SOER-2010-životné prostredie Európy-záver

IVOTN PROSTREDIE EURPYSTAV A PERSPEKTVA 2010Zhrnutie


Nvrh oblky: EEA/RosendahlsSchultz Grafisk Usporiadanie: EEA

Prvna poznmka Obsah tejto publikcie neodra nevyhnutne oficilne nzory Eurpskej komisie alebo inch intitci Eurpskej nie. Eurpska environmentlna agentra ani iadna osoba alebo spolonos konajca v jej mene nie je zodpovedn za spsob, akm sa mu poui informcie, ktor obsahuje tento dokument. Copyright EEA, Koda, 2010 Reprodukcia povolen pod podmienkou, e je uveden zdroj, ak nie je stanoven inak. Citcie EEA, 2010. ivotn prostredie Eurpy Stav a perspektva 2010: Zhrnutie. Eurpska environmentlna agentra, Koda. Informcie o Eurpskej nii s k dispozcii na internete. Prstup k nim mete zska prostrednctvom serveru Europa (www.europa.eu). Luxemburg: rad pre vydvanie publikci Eurpskej nie, 2010 ISBN 978-92-9213-126-5 doi:10.2800/50685 Environmentlna vroba Tto publikcia je vytlaen v slade s vysokmi environmentlnymi tandardmi. Vytlaili RosendahlsSchultz Grafisk Certifikt environmentlneho manarstva: ISO 14001 IQNet The International Certification Network DS/EN ISO 14001:2004 Certifikt kvality: ISO 9001: 2000 Registrcia EMAS. . licencie DK 000235 Environmentlna znaka Seversk labu, . licencie 541 176 Papier RePrint 90 g Invercote Creato Matt 350 g Vytlaen v Dnsku


REG.NO. DK- 000244

Eurpska environmentlna agentra Kongens Nytorv 6 1050 Copenhagen K Dnsko Tel.: +45 33 36 71 00 Fax: +45 33 36 71 99 Web: eea.europa.eu Informcie: eea.europa.eu/enquiries

Zhrnutie

Autori a poakovanie

Autori a poakovanieHlavn autori EEA Jock Martin, Thomas Henrichs. Anita PircVelkavrh, Axel Volkery, Dorota Jarosinska, Paul Csagoly, Ybele Hoogeveen. Prispievatelia EEA Barbara Clark, David Stanners, Gordon McInnes, Jacqueline McGlade, JanErik Petersen, Jeff Huntington, Hans Vos, Paul McAleavey, Ronan Uhel, Teresa Ribeiro. Adriana Gheorghe, Almut Reichel, AncaDiana Barbu, Andr Jol, Andreas Barkman, Andrus Meiner, Anke Lkewille, Aphrodite Mourelatou, Beate Werner, Birgit Georgi, Blaz Kurnik, Carlos Romao, igdem Adem, David Gee, David Owain Clubb, Franois Dejean, Gerald Vollmer, Giuseppe Aristei, HansMartin Fssel, Ivone Pereira Martins, JeanLouis Weber, Lars Mortensen, Manuel Winograd, Markus Erhard, Martin Adams, Mikael Skou Andersen, Mike Asquith, Milan Chrenko, Nikolaj Bock, Pawel Kazmierczyk, Peder Jensen, Peter Kristensen, Rania Spyropoulou, Ricardo Fernandez, Robert Collins, Roberta Pignatelli, Stefan Speck, Stphane Isoard, Trine Christiansen, Valentin Foltescu, Valrie Laporte. Vrobn podpora EEA Anne Louise Skov, Carsten Iversen, Henriette Nilsson, Ieva Bieza, Mona Mandrup Poulsen, Pia Schmidt.

Poakovanie Prspevky z eurpskych tematickch centier (ETC) t.j. ETC pre ovzduie a klimatick zmenu, ETCprebiologickdiverzitu,ETCprevyuitiepdyapriestorov informcie, ETCpreudratenspotrebu,ETCprevodu Sptn vzba a diskusia s DG Environment, Spojenm vskumnm centrom a Eurostatom Sptn vzba od EIONET prostrednctvom nrodnch ohniskovchbodovz32lenskchkrajnEEAa6krajn spolupracujcich s EEA Sptn vzba od vedeckho vboru EEA Sptn vzba a vedenie zo strany predstavenstva EEA Sptn vzba od kolegov EEA RedaknpodporaBartUllstein,PeterSaunders Slovensk preklad Jarmila Dupejov.

2

ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010


3

Zhrnutie

Obsah

Obsah Kovposolstv 9

3 Prrodaabiodiverzita47 Strata biodiverzity znehodnocuje prrodn kapitl aslubyekosystmov .........................................................................47 Ambciou Eurpy je zastavenie straty biodiverzity a zachovaniesluiebekosystmov .....................................................49 Stle dochdza k bytku biodiverzity ............................................50 Zmenavyuitiakrajinyjehnacousiloustratybiodiverzitya degradciefunkcipdy ....................................................................53 Vlesochprebiehaintenzvnaexploatcia:podielstarch porastov je kriticky nzky .................................................................55 Plochyponohospodrskychpdsazmenujalehospodrenie sazintenzvuje:ubdajtrvnatporastybohatnadruhy ....58 Suchozemsk a sladkovodn ekosystmy s stle pod tlakomajnapriekzneniuzneistenia .......................................... 61 Morskprostrediejevemiovplyvovanzneistenma nadmernm vlovom rb ................................................................64 Zachovanie biodiverzity, a to aj na globlnej rovni, m zsadnvznampreud ..................................................................66 4 Prrodnzdrojeaodpady 69 Celkovenvironmentlnyvplyvvyuvaniazdrojovv Eurpe stle rastie ...............................................................................69 AmbciouEurpyjeoddelihospodrskyrastoddegradcie ivotnhoprostredia..........................................................................70 Odpadovhospodrstvopokraujevprechodeod znekodovaniakrecyklciiaprevencii .......................................71 Uvaovanieoivotnomcykleprinakladansodpadmi prispievakzniovaniudopadovnaivotnprostredieak meniemuvyuvaniuzdrojov .......................................................75 ZnenievyuvaniaprrodnchzdrojovvEurpezniuje ajdopadynaivotnprostredienagloblnejrovni ..................80 Riadeniedopytupovodejenevyhnutnprevyuvanie vodnch zdrojov v prirodzench medziach .................................81 Vzorcespotrebyskovouhnacousilouprevyuvanie zdrojov a produkciu odpadov ..........................................................85 Obchoduahujedovozeurpskychzdrojovaposva niektordopadynaivotnprostrediedozahraniia................87 Riadenie prrodnch zdrojov je prepojen s inmi environmentlnymi a socilnoekonomickmi otzkami........89ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 5

1 StavivotnhoprostrediavEurpe 13 Eurpajedoznanejmieryodkzannavlastna zahraninprrodnbohatstvoaekosystmy .............................13 Prstupkspoahlivmaktulnyminformcimo ivotnomprostredposkytujezkladpreinnos .......................13 HodnoteniestavuivotnhoprostrediavEurpeodhauje znanpokrok,alevzvyzostvaj ...............................................15 Vzby medzi environmentlnymi tlakmi poukazuj na systmov environmentlne rizik .................................................17 Pohadnastavivotnhoprostrediaabudcevzvy zrznychuhlovpohadu...................................................................22 2 Zmenaklmy25 Zmenaklmybymohlavieskukatastroflnym nsledkom, ak by bola nebola kontrolovan ................................25 AmbciouEurpyjeobmedzizveniepriemernej globlnej teploty pod 2 C ...............................................................27 Ezniujeemisiesklenkovchplynovabudeplnisvoje zvzky vyplvajce z Kjtskeho protokolu .................................28 Blipohadnaemisiesklenkovchplynovpoda kovchsektorovodhaujezmieantrendy ...........................31 Pohaddobudcnostidoroku2020aalej: Edosahujeuritpokrok ..............................................................35 Dopadyzmenyklmyazranitenossaliamedzireginmi, sektormi a komunitami .....................................................................38 Podaprognzbudemazmenaklmyzsadnvplyvna ekosystmy,vodnzdrojeaudskzdravie .................................40 AdaptciazostranyEurpyjenaliehavopotrebnkvli zskaniuodolnostivoiklimatickmvplyvom ............................42 Reakcianazmenuklmyovplyvujeajalie environmentlne vzvy ....................................................................44

4


Zhrnutie

Obsah

5 ivotnprostredie,zdravieakvalitaivota 91 ivotnprostredie,zdravie,stredndkaivotaasocilne nerovnosti vzjomne svisia ............................................................91 AmbciouEurpyjezabezpeiivotnprostredie,ktor nemkodlivinkynazdravie ...................................................93 Preniektorzneisujceltkysakvalitaokolithoovzduia zlepila,alevekhrozbyprezdraviepretrvvaj ......................96 Cestndopravajespolonmzdrojomviacerchdopadov na zdravie, a to najm v mestskch oblastiach .............................99 Lepieistenieodpadovchvdviedlokzlepeniu kvalityvody,alevbudcnostimubypotrebn doplujceprstupy .......................................................................... 101 Pesticdyvivotnomprostred:potencilnemyselnch dopadovnavoneijceivochyaud ...................................104 Novregulciachemickchltokmepomc, alekombinovaninkychemickchltokzostvaj problmom .........................................................................................105 Klimatick zmena a zdravie je objavujcou sa vzvou pre Eurpu .................................................................................................107 Prrodnprostredieposkytujemnohorakitokpre zdravie a blahobyt najm v mestskch oblastiach .....................108 Na rieenie vzieb medzi ekosystmom a zdravm a objavujcimisavzvamijepotrebnirrozhad ................... 110 6 Vzbymedzienvironmentlnymivzvami 113 Vzby medzi environmentlnymi vzvami poukazuj na rastcuzloitos ................................................................................ 113 Modelyvyuitiakrajinyodrajkompromisyvtom,ako vyuvameprrodnkapitlaslubyekosystmov.................. 117 Pdajevemidleitzdrojznehodnocovanmnohmi tlakmi ...................................................................................................120 Udratenvodnhospodrstvovyadujevrazn rovnovhumedzirznymispsobmivyuvania ....................121 (Ne)Udranienaejekologickejstopyvrmcilimitov.............125 Jedleitakoakdevyuvameprrodnkapitla slubyekosystmov .........................................................................127

7 Environmentlnevzvyvgloblnomkontexte 129 Environmentlne vzvy v Eurpe a vo zvyku sveta s navzjom prepojen ..........................................................................129 Vzbymedzienvironmentlnymivzvamisviditen najm v priamom susedstve Eurpy ...........................................134 Environmentlne vzvy s zko spojen s globlnymi hnacmi silami zmien ......................................................................136 Environmentlneproblmymuzvirizikotkajcesa potravnaenergetickejavodnejbezpenostivgloblnom meradle ................................................................................................142 GloblnyvvojmezvizranitenosEurpyvoi systmovm rizikm ........................................................................ 145 8 Budceenvironmentlnepriority:niekokovah 151 Bezprecedentn zmena, prepojen rizik a zven zranitenospredstavujnovvzvy .......................................... 151 Realizciaaposilovanieochranyivotnhoprostredia poskytuje mnoho prnosov .............................................................154 Vecioddanriadenieprrodnhokapitluasluieb ekosystmovzvyujesocilnuaekonomickodolnos ..........158 Viacintegrovanchakcinapriepolitickmioblasami mepomcekologizciihospodrstva..................................... 162 Stimulovanie zkladnho prechodu k zelenej ekonomike v Eurpe .........................................................................165 Zoznamskratiek 170 Zverenpoznmky 172 Bibliografia182

6



7

Zhrnutie

Kov posolstv

Kov posolstvEnvironmentlna politika v Eurpskej nii a v jej susedstve priniesla podstatnzlepeniestavuivotnhoprostredia.Stlevakpretrvvaj zvanenvironmentlneproblmy,ktor,aknebudrieen,budma preEurpuvnedsledky. To, vomsalisprvazroku2010v porovnan s predchdzajcimi sprvami EEA Eurpske ivotn prostredie: stav a vhad, je lepie pochopenie vzieb medzi environmentlnymi vzvami v kombincii sbezprecedentnmigloblnymimegatrendmi.Toumonilohlbiesi uvedomisystmovrizikzaprinenumiazranitenosekosystmov, ktorohrozujeichbezpenos,atiepochopinedostatkyvsprvevec verejnch. VyhliadkypreivotnprostredieEurpyszmiean,ale existuj monostipreto,abysaivotnprostrediestaloodolnejmvoibudcim rizikmazmenm.Medzinepatrianebvalzdrojeinformcioivotnom prostredatechnolgie,alejtovnmetdyprezdroje,pripraven napouitie,aobnovenangaovanosvoblastizavedenchprincpov predbenejopatrnostiaprevencie,npravykodyprizdrojiaprincpu zneisovateplat".Tietozastreujcezisteniaspodporovan nasledujcimi 10kovmiposolstvami: Pokraujcibytokeurpskychzsobprrodnhokapitluatokov sluiebekosystmovnakoniec ohroz ekonomiku Eurpy a naru socilnukohziu.Kvinenegatvnychzmiendochdzavdsledku zvyujcehosavyuvaniaprrodnchzdrojovnauspokojenie vrobnchaspotrebnmvzorcov.Vsledkomjevekekologickstopa vEurpeainchastiachsveta. ZmenaklmyEznilasvojeemisiesklenkovchplynovajena dobrej ceste k splneniu svojich zvzkov vyplvajcich z Kjtskeho protokolu.Avakznenieemisisklenkovchplynovnasveteav Eurpezalekanestanaudraniepriemernhozveniateploty nasvetepodrovou2C.Nazmiernenievplyvovzmenyklmy azavedenieadaptanchopatrennazvenieodolnostiEurpyJe potrebnviesilie.ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 9

Socilne megatrendy

Hos po meg drs atr k en e dy

ck liti y Po trend a eg m

Prrodn kapitl a sluby ekosystmov

n ro a g vi En me

m tr ent en l dy ne

l no ch gat Te e m

Prioritn oblasti environmentlnej politiky Zmena klmy Prroda a biodiverzita Prrodn zdroje a odpady ivotn prostredie, zdravie a kvalita ivota

8


o re gic nd k y

Zhrnutie

Kov posolstv

PrrodaabiodiverzitaEurpazriadilarozsiahlusiechrnench oblast a realizuje programy na zvrtenie straty ohrozench druhov. Avak rozsiahle zmeny krajiny, degradcia ekosystmov a strata prrodnhokapitluznamenaj,eEnesplnsvojcie,ktorm jezastaveniestratybiodiverzitydoroku2010.Nazlepenietejto situciemusmepritvorbepolitikyuprednostnibiodiverzitu a ekosystmy na vetkch rovniach, najm v oblasti rozvoja ponohospodrstva,rybnhohospodrstva,regionlnehorozvoja, kohzie a zemnho plnovania. Prrodnzdrojeaodpady Environmentlna regulcia a ekologick inovciezviliefektvnoszdrojovprostrednctvomrelatvneho oddeleniavyuvaniazdrojov,emisiaprodukcieodpadovod ekonomickho rastu v niektorch oblastiach. Avak absoltne oddelenie zostvavzvounajmpredomcnosti.Tonaznauje,eexistujepriestor nielenprealieskvalitnenievrobnchprocesov,aleajprezmenu vzorcovspotrebyscieomznitlakynaivotnprostredie. ivotnprostredie,zdravieakvalitaivotaZneistenievody aovzduiasazmenilo,aleniedostatonenadosiahnutiedobrej ekologickejkvalityvetkchvodnchtvarovalebonazabezpeenie dobrej kvality ovzduia vo vetkch mestskch oblastiach. Rozsiahle expozciemnohmzneisujcimachemickmltkamspolus obavamizdlhodobhopokodeniaudskhozdraviaznamenaj,e jepotrebnchviacprogramovnaprevenciurozsiahlehozneisteniaa vyuvaniepreventvnychprstupov. VzbymedzistavomivotnhoprostrediaEurpyarznymi globlnymimegatrendminaznaujzveniesystmovchrizk. Mnohkovhnaciesilyzmiensvzjomnevemipreviazan apravdepodobnesabudrozvjaskrpoasdesaronepoas rokov. Tieto vzjomn zvislosti a trendy, z ktorch mnoh s mimo priamehovplyvuEurpy,budmavznamndsledkyamon rizikpreodolnosatrvaloudratenrozvojekonomikyaspolonosti Eurpy.Lepiaznalosvziebapridruenchneisttbudemazsadn vznam. Pojemvecioddanhomanamentuprrodnhokapitluasluieb ekosystmovjepresvedivmintegrujcimspsobomrieenia environmentlnych tlakov zo strany viacerch sektorov. zemn plnovanie,tovnctvozdrojovasdrnossektorovchpolitk,10 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010

realizovanchnavetkchrovniach,mepomcnastolirovnovhu medzipotrebouzachovaniaprrodnhobohatstvaajehovyuvanm prerozvojhospodrstva.Integrovanejprstuptohtotypubytie poskytol rmec pre meranie pokroku v irom zmysle a podporil koherentnanalzyvrmciviacerchpolitickchcieov. Zvenefektvnosabezpenoszdrojovmonodosiahnu, naprklad,pomocourozrenchprstupovivotnhocyklu,ktor budodravetkyenvironmentlnedopadyproduktovaaktivt. TomeznizvislosEurpyodzdrojovnacelomsveteapodpori inovcie.Ceny,ktorplnezohadujdopadyvyuvaniazdrojov, buddleitpreriadeniesprvaniapodnikovaspotrebiteovsmerom k lepej efektvnosti zdrojov. Zoskupovanie sektorovch politk podatoho,kokozdrojovpotrebuj,apodaenvironmentlnych tlakov,byzlepilosdrnos,pomohlobyefektvnerieispolon problmy,maximalizovaekonomickasocilnevhodyavyvarovasa neplnovanmdsledkom. Implementciaenvironmentlnychpolitkaposilnenie environmentlnehoriadeniabudenaalejposkytovaprnosy.Lepia implementciasektorovchenvironmentlnychpolitkpomezaisti dosiahnutiecieovaposkytnregulanstabilituprepodniky.irie monitorovanieivotnhoprostrediaapodvanieaktulnychhlsen oltkachzneisujcichivotnprostredieaoodpadoch,svyuitm najlepchdostupnchinformciatechnolgi,umonefektvnejie riadenieivotnhoprostredia.Tozahazneniedlhodobchnkladov nanpravukdprostrednctvomvasnhozsahu. Transformciasmeromkzelenejeurpskejekonomikezabezpe dlhodobenvironmentlnuudratenosEurpyajejsusedov.V tejtosvislostibuddleitposunyvpostojoch.Regulanorgny, podnikyaobaniabysamohlivovejmierespolonepodieana manamenteprrodnhokapitluasluiebekosystmov,navytvran novchainovatvnychspsobovefektvnehovyuvaniazdrojova na navrhovan spravodlivch fiklnych reforiem. Prostrednctvom vzdelvaniaarznychsocilnychmdisamuobaniazapja dorieeniagloblnychproblmov,medziktorpatrdodranie klimatickhociea2C. Zrodkybudcichkrokovexistuj:prednamistojlohapomcim uchytisaarozvin.ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 11

Zhrnutie

Stav ivotnho prostredia v Eurpe

1


Eurpa je do znanej miery odkzan na vlastn a zahranin prrodn bohatstvo a ekosystmy Eurpa,ktorejsatkattosprva,jedomovompribline600milinov obyvateovapokrvaasi5,85milinakm2. Na Eurpsku niu (E) pripadnajvpodielobyvateovajrozlohyokolo4milinov km2atakmer500milinovud.Spriemerom100obyvateovnakm2 jeEurpajednmznajhustejieobvanchreginovsveta,priom pribline75%celkovejpopulcieijevmestskchoblastiach(1) (2). Eurpaniazvisiadoznanejmieryodzsobprrodnhokapitlu atokovsluiebekosystmov,ktorsanachdzajvovntriajza hranicami Eurpy. Z tejto zvislosti vyplvaj dve zkladn otzky. Vyuvajsavsasnostizsobyatokyudratenmspsobomza elomposkytovaniazkladnchzdrojovakospotraviny,voda, energia,materilyatieklmaaochranapredpovodami?Sdnen environmentlnezdroje,t.j.vzduch,voda,pda,lesy,biodiverzita, natokobezpen,ebudschopnudriavavbudcnostiuda hospodrstvavdobromzdrav? Prstup k spoahlivm aktulnym informcim o ivotnom prostred poskytuje zklad pre innos Kvliodpovediamnataktootzkyobaniaapoliticipoaduj dostupn,relevantn,dveryhodnalegitmneinformcie.Poda rznychprieskumovverejnejmienkyudia,ktormajobavy ostavivotnhoprostredia,stohonzoru,eposkytovanie viehomnostvainformcioenvironmentlnychtrendocha tlakochjejednmznajinnejchspsobovakorieiproblmy ivotnhoprostredia,spoluspoplatkamiaichnekompromisnm vymhanm (3). CieomEurpskejenvironmentlnejagentry(EEA)jeposkytova taktovasn,cielen,relevantnaspoahlivinformcieoivotnom prostrednapodporutrvaloudratenhorozvojaaprispievakivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 13

iStockphoto

12


Zhrnutie


Obrzok 1.1

truktra ivotnho prostredia Eurpy: Stav a perspektva 2010 (SOER 2010) (A)

Tematick hodnotenie Pochopenie zmeny klmy Zmiernenie zmeny klmy Prispsobenie sa zmene klmy Biodiverzita Vyuitie krajiny Pda Morsk a pobren prostredie Spotreba a ivotn prostredie Materilne zdroje a odpad Mnostvo vodnch zdrojov a toky Kvalita sladkej vody Zneistenie ovzduia Mestsk ivotn prostredie Poznmka: Zdroj: Hodnotenie globlnych megatrendov Socilne megatrendy Technologick megatrendy Ekonomick megatrendy Environmentlne megatrendy Politick megatrendy

Hodnotenie jednotlivch krajn

dosahovaniuvraznhoameratenhozlepeniaivotnhoprostredia Eurpy (4).aloupoiadavkouje,abyEEApravidelnezverejovala hodnoteniestavuaperspektvypreivotnprostredievEurpe:tto sprva je tvrtou v porad (5) (6) (7). Tto sprva ivotn prostredie Eurpy: stav a perspektva 2010 (SOER 2010) (A) poskytujehodnotenienajaktulnejchinformciadajovz32lenskch krajn EEA a iestich spolupracujcich krajn zpadnho Balknu. Zameriavasatienatyriregionlnemoria:severovchodnAtlantik, Baltick,Stredozemnaiernemore. Sprva,ktorjespracovannarovniEurpy,dopanrodnsprvy ostaveivotnhoprostrediavEurpe(B).Jejcieomjeposkytn analzyapohadnastav,trendyaperspektvypreEurpu,plus informcie o tom, kde existuj medzery vo vedomostiach a nejasnosti scieomposilneniadiskusiarozhodovanokritickchpolitikcha spoloenskchproblmoch. Hodnotenie stavu ivotnho prostredia v Eurpe odhauje znan pokrok, ale vzvy zostvaj Voblastiivotnhoprostrediamonopozorovapoasminulch desiatichrokovveapovzbudzujcichtrendov:eurpskeemisie sklenkovchplynovsaznili,podielobnovitenchzdrojovenergie vzrstol,niektorindiktoryzneisteniaovzduiaavodyukazuj vraznzlepenievcelejEurpeajketoetenevyhnutnenemus vystidodobrejkvalityovzduiaavody.Avyuvaniematerilov aprodukciaodpadov,ajkesastlezvyuje,rastiepomalieako hospodrstvo. Vniektorchoblastiachnebolienvironmentlnecielesplnen.Cie zastaveniastratybiodiverzityvEurpedoroku2010,naprklad,nebude splnen,ajkevekplochyvcelejEurpebolivyhlsenzachrnen oblastipodasmerncEobiotopochavtkoch(8) (9).Anicelkovcie, t.j.obmedzeniezmenyklmytak,abyzvenieteplotyneprekroilo2C vgloblnommeradlevpriebehutohtostoroia,pravdepodobnenebude splnen,iastonekvliemisimsklenkovchplynovzinchastsveta. Orientanshrnntabukahlavnchtrendovapokrokuzaostatnch desarokov,kdesuvedencielepolitikyE,ukazujezmiean

SOER 2010 Zhrnutie

Profily jednotlivch krajn Nrodn a regionlne prbehy Spolon environmentlne tmy Zmierovanie zmeny klmy Vyuitie krajiny Ochrana prrody a biodiverzity Odpady Sladk vody Zneistenie ovzduia Kad z vyie uvedench oblast je hodnoten kadou lenskou krajinou EEA (32) a spolupracujcou krajinou (6)

Pre alie informcie prosm navtvte www.eea.europa.eu/soer. EEA.

14



15

Zhrnutie


Tabuka 1.1Regin lensk krajiny EEA (EEA-32)

Ktorch krajn a reginov sa tto sprva tka?Subreginy E-27 Podskupina Krajiny E-15 Raksko, Belgicko, Dnsko, Fnsko, Franczsko, Nemecko, Grcko, rsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, panielsko, vdsko, Spojen krovstvo Bulharsko, Cyprus, esk republika, Estnsko, Maarsko, Lotysko, Litva, Malta, Posko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko Turecko Island, Lichtentajnsko, Nrsko, vajiarsko Chorvtsko, Bval juhoslovansk republika Macednsko Albnsko, Bosna a Hercegovina, ierna Hora, Srbsko

obraz.Obsahujelenniekokoindiktorovnazvrazneniekovch trendov.Podrobnejieanalzy,ktornasleduj,ukazuj,evniektorch prpadoch, ako napr. odpady a emisie sklenkovch plynov, existuj podstatn rozdiely v zvislosti od hospodrskeho odvetvia a krajiny. Niekokokovchenvironmentlnychotzokniejeuvedenchv tejtoshrnnejtabukebupreto,eimchbajkonkrtneciele,alebo preto,ejeprliskoronameraniepokrokuvporovnansciemi, ktor boli len nedvno dohodnut. Medzi tieto otzky patr naprklad hluk,chemickltkyanebezpenltky,prrodnatechnologick rizik.Svakbrandovahyvalchkapitolchtejtosprvya vsledky ich analz prispeli k zverom tejto sprvy. Celkov vznikajci obraz o pokroku pri plnen environmentlnych cieovpotvrdzujezisteniapredchdzajcichsprvostaveivotnho prostrediaEurpy,asce,edolokznanmuzlepeniuvmnohch oblastiach, ale mnoh vznamn vzvy zostvaj. Tento obraz sa odraajvostatnejsprveEurpskejkomisieRon hodnotenia environmentlnej politiky,vktorejpriblinedvetretinyz30vybranch environmentlnych indiktorov ukazuj zl vsledky a znepokojujci trend,zatiaozvyokpoukazujebunadobrvsledky,alebo, prinajmenom, na zmiean pokrok pri plnen environmentlnych cieov(10) (11). Vzby medzi environmentlnymi tlakmi poukazuj na systmov environmentlne rizik Ttosprvaopisujestavatrendyvoblastiivotnhoprostrediav Eurpeakoajvyhliadkydobudcnostipozdcentrlnejosityroch environmentlnychotzok:zmenaklmy,prrodaabiodiverzita,prrodn zdrojeaodpadyatieivotnprostredie,zdravieakvalitaivota. Tietotyriotzkybolivybranakovstupnbody,pretoesprioritami sasnejeurpskejstrategickejpolitikyv6.environmentlnomaknom programe E ( J) (12)avStratgiiEpretrvaloudratenrozvoj(13) a pomhajvytvoripriamespojenieseurpskympolitickmrmcom. Analzypoukazujnaskutonos,ednenchpanieavnmanie environmentlnychvzievsamen:unemubypovaovanza nezvisl,jednoduchakonkrtne.Vzvymajskrirokrozsaha skomplexn,ssasousieteprepojenchavzjomnezvislch

E-12

Kandidtske krajiny E Krajiny Eurpskeho zdruenia vonho obchodu (EZVO) Krajiny spolupracujce s EEA (zpadn Balkn) Kandidtske krajiny E Potencilne kandidtske krajiny E

Poznmka:

EEA38 = lensk krajiny EEA (EEA-32) + krajiny spolupracujce s EEA (zpadn Balkn). Z praktickch dvodov skupiny, ktor s tu pouit, vychdzaj skr zo zauvanch politickch zoskupen (k roku 2010) ne len z posdenia ivotnho prostredia. Z tohto dvodu existuj rozdiely v sprvan sa k ivotnmu prostrediu v rmci skupn a znan prekrvanie medzi nimi. Tam, kde je to mon, je to v sprve zdraznen.

16



17

Zhrnutie


Tabuka 1.2

Indikatvna shrnn tabuka znzorujca pokrok pri dosahovan environmentlnych cieov a zvraznenie svisiacich trendov za uplynulch 10 rokov (C)E-27 cie / ciele E-27 na sprvnej ceste? (D) EEA-38 10-ron trend? ()

Tabuka 1.2

Indikatvna shrnn tabuka znzorujca pokrok pri dosahovan environmentlnych cieov a zvraznenie svisiacich trendov za uplynulch 10 rokov (C) (pokra.)E-27 cie / ciele E-27 na sprvnej ceste? (I) EEA-38 10-ron trend?

Environmentlna otzka

Environmentlna otzka

Zmena klmy Zmena priemernej globlnej teploty Emisie sklenkovch plynov Obmedzi globlne zvenie o menej ako 2 C (a) Zni emisie sklenkovch plynov o 20% do roku 2020 (b) Zni primrnu spotrebu energie o 20% do roku 2020 vs. ako zyajne (b) Zvi spotrebu energie z obnovitench zdrojov o 20% do roku 2020 (b)

ivotn prostredie a zdravie Kvalita vody (ekologick a chemick stav) Zneistenie vody (z bodovch zdrojov a kvalita vody na kpanie) Zneistenie ovzduia presahujce hranice ttu (NOX, NMVOC, SO2, NH3, primrne astice) Kvalita ovzduia v mestskch oblastiach (tuh astice a ozn) Dosiahnu dobr ekologick a chemick stav vodnch tvarov (i) (j) Splni poiadavky na kvalitu vody na kpanie, istenie komunlnych odpadovch vd (k) (l) Obmedzi emisie acidifikanch a eutrofizanch zneisujcich ltok a prekurzorov oznu (c) Dosiahnu rove kvality ovzduia, ktor nevedie k negatvnym vplyvom na zdravie (m)

(E)

Energetick innos

(E)

Obnoviten zdroje energie

(E)

Prroda a biodiverzita Tlak na ekosystmy (zo zneistenia ovzduia, napr. eutrofizcia) Neprekroi kritick zae eutrofizanch ltok (c) (F)

Stav ochrany Dosiahnu priazniv (ochrana najvznamnejch stav ochrany, zriadi sie biotopov a druhov E) Natura 2000 (d) Biodiverzita (suchozemsk a morsk druhy a biotopy) Degradcia pdy (erzia pdy) Prrodn zdroje a odpady Oddelenie (vyuvania zdrojov od hospodrskeho rastu) Produkcia odpadov Nakladanie s odpadmi (recyklcia) Vodn stres (vyuvanie vody) Oddeli vyuvanie zdrojov od hospodrskeho rastu (h) Vrazne zni produkciu odpadov (h) Niekoko recyklanch cieov pre jednotliv konkrtne druhy odpadov Zastavi stratu biodiverzity (e) (f) Zabrni alej degradcii pdy a zachova jej funkcie (g)

Legenda Pozitvny vvoj Klesajci trend Rastci trend E je na sprvnej ceste (niektor krajiny nemusia splni cie) Zdroj: EEA (C). Zmiean pokrok (ale celkov problm zostva) Neutrlny vvoj Stabiln trend Negatvny vvoj () Klesajci trend () Rastci trend E nie je na sprvnej ceste (niektor krajiny mu splni cie)

(suchozem) (morsk) (G)

() () ()

(H )

()

Dosiahnu dobr (I) kvantitatvny stav vodnch tvarov (i)

18



19

Zhrnutie


funkciposkytovanchrznymiprrodnmiasocilnymisystmami. Toneznamen,eenvironmentlneotzky,ktorsaobjaviliv minulomstoro,akonaprkladznenieemisisklenkovchplynov alebozastaveniestratybiodiverzity,uniesdleit.Skrto poukazujenaviuzloitosspsobu,akmchpemeareagujemena environmentlne vzvy. Ttosprvasasnaosvetlizrznychuhlovpohadukov charakteristikyzloitchvziebmedzienvironmentlnymi otzkami.Pouvanatopodrobnejiuanalzuvziebmedzirznymi environmentlnymivzvamiatiemedzienvironmentlnymia sektorovchtrendmiaichprslunmipolitikami.Naprkladznenie rchlostizmenyklmysivyadujenielenznenieemisisklenkovch plynovzelektrrn,aleajznenieviacerchrozptlenchemisi zdopravyaponohospodrstvaatiezmenyspotrebnchvzorov domcnost. Dohromady, trendy v Eurpe a na celom svete poukazuj na rad systmovch environmentlnych rizk, ako je naprklad potencilna strataalebopokodeniecelhosystmuskrnelenjednhoprvku, omebyzhorenmnohmivzjomnmizvislosamimedzi nimi.Systmovrizikmubyspustennhlymiprhodamialebo muvniknvpriebehuasu,priomdopadjeastovek,prpadne akatastrofick(14). RadzsadnchrozvojovchtrendovvivotnomprostredEurpy zobrazujekovvlastnostisystmovhorizika: mnoh environmentlne problmy Eurpy, ako je zmena klmy alebostratabiodiverzity,sprepojenamajzloitaasto globlny charakter szkospojensinmiproblmami,akojenapr.trvaloneudraten vyuvaniezdrojov,ktorsatiahnecezspoloenskahospodrsku oblasapodkopvadleitslubyekosystmov keeenvironmentlneproblmysorazzloitejieahlbie svisiasinmispoloenskmotzkami,neistotyariziksnimi spojen sa zvili.

Tabuka 1.3V centre zujmu v rokoch 70te/ 80te (dodnes)

Vvoj environmentlnych problmov a vzievZmena klmy Prroda a biodiverzita Chrni vybran druhy a biotopy Prrodn zdroje a odpady Zlepi nakladanie s odpadmi kvli kontrole nebezpench ltok v odpade; zni dopad z nakladania s odpadmi; zni dopad zo strany skldok a nikov kvapalnch ltok Recyklova odpad; zni produkciu odpadov prostrednctvom prevencie. ivotn prostredie a zdravie Zni emisie pecifickch zneisujcich ltok do ovzduia, vody, pdy; zlepi istenie odpadovch vd.

90te (dodnes)

Zni emisie sklenkovch plynov z priemyslu, dopravy a ponohospodrstva; zvi podiel obnovitench zdrojov energie.

Zriadi ekologick siete; kontrolova invzne druhy; zni tlak z ponohospodrstva, lesnctva, rybolovu a dopravy.

Zni emisie zneisujcich ltok zo spolonch zdrojov (napr. hluk z dopravy a zneistenie ovzduia) do ovzduia, vody, pdy; zlepi regulciu chemickch ltok. Zmeni kombinovan expozciu ud kodlivinm a inm zaovm faktorom; lepie prepoji zdravie ud a ekosystmu.

Zvenie stupa zloitosti EEA.

2000 (dodnes)

Zavies ekonomick prstupy, poskytn stimuly pre sprvanie a vyven spotrebu; zdiea globlnu za zmiernenia a adaptcie.

Integrova sluby ekosystmov spojen so zmenou klmy, vyuvanm zdrojov a zdravm; zvi vyuvanie prrodnho kapitlu (t.j. vody, krajiny, biodiverzity, pdy) pri rozhodovan o sektorovom riaden.

Zlepi efektivitu vyuvania zdrojov (ako s materily, potraviny, energia, voda) a spotreby tvrou v tvr rastcemu dopytu, zmenenm zdrojom a hospodrskej sai; istejia produkcia.

Zdroj:

20



21

Zhrnutie


Sprvaneuvdzaiadnevarovaniapredbezprostrednmkolapsom ivotnhoprostredia.Avakupozoruje,eniektorloklneagloblne prahyboliprekroenaenegatvneenvironmentlnetrendymu vieskdramatickmanezvratnmkodmnaniektorchekosystmoch aslubch,ktorberiemeakosamozrejmos.Inmislovami,sasn nedostatonmierapokrokupozorovanvostatnchniekokch desaroiachpririeenenvironmentlnychotzokmevneohrozi nauschopnosvyrovnasaspotencilnymibudciminegatvnymi dopadmi. Pohad na stav ivotnho prostredia a budce vzvy z rznych uhlov pohadu Nasledujcekapitolypodrobnejiehodnotiakovtrendyvtyroch prioritnchenvironmentlnychotzkach,ktoruboliuveden. Kapitoly2a5obsahujhodnoteniestavu,trendyaperspektvypre kadztchtootzok. Kapitola6uvdzamnohpriameanepriamespojenianaprie problmamizperspektvyprrodnhokapitluasluiebekosystmov sozameranmnakrajinu,pduavodnzdroje. Kapitola7pouvainobjektvapozersanazvyoksvetaz hadiskakovchsocilno-ekonomickchaenvironmentlnych megatrendov,uktorchjemonoakva,eovplyvniaivotn prostredie Eurpy. Posledn kapitola, kapitola 8, uvdza zistenia predchdzajcich kapitolaichdsledkyprebudceenvironmentlnepriority.Robto prostrednctvomalejsrieobjektvov:objektvuriadeniaprrodnho kapitluasluiebekosystmov,objektvuzelenejekonomiky,objektvu posilnench integrovanch politk a objektvu najmodernejch informanchsystmovaprichdzakzveru,e: lepiaimplementciaaalieposilnenieochranyivotnho prostredia poskytuje mnoh vhody vecioddanmanamentprrodnhokapitluasluiebekosystmov zvyujeivotaschopnos

integrovanejieakcienapriepolitickmioblasamimupomc dosiahnupozitvneenvironmentlnevsledkysvhodamipre iriu ekonomiku udratensprvaprrodnhokapitluvyadujeprechodk zeleniemu, zdrojovo efektvnejiemu hospodrstvu.

22



23

Zhrnutie

Zmena klmy

2

Zmena klmy

Zmena klmy by mohla vies ku katastroflnym nsledkom, ak by bola nebola kontrolovan Zatiaogloblnaklmabolazaposlednch10000rokovpozoruhodne stabilnaposkytovalakulisuprerozvojudskejcivilizcie,teraz existujjasnsignly,eklmasamen(1).Ttoskutonosje veobecnepovaovanzajednuznajdleitejchvziev,ktormel udstvo.Meraniagloblnejatmosfrickejkoncentrciesklenkovch plynov (GHG) (A) vykazuj vrazn zvenia od obdobia pred industrializciou,priomhladinyoxiduuhliitho(CO2)aleko presahujprirodzenrozptieposlednch650000rokov.Koncentrcia atmosfrickho CO2sazvilaodpredindustrilnejrovneopribline 280ppmnaviacako387ppmvroku2008(2). Zvenieemisisklenkovchplynovjevyvolannajmvyuvanm foslnychpalv,hociodlesovanie,zmenyvovyuvankrajinya ponohospodrstvotievznamneprispievaj,ajkevmenej miere.Vdsledkutohopriemerngloblnateplotavzduchuvroku 2009vzrstlao0,7a0,8Codobdobiapredindustrializciou(3). Skutone,Medzivldnypanelprezmenuklmy(IPCC)dospelk zveru,ekugloblnemuotepovaniuodpolovice20.storoiavemi pravdepodobnedochdzapsobenmloveka(B) (4). Navye,najlepiesasnodhadynaznauj,egloblnepriemern teplotybymohlivpriebehutohtostoroiavzrso1,8a4,0Calebo o1,16,4Cbercdovahycelkovrozsahneistoty,akgloblne opatrenia na obmedzenie emisi sklenkovch plynov nebud spen (4).Nedvnepozorovanianasvedujtomu,etemporastu emisisklenkovchplynovamnohklimatickdopadysabliaskr khornejnekdolnejhraniciodhadovIPCC(C) (1) (5). Zmenyklmyanrastyteplttakhotorozsahusspojenscelm radommonchdopadov.Uvpriebehuostatnchtrochdesaromalo otepovanierozoznatendopadnapozorovanzmenynagloblnej rovnivmnohchudskchaprrodnchsystmochvrtanezmien zrkovchmodelov,rastcejgloblnejpriemernejhladinymor,stupuivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 25

iStockphoto

24


Zhrnutie

Zmena klmy

adovcovazmeneniaadovhopokrytiaSevernhoadovhoocenu. Navye, v mnohch prpadoch sa zmenil odtok riek najm u riek napjanchztopiacehosasnehualeboadu(6). Medzialiedsledkymeniacichsaklimatickchpodmienokpatr zvenie priemernej globlnej teploty ocenov, rozsiahle topenie sa snehu akontinentlnychadovcov,zvenierizikapovodnpremestskoblasti aekosystmy,okysovanieocenovaextrmneklimatickjavyvrtane vnhorav.Oakvasa,edopadyklimatickchzmiensaprejaviavo vetkch reginoch planty a Eurpa nebude vnimkou. Ak nebud

prijatiadneopatrenia,oakvasa,eklimatickzmenypovedk vraznm nepriaznivm dopadom. Navye, s rastcimi globlnymi teplotami sa zvyuje riziko bodov zvratu, ktormuspustivekoplonnelinernezmeny(pozrikapitolu7). Ambciou Eurpy je obmedzi zvenie priemernej globlnej teploty pod 2 C Pripolitickchdiskusichotom,akoobmedzinebezpenzsahydo klimatickhosystmu,medzinrodneuznvanmcieomjeobmedzi zveniepriemernejgloblnejteplotypod2Cnadrovouzobdobia pred industrializciou (7).Splnenietohtocieabudevyadovaznan zneniegloblnychemisisklenkovchplynov.Kevezmemedo vahy len koncentrcie atmosfrickho CO2 apouijemeodhady citlivostigloblnejklmy,jemontentocelkovcieinterpretovaako obmedzujce koncentrcie atmosfrickho CO2priblineod350do 400ppm.Akstamzahrnutvetkyemisiesklenkovchplynov,taksa astouvdzahranica445a490ppmekvivalentuCO2 (4) (8). Ako je uveden vyie, koncentrcie atmosfrickho CO2saublia ktejtorovniavsasnostisazvyujpriblineo20ppmzadesa rokov (2).Teda,abysadosiaholciepod2C,globlneemisieCO2 sa budmusievtomtodesaroustlianeskrbymalibyvrazne znen(5).Vdlhodobomhorizontebudedosiahnutietohtociea pravdepodobnevyadovagloblneznenieemisiopribline50% doroku2050vporovnansrovamiroku1990(4). Pre E27 a ostatn priemyselnevyspelkrajinytoznamenzniemisieo25%a40% doroku2020ao80%a95%doroku2050akrozvojovkrajiny tievraznezniasvojeemisievporovnansichodhadovanmi zvyajnmiemisiami. Avak,dokoncaaniochrannzbradlie2Cneposkytujeiadnu zruku,esapodarvyhnvetkmnepriaznivmdopadomzmeny klmy a podlieha neistotm. Konferencia zmluvnch strn Rmcovho dohovoru OSN o zmene klmy (UNFCCC), ktor sa konala v Kodani vroku2009,vzalanavedomieKodansk dohodu, ktor vyzva na prehodnotenie implementcie do roku 2015: Mala by tu by zahrnut vaha o posilnen dlhodobho ciea s odvolanm sa na rzne zleitosti predloen vedcami, a to aj vo vzahu k nrastu teploty o 1,5 C (7).ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 27

Obrzok 2.1

Predchdzajca a navrhovan zmena globlnej povrchovej teploty (v porovnan s rokmi 19801999) na zklade multimodelovch priemerov pre vybran scenre IPCC

Globlne otepovanie povrchu ( C) 6.0 5.0 4.0 3.0 2.0 1.0 0.0 A1T B1 B2 A2 1.0 1900 A2 A1B B1 Poznmka: 2000 A1Fl A1B cie +2 C

2100 Rok 2000 kontantn koncentrcie 20. storoie

Psiky na pravej strane obrzku uvdzaj najlep odhad (pln iara v kadom psiku) a pravdepodobn rozsah odhadnut pre vetkch es scenrov markerov IPCC v rokoch 2090 2099 (v porovnan s rokmi 19801999). Horizontlnu iernu iaru pridala EEA na oznaenie ciea 2 zveru Rady E a Kodanskej dohody UNFCCC, tkajceho sa maximlneho zvenia teploty o 2 C nad rove pred industrializciou (1,4 C nad rovou roku 1990 z dvodu zvenia teploty o cca 0,6 C od obdobia pred industrializciou do roku 1990). Medzivldny panel pre zmenu klmy (IPCC) (a).

Zdroj:

26


Zhrnutie

Zmena klmy

E zniuje emisie sklenkovch plynov a bude plni svoje zvzky vyplvajce z Kjtskeho protokolu Splneniecieaobmedzizveniegloblnejteplotypod2Cbude vyadovaspolongloblnesilievrtanealiehovraznho zneniaemisisklenkovchplynovvEurpe.Vroku2008bola Ezodpovednza11%a12%celosvetovchemisisklenkovch plynov (9)priomvnejije8%svetovejpopulcie.Podasasnch odhadov,ktorberdovahynrastobyvatestvaahospodrsky rozvojnacelomsvete,sapercentulnypodielEurpyzni,pretoe emisievrozvjajcichsaekonomikchsabudajnaalejzvyova(10). RonemisiesklenkovchplynovvEvroku2008zodpovedali pribline10tonmekvivalentuCO2 na osobu (11).Zhadiskacelkovch emisijeEnatreommiestezanouaSpojenmittmi(12). MedzitmtrendyvemisichsklenkovchplynovvEvovzahu k hospodrskemu rozvoju meran ako hrub domci produkt (HDP) indikuj celkov oddelenie emisi od hospodrskeho vvoja v E v priebehuasu.Vrokoch1990a2007poklesliemisienajednotkuHDPv E27 o viac ako tretinu (11). Avakjepotrebnpoznamena,etietoselndajeoemisich predstavujlenemisievypannazemE,vypotanpoda dohodnutch medzinrodnch usmernen v rmci UNFCCC. PrspevokEurpykugloblnymemisimbymoholbyvy,akby bolzobrandovahyeurpskydovoztovarovasluieb,suhlkom ktorvznikolpoascelhoichivotnhocyklu. Aktulnedajeoemisichpotvrdzuj,ekrajinyE-15sna dobrejcesteksplneniusvojhospolonhocieazniemisieo8%v porovnansvchodiskovmrokomprevinukrajnrok1990v priebehuprvhozvznhoobdobiapodaKjtskehoprotokolu:v rokoch2008a2012.ZnenieemisivE-27boloetevieakov E-15,domceemisiesklenkovchplynovkleslipriblineo11% medzirokmi1990a2008(D) (11). Stojzazmienku,eUNFCCCajehoKjtskyprotokolnepokrvaj vetky sklenkov plyny. Mnoh z ltok kontrolovanch v rmci Montrealskho protokolu, naprklad chlrofluorouhlky (CFC), s tievznamnsklenkovplyny.Vyradenieltokpokodzujcich

ozn(ODS)ameniacichklmupodaMontrealskhoprotokolu nepriamoprispelokvemivznamnmuzneniuemisisklenkovch plynov:vdsledkutohodolokviemugloblnemuzneniuemisi sklenkovchplynovnejeoakvanznenieplnenmustanoven Kjtskehoprotokoludokoncaroka2012(13).

Obrzok 2.2

Emisie sklenkovch plynov v tonch ekvivalentu CO2 na osobu poda krajn v roku 2008

Luxembursko rsko Estnsko esk republika Fnsko Cyprus Holandsko Belgicko Dnsko Nemecko Grcko Slovinsko Raksko Posko Spojen krovstvo Bulharsko Taliansko Slovensko panielsko Franczsko Portugalsko Maarsko Litva Malta vdsko Rumunsko Lotysko E-27 Island Nrsko Lichtentajnsko Chorvtsko vajiarsko Turecko 0 5 10 15 20 25 30

Sklenkov plyny na obyvatea (v tonch ekvivalentu CO2 na osobu)

Zdroj:

EEA.

28



29

Zhrnutie

Zmena klmy

Obrzok 2.3

Domce emisie sklenkovch plynov v E-15 a E-27 v rokoch 1990 a 2008 (D)

Bli pohad na emisie sklenkovch plynov poda kovch sektorov odhauje zmiean trendy Medzi hlavn zdroje emisi sklenkovch plynov produkovanch umivcelosvetovommeradlepatrspaovaniefoslnychpalvna vrobuelektrickejenergie,doprava,priemyseladomcnostiospolu predstavujeasidvetretinycelkovhomnostvagloblnychemisi. aliezdrojezahajodlesovanieprispievazhrubajednouptinou ponohospodrstvo,skldkovanieodpadovapouvanieflurovanch priemyselnch plynov. Celkovo v E spotreba energie elektrina a vroba tepla a spotreba v priemysle, doprave a domcnostiach je zodpovednzatakmer80%emisisklenkovchplynov(9). Historick trendy emisi sklenkovch plynov v E za poslednch 20rokovsvsledkomdvochskupnprotichodnchfaktorov(11). Na jednej strane boli emisie zvyovanradomfaktorov,ako:

Index 1990 = 100, E-27 Index pre vchodiskov rok = 100, E-15 110 105 100 95 90 11.3 % 85 80 75 70 E-27: 20% jednostrann cie do roku 2020

E-15: 8% cie poda Kjtskeho protokolu v rokoch 20082012 6.9 %

ro V k po ch d od a is Kj ko pr tsk v ot eh ok o ol 19 u 90

95

00

05

08

zvenie vroby elektrickej energie a tepla tepelnmi elektrrami,priomkzveniudolotakvabsoltnychslach ako aj v porovnan s inmi zdrojmi hospodrskyrastvspracovateskompriemysle zvyujcesapoiadavkynadopravucestujcichankladn dopravu zvyujci sa podiel cestnej dopravy v porovnan s ostatnmi druhmi dopravy rastcipoetdomcnost ademografickzmenyvuplynulchdesaroiach.

19

20

20

E-27 celkov emisie sklenkovch plynov E-15 celkov emisie sklenkovch plynov

Zdroj:

EEA.

30


20


31

Zhrnutie

Zmena klmy

Na druhej strane boli emisie boli v rovnakom obdob zniovanvaka nasledujcimfaktorom: zvenie energetickej efektvnosti najm priemyselnch koncovchuvateovaenergetickhopriemyslu zvenie palivovej efektvnosti vozidiel lepienakladaniesodpadmialepievyuitieskldkovho plynu(sektorodpadovdosiaholnajvyierelatvneznenie) znenieemisizponohospodrstva(oviacako20%odroku1990) prechodzuhlianamenejzneisujcepaliv,najmzemnplyna biomasu, pri vrobe elektriny a tepla aiastonekvlihospodrskejretrukturalizciivlenskch ttochvchodnejEurpyzaiatkom90tychrokov. osatkatrendovvemisichsklenkovchplynovvE,vrokoch1990 a2008dominovalidvajanajvzneisovateliaNemeckoaSpojen krovstvo,ktorbolispoluzodpovednzaviacakopolovicucelkovho zneniavE.VznamnzneniedosiahliajniektorkrajinyE-12,ako napr.Bulharsko,eskrepublika,PoskoaRumunsko.Tentocelkov poklesboliastonevyrovnanzvenmemisivpanielskua,vmenej miere, v Taliansku, Grcku a Portugalsku (9). Celkovtrendysovplyvnenskutonosou,evmnohchprpadoch dolokzneniuemisizvekchbodovchzdrojov,zatiaov rovnakomaseemisiezniektorchmobilncha/aleborozptlench zdrojov,najmspojenchsdopravou,saznanezvili. Najmdopravanaalejzostvaproblematickmsektorom produkujcim emisie. Dopravn emisie sklenkovch plynov vzrstli v E-27o24%medzirokmi1990a2008okrememisizmedzinrodnej leteckej a nmornej dopravy (9).Kmvelezninejnkladnejdoprave a vntrozemskej vodnej doprave dolo k poklesu podielu na trhu, poetautomobilovvE-27rovevlastnctvaautomobilov vzrstolo22%alebo52milinovautomobilovmedzirokmi1995a 2006(14).

Obrzok 2.4

Emisie sklenkovch plynov v E-27 poda sektorov v roku 2008 a zmeny medzi rokmi 1990 a 2008

Celkov emisie sklenkovch plynov poda sektorov v E-27, 2008 Ponohospodrstvo 9,6 % Priemyseln procesy 8,3 % Prchav emisie 1,7 % Odpady 2,8 %

Vroba energie 31,1 %

Domcnosti / sluby 14,5 %

Vroba / stavebnctvo 12,4 % Doprava * 19,6 %

* Nezaha medzinrodn leteck a nmorn dopravu (6% celkovch emisi sklenkovch plynov)

Zmena 1990-2008 Celkov emisie sklenkovch plynov Medzinrodn nmorn doprava Medzinrodn leteck doprava Odpady Ponohospodrstvo Priemyseln procesy Prchav emisie Domcnosti / sluby Doprava Vroba / stavebnctvo Vroba energie 100 Poznmka: 50 0 50 100 150 %

Emisie z medzinrodnej leteckej a medzinrodnej nmornej dopravy, ktor nepokrva Kjtsky protokol, nie s zahrnut v hornom obrzku. Ak by boli zahrnut do celkovho potu, podiel dopravy by dosiahol pribline 24 % celkovch emisi sklenkovch plynov v E-27 v roku 2008. EEA.

Zdroj:

32



33

Zhrnutie

Zmena klmy

Rmik 2.1

Smerom k zdrojovo efektvnemu dopravnmu systmu

Pohad do budcnosti do roku 2020 a alej: E dosahuje urit pokrok VosvojomKlimatickoenergetickombalku(ClimateandEnergy Package) (15)saEzaviazalakaliemuzneniuemisidoroku 2020o(najmenej)20%vporovnansrokom1990.OkremtohosaE zaviaekzneniuemisio30%doroku2020zapredpokladu,esa ostatnrozvinutkrajinyzaviaukporovnatenmuzneniuemisi arozvojovkrajinyprispejadekvtnepodasvojichzvzkova prslunchschopnost.vajiarskoaLichtentajnsko(znenie20% a30%)aNrsko(30%a40%)prijalipodobnzvzky. Sasntrendyukazuj,eE-27dosahujepokroksmeromksvojmu cieuzniemisiedoroku2020.PrognzyEurpskejkomisieukazuj, eemisieEbuddoroku2020o14%niieakobolarovevroku 1990,keberiemedovahyimplementciunrodnejlegislatvyplatnej zaiatkomroku2009.Zapredpokladu,eklimatickoenergetickbalek budeplneimplementovan,Eoakva,edosiahnesvojcie20% zneniasklenkovchplynov(16).Stojzazmienku,ealieznenie bysamohlodosiahnupomocouflexibilnchmechanizmovtakv obchodnom ako aj neobchodnom odvetv (E). KovsnahyzahajrozrenieaposilnenieSystmuobchodovania s emisiami (Emission Trading System) (17)Eatieajstanovenieprvne zvznchcieovprezveniepodieluenergiezobnovitenchzdrojov na20%celkovejspotrebyenergie,vrtane10%podieluvodvetv dopravy,vporovnanscelkovmpodielommenejako9%vroku 2005(18).Jesubn,epodielobnovitenchzdrojovnavrobeelektrickej energie rastie a vroba energie z biomasy, veternch turbn a najm fotovoltaickch systmov sa podstatne zvila. Obmedzenie zvenia globlnej priemernej teploty pod 2 C v dlhomasovomhorizonteazneniegloblnychemisisklenkovch plynovo50%alebooviacdoroku2050vporovnansrokom1990 jeveobecnepovaovannadrmectoho,omonodosiahnu prrastkovmznenmemisi.Okremtohopravdepodobnebud potrebnsystmovzmenyvspsobe,akmvyrbameavyuvame energiuaakmvyrbameaspotrebvameenergetickynron tovary.Pretoaliezvenieenergetickejefektvnostiaefektvnosti vyuvaniazdrojovmuspokraovaakokovsasstratgi emisi sklenkovch plynov.ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 35

Zvenie emisi sklenkovch plynov v sektore dopravy rovnako ako aj niektor alie vplyvy dopravy na ivotn prostredie aj naalej zko svis s hospodrskym rastom. Vron sprva EEA vyplvajca z Mechanizmu predkladania sprv o doprave a ivotnom prostred (TERM) monitoruje pokrok a innos snh o integrciu stratgi dopravy a ivotnho prostredia. Sprva pre rok 2009 zdraznila nasledujce trendy a zistenia: Nkladn doprava m tendenciu rs mierne rchlejie ako ekonomika, priom cestn a leteck nkladn doprava zaznamenva najv nrast v E-27 (43 % a 35 % v uvedenom porad medzi rokmi 1997 a 2007). Podiel eleznc a vntrozemskch vodnch ciest na celkovom objeme prepravy nkladov klesol poas tohto obdobia. Osobn doprava aj naalej rstla ale pomalm tempom ako ekonomika. Leteck doprava v rmci E zostala aj naalej najrchlejie rastcou oblasou, so zvenm o 48 % medzi rokmi 1997 a 2007. Automobilov doprava zostala dominantnm spsobom dopravy, o predstavuje 72 % vetkch osobnch kilometrov v E-27. Emisie sklenkovch plynov z dopravy (s vnimkou medzinrodnej leteckej a nmornej dopravy) vzrstli o 28 % medzi rokmi 1990 a 2007 v krajinch EEA (v E-27 o 24 %) a teraz predstavuj okolo 19 % celkovch emisi. V Eurpskej nii len Nemecko a vdsko s na dobrej ceste k splneniu svojich orientanch cieov pre rok 2010 vo vyuvan biopalv (avak pozri tie kapitolu 6, asti tkajce sa vroby bioenergie 6). Aj napriek zneniu emisi ltok zneisujcich ovzduie, ku ktormu dolo v ostatnom obdob, cestn doprava bola v roku 2007 najvm zdrojom emisi oxidov duska a druhm najvm zdrojom emisi zneisujcich ltok, ktor s tuhmi asticami (pozri tie kapitolu 5). Cestn doprava zostva zaleka najvm zdrojom vystavenia inkom hluku z dopravy. Oakva sa, e poet osb vystavench kodlivm hladinm hluku, a to najm v noci, porastie, ak nebud vypracovan a v plnom rozsahu implementovan efektvne protihlukov poiadavky (pozri tie kapitolu 5).

Sprva prichdza k zveru, e rieenie environmentlnych aspektov dopravnej politiky vyaduje efektvnu vziu toho, ako by mal dopravn systm vyzera do polovice 21. storoia. Proces vypracovania novej spolonej dopravnej politiky je dleit pri vytvran tejto vzie a tie navrhnutie princpov na jeho dosiahnutie.Zdroj: EEA (b).

34


Zhrnutie

Zmena klmy

Obrzok 2.5

Podiel energie z obnovitench zdrojov na konenej spotrebe energie v E-27 v roku 2007 v porovnan s rokom 2020 (F)

vdsko Lotysko Fnsko Raksko Portugalsko Dnsko Rumunsko Estnsko Slovinsko Litva Franczsko panielsko Nemecko Bulharsko Slovensko Grcko esk republika Posko Maarsko Taliansko Cyprus rsko Holandsko Belgicko Luxembursko Spojen krovstvo Malta E-27 0 10 2007 Zdroj: EEA, Eurostat. 20 30 40 50 60 %

V E dolo k vznamnmu zveniu energetickej efektvnosti vo vetkchodvetviachvdsledkutechnologickhorozvoja,naprklad u priemyselnch procesov, automobilovch motorov, vykurovacch aelektrickchspotrebiov.EnergetickinnosbudovvEurpe mtievznamnpotencilpredlhodobzlepenie(19). V irom meradlemuinteligentnspotrebieainteligentnsietetieprispie kzveniucelkovejefektvnostienergetickchsystmov,oumon menejastpouvanieneefektvnejvrobyazneniepikovho zaaenia.

Rmik 2.2

Prehodnotenie energetickch systmov: supersiete a inteligentn siete

Kvli umoneniu zalenenia vekho mnostva preruovanej vroby elektriny z obnovitench energetickch zdrojov budeme musie prehodnoti spsob, akm dodvame energiu od genertora k spotrebiteovi. Predpoklad sa, e k asti zmeny djde umonenm vroby vekho mnostva energie vo vekch vzdialenostiach od spotrebiteov, priom bude efektvne prenan medzi jednotlivmi krajinami a cez more. Programy, ako je naprklad iniciatva DESERTEC (c), iniciatva pobrenej rozvodnej siete krajn Severnho mora (the North Seas Countries Offshore Grid Initiative) (d) a Stredomorsk solrny pln (Mediterranean Solar Plan) (e), s zameran na rieenie tohto problmu a na zabezpeenie partnerstva medzi vldami a skromnm sektorom. Takto supersiete by mali dopa vhody inteligentnch siet. Inteligentn siete mu umoni spotrebiteom elektriny, aby boli lepie informovan o svojom spotrebiteskom sprvan a aby sa mohli aktvne sa zapja do jeho zmeny. Tento typ systmu me tie napomc pouvaniu elektrickch vozidiel a prispie tak k stabilite a ivotaschopnosti tchto siet (f). V dlhodobom asovom horizonte pouvanie takchto siet me zni budce investcie potrebn na skvalitnenie prenosovch sstav v Eurpe.Zdroj: EEA.

Ciele pre rok 2020

36



37

Zhrnutie

Zmena klmy

Dopady zmeny klmy a zranitenos sa lia medzi reginmi, sektormi a komunitami Mnohokovchindiktorovklmyupresahujemodelyprirodzenej variability,vrmciktorejsavyvinuliaprosperovalisasnspolonostia ekonomiky. Medzihlavndsledkyklimatickchzmien,ktorsaoakvajv Eurpe,patrzvenrizikopobrencharienychpovodn,sucha, stratybiodiverzity,ohrozeniaudskhozdraviaakdvhospodrskych sektoroch,akojeenergetika,lesnctvo,ponohospodrstvoacestovn ruch (6).Vniektorchsektorochsamunaregionlnejrovnivyskytn novprleitosti,minimlnepoasuritejdoby,akonaprkladzlepenie ponohospodrskejvrobyalesnckychaktivtvsevernejEurpe. Prognzyprezmenuklmynaznauj,evhodnosniektorchreginov precestovnruchnajmreginStredozemnhomoramepoklesn poasletnchmesiacov,ajketammedjsknrastupoasinch ronchobdob.Podobnesamuvyskytnprleitostinarozrenie cestovnhoruchuvsevernejEurpe.Avakpoasdlhiehoasovho obdobia a s rastcim vskytom extrmnych javov bud pravdepodobne dominovavmnohchastiachEurpynepriaznivinky(6). Oakvasa,edsledkyzmenyklmysabudznaneliv rmciEurpy,priomvoblastiStredozemnhomora,vArktde, severozpadnejEurpeavhorskchoblastiachsaoakvajvrazn dopady.KonkrtnevoblastiStredozemnhomorasaoakva,e zveniepriemernchtepltazneniedostupnostivodyzhor sasncitlivosreginuvoisuchm,lesnmpoiaromavlnm horav.Medzitmnzkoleiacepobrenoblastivseverozpadnej Eurpeeliahrozbevzostupumorskejhladinyazvenmurizikus tmsvisiacichbrok.Predpokladsa,ezvenieteplotyvArktde budevienejepriemer,ovyvjatlaknajmnajejvemikrehk ekosystmy.alieenvironmentlnetlakymuvyplynzahieho prstupu k zsobm ropy a plynu, rovnako ako z novch lodnch trs, pretoeadovpokrvkasazmenuje(20). Horskoblastieliavekmproblmomvrtanezmenenejsnehovej pokrvky, potencilneho negatvneho vplyvu na zimn turistiku a rozsiahleho vymierania druhov. Okrem toho zmenenie permafrostu vhorskchoblastiachmevyvolaproblmyvinfratruktre,

pretoecestyamostynemusiabyschopnsastmvyrovna.Udnes jevekvinaadovcovveurpskychhorchnastupeotie ovplyvujemanamentvodnchzdrojovvoblastiachnachdzajcich sa po prde (21).NaprkladadovcevAlpchstratilipriblinedve tretinysvojhoobjemuod50tychrokov19.storoiaazrchleniestupu adovcovmonopozorovaod80tychrokovminulhostoroia(6). PodobnepobrenarieneoblastivEurpe,nchylnnapovodne,s vemicitlivnaklimatickzmenyaprvetakmestamestskoblasti.

Mapa 2.1

Kov minul a predpokladan dopady a inky zmeny klmy v hlavnch biogeografickch reginoch EurpySevern Eurpa (borelny regin) Menej snehu, menie pokrytie jazier Zven prietoky riek a riek adom Vyie lesn porasty Pohyb druhov smerom na sever Vyie vnosy plodn -30 Viac energie vyrobenej70 vody 80 -10 10 30 50 60 90 z Intenzvnej (letn) Niia spotreba energie na vykurovanie cestovn ruch Vyie riziko kd v dsledku zimnch brok Horsk oblasti Nrast vysokch teplt Menia hmotnos adovcov Menej horskho permafrostu Vyie riziko padania skl Presun rastln a ivochov do 50 vych polh Pokles lyiarskej turistiky v zime Vyie riziko erzie pdy Vysok riziko vyhynutia druhov Stredn a vchodn Eurpa astejie teplotn extrmy Menej zrok v lete astejie riene povodne40zime v Vyia teplota vody Via variabilita vo vnose plodn Zven nebezpeenstvo lesnch poiarov Menia stabilita lesa30

Arktda Zmenenie pokrytia Severnho adovho mora adom Strata pevninskho adovca v -70 -60 -50 Grnsku Vyie riziko straty biodiverzity Severozpadn Eurpa Zvenie zrok 60 v zime Zvenie prietoku riek Pohyb sladkovodnch druhov smerom na sever Vyie riziko pobrench povodn50 Eurpske moria Vzostup morskej hladiny Vyie teploty mora Pohyb druhov smerom na sever Nrast biomasy fytoplanktnu Vyie 40 riziko pre rybie populcie

30

Regin Stredozemnho mora -10 0 Znenie ronch zrok Znenie ronch prietokov riek Viac lesnch poiarov Niie vnosy plodn

Zvenie dopytu po vode v ponohospodrstve Vyie riziko dezertifikcie Menej energie vyrobenej z vody

10

20

alie mrtia na vlny horav Viac prenosnch ochoren Pokles letnej turistiky Vyie riziko straty biodiverzity

30

40

Zdroj:

EEA, JRC, WHO (g).

38



39

Zhrnutie

Zmena klmy

Poda prognz bude ma zmena klmy zsadn vplyv na ekosystmy, vodn zdroje a udsk zdravie Podaprognzzmenaklmybudezohrvazvanlohupribytku biodiverzityaohrozovafunkcieekosystmov.Meniacesaklimatick podmienky s zodpovedn naprklad za presun mnohch eurpskych druhovrastlnsmeromnaseveradovychpolh.Predpokladsa, ekvlipreitiusabudmusievpriebehu21.storoiapresuno niekokostokilometrovnasever,onebudevdymon.Kombincia rchlosti klimatickej zmeny a roztrietenosti biotopov, ktor vyplva zprekokakonaprkladcestyaaliainfratruktra,mebrni migrciimnohchdruhovrastlnaivochovamevieskzmenm vdruhovejskladbeakpokraujcemubytkueurpskejbiodiverzity. Naasovanieseznnychudalostfenolgiaurastlnaivotn cyklyuskupnivochov,taksuchozemskchakoajmorskch,sa men spolu s klimatickmi zmenami (6). Pozoruj a predpovedaj sa zmenyseznnychudalostdtumykvitnutiaaponohospodrske vegetanobdobia.Zdvoduposunufenologickejfzysav poslednchdesaroiachtiepredilovegetanobdobieniekokch ponohospodrskychplodnvsevernchzemepisnchrkach,o podporuje introdukciu novch druhov, ktor predtm neboli vhodn. Zrovedolokskrteniuvegetanhoobdobiavjunchrkach. Taktozmenyvcyklochponohospodrskychplodnsaoakvaj ajnaalejbudpotencilnevneovplyvovaponohospodrske postupy (G) (6). Podobnesaoakva,eklimatickzmenyovplyvniavodnekosystmy. Otepovaniepovrchovchvdmemaviacerodopadovna kvalituvodyatmajnajejpouvanieumi.Patrknimvia pravdepodobnosbujneniariasapohybsladkovodnchdruhovsmerom na sever, rovnako ako aj zmeny vo fenolgii. Aj v rmci morskch ekosystmovbudklimatickzmenypravdepodobneovplyvova geografickrozloenieplanktnuarb,naprkladzmenenasrastu jarnhofytoplanktnu,obudevytvraaltlaknazsobyrba svisiacehospodrskeinnosti. almvznamnmpotencilnymdsledkomzmenyklmyv kombinciisozmenamivovyuvankrajinyapostupmivhospodren

svodoujeintenzifikciahydrologickhocykluvdsledkuzmien teploty,zrok,adovcovejasnehovejpokrvky.Veobecneplat, eronprietokyrieksazvyujnasevereazniujnajuhu,jeto trend,uktorhosapredpoklad,esazvisbudcimgloblnym otepovanm.Predpokladajsaajvekzmenyvseznnostisnimi prietokmivleteavymiprietokmivzime.Vdsledkutohosa oakvanrastsuchchobdobavodnstresnajmvjunejEurpea zvlvlete.Predpokladsa,epovodnesabudvyskytovaastejie v mnohch povodiach najm v zime a na jar, hoci odhady zmien v potearozsahupovodnzostvajneist. Zatiaoinformcieovplyvochzmenyklmynapduarznesvisiace sptnvzbysvemiobmedzen,kzmenmvbiofyziklnom charakterepdypravdepodobnebudedochdzakvlipredpokladanm stpajcimteplotm,meniacejsaintenziteafrekvenciizrokaviacerm obdobiamvekhosucha.Taktozmenymuvieskpoklesuzsob pdnehoorganickhouhlkaakpodstatnmuzveniuemisiCO2. Predpokladanviekolsaniezrkovchmodelovaintenzityzrok jepravdepodobn,vdsledkuohopdybudnchylnejienaerziu. Prognzyukazujvznamnznenievlhkostipdyvletevoblasti Stredozemnho mora a zvenie v severovchodnej Eurpe (6). Okrem tohodlhieobdobiasuchavdsledkuklimatickchzmienmuprispie kdegradciipdyakzvenmurizikurozirovaniaptvniektorch astiachStredomoriaavchodnejEurpy. Tiesapredpoklad,ezmenaklmyzvizdravotnrizikvdsledku, naprklad,vnhoravaochorenspojenchspoasm(alie podrobnosti pozri v kapitole 5). To poukazuje na potrebu pripravenosti, zvyovania povedomia a adaptcie (22).Rizikstmsvisiacevemi zvisiaodsprvaniaudaodkvalityzdravotnejstarostlivosti.Okrem tohopoetochorenprenanchvektormiatieniektorchohnsk nkazyzvodyajedlamebyvysozvyujcousateplotoua astejmiextrmnymijavmi(6).VniektorchastiachEurpysamu pozorovauritprnosyprezdravie,vrtanemeniehopotumrt zaprinenchchladom.Avakoakvasa,enadtmitoprnosmibud prevaovanegatvneinkyzvyujcichsateplt(6).

40



41

Zhrnutie

Zmena klmy

Adaptcia zo strany Eurpy je naliehavo potrebn kvli zskaniu odolnosti voi klimatickm vplyvom DokoncaajkesaznenieemisivEurpeanacelomsveteasiliao zmierneniedopadovvnasledujcichdesaroiachukuakospen, naalejbudpotrebnadaptanopatrenianarieenieneodvratnch dsledkovzmenyklmy.Adaptciajedefinovanakoprispsobenie saprrodnchaleboudskchsystmovskutonejalebooakvanej zmeneklmyalebojejinkomkvlizmierneniukdalebovyuitiu prospenchprleitost(23). Medziadaptanopatreniapatriatechnologickrieenia(ed opatrenia),adaptanmonostizaloennaekosystme(zelen opatrenia),behaviorlne,manarskeapolitickprstupy(mkk opatrenia).Praktickprkladyadaptanchopatrenzahajsystmy vasnhovarovaniatkajcesavnhorav,suchaariadeniarizk nedostatku vody, riadenia dopytu po vode, diverzifikcie plodn, ochranyprotipobrenmarienympovodniam,riadeniarizk katastrof, hospodrskej diverzifikcii, poistenia, obhospodarovania pdyaposilneniazelenejinfratruktry. Musiaodrato,doakejmierysaliamedziseboujednotlivreginy ahospodrskeodvetvia,osatkaichzranitenosvoiklimatickej zmene,atiecelsocilneskupinynajmstarudiaanzkoprjmov domcnosti,ktorszranitenejieneinskupiny.Okremtohomnoh adaptaniniciatvybynemalibyrealizovanakosamotnaktivity,ale malibybyzaradendoirchsektorovchopatrennaznenierizk, vrtaneriadeniavodnchzdrojovapobrenchochrannchstratgi. NkladynaadaptciuvEurpemubypotencilnevekamu dosiahnuamiliardyeurronevstrednodobomadlhodobom horizonte. Avak ekonomick hodnotenie nkladov a prnosov podlieha vekmneistotm.Napriektomuhodnoteniaadaptanchmonost naznauj,evasnadaptanopatreniamajhospodrsky,socilnya environmentlnyvznam,pretoemuvemivznamneznimon kodyamnohokrtsavyplatiavporovnansneinnosou. Veobecneplat,ekrajinyssivedompotrebyprispsobeniasa zmeneklmya11krajnEprijalonrodnadaptanstratgiu dojari2010(H). V eurpskom meradle Biela kniha E o adaptci (E White Paper on Adaptation) (24)jeprvmkrokomkadaptanej42 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010

Tabuka 2.1

udia ohrozen zplavami, vdavky na npravu kody a na adaptciu na rovni E-27, bez adaptcie a s adaptciouVdavky na adaptciu (milird eur / rok) S adaptciou Bez adaptcie (Zostatkov) vdavky na npravu kody (milird eur / rok) S adaptciou Bez adaptcie Celkov vdavky (milird eur / rok) S adaptciou 3,6 4,2 5,8 3,2 3,5 4,5 Bez adaptcie 4,8 6,5 16,9 5,7 8,2 17,5

udia ohrozen zplavami (tisc / rok) S adaptciou 6 5 3 4 3 2 Bez adaptcie A2 2030 2050 2100 B1 2030 2050 2100 20 29 205 21 35 776

0 0 0 0 0 0

1,7 2,3 3,5 1,6 1,9 2,6

4,8 6,5 16,9 5,7 8,2 17,5

1,9 2,0 2,3 1,6 1,5 1,9

Poznmka: Zdroj:

Dva scenre analyzovan na zklade A2 a B1 emisnch scenrov IPCC. EEA, ETC pre ovzduie a klimatick zmeny (h) (i).

stratgiinazneniezranitenostivoidopadomklimatickejzmeny adopakrokynacelottnej,regionlnejamiestnejrovni. Integrcia adaptcie do oblasti environmentlnych a sektorovch politk naprklad tch, ktor sa tkaj vody, prrody a biodiverzity a efektvnehovyuvaniazdrojovjedleitmcieom. AvakBielaknihaEoadaptciiuznva,eobmedzenvedomostis kovouprekkouavyzvanavytvoreniesoldnejejvedomostnej zkladne.Naodstrneniemedzier,ktorstmsvisia,sapotas vytvorenm Eurpskeho strediska vmeny informci o dopadoch zmeny klmy, o zranitenosti a adaptcii (European clearinghouse on climate change impacts, vulnerability and adaptation).Cieomjeumoniapodporova zdieanieinformciaosvedenchpostupovmedzivetkmi zainteresovanmi stranami.ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 43

Zhrnutie

Zmena klmy

Reakcia na zmenu klmy ovplyvuje aj alie environmentlne vzvy Zmenaklmyjevsledkomjednhoznajvchzlyhantrhu,aksvet videl (25). Tto otzka je zko spt s ostatnmi environmentlnymi otzkamiatiesoirmspoloenskmahospodrskymvvojom. Reagovanienazmenuklmybujejzmiernenmaleboprispsobenm bypretonemalobyrobenvizolciipretoereakcienepochybne ovplyvnia in environmentlne otzky, a to tak priamo, ako aj nepriamo(vi.kapitola6). Synergiemedziadaptanmiamitiganmiopatreniamis mon(naprkladvkontextemanamentukrajinyaocenov)aadaptcia mepomczviodolnosvoialmenvironmentlnymvzvam. Avakjepotrebnvyhnsamaladaptcii.Tkasatoopatren,ktor sbudisproporn,cenovoneefektvne,alebovrozporesinmi politickmiciemivdlhodobomhorizonte(akoumelzasneovanie aleboklimatizciavzhadomkcieomzmierneniadopadov)(21). Mnohopatrenianazmierneniezmenyklmybudmavedajie environmentlneprnosyvrtanezneniaemisiltokzneisujcich ovzduiezospaovaniafoslnychpalv.Naopak,oakvasa,e znenmnostvoemisiltokzneisujcichovzduie,vsvislosti spolitikamizmenyklmy,tiepovediekpoklesutlakunasystmy verejnho zdravotnctva a ekosystmy naprklad prostrednctvom zneniazneisteniaovzduiavmestchaleboznenourovou okyslenia (6). Politikyzmenyklmyuredukujcelkovnkladynaznenie zneistenia,ktorspotrebnnasplneniecieovTematickejstratgie Eprezneistenieovzduia(26).Bolonaznaen,ezahrnutie inkovzneisteniaovzduianazmenuklmydostratgiprekvalitu ovzduiaprinapodstatnzvenieinnostiznenmtuhchastc a oznovch prekurzorov popri CO2aalchsklenkovchplynovs dlhouivotnosou(27). Realizcia opatren na boj proti zmene klmy pravdepodobne bude maznanvedajieprnosyprizniovanzneisteniaovzduiado roku2030.Medzinepatrianiiecelkovnkladynakontroluemisi ltokzneisujcichovzduierdovoo10milirdeurroneaznenie

kdnazdravaekosystmoch(I) (28).Taktozneniejezvl vznamn pre oxidy duska (NOX),oxidsiriit(SO2) a vzduchom nesenastice. Okremtohoznenieemisiiernychsadzaalchaeroslovako iernyuhlk,uhlkovaeroslyzospaovaniafoslnychpalva spaovaniabiomasymemaznanprnosytakvzlepenkvality ovzduiaakoajvobmedzenstmsvisiacehoinkuotepovania. iernyuhlkvypanvEurpeprispievakukladaniuuhlkav snehuaadevarktickejoblasti,omeurchlitopenieadovcova zhoridopadyzmenyklmy. Avak v inch oblastiach zaistenie prnosov z boja proti zmene klmyazreakcienaalieenvironmentlnevzvymebymenej priamoiare. Medjs,naprklad,kukompromisommedzivyuvanmrozlinch typovobnovitenchzdrojovenergievovekommeradleazlepenm ivotnhoprostrediaEurpy.Medziprkladypatrvzjomnpsobenie vrobyvodnejenergieacieovrmcovejsmerniceovode(29), nepriame inkyvrobybioenergienavyuitiekrajiny,omevraznezni aleboeliminovauhlkovprnosy(30)acitlivumiestovanieveternch elektrrnapriehradscieomznivplyvnaivotvmoriachaivot vtkov. Naopak,adaptanamitiganopatreniazaloennaperspektve ekosystmumajpotencilviesksitucimspriaznivmivsledkami, pretoeobatypyposkytujadekvtnereakcienavzvyzmenyklmy aichcieomjeudranieprrodnhokapitluasluiebekosystmovv dlhodobomhorizonte(kapitola6a8).

44



45

Zhrnutie

Prroda a biodiverzita

3


Strata biodiverzity znehodnocuje prrodn kapitl a sluby ekosystmov Biodiverzitazahavetkyivorganizmynachdzajcesav atmosfre, na zemi i vo vode. Vetky druhy maj svoju lohu a poskytujmaterilpreivot,odktorhomyvetcizvisme:od najmenejbaktrievpdeponajviehocicavcavocene(1). Medzi tyri zkladnstavebnkamenebiodiverzitypatria:gny,druhy,biotopya ekosystmy (A). Zachovanie biodiverzity je teda nevyhnutn pre blahobyt udapretrvaloudratenzsobovanieprrodnmizdrojmi(B). Okrem tohojezkosptsalmienvironmentlnymiotzkami,akoje adaptcianazmenuklmyaleboochranaudskhozdravia. BiodiverzitaEurpyjesilneovplyvnenudskouinnosouvrtane ponohospodrstva,lesnctvaarybolovuaurbanizcie.Zhrubapolovica eurpskejkrajinyjeobhospodarovan,vinalesovsavyuvaa dochdzakstlevejfragmentciiprrodnchoblastmestskmi oblasamiavstavbouinfratruktry.Morskprostrediejetiesilne ovplyvnen,atonielenneudratenmrybolovom,aleajinmi innosami,akojepobrenabaropyazemnhoplynu,abapieskua trku,lodndopravaapobrenveternelektrrne. Vyuvanieprrodnchzdrojovzvyajnevedieknarueniuazmenm v rozmanitosti druhov a biotopov. V tomto zmysle extenzvne ponohospodrskemodely,akovidievtradinchponohospodrskych krajinchEurpy,prispievajkvejdiverzitedruhovnaregionlnej rovnivporovnanstm,obysmemohlioakvauprsneprrodnch systmov.Avaknadmernvyuvaniemevieskdegradcii prrodnch ekosystmov a nakoniec k vymieraniu druhov. Prkladom takchtoekologickchvplyvomjekolapskomernchzsobrb zdvodunadmernhorybolovu,bytokopeovaovvdsledku intenzvnehoponohospodrstva,meniezadriavanievodyaastejie rizikzplavvdsledkuznikuvresovsk. ZavedenmpojmuslubyekosystmovobrtilprogramHodnotenie ekosystmov k milniu (Millennium Ecosystem Assessment) (2) diskusiu46 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 47

Zhrnutie


o biodiverzite hore nohami. Popri obavch ochranrov sa strata biodiverzitystalazkladnousasoudiskusioudskomblahobytea oudratenostinhoivotnhotlu,vrtanespotrebnchvzorov. Stratabiodiverzitymetedavieskzhoreniusluiebekosystmova meohroziudskblahobyt. Rastiedkazotom,eslubyekosystmovscelosvetovopodvekm tlakomkvlinadmernmuvyuvaniuprrodnchzdrojovvkombincii sozmenouklmyzaprinenouumi(2).Slubyekosystmovsasto povaovanzasamozrejmos,alevskutonostisvemizraniten. Pda,naprklad,jekovouzlokouekosystmov,podporujebohat pestrosorganizmovaposkytujevearegulanchapodpornchsluieb. Avakniejeviacakoniekokometrovhrub(amnohokrtajomnoho menej)apodliehadegradciierziou,zneisovanm,zhutovanma salinizciou(pozrikapitolu6). Hocisapredpoklad,epopulciaEurpybymalazostapribline stabilnvnajblichdesaroiach,oakvasa,esabudnaalej prejavovadopadynabiodiverzituzdvodurastcehogloblneho dopytupopotravinch,vlkninch,energiiavodeazdvoduzmeny ivotnhotlu(pozrikapitolu7).aliezmenyvkrajinnejpokrvke avintenzifikciivyuitiazemiavEurpeajvozvykusvetamu negatvneovplyvnibiodiverzitupriamo,naprkladnienm

biotopovavyerpanmzdrojov,alebonepriamoprostrednctvom, naprklad, fragmentcie, odvodnenia, eutrofizcie, acidifikcie a alchforiemzneistenia. VvojvEurpepravdepodobneovplyvnspsobvyuvaniakrajinya biodiverzitu na celom svete dopyt po prrodnch zdrojoch v Eurpe upresahujejejvlastnprodukciu.Vzvoujetedaznidopad Eurpynagloblneivotnprostredieprizachovanbiodiverzity narovni,naktorejbudzabezpeenslubyekosystmov,trvalo udratenvyuvanieprrodnchzdrojovaudskblahobyt. Ambciou Eurpy je zastavenie straty biodiverzity a zachovanie sluieb ekosystmov Esazaviazalakzastaveniustratybiodiverzitydoroku2010.Hlavn aktivity sa zameriavaj na vybran biotopy a druhy prostrednctvom sstavyNatura2000,nabiodiverzitunairomvidieckomzem,na morskprostredie,cudzieinvznedruhyaprispsobeniesazmene klmy (3).Strednodobpreskmanie6.EAPvrokoch2006/2007kladie vdraznaekonomickoceovaniebytkubiodiverzity,oviedlo k vypracovaniu tdie Ekonomika ekosystmov a biodiverzity (The Economics of Ecosystems and Biodiversity) (TEEB) (4) (pozri kapitolu 8). Jemalejtmjasnejie,enapriekpokrokuvniektorchoblastiach cieprerok2010nebudesplnen(5) (6) (7) (8). Eurpskarada,uznvajcnaliehavpotrebuzvisilie,schvlila dlhodobvziutkajcusabiodiverzitydoroku2050astrednodob cieledoroku2020,ktorboliprijatRadoupreivotnprostredieda 15.marca2010shlavnmcieomzastavi stratu biodiverzity a sluieb ekosystmu v E do roku 2020 a obnovi ich v o najvyej monej miere ako aj zintenzvni podiel E na zvrten celosvetovej straty biodiverzity (9). Budevypracovanobmedzenpoetmeratenchiastkovchcieov svyuitm,naprklad,zkladnchdajovprerok2010(1). MedzikovpoliticknstrojepatriasmerniceEovtkocha biotopoch (10) (11),ktormajzaciepriaznivstavochranyvybranch druhovabiotopov.Okolo750000km2pevniny,viacne17%celkovej rozlohyEurpy,aviacne160000km2morubolovyhlsench podatchtosmernczachrnenzemievrmcisieteNatura2000.ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 49

Rmik 3.1

Sluby ekosystmov

Ekosystmy poskytuj mnostvo zkladnch sluieb, ktor s vemi dleit pre udraten vyuvanie zdrojov Zeme. Medzi ne patria: Zsobovacie sluby zdroje, ktor s priamo vyuvan umi, ako s potraviny, vlkniny, voda, suroviny, lieky Podporn sluby procesy, ktor nepriamo umouj vyuvanie prrodnch zdrojov, ako je primrna produkcia, opeovanie Regulan sluby prirodzen mechanizmy zodpovedn za regulciu klmy, ivn a cirkulcie vody, regulciu kodcov, ochranu proti povodniam, at. Kultrne sluby prnosy, ktor udia zskavaj z prrodnho prostredia pre rekrean, kultrne a duchovn ely.

V tomto rmci je biodiverzita zkladnm environmentlnym aktvom.Zdroj: Millennium Ecosystem Assessment (a).

48


Zhrnutie


Okrem toho sa pripravuje stratgia E o zelenej infratruktre (12), ktorvychdzazNatura2000asprievodnchsektorovcha nrodnch iniciatv. Druhouhlavnoulnioupolitickchopatrenjezalenenieotzok biodiverzity do sektorovch politk v oblasti dopravy, vroby energie, ponohospodrstva,lesnctvaarybolovu.Cieomjezneniepriamych dopadov zo strany tchto sektorov, rovnako ako ich rozptlench tlakov, akonaprkladfragmentcia,acidifikcia,eutrofizciaazneistenie. Spolonponohospodrskapolitika(CommonAgriculturalPolicy, SPP)jesektorovrmecvEsnajsilnejmvplyvomvtomtoohade. Zodpovednoszalesnckupolitikumajprimrnelenskttypoda zsadysubsidiarity.osatkarybolovu,bolipredloennvrhy naaliuintegrciuenvironmentlnychaspektovdoSpolonej politikyprerybnhospodrstvo(CommonFisheriesPolicy).almi hlavnmi prierezovmi politickmi rmcami s Tematick stratgia naochranupdy(SoilThematicStrategy)poda6.EAP(13), smernica o kvalite ovzduia (Air Quality Directive) (14), smernica o nrodnch emisnch stropoch (National Emissions Ceilings Directive) (15), smernicaodusinanoch(NitratesDirective)(16), rmcov smernica o vode (Water Framework Directive) (17) a rmcov smernica o morskej stratgii (Marine Strategy Framework Directive) (18). Stle dochdza k bytku biodiverzity Je mlo kvantitatvnych dajov o stave a trendoch eurpskej biodiverzity,atotakzkoncepnchakoajzpraktickchdvodov. zemnrozsaharovedetailov,podaktorchsekosystmy, biotopyarastlinnspoloenstvrozliovan,jedouritejmiery ubovon.Neexistujiadneharmonizovaneurpskemonitorovacie daje o kvalite ekosystmov a biotopov a vsledky prpadovch tdijeakkombinova.Vakapodvaniusprvpodalnku17 smernice o biotopoch dolo v poslednej dobe k zlepeniu dajovej zkladne, ale len pre biotopy v nej uveden (19). Monitoringdruhovjekoncepnepriamoiarej,alejenronnazdroje anevyhnutnevemiselektvny.Pribline1700druhovstavovcov, 90000druhovhmyzua30000cievnatchrastlnbolovEurpe zaregistrovanch (20) (21).Tentodajdokoncanezahaanivinu50 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010

morskchdruhovalebobaktrie,mikrbyapdnebezstavovce. Harmonizovandajesatkajlenvemimalhozlomkucelkovho potudruhovobmedzujsavinounabenvtkyamotle.Op, sprvypodalnku17smerniceobiotopochposkytujalmaterilo cieovchdruhoch. dajeobenchdruhochvtkovnaznaujstabilizciunaspodnej rovnizaostatndesaroie.Populcielesnchvtkovsazmenili asio15%oprotiroku1990,aleodroku2000saslaukazujby stabiln.Populcieponchvtkovsadramatickyzniliv80tych rokochhlavnekvliintenzifikciiponohospodrstva.Ichpopulcie zostalistabilnodpolovice90tychrokov,ajkenaspodnej rovni.Veobecnponohospodrsketrendy(napr.pouvanie meniehomnostvavstupov,zvenvyatiepdyzprodukcie apodielekologickhoponohospodrstva)apolitickopatrenia (ako naprklad cielen agroenvironmentlne programy) mohli k

Obrzok 3.1

Index bench vtkov v eurpskej populcii

Index populci (1980 = 100) 125

100

75

50

25

0 1980

1985

1990

1995

2000

2005

2010

Vetky ben vtky (136) Ben vtky ijce na ponohospodrskej pde (36) Ben lesn vtky (29) Zdroj: EBCC, RSPB, BirdLife, Statistics Netherlands (b); SEBI indiktor 01 (c).


51

Zhrnutie


Obrzok 3.2

Stav ochrany druhov (hore) a biotopov (dole), o ktor m Spoloenstvo zujem, v roku 2008

Obojivelnky (152) lnkonoce (336) Ryby (242) Cicavce (381) Mkke (81) Necievnat rastliny (92) Plazy (149) Cievnat rastliny (799) Ostatn (8) 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 %

tomuprispie(22) (23) (24).Avakpopulciemotovlkapastvnsa znilioalch50%odroku1990,onaznauje,najednejstrane, dopadalejintenzifikcieponohospodrstvaa,nastranedruhej, odstpenie od nej. Stav ochrany najviac ohrozench druhov a prrodnch biotopov zostvaznepokojujcinapriekvsasnostiexistujcejsieti chrnenchzemNatura2000.Situciasajavakonajhoriapre vodnbiotopy,pobrenoblastiasuchozemskbiotopychudobnna iviny,akosvresovisk,moiare,raeliniskabainy.Vroku2008 ibau17%cieovchdruhovpodasmerniceobiotopochbolstav ochranypovaovanzapriazniv,u52%nepriaznivastavu31% bol neznmy. Tietoshrnndajevakneumoujrobizveryoinnosti ochrannhoreimusmerniceobiotopoch,pretoeasovsledynie setekdispozciiaobnovaprirodzenchbiotopovadruhovme vyadovaviacasu.Tieniejevsasnostimonporovnachrnen anechrnenzemiavovzahukdruhom.Avakosatkasmernice ovtkochtdienaznauj,eopatrenianaochranuvtkovvrmci sstavyNatura2000boliinnnavekchgeografickchplochch(25). KumulatvnypoetcudzchdruhovvrmciEurpysaodzaiatku 20.storoiastlezvyuje.Zcelkovhopotu10000zistenchcudzch druhovbolo163klasifikovanchakonajhorieinvznedruhy, pretoesaukzalo,esvemiinvzneakodlivprepvodn biodiverzituminimlnevastiicheurpskehorozsahu(7).Zatiao usuchozemskchasladkovodnchdruhovmedjskspomaleniu renia alebo k stabilizcii, nie je to tak u morskch druhov a druhov ijcichvstiachriek. Zmena vyuitia krajiny je hnacou silou straty biodiverzity a degradcie funkci pdy MedzihlavntypykrajinnejpokrvkyvEurpepatrialesy35%,orn pda25%,pastviny17%,poloprrodnvegetcie8%,vodntvary 3%,mokrade2%aumelzastavanplochy4%(C). Trend zmien krajinnejpokrvkymedzirokmi2000a2006jedospodobntomu, ktorbolpozorovanmedzirokmi1990a2000,aleronrchlos

Priazniv Neznmy Raelinisk, bariny a moiare (56) Pobren biotopy (84) Biotopy dn (62) Les (181) Sladkovodn biotopy (84) Lky a pasienky (102) Vresovisk a kroviny (36) Skaln biotopy (64) Sklerofiln kroviny (32) 0 10 20 30 40 50

Nepriazniv nedostaton Nepriazniv zl

60

70

80

90 100 %

Priazniv NeznmyPoznmka: Zdroj:

Nepriazniv nedostaton Nepriazniv zl

Poet hodnoten je uveden v ztvorke. Geografick pokrytie: E okrem Bulharska a Rumunska. EEA, ETC pre biologick diverzitu (d); SEBI indiktor 03 (e).

52



53

Zhrnutie


Obrzok 3.3

Zmeny krajinnej pokrvky v rokoch 20002006 v Eurpe (vavo) celkov zmenen plocha v hektroch a (vpravo) percentulna zmenaist zmena krajinnej pokrvky (v % vchodiskovho roku 2000) 3,0

ist zmena krajinnej pokrvky 20002006 (ha) 600 000 500 000 400 000 300 000 200 000 100 000 0 10 000 20 000 30 000 Umel oblasti Pasienky a mozaiky Poloprrodn vegetcia Mokrade Poznmka: Zdroj:

Tietozmenykrajinnejpokrvkyovplyvujslubyekosystmu. Vlastnostipdypritomzohrvajzsadnlohu,pretoeovplyvuj cyklyvody,ivnauhlka.Pdneorganickltkyshlavnmpozemskm loiskomuhlka,apretosdleitprezmierovaniezmenyklmy. Raelinisk predstavuj najvyiu koncentrciu organickej hmoty zo vetkchtypovpdy,zaniminasledujextenzvneobhospodarovan trvnatporastyalesy:kstratmuhlkavpdepotomdochdza vtedy,kestietosystmyzmenen.Stratatchtobiotopovjetie spojensoznenoukapacitouzadriavaniavody,zvenmirizikami zplav a erzie a so zmenenou atraktivitou pre rekreciu v prrode. Zatiaomiernerozrenielesovjepozitvnymvvojom,bytok prrodnch a poloprrodnch biotopov vrtane trvnatch porastov, raelinsk,vresovskamoiarov,tovetkosvysokmobsahom organickejhmotyvpdejehlavnmdvodomnaznepokojenie. V lesoch prebieha intenzvna exploatcia: podiel starch porastov je kriticky nzky

1,0

1,0

Orn pda a trval ponohospodrske plodiny Zalesnen pda Nezastavan plochy / pda bez vegetcie Vodn tvary

daje sa tkaj vetkch 32 lenskch krajn EEA s vnimkou Grcka a Spojenho krovstva a 6 spolupracujcich krajn. EEA, ETC pre vyuvanie pdy a priestorov informcie (f).

zmenybolavobdobrokov1990a2000niia0,2%vporovnans 0,1%vobdobrokov2000a2006(26). Celkovosamestskoblastialejrozrilinakorvetkchostatnch kategri krajinnej pokrvky s vnimkou lesov a vodnch tvarov. Vdsledkuurbanizciearozirovaniadopravnchsietdochdzak fragmentciibiotopov,orobpopulciezvieratarastlnzranitenejmi voiloklnemuvyhynutiupretoesaimbrnivmigrciiarozptleniu do okolia.54 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010

Lesymajzsadnvznamprebiodiverzituaposkytovaniesluieb ekosystmov.Poskytujprrodnbiotopypreivotrastlnaivochov, ochranuprotierziipdyazplavm,viazanieuhlka,klimatick regulciuamajvekrekreanakultrnehodnoty.Lesys prevldajcou prrodnou vegetciou v Eurpe, ale zostvajce lesy v Eurpemajalekoknenaruenm(D).Vovineznichprebieha intenzvnaexploatcia.Exploatovanmlesomzvyajnechbavie mnostvomtvehodrevaastariestromyakobiotopypredruhy,aasto vykazujvysokpodielnepvodnchdruhystromov(naprkladjeda douglaska).Akominimumpreudranieivotaschopnchpopulci najkritickejchlesnchdruhovsanavrhuje10percentnpodielstarch lesnch porastov (27). Len5%rozlohyeurpskychlesovjevsasnostipovaovanchza nenaruenumi(D).NajvieoblastistarchlesnchporastovvEsa nachdzaj v Bulharsku a Rumunsku (28). Strata starch lesnch porastov v kombincii so zvenou fragmentciou zostvajcich porastov iastonevysvetujepretrvvajcizlstavochranymnohchlesnch druhoveurpskehozujmu.Vzhadomktomu,ekskutonmu vymieraniudruhovmedochdzaetedlhopofragmentciibiotopu, ktorhospsobuje,elmeekologickmudlhupribline1000starchivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 55

Zhrnutie


Obrzok 3.4

Intenzita lesnho hospodrenia ist ron prrastok zsob dreva a ron lesn aba kvli dodvkam dreva 32 lenskch krajn EEA, 19902005

Mapa 3.1

Intenzita lesnho hospodrenia ist miera aby v roku 2005

-30

-20

-10

0

10

20

30

40

50

60

70

Milinov m3 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 1990 ist ron prrastok Zdroj: EEA.40 50 50 60

2000 Ron aba

2005

40

druhovborelnychlesovboloidentifikovanchakovneohrozench vyhynutm v dlhodobom horizonte (29). Plusomje,esasncelkovabadrevazostvahlbokopod ronouobnovouvmladkamiacelkovplochylesasazvuj. To je podporovan socilnoekonomickmi trendmi a nrodnmi politickmi iniciatvami na zlepenie lesnho hospodrstva, koordinovanmi v rmci Forest Europe, platformy pre spoluprcu na rovniministrovzo46krajn,vrtanetchzE(30). Lesnhospodrstvosanezameriavalennazabezpeenieabydreva, aleberiedovahyirokklufunkcilesaataksliakormecpre ochranubiodiverzityazachovaniesluiebekosystmovvlesoch. Avakostvamnohoproblmov,ktortrebavyriei.OstatnZelen kniha E (E Green Paper) (31)sazameriavanamonvplyvyzmeny klmy na lesn hospodrstvo a ochranu lesov v Eurpe a na zlepenie monitorovania,podvaniasprvazdieaniavedomost.Existujtie56 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010

0

500

0

1000

150010 km

20

30

40

Miera vyuitia (ron aba vyjadren ako percento ronho prrastku) v roku 2005 < 20 2040 Zdroj: EEA, Forest Europe (g). 4060 6080 > 80 Nie je hlsen


57

Zhrnutie


obavy tkajce sa budcej rovnovhy medzi ponukou a dopytom podrevevE-27vzhadomkplnovanmuzveniuvroby bioenergie (32). Plochy ponohospodrskych pd sa zmenuj ale hospodrenie sa zintenzvuje: ubdaj trvnat porasty bohat na druhy

Mapa 3.2

Priblin rozrenie ponohospodrskej pdy s vysokou prrodnou hodnotou v E-27 (E)

-30

-20

-10

0

10

20

30

40

50

60

70

60

Pojemslubyekosystmujepravdepodobnenajzrejmejpre ponohospodrstvo.Hlavnmcieomjezabezpeeniepotravy,ale ponohospodrskapdaposkytujemnohoalchsluiebekosystmov. TradinponohospodrskekrajinyEurpysvznamnmkultrnym dedistvom,priahujcestovnruchaponkajmonostirekreciev prrode.Ponohospodrskapdazohrvakovlohuvkolobehu ivnavody. Eurpskeponohospodrstvosavyznaujedvojakmtrendom: intenzifikciouvovekomrozsahuvniektorchreginochaopanm pdyvinch.Cieomintenzifikciejezvenievnosovavyaduje investcie do strojovho zariadenia, odvodnenia, hnojv a pesticdov. Intenzifikciajetieastospjansozjednoduenmstriedanmplodn. Tam,kdetosocilnoekonomickabiofyziklneokolnostineumouj, ponohospodrstvozostvaextenzvnymalebokon.Tentovvoj bol dan kombinciou faktorov vrtane technologickch inovci, politickej podpory a medzinrodnho vvoja na trhoch, rovnako ako zmenouklmy,demografickmitrendmiazmenamiivotnhotlu. Koncentrciaaoptimalizciaponohospodrskejvrobymalazsadn dsledkyprebiodiverzitu,akosaukzalonabytkuvtkovijcichna ponohospodrskejpdeamotov. Ponohospodrskeoblastisvysokoubiodiverzitou,akonapr.rozsiahle trvnatporasty,stletvoriaasi30%ponohospodrskejpdy Eurpy. Hoci jej prrodn a kultrna hodnota je uznvan v eurpskej environmentlnejaponohospodrskejpolitike,sasnopatrenia prijatvrmcispolonejponohospodrskejpolitikyniesdostaton nazabrneniealiehobytku.Prevanvinaponohospodrskej pdysvysokouprrodnouhodnotou(VPH),pribline80%,jemimo chrnench zem (E) (33).Zvynch20%jechrnenchpodasmernc ovtkochabiotopoch.esdesiatjedenz231typovbiotopov,ktormaj vznampreSpoloenstvopodasmerniceEobiotopoch,saspjas58 ivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010

50

50

40

40

0

500

0

1000

150010 km

20

30

40

Priblin rozrenie ponohospodrskej pdy s vysokou prrodnou hodnotou (VPH) v Eurpe Lokality Natura 2000 Hlavn motlie oblasti (PBAs) Dleit vtie oblasti (IBAs) % ponohospodrskej pdy s VPH0 125 2550 5075 75100

Mimo pokrytia dajmi

Poznmka:

Odhad zaloen na dtach krajinnej pokrvky (Corine, 2000) a alch sboroch dt o biodiverzite za rzne roky (zhruba 20002006). Rozlenie: 1 km2 pre dta krajinnej pokrvky, 0,5 ha pre alie vrstvy dt. sla uveden v mape (zelen odtiene) zodpovedaj odhadovanmu pokrytiu ponohospodrskej pdy s VPH v rmci 1 km2 buniek mrieky. Vzhadom na rozptie chyby v interpretcii dajov krajinnej pokrvky je lepie tieto sla povaova skr za pravdepodobnos vskytu ne za odhady krajinnej pokrvky. Vskyt ponohospodrskej pdy s VPH je najpravdepodobnej na ruovej, fialovej a oranovej ploche, pretoe toto zobrazenie je zaloen na skutonch dtach o biotopoch a druhoch. JRC, EEA (h); SEBI indiktor 20 (i).

Zdroj:


59

Zhrnutie


ponohospodrskymmanamentom,atopredovetkmspasenma kosenm (34). HodnotiacesprvyposkytnutlenskmittmiEpodasmernice o biotopoch (35)ukazuj,estavochranytchtoponohospodrskych biotopovjehornevetkchostatnch.Napotencilnepriazniv opatreniapodanariadeniaorozvojividiekadruhhopiliera Spolonejponohospodrskejpolitiky(SPP)pripadmenejne10% celkovchvdavkovSPPaukazujesa,esnedostatonezameran naochranuponohospodrskejpdysvysokouprrodnouhodnotou. PrevanvinapodporySPPjestlevprospechnajintenzvnejch produktvnychplchaponohospodrskychsystmov(36).Oddeovanie dotci od vroby (F)apovinndodriavanieenvironmentlnej legislatvymedouritejmieryuvoniponohospodrsketlaky naivotnprostredie,aletonestanazabezpeenienepretritho manamentu,ktorjepotrebnpreinnochranuponohospodrskej pdysvysokouprrodnouhodnotou. Intenzifikciaponohospodrstvapredstavujehrozbunielenpre biodiverzitunaponohospodrskejpde,aleajprebiodiverzituv ponohospodrskejpde.Celkovhmotnosmikroorganizmovvpde podjedenhektrtrvnatchporastovmiernehopsmameprekroi 5tonojetokoakostrednevekslonaastopresahujenadzemn biomasu.Ttobiotajezapojendovinyhlavnchfunkcipdy. Ochranapdyjepretohlavnouenvironmentlnouotzkou,kee procesydegradciepdysvEvemirozren(pozrikapitolu6). RozrenievrobybioenergienaprkladvkontextecieaEzvi podielobnovitenejenergiepouvanejvdopravena10%doroku 2020(37)tiezvilotlaknazdrojeponohospodrskejpdya biodiverzity.Premenapdynauritdruhyprodukcieplodnpre biopalivvediekintenzifikciizhadiskapouitiahnojvapesticdov,k zvenejzaizneistenmaalmstratmbiodiverzity.Veazlena tom,kdepremenapdyprebiehaadoakejmieryeurpskaprodukcia prispievakdosiahnutiucieavoblastibiopalv.Zdostupnchinformci vyplva,etrendsmeromkukoncentrciiponohospodrstvav najproduktvnejchoblastiach,rovnakoakoaliezvenieintenzitya produktivity,budepravdepodobnepokraova(38).

Suchozemsk a sladkovodn ekosystmy s stle pod tlakom aj napriek zneniu zneistenia Okrempriamychinkovkonverzieavyuvaniapdy,majudsk innost,akojeponohospodrstvo,priemysel,produkciaodpadov a doprava, nepriame a kumulatvne dopady na biodiverzitu najm prostrednctvomzneisteniaovzduia,pdyavody.irokspektrum zneisujcichltokvrtaneprebytonchivn,pesticdov,mikrbov, priemyselnchchemikli,kovovafarmaceutickchvrobkovkon vpde,alebovpodzemnchapovrchovchvodch.Atmosfrick spdeutrofizanchaokyslenchltok,vrtaneoxidovduska(NOX), amnia plus amoniaku (NHX)aoxidusiriitho(SO2), roziruje koktail zneisujcichltok.Vplyvynaekosystmysapohybujodpokodenia lesovajazierzdvoduacidifikcie,pokodeniabiotopovvdsledku obohateniaivinami,bujneniariasspsobenhoprebytkomivna po nervov a endokrinn pokodenie druhov pesticdmi, steroidnmi estrognmi a priemyselnmi chemikliami ako napr. PCB. Vinaeurpskychdtoinkochzneisujcichltoknabiodiverzitu a ekosystmy sa tka acidifikcie a eutrofizcie (G). Jednm z spechov eurpskejenvironmentlnejpolitikyjevznamnznenieemisi okysujcehopolutantuSO2odroku1970.osatkaacidifikcie,tak vtejtooblastidolokaliemuzneniuodroku1990.Avakvroku 2010na10%plochyprrodnchekosystmovEEA-32stledochdza kukyslmspdomprevyujcimkritickza.Sklesajcimiemisiami sryjeduskvypanvponohospodrstveterazhlavnouokysujcou zlokouvnaomovzdu(39). Ponohospodrstvojetiehlavnmzdrojomeutrofizcie prostrednctvomemisinadbytkuduskaafosforu,ktorsavyuvaj akoiviny.Bilanciaivnvponohospodrstvesavmnohchkrajinch Evposlednchrokochzlepila,aleuviacako40%citlivchoblast suchozemskch a sladkovodnch ekosystmov dochdza stle k atmosfrickejdepozciiduskanadkritickzaaenie.Oakvasa,e zaaenieduskomvponohospodrstveostanevysok,pretoesa predpoklad,epouvanieduskatchhnojvvEvzrastiepriblineo 4%doroku2020(40). Fosfor v sladkovodnch systmoch pochdza predovetkm z odtokov vponohospodrstveaztekuthoodpaduzkomunlnychistiarn odpadovchvd.Dolokvznamnmupoklesukoncentrciefosftovvivotn prostredie Eurpy | Stav a perspektva 2010 61

60


Zhrnutie


Mapa 3.3

Prekroenie kritickch za pre eutrofizciu z dvodu ukladania nutrinho duska v roku 2000

Mapa 3.4

Prekroenie kritickch za pre eutrofizciu z dvodu ukladania nutrinho duska v roku a 2010

-30

-20

-10

0

10

20

30

40

50

60

70

-30

-20

-10

0

10

20

30

40

50

60

70

60

60

50

50

50

50

40

40

40

40

0

500

0

1000

150010 km

20

30

40

0

500

0

1000

150010 km

20

30

40

Prekroenie kritickch za ivn, 2000 Neprekroenie > 0200200400

(eq ha-1a-1)

Prekroenie kritickch za ivn, 2010 iadne dta Mimo pokrytia dajmi Neprekroenie > 0200200400

(eq ha-1a-1)

7001 200 > 1 200

7001 200 > 1 200

iadne dta Mimo pokrytia dajmi

400700

400700

Poznmka:

Vsledky boli vypotan s pouitm databzy kritickch za z roku 2008 patriacich Koordinanmu centru pre dopady (Coordination Centre for Effects, CCE) a scenrov ist ovzduie p

Documents

SOER-2010-životné prostredie Európy-záver