ÚVOD

„Jeden rodič je len polovičným príkladom a vzorom, nemôže poskytnúť toľko lásky, ochrany

a poučenia ako dvaja rodičia. Byť jedným rodičom naozaj vyžaduje odvahu. Pre dieťa je však

lepšie, keď bude žiť s jedným rodičom, než aby žilo v úplnej rodine, ale nebolo šťastné.

Úlohou osamelých rodičov je poskytnúť dieťaťu okrem svojej výchovy i správnu náhradu za to

ostatné...“ (Dieťa, 2006, s.51)

Týmto citátom som chcela priblížiť hlavnú tému bakalárskej práce, ktorá vypovedá

o problematike neúplných rodín a príčin jej vzniku. Psychológia, sociálna pedagogika

i sociálna práca ako veda sa zaoberajú problematikou vzniku neúplných rodín a jej vplyvu na

dieťa a ďalších rodinných príslušníkov.

„Neúplná rodina je rodina s jedným rodičom, okolo 90% z nich sú matky s dieťaťom alebo

deťmi, okolo 10 % otcovia. Jedná sa o rodiny vzniknuté rozvodom, rozchodom, ovdovením,

alebo pôrodom dieťaťa mimo manželstva...“ (Sobotková, 2001, s.128)

Neúplná rodina je spoločenský jav, ktorý je v našej spoločnosti existuje od dávnej minulosti.

Jednou z hlavných príčin neúplnosti rodín bola predovšetkým smrť jedného z rodičov.

Ochrana vdov a sirôt bola znakom rytierstva, známkou zbožnosti, občianskou cnosťou.

Existovali sirotince a tradičné psychologicky a pedagogicky krajne pochybné nástroje

macochy a otčima. Rozvody existujú tak isto od dávnych dôb a nie sú vynálezom modernej

doby. Už v stredoveku sa muž mohol rozviesť so ženou z dôvodu jej nevery a žena s mužom,

ak ju týral. V minulom storočí výrazne rástol počet neúplných rodín, a v dnešnej dobe sa

sobášnosť vyrovnáva rozvodovosti.

V európskych krajinách môže žena požiadať o rozvod z rôznych príčin. V islámskych

krajinách len ak muž ženu týra, je dlhodobo neprítomný alebo je impotentný. Po rozvode deti

zostávajú matke a po siedmych rokoch má právo ich vychovávať otec. V európskych

krajinách väčšinou deti zostávajú matke, ale sú aj prípady kedy súd zverí dieťa otcovi.

V sociálnej práci je nevyhnutné analyzovať podmienky vzniku prípadne nárastu neúplných

rodín, vrátane otázok dôvodov a príčin ich vzniku. Analyzovať situáciu a výskyt neúplných

rodín je mimoriadne náročné z najrôznejších dôvodov, akými sú zamlčovania, strach,

hanblivosť. Práve tieto skutočnosti nás inšpirovali k tomu, aby sme sa venovali tejto

problematike.

7

Táto práca je venovaná študentom sociálnej pedagogiky, odbornej verejnosti, osobám

zaoberajúcimi sa problémom vzniku neúplnej rodiny ale aj tým, ktorí tento negatívny

spoločenský problém nevnímajú alebo ho úplne ignorujú.

Práca začína vymedzením pojmu rodina a jej funkcie, ktoré by mala každá harmonická rodina

spĺňať. Ďalej sa zaoberá príčinami vzniku neúplnej rodiny akými sú alkoholizmus, násilie,

nevera a žiarlivosť, názorové rozdiely, predčasné manželstvo a rodičovstvo. Po prečítaní

nasledujúcej časti sa čitateľ dostane už priamo k problematike neúplných rodín, ktoré vznikli

nie vlastným pričinením, rodine vdovcov a vdov, rodinám slobodnej matky, osamelým otcom,

rodine rozvedených rodičov. Ďalej sa venujme konkrétne problémom, ktorých sa dopúšťajú

osamelí rodičia pri výchove dieťaťa. Nielen pre študentov, ale aj pre širokú verejnosť môže

byť prínosná ďalšia časť, v ktorej sa venujeme prevencii vzniku neúplných rodín a hľadaniu

pomoci v krízových situáciách.

V bakalárskej práci sme pre výskum použili dotazníkovú metódu, oslovili sme matky

chovaniek Diagnostického centa v Lietavskej Lúčke. Dôvodom bolo, že väčšina chovaniek

tohto zariadenia žije v neúplných rodinách a dennodenne sa stretávajú so sociálno-

patologickými javmi, akými sú násilie, kriminalita, prostitúcia, ktoré majú vplyv na ich

budúci život. Kedže som zamestnancom tohto zariadenia mám možnosť pozorovať aký vplyv

má na dieťa výchova v neúplnej rodine a na ich budúci život. Ako ťažko to zvláda nielen

dospievajúce dieťa ale aj jeho rodičia, či už vyrastá s matkou, otcom alebo čo je najhoršie v

detskom domove. Následky nesprávnej výchovy si dieťa nesie celý život so sebou.

V etape spracovania výsledkov pri kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze používame

matematicko-štatistické a logické metódy. Interpretácia údajov je vo forme grafov a tabuliek.

Teoretické východisko diplomovej práce tvorí štúdium odbornej literatúry, odborných kníh

a časopisov, informácie z internetu a osobnej komunikácie s odborníkmi.

Vo svojej bakalárskej práci by som sa chcela zamerať hlavne na neúplnú rodinu a na

problémy, ktoré vznikajú vytvorením neúplnej rodiny. Svoje poznatky som nachádzala

v pedagogicko-psychologickej poradni, v Diagnostickom ústave, Azylovom dome pre matky

s deťmi - Lúč. Mala som možnosť porovnávať reakcie detí v predškolskom a školskom veku

a deti, ktoré prechádzali obdobím puberty a dospievania.

Cieľom bakalárskej práce je vytvoriť súhrnnejšie a podrobnejšie dielo o neúplnej rodine,

priniesť čitateľovi nové užitočné informácie a hlavne poukázať na to, že vznik neúplnej

rodiny sa rok od roka zvyšuje a vyrovnáva sa so sobášmi, a je na nás, každom jedincovi, ako

pristúpime k tejto problematike či sa jej prispôsobíme alebo ju budeme riešiť.

8

1 TORETICKÁ ČASŤ

1.1 Rodina a jej funkcie

„...rodinu definujeme ako spoločensky schválenú formu stáleho spolužitia osôb spojených

manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Základná rodina je tvorená

manželským párom a ich deťmi...“ (Prevendárová, 1996, s.5).

Predpokladá sa, že rodičia uzavreli medzi sebou manželstvo, na ktoré boli pripravení a majú

vytvorené podmienky na výchovu detí. Predpokladom na uzavretie manželstva by mala byť

vzájomná náklonnosť, úcta, poznanie názorov na výchovu svojich detí a tolerancia. Mali by si

uvedomiť, že ak sa už rozhodli pre založenie rodiny, opustiť po nejakom čase svoje dieťa je

nielen krivdou páchanou na dieťati, ale aj odmietnutím vlastnej ľudskosti. Je nutné si

uvedomiť, že narodenie dieťaťa plne zasiahne do života partnerov. Súčastnú rodinu možno

charakterizovať podľa jednotlivých typov. Rozoznávame dva typy rodín úplnú a neúplnú.

Úplná rodina sa skladá z rodičov, dieťaťa alebo detí, môže byť harmonická. Takáto je

ideálnym typom rodiny. Sú v nej uspokojené potreby členov rodiny. Ďalším typom je rodina

konsolidovaná, ktorej sú uspokojené základné potreby rodiny bez väčších problémov. Tretím

typom je rodina disharmonická, kde dochádza ku konfliktom, čo stabilitu rodiny narúša, môže

ísť o nezhody medzi manželmi, vzájomné napadanie sa, či úplný nezáujem.

Jedným zo základných predpokladov zdravého duševného vývinu dieťaťa je, aby vyrastalo v

prostredí citovo vyzretom a najmä stálom. Na prvý pohľad sa to zdá byť celkom samozrejmé

a ľahko dosiahnuteľné, ale predsa len sa treba nad tým zamyslieť a niekedy i to stojí mnoho

síl, aby sme tieto dve podmienky splnili. Dôležité je, aby rodičia mali radi svoje deti a aby sa

mali radi navzájom. Aby dokázali vytvoriť spoločenstvo, skutočnú rodinu a domov, ktoré

bude trvať po celý ich život a v ktorom im bude dobre.

„Domov je miesto, kde žijeme, kde sa deti cítia v bezpečí, kde im je dobre, rovnako ako

dospelým. K domovu patrí určitá stálosť prostredia, ľudí a vecí, ktoré nás obklopujú. Pritom

každý domov má svoju jedinečnú, neopakovateľnú atmosféru, svoje vône a farby, ktoré si

pamätáme aj po rokoch. Naopak k domovu patrí aj určitá stabilita domáceho režimu. Ak

v rodine nevládne istý poriadok, ak sa neustále mení denný program, ľudia odchádzajú a

prichádzajú, stále sa deje niečo prevratné, dieťa sa ocitá v úlohe diváka zaujímavého filmu,

vedomie domova sa v ňom však nevytvorí. Domov je jednou s podmienok šťastného detstva

a utváranie zdravej osobnosti...“ (Prevendárová, 1996,s.5)

9

Nutne si teda kladieme otázku: Čo to vlastne rodina je?

„Je to skupina osôb spojených zväzkami manželstva, krvi alebo adopcie, ktoré obvykle bývajú

spolu a vnútri skupiny postupujú podľa spoločensky určenej a uznanej deľby úloh. Je to

spoločensky schválená forma stáleho spolužitia...“ (Dieťa, 2006, s.51)

Rodina je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí. Je východiskovým

terénom socializačného procesu a „spojovacím mostíkom“ nielen medzi partnermi ale aj

medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Hlavný zmysel rodiny je reprodukčný. Okrem toho že je

rodina biologicky dôležitá pre udržanie ľudstva, je tiež základnou jednotkou spoločnosti.

Sprostredkováva tradíciu ďalším generáciám. Rodina formuje osobný vývin dieťaťa i jeho

postoj k všetkým ďalším skupinám. Snaží sa ho formovať podľa vlastnej hodnotovej schémy.

V rodine sa učíme základom spoločenského kontaktu. Učíme sa deľbe práce, vzťahom

nadriadenosti a podriadenosti, sme svedkami konfliktov, učíme sa im rozumieť, riešiť ich

a tým rozumieť aj iným ľuďom. Mladí ľudia, ktorí sa rozhodnú uzavrieť manželstvo a mať

deti nesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť.

Rodina plní viaceré funkcie voči svojim členom i spoločnosti, ktorými sú:

Biologicko-reprodukčná funkcia spočíva v zaisťovaní biologického trvania spoločnosti a v

odovzdávaní biologických vlastností, vrátane sexuálneho života partnerov, čiže v pohlavnej

láske, ktorá je silným stabilizujúcim činiteľom manželstva i rodiny.

Ekonomická funkcia predstavuje zabezpečovanie základných životných potrieb rodiny.

Poruchy tejto funkcie sa prejavujú v hmotnom nedostatku a neschopnosti rodiny zabezpečiť

základné životné potreby jej členov. V súčasnosti je dôsledkom nezamestnanosť, zvyšovanie

životných nákladov a iných negatívnych dôsledkov transformačných procesov.

Za najdôležitejšiu možno označiť výchovno-socializačnú funkciu. Rodičia sú pre deti prvé

výchovné vzory, sú veľkou autoritou, čo umožňuje efektívnosť rodinnej výchovy. Táto

funkcia nie je splnená, keď sa rodičia nemôžu, nechcú či nedokážu náležite postarať o dieťa.

Emocionálna funkcia zdôrazňuje že, kladné citové vzťahy v rodine sú dôležitým

predpokladom rozvoja vlastnej emocionality dieťaťa. Rodina zabezpečuje dieťaťu lásku,

bezpečnosť, pochopenie a uznanie. Keď tento emocionálny podklad chýba, nastáva citová

deprivácia a frustrácia.

Ochranná funkcia spočíva v ochrane zdravia detí, ale aj v ich ochrane pred sociálno-

patologickými javmi. Rodina by mala položiť dostatočne základy imunizácie dieťaťa voči

nežiadúcim činnostiam najmä vytváraním vlastných autoregulačných mechanizmov,

pozitívnej hodnotovej orientácie.

10

1.2 Najčastejšie príčiny vzniku neúplnej rodiny

Vychádzajúc zo súdnych analýz najčastejšou príčinou rozvodovosti je predčasné

manželstvo a rodičovstvo, alkoholizmus, násilie, názorové rozdiely, nevera a žiarllivosť. Tieto

situácie tiež môžeme chápať ako krízové. Kríza medzi manželmi naväzuje na dlhšie trvajúce

problémy pred rozchodom, keď medzi partnermi dochádza spravidla k vyhroteniu konfliktov,

alebo u ľudí žijúcich v disharmonickom rodinnom prostredí, alebo u jedinca, ktorí žijú vo

vzťahu s dlhodobo napätými medziľudskými vzťahmi. Príčinou takéhoto priebehu krízového

stavu je aj tá okolnosť, že jedinec v snahe nájsť východisko v kríze volí núdzové, namiesto

konštruktívneho riešenia. Príkladom môžu byť disharmonické vzťahy medzi manželmi, ktoré

neriešia rozchodom alebo terapiou, ale formálnym spolunažívaním partnerov alebo

nadviazaním mimomanželského vzťahu, ktorý sám o sebe prináša rad problémov.

1.2.1 Predčasné manželstvo a rodičovstvo

„Mladiství rodičia bývajú dosť nepozorní a nezodpovední, príliš mladé matky sú menej

empatické, menej iniciatívne a menej vynaliezavé. Adolescentní rodičia nevedia s dieťaťom

primerane zaobchádzať a často k tomu nie sú ani príliš motivovaní. Nie sú ochotní ani

schopní venovať dieťaťu starostlivosť, akú by potrebovalo. Rodičovstvo nemá pre nich taký

subjektívny význam, aký by mohlo mať neskôr, až by sa potreba rodičovstva vytvorila. Zatiaľ

blokuje uspokojenie iných subjektívne aktuálnejších a významnejších potrieb...“ (Vágnerová,

2005, s.389)

Manželstvo symbolizuje dospelosť, a tým aj osamostatnenie, ale na druhej strane z neho

vyplývajú povinnosti a zodpovednosť. To pre mladých ľudí znamená obmedzenie a stratu

predošlých výhod. Väčšina adolescentov po manželstve netúži, pokiaľ nie je manželský

zväzok vnímaný, ako prostriedok k získaniu niečoho žiadúceho, čo nie je možné dosiahnuť

iným spôsobom alebo únikom od niečoho neprijateľného. Manželstvo uspokojuje potrebu

odpútania sa od rodiny, môže ísť o experiment, skratové správanie, alebo zvedavosť.

Odlišnou sa stáva situácia, kedy sa manželstvo uzatvára z dôvodu tehotenstva partnerky.

Rodičovstvo býva často neplánované a nechcené. Predstavuje záťaž, ktorá súvisí s novými

povinnosťami, a nie sú na ňu pripravení. Pre rodičovskú rolu nie sú zrelí, dieťa sa rodí v dobe,

kedy identita rodičov je vo fáze rozvoja.

11

Rodičovstvo býva v predstavách alolescentov, hlavne dievčat, idealizované, nevedia, aké

povinnosti prináša narodenie dieťaťa. Adolescenti rodičovskú rolu nezvládajú a často sa

nedokážu s ňou stotožniť, a dieťa sa nestáva súčasťou ich osobnej identity. Veľa obmedzení

a povinnosti sa prejaví nespokojnosťou so situáciou. Tieto môžu mať charakter agresivity voči

partnerovi a situáciu riešia únikom.

„Predčasné manželstvo, ktoré by malo byť symbolom dospelosti, paradoxne podporuje

závislosť ako samostatnosť...“ (Vágnerová, 2005, s.389)

1.2.2 Alkoholizmus

Alkoholizmus jedného z partnerov veľmi nepriaznivo vplýva na rodinu, najviac na dieťa.

Človek pod vplyvom alkoholu má pocit akoby prerazil hranice každodennosti svojej

existencie, akoby získal nové sebavedomie, nové sily. Dotyčný stráca úctu k sebe a rodine,

často je neprimerane hrubý a fyzicky napáda partnera alebo aj dieťa. Väčšina sa takto

prejavujúcich partnerov má pre svoje správanie „skryté“ dôvody, netreba sa zamýšľať nad

zbytočnou otázkou: „Koľko pije?“, ale otázkou: „Prečo pije?“. Môže to súvisieť

s nepriaznivým rodinným prostredím, s nepriaznivými zážitkami z detstva, na vine môže byť

nesprávna výchova v detstve, ktorá má za následok nevyrovnanosť a nezrelosť jedinca.

Výskyt zneužívania alkoholických nápojov u najbližších rodinných príslušníkov, je zlý

príklad, ktorý vedie často k napodobňovaniu namiesto toho aby odradzoval.

Ženy alkoholikov často nechcú tento problém vidieť, myslia si, že tento problém vyriešia, až

keď je situácia vážna začne manželka hľadať pomoc. Je dôležité ak sa začne človek závislí na

alkohole liečiť, aby mu pomáhala pri odvykaní jeho rodina. Deti ktoré žijú v rodine

s alkoholikmi sú častejšie pacientmi detskej psychiatrie, pedagogicko-psychologických

poradní a ústavných zariadení. Majú viac neurotických problémov, sú málo pripravené na

život, majú problém zaradiť sa do kolektívu, zlý prospech v škole, horšie sa uplatňuje

v živote. Malé ale aj väčšie deti sú požívaním alkoholu ohrozené. Začína sa to v rodine

v ktorej vyrastajú, dennodenne vidia svojich rodičov požívať alkohol.

Ale nedá sa povedať že alkoholikmi sú len muži. Oveľa ťažšia situácia nastáva, ak sa

alkoholikom stáva žena-matka. Vždy sa očakáva od žien, že všetku záťaž v rodine zvládnu

samé. Potreba osobného úniku je typická pre závislosť žien. Ženy vo väčšine pijú tajne

a osamote, sú citlivejšie, ich závislosť začína vstupom do manželstva, postupne začínajú

problémy s deťmi, únik z nudy, potreba sa presadiť v manželstve, problémy sexuálne.

12

„Ženy závislé na alkohole strácajú rodinné zázemie prípadne celú rodinu, málokedy ich

podporí rodina alebo blízke okolie. Neliečená závislosť u žien má závažnejšie dôsledky ako

u mužov. Významná je manželská a rodinná terapia, bez nich sa nezaobíde nijaký liečebný

program...“ (Heller, 1996, s.91)

1.2.3 Násilie v rodine

„Násilie a týranie sa pomaly stáva každodennosťou v rodinách, nemožno súhlasiť s výzvami,

podľa, ktorých by sa mal človek naučiť žiť či už s násilím, kriminalitou, či inými sociálno-

patologickými javmi...“ (Bubelíni, 2000, s.98)

Násilie nie je žiadnou „náhodou“, ani „osudom“. Je následkom istého druhu ľudského

konania, ktoré je zámerné. Prečo je rodina tak náchylná k násiliu?

V rodinách kde dochádza k týraniu a zneužívaniu, je charakteristická vysokou mierou stresu,

je typické neprimerané negatívne chovanie medzi členmi rodiny, vyhrážanie, kritizovanie,

vysoké nároky na jednotlivých členov rodiny, nepriateľská vzájomná interakcia. Muž ktorý

týra ženu je buď autoritatívny, necitlivý voči jej schopnostiam a potrebám, zneužíva svoju

moc a silu, alebo si manželku a deti nevšíma a doslova rodinu ignoruje. Týranie je

dlhodobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej,

psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí z najrôznejších

dôvodov nie sú schopní chrániť samých seba. V rodine zvykne pretrvávať dlhodobo, lebo

ženy stále dúfajú že muž sa zmení. Najčastejšie ide o vyhrážky týkajúce sa smrti, blízkych

osôb, rodičov, deti, metódy vyvolávajúce strach obete, ponižovanie, obmedzovanie slobody.

Násilie v našej spoločnosti nielen existuje, ale vo veľkej miere sa rozširuje. Je ťažké proti

nemu bojovať a je naivné sa domnievať, že sa niečo v pozitívnom zmysle slova pohne, či už

zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, či z roka na rok. Ale ak budeme proti tomuto problému

zatvárať oči, tak tento jav pohltí aj deň, mesiac, rok a nakoniec aj storočie.

1.2.4 Názorové rozdiely

Najväčším umením manželstva je schopnosť manželov navzájom zladiť svoje individuálne

očakávania a požiadavky. Dôležitú úlohu pri vzniku nedorozumení a konfliktov má

komunikácia. Manželia nedokážu hovoriť o svojich pocitoch, túžbach, želaniach, problémoch,

o príjemných a nepríjemných veciach. Používajú mlčanie, ako formu trestania partnera.

13

Ak manželia po určitom čase sledujú, že ich záujmy a názory na výchovu deti, financovanie,

či trávenie voľného času sa navzájom rozchádzajú, vedie to k hádkam, niekedy i k fyzickým

útokom. Strácajú schopnosť tvoriť si budúcnosť, chýba im radosť z realizovania vytýčených

cieľov, nič nie je už pre manželov zaujímavé. Manželstvo sa stáva skôr povinnosťou ako

radosťou. Je až trestuhodné, ako rodičia podceňujú vnímavosť svojich detí. Deti od útleho

veku sú veľmi vnímavé k rodinnej atmosfére, citlivo vnímajú, či sú rodičia šťastní, veselí,

spokojní, či sa spolu smejú alebo komunikujú. Alebo naopak sú naplnení úzkosťou, strachom,

v rodine začnú prevládať hádky, plač a čo je najhoršie dokonca mlčanie. Keď rodičia dieťaťa

mlčia je rodinná atmosféra naplnená agresivitou, ktorú intenzívne vníma. Ak je tomu tak sú

v rodine napadnuté najzákladnejšie potreby, ktorými sú pocit bezpečia a istoty.

1.2.5 Žiarlivosť a nevera

„Žiarlivosť definujeme ako zvláštny emočný stav, v ktorom sa prelínajú najrôznejšie pocity

spojené v zložitý, často zdanlivo neriešiteľný spletitý emočný uzol...“ (Matějček, 2002, s.21)

Ide o pocity hlbokej lásky, strach zo straty partnera, beznádeje, napätia a nesústredenosti.

Vedie často až k nepríčetnému správaniu zo strany žiarlivého partnera, k obviňovaniu,

osočovaniu, až k fyzickému napádaniu. Vzájomné spolužitie sa mení na utrpenie, stráca sa

úcta a dôvera. Jednou z príčin môže byť majetnícky postoj k partnerovi alebo manipulácia,

ktorá smeruje k tomu, aby sa zvýšila jeho závislosť a tým sa dosiahlo dominantné postavenie

vo vzťahu. Pocit vlastníctva je čoraz silnejší a pôvodne z harmonického vzťahu sa stáva

neznesiteľné peklo. Výsluchy, vyhrážky, špehovanie nie sú účelne, narušujú vzťahy medzi

partnermi. Manželská žiarlivosť a nevera sú príkladom skrytých rodinných problémov a kríz.

Žiarlivosť a nevera sa často spájajú. Dôvodom môže byť, žiarlivosť jedného z partnerov bez

príčiny, ktorá nakoniec môže partnera k nevere doviesť. Nevera nepriaznivo vplýva na vývoj

partnerského a rodinného vzťahu. Je často len sprievodným znakom neriešenia manželského

konfliktu. Najčastejšie príčiny prečo sa partneri dopúšťajú nevery sú nuda, nedostatok lásky a

šťastia, túžba po zmene. Podvádzajúci pociťujú od novej známosti väčší záujem o vlastnú

osobu a porozumenie. Často sa stáva, že partneri sú neverní preto, aby sa tomu druhému

pomstili. Nevera je chybným riešením v partnerskom vzťahu. Je to spôsob, ako útekom

zmierniť úzkosť. Málokto berie do úvahy, ako hlboko môže nevera rodičov zasiahnuť dieťa.

„...dieťaťu veľmi záleží na tom, aby tých, ktorých má rado ono, sa mali radi tiež navzájom,

jeden druhého. A aby to dávali najavo, aby to na nich bolo vidieť...“ (Matějček, 2002, s.30)

14

1.3 Rodiny s jedným rodičom

„Rola osamelého rodiča býva jedným z dôsledkov dysfunkcie partnerského vzťahu. Je to rola,

ktorá jednoznačne nezávisí na voľbe človeka, ktorý ju získa. Pokiaľ by bola nejaká možnosť

výberu, mohlo by v týchto prípadoch ísť len o voľbu medzi dvoma negatívnymi alternatívami:

neuspokojivé partnerstvo alebo život osamelého rodiča. Osamelý rodič musí zastávať

univerzálnejšiu rolu do ktorej je treba zahrnúť typické otcovské a materské chovanie...“

(Vagnerová, 2005, s.366)

1.3.1 Rodina rozvedených rodičov

„ Rozvod v nás vyvoláva poväčšine len negatívne emócie. Spájajú sa s rozchodom, napätím,

výčitkami, opustenosťou, vždy totiž ide o ukončenie niečoho, čo malo na začiatku nejaký

zmysel. Celý tento nekonečný kolobeh vnútornej bolesti bezpodmienečne súvisí s ukončením

manželstva a môže pretrvávať aj niekoľko rokov po rozvode. Veď s rozvedením partnerom

máme spoločnú minulosť, nemôže nám byť úplne ľahostajný niekto, kto v určitom okamihu

nášho života pre nás znamenal tak veľa. Rozvodové konanie sa neraz nesie v duch hesla:

Z veľkej lásky – veľká nenávisť...“ ( Dieťa, 2006, s.44)

Na životnej ceste dvoch partnerov nastane situácia z ktorej nepoznajú východisko a vyriešia

ju rozchodom. Ľudia si niekedy myslia, že rozvodom sa všetky problémy vyriešia. Väčšina

žien si hovorí, že bude mať pokoj od muža, ten bude platiť výživné na deti a všetko je

vyriešené. Jedny problémy sa síce končia, ale druhé sa len začínajú. Rozvodom zaniká

manželstvo, ale nie rodičovstvo. Rodičovstvo trvá po celý život. Rozvod, je v našej

spoločnosti jedinou spoločensky uznanou formou zániku manželstva počas života manželov.

„...rozvodovosť je len jedným z prejavov destability manželstva, ktorá môže nadobudnúť aj

iné formy, separácia manželov, formálne manželstvo. Právne a štatistické príčiny rozvodov,

ako je nevera, alkoholizmus, rozdielnosť pováh, nie sú skutočnými, ale väčšinou iba

subjektívne pociťovanými príčinami. Skutočnou príčinou je nespôsobilosť, neschopnosť,

nepripravenosť manželov vyrovnať sa s takýmito podmienkami, ak manželský vzťah nemá

dostatočný potenciál na pozitívne spracovanie negatívne pôsobiacich vplyvov. Z tohto

vyplýva, že príčinou rozvodu nie je to, čo v manželstve existuje, ale to, čo v ňom chýba na to,

aby úspešne plnilo svoju funkciu...“ (Dieťa, 2006, s.45)

15

Dieťa potrebuje pomoc nielen v oblasti hmotnej, ale aj najmä citovej. Dieťa by malo cítiť, že

rodič je jeho oporou, priateľom, radcom, pomocníkom. Rozvedení partneri by sa mali

dohodnúť na dôslednosti vo výchove. Dieťa by nemalo byť nástrojom hádok, útokov, riešenia

ich problémov. Ten, kto s dieťaťom žije, by mu mal zaistiť možnosť začleniť sa do rôznych

skupín a umožniť mu nadviazať sociálne vzťahy vo sfére voľného času, neviesť dieťa

k izolácii od ostatných detí. Ak platí, že dieťa potrebuje aby sa jeho rodičia mali radi, aby sa

zaujímali o jeho radosti, starosti, problémy, tak pre deti rozvedených rodičov to platí

dvojnásobne. Vytvorenie atmosféry relatívneho pokoja by malo byť ďalšou fázou po

rozvodovej situácie, ktorá by prispela k stabilite vzťahov detirodičia.

1.3.2 Rodina vdovcov a vdov

Úmrtím jedného z partnerov vzniká pre druhého partnera zložitá situácia. Jednak je to strata

blízkeho partnera a tiež rodiča dieťaťa. S novo vzniknutou situáciou sa musia okrem

pozostalého partnera vyrovnávať aj deti. Pozostalý partner, stráca oporu nielen morálnu, ale aj

finančnú. Nastávajú situácie, na riešenie ktorých zostáva sám, bez spoľahlivej opory. Úmrtie je biologicky podmienenou cestou zániku rodinnej jednotky, postihuje rovnakým

dielom harmonicky i neharmonicky žijúce rodiny. Na rozdiel od rozvodu, vedie k pevnejšej

zomknutosti pozostalých. Citová väzba dieťaťa k rodičovi stratu spravidla nielen prežíva, ale

pokiaľ u dieťaťa nevzniknú pocity obviňovania ešte a upevňuje. Atmosféra po zániku rodiny

je charakteristická intenzívnym smútkom pozostalých. Náhle úmrtie rodiča spôsobí v dieťati

najskôr pocit efektívneho hladu, smútku, trpkého pocitu krivdy a okradnutia i stratu istoty

plynúce z nedostatku opory a výchovného vedenia.

Vdovci a vdovy stoja pred problémom, ako sa vysporiadať s touto situáciou a ako zmierniť

stratu rodiča pre svoje dieťa. Deti v takýchto rodinách môžu byť častejšie vystavené väčšiemu

množstvu povinností. Často ich rodič zabúda na to, že sú to deti a potrebujú hru, prítomnosť

svojich rovesníkov. Práve preto by sa rodič nemal dopúšťať krajností vo výchove, ale

kompenzovať tento nedostatok rodinného prostredia trpezlivosťou, porozumením, láskou.

Dieťa, najmä chlapec, vidí v otcovi autoritu, niekoho kto radí, vysvetľuje. Komplikovanou sa

stáva situácia ak ovdovie otec. Rodina v matke stráca oporu, najmä morálnu. S matkou často

odchádza duch láskavosti, vľúdnosti a lásky. Odchádza tá, čo vie poláskať, pofúkať,

pohladkať.

16

1.3.3 Osamelý otec

Osamelým otcom sa muž stáva väčšinou vtedy, keď matka detí zomrie, opustí rodinu alebo je

kvôli vážnej chorobe celkom vyradená zo starostlivosti o deti. Pre otca, ktorý zaujal otcovskú

rolu, je ťažké prevziať rolu chýbajúcej matky. Môžu mu chýbať skúsenosti ženy prameniace

z každodenného spolužitia matky a dieťaťa. Muž máva menej skúsenosti so zvládaním

starostlivosti o deti a domácich prác, akými sú varenie, upratovanie, príprava deti do školy

a prehľad mimoškolských aktivitách. Ale nemusí to byť pravidlom, deti v starostlivosti otca

sa môžu cítiť rovnako spokojne a bezpečne, ako v starostlivosti matky.

Osamelých otcov je neporovnateľne menej ako osamelých matiek. Aj súdna prax len

výnimočne zveruje dieťa do opatery otca. Ale na druhej strane nie sú zďaleka také vzácne

prípady, keď matka v rodine nemôže plniť svoju funkciu a hlavná váha výchovy dieťaťa

spočíva na otcovi. V takomto prípade otcovi pomáhajú v starostlivosti o dieťa väčšinou starí

rodičia alebo iná materská náhrada ženského rodu. Preto sa niektorí otcovia stávajú závislými

od pomoci druhých, to im život uľahčuje, ale závislosť im vadí a niekedy doslova zahanbuje.

Osamelí otcovia sú vystavení tým istým psychologickým nebezpečiam a úskaliam ako

osamelé matky. Miera týchto nebezpečí je však skôr zosilnená. Muži reagujú na úsmevy

dieťaťa rovnako ako ženy. Tak isto na detsky plač. Hovoria k dieťaťu vyšším hlasom, lezú s

ním po podlahe, robia naň grimasy. Napriek tomu otec má predsa len určitú nevýhodu. Otec

sa nemôže s dieťaťom tak intímne zžiť ako matka v priebehu tehotenstva, neprežíva pôrod,

intimitu dojčenia. Moderná psychológia teda ukazuje, že otec nie je svojou psychickou

vybavenosťou z role „materského“ vychovávateľa zásadne vylúčený, aj keď k onej základnej

interakcii s dieťaťom má predsa len dlhšiu a zložitejšiu cestu. Až do sedemdesiatych rokov

bola rola otca považovaná za okrajovú. Postupom času nastali zmeny, muži sú povzbudzovaní

k aktívnejšiemu a senzitívnejšiemu prístupu. Teda prvou nevýhodou otca je nedostatok

biologického zžitia s dieťaťom a druhou tradičný pohľad ľudí, že opatrovateľskú funkciu

lepšie zvládajú ženy, čomu je prispôsobená aj spoločnosť (máme rôzne podporné skupiny pre

matky s deťmi, ale žiadne pre otcov). Pre citový a sociálny vývin dieťaťa je potrebné, aby

malo vo svojej blízkosti vzory životnej role mužskej i ženskej. To je podmienkou neskoršej

mužskej identity u chlapcov, ženskej identity u dievčat. Teda otec by mal prinášať dosť

podnetov, ako z mužského, tak i zo ženského sveta. Tu môžu nastať komplikácie, lebo

rozhodne nie je ľahké prevziať to, čo charakterizuje ženský svet, jemnosť, nežnosť a citovejší

prístup k životným skúsenostiam.

17

1.3.4 Rodina slobodnej matky

„...prvá vec, ktorú slobodná matka môže pre svoje dieťa urobiť, je prijať dieťa a svoju rolu

matky. Vnímať ho ako dar a nie ako bremeno. Každá matka môže byť šťastná, že dala život

niekomu dôležitému a môže ho v jeho živote podporovať. Preto ak nedokáže prijať túto rolu

matky, mala by vyhľadať psychológa, ktorý jej pomôže nájsť vnútornú rovnováhu...“ (Dieťa,

2006, s.34)

Žena, ktorá sa v minulosti rozhodla zostať slobodnou matkou, mala veľmi nedôstojné

postavenie. Samozrejme aj jej dieťa. V súčasnosti sa postavenie slobodnej matky veľmi

zmenilo. Dnes je k nim spoločnosť oveľa tolerantnejšia, zdá sa, že slobodných matiek

pribúda. Úspešné ženy, ktoré sa dokázali uplatniť v práci lepšie než ich mužskí kolegovia,

vybudovali si skvelú kariéru, vyhlasujú, že bez problémov dokážu samé vychovávať dieťa.

Chcú dieťa, nie manžela, v ich chápaní je aj tak každá žena na výchovu detí sama.

V poslednom čase pribúda zrelých žien v období strednej dospelosti (často okolo 35 rokov),

ktoré zámerne chcú byť slobodne, dieťa majú s mužom, s ktorým nikdy nepočítali pre trvalý

vzťah. Sú väčšinou finančne zaistené, úspešné vo svojom povolaní, a aj keď nestretli

vhodného partnera, chcú priviesť na svet dieťa, pokiaľ je čas.

Žena sa sama môže rozhodnúť, či sa stane matkou alebo nie. Závisí to aj od rôznych faktorov,

ako napríklad nezrelosť ženy, neisté vyhliadky do budúcnosti s otcom dieťaťa, nároky na

individuálne šťastie v dnešnej spoločnosti, ktoré sú vysoké, náročné je aj vybudovanie

a udržanie vzťahu, náboženské presvedčenie, mladý vek matky (14 – 17 rokov), znásilnenie,

neskorý čas na potrat, samostatne rozhodnutie zrelej ženy, žena opustená partnerom.

Žena, ktorá sa rozhodla stať slobodnou matkou sa stáva jediným právnym subjektom všetkých

práv a povinností. Je nutné si uvedomiť, že rodinné prostredie je pomerne komplikované, a to

najmä pre samotné dieťa. V takto vytvorenej rodine môže nastať niekoľko typov problémov.

I keď formy spoločenskej pomoci nevydatým matkám sú súčasťou sociálnej politiky nášho

štátu, predsa je tu aj citový deficit. Takéto dieťa nikdy „nezažije“ rolu otca, ktorá je taká

nevyhnutná na formovanie reálneho pohľadu na svet.

Dieťa žije s matkou má väčšie predpoklady vytvárať si nereálny obraz o druhom pohlaví, buď

ideálny, chce to inak, ako je to v jeho neúplnej rodine, alebo príliš nepriateľsky postoj. Takéto

dieťa sa často zaoberá otázkou, prečo to u neho nie je tak, ako v rodine jeho kamarátov.

Odpoveď na túto otázku mu musí dať matka, málokedy však svoje dieťa uspokojí.

18

1.4 Problémy pri výchove dieťaťa osamelým rodičom

Rodičia často robia chybu už na samom počiatku svojho rozchodu, pretože na svoj

rozchod dieťa nepripravia. To začne mať v sebe konflikt, ktorý ma negatívne následky. Dieťa

vidí aj cíti, že matka trpí otcovým odchodom. Osobnostne labilnejší dospelý sa začne

k dieťaťu správať ako k záchrannému pásu. Na dieťa to nemá dobrý vplyv. Stáva sa súčasťou

matkiných nárekov, plačov, náladovosti, sebaľútosti.

Rozvedení rodičia neraz riešia konflikty medzi sebou tak, že do nich vtiahnu dieťa. To sa

stáva nielen predmetom ich sporu, ale aj nástrojom ich pomsty. Matka sa o deti stará počas

týždňa a na víkend idú k otcovi. Ten je ku nim milý, kupuje si deti darmi. V dieťati vzniká

vnútorný konflikt, nevie sa rozhodnúť, s kým ostať, ktorí z rodičov je lepší. Nezriedka začne

mať pocit viny z toho, že sa rodičia rozišli. Často sa snaží dať rodičov opäť spolu a stmeliť

rodinu. Ak je dieťa nástrojom pomsty medzi rodičmi, aj tu môžu často nastať zdravotné

problémy. Podobný problém nastáva aj vtedy, ak sa otec po rozvode začne správať nevšímavo

až ľahostajne. Prestane s dieťaťom udržiavať akýkoľvek kontakt. Dieťa táto averzia voči

nemu a matke citovo veľmi zráňa. Vytvára si tak ľahostajný vzťah voči nemu alebo naopak

začne si celú situáciu idealizovať. Rodičia napriek tomu, že sa rozišli musia dať najavo svoju

lásku k dieťaťu, vzájomnú úctu k sebe, čím prispejú k stabilite vzájomných vzťahov

a pozitívne ovplyvnia nasledujúci vývoj ich spoločného dieťaťa.

Keď otec v rodine chýba, jedným z najväčších problémov je, akým spôsobom to dieťaťu

vysvetliť. Každá matka, ktorú muž opustil pred pôrodom alebo aj po pôrode a dieťa svojho

otca nikdy nepoznalo, si uvedomuje, že príde deň keď to bude musieť svojmu dieťaťu

vysvetliť. Už detstve si dieťa pomerne rýchlo všimne, že vyrastá bez otca a začína sa naň

pýtať. Je nutné celý problém okolo otca s deťmi prebrať a otvorene sa s nimi porozprávať,

aby sa predišlo zbytočným konfliktom. Niekedy sa stáva, že si matky vymýšľajú rôzne

historky, prípadne o ňom nehovoria vôbec.

„Mamy to robia preto lebo sa snažia dieťa chrániť. Nechcú mu priniesť krutú pravdu, že otec

dal pred ním prednosť niečomu inému. Bolo by dobré, keby muži vedeli, že ženy to robia

v záujme svojich detí. Verím, že v niektorých otcoch zostáva ťažoba, že niekde majú svoje

dieťa, voči ktorému ako otec zlyhal, je to ťažké a mnohí sa s tým vyrovnávajú práve tak, že sa

usilujú vytesniť ho so svojho prežívania. Je to akási ochrana pred vlastným ohrozením,

pretože nikto netúži po tom, aby bol slabý či neschopný alebo zlyhával, práve naopak, každý

sa pred tým bráni...“ (Dieťa, 2006, s.33)

19

Matka by mala napriek všetkému o otcovi hovoriť, ktorého možno nikdy nevidelo a možno

nikdy neuvidí. Tak ako matka neraz mlčí, aby chránila dieťa, dieťa sa zase bojí pýtať, aby

neranilo matku. Ak sa s ním o probléme nehovorí, začína si veci domýšľať a vytvárať si

fantázie v spojitosti so svojou osobou. Ako to, čo sa deje, s ním súvisí, čo také spravilo, že

otca nemá. Dieťa stále hľadá svoj diel viny. Preto je dôležité, aby matka zverejnila dieťaťu

aspoň časť pravdy, vyhne sa potom mnohým zbytočným nedorozumeniam.

Matka si musí uvedomiť, že každé dieťa by malo mať vo svojom živote aj mužský prvok.

Najmä pokiaľ ide o chlapcov, treba im vytvoriť možnosť, aby mohli mať zážitky ako sa

správajú iní muži, aký je mužský pohľad na veci, ako muži riešia iné situácie. Ak sa matka

silne pripúta k dieťaťu a plne vylúči mužské pohlavie, dieťa získava nereálny pohľad na

opačné, čiže na mužské pohlavie, vykreslí ho buď veľmi ideálne alebo veľmi negatívne.

Neprítomnosť otca maskuje prílišnou starostlivosťou, rozmaznávaním, nahrádzaním

materiálnymi vecami. Veľmi nebezpečná je tá situácia kedy matka uvedomujúca si, že jej

dieťa vyrastá bez otca sa stáva neprimerane prísnou. Mala by si uvedomiť, že jej syn, či dcéra

je samostatná bytosť, ktorá sa neustále vyvíja. Nemala by sa veľmi naň viazať. Mala by mu

dovoliť vytvoriť priestor pre jeho vývoj. V období dospievania by mala matka zvážiť svoj

postoj k opačnému pohlaviu, otvorene sa so synom, či dcérou porozprávať o týchto

záležitostiach. Nemalo by tiež dochádzať ani k vytváraniu prísnych zákazov a príkazov.

Dôležité je aj vedenie dieťaťa k samostatnosti, najmä v spomínanom období dospievania.

Mladý človek musí nájsť sám svoj smer a cieľ, nájsť sám seba.

1.4.1 Syndróm zavrhnutého rodiča

Rozvod a následný rozchod predstavuje narušenie psychiky u každého člena rodiny bez

rozdielu veku. Väčšinou mu predchádza obdobie intenzívneho rozvratu, ktorý zvyšuje stres

rodičov a napätie medzi nimi. A aj z tohto dôvodu menej vnímajú potreby dieťaťa. Nová

situácia si vyžaduje citové a sociálne prispôsobenie celej rodiny.

Rodičia si musia uvedomiť, že sa rozvádzajú oni, a nie ich dieťa. Čiže končí sa manželstvo

a nie rodičovstvo. Ich dieťa je v danom spore len tichým svedkom, ktorý sa musí prizerať, ako

jeho rodičia už nechcú byť spolu. Aj keď sa rozhodli vzdať roly manžela, roly rodiča sa môžu

vzdať ťažko. Iba ak sa tak sami nerozhodnú, alebo sú k tomu nedobrovoľne nútení, ide

o syndróm „zavrhnutého rodiča“ je problémom odsťahovaného rodiča a ten je súčastne

zavrhovaný programujúcim rodičom, ktorý má dieťa vo výchove.

20

Programujúci rodič sa o zavrhovanom rodičovi vyjadruje tak, že vlastne všetko s ním

súvisiace je zlé, škodlivé až nebezpečné. Motivácia programujúceho rodiča vyplýva prevažne

z deštruktívnych stránok ľudskej povahy motív moci, pomsty, trestania, nenávisti, agresie.

Z hľadiska našich sociálnych vzťahov sa syndróm zavrhnutého rodiča týka predovšetkým

otcov a ako programujúci tu vystupuje hlavne matka. Nemusí to tak platiť vždy, ale pri

rozvodovom konaní súd poväčšine zveruje deti do výchovy matkám a otcom určuje termín

návštev. Nech už je to akýkoľvek dôvod, musíme to brať ako neodvratný fakt.

Dieťa s rozvinutým syndrómom zavrhnutého rodiča stráca takmer všetko, čo s druhým

rodičom súvisí. Straty sa týkajú hmotných statkov, výchovného a vzdelávacieho pôsobenia,

praktickej pomoci v rôznych životných fázach či situáciách. Zavrhnutý rodič by mnohokrát

takú pomoc svojmu dieťaťu rád poskytol. Dieťa, ktoré pôvodne milovalo oboch rodičov,

prejde skúsenosťou „vymývania mozgu“, ktorá ho hlboko ovplyvní. Vytvára sa tak u neho

falošné „ja“, nepravé a zdeformované jadro vlastnej osobnosti, čo ho celoživotne

poznamenáva, dieťa prejavuje silnú nenávisť k takémuto rodičovi, všemožne potláča

pozitívne emócie voči nemu, nechuť a odpor k stretnutiu so zavrhnutým rodičom, dieťa má

slabé až absurdné zdôvodnenia, prečo sa s ním nechce stretnúť.

Dieťa postihnuté daným syndrómom si vypestovalo čierno-biele hodnotenie rodičov, jeden je

dobrý, druhý je zlý. Deti často uvádzajú, že nechuť stýkať sa s druhým rodičom je ich vlastná,

že takéto pocity od nich nikto nevyžadoval, deti súhlasia reflexívne, automaticky a bez

zaváhania so všetkým, čo programujúci rodič tvrdí. Nezaujíma ich, že zavrhnutý rodič trpí, že

má problémy, je to vlastne určitá forma trestu. Takisto časté obviňovanie nie je nijakou

výnimočnosťou rozšírenie nepriateľstva a nenávisti na celú rodinu zavrhnutého rodiča.

Deti nesú toto obdobie ťažko, majú veľmi často mylné predstavy, že môžu za rozvod, alebo

k nemu nejakým spôsobom dopomohli. Samé hľadajú možné riešenia, ako dať rodičov znova

dokopy, alebo ako pomôcť nepríjemnú situáciu riešiť. Akokoľvek môže byť dieťa rozumné,

môže sa zdať na prvý pohľad, že situáciu zvláda. A však každé bez ohľadu na vek potrebuje

pomoc, a to aj v takom prípade, ak ju vytrvalo odmieta. Rodičia by mali svojim deťom čo

najšetrnejšie vysvetliť, prečo sa rozhodli pre odlúčenie, ako sa medzi sebou dohodli a ako ich

život bude pokračovať ďalej. Vzájomná dohoda medzi rodičmi je tá najšetrnejšia forma pre

nich a ich dieťaťa. Dá sa povedať, že každému sa začína nový život, iný, než na aký bol

donedávna zvyknutý. Nie každý jedinec je schopný sa v čo najkratšom čase prispôsobiť

zmeneným podmienkam. V danom období si vyžaduje jedinec väčšiu pozornosť a opateru,

ktorú mu treba poskytnúť. Nie vždy ide všetko tak hladko, ako by sme si priali, v takomto

prípade treba odhodiť zábrany a vyhľadať odborníka.

21

1.5 Prevencia proti vzniku neúplnej rodiny

„Vzhľadom na následky, aké zanecháva na deťoch rozvod alebo rozchod rodičov je

vhodnejšie sa usilovať tomuto trápeniu včas predchádzať. Vychádzajúc zo súdnych analýz

príčin rozvodovosti (nezhoda pováh a záujmov, nevera, žiarlivosť, alkoholizmus, násilie),

najlepšou prevenciou je uvážená voľba partnera, dôkladné vzájomné poznanie sa, tolerancia

a ochota vychádzať si v ústrety. Dobrovoľne zachovaná vernosť by sa mala stať vnútornou

normou pre každého, kto žije v manželskom zväzku. Rozhodujúcim a stmeľujúcim činiteľom vo

vzťahu je partnerská láska. Je to krehký cit, ktorý musíme vedome pestovať, a to nielen

slovami, ale predovšetkým činmi. Len tak možno naplniť sľub, ktorý si mladomanželia dávajú

pri sobáši, zotrvať po boku partnera celý život a spolu s ním a deťmi vytvoriť šťastnú,

harmonickú rodinu...“ (Prevendárová, 1996, s.58)

Na to, aby sa aspoň čiastočne zabránilo vzniku neúplnej rodiny je vhodné myslieť na

prevenciu. Aby prevencia bola účinná je nutné začať pomerne skoro. Myslím tým, že je

vhodné začať u predškolských detí. Samotný pedagógovia by sa mali zamerať na vedenie

žiakov k rodičovstvu, k úcte, pochopeniu, sebaúcte a k vyznávaniu určitých hodnôt. Mladý

človek pred zvedavosťou zo sexu či partnerského spolužitia by mal uprednostňovať kvalitný

priateľský vzťah. Mali by dozrieť psychicky na manželstvo a rodičovstvo. Obaja partneri by

sa mali zhodovať v názoroch na život, na ich výchovu a správny psychický vývoj. Ak dôjde

ku konfliktu, netreba ho hneď riešiť rozchodom. Nápomocné sú psychologicko - pedagogické

poradne, ktoré pomáhajú pri riešení konfliktov manželov a detí.

Prevencia znamená predchádzanie nežiadúcemu javu a ochrana pred ním. Primárna prevencia

je zameraná na širokú populáciu a smeruje do budúcnosti. Jej cieľom je pôsobiť tak, aby

nežiadúci jav vôbec nenastal. Realizuje sa najmä prostredníctvom masmédií, výchovno-

vzdelávacích zariadení. Sekundárna prevencia je zameraná na rizikové skupiny, jedincov,

u ktorých sa dá predpokladať, že sa dostanú do rizikovej situácie. Ťažiskom tejto prevencie je

včasné vyhľadanie rizikovej osoby, podávanie informácií, odborné poradenstvo.

Terciárna prevencia sa realizuje poskytovaním odbornej pomoci zameranej na elimináciu

a resocializáciu jednotlivcov a skupín osôb. Najčastejšie prebieha v liečebných zariadeniach,

väzniciach, prostredníctvom charitatívnych a občianskych združení.

Cieľom výchovy k manželstvu a rodičovstvu je komplexná výchova osobnosti dieťaťa,

schopnej spoznávať a chápať sociálne, mravné, psychologické a fyziologické zvláštnosti

jedincov podľa pohlavia a vďaka tomu schopnej vytvoriť si optimálne medziľudské vzťahy

22

s ľuďmi svojho i opačného pohlavia. V procese výchovy k manželstvu a rodičovstvu sa

sústreďujeme na výchovu k zodpovednosti, ku komunikácii medzi dievčaťom a chlapcom,

medzi mužom a ženou, vysvetliť fyziologické charakteristiky a funkcie rozmnožovacích

orgánov, rozdielnosť v pohlavnom dozrievaní, vysvetliť roly a funkcie rodiny, podmienky

úspešnej výchovy v rodine, starostlivosť o deti, význam úlohy otca a matky pri utváraní

osobnosti dieťaťa, ukázať cesty a prostriedky možnosti sebavýchovy a sebazdokonaľovania,

ovládanie seba samého, posiľňovanie vôle a hľadanie životných hodnôt.

Rozhovor je hlavnou metódou rodinnej terapie. Cieľom terapie je zlepšenie zdravia rodiny,

kde sa členovia stretávajú a rozprávajú sa o problémoch, ktoré ich vo vzťahu trápia. Do

terapie sa dostávajú rodiny, ktoré nezvládajú situáciu, nemajú dostatok síl poskytnúť dieťaťu

oporu a vzniká tu riziko zhoršenia stavu. Rozvod, smrť partnera alebo partnerky, opustenie

domácnosti z nejakej príčiny môže byť traumou s ktorou sa jednotliví členovia, ktorých sa to

týka zmieria časom ale sú aj prípady kedy sa s danou situáciou nezmiernia nikdy.

Krízové a poradenské zariadenia sú centrá pre klientov, ktorí sú odkázaní na ich služby. Tieto

zariadenia poskytujú špeciálne programy zamerané na problematické sociálne či

psychosociálne javy. Realizujú sa v rôznych typoch inštitúcií, ako sú azylové bývanie pre

matky s deťmi, ktoré sú týrané alebo zneužívané manželom a nemajú kde bývať. V rámci

pomoci obetiam zohráva významnú úlohu poradenstvo v oblasti bezpečného správania,

cielená osveta, ochrana proti domácemu násiliu, sexuálnemu obťažovaniu, šikanovaniu.

Odborná pomoc jedincom v kríze je zabezpečovaná prostredníctvom telefonického kontaktu

s odborníkmi, ktoré poskytujú prvú pomoc ľudom, ktorí sa ocitli v bezvýchodiskovej životnej

situácii. Ide v podstate o prvú a okamžitú psychologicko - psychiatrickú pomoc. Na

vyriešenie krízovej situácie nestačí vždy len jeden psychoterapeutický rozhovor. Terapeut

musí vhodným spôsobom vysvetliť volajúcemu potrebu ďalšieho kontaktu s odborníkom.

Poradenstvo rodinám s jedným rodičom sa zaoberá typom rodín, ktoré vznikli v kríze buď

rozvodom, ovdovením či nečakaným tehotenstvom. Ak nová rodina vznikla ako výsledok

životnej krízy, je hlavnou úlohou pri práci s rodinou pomôcť reorganizovať rodinu, nájsť novú

rodinnú identitu a začať využívať účinné stratégie zvládania situácií. Pokiaľ sa pracuje

s rodinou osamelého rodiča terapeuticky treba, aby bol prítomný aj druhý rodič. U osamelých

matiek je pravdepodobné, že vyhľadajú pomoc až keď sa u dieťaťa vyskytnú vážnejšie

problémy alebo až sa konfliktný vzťah medzi matkou a dieťaťom zdá neúnosný, musí si

uvedomiť, že čím skôr navštívia poradňu, tým lepšie sú vyhliadky na nápravu. Cieľom

primárnej prevencie v rámci odbornej pomoci je podpora osamelej matky v úlohe „hlavy

rodiny“ a podpora sebavedomia.

23

2 PRAKTICKÁ ČASŤ

2.1 Predmet, ciele, úlohy a hypotézy výskumu

Predmetom výskumu je analýza neúplnej rodiny, jej príčiny vzniku a súvislosti s inými

nežiadúcimi javmi.

Cieľom výskumu je zistiť, aké dôvody vedú manželov k rozvodu alebo k rozpadu

manželstva. Hľadať dôvod uzavretia manželstva a dobu trvania. Zároveň sa zaujímame o to,

či respondenti prišli do kontaktu s násilím, či už išlo o psychické alebo fyzické týranie zo

strany manžela alebo blízkej osoby. Osobitnú pozornosť venujeme príčinám rozpadu rodiny.

Zamerali sme sa na mieru odpustenia a hľadali najvhodnejší postup na zamedzenie týrania

v žien v rodine.

Pri výskume sa zameriame na nasledovné úlohy: demografické údaje, dôvody začatia

manželstva, príčinám rozpadu manželstva, doba trvania manželstva, stretnutie sa s násilím v

rodine, mierou odpustenia, prevenciou pre zamedzenie možnosti vzniku neúplnej rodiny,

potrebou zmeny so životom, čo by mali potvrdiť nasledujúce hypotézy.

H1: „Najčastejším dôvody uzavretia manželstva ako sú tehotenstvo partnerky, ekonomické

dôvody, rýchle citové vzplanutie, zvedavosť, nútenie do sobáša treťou osobou.“

H2: „Najčastejšie príčiny rozpadu manželstva, akými sú alkoholizmus, názorové rozdiely,

nevera, žiarlivosť, násilie, predčasné manželstvo a rodičovstvo.“

2.2 Výskumné metódy a techniky

V etape realizácie výskumu sme použili dotazníkovú metódu. Respondentkám predložený

dotazník je vlastnej konštrukcie. Dotazník sa skladá z pätnástich otázok. Dvanásť otázok je

uzavretých, tri otvorené. Päť otázok je zameraných na získanie demografických údajov o

respondentoch. Ostatné otázky súvisia s predmetom výskumu.

V etape spracovania výsledkov pri kvantitatívnej a kvalitatívnej analýze budú použité

matematicko-štatistické metódy a logické metódy.

Interpretácia údajov bude vo forme techník – tabuliek, kruhových grafov. V etape

zovšeobecnenia, zameranej na spracovanie odporúčaní pre prax použijeme logické metódy.

24

2.3 Interpretácia výsledkov výskumu

Výskum bol zameraný na analýzu neúplnej rodiny, s predmetom upriameným na jej

príčiny, formy a súvislosti s inými nežiadúcimi javmi, bol zrealizovaný podľa zostaveného

projektu výskumu. Pracovala som v Diagnostickom centre, ktoré je zamerané na diagnostiku

dievčat s poruchami správania. Toto zariadenie okrem iných činností pracuje s deťmi a ich

rodičmi, ktorí sa ocitnú v problémovej životnej situácii, venuje sa aj prevencii. S pani PhDr.

Zdenkou Repčíkovou, pôsobiacou v tomto zariadení, ako výchovná poradkyňa sme oslovili

matky chovaniek umiestnených v zariadení. Dôvodom prečo som si vybrala toto zariadenie

bolo, že chovanky pochádzajú z neúplných rodín. Keďže som zamestnancom tohto zariadenia

a poznám osobnú a rodinnú anamnézu chovaniek, nemala som problém osloviť jednotlivé

respondentky. Výsledky odpovedí sú spracované v nasledujúcich tabuľkách a grafoch, podľa

otázok v dotazníku Príloha 1. Do celkového počtu respondentov je zahrnutých 20 dotazníkov.

Aj napriek tomu, že v dotazníku nie je uvedená konkrétna otázka o pohlaví respondenta,

vieme, že všetky osoby, ktoré vyplnili dotazník boli ženy – matky, vdovy, rozvedené,

slobodné matky ale aj matky, ktoré žijú spolu s manželom. Pri zisťovaní demografických

údajov o respondentkách sme sa zamerali na informácie týkajúce sa veku, vzdelania,

rodinného stavu, počtu detí, rodinného prostredie v ktorom vyrastali.

Ako prvé rozdelenie uvádzame charakteristiku respondentov rozdelenú podľa veku. Najviac

respondentov bolo vo veku medzi 31 a 35 rokov z čoho vyplýva, že niektoré matky uzatvorili

manželstvo pred 18 rokom až 45 %, vysoký je počet s vekom nad hranicou dospelosti 35 %.

Tab. 2: Rozdelenie respondentiek podľa dosiahnutého vzdelania

Stupeň vzdelania R %Základné 6 29,7

Stredoškolské bez maturity 8 39.4

Stredoškolské s maturitou 5 26,3

Vysokoškolské 1 4,6Spolu 20 100,0

Pri rozdelení podľa dosiahnutého vzdelania, uvedenom v T2 chceme poukázať na pomerne

vysoké percento 39,4 % stredoškolského vzdelania bez maturity, dôvodom je aj skoré

uzatvorenie manželstva a neplánované tehotenstvo. Len 29,7 % respondentiek má základné

vzdelanie, s vysokoškolským vzdelaním bola oslovená len jedna respondentka.

25

Tab.3: Rozdelenie respondentov podľa rodinného stavu

Rodinný stav R %Slobodná 3 14,4Vdova 2 11,2

Rozvedená 8 39,7

Vydatá 4 21,4Doplnená 3 13,3

Spolu 20 100,0

13,3%

21,4%

11,2%

14,4%

39,7%

SlobodnáVdovaRozvedenáVydatáDoplnená

Graf 1 Percentuálne rozdelenia respondentiek podľa rodinného stavu

V T3 nás upútalo, vysoké percento až 39,7 % rozvedených respondentov a veľmi málo

respondentov, ktorí žijú v úplnej rodine 21,4%. Ďalej 11,2 % opýtaných je vdov. 13,3 % čiže

3 s opýtaných respondentiek uviedli, že po druhý krát uzatvorili nové manželstvo. Slobodné

matky 3 respondentky, 2 uviedli, že si ich partner nechcel vziať, keď zistil, že sú tehotné a 1

oslovená matka sa rozhodla dobrovoľne zostať slobodná.

Tab. 4: Charakteristika výchovného prostredia respondentiek

Typ výchovného prostredia R %S obidvoma rodičmi, bezproblémová 4 21,2

S obidvoma rodičmi, problémová 5 24,6

Neúplná rodina 8 39,8

Detský domov 3 14,4Spolu 20 100,0

26

Podľa výsledkov uvedených v T4 vidíme, že takmer 39,8 % uviedlo, že vyrastali v neúplnej

rodine, z toho vyplýva, že aj teraz žijú v problémových manželstvách, ako vidíme v T3

väčšina manželských párov je rozvedená. 24,6 % uviedlo aj keď žili v úplnej rodine, stále

mali nejaké problémy, 21,2 % uvádza, že žili bezproblémovej rodine s obidvoma rodičmi.

Na otvorenú otázku: Koľko máte detí? Až jedenásť respondentiek odpovedalo, že má viac ako

dve deti, ostatné opýtané majú jedno a dve deti.

Tab. 6: Dôvod začatia manželstva

Dôvod začatia manželstva R %

Rýchle citové vzplanutie 5 26,3

Ekonomické dôvody 2 9,6

Tehotenstvo 7 34,7

Nútenie do sobáša treťou osobou 2 9,6

Neuzavrela som manželstvo 3 14,4

Iné 1 5,4

Spolu 20 100,0

5,4%14,4%

34,7%

9.6%9,6%

26,3%

Rýchle citovévzplanutieEkonomické dôvody

Tehotenstvo

Nútenie do sobášatreťou osobouNeuzavrela sommanželstvoIné

Graf 2 Rozdelenie respondentiek na otázku, dôvodu ich uzatvorenia manželstva

Dôvodom, ako u väčšiny rodín aj v našom výskume, bolo a je tehotenstvo partnerky 34,7 %.

Je preto samozrejme, že sa aj často spomína ako dôvod začatia manželstva. Ďalším dôvodom

bolo rýchle citové splanutie 26,3 %. Respondentky, ktoré uzatvorili manželstvo v tomto

27

období zamilovanosti, po odznení tohto obdobia zistili, že si zobrali celkom iného človeka.

Ako jeden s dôvodov „nútenie do sobáša treťou osobou“ poväčšine je to matka, ktorá doslova

núti svoju dcéru, aby sa vydala, aby aj v 21. storočí sa nestala terčom posmechu za to, že

zostala slobodná uviedlo 9,6 %. Ekonomické dôvody uviedlo 9,6 %, vyskytuje sa pomerne

často v sociálne slabých rodinách, kde jeden s partnerov žil podpriemerne a teraz má možnosť

si zlepšiť svoje postavenie v spoločnosti. Tri z opýtaných neuzatvorili manželstvo vôbec z

dôvodu, ktorý sme uviedli v T3. Ako iné uviedli zvedavosť, kde si neuvedomili dôležitosť

manželstva a s ním súvisiaceho rodičovstva.

Tab. 7: Najčastejšia príčina rozpadu Vášho manželstva?

Dôvody – príčiny R %

Alkohol 6 30,3Nevera 3 15,1Násilie 2 9,8Názorové rozdiely 5 24,8Iné 4 20,0

Spolu 20 100,0

Až 30,5 % respondentiek uviedlo, najčastejšiu príčinu alkohol. Ďalšou príčinou sú názorové

rozdiely až 24,5 %, je to ovplyvnené tým, že manželia nevedia spolu komunikovať, klamú.

Neveru uviedlo 15,5 % opýtaných, vyplýva s problémov v komunikácií partneri sa nedokážu

o problémoch, pocitoch porozprávať a tak si nachádzajú nového partnera. A až 9,5 %

opýtaných uviedlo ako príčinu násilie. Medzi iné uviedli predčasné manželstvo a rodičovstvo,

sexuálne nezhody. Dôležitou úlohou výskumu a predmetom jednej z hypotéz, bolo pre nás

poznanie, dôvodu čiže príčin rozpadu manželstiev.

Tab. 8: Doba trvania Vášho manželstva

Doba trvania manželstva R %

Menej ako 3 roky 3 13,3

Od 3 do 10 rokov 6 30,6

10 až 15 rokov 4 21,4

Viac ako 15 rokov 4 21,4

Som slobodná 3 13,3

Spolu 20 100,0

28

Ako ukazuje T8 manželstvo medzi 3-10 rokom trvania sa rozpadlo 30,6 %. Menej ako 3 roky

uviedlo 13,3 % respondentiek, a 21,4 % respondentiek uviedli, rozpad manželstiev medzi

10-15 rokom. 13,3 % respondentkám trvá manželstvo viac ako 15 rokov. A tri respondentky

uviedli, že manželstvo neuzavreli vôbec. Ale ako sme mali možnosť zistiť už v T4 až 39,8 %

respondentiek vyrastalo v neúplnej rodine a 24,6 % síce vyrástli v úplnej rodine, ale v rodine

problémovej. S toho možno usudzovať, že výchova v neúplnej rodine alebo v úplnej rodine

ale problémovej má vplyv na budúci život mladých zakladajúcich sa manželstiev.

Tab. 9: Môže mať výchova v neúplnej rodine vplyv na budúci život detí?

Vplyv neúplnej rodiny na dieťa R %

Áno 9 44,3Nie 6 29,8Neviem 5 25,9Spolu 20 100,0

Ako vidíme v T9, až 44,3 % respondentiek sa vyjadrilo, že výchova v neúplnej rodine, kde

chýba jeden rodič má vplyv na budúci život dieťaťa. Respondentky, keďže majú dieťa vo

výchovnom zariadení majú s touto problematikou vlastné skúsenosti a tvrdia, že výchova

v neúplnej rodine ovplyvňuje budúci život dieťaťa . A 29,8 % si myslí, že výchova v neúplnej

rodine nemá vplyv na budúci život dieťaťa. To neznamená keď je rodič sám, že nemôže dobre

vychovať a pripraviť na budúci život dieťa. Až 25,9 % nevedelo odpovedať na otázku.

Cieľom výskumu bolo zistiť, či sa v rodinách vyskytuje násilie a agresia zo strany partnera.

Vzhľadom k tomu bol výskum realizovaný v zariadení pre problémovú mládež

v Diagnostickom centre, kde sú deti, ktorých rodičia majú tiež skúsenosti s násilím v rodine

a so sociálno-patologickými javmi.

Tab. 10: Používate telesné tresty, ako jeden z prostriedkov pri výchove svojho dieťaťa?

Skúsenosti s násilím v rodine R %

Áno, je to bežné 3 14,6

Nie, nikdy 8 39,8

Len občas 5 25,3

Odpoveď neuvádza 4 20,3

Spolu 20 100,0

29

Zaujímalo nás, či rodičia používajú telesné tresty pri výchove svojich detí. Neraz

najúčinnejším trestom pokladajú rodičia bytie detí ako facka alebo úder, ktoré odôvodňujú

slovami „to ešte nikomu neuškodilo“. Tabuľka ukazuje používanie telesných trestov rodičmi.

Áno, je to bežné uviedlo 14,6 % a len občas 25,3 %. Nikdy telesné tresty nepoužívajú ako

výchovný prostriedok 39,8 % opýtaných respondentov. A 4 respondentky neuviedli odpoveď.

Tab. 11: Stretli ste sa niekedy s agresivitou – násilím zo strany manžela?

Skúsenosti s násilím v rodine R %

Áno, občas sa to stáva 5 24,6

Nie 4 21,2

Áno, raz 3 15,3

Odpoveď neuvádza 8 38,9

Spolu 20 100,0

Ako vyplýva z údajov uvedených v T11, až 24,6 % respondentiek sa už stretlo s násilím zo

strany partnera. Môžeme sa len domnievať, aké skúsenosti majú ženy, ktoré majú strach

vyhľadať pomoc alebo opustiť partnera tyrana, ktorý sa im vyhráža smrťou. Za dverami bytu

sú matky voči násiliu chránené iba minimálne. Respondentky, ktoré odpovedali, že sa

s násilím stretli ale len raz 15,3 %, je možné, že sa násilie v rodine stane každodennosťou, ak

sa partner násilník nezačne liečiť a nepodnikne nejaké opatrenia na odstránenie tejto poruchy.

Až 38,9 % odpoveď na otázku neuvádza, je možné, že ich viedol aj strach.

Zaujímalo nás, ak niekto niekedy ženám ublížil, či by vedeli odpustiť, alebo mu už odpustili.

Tab. 12: Miera odpustenia

Ak vám niekto ublížil, vedeli by ste mu odpustiť alebo ste

mu už odpustili?R %

Už som mu odpustila 6 30,2Odpustím mu 2 9,8Nikdy mu neodpustím 5 25,3Pomstím sa mu 3 14,6Neodpovedalo 4 20,1

Spolu 20 100,0

30

Skúsenosti s nebezpečenstvom ublíženia sa vždy odrazí na psychike človeka. Samozrejme

záleží od toho, kto bol vinníkom. My sme sa v T11 zaoberali násilím v rodine, čiže aj T12

súvisela s tým, či dokážu odpustiť človeku ktorý im ublížil. Respondentky uvádzajú 25,3 %,

že nie sú schopné odpustiť človeku, ktorý im ublížil a 14,6 % sú schopné, za to všetko čo

prežili sa aj pomstiť. Človeku ktorý im ublížil už odpustilo 30,2 % a 9,8 % sa na to chystá,

vyjadrili sa, že mu odpustia, 20,1 % na túto otázku neodpovedalo. Zrejme je veľmi ťažké pre

ženy - matky preniesť sa cez skutočné krivdy a pocit, že jej niekto ublížil a hneď odpustiť.

Na otvorenú otázku: Aký postup je podľa Vášho názoru najvhodnejší na zamedzenie vzniku

neúplnej rodiny? Na zamedzenie možnosti vzniku neúplnej rodiny je najvhodnejšia prevencia,

uviedlo až 29,7 %, ktorá by mala začať v rodine, uvádzajú pozitívny príklad rodičov od

ktorých sa deti učia od útleho detstva. Až 26,3 % uviedlo „výchova k zodpovednému

manželstvu a rodičovstvu“. Je zrejme, že 39,4 % je presvedčených o vhodnosti terapeutických

postupov pri riešení problému, ktorý je realizovaný odborne pripraveným terapeutom. Len

jedna respondentka s k danej téme nevyjadrila.

Tab. 14: Alkohol ako jedna z hlavných príčin rozpadu Vášho manželstva

Požívanie alkoholu R %

Áno, je to vážny dôvod 10 50,0

Nie, nemyslím si 5 25,4

Ak sa začne partner liečiť nemusí dôjsť k rozchodu 3 15,2

Neviem 2 9,4

Spolu 20 100,0

Z T14 vyplýva, že 50% opýtaní respondentiek, za najvážnejší dôvod rozpadu manželstva

považuje požívanie alkoholických nápojov. V rodinách začína byť konzumácia alkoholu

prirodzená, aj keď, v rodinách by nemalo byť takéto niečo prípustné. A 25,4 % opýtaných si

nemyslí že by alkohol mohol byť príčinou rozpadu manželstva, nevidia nič zlé na tom ak sa

v rodinách konzumuje alkohol. Konzumácia alkoholu pravdepodobne súvisí so štýlom života.

15,2 % opýtaných si myslí, že ak sa partner začne liečiť a liečba je úspešná k rozchodu

nemusí vôbec dôjsť. A 2 respondentky sa k danej problematike nevyjadrili.

31

Tab. 15: Aby ste boli šťastný čo by bolo podľa vás potrebné zmeniť

Potreba zmeny R %

Vlastné správanie 2 10,5

Vzťahy v rodine 4 21,4

Niektoré vlastnosti 3 10,8

Aby sme si neubližovali 2 10,5

Aby sme mali dostatok peňazí 5 25,3

Aby sme boli zdravý 3 15,8

Iné 1 5,7

Spolu 20 100,0

5,7%15,8%

25,3%10,5% 10,8%

21,4%10,5%

Vlastné správanie

Vzťahy v rodine

Niektoré vlastnosti

Aby sme sineubližovaliAby sme mali dostatokpeňazíAby sme boli zdravý

Iné

Graf 3 Potreba zmeny v živote

Potreba zmeny môžeme definovať ako snahu o dosiahnutie ideálneho stavu životnej

spokojnosti. Na položenú otázku, čo by sa muselo zmeniť v živote, aby boli šťastné

respondentky odpovedali 10,5 % uviedlo vlastné správanie, ktoré im komplikuje každodenný

život, 21,1 % by chcelo zmeniť vzťahy v rodine, 15,8 % niektoré vlastnosti ako lakomstvo,

klamstvo, pretvárku. 10,5 % respondentiek by si želalo, aby si ľudia neubližovali, čo súvisí aj

s násilím zo stany manžela a veľmi si želajú by sa to zmenilo. 26,3 % opýtaných uviedlo, že

by chceli mať dostatok peňazí, keďže teraz majú finančné problémy. A 15,8 % by si zo

všetkého najviac želali zdravie. Jedna respondentka uviedla, že by chcela veľmi zmeniť vzťah

so svojou dcérou s ktorou si vôbec nerozumejú, a stále nedokáže k nej nájsť cestu.

32

6.4 Zovšeobecnenie výsledkov a odporúčania pre prax

Predmetom výskumu, ktorý sme realizovali v našej bakalárskej práci bola analýza neúplnej

rodiny, jej príčiny a súvislosti s inými nežiaducimi javmi. Napriek tomu, že výskumná vzorka

pozostávala zo žien, ktorých deti sú dočasne umiestnené v Diagnostickom centre Lietavská

Lúčka, myslíme si, že sa nám podarilo získať základný prehľad o dôvodoch, ktoré vedú ženy

k uzatváraniu manželstva a hlavných príčinách, ktoré vedú k rozpadu manželstva. Porovnanie

výsledkov výskumu s hypotézami je nasledovné: V prvej hypotéze H1 sme predpokladali, že

„najčastejším dôvody uzavretia manželstva bolo tehotenstvo partnerky, rýchle citové

vzplanutie, nútenie do sobáša treťou osobou, ekonomické dôvody“.

K tejto hypotéze sa vzťahovala otázka „Čo bolo dôvodom, uzatvorenia manželstva?“.

Ako vyplýva z T6, 34,7 % opýtaných uviedlo ako dôvod začatia manželstva neplánované

tehotenstvo, 26,3 % uviedlo rýchle citové vzplanutie. S veľkej lásky sa časom stala veľká

nenávisť, neuvedomovali si, že medzi zamilovanosťou a láskou je veľký rozdiel, po odznení

obdobia zamilovanosti zistili, že si zobrali celkom iného človeka. Respondentky 9,6 %

uvádzali, ako jeden s dôvodov nútenie do sobáša treťou osobou, poväčšine je to matka, ktorá

doslova núti svoju dcéru, aby sa vydala, aby aj v 21. storočí sa nestala terčom posmechu za to,

že zostala slobodná. Ekonomické dôvody uviedlo 9,6 %, je zväčša v sociálne slabých

rodinách, kde jeden s partnerov žil podpriemerne a teraz má možnosť si zlepšiť svoje

postavenie v spoločnosti. Tri respondentky uviedli, že sú slobodné. Na základe týchto

výsledkov, môžeme skonštatovať, že neplánované tehotenstvo je stále dominantným motívom

k začatiu manželstva prvá hypotéza sa potvrdila. Na základe ďalšej otázky „Doba trvania

manželstva?“, ktorá je spracovaná v T7, môžeme pozorovať, že 30,6 % opýtaných trvalo

manželstvo 3 až 10 rokov, 21,4 % trvalo 10 až 15 rokov, len 3 roky v manželstve zotrvalo

13,3 %, a viac ako 15 rokov v manželstve žije 21,4 % opýtaných a 13,3 % sú slobodné matky

manželstvo neuzavreli vôbec. Na základe týchto zistení si dovolíme skonštatovať, že

najfrekventovanejším motívom k uzatvoreniu manželstva je neplánované tehotenstvo

partnerky a manželstvo v priemere trvá 3 až 10 rokov. Prvá hypotéza bola potvrdená.

Druhú hypotézu H2 „najčastejšie príčiny rozpadu manželstva - alkoholizmus, nevera, násilie,

žiarlivosť, názorové rozdiely, predčasné manželstvo a rodičovstvo“, sme stanovili

s predpokladom, že „viac ako polovica manželstiev sa rozpadá kvôli alkoholu“. K tomuto

názoru nás viedol predpoklad, že väčšina respondentiek má základné a stredoškolské

vzdelanie bez maturity a majú veľký problém si nájsť prácu, situáciu v rodine riešia

33

alkoholom až 30,3 % a násilím 9,8 %. Ďalšou najčastejšou príčinou sú názorové rozdiely až

24,8 %, je to ovplyvnené tým, že manželia nevedia spolu komunikovať, klamú a problémy

riešia mlčaním. Neveru uviedlo 15,1 % opýtaných respondentiek, vyplýva s problémov

v komunikácií, partneri sa nedokážu o problémoch, pocitoch porozprávať a tak si nachádzajú

nového partnera, ktorý ich vypočuje a poradí, ako sa v ťažkej situácií orientovať. Manželská

žiarlivosť a nevera sú príkladom skrytých rodinných problémov a kríz a veľmi úzko spolu

súvisia. Dôvodom rozpadu manželstva bola žiarlivosť jedného z partnerov bez príčiny, ktorá

nakoniec doviedla partnera k nevere. Druhá hypotéza bola potvrdená.

Návrhy pre pomoc – opatrenia pre prax

Po predchádzajúcej teoretickej analýze problematiky a po zhodnotení zistení výskumu

odporúčame posilniť a rozvinúť oblasť primárnej prevencie o rizikách vzniku neúplnej rodiny

už v materských školách, základných a stredných školách. Pedagógovia by sa mali zamerať

na vedenie žiakov k rodičovstvu a manželstvu. Jedným so spôsobov prevencie je osveta, a to

formou filmov, článkov, diskusií. Popri prevencii násilia čiže týrania, zneužívania a

zanedbávania žien a detí je potrebné poukazovať aj na negatívne stránky vzniku,

odstraňovaním zaužívaných „mýtov“ o tom, že žena zlyha ak opustí muža tyrana. Je teda

potrebné venovať sa prevencii rodičovstva a manželstva paralelne s prevenciou ostatných

sociálno-patologických javov. V školách je potrebné podporovať rozvoj morálnych a

kultúrnych hodnôt ako protipól pre povrchné hodnoty konzumného života prezentované

masmédiami. Ako presviedčajú dejiny a ukazuje súčasnosť, je zbytočné vymýšľať plány na

odstránenie násilia a alkoholizmu zo života ľudského spoločenstva. Vieme však, že ide

o vážny sociálno-patologický jav. Musíme sa teda pokúsiť eliminovať jej násilnú a nútenú

formu a investovať viac energie do podpory tých, ktorí s tým chcú prestať.

Pomoc ohrozenej rodine s deťmi: Starostlivosť o ohrozené rodiny s deťmi na Slovensku nie je

najoptimálnejšia. Chýbajú zariadenia na okamžité a krátkodobé riešenie krízovej situácie

v rodine. Mnohé ženy, ktoré sa ocitli po opustení násilníckeho partnera vo finančnej kríze bez

strechy nad hlavou, radšej žijú s nevyhovujúcom manželstve a prostredí, kde trpia aj deti.

Pomoc rodine a sociálno-právna ochrana detí, môže spolupracovať s centrami poradensko-

psychologických služieb i školským psychológom. Sú zodpovední za pomoc rodine v kríze.

Je potrebné podať pomocnú ruku tým, ktorí chcú svoju životnú situáciu v rodine zmeniť ale

sami nevedia, akým spôsobom to dosiahnuť.

34

ZÁVER

Vo svojej bakalárskej práci som sa zamerala na problematiku neúplnej rodiny. Snažila som

sa vysvetliť príčiny vzniku neúplnej rodiny, ale najmä pôsobenie neúplnej rodiny na dieťa. Je

dôležité dodať, že rodičia zostávajú rodičmi celý život. Rovnako aj deti sa vyvíjajú

z počiatočnej závislosti k postupnej samostatnosti. Je na rodičoch, aby im pomohli nájsť čo

najlepšiu cestu. Poukázala som na to, aké sú v živote dieťaťa dôležité mužské a ženské vzory.

Úmrtím, rozvodom alebo rozchodom deti mnohé strácajú. Strácajú pocit rodinnej súdržnosti a

istoty, že im rodičia budú stále nablízku. To môže viesť, ako som uviedla v teoretickej časti,

k psychickým zmenám ktoré sa môžu prejaviť dlhodobým smútkom, depresiami, úzkosťou,

náladovosťou. Zamerala som sa na rodinné prostredie a citovú atmosféru rodiny, ktorá

zohráva najdôležitejšiu úlohu v živote dieťaťa. Dieťa sa učí od rodičov, ktorí sú mu vzorom.

Rozvod rodičov predstavuje v životnej skúsenosti detí model riešenia manželského nesúladu.

Skutočnosťou je však jednoznačný nárast vzniku neúplných rodín, čo sa potvrdilo v praktickej

časti. Je samozrejmé, že po toľkých storočiach existencie vzniku neúplných rodín je naivné

domnievať sa, že prestanú vznikať neúplné rodiny. Preto by sme mali, ak nie doslovne

bojovať, tak aspoň zmierňovať následky ktoré sú v podobe násilia, ponižovania ľudskej

dôstojnosti, týrania a zneužívania. Rodičia by sa nemali hanbiť vyhľadať a požiadať o pomoc

odborníka, akými sú špeciálny pedagóg, psychológ alebo priamo navštíviť pedagogicko-

psychologickú poradňu pre dieťa a rodičov. Boj proti týmto aspektom, by mal byť súčasťou

myslenia každého, kto zmýšľa eticky a reálne. Práve tieto skutočnosti ma inšpirovali k tomu,

aby som sa venovala tejto problematike.

Ciele, ktoré som si predsavzala sa mi čiastočne podarili naplniť. Práca nie je samoúčelná je

využiteľná v teoretickej a praktickej rovine, predovšetkým pre študujúcich v tomto odbore,

ale aj ako návod pre riešenie praktických problémov pedagógov, sociálnych pracovníkov,

vychovávateľov.

Ideálnym manželstvom je manželstvo harmonické. Harmóniu však treba chápať realisticky,

nemá sa očakávať ideál, večná láska a absolútna nekonfliktnosť. Je zlý radca ten, ktorý

vychádza z takejto predstavy, každý rozpor medzi partnermi považuje za neharmoničnosť

a každý konflikt za neriešiteľný a neodpustiteľný.

Putovala sme mozaikou osudov neúplných rodín. Zistila som že nikomu a nikde na svete sa

doposiaľ nepodarilo tento problém vyriešiť. Touto prácou som chcela poukázať že neúplné

rodiny v našej spoločnosti nielen existujú ale vo veľkej miere sa rozširujú.

35

Zoznam bibliografických odkazov

Zoznam použitej literatúry:

1. BAKALÁŘ, E. Rozvodová tematika a moderní psychologie. Praha: KAROLINIUM, 2006,

124 s. ISBN 80-246-1089-2

2. BAKOŠOVÁ, Z. Sociálna pedagogika. Univerzita Komenského Bratislava, 1994, 80 s.

ISBN 80-223-0817-X

3. BENTOVIM, A. Týraní a sexuální zneužívaní v rodinách. Praha: GRADA, 1998, 120 s.

ISBN 80-7169-629-3

4. BOTWINOVÁ, C. Proč jsou muži nevěrní. Praha: MOTTO, 1996, 223 s.

ISBN 80-85872-45-5

5. BUBELÍNI, J. Prevencia kriminality a inej protispoločenskej činnosti na miestnej úrovni.

Trnava: Policajný inštitút AFG, 2000, 449 s. ISBN 80-968075-1-X

6. HRONCOVÁ, J.-HUDECOVÁ, A.-MATULAJOVÁ, T. Sociálna pedagogika a Sociálna

práca. Banská Bystrica: 2000, 293 s. ISBN 80-8055-427-7

7. HELLER, J.-PECINOVSKÁ, O. Závislost známa neznáma. Praha: GRADA , 1996, 168 s.

ISBN 80-7169-227-8

8. KOLIBÁŠ, E.-NOVOTNÝ,V. Alkoholizmus a drogové závislosti, Univerzita Komenského

Bratislava: 1996, 120 s. ISBN 80-223-1078-6

9. MATĚJČEK, Z.-DYTRYCH, Z. Nevlastní rodiče a nevlastní deti. Praha: GRADA, 1999,

s. 144. ISBN 80-7169-897-0

10.MATĚJČEK, Z.-DYTRICH, Z. Krízové situace v rodině očima dítete. Praha: GRADA,

2002, s. 128. ISBN 80-247-0332-7

11. MATOUŠEK,O. Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha: SLON, 2003, 160 s.

ISBN 80-86429-19-9

12. POLJAKOVÁ, J. Výchova k manželstvu a rodičovstvu na 1. stupni základných škôl.

Bratislava: ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV, 2002, 58 s. ISBN 80-85756-42-0

13. PREVENDÁROVÁ, J.-KUBÍČKOVÁ, G. Základy rodinnej a sexuálnej výchovy.

Bratislava: SPN, 1996, 83 s. ISBN 80-08-01212-9

36

14. SEJČOVÁ, Ľ. Deti a mládež ako obete násilia. Bratislava: ALBUM, 2001, 208 s.

ISBN 80-968667-0-2

15. SOBOTKOVÁ, I. Psychológia rodiny. Praha: PORTÁL, 2001, 176s. ISBN 80-7178-559-8

16. VÁGNEROVÁ, M. Vývojová psychologie I. Praha: KAROLINUM, 2005, 467 s.

ISBN 80-246-0956-8

17. ŠULOVÁ, L. Jak učit výchovu k manželství a rodičovství?. Praha: GRADA, 1995, 120 s.

ISBN 80-7169-218-2

18. ŽUCHA, I. Lekárska psychológia. Bratislava: Lekárska Fakulta Univerzita Komenského,

1997, 112 s. ISBN 80-223-1155-3

Časopisy:

1. KOPČANOVÁ, D. Deti a ich nevlastní rodičia. In: Vychovávateľ, November. 2002,

č. 3, s. 10-13

2. BOTHOVÁ, M. Keď otec chýba. In: Dieťa, Január. 2006, č. 1, s. 31-34.

3. SOLAROVÁ, M. Zachovať manželstvo kvôli deťom?. In: Dieťa, Február. 2006, č. 2,

s. 50-51

4. SOLAROVÁ, M. Rodičovstvo sa rozvodom komplikuje. In: Dieťa, Marec. 2006, č. 3,

s. 45-46

Iné zdroje:

1. Rada vlády pre prevenciu kriminality. Dostupné na internete:

<http://www.minv.sk/prevencia/index.php?id=pages/prevencia/publikacie/strat_elim_zeny>

2. Rodina a jej význam vo vývine človeka. Dostupné na internete:

<http://www.ukfenglisch.szm.sk/pedagogika/rodina_a_vplyv_rodiny_na_formovanie_

osobnosti.doc>

3. Otec najdôležitejší muž Vášho života. Dostupné na internete:

<http://koktail.pravda.sk/otec-najdolezitejsi-muz-vasho-zivota-d82-/sk_ksav.asp? =A070217_

132438_sk_ksav_p20>

4. Rodinná výchova, výchova k manželstvu a rodičovstvu. Dostupné na internete:

<http://www.syrs.org/sps2/publik/pedvyskum/n/Majercikova.pdf>

37