Embed Size (px)
Citation preview
Ekonómia poľnohospodársko-
potravinárskeho odvetvia:Znamenité charakteristiky regiónu Emilia-Romagna
Franco MosconiProfesor ekonómie a priemyselnej politiky, Katedra Jeana Monneta
Università di Parma.
BRATISLAVA, 16 NOVEMBER 2010
Základná téza
Okolo «priemyselných obvodov» («clusterov»), sa v priebehu deväťdesiatych rokov a začiatkom tretieho tisícročia zoskupili dve myšlienkové školy:
I) tí, podľa ktorých sú priemyselné obvody na ústupe;II) tí, ktorí ich považujú za nedotknuteľné a nemenné.
Na tejto ceste sa však úspešne presadila tretia škola:
Táto tretia škola poukazuje predovšetkým na premenu, ktorou priemyselné obvody prechádzajú (otváranie „výrobných reťazcov"; vznik „skupín podnikov"; vedúca úloha „stredných podnikov“ a i.).
Pri tretej škole sa na okamih zastavíme. Vráťme sa teraz o krok späť...
Dejiny “priemyselných obvodov”
sú siahodlhé.Sčítanie obyvateľstva USA v roku 1900: vysoké hodnoty priemyselnej koncentrácie a špecializácie
Alfred Marshall,Principles of Economics (1890): il “marshallovský obvod”
Prof. P. Krugman skúmajúci Marshalla(Geography and Trade, 1991)
Tri lokalizačné činitele:(i) Spojený trh pre pracovníkov s odbornou kvalifikáciou:
“Ložisko pracovnej sily (Labour pooling)”;
(ii) Špecifické medzivstupy konkrétneho priemyselného odvetvia;
(iii) Technologické “spillovery” (“prepady”).
Pokračovanie dejín/I
Michael Portera teória “Konkurenčnej výhody štátov” [1990]
“cluster”podnikov
“diamant” (4 určujúce činitele)
Pokračovanie dejín/II
Parma a jej “potravinársky cluster”
A na
Porterovej ceste Talianskom sa stretávame s mnohými inými
clustermi
Cluster a' la
Porter (1990)
Tento jav je rozšírený v mnohých priemyselných krajinách.Prípad
Nemecka
Pokračovanie dejín/IIIV talianskych výrobných systémoch potom nastáva chvíľa ‘cesty’
Sole 24 Ore (Bábky, šperky nože, 1992):PARMA so svojou šunkou;REGGIO EMILIA so syrom parmigiano-reggiano a poľnohospodár-skymi strojmi
A čo dnes?Parma ako «Food Valley» (=
hlavné poľnohospodársko-priemyselné centrum – pozri UPI):
i. Polovicu obratu výroby provincie vyprodukuje toto makroodvetvie;
ii. Prítomnosť kompletného ‘reťazca’ (poľnohospodárska a zootechnická výroba + potravinársky priemysel + priemysel výroby potravinárskych zariadení a strojov, malobalenia alebo fľašovania a veľkobalenia potravinárskych výrobkov + výroba potravinárskych nádob;
iii.Súčasná prítomnosť veľkého počtu typických výrob s kontrolovaným označením pôvodu a chráneným geografickým označením (klasických a inovatívnych);
Parma «Food Valley» / II
iv. Súčasná prítomnosť malých, stredných a veľkých podnikov (vrátane dvoch v rámci malého počtu talianskych nadnárodných spoločností či iných podnikov vybavených laboratóriami pre výskum a vývoj - R&D);
v. Systém služieb a podpory agropriemyslu od špecializovaných veľtrhov (CIBUS a CIBUS Tech) po výskumné a vzdelávacie centrá:-UNIVERSITA’ DEGLI STUDI (približne desať odborov);-VÝSKUMNÉ STANICE A LABORATÓRIÁ;-ALMA/medzinárodné školiace stredisko talianskej kuchyne;-NOVÉ ‘TECHNOCENTRUM’ V POĽNOHOSPODÁRSKO-POTRAVINÁRSKOM PRIEMYSLE
vi. Prítomnosť EFSA (European Food Security Authority).
Parma «Food Valley» / III
Charakteristiky (i) až (vi) jednoznačne poukazujú:● jednak na všetky tri lokalizačné činitele Marshall-Krugmanovho modelu,● ako i na všetky štyri určujúce činitele clustera a’ la Porter.
V stručnosti:úloha ‘externých ekonómií’ (v protiklade s klasickejšími ‘ekonómiami založenými na raste objemu výroby’) a „tichého“ poznatku (v protiklade s ‘kódovanými’ vedomosťami).
Okolitý svet sa však mení (ROZŠIROVANIE SMEROM NA VÝCHOD a VZOSTUP EKONÓMIÍ ‘BRIC’) >>> veľkosť samotného podniku teda dnes nemožno podceniť.
AKľúčové makroodvetvia “Made in Italy”
Tak vznikla podobizeň “štyroch A” (Fondazione Edison):
Abbigliamento-moda (Odevy-móda)
Arredo-casa (Bytové zariadenie)
Automazione-meccanica (Automatizácia a mechanika)
Alimentari-vini (Potraviny, víno)
Všetky tieto odvetvia zaznamenali vedúce postavenie „stredných priemyselných podnikov“
Pozrime sa teraz na 4.300 najvýznamnejších «stredných priemyselných podnikov», ktoré boli predmetom známeho prieskumu vykonávaného zo strany Mediobanca-Unioncamere.
V štyroch regiónoch na severe a východe sa ich nachádza približne 1.600, z nich 700 v Emilia-Romagna (s obratom 13 až 290 miliónov Eur, s počtom zamestnancov 50 až 499, so samostatnou vlastníckou štruktúrou).
Teda• «Medzi prevažujúce výrobné činnosti v severozápadnej, severovýchodnej a strednej oblasti patrí výroba strojov a mechanizmov a osobných predmetov a predmetov pre domácnosť (…). V stredojužnej oblasti a na ostrovoch naopak prevažuje potravinárska výroba.»• «Prítomnosť stredných priemyselných podnikov na úsekoch high-tech je nepatrná.»
Premena obvodov
Ich silným bodom bol vždy vývoz. Dnes však okrem tovaru a služieb „obiehajú“ (dovoľte použiť uvedený výraz) i výrobné závody. Dôsledkom tejto skutočnosti je:
I) Posilnenie veľkostnej štruktúry a vznik elity „stredných podnikov“ (často organizovaných vo forme ‘skupín podnikov’);
II) Stále pevnejšia pozícia na medzinárodných trhoch, i vo forme priamych zahraničných investícií (IDE – európski riadiaci podnikatelia /FDI) a účasti na vlne M&A;
III) Otváranie výrobných ‘reťazcov’ s novými sieťami vzťahov, rozšírených ďaleko za hranicami štátu.
NA ZÁVER…
Znamenité charakteristiky nie sú náhodnou udalosťou:
● Teritórium a ‘historické skutočnosti’;
● Úloha public policy (‘Priemyselná politika v rozšírenej Európe’ – pozri Európska komisia, 2002);
● Podnikové stratégie (rast veľkosti alebo ‘podnikové siete’ s cieľom znášať neustále rastúce fixné náklady súvisiace s vývojom inovačných výrobkov);
● Úloha finančného systému (a predovšetkým bánk – pozri UniCredit/EastGate).
