Z a č í n a m e Z P R A V O D A J v y d á v a t

Slovenské ús t redie knižnej ku l túry prípisom č. 1234/IV-1966 oznámilo Západoslovenskému KNV, že od 1. IV. 1967 pla­tí nová reštrinkcia mies tne j tlače, taikže vydávané závodné časopisy s nižším nákladom ako 5 000 kusov s t r á c a j ú platnosť vydávania.

Po povolení výnimky vydáva­nia časopisu Naša univerzita do konca júna 1967 na základe c e ­loštátneho rozhodnutia Pred­sedníctva ÚV KSČ zo dňa 14. 12. 1966, č. 8453/66 a z neho vyplývajúceho oznámenia Zápa­doslovenského KNV — odboru školstva a kul túry zo dňa 28. 12. 1966 NAŠA UNIVERZITA prestala vychádzať v rámci r e ­g i s t rovane j tlače.

Z rozhodnutia kolégia rekto­ra UK a Vysokoškolského v ý ­boru KSS začíname vydávať „ZPRAVODAJ" p r e zamestnan­cov univerzity spravidla mesač­ne. prípadne podľa potreby. „ZPRAVODAJ" bude vydávať Rektorát UK — Tlačový r e f e ­r á t s nasledovným obsahom:

Materiály z vedenia UK, v e ­deckých rád UK i jednotlivých fakúl t , katedier, ús tavov; v ý r o ­čia UK, fakúlt, ústavov, za­mestnancov — okrúhle výročia 50., 55., 60., 65., 70 . , . . . ; in for­mácie z pr i ja t ia zahraničných hostí, n á v š t e v u rektora a d e ­kanov, o družbe s jednotl ivý­mi zahraničnými i našimi v y ­sokými školami; informácie o vedecko-výskumnej práci j e d ­notlivých kolektívov a jednot­livcov, o zahraničných cestách našich akademických funkcio­nárov i ostatných učiteľov; in­formácie o vydávaní kníh a publikácií od autorov z UK; oznámenia o dosiahnutí vedec­kých a pedagogických hodností našich učiteľov; zprávy z j e d ­notlivých oddelení Rektorátu UK (š tudi jné, zahraničné, s t a ­vebné, plánovacie a zásobova­cie atď.); oznamy a upozorne­nia; výs ledky o štúdiu a uby­tovaní študentov; zprávy z kon­ferencii KSS, ROH, spoločen­ských organizácií a podobne. Z čoho vidno, že zpráv a infor­mácií do Zpravodaja by bolo dosť, avšak aby s a t ieto zprá­vy, informácie, oznámenia, u -pozornenia a výročia dostali do Zpravodiaja j e potrebné, aby všetc i zodpovední pracovníci na dekanátoch, katedrách a ú s t a ­voch príslušné materiály o ko­naní rôznych akcií v č a s po­sielali na Rektorát UK — Tla­čovému re ferátu .

Doteraz v z o r n e a v č a s požadované materiály poskytu­j ú Lekárska fakulta. Filozofic­ká fakulta, Prírodovedecká f a ­kulta a FTVŠ.

(Dokončenie na s t rane 2-)

Číslo 1—2

Bratis lava December

1967

Univerzity Komenského

lasa

n i v e r i i t a ^

Č O N Ä S Č A K Ä . . 50. výročie VOSR

PROF. R N D r . B. C A M B E L , DrSc. REKTOR U K

Materiál Ministerstva školstva o riadení na vysokých ško­lách, výst ižne z h r ň u j e problémy vysokých škôl a určuje, čo treba rozpracovať na vysokoškolskom úseku na úrovni Minis­t e r s t v a školstva.

Mnohé s m e už a j započali riešiť s prihliadnutím na naše konkrétne podmienky. Treba si v š a k vytýčiť na júčinnejš iu f o r ­mu zabezpečenia určeného programu. Veľmi významnou j e a j t á skutočnosť, či uznesenia UK a dekanov budú v p lne j miere realizovať a akceptovať katedry tak. aby nevznikol rozpor med'zi tým, čo s a programuje a čo môže byť splnené.

LENIN V krátkost i zhrniem opatrenia a úlohy, k u ktorým s a pr i­

stúpilo a ktoré vedenie školy s leduje, riadiac prácu na uni­verzite.

Hlavným cieľom týchto opatrení j e skvalitnenie pedagogic­kého a vedeckého procesu, k čomu v podstate s m e r u j ú v š e t k y nasledovné . opatrenia a požiadavky:

— Vyšš ia náročnosť od učiteľov na ich kvalifikovanosť a pedagogické m a j s t r o v s t v o —

— Preverovanie kval i ty učiteľov a ich činnosti pri precho­d e do v y š š e j p la tove j kategórie —

— Preverovanie plnenia úloh vedúcich katedier. Zvyšovanie ich zodpovednosti za pedagogicko-vedecký proces. Zvyšova­nie ich právomoci pri riadení katedry, pričom vedúci katedry má byť zárukou rozvoja s v o j e j disciplíny v celoslovenskom a celoštátnom meradle —

— Zvyšovanie požiadaviek voči znalostiam študentov, pr i­čom s a m a j ú sús tavne vytvárať lepšie podmienky ich štúdia na škole a v internátoch. Nové internátne poriadky m a j u

(Pokračovanie na strane 2.)

S e r g e j Jesenin

(Oryvok z poémy Gúľaj po l

m o c n ý m s lovom < viedol nás k n o v ý m prameňoi

Riekol: b y skončil i sa muk Inéhe spoľahnutia n iet

len na m o c vlastn na soviet .

A m y s m e šl i j a k d o metel k a m oči sa m u zahľade

tak š l i s m e ta, k d e zrel o n si slobodu v š e t k ý m plemená:

ČO N Ä S Č A K Á . . . (Dokončenie z 1. strar.y)

y j s ť v ú s t r e t y snahe o zabezpečenie dobrých š tudi jných pod-nienok na internátoch —

Budeme sledovať spoločenské i ľudské vzťahy učiteľov ía pracoviskách, vyžadu júc odl učiteľov zodpovedajúci morál-íy profi l . Týmto chceme pozdvihnúť autoritu učiteľa v po-nere k poslucháčom, zamestnancom a jeho vážnost v sp..-očnosti.

Toto v še tko súvis í s pozdvihnutím významu u n i v e r z i t * v na-;ej spoločnosti, o ktoré s a snažíme. Zdôraznenie výžnamu miverzity má umožniť a usnadnit' výstavbu Univerzity Ы.О-nenského v jednom centre, pričom s a musíme zamer^ľ na o, aby sa univerzita dostala urýchlene do dôstojných p r i e s ­

torov, ktoré zodpovedajú j e j úlohám. Zdôrazňujeme veľký mrodný a medlzinárodný význam univerzity, ako celosloven­ského celoštátneho centra vedy a kultúry.

Súi^ez®} s ťýtnno zámermi vytýčili s m e si ako jednu z ú-oh, s ú s t a v n e míormovať vere jnosť o udalostiach na univer­zite a propagovať ^dc^rt** rýslpdl»y-naÄch pracovňu. Zfiadíii sme propagačný a clífeme> t i A,, abv „NASA UNIVŔKZI-f \ " ako osobitný bulletin, informovali p^acatmíkov univerzity * i š irš iu vere jnosť o prob lémoch k t e r é " škola rieši, d tffcpe-" ehqch, k t o r é škola dosahuje a o ťažkostiach, ktoré musí pre­konávať. J e ale potrebné, aby s a iniciatíva zvýšila na f a k u l ­tách a katedrách a aby s a v š e t k y t ieto i ďalšie možnosti pro->agáeie cez tlač, rozhlas a televíziu využili. Sú dohody s roz-ilasom a televíziou, ž e nám maximálne v y j d ú v ústrety, ak >ožiadame o pomoc a spoluprácu.

Propagácia vedeckých výsledkov s a d e j e cez cudzojazyčné periodiká a sborníky a preto naliehame o upevnenie a roz­vinutie časopiseckej výmennej služby, ako a j skvalitnenie knižného personálu. Žiadame, aby fakulty a katedry s a oso­bitne zaoberali otázkou, ako o dobrých výsledkoch výskumu a pedagogiky informovať.

Podporujeme organizovanie medzinárodných konferencií, pretože vidíme v tom významnú a záslužnú činnosť v pro­spech vedy a j e j dobrého mena a preto sa snažíme všes t ran­ne odmeňovať organizátorov medzinárodných konferencií a vysoko s i vážime ich poriadanie.

S propagáciou výs ledkov n a š e j vedy a s o zvyšovaním úrov­ne vedecko-pedagogického procesu súvisia i zahraničné c e s ­ty. Snažíme sa vytvoriť také podmienky rozvoja stykov, aby s a mohla viac uplatniť iniciatíva f u k ú l t a katedlier a aby roz­sah zahraničných ciest nezávisel jedine na dotáciách v rámci oficiálnych kultúrnych dohôd. Snažíme s a v p lne j miere v y ­užiť možnosti, ktoré nám d á v a j ú družby s cudzími univerzi­tami a žiadame zvýšiť sumu na prizývanie zahraničných hos­t í na našu univerzitu, pričom podľa možnosti budeme využí­vať i domáce z d r o j e na podporu takýchto pozvaní. Peniaze vložené v korunách nám totiž umožňujú bez devízových ťaž­kostí vysielať našich pracovníkov do zahraničia.

Na základe toho organizujeme a r o z š i r u j e m e odidelenie za­hraničných s tykov na Rektoráte, ktoré bude nielen zodpove­dať za evidenciu a vyhodnotenie výsledkov, ale musí i zabez­pečovať p a s y a iné náležitosti p r e oficiálne cesty. Tiež na iekanátoch j e potrebné dať viac miesta p r e problémy zahra­ničných stykov.

Všemožne podporujeme požiadavky zvýšiť vybavenosť labo­ratórií modernou technikou a v í tame snahy využívať moderné technické p r í s t r o j e i v humanitných disciplínách, k toré už dnes tiež nemôžu robiť vedlu bez technického vybavenia.

— Chceme vybudovať na Rektoráte centrum vedeckých in-I formácií, ktoré by pracovalo pomocou matematických počíta-f ov a bolo by oporou nielen knižniciam, ale a j jednotlivým adborom pri zabezpečovaní evidencie i pri triedení vedeckých faktov. Pracovníkov p r e tento cieľ budeme školiť v rámci

i ašpirantúry. — Chceme v plnej miere využiť interné ašpirantúry p r e u -

1 rýchlenú výchovu kádrov, n a j m ä p r e úseky nových vedných odhorov. Táto možnosť sa v minulých rokoch podcenila.

Žiadame tiež Povereníctvo školstva o možnosť školenia v

rámci št ipendijných študi jných pobytov lak ako to robia na Akadémii a k čomu dáva možnosť prís lušná vyhláška o š t i ­pendi jne j výchove vedeckého dorastu, podpísaná prczid ntom ČSAV a ministrom školstva a teda mala by byť taká istá možnosť školenia vedeckých pracovníkov touto formou na školách, ako na Akadémii. Na škole j e to potrebné na jmä p r e ­to že musíme zachytiť vyn ika júce talenty pre ďalšie siú:bum na vysokoškolských pracoviskách.

Na úseku vedeckom podporujeme vytvorenie takých kabi­netov a laboratórií ako a j ústavov pri katedrách a Cakul i л Ii, ktoré sa zaviažu plniť aktuálne úlohy, o ktoré má škola a ve­re jnosť záujem. Takýmito sú napríklad pracoviská pri k a ^ ti­r e psychológie, kabinet humánnej genetiky. Nebudeme podpo­rovať zriaďovanie takých kabinetov a útvarov ktoré sa > ničomu nezaväzujú a ich vznik j e motivovaný rôznymi málo významnými dôvodmi. Podporujeme zriaďovanie takv h !Í J a ­vov a útvarov pri Rektoráte, ktoré umožňujú spoločne využí­vať technické prostriedky a kádre vo výskume, k l o n umo -ň u j ú š irokú kooperáciu medzi fakultami alebo i s akidémio.i a inými vysokými školami. Môžeme a le konštatovať /e nara-žame na veľké ťažkosti v tomto ušili zatiaľ čo na d r u h e j s t rane snahy o ďalšie drobenie vedecko-výskumnej základne,

'•ktorej pre javom sú návrhy na ďalšie a ďalšie rozčlenenie k a ­t e d i e r sú veľmi časté. A'Velmi by s m e podporili vytvorenie pracoviska so zamera­ním na výskum problému vysokoškolskej pedagogiky, melodi­ky, jednotlivých disciplín, sociológie a získavanie v e r e j n e j mienky u vysokoškolskej mládeže. Takýto útvar by musel pracovať v predstihu k problémom, ktoré vysoká škola rieši a podávať vedecké analýzy o aktuálnych otázkach.

Sme t e j mienky, že na Filozofickej fakulte, kde treba po­silňovať úseky sociológie, psychológie a pedagogiky, treba in­tenzívne podporovať i dobudovanie jazykovedných katedier tak, aby mohli plniť zvýšené úlohy. Nazdávame sa, že treba vytvoriť popri starom učiteľskom profi le i nový pro­fil absolventa, ktorý aktívne ovláda jazyky, ale ktorý j e schopný uplatniť sa s týmito znalosťami v rôznych Iných povolaniach (dokumentačné strediská, administrativa vedeckí ústavy) . Treba posúdiť možnosť vytvorenia jazykovedného inštitútu ktorý by azda mohol byť neskôr základom pre sa­motnú fakultu. Treba posúdiť návrh zaviesť štúdium Jazykov v dvoj-trojročnom cykle. Žiadali s m e katedry jazykov, abv vy­pracovali návrhy, ktoré by vyšli v ústrety súčasnému v r ľ . e m u záujmu o štúdium jazykov a takisto brali do ohH.-lu to máme veľmi málo ľudí, ktorí na svojich miestach p r . n u j ú s dostatočnou aktívnou z n a l o s f o j cudzieho jazyka.

Osobitne chceme zdôrazniť, že zásadnou tendenciou . edenia školy ostáva ďa le j presúvať kompetencie na dekanát a ďale j na vedúcich katedier a vedúcich sekcií. Držíme sa zásady, ž e osobná zodpovednosť vedúceho pracovníka, či už má malé alebo veľké kompetencie, j e postavená na p r v é miesto a treba odvolávať tých pracovníkov, ktorí ako vedúci s v o j e úlohy ne­plnia. Autorita učiteľa alebo akéhokoľvek vedúceho musí byť podložená skutočnou autoritou a objektívnymi jeho kvalitami. Ináč s á m život nezodpovedajúceho pracovníka vytriedi, no j e potrebné, aby sme tento proces urýchľovali.

Určitým prostriedkom pre kval i tat ívne hodnotenie pracovní­kov j e a j s y s t é m odmeňovania. Odmeny s ú rozpísané až na katedry, ale t reba vypracovať kľúč, podľa ktorého dekanáty tento rozpis m a j ú konať. Odmeny nemajú byť chápané ako sociálna výpomoc, s ktorou pracovník počíta bez ohľadu na výkon, ale m a j ú odmeňovať tých, ktorí prácu vykonali kva­litne, lepšie, alebo v nadčase. Vedúci katedry cestou odme­ňovania má robiť diferenciácia pracovníkov. Snahou vedenia školy j e zabezpečiť čo n a j v y š š i e o;l neny, aby tak odmeňova­nie dobrých výkonov bolo čo na jvýrazne j š ie . Získavaniu fon­dov pomôžu a j práce v rámci smerníc MŠK č. 30 o v e d ľ a j š e j hospodárskej činnosti, ktoré môžu byť vhodným spôsobom v y ­užité ako stimul kvality, a preto vedenie školy doporučuje, aby fakulty a pracoviská vyvinuli úsilie hľadať kooperáciu s rezortami v zmysle horeuvedených směrnic.

Toto sú hlavné tendencie a opatrenia, ktoré na úseku /.Vo­t a a riadenia univerzi ty s m e v minulom roku vytýčili a ktoré postupne budeme presadzovať do života.

Začíname vydávat

(Dokončenie z 1. s t r a n y ) Takúto .činnosť uvítame i z

ostatných fakúlt, n a j m ä z Le­k á r s k e j f a k u l t y v Martine a z Pedagogickej fakul ty v Trnave, keďže s nimi nemáme priamy s t y k a touto cestou žiadame,

aby príslušné materiály do Zpravodaja zasielali Tlačovému re fe rá tu UK bez osobitných pí­somných alebo ústnych vyžia­daní.

V Zpravodtaji č. 1—2 nedočí­ta te s a o všetkých akciách U-niverzity Komenského od za­čiatku školského roku 1967— 1968 preto, lebo pracovníci Tla­čového r e f e r á t u UK s a k nim nedostali. Avšak s m e presved­

čení, že v ďalších číslach Zpra­vodaja na základe pružnej spo­lupráce s Tlačovým referátom UK a pohotovosti pracovní ,ov Rektorátu UK, dekanátov, j e d ­notlivých oddelení ka.:.d r a ústavov sa vzá jomne poinfor­m u j e m e o dobre j a úsp š i . ' j práci všetVých pracovís ' n a s e j univerzity. Nezabudnite že kaž ­dú akciu n ä ž - t ! nám m V Ť s i ť nielen písomne ale i t'.l i'onit -

ky. Čakáme pútavé zprávy o za­hraničných cestách našich u -čiteľov, o konaní kongresov, s jazdov. sympózii konferencií, ako a j o výsledkoch vedeckého výskumu, o vydaní kníh alebo publikácií jednotlivcov a ko­lektívov. Nenechajme užitočné a dobré zapadnúť do zabud­nutia!

JOZEK MALACKÝ, v e d i c i Tlačového re fe rá tu UK

r

щш

Ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom financií. Ústrednou radou odborov, Ústredným výborom odborového sväzu zamestnancov školstva, vedy a kultúry, Ústredným v ý ­borom Československého sväzu mládeže a ostatnými zú­častnenými ústrednými orgánmi vydáva podľa § 19 ods. 2 zá­kona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách tento št ipendijný po­riadok pre vysoké školy.

ČI. 1 Druhy štipendií

( ! ) Študentom v dennom štúdiu na československých v y ­sokých školách možno poskytovať tieto štipendiá: a ) sociálne, b ) prospechové, c ) k r a j s k é , d ) závodné.

( 2 ) Sociálne, k r a j s k é alebo závodné štipendiá možno pr i­znať v o všetkých ročníkoch vysokoškolského štúdia; prospe­chové počínajúc druhým ročníkom.

( 3 ) Štipendiá s a pr iznávajú pod podmienkou, že si š tudent riadne plní v š e t k y š tudentské povinností.

Cl. II.

Sociálne štipendiá ( L ) Sociálne štipendiá s a p o s k y t u j ú študentom, u ktorých

čiétý pr í j em na jedného člena domácnosti rodičov, u žena­tých (vydatých), ktorých manžel j e zárobkové činný, na j e d ­ného člena ich domácnosti, neprevyšu je 450.— Kčs mesačne, na preferovaných odboroch štúdia 500.— Kčs mesačne. a ) u študentov odkázaných na p r í j e m rodičov (u slobodných,

ovdovených, rozvedených) a u ženatých študentov, k to­rých manžel nie j e zárobkové činný — podľa úhrnnej v ý š k y čistých mesačných pr í jmov pripadajúcich na j e d ­ného člena domácnosti rodičov,

b ) u študentov, ktorých manžel j e zárobkové činný — podľa úhrnnej výšky čistých mesačných pr í jmov pripadajúcich na jedného člena domácnosti ženatého š tudenta ( v y d a t e j š tudentky).

( 2 ) Podmienkou priznania sociálneho štipendia počínajúc 2. ročníkom j e priemerný prospech do 2,5 za predošlý školský rok.

( 3 ) Podmienky pre priznanie sociálneho štipendia ( s v ý ­nimkou prospech) sa nezisťujú:

u študentov, ktorí sa s t a r a j ú aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a ktorých manžel nie j e zörobkove činný, a u študentov

obojstranne osirotených, voči ktorým nemá nikto vyživovací povinnosť; týmto študentom sa priznáva sociálne štipendiu v n a j v y š š e j sume.

( 4 ) Čistým mesačným prí jmom sa rozumie: a ) priemerný čistý mesačný pr í jem zistený podľa zásad s ta

novených v § 275 zákorníka a § 30 až 34 vlád. nar. z dňa 23. júna 1965, čís. 66/1966 Zb., ktorým s a vykonáv Zákonník práce. Do priemerného čistého mesačného zárob k u zahrňujú s a v š e t k y druhy mzdy, ktoré bolí pracovníko vi vyplatené a podliehali dani zo mzdy. Čistý mesačn p r í j e m s a z i s ť u j e z priemerného tirubého zárobku pripa da júceho na jeden mesiac po odčítaní dane zo mzdy podl sadzby p la tne j p r e zamestnanca v mzdovom období, v kto rom s a z i sťu je priemerný zárobok. Pri zisťovaní priemer ného čistého mesačného pr í jmu s a neberie zreteľ na v y platené dávky nemocenského, peňažitú pomoč, v mater s t v e a na podporu pri ošetrovaní člena rodiny;

b ) u členov jednotných roľníckych družst iev sa spoločný hospodárením jedna dvanástina z ročne j pracovnej odme ny za predošlý kalendárny rok, vypočítanej podľa zása uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 103/64 Zb., o sociálno zabezpečení družstevných roľníkov, a § 1 vykonávacej v y hlášky ŠOSZ č. 104/64 Zb.;

c ) u poplatníkov poľnohospodárskej dane jedna dvanástin základu poľnohospodárskej dane z dôchodkov za predošl kalendárny rok po odpočítaní j e d n e j dvanástiny zaplatene dane z dôchodkov;

d ) u poplatníkov dane z pr í jmu obyvateľs tva jedna dvanásti na daňového základu t e j t o dane za predošlý kalendám rok po odpočítaní j e d n e j dvanástiny zaplatenej dane;

e ) u poplatníkov dane z l i te rárne j a umelecke j činnosti v y konávanej mimo pracovného pomeru jedna dvanástin p r í j m u z t e j t o činnosti za predošlý kalendárny rok po od počítaní j e d n e j dvanástiny zrazenej alebo zaplatenej dane

f ) u pr í jemcov dávok dôchodkového zabezpečenia d á v k y predošlý kalendárny mesiac okrem výchovného, s irotského dôchodku obojs tranne alebo jednostranne osirotených, pri davkov na deti a zvýšenia dôchodku p r e bezmocnosť;

g ) zaopatrovací príspevok za predošlý kalendárny mesiac čie nov rodín občanov konajúcich službu v ozbrojených silách

( 5 ) U študentov, ktorých matka j e zamestnaná, započítava s a p r e určenie sociálnej potrebnosti p r í j e m toho z rodičov ktorý j e vyšš í , a z p r í j m u druhého rodiča len suma prevy š u j ú c a 400.— Kčs. Obdobne sa postupuje u zamestnaných ma t iek študentov, k toré s ú už vdovy alebo rozvedené, prípadne slobodné matky, a pobera jú vdovský dôchodok alebo súdom určené výživné. Zamestnaným matkám študentov, k toré vdovy, ale nepobera jú vdovský dôchodok, odpočítava s a t ieto účely z ich čistého mesačného p r í j m u suma 400.— Kčs

( 6 ) Od úhrnu čistých mesačných prí jmov, zistených podľa ods. 4, odpočítava s a : a ) na každého nezaopatreného žiadateľovho súrodenca alebo

dieťa, odkázané na ten i s tý p r í j e m ako žiadateľ, suma 200.— Kčs. Za nezaopatreného s a poklada žiadateľov súrodenec alebo dieťa až do skončenia povinnej š k o l s k e j dochádzky, prí­padne a j po j e j ukončení, na jdlhš ie však do 25. roku v e ­ku, ak sa predpísaným výcvikom (učni) alebo štúdiom s ú ­s t a v n e pr ipravu je na budúce povolanie, alebo ak j e p r e chorobu, prípadne telesnú alebo duševnú chybu t rva le p r á -cenechopné; ak súrodenec š t u d u j e na v y s o k e j škole v dennom štúdiu, t a k a j po dosiahnutí 25 rokov;

b ) suma stanovená súdom členovi domácnosti na p l n c u e j e ­ho zákonnej vyživovacej povinnosti.

( ' ) Rozhodný čistý mesačný pr í j em pripadajúci na jedné­ho člena domácnosti (čl. III ods. ] ) zist í sa tak, že pr í j em študentových rodičov alebo manžela delí počtom členov do­mácnosti.

( 8 ) Za členov domácnosti s a pri vymeraní sociálneho š t i ­pendia považujú: a ) v prípadoch uvedených v čl. II. ods. 1 písm. a ) : študent

jeho rodičia a nezaopatrení súrodenci. Ak študent žij« v domácnosti svojho ovdoveného (rozvedeneho) otca ale bo ovdovenej (rozvedenej), prípadne slobodnej matky. ai. ide o študenta, ktorého manžel nie j e zásobkose činný, tieto osoby s a započítavajú dvakrát ;

b ) v prípadoch uvedených v čl. II. od>. 1 pism. b ) : študent, jeho manžel a det i ; /enatý študent s a v M y započítava dvakrát .

(Dokončenie v budúcom čísle.)

J U B I L E A ' l U e i l E Á s J U S I I E Á 1 J I I B I l f í

Akademik, profesor MUDr. y'ojtech MUCHA, DrSc., vedúci ^Catedry hygieny na L e k á r s k e j 'akulte Univerzity Komenského / Brat is lave v júli sa dožil 65 rokov.

Vysokoškolské štúdium skon­č i l v roku 1929 v Prahe, kde

.j-iež pracoval ako asistent v [(^Bakteriologickom ús tave Le-I cárske j fakul ty Karlovej uni­

verzity. Potom pracoval v Ústa­ve p r e patologickú anatómiu,

pakter io lóg iu a histológiu v ."Bratislave. V školskom roku 1^1936/37 študoval v USA v Bal­

t imore v School of Hygiene and Public Healt a na ďalších

["významných vedeckých inšti-Ľtúciách. Roku 1938 sa habili­t o v a l na L e k á r s k e j fakul te UK *'v Bratislave, kde v roku 1942 ,bol ustanovený za riadneho

tprofesor>a na Ústave hygieny, £ k t o r ý s úspechom vedie od r o -*ku 1939. Zúčastnil sa na za­l o ž e n í Štátneho zdravotníckeho ^ústavu v Bratislave a s tal s a

prednostom mikrobiologického .oddelenia.

( l Po oslobodení bol na Povere­níctve zdravotníctva, k d e za­stával funkciu námestníka po­vereníka a prednostu Hygienic­kého odboru. Dva roky bol predsedom spolku slovenských lekárov v Bratislave a začiat­kom päťdesiatych rokov bol predsedom Sekcie českosloven­

s k ý c h mikrobiológov, epidemio-• lógov a hygienikov Čs. lekár­s k e j spoločnosti J. E. Purkyňu

f v Prahe. Pri zrode SAV bol „menovaný za j e j riadneho čie­rna. Od roku 1953 bol členom r p r e d s e d n í c t v a Vedecke j rady c Ministerstva zdravotníctva.

Profesor Mucha bol na š t u ­d i j n e j ces te v SSSR, kde s a t iež

• zúčastni ! v roku 1956 XIII. • s j a z d u sovietskych hygienikov, i epidemiológov, mikrobiológov a

Infekcíonistov. Na záverečne j \schôdzi s j a z d u bol zvolený za

"•léna Spoločnosti sovietskych lygienikov. V odbore hygieny s a ta l význačným pracovníkom. V

„ r o k u 1956 dosiahol hodnosť doktora lekárskych vied

j (DrSc.). 1 Roku 1959 bol poverený SAV .. vedením pracovnej skupiny

limnologického výskumu Duna­

j a a j e s tyčným členom Zdru­ženia pracovníkov medzinárod­ného limnologického výskumu Dunaja. Začiatkom šesťdesia­tych rokov j e zvolený za p r e d ­sedu Slovenskej odbočky Sek­cie čs. hygienikov Čs. l e k á r s k e j spoločnosti J. E. Purkyňu.

V s v o j e j rozsiahlej činnosti pre ozdravenie terénu po h y ­gienickej s t ránke získal aka­demik Mucha veľké zásluhy protiepidemiologickými opatre­niami proti brušnému t ý f u na Slovensku. So svoj imi žiakmi a spolupracovníkmi s a zasadil o zlepšenie hygienickej kval i ty mlieka pre detské kliniky a neskôr pre deti Bratislavy.

Ďalšou činnosťou profesora Muchu j e vedeckovýskumná a normatívna práca v hygiene p i tne j a povrchovej vody. Jeho vedecké a teoretické práce z t e j t o oblasti patria medzi k la­sické diela. Napísal desiatky štúdií a vedeckých pojednaní. Pri výchove nových vedeckých pracovníkov urobil t iež veľký kus práce. Akademik Mucha má veľkú zásluhu v o b l a s ť peda­gogickej, celá generácia leká­rov spomína na svo jho býva­lého profesora. Sila jeho peda­gogického pôsobenia j e v a r g u ­mentácii a vlastnom presved­čení, že ochrana zdravia j e zmyslom progres ívne j socialis­t i c k e j medicíny.

Do ďalších rokov plodnej práce želáme profesorovi MUDr. Muchovi veľa zdravia a spokoj­nosti.

* * *

,

V septembri s a dožil Ing. Dr. Ivan PETROV, profesor na Ka­tedre fyziológie rastl ín Príro­dovedeckej fakulty UK v Bra­tis lave 70 rokov.

Jubilant ukončil štúdiá na Vysoke j škole zemědělske j v Brne. Roku 1925 vstúpil za čle­na Biologickej sekcie Zemské­ho výskumného ústavu zoolo­gického, kde pracoval na rôz­nych aktuálnych otázkach a problémoch biológie. Na zákla­d e viacerých experimentálnych prác, vykonaných v tomto ú s t a ­v e a vypracovaní dizertačnej práce bol roku 1927 promovaný za „doktora věd zemědělských".

Od roku 1916 pôsobil ako

člen, neskôr s tá ly exper t na Slovensku v Poľnohospodár­s k e j komisii hospodárske j rady pri Úrade predsedníctva vlády. Od roku 1949 pôsobil ako v e ­decký pracovník na Štátnom ús tave poľnohospodárskom v Bratislave, odkiaľ prešiel p r a ­covať na bývalú Vysokú školu pedagogickú a po j e j zlúčení s univerzitou, p r a c u j e na Prí­rodovedeckej fakulte.

Profesor Petrov vyše dvad­sať rokov pôsobil v poľnohos­podárske j administratíve. Avšak v t e j t o funkcii neuspo­kojovala ho iba práca úradná, ale popri n e j venoval s a čin­nosti odborno-publikačnej, kto­rá práca mala kladné poznatky širokého rozhľadu v poľnohos­podárske j problematike, ktoré v pedagogickej činnosti plne využíva. Pri s v o j e j vedecko­v ý s k u m n e j práci zameriava sa v najrôznejš ích odboroch na potreby praxe. Dôkazom jeho mimoriadnych schopností, v e ­d e c k e j erudície je , že neustá­v a vo vedeckom r a s t e a v ý ­s k u m n e j činnosti ani napriek tomu, že často p r a c u j e za ne­obyča jne sťažených podmienok.

Vo svojom odbore publikoval mnoho pôvodných prác, ktoré s ú vysoko hodnotené vo vedec­kých kruhoch. Napísal 16 prác, dve knižné publikácie, 28 v e ­deckých pojednaní, rozpráv, väčší počet odborných článkov, vysokoškolských učebných t e x ­tov a podieľal sa na tvorbe dvoch vedecko-populárnych filmov. Niektoré jeho práce bo­li uvere jnené i v zahraničných časopisoch.

Od príchodu na Vysokú ško­lu pedagogickú — neskôr na univerzitu prednáša teoretické a praktické otázky z agrobio-lógie šľachtiteľstva a semenár­stva, úžitkové záhradníctvo, zeleninárstvo a ovocinárstvo so škôlkárstvom, všeobecnú a š p e ­ciálnu zootechniku. Prednášky profesora Pavlova s ú veľmi za­uj ímavé, m a j ú vysokú odbornú úroveň a u študentov s a teš ia v e ľ k e j obľube.

Okrem pedagogickej práce na univerzite profesor Petrov v e ­noval veľa času a j šíreniu v e ­deckých poznatkov medzi po­spolitým ľudom. Prednášal v rôznych poľnohospodárskych závodoch, štátnych majetkoch a iných podnikoch.

V rokoch 1948—1950 okrem prác v rámci svoj ich služob­ných povinností veľa času v e ­noval hospodárskemu a kul túr­nemu povzneseniu oblasti hor­ného Spiša. Občania obce Ka­mienka z vďačnosti mu odhalili na kultúrnom dome pamätnú tabuľu.

Do ď a l š e j plodnej práce pra­j e m e jubilantovi veľa zdravia.

* * * V novembri sa dožil 70 ro­

kov prof. RNDr. Dimitríj AN-DRUSOV, DrSc, člen SAV, člen korešpondent ČSAV a profesor geológie na Prírodovedeckej f a ­

kulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jubilant s a naro­dil v estónskom meste Tartu (dnes J u r j e v o ) ako syn vyni-kaj iKeho ruského geológa. Ro­ku 1915 s a zapísal na štúdium prírodných vied na petrohrad-s k e j univerzite. Dodnes rád spomína na expedície do oblas­ti Kaukazu, na polostrov Man-gišlak a do Turkestanu, kde e š t e ako študent pracoval pod vedením s v o j h o otca. Roku 1920 prešiel študovať na paríž­s k u Sorbonu. V roku 1922 pr i­šiel s rodičmi do Prahy, kde na Karlovej univerzite bol pro­movaným. na doktora prírod­ných vied.

V minulom storočí Slovensko poskytlo Európe vynikajúceho geológa Dionýza Štúra. Doba Viiik ušte zrelá nebola a n t -priazňou osudu ostal jeho s t a v nadlho osamelý. Vzhľadom na v ý v o j geológie v okolitých k r a ­jinách v štyridsiatych rokoch tohto storočia bolo už treba ako soli vynikajúceho geológa ale hlavne neúnavného učiteľa, ktorý by viedol s lovenskú m l á ­dež a napojil j u na európsky priemer modernej geológie. Tú­to úlohu splnil s úspechom p r á ­v e jubilant akademik Andrusov.

Akademik Andrusov má p r ­voradú zásluhu na tom, že bo! v Bratislave založený Štátny geologický ústav (dnešný Geo-loaický ústav D. Štúra), k to­rého bol prvým riaditeľom. Ro­ku 1952 sa s tal vedúcim novo-/ údenej Katedry geológie na Univerzite Komenského: mal tiež vynikajúci podiel na utvo­rení Fakulty geologicko-geri-gra f icke j , ktorá zohrala v ý ­znamnú úlohu vo výchove geo­logických kádrov. Profesor An­drusov bol od roku 1936 čle­nom Kráľovske j č e s k e j spoloč­nosti náuk. Po utvorení Slo­v e n s k e j akadémie vied s a stal j e j riadnym členom. Jubilant prejavi l veľkú iniciatívu pri organizovaní Geologického la­boratória SAV (teraz Geologic­ký ús tav SAV), ktorého bo! zakladateľom a prvým riadite­ľom.

Akademik Andrusov ako v e ­dec j e veľmi iniciatívny a plod­ný. Napísal vyše dvesto odbor­ných článkov v n a š e j i zahra-

(Pokračovanie na str- 5 )

(Dokončenie zo 4. s t r a n y ) ničnej tlači a vydal viacero knižných publikácií. Zaoberal s a otázkami geologického zlo­ženia stredných Čiech, na jmä v okolí Vltavy. Od roku 1926 upriamil s v o j u pozornosť na v ý s k u m Slovenska a hlavne na vnútorné bradlové pásmo na Orave a Považí. Zúčastnil sa viacerých geologických v ý p r a v a kurzov v zahraničí, n a j m ä v Alpách. Popri v e d e c k e j práci dokázal úspešne riešiť a j celý rad praktických úloh geológie od ložísk nerastných surovín až po zakladanie prvých pr ie­hrad na Slovensku. Zvlášť dô­ležitým vedeckým a technic­k ý m úspechom boli jeho geo­logické štúdie ( s prof. Záru-bom) k príprave razenia v r ­cholového tunela pro jektova­n e j železnice na úseku Ban­s k á Bystrica — Diviaky. Pre­rezanie tohto najväčšieho t u ­nela na Slovensku plne potvr­dilo geologické predpoklady a názory prof. Andrusova na s tavbu tohto úseku. Význam­ným plodom jeho štúdií bolo

dielo „Geologický v ý s k u m vnú­torného bradlového pásma v Západných Karpatoch" v š t y ­roch dieloch, ako a j práca „Geológia a v ý s k y t y nerastných surovín Slovenska". Roku 1958 začína vychádzať jeho n a j r o z ­siahle jš ie monografické dielo „Geológia československých Karpát". Napísal a zredigoval Medzinárodný s trat ignaf ický slovník, časť o Karpatoch.

S menom profesora Andru­sova s ú spojené a j p r v é kroky odbornej geologickej t lače na Slovensku: založil edíciu Práce Štátneho geologického ústavu, Geologický sborník SAV, k t o ­rého bol dlhé roky redaktorom. Okrem toho bol členom po­četných redakčných rád a rôz­nych odborných komisií. J e č le­nom viacerých zahraničných geologických spoločností. Zú­častnil s a mnohých medziná­rodných konfresov, konferen­cií, sympózií a uskutočnil množstvo študi jných ciest do zahraničia v Európe, Ázii, In­donézii, ale i za morom (bol v sedemnástich štátoch sve ta) .

N á v š t e v y 2 z a h r a n i č i a

Fakulty odštartovali... V novom školskom roku 1967/1968 Univerzita Komenského

v o svoj ich radoch slávnostne privítala: 410 nových poslucháčov medicíny — 198 prvákov Fakulta

t e l e s n e j výchovy a športu — 462 poslucháčov Filizofickej f a ­kul ty a približne rovnaký počet poslucháčov Pedagogickej fakul ty UK v Trnave — 130 nových študentov privítala Far­maceutická fakulta z českých k r a j o v a 70 zo Slovenska — 266 poslucháčov Právnická fakulta a až 16. októbra 1967 595 poslucháčov prvého ročníka slávnostne vstúpilo na akade­mickú pôdu Prírodovedeckej fakulty. — Špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika-defektológia j e nová š tudi jná kombiná­cia na Filozofickej fakulte, na ktorú pr i ja l i 60 prvoročiakov.

• <

' : : ' ' :

>

Z SSSR — z Univerzity Tarasa Ševčen-ka v K y j e v e a Štátne j univer­zity v Charkove v jú l i p r i j a l prodekan FF UK docent Ďr. František Vartík, CSc. 40 v y ­sokoškolákov. V pr ia te ľ ske j besede sa sovietski hostia ž i­vo zaujímali o celkový život na b r a t i s l a v s k e j univerzite. Zdržali s a v n a š e j v las t i j e ­den mesiac a navštívili Peda­gogickú fakul tu v Trnave, v e ­decké inštitúcie, vysoké školy ako a j pamätihodnosti Sloven­ska i českých k r a j o v .

V dňoch 28. augusta a ž 7. septembra 1967 bolo medziná­rodné stretnutie geológov UK a SAV s kolegami z družob­ných univerzít z Kyjeva, Sa-ratova a Ľvova. Vedeckej kon­ferencii o otázkach českoslo­venských a sovietskych Kar­pát s a zúčastnilo takmer 60 sovietskych geológov z príle­žitosti 50. výročia VeTkej ok­tóbrove j social ist ickej revolú-

Až tr i mesiace brigádničili študenti Prírodovedeckej fakul ty UK na výs tavbe vysokoškolského areálu v Mlynskej doline, v ktorom n á j d e s v o j domov 1280 študentov. Mlynská dolina — budúce univerzitné mestečko — postupne ožíva. Stroje, ľudia, prach — to j e obraz te ra j š ieho staveniska, na ktorom s a už dv íha jú múry Prírodovedeckej fakulty UK.

Z ANGLICKA — profesor Dr. Cecil Parrot, vedúci Katedry inštitútu s l a ­v i s t iky na Iancasterskej uni­verz i te v júl i 1967 navštívil Rektorát UK. Pri ja l ho prode­kan FF docent Dr. Július Špa-ň á r s ďalšími funkcionármi univerzity. Profesor Parrot j e u n á s známy. Pôsobil v ČSSR ako vys lanec osem rokov. Te­r a z rokoval o možnostiach družby medzi oboma univer­zitami.

* Z BELGICKA

— v septembri 1967 navštívil UK v Bratis lave profesor Dr. J . Laruelle z g e n t s k e j univer­zity, známy geológ, s ktorou m á UK družbu. Pr i ja l ho r e k ­tor UK profesor RNDr. Bohu­s lav Cambel, DrSc. Prezrel s i pracoviská, ka tedry a ú s t a v y univerzity ako a j SAV. Navští­vil historické a kultúrne pozo­ruhodnosti Slovenska.

ZO ZÁHREBU — rektor univerzity profesor Dr. Jakov Sirotkovič s t rávi l u nás t r i dni. Na UK ho pr i j a l rektor profesor RNDr. Bohu­s l a v Cambel, DrSc. Akademickí hodnostári s i vymenili názory a skúsenosti z riadenia v y s o ­kých škôl a rokovali o možnos­tiach družby medzi oboma uni­verzitami.

Z IRAKU — V septembri navštívila UK delegácia irackých akademic­kých funkcionárov: rektor b a g ­d a d s k e j univerzity profesor Dr.

Al Doori, prorektor univerzity Dr. Hazim Daoud a dekan prí­rodovedeckej fakul ty bagdad­s k e j univerzity Dr. AI Dhahir. Pr i ja l ich prorektor UK profe­sor RNDr. Michal Greguš, DrSc. Vymenili si názory na vedeckú a pedagogickú prácu vysokoškolských učiteľov a pre javi l i z á u j e m o organizá­ciu vysokoškolského štúdia, o vedecko-výskumné inštitúcie a n a j m ä o život na českosloven­ských univerzitách. Rokovali o možnostiach zvýšenia počtu našich vysokoškolských uči te­ľov na irackých vysokých š k o ­lách. Teraz pôsobí v Iraku 25 učiteľov.

Z NDR

— v septembri 1967 v rámci družby navštívila UK v Brati­s lave delegácia predstavi teľov Univerzity Martina Luthera z Halle-Wittenbergu n a č e l e s l n g . Leopoldom Jakobsonom, riadi­teľom hal l ske j univerzity. Po­č a s týždňového pobytu hostia si prezreli jednotl ivé f a k u l t y a pracoviská. Nezabudlo s a ani na prírodné krásy, kul túrne a historické pamiatky Slovenska.

DO KANADY — v októbri 1967 odcestoval rektor UK v Bratis lave RNDr. Bohuslav Cambel, DrSc. s r e k ­torom SVŠT profesorom Dr. Ing. J . Trokanom a ďalšími k o ­legami do Kanady. Prezrú v i a ­ceré kanadské vysoké školy a svetovú výs tavu EXPO 67 v Montreale.

*

DO BELGICKA — odcestoval v októbri a j p r o ­rektor UK v Brat is lav? p r o f e ­sor RNDr. M. Greguš na o s l a ­vy 150. výročia založenia Ríš­s k e j univerzity v Gente v r á m ­ci družby UK. Veľkolepé os la­v y za prítomnosti kráľa a aka­demickej obce takmer z c e ­lého sve ta t rva l i do 12. októ­bra 1967. Profesor Greguš odo­vzdal pozdravný list a dar UK.

DO MAĎARSKA — na oslavách 600. výročia p r ­v e j univerzity v Maďarsku — Universitas Quinqueecclensien-s i s — v Péči s a zúčastnili d e ­kan Právnickej fakul ty UK do­cent JUDr. Vojtech Hatala. CSc., profesor JUDr. Karol Plank, DrSc., profesor Martin Vietor a docentka JUDr. Oľga Plánková, CSc., ktorí sa akt ív­ne s prednáškami zapojili i do vedeckých konferencii, sympó­zií a seminárov.

PROFESOR KRSEK 7 0 - R 0 C N Ý * O z n a m y 1 O z n a m y * Profesor MUDr. Herman Kr- súdno-lekárskej náuky o úra-

sek prejavoval zvýšený záujem zoch. V posledných rokoch na-o súdne lekárstvo ešte ako písal rozsiahle a závažné kapi-študent; navštívil viaceré po- toly zo súdneho lekárstva, n a j -predné súdno-lekárske ústavy ma zo súdno-lekárskej náuky v Poľsku, Rakúsku a Juhoslávii, o príčinách a príznakoch smrti. Od r. 1942 j e riadnym profeso- Po rozsiahlom štúdiu právnic-rom Lekárske j fakulty UK, na k e j literatúry a na základe svo-k t o r e j úspešne dlhé reky zastá- jich bohatých skúseností, na­val funkciu dekana, ako j e - písal obšírnu prácu o súdno-den z najzaslúžilejších a n a j - lekárskom znalectve, ktorá pre starších členov profesorského svo je dokonalé spracovanie s lú-sboru. ži nielen lekárom, ale i práv-

Výsledikom dlhoročnej vedec- nikom. Okrem toho má roz-kc-výskumnej činnosti profe- siahlu prácu o etike social i s-sora Krseka s ú vedecké práce, tického lekára. V poslednom v ktorých эа zaoberá temer čase pracuje na probléme náh-všetkými úsekmi súdneho le- leho úmrtia pri ochoreniach kárstva. Obohacuje túto disci- srdcovo-cievneho systému a plínu novým: cennými poznat- špeciálne na probléme artério-kami. Z jeho prvých vedec- sklerózy, ktorý j e zaradený do kých prác treba predovšetkým rezortného výskumu. spomenút práce z odboru súd- Profesor Krsek vychoval po-n e j serológie. Zo súdnej toxi- čas s v o j e j činnosti celú gene-kológie veľmi dôkladne a ex- ráciu odborne a morálne v y -perimentálne spracoval najmä spelých lekárov, ktorí dnes s otázku otravy táliom; táto prá- úspechom pôsobia nielen v pra-ca bola vysoko ocenená v za- xi, ale a j na vedeckom poli. hraničí. Katedra súdneho le- Jeho prednášky sa vyznačujú kárs tva v Bratislave, k tore j j e vysokou vedeckou i ideolog ic-jubilant vedúcim, ako jediné kou úrovňou a vynikajú nielen pracovisko v republike má v y - obsahom a formou, ale a j j a s -budované toxikologické odde- nosťou, logikou a ucelenosťou, lenie so súdno-chemickým, kr i- Ako vedúci katedry súdneho le-minalistíckým a alkoholickým kárstva sa zaslúžil o vybudo-laboratóriom, v ktorom sa ro- vanie ústavu, ktorý s-a stal jeho bia nielen rutinné vyšetrenia, zásluhou vedúcim súdno-Iekár-ale v prvom rade vedecký v ý - skym pracoviskom v republike skum. a má hlavnú zásluhu na pre-

Ako svo ju habilitačnú prácu hodnotení odboru na bázu ve-obha.joval profesor Krsek roz- deckého svetonázoru. siahlu experimentálnu štúdiu Profesor MUDr. Herman Kr-o mechanizme a diagnóze smrti sek j e nositeľom „Radu práce", udusením. Mnohé závery t e j t o vyznamenania „Za zásluhy o štúdie sú i dnes základom pre výstavbu socializmu" a pamät-ďalší výskum. Uverejnil rad ných medailí Československej prác, ktoré sa zaoberajú prob- lekárske j spoločnosti J. E. Pur-lematikou náhleho úmrtia a kyňu a Univerzity Komenského.

i v iace j Komenského diel. Uve­rejnil v odborných časopisoch viacero vedeckých štúdií. Ha­bilitačná práca „Herakleitos z Efezu, dialektik a materialis­t a " bola na vynika júce j odbor­n e j úrovni a j e bohatým prí­spevkom k hlbšiemu pochope­niu rane j g r é c k e j filozofie.

* * * Univerzitný profesor RNDr.

Andre j KUCHEN v októbri 1957 sa dožil jubilea — 55 rokov.

Od roku 1960 pôsobí vo funkcii vedúceho Katedry ľah­k e j atletiky a mimo toho za­s táva funkciu dekana. Fakulty te lesne j výchovy a športu UK v Bratislave.

Bohatá je činnosť profesora Kuchena v dobrovoľnom telo­výchovnom hnutí. Venuje sa výskumnej práci na úseku t e ­lesnej výchovy mládeže a teó­rie športového - tréningu. Pro­fesor Kuchen taktiež má bo­hatú činnosť publikačnú, napi-' sal mnoho odborných publiká­cií, odborných článkov, pojed­naní a učebných textov pre poslucháčov te lesnej výchovy, čím prispieva k dokonalejšej príprave na ich budúce uči­teľské a trénerske povolanie.

f " " ' " " " " " " " ' í g Predseda Slovenskej národnej rady súdruh Michal Chu- « i iik prijal 6. 10. 1967 akademických funkcionárov IJniver- J J'.ity Komenského na čele s rektorom univerzity profesorom » i'ÍNDr. Bohuslavom Cambelom, DrSc. Na prijatí boli mi- * J l i s ter - predseda Slovenskej plánovacej komisie Ing. Fran- • i tišek Barbírek a povereník SNR pre školstvo dr. Matej ! J Lúčan. J J Predstavitelia univerzity predniesli predsedovi SNR Me- • i morandum UK, v ktorom vyzdvihli význam tejto p r v e j ' J vysoke j školy na Slovensku pri výchove inteligencie. ' i Okrem toho oboznámili prítomných so súčasným stavom • i vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti na jednot l i-[ t vých fakultách univerzity a tiež s materiálnym vybavením • i pracovísk. Predseda SNR súdruh Michal Chudik prisľúbil J j morálnu i materiálnu podporu zástupcom UK. Prednesené i i požiadavky budú predmetom ďalších rokovaní poslancov 1

J Slovenskej národnej rady. r I

1. 8. 1967 sa začal III. letný seminár slovenského jazyka a kultúry — STUDIA ACADEMICA SLOVACA, ktorý organizovala FI- UK a trval do 26. 8. 1967. Na se>mínári odzneli prednášky o spi­sovnom jazyku a dialektológii, prednášky zo s lovenskej lite­ratúry, dejín, histórie hudby, divadelníctva, filmu, výtvarného umenia a folklóru. Riaditeľom seminára j e profesor dr. E. Paulíny, DrSc, vedúci Katedry slovenského jazyka.

31. 8. 1967 sa konala dvojdňová vedecká konferencia ooprednyih čes­koslovenských ortopédov, ktorú usporiadali Lekársku fakulta UK a Slovenská odbočka ortopedickej sekcie Os. lekárske j spoločnosti Jana Evanjelistu Purkynu. Konferencia mala s láv­nostný charakter z príležitosti storočnice profesora MUDr. Vítězslava Chlumského, ktorý pôsobil na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a Jagelovskej univerzite v Krakove. Boli tu zhodnotené práce profesora Chlumského pre n'ašu ortopédiu a niektoré prednášky boli venované novým poznatkom z ob­lasti liečby ortopedických porúch.

11. až 13. 9. 1967 z príležitosti pätnásteho výročia zavedenia samostatného f a r ­maceutického štúdia u nás usporiadali Farmaceutická fakulta UK a Čs. lekárska spoločnosť J. E. Purkyňu celoštátnu farma­ceutickú konferenciu v Bratislave. Zúčastnilo .sa j e j okolo 600 účastníkov, medzi ktorými boli i zahraniční hostia / Halle, Gentu, Krakova, Perugie, Paríža, Belehradu, ako a j / Maďar­ska a NDR. Ústredným problémom konferencie bo! > u j a .nenie obsahu, náplne a súčasného stavu a perspektív f a m v i c e u ť -kých vied s pozornosťou na problém: čo s ú farmaceutické vedy.

V priestoroch Farmaceutickej fakulty UK v llraľsL.v- bola inštalovaná výstava „Farmatorg 67" za účasti Spofy, I abory a najmä boli zastúpené výrobky / Rakúski, Švajčiarska, NDR, Dánska.

1явяагшяе! тж; хяч.'»,1

G. 10. <967 sa v Bratislave skončilo vedecké ympózium o r u s k e j bás­nickej avantgarde a j e j medzinárodnom význame, ktorého usporiadateľom bola Katedra ruského jazyka a literatúry Г1 UK v spolupráci Filozofickej fakulty Karlovej univerzity. Stretnutie vedcov bolo súčasťou о с1*у '0. výročia VOSR. Sym­pózia sa zúčastnili významní rusisti a literáti zo Sovietskeho sväzu, Francúzska, Talianska, Rakúska, NDR i NSIi. Mnohí z nich materiály našich odborníkov budú publikovat v t e j -ktore j zahraničnej tlači.

,Sj Щ

12. XI. 1967 sa dožil 50 ro­kov docent Dr. Július Špaňár, prodekan Filozofickej "fakulty UK. Po absolvovaní Filozofic­k e j fakulty UK študoval v Lip­sku klasickú filológiu. Od ro­ku 1942 bol stredoškolským profesorom na 1. gymnáziu v Bratislave. Svoju aprobáciu si rozšíril o grécky jazyk. Od ro­ku 1951 pôsobí na Filozofickej fakulte UK.

Docent Špaňár patrí medzi výborných pedagógom. Mimo pedagogickej práce má bohatú vedeckú a publikačnú činnosť. Preložil popri učebniciach la­tinčiny a iných knižných publi­káciách o literatúre starého Bíma, lat inskej gramatike a Latinsko-slovenskom slovníku

Doktoráty sovietskym vedcom... Pri príležitosti 50. výročia VOSR konalo s a 20. novembra

1967 v aule univerzity v Bratislave slávnostné zasadanie roz­š í r e n e j Vedecke j rady Univerzity Komenského.

Na zasadnutí s a zúčastnila stranícka a vládna delegácia na če le s predsedom SNR Michalom Chudíkom. Prítomný bol a j vicekonzul SSSR v Bratis lave Alexander Ivanovič Bir jukov a generálni konzuli MĽR, BĽR a PĽR. Z domácich hostí to boli rektori a prorektori s lovenských vysokých škôl, delegácia SAV a ďalší predstavitel ia povereníctiev SNR, straníckych a štátnych orgánov, ako a j MsNV v Bratislave. Na s lávnost­nom zasadaní Vedeckej rady UK sa zúčastnili a j zahraniční hostia — rektor Štátne j univerzity v Saratove profesor Va­lentín Grigoirievič Lebedev, z Univerzity Terasa Ševčenka v K y j e v e profesor Dimitrij Filipovič Procenko, profesorka Lidia Ivanovna Kucharenková a zástupca družobnej Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu profesor Dr. Wol f f -grairrum.

Vedecká rada UK v Bratislave pri t e j t o s lávnostnej príleži­tost i udelila čestné doktoráty sovietskym vedcom:

x,i)í

K prítomným predniesol slávnostný prívet rektor UK v Bra­tis lave .profesor RNDr. Bohuslav CAMBEL, DrSc.

O význame VOSR vo vzťahu k Československu hovoril profesor Miloš Gosiorovský, I)rSc.

V kultúrnom programe vystúpil miešaný sbor brat is lavských učiteľov so svoj ím repertoárom pod vedením dirigenta Jozefa

Potočäna.

rektorovi Štátne j univerzity v Saratove profesorovi V. G. Lebedevovi, doktorovi geografických vied, za metodicky pr ie­kopnícke a tematicky ob javné práce v odbore geografie,

profesorovi Univerzity T. Ševčenka v K y j e v e D. F. Procen-kovi, doktorovi biologických vied. za o b j a v y v odbore fyzio-lóaie rastlín

profesorke Univerzity T. Ševčenka v K y j e v e L. 1 Kuc kovej , doktorke ekonomických vied odovzdal, pamiit-n medailu Univerzity Komenského za pruoe v ob\i-: ntickýcli vied.

* -

Vo vestibule Univerzity Komenského v Bratislave doň čo deň vidiet desiatky divákov, ako si prezera jú inštalovanú v ý ­stavu „50 rokov sovie tskej fyzkul túry".

Iniciátorom a autorom výstavy j e docent BhDr. Jaromír Perútka, CSc, z Katedry všeobecnej teórie, dejín a metodiky te lesnej výchovy Fakulty te lesnej výchovy a športu UK.

Na ôsmich paneloch sú vystavované fotografie s legendou a podtitulkami, ktoré znázorňujú etapy a oblasti sovietske j telovýchovy a športu. Sú tu začiatky budovania socialistického sysitému te lesnej výchovy. J e tu ukázaný rozkvet sovietske j fyzkultúry v tridsiatych rokoch. Ďalej j e tu zobrazená fyzkul-túra v rokoch 1941—1948 a obdobie 1948—1959, k toré j e cha­rakterizované heslom „Za masovosť, za rekordy"! Divákovi ,ie tu sprístupnená činnosť Sväzu športových organizácii SSSR. Sovietski športovci na majstrovstvách sveta, majstrovstvách Európy, ako a j na olympijských hrách sú znázornení na veľmi pútavých obrázkoch. Záverečná časť výstavy predstavuje in­štitúty te lesne j výchovy a kultúry v Sovietskom sväze, aka­demických funkcionárov telovýchovných škôl, ich objekty a vynikajúcich absolventov inštitútov.

Tvorcovia výs tavy „50 rokov sovie tskej fyzkul túry" chcú š i rokej verejnosti priblížiť a názorne ukázať rozmach telový­chovy a športu v p r v e j kra j ine socializmu. Výstava bola inšta­lovaná pri príležitosti 50. výročia Veľkej októbrovej socialis­t i c k e j revolúcie.

Н И Н I

návšteve prezidenta Medzinárodnej spoločnosti pre kultúrne s tyky so sídlom v Aténach, pánom Antone-Philippe Eust. Ze-velekim, ktorý sa obzvlášť zaujíma o folkloristické skupiny socialistických štátov.

Samotný „Festival hrozna a vína" trval štyri dni. „Gymnik" vystupoval takmer každý deň slovenskými tancami, piesňami a hudobnými vystúpeniami, ktoré tak upútali talianske obe­censtvo, že ho strhli k ováciám a aplauzom. Posledný deň mal Gymnik najdlhší program — v neobmedzenom časovom trvaní, hoci ostatným súborom usporiadatelia vymedzili pro­gram v časovom trvaní 20 minút. Konkurencia tu bola veľ­ká, ved t u vystupovali okrem domácich, súbory z Albánska, Juhoslávie, Grécka, ba dokonca z ďalekého juhu — ostrova Madagaskaru a ďalších štátov. Ohlas našich temperamentných tancov, kostýmov, spontánnosti, prirodzeného výrazu taneč­níkov zanechali v divákoch vysoko umelecký dojem. Umelecká vedúca súboru Heda Šimoneková k tomuto úspechu dodáva: „Lúčne hry mali u nás vo Východnej najväčší úspech. Boli sme zvedaví, či pastierskym hrám bude talianske obecenstvo rozumieť. A skutočne i v Brindisi mali spomedzi všetkých tanečných čísiel najväčší úspech. Snáď ešte k väčšiemu úspe­chu nám chýba pôvodná slovenská hudba, napríklad cymba-lovka. Zo sólistov-spevákov treba spomenúť Magdu Blahušia-kovú, absolventku VŠMU, ktorá perfektne interpretovala melo­dické a temperamentné talianske piesne v origináli".

členovia „Gymnika" v Taliansku boli využití na sto percent. A j keď mali na festivale v Brindisi jeden voľný deň, i v ten­to deň si dobre zatancovali, ale pred televíznymi kamerami, keďže našich umelcov-amatérov vybrali ako najlepší súbor a tamojší pracovníci nakrúcali s nimi zábery pre televízne vysielanie do celého Talianska. Samozrejme, že i tlač písala o našom „Gymniku" iba v superlatívoch.

Zpravodaj Univerzity Komenského 9 Naša univerzita 0 Vy­dáva Rektorát UK • Tlačový referát, Bratislava, Šafárikovo námestie č. 12, telefón 547-55, 517-49, 556-20, klapka 3 7 8 • Zodpovedný redaktor Jozef Malacký • Tlačia: Západosloven­ské tlačiarne 01, n. p., Bratislava, Dukelská 51.

K-13 * 71701

Gymnik v tanci naj, naj... Najmladší vysokoškolský súbor piesní a tancov „Gymnik"

bol založený pred dvoma rokmi pri Katedre gymnastiky Fa­kulty te lesne j výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Poväčšine s ú to posiucháči-telocvikári, špecia-iisti-gymnasti, ale a j niekoľko študentov z lekárske j a práv­nickej fakulty, ktorí popri štúdiu vo voľných chvíľach sa ve­n u j ú slovenskému ľudovému umeniu. S usilovnosťou sa vypra­covali na vysokú úroveň a dnes tento slovenský kolektív patrí medzi popredné súbory na Slovensku, čoho dôkazom j e skutočnosť, že „Gymnik", Povereníctvo SNR p r e kultúru a in­formácie a Osvetový ústav v Bratislave vybrali na reprezen­táciu n a š e j vlasti v ľudovom umení v Taliansku.

Umeleckou vedúcou „Gymnika" j e odborná asistentka FTVŠ Hedviga Šimoneková, k t o r e j zásluhou súbor j e dnes na vyso­k e j umeleckej úrovni. Z posledných úspešných vystúpení boli programy nia národných folkloristických slávnostiach vo V ý ­chodnej pod Tatrami, ako i vystúpenie pre účastníkov Medzi­národného kongresu urbanistov v Bratislave. Repertoár „Gym­nika" j e bohatý. Nechýbajú v ňom ani piesne, hudobné vystú­penia harmonikárov a fu jar i s tov. Ťažisko programu j e v ľudo­vých tancoch z celého Slovenska. Najpozoruhodnejšie sú : „Myjavská mrvenica", cigánsky tanec „Olaský", „Kde sa dve bi jú, tretia . . .", „Horehronská veselica", „Zemplínsky čardáš", „Cepíkový", „Odzemok". Atrakciou programu sú „Pastierske hry", ktoré znázorňujú žartovné zábavy valachov — horských pastierov oviec a kráv vo voľnej chvíli na lúčke.

V Taliansku sa „Gymnik" zúčastnil „Festivalu hrozna a ví­na", v meste Brindisi, kde sa dostal výberom zo zoznamu folkloristických súborov bratislavského osvetového ústavu pri