Teoretické základy ve speciální pedagogice

Speciální pedagogika

Speciální pedagogika

z lat. speciális = osobitnýz gr. paidagōgike (téchnē) = umenie výchovypaidós = dieťa + ágein = viesť, hnať; pôvodne

sa myslelo sprevádzanie dieťaťa z domu do školy

Vědním oborem v soustavě pedagogických věd, který je zaměřen na teorii a praxi výchovy, vyučování a vzděláváni dětí, mládeže a dospělých se speciálními potřebami z důvodu somatického, senzorického, mentálního, řečového, nebo psychosociálního defektu, poruchy nebo omezení či jejich kombinace. (Vašek Š., 1995)

Predmet SP

Skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a edukácie jedincov so špeciálnymi potrebami z aspektu etiologie, symptomatologie, možnosti aplikácie špeciálnopedagogických metód (reedukace, kompenzace, rehabilitace) a profylaxe neadekvátneho vyrovnávania znevýhodnených osob s postihnutím, narušením, alebo rôznymi špecifickými obmedzujúcimi faktormi.

Predmet péče SP

Jedinec zdravotne, príp. sociálne znevýhodnený, ktorý potrebuje podporu v oblasti výchovy, vzdelávania, prípravy pre pracovné a spoločenské začlenenie a jeho realizáciu.

Ciel SP

Vychádza z princípu humanizmu, tj. z uznanie hodnoty každého človeka, teda i toho, ktorý sa nejakým spôsobom odlišuje od tzv. „priemernej normy“.

Ciele: Humanitný Výchovný Ekonomický

Človek so špeciálnymi (špecifickými) potrebami

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Postižení jedinec

Osoba s problémy v sociálním uplatnění, které vyplývají z nedostatku nebo deficitu orgánu, jeho funkci nebo procesu. Je to jedinec, u kterého se projevují změny a charakteristické těžkosti při poznávání okolního konkrétního světa, v sociálním styku, a u kterého se současno projevují specifické osobitosti při utváření jeho osobnosti.

(Požár L. kol., 1984)

Človek

Biológia (lat. Homo)FilozofiaPsychológia (sociálna, vývinová)Pedagogika...

Spoločenská bytosť nadaná rozumovou schopnosťou, vedomím a článkovanou rečou, schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru.

transcendencia – inscendencia (podstata bytia)

vstupovanie človeka do seba samého zmysel má iba premena človeka jeho preduchovňovanie

Kdo je to člověk

Člověk je ten, kdo v sobě nosí vetší bytost, než je on sám. (Antoine de Saint-Exupéry)

Spojení filozofie a pedagogiky (pedagogické myšlení se rozvíjelo v rámci filozofických a teologických koncepcí).

Animal rationale (starověká filozofie) roviny: animality a transcedentality

K hmotné přírodě => je těleso, živý organizmus a smyslová bytost (živočišný druh – homo sapiens).

„Život nezávislí na zvířeckosti …“ (Hegel), „Duchovné bytí člověka …“ (Aristoteles)

Transcedentalita není nic empirického, co mohou zkoumat empirické (speciální) vědy. (není předmětem speciální pedagogiky – nelze vědecky postihnout)

Lidská důstojnost, kterou musíme v jakémkoli kontaktu s takovým jedincem respektovat.

Pojetí člověka

Speciální pedagogika se přibližuje k filozofickému pojetí člověka => v pojetí člověka postiženého.

SP upřednostňuje člověka (s jeho podstatou lidství) Podstatou člověka je jeho lidství. (jednota animality a

transcedentality) Akcidenty jsou všechny další vlastnosti, včetně postižení.

Postižení člověk ve společnosti

Odvržení LikvidaceBoží trestPřehnaná starostlivost

(nežádoucí závislost)

vztah k lidem odlišný socializaceintegracekompenzace

Zevšeobecňovaní

Počátky speciálně-pedagogické péče v starověku

Členení speciální pedagogiky

Psychopedie (SP osob MR)Tyflopedie (SP osob ZP)Etopedia (SP osob PS)Logopedie (SP osob NKS)Surdopedie (SP osob SP)Somatopedie (SP osob TP Ch. ZO)Speciální pedagogika s vícenásobným

postiženímSpeciální pedagogika osob se specifickými

vývojovými poruchami učení

Človek so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Potreba

Psychická depriváciaAktivačný činiteľ (pud)Szewczuk, Maslow, Matějček, Langmaier ...

premenlivosti základných podmienok vzťahy (sociálny „objekt“) spoločenské uplatnenie otvorenej budcúcnosti

Člověk se speciálními potřebami

motto: „Pomoz mi, abych to mohl já sám dokázat“. „specifické potřeby“, „zvláštní potřeby“ Dojem, že lidé s postižením mají nějaké mimořádné (extra)

důležitější, preferované potřeby, že prostě vyžadují něco navíc. při uspokojovaní některých běžných lidských potřeb může dojít

k tomu, že jedinec pro své funkční nebo orgánové postižení nemůže určité potřeby realizovat obvyklým způsobem. (tělesná dysfunkce, smyslová vada …)

č s ZP potřebuje v individuální míře určitou pomoc či kompenzaci při uspokojování samozřejmých lidských potřeb. (fyziologické – potr. tekutiny, materiální, ochrana,touha po partnerství, přátelství, … sebauplatnění, seberealizace, poznání ..)

s. pomoc není nějaká zvláštní potřeba, je to pouze soubor opatření, které vedou ke zpřístupnění možnosti realizovat možnosti naplňovat svoje přirozené potřeby.

v kontextu (péče o osoby se ZP) – zpřístupňování (vzdělávání, pracovní uplatnění, kulturní vyžití nebo vyrovnávaní příležitostí (seberealizaci)

Handicap

exceptional childrenhandicapped childrenspecial needsdisability Behinderte LeuteLernebehinderte LeuteLeute mit der BenachteiligungLeute mit Spezifischen Bedarf

Handicap - HandicapovanýZnevýhodnenie – ZnevýhodnenýDefekt - Defektný

Defekt a defektivita

Defekt

(z lat. defektus) - chyba, porucha, vada úbytek.podle Košča (1974) lze chápat jako vážni a relativně trvalí nedostatek, ztrátu nebo nepřítomnost nějaký funkce nebo orgánu ireparabilní, ireverzibilní (nenapravitelní, nezvratní) vrozené (pre-peri… a raně postnatálne) získané (následně v průběhu celého života)- orgánový a funkční

Defektivita

Sprievodné zmeny v štruktúre osobnostiDlhodobý procesPorucha spoločenských vzťahovDialektický charakterNejedná sa o stav nemenný

Cit menejcennosti

Anomálie (z gre. a – zápor, nomos – pravidlo, zákon) Relativně trvalá negativní odchylka od normy v oblasti

somatické, psychické nebo jejich kombinaci , ale není považována za patologický stav.

Deviace (z lat. Via – cesta, deviatio – odbočení z cesty) Odchylka od normy, která týká vývoje nebo chování.

(nápadnost – sexuální) Deformity, deformace (z lat. Deformitas – znetvoření,

zohavení) Somatické odchylky od normy

Psychický deficit (z lat. odpadnout chybět) odchylka od normy

Ohrožený jedinec („at risk“) Dlouhodobě vystaven nepříznivým výchovním, ekologickým,

sociálním či psychickým vlivům.

Rehabilitace (z lat. re – znovu, habilitas - schopnost) Opětovné dosažení způsobilosti Socializace

Resocializace Etopedie

Reedukace (z lat. educatio) Postupy zaměřené na rozvoj a celkové zlepšení těch

funkcí, které se v důsledku orgánového poškození nerozvinuly, nebo zcela vymizeli.

Odstranění nežádoucích důsledku předchozí výchovy.Kompenzace (z lat. compensatio – vyrovnaní)

Vyrovnaní nebo nahrazení sníženého výkonu.Korekce (z lat. corretio – náprava)

Náprava nebo oprava chybné funkce,orgánu,nebo chování.

Kdo je „normální“ ? (Norma a normalita)

z lat. pravidloPedagogika abnormálních statistické normy (vytvořené pomoci mat-

stat. metod)IQ, Db … procentuální vyjádření míra socializace

???

Norma a normalita

nezmyselný (pochybnosť o samotnej existencii)príliš samozrejménormalita vzhľadom na osobnosť človeka„problém normality osobnosti má na jednej

strane korene vo všobecných biologických zákonitostiach, na druhej strane v špecifických zákonitostiach psychického vývinu a psychosociálnej interakcie a tiež aj v etickofilozofických normách“ (Sysišťová E. 1972)

interdisciplinárny charakter

Štatistická norma

Štatistická norma

telesná výška, hmotnosť, schopnosti, úroveň intelektu...

Gaussova krivka (viac vrcholová) /symetrická/

!!!

aritmetický priemer, medián, modusvýskyt znaku jednoducho vypočítaťintepretácia

Funkčná (individuálna) norma

Neexistuje „priemerný človek“, ale vždy jedinec individuálny, ktorý ma svoje vlastné možnosti, schopnosti, potreby, želania, ideály, skúsenosti...

V tomto ponímaní je človek normálny vtedy, ak je taký, aký má byť zo svojho vlastného hľadiska, keď sa prejavuje tak, ako je mu vlastné, keď nachádza uspokojenie v tom, čo sám považuje za správne alebo krásne (Košč L., 1974).

Normalita je teda akási typickosť.

Ideálna norma

kvalitatívne ukazovateleNormou nie je priemer (najčastejšie sa

vyskytujúci znak), ale naopak dokonalosť, vzor, ideál.

/nemožno dosiahnúť – možno sa k nemu viac-menej priblížiť/

Normalitou človeka je nekonečný proces sebarealizácie jedinca v jeho spoločenských a prírodných podmienkach. (profil absolventov)

Duševné zdravie ako norma

Integrácia osobnosti a jej dynamická rovnováha.

Popisuje 3 oblasti: vo vzťahu k sebe vo vťahu k iným ľuďom vo vzťahu k životu

Norma a vývin

Socializácia

Postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnej rodine, dalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Socializácia je výsledkom sociálneho učenia. Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušným sociálnym roliam a dotváranie osobnostných rysov. Ide o učenie sociálnym roliam.

Pojem Integrácia

Stav spolužitia postihnutých a intaktných, stav kedy žijú jeden pre druhého. Stav, kedy sa samotný postihnutý nepovažuje za zvláštnu súčasť spoločnosti a kedy ani intaktná spoločnosť nepociťuje postihnutého ako zvláštnu súčasť. Tzn. Kedy sa totálne (úplne) naplnila vzájomná sociálna adaptabilita a úplne odstránila defektivita.

zámena prostriedku a cieľa pojem Inklúzia

Integrácia je edukácia všetkých detí v bežnej škole, pričom pomoc deťom so zdravotným postihnutím má zabezpečiť to, aby sa úspešne zapojili do podmienok bežného života.

Edukácia v podmienkach integrácie by mala žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poskytovať špeciálnymi formami a metódami stupeň edukácie zodpovedajúci ich individuálnym schopnostiam a predpokladom vo vzťahu k ich postihnutiu.

Cieľ

Cieľom integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dosiahnuť najvyšší možný stupeň socializácie, čiže zapojenie do pracovného pomeru a bežného života. Pre fungujúcu integráciu je nutné v škole zabezpečiť materiálno-technické, organizačné a personálne podmienky, špeciálne vzdelávacie podmienky so špeciálno-pedagogickou starostlivosťou, s rozsiahlou poradenskou službou žiakovi, škole a rodine. Úspešná integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je nemysliteľná bez tolerancie, pochopenia, pomoci ostatných žiakov a širokého okolia.

Integrácia

možno dosiahnuť: Rozvojom osobnosti Socializáciou a enkulturáciou

nie je závislá o odstrániteľnosti defektu je závislá od odstrániteľnosti defektivitymá dynamický (premenlivý) charakter, tzn. že nie je

sústavne v zenite a pernamentne hrozí jej regresmožno dosiahnuť iba za podmienok špeciálnych

rehabilitačných a výchovne-vzdelávacích opatrení,spravidla závisí i od úpravy materiálne technických

podmienokpredpokladá vysoký stupeň schopnosti seba

rehabilitácie, sebavýchovy a sebarealizácie jej úroveň možno odstupňovať

Školská trieda je prvým prostredím mimo rodiny, v ktorom žiak prežíva určité obdobie svojho života.

Škola a učitelia by mali vytvoriť takú atmosféru triedy, ktorá by pozitívne ovplyvnila úroveň sociálnej integrácie žiaka so ŠVVP.

Žiak so ŠVVP je poškodzovaný, ak mu škola nemôže alebo nedokáže zabezpečiť špeciálne kompenzačné a špeciálne učebné pomôcky, vytvoriť mu materiálne prostredie pre jeho úspešnú prácu. Tým môže dochádzať k zhoršovaniu jeho telesného vývinu a zdravotného stavu.

Prečo integrácia?

Koho integrovať (v školskom prostredí)?

Je vhodné hovoriť o integrácii v každom prípade?

Segregovaná príprava môže byť efektívnejší model vzhľadom na reálne možnosti vyplývajúce z postihnutia.

Postihnutému žiakovi musí byť poskytnutá špeciálna starostlivosť pri učení. Bez špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia v škole nie je možná.

Starostlivosť o postihnutých nesmie byť na ujmu účinnej starostlivosti o ostatných žiakov.

želania rodičov

Ako integrovať?

príprava prostrediapríprava učiteľovpríprava žiakovpostihnuté dieťa sa musí zúčastňovať na

činnosti školy s ostatnými nepostihnutými deťmi (súčasťou)

Formy integrácie

úplná v školskom prostredí čiastočná v školskom prostredí kontaktná v školskom prostredí

Kompetencie

úspech neúspech

rodičia dieťa škola