Teológia Modlitby v Novej Zmluve

7/24/2019 Teolgia Modlitby v Novej Zmluve

1/73

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

PEDAGOGICK FAKULTA

TEOLGIA MODLITBY VNOVEJ ZMLUVE

Diplomov prca

2b00d994-a144-48a7-8d69-b64c3d53c816

tudijn program: Evanjeliklna teolgia

tudijn odbor: 6171 TeolgiaPracovisko: Katedra teolgie akatechetiky

Vedci diplomovej prce:doc. ThDr. Albn Masarik, PhD.

Bansk Bystrica, 2015 Bc. Michal Vesel


2/73

2

ESTN VYHLSENIE

Tto magisterskprcu som vypracoval samostatne a vetky pouit pramene som

uviedol v zozname bibliografickch odkazov. Dvam shlas kjej bezplatnmu

pouvaniu pre vukov ely, vtane prpadnho zverejnenia na Internete.

Podpis: .................................


3/73

3

POAKOVANIE

Za cenn rady a pomoc primagisterskejprci sa chcem poakova svojmu koliteovi a

konzultantovi doc. ThDr. Albnovi Masarikovi, PhD. Svojej rodine a kamartom som

van za vetky povzbudenia. V neposlednom rade som van Pnu Bohu, ktor maneustle posiloval a vetkm astne previedol.


4/73

4

ABSTRAKT

VESEL, Michal: Teolgia modlitby vNovej zmluve. [Diplomovprca]. Univerzita

Mateja Bela. Pedagogick fakulta; Katedra teolgie a katechetiky. kolite: doc. ThDr.

Albn Masarik, PhD.Stupe odbornej kvalifikcie:Magister. Bansk Bystrica:KTaK PFUMB, 2015. 73 s.

Cieom tejto magisterskej prce je na zklade prslunch novozmluvnch textov skma

teolgiu modlitby, priom autor vdruhej polovici prce kvli jejrozsahu ohraniuje tmu

na modlitbu vaky. Metda prce spova v troch krokoch: (1) vyhada vchodiskov

texty; (2) zhrn ich do teolgie modlitby vaky; (3) porovna dosiahnut vsledky

s cirkevnou praxou. Prv kapitola sumarizuje vchodiskov texty pre skmanie teolgie

modlitby vpavlovskch listoch. Druh kapitola sa teolgii modlitby venuje v dvoch

rmcoch. Virom rmci s skman predpoklady na strane modlitebnka, ktor sa

vzahuj na modlitbu vo veobecnosti. Vuom rmci je skman modlitba vaky. Tretia

kapitola analyzuje audio nahrvku jednej verejnej modlitebnej hodiny. Vsledok tejto

tdie, ktor je vzvere zhrnut zdrazuje biblick prstup kmodlitbe, jej drazy

a vrazov prostriedky. Dosiahnut teoretick vchodisk maj potencil obohati obsah

a zameranie modlitebnho prejavu vpraxi.

Kov slov:modlitba, teolgia, vaka


5/73

5

ABSTRACT

VESEL, Michal: Theology of Prayer in the New Testament. [Masters Thesis]. Matej

Bel University. Faculty of Education; Department of Theology and Christian Education.

Supervisor: doc. ThDr. Albn Masarik, PhD. Degree of Professional Qualification: Master.Bansk Bystrica: DTCE FEMBU, 2015. 73 pp.

The aim of this Masters thesis is to develop a theology of prayer on the basis of appropriate

texts of the New Testament, while the author in the second part of this study defines the theme

on thanksgiving prayer due to the extent of this thesis. Methodology of the thesis consists of

three steps: (1) to look up source Pauline texts; (2) to summarize these texts into the theology

of thanksgiving prayer; (3) to compare achieved results with church practice. The first chapter

create comprehensive text base for examining the theology of prayer in the Pauline epistles.

The second chapter dedicates to the theology of prayer in two scopes. Preconditions in prayer

are examined in the broader scope, which relate to the prayer generally. In the shorter scope is

examined the theology of thanksgiving prayer. The third chapter analyzes audio record of one

public prayer meeting. Result of this study, which is in the end summarized, emphasizes

biblical approach to prayer, its accents and means of expression. Achieved theoretical bases

have potential enrich prayer content and its focusing in practice.

Key words:prayer, theology, thanks


6/73

6

OBSAH

0 VOD ...................................................................................................... 10

0.1 Vymedzenie tmy .............................................................................................. 10

0.1.1 Vecn vymedzenie ..................................................................................... 10

0.1.2 Vymedzenie vchodiskovch textov......................................................... 10

0.2 Zdvodnenie voby tmy.................................................................................. 11

0.3 Ciele prce ......................................................................................................... 11

0.4 Metda prce ..................................................................................................... 12

0.5

lenenie prce ................................................................................................... 12

1 NOVOZMLUVNVCHODISK..................................................... 13

1.1 Problematika vberu textov ............................................................................... 13

1.2 Metodika vberu textov ..................................................................................... 13

1.3 Pojmov vskyt tmy ........................................................................................ 14

1.3.1 Pojmy reprezentujce modlitebn prosbu.................................................. 15

1.3.1.1 Pojmy ,,............................................... 15

1.3.1.2 Pojmy a........................................................................... 16

1.3.1.3 Pojmy a ..................................................................... 16

1.3.1.4 Pojmy a ...................................................... 17

1.3.1.5 Pojmy a ........................................................................... 18

1.3.1.6

Pojem ................................................................................. 18

1.3.1.7 Pojem ...................................................................................... 19

1.3.1.8 Pojem ................................................................................. 19

1.3.1.9 Pojem ............................................................................ 19

1.3.1.10 Pojem ............................................................................ 19

1.3.2 Pojmy reprezentujce modlitebn vaku.................................................. 20


7/73

7

1.3.2.1 Pojmy , a ......................................... 20

1.3.2.2 Pojem ........................................................................................... 20

1.3.2.3 Pojmy a .................................................................. 21

1.3.3 Pojmy reprezentujce modlitebn oslavu.................................................. 21

1.3.3.1 Pojem ........................................................................................ 21

1.3.3.2 Pojmy a................................................................................... 21

1.3.3.3 Pojmy a ........................................................................ 22

1.3.3.4 Pojem ................................................................................ 22

1.3.3.5 Pojem .......................................................................................... 22

1.3.3.6 Pojem .......................................................................................... 22

1.3.3.7 Pojem ...................................................................................... 22

1.3.4 In novozmluvn pojmy ............................................................................. 23

1.3.4.1 Pojem ......................................................................................... 23

1.3.4.2 Pojem .................................................................................... 23

1.3.4.3 Pojem ...................................................................................... 24

1.3.4.4 Pojem .................................................................................. 24

1.4 Obsahov vskyt tmy ...................................................................................... 24

1.4.1 vodn azveren priania....................................................................... 24

1.4.2 alie modlitebn priania.......................................................................... 25

1.4.3 alie novozmluvn pojmy........................................................................ 25

1.4.3.1 Pojmy a ............................................................................. 25

1.4.3.2 Pojem ................................................................................. 25

1.4.3.3 Pojem ......................................................................................... 26

1.5 Vyuitie novozmluvnch vchodiskovch textov............................................ 26

2 TEOLGIA MODLITBY ..................................................................... 27


8/73

8

2.1 Predpoklady na strane modlitebnka................................................................. 27

2.1.1 Slabos na strane modlitebnka .................................................................. 27

2.1.1.1 Problm obsahu modlitby ..................................................................... 28

2.1.1.2 Duch sa prihovra ................................................................................. 30

2.1.1.3 udsk slabos aBoia moc v modlitbe.............................................. 33

2.1.2 Vznam fyzickho prejavu modlitebnka.................................................. 33

2.1.2.1 Somatickprejavy vo vchodiskovch textoch................................... 33

2.1.2.2 Vznam somatickch prejavov vo vchodiskovch textoch............... 34

2.1.2.3 Vzah medzi somatickmi prejavmi a vntornou pozciou................. 35

2.2 kla modlitieb .................................................................................................. 36

2.3 Modlitebn vaka.............................................................................................. 37

2.3.1 Adrest modlitebnej vaky ........................................................................ 37

2.3.2 Predmety modlitebnej vaky ..................................................................... 38

2.3.2.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka ..................... 38

2.3.2.2 (ad 2) Predmety obsahujce fyzick strnku loveka.......................... 40

2.3.2.3 (ad 3) Modlitba vaky bez predmetu................................................... 41

2.3.2.4 Shrn.................................................................................................... 41

2.3.3 Permanentn modlitba vaky za vetko.................................................... 42

2.3.3.1 (ad 1) Permanentnos modlitby vaky................................................ 42

2.3.3.2 (ad 2) Modlitba vakyza vetko.......................................................... 44

3 VSKUM ................................................................................................ 46

3.1 Cie vskumu .................................................................................................... 46

3.2 Analza modlitebnej hodiny.............................................................................. 46

3.2.1 Adrest modlitebnej vaky ........................................................................ 47

3.2.1.1 Jei ako Pn........................................................................................ 48

3.2.2 Jazykov prostriedky vyjadrujce modlitebn vaku............................... 50

3.2.3 Predmety modlitebnej vaky ..................................................................... 51


9/73

9

3.2.3.1 (ad 1) Predmety obsahujce spiritulnu strnku loveka..................... 51

3.2.3.2 (ad 2) Predmety obsahujce fyzick strnku loveka.......................... 59

3.2.3.3 Shrn.................................................................................................... 61

4 ZVER.................................................................................................... 64

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKCH ODKAZOV...................................... 67

Pramene ....................................................................................................................... 67

Literatra ..................................................................................................................... 67

PRLOHA 1................................................................................................................... 70


10/73

10

0 VOD

0.1 Vymedzenie tmy

Nzov prce hovor oprvotnom zmere venova sa teolgii modlitby v celej Novej

zmluve.

0.1.1 Vecn vymedzenie

Vzhadom na rozsah tejto prce nie je priestor na spracovanie kompletnej teolgie

modlitby. K tomuto zveru sme dospeli na zklade prvej kapitoly, v ktorej sme hadali

vchodiskov texty vpavlovskch listoch, ktor sa tkaj modlitby. Ich bohatos ns

viedla k ohranieniu vecnho vymedzenia tmy. Preto, aj ke sme prv as druhej

kapitoly venovali predpokladom na strane modlitebnka vo veobecnosti, nasledujcu asprce sme vymedzili na teolgiou modlitby vaky.

0.1.2 Vymedzenie vchodiskovch textov

Spracova tak irok klu vskytu tmy modlitby vo vetkch novozmluvnch spisoch

by bolo v rmci magisterskejprce nenosn. Museli sme pristpi kuiemu vymedzeniu

vchodiskovch textov na 13 pavlovskch listov. Toto ohranienie vyplynulo

z konzultci. Nzov Teolgia modlitby vpavlovskch listoch by bol vzhadom na

vymedzenie vchodiskovch textov prce vstinej.

Menovite ide o tieto pavlovsk listy: Rimanom (R), 1. Korinanom (1K),

2. Korinanom(2K), Galaanom(G), Efeanom(Ef), Filipanom (Flp), Koloanom(Kol),

1. Tesalonianom (1Tes), 2. Tesalonianom (2Tes), 1. Timoteovi (1Tim), 2. Timoteovi

(2Tim), Ttovi(Tt), Filemonovi (Filem).1

Krtko sa musme vyrovna sotzkou autenticity pavlovskchlistov. Uvedomujeme si,

e modern teologick disciplny, ktor sa venuj autorstvu pavlovskch listov

rozpoznvaj dvojak delenie: (1) autentick (pavlovsk) listy2 a (2) deutero-pavlovsklisty.3K tomu kontatujeme nasledovn. Ponajprv, e metda vskumu tejto prcenie je

1V tejto prci budeme pouva najm preklad Biblie prof. Rohka(ROH). Ak to nebude nutn, pouitie

tohto prekladu nebudeme oznaova skratkou. Ak kvli lepej zrozumitenosti, i vstinosti pristpimek inm prekladom, budeme ich oznaova nasledovne: SEP Slovensk ekumenick preklad; ECAV Evanjelick preklad.2Vina modernch teolgov medzi autentick pavlovsk listy zarauje tieto: Rimanom; 1. Korinanom; 2

Korinanom; Galaanom; Filipanom; 1. Tesalonianom, Filemonovi. Napr. WILES, G. P. PaulsIntercessory Prayers : The Significance of the Intercessory Prayer Passages in the Letters of St Paul.

Cambridge: Cambridge University Press, 1974, s. 1.

3 Za deutero-pavlovsk listy sa zva povauj tieto: Efeanom; Koloanom; 2. Tesalonianom; 1.Timoteovi; 2. Timoteovi; Ttovi.


11/73

11

ukotven vhistorickej postave apotola Pavla ajeho teolgie modlitby. Nm ide oteolgiu

modlitby bez ohadu na rozdelenie pavlovskch listov na autentick (pavlovsk) adeutero-

pavlovsk.4K vymedzeniu vchodiskovch textov na pavlovsk listy sme museli pristpi

len z dvodu irokej kly vskytu tmy modlitby vcelej Novej zmluve. Na druhej strane

delenie pavlovskch listov na dvojak nebudeme ignorova. Dbme na to, e niektor

citovan zdroje svoj vskum venuj len autentickm listom apotola Pavla. Ich vsledky

nezohaduj cel korpus a preto ich nememe vzahova na vetkch 13 listov. Pri

samotnej prci s listami, ktor s vo veobecnosti rozpoznan ako listy apotola Pavla

budeme pouva na oznaenie autora pojmy apotol, alebo Pavol. Pri deutero-

pavlovskch listoch sa budeme jednoducho odvolva na autora pavlovskch listoch bez

bliieho urenia pvodnho autorstva. Toto pomenovanie volme kvli repektovaniu

modernch teologickch discipln zaoberajcich sa pvodnm autorstvom biblickch

spisov.

0.2 Zdvodnenie voby tmy

Ako tudent teolgie som si vedom toho, e venova as tdiu pravdy Boieho Slova

je v svislosti s modlitbou vemi dleit, lebo ak nepoznme pravdu, nevieme, ako sa

mme modli. Na druhej strane, ak modlitbu zanedbvame, nevieme poda Psma i.

Medzi veriacimi v cirkvi sa vyskytuje oboje. Deficit tdia Biblie zpohadu teolgiemodlitby a deficit modlitebnho ivota.Tmateolgie modlitby ma zaujalaprvez tchto

dvoch dvodov: (1) vskum prce me obohati biblick obsah azameranie

modlitebnho prejavu a (2) me vies kvej intenzite sprvnehomodlitebnho prejavu

v praktickom ivotejednotlivca i cirkevnhozboru.

0.3 Ciele prce

Hlavnmi ciemi tejto prce s: (1) na zklade exegzy vchodiskovch textov zistiteologick drazy modlitby, truktru jej cieov akategrie vrazovch prostriedkov;

(2) dosiahnut vsledky bdania porovna smodlitebnou praxou vybranho cirkevnho

zboru.

To znamen, e tto prca chce by vedome novozmluvnou prcou, vyuva metdy

prce novozmluvnch discipln aodpoveda na otzky, ktor patria do danho okruhu.

4Podobne CRUMP, D. Knocking on Heavens Door : A New Testament Theology of Petitionary Prayer.Michigan : Baker Academics, 2006, s. 213.


12/73

12

Prca je postaven tak, e kapitoly 12 tvoria vchodisk pre 3. kapitolu. Vsledky nho

bdania sumarizujeme v zvere prce.

0.4 Metdaprce

Vprvej asti prce vykonvame vber vchodiskovch textov poda pojmovho

a vecnho vskytu.

V druhej asti prce texty tematicky zoskupme metdou teolgie Novej zmluvy do

vpovede, ktor predstavuje vsledok bdania. Ten sme kvli rozsahu prce obmedzili

a tematicky sme ho ohraniili na: (1) predpoklady na strane modlitebnka a na

(2) teolgiou modlitby vaky.

Vsledky tohto novozmluvnho bdania porovnme smodlitebnoupraxou konkrtneho

cirkevnho zboru, ktor nm pre ely vskumu poskytolnahrvkuverejnej modlitebnej

hodiny v rmci svojho pravidelnho bohosluobnho ivota.

0.5 lenenie prce

Prca obsahuje vod, tri kapitoly, zver a zoznambibliografickch odkazov.

vod podva vstupn nleitosti: vymedzenie tmy; zdvodnenie jej voby; urenie

cieov prce; metda prce; lenenie prce.

Prv kapitola snzvom Novozmluvn vchodisk v sebe zaha p podkapitol:(1) Problematika vberu textov; (2) Metodika vberu textov; (3) Pojmov vskyt tmy;

(4) Obsahov vskyt tmy; (5) Vyuitie novozmluvnch vchodiskovch textov.

Druh kapitola snzvom Teolgia modlitby obsahuje dve podkapitoly: (1) Pred-

poklady na strane modlitebnka;(2) Modlitebn vaka.

Tretia kapitola s nzvom Vskum skma nahrvku verejnej modlitebnej hodiny.

Obsahuje dve podkapitoly: (1) Cie vskumu; (2) Analza modlitebnej hodiny.

Zversumarizuje dosiahnut vsledky vo vetkch troch kapitolch.


13/73

13

1 NOVOZMLUVNVCHODISK

1.1 Problematika vberu textov

Pri hadan novozmluvnch vchodiskovch textov vpavlovskch listoch vyvstva

metodologick otzka, ako pristpi kvberu takch textov, ktor maj spojitos stmou

prce. Stendahlsprvne poznamenva, e nevieme, o Pavol vskutonosti hovoril, ke sa

modlil.5 Vpavlovskch listoch nenachdzame modlitby, ktor by mali liturgick

charakter.6 V liturgickch textoch je oslovenie v druhej osobe (Ty) vyhraden Bohu,

zatia o vlistoch s takto oslovovan adresti.7A nae skman texty maj formu listu.

Preto musme dba na to, e v tchto biblickch textoch vdy ide o komunikciu medzi

autorom a udskm adrestom. Vybra sa cestou hadania textov priamo komunikovanch

Bohu by bolo neinn.

o vak nachdzame v pavlovskch listoch je pisatesk tl presiaknut modlitebnm

jazykom.8Autor nm dva nahliadnu do svojho modlitebnho ivota cez svoje vaky,

elania, napomenutia, prosby, tby ain, ktor adresuje svojim itateom. Coggan si

vma, e Pavlova relna sksenos sKristom bola zdrojom pre jeho bohat modlitebn

ivot. Ten nsledne poodkrval svojim itateom aposluchom vo svojich listoch

iastone zmienkami o tom, ako sa za nich modl, o im praje, iastone skrze

autobiografick poznmky a iastone cez povzbudzovania k modlitbm samotnm.9

Cieom alch podkapitol bude snaha njs tak novozmluvn vchodisk

z vymedzenho poa biblickch textov, ktor bud prnosnpre teolgiu modlitby na

zklade ich jazykovej, ale aj obsahovej prepojenosti.

1.2 Metodika vberu textov

Kee nm ide oteolgiu modlitby, n vskum sa neme zaklada len na

ubovonom, nhodnom vbere niekokch textov vzahujcich sa ktme modlitby. Prezskanie komplexnch novozmluvnch vchodsk sme dkladne preli cel pavlovsk

korpus. K tomu smepouili dve metdy vyhadvania:

5STENDAHL, K.Paul at Prayer.In: ADAMS, S. - CARROLL, J. (ed.) Interpretation : A Journal of Bible

and Theology. USA: Union Presbyterian Seminary, 1980, vol. 34.6Aj ke zvolanie Marana tha (1K 16,22) mohlo patri kliturgii. LONGENECKER, R. N. Prayer in the

Pauline Letters. In: LONGENECKER, R. N. (ed.) Into Gods Presence : Prayer in the New Testament.Michigan: William B. Eerdmans Publishing Company, 2002, s. 206.7LONGENECKER, R. N.Prayer in the Pauline Letters. s. 206.

8STENDAHL, K.Paul at Prayer.s. 240.9COGGAN, D. The Prayers of the New Testament. London: Warwick Lane, 1968, s. 87.


14/73

14

(1) Metdu pojmovho vskytu a (2) metdu obsahovho vskytu.

(ad 1) Metda pojmovho vskytu spova vovyhadan biblickch pojmov, ktor

svisia stmou modlitby. K nm je priraden zodpovedajci preklad sviacermi

ekvivalentmi. Nsledne s zmapovan textypoda konkordannho vskytu vybranch

pojmov. Musme dba na to, e vskyt danho pojmu neznamen automaticky aj jeho

priamy svis snaou tmou. Preto kad ich pouitie budeme skma aj na zklade jeho

vznamu vkontexte a prepojenosti s tmou prce.

(ad 2) Metda obsahovho vskytu pomha zmapova aj tie biblick texty, ktor

neobsahuj reprezentatvnepojmy svisiace s tmou, no po vznamovej strnke textov ide

ojasn prepojenos.

1.3

Pojmov vskyt tmy

Spomedzi vetkch novozmluvnch spisov, pavlovsk listy obsahuj najv poet

grckych pojmov, ktor svisia smodlitbou.10 Pri snahe zostavi o najplnej zoznam

sme nali celkovo 35 pojmov. K ich vberu sme najskr pristpili cez kategorizciu prof.

Justa vjeho tdi, ktor pre tematick okruh modlitby rozpoznva 16 novozmluvnch

pojmov, ktor sa objavuj vpavlovskch listocha zrove s pouit v svislosti stmou

tejto prce.11 Monografia Wilesa, ktor sa zaober modlitbou vautentickch listoch

apotola Pavlanm vnaom bdan prispela almi 15-timi novozmluvnmi pojmami.12

Aj pri tak vekom pote u njdench biblickch pojmoch sme pomocou Louw-Nidovho

slovnka n zoznam doplnili ete oalie 4, ktor s uveden vskupine . 33, ktor

v sebe zaha vetky pojmy svisiace skomunikciou.13Na zklade zostavenho zoznamu

sme hadali relevantn vskyt pojmov zich celkovho vskytu cez konkordanciu

pomocou softvru BibleWorks.

Poda gramatickch kategri ich delme na: (1) sloves; (2) podstatn men;

(3)prdavn men.(ad 1) Sloves: (19);14 (3); (2); (1);

(3); (1); (2); (3); (1); (1);

10LONGENECKER, R. N.Prayer in the Pauline Letters. s. 206.

11JUST, F. S. J. Prayer in the New Testament [online] 7/7 2013 [cit. 2015-04-15]. Dostupn na internete:

http://catholic-resources.org/Bible/Prayer.htm.12

WILES, G. P.Pauls Intercessory Prayers. s. 1.13

LOUW, J.P. NIDA, E. A. (ed.) Louw-Nida Greek-English Lexicon of the New Testament Based onSemantic Domains.Vol 1-2. New York: United Bible Societies, 1988, in BibleWorks 9.

14V ztvorkch uvdzame poet relevantnch vskytov pojmu. Ich poradie zodpoved nslednostipojmovv alch podkapitolch.


15/73

15

(1); (22); (2); (5); (2); (4);

(3); (1); (1);(18);(6); (3);

(1).

(ad 2) Podstatn men: (14); (12); (4);

(1);

(2);

(11);(9); (5); (2); (3); (2).

(ad 3) Prdavn men: (1).

Delenie pojmov v nasledujcej asti prce na menn aslovesn formy by bolo

bezpredmetn. To malo vznam len pre njdenie kompletnch modlitebnch zmienok

pomocou konkordannho vyhadvania. Preto v alch podkapitolch svisiace pojmy

zdrume na zklade ich slovnej podstaty.Nasledujcaprcasbiblickmi pojmami podva

informcie opreklade grckeho pojmu, o jeho kompletnom a relevantnom vskyte spolus odvolvkami.15

1.3.1 Pojmy reprezentujce modlitebn prosbu

1.3.1.1 Pojmy , ,

Sloveso Hudyma aPrist (alej len H/P)prekladaj nasledovne: (1) modlm

sa...k Bohu; to, o sa od Boha vypros (vymodl)...; (2) iadam si, elm si... 16Panczov

dopluje nasledovn ekvivalenty: vzva niekoho...orodova.17

Kompletn vskyt tohtopojmu je zrove vdy relevantnm ato v: R 9,3; 2K 13,7.9.

Sloveso je odvoden od predchdzajceho pojmu aSouek ho jednoducho

preklad ako modli sa.18H/P tento pojem dopluj ovznam svzbou vyprosujem

o19Tento pojem nie je vyhraden len pre vyjadrenie prosby, ale je mon mu rozumie

aj ako prejavu chvly aveleby.20 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy

relevantnm ato v: R 8,26; 1K 11,4.5.13; 14,13.14(2).15(2); Ef 6,18; Flp 1,9; Kol 1,3.9;

4,3; 1Tes 5,17.25; 2Tes 1,11; 3,1; 1Tim 2,8.

15 Ke hovorme okompletnom vskyte pojmu, myslme tm vetky vskyty, ktor sa nachdzaj

vpavlovskch listoch. Pod relevantnm vskytom myslme tak, ktor svis stmou prce.16

HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk kNovmu zkonu. Preov: VydavatestvoMichala Vaka, 2000, 196 s. 94. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk k Novmu zkonu. Praha:Praha, 1994, 375 s.114.17

PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk : Od Homra po kresanskch autorov. Bratislava: Lingea,2012, s. 573.18

SOUEK, J. B.ecko-esk slovnk. s. 222.19HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.160.20

PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1059.


16/73

16

Podstatn meno poda H/P znamen (1) modlitba; (2) modliteba.21

Vpavlovskch listoch je tento pojem vdy pouit vprvom vzname. Kompletn vskyt

tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 1,10; 12,12; 15,13; 1K 7,5; Ef 1,16;

6,18; Flp 4,6; Kol 4,2.12; 1Tes 1,2; 1Tim 2,1; 5,5; Filem 1,4.22.

1.3.1.2 Pojmy a

Sloveso H/P prekladaj ako prosm, koho...; modlm sa, alebo

k, ku..; , pre, za.., aby..22 Panczov uvdza alie vznamy:

zvzova...viaza (slovom), zavzova (povinnosou).23Sloveso nie je vyhraden

pojem pre komunikciu sBohom, ale vpavlovskch listoch je adresovan aj uom ato

na tchto miestach:2K 5,20; 8,4; 10,2; G 4,12. Tieto texty vak neprispievaj ktme naej

prce, ktor sa zaober komunikciou loveka kBohu. Relevantn vskyt pojmu, ktor

reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v:R 1,10; 1Tes 3,10.

Menn forma znamen prosba; modlitba; , za, pre ..24Panczov

roziruje vznam pojmu oalie vrazy: 1. iados...3. tba.25Kompletn vskyt tohto

pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: R 10,1; 2K 1,11; 9,14; Ef 6,18 (2); Flp 1,4 (2);

1,19; 4,6; 1Tim 2,1; 5,5; 2Tim 1,3.

1.3.1.3

Pojmy

a

Sloveso m tieto vznamy: (1) spomnam si, pamtm si alebo ,

alebo na ..; (2) inm pamiatku.26Souek to roziruje otieto preklady: myslie

na niekoho...zmieova sa.27 Tu nejde len o nhodn spomienku, ale ozachovvanie

vpamti takm spsobom, e sa na to neustle mysl.28V pavlovskch listoch nachdzame

7 vskytov tohto pojmu: G 2,10; Ef 2,11; Kol 4,18; 1Tes 1,3; 2,9; 2Tes 2,5; 2,8.

Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v:1Tes 1,3.

Mohli by sme predpoklada, e aj tam, kde autor listu nabda svojich itateov ktomu, aby

21HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.160. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk

slovnk. s. 222. a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1059.22

HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.58. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-eskslovnk. s. 64.23

PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 324.24



HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.131.27SOUEK, J. B.ecko-esk slovnk. s. 170.28

PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 833.


17/73

17

pamtali na jeho uvznenie mysl na modlitebn prosbu (Kol 4,18). Kee to suritosou

nevieme posdi,totopouitie nebudeme zaraova do relevantnho vskytu.

H/P podstatn meno oznauj ako: (1) spomienka, pamiatka;

myslm na teba neustle 2Tim 1,3; (2) zmienka, spomenutie; zakadm, ke si na vs spomeniem [v modlitbe] Flp 1,3;

spomnam koho.29Souek dodva, e pri vzname zmienka ide vdy ozmienky

v modlitbch.30Pouitie tohto pojmu nachdzame len vpavlovskch listoch ato 7 krt:

R 1,9; Ef 1,16; Flp 1,3; 1Tes 1,2; 3,6; 2Tim 1,3; Filem 1,4. V 1Tes 3,6 autor pe svojim

itateom, e vie oich dobrej rozpomienke na neho. S uritosou nevieme posdi i ide

o zmienku na modlitbe a tak tento vskyt pojmu nezaraujeme medzi relevantn vskyt.

Dva krt sa jedn ozmienku, ktor je spojen smodlitbou vaky akontext bliieneudva, i ide aj omodlitebn prosbu (1Tes 1,2; 2Tim 1,3). Rozoznvame ich

relevantnos, ale vpodkapitole pojmov reprezentujcich modlitebn vaku. Relevantn

vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: R 1,9; Ef 1,16;

Flp 1,3; Filem 1,4.

1.3.1.4 Pojmy a

Sloveso jevo vzname: nalieham, obraciam sa na koho, prosmkoho;

kvli, pre ..;prihovram saza koho.31Souek dodva, e pvodne to

znamenalo stretn sa sniekm, potom: obrti sa na niekoho;dovolva sa niekoho.32

Panczov dopluje vznam pojmu: vyzva, iada.33Kompletn vskyt tohto pojmu je

zrove vdy relevantnm ato v: R 8,27; 8,34; 11,2.

Prbuzn pojem H/P prekladaj ako: prihovram sa za.34

Je to hapaxlegomenon. Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu

nachdzame v:R 8,26.

29 HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 131. Podobne PANCZOV, H. Grcko-

slovensk slovnk. s. 833.30

SOUEK, J. B.ecko-esk slovnk. s. 170.31

HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.80.32


PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 464.34HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.185. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk

slovnk. s. 265. a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1237.


18/73

18

1.3.1.5 Pojmy a

Sloveso m tieto vznamy: iadam, ptam o, poadujem si; vyadujem; prajem

si; prosm koho oo; a nieo od ... med. iadam si, prosenm, iadosou

zskavam.35

Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: Ef 3,20;Kol 1,9. Obe pouitia s vmedilnom tvare. Souek dodva, e medzi aktvom amdiom

nie je podstatn rozdiel.36

Menn forma znamen: iados; prosba; modlitba.37Kompletn vskyt tohto

pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: Flp 4,6.

1.3.1.6 Pojem

Souek sloveso v infinitve preklad ako: 1. privolva, pozva; vola

opomoc; 2. vyzva, dohovra; napomna; 3. dovolva sa, prosi, iada;

4.povzbudzova, tei.38 H/P dopluj ete al vznam: prihovram sa.39 Tento

pojem je vpavlovskch listoch pouit celkovo 54 krt.40 Vek poet jeho vskytu so

sebou prina iriuklu vznamov, tak ako to vidme vyie.Avak my nachdzame len

3 vskyty, ktor rozpoznvame ako relevantn ato v: 1K 4,13; 2K 12,8; 1Tim 2,1.41Kvli

tomu nazerme aj do dvoch slovenskch prekladoch Biblie (ROH a SEP), na zklade

ktorch zisujeme, e prekladatelia v tchto troch veroch na preklad pojmu

volia len tieto dva vznamy: prosi, prihovra sa.To nm pomohlonjs u apresnej

vznam tohto pojmu, ktor je vpavlovskch listoch pouit vsvislosti stmou

modlitebnej prosby. Je potrebn doda, e okrem troch predchdzajcich textov

nachdzame ete jeden, v ktorom nachdzame relevantn vskyt pojmu ato v: 2Tes 2,17.

Ten vakzaraujeme vpodkapitole modlitebnho priania, nie prosby.

35 HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 17. Rovnako PANCZOV, H. Grcko-

slovensk slovnk. s. 92.36


HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.17. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-eskslovnk. s. 21. a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 92.38


HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 145. Podobne PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 945.40

A to na tchto miestach: R 12,1.8; 15,30; 16,17; 1K 1,10; 4,13.16; 14,31; 16,12.15; 2K 1,4(3).6; 2,7.8;5,20; 6,1; 7,6(2).7.13; 8,6; 9,5; 10,1; 12,8.18; 13,11; Ef 4,1; 6,22; Flp 4,2(2); Kol 2,2; 4,8; 1Tes 2,12; 3,2.7;

4,1.10.18; 5,11.14; 2Tes 3,12; 1Tim 1,3; 2,1; 5,1; 6,2; 2Tim 4,2; Tit 1,9; 2,6; 2,15; Filem 1,9.10.

41Posledn pouitie sce oznauje komunikciu autora sitatemi listu, no ktme prce prispieva tm, enm hovor onapomnan kprosbm amodlitbm.


19/73

19

1.3.1.7 Pojem

Podstatn meno prekladme pomocou H/P ako: orodovanie; modlitba.42

Panczov dodva, e me s omodlitbu veobecne, ale najm omodlitbu za niekoho.43

Souek spomnapvodn vznam tohto pojmu: stretnutie, nvteva, potom: audiencia,odtia: petcia.44VNovej zmluve sa vyskytuje len 2 krt. Kompletn vskyt tohto pojmu

je zrove vdy relevantnm ato v: 1Tim 2,1; 1Tim 4,5.

1.3.1.8 Pojem

H/P slovesu dvaj takto vznam: zvodm, bojujem, zpasm, namham

sa.45Pojem je prevzat zatletiky, z fyzickho boja, alebo boja na sde.46Vpavlovskch

listoch je tento pojem pouit celkovo 6 krt. Poda kontextu pouitia tohto slovesa sa

5 krt mysl na zpas ako kresansk ivot aivot viery vo veobecnosti.47 Relevantn

vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v: Kol 4,12. Sloveso

dodva modlitbe charakter zpasu.

1.3.1.9 Pojem

Hapaxlegomenon prekladme ako: spolu zpasm, pomham.48 Ide

o boj, podporu, pomoc, spolu s niekm, resp. niekomu na tej istej strane.49 Relevantn

vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v:R 15,30.

1.3.1.10Pojem

Sloveso je al hapaxlegomenon. H/P mu dvaj tento vznam:

pomham, podporujem modlitbou.50 Relevantn vskyt pojmu, ktor

reprezentuje modlitebn prosbu nachdzame v:2K 1,11.

42HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.80.

43PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 463.

44SOUEK, J. B.ecko-esk slovnk. s. 93.


slovnk. s. 18.46

PANCZOV, H. Grcko-slovenskslovnk. s. 73.47

Takto pouitie nachdzame v: 1K 9,25; Kol 1,29; 1Tim 4,10; 6,12; 2Tim 4,7.48


PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1153.50HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.177. Podobne SOUEK, J. B. ecko-esk

slovnk. s. 250 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1171.


20/73

20

1.3.2 Pojmy reprezentujce modlitebn vaku

1.3.2.1 Pojmy , a

Pre sloveso sme nali tieto vznamy: (1) som van, som zaviazan

vakou, akujem...; (2) vyslovujem vaku, akujem komu za ..; alebo

, pre ..; na zklade oho ..; (3) modlm sa.51Me s ovaku, ktor

vedie ku chvle.52A na jednu vnimku (R 16,4) ide vdy orelevantn vskyt pojmu ato

v: R 1,8; 1,21; 14,6; 1K 1,4; 1,14; 10,30; 11,24; 14,17.18; 2K 1,11; Ef 1,16; 5,20; Flp 1,3;

Kol 1,3.12; 3,17; 1Tes 1,2; 2,13; 5,18; 2Tes 1,3; 2,13; Filem 1,4.

Menn formu H/P definuj ako: (1) vanos; (2) vzdvanie vaky,

dobroreenie.53A na jednu vnimku (Ef 5,4)54ide vdy orelevantn vskyt pojmu ato

v: 1K 14,16; 2K 4,15; 9,11; 9,12; Flp 4,6; Kol 2;7; 4,2; 1Tes 3,9; 1Tim 2,1; 4,3.4.

Prdavn meno prekladme jednoducho ako: van.55 Ide

o hapaxlegomenon. Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn vaku

nachdzame v:Kol 3,15. SEP v ztvorke uvdza, e ide ovaku za pokoj, ktor pochdza

od Boha. Preto meme tvrdi, e ide o implicitn vyjadrenie vaky Bohu.

1.3.2.2 Pojem

Pri pojme H/P uvdzaj viacero vznamov. Uvedieme len tie, ktor svisias modlitbou vaky: vanos, vaka.56 Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje

modlitebn vaku nachdzame v:R 6,17; 7,25; 1K 10,30; 1K 15,57; 2K 2,14; 8,16; 9,15;

1Tim 1,12; 2Tim 1,3. Ostatn pouitia tohto pojmu bu s tmou modlitby nesvisia,57

alebo ak svisia, zaraujeme ich medzipojmy reprezentujce modlitebn prianie.


slovnk. s. 114.52


HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.94. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-eskslovnk. s. 114 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 572.54

V Ef 5,4 nie je explicitne vyjadren, i ide opouitie pojmu vo vzname vaky Bohu.55


HUDYMA, P. PRIST, P.Grcko-slovensk slovnk. s.192. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-eskslovnk. s. 277 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1297.57

Ide o tieto texty: R 1,5; 3,24; 4,4.16; 5,2.15(2).17.20.21; 6,1.14.15.17; 11,5; 11,6(3); 12,3.6; 15,15; 1K 1,4;

3,10; 15,10(3); 16,3; 2K 1,12.15; 4,15; 6,1; 8,1.4.6.7.9.19; 9,8; 9,14; 12,9; G 1,6.15; 2,9.21; 5,4; 6,18; Ef

1,6.7; 2,5.7.8; 3,2; 3,7.8; 4,7.29; Flp 1,7; Kol 1,6; 4,6; 2Tes 1,12; 2,16; 1Tim 1,14; 2Tim 1,9; 2,1; Tt 2,11;3,7.


21/73

21

1.3.2.3 Pojmy a

Sloveso H/P prekladaj takto: (1) velebm, oslavujem (Boha); (2) dobrorem

(Bohu); (3) poehnvam; (4) [s Bohom alebo Kristom ako subjektom:] zaham dobrmi

skutkami.

58

Panczov roziruje vznam pojmu otieto ekvivalenty: posvcova,zasvcova.59Kompletn vskyttohto pojmu nachdzame v: R 12,14(2); 1K 4,12; 10,16;

14,16; G 3,9; Ef 1,3. Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn vaku

nachdzame len v: 1K 10,16; 14,16. V tchto vskytoch je vdy subjektom lovek, nie

Boh.

Podstatn meno jednoducho znamen: zveleben.60 Souek dodva:

poehnan,...nech je pochvlen.61 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy

relevantnm ato v: R 1,25; 9,5; 2K 1,3; 11,31; Ef 1,3.

1.3.3 Pojmy reprezentujce modlitebn oslavu

1.3.3.1 Pojem

Souek sloveso v infinitve preklad takto: 1. chvli, slvi, velebi;

2. oslavova vzmysle: obdari slvou.62Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v:

R 1,21; 8,30; 11,13; 15,6.9; 1K 6,20; 12,26; 2K 3,10(2); 9,13; G 1,24; 2Tes 3,1.

Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn oslavu nachdzame len v:

R 1,21; 15,6.9; 2K 9,13; G 1,24.

1.3.3.2 Pojmy a

H/P sloveso prekladajnasledovne: spievam, ospevujem; ...v srdci.63Kompletn

vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: Ef 5,19; Kol 3,16.

Souek menn formu predchdzajceho pojmu preklad takto: piese;

chvlospev.64 Panczov udva iriu klu vznamov: alospev, (spievan) bse.65

Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: Ef 5,19; Kol 3,16.


slovnk. s. 112.59


HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 93. Rovnako PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 559-560.61


SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 75. Podobne HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovenskslovnk. s.66 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 366.63HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.15. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-esk



22/73

22

1.3.3.3 Pojmy a

Sloveso m tentovznam: chvlim; spievam chvlospev.66Kompletn vskyt

tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: R 15,9; 1K 14,15 (2); Ef 5,19.

Menn formu prekladme dvojako: (1) [starozk.] alm... (2) [kres.]chvlospev.67 Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v:

1K 14,26; Ef 5,19; Kol 3,16.

1.3.3.4 Pojem

Sloveso H/P prekladaj ako: (1) akt. prisubujem, ubezpeujem... (2)

vyznvam o (hriechy, poklesky); (3) zvelebujem koho, o.68 Souek dopluje

druh vznam vmedilnom tvare ako vyzna pravdu, vieru, vinu = prizna sa.69

Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v: R 14,11; 15,9;

Flp 2,11.

1.3.3.5 Pojem

Podstatn menoH/Pprekladaj ako: hymnus, chvlospev.70Kompletn vskyt

tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: Ef 5,19; Kol 3,16.

1.3.3.6 Pojem

Sloveso prekladme ako: chvlim, velebm, zvelebujem.71 Kompletn vskyt

tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: R 15,11.

1.3.3.7 Pojem

H/P sloveso prekladaj takto: pochvaujem ...; chvlim.72Panczov dodva

tieto ekvivalenty: velebi...akova...verejne chvli.73V Novej zmluve je celkovo tento

64SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 284. Rovnako HUDYMA, P., PRIST, P.: Grcko-slovensk

slovnk. str. 196.65




HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 82. Rovnako PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 479.69


HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.184. Rovnako SOUEK, J. B. ecko-eskslovnk. s. 264 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1230.71HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.16. Rovnako S SOUEK, J. B. ecko-esk



23/73

23

pojem pouit 6 krt. Ztoho 5 krt vpavlovskch listoch a to v: R 15,11;

1K 11,2.17.22(2). Relevantn vskyt pojmu, ktor reprezentuje modlitebn oslavu

nachdzame len v: R 15,11. Pri ostatnch pouitiach pojmu sa jedn opochvalu

adresovan uom.

1.3.4 In novozmluvn pojmy

Ide opojmy, ktor sme na zklade ich vznamu nevedeli priradi ani k jednej z hore

uvedench skupn.

1.3.4.1 Pojem

H/P sloveso prekladaj ako: (1) hovorm, tram, davotm; (2) ohlasujem,

kem, vyslovujem; (3) oslovujem, rozprvam sa s ..; (4) prednam, zvestujem

(podobenstvo, slovo); (5) renm, chvastm sa.74Souek upozoruje, e v helenistickej

a hlavne v nz grtine slovo plne stratilo pejoratvny vznam aznamen jednoducho

hovori, vravie, poveda.75Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v: R 3,19; 7,1;

15,18; 1K 2,6.7.13, 3,1; 9,8; 12,3.30; 13,1.11; 14,2(3).3.4.5(2).6(2).9(2).11(2).13.18.19.21.

3.27.28.29.34.35.39; 15,34; 2K 2,17; 4,13(2); 7,14; 11,17(2).23; 12,4.19; 13,3; Ef 4,25;

5,19; 6,20; Flp 1,14; Kol 4,3.4; 1Tes 1,8; 2,2.4.16; 1Tim 5,13; Tt 2,1.15. Relevantnos

vskytu pojmu nachdzame v: 1K 12,3.30; 13,1; 14,2(3).4.5(2).6.9(2).13.18.23.27.28.39.

Pouitie pojmusa v svislosti stmou modlitbyspja sfenomnom hovorenia vjazykoch.

1.3.4.2 Pojem

Sloveso H/P prekladaj ako: vzvam (Pna, jeho meno).76Panczovuvdza

takto biblick vznam: nieie meno je volan/vyslovovan nad niekm (= osoba/vec

patr nositeovi mena, spravidla Bohu).77 Souek vol pre preklad pojmu vmedilnom

tvare tieto ekvivalenty: dovolva sa, vola za svedka;...dovolva sa Boha = vzva.78

Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm ato v: R 10,12.13.14; 1K 1,2;2Tim 2,22. Vdy ide omedilny tvar slovesa.


slovnk. s. 97.73


HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s. 121. Podobne PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 760.75


HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.86.77PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 507.78

SOUEK, J. B.ecko-esk slovnk. s. 102.


24/73

24

1.3.4.3 Pojem

Ku samotnmu slovesu H/P udvaj tieto vznamy: (1) zohnam (kolen) ...;

(2) zohnam sa.79 Panczov dopa tieto vznamy: kaka si, klaa sa, skla sa,

zohba sa.80

S vzbou to prekladme ako sklam svoje kolen.Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v: R 11,4; 14,11; Ef 3,14; Flp 2,10.

Relevantnos vskytu pojmu nachdzame v: R 14,11; Ef 3,14; Flp 2,10. Posledn dva

texty hovoria o poklone pred Bohom ako symbol uznania Jeiovho Panstva, o je formou

istej komunikcie k Bohu.

1.3.4.4 Pojem

Sloveso Souek preklad takto: klaa sa, pokloni sa, holdova, uctieva

(v orientlnej poklone sa lovek pred bostvom alebo panovnkom vrhal na tvr, alebo

aspo na kolen).81Kompletn vskyt tohto pojmu je zrove vdy relevantnm a to v:

1K 14,25.

1.4 Obsahov vskyttmy

Vpavlovskch listoch nachdzame texty, ktor neobsahuj vyie uveden

reprezentatvne pojmy svisiace steolgiou modlitby. Aby sme tieto obsahov svislosti

neprehliadli,pristpili sme ku kontinulnemu taniuvymedzenho novozmluvnho poa.

1.4.1 vodn azveren priania

Kad jeden ztrinstich pavlovskch listov je otvoren auzavret poehnanm s

prianm(zva) milosti apokoja pre adrestov. Wiles upozoruje, e vtchto pozdravoch

nie je vyjadren sloveso. Vedie sa preto diskusia, i ide o formu modlitby, alebo len

o stroh deklarciu. Poda Wilesa ide o modlitbu. Po formlnej strnke meme hovori o

prehlseniach, ktor sadresovan itateom listu.No ich obsah nm hovor ozvislosti na

Boej pomoci.82 Preto meme predpoklada, e poehnania a priania boli sasou

autorovho modlitebnho ivota. Tieto texty tak povaujeme za texty svisiace stmou

prce: R 1,7; 15,30; 16,20; 16;24; 1K 1,3; 16,23; 2K 1,2; 13,13; G 1,3; 6,18; Ef 1,2; 6,23-

79



SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 223. Rovnako HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk

slovnk. s.160 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1062.82WILES, G. P.: The Singificance of the Intercessory Prayer Passages in the Letters of St Pual.s. 36-37.


25/73

25

24; Flp 1,2; 4,23; Kol 1,2; 4,18; 1Tes 1,1; 5,28; 2Tes 1,2; 2,17; 3,18; 1Tim 1,2; 6,21;

2Tim 1,2; 4,22; Tt 1,4; 3,15; Filem 1,3; 1,25.

1.4.2 alie modlitebn priania

Vpavlovskch listoch nachdzame alie modlitebn priania vo vzname nech Bohd/uin nieo. Tieto texty svisia stmou prce: R 15,5; 15,13; 15,33; 1K 16,22; Gal 1,8-

9; 6,16; 1Tes 3,11-12; 5,23; 2Tes 2,17; 3,5; 3,16; 2Tim 1,16; 1,18; 2,25; 4,16.

1.4.3 alie novozmluvn pojmy

V rmci obsahovho vskytu tmy sme vylenili alie pojmy, ktor meme oznai

ako reprezentatvne. Kvli zachovaniu metodologickch postupov ich uvdzame vtejto

podkapitole.

1.4.3.1 Pojmy a

Na dvoch miestach nachdzame zmienku otom, e skrze Ducha Svtho prichdzame

k Bohu ako k Otcovi. H/P oslovenie zarauj medzi modlitbov oslovenie Jeia

a uenkov.83To je vemi prnosn pre teolgiu modlitby. Vsvislosti sgrckym pojmom

sa vyskytuje aj pojem. H/P ho prekladaj ako: kria, hlasno vola.84Pavol

tento pojem pouva ktomu, aby vyjadril slobodu, rados aistotu v modlitbe, ktor

pramen znho uvedomenia si, e sme Boie deti.85

Relevantnos vskytu pojmunachdzame v: R 8,15; G 4,6-7.

1.4.3.2 Pojem

Souek preklad tranzitvne pouitie pojmu (2) ako: prs, pribli sa.86

Panczov dopluje tieto vznamy: prinanie (obet vsprievode), obetn sprievod.87

Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame v: R 5,2; Ef 2,8; 3,12. Relevantnos vskytu

pojmu nachdzame v: Ef 2,8; 3,12. Autor pe oprstupe pohanov aidov vDuchu Svtom

k Otcovi. Toto pouitie pojmu sa tka aj prstupu kOtcovi v modlitbe. V Ef 3,12 ide


slovnk. s. 15 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 60.84

HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk slovnk. s.149. Podobne S SOUEK, J. B.ecko-eskslovnk. s. 118 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 737.85

VERBRUGGE, V. D. (ed.) New International Dictionary of New Testament Theology. Abridged ed.

Michigan : Zondervan, 2000, s. 495.86

SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 221. Rovnako HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovensk

slovnk. s.159.87PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1053.


26/73

26

oprstup vdvere vaka Jeiovi Kristovi. Tu je implicitne naznaen prstup tkajci sa

aj modlitby, o naznauj nasledujce vere, kde Pavol skla svoje kolen.

1.4.3.3 Pojem

Souek pojem preklad viacermi ekvivalentmi. Ns zaujma hlavne tento:

pada, spadn...(na zem ako prejav cty).88Kompletn vskyt tohto pojmu nachdzame

v: R 11,11.22; 14,4; 1K 10,8.12; 13,8; 14,25. Relevantnos vskytu pojmu nachdzame len

v: 1K 14,25. Ide o vzbu s (na tvr).

1.5 Vyuitie novozmluvnch vchodiskovch textov

V tejto kapitole nm ilo ozmapovanie sn kompletnch novozmluvnch

vchodiskovch textov vpavlovskch listoch, ktor sa dotkaj tmy modlitby. V nich

sme rozpoznali tyri zkladn kategrie: (1) Modlitebn prosba; (2) modlitebn vaka;

(3) modlitebn oslava; (4) modlitebn prianie. Kvli rozsahu prce nebude mon

spracova vetkyvchodiskov texty, ani jednotliv kategrie. Avak celkov analza bola

prnosn tm, e nm poukzala na rku vskytu tmy modlitby vpavlovskch listoch

a tak nm pomohla pristpi kuiemu vecnmu vymedzeniu tejto prce. Tto kapitola

tie me by podkladom pre bdanie vinej prci, ktor sa bude zaobera tmou modlitby.

Delenie vchodiskovch textov vnasledujcich kapitolch poda pojmovhoa obsahovho vskytu u nebude ma vznam, pretoe cez vyten pojmy a texty sa

dostvame kpavlovskmu obrazu modlitby. Ten sa budeme snai vyhotovi na zklade

exegzy jednotlivch textov (pokia nm to rozsah prce dovol)poda ich obsahovej

prbuznosti.

88SOUEK, J. B. ecko-esk slovnk. s. 208. Podobne HUDYMA, P. PRIST, P. Grcko-slovenskslovnk. s.153 a PANCZOV, H. Grcko-slovensk slovnk. s. 1000.


27/73

27

2 TEOLGIA MODLITBY

V tejto kapitole budeme vyvodzova teolgiu modlitby z vchodiskovch textov, ktor

sme zskali vpredchdzajcej kapitolemetdou pojmovho aobsahovho vskytu tmy.

Tieto jednotliv texty sa zlievaj do uritch tm, ktor formuj chpanie teolgiemodlitby. A to aj napriek tomu, e niektor tmy nie s zastpene a tak vekm potom

textov. Tto kapitola chce by nie len teoreticky, ale aj prakticky prnosnou pre ivot

jednotlivca i cirkevnho spoloenstva. V prvej podkapitole sa budeme zaobera

predpokladmi na strane modlitebnka. Druh podkapitolu bude tvori teolgia modlitby

vaky.

2.1 Predpoklady na strane modlitebnka

Z vchodiskovch textovdostvame obraz o loveku, ktor sa modl. Nedozvedme sa

len o obsahu modlitieb, ale aj o danostiach, i slabostiach modlitebnka, ojeho prstupoch

k modlitbe, o pecifickej forme modlitby atie ofyzickch prejavoch vmodlitbe. Pre

skmanie predpokladov na strane modlitebnka volme nasledovn mylienkov postup.

Najprv otvorme problematiku slabosti na strane modlitebnka, kee stmto

predpokladom sa veriaci v modlitbe stretva okamite. To ns povedie kotzke lohy

Ducha Svtho, ktortejto slabosti prichdza na pomoc vpecifickej forme prhovoru.Na

posledn miesto nho skmania predpokladov na strane modlitebnka zaraujeme

somatick prejav modlitebnka, kee ten sa bez predolch predpokladov stva len

formou, ktorej chba duchovn obsah.

2.1.1 Slabos na strane modlitebnka

List Rmskymnm ponka viacero vchodskv oblasti teolgie modlitby, ktor si pri

skman predpokladov na strane modlitebnka nememe dovoli nespomen. Jedno z

vchodsknachdzame v centre tohto listu v 8. kapitole. Cel tto kapitola je teologickou

reflexiou do srdca modlitebnho ivota Pavla, ktor je pln bohatho jazykovho tlu

zmieanho sakopreitou sksenosou slabosti a dvery vBoha uprostred utrpenia.89

V 26. veri tejto kapitoly Pavol kontatuje dve skutonosti, ktor svisia stmou modlitby:

(1) ke vstupujeme do modlitby, sme konfrontovan s jej obsahom, v om sa prejavuje

naa slabos,90 kee toho, o by sme sa mali modli, ako sa patr, nevieme; a (2) e

89STENDAHL, K.Paul at Prayer.s. 244.

90Ak chceme by exegeticky presn, vdy pod slabosou v R 8,26 musme rozumie tak slabos, ktor je nastrane modlitebnka ztoho dvodu, e nevie, o by sa mal modli. Ete treba doda, e ROH preklad uvdza


28/73

28

Duch prichdza na pomoc naej slabosti...[a]prihovra [sa] za ns nevyslovitenmi

vzdychaniami (ECAV). Poda Crumpa je R 8,26-27 srdcom aduou, sine qua non

[nevyhnutnm predpokladom; pozn. autora], Pavlovej teolgie kresanskej modlitby.91

Zkladnm vchodiskom pre vyvodenie sprvnej teolgie modlitby mus by poznanie

slabosi na strane modlitebnka sm neoddelitene svispomoc Ducha Svtho vtejto

slabosti.

Ak by sme tudovali prebudeneck kresansk hnutia, zistili by sme, e spolonm

znakom Boch muov aien, ktor boli vplyvnou sasou tchto hnut bola modlitba.

Whitefield, ktor sa stal vznamnou postavouVekho prebudeniapovedal: Cel dni

a tdne som trvil tvrou kzemi, v tichej i znejcej modlitbe.92Nielen on, ale aj al

vydvali avydvaj svedectv omodlitebnom ivote ako o zkladnom kameni

kresanskho ivota. Ako sa vak vyrovnme skontatovanm apotola Pavla,ktor tvrd,

enevieme ani to, za o sa mme modli(R 8,26)? i sa Pavol nemodlil, ke psal tieto

slov?...Ale preo to ignoroval? Zrejme preto, e modlitba vbec nie je zzrak zzrakov,

kontatuje Barth.93Ke lovek pristupuje kBohu v modlitbe, nejde o snahu poda najlep

vkon. Ve mu, ktor lamentoval nad neschopnosou prednies obsahovo dokonal

modlitbu bol tm istm muom, ktor strvil asto v bdeniach prihovrajc sa za inch

aj za seba. Mnostvo Pavlovch napomenut kprosbm, k oslavm a k vakyvzdaniam

Bohu vo vetkch situcich nm len potvrdzuje jeho vlastn presvedenie, e kad

modlitba je vtan. Ato aj napriek slabosti na strane samotnho modlitebnka.94R 8,26-27

nm odkrva skutonos, e aj napriek dleitosti modlitby vivote kresana tam

nachdzame slabos na strane modlitebnka. V nasledujcich podkapitolch sa bliie

pozrieme na tto slabos as ou svisiacu pomoc zo strany Ducha Svtho.

2.1.1.1 Problm obsahu modlitby

Slabos, oktorej sa tu hovor,pramen znevedomosti toho, za o sa mme modli.

Nevedomos sa tkaobsahu modlitby, nie formy. Toto tvrdenie podporuje aj grcka stavba

slabos vmnonom sle (), zatia o SEP a ECAV uvdzaj slabos vjednotnom sle ().My sa priklonme kslabosti vjednotnom sle, kee takto to uvdza ajNovum Testamentum Graece.Nestle

Aland (eds.) 4thed. Stuttgart : Deutsche Bibelgesellschaft, 1994.91

CRUMP, D. Knocking on Heavens Door. s. 198. Rovnako COGGAN, D. The Prayers of the NewTestament. s. 91.92

GILLIES, J. D. D.Memories of Rev. George Whitefield.Middletown: Hunt & Noyes, 1839, s. 17.

93BARTH, K. The Epistle to the Romans. Oxford : Oxford University Press, 1968, s. 316.94

CRUMP, D.Knocking on Heavens Door. s. 247-251.


29/73

29

vety.95 len ns upozoruje, e je objektom naej

nevedomosti.96Preklad: nevieme, za o sa mme modli, ako nle (ECAV) je preto

sprvny.

Spomnan slabos veriaceho me ma dvojak charakter. Charakter chvkovej

slabosti, ktor by mohla byspsoben naprklad vonkajm utrpenm, oktorom sa hovor

vo v. 18. asto sa ztoho vyvodpresvedenie, e autor listu pod slabosoumysl len na

urit situcie vivote modlitebnka, kedy nevie, za o sa m prihovra, k omu

saprikla aj Carson.97Na druhej strane me s oslabos ako neschopnos veriacehovo

veobecnosti vzhadom na obdobie starho veku, v ktorom vzdych a zatialen v ndeji

oakva nov, obdobie vykpenia.98Crump dodva, e dokia prebvame vtomto starom

veku, vetci patrme do skupiny tch, ktors neschopn vyjadri prhovornu modlitbu,

ako sa patr.99Ak by sme sa predsa len priklonili ku chvkovej slabosti, potom by sme

museli hada odpove na Barthovu otzku odokonalosti modlitby. Kde by sme mohli

njs modlitbu, ktor by bola tak prenikav, povzbudiv anesebeck?100 Ak by Pavol

myslel na slabos prejavujcu sa len vuritch situcich modlitebnka, potom by sme

museli v inch situcich objavi prve tento typ dokonalej modlitby. Barth vak alej

kontatuje, e modlitba loveka len demontruje neschopnos takejto modlitby, kee

lovek nie je schopn vystpi zo svojej vlastnej mylienkovej a sksenostnej reality a tak

pristpi kivmu Bohu.101 Bolo by nesprvne myslie si, e pomoc Ducha Svtho v

modlitbe potrebujeme len v istch situcich, kedy si uvedomujeme nau bezradnos.

Kalvn pokorne vyznva, e vkomunikcii sBohom sme vdy slep, a km Duch Svt

nezane vies nae mylienky svojim svetlom.102

V niektorch pecifickch situcich naozaj me pocit slabosti nabera na intenzite

(napr. modlitba za uzdravenie). Vtedy slov, ktor by sme chceli komunikova Bohu nm

chbaj vo vej miere.No ak tto slabos vnmame menej, sme vnebezpeenstve ini

z naej modlitby zzrak zzrakov bez podpory Ducha Svtho, na ktorho pomoc sme

95MOO, D, J. The Epistle to the Romans. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company, 1996, s.

523.96

CRUMP, D.:Knoching on Heavens Door. s. 204.97

CARSON, D. A.A Call to Spiritual Reformation : Priorities from Paul and His Prayers. Michigan : Grand

Rapids, 1992, s. 33. Podobne KSEMANN, E. Commentary on Romans. Michigan : William B. EerdmansPublishing Company, 1994, s. 240-241.98

MOO, D, J. The Epistle to the Romans. s. 523.99

CRUMP, D.:Knoching on Heavens Door. s. 204.100

BARTH, K. The Epistle to the Romans. s. 316.101

BARTH, K. The Epistle to the Romans. s. 316.

102 CALVIN, J. Commentary on Romans. [online] Michigan : Christian Classics Ethereal Library,23/11/1999, 553 s. [cit. 2015-04-16]. Dostupn na internete: http://www.ccel.org/ccel/calvin/calcom38.pdf.


30/73

30

v konenom dsledku odkzan neustle. Z R 8,26 teda usudzujeme, e ide oslabos na

strane veriaceho. Tto slabos sa prejavuje tak, e modlitebnk nevie, o by sa mal modli,

ako sa patr. Aj napriek tomu, e veriaci to me preva vrznej intenzite, nejde len

o zdanlivo doasn nemohcnos, ale opretrvvajcu neschopnos vzhadom na jeho

postavenie v starom veku.

2.1.1.2 Duch sa prihovra

To ns privdzak druhej realite 26. vera listu Rmskym, e Duch prichdza na pomoc

naim slabostiam, a to tak, e saprihovra za ns nevyslovitenmi vzdychaniami.103

Tento prhovor Ducha je vo v. 27 bliie definovan troma charakteristikami. Ponajprv

to, e ten, ktor skma srdcia (Boh)rozumie tomutoprhovoruDucha Svtho. Boh vie,

o m Duch na mysli (SEP). Druhou charakteristikou tohto prhovoru je, e sa jednoprhovor za svtch, teda kresanov. Nakoniec ns apotol upovedomuje, e ide

oprhovor poda Boha. Tzn. tak, ako Boh chce (SEP).V nasledujcich odsekochtejto

podkapitoly budeme skma prhovor Ducha Svtho, ktor Pavol pomenoval ako

nevysloviten vzdychania.

Nzory exegtov na prhovor Ducha skrze nevysloviten vzdychania v R 8,26-27

meme rozdeli dvojako. Jedni sa priklaj ktomu, e ide oprhovor Ducha, ktor je

doslova nemono vyslovi (resp. to ani nie je potrebn, atak to zostva nevysloven)a preto sa to deje mimo nho vnmania, resp. len skrze aksi vzdychanie.104In zas tvrdia,

e ideoprhovor Ducha, ktor sa spja sfenomnom hovorenia vjazykoch pri ktorom sa

veriaci spolupodiea.105

V prvom radeje potrebn vyriei otzku, isa pod slovnm spojenm nevysloviten

vzdychania mysl na tak prhovor Ducha vns aza ns, ktor nie je mon vyjadri

103Ete nachdzame jednu zmienku otom, e bosk osoba trojice sa prihovra za veriacich. Ato v R 8,34,

kde Pavol pe, e Jei, ktor je po pravici Boej sa prihovra zans. Kee stmto verom sa nespjajtak komplikovan prstupy kvkladu ako sprihovranm sa Ducha, bliie to rozobera nebudeme. Stam sitaktie vma, e veriaci m dvoch boskch orodovnkov: jednho vnebi ajednho na zemi; Pna JeiaKrista po pravici Otca a Ducha Svtho vo svojom vntri. STAM, C. R. Romans. Chicago : BereanLiterature Foundation, 1984, s. 177.104

Takto kontatovanie nachdzame vo vine exegetickch prc tkajcich sa tejto tmy. Naprklad aj:MOO, D, J. The Epistle to the Romans. s. 524-526; TALBER, CH. H. Romans. Macon : Smyth & Helwys

Publishing, 2002, s. 220. STOTT, J. R. W. The Message of Romans. Illinois : InterVarsity Press, 1994, s.245. CRUMP, D.:Knoching on Heavens Door. s. 203.105

Exegtov, ktor by spjali nevysloviten vzdychania sglosolliou nachdzame vovea menom pote.Uvdzame najznmejch: FEE, G. F. Listening to the Spirit in the Text. Michigan : William B. EerdmansPublishing Company, 2000, s. 104-105; KSEMANN, E. Commentary on Romans. s. 240-241.STENDAHL, K. Paul at Prayer. s. 244. Taktie cirkevn otec Origenes (185-253) vo svojom spise De

Oratione upozoruje, e prhovor Ducha zR 8,26 sa me vzahova na modlitbu vjazykoch. TALBER,CH. H.Romans. s. 220.


31/73

31

slovami. V tom prpade by nebolo mon spoji tento fenomn nevyslovitenho

vzdychania s glosolliou, v ktorej ide o slovn vyjadrenie sa. Mon odpove na tto

otzku zaneme hada tak, e sa pozrieme do grckej pvodiny. Podstatn meno

je hapaxlegomenon, ktor Panczov preklad ako: 1. nevysloven, nevyjadren,

2. nevysloviten, nevyjadriten, nevslovn.106 Ide o nevysloviten (1. a.

vzdych, ston, b. vzdychanie, stonanie, 2. vskot107). Moo argumentuje, e toto vzdychanie

(ktor je pre neho metaforou) nememe spja sglosolliou, kee vglosolliach ide

o verblne vyjadreniasa, zatia o R 8,26 hovor onevyslovitench vzdychania, ktor nie

je mon vyjadri slovami. Nsledne tak vyvodzuje zver, e sa jedn ofenomn

odohrvajci sa vsrdci veriaceho, bez toho, eby to lovek spozoroval.108 Stott

upozoruje, e slovo nevysloviten by bolo lepie preklada ako nevysloven. Draz

teda nie je dan na nemonos vyslovenia, ale na samotn vzdychanie, ktor nie je

vysloven,pretoe to ani nie je potrebn ako to je zrejm z27. vera.109Gordon Fee vak

upozoruje, e Pavlova frza nevysloviten vzdychanie je zmenne pouit namiesto

pojmu glosollia kvli kontextu.110 Pavol tak nem na mysli tich modlitbu, ale

modlitbu, ktor je prli hlbok pre slov vzmysle bench slovmaterinskho jazykatoho,

ktor hovor [resp. slov takho jazyka, ktorm je veriaci schopn komunikova s

porozumenm].111 Pri skman tohto problmu sa vina komenttorov zaober

samotnm grckym pojmom z oho neskr usudzuj, e jeho pvodn vznam

nekoreponduje s glosolliou.Najpodrobnejie sa tm zaober Moo.Tvrd, e neme s

o glosolliu, kee vR 8,26 sa hovor oprhovore Ducha na pomoc vetkm veriacim,

zatia o poda neho glosollia je Pavlom ohranien len pre niektorch (1K 12,30).112

Tto argumentcia je vak podloenna jednom z viacerch porozumen glosollie, ktor

si vak vyaduje podrobnejiu exegzu aktor by nsledne mohla prinies in

porozumenie.113 Na druhej strane Fee obhajuje glosolliu vR 8,26 dvoma almi

argumentmi, ktor mu pomohli rozozna nevysloviten vzdychania ako hovorenie

v jazykoch. Po prv, R 8,26-27 v sebe zaha dve rty, ktor s typick preglosliue



108MOO, D, J. The Epistle to the Romans. s. 524-526; Podobne TALBER, CH. H.Romans. s. 220.

109STOTT, J. R. W. The Message of Romans. s. 245.

110R 8,22-23 hovor ovzdychan stvorenstva, atie veriacich. FEE, G. F.Listening to the Spirit in the Text. s.

104-105.111

FEE, G. F.Listening to the Spirit in the Text. s. 104-105.112

MOO, D, J. The Epistle to the Romans. s. 525.

113Napr. e glosollia je prstupn vetkm veriacim. Tmto sa vak vtejto prce nebudeme zaobera kvlijej rozsahu.


32/73

32

Duch sa modl v/skrze veriaceho; a e veriaci tomu nerozumie.114 Druhm dvodom

k prepojenosti s glosolliouje, e Pavol zmienil nevysloviten vzdychania takm

spsobom, ako keby ilo onieo veobecne znme vtedajm adrestom.To jedin, o si

pod nevyslovitenmi vzdychaniami mohli predstavi bol fenomn glosollie, ktor sa

v NZ objavuje v 1K 12-14.115

Z hore uvedenho je zrejm, e porozumie prvotnmu vznamu, ktor apotol mienil

nie je jednoduch.Zl prstupby sme videli v snahe obhji glosolliu vskmanom texte

takm spsobom, ktor by viedol kporozumeniu, e slabos veriaceho sa nevzahuje na

modlitbu vo veobecnosti, ale len na pecifick situcie, kedy veriaci pristpi prve

k modlitbe v jazykoch. S tm nememe shlasi. Slabos veriaceho, ako sme u vyie

spomenuli, je tu kvli jeho prebvaniuv prechodnom veku vdy prtomn. Otzkou ale je,

i prhovor Ducha Svtho je kontinulnou zleitosou, ktor nie je obmedzen

prleitostnmi modlitbami veriaceho. Ve Pavol nehovor, e Duch zana so

vzdychaniami prve vtedy, ke zaname zpasi v modlitbch116 To vak meme

obrti atvrdi, e apotol tie nezmieuje, e sa jedna okontinulne prihovranie. Je

dobr myslie na R 8,34, kde mme Jeia, ktor sa prihovraza nsazda neustle. Do

pozornosti dme len to, e ak sa Jei, ktor je po pravici Boha v nebesiach prihovra za

ns a zrove sa to deje mimo naej reality, potom meme predpoklada, e Duch, ktor

prebva v ns na zemi sa prihovra spsobom, ktor pravdepodobne nebude naej realite

cudz.Tu prichdzame kpredpokladu, ktor navrhol aj Fee, e Pavol psal oveciach, ktor

boli vtedajm adrestom zrozumiten.To znamen, e ak apotol pe o nevyslovitench

vzdychaniach Ducha, ktor prebva vns, meme predpoklada, e tieto vzdychania nie

s nm vzdialen anezastihnuten ako otom przvukuj Moo aStott. V opanom prpade

by Pavol zrejme pristpil k hlbiemuvysvetleniu vzdychania Ducha. V zvere dodme, e

spja R 8,26-27 s glosolliou je aj na zklade argumentov, ktor tto spojitos pripaj

zd sa zrozumitenejie, ako len hovori o tajomnch vzdychaniach bez nslednhovysvetlenia tohto javu.117

114 To, e prhovoru Ducha veriaci nerozumie je zrejm zvera 27, kee to, o m Duch na mysli

rozpoznva a Ten, ktor skma srdcia. No prehlsenie, e Duch sa modl v/skrze veriaceho nie je z R 8,26-27 dokzaten. Spomna sa len to, e Duch sa prihovra za ns/za svtch, a nie, e tento prhovor saodohrva vns. Aj ke vnasledujcich riadkoch sa ku spojitosti R 8,26-27 s glosolliou priklonme (mzrove pripustme, e tento prhovor Ducha sa odohrva vo veriacom lovekovi), tto spojitos nememeobhajova na zklade nesprvnych predpokladov, ktor zexegetovanch verov nevyplvaj.115

FEE, G. D.:Listening to the Spirit of the Text. s. 104-105.116

CRUMP, D.:Knoching on Heavens Door. s. 204.117 Tieto vzdychania ani nie je mon bliie vysvetli, kee in podobn fenomn okrem glosollievNovej zmluve nenachdzame.


33/73

33

2.1.1.3 udsk slabos aBoia moc v modlitbe

Pri predpokladoch na strane modlitebnka sme vyie skmali slabos modliaceho sa

loveka, kde sme nsledne pristpili kotzke pomoci Ducha Svtho vivote kresana. Vo

vzahu tchto dvoch skutonost, slabosti nho tela amoci Ducha Svtho je poukzan

na naptie kresanskhoprevania. Toto naptie je prtomn aj v otzke modlitby. Tento

paradox slabosti a moci apotol Pavol odkrva aj na ivote Pna Jeia, ktor bol

ukriovan zo slabosti, ale ije zmoci Boej (2K 13,4). Fee vemi dobre zhruje Pavla,

pre ktorho pozna Krista znamen pozna moc jeho vzkriesenia ama as na jeho

utrpeniach (Flp 3,9-10); naozaj, lovek potrebuje najprv pozna utrpenie, aby mohol

uchopi vzkriesenie.118Zkladom teolgie modlitby mus by uvedomenie si, e jednm

z predpokladov na strane modlitebnka je jeho vlastn slabos, ktor spova vtom, e

modlitebnk nevie, za o sa m modli, ako sa patr. Vtom nesmieme zabda na to, e

mme dvoch pomocnkov. Jednho po pravici Otca, Jeia, ktor sa prihovra za ns

pravdepodobne neustle (R 8,34). Druhho vns, ktor sa prihovra poda Boej vle

skrze nevysloviten vzdychania, ktor sme rozoznali ako modlitbu v jazykoch (R 8,26-

27). K tej ete treba krtko doda nasledovn. Apotol Pavol sa na glosolliu nepozer ako

na znak vysokho duchovnho spechu, ale skr ako Bo liek na udsk slabos.119

Kvli rozsahuprce sa glosolliu podrobnejie nebudeme zaobera.

2.1.2 Vznam fyzickho prejavu modlitebnka

Tma teolgiemodlitby v sebe zaha prejav modlitebnka. Prejavy modlitebnka mu

ma dve roviny: (1) Oblas somatickch prejavov modlitebnka. Pod somatickm

prejavom myslme tak prejav, ktor sa vzahuje ktelu, z gr. (telo). (2) Oblas

vntornej pozcie modlitebnka. Pod dispozciou myslme duchovn aduevn

predpoklady na strane modlitebnka, odohrvajce sa v srdci veriaceho. V tejto

podkapitole sa budeme snai njs sprvny vzah medzi tmito dvoma rovinami

kresanskho prevania na zklade exegzy vchodiskovch textov.

2.1.2.1 Somatickprejavy vo vchodiskovch textoch

Vpavlovskch listoch nachdzame zmienky takchto fyzickch prejavov cty pred

Bohom v modlitbe: sklanie kolien (R 14,11; Ef 3,14; 1K 14,25); zdvhanie rk (1Tim

118FEE, G. F.Paul, the Spirit, and the People of God. Michigan : Baker Academic, 1996, s. 144.119

STENDAHL, K.Paul at Prayer.s. 244.


34/73

34

2,8); padnutie na tvr (1K 14,25);pokrvanie hlavy (1K 11,1-16).120 Modlitebn prejav

v ranej kresanskej cirkvivychdzal aj zo idovskej praxe, kee vpoiatkoch cirkvi idia

tvorili poetn skupinu veriacich. Pri skman somatickch prejavoch modlitebnka

zaneme tam.Zdvihnut rukyboli v idovstve oakvanm postojom pri modlitbe.121o

sa tka sklania kolien, resp. padnutia na tvr tu plat opak, e v idovskom nboenstve

oakvanm postojom modlitebnka bolo sttie.122 Pokaknutie bolo nezvyajn.

Naznaovalo mimoriadny stupe naliehavosti.123 Z tchto pozorovan teda meme

usudzova, e Pavol ako id bol so spomnanmi somatickmi prejavmi pri modlitbe

oboznmen. Zo Sk 20,36 sa dozvedme, e sm tieto somatick prejavy aj praktizoval.124

2.1.2.2 Vznamsomatickch prejavovvo vchodiskovch textoch

Podstatnou otzkou vak je, ijeho zmienky somatickch prejavov vo svojich listochmaj doslovn charakter, alebo i ide len o symbolick pouitie odkazujc tak na

modlitbu. Tu prichdzame klingvistickej otzke v svislosti so somatickmi prejavmi

u apotola.Najprv sa pozrieme na R 14,11. Shlasme sHenrym Chadwickom a Johnom

Oultonom, ktor tvrdia, e tu ide o takzvan duchovn kaanie. Ve nememe

predpoklada, e nebesk tel maj kolen takisto ako zemsk. To by viedlo

k absurditm.125 V R 14,11 ide teda o symbolick vyjadrenie. V 1K 14,25 Pavol pri

napomnajcich slovch ohadom duchovnch darov nart situciu, kedy by neveriacilovek vstpil do zhromadenia kresanov, ktor by prorokovali. A tak skryt veci jeho

srdca sa stan zjavnmi, a tak padne na tvr, bude sa klaa Bohu a vyznva: Naozaj je

Boh medzi vami! (1K 14,25). V tomto veri sa objavuj obasomatick prejavy, padnutie

na tvr aklaanie sa Bohu. Draz je vak na konverziu neveriaceho ana jeho konen

120V podkapitole o prejavoch modlitebnka sa budeme venova len zdvhaniu rk a sklaniu kolien, resp.

padnutiu na tvr. Problematiku pokrvania hlavy atkou rozpoznvame ako samostatn tmu z toho dvodu,e v tejto tme ide o zjavn, relnu skutonos pokrvania hlavy atkou, ktor nie je symbolick a o ktorejapotol v 1Kor pojednva. Pri pokrvan hlavy ide o vedom odporanie apotola Pavla Korintskmkresanom, ktor s zasaden v uritom kultrnom kontexte. Ostatn somatick prejavy spomenut vovchodiskovch textoch si vyaduj samostatn exegetickprcu, kee pri tchto prejavoch je otzne, i samyslia symbolicky, alebo doslovne. Take pri zdvhan rk, sklan sa a padnut na tvr ide viac -menej olingvistick a kontextulny problm, zatia o pri pokrvan hlavy ide o kultrny problm. Avak

problematike pokrvaniu hlavy sa v tejto prci kvlijej rozsahu venova nebudeme.121

FEE, G. D. 1 &2 Timothy, Titus. Michigan : Baker Books, 1988, s. 76.122

OBRIEN, P. T. The Letter to the Ephesians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company,1999, s. 209.123

STOTT, J. R. W.Efeanom. Praha : Nvrat, 1992, s. 115.124

Toto pozorovanie nevzahujeme na texty, ktor maj deutero-pavlovsk charakter: Ef 3,14; 1Tim 2,8.125CHADWICK, H. - OULTON, J. E (ed.) Alexandrian Christianity : Selected Translations of Clement andOrigen. Louisville : Westminster John Knox Press, 1954, s. 324.


35/73

35

vyznanie stami.126Ale tvrdi, e by tu Pavol pouval symbolick re by bolo vzhadom

na zdraznenie dvojakmpouitm vrazov svisiacich so somatickmi prejavmi trochu

neprimeran.Vimnime sivak, e somatickm prejavom predchdza zmenen vntorn

pozcia loveka odohrvajca sa vjeho srdci, o je hodnotovo dleitejie. Zmienka

o sklan kolien autora listu Efezskm z 3. kapitoly 14. vera sa vzahuje na neho

samho. Tu by pravdepodobne mohlo s len osymbolick re. Pisate listu si bol ist, e

akpouije frzu kakm na kolen, adresti si to automaticky bud spja smodlitbou.

Naopak literrny vznam by sme mohli podpori odvolanm sa na apotola Pavla vu

spomnanch Sk 20,36, z oho je zrejm, e sklanie kolien praktizoval. To by si vak

vyadovalo aj vskum toho, i autorom listu Efezskm bol skutone apotol Pavol.Rozsah

prce nm to vak nedovouje. Take nakoniec sa priklame ksymbolickmu pouitiu

frzy.Poslednm skmanm verom votzke somatickch prejavov modlitebnka je 1Tim

2,8. Tu sa nespomna len samotn zdvhanie rk, ale objavuje sa tu aj sloveso modli sa.

Z toho usudzujeme, e autor mysl na relne zdvhanie rk. Preo by inak spomnal

samotn akt modlenia sa a hne na to by pouil frzu zdvhania rk len so symbolickm

vznam odkazujc tak na to, o u spomenul? Nemyslime si vak, e autor listu tu

vyjadruje svoju tbu po tom, aby mui pri modlitbe zdvhali ruky, ako keby to bolo

najpodstatnejie. To najpodstatnejie je, e ak veriaci pristupuje u aj k somatickm

prejavom, tak nech sa to deje bez hnevu ahdok (1Tim 2,8). To znamen vsprvnej

vntornej pozcii modlitebnka.

Riziko doslovnho chpania tchto verov spova v tom, e nesprvnym vkladom

drazovpisatea listu sa somatickm prejavom modlitebnka me pripsa dleitej

vznam ako je tomu vskutonosti. A to a natoko, e modlitba by bola inmi

degradovan prve kvli neprtomnosti tchto somatickch prejavov. Fyzick postoj by

tak mohol by hodnotovo dan nad dleitos sprvnej vntornej pozcie veriaceho.

Takmuto vkladu sa musme vyvarova.A to aj v praxi.

2.1.2.3 Vzah medzi somatickmi prejavmi avntornou pozcioumodlitebnka

K somatickm prejavom ete krtko nartneme vzah medzi tmto uctievanm

a uctievanm v srdci, ktor spad do vntornej pozcie modlitebnka. V ranej cirkvi

vstupoval do popredia gnosticizmus, ktor sa niekedy prejavoval silnou askzou

126FEE, G. D. The First Epistle to the Corinthians. Michigan : William B. Eerdmans Publishing Company,1988, s.687.


36/73

36

(oddelenie od hmoty).127Apotolns vak upozoruje, e Boha mme oslavova aj svojm

telom (1K 6,20). Napriek tomu, e kontext tejto perikopy hovor o zdran sa sexulneho

hriechu ako o oslave Boha, minimlne bra myln predstavy otom, e uvanie tela

k oslave Boha nepatr do duchovnho prevania kresanstva. Nae telo je Bom

prvoplatnm vlastnctvom. To stoj vkontraste kpneumatickmu pohadu na telo, poda

ktorho je telo odsden na znik apreto nem iadnu sasn i ven dleitos."128

A tak je nesprvne, ak prlin akcentovanie duchovnej strnky degraduje monos

somatickho kresanskho prevania vmodlitbe. S tm shlas aj Kalvn. alej dodva,

e vonkajie prejavy modlitebnka maj dvojak zmysel. Prvm je, e vetky nae dy

vycviujeme ku slve acte Boha; druhm zmyslom je, e tmito prejavmi meme by

prebuden z naej ahostajnosti.129 Je potrebnpoveda, e modlitba mus ma svoj

poiatok v srdci(v duchu), no nesmieme brni jej fyzickm prejavom, ktor vychdzaj

z istejduchovnej zbonosti aprimnosti. Aj OBrien vnma kaanie ako nieo, o

pramen z cty, pokory apoddania sa uctievaa pred Bohom.130Podkapitolu, v ktorej sme

sa zaoberali somatickmi prejavmi vmodlitbe ukonme vrokom, ktor ns vedie

k modlitbe so sprvne usporiadanmi prioritami:lovek by mal prs kmodlitbe tak, aby

zdvhal najprv svoju duu, a tak ruky, a aby nasmeroval najprv svoju myse kBohu, a tak

oi.131

2.2 kla modlitieb

Nlez vetkch vchodiskovch textov vprvej kapitole, ktor sa dotkaj tmy

modlitby ns upozornil na irok klu modlitebnch zmienok vpavlovskch listoch. Tie

nm vytvorili tyri zkladn kategrie: (1) Modlitebn prosba; (2) modlitebn vaka;

(3) modlitebn oslava; (4) modlitebnprianie. V vode tejto prce sme naznaili, e sme

museli pristpi kzeniu obsahovho vymedzenia tmy.To sa dotka aj nasledujcej asti

prce. Kvli jej rozsahu sme druh as tejto kapitolu spolu svskumnou asou ohraniilina modlitbu vaky.Ostatn kategrie vtruktre tejto magisterskej prce odporame pre

alvskum.

127HANES, P.Dejiny kresanstva. Bansk Bystrica : Zdruenie evanjeliklnych cirkv v SR, 2013,s. 59.

128FEE, G. D. The First Epistle to the Corinthians. s. 263.

129CALVIN, J. Commentary on Acts. [online] Michigan : Christian Classics Ethereal Library, 23/11/1999,

vol. 2, 366 s. [cit. 2015-04-16]. Dostupn na internete: http://www.ccel.org/ccel/calvin/calcom37.pdf.130OBRIEN, P. T. The Letter to the Ephesians.s. 209.131

CHADWICK, H. - OULTON, J. E (ed.)Alexandrian Christianity.s. 323.


37/73

37

2.3 Modlitebn vaka

V tejto podkapitole teolgie modlitby sa budeme venova modlitebnej vake.

Kpochopeniu modlitby vaky ako jednej zpodstatnch zloiek kresanskho ivota ns

vedie jednoduch vzva, ktor nachdzame v listeKoloanom 2,7b: ...rozhojujte sa vovzdvan vaky (SEP). Ide o vaku, pri ktorej si je modlitebnk vedom, e tto

vanos patr Bohu.Zmienky modlitieb, ktor maj formu vaky nachdzame v12-tich

pavlovskch listoch zcelkovho potu 13.132 Postoj vaky vpavlovskch listoch je

neprehliadnuten, avo viacerch prpadoch zaber popredn miesto (napr. R 1,8).To s

hlavn dvody, pre ktor sme sa rozhodli, e nasledujcu as prce budeme venova

modlitbe vaky.

Modlitba vaky vpavlovskch listoch m spolon truktru.133

Vychdzajc zotruktry sa v alch podkapitolch budeme zaobera troma otzkami: (1) adrestom

modlitebnej vaky; (2) predmetmi modlitebnej vaky; (3) napomenutiami

k permanentnej modlitbe vakyza vetko.

2.3.1 Adrest modlitebnej vaky

Ke vo vetkch vchodiskovch textov spadajcich do oblasti modlitebnej vaky

hadme adresta, zistme, e autor listov komunikoval svoje modlitby zva Bohu,

mysliac tm Boha, ktor je Otcom nho Pna Jeia Krista.134 Stendahl rznepoznamenva, e objektom modlitby pre Pavla je Boh, nie Kristus.135Zo Stendahlom

meme shlasi pokia ide orozsah tzv. autentickch listov apotola Pavla. Vtejto prci

vak berieme do vahy cel korpus pavlovskch listov vrmci ktorho zisujeme aj

vskyt modlitby adresovanej Kristu Jeiovi (1Tim 1,12). Avak Jei Kristus je skr

prostrednkom, resp. tm, skrze ktorho sa autor me vmodlitbe pribli kBohu

a Otcovi. Slovn spojenie (skrze Jeia Krista) sa vpavlovskch

132V liste Ttovi sme nenali zmienky omodlitbch vaky.

133 Fee tto truktru zha amenuje nasledovn asti: aktivitu modlitebnka (vzdvanie vaky), adresta

(Boh), asov rmec (neustle) apredmet modlitby, ktor svis sitatemi listov aich kresanskmprevanm. FEE, G. D. The First Epistle to the Corinthians. s. 36.134

Zo vetkch vchodiskovch textov spadajcich do oblasti modlitebnej vaky sme zistili, e autor 22 krtmenuje adresta. 16 krt ide len osamostatn oslovenie Bohu (R 14,6(2); 1K 1,4.14; 2K 9,11.15(2); Flp1,3.4.6; 1Tes 1,2; 2,13; 3,9; 2Tes 1,3; 2,13; 2Tim 1,3; Filem 4. Raz ide o zmienku Bohu, ktor je bliieopsan ako Otec nho Pna Jeia Krista (Kol 1,3). Raz je modlitebn vaka adresovan Otcovi (Kol1,12). Dva krt ide o oslovenie Bohu aOtcovi v mene/skrze (nho) Pna Jeia (Krista) (Ef 5,20; Kol3,17). Podobn tomu oslovenie skrze Jeia Krista raz nachdzame len vsamostatnom osloven Bohu (R1,8). Vjednej akovnej modlitebnej zmienke autor jedin krt adresuje svoju modlitbu Kristu Jeiovi,

nmu Pnovi. (1Tim 1,12).135STENDAHL, K.Paul at Prayer. s. 246.


38/73

38

listoch objavuje asto. Vranej cirkvi to bolo zko prepojen so vzdvanm vaky Bohu.136

Modlitbu vaky komunikovanosobe Ducha Svtho vpavlovskch listoch

nenachdzame. Ani v celej Novej zmluve nie je zmienka o modlitbe, ktor by bola

adresovan Duchu Svtmu. Objavuje sa len modlitba, ktor je predkladan (v

Duchu, resp. Duchom).137 Avak vtchto prpadoch Duch Svt nie je adrestom

modlitieb.

2.3.2 Predmety modlitebnej vaky

Na exegzu vetkch textov, ktor zmieuj predmet modlitebnej vaky priestor

nemme. Bud nm vak npomocn vo vskumnej asti vtretej kapitole. No obs

predmety modlitby vaky plne by z metodologickho hadiska bolo neprijaten. Vo

vchodiskovch textov nachdzame skutonosti, ktor mu sprvnym smerom formovachpanie teolgie modlitby (v tomtoprpade modlitby vaky). Predmety modlitebnej

vaky budeme skma vtroch kategrich: (1) predmety obsahujce spiritulnu strnku

loveka; (2) predmety obsahujce fyzick strnku loveka. V kategrii . (3) len krtko

spomenieme zostvajce vere, ktor sme nezaradili do iadnej zpredchdzajcichdvoch

kategri, kee neudvaj predmety, za ktor je vaka predkladan.

2.3.2.1 (ad 1) Predmety obsahujcespiritulnu strnku loveka

Tie nachdzame v:R 1,8; 6,17; 7,25; 1K 1,4-8; 1,14-15; 1,17-18; 15,57; 2K 2,14; 4,15;

8,16; 9,10-11.15; Ef 1,15-16; Kol 1,3-8; 1,12-15; Flp 1,3-7; 1Tes 1,2-4; 2,13; 3,9-10; 2Tes

1,3; 2,13-14; 1Tim 1,12-14; 2Tim 1,3-5; Filem 4-5.

(a) Viera je prvmpredmetom modlitby vaky obsahujci spiritulnu strnku loveka.

T je vpavlovskch listoch zmienen vnajvom pote (9x). Zmienky o vake za vieru

nachdzame v: R 1,8; Ef 1,15; Kol 1,4; 1Tes 1,3; 2Tes 1,3; 2,13; 1Tim 1,14; 2Tim 1,5;

Filem 5. Za reprezentatvny text volme R 1,8: Najprv akujem svojmu Bohu skrze Jeia

Krista za vs za vetkch, e vaa viera sa rozhlasuje po celom svete.

(b) Lska je druhm najviac sa vyskytujcim predmetom spomnanej modlitby vaky

(6x). Z toho len raz ide o lsku vzahujcu sa kJeiovi Kristovi: 1Tim 1,14. Ostatn

zmienky lsky sa tkaj ud, konkrtne adrestov listov: Ef 1,15; Kol 1,4; 1Tes 1,3; 2Tes

1,3; Filem 5. Za reprezentatvny text volme Filem 4-5: akujem vdycky svojmu Bohu

136OBRIEN, P. T.Introductory Thanksgivings in the Letters of Paul. Leiden : E. J. Brill, 1977, s. 204.137Napr. v: 1K 12,3; Ef 6,18.


39/73

39

zmieujc sa o tebe na svojich modlitbch, poujc o tvojej lske a viere, ktor m k

Pnu Jeiovi a naproti vetkm svtm.

(c) Milos je alm predmetom modlitby vaky (4x). Zmienky tejto vaky

nachdzame tu: 1K 1,4; 2K 4,15; 9,15; 1Tim 1,14. Za reprezentatvny text volme 2K 4,15:

Lebo to vetko sa deje pre vs, aby milos, rozmnoen skrze mnohch, rozhojnila

akovanie na slvu Boiu.

(d) Boie vyvolenie je alm predmetommodlitby vaky (2x). Zmienky ovake za

vyvolenie nachdzame v: 1Tes 1,4; 2Tes 2,13. Za reprezentatvny text volme 2Tes 2,13:

My vak sme povinn ustavine akova Bohu za vs, bratia Pnom milovan, e si vs

Boh vyvolil ako prvch na spsu a posvtil Duchom a vierou v pravdu (SEP).

(e) Prijatie Boieho Slova, resp. as na evanjeliu je alm predmetom modlitby

vaky (2x). Zmienky nachdzame v: Flp 1,5; 1Tes 2,13. Za reprezentatvny text volme

1Tes 2,13: A preto aj my neprestajne akujeme Bohu, e prijmc od ns slovo zvesti

Boej neprijali ste slov ud, ale - ako je pravda - slovo Boie, ktor aj mocne psob vo

vs veriacich.

(f) Oslobodenie od otroctva hriechu k poslunostije alm predmetom modlitby vaky

(2x). Zmienky nachdzame v: R 6,17; 7,25.138Za reprezentatvny text volme R 6,17: Ale

vaka Bohu, e vy, ktor ste boli otrokmi hriechu, stali ste sa zo srdca poslunmi tomu

ueniu, ktor vm bolo zveren.

(g) Vazstvo, resp. triumf (z gr. )je poslednm predmetom modlitby vaky,

ktor nachdzame na viac ako jednom mieste (2x). Zmienky nachdzame v: 1K 15,57; 2K

2,14. Za reprezentatvny text volme 1K 15,57: Ale vaka Bohu, ktor nm dva

vazstvo skrze nho Pna Jeia Krista.

Vetky ostatn predmety s zmienen len jeden krt. Ide o tieto predmety modlitby

vaky: kad slovo (1K 1,5); poznanie (1K 1,5); obohatenie vetkm (1K 1,5); e apotol

Pavol nekrstil (1K 1,14); kalich, resp. spoloenstvo krvi Kristovej (1K 10,16); hovorenie

v jazykoch (1K 14,18); snaha (2K 8,16); dobrosrdenos (2K 9,11); as na podiele

svtch (Kol 1,12); premiestnenie do krovstva Syna (Kol 1,13); vytrhnutie z moci

temnosti (Kol 1,13); odpustenie hriechov (Kol 1,14); vykpenie skrze jeho krv (Kol 1,14);

trpezlivosndeje (1Tes 1,3); rados (1Tes 3,9); posvtenieDuchom (2Tes 2,13); spasenie

138V R 7,25 sa oslobodenm ztela smrti mysl na oslobodenie od hriechu. Otroctvo hriechu je opsan v R7,14.


40/73

40

(2Tes 2,13); posilnenie (1Tim 1,12); postavenie do sluby (1Tim 1,12); uznanie za vernho

(1Tim 1,12); milosrdenstvo (1Tim 1,13).

2.3.2.2 (ad 2) Predmety obsahujcefyzick strnku loveka

Tie nachdzame v: R 14,6; 1K 10,30; 2K 1,8-11; 1Tim 2,1-4; 1Tim 4, 3-5.

(a) Pokrm je prvm predmetom modlitby vaky obsahujci fyzick strnku loveka.

Zmienky o modlitbe vaky zapokrm nachdzame v: R 14,6;1391K 10,30; 1Tim 4,3. Za

reprezentatvny text volme 1Tim 4,3: ...Boh predsa stvoril [pokrmy], aby ich

s vakyvzdanm prijmali t, o veria a poznaj pravdu. (SEP).

(b) Zchrana od smrtije almpredmetom modlitby vaky. Nachdzame ho v 2K

1,11: ke aj vy spolu psobte modlitbou za ns, aby mnoho osb akovalo za ns za dar

milosti, nm dan skrze mnohch. Predmetom modlitby vakyje dar milosti. V kontexte2K 1,8-11 neme s oni in, ako ovyslobodenie zbudceho nebezpeenstva ohrozenia

ivota.140

(c) ivot lovekaje poslednm predmetommodlitby vaky obsahujci fyzick strnku

loveka.Nachdzame ho v: 1Tim 2,1. Napomnam teda, aby sa predovetkm konali

prosby, modlitby, prmluvya poakovania za vetkch ud (1Tim 2,1). Kontext 1Tim

2,1-4 viac-menej konkretizuje len predmet prosieb, a tou je spsa vysokopostavench ud.

Pri vake sa me myslie na fyzick poehnanie, ktor saim od Boha dostva.141

Avakak mmodlitebnkpristpi kmodlitbe prosby za duchovn spsu loveka, vaka za jeho

fyzick ivotbude prtomn, kee ten je nevyhnutnosou kdosiahnutiu spsy. Tto

zmienku tak zaraujeme medzi predmety obsahujce fyzick strnku loveka.

Vpavlovskch listoch je vaka(za vs za vetkch) ast. T sa vak

nikdy nevyskytuje oddelene od vyie spomenutch predmetov obsahujcich spiritulnu

strnku loveka. Preto takto zmienky nerozoznvame ako vaku za ivot loveka vo

veobecnosti, ale vdy ako vaku vychdzajcu zo spiritulneho prevania adrestov.

139Kto je, rob to na es Pna, lebo

Documents

Teológia Modlitby v Novej Zmluve