ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

6roãník 26jún 2016

cena 0,90 EUR

Anton Selecký: Podcenili sme médiá

Svetlo sveta uzrel v Tren-ãíne 17. júna 1950. âiÏe v ãaseneblah˘ch päÈdesiatych ro-kov. UÏ prvé hodiny Ïivota saAntonovi Seleckému zaãalidramaticky. V‰etci novo-rodenci dostali otravu krvi,iba on jedin˘ preÏil. Vìakamatke, ktorá sa doslova pre-bila na infekãné oddeleniea osobne sa o dieÈa starala.V Trenãíne, kde vyrastal spoluso svojimi ‰tyrmi súrodenca-mi, b˘vali vedºa kostola. Jehootec, hudobn˘ skladateº, bolv Àom vedúcim chóru.

Ovplyvnilo vás to?V‰etci sme u otca povinne chodi-

li na klavír. Ale keì otec videl, Ïe rádãítam, zapísal ma do mestskej kniÏni-ce. Tam niekde sa zaãal môj vzÈahk literatúre a neskôr k Ïurnalistike.Ovplyvnila ma, a nesmierne, prvákniÏka, ktorú som preãítal a bola toPieseÀ o Bernadette o lurdsk˘ch zja-veniach Panny Márie. Matka násvychovávala katolícky, prísne, ba aÏ

po vojensky. Doma sme mali rozde-lené sluÏby a úlohy, ale aj tak smeako chalani vyvádzali a boli sme pre-to mlátení ako Ïito. Ale neprekáÏalonám to.

Ktovie, ãi nie práve táto skú-senosÈ z vás urobila vzdorovité-ho voãi autoritám? Stali ste sapredsa známym disidentom...

Keì som mal trinásÈ rokov, pres-Èahovali sme sa do Bratislavy, pretoÏeotec pre svoju sluÏbu Cirkvi nemoholmaÈ civilné zamestnanie. âítal somão sa dalo, pokú‰al som sa uÏ písaÈ.Väã‰inou formou denníka, neskôrpribudli nejaké literárne pokusy, do-konca aj román.

Pokraãovanie na 10. strane

Anton Seleck ,̆ veterán protikomunistického odboja. Foto archív

Vč

ísle

Ján Litecký ŠvedaKam sme sa dostali? 2

Eva ZelenayováMraky nad našouidentitou 3

Matúš KucbelKoncert pamiatkeLeopolda Šidu 6

Mirko TuchyňaŠestnásťroční „vlastizradcovia“ 7

Juraj VrábelJáchymovské peklo 2016 4

Ján KošiarKrídlaslobody 5

Rafael RafajMenia sa farby, totalita ostáva 8

Margita ZimanováUčme deti slovenské dejiny 12 - 13

NÁŠ ROZHOVOR

Ak si poloÏíme túto otázku, vÏdy musímezaãaÈ s ostatn˘m mocensk˘m prelomom. Ajkeì len zdanliv˘m. Najmä preto, lebo veºa ºudíoãakávalo, Ïe sa zmení to hlavné, celkováparadigma základn˘ch funkcií spoloãnosti,z ãoho sa malo odvíjaÈ v‰etko ostatné. Îe od

materialistického prejdeme k jej duchovnému uchopeniu.A mnohí v tejto nádeji Ïijú dodnes. Dokonca aj napriek to-mu, Ïe chápu, Ïe zatiaº k váÏnej‰ej zmene vo vnútro‰tátnychmocensk˘ch sférach nepri‰lo. Zmenila sa iba orientácia z jed-ného veºkého brata, ktor˘ vyznával socialistick˘ direktívnymaterializmus za druhého veºkého brata, ktor˘ vyznávatrhov˘ materializmus.

Otázka neoddeliteºne súvisí s v˘vojom po roku 1989.A s hlavn˘m problémom, Ïe po tomto roku sa nijako ne-presmeroval komunistick˘ materializmus k nejakémuduchovnému obrodeniu. Napriek tomu, Ïe cel˘ boj proti ko-munizmu bol hlavne boj hodnotov˘, nie ekonomick˘. Hocimedzi prv˘mi ºúbiv˘mi heslami, ktoré mali ºuìom zaslepiÈ oãi,boli materialistické reãi o ekonomickom dobiehaní Európy.Predsa len sa to bralo tak, Ïe to malo byÈ iba samozrejm˘mdôsledkom ozdravenia spoloãensk˘ch pomerov a nie ten naj-hlavnej‰í cieº. Ani na‰i ãlenovia ne‰li do väzenia zato, Ïe sichceli viac zarobiÈ, ale preto, Ïe odmietli zahodiÈ svoje staro-európske duchovné hodnoty viery a národa, ku ktor˘m bolivychovávaní predo‰l˘mi generáciami a nechceli ich zradiÈ. Notu sa hlavn˘ ekonomick˘ zákon socializmu, ktor˘ hovorilo zvy‰ovaní produktivity práce v záujme zvy‰ovania Ïivotnejúrovne pracujúcich, iba vymenil za rovnako „múdre“postuláty, ktoré hovorili, Ïe zákony trhu sú nadradené nadv‰etk˘m ostatn˘m a navy‰e v‰etko aj vyrie‰ia.

Preão k nejakej zmene duchovnej klímy nepri‰lo, dnes uÏv‰etci vieme. Nové hodnoty nemohli priniesÈ staré kádre, vy-chované v paradigme primitívneho materializmu, ktoré iba‰ikovne prezliekli kabáty a vládnu nám dodnes. Rovnako akoich deti, ktor˘m nemohli rodiãia daÈ do vienka to, ão saminemali, teda zdrav˘ rozum a charakter. Z tohto pohºadu násteda neprekvapuje ani latentn˘ ãechoslovakizmus u mnoh˘chponovembrov˘ch politikov. Paradoxne – práve preto stagnu-je aj ekonomika, pretoÏe tá tieÏ patrí k prejavom ºudskej tvo-rivosti. Teda tá ozajstná, kde ide o budovanie a ktorá myslíniekoºko krokov dopredu. Nehovoriac uÏ o stagnácii t˘chduchovnej‰ích druhov kultúry.

Ale ak sa vrátim k nedávnej minulosti, treba si uvedomiÈjeden zlomov˘ dátum: rok 1998, keì po voºbách sa uÏ úplnerezignovalo na akékoºvek budovanie (dokonca aj v˘stavba

diaºnic sa zastavila!), navy‰e sa zaãalo prenasledovaÈ v‰etkoslovenské, hlavne médiá. Vtedy „na‰i“ politici úplne dobro-voºne dali do rúk veºkú ãasÈ na‰ej ekonomiky zahraniãn˘msponzorom ich volieb, ako rentu za víÈazstvo v studenej voj-ne. Presne v ‰t˘le nimi hlásaného materializmu, veì oni niãiné v hlavách ako rabovanie a vlastné obohacovanie sa ani ni-kdy nemali. UÏ od roku 1945. Aj na‰i ãlenovia veºmi dobrepoznajú túto sortu ºudí, veì mnohí do väzenia i‰li iba preto,lebo ich hlúpy a leniv˘ sused dostal zálusk na majetok, ktor˘ich rodina s námahou a veºk˘mi obeÈami nadobudla za dlhéroky poctivej práce. Problém je v tom, Ïe práve potomkoviatak˘chto ºudí nám vládnu naìalej, iba vo svojom zlodejskoma nenávistnom slovníku vymenili slovo kulak za modernej‰ieextrémista. A tak titulky na‰ich ekonomick˘ch správ neovlá-dajú nijakí budovatelia, ale finanãné skupiny, ktoré iba presú-vajú ãudne nadobudnuté peniaze hore-dole a ‰pekulanti.TakÏe, ak sa pár vecí predsa len vybudovalo, za to môÏemevìaãiÈ nezlomnej ºudskej tvorivosti, ktorá sa presadí ajnapriek nepriazniv˘m ãi dokonca ubíjajúcim silám. Tak akovoºakedy za socializmu.

Ako exemplárny príklad pre súãasnú situáciu nám môÏeposlúÏiÈ Bratislava. Tá sa za ostatn˘ch zhruba 20 rokov zme-nila takmer na nepoznanie. Ale k hor‰iemu. Developeri do-slova zohavili niektoré ãasti mesta, napríklad niektoré ãastidunajského nábreÏia dopadli úplne tragicky. Hlavne preto,lebo „slu‰ní“ politici sa starajú len o vlastn˘ profit (ãi o bytyzadarmo) a nie o solídne budovanie a kvalitu Ïivota obãa-nov. Vylep‰ené fasády domov v centre starého mesta silnepripomínajú potemkinovskú dedinu. Ba teraz, keì sa chystáslovenské predsedníctvo v Rade EÚ, potemkiniáda nabrala naobrátkach a opravujú sa uÏ aj ulice, ktor˘ch katastrofálnystav dlhé roky nikomu neprekáÏal. Ani sa za to nehanbia.A cel˘ bratislavsk˘ marazmus iba podãiarklo postavenie hneìdvoch biednych sôch protislovenskej nenávisti, ktoré dokona-le charakterizujú kultúrnu, ºudskú a spoloãenskú úroveÀt˘chto politikov. A aby to bolo úplne dokonalé, aj in‰taláciu„proslovenskej“ sochy Svätopluka, ktorá aj keì nebola právenajdokonalej‰ia, sprevádzal nevídan˘ chaos a hlavne ne-návisÈ. Vari najpríznaãnej‰ie pre posledné roky je to, ako smes veºk˘m nasadením dokázali ubrániÈ novostavbu SND, nonie uÏ jeho repertoár. Ale ten je hádam to hlavné, nie? Veìk ãomu majú slúÏiÈ tie okázalé budovy, keì nie k prezentáciiumenia, ktoré vychádza z ná‰ho kaÏdodenného Ïivota,z na‰ej histórie a z na‰ich tradiãn˘ch hodnôt?

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja ● Šéfredaktorka: Eva Zelenayová ● Redakčná rada: Ján Košiar (pred-seda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová ● Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 ● Telefón: 02-5263 8156 ● Fax: 02-5296 4610 ● e-mail: info@pv-zpko.sk www.pv-zpko.sk ● IČO: 00679879 ● Cena jedného výtlačku: 0,90EUR ● Celoročné predplatné: 10 EUR ● Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. ● Číslo účtu v Sberbank Slovensko: SK743100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX ● EV: 3851/09 ● Tlač: ART&PRESS, s.r.o. ● Nevyžiadané rukopisy nevraciame ● ISSN: 1338-404X ● -MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné so stanoviskom redakcie.

Kam sme sa dostali?

V t˘chto dÀoch sa verejnosÈdoãkala rozsiahleho Ïivotopisnéhodiela o Jánovi Vojta‰‰ákovi odcirkevného historika ªuboslavaHromjáka pod názvom S v˘razomlásky trvám.

Preão kniha vznikla a o akú osob-nosÈ slovenského katolicizmu ide sahovorí v úvode publikácie: „Aj napriektomu, Ïe v období komunistického re-Ïimu v âesko-Slovensku sa v domá-com prostredí o spi‰skom biskupovi Já-novi Vojata‰‰ákovi nesmelo pozitívnehovoriÈ zostal, napriek úsiliu komunis-tickej moci vymazaÈ ho z pamäti náro-da, Ïiv˘ v pamäti tak jeho súãasníkov,ako aj v nasledujúcich generáciách. Na

základe Ïivotn˘ch osudov tejto osob-nosti, prostredníctvom ktor˘ch je moÏ-né sledovaÈ dejiny slovensk˘ch katolí-kov v druhej polovici 19. storoãiaa v 20. storoãí, ho moÏno povaÏovaÈza symbol slovenského katolicizmu 20.storoãia.“ Jeho pôsobenie bolo zoznámych ideologicko-politick˘ch dôvo-dov po desaÈroãia tabuizované alebodezinterpretované, na ãom mal znaãn˘podiel zinscenovan˘ monsterprocess troma tzv. vlastizradn˘mi biskupmi.Kniha v˘znamn˘m spôsobom prispie-va k objasneniu nedávnych sloven-sk˘ch dejín, pouÏitím vedeckej kritikyprameÀov z tohto obdobia.

(ez)

SLOVO NA ÚVOD

3

Keì v roku 1993 bo-lo po dohode s OSN zria-dené Slovenské národné

stredisko pre ºudské práva, nikto nemo-hol predpokladaÈ, ako sa zmení jehoúloha. UÏ v roku 2004 mu zo zákonapribudla kontrola dodrÏiavania zásadyrovnakého zaobchádzania, ão síce zniecelkom príÈaÏlivo, ale v praxi to predsta-vuje komplex sociokultúrnych zmienv spoloãnosti. A celkom hrozivo vyznievainformácia zo správy zo rok 2015, ÏeStredisko v oblasti rasizmu, xenofóbiea antisemitizmu má nielen monitorova-ciu a hodnotiacu povinnosÈ, ale je aj zod-povedné za súãasn˘ stav v tejto oblasti.KeìÏe médiá vôbec nevenujú tejto sprá-ve takú pozornosÈ, ak˘ má dosah naspoloãnosÈ, dá sa predpokladaÈ ich ticháspolupráca na úlohách Strediska.

Správa obsahuje v˘sledky monito-ringu v záujmov˘ch oblastiach, záverya odporúãania. V správe sa napríkladkon‰tatuje, Ïe "rasistické, extrémistickéãi iné prejavy vo vzÈahu k urãit˘m skupi-nám obyvateºstva len z dôvodu ich prí-slu‰nosti k rase, národu, etniku ãi národ-nosti, resp. z dôvodu ich vierovyznania ãiiného presvedãenia, predstavujú problémslovenskej spoloãnosti aj v súãasnosti".A kladie si otázku, ãi verejné zhromaÏde-

nia proti islamizácii Európy sú v medziachpráva. ZároveÀ odporúãa príslu‰n˘m in-‰titúciám prehodnotiÈ súãasné preventív-ne mechanizmy a vyhodnotiÈ zmysel v˘-konu zhromaÏìovacieho práva a v˘konupráva na slobodu prejavu a prijaÈ vhodnélegislatívne opatrenia k „znemoÏneniuv˘konu zhromaÏìovacieho práva extré-mistick˘ch skupín". NuÏ ale, kto stanovíkritériá na extrémizmus? Súãasne správaukladá ‰tátu povinnosÈ „migrantom

a uteãencom zabezpeãiÈ úãinn˘ prístupk ekonomick˘m a sociálnym právam, vrá-tane primeraného b˘vania, zdravotnejstarostlivosti, potravín, vody, kanalizácie,právam na ochranu rodiny a rovnako ãonajr˘chlej‰ie zaãlenenie do vzdelávaciehoprocesu“.

Paradoxne, Slovenská republika mázabezpeãiÈ právo na ochranu rodiny preuteãencov a migrantov, ale voãi vlastn˘mobãanom nie je správa Strediska takáústretová. Kriticky reaguje na referen-dum o rodine a doÏaduje sa prijatia kon-cepãného dokumentu na ochranu osôbLGBTI i Istanbulského dohovoru. Vládaho podpísala v roku 2011 a jeho ratifi-kácia v parlamente sa predpokladá v júnitohto roku. Jeho cieºom je odstrániÈ

predsudky, zvyky, tradície... zaloÏené naprirodzen˘ch úlohách muÏov a Ïien, kto-ré naz˘va stereotypmi. O.z. Aliancia zarodinu odmietla Istanbulsk˘ dohovor, le-bo o.i. tvrdí, Ïe „stereotyp nie je vÏdynieão zlé. ªudové tradície, veºkonoãnézvyky ãi ºudové tance, ktoré sú zaloÏenéna stereotypn˘ch rolách muÏov a Ïien,spolutvoria na‰e historické bohatstvoa národnú identitu“. Dohovor núti ‰tátyk zavádzaniu tzv. ‘rodovej identity‘ nezá-vislej od pohlavia do legislatívy. Ak bySR ratifikovala dohovor, stal by sa prenበ‰tát záväzn˘m dokumentom.

Stredisko odporúãa Národnej radeSR novelizovaÈ Trestn˘ zákon tak, aby„roz‰íril zoznam skutkov˘ch podstáttrestn˘ch ãinov, zah⁄Àajúcich verbálneprejavy o nenávistné prejavy z nenávistipre sexuálnu orientáciu, rodovú identitua rodové prejavy a tieÏ odporúãa prijaÈlegislatívnu úpravu partnerstiev rovnaké-ho pohlavia“. Venuje sa tieÏ internetua zúÏeniu práv vo v˘klade slobody slova.Jednoducho stredisko pre ºudské právasa mení na stredisko proti ºudsk˘m prá-vam. A to by nemalo ujsÈ pozornostiobãanov SR, tobôÏ politick˘m väzÀom,ktorí poznajú ovocie totalitn˘ch praktík.

Eva Zelenayová

‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Mraky nad našou identitou

Monografia o Vojtaššákovi

V dÀoch 19.-21. mája sa zi‰li v Horním Slávkove, Ostrovea v Jáchymove b˘valí politickí väzni komunistického reÏimu spo-lu s cirkevn˘mi a svetsk˘mi autoritami a uctili si pamiatku obetíkrutého prenasledovania a muãenia v‰etk˘ch t˘ch, ktorí nesú-hlasili s komunistickou ideológiou, alebo si za svoje v˘chodiskozvolili útek cez hranice. Mnohí pri t˘chto akciách stratili tonajcennej‰ie ão mali – svoje Ïivoty.

Politickí väzni spomínali na zimu, ‰pinu, hlad, choroby a ne-ºudské zaobchádzanie, ktoré museli preÏiÈ od svojich tr˘znite-ºov. Sto drepov bol mal˘ trest a keì sa väzeÀ od únavy nezahlá-sil, musel urobiÈ ìal‰ích sto. Ak sa niekto pokúsil o útek, bezmilosti ho zastrelili a spoluväzni museli na neho pºuÈ. Ktoodmietol, dostal sa do korekcie, alebo - ako ju väzni naz˘vali -na samotku. Boli to malé miestnosti bez okien s nízkym stro-pom a betónovou podlahou, kde sa nemohli ani vystrieÈ. A tak-to museli vydrÏaÈ niekoºko dní v tme a o hlade.

Do baní hnali väzÀov z táborov v skupinách. SedemdesiataÏ stopäÈdesiat muÏov omotali oceºov˘m lanom, ktoré zamklivisiacim zámkom a poháÀali ich na miesto urãenia. Ak sa niek-to po‰mykol alebo stratil rovnováhu, odniesli si to tí, ktorí bolina kraji. Tenké lano sa im bolestne zarezávalo do tela.

Uvádza sa, Ïe v koncentraãn˘ch táboroch na Jáchymovskuväzni vyÈaÏili takmer osem tisíc ton rádioaktívneho uránu, ktor˘bol odvezen˘ do Sovietskeho zväzu.

Väzni, ktorí preÏili, sú sklamaní aj zo súãasného postojaniektor˘ch poslancov v na‰om parlamente. Za ideály slobodyv komunistick˘ch táboroch obetovali svoje najkraj‰ie roky Ïivotaa dnes sa o ich hrôzostra‰nej histórii hovorí veºmi málo. Holo-kaust sa uskutoãnil za druhej svetovej vojny, ale zloãiny komu-nizmu, za pomoci sovietskych poradcov spolu so zloÏkami ·tB,sa realizovali v ãase mieru, pri budovaní socializmu. Îijúci poli-tickí väzni sú Ïiv˘m svedomím pre t˘ch, ktorí stratili zmysel prepravdu a Ïenú sa iba za hmotn˘mi statkami.

Úãastníci spomienky sa mohli oboznámiÈ aj s rekon‰truova-n˘m náuãn˘m chodníkom ,,Jáchymovské peklo“. Obnovili ho

ãlenovia bádateºského spolku ,,Politickí väzni.cz“ spolu so soko-lovsk˘m múzeom. O pôvodn˘ chodník sa zaslúÏili v roku 1999,,Banícky spolok Barbora“ v Jáchymove za podpory miestnejpoboãky Konfederácie politick˘ch väzÀov v Karlov˘ch Varoch.

Dnes sa trasa chodníka zaãína pri radnici pred kostolom sv.Jáchyma. Smeruje cez tábory SvornosÈ, kde boli obnovené zá-klady táborov˘ch barakov, pokraãuje táborom Nikolaj, ‰achtouEduard, údolím proroka Eliá‰a okolo Heinzového rybníka na tá-bor RovnosÈ a cez Nové mesto a b˘val˘ ·likov zámok k banícke-mu skanzenu ·tôlÀa ã. 1. Z provizórneho zázemia ‰tôlne je vy-budovaná vstupná budova, koncipovaná ako táborov˘ domãeka muzeálna miestnosÈ, pripomínajúca päÈdesiate roky. Zamest-nancom múzea a archeológom sa podarilo za pomoci politické-ho väzÀa objaviÈ väzenskú celu z päÈdesiatych rokov. Aktualizo-vané boli informaãné tabule chodníka v ãeskom a anglickom ja-zyku. Do budúcnosti chce Spolok roz‰íriÈ náuãn˘ chodník ajo VeÏu smrti Vykmanov v mesteãku Ostrov, kde väzni triediliurán bez ochrann˘ch pracovn˘ch pomôcok. Od roku 1949bolo v oblasti Jáchymovska a Pfiíbramska zriaden˘ch osemnásÈkoncentraãn˘ch táborov, ktor˘mi za dvanásÈ rokov pre‰lo‰esÈdesiatpäÈtisíc väzÀov, z nich ‰tyri a pol tisíc tieto podmienkynepreÏilo.

Veºká vìaka patrí obetav˘m a statoãn˘m ºuìom, ktorí ne-únavne venujú svoj ãas, aby zachránili smutne preslávenékomunistické miesta. Treba poznamenaÈ, Ïe v‰etky tábory dalikomunisti zlikvidovaÈ, aby zahladili stopy a aby nezostali Ïiadnedôkazy o tom, ão v nich páchali. Na území b˘val˘ch koncent-raãn˘ch táborov sú dnes postavené rekreaãné chaty. Jedin˘ãiastoãne zachovan˘ komunistick˘ koncentraãn˘ tábor v b˘va-lom âesko-Slovensku je v Pfiíbrame s názvom Vojna. Hodnotyslobody a pravdy, ktoré boli vykúpené nesmiernymi obetamipolitick˘ch väzÀov a ich rodinn˘ch príslu‰níkov ostanú navÏdyzapísané v na‰ich dejinách.

Juraj Vrábel

ãlen redakãnej rady Svedectva

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Pocta SandtneroviV Pezinku sa pri príleÏitosti stého

v˘roãia narodenia kÀaza, básnika, pe-dagóga a prekladateºa dona ·tefanaSandtnera SDB uskutoãnilo odhaleniepamätnej tabule na dome, v ktorompo návrate z väzenia preÏil väã‰iu ãasÈsvojho Ïivota. Slávnostn˘ akt uskutoã-nil primátor mesta Mgr. Oliver Sogaa predseda KPVS Peter Sandtner zaúãastí predsedu Správnej rady ÚPNOndreja KrajÀáka, ãlenov v˘boru re-gionálnej poboãky PV ZPKO v PezinkuA. Malackého a I. Nayovej a obyvate-ºov mesta. (em)

Jáchymovské peklo 2016

V pondelok 30. mája 2016 bolv hlavnom meste Rumunska Bukure‰tislávnostne odhalen˘ pomník obetiamkomunizmu z rokov 1945 – 1989. Ideo monumentálne dielo, ktoré iné národya ‰táty b˘valého komunistického svetamôÏu Rumunom len potichu závidieÈ.Nachádza sa na Námestí slobody tlaãe,kde kedysi stála socha V. I. Lenina,odstránená v roku 1990.

Dielo má názov Krídla (rum. Aripi)a stojí na umelom v⁄‰ku, symbolickomhrobe desaÈtisícov obetí komunistickéhoreÏimu, ktorí sa z väzenia nevrátilia vlastné hroby nemajú... „Tri krídla akosymbol Najsvätej‰ej Trojice nesú ich du‰edo neba”, povedal okrem iného vo svo-jom príhovore predseda na‰ej partner-skej organizácie politick˘ch väzÀov v Ru-munsku (AFDPR) Octav Bjoza.

Na slávnosti sa zúãastnili najvy‰‰í ru-munskí ‰tátni predstavitelia na ãeles prezidentom republiky Klausom Io-hannisom. Nech˘bali ani predstaviteliacirkví a náboÏensk˘ch spoloãenstiev.Ako prv˘ s príhovorom a pozdravom vy-stúpil rímskokatolícky biskup Mons. Cor-nel Damian, svätiaci biskup Bukure‰Èskejarcidiecézy. Nech˘bali ani predstaviteliarumunskej pravoslávnej cirkvi, evanjelic-kej komunity, Ïidovsk˘ rabín i moslimsk˘imám. T˘m je povedané veºa a nesmie-me na to nikdy zabudnúÈ. Komunizmushlásal predov‰etk˘m boj proti Bohuv ºudskom srdci a bol nezmieriteºn˘ voãiv‰etk˘m cirkevn˘m ‰truktúram, v kto-r˘ch videl triedneho nepriateºa.

„Boli to tisíce ºudí, ktorí obetovalisvoje Ïivoty a slobodu, aby demokraciaa dôstojnosÈ Rumunov neboli viac pora-zené. Ako prezident republiky vyjadru-jem svoju hlbokú vìaãnosÈ k obetiama odvahe bojovníkov protikomunistické-ho odboja... Ste hrdinovia a Rumunskoje na vás hrdé,“ – povedal okrem inéhovo svojom príhovore súãasn˘ rumunsk˘prezident.

Politické rozhodnutie postaviÈ po-mník obetiam komunistického reÏimuprijali e‰te v roku 2003 a medzi hlavn˘chpromótorov my‰lienky pamätníka patríaj Emil Constantinescu, prezident Ru-munska v rokoch 1996 –2000.

Pamätník Krídla je z u‰ºachtilej oce-le, je vysok˘ 28 metrov a váÏi 130 ton.Celkové náklady ãinili okolo 3,5 miliónaeur. Autorom je známy rumunsk˘sochár Mihai Buculei, syn politickéhoväzÀa.

Samotnému aktu slávnostného od-halenia pamätníka predchádzal obedpre v‰etk˘ch pozvan˘ch. A nebolo ichmálo, vy‰e 300 z radov politick˘chväzÀov a ich príbuzn˘ch... a na záverslávnosti v‰etk˘ch úãastníkov obdarovalikvetmi!

ëakujem na‰im rumunsk˘m kole-gom z AFDPR, Ïe spolu s delegátmiviacer˘ch organizácií INTERASSO (z Lo-ty‰ka, Maìarska, Moldavska a Nemec-ka) som sa mohol zúãastniÈ na tejtoslávnosti. Príklad hodn˘ nasledovania.

Ján Ko‰iar

duchovn˘ PV ZPKO a podpredseda INTERASSO

Pri príleÏitosti inaugurácie centrálneho pamätníka obe-tiam komunizmu v Rumunsku 30. mája 2016, zvolal pred-seda INTERASSO Christian Fuchs (UOKG) do Bukure‰tiv˘bor na‰ej medzinárodnej organizácie. Bolo nás Ïiaº o jed-ného menej. O nedávno (19. 4. 2016) zosnulého AndrásaDegyiho (*1940), predsedu maìarskej organizácie politic-k˘ch väzÀov POFOSZ, ktorého sme si uctili minútou ticha.Hlavn˘m bodom programu bola príprava kongresuINTERASSO, plánovaného na október 2016 v Budape‰ti.

âlenské organizácie politick˘ch väzÀov (je ich trinásÈ)sa stretnú na kongrese pri príleÏitosti Maìarského ºudové-ho povstania, ktoré sa zaãalo 23. októbra 1956 a ktorébolo po niekoºk˘ch dÀoch kruto potlaãené sovietskouarmádou. (jk)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Rokoval výbor INTERASSO

Úãastníci rokovania v˘boru INTERASSO. Foto archív

Krídla slobody

Predstavitelia cirkví a náboÏen-

sk˘ch spoloãnosti poãas aktu od-

halenia pamätníka. Foto Ján Ko‰iar

Pamätník obetiam komunizmu

v Bukure‰ti. Foto Ján Ko‰iar

V polovici mája sa v RuÏomberku konal t˘ÏdeÀ kresÈan-skej kultúry. Poãas neho v jezuitskom kostole odznelkoncert na poãesÈ organistu a dirigenta Leopolda ·idu, kto-r˘ pôsobil v neìalekej obci Likavka. V tamoj‰om kostole sv.Juraja sa tieÏ priãinil o stavbu nového organa. Na koncertev nedeºu 15. mája odznel na jeho pamiatku recitál ame-rického organistu pôsobiaceho na Katolíckej univerzitev RuÏomberku Davida Di Fioreho. Zá‰titu nad kultúrnympodujatím prevzal prof. Amantius Akimjak z KatedryCirkevnej hudby Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzityv RuÏomberku.

OsobnosÈ Leopolda ·idu sa pomaly vytráca z pamätesúãasníkov. Práve jemu v‰ak na poli rozmachu cirkevnejhudby vìaãíme za veºa. Aj napriek neºahkému Ïivotnémupríbehu, keì bol v ãase komunizmu nespravodlivo odsúde-n˘ na 25 rokov väzenia a núten˘ch prác v Jáchymovsk˘chbaniach, s podlomen˘m zdravím, dokázal zanietene praco-vaÈ na pozdvihnutí cirkevnej hudby na Slovensku. Îivotn˘mmottom Leopolda ·idu bolo: Bohu patrí len to najlep‰ie.T˘mto heslom sa cel˘ Ïivot riadil. Vypracoval vôbec prvéosnovy pre v˘uãbu organu a cirkevnej hudby na hudobn˘ch‰kolách. Bol aktívnym a zanieten˘m organistom, dirigen-

tom, publicistom, hudobn˘m pedagógom, skladateºom,upravovateºom hudby a nenápadn˘m hrdinom, ktor˘ sa ne-bál poukázaÈ na to, s ãím vo svedomí nesúhlasil. Organov˘recitál bol pripomienkou jeho usilovnej práce a prejavomuznania. ·ido úzko spolupracoval s Pedagogickou fakultouKatolíckej univerzity, pre ktorú vychoval viacero cirkevn˘chhudobníkov. Spolupracoval tieÏ s prof. Akimjakom.

Di Fiore pôsobil v USA ako hudobn˘ riaditeº v Univer-zitnom chráme Zjednotenej metodistickej cirkvi a akopastoraãn˘ asistent pre hudbu vo farskom kostole sv. Jánav Seattle. Poãas svojej 25 roãnej koncertnej kariéry zahral re-citály na mnoh˘ch festivaloch v Rakúsku, Maìarsku, Poºsku,Rumunsku, âesku, Francúzsku a Taliansku i na Slovensku.Svoj európsky debut uskutoãnil recitálom v Katedrále Notre-Dame v ParíÏi. V súãasnosti vyuãuje hru na organe, improvi-záciu a liturgickú hru na Pedagogickej fakulte Katolíckejuniverzity v RuÏomberku. Je katedrálnym organistom v ban-skobystrickej katedrále sv. Franti‰ka Xaverského. Národnákatolícka vzdelávacia asociácia mu udelila titul „Distinguis-hed Graduate“. V roku 2009 bol za prínos pre slovenskúorganovú kultúru ocenen˘ diplomom obãianskeho zdru-Ïenia Ars Ante Potras. Matú‰ Kucbel

Obklopená veºkou láskou a starostlivosÈou svojichnajbliωích sa 17. mája doÏila krásneho Ïivotnéhojubilea 96 rokov dlhoroãná ãlenka Regionálnej po-boãky PV ZPKO Bratislava – okolie so sídlom v PezinkuBernardína Ivanãíková zo Svätého Jura. Pri tejto príle-Ïitosti ju kyticou kvetov pozdravili ãlenovia v˘borupoboãky, predseda Anton Malack ,̆ Ida Nayová a Emí-lia Malacká.

Jubilantke prajeme do ìal‰ích rokov pevné zdra-vie a zachovanie si takého Ïivotného optimizmu,ak˘m opl˘vala doteraz. (em)

U jubilantaDlhoroãného ãlena nitrianskej

poboãky PV ZPKO Michala Labu-du, pri príleÏitosti jeho Ïivotnéhojubilea 90 rokov, nav‰tívili funkcio-nárky AlÏbeta Loudová a Jana Ve-re‰ová. Jubilantovi zaÏelali veºazdravia a BoÏieho poÏehnania a vspoloãnosti jeho manÏelky si pri-pomenuli udalosti, ktoré ich spá-jajú. (ez)

ZAZNAMENALI SME

6

Bernardína Ivančíková oslavovala

Koncert pamiatke Leopolda Šidu

O tom, Ïe tota-litn˘ reÏim nevyne-chal z perzekúcie anideti svedãí existencianápravného zariade-nia v stredn˘ch âe-chách neìaleko Vyso-kého M˘ta v dedinke

s renesanãn˘m ka‰tieºom - Zámrsk. Stre-dovek˘ ka‰tieº bol prebudovan˘ naväzenské zariadenie pre mladistv˘ch od-súden˘ch za politické delikty. Cestujúcimna cestnom Èahu z Brna do Hradca Králo-vé by nemal uniknúÈ tento skvost skorejrenesancie, dnes archív Ministerstvavnútra âeskej republiky. K väzenskémustavu patrili zamreÏované okná, korido-ry, korekcie v suteréne nádvoria. Mladist-vé väzenkyne b˘vali na druhom nádvorítohto komplexu s hospodárskymi budo-vami, bytmi pre dozorcov a poºom, ktoréobrábali mladiství väzni.

V roku 1952, po zru‰ení väznicepre mladistv˘ch v Hlohovci, boli doZámrsku eskortovaní mladiství politickíväzni aj zo Slovenska. Mladiství boli sú-dení tak, ako star‰í odsúdenci. Paragrafo-vé znenie údajn˘ch trestn˘ch ãinov zavelezradu, kolaborantstvo, ‰pionáÏ aleboin˘ prejav nesúhlasu s reÏimom sa v ni-ãom neodli‰ovalo od znenia paragrafovpre dospel˘ch odsúdencov. Vo väzniciã. 4 v Zámrsku boli prevaÏne odsúdenívo veku 16 rokov.

Čudné pochutinyKeì sa dnes s odstupom vy‰e 60 ro-

kov zam˘‰ºam nad svojím osudom a po-rovnávam ho s osudom mojich vnúãat,ktoré majú práve toºko, ako som mal jav ãase odsúdenia, plne si uvedomujemkrutosÈ tohto systému. Lebo vytrhnúÈ die-Èa v ãase najkraj‰ieho veku Ïivota od ro-diãov a daÈ ho do nútenej izolácie a vy-chovávaÈ podºa nejakého Makarenka, jeslovo KRUTOSË veºmi mierne. Samotn˘spôsob v˘chovy spoãíval doslova vo vy-tækaní vnútorn˘ch citov˘ch väzieb. Spomí-nam si na to, ako nás podporuãík Mikes-ka trestal za kaÏd˘ beÏn˘ priestupok„cviãákmi“ za kaÏdého poãasia. V blatedruhého nádvoria, rozbitého kolesami

povozov a dobytka. Povelom k zemia plazením vpred sme zarovnávali tietoblatové ryhy vlastn˘mi telami. O pol hodi-ny si osobne skontroloval ãistotu. Nási na‰ich odevov. Nikdy si neodpustil hºa-danie ‰piny pod cvokmi na baganãiach.Jeho sprievod vÏdy tvoril veliteº oddele-nia, sluÏbu konajúci príslu‰ník väzenskejstráÏe. Pri zistení nedostatkov a pri rapor-te rozdeºoval tresty formou odobratiaosobn˘ch v˘hod - zákazu písania listovrodiãom, nákupov vedºaj‰ích pôÏitkovatì. Ak˘ som bol ‰Èastn˘, keì som si mo-hol prv˘krát kúpiÈ ‰kvarky, v ktor˘ch boloviac neãistôt a ‰tetín ako poÏivatiny.Medzi pochutiny sme rátali dos˘ta sa na-jesÈ varen˘ch zemiakov, ktoré sme varilipre o‰ípané...

Väzenská rekvalifikáciaOsobn˘ poriadok bol hodnoten˘ aj

podºa toho, ako mal kto ustlaté lôÏko.Niektorí star‰í spoluväzni mali lôÏka sa-má hrana, prav˘ uhol. V‰ade panova-la prehnaná tvrdá vojenská disciplína za-ãínajúca sa budíãkom a konãiaca veãer-n˘m sãítaním prítomn˘ch na celách.NajÈaωie pre kaÏdého boli zaãiatky t˘ch-to galejí. Lebo po príchode z väznicekrajského súdu v Bratislave bol kaÏd˘nováãik pod dohºadom sluÏbu konajúce-ho príslu‰níka väzenskej stráÏe. Od ránado skonãenia zamestnania robil na „rajó-noch“, ãiÏe chodbách jednu a tú istú prá-cu – um˘val podlahy a le‰til obkladaãky.Keì bolo potrebné zloÏiÈ dve-tri autáobilia ãi uhlia, prácu preru‰ili. Toto robilkaÏd˘ nováãik dovtedy, k˘m sa neaklima-tizoval v nov˘ch podmienkach. Po tomto„prijímaãi“ bol spravidla pridelen˘ dopráãovne, kde sa prala a Ïehlila v‰etkabielizeÀ odsúden˘ch. Po zvládnutí tejtoprofesie bol odsúden˘ zadelen˘ do ko-manda na poºnohospodárske prácev okolit˘ch mestách a obciach vo Vyso-kom M˘te, Chocni, na v˘stavbu veºko-chovov o‰ípan˘ch v Dobru‰ke, ale aj dobaní v Îaclûfii.

Niektoré úteky mladistv˘ch väzÀovmali za následok, Ïe sme boli hermetickyizolovaní aj niekoºko dní. Von do prácesa samozrejme nechodilo. Bachari za

spoluúãasti príslu‰níkov ZNB, vojskaa milície hºadali utekajúceho. Nemilosrd-ne preãesávali kaÏd˘ krík, roklinu v polialebo opusten˘ dom, k˘m uteãenca ne-chytili. Videl som niekoºk˘ch chyten˘chspoluväzÀov, ktor˘ch dopravili späÈk smrti dobit˘ch. Pre v˘strahu ich nechalibezvládne leÏaÈ na vnútornom nádvoría potom ich prepravili na neznáme mies-to. Nikdy sa uÏ nevrátili do tejto väznice.Neviem, ãi sa niekomu vôbec podariloutiecÈ.

Viera dávala nádejBolo v‰eobecne známe, Ïe mladiství

politickí väzni zo Slovenska pochádzaliz kresÈansk˘ch rodín s dobrou nábo-Ïenskou v˘chovou a preto aj dokázalilep‰ie odolávaÈ ateizácii. Nev˘hodou bo-lo, Ïe medzi sebou sme nemali ÏiadnychkÀazov, ani rehoºníkov. KresÈanstvo a je-ho tradície nám nemalo ão pripomínaÈ.Iba vnútorné náboÏenské presvedãenienám pomáhalo udrÏiavaÈ vieru v PánaBoha, Ïe za Jeho pomoci sa raz v‰etkoto utrpenie skonãí. KaÏdú sobotu sme ro-bili generálne upratovanie a oãistusprchovaním. Po veãeri nasledovala poli-tická osveta v jedálni. Spoãívala v pred-nesení hlavnej politickej témy a v disku-sii. Bolo zaujímavé pozorovaÈ jej priebeh,ktor˘ bol vÏdy zameran˘ tak, aby sas ním stotoÏnil aj prítomn˘ dozorca. Tenpotom dal pokyn k premietaniu filmu, naktorom sme väã‰inou spali. NedajboÏe,aby to dopadlo inak, nasledoval bycviãák...

Z posledn˘ch ‰tatistick˘ch údajov vy-pl˘va, Ïe podstatná ãasÈ mladistv˘ch poli-tick˘ch väzÀov v Zámrsku zo SlovenskauÏ neÏije. I táto skutoãnosÈ svedãí o tom,Ïe ich pobyt vo v˘kone trestu v opisova-nej väznici ã. 4 zanechal na ich zdravot-nom stave následky, ktoré odsúden˘mukrojili zo Ïivota. Na tieto témy prebehlomnoho podnetn˘ch diskusií, av‰ak ne-na‰li vo vedomí ºudí dostatok vôle nakonkrétne ãiny. Také, ktoré by nedalizabudnúÈ na obdobie prenasledovaniaºudí svedomia.

Mirko TuchyÀa

Bánovce nad Bebravou

V ZRKADLE ČASU

7

V komunistickej väznici č. 4 v Zámrsku

Šestnásťroční „vlastizradcovia“

Slovensk˘ národzaÏil postupne totali-tu zeleno-ãervenú(iredentizmus), po-tom bielo-ãervenú(ãechoslovakizmus),potom hnedú (naciz-mus) a následne asinajhor‰í 40-roãn˘

ãerven˘ mor – komunizmus. Nevyd˘chlisme si ani dnes. Plazí sa na nás nenápadnebruselská modro-Ïltá diktatúra (centra-lizmus-multikulturalizmus) a zvonku sainfiltruje e‰te aj totalita zeleno-ãierna (isla-mizmus). Farby a ich kombinácie sa menia,ale podstata – obmedzovanie slobôd -ostáva. Preto by sme mali dobre rozpoznaÈnepriateºa demokracie a slobody uÏ v jehozárodku, keì sa nám prihovára úÏasn˘mpokrokom a v˘hodami systému. Lebo stálesú to len reãi a stále sú vyvolení, rovní a e‰-te rovnej‰í, stále je tu cenzúra („politickákorektnosÈ“), existuje jeden hlavn˘ politick˘a mediálny prúd a forma moci sa rovnakoupevÀuje. MoÏno sa zmiernili iba prostried-ky, ale cieº je rovnak˘. A aj taktika. Veìv kaÏdej totalite boli viaceré prúdy, ktorénajskôr Èahali spolu, aby si aÏ nakoniec roz-dali súboj o moc. A tak aj ãierno-zelená to-talita islamizmu môÏe kozmopolitn˘m eli-tám poslúÏiÈ v ich globálnom boji za svetlézajtraj‰ky proti konzervatívnym, národn˘ma kresÈansk˘m „spiatoãníkom“.

A tak si kladiem otázku: Preão si dnesuvedomujeme a ãudujeme sa, Ïe svet isla-mu je in˘ ako svet kresÈanstva? Teraz sazrazu ãudujeme a zisÈujeme, Ïe moslimovia

berú Krista iba ako jedného z prorokova povaÏujú sa za nadradenú vieru? Nie sújediní v tomto priestore. Veì sme si nako-niec zvykli aj na „vedeck˘ch“ ateistov, ktorínielen Krista, ale aj Boha totálne zapreli, vy-gumovali z histórie aj filozofie! A je veºaìal‰ích, ão Krista nepovaÏujú za Spasiteºaa my sa ani len neohradíme, neukáÏeme nasvojich postojoch a Ïivotoch, Ïe je to taka nie inak. Lebo kaÏdá viera je v tomto no-vom systéme „‰kodná“ – aj viera v národ,v rodinu, v Boha... Pri stavbe novej nevidite-ºnej babylonskej multikultúrnej a liberálnejveÏe, novému pomäteniu jazykov podºahliuÏ aj tí, ktorí mali kresÈanov v pravosti vieryviesÈ. Kolínsky arcibiskup dokonca t˘ch,ktorí stoja na strane JeÏi‰a a kresÈanstva za-tratil a postavil sa za práva islamu, vrátanepráva ‰aríja (!), ktoré je nezluãiteºné nielens kresÈansk˘m pohºadom na dôstojnosÈkaÏdého Ïivota, ale aj s demokraciou. A táje stále základom na‰ej európskej spoloã-nosti, aj keì v praxi moÏno tieÏ uÏ len v de-klaraãnej rovine. NuÏ a tak mám váÏnuobavu, Ïe cieºom európskych multikultúrneposadnut˘ch elít nie je hlásaná tolerancia,multikultúrny raj a dokonca ani nie ochranademokracie, ale zniãenie identity Európya aj jej demokracie. „Ale ão potom, op˘tatesa?“ – NuÏ potom príde neÏná diktatúra!Niekto ãi skôr nejaká skupina, ale zrejmecel˘ tento systém a tí, ktorí sú v Àom primoci sa vyhlásia za „osvieten˘ch“ ãi nadra-den˘ch a nastolia v mene dobra násv‰etk˘ch svoje ìal‰ie pravidlá; mlãiacu väã-‰inu oznaãia ãipmi a seba za „prav˘ch“.V logike veci „nepraví“ budú opäÈ stíhaní.

A bude medzi nimi aj veºa t˘ch, ktorí neza-prú Krista, ani svoju vieru, presvedãenie,rod, národ, identitu, BoÏie zákony pred ichbruselsk˘mi normami, alebo samotnéhoBoha. Lebo raz príde aj na Neho. Veì cel˘tento systém sa snaÏí postupne z ºudskejspoloãnosti a z mysle ãloveka vygumovaÈnielen väzby na rodinu, na národ, civilizáciua vieru, ale najmä na prítomnosÈ Boha vovedomí ãloveka. VykoreniÈ presvedãenie,Ïe nieão vy‰‰ie nás presahuje, vykántriÈz nás pocit, Ïe Niekto In˘, neÏ tí samozvaní,riadi tento svet a cel˘ Vesmír... AÏ keì saim toto podarí, potom bude naozaj zle. Po-tom v‰etko sãernie a bude musieÈ prísÈ nasvet opäÈ Svetlo.

TakÏe sa nebojme len ãervenej a hne-dej totality, bojme sa totality v‰etk˘ch fa-rieb, ktorá vytvára totalitu ãiernu, totalitubez Boha. Priznajme si, Ïe tá má uÏ teraznajväã‰iu moc a väã‰ina ºudí na svete saklania zlatému teºaÈu. „Zlato“ dokáÏe osle-piÈ, a tak nás dnes opäÈ paradoxne vedúslepí a aj hluchí do tmy a priepasti. Pretomáme pocit, Ïe nás a na‰e starosti ani nevi-dia, ani nepoãúvajú. Îijú v ãiernej tmea chcú, aby sme v nej Ïili aj my. LenÏe za-budli, Ïe b˘valí politickí väzni a ich rodinynezlomil ani kovan˘ boº‰evik, tak ich nezlo-mí ani v‰etk˘mi masÈami mazan˘ bruselsk˘neomarxista. Hlas politick˘ch väzÀov musíbyÈ aj dnes hlasom svedomia spoloãnosti,aby sa podstata moci a totality nepremaºo-vala len nov˘mi farbami a heslami. Lebohistória sa zvykne opakovaÈ!

Rafael Rafaj

podpredseda PV ZPKO

Biľak stále živýOrganizácia PV ZPKO vyjadrila nesúhlas a pobúrenie

nad t˘m, Ïe niekto chce súdiÈ v˘tvarníkov Petra Kal-musa a ªubo‰a Lorenza, za spôsob, ak˘m prejavili odporvoãi odhaleniu busty komunistickému funkcionároviVasiºovi Biºakovi pred miestnym úradom v jeho rodnejobci Krajná Bystra. Stalo sa tak vo februári. UÏ v máji voVeºkom Lipníku odhalili pamätník ìal‰iemu komunistic-kému prokurátorovi Jánovi Pje‰ãakovi. OpäÈ svoj nesú-hlas so stavaním pamätníkov pomaºovaním vodov˘mifarbami vyjadrili Kalmus a Lorenz, priãom Lorenza na-padol a zranil starosta obce Peter Labant. Namieste jeotázka, dokedy sa budú ‰tátne orgány neãinne prizeraÈrehabilitácii predstaviteºov zloãineckého komunistické-

ho reÏimu napriek existencii zákona ã. 125/1996 Zb.o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického reÏimua podozreniu zo spáchania trestného ãinu „podporya propagácie skupín smerujúcich k potlaãeniu základ-n˘ch práv a slobôd“ podºa § 421 Trestného zákona?

Ak by ‰tátne orgány postupovali v zmysle platn˘chzákonov a zaãali vo veci trestné stíhanie, potom by satakéto „pokusy“ o rehabilitáciu predstaviteºov komunis-tického reÏimu iste neopakovali a k tak˘mto incidentomby nedochádzalo. Skutoãn˘m vinníkom za incidentyv súvislosti s pamätníkmi Biºaka a Pje‰ãaka je neãinnosÈzodpovedn˘ch ‰tátnych orgánov - polície a prokuratúry.Veì zákonn˘ rozdiel medzi odhalením pamätníka preBiºaka a Pje‰ãaka ãi Goebbelsa a Himmlera nie je Ïiadny.

(zl)

KOMENTUJEME

8

Menia sa farby, totalita ostáva

UÏ niekoºko mesiacov je dostupná foto-graficko-encyklopedizujúcu publikácia „Obe-tiam komunistického reÏimu: pamätníky,pamätné tabule, sochy a busty“, ktorú sícevydalo obãianske zdruÏenie Konfederáciapolitick˘ch väzÀov Slovenska, ale prirodzenemapuje pamätníky obetiam komunizmu aj

obãianskeho zdruÏenia PV ZPKO i ìal‰ích iniciátorov a dono-rov. Zásluhou fotografa Milana Krupãíka, historika PetraSandtnera kniha zah⁄Àa mnoÏstvo odfoten˘ch pamätníkovi skromnej‰ích, ale za to najroz‰írenej‰ích pamätn˘ch tabúº.Predstavujú mnoÏstvo osudov obetí, ale aj ich heroické vzdo-rovanie dobov˘m nepriateºom základn˘ch ºudsk˘ch práva slobôd. V publikácii v‰ak, Ïiaº, nie je uvedené závaÏnémeno grafika, ktor˘ skomponoval ucelen˘ obraz knihy.Stránka za stránkou sú v nej zábery nielen na väã‰ie ãi men-‰ie, ale aj ãitateºnej‰ie i Èaωie zrozumiteºné nápisy a detailypamätníkov. Ich umiestnenie na domoch, farách, cintorí-noch, väzniciach i prírodn˘ch priestranstvách, kde si ich vyba-vuje nielen ãitateº, ale aj predpokladan˘ náv‰tevník pietnehomiesta. Na jednej strane uºahãuje zoradenie pamätníkovabecedné poradie podºa miest a obcí, no na druhej stranech˘ba oãakávan˘ prehºad mien v závere, na ºah‰ie vyhºadaniekonkrétneho pamätníka na danom mieste. Prinajmen‰ompri pomníkoch s vy‰‰ou umeleckou ambíciou, ale vlastne prikaÏdom. V knihe v‰ak absentuje veºmi závaÏné meno autora,v˘tvarníka alebo sochára! A Ïiadala by sa aspoÀ malá charak-teristika osobnosti, ktorá by povedala aj ãosi viac, neÏ jeuvedené na pamätníku. Hoci slová, vyznania i odkazy sú tamvpisované veºmi zreteºne a pozorne. Najãastej‰ie mená s po-ãtom nevinne odseden˘ch rokov a neraz aj so stratou Ïivota aju menej známych osobností. AspoÀ v obrovskej skratke naãr-távajú ich dobovú tragickú situáciu s varovaním pre súãasní-kov. S priamou i nepriamou v˘zvou, aby nieão obdobné uÏnikdy a nikde nedopustili, pamätali si. Mnohí moÏno aj od-pú‰Èali, ale nezabúdali, ão je uvedené na väã‰ine pamätníkov.

Knihe na obálke dominuje jeden z najsugestívnej‰ích po-mníkov, Brána slobody, s náznakom vylomenej väzenskejmreÏe, ako symbolicky prekonanej neslobody, pod jedn˘mz na‰ich najposvätnej‰ích historick˘ch miest, pod hradomDevín, na sútoku Moravy a Dunaja. Mená t˘ch, ão útek cezÏeleznú oponu nepreÏili, si ãitateº preãíta z fotografie vo vnú-tri knihy, rovnako ako mená v‰etk˘ch umuãen˘ch a poprave-n˘ch i zlikvidovan˘ch pri úteku, z dobre zmapovanéhoústredného pamätníka na bratislavskom cintoríne vo Vraku-ni. Pri Àom sa 17. novembra konajú pravidelné pietne spo-mienky pri príleÏitosti DÀa boja za slobodu a demokraciu.Kniha v‰ak obrazovo zachytáva aÏ okolo 260 pamätníkovtakmer zo v‰etk˘ch kútov Slovenska. Viaceré vznikli aj s po-zoruhodnou umeleckou invenciou a sugesciou, ako pamät-ník obetiam komunizmu pri Mestskom úrade v Îiline ãi v par-ku v ·ali. Ten síce iba jednoducho cituje to najpodstatnej‰iezo zákona ã. 125/1996 NR SR, ale nezmazateºne vytesanéveºk˘mi písmenami v kameni: „Komunistick˘ reÏim nedával

obãanom moÏnosÈ slobodne vyjadriÈ politickú vôºu, poru‰o-val základné princípy demokratického ‰tátu, medzinárodnézmluvy aj svoje vlastné zákony, zneuÏíval na prenasledovanieobãanov mocenské nástroje: popravoval, vraÏdil a Ïalárovalich vo väzniciach a táboroch núten˘ch prác...“

Inde ako v˘stiÏná pripomienka staãí iba päsÈ zvierajúcaostnaté drôty a pod ním sugestívna veta, ako Slobodu do-siahneme hºadaním pravdy. âo moÏno vyãítaÈ na Námestíslobody, symbolicky na dome ã. 17 v Pie‰Èanoch. Iné mestáa mesteãká si uÏ uctili svojich velikánov i rodákov, ktorínevinne trpeli za svoje náboÏenské, národné i iné politicképresvedãenie, napríklad sochami ako v Zákamennom,Námestove i Spi‰skej Kapitule, venované biskupovi Jáno-vi Vojta‰‰ákovi. Pri farskom kostole v Námestove ju má ajumuãená a blahoslavená Zdenka Schellingová. Na ìal‰íchmiestach jej úãinkovania, najmä v jej rodisku na Krivej, sú jejbusty, reliéfy i pamätné tabule. Také majú ìal‰í väznenía muãení gréckokatolícki a rímskokatolícki biskupi akoGojdiã, Hopko, Buzalka (v Svätom Antone) ãi evanjelick˘Fedor Ruppelt.

âitateºom Svedectva iste netreba predstavovaÈ mnohéìal‰ie, najmä na väzensk˘ch múroch v Ilave, Leopoldove ãiv Îeliezovciach, veì mnohí sa pri nich kaÏdoroãne stretá-vajú a vydávajú svoje závaÏné svedectvá, ktor˘ch dobov˘reÏim nepochopiteºne trestal za ich nesmiernu u‰ºachtilosÈ,odvahu a ºudskosÈ. Publikácia zobrazuje nielen dominantnémiesta a mená trpiacich najmä v päÈdesiatych rokoch, sov‰etk˘mi druhmi násilia na kÀazoch, rehoºníkoch, obyãaj-n˘ch roºníkoch, remeselníkoch, ale i na inteligencii. TaktieÏkoncentraãné klá‰tory v Podolínci, Moãenku, Pezinku, ale pri-pomína aj vojenské tábory núten˘ch prác. Napríklad v mo-hutnej komárÀanskej pevnosti dokonca trojjazyãne. Zachy-táva viaceré spomienkové miesta aj na obete z okupácieVar‰avsk˘m paktom v roku 1968. Rovnako aj miesta pamät-n˘ch demon‰trácií z roku 1989. Mnohé nápisy sú nielen veº-mi v˘stiÏné a invenãné, ale principiálne dopæÀajú novodobúpamäÈ v obciach a mesteãkách a Ïiaden náv‰tevník by ichnemal obísÈ. Napríklad, keì prechádza Levoãou, KeÏmar-kom, alebo aj ·uÀavou, kde dosÈ nenápadne na obchodes potravinami, môÏe nájsÈ pamätnú tabuºu z roku 2000, kto-rou miestni rodáci pripomínajú jednu z mnoh˘ch dobov˘ch,ale aj typick˘ch tragédií: „V noãn˘ch hodinách z 9. a 10. júna1950 prepadli komunisti s milíciou niã netu‰iacich obãanov·uÀavy s cieºom uväzniÈ kÀaza a pokoriÈ ich katolícku vieru.Následne stovky veriacich surovo muãili a uväznili.“ Podob-n˘ch príkladov by som mohol uviesÈ desiatky. Podstatné je,Ïe sa v ucelenej, hoci aj neúplnej podobe dostanú k ãitate-ºom, na prehæbenie poznania neraz vymazávan˘ch, ale ajprekrúcan˘ch dejín, aby viedli k hlb‰iemu sebapoznávaniua podnecovali k zaznamenávaniu ìal‰ích heroick˘ch ãinovna‰ich spoluobãanov. Okrem iného poslúÏi aj na prípravuitinerára pre rodiãov a pedagógov, kam by mali zaviesÈ aspoÀraz svoje deti i väã‰ích Ïiakov.

Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Pamätníky, tabule, sochy a busty obetiam

Pokraãovanie z 1. strany

Na‰u generáciu drsne zasiahol 21.august 1968. Mal som osemnásÈ ro-kov a vtedy sme si naplno uvedomili,ão je to socializmus. Po maturite somnastúpil na Prírodovedeckú fakultu UKkde som ‰tudoval geológiu, ale to maveºmi nebavilo. Popri ‰túdiu som pra-coval ako asistent réÏie v Slovenskejtelevízii. Ist˘ ãas aj v Hranom filme naKolibe a potom ako programov˘vedúci Junior-klubu. Náhle ma v‰akprepadli vojaci a poslali na vojenãinu.Mal som uÏ dvadsaÈpäÈ rokov, takÏeto bol pre mÀa riadny ‰ok. Dnes somrád, Ïe som t˘m pre‰iel. Na „vojne“vládol veºmi siln˘ protikomunistick˘duch. Tajne sme poãúvali Karla Krylaa kritizovali reÏim. Mal som dokoncanejakú funkciu, ale keì som odmietolna rozkaz majora „politruka“ daÈ sidolu z krku kríÏik, na druh˘ deÀ bolopo funkcii.

Dalo by sa povedaÈ, Ïe i‰loo drobné gesto a predsa jasn˘protireÏimov˘ signál. Nezostalov‰ak len pri tom.

Krátko pred mojím odchodom docivilu vznikla Charta 77. V posádkenastal obrovsk˘ poprask, skoro akov˘nimoãn˘ stav. Práve vtedy som sadozvedel, Ïe ·tB zabila môjho kama-ráta, kÀaza Jaroslava Rusnáka. A keìsom sa poãas vojenãiny zoznámils jedn˘m evanjelikom, ktor˘ potompa‰oval na Slovensko duchovnú litera-túru, môj disent sa mohol zaãaÈ.MôÏem povedaÈ, Ïe to bol nesmier-ne dobrodruÏn˘ Ïivot. V roku 1979som sa dostal do Mníchova ku pátroviAntonovi Hlinkovi, s ktor˘m sme si do-hodli spoluprácu. DosÈ sa mi ãudovali,Ïe sa vôbec chcem vrátiÈ naspäÈ do

âesko-Slovenska. No mne to nedalo,aby som ne‰iel bojovaÈ proti komunis-tom na domácom fronte. Vzápätí prijednej nevydarenej akcii ilegálnehoprechodu môjho priateºa na Západ,sme sa obidvaja ocitli vo väzení. Bolato ìal‰ia v˘borná ‰kola. Kamarátav‰ak zlomili, stal sa napokon agentom·tB. MÀa to, vìaka Bohu, zoceliloa pokraãoval som v disente.

Aké to teda bolo, stáÈ protireÏimu?

StáÈ proti reÏimu bolo pre mÀa,ako vnútorne slobodného ãloveka,dosÈ napínavé a keìÏe som dobro-druÏnej povahy, aj ma to bavilo. Sa-mozrejme s pridanou hodnotou, Ïebojujeme za pravdu a proti reÏimu,ktor˘ utláãal hlavne Cirkev. Rodiãia minikdy nepovedali – nechaj to, lebo násv‰etk˘ch pozatvárajú – a to som si veº-mi cenil. Keì ma zatvorili, matka ne-vedela kde som, vypátrala ma aÏ pot˘ÏdÀoch v praÏskej Ruzyni. KeìÏe ·tBz listov vycítila, Ïe ju mám rád, tak ju

najprv poriadne zniãili v˘sluchoma potom predviedli predo mÀa. Mysle-li si, Ïe sa zosypem, ale ani pohºad namatku mnou nepohol. Pravdu pove-diac, v‰etko som od zaãiatku vloÏil doBoÏích rúk, aj moju prípadnú smrÈ,a to bolo veºmi oslobodzujúce.

Aj s odstupom ãasu povaÏuje-te svoje vtedaj‰ie konanie zasprávne?

Niã by som nezmenil. A tak to bo-lo aÏ do novembra 1989. Cítil somzvlá‰tnu BoÏiu ochranu a pomoc Pan-ny Márie. TotiÏ ãokoºvek ão urobiliv súvislosti s ≈ou, sa im dokonalerozsypalo. Keì mi v lete 1989 prizatknutí zhabali Máriin medailón akodôkazn˘ predmet, povedal som si:Chlapci, tak vy ste uÏ skonãili. A tak ajbolo. O pár mesiacov nastal Novem-ber. A to sme sa celá na‰a disidentskáBratislavská päÈka chystali naplno do„basy“...

Aké to malo dôsledky na va‰ukariéru ãi súkromn˘ Ïivot?

V‰etko som obetoval disentu.Keby som mal strach ãi chcel nejakopreÏiÈ, alebo viesÈ nejak˘ riadny Ïivotpopri tejto odbojovej ãinnosti, tak toby som nemohol byÈ disidentom.

Ako hodnotíte v˘voj spoloã-nosti po tzv. NeÏnej revolúcii?

âo sa t˘ka vzÈahov, disent bolaobrovská ‰kola. Na rozdiel odo dne‰-ka, kedy neviete, ak˘ úmysel za k˘mje, vtedy bolo v‰etko transparentné.AÏ na nejaké v˘nimoãné prekvapenia.Vedel som na koho sa obrátiÈ, kto jeneist˘, kto môÏe zradiÈ, kto je naopaãnej strane. Komunizmu vìaãímza spoznanie veºmi vzácnych a obeta-v˘ch ºudí, hrdinov, ale aj zbabelcova farizejov. Veºmi rád si spomínam naspisovateºku Hanku Ponickú, nesmier-ne statoãnú Ïenu, ktorá po Novembribola odsunutá absolútne nabok. Bolato vzácna a múdra osoba, ktorá v no-vembrovom komplote „nezapadla.“Napokon aj ja som sa ocitol na „ved-ºaj‰ej koºaji“. Vnímam to tak, Ïe somnezapadol do „revoluãného v˘beru“kádrov. Dnes sa z toho te‰ím, preto-Ïe ma to uchránilo od cirkusantskejslovenskej politiky. A paradoxne, rád

NÁŠ ROZHOVOR

10

Anton Selecký: Podcenili sme médiá

Anton Seleck˘ dnes. Foto archív

Z kartotéky ·tB. Foto archív

by som sa stretol s niektor˘mi mojimivy‰etrovateºmi a zaspomínal si s nimi.Boli sme jednoducho protihráãi. No oviacer˘ch b˘val˘ch spolubojovníkochuÏ dnes nemôÏem povedaÈ, Ïe smeskutoãní priatelia.

âo ste teda robili po roku1989?

V ponovembrovom frmole som saocitol v novinách Slovensk˘ denník.V lete 1992, po niekoºk˘ch hektick˘chrokoch, som sa napokon vzdal postu‰éfredaktora. V tom ãase sa diali zja-venia Panny Márie v Litmanovej, nuÏsom sa zaãal venovaÈ tejto duchovnejsfére. ZaloÏil som mariánsky mesaãníkM ROSA a som rád, Ïe si ma PannaMária takto pozvala do jej sluÏieb.

·tB ma vo svojich „zvodkách“ ra-dila medzi predstaviteºov podzemné-ho laického apo‰tolátu, ale keì reÏimpadol, mal som dojem, Ïe som bollen ak˘si „sám vojak v poli“. Je mi ºútolen mojich detí. Je to aÏ na smiech,Ïe po 25. rokoch od Novembra získali„aÏ“ zadarmo mestskú dopravu v Bra-tislave, pretoÏe otec je veterán proti-komunistického odboja.

Odboj voãi komunistickémureÏimu dodnes nie je docenen˘.Akoby vôbec nebol. Akoby neboliobete.

SpravodlivosÈ na zemi je iluzórnavec. Osobne to beriem ako BoÏieriadenie, pretoÏe som skutoãne slo-bodn˘m ãlovekom, nepreviazan˘m nanijaké podlosti, klamstvá, zlodejinualebo janiãiarstvo ohºadom EÚ. âo sat˘ka povolania, moja sloboda mi pri-niesla veºa uÏitoãného a napokon,

môÏem sa realizovaÈ. Av‰ak aj v súãas-nosti som ak˘si „sám vojak v poli“.Akoby sa ma báli, resp. toho, ão viem.Nikto mi síce nesiahne na slobodu, aleani nepodá pomocnú ruku. Je v tomnieão zvlá‰tne, akoby ·tB neprestalamaÈ na mÀa dosah a dodnes ma jejnové ‰truktúry drÏia v akejsi ãudnejizolácii.

âím bol teda november 1989?Dnes povaÏujem November za

jednu z prv˘ch „farebn˘ch“ ãi „baló-nikov˘ch“ revolúcií. Veì aj tá na‰a uÏmala ãudn˘ atribút - „neÏná.“ âasÈ di-sentu bola kúpená a dosadená do ãe-la spoloãnosti. Za ich chrbtom fungo-vali staré ‰truktúry, ktoré si len preho-dili masky. Po dokonalom zvládnutírevoluãného davu, ktorého jedinouzbraÀou boli ‰trngajúce kºúãe, im to‰lo ako po masle. Dnes je Slovenskolen akousi provinciou. Dokonca hor-‰ie, sme kolóniou, vazalmi tzv. EÚ.

Ako vnímate postoj Katolíckejcirkvi k zjavnej islamizácii Európy?

BohuÏiaº, jej kladn˘ postoj je uÏdávno urãen˘. Katolícka cirkev na Slo-vensku je e‰te vo väã‰ích pazúrochako bola za komunizmu. Navy‰e jevydierateºná na rôznych frontoch. Naj-vypuklej‰ie sa to prejavilo po mar-cov˘ch parlamentn˘ch voºbách, keìbola predstaviteºmi Ïidovsk˘ch nábo-Ïensk˘ch obcí prinútená podpísaÈodsúdenie legálnej politickej stranyKotleba – ªS NS. Dokonca sa pridalak odsúdeniu „akéhokoºvek extrémiz-mu“, pod ão môÏe napokon spadaÈ ajdenná náv‰teva kostola... Napriektomu treba byÈ Cirkvi a teda Evanjeliuvern˘m a bojovaÈ proti ich nepriate-ºom tak, ako za komunizmu, ba e‰teráznej‰ie.

Správa Slovenského národné-ho strediska pre ºudské práva zarok 2015 zrejme nepote‰í konzer-vatívcov. Kriticky sa stavia k akti-vitám a poÏiadavkám o. z. Alian-cia za rodinu, poÏaduje veºkorys˘prístup k inakosti. Nehovoriaco poÏiadavkách na obmedzenieslobody slova ãi zhromaÏìovania.Ako veºmi môÏe byÈ spoloãnosÈtolerantná k tendenciám smerujú-cim k potlaãeniu jej identity?

Nepriateº je dnes neuveriteºne so-fistikovan˘. Gender ideológia, zne-mravÀovanie na‰ej mládeÏe ãi inétrendy obchádzajú vládne ‰truktúrya parlament a priamo smerujú aÏ dona‰ich ‰kôlok, ‰kôl a domácností. Ob-rovskú úlohu pri tom hrajú médiá, ãosme úplne podcenili. Mainstream jev rukách istej svetovej skupiny a hrás nami neuveriteºnú hru. Ale ak by steju pomenovali, tak ste hneì extrémis-ta, rusk˘ troll, kon‰pirátor a ão ja viemão e‰te. Som presvedãen˘, Ïe Slováci,nech uÏ sú akokoºvek „holubiãím ná-rodom“ sa napokon vzbúria a nebudúhºadieÈ napravo, naºavo. A raz vybuch-nú. A ak raz vezmú do rúk namiesto‰trngajúcich kºúãov nieão iné, tak„amen tma“. Ale aj to bude len pri-rodzen˘ v˘sledok tohto neprirodzené-ho v˘voja sveta ku globalizácii ºudstva.âo sa s t˘m dá e‰te urobiÈ, ÈaÏko po-vedaÈ. Pán Boh je nad v‰etk˘m, my saho len musíme pevne drÏaÈ.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

A. Seleck˘ po oslobodzujúcom roz-

sudku v roku 1989. Foto archív

A. Seleck˘ (na obr. vºavo) 21. augusta 1968. Foto archív

Vážený pán minister Plavčan!Lovča 12. 5. 2016

Srdeãne Vás zdravím. Som Margi-ta Zimanová, rod. Valentová. Dovo-ºujem si Vám zaslaÈ moju knihu, ktorúsom napísala o mojom krutom Ïivotez 50. rokov. Otecko bol popraven˘a mamiãka bola odsúdená na doÏivo-tie. Okrem mojich rodiãov bol vo väze-ní aj star˘ otec a ujo Imrich. A preão?Môj otecko previedol cez hranice doRakúska ‰vagra a za to bol popraven˘.Preão teraz prevádzaãov nepopravujú?Môj Ïivotn˘ príbeh je na internete:www.CT.DETI.50.LET.CZ nebojím sahovoriÈ Margita Zimanová.

Veºmi som rozhorãená, keì sao na‰om krásnom Slovensku hovorínepravda, Ïe sme boli "fa‰isti". Fa‰istiboli predsa v Taliansku a to nevediana‰i politici? Odporúãala by som VámoboznámiÈ sa s na‰imi dejinami, abyste to mali koneãne jasné a neubliÏo-vali Slovensku.

Vyhlásenie samostatného Sloven-ska dÀa 14.3.1939 bolo nevyhnutné,lebo ináã by nás bol Hitler rozdelilmedzi Maìarov a Poliakov a sám by sibol zobral Bratislavu a západné Slo-vensko. Tento zánik poslanci nemohlidovoliÈ a preto vyhlásili Slovensko zasamostatné. Keby nebolo prvéhosamostatného Slovenska na ãele s pre-zidentom Dr. Jozefom Tisom, kÀazoma neskôr politick˘m väzÀom z 50. ro-kov, nesedeli by ste teraz v parlamen-te. To si ale veºmi málo politikovuvedomuje. Zo záÏitkov v prvom slo-venskom samostatnom Slovenskumám od star‰ích ºudí, ktorí Ïili v tomto‰táte, kde bolo dobre a ºudia sa pra-covitosÈou zaãali vzmáhaÈ. PrezidentDr. Jozef Tiso bol múdry a schopn˘hospodár, veºmi povzniesol samostat-né Slovensko a to za vojny. Bol tvor-com jeho veºkého ekonomického

rozmachu. Samostatné Slovensko sastalo jedn˘m z najprosperujúcej‰ích‰tátov Európy ako ·vajãiarsko. Jednaslov. koruna sa rovnala jednému ‰vaj-ãiarskemu franku. Topánky stali jednuslov. korunu. Prezident Dr. Jozef Tisobol aj veºk˘m politikom a diplomatomeurópskeho a svetového formátu. Bolzáchrancom Slovenska cez vojnu, lebonik in˘ by nebol vedel tak ubrániÈ Slo-vensko ako on a tak odporovaÈ Hitle-rovi. Niektorí ºudia ho povaÏujú zavojnového zloãinca a zodpovednéhoza vyváÏanie slov. Îidov. Zabudli v‰ak,Ïe prezident Dr. Tiso bol ich veºk˘mzáchrancom a pred smrÈou ich najme-nej 30 000 zachránil. Za vydávanieÎidov zo Slovenska zodpovedal pred-seda vlády Slov. republiky Dr. VojtechTuka a pomáhal mu v tom min. vnútra·aÀo Mach. Krédo Dr. Tisu bolo: NIâPRE SEBA, V·ETKO PRE NÁROD.

Rada nad zlatoDám Vám radu, prizvite si do par-

lamentu historikov z Ústavu pamäti

národa, nie v‰ak Du‰ana Kováãa, leboten pán nepí‰e pravdu o Slovensku.V knihe Kronika Slovenska v druhomdieli neuviedol v 50. rokoch, Ïe ºudíbezdôvodne zatvárali, muãili, obralio svoj majetok. Bolo vy‰e 70 000 ºudívo väzení a 50 popraven˘ch, lebo savzopreli proti totalitnému reÏimua chceli ÏiÈ slobodne vo svojom ‰táte.Vyzvala som ho písomne a aj telefo-nicky. Dal mi za pravdu, Ïe to tammalo byÈ uverejnené. OdôvodÀoval tot˘m, Ïe vyjde tretí diel Kroniky. Preãonedal pár listov do druhého dielu, lebokeì to bude ãítaÈ Ïiak, alebo obãanSlovenska tak si povie, veì za totalitysa nezatváralo bezdôvodne. Takto sapravda zamlãuje.

Druh˘ prípad mám z leopoldov-skej väznice, kde mi jeden z kamera-manov povedal, Ïe e‰te aj teraz jeu nás cenzúra. DÀa 20.10.1994 nahrá-vali b˘valí politickí väzni v leopoldov-skej väznici, ako ich muãili, bitím pri‰lio zuby a na muãeníckej stoliãke pred-vádzali, aké praktiky na nich robili pra-

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

12

V plnom znení uverejňujeme list predsedníčky regionálnej pobočky PV ZPKO v Žiari nad Hronom Margity Zimanovej

ministrovi školstva SR Petrovi Plavčanovi

Učme deti slovenské dejiny

Margita Zimanová na ostatnom sneme PV ZPKO v Îiline.

Foto Vlastimil Morávek

covníci väznice v 50. rokoch. V‰etkototo sa malo pouÏiÈ do filmu „Papiero-vé hlavy“. No v‰ak Du‰an Hanák ‰tú-dio ALEF-Bratislava to nedal do filmu.Preão ale? Aby sa nedozvedelo Sloven-sko, ako ºudia vo väzení trpeli, bolimuãení. Títo politickí väzni nekradli aninezabíjali, ale chceli ÏiÈ slobodne vosvojom ‰táte. Vo väznici v Leopoldovesi museli ruãne politickí väzni zbúraÈkaplnku - kostolík. Keì sa na budoveväznice v Leopoldove odhaºovala pa-mätná tabuºa v roku 1999, bola somvo vnútri väznice a presvedãila som sa,Ïe kostolík tam nebol.

Tretí prípad o Kºaku a o OstromGrúni. Masaker v t˘chto dedináchmajú na svedomí slovenskí partizáni,ktorí z kostolnej veÏe strieºali na Nem-cov a takto vyvolali bitku, kde nevinnetrpeli ich vlastní spoluobãania. Rozpo-vedala nám to Mária Valéria Tencero-vá. Mala vtedy 19 rokov.

O Slovensku sa neučia

Viackrát od roku 1990 som pí-somne poÏiadala ministrov ‰kolstva,aby mali Ïiaci v ‰kolách nové uãebnicedejepisu. Dostala som stále odpoveì,Ïe nie sú peniaze. Veì história je mat-ka múdrosti. Ná‰mu ‰tátu asi na tomnezáleÏí, aby mládeÏ bola múdra?Oslovila som teraz Ïiaãky z gymnáziaa op˘tala som sa ich, kto bol GustávHusák. Vôbec nevedeli mi povedaÈ, ibasa po sebe pozerali a povedali mi, Ïesa o Slovensku neuãia. Akú to budememaÈ generáciu, keì niã nebude vedieÈo Slovensku, ako to bolo, ale pravdivo.Kto za t˘m stojí, aby mládeÏ nevedelao svojej rodnej vlasti? Rodiãia sa uãilio Sov. zväze.

Pre‰lo uÏ po neÏnej revolúcii viacako 26 rokov a stále sa stretávame

s tak˘mito váÏnymi prípadmi, ktorétreba ãím skôr odstrániÈ. Niektorí ºudiasi myslia, Ïe v‰etko tak bude, ako tooni uvedú. To ale nie! Dne‰ní ºudia siveºmi dobre pamätajú, ako to bolo naSlovensku a rozprávajú to aj rodináma priateºom. Niã sa nezatají, na v‰etkosa príde a budeme poznaÈ aj osobu,ktorá to zavinila.

Zistila som, Ïe v televízii a v Slov.rozhlase sa hovorí iba o Îidocha o partizánoch, ale sa vôbec nespomí-najú zloãiny komunizmu. Nás, politic-k˘ch väzÀov a ich rodiny dali na vedºaj-‰iu koºaj. Ústav pamäti národa na-hrával osudy politick˘ch väzÀov, tak byto mohla televízia vysielaÈ miesto zl˘chfilmov. Robia to aj âesi.

Slovensko malo veºmi v˘znamn˘cha múdrych politikov. Jedn˘m z nich bolaj M. R. ·tefánik. Keì nad letiskom le-telo jeho lietadlo povedali vojakom,aby na jeho poãesÈ privítali ho v˘stre-lom z pu‰iek. Povedali im, Ïe tam majúslepé náboje. No v‰ak mali tam ostréa takto si slovenskí vojaci odstrelili svoj-ho politika. Poãula som to aj zo slov.rozhlasu, kde toto hovorila aj vnuãkab˘valého vojaka. Poznala som osobnetohto muÏa, ktor˘ nám to povedal. Jeznáme, Ïe komu dal Pán Boh do vien-ka múdrosÈ, tak mu to jeho protivnícizávidia a chcú ho zniãiÈ - zlikvidovaÈ,ako to bolo v tomto prípade.

Îelám si, aby nová vláda a p. pre-zident sa zúãastÀovali na pietnejspomienke padl˘ch a umuãen˘ch dÀa17.11. na cintoríne VrakuÀa - Bratisla-va (b˘v. RuÏinovsk˘).

Prajem Vám dobré zdravie, pevnénervy a veºa úspechov v práci.

Margita Zimanová

966 21 Lovãa okres Îiar nad Hronom

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

13

Na vedomie:

Ing. Andrej Kiska prezident SR, Doc. JUDr. Robert Fico, predseda vládySR, Mgr. Marek Maìariã, minister kultúry SR, Ing. Peter Pellegrini,

podpredseda vlády SR, PaedDr. ThDr. Ondrej KrajÀák, PhD., predseda Správnej rady ÚPN, Dr. Patrik Dubovsk˘, riaditeº vedeckého v˘skumu ÚPN, Ing. Ján Liteck˘ ·veda, predseda

PV ZPKO, Mgr. Rafael Rafaj, podpredseda PV ZPKO, Ing. Eva Zelenayová, ‰éfredaktorka Svedectva, PV ZPKO

Ing. Mgr. Marian Kotleba, poslanec NR SR a predseda BBSK

Titul a medzititulky redakcia

Krátka poviedka z pripravovanej kniÏky „Filmové poviedky 2“

od spisovateºa a socháraVladimíra Havrillu

PrezidentV autobuse ã. X 13 sedel

ak˘si dôchodca. Naproti nemusedel tieÏ jeden star‰í pán a po-ãúval. Ten prv˘ dôchodca hovoril,Ïe má pekné spomienky na pre-zidenta Tisu. Práve sme sa blíÏilik Prezidentskému palácu.

Spomínal, Ïe s otcom i‰li ponámestí pred Prezidentsk˘m palácom a na Suchom m˘tezahliadli prezidenta. Bol február,bolo nasneÏené. Na kriÏovatkezahliadli malé cigánãa, ‰liapalo sito v snehu bosé. I‰lo dolu, zo Ïi-dovne. Prezident sa zastavil, po-vedal mu, Ïe si musí ihneì kúpiÈtopánky, veì je zima, mohlo bynachladnúÈ.

K Veºkému BaÈovi to neboloìaleko, spolu teda i‰li na nákup.

Otec so svojím mal˘m synomsa pobrali za nimi t˘m ist˘m sme-rom.

Vo‰li k BaÈovi. Prezident po-vedal: „Vyberte tomu chlapãaÈunejaké zimné topánky. Veì sa ce-l˘ trasie.” Predavaãka odbehla apriniesla topánky. Cigánãa si ichvyskú‰alo. Potom e‰te prezidentpovedal: „Dajte mu aj nejaképonoÏky.”

Autobus ã. X 13 práve minulPrezidentsk˘ palác (a bol to ajPioniersky palác v päÈdesiatychrokoch) a dôchodca zvolal: „Tobol prezident!”

Ale niekto musel tuto prího-du zapísaÈ, aby vo‰la do dejín.

2016

3. júna 1950 komunistick˘ reÏimizoloval 73-roãného spi‰ského biskupaJána Vojta‰‰áka v jeho vlastnej reziden-cii ako v domácom väzení. Potom ho15. septembra deportovali do ãeskéhoväzenia v Ruzyni ako „nejvût‰ího zlo-ãince v republice“ s okovami na rukácha so zaviazan˘mi oãami. Tam ho ne-ºudsky tr˘znili v‰etk˘mi moÏn˘miprostriedkami aÏ takmer do Vianoc.

3. – 4. júna 1976 sa v Brne konalcelo‰tátny zjazd kÀazov, ktorí vstúpilido vládnej organizácie Pacem in terris.

4. júna 1920 v Trianone bola pod-písaná mierová zmluva s Maìarskom,tzv. Trianonská zmluva. Maìarsko v nejuznalo, Ïe územie Slovenska a Podkar-patskej Rusi patrí pod zvrchovanosÈâesko-Slovenska. Táto medzinárodnázmluva vstúpila do platnosti 26. júla1921.

6. – 7. júna 1861 sa v Turãian-skom Sv. Martine konalo národnézhromaÏdenie za úãasti vy‰e 5000osôb, na ktorom s veºk˘m nad‰enímschválili Memorandum slovenského ná-roda. Dokument obsahoval ‰tátopráv-ne i politické poÏiadavky Slovákov.

8. – 9. júna 1990 sa na Slovenskukonali prvé slobodné voºby, na ktor˘chsa zúãastnilo 21 politick˘ch strán.

9. júna 1972 zomrel roÏÀavsk˘ bis-kup Dr. Róbert PoboÏn˘. Na Slovenskuto bol posledn˘ podºa noriem cirkevné-ho práva ustanoven˘ diecézny biskup.

10. júna 1949 sa z iniciatívy oso-

bitnej ‰esÈãlennej komisie ÚV KSâ zi‰ielv Obecnom dome v Prahe zakladajúcizjazd tzv. Katolíckej akcie. Zúãastnilo sana Àom asi 65 – 70 ãesk˘ch a sloven-sk˘ch „vlasteneck˘ch kÀazov“ (tedasotva 1 % z celkového poãtu kÀazov)a nezisten˘ poãet laikov.

12. júna 1988 bol Mons. Ján So-kol vysväten˘ za biskupa.

14. júna 1946 vy‰lo vykonávacienariadenie SNR ã. 89/1946 o zriadenípracovn˘ch táborov.

16. júna 1919 maìarskí boº‰evici,ktorí vojensky napadli Slovensko,vyhlásili v Pre‰ove samostatnú Slo-venskú republiku rád. Predsedom Re-voluãnej vládnej rady tejto republikybol ãesk˘ robotník Antonín Janou‰ek,príslu‰ník vedenia Maìarskej socialis-tickej strany v Budape‰ti. Poãas ma-ìarsko-boº‰evickej okupácie ãasti Slo-venska sa okupaãné vojsko, âervenástráÏ a âervená armáda, dopustilihrozn˘ch násilností a neºudsk˘ch tr˘z-není zajat˘ch vojakov i civiln˘ch osôb.Najhor‰ích ukrutností sa dopú‰Èalibandy mlad˘ch boº‰evikov, ktoré sanaz˘vali „Leninove deti“.

19. – 21. júna 1970 sa v New Yor-ku konalo zakladajúce zhromaÏdenieSvetového kongresu Slovákov (SKS), naktorom sa zúãastnili zástupcovia v‰et-k˘ch dôleÏit˘ch organizácií Slovákovv zahraniãí. Cieºom tejto novej stre‰nejorganizácie bolo napomáhaÈ túÏbe slo-venského národa po rovnoprávnosti

s ostatn˘mi slobodn˘mi národmi svetaa reprezentovaÈ vo svete Slovákov,tlmoãiac ich túÏby, ideály a nádeje nasebaurãenie slovenského národa. Zaprvého predsedu SKS bol zvolen˘slovensk˘ podnikateº ·tefan B. Romanz Kanady.

20. júna 1949 komunistická vládapostupne nasadila do v‰etk˘ch katolíc-kych biskupsk˘ch úradov tzv. ‰tátnychzmocnencov, ktorí kontrolovali vo dnei v noci v‰etky pohyby, kontakty a ãinybiskupov a ich najbliωích spolupracov-níkov, nevynímajúc ani osobnú po‰tua telefonické rozhovory.

22. júna 1941 vojenské sily Ne-meckej rí‰e prepadli územie ZSSR, ãímpodºa viacer˘ch historikov rozpútalidruhú svetovú vojnu.

27. júna 1968, po vyhlásení Gene-rálnej prokuratúry v Prahe, Ïe reholeneboli v âeskoslovensku právne zru‰e-né, vrátilo sa na Slovensko asi 2000 re-hoºníãok a okolo 600 rehoºníkov, ktoríboli vysídlení do âeska.

30. júna 1919 maìarské boº‰evic-ké vojsko na príkaz predstaviteºov Do-hody sa zaãalo sÈahovaÈ z územia Slo-venska. Znamenalo to aj koniec Sloven-skej republiky rád, ktorej „vláda“ odi‰las maìarsk˘m vojskom do Mi‰kovca.V‰etk˘ch uväznen˘ch a zajat˘ch Slo-vákov z v˘chodného Slovenska de-portovali najprv do Mi‰kovca, potomdo Hatvanu, kde pre nich zriadili kon-centraãn˘ tábor.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

STALO SA

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

■ Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda a duchovn˘organizácie d. p. Ján Ko‰iar sa 11. mája zúãastnili rokovaniana biskupskom úrade v Nitre. Zúãastnil sa ho biskup Mons.Viliam Judák a v zastúpení primátora mesta Nitra vedúcaodboru kultúry Mgr. Dagmar Bojdová. Predmetom rokovaniabola v˘roba a umiestnenie pamätnej tabule J. Em. JánoviChryzostomovi kardinálovi Korcovi, ktor˘ ako politick˘ väzeÀbol ãlenom na‰ej organizácie, jej priaznivcom a podporo-vateºom.

Na nákladoch tabule sa budú podieºaÈ Biskupsk˘ úradv Nitre, Mesto Nitra a PV ZPKO. Tabuºa bude osadená na mies-te, ktoré urãí biskup V. Judák na návrh PV ZPKO a po dohodes Pamiatkov˘m úradom. V˘tvarn˘ návrh a konkrétnu v˘robutabule budú zainteresovaní rie‰iÈ na ìal‰om stretnutí.

■ ëal‰ie rokovanie sa uskutoãnilo v na‰ej regionál-nej poboãke v Nitre s jej predsedníãkou AlÏbetou Loudo-

vou a na Mestskom úrade v Nitre kvôli podpore pre vydávaniená‰ho ãasopisu Svedectvo. Na MÚ ho ãítajú a preto sºúbilifinanãnú podporu.

■ Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda sa na pozvanieapo‰tolského nuncia arcibiskupa Maria Giordanu zúãastnil11. mája rokovania v sídle nunciatúry. Prediskutovali otázkypolitick˘ch represií z nedávnych rokov, pôsobenie ·tB na neofi-ciálne ‰truktúry a Cirkev, ako aj o moÏn˘ odpor voãi komunistic-kému prenasledovaniu z pohºadu, ktor˘ zaujímal obidve strany.

■ Na návrh ãestného predsedu PV ZPKO ArpádaTarnóczyho odoslalo vedenie PV ZPKO list ministrovi za-hraniãn˘ch vecí Miroslavovi Lajãákovi so ÏiadosÈou, aby pripríleÏitosti slovenského predsedníctva v Rade EÚ zahrnul doprogramu náv‰tev v˘znamn˘ch zahraniãn˘ch predstaviteºov ajnáv‰tevu cintorína VrakuÀa s centrálnym pamätníkom obetiamkomunistickej zvôle.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti, priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo

zápasí s ne‰tandardnou situáciou, keì pripravuje plány svojej ãinnosti bez krytia fi-nanãn˘mi prostriedkami. Nedostatok peÀazí nás núti obrátiÈ sa na Vás s v˘zvouo pomoc. Vydávanie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈ z prostriedkov ‰tátnejdotácie, preto sa obraciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰om okolí potenciál-nych sponzorov ná‰ho ãasopisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stratili nástrojprezentácie vlastného jestvovania. Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Verímev‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov, za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na-ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemcovia o pomoc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈsvoj príspevok na ãíslo úãtu: SK74 3100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX,alebo sa kontaktujte na tel. ãíslach 0905 737 790 a 0902 199 429. Darcomúprimne ìakujeme. Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

PripomínameÚradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave na Obchodnej ulici č. 20 sú v pondelok a v stredu od

9.00 hod. do 13.00 hod. Upozorňujeme našich členov, že mimo úradných hodín sa telefonicky nedovolajú do kanceláriePredsedníctva PV ZPKO.

✞ Vo veku 92 rokov, na sviatokNanebovstúpenia Pána 5. mája2016, zomrela L˘gia HAKELOVÁ,dlhoroãná ãlenka bratislavskej orga-nizácie PV ZPKO. Rodina a príbuznísa s Àou rozlúãili 13.5.2016 na Martinskom cintoríne v Bratislave.

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 79 rokov,2. mája 2016, zomrela ªudmilaKVANTOVÁ z Hlohovca. Poslednározlúãka sa konala 9. mája 2016 nacintoríne v Hlohovci.

✞ Regionálna poboãka PV ZPKOv Bánovciach nad Bebravou saoneskorene dozvedela o úmrtí AlÏbety NOVEJ zo ·ipkova, ktorázomrela 1. októbra 2015.

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 83 rokov,16. mája 2016, zomrel MilanMADA, dlhoroãn˘ ãlen RO PV ZPKOv Nitre. Posledná rozlúãka so svätouom‰ou sa konala 20. mája 2016. Po-chovan˘ bol na cintoríne v DráÏov-ciach za úãasti ãlenov RO PV ZPKOv Nitre.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

AlÏbeta Tihláriková, Senica 3 EURBernardína Spru‰anská, Popudinské Moãidºany 7 EURRenáta âerveÀanová, Trenãín 12 EURJozef Gallo, Trenãín 8 EURPavol Ho‰ták, Nová Dubnica 10 EUREva Janãová, Trenãín 4 EURViera Krivánková, Trenãín 1 EURMelánia Rabinová, Trenãianske Teplice 2 EUREmília Weberová, Trenãín 10 EURJán Kulí‰ek, Trenãín 8 EUREli‰ka Michaliãková, Trenãín 3 EURJozef Jankoviã, Bratislava 10 EURJán âervenák, Nitra 10 EURIng. Jozef Ondrejka, Malacky 8 EURJUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EUR·tefan Novák, Ko‰ice 30 EURJán BrodÀansk˘, Ko‰ice 20 EURMária Korecová, Nitra 20 EUR

Darcom vyslovujeme

úprimné poìakovanie

Už rok bez Vaculu

Prvé v˘roãie smrti Rudolfa Vacu-lu si nitrianski ãlenovia poboãky PVZPKO pripomenuli sv. om‰ou a polo-Ïením kytice kvetov na jeho hrobev Kr‰kanoch. Spomienky na zosnuléhosa okrem detí Michala, Marty a Anny,ktorí sú ãlenmi poboãky, zúãastnili ajìal‰ie ãlenky a funkcionárky AlÏbetaLoudová, Eva Sopóciová a Jana Vere-‰ová. (zl)

V júni si pripomíname v˘znamné Ïi-votné jubileá t˘chto na‰ich ãlenov a priaz-nivcov. Spomíname aj na t˘ch, ktorí sa tej-to slávnosti nedoÏili.

50 rokov

Viera Hlobejová, Martin 18.6.1966Milo‰ Hrnãarík, Hlohovec 15.6.1966Ladislav Straka, Veºké Orvi‰te 3.6.1966

55 rokov

Pavel TurÀa, Banská Bystrica 30.6.196160 rokov

Rudolf Beznák, Trenãianske Teplice 3.6.1956Anna Lanátorová, Bratislava 4.6.1956

70 rokov

Agáta Fi‰erová, Ivánka pri Nitre 29.6.194675 rokov

Mária ·aulíková, LuÏianky 9.6.194180 rokov

Ing.AlÏbeta âuãiaková, Kysucké Nové Mesto24.6.1936

Bernardína Ondru‰ková, Veºké Bedzany23.6.1936

Mária Tkáãiková, Heºpa 21.6.193681 rokov

Vladimír Wilweber, Banská Bystrica 18.6.1935Ida Nayová, Pezinok 15.6.1935

82 rokov

Anna Gavaºová, Humenné 17.6.1934Ján Martinec, Môlãa 27.6.1934

83 rokov

Emerencia Walnerová, ·paãince 12.6.1933Anna Oãená‰ová, Banská Bystrica 7.6.1933

84 rokov

ªudovít Virãík, Vysoká nad Uhom 6.6.1932Anton Tomík, Bratislava 2.6.1932Pavol Turãina, Îa‰kov 14.6.1932

85 rokov

Miloslav Adamjak, Spi‰ská Nová Ves 23.6.193186 rokov

Kveta Hra‰ková, Lutila 17.6.1930·tefan Baumann, Bratislava 28.6.1930

87 rokov

Ing. Adam Vrábeº, Îilina 29.6.1929Ján Cingel, Trenãín 8.6.1929

88 rokov

MUDr. Alojz Luloviã, Pie‰Èany 23.6.192889 rokov

Helena Zlatinská, Uºany nad Îitavou 14.6.1927Antónia GaÏáková, Nová Dubnica 17.6.1927Ondrej Zelina, Bratislava 25.6.1927

90 rokov

Oºga Páleníková, Bratislava 21.6.192694 rokov

Mária Marónová, Bratislava 15.6.1922Ján âervenák, Nitra 9.6.1922

95 rokov

Margita Madunická, Bratislava 9.6.1921JUDr. Ján Bulla, Îilina 22.6.1921

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16