Vo francúzštine je potrebné pri slovesách poznať osobu, číslo, čas a spôsob, ktorý chce hovoriaci vyjadriť.

V tomto jazyku sa musia vždy používať pri slovesných tvaroch osobné zámená.

Ex: Zatiaľ čo v slovenčine povieme „hovorím“, vo francúzštine povieme „je parle“, pričom „je“ predstavuje osobné zámeno: 1.osoba jednotného čísla = ja.

JE, TU, IL, ELLE

NOUS, VOUS , ILS, ELLES

Prvá skupina francúzskych slovies /1er groupe/ je zakončená na koncovku –ER. Keď túto koncovku odtrhneme, ku kmeňu pridávame príslušné koncovky.

Pre prítomný čas – „Présent de l'indicatif " – sa používajú koncovky

/je potrebné sa ich naučiť naspamäť !!! /:

1. je .................. - e 1. nous ...................... - ons

2. tu .................. - es 2. vous ...................... - ez

3. il / elle .......... - e 3. ils / elles ............... - ent

PARLER – hovoriť

Je parle Nous parlons [PARLÕn]

Tu parles [PARL] Vous parlez [PARLE:]

Il/elle parle Ils/elles parlent [PARL]

NEGATION – zápor

Vo francúzštine má zápor dve časti: NE ..... PAS

[N] ... [PA]

Je ne parle pas Nous ne parlons pas

Tu ne parles pas Vous ne parlez pas

Il/elle ne parle pas Ils/elles ne parlent pas

ELÍZIA

Pri slovách, ktoré sa začínajú na samohlásku

alebo nemé h, je namiesto « je » len « j´ » .

J´adore J´habite J´aime

Aj prvá záporová častica « ne » sa mení pred samohláskou alebo nemým h na « n´ ».

Je n´aime pas Tu n´aimes pas

Koncové „e“ sa v jednotnom čísle a v 3.os. mn. čísla nečíta!

Koncovky ER v neurčitku a EZ v 2.os.mn.č. sa čítajú rovnako: [E]

Niektoré SLOVESÁ PRVEJ TRIEDY ZAKONČENÉ NA –er

PARLER ... hovoriť

DÉCORER... ozdobovať

CHANTER... spievať

DANSER... tancovať

MARCHER... kráčať

DÉJEUNER... obedovať

DÎNER... večerať

SAUTER... skákať

TRAVAILLER... pracovať

JOUER... hrať sa

LAISSER... nechať

DÉTESTER... neznášať

AIMER... mať rád

ADORER... zbožňovať

HABITER... bývať

REGARDER... pozerať, sledovať

ÉCOUTER... počúvať

ÉTUDIER... študovať

LAVER... umývať

APPORTER... priniesť

CHERCHER... hľadať

TROUVER... nájsť