Technika 5-6/2013

5-6/2013Ronk XI.Cena: 3

-6/201

35

230~255 Wp

Vyroben v Nemecku

6,1~15,35 kW

C

M

Y

CM

MY

CY

CMY

K

solar_technika_Feb_2013_print.pdf 1 21/02/2013 10:45:37

Obsah

Vzkumn a technologick centrum ............................................ 4Tmatem MSV Brno 2013 bude prmyslov automatizace ............................................................ 6, 7BPrinting oznaovanie vo vrobe .............................................. 8, 9Loisk ZVL 45 rokov kvality svetovho tandardu ........................................................................ 10HENNLICH CEMATECH = CEntrlne MAzanie a mazacia TECHnika ................................... 11Vplyv typu vstupu snmaa na spoahlivos a bezpenos riadenia strojov ......................................... 12, 13, 14spora energie a vody vaka technickmu know-how ................................................................. 14al pokrok v oblasti prepovch ochrn .............................. 16Impulzn napjacie zdroje MEAN WELL na DIN litu srie SDR ....................................................................... 19Rchle a efektvne rieenia v SKF Solution Factory ...................................................................... 20Jak etit nklady na vytpn a souasn chladit? ................................................... 22et vichni - ette tak? .............................................................. 23...ve je to iba obyajn skrutka ............................................ 24, 25Laserov kalen process velkm potencilem ...................................................................... 26Statick elektina a povrchov pravy plast .......................... 27Najastejie priny poruenia valivch losk ......................... 28Omln lisovanch dl .................................................................... 29Monosti laserovch aplikac - konference ICALEO ............................................................................ 30Potaov vidn s automatickm zaostovnm a integrovanm osvtlenm ........................................................... 31Didovo viazan napjacie sstavy a ich nepretrit monitorovanie .......................................... 32, 33Cenovo vhodn aplikcie dvojzlokovch zalievacch materilov .................................... 34Speciln hlinkov bronzy .............................................................. 35Tepeln dlen materilu kyslkem ....................................... 36, 37Termojadern fze smuje do energetickho mixu budoucnosti ................................. 38, 39Ovldnutie torznho kmitania a nm vybudench vibrci mechanickch sstav ................ 40, 41, 42Vliv hydraulickho prmru na vhodn aplikace potrub ............................................. 43, 44, 45Paliva a biopaliva, monosti a rizika .................................... 46, 47Cloud sluby pre M2M komunikciu .......................................... 47Skuton alternatva k runmu pjkovaniu ........................... 48Pechod na elektronick reporting usnadn celosvtov certifikaci ..................................................... 49Leton veletrh AMPER Brno je za nmi .............................. 50, 51Automobil pohan palivovm lnkom ............................... 52Zariadenie Helios, zniujce riziko nehd v dsledku spnku vodia .................................................52Najlepia innos v triede pre IS 300 h .....................................53Kosmick lo aj pre komernch klientov ................................ 54Existoval niekedy na Marse ivot? ................................................ 55Issac Newton - zakladate teoretickej fyziky ..................... 56, 57

Slovensk spolonos drby

Koceova 15

815 94 Bratislava

Slovensko

Pozvame Vs v doch

28. - 29. 5. 2013

na 13. ronk

medzinrodnej konferencie

Nrodn frum drby 2013konanej pod ztitou

Ministerstva hospodrstva SR

na trbskom Plese

EMA CK K U K N EN E

T TI O R HY O FER CI

v t n v r d n dr y

No re dy ia e bl ia pr x v pre e a d

Naj ep a v dzk rbe

I f rma s t y y

n o n ys m dr b v ie b a o t

Pl no an dr y ds vokedi t n g o t ka

Pr k v a dr ba a dia n s iI ov t n no gie b

n a v e tech l dr ye o a o r na z a ia

B zpen s ch a dr ve i a ent a ivo n s r e

Energ t ck man m t pro t edi

Z p v ie k n s pr c o

le o an v o no ti a ovnk vba nfr tr y

dr i a uktr

Zujem o as oznmte na e-mailovej

adrese: [email protected]

kde mete zska kompletn pozvnku

technika

4

MICRORISC s. r. o., esk firma specializovan na vzkum, vvoj, distribuci a export modernch elektronickch komponent a technologi, otevela prvn Vzkumn a technologick centrum svho druhu v prmyslov zn na Jinsku.

Vzkumn a technologick centrum

MICRORISC pat mezi pedn technologick firmy, mrou invence, a vroba nov generace magnetoterapeutickch pstroj pro fir-vyjdenou napklad potem eskch, evropskch a US patent, se mu Biomag s ovldnm pes dotykov displej.ad k nejspnjm v oboru. Vlastn vzkum a vvoj firmy je Street Lighting Industrial Light & Control (R), Menolinx (Isra-zamen pedevm na bezdrtov technologie. Zakzkov vvoj el) - veejn osvtlen a jeho efektivn zen jsou jednou z priorit pi pro zkaznky ze zahrani i z esk republiky se zamuje pede- sniovn celkov spoteby elektrick energie, nebo platby za vm na inovace a vvoj elektronickch aplikac vyuvajcch bez- veejn osvtlen tvo vznamnou st mstskch rozpot. drtov technologie a vizualizan ovldac rozhran. V rmci MICRORISC s.r.o. patil mezi prkopnky a dnes pat mezi pedn sv-doprovodnho programu slavnostnho oteven byly pedvedeny tov firmy v oblasti bezdrtovch technologi. A prv nae bezdr-tak vsledky prce firmy, na kterch jsme chtli ukzat, e tov technologie umouj naim zkaznkm efektivn dit veej-prmyslov vzkum a vvoj technologi na svtov rovni nejsou n osvtlen.ani v podmnkch mal firmy, jakou je MICRORISC, utopi, uvedl jed- VCP - Visual Control Panels (vlastn technologie MICRORISC) natel firmy a f vvoje Vladimr ulc. dotykov ovldac zazen VCP jsou jednou z klovch vrobko-

vch ad MICRORISCu se irokm spektrem vyuit v domc auto-matizaci, prmyslovch eench, veejnm osvtlen, monitoringu a men. AIS Automatick inventarizan systm (vyuit vlastn bez-drtov technologie IQRF) - je bezdrtov komunikan systm navren pro pouit v obchodech, nkupnch centrech, skladech a logistickch centrech. Hlavnm elem je proveden inventarizace

Pklady vzkumu a vvoje prezentovan pi slavnostnm oteven:

IQRF Smart House (vlastn technologie MICRORISC) - komunikan technologie pro zen budov, tzv. inteligentnch i chytrch dom a budov, je vsledkem nkolikaletho projektu MICRORISC a VUT Brno za finann podpory Ministerstva prmyslu a obchodu R. Technologie vyuv chytr transceiver moduly IQRF s vlastnm operanm systmem a umouje jakmukoliv elektro-nickmu zazen komunikovat s ostatnmi zazenmi, bez nutnosti programovn.Lokalizace zdravotnickch lek Linet - lokalizace lka (tedy i pacienta) v rmci nemocninch arel a centrln zen zefektiv-uje pi o pacienty. Vyuit vlastn bezdrtov technologie IQRF, zakzkov vvoj.Automotive - koda Auto - od IQ-Alarmu, prvnho inteligentnho autoalarmu s dlkovm ovldnm, pes centrln zamykn a een pedmt v uritm prostoru a to bez pouit run lidsk prce. straovch motor a po momentov kle pro bezdrtov penos Vzkumn projekt MICRORISC a VUT Brno za finann podpory informac do rodnho listu vyrbnho vozidla. Ministerstva prmyslu a obchodu.zen erpadel uheln elektrrny - Sigma - na zakzku vyvinut Ovldn pohyblivch svtel Robe - kompletn vvoj a vroba systm naklpn lopatek erpadla nasazen napklad v polsk ovldacho panelu s dotykovm ovldnm pro pohybliv svtla elektrrn Jaworzno III (celkov vkon 1,3 GW) vyuv bezdrto- uren pro profesionly, studiov a architektonick osvtlen a pro vou komunikaci IQRF i grafick ovldac panely v aplikaci s nejvy- scnografii. Pipravovno je i bezdrtov ovldn svtel pomoc mi nroky na spolehlivost. technologie IQRF.Magnetoterapeutickho pstroje Biomag - kompletn vvoj Text: Adla Rulfov

Rok

2009

2010

2011

2012

2013

Poet zamstnanc

15 19 23 32 34

Obrat v K 36 236 675 59 616 904 94 963 613 103 778 617

Tab.: Zmny potu zamstnanc a obratu

Pod M-PRESSE plus, s. r. o.ve spoluprci se spolenostmi:D Cargo, a. s.esk drhy, a. s.SDC

Spolupoadateli jsou:Sdruen pro rozvoj Moravskoslezskho krajeDopravn podnik Ostrava a. s.VB - Technick univerzita Ostrava, Institut dopravy

Veletrh je podporovnstatutrnm mstem Ostrava

14. ronk mezinrodnho veletrhudrn techniky, vrobk a slueb

Hlavn mediln partnei:eleznin magaznRailvolution

Program:- vstava kolejov techniky- firemn prezentace- konference- odborn semine- oficiln obchodn setkn- neformln spoleensk setkn

Bli informace:Tel.: +420 605 983 763www.railvolution.net/czechraildays

Arel nkladovho ndraeleznin stanice D Ostrava hl. n.

CZR 2013 v.1_Check page 10.10.12 21:55 Page 3

technika

7

Ohldnut za poslednm ronkem Veletrh pohledem astnkMSV 2012 byl co do rozsahu i pozitivnch ohlas astnk nej- spnost poslednho ronku MSV potvrzuj nzory vystavovatel spnjm strojrenskm veletrhem od propuknut ekonomick i vznamnch host. V zahajovacm projevu veletrh ocenil ministr krize. Mrn oiven trhu se projevilo velikost expozic i ilou prmyslu a obchodu Martin Kuba: Brnnsk Mezinrodn stroj-obchodn atmosfrou. Veletrhu se zastnilo 1886 firem ze 32 zem rensk veletrh pokldm za hlavn veletrn udlost v roce a uvdo-a zrove vzrostla velikost vstavn plochy na tm 45 tisc metr muji si jeho regionln i evropskou dimenzi. Je vznamnou plei-tverench. Podl vystavujcch firem ze zahrani se zvil na 49,5 tost k pedstaven eskch firem a jejich vysplch technologi %. Nabdku vystavovatel si pijelo prohldnout tm 76 tisc nejen pmm obchodnm partnerm, ale i oficilnm pedstavite-nvtvnk ze 62 zem. MSV tak potvrdil svoji vedouc pozici mezi lm vld zem, kter se tto veletrn akce zastn. Podstatn je, e prmyslovmi veletrhy v regionu stedn Evropy, tj. v esk republi- se veletrh zamuje i na rozvjejc se mimoevropsk trhy, tedy zem ce, Slovensku, Polsku, Rakousku a Maarsku. vchodn Evropy, Asie, Afriky a Latinsk Ameriky, nebo prioritou vl-O komernm vznamu veletrhu svd rozshl przkum, kter dy je bezesporu diverzifikace eskho exportu.mezi vystavovateli i nvtvnky veletrhu realizovala agentura Spokojeni byli tak vystavovatel. Toto je 54. ronk MSV a Siemens Ipsos. ast na MSV je podle nj spolu s firemnmi webovmi strn- tu byl zatm pokad. Mme na veletrhu sv partnery, vrobce obr-kami a pmm osobnm prodejem jednm ze t nejvyuvanjch bcch stroj, kte zde vystavuj stroje osazen naimi dicmi sys-marketingovch nstroj k osloven zkaznk. Plnch 91 % vysta- tmy. Letos je tady markantn velk ivost. Projevuje se u na prvn vovatel navzalo na veletrhu obchodn kontakty s potencilnmi pohled ve vtm potu vystavovatel a vtm mnostv dopro-tuzemskmi zkaznky, 54 % s potencilnmi zahraninmi zkazn- vodnch aktivit. Pijeli i nai partnei, kte nkter roky na veletrhu ky a 31 % vystavovatel na veletrhu uzavelo i rozjednalo njakou nebyli. Take souasn trend je jednoznan pozitivn a kopruje vvozn zakzku. S tm koresponduje vysoce kvalitn nvtvnick vvoj na brane jako takov, zhodnotil veletrh editel prodeje spo-struktura. Naprost vtina nvtvnk MSV 2012 (93 %) byli lenosti Siemens Ji Karas.

Nvtvnci se vce zajmali o novinky a pmo na mst jednali o kon-traktech, jak potvrzuje napklad jednatel spolenosti LAC Ji Crhk: V posledn dob se hodn soustedme na trh slvren hlin-ku a barevnch kov. Po tletm vzkumu v tto oblasti jsme vyvi-nuli speciln udrovac pec na slitiny hlinku a na veletrhu je o tento vrobek, i dky zisku estnho uznn, velk zjem. Myslme si, e leton MSV pro ns bude jednm z nejspnjch v historii. Vystavujeme pojednadvact, poprv v roce 1992 a od t doby jsme ani jednou nevynechali. S pozitivnmi dojmy odjdli tak zahranin astnci, mezi nimi i majitel vdsk firmy HCT Gunnar Lfstrand: S veletrhem v Brn jsem velmi spokojen a dal vdt vystavovatel se vyjdili obdobn. V na expozici jsme mli vysokou nvtvnost, oslovova-ly ns vae firmy, kter maj zjem o spoluprci se vdskmi spole-nostmi. Na zklad dobrch zkuenost jsme v Brn u podruh a zs-kali jsme zde adu novch kontakt.

MSV 2013: pokrauj spn projekty Dal pleitost pedstavit sv novinky a zskat nov zakzky firmy dostanou ve dnech 7. a 11. jna 2013, kdy se na brnnskm vsta-viti uskuten ji 55. ronk MSV. Nejvt prmyslov veletrh ve stedn Evrop opt pivt vystavovatele z klovch obor od stro-jrenstv a elektrotechniky a po zpracovn plast nebo ekotechni-ku. Hlavnm tmatem MSV 2013 bude projekt Automatizace prezen-tace mc, dic, automatizan a regulan techniky nap vemi obory. V minulosti se Automatizace konala jako bienle pouze v sudch letech, ale na zklad ohlasu vystavovatel, kte o tento obor maj trvale zjem, se poadatel rozhodli zvrazovat jej ka-

odbornci pracujc v nkterm z vystavovanch nebo jim pbuz- doron. Tma prmyslov automatizace bude zviditelnno jak ve nch obor, 32 % nvtvnk mlo rozhodovac nebo spolurozho- vstavnch pavilonech, tak v propagaci veletrhu, doprovodnm pro-dovac pravomoc pi nkupu zbo a slueb v oboru a 34 % dispono- gramu i v souti Zlat medaile MSV, v n bude opt ocenn nejlep-valo alespo poradnm hlasem. Ti tvrtiny nvtvnk na MSV jez- expont z oboru automatizace.d pravideln a 79 % dotzanch se chyst navtvit pt ronk. Nov je koncipovna prezentace dopravn techniky, se kterou se

v minulosti nvtvnci setkvali nejen na MSV, ale tak na speciali- obchodu zvil vce ne desetinsobn a dle roste mj. i dky realiza-zovanm veletrhu Transport a Logistika. V termnu od 10. do 14. z ci vznamnch eskch dodvek energetickch zazen. O tureck 2013 se na brnnskm vstaviti poprv uskuten veletrn projekt zamen na silnin dopravu, eleznin dopravu a logistiku. Mezinrodn dopravn veletrh Eurotrans v sob slou obory z veletrh Autotec a Transport a Logistika, kter tm pdem ji nebu-dou pokraovat. Soust MSV vak nadle zstv obor intralogistika, kter navazuje na prezentace dalch prmyslovch vrobc a oslovuje stejnou klientelu. Do vnitropodnikov logistiky spadaj pedevm obory skladovn, manipulace a vnitropodniko-v dopravy, kter na veletrhu Transport a Logistika patily k nejpo-etnji zastoupenm. Na MSV tak opt nebudou chybt vystavova-tel dopravnch vozk, jeb a zvedacch zazen, montnch stroj, skladovac techniky nebo stroj pro prmyslov balen.Ji popt se v rmci MSV uskuten projekt Transfer technologi a inovac, kter prezentuje vdecko-vzkumn aktivity vysokch kol a vzkumnch center. Technick univerzity zde nejen ukazuj zajmav vsledky prce svch vzkumnch tm, ale pedevm trh s tm 75 miliony spotebiteli se dnes uchzej exporti z cel-jednaj o spoluprci s prmyslovmi podniky na projektech zam- ho svta a eskm firmm se zde da prosazovat zejmna s naimi ench pesn podle jejich poteb. tradinmi vvoznmi komoditami jako jsou stroje pro elektrrny,

zdravotnick vybaven nebo dly pro automobilov prmysl. Turecko bylo zaazeno mezi dvanct prioritnch zem eskho Turecko vystavuje v Brnexportu a je pro ns po n druhm nejdleitjm trhem v Asii.Mezinrodn strojrensk veletrh byl od zatku koncipovn jako Na MSV v Brn se Turecko pedstav jako zem se irokou a kvalitn platforma pro navazovn zahraninch obchodnch kontakt a pro-nabdkou prmyslovho zbo. Jde o spnho vvozce, kter se exportn roli pln i dnes. Vysok mezinrodnost, kdy tm polovinu sna o prolomen hranice objemu exportu 150 mld. USD zvenm vystavovatel tvo zahranin firmy, je spolu s kvalitn nvtvnic-konkurenceschopnosti na vysplch zahraninch trzch ve vech kou strukturou pedpokladem k spnm obchodnm jednnm. oborech vetn strojrenstv. Navazovn spoluprce na novch trzch podporuje tak projekt V rmci projektu Partnersk zem MSV probhne ada doprovod-Partnersk zem MSV, kter ji od roku 2008 zviditeluje vdy jednu nch aktivit vetn hospodskch a technologickch fr a turet zahranin zemi jako oficilnho partnera ronku. V roce 2013 se vystavovatel mohou profitovat ze zven publicity. partnerskou zem stane Turecko, zem s rychle se rozvjejc ekono-Vedle Turecka bude zven pozornost vnovna tak Slovensku mikou, kter se v Brn pedstav prostednictvm nkolika destek jako nejtradinjmu ekonomickmu partneru esk republiky. vystavujcch firem z rznch prmyslovch obor.MSV vznikal ped 55 lety jako eskoslovensk veletrh a zstal jm po esko - tureck hospodsk styky maj dobrou perspektivu a ros-celou dobu i po rozdlen eskoslovenska.touc tendenci. Za poslednch deset let se obrat vzjemnho

Nejvt prmyslov veletrh ve stedn Evrop a tradin pehldka novch technologi pednch eskch i svtovch vrobc letos probhne v termnu od 7. do 11. jna. Poadatel v, e nave na MSV 2012, kter byl nejvtm a nejspnjm strojrenskm veletrhem od roku 2008. Zvraznnm tmatem MSV 2013 bude prmyslov automatizace a partnerskou zem se stane Turecko.

Tmatem MSV Brno 2013 bude prmyslov automatizace

6

technika

v, ktor sa prvodom vysokho naptia ktor umouj vemi presn a bezchybn Firma BPrinting, s. r. o. je vznamnm dod-zohrievaj. Z psky pod tlaovou hlavou sa znaenie a zrove doku vrazne zni vateom znaiacich zariaden na sloven-psobenm tepla uvouje farbiaca vrstva n k l a d y n a o z n aovanie. skom trhu a vo svojom portfliu ponka a prena sa na znaen povrch. cel rad progresvnych technolgi od nie- Ink jet tlaiare LINX 7900 patr medzi naj-

kokch zahraninch vrobcov. Svojm z- Termotransfrov tlaiarne LINX TT3, TT5 modernejie ink jet tlaiarnie na trhu. Je kaznkom me vaka tomu poskytn a TT10 s kontrukne vemi jednoduch vybaven novmi technolgiami, napr. sof-komplexn rieenie problematiky znae- a umouj ich jednoduch intalciu do twarom LinxInsight, ktor umouje sledo-nia, ktor zahruje vytipovanie vhodnej rznych typov baliacich liniek. Doku tlai va a kontrolova tlaiare pomocou webo-technolgie a jej testovanie na vzorkch dtum spotreby, text, grafiku, log a rzne vho prehliadaa cez PC alebo smartpho-konkrtnych vrobkov, monos skuobnej variabiln informcie vo vysokom rozlen ne. Prevdzkovate tak me na diaku spus-prevdzky zariadenia priamo vo vrobnej a 300dpi. S teda vhodn aj na tla vemi ti, prerui alebo plne zastavi chod tla-linke ako aj kompletn softwrov rieenie. malch znakov. Bezporuchov chod tlaiar- iarne, alebo naprklad uzamkn klvesni-Svojim zkaznkom zabezpeuje komplet- ne zabezpeuje prepracovan systm kon- cu aby zabrnil neiadcim zmenm na lin-n zrun aj pozrun servis zariaden, troly napnania tlaovej psky. Posuv psky ke. Cez smartphone je mon kedykovek dodvky originlneho spotrebnho materi- je poas tlae riaden tak, aby vznikali o zisti stav tlaiarne, atramentu a solventu lu, odborn poradenstvo a 24 hodinov najmenie medzery medzi jednotlivmi alebo termn najbliieho servisu. LINX hot-line zkaznick linku. sprvami a pska bola vyuit v maximlnej 7900 doke tlai a priadkov sprvy, Zkladom produktovho portflia firmy monej miere. Termotransferov tlaiarne iarov kdy a 2D kdy. Medzi alie zauj-BPrinting s znaiace zariadenia anglickej LINX s idelne pre aplikcie v potravinr- mav funkcie patr kontrola sprvnosti npl-

skom, farmaceutickom a obalovom prie-spolonosti LINX, ktor patr medzi piku ne pomocou SurrFill kdu, automatick pre-mysle ako nhrada etikiet.v tejto oblasti a ponka niekoko najmoder- plach tlaovej hlavy systmom FullFlush,

nejch technolgi oznaovania vrobkov. alebo monos jednoduchej zmeny tlao-vej sprvy funkciou QuiskSwich, ktor spolu Technolgia CIJs predenm servisnm intervalom zabez-Patr v sasnosti medzi najiadaneji tech-peuj vrobcovi vemi nzke prevdzkov nolgie znaenia, ktor sa vyuva vo vet-nklady a minimlne vrobn prestoje. Termotransfrov potla kch priemyselnch odvetviach. Ink jet tech-Vaka jej vestrannosti je mon ju vyui Vhodou termotran nolgia je bezdotykov technika tlae, pri sfrovch tlaiarn je vo vetkch odvetviach priemyslu.ktorej s elektricky nabit kvapky atramen-ich jednoduchos, flexibilita a monos

tu aplikovan nstrekom z tlaovej hlavy H la v n popisova rzne druhy obalovho materi- ou prednosou tlaiarne LINX CJ400 v mnostve do 120 000 kvapiek za sekundu lu ako s napr. flie, kartny alebo papier. je ahko vymeniten servisn modul, vaka a vytvraj znak, psmeno alebo grafiku. Princpom je prenos farby z farbiacej psky ktormu je mon vykonva ben drbu Za zmienku rozhodne stoja novinky medzi priamo na obal vrobku. Tlaov hlava TT tlaiarne vo vlastnej rii. Vmena servisn-

tlaiarne pozostva s vysokho potu bodo- ho modulu je vemi jednoduch a pre pravi-ink jet tlaiarami LINX7900 a LINX CJ400,

Technolgie LINX

8

Oznaovanie vrobkov sa v poslednch rokoch stva benou sasou vrobnho procesu vo vetkch priemyselnch odvetviach. Zvyovanm nrokov na kvalitu produktu, na jeho identifikciu a v neposlednej rade aj na desing konenho balenia produktov sa zrove zvyuj poiadavky na kvalitu samotnho znaenia. Rznorodos vrobnch postupov a podmienok vroby v jednotlivch odvetviach vyaduje individulny prstup pri vbere technolgie oznaovania produktov. Sprvna voba znaiaceho zariadenia mus prinies poadovan kvalitu oznaenia a primeran nklady na jeho prevdzku.

deln drbu nie je potrebn pecilne Laserov tlazakolenie. Kontrukcia tlaiarne je navye Technolgia laserovho popisu sa pouva prispsoben tak, aby ju bolo mon jed- k vytvraniu stleho, nezmazatenho ozna-noducho prena medzi viacermi vrob- enia na povrchu popisovanho predmetu. nmi linkami. Nzka hmotnos, nastavenia Psobenm laserovho zvzku dochdza a pre 4 vrobn linky, kapacita uloenia k odstrneniu vrstvy materilu alebo 1000 sprv a vemi jednoduch intuitvna zmene jeho truktry a vytvra sa tak vizu-obsluha ju preduruj na pouitie v pre- lny efekt. Laserov popisovae sa vyznau-vdzkach, v ktorch dochdza k astm j vyou nkupnou cenou, ale nsledne u-zmenm produktovho radu a kde sa vya- vateovi odpadaj nklady na al spotreb-duje vysok flexibilita zariadenia. n materil. Vzhadom na to, e tieto zaria-

denia pracuj bez potreby farbiacej zloky alebo inch materilov, s vhodn aj do pre-Piezo technolgiavdzok, ktor vyaduj vysok stupe K oznaovaniu vch znakov spolonos hygieny.LINX ponka ink jet tlaiarne, ktor k poho-

nu atramentovch kvapiek vyuvaj piezo- Laserov tlaiarne LINX SL301 a SL501 sa elektrick krytly. Tlaiarne pouvaj atra- pouvaj pre tla znakov, grafiky, iarovch menty na olejovej bze, ktorch vhodou kdov a 2D kdov. Doku tlai ostr a kva-je, e atrament v tlaiarni nezasych a ne- litn kdy na takmer vetky druhy materi-upchva trysky v tlaovej hlave. S vhodn lov. Ochrana IP 65 a kryt z nehrdzavejcej pre tla na porzne materily ako je papier, ocele zabezpeuj bezporuchov chod kartn, drevo alebo keramika. zariadenia aj v najnronejch prevdz-

kach. Vyaduj minimlnu potrebu priesto-Tlaiarne LINX IJ355 a IJ375 s idelnym rieenm pre potla kartnovch obalov. Ponkaj cenovo vhodn alternatvu k pouvaniu etikiet alebo predtlaench kartnovch obalov. Doku tlai text, ia-rov kdy, datamatrix kdy, 2D kdy a grafi-ku vo vysokom rozlen na porzne pod-klady. Tlaiarne maj vemi nzku spotrebu atramentu a vyaduj minimlnu drbu. S vybaven patentovanm systmom ReFRESH, ktor zabezpeuje istenie tlao-vej hlavy tak, e kad nevyuit kvapka atramentu je recyklovan a vrten sp do

odvetviach priemyslu. V prpade, ak budete ru vo vrobnej linke a s schopn oznao-tlaiarne. Tlaov hlavu chrni pred poko-potrebova viac informci o monostiach va produkt z akejkovek strany a v akejko-denm pevn kryt z nehrdzavejcej ocele, znaenia Vaich produktov, obrte sa na vek polohe. o umouje jej upevnenie v minimlnej odbornkov. Obsluha zariaden je vemi jednoduch. vzdialenosti od produktu a zabezpeuje

Samotn sprvy je mon vytvra tak vysok kvalitu tlae. Odnmaten ovl-priamo v potai a nsledne ich nahra daciu jednotku je mon vaka flexibiln-do riadiacej jednotky. Tlaiarne SL301 mu kblu umiestni na dobre prstupn a SL501 sa spene vyuvaj vo vetkch miesto. Text a foto:

Vetky technolgie LINX bud mc zkaz-nci vidie v prevdzke na Medzinrodnom strojrskom vetrhu v Nitre.

oznaovanie vo vrobeBPrinting

PrintingB

S nami zvldnete

vetky prekky

v priemyselnom znaen

TermotransfrLaser Piezo CIJ

Dovoujeme si Vs pozva do naej expozcie

na Medzinrodnom strojrskom vetrhu

v Nitre v doch 21. - 24. 5. 2013

Njdete ns v pavilne F, stnok . 30

9

technika technika

technika

10

Inovcie tvoria zklad nho budceho obchodnho portflia

Chceme by sasou budcich technolgi

V rmci vvoja sa technick pracovnci spolonosti musia vysporia-da nielen s rozmermi jednotlivch sast, ale po ich nvrhu aj Pri nvrhu novch losk sa technick pracovnci od zaiatku zame-so spsobom vroby, aby boli dosiahnut predpsan parametre. riavali na splnenie konkrtnych poiadaviek zkaznkov, dodranie K tomu vyuvaj technologick monosti sasnho strojnho kritri stanovench nrodnmi a medzinrodnmi normami, ako aj zariadenia podporen spoluprcou s dodvatemi reznch nstro-na maximlne vyuitie priestoru, ktor loisko svojimi rozmermi jov, brusiva ako aj reznch a chladiacich emulzi. V neposlednom zaber s cieom dosiahnutia maximlnych itkovch vlastnost. rade ide aj o pouvan prostriedky na pranie loiskovch sast Napriek tomu, e loisko, jeho vonkajie rozmery a odchlky jed-a zmontovanch losk, kde sa spolonos zaober ich vyou in-notlivch plch s stanoven veobecnmi predpismi, musia sa kon-nosou pri dodran oraz prsnejch ekologickch predpisov. truktri pri nvrhu zaobera interakciou vetkch loiskovch Plnenie zadanch poiadaviek na vvoj loiska nezaha len nvrh sast. Nielen o sa tka rozmerov, ale aj druhom pouitch mate-vhodnch tvarov a rozmerov, ale loisko pre svoju innos potrebuje aj kvalitn spsob mazania. K jeho vhodnmu nvrhu vyuvame spoluprcu s renomovanmi svetovmi vrobcami mazv a olejov. Spomenuli sme niekoko faktorov, ktor vplvaj na vhod-n nvrh losk na splnenie vstupnch poiadaviek. Na minimalizo-vanie monch problmov pracovnci ZVL SLOVAKIA vyuvaj naj-modernejie vpotov metdy a kontrukn nvrh pred jeho zave-denm podrobuj kontrole rovne naptosti vo valivom styku. Na zklade vsledkov potom maj monos optimalizcie kontrukcie sast loiska.

Nvrhom vhodnho vrobku, vvojom jeho kontrukcie a spsobu vroby vak innos pracovnkov ZVL SLOVAKIA, a. s. nekon. Jej pokraovanie je v konzultanch slubch poskytovanch zkazn-kom v svislosti s ostatnmi externmi vplyvmi na loisko v prostre-rilov. Zkladom je materil pouvan na vrobu hlavnch loisko-d jeho uloenia, ako aj spoluprca pri hadan prin prpadnch vch sast krkov a valivch teliesok. V zvislosti od vekosti vpadkov losk. a prierezu je hlavnm druhom materilu chrmov a chrm-mang-

nov oce, ktor svojm zloenm a z neho vyplvajcimi vlastnosa-mi zaruuje schopnos rovnomernej truktry v celom priereze. Na nvrh hlavnch sast valivho loiska nadvzuj ostatn sasti klietka, prpadne kryty a tesnenia. Tu je takisto nutn repektova el, na ktor maj by loisk pouvan. V zvislosti od iadanch podmienok kontruktr vol materil klietok z monost - oce, mosa-dz, plast, textit, ako aj kontrukn vyhotovenie, tzn. spsob vede-nia klietky v loisku na valivch telesch, prpadne na jednom z kr-kov. Kad vyhotovenie m svoje prednosti, svoje vlastnosti, ale aj ZVL SLOVAKIA, a. s.svoje nroky, s ktormi kontruktr mus uvaova a ktorch pouitie

Na stanicu 22zvauje. Samozrejme treba pota s tm, e vyhotovenie losk svi-

010 09 ilinas s nkladmi na jednotliv komponenty a tie sa premietaj aj do www.zvlslovakia.skceny hotovho loiska.

ZVL SLOVAKIA, a. s. ako tradin vrobca a dodvate losk znaky ZVL buduje svoje postavenie na zkladoch dlhoronej tradcie a sksenostiach zskanch pri nvrhu kontrukcie, technolgie vroby, pouvania losk v prevdzke a spoluprce s koncovmi uvatemi. Poas 45-ronho psobenia prela spolonos mnohmi vvojovmi fzami, poas ktorch rozrila sortiment zkladnch typov losk jednoradov gukov loisk a do dnenej podoby. Sasn portflium ponkanch losk je irok od radilnych gukovch, valekovch, sdkovch a po axilne loisk rznych typov a vekost.

Loisk ZVL 45 rokov kvality svetovho tandardu

PROFESIONLNY PRSTUP PRE SVETOV PRIEMY SEL

technika

11

Odtepn zvod CEMATECH firmy HENNLICH s.r.o. je renomovanm dodvateom centrlnych mazacch systmov LINCOLN a mazacej techniky do vetkch odvetv priemyslu v R aj SR.

HENNLICH = ntrlne zanie a mazacia nika

CEMATECH CE MA TECH

Spolonos CEMATECH poskytuje svojim zkaznkom pri dodv- Poas doby naej existencie sme dodali tisce centrlnych maza-kach centrlneho mazania komplexn sluby. Od technickho cch systmov do vetkch odvetv priemyslu. Medzi naich pravi-

delnch zkaznkov patr eleziarne Podbrezov Group, Plzesk Prazdroj, Tineck elezrny Moravia Steel, LB Minerals, Sklostroj Turnov, koda Auto, Barum Continental, TOS Kuim a mnoho inch.Okrem centrlneho mazanie dodvame takisto komponenty mazacej techniky ako s mazacie hlavice, automatick maznice, mazacie lisy (dekalamitky) a mazacie prstroje (vozky), technika pre preerpvanie mazv a PHM, olejoznaky, komponenty rozvo-dov mazv a mnoho inch. Odtepn zvod CEMATECH je sasou obchodno-vrobnej spo-lonosti HENNLICH s.r.o. (R), ktor je dodvateom irokej kly technickch komponentov a profesionlnych technickch rieen. Spolonos spad pod evropsk skupinu HENNLICH.

o. z. CEMATECH firmy HENNLICH s.r.o.Libunsk 183

CZ - 591 01 R NAD SZAVOUtel./fax: +420 566 630 524

e-mail: www.hennlich.cz/cematech

poradenstva a nvrhu systmu, cez dodvku komponentov, mon-t prpadne fmont a po servis a dodvku nhradnch dielov.K dispozcii mme irok komponentov zkladu a know-how

najvieho svetovho dod-vatea centrlnych maza-

cch systmov, ame-ricko-nemeckej

firmy LINCOLN.

Tto skutonos je vhodn zvl pre vrobcov strojov obsahujcich centrlne maza-nie, ktor exportuj do zahraniia, pretoe znaka LINCOLN je celosvetovo akceptovateln a nh-radn diely LINCOLN a servis s dostupn kdekovek na svete.

[email protected]

technika

13

technika

12

Bezpenos riadenia strojov, resp. technologickho procesu je dan kadm lenom, ktor sa v procese riadenia vyskytne. Najviac vak ovplyvuj bezpenos najslabie prvky (prvky s najnim stupom bezpenosti). Je vak na kodu veci, e vplyv najslabch prvkov je negatvny a celkov mieru bezpenosti. Dalo by sa poveda, e najjednoduchie systmy (astokrt a genilne), s aj najbezpenejie. Pri zloitejch systmoch musme siahnu aj po zloitejch bezpenostnch opatreniach. Tieto s vak aj drahie, preto rieime nielen bezpenos riadenia, ale aj rovnovhu medzi nkladmi na realizciu a rizikom vzniku nebezpenej poruchy. Sasou riadenia strojov s aj snmae. Teraz sa nebudeme zaobera priamo bezpenostnmi snmami, ale ukeme si monosti zvyovania bezpenosti riadenia bez pouitia bezpenostnch snmaov. Vhodnm vberom snmaa je mon zvi bezpenos bez zvyovania nkladov na realizciu riadenia.

zhoruje

Pre snma typu PNP plat to ist, o pre snma typu NPN. Teda je Preto tieto dve poruchy budeme riei spolone. Maj aj spolon taktie mon pripoji ho identicky na rel, aj na optron v riadiacom rieenie, ktor je uveden na obr.6.systme a rovnako platia defincie pre spnac a rozpnac vstup.Rozhodnutie pouitia vstupu NPN alebo PNP nem vplyv na bez-penostn funkciu snmaa. V Eurpe sa prednostne pouvaj sn-mae s vstupom PNP a v zii, resp. Amerike sa prednostne pou-vaj snmae s vstupom typu NPN. Rozhodnutie o tom, ak typ vstupu je vhodn poui, zvis od pouitia riadiaceho systmu. Riadiace systmy maj vstupy preduren na pripojenie vstupov snmaov typu PNP alebo typu NPN. S vak aj riadiace systmy, ktorm je jedno, ak typ vstupu snmaa sa pouije.

Ako na toVychdzajme z predpokladu, e snma nie je bezpenostn. Nebudeme teda riei poruchy snmaa, ale sstredme svoju

Na obr. 6 m snma dva vstupy. Jeden spnac a druh rozpnac. pozornos iba na poruchy spsoben prvodmi k snmau. Tto ana-Dleit je to, aby vstupy nemali ani poas krtkej doby zhodn lzu budeme pre jednoduchos robi pre snma s vstupom typu rove. To znamen, e jedno rel m by zopnut a druh NPN, avak vetky vahy platia aj pre snma s vstupom typu PNP.rozopnut, resp. naopak.o sa stane, ak djde k prerueniu vstupnho prvodu k ria-Pokia sa preru zporn pl napjania, potom obidva vstupy diacemu systmu ako je to na obr. 4? Riadiaci systm, resp. rel pri-bud rozpojen a systm to vyhodnot ako poruchu. Ak sa preruia pojen na vstupe snmaa ostane rozpojen. Tento stav vak obidva vstupy, potom je stav identick, obidva vstupy bud zodpoved rozpojenmu vstupu snmaa a my nebudeme vedie, rozopnut a systm to op vyhodnot ako poruchu. Ak je mecha-i ide o rozpojen vstup alebo o poruchu. Tento stav je vak trval nizmus (ktor strime snmaom) v pohybe, vstup R je zopnut a nm poskytuje chybn informciu. Nsledne djde k nebezpe-a vstup je rozopnut, mu nasta dva rzne stavy. Preru sa nej poruche. vstup R a tmto systm okamite vyhodnot tento stav ako poru-chu. V druhom prpade, ak sa preru vstup, systm pok, km mechanizmus djde do koncovej polohy, vstup R sa rozpoj a systm to okamite vyhodnot ako poruchu.Zatia sme sa myselne nezaoberali rozpojenm kladnho plu. Takto prpad poruchy je znzornen na obr. 7.

Tak ist problm nastane v prpade preruenia mnus plu napjania, vi. obr. 5.

Aj po preruen napjania prd pretek naalej po ceste, ktor je naznaen na obr. 7 ervenou iarou. Snma je napjan. V prpade, e vstup je rozopnut, napjanie snmaa je bez akhokovek obmedzenia. Ak sa vstup zopne, naptie na tranzistore poklesne a nesta pre napjanie snmaa. Avak toto je doasn stav, pretoe snma sa op rozopne.V praxi mu nasta dva stavy. Vstup snmaa zane kmita, alebo

Vplyv typu vstupu snmaa na spoahlivos a bezpenos riadenia strojov

Pri posudzovan spoahlivosti a bezpenosti riadenia budeme Na vstup tohto snmaa je pripojen rel. V sasnosti sa astejie vychdza z nasledovnch vah: pouva riadiaci systm, ktor m kvli galvanickmu oddeleniu sn-

maa od systmu na svojom vstupe optron (obr. 2).1) Spoahlivos a bezpenos spolu zko svisia, o vak nie je to

ist. Napr. neosvetlen chodbu osvetlme jednou iarovkou. Dostaneme urit stav spoahlivosti aj bezpenosti. Po vmene iarovky za osvetlenie typu LED sa zvi spoahlivos, ale nezvi sa bezpenos osvetlenia.

2) Pod pojmom bezpenos riadenia nemyslme iba bezpenos a ochranu zdravia, resp. ivota obsluhy, ale aj bezporuchov prevdzku zariadenia (t.j. prevdzku bez poruchy s nslednmi kodami na majetku), a aj kody spsoben preruenm chodu zariadenia.

3) Na zvenie bezpenosti riadenia je nevyhnutn dodriava predpisy, ale rovnako dleit je zdrav myslenie pri nvrhu riadenia. Pokia djde ku zlyhaniu bezpenosti, je dobr vedie preukza dodranie predpisov, ale pre samotn zvenie bez-penosti riadenia je potrebn predovetkm sprvne navrhn riadenie systmu.

Na obrzkoch 1 a 2 je Snma asou vntornej elektroniky celko-vho snmaa. Celkov snma sa sklad zo Snmaa, vstupnho Trocha terietranzistora T a ochrannej didy V. Na obr. 2 je optron sasou riadia-Zmerne nebudeme popisova typ snmaov, ale iba typ vstupu. ceho systmu.Vstupy, ktor popeme nasledovne, bud zhodn pre snmae

induktvne, optick, kapacitn at. Budeme sa venova dvojhodno-tovm snmaom, resp. ich vstupom. Aj ke s to najjednoduchie Spnac vstup. Vstupn tranzistor je zopnut (prechdza nm typy vstupov, ukeme si, ak monosti nm poskytuj pri ich elektrick prd), ak je pred snmaom indikovan predmet. sprvnej aplikcii. Nasledovn vstupy zjednodume, to znamen, V pokojovej polohe je snma rozopnut.e nebudeme riei ochranu voi skratu, preaeniu, preplovaniu resp. ochranu proti preptiu pri pripojen induktvnej zae. Rozpnac vstup. Vstupn tranzistor je rozopnut (neprechdza Potajme s tm, e vstupy zodpovedaj nariadeniam pre EMC. nm elektrick prd), ak je pred snmaom indikovan predmet. Vstupy bud bezkontaktn v zapojen s tranzistorom. V pokojovej polohe je snma zopnut.Na obr. 1 je vstup typu NPN (nzov poda typu vstupnho tranzis- Na obr. 3 je vstup typu PNP (nzov poda typu vstupnho tranzis-tora). tora).

obr. 1

obr. 2

obr. 3

obr. 4

obr. 5

obr. 6

obr. 7

sa vstup ustli na napt, ktor sta pre napjanie snmaa, ale nepreka napjaniu vstupu do systmu. Obidva stavy nie s defi-novan a s vemi nebezpen, pretoe sa daj ako odhali. Snma, aj ke nestabilne, me pracova dlh dobu a porucha sa d len vemi ako lokalizova.Sprvanie sa snmaa pri tomto type poruchy me by ovplyvnen kontrukciou snmaa. Kad vrobca snmaa me ma in kon-trukciu, ale v podstate vo vetkch prpadoch je tento typ poruchy vemi neprjemn a treba ho riei.Neprjemnos preruenia kladnho napjacieho naptia je cha-rakteristick pre vstupy snmaov typu NPN. Pre vstupy snmaov typu PNP je neprjemn, ke djde k prerueniu zpornho na-pjacieho naptia.Aj takto zfal stav sa vak d riei poda zapojenia vstupov na obr. 8. Na tomto obrzku je vstup R spnac typu NPN a vstup je rozpnac typu PNP.

Ako to funguje? Preruenie vstupu R alebo spsob vyvolanie poruchy, tak ako sme si to vysvetlili poda obr. 6. Preruenie kladnho napjacieho naptia me vyvola nedefinovan stav na vstupe R, ale jednoznane potvrd poruchu na vstupe. Naopak, preruenie zpornho napjacieho naptia me vyvola nedefi-novan stav na vstupe , ale jednoznane potvrd poruchu na vstupe R. Aj v tomto prpade plat, e vstupy R a musia by v opanom stave, to znamen, e vdy mus by jedno rel zopnut a druh rozopnut.

ZverV tomto prspevku sme sa dotkli bezpenostnch snmaov (obr. 8). V skutonosti to nie s bezpenostn snmae.V praxi vak astejie dochdza k poruchm na prvodoch k snma-om ako k poruchm samotnch snmaov. Do znanej miery vak zapojenie eliminuje aj poruchy snmaa na jeho vstupe resp. poruchy na napjan. Ak vylime z rozboru ochranu zdravia a ivo-ta (pretoe v tchto prpadoch neviem a nebudem robi ekonomic-k rozbor), takto zapojenia predstavuj vemi lacn rieenia oproti bezpenostnej technike. Sasne s medzilnkom medzi klasic-kou automatizanou technikou a jej bezpenostnou verziou.Ako sme na zaiatku prspevku uviedli, jednoduchie rieenia s asto spoahlivejie, ako ich zloit nhrady. Preto me nasta stav, e zloitejia bezpenostn technika me by menej bezpen ako jednoduchie rieenie. Vetko zvis od optimlnosti nvrhu. A tu teda plat, e zdrav rozum viac pome pri rieen bezpenost-nej techniky ako technika sama. V iadnom prpade nechcem tvrdi, e bezpenostn technika je zl, nespoahliv, menej bezpen ako jednoduch rieenia. Prve naopak. Chcem vak poukza na fakt, e dobr nvrh klasickej techniky je lep, ako zl nvrh bezpenost-nej techniky. V neposlednom rade je podstatne lacnej, a teda poskytuje rchlejiu nvratnos vloench prostriedkov (finan-nch aj udskch).

Text: Ing. tefan Plosko

obr. 8

14

spora energie a vody vaka technickmu know-howPouit istiaci materil v remeselnej vrobe a prie-mysle me spada pod ekologicky relevantn skladova-cie a prepravn predpisy. Ke automechanik utrie z vozidla motorov olej, tlaiar farbu z tlaiarenskho valca alebo zamestnanec mazac tuk z obrbanho pred-metu, stane sa z istho kska papiera alebo textilu predmet, pre ktor sa spravidla musia dodriava poet-n ekologick prvne normy.

Ak istiaci materil obsahuje po pouit samozpaln alebo ahko zpaln ltky, zodpoved za podnikate. Tieto povinnosti prebe-r firma, ktor v rmci kompletnho servisu ponka ist textlie, prevezme utierky zneisten olejmi a tukmi, vyperie ich a sptne dod zkaznkovi ist a s overenou kvalitou.Prevdzkov textlie s kompletnm servisom s u sami o sebe slubou s environmentlnym zameranm. Ak sa navye ponkaj na bze strategickho environmentlneho manamentu poda ISO 14001, je ich vsledkom koncepcia podnikania, z ktorej profi-tuje zkaznk i ivotn prostredie.Po vytrieden poda oblasti pouitia prechdzaj pinav istiace utierky modernmi pracmi linkami. Najnovie techniky zabezpe-ia maximlnu istotu pri minimlnej spotrebe vody, pracch prostriedkov a energie. Po procese prania a schnutia prechdzaj istiace utierky viacstupovou kontrolou kvality. Vizulnu kon-trolu zabezpeuj vykolen zamestnanci, detektory kovu a elek-tronick vhy. Pokoden utierky sa vytriedia a nahradia. Textlie sa expeduj len vtedy, ak s bezchybn.Pre spolonos MEWA sa premena vody zneistenej olejmi, tukmi, farbami a rozpadlami na vodu s mierou istoty 99,8 % stala rutinnou zleitosou. Je istejia, ne to vyaduj komunl-ne podmienky. Poas predbenej chemicko-fyziklnej pravy odpadovej vody sa zneisujce, resp. kodliv ltky v maximl-nej monej miere oddelia od vody. V rmci biologickho tdia istenia rozloia baktrie zvyn astice piny rozpusten vo vode. Vaka priebenej optimalizcii procesnej a environmentl-nej techniky sa neustle zniuje zaaenie ivotnho prostredia. Pri pran naich istiacich utierok pokrvame a 80 percent ener-gie potrebnej na suiace a pracie linky tepelnm zhodnotenm vymytch zneisujcich ltok, ktormi s prevane star oleje z istiacich utierok, tvrd Veronika Lipovsk, konateka spolonosti MEWA Textil-Service SR .

Text: Madeleine Neuse

technika

15

Sprvne koncipovan podvesn doprav- mi priamo na reazi. Dopravnky sa pohy- ha s vonm pohybom uren na posuv nky, nachdzaj uplatnenie v kadej buj bu kontinulne, alebo v krokoch (jed- vozkovch jednotiek je nazvan Free. brani vrobnho priemyslu. S typickou notnch logickch dkach posuvu). Ich ve- V Power drhe sa neustle pohybuje do-bodkou", kadej modernej vroby, ktor kou vhodou je jednoduch kontrukcia, pravnkov reaz, ktor pomocou reazo-racionlnou manipulciou s materilom flexibilita pri pravch, rozreniach v c h u n a o v p ripevnench na u v logic-zniuje nklady. Pri plnovan, kontrukcii a prestavbch a priazniv cena. Jedno- kch rozostupoch zabezpeuje presuv voz-a monti kadho dopravnka je dleit drhov dopravnky Kewesta sa poda ich kovch jednotiek, ktor s naopak opatre-vedie ako!" Na tomto mieste vdy plat, e nosnosti rozdeuj na typy: n unacm nosom. Free drha je tzv. nosi-dleit je nielen technick vyspelos * 55 Nn, 55 NnL, 55 NnX om, vedenm vozkovch jednotiek.zkladnej kontrukcie, ale aj sksenosti * 90 NnV, 90 NnV Inv. Power&Free" systm oproti jednodrho-vrobcu. Pri nvrhu kadho dopravnka je * 120 N vm dopravnkom umouje:nutnosou dopodrobna pozna poiadav- Pre kad z uvedench typov existuje nie- * zastavenie vozkovch jednotiek bez nut-ky na toky materilu s ohadom na vrobn koko kontruknch varici a pri vhod- nosti zastavenia reaze a ostatnch voz-procesy. A po zozbieran potrebnch nom upevnen bremena je mon dosiah- kovch jednotiekinformcii je mon pristpi k rozhodnu- nu nosnos a 250 kg. seln oznaenie * nezvisl vetvenie drh vhybkami do

predstavuje priblin nosnos jednej rznych smerovzvesnej prruby upevnen na jednom * kombinovanie niekokch okruhov reazlnku dopravnkovej reaze. Bez akchko- * stohovanie vozkovch jednotiek na aka-vek technickch prav dopravnky znes cch miestach pozd, naprie aleboteploty potrebn na spekanie prkovch * ikmo k smeru pohybufarieb. Typ 55NnX, ktorho "X" v oznaen * sledovanie pohybu a aktulneho miesta znamen nerezov vyhotovenie, odolva vozkovch jednotiek dokonca teplotm a do 400 C. Staveb- * pohyb rznymi rchlosami v jednom nicov systm zkladnej kontrukcie, tak okruhu.umouje zostavi najoptimlnejie riee- Treba doda, e ivot Power&Free doprav-nie it na mieru kadmu zkaznkovi pri nkom vdychuje a sprvne fungujci ria-zohadnen jeho individulnych poiada- diaci systm, zatia o jednodrhov sys-viek aj na pohonov a riadiace kompo- tm je po intalcii pripraven okamite u nenty. po zapnut motora pohonu.

Oznaenie Inv.", objavujce sa pri nie-Dvojdrhov dopravnky, vemi asto ktorch typoch je skratkou anglickho moderne oznaovan anglickm vrazom

tiu o tom, ak typ podvesnho dopravnka vrazu Inverted (prevrten, opan). Ide Power&Free" (P&F) predstavuj druh ve-je vhodn poui. o dopravnkov systm, ktor je otoen k skupinu podvesnch dopravnkov. Aj Podvesn dopravnky rozdeujeme do oproti vodorovnej osi o 180 . Vznamom ke s svojou koncepciou podobn jedno-dvoch vekch skupn: tohto prevrtenia drh je pouitie doprav-drhovm, dvaj svojm uvateom dia-* jednodrhov nho systmu nielen ako podvesnho, ale metrlne odlin a ovea irie monosti ich * dvojdrhov aj ako pozemnho, podlahovho preprav-pouitia.

nho prostriedku. Ich typickou aplikciou Nzov Power&Free" je odvoden z funkcie je vroba a lakovanie automobilovch Jednodrhov dopravnky sa vyznauj dvoch najastejie nad sebou umiestne-reflektorov, diskov z ahkch zliatin, ozdob-jednou drhou, v ktorej sa pohybuje reaz nch dopravnkovch drh, z ktorch je jed-nch plastovch krytov kolies a in.v nekonenom kolobehu. Prepravovan na (spravidla horn) zdrojom pohybu a pre-Text: Ing.Grubiak, [email protected] s upevnen zvesnmi prruba- to je nazvan ako Power, a spodn ako dr-

iaden vntropodnikov transportn prostriedok nedisponuje takou schopnosou riei dopravn lohy ako podvesn dopravnkov systm. Bez nmahy presva ako na beiacom pse" polotovary hore a dole, vpravo alebo vavo. Svoje miesto si njde vade tam, kde nikoho neru: pod strechou, vo vonom priestran-stve, v nevyuitej asti haly, alebo v podlahe ako podlahov dopravnk" v zemi.

Ako na beiacom pse

technika

16

a maximlnu ivotnos (zruka vrobcu Prepov ochrany typu1 pre siete nn Nov technolgia VG Citel je desa rokov). Zvodi preptia typu 1 mus odola impulz- Na trhu s u dlhiu dobu k dispozcii zvodi-

nmu bleskovmu prdu pri skobnej e preptia s novou technolgiou tzv. tech-vlne 10/350 s , ktor predstavuje bleskov nolgiou VG, ktor spojuje vhody pecil-prd pri priamom dere blesku. Z tohto neho plynom plnenho iskriska a vemi dvodu musia by zvodie preptia mimo- vkonnho varistora. Sasne odstrauje riadne vkonn, aby boli schopn zvies u spomnan nevhody. Oproti terajiemu impulzn bleskov prd s vemi vekou ener- rieeniu prina mnoho vhod: giou. vemi dobr rove ochrannej napovej

hladiny (Up < 1,5 kV) prepov ochrana s technolgiou VG sa chov rovnako ako spojenie jednho klasickho zvodia prep-tia typu 1 a jednho klasickho zvodia pre-ptia typu 2, vysok rove impulznho bleskovho prdu (Iimp) a 25 kA/pl, popr. a 100 Rad DS130 VGkA/prstroj pri vlne 10/350 s, Zlepen innos kombinovanho zvodi- nulov nsledn prd zmenenie rizika a typu 1+2, popr. 1+2+3 znamen, e odpa-straty alebo degradcie napjacieho d nutnos pouitia alieho doplnkovho naptia pri prept, zvodia preptia typu 2, poprpade aj typu vek odolnos proti TOV (doasnm pre- 3, a tm sa znia nklady na elektrick inta-ptiam). Pri tomto druhu preptia nedoch-Rad DS 130 lciu a zmenuj sa rozmery rozvdzaa. dza pri zvodioch preptia s technolgiou Ben technolgie pre zvodie preptia Uveden zvodie preptia obsahuj rovna-VG k pokodeniu zvodia preptia. typu 1 s zaloen: ko pecilne odpojovacie zariadenie pre Pozn. TOV (Temporary Over Voltage) - doas- bezpen odpojenie od siete v prpade po-Na bze iskriska tto technolgia m n preptie s nie prli vekou amplitdou, ruchy. Zvodie preptia radu DS 130R aj vek schopnos zvies bleskov prdy. ktor vak trv dlhiu dobu (milisekundy a radu DS 130VG s tandardne vybaven lo-Iskrisko sa vyznauje tzv. nslednm prdo-sekundy). Me spsobi znienie bench klnou (vstran terk), aj diakovou sig-m, pri ktorom sa amplitda prdu bli k hod-prepovch ochrn ich prehriatm. nalizciou stavu prepovej ochrany. Kvli note skratovho prdu, kee naptie je Vaka svojmu know-how vo vvoji a vrobe zaujmavej cene a dlhej ivotnosti vaka v tomto okamihu vemi mal). Nsledn plynom plnenho iskriska spolonos Citel vyuitiu technolgie VG (pri rade DS 130VG) prd namha skratovm prdom elektrick vyvinula a patentovala tto progresvnu VG s kombinovan zvodie preptia typu 1+2, vedenie a rovnako negatvne ovplyvuje technolgiu a pouva ju aj pri alch zvo- popr. 1+2+3, vhodn ako kombinovan pre-kontinuitu funkcie nsledne zapojench dioch preptia pre AC i DC naptie. pov ochrana predovetkm pre stredn elektrickch prstrojov. Dochdza ku krtko-

a menie objekty s poadovanou hladinou dobmu poklesu i vpadku napjacieho Zvodie preptia typu 1+2, resp: 1+2+3 ochrany pred bleskom LPL III a IV.naptia alebo k asymetrii fz. Naviac pri novej rady DS 130R a DS 130VG Zvodie preptia radu DS 130VG s vy-iskrisku sa v podstate ned spoahlivo vy-Spolonos Citel uvdza na trh zvodie pre- rban osvedenou technolgiou VG, ktor hodnoti stav celho zvodia preptia, ale ptia radu DS 130R a radu DS 130VG. Uve- sa vyznauje dlhou ivotnosou a na tieto len jeho ast.den kombinovan zvodie preptia typu vrobky spolonos Citel poskytuje zruku Na bze vkonnch varistorov pri tomto 1+2, popr. 1+2+3, sa intaluj na prvode desa rokov, o je v odbore prepovch variante nevznikaj nsledn prdy (iskris-elektrickej energie do objektu. S navrhnu- ochrn ojedinel.ko), nakoko bytok naptia na varistore je t pre impulzn bleskov prd na pl Iimp = Zvodie preptia radu DS 130R a zvodie stle v ako napjacie naptie. Varistor 12,5 kA (vlna 10/350 s). Tieto zvodie pre- DS130VG s k dispozcii v najrznejch kom-vak nezaisuje galvanick izolciu a vyzna-ptia s vo dvoch vyhotoveniach: bincich od jednoplovho zvodia a uje sa priepustnmi prdmi s hodnotou zvodie preptia radu DS 130R na bze po tvorplov zvodi, vetne zapojenia menou ako jeden miliampr. Okrem toho zosilnench vemi vkonnch varistorov, 1+1 a 3+1. Tieto zvodie preptia s vybave-m meniu odolnos voi starnutiu, predo- zvodie preptia radu DS130VG, vychd- n vmennmi modulmi pre rchlu a bez-vetkm pri vyej prevdzkovej teplote, vlh-zaj s progresvnej technolgie VG, ktor pen drbu.kosti alebo pri opakovanch napovch zaruuje optimlnu ochrann rove Ondrej Strehovsk, CITEL electronics pikch.

technika

2

Firma Citel Electronics patr k vedcim svetovm firmm, ktor udvaj smer alieho technickho vvoja v odbore prepovch ochrn. V tomto roku prichdza s almi novinkami prepovmi ochranami typu 1 pre siete NN na bze technolgie VG, ktor sa vyznauj vekou spoahlivosou a dlhou ivotnosou. Rovnakmi vlastnosami disponuje aj klasick rieenie so zosilnenmi vkonovmi varistormi.

al pokrok v oblasti prepovch ochrn

Obr.1 tvorplov zvodi preptia DS 134R

Obr. 2 tvorplov zvodi preptia DS134 VG

Citel Electronics na SlovenskuOndrej Strehovsk ul. kpt. Jaroa 13, 902 01 Pezinoktel: + 421 917 469 318e-mail: [email protected]

CITEL Electronics, org. sl.Kundratka 17, 180 00 Praha 8tel: +420 284 840 395 tel/fax: 284 840 195e-mail: [email protected]

www.citel.cz www.citel.de www.citel2cp.com

Solar_Technika.indd 2 11.3.2013 9:22:18

technika

19

V strojrskom priemysle s asto pouvan napjacie zdroje na DIN litu. Tieto zdroje nachdzaj uplatnenie v napjan rznych snmaov, riadiacich systmov, krokovch motorov a automatizcie.

Impulzn napjacie zdroje MEAN WELL na DIN litu srie SDR

Lder na trhu s napjacmi zdrojmi, spolo- ho preaenia a 7,5 A, priom vstupn IEC60068-2-6. S certifikovan poda elek-nos Mean Well, ponka niekoko sri nap- naptie je mon nastavi v rozsahu 48 a tr otechnickch bezpenostnch tandar-jacch zdrojov na DIN litu. Sria SDR je uce- 55 V DC. Rozmery zdrojov SDR-240 s dov v TUV poda EN60950-1 a UL508. Elek-lenou sriou napjacch zdrojov s vkonom 63x125,2x113,5 mm. tromagnetick kompatibilitu spaj poda 120 W, 240 W, 480 W a 960 W. Vstupn nap- Napjacie zdroje SDR-480 maj vkon no r ie m EN 5 5 02 2 t riedaB, EN61000-3-2,3, tie tchto zdrojov je 180 a 280 V AC alebo 480 W. Typ SDR-480-24 m vstupn EN61000-4-2,3,4,5,6,8,11, EN55024, 254 a 370 V DC. Zdroje maj aktvne PFC parametre 24 V 20 A a monos krtkodob- EN61000-6-2 (EN50082-2), EN61204-3 krit-(kompenzcia jalovej zloky na primrnej ho preaenia a 30 A, priom vstupn rium A. Na zklade tchto noriem napjacie strane) v slade s normou EN61000-3-2 n a p t ie je m o n na s ta v i v rozsahu 24 a zdroje maj vyhlsenie o zhode CE. Zruka a vysok innos a 94 %. 28 V DC. Typ SDR-480-48 m vstupn para- na tieto napjacie zdroje je poskytovan Napjacie zdroje srie SDR s uren na metre 48 V 10 A a monos krtkodobho v lehote troch rokov.napjanie vkonnch za a doku pre- preaenia a 15 A, vstupn naptie tohto Napjacie zdroje Mean Well njdete kona krtkodob preaenie a 150 % ich typu zdroja mono nastavi v rozsahu 48 a v doch 21 a 24. 5. 2013 na MSV Nitra menovitho vkonu. Toto krtkodob pre- 55 V DC. Napjacie zdroje SDR-480P sa m- v expozcii firmy JDC, s. r. o., ktor ako jedin aenie ocente hlavne pri napjan induk- u paralelne spja (7+1), m sa zvi vkon autorizovan distribtor firmy Mean Well na nch za, ako s naprklad motory, ktor a na 3 840 W. Zdroje SDR-480 a SDR-480P naom zem spene zabezpeuje pln pri tarte vytvraj piku. Zdroje s taktie maj rozmery 85x125,2x128,5 mm. podporu vrobkov a znaky Mean Well, vybaven signalizciou stavu vstupnho Napjacie zdroje SDR-960 maj vkon o h o d k a zo m je a j minuloron ocenenie naptia pomocou rel. Na vstupe maj 960 W. Typ SDR-960-24 m vstupn Vynikajci partner.ochranu proti skratu, preaeniu, preptiu p a ra m e t r e 24 V 40 A a monos krtkodob-a tepeln vkonov ochranu. Napjacie ho preaenia a 52 A, vstupn naptie zdroje srie SDR s pasvne chladen a ich je mon nastavi v rozsahu 24 a 28 V DC. mal rozmery etria znan priestor na DIN Typ SDR-960-48 m vstupn paramet Sp o lo no s JD C ,s . r . o. zriadila v Suanoch lite vo vaej aplikcii. re 48 V 20 A a monos krtkodobho prea- pri Martine servisn stredisko pre napjacie Napjacie zdroje SDR-120 maj vkon e n ia a 2 6 A , priom vstupn naptie je zdroje Mean Well, a tak doke poskytn 120 W. Napjac zdroj SDR-120-12 m mon nastavi v rozsahu 48 a 55 V DC. pln technick podporu a rieenie vstupn parametre 12 V 10 A s monosou Napjacie zdroje SDR-960 je mon paralel- individulnych poiadaviek svojich zkazn-krtkodobho preaenia a 15 A, priom ne spja (3+1), a tak zvi vkon a na k o v . P re h a d kompletnho sortimentu vstupn naptie je mon nastavi v rozsa- 3 840 W. Rozmery zdroja SDR-960 s impulznch napjacch zdrojov a aj odpove-hu 12 a 14 V DC. Typ SDR-120-24 m 110x125,2x150 mm. de na asto kladen otzky njdete na vstupn parametre 24 V 5 A a monos krt- Napjacie zdroje srie SDR s krtkodobo strnke . kodobho preaenia a 7,5 A, vstupn odoln aj voi 2G vibrcim poda normy Text: Juraj Klein, JDC, s. r. o. naptie tohto typu je mon nastavi v roz-sahu 24 a 28 V DC. Typ SDR-120-48 m vstupn parametre 48 V 2,5 A a monos krtkodobho preaenia a 3,75 A, priom vstupn naptie je mon nastavi v rozsa-hu 48 a 55 V DC. Rozmery zdrojov SDR-120 s 40x125,2x113,5 mm. Napjacie zdroje SDR-240 maj vkon 240 W. Typ SDR-240-24 m vstupn parametre 24 V 10 A a monos krtkodob-ho preaenia a 15 A, vstupn naptie tohto typu je mon nastavi v rozsahu 24 a 28 V DC. Typ SDR-240-48 m vstupn parametre 48 V 5 A a monos krtkodob-

www.meanwell.co

Pozvame Vs na MSV Nitra do naej expozcie v hale B, slo stnku 4.

technika

20

SKF Solution factory si dalo za cie by tuje irok klu sluieb zaloen na skse- stavuje riaden proces, ktor sa zameriava zkaznkom vdy na blzku a vytvra pre nostiach s poradenstvom v mnostve na vetky oblasti vroby, kde mono zlepi nich rieenia na mieru. N zkaznk me vrobnch priemyselnch odvetv. Poda spoahlivos strojov a zariaden. Systm je potrebova pomoc pri rieen problmov sl o v R e n e L a e b e la , manara pre oblas slu- navrhnut na dosiahnutie najvyej monej s konkrtnym strojom alebo me vyui ria- ieb pre stredn a vchodn Eurpu je naj- innosti a efektivity sprvy vrobnch denie ivotnho cyklu jeho vrobnch ce n n ej o u d ev z o u , n a ktor sa mu zkaz- prostriedkov. Tak sa mu nielen naplni

nci spoahn, bohat prax nadvzujca na vrobn a obchodn ciele naich zkazn-storon tradciu vroby losk v SKF. K nej kov, ale aj ich celkov ekonomick vsledky. neodmyslitene patria aj odborn znalosti P r o c e s, ktor vyvinula skupina SKF sa u v oblasti technicko-konzultanch sluieb v praxi plne osvedil. Jeho cieom je zahr-zahrujce sprvu vrobnch prostriedkov. n obchodn plny zkaznka, jeho prob-Ide o cel spektrum sluieb pre zkaznka lmy s aplikciou apod. do podrobnho ponajc analzou jeho potrieb v oblasti plnu posdenia monosti optimalizcie vrobnch prostriedkov, posdenm strat- a nslednho rieenia problmu.gie drby, optimalizciou a sprvou nh-radnch dielov. V oblasti drby konzulta- V mnohch smeroch idelna poloha n sluby zanaj zistenm prvotnej priny Dvodom lokalizcie SKF Solution Factopry

do junho Poska bol vek potencil zkaznkov spdovej oblasti strednej

a technologickch prostriedkov. Nech je a vchodnej Eurpy, pre ktor bude posky-jeho loha alebo problm z akhokovek tova sluby. Ide predovetkm o klientov sdka n sksen tm pecialistov SKF z Poska, eskej republiky, Slovenska a Ma-Solution Factory sa vdy sna njs rieenie, arska. N regin zaznamenva pozitvny pri ktorom sa efektvne spjaj rieitelia zo ekonomick vvoj a predstavuje siln vetkch platforiem firmy, uviedol na tlao- potencil do budcnosti. SKF Solution vej konferencii prezident a CEO SKF Group Factory je umiestnen blzko zkaznkom, Tom Johnstone a dodal: Solution Factory pre ktorch bolo zriaden, uviedol na tlao-poskytuje sluby v oblasti vroby a oprv vej konferencii Wiesaw Chryszczanowicz, vretien obrbacch strojov, opravy hydrau- riadite obchodnho zastpenia SKF lickch valcov a zkazkov vrobu tesnen. v Posku a len predstavenstva SKF Polska Navrhnut rieenie konkrtneho problmu poruchy zariadenia a plnovanm systmu SA a doplnil: Navye jun Posko m boha-zkaznka maj k dispozcii vetky poboky a rozvrhu prc. Vo finle je ich cieom efek- t priemyseln histriu a najhustejiu kon-SKF na celom svete, o je obrovskou vho- tvna a bezporuchov prevdzka. centrciu priemyslu v strednej a vchodnej dou a pomckou pri rieen alch podob- Eurpe. Prve zkaznci z tohoto segmentu nch loh i problmov inch zkaznkov. Aj Optimalizan systm predstavuj hlavn skupinu, ktorej budeme vaka takejto zdieanej databze dokeme Na vrazn zvenie spoahlivosti vrob- poskytova nae sluby a nov rieenia. rieenia hada rchlejie, efektvnejie a pre- nch prostriedkov, a tm celho vrobnho U v sasnosti nae sluby vyuvaj firmy dovetkm lacnejie. procesu vyuva SKF vlastn osveden z odvetia spracovania a aby nerastov,

metodiku, ktor umouje skvalitova kovoobrbania, vroby elektrickej energie Viacstupov metodika sprvy vrob- vrobn proces bez navenia investinch alebo automobilovho priemyslu.nch prostriedkov prostriedkov, uviedol na tlaovej konferen- Text: Dana TretinkovSpolonos SKF svojim zkaznkom posky- cii Rene Laebel a doplnil: Metodika pred- Foto: SKF

Zvyovanie vkonu a spoahlivosti strojov, optimalizcia finannch nkladov, minimalizcia porucho-vosti a prestojov a napokon celkov efektivita vrobnho procesu s zlokami, ktor preduruj postave-nie na trhu a konkurencieschopnos vrobnch podnikov. S cieom sta sa partnerom a konzultantom pri rieen spomnanch loh v oblasti losk, tesnen, mazacch systmov, mechatroniky a svisiach sluieb otvorila spolonos SKF v poskch Katowiciach SKF Solution Factory. Na tlaovej konferencii, ktor sa konala zaiatkom mja 2013 sme mali nielen monos navtvi fabriku na rieenie, ale aj zisti , ak boli hlavne dvody a ciele jej vybudovania.

Tom Johnstone, prezident SKF Group

Rene Laebel, manar pre oblas sluieb CEE

Rchle a efektvne rieenia v SKF Solution Factory

technika

22

Zvlhovac modul ltajc tal je vzduchov stropn destratifiktor, kter je schopen vyrovnvat horizontln a vertikln teplotu vzduchu, vyrovnat vlhkost uvnit velkch prostor a redukovat nklady na vytpn. Zvlhovac modul firmy Merlin pouv speciln odstediv rotor, kter vyvolv promchvn vzduchu, neprodukuje proudy, kter by obtovaly dlnky a je vyrbn podle bezpenostnch norem a hygienickch norem pro ivotn prosted - .to je patentovan een Merlin- Technology

Zvlhovn vzduchu MERLIN, tak trochu jinak etit nklady na vytpn prmyslovch objekt,hal a sklad

Na rozdl od klasickch stropnch ventilto- Tepeln ztrty zpsoben konstrukc budo- Redukce koroze konstrukce budovy, r destratifiktor nesmuje proudn vzdu- vy a spoteba energie na vytpn jsou vel- Redukce a odvdn plyn a zpach, chu pmo kolmo v soustednch plo- mi ovlivnny nesprvnou izolac. Zejmna Rovnomrn rozloen vlhkosti v budov. chch, ale rozdluje vzduch paprskovit, pi- star prmyslov budovy jsou v tomto ohle-em oddluje velk plochy nepostehnu- du velmi patn. Teplota u podlahy je velmi Pouittelnou ventilac. asto regulovna termostaty, ale teplota Systmy zvlhovn vzduchu mohou bt Jev, kdy se vzduch vrstv a teplo shromau- u stropu je zvisl na mnoha faktorech: instalovny v jakmkoliv prosted, kde je je blzko strop, obzvlt ve velkoplonch Kapacita, vkonnost a distribuce ve vzta- poteba smovat vzduch, nap. ve: vytpnch prostorch je velmi bn a je hu k velikosti budovy, Vrobnch a obchodnch provozovnch, pinou velkho rozptylu tepla a vysokch Seznn zmny venkovnch podmnek, skladitch, energetickch nklad. Systm zvlhova- nap. vertikln vzrst teploty je nulov za Sportovnch halch, cch modul zabrauje vrstven horkho neptomnosti topen a max. bhem stu- Logistickch centrech, vzduchu u stropu, redukuje spotebu ener- den zimy, kdy se top. Zootechnickch farmch, gie a zajiuje pohodu prosted. Vynikajc Testovac daje i obecn literatura indikuj Plaveckch baznech, tenisovch kur-parametry pi smovn vzduchu syst- teplotn gradienty 1 C nebo vce na kad tech a jinch sportovnch prostorch, mem zvlhovn zlepuj podmnky pro- metr vky, co je zpsobeno stratifikac Sklencch a zahradnickch stavbch, sted dokonce bhem letnho obdob, kdy vzduchu. Stratifikace tak zvyuje vtrac Kostelch, knihovnch, muzech, vstav-psob vysok teploty, kter personl i kon- ztrty, protoe zven teploty vede k vt- nch pavilonech apod.strukce tce snej. Zde je mimo systmu mu niku vzduchu skrz otvory v budov. proudn vzduchu vyuito druhho efektu Nrst vtracch ztrt vzduchu me dosh- Vsledky velkho potu instanc stropnch zvlhovn vzduchu a adiabatick pemny nout hodnoty 5 % na kad stupe rozdlu destratifiktor v nejrznjch podmn-tepla (chlazeni). teploty u podlahy a stropu. kch vykazuj prmrnou sporu nklad

na energii a vytpn 20 a 30 %. Pnos stropnho destratifiktoruMen vzduchu ve velk budov m v zim- Rozmstnnm obdob za nsledek: Pi instalaci je dleit dodret achovnico- Eliminaci teplotnho gradientu, v rozmstn ltajcch tal (zvlhujcch Redukce tepelnch ztrt, modul) tak, aby dochzelo ke kontinuln- Zven teploty u podlahy, mu promchvn vzduchu v celm prosto- Stejnomrn teplota v budov, ru prmyslov haly. Zlepen podmnek ivotnho prosted, Vyuit tepla produkovanho stroji, Vka zaven spora energie. Doporuuje se zavsit zvlhovac moduly

Merlin od stropu nebo od nosnku v mini-Pnos stropnho destratifiktoru lze zazna- mln vzdlenosti cca. 50 cm. Zvsn

Vzduch ve vych stech budovy je teplej- menat i v letnm obdob: moduly jsou dodvny ve verzi kryt IP 55, ne u podlahy a za jistch podmnek me Univerzln a stejnomrn vtrn cel a to pro mokr prosted. bt rozdl teplot 10 a 15 C. budovy, Text a foto: Drekoma

Jak etit nklady na vytpn a souasn chladit?

web: www.drekoma.cz

Drekoma - Ing. Vladimr Harazm CSc., Prask 636, 378 06 Suchdol nad LunicTelefon: +420 384 781 433, mobil: +420 603 520 148, e-mail: [email protected] Na MSV Nitra ns njdete

v pavilne C, stnok 8

technika

23

Pro lakovny a lakovac linky obecn plat optimln relativn vlhkost nad 70 %. Dvojnsob toto tvrzen plat u lakoven vyuvajcch rozpoutdlov ntrov hmoty, kde je rozpoutdlem voda. Tedy vodou editeln ntrov hmoty.

ZVLHOVAC SYSTMY NEJEN PRO AUTOMOBILOV PRMYSL, TAK PRO LAKOVNY A LAKOVAC LINKY

Pi optimln vlhkosti udanou vrobcem ntrov hmoty, nebo chu automobilu.V tom ppad je prach odpuzovn z brouenho vlastnm zkuebnm provozem nedochz k odpaovn barvy s vod- povrchu msto, aby byl pitahovn.nm zkladem extrmn rychle a barva navazuje na stkan povrch za danch podmnek vrobce barvy. Sta se perfektn po povrchu Pzniv inky psoben zvlhovn vzduchu poct zejmna samy karosrie rozlt, dostaten rychle vybublaj bublinky vzduchu za m st n a n ci j i p o nkolika hodinch provozu. Nemn zajmav z vrstvy laku netvo se krterky, pelij se ppadn mikroskopick a zejmna v letnm obdob zamstnanci oceovan je efekt adiaba-zrnka prachu na karosrii automobilu. tickho chlazen studenou vodn mlhovinou, kde kad litr vody roz-

pren do prosted ochlad prostor dov o 3 a 5 C. Kvalita povrchu povrchov pravy vyaduje men nroky na pebrouen povrchu ped finlnm nstikem. Konen peletn Zvlhovn vzduchu m vyuit i v laboratornch podmnkch vvo-odhal mn vad pi prchodu karosrie svtelnmi zrcadlovmi je novch spalovacch motor, kde se vyv zen zvlhovn pro tunely a to pin spory zejmna v men zmetkovitosti a nsled- navozen extrmnch podmnek pi testovn chodu motor.nch opravch. Rovn se zvyuje kapacita vroby lakovac linky,

Co zskte instalac zvlhovacho systmu Merlin - Technology?- trvale stabiln rove relativn vlhkosti v prosted- trvale stabiln rove rovnovn vlhkosti materil na

skladech a ve vrobnm procesu (materily na bzi textili, plastu apod.)

- trvale udriteln, stabiln technologick podmnky- trvale odstrante tvorbu statick elektiny a jej vboje- trvale snte pranost v prosted (zvte istotu proste-

d)- trvale zproduktivnite vrobu eliminujete mnostv

oprav- snte teplotu adiabatickm chlazenm ve vyhtch

objektech zejmna v letnm obdob- snte nklady na vytpn (systm destratifiktor)-

nemus se zpt vracet karosrie na pestkn. Lakovac linka ji pravou vnitnho klimatu objektu snte podl zmetkovitosti ve nemus bt nejslabm lnkem v technologickm sledu operac pi vrob, zskte zdravj pracovn prosted pro sv zamstnance.vrob automobilu.

Kdy nejvce vyuijete zvlhovn Merlin Technology?Nemn podstatnm poadavkem na vysokou relativn vlhkost ! zejmna v obdob, kdy je nzk relativn vlhkost v proste-v prosted je fakt, e nedochz k tvorb statick elektiny a kumu-

d (zimn obdob - venku zima a mrz, uvnit objektu teplo lovn elektrickho nboje a nslednm vbojm. Ani prach v tako-a nzk relativn vlhkost)! vm prosted nen elektrostatickmi nboji pitahovn k povrchu

! pi problmech s vrobnmi technologiemikarosri. Poadavkem na vlhkost v prostorech lakovacch linek je, Text a foto: Drekomaaby elektrick nboj prachu byl stejn jako elektrick nboj na povr-

SPORU NKLAD A ZEFEKTIVNN VA VROBN INNOSTI!

et vichni - ette tak?

Smernica VDI 2862 na prklade osobnho automobilu strednej trie- existuj borci, ktor si aj s tm vedia poradi - vyvtaj nov otvory dy rozdeuje mon poruchy skrutkovch spojov do troch skupn v medzipolohch (obr. 3) a jazd sa alej! (obr. 1). Do prvej skupiny s zahrnut najzvanejie poruchy, spsobujce dopravn nehody, druh skupinu tvoria prpady, ktor maj za nsledok znefunknenie automobilu a tretia skupina je naj-menej zvan, pretoe je iba prinou hnevu (nervov) uvateov. Do prvej skupiny patria napr. uvonen matice/skrutky kolies, do druhej trebrs nefunkn tesnenie karburtora z dvodu povolench skrutiek a do tretej napr. vypadnut skrutka na driaku v kabne.

Prpady kategrie A by sa nemali vyskytova vbec a kategria B by mala by zredukovan na minimum. Ako to dosiahnu? Zjednodu-ene povedan, pozna a repektova zkonitost sprvania sa skrutkovch spojov pri monti a poas prevdzky.

Spontnne uvoovanie astou prinou zlyhania skrutkovch spojov je ich spontnne uvo-ovanie poas prevdzky. Na vine s vibrcie a cyklick striedav namhanie zodpovednch kontruknch uzlov. Sprievodnm znakom je pokles predptia skrutkovho spoja a na nulu (obr. 2),

Proces samovonho uvoovania prebiehajci tromi znmymi t-o napr. u automobilov sa prejav vybytm otvorov pre upevova

Documents

Technika 5-6/2013