BIOLÓGIA – 8. ročníkBIOLÓGIA – 8. ročník
Tematický celok: Tematický celok: NEŽIVÁ PRÍRODANEŽIVÁ PRÍRODA
1. Neživá príroda1. Neživá príroda
NEŽIVÁ PRÍRODA NEŽIVÁ PRÍRODA
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.Rozdelenie prírodnín:
A. Živé prírodniny1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy
B. Neživé prírodninyB. Neživé prírodniny
1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda
5. Minerály 6. Horniny rovnorodé neživé prírodniny - rôznorodé neživé prírodniny
Význam neživých prírodnín:1.Poskytujú základné podmienky pre život (voda,
vzduch, slnečné žiarenie)2. Sú zdrojom surovín pre priemysel: napr.: vápenec, štrk pre stavebný priem.ropa, uhlie pre energetický priem.
vápenec
uhlie
Vplyv organizmov na neživú prírodu:
Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy
Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie
Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu
Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
Záznam: NEŽIVÁ PRÍRODA
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek.Rozdelenie prírodnín:A. Živé prírodniny1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. ŽivočíchyB. Neživé prírodniny1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny6. Horniny – rôznorodé neživé prírodninyVýznam neživých prírodnín:1.Poskytujú základné podmienky pre život2.Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný priemyselropa, uhlie pre energetický priemyselVplyv organizmov na neživú prírodu:Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdyZ odumretých papraďorastov vzniklo uhlieZo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
ODPOVEDZ:1. Čo je to príroda ?2. Vymenuj živé prírodniny !3. Vymenuj neživé prírodniny !4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ?5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ?6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel
!7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Neživá príroda Téma č. 1: Neživá príroda + ENV 12 Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať rozdelenie a príklady prírodnín
3. Uviesť význam nerastných surovín pre život človeka
Typ vyučovacej hodiny: fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY
Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti - Kontrola domácej úlohy
5 min. MOTIVAČNÁ - Prírodniny- ich príklady a rozdelenie – rozhovor, knihy, obrázky, encyklopédie
- Učebnica s.8 – 9, práca s textom, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: PRÍRODA A PRÍRODNINY
Príroda je všetko okolo nás čo nevytvoril človek. Rozdelenie prírodnín: A. Živé prírodniny 1.Baktérie 2.Huby 3. Rastliny 4. Živočíchy B. Neživé prírodniny 1.Voda 2. Vzduch 3.Slnečné žiarenie 4. Pôda 5. Minerály- rovnorodé neživé prírodniny 6. Horniny – rôznorodé neživé prírodniny Význam neživých prírodnín:
1. Poskytujú základné podmienky pre život 2. Sú zdrojom surovín pre priemysel napr.: vápenec, štrk pre stavebný,
ropa, uhlie pre energetický Vplyv organizmov na neživú prírodu:
1. Mikroorganizmy sa podieľajú na vzniku pôdy 2. Z odumretých papraďorastov vzniklo uhlie 3. Korene rastlín napomáhajú zvetrávaniu 4. Zo schránok mäkkýšov a koralov vznikol vápenec
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Čo je to príroda ? 2. Vymenuj živé prírodniny ! 3. Vymenuj neživé prírodniny ! 4. Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 5. Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 6. Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 7. Uveď dve suroviny pre energetický priemysel !
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
Tematický celok: Tematický celok: ZEM A JEJ STAVBAZEM A JEJ STAVBA
2. Stavba Zeme2. Stavba Zeme
STAVBA ZEMESTAVBA ZEME ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka
Niekoľko číselných údajov pre záujemcov:
Priemer rovníkový 12 756 kmPriemer poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km² ,O= 40 075 km vzdialenosť od Slnka 150 mil.km V= 1,1 . 10¹² km³ m= 5,9 . 10²¹ tony
SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA :1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km,
t=6000 °C, zloženie: železo a nikel
2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000°C, zloženie: roztavené zlúčeniny- (magma). Hmota zemského plášťa je v neustálom pomalom pohybe
3.zemská kôra- pevný obal -zloženie: minerály, horniny, pôda-vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského
plášťaRozlišujeme 2 typy zemskej kôrya.) pevninská 50kmb.) oceánska 5-8 km
Zemské jadro
Zemský plášť
Zemská kôra
GEOSFÉRY
ĎALŠE SFÉRY ZEMSKÉHO TELESA 4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú
kôru a vrchnú časť zemského plášťa7.Pedosféra – pôdny obal
(hĺbka:0,3–2,5 m )8.biosféra – sféra živých organizmov
Záznam: STAVBA ZEMEZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré
sa nestali súčasťou SlnkaSTAVBA ZEME1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C,
zloženie: železo a nikel2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C,
zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe
3.zemská kôra- Vznikla stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa. Zloženie: minerály, horniny, pôda
4.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu)6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru
a vrchnú časť zemského plášťa
ODPOVEDZ!1. Kedy vznikla Zem ?2. Vymenuj vrstvy zemského telesa !3. Čo vieš o zemskom jadre ,
zemskom plášti, zemskej kôre ?4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ?
litosféra ?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Zem a jej stavba Téma č. 2: Stavba Zeme Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať zloženie Zeme
3. Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,
Nástenný obraz Slnečnej sústavy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie neživej prírody - SKÚŠANIE, ostatní s.9 PaO písomne - UČEBNICA s. 12-13 práca s textom, prezentácia, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: STAVBA ZEME
ZEM vznikla pred 4,6 mld. r. zhlukovaním častíc, ktoré sa nestali súčasťou Slnka Priemer- rovníkový 12 756 km, poludníkový 12 713 km S= 510 mil.km2 ,O= 40 075 km, vzdialenosť od Slnka 150 mil.km, V= 1,1*10 na12 km3, m= 5,9*10 na 21 tony STAVBA ZEME 1.zemské jadro- hĺbka: 2900-6350km, t= 6000C, zloženie: železo a nikel 2.zemský plášť- hĺbka 40-2900 km, t= 1000C, zloženie: roztavené zlúčeniny (magma)- sú v neustálom pomalom pohybe 3.atmosféra- vzdušný obal Zeme do 1000 km 4.zemská kôra- pevný obal a.) pevninská 50km b.) oceánska 5-8 km zloženie: minerály, horniny, pôda 5.hydrosféra- vodný obal Zeme (70% povrchu) 6.litosféra- horninový obal, zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Kedy vznikla Zem ? 2. Vymenuj vrstvy zemského telesa ! 3. Čo vieš o zemskom jadre , zemskom plášti, zemskej kôre ? 4. Čo je to hydrosféra ? atmosféra ? litosféra ?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
3. Zemská kôra v pohybe3. Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý.
Zaberá zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa
Je rozdelený na platne:eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska
LITOSFERICKÉ PLATNELITOSFERICKÉ PLATNE
Hranicami medzi platňami sú:Stredoocánske chrbátyHlbokomorské priekopyVysokohorské pohoria
Pohyb litosferických dosiekPohyb litosferických dosiek
Vplyvom pohybu litosferických
platní dochádza k neustálemu
vzniku a zániku zemskej kôry a
„pohybu kontinentov“.
OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA - OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA - vznik a zánik :vznik a zánik :a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma.
b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne
STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT – STREDOOCEÁNSKY CHRBÁT – mimiesto vzniku oceánskej zemskej kôryesto vzniku oceánskej zemskej kôry
Nová zemská kôra
HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA – HLBOKOMORSKÁ PRIEKOPA – miesto zániku oceánskej zemskej kôrymiesto zániku oceánskej zemskej kôry
Záznam: Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý.
Je rozdelený na platne:Eurázijská, africká, americká, antarktická,
indoaustrálska, tichooceánskaHranicami medzi platňami sú:• Stredooceánske chrbty• Hlbokomorské priekopy• Vysokohorské pohoriaVplyvom pohybu litosferických platní dochádza
k neustálemu pohybu kontinentov, vzniku a zániku zemskej kôry.
ODPOVEDZ !ODPOVEDZ !
1. Čo je to litosféra ?
2. Uveď názvy litosferických platní !
3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Zem a jej stavba Téma č. 3: Zemská kôra vpohybe Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Uviesť hlavnú príčinu pohybu litosférických platní.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: Čierne uhlie, vápenec, pyrit, obrazy a modely živých prírodnín- na skúšanie,
Nástenný obraz Slnečnej sústavy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavbu Zeme - SKÚŠANIE, ostatní s. 12/o. 5 nákres,+ písomne s.13 PaO - UČEBNICA s. 14 – 16 práca s textom, prezentácia, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zemská kôra v pohybe
LITOSFÉRA- horninový obal Zeme, ktorý nie je súvislý. Je rozdelený na platne: Eurázijská, africká, americká, antarktická, indoaustrálska, tichooceánska Hranicami medzi platňami sú:
- Stredoocánske chrbáty - Hlbokomorské priekopy - Vysokohorské pohoria
Vplyvom pohybu litosferických platní dochádza k neustálemu vzniku a zániku zemskej kôry. OCEÁNSKA ZEMSKÁ KÔRA a.) vzniká v stredooceánskych chrbtoch, kde z trhlín vystupuje magma. b.) zaniká v hlbokomorských priekopách, podsúvaním a následným roztavením platne
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
1. Čo je to litosféra ? 2. Uveď názvy litosferických platní ! 3. Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
Tematický celok: Tematický celok: ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ ZÁKLADNÉ STAVEBNÉ
JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRYJEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY
4. Minerály a horniny4. Minerály a horniny
Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4mld.r.
Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je
úrodná (0,3 – 2 m), rastú na nej rastliny
2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato
Kremeň
3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes minerálov).
Horniny sa rozdeľujú na:a.) vyvreté – žula, čadičb.) usadené – piesok, vápenecc.) premenené – rula, mramor
Čadič Vápenec Rula
Záznam: Minerály a horninyZemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím
vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r.Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda - najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (do 2 m)2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo
všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato
3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na:
a.) vyvreté – žula, čadičb.) usadené – piesok, vápenecc.) premenené – rula, mramor
ODPOVEDZ !
1.Ako vznikla zemská kôra?2.Čo je to pôda?3.Čo je to minerál?4.Uveď názov 3 minerálov!5.Čo je to hornina?6.Aké skupiny hornín rozlišujeme?7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 4: Minerály a horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať zloženie a stavbu zemskej kôry
3. Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať zemskú kôru v pohybe - Skúšanie, ostatní s. 15/o.11 nákres + popis + písomne PaO - UČEBNICA s.18-19 práca s textom, prezentácia, záznam
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Minerály a horniny.
Zemská kôra- pevný obal Zeme, ktorý vznikol stuhnutím vrchnej časti zemského plášťa pred 4 mld. r. Zloženie zemskej kôry: 1.Pôda- najvrchnejšia vrstva, ktorá je úrodná (0,3 – 2 m) 2. Minerály – sú to rovnorodé neživé prírodniny – vo všetkých častiach majú rovnaké zloženie, vlastnosti a stavbu. (z chemického hľadiska je to čistá látka). Napr.: kremeň, živec, zlato 3. Horniny – sú to rôznorodé neživé prírodniny – ich zloženie sa nedá vyjadriť chemickým vzorcom (z chemického hľadiska je to zmes). Rozdeľujú sa na: a.) vyvreté – žula, čadič b.) usadené – piesok, vápenec c.) premenené – rula, mramor
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikla zemská kôra? 2.Čo je to pôda? 3.Čo je to minerál? 4.Uveď názov 3 minerálov! 5.Čo je to hornina? 6.Aké skupiny hornín rozlišujeme? 7.Vymenuj aspoň 3 druhy hornín!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
5. Praktické cvičenie č.15. Praktické cvičenie č.1
Téma:Téma: Rozlišovanie minerálov a hornín Rozlišovanie minerálov a hornín
Dátum: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Téma: Rozlišovanie minerálov a hornínPomôcky: minerály a horniny– vzorky, obrázky, uč.s.124 Úlohy: 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horninyVypracovanie: 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. Záver: Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné
jednotky zemskej kôry. MINERÁLY HORNINY
Názov Farba Názov Skupina
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 6: Praktické cvičenie: Rozlišovanie minerálov a hornín Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť rozlíšiť minerál a horninu
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.148
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie zložiek zemskej kôry
25 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: Záver:
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 1 Rozlišovanie minerálov a hornín MINERÁLY a HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 1. Uveď čo je to minerál. 2. Uveď čo je to hornina. 3. Z predložených vzoriek vytrieď minerály a horniny 1.Minerál je... 2.Hornina je... 3. MINERÁLY HORNINY Názov Farba Názov Skupina
Minerály a horniny sú spolu s pôdou základné stavebné jednotky zemskej kôry.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
6.Stavba minerálov6.Stavba minerálov
Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov
a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály.
Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou stavbou, ohraničené rovnými plochami.
Formy minerálov v prírode:a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli
v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe)
b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov
kremeň kermezit
c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál, limonit
VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc hmoty
(atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar minerálov
Atómy uhlíka Ióny sodíka a chlóru v diamante v kamennej soli
Pravoľavá osPravoľavá os
VONKAJŠÍ TVAR MINERÁLOV – podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná,
trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová.
Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.
Zvislá os
Predozadná os
Záznam: Stavba minerálovMinerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov
a plynov v podobe kryštálov. Kryštál je pevné teleso s pravidelnou vnútornou
stavbou, ohraničené rovnými plochami.Formy minerálov v prírode:a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli
v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe)
b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov
c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály - opál, limonit
VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – je to usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia:
a.) vlastnosti minerálovb.) vonkajší tvarPodľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov
kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová.
Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.
ODPOVEDZ!
1.Ako vznikajú minerály?
2.Čo je to kryštál?
3.Aký je to kryštalovaný minerál?
4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria
kryštály?
5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov?
6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov?
7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 6: Stavba minerálov Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať vznik, zloženie a stavbu minerálov
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavebné jednotky z.k. - SKÚŠANIE, ostatní s. 19/ PaO 1-3 - Práca s textom s.22 -23, prezentácia, poznámky
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Stavba minerálov
Minerály vznikajú kryštalizáciou z magmy, roztokov a plynov. Pri kryštalizácii sa častice minerálu usporiadajú vždy pravidelne a vytvárajú kryštály. Formy minerálov v prírode: a.) Kryštalované- pekne vyvinuté, vznikli v dostatočnom priestore (drúza- viac kryštálov na spoločnom základe) b.)Kryštalické agregáty- majú nedokonalý tvar, vznikli v obmedzenom priestore-sú to zhluky drobných kryštálov c.)Beztvaré (amorfné)- netvoria kryštály, opál, limonit VNÚTORNÁ STAVBA MINERÁLOV – usporiadanie častíc (atómov, molekúl, iónov) v kryštáli. Od vnútornej stavby závisia: a.) vlastnosti minerálov b.) vonkajší tvar Podľa vonkajšieho tvaru rozlišujeme 7 typov kryštálových sústav: jednoklonná, trojklonná, štvorcová, kosoštvorcová, šesťuholníková, kocková, klencová. Odlišujú sa veľkosťou dĺžok osí a ich sklonom v kryštálovom osovom kríži.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikajú minerály? 2.Čo je to kryštál? 3.Aký je to kryštalovaný minerál? 4.Ako sa nazývajú minerály, ktoré netvoria kryštály? 5.Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálov? 6.Čo závisí od vnútornej stavby minerálov? 7.Vymenuj kryštálové sústavy minerálov!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
7. Vlastnosti minerálov7. Vlastnosti minerálov
GALENIT PbSGALENIT PbS
Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej
stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na:
A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia,
minerály obsahujúce olovo, železo sa javia ako „ťažšie“ – majú väčšiu hustotu
Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť.
Stupnica tvrdosti:
Kamenná soľMastenec
Priepustnosť svetla
A.priehľadné B.priesvitné C.nepriehľadné
krištáľ kremeň grafitSvetlo prepúšťajú: (úplne) (čiastočne) (vôbec)
Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:
1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)2.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ 3.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt
a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)
Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit
Ďalšie fyzikálne vlastnosti: štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk,
vodivosť, magnetizmus, lom
B.CHEMICKÉRozpustnosť - ťažko rozpustné je zlato - ľahko rozpustná je k. soľ
Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: uč. s.121:
Prvky – zlato, diamant Sulfidy – pyrit, galenit Halogenidy – halit, fluorit Oxidy – kremeň, korund Uhličitany – kalcit, dolomitSírany – sadrovec, anhydridFosforečnany - apatit Kremičitany – živec, sľuda
Záznam: Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického
zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na:A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia
vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti:1.mastenec 2.kamenná soľ 3. kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec
7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamantPriepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne),
priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec)Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.:
magnezit, grafit
Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály:1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá)2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody
kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá)
3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp,
lesk, vodivosť, magnetizmusB.CHEMICKÉRozpustnosť – ťažko rozpustné je zlatoPodľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín:
s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec
ODPOVEDZ!
1.Od čoho závisí hustota minerálov?
2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov?
3.Uveď stupnicu tvrdosti!
4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti
svetla?
5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály!
6.Aký je to sfarbený minerál?
7.Vymenuj odrody kremeňa!
8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 7: Vlastnosti minerálov Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť poznať základné vlastnosti minerálov
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať stavbu a vzhľad minerálov - Skúšanie, ostatní s. 120 nákres + popis kockovej kryštálovej sústavy - Text s. 24-25 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam:Vlastnosti minerálov Vlastnosti minerálov závisia od vnútornej stavby a chemického zloženia minerálov. Rozdeľujú sa na: A. FYZIKÁLNE Hustota – závisí od chemického zloženia Tvrdosť – závisí od vzdialenosti častíc v kryštáli, menšia vzdialenosť = väčšia tvrdosť. Stupnica tvrdosti: 1.mastenec 2.kamenná soľ 3. Kalcit 4.fluorit 5.apatit 6.živec 7.kremeň 8.topás 9.korund 10.diamant Priepustnosť svetla – priehľadné (svetlo prepúšťajú úplne), priesvitné (čiastočne), nepriehľadné (vôbec) Žiaruvzdornosť – schopnosť odolávať vysokým teplotám napr.: magnezit, grafit Farba – podľa stálosti farby rozlišujeme minerály: 1.farebné – majú stálu farbu (síra – žltá) 2.sfarbené – menia farbu podľa nečistôt a prímesí napr. odrody kremeňa: AMETYST (fialový), RUŽENÍN (ružový), ZÁHNEDA (hnedá) 3.bezfarebné – krištáľ, kamenná soľ Ďalšie fyzikálne vlastnosti – štiepateľnosť, súdržnosť, vryp, lesk, vodivosť, magnetizmus B.CHEMICKÉ Rozpustnosť – ťažko rozpustné je zlato Podľa chemického zloženia sa minerály rozdeľujú do 8 skupín: s.121: prvky-zlato, sulfidy-pyrit, halogenidy – kamenná soľ, oxidy-kremeň, uhličitany-kalcit, sírany - sadrovec, fosforečnany - apatit, kremičitany - živec
5 min. FIXAČNÁ 1.Od čoho závisí hustota minerálov? 2.Od čoho závisí tvrdosť minerálov? 3.Uveď stupnicu tvrdosti! 4.Ako rozlišujeme minerály podľa priepustnosti svetla? 5.Uveď 2 žiaruvzdorné minerály! 6.Aký je to sfarbený minerál? 7.Vymenuj odrody kremeňa! 8.Ktorý minerál je ťažko rozpustný?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
8. Ochrana významných 8. Ochrana významných minerálovminerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách.
Vzácne minerály SR:LIBETHENIT (lok. Ľubietová) DILLNIT (lok. B. Belá)
HODRUŠIT(lok. B. Hodruša) DRAHÝ OPÁL(Dubník)
HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ ARAGONIT(Ochtinná)(lokalita: Banská Štiavnica)
Záznam:
Ochrana významých minerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách.
Vzácne minerály SR:LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál mediHODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutuDRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameňHOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálovARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni
ODPOVEDZ!ODPOVEDZ!1. Aké sú to chránené minerály ?2. Uveď chránené minerály Slovenska a
lokality ich výskytu!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 9: Význam a ochrana minerálov Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť význam minerálov a poznať chránené minerály.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov - Skúšanie, ostatní s. 31/ nákres + popis obr.39 - Text s. 36-40 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Ochrana minerálov
CHRÁNENÉ MINERÁLY – sú vzácne, lebo sa vyskytujú v malom množstve a iba v niektorých náleziskách. Vzácne minerály SR: LIBETHENIT- z Ľubietovej, minerál medi HODRUŠIT – z Banskej Hodruše, minerál medi a bizmutu DRAHÝ OPÁL – z Dubníka, drahý kameň HOLUBNÍKOVÝ KREMEŇ – Banská Štiavnica, z 2 kryštálov ARAGONIT - z Ochtinnej, najkrajšie sú v jaskyni
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi.
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
9. OPAKOVANIE9. OPAKOVANIE
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 9: Opakovanie stavby z.k. Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať na písomku
25 min. EXPOZIČNÁ A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ? 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ? 9. Čo je to minerál ? 10. Ako a z čoho vznikajú minerály ? 11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ? 12. Od čoho závisí hustota minerálov ? 13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál ! 14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu ! 15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu!
B. SKUPINA 1.Vymenuj živé prírodniny ! 2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ? 3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel ! 4.Kedy vznikla Zem ? 5.Čo vieš o zemskom plášti ? 6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní ! 8.Čo je pôda? 9. Čo je to hornina ? 10. Aký je to kryštalovaný minerál ? 11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov ! 12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ? 13. Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla ? 14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa ! 15.Aké sú to chránené minerály?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
A. SKUPINA 1.Čo je to príroda ? 2.Vymenuj neživé prírodniny ! 3.Ako ovplyvňujú organizmy neživú prírodu ? 4.Uveď dve suroviny pre energetický priemysel ! 5.Čo vieš o zemskom jadre ? 6.Čo je to hydrosféra ? 7.Čo je to litosféra ?• 8.Kde sú hranice medzi lit. platňami ?
9. Čo je to minerál ?10. Ako a z čoho vznikajú minerály ?11. Čo rozumieme pod vnútornou stavbou minerálu ?12. Od čoho závisí hustota minerálov ?13. Uveď najmäkší a najtvrdší minerál !14. Uveď príklad žiaruvzdorného minerálu !15. Uveď dva chránené minerály Slovenska a lokality ich výskytu!
B. SKUPINA1.Vymenuj živé prírodniny !2.Aký je význam neživej prírody pre človeka ?3.Vymenuj dve suroviny pre stavebný priemysel !4.Kedy vznikla Zem ?5.Čo vieš o zemskom plášti ?6.Čo je to atmosféra ? 7.Uveď názvy litosferických platní !8.Čo je pôda?9. Čo je to hornina ?10. Aký je to kryštalovaný minerál ?11. Uveď aspoň dve kryštálové sústavy minerálov !12. Od čoho závisí tvrdosť minerálov ?13.Ako rozdeľujeme minerály podľa priepustnosti svetla?14. Vymenuj sfarbené odrody kremeňa !15.Aké sú to chránené minerály?
10. PÍSOMKA10. PÍSOMKA
Tematický celok:Tematický celok:
GEOLOGICKÉ PROCESY GEOLOGICKÉ PROCESY A DEJINY ZEMEA DEJINY ZEME
11. Geologické procesy 11. Geologické procesy a zdroje ich energiea zdroje ich energie
Geologické procesySú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode.
Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa.
Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:1. Magmatická činnosť2. Sopečná činnosť3. Horotvorná činnosť4. Zemetrasenie5. Premena hornínPrejavujú sa vytváraním výškových rozdielov
v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín.
1.Magmatická činnosť Sú to procesy súvisiace s vyvierajúcou magmou, ktorá stuhne v hĺbkach zemskej kôry.
2. Sopečná činnosť Sú to procesy pri ktorých sa magma
vylieva na zemský povrch v podobe lávy.
3. Horotvorná činnosťSú to pomalé pohyby zemskej kôry, pri ktorých vznikajú pohoria.
4. ZemetrasenieJe to rýchly, krátkodobý pohyb zemskej kôry, pri ktorom dochádza k otrasom z. kôry.
Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku k premene hornín.
žula rula
5. Premena hornín
B. VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia.
Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad
hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého.
2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou
napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).
3.Činnosť zemskej príťažlivosti
Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou.
4.Činnosť vody
a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc (V) - na dolnom toku usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie
5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U
pričom pred sebou tlačia úlomky hornín.
6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré
obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.
Záznam: Geologické procesy
Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa.
Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉZdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:1. Magmatická činnosť2. Sopečná činnosť3. Horotvorná činnosť4. Zemetrasenie5. Premena hornínPrejavujú sa vytváraním výškových rozdielov
v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín.
B. VONKAJŠIEZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria
sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetraPrejavujú sa rozrušovaním, prenášaním
a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
ODPOVEDZ!
1.Vymenuj vnútorné geologické procesy!
2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.?
3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.?
4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy!
5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.?
6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 11: Geologické procesy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny –
nerastné suroviny
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovať vlastnosti minerálov - Rozdanie písomiek - Text s. 32-33 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologické procesy Sú to procesy, ktoré prebiehajú v neživej prírode. Svojim pôsobením menia tvar a zloženie zemského telesa. Rozdeľujú sa na: A.VNÚTORNÉ Zdrojom ich energie je zemské jadro. Patria sem:
1. Magmatická činnosť 2. Sopečná činnosť 3. Horotvorná činnosť 4. Zemetrasenie 5. Premena hornín
Prejavujú sa vytváraním výškových rozdielov v reliéfe krajiny a vznikom vyvretých a premenených hornín B. VONKAJŠIE Zdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:
1. Zvetrávanie 2. Činnosť organizmov 3. Činnosť zemskej príťažlivosti 4. Činnosť vody 5. Činnosť ľadovcov 6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
5 min. FIXAČNÁ 1.Vymenuj vnútorné geologické procesy! 2.Čo je zdrojom energie vnútorných g.p.? 3.Ako sa prejavuje činnosť vnútorných g.p.? 4.Vymenuj vonkajšie geologické procesy! 5.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p.? 6.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
12. Magmatická a 12. Magmatická a sopečná činnosťsopečná činnosť
1.Magmatická činnosť Je to proces, pri ktorom prenikajúca magma
zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry.
Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny.
2.Sopečná činnosť Je to proces, pri ktorom magma preniká na
povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny.
STAVBA SOPKYSTAVBA SOPKY(komín)
sopečný kužeľ
PUTIKOV VŔŠOK ŠTIAVNICA
Naše sopky:Naše sopky:
Záznam: A. Vnútorné geologické procesyMagmatická činnosť – je to proces, pri ktorom
prenikajúca magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria HLBINNÉ vyvreté horniny
Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom
magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria VÝLEVNÉ vyvreté horniny
STAVBA SOPKY: - nákres + popis z učebniceMagmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter-najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000 r.)
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj magmatickú činnosť!
2.Charakterizuj sopečnú činnosť!
3.Popíš stavbu sopky!
4.Prebiehala aj na našom území sopečná
činnosť?
5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 12: Vnútorné geologické procesy (sopečná a magmatická čin.) Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sústav, stupnica tvrdosti, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať rozdelenie geologických procesov
2.Skúšanie, ostatní s. 33/ PaO 1-4 3. Text s. 34-35 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: A. Vnútorné geologické procesy 1. Magmatická činnosť – je to proces, pri ktorom prenikajúca
magma zo zemského plášťa stuhne v hĺbkach zemskej kôry. Tu vytvára podzemné masívy a žily, kde sa tvoria hlbinné VYVRETÉ HORNINY
2. Sopečná činnosť – je to proces, pri ktorom magma preniká na povrch v podobe lávy. Tu vytvára sopečné kužele alebo kopy, pričom sa jej stuhnutím tvoria výlevné VYVRETÉ HORNINY
STAVBA SOPKY: - nákres + popis Magmatický krb, komín, sopečný kužeľ, kráter -najmladšia sopka v SR Putikov vŕšok (100 000r.)
5 min. FIXAČNÁ 1.Charakterizuj magmatickú činnosť! 2.Charakterizuj sopečnú činnosť! 3.Popíš stavbu sopky! 4.Prebiehala aj na našom území sopečná činnosť? 5.Ako sa volá naša najmladšia sopka?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
13. VYVRETÉ HORNINY13. VYVRETÉ HORNINY
Vyvreté horniny
Súvisia s činnosťou vnútorných geologických
procesov označovaných ako magmatická a sopečná
činnosť. Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na
hlbinné a výlevné.
A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli pomalým stuhnutím magmy pod
povrchom pri magmatickej činnosti, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky.
ŽULA DIORIT GABRO
B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu
pri sopečnej činnosti. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia.
RYOLIT ANDEZIT ČADIČ
OBSIDIÁN PERLIT TUF
Ďalšie výlevné vyvreté horniny:Ďalšie výlevné vyvreté horniny:
Záznam: Vyvreté horniny Vznikli stuhnutím magmy pri magmatickej a
sopečnej činnosti. Podľa toho sa rozdeľujú na hlbinné a výlevné.
A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINYVznikli pomalým stuhnutím magmy pod
povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky
B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINYVznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú
nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry.Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa
používa na výrobu dlažobných kociek a potrubiaĎalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.
ODPOVEDZ!1.Z čoho vznikli vyvreté horniny?2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny?3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ?4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny!5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny?6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ?7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny!8.Aké je využitie žuly a čadiča?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 13: Vyvreté horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín. 3.Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú horninu.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY ,horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať geologické procesy
2.Skúšanie, ostatní s. 35/ PaO 1-7 aspoň 3 3. Text s. 36-37 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Vyvreté horniny
Vznikli stuhnutím magmy. Rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné. A. HLBINNÉ VYVRETÉ HORNINY Stuhli pomaly pod povrchom, sú zreteľne kryštalické. Patria sem: žula, gabro, diorit – používajú sa ako dekoračné kamene na obklady a pomníky B.VÝLEVNÉ VYVRETÉ HORNINY Vznikli rýchlym stuhnutím lávy na povrchu. Sú nezreteľne kryštalické, často obsahujú póry. Patria sem: ryolit, andezit a čadič, ktorý sa používa na výrobu dlažobných kociek a potrubia Ďalšie výlevné horniny sú obsidián, perlit a tuf.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Z čoho vznikli vyvreté horniny? 2.Akou činnosťou vznikli hlbinné vyvreté horniny? 3.Aká je štruktúra hlbinných vyvretých hornín ? 4.Vymenuj najznámejšie hlbinné horniny! 5.Akou činnosťou vznikli výlevné vyvreté horniny? 6.Aká je štruktúra výlevných vyvretých hornín ? 7.Vymenuj najznámejšie výlevné horniny horniny! 8.Aké je využitie žuly a čadiča?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
Poznámky:
14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ14. HOROTVORNÁ ČINNOSŤ
Horotvorná činnosť
Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým
a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej
kôry.
Vrásové pohoria Poruchy zemskej kôry
Rozdelenie porúch zemskej kôry:1. PORUCHY BEZ ZLOMUa.) ohybb.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)
2. PORUCHY SO ZLOMAMIa.) puklinyb.) zlomy – posuv, pokles, prešmyk
ZLOM SAN ANDREAS
3. KOMBINOVANÉ PORUCHYa.) priekopová prepadlinyb.) hrasťc.) príkrov
a.)
b.)
c.)
Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým
a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry:
1. PORUCHY BEZ ZLOMUa.) ohybb.) vrása ( priama, šikmá, ležatá)2. PORUCHY SO ZLOMAMIa.) puklinyb.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles3. KOMBINOVANÉ PORUCHYa.) priekopová prepadlinab.) hrasťc.) príkrov
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj horotvornú činnosť!
2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry?
3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu!
4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami!5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej
kôry?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 14: Horotvorná činosť a poruchy z.k. Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Rozlíšiť vrásu a zlom podľa charakteristických znakov a ich vzniku.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať vyvreté horniny
2.Skúšanie, ostatní s. 38-39 samostatne RUDNÉ ŽILY 3. Text s. 42-43 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Horotvorná činnosť Je to proces, pri ktorom dochádza k pomalým a dlhodobým pohybom zemskej kôry. Pri horotvornej činnosti sa vytvárajú pohoria a vznikajú poruchy zemskej kôry. Rozdelenie porúch zemskej kôry: 1. PORUCHY BEZ ZLOMU a.) ohyb b.) vrása ( priama, šikmá, ležatá) 2. PORUCHY SO ZLOMAMI a.) pukliny b.) zlomy – posuv, prešmyk, pokles 3. KOMBINOVANÉ PORUCHY a.) priekopová prepadliny b.) hrasť c.) príkrov
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj horotvornú činnosť! 2.Ako rozdeľujeme poruchy zemskej kôry? 3.Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu! 4. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami! 5. Aké poznáš kombinované poruchy zemskej kôry?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
15. 15. ZemetrasenieZemetrasenie
Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).
ZemetrasenieZemetrasenie
Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM)-EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).
Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia).Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí, zničených 279 domov a 7 kostolov.
tsunami
seizmograf Seizmicky ohrozené oblasti SR
Zemetrasenie – JAPONSKO 2010
Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu, krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín, rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami).Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM).EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní (Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko).Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí.
ODPOVEDZ!
1.Charakterizuj zemetrasenie!
2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia?
3.Čo je to epicentrum zemetrasenia?
4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté
zemetraseniami?
5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie
na Slovensku?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 15: Zemetrasenie Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Opísať rozdiel medzi ohniskom a epicentrom zemetrasenia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny
PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať horotvornú činnosť 2.Skúšanie, ostatní s. 40-41 samostatne VYUŽÍVANIE A ZÍSKAVANIE NERASTNÝCH SUROVÍN 41/ot. 1,2 3. Text s. 44-45 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Zemetrasenie Je to proces, pri ktorom dochádza k rýchlemu,
krátkodobému pohybu zemskej kôry. Prejavuje sa otrasmi zemskej kôry, vznikom trhlín,
rúcaním stavieb a vlnobitím (tsunami). Miesto vzniku zemetrasenia sa nachádza v zemskej
kôre a nazýva sa ohnisko zemetrasenia (HYPOCENTRUM).
EPICENTRUM – miesto na povrchu najviac postihnuté zemetrasením ( nachádza sa priamo nad ohniskom ).
Najčastejšie oblasti postihnuté zemetrasením sa nachádzajú na hraniciach litosferických platní ( Japonsko, Čína, Filipíny, Chile, Kalifornia, Grécko ).
Najväčšie zemetrasenie na Slovensku: 2.6.1763 Komárno 63 obetí.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj zemetrasenie! 2.Ako sa nazýva miesto vzniku zemetrasenia? 3.Čo je to epicentrum zemetrasenia? 4.Ktoré oblasti sveta sú najviac postihnuté zemetraseniami? 5.Kedy a kde bolo najničivejšie zemetrasenie na Slovensku?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
16. Premena hornín 16. Premena hornín a premenené horniny a premenené horniny
Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom
zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov.
Najznámejšie premenené horniny:
FYLITpoužíva sa ako krytina
a obklady
SVORpodobne ako fylit obsahuje kremeň
a sľudu
RULApoužíva sa ako stavebný
a obkladový kameň
MRAMORpoužíva sa ako
dekoračný kameň
Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:
GRAFIT tuha,
elektrotechnický a hutnícky priemysel
MAGNETITnajkvalitnejšia železná
ruda
Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny:Fylit – používal sa ako krytina a obkladySvor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľuduRula – používa sa ako stavebný a obkladový kameňMramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameňMinerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty:Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemyselMagnetit – najkvalitnejšia železná ruda
ODPOVEDZ!1.Charakterizuj premenu hornín!
2.Kde dochádza k premene hornín?
3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny!
4.Aké využitie má mramor?
5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 16: Premena hornín Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
3. Opísať na ukážke typickú vlastnosť premenených hornín.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
MINERÁLY – vzorky, obrázky, modely sopky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať zemetrasenie
2.Skúšanie, ostatní s. 45/PaO 1-4 písomne, príp. nákresy obr. 84, 3. Text s. 46-47 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Premena hornín Je to proces, pri ktorom dochádza vplyvom zvýšenej teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry k premene hornín. Premenené horniny sú zreteľne kryštalické s bridličnatým usporiadaním minerálov. Najznámejšie premenené horniny: Fylit – používa sa ako krytina a obklady Svor – podobne ako fylit obsahuje kremeň a sľudu Rula – používa sa ako stavebný a obkladový kameň Mramor- vznikol premenou vápenca, obsahuje kryštáliky kalcitu. Používa sa ako dekoračný kameň Minerály ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty: Grafit – tuha, elektrotechnický a hutnícky priemysel Magnetit – najkvalitnejšia železná ruda
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Charakterizuj premenu hornín! 2.Kde dochádza k premene hornín? 3.Vymenuj najznámejšie premenené horniny! 4.Aké využitie má mramor? 5.Uveď minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
17. Praktické cvičenie č.2:17. Praktické cvičenie č.2:Poznávanie hornínPoznávanie hornín
Dátum: PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2
Téma: Poznávanie vyvretých a premenených hornín
Pomôcky: vzorky hornín, učebnica s.124 Postup: Uveď zaradenie a zloženie predloženej
horniny
Vypracovanie:
ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec, sľuda
Záver: Horniny sú rôznorodé neživé prírodniny
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Základné stavebné jednotky zemskej kôry Téma č. 17: Praktické cvičenie: Rozlišovanie vyvretých a premenených
hornín Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Naučiť rozlíšiť vyvreté a premenené horniny
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: Praktické cvičenie Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika
Pomôcky a didaktická technika:
HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti 5 min. MOTIVAČNÁ - Zopakovanie zložiek zemskej kôry
35 min. EXPOZIČNÁ Téma: Pomôcky: Úlohy: Vypracovanie: Záver:
PRAKTICKÉ CVIČENIE č. 2 Poznávanie vyvretých a premenených hornín HORNINY – vzorky, obrázky, učebnica s.124 1. Uveď zaradenie a zloženie predloženej horniny ŽULA – vyvretá hlbinná hornina - zloženie: kremeň, živec,sľuda MRAMOR.... Vyvreté horniny vznikli magmatickou a sopečnou činnosťou, stuhnutím magmy a rozdeľujú sa na hlbinné a výlevné vyvreté horniny. Premenené horniny vznikli pôsobením teploty a tlaku v hĺbkach zemskej kôry. Sú zreteľne kryštalické s bridličnatou stavbou.
ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
18. Vonkajšie 18. Vonkajšie geologické geologické
procesyprocesy
VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESYZdrojom ich energie je slnečné žiarenie. Patria sem:1. Zvetrávanie2. Činnosť organizmov3. Činnosť zemskej príťažlivosti4. Činnosť vody5. Činnosť ľadovcov6. Činnosť vetra
Prejavujú sa rozrušovaním, prenášaním a usadzovaním hornín, pričom
zarovnávajú zemský povrch. Ich činnosťou vznikajú usadené horniny.
1. Zvetrávanie Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia.
Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad
hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého.
2. Činnosť organizmov Organizmy svojou rušivou činnosťou
napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).
3.Činnosť zemskej príťažlivosti Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú
zapríčinené gravitáciou.
4.Činnosť vody a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc (koryto do V) - na dolnom toku v delte usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie
5. Činnosť ľadovcov Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru
U, pričom pred sebou tlačia úlomky hornín. PLESÁ – jazerá, ktoré vznikli po ústupe
ľadovcov
6. Činnosť vetra Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú
horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.
Záznam: Vonkajšie geologické procesy
1.Zvetrávanie . Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a
rozkladu hornín. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt.
2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú
rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie).
3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú
zapríčinené gravitáciou.
4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolovb.) rieky - na hornom toku odnos častíc, formuje
koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častícc.) more – príboj rozrušuje pobrežie5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U
pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). Vznik plies.
6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú
horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky ( Záhorie ) a spraše
( Podunajská nížina ).
ODPOVEDZ !1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ?2.Vymenuj vonkajšie g.p.!3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.?4.Čo vieš o zvetrávaní?5. Čo vieš o činnosti vody?6. Činnosť akého procesu formuje údolia do
tvaru U ?7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 18: Vonkajšie geologické procesy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať geologické procesy a zdroje ich energie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: MINERÁLY – vzorky, obrázky, horniny – nerastné suroviny PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať premenu hornín 2.Skúšanie, ostatní s. 47/ot. 1-5 písomne, príp. nákres obr. 88 3. Text s. 50-55 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: VONKAJŠIE GEOLOGICKÉ PROCESY 1. Zvetrávanie .
Je to proces pri ktorom dochádza k rozpadu a rozkladu hornín. Podľa toho rozlišujeme: A.Mechanické zvetrávanie – je to rozpad hornín bez zmeny látkového zloženia. Je zapríčinené najmä striedaním teplôt. B.Chemické zvetrávanie – je to rozklad hornín pri ktorom sa mení látkové zloženie. Je zapríčinené pôsobením vody a oxidu uhličitého. 2. Činnosť organizmov. Organizmy svojou rušivou činnosťou napomáhajú rozpadu hornín ( korene rastlín, machy a lišajníky – priekopníci života na skalách ). Svojou tvorivou činnosťou napomáhajú vzniku hornín (vápenec, uhlie). 3. Činnosť zemskej príťažlivosti. Spôsobuje zosuvy hornín a pôdy, ktoré sú zapríčinené gravitáciou. 4. Činnosť vody. a.) zrážková – tvorba eróznych rýh a výmolov b.) rieky - na hornom toku odnos častíc, koryto do V - na dolnom toku usadzovanie častíc c.) more – príboj rozrušuje pobrežie 5. Činnosť ľadovcov. Pohybom do údolia formujú dolinu do tvaru U pričom pred sebou tlačia úlomky hornín (moréna). 6. Činnosť vetra. Vietor odnáša drobné úlomky, ktoré obrusujú horniny, pričom vznikajú hríbovité útvary. Pri poklese rýchlosti sa usadzujú, pričom tvoria duny, naviate piesky a spraše.
5 min. FIXAČNÁ 1.Čo je zdrojom energie vonkajších g.p. ? 2.Vymenuj vonkajšie g.p.! 3.Ako sa prejavuje činnosť vonkajších g.p.? 4.Čo vieš o zvetrávaní? 5. Čo vieš o činnosti vody? 6. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U ? 7.Ktorý vonkajší g.p. spôsobuje zosuvy pôdy?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
19. Úlomkovité 19. Úlomkovité usadené horninyusadené horniny
Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín:
a.) úlomkovité
b.) organogénne
c.) chemogénne
A. ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou
vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na:
1. Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká
činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve
PIESOK– 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody
aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo
SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola
naviata na Podunajskú nížinu,
vznikli na nej černozeme
a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy
HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR,
sú menej úrodné
ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota
2. Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)
ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku.
Súľovské skaly
PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo
ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál
Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom
vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín:a.) úlomkovité b.) organogénne c.) chemogénneA.) ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Vznikli mechanickým zvetrávaním,
činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na:
1.NespevnenéŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou
vody, využíva sa v stavebníctvePIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra,
využitie stavebníctvo a sklárstvoSPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na
Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy
HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné
ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota 2.Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín)ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Súľovské skalyPIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie:
kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri
Bratislave. Použitie: obkladový materiál
ODPOVEDZ!
1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny?
2.Ako je rozdelenie usadených hornín?
3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli
úlomkovité usadené horniny?
4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.!
5.Vymenuj spevnené u.h.!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 19: ÚLOMKOVITÉ usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať vonkajšie geologické procesy 2.Skúšanie, ostatní s. 54/PaO 1-3 písomne, nákres o. 112 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Usadené horniny Usadené horniny vznikli vplyvom vonkajších geologických procesov. Rozdelenie usadených hornín: a.) úlomkovité, b.) organogénne c.) chemogénne A.) ÚLOMKOVITÉ Vznikli mechanickým zvetrávaním, činnosťou vody, vetra a ľadu, ktoré spôsobili rozpad hornín na rôzne veľké úlomky. Rozdeľujú sa na: Nespevnené ŠTRK - zaoblené úlomky nad 2mm, vzniká činnosťou vody, využíva sa v stavebníctve PIESOK – 0,05-2mm, vzniká činnosťou vody aj vetra, využitie stavebníctvo a sklárstvo SPRAŠ – 0,01-0,05mm, vetrom bola naviata na Podunajskú nížinu, vznikli na nej černozeme a hnedozeme - najúrodnejšie pôdy HLINA – 0,01-0,05mm, vznikli na nej hnedé pôdy, 43% pôd v SR- sú menej úrodné ÍL – do 0,01mm, neprepúšťa vodu, tesniaca hmota Spevnené ( vznikli stmelením nespevnených hornín) ZLEPENEC – vznikol spevnením štrku. Výskyt: Súľovské skaly PIESKOVEC – z piesku. Výskyt: Flyšové pohoria Použitie: kamenárstvo ÍLOVEC, ÍLOVITÁ BRIDLICA – z ílu. Výskyt: Marianka pri Bratislave. Použitie: obkladový materiál
5 min. FIXAČNÁ 1.Vplyvom čoho vznikli usadené horniny? 2.Ako je rozdelenie usadených hornín? 3.Vplyvom akých vonk. g. p. vznikli úlomkovité usadené horniny? 4.Vymenuj nespevnené úlomkovité u.h.! 5.Vymenuj spevnené u.h.!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
20. Organogénne 20. Organogénne usadené horninyusadené horniny
B. ORGANOGÉNNE usadené horninyVznikli činnosťou organizmov –
nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok
mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady
HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, Použitie: energetika
ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo
RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo
ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel
Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horninyVznikli nahromadením odumretých tiel organizmov. VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov
koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady
RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo
HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika
ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo
ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel
ODPOVEDZ!
1.Ako vznikli organogénne usadené horniny?
2.Aké je využitie vápenca?
3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie?
4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie?
5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 20: ORGANOGÉNNE usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať úlomkovité h. 2.Skúšanie, ostatní s. 56/Otázky vľavo za okrajom 1-5 písomne 3. Text s. 56-57 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: B. ORGANOGÉNNE usadené horniny Vznikli činnosťou organizmov – nahromadením ich odumretých tiel VÁPENEC – vznikol z vápenatých schránok mäkkýšov koralov a dierkavcov. Výskyt: S. kras, raj, M.V. Fatra Použitie: výroba vápna, cementu, obklady RAŠELINA – vznikla z rastlín pod vodou. Výskyt: Oravská a Popradská kotlina. Použitie: záhradníctvo HNEDÉ UHLIE – vzniklo zo stromov v treťohorách. Výskyt: Handlová , Nováky, V. Krtíš. Použitie: energetika ČIERNE UHLIE – vzniklo z papraďorastov v prvohorách. Je staršie a kvalitnejšie. Použitie: palivo ROPA, ZEMNÝ PLYN – vznikli rozložením drobných organizmov za neprístupu vzduchu. Výskyt: Gbely, Kúty. Použitie: energetický a chemický priemysel
5 min. FIXAČNÁ 1.Ako vznikli organogénne usadené horniny? 2.Aké je využitie vápenca? 3.Ktoré uhlie je kvalitnejšie? 4.Kde sa u nás ťaží hnedé uhlie? 5.Kde sa u nás ťaží ropa a zemný plyn?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
21. Chemogénne 21. Chemogénne usadené horninyusadené horniny
C.) CHEMOGÉNNE usadené horninyvznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním
látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli:SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová
Ves. Použitie: výroba sadry
KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel
DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo
b.) vyzrážaním vápenatých látok b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd vznikli:z minerálnych vôd vznikli:
TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady
ONYXOVÝ MRAMOR nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár
pri Lučenci. Použitie: obklady
Záznam: C.) CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok
z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves.
Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie:
potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním
vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo
b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd
TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady
ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady
ODPOVEDZ!1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny?2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním
z morskej vody!3.Sádrovec – výskyt, použitie?4.Kamenná soľ – výskyt, použitie?5.Dolomit – výskyt, použitie?6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z
vápennatých vôd?7.Travertín – výskyt, použitie?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 21: CHEMOGÉNNE usadené horniny Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať usadené horniny, ich vznik a využitie
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organogénne u.h. 2.Skúšanie, ostatní s. 58/PaO1-6 písomne 3. Text s. 58 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: C. CHEMOGÉNNE usadené horniny Vznikli chemickým zvetrávaním a vyzrážaním látok z vodných roztokov a.) vyzrážaním z morskej vody vznikli: SADROVEC – je biely. Výskyt: Spišská Nová Ves. Použitie: výroba sadry KAMENNÁ SOĽ – Výskyt: Solivar, Zbudza. Použitie: potravinársky a chemický priemysel DOLOMIT – vznikol v mori z vápenca nahradzovaním vápnika horčíkom. Výskyt: Považie, jadrové pohoria. Použitie: stavebníctvo b.) vyzrážaním vápenatých látok z minerálnych vôd TRAVERTÍN do 30 stupňov. Výskyt: Bešeňová, Spišské podhradie. Použitie: obklady ONYXOVÝ MRAMOR – nad 30 stupňov. Výskyt: Levice, Tuhár pri Lučenci. Použitie: obklady
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako vznikli chemogénne usadené horniny? 2.Vymenuj horniny, ktoré vznikli vyzrážaním z morskej vody! 3.Sádrovec – výskyt, použitie? 4.Kamenná soľ – výskyt, použitie? 5.Dolomit – výskyt, použitie? 6.Ktoré horniny vznikli vyzrážaním z vápennatých vôd? 7.Travertín – výskyt, použitie?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
22. Krasové procesy22. Krasové procesy
Krasové procesyKrasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde
činnosťou vody vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na:
A.) POVRCHOVÉ Škrapy– rôzne hlboké ostré ryhy na povrchu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny
škrapy
závrty
B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa
Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m)
Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:
- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné
perly
stalaktit stalagmit stalagnát
JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny...
Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
ŠKRAPY
PONOR
KOMÍN
JASKYŇA
ZÁVRT
VYVIERAČKA
Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody
vznikajú krasové útvary, ktoré rozdeľujeme na : A.) POVRCHOVÉŠkrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrchuZávrty – lievikovité a misovité priehlbinyB.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do
vápencového telesaKomíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia
priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou:- kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká- záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perlyJASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská
jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny...Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
ODPOVEDZ!
1.V akých oblastiach a činnosťou čoho
prebiehajú krasové procesy?
2.Vymenuj povrchové krasové útvary!
3.Vymenuj podzemné krasové útvary!
4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 22: Krasové procesy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať krasové procesy, útvary a ich vznik.
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, PREZENTÁCIA
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať usadené horniny 2.Skúšanie, ostatní s. 58/nákres obr. 123 3. Text s. 60-61 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Krasové procesy Prebiehajú v oblastiach z vápencov, kde činnosťou vody vznikajú krasové útvary. Rozlišujeme: A.) POVRCHOVÉ Škrapy – rôzne hlboké ostré ryhy na povrhu Závrty – lievikovité a misovité priehlbiny B.) PODZEMNÉ – vytvorila ich voda, ktorá cez ponor prenikla do vápencového telesa Komíny a priepasti – zvislé diery s rôznou hĺbkou. Najhlbšia priepasť: Starý hrad (N.Tatry – 495 m) Jaskyne – podzemné bludiská s rôznou výzdobou: - kvaple (stalaktit, stalagmit, stalagnát) + brčká - záclony, vodopády, misy, závesy, jaskynné perly JASKYNE V SR. Sprístupnených je 13. Napr.: Demänovská jaskyňa slobody, Dobšinská ľadová j., Domica, Driny... Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne – 35 km
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.V akých oblastiach a činnosťou čoho prebiehajú krasové procesy? 2.Vymenuj povrchové krasové útvary! 3.Vymenuj podzemné krasové útvary! 4.Ktoré sprístupnené jaskyne v SR poznáš?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
23. OPAKOVANIE -23. OPAKOVANIE -geologické procesygeologické procesy
A. skupina1. Vymenuj vnútorné geologické procesy2. Čo je zdrojom energie vonkajších geologických procesov3. Charakterizuj magmatickú činnosť4. Ako vznikli hlbinné vyvreté horniny5. Vymenuj výlevné vyvreté horniny6. Charakterizuj horotvornú činnosť7. Uveď poruchy zemskej kôry so zlomami8. Čo je to hypocentrum zemetrasenia9. Vplyvom čoho dochádza k premene hornín10. Uveď 3 premenené horniny11. Čo vieš o zvetrávaní12. Ktorý vonkajší geologický proces spôsobuje zosuvy pôdy a hornín13. Uveď 3 nespevnené úlomkovité usadené horniny14. Ako vznikli organogénne usadené horniny15. Vápenec – vznik, výskyt, použitie16. Na čo sa využíva rašelina17. Vymenuj 3 chemogénne usadené horniny18. Uveď 2 povrchové krasové útvary
B. skupina1. Vymenuj vonkajšie geologické procesy2. Čo je zdrojom energie vnútorných geologických procesov3. Charakterizuj sopečnú činnosť4. Ako vznikli výlevné vyvreté horniny5. Vymenuj hlbinné vyvreté horniny6. Uveď poruchy zemskej kôry bez zlomu7. Charakterizuj zemetrasenie8. Čo je to epicentrum zemetrasenia9. Aká je štruktúra premenených hornín10. Uveď 2 minerály, ktoré vznikli pôsobením vysokej teploty11. Čo vieš o činnosti vody12. Činnosť akého procesu formuje údolia do tvaru U13. Uveď 2 spevnené úlomkovité usadené horniny14. Napíš 4 organogénne usadené horniny15. Hnedé uhlie – vznik, výskyt, použitie16. Kde sa na Slovensku vyskytuje ropa17. Kamenná soľ – výskyt, použitie18. Uveď 2 podzemné krasové útvary
24. Skameneliny a vek Zeme.
Skameneliny a vek Zeme.Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú
skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky
odumretých organizmov.
Rozdelenie skamenelín:1. látkovo nezmenené:múmie mamutov v ľade hmyz v živici
kosti stavovcov, schránky bezstavovcov
2. látkovo zmenené:
odtlačky rastlín kamenné jadrá mäkkýšov
Vek hornín rozlišujeme:a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je
staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov:
1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce
skameneliny sú rovnako staré
b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov
Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry:
Predgeologické obdobie Prahory Starohory Prvohory Druhohory TreťohoryŠtvrtohory
Záznam: Skameneliny a vek Zeme.Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia.
Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov.
Rozdelenie skamenelín:1. látkovo nezmenenémúmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov
2. látkovo zmenenéodtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov
Vek hornín rozlišujeme:a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je
staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov:
1.vrstva, ktorá je naspodu je staršia2.vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce
skameneliny sú rovnako staréb.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa
na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r.
a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory
ODPOVEDZ!1.Čo sú to skameneliny?2.Čo skúma paleontológia?3.Uveď príklad látkovo nezmenenej
skameneliny!4. Uveď príklad látkovo zmenenej
skameneliny!5.Na základe akého poznatku určujeme
pomerný vek hornín?6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 24: Skameneliny a vek Zeme Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať príklady skamenelín a možnosti určenia ich veku
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať u.h, zápis známok z písomky. 2.Skúšanie,ostatní s.63/obr.133 3. Text s. 66- 67 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Skameneliny a vek Zeme. Zdrojom poznatkov o dejinách Zeme sú skameneliny, študuje ich paleontológia. Skameneliny sú tvarovo zachované zvyšky odumretých organizmov. Rozdelenie skamenelín: 1. látkovo nezmenené múmie mamutov v ľade, hmyz v živici, kosti stavovcov, vápenaté schránky bezstavovcov 2. látkovo zmenené odtlačky rastlín, živočíchov a ich stôp, kamenné jadrá – výplne mäkkýšov Vek hornín rozlišujeme: a.) pomerný- určujeme, ktorá hornina je staršia alebo mladšia na základe dvoch poznatkov: -vrstva, ktorá je naspodu je staršia -vrstvy obsahujúce rovnaké vedúce skameneliny sú rovnako staré b.) skutočný – udáva s a v rokoch a určuje sa na základe rozpadu rádioaktívnych prvkov Vek Zeme sa odhaduje na 4,6 mld.r. a rozdeľuje sa na geologické éry: Predgeologické obdobie, Prahory, Starohory, Prvohory, Druhohory, Treťohory, Štvrtohory
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo sú to skameneliny? 2.Čo skúma paleontológia? 3.Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny! 4. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny! 5.Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín? 6.Vymenuj geologické éry vývoja Zeme!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
25. Prahory a starohory25. Prahory a starohory
Geologické éry vývoja ZemePredgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské
jadro, zemský plášť, atmosféra (neobsahovala kyslík!), zemská kôra, hydrosféra.
Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r.
ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys.
VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa
objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí.
Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY
a jednobunkové živočíchy PRVOKY.
Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.
Záznam: Geologické éry vývoja ZemePredgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r.Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro,
zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. - 2,5 mld. r. , Starohory 2,5
mld. r. – 543 mil. r.ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala
prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE
a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.
ODPOVEDZ!
1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom
období?
2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách?
3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé?
4.Ako sa nazývali prvé rastliny?
5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 25: Prahory a Starohory Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: usadené horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať skameneliny a vek hornín 2.Skúšanie,ostatní s.66-67/ nakresli 2 skameneliny 3. Text s. 68- 69 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Éry vývoja Zeme Predgeologické obdobie 4,6 – 4 mld.r. Zem sa rozčlenila na geosféry v poradí: zemské jadro, zemský plášť, atmosféra, zemská kôra, hydrosféra Prahory 4mld. r. – 2,5 mld. r. , Starohory 2,5 mld. r. – 543 mil. r. ZEMSKÁ KORA: v týchto érach pevnina vytvárala prakontinent Pangea obklopený praoceánom Tethys VÝVOJ ORGANIZMOV: prvé organizmy BAKTÉRIE a SINICE sa objavili pred 3 mld.r. vo vodnom prostredí. Neskôr sa z nich vyvinuli prvé rastliny RIASY a jednobunkové živočíchy PRVOKY. Na konci starohôr už existovali aj mnohobunkovce – pramedúzy, prakoraly a pračlánkonožce. Organizmy sa nachádzali iba vo vode.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa formovala Zem v predgeologickom období? 2.Ako sa nazýval prakontinent v starohorách? 3.Ktoré organizmy sa objavili na Zemi ako prvé? 4.Ako sa nazývali prvé rastliny? 5.Existovali už na konci starohôr bezstavovce?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
26. Prvohory a druhohory
Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea jej
súčasťou bol aj baltský štít a ruská tabuľa.Prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko,
Británia), Variské ( západná európa)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, koraly, ľaliovky, hmyz
Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy
Z rastlín vo vode riasy a na súši stromovité papraďorasty, z ktorých vzniklo čierne uhlie.
Druhohory 250mil.r – 65mil.r.ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na
Lauráziu a Gondwanu
ORGANIZMY: typické bezstavovce: amonity (hlavonožce) belemnity
Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV
Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy
Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r.ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia:
Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské (západná európa)ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky,
hmyzPrvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky
a plazyZ rastlín riasy a stromovité papraďorasty( čierne uhlie)Druhohory 250mil.r – 65mil.r.ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu
a GondwanuORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity
(hlavonožce)Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROVZ rastlín nahosemenné - ihličnany a cykasy
ODPOVEDZ!
1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách?
2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce?
3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie?
4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea?
5.V ktorej geologickej ére žili amonity?
6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 26: Prvohory, Druhohory Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prahory a starohory 2.Skúšanie,ostatní s.69/ nakresli o 143 3. Text s. 70- 71 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Prvohory 543 mil.r.-250mil.r. ZEMSKÁ KORA: existovala Pangea, prebehli vrásnenia: Kaledónske (Nórsko, Británia), Variské ( západná európa) ORGANIZMY: typické bezstavovce – trilobity, ľaliovky, hmyz Prvé stavovce – ryby, neskôr sa vyvinuli obojživelníky a plazy Z rastlín riasy a stromovité papraďorasty
Druhohory 250mil.r – 65mil.r. ZEMSKÁ KORA: rozdelenie Pangei na Lauráziu a Gondwanu ORGANIZMY: typické bezstavovce – amonity (hlavonožce) Zo stavovcov rozvoj DINOSAUROV Z rastlín nahosemenné- ihličnany a cykasy
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Aké vrásnenia prebehli v prvohorách? 2.Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce? 3.V ktorej geologickej ére vzniklo č.uhlie? 4.Na aké kontinenty sa rozdelila Pangea? 5.V ktorej geologickej ére žili amonity? 6.Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
27. Treťohory, štvrtohory27. Treťohory, štvrtohory
Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu,
prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky
Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov
Z rastlín prevaha krytosemenných rastlín - listnaté stromy, byliny, trávy.
Štvrtohory 2 mil.r. - dnes ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov
a Alpínske vrásnenie
ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec, šabľozubý tiger
Pred 10 000r. už ako dnešné
VÝVOJ ČLOVEKA:
Homo habilis Homo erectus Homo sapiens
Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r.ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha
Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje)
ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrnikyZo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov
a vtákovŽivočíšny predchodca človeka–Australopitecus-pred 5 mil. r.Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny)Štvrtohory 2 mil.r. - dnesZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske
vrásnenieORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý
nosorožecPred 10 000r. už ako dnešnéVývoj človeka – Homo habilis, erectus, sapiens - sapiens
ODPOVEDZ!
1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od
treťohôr?
2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce?
3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?
4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr!
5.Čo vieš o vývoji človeka?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 27: Treťohory, Štvrtohory Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na zemi
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať prvohory a druhohory 2.Skúšanie,ostatní s.70-71/ nakresli trilobita, amonita, dinosaura 3. Text s. 72- 73 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Treťohory 65 mil.r.-2mil.r. ZEMSKÁ KORA: tvorba Atlantického oceánu, prebieha Alpínske vrásnenie ( Alpy, Karpaty, Tatry, Dináre, Apeniny, Himaláje) ORGANIZMY: typické bezstavovce – numulity, lastúrniky Zo stavovcov – vyhynutie dinosaurov , rozvoj cicavcov a vtákov Z rastlín prevaha krytosemenných ( listnaté stromy, byliny, trávy)
Štvrtohory 2 mil.r. - ZEMSKÁ KORA: pokračuje pohyb kontinentov a Alpínske vrásnenie ORGANIZMY: v ľadových dobách – Mamut, srstnatý nosorožec Pred 10 000r. už ako dnešné Vývoj človeka – Homo sapiens pred 100 000 r.
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré prebieha od treťohôr? 2.Ktoré sú typické treťohorné bezstavovce? 3.Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách? 4.Uveď živočícha ľadových dôb štvrtohôr! 5.Čo vieš o vývoji človeka?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
28.História Slovenska28.História Slovenska
Geologická história SlovenskaPRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo
súčasťou dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov.
PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov, rýb a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti.
DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch.
TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj numulitov a cicavcov.
ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov
Záznam: Geologická história SlovenskaPRAHORY a STAROHORY – naše územie bolo súčasťou
dna praoceánu Tethys s množstvom rias a bezstavovcov
PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti.
DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch
TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov
ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov
ODPOVEDZ!1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v
jednotlivých geologických érach!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 28: Geologická história Slovenska Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja života na Slovensku
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať treťohory a štvrtohory 2.Skúšanie,ostatní s.73/ nakresli o 157 3. Text s. 76- 77 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická história Slovenska PRVOHORY – prevažné obdobie bolo u nás more s množstvom trilobitov, ľalioviek, mäkkýšov a rias. Neskôr po vrásneniach bola u nás súš podobná púšti. DRUHOHORY – na začiatku opäť more s amonitmi a belemnitmi, neskôr sa po alpínskom vrásnení objavila pevnina so stopami po dinosauroch TREŤOHORY – more už iba na severe, na ostatnom území krytosemenné rastliny z ktorých vzniklo hnedé uhlie, rozvoj cicavcov ŠTVRTOHORY – v ľadových dobách mamuty, neskôr rozvoj hmyzu, rýb , vtákov a cicavcov
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Stručne opíš vývoj prírody Slovenska v jednotlivých geologických érach!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
29.Geologická stavba 29.Geologická stavba SlovenskaSlovenska
GemersképásmoVeporské
pásmo
SopečnépohoriaŠtvtohorné
usadeniny
Flyšové pásmo
Jadrovépohoria
Bradlovépásmo
Treťohorné usadeniny
Záznam: Geologická stavba SlovenskaSTARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria
premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov
Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence
Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Malá, Veľká Fatra, Nízke, Vysoké Tatry.
Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – dolomitBradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov
z vápencov na Považí
MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY:Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy,
Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori.
Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom
Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec)
Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)
Geologická stavba SlovenskaGeologická stavba Slovenska
ODPOVEDZ!
1.Vymenuj staršie geologické jednotky
Slovenska!
2.Aká je stavba jadrových pohorí?
3.Vymenuj sopečné pohoria!
4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo?
5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Geologické procesy a dejiny Zeme Téma č. 29: Geologická stavba Slovenska Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať postupnosť vývoja zemskej kôry na Slovensku
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika: horniny, skameneliny PREZENTÁCIA, diapozitívy, mapa
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať na PÍSOMKU!!! 2.Skúšanie,ostatní s.76/ nakresli o 160 3. Text s. 78- 79 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Geologická stavba Slovenska STARŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Gemerské pásmo – Gemerské vrchy tvoria premenené horniny a Slovenský kras, raj je z vápencov Veporské pásmo – Veporské a Stolické vrchy tvoria premenené horniny a žula, Muránsku planinu tvoria vápence Jadrové pohoria- Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Fatra, Tatry. Stavba: Jadro- žula, premenené horniny Obal – vápenec Príkrov – Dolomit Bradlové pásmo – úzky pás skalných útvarov z vápencov na považí Flyšové pásmo – Biele Karpaty, Javorníky, Beskydy, Čergov pás na vonkajšom okraji Slovenska, ktorý tvorí flyš – striedanie pieskovcov a ílovcov. Vznikol v treťohornom mori. MLADŠIE GEOLOGICKÉ JEDNOTKY: Sopečné pohoria – Vtáčnik, Kremnické a Štiavnicke vrchy, Poľana, Vihorlat sú tvorené čadičom, andezitom a ryolitom Treťohorné usadeniny – Žilinská, Liptovská a popradská kotlina sú tvorené spevnenými usadeninami ( pieskovec, ílovec) Štvrtohorné usadeniny – podunajská, záhorská a východoslovenská nížina sú tvorené nespevnenými usadeninami (spraš, hlina, piesok)
5 min. FIXAČNÁ 1.Vymenuj staršie geologické jednotky Slovenska! 2.Aká je stavba jadrových pohorí? 3.Vymenuj sopečné pohoria! 4.Aké horniny tvoria flyšové pásmo? 5.Vymenuj mladšie geologické jednotky SR!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
PÍSOMKAPÍSOMKA
1. Čo sú to skameneliny ?2. Uveď príklad látkovo nezmenenej skameneliny !3. Uveď príklad látkovo zmenenej skameneliny !4. Na základe akého poznatku určujeme pomerný vek hornín ?5. Vymenuj geologické éry vývoja Zeme !6. Ako sa nazýval prakontinent tvoriaci pevninu v starohorách ?7. Ktoré organizmy boli na Zemi ako prvé?8. Ako sa nazývali typické prvohorné bezstavovce ?9. V ktorej geologickej ére vzniklo čierne uhlie?10. V ktorej geologickej ére žili amonity?11. Ktoré stavovce ovládli Zem v druhohorách ?12. Ako sa nazýva vrásnenie, ktoré začalo v treťohorách a ešte
pokračuje?13. Aké rastliny nadobudli prevahu v treťohorách?14. Uveď živočícha ľadových dôb !15. Aká je stavba jadrových pohorí ?16. Vymenuj sopečné pohoria !17. Aké horniny tvoria flyšové pásmo ?
30. Organizmy a prostredie, 30. Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredianeživé zložky prostredia
Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život.
Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)SLNEČNÉ ŽIARENIE– má svetelnú a tepelnú zložku.Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.
VZDUCH – význam jeho zložiek:Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky
organizmyOxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako
živina pri fotosyntézeDusík – využívajú ho hľuzkové baktérie
a strukoviny na tvorbu bielkovín
VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov
PÔDA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
Záznam Organizmy a prostredie, neživé zložky prostredia
Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom
žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy ovplyvňujúce jeho život.
Neživé zložky prostredia (abiotické faktory)SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku.Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza).Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov.VZDUCH – význam jeho zložiek:Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmyOxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntézeDusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu
bielkovínVODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré
sú podstatou všetkých životných procesovPODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
ODPOVEDZ!1.Čo skúma ekológia?2.Vymenuj neživé zložky prostredia!
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 30: Organizmy a prostredie, neživén zložky prostrdeia Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať vzťahy organizmov aprostredia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. PÍSOMKA!!! 2. Text s. 90 – 97 prečítať + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Oganizmy a prostredie. Vzájomné vzťahy medzi organizmami a prostredím v ktorom žijú skúma veda – EKOLÓGIA. Študuje aj vzájomné vzťahy medzi organizmami navzájom. Na život skúmaných organizmov tak vplývajú neživé zložky (abiotické faktory) – svetlo, teplo, vzduch, voda a pôda aj živé zložky (biotické faktory) – ostatné organizmy vplývajúce na jeho život.
A. Neživé zložky prostredia (abiotické faktory) SLNEČNÉ ŽIARENIE – má svetelnú a tepelnú zložku. Svetlo je nevyhnutné pre život rastlín (fotosyntéza). Teplo je potrebné pre vývin všetkých organizmov. VZDUCH – význam jeho zložiek: Kyslík – potrebný na dýchanie pre všetky organizmy Oxid uhličitý – potrebný pre rastliny ako živina pri fotosyntéze Dusík – využívajú ho hľuzkové baktérie a strukoviny na tvorbu bielkovín VODA – je prostredím, kde prebiehajú chemické reakcie, ktoré sú podstatou všetkých životných procesov PODA – poskytuje podmienky pre rast rastlín
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo skúma ekológia? 2.Vymenuj neživé zložky prostredia!
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
31. Živé zložky 31. Živé zložky prostrediaprostredia
Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov.
POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom.
Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na.A.POZITÍVNE:Symbióza – spolunažívanie organizmov
s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
B.NEGATÍVNE1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä
o potravu2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami
alebo tkanivami hostiteľaNapr.: mrle v čreve človeka, huby
spôsobujúce hnilobu ovocia
C.NEUTRÁLNEDva jedince alebo ich populácie sa
navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor
Záznam: Živé zložky prostredia
Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov.
POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom.
Vzťahy medzi populáciami rozdeľujeme na:A.POZITÍVNE:Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými
výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
B.NEGATÍVNE1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami
hostiteľaNapr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajaceC.NEUTRÁLNEDva jedince alebo ich populácie sa navzájom neovplyvňujú.
Napr.: borovica - kapor
ODPOVEDZ!
1.Čo je to populácia?
2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 31: Živé zložky prostredia Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať vzťahy organizmov a prostredia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať organizmy a prostredie 2.Skúšanie,ostatní s. 96-97 prečítať a odpovedať na otázky 1-3 s. 97 3. Text s.98-99 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Živé zložky prostredia Vplyv ostatných organizmov na život skúmaného jedinca, príp. populáciu organizmov. POPULÁCIA – skupina jedincov rovnakého druhu žijúca na určitom území v určitom čase. Je charakterizovaná hustotou (počet jedincov na jednotku plochy), vekovou štruktúrou, zdravotným stavom. Vplyvy medzi populáciami rozdeľujeme na.
A.) POZITÍVNE: Symbióza – spolunažívanie organizmov s obojstrannými výhodami. Napr. huba + riasa = lišajník, mravce s voškami, hľuzkové baktérie s koreňmi strukovín
B.) NEGATÍVNE 1.Konkurencia- dva jedince súperia najmä o potravu 2.Parazitizmus – parazit sa živí tekutinami alebo tkanivami hostiteľa Napr.: mrle v čreve človeka, huby spôsobujúce hnilobu ovocia 3.Predátorstvo – predátor loví korisť Napr.: líška zajace C.) NEUTRÁLNE Dva jedince alebo ich poulácie sa navzájom neovplyvňujú. Napr.: borovica - kapor
5 min. FIXAČNÁ Prezentácia výsledkov a zistení. Zhrnutie učiva so žiakmi. 1.Čo je to populácia? 2.Ako rozdeľujeme vzťahy medzi populáciami?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
32. Globálne 32. Globálne ekologické problémyekologické problémy
Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria:
Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie
Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére
Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody
Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka
Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia
Záznam: Globálne ekologické problémySú to problémy, ktoré majú celosvetový
charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria:
Stenšovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie
Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére
Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody
Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka
Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia
ODPOVEDZ!1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej
vrstvy?2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt?3.Čo spôsobujú kyslé dažde?4.Ktorý globálny problém poškodzuje
dýchací systém organizmov?
Vyučujúci: Ing. Marek HRUŠKA
Dátum: Škola: Základná škola, Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou Trieda: VIII. Predmet: Biológia Tematický celok: Podmienky života a vzťahy organizmov Téma č. 33 Globálne ekologické problémy Ciele vyučovacej hodiny:
1. Rozvíjať schopnosť samostatne uvažovať a pracovať.
2. Poznať Globálne ekologické problémy a možnosti ich riešenia
Typ vyučovacej hodiny: Fixačná Organizačné formy práce: HZT Vyučovacie metódy:
- Vysvetľovanie - Práca s textom - Rozhovor
Medzipredmetové vzťahy: Slovenský jazyk, Technická výchova, Geografia, Informatika Pomôcky a didaktická technika:
ŠTRUKTÚRA VYUČOVACEJ HODINY Čas: Etapa: Činnosť : 5 min. ORGANIZAČNÁ - Zápis do triednej knihy
- Kontrola prítomnosti
5 min. MOTIVAČNÁ 1. Zopakovať faktory prostredia 2.Skúšanie,ostatní s. 110 - 111samostatne 3. Text s.114-115 + POZNÁMKY
25 min. EXPOZIČNÁ Záznam: Globálne ekologické problémy Sú to problémy, ktoré majú celosvetový charakter a nepriaznivo vplývajú na ekologickú rovnováhu biosféry. Ohrozujú podmienky života na Zemi pre všetky organizmy a aj človeka. Spôsobujú ich rozličné ľudské činnosti. Medzi globálne ekologické problémy patria: Stenčovanie ozónovej vrstvy – ozón zachytáva škodlivé UV žiarenie Sklenníkový efekt – globálne oteplovanie je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ktoré zvyšujú množstvo CO2 v atmosfére Kyslé dažde – unikanie oxidov síry a dusíka z priemyselných podnikov, ktoré dpadajú vo forme kyslých dažďov spôsobujú nežiadúcu kyslosť pôdy a vody Smog – plynná zmes dymu a hmly poškodzuje dýchací systém živočíchov a človeka Nárast odpadov a ich odstraňovanie – najvhodnejším zužitkovaním odpadov je recyklácia
5 min. FIXAČNÁ 1.Čo má za následok stenšovanie ozónovej vrstvy? 2.Ako sa prejavuje skleníkový efekt? 3.Čo spôsobujú kyslé dažde? 4.Ktorý globálny problém poškodzuje dýchací systém organizmov?
5 min. ZÁVEREČNÁ Zadanie domácej úlohy
VEĽA ÚSPECHOV!!!VEĽA ÚSPECHOV!!!