Szlovák népismeret Book · Východné Slovensko Prešovský kraj (13 okresov) Košický kraj (11 okresov) Bratislava a Bratislavský kraj Hlavné mesto Slovenska Bratislava leží

Maďarsko

Taliansko

Francúzsko

Nemecko

Poľsko

Česká republika

Rumunsko

Bulharsko

Luxemburg

Veľká Británia

Fínsko

Švédsko

koDánsko

Lotyšsko

Litva

ŠpanielskoPortugalsko

Slovensko v EurópeI.

Szlovák_népismeret_Book.indb 7Szlovák_népismeret_Book.indb 7 2012.03.10. 19:24:592012.03.10. 19:24:59


9

1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A FAKTY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Rozloha: 49 035 km2 (z toho 41 % je zalesnených)Počet obyvateľov: 5 379 455 (podľa sčítania v r. 2001)Hustota obyvateľstva: 110 na km2

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (pracujúci): 2 655 834, t. j. 49,6 % (podľa sčítania v r. 2001)

Medzinárodné označenie: SKMena do konca roka 2008: 1 koruna = 100 halierov

od začiatku roka 2009: 1 euro (€) = 100 centov

I. Slovensko v Európe

Štátny znak SR

Štátna vlajka SR

Mapa Slovenska

Slovenská republika patrí geografi cky, historicky a kul-túrne medzi štáty strednej, resp. (respektíve: eventu-álne, prípadne) stredovýchodnej Európy. Je vnútro-zemským štátom, ktorý leží v samom centre európ-skeho kontinentu. Na západe susedí s Českou repub-likou, na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu, resp. juhozápade s Maďarskom a Rakúskom.Veľkú časť územia Slovenska pokrývajú pohoria Kar-pát, iba v južnejších oblastiach má Slovensko rovina-tý charakter. Táto členitosť krajinného reliéfu (tvárnosti zemského povrchu) mala vplyv aj na rôznorodosť kul-túry, hospodárskeho života i na nárečovú rozdrobe-nosť obyvateľstva. Slovensko bolo a aj dodnes je ná-rečovo a do istej miery i v duchovnej a hmotnej kultú-re značne diferencované.

Štátna hymna SR


10

Od 1. januára 1993 je Slovensko samostatným a ne-závislým štátom, v ktorom funguje parlamentná de-mokracia. Občania prostredníctvom volených zá-stupcov získavajú právo samostatne riadiť a spravo-vať vlastné záležitosti. Na politickej scéne pôsobí po-merne veľa strán (kresťanskí demokrati, ľavicoví, soci-álni demokrati, občianski demokrati, národne oriento-vané strany, liberáli, zelení a pod.). V parlamentných voľbách kandiduje obyčajne viac ako 20 strán, uspe-je zvyčajne šesť až osem politických subjektov, kto-ré sa dostanú do parlamentu, a tak sa podieľajú na správe štátu a rozhodujú o jeho politicko-ekonomic-kom smerovaní. Podľa výsledkov volieb do parlamentu v období 1990 – 2010 najúspešnejšie strany sú: Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská demokratic-ká a kresťanská únia, Slovenská národná stra-na, SMER - sociálna demokracia, Kresťanskode-mokratické hnutie, Strana maďarskej koalície: Most - Híd. Keďže žiadna zo strán po voľbách nebo-la schopná samostatne zostaviť vládu, museli úspeš-né strany navzájom rokovať o vytvorení koalície. A tak každú vládu obyčajne tvorili strany, ktoré mali neraz rozdielne názory na smerovanie štátu a ťažko hľada-li potrebnú zhodu pri riešení hospodárskych a sociál-nych reforiem. Obdobie po roku 1989 poznačilo pre-dovšetkým úsilie byť súčasťou procesu európskej in-tegrácie, charakterizovaného prijímaním spoločných európskych zásad. Podmienky sa postupne naplnili a Slovenská republika sa stala členom NATO (2002) a Európskej únie (1. máj 2004). Slovenčina sa stala spolu s jazykmi členských štátov ofi ciálnym jazykom Európskej únie.Na najvyššej úrovni sa Slovensko člení na 4 časti: Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slo-vensko a Východné Slovensko. Krajina má 8 kra-jov s centrami Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice. V súčasnosti má in-štitucionálne zabezpečenie verejnej správy SR tri úrov-ne: centrálnu (vláda SR, ministerstvá, ústredné orgá-ny štátnej správy), regionálnu (samospráva vyšších územných celkov, krajské úrady) a lokálnu, miestnu (obce) s príslušnými kompetenciami, právomocou.

Administratívne členenie Slovenskej republiky na kra-je a okresy:

Bratislavský kraj (8 okresov)

Západné Slovensko Trnavský kraj (7 okresov) Trenčiansky kraj (9 okresov)Nitriansky kraj (7 okresov)

Stará radnica v Bratislave

Stredné Slovensko Žilinský kraj (11 okresov)Banskobystrický kraj (13 okre-sov)

Východné Slovensko Prešovský kraj (13 okresov)Košický kraj (11 okresov)

Bratislava a Bratislavský kraj

Hlavné mesto Slovenska Bratislava leží pri Dunaji v ju-hozápadnom cípe krajiny na hraniciach s Rakúskom a Maďarskom. Na území dnešnej Bratislavy sídlili Kelti, Rimania a v 6. storočí tu už prevládali slovanské kme-ne. Dva hrady, ktoré sú dnes súčasťou mesta, boli vý-znamnými strediskami Veľkomoravskej ríše (Bratislav-ský hrad a hrad Devín). Mestské práva získala Brati-slava v 13. storočí. V Uhorsku patrila vždy medzi naj-významnejšie mestá. V období tureckej nadvlády nad veľkou časťou Uhorska a ešte ďalšie storočie sa stala hlavným a korunovačným mestom uhorských kráľov a kráľovien. Bratislava bola v minulosti vždy viacjazyč-ným mestom. Dalo sa tu dohovoriť po nemecky, ma-ďarsky a slovensky.


11

Rýchlo rástol počet obyvateľov mesta a rozširova-lo sa jeho územie. K Bratislave sa postupne pričle-ňovali predtým samostatné obce (napr. Karlova Ves, Devín, Rusovce atď.). Podľa posledného sčítania ľudu z r. 2001 má 427 029 obyvateľov. Bratislava je politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom Slovenska. Sídlia v nej najvyššie právne a zákonodarné úrady ako Národná rada Slovenskej re-publiky, vláda, Kancelária prezidenta republiky, minis-terstvá, súdy ale aj zastupiteľské úrady zahraničných štátov. Bratislava je aj centrom vzdelávania a vedy.

K Bratislavskému kraju patria napr. lokality Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec.

Bratislavský hrad

Bratislavský hrad vynímajúci sa na kopci 80 m nad Dunajom je už po stáročia symbolom Bratislavy. Hrad-ný kopec bol odpradávna osídlený vďaka svojej stra-tegickej polohe. Počiatky dnešného hradu siahajú do 13. storočia. V 15. storočí bol pôvodný menší hrad zbúraný a nahradený dodnes zachovanou stavbou. V 18. storočí sa stal hrad sídlom Márie Terézie. Počas jej panovania sa uskutočnila prestavba, ktorá ho zme-nila na prepychovú barokovú rezidenciu s elegantný-mi francúzskymi záhradami. V roku 1811 bol celý hrad-ný areál (vymedzená časť) obrovským požiarom úpl-ne zničený a ponechaný napospas osudu. Znovu bol rekonštruovaný až v druhej polovici 20. storočia. Hrad bol počas svojej histórie sídlom uhorských kráľov a boli tu uchované korunovačné klenoty.

Bratislavský hrad

Dóm sv. Martina

Dóm sv. Martina je najzachovalejším a najväčším go-tickým kostolom v Bratislave. S jeho stavbou sa zača-lo začiatkom 14. storočia na mieste staršieho román-skeho kostola. Chrám bol vysvätený v roku 1452, ale následné dostavby trvali až do roku 1510. Keď v 16. storočí získalo mesto (Prešporok) titul korunovačného mesta uhorských kráľov, korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina. V rokoch 1563 - 1830 tu koruno-vali 11 panovníkov a 8 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov. V roku 1741 tu bola korunovaná za uhorskú kráľovnú Mária Terézia. Mesto jej vďačí za veľa, počas jej pano-vania prežívalo obdobie svojej vrcholnej slávy.Prvé školy na území Slovenska zakladala cirkev. Naj-známejšie školy, ktoré uznávali aj v zahraničí, boli Aca-demia Istropolitana v Bratislave (založil ju uhorský kráľ Matej Korvín v roku 1465), Trnavská univerzita (založil ju arcibiskup Peter Pázmány (Pázmaň) v roku 1635), Banská akadémia v Banskej Štiavnici (1762) a Evanjelické kolégium v Prešove (1665).

Na Slovensku pôsobí 44 stálych divadelných scén. Najznámejšie je Slovenské národné divadlo v Brati-slave s operou, baletom a dvoma činohernými scé-nami. Aj v zahraničí sú vysoko ocenené slovenské hu-dobné telesá, predovšetkým Slovenská fi lharmónia.

Zbierky výtvarného umenia sú sústredené v počet-ných galériách. Najväčšou a najvýznamnejšou z nich je Slovenská národná galéria.

Povinná školská dochádzka v krajine v súčasnosti sa začína od 6. roku veku dieťaťa a je desaťročná. Na dru-

NEZ

ABU

DN

ITEMestské pamiatkové rezervácie: Bratislava, Svä-

tý Jur.Ďalšie významné kultúrne a historické pamiat-ky, pamätihodnosti: Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, Primaciálny palác, Hlavné námestie, Stará radnica, Františkánsky kostol a kláštor, Opera, Michalská brána, Hrad Devín.


12

hom stupni funguje značný počet rôznych škôl, vráta-ne súkromných. Na Slovensku pôsobí viac ako 20 vy-sokých škôl a univerzít. Najstaršou a najväčšou univer-zitou na Slovensku je Univerzita Komenského v Bra-tislave, ktorá vznikla už v Československej republike v roku 1919. V súčasnosti ju tvorí 13 fakúlt.

Okrem nedávno zlúčeného verejnoprávneho Sloven-ského rozhlasu a televízie s tromi kanálmi funguje na Slovensku 34 súkromných multiregionálnych, regio-nálnych a lokálnych rozhlasových staníc a 120 súk-romných televíznych vysielateľov. V krajine vychádza desať denníkov.

Západné Slovensko

Západné Slovensko má výhodnú polohu. Leží v záze-mí hlavného mesta Bratislavy v susedstve hospodár-sky rozvinutého Rakúska a Českej republiky. Do regió-nu patrí Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj. Okrem krajských centier Trnavy, Trenčína a Nitry najväčšie a najznámejšie mestá v regióne sú: Komárno, Hurba-novo, Nové Zámky, Dunajská Streda, Galanta, Piešťa-ny, Topoľčany, Levice, Štúrovo, Nová Dubnica, Púchov.

NEZ

AB

UD

NIT

E

Mestské pamiatkové rezervácie: Trnava, Nitra, Trenčín.Najvýznamnejšie kultúrne a historické pamiatky, pamätihodnosti sú: Bojnický zámok, Smole-nický zámok, Hrad Červený Kameň; rekreač-né, turistické centrá: Piešťany.

Bojnický zámok

Bojnický zámok

Bojnický zámok, s čiastočne ponechaným gotickým a renesančným základom, patrí medzi najnavštevova-nejšie kultúrnohistorické pamiatky na Slovensku. Na mieste dnešného zámku stál stredoveký hrad už v 12. storočí. Hradnými pánmi boli viacerí uhorskí magná-ti, napr. Matúš Čák, rodiny Thurzo a Pálff y. Ján Pálff y chcel, aby sa jeho sídlo podobalo romantickým zám-kom na Loire v strednom Francúzsku, preto zrealizo-val jeho rozsiahlu prestavbu. Gróf sem sústredil svoje bohaté umelecké zbierky a starožitnosti.


13

Stredné Slovensko

Do regiónu patrí Žilinský a Banskobystrický kraj. Hrani-cu medzi nimi tvoria Nízke Tatry. Orava a Kysuce zabe-rajú územia na severozápade Slovenska. Hornatý kraj s neúrodnými kamenitými pôdami nemohol v minu-losti uživiť miestne obyvateľstvo, preto ľudia odchádzali na sezónne žatevné práce na Dolnú zem, alebo si hľa-dali prácu v ďalekej Amerike. Známi boli aj podomoví obchodníci a drotári. Významné mestá a osady regiónu sú: Žilina, Banská Bystrica (krajské centrá), Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrá-dok, Terchová, Vlkolínec, Sliač, Detva, Banská Štiavnica, Kremnica, Jelšava, Revúca, Zvolen a Lučenec.

Banská ŠtiavnicaBanská Štiavnica a technické banské diela v jej okolí sú zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho de-

NEZ

AB

UD

NIT

E Mestské pamiatkové rezervácie: Žilina, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Lučenec.Ďalšie významné kultúrne a historické pamiat-ky, pamätihodnosti: Oravský zámok, Zvolen-ský zámok.Rekreačné a turistické centrá: Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Oravská priehrada, Liptov-ská Mara, Demänovská jaskyňa, Sliač, Detva.Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry: Vlko-línec, Čičmany, Špania dolina.

dičstva UNESCO. V meste je 360 pamiatkových ob-jektov. Pravdepodobne už v 10. storočí stála na vr-chu pôvodná banícka osada - Staré mesto. V 12. a 13. storočí sa miestne osídlenie posilnilo o kolonis-tov pochádzajúcich najmä z Tirolska. Banská Štiavni-ca patrila v minulosti k hlavným výrobcom striebra v Uhorsku a k najvýznamnejším európskym banským mestám. K starému mestu pribudlo druhé sídlo po-stavené na mieste dnešného historického centra mesta. V Banskej Štiavnici sú dva hrady: Starý zámok a renesančná pevnosť Nový zámok. Treťou hlavnou dominantou mesta je Kalvária z 18. storočia. Štiav-nickú Kalváriu tvorí jedinečný komplex 14 sakrálnych objektov, ktoré patria k najvyzretejším barokovým pa-miatkam Slovenska. Ešte v polovici 19. storočia bola Banská Štiavnica druhým najväčším mestom na Slo-vensku a jedným z najväčších v Uhorsku. V roku 1878 tu žilo 19 000 obyvateľov, čo je takmer dvojná-sobok dnešného počtu. Neďaleko mesta je banské mestečko Štiavnické Bane, kde pôsobila banská ško-la už v 18. storočí.

VlkolínecVlkolínec je tiež zapísaný do Zoznamu svetového kul-túrneho dedičstva UNESCO. Je dokonale zachova-ným súborom objektov ľudovej architektúry v nád-hernom prírodnom prostredí Veľkej Fatry. Vlkolínec nie je skanzen, je osadou, v ktorej žijú ľudia. Hlavná ulica dediny s drevenými domami sa v dolnej čas-ti rozširuje do malého námestia s drevenou zvoni-cou z roku 1770.

Vlkolínec


14

Východné Slovensko

Na území východného Slovenska sa rozprestierajú Pre-šovský a Košický kraj. Povrch oblasti tvoria Východné a Západné Karpaty. Svojou výnimočnosťou vynikajú veľ-hory Tatry a Slovenský raj. Krajské centrá sú Prešov a Košice. Okrem nich najznámejšie a najvýznamnejšie mestá v regióne sú: Rožňava, Spišská Nová Ves, Le-voča, Krompachy, Spišská Kapitula, Kežmarok, Poprad, Štrbské Pleso, Bardejov, Stará Ľubovňa atď.

Oltár sv. Jakuba

NEZ

AB

UD

NIT

E Jednou z najstarších slovenských kultúrnych ustanovizní je Matica slovenská, ktorá vznik-la v roku 1863. Nadväzovala na tradície osvie-tenských učených spoločností a obrodeneckých spolkov. Jej sídlo je v Martine. Od svojho vzniku sa venovala kultúrno-organizačným, osvetovým, vydavateľským a zberateľským aktivitám.

V súčasnosti na Slovensku pôsobí asi 80 múzeí. Slovenské národné múzeum so sídlom v Bra-tislave a Martine vykonáva koordinačnú a odbor-no-poradenskú a informačnú činnosť pre všetky múzeá v Slovenskej republike.

Okrem klasických múzeí sú na Slovensku aj múzeá v prírode – skanzeny. V nich sú sústredené pamiat-ky ľudového staviteľstva. K najznámejším skanze-nom patria: Múzeum slovenskej dediny v Mar-tine, Múzeum oravskej dediny v Zuberci a Ban-ské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici atď.

Folklórnu tradíciu Slovenska a rozmanitosť ľudo-vého tanca a spevu zachovávajú ľudovoumelecké a amatérske súbory. (Slovenský ľudovoumelec-ký kolektív (SĽUK), Lúčnica, Gymnik, Železiar, Poľana, Oravan.) Dôležitú úlohu zohrávajú me-dzinárodné aj regionálne folklórne slávnosti, festivaly ( napríklad Východná, Detva, Myjava, Zuberec a Horehron).

Spišský hrad viacnásobnými prestavbami postupne rástol a mohutnel. Každé storočie zanechalo na ňom nejaké stopy. Dnes je s rozlohou vyše štyri hektáre jedným z najväčších hradných komplexov v strednej Európe a najväčší na Slovensku. Spišský hrad tvoria Horný, Stredný a Dolný hrad. Spišský hrad s okolitými pamiatkami je zapísaný do Zoznamu svetového kul-túrneho dedičstva UNESCO.

Kostol sv. Jakuba v Levoči

Kostol bol postavený v niekoľkých etapách v rokoch 1280 až 1400. Patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne (cirkevné) pamiatky Slovenska. Najcennejší je nesko-rogotický oltár sv. Jakuba, ktorý je výškou 18,6 m naj-vyšším svojho druhu na svete. Oltár zhotovili z lipo-vého dreva v rokoch 1508 až 1517 v levočskej dielni Majstra Pavla. Majster Pavol z Levoče (okolo 1470 až asi 1540) sa považuje za najväčšieho stredovekého umelca, pôsobiaceho na území dnešného Slovenska.

NEZ

AB

UD

NIT

E Mestské pamiatkové rezervácie: Prešov, Košice, Bardejov, Spišská Kapitula, Levoča, Spišská Sobota, Kežmarok.Ďalšie významné kultúrne a historické pamiat-ky, pamätihodnosti: Dóm sv. Alžbety (Košice), hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar.Rekreačné a turistické centrá: jaskyne Sloven-ského krasu a Aggtelekského krasu, Vysoké Tatry, Pieniny, Slovenský raj, Spišský hrad.Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry: Ždiar.


15

Bardejov

Bardejov je jedným z najlepšie zachovaných stredo-vekých miest na Slovensku. Je zaradený do Zozna-mu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V his-torickom jadre mesta je 273 pamiatkovo chránených objektov. Pôvodne slovanskú osadu založenú na ob-chodnej ceste do Poľska v 13. a 14. storočí dosídli-li nemeckými kolonistami zo Sliezska. V roku 1376 sa Bardejov stal slobodným kráľovským mestom s rov-nakými výsadami ako Budín a Košice. Je najgotickej-ším mestom krajiny. Stred námestia krášli gotický far-ský Kostol sv. Egídia zo začiatku 15. storočia a býva-lá mestská radnica zo 16. storočia. Svoj vrchol slávy a bohatstva dosiahol v 15. storočí, keď v ňom prekvita-li obchod a remeslá.

Ú L O H Y

1. Zo spomenutých miest a obcí Slovenska si vyber-te min. 10 takých, o ktorých ste už počuli, učili ste sa o nich. Vysvetlite, prečo sú významné.

2. Spravte prieskum, dotazníkový alebo interview, v kruhu vašich známych na tému: Poznáte Slo-vensko?a) Z tých tém, ktoré vás zaujímajú, zostavte (5–10)

na fakty vzťahujúce sa otázky.b) Adresujte ich osobne (v rozhovore – interview)

5–10 ľuďom (respondentom). c) Spracujte/ vyhodnoťte odpovede a vyvoďte zá-

very. d) Prezentáciu výsledkov prieskumu doplňte svo-

jou mienkou.3. Zostavte turistický bulletin alebo fotoalbum o niek-

torej časti Slovenska. Môže to byť zoznam miest, alebo pamätihodností, prírodných krás, ktoré by si žiadny turista na Slovensku nemal nechať ujsť. Môže byť tradičný, na papieri alebo na CD-čku, resp. na USB kľúči. Informácie/fotky hľadajte v knižniciach/na internete.

Ľudnatosť, národnosti a vierovyznania na Slovensku

Rozmiestnenie obyvateľov je veľmi nerovnomerné. Priemerná hustota zaľudnenia Slovenska je 110 oby-vateľov na 1 km². Najhustejšie zaľudnené sú územia veľkých miest. V Bratislave žije takmer 1200 obyvate-ľov na jeden km². Nízku ľudnatosť majú chladné hor-

ské oblasti s málo úrodnými pôdami a slabo rozvinu-tým priemyslom. Počet obyvateľov rôznych lokalít Slo-venska sa postupne mení. Zmeny sa uskutočňujú sťa-hovaním a prirodzeným prírastkom. V 18. - 19. sto-ročí sa sťahovali Slováci na Dolnú zem. Bolo to pre-dovšetkým organizované osídľovanie vyľudnených a hospodársky nevyužitých oblastí Uhorska po vytla-čení Turkov. Veľké sťahovanie obyvateľov Slovenska bolo koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Obyvatelia Uhorska odchádzali za prácou do USA, Kanady, Južnej Ameriky, Austrálie a západnej Európy. Po vzniku Čes-koslovenska smerovali prúdy ľudí do priemyselných miest Čiech a Moravy. Od konca II. svetovej vojny do roku 1990 sa obyvatelia sťahovali do miest za prácou a tým vyľudňoval sa vidiek. Rast obyvateľov Slovenska sa na prelome tisícročia výrazne spomalil. Zapríčini-la to nižšia pôrodnosť. V súčasnosti do zahraničia od-chádzajú predovšetkým mladí ľudia za štúdiom a prá-cou. Je dôležité aj vnútroštátne sťahovanie. Trend star-nutia obyvateľstva, ktorý je typický pre vyspelé krajiny, sa prejavuje aj na Slovensku . To znamená, že vzrastá zastúpenie obyvateľov vo vyššom veku. Ľudia sa do-žívajú vyššieho veku ale rodí sa celkovo menej detí.Slovensko je etnicky heterogénnou krajinou. Okrem slovenskej majority, väčšiny (85,8 % - 4 614 854 obyvateľov) najpočetnejšou národnostnou menši-nou na Slovensku je maďarská menšina (9,7 % - 520 528 obyvateľov). Najviac Maďarov žije v okre-soch Dunajská Streda a Komárno. Vysoký podiel oby-vateľov maďarskej národnosti je aj v okresoch Ga-lanta, Šaľa, Nové Zámky, Rimavská Sobota, Rožňava a Trebišov. K rómskej národnosti sa prihlásilo 1,7 % občanov Slovenska (89 820). Rómovia majú naj-

85,8%

slovenská

9,7%

maïarská

1,7%

rómska 2% Iné

0,8% èeská

Štruktúra obyvateľstva podľa národností a materinského jazyka (2001)


16

početnejšie zastúpenie na východnom Slovensku. Česi tvoria 0,8 % obyvateľov Slovenska (44 620). Žijú prevažne v mestách roztratene po celom úze-mí. Ostatné minority (menšiny): rusínska, ukrajinská, nemecká, nedosahujú ani jednopercentné zastúpe-nie v populácii (obyvateľstve). K menšinám s ofi ciál-nym statusom patrí ešte poľská, moravská, chorvát-ska, bulharská a židovská menšina. Slovensko je krajina so silnou kresťanskou tradíciou. Najviac je zastúpené podľa sčítania z r. 2001 vyznanie

rímskokatolícke (68,9 %), po ňom nasledujú evan-jelici augsburského vyznania (6,9 %) a gréckokatolí-ci (4,1 %).

Premýšľajte, diskutujte

V jednotlivých krajinách Európy žije viac národnos-tí spolu s väčšinovým národom. Aké je spolužitie národností s daným väčšinovým národom?

2. ZEMEPIS, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRA SLOVENSKA

Príroda Slovenska. Slovensko ponúka veľa rozma-nitých prírodných krás. Na jeho území nájdeme veľ-hory i nížiny, vyhasnuté sopky, kaňony, jaskyne, pies-kové duny, priepasti, veľtoky i vodopády, minerálne pramene, ako aj nezvyčajne veľký počet druhov zvie-rat a rastlín.Symbolom Slovenska sú Tatry. Sú časťou klenby Zá-padných Karpát, ktoré zaberajú podstatnú časť povr-chu Slovenska. Karpaty sa delia na Západné a Východ-né. Najznámejším pohorím sú Vysoké Tatry. Dosahu-jú najvyššie nadmorské výšky na Slovensku, 25 z ich

vrcholov je vyšších ako 2500 metrov. Najvyšším je Gerlachovský štít (meria 2654 m).Na území Slovenska nájdeme ešte niekoľko horských pásem. Najnavštevovanejšie sú Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra. Rôznorodosť povrchu Slovenska dotvá-rajú tri nížiny: Záhorská nížina na západe, Podunaj-ská nížina na juhozápade a Východoslovenská níži-na na juhovýchode Slovenska.Najväčšia rieka Slovenska je Dunaj, ďalší zo symbo-lov krajiny. K významným riekam patrí Váh, najdlhšia rieka (433 km), ďalej Hron a Ipeľ. Na území Sloven-ska sa vyskytuje množstvo minerálnych prameňov a veľké zásoby podzemnej pitnej vody. Slovensko má veľkú lesnatosť, lesy zaberajú viac ako tretinu celko-vej plochy územia.Najviac jazier je ľadovcového pôvodu, takmer všetky z nich sú v Tatrách. Tatranské jazerá, (vo Vysokých Tat-rách je ich asi sto) nazývané plesá, sú pozostatkom ľa-dovcovej činnosti v poslednej ľadovej dobe, keď voda roztopených ľadovcov vyplnila povrchové priehlbiny. Medzi najznámejšie patria Štrbské, Popradské, Skal-naté a Hincovo pleso. Toto je najväčším tatranským plesom.Intenzívnou činnosťou ľadovca vznikli v Tatrách aj vo-dopády. Najvyšší z nich – Kmeťov vodopád – je ukry-tý v doline Nefcerka a jeho jednotlivé stupne majú asi 80 m. Mnohé vodopády sú viacstupňové.Na Slovensku je štyridsaťštyri jaskýň, z toho dvanásť sprístupnených pre návštevníkov, (9 kvapľových, 2 ľa dové a 1 aragonitová). Medzi najznámejšie ľado-vé jaskyne Európy patrí Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji. Zaujímavá je svojou polohou v níz-kej nadmorskej výške a nádhernými ľadovými tunel-mi, stĺpmi a ľadovými vodopádmi.Na Slovensku je množstvo priehrad a vodných nádr-ží. Liptovská Mara vznikla zatopením celej doliny a je najväčšia svojím objemom zachytenej vody. Vďaka tomu dostala názov slovenské more. Na juhu Sloven-ska, kúsok od hlavného mesta, sa na Dunaji nachádza

Vysoké Tatry


17Dobšinská ľadová jaskyňa

Štrbské pleso


18

vodné dielo Gabčíkovo. Okrem vodných elektrární a plavebných komôr ponúka možnosť kúpania, výhliad-kových plavieb až po aktívne vodné športy: vodné skútre, lyže a windsurfi ng.

Ú L O H Y

1. Viacerí z triedy ste už určite boli na Slovensku a mali ste možnosť kochať sa v prírodných krásach, ktoré sú spomenuté v texte. Porozprávajte svoje zážitky spolužiakom.

2. Ukážte fotky (tradičné aj digitálne) a videona-hrávky spolužiakom.

3. Pripravte aj prednášku s počítačovou (Power Point) prezentáciou.

Kúpele na Slovensku. Slovensko je mimoriadne bohaté na minerálne vody, z ktorých mnohé majú charakter liečivých minerálnych vôd. Mnohé z mine-rálnych prameňov sú termálne (s teplotou nad 20 °C) a majú balneologické (liečivé kúpeľné) účinky. Sve-toznáme sú predovšetkým kúpele Piešťany, kde tep-lota vody dosahuje vyše 60 °C, ďalej Trenčianske Teplice, Bojnice, Sliač, Vyšné Ružbachy. Kúpele pre-šli modernizáciou a sú vyhľadávané nielen pre svoje liečivé pramene. Tradičné bazény sú doplnené mo-dernými vodnými atrakciami (príťažlivými, pútavý-mi programami), aquaparkmi a wellness programa-mi (saunové svety, rôzne druhy masáží, aromaterapie a hrejivé zábaly).

Piešťany. Piešťany ležia na ostrove medzi ramenami rieky Váh. Uzdravujúce účinky termálnej vody a bahna poznali už Rimania pred vyše dvetisíc rokmi. Piešťan-ská termálna voda obsahuje liečivé a minerálne lát-

Lyžovačka/turistika

ky. Teplota vody je 67 až 69 °C a vyviera z hĺbky asi 2000 metrov. Piešťanské bahno patrí medzi najkvalit-nejšie na svete. Vynikajúce výsledky kúpeľov sú zná-me na celom svete. Liečia sa tu pacienti s ochorenia-mi pohybového aparátu, chrbtice, nervovými ochore-niami, poúrazovými stavmi a po ortopedických operá-ciách. Symbolom mesta Piešťany je socha muža, kto-rý láme barlu.

Hospodárstvo. Súčasné hospodárstvo Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. Poľnohospodárstvo bolo dlho jeho najvýznamnejšou časťou. Pre rozvoj prie-myslu, ktorý sa začal v 19. storočí, malo Slovensko pomerne dobrú surovinovú základňu. Po II. svetovej vojne rozvinulo centrálne riadené hospodárstvo, naj-mä hutníctvo, ťažké strojárstvo a zbrojná výroba. Po roku 1989 nastal prechod na nový spôsob hospo-dárenia, na trhové hospodárstvo. Po vzniku Sloven-skej republiky v roku 1993 sa na hospodárskej výro-be v najväčšej miere podieľal priemysel, po ňom po-stupne nasledovali poľnohospodárstvo, stavebníctvo, obchod a nákladná doprava. Najdôležitejšia, najmä z hľadiska vývozu, je výroba strojov, ocele a doprav-ných prostriedkov. V poslednom čase vzrástla i vý-roba elektrických a optických zariadení. V súčasnosti sa rozmáhajú prvé priemyselné parky na Slovensku, napr. Záhorie sa špecializuje na výrobu áut, Kechnec pri Košiciach na elektroniku. Na západnom Slovensku je dobre rozvinutá výroba dopravných prostriedkov. V Bratislave sa vyrábajú automobilové súčiastky. V Ko-márne má dlhoročnú tradíciu výroba riečnych a ná-morných lodí. Hutníctvo, výroba kovov tvorí základ pre strojársku výrobu. Dobre je rozvinuté hutníctvo fareb-ných kovov. Keďže Slovensko vždy vynikalo bohatos-ťou lesov, najrozšírenejším materiálom na stavbu do-mov a hospodárskych budov bolo drevo. Lesy pred-stavujú významný zdroj surovín i zdravého životné-ho prostredia. Sú bohatstvom Slovenska. Ročne sa na Slovensku vyťaží 5,7 mil. m3 dreva. Používa sa pri vý-robe papiera, celulózy, nábytku, zápaliek, chemikálií.

Doprava. V súčasnosti významnejšie miesto v pre-prave osôb zaujíma cestná doprava a v preprave ná-kladov zasa železničná doprava. Lodná doprava sa využíva na prepravu nákladov, v preprave osôb má skôr výletný charakter. V poslednom období, podobne ako v iných krajinách, vzrástol záujem cestujúcich o le-teckú dopravu. Najväčší počet cestujúcich na Sloven-sku sa prepraví cestnou dopravou, osobnými autami a autobusmi. Do každého sídla Slovenska vedie ces-ta s pevným povrchom. V členitom teréne Slovenska je výstavba diaľníc fi nančne i technicky veľmi náročná.


19

Národný vrch Slovákov je Kriváň, pomenovaný je podľa nápadného zakrivenia vrcholu. Je impozant-ným (veľkolepým) vrchom západnej časti Vysokých Tatier. Kriváň síce nepatrí medzi najvyššie štíty Sloven-ska (meria 2494 m), ale jeho magická silueta (podo-ba vnímaná iba v základných črtách) a vzhľad oddáv-na priťahovali básnikov, spisovateľov, maliarov a iných umelcov, lákali geológov, botanikov i turistov. Kriváň sa stal postupne symbolom slovenského národného povedomia, jednoty Slovanov a slobody Slovákov. Už v roku 1841 sa pod vedením slovenských národovcov a buditeľov Ľudovíta Štúra a Jozefa Miroslava Hurbana uskutočnila národná vychádzka na jeho vrchol a tradí-cia národných výstupov sa zachovala dodnes. Každo-ročne v auguste sa koná národný výstup na tento vr-chol. Je tu položený pamätný kameň na historickú vy-chádzku Štúrovcov.

Slovensko môžeme nazvať turistickým rajom z hľadis-ka podmienok na pešiu turistiku a cykloturistiku. Kraji-na ponúka pestrú paletu peších a cyklistických túr pre všetky vekové a výkonnostné kategórie turistov. Zá-padné, Vysoké a Belianske Tatry, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra sú kvalitne vybavené značkovanými turis-tickými chodníkmi. Tatranská turistika sa zrodila v 16. storočí. Prvou tatranskou turistkou sa stala kňažná Be-áta Laská z Kežmarského hradu, ktorá uskutočnila roku 1565 prvý známy turistický výlet do doliny Zele-ného plesa. Neskôr ju napodobnili študenti a profeso-ri z Kežmarku a Prešova. Na Slovensku sú priaznivé podmienky na lyžovanie. Ideálne prírodné podmienky sú najmä v Tatrách, kde sa v miestnych strediskách už od konca 19. storo-čia naplno rozvíjali zimné športy. Ponúkajú priestor aj pre vysokohorskú turistiku, horolezectvo a pre prí-jemné prechádzky a cyklotúry. Obľúbeným miestom výletov je Hrebienok, kam sa zo Starého Smokovca možno vyviezť pozemnou lanovkou. Nevšedným zá-žitkom je jazda kabínkovou lanovkou na Lomnický štít (2632 m n. m.).

Kriváň


20

Premýšľajte, diskutujte

Boli ste už v lyžiarskom tábore, na pešej či cyklis-tickej túre na Slovensku? Porozprávajte svoje zá-žitky spolužiakom. Akému športu sa venujete? Aké športové disciplíny uprednostňujete? Prečo? Skús-te presvedčiť svojho lenivého spolužiaka, aby za-čal športovať.

Chránené územia SR. V dôsledku pestrých ekolo-gických podmienok (podmienok životného prostre-dia) je Slovensko veľmi bohaté na fl óru (rastlinstvo) a faunu (zvieratstvo). Mnohé rastliny a živočíchy sú chránené. Chránené sú aj celé územia, medzi ktorý-mi veľký význam majú národné parky, chránené kra-jinné oblasti a prírodné rezervácie. Celkovo je na Slo-vensku 1000 chránených území s rozlohou väčšou ako 9500 km². V tom je zahrnutých 9 národných parkov a 16 chránených krajinných oblastí. Národné parky sú: Tatranský národný park, Pieniny, Nízke Tatry, Sloven-ský raj, Malá Fatra, Poloniny, Muránska planina, Sloven-ský kras, Veľká Fatra. Národné parky predstavujú väč-šie územia s pôvodnou, resp. málo narušenou príro-dou, ktoré majú mimoriadny význam pre vedu, rekreá-ciu a oddych. Jaskyne Aggtelekského krasu, Slovenské-ho krasu, Dobšinská ľadová jaskyňa a Stratenská jasky-ňa - Psie diery, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom raji, sú zaradené do svetového prírodného dedičstva.

Kultúrnohistorické pamiatky Slovenska. Slo-vensko je krajina bohatá na kultúrnohistorické pamä-tihodnosti. Napočítame v nej viac ako 100 hradov a zámkov a ešte viac kaštieľov postavených v rôznych historických epochách, ktoré prešli dodnes mnohými stavebnými úpravami. Hradom predchádzali hradis-ká a opevnené dvorce, typické pre 9. a 10. storočie. Väčšina slovenských dedín má svoje sídelné korene v stredoveku. Ich pôvodní obyvatelia sa zaoberali poľ-

nohospodárstvom, lesníctvom a rybolovom. Nad pod-hradnou obcou sa týčil hrad alebo zámok.Prvé mestá na Slovensku sú historicky a archeologicky doložené v 11. a 12. storočí. Po tatárskom vpáde a ná-slednej nemeckej kolonizácii sa úloha miest v krajine posilnila. Na konci 15. storočia patrili k najvýznamnej-ším slobodným kráľovským mestám: Bratislava, Trnava, Košice, Prešov, Bardejov a slobodné kráľovské banské mestá, Banská Štiavnica, Banská Bystrica a Kremnica.Kultúrne pamiatky, ktoré sa považujú za najvýznam-nejšiu súčasť kultúrneho bohatstva národa, sú vyhlá-sené za národné kultúrne pamiatky. Na Sloven-sku je ich 72. Ostatné pamiatky a pamiatkové súbo-ry majú štatút kultúrnych pamiatok. Celé súbory ne-hnuteľných kultúrnych pamiatok v mestách vyhlásili za mestské pamiatkové rezervácie (spolu 18). Podob-ne boli na dedinách vyhlásené pamiatkové rezervá-cie ľudovej architektúry (celkový počet 10).Najcennejšie komplexy kultúrnych pamiatok Sloven-ska boli zaradené do Zoznamu svetového kultúrne-ho dedičstva UNESCO. Svetové kultúrne dedičstvo predstavujú na Slovensku štyri lokality:a) Spišský hrad s okolitými pamiatkami.

(Patria k nim národná kultúrna pamiatka Kostol Svätého Ducha v Žehre, pamiatková zóna Spišské podhradie a mestská pamiatková rezervá-cia Spišská Kapitula.)

b) Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia.

c) Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec.d) Mestská pamiatková rezervácia Bardejov.

Ú L O H A

Usporiadajte súťaž! Na základe textu tvorte otázky o základných údajoch a faktoch Slovenskej republiky a adresujte ich svojim spolužiakom. Role v dvojiciach si môžete vymeniť.

Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry1. Brhlovce 6. Sebechleby2. Čičmany 7. Špania dolina3. Osturňa 8. Veľké Leváre4. Plavecký Peter 9. Vlkolínec5. Podbiel 10. Ždiar

Mestské pamiatkové rezervácie

1. Banská Bystrica 10. Podolínec2. Banská Štiavnica 11. Prešov3. Bardejov 12. Spišská Kapitula4. Bratislava 13. Spišská Sobota5. Kežmarok 14. Svätý Jur6. Košice 15. Štiavnické Bane7. Kremnica 16. Trenčín8. Levoča 17. Trnava9. Nitra 18. Žilina


21

3. SLOVÁCI V ZAHRANIČÍ

Odhaduje sa, že približne jedna štvrtina až jedna tre-tina Slovákov žije za hranicami Slovenskej republiky. Treba preto poznať okolnosti a príčiny odchodu Slová-kov do cudzieho sveta, sledovať ich ďalšie osudy, ich vývin v podmienkach novej domoviny, zaznamenávať zmeny, ku ktorým dochádzalo v ich spôsobe života, v ich kultúrnom a psychickom prispôsobení. Status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú Slováci žijúci len v krajinách strednej a juhový-chodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteli-genciou a rozvetveným systémom spolkového živo-ta. Slováci žijúci v západnej Európe a v zámorí nema-jú takýto právny status menšiny podľa zákonov da-ných krajín. Dokiaľ sa u vysťahovalcov uchováva vedo-mie etnickej či národnej príslušnosti, alebo aspoň ve-domie slovenského pôvodu, sú chápaní ako organic-ká súčasť národného spoločenstva Slovákov.

Tabuľku Počty a odhady Slovákov v zahraničí nájde-te v prílohe č.1 na strane 169.

Ú L O H A

Vyberte si krajinu, kam sa vysťahovali Slováci. Pohľa-dajte o nich informácie v knižniciach aj na internete.

Sťahovanie Slovákov. Sťahovanie je trvalou sú-časťou vývoja každého etnického spoločenstva, vrá-tane aj Slovákov. Môže prebiehať vo vnútri jednotli-vých krajín/štátov, kedy dochádza k sťahovaniu oby-vateľstva z jedného miesta na druhé, prípadne ku ko-lonizovaniu (osídľovaniu) vyľudnených alebo neosíd-lených oblastí. Osobitnú formu migrácie predstavu-je vysťahovanie za hranice domovskej krajiny/štátu. Môže mať podobu exilu (vyhnanstva), čiže vyhnania, prípadne dobrovoľného úteku, alebo podobu emig-rácie (vysťahovalectva), čiže legálneho (zákonného) odchodu, ktorý je právne legitímnym (právoplatným) aktom pre krajinu odchodu aj príchodu.

Príčiny vysťahovalectva. Hlavnou príčinou ma-sového vysťahovalectva Slovákov boli hospodárske a sociálne (spoločenské), v staršom období aj ná-boženské pomery. Bola to hlavne veľká preľudne-nosť a nedostatok existenčných možností (minimál-neho súhrnu základných potrieb) v rodných krajoch Slovenska. Drvivá väčšina Slovákov odchádza do sve-ta za chlebom.

Hlavné obdobia a smerovania vysťahovalec-tva. V doterajšej, už tri storočia trvajúcej histórii ma-sového vysťahovalectva Slovákov možno vyčleniť dve hlavné obdobia a dva základné prúdy smerovania. Staršia vlna sťahovania Slovákov spadá do obdobia 18. - 19. storočia, keď uhorskí zemepáni a neskôr aj štátna správa organizovali osídľovanie viacerých ob-lastí niekdajšej rakúsko-uhorskej monarchie, ktoré po vytlačení Turkov z krajiny a uzavretí mieru v Satu Mare (1711) zostávali vyľudnené a hospodársky nevyu-žité. Keďže v tejto migračnej a kolonizačnej vlne sa najväčší počet slovenských vysťahovalcov usadzoval v priestranstve tzv. Dolnej zeme, rozprestierajúcej sa na rozhraní terajšieho Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska, pre týchto vysťahovalcov sa zaužívalo označenie dolnozemskí Slováci. Novšia vlna sociálne-ho vysťahovalectva spadá do obdobia konca 19. a za-čiatku 20. storočia. Reprezentujú (predstavujú) ju vy-sťahovalci do rozvinutých priemyselných krajín v zá-padnej Európe a v zámorí. Má v porovnaní so sťahova-ním na Dolnú zem odlišné geografi cké a kultúrno-ci-vilizačné smerovanie. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva do zámoria v 70. a 80. rokoch 19. storočia bola tiež ťaživá hospodárska situácia Slovenska, ktorá sa vyznačovala prevažne agrárnym charakterom, veľ-kou pozemkovou rozdrobenosťou, preľudnenosťou a nedostatkom vhodných zárobkových možností. Z týchto príčin sa z Uhorska v rokoch 1870 – 1910 vysťahovalo 1,2 milióna osôb. Hoci sa vysťahovali aj príslušníci ostatných národností, najviac bolo z nich Slovákov. Z ich vtedajšieho počtu 2,9 milióna sa vy-sťahovalo okolo 600 tisíc osôb. Medzi vysťahoval-cami prevládali najchudobnejšie vrstvy poľnohos-podárskeho obyvateľstva, hlavne z východosloven-ských regiónov.V rokoch 1921 a 1924 vydali USA zákony, ktoré radikál-ne znížili kvótu prijímania prisťahovalcov. V dôsledku toho sa Slováci začali sťahovať do niektorých západo-európskych krajín (Francúzsko, Belgicko), do juhoame-rických krajín (Argentína, Uruguaj, Brazília), do Austrálie a do Kanady. Na sklonku 30. a začiatkom 40. rokov žilo v USA okolo 700 tisíc Slovákov, v Kanade asi 35 ti-síc a v Argentíne okolo 30 tisíc. Po druhej svetovej vojne odišli zo Slovenska poli-tickí emigranti vo viacerých vlnách. Najskôr po zá-niku Slovenskej republiky a obnovení Československa (1945), potom po nástupe komunistického režimu (1948) a napokon po obsadení Československa voj-skami Varšavskej zmluvy (1968). Najpočetnejšie sku-piny politických emigrantov sa usadili v Spojených štá-toch amerických, v Kanade a Argentíne.


22

V súčasnosti sú potomkovia slovenských vysťahovalcov v týchto krajinách rozptýlení prakticky po celom ich úze-mí. Avšak výraznejšiu koncentráciu vytvorili a doteraz

si ju aj udržujú iba v niektorých oblastiach, ako napr. v štátoch Pennsylvánia, Ohio, New Jersey, v mestách Pittsbugh, Cleveland, Chicago, New York City atď.

Migračné procesy v Uhorsku. Farby ukazujú migráciu vo vnútri krajiny, z jednej župy do druhej, biele štvorce zase pomer emigrantov.

Slovenské osídlenie na území Rumunska a Srbska


Documents

Szlovák népismeret Book · Východné Slovensko Prešovský kraj (13 okresov) Košický kraj (11 okresov) Bratislava a Bratislavský kraj Hlavné mesto Slovenska Bratislava leží