TECHNIKA A METODIKA ZIMNÝCH A LETNÝCH ŠPORTOV V … · TECHNIKA A METODIKA ZIMNÝCH A LETNÝCH ŠPORTOV V PRÍRODE 2017 Zborník vedeckých a odborných prác Za odbornú, terminologickú,

Univerzita Komenského v Bratislave

Fakulta telesnej výchovy a športu

TECHNIKA A METODIKA ZIMNÝCH A LETNÝCH

ŠPORTOV V PRÍRODE 2017

ZBORNÍK VEDECKÝCH A ODBORNÝCH PRÁC

LUKÁŠ CHOVANEC

TECHNIKA A METODIKA ZIMNÝCH A LETNÝCH ŠPORTOV V PRÍRODE

2017

Zborník vedeckých a odborných prác

Za odbornú, terminologickú, grafickú a jazykovú úpravu jednotlivých príspevkov

zodpovedajú autori.

Recenzenti: Martin Pach

Lukáš Chovanec

Zostavovateľ: Lukáš Chovanec

Rozsah: 126 strán

Vydal: © Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského

v Bratislave, 2017

ISBN 978-80-223-4467-8

EAN 9788022344678

OBSAH

Vedecké príspevky

Martin BELÁS, Peter MARCIŇA

ŠPORTOVÝ VÝKON CYKLISTOV ZJAZDÁROV V ZÁVISLOSTI

OD TIPOV PEDÁLOV............................................................................................... 4

Martin BELÁS, Andrej RYCHEL

ROZVOJ KONDIČNÝCH SCHOPNOSTÍ HORSKÝCH CYKLISTOV

PLYOMETRICKÝMI POSILŇOVACÍMI CVIČENIAMI................................... 13

Natália CZAKOVÁ, Janka KANÁSOVÁ, Paulína KARAFFOVÁ

ÚROVEŇ OHYBNOSTI U MLADÝCH HOKEJISTOV....................................... 30

Ivana FERENC

STREČING AKO PREVENCIA VZNIKU ZRANENÍ POČAS ZIMNÉHO

A LETNÉHO ŠPORTOVANIA................................................................................. 35

Janka KANÁSOVÁ

VPLYV KOMPENZAČNÝCH CVIČENÍ NA SVALOVÉ SKRÁTENIE

U BEDMINTONISTOV............................................................................................. 46

Klaudia KORVÍNOVÁ, Dušan KOSTRUB, Lucia NOVÁKOVÁ

VYUŽITIE ZJAZDOVÉHO LYŽOVANIA NA ROZVOJ KOORDINAČNÝCH

SCHOPNOSTÍ DETÍ MLADŠIEHO ŠKOSKÉHO VEKU.................................... 55

Jana LABUDOVÁ

OBJEKTÍVNE A SUBJEKTÍVNE HODNOTENIE INTENZITY

ZAŤAŽENIA BEHU V PLYTKEJ VODE............................................................... 71

Jana LABUDOVÁ, Martin BELÁS

INTENZITA ZAŤAŽENIA POČAS ŠLIAPANIA NA BICYKLOVOM

TRENAŽÉRI V ROZDIELNOM VONKAJŠOM PROSTREDÍ.......................... 77

Ľubomír PAŠKA, Pavol HORIČKA

MONITOROVANIE ÚROVNE AGILITY NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH.... 83

Ľubomír PAŠKA, Jaroslav BROĎÁNI

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE POHYBOVÉ AKTIVITY A KVALITU

ŽIVOTA ADOLESCENTOV..................................................................................... 96

P. Petrovič

ZÁVISLOSŤ ŠPORTOVÉHO VÝKONU V BIATLONE OD ČASU STREĽBY

V POLOHE STOJ NA VRCHOLNÝCH PODUJATIACH V SÚŤAŽIACH

ŽENSKÉHO BIATLONU V ROKOCH 2011 – 2014............................................. 107

Odborné príspevky

Ľubomír KALEČÍK, Peter PETROVIČ, Igor BARAN

COUBERTINOV ODKAZ PRED ZOH 2018 V PJONGČANGU.......................... 116

Jaroslav KRAJČOVIČ

ZIMNÁ TURISTIKA V HORSKOM PROSTREDÍ SKIALPINIZMUS.............. 121

Technika a metodika zimných a letných športov v prírode 2017

4

ŠPORTOVÝ VÝKON CYKLISTOV ZJAZDÁROV

V ZÁVISLOSTI OD TIPOV PEDÁLOV


Katedra športov v prírode a plávania, Fakulta telesnej výchovy a športu,


ABSTRAKT

Cieľom predloženej práce bolo, na základe analýzy dosahovaných časov

vybraných horských cyklistov zjazdárov na sledovaných tratiach, posúdiť vplyv typov

použitých pedálov na športový výkon. Desať probandov absolvovalo na vybranej

zjazdovej trati za totožných poveternostných podmienok štyri merané jazdy. Prvú dvojicu

jázd absolvovali probandi na zjazdových bicykloch s nášľapnými pedálmi (Shimano

Pedal Dynamics; SPD). Druhú dvojicu jázd absolvovali členovia referenčného súboru s

časovým odstupom 7 dní na identickej trati a zjazdových bicykloch s voľnými

(platformovými) pedálmi. Sledovali sme štatistickú významnosť v rozdieloch

dosiahnutých časov v závislosti od použitia typov pedálov na športový výkon. Do

štatistického spracovania sme použili lepšie časy z porovnávaných zjazdov s rozdielnymi

typmi pedálov. Po vyhodnotení nameraných údajov sme zistili, že rozdiel v dosiahnutom

priemernom čase probandov, na sledovanej zjazdovej trati v závislosti od použitého typu

pedálov, nedosiahol štatisticky významnú rozdielnosť.

Kľúčové slová: downhill, MTB, nášľapné pedále, platformové pedále, SPD, športová

disciplína, voľne pedále, zjazdová cyklistika.

1 ÚVOD

Preteky v zjazde na bicykli trvajú cca 3 až 5 minút, a intenzita zaťaženia je na

vysokej úrovni (maximálna) až 95% z IRM (individuálneho maxima pretekára).

Charakteristika zaťaženia počas pretekov je intervalová, kde sa strieda cyklická a

acyklická svalová kontrakcia. Pri zjazdovej cyklistike dosahujeme cca 80% acyklickej

svalovej práca a 20% cyklickej svalovej práce. Energetické krytie je aeróbno anaeróbne,

využíva sa hlavne svalový glykogén. Taktiež môžeme konštatovať, že toto odvetvie je

koordinačne veľmi náročné, kde prevažuje hlavne reakčná, kinesteticko-diferenciačná,

orientačná a rovnováhová schopnosť. Mentálna a psychická odolnosť, na základe toho,

že trať je krátka a každá chyba sa prejaví vo výsledku, musí byť vysoká, keďže na jazdca

je kladený veľký psychický tlak.

Bicykel ako vynález vyzerá tak jednoducho, že ho pokladáme za samozrejmosť,

no bicykle existujú iba 165 rokov. Okolo roku 1816 zostrojil nemecký vynálezca Karl

Friendrich von Drais stroj takmer navlas podobný bicyklu. Mal dve kolesá a poháňal sa

odrážaním nôh od zeme. Prvý bicykel poháňaný pedálmi však zostrojil britský vynálezca

Kirkpotrick Macmillan. Jeho bicykel mal hriadeľ spájajúci zadné koleso s pedálmi. V

roku 1861 Francúz Ernest Michaux vynašiel bicykel s rotačnými kľukami a pedálmi, no

tie boli pripevnené priamo na predné koleso. V roku 1866 si nechal patentovať Pierre


5

Lallement jednostranné vyváženie pedálu. V roku 1868 Clement Ader vymyslel

primitívne prstové klipy na pedále. V roku 1884 Bown vynalieza ,,Aeolus“, pedál s

gumovým behúňom a guľôčkovými ložiskami

(http://www.mtbiker.sk/clanky/565/historia-bicykla.html [26.5.2017]).

Prvý nášľapný pedál bol vymyslený v roku 1895 Charlesom Hansonom. Neskôr

v roku 1895, Kanaďan Marmaduke Matthews vyrobil prvé obojstranné, pružinové

klipsňové pedále. V roku 1897 si Joseph Hanson dal patentovať nový typ nášľapných

pedálov, ktoré fungujú na princípe otáčania nohy do strany pre nacvaknutie a

vycvaknutie. V roku 1897 Tudor vynalieza magnetické pedále. V roku 1898 Ramsey

vynašiel prvý typ ,,hojdacích“ pedálov. V roku 1900 bola vynájdená pásová pracka. V

roku 1930 sú zavedené prvé platformové pedále Lyotardom. V roku 1947 sa začal

používať rýchloupínací popruh. V roku 1952 boli zavedené kazetové a ihličkové ložiská

v pedáloch. V roku 1957 Tullio Campagnolo uvádza prvé cestné pedále. V roku 1973

Cino Cinelli vynašiel ručné uzamykanie pedálov. V tom istom roku Bruno Gormond

uvádza prvé nášlapné pedále typu lyžiarky. O 10 rokov John Winkie si patentoval

nášlapné pedále typu jednostranného otáčanie pre zablokovanie a uvoľnenie nohy z

pedálu. V roku 1985 vyhral prvé preteky Tour de France Bernard Hinault na prototypoch

nášľapných pedálov od značky LOOK. V roku 1986 sú pedále LOOK uvedené na

cyklistický trh pre bežných používateľov. V roku 1990 Masahi Nagano patentuje prvé

Shimano SPD pedále pre horské bicykle. V roku 2000 patentuje Richard Bryne pedále

Speedplate Zero, ktoré uvoľňujú nohu pri 15 stupňovom pootočení

(http://www.speedplay.com/index.cfm?fuseaction=home.history [25.5.2017]).

Cyklistické tretry sú špeciálne športové topánky, ktoré majú zaistiť maximálny

prenos sily na cyklistické pedále. Zefektívnia šliapanie a tým šetria sily cyklistu. Sú

tvrdšie než obyčajné topánky, podrážka je prispôsobená pre montáž upínacieho systému,

ktorý slúži pre nacvaknutie do nášľapných pedálov.

V dnešnej dobe je mnoho druhov typov pedálov, od klasických starých železných

pedálov, cez nášľapné, až po magnetové pedále.

• Voľné - platformové pedále: Sú tradičné pedále s veľkou plochou opory pre nohu. Tieto

pedále sú dostupné v širokej škále cien a typov. Od plastových jednorazových typov, až

po pedále vyrobené z ocele, horčíku alebo hliníka. Taktiež môžu byť hladké pre

rekreačných cyklistov alebo s vysokými pinmi pre zjazdových cyklistov.

• Pedále s klietkou: Sú klasické pedále s plastovou klietkou alebo remienkom pre lepší

prenos sily na pedál a proti zošmyknutiu nohy z pedálu. Tieto pedále sú využívané skôr

na spining a bicykle určené na spiroergometriu, ako na bicykle pre bežných cyklistov.

• Nášľapné pedále: Tieto pedále potrebujú špeciálne tretry pre uchytenie pedálu do

podrážky, teda držia tretry pevne na pedáli. Väčšina pedálov sa uzamkne zacvaknutím,

pre odomknutie treba vytočiť pätu smerom von. Tieto pedále využívajú hlavne pretekári

a profesionálni jazdci. Tento typ pedálov sa používa ako v cestnej, tak i v horskej

cyklistike, s rozdielom typu a pevnosti uchytenia tretry, a to z hľadiska odlišných

vlastností a podmienok danej cyklistickej disciplíny. Dôležité je určite spomenúť, že

jazdci vyšších výkonnostných kategórií si pedále vedia meniť a striedať aj podľa typu

trate. Pri blatistých podmienkach, kde prevažuje množstvo technicky náročných pasáží je


6

lepšie zvoliť voľné pedále, no pri rýchlych a pomerne nenáročných tratiach sú výhodou

nášľapné typy pedálov.

• Magnetické pedále: Tieto pedále boli zavedené už v roku 1897. Fungujú na princípe

magnetickej sily medzi plochou opory pedálu a podrážkou topánky. Tieto pedále sú

využívané najmenej, keďže sa medzi cyklistami neosvedčili a neuchytili, takže určite

nepatria medzi trend cyklistického športu, no podľa môjho názoru by tieto pedále mohli

slúžiť na tréning medzi prechodom z voľných na nášľapné pedále.

Z hľadiska účinnosti nášľapných pedálov sa môžeme zamerať na dve najväčšie

výhody, pre ktoré sa jazdci rozhodnú vymeniť voľné pedále za nášľapné. Prvá výhoda je

z hľadiska prínosu energie na pedál pomocou pevného, stáleho prepojenia topánky a

pedálu. Tým pádom sa zlepší kruhová (360°) technika šliapania pre lepší prenos energie

a taktiež pomáha udržiavať vyššiu kadenciu a celkovú rýchlosť šliapania. Druhou

výhodou, hlavne pre MTB disciplíny je lepšia kontrola nad bicyklom a ťažiskom pri

prejazde technicky ťažkých úsekov, hlavne v gravity disciplínach ako je zjazd, kde jazdec

potrebuje byť 100% sústredený na jazdu. Pre začiatočníkov a neskúsených jazdcov je

určite lepšie začať jazdiť na voľných pedáloch, keďže takýto jazdec sa ešte len učí

prekonávať technicky náročnejšie prekážky, vyberať vhodnú stopu, radiť a správne

spomaľovať, netreba mu uvedené činnosti komplikovať zapínaním tretier do nášľapných

pedálov (https://nsmb.com/articles/flats-vs-clipless-20-pros-and-cons/ [27.5.2017]).

2 CIEĽ, HYPOTÉZY A ÚLOHY PRÁCE

2.1 Cieľ práce

Na základe analýzy dosahovaných časov vybraných horských cyklistov zjazdárov

na sledovaných tratiach posúdiť vplyv typov použitých pedálov na športový výkon.

2.2 Hypotézy práce

Sledovaná skupina horských cyklistov zjazdárov, bude na testovanej trati

dosahovať štatisticky významne lepšie časy s nášľapnými SPD pedálmi, ako s voľnými

(platformových) pedálmi.

2.3 Úlohy práce

1. Na vybranej zjazdovej trati odmerať dosiahnuté časy probandov jazdiacich na

nášľapných SPD pedáloch.

2. Na vybranej zjazdovej trati odmerať dosiahnuté časy probandov jazdiacich na

voľných (platformových) pedáloch

3. Vyhodnotiť štatistickú významnosť v rozdieloch dosiahnutých časov v závislosti

od použitého typu pedálov.

4. Analyzovať podiel využívania nášľapných SPD a voľných (platformových)

pedálov prvých 50. pretekárov aktuálneho svetového poradia.


7

3 METODIKA PRÁCE

Charakteristika výskumného súboru

Súbor pozostával z vybraných cyklistov zjazdárov zo Slovenska pre testovanie

štatistickej významnosti medzi nášľapnými a voľnými pedálmi, a z 50. najlepších

svetových zjazdárov podľa poradia svetového pohára pre analýzu typu pedálov.

Tab. 1 Vybraní zjazdoví cyklisti (základné charakteristiky).

V práci na základe terénneho testovania a Ex Post Facto výskumného sledovania

(štúdie využívania jednotlivých typov pedálov najlepšími pretekármi na svete)

porovnávame štatistickú významnosť dosahovaných časov probandov na zjazdovej trati

v závislosti od typov použitých pedálov.

S1 V(1-10)

S2 V(1-10)

S1: Časy probandov dosahované na zjazdovej trati s použitím nášľapných pedálov.

S2: Časy probandov dosahované na zjazdovej trati s použitím voľných pedálov.

V1-V10: Probandi.

Výskumné sledovanie prebiehalo na zjazdovej trati v Poľsku-Wisla Stozek. V

roku 2015 sa na tejto konkrétnej trati konali Majstrovstvá Európy v zjazdovej cyklistike.

Túto lokalitu sme vybrali z hľadiska časovej dostupnosti a vhodných parametrov pre toto

meranie. Je charakteristická tvrdým podkladom, množstvom koreňov, kameňov a je

doplnená technicky náročnými pasážami a skokmi.

Parametre trate:

dĺžka: 2300 metrov

prevýšenie: 520 metrov

povrch trate: suchý

Merania sa konali v dvoch časových obdobiach. Prvé meranie bolo s nášľapnými

pedálmi a konalo sa v dňoch 7.-8.05.2016. Druhé meranie probandov na identickej


8

zjazdovej trati, ale s použitím voľných pedáloch prebehlo v dňoch 14.-15.05.2016. Sedem

dňovou pauzou sme chceli zabezpečiť, aby nedošlo k skresleniu výsledkov z hľadiska

zapamätania a natrénovania trate. Merania prebiehali za takmer rovnakých

poveternostných podmienok.

Na štart sa postavilo desať jazdcov, následne každý z nich absolvoval dve merané

jazdy na nášľapných a ďalší víkend na voľných pedáloch. Do vyhodnocovania sa

vyberala lepšia jazda, z hľadiska neskreslenia výsledkov pádom probanda.

Na dopravenie probanda na štart trate bola použitá dvojsedačková lanovka.

Pre zložitosť a náročnosť merania sme pri meraní používali fotobunku, výsledný čas bol

zaokrúhlený na sekundy.

Na spracovanie a vyhodnocovanie výskumných údajov sme použili základné

metódy vecnej logiky (indukcia, dedukcia) a matematickej štatistiky (percentá,

maximálne a minimálne hodnoty, variačné rozpätie). Na posúdenie štatistickej

významnosti rozdielov dosahovaných časov na zjazdovej trati v závislosti od typu

použitých pedálov sme použili Man Whitneyho U test.

VÝSLEDKY

Po odmeraní jazdcov jazdiacich na nášľapných pedáloch a následnom

vyhodnotení časov sme zistili, že najrýchlejší dosiahnutý čas bol 2 minúty a 19 sekúnd

(139 sek.), priemerný čas bol 2 minúty, 26 sekúnd a 8 desatín (146,8 sek.). Najpomalší

čas aký bol nameraný je 2 minúty a 36 sekúnd (156 sek.) zo všetkých dosiahnutých časov.

Rozdiel medzi najlepším a najhorším časom jazdca je 17 sekúnd.

Po odmeraní jazdcov jazdiacich na voľných pedáloch a následnom vyhodnotení

časov sme zistili, že najrýchlejší dosiahnutý čas bol 2 minúty a 20 sekúnd (140 sek.),

priemerný čas bol 2 minúty, 27 sekúnd a 7 desatín (147,7 sek.). Najpomalší čas aký bol

nameraný je 2 minúty a 40 (160 sek.) sekúnd zo všetkých dosiahnutých časov. Rozdiel

medzi najlepším a najhorším časom jazdca je 20 sekúnd.

Po vyhodnotení probandov a meraní jednotlivých časov sme zistili, že najlepší čas

na nášľapných pedáloch bol 2 minúty a 19 sekúnd (139 sek.), pričom na platformových

pedáloch bol 2 minúty a 20 sekúnd (140 sek.), čo je 1 sekundový rozdiel v prospech

nášľapných SPD pedálov. Pri hodnotení najhoršieho času sme dospeli k rozdielu štyroch

sekúnd v prospech voľných pedálov, keďže najhorší čas na nášľapných pedáloch je 2

minúty a 36 sekúnd (156 sek.) a u voľných pedálov je to 2 minúty a 40 sekúnd (160 sek.).

Následne, po vyhodnotení priemerných časov všetkých jazdcov jazdiacich na

nášľapných, ale i voľných pedáloch, sme dospeli k výsledku, že priemerný čas na

nášľapných pedáloch je 2 minúty, 26 sekúnd a 8 desatín (146,8 sek.). Pri voľnom type

pedálov je to 2 minúty, 27 sekúnd a 7 desatín (147,7 sek.).

Metóda štatistického spracovania - Man Whitneyho U test U= 45,5 Kritická

hodnota 23 Štatisticky nevýznamné p= 0,9124 p< 0.05 Výsledok je štatisticky

nevýznamný na hladine 5% významnosti.

Po spracovaní a vyhodnotení jazdcov v prvej päťdesiatke podľa poradia svetového

poháru sme zistili, že počet jazdcov jazdiacich na nášľapných pedáloch je 34, čo tvorí


9

68% z celkového počtu. Jazdci, ktorí používajú ešte stále voľný typ pedálov je o 18 menej

(36%), čiže 16 pretekárov, čo tvorí iba 32% jazdcov.

Obr. 1. Graf v porovnaní podielu využívania dvoch typov pedálov prvej päťdesiatky

jazdcov svetového poháru.

Štatistické porovnanie jazdcov jazdiacich na oboch typoch pedálov podľa prvej

dvadsiatky poradia svetového pohára. (Rovnaká početnosť u oboch typov pedálov n1(10)

a n2(10)).

n1:(SPD): miesto v poradí rebríčku svetového poháru (1,2,3,4,7,8,12,13,15,18).

n2:(PLATFORM): miesto v poradí rebríčku svetového poháru

(5,6,9,10,11,14,16,17,19,20).

Metóda spracovania - Man Whitneyho U test.

U= 23,5 Kritická hodnota 23; Štatisticky nevýznamné p<0.05 Výsledok je štatisticky

nevýznamný na hladine 5%, ale kritická hodnota pre n1(10) a n2(10) je 23, pričom naša

hodnota U23,5, takže môžeme konštatovať že je to významné na hladine 6%.

DISKUSIA A ZÁVER

Doterajšie poznatky o zjazdovej cyklistike (downhille) sú veľmi obmedzené. Z

tohto dôvodu bolo naším cieľom bakalárskej práce rozšírenie poznatkov a informácií o

tomto odvetví cyklistiky. V práci sme sa zaoberali ako vplýva rôzny typ (nášľapné SPD

a platformové) pedálov na športový výkon vybraných zjazdových cyklistov. Výsledky

Man Whitenyho U testu sa ukázali ako nevýznamné na hladine 5% štatistickej

významnosti. Z tohto nám teda vyplýva, že naša hypotéza sa nepotvrdila a typy pedálov,

či už SPD nášlapné alebo platformové-voľné, nevplývajú štatistiky významným

spôsobom na športový výkon cyklistov. Na druhej strane, hodnoty u jazdcov jazdiacich

na SPD pedáloch bol v priemere o sekundu lepší, čo v tejto cyklistickej disciplíne má

veľký význam, keďže trate sú rýchle a krátke a každá sekunda sa počíta. V konečnom

dôsledku to môže výsledok ovplyvniť i o 10 miest v poradí, čo nie je zanedbateľné a

musíme to brať do úvahy.


10

V práci sme taktiež porovnávali podiel využívania typu pedálov prvých

päťdesiatich jazdcov svetového poháru. Tu sme zistili že až 68% jazdcov používa

nášlapné pedále a iba 32% voľné pedále, čo je o 36% menej. Tu vidíme obrovský rozdiel

v prospech SPD-nášľapných pedálov.

Sme si vedomý toho, že početnosť nášho súboru nebola veľká a hodnoty z

hľadiska vyhodnocovania štatistickej významnosti môžu byť trocha skreslené, no

zjazdová cyklistika nie je také rozšírené športové odvetvie v porovnaní s inými

cyklistickými disciplínami. Boli sme značne limitovaní a obmedzení nízkym počtom

probandov, ale i náročnosťou testovania.

Veríme že výsledky testovania, porovnanie jazdcov a rady napomôžu pri výbere typov

pedálov tak profi-pretekárom, ako aj rekreačným - hobby cyklistom.

Zoznam použitej literatúry

ABBISS, CR, Quod MJ, Martin DT, et al. Dynamic pacing strategies during the cycle phase of an Ironman

triathlon. MedSciSportsExerc 2006; 38: 726-734.

BLAHUŠ, P. (1996) Concept formation via latent variables models of motor abilities. Kinesiology, vol. 28,

no. 2, p. 12 – 21.

BURKE, E. R. 2003. High-techcycling. 2nd ed. UnitedKingdom: HumanKinetics. 2003. ISBN 0-7360-

4507-4

CARMICHAEL, CH.: Rozhodujúci jízda. Praha: Pragma 2003. 350s.

DOVALIL, J. 2002. Výkon a trénink ve sportu. Praha: Olympia, 331s.

HAMAR, D. - GAŽOVIČ, O. – SCHICKHOFER.: Izokinetický bicyklový ergometer – uplatnenie vo

funkčnej diagnostike a rehabilitácii. Slovenský lekár, 1994, č. 6-7, s. 41 – 44.

HAVLÍČEK, I. (1982) Metodologické prístupy k skúmaniu štruktúry športového výkonu. Teor. Praxe Tel.

Vých., vol. 30, no. 1, p. 29 – 36.

CHOUTKA, M. – DOVALIL, J. 1987. Sportovní trénink. Praha: Olympia/Karolinum, 1991. 331s. ISBN

80-7033-099-6

KAMPMILLER, T. & KOŠTIAL, J. (1989) Štruktúra a rozvoj rýchlostných schopností v atletickom šprinte

mládeže. (p. 136). Praha: MD VMO ÚV ČSTV, Sportpropag.

KAMPMILLER, T. a kol. 2012. Teória športu a didaktika športového tréningu. Bratislava: FTVŠ UK,

2012. 353s. ISBN 978-80-89257-48-5

KARAS, J. – HAMAR, D. 2010. Telesná výchova, šport, výskum na univerzitách. Bratislava – Slovenská

republika. ISBN 978-80-227-3403-5

KARAS, J. 2009. Využitie spinningu, cyklistických trenažérov a valcov v tréningovom procese cyklistov.

Bratislava. Diplomová práca. Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu,

Katedra športov v prírode a plávania.

MORAVEC, R. a kol., 2004. Teória a didaktika športu. Bratislava: FTVŠ UK, 2004. 212s. ISBN 80-89075-

22-3

MORAVEC, R. a kol., 2007. Teória a didaktika výkonnostného a vrcholového športu. Bratislava: ICM

Agency, 2010. 240s. ISBN 978-80-89075-31-7

MUNTÁG, S. Kúzla a úskalia horskej cyklistiky. Bratislava: VEGA, 1993. 167s.

ZEMAN, J. 1981. Technika v cyklistike. Bratislava. Diplomová práca. Univerzita Komenského v

Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra športov v prírode a plávania.


11

Internetové zdroje:

http://www.uci.ch/mm/Document/News/Rulesandregulation/16/72/76/MTBReglements ENG_English.pdf

http://www.cyklistikaszc.sk/

http://oldsite.uci.ch/english/mtb/what_is.html

http://www.estar.sk/articles/view/alias:historia-mtb-na-slovensku-3-cast

http://www.cyklistikaszc.sk/sk/mtb-downhill-fourcross/pravidla

http://www.uci.ch/mm/Document/News/Rulesandregulation/16/72/76/MTBReglementsENG_English.pdf

https://nsmb.com/articles/flats-vs-clipless-20-pros-and-cons/

http://www.uci.ch/mountain-bike/

http://www.mtbiker.sk/clanky/565/historia-bicykla.html

https://en.wikipedia.org/wiki/Pierre_Michaux

http://www.teraz.sk/magazin/skotsky-kovac-kirkpatrick-macmillan/54910-clanok.html

http://mountain-bike7.webnode.sk/historia-/

http://www.speedplay.com/index.cfm?fuseaction=home.history

https://cs.wikipedia.org/wiki/Cyklistick%C3%A9_tretry

http://www.mtbiker.sk/clanky/7682/obavy-pred-naslapnymi-pedalmi-spd-a-prve-skusenosti-a-postrehy-

po-5-mesiacoch-jazdenia.html

https://www.sheldonbrown.com/biopace.html

https://www.sheldonbrown.com/biopace.html


12

SPORTS PERFORMANCE OF DOWNHILL CYCLITS

DEPENDING ON TYPES OF PEDALS


Department of Outdoor Sports and Swimming, Faculty of Physical Education and

Sport, Comenius University in Bratislava

ABSTRACT

The aim of our work was to assess the influence of the type of pedals on sport

performance on the basis of an analysis of the time taken by selected mountain bikers on

downhill tracks. Ten probands passed four measured trips on the selected downhill track

under the same conditions. The first pair of riders were tested on pedal riding bicycles

(Shimano Pedal Dynamics, SPD). The second pair of riders was trained by members of

the 7-day reference file on the same track and downhill bikes with free (pedal) pedals.

We have tracked the statistical significance in time differences depending on the use of

pedal types for sport performance. We have used better times in comparison with different

types of pedals for statistical processing. After evaluating the measured data, we found

that the difference in the average test time achieved on the track, depending on the pedal

type used, did not reach a statistically significant difference.

Keywords: clipless pedals, downhill, flat pedals, platfrom pedals, SPD, sport discipline,

MTB


13

ROZVOJ KONDIČNÝCH SCHOPNOSTÍ HORSKÝCH

CYKLISTOV PLYOMETRICKÝMI POSILŇOVACÍMI

CVIČENIAMI




ABSTRAKT

V práci sa zaoberáme rozvojom kondičných schopností horských cyklistov v

disciplíne kros- country. Cieľom práce je posúdenie vplyvu plyometrických cvičení na

rozvoj kondičných schopností cyklistov, konkrétne odrazovej výbušnosti dolných

končatín. Šestnásť výkonnostných cyklistov (osem v experimentálnej a osem v kontrolnej

skupine) absolvovalo dva testy pre posúdenie výbušnosti dolných končatín (skok do

diaľky z miesta a vertikálny výskok s dosahovaním s protipohybom). Následne sme

realizovali šesť týždňový tréningový program zameraný na rozvoj výbušnej sily dolných

končatín použitím plyometrických cvičení. Tohto programu sa zúčastnila experimentálna

skupina. Po skončení tohto tréningového programu sme realizovali výstupné meranie

ktorého sa zúčastnili obe skupiny. Na základe získaných výskumných údajov sme odhalili

nasledujúce rozdiely vo vybraných ukazovateľoch kondičných schopností probandov: V

teste skok do diaľky z miesta sa rozdiely medzi probandami týchto dvoch skupín ukázali

ako štatisticky významné na 5% hladine štatistickej významnosti. V teste vertikálneho

výskoku s dosahovaním sa tak isto ukázali rozdiely na 5% hladine štatistickej

významnosti v prospech členov experimentálnej skupiny.

Kľúčové slová: Cross – country, horská cyklistika, plyometria, výbušná sila dolných

končatín.

1 ÚVOD

Cyklistika je vytrvalostno– silovo– rýchlostný šport, kde sú tieto uvedené zložky,

zastúpené v rozdielnom pomere vzhľadom na športovú disciplínu. Pohyb cyklistu

zabezpečuje cyklická práca dolných končatín spojená s acyklickým prejavom pohybu

ostatných segmentov tela. Svalová práca dolných končatín prebieha v koncentrickom a

excentrickom prejave kontrakcie. Horné končatiny vykonávajú hlavne izotonickú a

izometrickú svalovú prácu, podobne ako aj svaly trupu, chrbta a šije. V horskej cyklistike

často prebieha svalová kontrakcia celého tela aj v auxotonickom prejave, kde

neočakávané otrasy, vychýlenia z rovnovážnej polohy a zmeny terénu spôsobujú

premenlivosť napätia, dĺžky, rýchlosti a intenzity svalovej kontrakcie. Pri jazde na bicykli

sa najviac zapájajú najsilnejšie svaly ľudského tela a to štvorhlavý sval stehna, dvojhlavý

sval stehna a trojhlavý sval predkolenia. Cyklický pohyb dolných končatín nazývame

šliapanie. Pri šliapaní vykonávajú harmonickú prácu svalové skupiny bedrového,

kolenného a členkového kĺbu. Svaly trupu a paží sa do šliapania nezapájajú, ale

vykonávajú kompenzačnú (vyrovnávaciu a podpornú) prácu dolným končatinám.


14

Šliapanie je pohyb rozdielny od prirodzených lokomočných pohybov človeka (chôdze a

behu). Je preto potrebné ho správne technicky zvládnuť (Karas, 2009).

Cyklista počas jazdy na bicykli prekonáva tri základné činitele: odpor vzduchu,

zemskú príťažlivosť, valivý odpor a trenie (Ţidek, 2004).

Úlohou pretekárov v horskej cyklistike (MTB) je čo najrýchlejšie prekonať

určenú trať pri dodržaní všetkých podmienok vymedzených pravidlami. Prax a vedecké

výskumy ukazujú, že v kros-country olympic (MTB XCO) dominujú pretekári s vysokou

úrovňou vytrvalostných schopností v oblasti aeróbnej činnosti, silovou vytrvalosťou

dolných končatín a s vysokou úrovňou koordinačných schopností (Belás, 2006).

Úroveň zaťaženia v kros-country môžeme skúmať z viacerých hľadísk. Štruktúra

športového výkonu v XCO je tvorená množstvom faktorov rôznej významnosti, ktorých

presnú kvalitatívnu a kvantitatívnu charakteristiku určujú konkrétne preteky (dĺžka a

technická náročnosť trate, významnosť, počet naraz štartujúcich pretekárov a podobne)

(Szabo, 2012).

Pre vrcholový výkon v cyklistike je dôležitá značná úroveň sily dolných končatín

ako vo svojej práci dokazuje Rohoň(2014), ktorý aplikuje silový tréningový program do

kondičnej prípravy cyklistov. Silové schopnosti majú úzku súvislosť s frekvenciou

šliapania v rôznych odvetviach cyklistických športov ako sa ukázalo v prácach

Rychela(2013) a Rohoňa(2012). Horská cyklistika je charakteristická nerovnomerným

zaťažením.

Vplyvom trendov posledných rokov kedy sa výrazne zvyšuje náročnosť tratí,

strmých zjazdov a technických pasáží, môže vyššia úroveň výbušnej sily dolných

končatín cyklistov prispieť vo výraznej miere pri vyhnutí sa pádom alebo rýchleho

prejdenia technicky náročných úsekov. Takto získaný čas môže výrazne prispieť k

lepšiemu umiestneniu pretekára. V našej práce sme sa zamerali na posúdenie vplyvu

plyometrických cvičení na rozvoj výbušnej sily dolných končatín cyklistov.

Podľa Chu, Myer (2013) je metóda plyometrics alebo tiež plio založená na

princípe, kde svaly vyvíjajú maximálnu silu v čo najkratšom možnom čase, s cieľom

zvýšiť výbušnosť, v našom prípade dolných končatín.

Účelom plyometrického tréningu je vyvinúť veľkú silu v kratšom čase. Vďaka

tomu zaberajú rýchle svalové vlákna, ktoré majú najväčšiu schopnosť rastu a najväčší

silový potenciál (www.extraround.cz/cs/clanek/plyometrie--cesta-k-

vybusnesile?cid=387).

Villarreal et al. (2010) chápu pod pojmom plyometria cvičenia ako napríklad

skoky a poskoky, vďaka ktorým možno zvýšiť neuromuskulárnu reguláciu a tým výkon.

Plyometrické cvičenia majú rôzne formy využitia v závislosti od zameranosti daného

tréningového programu. Typickým znakom týchto cvičení je protipohyb, čiže využívanie

elastickej energie

Vanderka (2008) neodporúča vysokointenzívny plyometrický tréning po

náročnom anaeróbnom laktátovom tréningu aspoň 48 hodín aby sa zabezpečila

regenerácia organizmu, znovuobnovenie energetických zdrojov a aby sa zabránilo

možným zraneniam z dôsledku únavy.


15


2.1 Cieľ práce

Analyzovať efektivitu rozvoja vybraných kondičných schopností horských

cyklistov prostredníctvom plyometrických cvičení a poukázať na možnosti ich využitia v

prípravnom období športovej prípravy tohto cyklistického odvetvia.


H1: Členovia experimentálneho súboru budú, po aplikovaní 6 týždňového

experimentálneho činiteľa, dosahovať signifikantne vyššiu výkonnosť vo vertikálnom

výskoku.

H2: Členovia experimentálneho súboru budú, po aplikovaní 6 týždňového

experimentálneho činiteľa, dosahovať signifikantne vyššiu výkonnosť v skoku do diaľky

z miesta.

2.3 Úlohy práce

1. Diagnostikovať vstupnú úroveň vybraných kondičných schopností

experimentálneho a kontrolného súboru.

2. S členmi experimentálneho súboru zrealizovať špecializovaný tréningový

program obohatený o experimentálny činiteľ.

3. Diagnostikovať výstupnú úroveň vybraných kondičných schopností členov

experimentálneho a kontrolného súboru.

4. Posúdiť efektivitu vplyvu experimentálneho činiteľa na zmeny kondičných

ukazovateľov probandov.

3 METODIKA PRÁCE


Experimentálnu skupinu tvorilo 8 cyklistov KAKTUS BIKE - Teamu Bratislava,

ktorí sa pravidelne v piatich tréningových jednotkách týždenne venujú tréningu a

zúčastňujú sa na seriáli pretekov slovenského pohára. Ich základné charakteristiky

prezentujeme v tabuľke 1.

Kontrolnú skupinu tvorilo 8 cyklistov KAKTUS BIKE - Teamu Bratislava, ktorí

sa pravidelne v piatich tréningových jednotkách týždenne venujú tréningu a zúčastňujú

sa na seriáli pretekov slovenského pohára. Ich základné charakteristiky prezentujeme v

tabuľke 2.


16

Tab. 1 Experimentálna skupina.

Tab. 2 Kontrolná skupina.

Legenda: Vš šp vek – Všeobecný športový vek Šp vek - Špeciálny športový vek

(pravidelný tréning XC)


17

Metódy získavania údajov

Na získavanie empirických údajov sme v našom experimente využili okrem

metódy merania a testovania tiež evidenciu tréningového zaťaženia, ktoré spočívalo v

zosumarizovaní všeobecného a špecializovaného športového veku a taktiež v analyzovaní

všeobecných a špeciálnych tréningových ukazovateľov. Na základe tejto analýzy sme

zistili akým cvičeniam sa v tréningu venujú a aká je ich všeobecná pohybová výkonnosť

čo nám pomohlo doplniť informácie zo vstupného testovania. Syntézou týchto poznatkov

sme dospeli k objektívnejšiemu zostaveniu experimentálneho činiteľa.

Základné telesné ukazovatele a ukazovatele telesného rozvoja, medzi ktoré patria

telesná výška a telesná hmotnosť sme cyklistom Kaktus-bike tímu namerali na úvodnom

stretnutí ešte pred zahájením vstupného merania na začiatku experimentu.

Na základe teoretického rozpracovania zvolenej témy a odborných skúseností v

oblasti športového tréningu sme pre potreby našej práce zvolili testy pre zistenie výbušnej

sily dolných končatín. Na základe materiálneho vybavenia sme zvolili testy ktoré sme

boli schopní zrealizovať v športovej hale, priamo v priestoroch kde prebiehal tréning. Pre

potreby nášho výskumu sme realizovali vstupné a výstupné testovanie, ktoré prebiehalo

pred začatím experimentálneho činiteľa a po jeho skončení. Jednotlivé merania boli vždy

vykonané v rámci jedného týždňa. Vykonávali sme dva testy, skok do diaľky z miesta a

vertikálny výskok s dosahovaním. Pri vykonávaní testov sme dodržiavali presne

stanovenú metodiku a postup na základe odbornej literatúry.

Skok do diaľky z miesta:

Potreby na meranie: Nešmykľavá, spevnená podložka (môže byť tenký gumový pás,

stačia aj parkety, či palubovka v telocvični, meracie pásmo, lepiaca páska, rovná palička

dlhá cca 80 cm, krieda.

Pokyny pre meraného: Zo stoja mierne rozkročného (špičky chodidiel pred odrazovou

čiarou) predklon, hmit podrepmo do zapaženia, mohutne sa odraz so súčasným švihom

paží vpred. Usiluj sa doskočiť znožmo čo najďalej a potom zaujmi vzpriamený postoj bez

posunu chodidiel vpred ani vzad do odmerania výkonu. Test sa vykonáva 2x prúdovou

metódou, započítava sa lepší výsledok (Sedláček, Cihová, 2009).

Pre tento test sme sa rozhodli na základe potreby pretekárov v kros-country, kde

sa často pretekári stretávajú s nutnosťou prekonať prekážku skokom alebo prepružením

ktoré sa vykonávajú znožným odrazom, čiže pôsobením do pedálov a následným

priblížením (potiahnutím) dolných končatín dopredu a pod seba.

Vertikálny výskok z miesta s dosahovaním:

Popis testu: Najčastejšie sa odraz vykonáva pri stene tak, že testovaný si kriedou natrie

končeky prstov hornej končatiny, ktorá je bližšie k stene. Odraz sa vykonáva bokom k

stene a v najvyššom bode dosahu sa testovaný jedinec dotkne steny. Pri výskoku znožmo

je odraz a dopad na jednom mieste. Výskok vykonáva proband z polohy mierny stoj


18

rozkročný, paže vykonávajú švihovú prácu pohybom nahor. Výskok realizujeme s

protipohybom, čiže predchádzajúcim pohybom tela nadol a následným výskokom.

Vykonávame dva merané pokusy z čoho zaznamenáme lepší pokus. Výšku výskoku

vyrátame ako rozdiel výkonu a výšky dosahu probanda v stoji vo vzpažení. Kritérium je

dosiahnutie čo najväčšieho rozdielu medzi dosahom v stoji vo vzpažení a dosahom vo

výskoku (Sedláček, Cihová, 2009).

Pre tento test sme sa rozhodli na základe podobnosti pohybu v horskej cyklistike

kde sa pretekár často stretáva so situáciou kedy je potrebné aby vyvinul čo najväčšiu silu

v čo najkratšom čase smerom kolmo dolu. Táto situácia nastáva pri potrebe náhleho

zrýchlenia, či už po náhlom spomalení alebo prekonaní krátkeho prudkého stúpania.

Experimentálny činiteľ:

Experiment trval šesť týždňov, počas ktorých experimentálna aj kontrolná skupina

dodržiavala svoj klasický tréningový program. Experimentálna skupina navyše

vykonávala dvakrát do týždňa (v utorok a štvrtok) tréningový program zostavený z

plyometrických a odrazových cvičení na rozvoj výbušnej sily dolných končatín. Tento

činiteľ bol vykonaný experimentálnou skupinou vždy na začiatku tréningovej jednotky a

potom celá skupina (experimentálna aj kontrolná) vykonávala spolu svoj klasický

tréningový program. Priemerná dĺžka experimentálneho činiteľa bola cca 20 minút.

Členovia tejto skupiny prichádzali na tréning skôr aby nebol narušený priebeh obvyklého

tréningu. Experiment prebiehal v prípravnom období kedy sa tréningy realizovali v

športovej hale. Cieľom tohto obdobia bolo dosiahnuť nárast kondičných schopností

všeobecnými prostriedkami pre dosiahnutie vyššej úrovne všeobecnej pohybovej

pripravenosti športovcov. Pri zostavovaní a realizácii tréningu sme dodržiavali zásady

primeranosti a postupnosti zvyšovania objemu a náročnosti tréningu. Program sme

zostavili podľa knižnej odbornej literatúry a vedeckých prác zaoberajúcich sa

plyometrickou metódou v rôznych športových odvetviach ako napríklad v hádzanej

(Vargová, 2014), či volejbale (Čmelová, 2014). Keďže výbušnosť patrí medzi silové

schopnosti vychádzali sme aj z prác zaoberajúcich sa rozvojom silových schopností v

cyklistike, napríklad Rohoň (2014), ktorý pôsobil na rozvoj silových schopností cyklistov

prostredníctvom 6-týždňového tréningového programu.


19

Tab. 3 Príklad tréningovej jednotky.

Metodika spracovania a vyhodnocovania výsledkov

Pre spracovanie získaných údajov sme použili základné matematicko-štatistické

metódy ako suma (sum) aritmetický priemer (X), modus (Mo), medián (Me), rozptyl (r)

a variačné rozpätie (Vr).

Pre štatistické vyhodnotenie našich výsledkov sme použili Wilcoxonov T-test a

Mann- Whitneyov U – test. Na zobrazenie a lepšie porozumenie preukázaných rozdielov

sme použili stĺpcové grafy. Na základe vypočítaných hodnôt, sme štatistickú významnosť

posudzovali na 1% a 5% hladine štatistickej významnosti.

Nami namerané výsledky sme podrobili vecne logickému zhodnoteniu. Na

základe nich sme formulovali závery a odporúčania pre prax.


20

VÝSLEDKY

Obr. 1 Vstupná úroveň výkonnosti probandov v testoch skok do diaľky z miesta a

vertikálny výskok s dosahovaním

Legenda:

SDDzM – skok do diaľky z miesta

VVsD – vertikálny výskok s dosahovaním

E – experimentálna skupina

K – kontrolná skupina

Vstupné meranie nám ukázalo mierne rozdiely vo výkonnosti experimentálnej a

kontrolnej skupiny. V tomto prípade sme vyššie hodnoty namerali kontrolnej skupine. V

teste skok do diaľky z miesta bol priemerný výkon lepší u kontrolnej skupiny o 5,37

centimetra, avšak tento rozdiel nebol štatisticky významný.

V teste vertikálneho výskoku sme namerali kontrolnej skupine priemerný výkon

lepší o 1,25 centimetra a tento rozdiel tak isto nebol štatisticky významný. Pri

porovnávaní experimentálnej a kontrolnej skupiny sme použili Mann – Whitneyov U –

test.


21

Experimentálny činiteľ pozostával zo 6 týždňového tréningového programu. V

tomto programe sa vykonávali cvičenia na rozvoj výbušnej sily dolných končatín

plyometrickou metódou typu zoskok - výskok, násobenými odrazmi, behom do schodov

a jednonožnými preskokmi.

Experiment prebiehal dvomi tréningovými jednotkami do týždňa, v utorok a vo

štvrtok vždy pred začatím bežnej tréningovej jednotky. Počas experimentálneho obdobia

cyklisti (členovia experimentálneho súboru) absolvovali 12 tréningových jednotiek

ktorých súčasťou bol náš experimentálny činiteľ a celkovo vykonali 1573 plyometrických

odrazov. Mimo týchto tréningov absolvovali cyklisti svoje obvyklé tréningy a celkový

počet tréningov v tomto období zostal nezmenený čo predstavovalo 5 tréningových

jednotiek v rámci jedného miktocyklu. Tohto špecializovaného programu sa zúčastnila

experimentálna skupina ktorá vždy po skončení experimentálneho činiteľa pokračovala

svojim bežným tréningom spolu s kontrolnou skupinou.

Počas 6 týždňov sme postupne zvyšovali náročnosť a objem cvičení aby sme

zabezpečili rozvoj vybraných kondičných schopností. Experimentálny činiteľ sa nám

podarilo zrealizovať na deväťdesiat percent v dôsledku absencii a individuálnej úprave

náročnosti niektorých cvičení. Naše špecializované tréningové jednotky mali trvanie 20

minút a počet odrazov sa pohyboval v rozpätí 90 až 194 odrazov za tréningovú jednotku.

Výstupné testovanie prebiehajúce rovnakou formou a prostriedkami ako vstupné

a zistili sme nasledovné zmeny výkonnosti porovnané v grafoch jednotlivých testov.

Obr. 2 Výstupná úroveň probandov v skoku do diaľky z miesta.


22

Aj po absolvovaní experimentu mala kontrolná skupina lepšie výsledky, ale keď

sa pozrieme na prírastky výkonov, tak zistíme, že experimentálna skupina zaznamenala

oveľa výraznejší nárast výkonnosti. Kontrolná skupina dosiahla pri výstupnom meraní

v priemere o 1,13 centimetra lepší výkon. Avšak experimentálna skupina zaznamenala

prírastok oproti vstupnému meraniu v priemere o 5,88 centimetra. Experimentálna

skupina sa zlepšia štatisticky významne na 5%nej hladine významnosti zatiaľ čo

kontrolná skupina sa štatisticky významne nezlepšila.

Obr. 3 Výstupná úroveň probandov vo vertikálnom výskoku s dosahovaním.

V tete vertikálneho výskoku s dosahovaním sme zistili nasledovné zmeny.

Experimentálna skupina dosiahla vo výstupnom testovaní lepšie výsledky ako kontrolná

čo znamená, že dosiahla výrazný nárast výkonnosti keďže vo vstupnom testovaní

dosiahla lepšie výsledky kontrolná skupina a to v priemere o 1,25 centimetra. Výstupné

meranie ukázalo lepší výkon experimentálnej skupiny o 0,62 centimetra. Významnejší je

prírastok výkonnosti, ktorý u experimentálnej skupiny dosiahol hodnotu 2,25 centimetra,

čo sa ukázalo ako signifikantné zlepšenie na 5%nej hladine štatistickej významnosti.

Kontrolná skupina v tomto teste dosiahla tak isto zlepšenie, avšak zlepšenie

predstavovalo v priemere prírastok výkonnosti o 0,38 centimetra. Tento prírastok

nepreukázal štatistickú významnosť.

V nasledujúcej časti uvádzame komplexný pohľad na výsledky našej práce s

dôrazom na zmeny jednotlivých probandov experimentálnej aj kontrolnej skupiny. Tieto

výsledky sme porovnali nasledovným spôsobom: Každej skupine sme zvlášť vyhodnotili

zmenu medzi vstupnou a výstupnou úrovňou výkonnosti v jednotlivých testoch. Na


23

vyhodnotenie sme použili Wilcoxonov T – Test. Ďalej sme vyhodnotili experimentálnu a

kontrolnú skupinu medzi sebou a to vstupné testovanie, výstupné a taktiež zmenu -

prírastok výkonnosti. Pre toto vyhodnotenie sme použili Mann – Whitneyov U – Test.

Výsledky, už čiastočne prezentované nám vyšli nasledovne:

Experimentálna skupina – SDDzM.

Experimentálna skupina – výskok.


24

Kontrolná skupina – SDDzM.

Kontrolná skupina – výskok.


25

Rozdielnosť vo vstupnom meraní medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou

sa nám ukázala ako štatisticky nevýznamná, rovnako ako porovnanie výstupného merania

jednotlivých skupín medzi sebou. Štatisticky významné na 5% hladine významnosti sa

nám ukázali priemerné prírastky výkonov v oboch testoch u experimentálnej skupiny.

Prírastky v kontrolnej skupine taktiež nastali, ale nepotvrdila sa nám ich štatistická

významnosť. Týmito výsledkami sme potvrdili obe naše hypotézy. Zhoršenie výkonnosti

sme zaznamenali u jedného probanda experimentálnej skupiny. V kontrolnej skupine sme

zaznamenali jedno zhoršenie a dvaja probandi mali nulové prírastky výkonov.

DISKUSIA A ZÁVER

V súčasnosti existuje množstvo štúdií, vedeckých a odborných prác, ktoré sa

zaoberajú problematikou plyometrie. Chelly et al. (2010) dospel k záveru, že zavedenie

plyometrického respektíve skočnostného tréningu 2-krát v týždni v tréningu mladých

futbalistov zlepšilo dôležité súčasti športového výkonu oproti štandardnému tréningu.

Preto cvičenia plyometrického charakteru odporúča zaradiť do ročného tréningového

cyklu športovej prípravy. Villarreal et al. (2010) tvrdí, že plyometria výrazne zlepšuje

silový výkon, dokonca aj o viac ako 20 %, čo je dôležité pri športoch, v ktorých prevládajú

zložky silového výkonu. Podotýka však, že výhodnejšie je spojiť plyometrický tréning s

tréningom silového charakteru prostredníctvom statickej a dynamickej sily, ako využívať

iba jednu metódu. V našej práci sme využili plyometrickú metódu, ktorú sme aplikovali

do tréningového programu. V experimentálnom tréningovom programe sme sa zamerali

na plyometrickú metódu. Výsledky nášho experimentu ukázali, že plyometrická metóda

je efektívnym prostriedkom rozvoja výbušnej sily dolných končatín a odrazovej

výbušnosti, čo sme dokázali testom vertikálneho výskoku. K podobným výsledkom

dospel vo svojej práci Fabian (2013), ktorý aplikoval plyometrické cvičenia v tréningu

akceleračnej schopnosti 15 - 16 ročných bikrosárov prostredníctvom 6 týždňového

programu a pri teste vertikálneho výskoku mu vyšlo signifikantné zlepšenie výkonu v

tomto teste na 5% hladine štatistickej významnosti. V teste skok do diaľky z miesta sme

v experimentálej skupine zaznamenali priemerné zlepšenie o 5,88 cm pri použití

plyometrických cvičení. V kontrolnej skupine sme zaznamenali priemerné zlepšenie o

1,63cm. V experimentálnej skupine sa po našom tréningovom programe výkon jedného

probanda nezlepšil. Mohli by sme to pripísať tomu, že pre probanda nebol podnet

dostatočný alebo sa proband nesnažil vykonávať odrazy maximálnou intenzitou. Skok do

diaľky nie je v cyklistike prirodzený pohyb preto z časti môžeme tento výkon vysvetliť

nezvládnutou technikou tohto testu a tým pádom nedokázal podať maximálny výkon.

Keďže v experimentálnom programe bol zaradený veľký objem vertikálnych odrazov,

zlepšili si aj jeho techniku, a to viedlo k prírastkom v jeho výške. Dokazujú to nami

získané výsledky. V teste výskok z miesta s dosahovaním s protipohybom sme v

experimentálnej skupine zaznamenali významné zlepšenie (o 2,25 centimetra), pričom v

kontrolnej skupine sme zlepšenie zaznamenali iba o 0,38 centimetra.


26

Z práce môžeme vyvodiť závery, že nami aplikovaný šesť týždňový

experimentálny mezocyklus zameraný na zmenu úrovne výbušnej sily dolných končatín

poukázal na výrazné zlepšenie tejto schopnosti (na 5% hladine štatistickej významnosti).

Z údajov ktoré sme našim experimentom zistili môžeme potvrdiť, že nami

zostavený tréningový program preukázal zlepšenie sledovaných parametrov na 5%nej

hladine štatistickej významnosti v oboch stanovených hypotézach.

Zostavený tréningový program odporúčame zaradiť do prípravného obdobia v

rámci ročného tréningového cyklu kedy sú do tréningu zaradené všeobecné prostriedky

rozvoja kondičných schopností pre dosiahnutie lepšej všeobecnej pripravenosti

športovcov. Tréningový program je vhodný pre cyklistov, ktorí sa venujú pravidelnému

tréningu aspoň v štyroch tréningových jednotkách týždenne a zvládajú aspoň osem

hodinovú časovú náročnosť tréningov v rámci jedného mikrocyklu.


BELÁS, M.: Intraindividuálne hodnotenie účinnosti tréningových prostriedkov v horskej cyklistike.

Dizertačná práca, FTVŠ UK Bratislava, 2006

ČMELOVÁ, L. 2014. Vplyv plyometrických cvičení na zmeny úrovne výbušnej sily dolných končatín

mladých volejbalistiek. FTVŠ UK Bratislava, 2014.

DOVALIL, J. 2002. Výkon a trénink ve sportu. 1. vyd. Praha : Olympia, 2002. 336 s. ISBN 80-7033-760-

5.

DOVALIL, J. et al.1992. Sportovní tréning. Lexikon základních pojmú. Praha : UK,1992.

FABIAN, M. 2013. Vplyv špeciálnych prostriedkov tréningového zaťaženia na rozvoj akceleračných

schopností bikrosárov. FTVŠ UK Bratislava, 2013.

GRASGRUBER, P., CACEK, J. 2008. Sportovní geny. Brno: Computer Press, 2008. 480s. ISBN 978-80-

251-1873-3.

http://is.muni.cz/do/rect/el/estud/fsps/ps10/fyziol/web/sport/cyklistika-mtb.html

http://www.mtb.skiskorusina.sk/rozne.htm

http://www.uci.ch/Modules/BUILTIN/getObject.asp?MenuId=MTkzNg&ObjTy

peCode=FILE&type=FILE&id=34424&LangId=1

CHELLY et. al. 2010. Effects of in-season short-term plyometric training program on leg power, jump-

and sprint performance of soccer players.in. Journal of Strength and Conditioning Research, 24(10)/2670–

2676

CHOUTKA, M. DOVALIL, J. 1987. Sportovní trénink. Praha: Olympia/Karolinum, 1991. 331s. ISBN 80-

7033-099-6

CHU, D. 1998. Jumping into plyometrics (2nd ed. ed.). Champaign, IL : Human Kinetics. pp. 1–4. ISBN

0880118466.

CHU, D., MYER, G. 2013. Jumping into plyometrics (2nd ed. ed.). Champaign, IL : Human Kinetics. pp.

1–4. ISBN 0880118466

http://is.muni.cz/do/rect/el/estud/fsps/ps10/fyziol/web/sport/cyklistika-mtb.html

http://www.mtb.skiskorusina.sk/rozne.htm


27

KAMPMILLER, T., VANDERKA, M., LACZO, E., PERÁČEK, P. 2012. Teória a didaktika športového

tréningu. Bratislava: FTVŠ UK, 2012. ISBN 97880-89257-48-5.

KARAS, J. 2009. Využitie spinningu, cyklistických trenažérov a valcov v tréningovom procese cyklistov.

diplomova praca. Bratislava: Univerzita Komenskeho Fakulta telesnej vychovy a športu, 2009. 84s.

KASA, J. 2006. Pohybové predpoklady a ich diagnostika. Bratislava: Fakulta telesnej výchovy a športu

Univerzity Komenského Bratislava, 2006. 153s. ISBN 80-8075-134-X

KASA, J., ŠVEC, Š.2007. Terminologický slovník vied o športe. Bratislava: 2007.

KORČEK, F. 1996. Teória a didaktika športu. Bratislava: UK, 1996. 266 s. ISBN 80-223-1022-0

LACZO, E. 2004. Uplatnenie metódy plyometrie na rozvoj výbušnej sily v jednoročnom tréningovom

cykle. IN Zborník národného športového centra. Vedecký zborník. Bratislava. ICM Agency, 2004.

LACZO, E. 2011. Periodizácia tréningového zaťaženia so zameraním na rozvoj rýchlostno-silových

schopností. IN KOLEKTÍV Vzpieranie pre rozvoj sily a kondície. Vedecký zborník. Bratislava : ICM

Agency, 2011, s. 17-24. ISBN 978-80-89257-34-8

LEES, A., FAHMI, E. 1994. Optimal drop hights for plyometric training. Ergonomics, 1994, vol. 37, no.

1, pp. 141-148.

MĚKOTA, K. 2000. Definice a struktúra motorických schopností In: Česká kinantropologie 4. 2000. č. 1

s. 59 – 69.

MORAVEC, KAMPMILLER, SEDLÁČEK A KOL.. 2002 Eurofit, telesný rozvoj a pohybová výkonnosť

školskej populácie na slovensku. SVSpTVŠ Bratislava, 2002. ISBN 80 – 89075 – 11 – 8.

MUNTAG, S. 1993. Mountain bike, kúzla a úskalia horskej cyklistiky. Martin, VEGA, 1993, ISBN 80 –

85578 – 18 – 2.

ROHOŇ, M. 2014. Vplyv špeciálneho tréningového programu na zmenu úrovne sily dolných končatín

cyklistov. FTVŠ UK Bratislava, 2014.

SEDLÁČEK, J. a kol. 2003. Kondičná atletická príprava a rekreačná atletika. Bratislava: FTVŠ UK, 2003.

165 s. ISBN 80-223-1817-5.

SEDLÁČEK, J., LEDNICKÝ, A. 2010 Kondičná atletická príprava. Bratislava: SVSTVŠ, 2010, ISBN 978

– 80 – 89075 – 34 – 8

SCHICKHOFER, P. 2003. Sila a výkon pri rôznych rýchlostiach svalovej kontrakcie u športovcov

vybraných špecializácii. In: Acta Facultatis Educationis Physicae Universitatis Comenianae Publicatio

XLIV. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2003. s.79 – 138 ISBN 80-223-1914-7

SLAMKA, M.: (2000) Akumulačno-rekuperačný cyklus svalovej práce a jeho vyuţitie v športe. In: Zborník

vedeckých prác katedry atletiky IV, Slovenská vedecká spoločnosť pre TV a šport, Bratislava, s. 13-25.

SZABÓ, A.: Využitie kolieskových korčúľ v športovom tréningu horských cyklistov. Bakalárska práca,

FTVŠ UK Bratislava, 2012

ŠIMONEK, J. – DOLEŢAJOVA,L. – LEDNICKY,A. 2007. Rozvoj výbušnej sily dolných končatín v

športe. 1. vyd. Bratislava: ABL Print, 2007. 70 s. ISBN 978-8089075-32-4

ŠIMONEK, J. a kol. 2003. Základy kondičnej prípravy v športe. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003.

192 s. ISBN 80-223-1897-3.

ŠIMONEK, J., ZRUBÁK, A. a kol. 2000. Základy kondičnej prípravy v športe. 2. Vyd., Bratislava:

Univerzita Komenského, 2000, 192 s. ISBN 80 – 223 – 1556 – 7

VANDERKA, M. – KAMPMILLER. T. 2012. Cyklus natiahnutia a skrátenia. In KAMPMILLER, T. a kol.

2007. Teória športu a didaktika športového tréningu. Bratislava: ICM Agency, 2012. 117 – 121 s. ISBN

978-80-89275-48-5.


28

VANDERKA, M. 2006. Teoretické východiská a moţnosti vyuţitia plyometrie v kondičnej príprave

športovcov. In KOLEKTÍV Atletika 2006.Vedecký zborník. Bratislava : ICM Agency, 2006, s. 196-206.

ISBN 80-89257-01-1.

VANDERKA, M. 2008. Silové a rýchlostno-silové schopnosti v kondičnej príprave športovcov. Bratislava

: ICM AGENCY, 2008. 92 s. ISBN 978-8089257-10-2.

VANDERKA, M. 2013. Silový tréning pre výkon. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú

výchovu a šport, 2013. 270 s. ISBN 978-8089075-40-9.

VARGOVÁ, V. 2014. Vplyv plyometrických cvičení na zmeny úrovne rýchlostno-silových schopností

hádzanárov. FTVŠ UK Bratislava, 2014.

VILLAREL. E. et al. 2010. Does plyometric training improve strength performance? A meta-analysis

[online]. Journal of science and Medicine in Sport, Volume 13, Number 5, September 2010, pp. 513-522.

[citované 2.5.2014]. Dostupné z http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S144024400900187X.

www.extraround.cz/cs/clanek/plyometrie--cesta-k-vybusne-sile?cid=387

ŢIDEK, J. a kol. 2004. Turistika. Bratislava: FTVŠ UK, 2004


29

DEVELOPMENT OF CONDITIONAL SKILLS IN MOUNTAIN

CYCLES BY PLYOMETRIC STRENGTHENING EXERCISES




ABSTRACT

The thesis deals with the development of conditional abilities of mountain bikers

in the discipline of kros-country. The aim of the thesis is the assesment of the impact

plyometric exercises on bikers´ conditional abilities development, specifically reflective

explosiveness of lower limbs. Sixteen performance cyclists ( eight in experimental and

eight in control group ) were examined in two tests for assesment of reflective

explosiveness of lower limbs ( the long jump from the place and the vertical jump with

achievement with countermovement ). Then we implemented six-week training program

aimed at development of explosive power of lower limbs by using plyometric exercises.

An experimental group participated in this program. After the completion of this training

program we implemented outcome measures. Both groups participated in measurement.

Based on the result of the gathered data the following differences in selected indicators

of conditional abilities were discovered : In the long jump from the place test, differences

between these two groups have proved as statistically significant on 5% level of statistical

significance. In the vertical jump with achievement test, differences have proved to be

also statistically significant on 5% level of statistical significance in favor of experimental

group.

Key words: Cross–country, mountain biking, plyometrics, explosive power, lower limbs


30

ÚROVEŇ OHYBNOSTI U MLADÝCH HOKEJISTOV


Katedra telesnej výchovy a športu, Pedagogická fakulta,

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

ABSTRAKT

Úroveň ohybnosti je v mnohých športoch limitujúcim faktorom osvojenia si

racionálnej techniky. U športujúcej mládeže predpokladáme jej zvýšenú úroveň v

porovnaní s bežnou populáciou. V rámci prieskumu sme hodnotili ohybnosť v dvoch

testoch u hráčov 8 a 9ŠHT ľadového hokeja. Porovnaním so štandardami dosiahli

športovci veľmi zlé výsledky najmä v teste Hlboký predklon v sede, v kategórii 9ŠHT

boli takmer všetci hráči v najmenej obodovanej kategórii. V kategórii 8ŠHT dosiahli

celkovo najviac bodov 6 (z max. 10) – šiesti hokejisti. Predklon v stoji dosiahol lepšie

výsledky, čo mohlo byť zapríčinené rôznymi vplyvmi.

Kľúčové slová: ľadový hokej, ohybnosť, mladí hráči

1 ÚVOD

Hokej patrí k najobľúbenejším zimným športom, výkony špičkových hráčov

obdivujú všetky generácie. Majstrovstvo skvelého hokejistu je ovplyvnené viacerými

faktormi. Od dostatočnej úrovne koordinačných schopností (najmä kinesteticko –

diferenciačnej schopnosti, priestorovej orientácie, rovnováhovej schopnosti, rýchlosti

reakcie..), kondičných schopností (rýchlosť, vytrvalosť, výbušná sila dolných končatín,

ohybnosť..). Pohybové schopnosti v ľadovom hokeji patria k najviac rozpracovaným,

avšak ohybnosti obzvlášť v žiackych kategóriách nebolo venované toľko priestoru.

Šimonek (2005) definuje ohybnosť ako základný predpoklad vykonávania pohybov.

Významne vplýva na ich rýchlejšie osvojenie a zdokonaľovanie, na zvyšovanie

efektívnosti svalovej činnosti, na znižovanie únavy svalov a je prevenciou mnohých

zranení. Preto sa v práci zameriame na úroveň ohybnosti u hokejistov kategórií ŠHT 8 a

ŠHT9 v rôznych kluboch. Príspevok je súčasťou grantovej úlohy VEGA č. /0410/17

„Zmeny úrovne svalovej nerovnováhy, držania tela a flexibility u športovcov“.

2 CIEĽ A ÚLOHY PRÁCE

2.1 Cieľ práce

Cieľom práce bolo zistiť úroveň ohybnosti u mladých hokejistov prostredníctvom

špecifických testov a porovnať ich so štandardami.

2.2 Úlohy práce

1. Zvoliť vhodný súbor hokejistov rovnakej kategórie, trénujúcich v podobných

podmienkach


31

2. Testovať úroveň ohybnosti pomocou špecifických testov

3. Získané údaje spracovať a vyhodnotiť

3 METODIKA PRÁCE


Testovania sa zúčastnilo 92 hráčov v kategórii 8ŠHT a 81 hráčov 9ŠHT z klubov HK

Nitra (NR), HK Levice (LV), HK Ružinov (BA) a HC Topoľčany (TO).

Priebeh výskumu

Za účelom zistenia úrovne ohybnosti sme použili nasledovné dva testy:

Predklon v stoji (Sedláček & Cihová, 2009)

Predklon v sede (Wells & Dillon, 1952)


Namerané hodnoty sme zaznamenali na záznamový hárok, spracovali a porovnali so

škálou podľa Sedláčka a Cihovej (2009) a interpretovali vo forme tabuliek a grafov.

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA

V rámci oboch kategórií sme v sledovaných testoch zaznamenali nasledovné

hodnoty.

Tab. 1 Štatistické ukazovatele nameraných hodnôt pre 8 ŠHT a 9 ŠHT

Predklon v sede [cm] Predklon v stoji [cm]

Štatistické

ukazovatele 8ŠHT 9ŠHT 8ŠHT 9ŠHT

Variačné rozpätie 29 33 37 25,5

Rozptyl (variancia) 47,07 34,16 44,67 27,41

Smerodajná odchýlka 6,82 5,81 6,65 5,20

Maximum 18 13 20,5 14,5

Minimum -11 -20 -16,5 -11

Aritmetický priemer 5,37 4,19 5,79 5,34

Medián 6 6 6,5 6,5

Modus 6 8 8,5 8,5

Všetky stredné hodnoty pri meraniach Predklonu v stoji a Predklonu v sede vykazujú

vzájomný rozdiel, ktorý potvrdzuje zistenia a tvrdenia Czakovej a Švajdu (2015), ktorí


32

vo svojom výskume hovoria, že pri Predklone v stoji dosahujú hráči v porovnaní s

hodnotami pri Predklone v sede lepšie namerané hodnoty, čo je možné vysvetliť

zložitejšou technickou realizáciou Predklonu v sede.

Zistené údaje sme porovnali s normami podľa Sedláčka a Cihovej (2009) pre oba testy

a početnosť sme vyhodnotili podľa jednotlivých klubov pre možnosť porovnania

jednotlivých klubov.

Tab. 2 Porovnanie s normami podľa Sedláčka a Cihovej (2009) – Hlboký predklon

v stoji

body

Predklon v stoji (n)

8 ŠHT 9 ŠHT

LV BA NR TO LV BA NR TO

1 2 1 0 1 4 2 1 1

2 0 1 0 0 2 1 2 0

3 1 0 1 0 1 0 2 0

4 1 0 0 0 0 6 3 0

5 2 3 3 0 0 5 5 6

6 1 2 1 1 0 9 9 2

7 9 6 10 3 0 6 5 3

8 4 10 2 4 2 0 2 2

9 0 2 2 0 0 0 0 0

10 6 2 8 3 0 0 0 0

Predklon v stoji (tab. 2) je z pohľadu výsledkov výrazne lepší ako Predklon v sede (tab.

3). Túto skutočnosť mohli ovplyvniť okrem samotnej realizácie testu aj prísne normy

vypracované pre test Predklon v sede. Hodnoty sú výrazne rozdielne, keďže hranicu 8-

10 bodov v kategórii 8ŠHT splnili všetky tímy, zatiaľ čo v sede dosiahol hranicu 6

bodov len jeden hokejista z HK Levice a 5 hráčov z HK Nitra (8ŠHT) a traja hráči

z HK Topoľčany resp. 4 hráči Nitry dosiahli 5 bodov. Obzvlášť negatívnou

skutočnosťou je fakt, že v kategórii 9ŠHT sa v tomto teste nachádzajú všetci hráči

v minimálnej hranici 1 bod s výnimkou jedného hokejistu z HK Nitra a jedného z HK

Topoľčany, ktorí dosiahli 2 body.

Tab. 3 Porovnanie s normami podľa Sedláčka a Cihovej (2009) – Predklon v sede

body

Predklon v sede (n)

8 ŠHT 9 ŠHT

LV BA NR TO LV BA NR TO

1 12 11 8 8 9 29 28 13

2 4 8 6 2 0 0 1 1

3 4 4 2 1 0 0 0 0

4 2 4 2 1 0 0 0 0

5 3 0 4 0 0 0 0 0


33

6 1 0 5 0 0 0 0 0

7 0 0 0 0 0 0 0 0

8 0 0 0 0 0 0 0 0

9 0 0 0 0 0 0 0 0

10 0 0 0 0 0 0 0 0

ZÁVER

Hodnotenie ohybnosti u hráčov 8ŠHT a 9ŠHT v štyroch rôznych kluboch

v rámci Slovenska prinieslo zaujímavé výsledky. Poukazujú na skutočný stav ako aj na

výsledky práce v rámci tréningových jednotiek v dvoch kategóriách. Zistené

skutočnosti, ktoré poukazujú na výrazne slabé výsledky v porovnaní so štandardom

najmä v teste Predklon v sede, môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. Nielen

zanedbávaním strečingu (statickej aj dynamickej formy) v rámci tréningov, ale aj

všeobecným poklesom pohybovej zdatnosti u detí. Riešením môžu byť nielen

strečingové, ale aj kompenzačné cvičenia. Kanásová (2014) v súvislosti s ohybnosťou

hovorí o význame kompenzačných cvičení v športovej praxi detí a mládeže. V športovej

praxi detí často dochádza k jednostrannému alebo k nadmernému zaťažovaniu

pohybového systému, jeho negatívny vplyv sa prejavuje krvácaním a oslabením

určitých svalových skupín alebo problémami s chrbticou. Adekvátne zvolenými

kompenzačnými cvičeniami môžeme u detí a mládeže predísť, zmierniť alebo odstrániť

už vzniknutú funkčnú poruchu pohybového systému. Tá je najčastejšie spôsobená napr.

znížením či zvýšením napätia vo svaloch , blokádou v kĺbe, obmedzením hybnosti

v kĺbe, poruchou postavenia a h.ybnosti chrbtice, poruchou pohybového stereotypu

a pod.


CZAKOVÁ, N. – ŠVAJDA, M. Úroveň ohybnosti u futbalistov a atlétov vo veku 10-15 rokov. In:

Vedecké práce KSS a P 2015 – vedecký zborník. Trnava: UCM, 2015. s. 41-45. ISBN 978-80-8105-733-

5.

KANÁSOVÁ, J. Kompenzačné cvičenia na úpravu svalovej nerovnováhy. -1. vyd. - Bratislava : ŠEVT,

2014. - 105 s. - ISBN 978-80-8106-060-1

SEDLÁČEK, J. – CIHOVÁ, I. Športová metrológia. Bratislava: ICM Agency, 2009. 124 s. ISBN 978-80-

89257-15-7

ŠIMONEK, J. Didaktika telesnej výchovy. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogická

fakulta, Katedra telesnej výchovy a športu, 2005. 99 s. ISBN 80-8050873-9

WELLS, K.F. – DILLON, E.F. 1952. The sit and reach. In: Šimonek, J. 2012. Testy pohybových

schopností. Nitra: Šimonek, 2012. 116 s. ISBN 978-80-970857-6-6.


34

THE LEVEL OF FLEXIBILITY IN ICEHOCKEY PLAYERS


Department of Physical Education and Sport, Faculty of Education,

Constantine the Philosopher University in Nitra

ABSTRACT

The level of flexibility is in many sports limiting factor in acquiring of rational

techniques. We assume that they increased level of sport youth comparing to the general

population. We evaluated the flexibility in two tests at 8th and 9th grade in ice hockey

players classes in our survey. The athletes achieved very poor results,by comparing

with the standards, especially in the sitting forward bend test. There were almost all

players in the least obtrusive category in the 9th class. They scored a maximum of 6

points (out of 10) - six hockey players in the 8th class. The in the standing reach test has

achieved better results, which may have been caused by various influences.

Key words: ice hockey, flexibility, young players


35

STREČING AKO PREVENCIA VZNIKU ZRANENÍ POČAS

ZIMNÉHO A LETNÉHO ŠPORTOVANIA

Ivana FERENC

Katedra športovej edukológie a športovej humanistiky,

Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave

ABSTRAKT

Dnes je strečingu prikladaný veľký význam, či už zo športového alebo

fyzioterapeutického hľadiska. Po skončení tréningu nemá väčšina športovcov chuť

venovať sa ešte strečingovému cvičeniu, alebo naň nemajú časový priestor. Rovnako je

v niektorých športoch viac menej prakticky druhoradý a to ako pri prevencii zranení, tak

pri zlepšení výkonnosti. Z fyziologického hľadiska je potvrdené, že strečing

bezprostredne vykonaný po skončení tréningovej jednotky môže výrazne urýchliť

regeneráciu a relaxáciu svalstva. V mnohých prípadoch bolo dokázané, že správne

zvolený druh strečingu pred začatím tréningu priaznivo ovplyvňuje samotný športový

výkon. Našou snahou je v príspevku poukázať na dôležitosť a nenahraditeľnosť

strečingových cvičení vykonávaných pred začatím alebo bezprostredne po skončení

akéhokoľvek športu, či už zimného, alebo letného. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli

uskutočniť výskum vo viacerých fitnescentrách s cieľom zistiť, či ľudia, ktorí tieto

centrá navštevujú pravidelne vykonávajú strečing pred športovým výkonom, a tiež

v záverečnej fáze tréningovej jednotky.

Kľúčové slová: Strečing, dynamický strečing, statický strečing, športový výkon,

prevencia zranenia

1 ÚVOD

Slovo strečing vzniklo z anglického originálu „stretching“, a znamená

naťahovanie, rozťahovanie, preťahovanie a iné. V súčasnosti tento pojem charakterizuje

špecializované cvičenie zamerané na zvýšenie ohybnosti a pružnosti jednotlivých

svalov, rozvíjanie pohyblivosti kĺbov, čím sa snaží prechádzať zraneniam, ktoré

vznikajú pri vykonávaní športovej činnosti. Rovnako strečing pôsobí aj ako doplnok

na zlepšenie regenerácie vďaka relaxačným účinkom, ktorými pôsobí na svalstvo.

Vo viacerých športových disciplínach športovci nezaťažujú rovnako všetky

svalové skupiny. A práve preto je dôležité menej zaťažované svaly podrobiť

pravidelnému strečingu, či už kvôli prevencii zranení, zlepšeniu výkonnosti alebo

zachovaniu správneho držaniu tela.

V ľudskom tele sa nachádzajú dva druhy svalových systémov, s opačnými

vlastnosťami – svaly fázické a posturálne. Práve posturálne svalstvo má tendenciu

k skracovaniu a fázické je náchylné k oslabovaniu. Podľa Šedivého (2007) nepravidelné

zaťažovanie, resp. nevyužívanie všetkých svalových skupín počas športového výkonu

môže viesť k neestetickému držaniu tela, ktoré môže mať za následok niektoré

zdravotné problémy ako napríklad bolesti chrbta, krku, hlavy a iné. Prevenciou


36

k zanedbávaniu niektorých svalových skupín je teda pravidelné zaraďovanie strečingu

celého tela, špeciálne so zameraním na svalstvo, ktoré má tendenciu skracovať, resp.

ktoré je pri danom športe najmenej využívané.

Obr. 1 Najčastejšie skrátené svaly

Nelson a Kokkonen (2009) vo svojich štúdiách zameraných na úrazy kolenného

väziva poukazujú na skutočnosť, že u ľudí s menším rozsahom pohybu sa vyskytlo

najviac úrazov. Táto úrazovosť, ktorá úzko súvisí so zvýšenou ohybnosťou nemala

súvislosť so strečingom (rozcvičením) pred fyzickou aktivitou, ale práve so

strečingovými cvičeniami vykonávanými zakaždým vždy po športovom výkone.

V ďalšom výskume potvrdili, že práve takýto pravidelný aspoň desať minútový strečing

vplýva pozitívne na všetky tkanivá, ktoré sú tvorené nervami, svalmi a šľachami.

Zlepšenie silových a aeróbnych výkonov nastalo u tých športovcov, ktorí mali zvýšenú

ohybnosť a pohyblivosť v jednotlivých svalových skupinách získanú pravidelným po

tréningovým strečingom.

Vo svojej publikácii uvádza Alter (1999) tieto výhody pravidelného strečingového

cvičenia:

• Zvýšenie telesnej zdatnosti

• Zvýšenie pružnosti vďaka produkcii chemických látok nevyhnutných pre

správne fungovanie spojivových tkanív

• Zvýšenie mentálneho a duševného uvoľnenia (navodenie pocitu relaxácie)

• Zvýšenie schopnosti vykonávať riadené pohyby

• Zvýšenie schopnosti vyvinúť maximálnu silu prostredníctvom väčšieho rozsahu

pohybu

• Zníženie rizika poranenia kĺbov a šliach

• Zníženie svalovej bolesti a tuhosti svalstva (napätia)

• Posilnenie uvedomovania si vlastného tela

0 10 20 30 40 50 60 70 80

Dvíhač lopatky

Lichobežníkový sval (trapéz)

Prsné svaly

Vystierače chrbta

Štvoruhlý driekový sval

Svaly zadnej strany stehna

Napínač širokej pokrývky

Bedrovodriekový sval

Priamy stehenný sval

Lýtkové svaly

%


37

• Vzpriamené a dobré držanie tela, čo prináša zlepšenie vzhľadu a imidžu

(Nelson, et al., 2007)

Z uvedeného vyplýva, že strečing prináša viac ako len zvýšenie flexibility celého

tela a jednotlivých svalových skupín. Dôležitým faktorom však je, aby bolo strečingové

cvičenie vykonávané správne. Sú potrebné určité znalosti z fyziológie a znalosť techník,

pretože nesprávne prevedený strečing nemusí priniesť vyššie spomenuté benefity.

STREČING A JEHO VPLYV NA ŠPORTOVÝ VÝKON

Problematikou strečingu a jeho správnym načasovaním a zvolením jeho druhu sa

zaoberalo už viacero autorov. Podľa ich štúdií a uskutočnených výskumov sa potvrdilo,

že správne, resp. nesprávne zvolená forma strečingového cvičenia má vplyv na samotný

športový výkon. Pri niektorých športoch je totiž nadmerná ohybnosť svalstva

kontraproduktívna, pretože práve tuhosť v jednotlivých svaloch umožňuje rýchlejší

a účinnejší prenos sily. Pre každého športovca je nevyhnutné, aby ovládal aspoň

základy strečingového cvičenia a sám si zvolil tú najvhodnejšiu variantu pred tréningom

a po ňom.

Problematike maximálneho účinku strečingu pre jednotlivé svalové skupiny sa

venujú autori Nelson a Kokkonen (2009), podľa ktorých musí byť strečingové cvičenie

vykonávané pred športovým výkonom vo forme rozcvičenia, a tiež v závere tréningovej

jednotky kvôli ukľudneniu svalových skupín. Je nutné rozlíšiť, že sa jedná o dva odlišné

druhy strečingového cvičenia, pretože ten, ktorý športovec vykonáva pred začatím

tréningu má aktivačný charakter, a po tréningový strečing má relaxačno-regeneračný

účel. Rovnako je rozdielna aj technika a prevedenie jednotlivých úkonov.

Autori Hough, et al. (2009) uskutočnili výskum, v ktorom porovnávali ako

ovplyvní športový výkon dynamický a statický strečing, resp. ich absencia. Svoju

výskumnú vzorku jedenástich mužov rozdelili na tri skupiny, kde v každej aplikovali

iný druh rozcvičenia (dynamické, statické, žiadne). Zistili, že v porovnaní so žiadnym

rozcvičením, sa po aplikovaní dynamického strečingu ich športový výkon zlepšuje, a po

aplikovaní statického strečingu sa naopak výkon vzorky zhoršuje. Podobný výskum

uskutočnili aj Tobin, Delehunt (2014) na vzorke dvadsiatich ragbistov, a zistili, že

vykonali lepšie 40 preskokov práve tí, ktorí absolvovali pred testovaním rozcvičenie.

Z výskumov viacerých autorov môžeme konštatovať, že dynamický strečing je

najvhodnejší zaraďovať na začiatok tréningovej jednotky najmä v kondičnej príprave,

avšak predovšetkým u športov, kde je maximálny rozvoj pohyblivosti súčasťou

športového výkonu.

TYPY A DRUHY STREČINGU

Existuje niekoľko druhov strečingu, jeho techník a množstvo strečingových

cvičení, z ktorých sú niektoré výhodnejšie a iné kontraproduktívne, dokonca môžu byť

doslova až nebezpečné. Strečing môže byť buď dynamický (naťahovanie za pomoci

rýchlejšieho pohybu) alebo statický, ktorý pohyb nezahrňuje.

Nelson a Kokonnen (2009) ďalej píšu o naťahovacích cvičeniach, ktoré môžu

byť realizované aktívne, alebo pasívne. Aktívny strečing vykonáva cvičenec, ktorý sám


38

dokáže udržať naťahované časti tela v strečingovej polohe (Obr. 2). Pasívny strečing sa

uskutočňuje za pomoci druhej osoby alebo podpery (zapretie sa o stenu, vyloženie nohy

na nejaký objekt), ktoré naopak cvičencovi napomáhajú udržať strečingovú polohu

(Obr. 2).

Obr. 2 Ukážka pasívneho a aktívneho strečingu

Dynamický strečing

T. Kurz (1994) uvádza ako príklad prevedenia tohto druhu strečingového

cvičenia krúženie dolných a horných končatín (Obr. 3), alebo trupu na hranici rozsahu,

kedy je pohyb neustále pod kontrolou. Naťahovaným častiam tela sa tak rýchlosťou

pohybu postupne zvyšuje ich rozsah.

Obr. 3 Príklad dynamického strečingového cvičenia


39

Dynamický strečing nevyužíva žiadne skákavé ani trhavé pohyby alebo odrazy,

využíva len rýchlu dynamiku, ktorá má priaznivý vplyv na flexibilitu, a vďaka ktorej sa

docieľuje požadované naťahovanie jednotlivých svalov najviac zaťažovaných v danom

športe. Je veľmi podobný športovému rozcvičeniu špecifickému pre konkrétny druh

športu, ale s nižšou intenzitou (Nelson, Kokkonen, 2009).

Podľa Dawesa a Roozena (2012) zvyšuje tento typ rozcvičenia telesnú teplotu

a nervovo-svalovú aktiváciu, čím zaktivizuje srdcovocievny systém a energetické zdroje

organizmu. Trebatický a Vanderka (2014) uvádzajú, že dynamický strečing má

pozitívny vplyv na zvýšenie neuro-svalovej aktivity, a tiež má priaznivejší efekt na

zvýšenie rýchlostno-silového výkonu.

Balistický strečing

Počas vykonávania balistického strečingu sa cvičenec snaží konkrétnu časť tela

dostať za hranicu rozsahu pohybu – aktívne pohyby končatín sa účinkom kinetickej

energie a zotrvačnosti dostávajú do hraničných polôh anatomického rozsahu (Krištofič,

2007).

Nelson a Kokkonen (2009) odporúčajú tento druh strečingového cvičenia

aplikovať až po statickom ponaťahovaní, pretože sa pri ňom aktivujú reflexy, ktoré

vyvolávajú kontrakciu svalu. Na rozdiel od dynamického, balistický strečing určite

nepatrí do rozcvičovania sa na začiatku tréningovej jednotky.

Statický strečing

Bezprostredne po skončení tréningu nastáva proces regenerácie a telo si

vyžaduje uvoľniť. Tu by mal dostať priestor statický strečing, ktorý navodzuje svalové

uvoľnenie, vplýva na statickú flexibilitu a je vhodný najmä ako regeneračná a relaxačná

metóda vykonávaná ihneď po skončení tréningovej jednotky.

Technika prevedenia sa uskutočňuje pomalými pohybmi, ktorými cvičenec dostane

konkrétny sval do natiahnutej polohy (Obr. 4), v ktorej musí zotrvať stanovenú dobu

(výdrž v krajných polohách rozsahu). Tlapák (2011) vo svojej publikácii uvádza

Andersonov postup prevedenia statického (klasického ) strečingu:

1. Fáza (ľahké natiahnutie, prípravná fáza): Predstavuje mierne – dvadsať až

tridsať sekundové natiahnutie svalu s pocitom mierneho napätia, ktoré by sa

malo počas výdrže pomaly vytratiť.

2. Fáza (rozvíjajúce natiahnutie): Táto fáza zväčšuje flexibilitu svalu. Pred jej

začatím musí najskôr nasledovať uvoľnenie, ktorého trvanie je približne dve až

tri sekundy. Následne cvičenec natiahne sval o trochu viac ako v prvej fáze,

znovu sa objaví pocit mierneho napätia, ktorý by sa mal počas výdrže dvadsať

až tridsať sekúnd opäť pomaly vytratiť.

Nadmerné natiahnutie svalu až do bolesti s odporom napínacieho reflexu podľa

autora sám Anderson (otec a priekopník strečingu) pokladal za nebezpečné a bez

prospechu pre konkrétny sval. Upozornil na riziko drobných zranení v jednotlivých

svalových vláknach.


40

Obr. 4 Príklad prevedenia statického strečingu

Nelson a Kokkonen (2009) uvádzajú, že statický strečing je používaný

najčastejšie, dokonca aj v amatérskej oblasti, pretože je jednoduchý z hľadiska

prevedenia a nevyžaduje veľké vynaloženie energie. Upozorňujú však na fakt, že tento

druh strečingového cvičenia redukuje maximálnu silu a preto nie je vhodný pred

silovým tréningom. J. Krištofič (2007) vo svojej publikácii tiež potvrdzuje názor

Nelsona a Kokkonena, pretože podľa neho má statický strečing skôr regeneračný

význam a je vhodné ho praktikovať bezprostredne po záťaži. Svoje tvrdenia postavil na

prirodzenej fyziológii svalstva človeka, pretože pri intenzívnom naťahovaní svalu

s dlhou výdržou sa svalové vlákno predĺži, kvôli čomu sa potom kontrahuje omnoho

menej.

Strečingové metódy PNF

Skratka PNF vyjadruje „proprioceptívnu neurosvalovú facilitáciu“, ktorej

základy stanovil doktor Herman Kabat. Vysvetlil, že základným neurofyziologickým

mechanizmom PNF je cielené ovplyvňovanie motorických neurónov prostredníctvom

impulzov zo svalových, šľachových a kĺbových proprioceptorov. Vďaka PNF sú

využívané pohybové vzorce, ktoré sa veľmi podobajú každodenným činnostiam. Týmito

vzorcami sú ovplyvňované proprioceptory, čím je urýchľovaná odpoveď

neurosvalového aparátu (Kolář, 2009). Pôvodne bola metóda PNF navrhnutá a vyvinutá

ako postup v rámci rehabilitačnej fyzioterapie pri stavoch nadmerného svalového

napätia. V súčasnosti sa niekoľko typov PNF používa aj v športovom lekárstve.

Prevedenie strečingu v praxi je podľa Nelsona a Kokkonena (2009) založené na

postfacilitačnom útlme, pri ktorom je charakteristické kontrahovanie svalu, jeho

uvoľnenie a následné natiahnutie uvoľneného svalu do hraničnej polohy rozsahu

pohybu. Zvýšená ohybnosť sa docieľuje vďaka uvoľneniu vnútorného tonusu vo svale,

ktorý bol kontrahovaný (agonista), ale aj znížením sily vo svale, ktorý opačne bránil

v pohybe (antagonista) Tlapák (2011)


Uskutočnili sme výskum vo viacerých fitnescentrách v okrese Zlaté Moravce,

kde sa pravidelne vyskytujú aj profesionálni športovci (futbalisti, tenisti, hokejisti a iní),

ktorí si takouto formou cvičenia udržujú kondíciu. My sme sa zamerali predovšetkým


41

na rekreačným a amatérskych cvičencov, ktorí tiež pravidelne navštevujú fitnescentrá.

Našim cieľom bolo zistiť – či vykonávajú strečing pred a po športovom výkone, teda

v závere tréningovej jednotky.

Údaje sme získavali nezúčastneným pozorovaním počas niekoľkých dní v 2

fitnescentrách v zlatomoraveckom okrese. Odpozorované údaje sme sa snažili doplniť

ešte kladením otázok respondentom v bezprostrednom rozhovore. Zistené údaje sme

vyhodnocovali prostredníctvom kvalitatívnych a kvantitatívnych metód.

Predpokladali sme, že väčšina respondentov strečing nevykonáva, alebo ho

nevykonáva správne. Rovnako sme predpokladali, že uvoľňovacie strečovacie cvičenie

po športovom výkone je viac menej ojedinelé.

Konečným zámerom našej práce je poukázať na dôležitosť a nenahraditeľnosť

strečingových cvičení vykonávaných či už pred začatím alebo po skončení akejkoľvek

športovej aktivity.

3 METODIKA PRÁCE A VÝSLEDKY VÝSKUMU

Výskumný súbor pozostával z 30 respondentov, ktorí pravidelne navštevujú

fitnescentrá za účelom budovania svalovej hmoty, udržania kondície, spevnenia tela

popri sedavom zamestnaný, alebo kvôli iným zdravotným či estetickým dôvodom. Na

celej výskumnej vzorke sme najskôr uplatnili metódu nezúčastneného pozorovania a po

skončení ich športovej aktivity sme im položili vopred pripravené otázky

v bezprostrednom rozhovore.

V našom pozorovaní sme sa v prvom rade zamerali na to, či naši respondenti

vykonávajú strečingové alebo iné zahrievacie cvičenie ešte pred športovým výkonom.

Z celkového počtu 30 cvičencov vykonávalo strečing pred začatím tréningovej jednotky

presne 9 (30 %), čo je menej ako polovica. Ostatných 21 respondentov sa rozcvičilo

inou formou, 12 z nich zvolilo bežecký pás (40 %), 9 dali prednosť stacionárnemu

bicyklu (30 %).

Obr. 5 Formy rozcvičenia pre začatím tréningovej jednotky


42

Od 21 respondentov, ktorí si zvolili formu rozcvičenia bežecký pás alebo

stacionárny bicykel sme prostredníctvom rozhovoru zisťovali, prečo sa nepriklonili

k strečingovému cvičeniu pred začatím tréningovej jednotky. Z jednotlivých odpovedí,

ktoré sa nám podarilo zistiť, sme vytvorili graf, z ktorého vyplýva, že 4 respondenti

nevykonávajú strečingové cvičenie ako formu rozcvičenia pretože túto metódu

nepoznajú, 6 z opýtaných síce poznajú strečingové cvičenia, ale nevedia ich správne

vykonať. Pocit nedostatočného zahriatia organizmu pociťuje 6 respondentov, ktorí na

základe toho preferujú radšej stacionárny bicykel alebo bežecký pás. Zvyšní 2 uviedli

iné dôvody (zdravotné), prečo strečing nemôžu vykonávať a preto volia iné varianty

rozcvičovania pred začatím svojho tréningu.

Obr. 6 Príčiny absencie strečingového cvičenia pred začatím tréningovej jednotky

Ako posledné sme za pomoci nezúčastneného pozorovania zisťovali, koľkí

z našich 30 respondentov, ktorí pravidelne navštevujú fitnescentrum vykonáva

bezprostredne po skončení cvičenia, v záverečnej fáze tréningovej jednotky uvoľňovací

statický strečing. Z vypozorovaných výsledkov sme vyhodnotili, že 12 respondentov

(40 %) poctivo poskytuje svojmu svalstvu relaxáciu v spomínanej forme strečingu na

konci tréningu, a ostatní 18 (60 %) končia cvičenie vykonaním posledného opakovania

finálnej série a následným zložením športového náčinia.


43

Obr. 7 Formy zakončenia tréningovej jednotky

4 DISKUSIA A ZÁVER

Z výsledkov zistených našim výskumom môžeme konštatovať, že vo väčšine

prípadov akýkoľvek strečing u našich cvičencov absentoval. Ako najbežnejší dôvod

prečo je strečingové cvičenie zanedbávané, resp. vynechávané pred fyzickým výkonom

bolo zistenie, že mnohokrát rekreační športovci nepoznajú jeho techniky a správne

prevedenie. Tieto zistenia pokladáme za nepriaznivé, pretože aj Tobin a Delehunt

(20014) vo svojom výskume zistili, že v porovnaní so žiadnym strečingom, sa po jeho

aplikovaní športový výkon zlepšuje. Rovnako je ale tiež podstatné, zvoliť si vhodný

druh strečingového cvičenia, na čo upozornili Hough, et. al. (2009), ktorí skúmali vplyv

jednotlivých druhov rozcvičenia na ovplyvnenie športovej výkonnosti. Čo sa týka

športovej praxe, mal by byť na strečing kladený omnoho väčší dôraz, pretože aj autori,

ktorí sa zaoberali jeho maximálnym účinkom pre fyziológiu ľudského tela, kladú dôraz

na jeho pozitívny a priaznivý vplyv. Všetci sa vo svojich štúdiách zhodli, že strečingové

cvičenie je veľmi prospešné pre ľudský organizmus, či už ako spomína Nelson

a Kokkonen (2009) kvôli zabráneniu úrazu vďaka väčšiemu rozsahu pohybu, alebo

Alter (1999) pre zvýšenie telesnej zdatnosti a pružnosti spojivových tkanív.


44


ALTER, M. J. Strečink. Praha: Grada Publishing, 1999. 232 s. ISBN 80-7169-763.

DAWES, J., ROOZEN, M. Developing agility and quicness. USA, Champagne: Human Kinetics, 2012.

183 s. ISBN 13: 978-0-7360-8326-3.

HOUGH et al. Effects of dynamic and static stretching on vertical jump performance aned

electromyographe activity. In: Journal of strength and Conditioning Research. 2009, Vol. 23, No. 2, str.

507-512.

KOLÁŘ, P. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, 2009. 713 s. ISBN 978-807-2626-571.

KRIŠTOFIČ, J. Kondiční trénink. Praha: Grada Publishing, 2007. 196 s. ISBN 978-80-247-2197-2.

KURZ, T. Stretching Scientifically: A Guide to Flexibility Training. Vermont: Stadion Publishing Co.,

1994. 3. vyd., 147 s. ISBN 0-940149-30-3.

NELSON et. al. Acute effects of passive muscle stretching on sprint performance. In: Journal of Sports

Sciences. 2007, Vol. 23, No. 5. ISSN: 0264-0414.

NELSON, A. G., KOKKONEN, J. J. Strečink na anatomických základech. Praha: Grada Publishing,

2009. 144 s. ISBN 247-80-247-2784-4.

ŠEDIVÝ, K. Zázrak zvaný posilovna. Pardubice: Ivan Rudzinskyj – Svět kulturistiky, 2007. 200 s. ISBN

978-80-86462-27-1.

TLAPÁK, P. Tvarování těla pro muže a ženy. Praha: ARSCI, 2011. 9. vyd., 266 s. ISBN 978-80-7420-

014-4.

TOBIN, D., DELEHUNT, E. The acute effect of a plyometric stimuls on jump performance in

professional rugby players. In: Journal of strength and Conditioning Research. 2014, Vol. 28, No. 2, str.

367-372.

TREBATICKÝ, I., VANDERKA, M. Optimalizácia rozcvičenia pred rýchlostno-silovým zaťažením. In:

Telesná výchova & šport. Ročník XXIV, č. 2/2014, str. 39-43. ISSN 1335-2245.

Obr. 1 Najčastejšie skrátené svaly - LOPATA, P. Analýza pohybového aparátu testami svalovej

dysbalancie a anamnézou u rýchlostných kanoistov [online]. 2012.

Dostupné na internete: <http://www.sportcenter.sk/stranka/analyza-pohyboveho-aparatu-testami-

svalovej-dysbalancie-a-anamnezou-u-rychlostnych-kanoistov>

Obr. 2 Ukážka pasívneho a aktívneho strečingu - MEDLEJ, J. Human Anatomy Fundamentals:

Flexibility and Joint Limitations [online]. 2014.

Dostupné na internete: <https://design.tutsplus.com/articles/human-anatomy-fundamentals-flexibility-

and-joint-limitations--vector-25401>

Obr. 3 Príklad dynamického strečingového cvičenia - O´DONNEL, R. Pre-run dynamic stretch/warm-up

routine [online]. 2016.

Dostupné na internete: <https://rodpt.wordpress.com/2016/05/24/pre-run-dynamic-stretchwarm-up-

routine/>

Obr. 4 Príklad prevedenia statického strečingu - EFE, L. Super six static stetches [online]. 2012.

Dostupné na internete: <https://rideonmagazine.com.au/super-six-static-stretches/>


45

STRETCHING AS PREVENTION OF THE DEMAGE DURING

THE WINTER AND SUMMER SPORTING

Ivana FERENC

Department of Sports Educology and Sports Humanistic,

Faculty of Physical Education and Sports, Comenius University in Bratislava

ABSTRACT

Today people are giving hight importance to stretching in sport or physiotherapy

sphere. At the end of the training, most athletes do not like to do stretching exercise or

they don´t have a time for it. Likewise, in some sporst is stretching on secondary place

despite of it is prevention of the demage and activity for improving perfomance in sport.

From a physiological aspect is confirmed, that doing stretching immediately after the

end of training, can help to faster regeneration and relaxation of the muscles. In many

cases, it has been shown, that the well-chosen type of stretching before to starting of

training has a positive effect on the performance in sport. In our contribution we will

strive to importance and irreplaceability of stretching exercises performed before or

immediately after the end of any type of sport, whether winter or summer.

For this reason, we decidet to conduct research at some fitness centers to find out - if the

people attending regularly perform stretching before the exercise and also at the final

stage of the training unit.

Key words: Stretching, Dynamic stretching, Static stretching, Sports performance,

Prevention of the demage


46

VPLYV KOMPENZAČNÝCH CVIČENÍ NA SVALOVÉ

SKRÁTENIE U BEDMINTONISTOV

Janka KANÁSOVÁ



ABSTRAKT

Cieľom práce bolo získať a rozšíriť poznatky o zmenách svalového skrátenia u 13

až 16 ročných aktívnych hráčov bedmintonu v Šuranoch vplyvom kompenzačných

cvičení. Výskumným objektom bolo 10 aktívnych hráčov bedmintonu

z bedmintonového klubu BK Šurany, u ktorých sme zrealizovali dve merania, vstupné

a výstupné. Vstupným meraním sme zhodnotili celkový stav svalového skrátenia hráčov

a na základe výsledkov sme vytvorili cielený pohybový program, ktorý obsahoval

kompenzačné cvičenia zamerané na najčastejšie skrátené svaly a svalové skupiny: m.

triceps pars superior, m. pectoralis major, m. rectus femoris, flexorov kolien a m.

qudratus lumborum. Svalové skrátenie sme vyšetrovali metódou podľa Jandu (1982),

ktorú pre účely telovýchovnej praxe modifikovala Thurzová (1992) a popísala

Kanásová (2015).

Pri vstupnom meraní bol najčastejšie skráteným svalom štvoruhlý driekový sval

(m. quadratus lumborum) u 100% hráčov bedmintonu, priamy sval stehna (m. rectus

femoris) a flexory kolien u 85% hráčov bedmintonu. Pôsobením cielených

naťahovacích cvičení sme zaznamenali signifikantné zníženie svalového skrátenia na

priamom svale stehna (m. rectus femoris), štvoruhlom driekovom svale (m. quadratus

lumborum) a na veľkom prsnom svale (m. pectoralis major) na hladine významnosti

p<0,01. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že nami zvolený cielený program

naťahovacích cvičení na úpravu svalového skrátenia bol u hráčov bedmintonu účinný.

Príspevok je súčasťou grantovej úlohy: VEGA 1/0410/17 „Zmeny úrovne svalovej

nerovnováhy, držania tela a flexibility u športovcov“.

Kľúčové slová: svalová dysbalancia, skrátené svaly, kompenzačné cvičenia, hráči

bedmintonu

1 ÚVOD

Bedminton je šport, ktorý zaraďujeme do skupiny individuálnych raketových

športov, ktorý sa vyznačuje špecifickým pohybom po ihrisku.

Mendrek, Novotná (2007) charakterizujú bedminton ako najrýchlejší raketový

šport na svete. Po boku tenisu, squashu a stolného tenisu dopĺňa skupinu najznámejších

raketových športov. Bedminton môžu hrať dvaja až štyria hráči, ktorých cieľom je

odrážanie košíka pomocou rakety ponad sieť tak, aby padol súperovi do vymedzeného

priestoru alebo trafiť košík tak, aby ho súper nemal možnosť odraziť naspäť.

V praxi sa stretávame často s rôznymi problémami, ktoré postihujú

pohybový aparát bedmintonistov. Raketové športy patria do kategórie aktivít s

jednostranným zaťažovaním organizmu. Dlhodobý a frekventovaný tréning zameraný

na zdokonaľovanie techniky úderov v bedmintone, mení štruktúru aj funkciu


47

pohybového aparátu. Ako sa telo športovca pôsobením týchto vplyvov mení, závisí

od mnohých premenných. V raketových športoch ide najmä o zmeny asymetrické,

najvýraznejšie tam, kde je pôsobenie síl najintenzívnejšie. Výsledkom je vznik

dysbalancie, ktorá výrazne mení podmienky pre správnu funkciu lokomočného

aparátu (Dylevský, Kálal, Kolář, Kučera, Noble, Otáhal,1997).

Pre tento šport je špecifický pohyb nôh po kurte s rýchlymi zmenami smeru a

hlbokými výpadmi. Pri hre dochádza k striedavej intervalovej záťaži strednej až

maximálnej intenzity, s priemernou frekvenciou počas výmen 154 –188 pulzov za

minútu a120 –150 pulzov za minútu vo fáze upokojenia medzi výmenami. Hráč počas

zápasu nabehá v priemere 2 až 4 km, pričom ide o acyklický druh pohybu segmentov

tela. Tento šport je náročný na dlhodobé sústredenie sa a koncentráciu, pričom kladie

vysoké nároky na technickú zručnosť a narábanie rakety, ktorá veľmi citlivo reaguje na

akúkoľvek zmenu. Dôležitá je aj práca nôh, na ktorých záleží, či sa hráč dostane včas

za košík pred úderom, čo je základným predpokladom ekonomického a presného

zvládnutia techniky všetkých úderov (Guillain, 2004, Mendrek, Novotná, 2007).

Tak ako pri každom raketovom športe, tak sa aj v bedmintone vplyvom

dlhodobého tréningu prejaví výrazná lateralita na strane hrajúcej paže. Preto je pre

hráčov bedmintonu dôležité zapojiť do tréningového procesu regeneračné prostriedky a

kompenzačné cvičenia aby sa predišlo prehlbujúcej sa asymetrickej záťaži s následným

vznikom svalovej dysbalancie. Z tohto dôvodu je dôležité pravidelne naťahovať svaly

s prevahou posturálnych vlákien a posilňovať brušné a chrbtové svalstvo s prevahou

vlákien fázických (Hughes, Cosgrove, 2007; Bendíková, 2010; Kanásová, 2014).

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom práce bolo získať a rozšíriť poznatky o zmenách svalového skrátenia

u 13 až 16 ročných aktívnych hráčov bedmintonu v Šuranoch a o možnosti jeho

zníženia pomocou naťahovacích cvičení zaradených do tréningových jednotiek v

prípravnom období.

3 METODIKA PRÁCE

Skúmaný súbor tvorila skupina 10 chlapcov vo veku od 13 do 16 rokov,

aktívnych hráčov bedmintonu, ktorí boli 2x testovaní a skúmaní počas 2 mesiacov v

bedmintonovom klube BK Šurany v Šuranoch. Všetci hráči boli praváci. Svalovú

nerovnováhu sme vyšetrovali metódou podľa Jandu (1982), ktorú pre účely

telovýchovnej praxe modifikovala Thurzová (1992) a popísala Kanásová (2015). Po

sčítaní všetkých zistených skrátených svalov sme zaradili žiakov do niektorého zo

štyroch kvalitatívnych stupňov (Kováčová, Tokár, 2008). I. stupeň – bez svalového

skrátenia; II. stupeň - ľahký stupeň svalového skrátenia; III. stupeň - stredný stupeň

svalového skrátenia; IV. stupeň – generalizované svalové skrátenie. Použili sme

jednoskupinový, postupný experiment. Na základe vyšetrenia skrátených svalov sme

zaradili kompenzačné cvičenia na natiahnutie najčastejšie skrátených 5 svalov

a svalových skupín v skupine bedmintonistov: m. triceps pars superior, m. pectoralis

major, m. rectus femoris, flexorov kolien a m. qudratus lumborum. Program

naťahovacích cvičení bol zavedený v prípravnom období bedmintonistov do 36


48

tréningových jednotiek v rámci letnej prípravy v období od 1.7. 2014 do 31.8.2014. Pri

výbere statického strečingu sme vychádzali z metodiky podľa Hálkovej (2001)

a cvičenia sme opakovali 2x s 10 sekundovým intervalom natiahnutia.

Na spracovanie a vyhodnotenie zistených údajov sme použili nasledovné

metódy: Pre kvalitatívnu analýzu ukazovateľov svalového skrátenia sme vypočítali

frekvenciu výskytu v percentách. Zistené údaje sme vyhodnotili aj podľa distribúcie

probandov v kvalitatívnych pásmach. Pri vyhodnocovaní sme použili percentuálnu

analýzu a frekvenčnú analýzu.

Štatistickú významnosť zmien ukazovateľov svalového skrátenia sme vyhodnotili chi –

kvadrátom (χ2) na 1%, 5% a 10% hladine významnosti.


Zmeny frekvencie výskytu skrátených svalov

Vstupným meraním sme zistili, že každý z hráčov bedmintonu má vysoké

svalové skrátenie. Najčastejšie skráteným svalom bol štvoruhlý driekový sval (m.

quadratus lumborum) u 100% testovaných hráčov bedmintonu. Druhým a tretím

najčastejšie skráteným svalom boli priamy sval stehna (m. rectus femoris) u 85%

testovaných hráčov bedmintonu a flexory kolien, taktiež u 85% testovaných hráčov.

Štvrtým najčastejšie skráteným svalom bol veľký prsný sval (m. pectoralis major)

u 70% testovaných hráčov bedmintonu. Piatym a zároveň posledným najčastejšie

skráteným svalom bol (m. trapezius – horná časť) u 65% testovaných hráčov. Naše

výsledky korešpondujú čiastočne s výsledkami iných autorov (Dlhoš, 1998;

Adamčák,2002; Kanásová, 2005; Kanásová, 2008), ktorí diagnostikovali priamy sval

stehna ako najčastejšie skrátený sval u športovcov. V našom súbore bedmintonistov

sme tento skrátený sval diagnostikovali až na druhom mieste (obr.1).

Pôsobením experimentálneho činiteľa počas 2 mesiacov sme zaznamenali pri

výstupnom meraní podstatné zníženie výskytu skrátených svalov. Najvýraznejšie

zníženie výskytu skrátenia sme zaznamenali pri veľkom prsnom svale (m. pectoralis

major) o 70%, štvoruhlom driekovom svale (m. quadratus lumborum) o 70% a pri

priamom svale stehna (m. rectus femoris) o 70%. Ďalšie svaly, pri ktorých sme

zaznamenali výrazné zníženie výskytu skrátenia boli flexory kolien o 45%. Pri týchto

skrátených svaloch sme zistili štatisticky významné zlepšenie na hladine významnosti

p<0.01. Pri trapézovom svale (m. trapezius – horná časť) sme zaznamenali zníženie

výskytu skrátenia o 40%, čo znamená štatisticky významne zlepšenie na hladine

významnosti p<0.05 (obr.1).

Zmeny frekvencie výskytu skrátených svalov podľa kvalitatívnych stupňov

Vstupným meraním sme zistili, že všetci hráči bedmintonu sa nachádzali iba

v treťom a vo štvrtom kvalitatívnom stupni svalového skrátenia, čo bol stredne závažný

a závažný odklon od normy. V treťom kvalitatívnom stupni sa nachádzalo 80% hráčov

bedmintonu a vo štvrtom kvalitatívnom stupni sa nachádzalo 20% testovaných hráčov

(obr.2).


49

Na konci experimentu, po aplikácii naťahovacích cvičení, sme pri výstupnom

meraní zistili, že sa žiaden z testovaných hráčov bedmintonu nenachádzal v prvom

kvalitatívnom stupni. Vo štvrtom kvalitatívnom stupni sme zaznamenali zníženie

výskytu skrátených svalov o 20%. V treťom kvalitatívnom stupni zostal počet hráčov

nezmenený – 80%. Avšak v druhom kvalitatívnom stupni – ľahkom stupni svalového

skrátenia sme zaevidovali 20% testovaných hráčov bedmintonu.

Medzi vstupným a výstupným meraním, po uplynutí 2 mesiacov pôsobenia

naťahovacích cvičení, sme zaznamenali štatisticky významné zníženie skrátených

svalov na hladine významnosti p<0.01 (obr.2).

Obrázok 1 Zmeny frekvencie výskytu vybraných skrátených svalov

u bedmintonistov


50

Obrázok 2 Zmeny frekvencie výskytu skrátených svalov u bedmintonistov podľa

kvalitatívnych stupňov

Zmeny frekvencie výskytu skrátených svalov z hľadiska funkčnej laterality.

Vstupným meraním vybraných 5 skrátených svalov a svalových skupín sme

zaevidovali 1 sval s pravostrannou prevahou a 2 svaly s ľavostrannou prevahou.

Funkčné poruchy vo vyšetrených párových svaloch vykazovali pri vstupnom meraní

známky stranovej asymetrie. Tento jav súvisí s laterálnou preferenciou končatín pri

pohybovej činnosti v bedmintone. Viacerí autori (Thurzová a kol., 1995, 1997;

Thurzová, 2003; Dlhoš, 1998,) poukazujú na nevyhnutnosť ovplyvňovania funkčných

svalových zmien z aspektu laterality v tréningovom procese športovcov. Na rozdiely vo

výskyte skrátenia svalových skupín z hľadiska laterality, hlavne pri raketových športoch

poukazujú naše výsledky aj výsledky viacerých autorov (Sigmund, Dostálová, 1999;

Dlhoš, 2005; Bendíková, 2014).

Pri vyšetrení hornej časti lichobežníkového svalu, (m. trapeziu pars superior)

sme na ľavej strane vstupným meraním zaevidovali svalové skrátenie u 60 % hráčov

bedmintonu. Aplikáciou naťahovacích cvičení sme pri výstupnom meraní zaevidovali

zníženie svalového skrátenia u 30 % hráčov bedmintonu. Na pravej strane sme

zaevidovali vstupným meraním svalové skrátenie m. trapézius, horná časť u 70 %

hráčov bedmintonu a vo výstupnom meraní sme zaevidovali zníženie svalového

skrátenia o 50 % (obr. 3).

Veľký prsný sval (m. pectoralis major) na ľavej strane bol pri vstupnom meraní

skrátený u 70 % hráčov bedmintonu. Aplikáciou naťahovacích cvičení sme pri

výstupnom meraní zaevidovali zníženie svalového skrátenia u všetkých hráčov

bedmintonu. Na pravej strane sme zaevidovali vstupným meraním svalové skrátenie

u 70 % hráčov bedmintonu a vo výstupnom meraní sme zaevidovali zníženie svalového

skrátenia taktiež u všetkých hráčov bedmintonu (obr.3).


51

Na priamom svale stehna (m. rectus femoris) sme na ľavej strane vstupným

meraním zaevidovali svalové skrátenie s ľavostrannou prevahou u 90 % hráčov

bedmintonu. Aplikáciou naťahovacích cvičení sme pri výstupnom meraní zaevidovali

zníženie svalového skrátenia u hráčov bedmintonu o 70%. Na pravej strane sme

zaevidovali vstupným meraním svalové skrátenie u 80 % hráčov bedmintonu a vo

výstupnom meraní sme zaevidovali zníženie svalového skrátenia o 70% (obr.3).

Pri skrátených flexoroch kolena sme pri vstupnom meraní zaevidovali skrátenie

s ľavostrannou prevahou u 90 % hráčov bedmintonu. Aplikáciou cielených cvičení sme

výstupným meraním zaevidovali zníženie svalového skrátenia u 60 % hráčov

bedmintonu. Na pravej strane sme zaevidovali vstupným meraním svalové skrátenie

u 80 % hráčov bedmintonu a vo výstupnom meraní sme zaevidovali zníženie svalového

skrátenia o 30 % (obr.3). Naše výsledky nie sú v súlade s výsledkami Dlhoša (2005),

ktorý zistil u mladých tenistov pravostrannú prevahu u flexorov kolien.

Pri štvoruhlom driekovom svale (m. quadratus lumborum) sme na ľavej strane

vstupným meraním zaevidovali svalové skrátenie u každého hráča bedmintonu.

Aplikáciou cielených cvičení sme pri výstupnom meraní zaevidovali zníženie

svalového skrátenia u 70% hráčov bedmintonu. Na pravej strane sme zaevidovali

vstupným meraním svalové skrátenie taktiež u 100 % hráčov bedmintonu a vo

výstupnom meraní sme zaevidovali zníženie svalového skrátenia zhodne u 70% hráčov

bedmintonu (obr.3).

Obrázok 3 Zmeny frekvencie výskytu skrátených svalov z hľadiska funkčnej

laterality u bedmintonistov


52

ZÁVER

V skupine skrátených svalov a svalových skupín boli pri vstupnom meraní

najčastejšie skrátené štvoruhlý driekový sval (m. quadratus lumborum) u 100% hráčov,

priamy sval stehna (m. rectus femoris) a flexory kolien u 85% hráčov bedmintonu.

Pôsobením cielených naťahovacích cvičení sme zaznamenali signifikantné zníženie

svalového skrátenia na priamom svale stehna (m. rectus femoris), štvoruhlom

driekovom svale (m. quadratus lumborum) a na veľkom prsnom svale (m. pectoralis

major) na hladine významnosti p<0,01.

Na základe týchto výsledkov môžeme konštatovať, že nami zvolený cielený program

naťahovacích cvičení na úpravu svalového skrátenia bol u hráčov bedmintonu účinný.

V závere našej práce by sme chceli poukázať na to, aby boli kompenzačné

cvičenia zaradené do základného tréningového procesu všetkých bedmintonistov a aby

si uvedomili ich význam. Na základe nášho experimentu môžeme konštatovať, že

zvolený program naťahovacích cvičení mal žiadaný účinok na úpravu skrátených svalov

u bedmintonistov. Keďže je bedminton zaradený k jednostranným športom, taktiež patrí

k najrizikovejším športom vo vytváraní svalovej dysbalancie.


ADAMČÁK, Š. (2002). Svalová nerovnováha u športovcov, jej vznik, prevencia a odstraňovanie.

Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2002. 68s. ISBN 80-8055-688-1.

BENDÍKOVÁ, E. (2010). Vplyv vybraných Pilatesových cvičení na zmenu dynamiky chrbtice

adolescentov. In Pohyb a zdravie. PEEM: Bratislava, 2010. s. 25-30. ISBN 978-80-8113-034-2.

BENDÍKOVÁ, E. (2016). Changes in the posture of students due to equipment-aided exercise programs

that are applied in physical and sport education. In Journal of Physical Education and Sport, 16(2), 281-

286.

DYLEVSKÝ, I., Kálal, J., Kolář, P., Kučera, M., Noble, C. & Otáhal, S. (1997. Pohybový systém

a zátěž. Praha: Grada Publishing. ISBN 80-7169-258-1.

DLHOŠ, M. (1998). Funkčné svalové poruchy a ich ovplyvňovanie u mladých tenistov.In:Zborník z

národného kongresu telovýchovného lekárstva. Tále, 1998. s 34-35.

DLHOŠ, M. (2005). Dynamika funkčných svalových zmien u mladých tenistov. In: Rehabilitace

a fyzikální lékařství, 12, 2005, č. 2, s. 81 – 85

GUILLAIN, J.Y. (2004). Badminton: An Illustrated History. UK: Publibook. ISBN 2-7483-0572-8.

HÁLKOVÁ, J. a kol. (2004). Zdravotní tělesná výchova, I. část - obecná. Praha: Česká asociace Sport pro

všechny, Akademie cvičitelu a instruktorů, 2004. 120 s. ISBN 80-86586-09-X.

HUGHES, M. G., COSGROVE, (2007). M. Badminton. In Sport end Exercise Physiology Tesing, Guide,

Volume one. Ed. Winter a kol. London: Routledge, 2007. s. 214-219. ISBN: 978-0-415-36141-5.

JANDA, V. (1982). Základy kliniky funkčních (neparetických) hybných porúch. Brno: 1982. 139s.

KANÁSOVÁ, J. (2005). Funkčné svalové poruchy u atlétov, tenistov, plavcov, hokejistov, volejbalistiek a

moderných gymnastiek OŠG v Nitre. In: ATLETIKA 2005: elektronický sborník mezinárodní konference

24. - 25. 11. 2005. Praha : UK, 2005. - ISBN 80-86317-39-0.

KANÁSOVÁ, J. (2008). Reducing shortened muscles in 10-12-year-old boys through a physical exercise


53

programme. In: Medicina Sportiva. - ISSN 1429-0022, Vol. 12, no. 4, 2008., p. 115-123.

KANÁSOVÁ, J. (2010). Shortened muscles and ways of their influencing in 10-12- year-old boys during

physical education lessons. In: Journal of the Coimbra Network of Exercise Sciences. Vol. 4, no. 5, 2010,

s. 18-25. ISSN 1646-3005.

KANÁSOVÁ, J. (2014). Kompenzačné cvičenia na úpravu a ovplyvnenie svalovej nerovnováhy. Prvé

vydanie. Nitra: Ševt a.s., 2014. 115 s. ISBN 978-80-8106-060-1

KOVÁČOVÁ, N., TOKÁR, M. (2008). Svalová nerovnováha žiakov športových hokejových tried. In:

Šport a zdravie 2008, Nitra: UKF, 2008. - ISBN 978-80-8094-374-5. - S. 52-57.

MALÁTOVÁ, R. (2007). Význam hlubokého stabilizačního systému páteře. Studia Kinanthropologica.

2007; 2: 89-96. ISSN 1213 – 2101

MENDREK,T., NOVOTNÁ, M. (2007). Badminton. Praha: Grada Publishing, a.s., 2007. 2. upravené

vydání. ISBN 978-80-247-2004-3. 124 s.

SIGMUND, M., DOSTÁLOVÁ, I. (1999). Somatické charakteristiky mladých hráčů ledního hokeje ve

věku 15–18 let.Česká antropologie,49(1), 43–46.

THURZOVÁ, E. (1992). Svalová nerovnováha. In: LABUDOVÁ, J. – THURZOVÁ. E.: Teória a

didaktika telesnej výchovy oslabených. Bratislava: FTVŠ UK, 1992. s. 7 – 46.

THURZOVÁ, E. (1998). Skrátené flexory kolena ako dominantná funkčná svalová porucha u detí a

mládeže. Bratislava: In: Acta Facultatis Pedagogicae. Universitatis Comenianae, XXXIX, 1998. S. 31-35

THURZOVÁ, E. (2003). Bolesť pohybového aparátu u mladých športovcov. Telesná výchova a šport, 13,

2003. č.2. s. 31 – 35.

THURZOVÁ, E., ŠTULRAJTER, V., KUTLÍK, D. (1995). Funkčné svalové poruchy u mladých

športovcov. Medicina Sportiva Bohemica & Slovaca., 4, 1995. č. 2, s. 42 – 47.

THURZOVÁ, E., DLHOŠ, M., HOLIENKA, M., RAMACSAY, L. (2001). Svalový funkčný profil

mladých futbalistov a tenistov z aspektu laterality. In: Zborník „Funkčné, morfologické a motorické

aspekty mladých športovcov, ich aktualizácia a možnosti ovplyvnenia v športovej príprave“. Bratislava:

Grantová úloha č. 1/7430/20, FTVŠ UK, 2001. s. 87 – 99.

THURZOVÁ, E., DLHOŠ, M. (1997). Príspevok k diagnostike a prevencii skrátených posturálnych

svalov kompenzačnými cvičeniami. Sborník 3. celostátní konference v oboru funkční antropologie a

zdravotní tělesné výchovy. Olomouc: Univ. Palackého 1997. s. 107 –111.


54

THE IMPACT OF COMPENSATORY EXERCISES ON THE MUSCLE

SHORTENING OF BADMINTON PLAYERS

Janka KANÁSOVÁ



ABSTRACT

Thesis was aimed at the problem of muscle dysbalance, extending the knoledge

about it and presenting the way how it can be influenced by compensatory exercises

as well. The research object is 10 active badminton players from the Badminton Club

BK Šurany who were measured twice -initial measurements and output measurements.

The method was used according to Janda (1982), and has been modified by

Thurzova (1992). The overall condition of shortened muscles of players was evaluated

by initial measurement, and according to the results we created a targeted

motional programme including compensatory exercises focused on the most

endangered shortened muscles. Admission measurement has brought a high incidence

of shortend muscles for each player. Based on the examination of shortened muscles

compensatory exercises were included to stretch those muscles most commonly

shortened 5: m. triceps pars superior, m. pectoralis major, m. rectus femoris, knee

flexors and m. qudratus lumborum. Using targeted stretching exercises, we noticed a

significant reduction in shortened muscles: m.rectus femoris, m. quadratus lumborum

and m. pectoral major at the significance level p <0.01. According to the findings of

our research it can be stated that our targeted programe of compensatory exercises for

shortened muscles appeared to be strongly effective for badminton players.

The contribution is a part of the grant project: VEGA 1/0410/17 “ The Changes

of the Level of Muscle Dysbalance, Body Posture and Flexibility of Athletes.“

Key words: Muscle dysbalance, Shortened muscles, Compensatory exercises,

Badminton players


55

VYUŽITIE ZJAZDOVÉHO LYŽOVANIA NA ROZVOJ

KOORDINAČNÝCH SCHOPNOSTÍ DETÍ MLADŠIEHO

ŠKOSKÉHO VEKU

Klaudia KORVÍNOVÁ, Dušan KOSTRUB, Lucia NOVÁKOVÁ

Ústav pedagogických vied a štúdií, Pedagogická fakulta,


ABSTRAKT

V príspevku rozoberáme zdokonalenie koordinačných schopností u detí

mladšieho školského veku využitím zjazdového lyžovania a vybranými cielenými

cvičeniami na svahu a v telocvični. Nástrojom na získanie výsledkov sú štandardizované

motorické testy na koordinačné schopnosti. Do empirického výskumu boli zapojené deti

mladšieho školského veku (9r.-10r.).

Kľúčové slová: zjazdové lyžovanie, telesná výchova netradičné športové hry,

koordinačné schopnosti, .pohybová aktivita, pohybová zručnosť

1 ÚVOD

Lyžovanie patrí medzi základné tematické celky povinného vyučovacieho

predmetu „telesná výchova“. Lyžiarskeho výcviku sa zúčastňujú žiaci dobrovoľne, podľa

svojich finančných možností a materiálneho zabezpečenia. V minulom ale aj

tohtoročnom školskom roku prispieva na lyžiarske výcviky štát. Tematický celok

lyžovanie je súčasť základného učiva v učebných osnovách predmetu telesná výchova v

ľubovoľnom ročníku priebežne, alebo v 5 až 7 dňových kurzoch. Realizuje sa formou

lyžiarskeho výcviku na zjazdových alebo bežeckých lyžiach. Lyžiarsky výcvik sa

organizuje prostredníctvom dennej dochádzky alebo pobytovou formou (lyžiarsky zájazd

s ubytovaním na chate, v hoteli).

Obsah je zameraný na zvládnutie základných pohybových štruktúr a špeciálnych

pohybových činností v zodpovedajúcich terénnych a snehových podmienkach, na rozvoj

základných pohybových schopností, na osvojovanie určených poznatkov a utvára

mimoriadne predpoklady pre formovanie osobnosti žiakov. Zvládnutie obsahu učiva

pomáha celkovému telesnému rozvoju a zvyšovaniu všeobecnej pohybovej výkonnosti

žiakov, napomáha k osvojovaniu nových poznatkov a je veľmi účinným prostriedkom na

výchovné pôsobenie.

Medzi základné učivo, ktoré by mali zvládnuť začiatočníci počas základného

lyžiarskeho výcviku patrí:

- nosenie, držanie, pripínanie a odopínanie lyží,

- postoje a pohyby na lyžiach na mieste,

- obraty na rovine,

- chôdza sunom a sklzom,

- výstupy do mierneho svahu,


56

- zjazd po spádnici v základnom zjazdovom postoji,

- brzdenie zjazdu obojstranným prívratom,

- zjazd šikmo svahom a odšlapávanie ku svahu,od svahu

- zjazd cez terénne nerovnosti,

- zrýchľovanie zjazdu odpichom súpaž a korčuľovaním,

- skok z malého snehového mostíka,

- oblúk v „pluhu“,

- oblúk v jednostrannom prívrate,

- obraty na strmšom svahu,

- zjazd priamo a šikmo cez terénne nerovnosti,

- oblúk z „pluhu“ (Paugschová a kol, 2004).

Koordinačné schopnosti

Problematike koordinačných schopností sa dnes venuje veľká pozornosť. Dokazuje

to zvýšený výskyt príspevkov v odborných časopisoch, vydávanie monografií, ale i

organizovanie seminárov a konferencií. Táto zvýšená pozornosť má tri hlavné dôvody:

- 1. Viacero odborníkov predpokladá, že zvyšovanie výkonnosti v technicky

náročných športoch bude podmienená dokonalým zvládnutím racionálnej techniky.

- 2. Výskumy dokazujú, že súčasná generácia detí a mládeže vstupuje do športovej

prípravy s nižšou úrovňou kondičných, no hlavne koordinačných schopností.

- 3. V období zjednotenej športovej prípravy deti začínali so športovou prípravou

vo veku 10-11 rokov, no tento systém zabúdal na etapu predšportovú, t.j. vek 7-10 rokov,

z vývojového hľadiska kľúčové obdobie pre budovanie základov športovej techniky.

Šimonek a kol. (2008) označujú mladší školský vek v ontogenéze ako „zlatý vek

motoriky“.

Pojem koordinačné schopnosti vznikol v bývalom východnom Nemecku. Známymi

protagonistami tohto termínu boli Hirtz, Blume, Pohlman, Ludwig, Zimmermann a ďalší.

Treba ale poznamenať, že nie všetky krajiny používajú tento termín. V češtine sa uvádza

ekvivalent k danému pojmu obratnostní schopnosti, v nemčine Behändigkeit, v ruštine

lovkosť, v anglickom jazyku používa termín coordination, resp. coordination capabilities

(schopnosti) alebo skills (zručnosti).

Koordinačné schopnosti sú charakterizované ako komplexné a relatívne samostatné

predpoklady výkonovej regulácie pohybových činností. Vznikajú a je možné ich aj

rozvíjať v pohybových činnostiach. Sú to predpoklady človeka na racionálne a presné

vykonanie pohybov (Halmová, 2005). Koordinačné schopnosti považujeme za zdedené,

ale ovplyvniteľné funkčné mechanizmy. Pri rôznych pohybových činnostiach rozlišujeme

rôzne stupne zvládania tempa, rýchlosti, presnosti atď. Zdokonalenie týchto činností

ovplyvňuje funkčnosť centrálnej nervovej sústavy a funkcie analyzátorov, ako je zrakový,

vestibulárny a kinestetický. Centrálna nervová sústava tieto procesy reguluje a riadi.

Koordinačné schopnosti pôsobia buď komplexne alebo v určitej harmónii s kondičnými

schopnosťami. Podporujú zvládnutie športovej techniky a slúžia na zosúladenie

jednotlivých prvkov ( Henešová, 2014).

-


57

Koordinačné schopnosti delíme na:

- -- rovnováhové,

- -- reakčné,

- -- kinesteticko-diferenciačné,

- -- priestorovo-orientačné,

- - rytmické.

- Rovnováhová koordinačná schopnosť - môžeme ju definovať ako schopnosť

človeka udržať telo v rovnováhovej polohe v statických, ale aj v dynamických

podmienkach. Podľa Hirtza (1985) je to schopnosť jedinca zachovať, resp. obnoviť

rovnováhu tela v situáciách, kedy dochádza k rýchlym a nečakaným zmenám polohy.

- Reakčná koordinačná schopnosť - je schopnosť ľudského jedinca začať pohybovú

akciu rýchlo na určitý zvukový, zrakový alebo iný signál. Šimonek a kol. (2007, s. 6)

definujú reakčnú schopnosť ako „schopnosť rýchlo začať a realizovať krátkotrvajúcu

pohybovú činnosť maximálnej intenzity na zadaný signál (očakávaný alebo neočakávaný,

resp. zrakový, sluchový alebo dotykový).“

- Kinesteticko-diferenciačná koordinačná schopnosť- podmieňuje súlad medzi

jednotlivými časťami tela (vyžaduje si dokonalú diferenciáciu priestorových, časových a

dynamických parametrov pohybových činností).

- Hirtz (1985) ju charakterizuje ako schopnosť riadiť pohyby v čase, priestore a

dynamike, čo umožňuje dosiahnuť vysokú presnosť a jemnú súhru jednotlivých fáz ako

aj pohybových činností v celku. Medzi špecifické prejavy tejto schopnosti patria „pocit

pohybu“, „pocit lopty“, „pocit tempa“ a pod.

- Priestorovo-orientačná koordinačná schopnosť - riadi pohyby tela v priestore a

čase.

- „Schopnosť rýchlo určiť a v prípade potreby adekvátne zmeniť svoje postavenie,

polohu a pohyb tela v čase a priestore vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu (značenie

ihriska, bránka, lopta, spoluhráči a hráči súpera)“ (Šimonek a kol., 2007, s. 27).

- Rytmická koordinačná schopnosť - je schopnosť človeka prispôsobiť pohyby

vonkajšiemu/vnútornému rytmu. Je to taktiež schopnosť kombinovať/nadviazať pohyby

a prispôsobovať pohyby meniacim sa podmienkam. (Henešová 2014). Hirtz (1985) ju

charakterizuje ako schopnosť napodobniť a vystihnúť časové a dynamické členenie

priebehu pohybu.

- Počas života dochádza u človeka ku kvalitatívnym zmenám aj v jeho telesnom

rozvoji. Existujú však obdobia, ktoré považujeme za kritické ako napr. čas pôrodu, čas

nástupu do školy, obdobie puberty a iné. Odborníci (napr. Hirtz, Blume, Zimmermann,

Šimonek) stanovili optimálne vekové obdobia rozvoja koordinačných schopností.

- Tab. 1 Optimálne obdobia rozvoja jednotlivých koordinačných schopností (Zdroj:

Šimonek a kol., 2007)

Koordinačná schopnosť Optimálny vek na rozvoj, vek

Kinesteticko-diferenciačná schopnosť

Reakčná schopnosť

Rytmická schopnosť

Rovnováhová schopnosť

Orientačná schopnosť


58

6 – 9; 8 – 11; 8 – 11; 8 – 12; 9 – 14

Ak chceme u dieťaťa dosiahnuť optimálne výsledky v rozvoji jeho pohybovej

schopnosti, je potrebné venovať veľkú pozornosť výberu prostriedkov. Cvičenia, ktoré

deti poznajú a zvládajú, vykonávajú automaticky. Aktivity, ktoré sú nové, neobvyklé a

koordinačne náročné, môžu zvyšovať efektivitu tréningových prostriedkov.

Cvičenia sa delia na cvičenia všeobecne rozvíjajúce a cvičenia špeciálne zamerané.

Cvičenia je potrebné zaradiť do pohybovej prípravy častejšie a v menšom objeme.

„Zvyšovať úroveň koordinačných schopností je možné zmenou východiskovej

alebo výslednej polohy, obmenou pohybových činností, vykonávaním činností v

sťažených podmienkach“ (Halmová, et al., 2005). Dosiahnuť rozvoj úrovne

koordinačných schopností sa dá aj opakovacou metódou, pri ktorej sa cvičenia

vykonávajú s častými obmenami.

Úroveň koordinačných schopností určuje to, ako človek vie:

• rýchlo reagovať na rozličné signály (pohybujúci sa predmet),

• presne a rýchlo uskutočňovať pohybové činnosti v časovom limite,

• diferencovať priestorové, časové a silové parametre pohybu,

• prispôsobovať sa meniacej sa situácii a novým pohybovým úlohám,

• predvídať polohu pohybujúceho sa objektu v dôležitom časovom okamihu,

• orientovať sa v priestore a čase.

Metodické zásady pre efektívny rozvoj koordinačných schopností - je potrebné

zabezpečiť:

• cieľavedomý rozvoj jednotlivých schopností, ktorý zabezpečuje najvyššiu

úroveň koordinačnej pripravenosti (rýchlosť reakcie, schopnosť prispôsobiť sa

meniacim sa podmienkam),

• technicky správne osvojenie pohybových návykov, ktoré sa využívajú ako

tréningové prostriedky,

• zlepšenie funkcie analyzátorov pomáhajúcich zvýšiť úroveň koordinačných

schopností,

• zvýšenie koordinačnej zložitosti používaných telesných cvičení, napríklad

priestorové variácie – práca pažami, otáčanie, výskoky a pod.,

• zmenu vonkajších podmienok, zavedenie cvičenia na signály,

• zmenu druhov pohybových úkonov ( Henešová, 2014).

Aj Sedláček a kol. (2003) uvádzajú zásady rozvoja koordinačných schopností, ktoré

treba zachovávať:

• postupne zvyšovať náročnosť cvičení,

• vyhnúť sa stereotypu neustálymi obmenami hier,

• dopĺňať už používané cvičenia,

• použiť radšej viac cvičení, ktoré sa budú cvičiť menej sérií a opakovaní,

• dodržiavať dostatočný interval oddychu a záťaže,

• koordinačné cvičenia zaraďovať v úvodných častiach vyučovacej hodiny, alebo

tréningu.


59

Rozvoj koordinačných schopností prebieha pomalšie ako rozvoj kondičných. Aby

sme zaznamenali výraznejšie zlepšenie, treba absolvovať 30 – 50 cvičebných jednotiek,

t. j. 8 – 10 týždňov. Kľúčovou metódou rozvoja je opakovacia a hrová metóda

uplatňovaná v meniacich sa podmienkach. Pri rozvoji koordinačných schopností je

dôležité žiakov dostatočne motivovať, vzbudiť u nich záujem, podporovať snahu byť

lepší, dokázať niečo, čo iní nedokážu (Šimonek a kol., 2007).

Vzhľadom na náročnosť cvičení využívame nasledovné organizačné formy:

hromadné, skupinové alebo individuálne.

Hromadné formy - použijeme pri známych cvičeniach, pri ktorých už kontrola

učiteľa nie je taká dôležitá.

Skupinová forma- sa osvedčila v prípadoch, keď žiaci ovládajú cvičenie aspoň

čiastočne a môžu si navzájom pomáhať, resp. opravovať chyby.

Individuálnu formu využívame pri nácviku nových prvkov, cvičení zložitých a

náročných, pri ktorých musí asistovať tréner (Sedláček a kol., 2003).

Lednický – Doležajová (2002) popisujú rozvoj koordinačných schopností v troch

etapách:

• prvá etapa- tu dochádza k zdokonaľovaniu priestorovej presnosti a koordinácie

pohybov, pričom je dôležitá presnosť a nie rýchlosť vykonania činnosti,

• druhá etapa - predpokladá súčasne so zdokonalením priestorovej presnosti a

koordinácie pohybov skracovať čas vykonania pohybových činností, zvyšovať presnosť

a efektívnosť,

• tretia etapa - je sťažením druhej etapy a súvisí so zdokonaľovaním schopnosti

vykonávať pohyby presne a rýchlo v neustále meniacich sa podmienkach.

Testovanie koordinačných schopností

Človek sa snaží vykonávať pohyby presne, rýchlo a ekonomicky, čo nám umožňujú

naše koordinačné schopnosti. Môžeme ich postupne zdokonaľovať a podľa potreby ich

aj prispôsobovať meniacim sa podmienkam. Na zistenie úrovne ich rozvoja v

pedagogickej praxi uplatňujeme pedagogické motorické testy. Odborníci z oblasti

diagnostiky motorických schopností školopovinných detí vypracovali výkonový štandard

na meranie úrovne koordinačných schopností. Diagnostici týmto spôsobom presne

pomenúvajú tie činnosti, „ktoré musia žiaci vedieť vykonať, ak sa má dosiahnuť cieľ

učenia“ (Šimonek, 1998).

Testy označované ako motorické, sa vyznačujú tým, že ich obsahom je pohybová

činnosť, ktorá je vymedzená pohybovou úlohou testu a príslušnými pravidlami. Testová

situácia je podnetná situácia, ktorá vyvoláva alebo navodzuje určitý pohybový prejav,

motorické chovanie (Měkota – Blahuš, 1983). Měkota – Blahuš (1983, s. 19) definujú

motorický test ako „súhrn pravidiel pre prideľovanie čísiel možnostiam splnenia

pohybovej úlohy, t.j. pohybového výkonu alebo riešenia.“

Motorické testy klasifikujeme z rôznych hľadísk. V pedagogickej praxi sa

najčastejšie využívajú tieto testy:

• maximálna výkonnosť (charakteristická požiadavka dosiahnuť individuálny

extrém – zdvihnúť bremeno čo najväčšej hmotnosti). Maximálny výkon sa hodnotí ako

dosiahnutý výsledok najschopnejšej, najzdatnejšej a najspôsobilejšej osoby.


60

• typický pohybový prejav (napr. pohybová lateralita, motorické tempo).

Motorické testy sú najdôležitejšie pre telovýchovnú prax. Podľa miesta ich

vykonávania sa rozdeľujú na laboratórne a terénne (Měkota – Blahuš, 1983). V prípade,

ak sa používa viac testov, ktoré majú jeden spoločný cieľ, takú skupinu nazývame batérie

testov. Pri testovaní sa používajú štyri základné formy organizácie: kolektívne testovanie,

skupinové testovanie, testovanie po dvojiciach, individuálne testovanie.

Nie všetky merania a skúšky môžu byť použité ako unifikované a štandardné testy.

Na tento účel musia mať testy určité vlastnosti a musia vyhovovať určitým špeciálnym

požiadavkám, ktoré označujeme termínom štandardizácia testu.

K nej patria: spoľahlivosť (reliabilita) testu, platnosť (validita) testu, vypracovaný

systém hodnotenia, štandardné podmienky a postup vo všetkých prípadoch, keď test

používame (Kasa, 2004).

Spoľahlivosť (reliabilita) – vyjadruje, že pri opakovanom testovaní tých istých osôb

získavame približne rovnaké výsledky (test – retest).

Platnosť (validita) – je vlastnosť motorického testu, ktorá má čo najprimeranejšie

zobrazovať skúmané vlastnosti človeka, čiže dosiahnuť to, aby kvantitatívne informácie

boli čo najspoľahlivejšie (Starší - Görner, 1995).

Pohybové zručnosti

Pohybové zručnosti veľmi úzko súvisia najmä so senzorickými zručnosťami a často

sa spájajú do jedného celku– senzomotorické zručnosti. Podľa oblasti rozoznávame rôzne

zručnosti ako pracovné, vojenské, kultúrne, či športové zručnosti. Podobne ako

schopnosti aj zručnosti majú svoju štruktúru. Zručnosti sú v úzkej spojitosti s návykmi a

delia sa na dva komponenty. Prvý komponent charakterizujú zautomatizované,

stereotypné činnosti, ktoré tvoria veľmi presnú činnosť a jej priebeh sa takmer nemení.

Druhý komponent tvoria pružné, prispôsobivé a premenlivé činnosti. Oba komponenty

spolu súvisia. V športovej činnosti sa zúčastňujú obidva a podľa charakteru činnosti

prevláda raz jeden (atletika), raz druhý komponent (športové hry ). Automatizáciou

čiastkových pohybov sa postupuje až k ich spájaniu do väčších pohybových celkov podľa

potreby a podmienok ( Mačura, 1994 ).

Mačura ( 1994 )tvrdí, že za hlavné znaky pohybových zručností sa považuje:

a) spojenie čiastkových pohybov v jeden celok, v ktorom sa automatizované

pohybové celky voľne spájajú,

b) odstránenie zbytočných pohybov a svalového napätia,

c) zmenšovanie zrakovej a zvýšenie pohybovej kontroly (cez proprioreceptory),

d) premenlivosť pohybovej činnosti pri zmene podmienok.

Zručnosti sa osvojujú v procese učenia a preto veľa komponentov vychádza práve

z teórie učenia a z psychológie.

Na základe hlavných znakov pohybových zručností (Kasa, 2004) ešte zaraďuje k

pohybovým zručnostiam týchto 5 zložiek:

1. Špeciálne pohybové zložky zručností:

a, zručnosť ovládať športové náradie a náčinie,

b, zručnosť správne spojiť percepčné a pohybové úkony v štandardných

podmienkach,


61

c, zručnosť prispôsobovať pohybovú činnosť v premenlivých, neštandardných

podmienkach (plastickosť pohybu),

d, zmena priestorových, časových a silových charakteristík pohybu,

e, vynechanie reakcie zo stereotypného poradia bez prerušenia pohybovej činnosti,

rozlišovanie polohy tela a odhadovanie vzdialenosti, voľba a výber jednej z niektorých

možných reakcií a iné.

2. Špeciálne intelektuálne zručnosti umožňujú riešiť rôzne pohybové situácie na

základe okamžitej diagnózy a predvídania situácie, ktoré sú spojené s okamžitým a

účelným rozhodovaním, no patrí sem aj vysoká úroveň taktického myslenia a schopnosť

tvorivej improvizácie, vysoká predstavivosť, obrazotvornosť a dobrá úroveň motorickej

pamäti.

3. Senzomotorická koordinácia vytvára spojenie senzorických (zmyslových) a

motorických (pohybových) činností a tiež senzorické zložky umožňujú kontrolu

motorických zložiek počas vykonávania pohybu.

4. Okrem vzájomnej koordinácie senzoriky a motoriky treba mať pri zručnostiach

vytvorenú aj koordináciu motoriky s vegetatívnymi funkciami ( srdcovo – cievnymi,

dýchacími a inými ). Tieto slúžia na zabezpečenie energetického potenciálu pre pohybovú

činnosť.

5. Dobré výsledky v jednej činnosti umožňujú dosiahnuť dobré výsledky v

podobných činnostiach. Je to možné preto, lebo rozvoj schopností a zručností neprebieha

izolovane pôsobí tu transfer a interferencia.

Za základ pohybových zručností sa považujú motorické dynamické stereotypy,

ktoré sa korigujú a spresňujú pomocou aferentných signálov. Centrálna nervová sústava

môže tak riešiť pohybovú úlohu rôznym spôsobom, neštandardne. Primeraná odpoveď na

meniacu sa pohybovú situáciu sa dosiahne na základe programu činnosti a na základe

syntézy aferentných signálov. Pohybové zručnosti delíme rozličným spôsobom na

otvorené a zatvorené, jemné a hrubé, podľa pohybového obsahu na plavecké, atletické,

herné, lyžiarske a ďalšie iné ( Kasa, 2004). Šport, telesná výchova, pohybová aktivita, sú

oblasťou, ktorá môže významne ovplyvňovať humanistické hodnotové, motorické

tendencie v spôsobe nášho života a života našich detí. Dôležitosť rozvoja zručností,

pohybových schopností u detí mladšieho školského veku je nevyhnutná pre samotný ich

vývin a samotný život. Zručnosti sú charakterizované a) maximálnou presnosťou

dosiahnutia cieľa, b) minimálnym výdajom energie, c) čo najkratším časom vykonania

pohybu (Guthrie, 1952). Zručnosti sa rozdeľujú na prerušované, ktoré sú krátkotrvajúce

a charakterizuje ich presne definovaný začiatok a koniec pohybu (napr. úder kop, výskok,

hod, chytenie lopty, lietajúceho taniera), sériové, ktoré pozostávaj zo sekvencií prvkov

rôznej obtiažnosti (napr. zostava v gymnastike), a kontinuálne, ktoré s vyznačujú

opakovanými pohybmi (napr. beh, bicyklovanie, plávanie atď.) Iná klasifikácia hovorí o

motorických a kognitívnych zručnostiach. Kým v prvom prípade je minimalizovaná

senzorická zložka a prevláda zložka motorická (napr. skok do výšky, vzpieranie), v

druhom prípade je limitujúcim faktorom výkonu rýchla reakcia a správne rozhodnutie (

napr. zápas v basketbale, súťažná hra ultimate, zápas v karate). Najdôležitejšou

charakteristikou motorickej výkonnosti sú však uzatvorené a otvorené zručnosti. Kým

prvé sa vyznačujú stálym prostredím, ktoré dovoľuje športovcovi vopred si naplánovať


62

daný pohyb (napr. úder v golfe), v druhom reaguje na podnet súpera, prostredie je teda

nepredvídateľné (napr. úder v tenise). Uzatvorené zručnosti sa vyznačujú stabilnými

podmienkami (napr. udržiavaním rovnováhy) a otvorené dynamickými, kde je jedinec v

pohybe (napr. pri chôdzi) alebo aj objekt (napr. pri driblovaní lopty proti súperovi). Toto

sa uplatňuje najmä v liečebnej rehabilitácii pri učení sa od jednoduchých až po zložité

pohyby, napr. udržiavanie rovnováhy v pokoji, pri pohybe hornej končatiny, pri

manipulovaní s predmetom a pod. (Gentile, 1987). Podobný prístup je možné aplikovať

aj pri nácviku a zdokonaľovaní pohybových činností napr. vo frisbee. Motorické

schopnosti detí v období školského veku majú svoje osobitosti. Pohybová reakcia u danej

skupiny je taká rýchla, že sa približuje pohybovej reakcii dospievajúcej mládeže. Deti v

tomto veku sa ľahko učia jednoduché pohyby súvisiace s udržiavaním rovnováhy, ktoré

rozvíjajú koordinačné mechanizmy vo veku priaznivom pre motorické učenie. Dôležité

je systematické zdokonaľovanie sa pomocou pohybových , manipulačných cvičení,

netradičných, náčiní, cvičení na koordináciu a ktorými sa nadobúdajú aj koordinačné

schopnosti.


2.1 Cieľ práce

Cieľom empirického výskumu bolo zistiť vplyv lyžovania na rozvoj koordinačných

schopností detí mladšieho školského veku.


H1 Úroveň koordinačných schopností bude vo výstupoch vyššia u dievčat ako u

chlapcov.

Zdôvodnenie hypotézy – Predpokladáme, že dievčatá dosiahnu vo výstupoch vyššiu

úroveň ako chlapci, pretože dievčatá dosahujú tzv. koordinačnú dospelosť o 1 až 1,5 roka

skôr ako chlapci.

H2 Predpokladáme, že hodnoty dokážu pozitívny vplyv zjazdového lyžovania na

rozvoj koordinačných schopností u probandov.

Zdôvodnenie hypotézy – Predpokladáme, že zjazdové lyžovanie má pozitívny vplyv na

úroveň koordinačných schopností, pretože táto činnosť si vyžaduje koordináciu či už pri

prípravných cvičeniach ako aj v samotnej jazde.

2.3 Výskumné otázky

Hlavnou úlohou empirickej časti je zistiť aktuálnu úroveň koordinačných schopností

žiakov primárneho vzdelávania. Chceme porovnať úroveň koordinačných schopností

medzi chlapcami a dievčatami. Chceme zistiť, aký vplyv má lyžovanie na rozvoj

koordinačných schopností u týchto detí. V krátkosti uvádzame znenie výskumných

otázok:


63

Aká je úroveň koordinačných schopností u žiakov primárneho vzdelávania?

Aká je úroveň koordinačných schopností u dievčat?

Aká je úroveň koordinačných schopností u chlapcov?

Má lyžovanie vplyv na rozvoj koordinačných schopností?

3 METODIKA PRÁCE

Na skúmanie posunu koordinačných u vybranej vzorky boli použitá výskumná

metóda experiment, pretest, posttest a nástrojom boli štandardizované motorické testy na

koordinačné schonosti (Kasa, Švec et. al, 2007 s. 120) (Sedláček, Cihová, , 2009, s. 19).

Využili sme matematicko-štatistické metódy ako aritmetický priemer, smerodajnú

odchýlku, medián, maximum, minimum, variačné rozpätie, neparametrický Wilcoxonov

T-test, - vstupné, výstupné jednotlivo experimentálna a kontrolná skupina,

Neparametrický Mann-Whitneyov U-test použitie pri rôznych skupinách experimentálna,

kontrolná.

Metodika testovania

Testovanie koordinačných schopností použitím testov od Halmovej (2005).

1 Kinesteticko diferenciačná schopnosť

Test č. 1 - Hod na presnosť

Popis činnosti – testovaný žiak vykoná v stoji hod tenisovou loptičkou na cieľ

(obruč s priemerom 90 cm). Vzdialenosť medzi stredom obruče a miestom, kde stojí

testovaný je 2 metre.

Hodnotenie – hodnotí sa počet úspešných pokusov hodených do obruče. Počet

pokusov - 5.

2 Schopnosť reakcie

Test č. 2 – Beh na 3 metre s obratom

Popis činnosti – testovaný stojí otočený chrbtom v smere behu. Po zaznení signálu

(písknutie) vykoná drep s dotykom dlaní o podlahu. Potom sa otočí a čo najrýchlejšie beží

za čiaru, ktorá je od neho vzdialená 3 metre.

Hodnotenie – meria sa čas v sekundách s presnosťou na stotiny.

3 Rovnováhová schopnosť

Test č. 4 - Plameniak


64

Popis činnosti: Žiaci stoja na podlahe a majú otvorené oči. Meria sa výdrž v stoji

na jednej nohe.

Hodnotenie: meria sa 1 pokus.

4 Priestorovo - orientačná schopnosť

Test č. 5 – Beh k métam

Popis činnosti: učiteľ poukladá do polkruhu 5 hračiek vo vzdialenosti 1,5 metra od

seba. Do stredu položí plnú loptu vo vzdialenosti 3 metrov od mét. Hračky zostávajú na

svojom mieste v pôvodnom rozpoložení, mení sa len ich poradie, ktoré určí examinátor.

Žiak sedí v strede na lopte otočený chrbtom k métam a vybieha na zvukový signál

(písknutie) k méte na pokyn examinátora. Po vyvolaní názvu hračky sa testovaný dotýka

lopty v strede, otočí sa, beží k hračke, dotýka sa jej a vracia sa späť k stredovej lopte. Pri

návrate, tesne pred dotykom so stredovou loptou, examinátor zvolá ďalší názov hračky.

Test sa končí, keď sa testovaný dotkne lopty v strede po určení 3. hračky.

Spôsob vyhodnotenia: meria sa 1 pokus.

5 Test komplexnej koordinačnej schopnosti

Popis činnosti: testovaný obojručne drží pred telom krátku tyč a striedavo ju

prekračuje ľavou nohou vpred, pravou nohou vpred, pravou nohou vzad a ľavou nohou

vzad.

Hodnotenie - meria sa čas, ktorý potrebuje na prekonanie úlohy (Henešová, 2014).

Charakteristika výskumnej vzorky

Pre náš výskum sme si zvolili 39 žiakov prvého stupňa. Výskum sme realizovali na

ZŠ v Mlynkoch a ZŠ v Dobšinej. Školy sme vybrali na základe umožnenia výskumu

vedením ZŠ v Dobšinej a na ZŠ v Mlynkoch.

Deti sme si rozdelili na dve skupiny: experimentálnu a kontrolnú. Experimentálnu

skupinu tvorilo 19 žiakov 4. ročníka ZŠ Mlynky, z toho 9 chlapcov a 10 dievčat.

Kontrolnú skupinu tvorilo 20 žiakov 4. ročníka ZŠ Dobšiná. V kontrolnej skupine bolo

10 dievčat a 10 chlapcov. Obe skupiny mali rovnaké podmienky testovania v rámci

hodiny telesnej výchovy. Experimentálnej aj kontrolnej skupine sme po vstupnom

testovaní zadali súbor cvičení, zameraných na koordinačné schopnosti. Experimentálna

skupina sa zúčastnila lyžiarskeho výcviku, kde sme aplikovali aj koordinačné cvičenia na

lyžiach. Na konci výskumu sme uskutočnili u oboch skupín výstupné motorické testy na

koordinačné schopnosti


65


Náhodne vybranú vzorku chlapcov a dievčat 4. ročníka primárneho vzdelávania

sme otestovali zvolenou batériou motorických testov v novembri 2016. Test sme

realizovali v dvoch ZŠ. Po ôsmych týždňoch sme získali hodnoty pre každého probanda

v každom z piatich testov.

Získané namerané hodnoty sme spracovali do tabuliek podľa jednotlivých testov. Sú

usporiadané podľa pohlavia v experimentálnej i kontrolnej skupine. Pri porovnávaní

nameraných údajov nám pomáhali tieto matematicko- štatistické údaje: aritmetický

priemer, smerodajná odchýlka, medián, minimálna hodnota, maximálna hodnota a

variačné rozpätie. Na vyhodnotenie rozdielu zlepšenia u kontrolnej a experimentálnej

skupiny sme použili neparametrický Wilcoxonov T-test (test medzi vstupom a výstupom)

a neparametrický Mann Whitneyov U-test – určený pre testovanie vstupov a výstupov

medzi dievčatami a chlapcami v kontrolnej a experimentálnej skupine. Cieľom nášho

výskumu bolo porovnať vstupy a výstupy v oboch súboroch.

T1 - Hod na presnosť – dievčatá a chlapci

Obr. 1 Vstupný test ES a KS : Hod na presnosť ( dievčatá) ES a KS : Hod na

presnosť (chlapci) a výstupný Obr. 2 Vstupný a výstupný test

V prvom teste bolo úlohou žiakov trafiť loptičku do cieľa. Pri pohľade na grafy

vidíme, že u dievčat, ako aj u chlapcov nastalo zlepšenie výsledkov v kontrolnej aj

experimentálnej skupine. V experimentálnej skupine dievčat vidíme zlepšenie o 0,700

presných hodov a v kontrolnej skupine o 0,100 presných hodov. Štatistickú významnosť

máme na hladine p < 0,10 u experimentálnej skupiny medzi vstupným a výstupným

testovaním.

U chlapcov kontrolnej, ale aj experimentálnej skupiny sme pri výstupe

zaznamenali oveľa nižšie počty úspešných hodov do cieľa v porovnaní s dievčatami. U

experimentálnej skupiny chlapcov sa počet úspešných hodov pohyboval na úrovni 3,444,

čo je o 0,044 menej ako u experimentálnej skupiny dievčat. U kontrolnej skupiny to bol

počet 2,600 úspešných hodov, čo predstavuje o 0,800 menej ako u kontrolnej skupiny

dievčat


66

T2 - Beh na 3m s obratom – dievčatá a chlapci

Obr. 3 Vstupný a výstupný test ES a KS: Obr. 4 Vstupný a výstupný test ES a KS:

Beh na 3 m s obratom (dievčatá) Beh na 3 m s obratom (chlapci)

Dievčatá pri behu na 3 m s obratom dosiahli zlepšenie len u experimentálnej

skupiny. Kontrolná skupina sa pri tomto teste zhoršila o 0,0097 s. Štatistická významnosť

sa nám objavila u experimentálnej skupiny na hladine p < 0,05 medzi vstupom a

výstupom.

V skupine chlapcov vidíme zlepšenie u oboch testovaných skupín.

Experimentálna skupina sa z času 2,311 s zlepšila na čas 2,006 s., no ak to porovnáme s

experimentálnou skupinou dievčat, sú to horšie výsledky pri vstupnom, ale aj výstupnom

meraní. U kontrolnej skupiny chlapcov taktiež nastalo zlepšenie. Zlepšili sa o 0,245 s. Ak

porovnáme kontrolné skupiny chlapcov a dievčat, vidíme zlepšenie času len u chlapcov.

Štatistická významnosť sa nám objavila u oboch skupín chlapcov. U experimentálnej

skupiny je to významnosť na hladine p < 0,10 a u kontrolnej skupiny je významnosť na

hladine p < 0,01.

T3 - Plameniak – dievčatá a chlapci


PLAMENIAK (DIEVČATÁ) PLAMENIAK (CHLAPCI)

Pri teste, v ktorom žiaci udržiavali rovnováhu v stoji na jednej nohe vidíme, že

najlepšie výsledky dosiahla experimentálna skupina chlapcov, ktorá vydržala v priemere

43,70 s. Chlapci kontrolnej skupiny však dosiahli zhoršenie výsledkov.

U dievčat vidíme zlepšenie, ktoré nastalo u oboch skupín. Experimentálne skupina sa

oproti vstupnému meraniu zlepšila o 8,74 s. a u kontrolnej skupiny vidíme zlepšenie o


67

4,48 s.

Ak porovnáme chlapcov a dievčatá vidíme, že vo výstupnom meraní

experimentálnych skupín chlapci vydržali v stoji dlhšie ako dievčatá, čo sa nedá povedať

o kontrolnej skupine, pretože tam zaznamenávame lepšiu výdrž u dievčat.

6.1.4 T4 - Beh k métam – dievčatá a chlapci


Beh k métam (dievčatá) Beh k métam (chlapci)

V tomto teste bolo úlohou žiakov čo najrýchlejšie dobehnúť k trom métam podľa zadania

učiteľa. Zlepšenie v skupine dievčat dosiahla len kontrolná skupina, ktorá sa zlepšila

o 0,58 s. oproti vstupnému meraniu. Experimentálna skupina sa naopak zhoršila o 0,90 s.

V skupine dievčat sa nám objavila štatistická významnosť na hladine p < 0,01 vo

vstupoch medzi ES a KS.

U chlapcov sme zaznamenali zlepšenie u oboch skupín, no ak porovnáme výsledky

medzi pohlaviami vidíme lepšie časy u dievčat ako u chlapcov.

Prekračovanie tyče – dievčatá a chlapci


Prekračovanie tyče (dievčatá) Prekračovanie tyče (chlapci)

Pri prekračovaní tyče vpred a vzad dosiahli žiaci rovnaké priemerné hodnoty a tieto

hodnoty zároveň vyjadrujú aj zlepšenie výstupných meraní v oboch skupinách.

U chlapcov aj dievčat v experimentálnej skupine nastalo zlepšenie o 0,53 s., v kontrolnej

skupine vidíme zlepšenie o 0,52 s. Štatistickú významnosť nachádzame u oboch skupín

Exper.skup.

Kontr.skup.

vstup 4,52 5,19

výstup 3,99 4,67

p<0,10

( s )


68

– v experimentálnej skupine na hladine p < 0,10, v kontrolnej skupine na hladine p < 0,05

medzi vstupom a výstupom.

U chlapcov zaznamenávame štatistickú významnosť u kontrolnej skupiny na hladine p

< 0,10 medzi vstupom a výstupom.

ZÁVER

Rozvoj koordinačných schopností u detí primárneho vzdelávania je potrebné naplánovať

a realizovať dlhodobo, systematicky počas celého školského roka. Za všeobecne

najpriaznivejšie obdobie na rozvoj týchto schopností sa považuje práve obdobie medzi 1.

– 5. ročníkom základnej školy. Z toho dôvodu je potrebné do povinných a nepovinných

organizačných foriem zaraďovať súbor takých cvičení, ktoré zábavnou a hravou formou

rozvíjajú u detí koordinačné schopnosti. Práve v tomto období deti nadobúdajú pohybovo

- koordinačný základ.

Koordinačné schopnosti sme rozvíjali komplexne. Vytvorili sme súbor cvičení v

telocvični a súbor cvičení na lyžiach, ktoré slúžili na zdokonalenie koordinačných

schopností. Hlavným cieľom bolo zistiť vplyv lyžovania na úroveň koordinačných

schopností detí mladšieho školského veku. Cieľ bol realizovaný pomocou úloh, ktoré boli

zadané na začiatku výskumu. Experiment trval 8 týždňov. Výskum bol realizovaný s

experimentálnou skupinou 2 krát do týždňa na hodinách telesnej výchovy a 3 dni počas

základného lyžiarskeho výcviku. S kontrolnou skupinou bol výskum realizovaný 2

hodiny do týždňa počas vyučovacích hodín.

Hypotézu 1, ktorú sme si stanovili sa nám podarilo splniť v 2 testoch T2, T4, ale len u

experimentálnej skupiny dievčat. V teste T3 mali lepšie výstupné hodnoty chlapci. V teste

T5 nám vyšli rovnaké hodnoty u oboch pohlaví aj skupín. Hypotézu 2 sa nám jednoznačne

podarilo potvrdiť v T1 a T5. V testoch T2, T3, T4 sa nám ju podarilo potvrdiť len

čiastočne, nakoľko niekde nastalo aj zhoršenie výsledkov. KS dievčat dosahovala v

niektorých prípadoch zhoršené výsledky. Výsledky neparametrického Mann

Whitneyovho U testu – určeného pre testovanie vstupov a výstupov medzi dievčatami a

chlapcami v kontrolnej a experimentálnej skupine sú nasledovné. V skupine chlapcov sa

nám na základe tohto testu rozdiel medzi ES a KS neukázal ako štatisticky signifikantný.

V skupine dievčat na základe hodnotíme rozdiel medzi ES a KS na hladine významnosti

p<0,01.

Významné rozdiely, ktoré vznikli u ES v porovnaní s KS pripisujeme zaradeniu

špeciálnych cvičení do školskej telesnej výchovy a samozrejme zaradeniu cvičení na

lyžiach počas lyžiarskeho výcviku. Prostredníctvom vybraných koordinačných cvičení

zaradených počas lyžiarskeho výcviku, získali deti pocit istoty na lyžiach, ako aj vzťah

k samotnému lyžovaniu.


ANTALA, B., et al. 2001. Didaktika školskej telesnej výchovy. Bratislava: Fakulta telesnej výchovy a

športu, Univerzita Komenského v Bratislave, 2001. ISBN 80-968252-5-9.


69

GENTILE, A. M.: Skill acguisition: Action, movement, and the neuromotor processes. In J. H. CARR, R.

B. SHEPERD, J.GORDON, A. M. GENTILE, J. M. HINDS. Movement science Foundations for physical

therapy in rehabilitation. Rockville, MD: Aspen,1987, s.93-154

HALL, C. S., et al. 2002. Psychológia osobnosti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002.

510 s. ISBN 80-08-03384-3.

HAVEL, Z., HNÍZDIL, J., 2009 Rozvoj a diagnostika koordinačních a pohyblivostních schopností. Banská

Bystrica: PDF UMB, Občianske združenie Pedagóg, 2009, 177 s. ISBN 978-80-8083-950-5.

HELLEBRANDT, V. – THURZOVÁ, E. et al. 1997. Determinovanosť lyžiarskeho oblúka od silového

prejavu kinesteticko-diferenciačných schopností a svalovej nerovnováhy dolných končatín. In: Tel. Vých.

Šport, roč. 7, 1997, č. 2, s. 21 – 25.

HENEŠOVÁ, J. 2014. Rozvoj koordinačných schopností žiakov v primárnom vzdelávaní. Bratislava:

MPC, 2014. 60 s. ISBN 978-80-8052-608-5.

HIRTZ, P. a kol. 1985. Koordinative Fähigkeiten im Schulsport. 1. Auflage Berlin: Volkseigener Verlag,

1985. 152 s.

CHOVANEC, F. 1989. Dějiny lyžování. 1. vydanie. Praha: Univerzita Karlova v Praze. 1989. 132 s. 17-

200-88.

CHROMÍK, M. a kol. 1993. Didaktika telesnej výchovy. Bratislava: Univerzita Komenského. 1993. 197

s. ISBN 80-223-0349-6.

KASA, J. 2004. Športová antropomotorika. Bratislava: Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu

a šport, FTVŠ UK, 2004. 209 s. ISBN 80-968252-3-2.

LEDNICKÝ, A. - DOLEŽAJOVÁ, L. 2002. Rozvoj koordinačných schopností. Bratislava: SVSTVŠ,

2002. 132 s. ISBN 80-89075-13-4.

MAČURA, P. a kol. 1994. Teória a didaktika zvoleného športu basketbal. Bratislava:

UK Bratislava, 1994. 120 s. ISBN 80-223-0696-7.

MĚKOTA, K. – BLAHUŠ, P. 1983. Motorické testy v tělesné výchově. Praha: SPN, 1983. 336 s. 14-467-

83.

PAUGSHOVÁ, B a kol. 2004. Lyžovanie. Banská Bystrica: UMB, 2004. 237 s. ISBN 80-8055-880-9.

PERIČ, T. et.al. 2012. Sportovní příprava dětí. Praha: Grada Publishnig. 2012. 176 s. ISBN 978-80-247-

4218-2.

SEDLÁČEK, J. a kol. 2003. Kondičná atletická príprava a rekreačná atletika. Bratislava : Univerzita

Komenského, 2003. 143 s. ISBN 80-223-1817-5.

SIGELMAN, C. K. 1999. Life-Span Human Development. (3rd ed.) Pacific Grove: Brooks/Cole Publishing

Company.

SLÍŽIK, M. 2006. Dynamika zmien v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti karatistov mladšieho

školského veku. In: Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie „Šport a kvalita života“. Brno:

Fakulta sportovních studií MU, 2006, 108 s., ISBN 80-210-4145-5.

STARŠÍ, J. – GÖRNER, K. 1995. Vedeckovýskumná činnosť v telesnej výchove a športe. Banská Bystrica:

Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, 1995. 84 s. ISBN 80-85162-88-1.

ŠIMONEK, J. a kol. 2008. Normy koordinačných schopností pre 11-15 ročných športovcov. Nitra:

Univerzita Konštantína Filozofa, Pedagogická fakulta, 2008. 107 s. ISBN 978-80-8094-297-7.

ŠIMONEK, J. – MIKUŠ, M. – ŠIMONEK, J. ml. – PEREČINSKÁ, K. 2007. Rozvoj koordinačných

schopností v telesnej výchove a športe. Prešov: Expres print, 2007. 72 s. ISBN 978-80-969327-7-1.


70

ŠTANCL, P. – STROBL, K. 2004. Lyžování s úsměvem. Olomouc: Nakladatelství Olomouc s.r.o., 2004.

111 s. ISBN 80-7182-183-7

ŠTULRAJTER, V. – ŽÍDEK, J. 1998. Strečing v lyžovaní. In Acta Fac.Educ. Phys. Univ. Comenianae,

roč. 39, 1998, s. 165 – 170.

TURNER, J. S., HELMS, D. B. 1995. Lifespan Development. (5th ed.) Fort Worth: Harcourt Brace College

Publishers.

ZEMKOVÁ, E. 2011 Fyziologické základy senzomotoriky. Bratislava, ICM Agency ISBN 978-80-89257-

39-3 EAN 9788089257393 . s.96


71

OBJEKTÍVNE A SUBJEKTÍVNE HODNOTENIE INTENZITY

ZAŤAŽENIA BEHU V PLYTKEJ VODE

Jana LABUDOVÁ



ABSTRAKT

Cieľom predloženej štúdie bolo zistiť intenzitu zaťaženia objektívnou a

subjektívnou metódou počas behu na mieste v plytkej vode. Súbor tvorili muži, aktívni

hráči vodného póla (n=7) vo veku od 18 do 24 rokov s priemernou telesnou výškou 181,6

cm a hmotnosťou 80,9 kg. Výskum bol realizovaný na krytej plavárni FTVŠ UK v

Bratislave s teplotou vody 27°C a teplotou vzduchu 30°C. Probandi vykonávali

trojminútový test behu v plytkej vode v tempe 110BPM. Intenzitu zaťaženia sme

hodnotili objektívne, snímaním srdcovej frekvencie pomocou športtestera POLAR

RS400 a subjektívne, bodovým hodnotením podľa Borgovej škály. Zistili sme, že

intenzita zaťaženia počas vykonania testu podľa výsledkov objektívnej metódy

hodnotenia predstavovala pre probandov stredné aeróbne zaťaženie.

Kľúčové slová: vodné prostredie, beh v plytkej vode, srdcová frekvencia, Borgova škála,

výkonnostní športovci

1 ÚVOD

Pohybové zaťaženie je podnet, pomocou ktorého vyvoláme v organizme určité

adaptačné zmeny podmieňujúce mieru telesného rozvoja, pohybovej výkonnosti a

zdravia. Vyjadruje akou mierou vplýva fyzická aktivita na organizmus človeka. Pre

zvýšenie fyzickej kondície sa ukázali aeróbne cvičenia vo vode, mezi ktoré zaraďujeme

aj beh v rôznej hlbke vody, ako ideálne. Špecifické vlastnosti vodného prostredia, akými

sú hustota vody, hydrotatický tlak, hydrostatický vztlak a odpor prostredia pri pohybe,

pôsobia na ľudský organizmus tepelným, mechanickým a chemickým vplyvom

(Macejková a kol. 2005) Všetky druhy cvičení vo vode sú dynamickou formou pohybu,

pri ktorej je v činnosti približne jedna sedmina celkového množstva kostrového svalstva,

pričom nie sú svaly v pernamentnom napätí, ale strieda sa napätie s uvoľnením (Dargatz

a Kochová 2003; AEA 2010). Intenzita pohybovej aktivity určuje, ktoré energetické

zdroje sa zapájajú pri cvičení a aké množstvo kalórií a kyslíka sa spotrebuje (Hrčka 2000;

Moravec a kol 2009). Pokiaľ má viesť pohybová aktivita k adaptačným zmenám, ktorých

následkom bude zlepšenie telesnej zdatnosti, musí dosahovať určitú minimálnu

(prahovú) intenzitu (Willmore a Costill 1998; Šimonek a Kyselovičová, 2002). Intenzita

zaťaženia priamo súvisí so stupňom vynaloženého úsilia a je jedným zo základných

prepokladov účinného pohybového rogramu. V aquafitness hodnotíme intenzitu

zaťaženia objektívne alebo subjektívne (Čechovská a Miler 2001, Labudová 2005).

Medzi objektívnymi metódami je najpoužívanejšia v športovej praxi sledovanie srdcovej

frekvencie s využitím športtestera. Menej rozšírenými metódami je subjektívne

hodnotenie formou „talk testu“ alebo hodnotenie vonkajších prejavov (frekvencia a hĺbka

dýchania, sfarbenie pokožky, koordinácia pohybov, vnímanie podnetov) alebo Borgovou


72

škálou (Borga 2004). Subjektívne vnímanie vynaloženej námahy, Borgova škála , ktorú

autor navrhol prvotne pre klinické používanie sa neskôr postupne začala používať ako

test pri športovom tréningu či rehabilitácii. Je určitou integráciou svalovej činnosti zmien

srdcovo cievneho systému, bolesti, psychologického stresu, telesnej teploty a podmienok,

v ktorých sa cvičí. Pri aeróbnom zaťažení by sa hodnota stupnice od 6 do 20 bodov, mala

pohybovať v pásme 11 - 16 bodov stupnice Borga. V súčasnosti predstavuje veľmi dobrú

pomôcku najmä vo výkonnostnom a vrcholovom športe. Medzi športové odvetvia s

dlhšou tradíciou a kvalitným zázemím na Slovensku patrí aj vodné pólo. Toto plavecké

športové odvetvie patri typom športového výkonu medzi kolektívne hry, kde cieľom

družstva je vsietiť loptu do súperovej bránky pri dodržaní všetkých oficiálnych predpisov

súťaže.

2 CIEĽ

Cieľom predloženej štúdie bolo zistiť intenzitu zaťaženia objektívnou a subjektívnou

metódou počas behu na mieste v plytkej vode.


H1: Intenzita zaťaženia počas trojminútového testu behu v plytkej vode tempom

110BPM bude podľa priemerných hodnôt SF probandov vykazovať pásmo stredného

aeróbneho zaťaženia

H2: Objektívna a subjektívna metóda hodnotenia intenzity nebude

v trojminútovom teste behu v plytkej vode tempom 110 BPM vykazovať štatistickú

významnosť rozdielov

2.2 Úlohy práce

1.Objektívne a subjektívne zhodnotiť intenzitu zaťaženia počas behu vo vode

tempom 110BPM

2.Porovnanie objektívnej a subjektívnej metódy hodnotenia zaťaženia behu vo vodnom

prostredí v tempe 110BPM

3 METODIKA PRÁCE


Súbor tvorili muži (n=7) v priemernom veku 21,8 rokov, pričom najmladší mal 18 rokov

a najstarší 24 rokov. Priemerná výška meraných bola 181,6 cm a priemerná hmotnosť

80,9kg. Probandi sú aktívnymi športovcami, hráčmi najvyššej a druhej najvyššej

Slovenskej ligy vo vodnom póle. Netrpia závažnými zdravotnými obmedzeniami alebo

zraneniami.

Priebeh výskumu

Získavanie údajov sme realizovali objektívnou metódou merania srdcovej frekvencie a

exploratívnou metódou - riadeným rozhovorom, zameraným na subjektívne hodnotenie


73

vynaloženej námahy podľa Borg (1982), AEA (2010). Každý proband bol pred zahájením

experimentu oboznámený s jeho priebehom a spôsobom realizácie.

Metóda merania - na meranie odozvy srdcovej frekvencie počas testu tri minúty behu na

mieste v hĺbke vody po mečovitý výbežok sme použili športtester Polar RS400 s

intervalom záznamu 5sekúnd, ktorý sa skladá zo snímača a prijímača srdcovej frekvencie.

vo vode s časovými intervalmi tridsať sekúnd. Na výpočet pásiem srdcovej frekvencie

podľa intenzity zaťaženia vo vodnom prostredí sme použili vzorec zohľadňujúci zmeny

srdcovej frekvencie vyvolané zmenou vonkajšieho prostredia Kruel Aquatic HR

Deduction for peak target heart rate formula (Chewning 2010).

Exploratívna metóda formou riadeného rozhovoru sme zisťovali subjektívne hodnotenie

vynaloženej námahy probandov v rámci realizovanej pohybovej činnosti podľa Borga

(AEA, 2006). Slovné vyjadrenie Borgovej škály uvádzame v tabuľke 1. Každé meranie

v rôznom prostredí aj intenzite trvalo presne 180 sekúnd. Probandi boli vyzvaní každých

30 sekúnd k vyjadreniu subjektívneho pociťovania zaťaženia podľa Borgovej škály.

Tabuľka 1 Borgova škála

Vnímané

zaťaženie

Slovné vyjadrenie zaťaženia

6 - 8 Necítime žiadnu námahu, nemáme zrýchlené dýchanie ani nenamáhame

svaly, je to ako ležanie v posteli alebo pohodlné sedenie na stoličke

9 - 10 Malá alebo žiadna námaha, ako napr. krátka prechádzka vlastným

tempom

11- 12 Takto by sme sa mali cítiť pri cvičení alebo fyzickej aktivite, cítime sa

pohodlne

13 - 14 Cítime sa dobre, aktivita silnie, namáhame sa, ale môžeme pokračovať v

aktivite

15 - 16 Takto sa cítime pri veľmi ťažkom, namáhavom výkone, sme unavení,

musíme sa prekonávať

17 - 18 Takto sa cítime pri veľmi ťažkom, namáhavom výkone, sme unavení,

musíme sa prekonávať

19 Najväčšia námaha, akú sme kedy zažili, dlho ju už nevydržíme vykonávať

20 V takejto náročnej aktivite nemôžeme pokračovať


74


Pri spracovní a vyhodnotení výsledkov sme použili základné matematicko-

štatistické charakteristiky. Z logických metód sme použili analýzu, dedukciu,

komparáciu. Na stanovenie významnosti rozdielov hodnôt SF a Borgovej škály sme

použili nepárový T- test (Wilcoxonov T- test). Porovnanie objektívnej a subjektívnej

metódy sme získali pomocou trendových kriviek, vložením priemerných hodnôt.


Výsledky jednotlivých probandov uvádza tabuľka 2. Najmenšie rozdiely hodnôt

oboch metód merania sme zaznamenali u probanda M. K. a najväčšie rozdiely dosiahol

M. H. Probandi pri vykonávaní pohybu v tempe chôdze 110BPM výrazne pociťovali

zaťaženie aj subjektívne. Namerané hodnoty srdcovej frekvencie a Borgovej škály sa

výrazne približovali zo zvýšenou intenzitou vykonávania pohybového cvičenia.

Výsledky poukazujú na skutočnosť, že všetci probandi sú aktívny hráči vodného póla a

na pohybovú aktivitu vo vode sú zvyknutí.

Tabuľka 2 Priebeh intenzity zaťaženia vo vode v tempe 110BPM

Pri vykonávaní pohybovej úlohy pociťovali zaťaženie aj subjektívne ako mierne náročnú

až náročnú pohybovú aktivitu. Srdcové hodnoty sa pohybovali v pásme stredného

aeróbneho zaťaženia. Porovnanie výsledných hodnôt Borgovej škály (vynásobené desať

krát), s hodnotami srdcovej frekvencie (obr. 1).

BORG

(body)

Srdcová frekvencia

(pulz.min -1)

Meno 1 2 3 4 5 6 1 2 3 4 5 6

M.H. 9 11 13 13 13 13 120 145 160 162 167 166

M.P. 9 11 11 11 11 9 111 137 147 147 141 146

J.B. 9 11 11 11 11 11 108 125 130 128 131 134

R. R. 11 11 13 13 13 13 101 117 122 124 124 125

O.K. 11 13 13 13 13 15 120 142 145 150 153 151

M.K. 11 13 13 13 13 15 115 123 126 128 123 120

J.R. 9 9 9 11 11 13 121 132 139 147 144 151


75

Obrázok 1 Trendové krivky objektívneho a subjektívneho hodnotenia intenzity

zaťaženia v teste behu v plytkej vode

Môžeme konštatovať, že počas meraných úsekov v teste vo vode boli výsledky

objektívneho a subjektívneho hodnotenie zaťaženia analogické, prebiehali takmer

identicky a mierne stúpajúcim charakterom. Dôležitý poznatok je, že hodnoty SF sa

adekvátne približovali, v určitých časových úsekoch (1, 2, 4, 5) takmer zhodovali zo

subjektívnym pociťovaním zaťaženia probanda.

ZÁVER

Počas realizovaného testu behu vo vode mali trendové krivky mierne stúpajúci

charakter, pričom subjektívne hodnotenie zaťaženia korešpondovalo s objektívnym

hodnotením zaťaženia. Hodnoty SF a Borgovej škály boli v určitých úsekoch merania

takmer identické. Významnosť rozdielov oboch použitých metód sa neprejavil štatisticky

významný, z čoho môžeme usudzovať, že obe použite metódy majú podobnú výpovednú

hodnotu. Odporúčaním pre prax je preto možnosť použitia subjektívnej metódy ako

dostupnejšieho a technicky menej náročného hodnotenia intenzity zaťaženia pri pohyboje

aktivite cyklického charakteru strednej a vyššej intenzity zaťaženia výkonnostných

športovcov.


AQUATIC EXERCISE ASSOCIATION (AEA), 2010. Aquatic Fitness Profesional Manual. USA: Human

Kinetics, 6th Edition, 2010

BORG, G.: A method for measuring intensity of experience. Hasselby, Sweden: Borg Perception, 2004.

ČECHOVSKÁ, I.-MILER, T.:plavání.2001.1.vydanie.ISBN 80-247-9049-1.

DARGATZ, T.; KOCH, A. (1995): Aqua-fitness. Mníchov. Sportinform verlag, 1995.


76

HRČKA, J. et al.: Športová edukológia. Bratislava: FTVŠ UK, 2000. ISBN 80-88901-37-5

CHEWNING, J. M.: Understanding aquatic heart rate deduction. In: Akwamagazine, The official

publication of AEA, 2010, vol. 32, no. 4, p. 29.

KARVOVEN, WILMORE, J. H. - COSTILL, D. L.: Physiology of sport and exercise. Champaign : Human

Kinetics, 1999

LABUDOVÁ- ĎURECHOVÁ, J.: Aquafitness. 1. vyd. Bratislava: PEEM, 2005. ISBN 80-89197-21-3.

MACEJKOVÁ, Y. a kol.: Didaktika plávania. Bratislava: ICM AGENCY, 2005. ISBN 80-969268-3-7.

MORAVEC, R. et al.: Teória a didaktika športu. Bratislava: FTVŠ UK a SVSTVŠ, 2007. ISBN 978-80-

89075-31-7.

ŠIMONEK, J. – KYSELOVIČOVÁ, O. 2002. Aeróbny fitnis. In. Fitnis. Bratislava, 2002. s.10-32. ISBN

80- 223-1713-6

OBJECTIVE AND SUBJECTIVE EVALUATION OF INTENSITY OF LOAD IN

RUNNING IN THE WATER

Jana LABUDOVÁ



ABSTRACT

The aim of the thesis was to determine the intensity of the load probands objective

and subjective method in place while runing in shallow water. The group consisted of

men (n = 7), active water polo players aged 18-24 years with an average body height of

181.6 cm and a weight of 80.9 kg. The research was conducted at the indoor swimming

pool FTVS KU in Bratislava with a water temperature of 27 ° C air and 30 ° C. Probands

carried ran test in water in tempo 110BPM. Traffic intensity, we evaluated the subjective

- objective and Borg scale - measuring SF (heart rate). According to the results of the

subjective evaluation method, probandi experienced moderate effort. The relationship

between the two methods used has not been statistically significant, which suggests that

both methods have similar reporting value. The practice recommendation is therefore the

use of a subjective method as a more accessible and technically less demanding

assessment of the intensity of the movement load by the cyclical activity of the average

and higher intensity of the performance of the athletes.

Keywords: water enviroment, running in water, heard rate, Borg scale, athlets


77

INTENZITA ZAŤAŽENIA POČAS ŠLIAPANIA NA BICYKLOVOM

TRENAŽÉRI V ROZDIELNOM VONKAJŠOM PROSTREDÍ




ABSTRAKT

V predloženej štúdii porovnávame vnútornú reakciu organizmu výkonnostného

cyklistu na zaťaženie počas šliapania do pedálov špeciálneho stacionárneho bicykla

umiestneného vo vodnom prostredí a počas jazdy na stacionárnom bicykli umiestnenom

v laboratóriu (na „suchu“). Na základe vyhodnotenia priebehov pulzovej frekvencie (PF)

probanda počas šliapania do pedálov stacionárneho bicykla v rozdielnom vonkajšom

prostredí sme potvrdili predpoklad, že významne nižšia intenzita zaťaženia bola počas

bicyklovania vo vodnom prostredí v dôsledku limitovanej možnosti regulácie odporu

v porovnaní s jazdou na bicyklovom ergometri v laboratórnych podmienkach, kde je

možné intenzitu zaťaženia nastaviť do hraničných pásiem športovca. Na základe

získaných výsledkoch odporúčame v športovej praxi používať tréning na stacionárnom

bicykli vo vode, ako jeden z možných regeneračných prostriedkov výkonnostných

cyklistov.

Kľúčové slová: cyklické pohybové aktivity, intenzita zaťaženia, stacionárny bicykel,

vodné prostredie.

ABSTRACT

In the present study, we compare the internal response of the performance cyclist's

body to the pedestrian load of the special stationary bicycle placed in the aquatic

environment and during the ride on a stationary bicycle located in the laboratory (dry).

Based on pulse frequency (PF) pulse rate estimates, we probed during the treadmill of a

stationary bicycle in a different outdoor environment that we assumed that a significantly

lower loading load during cycling in the aquatic environment was due to the limited

resistance of riding control compared to bicycle ergometer riding in laboratory conditions

where the intensity of the load can be adjusted to the sporting boundary. On the basis of

the results obtained, we recommend in practice to practice training on a stationary bicycle

in the water as one of the possible regenerative means of performance cyclists.

Key words: cyclical movement activities, load intensity, stationary bicycle, water

environment.

TEORETICKÁ ANALÝZA RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

Cyklické pohybové aktivity zapájajú do činnosti najmä väčšie svalové skupiny, majú

rytmický charakter s opakujúcou sa lokomóciou nízkej až strednej intenzity, ktorá môže

byť konštantná, ale aj vysoko variabilná. Zaraďujeme k nim napr. beh, plávanie, beh vo

vode, bežecké lyžovanie, bicyklovanie, bicyklovanie vo vode, kanoistiku, ale aj ľahký


78

posilňovací tréning. Tieto pohybové aktivity môžu mať charakter rekreačného športu, pre

udržanie a rozvoj telesnej zdatnosti a podporu zdravia, ale aj charakter súťažného

odvetvia s cieľom dosahovania maximálnych športových výkonov (Moravec a kol.

2004).

Bicyklovanie vo vode (aquacycling) patrí medzi aeróbne pohybové aktivity

aquafitness. Vhodne modelované programy urýchľujú rehabilitáciu poúrazových

a pooperačných stavov výkonnostných športovcov ako aj bežnej populácie, podporujú

regeneráciu ľudského organizmu a umožňujú rozvoj všetkých komponentov fitnes –

aeróbnej vytrvalosti, svalovej sily a vytrvalosti, flexibility, formovanie postavy.

Aquacycling programy si získavajú čoraz viac priaznivcov. Nezahŕňajú náročné

choreografie a zložité pohyby v priestore, zaťaženie a intenzita je dávkovaná

a kombinovaná s cvičeniami na bicykli a vedľa bicykla. Počas aquacyclingu sa využíva

hudobný sprievod, ktorý pôsobí motivačne, povzbudivo a udáva rytmus cvičenia a rôzne

náčinie (vodné činky, vodné disky). Základnou podmienkou úspešnej realizácie

programu bicyklovania vo vode je optimálnosť atribútov TAD, tzn. teploty vody

(temperature) + vstupu do vody (acces) + hĺbky vody (depth):

• Teplota vody pre aquacycling sa odporúča 27 až 28 °C.

• Vstup do vody a okolie bazénu by mali byť bezpečné (protišmykové dlaždice).

Voda v bazéne má byť čistá a priehľadná. Hladké dno zabezpečí správne „dosadnutie“

bicykla.

• Hĺbka vody – počas bicyklovania vo vode v sede na bicykli má byť hladina vody

v úrovni pása („zaliaty pupok“), riadidlá sú nad hladinou vody.

V práci sa zaoberáme analýzou úrovne pohybového zaťaženia výkonnostného

cyklistu počas jazdy na bicyklovom trenažéri vo vodnom prostredí a izokinetickom

bicyklovom ergometri v laboratórnych podmienkach. V súčasnosti izokinetické

bicyklové trenažéry využívajú na diagnostiku špeciálnej pohybovej výkonnosti

a špeciálny tréning výkonnostných cyklistov. Ich nespornou výhodou je zabezpečenie

konštantných podmienok pri testovaní a v spojení so spiroergometrickým

zariadením možnosť sledovať funkčné parametre. Izokinetický princíp spočíva v tesnej

spätnoväzobnej regulácii brzdného odporu, ktorá udržiava konštantné otáčky bez ohľadu

na silu, ktorou cyklista pôsobí na pedále. V praxi to znamená, že kým frekvencia otáčok

nedosiahne nastavenú hodnotu, systém nevyvíja prakticky žiadny odpor. V okamihu, keď

frekvencia otáčok kritickú hodnotu presiahne, spätná väzba okamžite zvýši brzdný odpor,

takže frekvencia otáčok opäť klesne pod kritickú hodnotu. Tento pokles je zároveň

signálom pre zníženie odporu, čo v prípade pretrvávajúceho pôsobenia hnacej sily vedie

k opätovnému zvyšovaniu frekvencie otáčok a opakovaniu celého spätnoväzobného

regulačného cyklu. Frekvencia šliapania osciluje okolo nastavenej hodnoty, avšak

vzhľadom na veľmi tesnú spätnú väzbu a takmer okamžite prebiehajúce regulačné

procesy, je kolísanie iba minimálne a subjektívne nepostrehnuteľné. Z praktického

hľadiska je teda rýchlosť pohybu pedálov konštantná a režim možno označiť za

izokinetický. Výkon je pri konštantnej rýchlosti určovaný vyvíjanou silou, takže

prakticky závisí od subjektívneho nasadenia cvičiaceho jedinca. Vzhľadom na využívanie

počítačového riadenia sa trenažér vyznačuje vysokou brzdnou rezervou (maximálna

brzdná sila do 2000 N a výkon do 3000 W), takže umožňuje testovať silové schopnosti i


79

u športovcov vysokej výkonnosti. Zariadenie naviac umožňuje priame snímanie a

grafické znázorňovanie efektívnej tangenciálnej sily, t.j. výslednej hnacej sily, ktorá

vzniká pôsobením na pedále. Izokinetický bicyklový ergometer s registráciou

tangenciálnej sily je vhodným dynamometrom na stanovenie maximálnej efektívnej sily

pri šliapaní.

Prostredníctvom izokinetického bicyklového trenažéru môžeme zisťovať:

- maximálnu efektívnu silu pri šliapaní,

- maximálnu frekvenciu šliapania,

- maximálny výkon,

- anaeróbne schopnosti - anaeróbny alaktátový výkon dolných končatín,

- aeróbne schopnosti

a uvedené schopnosti možno na ňom efektívne trénovať.

Telesné zaťaženie, aby bolo účinné, musí spĺňať určité konkrétne parametre: F-I-

T. Intenzita telesného zaťaženia súvisí so stupňom vynakladaného úsilia, funkčnou

náročnosťou v každom momente cvičenia, prípadne koncentráciou objemu tréningovej

práce v určitom čase (Moravec et al., 2007). Energetické krytie svalovej činnosti bude

zaisťované prísunom O2 (Šimonek et al., 2002; Novotná, 2006; Bielik, 2010). Intenzitu

vyjadrujeme veľkosťou, priamo rýchlosťou lokomócie, dráhou a veľkosťou prekonaného

odporu, počtom opakovaní pohybov za časovú jednotku a pod. Objektívne metódy

hodnotenia intenzity zaťaženia predstavujú sledovanie fyziologickej krivky pulzovej

frekvencie, hladiny laktátu v krvi, krivky EKG záznamu (vzdialenosť R-R),

energetického výdaja, sledovaním biochemických parametrov v sérach, hodnotením

metabolického ekvivalentu (MET). Obrázok 1 uvádza porovnanie hladín laktátu počas

bicyklovania v rôznom prostredí (Masi et al., 2007).

Obr.1 Porovnanie priebehu laktátovej krivky počas bicyklovania v rôznom prostredí.

METODIKA PRÁCE

Cieľ práce.

Cieľom predkladanej štúdie je zistiť vnútornú reakciu organizmu cyklistu počas

šliapania na bicyklovom trenažéri v rozdielnom prostredí. Zistiť významnosť rozdielov

priemerných hodnôt pulzovej frekvencie cyklistu počas sledovaných modelov tréningu.

Hypotéza práce.


80

H1: Reakcia pulzovej frekvencie na modelový tréning bude významne nižšia vo vodnom

prostredí z dôvodu nízkej možnosti regulácie brzdnej sily šliapania.

Úlohy práce.

Ú1: Otestovať intenzity zaťaženia počas bicyklovania vo vode pri maximálnom odpore

šliapania a kadencii 100 otáčok za minútu.

Ú2: Otestovať intenzity zaťaženia počas bicyklovania v laboratórnych podmienkach pri

odpore šliapania 3,5 wattu na kilogram cyklistu a kadencii 100 otáčok za minútu.

Ú3: Zistenie významnosti rozdielov sledovaných parametrov.

Výskum bol realizovaný v priestoroch plavárne FTVŠ UK v Bratislave

v laboratóriu funkčnej diagnostiky so stálou teplotou 25 °C. Bazén mal rozmery 25 x 12

m, hĺbku vody 0,7 až 4,2 m. Teplota vody počas testovania bola 28 °C.

Vo vodnom prostredí sa testovanie realizovalo na vodnom bicyklovom trenažéri

AQUAbike MAUTING s bubnovým regulátorom záťaže, ktorý pracuje na princípe

odstredivého čerpadla. Športesterom Polar 710i boli merané hodnoty pulzovej frekvencie

a cyklokompiutrom Sigma sledovaná zadaná kadencia šliapania 100 otáčok za minútu.

Priebeh testovania intenzity zaťaženia zaznamenávaním PF probanda sa vo vodnom

prostredí realizoval úvodným 5 minútovým zahriatím realizovaným šliapaním na

trenažéri s nastavením minimálneho odporu a s kadenciou 100 otáčok za minútu, po

ktorom nasledovalo 4 minútové zaznamenávanie PF pri šliapaní 100 otáčkami za minútu

pri maximálnom odpore vodného bicyklového trenažéra. Proband bol počas testovania

pod vodnou hladinou po úroveň krku. Výstupným parametrom testovania bola hodnota

priemernej PF probanda počas tohto 4 minútového úseku.

V laboratóriu funkčnej diagnostiky bol proband testovaný na bicyklovom

ergometri ERGOCYCLE. Na záznam PF bol rovnako ako vo vodnom prostredí použití

sporttester Polar 710i s 5 sekundových intervaloch záznamu PF. Kadenciu šliapania si

proband sledoval na monitore počítača a snažil sa udržať100 otáčok za minútu (počas

testovania bola stanovená tolerancia + a – 2 otáčky). Rovnako ako vo vodnom prostredí

absolvoval proband úvodné 5 minútové rozjazdenie s odporom 150 Watt pri 100 otáčkach

kľuk za minútu a následne sa vykonal počas 4 minútového šliapania pri záťaži 3,5 watt

na kg probanda (metodika Neumann (2000)) a kadencii 100 otáčok za minútu záznam

jeho PF. Výstupným parametrom testovania bola priemerná PF probanda počas tohto 4

minútového merania.

Proband aj vo vodnom prostredí aj v laboratóriu počas vyhodnocovaného 4

minútového testovania šliapal v sedle bicyklových trenažérov s použitím tenisiek,

pedálov s košíkmi a v cyklistických nohaviciach.

Testovanie v laboratóriu sa uskutočnilo 4 dni po testovaní vo vodnom prostredí.

Súbor tvoril 1 výkonnostný cyklista M.Š. vo veku 24 rokov, vysoký 174 cm,

s hmotnosťou 65 kg, 8 ročnou športovou špecializáciou na cyklistiku a 17 ročným

všeobecným športovým vekom. Jeho max. PF bola 194 úderov srdca za minútu

a anaeróbny prah na úrovni 177 pulzov za minútu.


81

VÝSLEDKY

Tab. 1. Štatistické spracovanie intenzity pohybového zaťaženia probanda počas 4

minútového šliapania na bicyklových trenažéroch v rozdielnych prostrediach

x sm min. max. median

PF [Pf za min] - vodné prostredie 149,00 7,65 140,00 162,00 149,00

PF [Pf za min] - laboratórium 174,00 9,40 160,00 194,00 172,00

Základné štatistické charakteristikyTestovacie prostredia

Vo vodnom prostredí sa proband intenzitou zaťaženia počas testovania nachádzal

28 pulzov pod svojim anaeróbnym prahom (ANP), v laboratórnych podmienkach počas

šliapania na bicyklovom ergometri pri záťaži 3,5 Watt na kg to boli len 3 pulzy pod jeho

ANP. Z uvedených zistení vyplýva, že náš proband dosahoval vo vodnom prostredí počas

šliapania na vodnom bicykli pri maximálnom nastavenom odpore a kadencii 100 otáčok

za minútu o 14,4% nižšiu intenzitu zaťaženia ako počas jazdy na bicyklovom ergometri

s odporom 3,5 Watt na kg jeho hmotnosti (227,5 Watt) a rovnakej kadencii ako vo

vodnom prostredí.

Počas testovania vo vodnom prostredí sa náš proband intenzitou priemerného

zaťaženia nachádzal na úrovni 77% zo svojho individuálneho maxima, pri testovaní

v laboratóriu funkčnej diagnostiky na bicyklovom ergometri to bolo takmer 90%.

ZÁVER

Bicyklovanie vo vode môže byť vhodnou aeróbnou aktivitou najmä z hľadiska

udržania telesnej zdatnosti a pri dostatočnej dobe trvania aj pri redukcii telesnej

hmotnosti. Ak chceme dosahovať vyššiu intenzitu pohybového zaťaženia spadajúcu do

pásme telesne rozvíjajúceho a trénujúceho, je potrebné zvýšiť kadenciu šliapania nad 100

otáčok kľuk za minútu a striedať pozíciu v sedle s pozíciou v stoji.

Naše zistenia potvrdili stanovenú hypotézu práce, že úroveň pohybového

zaťaženia počas jazdy na stacionárnom bicykli vo vodnom prostredí je pre výkonnostného

cyklistu významne nižšia ako počas šliapania rovnako kadenciou na bicyklovom

ergometri v laboratóriu funkčnej diagnostiky. Konštrukcia nami využívaného vodného

bicykla, počas testovania, neumožnila nastaviť dostatočne veľký odpor, ktorého

prekonávanie by trénovanému cyklistovi spôsobovalo pri kadencii 100 otáčok rozvoj

telesnej zdatnosti.

Zoznam pouťitej literatúry

AQUATIC EXCERCISE ASSOCIATION (AEA). 2006. Fitness Professional Manual. USA : Human

Kinetics, 5th edition, 2006. ISBN -10:0-9760021-0-8.

BIELIK, V. 2010. Neležme, bežme. Turany : Sportdiag o.z., 2010. 172 s. ISBN 978-80-970342-0-7.

BORG, G. 1982. Psychophysical bases of perceived exertion. Med. Sci. Sports Exer., 14, 1982, s. 377-381.

GARCIN, M., WOLFF, M. et al. 2003. Reliability of rating scales of perceived exertion and heart rate

during progressive and maximal constant load exercises till exhaustion in physical education students. In:

J. Sports Med., 2003. 24 (4). s. 285-290.


82

HERMAN, C. W., NAGELKIRK, P. R. et al. 2003. Regulating oxygen uptake during high-intensity

exercise using heart rate of perceived exertion. Med. Sci. Sports Exerc. 2003. 35 (10). s.1751-1754.

CHEWNING, J. M. 2010. Understanding aquatic heart rate deduction. In Akwamagazine. The official

publication of AEA, June/July 2010, vol. 24, no. 1, p. 30.

MASI, F. et al. 2007. Is blood lactate removal during water immersed cycling faster than during cycling

on land? Journal of Sports Science and Medicine. 2007. č. 6, s. 188-192.

MORAVEC, R. et al. 2007. Teória a didaktika športu. Bratislava : FTVŠ UK a SVSTVŠ, 2007. 240 s.

ISBN 978-80-89075-31-7.

NEUMANN, G.: Radsport. In: Zeitschrift fur Sportmedizin, č. 4, 2000. http://www.sportmedinfo.de

NOVOTNÁ, V. et al. 2006. Fit programy pre ženy. Praha : Grada Publishing, 2006. 228 s. ISBN 80-247-

1191-5.

ŠIMONEK, J., KYSELOVIČOVÁ, O. 2002. Aeróbny fitnis. In ZRUBÁK, A. et al. Fitnis. Bratislava :

Polygrafické stredisko UK. 2002. 148 s. ISBN 80-223-1713-6.

THE INTENSITY OF LOAD DURING PEDALING ON THE

BICYCLE SIMULATOR IN THE DIFFERENT EXTERNAL

ENVIRONMENT




ABSTRACT

In the present study, we compare the internal response of the performance cyclist's

body to the pedestrian load of the special stationary bicycle placed in the aquatic

environment and during the ride on a stationary bicycle located in the laboratory (dry).

Based on pulse frequency (PF) pulse rate estimates, we probed during the treadmill of a

stationary bicycle in a different outdoor environment that we assumed that a significantly

lower loading load during cycling in the aquatic environment was due to the limited

resistance of riding control compared to bicycle ergometer riding in laboratory conditions

where the intensity of the load can be adjusted to the sporting boundary. On the basis of

the results obtained, we recommend in practice to practice training on a stationary bicycle

in the water as one of the possible regenerative means of performance cyclists.

Key words: cyclical movement activities, load intensity, stationary bicycle, water

environment.

http://www.sportmedinfo.de/


83

MONITOROVANIE ÚROVNE AGILITY

NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH




ABSTRAKT

Cieľom práce bolo monitorovanie vplyvu telesnej a športovej výchovy na

úroveň agility na základných školách. Za výberom našej práce stojí prudký rozvoj

jednotlivých športových odvetví za posledné roky, zrýchlenie hry a herných činností

v jednotlivých športových hrách, schopnosti jednotlivých hráčov vykonávať rýchle

pohyby a zmeny polohy tela alebo jeho segmentov v hre. V príspevku sme sledovali

rozvoj agility na vzorke 50 probandov, rozdelených do dvoch skupín po 25 žiakov

v podmienkach školskej telesnej a športovej výchovy. Počas 8 týždňového sledovania

žiaci realizovali vstupné a výstupné merania v rovnakých podmienkach.

Experimentálna skupina realizovala aj cvičenia zamerané na rozvoj agility, kontrolná

skupina pracovala na hodinách telesnej a športovej výchovy s tradičným podnetom.

Výsledky práce boli zaznamenané a štatisticky vyhodnotené na 1% a 5% hladine

významnosti pomocou Wilcox testu a Mann- Whitney U testu. „Príspevok vznikol

s podporou vedeckého grantu VEGA č. 1/0454/16 s názvom -Komplexná pohybová

schopnosť agilita a možnosti jej rozvoja vo vybraných športoch“

Kľúčové slová: monitorovanie, agilita, telesná a športová výchova, pohybové

schopnosti, základná škola

1 ÚVOD

Telesná výchova na školách by mala dávať každému žiakovi kvalitný základ

pohybových schopností a zároveň nový pohľad na šport. Poznatky a schopnosti, ktoré

žiak získava počas svojho štúdia sú nevyhnutné pre každý šport, ktorému sa chce

venovať a ktoré v neskoršom veku môžu obrátiť na športové majstrovstvo a tak sa

z neho môže stať vrcholový športovec.

Hlavou úlohou v školskej telesnej a športovej výchove je prispieť k rozvoju

pohybových schopností deti a mládeže, ktoré sú nevyhnutným predpokladom

efektívneho osvojenia si základných pohybových zručností. Pohybové schopnosti

v živote mladého človeka zohrávajú veľkú a veľmi dôležitú rolu. Deti počas života

v škole ako aj v bežnom živote prechádzajú prostredníctvom hier stále k novým

a zložitejším zručnostiam, ktoré im efektívne umožňujú zvládať konkrétne situácie

a zároveň napomáhajú dieťaťu zaradiť sa do bežného života.

Dawes – Roozen (2012) opisujú agilitu ako schopnosť určená športovcov, ktorá

rozhoduje v hre medzi úspešnosťou a neúspechom.

Podľa Dobrého (2003) je to schopnosť:

a) meniť pri pohybovej činnosti rýchlo, výbušne a efektívne smer pohybu tela,

b) zastaviť sa po rýchlom behu a po zastavení štartovať do iného smeru,


84

c) šprintovať vpred a vzad,

d) meniť rýchlosť pohybu,

e) výbušne vyskočiť niekoľkokrát za sebou,

f) štartovať z miesta, po zastavení alebo po obrátke, z cvalu bokom, vpred a vzad,

g) v rôznych smeroch bežať rýchlo,

h) bežať cvalom vpred, vzad a bokom.

Foran – Pound (2007) uvádzajú, že agilita je schopnosť meniť smer pohybu

výbušne, rýchlo a kontrolovane. V každej vekovej súťaži či na základných, stredných

alebo vysokých školách sa agilita stáva dôležitou.

Podľa Mackara (2008) agilita napomáha športovcom odhaliť svoje nedostatky pri

pohyboch do jednotlivých strán a tak zlepšiť ich rýchlosť. Testy agility nám umožnia

zistiť efektívnosť pohybov a je veľmi dôležité, aby športovec pohybujúci sa oboma

smermi vedel, ak má slabosť pre jednu alebo druhú stranu a postupne cvičeniami

rozvíjal agilitu.

Agilita sa v športových hrách uplatňuje frekventovane. Veľmi dôležitú rolu zohráva

najmä vo futbale, basketbale, ľadovom hokeji, tenise, volejbale atď. V športových hrách

je agilita kľúčovou komplexnou pohybovou schopnosťou skladajúcou sa z čiastkových

pohybových schopností a to kondičných a koordinačných. Minimálny čas, ktorý

jednotlivec potrebuje na dosiahnutie výrazných zmien v úrovni koordinačných

schopností vplyvom tréningu je 8-10 týždňov čiže približne 24 až 50 podnetov.

Koordinačné schopnosti najlepšie u jednotlivca rozvíjame pri čerstvých silách, a preto

sa tieto cvičenia vykonávajú hneď po rozcvičení, kedy má jednotlivec svoj organizmus

v optimálnom stave (Šimonek – Mikovičová, 2012).

Metodika

Cieľom našej práce bolo monitorovať úroveň agility a prostredníctvom nami

zvoleného cvičebného programu zameraného na rozvoj agility zistiť štatisticky

významné zmeny v jednotlivých ukazovateľoch v podmienkach školskej telesnej

a športovej výchovy. Zároveň sme si položili aj výskumnú otázku, či po aplikovaní

cvičebného programu, ktorý je zameraný na rozvoj agility, nastanú zmeny pri

výstupnom meraní žiakov v experimentálnej skupine.

Súbor tvorilo 50 žiakov, vo veku 13 – 14 rokov (n=50) rozdelených do dvoch

skupín po 25 žiakov v kontrolnej a experimentálnej skupine.

Tu sa jedná predovšetkým o skupinové výbery a jeden z nich vystupuje ako

experimentálna a druhý ako kontrolná skupina. Experimentálny postup (PE) sa uplatňuje

v experimentálnom výbere v celkovom rozsahu 515 min. (VE) a v kontrolnom výbere

športovcov (VK) sa uskutočňuje podnet (PK) tradičným postupom. Experimentálny

činiteľ bol zaradený v prípravnej a na začiatku hlavnej časti hodiny Čas sledovania (Δt)

je u oboch skupín rovnaký 8 týždňov.

Úroveň agility sme sledovali pomocou testov: Illinois Agility Test (Šimonek –

Mikovičová,2012, obr.1), Cik – Cak agility test (Šimonek – Mikovičová,2012, obr.2),

Slalomový beh agility (Šimonek – Mikovičová,2012, obr.3), Hviezdicový agility beh

(Šimonek – Mikovičová,2012, obr.4), Člnkový beh po kríži na 50 m (SPARQ, obr.5)

(Šimonek – Mikovičová,2012), Fitro Agility test(Šimonek – Mikovičová,2012).


85

Obrázok 1. Illinois Agility Test Obrázok 2. Cik-cak

Agility Test

Obrázok 3: Slalomový beh Agility Obrázok 4: Hviezdicový

agility test


86

Obrázok 5. Člnkový beh po kríži na 50 m SPARQ

Vyhodnocovanie výsledkov našej práce, kde sme sa zameriavali na vstupné aj

výstupné hodnoty oboch skupín sme realizovali nasledovne: F – test pre rozptyl nám

umožnil zistiť, či je možné medzi sebou súbory porovnávať. Mann-Whitneyho U testom

sme porovnávali vstupné a výstupné hodnoty experimentálnej a kontrolnej skupiny

a snažili sme sa zistiť, či rozdiel dosiahnutých výkonov bol alebo nebol štatisticky

významný. Wilcoxonovým párovým testom sme skúmali, či nami vytvorený program

štatisticky významne ovplyvnil rozvoj agility žiaka. Výsledky sme posudzovali na 1%

a 5% hladine významnosti.

Výsledky práce a diskusia

V teste Illinois Agility sledovanom na 5% a 1% hladine významnosti sa potvrdili

zmeny v experimentálnom súbore, to znamená, že hodnota experimentálneho súboru

nepresiahla hladinu významnosti 0,05 a 0,01. Hodnota štatistickej významnosti je

u experimentálneho súboru 0,000025 a u kontrolného súboru 0,112399. V kontrolnom

súbore sme nezaznamenali žiadne zmeny na oboch hladinách významnosti. Na základe

dosiahnutých výsledkov môžeme potvrdiť zlepšenie v experimentálnom súbore na 5% a

1% hladine významnosti. Potvrdzujeme, že v experimentálnom súbore nastali

prostredníctvom nami navrhnutého programu na rozvoj agility pozitívne zmeny vo

vybraných ukazovateľoch (graf 1 a 2).


87

Graf 1: Vstupné/výstupné hodnoty experimentálneho súboru - Illinois Agility test

Graf 2: Vstupné/výstupné hodnoty kontrolného súboru - Illinois Agility test

02468

10121416182022

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Illinois Agility test

vstupné hodnoty (VE) výstupné hodnoty (VE)

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

22

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Illinois Agility test

vstupné hodnoty (VK) výstupné hodnoty (VK)


88

V teste Cik – Cak agility test sledovanom na 5% a 1% hladine významnosti sa

potvrdili zmeny v experimentálnom súbore, to znamená, že hodnota experimentálneho

súboru nepresiahla hladinu významnosti 0,05 a 0,01. Hodnota štatistickej významnosti

je u experimentálneho súboru 0,000057 a u kontrolného súboru 0,492634.

V kontrolnom súbore sme nezaznamenali žiadne zmeny na oboch hladinách

významnosti. Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme potvrdiť zlepšenie

v experimentálnom súbore na 5% a 1% hladine významnosti. Potvrdzujeme, že

v experimentálnom súbore nastali prostredníctvom nami navrhnutého programu na

rozvoj agility pozitívne zmeny vo vybraných ukazovateľoch (graf 3 a 4).

Graf 3: Vstupné/výstupné hodnoty experimentálneho súboru – Cik-cak Agility test

Graf 4: Vstupné/výstupné hodnoty kontrolného súboru – Cik-cak Agility test

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Cik - Cak Agility test


0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Cik - Cak Agility test



89

V teste Slalomový agility test sledovanom na 5% a 1% hladine významnosti sa





významnosti. Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme potvrdiť zlepšenie

v experimentálnom súbore na 5% a 1% hladine významnosti. Potvrdzujeme, že



Graf 5: Vstupné/výstupné hodnoty experimentálneho súboru – Slalomový Agility test

Graf 6: Vstupné/výstupné hodnoty kontrolného súboru – Slalomový Agility test

0

2

4

6

8

10

12

14

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Slalomový Agility test


0

2

4

6

8

10

12

14

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Slalomový Agility test



90

V teste Hviezdicový agility test sledovanom na 5% a 1% hladine významnosti sa


súboru nepresiahla hladinu významnosti 0,05 a 0,01. V kontrolnom súbore sme

zaznamenali zmeny na hladine významnosti 5%. Kontrolný súbor sa nepotvrdil na

hladine významnosti 1%. Hodnota štatistickej významnosti je u experimentálneho

súboru 0,00036 a u kontrolného súboru 0,03581. Na základe dosiahnutých výsledkov

môžeme potvrdiť zlepšenie v experimentálnom súbore na 5% a 1% hladine

významnosti a v kontrolnom súbore na 5% hladine významnosti. Potvrdzujeme, že



Graf 7: Vstupné/výstupné hodnoty experimentálneho súboru (VE) – Hviezdicový Agility

test

Graf 8: Vstupné/výstupné hodnoty kontrolného súboru (VK) – Hviezdicový Agility test

0

2

4

6

8

10

12

14

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Hviezdicový agility test


0

2

4

6

8

10

12

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Hviezdicový agility test

vstupné hodnoty (VK) vystupné hodnoty (VK)


91

V teste Člnkový Agility test po kríži sledovanom na 5% a 1% hladine

významnosti sa potvrdili zmeny v experimentálnom aj v kontrolnom súbore, to

znamená, že hodnota experimentálneho a kontrolného súboru nepresiahla hladinu

významnosti 0,05. Hodnota štatistickej významnosti je u experimentálneho súboru

0,026431 a u kontrolného súboru 0,026431. Na 1% hladine významnosti sme u oboch

súborov nezaznamenali zmeny. Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme potvrdiť

zlepšenie v experimentálnom aj v kontrolnom súbore na 5%. Potvrdzujeme, že


rozvoj agility pozitívne zmeny vo vybraných ukazovateľoch (graf 9 a 10). Domnievame

sa, že výsledky mohol ovplyvniť identický obsah hlavných častí hodín kedy mali

v tematickom pláne aj basketbal, ktorý svojim obsahom, cvičeniami pripomína samotný

test a táto skutočnosť sa mohla premietnuť do zmien v oboch súboroch.

Graf 9: Vstupné/výstupné hodnoty experimentálneho súboru (VE) – Člnkový Agility test

po kríži

0

2

4

6

8

10

12

14

16

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Člnkový Agility test po kríži


0

2

4

6

8

10

12

14

16

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Člnkový Agility test po kríži

vstupné hodnoty (VK)


92

Graf 10: Vstupné/výstupné hodnoty kontrolného súboru (VK) – Člnkový Agility test

pokríži

V teste Fitro Agility test sledovanom na 5% a 1% hladine významnosti sa





významnosti. Potvrdzujeme, že v experimentálnom súbore nastali prostredníctvom nami

navrhnutého programu na rozvoj agility pozitívne zmeny vo vybraných ukazovateľoch

(graf 11 a 12).

Graf 11: Vstupné/výstupné hodnoty experimentálneho súboru (VE) – Fitro Agility test

Na základe výsledkov, ktoré sme získali pri vstupných a výstupných testoch

môžeme konštatovať, že v oboch skupinách sme dosiahli štatisticky významné hodnoty

a tým pádom konštatujeme, že väčšina žiakov v oboch súboroch počas osemtýždňového

tréningového obdobia zvýšila svoju úroveň rozvoja pohybových schopností. V

experimentálnom súbore boli dosiahnuté podstatne lepšie hodnoty v štyroch testoch

oproti kontrolnému súboru a v dvoch testoch boli dosiahnuté porovnateľné hodnoty.

Môžeme teda konštatovať, že cvičenia ktoré sme realizovali, pozitívne vplývali na

žiakov a ovplyvnili celkovú úroveň ich pohybových schopností.

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Fitro Agility test

vstupné hodnoty (VE) výstupné hodnoty (VE


93

Graf 12: Vstupné/výstupné hodnoty kontrolného súboru (VK) – Fitro Agility test

Záver

Na začiatku dvojmesačného tréningového obdobia sme u oboch skúmaných

súborov vykonali vstupné testy na agilitu. Počas ôsmich týždňov sme realizovali v

experimentálnom súbore cvičebný program, ktorý bol zameraný na rozvoj agility.

Kontrolná skupina pokračovala v realizácii tradičného podnetu. Po skončení obdobia,

kedy sme realizovali nami navrhnuté cvičenia, sme opäť zmerali obidve skupiny žiakov

a nazvali sme toto meranie ako výstupné testy. Obe merania (vstupné - výstupné) boli

realizované v rovnakých podmienkach. Zistenými výsledkami môžeme konštatovať, že

rozvoj agility je možný aj v podmienkach školskej telesnej a športovej výchovy, pričom

za pomerne krátke obdobie je pedagóg schopný dosiahnuť štatisticky významné zmeny

na 1 a 5 % hladine významnosti vo viacerých ukazovateľoch.

Deti by sa mali v školách častejšie počas školského roku a pod vedením svojich

pedagógov testovať a využívať neustále nové cvičenia a podnety, ktoré sú práve

zamerané na rozvoj už spomínanej agility. Jednak pri aplikovaní cvičení dochádza

k motivácií žiakov, že sú zaradení do určitého tréningového cyklu počas hodín

a vstupnými a výstupnými testami ich motivujeme k tomu, aby svoje výkony a svoj

rozvoj pohybových schopností neustále zlepšovali.


1. FORAN, B. – POUND, R. 2007. Complete Conditioning for Basketball. United

States of America : Human Kinetics, 2007. 205s. ISBN – 10 : 0-7360-5784-6, ISBN

– 13: 978-0-7360-5784-4. Dostupné na internete :

https://books.google.sk/books?id=k_LJ9aWcQJkC&pg=PR1&lpg=PR1&dq=foran

+pound+complete+conditioning+for+basketball&source=bl&ots=PLdqz7iSg8&sig

=g1er1WtvWUpYA98nH9WJUorN_Sg&hl=sk&sa=X&ei=tijdVMzpIYzAPIXagb

0

500

1000

1500

2000

2500

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25

Fitro Agility test


https://books.google.sk/books?id=k_LJ9aWcQJkC&pg=PR1&lpg=PR1&dq=foran+pound+complete+conditioning+for+basketball&source=bl&ots=PLdqz7iSg8&sig=g1er1WtvWUpYA98nH9WJUorN_Sg&hl=sk&sa=X&ei=tijdVMzpIYzAPIXagbgC&ved=0CEQQ6AEwBQ#v=onepage&q=foran%20pound%20complete%20conditioning%20for%20basketball&f=false




94

gC&ved=0CEQQ6AEwBQ#v=onepage&q=foran%20pound%20complete%20cond

itioning%20for%20basketball&f=false

2. MACKAR, S. 2008. Importance of Agility for Basketball Players. [online], [cit.

24.marca 2013]. Dostupné na internete :

http://magazine.stack.com/TheIssue/Article/5597/Importance_of_Agility_for_Bask

etball_Players.aspx.

3. ŠIMONEK, J. st. – MIKOVIČOVÁ, D. 2012. Rozvoj agility v programoch školskej

telesnej a športovej výchovy. Nitra: PF UKF, 2012. 113 s. ISBN 978-80-558-0163-

6

4. DAWES, J. – ROOZEN, M. 2012. Developing Agility and Quickness. United States

of America: Human Kinetics, 2012. 183 s. ISBN 13: 978-0-7360-8326-3, ISBN: 0-

7360-8326-X.

5. DOBRÝ, L. 2003. Čo je agility?. In Tělesná Výchova a Sport Mládeže. roč. 69, č.

3, 2003. s.17-21. ISSN 1210-7689.

6. DOVALIL, J.2005. Výkon a trénink ve sportu. Praha : Olympia, 331, 2005. ISBN

807033928



http://magazine.stack.com/TheIssue/Article/5597/Importance_of_Agility_for_Basketball_Players.aspx

http://magazine.stack.com/TheIssue/Article/5597/Importance_of_Agility_for_Basketball_Players.aspx


95

MONITORING OF AGILITY AT PRIMMARY SCHOOLS




Abstract

The aim of our work is to monitor the impact of physical and sport education to

development of agility. For selecting our work stands the rapid development of

individual type of sports in recent years, speed up games and game skills in various

sports games, the ability of individual players to make quick movements and changes of

body posture or its segments in the game. We follow the development of agility on a

sample of 50 subjects, divided into two groups of 25 students in the conditions of school

physical education in our paper. During the 8-weeks of research, students realized input

and output measurements in the same conditions. The experimental group also realized

exercises to development of agility, control group worked during the hours of physical

and sport education with traditional stimulus. The results of the work were recorded and

statistically evaluated at 1% and 5% level of significance using the Wilcox test and

Mann -Whitney U test. "Work is supported by Scientific Grant VEGA no. 1/0454/16

titled -complex physical ability agility and opportunities of its development in selected

sports“

Key words: monitoring, agility, physical and sport education, motor abilities, primary

school


96

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE POHYBOVÉ AKTIVITY A

KVALITU ŽIVOTA ADOLESCENTOV




ABSTRAKT

Autori v príspevku riešia problematiku kvality života adolescentov s rôznou úrovňou

pohybovej aktivity v týždni u adolescentov. Prieskumu sa zúčastnili žiaci stredných škôl

zo SR (n=149), ktorí boli rozdelení do štyroch skupín podľa športovej úrovne. Kvalita

života bola sledovaná prostredníctvom modifikovaného dotazníka SQUALA

a frekvencia pohybovej aktivity v týždni v hodinách. Údaje sú prezentované

deskriptívnymi charakteristikami (n, M, SD). Štatistickú významnosť rozdielov, resp.

vzťahov posudzujeme neparametrickými metódami pri hladinách významnosti (W, U:

p<0,05, resp. rs : p<0,20*, p<0,10**).

Výsledky nepreukázali rozdiely medzi skupinami adolescentov s rôznou športovou

úrovňou v úrovni kvality života, resp. jej jednotlivých oblastí. Rozdiely nachádzame iba

v subjektívnom ponímaní dôležitosti a spokojnosti s oblasťami fyzickej pohody

a spirituality (p<0,05). Celkovo je počet interakcií medzi kvalitou života a frekvenciou

pohybovej aktivity v týždni veľmi nízky. Pozitívne interakcie medzi pohybovou

aktivitou a fyzickou pohodou (rs: ,239*), nachádzame iba u adolescentov, ktorí sú

registrovaní športovci s frekvenciou pohybovej aktivity v týždni M:10,774 hod SD:

4,425. Negatívne interakcie nachádzame prevažne u skupiny pasívnych športovcov

v spokojnosti s oblasťami fyzickej (rs: -,396*), psychosociálnej (rs: -,310*) a spirituálnej

pohody (rs: -,400**). Negatívny vzťah medzi pohybovou aktivitou v týždni nachádzame

so vzdelaním (rs: -,327**) a voľným časom (rs: -,268*) u registrovaných športovcov.

Výsledky korešpondujú s výsledkami autorov o poklese pohody s kvalitou života

v období adolescencie. Poukazujú na dôležitosť ovplyvňovania kvality života

prostredníctvom vyššej pohybovej aktivity v týždni, ale hlavne na vytváranie

optimálnych podmienok a možností zvyšovania kvality života v sociálnom prostredí

adolescentov.

Príspevok bol vydaný vďaka podpore grantu Ministerstva školstva, vedy výskumu

a športu Slovenskej republiky KEGA 003UKF-4/2016.

Kľúčové slová: Pohybová aktivita, adolescencia, kvalita života

1 ÚVOD

Už staroveká grécka filozofia sa zmieňuje o kvalite života. Prvým filozofom je

Demokrites, ktorý sa zaoberal pocitom šťastia založeným na subjektívnej pohode a

slasti. Za dôležité pokladal zaujatie postoja k veciam, ktoré sa dejú okolo nás, nie dianie

samostatné. Táto na tú dobu pokroková myšlienka bola dlho v úzadí, kým sa ňou začali

zaoberať ďalší filozofi.

Vývinové obdobie adolescencie trvá približne od 13-15 do 20-22 rokov. Toto

obdobie je charakteristické začiatkom a vrcholením fyzického a najmä sexuálneho

dozrievania. Dokončením telesného vývoja vo veku približne 25 rokov sa stávajú


97

adolescenti sociálne a psychicky zrelými osobnosťami. Podľa Vágnerovej (2000) sa

v zahraničnej literatúre obdobie dospievania delí na obdobie pubescencie medzi 11. až

15. rokom a adolescencie medzi 15. až 20. rokom života. Podľa Maceka (2003) delíme

adolescenciu na tri fázy: včasná adolescencia 10-13 rokov, stredná adolescencia 14-16

rokov a neskorá adolescencia 17-22 rokov.

Škoda a kol. (2007) vo svojom výskume sa poukázali na faktory ovplyvňujúce

kvalitu života 14-16 ročných adolescentov. Medzi najdôležitejšie faktory adolescenti

uviedli zdravotný stav a vzťahy s rodinou a priateľmi. Najmenšiu dôležitosť pripisujú

aktivitám mimo domov a vlastníctvu vecí. Podľa Sejčovej (2006) dospievajúci

adolescenti hodnotia ako najvýznamnejšiu súčasť zmyslu života rodinu, zdravie a lásku.

Opýtaní adolescenti sú prevažne spokojní s kvalitou života, a to najviac so vzťahovou a

výkonnou, najmenej so spoločenskou kvalitou života a kvalitou prostredia.

Dospievajúci sú prevažne spokojný so svojím aktuálnym životom, cítia sa šťastní, a sú

zameraní na hodnoty ako láska, šťastie, zdravie, vzdelanie, múdrosť, mier, a menej na

peniaze, úspech a blahobyt. Ocetková (2007) sa odporúča vo výskumoch zamerať na

oblasti fyzickej pohody, psychosociálnej pohody, spirituálnej pohody, materiálnej

pohody, oblasti vzdelania, voľného času, vzhľad a vlastníctvo vecí, resp. orientácie na

budúcnosť. Sýkorová a Blatný (2008) použili skrátenú verziu dotazníka Ocetkovej pre

dospelých a prispôsobili ju pre detskú a adolescentnú populáciu.

Chybou býva, keď niekto považuje kvalitu života za totožný pojem s osobnou

pohodou. Osobná pohoda je zložka, indikátor kvality života (Blatný,2007). Well being

je emočná zložka kvality života spojená s pozitívnym prežívaním stavu. Nesmú byť

prítomné negatívne pocity, prevažuje optimistický postoj k životu a pozitívne

sebahodnotenie. Vtedy dokáže jedinec úspešne fungovať v živote.

Výskumy spokojnosti s kvalitou života u adolescentov boli doposiaľ sledované vo

vzťahu k frekvencii aktivít vo voľnom čase (Gilman 2001), pohlaviu (Hall-Lande et al.,

2007), riskantnému a násilníckemu správaniu, riskantnému sexuálnemu správaniu,

užívaniu alkoholu, tabakových výrobkov, drog, atď. (Zullig et al., 2001; Valois et al.,

2002). Výsledky prác poukazujú na nedostatok skúseností adolescentov v oblastiach

komunikácie, zvládanie stresu, rozhodovaní, riešení problémov a stanovení cieľov.

Adolescenti so slabými skúsenosťami si svoju nespokojnosť kompenzujú v riskantnom

sexuálnom správaní, pričom sa môžu vyskytovať vo vyššej miere aj symptómy

depresie. Po veku 15 rokov, dievčatá uvádzajú depresívne symptómy a depresiu dva

krát vyššiu ako chlapci (Hall-Lande et al., 2007). Ukazuje sa, že chlapci sú viac

spokojnejší so životom ako dievčatá Sýkorová (2008).

Obdobné výskumné metódy boli aplikované na špecifické skupiny adolescentov,

športovcov, študentov vysokých škôl, dospelých a učiteľov. V prácach Broďáni (2012);

Broďáni a Bradáčová (2012, 2014); Broďáni a Špániková (2013), Broďáni a Maťasová

(2014), Broďáni a Žišková (2014), Gülsah, (2011), Dos Santos (2015), Pašková (2010)

boli preukázané pozitívne vzťahy medzi frekvenciou pohybovej aktivity v týždni

a jednotlivými oblasťami kvality života u skupín adolescentov, vysokoškolských

študentov a učiteliek materských a základných škôl, ktorý vykonávali pohybové aktivity

3-6 x do týždňa. Pohybové aktivity s nižšou, resp. vyššou frekvenciou v týždni

nepreukazovali významné vzťahy s jednotlivými oblasťami kvality života.


98

V našom príspevku sa zameriavame na žiakov v strednej adolescencii. Cieľom bolo

poukázať na vzťahy medzi jednotlivými oblasťami kvality života a rôznou úrovňou

pohybovej aktivity v týždni u žiakov - adolescentov. Ako jeden s významných faktorov,

ktorý mal ovplyvniť spomínanú kauzalitu vo vzťahu k výsledkom, je aj športová

úroveň.

Úlohy práce

1. Aká je úroveň pohybovej aktivity v týždni a kvalita života u adolescentov?

2. Aké sú rozdiely v jednotlivých oblastiach kvality života z pohľadu dôležitosti

a spokojnosti?

3. Aký je vzťah medzi pohybovou aktivitou v týždni a jednotlivými oblasťami kvality

života?

2 METODIKA

Dotazníkového prieskumu zameraného na zisťovanie frekvencie pohybovej aktivity

v týždni, športovej úrovne a kvality života sa zúčastnili 149 žiakov troch stredných škôl

v Nitre. Vekový priemer celkového súboru bol 15,55 roka so smerodajnou odchýlkou

0,65. Po prerozdelení do skupín podľa športovej rovne neboli zistené štatistické

významné rozdiely z pohľadu veku.

Výskumný súbor bol rozdelený do štyroch skupín podľa subjektívneho hodnotenia

športovej úrovne:

A. pasívny športovec - nevyhľadáva pohybovú aktivitu, maximálne absolvuje

povinné športové aktivity alebo povinnú telesnú výchovu;

B. príležitostný športovec - vyhľadáva pohybovú aktivitu, nepravidelnosť v

týždni, neorganizovaná pohybová aktivita;

C. aktívny športovec - pravidelnosť v týždni, nie je členom športovej

organizácie;

D. registrovaný športovec - pravidelnosť, člen športovej organizácie, celoštátna

úroveň, výkonnostný alebo vrcholový šport.

Modifikovaný dotazník pre adolescentov (podľa Dragomerická, 2006; Zannotti -

Pringuey, 1992; Ocetková, 2007 a Sýkorová, 2008) obsahoval vybrané položky z

dotazníka SQUALA. Položky dotazníku SQUALA boli vyhodnocované z pohľadu

oblastí:

1. Fyzická pohoda (zdravie, spánok, zvládanie každodenných aktivít, nemať

problémy);

2. Psychosociálna pohoda (rodina, medziľudské vzťahy, intímne vzťahy, záľuby,

bezpečie);

3. Spirituálna pohoda (spravodlivosť, sloboda, krása, umenie, pravda);

4. Materiálna pohoda (peniaze, dobré jedlo);

5. Vzdelanie (byť vzdelaný, chodiť do školy);

6. Voľný čas (možnosti tráviť voľný čas, mať dostatok vecí na zábavu);

7. Vzhľad a vlastníctvo vecí (dobre vyzerať, pekne sa obliekať, mať veci, ktoré sa

mi páčia);


99

8. Orientácia na budúcnosť (mať v budúcnosti deti, zamestnanie ktoré ma bude

baviť).

Dotazník definuje oblasti z objektívnej stránky „Ako je pre teba dôležité ....” a druhá

oblasti zo subjektívneho stránky „Ako si spokojná s ....”.

Obe položky posudzovali respondenti na 5 bodovej škále podľa toho aký význam

jej v živote pripisovali, resp. ako bola pre nich v živote dôležitá (1. Úplne nedôležité, 2.

Trochu dôležité, 3. Stredne dôležité, 4. Veľmi dôležité, 5. Úplne dôležité) a (1. Veľmi

nespokojný, 2. Nespokojný, 3. Niečo medzi, 4. Spokojný, 5. Veľmi spokojný).

Pri spracovaní údajov sme použili základné deskriptívne štatistiky (početnosť n,

priemer M, smerodajná odchýlka SD, matematický rozdiel priemerov „d“), Rozdiely

medzi dôležitosťou a spokojnosťou v kvalite života u závislých skupín sme

posudzovali Wilcoxonovým z testom a rozdiely medzi nezávislými skupinami sme

posudzovali Mann-Whitneyovým U testom. Pri zisťovaní interakcie medzi

premennými „frekvencia pohybovej aktivity v týždni a oblasti kvality života“ sme

použili Spearmanov korelačný koeficient (rs). Pre posúdenie štatistickej významnosti

rozdielov sme použili hladinu významnosti p<0,05 a vzťahov p<0,20. Údaje boli

spracované v programe MS Excel a SPSS.

3 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

Pohybová aktivita v týždni medzi skupinami adolescentov s rôznou športovou

úrovňou je diferencovaná (tabulka 1 a 2). Rovnaká úroveň hodinovej pohybovej aktivity

v týždni bola zaznamenaná iba u adolescentov uvádzajúcich športovú úroveň pasívny

športovec a príležitostný športovec (p=0,138). Adolescenti uvádzajúci pasívnu a

príležitostnú športovú úroveň sa zúčastňovali pohybových aktivít v priemere M: 3,778

SD: 1,70 hodiny a M: 4,891 SD: 3,01 hodiny do týždňa. Vysokú frekvenciu pohybovej

aktivity v týždni preukazovali skupiny adolescentov uvádzajúcich športovú úroveň

aktívnych športovcov (M: 8,067 hod SD: 3,792) a registrovaných športovcov (M:

10,774 hod SD: 4,425). Medzi skupinami aktívnych a registrovaných športovcov, resp.

pasívnych a príležitostných športovcov boli rozdiely v pohybovej aktivite markantné

(p<0,01). Uvádzané výsledky boli totožné aj po odrátaní povinných hodín telesnej

výchovy.


100

Tabuľka 1. Porovnanie pohybovej aktivity v týždni a oblastí kvality života medzi skupinami žiakov s

rôznou športovou úrovňou

Športová úroveň

Pasívni (A)

(n=18) Príležitostní (B)

(n=55) Aktívni (C)

(n=45) Registrovaní (D)

(n=31)

Ukazovatele M SD M SD M SD M SD

Vek 16,000 ,907 15,400 ,564 15,556 ,624 15,548 ,568

Pohybová aktivity v týždni 3,778 1,700 4,891 3,010 8,067 3,792 10,774 4,425

Pohybová aktivity v týždni bez TV 1,778 1,700 2,891 3,010 6,022 3,793 8,645 4,168

Ako

je p

re t

eb

a d

ôle

žité

... Fyzická pohoda 4,044 1,224 4,196 ,537 4,387 ,345 4,258 ,462

Psychosociálna pohoda 3,589 ,767 3,778 ,402 3,784 ,412 3,749 ,550

Spirituálna pohoda 3,833 ,924 4,182 ,510 3,983 ,602 3,863 ,667

Materiálna pohoda 3,778 1,060 3,764 ,804 3,944 ,827 3,935 ,716

Vzdelanie 3,722 1,114 3,800 ,797 3,844 ,729 3,565 1,023

Voľný čas 3,889 1,037 3,991 ,825 4,089 ,748 4,000 ,764

Vzhľad a vlastníctvo vecí 3,963 ,928 3,721 ,845 3,593 ,787 3,656 ,854

Orientácia na budúcnosť 4,167 1,015 4,118 ,720 4,189 ,725 4,387 ,667

Ako

si s

po

kojn

ý ..

.

Fyzická pohoda 3,789 ,525 3,833 ,488 3,800 ,595 3,871 ,494

Psychosociálna pohoda 3,828 ,470 3,793 ,500 3,809 ,448 3,697 ,525

Spirituálna pohoda 2,667 ,712 2,982 ,633 2,950 ,667 2,968 ,611

Materiálna pohoda 3,500 ,594 3,536 ,706 3,444 ,867 3,806 ,803

Vzdelanie 3,444 ,784 3,691 ,670 3,600 ,773 3,435 ,804

Voľný čas 4,000 ,707 3,882 ,751 3,778 ,719 3,726 ,805

Vzhľad a vlastníctvo vecí 3,593 ,919 3,788 ,630 3,992 ,463 3,925 ,749

Kvalita života u skupín adolescentov s odlišnou športovou úrovňou je z pohľadu

jednotlivých oblastí kvality života na rovnakej úrovni. Jediný rozdiel bol preukázaný

v oblasti spirituálnej pohody (p<0,05), ktorej prikladali príležitostní športovci vyššiu

dôležitosť (M: 4,182 SD: ,510) ako registrovaní športovci (M: 3,863 SD: ,667).

Všetky skupiny športovcov - adolescentov pripisujú rovnakú úroveň dôležitosti ako aj

spokojnosti vo väčšine oblastí kvality života. Diferencie medzi dôležitosťou

a spokojnosťou nachádzame iba v oblastiach spirituálnej a fyzickej pohody. Všetky

skupiny športovcov uvádzajú nižšiu úroveň spokojnosti so spirituálnou pohodou

(p<0,01) v porovnaní s úrovňou dôležitosti akú jej prikladajú. Nižšiu spokojnosť ako

dôležitosť s fyzickou pohodou uvádzajú skupiny príležitostných, aktívnych

a registrovaných športovcov (p<0,01). Objem, záujem a pocity pri jednotlivých

pohybových aktivitách boli diferencované v sledovanej vekovej kategórii a ich hodnoty

sme zaznamenali do grafov (obrázok 1,2,3).


101

Tabuľka 2. Štatistická významnosť rozdielov pohybovej aktivity v týždni a oblastí kvality života medzi

skupinami žiakov s rôznou športovou úrovňou.

Obrázok 1. Objem hodín sedavého zamestnania študentov

4,78

5,395,42

5,52

4,4

4,6

4,8

5,0

5,2

5,4

5,6

pasívny športovec príležitostný športovec aktívny športovec registrovaný športovec

Objem hodín sedavého zamestnania pri rôznych činnostiach

Mann Whitney U-test p<0,05*; p<0,01**

Ukazovatele A<>B A<>C A<>D B<>C B<>D C<>D

Pohybová aktivity v týždni ,138 ,000 ,000 ,000 ,000 ,006

Pohybová aktivity v týždni bez TV ,138 ,000 ,000 ,000 ,000 ,005

Ako

je p

re t

eb

a d

ôle

žité

... Fyzická pohoda ,314 ,660 ,374 ,118 ,748 ,259

Psychosociálna pohoda ,460 ,423 ,454 ,958 ,752 ,771

Spirituálna pohoda ,187 ,872 ,786 ,062 ,016 ,539

Materiálna pohoda ,687 ,704 ,767 ,250 ,307 ,923

Vzdelanie ,974 ,994 ,563 ,705 ,374 ,279

Voľný čas ,830 ,569 ,907 ,679 ,873 ,551

Vzhľad a vlastníctvo vecí ,375 ,175 ,257 ,388 ,614 ,877

Orientácia na budúcnosť ,464 ,718 ,638 ,649 ,095 ,228

Ako

si s

po

kojn

ý ..

.

Fyzická pohoda ,650 ,806 ,777 ,814 ,852 ,919

Psychosociálna pohoda ,686 ,754 ,377 ,792 ,468 ,356

Spirituálna pohoda ,116 ,176 ,176 ,712 ,806 ,802

Materiálna pohoda ,633 ,768 ,169 ,429 ,162 ,074

Vzdelanie ,144 ,380 ,907 ,603 ,078 ,282

Voľný čas ,747 ,339 ,232 ,405 ,281 ,698

Vzhľad a vlastníctvo vecí ,433 ,083 ,199 ,121 ,333 ,796


102

Obrázok 2. Záujem o športové aktivity

Obrázok 3. Pocity pri vykonanej pohybovej činnosti

8

13

6

1

2

8

4

1

4

7

7

33

24

18

4

16

6

4

14

39

12

23

17

23

2

13

3

6

9

27

6

18

5

20

2

6

5

10

4

17

0 20 40 60 80 100

Turistika – zimná, letná, horolezectvo, cykloturistika

Posilňovanie - aerobic, zumba, spining

Plávanie

Kolektívne športové hry - futbal, volejbal, basketbal, hokej

Pohybové drobné netradičné hry

Zimné športy - korčuľovanie, lyžovanie, zjazdové, bežecké

Gymnastika

Atletika – rekreačný beh

Úpolové športy (karate, aikido, judo, zápasenie, box...)

Iné : Jazda na koni, tenis, rafting, bicyklovanie, florbal, badminton,snowboarding, korčuľovanie - inline

Keby si mal možnosť, do akých športových aktivít by si sa chcel zapájať?


3,28

2,67

2,67

2,78

2,72

3,67

2,44

2,83

3,50

3,67

2,56

2,78

2,22

3,39

3,28

3,33

3,44

2,44

2,64

3,22

2,27

3,16

2,42

3,16

3,64

3,85

3,15

2,71

2,25

3,65

3,49

2,71

4,24

1,82

1,80

4,09

1,89

3,60

1,53

3,87

4,18

4,22

3,60

2,29

1,80

4,00

4,04

1,82

4,48

1,68

1,55

4,06

1,45

3,61

1,68

4,00

4,03

4,42

3,74

2,16

1,74

4,19

4,29

1,61

0 2 4 6 8 10 12 14 16 18

Teším sa z toho a užívam si to.

Nudím sa pri tom.

Nemám to rád.

Je to pre mňa príjemné.

Vôbec to nie je zábava.

Dodáva mi to energiu.

Mám z toho zlú náladu.

Je to veľmi príjemné.

Moje telo sa cíti dobre.

Niečo mi to dáva.

Je to vzrušujúce.

Ubíja ma to.

Vôbec to nie je zaujímavé.

Dáva mi to pocit úspechu.

Je mi pri tom dobre.

Radšej by som robil niečo úplne iné.

Keď vykonávam nejakú pohybovú aktivitu tak:



103

Korelačná analýza pohybovej aktivity v týždni a subjektívneho hodnotenia

spokojnosti s jednotlivými oblasťami kvality života poukázala na diferencované

interakcie v skupinách adolescentov s rôznou športovou úrovňou.

Najviac vzťahov medzi frekvenciou pohybovej aktivity v týždni a oblasťami kvality

života (v pozitívnom alebo negatívnom zmysle) nachádzame u pasívnych a

registrovaných športovcov. Signifikantné vzťahy medzi pohybovou aktivitou

a oblasťami kvality života neboli zaznamenané v skupine príležitostných športovcov.

Pozitívne interakcie pohybovej aktivity v týždni nachádzame s fyzickou pohodou

(zdravie, spánok, zvládanie každodenných aktivít, nemať problémy) u registrovaných

športovcov (p<0,20) a negatívne interakcie zasa u pasívnych športovcov - adolescentov

(p<0,20). U príležitostných a aktívnych športovcov neboli preukázané štatisticky

významné vzťahy medzi pohybovou aktivitou v týždni a fyzickou pohodou.

Negatívne interakcie pohybovej aktivity v týždni so psychosociálnou pohodou

(rodina, medziľudské vzťahy, intímne vzťahy, záľuby, bezpečie) a spirituálnej pohody

(spravodlivosť, sloboda, krása, umenie, pravda) nachádzame u pasívnych športovcov

(p<0,10). U aktívnych športovcov pohybová aktivita v týždni negatívne koreluje

s materiálnou pohodou (p<0,20).

Negatívne interakcie oblasti vzdelania (p<0,10) a voľného času (p<0,20)

s pohybovou aktivitou v týždni boli preukázané u adolescentov evidovaných v skupine

registrovaných športovcov. Interakcie medzi pohybovej aktivity a oblasťou vzhľad

a vlastníctvom vecí neboli preukázané.

Výsledky korelačnej analýzy potvrdili negatívne interakcie inaktivity s niektorými

oblasťami kvality života. Obdobné výsledky nachádzame v prácach. Negatívne, resp.

žiadne interakcie s oblasťami kvality života nachádzame v skupinách adolescentov

(Broďáni, 2012b; Broďáni & Bradáčová 2014; Kalinková et al., 2015a) a študentov

vysokých škôl (Broďáni, 2012a, Broďáni & Špániková, 2013), ktorý nevyhľadávajú

pohybové aktivity, resp. ich vykonávajú veľmi nízkou frekvenciou v týždni. Pozitívne

interakcie pohybovej aktivity s oblasťami kvality života nachádzame sporadicky a to

u športovcov venujúcich sa športu výkonnostnou alebo vrcholovou formou.

Ukazuje sa, že adolescencia je veľmi búrlivým a nestabilným obdobím, čo sa týka

spokojnosti s kvalitou života. Ovplyvňujú ho viaceré vyššie spomínané faktory.

Môžeme povedať, že patrí k nim aj frekvencia pohybovej aktivity v týždni a typ

strednej školy. Práve naopak obdobie neskorej adolescencie a dospelosti (Pašková,

2010; Broďáni - Maťasová, 2014; Broďáni - Žišková, 2014; Kalinková et al., 2015b) ,

ktoré sú charakteristické dozrievaním a postupným dosahovaním telesnej a psychickej

výkonnosti, je najvnímavejším obdobím uvedomovania si kvality života a potreby

pravidelnej pohybovej aktivity, resp. ich vzájomnej prepojenosti.

Závery

Frekvencia pohybových aktivít v týždni sa u sledovanej vzorky pohybovala

v závislosti od športovej úrovne.Výsledky nepreukázali rozdiely v úrovni kvality života

u skupín adolescentov s rôznou športovou úrovňou. Počet interakcií medzi kvalitou

života a frekvenciou pohybovej aktivity v týždni veľmi nízky, pričom prevažujú

záporné interakcie.


104

Pozitívne interakcie medzi pohybovou aktivitou a fyzickou pohodou nachádzame iba

u adolescentov, ktorí sú registrovaní športovci s vysokou frekvenciou pohybovej

aktivity v týždni.

Negatívne interakcie nachádzame prevažne u skupiny pasívnych športovcov

v spokojnosti s oblasťami fyzickej, psychosociálnej a spirituálnej pohody. Negatívny

vzťah pohybovej aktivity nachádzame u registrovaných športovcov so vzdelaním

a voľným časom.

Výsledky korešpondujú s výsledkami autorov o poklese pohody s kvalitou života

v období adolescencie. Poukazujú na dôležitosť ovplyvňovania kvality života

prostredníctvom vyššej pohybovej aktivity v týždni, ale hlavne na vytváranie

optimálnych podmienok a možností zvyšovania kvality života v sociálnom prostredí

adolescentov.


BLATNÝ, M. a kol. 2007. Kvalita života dětí po léčbě nádorového onemocnění: současné poznatky a

směry výzkumu. In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 2007, roč. 42, č. 4, s. 291 – 306;

Broďáni, J. (2012a). The Relationship of Physical Activity and Subjective Well-Being of Students on

Constantine the Philosopher University in Nitra. In L. Bláha & L. Círus (Eds.), Current Trends in

Educational Science and Practice II. (pp. 19-28). Ústí nad Labem, Česká republika : UJEP.

Broďáni, J. (2012b). Sport activity level and the life quality of adolescents. Acta Universitatis Matthiae

Belii, Physical Education and Sport. 4(1), 33-41.

Broďáni, J. & Bradáčová, N. (2012). The Relationship Between the Activity and Quality of Students

Lives at High Schools in Nitra. In P. Krška (Eds.), Aktuálne problémy telesnej výchovy a športu l. (pp. 28-

33) Ružomberok : VERBUM.

Broďáni, J. & Špániková, V. (2013). Life quality in a relation to frequency of activity during a week by

pre-school and elementary pedagogy and teacher training for the primary education on Faculty of

education at CPU in Nitra. Exercitatio Corpolis Motus Salus, 5(1) 86-95.

Broďáni, J. & Žišková, I. (2014). Quality of life and physical activity of kindergarden teachers. Physical

Activity Review, 3(1), 11-20.

Broďáni, J. & Maťasová, Z. (2014). Frequency of physical activity during the week in relation to life

quality of kindergarten teachers. In P. Krška (Eds.), Aktuálne problémy telesnej výchovy a športu III. (pp.

31-40) Ružomberok : VERBUM.

Broďáni, J. & Bradáčová, N. (2014). Relationship quality of life and physical activity of students of

grammar schools and vocational schools. Acta Universitatis Matthiae Belii, Physical Education and

Sport. 6(1) 22-34.

Gülsah, S., Can, O. & Gözaydin, G. (2011). Doe s regular physical activity in children affect the quality

of life? Journal of Physical Education and Sport. 11(1),70-74.

Kalinková, M., Broďáni, J., Kanásová, J., Paška, Ľ. & Šutka, V. (2015a). The influence of physical

activities on the qualityof life of adolescents. Sport Science. 8(1); 17-23.

Kalinková, M., Broďáni, J., Paška, Ľ., Šutka, V. & Sogelová, D. (2015b). Vplyv pohybových aktivít na

objektívne a subjektívne vnímanie kvality života vysokoškolákov. In J. Broďáni (Eds.), Šport a rekreácia

2015. (pp. 150-158) Nitra : PF UKF.


105

Dos Santos, A. L. (2015). The perception of condition and quality of life of athletes. Journal of Physical

Education and Sport, 15(2), 229 – 237.

Dragomirecká, E. (2006). SQUALA Subjective quality of life analysis : příručka pro uživatele české verze

dotazníku subjektivní kvality života SQUALA. Praha : Psychiatrické Centrum.

Gilman, R. (2001). The relationship between life satisfaction, social interest, and frequency of

extracurricular activities among adolescent students. Journal of youth and adolescence : ProQuest Social

Science Journals 30(6), 749-767.

Hall-Lande, J., Eisenberg, M., Christenson, S. & Neumark-Sztainer, D. (2007). Social isolation,

psychological health, and protective factors in adolescence. Adolescence : ProQuest social science

journals, 42(166), 265-287

Havranová, M. (2001). Krok k dokonalejšiemu vzhľadu a zdraviu. Bratislava: Právnická fakulta UK.

Macek, P. (2003). Adolescence. Praha: Portál.

Ocetková, I. (2007). Úloha spirituality v životní pohodě a kvalite života mladých lidí. (Dizertačná práca).

Brno : Masarykova univerzita.

Pašková, L. (2010). Vzťah telesnej aktivity a subjektívnej pohody u vysokoškolských študentov. Studia

kinanthropologica, 9(2), 77-82.

Sejčová, Ľ. (2006). Pohľad na kvalitu života dospievajúcich. Bratislava: Album.

Sýkorová, Z. & Blatný, M. (2008). Kvalita života u adolescentov. (Diplomová práca). Brno: Masarykova

univerzita.

Vágnerová, M. (2000). Vývojová psychologie. Praha : Portál.

Škoda, J., Doulík, P. & Hajerová - Müllerová, L. (2007). Kvalita života u skupín mládeže z odlišného

sociokulturního prostředí. In J. Mareš (Eds), Kvalita života u dětí a dospívajících II. (pp. 191-208), Brno :

MSD.

Valois, R., Zullig, K., Huebner, S., Kammermmann, S. & Drane, W. (2002). Association between life

satisfaction and sexual risk - taking behaviors among adolescents. Journal of child and family studies,

11(4), 427-440.

Zannotti, M. & Pringuey, D. (1992). A method for quality of life assessment in psychiatry: the S-QUA-L-

A (Subjective Quality of life Analysis). Quality of life News Letter, 4(6).

Zullig, K., Valois, R., Huebner, S. & Drane, W. (2005). Association among family structures,

demographics, and adolescent perceived life satisfaction. Journal of child and Family studies, 14(2), 195-

206.


106

FACTORS PERFORMING MOVEMENT ACTIVITIES AND

QUALITY OF THE ADOLESCENT LIFE




Abstract

The authors of the article deal with the interaction of area of quality of life and

different levels of physical activity in adolescents in a week. The survey covered pupils

from secondary schools from Slovakia (n=149) who were divided into four groups

according to the level of sport performance. Quality of life was monitored through a

modified questionnaire SQUALA and frequency of physical activity in a week in hours.

Data are presented in descriptive characteristics (n, M, SD). Statistical significance of

differences, respectively relations are considering by nonparametric methods at the level

of significance (W, U: p<0.05, respectively. rs p<0.20* p<0.10**).

Results did not show differences between groups of adolescents with various

sporting level of sport performance in the level of quality of life, respectively its

individual areas. We find the differences only in the subjective perception of importance

and satisfaction with the areas of physical well-being and spirituality (p<0.05). The

overall number of interactions between quality of life and frequency of physical activity

in a week very is very low. Positive interaction between physical activity and physical

well-being (rs: .239*) are found only in adolescents who are registered athletes with a

frequency of physical activity in a week, M: 10.774 hrs, SD: 4.425. Negative interaction

are predominantly observed in the group of passive athletes in satisfaction with the

areas of physical (rs: -,396*), psychosocial (rs: -.310*) and spiritual well-being (rs: -

,400**). A negative correlation between physical activity in a week is found in

education (rs: -.327**) and leisure time (rs: -.268*) for registered athletes.

The results correspond to results of authors about reduction of well-being with the

quality of life during early adolescence. They highlight the importance of influencing

the quality of life through increased physical activity in a week, but mainly to create

optimal conditions and possibilities for improving the quality of life in the social

environment of adolescents.

The article is a part of the Ministry of Education grant KEGA 003UKF-4/2016.

Key words: physical activity, adolescence, quality of life


107

ZÁVISLOSŤ ŠPORTOVÉHO VÝKONU V BIATLONE OD ČASU

STREĽBY V POLOHE STOJ NA VRCHOLNÝCH PODUJATIACH

V SÚŤAŽIACH ŽENSKÉHO BIATLONU V ROKOCH 2011 – 2014

Peter PETROVIČ



ABSTRAKT

V práci sme sledovali a analyzovali trojročný pretekový cyklus žien v pretekoch

svetového pohára. Výskumný súbor tvoria reprezentantky jednotlivých krajín, ktoré

súťažia vo svetovom pohári. Cieľom výskumu bolo analyzovať výsledky v streľbe

v polohe stoj počas sledovaného obdobia a zistiť závislosť športového výkonu

od úspešnosti streľby a od streleckého času. Potrebné údaje sme získali z internetu

a z archívu Slovenského zväzu biatlonu. Dosiahnuté výsledky môžu pomôcť ku

skvalitneniu tréningového procesu a tým aj k zvýšeniu výkonnosti reprezentantiek SR.

Kľúčové slová: biatlon; streľba; presnosť; analýza; čas; úspešnosť; korelácia; závislosť

1 ÚVOD

Viacerí autori (Kašper, 1985; Loužecký a kol. 1985; Vojtíšek, 1988; Vondruška,

1983) charakterizujú biatlon ako disciplínu vytrvalostného charakteru so špecifickým

zameraním na streľbu. Na jednej strane stojí vytrvalostný beh, ktorý kladie nároky na

vytrvalosť a rýchlosť. Na druhej strane stojí streľba, ktorá vyžaduje maximálnu

koncentráciu, jemnú senzomotorickú koncentráciu, ktorú musí biatlonista v relatívne

krátkom čase uplatniť. Streľba po vytrvalostnom zaťažení pri behu na lyžiach vyžaduje

vysokú sústredenosť a psychickú vyrovnanosť. Aby bol biatlonista úspešný, musí

zvládnuť tréning vytrvalostného charakteru, nácvik rýchlosti behu na lyžiach, techniku

behu na lyžiach a musí mať vypestovaný silný reflex jemnej koordinácie drobných

svalov ruky a zrakového orgánu. Z uvedenej charakteristiky biatlonu teda vyplýva

potreba tréningu vytrvalostných schopností, techniky behu na lyžiach, techniky streľby

a osobitnej techniky streľby po zaťažení.

Pri streľbe počas pretekov ako negatívny faktor pôsobí vedomie, že pod chybnom

zásahu čaká biatlonistu trestné kolo alebo v prípade dobre rozbehnutých pretekov jeden

chybný zásah zmarí všetko úsilie. Na techniku behu na lyžiach a na plynulý bežecký

výkon negatívne pôsobí nosenie zbrane na chrbte. V komplexe rozvoja techniky a sily

pretekárov dosiahnuť vysokú stabilitu a istotu vo vykonaní všetkých prvkov streľby ako

aj ich optimálnu koordináciu, ktoré vedú k efektívnym, stabilným výkonom na strelnici.

108

Tabuľka č. 1: Priebeh pohybov biatlonistu na strelnici (Paugschová, 1998)

FÁZA

OBSAH

ČIASTKOVÉ POHYBY

I.

prípravné pohyby pre zaujatie

polohy na mierenie

odloženie palíc, zloženie zbrane, sklopenie

ochrannej klapky ústia hlavne zbrane,

vsunutie zásobníka, navlečenie podporného

remeňa, nasadenie zbrane do ramena,

zaujatie polohy mierenie

II.

hrubé/jemné

cielenie - mierenie

hrubé nasmerovanie zbrane na cieľ,

začiatok spúšťacej činnosti(stlačenie spúšte

po prvý odpor), prerušenie dýchania,

jemné cielenie - centrovanie zbrane na cieľ

a prvý výstrel

III.

pohyby medzi prvým až

piatym výstrelom (po

posledný výstrel v štafetách)

koordinácia elementov streleckej techniky

pre každý ďalší výstrel - strelecký rytmus

IV.

záverečné pohyby streľby v

biatlone

zrušenie streleckej polohy, zatvorenie ochrannej

klapky,

zavesenie zbrane na chrbát, uchopenie palíc a

odchod zo stanovišťa

2 METODIKA

Sledovaný súbor pozostáva z biatlonistiek ktoré v sezónach 2011 až 2014,

štartovali na pretekoch Svetového pohára ako reprezentantky jednotlivých krajín, ktoré

spĺňali požiadavku vysokej a stabilizovanej športovej výkonnosti vo svetovom meradle.

Náš výskum sme realizovali ex post facto metódou.

Vo výskume sa zaoberáme vzťahom k umiestneniu pretekárok v jednotlivých

individuálnych pretekoch a nie vzťahom ku konkrétnym osobám a to z toho dôvodu, že

našim cieľom je zmapovať absolútnu úroveň v danom čase.

V práci sme sa sústredili na vysoký počet štartov v sezóne aj z toho dôvodu, aby nám

zobjektivizovali skutočné športové výkony v streľbe

Všetky skúmané dátové súbory boli vo formáte PDF. V pretekoch SP podrobne

analyzuje a zaznamenáva priebeh a výsledky strelieb výrobca elektronických

biatlonových terčov HoRa 2000 E.

3 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

Hodnoteným kritériom v našej práci bolo zistenie závislosti športového výkonu

od rýchlosti streľby. Športový výkon vyjadruje hodnota celkového umiestnenia

v daných pretekoch. Rýchlosť streľby tzv. schooting time, predstavuje hodnotu

umiestnenia pretekárky v poradí rýchlosti streľby a to v súčte všetkých streleckých

109

časov v konkrétnych pretekoch. Tento parameter sme zvolili pre jeho jednoduché

číselné vyjadrenie a rovnakú hodnotovú úroveň ako parameter času. Na zistenie

závislosti sme použili metódu párovej korelačnej analýzy medzi vybranými

parametrami. Podrobnou analýzou dát streľby z vybraných pretekov sme určili

a vyselektovali požadované parametre pre všetky individuálne disciplíny v stanovených

sezónach. Výpočet korelácie sme počítali v každej disciplíne a pre každý rok

samostatne.

Pre zjednodušenie grafických znázornení a kvôli ich väčšej priehľadnosti sme

jednotlivé preteky nazývali číselnými hodnotami, ktoré v tomto prípade predstavujú

dĺžku trate jednotlivých pretekov v kilometroch. Vytrvalostné preteky sú označené

údajom 15 km, preteky s hromadným štartom 12,5 km, stíhacie preteky 10 km,

rýchlostné preteky 7,5 km.

Tabuľka č.1: Závislosť športového výkonu od streleckého času

7,5 km 10 km 12,5 km 15 km priemer

2012/2013 0,461 0,281 0,090 0,412 0,311

200132014 0,398 0,127 0,111 0,260 0,224

2014/2015 0,467 0,272 0,170 0,399 0,327

priemer 0,442 0,227 0,124 0,357 0,287

V tabuľke uvádzame korelačné koeficienty súťažných disciplín v jednotlivých

rokoch. Vypočítané koeficienty dosahujú veľmi nízke hodnoty pod úrovňou

významnosti. Preto môžeme konštatovať že medzi vybranými parametrami neexistuje

významná závislosť. Maximálna hodnota dosahuje r = 0,467. Tento fakt nám napovedá

o tom, že strelecký čas je v celkovom športovom výkone zastúpený len veľmi malou

mierou. Hodnoty streleckých časov (súčet na všetkých stanovištiach) sa pohybujú

v rozmedzí 50 až 100 sekúnd v rýchlostných pretekoch resp. 100 až 200 vo

vytrvalostných pretekoch. Tzn., že najrýchlejšie pretekárky v týchto parametroch

získavajú výhodu 50 až 100 sekúnd voči najpomalším pretekárkam. Rozdiel 100 sekúnd

(získaná výhoda najrýchlejších strelkýň voči najpomalším) v rýchlostných pretekoch

predstavuje približne 1% z celkového dosiahnutého času pretekov. V

ostatných disciplínach, kde je dĺžka trate väčšia, predstavuje čas strávený pri streľbe

v porovnaní s celkovou dĺžkou športového výkonu ešte menšie percentuálny podiel.

A práve táto skutočnosť najväčšou mierov vplýva na dosiahnuté výsledky korelačných

koeficientov. Možno konštatovať, že samotná rýchlosť streľby ma malý vplyv na výkon

v biatlonových pretekoch. Tento parameter však nemožno hodnotiť úplne samostatne,

nakoľko sa v našom ďalšom výskume potvrdil jeho vplyv na úspešnosť streľby.

110

Tabuľka č. 2: Úspešnosť streľby v individuálnych disciplínach

7,5 km 10 km 12,5 km 15 km priemer

2012/2013 76,38% 79,58% 81,11% 76,70% 78,44%

2013/2014 77,19% 81,54% 82,00% 78,66% 79,85%

2014/2015 78,42% 80,58% 81,62% 81,92% 80,63%

77,33% 80,57% 81,58% 79,09% 79,64%

Celková priemerná úspešnosť streľby v oboch streleckých pozíciách

v jednotlivých disciplínach vykazuje pomerne významné rozdiely. V sledovanom

období najvyššiu priemernú úspešnosť streľby dosahovali biatlonistky v pretekoch

s hromadným štartom (81,58%) a v stíhacích pretekoch (80,57%). Najnižšie hodnoty

dosahovali v stíhacích pretekoch (77,33%). V predchádzajúcej kapitole (4.1) sme

poukázali na fakt, že v tejto disciplíne sa zistila relatívne najvyššia závislosť športového

výkonu od streleckého času a keďže percentuálna úspešnosť vykazuje jednoznačne

najnižšie hodnoty zo všetkých sledovaných disciplín, môžeme sa oprávnene domnievať,

že špecifiká tejto súťaže vedú pretekárky k snahe čo najrýchlejšie absolvovať streľbu

a to aj za cenu vyššieho rizika neúspešného zásahu.

V snahe znížiť možnosť štatistickej chyby na minimum sme určili minimálnu početnosť

súboru v danom intervale na 10.

Analýza úspešnosti streľby v stoji

Tabuľka č.3: Streľba v stoji, rozptyl dát v jednotlivých intervaloch v rokoch 2004 až

2007

Streľba v stoji početnosť súboru v intervale úspešnosť streľby

Interval (s) 7,5 km 10 km 12,5 km 15 km suma priem. % 7,5 km 10 km 12,5 km 15 km

20 22 13 1 5 19 87,22% 78,33% 100,00% 83,33%

22 24 34 38 4 21 97 84,96% 85,71% 79,89% 90,00% 84,24%

24 26 85 114 19 30 248 84,04% 85,65% 82,62% 84,65% 83,23%

26 28 199 208 57 78 542 82,64% 81,96% 80,85% 86,19% 81,57%

28 30 252 312 91 121 776 81,23% 81,27% 79,44% 82,07% 82,12%

30 32 312 392 131 141 976 79,17% 77,86% 79,28% 80,30% 79,26%

32 34 364 280 96 143 883 78,48% 75,31% 76,90% 81,03% 80,67%

34 36 309 282 74 123 788 75,00% 73,36% 75,05% 76,30% 75,31%

36 38 240 222 46 120 628 74,11% 69,84% 74,96% 78,57% 73,07%

38 40 176 149 42 89 456 70,39% 68,78% 70,24% 72,80% 69,74%

40 42 128 106 24 53 311 70,83% 67,48% 68,56% 71,32% 75,95%

42 44 93 75 15 51 234 69,06% 63,12% 64,10% 74,52% 74,49%

44 46 66 34 15 28 143 66,02% 61,96% 62,41% 69,93% 69,79%

46 48 47 25 14 25 111 63,56% 62,57% 60,83% 66,19% 64,66%

48 50 42 27 4 25 98 66,57% 61,56% 67,37% 75,00% 62,35%

50 52 35 15 4 13 67 63,17% 60,47% 60,56% 65,00% 66,67%

52 54 18 15 5 17 55 66,02% 63,90% 75,00% 53,33% 71,85%

54 56 18 13 5 7 43 61,94% 56,89% 69,76% 60,00% 61,11%

56 58 19 5 0 5 29 58,41% 60,24% 46,67% 68,33%

58 60 1 0 9 10 40,00% 52,22%

6514

rozsah platného súboru (min. 10)

111

Poloha v stoji je veľmi náročná strelecká pozícia a to vzhľadom na polohu

ťažiska a tým, že prebieha v záverečnej časti pretekov a pretekár je značne vyčerpaný.

Strelkyňa má vysoko ťažisko a malú opornú plochu, tak musí pretekárka zaujať takú

polohu, ktorá jej zabezpečí čo najväčšiu stabilitu zbrane. Strelecká pozícia v stoji si

nevyžaduje takú dlhú časovú prípravu na streľbu ako v polohe ľah, aj keď zaujatie

správnej polohy je taktiež veľmi dôležité pre streleckú činnosť pretekárky.

22

26

30

34

38

42

46

50

60%

65%

70%

75%

80%

85%

90%

95%

úspešnosť

streľby (%)

čas streľby (s)

Streľba v stoji

7,5 km

10 km

12,5 km

15 km

Obrázok č. 1: Streľba v stoji, časový priebeh percentuálnej úspešnosti streľby

v individuálnych disciplínach v rokoch 2004 až 2007

Streľba v stoji (7,5 km)

85,71 %

50%

60%

70%

80%

90%

100%

24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56 58

streľba (s)

úsp

ešn

osť

str

eľb

y (s

)


v rýchlostných pretekoch (7,5 km) v rokoch 2004 až 2007

112

V rýchlostných pretekoch v streľbe v stoji, predpokladáme opäť z rovnakých

dôvodov ako pri streľbe v polohe ľah, veľmi vysokú úspešnosť streľby v krátkom čase,

nakoľko sú tieto preteky veľmi rýchle vzhľadom na krátku bežeckú trať pretekov. Toto

nám dáva predpoklad, že výsledok bude výrazne ovplyvňovať strelecký čas pretekárok

a najmä úspešnosť jej streľby. Tento predpoklad sa potvrdil a naznačuje, že najvyššiu

úspešnosť streľby v stoji dosahujú pretekárky v intervale 22 až 24 sekúnd pri

percentuálnej úspešnosti 85,21%. S nárastom času streľby úspešnosť streľby plynulo

klesá. Priemernú úspešnosť 85% dosahujú pretekárky ak sa ich strelecký čas pohybuje

okolo 26 sekúnd . Túto hodnotu považujeme za hranicu maximálnej doby streľby

vzhľadom na dosahovanú úspešnosť streľby. Celková početnosť súboru vo všetkých

platných intervaloch je 2439.

Streľba v stoji (10 km)

82,62 %

50%

60%

70%

80%

90%

100%

22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56

streľba (s)

úsp

ešn

osť

str

eľb

y (s

)

Obrázok č. 3: Streľba v stoji, časový priebeh percentuálnej úspešnosti streľby v

stíhacích pretekoch (10 km) v rokoch 2004 až 2007

Pri porovnaní streľby v ľahu a v stoji je úspešnosť streľby vo všetkých

streleckých položkách v stoji významne nižšia ako pri streľbe v ľahu. Na druhej strane

najúspešnejšie dosahované intervaly sú výrazne nižšie ako v ľahu.

Na rozdiel od predchádzajúcej disciplíny úspešnosť streľby so streleckým časom mierne

rástla, následne mierne klesala. Najvyššia úspešnosť streľby v stoji v stíhacích

pretekoch je 82,62% v intervale 24 až 26 sekúnd. Opäť sledujeme pokles úspešnosti

streľby s narastajúcim časom streľby. V intervale 28 až 30 sekúnd dosahuje vysokú

hodnotu 80,85%. Celková početnosť súboru vo všetkých platných intervaloch je 2326.

113

Streľba v stoji (12,5 km)

86,19 %

50%

60%

70%

80%

90%

100%

26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48

streľba (s)

úsp

ešn

osť

str

eľb

y (s

)


v pretekoch s hromadným štartom (12,5 km) v rokoch 2004 až 2007

Charakteristika sledovaných parametrov sa pri pretekoch s hromadným štartom

(12,5 km) principiálne nemení od predchádzajúcich disciplín. Maximálna hodnota

presahuje hranicu 85% (86,19% v intervale 26 až 28 sekúnd). Interval s najvyššou

úspešnosťou sa oproti predchádzajúcim disciplínam mierne zvýšil. Počet platných

intervalov je v tejto disciplíne v oboch streleckých položkách najnižší vzhľadom

k skutočnosti, že aj počet pretekov s hromadným štartom je v porovnaní s počtom

pretekov v iných disciplínach najnižší. Celková početnosť súboru vo všetkých platných

intervaloch dosahuje hodnotu 647 v streľbe v stoji aj v ľahu.

Streľba v stoji (15 km)

84,24 %

50%

60%

70%

80%

90%

100%

24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54

streľba (s)

úsp

ešn

osť

str

eľb

y (s

)

Obrázok č. 5: Streľba v stoji, časový priebeh percentuálnej úspešnosti streľby vo

vytrvalostných pretekoch (15 km) v rokoch 2004 až 2007

114

Pri vytrvalostných pretekoch sme pri streľbe v ľahu zaznamenali pomerne

nešpecifický priebeh úspešnosti v jednotlivých časových intervaloch. Na rozdiel od toho

pri streľbe v stoji sa tento nešpecifický priebeh vôbec nepotvrdil. Najvyššiu úspešnosť

pretekárky dosahovali už v intervale 22 až 24 sekúnd s hodnotou úspešnosti 84,24%.

Náš predpoklad, že predĺženie doby streľby v ľahu bol spôsobený únavou bol

pravdepodobne nesprávny, nakoľko v tej istej disciplíne sa v streľbe v stoji táto

skutočnosť nepotvrdila.

Streľba v stoji

84,96%

65%

70%

75%

80%

85%

90%

24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56 58

čas streľby (s)

úsp

ešn

osť

str

eľb

y (

s)

0

200

400

600

800

1000

1200

úspešnosť

početnosť


a početností intervalov vo všetkých individuálnych disciplínach v rokoch 2004 až 2007

Najvyššia dosahovaná úspešnosť je v časovom intervale 22 až 24 sekúnd

(84,96%) a s následným poklesom úspešnosti so stúpajúcim časom streľby. Rovnako

ako pri streľbe v ľahu, najvyššie početnosti dosahujú intervaly v rozmedzí 30 až 34

sekúnd (cca 80%) a najvyššia úspešnosť je dosahovaná pri časoch 20 až 24 sekúnd

(84,96%).

Toto zistenie podporuje náš predpoklad o spôsobe streľby najúspešnejších pretekárok v

porovnaní so zvyškom štartového poľa.

Strelecká pozícia v ľahu je najstabilnejšou polohou v streleckých položkách biatlonu.

Z časového hľadiska zaujatie polohy a príprava na streľbu v stoji zaberá pretekárovi

menej času, ako pri streľbe v ľahu, nakoľko výber miesta a správne zaujatie polohy pre

túto streleckú položku je jednoduchšie ako pri streľbe v ľahu. Poloha musí zaisťovať

stabilitu a zabezpečovať najvýhodnejšie podmienky pre streleckú činnosť pretekára.

115


KAŠPER, Z. a kol.: Učební texty pro školení tréneru a cvičitelu Svazarmu – specializace masové

a branné sporty. Praha, ÚV Svazarmu, 1985.

LOUŽECKÝ, J. a kol.: Telesná příprava v branne technických sportech. Praha: ÚV Svazarmu, 1985.

PAUGSCHOVÁ, B.: Účinnosť tréningového zaťaženia na rast športovej výkonnosti v biatlone juniorov

Slovenskej republiky.[Dizertačná práca], Bratislava: 1998, s. 135.

VOJTÍŠEK, Z.: Branně sportovní a branne technická činnost. Masové branné sporty. I. svazek. Praha,

SPN, 1988.

VONDRUŠKA, V.: Dlouhodobé sledování funkční zdatnosti mladých biatlonist. Praha: Obzor MBS,

1983, č. 6, s. 24-25.

International Biathlon Union Datacenter., 2015. Dostupné [online databáza] z: http://biathlonresults.com/

ADDICTION ATHLETIC PERFORMANCE IN BIATHLON FROM

THE TIME STREY IN STANDS AT THE MAJOR SPORTS

COMPETITIONS WOMEN'S BIATLON IN 2011 - 2014

Peter PETROVIČ



ABSTRACT

We observed and analysed three-year long competition cycle of women in

Biathlon World Cup races. Research sample was created of women national

representatives of countries participating in Biathlon World Cup races. Aim of the study

was to analyse results of shooting during observation period and to find relation

between overall performance and shooting time in biathlon. The data was obtained from

online results databases and Slovak Biathlon Association archives. Results of this study

can help improve the training process and increase Slovak national biathlon team

performance

Key words: biathlon; shooting; accuracy; analysis; time; Prediction; correlation;

addiction


116

COUBERTINOV ODKAZ PRED ZOH 2018 V PJONGČANGU

Ľubomír KALEČÍK, Peter PETROVIČ, Igor BARAN



ABSTRAKT

Autori sa vo svojom príspevku zamýšľajú nad historickým odkazom P.

Coubertina, jeho olympijskými ideálmi a ich odkazom pred zimnými olympijskými

hrami v Pjongčangu 2018. Tieto ideály a olympijská myšlienka sú i v dnešnej dobe stále

aktuálne a ich poslanie má hlboký zmysel hlavne pre mladú generáciu. V popredí

záujmu je šport, olympijské hry a ich hodnoty a vzory pre našu mládež.

Kľúčové slová : Olympijské hry, Coubertin, olympizmus, kalokagatia

Olympijské hnutie je v podstate výchovné hnutie. Zdedili sme ho od baróna de

Coubertin, nášho zakladateľa, ktorý bol veľkým pedagógom a jeho názor, že ucelené,

harmonické a vyvážené vzdelávanie je kľúčom k budúcemu vývoju ľudskej spoločnosti

je najlepšou cestou k mieru. Olympizmus je filozofia, ktorá hľadá spôsob ako vytvoriť

spôsob života, založený na radosti spočívajúcej v úsilí, vo vzdelávacej hodnote dobrého

príkladu a v rešpektovaní všeobecných etických princípov. Naším cieľom je etablovať

šport všade v spojení s kultúrou ako službu pre harmonický vývoj človeka, s cieľom

podporiť založenie mierumilovnej spoločnosti, ktorá dokáže uchovávať ľudskú

dôstojnosť.

Olympijské hnutie a šport všeobecne postupne nadobudli taký rozmer, že

v súčasnosti sú jedným z najdôležitejších sociálnych úkazov nášho sveta. Naša vyše 100

rokov stará história nám ponúka istotu, že ak zostaneme verní naším základným

princípom v budúcnosti, tak ako tomu bolo v minulosti, olympizmus bude

demonštrovať svoju zmierlivú silu a humanizmus pre dobro človečenstva. Olympizmus,

znovuzrodený vďaka úsiliu Pierra de Coubertin a jeho blízkym spolupracovníkom,

znovu odhalil hodnotu univerzálnosti, ktorú aj J. A. Komenský vyznával ako vo

fyzickom vzdelávaní, tak aj vo vzdelávaní mysle.

Hlavnou silou, ktorá umožnila vývoj olympijského hnutia je jeho nezávislosť.

Jeden z najväčších záujmov Medzinárodného olympijského výboru bol jeho neustály

a energický boj proti všetkým politickým a komerčným vplyvom. Často vplyvní politici

využívali dôležitosť Hier, aby poslúžili ich vlastným záujmom, bez ohľadu na princípy

alebo česť športovcov. Treba však pevne brániť olympijské ideály.

Šport by mal pomáhať učiť tých, ktorí ho praktizujú alebo organizujú, rozvíjať

odvahu medzi športovcami a učiť ich bojovať a prekonávať prekážky a nevzdávať sa,

keď sú konfrontovaní so súpermi, ťažkosťami alebo smútkom, viesť ich k miernosti,

učiť ich dôležitosti sebaovládania a zmyslu pre poriadok, učiť ich spravodlivosti, žiadať

od nich, aby konali čestne a správne voči iným so zmyslom pre povinnosť voči svojmu

družstvu, učiť ich skromnosti tak, aby hodnotili svoje vlastné dobré vlastnosti a kvality

objektívne a realisticky porovnávaním sa s inými.


117

Olympijské hnutie sa musí tiež zapodievať myšlienkami o nebezpečenstve

odcudzenia sa, ktoré ohrozujú moderný šport. V čase, keď sa stáva stále viacej

dostupným a schopným prispievať k harmonickému rozvoju mladých ľudí a duševného

a fyzického blahobytu dospelých, sa niekedy odvracia od svojej skutočnej úlohy. Radšej

než reklamu, kult športových hviezd, podriaďovanie všetkého výkonu športu alebo

glorifikácia nacionalistického šovinizmu, by mal šport podporovať radosť z úsilia,

sebakontroly a rešpektovania iných ľudí. Napomáhaním umiestniť telo do služieb

mysle, zasluhuje si miesto medzi kultúrnymi požiadavkami akejkoľvek civilizácie.

Olympijské hry sú dnes nesporne jednou z najvýznamnejších svetových

kultúrno-spoločenských udalostí. Už dávno prerástli čisto športový rámec. Stali sa

dôležitým medzinárodno-politickým faktorom, určitým kritériom úrovne a vyspelosti

jednotlivých krajín, podnecovateľom rozvoja telesnej kultúry a športu, ale najmä

symbolom mieru a priateľstva medzi národmi. Ľudia šport potrebujú. Poskytuje im

zábavu, radosť, pomáha upevňovať zdravie a optimálny životný štýl a výraznou mierou

prispieva k udržaniu dobrej fyzickej a psychickej kondície. Potreba uspokojovať

športové záujmy sa stáva univerzálnou požiadavkou väčšiny obyvateľstva našej planéty.

Dobrým príkladom je kalokagatia čiže harmonický ideál telesnej a duševnej

krásy.Návrat k tradičným ľudským hodnotám je v súčasnosti veľmi aktuálny. Ak

hovoríme o humánnej podstate športu, nemyslíme tým len šport, ktorý zdokonaľuje

človeka len telesne - fyzicky, ale tiež povzbudzuje jeho ducha. Olympizmus definuje

Olympijská charta ako filozofiu života, ktorá spája fyzickú stránku /schopnosť/ a

harmóniu vôle a ducha v celkovej harmónií. Na druhej strane však môžeme olympizmus

chápať ako spôsob života, ktorý je založený na radosti z prekonávania rôznych ťažkostí,

opiera sa o hodnoty výchovné ako dobrého príkladu a rešpektovania etických princípov

„fair play". Internacionalizmus a myšlienky mierového spolunažívania sú základným

javom olympizmu. Šport je v tesnom spojení s kultúrou, výchovou, vzdelávaním v

spojení s ideálmi P. de Coubertin.

Šport prináša ľuďom radosť, napomáha upevňovať zdravie, udržiavať fyzickú a

psychickú kondíciu, ale rovnako môže ľudí i zabávať. Šport vo svojich formách má

rôznorodé uplatnenie medzi mládežou a dospelými. Od detských školských hier, cez

stredoškolské súťaže či vysokoškolské stretnutia až k olympijským hrám.

Olympijské myšlienky môžu byť kľúčom k harmonickému vývoju našej ľudskej

spoločnosti. Pierre de Coubertin vzkriesil myšlienku starých Grékov a zaslúžil sa o

obrodu ich slávnych olympijských hier v modernej podobe. Barón Coubertin bol

pedagóg a historik a v športe, ktorý v mladosti sám aktívne poznal, hľadal

predovšetkým jeho pedagogické hodnoty. Na anglických univerzitách, ale aj

internátnych školách mal dostatok príležitosti študovať vplyv športu na výchovu mladej

generácie. Presvedčenie P. de Coubertin o význame športu pre výchovu mladého

človeka, harmóniu tela a ducha, charakteristické pre antickú civilizáciu sa stali cieľom v

jeho celoživotnom diele.

Jeho idea moderného olympizmu stavala predovšetkým na širokom rozvoji

športu. Najvýstižnejšie ju vyjadril heslom : Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.

Druhou základnou zložkou jeho poňatia olympizmu bola univerzálnosť a všesvetovosť.


118

Olympijské stretnutia mládeže celého sveta však vyžadujú predovšetkým mier. A práve

mierová myšlienka je základnou ideou moderného olympizmu.

Vývoj telesnej výchovy a športu od doby P. de Coubertin samozrejme značne

pokročil. Predovšetkým v športe došlo k významnému rastu výkonnosti, hlavne vo

vrcholovom športe, ktorý dnes dominuje na olympijských hrách.

Olympijské ideály sú aktuálne medzi mládežou najmä napomáhať rozširovať

zásady fair - play v športe i v živote a objasňovať otázky olympizmu, ktoré sú v súlade

so základnými princípmi olympijskej charty :

- propagovať rozvoj fyzických a morálnych vlastností, ktoré sú základom športu

- športom vychovávať mládež v duchu lepšieho vzájomného porozumenia a

priateľstva

- oboznamovať svet s olympijskými princípmi a vytvárať tak dobrú vôľu medzi

národmi.

Šport je významným prostriedkom formovania osobnosti človeka, jeho

harmonického telesného a duševného stavu. Každá pohybová aktivita na rôznej úrovni

od rekreačného až po vrcholový šport má okrem telesného aj spoločensko - humánny

rozmer. Je výrazným prostriedkom sebarealizácie, ktorú zobrazujú termíny krása,

zdravie, hra, životný postoj, úspech, súťaživosť, perfektnosť, zdatnosť, výkonnosť.

Tieto atribúty športu spĺňa aj telesná výchova na všetkých školách od základných až po

vysoké, kde je stále aktuálne a potrebné, aby sa telesná výchova a šport stali súčasťou

každodenného života. Udržiavanie - upevňovanie zdravia, kondície sa môže stať

súčasťou životného štýlu. Príkladom tohto stavu môžu byť významné osobnosti politici,

umelci, speváci, herci, ktorí športom napĺňajú starogrécke myšlienky kalokagatie.

Snahou MOV bolo rozšíriť letné športy na olympijských hrách aj o yimné

športy. Prvé zimné olympijské hry sa až v roku 1924 v Chamonix (Francúzsko). Až do

roku 1992 sa konali zimné olympijské hry v tom istom roku ako letné olympijské hry.

Od roku 1994 sa konajú v polovici obdobia medzi letnými olympijskými hrami.

K úspešným slovenským medailistom na ZOH, ktorí reprezentovali bývalé

Československo patria zlatý O. Nepela (krasokorčuľovanie, Sapporo 1972), strieborní

L. Troják (ľ. hokej, St. Moritz 1948). K. Divín (krasokorčuľovanie Sqauaw Valley

1960), V. Dzurilla a J. Golonka (obaja ľ. hokej, Grenoble 1968), G. Svobodová –

Sekajová (bežecké lyžovanie, Sarajevo 1984), I. Liba, V. Lukáč, D. Pašek, D. Rusnák

(ľ. hokej, Sarajevo 1984), Bronzoví V. Dzurilla (ľ. hokej, Insbruck 1964 a Sapporo

1972), J. Golonka, F. Gregor (ľ. hokej, Insbruck 1964), R. Tajcnár )ľ. hokej, Sapporo

1972), J. Sabovčík (krasokorčuľovanie Sarajevo 1984), J. Dragan, P. Veselovský, R.

Švehla, I. Liba (ľ. hokej Allbertville 1992).

Medailová bilancia slovenských športovcov na zimných olympijských hrách

v ére samostatnosti Slovenska od roku 1993 je nasledovná : ZOH Lillehammer 1994 –

bez medaily, ZOH Nagano 1998 – bez medaily, ZOH Salt Lake City 2002 – bez

medaily. Prvú olympijskú medailu – striebornú získal snowbordista R. Židek na ZOH

v Turíne 2006. Nasledujúce ZOH vo Vancouveri 2010 boli pre Slovensko

najúspešnejšie, vďaka biatlonistke A. Kuzminovej, ktorá získala zlato a striebro.

Kompletnú medailovú zbierku doplnil tiež biatlonista P. Hurajt, ktorý získal bronz.

Posledné ZOH v Soči 2014 boli pre Slovensko opäť zlaté zásluhou A. Kuzminovej,


119

ktorá sa tak stala najúspešnejšou slovenskou športovkyňou na ZOH so ziskom 2 zlatých

a 1 striebornej medaily.

Pre mládež sú významným príkladom vynikajúci svetoví športovci, olympijskí

víťazi, ktorí sa stávajú ich vzormi. Nás teší, že aj u nás na Slovensku máme takýchto

športovcov, na ktorých sme hrdí a ktorých tiež poznajú vo svete (hokejisti Chára,

Hossa, Gáborík, biatlonistka Kuzminová, lyžiarky Zuzulová či Vlhová).

Súčasný šport je veľkolepým divadlom, ktorý priťahuje tisícky divákov na

štadióny, ale i milióny k televíznym obrazovkám. Určite šport sa bude naďalej rozvíjať

a najbližšia jeho konfrontácia športovej vyspelosti národov bude od 9. februára do 25

februára 2018, už o niekoľko dní. Prichádzajúce XXIII. zimné olympijské hry 2018,

ktoré usporiadajú v Pjongčongu (Kórejská republika) budú veľkolepé, nádherné a

fantastické. Výstavba nových športovísk, ktoré môžeme obdivovať, či samotná

organizácia a návštevnosť určite dokážu , že Kórea sa na tento sviatok pripraví veľmi

dobre a spoľahlivo a vysoko prekročí všetky očakávania.

Predchádzajúce letné olympijské hra 2016 v Rio de Janeiro (Brazília) však

poukázali na vážne problémy, ktoré v súčasnosti zasahujú do športu. Je to hlavne

problematika dopingu, ktorý sa čoraz viac a hlbšie prejavuje u rôznych športovcov,

dokonca aj olympijských medailistov z rôznych krajín. Neúčasť niektorých svetových

vrcholových športovcov sa preukázala už v Riu de Janeiro 2016 hlavne u ruských

atlétov a vzpieračov. Dokonca hrozilo, že MOV zakáže účasť športovcom z Ruska na

OH v Riu 2016. To sa ale nakoniec nestalo. Podobná situácia je aj teraz, keď je účasť

ruských športovcov na ZOH v Pjongčangu 2018 v ohrození. Disciplinárna komisia

diskvalifikovala dvoch ruských bežcov na lyžiach z OH v Soči 2014. Olympijský víťaz

v behu na 50 km A. Ľogkov a člen striebornej štafety na 4 x 10 km boli diskvalifikovaní

a musia vrátiť olympijské medaily. Aké najbližšie prekvapenia môžeme očakávať ukážu

nasledujúce dni a hlavne decembrové zasadnutie MOV.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) nakoniec rozhodol v súvislosti s

rozsiahlym dopingom v Rusku, že tamojší športovci môžu štartovať v Pjongčangu, no

len pod neutrálnou vlajkou. Ruskí športovci, ktorí splnia kvalifikačné kritériá i prísne

antidopingové pravidlá, sa predstavia v individuálnych či tímových súťažiach pod

názvom Olympijskí športovci z Ruska (Olympic Athlete from Russia), budú mať na

sebe dresy s týmto menom a olympijskou vlajkou. Na všetkých ceremoniáloch bude

hrať namiesto ruskej olympijská hymna. Ruský olympijský výbor (OKR) v utorok

schválil účasť svojich športovcov na ZOH 2018 pod neutrálnou vlajkou.

Všetkým zúčastneným športovcom želáme dosiahnutie dobrých výsledkov,

divákom dobrú športovú kulisu a našim športovcom budeme držať palce, aby sa

úspešne presadili v silnej medzinárodnej konfrontácii.

Nové smery orientácie telesnej výchovy a športu by mali byť zamerané na

zvyšovanie kvality života, na výchovu mládeže k harmonickému telesnému a

rozumovému rozvoju. Úlohou štátu je vytvárať podmienky pre športovanie všetkým

občanom, zdravým či telesne postihnutým, aby sa šport stal výzvou pre deti a mládež,

tráviť čo najviac času na športoviskách. Spojením, splynutím športu s kultúrou a

výchovou si tak mládež vytvára nové hodnoty do svojej vlastnej, ale aj spoločenskej

budúcnosti.


120


GREXA, J. 1997. Olympizmus a olympijské hry., SOV, Bratislava.

GREXA, J. a kol. 1996. Olympijské hnutie na Slovensku. Q 111, Bratislava

KALEČÍK, Ľ. 2004. Historické aspekty športu a jeho hodnoty v súčasnosti. Prožitek a kvalita života.

Praha : Asociace psychologu sportu České republiky.

KRŠÁK, P. 1979. Novoveké olympiády. Šport Bratislava.

SÝKORA, F. a kol. 1995. Telesná výchova a šport. Bratislava.

https:/www. olympic.sk

COUBERTIN`S MESSAGE BEFORE WOG 2018 PYEONGCHANG

Ľubomír Kalečík, Peter Petrovič, Igor Baran



ABSTRACT

The authors comment on the historical link of P. Coubertin, his Olympic ideals

and their reference to the Winter Olympic games in Pjongchang 2018. These ideals and

the Olympic thought are still up to date and their mission has a profound meaning

especially for the younger generation. At the forefront of interest is sport, Olympic

games and their values and patterns for our youth.

Keywords: Olympic games, Coubertin, olympics, kalokagatia


121

ZIMNÁ TURISTIKA V HORSKOM PROSTREDÍ

SKIALPINIZMUS




ABSTRAKT

Cieľom príspevku je poukázať na možnosti turizmu na horách v zimnom období.

Vyzdvihnúť pozitívne aspekty pohybovej činnosti ako aj poukázať na bezpečnosť pohybu

na horách v zimnom prostredí.

V príspevku sú odporúčané kroky k tomu aby sa skialpinizmus ako jedna z možností

zimnej turistiky stala prínosom pre naše psychické a fyzické zdravie a súčasne obmedzila

čo najväčšie množstvo nebezpečenstva pohybu na horách.

Kľúčové slová: zimná turistika, skialpinizmus, bezpečnosť

ÚVOD

Stúpanie na lyžiach hore svahom pomocou tuleních pásov sa v posledných piatich

rokoch stretáva s masívnym rozvojom u lyžiarov aj v našich horách. Hoci lyžujú na

skialpových lyžiach a majú skialpový výstroj, nerobí to hneď z každého

skialpinistu. Akokoľvek dokonalý materiál nás nepredurčuje k dokonalej technike, ale sú

to hodiny praxe krok po kroku. preto je dôležité, aby sme zvládli čo najlepšie lokomočné

pohyby na lyžiach (chôdza), obraty, výstupy do svahu, základný zjazdový postoj, jazdu

šikmo svahom, elementárne zmeny smeru (s odšľapom k svahu, v obojstrannom prívrate,

resp. pluhu), oblúky prestúpením: s prívratom hornej lyže, z rozšírenej stopy, znožný

oblúk prestúpením až po oblúk znožmo (Belas, Krajčovič, Roučková, 2015) Skitouring,

skifitness, horské lyžovanie či lyžiarska turistika. To sú názvy, ktorými by sme mohli

nazvať súčasné aktivity rekreačných lyžiarov, ktorí sa nechali inšpirovať inak náročným

horským športom – skialpinizmom. Mnohí, najmä začiatočníci, však nezamieria do

voľnej prírody, ale na zjazdovky. Problémom býva často fakt, že využívajú upravené

trate, o ktoré sa strediská starajú pre svojich platiacich lyžiarov. Z prítomnosti

skialpinistov na zjazdovke však nemajú žiadny príjem. Ďalším problémom je bezpečnosť.

Na svahu s jednosmernou premávkou (smerom dolu) takýchto športovcov logicky príliš

nevítajú s otvorenou náručou. Prevádzkari ski centier poukazujú na to, že niektorí

nerešpektujú koniec otváracích hodín a chcú ísť po zjazdovke aj v čase, keď svah

upravujú mechanizmy. „Ich častým argumentom je, že skialpinisti sú rizikoví na

zjazdovke, no po pravde to tak nie je. Doteraz sa stalo minimum úrazov, aj to mimo

prevádzkových hodín pretože väčšina skialpinistov sa na svahu drží na kraji svahu alebo

vo vyznačených koridoroch (Melek 2008)

https://www.aktuality.sk/clanok/409583/skialpove-pasy-vas-dovedu-k-najkrajsej-zimnej-aktivite-tvrdi-horsky-vodca/?preview=b8f95e28f38ca71ddc9715ef374f14d164acbefb


122

CIEĽ

Cieľom príspevku je priniesť v skratke informácie pre realizáciu zimnej pohybovej

činnosti – skialpinizmu.

PRÍPRAVA NA SKIALPOVÚ TÚRU.

Správne zbalený batoh je polovica úspechu k zvládnutiu skialpinistickej túry. Podstatou

je vybrať správny batoh, tak aby počas túry mal skialpinista vždy potrebné veci pri ruke,

resp. ľahko prístupné v batohu. Mali by sme sa vyvarovať veľkého množstva vecí len

pripnutých k batohu, ktoré môžu zavadzať alebo sa zaseknúť v tej najnevhodnejšej chvíli.

Aby sme si vedeli batoh dobre zbaliť musíme najskôr vedieť kam a na ako dlho sa

chystáme a podľa toho aký typ batohu vybrať a čo si doňho zbaliť. Správne vybratý batoh

musí spĺňať kritériá :

• veľkosti

• ergonómie – batoh by mal dobre sedieť na chrbte a mala by sa dať prispôsobiť

veľkosť a tvar pomocou popruhov, na zjazd sa určite zíde bedrový pás

• určenia – preteky, prechádzka, extrémne lyžovanie, dlhý prechod na lyžiach

• dodatkové vylepšenia (sieťka na prilbu, Gore-tex obal, vrecko na mačky, bočne

zipsy, pútka na čakany, priehradka na camelbag, ABS, upevnenie lyží … )

Výber sa dá rozdeliť do 3 kategórií podľa účelu:

1. tréningový batoh stačí s objemom do 25 litrov (obr.1)

2. na 1 dňovú túru budeme potrebovať 25-40 litrový batoh (obr.2)

3. na viacdňovú túru treba aspoň 40 litrov alebo viac podľa dĺžky a náročnosti

(obr.3)

1. Na tréning

Obrázok 1 Batoh pre niekoľko hodinovú túru

Do batohu tejto veľkosti sa zmestia len nutné veci:

• ľahká windstoperová bunda na hrebeň a zjazd

• fľaša pripnutá na ramenách batohu & rezervoár na vodu

http://www.skialp.org/wp-content/uploads/rapid-race-e1426576788250.jpg


123

• proteínová tyčinka

• lavínová výstroj

• mačky

2. Na 1 deň

Obrázok 2 Batoh na 1 dňovú skialpinistickú túru:

• kompletná lavínová výbava (vyhľadávač, sonda, lopatka)

• náhradné pásy, to platí špeciálne ak používate pásy bez uchytenia na päte, keďže

sa ich nemusí podariť nalepiť viackrát po sebe, alebo aspoň páska, lepidlo v

spreji na pásy

• 1 teplá a 1 nepremokavá vrstva oblečenia

• náhradné teplé rukavice

• prilba

• ľadovcové okuliare UV 400, lyžiarske okuliare

• lekárnička vybavená na podanie prvej pomoci, dôležitá je ALU fólia proti

podchladeniu

• vreckový nožík

• píšťaľka na privolanie pomoci v prípade núdze

• opaľovací krém na kožu a pery ochráni proti slnku ale aj vetru

• voda, jedlo

• na túry v neznámom teréne sa zíde aj mapa a kompas

• mačky

• 5-10 m REP šnúry hrubej 5-8 mm, zíde sa na mnoho vecí ako napríklad

zafixovanie dlahy, zostrojenie núdzových saní z lyží, zostup cez krátky skalný

prah

• do strmých a exponovaných terénov 1 čakan na zabrzdenie pádu, zaistenie sa,

udržanie rovnováhy

http://www.skialp.org/wp-content/uploads/13_guide-35_fire_3_800x800.jpg


124

• pre túry s prvkami horolezectva sedací úväz, lano dostatočnej dĺžky, skrutky,

snehové kotvy, zopár karabín, prípadne aj istiaci materiál do skaly

Možná kombinácia s ABS systémom, ktorý znižuje riziko pri zasypaní lavínou.

3. Na viac dní

Obrázok 3 Batoh pre viacdňovú túru

Batohy určené pre viac dňové túry, prechody, hrebeňovky. Do tohto batohu by sa nám

mali zmestiť tie isté veci ako do batohu na jedno dňovú túru plus nasledovné veci:

• benzínový varič a kryt proti vetru

• ešus

• príbor

• oheň

• spacák

• karimatka(najlepšia je nafukovacia)

• podľa plánovaného nocľahu aj stan

• viac náhradného oblečenia

• čelovka

• lyžiarsky vosk

Pre majiteľov iPhonov existuje ako pomôcka aplikácia Mammut Packing List, kde sú pre

všetky možné typy túr zoznamy potrebného vybavenia zostavené profesionálnymi

alpinistami. Stačí si vybrať typ túry a odškrtávať vybavenie aby sme nič nezabudli.

http://www.skialp.org/wp-content/uploads/black-diamond-shadow-55l-backpack-review-4.jpg


125

Oficiálne trasy pre začiatočníkov skialpinistov možno nájsť v rôznych lyžiarskych

strediskách na Slovensku. Jedna z možností je vy užiť aj naše najväčšie lyžiarske

stredisko Chopok, kde sú vyznačené oficiálne trasy pre skialpinistov (obr. 4)

Obrázok 4 Trasy na Chopok pre bežný skialpinizmus. (Zdroj: TMR)

Pokyny, ktorých by sa mali skialpinisti držať

• môžu sa pohybovať len po vytýčených skialpinistických koridoroch

• obzvlášť treba dávať pozor pred vrcholmi tzv. padákmi, zúženými miestami, na

strmých miestach, pri zľadovatenom teréne, pri prechádzaní krížom cez

zjazdovku a nezraniť pri tom seba ani ostatných

• pred začiatkom a skončením prevádzky (teda po 16.h) dopravných zariadení je

vstup na skialpinistické trasy, lyžiarske trate a lyžiarske trasy zakázaný - hrozí

totiž nebezpečenstvo úrazu káblami snežných diel a od strojov, ktoré upravujú

trate, hrozí dokonca aj usmrtenie.

• treba dávať pozor na horské nebezpečenstvá, obzvlášť na nebezpečenstvo lavín.

Stav lavínového nebezpečenstva si treba zistiť ešte pred výstupom.

ZÁVER

Skialpinizmus je dynamicky rozširujúci šport na Slovensku. Má to svoje opodstatnenie.

Pohyb v zimnej prírode prináša nielen bonusy pre náš organizmus ale aj ednorfiny, ktoré

pozitívne vplývajú aj na našu psychiku. Je však nutné poznamenať, že pohyb na horách


126

v zimnom podmienkach má aj svoje riziká. Preto je potrebné urobiť všetko preto aby sme

si z krásy zimnej turistiky odniesli pozitívne zážitky.


MELEK, S. 2008. Skialpinizmus - horské lyžovanie. Bratislava: James Slovakia s.r.o,, 2008. 171 s. ISBN

978-80-85351-18-7

LYŽOVAČKA BEZ SKIPASU, 2017. https://www.aktualiy.sk/článok/541664/lyzovacka-bez-skipasu-

objavuju-skialpinizmus/

BELAS, M., KRAJČOVIČ, J., ROUČKOVÁ, M. 2015. Moderné trendy vo výučbe lyžovania – carving.

Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2015. 66 s. ISBN 978-80-565-1355-2

SKITOURING




ABSTRACT

The aim of the paper is to highlight the possibilities of mountain tourism in the

winter time. We would like to focus on the positive aspects of physical activity, as well

as to highlight the safety of mountain movement in the winter environment.

The contribution recommends that ski mountaineering is as one of the possibilities of

winter tourism that became a benefit to our mental and physical health and at the same

time reduced the most possible danger in winter mountain hiking.

Key words: winter hiking, ski mountaineering, safety

TECHNIKA A METODIKA ZIMNÝCH A LETNÝCH ŠPORTOV V PRÍRODE

2017

Zborník vedeckých a odborných prác

Vydal: Univerzita Komenského v Bratislave

Dátum vydania: 2017

Rozsah: 126 strán

Technický redaktor: Lukáš Chovanec

ISBN 978-80-223-4467-8

Documents

TECHNIKA A METODIKA ZIMNÝCH A LETNÝCH ŠPORTOV V … · TECHNIKA A METODIKA ZIMNÝCH A LETNÝCH ŠPORTOV V PRÍRODE 2017 Zborník vedeckých a odborných prác Za odbornú, terminologickú,