Upload
crete
View
69
Download
5
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Volebné právo. Veronika Danková ZŠ Sačurov VIII.B. Volebné právo je súčasťou volebného systému, právo občana voliť, keď nadobudne plnoletosť. Zásady volebného práva. Zásada priamosti. Zásada všeobecnosti. Zásada tajnosti hlasovania. Zásada rovnosti. Princíp slobodných volieb. - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
Volebné právo
Veronika Danková ZŠ Sačurov
VIII.B
Volebné právo je súčasťou volebného
systému, právo občana voliť, keď nadobudne
plnoletosť.
Zásady volebného
práva Zásada
všeobecnosti
Zásada rovnosti
Zásada priamosti
Princíp slobodných
volieb
Zásada tajnosti hlasovania
Na to, aby sa volebné právo žien stalo samozrejmosťou, bolo potrebné v
histórii vyhrať niekoľko zápasov. Vo väčšine krajín bolo volebné právo
ženám priznávané v priebehu 1. polovice 20. storočia,
avšak niekoľko pokusov tomuto procesu predchádzalo už skôr.
Volebné právo žien
Prvá žena bola na Slovensku zvolená do parlamentu v
roku 1958, v samostatnom
Slovensku v júni 1992.
Prvou krajinou na svete, ktorá dala všetkým ženám právo voliť, bol v roku 1893 Nový Zéland. Na území bývalého Československa začalo
pasívne a aktívne volebné právo pre
všetkých obyvateľov platiť od 29. februára 1920.
Volebné právo pre príslušníčky nežného pohlavia zaviedla v roku
1871 aj parížska komúna, ale o desať týždňov po porážke komúny
vládnymi vojskami obyvateľky Paríža o túto vymoženosť prišli.
Prvou európskou krajinou, ktorá uzákonila volebné právo žien (aj
mužov), bolo 1. júna 1906 Fínsko. V roku 1915 dostali volebné právo
obyvateľky Dánska. Na Islande mohli voliť ženy nad 40 rokov od roku 1915.
V roku 1918 priznali volebné právo vydatým ženám, majiteľkám
nehnuteľností a vysokoškolsky vzdelaným ženám nad 30 rokov.
V novembri 1918 schválil zákon o všeobecnom volebnom práve rakúsky a nemecký parlament v Berlíne. Po nástupe nacistov k moci v roku 1933 Nemkám volebné právo opäť zrušili.
V roku 1920 priznali volebné právo ženám v Belgicku. Išlo
však len o vdovy a matky vojakov padlých v prvej
svetovej vojne.
Schválením dodatku k ústave v roku 1920 získali volebné právo obyvateľky na celom území USA. Od 2. júla 1928 platí zákon o všeobecnom volebnom
práve aj v Británii.
Do vypuknutia druhej svetovej
vojny získali ženy práva vo voľbách v
32 krajinách vrátane Ruska, Kanady,
Mongolska, Južnej Afriky (iba pre
belošky), Brazílie, Španielska a Filipín.
V moslimskom svete prelomil
hradbu predsudkov v oblasti rovnosti
oboch pohlaví turecký prezident
Mustafa Kemal Atatürk. Ženy v Turecku získali
aktívne volebné právo v roku 1930,
pasívne v roku 1934.
Občianky Francúzska majú volebné právo od roku 1944, keď sa v
krajine i za pomoci spojeneckých vojsk
skončila nemecká okupácia. V roku 1946 získali volebné právo
Belgičanky a obyvateľky Talianska. V roku 1950 zaviedla všeobecné volebné právo
pre svojich občanov India.
Príklad Turecka nasledovali ďalšie moslimské štáty -
Indonézia, Pakistan, Sýria, Libanon, Egypt
alebo Irán.
Vo Švajčiarsku začalo všeobecné volebné právo
platiť až v roku 1971; kantón Appenzell
Innerrhoden ho zaviedol v roku 1990. Referendum, na
základe ktorého bolo volebné právo ženám priznané, sa konalo 7. februára 1971. V Lichtenštajnsku platí
všeobecné volebné právo od roku 1984.
Na začiatku tretieho tisícročia priznali volebné právo ženám aj v moslimských krajinách okolo Perzského zálivu.V Bahrajne ženy volili a boli volené prvýkrát v miestnych voľbách v máji
2002, v Katare, Ománe a v Afganistane o rok neskôr.
Jedným z posledných bol Kuvajt, kde v máji 2005 odhlasoval parlament dodatok volebného
zákona, ktorý umožnil, aby sa na parlamentných voľbách
v roku 2006 zúčastnili aj ženy.
Použité zdroje
www.tasr.sk
www.gender.gov.sk
www.alianciazien.sk
Ďakujem za pozornosť