VÝPRAVY SLOVENSKÝCH VÝPRAVY SLOVENSKÝCH DOBROVOĽNÍKOV V REVOLUČNÝCH DOBROVOĽNÍKOV V REVOLUČNÝCH

ROKOCH 1848 - 1849ROKOCH 1848 - 1849

Personálny úrad 2

Revolúcie v Európe v roku 1848Revolúcie v Európe v roku 1848

• Vyhrotenie spoločenských pohybov v Európe

• Dovtedajší systém vlády vo viacerých európskych krajinách bol nevyhovujúci

• Široké masy nemali podiel na moci

• Vo viacerých krajinách išlo o odstránenie roztrieštenosti a národné zjednotenie (Nemecko, Taliansko)– S tým súvisiace narastanie

národnozjednocovacieho a národnooslobodzovacieho hnutia Revolučné boje v Nemecku, 1848

Personálny úrad 3

Revolučné udalosti v rakúskej Revolučné udalosti v rakúskej monarchiimonarchii

• Masy obyvateľstva v Rakúsku žiadali odstúpenie kancelára Metternicha a presadenie liberálnych reforiem

• Revolučné udalosti vo Viedni iniciovali protirakúske vystúpenia v okupovaných častich – v severnom Taliansku, v Haliči, Uhorsku a pod.

• V Uhorsku silnelo maďarské národnoemancipačné hnutie– Cieľom bolo oddeliť

Uhorsko od vplyvu rakúska. Politická línia smerovala k vytvoreniu maďarského jednonárodného štátu

• Cieľom slovenského národnoemancipačného hnutia bolo zabezpečiť Slovákom rovnoprávne občianske postavenie

Personálny úrad 4

Revolučné udalosti v UhorskuRevolučné udalosti v Uhorsku

• Po revolúcii vo Viedni abdikoval kancelár Metternich

• Uhorský snem schválil tzv. marcové zákony– Rovnosť občanov pred zákonom– Zrušenie urbárskych povinností. – Nedostatok: týkal sa iba urbárskych poddaných,

takže pre Slovákov bol jeho význam obmedzený

• Neústupčivosť uhorského snemu, sledovanie iba maďarských záujmov vplývalo na nárast revolučných nálad nemaďarských národov Uhorska

Personálny úrad 5

Revolučné udalosti v UhorskuRevolučné udalosti v Uhorsku

• Slovenskí národovci iniciovali petičné akcie na podporu riešenia národnostnej otázky (Lipt. Mikuláš, Nitra)

• Žiadali slovenský snem, zavedenie slovenčiny, zriaďovanie slovenských škôl

• Hlavná požiadavka: zrušenie poddanských povinností pre všetkých roľníkov

Vládny kabinet Ľ. Battányho

Personálny úrad 6

Septembrová výprava Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkovslovenských dobrovoľníkov

• Prípravy– Neústupčivá politika uhorskej vlády viedla k

ozbrojenému konfliktu so Srbmi a Chorvátmi– Viedeň – centrum príprav slovenských

dobrovoľníkov– 16. september 1848 – vytvorenie Slovenskej

národnej rady (Štúr, Hodža, Hurban)– Vojenskými veliteľmi výpravy sa stali českí

dôstojníci: B. Bloudek – vrchný veliteľ, F. Zach – náčelník štábu

Personálny úrad 7

Septembrová výprava Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkovslovenských dobrovoľníkov

• Výprava pôsobila v okolí Myjavy– 18. septembra – prechod z Moravy na Slovensko– 22. septembra – prvá bitka. Úspech dobrovoľníkov– 26. septembra – neúspešná bitka pri Senici– 27. septembra – bitka pri Starej Turej

• Spontánna akcia dobrovoľníkov bola cisárskym manifestom (z 25. septembra 1848) postavená mimo zákon

• V tomto dôsledku výprava ustúpila na Moravu, kde bola odzbrojená a rozpustená

Personálny úrad 8

Zimná výprava slovenských Zimná výprava slovenských dobrovoľníkovdobrovoľníkov

• Napätie medzi Viedňou a Pešťou prerástlo do vyhlásenia výnimočného stavu

• Organizovanie ďalšej dobrovoľníckej výpravy prebiehalo s podporou Viedne

• Dobrovoľníci sa stali spojencami cisárskeho dvora v boji proti maďarskej revolúcii

Ján Francisci ako dobrovoľník

Personálny úrad 9

Zimná výprava slovenských Zimná výprava slovenských dobrovoľníkovdobrovoľníkov

• Prvý prúd zimnej výpravy– Pôsobil od decembra 1848 do apríla 1849– Viedol boje pri Budatíne– Postupne prešiel cez Žilinu, Turiec a Liptov na

východné Slovensko – Spiš, Prešov– Jeho časť prešla cez Brezno, Polhoru, Tisovec

• 26. februára 1849 – bitka pri Muráni

– Protiofenzíva maďarských vojsk vytlačila cisárske vojsko a slovenskí dobrovoľníci sa stiahli

Personálny úrad 10

Zimná výprava slovenských Zimná výprava slovenských dobrovoľníkovdobrovoľníkov

• Druhý prúd zimnej výpravy– Pod velením cisárskeho podmaršala B. Šimuniča.

Politickým vodcom M.M. Hodža, vojenským veliteľom dobrovoľníkov sa stal B. Janeček

– Pôsobil na južnom a juhovýchodnom Slovensku: Myjavský kraj, Prievidza, Komárno, Nitra

– V dôsledku maďarskej ofenzívy a ústupu cisárskych vojsk ustúpil v apríli 1849 do Bratislavy a neskôr Senice

Personálny úrad 11

Letná výprava slovenských Letná výprava slovenských dobrovoľníkov.dobrovoľníkov.

• Po vyhlásení detronizácie Habsburgovcov v Uhorsku Viedeň pristúpila k potlačeniu maďarskej revolúcie za pomoci ruských vojsk

• Domáce odbojové hnutia, vrátane slovenského, mali plniť len podružné úlohy

• Podľa Štúra a Hurbana mal byť postavený nový dobrovoľnícky zbor

Boje revolúcie 1848-1849 v rakúskej monarchii

Personálny úrad 12

Letná výprava slovenských Letná výprava slovenských dobrovoľníkovdobrovoľníkov

• Centrom prípravy sa v júni 1849 stalo okolie Senice• Zbor mal zástavu s rakúskym štátnym znakom a

stužkami v slovenských farbách. Príslušníci zboru boli vybavení jednotnou rovnošatou so slovenskou kokardou. Dostávali výstroj aj žold.

• Úlohou zboru malo byť pacifikovanie územia stredného Slovenska pred gerilami.

• Jednotky zboru plnili len zaisťovacie úlohy pri Topoľčanoch, Prievidzi, v Turci, Honte a na Gemeri, do bojov nezasiahli.

• Po maďarskej kapitulácii (13. augusta 1849) pri Világoši, bol zbor stiahnutý do Bratislavy, kde bol 21. novembra 1849 rozpustený

Personálny úrad 13

ZáverZáver

• Výpravy slovenských dobrovoľníkov boli vyvrcholením boja za odstránenie feudálnych prežitkov a za zaistenie národnostných požiadaviek slovenského národa v časoch revolúcií v rokoch 1848 – 1849

• Pre odmietavý postoj zo strany predstaviteľov maďarskej revolúcie sa postupne dostali do služieb cisárskeho dvora, od ktorého si slovenskí predstavitelia sľubovali splnenie svojich požiadaviek

• Na drobných ústupkoch slovenskí národovci neskôr formovali svoj národný program, ktorý dosiahol svoje naplnenie až po prvej svetovej vojne po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918