Download pdf - Václav Mencl : Stredoveká architektúra na Slovensku. Kniha prvá, Stavebné umenie na Slovensku od najstarších čias až do konca doby románskej / Medieval architecture in Slovakia

V Á C L A V M E N C L

STŘEDOVĚKÁ A R C H I T E K T U R A

NA S L O V E N S K U

K N I H A PRVÁ

Stavebné umenie na Slovensku od najstarsích cias

a ž do konca doby románskéj

P R A H A - P R E Š O V 1 9 3 7

N Á K L A D O M Č E S K O S L O V E N S K E J G R A F I G K E J U N I E U Č . S P O L .

K e c T sa na ja r roku 1933 Slovensko a s ním i celý náš štát připravovaly osláviť tisícsté výročie vzniku prvého křesťanského chrám u na našom území, aby tak zdůraznily, že obidva západoslovanské kmene, český i slovenský, spájajú už od pradávna nielen rovnaké osudy politické, ale i putá kulturně, ukázala sa potřeba, aby i súčasná česká a slovenská veda vydala počet zo svojho doterajšieho skúmania dávného umenia na Slovensku. Při tcjto příležitosti však vysvitlo, že je velmi ťažko tvořit’ konečné úsudky či o veku, už či o slohovom vradení našich jednotlivých pamiatok bez základnej všcobecnej práce, ktorá b y spo- Iahlivo podávala roztriedený materiál urnelecko-historický. N ebolo pre- hladného diela, ktoré by umožňovalo zbaviť saneistoty o počte i o hodnotě doíeraz neznámých pam iatok, ktorá sprevádzala badatela na každom kroku v oblasti slovenského umenia, a ktoré by vyvracalo hlboko vžité, Často nesprávné teorie o najstaršom stavebnom umění u nás. Z nich na tomto mieste bolo by třeba ukázať najma na d va zá kladné om yly, ktoré často sprevádzaly mladú amatérsku um clecko- historickú vedu na Slovensku: predovšetkým sa tu předpokládalo, že románské umenie u nás nadvázuje svojimi počiatkami na stavebnú tra- díciu římsku, a potom, za najstaršie čiastky našich kostolov pokládaly sa ich presbyteriá, v ktorých mnohí viděli póvodné samostatné stavby. T o preto, že sa v nich zachovaly obyčajne póvodné klenby ako naj- bezpečnejšic doklady pre datovanie, kým lode, kryté povodně rovným i povalam i, stratily svoj starý charakter najčastejšic už v baroku, keď sa ich povály zam ieňaly klenbami. Tento omyl sa traduje už v barokových vizitaČných protokoloch zo X V I I . stoíctia.

V týclito časoch nitrianskveh příprav vznikol program tejto práce. Z nickolkých desiatok fotografií a půdorysných náčrrkov. ktoré sorn si dotial příležitostné zaobstaral, skrsol základ, ktorý som potom progra- movite rozšiřoval až do konca roka 1936. Tým to rokom uzavieram kapitoly o umění románskom. Přitom však ukázala sa mi potřeba, aby som látku, obsahujúcu slovenské pam iatky od najstarších čias až do

5

konca středověku, rozdělil na dve knihy. Hoci medzi dobou románskou a dobou gotickou niet u nás v skutočnosti pozná telnejšej hranice, jednako len sosbieraný materiál ukazoval, že kapitoly o umění doby ro- mánskej a gotickej budu také rozsiahle, že ich nemožno slúčiť do jed- ného svazku. Okrem toho z tejto práce vylúčil som pamiatky stavitelstva užitkového, pckým svojou bezozdobnosťou neposkytujú dokladov o vývoji architektonickej formy; tak predovšctkým nepojal som do tcjto práce takmcr všetky slovenské hrady a mestskc opevnenia, ktorých studium převzala mcja žena a ktoré připravuje do tlače ako samostatná prácu. Keď předkládám tcraz prvú knihu slovenskej veřejnosti, robím tak predovšetkým prcto, aby si aj ona osvojila kritický pohíad 11a pamiatky dávného umenia u nás, aby sme sa 11a tomto základe skoro dopracovali objektívneho obrazu starého umenia 11a Slovensku.

Postup, ktorý bolo třeba pri práci zachovat, je trocha odlišný od podobných prác českých badatelov. Doterajšia skúsenosť ukázala, že nie je vhodné vydávat súborné spracovania celej látky prv, kým nie je spracovaná jedna pamiatka po druhej; že tu třeba vyjsť z opisov, zo stavebných rozborov a z datovania jednotlivých pamiatok, příbuzné stavby že zas třeba slučovat’ do celkov a iba potom si overiť ich datovanie tým, že najdeme pre ne vztahy k příslušným uměleckým školám v Podunajsku. V Cechách tento postup do istej rniery ulahčuje tá okolnost’, že detailný stavebný rozbor pamiatok pojala do rámca svojej sú- pisnej činnosti Česká akademia, takže tam sa možno len jednoducho odvolat’ na příslušný svázok Súpisu pamiatok. Kcďžc na Slovensku je táto súpisná činnost iba v začiatkoch, nepozostávalo mi iné, ako zaťa- žiť prácu zovrubnými opismi a rozbormi jednotlivých pamiatok, lebo čitatel, ktorý nemá inej příležitosti bezprostředné ich preskúmať, len tak bude moct kontrolovat výsledky tejto práce. Preto som aj hlavný doraz položil na to, aby opisy sprevádzaly půdorysné zamerania. Přiložené nákresy nemožno sice pokladať za technicky dokonalé — veď ich cidom ani nebolo, aby podávaly všetky náhodné nepřesnosti pódo- rysu, ak nemajú významu pre dějiny umenia — ale jednako len rozličným spósobom šrafovania dalo sa v nich vyznačit, akým postupom jednotlivé časti stavby po sebe následovaly.

Pri tomto súpise našich románských pamiatok ukázalo sa však i to, že velmi často i pomerne informovaní miestni pracovníci pokladajú za roinánsku stavbu taký kostol, ktorý sice písomné zprávy dokladajú pre X II. alebo X III. stoletie, ale ktorý v svojej dnešnej podobě je ovcTa mladší. Tak i naše naozaj románské kláštorné kostoly kladu sa

6

na základe zpráv o založení kláštora do takých dávných čias, že toto datovanie nijako nezodpovedá zachovanej stavebnej formě. Na základe týchto skúseností pridřžal som sa pri datovaní predovšetkým vždy slohu stavby; archívně zprávy mi preto slúžily len za kontrolu. Pri slila dávaní a pri výklade písommeh zpráv poslúžilv mi, lebo nie som školeným historikom, práce D. Fuxhoffera, J. Ruppa, V. Chaloupeckého a V. Smilauera, ktorí přístupnou formou roztriedili a lokalizovali ne- prehladnc množstvo středověkých listin; preto často v poznámkách citujú sa tieto zprávy až z druhej ruky. Pri práci sa súčasne ukázalo, akč potřebné by bolo vydať historický micstopis Slovenska, čo len so stručnými odkazmi na najstaršie listiny, v ktorých sa příslušná dědina po prvý raz spomína; mnohí naši badatelia uspořili by Lak vd a práce i času, ktorý by mohli potom venovať vlastnému predmetu svojho štúdia.

Kedže, ako z jednotlivých kapitol knihy uvidíme, vývoj europskeho umenia odobrával sa mimo hraníc Slovenska, ktoré zpravidla len přejímalo už hotovú umeleckú formu zo zahraničia, pokládal som za ciď svojho štúdia určit’ spósob, akým Slovensko záviselo od cudzích zdrojov stavebného umenia, určiť teda, kedy, za akých okolností a odkiaf bralo podklady pre svoju vlastnú stavebnú činnost’. Kedže preto, presne berúc, nemóžeme hovořit’ o vývoji středověkého stavebného umenia slovenského, ale len o premenách tohto umenia na Slovensku, pokládám sú- časne za zbytočné zaoberať sa psychologickými prcdpokladmi tohto vývoja, z ktorých vždy vyrastalo a vyrastá nové umělecké nazeranie a ako jeho dósledok i nová umělecká forma. Kedže Slovensko nikdy v dějinách nebolo krajinou umelecky vedúcou, nemajúc pre to ani dost vonkajších možností, bolo by zbytočné hladať v našoin prostředí psychologické příčiny ustavičnej obměny architektonického tvorenia. Naopak, dóležitejšic sú pokusy, presne vřadit’ naše pamiatky do curop- ského vývoja, ktorými sa usilujeme pripútať ich k uměleckým Školám v najbližšom susedstve. A tu s překvapením zisťujeme, že geografická oblast’ podunajská má svoj vlastný osobitný charakter, čo sa týka svoj- rázu nie nepodobný oblasti porýnskej; nebolo by preto iste pochybené, keby raz došlo k súbornému spracovaniu vývoja umenia v Podunajsku ako samostatnej umeleckej oblasti.

Ale i vtedy, keď sa naša práca obmedzuje len na objektivně zachy- tenie a roztriedenie našich středověkých pamiatok, nestráca tým, ako súdime, na cene. Len za niekolko málo rokov autorovej činnosti na Slovensku v obore praktickej ochrany pamiatok bolo přestavbou změněné torko našich kostolov, že som pokladal za potřebné, zachytit’ ich

i póvodný stav aspoň opisom. Potřeba prestavieb starých pamiatok na

Slovensku je totiž váčšia ako v Cechách, lebo tu ešte v iniere ovela váčšej slúžia životu. Tažko možno žiadať, aby na pr. drobný románsky kostolík, ktorý vznikol před 700 rokmi, stačil obci, ktorá medzitým desatoronásobne vzrástla. Je prcto ťažkou úlohou ochrany pamiatok na Slovensku, aby týmto novým potřebám vyhověla, neobetujúc přitom pamiatky samcj. Právě z tohto hradiska třeba posudzovať tie rozličné adaptácie a přestavby, ktorými umele prispósobujeme naše najstaršie kostelíky dnešnému životu. Iba vtedy, ak poznáme ticto ťažkosti, vicmc si představit’, kolko z našich románských kostolov sa už obětovalo v minulých storočiach, kcď tejto zvláštnej pečlivosti nebolo. Ak připočítáme k nim ešte i všetky škody, ktoré prinášaly nekonečné vojnové nepokoje, od čias tatárskych až po vpády Turkov, časté doni áce rozbroje i príredné katastrofy, dospievame k úsudku, že z póvod- ného architektonického bohatstva středověkého Slovenska sa po naše časy zachoval len poměrně malý zlomok, ktorý si iste zaslúži pečlivej ochrany i úzkostlivěj opatrnosti, ak třeba čokolvek meniť na jeho originalitě.

Ak mám napokon spomenúť všetkých, ktorí mi pri práci pomohli, dakujem na prvom micste M in is te r s tv u šk o lstv a a n á ro d n e j o s v ě ty v P ra h e a S tá tn e m u r e fe r á tu na o c h ra n u p a m ia to k v B r a t is la v ě za to, že mi častými úradnými cestami umožnily dokonale poznať slovenské pamiatky a že som mohol súčasne čerpať z úradných archívov, knižnic a registratur. Dprimnou vďačnosťou som zaviazaný svojmu kolegovi dr. V . W a g n e ro v i, ktorý mi ochotné a s odborným záujmom pomáhal pri vyhfadávaní historických zpráv. Spoločnou prácou s ním bolo mi umožněné poznať nejednu pamiatku, ktorá by mi ináč bola ušla. Dakujem rovnako úprimne i pánu u n iv . prof. dr. J. E isn e ro v i, ktorý ma zasvácoval do počiatkov našich dejín a za ktorcho vedenia získal som v nesčísclnýcli hodinách, strávených spoločne na hrade Devíne i Nitře, značné skúsenosti v archeologických výkopoch. Ale dakujem i pánom univ. p ro feso r o m dr. V . C h a lo u p e c k é m u a dr. V. K le c a n d o v i a pánu d o c e n to v i dr. R. H o lin k o v i, ktorí mi často láskavo vysvětlili nejasné miesta listin a umožnili mi uveřejnit predbežné prchTady o výsledkoch práce v publi- káciách U č e n e j sp o lo čn o sti Š a fá r ik o v e j v B ra tis la v ě . Z vidieckych pracovníkov najviac som sa stýkal s p . r ia d ite lo m m u ze a b a n s k o š tia v n ic k é h o , V. B ak ero m , ktorý mi věnoval vela svojich vědomostí o dějinách banských miest.

Pánu s p r á v c o v i M. P ř íd a v k o v í dakujem za porozumenic i zá- ujem, ktorý věnoval textu tejto práce pri jej úpravě so stránky jazy-

8

K O V e j ; i U C K i u i c i c i i m i i y i m m . . ..v^. ^ — . . r -

fesor dr. V. V á ž n ý . Závěr práce láskavo přeložila do němčiny dr A. M a y e ro v á , obálku nakreslil prof. J. F u 11 a. Pri fotografovaní pa miatok mi prospěl svojimi skúscnosťami pán J. T u h á č e k , ktorýj i autorom velkého množstva uveřejněných fotografií. Celá práca b} bola, pravda, zbytočná, keby sa jej vydania nebola ujala Ceskosloj ven ská g r a fic k á U n ia , ktorej veTmi dakujein za vkus a záujcni ktorý pri tom p rej a vil a, i za technická dokonalost tlače.

Knihu venujem svojej žene. Bola mi pomocníkom, prckladatelon a neraz i kritikom a znášala so mnou za práce všetko dobré i zlé Á o oboje nebolo na našom viclieku núdze.

Záujem o středověké pamiatky na Slovensku je velmi dávného data. Dnes je už ťažko posúdiť, kcdy asi vznikol; v literatúre sa s ním střetáváme až po tureckých vojnách. Pozornost’ západnej Europy až do druhej polovice X V II. stoletia sústreďovala sa početnými ccstopismi a sbierkami rytin, vydávanými najčastejšie v zahraničí, na denie sú- časné, ktorému neprestajne dodávaly látku boje s Turkami: zobrazovaly sa iba pevnosti a mestá, ktoré maly v tureckých vojnách význam. Len čo sa však ťažište týchto vojen posunulo do južného Uhorska, vzniká i u nás literatura, ktorá si už všímá domácej minulosti a s ňou i jej hmotných pozostatkov. Prvým obrazom tohto přesunu záujmov je jedna z našich najstarších historií, L e v o č s k á k ro n ik a , ktorú na- písal rektor evanjelického německého gymnázia v Levoči, Gašpar ílain (rektorom 1658-64). Obsahuje cenné údaje o stavebných změnách středověkých levočských pamiatok, nehladiac na údaje o ich vzniku, ktoré sú napospol nedoložené a nevierohodné. Po nej následuje dielo J . Trsztyánszkeho, C a s s o v ia vetu s ac n o va, vydané v Košiciach r. 1732, prvá, pokiaT vieme, monografia z dejín našich miest.

Ten istý záujem o staré slovenské pamiatky nachádzame i v slávnej historicko-topografickej práci Slováka Mateja Béla (vl. menom Funtík, 1684-1749), rektora evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici a od r. 1714 v Bratislavě. Sú to N o tit ia H u n g a r ia e n o v a e h is to r ic o g e o g r a p h ic a d iv is a in p artes q u a to r , vydané vo Vicdni. Prvý diel, opisujúci župu Bratislavskú, vyšiel r. 1735. V druhom dicle (1736) sú župy Turčianska, Zvolenská a Liptovská a vo štvrtom (1742) Novo- hrad, Tekov, Nitra, Hont a Malohont.

Hoci táto práca zostala nedokončená, jednako je najpresnejším pra- mcňom pre štúdium najma našich hradov, lebo podává stav, aký bol v tretine X V III . stoletia. Z niekolkých miest knihy poznáváme, že autor si bol vědomý veku i hodnoty našich středověkých pamiatok; prejavuje sa to na pr. poznámkou o kostolc v liptovskom Okoličnom, ktorým sa vraj táto obec pýši.

Tento historický záujem doby prejavujú i stopy na pamiatkach sa- mých; z nich sa přesvědčujeme, že ich navštěvovali už v X V I. století, la k na pr. Zápolského kaplica na Spišskcj Kapitule je celá pokreslená červenou kriedou; nákresy predstavujú tu šlachtické znaky a obsahujú monogramy i letopočty, počínajúc X V I. stoletím (najstarší 1564). Po-

I I

dobne i apsida kaplice v Pominovciach má vo vakovkc vyryté početné nápisy, najstarší z r. 1737; rovnaké nápisy a monogramy najdeme i na stěnách presbyteria farského kostola v Banskej Bystrici (jeden až z roku 1638), v kapitulskej sieni v Ccrvcnom Kláštore (od r. 1632) i na kaplici sv. Anny pri dóme v Bratislavě (od r. 1554). Ale i výtvarné barokové umenic prejavilo občas porozumenie pre starší středověký detail. Tak 11a pr. včasnegotický portál kostola v Sáhách zachoval sa 11a svojom miestc, hoci celý kostol na začiatku X V III. stoletia přestávali a dokonca jeho poškodené gotické stípiky v špaletách vyměnili stípikmi barokovými, s barokovou hlavicou a pátkou, ktoré vhodné prikomponovali k stredovekej architektuře portálu. Pravdaže, táto po- zornosť barokových architcktov k stredovekej forme je iba výnimečná. T ak eštc v rokoch 1745-63 nový kostol v Jasové stavia sa na staveništi, ktoré vzniklo úplným odstraněním stredovekej stavby, ba ešte okolo r. 1820 dáva arcibiskup Rudnay celkoni srovnať so zemou skvelú trojloďovú baziliku v Ostrihome, hoci, ako prastaré sídlo uhorského primasa, bola posvátená jedinečnou cirkevnou tradíciou.

O d jozefínskej doby vztah k historickým pamiatkam jeešteživší. Čím ďalej, tým viac sa vyzdvihuje buď ich vek a pohnuté dějiny, buď ich malebný zjav. Na konci X V III. stoletia a v prvej polovici X IX . veku sa často spomínajú v nesčíselných cestopisoch, v historicko-geografických lexikonoch a v topograíiách učencov osvietenských a doby romantickej. Z nich najdoležitejšie sú geografické práce dvoch bratislavských učencov, mešťanostu K. G. Windischa (1772, 1780) a J . M. Korabinského

1786); cestopisné práce začína písať už r. 1750 Bombardi, potom následuj ú cestopisy G. von Berzeviczy (1789), Ch. L. Seippa (1793),S. Bredetzhého (1801, 1803-5) a J. Ch. Elsnera (1840) a prvé významné monografie žúp, Zemplínskej od A. Szirmayho (1803 a 1804), Novohradskej od Mccsáryho (1826Í a Gemersko-malohontskej od J . Hunfalvyho (1867). V tejto súvislosti třeba však spornenúť i civě bohato ilustrované cestopisné práce: barona A. Afednyanského M a le r is c h e R eise a u f dem \\ a a g flu s s e in U n g a rn , ktorých prvé vydanie z roka 1826 (s 12 fa- rebnými akvatintami od J. Fischera) sa dočkalo niekoíko vydaní, a znamenitý cestopis J . Hunfalvyho, U n g a rn und S ie b e n b ü rg e n in m ale r is c h e n O r i g in a 1 -A ns ich t e n, vydaný v Darmstadte r. 1856-64, s maďarským textom 1860-64, sprevádzaný neobyčajne cennými oce- Fo:ytmi podTa kresieb L. Rohbocka.

Na začiatku X IX . stoletia napokon zjavujú sa i pivé modeme monografie o našich mestách: J. M. Korabinského o hlavnom meste Uhorska,

12

Bratislavě, o ktoroj napísal knihu i městský rádný pán Paul v. Ballus (1823) a o Levoči a Košiciach od Ch. Cenersicha (1804).

Ani jedna z týchto práč historických, zeměpisných a cestopisných sa však dosial nezaoberá slohovou analýzou pamiatok. Sloh stavby a jej umělecký význam zostáva váčšinou nepochopený a na jej vek sa súdi len na základe archívnych zpráv, často vcími chybné.

Preto tým vzácnejšie sú prvé stopy ozajstného záujmu archeologického, ktorý sa už týka samého stavebného usporiadania pamiatky a snahy, zachovat jej zjav archívnym záznamorn pre budúcnosť. Už dva roky před tým, čo vyšlo pověstné zakreslenie starého stavu román - skej baziliky ostrihomskej (\ eteris arcis Strigonicnsis deseriptio, 1827), kreslil v Košiciach J. Gottfried pódorys sanktuária tamojšej katedrály (1825, akvarelová kresba tušom). Póvodnú podobu jej fasád zachoval svojimi akvarelmi J .A lt (1839).

\ tomto čase vyšla vo Veszpréme r. 1803 i obsiahla dvojdielna prácaD. Fuxhofferova, ktorá položila základ hlbšicho štúdia našich kláštorov; prvý diel je o kláštoroch řehole benediktínskej, druhý o ostatných reholiach v Uhorsku.

Základ skutočného štúdia archeologického v obore historických pamiatok položil v Uhorsku tesne pred polovicou X IX . stolctia košický rodák architekt I. Henszlmann (1813-1888). Popudom mu bolo ťažké poškodenie katedrály povodňou r. 1845. Už nasledujúceho roku, 1846, vychádza v Pešti jeho práca K a s sa v á ro s á n a k ó- né m et s ty lu te m p lo m a i (Košické kostoly staroněmeckého slohu), ktorej titul pre- zrádza pomvkov a ťažkosti, s ktorými autor zápasil pri periodizácii a pomenovaní našich středověkých slohov. Je však na počudovanie, ako si doba velkoryse poradila s nečakanými ťažkými problémami, ktoré jej náhle zasekávaly cestu a aké smělé úlohy si položila. 1. Henszlmann už roku 1856 hladá vzory pre nezvyklý pódorys košickcj sv. Alžběty a pri svojej parížskej návštěvě sa dozvedá od E. Leblana o podobnej katedrále Sv. Yvcda v Braisne. Roku 1859 sa P° prvý raz publikuje náčrtník francúzskeho gotického architekta Villarda de Honnecourt, ktorý vraj v rokoch 1241-47 bol pri dvore Belu IV. a ktorého meno sa spája so stavbou košickej katedrály, aby sa týmto problémom na celý ostatok storočia celkom zbytočne zaťažila umelecko-historická veda v Uhorsku. \' tom čase, nakolko vieme, r. 1862 podnikajú sa v Uhorsku prvé historické výkopy, a to pod vedením I. Henszlmanno- vým pri katedrále v Stolnom Bělehrade. Napokon podU vzoru vieden- ských M itth e ilu n g e n der k. k. C e n tr a l-C o m is s io n zu r Er- fo rsch u n g und E r h a ltu n g d er B a u d e n k m a le , vzniklých r. 1856

r3

lod.íecDgUVúst

1rajh á irá Úp ira icc

j tlíc .csl

í 0o[j céhko:raluhira

J" *- on > b) 1 C

zk< >rá r. 1:toýc

I•ýs.02i.»esklíkb

! ms 2

I ěi

[4

pod redakciou K. Weissa, Archaelogická komisia uhorskej Akademie vied zakladá vlastné časopisy archeologické, r. 1859 časopis A r c h a e o - lo g ia i k ó z le m c n y e k (Archeologické zprávy) a r. 1869 časopis Archeologiai értesító (Archeologicky věstník), v ktorých sa potom sústreďuje takmer všetka badatelská práca o dějinách umenia v Uhorsku.

Táto činnost’, ktorej cidom je poznať umelecko-historické bohatstvo krajiny, pri čom - ako i všade inde - iba středověké pamiatky do- chádzajú pozornosti, rozpadá sa do dvoch skupin: dojednej patria práce monografické, do druhej súpisy celých okršlekov, najčastejšie žúp. K monografiám patří už práca farára L. Starka o trenčianskom hrade (1852), ako i štúdie, ktoré sa zjavily už v najstarších ročníkoch vicdenských Mittheilungen (začaté r. 1857 ich redaktorom K. Weissom štúdiom o košickej katedrále). Tam sa potom uveřejňovaly i články neskoršieho biskupa banskobystrického a varadínskeho, A. Stummera- lpolyiho (1823-86) o bratislavskej kaplici sv. Anny (1857), ktorý písal aj o bazilike v Diakovciach (1860), I. Henszlmanna o Bíni (1861) a českého profesora kreslenia na levočskom gymnáziu V. Merklasa o levoč- skom kostole sv. Jakuba (1858), o Spišskej Kapitule (1861) a o Spišskom hrade (1865). Zostatných monografických prác patří sem studium F. F. Rómera o pamiatkach bratislavských (1865), monografia o slovenských hradoch (1866) od kňaza J. táborského (1812-76) a J. Kerekeša (1866),E. Janotu o Bardejove (1862, 1866), kremnického evanj. učitela a potom archivára P. Křižku (1841-1902) o Turci (1867), S. Rakovszkého o bratislavskej radnici (1872), architekta V. Myskovszkého (1838-1909, prof. v Kremnici a v Košiciach) o Sabinove (1872), děkana J . Vajdov- szkého o Spišských Ylachoch (1874.) a tri monumentálně monografické práce členov Akademie: A. Ipolyiho o Banskej Bystrici (1875, 1878),I. Henszlmanna o Levoči (1878) a V. Myskovszkého o Bardejove (1879), ktoré až podnes zostávajú základom našich vědomostí o pamiatkach týchto miest.

Rovnako cenné boly i vedeeke exkurzie do jednotlivých žúp, ktorých výsledky boly publikované v starých ročníkoch časopisu Archaeologiai kozlemények a Archaeologiai értesitó. Najstaršia z týchto zpráv je A. Ipolyiho opis pamiatok na Zitnom ostrove (1858), ktorý ani podnes nestratil cenu. Potom následuje F. Kubinyi, ktorý opísal župu Zvolen- skú (1864), L Henszlmann (zprávy o archeologickej vychádzke do župy Abaujskej a SariŠskej, 1865, a do banských miest, 1865-8), děkan J -1 ajdovszky (o župe Oravskej, Liptovskej a Spišskej, 1874), F. Myskovszky (Šariš, Abauj a Spiš r. 1876, Liptov r. 1877, Abauj a Šariš r. 1888), děkan P. Jedlicska (pamiatky v Malých Karpatoch, 1882), V. Myskov-

šikého opis župy Oravskej (1893), 7*- Lehoczkého o Turci (1893) a V. M y- skovszkého opis Sariša (1894.).

V tomto údobí dvoch prostredných štvrtín X IX . stoletia zjavujú sa v Uhorsku i prvé pokusy o systematické prehíadné práce, zahrnujúcc celý umclecký vývoj stredovcký. Taký prehlad mal na mysli už r. 1859 .4. Ipolyi, keď vydával súpis pamiatok na Zitnom ostrove. Prvý však podobnú prácu uskutočnil /. Henszimann r. 1866 (D ie m it tc la lte r - lich e n B a u d e n k m a le in U n g a rn ). Na základe všetkých týchto přípravných monografických prác vydal potom I. Henszimann r. 1876 prvú obšírnu a základnu prácu o dobe románskej a prechodnej a r. 1880 doplnil ju druhým svázkom, do ktorého dosť neorganicky pojal gotické pamiatky západného Uhorska. Hoci dosiar táto doba nemá velkého smyslu pre vlastný vývoj slohu, nahrádzajúc datovanie podra umeleckcj formy úzkostiivým porovnáváním kamenárskych značiek a rozličnými matematickými i geometrickými kombináciami stavitelských proporcií, I. Henszlmannova práca jednako len po prvý raz podává konkrétnou formou všetok dosiar roztriedený materiál, zobrazuje ho v pódorysoch, v rezoch i v dctailoch a jeho vek dokládá archívnymi zprávami. Bolo potom už úlohou následujúcich desaťročí, aby na základe tohto archeologického štúdia našly niť vývoja a aby vyrovnaly tie rozličné disonancie, ktoré vznikly prostým usporiadaním pamiatko- vého materiálu, datovaného archívnymi zprávami.

V tomto smysle vykonala dosť plodnej práce už posledná štvrtina X IX . stoletia. PrcdovŠetkým vznikla snaha, roztriediť archívny středověký materiál, doteraz roztrúsený po nickorkých neprehíadných ko- dexoch, podra příslušných miest. I vyšly prvé svědomité práce historicko-miestopisné od J. Ruppa (1870—76), Ď. Csánkiho (1890) a J. Bartyho a sústavne sa vydávaly za pomoci mnohých prispievateíov monografie uhorských žúp (Magyarország vármegyéi és városai, od 1896). Z prác slovenských autorov k nim patří predovšetkým životné dielo F. V. Sa- sinka (1830-1917), najma jeho spolupráca na Schematizmediecézy ban- skobystrickcj z roku 1876 a štúdiá, uložené v jeho Slovenskom Letopise (1876-81). V tomto čase konajú sa na Slovensku i prvé archeologické výkopy z oboru středověkého, ku ktorým daly podnět reštau- rácie kostola v Hronskom Sv. Beňadiku (výkop F. Knauza r. 1882) a košickej katedrály (výkop r. 1884 na popud Henszlmannov). Nimi sa znova rozvířila otázka veku tejto katedrály, ktorú poznove rieši V. Myskovszky (od 1888), košický archivár L. Kemény (od 1890; 1859 až 1925), úradník koŠického muzea J . Mihalik (1860-1925, od roku 1895) i *4. Nyári (1896). Ale zjavujú sa i nové monografie: z roku 1883

*5

J . Brezjiyikova o kostoloch v Banskcj Štiavnici, r. 1884 o Spišskej K apitule od J. Hradszkého, o Cervenom Kláštore od V. Myskovszkého (1895), o kaplici v Spišskom Stvrtku od lHorvátha (1897) a B. Szokolszkého0 Bardejove (1898). Zo Slovákov začínajú v tomto smcre pracovat liptovský kňaz S. Hýros knihou ohradě Likave (1876) a ev. farár S. To- mášik (1813-87) o Muráni (1882) a Gemeri. Okrem nich patria sem štúdiá žilinského advokáta A. Lombardiniho, P. Křižku (1887 o Kremnici) a najma životné diclo kňaza-vlastenca A. Kmeta (Veleba Sitna, 1893), ktorý pri svojich prácach nadpriadol styky s českým profesorom J . Koulom (portál v Iliji). Ohlas českého dějepisného boja zasiahol Slovensko v tomto čase len v otázke devínsko-velehradskej. Iba Slovenska sa však týkal spor, ktorý sa za účasti L. Keménya (1884), J. Koulu (1900) a neskoršie i E. Edgara (1910) rozvinul o takzvaných husitských kostoloch. Súčasne sa však v Bratislavě zjavujú i prvé stopy vcdecky organizovaného zaujmu o pozostatky stavebníctva římského v Uhorskej bráně (T . Ortvay, profesor dejín na bratislavskej právnickej akademii, 1892) a archeologický záujem sa rozšiřuje, najma zásluhou \\ Myskovszkého (1885), i o pamiatky doby rcnesančnej.

Tuto dobu uzaviera stručná a prchladná práca o hornouhorských pamiatkach od prof. J. Pasleinera (1846-1924), ktorá vyšla roku 1898. Bola základom niektorých českých štúdií poprevratových a vyrovnávala podajedny přestřelky Hcnszlmannove; priekopníckeho rázu však nemá.

Doba, ktorá uplynula od počiatku X X . veku až po světová vojnu a v ktorej sa vlastně zrodila umelecko-historická veda a vyskúšala platnost svojich metod všade v súsedstve mnohými kritickými štúdiami, je v obore středověkých dejín umenia na Slovensku poměrně málo plodná. Do nej patří predovšetkým amatérska činnosti prešovského rodáka K. Divalda (1872-1931), ktorý všetok svoj záujem věnoval východnému Slovensku. Vyniká vdkou praktickou znalosťou našich pamiatok, hoci bezpečnosti Henszlmannových a Myskovszkého úsud- kov nedostihuje. Najlepšou Divaldovou prácou je umelecká monografia župy Spišskej (1905-7); po nej potom prichádzajú jeho monografie kostolov v Prešove (1902, 1904), v Lipianoch (1913) a v Bardejove (od 1915). Z východoslovenských pamiatok ešte ustavičné upú- tava záujem košická katedrála, ktorej věnoval studium J. Ahhalik (1912)1 T. Gerevich (1914). Okrem toho vyšla nová práca od K. Haiczla o Hronskom Sv. Beňadiku a dobré štúdium architekta pamiatkovej komisie peštianskej K. Luxa o hrade v Banskej Štiavnici (1914). Pred sa- mým začiatkom světověj vojny vyriešil, ako sa zdá definitívme, dc-

16

vínsku otázku J. Zavadil (1912). I studium stavebnej kultury rímskej na našom brchu urobilo pokrok výkopmi J . Tótha-Kurucza na Lcányváre (1907-9). Novým vedeckým snahám bol vtedy věnovaný i nový časopis, oficiálna publikácia Zcmskej pamiatkovej komisie, M a g y a r- o rs z á g m u e m lé k e i (Umeleckc pamiatky uhorské), v ktorej sváz- kc-ch (1905-15) vyšly mnohé práce i o pamiatkach slovenských. Diel II. (1906) prináša úradný soznam pamiatok (súčasne s odkazmi na literaturu), usporiadaných alfabeticky v rámci jednotlivých žúp.

Tuto dobu počiatkov modernej umeleckej historie s nášho hradiska ukončuje znamenitá práca L. Szabóva o románských kostoloch v Uhor- sku, vydaná roku 1913. Kedže v Uhorsku nebolo organizovancj sú- pisncj akcie, bolo potřebné túto prácu zaťažiť množstvom opisov a zobrazení najstarších uhorských pamiatok. Celkom trvá sa i teraz na starom delení Hcnszlmannovom, ale úsudky strany datovania sú už bezpečné a zo súhrnu látky sú už odstránené všetky pamiatky, ktoré Henszlmann vřadil do svojej mapy omylom, nepoznajúc ich z auto- psie. Pravdaže, štúdium ešte nepokročilo natofko, aby sa daly porov- návacou metodou zistiť štýlové závislosti našich pamiatok od cudziny a určiť základné směry uměleckých prúdov v Podunajsku. Okrem toho velká časť románských pamiatok na Slovensku zostala neodkrytá, ba neboly celkom docenené ani staré objavy A. Ipolyiho Čo sa týka tehclného materiálu našich kostolov na Zitnom ostrove.

Neobvčajný rozkvet historickej vedy i archeologie nastal na Slovensku po převrate. Len čo sa trochu upravily poměry, vznikla na filozofickej fakultě novozriaclencj univerzity Komenského v Bratislavě základná práca o „starom“ , t. j. románskom Slovensku z pera prof. V. Chaloupeckého, ktorej význam je taký- zásadný a podnětný, že od tých čias každá práca, zaoberajúca sa politickými alebo kultúrnymi dějinami Slovenska, musí sa s jej výsledkami vyrovnat’. Poměr starého Slovenska k Slovensku gotickému, ktory' tu Chaloupecký po prvý raz podrobné vyriešil, bol preskúmaný niektorými monografickými prá- caini o jednotlivých župách. Tak E. Mályuszovou o župe Turčianskej (1922), A. HúŠčavovou o Liptove (1930) a monografiou o Spiši od A.Fekete-jXagya (1934). Okrem toho moderného poňatia dejín uhorského státu dostalo sa nám z pera doc. J. Macůrka (1934); údaje středověkých listin nanovo lokalizoval V. Šmilauer (1932).

Podobné úspěchy móže zaznamenať i slovenská archeologia. Je zřejmé, že záujem sa tu prejavil v dvoch smcroch: predovšetkým bolyr preskúmané dóležité body římského limesu, a potom boly študované najstaršie dějiny slovanské, t. zv. doba hradištná. Stykom římského

J7

impéria s germánskými národmi, osadenými na území dnes našom, věnoval svoju životnú prácu profesor Karlovej univerzity J. Dobiáš a najnovšie ju doplňa doc. V. Ondrouch. Súčasne dotkol sa týchto otá- zok svojimi výkopmi i Státny archeologický ústav, a to na Devíne (od 1921 za vedenia I. L. Červinku), na Stupave (1925, výkop riadil A. Gnirs) a na Leányváre (1932, za vedenia J. Bohma) . Yo výkopoch paralelné sa pokračovalo i 11a našich predných staroslovanských hradoch, na Devíne (od 1921 za vedenia I. L. Červinku, od 1933 pod vedením J. Eisnerovým za spoluúčasti autorovej, pri čom základom bola tu monografia E. Šimkova z roku 1920) a v Nitře (1930-31 za vedenia J. Bóííma a V. Mencla). Ale i štúdiuin prehistorických pamiatok Slovenska pokročilo do tej miery, že I10 mohol r. 1933 profesor Komenského univerzity J . Eisner shrnúť do celkového prehfadu. Jeho práca je základom našich vědomostí o slovenskej prehistorii. V novšom čase počet známých našich hradišť bol značné rozmnožený prácou přednostu techn. služby krajinského úřadu, S.Janšáka.

Umelecko-historická veda za týmito prácami trochu zaostala.Hoci skoro po prevrate ukázala sa potřeba získať aspoň stručný pře

klad o slovenských pamiatkach, neboío jej také lahké vyhoveť právě pre nedostatok súpisnej práce. Preto Matica slovenská spolu so Stát- nym referátom na ochranu pamiatok podnikla dotazníkoví! akciu, ktorá sa však stroskotala pre nedostatok školených spolupracovníkov. Prvé pokusy o prehladné spracovanie opřely sa preto najviac o staršiu literátům, takže nemožno od nich požadovat’ v obore středověkých pamiatok ani nových objavov dosiar neznámých skupin, ani priebojného kritického poňatia. Našim vedomostiam o slovenských pamiatkach dal základ riaditef košického muzea J . Polák svojím článkom z roka 1925. Populárnou prácou tohto směru bola i kniha referenta Státneho pa- miatkového úřadu v Bratislavě, J . Hofmana (1930). Dókladnejšieho celkového přehradu dostalo sa slovenským pamiatkam prácou úradníka tohoistého úřadu, V. Wagnera (1930), ktorý, opierajúc sa o staršiu literátům, o archívně zprávy a čiastočne i o pamiatky samé, pokúsil sa o prvú samostatnú periodizáciu středověkého umenia. Jej výsledky, najma strany pamiatok vrcholné a pozclnegotických, platné sú až podnes.

Nedostatky všetkých týchto prác vyplývají! zo spomenutého nedostatku súpisnej činnosti. Bolo zjavné, že budúce štúdium třeba založit’ ovela užšie a hlbšie a vyjsť pri ňom zasa z počiatkov, t. j. z pamiatky samej. I nastal čas trpezlivého cestovania od pamiatky k pamiatke, ktoré začal už V. Wagner na východnom Slovensku (1926) a v župe Zvolenskej. K ed potom roku 1930 sme si spolu rozdělili štúdium tak, že

18

mne připadlo preskúmať středověků architekturu, kým V . Wagner převzal studium stredovekej plastiky a maliarstva, došlo k novým studijným cestám, ktorými sme poznali celé Slovensko. Z přípravných prác z tohto obdobia možno menovať moje štúdiá o architektuře oblasti banskej (1932), o románských kostoloch z doby vrcholnej (1933), o pamiatkach vo Spiši (1935), archeologické výkopy v Banskej Stiav- nici (1931)5 na Bzovíku (1932), v Skalici (1932) a v Piešťanoch (1932) a najma prehlad dosiahnutých výsledkov, uverejnený v časopise „B ratislava“ r. 1933, ktorý bol potom podkladom stredovekej časti přehradu J . Polákoiho v „Ceskoslovenskej vlastivědě“ (1935). Definitívnym vý- sledkom tejto činnosti je přítomná práca.

Pri tom dalo sa toto studium už opreť o historické práce niektorých miestnych pracovníkov, roztrúsených dosial, bohužial, len poredne po celom Slovensku. Na západe preskúmal kňaz J. Branecký okolie Trenčína a kňaz J . Hodál dějiny kláštora v K líži (1931) a dómu v Nitře (1933)• sa dějinách banských miest pracujú nadité! banskoštiavnic- kého muzea V. Baker, v Banskej Bystrici prof. A. Filip a dějiny K rem nice, zaťažcnc, bohužial, v archeologickej časti niekolkými omylmi, vydal tamojší archivář, kňaz M. Malunák (1928). Pamiatky liptovské opisuje inženier J . Houdek, vo Spiši pósobia kňazi J . Vencko, M. Paj- dušdk a J . Spirko, pamiatky zvolenského evanjelického seniorátu opísal cv. kňaz J . Slavik (1921) a na východnom Slovensku pracuje v tomto obore košický kňaz V. Wick.

Slovenským pamiatkam věnovala sa pozornosť i v práci K. Gutho- vej o českých rotundách (1924) a pri příležitosti nitrianskveh osláv i vo výbornej práci J . Cibulkově] (1933). Stúdiom rotundy horjanskej zao- beral sa W. R. Zaloziecký (1924).

Naše pamiatky však pojímajú do súborných prác a do umelecko- historických prehíadov i spisovatelia madarskí. Bohužial, kontakt medzi poprevratovou vedou našou a maďarskou dosial nie je skoro nijaký, na škodu oboch stráň. Tak najma novšie maďarské práce sú iba zriedkakedy informované o výsledkoch nášho štúdia. Platí to o obidvoch populárnych knihách K. Divaldových (1927), o L. Gálovej, (1929), o A. Péterovej (1930) i 0 . Szonyiho (1933). Táto poslcdná prospěla však nášmu štúdiu najma tým, že prináša bohatý obrazový materiál pamiatok v Maďarsku. Z maďarských odborníkov věnovali niektorí monografické štúdiá i pamiatkam u nás. Tak bývalý přednosta pamiatkovej komisie uhorskej, barón Gy. Forster, Krušovciam, 0 . Szdnyi kostolu v Diakovciach a riaditel Národného muzea v Budapešti, A'. Divald, kostolu v Prešove (1924 až 27, spolu s B. Ivany im) a košickej

!9

katedrále (1927-28) Tieto Divaldove práce, sledujůce činnost’ jednotlivých gotických architektov, majú však napospol mylné výsledky. Želáme si preto úprimne, aby i v obore umeleckej historie nastala medzi našimi a maďarskými odborníkrni nevyhnutná spolupráca, ktorá by bola jednou zo složiek pokojného spolunažívania oboch národov, ktorým dějiny určily stredný Dunaj za spoločnú hranicu.

V rámci tohto úvodu bude vhodné podat’ i přehrad rcštauračných a neskoršie i konzervačných prác na našich středověkých pamiatkach. Začali ich už v prvej štvrtine X IX . stoletia přestavbou veže kostola sv. Jakuba v Levoči (1825-57) gotikou ešte romanticky poňatou, vo váčšej mierc však iba opravou košickej katedrály za biskupa J. Fábryho (1857-63). V druhej polovici storočia nastala však puristická regoti- začná horúčka, ktorá zavinila, že všetky technické skúsenosti doby vy- zneíy naprázdno, ba často znamenaly ťažké poškodenie originálnej hodnoty stavby. Toto zlo zjavilo sa na Slovensku po prvý raz r. 1861, keď peštiansky architekt J. Hild obnovoval kostol v Bíni. Uhorská Aka- demia vyslala preto na opravu I. Henszlmanna, aby aspoň literárně zachránil z póvodnej stavby všetko, čo sa ešte dalo. Poměrně dobré sa podařila oprava presbyteria bratislavského sv. Martina r. 1865 až 1867, ktorú viedol arcibiskupov architekt J. Lippert; padlo jej však za obeť vnútorné barokové zariadenie. Po nej potom idú: vkusná oprava kostola na Spišskej Kapitule (Zápoíského kaplice od F. Storno, 1873-88), pochybená reštaurácia kostola v Jánošovciach (1876) a dvoch gotických kaplíc, sv. Barbory v Banskej Bystrici (1876-7 od F. Storno) a sv. Anny v Bratislavě (1877). Najváčšie škody však napáchali vieden- ský reštaurátor F. Schmidt a peštiansky profesor I. Steindl pri přestavbě katedrály v Košiciach (1877-96): okrem presbyteria ju takmer celkom premenili, pri čom nerespektovali ani vnútorného rozdclenia lode na klenbové polia. Změnili počet arkád i kresbu klenieb, odbúrali pozdncgotické kaplice, takže dnešné štúdium možno opreť len o niekolko fotografií a o starý pódorys. Stavebné práce prevádzal tu wiir- tenberský stavitel’ J. Weber, a v jeho kancelárii pracoval 0 . Sztehlá.

Casovc nasledujú potom regotizácia kostola sv. Aegyda v Bardejove (1879-83, za vedenia I. Steindla), vykonaná celkom v duchu přestavby košickej katedrály, a poměrně dobrá obnova kláštora v Hron- skom Sv. Beňadiku (1882-89 °d F. a K . Storno); súčasne s ním F. Storno opravoval i kostol v Kremnici (1884-87). Roku 1886-98 architekt pamiatkovej komisie F. Schulek prestaval zhorcnú vežu kostola v Bardejove. Vtedajšie názory na spósob reštaurácií sa však najlepšie pre- javily pri prestavbe hradu v Bojniciach, ktorú J. Pálffymu robil v ro-

20

koch 1888-1910 arch. S. Möller; z barokových budov vznikol tu romantický zjav gotického francúzskeho hradu z povodia Loiry celkom v duchu Viollet-le-Duca. Regotizačná činnost' zasiahla r. 1891 i zámok Vigláš a najma pamiatky bratislavské: severný portál dómu (1895) a vcže pri klariskách (1895-96) a františkánoch (1897), kde opravy riadilF. Schulek. Rovnakou mierou zasiahla táto regotizačná činnost i kostol v Spišskom Stvrtku (1899-1901, L. Steinhausz). Podobná puristická přestavba změnila i starý zjav levočskej radnice (1893— 5, F. Schulek) a znehodnotila výzdobu južnej predsiene farského kostola v Banskej Bystrici (1893).

Akýsi obrat v tomto nazeraní nastáva začiatkom X IX . stoletia, ked do mrtvěj gotizujúcej formy, ktorej sadoteraz pri přestavbách užívalo schematicky, vniká malebný smysel súčasného umenia impresionis- tického. Tiíto změnu, ktorú pozorujeme už pri prestavbe veže kostola v Prešove (1903-1904, od F. Schuleka), možno sledovať na opravách kostola v Okoličnom (1903-4, od O. Sztehla), kaplice sv. Michala v Ko- šiciach (1903-4, od F. Schuleka), na bardejovskej radnici (opravená 1904-5 O. Sztehlom) a pri přestavbě Levočského domu v Košiciach (1908, O. Sztehlo). Ale i tu sa stále komponujú nové, „gotické“'* motivy a odstraňujú neslohové přídavky neskorších vekov. I pri tomto pokroku v nazeraní na umelecký význam opravy vzniká ešte tesne pred světovou vojnou oneskorená akcia v smysle predstáv X IX . stoletia, přestavba hradu v Smoleniciach (zastavená r. 1914, ale nedokončená); póvodcom tohto plánu bol, pravda, stavebník, ktorým bol J. Pálffy.

Krátko pred světovou vojnou započaly sa velmi zdařilé opravy nie- kolkých našich středověkých pamiatok, ktoré však zčiastky zostaly nedokončené; pokračovalo sa v nich až po prevrate. Opravy kostola vo Spišskej Sobotě, v Stítniku a hradu v Banskej Stiavnici (vedená arch. K . Luxom, 1909-14), přerušené světovou vojnou, patria k najlepším, ktoré u nás Zemská pamiatková komisia uhorská vykonala.

Po prevrate zriadený Referát 11a ochranu pamiatok v Bratislavě musel dlho bojovať s neporozuměním i s nedostatkom tradicie a odborných skúseností. Preto naše prvé velké opravy kostolov v Krem nici (1923-31) a v Levoči (1923-32) neuspokojily celkom. Iba opravy mlaclšieho data, v Nitře (1931-3), v Banskej Stiavnici (od 1930), v Mol- dave (1934) a F. Bechyněho opravy ZápoLkého kaplice na Spišskej Kapitule (1936) a v Banskej Bystrici (1936) a mnohých drobných středověkých kostolov na našom vidieku (v Almáde, v Koleňanoch, v Pominovciach, v Orešanoch, vo Varšanoch, v Dražovciach, v Střede nad Bodrogom, v Diviakoch nad Nitricou, v Klížskom Hradišti, vo

2 I

Výbomej, v Borše a i.) sú zdarilejšie, hoci i tu často nebolo možné neurobiť ústupkov moderncj potrebe cirkvi a stále sa rozrastajúcich dedín. Možno si preto iba želat, aby z pochopenia pre nenahraditelnú cenu pamiatky skrsla i u nás nová tradícia opráv; katolíckej cirkvi připadá pri tom zvlášť čestná úloha.

LITERATURA

A) C E L K O V É P R E H E A D Y V Y V O J A

A R C H I T E K T U R Y

I. Hens'lmann, D ie m i t t e l a l t e r l i c h e n B a u d e n k m a l e in U n g a r n , Österreich. R evue, X , 1866.

M a g y a r o r s z á g ó-k eresztén y , r o m á n és á t m e n e t s t y lü m ú - e m lé k e i n e kr ö v i d i s m e r t e t é s e (Krátká rozprava o starokresťanských, románských a přechodných pamiatkach v Uhorsku), Budapest, 1876.

M a g y a r o r s z á g c sú c s - ív e s s t y lü m ú e m l é k e i (Gotické pamiatkv v Uhorsku)Budapest, 1880.

P. Mjskovszky, K u n s t d e n k m a l e des M i t t e l a l t e r s u n d R e n a i s s a n c e in U n g a r n Wien, 1885 (toho istého roku i s maďarským textom).

J. Pasleiner, D i e B a u d e n k m ä l e r O b e r u n g a r n s , Die österreichisch-ungarische M onarchie in Wort und Bild, Ungarn, sväzok V , odd. I, Wien, 1898.

S-zabó L ., Az á r p á d k o r i m a g y a r é p i t ó m ú v é s z e t (Uhorské stavebné umenie v dobe Arpádovcov), Budapest, 1913.

J . Polák, V ý t v a r n é u m ě n í na S lo v e n s k u , Slovenská čítanka, Praha, 1925, str. 470 n.Divald K ., M a g y a r m ů v é s z c t t o r t é n e t (Umelecké dějiny Uhorska), Budapest, 1927.— M a g y a r o r s z á g m u v é s z e t i c m l é k e i (Umelecké pamiatkv v Uhorsku), Buda

pest, 1927.L. Cál, L ’A r t r e l i g i e u x e n H o n g r i e d u X I c a u X I V e s i ě c l e , Paris, 1929.V. Wagner, D ě j i n y v ý t v a r n é h o u m e n ia na S lo v e n s k u , Trnava, 1930.

j . Hofman. S t a r é u m ě n í na S lo v e n s k u , Praha, 1930.Peter A .. A m a g y a r m ú v é s z e t to r té n e te (Dějiny uhorského umenia). Budapest, 1930.Szönyi 0 ., R é g i m a g y a r te m p lo m o k (Staré uhorské kostoly), Budapest, 1933.I'. Alencl, N a j s t a r š i e z a c h o v a l é k o s to ly na S lo v e n s k u , Katolické Slovensko, Trnava,

1933, str. 435 n.— P ř e h l e d v ý v o j e s t ř e d o v ě k é a r c h i t e k t u r y n a S lo v e n s k u , „Bratislava“ , V I I ,

i933> str- 398 n-J. Polák, Československá vlastivěda, V I II , Umění, state o umění na Slovensku, Praha, 1935.

B) M O N O G R A F IE JE D N O T L IV Ý C H O BLASTI

(monografie jednotlivých pamiatok sú uvedené v texte).

A. Ipolyi-Sturnmer, B e s c h r e i b u n g d e r B a u d c n k m a l e d e r I n s e l S c h ü t t in U n g a r n M C C , III, 1858, str. 101 n.

Lubinyi F ., Z ó l y o m m e g y e m ú e m lé k e i (Pamiatkv župy Zvolenskej, A. K . , I V (II), 1864, str. 15 n.

23

Henszlmann /., A r c h c o l o g i a i k i r á n d u l á s A b a u j és S á ro s v á r m e g y é b e (Archeologická exkurzia do župy Abaujskej a Šarišskej), A . K . , V (III) , 1865, str. 87 n.

— J e l e n t é s a b á n y a v á r o s o k b a te t t r é g é s z e t i k i r á n d u l á s r ó l (Zpráva o archeologickej exkurzii do banských miest), A. K . , V (III), 1865, str. 143 n; \ I (IV), str. 123 n; VII (V), 1868, II. diel, str. 1 n.

Vajdovszky J . , Á r v a , L i p t ó s S z e p e s v á r m e g v é b e n lé t e z ó e m lé k s z e r u r é g i te m p lo - m ok la js t r o m a (Súpis památných starých kostolov v župe Oravskej, Liptovskej a Spišskej), A. É., 1874, str. 150 n.

Myskovszky V., A z 1875- dik év n y a r á n t e t t r é g é s z e t i u t a z á s o m e r e d m é n y e (Výsledok mojej archeol. cesty z leta r. 1875; župy Šariš., Abauj., Spiš.), A. K . , X (VIII), 1876, III. sv., str. 56 n.

— L i p t ó m e g y e k ó z é p k o r i épi té s z e t i rn ú e m lé k e i (Stavebné středověké pamiatky v Liptovc), A. K . , X I (IX), II. sv ., 1877, str. 9 11.

Jcdlicska P., K i s k á r p á t i e m lé k e k (Pamiatky v Malých Karpatoch), Budapest, 1882, Eger, 1891.

Myskovszky V., F e l s ó v id é k i m ú e m lé k e k (Hornouhorské pamiatky), A. É., V I II , 1888. str. 409 n.

— Á r v a m e g y e rn ú em lék e i (Pamiatky župy Oravskej), A. E., X I I I , 1893, str. 425 n.Lehoczky T ., T u r ó c z m e g y e i e m lé k e k r ó l (O pamiatkach župy Turčianskej), A. É, X I I I ,

1893, str. 345 n.Myskovszky V., S á r o s m e g y c i m ú e m lé k e k (Pamiatky župy Šarišskej), A. £ . , X I V , 1894,

str. 404 n.Kemény L ., A , ,h u s z ita “ te m p l o m o k r ó l (O „husitských“ kostoloch), A. E., X I V , 1894,

str. 359 n.J . Koula, P ř í s p ě v e k k p o z n á n í h u s i t s k ý c h k o s t e l í k ů na S l o v e n s k u , Sborník Slo

vensko, Praha, 1900.Kemény L ., S z e p e s v á r m e g y c i t e m p l o m o k r ó l (O kostoloch župy Spišskej), A. É., X X I V ,

1904, str. 341 n.ri Divald K .y S z c p e s v á r m e g y e m ú v é s z e t i e m lé k e i , I -II I . (Umělecké pamiatky župy

Spišskej), Budapest, 1905-7.V. Wagner, A r c h i t e k t o n i c k ý o b r a z ž u p y Š a r i š s k e j , Prúdy, X , 1926, str. 493 n.

t — R o z h T a d y po a r c h i t e k t ú r e v ý c h o d n é h o S l o v e n s k a , Styl, V I , č. 3-4.V. Mencl, R o m á n s k á a r c h i t e k t u r a o b l a s t i b a n sk e j , Slovenský Stavitel, II, 1932, str.

155 n-> 3° 6 n.— N a j s t a r š i e s t a v e b n é p a m i a t k y S p iša , Slovenský Stavitel, V, 1935, str. 344 n.J. Špirko, U m ě l e c k o - h i s t o r i c k é p a m i a t k y na S p i š i , I. diel, architektura, Spišská

Kapitula, 1936.

C) Č A S O P I S Y

M i t t h e i l u n g e n der k. k. C e n t r a l - C o m i s s i o n z u r E r f o r s c h u n g u n d E r h a l t u n g d e r B a u d e n k m a le , Wien, 1- X I X (1856-74). Neue Folge I - X X V I I (1875 až 1901), Dritte Folge (od 1902); skratka „ M C C “ .

A r c h e o l o g i a i k o z le m é n y e k (Archeologické zprávy), Pest, od r. 1859; v III. sväzku (1863) změněný formát a zavedené nové čislovauie; skratka „ A . K . "

24

A r c h e o l o g i a i é r t e s i t ó ( Archeol ogi cký věstník), Pest, od r. 1869-1879; r. 1880 z mě n ě n ý

f ormát a zavedené nové číslovanie; skratka „ A . É . ”

M a g y a r o r s z á g m ú e m l c k e i (Uhorské umel pamiatky), I - IV , 1905-1915; skratka , , M . M .“M ú z e u m i és k o n y v t á r i é r t e s i t ó (Věstník muzeálny a knižničný), I - X I I , 1907-1918.\ z o r s z á g o s m a g y a r r é g é s z e t i t á r s u l a t é v k o n y v e (Ročenka Maďarskej archeolo-

gickej spoločnosti), od r. 1920-22 (I. roč. vyšiel r. 1925).L e t o p i s M a t i c e s l o v e n s k e j , Turč. Sv. Martin, od r. 1864.S l o v e n s k ý l e t o p i s pře h i s to r iu , t o p o g r a f i u , a r c h e o l o g i u a e t n o g r a f i u , vydával

F. V . Sasinek, Skalica 1876-81.S lo v e n s k é p o h T ad y , Turč. Sv. Martin, od r. 1881 (vydává Matica slovenská).T o v a r i Š s t v o , Ružomberok, 1893, 1895, vydával F. R. Osvald.S b o r n í k M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o lo č n o s t i , Turč. Sv. Martin, od r. 1896.Č a s o p i s M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o lo č n o s t i , Turč. Sv. Martin, od r. 1898.S b o r n í k M a t i c e s lo v e n s k e j , n. r. od r. 1923.J a h r b u c h des u n g a r i s c h e n K a r p a t h e n Vereins, od r. 1874.K a r p a t h e n l a n d , Liberec, od r. 1928.

D) N O V S IA Z Á K L A D N Á L I T E R A T U R A

H I S T O R I C K Á A T O P O G R A F I C K Á

D . Fuxhoffer, M o n a s t e r i o l o g i a r e g n i H u n g a r i a e , I—II, Veszprimi, 1803 (Poznove vydaná M. Czinárom v Pešti r. 1860).

Rttpp J . , M a g y a r o r s z á g h e l y r a j z i t o r t é n e t e (Historický miestopis Uhorska), I—I I I » Budapest. 1870-76.

F. V. Sušinek, S c h e m a t i z m u s h i s t o r i c u s d io e c e s i s n e o s o l ie n s is p r o a n n o s a e c u l a r i M D C C C L X X Y T , Xeosolii.

Csánki D., M a g y a r o r s z á g t o r t é n e l m i f ö l d r a j z a a h u n y a d i a k k o r á b a n (Historický zeměpis Uhorska za Hunyadovcov), Budapest, 1890.

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i (Župy a mestá Uhorska), vydával Sziklay J. a Borovszky S., Budapest, od 1896.

Baria J . j A r p á d h á z i t e m p l o m a i n k (Naše arpádovské kostoly), Makó, 1902.J. Slavik, D ě j i n y z v o le n s k é h o e v a n j e l i c k é h o a. v. b r a t s t v a a s e n io r á t u , Banská

Štiavnica, 1921.Mályusz E ., T u r ó c z m e g y e k i a l a k u l á s a (Vývoj stolice Turčianskej), Budapest, 1922.I". Chaloupecký, S t a r é S lo v e n s k o , Spisv filozof, fakultv univerzity Komenského v Bratislavě

III, 1923.A. Húičava, K o l o n i z á c i a L i p t o v a do k o n c a X I V . s t o r o č ia , Sborník filozof, fakulty

univerzity Komenského v Bratislavě, V I I , č. 58 (5), 1930.V. Šmilauer, V o d o p i s S t a r é h o S lo v e n s k a , Práce Učenej spoločnosti Šafárikovcj v Bratisla

vě, sv. 9, Praha a Bratislava, 1932.J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , Práce Učenej spoločnosti Šafárikovej v Bratislavě, sv. 13,

Bratislava, 1933.Jf. Macůrek, D ě j i n y M a ď a r ů a u h e r s k é h o s t á t u , Vysokoškolské rukověti,sv. 1 . ,Praha, 1934Fekete-Nagy A ., A s z e p e s s é g te r t i le t i és t á r s a d a lm i k i a l a k u l á s a (Územný a spoločenský

vývoj Spiša), Budapest, 1934.

25

E) C IT O V A N É S B I E R K Y P R Á M E N O V

(porov. V . Chaloupccký, Staré Slovensko, str. 327 n).

G. Fejer, C o d e x d i p l o m a t ic u s H u n g a r i a e e c c l e s i a s t i c u s ac c i v i l i s , Budac, 1829-44, diel I - X I (celkom 40 sväzkov); skratka Fejer, ,C od . d i p l . ‘

S. L. Endlicher, R e r u m H u n g a r i c a r u m m o n u m e n t a A r p a d i a n a , Sangalli, 1849;skratka, Endlicher, ,M on. A r p . ‘

G- Wenzel, C o d e x d ip lo m . A r p a d i a n u s c o n t i n u a t u s , sv. I -X I I , Pest, 1860-74; skratkaG. Wenzel, ,Cod. A rp . c o n t . ‘

F. Knauz, M o n u m e n t a e c c le s ia e S t r i g o n i e n s i s , I, Ostrihom, 1874, II, 1882; skratka F. Knauz, ,Mon. S t r i g . “

I . DOBA ŘÍMSKÝCH PROVINCIÍ

NAD STŘEDNÝM DUNAJOM(I.—IV. stol.po Kristu)

J . Junz. R o e m e r u n d R o m a n e n in den D o n a u lä n d e r n , Innsbruck, 1887.F. V. Sasinek, N a j d á v n e j š i c d e je S lo v e n s k a , Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti,

X I . , 1906, str. 3 n., 109 n.E. Xowolny, R ö m e r s p u r e n n ö r d l i c h d e r D o n a u , Sitzungsberichte der Kais. Akad. der

Wissenschaften in Wien, phil.-hist. Klasse, 187 B., 2 Abh., 1918, str. 6 n.I'. Chaloupecký, S t a r é S lo v e n s k o , Spisy filosof, fakulty university Komenského v Bratislavě,

č. III., Bratislava, 1923, str. 19 n.A. Alföldi, D e r U n t e r g a n g de r R ö m e r h e r r s c h a f t in P a n n o n ie n , I. a II., Ungarische

Bibliothek, Erste Reihe, Nr. 10 a 12, Berlin und Leipzig. 1924 a 1926.J . Malíř, S lo v e n s k o v e s t a r ý c h z p r á v á c h , z v lá š t ě v G e o g r a f i i P t o l e m a i o v ě , Sbor

ník I. sjezdu slovanských geografů a ethnografú v Praze 1924, Praha, 1926.A. Gnirs, Z u m k a r t o g r a p h i s c h e n B e iw e r k in d e r B i l d e r c h r o n i k d e r M a r c u s -

S ä u le , Epitymbion, Reichenberg (Liberec), 1927, str. 28 n.E . Gierach, K a i s e r M a r k u s an de r G ra n , Karpathenland L , 1928, Reichenberg (Liberec),

str. 98 n.E. Nischer-Falkmhof, D a s r ö m i s c h e R e i c h u nd d ie S u d e t e n l ä n d e r n , Sudeta IV.,

1928, str. 40 n.A. Gnirs, L in L i m e s u n d K a s t e l l e de r R ö m e r v o r d e r n o r i s c h - p a n n o n i s c h e n D o

n a u g r e n z e (předběžná zpráva), Sudeta IV . , 1928, str. 120 n.L. Grok, Les restes d u l im e s r o m a i n en T c h c c o s l o v a q u i e , Seorsum impressum ex

comment. philolog. Eos, X X X I I . , Leopoli, 1929, str. 665 n.H. Gnirs, Z u r G e s c h i c h t e de r r ö m i s c h e n B e s a t z u n g e n im L a n d e d e r M a r k o in a n e n

u n d d e r Q_uaden, Sudeta V ., 1929, str. 171 n.D ie r ö m i s c h e n S c h u t z b e z i r k e an d e r o b e r e n D o n a u , Ein Beitrag zurTopo- graphie Böhmens u. Mährens in der Zeit des Imperiums, Wien, Augsburg, Köln, 1929.

J . E(isncr), R i m a n i a na S lo v e n s k u , Nový svet IV'., 1929, str. 14 n.J . Eisner, O k r e s b r a t i s l a v s k ý a m a l a c k ý v č asn e j d o b e d e j in n e j , Vlastiv. sborník okr.

bratislavského a malackého, I., Bratislava, 1930, str. 27 n.A. Gnirs, R ö m i s c h e K a s t e l l e v o r dem n o r is c h -p a n n o n is c h e n L im e s , Bericht über

die Jahrhundertfeier der Archäologischen Institutes des Deutschen Reiches, Berlin, 1930, str. 198 n.

E . Simek, V e l k á G e r m a n i e K l a u d i a P t o le m a ia , I., Facultas philosoph. univ. Carolinae Pragensis, Sbírka pojednání a rozprav, X V I . , Praha, 1930.

E. Schwarz, Ü b e r das R e i c h des V a n n i u s , Sudeta, V I I . , 193t.E. Simek, P o l o h a s id e l K v á d ú a B a im ů p o d le ú d a j ů K l a u d i a P t o le m a i a . Sborník

Csl. společ. zeměpisné, X X X V I I . , Praha, 1931, str. 14 n.A. Slein, R ö m i s c h e I n s c h r i f t e n im G e b ie t e de r S l o w a k e i . Karpathenland IV., 1931,

str. 99 n.E. Gierach, L a u g a r i c i o , Wiener Prähistorische Zeitschrift, X I X . , 1932, str. 281 n.

27

J . Eisner, S lo v e n s k o v p r a v ě k u , Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě, sv. 13, Bratislava, 1933, str. 196 n.

— O P t o le m a i o v é P o d u n a j í , Sborník II. sjezdu čsl. geografu v Bratislavě 1933, Bratislava, 1933, Zeměpisné práce 6, str. 67 n.

J . Malíř, V ý c h o d n í G e r m a n i e ve s t a r ý c h z p r á v á c h n e p t o l c m a i o v s k ý c h , SborníkII. sjezdů čsl. geografů v Bratislavě 1933, Bratislava, 1933, Zeměpisné práce 6, rts. 74 n.

A. Stránský, D ě j i n y b i s k u p s t v a n i t r i a n s k e h o od n a js ta r š ic h dó b až do k o n r a s t ř e d o v ě k u , Trnava, 1933, str. 19 n.

F. Křížek, S t o p y Ř í m a n ů p ř e d l im it e m p a n n o n s k ý rn , Moravské noviny, 9. IX . a 14

X . 1933-J . Neústupný, P ie š ťa n s k o v d o b ě ř ím s k é h o p a n s tv í n a D u n a j i , Sdělení Museálné spo

lečnosti v Piešťanech, č. 4E. Šimek, K e l t o v é a G e r m á n i v n a š ic h z e m íc h . Spisy filosof, fakulty Masarykovy uni

versity v Brně, č. 38, Brno, 1934. (Posudok V. Ondrouchov v ..Bratislavě'1, IX . 1935) str. 145 n.)

J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u a v o v č a s n e j d o b e d e j in n e j . Sbírka přednášek a rozprav, řada III., sv., 7. Praha, 1936.Osobitne podáváme súpis prác 3 - Dobiáša a V. Ondroucha, ktorí skoro všetku svoju literárnu činnosť věnovali římskému limitu na Dunaji:

3 . Dobiáš, D v a p ř í s p ě v k y k t o p o g r a f i i v á l e k m a r k o m a n s k ý c h a k v á d s k ý c h , Český časopis historický, X X V I I . , 1921, str. 143 n.

— P ř í s p ě v e k k v ý k l a d u P t o l e m a i o v y m a p y V e l i k é G e r m a n ie , Sborník Čsl. společnosti zeměpisné, X X V I I . , 1921, str. 79 n.A r c h e o l o g i c k é n á l e z y j a k o p r a m e n y p ro d ě j i n y s ty k ů Ř í m a s ú z e m í m d n e š n íh o S lo v e n s k a , Obzor praeh., I., 1922, str. 65 n.

— P r é t e n d u e s in s e r ip t io n s r é l a t iv e s a u x D u l g u b n i i , Le Musée Belge, Revue, de philologie classique, X X V I . , 1922, str. 109 n.

— E p i g r a f i c k é s tu d ie k d ě j i n á m a n á r o d o p i s u č e s k o s l o v e n s k é h o ú z e m í v d o b ě ř ím s k é , Časopis Českého Musea, X C V I. ,19 2 2 , str. 81 n., 213 n.; X C V I I . 1923, str. 51 n., 117 n.. 220 n.

— J e š tě j e d n o u k r o v n ic i L a u g a r i c i o - T r e n č i n , Český časopis historický, X X I X . , 1923, str. 457 n.

— K T a e . i to v ě G e r m a n i i , Český časopis historický, X X X I V . , 1928, str. 343 n.— Ř í m a n é na p ů d ě naši r e p u b l i k y , Národní listy z 1. a 8. I. 1928.— O r i e n t á l n í v l i v y v ř ím sk é m P o d u n a j í , odtlačok zo Sborníka, věnovaného

Jar. Bidlovi k 60tým narodeninám, Praha, 1928.— Ř í m a n é na naší p ůdě. Sborník přednášek pronesených na prvém sjezdu čsl.

profesorů filosofie, filologie a historie v dubnu 1929, Praha, str. 340 n.— E x p e d i t i o g e r m a n i c a s e c u n d a et te r t ia , odtlačok zo sborníka Českou minu

lostí, Práce věnované prof. Karlovy university Václavu Novotnému jeho žáky k šedesátým narozeninám, Praha, 1929, str. 13 n.

— K e s t y k ů m z a d u n a j s k ý c h G e r m á n ú s ř íš í ř ím sk o u , I., O d Nervy do válek markomanských. Od pravěku k dnešku, k šedesátým narozeninám Josefa Pekaře, Praha I., 1930, str. 6 n.

— K c h r o n o l o g i i t. řeč. v á l e k m a r k o m a n s k ý c h , Přátelé čsl. starožitností svému učiteli, K šedesátinám univ. prof. dra J. V . Šimáka, příloha Časopisu Společnosti přátel starožitností čsl. v Praze, X X X V I I I . , 1930, str. 31 n.

28

J . Dobiái, Československá vlastivěda, IV., Doba stará, I., P ř e d v y s t o u p e n í m S l o v a n ů , Praha, 1932, str. 7 n.

Č e s k o s l o v e n s k o od p r a v ě k u a ž pod n es . D o b a p ř e d s l o v a n s k á , Přednáškyčeskoslovenského rozhlasu 4., 1932, str. 12 n.

L e M o n n a y a g e d e I e m p e r e u r M a r c - A u r ě l e et les b a s - r c l ie f s h isto ri-q u e s c o n t e m p o r a i n s , Revue numismatique (1932), Paris, 1932, str. 127 n.

I.es R o m a i n s d a n s la t e r r i t o i r e d e la T c h é c o s l o v a q u i e a c t u e l l e ď a p r ě sles f o u i l le s ré c e n te s , Patnásty inedzinárodný archeolog, kongres z r. 1930, Alžír . 1933.

— D e u x c ité s d e la G r a n d e G e r m a n i e de P t o le m é e , Mémoires du 1. congrěs international de géographie historique a Bruxelles.

— I R o m a n i nel t e r r i t o r i o d e l l a C e c o s l o v a c c h i a o d i e r n a , vydal Istituto di studi romani, Bologna, 1935.

L. Onc/rouch, V y š k o v e c k ý n á l e z ř í m s k ý c h d e n á r ů z r a n é d o b y c ís a ř s ké, „Bratislava“ , V I I . , 1933, str. 240 n.

— V y š k o v e c k ý n á l e z ř í m s k ý c h d e n á r ů z r a n é d o b y císa řské , Sběratel, IV., 1933. str. 33 n., 41 n..N á ro d o p is n ý v ý v o j S l o v e n s k a v I. a II. s t o le t í po K r i s t u , Sborník II. sjezdu československých geografů v Bratislavě 1933, Bratislava, 1933, Zeměpisné práre 6, str. 80 11.

— K l o k a l i s a c i k r á l o v s t v í V a n n i o v a , Lidové noviny, 10. X I . 1933.— D e r r ö m i s c h e D e n a r f u n d v on V y š k o v c e aus d e r F r ü h k a i s e r z e i t , Práce

Učené společnosti Šafaříkovy, sv. 15., Bratislava, 1934.— O T a c i t o v u a P t o l e m a i o v u v ý c h o d n í h r a n ic i V e l k é G e r m a n i e , „Brati

slava", VIII , . 1931, str. 13 n.— K r á l o v s t v í V a n n i o v o , „Bratislava“ , V III . , 1934, str. 281 n.— S l o v e n s k o v d o b ě ř i m s k o g e r m á n s k é , zvlášt. odtlačok zo Sbírky přednášek

a rozprav, r. III., sv. 7.,.str. 21 n., Praha, 1936.Súpis tejto literatury podali aj J. Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , str. 196 n. a V. Ondrouch,

D e r r ö m i s c h e D e n a r f u n d , str. 141 n.; J. Eisner každoročně ho dopíňa v Sborníku Mu- zeálnej slovenskej spoločnosti, počínajúc ročnikom X X V I I - X X V I I I . 1933-34, lebo jeho citovaná práca bola uzavretá koncom roku 1931.

•

Prvé určitejšie zprávy o území, na ktorom sa rozprestiera dnešné Slovensko, máme z doby okolo narodenia Krista. Za cisára Augusta (31 pr. K r .- 14 po Kr.) začali totiž Rimania plánovitá expanzívnu politiku smerom na sever a podmaniaesi jednotlivé kmene v Alpách, zastali okolo roku 12-9 pred Kristom na strednom Dunaji, obývanom vtedy národmi gallskými. Z Gallov osadení boli v tej dobe v slovenských horách Ko- tíni. S nimi dostal sa do styku podlá nápisu, ktorý bol najdený vo Frascati (v starovekom Tuscule) římsky konzul a vojvodca najskór M. Yini- cius, ktorý v čase medzi rokmi 12 pr. Kr. a 7 po Kr. překročil Dunaj.

Súčasne s týmto římským postupom 11a sever mení sa však situácia i na Tavom břehu Dunaja. Okolo roku 9 pr. Kr. v Cechách narniesto obyvateF

29

stvagallskéhoosádzajú sa germánski Markomani a na Moravě v tom istom čase Kvádovia, ktorí sa potom v prvom století po Kristu dostávajú i dalej na východ: k V áhu a k Nitře a ešte dalej do údolia dolného Hrona.

Zápas, ktorý hned potom skrsol o stredný Dunaj medzi Rímom a novým obyvatelstvom germánským, privádza po prvý raz rímske legie ak nie priamo na naše územie, tak teda aspoň do jeho těsného susedstva: r. 6 po Kr. pritiahol do gallskcj osady Karnunta, ležiacej na zá- padncj straně dunajskej brány v Malých Karpatoch, Tiberius, adoptovaný syn cisára Augusta, aby oddal! po prastarej ceste moravsko-oderskej vpadol do chrbta Markomanom, ktorým hrozila súčasnc i výprava, vedená od Rýna. Ale tuto výpravu zmařilo povstanie v tyle Tiberiovej armády, v Panonii a Dalmácii, takže Rimania museli od ofenzívy na sever od Dunaja upustit’, najma keď aj ich rýnské vojská utrpěly r. 9 po Kr. v Teutoburskom lese ťažkú porážku.

Poučení týmito skúsenosťami, Tiberius (14-37) i jeho nástupcovia zaujali taktiku vyčkávaciu a utvřdzali svoju moc v pobrežnom pásme 11a juh od Dunaja a využívali všetkých vnútorných neshod v říši kvád- skej v svoj prospěch. T ak už niekedv za cisára Klaudia (41-54) alebo za Nera (54-68) pokročila romanizácia severného pohraničia tak daleko, že počujemc o stálých římských posádkách v Savarii (dnešný Steinamanger) na juhu od jazera Neziderského. Za cisára Vespaziána (69-79) kol r°ku 73 postavený kamenný vojenský tábor v gallskom meste Karnunte a v časoch Domiciánových (81-96) boly založené v blízkosti starších gallských osád tábory i v Brigeciu (na južnom břehu Dunaja naproti Komárnu) a vo Vindobone (dnešná Viedeň). Týmto systémom pevností (kastier), spojených dobrými cestami, Rím si vybudoval základňu, z ktorej bolo možné nielen brániť prirodzcnú dunajskú hranicu, ale ktorej dalo sa připadne upotřebit! i pre výboje v krajinách zadunajských Germánov.

Na sklonku I. stoletia po K r. začínajú sa boje na strednom Dunaji znova. Po začiatočných neúspechoch (r. 88-9) za cisára Domiciána počujeme za vlády cisára Nervu (96-98) o konečnom víťazstve rím- skom, ktorým sa skoro na celé nasledujúce stoletie zasa upevnila moc Říma v našom úseku dunajskej hranice. V týchto bojoch sa zúčastnila legia I. Pomocná (Adiutricis) i siedma kohorta Breukov, obidvc z Bri- gecia. V tom čase je v Karnunte ako posádka legia X V . Apollinaris i legia X IV . Gemina Martia Victrix, ktorá od konca I. stoletia leží ustavičné vo Vindobone, v Karnunte i v Brigeciu. Do Vindobony pri- chádza okrem nej za cisára Trajána (98-117) i legia X. Gemina Pia Fidelis.

3°

Tvmito zápasmi podařilo sa Rimanom uviesť K vádov do poměru va za lsk é h o . Od konca I. stoletia Rím dosádza Kvádom krára zo svojej vlastnej vole, zakladá vo svojich záujmových oblastiach vojenské kastely a tento poměr sa ešte utvrdzuje po potlačenom povstání barbarov r. 136 za cisára Hadriána (117-138) a neskoršie i za cisára Antonia Pia (138-161).

Nášho územia sa týkajú stavby vojenských kastelov, vybudovaných na sklonku I. stoletia po Kr. v obvode pevností Karnunta1) a Brigecia2), teda v krajoch, odkiar šly najznamenitejšie dialkové cesty: na západe mora vsko-oderská a na východe potisko-poviselská, nadvázujúcc na hlavné dunajské brody na oboch koncoch Žitného ostrova, kde boly prirodzené vstupy do územia kvádskeho. Obidve tieto pevnosti dostaly vtedy vence menších pevnostok, ktoré, najmá pri moravskej ceste, boly roztrúscné dost hlboko po severnom břehu Dunaja. Ich póvodné římské pomenovania historia nám nezachovala; preto prichádzame na ich pozostatky len výkopom, keď na ne upozorní obyčajne náhodný nález kolkovaných římských tehál.

Najváčší z týchto kastelov bol na našom území najdcný v předmostí kastra Brigecia, niekolko kilometrov na východ od Komárna, na t. zv. Leányvárc. J. Dobiáš3) dóvodne předpokládá, že je totožný s Ptolemaiovou Kclamanciou. Ale i kastrum karnuntské malo na našom břehu podobné pevnóstky: ak ncprizeráme na pamiatky v Dol- nom Rakúsku (Ober Lciserbcrg, Stillfried) a na Moravě (Mušov), pri- náležaly sem kastely v Stupavc, v Bratislavě a stanica na Devíne, strá- žiace devínsku bránu, ktoré poznáme napospol z výkopov.4, Tu na- jdcné pamiatky svedčia, že Rimania i tu, v Bratislavě i na Devíne, nad- viazali na staršie osady gallské. O datovaní týchto kastelov do konca I. stoletia po Kr. najčastejšie rozhodujú najdcné telily, ktoré si pálila a svojou pečaťou označovala legia X V . za svojho druhého pobytu v Kar- nunte (medzi 71—114 p o K r.); přišlo sa 11a ne v Bratislavě i v Stupave. Pečiatky ostatných podunajských legií nic sú také přesvědčivé, lebo

5) Medzí dnešným Petronellom a Deutsch-Altenburgom; porovn. W. Kubitschek a S. Frankfurter, F ü h r e r d u r c h C a r n u n t u m , Österr. archäol. Institut, 6. vydanie, Wien, 1923, kde je i půdorys výkopov, konaných tu systematicky od r. 1O85. • *) Alapi Cy., B r ig e t io , Ko- ináromajókai kozmivelódési és muzeum egvesület hivatalos értesitóje (Úradná zpráva Jókaiho kultúrneho a muzeálneho spolku v Komárně), II., 1914, str. 1 n., 65 n., 121 n., III ., 1915 , str. i n., 60 n. -- Berkovics B . , A s a tá s o m az ó - s z ó n y i ró m a i t á b o r b a n (Moje vykopávky v rimskorn tábore v Ó-Szonyi), Arch. Ért., új f. V II . , 1887, str. 30 n. • 3) J . Dobiáš, P ř ís p ě v e k k v ý k l a d u P t o l e m a i o v y m a p y V e l k é G e r m a n i e , Sborník Čsl. společnosti zeměpisné, X X V I I . , 1921, str. 75 n.

3 1

tieto legie ležaly vo svojich posádkách nad Dunajom od konca I. stoletia či od začiatku II. stolctia nepretržitc až do zániku římského panstva v týchto krajoch.

Stav, ktorého Rimania dosiahli zlomením kvádskeho odporu r. 97, trval až do tretej štvrtiny druhého stoletia. Z nepokojného a zprvoti len vojensky osadeného pohraničia stává sa postupom času kus rímskej říše, ovládnutej dobré i administrativně. Přitom dochádza ku kolonizácii kraja civilným obyvatelstvom, takže vsusedstve opevněných vojenských kastier skřsajú i municipiá, civilné mestá rímske, zaopatřené podfa južného vzoru všetkým pohodlím (kúpele, amfiteátry). Tak 11a pr. na území dnešného Petronellu bolo postavené civilné město Karnuntum, založené akiste už cisárom Hadriánom.

Keď však na začiatku vlády Marka Aurelia (161-180) časť posádok bola od Uunaja napochytre odvolaná na východ říše, kde cisár bol zaneprázdněný vojnou s Parthmi (162-166), zadunajskí Germ áni na čele s Markomanmi a Kvádm i tejto příležitosti využili a po prvý raz v dějinách římského panstva na Dunaji překročili limes: r. 165 spusto- šili provincie alpské a r. 166 vnikli až do Itálie k Akvilei, ktorú obrahli. Cisár obrátil sa proti nim celou silou (t. zv. vojny markomanské); r. 172 vytlačil ich nazad za Dunaj a inedzi rokmi 172-4 diktoval im mier. V jeho podmienkach si zaistil vyprázdnenie územného pásma po lavom, teda po slovenskom břehu Dunaja v šírke 76 stadií (14 km). Po novom barbarskom vpáde do Alp r. 177 boje sa znova prenicsly za Dunaj. O tom, ako hlboko vtedy Rimania pronikli do kvádskeho vnútro- zemia, svědčí nápis na skále pod hradom v Trenčíne, ktorý tam, akiste v rímskom Laugariciu, r. 179 vykřesali tamojší vojáci legie II. Po- mocnej na pamáť konečného římského víťazstva.5)

U ž po pokoji z roku 172-4 zamýšlal cisár zriadiť z nadobudnutých zemí osobitné provincie, Markomaniu a Sarmaciu, ale syrské povstanie překazilo mu uskutočniť tento úmysel. Keď sa potom po druhý raz zdržiaval so svojím synom Kommodoin na Dunaji, zastihla ho v Kar- nunte r. 180 smrť. Jeho nástupca Kommodus (180-192) sa však velmi nestaral o dunajská hranicu říše: r. 180 provincializačných plánov svojlio otca sa celkom zrieka a vykupuje si u Kvádov pokoj odstúpením

*) Porovnaj mapku v A. Gnirsovom článku Ř í m s k á s t a n i c e na M u šo v ě , Zprávy Česko- slovenského státního archeologického ústavu, roč. II. a III., za rok 1929-30, Praha, 1931, str. 28. • 6) Nápis objavil a prvý raz čiastočne prečítal r. 1852 trenčiansky farár L. Stárek, D e r W e g w e i s e r der T r e n t s c h i n e r B u r g ru in o u nd U m r i s s c d e r G e s c h i c h t e d e r K ó n i g l - F r e i s t a d t u nd B u r g T r e n t s c h i n , Bratislava, 1852. - O nápise a o literatuře o ňom porovn. J.Eisner, S l o v e n s k o v p r a v é k u , str. 207 n.

32

celého dobytého zadunajského územia okrem obvyklého pohraničného'sma ktoré je však teraz len polovicou šířky, určenej Markom Aure-

liom. Rovnako si počíná i jeho nástupca, Septimius Severus (192-211), ktorý čoviac platí Germánom za pokoj zbraní peniazmi. Ytedy vari Rimania už i odvolali svoje posádky z pevnóstok, ležiciach na severnom břehu Dunaja v devínskej bráně. Len cisár Elagabalus (218— 22) chystá novu výpravu na sever, ale i on od nej už v samých začiatkoch upúšťa.

Po celé III. stoletie, výnimajúc boje (293-6) za cisára Galeria (293 až 311), o pomeroch nad středným Dunajom nemáme bližších zpráv; všetky vojny sa však už odohrávajú na panonskom břehu.

Ibá v druhej polovici IV . stoletia, za nového dočasného upevnenia impéria, počujeme o posledných pokusoch so strany rímskej o pevné zvládnutie dunajskej hranice, na ktorej spojené sily Markomanov, Kvádov i Sarmatov podnikaly jednotný útok: r. 358 cisár KonstanciusII . (323-361) tiahne z Potisia na východné Slovensko pokořit: K vádov, a o cisárovi Valentinianovi I. (364-375) rozpráva dejepisec, že v území kvádskom zakladá rímske kastrá, ako by už Kvádovia boli pódriadení vládě rímskej. K ed sa proti tomu Kvádovia žalujú a r. 374 odpovedajú vpádom do Panonie, cisár r. 375 nariaduje tiahnuť vojsku z Karnunta i z Akvinka, ktoré potom kvádske územie pustoší. Na mierovej pokonávke v Brigeciu r. 375 kvádske posolstvo statočne vyčítá cisárovi, že stavať pevnosti na kvádskom břehu nie je so strany Říma správné; cisár umiera, rozčuliac sa nad tým. Z týchto Valentiniáno- vých stavieb známe dosiar len vojenský príbytok na Devíne a tchly tribuna Lupicina na Leányváre.

Ale toho roku na východe Europy začína sa už mohutné pre- micsťovanie sil, ktoré menujeme stahováním národov. Rimania sice cšte za nějaký čas, za cisára Graciána (367-383), pokračujú v upevňovaní dunajskej hranice (pevnosti pri Szobe a v Leányváre), ale koncom IV. stoletia alebo začiatkom veku V. ju, nevedno ako, opúšťa- jú. Stopy tohto ustupovania, najdené v Karnunte, svedčia o náhlom přepadnutí. V zmátkoch, ktoré nastaly, zanikly potom na strednom Dunaji všetky rímske zriadenia, lebo nové národy, ktoré sa zjavujú na tomto dejinnom javišti, ich nepotrebujú, kedže žijú iným, nižším životom.

Za římského panstva na Dunaji, a to už od konca II. stoletia, začína sa v římských kastrách v dnešnom Augsburgu, v Regensburgu, v Pasové a vo Viedni ujímať křesťanstvo. Je však dosiaf cirkevne neorganizované, lebo medzi římským vojskom i medzi obyvatelstvom hlásajú ho iba potulní biskupi-misionári. Po vydaní milánského ediktu (313) sa tu zakladajú křesťanské kostoly.

VYKOP RIMSKEKO ß У D LIS К A A .'SLOVANSKÉHO CINTORÍN A NA OEVÍNE

\ , I , ; , i ,( І i i I • I 11 i I I I I t i 11 1 > I И ' :

іпПіИ

..

,a "

и ,nlulUl0НШШ

l » № K J HUNCH

4.u II І. ІНІ I lllll I iii ktiliи

''Z,У'*..

C E L K O V Á S I T U A C I A H R A D U

l i r(N , M U N CH

ЧІіїР / ROímENÍJ i*»lJ ; •

\ . v.

.v ,..

Щ - ) ; мшT7 / ' / / -y.\ p-inesanCné

; / / / 0 1 З 3 I. 5 8 7 9 19 У

O jestvovaní křesťanstva na území dnešného Slovenska nemáme sice nijakých priamych zpráv, ale z niekolkých náznakov možno usu- dzovať, že i u nás začalo zapúšťať kořene ako u pohraničných posádok římských, tak ich vplyvom aj u germánskej šlachty. Kým na pr. v ná- lezoch v Karnunte střetáváme sa s prejavmi nového učenia len zriedkavo (na pr. krstná kaplica zo IV. stoletia,6) v tábore na Leányváre boly najdené nielen mince už křesťanských cisárov (s Kristovou zástavou a monogramom), ale i kamene s křesťanskými nápismi, použité druhotné ako stavebný materiál. Preto J. Eisner pokládá tento tábor za najstaršie miesto, kde na našom území žili kresťania.7) Rovnako u Markomanov viemc zo životopisu sv. Ambroza o královně Frigitil, ktorá uveriac v Krista vybrala sa okolo roku 395 na púť do Milána.

Kresťania však v tom čase v pohanskom mori tvořili len malé ostróvky, ktoré za sťahovania nároclov, s príchodom nových pohanských kmeňov, zasa zanikly.

R I M S K Y K A S T E L N A L E Á N Y V Á R E

(obec Iza, okr. Stará Dala)

Tóth Kurucz J-, L e á n y v á r , A Komárom vármegyei és városi muzeum-cgyesúlet 1906.-évi értesitóje (Výročná zpráva župného a městského muzea v Komárně za rok 1906), Komárno, 1907, str. 40 n.; s předběžným plánkom terénu a múrov, známých pred výkopom.

Tóth Kurucz J . , A l e á n y v á r i á s a t á s o k f o l y t a t á s a 1 90 7-ben (Priebeh výkopov na Leány- váre roku 1907), A Komárom vármegyei és városi muzeum-egyesulet igoy.-évi értesitóje, Komárno, 1908, str. 42 n-

— A l e á n y v á r i á s a t á s o k f o l y t a t á s a 1908-ben, A Komárom vármegyei és városi muzeum-egyesulet 1908.-évi értesitóje, Komárno, 1909, str. 46 n.; na str. 47 pódorys vykopaných časti kastelu, ktorý je základoin pre náš nákres.

— A l e á n y v á r i á s a t á s o k f o l y t a t á s a 1909-ben, A Komárom vármegyei és városi muzeum-egyesulet 1909.-évi értesitóje, Komárno, 1910, sir. 90 n.

J . Dobiáš, A r c h e o l o g i c k é n á l e z y j a k o p r a m e n y p ro d é j i n y s t y k ů Ř í m a s ú z e m ím d n e š n íh o S l o v e n s k a , Obzor praehistorický, I., 1922, str. 83 n.

J . Eisner, D r o b n é n á l e z y z ř í m s k é h o t á b o r a na „ L e á n y v á r u “ u K o m á r n a , Obzor praehistorický, II. , 1923. str. 43

S. Janšák, L e á n y v á r , Příspěvky k pravěku, dějinám a národopisu Slovenska, Sborník archeologického a národopisného odboru Slovenského vlas ti vědného muzea za rok 1924— 31, Bratislava, 1931, str. 2t n.

*) F. Miltner, D as z w e i t e A m p h i t h e a t e r v o n C a r n u n t u m , YVien, 1932, str. 13 n.’ ) J . Eisner, S lo v e n s k o v p r a v ě k u , str. 205.

34

7 . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , Bratislava, 1933, sir. 205 n.j . Dobiáš, Les R o m a i n s d an s le t e r r i t o i r e de la T c h é c o s l o v a q u i e a c t u c l l e

ď a p r ě s les f o u i l le s ré c en te s , Alžír, 1933, separátu str. 15 n. I R o m a n i n el t e r r i t o r i o d e l l a C e c o s l o v a c c h i a o d i e r n a , Bologna, 1935,

str. 75 n.

•

Niekorko kilometrov na východ od Komárna, tesne pri břehu Du- naja, ležia zbytky římského kastelu, podlá Dobiáša vari Ptolemaiovej Kelamancie. Boly preskúmané výkopom, ktorý tu za vedenia J. Tótha- Kurucza podniklo v rokoch 1907-9 župné a městské muzeum v K o márně, ktorého podstatná časť sbierok tvoria právě tieto nálezy. V nov- šom čase, r. 1932, preskúmal opevnenie kastelu Státny archeologický ústav, ktorý zistil profil severných priekop. Pódorys najdených častí kastelu a výkopové zprávy podal J. Tóth-Kurucz vo výročných zprávách spomenutého muzea.

Podlá ncho obvodové múry pevnosti, priemerne asi 2.10— 2.20 m hrubé, tvořily pravidelný štvorec s vnútornou stranou 172 m, s rolími zaoblenými do Štvrťkruhu. Uprostřed každej jeho strany bola dvojdielna vstupná brána, strážená bočnými pozdlžnymi vežami. Hradby okrem toho maly v rohoch i v každej štvrtine dížkv po štvorhrannej věži. Zvonka hradieb okolo celej pevnosti bola trojitá priekopa, cez ktorú pri každej z brán viedol dřevený most. Priébeh ciest vo vnútri opevnenia sa nezachoval; možno však předpokládat:, že hlavnou ko- munikáciou bola cesta, spájajúca severnú bránu s južnou, pri ktorej stálo uprostřed kastelu, na mieste dnešného domčeka strážců poriečnej hrádze, praetorium, obydlie velitela pevnosti. Z ostatných budov, najdených vo vnútri kastelu, možno určit: len stavisko na juhovýchod- nom rohu, kde asi bolykúpele; ostatné objekty váčšinou ani nepoznáme v ich plnom a póvodnom rozsahu.

Z póvodnej architektonickcj výzdoby kastelu sa zachovaly v majetku F. Mohapla na jeho majeri vo Velkom Harčáši zlomok profi- lovanej římsy, piniová šiška a attická patka štípu z lasturnatého vápenca.

Kastel je dnes znova srovnaný so zemou a pretátý hrádzou, ktorá zadřža verké vody dunajské. Len priekopa na straně scvcrnej a zá- padnej a veza, ktorá stojí medzi juhozápadným nárožím a západnou bránou, až podnes vystupujú nad povrch zeme.

Kastel vznikol ešte na přelome I. a II. stolena, nczadlho po založení kastra Brigecia, ktoré leží na protiláhlom břehu Dunaja. T u sa však stavalo až do tretej štvrtiny IV. stoletia, ako svedčia o tom najdené

35

З 13 ?3 13 W 31 МІ М

і. Římsky kastel na Leányváre.Půdorys podfa výkopov J. Tótha-Kurucza z r. 1907-9.

tehly s kolkom tribúna Lupicina z doby Valentiniánovej - váčšina ostatných tehál má pečiatky I. legie Pomocnej a siedmej kohorty Breu- kov. Kastel trval teda až do zániku římského panstva nad středným Dunajom a bol osadený zo susedného Brigecia.

Odtiaí na západ, na pozemkoch pusty Velkého Harčáša, K. Buch- tela našicl stopy neopevnenej rímskej osady, ktorej tchly sú taktiež označené kolkom I. legie. Súdiac podlá najdených mincí Gally Placi- die (425-45), táto osada bola obývaná ešte i na začiatku V. stoletia.

Iné také sídliště ležalo na východ od obce lže pri Páthe, kde ho objavil J. Filo.

Ř Í M S K Y K A S T E L V S T U P A V E

(okr. Bratislava)

T. Ortvay, G e s c h i c h t e d e r S t a d t P re s sb u r g , I. B., Pressburg, 1892, str. 34 j . DobiáS, A r c h e o l o g i c k é n á l e z y j a k o p r a m e n y p r o d ě j i n y s t y k ů Ř í m a s ú z e m ím

d n e š n í h o S lo v e n s k a , Obzor praehistorický, I., 1922, str. 86 n. d. Gnirs, Z u m k a r t o g r a p h i s c h e n B e iw e r k in d e r B i l d e r c h r o n i k d e r M a r c u s -

S ä u l e , Epitymbion, Reichenberg, 1927.J . Dobiát, Ř í m a n é na p ů d ě naší r e p u b l i k y , Národní listy z 1. januára 1928..'1. Gnirs, E i n L i m e s u n d K a s t e l l e d e r R ö m e r v o r d e r n o r i s c h - p a n n o n i s c h e n

D o n a u g r e n z e , Sudeta, IV ., 1928, str. 120 n.A. Gnirs, V ý k o p y na ř ím s k é m tá b o r u ve S t u p a v ě , Zprávy Československého státního

archeologického ústavu, II. a III., X929— 30, str. 29 n. T u i preMad doterajších výskumov a drobných zpráv o ňom.

J . Dobiáš, L e s R o m a i n s d an s le t e r r i t o i r e de la T c h é c o s l o v a q u i e a c t u e l l e ď a p r ě s les f o u i l l e s ré c en te s , Alžír, 1933, separátu str. 7 n.

J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , Bratislava, 1933, str. 203 n.J . Dobiáš, I R o m a n i n el t e r r i t o r io d e l l a C e c o s l o v a c c h i a o d i e r n a , Bologna, 1935,

str. 79 n.Model prvej etapy výkopu (na parcele čís. 1790), v zmenšení 1 : 50, od A. Gnirsa je v sbierkach Vlastivědného muzea v Bratislavě; celkové zameranie výkopu v Gnirsovom článku ( V ý k o p y n a ř ím s k é m t á b o r u . . .), str. 33, obr. 20, odkial je překreslený i přiložený nákres.

Na miernom návrší takzvanej Novej hory na sever od Stupavy (kóta 210) leží římsky kastel, ktorého zbytky boly čiastočne presondované už v rokoch 1890-91. Sústavnejší výkop tu vykonal až roku 1925 Státny archeologický ústav za vedenia A. Gnirsa. Přesná výkopová zpráva vyšla vo Zprávách tohto ústavu za rok 1929-30.

37

Z celého kastela sa v podstatě zachovala iba jeho severná časť, lebo celu južnú polovicu rozobrali při zakladaní prilahlej Novej ulice. Ked- že výkop bol možný len na dvoch pozemkoch (č. 1790 a 1795) zo vše- tkých dvanástich parciel, na ktorých sa dnes ostatky kastelu rozkladajú, nepoznáme dosialjeho súvislý pódorys. Jednako však dalo sa zistiť, že kastel tvořil štvorec, asi 100 m v straně, obohnaný ohradným múrom 1.80 m širokým, z ktorého sa niektoré úseky zachovaly. Na parcele čís. 1790 poznáme z tohto múra časť, vysokú asi 30 cm, vymúranú z miestneho vápencového tufu. Spodná vrstva kameňa, podobné ako i na Devíne, je tu kladená na maltovom podklade, obklad múra tvoria

38

kvádriky 20 X 30 cm vdké, zapuštěné dojadra múra. Na parcele čís. 1795 bol v tomto múre přeřazený kanál, ktorým odtékaly odpadové vody z cisterien vo vnútri kastelu. Tento kanál bol vyložený střechovými škridlicami, zakrytými prejzom, z ktorých jedna mala kolok X . legie.

Z vnútrajšieho zastavania kastelu našly sa na parcele čís. 1795 zbytky dvoch cisterien (piscin). Nádrže boly položené poclfa známého schématu Vitruviovho tak, že jedna mala dno 60 cm nad druhou. Obidve boly asi valene sklepené a opatřené neprepustnou dlážkou (dno z lomového kameňa s vrstvou vodotesnej malty - opus signium - a s tehlovou dlážkou, steny z lomového kameňa s vychladenou maltou s tehlovými drobinami). Cisterny napájal asi vodovod.

Na parcele čís. 1790 našly sa zbytky výhrevne (praefurnium), odkial prúclil ohriaty vzduch do obývacích miestností pod ich dlážky, ktoré boly podsklepené (hypokaustum). Štípy, nesúce došky týchto dlážok, boly z tehál formátu 5 X 2 1X 2 1 cm, opatřených kolkom X IV . legie, kým vlastná dlážka (suspensura) skladala sa z velkých štvorhranných píatní z pálenčj hliny s kolkom X. legie. V ý h ř e v n ý kanál, ktorý sem ústil z výhrevne, 7.35 m dlhý a povodně 1.5 m široký, bol dodatočne zúžený tehlami X V . legie. Blízko výhrevne bol základ obvodného múra kastelu rozšířený, zjavne pre hradbovú vežu.

Ostatky tohto kastelu sú dnes znova zasypané a polia, na ktorých kastel leží, sú stále hospodářsky obrábané.

T ehly legie X. a X V . datujú vznik kastelu do rokov okolo r. n o po K r., lebo legia X. bola přeložená po r. 107 do Vindobony, kým legia X V . už na konci vlády Trajánovej (114) bola od Dunaja odvolaná.

R I M S K A S T Á N I C A N A D E V IN E

E. Simek, D ě v í n , Památky archeologické, X X X I I . , 1920-21, str. 32 n.J . Eisner, V ý z k u m na D é v ín ě , Obzor praehistorický, I., 1922, str. 57 n.J . Dobiáš, A r c h e o l o g i c k é n á l e z y j a k o p r a m e n y p ro d ě j i n y s t y k ů Ř í m a s ú z e

m ím d n e š n í h o S lo v e n s k a , Obzor praehistorický, I., 1922, str. 81 n.— Č e s k ý č a s o p is h i s to r ic k ý , X X X I I I . , 1927, str. 642 n.I. L. Červinka, S l o v a n é na M o r a v ě a ř íše V e l k o m o r a v s k á , Brno, 1928, str. 106. jf. Dobiáš, Ř í m a n é na naší p ůdě, Sborník přednášek pronesených na prvém sjezdu čsl.

profesorů filosofie, filologie a historie v dubnu 1929, Praha, str. 340 n.J . Eisner, D ě v í n a K a r n u n t u m , Právny obzor, roč. X I I I . , č. 6, Bratislava, 1930, str. 2 n. J . Dobiáš, I .cs R o m a i n s d a n s le te r i t o r i e de le T c h é c o s l o v a q u i e a c t u e l l e

ď a p r ě s les f o u i l le s ré c en te s , Alžír, 1933, separátu str. 6.J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , Bratislava, 1933, str. 202 n.

39

J . Dobiáš, I R o m a n i n el t e r r i t o r i o d e l l a C e c o s l o v a c c h i a o d ie rn a , Bologna, 1935, str. 72-3.

V. Mencl, Ř í m s k á s t a n i c e na D ě v í n ě , ,,Bratislava“ , IX . , 1935, str. 429 n.V. Ondrouch, Ř í m s k é s t a v b y na D ě v í n ě , Lidové noviny z 29. X II . 1936.

•

Na návrší, ktoré leží nad pozdnogotickou skalnou priekopou na východ od stredného nádvoria devínskeho hradu, našly sa vo vrstvě, roz- prestierajúcej sa nad pamiatkami latěnskymi (gallský dřevený príby- tok), zbytky múrov, ktoré prináležaly kamennej stavbě z doby rímskej.

Predbežný skušobný výkop vykonali na Devíne už r. 1913 J. Zavadil a I. L. Červinka, ktorí konštatovali, že tu bola římska vojenská stanica. K ed potom v rokoch 1921-22 z poverenia Státneho archeologického ústavu I. L. Červinka vykopal na menovanej vyvýšenine nad prísta- višťom celý pódorys tejto budovy a prekopal i jej okolie, skrsol o jej datovanie spor: Červinka8) vidí v najdenej stavbě zvyšok falce z doby staroslovanskej, kým J. Dobiáš9) datuje ju podlá přísady tehlových drobín v maltě - ktorú však Červinka popiera - do doby rímskej.

Táto nesrovnalost’ v určení stavby, ako i to, že nebola publikovaná ani podrobnejšia zpráva o výkope, viedly r. 1935, keď sa Devín stal majetkom Slovenskej krajiny, J. Eisnera k tomu, aby znova otvoril Cervinkov výkop z r. 1922 a zistil pódorys i čas vzniku sporného múra.

Pri tom sa přišlo - shodne s Cervinkom - na pódorys pozdížneho stavania, ležiaceho od východu na západ, ktoré dnu rozdělovaly dve priečky na tri miestnosti nerovnakej. velkost i a ku ktorému na užšej, východnej straně priliehala miestnosť, ukončená ná severe polkruhovou apsidou. Odtiar na západ, na najvyššom miestc tohto návršia, boly už z čias Cervinkovho výkopu známe základy kruhovej stavby, ktoré boly teraz tiež znova otvorené a múry preskúmané, aby ich bolo možné datovat’.

U ž z pódorysného rozloženia najdených múrov je zřejmé, že tu ide v zásacle o dve budovy nerovnakého veku i účelu: prvú, západnú, tvoří tento okrúhly základ, ktorý je, ako ešte uvidíme, iba pozdnorenesančný alebo včasnebarokový, a druhů, východnú, z ktorej sa zachoval spome- nutý systém pravoúhle položených múrov s prilahlou micstnosťou s apsidou, ktoré dovedná tvořily príbytok římských stráží.

K hrubému rozlišeniu oboch týchto budov poslúžil predovšetkým včasnerománsky slovanský cintorín, ktorý bol v týchto miestach - sú-

*) I .L . Červinka, S l o v a n é na M o r a v ě , str. 106. • *) J . Dobiáš, A r c h e o l o g i c k é n á l e z y j a k o p r a m e n y , str. 82.

4°

súdiac podlá najdených mincí a pásových krúžkov-založený niekedy v polovici X . stoletia a přetrval tu celé X I. stoletie. Už Červinka] správné konstatoval — a rad odkrytých hrobov (č. 93, 91, 81, 79, 80, 37, 82 a 92) to potvrdil, — že tento cintorín vznikol až^vtedy, ked vý- chodná budova už dávno zanikla a bola srovnaná so zemou. Jednotlivé hroby ležia totiž na jej pobúraných múroch, ktoré sa miestami pre mřtve tclá podra potřeby vyberaly este i hlbšie. Základové múry vý- chodnej budovy sú teda staršie ako z X. stoletia. Naproti tomu západná kruhová stavba bola postavená už do hotového cintorína, lebo nielen že dva z jeho hrobov (č. 1 a 65) přeťala, ale do jej základu bolo už druhotné použité ako stavebného materiálu i krycieho kameňajedného z hrobov. Jeden hrob bol okrem toho najdený i vo vnútri pódorysu stavby. Bližšie ju určit umožnil však iba nález kamennej pozdnogotickej výlevky, nesenej oblým stípikom, opatřeným nazadku strúžkou pre odpadová rúrku. I tento kus bol zamúraný ako stavebný materiál do jej základov. Možno preto súdiť, že táto stavba vznikla najskór na konci X V I. stoletia, teda vtedv, ked i táto časť devínskeho návršia bola připojená k ohradenému okršleku středověkého hradu. Jej účel bol najskór hospodářsky.

Datovat’ východnú budovu pomáhá niekolko je j zaujímavých technických podrobností, ktoré súvisia s římskými múrmi, objavenými v kasteloch na Stupave i na Mušove a ktoré najsť umožnily nám velmi přesné výkopné zprávy Gnirsove.10) Ale i bez toho bolo by pravdc- podobnejšie usudzovať na príbytok římsky, lebo vo všetkých výkopoch v týchto miestach i v okolí prichádzalo sa na tehly s kolkom legie X IV . z proťajšicho Karnunta. Z výkopu z roka 1933 pochádza okrem toho i pečiatka súkromnej tehclne karnuntskej (C. V A L . C O N S T . K A R .).

Odkryté múry sú z váčšej časti zo základov. Iba na severnej straně zachovala sa v úseku asi 3 m dlhom i časť, ktorá bola povodně nad te- rénom, a to na výšku asi 30 cm; zvonka bola ovakovaná vápennou maltou s přísadou tehlových drobín (opus signinum). Táto vakovka skladala sa, presne podra římských zvyklostí, konstatovaných Gnirsom na Stupave i na Mušove, z troch vrstiev: zo spodnej hrubej vakovky a z vlastnej fasádnej vrstvy, jemne spracovanej a smiešanej ešte za sucha s drobnými tchlovými drobinami, v hrúbkc asi 15 mm, ktorá bola potom na povrchu jemne vyhladená a opatřená pol milimetra hrubým, náterom z čistého vápna.

Drobné tehlové úlomky našly sa všade i v spájacej maltě, do ktorej

10) A. Cnirs, Z p r á v y Č sl. stát . arch . ú sta v u , II. a III., 1929-30, Praha, 1931,str. 9 n.

41

bolv primiešané, aby jej poskytovaly hydraulických vlastností. Základové múry sú napospol z nepravidelného lomového kameňa. Múry, ktoré boly už nad terénom, sú však obložené pravoúhle prikresanými kvádrikmi, asi 20-25/30 cm velkými a na híbku 30 cm zapuštěnými do jadra múrov. Tehlové boly zjavne len dlážky. Tieto múry boly založené - podobné ako i v Stupave - na urovnanom teréne, pokrytom voprecl vrstvou biclej malty, ktorá tak vytvořila pod základmi zvláštně ložisko. Tento typický, v středověku nezvyklý detail pozoroval Gnirs i na Mušove. I tam pred vlastnou stavbou bol terén srovnaný a pokrytý provizornou maltovou dlažbou, na ktorej sa potom zakladaly obvodové múry budovy i stípikové dlážky. Póvodné niveau týchto dlá- žok sa na Devíne už nezachovalo, takže Červinka viedol tu výkop až na najnižšie maltové ložisko. O tom, že i na Devíne niektorc z miest- ností maly vykurovacie zariadenie (hypokaustum), svedčia zlomky výhřevných hranolov (tubuli), najdené Cervinkom v druhotnej polohe, ktorých sa užívalo ako obvodných prieduchov 11a dosiahnutic dobrého tahu dýmových plynov z hypokausta.

Najdenú časť budovy tvoří váčšia miestnosť, ktorú s oboch stráň do- prevádza menšia komnata. Podobný pódorys mala i obývacia budova na Mušove. Na jej východnej straně sú múry ďalšej miestnosti, ostatně velmi plytko položené, už celkom odplavené, čoho třeba tým viac luto- vať, že najdená polkruhová časť, založená do toho istého niveau a maltového ložiska a vybudovaná tým istým spósobom ako časť po- zdlžna, zostáva torzom. Ale i tak je táto časť už svojou polkruhovou formou dobrým svedcctvom římského póvodu celej budovy, hoci už nemóžeme určiť jej póvodný účel.

Výkop z roka 1935 teda dokázal nesporný římsky póvod tohto objektu. Jeho bližšic datovanie, hladiac na najdené tehly X IV . legie, je nateraz možné len zhruba podlá analogií zo Stupavy a z Bratislavy, a to do konca I. stoletia po Kristu, ako už uviedol J. Dobiáš.11)

Kcď sme na jar r. 1 936 začali s prof. J. Eisnerom sondovať v strednom hrade na plošině pri gotickej studni, přišli sme na ďalšiu samo- statnú budovu z doby rímskej. Stavivo, zachované asi na výšku 30-60 cm, patřilo napospol základom; bolo asi 50 cm hrubé, z lomového kameňa, a jeho koruna bola priemerne v híbke asi 3 m pod dnešným povrchom. Výkopom v jeseni toho istého roku bola odhalená celá južná časť tejto dispozície; ukázalo sa, že ide o skupinu nateraz

u ) J . Dobiáš, Ř í m a n é na n aš i p ú d é , str. 347.

42

troch až štyroch pravoúhlých miestností, sostavených do spoločného po- dlžníkového obrysu, pri čom nárožná miestnosť bola opatřená polkruhovou apsidou. V tejto apsidě bol najdenýzbytok kamennej dlažby z lomového kameňa, položenej do maltového podložia; podobná vrstva malty sa rozprostierala všade pod kamennými múrmi budovy. Miestnosti maly dlážky presne v tej istej výške, v akej bol okolný terén v dobe rímskej.

K datovaniu tejto stavby přispěl úlomok tehly, opatrcnej kolkom magistra militum Bona z doby cisára Yalentiniána I. (364-375).

Budovu bude možno cclú vykopat’ iba roku 1937.

Ř Í M S K Y K A S T E L V B R A T IS L A V Ě

T. Ortvay, G e s c h i c h t e d e r S t a d t P r e s sb u r g , I. R., Pressburg, 1892, str. 30 n.J . Dobiáš, A r c h e o l o g i c k é n á le z y j a k o p r a m e n y pro d ě j i n y s t y k ů Ř í m a s ú z e

m ím d n e š n í h o S lo v e n s k a , Obzor prachistorický, I., 1922, str. 82 n.J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , Bratislava, 1933, str. 202.j . Eisner, B r a t i s l a v a v d o b ě p r a v ě k é a r a n é d ě j i n n é , Ročenka Vědeckých ústavov

inesta Bratislavy, 1934, Bratislava, 1934 (zvi. odtlačok).J . Dobiáš, I R o m a n i nel t e r r i t o r i o d e l la C e c o s l o v a c c h i a o d i e r n a , Bologna, 1935,

str. 73 n.

Staršia literatura předpokládala, že tunajší římsky kastel bude třeba hladať v múroch gotického hradu na návrší nad mestom.12) Detailné preskúmanie hradu, ktoré r. 1934 vykonala D. Menclová,13) ukázalo však, že tento předpoklad je planý a že celý hradný palác vznikol až v X V . století.

Existenciu římského kastelu v Bratislavě dokladajú preto len staršie nálezy tehál a múra v ulici Lorenckej, ktoré uvádza T . Ortvay. Přišlo sa na ne v 8otych rokoch X IX . stoletia pri stavbě domu ostřihomského primasa v Lorenckej ulici čís. 5 (I-39) a pri dodatočnom podmúravaní protirahlého empirového domu v tejistej ulici čís. 10 (I-77, t. zv. Mote- šického dorn). Podlá T. Ortvayho našly sa pri tom tehly X V . legie Apollinaris z Karnunta a iné so signaturou súkromnej firmy Atiliae I irmae, ktoré majú byť uložené v arcibiskupskom muzeu v Ostrihome. Podlá J. Dobiáša okrem toho v sbierkach městského muzea v Brati

**) E. Nowotny, R ö m e r s p u r e n n ö r d l i c h d e r D o n a u , Sitzungsberichte der Kais. Akad. der Vissensch. in Wien, phil. hist. Klasse, sv. 187, odd. 2, 1918, str. 38. * 1S) D . Menclová, H r a d B r a t i s l a v a , „Bratislava“ , IX., 1936, str. 477 n.

43

slavě z tohože nálezišťa je i tehla X IV . legie, ktorá tiež ležala v Kar- nunte. Súvislý pódorys tu však nebol nikdy preskúmaný, takže nepoznáme ani najmenšiu časť póvodnej dispozície.

Vznik tohto kastelu bol by datovaný tehlou legie X V . do doby medzi roky 7 1-114 po Kristu, ked táto legia po druhý raz ležala v Karnunte.

II • DOBA SŤAHOVANIA NÁRODOV(V .-V I . stole tie)

STARÁ DOBA HRADIŠTNÁ( V I I - VIII. stole tie)

F. V. Sasinek, D ě j i n y d r i e v n y c h n á r o d o v na ú z e m í t e r a j š i e h o U h o r s k a , II. oprav.vydanie, Turč. Sv. Martin, 1878.

L. Niederle, S l o v a n s k é s t a r o ž i t n o s t i , diel II., sv. 1, Praha, 1906 a sv. 2, Praha 1910, P ů v o d a p o č á t k y S l o v a n ů j i ž n í c h ; diel III ., P ů v o d a p o č á t k y S l o v a n ů z á p a d n í c h , Praha, 1919.

V. Novotný, Č e s k é d č j i n y , diel I., časť 1, O d nejstaršich dob do smrti knížete Oldřicha, Praha, 1912, str. 147 n.; tamže na str. 207 je súpis literatůry o říši Samovej a na str. 173-8 literatúra, týkajúca sa začiatkov slovanského osídlenia.

I. L. Červinka, A v a r s k é h r y n k y na D u n a j i , Časop. Morav, muzea zem., X V I I . - X I X . , 1920-21.

A. Al/oldi, D e r U n t e r g a n g d e r R ö m e r h e r r s c h a f t in P a n n o n i e n , I. a II. , UngarischeBibliothek, Erste Reihe, Nro 10 a 12, Berlin und Leipzig, 1924 a 1926.

L. Niederle, Z á k l a d y s t a r é s lo v a n s k é k u l tu r y , Karlova universita v Praze v r. 1926-27, Praha, str. 2 n.

P. Reinecke, D i e a r c h ä o l o g i s c h e H in t e r l a s s e n s c h a f t d e r A w a r e n , Germania, X I I . , 1928.

B. Horák, S a m o v a ř íš e , Časopis pro dčjiny venkova, X . , č. 3-4.I. L. Červinka, A v a ř i n a M o r a v ě , Lidové noviny, 23. V I . 1931.J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , Bratislava, 1933, str. 234 n.J . Skutil, S l o v a n s k ý m i D o l n í m i R a k o u s y , Lidové noviny, 21. V II . 1935.

•

Od konca IV . stoletia dosiar pevné hranice římského cisárstva na strednom Dunaji náhle povolujú a toto územie vstupuje do dob, ked po celé dve stoletia prechádzaly ním výpravy divých aziatských národov. Náhle vpády mongolských Hunov do rovin pri rieke Tise a pri Dunaji ríšu K vádov na přelome IV. a V. stoletia vyvrátily a toto pre- padnutie bolo zjavne i příčinou konečného zániku římského panstva v Panonii. K ed potom hunské panstvo po Attilovej smrti r. 453 zaniklo, do Potisia vnikli germánski Gepidi. V Panonii a možno i v nížině juhoslovenskej osadili sa germánski Herulovia, ktorých tu niekedy v prvej polovici V I. stoletia vystriedali germánski Langobardi.

Za vzájomných bojov medzi panonskými Langobardmi a potiskými Gepidmi vnikli r. 566-7 do uhorských nížin turkotatárski Avaři, po

razili Gepidov a obsadili Panoniu, ktorú Langobardi okolo r. 586 opustili odchodom do Itálie. Tým sa u nás sťahovanie germánských národov končí. Avaři si založili v Panonii mocnu ríšu, ktorá siahala od Sedmohradska až po rieku Enns a od Jaderského mora po Karpaty. Jej středisko sa ustálilo v kraji medzi Viedenským lesom a jazerom Blatenským.

Na ricke Enns ríša avarská stala sa východným susedom říše franskej. V bývalom rímskom Noriku sa totiž medzitým, niekedy okolo r. 540, osadili Bavoři, zaberúc staré rímske kastrá Rcgensburg, Pasov a Augsburg, ktorí si tu až do konca \T II. stoletia zachovali pomernú samostatnost’ pod nadvládou franskou. Prijatím křesťanstva za náboženstvo štátnc íránská ríša stala sa dědičkou rímskej vzdělanosti. Tak predovšctkým na území bavorskom sídlili domáci vojvodovia i nadalej v múroch římských kastrumov, najma v Regensburgu, ktorý sa ich úsilím stával od konca V II. stoletia centrom kresťanskcj misijnej činnosti (Sv. Rupert 696, sv. Emmeram 712-15 a sv. Korbinián 718.) S kresťanstvom udržala sa tu i znalost múrancj stavebnej techniky.

V pívej tretine V III. stoletia dochádza potom v Bavorsku působením sv. Bonifáca к vytvoreniu trvalej cirkevnej organizácie. Dielom tohto svátea je založenie štyroch čelných podunajských biskupství, přičleněných skoro к arcibiskupství! mohučskému (zriadené 745-6), a to v Regensburgu (739), v Salzburgu (739, ktorého diecéza bola ustanovená až za Inn a Drávu), v Pasové (731, s diccezálnou hranicou na rieke Enns) a vo Freisingu. Spolu s novými biskupstvami zjavujú sa od začiatku V III. stoletia v Bavorsku na južnom, kedysi rímskom břehu Dunaja i prvé křesťanské múrané kostoly, najma v Regensburgu a v Salzburgu, ktoré sú na území kedysi barbarskom, teda v zadunajskej časti říše franskej, po celé V III. stoletic ešte vzácnosťou.

Celkom iné kultúrne poměry boly vtedy v říši avarskej. Zatiar, kým v bývalom Noriku přechod medzi panstvom římským a franským bol pozvolný, lebo prebehol vlastně len vo formě postupnej vnútornej germa- mzácie v římských úradoch i vo vojsku, na území avarskom táto římska tradícia bola už dávno přetrhnutá. Pohanské národy, obsadiac územie na juhovýchod od ricky Enns, teda Hunovia, Herulovia, Langobardi a napokon i Avaři, osadzovali sa mimo hradieb římských miest a vo vseobecnej neistote, ktorá tu nastala po páde římského panstva, vracali sa znova к primitivnému hospodářství! naturálnemu. Tým tu blahobyt i vzdělanost’ zrejme hynuly a do zabudnutia upadaly nielen staré biskupstvo laureacké (dolnorakúsky Lorch), ktoré sa připomíná ešte v V . století v životopise sv. Severína, ale i všetky rímske kastrá, ktoré,

46

počínajúc Yindobonou, obracajú sa v rumy a miznu pod zcmou. Je teda zřejmé, že tým sa na strednom Podunajsku přetrhla i tradícia římského kamenného stavitelstva, takže sa tu po celé ostatné tri štvrtiny tisícročia po páde rímskej Panonie nestretávame ani s jednou, čo i naj- primitívnejšou múranou stavbou.

Panstvo Avarov však pre vývoj ostatných událostí na našom území má jednako len dóležitý význam. Vtedy sa tu totiž zjavujú prvé začiat- ky života kmeňov slovanských. Kedy tito Slovania vnikli na stredný Dunaj, nie je dostatočne objasněné; isté je len torko, že nepřišli iba s Avarmi, lebo už v polovici V I. stoletia zaujímali, v područí Avarov, celý kraj na východ od čiary, spájajúcej pramene Visly s dolným tokom Sávy, teda skoro celé neskoršie Uhorsko. Tito Slovania, pokým sídlili na dnešnom západnom Slovensku, prináležali k západnej skupině čcskoslovenskej. DneŠné východné Slovensko, Potisie, bolo však osadené kmeňmi skupiny južnej, a obe skupiny oddělovaly na severe nepřestupné hory Sarmatské na strednom Slovensku a na juhu zasa močiarc pri Tise a na Dunaji.

Západní Slovania vystupujú na javište dejín bojom o vymanenic sa zpod nadvlády avarskej za vodcovstva 'Samovho (623-58 ; ich ríša mala vtedy svoje jádro asi pri rieke Moravě a pri Dunaji. Ale definitivně sa oslobodiť z područia Avarov sa im nepodařilo: po celé V II . a V III. stolctic Panonia a jej dóležitý uzol, devínska brána, zostáva v moci Avarov. Preto z tých čias o tunajších slovanských kmeňoch nemáme nijakých historických zpráv; iba archeologovia (Hampcl, Niederle, Eisner) snažia sa v spoločnýcli pohrebištiach typu t. zv. keszthelyského rozlišit prvky slovanské od avarských (výkop konaný Státnym archeologickým ústavom a Vlastivědným muzeom v Bratislavě od r. 1926 do r. 1934 v Devínskcj Novej Vsi), hladajúc tu pred- hradištné (čiže staré hradištné) ostatky vtedajšej slovanskej kultury.

Pamiatky slovanského života z tých to dób na našom území14) sú poredno sústredené v nížinách západného Slovenska (Starý Tekov, Vel. Surany, Borovce, Zeleneč, Nem. Grob), kam zasahovalo akistc osídlenie avarské. Hustejšic sa vyskytujú najma pozdlž starej cesty moravsko-oderskej. Tu sa počínajú 11a severe nálezom v Gbeloch a tiahnu sa v pásme pri rieke Moravě cez Brodské, cez Moravský Sv. Ján a cez Gajary do devínskcj brány, kde, v Devínskej Novej Vsi, je najstarší náš slovanský cintorín (V II.—V III. stol.). Osídlenie při tejto cestc možno dokázat ešte i v strednej dobe hradištnej; připojením

1J) Porovn. J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , str. 239 n.

47

Slovenska k Uhorsku však tu zaniká a nový život vnáša sa sem iba kolonizáciou na začiatku X III. stoletia.

Naproti tomu slovanské osídlenie rovin vlastného Nitrianska trvá od toho času až do přítomnosti bez prerušcnia.

I l l • STŘEDNÁ DOBA HRADIŠTNÁ( I X . - X . sloletie)

Siaršiu literaturu spísal Č. ^íbrt, B i b l i o g r a f i e české h isto r ie , II., Praha, 1902, str. 880 n. a V. Novotný, Č e s k é d č j i n y , diel I., časť 1., 1912, str. 285 n., 311.

F. Г. Sasinek, S v á t ý M e t h o d a U h o r s k o , Turč. Sv. Martin, 1884.J . Hampel, A l t e r t h i i m e r des fr i ih e n M i t t e l a l t e r s in U n g a r n , Braunschweig, 1905.V. Novotný, Č e s k é d ě j i n y , diel I., časť 1., Od nejstarších dob do smrti knížete Oldřicha,

Praha, 1912.L. Niederle, S l o v a n s k é s t a r o ž i t n o s t i , diel III., Původ a počátky Slovanů západních,

Praha, 1919.— S l o v a n i a v U h r á c h , Letopis Matice slovenskej, X III . , 1921, str. 25 n.7. L. Červinka, P ř í b ě n ů v B l a t e n g r a d , Časopis Vlasten. spol. mus. v Olomouci, X X X I I I . ,

1922, str. 19 n.J . Škultetj, O s u d y S l o v e n s k a a s lo v e n s k e j ř e č i po z a n i k n u t í V . M o r a v y , Slo

venské poMady, X X X \ 'I I I . , 1922, str. 68 n.I*. Chaloupecký, S t a r é S lo v e n s k o , Bratislava, 1923, str. 28 n., 295 n.AI. Můrko, P r i b i n a - P r i v i n a ? Slovanský sborník, Praha, 1923, str. 23 n.7. Eisner, S l o v e n s k o a P o d k a r p a t s k á R u s v d o b ě h r a d iš t n í , Xiederlův sborník,'

Obzor praehistorický. I V . , 1925, str. 47 n.J . Hodál, P ř e h r a d d e j í n s l o v e n s k é h o k n i e ž a ts tv a p oča s m o r a v s k é h o n a d p a n -

s tv a , Kultúra (zvi. odtlačok), Trnava, 1926.J . Eisner, S l o v a n é v U h r á c h , Památky arch., X X X Y . , 1926-27, str. 579 n.M. Matunák, S lo v e n s k o n i k d y n e p a t ř i l o ani k Č e sk u ani k PoFsku, Kultúra, II.,

č. 2 - 3 , Trnava, 1927.7. L. Červinka, S l o v a n é na M o r a v ě a říše V e l k o m o r a v s k á , Brno, 1928.V. Chaloupecký, S l o v e n s k é d i o e c e s e a ta k ř e č e n á a p o š t o ls k á p r á v a , „Bratislava“ ^

II., 1928, str. 1 n.J . Hodál, K o s t o l k n i e ž a ť a P ř i v i n u v X i t r e , Xitra, 1930.F. Crivec, Sv. C y r i l a M e t o d , Bratislava, 1930.V. Ch(aloupecký), S l o v e n s k é j u b i l e u m , Lidové noviny z. 29. V I . 1930.L. Zachar, N o w u r d e d ie e r s te c h r i s t l i c h e K i r c h c d e r S l o v a k e i e r r i c h t e t ?

Grenzbote z 18. III. 1931.J . Eisner, S l o v e n s k o v p r a v ě k u , Bratislava, 1933, str. 250 n.J . Cibulka, P r i v i n a a j e h o k o s te l v X i t ř e , „Život", soš. 6-7 . , Praha, 1933.— V á c l a v o v a r o t u n d a sv. V i t a , rozšír. zvláštny odtlačok zo,,Svatováclavského sbor-

níka“ , Praha, 1933, str. 36 n.: Kostely podunaj. Slovanů, jejich stavebnici a posvěcení.V. Chaloupecký, X Ttra a p o č á t k y k ř e s ť a n s t v í na S lov en sk u . Dva články o Pribinovi,

Bratislava, 1933.F. Hrušovský, P o č i a t k y k ř e s ť a n s t v a na S lo v e n sk u , Kultúra, V . , 1933, str. 502 n.L. lâchar, P r i b i n a a sv. M e t o d , Kultúra, V ., 1933, str. 514 n.A. Baník, P r a m e n e , l i t e r a t ú r a a p o d s t a t a d e j ín o P r i b in o v i a K o c e l o v i , Kultúra,;

V ., 1933, str. 541 n.J . Eisner, P a m i a t k y z d o b y v e l k o m o r a v s k e j na S lo v e n sk u , sborník „N itra" , Trnava»

1933, slr- 45 n-

- Škultity, P r i b i n a , sborník „Ríša Velkomoravská“ , Praha, 1933, str. 9 n.7 Cibulka, P r i b i n a a j e h o k o s to l v N it ř e , tamže, str. 25 n.\í Kos, K h i s t o r i i k n i e ž a ť a P r i b i n u a j e h o d o b y , tamže, str. 53 n.

A/. Můrko, P r i b i n a — P r i v i n a , tamže, str. 65 n.£ Knappek, C í r k e v a s tát v b o j i o r o z š í r e n ie k ř e s ť a n s t v a v I X . s t o r o č í , tamže,

str. 231 n.\{ Weingart, P r i b i n a , K o c e í a N i t r a v z r k a d l e p r a m e ň o v d o b y c y r i l o m c t o d e j -

s k e j , tamže, str. 319 n.-1 Stránský, D ě j i n y b i s k u p s t v a n i t r i a n s k e h o od n a j s t a r š i c h d o b až do k o n c a

s t ř e d o v ě k u , Trnava, 1933.K Guth, P r a h a , B u d e č a B o le s la v , doplněný zvi. odtlačok zo „Svatováclavského sbor-

níka“ , I. , Praha, 1934.£. Knappek, C i r k e v n á o r g a n i z á c i a n a S l o v e n s k u v s t ř e d o v ě k u , Sbierka prednášok

a rozpráv, r. III ., sv. 7., str. 73 n., Praha, 1936.

Súvislé dějiny slovanských kmeňov v strednom Podunajsku začí- najú sa iba vtedy, keď íránská ríša v čele s Karlom Velkým zasiahla sem vojensky, aby v týchto krajoch zabezpečila pokojný priebeh ne- meckcj kolonizácie. Karol zničil r. 788 doterajšiu samostatnost Bavorska, r. 799 vyvrátil ríšu avarskú v Panonii a proti Panonii zaistil svoju ríšu zriadením východnej marky (788), predsunutej pod Pasovom pred Bavorsko so sídelným markgrófskym miestom v Lorch. Tým bol položený základ karolínskej kolonizácie bavorskej nielen v krajinách alpských, ale i na území jednotlivých slovanských kmeňov na Dunaji, ktoré, ked ich franská výprava z avarského područia vymanila, dostaly pomernú samostatnost' pod suverenitou franskou.

Karlové kolonizačné záměry, skryté pod plášťom rozširovania křesťanstva, najlepšie prejavuje nová cirkevná organizácia v Podunajsku, ktorú Karol zriadil po páde říše avarskej. Bavorsko bolo totiž vyňaté z arcidiecézy mohučskej a dostalo vlastné arcibiskupstvo v Salzburgu (798). Regensburg bol úmyselne obídený s ohradom na to, že sa tu ba- vorskí vojvodovia bránili mocou proti centralizácii říše. Salzburgu boly potom podriadené i ostatné staršie biskupstvá a súčasne mu bola svěřená duchovná starosť i o nové kraje, nadobudnuté výbojom i kolo- mzáciou v avarskej časti Podunajská. Kedže vlastné údolie Dunaja tvořilo časť diecézy pasovskej, diccéza salzburská ležala od Dunaja na juh až po rieku Drávu a mohla sa teda rozšiřovat len do Panonie a do Ko- rutanska, kde už od odchodu Plunov boli osadení Slovania. Salzburský arcibiskup mal teda pri svojej misijnej činnosti postupovat podlá. Dunaja rovnoběžně so svojím sufragánom, biskupom pasovským. Táto ich spolupráca sa však asi skoro premenila v žehravosť, lebo už r. 829 Lud

50

vik Nemec musí upravovat’ hranice diecezí tak, žc Nitriansko i naďalej přináleží k Pašovu.

Sotva teda svrhli soseba moc avarskú, jednotlivé slovanské kmene na východnej hranici říše upadajú pod závislost’ franskú. Toto nové ne- bezpcčensťvo, ktoré sa dotklo najprv Ciech (805— -6 boly tunajšie knie- žatá Karlovou výpravou prinútené k poplatnosti), vyvolává u týchto kmeňov snahu o scbazachovanie, ktorá sa javí predovšetkým v úsilí centralizovat’ vládu v rukách jednej kniežacej rodiny. Preto v Cechách (prví Přemyslovci), na Moravě (ktorej poslovia spolu s českými sa zja- vujú r. 822 na sneme vo Frankfurte) a v Nitriansku (kde okolo r. 820 vládne Pribina), ale i u kmeňov slovinských a dalmatských střetáváme sa so zriadovaním váčších slovanských kniežatství, nateraz váčšinou pod suverenitou íránskou, ktoré vždy spájaly niekolko kmeňov. Zabezpečit’ sa pred vplyvmi franskými sa však v prvej tretine V III. stoletia týmto drobným kniežatstvám nepodařilo, ba dochádzalo i k tomu, že vo vzájomných bojoch niektorí z týchto knicžat, ako na pr. Pribina, utiekali sa pod ochranu franskú, otvárajúc za to svoju zem kolonizácii i cirkvi bavorskej. V týchto pomeroch vznikol na Pribinovom hrade v Nitře niekcdy rnedzi rokmi 824-36 křesťanský chrám, postavený arcibiskupom salzburským, prvý, o ktorom v našich krajoch vóbec vieme.

Prvý pokus váčšieho rozsahu o centralizáciu vlády nad jednotlivými slovanskými žernami a o vymanenie sa z nadvlády franskej vyšiel až v druhej tretine V III. stoletia, a to z Moravy. Tam centralizácia zeme pokročila zatiaT asi najďalej, takže niekedy medzi rokmi 833— 6 moravský knieža Mojmír mohol sa zmocniť i Pribinovho Nitrianska. M ojmír, ako panovník takého velkého územia, svrchovanosti franskej sa skoro vzoprel, lebo už roku 846 počujeme o Ludvikovej výpravě proti Moravanem. Za Mojmírovho nástupců Rastislava (846— 70) Nitriansko bolo změněné v údelné kniežactvo moravské, ktoré v rokoch 863 až 70 spravoval Svatopluk. Roku 855, 864 a 869 počujeme o novších már- nych výpravách franských vojsk proti Moravě, ktoré viedol Ludvik i je ho synovia Karol a Karloman.

V tomto čase Rastislav správné vystihol, že mu príde odpútať sa od franskej říše i na poli cirkevnom. I obrátil sa k byzantskému cisárovi s prosbou, aby mu vyslal slovanských misionárov. Příchod Cyrila a M etoda na Rastislavov dvor datuje sa do r. 863; po nicktorých vyjednáva- niach s římskou kúriou Metod r. 869 stává sa napokon arcibiskupom Moravy a Panonie, ktoré, slúčené do sarnostatnej diecézy, boly z územia salzburského arcibiskupa vytrhnuté.

Ale už po roku všetky Rastislavové plány sa zradou Svatoplukovou

hatia. Rastislav bol Frankmi zajatý a odvlečený do Regensburgu, kde umřel, kým Svatopluk sa r. 874 zaviazal k poplatku, ktorý platil až do Ludvikovej smrti r. 876. Iba potom, až do roku 894, vládol neobme- dzeneVerkou Moravou, rozšíriacjcj hranicu o Malopolsko, o Sliezsko, o polabské Srbsko a po smrti kniežaťa Bořivoja (890) napokon i o Cechy. Svatoplukova frankofilská politika bola však i potom příčinou velkých vnútorných bojov v krajině: na novozriadený biskupský stolec do Nitry, ktorá, už od dób Pribinových osadená asi kňažstvom latinským, bola stredom germanofilskej strany vo Velkomoravskej říši, bol dosadený Sváb Wiching (880-92), hlavný odporca Metodov, a ked potom r. 885 Metod umřel, jeho žiaci, kňazi slovanského obřadu, boli z Vcrkej M oravy vyhnaní a slovanská liturgia bola tu zakázaná. Slovensko sa potom skoro vrátilo pod právomoc biskupov bavorských.

K ed Velkomoravská ríša bola vyvrátená, středisko slovanského politického vývoja sa prenieslo na západ, do Ciech. Celé X . stoletic patří teda vývojů českému. Stát český, ťažiaci z vnútornej slabosti říše íran- skej, stal sa tak nástupcom říše Velkomoravskej, kým o vlastnom Slovensku nemáme z tej doby vóbec nijakých zpráv.

K ed totiž r. 895 Cesi uznali v Regensburgu franskú svrchovanost’, otvorili tým svoj štát západnej, latinskej cirkvi. Misie slovanské, ktoré uviedol sem z Veíkej Moravy Bořivoj, zanikajú a regensburskí biskupi začínajú rátat’ s touto svojou novou misijnou oblasťou ako so spolu- čiastkou svojej diccézy. O zavedenie západného křesťanstva sa pri tom najviacej zaslážil Václav Svátý, ktorý, upcvniac latinská liturgiu, uviedol svojím chrámom sv. Víta (založ, asi 928) do Ciech nielen zá- padoeuropskú znalosť kamenného stavitelstva, ale i otonskú stavebná formu. Cechy si potom tento typ kostola chytro prispósobujú, takže už v X. století si z neho vytvárajú číro domáci prvok, hradnú kamenná rotundu. Popři tom sa však stavajá i tam kostolíky typu pozdížneho, ktorého užívajú najma od konca X . stoletia prvé české kláštory.

Značného politického významu, ázemného rozšírenia a napokon i cirkevnej samostatnosti dostaly Cechy za oboch Václavových nástupcov, menovite však za Boleslava II. (967-999). O rozsahu Boleslavovej říše smerom východným nemáme sice určitých zpráv, ale z niektorých na- rážok a ncpriamych súvislostí dá sa skoro bezpečne sádiť, že k nej aspoň od polovice X. stol. - po porážke Maďarov na Lešskom poli r. 955 - pri- náležalo i západně Slovensko, ktoré dosial trpělo výpadmi maďarskými.

Všetok kultárny styk českej říše so západom sprostredkoval vtedy Regcnsburg. Tento svoj význam Regensburg nestratil ani po r. 973, ked Cechy zriadením pražského biskupstva přestaly tam cirkevne pri-

52

náležať a z vnútropolitických příčin v říši boly připojené k arcibiskupství! mohučskému. Len tak si možno vysvetliť regensburský cir- kevný vplyv i vo východnej časti Boleslavovej říše, v Nitriansku, ktorý sa tu prejavil, ako ukázal V . Chaloupecký, založením kostola svátého Emmerama, regensburského apoštola, na hrade v Nitře.

Zdá sa sice, že iba po r. 973 dostalo i západné Slovensko zvláštneho biskupa „moravského“ , podriadeného metropoli mohučskej, s ktorým sa r. 976 střetáváme v Mohuči, ale o jeho právomoci a sídle niet istoty.15) Dějiny Slovenska zostávajú stále temnými; ked potom začina sa toto šero rozptylovat’, nachádzame ho už osadené Maďarmi.

O jednotlivých hradišliach říše Velkomoravskej sme oboznámení len potial, pokial sa dostaly do styku s íránskými vojskami alebo sa staly prednými strediskami správy cirkevnej. Bezpečne máme preto zistenú pre tiito dobu len Nitru, Devín a Bratislavu. O lokalizácii hlavného sídla Metodovho, Velehradu, zo súčasných prameňov nic sme oboznámení a nie je vylúčené, že je to len meno obecné, ktoré ani nebolo vlastným názvom centrálneho hradu Velkomoravskej říše.16) Právě tak nie je už v tejto dobe s istotou doložený ani kláštor pod Zoborom pri Nitře, ktorého vznik hradajú niektorí už vo Velkej Moravě.17)

1S) V. Chaloupecký (Slovenské dioecese, str. 6) kladie ho do Ostrihoma, ktorý vtedy azda prirúležal ešte k západnému Slovensku a bol tak nástupeom zaniknutého biskupstva v Nitře. Iní, ako A. Stránský (1. c. 79), Madajú ho priamo v Nitře. • 16) Velehrad sa totiž spomína až v prameňoch značné neskorých. Po prvý raz v Kronike Dalimilovej medzi rokmi 1280- T3r4 (porovn. I. L- Červinka, D ě v í n a V e l e h r a d , d v a h r a d y v e lk o m o r a v s k é , Kroměříž, 1902, str. 21). Niektorí historikovia ho stotožňovali s Devínom (Červinka, Guth), s Ni trou (Zavadil) a s Velchradom či Starým Mestom pri Uherskom Hradišti, ale hladá sa i v susednej Panonii. O tomto spore vznikla od druhej polovice X I X . stoletia bohatá literatura, ktorej výpočet podává V. Novotný, Č e s k é d ě j in y , I. 1., 339, pozn. 3; Č- îbrt, B i b l i o g r a f ie české h i s to r ie , II., str. 917 n.; L. Z acbur, B o r b a za n á r o d n ú s lo b o d u , str. 55 a F. Robenek, V e l k o m o r a v s k á m e t r o p o le , Kroměříž, 1934 • ll) Toto datovanie sa zakladá na zprávě, zachovanej u Kosmu (I., 14); cestou z Ostrihoma kde bol r. 1099 vysvátený za kňaza, Kosmas sa totiž do Čiech vracal Nitrianskom a vtedy počul v zoborskom kláštore povesť, že v tamojších múroch dokončil kedysi život slovanský knieža Svatopluk (porovn. V. Chalou. pecký, S t a r é S lo v e n s k o , str. 50 a Sv. S v o r á d , Prúdy, 1923, str. 550). Ak podkladom tejto pověsti bola skutočná udalosť, potom bolo by tu myslet na Svatopluka II., mladšieho syna Svátoplukovho, ktorého r. 899 vyhnal azda z Nitry jeho brat Mojmír II., a zásluhu o vznik kláštora prisúdiť najskór latinským kňazom z okruhu Wichingovho. Ale pravde- podobnejšie bude datovať vznik kláštora až do začiatku X I . stoletia. Meno sv. Hypolita, ktoré kláštor nesie, zjavuje sa v Podunajsku sice už prv (kláštor v rakúskom St. Poltěn), čo je dokladom vplyvov bavorských (V. Chaloupecký, Sv. S v o r á d , str. 550), a l e j e nepravděpodobné, že by sám kláštor bol přežil pád Velkej Moravy, keďžc i nitrianskc biskupstvo vtedy zaniklo. Vlastným zakladatelem kláštora je azda sv. Štefan, ktorý ho obdaroval ohromným majetkom, skonfiškovaným asi nitrianskemu kniežaťu po dobytí Slovenska, ako ukázal V. Chaloupecký.

53

H R A D N IT R A A J E H O K O S T O L Y

\í Běl, N o t i t i a H u n g a r i a e n o v a e h i s t o r i c o g e o g r a p h i c a , tom. IV., 1742, str. 291 n.J Wurum, E p i s c o p a t u s N i t r ie n s i s e i u s q u e P r a e s u lu m m e m o r ia , Posonii, 1835•CsippékS., A n y i t r a i s z é k e s e g y h á z (Nitrianska katedrála), Magyar Sion, II., 1884, str. 420 n.E Henszlaiann, m i t t e l a l t e r l i c h e B a u n k u n s t in U n g a r n , Oesterreichische Revue,

I V . , 1867, soš. 10 a V., 1867, soš. 6; D ie m i t t e l a l t e r l i c h e B a u d c n k m a l e in U n g a r n , Oest. Revue, V I I . , str. 127.

Rapp J-, M a g y a r o r s z á g h e l y r a j z i t ö r t e n e t e (Historický miestopis Uhorska), I., 2, Pest, 1870, str. 585 n.

Dualszky 3 -, N y i t r a v á r és v i r o s t o r t é n e t i v á z l a t a (Náčrt dejín hradu a města Nitry), Nitra, 1875.

F. Sasinek, B i s k u p s t v o v N it ř e , Tovarišstvo, I., 1893, Ružomberok, str. 119.7. Kompánek, N i t r a , n á s t i n d ě j e p is n ý a v z d e la n o s t n ý , Tovarišstvo, II., 1895, Ružom

berok, str. 54 n.Vágner 3 A d a l é k o k a n y i t r a i s z é k e s k á p t a l a n t o r t é n e t é h e z (Příspěvky k dějinám

nitrianskej kapituly), Nitra, 1896.Dedek C., N y i t r a v á r m e g y e t ö r t e n e t e (Dějiny župy nitrianskej), zvi. odtlačok z , ,M agyar“

ország vármegyéi cs városai“ , I\' . , 1898.Czeizel G., N y i t r a m u l t j a és a n y i t r a v á r m e g y e i m o n o g r a f i a (Minulost! Nitry a mo-

nografia nitrianskej stolice), Nitra, 1901.Vágner 3 ., A d a t o k a n y i t r a v á r o s i p l é b á n i á n a k t o r t é n e t é h e z (Datá k dějinám

nitrianskej fary), Nitra, 1902.3 - L. Pii, S t o p a S v a t o p l u k o v y N i t r y , Pam. arch., X X I . , 1904-5, str. 316 n.F.Sasinek, Z a l o ž e n i e r ím . kat. b i s k u p s t v a v N it ře , Slov. pohlady, X X V . , 1905, str. 738.3 • Z r a d i l , V e l e h r a d y D e v í n a N i t r a , Kroméříž, 1912.3 - škultěty, S t a r o b y l á N it r a , Turč. Sv. Martin, 1924.I . L . Č ervinka, S l o v a n é na M o r a v ě a ř íše V e l k o m o r a v s k á , B r n o , 1928, str. 96 n. a 252 n.3 • Boháč, D ě j i n y s t a r o d á v n e j N i t r y , Nitra, 1928.3 • Branecký, P r a v ý o b r a z P r i v i n o v h o k o s to la v N it ř e , Slovák, 19. V . 1929.3 • Hodál, K o s t o l k n i e ž a ť a P ř i v i n u v N it ř e , Nitra, 1930.3 - Böhm a V. Mencl, V ý z k u m na h r a d ě n i t r a n s k é m 1 9 3 0 — 3 1, Pam. arch. X X X V I I . ,

nový rad I., 1931, str. 64 n.S. 3anšák, S t a r é o s í d le n i e S lo v e n s k a , Sborník Muzeálnej slovenskej spoloěnosti, X X V . ,

1931, str. 10 n.£■■ Zachar, Wo wurde d i e e rs te c h r i s t l i c h e K i r c h e d e r S l o w a k e i e r r i c h t e t ? Grenz

bote, 18. III . 1931.R. Mencl, S t ře d o v ě k á a r c h i t e k t u r a na n i t r i a n s k o m h r a d e , sborník „N itra“ ,Trnava

«933, str. 59 n.Post up c hr ámo v ý c h s t a v i e b na h r a d e N i t ř e za s t ř e d o v ě k u , sborník „Ríša Velkomoravská“ , Praha, 1933, str. 265 n.S t a v o b n ý vý voj n i t r i a n s k e h o h r a d u za s t ř e d o v ě k u , Katolické Slovensko,

V kf Trnava> *933. str- 4°7 n.• encl, S t a v e b n ý v ý v o j N it r y , Slovenský stavitel, III., 1933, str. 21 n.

3- Hodál, K n i e ž a Při v i na a j e h o k o s to l v N i t re, Katolické Slovensko, Trnava, 1933, str. 426• Hodál, K o st o l P r i vi no v v N i t ř e v p r a v o r a svetle, Nitra, 1933.

54

A. Stránský, D ě j i n y b i s k u p s t v a n i t r i a n s k e h o od n a j s t a r š í c h d ó b a ž d o k o n c a s t ř e d o v ě k u , Trnava, 1933.

J . Cibulka, P r i v i n a a j e h o k o s te l v N i t ř e , ,,Život“ , soš. 6 - 7 , Praha, 1933.— P r i b i n a a j e h o k o s to l v N i t ř e , sborník, ,Ríša Velkomoravská“ , Praha, i933,str.25— V á c l a v o v a r o t u n d a s v á t é h o V í t a , rozšířený zvi. odtlačok zo „Svatováclav

ského sborníka“ , Praha, 1933, str. 36 n.: Kostely podunajských Slovanů, jejich stavebníci a posvěcení.

J . Gulh, P r a h a , B u deč , B o l e s l a v , tamže, 1934; zvi. odtlačku str. 130.

a) M ISIJN Y K O S T O L N A P R IB IN O Y O M H RAD E V N IT Ř E

O jeho založení sa dozvedáme z latinského protestu, ktorý asi o 40 rokov neskoršie (okolo r. 871-3) podali proti Metodovej činnosti v Panonii bavorskí biskupi (t. zv. De conversione Bagoariorum et Carantano- rum libellus18). Tento salzburský prameň sa zmieňuje o tom, že už pred svojím útekom z Nitry (teda pred rokmi 833-6) a před prijatím krstu mal Pribina 11a svojom majetku, na mieste zvanomNitrava, kostol, ktorý mu vysvátil salzburský arcibiskup Adalramus (822-36).19)

Tento kostol je teda najstaršou křesťanskou svályňou na českosloven- skom území; to však je jediné poznanie, ktoré možno zo spomenutých zpráv o ňom pre historiu vyťažiť. Ak si uvědomíme, že dnešný ostatok románskej stavby v Nitře pochádza až zo stoletia X III., ako ukázaly výkopy, vykonané tu r. 1930-31 Státnvm archeologickým ústavom, a že teda nie je fragmentom stavby Pribinovej, ako súdili ešte Červinka a Hodál, zostáva bez odpovědi niekolko otázok, ktoré sa viažu k póvod- nej stavbě. Tak predovšetkým nevieme, pre koho bol založený: Conver- sio len spomína, že kostol vysvátil Pribinovi salzburský arcibiskup, a to zjavne, ako vysvětlil J. Cibulka, nie na svojom území, ale iba ako hosť „za Dunajom“ , teda v cudzej, pasovskej diecéze.20) Pribina bol však v časoch, ked vládol Nitrianskom, ešte pohanom, a rovnakého náboženstva bol zaiste i jeho Iud. Preto je pravděpodobné, že Adalramov kostol nemal misijného účelu, ako najstaršie kostoly české, ale že ho

18) Vydal G. H. Pertz, M o n u m e n t a G e r m a n i a e H is t o r ic a , Scriptorum tomus X I. ,Hannoverae, 1854, str. 1 n.; faksimile a slovenský překlad časti pozři J.Hodál, K o s t o l knie- ž a ť a P ř i v i n u v N itre , Nitra, 1930. • 1S) , , . . . cui quondam Adalramus, archiepiscopus,ultra Danubium in sua proprietate loco vocato Nitrava consecravit ecclesiam“ , C o n v e r s io B a g o a r i o r u m , cap. X I . ; porovn. G. H. Pertz, 1. c., str. 12. Datum zasvátenia tohto kostola sovrel do rokov 824-36 V. Chalouptcký v recenzii zprávy o admontskom náleze Klebelovom v Ceskom časopise historickom, 1923, str. 261. • >0) J . Cibulka, Václavova rotunda, str. 39.

55

vlastně postavilo nemecké kňazstvo prc křesťanská koloniu íránských obchodníkov alebo dvoraninov, ktorá sa usadila pri Pribinovom sídle v Nitrc právě tak, ako neskoršie pri jeho dvore na Blatenskom hrade v Panonii. Kecfže však Conversio nepozná ani dňa jeho vysviacky, ani jeho titulu, ani sa nezmieňuje o jehokňazovi a o pridelenom správnom obvode - na rozdiel od málo mladších Pribinových a Koceíových kostolov v Panonii, kde pečlivo všctky tieto údaje uvádza, je pravděpodobný Cibulkov názor, že nitriansky Pribinov kostol bol len malou modli- tcbňou, ktorá ani nebola slávnostne biskupom vysvátená, ale iba požehnaná; ncmala teda ani titulu, ani pevného oltára a kňaz tu len příležitostné celebroval. So stránky stavebnej třeba v nej teda videť len bezvýznamná dřevená budovu, podobná váčšine súčasných misijných a vlastnických kostolov, akc sa vtedy zriadovaly nielen v Panonii, ale i na území říše franskej. Je tak zřejmé, že tento provizorný kostolík sa dlho asi nezachoval, takže sotva zanechal po scbe archeologicky zisti- telné stopy. Preto dnes ani nevieme, na ktorom mieste nitrianskeho hradíšťa stál.

b) K A T E D R Á L N Y K O S T O L W IC H IN G O V

Niekedy po vyhnatí kniežaťa Pribinu Nitra stala sa pravděpodobně sídlom Svatoplukovým, a to aspoň za Rastislavovej nadvlády (do r. 870). KccT potom Velká Morava dostala vlastného arcibiskupa, Nitra stala sa súčasne i sídlom biskupským, a to Metodovho sufragána Wi- chinga (880-92). Ci tu vtcdy ešte trval starý kostol Pribinov, nepodařilo sa výkopmi z r. 1930— 31 rozhodnúť. V každom případe je však pravděpodobné, že dřevený kostol nebol by postačoval novému biskup- stvu, prc ktoré iste tu vznikol nový kostol, asi na inom mieste.

Z Nitry stalo sa potom pod Wichingovou správou centrum obřadu latinského, odkial vychádzaly útoky na východnú cirkev moravská. Po Svátoplukovej smrti dostala sa Nitra jeho mladšiemu synovi, Svatoplukovi II., ktorého však už r. 899 vyhnal odtiaí Mojmír II. moravský. Po Wichingovom odchode, ked pápež Ján IX . r. 900 vyslal na žiadosť Mojmíra II. na Moravu troch biskupov, ktorí tu vysvátili jedného arcibiskupa a troch biskupov a obnovil tak pevná cirkevnú organizáciu, od Salzburga neodvislú, Nitra bola zjavne sídlom jedného z nich. Zánikom Vcrkomoravskej říše zaniklo však i tunajšie biskupstvo a iste i obidva chrámy.

56

c) K O S T O L SV. E M M E R A M A S Ú S T A V Y

V E E K O F A R S K E J

Zprávu o tomto kostole v Nitře podává najstaršia uhorská legenda, ktorú napísal o živote a o zázrakoch sv. Ondreja a sv. Beňadika Mau- rus, biskup pátikostolský, niekedy medzi rokmi 1064-7021.) V nej sa spomína v Nitře bazilika, zasvátená sv. Emmeramovi. Táto zpráva týka sa teda po viac ako i5oročnej prcstávke opáť kostola v Nitře a pozná i jeho zasvátenie. Je preto popudom k dóležitej otázke: je tento kostol sv. Emmerama totožný s kostolom Pribinovým alebo Wi- chingovým, ktorý poznáme v Nitře v století IX ., alebo je to kostol iný, založený neskoršie?

Bohužial, ani tu nemáme priamych zpráv a nálezov, aby sme tuto otázku bezpečne rozriešili. Z označenia „bazilika“ nedá sa totiž pre stavebný typ kostola nič vyčítat’, lebo tak označil na pr. Krišťan i starý kostol sv. V íta na pražskom hrade, hoci sv. Václav ho založil ako centrálu. A tak ostává pre rozlúštenie tejto otázky jediným istejším klučom iba titul kostola.

Ucta k sv. Emmeramovi, patronovi diecézy bavorskej, v Regens- burgu, v svátcovom pósobišti, je známa už od třetiny V III. stoletia. Odtiar sa rozšiřovala i do krajov, ktoré na čas boly súčiastkou rcgensburskej diecézy alebo sa aspoň dostaly do styku s regensburskými mi- sionármi. Na území západného Slovenska sa tak stalo v dobe do X I. stoletia dva razy: prvý raz za nitrianskeho kniežaťa Pribinu, v dobe pred ríšou Velkomoravskou. Pribina, otvoriac krajinu kňazstvu bavorskému, vládol pod ochranou Ludvika Pobožného; jeho dvor, asi v Regensburgu, po svojom vypudení z Nitry i navštívil. Druhý raz stalo sa tak v druhej polovici X. stoletia, keď Nitriansko bolo súčiastkou říše českej a tvořilo teda súčasť diecézy rcgcnsburskej.

V dobe Pribinovej spomína sa sice v Nitře už kostol západného ritu, ale jeho zasvátenie je neznáme. Ze by zasvátenie sv. Emmeramovi, připomínané iba v století X I., bolo možné premietnuť do čias Pribino- vých, nie je pravděpodobné tým skór, lebo Pribinov kostol nevysviacal biskup regensburský, ale arcibiskup salzburský; v Salzburgu zvlášt- nej úcty k sv. Emmeramovi nebolo, domácím patronom bol tam sv. EIruodbert. Kedže však Pribina všetky vysviacky svojich kostolov,

ai) „V ita ss. Zoerardi etBenedikti“ ; porovn. V. Chaloupecký, Sv. S v o rá d , Prúdy, V I ., 1922, str. 544 a tenže, S ta r é S lo v e n sk o , str. 35— 6.

57

s n e р0сІГа Ludvikovho rozhodnutia z r. 829', svěřoval výhradně len k ň a z o m salzburským, menovite tamojším arcibiskupom Adalramovi a L iu p r a m o v i , po krajinách Pribinových rozniesla sa zo Salzburgu nráve úcta k sv. Hruodbertovi, a to najmá v čase, ked Pribina dostal P a n o n iu . Vieme z „Conversia", že tak bol zasvátený kostol v Sala- p iu n g is . zriadený Pribinom ,,in perpctuum usum fructuarium virisDei sa lz b u r g e n s ib u s habendi'“'. Naopak, so zasvätenim nicktorého Pribi- n o v h o kostola sv. Emmeramovi nestretávame sa ani v Panonii, hoci tam tý c h to j e h o stavieb poznáme viacej. Výklad, ktorý sa niekedy podává22) a p o d lá ktorého Pribina mal poznať nielen úctu k sv. Emmeramovi, ale i s t a v e b n ý typ regensburského kostola, tomuto svátcovi věnovanému, za svojej návštěvy v Regensburgu 11a dvore Ludvikovom, je však histo- r ick v nepravděpodobný, lebo tá návštěva sa uskutočnila až po jeho vypu- d e n í z Nitry, ked sa Pribina do Nitrianska už asi sotva vrátil. Nitrian- sky kostol bol však založený iste v dobe, ked Pribina Nitrou vládol.

Preto prirodzenejší je výklad V. Chaloupeckého,23) ktorý vznik zá- padoslovenskej úcty svátoemmeramskej kladie až do druhej poloviceX. stoletia. Právom sa pozastavuje nad tým, žc táto úcta neobmedzujc sa len na samú Nitru, ale že je známa i v Ostrihome a na Moravě. Ba vieme, žc úmysel zasvátiť chrám sv. Emmeramovi mal už i sv. Václav, ked zakladal svoju rotundu na hrade pražskom a bol vyslal vtejto veci posolstvo do Regensburgu.24) Ucta k sv. Emmeramovi je teda příznačná prc českú časť diecézy regensburskej v dobe pred založením pražského biskupstva. Je teda dost možné, že právě v čase, ked nielen Nitra, ale akiste i Ostrihom prináležaly k říši českých Boleslavov, dostala sa s českou misiou z okruhu Vojtechovho i sem, do východnej časti tejto říše, na východné pohraničie regensburskej diecézy, a že teda nitriansky kostol, zasvátený sv. Emmeramovi, vznikol najskór v tejto dobe, teda v druhej polovici X . stoletia, ako i že nebol totožný ani s kostolom Pribinovým, ani s Wichingovým.

Ze ani stavebne nemohol pochádzať z dób Pribinových alebo z dob Vclkej Moravy, dá sa dokázat’ z analogií. Kedze až do začiatku X III.

**)J. Hodál, K o s to l kn. P ř iv in u v N itř e , str. 46. • ,J) V. Chaloupecký, Sv. S v o rá d , Prúdy, V I . t 1922, str. 54 4-53 , a tenže, R a d la -A n a s ta s iu s , d ru h V o jtě c h ů v , o r g a n isá to r u h e rsk é c írk v e , Bratislava, Časopis U č. spol. Šafaříkovy I ., 1927, čís. 2, str. 210 n.* *4) 3 ■ Hodál, K o s to l kn. P ř iv in u v N itř e , str. І2І, pozn. 40, cituje z práce K. Guthovej, C e sk c ro tu n d y , Pam. arch., X X X I V ., str. 118, pozn. 20, o tom časť svatováclavskej legendy t. zv. vostokovskej, vyd. vo Fontes rerum Bohcmicarum, I., str. 130. Pozři o tom 1 Pekař, D ie W e n ze ls - u n d L u d m ila - L e g e n d e n und d ie E c h th e it C h r is t ia n s , Praha, 1906, str. 18, pozn. 1.

58

stoletia nemáme zpráv a nálezov o inej, novšej stavbě kostola v Nitře, póvodný kostol z IX . stoletia, ak sa mal zachovat’ i po páde říše Velko- moravskej, bol by musel přetrvat’ až do doby okolo r. 1200, teda bol by musel postačit: tak pre novovzniklé biskupstvo, ako i pre prepoštstvo, čo je však podlá analogií, známých z pražského hradu, vylúčené. Tam sa přestavby chytro za sebou striedaly a do konca X II. stoletia sa ani jeden z kostolov nezachoval, hoci boly založené až o 100 rokov ne- skoršie a vo váčšom rozsahu a hoci sa tu o potřeby kultu dělily tri stavby.25) Nitra ako sídlo údelného voj vodu mala položenie analogické na pr. ako Olomouc. A ked sa ani tamojšie biskupstvo (založené roku 1063) nezaobišlo bez dvoch zmien kostola (r. 1131 a 1195), dá sa takáto změna bezpečnc předpokládat’ i v Nitře.

Trvanic kostola sv. Emmerama máme potom súvisle zabezpečené po celý ostatok stoletia X I. a po stoletie X II. až do roka 1200. Sem teda boli pochovaní sv. Ondřej i sv. Beňadik, ktorí sa stali spolu- patrónmi kostola.26) Tu roku 11 n , ked sa kostol po prvý raz připomíná pod ich menom,27) přisahalo podlá. listiny zoborského kláštora 12 kmcťov v súdnom spore o dóchodok z ciel tohto kláštora, ktorý vzniesol opát Gaufred proti královskému fišku. Pri ňom Kolomanov dckrét z čias okolo r. 1100 pripúšťa božie súdy ako pozostatok pohanských zvyklostí.28) Pri tomto kostole najpravdepodobnejšie ešte sv. L adislav (1077-95) založí celkom znova biskupstvo, aspoň právně,29) ktorého biskup, Gervasius, spomína sa v listině, písanej medzi rokmi 1105-16,M) a ktorého výsady a práva poznáme len z ich obnovenia po vypálení Nitry Přemyslom Otakarom II. r. 1271. Pri tomto kostole sa ešte r. 1156 připomíná arcidiakonát,31) ktorý súvisí so změnou starého cirkevného zriadenia hradských fár v nové, arcidiakonátskc, a napokon Gejza II. r. 1158 založil pri ňom i prcpošstvo.32)

2S) Sv. Jur, založený r. 925, ale už r. 973 zriadený nový kostol Mladin pri kláštore bene diktínok, ktorý r. 1145— 1151 bol zváčšený; sv. V ít, založený sv. Václavom okolo r. 930, bor. 1060 zbúraný pre Spytihnevovu baziliku; i tú však už r. 1091 Vratislav dal prestavaťa zváčšif o západný chór, a P. Maria. • ,e) Kanonizovanie podra legendy o sv. Ladislavovir. 1083 za sv. Ladislava, pozři J. Hodál, K o s to l k n ie ž a ťa P ř iv in u v N it ř e , str. 46-7,a L. S. Endlicher, M o n u m e n ta A rp a d ia n a , str. 240. • *7) V. Chaloupecký, S v. S v o rá d , str. 547; tenže, S ta r é S lo v e n sk o , str. 35; faksimile textu pozři J . Hodál, K o s to l kn. P ř iv in u , příloha za str. 48. • 29) V. Chaloupecký S ta r é S lo v e n s k o , str. 198. • Chaloupecký, S ta r é S lo v en sk o , str. 205 n.; uvedené do života asi Kolomanom. • ” ) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v en sk o , str. 206. • , l ) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 202. •31) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v en sk o , str. 207. Listina, pod Га ktorej tu už roku 1006 našielpri svojej návštěvě v Nitře kapitulu sv. Štefan, je falzom; por. A. Stránský, D ě jin y bis- k u p s tv a n itr ia n sk e h o , str. 88.

59

Keďže v druhej polovici X . stoletia v Cechách stavebným typom hradncj kaplice bola rotunda, dá sa, pravda, s istou rezervou usudzo- vať, že i kostol nitriansky, zriadený na kmeňovom hrade domácich kniežat ako kostol velkofarský a prináležajúci do sféry křesťanstva čes kého (najskór \ rojtechovho), mal túto podobu. Výkopmi r. 1930-31 najdený sice nebol, ale právě k nemu prináležal so všetkou určitosťou cintorín, ktorý \ýkopy zčiastky objavily. Pominúc nálezy prehistorické (staršia doba bronzová), hroby tohto cintorína sú tu najstaršími objav- mi, kedže z hradištnej doby, ktorá sa tu dala očakávať, nenašlo sa nič. Bronzové i železné obrúčky, najdené v niekolkých hroboch, datujú ich přibližné do X I.—X II. stoletia. Do toho času datuje ich i okolnost’, že stavba, započatá v prvej tretine X III. stoletia, už hroby tohto cintorína přetínala. Cintorína v X III. století sa už nepoužívalo, lebo žitá vrstva stavebného rumu, určujúca niveau X III. stoletia, nie je v susedstve chrámu pre hroby nikde prekopaná; mladšie hroby sú ojedinělé.

H R A D D E V IN

M . Bei, N o t i t ia H u n g a r ia e N o v a e h is to r ic o g e o g r a p h ic a , tom. I., 1735, str. 252 n. P. J . Šafařík, S lo v a n s k é s t a r o ž it n o s t i , Praha, 1837 (II. vydanic 1862).H. Jireček, Svétozor, 1859, str. 378 (Spisy, II., 323).— Světozor, č. 15, Viedeň, 4. V I II . 1860.B. Dudík, M ä h re n s a llg e m e in e G e s c h ic h te , B. I., Brno, 1860, str. 138.— D ě jin y M o r a v y , I., Praha, 1871, str. 87.F. Palacký, D ě jin y n á ro d u č e s k é h o , I., Praha, 1894, str. 75.B. Brelholz, D ě jin y M o r a v y , Brno, 1896, str. 36.V. Brandl, D ie ö s t e r . ung. M o n a r c h ie in W o rt u n d B ild , Mähren und Schlesien,

Wien, 1897, str. 73.R. Dvořák, D ě jin y M o r a v y , Brno, 1899, str. 29.I. L. Červinka, D ě v ín a V e le h r a d , d v a h r a d y v e lk o m o ra v s k é , Kroměříž, 1902.F. V. Sasinek, D c v ín , Sborník M uzeál. slov. spol., IX ., 1904, str. 66 n.— D e v ín , Sborník Muzeál. slov. spol., X I I I ., 1908, str. 3 n.J . Zavadil, V e le h r a d y D ě v ín a N it r a , Kroměříž, 1912.V. Novotný, Č e sk é d ě jin y , I ., 1, str. 310, 340, kde je i soznam príslušnej literatury na str.

31021339.I. L. Červinka, D ě v ín , v e le h r a d ř íše V e lk o m o r a v s k é , Brno, 1914.E. Šimek, D ě v ín , Památky arch., X X X I I ., 1920, str. 1 n., kde je výpočet literatury.I. L. Červinka, D ě v ín s k é v y k o p á v k y , Lidové noviny, 21. V III . 1921.■— V y k o p á v k y na D e v ín e , Sloven, denník, 24. V II . 1921.— D ě v ín a V e le h r a d , Lidové noviny, 22. V II. 1921.J . Eisner, O D e v ín e , N e d ě ln é č i ta n ie , 1921, str. 147 n., 198 n.— D ie A u s g r a b u n g e n a u f B u rg T h e b e n , Prager Presse, 10. X I. 1921.

60

A. StockJ, V y k o p á v k y na D é v ín ě , Národní listy, 31. V II . 1921 a 14. V I II . 1921.J . Nevířil, V y k o p á v k y na D é v ín ě , Národní listy, 14. V I II . 1921.V. Chaloupecký, Český časopis historický, X X V II., 1921, str. 246 n.— Český časopis historický, X X V I II ., 1922, str. 499 n.J . Eisner, V ý z k u m na D é v ín ě , Obzor praehist., I ., 1922, str. 57 n.— Slov. pohlady, 1922, str. m n.J . Plaček, S tu d ie v e lk o m o ra v s k é , IV ., Časop. Vlast. mus. olomouc. 36, 1925, str. 22 n. J . Eisner, O D e v ín e , Národnie noviny, 14. I. 1925.— S lo v e n s k o a P o d k a r p a ts k á R u s v d o b ě h r a d iš tn í, Niederlův sborník, O bzor

praehist. IV ., 1925, str. 65 n./. L. Červinka, S lo v a n é n a M o r a v ě a říše V e lk o m o r a v s k á , Brno, 1928, str. 98 n., kde

je i literatura.L. S v. C y r i l a M e to d na D e v ín e . Devín hlavné i sídelné město Verkomoravskej

říše; Trnava, 1928.J . Eisner, V e lk o m o r a v s k ý D e v ín , Vlastivědný sborník okresu bratislavského a malackého,

1., Bratislava, 1930, str. 35 n.II. <W/wr, B o rb a za n á ro d n ú s lo b o d u , Bratislava, 1931.J . Eisner, D ě v ín u B r a t is la v y , Lidové noviny, 27. II., 5. III. a 12. III. 1932; pozři i Sbírku

přednášek a rozprav, r. I II ., č. 4, extcnzic Univerzity Komenského v Bratislavě, P r a h a ,1932.

— D e v in kod B r a t is la v ě , Československo-juhoslovanská revue, I II ., 1933,str. 302 n.— S lo v e n s k o v p ra v ě k u , Bratislava, 1933, str. 270 n.

V ý z k u m na h r a d ě D é v ín ě u B r a t is la v y , „Bratislava“ , V I I . , 1933, str. 552 n.— A r c h e o lo g ic k ý v ý z k u m , p o d n ik n u tý V la s t iv ě d n ý m m u se e m s lo v e n sk ý m

v B r a t is la v ě , „Bratislava“ , V I II ., 1934, str. 431 n.K. Gulh, P ra h a , B u d e č a B o le s la v , doplněný zvi. odtlačok zo Svatováclavského sborníka,

1., Praha, 1934, str. 131 n.J . Eisner, V ý z k u m n a h ra d ě D é v ín ě u B r a t is la v y ro k u 19 3 5 . A r c h e o lo g ic k é v y

k o p á v k y . „.Bratislava“ I X ., 1935, str. 426 n.

O význačnom hracle Rastislavovom, Devíne, zachoval zprávy leto- pisec fuldských análov, Meginhard. Výslovné sa ho dotýká zápis z roka 864,33) v ktorom sa vo vlož ke, v niekolkých rukopisoch nad riadkom vpísanej, vysvětluje jeho meno Dowina,34) a to pri příležitosti líčenia druhej výpravy Ludvikovej. Z toho, že vojsku íránskému bolo pre- kročiť Dunaj, aby dosiahlo hradu, súdili už starší historici (na pr. Pa- lacký), že týmto hradom třeba rozuměl: dnešny Devín na stoku M oravy a Dunaj a.

O znamenitostitunajšiehoopevnenia svědčí asi aj iná zmienka análov fuldského kláštora, hoci Devín tu už nie je výslovné menovaný. Je to

**) G. H. Pertz, 1. c. I.,str. 378. • 3l) Hludovicus rex mense Augusto ultra Danubium cum manu valida profectus, Rastizen in quandam civitate, quae lingua gentis illius Dovina_(id est puella) dicitur, obsedit.

6 l

z p r á v a , týkajúca sa Karlovej výpravy z r. 869.“ ) Súdiac zo smyslu ce- léh u textu, tou „nevýslovnou a medzi všetkými najstaršími nevídanou p ev n o sť o u Rastislavovou^, ako ju anály s obdivom spornínajú, třeba to tiž r o z u m e ť asi Devín. Ci sa týka nášho Devína i zmienka, zapísaná p ri r. 8 7 1 , ked „Svatopluk, vstúpiac do mcsta kedysi Rastislavovhoff, zra d o u sa zmocnil bavorského vojska, je pochybné.36)

Historickému významu Devína zodpovedá nielen velkosť a mo- hutnosť opevnenia tamojšieho hradišťa, ale i celého okolitého kraja. Ako už ukázali Zavadil a Simek, ide tu o akúsi sústavu hradišť, předsu n u tý c h podlá vzoru římských kastelov v diarke niekolkých kilometrov před lilavný hrad nad stokom rick. Dve také hradištia sa zachovaly na predhorí Devínskej Kobyly nad Devínskou Novou Vsou, o treťom viemc v dnešnej Bratislavě.

Vlastné hradiště devínske s dvoch stráň obmývajú rieky; na tretej straně ho od pevniny odděluje hlboká priekopa, podnes v obci Devíne dobré poznatelná, ktorá ako přepona spájala tok Moravy i Dunaja. Za touto priekopou bola dalšia opevnená línia, hliněný val, ktorý v miestach vonkajšej hranice predhradia dnešného hradu obopínal vlastnú plochu hradišťa.

Archeologické preskúmanie hradu, ktoré vykonal J. Zavadil r. 1912 a E. Simek za světověj vojny, ako i vykopávky I. L. Červinku r. 1913 a 1921 a J. Eisnerove (každoročně od r. 1933) dokázaly, že Devín bol trvale obývaný od doby pozdnolatěnskej, teda od dób gallských, hoci najstaršie nálezy sú tu už i z doby neolitickej, včasnebronzovej i z prvej doby železnej. Po odchode Gallov, ktorí na tunajších úbočinách mali svoje dřevené oppidum, boly tu múrané obydlia posádky rímskej. Č asové potom nasledujú nálezy pamiatok barbarských, z III. až IV. stoletia po Kristu, na ktoré sa přišlo na tejže výšine r. 1933; niektoré crepy zo staršej doby hradištnej našiel r. 1934 J. Eisner na plošině, ležiacej těsno pri východnom konci návršia, obývaného Rimanmi a r,v !93 na plošině při studni v strednom hrade. O veku tunajších valov vsak dosiaf nie sme bezpečne oboznámení, takže nevieme, či i zacho-

“ ) G. H.Pcrtz, 1. c. I. , str. 381. • “ ) Spor o lokalizáciu miest v týchto zprávách uvedených zdá sa byť dnes už skončeným. Pře přehrad třeba len uviesť, že Dovina fuldských análov

Iádla sa na Devín (Palacký, Pertz, Dudik I ., Brandl II., Zavadil, Červinka, Šimek, Eisner), ^nešný \ relehrad (Šafařík, Wolný) a ku stoku Svratky a Dyje (Jireček), alebo presnejšie na

2 Usov (Dudík II., Brandl I.). Riešenie tejto otázky přitom zbytočue sa komplikovalo tým, V , 03 ^ evíne sa súčasne hladal i Dalim ilov Velehrad, centrum říše Rastislavovej a sídlo Me- , , V0) Otáleném u názoru sa v poslednom čase prieči tcoria Guthova, ktorú však třeba pre-

i na slovenských pamiatkach.

62

vané opevnenie Devína je dielom velkomoravských Slovanov, alebo či tito Slovania neusadili sa v opevnení už hotovom, vybudovanom Gall- mi nickcdy v prvom století pr. Kristom na ochranu ich oppida.

H R A D B R A T IS L A V A

T. Ortvay, G e s c h ic h te d e r S ta d t P re s sb u rg , I., Pressburg, 1892.J . Melich, P o z s o n y — B r a t is la v a , M agyar nyelv, 15, 1919, str. 49 n.E. Klebel, E in e n e u a u fg e fu n d e n e S a lz b u r g e r G e s c h ic h ts q u e lle , M itteilungen der

Gesellsch. für Salzburger Landeskunde, L X I ., 192г, str. 33 n.; zpráva V. Chalou- peckého o tom v Čes. časop. historickom, X X I X ., 1923, str. 261.

V. Chalouptcký, K n e js ta r š ím d ě jin á m B r a t is la v y , Sborník filos. fakulty university K o menského v Bratislavě, roč. I., ě. 9, 1922.

— S ta r é S lo v e n s k o , Bratislava, 1923, str. 256.M . Weingart, B r a t is la v a — P re s sb u rg — P o so n iu m , Sborník filos. fakulty univ. K o

menského v Bratislavě, soš. 9., č. 17, 1923, str. 113 n.J . Melich, D ie N a m e n vpn P re s sb u rg , Zeitschrift für slav. Philol. I., Leipzig, 1925, str. 79 n.J . Janko, O p ů v o d u jm é n a B r a t is la v a , Čes. časop. histor., X X X I II ., 1927, str. 347 n.I. L. Červinka, S lo v a n é n a M o r a v ě a ř íše V e lk o m o r a v s k á , Brno, 1928, str. 97 n.E. Schwarz, D ie N a m e n P ressb u rg s , Karpathenland, I., Reichenberg (Liberec), 1928,

str. 19; W e ite r e s zu den N a m e n P re s sb u rg s , tamže str. 80 n. Odpověď A. Pra žáka v „Bratislavě“ , I., 1927, str. 303 n. а V. Chaloupeckého tamže str. 320 n.

H. Zatschek, D ie E n ts te h u n g des N a m en s P re s sb u rg , Zeitschrift für slavische Philologie! X I I ., 1935, str. 78 n. a posudok V. Šmilauerov v „Bratislavě“ , IX ., str. 201.

Rovnako i počiatky bratislavského hradu zdajú sa spadať už do IX . stol. Ján Aventin vsvojej dejepisnej práci37) zo začiatku X V I. stol. připomíná bitvu pri Bratislavě, ktorá tu bola medzi Bavormi a Maďarmi r. 907. Jeho hodnověrnost’ r. 1921 potvrdil nález kodexu, na ktorý E. Klcbel prišiel vkláštore admontskom. V týchto análoch, ktorých najdený přepis je z X II. stol., sú líčené deje rokov 725— 957; pri roku 907 je uvedená zmienka: „907 Bellům pessimum fuit ad Brezalauspurc 4°Nonas JuliiV V. Chaloupecký pokládá však meno Bratislavy v tejto zprávě za vložku prepisovatda z X II. stoletia a dokazuje, žejeodvodené od českého Břetislava, ktorý bratislavský hrad v X I. století obnovil.

Okrem hradišť Nitry, Devína a Bratislavy, ktoré pozná a datuje dějepis, máme na západnej časti Slovenska niekolko valových opevnení,

*’ ) Joannis Avenlini A n n a liu m B o io r u m libri V I L , Lipsiae, 1710, lib. IV ., cap. 1 1 , pag. 313

ktorých vznik možno hladať v strednej dobe hradištncj na základe archeologických nálezov, hoci sa ich póvodnc mená nezachovaly. Podlá J. Eisnera38) sú to rnalokarpatské hradištia při Neštychu, v Harmonii pri Modré a na Molpíre pri Smolcniciach. Nálezy cintorínov a mohyl z tcjto doby však vypíňajú celé západně Slovensko a zasahujú povcdía nitriansko-oravskej cesty do kotlin turčianskej, oravskej i ži- linskej; smerom východným sa vytrácajú na východnej hranici neskor- šej stolice Hontianskej. Tým ito nálezmi je určená velkost západnej časti Slovenska, obývanej slovanskými kmeňmi přibližné za říše Velko- moravskej. Ale i na slovenskom východe, v nížině potiskej, přišlo sa na teritoriálně uzavretú skupinu slovanských pamiatok zo strednej doby hradištnej. Sú to nálezy pri stokuriek Ondavy, U hua Latorice, teda na hornom Bodrogu, ktoré zasahujú smerom scverným a východným až po dnešný Užhorod, Mukačevo a Berehovo. Ako ukázal V. Chalou- pecký,39) zasahovala sem svojím severným okrajom ríša Bulharov, ktorá sa od konca V II. stolctia vytvořila ako shluk viacerých slovanských kmenových kniežatství pod bulharskou nadvládou v barinatých rovinách Tisy, zasahujúc odtiar ccz Dunaj na Balkán a dotýkajúc sa mora Cierneho, Egejského a Adriatického. Křesťanské učenic přijala táto ríša v druhej polovici IX . stoletia (864 za Borisa) z Grécka.

Z dejepisu vienic, že k jej královi Vladimírovi obrátil sa r. 892 německý Arnulf a požiadal ho o spojencctvo proti říši VeTkomoravskej, s ktorou bulharská ríša susedila v pohraniČných pralesoch na Matře a vo zvolenskom a spišskom lese. Obe ríšc spájaly cesty, vcdúce od kolena Dunaja pri Vacove tu po južných svahoch Matry, tu povedla IpTa a Slanej, kadial sa dopravovala najma soT z komory-pri hornom toku rieky Samoša do západných krajin.

Ak prehliadneme spósob, akým bolo územie dnešného Slovenska osídlené, poznáváme, že už v dobách říše Velkomoravskej střetáváme sa so slovanským obyvatclstvom iba v úrodných rovinách v poriečí hlavných riek. Už v tom čase sa teda začaly na mape rvsovať obrysy toho Slovenska, ktoré potom zastihly písané zprávy. Do románskej doby vchádza táto krajina už celkom hotová. Nie je však vylúčené, ako ukázal V . Chaloupccký, že z týchto predmaďarských dob priniesla si i začiatky župného delenia, ktoré, nadvázujúc na staré hranice jednotlivých slovanských kmeňov, stalo sa neskoršie základom politickcj organizácie uhorského státu.

**) J . Eisner, S lo v e n s k o v p r a v ě k u , str. 250 n. • **) V. Chaloupecký, D vě s tu d ie k d ě j i n ám P o d k a r p a is k a , Sborník filosof, fakulty univ’. Komenského v Bratislavě, roě. IJI.,

č- 30 (4). I925 -

64

IV«DOBA ROMÁNSKÁ(X I. až druhá třetina X III. stoletia)

A • Včasná doba románská(X I. stoletie)

J . Záborský, K e d y b o lo s lú č e n é S lo v e n s k o s U h o rs k o m , Letopis M atice slovenskcjII. sv., 1867.

— P o č ia tk y k ř e s ťa n s tv a m e d z i M aď a rm i, Letopis M atice slov., III. sv., 1868. 1F. V. Sasinek, Sv. Z v o r ad a B en e d ik , Slov. letopis, IV ., 1880, str. 2 n.— P r ís p e v o k k m ie s to p is u r. 1113, Časopis Muzeál. slovenskej spoločnosti,VIII.

1905, str. 71 a 88.V. Chaloupecký, S v . S v o r á d , Prúdy, V I ., 1922, str. 544 n.— S ta r é S lo v e n s k o , Bratislava, 1923, str. 34 n, 301.J . V. Buday, Ž iv o t sv. A n d r e ja a B e n e d ik a , s lo v . p u s to v n ík o v , T rnava, 1924.V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o . K m e n o v á ú zem í, Prúdy, V I I I . , 1924, č. 3.— D v ě s tu d ie k d ě jin á m P o d k a rp a ts k á . (I. Sůl z Bulharska (892), II. K d y byl<

horní Potisí připojeno k Uhrám), Sborník filos. fakulty univ. Komenského v Bra tislavč, roč. III ., ě. 30 (4), Bratislava, 1925.

— R a d la - A n a s ta s iu s , d ru h V o jtě c h ů v , o r g a n is á t o r u h e r s k é c ír k v e , „Bratislava“ , I ., 1927, str. 210 n.

AI. Aíatunák, S lo v e n s k o n ik d y n e p a tř i lo an i k Č e sk u a n i k PoTsku, K ultúra, II., ě.2.-3 ., Trnava, 1927.

V. Chaloupecký, S lo v e n s k é d ie c e s e a ta k ře č e n á a p o š to ls k á p r á v a , „Bratislava“ , II., 1928, str. 1 n.

I. L. Červinka, S lo v a n é n a M o r a v ě a ř íše V e lk o m o r a v s k á , Brno, 1928, str. 338 n.J . Hodál, Z m in u lo s t i S lo v e n s k a , Bratislava, 1928, str. 7 n ., Prehlad dejín Slovenska;

v X I . storočí; str. 39 n., Dvaja slovenskí pustovníci v X I . storočí.J . Chytil, Z v o r á d č i S w ie r a d a B e n e d ik , s v á tc i S lo v e n s k a , Praha, 1928.A. Stránský, D ě jin y b is k u p s tv a n itr ia n s k e h o , Trnava, 1933, str. 85 n.J . Hrušovský, B o le s la v C h r a b r ý a S lo v e n sk o , Sborník na počesť J. Škultétyho, Turč. Sv.

Martin, 1933, str. 454 n.; recenzia V . Chaloupeckého v „Bratislavě“ , V III ., 1934» str. 130 n.

V. Chaloupecký, S v. V o jt ě c h a s lo v a n s k é litu r g ie , „Bratislava“ , V I I I . , 1934, str. 37 n. 1 R. Holinka, Sv. S v o r a d a B e n e d ik t , s v ě tc i S lo v en sk a ,„B ra tis lav a “ , V I I I . , 1934,str. 304 n-

Keď Maďaři začiatkom X. stoletia trvale obsadili Panoniu čiže úze- mie medzi Drávou, Dunajom, Tisou a medzi alpskými predhoriami, ktoré malo svoje jádro okolo Stolného Bělehradu, nezměnili tým ešte nomádsky spósob svojho života. Až do polovice X . stoletia pokračovali vo výpadoch do susedných zemí a boli postrachom západnej Europy-

65

Iba kecf na jednej zo svojich výprav boli spojenou silou německou a českou r. 955 porazení (bitva nad Lechom pri Augsburgu) a Morava spolu so Slovenskom po pádesiatich rokoch madarskej nadvlády připadla k Čechám, stiahli sa Maďaři do Panonie a tam sa trvale osadili.

Tým bol daný začiatok ich politickému životu, ktorý třeba híadat’ v p r v ý c h pokusoch o sjednotenie maďarských kmeňov za kniežaťa Gejzu (970-97)* Súčasne vniká do mladého státu i křesťanstvo, a to la t in sk ý m i misiami pasovskými i — najma v kraji na východ od Du- naj a _ gréckymi, ktoré vychádzaly z Carihradu. Iba politikou cisára Otu III. a misijným dielom jeho priatela, českého biskupa Vojtěcha, ktorý sa na Gejzovom dvore dva razy zastavil cestou z Říma (okolo 983 a 996), zvíťazil tu ritus západný. Vojtech sám asi pokrstil za svojej prvej n á v š tě v y Gejzovho syna, Waika, na měno Stefan, a po druhý raz, r. 996, založil tu prvý panonský kláštor benediktínov, sv. Martina na Panonskcj Hoře, ktorého představeným stal sa Radla, druh Vojte- chov, bývalý opát břevnovského kláštora pri Prahe.

Kcd potom po Gejzovej smrti (997) ujal sa vlády sv. Stefan (997 až 1038), dosiahol od cisára Otu III. nielen královskej koruny (r. 1000 až 1001), o ktorej vyprostredkovanie sa zaslúžil asi Radla, ale - podlá plánu, ktorý už azda niekedy r. 996 na schódzke v Mohuči boli dohovořili Vojtech a Oto - i cirkevnej samostatnosti zriadením vlastného arcibiskupstva, ktoré bolo osaclené Radlom (připomínané po prvý raz r. 1007) a ktorého sídlom bol už r. 1008 Ostrihom. Tým činom Stefanovi podařilo sa v čase poměrně krátkom vytvořit’ z póvodného svazku niekolkých kmeňov křesťanský štát, pevne organizovaný a opretý o latinská cirkev.

Ked Stefan vnútorné poměry takto upevnil, začal si plánovité podro- bovať susedné územia jedno po druhom. Využijúc hlbokého úpadku moci českej i bojov říše so vzrastajúcou mocou polskou, zmocnil sa asi už niekedy v prvom desaťročí svojej vlády územia na juh od jazera Blatenského, panstva Gyulovho v dnešnom Sedmohradsku a z říše bulharskej slovanských kniežatství Achtumovho pri strednej a slovanského Bycharska pri hornej Tise. V tej dobe - nevieme presne kedy a od koho - získal i Slovensko, ktoré vari niekedy za rozkladu říše českej po smrti Boleslava II. (999) bol zaujal spolu s Moravou na čas polský Boleslav Chrabrý. Jedine z tejto okolnosti, že právě územie Slovenska, Uz °Q dlhšcj doby křesťanské a so stránky cirkevnej už dobré organizo- ' ane, bolo premenené v diecézu nového ostřihomského arcibiskupstva, sudirne, že sa tak stalo už niekedy pred r. 1007. Napokon okolo roku l03° Stefan posunul svoju západnú hranicu až po stredný tok Litavy.

66

Z konca vlády Stcfanovej pochádza, ako sa všeobecne předpokládá, i program cirkevno-správnej organizácie takto zváčšenej říše. Hoci dnes už nevieme s istotou, ktoré biskupstvá skutočne on založil (azda len Pátikostolie, Kaloču, Veszprém, Ráb a Velký Varadín), jednako len je nám známe, že jeho programom bolo zavedenie desiatku i sdru- ženie vždy desiatich obcí do jednej farnosti.

Najskór podra vzoru, ktorý už za českej vlády bol zavedený na Slovensku, Stefan usporiadal i v ostatnej krajině správu politickú a hospo- dársku. R. iooi připomíná sa už i v Uhorsku sústava komitátna, ktorá nadvázovala, ako dnes vieme, na staršie rozdelenie krajiny v kmenové kniežatstvá. Cier tohto usporiadania nemal byť ani tak vnútornopoli- tický, ako hospodářsky. Župan (comcs) bol totiž po celu románsku dobu skór súkromnoprávnym zástupcom královým, ktorý sa za istý podiel z výnosu stará o hospodárenie na jeho majetkoch a o správu dóchodkov a ktorý vykonává i ostatně práva a královské povinnosti (súdnictvo, starost’ o obranu krajiny). K rál přitom eštc dlho do pozd- ného středověku nemal ani stálého sídla a prechádzal z komitátu do komitátu.

České pokusy o získanie strateného Slovenska zjavujú sa už za života Stefanovho (r. 1030 vpadol Břetislav s německým Konrádom až po Ostrihom). Ale Břetislav a s ním spojení Němci akýchsi úspechov vydobyli iba vtedy, ked Uhorsko po Stefanovej smrti oslabily nástupnické spory medzi Stefanovým nástupcom Petrom (1038-46), Samuelom Abom a neskoršie Ondrejom I. (1047 až 1061). Spolu s problémom nástupníctva zjavila sa v Uhorsku i všeobecná reakcia proti Stefanovmu dielu, najma proti křesťanstvu: roku 1046 vy pukla vzbura proti kňazom a tieto otřasy boly také hlbokč, že Ondřej I. toho istého roku nastupuje vládu s programom, že nové náboženstvo zničí. Je zřejmé, že za tohto všeobecného úpadku a vojnových ncistót sa počet kláštorov v Uhorsku nezváčšoval. Súčasne trpělo vtedy Nitriansko výpravami českými: tak r. 1042 vpadol Břetislav znova až po Hron, zatial čo nemecký Henrich dostal sa na pravom břehu Dunaja po Ostrihom. Vtedy Cesi obsadili i Bratislavu, spolu so siedmimi inými hradmi, a vložili sem české posádky. K ed ich potom Maďaři odtial vyhnali, počujeme r. 1044 a 1051 o nových českých výpravách, ktoré ukončila až Břetislavova smrť. To už sa vojnové šťastie obracia v prospěch Madarov, lebo už r. 1052, ked bol vpadol do Uhorska nemecký Henrich, márne oblieha Bratislavu. Devínska brána i so svojimi hradmi bola teda znova, po celú Štvrť storočia, kTú- čom k ovládnutiu Uhorska.

67

Po připojení Slovenska k Uhorsku obracia sa smer jeho dotedajšcj orientácic na juh. Nitriansko sa totiž stalo v prvej polovici XT. stoletia akousi pohraničnou markou, ktorá mala chránit panonské jádro Uhor- ska pred nebezpečenstvom so strany českej. Všetky hrady a strategicky dóležité body, krajinské brány i riečne priechody obsadily cudzie posádky Maďarov, Pcčenegov a neskoršie Polovcov. Pevnostná hranica dunajská, platná dosial od dob římských, dostává sa naraz do vnútro- zemia a preto nahrádza sa novou: je to novovybudovaný systém hradov na Váhu, ktorého široké údolie a lesnaté břehy na pravom břehu tvořily od roku 1029, keď Cesi znova získali Moravu, hranicu čcsko- uhorskú. Rovnako i s českej strany zabezpečuje sa Břetislav zakladaním nových pohraničných hradišť; z tej doby je asi Břeclava, ale azda i meno Bratislavy, ktoré sú obe pamiatkami na tohto kráTa.

Tieto uhorské hrady, rozložené v súvislej linii po celom vtedy osídle- nom břehu Váhu, majú ešte staré slovanské mená a skrsly teda ešte v prvej polovici X I. stoletia, keď cudzí živel nemal tej převahy (Trenčín, prip. 1069; Bludinec čiže dnešný Beckov, prip. až 1208; Bana, ne- známej už polohy; PIlohovec, prip. 1113 a Sintava, prip. 1075.40)

Zo starších vnútrozemských hradov, na ktoiých sídlily už asi od dob VeTkej Moravy jednotlivé kmeňové kniežatá slovanské, staly sa teraz hrady župné (Bratislava, ktorej knieža z rodu Poznaňcov sa prip. r. 998 pri zdolaní vzbury šomodskej41) a ktorá sa častejšie spomína i při výpravách Břetislavových, r. 1042 a 1052, i neskoršie, za třenic medzi kráTom Salamúnom a Gejzom, roku 1074-5; Hont, známy z tej istej příležitosti a spomínaný potom znova r. 1075; Nitra, známa od IX. stoletia, kde medzi rokmi 1031-8 bol oslepený Vazil, předurčený nástupea trónu a ktorá sa znova spomína okolo r. 1065 -70 v Maurovom životopise sv. Ondreja a Beňadika; a Tekov (Bors), připomínaný r. 1075.42)

Taktiež i na východnom Slovensku sa pri dóležitých cestách zakla- dajú nové strážné hrady; tak na pr. Aba-Ujvár (prip. 1046; založený kráTom Samuelom Abom, 1041-4, pri ceste uhorsko-poTskej.43)

Doterajšia politická i geografická individualita krajiny začína sa tým pozvolné strácať. Niektoré predné slovanské rody, ktoré tu asi už od doby VeTkej Moravy stály v čele kmeňových kniežatství, udržaly sa sice i v nových pomeroch, ba čoviac, ako rod kniežat poznaňských

40) Pozři V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 235 -8 . • 4l) V. Chaloupecký, K n e js ta rd ě jin á m B r a t is la v y , str. 17 n. • 4г) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 231 n. •t3) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 131 n.

68

a hontských, boly akiste za svoju oddanosť novcj dynastii odměňované i majetkami a úradmi, iné však, ako nitriansky - ako možno súdiť z narážok v ncskorších prameňoch - boly násilné vyhubené a ich imanie připadlo koníiškáciou královi. Z majetku kniežat, vládnucích Nitrianskom, bol potom zaopatřený benediktinsky kláštor na Zobore pri Nitře, založený ako expozitura kláštora z Panonskej Hor>' najskór v prvých rokoch vlády Stefanovej a osaclený cudzími mníchmi, ktorí potom bránili záujmy panovníkové i uhorskej cirkvi v zemi právě dobytej.44)

Popři počiatkoch madarizačných zjavujú sa v okolí Stefanovho dvora i prvé stopy germanizácie. Hoci staršie názory o prastarej kolonizácii Spiša i banského kraja nemeckým obyvatelstvom sú už překonané a hoci nevieme v tcj dobe o súvislcjšej nemeckej územnej kolonizácii v Uhorsku, jednako len třeba připustit tento ncmecký vplyv najma v prostředí dvorskom, keďže sama královna Gizela bola Němka a ked sem z Německa prichádzaly křesťanské misie.

Co do cirkcvncj organizácie bolo západně Slovensko, pokiar pred- tým prináležalo k říši českej, najpokročilejšou zemou vtedajšieho Uhor- ska. Akiste už z dób panstva českého bol tu zavedený systém hradských fár, ktoré spravovaly vždy celé územie, prináležajúce k župnému hradu. Strcdom takej farnosti bol hradný, t. j. štátny, královský kostol, ktorý len sám zo všetkých kostolov a kaplíc tejto okolice mal práva farské; spravoval ho hradný kňaz (arcipresbyter). Tento verkofarský systém sa na území ostrihomskej diccézy udržal po celé X I. stoletie a iba asi za vlády Kolomanovej ( i095-1114) bol opuštěný. Pre včasnú dobu románsku třeba preto predpokladať kostoly tohto typu aspoň pri všetkých hradoch komitátnych, teda v Bratislavě (ešte na zač. X II. stoletia bola tu hradská fara), v Hoňte a v Tekove, hoci stavebných ostatkov po nich niet nikde; určitejšie vieme v X I. století len o jednom kostolc tohto typu, o kostolc sv. Emmerama na hrade v Nitře, ktorý bol postavený najskór ešte v druhej polovici predošlého stolctia. V ym ěňoval všetky hradské fary dnes však už nemožno, najma ked samy pramene nerozlišujú jasné pomenovania „parrochia“ a ,,archidia- konatusV

Vnútorne zosilnenie uhorského státu a jeho nové rozšírenie připadá do druhej polovice X I. stoletia. Přičiněním sa kráTov Gejzu, sv. L adislava a Kolomana sa totiž znova utvrdily vnútorno-politické naria- denia Stefanové a v jeho diele sa pokračuje najma tým, že krár vše-

“ ) V. Chaloupecký, Sv. S v o rá d , Prúdy, V I ., 1922, str. 545 n.

možné podporuje křesťanstvo zakladaním nových kláštorov i biskup- 3tví a svolává početné synody (tak r. 1092, 1104 a 1112), ktoré vyko- r c ň u j ú staré pohanské pozostatky. Slovensku sa vtedy dostalo zvlášt- neho postavenia v říši: na spósob, běžný v strednej Europc a užívaný i v říši českej, bolo totiž premcnené v údelné vojvodstvá,45) ktoré sa svěřovaly nedospělým dcdičom trónu; tak Nitriansko azda už od dob Ondřejových (ked tu vládol asi Ondrejov brat Bela), kým Potisie mal asi v údel už Imrich, syn Stefanov.

Ale Nitriansko už za krála Salamúna dostalo vojvodu, ktorý sa trva- lejšie zapísal v jeho dějinách: bol to knicža Gejza. Ešle pred rokom 1075 založil totiž ako nitrianske údelné knieža nový kláštor benedik- tínov nad Hronom a zaopatřil ho velkým imaním. Kláštor bol založený na severnom okraji obývanej zeme, kde sa začínalo pohraničně pásmo lesov a hór, a jeho úlohou bolo už od začiatku kolonizovať hornú dolinu Hrona.

Ked roku 1075 stal sa Gejza králom, bol jeho brat, sv. Ladislav, vojvoda bycharský, za čas jeho vlády (1075-7) údelným kniežaťom i v Nitrc; po Gejzovi v rokoch 1077-95 vládol v celom Uhorsku. Ale i ako král zostal nakloněný Nitře. Za jeho vlády došlo r. 1083 ku kano- nizácii zoborských mníchov Ondrcja a Beňadika, ich telá boly pochované v nitrianskom kostole svátoemmeramskom a v Nitře boly položené právně a azda i hospodářské základy pre biskupstvo, ktorého diecézu tvořila od začiatku X II. stoletia najma župa Trenčianska. Sv. Ladislav rovnako i v svojom druhom údele, v Bycharsku, založil biskupstvo v Jágri, rozdeliac tak staršiu bycharsku diecézu, podobné ako na západe ostřihomská, medzi dve biskupstvá.

Rovnako asi sv. Ladislav to bol, čo daroval benediktínom z Panon- skej Hory' majetok V ag (dnešně U iakovce); tí si tu ešte v X I. století vybudovali kláštor, zasvátený P. M arii a spomínaný už pri roku 1102. Roncom X I. stoletia máme teda v Nitriansku dovedná tri kláštory, ktoré všetky prináležaly benediktínom.

Sv. Ladislav bol akistc posledným údelným vojvodom nitrianskym. 0 dobytí Chorvátská r. 1091 bolo toto vojvodstvo přenesené do tejto

novej krajiny. Tam sa i naďalej dávaly úděly královským princom, Nitriansko bolo vtedy už zjavne spolahlivo pripútané k Uhorsku;

ty/n už pre budúcnosť nebolo rozdielu medzi ním a krajinami ostat- uého Uhorska, i začalo strácať svoju uzavretosť a za X II. stoletia sa

ranica tejto kedysi samostatnej krajiny takmer celkom rozplynula.

) l ■ Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 40 n.

70

V akej rozlohe bolo Slovensko v X I. století osídlené, poznáváme už zo zpráv najstarších uhorských listin. S tohto ohradu najccnnejšie sú dve prvé listiny kláštora na Zobore, z r. m i a 1113, vydané kráíom Kolomanom, v ktorých je vypočítaný majetok tohto opátstva.

Podlá nich sústredovaly sa dědiny, označené najčastejšie měnami slovanskými, podobné ako v přešlých dobách v nížině dunajskej a v širokých prilahlých údoliach hlavných západoslovenských riek, na dolnom Pováží, na dolnom a strednom Ponitrí, v zálive Zitavskom a Pu- kanskom a v kotlině Ipelskcj.

Západnú hranicu tohto územia určoval V áh; za ňu vystupovaly dědiny, známe z listiny z r. 1113, len pri hornom Dudváhu a povedla cesty, zvanej českej, vcdúcej z Nitrianska cez Sintavu, kde přestupovala Váh, bránou v Malých Karpatoch pri ricke Myjavě na Brno. Naj- západnejšou známou dědinou so slovenskej strany sú tu Bínovce. Bratislavská župa sama zdá sa byť osídlenou len velmi poredno. Příčinou toho je asi kolísanie hranice, ktorá sa tu pohybovala striedavo od Váhu cez hřebene Malých Karpat až po M oravu; tak najma niet v listinách stopy po starom slovanskom osídlení Záhoria pri ceste moravsko-oderskej. Rovnako nic je osídlená ani západná časť Žitného ostrova, kto- rého bariny ešte znemožňovaly akékolvek kolonizačné pokusy. A tak bratislavský hrad má v dějinách týchto dób úlohu skór pohraničnej pevnosti, uzavieracej cesty, vedúccj tadial od severu, podlá Moravy, i od západu, povedla Dunaja, ako ccntrálneho hradu kvitnúccj župy. Smerom severným známe osídlenie dosahuje Púchov, kde najsever- nejším, z listin známým miestom |e Trenčín. Z Považia sa tu oddělovala na západ cesta vlárska, vcdúca z Uherského Brodu a Hradišťa na Bánovce a do stredného Ponitria.

Osídlenie pri rieke Nitře sústreďujc sa okolo vlastného hradu Nitry. Južným smerom siaha až po Malý Dunaj a dolný tok Zitavy, kde bol dóležitý brod cez Dunaj (prip. 1086). Východným smerom splývá s osídlením Tekova, na sever ide povedla cesty polskcj kotlinami pri hornej Nitře až do kotliny turčianskej, kde, pri Slovenskom Pravme, poznáme už r. 1113 majetky kláštora na Zobore.

Osídlenie p ri Hrone a pri Zitave malo svoje středisko na hrade Te- kove (na severozápad od dnešných Levíc). Smerom severným zabieha skoro po pramene Zitavy, pri Hrone zasa siaha len do najbližšieho okolia kláštora vo sv. Beňadiku, kde sa, vari v okolí dnešnej Novej Banc (hradisko), osídlený svet končil. Na východe splývá s osídlením Hontu, na juhu je zas obrubenc cestou českou, ktorá v týchto krajoch vedie zo Sintavy cez Salu a překračuje Nitru pri Nitrianskom moste

7 1

(Nyárhíd v miestach Nových Zám kov); tu sa spája s cestou polskou, vcdúcou povedra Nitry, odkiar pokračuje na dunajský brod medzi Kokotmi (dnešný Parkan) a Ostrihomom.

Osídleme na straně východnej končí sa v X I. století v kotlině Ipeb skcj; tam sa soskupuje okolo hradu Hontu (na východ od dneš- ných Siah). Na sever zasahuje tu povodie Krupinského potoka (poslednou známou dědinou je tu Senohrad, prip. 1113) a riečky Stiav- nice (až po obec Sebcchleby, prip. r. 1135, a po hradiště na Sitne), na východ zasa siaha po sútesku pri Ipli za jej ohybom pri Balaž- ských Darmotách. Hranica sa tu stotožňuje s bývalou hranicou župy Hontianskej a určuje ju poloha declín, známých vlastně až z X II. stoletia (1135).

Dalej na východ pokračovala len horská cesta popři Ipli a Slanej, vedúca do krajov potiských; na bývalom pohraničí oboch vojvodství strážil ju hrad Bludinec (prip. až 1219, v okolí dnešnej Hajnáčky).

Naproti tomu rozsah osídlenia v Potisí v tcjto dobe nemožno určiť tak bczpečne ako na západe. Podobné ako v rovinách západoslovenských riek, i tu kolonizácia postupovala kedysi proti tokom hlavných vod, teda od juhu popři Slanej, popři Hornádc a popři Bodrogu. Ako daleko tu osídlenie siahalo v X I. století, nemožno pre neclostatok pí- somných zpráv posúdiť. Z toho však, že už v dobe pred nemeckou kolo- nizáciou bol Gemer (prip. 1218) samostatným okršlekom cirkevným i správným, ktorcho stredom bolo zemné hradiště, posiar zachované,46) možno předpokládat’, že toto osídlenie už v X I. století zasiahlo stredný tok Slanej; to však azda právě až po Gemer, lebo ešte r. 1141 si zakla- dajú v Lipovníku 11a rozvodí Slanej a Bodvy opátstvo cisterciti, aby odtial kolonizovali horské okolie. Podobné viemc, že krátko pred polovicou X I. stoletia bol založený hrad Aba-U jvár pri skratke cesty polskej, ktorá šla ešte v strednej dobe hradištnej do ústia Plornáda a Sla- nej popři Bodrogu a Topli okolo starého hradišťa Zemplína; odtial bola přeložená do údolia Hornádu a Torysy iba v prvej poloviciX I. stoletia. Včasné románské osídlenie tu však ani potom nepřesahovalo smerom na sever daleko za abaujský hrad (nálezy staromadar- ských hrobov pri Lemešanoch a pri Košiciach).

Stavebné poměry za včasnej doby románskej na Slovensku celkom zodpovedajú súčasným pomerom v Uhorsku i v susedných podunajských krajoch. Najpokročilcjšou krajinou vdunajskej paňve je v te j dobe

<s) Porovn. Arch. Ért., uj f. IX ., 1889, str. 350 n., N e u d e c k V ilm o s a S a jó g o m o ri v á r h e g y r ó l (V. Neudeck o gemerskom hradišti).

72

Bavorsko, clo ktorého okruhu patří i včasnc románské umenie v C echách. Ale hoci počet novozaložených kláštorov je už všade značný, zachovalo sa z tých dob v krajinách rakúskych a v Uhorsku tak málo stavebných ostatkov, že na pr. pre umenie Uhorska dosial1 nestačia pre správné určenie slohového odticňu a jeho proveniencie.

Z biskupských bazilik, ktoré založil sv. Stefan (Ostrihom, Pátikos- tolie, Kaloča, Y elký Varadín, Yeszprém, Ráb) je dosial zachovaná iba trojlodová katedrála v Pátikostolí, ale po dokladných reštauráciach (1883-4 podía návrhu F. Schmidta) ani tu, s výnimkou krypty, niet póvcdného detailu, z ktorého by sme mohli súdiť na štýl póvodného kostola.47) Z katedrál ostatných biskupství X I. stoletia našly sa bud iba zlomky výzdoby, značné antikizujúce (hlavice stlpov v Ostrihome,48) hlavice a nábežníky vo Veszpréme,43) buď iba pódorys, ktorý vari možno vztiahnuťna prvú stavbu z X I. stoletia50) (Kaloča). Rovnako aniž benediktinského kláštorného kostola na Panonskej Hore nepoznáme póvod- ných ostatkov, hocipriopravách r. 1868-76 bola příležitost knálezom, a z korunovačného a pohřebného kostola uhorských králbv v Stolnom Bělehrade přišlo sa pri výkopoch r. 1862, 1874 a 1882 okrem niekolkých stavebných zlomkovna dvojaký pódorys, z ktorého len nepatrná čiastka pri severovýchodnom rohu sa pokládá za ostatok stavby z dob sváto- štefanských - bola to stlpová bazilika, bohato ozdobená mozaikami.51)

Ostatné biskupské kostoly, vo Yelkom Yaradíne a v Rábe, zmizly teda bez stopy, rovnako i katedrála vacovská, založená Gejzom I. a jágerská, založená sv. Ladislavom.

4~)Szonyi O., A p é c s i s z č k e s e g y h á z ; A p é c s id ó m - m ú z e u m ;A p é c s ió - k e r e s z té n y te - m eto , s ír k a m r á i és k á p o ln á ja (Katedrála v Pátikostolí, Chrámové muzeum v Pátikostolí, Pátikostolský starokresťanský cintorín, jeho katakomby a kaplica), M agyar Můvészet, 1929. - Gerecze P ., A p é c s i s z é k e s e g y h á z (Katedrála v Pátikostolí), Pécs, 1893. - Szdnyi 0 ., R é g i m a g y a r tc m p lo m o k (Staré uhorské kostoly), Budapest, 1913, str. 17711. - Szdnyi 0 ., P é cs (sprievodca), Pécs, 1927. • 4S) Divald K ., M a g y a r o r s z á g m ú v é s z e ti e m lé k e i (Umělecké pamiatky v Maďarsku), Budapest, 1927, str. 24. - CzoborD., A z e s z te r g o m i b a z i l ik a (Ostřihomská bazilika), vydané Gy. Foerstrom v Sborníku na pamáť Belu III ., Budapest, 1900.• “ ) Divald K ., 1. c ., str. 40. - Adam J . , A v e s z p r é m i s z é k e s e g y h á z (Katedrála vo Vesz

préme), Yeszprém , 1912. • 60) Foerk E ., A k a lo c s a i s z é k e s e g y h á z (Katedrála v Kaloči), M agy. Múemlékei, IV ., Budapest, 1 9 1 5 .- / . Henszlmann, D ie G r a b u n g e n des E r z b is c h o fs v o n K a lo c s a , Leipzig, 1873. • sl) Czobor B ., A szék e s f e h é r v á r i á s a tá s o k (Vykopávky v Stol. Bělehradě), vydané Gy. Foerstrom v Sborníku na pam áť Bélu III ., Budapest, 1900. -Foerster Gy., S z é k e s fe h é r v á r i k o r o n á z ó te m p lo m (Korunovačný kostol v Stol. Bělehrade), tamže, Budapest, 1900. - Henszlmann /., A s z é k e s fe h é r v á r i á s a tá z o k e re d m é n y e (Výsledky vykopávok v Stol. Bělehradě), Pest, 1864. - Reissenberger L ., a Henszlmann A n a g y s z e b e n i és a s z é k e s fe h é r v á r i ré g i te m p lo m (Starý kostol v 5 ibini a v Stol. Belehrade), Budapest. 1883.

73

1 v m v ia c je pochopitelné, že nemáme zbytkov ani z benediktinských h o r s k ý c h kláštorov X I. stoletia. Tak už sv. Stefanovi sa pričítavajú

b e n e d ik t in s k o opátstva Pécsvárad, Szalavár, Bakonybél, T ata a Csa- nád. Z doby krála Abu má byť Sáar (1042), z doby Ondreja I. je oDátstvo v Tihanyi (1055), vo Vyšehrade a sv. Demetra na Sáve (okolo j 057)- Od Belu I. sú azda kláštory v Kluži a v Szekszárde, z doby krára S a la m ú n a opátstva Silis (1064) a Pátikostolie, od Gejzu Mogyoród a sv L a d is la v bol založil kláštor v Sumodi. Zo všetkých týchto kláštorov z a c h o v a la sa iba trojlodová krypta kostola v Tihanyi.

B e n e d ik t in i , vo včasnej románskej dobe u nás eštc stále jediná řehola, stáli i na Slovensku v čele stavebného vývoj a. U nás mali už na začiatku vlády sv. Stefana, ako sine poznali, kláštor pod Zoborom pri Nitře, a těsno pred r. 1075 založil im Gejza druhý kláštor, sv. Beňa- dika n a d Hronom. Ci možno už vtedy předpokládat i jestvovanie opátstva v Pograniciach pri Nitře, ktoré připadly pohronskému kláštoru od r. 1075 a kde je toto opátstvo dokázané neskoršie v středověku, je ne- isté. Zato koncom X I. stoletia vznikol kláštor tejto řehole v Diakov- ciach, obsadený z Panonskej Hory.

Ale zo všetkých týchto kláštorov niet u nás ani najmenších stavebných ostatkov. Právě tak bezo stopy zanikly velkofarské kostoly predných vte- dajších hradoví v Bratislavě, v Nitrc, v Tekove a v Hoňte, i historickými zprávami doložený dřevený kostol v tekovských K ňažiciach; len so pár křesťanských radových cintorínov, na ktoré sa náhodné tu a tam pri- chádza, dokazuje, že pri nich stály už v X I. století křesťanské kostoly.

Tento úplný nedostatok zbytkov našej včasnej románskej architektury vedie k úsudku, že sa u nás i v X I. století stavalo napospol len z dřeva. Popři neznalosti múracej techniky pomáhala asi užívať dřeva akiste i zvyklosť, že jednotlivé kláštory pri svojom založení budovaly si zpravidla len dřevené provizoriá, ktoré iba časom, teda v našich pomeroch až v X II. století, nahrádzaly trvalými, kamennými kostol mi.

Ze tak bolo i v Uhorsku, svědčí zpráva z r. 1096,52) podTa ktorej vtedy Almus, nápadník trónu po smrti sv. Ladislava, premenil v By- Hiarsku starší dřevený kláštor Pravice sv. Stefana na kamenný.53)

Tým menej móžeme očakávať, že sa budúcemu pátraniu podaří najsť pozostatky vtedajších světských stavieb. Vtedajšie hrady budovaly sa

1 k- Sasinck, S tr u č n ý d e je p is U h o rs k a , I., Turčiansky Svátý Martin, 1912, str. 60.} ^ Čechách ešte r. 1347 při zakladaní kláštora P. Marie Snežnej v Prahe sa dozvedáme,

Clsar dal karmelitánom dřevo na stavbu provizorných budov, na kostol i na kláštor. To sko '0 ^°câ^za ° 20 stavisk, postavených pre korunovačně slávnosti na náměstí svátohavel-

74

ešte stále ako velmi rozsiahlc opevnenia z hliny a z dřeva;54) o nejakoin kamennom paláci na nich nemáme u nás ani zpráv písomných, ani dokladov archeologických. Ani královské kúrie, z ktorých niektoré maly vlastné kostoly (Dvorníky, 1075), nemáme archeologicky doložené. Xi- triansko vo včasnej dobe románskej asi ešte nepozná kamenných stavieb.

O P Á T S T V O SV. H Y P P O L IT A N A Z O B O R E

( Okres jXitra)

J . WuTum, E p is c o p a tu s n itr ie n s is e iu s q u e p ra e s u lu m m e m o ria , Posonii, 1835, str.110 n., De Abattia s. Hippoliti in Monte Zobor.

D. Fuxhoffer, M o n a s te r o lo g ia R e g n i H u n g a r ia e , I ., Veszprimi, 1803, str. 96 n.Rupp J ., M a g y a r o s z á g h e ly r a jz i tó r té n e te (Historický micstopis Uhorska, I. dici,

Pest, 1870, str. 639 n.J . Kompánek, O p á ts tv o zo b o r s k é sv á té h o H ip p o ly ta , článok Nitra, kap. V I ., (str.

106 n.), Tovarišstvo, II., Ružomberok, 1895. Na str. 111 odkreslený obraz kláštora kamaldulského na Zobore podlá obrazu nitrianskeho gymnázia; podobná olejová malba je na fare v Dražovciach.

A. Lombardini, Z o b o rs k é o p á ts tv o , tamže, str. 115 n.V. Chaloupecký, Sv. S v o rá d , Prúdy, V I ., 1922, str. 544 n.I. L. Červinka, S lo v a n é 11a M o r a v ě a říše V e lk o m o r a v s k á , Brno, 1928, str. 80 n.J . Hodál, D v a ja s lo v e n s k í p u s to v n íc i v X I . s tor. Z minulosti Slovenska, Bratislava, 1928. M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Nyitra, str. 36 n.

•

O počiatkoch benediktinského kláštora na Zobore nemáme jasných zpráv. Niektorí sa domnievajú, že jeho založenie spadá ešte do doby pred zaujatím Slovenska Madarmi. Skór však možno súdiť, podra svědectva listiny Kolomanovej z r. n u , ktorou sa rieši spor o dóchodky z ciel, ktoré podlá svědectva vtedajšieho opáta kláštora, Godofrieda, daroval kláštorusv. Stefan,55) že iba tento prvý uhorský kráT bol jeho zakla- datefom. Kláštor vznikol teda asi súčasne so založením arcibiskupstva v Ostrihome, takže už asi v r. 1002-3 niohol by ť jeho členom sv. S vorad.56)

5‘ ) Při roku 1015 nachádzame v Kronike Detmarovej ( T h ie tm a r i M e r s e b u rg e n s is ep isc . c h r o n ic o n , V III ., 19, Hannover, 1886; porovn. /. L. Červinka, S lo v a n é n a M ora v ě , str. 73, pozn. 157) zprávu, podra ktorej český vojvoda Oldřich vpadol do úzernia Boleslava Chrabrého vo svojom susedstve a dobyl také velké hradiště (urbs Businc), že v ňom zajal tisíc mužských, mnoho žien a deti a to hradiště ohňom zničil. Niektorí tu myslia na hradiště v Neštychu pri Pezinku (Bózing) pri Bratislavě. • **) Porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 337. • 5S) Porovn. R. Holinka, Sv. S v o ra d a B e n e d ik t, s v ě t c i S l o v e n s k a , ,,Bratislava“ , V III ., str. 304 n.

75

Majetok kláštora bol ohromný: zaberal cele údolie Nitry a Váhu. Z jeho rozlohy Y . Chaloupecký usudzuje, že kláštoru bol azda pri založení darovaný majetok, skonfiškovaný sv. Stefanom drievňajším nitrianskym kniežatám. Opátstvo bolo osadené benediktínmi z prvotného kláštora tejto řehole, na Panonskej Hore, a menom svojho kostola, sv. Hyppolita, ukazuje na příslušnost k cirkevnej sféře podunajskobavorskej.

Súvislý rad známých micn tunajších opátov začína sa iba od dob tatárskeho vpádu. Za husitských vojen znova přestává, lebo benediktini kláštor opustili a ich budovy ležaly potom dlho rozrumené. Stavc- nišťa sa ujal iba r. 1691 barón Blažej Jaklin z Lefantoviec, nitriansky biskup, ktorý spolu s bratom Mikulášom postavili tu kláštor biclych mníchov (kamaldunov). Řehola bola sem uvedená r. 1695 a roku na- sledujúceho bol pre to vyžiadaný i súhlas cisára. Ze pozostatky budov kláštora sú iba z týchto dób, o tom svědčí nielen ich sloh a celá dispo- zícia, ale i nicktoré nápisy, obsahujúce chronogramy (1697).

K ed potom i táto řehola bola r. 1782 zrušená, přepadly budovy kláštora skaze, takže z barokového kláštorného kostola stoja dnes už len obvodné steny. Cennejší materiál, oltáře a zvony odviezli do Dražo- viec, kde sa právě budovala nová fara a kostol. Tu, na fare, majú podnes olejový obraz zoborského kláštora z vtačej perspektivy. Dobré je na ňom zachytená celá baroková dispozícia nádvoria a terasových záhrad s kostolom, bazilikovej formy, a s izolovanými domčekmi rehol- níkov, ktorá zodpovedá zachovaným základom na mieste, kde kláštor stál. Po středověkých stavbách niet však na tomto obraze nijakej stopy, takže sa třeba domnievať, že benediktinsky kláštor i s kostolom zanikol už v X V . století celkom a že nová stavba z konca X V II. stoletia bola zriadená bez ohradu na středověké pozostatky. Velkorysé symetrické úpravy terénu, najma odkopy dvorov a stavby terás, vtedy porobené, asi velmi sťažia budúce archeologické výkopy, takže je velmi neisté, či sa niekedy kláštor najde.

O P Á T S T V O SV. B E N A D I K A N A D H R O N O M

(Garamszentbenedek, okres Nová Baňa)

•

M . B il, N o t i t ia H u n g a r ia e n o v a e h is to r ic o g e o g r a p h ic a , dici IV ., 1742, str. 270 n. D. Fuxhqffer, M o n a s te r io lo g ia , I., Veszprimii, 1803, str. 136 n.Rupp J . , M a g y a r o r s z á g h e ly r a jz i tó r té n c te , I ., str. 144 n.Knauz A'., A g a r a m m e lle t t i s z e n tb e n c d e k i a p á ts á g tó r té n e te (Dějiny opátstva sv.

Beňadika nad Hronom), Budapest, 1890.

76

Haiczl K ., A g a r a m s z e n tb c n e d e k i a p á ts á g to r té n e te (Dějiny opátstva sv. Beňadika nad Hronom), Budapest, 1913.

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Bars, str. 33 n., 207 n., 304 n.

Toto opátstvo založil za krála Salamúna Gejza, údelný vojvoda nitriansky (1063-74). Potvrdenie o tom Gejza vydal už ako kráí r. 1075 osobitnou listinou (zachovanou v konfirmácii z r. 1123 a 1217), v ktorej sa vypočítává majetok kláštora.57) Jeho majetky sa váčšinou rozkládaly v Pohroní a boly azda zbytkom imania bývalých nitrianskych slovanských kniežat. Už vtedy stál kláštor pokraj osídleného světa - vyššie pri Hrone menujú sa iba lesy. V zakladacej listině sú však už spomí- naní zlatníci, takže možno súdiť, že už vtedy rudné bohatstvo okoli- télio kraja bolo nielen známe, ale že už sa z neho primitivné i dobývalo.

Pódorys kláštorného kostola, ktorý bol vykopaný pri opravách dneš- nej stavby po ohni r. 1881, nepatří však prvotnému kostolu z X I. stoletia, a le je až z clruhej polovice stoletia X II. Možno prcto súdiť, že kostol X I. stoletia nebol definitívnou stavbou a že sa kláštor pri svojom založení uspokojil pravděpodobně dřeveným provizoriom, ktoré potom zaměnil za trvalú stavbu, len čo sa výťažkom svojho majetku, ' kolonizáciou i dalšími donáciami hmotné zabezpečil.

B E N E D I K T IN S K Y K L Ä S T O R P A N N Y M A R IE

V D I A K O V C I A C H

(Deáki, okres Sala nad Váhom)

AI. Bel, N o t i t ia , diel I I ., 1736, str. 212.D . Fuxhoffer, M o n a s te r io lo g ia , I., 1803, str. 258 n.A. Ipolyi, B e s c h r e ib u n g d e r B a u d e n k m a le d e r I n s e l S c h ü tt in U n g a r n , M C C , III.,

1858, str. 268.Ipolyi A., A d e á k m o n o s t o r i X I I I . s z á z a d b e li ro m á n b a z i l ik a (Románská bazilika

v Diakovciach z X I I I . stoletia), Pest, 1860.Gulyás E ., D e á k m o n o s to r h a jd a n és m o st (Kláštor v Diakovciach kedysi a dnes), M agy.

Sión, 1875, str. 881.Rupp J ., M a g y a r o r s z á g h e ly r a jz i to r té n e te , I ., str. 14t n.Henszlmann /., M a g y a r o r s z á g ó -k e r e s z té n y , ro m á n és á tm e n e t s ty lů m ú -e m lé k e i-

n ek rö v id is m e r te té s e (Krátká rozprava o starokresťanských, románských a přechodných pamiatkach Uhorska), Budapest, 1876, str. 114.

*7) Porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 336.

77

S-abó L ., A z á r p á d k o r i m a g y a r é p ito m ú v é s z e t (Uhorské stavebné pamiatky z dob A r p á d o v c o v ), Budapest, 1913, str. 180 n.

S^ánvi 0 R é g i m a g y a r te m p lo m o k (Staré uhorské kostoly), Budapest, 1933, str. 188.

póvod tohto benediktinského kláštora, dnes už zaniknutého, nieje do- statočne vyjasněný. Takzvaná zakladacia listina kláštora 11a Panonskej H ore, ktorá nesie datum io o í,58) uvádza, žc majetok „W a g " tomuto kláštoru d aro val sv. Stefan. PodraV. Chaloupeckého je však táto zmienka d odatočn ou vložkou z konca X II. stoletia.úložno preto skór myslet na sv. Ladislava ako na donátora, ktorého listina z rokov 1083— 95, týkajúca sa majetku panonských bcnediktínov Vag, je zachovaná v prepisoch z X III. stoletia.59)

V listině pápeža Paschala z r. 1103 sa už spomína „ecclesia S. Marie in U u a g a “ 60). Možno preto súdiť, že už v X I. stol., teda za doby Ladi- slavovej, postavil si tu panonský kláštor kostol, zasvátený P. Marii.

V obci je dosial zachovaný trojloďový románsky kostol, ktorý však nieje prvým kláštorným kostolom; bol vysvátený až r. 1228. K je h o južnému priečeliu však prilieha nízká kaplica, drobného pódorysu, složená z plochopovalovej lode a z polkruhovej apsidy61), klenutcj konchou. Triumfálny oblúk, na straně do lode s jedným ústupkom, je polkruhový a bez pátočných říms. Všetky okná lode boly neskoršie zváčšované a len na apsidě sa zachovalo jediné povodně okno drobných rozmerov.

Táto kaplica sa pokládá za onú póvodnú stavbu z X I. stoletia, ktorej sa týka spomenutá zpráva z roka 1103. Rozhodnut’, či správné, bez dokladného preskúmania múrov, ktoré by sa však neobišlo bez ich otvo- renia, nateraz nemožno. Múry oboch stavebných jednotiek, vlastnej baziliky i kaplice, sú totiž ovakované, takže ich vzájomný poměr je nekontrolovatelný, a z čirého vzhTadu kaplice nemožno odvodzovať bezpečné závěry. Preto treba vyčkat’ do najbližšej opravy, ktorá azda poskytne příležitost! na preskúmanie styčných miest oboch stavieb. Dotial možno len konštatovať, že tak hlavný kostol, ako i táto kaplica sú vybudované z tehál a že hlavný kostol sedí svojím južným múrom na scvernom mure kaplice; to zosilňuje domnienku, že obidve ticto časti dnešného podorysu sú súčasné, prináležajúce tejže stavbě, ukončenej r. 1228.

) Porovri. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v en sk o , str. 334 n. • s’ ) Porovn. V. Šmilauer, V o - ^ op is, str. 85. • *°) Q. Wenzel, C o d . A rp . c o n t., V I ., str. 73; porovn. V. Chaloupecký, S ta r é

o v e n sk o , str. 1 pozn. 464. • 6l) Jej vonkajši podkovovitý tvar vznikol až dodatočným °Sl nen,m jej plášťa v dobe poměrně nedávnej.

78

Nateraz možno teda so značnou pravděpodobnostmi predpokladať, že ani tu nepoznáme zbytkov prvotného kostola a že teda vieme o ňom iba na základe písomných zpráv.

K N .A Z IC E , PA N N A M A R IA

(^sitvakenéz, okres £laté Moravce)

V Kňažiciach spomína sa už v zakladacej listině opátstva sv. Beňadika nadHronom z r. 1075 královská kaplica P. Marie, ku ktorej prináležalo do pádesiat dedín zo stolice Tekovskej.62) Pre dějiny umenia je přitom dó- ležité, že táto kaplica bola povodně dřevená (parochia ecclesia vidclicet beate M arie... de villa Knesech, quac antea, dum capella lignea esset, habuit, quia regalis fuit, quinquaginta scilicet villas cx ciuibus...).

Citovaná zmienka je dókazom, že v dobe románskej sa i v Nitriansku stavaly kostoly-z dřeva, takže už asi nebude možné vo všetkých prípa- doch, kde sa starší kostol připomíná, jeho stavbu naozaj i najsť. Dnes v Kňažiciach niet vóbec kostola.

D V O R N IK Y , SV. M A R T IN(Dvory nad £ itavou, Udvard, okres Stará Dala)

V tcj istej listině pri roku 1075 spomína sa tu kaplica sv. Martina, ktorá stojí pri krárovskom dvorci. Táto kúria ležala pri dóležitej ceste, veclúcej z Nitry na juh k Nitrianskemu mostu (Nyárhíd, neskoršie Nové Zámky). Stavba už nie je zachovaná.

V E L K É K O S T O L A N Y , SV. V l T( Nagykosztolány, okres Piešťany)

Obec sa spomína už roku 1113 v listině zaborského kláštora (villa Custolen63) a uvedená je i v donačnej listině Ondreja II. z roka 1216,

61) V. Chaloupecký. S ta r é S lo v e n sk o , str. 197, upozorňuje, že nie je vylúčené, že cely text o Kňažiciach v tejto listině je falzom z X I I I . stoletia. Jeho pravděpodobnost' však nevyvracia.

“ ) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 375.

79

ktorou sa zem Costulan dáva comesovi Sebesovi64). V novšej listině z r. 1229, vzťahujúcej sa na susedné Bohunice, spomenutýje kostol sv. V íta.65) Kedže kostol tohto zasvátenia vo Velkých Kostolanoch stojí podnes, třeba so Smilauerom vysvětlovat' meno Kostolian ako osadu Iudí, prináležajúcich ku kostolu sv. V íta; ten treba zas tu predpokladať už r. 1113, kedje obec po prvý raz pod týmto menom spomenutá. Jednako však tento předpoklad zostáva len pravděpodobnou domnienkou, lebo dnešná stavba jc novšia.

R A D O V É S L O V A N S K É C I N T O R Í N Y

Z M L A D SEJ D O B Y H R A D IS T N E J

J . Eisner, S lo v e n s k o v p r a v ě k u , str. 264 n.N a še řa d o v é h ř b i t o v y h r a d iš tn í, Sborník na počest Jozefa Škultétyho, Turč.

Sv. Martin, 1933, str. 316 n.— P r e h is t o r ic k ý v ý z k u m na S lo v e n s k u a v P o d k a r p a ts k é R u s i ro k u 1 932

a *9 3 3 > Sborník Muz. slov. spoločnosti, X X V I I .— X X V I II ., 1933— 34, str. 187.

Prc malý počet nálezov, ktoré priamo dosvedčujú existenciu jednotlivých kostolov v tejto dobe, bude treba na tomto mieste uviesť i slovanské cintoríny z mladšej doby hradištnej, ktoré J. Eisner kladie napospol do doby mladšej ako Břetislava I. (1034— 55). Iba vtedy sa v Cechách trvale upúšťa od pochovávania do mohýl a přestává i zvyk dávať mrtvému na cestu do věčnosti dary; to všetko sú přežitky z doby pohanskej. Jednotlivé hroby týchto cintorínov totiž nasvedčujú, že sa tu využívalo zeme posvátenej, rozprestierajúcej sa zjavne už okolo křesťanského kostolíka. Sú husto pcumiesťované a rozložené na ploché poměrně malej.

Tieto hroby, obrátené vždy hlavou na západ, ležia obyčajne v nie- koíkých vrstvách nad sebou a sú často datované bud najdenými mincami, bud aspoň náušnými obrúčkami, železnými či bronzovými, ktoré spínaly účes.

Hoci pri každom náleze svědomitě sa pátralo i po zbytkoch múrov, jednako len nikdy sa nenašly i trosky příslušného kostola, ktorý tu stál v čase založenia cintorína. Tie kostoly boly bezpochyby vždy

6‘ ) V. Smilauer, V o d o p is , str. 20 n. • 6i) V. Šmilauer, V o d o p is , str. 21.

80

dřevené. V niektorých prípadoch (Nitra, Boleráz) našly sa tu len mlád- šie stavby, napospol z X III. stoletia, ktoré nahradily póvodné kostol v dobe, ked sa kameň a tehla už všeobecne staly běžným stavebný materiálom.

Tieto cintoríny, počínajúce sa u nás na konci X . stoletia, trvajú var’ až do konca doby románskej. Datovanie jednotlivých hrobov vša velmi kolíše a najčastejšie sa zakladá na formě spomenutých obrúčokj ktoré od masívnej včasnej formy prechádzajú v Tahké, takmer drótové očká, až napokon na začiatku X III. stoletia v hroboch miznu. Preto třeba uvicsť na tomto mieste všetky cintoríny tohto druhu, hoci nic-, ktoré z nich sú zjavne o cosi mladšie. Kedze však pohřebišť užívalo sa po viac desaťročí, prcsnejšie ich deliť nemožno.

K starším cintorínom, ktorých póvod třeba hTadať už v X I. století, patria podía J. Eisnera devínsky, nitriansky, v Boleráze, v Zemianskej Olči a v Očkové. Nedatovatelné sú v Dvorci, v Cíferi, v Lótc, v Pástov- ciach, v Komárně, v Nemeckom Grobe a v Barci. Mladšie zasa, z X II. a zo začiatku X III. stoletia, sú cintoríny v Dolnom Jatove,a v Skalskej Novcj Vsi.

Ci pri každom z týchto cintorínov naozaj stál i kostol, dokázat’, pravda, nemožno.

a) C IN T O R ÍN V N I T Ř E

J . Rohm a V. Aíencl, V ý z k u m na h r a d ě n itra n s k é m 1930 -31, Pam. arch., X X X V II , 1931, str. 64 n.

J . Eisner, S lo v e n s k o v p ra v ě k u , str. 266.

Na južnej straně románskej kaplice pri nitrianskej katedrále našiel J. Bóhm pri výskume, ktorý tu konal r. 1930 Státny archeologický ústav, staré pohřebiště, ktorého dva hroby pri južnej straně lode boly přibližné datované pásovými obrúčkami do X I. až X II. stoletia. Cintorín patřil teda k staršiemu kostolu, ktorý stál na mieste dnešnej románskej stavby. Bol to azda kostol sv. Emmerama, spomínaný v legende Maurovej, o ktorom už bola zmicnka v predošlej kapitole. V prvej tretine X III. stoletia bol tu vybudovaný kamenný kostol, ktorcho zbytok sa posiar zachoval; přitom bol jeden z hrobov tohto cintorína (č. 1) přeťatý.

b) CINTORÍN NA DEVlNE

Na najvyššom návrší vonkajšieho prcdhradia středověkého devínske- ho hradu konal r. 1921 Státny archeologický ústav výkopy, riadené I. L. Cervinkom; od roku 1933 pokračoval v nich každým rokom J. Eisner. Ich hlavným výsledkom bolo odkrytie staroslovanského řadového cintorína, na ktorom sa pochovávalo už od konca X. stoletia istotne aspoň po celé X I. a X II. stoletie. Cintorín bol totiž datovaný nielen záušnými obrúčkami, ale i mincami údelných kniežat Svatopluka olomouckého (1095-1107) a Arpádovcov, vládnucích v X I. století.66) Je to svedectvom, že osídlenic Devína nezaniklo súčasne s pádom Velkej Moravy a že přetrvalo až do doby, ked na miestc zemného hradu vznikol středověký hrad feudálny.

Cintorín sa rozprestieral na sploštenej výšine, ktorá v starších časoch bola plynule spojená s návrším, na ktorom dnes stojí strcdný hrad. Iba v X V . století póvodná výšina bola rozdělená prickopou, vykopanou v skále na obranu stredného hradu. Teda nie div, že zo starého cintorína zachovala sa len poměrně malá časť, ktorá však zato obsahuje asi 400 hrobov, a že zmizol i kostol, najskorej dřevený, ku ktorému tento cintorín patřil.

c) C IN T O R ÍN V B O L E R Á Z E(Bélaház, okres Trnava)

Boleráz po prvý raz sa spomína r. 1113 v listině kláštora na Zobore. R- i247dostávajú tuto obec klarisky, akovieme zvenovacej listiny BeluIV. z roka 1256, v ktorcj sa opisuje i jej ochodza.67) Obec ležala pri prastarej ceste českej a ešte v X III. století mali tu svoje sídla Sikulovia.68)

Na dnešnej farskej záhradě, na východ od vlastnej fary, stál póvodný farský kostol, ktorý bol roku 1780 rozbúraný - podlá farských zápi- sov sa rozpadol, ked tu bola zriadená krypta - a na okraji obce bol postavený nový kostol. Pozostalé zrúcaniny bolo videť ešte donedávna,

1 Porovn. J . Eisner, Obzor praehist., I., str. 58, ako i Niederlov sborník, Obzor prachist.*> , 925 > potom I. L. Červinka, D č v ín s k é v y k o p á v k y , Lidové noviny, 21. V III . 1921,

ť° p tatn ^leratúru, uvedenú v kapitole o verkomoravskom hradišti na Devíne. • í7) Porovn.• loupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 271 a 350 a V.Šmilauer, V o d o p is , str. 22 n. • ™)V.Cha-

°upeckj, S ta ré S lo v e n sk o , str. 82.

82

ale na začiatku nášho storočia boly už tak rozobrané, že nad terénom záhrady stóp po kostole nezostalo.

V septembri r. 1934 časť jeho múrov vykopal A. Loubal, pri čom zistil, že kostol, ktorý bol orientovaný na východ, bol postavený z te- hál. Mal štvorcový chór a podlhastú loď, takže možno súdiť, že pochá- dzal v tejto podobě až z X III. stoletia. Niekedy v baroku bol na západ predížený, keď bol před tým zbúraný jeho západný múr; vtedy vznikla i pozdížna sakristia na severnej straně chóru a bočná kaplnka na juho- východc lode.

Múr tohto kostola bol však už v X III. století vstavaný do starého ciniorína, ktorého podajedny hroby preto přetíná. Tento cintorín okrem toho datujú nálezy bronzových záušných obrúčok do X I. aX II. stoletia. Z tej okolnosti zasa, že vo vnútrajšku kostolného pódo- rysu, s výnimkou jedného mladšieho hrobu v osi stavby, neboly najdené iné staršie hroby, možno súdiť, že na mieste tohto kostola z doby včas- nej gotiky stála.staršia svátyňa, akiste dřevená, ku ktorej patřil najdený cintorín a ktorá urobila miesto múranej stavbě zjavne niekedy v čase, ked tento majetok dostaly trnavské klarisky.

Bohužiar, že nebolo možné celý pódorys kamenného kostolíka vykopat’ a presne zamerať, lebo omedzené finančně prostriedky nedovolily porušit’ kultúry na farskej záhradě; výkop sa preto sústredil len na východnú časť kostola a jej najbližšie okolie.

d) C IN T O R Í N V D O L N O M J A T O V E

(Obec Tardošked, okr. Nové 2(ámky)

J . Eisner, O b ja v s ta r o s lo v a n s k é h o p o h r e b iš ťa v D o ln o m J a to ve, Slovenský deník, 1 6 .V . 1931.

— S lo v e n s k o v p ra v ě k u , str. 266.

Na poli na miernom pahorku, dnes už rozvezenom, pri Dolnom Jatove našlo sa v máji r. 1931 staroslovanské pohřebiště, ktorého je d notlivé hroby čiastočne preskúmal J. Eisner. Boly obrátené na východ a našly sa v nich záušné obrúčky mladšieho, subtilného typu, preto azda cintorín patří až do X II. stoletia. Kostol, ku ktorému prináležal, najdený však nebol.

83

e) C I N T O R Í N N A S K A L K E

(pri Skalskej J\rovej Vsi, okres Trenčín)

J . Eisner, S lo v e n s k o v p r a v ě k u , str. 265 n.

Pohřebiště vykopal J. Mádl a bohaté nálezy i mince datujú ho doX II. a do začiatku X III. stolctia. Rovnako pozná tu kostol i prvá historická zpráva o Skalke z r. 1208.69)

f) O S T A T N Ě C I N T O R Í N Y Z M L A D Š E J D O B Y

H R A D IŠ T N E J

J . Eisner, S lo v e n s k o v p r a v ě k u , str. 265 n.

£ emianska Olea (okres Komárno). Podlá J. Eisnera našlo sa tu celkom 6 slovanských hrobov, z ktorých niektoré boly opatřené šperkami a obrúčkami. Pohřebiště J. Hampel datuje do X I. až X II. stolctia, J. Eisner ho pokládá za staršie.

Očkov (okres Nové Město nad Váhom). Hrob tu najdený bol datovaný mincou českého Vratislava II.

Dvorec (okres Bánovce nad Bebravou). Nálezy z pohrebišťa, obja- veného r. 1906, nie sú presnejšie datované.

Cifer (okres Trnava). Tu bol najdený podnes len jeden hrob, ktorý je ťažko datovat’.70)

J. Eisner sa dalej zmieňuje o nálezoch týchto cintorínov: v Lote (okres Vráble), v Pdstovciach (okres Zeliezovce), v Komárně (dětský hrob), v JVerneckom Grobe (okres Modra) a v Barci (okres Košice), ktoré nateraz nemožno presnejšie datovať.

*9) Porovn. V. Šmilauer, V o d o p is , str. 72. • 70) J . Eisner, Sborník Muzeálnej slov. spoloč. X X V I I .- X X V I I I . , 1933-34, str. 187.

84.

B • Vrcholná doba románská(Stoletie X II. a prvá třetina X III. stole ha.)

Ú V O D

V o vrcholnej dobc románskej, ktorá v strednej Europc zabcrá X II. stoletie, zjavujú sa na území západného Slovenska prvé kamenné kosto- ]y, z ktorých mnohé sa zachovaly až podnes. Aksm e v predošlej kapitole poznali, že domnienku, podlá ktorej sa u nás v X I. století stavalo ešte iba z dřeva, vylúčiť nemožno, stoletie X II. znamená teda v domácom sta vebníctve značný pokrok. Tým sa doterajšia predrománska tradícia přerušuje a Slovensko sa zvolna začína otvárať kultuře západnej.

Počínajúc X II. stoletím móžemc teda úsudky o dějinách nasej architektúry stavať priamo na zachovaných pamiatkach. Tým sa naše poznanie stává nielen istejším, ale rozšiřuje sa i o štúdium otázok ktoré dosial bolo třeba celkom obchádzať. Teraz predovšetkým pri stupuje sem štúdium vlastnej architektonickej formy a jej dějinného] vývoja, ktoré umožňuje sostavit jednotlivé slohové příbuzné pamiatk} do spoločných skupin a konečné i určit smer a velkost cudzích vplyvov, ktoré prenikaly k nám zo zahraničia. Zistiť, akým spósobom je! naša středověká architektúra závislá od cudzích vzorov, poklaí dáme za výsledok svojho štúdia, lebo najdené vztahy dokladajú nám směry, ktorými sa k nám v tých dobách uberalo nielen stavebné ume nie, ale ktorými sa niesly i všetky naše kultúrne styky vóbec.

Nic je náhodou, že naše najstaršie zachované pamiatky majú svoj počiatok právě v X II. století. Súvisí to so stavebným rozmachom, ktorý sa zjavuje v tej dobe i v zemiach priíalilých: tak v Cechách, kde vtedy skrsla váčšina tamojších románských pamiatok, i v B avorsk u ktoré právě tomuto storočiu dakuje za všetky svoje románské stavby, pokým sa zachovaly v celosti. Pamiatky staršieho póvodu v obidvoch týchto zemiach zachovaly sa len náhodné, hoci z kameňa stavalo sa tu už od niekolkých storočí. Najma však zemiam rakúskym dalo iba Xlj" storočie prvé podnes zachované stavby; z doby pred jeho polovicoU pamiatok tu temer niet. Nebolo však ináč ani v ostatnom Uhorsku. Anj tam, s výnimkou katedrály v Pátikostolí, niet už staršieho středověkého kostola, ktorého vznik by siahal pred polovicu X II. stoletia, ba váčšinij románských pamiatok vytvořilo tu až storočie trináste.

8í

n

Zř

8(

Příčiny toho, že i západné Slovensko zasiahla vlna stavebného rozmachu, třeba hladať vo vnútorných pomeroch krajiny. Uhorský štát přijal sice křesťanstvo ako náboženstvo oficiálně už na začiatku X I. sto- jctia, ale celý tento vek bol potřebný na to, aby nové náboženstvo proniklo do myslí i do sřdc maďarského rudu a jeho nižšej šlachty; ba už po smrti sv. Stefana zdvihla sa proti nemu silná pohanská reakcia, v e d e n á a živená samými členmi vládnucej rodiny. Preto utvrdenie a rozšírenie cirkevných ústavov nastáva vlastně až za oboch panovníkov tohto storočia: za Gejzu I. a za sv. Ladislava. Vonkajším výrazom toho je svátorečenie sv. Stefana a sv. Imricha r. 1082.

D iclo, započaté Ladislavom, dokončil jeho brat Koloman (1095 až 1114). Jeho výsledkom jc velkolepá premena cirkevnej organizácie, ako bola vykonaná v diecéze ostrihomskej na samom začiatku X II. stoletia. Systém velkofarský, podTa ktorého světská i cirkevná správa bola v rukách štátnych, lebo křesťanstvo bolo čiastkou organizácie štátnej, bol opuštěný. Cirkevná správa bola od správy verejnej, to jest od správy súdnej, vojenskej i od fiškálnej, oddelená a z póvodných hradských fár boly utvořené arcidiakonáty, od správy župnej neodvislé. Miesto arci- presbyteria hradskej sústavy nastúpil teraz arcidiakonus, podliehajúci priamo právomoci biskupovej. Pravda, sídla novej správy viazaly sa k starším kostolorn hradskej sústavy, a tak sa v listinách střetáváme s prvými arcidiakonmi na hradoch v Ostrihome (bol ním prepošt kláštora sv. Jura, prip. 1189), v Tekove (prip. 1210), v Nitře (1210), v Bratislavě (prepošt prip. 1204) a v Hoňte, ktorým zas boly podria- dené fary vidiecke.71)

S touto organizačnou změnou súvisí i ustanovenie, ktoré Koloman pojal do svojho zákoníka a ktorým postihuje poslcdné pohanské zvyklosti, takzvané božie súdy. Tieto ordálie maly byť v budúcnosti dovolené len biskupským stoliciam a váčším prepoštstvám. Asistenciou při nich boli tu poverení členovia kapitulí alebo prepoštstvá, takže tým 1 tieto cirkevné funkcie a z nich plynúce dóchoclky, vyhradené closiar len arcipresbyterom, boly přenesené 11a kanonikov a na prepoštov. Kedže však v tej dobe na Slovensku ešte ani biskupstva, ani prepoštstvá ncbolo, božie súdy boly sústreclené v Bratislavě a v Nitře.72)

Podobné iba za Kolomana bolo uvedené do života biskupstvo, ktoré založil sv. Ladislav v Nitře. O ba jemu podriadené arcidiakonáty boly

1 Sr°v. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 195 n., V ývoj správy církevní. Prvých rcidiakonov máme tu dosvědčených v dekrétoch krára Kolom ana i v štatútoch diecézy, tr<homskej, vydaných za jeho vlády. • n ) V. Chaloupecký, 1. c ., str. 198.

86

v Trenčíne (arcidiakon prip. 1255) a v Hradnej (dnešný okres Bánovce, arcidiakon prip. 1264), kým vlastný arcidiakonát nitriansky v tejto diecéze dostal len nickolko drobných enkláv v okolí Nitry v diecéze ostrihomskej.73)

Dvanáste storočie, a to najma jeho druhá polovica, okrem zmien v cirkevnej organizácii prináša i značné přesuny majetkové. Ak až dosial váčšina obrábanej zeme patřila duchovným ústavom a akbola len v menšej miere majetkom královských stoličných hradov a niekto- rých preclných velmožov, potomkov starých rodových kniežat, teraz к týmto vlastníkom zeme přistupuje i drobná šlachta. Tak na pr. z roka 1130 máme zprávu o darovaní osady Krušoviec v Nitrianskej stolici kterémusi velmožovi.71) Tito zemani, ,,comitesfí, ktorí vystupujú po boku králov alebo údclných vojvodov a ktorí dosiar pravděpodobně žili len z dóchodkov, spojených s vykonáváním královských úradov a so správou královských velkostatkov, teraz začínajú dědičně nadobú- dať drobných územných donácií. Je to začiatok pozvolného přechodu od hospodárstva štátneho a patrimoniálneho к hospodárstvu súkrom- nému, hoci dósledná zmena tohto systému nastáva až na začiatku X III. stoletia.

Tito drobní zemani, zamieňujúci dvorskú službu za statkárske podnikáme, stavajú si na svojich pozemkoch nové, primitivné opevnené sídla. A tak skrsol v X II. století celý rad drobných kurií, opevněných valmi a dřevenými plotmi, ktorých podstatnou častou popři drevenom paláci bola skoro vždy už murovaná kaplica.

Na tieto vidiecke kostoly sa teraz prenášajú i práva a funkcie farské, takže sa vždy okolo nich soskupuje niekoíko přifařených obcí, ktoré majú zpravidla jedného majitela. Pri nich sa zakladaly i dědinské cintoríny. Yznikom tohto nového typu kostola počet dotcrajších staveb- níkov sa neobyčajne rozšíril; kostolná stavba přestala byť omedzenou len na hlavné hrady a podobné ako v Cechách, i u nás vzniklo množstvo kostolov po vidieku.

Ale neustává ani činnost’ doterajších prcdných kláštorov, najma benediktinských. Pokračujúc v kolonizácii i v rolníckom využitkovaní svojich rozsiahlycli území, vzmáhajú sa hospodářsky do tej miery, že móžu už pomýšlať na definitivně kamenné stavby svojich kostolov. A tak prvé naše zachované kláštorné kostoly pochádzajú len z clruhej polovice X II. stoletia. Pravdaže, ani novozakladané kláštory — a za- kladateími i priaznivcami kláštorov stává sa teraz najma vyššia šlachta

,3) V. Chaloupecký, 1. c ., str. 208. • 74) V. Chaloupecký, 1. c., str. 50.

87

- nezaostávajú za kláštormi staršími. Rozmnoženie ich počtu súvisí s príchodom nových řeholí do krajiny. Z řeholí X II . veku dostávajú sa k nám sice len premonštráti - cisterciti ani v samom Uhorsku nezaložili slávnych opátství, - ale to už v rokoch triciatych, teda poměrně zavčasu. Okrem toho vznikajú i nové prepoštstvá: v X II. století sa zakladá prepoštstvo ku cti sv. Salvátora v Bratislavě a roku 1158 v Nitře pri diecezálnom chráme sv. Emmerama, sv. Ondreja a sv. Be- ňadika, ktoré počet cirkevných lístavov v krajině rozmnožujú.

S týmto rozmachom cirkvi paralelné ide i vzrast kultúrnych požia- davok dvora. V tomto smere vynikol najma král Bela III. (1173-96 ); súc vychovaný na gréckom cisárskom dvore v Carihrade, vniesol po svojom nastúpení do Uhorska v d a novot. Stát sa vtcdy povzniesol hospodářsky i kulturně: miesto hospodárstva naturálneho začína sa stále vo váčšej a váčšej mierc užívat peňazí ako prostricdku zmenného a v štátnych príjmoch sa už ukazujú zretelnejšie položky z výtažku baníctva. Nemecká kolonizácia vtedy dosial nevídanými prostriedkami zdolává pohraničně pralesy a obracia ich na úrodnú zem. Církev dostala v osobě tohto krála štědrého mecenáša i zastanců, ako videť už z králových príprav na svátu vojnu, ktorú chystal podlá vzoru Fridricha Barbarossu, meškajúceho roku 1189 na Belovom dvore cestou do Palestiny. Do čias Belu III. kladu sa všeobecne přestavby najváčších uhorských bazilik, ktoré potom přetrvaly celý středověk: korunovač- ného kostola v Stolnom Bclchrade i biskupských katedrál v Ostrihome (zbořená okolo r. 1820) a vo Velkom Varadíne, ktorých zachované detaily i staré vyobrazenia svedčia nielen o bohatej výzdobě, najviac vlašskej, ale i o neobyčajnej pódorysnej rozsiahlosti.

Ak si uvědomíme všetky tieto změny, ktorými X II. stoletie zasiahlo do hospodářského, do cirkevného i do kultúrncho života krajiny, uvidíme, že vyššie spomenutý náhlý vzrast stavebného umenia u nás je ich prirodzeným následkom. Mapa dosiar osídleného územia skutoč- nými pamiatkami vyplnila sa iba teraz; iba teraz architektonické pamiatky doplňajú nám ju i tam, kde listinné zprávy chýbajú. Kedze datovanie týchto architektur je značné bezpečné - čisté románskej formy sa u nás užívá len do třetiny X III. stoletia - dosvedčujú nám tieto najstaršie pamiatky clávnu existenciu patričnej obce. Ich súhrn na mape udává územnú oblasť, ktorá už vtedy bola osídlená obyvatelstvom pevne osadeným a pokrytá stálými dědinami a dvorcami a ktorá bola dejišťom, na ktorom sa odohrávaly všetky osudy tejto časti uhorského státu. Týmto spósobom nadobúdame představu o velkosti i o kultúrnych pomeroch nášho kraja v časoch, kým sa ho ešte nedotkol

88

i

kolonizačný prúd X III. stoletia, teda představu „Starého Slovenska“ , ako pomenoval románské Slovensko V . Chaloupecký vo svojej základ- nej knihe o ňom.

Ak je teda našou úlohou všímat si popři vlastnom vývoji stavebnej formy a techniky i zjavov, ktorými móžeme prispeť k štúdiu historicko- topografickému, třeba zaznamenávat nielen tie pamiatky, ktoré poskytuj ú úžitok vlastnej historii umenia, ale i tie, ktoré s umeleckej stránky nemajú význam u: teda i stavby najprostejšie, zachované len vo frag- mentoch alebo známe čoviac iba z vykopaných pódorysov, len ked ich možno bezpečne datovať.

O túto úplnost’ spolahlivého materiálu budeme sa usilovat i pri štúdiu doby nasledujúcej, X III. stoletia. Tento záujem ustupuje pred otázkami rázu číro uměleckého počínajúc až X IV . stoletím, ktoré zasti- huje život na Slovensku zhruba už v jeho dnešnom rozložení. Až potom móžeme vyberať zjavy nadpriemerné alebo charakteristické a nezaťa- žovat Štúdium požiadavkou úplnosti.

Jádro osídleného Slovenska, to jest kraj, pokrytý dědinami a včleněný do politickej i do cirkevnej organizácie krajiny (na rozdiel od území, v ktorých sa obyvatelia živili len potulným pastierstvom a iným pohyblivým zaměstnáním, ktoré neviedlo k zakladaniu osád), ešte i v X II. století krylo sa v podstatě s územím, obývaným v dobe veku X. a X I. a vari ešte i v staršej. Na základe svědectva listin, miestnych mien, rozloženia cirkevného velkostatku i hraníc cirkevného rozdclenia V . Chaloupecký usúdil, že jádro osídleného územia ešte v X II. storočí zaberalo v podstatě len nížiny západoslovenských riek: dolné Považie, středné Ponitrie, záliv Zitavský, dolné Pohronie a paňvu Ipelskú. Z tohto jadra krajiny, pokrytého ornou zemou, pevné osídlenie vybočovalo len tam, kade šly dóležité obchodné cesty: tak už od najstarších dob na východ, do nížiny potiskej, pozdíž Ipla pri južnom úpatí Slovenského Rudohoria, a na sever proti toku Nitry, do paňvy turčian- skej, kadiar viedla cesta na Oravu a do Polska. Toto osídlené jádro krajiny ešte na začiatku X II. stoletia bolo ohraničené príroclou: na juhu široko rozlahlými barinami, obrubujúcimi riečište Dunaja, ktoré, kedže pokrývaly celý Žitný ostrov, dovolovaly priechod cez rieku iba na nie- kolkých málo miestach, a na ostatných stranách pohraničnými pra- lcsmi; v ich priesmykoch vnikaly do krajiny dialkové cesty, chráněné tu zemskými bránami.

Poznali sme, žc rovnako už od najstarších dob nachodíme na tomto území nickolko stolíc, vzniklých asi v dobe predrománskej z póvodných slovanských kmeňových kniežatství: Nitriansku, Tekov a Hont. Na Po-

89

važí zasa už od konca X I. stoletia pri královských pohraničných hradoch vznikaly komitáty, z ktorých však celkom sa vyvinuly a trvale udržaly len komitát, vzniklý zo starcho Poznaňská (bratislavský) a ko- m i t á t trenčiansky, teda oba krajné v rade považských hradov.75)

V XII- století, najma však v jeho druhej polovici, sústava pohraničn ý c h lcsov začína sa už poznatclnc uvolňovať a kolonizačným úsilím, zprvoti velmi primitivným a vedeným najma kláštormi, váčšie osídlené územia vznikajú i za starou hranicou krajiny. Tak na západe ako náznak horlívej kolonizačnej činnosti začínajú sa teraz zjavovať prvé obce na Zitnom ostrove (Yajka, prip. 1189.76) Podobné, ako svědčí o tom desiatková listina arcibiskupa ostřihomského z roka 1156,77) vzniká nové osídlenie na lavom, barinatom břehu Dunaja v úseku medzi královským hradom Komárnom a Ostrihomom. К najváčším změnám došlo však na východnom okraji Starého Slovenska: hranica osídlenia posunuje sa tu po horný 1реГ, do paňvy lučenskej, kde na samom konci storočia vzniká kláštor cistercitov, Valis lucida (Opátová pri Lučenci), s programom kolonizačným. Súčasne sa tu oclštepuje od materinského Hontu nový komitát novohradsko-ipelský, patriaci cirkevnou správou do Ostrihoma, a na rozhraní X II. а X III. veku i komitát zvolenský, obsahujúci nesmiernu lesninu, královské loviště nad Horehroním, horným Váhom, Turcom a Oravou.78) Cesta, vedúca od prastarých čias z poriečia Ipla na východ do nížiny potiskej, dělila sa asi v miestach dnešného Filakova na dve vetvy; severnejšia, horského charakteru, pre- tínajúc ricky Rimavu, Blh a Turicc, dosiahla pri Gemeri rieku Slanú a pokračovala dalej krajinskou bránou na rozvodie Slanej a Bod vy, aby sa dostala к abaujskému hradu na rieke Hornáde. Osídlenie, ktoré sa so strany západnej končilo v paňve lučenskej, začína sa pri nej znova v Gemeri, kde pri dolnom toku rieky Rimavy vzniká benediktinsky kláštor v Jánošovciach nad Rimavou ako základ kolonizácie neskor- šieho Malohontu, pri zemskej bráně v horách za hradom Gemerom zasa r. 114.1 cistercitský kláštor Mellei fons v dnešnom Lipovníku (■Hárskút), rovnako s úmyslom kolonizačným. Obidva tieto kláštory opieraly sa o staršie osídlenie, ktoré sem zasiahlo z východu a zaujalo stredný tok rieky Slanej až asi po hrad Gemer. Južná vetva spomenutej cesty, chráněná na rozvodí dunajsko-potiskom hradom Bludincom, šla Pozdlž Gortvy a Rimavy do údolia Slanej a podlá Hornádu hore 'aktiež na Abaujvár.

, ‘ Chaloupecký, 1. c., sir. 214, Vývoj správy politické. • ’ *) V. Chaloupecký, 1. c .. str. 53-j ' Fejér, C o d . d ip 1., II., 140; srovn. V . Chaloupecký, 1. c., str. 339. • : í) V. Chaloupecký

, ,s tr- '25 n., Novohradv.

90

Dnešné východné Slovensko, obsahuj úce západnú časť nížiny potiskej s povodím riek Uhu, Laborca, Ondavy, Tople, Torysy a dolného toku Hornáda, bolo už za prastara krajom geograficky, historicky i národnostně rovnako samostatným a uzavretým, ako Slovensko západ- né.70) Toto územie, na západe ohraničené pohořím Tokajským a Slánskými vrchmi, na severe Bycharskými hrebeňmi (Vihorlat), na východe zas obsahujúce celé horné Potisie až po Transsilvánske hory a na juhu omedzené barinatým riečišťom Križc, bolo kmenovým knicžatstvom, osídlené povodně Slovanmi bulharskými. Bolo to Bycharsko, s prasta- rým náboženským centrom vo Velkom Varaclíne (Bychar), ktoré sa připomíná ako východný sused říše Verkomoravskej. Toto územie bolo však velmi skoro, ale iste už v dobách svátoštefanských kolonizované zo severu kmeňmi ruskými. Za sv. Stefana, keďbolo spolu s Nitrianskom připojené k uhorskej koruně, vzniklo tu údelné vojvodstvo, udělované princom z rodu Arpádovho. A podobné ako Nitriansko stalo sa vtedy územím, spravovaným cirkcvnc z Ostrihoma, tak i z tejto časti krajiny bola už za sv. Stefana vytvořená diecéza bycharská so stoličným chrámorn vo VcI- kom Varadíne a iba neskoršie, pravděpodobně za sv. Ladislava, vzniklo na jej území nové biskupstvo jágerské a za Gejzu I. i vo Vacovc.

V století XITT. jágerské biskupstvo zasahovalo na naše územie dvorná arcidiakonátmi: šarišským a abaujsko-novohradským. Politická správa mala tu na konci doby románskej komitáty: šarišský, abaujvár- sky a zemplínsky, z ktorých každému 11a čele stál královský stoličný hrad. NajstarŠia z nich je však stolica i hrad Abaujvár (prip. 104680), kým Šariš (prip. I24781) a převážná časť Zemplína (prip. 126282) s výnimkou najjužnejšieho kúta pri stoku riek Ondavy, Laborca, Uhu a Latorice vznikly až kolonizáciou v století X III., takže k románskému Slovensku počítat ich skoro ani nemóžeme. Neskoršia župa Torňanská mala tu na začiatku X III. stoletia zárodok v krárovskom statku v Turni (prip. I243sa), ktorý prináležal do župy Abaujskej.

Na tomto území stolice Abaujskej vzniklo v X II. století benediktinské opátstvo P. Marie v Széplaku (Opátska pri Košiciach) a v Zemplíne prcmonštrátske prepoštstvo v Lelesi. O iných kláštoroch tu nevieme.

Už z tohto prehladu pevného osícllenia v dobe románskej je zřejmé, že inde ako v spomenutých najstarších stoliciach nálezov románských pamiatok nemóžeme očakávať ešte ani v století X II. A naozaj, stretá-

7’ ) V. Chaloupecký, D v ě s tu d ie k d ě jin á m P o d k a r p a ts k á , Sbor. filosof, fakulty univ. Komenského, ročník III. čís. 30, Bratislava, 1925. • 80) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 131. • 8l) V. Chaloupecký, 1. c., str. 137. • 81) V. Chaloupecký, 1. c ., str. 418. • “ ) Fejér, C od . d ip l., IV'., 1, str. 289; viď V. Chaloupecký, 1. c., str. 135.

9 1

vame sa s nimi na Pováží, v stolici Bratislavskej, v Nitrianskej, v Te- kovc, v Hoňte a zriedka i v Gemeri, ale na strednom Slovensku ich nepoznáme. Je zřejmé, že este i teraz Nitriansko je na ne najbohatšie a v ňom zasa kraj, ležiaci bezprostredne okolo hradu Nitry'. Tu už v X I. storočí vieme o benediktínskom kláštore zoborskom i o královských hradoch na Pováží, ako boly Bana, Hlohovec a Sintava. Naproti tomu X II. stoletie obohacuje Nitriansko predovšetkým o kostoly drobného miestneho zemianstva, ktoré poznáme v Dražovciach, v Kliž. Hradišti, v Chalmovcj, v Párovciach, v Koleňanoch a na začiatkuX III . stol. v Orešanoch a v Horných Vašardiciach a ktorým podobný bol asi i kostol v Tormoši pri Nitře. Nových kláštorov však tu už niet. Zo zpráv vieme len o benediktínskom opátstve v Ludanoch, lebo existencia kláštora pri kostole v Krušovciach je velmi pochybná.

V stolici Tekovskej, rozloženej okolo starého hradišťa Tekova, vieme sice zo starších dób o drevenej kaplici v Kňažiciach a o kláštore vo Sv. Beňadiku, ale ani tu niet nových kláštorov. Nové kostoly i tu si stavalo len clomáce zemianstvo (Varšany v priLahlej časti Hontu, ,,Kostolnárt’, Starý Tekov), kým král mal svoju kúriu v Slepčanoch (prip. 116584). Velmi slabá stavebná činnost bola vtedy asi v Hoňte. Okrem králbv- skej kúrie v Pastuchove (1135S5) poznáme tu len novozaložený kláštor v Bzovíku, osadený řeholou premonstrátskou.

Niekolko pamiatok z X II. stoletia až dosiar stojí v župách okrajových ; nie sú tu však už tak husto rozložené ako vo vlastnom Nitriansku. Jedine župa Bratislavská je trochu bohatšia, ale jej známe kostoly patria už do začiatku storočia následujúceho. Jediný kostol v Dehti- ciach bol postavený ešte v druhej polovici X II. stoletia; o cosi mladšia je přestavba kostola benediktínov v Diakovciach a zmiznutý už kostol a karner v Bratislavě. Zo zemianskych kostolov X III. stoletia poznáme tu len jeden, v obci Hegy. Hradná kaplica v Skalici, siahajúca svojím vznikom do X II. stoletia, bola založená ešte na póde moravskej. V bý- valej župe Trenčianskej, kde už v X I. století boly založené pohraničně královské hrady Trenčín a Bludinec (Bcckov), zjavujúsa v X II. století zemianske kostolíky vzaniklej dedine Pominovciach a v Otrhánkach. Zo začiatku X III. veku je benediktinsky kláštor na Skalke. Konečné v okolí Komárna, kde už k roku 1218 vieme o královskom hrade,86) nachá- dzame len panský kostolík v Ebcde a snád i v Seldíne a v Starej Gúte.

Co sa týka datovania týchto našich najstarších pamjatok, najčas-

8<) V. Chaloupccký, 1. c ., str. 52. • 8i) V. Chaloupccký, 1. c .,str. 389. • 86) Wenzel, C o d . A rp . c o n t., V I . , 397, porovn. Chaloupccký, 1. c ., str. 114.

9 2

tejšie sme odkázaní len na ich architektonickú formu. Písomnými zprávami je datovaná len ich nepatrná časť. Z doby Kolomanovej (1095 až 1114) zachovala sa v archíve nitrianskej kapituly listina,87) ktorou kráí potvrdzuje opátstvu na Zobore majetky, darované tomuto kláštoru sv. Stefanom. V nej je vyměňované mnoho dedín, ktoré r. 1113 patřily ku kláštoru, medzi nimi i Dražovce a Koleňany; či stály vtedy už i ta- mojšie kostoly, nemožno s istotou povedať. Dva roky predtým, r. 1111, připomíná sa v Nitře kostol sv. Emmerama, sv. Ondreja a sv. Beňa- dika, a to v listině, ktorou krár Koloman potvrdzuje zoborskému opátstvu clá, darované mu sv. Stefanom.88) Za Kolomanovho nástupců, Stefana II. (1114 -113 1), boli do Uhorska uvedení premonštráti a na Slovensku bol pre nich založený kláštor na Bzovíku, a to niekedy medzi rokmi 1127-31, ako vieme z potvrdenia Stefanovho nástupců Belu II.(1131 —41) z r. 1135.89) Je pravděpodobné, že Bela II. založil i premonstrátsky kláštor v Lelesi.

Z čias Gejzu II. (1141-61) je kláštor v Széplaku (Opátska pri Ko- šiciach), založený r. 1143, a prvý náš známy cistercitský kláštor v Li- povníku (1141). Taktiež za jeho vlády bol postavený zemiansky kosto- lík v Bratke (pravděpodobně dncšné Yaršany), datovaný rokom 1 156.90) Roku 1158 bolo zriadené prepoštstvo v Nitře.92) Za vlády Belu III. (1173-96) vzniklo cistercitské opátstvo pri Lučenci (Opátová, okolo roku 1190) a asi i malý kostolík v Dchticiach (1172). Iba za jeho vlády boly však postavené definitivně kostoly starších kláštorov vo Sv. Bcňa- diku nad Hronom, na Bzovíku a akiste i v Jánošovciach nad Rimavou. Okrem toho r. 1183 spomínajú sa donácie kostola v Nitře91) a pri roku 1187 v listině pápeža Urbana III. je uvedený starší kostol P. Marie v mieste Wag (v Diakovciach93). Za krála Imricha (1196-1204) je po prvý raz spomenutý kláštor v Ludanoch.

Niektoré naše obce spomenuté sú v písomných zprávách iba v století X III., za Ondreja II. (1205-35), ba až za Belu IV ., hoci ich kostoly sú ovela staršie. Sú to na pr. Kliž. Hradiště (1230), Pominovce (1229), Párovce (1248), Ebcd (1237) a snáď i Tormoš (1285) a Starý Tekov (1244), ktorých kostoly sú napospol z X II. stoletia. Naproti tomu iba za Ondreja II. došlo k preloženiu bratislavského prepoštstva do podhradia (1221), k založeniu benediktinského opátstva na Skalke (1224) a k prestavbe kláštorného kostola benediktínov v Diakovciach (svátený 1228) vo formách vrcholnerománskych.

87) V. Chaloupecký, 1. c ., str. 337. • *“) V. Chaloupecký, I .c .,str. 337. • 8í) V. Chaloupecký, 1.c.,str. 338. • *°) V. Chaloupecký, 1. c.,str. 339. ■ ,l) V. Chaloupecký, 1. c., str. 339. • и ) V. Cha- :loupecký, 1. c., str. 340. • и) V. Chaloupecký, 1. c., str. 341.

j\'a základe týchto rozborov možno naše vrcholnerománske pamiatky rozdeliť do niekolkých skupin, odlišných od seba svojím úče- lom a teda i dispozíciou. Najbohatšie či pódorysom, či už výstavbou sú. pravda, kostoly kláštorné. K nim třeba priradiť i nezachované kostoly kapitulské (prepoštské), ktoré im boly podobné velhosťou i spósobom stavby. Druhů skupinu tvoria vicliecke kostoly, stavané drobnou šlachtou ako kostoly farské a emporové. Svojím určením sú im příbuzné šlechtické kostoly spódorysom centrálnym, ktoré tvoria tretiu skupinu. Centrálny priestor charakterizuje i pamiatky štvrtej skupiny, cintorové kaplice, spojené s podzemnou kostnicou, teda kamery.

Tým sú vyčerpané všetky typy našich najstarších pamiatok, pokial ich delíme so stanoviska ich póvodného účelu. Bolo by však třeba pokusit sa rozdeliť materiál i s hradiska vývoja románskej štýlovej formy. Tohto kriteria nedá sa však s prospechom upotřebit’, lebo naše zachované pamiatky sú slohom také prosté, žc na tomto základe nemožno vybudovať přijatelný systém. Výnimku tvoří iba kláštorný kostol v Dia- kovciach, najmladší zo všetkých týchto stavieb, ktorého odozvou je šrachtický kostolík v nedalekej dedinke Hcgy a v nitranských Oreša- noch; sú totiž postavené velmi ozdobné a z materiálu u nás dosia! nezvyčajného, z tehál. Tieto kostoly majú súčasne daleké a dóležité vzťahy k zahraničili; preto ich z predchádzajúcich skupin vynímáme a tvoříme z nich skupinú osobitnú, hoci sa tým jednotnosť spoločného kriteria, ktorým posudzujeme naše vrcholnerománske pamiatky, porušuje. Obidva tieto kostoly sú totiž nielen medzi slovenskými, ale i medzi českými pamiatkami také výnimečné, že pokládáme za potřebné ich vyzdvihnúť i vtedy, kcď sme si vědomí, že ich zo skupin, vytvořených už predtým, vytrhujeme.

i. Kostoly kláštorné a kapitulské

^• Bůnbaum, R o m á n s k é u m ě n í, Dějepis výtvarného umění v Čechách, I ., středověk; Praha, 1931, str. 19.

' B a u k u n st in Ö s te r r e ic h , I., D as M it te la lte r , Wien, 1924.Büzmann /., M a g y a r o r s z á g ó -k e r e s z té n y , ro m á n és á tm e n e t s t y l ü m ú e m lé k e i

rö v id is m e rte té se . (Krátká rozprava o starokresťanských, románských a pre- chodných uměleckých pamiatkach v Uhorsku), Budapest, 1876.

L ., A z á r p á d k o r i m a g y a r é p itó m ú v é s z e t (Stavebné umcnic uhorské v dobe y . . Arpádovcov), Budapest, 1913.

^ R é g i m a g y a r te m p lo m o k (Staré uhorské kostoly), Budapest, 1933.

94

Pre kláštorné kostoly v době románskej příznačný je typ troj loďový, s bočnými loďami nižšími ako iod hlavná, teda bazilika. Ak neprize- ráme к benediktínom hirsauskej reformy, ktorých vplyv sa však v našich krajinách skoro ani nepřej a vil, jednotlivé mníšske řehole v období vrcholné románskom v Podunajsku nemajú značnejšieho vplyvu na volbu dispozície svojich kostolov a kláštorov. Ani benediktini, ani pre- monštráti, teda obidve najrozšírenejšie řehole, vtedy si ešte nevytvořili vlastného typu kostola. To isté platí i o ostatných reholiach, ktoré v X II. století spolu s premonštrátmi vnikajú do Uhorska: o johanitoch, o krí- žovníkoch, ale predovšetkým o cistercitoch. Z toho dóvodu netřeba teda u nás rozoznávať pamiatky podra ich řeholných stavebníkov. Je však pre budúci vývoj doležité, že právě teraz, v X II. století, počet řeholí sa v Podunajsku rozmnožuje, z ktorých premonštráti a cisterciti sú pre budúcnosť najdóležitejší. Obidve tieto řehole začaly vnikať do jednotlivých krajin podunajských skoro súčasne: premonštráti sú v Cechách známi od rokov 1139— 41 (Strahov, Doxany), v krajinách rakúskych od rv i 140 (Wilten pri Innsbrucku, Geras 1150), v Uhorsku už od r. 1130 (Velký Varadín), a súčasne s nimi zjavujú sa cisterciti i v Cechách r. 1143— 4 (Sedlec, Nepomuk, Plasy), v Rakúsku r. 1135 (Heiligenkreuz, 1137 Lilienfeld, 1141 Baumgartenberg) a v Uhorsku roku 1142 (Czikador). Na území dnešného Slovenska máme v X II. století okrem starších benediktínov kláštory premonštrátov (okolo 1130 Bzovík), i cistercitov (Lipovník 1141).

Ak teda pre architektúru X II. stoletia vnútorné rozdiely v živote tých- to řeholí nemajú zrejmejšieho významu, je naopak v podunajskomstaveb- níctve rozhoduj úci poměr ich jednotlivých hút к obom zdrojom vtedajšej stredoeuropskej umeleckej formy, к severnému Taliansku а к Sasku.

Vývoj v Sasku viedol v X II. století, najma v stavebnej škole hirsauskej, к důslednému rozčleneniu priestoru i hmoty. Románsky smysel pre organizovanú členitosť bol příčinou, že tu, v hornom Sasku a v pri- řahlom Durynsku i v dolnom Francku, bol do posledných podrobností domyšlený typ baziliky s priečnou lodou a štvorcom chóru, teda pódo- rysnej podoby latinského kríža (crux immisa).84) Tento spósob všetky

9‘ ) Hirsauský pódorys latinského kríža dostal sa do Durynska už na začiatku storočia ( n 12 Paulinzella) a už v jeho prvej polovici sa v Sasku zjavujc na niektorých stavbách

mimoreholných (okolo 1140 Liebfrauenkirche v Halberstadtc). Saské kostoly z druhej polovice X II . stoletia sú už napospol křížové: Hccklingen 1183, Helmstcdt, Hamersleben, Braun- schweig, sv. Pavel v Halberstadtc. Problém klenby v Sasku nestojí v popředí; sv. Peter a Pavel v Konigsluttere (1135) a dóm v Braunschweigu (1173) je sice už klenutý, ale prevládajúcim typom až do začiatku X III . veku je bazilika plochopovalová. Rovnako i stavebná ornamen- tiku si Sasko vypožičiava od konca X I. stoletia převážnou mierou z Lombardie.

95

ostatné typy tu vytlačil, takže priečna loď je pře Sasko X II. stoletia takmer příznačná.

Ak sú saské pamiatky jcdným pólom vrcholného románského vý- voja, stavby talianskc sú pólom druhým. Význam Lombardie v umění Nemecka, Ciech i Podunajská nespočívá totiž ani tak v bohatej ta- mojšej dekorácii,95) ako vo vytvoření zvláštneho priestorového typu, ktorý bol potom rozhodujúcim pre tieto zeme na severe Alp. Snaha po prehládnej jednotnosti vnútorného priestoru, románskej severnej Europe právě taká cudzia ako antickému cítcniu blízka, spósobila, že vlašské priestory sú ucelené, jednoliate, bez zdóraznenia článkovitosti; preto tu odpadla priečna lod a často i chórové štvorce, všetky tri apsidy sa radia vedla seba v jednom páse a miesto věží, ktoré komplikujú hmotu stavby, užívá sa vohie stojacích zvoníc. Priečne lodc sa v Lom bardii udržaly len tam, kde sa práce zúčastnily sily severské (najma školy clunyjskej). Baziliky redukovaného pódorysu, bez transeptu, sú však v prevahe, kedže vyrastajú z cítenia domáccho96).

Mcdzi týmito dvoma pólmi kolíše sa stavitelstvo krajin medzilahlých, ktoré sme shrnuli pod pojem štátov podunajských. Vplyv Lombardie v týchto krajinách v X II. století je přitom váčší, a to niclen z příčin číro politických, ale i preto, že už stará tradícia učila mladé stredo- europské národy híadať umelecké poučenie v pokladoch vlašskej tvorby. Preto vieme o vlašskom vplyve na stavby saské, ale nenachodíme vplyvy opačné, a to až do dób, keď sa nemeckou kolonizáciou v Podu- najsku zvrátily staré ustálené směry, ktorými sa uberal všetok umělecký život.

Cesty, ktorými sa uberala vlašská kul túra na sever za Alpy, sú dané starými římskými cestami, ktoré sa ešte stále upotrebovaly. Sú to cesta brennerská a cesta semmeringská. Prvá z nich má svoj začiatok v srdci Lombardie, vo Verone, a končí v ohnisku života v Podunajsku, v Bavorsku. Brenner je přitom niclen prírodným rozhraním, ale odděluje i oblasti kultúrne. Umenie miest, ležiacich odtial na juh, pri Adiži a Eisacku, je ešte vlastné umenie lombardské (Trident, Brixen, Bolzano), premiesené len slabým vplyvom podunajským (karnery). Umenie od neho na sever, pri Inne, patří už do sféry podunajskej, s vlašským vply-

0i) S. Zeno a S. Lorenzo vo Verone, sv. Ambróz v Miláne, dómy vo Ferrare a v Cremone.• SG) Sú to na pr. sv. Peter v Bologni (okolo i ioo), dóm v Modeně (1099- 1184, s dodatoč- nou priečnou loďou), sv. Ambróz v Miláne (po 1128), dómy v Cremone (1129-90) a Pia- cenze (1122J, obidva s dodatočnými priečnymi loďami, dóm vo Verone (1139) a tamže S. Zeno (po 1x23). Príkladov pre zmienené usporiadanie apsid je verini mnoho, na pr. S. Lorenzo vo Verone (okolo xxoo) a dóm v Modene (1099-1184).

96

vom tým silnějším, čím južnejšie jednotlivé pamiatky ležia. Podunajské strediská, na tejto ceste položené, sú Salzburg, Pasov a Regensburg. Najma Regensburg sa stal shromáždíš tom všetkých lombardských ka- menárov, ktorí sa potom oddal rozchodili po celom Nemecku, po zemiach českých i do východného Podunajská. Bavorsko teda spája umenie krajin severných i východných s kulturou vlašskou.

Priameho uměleckého spojenia krajin východných, najma Uhorska, so severným Talianskom v X II. století totiž asi nebolo. Technicky bola by ho asi mohla sprostredkovať druhá spomcnutá cesta, vedúca cez Semmering; tá však mala len číro obchodný význam. Začínala sa v Benátkách, v obchodnej bráně, otvorenej na Orient. Jej ciel bol však daný iba založením stredovekej Viedne a získáním Štýrska r. 1192 Leopoldom V . Umelecký pohyb nebol tu skoro nijaký: Benátky ako jej počiatok ležaly celkom mimo hranice lombardského vývoja. Preto, hoci pri tejto ceste sú položené strediská Korutanska i Štýrska (jazernaté okolie Klagenfurtu i okolie Judenburgu a Knittelfeldu), pamiatky týchto území nie sú o nič bližšie umeniu lombardskému ako pamiatky vlastného Podunajská, hoci sú svojou polohou k severnému Taliansku ovela bližšie.97) Naopak, rad pamiatok, lcžiacich pri tejto ceste medzi Viedňou a Semmeringom, je dokladom právě opačného postupu umeleckej formy ako pri ceste brcnnerskej.

Cesta, ktorá vieclla z Akviley cez Lublaň a Ptuj do dolného Uhorska, nemá významu pre umelecké poměry v Podunajsku.

S uměním bavorským clostávajú sa teda do Ciech, do Rakúska i do Uhorska vlastnc myšlienky vlašské, a to prirodzeným presakovaním. Menované krajiny tvoria až do 80tých rokov X II. veku jedinú oblasť, z Bavorska společné ovplyvnenú. Táto spolupatřičnost’ je doložená najm a skoro dósledným užíváním južného typu baziliky, ktorý priečnu locí vynechává. Tento typ je tu prirodzený. Typ opačný, saský, ak sa i vyskytne, je tu v X II. století vždy výnimečný a do istej miery násilný a zakaždým upozorňuje na zvláštně okolnosti, ktoré viedly k tomu, že bol užitý: bud architekt, buď stavebník boli scverania. Z toho hladiska oceňme vývoj baziliky v Podunajsku a najma na území Slovenska.

Vplyv trojloďových bazilik z bavorského Podunajská možno v Cechách stopovat už od X I. stoletia (sv. V ít v Prahe z r. 1060 viaže sa k okruhu včasných románských domov juhonemeckých, z ktorých výtvarné je najbližší k dómu v Augsburgu; Augsburg až do roka 1806

97) leh priestorová kompozícia je severská; rozhodovala tu skór ich cirkevná prtslušnosť k Salzburgu, odkiar viedla sem priama cesta popři Salici, Belej a Dráve, ako poloha pri ceste benátskej.

natril k Bavorsku). V plnej šírke zjavuje sa na novších českých bazilikách z X II. stoletia, z ktorých podajedny, počínajúc asi přestavbou p r a ž s k é h o sv. Juraja (i 145-51) sa už zachovaly v celosti. Přitom možno p o tv r d it’, že ani jedna asi z 12 bazilik, postavených v Cechách pred o se m d e s ia ty m i rokmi X II. stoletia, nemá priečnej lode. Usporiadanie apsid d o jedinej vrstvy je však v Cechách dosť nezvyčajné (je v St. Boleslav i a v Tismiciach, na Moravě bolo vari v Olomouci, v Brne a v R a jh r a d e ) . Naopak, skoro vždy prichádza tu štvorec chóru, aspoň pri s tred n ej apsidě, takže s tejto stránky Cechy sa hlásia k stavitelstvu svojich severozápadných susedov (sv. Jur v Prahe, Strahov 1139-41» P ro sek ; b a v niektorých bazilikách chórové štvorce boly i pri bočných a p s id á ch : P. Maria pod reťazou v Prahe 1158). Čistý vplyv saský, pre- ja v u jú ci sa zprvoti len v detaile (striedanie arkádových podpor v baziliko sv. Jura v Prahe a v Tismiciach), nadobúda vrchu až v osem- d e sia ty c h rokoch X II. stoletia. Táto změna v umeleckej oricntácii javí sa predovšetkým v náhlom zavedení priečnej lode, prinesenej do Ciech řeholami cistercitskou a premonštrátskou (Plasy 1144-1204, Teplá 1193—97 a Doxany 1143, výstavba okolo 1200 pod vplyvom z Porýn- ska). Prc zeme české možno teda předpokládat’, že vplyv vlašsko-bavor- ský u d á v á skoro po celé X II. stolctic základné schéma baziliky, že však tu j e už vtedy do istej miery vytláčaný vplyvom zo severozápadu, ktorý v posledných desaťročiach toho stoletia, v spojitosti so začínajú- cou sa nemeckou kolonizáciou, preberá primát.

Vývoj v rakúskom Podunajsku a v krajinách alpských je velmi podobný českému. Nielen že prvé tamojšie zachované baziliky sú s českými súčasné (najstaršia bude asi bazilika sv. Petra v Salzburgu, založená r. 1127), a c právě už tieto prvé stavby majú striedanie podpor (sv. Peter v Salzburgu a Seckau v Štýrsku 1142-97), ktoré je lahko Msvetlitefrié, ak si uvědomíme, že stavebníkom bol tu arcibiskup Kon-

kanonik hildesheimský. Tento saský vplyv je súčasne i příčinou, preco len jediná tamojšia stavba, kostol v Seckau, má pódorys čisté ombardský. Ostatné predlžujú bud strednú lod o štvorcový chór (Turk a Weikertschlag v Dolnom Rakúsku), bud k vrstvě lombardských apsid pridávajú priečnu loď (Gurk v Korutansku, 1174-1216, a v Ty- ro sku dóm v Brixene po 1174 a v Innichen). Ale i tu bola priečna lod zavedená až v posledných dvaciatich rokoch X II. stoletia a v čistej

skej formě latinského kríža zjavuje sa až v X III. století (dolno- a S * p a °^°^° I24 s v Korutansku Maria Saal z třetiny X III. st.

*• Paul, posvát. 1264 a osadený bcnediktínmi hirsauskej kongregácie). r°cha iné boly poměry v Uhorsku. Rad zachovaných alebo aspoň

98

pódorysne bezpečno zistených pamiatok začína sa tu až za Belu III. (i í 73-96); hlavný rozvoj románského slohu nastal tu však až v století trinástom. Katedrálně kostoly z čias Belu III. sú štvorvežové baziliky s dvojicou věží pri západnej fasádě a s dvojicou věží pri východ- nom ukončení bočných lodí (Stolný Belehrad okolo 1180, Ostrihom po 1188, Velký Yaradín). I. Henszlmann vysvětloval túto dispozíciu dó- vodmi obrannými,98) ale mylné, lcbo vcže všetkých menovaných kostolov stoja nad bočnými lodami a nevystupujú z obrysu stavby. Nedo- statočné a zastaralé publikovanie příslušných vykopávok nedovoluje už posúdiť, odkiar sem tento typ vnikol. Ani jeden z týchto kostolov nemá však priečnej lode, v Pátikostolí sú apsidy v jedinej vrstvě a i ozdobný detail je tu všade číro lombardský.

Tento lombardský vplyv prcjavujú i ostatné stavby v Uhorsku, ktoré vznikly ešte v X II. a na začiatku X III. stoletia: Ákos, s dvojvežovou fasádou, ale bez transeptu (dnes v Rumunsku), Somogyvár, benediktinská stavba typu hirsauského (s nádvořím, ktoré má v čele dvojicu věží), ale tiež bez transeptu a s apsidami v jedinej vrstvě. Podobný redukovaný pódorys majú Harina (Rumunsko, s lombardskými emporami), Kaplony (v Rumunsku, asi 1217) a Boldva. Priečne lode dostaly sa do Uhorska až s premonštrátmi a cistercitmi v prechodnom umění pokročilého X III. stoletia (Vértesszentkereszt, Úcsa a Apátfalva, 1237), ale i vtedy sú to v prevahe pódorysy typu južného, bez transeptu (Lébény okolo 1240, Ják 1242-56, Zsámbék okolo 1260, A racsvju h o - slávii). O saskom vplyve, ktorý by bol lombardské vplyvy udržiaval v rovnováhe, nemožno preto v Uhorsku do polovice X III. stoletia hovořit’; vlašský vplyv je tu zo všetkých podunajských krajin najsilnejší a trvá tu najdlhšie.

Tým sa súčasne udává i zafarbenic najstarších slovenských pamiatok ako súčiastky uměleckého okruhu uhorského. Periférná poloha vtedaj- šieho Nitrianska proti uměleckému centru říše, Panonii, tu sa však ne- priaznivo prejavuje i v počte mníšskych řeholí a ich kláštorov, i vo voTbe stavebného typu. Bolo už povedané, že z řeholí v Podunajsku běžných chýbajú tu velké kláštory cistercitské, takže starší benediktini majú stále převahu - kláštory premonštrátske známe iba dva, Bzovík a Leles, ale i trojloďové kostoly sú tu dosiaT zriedkavé a obmedzujú sa len na řeholu benediktínsku (Sv. Beňadik nad PIronom a Diakovce). Nakolko sa však vyskytujú, majú pódorys bez priečnej lode a s apsidami v jednej vrstvě, teda číro lombardský, redukovaný; ba v Diakov-

ss) I. Henszlmann, U ie v ie r th u r m ig e n K ir c h e n in U n g a r n , M C C , XV', 1870.

99

ciach je priestor obohatený o lombardské empory. Pre naše poměry je však příznačné, že táto redukcia bazilikálneho systému ešte pokračovala dalej, ba že zašla až za možnú hranicu: zbavila bazilikálny priestor toho najvlastnejšieho, čo ho robí bazilikálnym, totiž trojlodia. V benediktinských Jánošovciach nad Rimavou a v prcmonštrátskom Bzovíku došlo k tomuto kroku súčasne. Z baziliky ponechaly sa tu len časti, ktoré ju na prvý pohlad charakterizuji!, to jest predovšetkým dvoj- vežové západné priečelie, kým bočné lode i apsidy boly vy nechané, takže dvojica západných věží ocitla sa po bokoch jedinej lode. Ze sa tak na Slovensku nestalo náhodné, ukazuje i to, že tohto spósobu sa použilo ešte i v dobe prechodncj na stavbě ovela ozdobnejšej: v prcmonštrátskom kostole v Bíni. V tejto súvislosti možno uviesť, že za celéX III. stoletie u nás bol vybudovaný len jeden trojlodový kostol a že i v X IV . a v X V . století trojloďových kláštorných kostolov na Slovensku je len velmi malý počet, aby bolo jasné, že příčinou tejto architektonickej prostoty je právě provinciálna poloha kraja a nedostatok bohatých stavebníkov. Lombardský vplyv je však i tu po celé vrcholne- románske údobie zřejmý, hoci váčšinou sa mohol uplatnit len v detaile. Len tam, kde v stavebncj hute bola asi váčšina vedúcich členov vlašských, ako v Diakovciach, vyvinul sa tento detail bohatšie, najma ak bol vytváraný materiálom Lombardii vlastným, tehlou.

Za týchto okolností pochopíme, že v tejto dobe na území Slovenska nebolo miesta ani pre konštrukcie poměrně nesnadné, ako sú klenby,99) ani pre priestory složité, ako sú krypty. Ze v románskej dobe nebolo tu ani múraných kláštorov, netřeba vari ani připomínat’, ak si uvědomíme, ako málo úplných ambitov máme u nás i z pozdejšieho středověku.

O P Á T S T V O SV. B E N A D IK A N A D H R O N O M

(Sv. Beňadik, Garamszentbenedek, okr. Ková Baňa)

Kostol P. Marie100)

Rozvoj tohto kláštora, založeného vojvodom Gejzom, připadá až do stoletia X II. Bolo to najma bohatstvo drahých rúd, najdených na jeho majetku i v susedstve na území právě sa tvoriacej osady Banskcj Stiav-

*9) V ari jedine empory nad bočnými loďmi kostola v Diakovciach predpokládajú pod- klenutia, ale tieto klenby bočných lodí už nie sú tu zachované v póvodnej podobě. • 10°) L iteratura je uvedená v príslušnom odseku včasnej románskej kapitoly.

IOO

і се, ktoré vábilo sem, do kraja dosial len lesmi pokrytého, cudzích prisťahovalcov. Tito hostia, osadení pri kláštore v drobnej osadě, do- stá v a jú r. I 2 i 7 od Ondreja II. právo miest Pešti, Stolného Bělehradu a B u d ín a , či sú to Sasi, Maďaři, Slovania, či lud inej národnosti.101) Svoje práva v kraji právě kolonizovanom dáva si kláštor vpísať už r, 1209 do pápežskej listiny, v ktorej je spomenutý i akýsi chrám sv. Ilju nedaleko kláštora, dnes už neznámy.102) Majetok kláštora, už od z a č ia tk u obrovský, rástol novými donáciami i v X II. století. Tak podra listin y z r. 1157-58 Stefan, syn Adriánov, nemajúc potomstva, daruje mu s královým svolením svoj majetok v Bratke (vo Varšanoch?) a v Santove a r . 1165 Farkaš, syn Poznanov, dáva mu z tej samej příčiny svoj majetok v Slepčanoch a v Ebedece.103)

O vlastnej stavbě kláštorného kostola niet však v písomných prame- ňoch zmienky. Provizorný a asi len dřevený kostol slúžil totiž kláštoru pravděpodobně po celých prvých sto rokov od jeho založenia a iba koncom X II. stoletia, najskór za velkého stavebného rozmachu v Uhor- sku za Belu III., bol nahradený definitívnym kostolom, ako možno súdiť z jeho najdeného pódorysu.

Pri opravě dnešného gotického kláštorného kostola r. 1882 Ferdinand Knauz prišiel na základy trojlodovej románskej baziliky, ktorá stála na jeho mieste až do polovice X IV . stoletia, a v hlbke asi 1 metra pod dnešnou dlážkou narazil na jej tehlovú dlažbu, položenú teda asi v tejže híbke, ako je dnešný ambit. Výkopom, ktorý konal potom všade tam , kde to pripúšťaly základy gotickej stavby, našiel celý pódo- rys tento baziliky. Ukázalo sa, že stavba mala strednú lod dva razy takú širokú ako bočné lode, 11a východe že mala tri apsidy v jednom rade vedra seba, ktoré bezprostredne priliehaly k lodiam. Bočné apsidy boly zaiste na vonkajšom obryse od stien bočných lodí odsadené, čo sa však v základe, pravda, nezjavuje. Podobným spósobom boly odstupňované v bočných fasádach i obe západně veže, z ktorých severná, ktorej celý pódorys bol vykopaný, ale analogicky iste i južná, boly zrejme uzavreté plným múrom proti bočným lodiam, takže ticto asi Nepokračovaly do podvežia. Medzi vežami bola azda empora; předpokládaný pilier, do ktorého bola zaklenutá jej arkáda, najdený však Nebol. Pódorys stavby bol sice najdený len zlomkovitě, ale v takej micrc, že ho možno bezpečne doplnit’. Tak sa přišlo nielen na spome-

) Ftjér, C o d . d ip l., I II ., 1, str. 196 i Knauz, M on. S tr ig ., I., 212; porovn. V. Cha-У> Staré S lo v e n sk o , str. 173 a 252. • 10*) Knauz. M on. S tr ig ., I ., 190, pozři і V.faty, 1. c > str ,^0 . losj у Chaloupecký, 1. c ., str. 339 a 340.

І02

nutú severnú vežu, ale i na časť severného múra bočnej lode, na celú severnú a strednú apsidu, na váčšiu časť múrov apsidy južnej a na dve súvislé časti južného priečelia. Rovné povály strednej i bočných lodí niesly arkády, ktorých v celej dížke lode bolo šesť. Z piatich párov arkádových pilierov, ktoré boly štvorhranné, přišlo sa v severnom rade na tri západné, v južnom však len na jeden, predposledný, na straně západnej.

Poloha kostola proti dnešnej stavbě bola taká, že severný obvodový múr ležal presne pod severnou dnešnou arkádou, kým múr južný třeba hladať už von z dnešného kostola, v priTahlom ambite. Západná fasáda bola posunutá prcd dnešnú len o šířku múra. Právě tak len nepatrne na západ boly posunuté proti dnešným i póvodné triumfálně oblúky, takže dížka póvodného trojlodia zostala nezmenená. DÍžka chórov sa pri oboch stavbách, pravda, značné rozlišuje, lebo póvodné apsidy boly proti dnešným nepomerne plytkejšie.

Z tejto polohy póvodného kostola, ktorý je teda proti dnešnému vytlačený na juh, je zřejmé, že románsky ambit, iste asi dřevený, nebol presne v mieste dnešného. Preto dnešná sakristia nemóže byť ani v jadre múrov zbytkom staršieho kláštora.

V pódoryse najdeného kostola sa sice už ukazujú niektoré typické znaky pokročilých benediktinských bazilik, ako na pr. vynechanie priečnej lode i štvorcových chórov, ktoré prezrádzajú vplyv vlašský, ale podvežia zostávajú od bočných lodí ešte stále pricstorove izolované Tento detail datuje celú stavbu ešte do druhej polovice X II. stoletia, lebo mladšie baziliky (v Lébényi, v Jáku, v Diakovciach, v Bíni, v Ocsi a v Zsámbéku) majú už podvežové priestory otvorené pásmi. Od r. 1209 je už známy súvislý rad mien tunajších opátov.

O P A T S T V O SV . JÁ N A K R S T I T E E A

V J Á N O S O V C IA C H N A D R IM A V O U

(Jánoši, okres Feledince)

Csánki D ., M a g y a r o r s z á g tó r té n e lm i f ó ld r a jz a a h u n y a d ia k k o r á b a n , Budapest 1890, I ., str. 137.

D. Fuxhoffer, M o n a s te r io lo g ia re g n i H u n g a r ia e , Weszprimi, 1803, kn. I.; str. 201 n.Rupp J . , M a g y a r o r s z á g h e iy r a jz i tó r té n e tc , II. diel, Pešť, 1872, str. 129 n. M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro sa i, svázok Gomor, str. 56 a 473 n.S c h e m a tiz m u s d io c c . R o s n a v ie n s is 1926, Rožňava, 1927, str. 58.

IO3

I

Kedybolo založené toto už dávno zaniknuté benediktinské opátstvo, nie je známe, ba nict zpráv ani o jeho středověkých osudoch. Tunajší opát sa spomína pri r. 1397, ale ešte i r. 1629. Roku 1427 dědina bola majetkom rodiny Jánošovskej a tunajšieho opáta. Keďže meno obce je odvodené zo zasvátenia kláštora, je zřejmé, že vznikla neskoršie ako kláštor. Kláštorný kostol, ktorý je dobré zachovaný až dosial, svojimi detailmi a najma pódorysnou podobou s kostolom na Bzovíku svědčí o tom, že vznikol v druhej polovici X II. stoletia, najskór za Belu III. Roku 1875 ho restauroval F. Rómer.

Pódorys tohto kostola vznikol zjednodušením typu bazilikálneho, pri ktorom boly vynechané obe bočné lode; móžeme tu preto hovořit’0 akejsi redukcii baziliky a o jej premene na jednolodie._Dispozíciu tvoří polkruhová apsida, potom podlhovastý, na vonok nijako nevyjádřený chór a napokon podlhovastá loď, po ktorej bokoch v líci zá- padnej fasády stojí pár nízkých, nedostavených věží.

Toto usporiadanie je povodně. Do akej miery je však póvodný1 ozdobný detail priečelia, nemožno posúdiť, lebo zápisov z minulej reštaurácie niet a kvádry, z ktorých je kostol vybudovaný, zdajú sa byť hodné prikresanými, ak nie celkom vyměněnými. Tak najma bola v materiále vyměněná váčšina vonkajších dekoratívnych kusov. Preto nebudeme z nich odvodzovať štýlové závěry a uspokojíme sa len s uvědoměním, že fasády tohto kostola boly proti ostatným pamiatkam u nás neobyčajne ozcíobnc.

Vonkajší plášť apsidy je .rozčleněný dvoma valcovatými príporami (v kútoch sú lizény), ktoré bez pátick zabiehajú do šikmej plošky sokle. Pod střechou sú ukončené konzolkami obláčkového vlysu, ktorý, spré^" vádzaný zuborezom a jednoduchou římsou, obrubuje~čelý obvod apsidy. Apsis má jediné okno v pozdížnej osi stavby, ktoré je polkruhovite zaklenuté a má sošikmené špalety.

Východný štít chóru, ku ktorému prilicha apsida, je nad jej střechou ozdobený štúpájúcou slepou arkatúrou v podobě plochého vlysu. K aždý jej oblúk spočívá na konzolke a má po románskom oknu. Medzi túto dekoráciu a trojuholníkové zakončenie štítu je vložený pá- sik drobného diamantového ornamentu. Po stranách je štít vyložený pred bočné fasády a konzolovite podopretý, ako pri románských stavbách býva často.

Bočné steny lode nemajú vertikálneho členenia. Pod odkvapom ide tu obláčkový vlys so zuborezom, podobné ako na apsidě; štyri okná na južnej straně sá nerovnakých formátov a čosi pod nimi je vodorovný, šikmou ploškou ukončený ástupok mára, ktorý ide od východného

IO4

štítu až po vežu; spodná časť múra je totiž hrubšia ako časť horná. Na južnej stranc je okrem toho zamurovaný polkruhový románsky portálik.

Hranoly věží sú dostavené len po výšku hlavnej římsy lode. Zvonku sú celkom neozdobné a rozčleněné len ústupkom, podobné ako na stěnách lode, ktorým sa vyrovnává rozdiel hrúbok spodnej a hornej časti múrov. Tento ústupok pósobí tu dojmom soklovej řím sy, umiestenej však nezvykle vysoko. Pretože obidve veže na západnej straně presne sa lícujú so středným ští- tom, tvoria s ním jedinú hlad- kú plochu fasády, ktorá je tak vch-ni široká. Jediné jej člene- nie vytvárajú dva vodorovné ústupky, nad ktorými stená priečclia ustupuje vždy trocha dozadu, a to nad prízemkom, teda vo výške ústupkov na ve- žiach, a nad prvou etážou, vo výške hlavnej římsy lode, nad ktorou je postavený trojuhol- ník medzivežového štítu.

Tento štít, vrúbený na svojich šikmých stranách stúpa- júcim obláčkovým vlysom s konzolkami a pásikom drob^ nélio diamantovania, zakrýva sedlovú střechu lode, do ktorej sa z oboch stráň zasekávajú nízké va lb y oboch věží. Do podstrešia sú v ňom přelomené tri románské okná, z kto- rých prostredné je vyššie. Ka- pličkovité ukončenie štítu so zvončckom je istotne nové.Prvá etáž a prízcmok sú bez ozdob. V osi kostola v prvej etáži je malé kruhové okno so šikmými špaletami. V o vežiach sú úzké strielňovité štrbiny. V prízemku priečelia je iba portál, ktorého špaleta s dvoma polvalcovitými prútrni prechádza bez hlavic do polkruhovej archivolty;

E M S & S S 1 B A R O K O V Í t - V XI X. S T O L .

e 7 í i IBM

5. Pódorys opatského kostola v Jánošovciach n. Rim.

'eho tympanon vo vnútornej špalete podporujú konzolky. Fasáda je ■ltrohá, kubická a tento dojem zosilňuje i materiál stavby,hladko obrob e n é kvádry, priemernej velkosti 40/30 cm.

Dnu je apsis klenutá konchou bez pátočnej římsy, ktorá priamo pre- chádza do valenej klenby chóru, opatrcnej lunetami. Celé toto uspo- riad an ie je preto nové. Podlhastý chór, od lode oddelený triumfálnym ob lú k o m , je s lodou rovnako vysoký. Vznosný triumfálny oblúk má špalety i polkruhovú archivoltu s každej strany pravoúhle ustúpené (len -pod né polovice špaliet sú bez ústupkov) a v pátke archivolty má ťažkú římsu so štvrťkruhovým profilom. Klenba chóru sa neorganicky zasekává do archivolty. Locl je opatřená kazetovou povaloua má na juhu tri rom ánské okná, z ktorých prostrednéje dodatočne zváčšené. Empora s trom i pofami krížovej klenby i vchody do věží sú nové, právě tak ijej sch od iště v južnej věži. Severné podvežieje sklenuté barokové a slúži za komoru.

P R E P O SS T V O SV. S T E F A N A N A B Z O V lK U(Bozók, okres Krupina)

.U.2?<r7,X o tit ia H u n g a r ia e n o v a e h is t o r ic o - g e o g r a p h ic a ,s v . IV ., Viennae, 1742.str.722 D. Fuxhojfer, 1. c., kniha II., str, 7 n.ÛPPJ-j I- c., I. dici, Pešť, 1870, str. 128 n.M agyarország v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Hont, str. 32-3, 293, 299, 336-7.I arjú E ., M a g y a r v á r a k (Maďarské hrady), Budapest, str. 22-3.

]■ Slavik, D ě jin y d o b r o n iv s k e j e v a n j . c ir k v e , n ie k to r é d á v n e jš ie d e je kráT. v ý sa d n éh o m ě ste č k a D o b r o n iv e j a o k o lia , Ružomberok, 1898, str. 54.

i . Mtricl, P r e m o n s t r á t s k y k lá š to r B z o v i k s k o s t o l o m s v . Š te fa n a , Sborník Matice slov., č. I II ., roč. X III ., 1935, str. 402 n.

Z listu Belu IE z roka 1135, ktorým tento král potvrdzuje majetok premonstrátskému kláštoru na Bzovíku, ktorý sa však zachoval iba ôdpisezr. 1262,ll>4) dozvedáme sa, že toto prepoštstvo založil za vlády ijelovho predchodcu Stefana II. comes Lampertus, a to spolu so svojou Manželkou 2ofiou, sestrou krára sv. Ladislava, a so synom Mikulášom a ze h0 chcel mať zasvátené sv. Stefanovi. Napokon zo spomenutej súnysa dozvedáme, že prepoštstvo bolo založené za čias ostrihomské- 0 arcibiskupa Feliciána.

>8 1 F‘j ‘T, C od . d ip l . , V I I ., 5., str. 98 n., porovn. V. Chaloupecký, 1. c., str. 338. i V. Smi-er> o d o p ij S ta r é h o S lo v e n s k a , Bratislava, 1932, str. 148-9.

V . Ghaloupecký na základe týchto údajov vymcdzil čas, v ktorom bol kláštor založený:105) kedže Stefan II. vládol v rokoch 1116 -3 1 a Felicián bol arcibiskupom medzi rokmi 1127-39, kláštor vznikol niekedy v rokoch 1127-31.106) Jeho zakladatel, pochádzajúci zo starého slávneho rodu Huntov a tak úzko příbuzný s královskou rodinou, zaopatřil kláštor majetkom, ktorý ležal v Hoňte pri rieke Krupine a pri dolnom Ipli. Jeho opis a hranice sú známe z dodatku mcnovanej listiny z r. 1262. L ž v druhej polovici X II. stoletia bol tu vybudovaný kamenný kostol, ktorý sa výslovné spomína až r. 1285.107) V X III . i X IV . století kláštor sa niekorko ráz súdi o svoje územia s krupinskými Nemcami; taký spor rozsudzuje na pr. r. 1238 Bela IV .108) Prvý známy prepošt spomína sa sice pri roku 1139, ale súvislý soznam mien známých tunajších představených začína sa až rokom 1235.

Stoletic X IV . je dobou poměrně pokojného rozvoja kláštora; románsky kostol mu však ešte stále stačil. Iba X V . stoletie prinieslo mu pohromy, ktoré boly příčinou dalekosiahlych stavebných zmien na jeho budovách: na jprv, r. 1433, vypálili ho husiti, a ncskoršie, r. 1444 a 1446, trpěl výpadmi hradných pánovkrupinských. Z týchto čiassú tu přestavby gotické, a to najma nové presbyterium a kláštorná budova. Iba ked r. 1471 krupinskí podpálili kláštor znova, bol zaklenutý i jeho ambit.

Kcď potom r. 1530, v časoch začínajúcich sa tureckých vojen, obsadil kláštor Zigmund Balassa z Darmót, změnil jeho budovy v renesanČný kaštier; vtedy kláštorný kostol zanikol. Na jeho mieste bolo vytvořené hradné nádvorie, kláštornc siene boly adaptované pre ciele zámockého bývania a obohnané pevným múrom s nárožnými baštami; z románského kostola zostala len severná veža, použitá za hlavnú vežu hradu. Kostol potom časom upadol do zabudnutia, lebo za hradnú kaplicu slúžila len jeho sakristia; ešte před nedávnom nebolo už o jeho póvod- nej polohe jasnej představy.

Iba r. 1932 boly tu pod autorovým vedením podniknuté výkopy, ktoré nákladom Krajinského výboru slovenského konal Státny referát na ochranu pamiatok v Bratislavě. Vtedy boly znova odkryté múry kostola i prirahlcj časti ambitu a po náležitom zameraní ing. D. Menclovou opáť zasypané; tak bola objasněná i celá dispozícia póvodného kláštora.

Kláštorný kostol bol pódorysne presne toho istého typu ako kostol

10i) V. Chaloupický, 1. c ., str. 194. • los) Toto údobie dá sa ešte viac vymedziť, ak uvážímei c premonštráti přišli do Uhorska až r, 1130, ešte za кгаГа Štefana, a to do \ ’сГ. Varadína;porovn. D . Fuxhojjer, 1. с ., II. kn., str. 3;, podra toho kláštor na Bzovíku bol by vznikol naj-skór r. 1131. • lJ7) V. Chaloupecký, 1. c .,s tr. 171. • lOÍ) Fejér, C o d . d ip l., IV ., 1, str. 136-7.

10 7

v Jánošovciach nad Rimavou, s ktorým bol shodný i rozmermi: bol jednolodový, ale po bokoch západnej fasády mal dvojicu věží. I tu ide teda o typ, vzniklý ochudobnením baziliky o bočné chóry a lode, při čom sa však podržuje dvoj věžová fasáda.

Výkopmi najlepšie bola prcskúmaná lod a západná fasáda; obvodně steny lode, ktoré ležia v predížení vnútorných múrov vcží, boly sledované až po miesta, v ktorých ku starej lodi priliehalo pozdnogotické presbyterium. Tu bol románsky uzávěr, akiste polkruhová apsis, s triumfálnym oblúkom, z ktorého sa zachoval v základoch ústupok i celé jeho podmúranie. Pódorys vlastnej apsidy však už nemohol byť najdený, lebo tieto múry boly už v X V . století rozobraté pri stavbě gotického presbyteria.

Severná veža kostola, ktorá stojí v plnej výške až podnes, bola povodně dvojposchodová; až do tejto výšky totiž siahajú jej múry, složené z velkých, pečlivo prikresaných kvádrov.109) V dobe hradnej, ked nad časťou kláštora bolo postavené poschodie, zvýšili i túto vežu múrom, viazaným z lomového kameňa, do ktorého čiastočne použili i kvádrov zo zbúraných románských múrov kostola. Dřevený, šindelom pokrytý krov veže i jej zábradla sú barokové. Vo svojej románskej časti si táto veža zachovala póvodnú výzdobu. Jej prízemok, povodně opatřený dřevenou povalou a až neskoršie valene zaklenutý, má so strany bývalého ambitu pozdější otvor, vylomený v románskom múre veže v dobe hradnej. Značné vysoké poschodie veže má dosial tri nešpaletované okná, vždy po jednom v každej stene veže s výnimkou strany vnú- tornej, obrátenej kedysi ku krovu nad kostolnou loďou. Druhé poschodie má okná na všctkých stranách, a to sdružené, podvojné, ktorých polkruhové záklenky spočívajú prostredníctvom nábežníka na strednom stípiku s krychlovou hlavicou a vysokou attickou patkou s nárož- nými lupeňmi.Toto usporiadanie je zachované so strany vnútornej; zvonku veže stípiky okien boly v hradnej dobe zamúrané. Nad týmto poschodím v románskej dobe bol už krov. V přízemí na vonkaj- šej straně veže je zřejmá šikmo sražená sokla, dnes volná už iba so strany severnej.

Južná veža bola rovnaká so severnou. Roku 1530 bola však spolu s kostolom zbúraná až po vtedajší terén a získaných kvádrov bolo použité na přestavbu kláštora v kaštiel. Tu, na juhovýchodnom nároží zámockej budovy, najdeme ešte i dnes zamúrané povodně archivolty okien tejto veže. Výkopmi sa však našla i celá severná veža: v híbke

I0>) Vcfkosť kvádrov je asi 45/30 cm; miestami sú však vrstvy len 20 cm vysoké.

I

!• : ! H

r=i

u l l i

l i l i i

4 3 .. 1 I

O II S? H M *1 lň W iU (!

9. M úr medzi kapitulskou sieňou a ambitom kláštora na Bzovíku. Pódorys a pohtad

80 cm přišlo sa na jej juhovýchodné nárožie, opatřené šikmo sraženou soklou. V o vnútri jej pódorysu bola asi v tej istej híbke vykopaná jej pó- vodná dlážka a vnútornc líce jej západnej a východnej steny. Poloha takto vysondovaného pódorysu cclkom súhlasí s dispozíciou severnej veže.

Medzi vnútornými můrami věží bola mníšska empora a pod ňou vstupná predsieň. Z tej to časti zachovaly sa zbytky troch polkruhových pásov, rozopnutých medzi oboma vnútornými západnými rohmi věží, teda v prízemku západného priečelia; spočívaly prostredníctvom šikmo okosenej římsy na štvorhranných stípikoch, opatřených pri zemi odstupňovanou soklou. Hlavy týchto stípikov i náběhy pásov sú dosial dobré badatefné so strany východnej, v miestnosti, ktorá vznikla v bý- valom medziveží až v X V I. století. Vo výške 30 cm pod vrchnou hranou římsy přetíná ich dlážka tej to miestnosti; ich spodné čiastky a patky sú zato přístupné na straně opačnej, východnej, v priestore, ktorý vznikol tiež až v X V I. veku prcd bývalým priečelím kostola. Tu totiž dlážka má presne tú istú výšku, aké bolo niveau kostola v dobe románskej, a tu tiež móžeme si urobiť představu o postupnom zvyšovaní terénu priebehom času, ak porovnáme toto niveau s výškou dneš- ného dvora.

IO9

')■ ■ ■

ш

ч

г •4її' П

г м Н °J і І u p i t u i s m ' і І Ш Ш и Ц j h :- ■ Ю ■ І l- ч , SlfN І : 'і‘ ...

’ ; - •: 1 , п. / , ).

Р * ! !

/

a ft J S X. У D V С R

І . Ц Гу І. * ' і. '! p ř í

ÉІ і

1 \ f p 1 !р44, lil J І іШ -

ї х !Р й

І Хі •• “‘»Ч..С Т *■ і . j - •'■«v» а • 1iAvr-:V'*-- ....... . І Г":

‘ 7 7 с * - м . .... X V

і і ' í t • •„......... .•••— ■ 4

/ Ж 7 Р " i:v 7 \ \ 11 \ v /V ; \ д

.и- I П-.

ІІ ’

\ í І-4 д

' к

^ з Ш R D M ä n s k l ( г . p o l . и . s r a i . i

[....... Л ' 1 PC2DN0 COTlCKE’ (03 15151

L ; _______ T COTiCKO RENESANČNÍ і гз « i m

- . 7 . . j BIROKOYt icoK. iceo)

KLÁ STUR

HRAD G. Póclorys prepoštského kostola na Bzoviku.

y. Priečný rez loďou prepoštskcho kosi

Priečný rez loďou prepoštského kostola n a B z o v ík u .

i

d O M Á N S K E P O Z D N O c o t i c k : C O T I C H O R E N E S A N Č N Ě

У Ш -т \ B A R O K O V É

О 1 2 З і. і G ? а 9 •: м

< R O Z S A H Z B y T K . D V R.OM6 NS K. E HO K . O S T O L A - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - POZr>HCI t

8. Pozdížny rez prcpoštskvm kostolom na Bzovík

N: v [ i и TíMkjiii» ' . i l l ' PQZPNJCOT.

“i V Í H KDM i'W 'JKf

ДН ZВУTK.0V K.0MÜ NSKE HO *v0STOL O T I C K E E DLZE NIE

Pozdížny rez prepoštským kostolom na Bzovíku.

R O M A' N S K . Í P O Z D N O С О Т І С К Г Q O T I C K O - U f NE S A N Č N E

B A R O K O V ÍЪ в 7 I 9 «О M

yyc bola teda v medziveží navonok volné otvorená predsieň, vlastně západné uzavretie lode a spolu s ním i vstupný portál bolo by třeba hladať až v předÍžení východných věžových múrov.110) Sonda, vedená v týchto miestach pri renesančnom múre, ktorý tu vznikol v dobe hradnej, nepriniesla však nijakého výsledku. Nepřišlo sa tu ani na hla- daný portál, ani na základ nejakcho staršieho múra, ba ani na jeho příslušné nadviazanie pri severnej věži, takže o póvodnom usporiadaní tejto čiastky nálezy nás neoboznámily.

Severný múr románskcj lode bol sledovaný v celom prístupnom úseku, to jest až po opěrný pilier hradnej kapíice. V časti pri román- skcj věži zachoval sa do značnej výšky nad dnešným terénom; tu totiž i po odstránení kostola uzavieral gotický ambit, používaný i v dobe hradnej, a neskoršie, na konci X V II. stoletia, opřeli oň klenby prvého poschodia budovy pri věži. V ostatnom priebchu na východ tento múr je niekorko centimetrov pod dnešný terén zbúraný. Výkopom, podniknutým s oboch jeho stráň až do híbky 140 cm, t. j. po póvodnú románsku dlážku, přišlo sa na štyri vrstvy jeho kvádrov. Na vonkajšej straně bola přitom v híbke 80 cm pod povrchom odkrytá románská, šikmo sražená sokla, ktorá tvořila podnož celej severnej fasády. Dlážku, složenú z kamenných, nepravidelné štiepa- ných dosák, pokrývá tu vrstva spečencj hliny a ohorkov z pozdnogotic- kých požiarov, pri ktorých sa niveau stavby zvýšilo o 50 cm. K ed pri týchto přestavbách kostola po ohňoch z rokov 1433 a 1446 bol stavaný 1 definitívny kláštor, pri severnej straně kostola bolo postavené křídlo kláštorného ambitu; vtedy kostol bol s ním spojený novým portálikom, ktorého obidve špalety boly najdené: sú zachované i so svojimi soklami na výšku dvoch kvádrov a medzi nimi leží kamenný schod, po ktorom sa sostupovalo z kostola do ambitu. Hruškové riasenie ostcnia zodpo- Vedá X V . stoletiu.

Tesne pred miestom, kde tento severný múr vbieha pod rcnesan- cný opěrný pilier póvodnej sakristie - neskór hradnej kaplice, - našly sa na jeho vnútornej straně v híbke 10 cm pod románskou dlážkou '°stola zbytky základu špaliet triumfálneho oblúka. Kedže podobné nsporadanie našlo sa v tej istej híbke i pri južnom múre, kde čoviac ohPv Sa na aSt' mÚra’ ^torá šla vo výške základu pod triumfálnym

ukom, bola vedená sonda i v osi kostola; v nej sa v tej istej híbke ts o na pokračovanie tohto priečneho múra. Možno teda súdiť, že

datov dispozícia je na pr. při súčasnom kostole v Gurku v Korutansku, ktorý jeposviackou oltára r. 1216.

Uo

M M A ' N S l U wrnmm C O T I U O R E N E S A N C N Íи м я е»мчо*( ,о і I 1 і» 5 6 7 В . 9 ' 0 мА Ч ' * ♦ - I « * « * 1

io. Priečny rez prepoštským kostolom na Bzovíku s poMadom na ешроги a rekonštrukciou druhej priečelnej veže. Pódia výkopu z r. 1932.

románsky triumfálny oblúk v celej svojej šírke bol pod dlážkou kostola podmurovaný a že na tomto základe najskorej spočívaly slupne, o ktoré bola apsis vyššia ako loď.

Južný obvodový múr lode, sledovaný obojstrannou sondou, bol tu najdený 80 cm pod dnešným terénom. V tejto híbke našla sa tu v jeho časti opáť románská sokla, rovnako ako na múre severnom. Pod ňou múr pricčelia pokračoval ešte na hlbku jedného kvádra, a v híbke 140 cm začínal sa múr základu. Vonkajšie kvádrové obloženie južncho prie- čelia pokračuje za triumfálny oblúk o dížku rovnú šírke múra. Tam sa našlo nárožie, ku ktorému s východu priliehajú múry gotického presbyteria. Zdá sa teda, že tu už bol ústupok, sprostreclkujúci zaviaza- nie múrov apsidy.111) Světlost románskej lode je 7.60 m.

V polovici X V . stolctia románská loď bola zaklenutá; svedčia o tom dodatočné opěrné piliere, ktoré sa našly v južnom priečelí v híbke 50 cm pod dnešným terénom.

V časoch pred týmito výkopmi, keď o zbytkoch kláštorného kostola sa nevedelo, na jeho románsky póvod upozorňovala len dvojica okien vo východnom múre východného křídla ambitu, pokládaná za zbytok starej výzdoby prvotného kláštora. Ani dnes niet sice o ich románskom póvodc pochybností, ale je vylúčené, že by tu boly tieto okná na svojom póvodnom mieste. Je totiž podozrivé, že sú vložené do múra pozdnogotického, kde spájajú pozdnogotický ambit s rovnako starou kapitulskou sieňou, a že v ich osi leží i pozdnogotický portál. Okrem toho všetky múry a miestnosti primykajú sa už k druhému presbyteriu póvodného kostola, ktoré je až z X V . stoletia. Podobné i okyptená forma driekov, hlavic a pátiek stípikov týchto okien núka uzavierať, že to sú zbytky niekolkých zlomkov okien sice románských, ale povodně užitých na celkom inom mieste na stavbě naozaj románskej, ktoré boly sem přenesené iba v čase, keď sa pozdno- gotický kláštor v týchto miestach budoval. Je to teda zaujímavý příklad známej úcty středověkých majstrov k akejkolvek práci, vyšlej z ludských rúk.

Najdené zbytky románského kostola ukazujú, že kláštor si ho vybudoval už v druhej polovici X II. stol., najskór za vlády Belu III., a že bol dokončený už prv, ako sa architektúry tohto kraja dotkol přechodný štýl.

UI) Nálezmi múrov nie je sice priamo dosvědčené, že medzi apsidou a loďou nebol podobný pozdížny chór ako v Jánošovciach, ale čierna rastlá zemina, najdená za předpokládaným obrysom apsidy pod románským terénom, ktorou nikdy nebolo pohnuté a obsahujúca zbytky spečeného drnu, je svedectvom o tom, že k lodi priliehala poměrně krátká, teda asi len polkruhová apsida.

112

K R U S O V C E , K O S T O L P. M A R IE

( Jtyitrakoros, okr. Topolcany)

Forster Gy., K o r o s és a B e r é n y i e k (Krušovce a Berényiovci), Budapest, 1927.M a g y a r o r s z á g v á r m c g y é i és v á r o s a i , svázok Nyitra, str. 77-8.

•

Zprávy o tcjto obci sa sice počínajú X II. stoletím, ale V . Chaloupec- ký uvádza, že sú to napospol falzifikáty: je to zpráva, hlásiaca sa k roku 1130, ktorá však vznikla až v X III. století,112) a druhá domnele z roka 1158, ktorá je falzifikátom X V . stoletia.113) A tak najstaršia bezpečná zinienka o tejto osadě je až z roka 1235114) v donačnom liste Belu IV.,| tykajúceho sa praedia Toporčian, v ktorom je uvedená cesta do Kru- šoviec.115)

Kanonické vizitácie až do začiatku X V III. stoletia poznajú v Krušov- ciach dva kostoly: dolný a horný. Dolný stál v obci a bol asi gotický, kým druhý, horný, je zachovaný podnes. Stojí na návrší na okraji obce v zá- mockom parku. Dolný kostol vyhořel r. 1711 (podlá kanonickej zápisnice z r. 1713) a nebol už obnovený, takže počínajúc rokom 1731 vizitačně protokoly spomínajú v obci už len jeden chrám. Co však ani za- pisovatelbm týchto protokolov nebolo dost jasné, boly mená svátcov, ktorým obidva kostoly maly byť zasvátené. Dolný kostol sa totiž r. 1560 nazýva kostolom P. Marie, kým v r. 1559, 1702 a 1713 spomína sa ako farský kostol sv. Mikuláša. Horný zasa naopak: r. 1560 je kostolom sv.I Mikuláša, ale v ostatných spomínaných rokoch kostolom P. Marie; toto ' měno si od r. 1711, kcď sa stal kostolom farským, podržal až podnes. ] Tento horný, teda dnešný kostol spomína sa r. 1560 ako neudržiavaný 1 a bez střechy, takže možno súdiť, že je staršieho póvodu. Roku 1690 má dosiaTporúchanú vežu, střechu a sakristiu; o sedem rokov potom je jeho oprava urgovaná poznove. R. 1702 bol sice ešte vždy pustý, ale mal už střechu. V tomto stave bol až do r. 1713, kcď sa spomínajú už dva zvony na jeho vežiach. K ed sa po roku 1711 stal kostolom farským, bolo třeba pomýšfať na jeho definitívnú opravu; k tej došlo, podlá kanonického protokolu z r. 1780, až r. 1764, z ktorého roku pochádza i jeho dnešný vzhlád.

Tieto okolnosti, najma to, že v obcí boly dva kostoly, ako i jeho poloha v blízkosti zámockej budovy, by nasvědčovaly, že kostol P. Marie

m ) V. Chaloupecký, 1. c., str. 50, 53 a 338. m ) V. Chaloupecký, 1. c., str. 194, 207 a 339*• m ) Foerster Gy., 1. c., str. 260; podra Magy. vármegyéi, sv. Nyitra, str. 77 n. kostol stá1 už r. 1234. • 113) Fejér, C o d . d ip l . , IV., r., str. 21— 28; V. Šmilauer, 1. c., str. 98.

I

bol k o s to lo m kláštorným. A naozaj, vraj ešte v X V II. století stál na jn ieste dnešného kaštiela mužský kláštor; ktorej řeholi by však priná- leža l, dnes už nemožno zistiť.

B a r o k o v o u přestavbou z r. 1764 kostol, pravda, stratil svoj póvodný vzhlad. Z póvodných středověkých detailov sa nezachovalo celkom nič, a

keďže už od začiatku mal iba jednu lod, ale dve veže v západnej fasádě, teda dispozíciu bežnú i v baroku, Iah- ko by sa mohol pokladať za stavbu z čias barokových. Pravda, pri bližšom skúmaní zistíme na kostole vela neba- rokových prvkov, najm a v poňatí hmot i ploch stien: kubičnosť, ostrú zretelnosť jednotlivých hmot, příznačná hladkosť fasád. Nesporným dókazom staršieho póvodu stavby sú však freská, ktoré sa v čas okolo r. 1764 zaklenutím kostolného priestoru dostaly na jeho pójd. Sú to obraz sv. Mikuláša na triumfálnom oblúku so strany lode, pochádzajúci asi z prvej polovice X V . stoletia, a nezřetelné stopy maTby na vnútornej straně apsidy. V juhovýchodnej věži zachoval sa i zvon z roka 1468, s erbom a ná- pismi z čias krála Matiaša.

Kostol sa skládá z apsidy, z lode a z dvojvežovej fasády - to sú čiastky v jadre románské. Sakristia, opěrné piliere, hudobný chór a predsiene sú barokové; oratorium pri apsidě je asi až z X IX . stoletia. Apsis, o čosi nižšia ako loď, má baroková klenbu;zvonku je členená barokovými lizé- nami a takisto barokové sú i jej okná. T rium fálny oblúk je polkruhový, s

h la d k ý m i špaletami, a je zbytkom póvodnej stavby. Lod bola ploc h o krytá, kým dnešná klenba je opretá o dodatočné piliere. Okná jo d e sú tiež sbarokizované a s nimi súčasné je i rámovanie fasád na lo d i a na vežiach. Dvojvežie, ktoré dnes obsahuje kruchtu, bolo už

R O M Á N S K ÉE s m s a b a r o k o v íE Z a v / l X I X . S T O L ;

Pódorys kostola v Kruřovciach.

I I .

asi v románskcj dobe otvorené do lode; rozhodnut’ však s bezpečnostem, ktorý jednotlivý ústupok v pódoryse věží a ich přízemných pilierov je póvodný, je bez odstránenia vakoviek nemožné. Dnešná úprava a najma podklenutie kruchty je prácou barokovou. Ani veže už nemajú románských okien a len ich pódorysné položenie, ako plasticky vystupujú z linie bočných fasád, ale přitom zostávajú v ploché západného priečelia, upomína na románsky typ. I zdivo je tu viac překážkou ako pomocou při datovaní, lebo je tehlové a niet teda výraznejšieho rozdielu medzi tchlovými doplnkami barokovými a medzi můrami póvodnými, pri ktorých asi tiež bolo použité tehál. Prcto okrem dispozície a hrubého celkového charakteru niet sa o čo opreť pri datovaní, ktoré sa značné kolíše medzi polovicou X II. a za- čiatkom X III. stoletia. Akže teda v listině, hlásiacej sa k roku 1158, připomíná sa „ecdesia, fundata per Geycham II. in Corus“ , nemusí byť tento údaj domněle pochybného prameňa v rozpore so skutočnosťou.

O P Á T S T V O P. M A R IE V K L I Z I(Apálkolos, okr. TopoUany)

D. Fuxhoffer, 1. c., kn. I., str. 198 n.Rupp J . , 1. c., I. diel, Pest, 1870, str. 609.J . Hodil, K l á š t o r b e n e d i k t í n o v v K l i ž - H r a d i š t i na S lo v e n s k u , Příspěvky k pravěku,

dějinám a národopisu Slovenska, Sborník Vlastivěd, muzea v Bratislavě za r. 1924-31, Bratislava, 193 r, str. 30 n.

J. Plodál počiatky tunajšieho benediktinského kláštora hladá už v X I. století, v časoch sv. Ladislava (1077-95), hoci kláštor po prvý raz sa spomína až roku 1230.116) Roku 1293 ochodzu kláštorného majetku reambulovala nitrianska kapitula.117) O poslcdnom benediktín- skom opátovi vieme tu eštc r. 1562. Pred rokom 1572 majetok kláštora dostaly mníšky z Trnavy a r . 1615 bratislavské klarisky, a ibaked i táto rehoTa bola r. 1782 zrušená, pripadol příslušný majetok náboženskému fondu. Starý kláštorný kostol stál ešte i r. 1755, ako vieme z vtedajšej kanonickej vizitácie. Roku 1801 bol všakzbúraný a na jeho mieste bol po-

ll*) Vtedy sa v Ostrihome připomíná mnich z Klíža ako účastník sporu medzi opátstvom na Panonskej Hore a vesprímskou kapitulou. J . Hodil vo svojej práci , ,Z m i n u l o s t i S l o v e n s k a “ (Bratislava, 1928), str. 90 n., uvádza, že tunajší opát připomíná sa už r. 1225. •117) Porovn. V. Smilauer, 1. c., str. 96 n.

IX51

stavený dnešný farský kostol Všetkých Svátých (podlá. vizitačného protokolu z r. 1828), ale titul klížskeho opáta církev udeluje až podnes.

V o farskej záhradě blízko tohto kostola možno podnes badat trávou zarastené základy múrov kláštorných budov. Súvislý pódorys dal by sa však najsť iba výkopmi.

Románsky kostolík z X II. stoletia, ktorý stojí blízko odtiaTto, je kostolom panským a so starým kláštorom nemá nič spoločného.

O P Á T S T V O SV. K O Z M U A D A M IÁ N A V L U D A N O C H N A D N I T R O U( Nyitraludány, okr. TopolČany)

D . Fuxhojfer, 1. c., kn. I., str. 202 n.J . Rupp, 1. c., I. diel, str. 164 n.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , sv. Nyitra, str. 82 a 545.

Toto benediktinsko opátstvo připomíná sa po prvý raz až začiatkom X III. stoletia za králá Imricha. V X V I. století však zaniklo a r. 1656 jeho majetky král daroval nitrianskej kapitule. Miesto, na ktorom kostol stál, je až dosial v památi hadu. Jeho nedokonalý opis zachoval kňaz Ján Poludvorný (u Fuxhoffera): bol nízký, malý a s dřevenou věžičkou. Pre- tože v obci stál druhý, farský kostol Najsv. Trojice, r. 1 7 1 1 nitrianska kapitula dala ošarpaný kláštorný kostolík s povolením arcibiskupa Batt- hányiho zbúrať a zo získaného materiálu bola postavená nová fara.

O P Á T S T V O SV. B E N A D IK A n a s k a l k e

(Okres Trenčín)

i

D. Fuxhojfer, 1. c., kn. I . , str. 188 n.J . Rupp, 1. C . , I. diel, str. 619-26.J . Warum, E p i s c o p a t u s N i t r i e n s i s c i u s q u e P r a e s u l u m m e m o ria , Posonii, 1835, str •

168: De abbatia S. Benedicti de Rupibus, seu Szkalka.J . Branecký, S k a l k a , Trnava, 1929.J . Houdek, S k a l k a , Krásy Slovenska, V I . , 1927, str. 34 n.J . Blaško, S k a l k a , Slovenský stavitel, 1931, str. 144 n.A. v. Mednyánsky, M a l e r i s c h e R e is e a u f d e m W a a g f l u s s e , 1844, str. 150 n.

116

Na skalnatom břehu v údolí V áhu naproti trenčianskemu hradu žil i na začiatku X I. stoletia sv. Beňadik a tam podstúpil i mučenícku I smrť. Už r. 1208 v listině nitrianskeho župana Tomáša, adresovanej | nitranskému biskupovi, ktorá sa týka hraníc praedia Scala, spomenutý 1 je tu kostol sv. Beňadika118). Kláštor pri ňom založil však až r. 1224 ] nitriansky biskup Jakub (1223-34) a dal ho řeholi benediktínskej. Za- 1 kladacia listina sa zachovala a v odpise je uverejnená u Fuxhoffera.119) 1 Roku 1234 Bela IV . obdaroval kláštor dědinou Opatovou pri Trenčíne 1 (Gcsztes120) a r. 1297 Jakubovu zakladaciu listinu potvrdil nitriansky I biskup Paschal. Opátstvo zaniklo v X V I. století; roku 1553 dostal ho 1 nitriansky biskup František Thurzo, potom po nickorkých iných vlast- I níkoch dostali jeho majetok r. 1644 trenčianski jezuiti, ktorí si v rokoch 1 1667— 9 nedaleko ocltialto postavili kláštor. Ich budovy sa po zrušení 1 řehole obrátily v rozvaliny.

Dnešnú Skalku tvoria dve skupiny budov: Velká Skalka obsahuje j zbytky jezuitského kláštora, kostolík sv. Ondreja a sv. Beňadika a svát- ] covu jaskyňu, a Malá Skalka kostol sv. Doroty. Tento kostolík na Malej Skalke je barokovou stavbou (z roka 1745), ktorá však v obvodných múroch východnom a južnom skrývá zbytok pozdnogotickcho kostola, | postaveného r. 1520 Jurajom Thurzom na mieste, odkial bol sv. Be- 1

ňadik shodený do Váhu. Kláštor na Velkej Skalke je budova napospol I baroková, podobné i kaplica, priliehajúca k jaskyni. Zo středověku sa j tu zachoval len vstupný lomený portál do vlastnej jaskync, ktorý možno sice podía profilácie klást do začiatku X IV . stoletia, ale o ktorom niet istoty, č ije tu na póvodnom mieste.

O P Á T S T V O P. M A R IE V A L L IS L U C ID A

V O P Á T O V E J

(Losoncapátfalva, okres Lučenec)

D. Fuxhqffer, 1. c., kniha II. , str. 128 n..7. Rupp, 1. c., II. diel, str. 141 n.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , sv. Nógrád, str. 76 -7 .

n8) V. Šmilauer, 1. c., str. 71; porovn. i V. Chaloupecký, Sv. S v o r á d , Prúdy, 1923, str. 547 1“ •) Pozři i Fejér, C o d . U ip l . , III ., 1., 448-9; překlad pozři A. Stránský, D ě j i n y biskup-

stva n i t r i a n s k e h o , Trnava, 1933, str. 134-5 Branický, 1. c., str. 9 n. • li0) V. ChaloupeckfMSv. S v o r á d , str. 547.

1 1 7

í

Na nízkom břehu nad potokom Bzová na severovýchod od Lučenca, asi v miestach dnešného cintorína, stál kedysi cistercitský kláštor, ktorý z a n i k o l najpravdcpodobnejšie za husitských vojen v polovici X V . sto- l e t i a . Kláštor husiti změnili v pevnóstku proti vojsku Huňadyho, ktoré t u 7. septembra 1451 Jiskra porazil.

T o to opátstvo vznikloazdar. 1 igoalebor. 1198, alejehodejín skoro nepoznám e. Ojeho budovách mohli by sme si urobit’ představu len výkopom.

O P Á T S T V O P. M A R IE M ELLEI F Ó N T IS V L IP O V N IK U(Hárskút, okres Rožňava)

D. Fuxhoffer, 1. c., kniha II., str. 131 n.J. Rupp, 1. c., II. diel, str. 128 n.D. Csánki, 1. c., I. diel, str. 238 n.

•

Toto cistercitské opátstvo vzniklo r. 1141 a, je připomenuté v do- načnej listině Belu IV. z roka 1243.121) Na začiatku X V I. veku zaniklo, lebo mnísi sa zo strachu pred Turkami rozutekali. Fuxhofferudává, že kláštorné budovy sice už behom času zanikly, že však dosiar je zachovaný póvodný kláštorný kostol, ktorý je totožný s dnešným kostolom farským. Roku 1662, keď vyšiel z protestantských rúk, bol vraj premenovaný ku cti sv. Jána Krstitela.

Stavba tohto kostola je však vrcholné gotická, najskór zo začiatku XV. stoletia, a skládá sa z polygonálneho presbyteria bez opěrných pilierov a s dvoma polami prostej krížovej klenby, a z pozdlžnej lode, ktorá je od presbyteria oddelená lomeným triumfálnym oblúkom. Loď bola r. 1894 na západ rozšířená a vo fasádě postavená nová vcža.

Póvodný opátsky kostol, zasvátený P. Marii, teda sa nezachoval.

O P Á T S T V O P. M A R IE V O PÁ TSK EJ(Széplakapáti, okres Košice )

■?' *'uxh°ffcr, 1. c., kniha I., str. 176 n.J- Rlipp, 1. C i} dJCl JJ S tr g j g

• Csánki, 1. c., I., str. 2 18 n.

ť l) V. ŠmilaucT, 1. c., str. 165 n.

I 18

A k a ss a i s z á z é v e s e g y h á z m e g y e t ó r t é n e t i n é v t á r a es c m l é k k ó n y v e (Historický schematismus a památná kniha storočnej košickej diecézy), Košice, 1904, diel I., str. 14 a 140 n.

Benediktinské opátstvo P. Marie v Széplaku (Ciplog) založil Gejza II. roku 1143 v Abovskom novohrade a to za jágerského biskupa Martyria (i 140-50). Prvý jeho známy opát, Cyegel, je spomínaný pri r. 1217. Kláštor zanikol v búrlivých časoch na začiatku X V I. stoletia; roku 1538 je spomínaný ako dezolátny a roku 1561 jeho majetok dal Ferdinand trnavským jezuitom. K ed však jezuiti za tureckých vpádov majetky bývalého kláštora nevěděli si udržať, daroval ich cisár Maxi- milián ostřihomskému arcibiskupovi Mikulášovi Oláhovi; budovy však spustly, takže dnes už iba výkopmi bolo by možné orientovať sa v ich zbytkoch.

Na vysokom břehu nad obcou Opátskou, na jeho krajnom výběžku, sú rozložené kláštorné ruiny. V trávníku, iba nedávno riedko osádza- nom agátmi, sú zjavné zbytky múrov v podobě pravidelných rýh a valov, ktoré tvoří pravoúhle schéma budov, somknutých okolo stred- ného dvora. V severozápadnom nároží celej dispozície bola asi do híbky 2.50 m neodborné vykopaná podlhastá miestnosť, ktorej múry, čiastočne tehlové, i patka klenby by svědčily o jej novovekom póvode. Miesto, na ktorom stál kostol, nateraz nemožno určiť. Případný výkop by však velmi bol ulahčený povahou pódy, v ktorej vrstvy zeme sú přeložené vrstvami opadanej malty, takže by sa Tahko dalo sledovať, ako sa tu terén postupné zvyšoval.

P R E P O ST ST V O SV. K R I2 A V LELESI(Lelesz, okr. Královský Chlumec)

D. Fuxhojjer, 1. c., kniha II., str. 40 n.J . Rupp, 1. c., diel II . , str. 297 n.D. Csánki, 1. с., I., str. 337. n.Varjú E ., M a g y a r v á r a k (Maďarské hrady), str. 90 n.A. Szirmay, N o t i t i a t o p o g r a p h i c a , p o l i t i c a i n c l y t i c o m i t a t u s Z e m p lé n ie n s is ,

Budae, 1803, str. 307 n.A ka ss a i s z á z é v e s e g y h á z m e g y e t ó r t é n e t i n é v t á r a és e m lé k k ó n y v e , Kassa, 1904,

I. diel, str. 17 п., II. diel, str. 490 n.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Zemplén, str. 77 n. a 361 n.Cornelv. Nátafalusy,J. F. Leszner, J á s z ó u n d d ie m it ih r v e r e i n i g t e n P r o b s t e i e n L e le s z

u n d P r o m o n t o r v o n G r o s s - W a r d e in , Wiirzburg u. Wien, 1882.

l l 9

Leles, příslušenstvo zemplínskeho hradu, ležiace v poriečí Latorice, Bela II. (1131—41) dal Boleslavovi, neskoršiemu biskupovi vacovské- mu, ktorý už ako biskup uviedol sem za Belu III. (1173-96) řeholu premonštrátsku. Kláštorný kostol sv. K ríža posviacal Katapano, biskup jágerský. V historii sa meno kláštora zle zapísalo hned na za- čiatku: r. 1213 tu bola zavražděná královna Gertrúda, manželka On- dreja II., ked sprevádzala krála na jeho ceste do Haliče; jej telo bolo pochované v cistercitskom kláštore pilišskom. Leleský kláštor tým sice upadol do královej nemilosti, ale už po roku opátova nevina sa vysvětlila a biskup Boleslav obdaroval kláštor znova.122)

Póvodný kláštorný kostol nie je zachovaný; stavba dnešného kostola je z vrcholnej doby gotickej.

P R E P O S T S K Y K O S T O L SV. S A L V Á T O R A N A H R A D E

B R A T IS L A V Ě

V. Chaioupecký, K n e j s t a r š í m d ě j i n á m B r a t i s l a v y , Sborník filosof, fakulty univ. Komenského v Bratislavě, roč. I., 1922, č. 9.

T . Ortvay, G e s c h i c h t e d e r S t a d t P r e s s b u r g , I. dici, 1892, str. 158 n.J . Rupp, 1. c., I. dici, str. 536 n.Henszlmann /., M a g y a r o r s z á g c s ú c s - ív e s s t y l u m ú e m l é k e i (Gotické pamiatky

v Uhrách), Budapest, 1880, str. 117 n.V. Vojtíšek, B r a t i s l a v s k é , b u r g u m ‘, Sborník na počest? Jozefa Škultétyho, Turč. Sv. Martin,

1933, str. 249 n.

•

Bratislavský hrad, kedysi azda sídlo kmenového kniežaťa starého Po- znanska, v dějinách sa po prvý raz zjavuje krátko po zániku říše Velkomoravskej v spojitosti s porážkou bavorského vojska 5. júla 907. Ako pohraničný uhorský hrad je připomenutý r. 1030.123) Za bojov po Stefanovej smrti r. 1042 dobyli ho Henrich III. a český Břetislav, takže až do roku 1051 bol asi v českej moci.124) K ed sa v Uhorsku zavádzalo komitátne zriadenie, Bratislava sa stala hradom župným; „comes Posoniensis“ sa však připomíná až pri roku 1 135-125) Neskoršie, v století X I. а X II., spomína sa hrad v prameňoch už častejšie: tak na pr. okolo r. 1075 za bojov medzi vojvodom Ladislavom a králom Salamú-

1J1) Listina o tom z roku 1214 je podfa V.Smilauera, l .c . , str. 264, falzifikátom. • ш ) V. Chaioupecký, S t a r é S lo v e n s k o , str. 233. • m ) V. Chaioupecký, 1. c., str. зд. • ” 5) V. Chaiou

pecký, 1. c., str. 233-4.

120

nom; vtedy, ba ešte i na začiatku X II. stoletia, bola tu iba hradská fara. Prepoštstvo bolo tu založené v druhej polovici X II. stoletia, lebo Kolomanov dekret z čias okolo r. n o o ho ešte nepozná (dovoluje v 22. odseku konat božie súdy pri biskupských stoliciach, pri váčších prepoštstvách a okrem toho v Bratislavě a v Nitře.126) Prvé mená tunaj- ších prcpoštov poznáme až zo začiatku X III. veku.127)

O zasvátení tohto kostola sv. Salvátorovi vieme zo zprávy z roka 1204, keď pápež Innocent III. povoluje na žiadosť krála Imricha pre- niesť prepoštstvo s hradu do podhradia.128) Přitom však vlastný kostol zostal i naďalej na hrade, lebo žiadosti bratislavského prepošta, aby i kostol bol s hradu přeložený, vyhovuje - listom, zaslaným ostřihomskému arcibiskupovi - až roku 1221 pápež Honorius. Prepošt naliehal v tcjto veci najma z tej příčiny, že kanonici nemohli plniť predpísané pobožnosti, kecT hrad býval často uzavretý.129)

Vtedy teda vznikol v podhradskej obci nový kostol, zasvátený takisto sv. Salvátorovi, ktorý sa iba v čase, ked bol převzatý skřsajúcim susedným mestom za kostol farský, pozvolna po r. 1291 premenil na kostol sv. Martina. Dnes však už niet stop ani po starom kostole na hrade, ani po póvodnej stavbě v podhradí a ako jediný pozostatok zo skupiny románských budov, ktoré stály na jeho cintoríne, zachoval sa v podhradí základ karneru.

2 . Panskč kostoly dědinské

V. Birnbaum, R o m á n s k é um ění, Dějepis výtvarného umění v Čechách, Praha, 1931, str. 29 n, V. Birnbaum, R o m á n s k é e m p o r o v é k o s t e l y v Č e c h á c h , Mádlúv sborník, Praha, 1929,

str. 49 n.

Najstaršie kostoly na Slovensku, ktoré sa vóbec zachovaly, sú roz- trúsené po vidieku v západnej časti krajiny a tvoria spoločnú skupinu s podobnými pamiatkami v Cechách a na Moravě. Charakterizuje ich empora (oratorium), postavená na spósob neskorších speváckych chó- rov (kruchty) pri západnej stene lodi. Ako ukázal V. Birnbaum na prí- kladoch českých, bola táto empora zriadovaná preto, aby sa na nej účastnil bohoslužby miestny zeman, majitel dědiny, ktorý býval na

“ *) V. Chaloupecký, l.c.,str. 193. • 1,T) T . Ortvay,l . c . , I . , s t r .3870. • 1,s) Fejér, C o d . diph>II., str. 430; porovn. V. Chaloupecký, 1. c., str. 204. • 123) Fejér, 1. c., III ., 1., str. 312.

í

neďalekom dvorci, ktorého kostol bol nedělitelnou súčiastkou. Lod bola potom vykradená čeladi, resp. pospolitému ludu. Preto empora podTa Birnbaumovej hypotézy bola přístupná priamo z prvého poschodia dřeveného panského domu; odtiar sem viedol vraj dřevený mostík alebo pavlač a ústil do portálika, ktorým bola opatřená veža alebo zá- padná fasáda kostola v prvom poschodí, a ktorý viedol priamo na kostolnů emporu.130)

Usporiadanie týchto em pórje rozličné: ak boly kamenné, majú bud na spósob bavorský podobu hudobnej kruchty, vstavanej do priestoru lode, buď sú vo vežiach pred západnou fasádou, alebo, na vzor saský, bývajú od lode oddelené múrom, siahajúcim až po povalu lode a otvo- reným v přízemí i v etáži arkádami. Empora dřevená bola jednoduch- šia a mala vždy podobu prostej kruchty. Zriedkakedy veclie na emporu okrem portálika v prvom poschodí i iný příchod, na pr. schodiště v hrúbke můra, přístupné obyčajne zvonka kostola - toto usporiadanie vždy svědčí o mimoriadnych příčinách (Kyje). V Cechách rovnako velmi vzácný je prípacl, že schodiště na emporu, vložené do hrůbky můra, vedie priamo z kostolnej lode (Vinec).

Póvodnou předlohou týchto dvorcov, opatřených kostolmi, sů dis- pozície hradné, pokým prináležaly jcdnému vlastníkovi; zemianske sídla v našich dědinách sů ich rustikálnym ohlasom. Podobný spósob spojenia kaplice s palácovou budovou nachodíme na všetkých falciach a královských hradoch už od včasného středověku, ba v šlachtických zám- koch sa tento typ udržal až po časy barokové. Českým emporovým kostolom najbližšie sů i typom, i časom vzniku kaplice románských hradov bavorských, franských i rakůskych. Sů to podlhasté drobné stavby s východnou apsidou a s emporou, najčastejšie dřevenou, pri západnej fasádě, na ktorů vedie vchod románským portálikom priamo vo výškc prvého poschodia. Na emporu i tu sa chodilo dřeveným mostíkom buď z prvého poschodia obytnej veže, donjona, kterýma! preto v poschodí osobitný, obyčajne bohato ozdobený portálik (na pr. Hainburg), buď z poschodia susedného paláca v případe, že hradná veža (nazývaná tu bergfried) neslůžila pre potřeby bývania (na pr. Cheb, Rauheneck pri Badenc a i.).

Pri českých zemianskych dvorcoch ťažko sa dá předpokládat’, že by okrem veže maly osobitnů pansků budovu, analogická paláců. Nad- vázujú preto asi skór na ten typ feudálneho hradu, ktorý spája cier

ll°) Emporové kostoly boly teda súkromné zemianske kaplice, slúžiace predovšetkým pre duchovné potřeby drobnej šlachty, ktorej boly vlastnictvom, a jej poddaného nevofného Tudu.

122

obranný s obytným v jedinej věži. Keďže v našich pomeroch váčšina hradných budov bola vtedy z dřeva, třeba za dřevené stavby pokladať i tieto zemianske dvorce po vidieku; tak si i vysvětlíme, že sa napospol dlho nezachovaly. Náhradu za ne máme v niekorkých věžovitých románských domoch v Prahe, ktorých prízemok, ale niekedy i poschodie boly z kameňa.131)

Podobné ako v Cechách, bolo i na Slovensku. T u je totiž predovše- tkým příznačné, že zachované pamiatky tohto typu sú sústredené napospol na západnorn Slovensku, najma v Širšom okolí Nitry, teda v kraji, ktorý ešte v X II. století bol prirodzeným ťažiskom vtedajšej osídlenej krajiny. Na základe tohto ich teritorálneho rozloženia súdime, že spolu s emporovými kostolmi moravskými a českými tvoria spoločnú úzcmnú oblast’, takže třeba ich pokladať iba za výbežok podobnej skupiny českcj.

S týmito českými pamiatkami sa slovenské emporové kostolíky shodujú i vekom: jeden z najstarších slovenských kostolov tohto druhu, v Uražovciach, móže byť už z prvej polovice X II. stoletia. I mladšie pamiatky sú váčšinou ešte z tohto veku, ale prechádzajú i do stoletia X III. Rozvoj analogickej skupiny českej třeba taktiež hladať až v X II. století, hoci o prvých súkromných kostoloch tam vieme už v druhej polovici X I. stoletia (v podhradí bílinskom r. 1061).

Výtvarné sú však tieto slovenské kostolíky ncobyčajne chudobné. Ich neozdobnosť a prostota tým viac zaráža, že v Cechách už v X II. století je na pr. obláčkový vlys, zuborez, plastické členenie fasády prí- porami, krychlové hlavice a dekoratívny portál zjavom běžným, ba že sa pri ozdobě fasády často používá už i spolupráce sochárskej. Na Slovensku niet naproti tomu na domácich stavbách nijakej známky ozdob- nejšieho poňatia architektury právě tak, ako niet tu ani pokusov, so- strojiť klenbu nad priestorom lode. Ba ani veža nebývá pri týchto kostoloch častá: ako samostatná pódorysná jednotka prichádza len v Kole- ňanoch a v Kliž. Hradišti. Apsidy sú tu ešte nízké, ich střecha dosahuje asi len do polovice východného štítu lode a ich vonkajší plášť býva v pódoryse ešte presne polkruhový.

Iba kostol vo Varšanoch, ktorý vznikol pravděpodobně r. 1156, je trochu ozdobnější: na Slovensku sa tu po prvý raz vyskytuje prostý obláčkový vlys, krychlová hlavica a patka s nárožnými lupeňmi. Ale o tomto kostolc vieme, že bol postavený v kraji, v ktorom sa už vtedy horlivo osadzujú cudzí hostia. Preto asi sotva možno v ňom videť pre-

m ) Podobné veže z románskej doby sú v Norimbergu a v Regensburgu.

123

jav umenia miestnych umelcov, hociže i jeho detail svědčí o úplnom neporozumění pře funkciu románských stavebných článkov. Túto výtvarná prostotu našich emporových kostolov si vysvětlíme, ak si uvědomíme, že naše územie leží už na východnom okraji spomenutej stredoeuropskej skupiny panských kostolov, teda právě na okraji, ktorý od póvodného východiska týchto stavieb, od Bavorska a Saska, leží naj- dalej. T yp panského kostola dostává sa teda к nám až z druhej alebo z tretej ruky. Ale súvislosť spomenutých krajin pre poměry na Slovensku a pre jeho vradenie do europského vývoja je jednako len dóležitá, a je tým príznačnejšia, že najma maďarské kraje, Panonia a Potisie, v X II. století tohto typu kostola ešte nepoznajú. Je to svedectvom, že ešte v X II. století české zeme majú úlohu prostředníka medzi Sloven- skom a kultúrou Západu.

Co sa týka vlastnej empory, sú dosial zachované len tie konštrukcie, ktoré boly múrané. Z našich kostolov ich majú Dražovce, Koleňany, Varšany, Orešany a Pominovce. Přitom len empora v Pominovciach je podklenutá póvodnou klenbou; ostatné menované empory maly len dřevené poválky. Ale i v Pominovciach bol zvolený zo všetkých spóso- bov klenby, užívaných v oblasti emporových kostolov, typ najprimitivnější: jednoduchá valená klenba. Případ kombinácie empory s vežou sa taktiež povodně vyskytol len v Pominovciach; všetky ostatné kostoly, vynímajúc Dražovce, majú empory zasa len najjednoduchšie podoby na spósob hudobnej kruchty. Tento spósob sa u nás rozšířil pod vplyvom českým, lebo i v Cechách početne převláda; jeho póvodnou vlasťou je Bavorsko. Výnimku však tvoří poschodová empora v Dražovciach, uza- vretá proti lodi plným múrom, siahajúcim až po povalu lode; toto usporiadanie, póvodom saské, najdeme i v Cechách v X II. století, na pr. v Kondraci, ale na Slovensku je častější iba v X III. století.

Na slovenských pamiatkach možno naproti tomu poměrně dobré sledovat7, akým spósobom bola povodně panská empora přístupná. A tu zisťujeme, že u nás ani v jednom případe niet priameho vstupu na túto emporu zvonku vo výške prvého poschodia kostola, a to ani vo věži, ani v štíte a či v bočných stěnách lode. Tak nikde sa nenašla čo len i zamúraná špaleta takého vchodu, hoci neskoršie, v dobc prechodncj, tento spósob vyskytuje sa i u nás už častejšie a hoci, najma pri kostole v Dražovciach, vo Varšanoch, v Pominovciach a v Kliž. Hradišti, bola vhodná príležitosť prcskúmať příslušné múry. Niekde sa dnes na empory vystupuje dřeveným rebríkovým schodišťom priamo z lode (Koleňany, Pominovce, O rešany); že tento spósob je póvodný, dá sa súdiť nielen z toho, že iného možného přístupu na emporu v týchto kosto-

124

t

loch niet, ale i preto, že na pr. empora kostola v Pominovciach má pře toto schodiště vynechané jedno travé póvodnej klenby. Architektonicky pečlivejšie je riešený přístup na emporu v kostole v K liž. Hradišti, kde je vřetenové schodiště vložené do valcovej veže pri západnej fasádě, a v kostole vo Varšanoch, kde je schodiště vynechané v hrúbke můra západného štítu. Yo všetkých spomenutých prípadoch, teda i vo Var- šancch a v Kliž. Hradišti, už od najstarších čias vystupuje sa na emporu priamo z vnútrajška lode. Pri slovenských pamiatkach z X II. stoletia nemožno teda předpokládat’ ani dřevený mostík, ktorý by bol spájal poschodie susednej kurie priamo s kostolnou emporou, a ktorý pre české kostoly předpokládá V . Birnbaurn, ba nemožno si představovat pří- ' chod na túto emporu ani po drcvenom schodišti zvonku kostola, ako sú- dil Lchner. Preto třeba přijat bud náhTad, že tieto teorie potrebujú reví- zic, bud že u nás poměry i v tomto ohlade boly jcdnoduchšie a že najma ] nemožno si představovat panské budovy našich románských dvorcov ako stavby poschodové.132)

Poměrně dobré sme i na Slovensku oboznámení o póvodnom účele týchto emporových kostolíkov. Aspoň na začiatku X II. stoletia trvá i cšte v ostrihomskej diecéze systém velkofarský, pri čom farská správa územia, patriaca k hradu, sústredila sa pri kostole, stojacom na tomto hrade. Po vidieku stály len súkromné kaplice velmožov, ktoré boly pod- riadené dozoru hradného kňaza.133) Také kostolíky stavali si zemani, j drobná románská šlachta, pri svojich vidieckych dvorcoch, najčastejšie 1 na primitivné okradených výšinách. Zbytky týchto zemných val o v sa 1 zachovaly na pr. v Dražovciach a váčšina menovaných pamiatok podnes stojí na ostrohoch a strategicky výhodných výšinách.134) Tieto i dvorce boly obrubené dřevenými dědinami, ktorých obyvatelia, robiaci na zemianskom majetku, dochádzali na bohoslužby do prízemka panskej kaplice. Panský kostolík bol jedinou murovanou čiastkou tohto stavebného komplexu. K ed však časom staršie velkofarské zriadenie bolo nahrádzané systémom arcidiakonátskym a jednotlivé fary sa zria- . dovály pre menšie okršleky a priamo na vidieku, boly tieto fary bud přičleněné k starším kostolom panským, bud zemianstvo zriadilo pre ne nové kostoly, ktoré si však podržaly okrem toho i úlohu panského kostola. i Pri nich potom vznikaly na posvátenej zemi malé dědinské cintoríny.

Tento druhý spósob máme už v polovici X II. stoletia potvrdený

13J) Bohužiar, české súpisy pamiatok podávajú v tomto ohTade len velmi nedokonalé podklady pre eventuálně nové posúdenie tejto otázky. • m ) V. Chaloupecký, 1. c., str. 197. *131) O týchto drobných románských tvřdzach a hrádkoch porovn. I. L. Červinka, S l o v a n é M o r a v ě , str. 135 a J . Eisner, S lo v e n s k o v p r a v ě k u , str. 273.

nrávou, týkajúcou sa pravděpodobně dnešných Varšian: roku 1156 comes Eusidinus zakladá v svojej dedine Bratke kostol sv. Martina a sV Stefana, ktorý zaopatřil svojimi tromi nedalekými dědinami a postavil si v ňom prc vlastnú potřebu emporu; súčasne arcibiskup Marti- rius ustanovuje nový kostol farským. Dvojaký ciel novozaložencho kostoia, slúžiaceho pre potřeby panstva i pre přifařené obce, je tu teda dobré rozlišený.

D R A Z O V G E , SV. M IC H A L(£ obordarázs, okres Nitra)

J. Eisner, P r e h i s t o r i c k ý v ý z k u m na S l o v e n s k u a P o d k a r p a t s k é R u s i r. 19 3 1 , od- tlačok zoSborníka Muzeálnejslovenskejspoločnostiroč.XXVI., 1932,so.š. 1-4., str. 11.

Š. Jfamdk, S lo v e n s k é h r a d i s k á z d o b y h a l l š t a t t s k e j , Sborník Muzeálne jslovenskej spoločnosti, roč. X X I I I . , 1929, str. 6 n.

M ag y aro rs zág v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Nyitra, str. 93 a 550.

Obec je po prvý raz spomenutá r. 1 113 v listině opátstva zoborského ako„villa Drasey S. Ypoliti“ .135) Zachovaný kostolík sv. Michala, dnes filiálny, pochádza tiež z X II. stoletia; že bol kostolom panským, dokazuje okrem jeho empory i hradiště, uprostřed ktorého leží.

Kostolík stojí totiž na okraji horského výběžku, okolo ktorého širokým oblúkom zatáča sa riečište Nitry. Široký výhrad a poměrná nedostupnost tohto výběžku boly podkladom jeho osídlenia a dóvodom založit! hradiště na jeho temeni. Zbytky starého valu sú dosial viditelné najma na straně východnej, odkiar bol sem prirodzený výstup, ale sú i na juhu a čiastočne i na severe hradišťa, miestami, pravda, buď smyté vodou, bud porušené pri lámaní kameňa. Pri kamenolome na južnej straně Je zjavný i prierez valu, s jadrom od ohňa do červena zafarbeným.

Malý kostolík, pozostávajúci z nízkej polkruhovej apsidy a podlhastej ode s emporou, postavený je z lomového kameňa, spevneného na náro

kách křesanými kvádrami, až 50 cm vysokými. Lomové múry sú hrubo vrstevnaté (vrstvy asi 18 cm vysoké); miestami sú do nich vtrúsené , telily a z týchto tehál je celý vrch a kryt apsidy, horná časť východného ňtu a celá věžička i s helmicou. Tieto tehlové časti vznikly asi za opráv,

konaných tu r. 1780 a 1829.136)

nad K * Chaloupecký, 1. c., str. 361; V. Šmilauer, 1. c., str. 102. • ***) Pozři vryté nápisy o nich cným vchodom i na západnom štíte. Naposlcdok bol kostol opravený r. 1932.

I 26

Apsis je zvonku neozdobná, s úzkým románským oknom v osi; dnu je uzavretá konchou, na ktorej sú priamo položené na plocho tehly, pokrývajúce ju v podobě kužeía. Triumfálny oblúk chyba, lebo koncha i plášť apsidy prctínajú sa so stěnou lode bez osobitného pásu; čelný oblúk konchy má však jeden pravoúhlý ústupok, ktorý dosadá v pátke na krátký úsek římsy, pod ktorým pokračuje už len prostá hrana. Loď je pokrytá plochou povalou a osvětlená s juhu tromi drobnými románskými oknami, položenými vysoko pri povale. Kedže inéhoosvet- lenia nemá, možno tu podnes poznať povodně světelné poměry vo vnútrajšku románských kostolov, ktoré sa inde zváčšovaním okien, najma v baroku, porušily. V tomto južnom múre je i jediný vchod do kostola, pravoúhlý, a nad ním je zasadená doska s chronogrammi barokových opráv.

V západnej časti lode stojí románská empora, trojosá a poschodová; nad jej středným polom je vybudovaná drobná veža.Pricčelnú stenu empory vytvára plný múr, siahajúci až po rovnú povalu lode; v přízemí i v poschodí je tento múr přelomený vždy tromi do polkruhu sklenutými otvor- mi, z ktorých stredný v přízemí je nižší a užší ako dva krajné. Toto usporiadanic nicjc presne symetrické, lebo krajový pilier bol postavený len pri múre severnom. Jádro tohto priečelného múra je tehlové. V přízemí je empora klenutá dvoma polární pruskej klenby, ktoráje dodatoČná; súčasne s ňou boly zriadené i jej segmentové pásy a věžička nad středným polom v prvom poschodí. Třetic přízemné pole obsahuje rebríkové schodiště. V poschodí sú napospol dřevené poválky, vynímajúc věžové pole, kde niet vóbec povale.

V eža sedí na štítovom múre a na čelnom múre empory, medzi kto- rými sú rozopnuté v prvom poschodí dva polkruhové pásy; je ukončená ihlancovitou múranou helmicou asi novšieho póvodu, lebo změny v tvare jej okna nasviedčajú o druhotných zásahoch. Helmica je sostrojená přesáhováním jednotlivých vrstiev tehál a z vnútra spevnená dřevenými krížmi. Kostolík právom býva pokládaný za jednu z najstarších slovenských pamiatok.

1 2 3 5 M

12. Pódorys kostola v Dražovciach.

127

v ktorcj je spomenutá „villa Pomněn vocata“ , vypálená Moravanmi.138) ICostolík malých rozmerov tvoří dnes spolu so susedným majerom samotu, ležiacu nízko v širokej rovině Váhu. Skládá sa z apsidy a z lode. Veža sedí na strednom poli empory, podobné ako v Dražovciach, ale o jej románskom póvode nemožno pochybovali. Múry sú napospol

lomové, z drobných kameňov, naštiepaných bridličnato do plochých kusov 3-12 cm vysokých a len 20 cm dlhých. Tieto ploské kamene sú položené po vodorovných vrstvách a tvoria přesné líce. Nárožia sú zabezpečené křesaným kameňom v kusoch 12-30 cm vysokých, v nepravidelných zuboch zaviazaných do okolného múra. Podobná vazba je i na věži, kde plochy múrov sú vytvořené velmi drobným vrstvovitým kameňom. Vakovka štítu bola neskoršie predížená i cez kvádrové rohy a na hranách ozdobená červeným rýsováním na spósob kvádrov. Táto úprava je sice až rene- sančná, čo však nevylučuje, že už v románskej dobe bol kostol ovakovaný.

Nízučká a bezozdobná apsis, pokrytá šindelovou strieškou, je zaklenutá konchou, ktorá sa zasekáva prostou hranou do steny lode.Tri- umfálnyoblúk teda opáť chýba a je iba nazna-

14. Pódorys kostoia čený krátkými úsekmi římsy v pátke čelnéhov Pominovciach. oblúka konchy. V osi a na južnej straně má

apsida po úzkom románskom okienku so široko roztvorenými špaletami. Loď má plochú povalu, ktorá je však nižšia ako bola póvodná, lebo zakrývavrch oblúka, ktorým je otvorené věžové poschodie do lode. V južnom múre sú dve románské okná, položené pod samú povalu, a jedno okno barokové. Portál sem vedie stredom zá- padnej steny a má nové, pseudorománske ostenie, upevnené tehlami.

Empora je múraná a přístupná dřeveným schodišťom priamo z lode. V přízemí spočívajú jej polkruhové pásy na dvoch štvorcových pilieroch, ktoré majú okosené hrany; ich soklový profil ide po všetkých štyroch stranách stípika, kým římsová doska je vložená len z obidvoch bokov pod pásy. Podobné úseky římsy sú pod pásmi i na obvodných stěnách lode. Prízemie empory je klenuté valene. Na múranom po-

M) /. L. Červinka, S l o v a n é na M o r a v ě , str. 253; originál v Národ, muzeu v Budapešti.

130

I

prsníku sedí v prvom poschodí uprostřed veža, ktorej všetky tri boky sú přelomené širokými polkruhovými oblúkmi, takže vlastně z jej mú- rov zostávajú iba dva štvorboké piliere, opatřené v patkách týchto oblúkov římsami. Pásy nesu hornú časť veže, ktorá má pod ihlancom střechy s každej strany dve etáže okien. Spodné okná sú jednoduché, vrchné sdružené, ale s novým středným stípikom; ich stípiky nemajú nábehov, hlavice i patky sú naznačené len prstencom a driek stípika má zretefriú entasis. Miesto záklenkov sú tieto okná překryté jediným kusom kameňa, v ktorom je polkruhové nadpražie vysekané. V západnom štíte vedie malé, dnes zamúrané okno do stred- ného póla empory. Obidva štíty sú opatřené konzolkami, ktoré kedysi niesly vyloženú odkvapovú hradu krovu.

Kostolík možno datovať do polovice X II. stoletia; je teda z tých stavieb, ktoré si románská šlachta budovala na svojich dvorcoch. Po póvodnej dedine niet však tu už nijakých stop.

V A R S A N Y , K O S T O L E V . A U G . V Y Z N .

(Hontvarsány, okres Levice)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y c i és v á r o s a i , svázok Hont, str. 70 a 131.

Tento románsky kostol je pre ocenenie vývoja architektúry na Slovensku v X II. století neobyčajne dóležitý. Predovšetkým preto, že, ako sa zdá, je presne datovaný, jediný zo všetkých zachovaných panských kostolíkov vrcholnerománskycln V elmi dóležitý je však i preto, že je asi i najstarší z tých pamiatok, u ktorých sa u nás zjavujú všetky význačné dekorativně prvky štýlu, v podunajských školách už od polovice X II.

'~~TfoIetÍá bežne užívaného, ako kvádrové zdivo, oblúčkový vlys s pří- ‘ 'p ó ra m ia krychlová hlavica alebo atická patka s nárožnými lupeňmi.

Istú ťažkosť však robí výklad historických zpráv, týkajúcich sa tohto kostola. Už F. V . Sasinek139) vysvětluje obe listiny, odpísané u Fe- jéra,140) podra ktorých r. 1156 zeman Eusidinus, postaviac na svojom majetku Bratka chrám sv. Martina a Stetana, obdaroval ho osaďami Bratka (kde ten kostol stálLX eua fLevice) a Vitk (Vitkovce) v stolici

13’ ) F. V. Sasinek, Slovenský letopis, II., str. 188. • 110) Fejér, C o d . d ip l . , II., str. 138 n.;Knauz, M on. S tr ig . , I., str. 109; V. Chaloupecký, 1. c., str. 139 a.

• 3 1

Tekovskej; arcibiskup Martirius ustanovuje tento kostol farským.111) Sasinek přitom pokládá dnešné Varšany za spomenutú Bratku. Podobné V . Chaloupecký142) obe tieto mená s určitým stupňom istoty stotožňuje a připomíná, že už vtedy sa nielen v susedných Leviciach, ale i v neďalekom Santove osádzajú „hostia“ , cudzinci, ktorí dopre-

vádzajú rolnickou kolonizáciou v podhoří úsilie svojich krajanov v „zemi baníkov“- odtiar na sever. Naproti tomu V. Smilauer, opierajúc sa o výklad, ktorý podal Stefan Bakó,143) pripúšťa, že Bratka je menom honu při pusté Géňa na juh od Levíc, kým na území dnešných Varšian híadá staře Vitkovce.114)

Ak však móžeme potvrdit’, že štýlový odtieň architektury kostola v dnešných Var- šanoch celkom súhlasí s datováním tejto pamiatky do polovice X II. stoletia, nebudeme pochybovať ani o tom, že tento kostol je totožný s oným, ktorý je spomínaný voboch zprávách z roku 1 156, lebo je nepravděpodobné, že by v nepatrnej vzdiale- nosd iba pár kilometrov už v X II. století budovali skoro súčasne dva panské kostoly 11a majetkujedného a tohoistého majitela. S istotou by sa daly tieto pochybnosti roz- hodnúť, kebysme poznali p.óvodné zasvá- tenie kostola vo Varšanoch, lebo o kostole

v Bratke vieme, že bol postavený ku cti sv. Martina a sv. Stefana. Bohužiar, zasvátenie varšanského kostola za čas, keď bol v rukách evanjelických, upadlo do zabudnutia.

C i tak, či onak, zpráva zr. 1156 vždy zostane pre objasnenie vzniku emporových kostolov velmi dóležitou.

Stavba kostola skládá sa z románskej apsidy a lode a z barokovej veže, pristáveněj В zapadněfTasádeTMúřý sú složené z Hladko obn> bených kvádrov velkosti 32-55/70 cm, kladených na velmi přesné a minimálně spáry (7-12 mm), vyplněné vápennou maltou. Ich povrch bol režný; pred opravou z roka 1932 bol však ovakovaný, kým

141) Fejér, C o d . d i p l . , II., str. 140; Knauz, M on. S t r i g . , I., str. 107; V. Chaloupecký 1. c.str. 339. • 14s) V. Chaloupecký, 1. c., str. 171 a 412. • 14S) M a g y a r o r z á g v á r m e g y é i ésv á r o s a i , svázok Honí, str. 131. • ,44) V. Šmilauer, 1. c., str. 134.

Я^ШШ R O M Á N S K É B A R O K O V É

о \ г 5 <► j » ? * ! n м

15. Pódorys kostola vo Varšanoch.

132

tcraz sú ovakované len časti, pristavanc ku kostolu dodatočne: opěrné piliere lode a celá veža.

Apsis má zvonku šikmo sraženu soklu, zachovanú po celom jej obvode. Z nej vy ras tajů dve celé a dve kútové přípony pravoúhlého profilu, ktoré sa bez hlavic rozchádzajú v obláčkový vlys. Pod střechou apsidy ide šikmo sražená římsa. Oblúčky vlysu boly vysekané

_vž_dy_pc>jednom z celého kvádra a n a jed n o pole medzi príporami ich připadá celkom jpat. Pred opravou z r. 1932 tentcyvlys obtáčal celú apsidu; po odstránení vakoviek sa však ukázalo, že váčšina oblúc- kovybola riánovďVytlahnutá v maltě, a to v miestach, kde románsky múr bol poškodený a opravený použitím starých kvádrov. Póvodné je teda len južné pole (5 oblúčkov) a 3 oblúčky při severnom kúte ap-

Jsidy Súčasnc bolo v osi apsidy najdené póvodné okno; okno na južnej straně, zasadené vo velmi porušenej časti múra, je celé vysekané z jedinej kamennej platné.

Póvodné tri okná našly sa i na južnej straně lode: dve sú polkruhové, položené vysoko pri římse, a len jediné, ktoré vedie na emporu, je poz-

dížné. S tejto strany sadokostola i vchádzalo, a to pozdížnym portáli- kom, ktorýje do líca múra proste vyřezaný;jeho prcklacl a odlahčujú- cipás sú zřetelné ibavo vázbe múra. Na severnej straně lode okrem je diného románského okna našly sa i stopy po románskom portále, ktorý ležal naproti vchodu južnému; bol však v barokovej dobe zamúraný.

Při tejto opravě sa zistilo, že ani veža nieje póvodná, ale len barokovou přístavbou; okrem jej nesymetrickej polohy proti lodi prezradily to jej múry, přiložené na špáru к románskému štítu. Zato odkvapová římsa lode i nárožné konzoly pre odkvapovú hradu ukázaly sa póvodnými.

Dnu je apsis klenutá konchou bez pátočnej římsy. Triumfálny oblúk má prosté pravoúhlé špalety, ktoré sú posunuté smerom do apsidy, takže medzi nimi a stěnou lode vzniká malý ústupok. Jeho archivolta je však čiastočne zrúcaná, takže sa jeho špalety končia kuso nad bývalými patkami; sú tu opatřené barokovou římsou drobné rias- neného profilu.

Loď má plochú povalu a je iba nepatrné vyššia ako záklenok apsidy. Jej najvácšou ozdobou je строга pri západnej stene; poprsník, plne vymúraný, nesú tu totiž dva široko rozkročené pásy, ktoré sa opierajú o stredný hranolovítý pilier i o polpiliere pri stěnách lode. Tieto piliere majú s bókóv pod pášmi pátočné římsy. Velmi nezvyčajným spó- sobom sú však medzi tieto piliere vložené ostatné podpory, v podoBěT stípikov s přesnými krychlovými hlavicami a atickými patkami (s ná- rožnými lupeňmi), ktoré podopierajú vrcholy arkádových pásov

*33

empory, teda v miestach, kde konstruktivné nietpre ne vóbec potřeby. Táto nelogičnost:, vzniklá len z dekoratívnych příčin, svědčí o tom, že stavitel nebol velmi oboznámený so základmi klenbovej konštrukcie; preto asi dlážku empory nesu tu len dřevené trámce.

Přístup na emporu je zasa z lode, a to schodišťom, vloženým do hrůbky můra západného štítu. Touto valene klenutou chodbou sa vystupuje po kamenných, sporo osvětlených stupňoch priamo do úrovně dlážky na empore.

Na tomto kostole teda nachádzame niekolko štýlových prvkov, ktoré, ako vieme, zjavujú sa tu po prvý raz na Slovensku vóbec. Vysvet- lenie tohto zjavu podává asi uvedená zpráva z r. 1156, podra ktorej sa v okolí Levíc už vtedy střetáváme s cudzími hosťmi. Varšanský kostol bude teda asi prácou niektorého cudzieho stavitela, ktorého ško- lenie nesie vsak stopy dosť značného provincializmu.

K O L E N A N Y , SV. S T E F A N

( Kolon, okres Nitra)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , sv. Nyitra, str. 96.

Obec sa připomíná už v X II. století ako majetok zoborského kláš- tora. T ak sa r. 1113 menuje ,,villa Colin s. Ypoliti“ 145) a znova sa spomína г. 1156.116) К zoborskému kláštoru prináležala ešte г. 1253147) a r. 1349, keď sa spomína ako ,,tcrra desolataV

Kostolík, stojací na vysokom návrší nad dědinou, skládá sa z apsidy, z lode a veže, ktoré sú románské, a z bočnej kaplice na severnej straně, ktorá pochádza zo začiatku X V I. stoletia. Je vybudovaný z lomového kameňa; iba na nárožiach sú micstami zjavné velké kvádry, až 50 cm vysoké. Ináč vonkajšok je velmi prostý, bez románských detailov, jedine na nárožiach lode sú vsadené kamenné krákore e, ktoré kedysi niesly odkvapovú hradu krovu. Románských okien s výnimkou veže tu už niet.

Apsis, sklenutá konchou, nemá triumfálneho oblúka, len prijej čelnom oblúku sú v patkách klenby dva krátké úseky římsy. Steny apsidy pre-

«) у Chaloupecký, 1. c., str. 374; V. Šmilauer, 1. c., str. 117. • l16) Knauz, M on . S tr ig .•» str. 108; porovn. V. Chaloupecký, 1. c., str. 231. • *7) Porovn. donačnú listinu Belu IV

Pre Dýmeš, V. Šmilauer, 1. c., str. 116.

chádzajú dolodc prostou hranou. L odje plocho krytá a najužnej straně je osvětlená dvoma barokovými oknami; jedno kruhové, asi póvodné okienko viedlo na emporu. V južnom priečelí je i vstupný portálik s raz ustúpenou špaletou a s polkruhovým pásom nad segmentovým nadpražím. V póvodnej podobě je zachovaná mú- raná empora pri západnom štíte. Je plo- chopovalová; jej múraný poprsník nesú tri polkruhové pásy, ktoré spočívajú na dvoch středných hranolových pilieroch — tieto sú pod pásmi, teda s bokov, opatřené římsami, ktorým podobné sú i římsy na obvodových stěnách lode. Přístup na emporu umožňuje dřevené schodiště, vedúce priamo z lode. Yeža pri západnej fasádě, dodatočne opretá piliermi, je z hrubých lomových múrov; neskoršic bola zvýšená o poschodie, vymúrané z tehál. Jej posledné poschodie malo povodně jednoduché polkruhové okná. Bočná kaplica na severnej straně lode má valenu klenbu a dckoratívny, pozd- nogotický vchod.

Kostolík pochádza pravděpodobně z konca X II . stol. Roku 1933 bol zváčšený tým, že krížom cez jeho loď bola postavená nová loď, s presbyteriom na severe a s novou južnou emporou. Z póvodného kostola boly přitom rozbúrané len časti bočných múrov lode, ktoré boly nahradené klenutými pásmi. \reža, empora a apsis zostaly i po tejto adaptácii v póvodnej podobě.

C H A L M O V A , SV. O N D Ř E J (D N E S SV. A N N A )( Jfyitraszeg, okres Prievidza)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Bars, str. 66.S c h e m a t i s m u s hist. N e o so l . , 1876, str. 406 n.

•

Starý románsky kostolík, ktorého póvod třeba hTadať v X II. století, tvoří dnes súčiastku váčšej stavby; stál osamotene na návrší blízko

r~~ □ POZDNO COTICKE BAROKOVÉ

1 1 1 1 1 i t 7 1 i ti

16. Pódorys kostola v Koleňanoch.

Stavpredprestavbouzí- 1933*

! 35

majera. Povodně sa skladal z polkruhovcj apsidy a pozdížnej lode, zakrytej rovnou povalou; neskoršie boly k nemu přistávané opěrné piliere na obvode apsidy a na rohoch starého románského štítu.

Roku 1730 južný múr jeho lode bol přelomený širokým pásom ana jeho plnu šířku bola přistavená nová loď s dvoma klenbovými polami a so zá- padnou novou vežou. Stará románská loď, vtedy súčas- ne zaklenutá, stala sa presbyteriom takto zváčšeného kostola a z póvodnej apsidy bola zriadenásakristia tým, že bola oddelená od románskej lode plným mú- rom. Nový kostol je preto dnes orientovaný na sever. Obec Nyitraszeg sa spo- mína až roku 1323.148)

Posledný raz bol kostol opravovaný roku 1903.

H O R N É V A S A R D IC E , SV. B A R T O L O M Ě J(Felso Vásdrd, okres Hlohovec)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i , sv. Nyitra, str. 61.

•

Obec je po prvý raz spomenutá roku 1156 pod menom Vasar.149) Z póvodného románského kostola sa okrem základových múrov lode zachovala len polkruhová apsis, zaklenutá konchou a opatřená v osi zamúraným oknom. Ostatok stavby, počínajúc triumfálnym oblú- kom, je asi I5oročný: póvodný kostol totiž v baroku rozšířili na západ tak, že jeho loď bola přestavená, jej západný štít přeložený ďalej na západ a pred novu fasádu postavená veža. PodTa susedných Orešian možno kostol datovať najskór třetinou X III. stoletia.

14') Fejér, C o d . d ip l . , V I II . , 6., str. 53. • 14e) Knauz, M on. S tr ig . , I., str. 108; porovn. V. Chaloupecký, 1. c., str. 231.

136

ї ж м xvi . s t o l . v.н 1730

1 t l i I. S $ ? • I U M

17. Pódorys kostola v Chalmovej.

P Á R O V C E , SV. S T E F A N

(Okres Nitra)

Dědina, od roku 1868 spojená v jednu obec s Nitrou, po prvý raz je spomenutá r. 1248 v listině Belu IV., vydanej nitrianskym hosťom, pod menom „castrum Judaeo- rumfí.150) Jej kostolík, nevýrazného von- kajška a dosť přestavovaný, je v jadre románsky, ako možno poznat nielcn z pódo- rysu, skladajúceho sa z apsidy, podlhastej lode a barokovej veže, ale i z románského okna, ktoré, hoci zvonka zamúrané, zachovalo sa v osi apsidy.

Koncha apsidy je baroková a zasekáva sa proste, bez triumfálneho oblúka, priamo do steny lode. Jej čelný oblúk má pravoúhlý ústupok, spočívajúci na krátkej zalo- mencj římse.

Na severnej straně k apsidě prilieha sakristia, znova postavená roku 1907 na mieste staršej. Loď, krytá povodně plocho, je klenutá dvoma polami hrebienkovcj klenby, spočívajúcej na vtiahnutých pilicroch. Sú-časne s touto klenbou bola postavená i tehlová veža, přistavená na špáru k štítu lode. Roku 1907 bola přistavená dnešná kruchta. Kostol jeovako- vaný, takže z múrov nemožno súdiť na jeho vek; len podlá jeho pódorysu a tvaru říms v apsidě dá sa stavba datovat’ do konca X II. stoletia.

Obec bola asi po celý středověk jedinou osadou, rozloženou na úpatí návršia, na ktorom stojí Nitriansky hrad. Ako možno súdiť zo starších vyobrazení Nitry (z druhej polovice X V II. veku), ležalo staré středověké město iba na svahu hradného návršia a bolo oddelené od okolnej roviny múrom a priekopou; obec Párovce s ním teda ani správné, ani teritoriálně nesúvisela, súc asi staršieho založenia. Len tak si možno vysvětlit, že v nej mohol vzniknúť panský románsky kostolík.

18. Pódorys kostola v Párovciach.

1S0) V. Smilauer, 1. c ., str. 103 n.

'3 7

O T R H Á N K Y , PA N N A M A R IA

(Eszterce, okres Bánovce)

N a d dědinou, ležiacou pri starej ceste z Považia do Nitry, stojí n a miernom návrší starý románsky kostolík, malých rozmerov a bez v e z e , ktorý sa skládá z apsidy a z rovnako vysokej lode. Apsis, ktorej

3 19320 1 2 1 t, 5 s ? s I ««

19. Pódorys kostola v Otrhánkach.

ROMÁNSKÉ

w r n r n barokoví

0 1 1 3 K 5 6 7 8 9 I B M

20. Pódorys kostola v Ebede. Podfa výkopu z r. 1933.

vonkajší plášť je polkruhový, je vo vnútri poznatelne podkovovitá; je klenutá konchou, zjavne barokovou (nad južným oblokom má totiž lunetu) a ústi do lode bez triumfálneho oblúka prostou hranou. Loď, pokrytá rovnou povalou, má novší dřevený chór. V západnom priečelíje pozdnogotický portálik, okná v južnom múre sú barokové. Kostol bol r. 1932 neodborné opravený; z toho časuje pat opěrných pilierov, přistavených v rohoch a pri severnom múre lode.

Podfa jeho pódorysu možno kostol klást’ asi do X II. stol.

138

E B E D( Okres Parkan)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Esztcrgom, str. 20 n.

Na okraji príkrej piesočnatej terasy nedaleko Dunaja, vytvorenej jeho bočnými ramenami, vykopal v marci r. 1933 miestny farár uprostřed bývalého cintorína základy románského kostolíka, ktorého vznik podra tvaru jeho pódorysu i spósobu murovania možno klásť do druhcj polovice X II. stoletia. Obec je spomenutá po prvý raz r. 1237 ako příslušenstvo hradu Hlohovca;151) znova zas je spomínaná r. 1285 a 1292, ked prináležala do komitátu ostřihomského.132)

Zbytky múrov, ohrozené stále postupujúcim sa rozpadáváním břehu, tvoria pódorys malých rozmerov. Okrem základov, ktoré boly sledované až do híbky 140 cm pod dnešný terén, zachovala sa po celom půdoryse i jedna vrstva sokíového obvodného múra. Základ bol z lomového kameňa a najvyššiu vrstvu mal vymúranú z dosť přesných kvádrov. Soklový múr bol 90 cm hrubý a složený v oboch lícach z vdmi presne křesaných kvádrov priemernej velkosti 35/25 cm. Vrch múra ležal asi 30 cm pod dnešným terénom; soklový múr zachoval sa iba v úseku při juhovýchodnom nároží na výšku dvoch kvádrov.

Kostolík mal apsidu, aspoň zvonka, presne polkruhovú, ku ktorej v tej istej úrovni priliehala podlhastá lod. Vonkajší poloměr apsidy bol 3.25 m, rozměry lode dnu 4.30X5.80 m. Západná empora bola asi dřevená, lebo v zemi nebolo stop po jej podporách. Na prvý poldad by sa zdálo, že vnútorný plášť apsidy bol podkovovitý: svědčila by o tom jehojužná strana, ktorá podkovite pokračuje i v múre špalety trium- fálncho oblúka až takmer do čela lode. Kedže tu však nepoznáme priebeh vyšších vrstiev kam eňa-zachovaná je len vrstva najspodnejšia - a kedže i základ pod triumfálnym oblúkom zdá sa byť póvodným (hoci je v ňom druhotné zamurovaný nczretelne profilovaný kváder, po- chádzajúciz inej zbúranej stavby), nemožno z toho uzatvárať bezpeč- nejšie závěry'. Prijužnej straně lode nadvázovaly sa tehlové múry bývalej sakristie. Kedy bol kostol zbúraný, sice nevieme, ale nebolo to iste velmi dávno, lebo žil v památi Tudu. Na kameni v osi apsidy sú písmená HI, vyryté len nedávno.

1M) V. Chaloupecký, 1. c., str. 163. • li:) V. Chaloupecký, 1. c., str. 163 a 259.

*39

Z B Y T K Y K O S T O L A N A R O L I „ K O S T O L N Á “PR I Z E L I E Z O V C I A C H

( Okres Zjiliezovce)

QNa záhone, ktorý sa až podnes zovie Kostolná, asikilometer na severozápad od majera Rozina medzi Zeliezovcami a Velkými Sarluhami, našli v polovici scptembra r. 1932 při oraní základy kostola, ktoré majitel pozemka, správa štátneho majcru, dala odkryt’. Přitom sa ukázalo, že múry tvoria pódorys kostolíka, složeného z lode (verkej 3.85 X 7.00) a z polkruhovej apsidy (2.5ohlbokej a právě takej širokej). Múry, 1.1 o m hrubé, boly sledované do híbky 80 cm pod povrch; ich koruna ležala takmer v teréne. Materiálom múrov boly drobné riečne kamene, spájané vápennou maltou, tu i tam našiel sa úlomok telily. Pó- vodnú dlážku už nebolo možné zistiť; bola asi už odplavená, lebo z póvodného kostola boly najdené len základy. Z najdeného pódorysu možno súdiť, že jeho múry' sú z kostola, založe-

0 ] 2 3 M ného najskór ešte v X II. století. Ludové podanie2 1. Pódoryš kostola L záhone klacJíe do týchto miest dcdinu Velký Vincent. , .Kostolná“ pri Želiezovciach. V o vnútri kostola sa postupné přišlo na 8 ko-

stier, ležiacich v ncrovnakých hlbkach hlavami na západ; tie všakpochádzajúz poměrně mladých hrobov, lebo svojou polohou neviažusa k pódorysu stavby (zasahujú i do apsidy) a nálezy pri nich (zbytky remienkov s mosadzným vybíjaním) sú už novověké.

T O R M O S , SV . M A R T IN(Tormos, okres Nitra)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Nyitra, str. 102.J . Kompánkov článok o N i t ř e v T o v a r i š s t v e , II., Ružomberok, 1895, str. 97.

•

Tento už zmiznutý románsky kostolík stál na začiatku náŠho stoletia v domobraneckom tábore v Tormoši pri Nitře a bol používaný za

140

kostol vojenský. J. Hodál o ňom píše, že sa spomína r. 1285; stál vraj na hradišti a pochádzal vraj z čias Pribinových.153) Na základe infor- mácií, ktorých sa mi dostalo od starších památníkov, bol tento kostolík malých rozmerov; v posledných časoch bol velmi zanedbaný, a preto ho v rokoch 1911-12 zbúrali, lebo biskupská správa sa vraj nedohodla s vojenským erárom o jeho opravě. Roku 1887 boly totiž v Ni- trianskej stolici hlavné manévry a pre cisára v susedstve kostola postavili príbytok. Pre symetriu na druhej straně kostola posta\áli slepý dekoratívny múr, velmi zle založený, ktorého sadanie zavinilo mnohé trhliny v múroch kostola. K ed ani železné prúty, vtiahnuté do kostola, nezabránily jeho rozpadávanie sa, kritický stav kostola bol rozriešený tým, že stavbu zbúrali.

O podobě stavby nemáme zpráv. Dá sa však analogicky s okolitými dědinskými kostolíkmi súdiť, že bol to azda emporový kostolík z X II. stoletia; istoty však o tom niet.

S T A R Ý T E K O V

( Obars, okres Levice)

M a g v a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Bars, str. 66 n., 326 n.

Meno Tekov je podra V . Chaloupeckého po prvý raz doložené pri roku 1569; prv sa napospol užívalo mena Bars.154) Ním sa povodně rozuměl župný hrad, vybudovaný zo zeme na brehoch Hrona, ktorého založenie súvisí ešte s predmaďarským rozdělením krajiny (castrum Borsu prip. r. 1075).

V jeho podhradí začala na začiatku X I I I . stoletia skrsať obec ( s u b u r - bium castri Bors), ktorej hosťom roku 1244 udělil Bela I V . slobody;153] boli to Maďaři a Němci.

V dnešnej obci stojí naprostred dědiny kostol, ktorého o p e v n e n i e súvisí s tureckými vojnami; bol založený r. 1669. Ale ešte r. 1911 boly blízko dnešnej budovy notářského úřadu zachované zbytky kostolíka

li3) J . Hodál, K o s t o l k n i e ž a ť a P ř iv i n u v N it ř e , Nitra, 1930, str. 84. PotokT u r m u

spornínaný u Anonyma (Endliclier, R e r u m H u n g a r i c a r u m m o n u m e n t a A r p a d i a n a

ngalli, 1849. Anonymi Gesta Hungarorum, cap. 35, p. 31). • 134) V. Chaloupecký, 1. c.,str. 40Í *“ ) Fejér, C o d . d ip l . , IV., 1., str. 322; porovn. V. Chaloupecký, 1. c., str. 278.

1

ovela staršieho; neskoršie ich rozobrali na stavby sedliackych dom- čckov. Aký bol pódorys tejto stavby alebo aká časť múrov bola v spo- menutom roku este zachovaná, dnes sa už nepodařilo zistiť, a tak len preto, že sa tento kostolík pokládá niekedy za románsky, vkládáme ho do tejto skupiny, dopíňajúc ním tak skór len súpis historicko-topografický.

S T A R Á G Ú T A

( Okres Komárno)

Pódorys pozdížneho kostolíka s polkruhovou apsidou zakresluje v Starej Gúte (na Iavom břehu Váhu naproti Komárnu) meďorytina Gašpara Meriana.156) Kostol je už dávno zbúraný, zanikol azda pri požiare obce v tureckých vojnách r. 1663. Dědina po prvý raz sa spomína r. 1268.157)

3. K o s t o l y c e n trá ln ě a) české r o t u n d y

K . Cuth, Č e s k é r o tu n d y , Památky archeologické, X X X I V . , 1924/25, str. 113 n. (a recenzia tejto práce od V. Birnbauma, tamže, X X X V . , str. 167 n.).

J - Cibulka, V á c l a v o v a r o t u n d a s v á t é h o V í t a , rozšířená zvláštna odtlač zo Svatováclavského sborníka, Praha, 1933.

k . Siíynský, R o t o n d y na U k r a i n i , zvi. odtlač z Naukového Zbirnyka (za rok 1929) historickej sekcie Ukrainskej akademie náuk.

Architektury, ktorých priestor je založený na myšlienke centrálnej, sú dvojakého typu: k prvému patria centrály v užšom smysle slova, ktorých celý pódorys je symetrický k středu pódorysného obrazea, k druhému centrály orientované jednostranné, teda sice s loďou cen- trálnou, ku ktorej však je na východnej straně přistavený priestor Pre oltář, ktorý prísnu pódorysnú rovnováhu porušuje. Častější je ^ruhý spósob, lebo je nielen výtvarné pružnější, ale i lepšie vyhovuje tradičným liturgickým požiadavkám.

Najstaršic české kamenné stavby sú, nakolko vieme, rotundy jedno-

**) New crbawte Schantzen in Hungarn zwischen der VVaag und der Thonaw 1664 ange- an8en H. Obristen J. Priami Freyhe’s Communiciert. • 1S?) V. Smilauer, 1. c, str. 30.

142

s tr a n n ě orientované. Názory o ich póvode ustálily sa iba v poslednom čase, vďaka štúdiám Birnbaumovej, Guthovej a najma Cibulkovej. Ukázalo sa totiž, že sú to zdrobnelé odvodeniny prvého českého kamenného kostola, sv. Víta, vybudovaného sv. Václavom na hrade v Prahe v podobě prísne centrálnej. Týmito svojimi počiatkami české rotundy teda tkvejú v oblasti umenia karolinského a otonského. Iba zjednodušením svatovítského kostola, ku ktorému došlo už na českcj póde, vznikla v X . a X I. století charakteristická podoba českej rotundy, niekedy zaklenutej už konchou. V X II. století bol tento typ obohacovaný, a to bud o vežu na západnej straně (Ríp, 1126, Budeč, Přední Kopanina), bud o lucernu, posadenú na kopulová klenbu lodc (v Prahe sv. Martin, Longin a sv. Kříž).

Tieto kostoly stavaly sa povodně ako královské kaplice na štátnych hradoch, odkiar sa šířilo křesťanstvo i medzi poddaný Iud, a to ako súčiastka velkofarského systému. Casom tu pri nich vznikaly cintoríny, do ich lodí pochovávaly sa vzácné telá a zdá sa, bohoslužieb v nich odbavovaných zúčastňoval sa i knieža a jeho družina. Preto zovú sa hradnými rotundami. Iba v století X II., po uvolnění veíko- farskej organizácie, užívalo sa takých rotund i ako farských dědinských kostolov, hoci len výnimečne; pri farských kostoloch bola totiž už vtedy zjavná zřetelná převaha pozdlžnych dispozic. Ale iba včasná gotika so svojím zvláštnym smyslom pre pozdížnosť dispozície vlastně v Cechách typ rotundy vytlačila.

Starší typ centrál, hradné rotundy, nevymizol ani v X II. století. Ako pokračovanie včasnerománskych rotund na hradoch vznikajú v X II. století v Cechách pri hradných cintorínoch rotundy klenuté (sv. Martin na Vyšehrade, v Týnci nad Sázavou a vari i v Hradešíne) a táto skupina zasahuje i na susednú Moravu (emporová kaplica v Těšíne, sv. Katarína v Znojmě). K týmto moravským pamiatkam třeba připočítat’ i jediná rotundu toho druhu na póde dnes slovenskej, rotundu sv. Juraja na hrade v Skalici, ktorý pravděpodobně v X II. století prináležal ešte k Moravě. Ako ukázal V . Chaloupecký,158) hranica medzi Moravou, Rakúskom a Uhorskom ustálila sa na rieke Moravě iba na samom konci tohto veku; a tak až r. 1217 rozhoduje tu, „na rozhraní králbvstva“ , v kraji okolo Skalice, uhorský Ondřej I I .159)

Druhý typ českej rotundy ako kostola farského je na Slovensku zastú- pený taktiež iba jedným príkladom, a to zasa v kraji, ležiacom pri

1!*) V. Chaloupecký, 1. c., str. 78. • 15#) Z maďarských pamiatok přináleží do sféry českých rotund kaplica na hradišti v óskú, ticž z X I I . stoletia.

*43

samej moravskej hranici: je to centrála v Dehticiach. Ako uvidíme z jej pódorysu, pochádza už z časov, v ktorých sa schéma rotundy rozkládá, kedže sa prispósobuje myšlienke pozdížnej (v Cechách na pr. Pravonín). Ak je kopula, ktorá kryje lod tejto stavby, póvodná, tento kostolík bol by prvou stavbou u nás, ktorá je v apsidě i v lodi zaklenutá; patřil by teda do skupiny tých českých rotund, ktorc majú klenutu loď a ktoré možno v Cechách sledovat’ od konca X I. stoletia (Vyšehrad, sv. Martin).

S K A L I CA , SV. J U R A J(Szakolca, okres Holic)

M. Bel, N o t i t i a H u n g a r i a e n o v a e h i s t o r i c o - g e o g r a p h i c a , sv. IV., 1742, str. 449 n. J . Alarsinay de Marsina, O r i g o et a n t i q u i t a s l i b c r a e r e g i a q u e c i v i t a t i s S z a k o l -

censis , 1788 (v mestskom archíve v Skalici).K. Guth, Č e sk é r o t u n d y , Památky archeologické, X X X I V . , 1924-25, str. 164 n.F. Dúbravský, S l o b o d n é m ě sto so s r i a d e n ý m m a g i s t r á t o m U h. S k a l i c a , U h.

Skalica, 1921.F. V. Sasinek, S t a r o ž i t n o s t i S k a l i c e , Slovenský letopis, II., 1877, str. 265 n.J . Rupp, 1. c., diel I., str. 192 n.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Nyitra, str. 42 n., 514 n.

Nad městskou štvrťou, zvanou Podhradie, na okraji bývalého hradiska, stojí románská rotunda, složená z kruhovej lode a z podkovovitej apsidy. Pri stavbě mestskej fortifikácie bola pojatá do opevněného okršleka a tak od ostatného románského hradišťa oddelená.

Loďje velmi vysoká; z jej múrov možno však poznat’, že len jej spodná polovica je póvodná, kým vrch, s kopulovou střechou a lucernou, sú barokovou nadstavbou. Apsis je však celá póvodná - má románské proporcie i múry. Tieto sa skladajú z pieskovcových kvádrikov, dosť nepresne obrobených, ale kladených do zjavných vrstiev; velkosti ka- meňa je na apsidě 20-30/10-15 cm, na lodi micstami až 40/40 cm. Dlážka kaplice je dnes zvýšená o 7 stupříov nad okolitý terén; tento rozdiel výšok vznikol však postupným odplavovaním piesočného pa- horka, na ktorom kaplica stojí, čím boly odkryté nielen jej základy (najužnej straně), ale i niektoré kostry okolitého cintorína. Lod mala povodně plochú povalu; jej klenba, výzdoba, okná i vchod sú práce

160) p y Sasinek, Slov. letopis, II., 1897, str. 268 n.

*44

b a r o k o v é . Jedine apsida má podnes svoju románsku konchu, ktorá sa p r o s to u hranou a bez pátočných říms zasekáva do oválnejlode; svo n- kajšej strany sú tu zjavné stopy dvoch románských, dnes už zamúra- n\xh okien, z ktorých jedno ležalo v jej osi, druhé na straně južnej.

V doterajšej literatuře čas vzniku a účel tejto kaplice sú sporné; názory kryjú sa len pri datovaní barokovej přestavby. F. V . Sasinck180) uvádza totiž závěť Ondreja Pálffyho z Erdódu z r. 1650, podlá ktorej bude Ondrejov strýc, Tomáš PálfFy, povinný dať 200 zlatých na stavbu kaplice sv. Juraja, ktorá stojí na Hradisku v meste Skalici.

Co sa týka jej veku a účelu, tu Sasinek a po ňom i F. Dúbravský sa domnievajú, že je to karner, ktorý bol niekedy v X . až X I. století postavený v blízkosti póvodného farského kostola. Keďže totiž vznik dnešného farského kostola sv. Michala na náměstí kladů až do roku 1470 (podlá nápisu na samej stavbě), hTadajú starší farský kostol, spo- mínaný už r. 1397, na Hradisku a spájajú ho s tamojšou románskou rotundou.161) Je sice pravda, že Skalica mala s istotou už od roku 1372, ked bola Ludvikom povýšená na město,162) svoj farský kostol, ale ten je totožný s dnešným kostolom sv. Michala, ako možno poznať z jeho stavebného rozboru (r. 1470 bol len přestávaný), takže tým odpadá podklad Sasinkovho předpokladu. Naopak, že táto kaplica nebola nikdy karnerom, ako súdil Sasinek a podlá neho i K. Guth, dokázaly výkopy, ktoré som podnikol pri kaplici v novembri 1932. V híbke priemerne asi 2 m pod dnešnou dlážkou kaplice prišiel som v piesku až na spodnú plochu základu, takže s istotou vieme, že kaplica nikdy nemala podzemných priestorov.

Co sa týka jej datovania, tu pevnejší podklad nám poskytne zpráva 2 roka 1217, podlá ktorej Ondřej II. daroval vtedy pánom zo Sv. Jura (pri Bratislavě), grófovi Tomášovi z rodu Poznanovcov a jeho synom, 2em menom Zaculcza, neosídlenú a neobrobenú, ležiacu na rozhraní kráfovstva; 163) tú zem obyvatelstvom osadili iba Tomášovi synovia, Šebestián a Alexander, ako sa dá uzatvárať z listiny Belu IV . z roka 1256.1M) Z týchto listin možno totiž súdiť, že nimi bol položený základ k vzniku dědiny Skalice, z ktorej potom v X IV . století vzrástlo dneš- né město. Rotunda sama je však odtial značné odláhlá, takže s touto dědinou svojím vznikom ncsúvisí, a stojí okrem toho na zemnom hra

#1) F. Dúbravský prej íma z Fesslerových G e s c h i c h t e d . U n g . , 11. str. 242, neoverenú zprávu, podra ktorej už r. 1192 v cirkevných poplatkoch pápežskej stolici prichádza ,,ecclesia S. Sal- vatoris inarce“ . • 1M) Fejér, C o d . d i p l . , I X . , 4, str. 422. • 1M) Fejér, C o d . d ip l . , III ., 1, str. igg n>j porovn. V. šmilauer, 1. c., str. 3. • *“ ) Fejér, C o d . d ip l . , IV., 2, str. 390 n., P°rovn. V. šmilauer, 1. c., str. 3.

I46

dišti, ktoré, kcdže ešte nebolo obohnané múrom, třeba datovat’ aspoň do X II. stoletia. Z jej pódorysu i spojenia s hradom možno súdiť, že to bol kostolík panský, obklopený snáď už od počiatku cintorínom, a že vznikol najskór v X II. století.

Je zaujímavé, že hrad v Skalici spomína sa ešte i pri roku 1449, kcď tu sídlil Pongrác zo Sv. Mikuláša. Meno ,,Hradisko“ udržalo sa tu podlá Sasinka až po začiatok X IX . stoletia a do zabudnutia upadlo iba po r. 1823, ked arcibiskup Rudnay postavil tu kalváriu.

D E H T IC E , K O S T O L V Š E T K Y C H S V A T Ý C H

(Dejte, okres Trnava)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , sviizok Pozsony, str. 49.Jedlicska P., K i s k á r p á t i e in lékek, II., Eger, 1881, str, 209.

•

Jedinou zmienkou o Dehticiach je listina Belu IV . z roka 1258, ktorou král vydává coin. Zochudovi a Serefelovi nové privilegium na zemi Buguna; 165) v nej sa spomína cesta do ,,uilla Dcgce“ . K anonická vizitácia z roka 1782 na tunajšej fare udává, že kostol bol postavený roku 1172. Správnosť toho, pravda, nemožno overiť, ale zo samej stavby zdá sa, že tento údaj je pravděpodobný.

Kostolík, ktorý stojí obdaleč dědiny střed cintorína, skládá sa z ro- mánskcj apsidy a z lode a na západnej straně má barokovú vežu; stavebným materiálom je napospol tehla - ba pri opravě kostola r. 1932 sa přišlo i na to, že z tehál sú vymúrané i románské múry, pokryté miestami velmi včasným freskom z konca X II. stoletia, takže o póvodnosti tohto materiálu nemožno pochybovat:. Pódorys apsidy i lode je, pravda, velmi nezvyčajný. Apsida sa skládá z polkruhového uzávěru, zaklenutého konchou, ktorý sa však priamočiarne predížuje na západ na spósob štvorcového chóru; koncha přitom plynule prechádza do valenej klenby. Pátka klenby apsidy ustupuje po celom obvode za líce spodného múra, takže pod ňou vzniká pravoúhlý stupeň; osvětluje sa kruhovým oknom v osi apsidy a pozdížnym, pozdnogotickým, v jej južnej stene.

Styk apsidy s loďou prostředkuje triumfálny oblúk, ktorého polkru- hová archivolta ustupuje za špalety rovnako ako i klenba apsidy a ako

1,J) Bohunice; porovn. V. Šmilauer, 1. c., str. 21.

*47

uvidíme, i kopula lode. Zdá sa, že tento spósob, v románskej dobe častejšie užitý (Horjany, Szentes), umožnil Iahšie podopretic drevencj konštrukcie, na ktorcj sa klenba sostavovala.

Lod, zvonku pozdížna, má vo vnútri válcovitý priestor, pódorysu micrne elipsovitého (6.25 X 6.40 m). Je zaklenutá tehlovou kopulou, s patkami, ktoré ustupujú za líce spodnej steny; pravidelný ovál je porušený iba na straně západnej, kde bola súčasne s vežou vybudovaná múraná baroková kruchta. Kedže hrubka múrov nepripúšťala zriadiť okná inde ako v priečnej osi lode, kostolík bol osvětlený len s juhu malým barokovým okienkom, ktoré bolo r. 1932 rozšířené. Hlavný vstup je dnes na straně západnej, kde je v podveží barokový por- tálik. Až podnes sa však zachoval i póvodný vstup najužnej straně lode, vyšinutý trocha z osi na západ: je to románsky, do polkruhu zaklenutý oblúk, ktorého špalcty, raz odstupňované, majú hrubú pátočnú římsu. Múr je tu o cosi hrubší, takže portál je vložený do pozdížnej predstavby; táto úprava je póvodná a je dóležité potvrdiť, že špalety portálu sú rovnoběžné s lícom múra i s pozdížnou osou kostola. V pozdnej gotikc bol totiž do tohto portálu vložený druhý, lomený, ktorého špalety sú položené tangenciálně k vnú- tornému lícu steny, teda proti fasádě Šikmo. Dóle- žitosť tohto poznatku vynikne, keby sme pochy

bovali, či vonkajší tvar lode už od počiatku sa tak velmi lišil od vnútor- ného, t. j ., či nejde azda o normálnu rotundu, iba neskoršie zvonku presta- vanú na tvar pozdížny; rovnobežnosťšpalict póvodného portálikas dneš- ným priečelím je přitom najlepším svedectvom, že i toto je póvodné.

з

R O M Á N S K ÉB A R O K O V É

Půdorys rotundy v Dehticiach.

I48

b) rakúske k arn ery

G.Heider, Ü b e r d ie B e s t i m m u n g d e r r o m a n i s c h e n R u n d b a u t e n m it B e z u g a u f d ie R u n d k a p e l l e zu H a r t b e r g in S t e i e r m a r k , M C C , I., str. 53 n.

Á". Lind, Ü b e r R u n d b a u t e n m it b e s o n d e r e r B e r ü c k s i c h t i g u n g d e r D r e i k ö n i g s k a p e l l e z u T u l l n in N i e d e r ö s t e r r e i c h , M C C , X II . , str. 146 n.

G. Hager, M i t t e l a l t e r l i c h e K i r c h h o f s k a p e l l e n in A l t - B a y e r n , Zeitschr. f. christl.Kunst, 1899, str. 161 n.

K. Guth, Č e s k é r o tu n d y , Památky archeologické, X X X I V . , 1924-25, str. 113 n.

Okrem rotúnd patří mcdzi jednostranné orientované centrály i velmi příbuzná skupina karnerov. Zo zvláštneho účelu, byť totiž kaplicou číro cintorínovou, vyvinul sa stavebne zaujímavý typ: je to rotunda, ktorej lod je však dvojposchodová; prízemok, zvýšený čosi nad terén a opatřený apsidou, je vlastnou kaplicou, podzemné sklepeme, přístupné priarno zvonku, bez apsidy, je kostnicou, do ktorej sa ukladaly pozostatky tiel z okolitého cintorína. Karner obyčajne nebývá samostatnou stavbou, ale sprevádza vlastný farský kostol; jeho zasvátenie je naj- častejšiesv. Michalovi, sprievodcovi duší umretých do večnej blaženosti.

Vývoj a najváčšie rozšírenie karnerov přináleží rakúskemu Podu- najsku. Vzor udala vlastně už cintorínová kaplica sv. Michala vo Fulde (818-22), opatřená kryptou a zaklenutá do stredného štípa. Vlast- ného vývoja tomuto typu dostalo sa však až v druhej polovici X II. stoletia a najma v století X III .; v krajinách rakúskych doznieva potom po celý středověk.

V literatuře sa spomína 11a území dnešného Rakúska do 70 karnerov. Najrozšírcnejšic sú v Dolnom Rakúsku, potom v Štýrsku a v Ko- rutansku; sú i v Salzbursku a v Hor. Rakúsku, najmá však v Tyrolsku. Tu, pri západnej hranici, prechádzajú i do Bavorska. Táto rozloha určuje aj ich rozšírenie do krajin susedných: keďžc najpočetnějším centrom tohto typuje Dolné Rakúsko, zjavujú sa predovšetkým v priTahlej južnej Moravě (v Podyjí), ale i v pohraničí kedysiuhorskom (šoproň).

Na Slovensku okrem niekolkých málo príkladov z doby o niečo ne- skoršej máme z údobia vrcholnerománskeho zachované iba zbytky bývalého karnera v Bratislavě, hoci rakúske karnery zasahuj ú na slovensko-rakúske rozhranie velmi početnou skupinou, rozloženou v okolí Hainburgu, Deutsch-Altenburgu a Petronellu. Na naše územie vni- kajú poměrně neskoro, a to v čase, keď sa vplyvom počínajúceho sa gotického nazerania přestává užívať ich ccntrálncho pódorysu.

149

B R A T IS L A V A

K A R N E R V Z Ä K L A D O C H D O M U SV. M A R T IN A

KecT prepoštský kostol sv. Salvátora bol roku 1221 z bratislavského hradu přeložený do jeho podhradia, stal sa z neho súčasne farský kostol tejto osady. Okolo neho bol založený cintorín a v ňom, podlá rakúskeho zvyku, postavili si tunajší Němci karner, ktorého zasvätenia dnes už nepoznáme.

Jeho obvodové múry sú podnes zachované v základoch dnešného kostola sv. Martina, pod severnou bočnou kaplicou, ktorá však po- chádza až z polovice X V . stoletia. Jeho vnútorný priemer možno odhadnúť asi na 5 metrov; jeho m úiy zachovaly sa asi na výšku 2.50 m a prináležia podzemnej kostnici, keďže póvodný terén bol tu zjavne i p iv najmenej v tej istej výškc ako dnes. Pozdnogotická kaplica má však dlážku značné vyššie, takže medzi ňou a základmi karnera je dostatočný podchod. Múry sú kruhového pódorysu bez apsidy, nepravidelné viazané a ovakované a zanesené, ako celá táto krypta, prachom z hrobov a rumom, takže přesné preskúmanie múrov je nateraz nemožné. Z tejto příčiny stavbu nemožno s istotou datovať.

Vstup do tejto časti podzemnej krypty vedie z kaplice sv. Anny.

4. Juhoslovenská architektúra tehelná

Zoder, E n t w i c k l u n g d e r B a c k s t e i n r o h b a u e s in N i e d e r b a y e r n im M i t t e l a l t e r , München, 1927.

H. Bergner, H a n d b u c h d e r k i r c h l i c h e n K u n s t a l t e r t ü m e r in D e u t s c h l a n d , Leip

zig, 1905, str- 35 n - C. Ricci, R o m a n i s c h e B a u k u n s t in I t a l i e n , Stuttgart, 1925.P- 0 . Rave, D e r E m p o r e n b a u in r o m a n i s c h e r u n d f r ü h g o t i s c h e r Z e i t , Bonn u.

Leipzig, 1924.Ipolyi A ., M a g y a r t é g l a é p i t é s z c t i m ú e m l é k e k (Tehelné stavebné pamiatky uhorské),

Arch. közl., I., 1859, str. 128-160.

•

Ako sme mali príležitosť poznať už pri kostoloch kláštorných, románská architektúra v Podunajsku v X II. století závisela od vývoja, ktorým tento štýl prechádzal v Lombardii. Odtiaf přejímala nielen

150

Rovnako ani bočné empory nemalý klenieb; zakrývala ich asi šikmá střecha bez vloženej povály, ktorej krov bol z empory volné viditelný - tento stav je až podnes zachovaný, hoci krov je už novší a nižší.

Oblúky, ktorými sa empora otvárala do strednej lode, sú taktiež až dosial zachované; sú polkruhovite uzavreté, so špaletami raz usfu- penými, a siahajú až po dlážku empory, kedže parapety nemajú. V stene medzi týmito oblúkmi sú slepé, polkruhom zakončené výklenky, ktoré sú o čosi nižšie ako oblúky empór; tým vznikol nad arkádami v stěnách strednej lode pás otvorov empór, přeložených sle- pýríu výklenkami, teda s pravidelným striedaním otvoru a výklenku. Tento rytmus je však i v južncj i v severnej stene porušený, lebo sled týchto prvkov nie je vždy pravidelný: v severnej stene tesne při zá- padnom štíte sú dva emporové otvory priamo vedra seba, bez medzi- íahlého výklenku, kým na južnej straně táto nepravidelná dvojica otvorov je trochu zatlačená na východ, takže na západnom konci sa rad začína normálně jednou arkádou a nykou. Ci tieto nepravidelnosti maly akýsi význam v dispozícii stavby, nemožno už dnes, kedže už nepoznáme celé póvodné rozdelenie steny lode, bezpečne povcdať. Z toho však, že usporiadanie na severnej straně je iné ako na južnej, možno súdiť, že sa tak stalo celkom náhodné.

_Na západnej straně obe bočné empory prechádzaly do podvežia,ktoré spájala pri západnom štíte empora, vyklenutá medzi oboma vežami na šířku strednej lode. Tieto priestory v prvých poschodiach věží boly preto s vnÚtÓrneJltrany, obrátenej к strednej lodi, i na východe otvorené polkruhoyýmj pásmi, ktorými sa prechádzalo s empory na emporu. Podobný pás spája i vnútorné východné rohy oboch věží a~óddeluje tak západnú emporu od strednej lode. Komory v podveží neboly nikdy klenuté a_ rovnako i v medzivežovej empore bol pněli lad rovno do krovu. ---------

Počne'V mpo ry'"п етálу nikdy okien; ich vonkajšie múry sú příliš nízké, takže medzi odkvapom střechy a dlážkou empory nebolo pre ne miesta. Západná empora medzi vežami bola však osvětlená středným kruhovým a dvoma polkruhovými bočnými oknami, ktoré až podnes badať s vnútornej strany štítu; kedysi asi tvořily ústredný motiv zá- padného pricčelia.

Niekcdy v novověku, pravděpodobně v druhej polovici X V I. alebo v X V II . století, bolo toto priestorové usporiadanie románskej stavby značné změněné. Poměrně vy soká středná loď bola totiž vo výške dlážok empór predelená vloženou klenbou na dve poschodia, takže sa tým spojitost’ spodného a horného priestoru stratila. Pásy medziloďových

*55

arkád boly zmcncné a hrnptrjé piíiere, ktorých husté intervaly

~svedčia o tom, že.sú románské, boly opatřené v X IX . století novými profilmi říms. Převýšený podkovovitý oblúk klenby svědčí však, že nové klenebné konštrukcie viazaly sa na tvar starých arkád.

Týmto predelením vnútraj- ška kostola sa stalo, že triumfál- ny oblúk i apsida strednej lode boly přeťaté na dve časti, z ktorých spodná, používaná i na- ďalej za presbyterium, bola o- patrená novou konchou. R ománská klenba tejto apsidy i archivolta jej triumfálneho o- blúka sa tým dostaly na dncš- nýpójd. Tam najdeme v plášti apsidy i 3 románské okná, ve- dúce kedysi do apsidy a na oboch stranách po slepom výklenku, ktorým sa v stěnách apsidy, už za triumfálnym oblú- kom, končil rad emporových otvorov avýklenkov. Na plášti apsidy, medzi oknami, najdeme i dve románské mandorly; v právej je až podnes poznatel- ná Kristova postava. Konchy bočných apsid zostaly však i potom vprízemnej časti; v poschodí sú však nad nimi segmentové výklenky, taktiež konchami zaklenuté, zoclpoveda- júce spodným apsidám a ukon- čujúce priestory bočných em- pór; dnešné bočné štíty nad ich záklenkami ustupujú trocha24. Pódorys kostola v Diakovciach po prestavbe.

156

nazadok. Románské múry věží sa zachovaly do výšky jedného a pol poschodia nad dlážkou empór, lebo románské okná tohto posledného poschodia majú zachované len spodné časti špaliet; podstrešné múry věží sú neskoršie, z konca X V III . stoletia.

Z póvodnej dekorácie priečelia zachovala sa len výzdoba vonkajších plášťov apsid. Bočné apsidy dosahujú asi do dvoch třetin výšky apsidy strednej. Y tejto výške, zodpovcdajúcej dlážke vnútorných empór, spina pláste apsid románská římsa, složená z polkruhových obláčkov, ktoré však nepriliehajú všade na prípory, vystupujúce sem zospodku. ' Rozlóženic týchto pravoúhlých prípor po obvode apsidy ukazuje na to," že povodně bola tu asi zamýšlaná výzdoba slepými širokými arkádami, ■ ktorá_ iba neskoršie bola zaměněná za je dnoduchý obláčkový vlys, ] ktorého jednotlivé obláčky pri nepresnom vypracovaní dostaly saTRež mimo podpory... Podstrešné máry bočných apsid, ustupujáce za líoe nad póvodnou odkvapovou římsou, sá póvodné; rovnako pó\'odnéje i poschodie strednej apsidy, ustupujáce čosi za spodný plášť.ýToto poschodie je ukončené druhým obláčkovým vlysom, ktorý je póvodný, a modernou odkvapovou římsou; plechová kuželovitá střecha kryje jeho konchu. Okná v prízemku sá napospol z času zaklenutia lode, ale i tu možno poznat’, ako boly usporiadené povodně: tak na pr. okná po bokoch strednej apsidy vznikly jednostranným zváčšením starých okien a středné okno zamáraním právej špalety bolo z osi posunuté nalavo. Ostatné fasády kostola sá hladké, s novými oknami a sá členené novými prílóžkami. *• ------

O južnú stranu kostola opiera sa nízká románská kaplica, složená z plochopovalovej lode a z apsidy, sklenutej konchou. Toto stáváme pokládá sa niekedy za onen starší kostolík, ktorý sa tu spomína u ž v listině z roka 1103; za dnešného stavu, kedže je hrubo ovakované, l nemožno s istotou o tom rozhodnáť.

V rokoch 1872-75 póvodný kláštorný kostol bol zváčšený tým, že pred jeho západné priečelie bola postavená rovnako široká bazilikálna trojloď v pseudorománskom slohu. Touto přístavbou póvodné priečelie bolo zakryté, obe veže sa dostaly do prostriedka novej dispozície, v prízemnom poli pri póvodnom štíte boly postavené nové klenby a na severnej straně kostola boly přistavené vřetenové schodiště a n o v a sakristia; staršiu sakristiu pri severnej apsidě vtedy zbárali. Vonkajšie proporcie starej stavby sice samy o sebe neutrpěly, ale celý o b r y s kostola sa celkom změnil. Rozhranie medzi póvodnou a starou s t a v b o u udává iba poloha věží. Nákresy póvodnej stavby, uverejnené A. I p ° * lyim, vznikly ešte pred touto změnou a slážily za základ i našich plánov.

157

V doterajšej literatuře najváčšie ťažkosti robil spósob, ako si vy- svetliť poschodové rozdelenie vnútorného priestoru. Starší historici boli presvedčení o jeho póvodnosti; počínajúc D. Fuxhofferom v literatúre traduje sa pochybná mienka, že bočných empór horného priestoru užívalo sa za cely mníchov a středu za dormitár a refektorium, teda že tu bol umiestený celý kláštor.

Na možnosť incho výkladu upozornil Ipolyi.169) Vyslovil micnku, že středné múry horného priestoru mohly vlastně uzavierať bývalú strednú lod, ktorá bola predclcná novšou klenbou na dve poschodia iba ovela neskoršie. Otvory empór si přitom Ipolyi vysvětloval ako bazilikálně okná nad pultami bočných lodí alebo ako otvory oratorií. Tento Ipolyiho výklad převzal i J. Hofman a poukázal na to, že týmto emporám podobné možno najsť i vo francúzskej škole v Auvergni.

Kostoly tejto juhofrancúzskej románskej školy majú naozaj převýšené středné lode, obyčajne valene zaklenuté, a nad bočnými loďami empory, otvorené do strednej lode arkádami, siahajúcimi až po dlážku empory. Empory bývajú tu zaklenuté polovicou valenej klenby, aby tak klenba strednej lode dostala podporu. Tento spósob klenby je příčinou toho, že bazilikálně okná sa vynechávaly, lebo vrchol klenby nad emporou bolo třeba položiť presne do výšky patky klenby strednej lode, ak totiž mal nastať zamýšíaný podporný efekt.

Ak však poznáme trocha bližšie cesty, ktorými sa románské umenie do Uhorska, do krajin českých i do celého Podunajská uberalo, nuž předpokládaný priamy vplyv z Francúzska bol by velmi prckvapujúci. V tom čase nevieme totiž ani len o jednom případe, že by niektorá z architektúr týchto krajin bola priamo nadvázovala na staré fran- cúzske školy. Naopak vieme, že na základe známej závislosti nášho stavebného umenia od předloh vlašských vzor pre toto nezvyklé usporiadanie diakovských empór bude třeba hTadať v severnom Taliansku. Túto domnienku podporuje i to, že kostol v Diakovciach je postavený z tehál, teda z materiálu v našorn prostředí nezvyklého, ale bežne upo- trebovaného právě v Lombardii. A naozaj, v Lombardii možno najsť předlohy, na ktoré náš kostol nadvázuje.

Románské emporové kostoly sú v zásadě dvoch typov. Prvý spósob, zastúpený na pr. kostolom sv. Ambroza v Miláne (1128-96), má strednú lod poměrně tmavú, lebo medzi jej klenbou a arkádami empór niet miesta pre bazilikálně okná. Druhá skupina, do ktorej patří na

'*) A. Ipolyi, B c s c h r e i b u n g de r B a u d c n k m a l e d e r I n s e l S c h i i t t in U n g a r n , « * , 1858, str. 269.

'58

pr. dóm v Modene (cca 1120-84) alebo v Pařme (cca 1130-50), má hlavnú loď osvetlenú bazilikálnymi oknami nad střechami empór. Do skupiny emporových kostolov bez bazilikálnych okien prináležia najmä obidva kostoly vo Yerone: San Lorenzo a San Fermo Maggiore. Příznačná podobnost’ ich empór s kostolom v Diakovciach oprávňuje nás súdiť, že obidve tieto veronské stavby boly mu priamym vzorom. Kostol S. Lorenzo vo Yerone, ktorý sa staval už v rokoch 1110-1112, má totiž steny hlavnej lode, valene zaklenutej, otvorené podvojnými arkádami i do bočných lodí, i do empór, ktoré sú nad nimi; arkády ne- majú parapetov, dosahujúc až na dlážku emporv, empory idú tiež pri západnej straně lode popři priečelnom štíte. Prihliadajúc na našu pamiatku, je zaujímavé, že i v interiére tohto veronského kostola je užité režných tehál, ktoré, striedajúc sa s pásmi farebného mramoru, póso- bia dojmom velmi malebným. Celý pódorys tohto kostola, ako i užitia empór upozorňuje na vplyv normandský (z Jumičgcs), pri čom usporiadanie apsid do jedinej vrstvy je už prvkom typicky domácím. Příznačnou zvláštnostmi tohto kostola je, že oblúky arkád v přízemí sú velmi převýšené; tým vzniká dojem podkovovitého oblúka, ktorým bola klenutá i přízemná časť kostola v Diakovciach, nadvázujúc asi 11a tvar románských arkád póvodncj stavby.

Len to spósob, užitý pod francúzskym vplyvom pri San Lorenzo, opakuje sa bez změny i v kostolc S. Fermo Maggiore (vysvátený roku 1139) • A k° uvádza P. Frankl,170) bol to zasa trojloďový tehlový kostol s emporami nad bočnými loďmi, ktoré boly pri západnom priečelí mostovite spojené. Tento chrám, povodně benediktinsky, stal sa roku 1261 kláštorným kostolom františkánov, ktorí ho zaujímavým spóso- bom přestávali: vo výške dlážky empór zriadili novů klenbu, rozdeliac súčasne stredný pries tor bývalej locle na clvojlodie, takže v prízemku vznikla sieň, často mylné pokládaná za póvodnú kryptu - teda tým istým spósobom, ako neskoršie - pravda, len náhodou - bol prede- lený i kostol v Diakovciach.

Tento spósob empór bol v Uhorsku v románskej dobe užitý pri benediktínskom opátskom kostole v Boldve (v stolici Boršodskej), ktorý pochádza z třetiny X III. stoletia.171) Bočné lode nemajú tu apsid, kým středná apsis má celkom také členenie ako v Diakovciach (spodné poschodie so slepou arkatúrou; vrchné, nízké, je hladké). Múry strednej lode vystupujú v podobě úzkého pásu bez okien nad pulty boč-

I,°) P. Frankl, D ie f r ü h m i t t e l a l t e r l i c h e und r o m a n i s c h e B a u n k u n s t , Handbuch der Kunstwissenschaft, 1926, str. 213. • m ) Vyobrazenie viď 0 . Szönyi, 1. c., obr. 35 na strane 59.

*59

ných lodí, pri čom empory sú priamo osvětlené oknami v bočných fasádach. I tento kostolje pravděpodobně tehlový.

Ak teda kostol v Boldve je analogiou lombardských emporových kostolov bez bazilikálnych okien, hoci zhrublou a len po murársky urobenou i prispósobenou severskej tradicii užitím dvojvcžovej fasády, bude potřebné hladať, či i druhý typ vlašský, kde je lod osvětlená priamo oknami nad emporami, nebol u nás napodobncný. A naozaj, i tento druhý spósob sa na bývalom Uhorsku vyskytuje okrem Diakoviec: je to kostol v Harine (Mónschdorf v Dobockej stolici v Sedmohradsku, dnes v Rumunsku) z doby tesneprcdtatárskymvpádom.172) I tento kostol je pravděpodobně tehlový. V tejto spojitosti možno vari uviesť i kostolík v Somlyó-Ujlaku,173) ktorý je však velmi nedostatočne publikovaný. V rakúskom Podunajsku mal podobné lombardské empory, iste monu- mentálnym spósobom užité, i kláštorný kostol benediktinsky v Kloster- neuburgu z čias okolo roku 1180; i tu ide o priamy vplyv z Lombardie (zo San Michele v Pavii).

Z Lombardie je odvodená i vonkajšia výzdoba diakovských apsid, z ktorej sa zachovaly vysoké prípory, zamýšlané ako podpory slepých arkád. Ze tento spósob dckorácie steny je v Lombardii obvyklý, je všeobecné známe (dóm v Modene, Murane, Ferrare, v Bergame). Prípory bývajú tu opatřené drobnými hlavičkami, ktoré však u nás často odpadajú. Rozloženie týchto pamiatok, užívajúcich tohto spósobu výzdoby, na mape podunajských krajin ukazuje cestu, kadial k nám vlašské umenie prúdilo; čím viac na sever, tým je spomenutý spósob vzácnější. Tak v krajinách rakúskych vyskytuje sa ešte. čistý, s ukončením prípor hlavičkami, na pr. v korutanskom Gurku (posv. r. 1180) a sv. Pavlu v Lavanttalu (posv. r. 1264), alebo častejšie už ako kombi- nácia prípor s hlavičkami a s obláčkovým vlysom (sv. Peter v Salzburgu, posv. r. 1227, priečelie v Heiligenkreuzi, zač. X III. stol., karner v Tullne okolo r. 1260), na Moravě už len v tomto druhom spósobe na apsidách vo Velehrade (1201-28; tu bolo užité i tchál ako románského stavebného materiálu) a v Louke (posv. 1200); v Cechách bol systém lizén s hlavičkami užitý na kostole sv. Jána na Zábradlí v Prahe (prvá pol. X II. stol.), u sv. Jakuba pri Kutncj Hore (1165) a na apsidě v Kostomlatoch. V Uhorsku nachodíme obidva spósoby: i spojenie prípor s obláčkovým vlysom (Alba Julia z druhej polovice X III. stol., Lé-

V1) Müller-Reitzenslein-Roseman, D ie d e u t s c h e K u n s t in S i e b e n b ü r g e n , Berlin- Hermannstadt, 1934, str. 73 n., obr. 22 a 23. • ,73) L. Szabó, 1. c., str. 327.

l 60

bény a Ják z pol. X III. stol.), i so slepými arkádami (Ocsa, Kisdisznód).Ale v Lombardii najdeme vzory i pre rozdelenie plášťa apsidy na dve

vrstvy: na prízemie a poschodie. Oddelenie spodnej časti aspíd od vrchného poschodia vodorovnou římsou, ktoré je příznačné pre uhor- ské baziliky z konca prvej a z druhej třetiny X III. veku (Lébény, Ják), je běžné takmcr u všetkých lombardských kostolov, počínajúc S. Abondiom v C om o; prízemok má tu slepil arkádu, ktorú nesú prípory s hlavicami, kým poschodie ustupuje nazad a přelomuje ho trpasličia galeria. Clenenie plášťov apsid, ktoré sa skoro shoduje s Diakovcami, najdeme na dóme v Anagni.174) Středná apsida je tu rozdělená asi v hornej štvrtine výšky vodorovnou římsou na dve vrstvy, prízemok má štvorhranné lizény, nesúcc vždy po dvoch oblúčkoch vlysu, poschodie je tiež ozdobené slepou galeriou so stípikmi a obláčkovým vlysom. Bočné apsidy, přepásané tou samou římsou, majú prízemky podobné členené, ale poschodia vytvárajú len veTmi nízké a nečlenené nadstavce nad kordonovou římsou. Ze prc Lombardiu taký typický prvek, trpasličia galeria, na severe sa okrem niekorkých výnimók (Tri- dent, Salzburg) nevyskytuje, móže mať okrem iných i tic příčiny, že to bola najma Verona, kde sa trpasličích galerií naskrze neužívalo, ktorá bola východiskom škol, pracujúcich na severe.

H E G Y , P. M A R IA

( Okres Galanta)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro sa i , svázok Pozsony, str. 69.

Obec Hegyi spomína sa roku 1239 ako sídlo jobbagionov bratislavského hradu ;175) v desiatkových soznamoch uvádza sa pod menom Mons.

Uprostřed nej, na miernom návrší, stojí románsky kostolík, ktorý je od roka 1915, keď vyhořel, zrúcaninou. Až donedávna bol trojlodový; dnes má polygonálne presbyterium, jedinú loď a pri západnej fasádě vežu. Po zbúraní bočných lodí sa ukázalo, že tieto lode boly len přistavené ku strednému jádru, k staršej lodi, ktorá sa zachovala ako je-

17‘) C. Ricci, 1. c., str. 168. • 175) T. Ortvay, G e s c h i c h t e d e r S t a d t P r e s s b u r g , I. diel 1892, str. 75.

l 6 l

t

diný pozostatok z póvodného románského kostolíka. Presbyterium s triumfálnym oblúkom, klenba strednej lode a vcža vznikly spolu s oboma bočnými lodami v druhej polovici X V I. stoletia.. JPóvodný kostolík bol teda jednolodový, plochopovalový a bez veže a mal zjavne

pol^ruhóvu ápšldu. Máteríalom I pře rc- nesanené přístavby, i pre románské múry je tehla, ovakovaná okrem niektorých dekoratívnych článkov tenkou vápennou vrstvou vakovky.

Ale i to, čo sa zachovalo z románskej lode, je vlastně len torzo. Po odstránení póvodného triumfálneho oblúka táto lod bola totiž východným smerom o šířku múra nového oblúka predížená, takže dnes jej póvodné nárožie na oboch stranách stavby ukazuje sa len ako spára v múre. Západný románsky štít zaťažila přístavba veže, ktorá čiastočne spočívala na ňom, natorko, že sa od múra lode postupné odděloval tak, ako sa veža sosadala a odkládala, takže sa tým plynulá výzdoba oboch bočných románských fasád porušila. Tieto bočné fasády utrpěly však aj inakšie: po přístavbě nižších bočných

lodí horné časti dostaly sa nad ich klenby, do krovov, kde sa ešte poměrně zachovaly, ale v spodnej časti boly přelomené dvoma nerovnakými oblúkmi, ktoré spájaly nové bočné lode s priestorom lode strednej. Sú- časne bola do románských fasád vysekaná vodorovná ryha, do ktorej boly zapuštěné klenby bočných lodí.

I pri všetkých týchto změnách, ktorými póvodný kostol v renesan- cii bol porušený, možno z vazby múrov i zo zachovaných detailov lahko rekonštruovať póvodný vzhlad fasád. Bočné steny boly totiž členěné systémom slepých úzkých arkád, ktorých polkruhovc archivolty, nie nepodobné obláčkovým vlysom, sedely bez hlavic na oblých prí- porách. Tieto prípory, vytvořené z tehál, do polkruhu odsekaných a zapuštěných na polovicu dížky do múra, sbiehaly po celcj výške steny do soklového profilu. Týchto arkád bolo na každej straně lode dvanásf; vrohoch sa opieraly o širšie pravoúhle lezény._Pás steny medzi týmito obláčkami a odkvapom ozdoboval tehlový vlys; jeho ornament bol ne- plastický, iba v ploché múra a vznikol zvláštnou vazbou tehál: medzi

26. Půdorys kostola v Hcgyi. Stav pred požiarom r. 1915.

l62

dve vodorovné vrstvy tehál, položených na plocho, výplň bola sostavená tak, žťTrezné téhly, opřete vzájomne o seba, stavaly sa do trojuholníko^ vélio vzoru. Tým sautvoril pilovitý zubatý pás, červený na bielom podklade, kedže telily vo vložkách medzi ním a rámujúcimi vrstvami boly hladko na bielo ovakované.17“) Celý zjav takto vystrojenej fasády bol živo malebný.

I západné priečelie členil systém polkruhových prípor, zjavne ob- lúčkami zakončených, ktorých zbytky sa zachovaly v priestore pod- vežovom.

Po južnej straně kostola zachovaly sa dosť vysoko nad zemou zbytky románských okien, ktorč ozdobný systém prípor neorganicky přerušovaly. Tu je zachovaná i lává polovica póvodného portálika, ktorého archivolta, polkruhového tvaru, raz pravoúhle ustupovala.

Výzdoba fasád, tohto kostola je tak závislá od dekorácií apsid bázi.-., liky v nedalekých Diakovciačh, ze třeba v nej videť ďielo jednej a tej išTěj Euty.~Možno teda súdiť, že i kostol v Hegyi vznikol v dvaciatych až triciatych rokoch. X III. veku.

m ) V Lombardii najdeme tento spósob vlysu na zvonici kostola P. Marie v Pompoze při Ferrare.

163

O R E S A N Y , SV. K R lZ

(Tótdiós, okres Hlohovec)

M a g y a r o r s z á g v á r m c g y c i és v á r o s a i , sv. Nyitra, str. 67.

iNa miernom svahu na okraji obce stojí kostolík, ktorý sa skládá z polkruhovej apsidy a podlhovastej lode; veže nemá. Je vymúraný z tehál bez akejkolvck ozdoby. Jeho apsis je zaklenutá póvodnou konchou a má novoprelomené okná; na vórikajšom plášti je rozčleněná systémom oblých prípor s drobnými slepými arkádami, podobné ako v kostole vH egyi. Polkruhový vítazný oblúk má v patkách profilované římsy. Jedinou ozdobnejšou čiastkou lode je plochopovalová empora, ktorej tri arkády spočívajú na štvorhranných pilieroch, opatřených pá: sikom římsy. Loďm a plochú povalu. Póvodný vchoď do kostola boT v južnej fasádě blízko empory; jeho polkruhová archivolta bola jednoducho vymúraná z tehál. Sakristia a vchod v západnom priečelí sú barokové.

Kostol vznikol v prvej tretine X III. stoletia; ani o ňom, ani o obci niet však starších zpráv. Roku 1935 bol zváčšený tým, že nová lod bola postavená krížom cez starý kostol.

Ak prezreme eštc raz vývoj vrcholnerománskej architektury na území dnešného Slovenska, nachádzame tu štyri základné skupiny: k o s to lík y p an sk é po vidieku, ktorými sa náš vývoj obracia pro- stredníctvom Moravy a Ciech do vlasti týchto stavieb v Bavorsku a v Sasku; k o s to lík y c e n tr á ln ě , ktorými zasahujú sem, na západné pohraničie Nitrianska, alebo českomoravské rotundy hradné i farské, alebo dolnorakúske karnery; k lá š to rn é b a z i l ik y , ovplyvnené uměním lombardským, ktorésa sem dostává známou cestou po toku Dunaja; a napokon poznáváme tu skupinu s ta v ie b te h e ln ý ch , ktorými tu za analogických podmienok, ako i v Taliansku, vyznieva tchelné umenie lombardské.

Sú to teda obe susedné krajiny, Rakúsko a zeme české, ktoré pósobia tu bud priamo, buď aspoň prostředkuj ú vplyvy bavorsko-vlaš- ské. Z tej příčiny možno teda právom hovořit’ o skupině krajin podunajských, to jest o Bavorsku, o rakúskych krajinách alpských, o Cechách, o Moravě a o Uhorsku ako o uzavretom umeleckom celku,

164

ktorý bol svojou zeměpisnou polohou předurčený zachytit’ prvý náraz prastarého prúdu vlašských umelcov, uberaj úcich sa z vlasti na sever za Alpy. Tento stav trvá v Cechách a v rakúskycli krajinách asi do 8otych rokov X II. stoletia, kým v Uhorskuaž do dvaciatych až triciatych rokov X III. stoletia. Pre poměry na Slovensku je příznačné, že sa tu hladina přejímaného umenia snižuje a prispósobuje perifernej polohe krajiny.Příznačné je i časové zdržanie sa tohto umenia na Slovensku proti susedným krajinám. Móžeme povedať, že zachované pamiatky zjavujú sa tu zo všetkých podunajských krajin nielen najneskoršie, ale že ani jedna z najde- ných skupin nemá tu svojejadro; každá z týchto skupin zasahuje sem len svojím okrajom.

Spomenuté slohové oneskorenie sa ,,Starého“ Slovenska najlepšie sa nám ukáže, ak posudzujeme vývoj umenia s hladiska konštrukcie klenebnej. Kým Cechy poznajú klenbu v priestoroch jcdnoloďových i trojloďových už od druhej polovice X II. stoletia, hoci len výnimečne, a hoci v Dolnom Rakúsku zjavuje sa vtedy už i klenba rebrová, niet v tej dobe na území Uhorska celkom zaklenutého kostola.

Dohoniť tieto nedostatky a vyrovnat’ sa stupňu, akého zatial dosiahla architektura na západe, bolo úlohou Slovenska v X III. století. Iba vtedy sa i Slovensko stalo rovnocennou súčiastkou podunajskej skupiny a nadobudlo i určitej původnosti. Ale bolo třeba pilného úsilia po celé X III. a po clobrú polovicu X IV . veku, aby sa i u nás dostihlo stále unikajúceho vývojového stupňa strednej Europy; tomuto cielu bolo třeba tu vela obětovat’. Přitom Slovensko stratilo svoju starú uzavre- tosť, upomínajúcu ešte na časy bývalej politickej samostatnosti, ale i jazyková jednotu, dosial iba málo porušená, i poměrná samostatnosť v ohlade správnom. Příčiny toho všetkého boly však iné ako politické, boly to důvody hospodářské, ktoré si vynátilyrozšírenie hraníc osídlenej zeme, vpád cudzincov a počiatok racionálnej exploatácie prírodných pokladov. Je to doba háževnatej kolonizácie.

10 1 2 J V 5 6 7 8 g 10 M

28. Pódorys kostola v Orešanoch. Stav prcd přestavbou r. 1935.

C • Pozdná doba románská a přechodná

(Druhá trelina XIII. stoletia.)

Ú V O D

J . Kachelmann, G e s c h i c h t e de r u n g a r i s c h e n B e r g s t ä d t e u nd i h r e r U m b e g u n g , Schemnitz, 1853-67.

— D as A l t e r u n d d ie S c h i c k s a l e des u n g a r i s c h e n , z u n ä c h s t S c h e m n i t z e rB e r g b a u e s , Pressburg, 1870.

Wenzel G., M a g y a r o r s z á g b á n y á s z a t á n a k k r i t i k a i t ö r t e n e t e (Kritické dějiny ba- níctva v Uhorsku), Budapest, t88o.

Pech A ., A ls o M a g y a r o r s z á g b á n y a m i iv e lé s é n e k t o r t é n e t c (Dějiny baníctva v Dolnom Uhorsku), Budapest, 1884.

P. Křižko, S t ř e d o v ě k é n á r o d n o s t n é p o m ě r y na S lo v e n s k u , Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, II., 1897, Str. II n.

R. F. Kaindl, G e s c h i c h t e der D e u t s c h e n in U n g a r n , Gotha, 1912.V. Chaloupecký, S t a r é S lo v e n s k o , Bratislava, 1923.K. Eckert, D ie d e u t s c h e n S i e d l u n g e n i n d e r S l o w a k e i , Karpatcnland, I., 1928, str. 5 n. A. Hůšiava, K o l o n i z á c i a L i p t o v a d o k o n c a X I V ' . s t o r o č ia , Sborník filoz. fakulty

univerz. Komenského v Bratislavě, roč. V I I . , č. 58 (5), Bratislava, 1930.J . Hanika, O s t i n i t t e l d e u t s c h - b a i r i s c h e V o l k s t u m s m i s c h u n g in w e s t k a r p a t h i -

sc h e n B e r g b a u g e b ie t , Münster in W., 1933.H. Kaser, D e r V o l g s - und K u l t u r b o d e n des S lo v v a k c i d e u t s c h t u m s , Osteuropa-

Institut, Breslau, 1934.Pleidell A ., A i n a g y a r v á r o s t o r t é n c t e l s ö f e j e z e t e (Prvá kapitola dej in uhorských

micst), Századok, L X V I II . , 1934.Fekete-Nagy A., A S z e p e s s é g t e r ü l e t i és t á r s a d a l m i k i a l a k u l á s a (Üzemnv a spolo-

čenský vývoj Spiša), Budapest, 1934; recenzia V. Šmilauerova (Osídlení a národnosti Spiše) v „Bratislavě“ , I X . , 1935, str. 154 n.

J . Liplák, B i ld e r aus d e r Z i p s e r V e r g a n g e n h e i t . U r g e s c h i c h t e u n d B e s i e d l u n g de r Z ip s , Kežmarok, 1935.

Románsky štátny hospodářsky systém, používaný u nás až do konca X II. stoletia, bol vlastně súkromným hospedárením královým. K rálovské stoličné hrady i s hradným Iudom (t. zv. dvorníci), obrábajú- cim královský majetok polný a lesný, boly, podlá názorov vtedajšej doby, osobným majetkom královým. Okrem královských majetkov boly tu len rozsiahle majetky cirkevné, najmá kláštorné; šlachtické majetky proti královským a cirkevným boly nepatrné.

Právě tak, ako si cirkevné ústavy obrábaly svoju zem samy, svojím

Iudom, a z výtažku hospodárstva vykonávaly svoje duchovné, kulturně i štátne-administratívne povinnosti, pokial boly nimi poverené, právě tak i krár zo zisku svojho hospodárstva, sústredeného na královských hradoch a dvorcoch, kryl trovy, spojené s vykonáváním práv svrchovanosti, s obranou krajiny i s vydržiavaním dvora a svojej rodiny. Tieto posledné náklady vzrástly najma od čias Belu III., ktorý si dal velmi záležať na lesku dvora. Okrem toho krár zvyšoval svoje příjmy a dóchodky z mýt, z prievozov a z trhov, ktoré boly jeho monopolom, taxami za razenie mincí, daňami cudzích osadníkov i čiastkou súdnych pokut; rovnako královi prináležaly i územia ,,nikohofí, t.j. ncobsadené.

Tento systém súkromného hospodárenia králbvho, t. zv. domiciál- neho, změnil sa na začiatku X III. stoletia. Zváčšené požiadavky doby, prejavujúce sa najma zvýšením životnej úrovně kráfovskej rodiny, dvora i šlachty, rastúcou milovnosťou nádhery i zárubou v umění, v stupňovaných výdavkách administratívnych i vrojenských (křížové výpravy), a v Uhorsku najma i v přivykaní si na kultúrnu úroveň západnej Europy - všetko to kládlo na královu pokladnicu nebývalé nároky, a to nielen v Uhorsku, ale i v Cechách a v Polsku, kde poměry boly podobné. A tak ako v týchto krajinách, i v Uhorsku, počínajúc Ondrejorn II. (1205-35), pomáhajú si panovníci na vzor západný novými opa- treniami, ktorých súhrn zovieme systémom feudálnym.

Zinena hospodářského systému připravovala sa už v X II. století. Kedže podstatou královského majetku nebola - pri malom zahadnení říše - ani tak zem a jej velkost! sama, ktorej bolo dosť, ale lud a jeho pracovná výkonnost, jednou z dávných králových starostí bolo, ako rozmnožit tieto pracovné sily. Tak 11a pr. v dobronivskom privilegiu sa píše, že královi sa patří, aby sa sklonil k prosbám poddaných, aby sa tak počet věrných množil a královská moc sa šířila, lebo kráíovskou tužbou je skveť sa množstvom národa. Preto už od X II. stoletia střetáváme sa so snahou podporovat’ imigráciu.

Rozmnožovanie ludnatosti vo východnej Europe napomáhalo pre- ludnatenie, ktoré zadal - v miere vtedajších čias - vznikalo v Německu, najma vo Flandrii, v Porýnsku, v Sasku, v Durynsku, vo Francku i v Bavorsku. Odtial sa prelicval celkom prirodzene ludský nadbytok smerom východným, kedže na Západe už nebolo nadostač nevyužitých možností ani volnej zeme.

V Cechách i v Uhorsku krár osadzoval týchto cudzích prisťahoval- cov na svojom majetku na periferii krajiny, v horských i lesných dolinách i v krajoch, plných moČiarov, kde ludnatosť bola najmenšia a kde neobrábanej zeme bolo nadostač. Už vtedy známa húževnatosť a robot-

nosť Nemcov bola im dobrým odporúčaním pri volbě nového osad- níctva.

Tým sa stalo, že na obvode říše vznikaly celé súvislé oblasti, osadené Nemcami. Nemeckí kolonosti spravovali sa tu, čo bolo ich podmien- kou, vlastnými právami i zvyklosťami, ktoré si priniesli zo svojej domoviny, pri čom mali určitý stupeň samosprávy, nepodliehajúc krajinskému právu i poriadku.

Tak už za Gejzu II. (1141-61) střetáváme sa s váčšou koloniou Nemcov v Sedmohradsku, ktorí sa sem prisťahovali z Flandrie, od bre- hov Rýna a Mosely.177) Krár napomáhal tu imigrácii najma velkým privilegiom z r. 1224, ktorým ponechal tunajším hosťom vo veciach politických samostatnost’ ; najvyššou správou bol poverený ako kráíov zástupea zvláštny „saskýíf gróf. Po stránke cirkevnej tunajší Němci dostali samostatnost’ už r. 1191 založením prepoštstva v Hermann- stadte (v Sibíni), ktoré bolo bezprostredne podrobené arcibiskupovi v Ostrihome. Tejto kolonizácie sa aktivně zúčastnila i řehola cister- citská, ktorá od roku 1202 mala svoj kláštor v Egresi.

Podobné ako v Sedmohradsku vznikal vari už v X II. století váčší kolonizačný okršlek Nemcov i pri severnom okraji krajiny, vo Spiši.178) Toto územie až dosial pokrývaly lesy, ktorc tu ešte zastihly najstaršie písomné zprávy. Staršie osídlenie bolo tu preto velmi riedke a tvořil ho najskór len královský Tud, ktorý niekedy na přelome X II. a X III. stoletia bol už spravovaný z královského hraclu Spiša (pre X I. stoletie toto slovanské obyvatelstvo potvrdzujú nálezy na Dreveníku). Pevnejšie organizovaný život sa sem dostával najskorej až koncom X II. stoletia, a to od východu, z údolia Hornáda a Torysy, kadiaT viedlá stará cesta uhorsko-poLská; preto v tejto časti Spiša vznikly jeho obe strediská, cirkevné i politické, hrad Spiš179) i prepoštstvo sv. Martina,180) odbočka arcibiskupa ostřihomského v týchto vzdialených krajoch.

O kolonizačných pokusoch počujeme vo Spiši velmi skoro. Tak už pred tatárskym vpádom zakladá sa tu majetok rodiny Máriássyovcov v okolí Markušoviec a r. 1209 vzniká tu donáciou Ondreja II. ma-

177) „Hospites llandrenses in Transilvania“ prip. 1199, pozři V. Chaloupecký, S t a r é S lo v en sk o , str. 367. • l78) Prvú, bohužiar, nie bezpečnu zprávu o Spiši zaznamenal polskýdejepisec Boguchwar, ktorý pri r. 1113 spomína, že krát Štefan daroval Borisovi, svoj mu ne- vlastnému bratovi a předurčenému nástupcovi, kastelánstvo ,,de Spis“ . Porovn. V. Chaloupecký, S t a r é S lo v e n s k o str. 34 a 137. O slovanskoin hradisku na Drcveniku porovn. J .Neústupný, D ř e v e n i k , p a m á t n í k p r a v ě k é k u l t u r y v e S p i š i , Časopis turistů, X L V I I , 1935, str. 35 n. • 17#) Prvý známy župan, Tomáš, je spomenutý r. 1202. • 1S0) Pre- bošt Adolf známy po prvý raz pri r. 1209.

l68

jetok rodiny Berzeviczyovcov nad riekou Popradom na zemi, odňatej vtedy Eckbertovi, biskupovi bamberskému,181) takže možno předpokládat’, že osídlenie dosiahlo tu tejto rieky už na začiatku X III. stoletia. Ale i na hornom Hornáde sa už pred tatárskym vpádom tvoří nové kolonizaČné centrum v cistcrcitskom kláštore v Stiavniku (založenom vojvodom Kolomanom r. 1223). Toto osídlenie so strany uhorskej pri rieke Poprade skoro sa střetlo s kolonizáciou, ktorá sem postupovala proti jej prúdu z Polska; r. 1204 vieme totiž o slobodách, ktoré udělil krakovský vojvoda Henrich Detrichovi, krakovskému palatínovi, v po- hraničných krajoch 11a Dunajci.

Ale všetko, čo tu bolo podniknuté v prvých rokoch X III. stoletia, rozmetal r. 1241 tatársky vpád.

Táto prvá vlna kolonizácie, podnikanej priamo na neosadenom po- hraničnom majetku královoin, bola akýmsi prvým útokom na celistvost’ královského dominia. Skoro sa však tento majetok začína drobiť rýchlejšie, a to donáciami osobám šlachtickým. Podlá vzoru západného prichádza tak nielen na rozdarovanie váčšiny královského majetku, ale i ostatných králových dóchodkov, ako úradov, výtažku z mýt, z prievozov a z trhov, pri čom jedine mincový regál zostáva královi zachovaný nezmenšcne. Ako vieme z listiny Ondreja II. z roka 1218,182) král prešiel v tom čase k novému systému: zmeniac „zariadenia po všetky časy až dosiaT bez premeny zachovávané, počal udělovat’ hrady, stolice, zeme i iné dóchodky právom dědičným pánom a zcmanomfí, a to do súkromncho vlastníctva, prenášajúc, najma ncskoršie, po ta- társkom vpáde, na šlachtu súčasne i bremená vojenské, ktoré až dosiar zaťažovaly len samú korunu. Právně postavenie šlachty a jej poměr ku královi a k štátu bol ustálený památnou zlatou bullou Ondreja II. z r. 1222, klorou sa upravuje i spósob dedictva majetku v šlachtických rodinách.

Noví šlachtickí majitelia zeme kolonizujú potom tento majetok buď sami, buď pomocou lokátorov, pri čom polonomádske salaše sa zamie- ňajú za pevné obce. Tým sa ovcla rýchlejšie rozširujú hranice krajiny o ďalšie pásma lesov. Spolu s kolonizáciou 11a královskej zemi vznikajú tak nové, do seba uzavreté územné celky, takzvané novohrady, a v nich nové centrá správné, kulturně i cirkevné.

Tak už pred tatárskym vpádom vnáša sa nový život pri západnej hranici krajiny do podhoria Malých Karpat, medzi hradom Brati-

m ) Bol bratom krárovny Gertrudy, manželky Ondreja II. • m ) V. Chaloupecký, S t a r é S lo v e n sk o , str. 126.

169

slávou a krajinskou bránou na rieke Myjavě, a to donáciami, ktoré tu medzi rokmi 1208 a 1217 dostávajú potomci starého rodu Poznanov- cov, grófi zo Sv. Jura a z Pezinka. Im prináležala už v prvom desaťročí tohto veku (1206) značná časť Záhoria (Plavecký Stvrtok), ba i územie pri staršom hrade Skalici, kde česká cesta překračovala rieku Moravu. V tejto oblasti vznikajú v X III. století i arcidiakonát šaštínsky a komi- táty stupavský a holičský, ktoré sa však trvalejšie neudržaly.

Kolonizáciou barín, ležiacich na brehoch Malého Dunaja, podobné sa vypíňa i územie, zvanc v prameňoch Posonium Maioris, a to od Bratislavy až po Dudváh. Tým už pred tatárskym vpádom mohut- nie osídlcnie na západnej, bratislavskej časti Žitného ostrova, a to do tej micry, že sa tu už r. 1232 spomína osobitný arcidiakonát ,,de Chuťh Spolu s ním vzniká tu i samostatný komitát, Posonium Minus, ktorý splývá neskór s bratislavským. Síachtické majetky poznáme tu výslovné až po tatárskom vpáde. Ale i východná časť Žitného ostrova a územie okolo Komárna sa teraz pretvára 11a osobitný komitát, v ktorého středisku, v Komárně, bol už r. 1218 královský hrad.

Síachtické majetky nového druhu vznikajú však i v tej časti krajiny, čo už od pradávna bola osídlená. Tak v župe Nitrianskej poznáme prvé donačnc listiny od roka 1214, v Hoňte od roka 1219 a v susednom Novohrade od roka 1240. V Tekove kolonizuje na svojom majetku kláštor v Hronskom sv. Beňadiku, akoviem ez pápcžskej listiny z r. 1209.

Iba týmito donáciami dostává sa konečné, krátko pred tatárskym vpádom, i pevný život do prastarého pohraničného lesa na rozvodí Dunaja a Tisy, kde na rozhraní X II. a X III. stoleda vzniká komitát zvolenský. Prvými donáciami v hornom poriečí Hrona, v Turci (od r. 1224) a v neskoršom Liptove (od r. 1229), ktoré po cele X III. stoletie boly spravované zo zvolenského hradu, ale i v Gemeri (donácie od r. 1232) vzniká vlastně, ako ukázal V . Chaloupecký, středné Slovensko, ktorým sa až teraz stmelujú obe pradávné prírodné i politické jednotky, Nitriansko a Potisie, v jeden útvar, pre ktorý od tých čias možno bez výhrad užívať názvu Slovensko v terajšom smysle.

Změnou hospodářského systému a rozdrobením královského majetku donáciami a kolonizáciou stratila sa značná časť regálových dó- chodkov koruny. K rál sa sice neskoršie usiluje energicky znova získať svoje majetky kontrolou donačných listin, ale márne. Nový systém sa rozšiřoval nezadržatelne, hoci kapitál, vložený do kolonizačného pod- ruku, nemohol niesť už v prvých rokoch úžitok. I hladajú sa teda nové zriedla příjmu v podobě nových priamych daní. Preto sa rolníčka kolonizácia vidieka dopíňa podporou obchodu i pricmyslu.

I70

ri

Skoro sa totiž ukázala potřeba starať sa o to, aby sedliackc obyvatelstvo nachádzalo bezpečné tržištia, ktoré by niclen umožňovaly lacnú záměnu rolnických produktov za veci, vyrobené remeslom, ale ktorými zvyšovala by sa i obchodná podnikavosť i pokrok blahobytu a přepychu. Strediskami obchodu, ktorý mali najviac v rukách cudzinci, boly až closiaT podhradia váčších župných hradov alebo trhové osady pri znamenitějších kláštoroch (Bratislava, Nitra, Tekov, Trenčín, Hronský Sv. Beňadik). Trh bol tu však stále přivilegiom vlastníka osady, teda kláštora alebo najčastejšie kráía, ktorému patřily všetky poplatky z neho. Počínajúc dobou Ondreja II. dostávajú však cudzí hostia, v týchto obciach osadení, rozličné slobody povahy číro osobnej. Ich cudzinecké kolonie boly vzaté pod priamu ochranu zcmepanskú; boly preto z krajinského práva, t. j. z právomoci královského župana vyňaté, pri čom sa im dostalo i akejsi autonomie (týkajúcej sa na pr. nižšieho súdnictva), ktorá však ešte neposkytovala trhovej osadě právneho charakteru města. O podobných privilegiách osobného charakteru vieme na pr. u hosťov v podhradí Bratislavy (pred r. 1221), a neskoršie, po tatár- skom vpáde, i vo Zvolene (r. 1244), v Tekove a v Sv. Kříži nad Hro- nom (1246). Všetkým týmto osadám chýbal proti skutočným mestám spoločenský a stavebný vývoj i štátne uznanie; v nich ešte popři privilegovaných „hosťoch“ bývalo i neslobodné domáce obyvatelstvo, lebo výhod, plynúcich z týchto královských milostí, nenadobúdalo sa čírym osadením sa vr osadě.

Ale i o prvých skutočných mestách počujeme už pred tatárskym vpádom. Pominúc Banskú Stiavnicu, ktorej počiatky presne nepoznáme, připadá sem vznik obce pod kláštorom sv. Beňadika nad Hronom, ktorej hosťom dal kráí už r. 1217 práva a slobody miest Pešti, Stolného Bělehradu a Budína.183) Roku 1238 česká královna Konštancia, dcéra Belu III., založila pri staršej obci město Trnavu, ktoré dostalo práva Stolného Bělehradu.181) Z výsadnej listiny Belu IV. z r. 1244 vieme, že i Krupina mala podobné výsady už pred tatárskym vpádom.185)

Iba tieto mestá, Banská Stiavnica, Trnava a Krupina, boly mestami privilegovanými, ktoré vznikly na královskej pode a podliehaly priamo královi. Okrem zeme a samosprávy dostaly od svojho zakladatela i určité platy, ako mýta, clá, súdne pokuty i odpustenie ciel v iných

183) F. Knauz, M on . S tr ig ., I., str. 217; porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o ,str. 251. • 18‘) Fejér, C o d . d ip l., I.V., 1., str. 13 2 -5 ; porovn. V. Chaloupecký, 1. c., str. 158.• ,S5) Spravovala sa právom magdeburským; „S asi” sa tu spominajú už r. 1238, keď sa

súdia s kláštorom na Bzovíku o mýto. P o r o v n . F ejér, C o d . d i p l . , IV ., i.,s tr . 136 n. a 329 n.

171

mestách, právo trhu a neskoršie i jarmoku, a azda aj isté monopoly na ochranu proti cudzej konkurencii: právo míle, právo variť pivo i právo skladu. Přitom zostalo im základné privilegium německých hosťov u nás, právo slobodnej volby rychtára, t. j. králbvho zástupců, i městského farára, rozšířené, pravda, o volbu městských prísažných. Hoci znenie najstarších zakládacích listin je velmi kusé a mnohé z týchto podmienok neobsahuje, možno jednako len premietnuť už do týchto čias právně poměry, ktoré sa v zakládacích listinách u nás zja- vujú až koncom tohto storočia. Správa týchto miest bola napospol v rukách Nemcov; z ich radov pochádzali totiž i lokátor i přední mešťania.

Najvyšší blahobyt a trvalý zdroj příjmu prinášalo, pravda, nielen královi, ale i celej krajině to odvetvie priemyslu a obchodu, ktoré bolo založené na baníctve. Prírodné bohatstvo stredoslovenských hór, skryté v ťažko přístupných ložiskách zlatých, strieborných a měděných rúd, množstvo lesov, poskytujúcich hojnost' dřeva i dostatok vodnej sily, to všetko až dosial sa využívalo len prostriedkami velmi primitivnými. Ale i pri tom už od X I. stoletia prichádzame v najstarších listinách na náznaky, ktoré svcdčia, že v horách stredného Slovenska, v kraji pod hradišťom hory Sitna, kutajú sa drahé kovy. Ako ukázal V . Chaloupecký,186) už v listině opátstva sv. Beňadika nad Hronom z r. 1075 spomínajú sa zlatníci. Listina z r. 1156 pozná tu ,,zem baní- kovff a ,,hosfovíf v Leviciach a r . 1158 v susednej Bratke a v Santove. Ale iba za Ondreja II. vniesli sem, do najsevernejšej časti Tekova a Hontu, přivolaní Němci nové a dokonalcjšie kutacie metody, a s nimi sa dostavil i rozkvet vo všetkých oboroch ich činnosti. Na. majetkoch kapituly ostrihomskej, kláštora bzovického i župana zvolenského, podporovaná královskými výsadami, a okrem toho i na súkromných pozemkoch vzniká teraz čulá německá kolonizácia v okolí vlastných bani na striebro, ktoré už r. 1217 sú všeobecne známe pod prostým menom ,,Banaíf a ktoré r. 1255 P° PrvT raz nachodíme pomenované ako Banská Stiavnica. Kolonizačný prúd viedol sem od juhu, z údolia rieky Ipía, známou kolonizačnou zvolenskou cestou, od ktorej pri Sebe- chleboch odbočovala vlastná banská cesta, vedúca cez Nemce popři potoku Stiavnici až po jeho pramene. Tam , v uzávere jeho údolia, ležalo srdce celého stredoslovenského banského podniku.

Banská Stiavnica, ako móžeme slídit: i z nálezu opevněného hradiska na t. zv. Starom meste, i z jej nepravidelného pódorysu, vznikla pozvolným vývojom na baníckom kutišti ako spletež náhodných uli-

ls4) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 169 n.

172

čiek, ktorc sa natolko přimykaly k horskému terénu, že nemohly vyjádřit’ nejakú pravidelná dispozičnú myšlienku. Jej počiatky třeba liladať preto iste už aspoň v druhej polovici X II. stoletia. Ale městských práv dostalo sa jej až v triciatych rokoch X III. stoletia, po příchode Xerncov; jej bohaté románské kostoly sú toho priamym dokladom. O jej význame i blahobyte svědčí však i to, že medzi stredo- europskými mestami na severe Alp Stiavnica bola jedna z prvých, ktorá bola osadená žobravou řeholou,' otcov dominikánov lákalo sem, do vnútra slovenských hór, iste bohatstvo a štědrost tunajších mešťanov.

Ešte prcd tatárskym vpádom zjavujú sa potom v listinách i niektoré obce z jej najbližšieho okolia. Tak roku 1228 Zakýl a snád i Belá, r. 1232 Zibritov a r. 1238 počujeme už o německých hosťoch i v Kru- pine. O novšom rozvoji banského priemyslu dozvedáme sa však až po tatárskom vpáde.

Toto úsilie o premenu hospodářských i sociálnych pomerov přiblížením sa kultuře západnej, o rozkvet baníctva i miest, o zaTudna- tenic lesných úvalov a o zvýšenie výtažku z prírodných darov, úsilie, ktoré už začalo prinášať svoje prvé ovocie 11a poli hospodárskom i kul- túrnoin, takmer vo chvíli přeťal a vyvrátil ncočakávaný úder osudu: mongolský vpád r. 1241.

Tatári, vedení svojimi chánmi, už r. 1237 vyšli z krajov od Bajkalského jazera, překročili r. 1240 Dneper a v troch prúdoch obkolesili Uhorsko. Na jar r. 1241 vtrhli pásmom karpatských lesov do Potisia. Bela IV. vypravil sa s vojskom proti nim; s chánom Batu srazil sa v Gemeri na rieke Slanej, bol však porazený a zachránil sa len útekom. Tatári hned spustošili celý Gemer i Novohrad, vyvrátili mladú kolo- nizáciu pri kláštore jasovskom, zničili počiatky baníckeho podnikania v okršleku štiavnickom, vypálili Zvolen, Krupinu i celý okolný kraj a spustošili i Spiš, Liptov a Turiec, kde sa Iud pred nimi porozutckal do hór a lesov.187)

Prvý náraz zachytilo teda východné a středné Slovensko. Na jeho západe sa už niektoré pevne hradenc hrady ubránily, tak na pr. Nitra, Bratislava, Trenčín i Komárno. Z toho, že sa tu z čias predtatárskych zachovalo dosť stavieb po vidieku, súdime, že tieto kraje už tak neutrpěly, ako východné Slovensko, hoci Tatári ovládli celý kraj od Hontu až po Bratislavu.

187) „Tatárska lúka“ pod hradišťom na Sitnc i „L ap is refugii“ pri Letanovciach. Tento vpád vylíčil kronikář Rogerius, kanonik vdkovaradínsky, v spise C a r m e n m is e ra b ile , v druhej polovici X III . stoletia.

*73

V zime toho istého roka přešli potom zamrzlý Dunaj, zmocnili sa Ostrihoma a vtrhli do dolného Uhorska; roku 1242 však došla zpráva o smrti hlavného chána, po čom sa vrátili nazad do Azie.

Bélovi IV . nastala po odchode Tatárov starost’ o obnovenie spustoše- ného kraja: Uhorsko, ,,antea plena populo“ , ako sám kráí r. 1242 píše, bolo teraz luduprázdne.188) I nastáva čas zimničného úsilia, nového zakladania miest, šlachtických donácií i rozvoja banského priemyslu v mierc ovela váčšej ako pred tatárskvm vpádom, takže všestdesiatych rokoch toho istého storočia rana, spósobená Tatármi, je už zacelená.

Až v tomto čase sa začína nepřetrhnutý rad listin, ktorý sprevádza osídlenie stredoslovenských krajov Turca, Liptova, Spiša a Sariša, ale i Zvolena, Novohradu, Malohontu a horncj časti Gemera; iba teraz sa východné i západné kraje Slovenska stmclujú do trvalého celku.

Najváčšiu zásluhu o túto kolonizáciu si, pravda, znova získali ne- meckí baníci. Do konca románskej doby banícke podnikanie posunulo sa z Hontského lesa až po Hron, do doliny nad hlavným hradom Zvole- nom, kde, v kotlině bohatej na med, je založená osada Nového Zvolena, neskoršieho města Banskcj Bystrice. Zvolenský les je však súčasne ohlodávaný i z východu: na majetku jasovského kláštora, založeného tesne pred tatárskvm vpádom, dobývá sa už r. 1243 a o banskom prie- mysle vieme vtedy i v hornom Gemeri (1243 zlaté bane v Brzotíne při Rožňave). Každá z týchto bani sa potom v následujúcej, gotickej dobe stala jadrom novšieho kutania vo‘ svojom bezprostrednom okolí.

Banské podnikanie sprevádzala kolonizácia rohlíčka. Tak, ako vznikla už v dobe predtatárskej pri ceste zvolenskej, ktorej dóležitosť s roka na rok stupala zahidňovaním úvalov pri hornom Hrone, Krupina, tak teraz, v polovici storočia, obnovujú sa pri tejto ceste v miestach, kde na rozvodí Ipla a Hrona odbočovala cesta do Banskej Stiav- nice, kolonizačné dědiny Dobrá Niva (1254), Babiná (1254), Plie- šovce (1256) a Sasa, ktorých Nemcom boly potvrdené ich staršie slobody. Súčasne sa začína známými obcami vypíňať i údolie Hrona medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Podobné i v hornom Gemeri, na horných tokoch Slanej a jej pravých prítokov, vzniká na majetku, prináležajúcom ku královskému dvorců v Turni, čulá kolonizácia rolníčka, vypíňajúca už na konci románskej doby kraj medzi riekou Slanou a obcami Rožňavou, Ochtinou, Jclšavou a Kameňanmi. Prvé obce sa teraz zjavujú i v blízkom okolí kláštora jasovského.

Okrem toho došlo po tatárskom vpáde, ale ešte v dobe románskej, ku

m ) Fejer, C o d . d ip l., IV ., 3., str. 486.

!74

kompaktncjšiemu osídleniu i na Spiši a na Zitnom ostrove, ktorého základy, ako vieme, sú ešte z čias pred tatárskym vpádom.

Tatári totiž najváčšie škody narobili vo Spiši, takže kolonizácia krá- lovskej zeme jc teraz tu najčulejšia. U ž dva roky po pohromě, r. 1243, vydává kráí zvláštně privilegium drobným domácím zcmanom, kopin- níkom (lanceátom), ktorých osady boly roztrúsené v širokom páse medzi Levočou a Popraclom.189) Rozklad hradnej sústavy správnej nastáva tu však i novšími donáciami kráíovskej zeme, a to predovše- tkým cirkevným ústavom; tak opátstvu v Stiavniku, odkial sa kolonizuje horný úval Hornáda, i konventu turčianskemu (1251), ktorý má majetky okolo Kežmarku a Velkého Slavkova. Ale královských do- nácií dostává sa i šlachtě: okrem menších vieme o vznikajúcom majetku nemeckej rodiny Harhovskovcov na rieke Poprade (1256 les při Toporci, 1260 územie odtial na sever) i rodu Stepkfalvyovcov (1260). Pramene rovnako sa zmieňujú i o pokračujúcej kolonizácii so strany polskcj (r. 1244 v Podolínci).

Postup tejto kolonizácie kontroluje kráí občas vyslanými komisármi: r. 1249 a potom r. 1255-6 bol tu v tejto funkci magister Ákos, kanonik zo Stolného Bělehradu, ako královnin kancelář, zvolenský župan Mikó a magister Aba.

Ale najhlbšie tu zasiahli do starej správnej organizácie po tatárskom vpáde Němci. Skoro po celom Spiši, ale najma v údolí Popradu zakla- dajú nove obce podía práva německého, vyňaté z právomoci spišského župana. Sú to predovšetkým Lubica, Yrbov, Belá, Poprad, Stráža, Milbach, Velký Slavkov, Matejovce a Velká Lomnica, ale i Spišský Stvrtok a Levoča, z ktorých niektoré, staršieho póvodu, za tatárskeho vpádu boly zanikly. Tieto dědiny spravoval zvláštny nemecký rychtár, comes, ktorý sa spomína už r. 1257 a 1263 (Goblinus, comes Teutoni- corum čiže judex Saxonum). Ich práva boly kodifikované r. 1271 výsadnou listinou Stefana V., ktorou nemecké obce vo Spiši190) boly slúčené v autonomný svaz; zaistené im bolo právo slobodnej volby plebána i rychtára a v čele tohto svazu bol potvrdený, podobné ako i v Sedmohradsku, saský comes. Jeho sídlom bola už vtedy Levoča, ktorá, hoci ešte vždy bola len slobodnou dědinou (,,villaíf), začína byť ťažiskom nemeckej časti Spiša.

Akousi analogiou tohto politického svazu německých obcí vo Spiši bolo na cirkevnom poli spoločenstvo německých farárov, zpočiatku len

189) Tieto ich obce, neskoršie sdružené v t. zv. malú stolicu spišskú, maly zvláštnu auto-nomiu až do roka 1802. • 19°) V privilegiu z r. 1317 je ich spomenuté 43.

175

celkom volné, v ktorom tito faráři spoločrie vystupovali na obranu svojich práv. Pr\fé jeho stopy nachádzame pri roku 1268, ked sa upravuje spósob spoločného platenia „catedratica^ spišskému prcpoštovi.0 pevnejšej organizácii dozvedáme sa však až roku 1298, ked sa ple- báni spišských Nemcov sisli vo Spišskom Stvrtku, aby si založili t. zv. bratstvo (fraternitas). Soznamy jeho členov sú cenné ako doklady pre jestvovanie najstarších spišských kostolov.

S týmto rozvojom osídlenia Spiša je súčasná i kolonizácia kráTovskcj zeme na západnej časti Žitného ostrova, pokým prináležala k bratislavskému hradu. BohužiaT, okrem niekolkých málo výnimók nemáme o tom vědomosti z listin. Ale i tak poredné zprávy i niekolko najstarších kostolov dokazujú, že osadené územie, ktorého jadrom už asi vtedy bol Samorín (St. Marein), zaberalo 11a konci románskej doby kraj od Bratislavy až po K arču a Egyházgelle. Umělými hrádzami, budovanými teraz podlá toku Dunaja, záplavy kraja sa zmenšujú;1 tu, v bývalých barinách, zem sa vysúša a obrába, takže táto časť ostrova stráca svoj starý nepohostinný charakter; súčasne sa v listinách zjavuje pod menom Schiitt.

Okrem územia banského, Spiša a Žitného ostrova začína sa, podlá listinných prameňov, rušnější život i v hornej časti župy Trenčianskej (v okolí Ziliny) a v Šariši (1247 nemeckí hostia v Prešove; známe dědiny siahajú tu až po rozvodie Torysy a Poprada). Ale ako v okolí Ziliny, tak i v Šariši nie je táto kolonizácia ešte taká vyspělá, aby sa prejavila zakladaním váčšieho počtu kostolov'.

Napokon o pokračujúcej kolonizačncj činnosti v severných úvaloch župy Zvolenskej, v Liptove a v Turci máme pre tú dobu sice doklady listinné, ale pevný život v románskej dobe bol tu iba v svojich po- čiatkoch, takže prvé kamenné kostoly vznikajú tu až v časnej gotike. O poriečí rieky Oravy v tej dobe ešte nemáme zpráv.

Iba na východnom Slovensku, v bezprostrednom okolí hradu Zem- plína, zjavuje sa už okolo polovice storočia váčšie hniezdo kostolov, ktoré sú dokladom, že i tam zasiahla nová vlna, prinášajúca změnu životného tempa.

Skoro po tatárskom plienení zakladajú sa u nás i novšie slobodné mestá. K starším mestám, k Banskej Stiavnici, k Trnavě a ku Kru- pine (ktorej městské práva boly obnovené r. 1244), přistupujú ešte na konci románskej doby nové nemecké mestá: město pri kláštore v Jasové (zal. r. I243191) a královské město Nitra (založené r. 1248,

m ) Fejér, C o d . d ip l., IV ., i . , str. 305.

I76

kecf dostala práva Stolného Bělehradu, v podhradí tamojšieho biskupského hradu.192)

Tým ito výsadami vzniká v sociálnom ohTade i u nás nový stav, meštianstvo; jeho kultúrnym posláním v X III. století bolo prevziať s bedier cirkevných řeholí vývoj umenia, najma stavebného. A naozaj, i na Slovensku vedu vo vývoji umenia od X III. stoletia farské kostoly prvých micst, predovšetkým Banskcj Stiavnice a Krupiny. Stavebné podniky mníšskych řeholí prichádzajú až po nich, pri čom význam benediktínov pre dějiny sa obmedzuje len na jednu stavebnú školu.

Posvetštenie umenia sa prejavuje i v stavebníctve reholnom. Vývoj prenáša sa teraz u nás na mníšske řehole žobravé, na františkánov a najma na dominikánov, ktoré od prvej třetiny storočia doprevádzajú zakladanie našich miest (dominikáni v Banskej Stiavnici a v Trnavě, františkáni v Nitře a klarisky v Trnavě). Na městský živel sú totiž odkázané nielen svojím reholníckym spósobom života (dobrovolná chudoba, teda zákaz súkromného majetku i vlastného hospodárstva), ale i pri stavbě svojich kostolov, ktoré im stavali napospol svetskí stavitelia z prostriedkov obce alebo za prispenia koruny.

Okrem týchto řeholí stoja v čele stavebníctva i řehole, ktoré svojimi veíkostatkami činné doprevádzajú vidiecku kolonizáciu, teda pre- monštráti a najma i cisterciti. Ich význam u nás pri riedení lesov, pri zakladaní rolnictva, pri chove statku, pri ovocinárstve a pri rybnič- nom hospodárstve nie je dosiar náležíte docenený (premonstrátsky kláštor v Jasové, v Bíni a sv. Eustacha na Zitnom ostrove, cistcrcitský v Stiavniku, v Bratislavě a v Bardejove, nehladiac na kláštory, založené už v predošlom storočí).

Kedžc stavebný ruch tejto doby je sústredený v krajoch právě kolonizovaných, stavebníkmi váčšiny vidieckych kostolov boli nemeckí hostia a ich škultéti. V ich dědinách, zakládaných na nemeckom právě, niet však ani svetskej, ani cirkevncj hierarchie, ale len slobodné obyvatelstvo; ich kostoly sú preto kolektívnym majetkom celej osady. V týchto německých krajoch miznú teda súkromné šlachtické kostoly a len dřevená kruchta pri západnej fasádě, přístupná často z prvého poschodia veže, připomíná, že tu bolo miesto pre konšelov a najma pre škultéta, ktorý sa stával rychtárom obce, majúc v osadě i svoju kúriu, panskú rychtu. Hlavným smyslom vidieckeho kostola je teraz jeho farská funkcia.

m ) Fejér, C o d . d ip l., IV ., 2., str. 457 má omylom rok 1258; porovn. Endlicher, M on . a rp ., str. 498 n. i Wurum, E p is c o p a tu s N itr ie n s is , str. 196 n.

i 77

Ale i v takých prípadoch, kde sa zakladá váčší duchovný ústav, ako 11a pr. na Spišskej Kapitule, cicT novej inštitúcie jc viac cirkevno- správny ako číro duchovný; je akousi expoziturou, prostriedkom vý- konnej moci ostřihomského arcibiskupa v týchto dalekých krajoch. A tak svojou povahoujedine přestavba biskupskej katedrály v Nitře, započatá v prvej trctinc X III. veku, hlási sa k výtvarným prejavom starších dob, ked prednými stavebníkmi boly cirkevnč knicžatá a vysoká hierarchia.

Pre povahu tejto doby je napokon příznačné, že sa z nej zachovaly naše prvé pamiatky světské. Spolu so zavedením feudálneho systému zo západu dostala sa k nám i znalost’ kamenných hradov, vybudovaných na skalných ostrohoch a útesoch, ktorých hlavné prvky, to jest ohradenia, boly už múranc. Ale pre poměry v pozdnej dobe ro- mánskej je příznačné i to, že jedine nový centrálny hrad kraja, Nem- cami najhustejšie kolonizovaného, Spiša, bol vybudovaný z kameňa. Staršie kráfovské hrady sa asi modernizovaly ovcTa pomalšic; hromadné zakladanie kamenných hradov korunných i šlachtických za- čína sa u nás až vo včasnej gotike.

Velká premena, ktorá sa na začiatku X III. stoletia na Slovensku dotkla jeho života, jeho pomerov sociálnych a kultúrnych a ktorá postavila tuto hornatú krajinu, ležiacu na periferii vtedajšej vzdelanej Europy, na čelo najbohatších krajin europských, spósobila, že sa Slovensko súčasne odlišilo od ostatných krajov vtedajšieho vnútorného Uhorska. To i nadalej podržalo svoj románsky charakter, najma starý spósob hospodárenia na rozsiahlych latifundiách korunných. Slovensko naproti tomu stalo sa krajinou mestskej kultury, opierajúcej sa o obchod a priemysel. Jeho život hospodářsky i kultúrny dostal sa však tým do rúk Nemcov, a ti strhli na seba — takmer na celý středověk — i všetku stavebná činnosť v krajině. Nemecký kolonizátor, haviar a měšťan boli objednávatelmi umenia, nemecký stavitel a kamenár boli jeho tvoritelmi.193)

V týchto pomeroch niet sa čo čudovať, že sa naše kraje so stránky uměleckého vývoja staly akousi okrajovou periferiou nemeckej umeleckej oblasti, teda vlastného Nemecka a Rakúska, ktorá, nemajúc vlastného uměleckého vývoja, přejímala odtial prvky jednotlivých miestnych škol.

m ) Zo zachovaného náčrtnika francúzskeho architekta Villarda de’ Honnecourt (porovn.H. R. Hahnloser, V i l l a r d de H o n n e c o u r t , W ien, 1935) vieme sice, že tento umelec zdržoval sa okolo r. 1235 azda u cistercitov v Uhorsku, ale jeho prítomnosť v našom stavebníctve nezanechala stop. Podnes nemožno ani pri jednej z uhorských stavieb dokázať jeho účasť.

178

Přitom, pravda, třeba mať na zřeteli, že tieto školy v Nemecku vznikají! nateraz len z popudov cudzích, francúzskych a vlašských, takže úloha Nemcov sa obmedzuje len na to, že sprostreclkujú toto ustavičné odovzdávanie umeleekej formy západnej a južnej ďalej na východný okraj latinskej Furopy.

Architektura v Nemecku nebola vtedy totiž jednotná. Oblast nemeckej kultury rozpadá sa na viacero menších jednotiek, ktoré sa navzájom lišia podía rozličného stupňa recepcie moderného umenia severofrancúzskeho, t. j. gotiky, alebo západofrancúzskeho, t. zv. přechodného štýlu burgundského. V tomto smysle najpokročilejším kra- jo m je Porýnsko, Sasko (s prilahlým Durynskom a Franskom) a Dolné Rakúsko; Porýnsko vplyvom bezprostředného susedstva s Francáz- skom, Sasko a Rakúsko pósobcním cistercitskej řehole, ktorá roznášala burgundská přechodná formu po kláštoroch svojej stredonemeckej i dunajskej vetvy. Okrem toho zasiahla do Porýnska, do stredného Německa a do Podunajská i umelecká škola irských benediktínov, ktorá rozvádza ornamentálně prvky oblasti anglonormandskej. Napokon třeba uvážit’, že už v prvom dcsaťročí X III. stoletia zjavila sa v Sasku i čistá gotická forma, a to založením dómu v Magdeburgu a o cosi ne- skoršie i pri stavbě dómu v Bambergu a Naumburgu, takže v Nemecku v prvej polovici storočia povymieňaly sa všetky vývojové stupně, od formy pozdnorománskej ccz štýl přechodný až po čistá gotiku.

Podobné je i na Slovensku. U nás je však obraz ešte pestřejší, lebo tu ešte trvajá i zbytky Štýlu vrcholnerománskeho; okrem toho až teraz, teda značné oneskorene, dostává sa sem i pozdnorománsky štýl podunajských cistercitských kláštorov. Popři nich nechýba tu však ani najpokročilejšia forma přechodná, ba už tesne po tatárskom vpáde ani čistá včasná gotika. Nemožno preto v týchto časoch hovořit’ o jednotnom románskom štýle u nás; je tu vlastně tolko štýlov, kolko rozličných stavebných škol sem zasiahlo, pri čom bol pomiešaný aj ich prirodzený poriadok, akým v oblasti nemeckej kultáry po sebe následovaly. Je však dóležité, že každá z týchto škol zasiahla k nám v čase, keduž mala svoj slohový výraz vypracovaný do charakteristických tvarov, takže je poměrně Iahko v jednotlivých prípadoch určit, ktorej z nich patřičná stavba přináleží. Preto zas, že toto určenie pokládáme za vý- sledok svojej práce — umožňuje totiž spolahlivo nielen naše painiatky datovat’, ale i vradiť ich do okruhu vývoja europského umenia — bude vhodné upustit’ pre táto dobu od rozdelenia jednotlivých stavieb do skupin podra ich ciela, ktoré bolo příhodné pre dobu vrcholneromán- sku, ked architektára v podunajskej paňve bola jednotná; preto bude

179

naopak potřebné zvolit’ dclenie podlá slohových odtieňov. Tým dostaneme obraz, ktorého základná kresba bude užitočná i širšiemu záujmu historickému, ktorý pátrá po smeroch, odkiar a kadiaT sa k nám uberaly už od čias Ondřejových prúdy západných kolonistovy výsledky studií filologov, národopiscov i historikov právneho vývoja možno týmto spósobom do istej micry preskúšať.

Najstaršiu skupinu našich přechodných pamiatok tvoria kostoly v okolí Banskej Stiavnicc. V nich po prvý raz na Slovensku zavádza sa do stavitelstva rebrová klenba; tá sa však dosiaí chápe čisté románsky, a to nielen v konštrukcii, ale i v profile rebra. Jeho charakteristický štvorcový profil je dokladom, že tieto pamiatky patria k stavebnej hute juhonemcckých a rakúskych kláštorov cistercitskcj řehole, ktorá vzniká už v polovici X II. stoletia pod vplyvom z Lombardie. Jej pósobenie sa u nás zjavuje iba v tretine X III. stoletia, a to spolu s najstaršou kolonizačnou vlnou, ktorá směrovala do oblasti banskej; vtedy totiž jednotlivé kláštory v Rakúsku už prestávajú užívat’ jej štýlu, nahrádza- júc ho formou burgundskou, a staří majstri odchádzajú odtiar na stavby mimoreholné.

Pre poměry u nás je příznačné, že súčasne so zbytkami tcjto Školy dostávajú sa k nám, hoci len zriedkavo, i formy najmodernejšie, kto- rými sa pri podunajských cistercitských kláštoroch stavia iba od prvého desaťročia X III. veku. Je to pokročilý přechodný sloh maulbronský, ktorý, sotva sa zjavil v hutách prcdných kláštorov rakúskych, dostává sa i na Slovensko novostavbou katedrály v Nitře. Východiskom týchto hút je rakúsky kláštor v Zvvettle.

Ostatné nové huty prichádzajú k nám až po tatárskom vpáde. Ich dielom sú naše prvé kostoly, zaklenuté nad celým pódorysom, a to už gotickou rebrovou klenbou; sú to premonštrátsky kostol v Bíni a prepoštský na Spišskej Kapitule. Ich pódorysy i sloh dosvedčujú, že obnovou stavebnictví po tatárskom vpáde boli poverení Němci, pri- chádzajúci z predných stavebných hút stredonemeckých, z uměleckého okruhu sasko-durynsko-franského; ich východiskom bola právě dokončená katedrála v Bambergu. Okrem váčšiny predných kláštorov z tých čias postavili tito saskí Němci i všetky tic drobné kostolíky, čo vznikaly u nás po tatárskom vpáde v kolonizovaných krajoch, predo- všetkým vo Spiši. Czke příbuzenstvo uhorskej kráfovskej rodiny s vlád- nucím rodom durynským malo iste za následok užšie styky oboch dvorov i kultúr oboch krajin.194)

l9‘) Alžběta, dcéra Ondreja II., vydala sa za voj vodu durynského.

180

Podobné až po tatárskom vpáde zasiahla na Slovensko i činnost: stavebnej huty benediktínskej, ktorá tesne po polovici storočia pracovala na všetkých predných stavbách tejto řehole v Podunajsku, teda na M oravě, v Dolnom Rakúsku a západnom Uhorsku. Táto huta pracovala u nás v oblasti banskej, a to v Iliji pri Banskej Stiavnici. Pretože už v Rakúsku i v západnom Uhorsku spolupracovala s hutou, ktorá tu zavádzala klenby s pravoúhlým profilom rebra, je iba prirodzené, že i u nás sa obidve huty vyskytujú spoločne; podunajský póvod majstrov, pracujúcich v Banskej Stiavnici eštc pred tatárskym vpádom, je tým potvrdený.

Vcelku možno teda povedať, že v dobe pred tatárskym vpádom, keď kolonizačný prúd k nám plynul ešte akosi samovolné a prirodzene, jeho hlavným prameňom bolo rakúske Podunajsko. Tento prúd vstupoval na naše územie pozdíž Dunaja, a preto predovšetkým zasiahol územie banské, ktoré bolo přístupné právě od juhu. Tento prúd ne- zahatil ani tatársky vpád. Za obnovy krajiny po roku 1241, ked kolo- nizáciu dirigovala zváčša štátna politika, zjavuje sa však u nás i iný prúd, mocnější ako predošlý, ktorý vychádzal zo stredného Nemecka; ním bola osadcná značná časť severného Slovenska, najma Spiš. Zdá sa byť prirodzeným, že stredonemeckí kolonisti prichádzali sem cez krajiny české, MíŠenskom a Horným Sliezskom skór ako Podunajskom, lebo i stavebné umenie menovaných krajin má v tých časoch charakteristické stredonemecké zafarbenie.195)

Okrem týchto pamiatok, ktoré si u nás vybudovali Němci formou, přinesenou priamo zo svojcj vlasti, je u nás eštc niekolko stavieb, ktoré nadvázujú na starsiu domácu činnost’. Sú to predovšetkým tehlové kostolíky pri južncj hranici krajiny. Ich nezvyčajný stavebný materiál určuje príroda - množstvo dobrej stavebnej hliny. Hoci niet pochybnosti, že i tu boli ich stavitelmi cudzinci, jednako len třeba tieto kostolíky zo všeobecnej skupiny dědinských kostolov vylúčiť, a to právě pre zvláštny materiál i ozdobný detail, z neho odvodený, a prehovoriť0 nich samostatné. Napokon za celkom osobitnú skupinu třeba ponímať1 niekolko centrálnych kostolov, ktoré, skór len výnimcčne, udržaly sa u nás ako ostatok románského cítcnia poměrně dlho do gotickej doby.

Ak sme si teda uvědomili slohovú struktúru našich přechodných pamiatok, móžeme si objasnit’ i vzájomný poměr oboch slohov, odstupu- júceho, románského, i nastupujúceho, gotického; třeba však zdórazniť,

195) Porovn. V. Mencl, R e k o n s tr u k c e k lá š te r n íh o k o s te la b la h . A n e ž k y v P r a z e a j e j í v ý z n a m p ro d ě jin y česk é ra n é g o t ik y , Pam. archeol., X X X I X ., n. r. I I I ., 1933, str. 46 n.

l8 l

že okrem nich bol k nám uvedený i štýl třetí, přechodný, ktorý už v Nemecku je celkom samostatným výtvarným prejavom. Preto ani u nás nemožno v ňom videť vývojový přechod, ktorý by bol časové i výtvarné prostředkoval premenu architektonických prvkov medzi slohom románským a gotikou; naopak, k nám bol zavedený ako hotový lokálny štýl niektorých německých krajov paralelné s formou gotickou, nahrádzajúc spolu s ňou a popři nej staršiu románsku výtvarnú zásobu. Iba tým to zistením nadobúdame předpoklady pre správné časové rozmedzenie doby románskej a gotiky: zisťujeme tak, že gotika sa i k nám dostává súčasne ako do susedných krajin, ležiacich pri nasej západnej hranici. Vrcholnerománskej formy přestává sa totiž u nás užívať až vtriciatych rokoch X III. stoletia-posledným jej monumentálnym prejavom sú Diakovce (1228) - teda asi o dve desaťročia neskoršie ako v Cechách a v Rakúsku, ale prvé znaky přechodné, ako rebrová klenba, lomený oblúk a polvgonálna apsida, zjavujú sa u nás skoro v tom istom čase ako i v Cechách (kostoly v Banskej Stiavnici z třetiny X III. stoletia). Typickým přechodným slohom stavia sa u nás potom tesne po tatárskom vpáde, a to v školách póvodom cistercitských, benediktinských i stredonemeckých; tento sloh v šestdesiatych rokoch vyžívá sa i na Slovensku, hoci nicktoré váčšie stavby clokončujú sa ním ešte i neskoršie (Spišská Kapitula po r. 1273). Ale ani v strednom Nemecku, v Cechách a v krajinách rakúskych nic sú tielo poměry' inakšie. Vynímajúc Cechy, i tam sa užívá prechodnej formy až do tretej štvrtiny stoletia (Norimberg, sv. Sebald, posv. r. 1273; Viedeň, sv. Michal, dokončený okolo r. 1275; Vicdenské Nové Město, P. Maria, posv. r. 1279), keď už dlhší čas sa užívá i formy čisté gotickej (v Cechách okolo r. 1250, v Rakúsku až na konci X III. stoletia, v strednom Nemecku asi okolo r. 1235).

V týchto pomeroch počiatky gotiky sú vo všetkých týchto krajinách naozaj nehlučné; nie div7 preto, že na Slovensku kládly sa až dosial napospol do konca storočia. Pozorným preskúmaním našej architek- túry X III. veku možno však zistiť, že naše najstaršic gotické pamiatky začínajú sa taktiež už po tatárskom vpáde (Kaplná, 1244), hoci až do šestdesiatych rokov i u nás sú iba výnimkou, vyskytujúc sa popři pamiatkach přechodných. Len na konci druhej třetiny storočia, za obnoveného kolonizačného úsilia, gotika sa stává jediným štýlom u nás.

Možno preto povedať, že v poslednej tretinc X III. stoletia i našesta- vebníctvo stojí už celkom na pode gotickej a že sa i Slovensku podařilo vyrovnať sa na tomto úseku výtvarnej kultúry strednej Europe, kto- reJ sa tým stalo rovnocennou súčiastkou.

182

i. Počiatky rebrovej klenby na Slovenskuv

Styl pozdnorománskych cistercitských

hút z Dolného Rakúska

V. Mencl, R o m á n s k á a r c h it e k t u r a o b la s t i b a n sk e j, Slovenský staviteli, I I . ,1932, str. 155 n., 306 n.

•

K ed sa benediktini za X I. stoletia od póvodných řeholných pravi- diel i pri početných reformných pokusoch odchýlili, vzniklo v najváč- šom benediktínskom kláštore, v burgundskej Čluny, pod vedením sv. Roberta nové reformně hnutie. Roku 1075 odštiepilo sa odtiar niekolko bratov, ktoré si založili nové benediktinské opátstvo v Molesme a odtial r. 1098 v Citeaux. Opát Robert musel sa sice už nasledujúceho roka 11a pápežov' rozkaz vrátit do Molesme, ale nové opátstvo nezaniklo. Keď potom hnutie začiatkom X II. stoletia nadobudlo veíkčho rozsahu, boly preň založené štyri nové opátstva: r. n i4 .L a F e r t é a Pontigny, r. 1115 Clairvaux a Morimond. Pravidlá tej‘to reformnej řehole boly ustanovené r. 1119, ked opát Stefan svolal ostatných představených kláštorov na generálnu kapitulu v Citeaux. Odtial bolo odvodené i meno novej řehole, cistcrciti.

Jeho rýchlemu rozšíreniu sa za hranice Burgundska pomohly súčasné poměry sociálně i hospodářské. Řehola sa vrátila k póvodným pra- vidlám sv. Beňadika, ktoré nariaďujú telesnú prácu. Doplniac teda modlitby tvrdým bojom s přírodou, začala pestovať hospodárstvo, záhradníctvo i ovocinárstvo, víno i r y b y , chovať statok, stavať mlyny, vyhne, vápenice i tehelne a spracovávať vlnu. Na rozdiel od benedik- tínov mnísi brali si přitom na pomoc i laikov, a to z najbližšieho okolia kláštora, ktorí tak tvořili spojku medzi bratmi a živlom světským.

Od ich pracovitosti záležal nielen rozkvet kláštora, ale i celého kraja. Význam tejto organizácic bol totiž tým váčší, lebo nové kláštory už nevznikaly na spósob hradov na vrcholoch hór, ale v kraji dosial ne- osídlenom, hlboko v lesnatých údoliach pri riekach a potokoch, a len vyrúbaním lesov a ich premenou na ornú zem si opatrovaly základ pre svoje hospodárstvo.

Je zřejmé, že tento kolonizačný program politika královského dvora vítala. V románskej dobe, ked sa ešte nepoznala cena zeme a bohat

183

stvo meralo sa len počtom pracovných sil, ktoré boly vzácné, nová řehola bola vhodným prostriedkom na zvýšenie výnosnosti zeme. Tak si vysvětlíme, že najma nadbytok neobrábaných lesov v horách juž- ného Nemecka, Rakúska i Ciech už v X II. století bol příčinou, že tunajší panovníci zakladali tu pre novů řeholu vždy novšie a novšie kláštory a obmýšTali ich rozsiahlymi údelmi neobrobenej zeme.

Tieto prvé kláštory boly vždy zprvod dřevené; zpravidla však do tri- ciatich rokov od založenia kláštora mnísi vystávali si kamenný kostol, ktorý však velmi často už o pár desaťročí zváčšovali a přestavovali, podlá, toho, ako rýchlo sa rozrastaly potřeby kláštora i počet jeho mníchov.

So slohovej stránky rozoznávamc v umění cistercitských kláštorov viac vývojových stupňov. V Německu, ktorého poměry nás predo- všetkým zaujímajú, začína sa prvý z nich ( u 20-1150) príchodom řehole; jej kostoly sú napospol neklenuté baziliky s plochými povalami, niekde s křížovými lodami, ktoré ešte netvoria pevne ustálený typ. Len zhruba možno ich odvodzovať z materinského kostola řehole v Citeaux (I., 1098), odkiar pochádzajú najma typické priamočiarne uzávěry. Ale ani tie nie sú dosiar pravidlom, keďže stavitelia, ktorých

tsi rehofa vychovávala priamo zo svojich členov, v tómtó období ešte jčasto podliehjdi_mjestjiym stavebným tradíciam příslušného kraja.

Začiatok specificky cistercitského umenia znamená až druhá stavba burgundského kláštora v Clairvaux (II., dokončená okolo r. 1150). Jej štýl sa uplatňuje v Nemecku v rokocli 1150-90; označujeme ho ako druhý, to jest pozdnorománsky stupeň cistercitskej architektúry.

Kláštorné kostoly z tejto doby, ako Maulbronn (1146-78), Pforte (zal. 1137), Bebenhausen (1190), Eberbach (1131-86) a rakúsky Heiligenkreuz (1135-87), sú trojlodové baziliky s priečnou lodou, ku ktorej s východnej strany okrem štvorhranného chóru (bez apsidy) prilieha rad chórových kaplíc, takisto priamočiarne uzavretých. V devádesiatych rokoch X II. stoletia stredný chór dostává polkru- hovú apsidu, ostatná dispozícia zostáva však nezmenená; pósobí tu totiž vplyv kostola v Morimonde (zal. 1186), ktorý nachodíme na pr. v Bronnbachu (1190-1222) a v českých Plasoch (1154-1204), o málo pozdejšie potom na Moravě na Velehrade (1201-28), osadenom z Plás, a v Rakúsku v kláštornom kostole v Lilienfelde (1201-30), ktorý bol založený z Pleiligenkreuza.

V tomto období začína sa už v lodiach týchto kostolov zjavovať i klenba. Je vehni dóležité, že skoro súčasne so zavedením prostej krí- žovej klenby (v Ebrachu, v Plasoch a v Oseku) zjavuje sa tu po polovici X II . stoletia i klenba rebrová.

184

У takej včasnej dobe poznajú rebrovú klenbu iba dve navzájom cel- komneodvislé oblasti: sevcrného a západného Francúzska a Lombardie.

Rebrová klenba francúzska, o ktorej vzniku a rozšíření prehovoríme v nasledujúcej kapitole, preniká však do Nemecka velmi ťažko: ani v Porýnsku, v najpokročilejšej oblasti Nemecka, niet pred začiatkom X III. stoletia priameho styku s jednotlivými školami Francúzska, nehladiac ani na to, že týmto stykom porýnskych kláštorov s materin- skými opátstvami by sa ani nebol rozšíril tento typ klenby, lebo cis- tercitské kláštory v Burgundsku v tom čase (okolo г. ибо) rebrovú klenbu samy sotva poznávajú (po prvý raz asi na tretej stavbě v Clair- vaux, posv. r. ї ї 74). Prvé francúzske rebrové klenby dostávajú sa preto do Porýnska až v tretej štvrtine storočia, a to pozvolným prenikaním cez Elsasko (okolo r. 1170 Murbach, Rosheim a St. Jo- hann). Ale ešte i vtedy, r. 1170, lod dómu v Spýre zaklenujú prostými křížovými klenbami a len v priečnej lodi zavádzajú tu rebrá, podobné ako pri prestavbe kostola v Schwarzrheindorfe (1173).

Akže teda prvé rebrové konštrukcie, ktoré sa zjavily v kostoloch juhonemeckých cistercitských kláštorov z čias okolo r. n 60, nemožno odvodiť z klenicb francúzskych, nezostáva nám iné, ako hradať pre ne vzory v severnom Taliansku. A naozaj, tu možno najsť počiatok toho klenebncho systému, ktorého použily v druhej polovici X II. stoletia menované kláštory v povodí horného Dunaja a ktorý začiatkom následuj úceho veku zjavuje sa i na Slovensku.

Už z tej okolnosti, že v Lombardii užívá sa rebier už krátko po polovici X II. stoletia, možno súdiť, že toto umenie je od franeúz- skeho celkom nezávislé, takže tu třeba hladať druhé a samostatné ohnisko, v ktorom vznikla rebrová konštrukcia. Na rozdiel od franeúz- skeho rebra, ktoré je vždy profilované, tieto lombardské rebrá nemajú vóbec ozdobného profilu: sú prosté, štvorhranné, na spósob diagonálně rozopnutých pásov; sú teda hmotné, masivně a často len z tehál vyklenuté, pri čom dosiaf neužívá sa ani závěrečných svorníkov. Tento spósob zodpovedá nekonstruktivnému a len kubickému vlašskému cíteniu, ktorému rozdrobenie hmoty na tektonické články bolo rovnako cudzie, ako zas Francúzsku bolo vlastné.

Toto klenbové rebro, v podobě takmer surověj a primitívnej, zjavuje sa v Lombardii po prvý raz tesne po polovici storočia v lodi kostola sv. Ambroza v Miláne, a okolo r. 1160 bol ním zaklenutý asi i kostol sv. Michala v Pavii. Skoro potom podobné klenby vznikaly v dóme v Parmě (asi 1162— 78), pri P. Marii v Bergame (chór okolo 1170) a v bočnej lodi kostola sv. Bassiana v Lodi Vecchio. V pokročilejšej

185

forme udržuje sa toto rebro v Lombardii ešte i neskoršic; tak koncom XII- stoletia v predsieni dómu v Miláne i v Casale Monferato, začiat- kom X III. stoletia v spodnom kostole v Assisi (1228). Všetky tieto klenby majú aj inú spoločnú vlastnost, totiž vysoko vzduté kopulové prsia s oblo stúpajúcou vrcholnicou, aká bola vytvořená už v konštruk- cii bez rebier okolo r. 1160 v Piacenze; kedže klenbové polia boly na vlašský spósob štvorcové a od susedných polí hrubými pásmi oddělené, docielilo sa týmto vzdutím značnej izolácie klenebných jednotiek, to jest priestorového uzavretia klenbových polí, teda opaku fran- cúzskeho vývoja.

Dějiny najstarších mcnovaných kostolov sv. Ambroza v Miláne a dómu v Parmě sú však spojené s menoin cisára Fridricha Barbarossu. Nie je preto iste náhodou, že právě za tohto panovníka vzniklo okolo r. 1160 na póde nemcckej i rakúskej текоГко stavieb navzájom shodných, opatřených emporami a vysoko vzdutými klenbami s rebrami štvorcového profilu, ktoré sú odvodené z týchto lombardských vzorov. Ako ukázal E. Gall,196) patria sem Marienkirche v Utrechte (podlá kroniky zo X IV . stoletia postavený na vzor ktoréhosi kostola, ktorý stál von z města Milána; ide o novostavbu, vzniklú po ohni r. 1150), Liebfrauenkirche v Maestrichte (okolo 1170) a druhá stavba kláštorného kostola v Klosterneuburgu (po ohni r. 1158, posv. 1190). Ten istý vplyv nachádzame však i pri novostavbě dómu v Ba- sele (po ohni r. 1185). Pokiar pri týchto pamiatkach poznáme spósob póvodného zaklenutia, vždy sa střetáváme s tým istým lombardským pravoúhlým rebrom bez závěrečného svorníka (Utrecht, Klosterneuburg). Toto rebro vyskytuje sa okrem spomenutých pamiatok i v lodi kláštorného kostola v Murbachu (Elsasko, po 1150) a vo východnom chóre i v priečnej lodi dómu vo Wormse (vysv. 1181).

Možno teda pokladať za dokázané, že až do pádu nemeckej moci v Ta- liansku po smrti Henricha V I. (1197) je z cudzích vplyvov, v Nemecku rozhodujúcich, na prvom micste vplyv vlašský. Obrat prichádza až na přelome storočia a s ním i náhlá závislost' od architektury francúzskej.

Právě do tohto obdobia vlašských vplyvov připadají! prvé sklenuté kostoly německých kláštorov cistercitských. Ak teda juhonemecké cistercitské kláštory zavádzajú do svojich kostolov rebrovú klenbu už okolo r. 1160, nemajú iných možností, ako použit tejto lombardskej konštrukcie, ktorej sa tu právě začalo užívat. A tak sa s týmto vlaš-

m ) E. Gall, D ie M a r ie n k ir c h e in U tr e c h t u n d K lo s t e r n e u b u r g , Jahrbuch für Kunstwissenschaft, 1923, Leipzig, str. 34 n.

l861

/ským druhom klenby po prvý raz střetáváme už v severných chórových kapliciach kostola v Maulbronne (Švábsko, okolo 1160, vysv. 1178) a skoro potom, asi v sedemdesiatych rokoch, i v badenskom Bronnbachu (priečna loď a kapitulská sicň, zal. 1157). Do strednej lode táto klenba dostává sa až okolo r. 1180, a to v cistercitských kostoloch v Hciligen- kreuzi (Dol. Rakúsko, vysv. 1187, vo Walderbachu (v Bavorskom lese) a v Himmelspforten (pri Wiirzburgu, okolo 1220-30).

Ale tejto klenby koncom X II. stoletia užívá sa i na stavbách mimo- cistercitských (na pr. kaplica hradu Rienecku v Dolnom Fransku197).

Tuto vzájomnú štýlovú súvislosť cistercitských kláštorov najlepšie nám objasnia kláštory v rakúskom Podunajsku. Sotva totiž lombardské rebrá boly zavedené do materinského kláštora v Heiligenkreuzi (okolo r. 1180), zjavujú sa i v hutách oboch odtiar založených kláštorov. Preto ich nachádzame v kapitulskej sicni kláštora vZw ettle (1159-82,621045) a cšte začiatkom X III. stoletia i v transepte v Heiligenkreuzi (okolo1200-1220) a v Lilienfelde, tu však už bez deliacich rebier medzi klenbovými роГагт, lebo tu sa už táto klenba nechápe v póvodnej, lombardskej izolujúccj formě. Ešte z konca X II. stoletia je kostol v dolnorakúskom Thernbergu (pri Neukirchen198), ktorého západná vežová podsieň je klenutá pravoúhlými rebrami pod vplyvom huty v Heiligenkreuzi; vtedy sa totiž táto klenba začala rozšiřovat i v Ra- kúsku do stavieb mimocistercitských.

Akže sa teda tejto lombardskej konštrukcie klenby začiatkom X III. stoletia v cistercitských kostoloch přestává užívať - a vytlačily ju oddal, ako uvidíme, pokročilejšie, burgundský školené huty - začína sa právě v tom čase týchto klenieb užívať na niektorých prcdných kostoloch v Uhorsku i po vidieku v rakúskom Podunajsku.

Na Slovensku rozšírenie tejto klenby připadá do čias poměrně ne- skorých, ked sa tu začínajú zjavovať prvky umenia přechodného, zanesené sem kolonistami zo stredného Nemecka.

Tieto klenby vyskytujú sa tu preto ako nesúrodé vložky v kostoloch, slohom už pokročilejších (polygonálne chóry). Preto sa často ich kon- štrukcia dopíňa vo vrchole svorníkom a ich rebrové pásy dostávajú tupý, lomený oblúk. Přitom sa však ich charakter nemení; zostáva ešte románsky ťažkopáclny, a preto klenba velmi kontrastuje so subtilným po- ňatím článkov stavby.

U nás nachádzame tieto klenby pri najstarších kostoloch v rudnej

lsí) K. Crober, A lt e K u n s t in B a y e rn , U n te r fr á n k is c h e B u rg e n , Augsburg, 1924,str. 103 a 42. • ls9) Porovn. Die Denkmalpflege, 1933, str. 219 n.

1 8 7

oblasti banskoštiavnickej, kam směroval známy prúd kolonistov, vy- chádzajúci z krajin rakúskych. Sú to predovšetkým dva najstaršie kostoly v Banskej Stiavnici, farský i dominikánsky, postavené v tretine X III. stoletia, a v jej Širšom okolí i kostoly německých kolonizačných obcí v Banskej Belej, v Krupine, v Dobrej Nive, v Babinej, v Sáse a vari i v Nemcoch. O ddal sa potom táto klenebná forma ojedinele dostala i ďalej na sever, do Spiša, kde poznáme podobnú klenbu vo Spišskom Podhradí.

Toto lombardské rcbro začínajú i u nás po tatárskom vpáde vytlačovat klenby typu gotického a iba na niekoíkých pamiatkach v Uhorsku (chór premonstrátského kostola v Ocsi, okolo 1250, a podvežie kostola v Dómolku, vysv. 1252), najma na jeho východnej hranici (najstaršia časť biskupskej katedrály v Karlsburgu (Alba Julia v Sedmohradsku, po 1241) udržala sa ešte i na začiatku druhej polovici storočia.

Pre správné pochopenie vývoja stavebného umcnia v Podunajsku je však dóležité, že při západnej hranici Uhorska začína sa po tatárskom vpáde užívat’ týchto lombardských rebier i na stavbách hút benediktinských, ktoré tu tvoria v tom čase osobitnú stavebná školu (porovn. kapitolu o Iliji). Po prvý raz sa tak stalo v benediktínskom opát- stve v Jáku, kde celá sevcrná lod kostola je zaklenutá týmto spósobom, hoci výzdoba ostatného kostola je závislá od předloh huty bamberskej. Táto konštrukcia odtial sa najskór dostala i na stavbu karnera v dolno- rakúskom Tullne; neskoršie však i v tejto škole přestává sa užívat' lombardských klcnieb.

Naposledok sa zbytky týchto klcnieb zjavujú na rakúskom vidieku (karncr v Hartbergu v Štýrsku, hradná kaplica na dolnorakúskom Lichtensteine, kostoly v Styrskom Tuffere, ba možno i v dolnorakúskom Laa a v bavorskom Miihldorfe). Azda tu ešte vždy pósobí vplyv tunaj- ších cistercitských kláštorov; odtiaT sa znalosť týchto klenicb dostala do rúk prostého Iudu (groteskny spósobich poňatia v kostolíku v dolno- rakuskóm Wilclungsmauere). Tu sa teda vývoj, započatý na pred-

- ných dómoch v rovinách severotalianskych, uzaviera. Menované slovenské pamiatky pochádzajú napospol z rokov asi 1230-60. Najstarším člcnom tejto skupiny je štiavnický dominikánsky kostol, založený po příchode řehole do Uhorska r. 1221, teda v tretine X III . stoletia. S ním súčasný je i bývalý farský kostol (neskoršie na hrade) P. Marie, o ktorého plebáňovi vieme pri roku 1240, a z doby pred tatárskym vpádom bude asi i farský kostol v Krupine, kde poznáme privilegium slobodnej volby farára z r. 1244. Asi až po

188

tatárskom vpáde vznikla Dobrá Niva, ktorej výsadná listina, zaruču- júca volbu plebána, je z roka 1254, a Nemce, spomínané pri roku 1268. Tento typ prešiel potom do rúk vidieckych stavitelov a bol aplikovaný na drobné rozměry jednoloďového kostola, ako v Sáse, v Ban- skej Belej, v Babinej (privilegium z r. 1254) a vo Spišskom Podhradí (hospites sú prip. r. 1258).

Možno, že i zmiznuté už kostoly v susedných Pliešovciach a v Sebe- chlcboch patřily k tomuto typu.

Z tohto prehladu vysvitá, že s výnimkou jediného případu vo Spiši, kam táto architektura bola vnesená náhodné, tvoria menované pamiatky oblasť i miestne obmedzenú na povodie Krupinského potoka, kadiar vicdla jediná schodná cesta do banskej oblasti.

N A J S T A R S IE K O S T O L Y V B A N S K E J S T I A V N I C I

(Selmecbánya, Schemnitz)

AI. B il, N o t i t ia , I V ., str. 557 n.Henszlmann J e le n t é s a b á n y a v á r o s o k b a te t t r é g é s z e t i k ir á n d u lá s r ó l (Zpráva

o archeologickej vychádzkc do banských micst), Arch közl., V . sv., (n. radu III.), str. 143 n., 1865, I., Selmecz Bánya.

J . Kachelmann, D as A lt e r u n d d ie S c h ic k s a le des u n g risc h e n , z u n ä c h ts S ch em - n it z e r B e r g b a u e s , Pressburg, 1870.

J . Rupp, 1. c ., str. 182 n.Breznyik J . , A s c lm e c b á n y a i á g o st. h i tv . e v a n g . e g y h á z és ly c e u m tö r te n e te

(Dějiny banskoštiavnického evanj. aug. vyzn. kostola a lycea), Selmecbánya, 1883,I ., str. 22 n.

Pich A ., A s e lm e c z i b á n y a v á l la la t o k tö r te n e te (Dějiny štiavnických banských pod- nikov), B. Štiavnica, 1884.

J . Opluschtil, K r o n ik a b a n s k o -š t ia v n ic k á , Sborník Muz. slov. spol., V II ., 1902, str. 134 n.; V I I I . , 1903, str. 128 n.; X ., 1905, str. 13 n.; X I ., 1906, str. 15 n.

A. H., K r o n ik a m ě sta Š t ia v n ic e , Časopis M uz. slov. spol., X IV .,s tr . 20 n., X V ., str. 13 n.M a g y a r o r s z á g v á r m c g y é i és v á ro s a i, sväzok Hont, str. 85 n., 155 n., 292 n.Lux K ., A s e lm e c z b á n y a i ó v á r (Starý hrad banskoštiavnický), zvi. odtlač z M agyar

ország múemlékei, IV ., 1915, str. 5 n.V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 172 n.K . Guth, Č e s k é r o tu n d y , Pam. archeol., X X X I V ., str. 165 n.Varjú E ., M a g y a r v á r a k (Uhorské hrady), str. 144 n.W. Kuhn, D as D e u ts c h tu m d e r K r e m n it z e r G e g e n d in d e r 1. H ä lf t e des 18 .

J a h r h u n d e r t s , K a r p a t h e n la n d , I I I . , 1930 , s tr . 145 n.V. Mtncl, R o m á n s k á a r c h ite k tu r a o b la s t i b a n sk e j, Slovenský stavitel, II., 1932,

str. 155 n. a 306 n.

189

Z a lo ž e n ic města na úpatí staršieho hradišťa, na ktorom až dosiar l íp n e rrieno „Staré město“ 199,) súvisí s kolonizačným prúdom, ktorý zamieril z a Ondreja II. do srdca nepřístupných hor dncšncho stredného Slov e n s k a a ktorý vniesol sem popři dokonalejšej kutacej technike i nové s o c iá ln ě rozvrstvenie a s ním i pojem mestskej organizácie.

Tento prúd dvor cieTuvedome podporoval: krár nielenže udeluje N e m c o m v tomto kraji donácie - tak na pr. r. 1219 Hervinovi, synovi cornesa Rudgera, na zemi Scbechlcby, kadiar šla cesta do vlastných b a n i na striebro v okolí Banskej Stiavnicc,200) - ale dáva přišlým h o sť o m v tomto okolí už v druhom desaťročí X III. stoletia i městské práva (r. 1217 Sasom, Madarorn a Slovanom v osadě Sv. Beňadika n a d Hronom.201) Toho istého roku, 1217, po prvý raz sa spomína onen v e lk ý banský podnik, pre ktorý listiny z druhej polovice X III. stoletia užívajú názvu Banská Stiavnica, odvodeného zo staršieho mena tu- n a j š ie h o potoka. Vtedy, r. 1217, spomína sa však ešte len pod prostým m e n o m Baňa, a to v listině, ktorou Ondřej II. dáva z tunajšieho výta ž k u 300 hrivien comesovi Alexandrovi z rodu Poznanovcov.202)

Podlá zachovaných stavebných pamiatok, ktoré možno napospol datovat' triciatymi rokmi X III . stoletia, dá sa súdiť, že už v týchto časoch, teda pár rokov pred tatárskym vpádom, vzniklo tu pod starým hradiskom město. Založené bolo najskór na sarnom začiatku vlády Belu IV . (1235-70), súdiac z pozdnogotického přepisu městského a banského práva, kde sa tento král priamo menuje.203) Pre toto datovanie hovoria i ostatné zprávy z predtatárskych čias, pokiar sa Stiav- nice týkajú: tak r. 1228, keď comes Leustach přikupuje k svojmu majetku od hradných ludí tekovských územie, zvané Belá, udává sa

m ) Toto hradisko, ležiace na t. zv. Glanzenbergu, kde pravděpodobně třeba hfadať po- čiatky rudného dobývania v Štiavnici (rudné žily tu vychádzaly na deň), je až podnes obo- hnané valm i; je však póvodu včasné středověkého. Pretože pod dnešným názvom „Staré město“ prichádza už v listinách z X V . stoletia, možno jeho menu rozumeť tak, že vzniklo vtedy, keď sa začalo zakladať Nové město, t. j . dnešné, teda na začiatku X III . stoletia. Prvú historickú zmienku o ňom máme, ako ma upozornil p. riaditer Baker, z r. 1442, keď bolospolu s mcstom vyplienené za bojov po smrti Žigmundovej. Keď potom roku 1443 celý krajpostihlo zemetrasenie, definitivně asi zaniklo, hoci k tomuto konců směroval jeho život zjavneuž dlhší čas predtým spósobom prirodzeným. Všetok hospodářsky život - a podlá zachovaných stavebných pamiatok i kultúrny - odohrával sa teda už od začiatku X III . stoletia v spodnom meste, kým Staré město bolo vyludňované. V dobe gotickej stály tu už len budovy priemyselné (odciar nálezy středověkých banských nástrojov, uložené v mestskom muzeu). Hradisko je označené názvom „A lte Burg“ na banských mapách ešte i r. 1757 a 1762 (uložené v Banskom muzeu Dionýza Štúra). • *°°) V. šm ilauer, V o d op is, str. 154. • jni) V. Chalou_ packý, S ta r é S lo v e n s k o , str. 173. • 10!) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 170. •M) Porovn. odpis u J . Kachelmanna, G e s c h ic h te , II., str. 177.

proste, že jeho hraničná čiara ide po potoku Bela ,,ad argenti fodi- namff.20J) Naproti tomu r. 1240 spomína sa už i farár nového města Stiavnicc, Gerardus, plebanus de Banya. Vtedajšia dóležitosť města vynikne, ak si uvědomíme, že tento plebán bol súčasne i ostřihomským kanonikom a r. 1240 i prokurátorom ostrihomskej diecézy pri papež- skom stolci.205)

Zprávy z čias po tatárskom vpáde hovoria o tomto meste už jasné. Tak r. 1255 sa po prvý raz menujú ,,hospites nostri de Schcbnyzbana^, a to v privilegiu banskobystrickom,206) r. 1263 sú práva tunajšieho a krupinského kostola vzorom pre novovznikajúcu Nemeckú Lupču207) a r. i266sa tunajší obyvatelia po prvý raz spomínajú pod menom „cives de Banaíf, súc už v rozopriach so susednou starousadlou šlachtou.208)

S týmto postupom vývoja Stiavnicc a datováním jej městských po- čiatkov súhlasia i osudy tunajšieho dominikánského kláštora. Ako vieme z listiny krála Ladislava a městského rychtára Halmanna,209) do- minikáni vrátili sa r. 1275 znova do mesta, a to k svojmu kostolu sv. Mikuláš a, ktorý sa však spomína ako kaplica. Túto správu možno si najlahšie vysvetliť tak, že dominikánská řehola přišla sice do Stiavnice už pred tatárskym vpádom, že však za tatárskeho vpádu bola nútená tunajšie svoje majetky opustit a že kláštor i s kostolom, ktorý zostal bez kňaza a v ohradě cirkevnom stal sa len kaplicou, pripadol do správy městskému farárovi.

Iba kcď sa hospodářské poměry v obnovenom meste znova ustálily, dominikáni sa vrátili k svojmu starému kostolu, ktorý im r. 1275 městský farár naozaj i slávnostne odovzdal.

a) F A R S K Y K O S T O L P. M A R IE

Kostol P. Marie staršie listiny sice priamo nespomínajú, ale o tom, že stál už pred tatárskym vpádom, móžeme súdiť - nehládiac na jeho

*M) V. Šmilauer, V o d o p is , str. 130 • 205) Fejér, C od . d ip l., IV ., 1., str. 179; porovn. J . Kachelmann, G e s c h ic h te , III., str. 4. Toho posolstva, ktorc vyslala ostřihomská kapitula, okrem štiavnického plcbána zúčastnili sa i prepošti spišský a nitriansky, arcidiakon gemerský a lektor Richard. • ,0'1) Fejér, C o d . d ip l . , IV ., 2., str. 296 n.; F. Knau~. M on . S tr ig ., I., str. 426 n.; porovn. V. Chaloupecký, S ta r é -Slovensko, str. 174. • г07) Fejér, C o d . d ip l., IV .,3., str. 124 n. • a,JS) G. Wenzel, C o d . A rp . co n t., V III ., str. 150 n.; porovn. V. Šmilauer, V o d o p is , str. 152. • los) Fejér, C o d . d ip l., \ ., 2., str. 3°8 a V\, 5., str. 245, a M. Běl, N o t i t ia , IV ., str. 632 n. a 565 n.

Í 9 1

architektonická formu - už z uvedenej zprávy z r. 1240, keď sa spo- mína plebán Gerardus. Zmicnky listin, vydaných po tatárskom vpáde, sú už, pravda, bohatšie: tak r. 1263 kladie sa tunajší spósob platenia desiatku, ako vieme, za vzor novovznikajúcej Nemeckej Lupči a ,,ecclesia in Banam^ uvádza sa i v listině z r. 1266. Roku 1275 vystupuje pri odovzdávaní kostola sv. Mikuláša dominikánom tunajší farár, magister Renaldus, prepošt sv. Tomáša.210)

Ze karner, ktorý stojí pri tomto kostole, bol zasvátený sv. Michalovi, vieme zo zprávy z r. 1478.211)

Městský hrad v Banskcj Stiavnici je súhrnom viacerých budov zo všetkých slohových dob, románskou začínajúc. Jeho opis a rozbor bude podaný pri vylíčení jeho pozdnogotickych prestavieb, pretože tie mu vtlačily jeho dnešnú podobu. Tu spomenieme len tie zbytky, ktoré sú pozostatkom prvého chrámu na tomto mieste, P. Marie, a jeho karnera sv. Michala. Tolko však třeba už vopred povedať, aby sme už tu rozuměli dnešnej dispozícii hradu, že tento románsky kostol bol niclen koncom X V . stolctia změněný v pozdnogotickú halu, ale že v prvej polovici X V I. stoletia bol přestávaný na městský hrad, pri čom z jeho bývalej strednej lode stalo sa vnútorné nádvorie hradné.

Pozostatky prvotného kostola, ktoré čiastočne objavil K . Lux r. 1914 a autor doplnil preskúmaním r. 1931, podávajú asi tento obraz o pó- vodnej dispozícii: Najviac zbytkov sa zachovalo z východnej a západ- nej časti starého kostola. Na západe, střed hlavného priečelia, stála štvorhranná vcža, ktorá v prvom poschodí mala emporu, otvorenú polkruhovým, dosial zjavným oblúkom do priestoru strednej lode. V eža spočívala na hmotných pilieroch, ktorých formu i profil římsy najdeme i v súčasnom kostole dominikánov. Tak ako tam má i tento farský kostol obidve bočné, bazilikálně lode predížené smerom na západ až po priečelný múr, pri čom ich najzápadnejšie polia obsahujú bočné křídla empory. Bez porušenia sa zachovala len empora južná, kde ju nesie ťažká křížová klenba so štvorcovými rebrami, bez svorníka a so štvrť- gulovými patkami. Z póvodnej stavby zachoval sa tu pod emporou i okrúhly oblok s inasívnou špaletou. Podobné patky, zachované v pod- veží, svedčia o tom, že i tu bola na mieste dnešnej klenby klenba staršia s podobnými rebrami. Severnú stranu empory porušuje moderné

,10) Tento Renaldus je známy spolu so záhřebským prepoštom ako člen posolstva, ktoré r. 1254 vyslal arcibiskup ostřihomský Štefan do Řím a (Fejér, C od . d ip l . , IV ., 2., str. 244). R . 1279 urovnává spor medzi spišským prepoštom Muthmeriorn a dědinou Kalderbachom{Fejér, C o d . d ip l . , V ., 2., str. 567), r. 1283 je už archidiakonom novohradským {Fejér, C o d . d ip l . , V . , 3., str. 190). • l11) Porovnej M. Bél, N o t it ia , IV'., str. 628.

192

ag. Pódorys městského hradu v Banskej Štiavnici so zbytkami farského kostola a karnera.

s c h o d i š t ě . Celé toto usporiadanie zodpovedá západnej časti kostola dominikánského a na tomto základe možno si ho i doplnit’.

Vychodnú časť póvodného kostola možno dnes zistiť len na základe pečlivého preskúmania múrov. Popři architektonickej formě je pri tom dobrým vodidlom i farba kameňa, lebo pri každej z neskorších prestavieb bolo tu užité vždy iného druhu, čo pri známom geologickom bohatstve tunajšicho kraja viedlo k ncobyčajnej pestrosti neovakova- ných múrov.212) Všetky póvodné múry z X III. stoletia sú vybudované z kameňa bieložltého (podobné ako i na karncre) alebo zo zeleného andenzitu (ktorý bol v X III. století jediným materiálom pri stavbě dominikánského kostola), ktorý sa podra zistenia F. Fialu lámal na Para- dajze. Naproti tomu bieleho tufu sa začalo užívať až začiatkom X V . stoletia (veža „Himinelreich“ ) a červeného andenzitu z Kysibla až koncom středověku.

Na základe porovnania jednotlivých čiastok múrov možno určiť, že středná lod kostola z X III. stoletia bola ukončená štvorcovým chórom, ktorého severné i južné nárožie prezrádza spára v múre dnešného presbyteria. Sonda, ktorá bola na severnej straně pri tomto nároží vylomená do múra novšej časti presbyteria, ukázala, že tento chór bol rovno uzavretý a že teda k nernu už nepriliehala apsida, ktorú na svojom pláne kreslí ešte K . Lux. Póvodný múr románského chóru je zachovaný na straně južnej po celej výške dnešného prízemka, lebo v tejto časti neskoršie opěrné piliere nie sú doň zaviazané. Na severnej straně siaha však cez 'celú výšku prvého poschodia, lebo tu sa přišlo na celé póvodné okno, ktoré má polkruhový záklenok a sošikmenú špaletu, na prostriedku s masívnym prútom. Podobné okno bolo i v juž- nom múre, kde sa po ňom zachovaly v jeho spodnej časti obidve špáry, ktoré oddelujú dodatočné zamúranie od kamenného vyloženia špaliet.

Na severnú stranu chóru priliehala přízemná sakristia, ktorá sa až podnes zachovala neporušene, ale v pozdnej gotike bola o jedno poschodie nadvýšená. Je zaklenutá jedným polom krížovej klenby s podobným štvorcovým rebrom, aké je pod emporou; rebrávšak majúvo vrchole naznačený neplastický svorník so štítkom. Táto sakristia bola iba v X V I. století rozšířená na stranu k lodi, a to do miest, kde do toho času stála polkruhová apsida bočnej lode. Podobná apsida stála iste i na južnej straně, kde sme preto hladali jej základy; sonda však nepriniesla tu výsledkov, lebo tieto základové múry boly rozo-

*) Porovn. F. Fiala, S o u p is lo m ů Č e s k o s lo v e n s k é r e p u b lik y , č. 4, okres Banská Stiavnica, Praha, 1934.

brate už v X V I. století, keď tu bol terén značné snížený, takže bol odkrytý i základ románského chóru. Zato sa však v múre našlo severovýchodně nárožie lávej bočnej lode, vyviazané z veíkých kvádrov. I tu sú pozdnogotické piliere proste len k póvodnému múru přiložené.

Z týchto pevne zistených častí možno určit rozsah i formu póvod- ného kostola. Bola to velká trojloďová bazilika, so střednou lodou skoro dva razy takou vysokou ako bočné lode, neklenutá, v ktorej západnom priečelí stála jediná veza, vtiahnutá do pódorysu lode. V podveží i v zá- padných poliach bočných lodí bola empora, podklenutá rebrami pravoúhlého profilu. Na východncj straně bočné lode boly opatřené polkruhovými apsidami, kým středná loď mala pravoúhlý chór, o ktorom, podTa analogií s ostatnými pamiatkami tejto skupiny, možno předpokládat’, že bol zaklenutý na štvorcové rebrá. Táto klenba sa až podnes zachovala v sakristii, ktorá prilieha na severnej straně na chór.

Zbytky kostola boly r. 1935-6 riadne konzervované.

b) K A R N E R SV. M IC H A L A

Na juhovýchodnej straně tohto farského kostola stoja zbytky kar- ncra, ktorý bol založený na farskom cintoríne súčasne s kostolom, teda v časoch, keď ešte pahorok nebol opevnený gotickými můrami. Iba na začiatku X V I. stoletia bol zakrytý' dělovou baštou, ktorá bola k nemu s východnej strany přistavená.

Karner je dvojposchodová stavba kruhového pódorysu; jej spodný priestor, ktorý nemá apsidy, je hlboko zapuštěný do zeme.

Prvé poschodie, ktoré je vlastně kaplicou, je o niekolko stupňov zvýšené nad okolný terén. Jeho priestor je rozdělený na kruhovú loď a podkovovitá apsidu. Vzájomná poloha osí oboch valcov, lode i apsidy, je volená tak, aby priesek na triumfálnom oblúku bol pravoúhlý. Apsis bola zaklenutá konchou, s pátočnou římsou po celom obvode, ktorá je však dnes už odsekaná. V osi sa zachovalo povodně románské okno, zvonku zakryté přístavbou brány. Okno s dvojdielnou kružbou na južnej straně je gotické a pochádza asi zo X IV . stoletia. Trium- fálny oblúk má špaletu s jedným ústupkom, do ktorého sa zasekáva pátočná římsa konchy, ale jeho archivolta bola už dávno zbúraná, rovnako i klenba apsidy a lode. Loď bola totiž zaklenutá na 6 rebier okoseného profilu, ktoré spočívaly na ihlancových konzolách; v patkách boly tu prosté štítky. Dnes zostaly z celej klenby len tieto konzoly

l95

30. Pódorys kamera na hrade v Banskej Štiavnici.

a náběhy rebier, všetko ostatně sa přepadlo, takže dnes možno videť do konštrukcie krovu. Na juhozápadnej stene lode je zachované románské okno, zvonka však zakryté přistavenou baštou. Póvodné vchody boly dva, oba celkom rovnaké, polkruhové a značné široké, bez zvlášt- nych špaliet; jeden bol na severozápade, druhý v pozdížnej osi lode. O ba sú podnes zachované a majú špalety zo zelenkastého andenzitu z Paradajzu, kým ostatné múry sú z nepravidelného žitého kameňa.

Apsida bola dosť porušená v dobe hradnej přistavenou bránkou pre peších i přístavbou delovej bašty. Vtedy bola v jej osi přeražená i striel- ňa, zriadené dveře medzi baštou a loďou a pobúraná klenba. Medzi oba portály lode bol v X V I. století vsadený bohatý renesančný rám,

1 1 } k * 1 7 1 * * “

196

о

31. Pozdlžny rez karnerom na hrade v Banskej Štiavnici.

ktorý rámoval došku s rclicfom alebo s nápisom; tá je však vylomená astratená. Este neskoršie, asi v X V III. až X IX . století, loď od apsidy bola oddělená tehlovým múrikom, ktorého stopy nachádzamc při oboch špaletách triumfálneho oblúka a na severnej straně při tomto múriku bol zriadený krb. Kaplica je od prvej polovice X V I. stoletia zrušená.

Podzemný priestor je naproti tomu zachovaný v póvodnom stave. Je zaklenutý valenou klenbou vo formě anuloidu, podopretou 8 hmotnými rebrami štvorcového profilu. Táto sedí na strednom hranolovom pilieri, ukončenom římsou, a na obvodných stěnách, kde spočívajú na hranolových konzolách. Klenba bola sostrojená tým spósobom, že na hotové a už osadené rebrá boly položené došky šalovania a na tie sa poto m kládla do vrstvy malty vlastná klenba; po odstránení šalovania došky sa obtlačily do malty a zanechaly medzi rebrami a klenbou plytkú štrbinu. Osvetlenie spodného priestoru umožňovaly prv okná na južnej straně, kde terén klesal; po přístavbě delovej veže boly zakryté.

Karner, ktorého klenby i múry sú shodné s prvotným farským kostolom, třeba datovat’ do čias krátko pred tatárskym vpádom; vznikol naj- skór, keď stavba farského kostola bola dokončená. Ako vieme zo zprávy' z r. 1478, bol zasvátený sv. Michalovi.

c) D O M I N I K Á N S K Y K O S T O L SV. M IK U L Á S A

(Dnes farský, t. zv. „nemecký“ '2™)

Bol založený najskór súčasne s mestom, a to pár rokov po r. 1222, keď rehohi uviedol doUhorska prior Paulus, žiak univerzity v Bologni. Dnešný kostol bol dokončený ešte pred tatárskym vpádom, a to ná- kladom města. Keď sa totiž v januári r. 1275 dominikáni navrátili do Stiavnice, bol im so svolením krála Ladislava starý kostol mestom znova vydaný, pri čom rychtár Halmann napísal o tom protokol.211)

) D. Fuxhoffer-AI. Czinár, M o n a s te r io lo g ia , II., 1860, str. 167, kladie sem, do Ban- skej Štiavnicc, manzeriu templárov podlá Kolinociczovej C h r o n ic o n T e m p la r io r u m , str. 2391 tento omyl vyvrátil už AI. Matunák, Z d e jín s lo b o d n é h o a h la v n é h o b a n sk é h o m ěsta K r e m n ic e , 1928, str. 34. ■ 21‘ ) Dňa 19. I. 1275 město s vědomím ostřihomského arcibiskupa a kapituly a prostredníctvom městského farára majstra Renalda, prepošta kostola sv. TomáŠa v Ostrihome, vydává kostol znova dominikánom. Město pri tomto sláv- nostnom akte, ktorý sa odohrával v kostole P. Marie, zastupuje rychtár Halmann a dva- násť prisažných. Porovn. AI. Dél, N o t it ia , IV ., str. 632 n., i Fejér, C o d . d ip l., V ., 2., str. 308. Listina krára Ladislava z tohože roku uverejnená u AI. Béla, 1. c ., IV ., str. 565 n. a u Fe- j ‘Ta> 1. c., V . 5., str. 245.

. !98

Medzi rokmi 1241-75, ked řehola nebola v Stiavnici, kostol v cirkevnom ohlade bol iba kaplicou, přidělenou městskému farářovi.

Dominikáni, ktorí tu neskór mali i školu, zostali potom v Stiavnici až do r. 1536; iba vtedy, po niekorko rokov za počiatku reformácie hospodářsky oslabení, město sami opustili. Roku 1536, ako vieme z usnesenia mestskej rady v „Stattbuchu“ ,215) převzalo za rychtára Tadeáša Bartfeldera ich opuštěný kláštor znova město; kostol však pozdcjšie, r. 1575, upravilo pre evanjelické bohoslužby.216) Budova pozdnogotického kláštora zostala však stáť, skrytá v suterénoch neskor- šieho gymnázia, až do r. 1933, ked město ju čiastočne zbúralo. Kostol iba krátko pred polovicou X V III. stol. pripadol jezuitom, ktorí si pri ňom postavili nový dom, a po ich zrušení stal sa městským farským kostolom.

Románsky kostol, ktorý je až dosiar v podstatě zachovaný, je troj- lodová bazilika, kedysi plochopovalová, s priečnou lodou, so štvorcom chóru a s polygonálnou střednou a polkruhovými vedrajšimi apsidami. Uprostřed západného priečelia, súc vtiahnutá do pódorysu lode, stála jediná veža, v ktorej poschodí bola empora, ktorá prechádzala i do oboch krajných polí bočných lodí. Táto empora a dalej priečna lod i štvorec chóru boly zaklenuté křížovými klenbami pravoúhlých ma- sívnych rebier.

Múry kostola skladajú sa z vonkajšieho plášťa, vymúraného z pečlivo okresaných kvádrov značnej velkosti (zo zeleného andenzitu) a z jadra, ktoré bolo vyliate medzi vonkajšie pláště. Jádro je tvořené kamenným štrkom, spojeným vápennou maltou; bolo vylievané postupné, ako sa nadmúravaly vrstvy plášťov. Pricrcz múrom totiž dobré badať na jazve, ktorá vznikla v barokovej dobe po odbúraní časti strednej apsidy, i na múre tcjto odbúranej časti, na ktorý sa přišlo výkopom r. 1931. Strednú apsidu v pódoryse vytvára páť stráň pravidelného desaťuholníka; stí však z nej zachované len dve protifahlé strany bočné, lebo vlastný uzávěr bol odbúraný až po barokový terén a nahradený rovným uzá- verom, ked vnútrajšok apsidy bol upravený na depozitarium. Dnu i zvonku v rohoch plášťa apsidy boly trištvrtevalcové prípory, z kto- rých sa zachoval len pár v severovýchodnom nároží. Zvonka šlo tu o príporu na hranolovej podložke, s tanierovou patkou, ktorá zjavne niesla obláčkový vlys. Znútra tieto prípory niesly asi rebrovú klenbu, ktorá však už celkom zmizla. Na vonkajšej sírane celý pódorys tejto apsidy obrubuje bohatá sokTa, ktorá prechádza i na steny chóru, stúpa- júc tu v pravoúhlých lomoch horc spolu s terénom.

,ts) J . Kachelmann, G e s c h ic h te , III., str. 155 n. • ,15) J . Breznyik, 1. c . , I ., str. 28.

J99

Stvorec chóru, ktorého pódorys je základnou jednotkou celej dispo- zície, má na nárožiach póvodné opěrné piliere, riadne zaviazané do jadra můra; i okolo nich ide spomenutá románská sokla. Dnu je však póvodná rebrová klenba nahradená stlačenou barokovou, ktorej pásy sú opreté o novovložené kútové pilastre. Pás medzi chórom a apsidou bol přitom zamúraný a v tomto múre vynechaný len vchod do priestoru za oltárom, ktorého sa upotrebovalo za depozitárium. Súčasne na južnej straně chóru bola postavená sakristia, pre ktorú bola odstrá- nená bočná apsida; bola snesená až po jej dlážku, pod ktorou je zjavná až podnes. Severná apsida je zachovaná celá, i znútra, kde vraj je klenutá konchou, spočívajúcou na pátočnej římse; dnes však už nie je přístupná, lebo jej triumfálny oblúk bol zamúraný a o túto bol zasa opretý bočný oltář.217)

Priečna loď je zachovaná takmer bez porušenia v svojej póvodnej poďobe. Skládá sa z troch klenbových štvorcov, zaklenutých křížovými klenbami s rebrami masívneho štvorcového tvaru. Rebrá vo vrchole pretínajú sa proste, bez svorníka a v patkách spočívajú na prí- porách, ktorých hlavice upomínajú na hlavice toskánské. Profil i ukončeme týchto prípor nebudú póvodné, takže možno předpokládat’, že barokové úpravy zakrývajú tu staršie jádro. Pásy, ktoré ohraničujú kríženie, majú ťažký, pravoúhle odstúpený profil a sú tupo lomené. Vlastný triumfálny oblúk medzi křížením a chórom je však už barokový, lebo bol vyměněný spolu s klenbou chóru.

Středná loď, tejže výšky ako loď priečna, mala povodně plochú povalu. Jej lunetová valená klenba i příslušné opěrné piliere na vonkajšku stavby sú dodatočné. Z výškových pomerov strednej a.bočných lodí dalo by sa vari usudzovať, že středná loď povodně ani bazilikálnych okien ncmala, lebo pulty bočných lodí najskór dosahovaly asi až pod odkvap střechy nad hlavnou lodou; loď středná bola by tak osvětlená len cez lode bočné na spósob stavieb veronských. Dnešný stav kostola nedovoluje však rozhodnúť v tomto smere s istotou.

Bočné steny hlavncj lode sú přelomené póvodnými polkruhovými arkádami, ktorých neprofilované archivolty spočívajú na štvorhraných pilieroch. I bočné lode majú neskoršie klenby. Otvory arkád sú oproti pilierom velmi široké, takže bočná i loď středná splývá na pohlad v je diný vzdušný priestor, čo je vlastnosťou stavieb vlašských.

Západná časť kostola je velmi bohatá. Základom dispozície bola tu povodně veža, ktorá stála na východnej straně štítu lode. Kcďže však bo-

*17) Dnu sa možno dostať len otvorom, ktorý vznikne vyňatím stredného oltárneho obrazu.

2 0 0

la užšia ako středná loď a keďže v přízemí s troch stráň bola otvorená pásmi,vznikly vo vnútri kostola v podveží piliere uhlového pódorysu, ktoré sú příznačné pre celú túto skupinu stavicb. Na pojde kostola je až podnes zachovaná časť múra póvodnej veže. Bočné lode pokračovaly podlá bočných stien veže na západ. V přízemí, ale i v prvom poschodí, podvežie bolo pásmi do strednej i bočných lodí otvorené a empora, takto vzniklá, bola převedená i nad obe západně polia bočných lodí. V týchto lodiach je jej dlážka podklenutá křížovou klenbou srebrami takého istého profilu akovpriečnej lodi; klenba v podveží sa už nezachovala.

Západné priečelie je celkom zinenené. Po požiari roku 1806 bol kostol totiž rozšířený podlá zachovaného plánu bratislavského staviteTa Thalhera218; na západ, a to o strednú predsieň, nad ktorou bola postavená nová veža a dve bočné věžičky. Nové vtiahnuté podpory sú- časne sťažily priehradnosť póvodných klenieb pod emporou.

Kostol bol teda - s výnimkou barokovej adaptácie - zachovaný bezo změny až do požiaru r. 1806. Jeho středověké úpravy, najma pozdnogotické, boly totiž nepatrné: keď na severnej straně ku kostolu přistavili vlastný kláštor, bol spojený so střednou apsidou portálikom, opatřeným letopočtom 1459; súčasne na severnej straně chóru bola postavená i sakristia, ktorej zbytky klenby sa tu na múre chóru zachovaly až podnes. Protestanti, ktorí mali kostol v rokoch 1575-1669, nemenili nič na jeho stavbě.

K R U P IN A , P. M A R IA

(Korpona, Karpfen)

M. Dél, Ň o t i t ia , II., 1736, str. 472 n.Kubínyi F., Z ó ly o m m e g y c m ú e m lé k e i (Pamiatky župy Zvolenskej), Arch. kózl., IV .

(n. r. II.), 1864, str. 19 n.Sch em atism us historicus dioecesis neosoliensis, 1876, str. 180 n.Henszlmann M a g y a r o r s z á g ó -k e r e s z té n y , ro m á n és á tm c n e t s t i lú m ú e m lé -

k e in e k ró v id is in e r te tc s e (Krátká rozprava o starokresťanských, románských a přechodných pamiatkach v Uhorsku), Budapcst, 1876, str. 131.

Arížto, S tř e d o v ě k é s ú d n ic tv o a k ru p in sk á p r a v d a , Sborník Muzeál. slov. spol.,I I ., 1897, str. 3 n.

Mahmák AI. , A d a to k K o r p o n a tó r té n e té h c z (Datá k dějinám Krupiny), Korpona, 1902. ^ la g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro sa i, sv. Hont, str. 77 n., 291.

*) Je uložený v mestskom muzeu.

J . Slávik, D ě jin y z v o le n s k é h o e v a n je l ic k é h o a. v. b r a ts tv a a s e n io r á tu , Banská Štiavnica, 1921, str. 485 n.

P. Bujnák, O b r á z k y z m in u lo s t i K r u p in y , Hont. Slovák, IV ., 1921, č. 22 n.— D ě jin y K r u p in e j , Hont. Slovák, V ., 1922.Varjú E ., M a g y a r v á r a k (Uhorské hrady), str. 72 n.V. Mencl, R o m á n s k á a r c h ite k tú r a v o b la s t i b a n sk e j, Slov. stavitď, II., 1932,5^.308

Krupina ležala na starej kolonizačnej ceste, vedúcej od juhu podía kru- pinského potoka do župy Zvolenskej; tento potok sa spomína už roku 1 *35-219) Tade viedla na začiatku X III. stoletia jediná komunikácia do velkého kutišťa,ktoré sa rozprestieralo s východnej a severnej strany Sitna. Při Sebechleboch a Nemcoch cesta sa potom oddělovala na Banskú Stiavnicu, kým na Zvolen a Banskú Bystricu pokračovala cez Krupinu. Město samonieje však banského póvodu. Za svoj vznik dakuje rohiíckej kolonizácii, ktorá doprevádzala podnikanie banské, ako podobné i su- sedné dědiny Dobrá Niva, Sáša a Babiná.

Počiatky města Krupiny, podobné ako i susednej Banskej Stiavnice, pripadajú ešte pred tatársky plen. Už r. 1238 bývali tu Sasi.220) Možno, že už vtedy mali obvyklé slobody, súc vyňatí z krajinského práva; iieto výsady však zanikly za tatárskeho vpádu, ked Krupina bola vypálená. Preto Bela IV. im icli r. 1244 obnovil,221) pri čom městu potvrdil staršie privilegium slobodnej volby rychtára a kňaza. Krupinské slobody sa potom staly v X III . století předlohou pre výsadné listiny novozakla- daných miest u nás; tak už roku 1263 práva tunajšieho kostola boly vzorom Nemeckej Eupči. Roku 1266 spomínajú sa tunajší mešťania spolu s banskoštiavnickými v spore, ktorý mali s okolitou staršou šlachtou.222)

Obnovenie výsady slobodnej volby plebána r. 1244 předpokládá, že už pred tatársjym vpádom bol v meste farský kostol. S týmto datováním súhlasia jeho zbytky, ktoré až podnes tvoria podstatná časť dneš- ného kostola.

Kostol bol totiž donedávna zachovaný, ako súčiastka neskoršieho hradeného návršia, skoro bezo změny. Jeho dispozícia je celkoin taká, ako farského kostola v Banskej.Stiavnici; překvapuje, že podoba oboch týchto kostolov ide až do detailu. Hlavné presbyterium nieje však ani tu povodně; r. 1415, pri obnově chrámu, póvodný, najskór štvorcový

31*) Fejér, C o d e x d ip l . , II., str. 83. • ,3#) R. 1238 Bela III. urovnává spor medzi kru- pinskými Sasmi a bzovickými premonštrátmi o mýto. Porovn. Fejér, C o d . d ip l., IV’., 1., str. 136 n. • IM) Fejér, C o d . d ip l., IV ., 1., str. 329 n. • :11) k. Smilauer, \ o d o p is , str. 152.

203

chór bol nahradený presbyteriom polygonálnym.223) JPritom sa zachoval len románsky víťazný oblúk s polkruhovou archivoltou, ktorého špa- leta má jeden pravoúhlý ústupok a pátočnú římsu.

Bočné lode boly až do poslednej opravy r. 1924 ukončené nízkými polkruhovými apsidami, z ktorých sa zachovala už len južná, ale i tá je dnes znútra zamúraná. Severnú apsidu r. 1924 zbúrali a na jej mieste postavili novů sakristiu.

Bazilikálně trojlodie malo povodně rovnu povalu; křížové klenby v lodiach sú až z rokov 1699-1705, keď kostol obnovovali. Arkády medzi hlavnou loďou a lodami bočnými sú nezvyčajne široké, lebo vzdialenosť ich pilierov rovná sa šírke hlavnej lode; toto usporiadanie, upomínajúce na příklady vlašské, je póvodné, lebo na pojde nad bočnými lodami v osi oboch krajných arkád najdeme staré, čiastočne za- múrané bazilikálně okná, románského polkruhového tvaru; dnešné kruhové okná, osvětlujúce strednú lod, sú teda až barokové. Piliere arkád boly prostého štvorcového pódorysu a ich římsa mala taký istý štvrťkruhový profil ako v Banskej Stiavnici. Iba pri „obnovefí r. 1924 dostaly tieto piliere nové profily říms i nárožia, a to v duchu celkom cudzom. ,

Pri tomto kostole je velmi cenné, že sa tu zachovala veža i časí zá- padnej empory v póvodnej podobě. Středná lod je na západnej straně ukončená štítom, pred ktorým stojí póvodná veža tak, že svojímvý- chodným múrom spočívá na tomto štíte. Kedže jej pódorys je užší ako šířka strednej lode a kedže je v přízemí otvorená troma polkruhovými pásmi, vznikly zasa zo zbytkov jej bočných múrov a štítu strednej lode piliere charakteristického uhlového pódorysu, opatřené známou štvrč- kruhovou římsou.224)

Do veže je opáč vsunutá empora, ktorá však dnes už nepokračuje i do bočných lodí, ktoré sú tu zasa predížené až do západného líca veže.Z celého usporiadania klenieb je však zjavné, že povodně bola empora i v bočných lodiach a že iba pri stavbě týchto klenieb po roku 1699 bola odstránená, lebo při zaklenutí ukázaly sa ťažkosti čo do výškových proporcií. V západnej stene bočných lodí sa však až podnes zachovalo po kruhovom oknu, ktoré, podobné ako v mariánskom kostole v Banskej Stiavnici, viedly do priestorov pod emporami.

Nezachovaly sa však ani póvodné rebrové klenby, ktorými boly

2:3) PodTa Monografie župy Hontianskej, str. 79, bol ešte r. 1778 na kostolnom pojde nápis: „Restauratio et dedicatio huius Ecclcsiae facta est in honorem B. Virginis Mariae idque in die Conceptionis Mariae anno 1415.“ • 2:1) I tá bola však r. 1924 změněná.

204

33- Pödorys kostola v Krupine.

podklenuté empory v přízemí. Iba v podveží v prvom poschodí dosiar vidíme románsku masívnu klenbu, ktorej rebrá, štvorcového profilu, rnajú hrany nepatrné okosené. Tieto rebrá dosadajú, ako i v štiavnic- kom karnere, na ťažké patky prostredníctvom nezřetelných nábežných štítkov. Toto podvežie je otvorené polkruhovým pásom do strednej lode.225)

Súčasne so stavbou presbyteria vznikla na juhozápadnej straně kostola i bočná kaplica, přístupná z južnej lode. Jej klenba má rebrá toho istého profilu ako presbyterium; na východ od nej je baroková komora a predsieň bočného vchodu.

Veža i kostol boly obnovené r. 1651, ale už r. 1676 celá stavba, do- tiaT s dřevenými povalami, vyhořela, takže v rokoch 1699-1705 musela byť opravená. Roku 1708 za vnútorných nepokojov v krajině kostol znova zhorel, ale právě dokončené klenby zachránily ho pred váčšími škodami; na konci X V III . stoletia bola konečne postavená klasicistná kruchta.

D O B R Á N IV A , SV. M IC H A L ( Dobr ony a, okres ^volen)

M . B il, N o t i t ia , II., 1736, str. 500.F. Kubinyi, 1. c. 1864, str. 29.S c h e m a tis m u s h is to r ic u s d io e c e s is n e o so lie n s is , 1876, str. 187 n.I. Henszlmann, l. c., 1876, str. 131.J . Slavik, D ě jin y d o b r o n iv s k e j c v a n j. c irk v e , n ie k to r é d á v n e jš ie d e je kráT. v ý

s a d n é h o m e ste č k a D o b r o n iv e j a o k o lia , Ružomberok, 1898.— D ě jin y z v o le n s k é h o b r a ts tv a , 1921, str. 683 n.V. Mtncl, 1. c., 1932, str. 309.

•

Akže už kostol krupinský znamená redukciu typu, představovaného dominikánským kostolom v Banskej Stiavnici, pri čom sa však stále zostáva v medziach monumentálneho štýlu, bazilika v Dobrej

i15) U cel týchto empór, ktoré sú pri pamiatkach tejto skupiny zvlášť příznačné, nie je dosial jasné vysvětlený. Kecfže však tu ide napospol o dispozície s celkom krátkými, váčšinou iba štvorcovými chórmi, možno vari - analogicky ako v Čechách - predpokladať, že tu bol° miesto pře rychtára a mestskú radu, ktorých lavice alebo kamenné sedilie nachádzame ínokedy v presbyteriách. Tom u by neodporovala ani dispozícia kláštorného kostola v Banskej Štiavnici, kde sa vyskytuje priečna loď; táto bola vyhradená len řeholným miuchom, takže empora sa tým nestává zbytočnou.

34- Pödorys kostola v Dobrej Nive.

Nive, odvodená z kostola krupinského, je do istej miery zrudovením štiavnickej předlohy, tvoriac tak přechod k jednoloďovým dědinským kostolom tohto typu.

O počiatkoch nemeckej kolonizačnej obce dozvedáme sa z privilegia Belu IV. z r. 1254,226) prepísaného v listině kráía Stefana z roku 1270.227) Vtedy totiž predstúpili před kráía „hospites de Dobruna et de Babasceky“ , žiadajúc, aby im potvrdil ich slobody. Bela IV . im preto týmto privilegiom potvrdzuje, že majú právo slobodne si voliť svojho rychtára i kňaza, že sú vyňatí z právomoci zvolenského župana, upravuje im dežmu (desiatok) a oslobodzuje ich od mýt a robot i od služby pri zvolenskom hrade a dáva im právo slobodne sa stahovat’. Kedže v texte privilegia niet už zmienky o tatárskom vpáde, - na rozdiel od privilegia krupinského, - možno předpokládat’, že nemecké obce v Dobrej Nive i v Babinej vznikly až po roku 1241.

Roku 1266 spomína sa velká cesta, idúca z Dobrej Nivy do Banskej Stiavnice.228)

Kostol, ktorý stojí na návrší nad dědinou, skládá sa zo štvorcového chóru s dvoma bočnými polkruhovými apsidami, z bazilikálneho trojlodia a z veže, ktorá na spósob štiavnický a krupinský nezaberá plnú šířku štítu lode, před ktorým stojí, takže týmto usporiadaníin vznikajú i tu známe uhlové piliere pod věžovou emporou.

Stvorec chóru i pole pod emporou sú zasa sklenuté tou kopulovou klenbou s ťažkými štvorcovými rcbrami, bez svorníkov a so štvrťkruho- vými patkami, aká charakterizuje i predošlé kostoly.

Víťazný oblúk je polkruhový, vyklenutý z kvádrov. Jeho pátočné římsy majú zasa štvrťvalcový tvar, jeho špalety sú bez ústupkov. Podobné, ale nižšie, sú i oblúky arkád, ktoré delia strednú loď od bočných. Trojlodie bolo plochopovalové. Dnešné klenby i opěrné piliere sú už barokové, pravda, s výnimkou klenieb v bočných apsidách, ktoré, kedže ich čiastočne pretínajú klenby bočných lodí, sú póvodné. V ich patkách obielia pátočná římsa.

Strednú loď, ktorá zvonku bez zvláštneho oddelenia prechádza do stien presbyteria, po oboch stranách osvětlovaly bazilikálně okná, ktorých záklenky sú až podnes zjavné v krove nad klenbou. Podobné okná boly i v jej štíte.

Západná časť kostola je zasa najzaujímavejšia, je však barokovými doplnkami dosť komplikovaná. Bočné lode sú tu predížené po oboch

2!') Fejer, C o d . d ip l., IV'., 2., str. 229 n. • ,57) Fejér, C o d . d ip 1., V I I ., 2., strana 9 n. • , -’a) Porovn. V. Šmilaiur, V o d o p is , str. 152.

208

stranách veže až po prednú fasádu a podvežie sa do nich otvára - rovnako i do strednej lode - tromi ťažkými pásmi, z ktorých bočné sú už mierne lomené. Do veže je vsunutá empora, ktorú nesie v přízemí rebrová klenba. Empora sa v poschodí veže do strednej lode otvárala ťažko zaklenutým oblúkom, ktorý vsak bol pri rozšiřovaní kruchty v barokovej dobe změněný na dveře. Na tuto emporu sa vstupuje z Ta- vej bočnej lode póvodným portálikom. Povala nad emporou bola asi dřevená, ak totiž tu bola vóbec; dnešná klenba bola zriadená až v baroku ; na západnej straně veže viedlo sem malé románské okno.

V eža mala v dvoch poschodiach nad sebou s každej strany po sdru- ženom oknu, ktorého záklenky boly opreté o stredný stípik s nábež- níkom a krychlovou hlavicou. Pátky týchto stípikov boly neskoršie za- múrané. Z týchto okien zachovaly sa však v prvom poschodí len pár na straně južnej a východnej, v druhom poschodí len na východnej straně.

Sakristia a predsicň na západnej straně sú až barokovými přístavbami.

N E M C E , SV. M A R T IN

( Hontnémeti, okres Krupina)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Hont, str. 60.

Prvú zmienku o osadě obsahuje zpráva z r. 1268: vtedy sa připomíná královská dědina Nempty a jej hostia.229) Bola to dědina koloni- začná, obývaná Nemcami, podía ktorých - podobné ako i nedaleká Sáša - bola aj pomenovaná. Ale r. 1277 opát kláštora sv. Bcňadika nad Hronom pred konventom na Zobore sa žaluje, že ostřihomský arcibiskup po odchode Tatárov zmocnil sa niektorých majetkov tohto opátstva, najma že zaujal majetok Nemce. Tým , zdá sa, že obec je doložená i pre dobu pred tatárskym vpádom.230) Roku 1291 dostává napokon zem Nemce medzi Krupinou a Banskou Sdavnicou ostřihomská kapitula.231)

Obec ležala na známej kolonizačnej ceste, vedúcej od juhu do banského územia. Tunajšia kolonizácia je však už povahy rolníckej.

Kostol stojí tu na skalnatom výběžku nad dědinou v blízkosti far-

íi9) G. Wmzel, C o d . A rp .,IX .,s tr . i4 i.;p orovn . V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 278.• ,3°) Porovn. V. Chaloupecký, 1. c., str. 277 • s31) Porovn. V. Smilauer, V o d o p is , str. 154.

209

skej budovy z polovice X V I. stoletia, pevnostného vzhladu, a je obohnaný silným múrom so strierňami a opěrnými piliermi. Tieto úpravy možno datovat’ do čias, ked tunajší kraj bol javišťom drobnej pohraničnej vojny s Turkami.

Stavba sa skládá z románskej veže, zvonku zbarokizovanej, z románského bazilikálneho trojlodia, z rencsančnej časti chórovej a z barokovej sakristie. Stavebným materiálom v časti románskej i rene- sančnej je lomový kameň, hojné překládány pečlivo křesaným kvádrovým kameňom, ktorého sa v tomto kraji upotrebuje i na stavby podřadného významu.

Trojloď tohto kostola patří medzi najlepšic zachované pamiatky celej banskej skupiny; od rencsančnej doby sa v nej nič nezměnilo. Bočné lode sú o polovicu užšie ako hlavná loď a povodně dosahovaly do polovice jej výšky; v středověku nebolo tu totiž vóbec klenieb; iba v X V I. století zaklenuli středná i bočné lode křížovými klenbami bez rebier a nadmúrali preto i obvodné steny bočných lodí.

Lode, podobné ako v Krupine, sú navzájom oddelené velmi širokými polkrubovými arkádami, ktorých počet na celá dlžku lode je rovnaký akovkostolc krupinskom. Ich piliere majú štvorcový prierez, na rohoch opatřený šikmým okosením a trištvrťovým prútom. Tento profil priamo zabieha i do římsy soklovej, i do římsy v patkách pod archivoltami. Pri západnej a východnej stene lodi niet prípory, ale arkády spočívajú tu priamo na krátkých úsekoch říms, rovnakého profilu ako na pilieroch. Tieto římsy na východnej straně zalamujú sa i okolo špalety víťazného obláká.

Víťazný oblák nie je už zachovaný v celom rozsahu; nevela nad pá- točnými římsami jeho špalety boly odsekané a na ne bol v X V I. století zaklenutý nový, značné užší pás, složený z dvoch segmentov.

Zaujímavé sá i portály lodí, napospol sice celkom zamúrané, ale jednako len aspoň v obrysoch poznateTné na puklinách vakovky. S južnej strany viedol do lode velmi rozlahlý portál s hrotistou archivoltou, vznosnej formy; jem u naproti bol podobný, ale s polkruhovým zá- klenkom a v tejto severnej stene bol blízko sakristie i třetí portál, tak isto polkruhový a asi tiež póvodný. Románské okná sa už nezachovaly; dnešné hrotisté okná v bočných mároch lodí i bazilikálen nad arkádami sá až zo X V I. stoletia.

. Na západná fasádu prilieha masívna veža; máry sá tu navzájom zamazané. Jej prízemok otvára sa póvodným hrotistým pásom dostrednej t°de, kým vstup v jej čelnej stene je obložený klasicistným portálikom, Podlá nadpisu v nadpraží z roku 1788. Prízemok veže je zaklenutý

2 l o

křížové bez rebier, teda do- datočne; možno, že bola tu rebrová klenba s pravoúhlým rebrom, ako tak často býva v tejto skupině pamiatok, kto- rá sa opierala o hranolové kusy můra, podnes v rohoch tu zachované. Prvé věžové poschodie, osvětlené z čela kruhovým románským oknom, bolo emporou. Podnes sa tu zachoval, hoci aj so strany lode zamúraný polkruhový pás, ktorým táto empora bola na celú šířku veže otvorená do lode. Zvonku je veža právě taká široká ako středná loď; sdružených okien však už nemá, lebo pri niektorej barokovej opravě staré otvory boly rozšířené a špalety nanovo vy- múrané z tehál.

Celú románsku časť obrubuje šikmá sokTa, křesaná z kvádrov.

Asi v polovici X V I. stol., v prechodnej dobe goticko- renesančnej staré presbyterium, ktorého formu už nepoznáme, bolo zbúrané a nahra- dené polygonálnym. To sa kruhovými pásmi otváralo do priestorov bočných, súčasne postavených, ktorými boly z vonkajšej strany predížené bočné lode baziliky. Póvodná archivolta triumfálneho oblú- ka bola nahradená novou a v čelnej stene lávej lode bol presekaný šikmý vchod, čo je

XIII. STOL, XVI. STOL.barokové

XIX. STOL.

35. Pódorys kostola v Ncincoch.

21 I

svedectvom, že tu povodně nebolo bočných apsid - v opačnom případe boli by k tejto komunikácii užili bočného triumfálneho oblúka.

Sirka nového presbyteria bola zvolená o čosi váčšia ako šířka strednej románskej lode, čo zvonku velmi badať. Datovanie celej tejto přístavby najlepšie možno opreť o obe gotizujúce prípory v kútoch presbyteria.

Románská stavba má teda tie isté charakteristické znaky ako ostatné pamiatky tejto skupiny; jedine veža nie je tu už zatlačená do pódo- rysu lodí, ale stojí na gotický spósob s troch stráň volné pred fasádou. Priestorovým poňatím sa tento kostol hlási k vzoru krupinskému, kto- rého je novšou redukciou. Pri porovnaní s Dobrou Nivou je však příznačný jeho pokročilý detail, ako na pr. lomený pás portálu, profilácia nároží arkádových pilierov alebo včasnegotický profil ich říms. Z týchto příčin vznik kostola třeba hladať až v samom počiatku druhej polovice X III. stoletia; je to teda najmladšia románská bazilika na Slovensku.

SASA, SV. K A T A R IN A

(Szdsz, okres Svolen)

M . Běl, N o t i t ia , I I ., 1736, str. 500.F. Kubinyi, 1. c ., 1864, str- 26 n.S c h e m a tis m u s h is to r ic u s d io e c e s is n e o so lie n s is , 1876, str. 189 n.I. Henszlmann, 1. c ., 1876, str. 131.J . Slávik, 1. c ., 1921, str. 722 n.V. Mencl, 1. c ., 1932, str. 309 n.

Stiavnický typ dostal sa do sféry vidieckeho umenia už kostolom v Dobrej Nive. Ale táto premena bola dovršená až v Sáse, kde pó- vodná bazilika bola přepracovaná na kostol jednolodový, zachova- júc si přitom svoje štýlové typické znaky. Tento proces odohrával sa súčasne možno aj inde; Sáša je však nielen jedinou celkom zachovanou pamiatkou tohto jednoloďového typu, ale jej těsné susedstvo s Krupinou a Dobrou Nivou dovoluje i to, aby sme priamo na tu- najšom kostole pozorovali predovšetkým tento zjednodušovací postup.

Možno preto súdiť, že tunajší kostol vznikol o čosi neskoršie ako v Dobrej Nive, ale ešte pred polovicou X III. stoletia, hoci obec dostala výsady Babinej a Dobrej N ivy až r. 1351.232) V tureckých časoch Sáša

***) Fejér, C o d . d ip l., I X ., 2., str. 68.

2 1 2

bola pohraničnou tvrdzou, v ktorcj banské mestá udržovaly stálu posádku. Z týchto čias sú valy i múr okolo kostola, ako i názov susedného návršia, „na baště“ , s troskami základov. Jednolodový kostolík povodně bol zakrytý rovnou po- v a lo u -je h o klenby i opěrné piliere sú barokové233) - a obsahuje zasa charakteristickú dvojicu klenicb: štvorec chóru, s masívnou kopulovou klenbou s hranolovými rebrami, tu však už s akýmsi nesmelým náznakom svor- níka a bobulovitými pátkmi, a podvežie, zaklenuté podobné, ale bez svorníka.

Na východ nej straně na chór prilieha polkruhová apsis, ktorá je zaklenutá konchou bez pátočnej římsy. Na opačnej straně je víťazný ob- lúk, ktorého archivoltaje dva razy pravoúhle odstúpená a v patách opatřená římsou.

Y eža v západnom priečelí je zasa vtiahnutá do půdorysu kostola. Keďže však bočných lodí už niet, je ovela užšia ako loď, takže priestory, vznikajúce medzi ňou a obvodovými múrmi lode na- hrádzajú západné pole bočných lodí, ktoré sú ešte v Dob- rej Nive. V přízemí je táto veža zasa otvorená tromi oblúkmi, ktoré sú polkruhové, takže tu znova vznikajú typické uhlové piliere s pátočnými římsami; jej poschodie, zaklenuté křížové, je však už celkom uzavTeté. Ak je tento stav póvodný, znamená to vylúčenie jedného z najdůležitějších dispozičných prvkov.

XIII. STO l. COTlCKÍ barokoví

i » ' > > i i a r

36. Pódorys kostola v Sáse.

233) Opěrné piliere boly podfa kanonickej vizitácie z r. 1829 postavené r. 1821.

2 1 3

Na západnej straně veže, kde jej múr risalitovite vystupuje pred hlavné priečelie, je zachovaný ozdobný románsky portál, složený z troch ústupkov špalety (bez stlpikov) a z polkruhovej, podobné ustu- pujúcej archivolty, v ktorej nábchoch je profilovaná římsa. Tympanon nic je ozdobený; len špalety majú s vnútorncj strany dekorativně konzólky.

Veza má i tu vo dvoch poschodiach sdružené okná, ktoré sú napospol dobré zachované. Hlavice stlpikov, ktoré nesu náběhy, sú krychlové a primitivné antikizujúce, patky sú buď attické s nárožnými lupeňmi, bud v obrátenej formě opakujú krychlovú formu hlavice.

V strednej lodi zachovaly sa tri póvodné okná, ktoré sú, pravda, barokovou klenbou přeťaté. Podobné, dnes už zamúrané okno videť i v chóre nad střechou sakristie, takže táto přístavba je pozdejšia, a to, súdiac pcdTa jej portálika, gotická. Barokovými přístavbami sú Boží hrob a obidve prcdsicne.

Opísaný románsky ozdobný detail je už bohatší, ako u predošlých pamiatok; nie je už tak hmotné chápaný a užitím bobulovej patky i naznačením svorníka sa už blíži cíteniu gotickému, hoci konštrukcia klenby je ešte románská. I tieto § týlové dóvody svedčia pre mladší vznik kostola, ako bolo uvedené už na začiatku.

BABINA, SV. M ATĚJ(Bábaszék, okres £'volen)

A/. Běl, N o t it ia , I I., 1736, str. 500.F. Kubinyi, 1. c ., 1864, str. 24 n.S c h e m a tis m u s h is to r ic u s d io e c e s is n e o s o lie n s is , 1876, str. 176 n.J . Slávik, 1. c ., 1921, str. 157 n.V. Mencl, 1. c ., 1932, str. 310.

Obec bola výsadnou nemeckou dědinou, ktorej hosťom potvrdil privi- legiá r. 1254 Bela IV. odrazu s Dobrou Nivou.234) Podfo tejto výsady směla si Babiná slobodne voliť rychtára i kňaza; už vtedy sa tu spo- mínajú „hostiaT V tom čase, okolo polovice storočia, bol tu postavený k°stol, z ktorého sa však po barokových přestavbách zachovala iba veža, obvodové múry lode a víťazný oblúk.

,M) Fejér, C o d . d ip l., IV ., 2., str. 229 n.

2 I 4

Loď, povodně s plochou povalou, bola zaklenutá r. 1754, pri čom nová klenba bola opretá o piliere, s vnútornej strany přiložené k starším múrom. Vtedy, r. 1771 bolo postavené i dnešné polkruhové presbyterium, a to na mieste staršej apsidy. Prízemie veže je otvorené ne- profilovaným hrotistým pásom na straně zápaclnej, takže tvoří akúsi predsieň, a je zaklenuté ťažkou křížovou klenbou s rebrami. Ich profil nie je však pri oboch rcbrách rovnaký: zatial, kým jedno má masívny štvorcový tvar, druhé rebro tejto klenby je v profile oble, mierne hruškové, teda gotizujúceho tvaru. Svorník sice až dosial chyba a štvorcové rebro dosa- cláva na známe polkruhové patky, ale druhé rebro, s pokročilejším profilom, prechádza do konzol už prostrcdníctvom nábežných štítkov. Forma týchto štítkov přitom rozličná: jeden je vytvořený proste dvorná štvrťkruhmi, ako včasnej gotike často býva, kým druhý je ozdobený bohatou volutou, teda spósobom, ktorý vU horsku poznáme iba na stavbě benediktinského kostola v Jáku (1241-56).Bolo by tu možné spomenúť i neďalekej práce tejto huty, v Iliji, aby sme si tú sú- vislosť vysvětlili.

Prvé poschodie veže bolo otvorené románským portálom, kadial sa asi vchá- dzalo na dřevenu emporu; tým sa kostol přibližuje k běžnému typu románských emporových kostolíkov. Sdružené okná boly v dvoch poschodiach nad sebou, dnes však sú zachované iba vo vrchnom poschodí, lebo spodné okná boly zváč- šené a ich stredný stípik výbúraný. Stí- piky v oknách vrchného poschodia, opatřené nábehom, majú hlavice i krychlové, i gotizujúce, ale ich patky sú už zamúrané vo zvýšenom prahu.

I. S T O L .B A R O K O V É

0 1 2 i * 5 £ ? 8 J i: M

37. Pódorys kostola v Babinej.

2I5

B A N S K Á BELA, SV. JÁ N

(Bélabánya, Dilln, okres Banská Stiavnica)

M . Běl, N o t it ia , IV ., 1742, str. 677 n.M a g y a r o r s z á g v á r m c g y é i es v á r o s a i, sv. Hont, str. 93, 164 n., 290. V. Mertcl, 1. c ., 1932, str. 310.

Farský kostol v Banskej Belej je goticko-renesančná budova zo X V I. stol. (pred 1563). Z póvodnej stavby, vzniklej v polovici X III. stol., je tu

zachovaná iba veža pred západnou fasádou a múry lode, takže východný uzávěr póvodného kostola už nepoznáme. Veža s troch stráň je celkom volná a jej prízemok bolotvorený, ako dosial svedčia tri hrotisté pásy v jeho stěnách. Pásy sú však už zamúrané a vo výplňovom múre vložené barokové portály. Ci bolo i prvé poschodie em- porove otvorené, nedá sa už zistiť. Podnes je však prízemie veže zaklenuté typickou klenbou s hranolovými rebrami bez svorníka, ktorú poznáme z predošlých kostolov. Pri datovaní sme odkázaní iba na tento tvar rebier, lebo starších zpráv o obci niet. Potok i zem Belá sa sice spomínajú už roku 1228,235) ale osada toho mena je známa ažzčias Ludvika Velkého. Roku 1352 a 1388 je spomínaná ako baňa, priná- ležajúca k Banskej Stiavnici. Vlastnú faru dostala od ostřihomského arcibiskupa Jána r. 1468, ked boly urovnané spory s farárom štiavnickým.236)

I. STOL. yzí"'//7m XVI.STOL.

38. Půdorys kostola v Banskej Belej.

23á) Porovn. V. Šmilauer, Y o d o p is , str. i3 o ;g ró f Leustach přikupuje vtedy k svojmu panstvu od te- kovských jobbagionov územie, zvané Belá, ležiacc v susedstvc štiavnických strieborných bani. •Kt) M ag . S ió n , V I ., str. 281 n.; porovn. F. V.Sasinek, S lo v e n . L e to p is , IV ., str. 300.

2 l6

S P I Š S K É P O D H R A D IE , P. M A R IA

(Szepesváralja, Kirchdrauf = Kirchdorf, okres Levoča)

J . Rupp, 1. c ., II., 1872, str. 172 n.S. Weber, Z ip s e r G e s c h ic h ts - und Z e itb i ld e r , Levoča, 1880, str. 50.J . Hradszky, K r á t k ý o b sa h d e jín fa rs k é h o r. k a th . k o s to la v S p išs k o m P o d h r a d í,

Sp. Podhradie, 1891.J . Cselénvi, S p iš s k ý h ra d a o k o lie S p išs k é h o P o d h r a d ia , Spišské Podhradie, 1931,

str. 31 n.V. Mencl, I. c ., 1932, str. 310 n.Fekete-Nagy A ., A S z e p c s s é g te r u le t i és tá r s a d a lm i k ia la k u lá s a (Úzcm ný a spolo-

č e n s k ý v ý v o j S p iš a ) , B u d a p e s t, 193 4 , s t r . 16 3 .V. Mencl, N a js t a r š ie s ta v e b n é p a m ia tk y S p iša , Slovenský stavitel, V ., 1935, str. 346.

Při farskom kostole vo Spišskom Podhradí sa zo stavby z X III. stoletia zachovala zasa len veza. Obec je po prvý raz spomenutá roku 1249 ako majetok spišskej kapituly. Roku 1258 sú tu už „hospites nostri de suburbio“ , r. 1268 sa zjavnje tunajší plebán v spoločenstve německých spišských farárov.237)

Kostol bol postavený skoro po tatárskom vpáde, keď tento kraj bol znova kolonizovaný. Kedze zachovaná výzdoba stienjeho veže opakuje tie isté motivy, ktoré sa vyskytujú na vežiach nedalekého kostola kapi- tulského, možno předpokládat’, že tento podhradský kostol bol postavený tou istou hutou ako hlavný kostol kapitulský.

Co I10 včleňuje do tejto skupiny, sú pravoúhle profilované rebrá kopulovité vzdutej klenby v podveží, ktorá niesla vežovú emporu. Prvé poschodie veže bolo smerom do lode otvorené románským, dnes už zamú- raným portálikom, kadiar sa vchádzalo asi na dřevenu emporu. Rebrá podvežovej klenby sú bez svorníkov i bez nábežných štítkov a dosadajú na ťažké konzoly toho istého štvrťkruhového profilu ako v oblasti banskej. Podobné ako tam člení táto římsa i prístenné piliere, přiložené k věži na straně obrátenej k lodi. Prízemok veže bol zasa so všetkých stráň otvo- rený lomenými pásmi, ako v Banskej Belej, a mal polkruhový vchod do lode.

Y eža stála povodně s troch stráň volné, lebo bočné přístavby sú empirové. Jej steny boly ozdobené nárožnými lizénami, ktoré v poschodiach boly spojené zuborezom a lomeným oblúčkovým vlysom.

,3T) Porovn. Fekete-Nagy A ., I. c., a J . Hradszky, D as Z ip s e r H au s, Igló (Sp. Nová Ves), 1884, str. 18.

2 I 7

\r jednotlivých, takto vzniklých poliach boly sdružené okienka, ktoré sú však dnes, s výnimkou okien, ktoré sú obrátené k lodi, zrušené. Empirová oprava vežc však váčšiu časť tejto výzdoby zničila; vtedy bola veža zvýšená o poschodie a jej nárožné lizény odsekané.

Románská lod bola roku 1470 zaklenutá gotickou klenbou na středné pilicre.238) Keď potom r. 1794 kostol vyhořel, bola roku 1824 i s presbyteriom zbúraná a nahradená dneš- nou stavbou (vysv. i 829).239)

Na tomto kostolc sa teda už mie- šajú tvary pozdnorománskej huty podunajskej, pracujúcej ešte po ta- társkom vpáde na vidicku v banskej oblasti, s výzdobou přechodnou, ktorú na Spiš taktiež až po tatár- skom vpáde zaniesla stredonemecky orientovaná huta, povolaná postavit kapituiský kostol sv. Martina. Iných príkladov tohto slohového miešania na Spiši však už niet.

S E B E C H L E B Y , SV. M IC H A L

(Szebelléb, okres Krupina)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i. sv. Hont, str. 63 n., 351.

Sebechleby sa spomínajú ako zem, prináležajúca k hradu Hontu, už roku 1135, 1156 a 1219.240) O počiatkoch clediny máme prvú zprávu z roku 1222. Ytedy dostali tunajší India, patriaci ku kostolu v Ostrihome, isté výhody;241) z toho možno súdiť, že tu bývali kolonisti. Roku 1232 spomínajú sa tunajší „Saxones^ a nemeckí „hostia“ sa uvádzajú i pri roku 1233,242) ked sa im povoluje vlastný kňaz.

V týchto časoch bol asi v tejto obci postavený jcdnolodový kostol,

**) Opis tejto úpravy sa zachoval v kanomekej vizitácii z r. 1693. • 2:líj Letopočet na vstup- tiom portále 1827. • 2<0) Porovn. V. Chalouptcký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 139, 244 n., 398.• ***) V. Chalouptcký, 1. c., str. 171. • iit) V. Chalouptcký, 1. c., str. 171 a 278.

v 2 l8

I. STOL.1 8 2 9

0 l 2 5 v 5 i 1 í 9 n H

39. Půdorys západnej časti kostola v Spišskom Podhradí.

z ktorého však po tureckých vojnách zostaly iba obvodové múry lode. Dnešné presbyterium je pozdnogotické, zo začiatku X V I. stoletia. Vežu datuje chronogram na jej portáliku 1731, kaplica sv. Jozefa na Tavom boku lode bola postavená r. 1779.

Románská locf bola kratšia ako dnešná. Jej predíženie na západ o dížku chóru je súčasné s barokovou vežou, ale zbytky románského štítu sa tu zachovaly pri poprsníku chóru. Právě tak sa zachovaly i povodně špalety víťazného oblúka, na ktoré velmi neorganicky nadsadzuje gotická archivolta. Z póvoclnej výzdoby na lodi sa zachovala iba šikmá sokra a románské okienko, viditelné znútra vysoko na južnej stene.

Kostol nemožno z týchto zbytkov spoTahlivo datovat’. Y o vývoji slohu nemá významu a je zaujímavý len ako doklad pre štúdium historicko- topografické.

2. Sty l přechodných hút cistercitských

z Dolného Rakúska< ■ >

Na přelome prvého a druhého tisícročia Burgundsko dospieva druhou stavbou opátskeho kostola v Čluny (posv. 981) k samostatnému uměleckému prejavu, v ktorom vrcholí doterajšie umclecké snaženie francií zske, a po niekolkých nesystematických pokusoch vytvára sa tu základ prvej románskej školy. Clunyjský pódorys, ktorého přednostou, čo sa týka budúceho vývoja, je dósledné rozloženie hmoty i priestoru na množstvo drobných článkov, ktorých soskupením skřsa stavebný organizmus, rozšiřovaly totiž kláštory, ktoré sa hlásily ku clunyjskej reforme, a priestorove ho ďalej rozvádzaly.

K edže obrodné hnutie benediktinské v Burgundsku nenašlo váčšieho rozšírenia, zato však v ostatnom Francúzsku, najma v Normandii zapustilo hlbšie kořene, stalo sa, že stavebné schéma druhej clunyjskej stavby nebolo základom nasledujúcej tvorby v Burgundsku, ale právě v Normandii. Normania, mladý barbarský kmeň na severozápadnom pobřeží Francúzska, skoro použili pódorysu v podstatě burgundského na to, aby na ňom ukázali svoje odlišné severské cítenie a umelecký ideál, římským susedstvom nikdy nedotknutý. A tak zatiar kým južné Francúzsko, pokračujúc v rímskej tradicii, snaží sa všetkými prostriedkami len a len o vytvorenie vhodného klenebného systému, Normandia sa vóbec nezaujímá o problém klenby a lode svojich kostolov pokrývá

219

rovnými povalami s priehradmi do stolíc krovu. Zato však obrátila svoj zreteí k plastickému prcčleneniu steny vertikálnymi príporami, ktoré presne odderujú polia stavby, hoci tento rytmus konštruktívne udávajú len vazby krovu alebo priečne klenuté pásy. Umelecká snaha, uplatnit’ stupňovanie dialky a výšky, dopíňa tento plastický normandský smysel do tej miery, že už v dobe, v ktorej Francúzsko takmer ešte ani nepozná škol, vzniká v dnešných départementoch Manche a Calvados uzavretá skupina pamiatok, ktorá i pri tom, že ešte nepozná klenby, jednako len má už mnohé náznaky budúceho štýlu.

Vrcholu tohto snaženia sa, pravda, v Normandii dosiahlo až vtedy, ked bolo docielené plnej harmonie všetkých tých prvkov, ktoré vytvá- rajú vnútorný priestor a ohraničujú ho so stráň i shora. Zostávalo teda prispósobiť i konštrukciu povály týmto uměleckým požiadavkám; stalo sa tak použitím krížovcj klenby, cez ktorú súčasne boly převedené i plastické prípory stien. Takto vznikla gotická rebrová klenba. Táto nová konštrukcia priniesla popři čisté výtvarnom uspokojení i nové technické možnosti čo do prenášania tlakov, ktorých umelecké dósledky boly vtedajšiemu nazeraniu také blízké, že sa staly základom celého budúceho francúzskeho umenia.

Prvou stavbou, na ktorej si Normandia vyskúšala tento klenbový systém, bol kostol S. Trinité v Caéne; po ňom nasledujú tamojší S. £tienne, S. Georges v Boschcrville, kostol v Lessay a katedrála v an- glickom Durhame. Stalo sa tak okolo r. i ioo. Tým bol položený základ vlastného středověkého umenia, gotiky; od římských čias bol to naj- váčší pokrok v obore techniky, ktorý, kedže sa postupné zdokonaloval, viedol vo Francúzsku k vyvrcholeniu středověkého umenia.

Je zřejmé, že táto nová konštrukcia nezostala dlho výlučným majetkom normandských hút; v jej nasledujúcom vývoji středisko novej tvorby prenáša sa inde, a to čiastočne nazad do Burgundska, ktorého tvorba dostala tak novů vzpruhu, čiastočne do územia, ktoré sa dosial na ro- mánsku tvorbu týchto krajov prizeralo takmer bez účasti, do Ile- dc- France. Tu, v okolí Paríža, v hutc pri královskom dvore franeúz- skom, okolo r. 1140 vytvořila sa na tomto základe čistá gotika, ktorá sa, pravda, velmi dlho obmedzovala len na najbližšic okolie Paríža. Nebolo tu totiž organizácie, ktorá by bola tunajší štýl roznášala sve- tom, takže na pódu Nemecka dostává sa iba prirodzeným presakova- ním okolo roku 1230.

Celkom inakšie sa však utváraly umělecké poměry v Burgundsku. Tu spomenutá normandská architektúra nenašla pódu dosial neobro- benú; naopak, Burgundsko medzitým pokračovalo vo vývoji, zapo-

220

čatom v Čluny a dopracovalo sa vlastnej svojráznej formy. Vrchol tohto domáceho burgundského vývoj a připadá do polovice X II . stoletia, kedvznikajú na základe tretej stavby v Čluny (1089-95) kostoly v Parav-le-Monial, v Beaune, v Autune (1132-47) a v La Charité- sur-Loire (okolo 1150). Tento vývoj týka sa predovšetkým štýlovej formy: tak sa tu vytvořil značné pokročilý detail ornamentálny (La Cha- rité-sur-Loire), smysel prc odhmotnenie múra viedol k jeho rozloženiu na nosné články, architektonicky zdóraznené (svazkové prípory), a sú- časne bol tu do architektúry definitivně zavedený lomený oblúk ako prvok staticky výhodný a umelecky mnohotvárný (Avallon, Paray-le- Monial, Sanlieu). Značné akcentovaná článkovitosť pódorysu irozlo- ženie stien, po dížke príporami klenbových pásov, po výške etážmi arkád, triforií a okien, spósobujc, že vnútrajšky právc menovaných kostolov pósobia už dojmom gotickej dynamiky, hoci ich klenby sú bud hrotiste valené, buď křížové bez rebier, spočívajúce na lomených pásoch.

Z tohto vývoja je teda zjavné, že Burgundsko ako by v tom čase bolo právě čakalo na konečné dovřšenie svojho stavebného systému, ktorýmbolo zavedcnic normandskej rcbrovcj klenby; torko spoločného malo s normandským vývojom.

K prvému použitiu rebier v Burgundsku prichádza okolo r. 1160, a to v predsieni kostola vo Vézalay a v lodi kostola v Langres. Je však dóležité, že štýl, ktorý vznikol kombináciou normandsko-burgundskou, nebol čistou gotikou, teda slohom, ktorý z normandských počiatkov vznikol v okolí Paríža, ale že to bol akýsi bastardný sloh - v dobrom smysle slova - , sloh smiešaný, alebo i, mencj presne povedané, sloh přechodný. S hladiska štýlového pokroku ide tu naozaj o smiešanie prvkov románských a gotických v akýsi konglomerát tvarov, čistej gotike sice velmi blízky a s jej vznikom súčasný, ktorému však chýba psychologická náplň, ktorá bola predpokladom vývoja čistej gotiky v Ile- de-France. A tak možno vyslovit zdánlivý paradox, že niektoré architektúry v Ile-dc-France, hoci dosial užívajú oblúkov polkruhových, sú ovela gotickejšie, ako architektúry burgundské, v ktorých lomený oblúk je už všade běžný.

A právě tento smiešaný burgundský štýl sa skoro rozšířil po Německu, v Podunajsku i v Uhorsku, kde pre svoju pomernú modernosť vytlačil miestne školy vrcholnerománske, ale súčasne spósobil, že vlastná čistá gotika sa sem dostala poměrně neskoro. Najma Nemecko si stavia týmto štýlom váčšinu svojich slávnych dómov. Burgundský sloh bol tu akýmsi prostredníkom, časovou vložkou medzi formou románskou a príchodom čistej gotiky, a táto úloha vyniesla mu názov

221

r c c h o d n ý f í , hoci sa z neho ani tu, ani v Burgundsku vlastná gotika ^ v y v in u la . A že to bol právě burgundský štýl, ktorý bol rozhodujúcim 0d počiatku X III. veku mimofrancúzskemu vývojů, bolo zásluhou reform nej cistercitskej řehole, ktorá vznikla v Burgundsku a ktorá roz- n ášala so sebou po celej Europe stavebné umenie svojich materinských kláštorov.

Ukázali smc už v predošlcj kapitole, že v X II. století rozozná- vame v štýle německých cistercitských kláštorov dva vývojové stupně: p rvý, okolo 1 120-50, ktorý dosiar netvoří pevne ustálený typ, a druhý, pozdnorománsky, okolo 1150-90, ktorý užívá už určitého pódorys- ného schématu a v ktorom predné juhoncmecké kláštory zavádzajú reb rové klenby lombardského typu.

Tesne po roku 1200 vchádza však cistercitské umenie do tretej fázy, pre vývoj stredoeuropského umenia najdóležitejšej, do obdobia přechodného slohu.

V čele vývoja sú zasa hlavné kláštory' burgundské, ktoré okolo roka 1160 prcjímajú z tamojších městských kostolov vo Yézelay a v Lan- gres rebrové klenby. Kým druhá stavba kostola v Pontigny, dokončená okolo r. 1150, neužívá dosiaí rebicr, třetí kostol v Clairvaux, bohužiar, už nezachovaný, bol napospol opatřený rebrovou klenbou; jeho pč>- doiys i klenby sú odvodené z kostola v Langres; biskup z Langres stavbu r. 1174 vysvátil. Napokon z doby 1180-1200 pochádza tretia stavba v Pontigny, závislá od kostola v Citeaux; rebrová klenba je tu i na chóre, i v strednej lodi. Kaplice, sostavené v polkruhu okolo chó- rovej ochodze, majú tu už šesťdielne klenby; po roku 1200 zjavujú sa tu i prípory, ktorých hlavice sú natočené v smcre rebra, i opěrné oblúky, opakujúce opěrný systém kostola v Langres.

Pretože tento sloh materinských cistercitských kláštorov je iba miestnym slohom burgundským, ani ho nemožno označit za gotický. Je to sloh smiešaný, v duchu pozdnorománskom dekoratívny, ktorý sice předčil odhmotněním i vertikalizmom niektorých architektonických prvkov čistú gotiku parížsku, ale nemal tej duchovnej náplně, z ktorej sajecline mohol zrodiť nový štýl.

Preto sa i poměrně skoro vy žívá - v Burgundsku i v Nemecku v polovici X III . stoletia- , nevytvárajúc základné pre nový vývoj.

Od materinských kláštorov burgundských boly slohové závislé kos- t°ly tejto řehole v Taliansku, v Nemecku, v Cechách, v krajinách rajsk ý ch , v Poísku a v Uhorsku, ktoré dosť zavčasu - v Nemecku už po roku 1200 — odtial prcjímajú přechodný štýl a s ním i jeho naj- vV2:namnejší prvok, klenbu s profilovaným francúzskym rebrom.

222

Styky materinských opátství s novými kláštormi, ktorých počet v strednej Europe do polovice X III. stoletia přesahuje sto,243) boly dané pevnou řeholnou organizáciou. Generálna kapitula 13 opátov, svolaná r. 1119 opátom Stefanom do Citeaux, přijala totiž základné řeholné pravidlá (t. zv. Charta Caritatis), podlá ktorých v Citeaux sa potom každoročně konala kapitula opátov všetkých cistercitských kláš- torov; tak bol medzi jednotlivými opátstvami zaručený niclen vzá- jom ný kontakt, čo sa týka rehohiej disciplíny a jednoty, ale bola umožněná i čulá výměna stavitelov a kamenárov, ktorí boli vychovávaní z členov řehole.

Z tých německých kláštorov, ktoré prvé přijaly burgundskú rebrovú klenbu a prechodnú formu, je najstarší švábsky Maulbronn. Tunajšia predsieň (okolo 1215), t. zv. Herrenrefektorium (okolo 1225-30) a južné rameno ambitu (okolo 1220), ktorých detaily pripomínajú kostol vo Vézelay, kde sa akistc tunajší architekt školil, obsahujú už všetky základné prvky tohto umenia, a to už vo zvláštnom cistercitskom zafar- bení: lomený burgundský oblúk, rebrovú klenbu, najčastejšie šesť- dielnu, so živo profilovaným rebrom, bobulovú hlavicu s krycou doskou na diagonálu otočenou, volný monolitický stípik ako podporu klenby, sdružovaný v nesčíselných kombináciách podía toho, kolko klenbových rebier sa v tej či onej pätke sbieha. Tu nachádzame však i prvé kružby okien, nesené často štíhlými početnými stlpikmi, ďalej zvláštnu obrubu v konzolovom ukončení prípor klenieb a prvé svorníky vo vrcholoch rebier.

Táto architektúra, ktorá sa iba nesmelo uplatňuje v súčasnej kapitulskej sieni kláštora v Arnsburgu (vo Wetterau; tu sú už patočné štítky ako přechodný článok medzi hlavicou a rebrom a šcsťdielna klenba v samej lodi) a v kostole kláštora v Otterbergu (vo Falcku, dokončený 1254), je od dvaciatych do pádesiatych rokov roz- vádzaná v niekolkých prcdných kláštoroch, z ktorých váčšina leží vo Fransku, v Durynsku a v Sasku. Najvyššicho stupňa dosiahla táto burgundská forma pri stavbě kláštora vo franskom Ebrachu, ktorý sú- visí s kostolom v Pontigny. Ebrašský kláštor stal sa potom ohniskom, z kterého vychádzali stavební umělci nielen na stavby velkých biskupských i městských dómov franských, durynských a saských, ale kto- rého majstri zúčastnili sa i stavieb opátskych kostolov cistercitskej re-

***) T ak v severnom Xemccku poznáme do toho času 17 nových opátství, v severozápad- nom 15, v strednom 17, v južnom 12, v juhozápadnom 2; v Poteku 23, v Uhorsku 16, v Č echách a na Moravě 9 a v rakúskych krajinách 7.

223

hole vo Walkenriede (v Harzi, začatý okolo 1219) a v saskom Riddags- hauscn (asi 1230-75). Okrem tejto saskcj linie přechodných kláštorov poznáme zbytky podobných cistercitských kláštorov i inde v Nemecku: tak v Bebenhausen (v Thúbingen, kapitulská sieň před 1219;, v Bronn- bachu (pri Badene, východné křídlo ambitu okolo 1220), v Schónau (pri Heidelbergu, refektorium okolo 1230) a v Sliezsku v Třcbnici.

S touto stredonemeckou líniou čo sa týka dokonalosti a bohatstva detailu i velkorysosti založenia móže sa merať iba druhá línia cistercitských kláštorov, t. j . línia rakúska. Keď roku n 35— 6 bolo v Dolnom Rakúsku založené priamo z burgundského Morimondu prvé opátstvo v Heiligenkreuzi, nezostalo dlho bez pobočných kláštorov: tak už r. 1139 bol odtial založený Zwettl a r . 1201 Lilienfeld. Tieto kláštory svoje prvé kostoly a kapitulské siene postavily si pozdným lombardským štýlom; ked potom po roku 1200 ich rozšiřovaly a přestavovaly a ked si zriadovalv definitivně ambity, povolávaly si kamenárov, ktorí poznali burgundsko-maulbronnskú formu. A tak v prvej polovici X III. stoletia sa v Rakúsku v cistercitských kláštoroch zjavuje přechodná architektura, velmi podobná tej, ktorá vyšla z Maulbronnu cez Fransko do Saska, ale v detaile jednako len trocha odlišná. Okrem prvkov typicky maulbronnských charakterizuje ju dósledné užívanie živo profilovaných nábežných štítkov v patkách rcbier a archivolt, ktoré sa v Nemecku tak pravidelné nezjavujú.

Z tejto vctvy najstarší je ambit kláštora v Zwettle. Stavba tu pokračovala od severného křídla, ktoré prilichalo k staršiemu kostolu, cez východné a južné křídlo (so studnicou) po západné a celá bola hotová za prvých dvacat rokov X III. stoletia. Obsahuje početné reminiscencie románské, ako na pr. nárožné lupene v patkách prípor, ale okrem toho sa tu vyskytujú i všctky novoty přechodného slohu (šesťdielna rebrová klenba, bobufové hlavice, skupina volných stípikov, pátočné štítky). Časové následuje potom ambit, kapitulská sieň a dormitár kláštora v Heiligenkreuzi. Tu stavba bola započatá okolo r. 1220 západným ambitom, ku ktorému slohom patria dve polia severného ambitu, a pokračovala cez severný ambit a dve travé východného ambitu (okolo 1230; do kapitulskej sicne, fráterie a do východného a južného křídla ambitu (do 1245). Najmladší a slohom naj vyspělejší je ambit a kostolná loď kláštora v Lilienfelde, archeologicky ešte nie dost’ preskúmaného. Z rokov1201— 30 pochádza tu asi štvorec chóru, južné křídlo priečnej lode a štvorec kríženia s klenbami ešte lombardskými, spodná časť východ- nej steny severného křídla priečnej lode, časť můra pozdížnej lode na severnej i na južnej straně, priliehajúceho k priečnej lodi, na južnej

224

straně portál do ambitu a múry nárožných kaplíc pri východnej straně priečnej lede. Iba asi po spustošení kostola Uhrami r. 1252 bola potom přestavená časť chórová, obohatená o novů ochodzu na mieste východ- nych kaplíc, zriaclené trojlodie, closial nedokončené a postavený celý ambit s kapitulskou sieňou a kláštorom (studnica je moclerná). Přechodný štýl sa tu plne uplatňuje až v druhej periodc. O bohatstve výzdoby urobíme si představu, ak uvedieme, že len ambit obsahuje vyše 400 volných monolitických stlpikov z farebného mramoru.

Prechodnej architektuře cistercitských kláštorov rakúskych podobný bol štýl vetvy českej z rokov 1220— 40, ktorý má s rakúskou vetvou spo- ločné najma typické užívanie nábežných štítkov. Tak na Moravě bol tým to spósoboin postavený ambit kláštora v Tišnove (1233-52). Z cstatných stavieb, iste velmi bohatých, po husitských vojnách zachovaly sa však iba zbytky (okolo r. 1230 Nepomuk, Hradiště nad Jizerou, Velehrad), a takjecline kapitulská sieftv Oseku (okolo 1225-30) zachovala v Cechách příklady typickej cistercitskej prechodnej výzdoby.

Z týchto cistercitských stavieb dostal sa tento přechodný sloh zvlášt- neho maulbronnského zafarbenia v niekolkých málo prípadoch i do architektúr mimoreholných; tak východný ambit a kapitulská sieň benediktinského* kláštora v Klosterncuburgu (1279-92) opakuje vý- zdobu kláštorov cistercitských. To isté platí i o kostole hlavného benediktinského opátstva na Panonskej Hore (posviacka r. 1225 netýká sa dokončenia stavby; kostol, bohužial, bol násilné zrestaurovaný); na Slovensku bola týmto slohom v prvej tretine X III. stoletia přestávaná biskupská katedrála sv. Ondrcja a sv. Beňadika v Nitře.

Pri uhorských cistercitov tento sloh je velmi zriedkavý, ba skoro sa tu ani nevyskytuje; preto menované uhorské pamiatky třeba odvo- clzovať z oblasti umenia dolnorakúskeho.

N IT R A , P Ř E S T A V B A B IS K U P SK E J K A T E D R Á L Y

SV. E M M E R A M A , O N D R E J A A B E N A D IK A

Přípravy na novšiu stavebná činnost zjavujú sa na nitrianskom návrší s druhou polovicou X II. stoletia. Pri roku 1158 sa dozvedáme, že Gejza II. na opravu kostola daruje mýto a rybolov v Zitave-44) a to- muže kostolu sv. Emmerama, sv. Ondreja a sv. Beňadika daruje

,í4) Fejér, C o d . ciip 1., II., str. 152-3.

225

i

Bela III. r. n 83 třetinu z tržných dóchodkov v nitrianskom podhradí,245) ktoré sa medzitým stalo trhovou obcou. Z tohto obdarovania videť, žc starý kostolik, ktorý tu stál asi od čias českých Boleslavovcov, bol už koncom X II. stolctia velmi spustlý a že nastala potřeba, ako je z vyššic citovaných zpráv zřejmé, aby bol nielen opravený, ale i zváč- šený. O stavebnej akcii samej niet historických zpráv, keďže zpráva o jeho posviacke r. 1238246) ukázala sa byť o my lom,247) ale architektonická forma i pódorys, ktorý zistily vykopávky r. 1930-31, stavbu celkom bezpečne datujú clo čias po r. 1200, ktorá potom bola uskutočnená ešte precl vlastným zjavením sa čistej včasnej gotiky, teda pred tatár- skym vpádom. O dóvocloch tohto datovania ešte bude reč. Tolko však třeba pripomcnúť, že pri výkope nenašiel sa nijaký fragment staršieho múra; pre tú příčinu třeba pokladať za dokázané, že nový kostol za- čiatkom X III. stolctia bol postavený po úplnom zrušení a zbúraní staršieho kostola. To bolo tým možnejšic, lebo skala na temeni vrchu, na ktorom dnešný kostol stojí, vystupuje tu celkom na clen. Tuto domnienku podporuje ešte i tá okolnost, že nový pozdnorománsky kostol bol značné velký i rozlahlý a že převzal nielen iniesto, ale i celé meno starého kostola, totiž jeho zasvátenie sv. Emmeramovi, sv. Ondřejovi a sv. Beňadikovi. Toto zasvátenie připomíná sa ešte i pri roku 1322 v listině ostrihomskej kapituly,248) čo sa deje právě v čase, keď sa po- mýšralo i na zrušenie tohto románského kostola.

4 Novostavbu najskór dal postaviť biskup Jakub I. (1223-34), jedenz najvýznamnějších biskupov nitrianskych, ktorého zvláštnu úctu k ostatkom sv. Beňadika dokazuje i tá okolnosť, že r. 1224 založil kláštor Skalku na tom mieste, kde tento svátec žil. Určenie rozsahu tohto jeho nitrianskeho kostola bolo hlavným výsledkom výkopov, ked pátranie po stavbě staršieho kostola sklainalo. Zistilo sa, že kostol bol jednolodovou stavbou, azda s dvoma vežami po bokoch lodě a so zvýšenou podkovovitou apsidou.249) Jeho dlžku a západné ukončeme však nepoznáme. Ze apsis je s loďou súčasná a že je z jednej a tej istej stavby, dokazuje i pravidelné zaviazanic múrov v rohu medzi nimi, i, a to najma, základ, ktorý sice len zhruba sleduje všetky lomy pódo-

**s) Fejér, C o d . d ip l., II., str. 203. • *“ ) Fejér, C o d . d ip l., IV ., 1., str. 135. • ,1T) J . Hodál, K o s to l k n ie ž a ťa P ř iv in u , str. 52-3, pozn. 108. • ,<s) [Vágner J . , A d a lé k o k a n yitra i s z é k e s k á p ta la n to r té n e té h e z (Příspěvky k dějinám nitrianskej kapituly), Nyitra, *896, str. 397 n. • ui) Tak bola dokázaná správnost’ výskumu K . Guthova (Pam. arch., X X X I V , Č e sk é ro tu n d y , str. 167, pozn. 267) proti tvrdeniu staršiemu (/. Henszlmann, D ie m it t e la l t e r l ic h e B a u k u n st in U n g a r n , Oesterreichische Revue, IV ., str. 140 a V ., str. J27), ktoré vidělo v apsidě zbytok rotundy.

226

I

I

4

40. Pódorys biskupskej katedrály \ Nitre.

rysu,250) ale prechádza vo vázbe nerušene z apsidy i do lode a do jej južného výstupka (asi veže). Základ kostola bol vytvořený z niekolkých vrstiev lomového kameňa, ktoré pod južným múrom boly přeložené plochými balvanmi ohromných rozmerov 30,220 cm, ktorými sa clo- siahlo rovnej plochy pře vlastný soklový múr.

Apsis i loď povodně boly vybudované z riadkových pozdnoromán- skych kvádrikov, velmi nerovnakej výšky (od 9 do 37 cm),251) z kto- rého sa našly tieto časti:252) asi Štyri patiny obvodu apsidy, aspoň v sokli, teda s výnimkou čiastky sevcrnej, a časť můra lode na straně južnej a severnej pri apsidě. Severný múr lode, zachovaný dnes až do polovice svojej póvodnej výšky, t. j. až po dlážku arclňva, kde sa v priercze našiel, zvonku ncmohol byť odkrytý, lebo prilieha k múru vysokého chóru horného gotického kostola, a z jeho vnútorného líca nedá sa zasa usudzovať na vonkajší, lebo všetky múry, ktoré sú zvonku múrané z kvádrov, sú na vnútornom líci tehlové a ovakované, a to na hrůbku jednej telily (striedajú sa po výške vrstvy viazacia, hrubá na jednu tehlu a behúnová, hrubá na dva razy pol tehlv, kým vnútraj- šok je vyliaty maltovým betonom). Kvádrové stavivo však ani na spo- menutých múroch nesiaha až po střechu, kedze bolo nepravidelné od- búrané, ako ešte v nasleclujúcom vysvětlíme.

Pravoúhlý pódorysný ústupok múra na južnej straně lode obnažily iba výkopy; zachoval sa vlastně len v základoch. Románské kvádrové stavivo lode končí sa však v rohu, kde výstupok nadsadzuje, takže jeho existencia po celej výške lode je tým potvrdená. l e n výstupok bol preskúmaný iba po odstránení základov barokových múrov, ktoré sa oň opřely. Zistilo sa, že tu idc o stavbu, vyčnievajúcu zo steny lode v' pravidelnom pozdlžníku 180/340 cm, ktorej přízemná časť nemala v niveau lode dlážky, lebo ešte vo výške, kde sa podklad múra zvonka stýká so soklou, teda značné vysoko nad dlážkou lode, základ je plný, vymúraný z kvádrov, bez stop po vnútornom priestore. Preto tento vystupujúci hranol múra najpravdepodobnejšie třeba po- kladať za základy veže, ktorá mala prízemok ovela vyšší než bola dlážka lode, pravděpodobně vo výške styku základu so soklovým múrom; bola teda přístupná len zvonka kostola, a štvrtou, k lodi obrá-

2;0) Nesleduje najma pódorys v kúte medzi loďou a apsidou, kde tangentiálne prechádzapod podkovu apsidy. Tento spósob bol však v středověku obvyklý a v staršej dobe užitý na pr. na rotundě sv. Jura v Skalici. » 251) Priemerný formát kvádrov je 18-22/25-35 cm, minimálny 9—1 í /55 cm, maximálny (v sokli) 37/65 cm . • 252) V pódoryse celej skupiny stavieb sú zakreslené čierne, v pódoryse románskej kaplice čierne, pokiar sú v reze, inriežkovane len časti vykopané.

228

4-i• Půdorys apsidy románskej katedrály v .\itrc s priTahlým starším cintorinom podfa výkopu z r. 1930— 32.

t e n o u s t ě n o u stála na múre lode, takže hrůbku tohto můra třeba pri- n o č íta ť k půdorysnému obrazců veže. Tým sa jej půdorysný rozměr u p r a v í n a 280/340 cm. Kcď potom v prvej polovici X IV . stoletia po z r u š e n í tejto veže jej jaclro našikmo odbúrali a jazvu, ktorá vznikla o d b ú r a n ím vežovej steny, zamúrali tehlami, rozlišili tak náhodné okol- n ý r o m á n s k y múr od můra tehlového, takže až podnes, i po nahradení z á p a d n é h o románského můra múrom barokovým, sú zachované obi- d v e spáry v miestach, v ktorých sa veža viazala k múru lode, až po s t ř e c h u . V ýchodná spára, kedže v baroku nebola menená, zachovala s a d o k o n c a zubovite. Múr lode na západ od tehlovej výplně má až p o d n e s v s o k l i so pár románských kameňov v póvodnej polohe.

S o k l a lode je vytvořená z dvoch vrstiev veTkých kvádrov a z troch m e n š í c h vrstiev. Kvádrové stavivoje presnc obrobené a nájem né spáry o s a d e n é a póvcdne ncbolo ovakované. Ukončeme sokle tvoří římsa boh a t é h o románského profilu, podobného římse sokle vo vnútri apsidy. D á s a stopovať od južného ústupka po celom vonkajšom obvode lode a a p s i d y až po stredný opěrný pilier; na apsidě sa niekolko ráz pravoú h l e l o m í dohora, a to pri opěrných pilieroch, podlá, toho, ako tu stupa t e r é n smerom na horné gotické kňazište.

A p s i s bola zvonka opatřená štyrmi opěrnými piliermi, tiež z kvádrov v y m ú r a n ý m i , okolo ktorých sa oblomovala soklbvá římsa. Pilierc sia- h a l y a s i do dvoch třetin výšky póvodného múra apsidy, boly však n a j d c n é a ž výkopmi, lebo sa z nich zachovaly len sokle, ba na sever- n e j s t r a n ě , kde niveau bolo vysoko, len základy. Piliere boly pečlivo z a v i a z a n é do múrov apsidy, takže po ich zbúraní, pravděpodobně už p r i o p r a v á c h po r. 1271— 3, vznikla tu jazva, ktorú vyplnili tehlami. N a j d e n é opěrné piliere ncznamenajú však, že apsida bola povodně k l e n u t á rebrovou klenbou; dókazom pre to je okolnost’, že rozloženie p i l i e r o v po obvode apsidy je velmi nepravidelné, takže vnútorný reb- r o v ý obrazec klenby, na ne nadvázujúci, bol by celkom asymetrický.

K ý m vonkajšok zachoval si ako tak svoj póvodný vzhlád, vnútrajšok s a adaptáciami změnil od základu; predovšetkým stratil svoju póvodnú s y m e t r i u . Loď bola plocho krytá, z jej architektonickcj výzdoby nem á m e však zachované nič; jej dlžka výkopmi nebola určená, kedže JeJ priečelný múr nemohol byť najdený.

A p s i s bola proti lodi značné zvýšená, a to o 4 stupně, vložené tesne p ř e d triumfálny oblúk. Jej steny boly opatřené soklovou římsou pod o b n é h o profilu, aký má sokla vonkajšia. Římsa sa oblomovala cez s o k l e triumfálneho oblúka, a prechádzala dalcj po jeho západncj stene a ž d o kúta lode, v ktorcj však už nepokračovala. Úprava triumfálneho

2 3 0

42. Priečny rez románskou loďou katedrály v Nitře s prUahlým starším cintorínom podfa výkopu z r. 1930— 31.

oblúka i klenby apsidy sú až z čias nasledujúcich. Povodně otvory' okien sa našly najma na straně vnútornej; boly pozdížne, vysoké, ako svedčia stopy po nich, javiace sa i v pozdížnych jazvách s tehlovými výplňmi na vonkajšom i vnútornom plášti apsidy, ktoré boly urobené v X V . století pri zriadovaní okrúhlych oblokov na ich miestach. Južné okno malo špaletu, vyloženu románskými kvádrikmi, špalety ostatných okien boly tehelné.

Z plastickcj výzdoby kostola zachoval sa nám iba zbytok román-

23 í

skeho reliefu, představujúci symbol kostola s podlhovastou lodou a věžovitou apsidou, na ktorej sedí postava, zahalená v ruchu. Torzo bolo v X V . století zamúrané ako stavebný materiál do piliera klenby pri severnej špalete triumfálneho oblúka a tam sa pri jeho odbúraní i našlo. O jeho póvodnom umiestení a účele nevicme. T var stavby na ňom zobrazenej nemožno si, pravda, vykladať realisticky a súdiť z neho na póvodný tvar kostola, rovnako ani z jeho obrazu na pečatiach nitrianskej kapituly, o čosi mladších (známe počínajúc rokoin 1271).

Tento románsky kostol, ktorý vznikol okolo třetiny X III. stoletia, bol však už v tomto storočí přestávaný. Je totiž velmi zarážajúce, že múry tak, ako sa dnes zachovaly, nie sú zvonka jednotné. Časti z kamenných kvádrov sú nepravidelné a miestami i fragmentovitc roztrú- sené, tvoriac spodok stavby, kým vrch apsidy i lode je vymúraný z te- hál. I celý interiér kostola je tehelný a ovakovaný, s výnimkou profilovaných a ozdobných súčiastok, ale i tie sú zamúrané v tchelnom stavivé. Táto nejednotnost' spracovania fasád, z hladkého křesaného kameňa bez vakovky a z ovakováných tehál, vylučuje, že by stavba tak, ako sa nám zachovala, bola vyšla z jedného času. Třeba preto předpokládat’, že prvý kamenný kostol bol násilné zbúraný a že bol potom poopra- vovaný tehelným materiálom presne v rozsahu póvodnej stavby, ba i v tých istých profiloch. Toto jc však možné len vtedy, ak medzičgsie medzi vznikom a opravou nebolo velmi dlhé.

Mohol to byť teda bud tatársky vpád roku 1241, ktorý stavbu tak poškodil, bud, najpozdejšie, bol to požiar, ktorým zničil nitriansky hrad pri jeho obliehaní Přemysl Otokar II. r. 1271. O vpáde tatár- skom informuje nás však listina Belu IV . z 10. októbra 1248,253) ktorou král dáva nitrianskemu podhradiu městské práva a výsady Stolného Bělehradu ako odměnu za to, že obyvatelstvo jeho hrad pred Tatárm i zmužile obránilo, v ňom vela ludí zachránilo pred skazou a okrem toho, že královi, ktorý bol na útěku pred Tatármi, poskytlo ozbrojený sprie- vod. Tatársky vpád teda nepríde v našej otázke do úvahy.

Zato však požiar, ktorý vznikol za českého obliehania Nitry v apríli r. 1271, mal pre kostol i pre archív katastrofálné následky. Zazname-

233) Pozři J . Wurtun, E p is c o p a tu s X it r ie n s is c iu s q u e p r a e s u lu m m e m o ria , Po- sonii, 1835, str- *9 n ,5 ‘ V' šmilauer, V o d o p is s ta r é h o S lo v e n s k a , Praha a Bratislava, 1932, str. 103; J . Hoddl, K o s t o l k n ie ž a ťa P ř iv in u , str. 104; tenže, Z m in u lo s t i S lo v e n s k a , Tatársky plen na Slovensku, str. 74, Bratislava, 1928. D atum 1258, niekedy uvádzané (.P . Křižko, S tř e d o v ě k é s ú d n ic tv o a k ru p in s k á p ra v d a , Sborník M uz. slov. spol., II., 1897, str. 8) je mylné a pochádza zo zprávy odpísanej u Fejéra, C o d . d ip 1., IV ., 2., str.

UM

IEK.ÍN

43. Pozdížny rez románskou apsidou a loďou katedrály v Nitře.

návajú to listiny kráía Stefana V . z roka 1271254) a ostřihomského arcibiskupa Lodomíra z r. 1285.255) K ed však Stefan V. citovaným listom poškodenému kostolu staré výsady obnovil a obdaroval ho čiastkou nitrianskych daní,256) finančné možnosti opravy boly zabezpečené.

5i!) J ■ W'urum. E p is c o p a tu s ni tr ie n s is . . . m e ra o r ia , str. 130 n.; pozři i ť Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 47. pozn. 181. Po tomto požiari bola obnovená i listina práv a výsad nitrianskeho biskupstva, pri ohni archívu asi zničená. • 2M) F. Knauz, M on. S tr ig ., II., str. 202-3. * ~"e) Boly určené na opatrovanie věčného světla před ostatkami sv. Ondřej a a sv. Be- ňadika.

233

R e k o n štr u k c iu konali bud biskup Vincentián II. (1255— 72)> buď Vin- íentián XII. (12 73 -8 0 ).“ ’ )

p o š k o d e n ie románského kostola bolo značné. Představu o ňom vieme si urobit’ len čo sa týka múrov južných; severný obvod kostola p o h l t i l y neskoršie stavby. Zdá sa však, že okrem východného nárožia Iode a priliehajúcej časti apsidy všetky múry boly zborenc až po soklu, resp. až po základ, takže, rekonstrukčně práce boly velkého rozsahu. B o l o při nich užité tehál formátu 34/18/5, teda poměrně plochých, v e l m i ostro do červena vypálených a dobrou vápennou maltou spojen ý c h . Múry boly pokryté vrstvou vakovky, len pod římsou apsidy bol u r o b e n ý v líci ostatného múru vlys z tehál vicllicovite (na spósob pria- močiarne lomeného obláčkového vlysu) i klasovite kladených a režných, s trojuholníkmi ovakovaných výplní, ktorého časť sa našla pri odtlčení neskorších vakoviek. Staré opěrné piliere, velmi poškodené, boly asi už vtedy zbořené až po soklu, na východe až po základ, a jazvy po nich zap l n ě n é tehlami. Rovnako bolo upravené i juhovýchodné nárožie lodc, z ktorého bolo pri sokli vytrhnuté nickorko kameňov. Len nárožie nad sok- Tou bolo nanovo armované váčšímikvádrami. Toto všetko předpokládá, že vakovka bola vtedy pretiahnutá i po kvádrovom stavivé póvodnom.

Vo vnútri z tejto rekonštrukcie pochádza najma triumfálny oblúk. Ci opakoval starú póvodnú formu, je s istotou ťažko povedať; podlá profilácie jeho říms i slohu jeho hlavic sa však zdá, že tu bolo užité starých křesaných kusov z prvého oblúka. Kamenné články sú tu za- viazané do staviva tehelného, ba jeho špalety nie sú ani kameňom obložené. Tupo lomená archivolta, vyklenutá z kvádrikov, bola rozo- pretá v patkách dřeveným brvnom kalvárie, po ktoro^ sa našly obidve kapsy; dopadá na pátočné římsy profilov, ktoré obrubovaly obe steny triumfálncho oblúka a zasekávaly sa do steny lode i apsidy. Pod římsami špaleta náhle ustupovala a krakorce, ktoré tak vznikly, boly po- dopreté dvojicou stípov s bobulovitými hlavicami formy prechodnej, s driekmi celkom volnými a patkami attickými, ktoré spočívajú na mohu t nej sokli, ukončenej soklovou římsou apsidy. Stípiky boly už v X V . století vytlčené; značné boly poškodené i hlavice, konštruktívne zavia- zané do špaliet triumfálneho oblúka, takže len skoby pod nimi, ktoré pridřžaly drieky stípov, svedčia o polohe ich osí. Najlepšie sa zachovala špaleta severná, ktorá bola v X V . století zamúraná, kým južná,

**T) Rozhodnúť sa medzi nimi nemožno, keďže nevieme, či kostol bol opravený hned r- *271, alebo až po druhom ohni, založenom Rakušanmi a Čechmi za obliehania r. 1273 (Porovn. J . Hodil, K o s to l kn. P ř iv in u , str. 54). Prc umelecko-historické posúdenie užitých foriem táto dvojročná diferencia je bez významu.

234

okrem hlavic, bola celkom přestávaná. Niveau lode v tom čase sa vyvýšilo o jeden stupeň schodišťa do apsidy, kým v presbyteriu zostalo ne- zmenené. Tieto nové časti tvoria teda s póvodným románským kostolom celok, spojený tou istou pódorysnou a ornamentálnou formou, ale rozlišujú sa od neho tehálnym stavivom.

Ak nitriansky kostol chceme vradiť do vývoj a podunajského umcnia, třeba si uvedomiť charakteristické prvky slohu jeho jednotlivých stavebných etáp. A tu zisťujeme, že pre p óvo d n ú stavb u z třetiny X III. stol. dóležitý je pódorys s podkovovitou apsidou, opěrnými piliermi a s párom věží po bokoch jedinej lode. Konstruktivné sice až z druhej etapy pochádza výzdoba viťazného oblúka, v našom umění románskej doby rovnako nezvyčajná, ktorá sa však profiláciou i dekoratívnou formou viaže k štýlu prvej stavby.

Už sám pódorys znamená prenikavú odchylku od bežncho schématu. Jednolodový priestor, opatřený po bokoch v tretine dížky vežami, možno totiž u nás najsť iba pri kostole sv. Havla v Poříčí nad Sázavou,258) ktorý vznikol v polovici X II. stoletia. I tu je chór proti lodi o nickolko stupňov zvýšený, ale rozdielu výšky dlážok je tu užité ešte spósobom románským, pre kryptu. Vnútorný plášť apsidy v kryptě je podkovovitý. Z tohoto porovnania nemožno však urobit’ záverov; obidve stavby sú si totiž slohom velmi vzdialené a pri kostole v Nitře okrem toho nepoznáme ani póvodnú západnú časť stavby, ktorá asi nebola taká

!S®) Porovn. A. Podlaha, S o u p is p a m á te k h is to r ic k ý c h a u m ě le c k ý c h v p o l i t i c kém ok resu b en ešovsk ém , Praha, i g u .

44. Detail triumfálneho oblúka katedrály v Nitře. Pohladso strany a 2 předku, profil římsy nad hlavicami a v pátke.

235

jednoduchá ako v Poříčí-niektoré uhorské kostoly z čiasBelu III. i On- dreja II. rnajú dosť komplikované pódorysy, opatřené často i dvojicou věží pri západnom priečelí.259) Ale ani podkovovitý tvar apsidy nie je taký charakteristický, aby sa podra neho dala naša pamiatka vřadit do niektorej skupiny románského umenia. Je sice známe, že s podkovovitými apsidami sa často střetáváme už v umění karolínskom, ale z tohto umenia odvodzovať nitriansky pódorys vóbec nemožno.260) Nitrianska apsis je totiž pravidelné zaviazaná do staviva lode, ktoré je zasa sviazané s južnou vcžou, a tomuto celku zodpovedá súvislý, takisto súčasný základ, ktorý je datovaný tým, že porušuje cintorín zX I. a X II. stoletia. Je teda vylúčenc, aby kostol bol starší. A tak třeba zřetel obrátit’ poznove len na súčasné pamiatky románské. Ak nehladíme na apsidy rotund a karnerov, kde podkovovitá forma vyplý- •' va z požiadavky, aby kút medzi apsidou a lodou bol pravoúhlý, najdeme viac či menej poznatdnú podkovovitosť na vnútorných plášťoch apsíd i vo viacerých našich vidieckych kostolíkoch (na pr. Otrhánky). Celkom podkovovitý tvar, ktorý by sa prejavoval i na vonkajšom plášti a najma ktorý by zaberal takmer celé tri štvrtiny kružnice, v Podu- najsku sa v románskej dobe nevyskytuje. Xitriansky kostol je teda s tejto stránky výnimkou.

Opěrné piliere, ktoré doprevádzajú plášť apsidy, sú s múrmi kostola súčasné. Okolo r. 1230 sú už běžným zjavom v architektúre cistercitskej, ale u nás, pravda, v tom čase sú ešte novinkou.

A tak jedinou, zato však vekni přesvědčivou formou, podra ktorej možno tento kostol datovat’ a vradiť, je výzdoba triumfálneho oblúka. Predovšetkým je příznačné, že v jeho Špaletách sú vložené dva páry volných, monolitických a velmi štíhlých stlpikov, ktoré sú len přiložené k vlastnej stene špalety.

S týmto ozdobným prvkom sa v strednej Europe střetáváme velmi často. Je to totiž typický základ každej výzdoby cistercitskej architek- túry v prechodnej dobe, ktorého sa užívalo v najstaršej formě už v Pon- tigny (chórová ochoclza), v Nemecku v Maulbronne a ktorý sa vyžil na pozdných stavbách v moravskom Tišnove a v dolnorakúskom Klostcrneuburgu. Tejto výzdoby sa teda užívalo asi osemdesiat rokov v kláštorných ambitoch. Stípiky bývaly tu i z farcbných mramorov. Najbližšími príkladmi sú v tomto ohlade kláštory v Zwettlc, Heiligen-

SS9) Ostrihom, Stolný Bělehrad, Verky Varadín; porovn. Szabó L ., A z á r p á d k o r i m a- g v a r é p ito m ú v é s z e t (Uhorskéstavebnéum eniezdob Arpádovcov), Pest, 1913. • i<i0) Jf.Ho- dál, ( K o s to l P r iv in o v v A i t r e v p ra v o m sv e t le , Xitra, 1933) použiva podkovovitosti apsidy, aby dokázal totožnost’ dnešnéhokostolas Pribinovou kaplicou z IX . stoletia.

kreuzi a v Lilienfelde, kde sa dvojica stípikov často vyskytuje i v špale- tách portálov (pásy, vedúce z ambitu do studnice v Heiligcnkreuzi a v Zwettle, a portály kapitulských siení, na pr. v Heiligenkreuzi).

Priamo v špaletách triumfálneho oblúka dvojica stípikov sa sice v Poclunajsku nevyskytuje nikde, ale ani táto výzdoba nic je cistercit- skému umeniu cudzia: poznáme ju z drobnějších cistercitských kaplíc, ako dosvědčuje kaplica sv. Michala, přistávaná r. 1207 k severncmu ramenu priečncj lodc kláštora v Ebrachu. Jej triumfálny oblúk je celkom taký ako v Nitře.261)

Ale i hrotistý oblúk, profil říms a výzdoba hlavic nitrianskeho triumfálneho oblúka majú svoje vzory v cistercitskom umění. Lomeného oblúka sa tu užívá dósledne od začiatku X III . stolctia, a preto pri datovaní neposlúži. Zato typicky cistercitský profil nitrianskej římsy najdeme už v Maulbronne (refcktorium laikov, okolo 1207), v Bronnbachu (východný ambit po 1210), v Ebrachu (kaplica sv. Michala, 1207), v Rakúsku v Heiligenkreuzi (na všctkých portáloch a hlaviciach v ambite), v Zwettle (západná časť ambitu, okolo 1220) i v Lilien- felde. Tento profil rozšířil sa odtial i na stavby mimoreholné. V Sasku viemc o ňom na najstarších čiastkach dómu v Magdeburgu (po 1220), v Rakúsku na portále v Mistelbachu a v Uhorsku na portáloch a v kryptě na Panonskej Horc (po 1225), v Lébényi (okolo 1230-40), na Slovensku na triumfálnom oblúku v Siveticiach.

Ešte charakteristickejšia je však výzdoba nitrianskych hlavic. Cel- kom také pásiky, krížom cez seba přeložené a vybichajúce vo volutová hlavicu, aké sú na severnej špalete v Nitře, najdeme i v najstaršej časti ambitu v Zwettle (v scvernom křídle). Tu v západnom křídle (okolo 1220) najdeme vzory i pre hlavicu južnej nitrianskej špalety, ozdobenej riaseným akantovým listom.

Týmto porovnáním dospěli sme k termínu, pred ktorým ncmohol vzniknúť nitriansky triumfálny oblúk. Nadvazujúc na najstaršie detaily ambitu v Zwettle, je mladší ako tento ambit; móže teda byť najvčas- nejsie z dvaciatych rokov X III. stoletia. Носі profil jeho římsy sa v cistercitskom umění udržuje dost dlho, ako sine viděli, nitriansky kostol je jednako len z čias skór starších, lebo právě tvar bobuTovitcj hlavice sa v cistercitskom prcchodnom umění mení takmer každého druhého desaťročia. Nebolo by preto vylúčené, že výzdoba triumfálneho oblúka v Nitře vznikla ešte za prvej stavby v tretine X III. veku.

iei) Porovn. B. Riehl, D e n k m a le f r ü h m it t e la l t e r l ic h e r B a u k u n s t in B a y e r n ,

b a y e r is c h S c h w a b e n . F ra n k e n u n d d e r P fa lz , München und Leipzig, 1888, a F. Hojfmann, D ie S e b a ld u s k ir c h e in N ü r n b e r g , W ien, 1912, str. 34.

g. Prvé kostoly so zaklenutými loďami Přechodné umenie sasko-stredonemecké

Přechodný sloh, ktorého vývoj sme v predošlej kapitole sledovali na pamiatkach školy burgundskej od šesdesiatych rokov X II. stoletia, za- čína v Burgundsku okolo roku 1220 ustupovat’ včasnej gotikc. Ale eštc pred svojím zánikom prenikol i do kraj o v, k Burgundsku prilahlých. Kedže Ile-de France a Pikardia maly v tom čase už svoj vlastný sloh, včasnú gotiku, a keďže celé južné Francúzsko konzervativně dosial liplo na pozdnorománskej dekoratívnej formě školy poitvensko-aqui- tánskej, obmedzil sa tento burgundský vplyv len na prilahlé kraje zá- padného Nemecka, najma na Porýnsko.

A naozaj, až po prvé počiatky recepcie čistcj francúzskej gotiky, teda asi do triciatych rokov X III . stoletia, rozvíja sa v Porýnsku přechodný sloh, podobný burgundskému, ktorý však ani tu nevybočuje z priestorového cítenia románského. Příčinou toho bola stará miestna tradícia a vplyv architektury lombardskej, prenikajúci sem cez Svaj- ciarsko a horný Rýn. V bohatých dišpozíciach tunajších chrámov, vy- značujúcich sa zpravidla dvoma pármi věží a kopulou nad křížením,

1 vrcholí nemecký románsky Štýl. Nečasová už hmotnost týchto stavieb nepodařilo sa však vyvážit’ ani najbohatším ornamentom, ktorý sa často na ich priečeliach nanášal i v niekolkých vrstvách. Táto deko- rácia, skladajúca sa najčastejšie zo slepých arkád, obláčkových vlysov, rozetových okien a trojlistých záklenkov, je teda miestnou náhradou za gotický princip odhmotnenia; v nej preto spočívá význam porýnskej prechodnej architektáry pre vývoj tohto štýlu v Nemecku.

Burgundskému susedstvu vdačí však Porýnsko za svoju prioritu v zavedení francázskej rebrovej klenby do Nemecka. Táto klenbová konštrukcia vniká sem už v X II . století cez Flsasko a horný Rýn. V Fdsasku poznáme ju v Murbachu (posv. 1216) i v Maursmunstre (koniec X II. stoletia), na hornom Rýne micsi sa s formou lombardskou v munstre v Basele (vplyv Milána a Langres) a jeho vplyvom i vo Frei- burgu. Na strednom Rýne dá sa táto klenba sledovat’ od sedemdesiatych rokov X II. stoletia, a to vo východnom chóre v Bonne (posvát. 1166), v západnej lodi v Schuarzheindorfe (posv. 1173) a v priečnej lodi dómu v Spýre (po 1159). Oncskorenie sa proti Burgundsku je tu teda nepatrné. Na začiatku X III. stoletia, ked burgundských klenieb

238

7~čaly užívat i v Německu cistercitské kláštory, stává sa potom táto klenba jedinou užívanou klenbovou konštrukciou.

Právě tak pře ostatný vývoj přechodného slohu v Nemecku je rozho- dujúca i polygonálna forma apsid, vyskytujúca sa na nemeckej póde po prvý raz zasa v Porýnsku. Už v čase okolo roku 1200 majú totiž domy v Basele (po 1185) a vo Freiburgu (asi 1200-1235) polygonálne uzavřete chóry, a to siedmimi stranami dvanásťuholníka; na strednom Rýne nachádzame túto formu v Heimersheime. Jednoduchší tvar, skladajúci sa z piatich stráň osmouholníka, poznáme v tom čase v Pfaflenheimc (okolo 1210), v Bopparde (do 1236), vo Wormse (zá- padný chór do 1234) a v Hesensku v Gelnhausen (P. Maria, dok. 1232). Tvar, složený z piatich stráň desaťuholníka najdeme v Sinzigu (okolo 1240) a v Münstermeifelde (asi 1225). Vo všetkých týchto prípadoch sú i tieto presbyteriá ešte duchom románské, to jest rozdělené ústup- kom a pasom 11a vlastný štvorcový chór a polygon apsidy, při čom sa niekedy podržuje i pri polygonálnych apsidách oblý vonkajší plášť (Strassbourgh, okolo 1220).

Porýnsko začiatkom X III. stoletia stalo sa základňou, odkiar sa jeho přechodný štýl rozšiřoval ďalej na východ, a to predovšetkým do Saska, Durynska a do horného Franska. Impulz к prechodnej tvorbě týchto stredonemeckých krajin bol daný sice priamym zásahom francúzskym - roku 1209 bol založený chór dómu v Magdeburgu s ochodzou a ven- com kaplíc ale i tu sa nasledujúcich stavieb skoro zmocnili domáci ludia, vyučení v přechodných hutách v Porýnsku. A tak v údobí 1210- 30 sa i v týchto krajinách střetáváme s priamym porýnskym vplyvom: zakladajú sa tu štvorvežové baziliky v Bambergu a Naumburgu, kto- rých východné chóry majú už všetky známky klenutých polygonálnych chórov z Porýnska.

V strednom Nemecku priberajú sa okrem toho do tvaroslovia přechodného slohu i niektoré domáce prvky vrcholnerománske, užívané na význačných saských dómoch z X II. stoletia (Braunschweig, 1173— 95; Hecklingen, 1183; Helmstedt, Plamersleben); tak najma typická miestna výzdoba fasád členěnými nárožnými príporami, bohaté profilovanými soklami a obláčkovými vlysmi, pri čom plocha vlastného múra zdá sa byť len výplňou tohto tektonického rámca.

Okolo roku 1230 středné Nemecko dostává sa však na krátký čas do novej štýlovej fázy: vplyv z Porýnska tu náhle přestává a nahrádza ho pósobenie predných domácích stavieb cistercitskej řehole. V tomto čase sa totiž dokončujú významné cistercitské kláštory stredonemeckej vetvy, ktorc, ako sme poznali v predošlej kapitole, nadviazaly na přechod

239

ný sloh maulbronnský. Sú to hornofranský Ebrach a saský Walkenricd a Riddagshausen. Kamenári, ktorí vyšli z týchto hút, začínajú teraz pracovat' i na stavbách mimorehoTných v oblasti Saska, Durvnska a Franska.

Táto změna v prospcch cistcrcitskej formy nastala pri všetkých pred- ných stavbách v týchto krajinách. Tak od roku 1230 Tudia z Walken- ricdu pracovali na dóme v Magdeburgu a odtiaT sa zas dostali 11a stavbu západnej fasády dómu v Halberstadte, ktorej predsieň mala byť postavená celkom v duchu cistercitsko-burgundskom; tunajší \ýchodný chór opakoval formu východného uzávěru kláštorného kostola v Riddas- hausen. Z Halberstadtu sa potom táto liuta dostala na stavby kostolov v Arnstadte a Miihlhausene (započatý po 1227J.

Ale nebolo inakšie ani vo Fransku. I tam, na dóme v Bambergu, ve- denie stavby dostává sa do rúk huty ebrašskej, ktorá potom odtiaí přešla na stavbu sv. Sebalda v Norimbergu (1250-73). Jej vplyv sa rozšířil i do Míšeňská, kde sa po roku 1222 stavalo na dome v Míšni celkom vo formách magdebursko-cistercitských.

Z tohto vzájomného miešania sa architektonických prvkov niekoTkých škól, saskej, porýnskej a cistercitskej, vznikol vprvej tretine X III. stoletia vstrednomNemecku zvláštny miestny odtieň přechodného slohu, ktorý tu vrcholí 11a stavbách, započatých v polovici X III. stoletia. Stavby z týchto čias sú až dosial cítěné románsky: ichvnútorný priestor je složený z viazaných travé (ktorý sa opúšťa iba pod vplyvom ebrašským okolo 1240 v Magdeburgu, okolo 1250 v Norimbergu) a ich pódorysy bývajú ešte dvojchórové (Bamberg, Naumburg, Norimberg). Ich von- kajší účin spočívá, ako i v Porýnsku, na soskupení štíhlých- věží, ktoré po páre doprevádzajú východně i západné chóry (Bamberg, Naumburg). Rovnako i dekorácia zvonka i znútra je ešte vždy románská, pri čom polkruhový oblúk sa často nahrádza tvarom ďatelinovým alebo hrotistým a krychlová hlavica Hlavicou kalichovou, bobulovou alebo figurálnou i rastlinnou.

Vplyv gotiky sa přitom obmedzuje predovšetkým len na premenu pódorysu apsid a na konštrukciu klenby. Bočné apsidy bývajú zpravidla polkruhové (ešte vo východnej časti kostola sv. Sebalda v Norimbergu), ale apsidy hlavné, počínajúc východným chórom v Bambergu (okolo 1210), sú už takmer vždy polygonálnc.

Je však zaujímavé, že i tieto polygony apsid v strednom Německu sú zprvoti v podstatě vlastně románské. Ich bočné strany, ktorými prilie- hajú k lodi, nie sú totiž s lodou rovnoběžné, ale nadsadzujú trocha šikmo. Střed polygona leží tu dosiaf v triumfálnom oblúku (typ 5/10; dóm

24O

v Magdeburgu, v Goslare, západný chór v Bambergu); iba mladší typ týchto chórov pozná už gotickú formu piatich stráň osmouholníka (Norimberg, východný chór kostola sv. Sebalda).

Rebrové klenby týchto kostolov majú však už při najstarších pamiatkach často prierez hruškovitý, hoci dosť hrubý a v akomsi zárod- kovom tvare (Bamberg, krypta pod chórom sv. Jura, krátko po 1200;. Niet tu takmer nikdy nábežných pátočných štítkov a zprvoti chýbajú i svorníky; pásy medzi travé mávajú ťažšie profily ako samé rebrá, prí- pory sú válcovité, štíhle a niekedy sa shlukujú do jednoduchých sváz- kov. Ich hlavice sú pri najstarších pamiatkach postavené celkom frontálně (v Bambergu do 1225) a iba s príchodom cistercitskej huty ebraš- skej (okolo 1225-30) sa obracajú do polohy diagonálnej, aby sa pri- spósobily směru rebra, ktoré nesu. Kresba klenby býva často křížová, ale už od najvčasnejšej doby vyskytuje sa tu i šesťdielna, a to vplyvom škol porýnskych i cistercitskej. Rovnako i medzilodové arkády bývajú už od počiatku lomené. *

Plastika reliefu steny, pokrytej príporami, rastie v druhcj polovici X III. stolctia do tej miery, že múr sa tu na spósob gotický skoro stráca za bohatým systémom svázkov, ktoré nesú klenbu. Súčasne zvyšuje sa i bohatost’ profilu arkád, špalict, okien, pásov i klenebných rebier, takže interieur pósobí takmer gotickým dojmom. Logika príporného systému je tu už i výtvarné v gotickom smysle dokonalá; a tak iba vonkajšie dekorácie fasád, najma lizény a obláčkové vlysy s rastlinnou výzdobou zostávajú tvarom románskými. Tak nastáva zvláštny dualizmus, rozpor medzi výstavbou vnútrajška a vonkajška, ktorý je zvlášť příznačný pre stavby z druhej polovice stoletia (sv. Scbald v Norimbergu); románsky ornament žije tu vlastně už na tele gotickom.

Dóm v Bambergu stal sa skoro po svojom dokončení vzorníkom, z ktorého čerpalo svoje umelecké poučenie celé středné a východné Podunajsko. O tom, ako jeho huta súvisí s významnou školou řehole bcnediktínskej, pracujúcou na Moravě, v Uhorsku a v Dolnom Ra- kúsku, prehovoríme v nasledujúccj kapitole; tu si bude třeba všimnúť iba stavieb mimoreholných.

Bamberský štýl rozniesli totiž už tesne pred polovicou X III. stoletia . stredonemeckí kolonisti po Uhorsku a Sedmohradsku, kde prechodnej cistercitskej architektúry nebolo. Okrem toho bol popudom k zmene umcleckej formy i v Rakúsku, kde sice bola bohatá přechodná forma cistercitská, ktorá sa však dlho obmedzovala len na stavby tej to řehole. Bamberský štýl sa v každej z týchto krajin znova miestne zafarbuje a dostává zvláštny micstny odtieň. Bohužial, tu sme už tak značné vzdia-

241

4

lení od jeho póvodncj kolísky, od Burgundska, že nemožno nám už ja s n é sledovat’ cesty týchto vplyvov a kombinácií, ktoré získaly touto vzdialenosťou a častým násobením na mnohotvárnosti i na složitosti.

V krajinách rakúskych připadá zavcdenie prechodnej formy na s t a v b v mimoreholné iba do čias vlády českého Přemysla Otakara I I ;

tu sa totiž románsky sloh udržoval dost hlboko do X III. stoletia, a to i vplyvom lombardským, i pósobením pozdnorománskych hút ,Skotských“ benediktínov. Rakúska přechodná architektura sa preto přimyká k pozdnej fáze přechodného slohu německého, ktorej preclnou stavbou je sv. Sebald v Norimbergu; platí teda o nej to isté, čo sine povedali0 prechodnom umění sasko-franskom z druhej polovice X III. stoletia.1 v Rakúsku sa na fasádach týchto stavieb užívá ešte románských deko- rácií, ktoré však kryjú vnútrajšky už gotické. Interiéry týchto kostolov, s priebežnými travé, s bohato plastickými príporami, arkádami i klenbami sú celkom gotické a len pri výzdobě niektorých hlavic sa ešte siaha po románskom tvare. Pre rakúsky přechodný sloh je však charakteristické, že dósledne užívá nábcžných štítkov, ktoré sú motívom, zavlečeným sem stavitelmi z rakúskych hút cistercitských. Tento vplyv domácích cistercitských škol v časoch okolo roku 1250 prejavuje sa i v neobyčajne převýšených proporciách interiérov, v clóslednom pre- člencní steny i vo všeobecnom užívaní lomených oblúkov.

Z čias okolo a po polovici X III. stoletia sú tu přechodné kostoly vo Viedenskom Novom Mestc (1254-59 prvá stavebná doba za účasti huty třebíčskej, 1259- 79 pootokarská perioda, týkajúca sa dokončenia strednej lode), sv. Michal vo Viedni (z prvej stavby po 1258 je štvorec chóru, triumfálny oblúk a obe ramena priečnej lode, všetko ostatné je z čias po ohni 1278). Rovnako z tejto doby bude asi i kostol v Laa, ktorého apsis má typickú saskú výzdobu.

Podobné i přechodné pamiatky v bývalom Uhorsku sú napospol až z polovice stoletia, z doby obnovy krajiny po tatárskom vpáde. Bohu- žial, ich výskům je iba v počiatkoch. Jednako však možno povedať, že 1 Uhorsku dodaly základné dekorativně i konštruktívne prvky tohto slohu školy podunajských benediktínov a cistercitov a přechodné huty stredonemecké i rakúske, ku ktorým přistupuje, pravda, zvýšený vplyv Lombardie. Tento vlašský zásah sa tu i teraz nezriedka dotýká samej

'I dispozície, takže rovnako, ako vo vrcholnej dobc románskej, i včulje tu Pnečna lod vzácnosťou. Apsidy sa tu ešte vždy stavajú proste vedla seba.

j j I v Uhorsku badat pozdný rozkvet přechodného slohu na poňatí lnteriérov i fasád, ktoré sa svojou bohatou plastičnosťou podobajú

242

súčasným pamiatkam rakúskym. Zvláštneho miestneho zafarbenia, ktoré sa prejavuje najma v častom užívaní velkých kružbových roziet v západných fasádách, v plastickom poííatí týchto priečclí, s vystupu- júcimi bočnými vežami i v bohatej profilácii svazkových prípor, dostalo sa Uhorsku asi priamym zásahom z Porýnska, ku ktorému přistupuje ešte zvýšený vplyv východofrancúzskyr, sprostredkovanv' přechodnými stavbami řehole cistcrcitskej v Rakúsku (Lilicnfeld). Ma- ďarskí a rakúski historikovia toto výrazné oživenie přechodného štýlu v Uhorsku vysvetlujú si prítomnosťou známého francúzskeho architekta Villarda de Honnecourt, ale neuvedomujú si, že v podstatě ide tu iba o zvýšený vplyv z východného Francúzska, z Burgundska, ktorý mohly sprostredkovať len cistercitské kláštory rakúskc. Od pádesiatych rokov X III. stol. sa i v’ U horsku užívra len priebežného travé, středné apsidy dostávají! polygonálne pláste (bočné zostávajú polkruhové), rebrá majú hruškovitý pricrez a nickedy i nábežné štítky. Hlavice prípor sa obracajú do diagonálneho směru a archivolty arkád sa zahroťujú. Velmi příznačný je však pri tom úžasný vertikalizmus, ktorý sa prejavuje najma v priečnych rezoch lodí a ktorý velmi nezvyčajne kontrastuje s poměrnou hmotnosťou románskej výzdoby.

Váčšina uhorských prcchodny'ch pamiatok vznikla v tretej štvrtine X III. stoletia. Nie sú to však městské kostoly farské, ale stavby řeholné. V popředí stoja tu obidva kláštory řehole premonštrátskej, ktorá v Uhorsku v umeleckej pokrokovosti nahrádza cistcrcitov: v Zsámbéku (založený okolo 1255-7) a v Ocsi. Okrem nich zaslúžili sa o nové umenie i benediktini: v ich prednýchkostoloch voVértesszentkcresztes (s porýnskym trojlístkovým chórom), v Lébényi (asi 1240-55), v Jáku (1242-56) a na Panonskcj Hore (okolo 1250-60J miesi sa ozdobná forma ich francúzskych hút s prvkami porýnskymi, sasko-stredo- nemeckými i cistercitskými, takže vzniká zvláštny osobitný štýl, ktorému v oblasti umenia stredonemeckého niet podobného a ktorý v Uhorsku nahrádza vlastně čistú včasnú gotiku.

Rovnako i na Slovensko zasiahol tento vplyv, v7 ktorom prevažujú prvky bamberské; uplatnil sa v polováci stoletia pri stavbě premon- štrátskeho kostola v Bíni a prepoštského na Spišskej Kapitule. Ticto pamiatky sú prvými kostolmi u nás, v ktorých dřevené povály nahradila klenba, ale i prvými stavbami, v ktorých sa zjavuje rebrová klenba s rebrom profilovaným na spósob gotický.

Hlboko v X III. století, ked v Nemecku, v Cechách, v Rakúsku i v Uhorsku poznajú už čistú gotiku, dohasína tento přechodný burgundský štýl daleko i na europskom východe, v Scdmohradsku, na

243

hlavnej stavbě tamojších Nemcov; je to biskupský dóm v Karlsburgu (Alba Julia, asi 1250-91). Tam , 11a východnej periferii románskej Europy, hradajú posledně pracovně možnosti huty, ktorých sloh je na západe už dávno překonaný; tu ostatný raz zjavuje sa románská forma na stavbě váčšieho rozměru.

B IN A , P R E M O N S T R Á T S K Y K O S T O L P. M A R IE

(Kis Bény, okres Parkan)

D . Fuxhojfer, M o n a s t e r io l o g i a , I., str. 6 n.I. Henszlmcinn, D ie r o m a n i s c h e K i r c h e zu K l e i n - B é n y i n U n g a r n , M C C , V I I , 1862,

str. 233 n.— A k i s - b é n y i ro m á n iz lé s ú e g y h á z (Kostol románského vkusu v Malej Bini),

Arch. kózl., III , 1863, str. 3 n.J . Rupp, 1. c ., I, 1870, str. 126 n.Heriszlmann /., M a g y a r o r s z á g ó - k e r e s z t é n y , r o m á n és á t m e n e t s t y lu m ú e m lé k e i-

n ek r ó v id i s m e r t e t é s e (Krátká rozprava o starokresťanských, románských a přechodných pamiatkach v Vhorsku), Budapest, 1876, str. 122 n.

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , svázok Esztergom, str. 17, 216; svázok Hont, str. 301.

M a g y a r o r s z á g m ú e m lé k e i (Umelecké pamiatky Uhorska), I, 1905, str. 44 n.Szabó L . , A z á r p á d k o r i i n a g y a r é p i t ó m ú v é s z e t (Uhorské stavebné umenie v dobe

Arpádovcov), Budapest, 1913, str. 209 n.Szónyi O ., R é g i m a g y a r te m p lo m o k (Staré uhorské kostoly), Budapest, 1933, str. 188 n.

•

Jedinou zprávou, ktorá aspoň trocha osvětluje počiatky románského kostola v Bíni, je zmienka v listině premonstrátského kostola v nedalekých Sáhách z roka 1273, podlá ktorej comes Ondřej z rodiny hont- ských Poznanovcov založil v Bíni premonstrátsky kláštor, a to ešte prv, ako odišiel s Ondrejom II. na krížovú výpravu do Palestiny. Novému kláštoru daroval súčasnc dědinu Kéménd.2S3) Kedže Ondřejova výprava je datovaná rokmi 1217-18, jeho založenie spadá do doby ešte staršej.

O vlastnej stavbě kostola nemáme zpráv. Z jeho architektúry možno však bezpcčne súdiť, že bol započatý až po tatárskom vpáde a dokončený v polovici X III. stolctia.

Gotická doba už na kostole nič nezměnila; váčšie úpravy, ktoré pó- vodný kostol trocha porušily, konaly sa tu až r. 1722, ked stavbu po tu-

z63) Fejér, C o d . d ip l . , V, 2, str. 138.

244

řeckých vojnách opravovali. Po druhý raz kostol opravali r. 1800, ale změny vtcdy urobené boly asi nepatrné; dnes niet po nich stopy.

Zato roku 1861 peštiansky stavitel Jozef Hild opravil tento kostol tak násilné, že uhorská Akademia vied rozhodla sa sem vyslať svojho zástupců I. Henszlmanna, aby aspoň literárně zachytil starý stav, aký bol pred opravou. Jeho veími objektivna práca, doložená nákresmi, bola uverejnená následujúceho roku vo viedenských Mittheilungen a naozaj zachovala vela cenných údajov pre rekonštrukciu románského priestoru kostola.

Henszlmann v úvode svojej práce cituje listinu z r. 1827 z archívu Akademie, podTa ktorej v Bíni okrem kláštora boly až po turecké časy tieto kostoly: kostol Dvanástich apoštolov, v podobě kruhovej veže na spósob rotundy, ako vraj je zvykom u Turkov, potom kostol Tela Kris- tovho, ktorého presbyterium má podobu kríža, a kostol sv. Kataríny. Podlá tejto zprávy už vtedy na planině v okruží dnešného kostola bolo badať zrúcaniny starého kláštora, ktoré boly po južnom boku kostola celkom vykopané teprve r. 1935.

Z tohto opisu vidíme, že prvé dva kostoly stoja až podnes: je to bývalý kláštorný kostol P. Marie, ktorý r. 1827 spomína sa už pod menom Tcla Kristovho a slúži dnes za kostol farský, a kruhová kaplica, ktorá stojí so pár desiatok metrov pred jeho západným priečelím. Třetí kostol zasvátený sv. Katarínc, zmizol už celkom.

Tunajší kláštor bol v stálom kontakte s konventom v Sáhách, s kto- rým bol skoro rovnako starý. Obidva boly založené pri dóležitých cestách, ktorými prechádzali najma kolonisti do stredoslovenských hór.

Bínsky kostol stojí na ostrohu, vytvorenoin ramenom Hrona. Skládá sa sice z jedinej lode, ale na východnej straně ukončujú ho tri apsidy; obidve bočné majú vlastné štvorcové chóry, ktoré sú od priestoru strednej lode oddelené úzkými pásmi. Rovnako výnimečne je usporiadaná i západná časť stavby: jedinú loď kryje tu totiž široká dvojvežová fasáda, takže vzniká dojem baziliky, a pred ňou leží vstupná predsieň, povodně přízemná. V poli medzi vežami a na východnej straně věží je poschodová empora, ktorej pódorys, stupňovité sa roz- šírujúci, vyrovnává rozdiel šírok vlastnej lode a priečelných věží.

Pre datovanie stavby je predovšetkým dóležité, že nielen středná, ale i bočné apsidy sú už polygonálne, a to i na vonkajšom i vnútornom plášti. Středná apsida má pódorys siedmich stráň pravidelného štrnásťuholníka, bočné piatich stráň desaťuholníka, pri čom tieto apsidy sú nižšie a drobnejšie; na vonkajších plášťoch apsidy sú opatřené slepou arkádou, ktorej oblúícy v jednotlivých poliach plášťov smerorn k osiam

245

4

a p s í d sú stále vyššie. Tie oblúky spočívajú všade v rovnakej výškc na -^goBuTovítýčK hlavíciach, podopretých oblými priporami, a sú polo h o v é h o , mieslami nadvýšcného tvaru. Nárožné prípory apsíd majú h r a n o l o v é podložky; celý ich profil óbrubujú pásky“ hlavic t i pátřek. 1'icto články však trocha změnila poslcdná oprava, ked ich zakryli v r s t v o u vakovky, takže póvodný stav poznáme len z Henszlmannovho n á k r e s u ; už z tejto kresby možno však poznajýžer prípory na rohoch b o č n ý c h apsíd boly vždy bez hlavic. Povodně tri úzkc okná v strednej a p s i d ě majú nerovnako vysoké záklcnky, ktorých patky stúpajú právě tak, ako i oblúky slepej arkády, do ktorých sú tieto okná vložené.

Dnu sú apsidy sklenuté románskými konchami. Nepatrný rozdicl medzi polkruhovou základňou týchto klenieb a medzi lomeným pódo- rysom vnútorných plášťov apsíd vyrovnává kamenná pátočná římsa, ktorá je nerovnakých profilov v apsidách strednej a bočných. Táto římsa zalamuje v kútoch polygonov.

Triumfálně oblúky všetkých troch apsíd, vytvořené jedným ústup- kom, sú tupo hrotisté; nemajú však samostatných pásov, takže ústupky ich špaliet prechádzajú proste do archivolty.

Stvorce bočných chórov, ktoré sprevádzajú bočné apsidy, v pódo- ryse kostola upomínajú sice na bočné ramená priečnej lode, vložené pred triumfálně oblúky apsíd, že však o priečnej lodi nemóže tu byť reci, vidíme z priestorovej kompozície: bočné chóry nedosahujú totiž ani do celých dvoch třetin výšky pozdížnej lode a ich pásy otvárajú sa do strednej lode velmi nízko, kedže ich záklenky sú nižšic, ako je pátočná římsakonchy strednej apsidy. Tieto pásy sú tupo lomené; ich špalety aj archivolty sú pravoúhle odstupňované a majú v patkách římsu, ktorá sem prechádza z bočných apsíd.

Klenby týchto chórov sú křížové, bez rebier, s polkruhovými čelnými oblúkmi; ich hrany spočívajú v niektorých kútoch na drobných ihlancových konzolkách. Zdá sa, že toto usporiadanie je póvodné, hoci nad pásmi bočných chórov sú do múrov lode přelomené akési porláli- ky, ktoré dnes vedú do krovov nad týmito chórmi; priponňnajú sice akési empory, ale o ich póvodnom účele dnes už nemáme jasnej představy.

Pozdížna lod kostola skládá sa z dvoch klenbových polí. Dnešná křížová klenba bez rebier tu, pravda, nie je póvodná - pochádza z čias barokovej opravy r. 1722 - , lebo velmi neorganicky dosadá na staré hlavice prípor, ktoré sa zachovaly z románskej stavby. Pár týchto hlaváč, a to po bokoch triumfálneho oblúka, nestojí frontálně, a le je otočený do diagonálneho směru, takže možno bezpečne předpokládat,

246

základy ich stípov Henszlmann však už ncnašicl. Zato až dosiaT stoja im zodpovcdajúce polstípiky pri obvodových stěnách lode, přiložené k hranolovým podložkám, ktoré niesly čelné pásy arkády tejto empory; ich hlavice sú jazykové a pripomínajú schéma korintské. Z póvodnej arkády zachovalo sa tu niekolko klenebných kameňov pri stehách najd týmito polstlpíkmi; ostatná klenba bola snesená, keď do empory vykrojili velký stredný otvor a ponechali z nej len úzké pavlače pri stěnách. Zato sa zachovaly obrysy lomených čelných oblúkov póvodnej klenby tejto časti empory, a to nad polkruhovými arkádami, ktorými sa vcže v přiženu otvárajú na stranu do lode. Tieto oblúky spočívajú v kútoch na drobných konzolkách, na ktoré sa sbiehaly i hrany odstrá- nených křížových klenieb empory, ktoré ešte asi neboly rebrové. Tieto konzolky, ktorc sú v tej istcj výškc ako krycie došky spomenutých nástěnných polpilicrov, udávajú výšku pátiek póvodnej klenby empory a svedčia spolu i o tom, že římsy na podvežových pilieroch s vnútornej strany nie sú povodně.

Priestor v prvej etáži empory bol sklenutý křížovou rebrovou klenbou, ktorá sem prechádzala z lode; táto klenba mala jediné pozdlžne pole. Empora bola tu totiž cclkom otvorená do lode, kedže mala na tejto straně len nízký poprsník. Klenba dosadala tu na 4 piístenné polstípiky s bohatými hlavicami, ktoré sa napospol zachovaly. Kedže jej póvodné rozpátie bolo - podobné ako i dnes - to isté ako v lodi, kým pcdorys empory bol širší, boly tieto stípiky vložené do vnútorných rohov půdorysného ústupka obvodových stien; boly teda s troch stráň volné. Podpory, ktoré im zodpovedajú na východných stěnách věží, boly polovičné a na koso postavené, lebo sem zabiehalo len diagonálně rebro. Na výzdobu týchto hlavic, ktoré sú v prvej etáži empory a boly teda Tahko přístupné, bol položený hlavný dóraz: pravá je vyzdobená lištami a vtačími postavami, Iavá nesie výjav figurálny, ktorý představuje lov na medveďa. Najma táto hlavica je pre vývoj románskej plastiky dóležitá, lebo spolu s fragmentmi so- chárskej výzdoby v Nitře a v Spišskej Kapitule je jediným pozostatkom románskej plastiky u nás.

Empora bola přístupná po kamennom schodišti pri severnej s t e n e lode, kde Henszlmann našiel pozostatky stupňov.

Empora v prvom poschodí přestupuje do medzivežia štvorcovým polom, ktorého dnešná klenba je ovela nižšia ako póvodná; p r e s e - káva totiž kruhovú rozetu (bez kružby), ktorá tento priestor osvětlovala v prednom priečelí.

Z a t o však v přízemí je t o t o medzivežové pole empory dosial o p a t r e n e

249

* - o d n o u rebrovou klenbou; sú to jediné rebrá, zachované z póvodnej s ta v b y . leh profil je hrubo hruškovitý, ale bez nosa, masívny a ťažko-

ádnv; v křížení niet dosiaT svorníka. Podvežové polia, zaklenuté dnes křížové bez rebicr, od stredného póla odděluj ú pruty toho istého nrofilu, aký majú rebrá stredného poTa. Zdá sa, že už ani povodně re- b r o v á klenba do podvežia nepokračovala, lebo tam niet stop po kúto- vvch príporách, ktoré podporujú klenbu v poli medzivežovom.

Oblúk, ktorý spája obidva podvežové piliere, je polkruhový. Jeho a r c h i v o l t a má jeden pravoúhlý ústupok, ktorý s vnútornej strany má žliabkom otupené hrany; nesie ho mocný polstíp, ktorý je přiložený s každej strany k podvežovému pilieru. Sevcrný má hlavicu krychlovú, južný jazykovú, patky sú tu však nové (z X IX . stoletia), okopírované dra póvodného vzoru. Xacl hlavicami, ktoré sú velmi restaurované, obrubuje celé špalety románská římsa, uložená vyššie ako pátkv klenieb, s východnej ijužn ej strany tu priliehajúcich.

Arkády věží, ktoré priliehajú na štítovú stenu kostola, sú naproti tomu jednoduchšie, polkruhové a nemajú ani stípikov, ani pátočných říms. Stípikv, ktoré nesú rebrovú klenbu v strednom poli, majú polygonálne dricky a osrnoboké hlavice s \ysokými krycími doskami. Ich výzdoba skládá sa z dvoch vrstiev jazykových listov a z niekolkých spirálových volút, ktoré vyrastajú medzi hornými lištami, kým patky týchto stípov majú zvlněné nárožné lupene.

Pred hlavným priečelím leží predsicň. Jej priestor rozdelujú dnes dva piliere s barokové profilovanými římsami na šest polí, sklenutých křížové bez rebier. V severnej časti predsienc bolo r. 1861 postavené nové schodiště do severnej veže a na empory, kcď staršie schodiště v tejto věži bolo zbořené; súčasne bol postavený i symetrický múr na straně južnej. Z románskej predsiene sa teda zachovaly len obvodové múry, lebo vnútorné klenby a podpory' pochádzajú z přestavby z r. 1722. Ale i ticto múry sú dnes už tak přestávané, že už nemožno s istotou určiť póvodný vonkajší vzhlad predsiene; niekolko neurčitých zpráv zachoval nám o nej Henszlmann.

Je však isté, že táto predsieň bola povodně iba přízemná; jej středná, zvýšená etáž zakrýva totiž rozetové okno uprostřed hlavného prie- celia kostola i obláčkové vlysy. Sporným len zostáva, či bola povodně navonok volné otvorená pásmi a či ju osvětlovaly len okná, a potom "■ v prvom případe - , v akom pomere sú k póvodným arkádam dnešné slepé pásy v ich vonkajších stěnách. Henszlmann sa totiž zmié- n u J e o tom, že roku 1861, pri vysekávaní kapics pře nové lizény či °Perné piliere boly hlboko v múre po bokoch stredného vchodu

25o

najdené bobuTovité hlavice s čiastkami prípor; sám však nemal příležitosti nálezy zakreslit a preskúmať i ostatně nárožia, takže svoju vlastnú rekonštrukciu pokládá za velmi neurčitá. Torko však jednako s istotou uvádza, že na pojde na bočných múroch predsiene boly ešte r. 1861 poznateTné tupo lomené oblúky, vraj zbytky po rebrovej klenbe, ktorou bola predsieň povodně zakutá.

Ze kostol v hlavnom priečelí mal i dva bočné portály, ako pripúšťa H enszlmann, je velmi pochybné.

Dnes vchádza sa z predsiene do kostola bohato ozdobeným, póvod- ným portálom v osi priečelia. Jeho špalcta skládá sa z dvoch pravoúhlých ústupkov, v ktorých sú vložené volné monolitické stípiky; priemer ich driekov je asi polovicou šířky ústupkov. Hrany oboch ústupkov sú otupené výžlabky, ktorc na prednom ústupku sú lemované oblými prútmi; profil je hore i dolu ukončený nábežným štítkom. Stípiky završu- jú hlavice; obidve vonkajšie sú kalichové s bobulbvitými lištami a teda pokročilejšie, ako vnútorný pár, ktorého akantový, ostro kreslený list zahaluje ešte geometrické jádro hlavice. Pátočná římsa je ústupkom i stípikom spoločná, podobné i římsa nad hlavicami, ktorá sa stupňovité zalamuje nad hlavicami do váčších a nad špaletami do menších ústupkov. Táto římsa prechádza i na vnútorné ostenie vlastných dveří, ktoré je tu konzolovite zakončené. Konzoly dveří ozdobuje na lávej straně portálu ludská postava, podporujúca rukami vlastnú římsu, napravo zas prostý dckoratívny list.

Archivolta tohto portálu je polkruhová a opakuje profil špalety iba s tým rozdielom, že tu niet pátočných štítkov. Vnútorný tympanon nemá ani architrávu, ani obvyklej výzdoby a zdá sa, že je nový.

Yonkajšia románská výzdoba kostola sa sústredila - s výnimkou apsid - iba na hlavné priečelie a vcže, ale i tam bola pri minulej opravě doplňovaná; vlastný rozvrh je však póvodný. O tom nás najlcpšie presvcdčí tá časť západného priečelia kostola, ktorá, kedže je zakrytá zvýšenou časťou predsiene, zostala reštauráciou nedotknutá.JDbidve veže, opatřené nárožnými lizénami, zostávajú ešte v ploché priečelia; zvonku sú rozdělené zuboréžom a obluckbvyíni TTómenými vlysmi na tri etáže. Ich sdružené okná, V dvóchf etáž ach nad sebou, majú nové středné stípiky s krychlovými hlavicami; nové sú i věžové helmice.

Výzdoba stien predsiene i bočných chórov je zváčŠa nová, pseudo- románska. Bočné fasády lodí sú hladké a majú len barokové okná.

Kruhová kaplica, ktorá stojí pozdaleč kostola pred jeho západným priečelím a ktorú zpráva z r. 1827 spomína ako kostol Dvanástich apoštolov, je postavená z tehál. V hrúbke múra má plytkú eliptická

252

apsidu a vo vnútri lode po obvode dvanásť přízemných výklenkov. Celý jej zjav je barokový, z X V III. stoletia; zaráža však tvar vstupného portálu v lodi a triumfálneho oblúka, ktoré upomínajú na předlohy románské. Kedze nie je vylúčcné, že kaplica má staršie jádro - připomíná podobnú kaplicu, ktorá stojí pri opátskom kostolc v J á k u -, třeba vyčkať s úsudkom o jej veku až dodal, kým nebude dókladnejšie opravovaná; tehelný materiál ako taký ešte nie je svedectvom barokového póvodu.

Ak teraz preberieme jednotlivé charakteristické vlastnosti tohto kostola, najdeme asi tieto: v dišpozícii je to predovšetkým jedinečné slú- čenie trojchórového uzávěru a dvojvežovej fasády s jedinou loďou, potom rozšírenie pódorysu v časti emporovej a vloženic predsiene před západné priečelie. V interiéri sú v našich pomeroch nezvyčajné re- brová klenba s profilovaným rebrom a plytké polygonálne apsidy. Z vonkajšej výzdoby upútava len stúpajúca arkatúra na plášťoch apsid.

Niektoré z týchto znakov vysvětlili sme už. v úvode a ich súhrnom sme charakterizovali celú túto skupinu pamiatok. Sú to predovšetkým rebrové klenby, ktoré pre ich hruškovitý profil rebra odvodili sme z podobných klcnieb okružia stredonemeckého. Pre klenby v Bíni ako předloha prichádza do úvahy najma krypta sv. Jura v Bambergu. Popři profile rebra majú obidve tieto stavby spoločné i to, že dosiar nepoznajú ani svorníka, ani nábožného štítka, čo najma charakterizuje oblasť umenia stredonemeckého.

Podobné na středné Nemecko poukazujú i tunajšic plytké polygonálne apsidy, ktorých střed leží uprostřed triumfálneho oblúka; tým apsida dostává ešte románsky charakter, ako sme o tom prehovorili už v úvode. Ale i arkádová výzdoba ich stien má svoje předlohy v oblasti umenia saského a stredonemeckého. Pravdaže, v Bíni vystupuje v tvare dost’ zriedkavom, lebo jej oblúky sú tu smerom k osi apsidy nadvýšené. S týmto stúpajúcim rytmom arkád střetáváme sa, pokiar viemc, len na polkruhových apsidách dómu v korutanskom Gurku (posv. okolo n 80), kde sa saské vplyvy miesia s vlašskými, a v sa- motnom Nemecku najdeme náznak podobného usporiadania na chóre sv. Jura dómu v Bambergu (cca 1200-1210), ktorý v svojej hornej, polygonálnej časti má podobnú konchu, ako apsida bínska.

Z tých zvláštností dišpozície, ktoré ešte len čakajú na vysvetlenie, překvapuje predovšetkým slúčenie bazilikálnej fasády a chórov s jedno- lodbvým priestorom. S dvojvežovým priečelím sa sice niekedy střetáváme i pri jednoloďových kostoloch už prv (na pr. v Diviakach, v Krušovciach, v Bzovíku a Jánošovciach), ale i tam vždy ide o pod-

253

domý pozostatok dispozície bazilikálnej, zredukovanej už v póvod- om pláne na priestor jednoloďový. lny stupeň tcjto redukcie najdeme

Hojni: naozaj, pri pohrade na pódorys stačí tomuto kostolu přidat len hočnc lode a zvýšiť bočné chóry' do výšky priečnej lode, aby sme dostali normálnu saskú krížovú baziliku. Pravdaže, ani tu neboly tieto bočné lode a lod priečna v póvodnom pláne; redukcia stala sa tu ume- leekvm problémom už v mysli projektantovej. Aký to bol pódorys, ktorV* bol pri tom předlohou, možno ukázat’ na neďalekom kostole tej istej řehole v dnešnom Maďarsku; je to premonstrátská Ocsa. Tamojší kláštorný kostol je totiž křížová bazilika s priečnou loďou, s dvojve- žovou fasádou a s troma polygonálnymi apsidami. Stylový odtieň je přitom nášmu kostolu taký blízky, že je naozaj pravděpodobné kostol v Ocsi pokladať za předlohu našej stavby. Provenienciu pódorysu kostola vO csiniejenelahké určit: už pódorys latinského kríža, v Uhor- sku vtedy nezvyčajný, ukazuje na Školu saskú, nehladiac ani na poly- gonálne pláste apsid, na ich nárožné prípory i na striedanic podpor v arkádach středných lodí, čo všetko je typicky saské. Co však pri tomto kostole osobitne upútava, je rozlúčenie múrov bočných apsid od múrov stredného chóru, takže tu vzniká hlboká štrbina. Tento spó- sob sa totiž po prvý raz vyskytol na kostole v Naumburgu, a to skoro po roku 1200, odkial sa dostal i do západných Ciech (premonštrátsky kostol v Teplej zo začiatku X III. stoletia). Súvislosť kostola v Ocsi s pamiatkami slovenskými je známa i odinakial: v chóre strednej apsidy je tu klenba s pravoúhlým lombardským rebrom, ktoré charakterizuje, ako vieme, jednu celu skupinu súčasných pamiatok slovenských.

Samostatná predsieň (nartex) pred západnou fasádou je myšlienka v podstatě burgundská. Velké benediktinské opátstva zriadovaly predsiene buď přízemné, bud i poschodové, a často sa tu dvojica věží vkladala do jej priečelia. Také nartexy boly v St. Bcnoit-sur-Loire i v Čluny (dok. 1220); vyskytujú sa však i pri kostoloch městských, ako vo Vé- zelay (okolo и бо), v Langres (1160-70) a udržujú sa tu dlho do gotickej doby (Noyon, Notre Dame v7 Dijone, Beaune). Z Burgundie dostala sa táto predsieň i do umenia cistercitského; najma predsieň v°Vézelay bola často napodobňovaná (Fossanova vTaliansku, 1179 - 1208; Maulbronn, po 1201). Cím dalej na východ sú však nartexy stale váčšou výnim kou: tak v Sasku vieme o predsieni len v Halber- stadte (okolo 1227-39), kde vznikla pod vplyvom cistercitským, na , °rave v benediktínskom Třebíči (okolo polovice storočia) a v Uhor-

8 u v Ostrihome (nová stavba katedrály medzi r. 1188-98, predsieň 0 zač. X III. stoletia). Tieto predsiene sú napospol pozdnorománske

254

a přechodné; vo včasnej gotike sa ich přestává užívať. Co sa týka typu, třeba ich rozoznávať od atrií, užívaných řeholami kongregácie hirsauskej; póvod oboch třeba, pravda, hladať už v umění antickom.

Západná fasáda v Bíni nemá dosiar vežc plasticky odlišené od plochy štítu (ako na pr. Zsámbék), ale vežc tvoria so štítom spoločnú plochu, ako bolo zvykom ešte v prvej tretinc X III. stoletia. Spolu s pamiatkami uhorskými tvoria skupinu dvojvežových rozetových fasád, ktoré pri- pomínajú podobné pricčelia porýnske z prvej třetiny storočia (Lim- burg an der Lahn, Andernach). V plyv tu, pravda, sprostredkovalo Sasko (Halbcrstadt, Braunschweig), ale saské pricčelia sa zváčša do- končicvaly až v dobe plnej gotiky, takže dnes už ťažko možno tento vývoj sledovat’.

Zvláštny pódorys predsiene, vystupuj úci z obrysu lode, bol sice čas- tejšie predmetom úvah umelecko-historických, ale jeho význam sa přeceňoval. Je to vlastně riešenie núdzové: šlo o to, aby sa získal přechod medzi značné širokou fasádou a jedinou lodou. Riešenie, známe na pr. z Jánošoviec a z.Bzovíka, je jednako len velmi primitivné: veže stoja tu po bokoch lode neorganicky, takže velmi zaráža, že bočné lode tu chýbajú. Riešenie, užité v Bíni, je dokonalejšie; naozaj tu bočných lodí ani neočakávame. K podobnému kompromisu došlo vlastně i pri kostole na Spišskcj Kapitule; i tuje západná empora inej šířky ako vlastné trojlodie kostola.

Kostol v Bíni móžeme teda odvodit’ z okružia sasko-stredonemec- kého. Ak sa však prizreme i na jeho plastická výzdobu, nemóžeme odtajit’ ani účasť kamenárov vlašských: tunajšie figurálně hlavice majú totiž předlohy v umění lombarskom. Tak na pr. na hlaviciach krypty v kostole S. Zeno vo Verone najdeme podobný lovecký výjav, ako i na empore v Bíni. Toto vzájomné prestupovanie foriem južných a severských možno najlepšie sledovat' na hlavnom portále; južné vplyvy sú tu už v prevahe.

Architektura tohto portálu je sice ešte vždy saský tektonická, ale jeho naširoko rozkročená archivolta duchom už nie je saská; architráv v jej tympanone je už vypuštěný, ako na portáloch saských. Stíhle špalcty, ozdobené monolitickými driekmi stípikov a lahkou římsou, pripomínajú naproti tomu portály bavorské a rakúske, kde vlašský dekoratívny smysel nahradil už severská tektoniku. Typicky juhone- meckým motívom, převzatým povodně z Lombardie, je najma to, že sa římsa zalamuje i okolo špaliet portálu (pre časy okolo roku 1250 je sáčasne příznačné, že ústupky římsy nie sú rovnako dlhé); odtiaT možno odvodit’ i konzolovité zavřšenie vnútornej špalety dveří. Na

255

proti tomu saským prvkom jc okoscnie hrán špaliet vložením žliabko- vého profilu, ukončeného pátočným štítkom. Výzdoba hlavic vykazuje vplyvy južné i saské; sú tu nielen kalichoví té hlavice s buboío vitými lištami, převzaté z umenia severského, ale i ostro řezané akantové listy, ktoré sú južného póvodu.

Bínsky portál, na ktorom sa sústredil spoločný záujcm architekta i so- chára, spája teda výsledky uměleckého úsilia dvoch vývojových oblastí, ktoré sa střetly právě v Podunajsku.

S P I S S K Á K A P IT U L A , K O S T O L SV. M A R T IN A

( Martinsberg, Szepeshely, okres Levoča)

V. Merklas, D ie Z ip s e r K a t h e d r a lk ir c h e b e i K ir c h d r a u f in U n g a r n , M C C , V I , 1861, str. 200 n.

J . Rupp, 1. c ., II, 1872, str. 157 n.I. Henszlmann, I. c ., 1876, str. 88 n.Hradszhy J . , D a s Z ip s e r H a u s und se in e U m g e b u n g , Igló (Spiš. Nová Ves), 1884.— S z e p e s h e ly , Jahrbuch des Ung. Karpathenvereines, X I., 1884, str. 1 n. Aíyskovszky V., M a g y a r o r s z á g k ó z é p k o r i és r e n a is s a n c e s ty lu m ú e m lé k e i (Středo

věké a renesančně pamiatky Uhorska), Viedeň, 1885, obr. 41.Pirhalla AI., A sz e p e s i p ré p o s ts á g v á z la to s tó r té n e te (Náčrt dejínspišskéhoprepoštstva),

Lócse (Levoča), 1899.Divald K ., S z e p e s v á r m e g y e m ú v é s z e t i e m lé k e i (Umelecké pamiatky župy Spišskej),

Budapest, 1905, str. 11 n.Szabó L ., 1. c ., 1913, str. 101 n.J . Csélényi, S p iš s k ý h ra d a o k o lie S p išs k é h o P o d h r a d ia , Spiš. Podhradie, 1931, str. t6 n. Szónyi 0 ., 1. c ., 1913, str. 183.Fekete-Xagy A ., 1. c ., str. 162 n.V. Alencl, N a js t a r š ie s ta v e b n é p a m ia tk y S p iša , Slovenský stavitel, V , 1935, str. 345.

e

Německému okršleku vo Spiši dostalo sa cirkevného střediska naj- skór v posledných rokoch X II. stoletia, asi súčasne alebo aspoň krátko po vzniku spišského hradu. Wagner sice spomína, že prepoštský kostol sv. Martina založili nemcckí kolonisti niekedy okolo roku 1 189;264) isté je však iba tolko, že až r. 1209 spomína sa po prvý raz tunajší prepošt Adolf, ktorému vtedy Ondřej II. daroval zem nad riekou Popradom.265)

*“ ) C. Wagner, A n a lc c t a S c e p u s ii, III , 2 ,str.4; porovn. S. Weber, Z ip s e r G e s c h ic h ts -u n d Z e i t b i ld e r , Levoča, 1880, str. 118. • ,,s) C. Wagner, 1. c., I, str. 104 n.; porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 133.

256

Tunajší prepošti mali pre velkú vzdialenosťod Ostrihoma práva biskupské: povolovali stavať kostoly a rozsudzovali cirkevné spory; spišské prepoštstvo bolo teda akousi expoziturou ostřihomského arcibiskupa.

Dnešný chrám sv. Martina na Spišskcj Kapitule vznikol iba po ta- társkom vpáde,266) keď prepošt Matiaš I. (1239-58) a jeho nástup- covia naprávajú vo Spiši škody, ktoré narobili Tatári. O začiatku stavby priamych zpráv sice nemáme, zato však zachovala sa nám cenná zmienka o jej dokončení: podTa zápisnice v kapitulskom archíve pre- pošt Muthmerius (1264-81) daroval r. i273 vsvojcj závěti potřebné peniaze na dostavenie druhej veže, r. 1273 ešte nedokončencj. Táto zpráva je velmi dólcžitá; kcďže se stavalo od východnej strany, bola r. 1273 dokončená nielen časť chórová, ale i trojlodie a západné prie- čelie s jednou vežou. Pretože sa stále stavalo podía póvodného nezměněného plánu, druhá fasádová veža dostavovala sa ešte i po roku 1273 v slohu prechodnom .Ylastná stavba bola teda postavená asi v r. 124.5-75, čo súhlasí i so stránky štýlovej.

Kostol bol už teda hotový roku 1288, ked ho Kum áni z Ladislavovej družiny pri návštěvě spišského hradu vyplienili. Už roku 1282 boly pri ňom zriadené miesta pre štyroch kanoníkov, takže ich celkový počeť zdvihol sa na desať.267) Začiatkom X IV . stoletia bolo na severnej straně lode namalované fresko, představujúce korunovanie krála K arla Roberta; datuje ho nápis s letopočtom 1317 a s menom prepošta Henricha.

Značná vzdialenosť Spiša od metropolitského stolca viedla už r. 1298 k pokusu, zriadiť vlastné spišské biskupstvo. Tieto projekty sa však neuskutočnily ani po novom úsilí r. 1348.

Představu o podobě póvodného kostola móžeme si dnes utvořit’ len 11a základe zbytkov, ktoré sa zachovaly po přestavbě kostola v druhej polovici X V . stoletia. Zo stavby z X III. stoletia dosial stojí len zá- padná empora a dvojvežové priečelie; pri pozornejšom skúmaní najdeme však dosť románských zbytkov i vo východnej časti kostola,_ takže i vzhlad póvodnej lode viemc bezpečne rekonstruovat’.

Na tomto základe póvodný kostol ukazuje sa nám ako trojloďová bazilika bez priečnej lode, ktorej středná loď, dva razy taká vysoká ako lode bočné, je velmi převýšená. Na západnej straně prilieha na loď etážová empora so šiestimi klencbnými pofami, v přízemí troma. oblúkmi otvorená do trojlodia. Nad nárožnými klenbami tejto empory stojí dvojica věží. Póvodný východný uzávěr stavby sa nezachoval.

2*s) O tatárskom plene vo Spiši sa zmieňuje listina Belu IV'. z roka 1249, ktorou krár dáva prepoštovi Matiašovi zem Alrnáš. Porovn. C. Wagner, 1. c ., I, str. 295. • 267) J . Hradszky’ D as Z ip s e r H a u s , str. 112. Stalo sa tak za prepošta Lukáša.

257

Triumfálny oblúk strcdného presbyteria ležal už v románskej dobe tam, kde je dnešný triumfálny oblúk. Obidva východně múry, ktoré dnes uzavierajú bočné lode, sú totiž románské a nesú poznatehié stopy po čelných oblúkoch póvodných klenicb, k nim v bočných lodiach pri- liehajúcich. V nich sú azda zamúrané oblúky bočných triumfálnych o b l ú k o v , ak sa totiž východná časť kostola skladala z troch apsid. V tom případe - súdiac podlá příbuzných pamiatok v Maďarsku (Zsámbék) - středná apsida bola už asi polygonálna. Definitívny úsudok o tom bolo by si možno utvořit len na základe preskúmania terénu v miestach dnešného presbyteria a sakristie.

Dížka póvodného trojlodia rovná sa teda dížke dnešných lodí; udává ju poloha póvodného triumfálneho oblúka a poprsný múr západnej einpory. Na túto dížku připadaly už povodně len dve klenebné polia, ktoré boly přibližné štvorcové. Ani arkády ani klenby lodí sa už v póvodnej podobě nezachovaly, ale možno IclTIahko rckonštruovať na základe stop po čelných oblúkoch klcnieb na východnej i na západnej stene bočných lodí, i podlá zachovaných častí arkádových pilierov.

Pódorysný obrazec týchto pilierov svědčí, že jednotlivé klenebné polia navzájom oddělovaly pásy, ktorých profil bol asi rovnaký ako pod emporou. Medziloďové pásy spočívaly na polkruhových stípoch, oprctých o hranolové podložky; hlavice sú na jcdných zčiastky listo- vité, na iných bobulbvité, patky tanierovité. V kútoch medzi týmito podložkami boly vložené trištvrtekruhové prípory s hlavicami, ktoré niesly rebrá křížových klenieb lodí. Podobné prípory boly i na obvodových stěnách bočných lodí, ale z nich sa zachovala len jediná v se- verozápadnom rohu. Ale ani piliere medziloďových arkád sa nezachovaly v celosti; ich členenie s vonkajšej a východnej strany totiž odsekali, ked celý priestor bol nanovo zaklenutý.

- Arkády, deliace lode, i klenbové pásy lodí boly tupo lomené. Boly vyššie ako celné oblúky empory, ako možno súdiť zo zbytkov, ktoré sa po záklenkoch zachovaly na středných pilieroch. Na západnej stene trojlodia tieto arkády niesly polstípy s podložkami, ktorc zodpovedajú arkádovým pilierom; tvoria tu spolučiastku pilierov empory, ktorých hlavicami ich drieky prerastajú.

Klenba strednej i bočných lodí bola rebrová; ťažké rebrá maly stú- pajúcu vrcholnicu a v patkách nábežné štítky. V strednej lodi nad- sadzovaly velmi vysoko, až nad dnešnou klenbou, lebo póvodné prípory dnes touto klenbou prerastajú. Tieto prípory, ktoré niesly medzi- klenbové pásy, majú ten istý profil ako prípory v bočných lodiach; sú to polstípy, položené na hranolových podložkách, a v kútoch majú

258

і

47. Pódorys kosiola na Spišskcj Kapitule podfa dnešného stavu.

oblý prút, ktorý podporoval diagonálně rebro. Vyrastaly preto vlastně z profilu arkádového piliera, nemajúc v patkách arkád nijakého pre- rušenia; hlavice arkádových pilierov tu proste len k nim prilichaly.

Keďže klenba strednej lode bola nezvykle vysoká, vnútorný priestor kostola mal už od začiatku charakter výslovné gotický. S tým, pravda, čudne sa kontrastuje poměr šírok bočných a strednej lode, lebo vedíajšie lode sú rovnako široké ako hlavná lod, takže priebežné travé skládá sa zo samých štvorcov.

Zo severncho múra trojlodia zachovala sa iba časť v poli západnom, a to len asi do polovice výšky clnešnej lode. Kedže však románské múry boly hrubšic ako pozdnogotické, vznikol tu po výške i po dížke značný ústupok. V tomto úseku póvodného múra zachovalo sa póvodné okno a bočný románsky portálik; je polkruhový, s hladkým tympanonom. Jeho archivolta dosadá na odstupňovaná římsu, podporovaná vysokým vlysom bobulbvitých hlavic, ktorý prechádza i na špaletu vlastných dveří; ostenie dnes čiastočne zakrýva přístavba predsiene. V pravouhlom ústupku má tu vložený trištvrtočný stlpik, ktorého patka tvoří súčasne sokTu ostatným ústupkom špalety. Podobný portál bol asi i na protiíahlej straně, vjužnom priečelí; pri stavbc ZápoPského kaplice celý južný múr bol však zbúraný a nahradený novou arkádou. Možno, že z tohto zrušeného portálika pochádza i kamenné torzo ležiaceho Iva, umiestené dnes pred kanonickým domom čís. 19 na obrubě parapetu chodníka.

Pri západnom múre lode pódorys stavby sa o polovicu šířky bočných lodí zužuje. Vzniká tak užšia empora, ktorej prízemok so šiestimi stejnolodnými klenebnými polami tvoří priestor jednoliaty, zachovaný v póvodnej podobě. Keďže všetky jej piliere, pásy i klenby sú rovnaké, ani nepozorujeme, že nad krajnými západnými klenbami stoja obidve veže západného priečelia.

Křížová klenba emporyje rebrová, s prudko stúpajúcou vTcholnicou. Profil rebra je masívny, pozdížny, s výžPabkami na hranách; patky majú nábežné štítky, svorníky dosiaP chýbajú. Pri stene je přiložené úzké polovičné rebro. Arkády medzi jednotlivými polami, čiastočne polkruhové, čiastočne lomené, majú ťažký, dva razy do pravého ulila odstupňovaný profil, a dosadajú na štyri svazkové piliere. Základom pódorysu týchto pilierov je štvorhranné jádro, s každej strany opatřené polstípom s podložkou. Podobné polstípy s podložkami tvoria i prí- stenné prípory a obidve prípory kútové. Piliere i prípory majú vysoké sokle, nesúce gotická patku, ktorá ide okolo všetkých profilov piliera. Na rohoch pátiek pri polstípoch sú tu dosiaf nárožné lupene, ozdo-

260

48. Pódorys kostola na Spišskej Kapitule. Rekonštnakcia póvodnéhostavu (východná časťniejepresnedokázaná.)

b en e volutami. Rovnako súvislý pás okolo celého piliera tvoří i vysoký vlys hlavic: pocl spoločnou krycou doskou sú kuželové kalichy hlavic, o z d o b e n é dvorná vrstvami listov, ktoré sú naskrze nereliefné, bez vnú- t o r n e j kresby, i bez zvlněných okrajov. Tieto listy vybehujú do plas- t i c k e j bobule, ozdobenej so stráň volutou a ukončené akantovou ozdobou. Velmi kompaktně usporiadanie hlavic i drieku piliera svědčí, že s a tu u d r ž u j ú poslcdné zbytky románského kubického nazerania, ktoré z a ť a ž u jú vznikajúci tektonický smysel včasnej gotiky značným archaiz- r n o m . Tým vzniká štýlový kontrast medzi jednotlivými článkami stav- bv, najma medzi rebrovou klenbou a jej podporami. Jc však dóležité z i s t i ť , že tento poměr pomiešania a vzájomného sa priestupovania rom á n s k ý c h a včasnegotických prvkov jc vo všetkých čiastkach kostola ten istý, čo svědčí o tom, že póvodný plán, veTmi rýchlo realizovaný, n e b o l opuštěný ani v šesdesiatych rokoch storočia, keď románské prvky v stavitelstve Spiša už robia micsto včasnej gotikc.

Poprsný múr empory je otvorený do strednej lode širším, do bočných užšími oblúkmi; pásy týchto arkád sú polkruhové, ibaju žnýje lomený. O tento poprsný múr po stranách stredného oblúka opieraly sa medzi- lodové arkády; dosial tu zostaly po nich prípory, prebiehajúce bez po- rušenia hlavicami oblúkov empory a siahajúce do tej istej výšky, ako svazkové piliere v lodiach. Do bočných lodí empora v prvej etáži neholá už vóbec otvorená, takže štvorcovým východným poliam v přízemí empory zodpovedaly v prvej etáži pries tory, uzavreté proti bočným lodiam plným múrom. Tieto predvežové cely, póvodne nesklenuté (dnes majú barokové klenby), boly však spojené so středným priestorom nad emporou, a to lomenými oblúkmi, zaklenutými vo výške medzilodných arkád; tieto otvory dnes sú už zamúrané. Od prvých etáží západných věží dělil ich plný múr, v ktorom len dodatočne vznikly dnešné dveře.

Prvé i druhé etáže majú dosial póvodné rebrové klenby z X III. stoletia, s prudko stúpajúcou vrcholnicou a rebrom rovnakým ako pod emporou. Hrotisté diagonálně rebrá dosadajú tu v kútoch 11a neobrobené hrubé balvany, položené diagonálně ccz kúty věží. Prsia tejto klenby majú vo vakovke poznatcTné stopy dosák, ktorými boly vybalované.

Priestory v prvých poschcdiach věží otváraly sa do stredného, medzi- vežového priestoru hrotistými oblúkmi, které boly ovela vyššie ako Cikády lodí. I tieto pásy boly dodatočne zamúrané. Rebrová klenba v lodi pokračovala v rovnakej výške i nad středné pole empory, až po 2apadný štít. Priestory v prvých poschodiach věží, ktoré majú tú istú rebrovú klenbu, umělecky patřily k priestoru empory. V rohoch nad

262

poprsným múrom empory dosiaí sa zachovaly prípory, ktoré niesly pás, cdderujúci klenby lode od klenieb nad emporou.

A tak z celého rozvrhu šiestich klenebných polí, ktoré tvoria priestor empory v přízemí, sú vlastně v prvom poschodí pre samu mníšsku emporu využité len dve středné polia. Bazilikálny profil trojlodia nepřipustil, aby sa využilo plnej šířky empory, takže v ich bočných poliach vznikly na východ od věží uzavřete neklenuté cely a iba prvé poschodia věží boly organickcjšic připojené k strednému priestoru kostola.

Západné priečelie skládá sa z trojdielneho pása prízemku, opatřeného v osi kostola portálom, a z etáží, v ktorých sú rozlišené obe bočné veže a středné pole medzivežové.

Portál, ktorého špalcty vystupujú čiastočne vo formě predstavby, ukončenej trojuholným štítom a vlysom, pred vlastné líce priečelia, skládá sa z troch pravoúhlých ústupkov, do ktorých sú vložené monolitické stípiky. Vlys bobulovitých hlavic, římsa i pátočný profil obrubuje zasa celú šířku špalety. Polkruhová archivolta je přibližné rovna- kého profilu akó špaleta, len jej prúty, zodpovedajúce stlpikom, sú osmoboké. Hran) ústupkov sú tu opatřené výžTabkom s pátočným štítkom. Portál je značné široký a podobá sa portálu v severnom múre lode. V minulom storočí bol však hrubo restaurovaný; vtedy asi vznikly i šikmé opěrné piliere pri západnom priečelí, ktoré zakryly bočné steny pri predstavbe stredného portálu.

Prízemok fasády je ukončený vodorovnou římsou, složenou zo zuborezu a obláčkového vlysu. Táto římsa išla asi ojcolo.jcelej póvodnej. stavby; dosiaT sa po nej zachoval z by tok na juhozápadnom rohu právej bočnej lode, kde badat’ i náročná lizénu, podobný, výzdobě, věží.__

Sevcrná veža, staršia, je poznatelne širšia ako veža južná a je i bo- hatšie členená, kedže má o jednu etážovú římsu viac ako táto. Preto sú aj v severnej věži dve etáže sdružených okien, kým v južnej sú tieto okná len v etáži vrchnéj. Celá výzdoba stien, s nárožnými lizé- nami, zuborezmi a obláčkovými vlysmi je póvodrTá,"hocTrestaurovaná_, _ lebo pod fa nej bola vyzdobená i veža farského kostola v Spišsko m Podhradí; iba sdružené okná s krychlovými hlavicami boly asi celkom obnovené v X IX . století. Okná v severnej věži na východnej a na severnej straně sú zamúrané. Ukončenie věží múranými hclmi- cami a štítkovou atikou je renesančné, pochodiace asi z r. 1591, ked kostol bol po prvý raz opevnený. Medzivežové pole, ukončené modernou balustrádou, má dnes vysoké gotické okno; povodně bola tu azda kruhová rozeta.

Roku 1433, za husitského vpádu na Spiš, kóstol bol zapálený a celkom vyhořel. Stál potom v ruinách až do druhej polovice X V . stoletia; iba v rokoch 1462-78 na mieste starého chóru bolo postavené nové presbyterium - starý kostol, podlá slov zachovanej listiny z r. 1478, bol totiž malý a úzky. Skoro potom bolo přestávané i staré trojlodie, bočné lode zvýšené na priestor halový a k južnému priečeliu v rokoch 1488-93 přistavená kaplica s malou a velkou sakristiou. Sa- kristia pri presbyteriu bola postavená iba r. 1706. Roku 1873 kostol i Zápoíského kaplicu dokladné obnovili, přistavili bočnú predsieň a zgotizovali baroková sakristiu; opravu robil F. Storno. Roku 1776 bolo tu založené biskupstvo.

Rozbor dispozície a architektonickej formy tohto kostola neprinesie íd ko zaujímavého ako pri kostole v Bíni. Najdóležitejším poznatkom, pravda, je to, že celé trojlodie malo tu už rebrovú klenbu. Kostol je teda prvou trojlodovou bazilikou u nás, ktorá dósledne užívá klenieb, a to, ako i v Bíni, už rebrových. Ak teda Bíňa bola prvou našou zaklenutou stavbou vóbec, pri čom šlo dosiaT o priestor jednoloďový, zavrhla bazilika na Spišskej Kapitule i to, čím bola priestorove najviacej viazaná k starému románskému schématu, totiž rovnu povalu, a nahradila ju rebrovou klenbou.

Y tomto případe je však už ťažko najsť jej bližšie súvislosti s pamiatkami strcdonemeckými alebo podunajskými - ved nepoznáme už ani formu póvodných chórov; parniatka přináleží už do čias takých pozdných, že přesné porovnanic naráža na tážkosti. Iba z pomernej suchosti detailu, najma z profilu klenbového rebra, z tvaru hlavic a obláčkových říms, možno sádiť, že tunajšia huta je skór póvodu stredonemeckého ako podunajského. Svědčila by o tom i celková umělecká orientácia Spiša v X III. století. Ale i tak třeba pri tejto stavbě vyzdvihnáť podiel vlašských kamenárov, ktorí vnicsli do výzdoby kostola niektoré typicky južné prvky. Sá to bud dekorativně vlysy hlavic na stípoch, na príporách i na portáloch, ktorým podobné najdeme vo velkých dómoch v Lombardii (S. Zeno vo Verone, sv. Ambrož v Miláne, dóm v Lucce), bud motiv ležiaceho Iva, postaveného před špaletami portálu, ktorýje členom široko rozvetvenej rodiny, dokumentuj ácej najlepšie cestu, ktorou sa lombardskí majstri uberali na sever.

Kostol patří do skupiny najmladších pamiatok přechodného štýlu vóbec. Spolu s opátstvom v Zsámbéku a biskupskou katedrálou v Albe Julii (v Karlsburgu) představuje štýl, ktorým sa v Uhorsku dovršilo umelecké snaženie románskej doby.

264

4- Podunajská škola „ skotských“ ben ed ik t ín ov

Pred polovicou X III. stoletia v strednom Podunajsku zjavuje sa n o v š í velmi živý a pre v ý v o j podunajského umenia velmi plodný vplyv zo západu, ktorý, kombinovaný s vplyvom hút cistercitských,vedie najmá na Moravě, v Dolnom Rakúsku a v západnom Uhorsku k vyvrcholeniu románskej architektonickej tvorby. Už v polovici X II. stoletia rozví- jajú sa totiž na západnom pobřeží Francúzska nové stavebné školy, ktorých význam pre dějiny umenia v Podunajsku bol rovnako dóležitý ako východofrancúzskej školy burgundskej. Sú to kraje Poitou, Akvi- tánia a Normandia. Pre psychologii! pozdného románského umenia je však příznačné, že to ncboly ani konštruktívne, ani priestorové prvky týchto škol, ale ich nový ornament, ktorý bol základom novšej tvorby v Podunajsku.

Rozkvet školy poitvcnsko-akvitánskcj připadá i vo Francúzsku do pozdnej doby románskej, ktorá tu zabcrá pokročilé X II. stolctic. Jej najdóležitejšie pamiatky z týchto čias sú v Poitou sústredené v départe- mentc Vienne, Deux-Sěvres, Charente-Inf. a Gironde, kde sa stavia románsky až do čias okolo r. 1180. V týchto krajoch vznikly totiž zvláštně kulisové fasády, ncobyčajne ozdobné, s bohatými stípikovými portálmi (Civray, Echillais, Echebrunne, Bordeaux, Petit-Palais, Poitiers, Jouin-des-Marnes, Ruffcc, Aulnay a Loupiac). Póvab týchto fasád spočívá v iskrivcj, takmer rokokovej výzdobě radiálnych kleneb- ných kameňov archivolt, špalict i volných driekov a vlysov hlavic.

Z nových ornamentov sa tu vyskytuje obláčkový vlys, ktorý na spósob kružby obrubuje záklenky okien a portálov, potom ornament složený z obláčkových klučiek, ktoré sa vzájomne pretínajú, vzor pilovité zazubenej linie a napokon šupinaté žliabkovanie stípiko- vých driekov.

K ed sa potom v druhej polovici X II. stoletia táto poitvcnská výzdoba rozšířila i do Akvitánie, do départementov Dordogne, C h a r e n t e , Tarn-et-Garonne, Lot a Vienne, vznikla jednotná škola poitvensko- akvitánska (Angouléme, Le Puy), ktorá zo staršieho umenia Akvitánie převzala záíubu v užívaní kopulí ako klcncbného systému prc s t ř e d n á loď. Jej interiéry sa preto rozkladajá na sled priestorove u za v rctý ch polí, zakrytých kopulovou klenbou. Po polovici X II. stoletia vn ik lo do týchto klenieb rebro. Tak vznikly zprvoti štvordielne, neskoršie, po roku 1180, i osmodielne rebrové kopule (Angers), ktoré určuju

265

charakter tejto školy až po začiatok X III. stoletia, keď i sem vniklačistá gotika. . . .

p a r a l e l n é s týmito Školami rozvíja sa na severozápadnom pobřeží f r a n c ú z s k a i iná dekoratívna škola, v Normandii. O jej konstruktivn ý c h pokrokoch bola už rcč, keď sme sledovali vznik rebrovej klenby. T e r a z nás upútava svojím svojráznym ornamentom, lebo jej dekorat i v n ě prvky, veími charakteristické a preto íahko zistitelné, boly zákla- d o m pozdnorománskej tvorby i u nás. Je to predovšetkým riasená hla- v i c a (Faltkapitál, chapiteau á godrons), vzniklá znásobením normálnej h l a v i c e krychTovej; okrem nej prichádza tu opat radiálně zdobená a r c h i v o l t a , pri čom sa ako základu výzdoby používá kosoštvorcov, t i o j u h o l n í k o v alebo lomenej, pilovitej linie. Stredom tohto vývoja sú

d é p a r t e m e n t y Calvados, Manche a Seine-Inférieure. Tento typicky n o r m a n d s k ý ornament nachádzame už v S. Trinité v Caenc (1062-72) i v Cerisy-la-Forrét; vyplňa celu polovicu X II. stoletia až do příchodu č i s t e j gotiky v sedemdesiatych rokoch tohto veku. Vtedy, v poloviciXII. storočia, táto výzdoba nadobudla definitívnych tvarov na fasád á c h v kraji Calvados, ako na pr. vo Falaise, Cintheaux, Yiennes, A u d r i e u , Moucne, Beaumais, Bayeux, Berniěrs, Quistcrhame, Toure a l e b o v Thaone.26S)

Prc ostatně osudy tohto ornam entuje clóležité, že susedne Anglicko po celé románské obdobie nestavia inakšie, iba normandským štýlom. Dobytie Anglicka Normanmi r. 1066 a personálna unia anglo-fran- c ú z s k a za Henricha II. Plantagencta (1154-89) sú politickým poz a d í m tejto umeleckej jednoty oboch krajin. A tak románské katedrály v Anglicku od druhej polovice X I. stoletia až po konicc X II. stoletia rozvádzajú typy normandské, používajúc i typických normandských ornamentov (chór v Canterbury, 1070; Durham, 1093-1128; Peter- borough, 1140-93, IíTley.269)

K e ď v osemdesiatych rokoch X II. stoletia začína vždy húževna- t e j š i e a úspešnejšie vnikat clo týchto zápaclofrancúzskych škól gotika, nepodliehajú jej jednotlivé miestne huty bez odporu. Keďže ich nový

***) Vyobrazenie pozři J . Baum, R o in a n is c h e B a u k u n s t in F r a n k r e ic h . Stuttgart,19to, a V. Flipo, M érnento p r a t iq u c ď a r c h é o lo g ie fra n ^ a ise , Paris, 1930. • 254) Len Pře úplnosť třeba spomenúť, že s vlašskými kamenármi, pracujúcimi na severe, dostal sa tento 'lornrandsky ornament i do Talianska. Pilovitý plošný vzor francúzsky najdeme na pr. na portále dómu v Monreale (1186), alebo v tvare plastickejšom v Torre dei Passeri (pri Teramo) na Pnečeli tamojšieho kostola S. Clemente (1176-82) a napokon v Toscanelle portál v S. Jaria Maggiore). Příslušné vyobrazenie pozři C. Ricci, R o m a n is c h e B a u k u n st in Ita-

Stuttgart, 1925.

266

štýl z ich pósobíšť vytláča, sťahujú sa tam, kde ešte gotická forma ne- prenikla, to jest na východ Europy. V nasledujúcom uvidíme, že stále tesne prcdbiehajú vlnu gotického umenia, postupujúcu z Francúzska na východ, že před ňou unikajú, až ich napokon velmi daleko od vlasti nové umenic jednako len pohltilo. Je v tom kus tragiky slohového přelomu, ale súčasne i doklad o úžasnej húževnatosti, s ktorou kraje, od ko- lísky gotiky vzdialené, lipnú na starom románskom cítění.

Sústavne možno tento postup sledovať počínajúc iba pozdným románským uměním Regensburgu. Ale už i precl vznikom tamojšej stavebnej Školy nachádzame v západnom i v strednom Nemecku niekoíko stavieb, na ktorých sa uplatnil normandský vplyv. Ide tu o náhodné presakovanie normandskej ornamentálnej formy cez rýnsku hranicu do niekolkých súčasných hút v Nemecku.

Z nich najstaršie sú nicktoré detaily na míinstre v Basele (118 5- 1205),270) najmä trojuholné lemovanic rozety v priečelí severného ramena priečnej lede, ktoré prezrádzajú, že tento západofrancúzsky vplyv zasiahol v časoch okolo r. 1200 už Elsasko. Iba okolo r. 1210 dostaly sa tieto prvky i do Würtenberska a do stredneho Porýnska. Nachádzame ich tu na portále kostola sv. Víta v Elhvangcn (po 1201; portál je lemovaný normandským meandrom,271) ale najma na precl- nej porýnskej stavbě, na západnom chóre dómu vo Wormse (1210- 34).272) Zvonka i zdnuka sú tu v přízemí apsidy slepé arkády, ozdobené normandským pilovitým motívom, a rozetové obloky nad nimi majú obláčkové lemovanie. Ale i s inej stránky je tento chór pre nasledujúci vývoj dóležitý. Je totiž jednou z mála přechodných stavieb v Porýnsku, v ktorej hute okrem Francúzov pracovali i Taliani. Jeho apsida je polygonálna, ale na rýnsky spósob rozdělená na tri etáže, takže nad pásom slepých arkád leží etáž rozetových okien a nad ňou pás trpasličej galerie s ochodzou. Tento spósob bol užitý i na západnom chóre v Mohuči (1220-39), kde ochodzu nesú široké pásy, rozopreté medzi opěrné pilicre apsidy. Vo vnútri je wormská apsida zaklenutá rebrovými kopulami francúzskeho typu; křížové klenby v lodi majú však pravoúhlé lombardské rebro a vysoko vzduté prsia.

Normandský pilovitý ornament bol v Porýnsku použitý i na západnom portále kostola v Limburgu a. d. Lahn (1213-42), zjavne pod vplyvom wormským.

JT0) II. Reinhardt, D as M ü n s te r zu B asel, Deutsche Bauten, X III , 1928. • ,:i) G. DehioG e s c h ic h te d e r d e u ts c h e n K u n s t, I, Abb.. Berlin u. Leipzig, ig 2 i,o b r . 291 na str. 229.• !vl) O.Doering, D ie D om e v o n M a in z und W orm s, Die Kunst dem Volke, sv. 29, M ünchen, 1917 (1925). • H. K. Zimnurmann, W orm s, Die Denkmalpflege, 1933, soš. 1-2,str. 8.

267

Vtedy sa kamenárske huty, ovládajúce přechodná formu, uberaly z Porýnska najviac do stredného Nemecka a do Saska, a s nimi sa do týchto krajin dostali z Wormsa i francúzski kamenári. Právě tak, ako v Porýnsku bol to Worms, kde sa vo váčšej miere zjavily fran- cúzske prvky, v strednom Nemecku bol to zasa Bamberg, ktorého huta bola vtedy už rozhoduj úcou pre celu středná a východná Europu. Východný chór tunajšieho dómu, zasvátený sv. Jurajovi, bol postavený okolo r. 12 io pod vedením porýnskych hát;273) na jeho južnom portále i na výzdobě vnátorného zariadenia nachádzame ten istý pilovité lomený vzor, ako i na apsidě vo Wormse.

Sáčasnc so stavbou dómu vznikol v Bambergu i kostol, neskoršie karmelitský, z ktorého sa po barokových adaptáciach zachoval iba portál.271) Pri jeho výzdobě bolo použité normandského pilovitého motivu užvnovej modifikácii: medzi jednotlivé trojuholníky pílovitej linie sá tu vložené čiastky priame, takže trojuholníkové rožky sá tu redšie a viac od seba vzdialené. To je prvá změna, ktorá vykonali v nemeckom prostředí na predlohe póvodom francázskej.

Normandská výzdoba, užitá na bamberských portáloch, zjavuje sa v tretine X III. stoletia v Sasku i na niekolkých světských stavbách: na krbu paláca v Gelnhausen,275) na rámoch okien hradu Münzen- bergu a na portále hradnej kaplice v Chebe, ktoré sveclčia o tom, že írancázskych kamenárov nebolo v tom čase v strednom Nemecku málo. Tento ornament zjavuje sa i daleko na východe; tak na pr. na portále kostola sv. Bonifáca v Treffurte276) a v kostolc sv. Magdaleny (povodně sv. Vavrinca) v Breslau,278) u nás okolo r. 1250 na Velehrade.

V Sasku a v krajinách od neho závislých sa však z tejto spolupráce francázskych majstrov nevyvinula miestne uzavretá škola. Cistej gotike podařilo sa tu totiž už v štyriciatych rokoch vytlačiť zbytky románského cítenia, takže normandský ornament prichádza tu ako ojedinělý prvok vtrásený do cudzorodého štýlu burgundsko-porýnskeho.

Sávislý následujáci vývoj oboch západofrancázskych škol nastáva naproti tomu v strednom Podunajsku. Jeho východiskomje tu Rcgcnsburg,

273) W. Noack, D e r D om zu B a m b e r g , Deutsche Bauten, IV ., 1930. - Pozři i J . Baum,D ie M a le r e i u n d P la s t ik des M it te la l te r s , II, Handbuch der Kunstwissenschaft, obr.321, str. 303. • Bamberg, D e u ts c h la n d s S tä d te b a u , D ari, Berlin, 1926, obr. 53 na Str. 45. • 27S) H a n d b u c h d e r A r c h it e k t u r , Die Baustyle, IV ., 2, Der Wohnbau, přílohak sírane 138. • 276) Tam že, příloha k str. 25. • 277) B. Meier, D ie ro m a n is c h e P o rta lez w is c h e n W e se r u n d E lb e , Heidelberg, 1911, obr. 32. • 27í) H. Lutsch, B ild w e rk sc h le s is c h e r K u n s td e n k m ä ler, Breslau, 1903, tab. i,o b r . 1.

268

>ho dejišťom však južné Nemecko a krajiny Rakúska, počítajúc v to -• prifahlé kraje Moravy a Uhorska.

Zdá sa, ako by už osudom bolo určené, žc právě tieto južné krajiny o s k y t u jú druhu, jesennú miazgu uměleckým prúdom curopským.

p o d o b n é , ako neskorsie v časoch dohasínajúceho baroka a gotiky, už teraz, v polovici X III. stoletia, vydává tu štvi vlastně už vyžitý svoj drubv kvet, ktorým sa jeho život predlžuje o niekolko desaťročí, zatiaí kým v ostatných krajinách nastáva už zřetelná změna vkusu.

T ú to podunajská vetvu západofrancúzskych škol rozšiřovala zvláštna k o n g re g á c ia benediktínskcj řehole, zvaná nesprávme „škótska“ ; vyšla totiž z Irska.279) Tito „škótski^ mnísi založili si r. 1111 v Regensburgu s v o j p r v ý podunajský kláštor a kostol, zasvátený ich oblúbenému patronovi, s v . Jakubovi. Odtial sa rozšiřovali na hornom i strednom Dunaji, takže už v rokoch 1 134-46 založili kostol rovnakého mena vo Wiirz- burgu a r . 1158 i vo Viedni. Tieto ich včasné stavby opakovaly typ hirsauský, nijako sa nclišiac od miestneho priemerneho stavitdstva.

Vplyvy západofrancúzskych škol zjavujú sa v hüte pri ich regens- burskom kláštore iba v prvej tretine X III. stoletia.280)

V tom čase bol přestávaný kostol sv. Jakuba; vtedy vznikajú scverný portál, výzdoba arkádových pilierov v lodi i menší portálik, vedúci do neskoršieho ambitu. Ako ukázali už R. K . Donin a R. Hamann,281) tento severný portál viaže sa tak dósledne k portálovým fasádam kostolov poitvenských, že nemože byt pochybnosti o tom, že jeho tvorca, majster Rydan, bol poitvcnského póvodu. Ostatná výzdoba tohto kostola opakuje však ozdobné prvky Školy normandskej: z tej je od- vodený detail klenebných rebier v chóre, ornament hlavic v arkádach a neskoršie i v ambite. Jeho archivoltu totiž obrubujú dva pásy plošného pilovitého ornamentu v takom istom usporiadaní ako vo Wormse a v Bambergu. Spalety sú neozdobné, s vloženými monolitickými stípikmi. Na tomto portále po prvý raz sa kombinuje normandsky ozdobená archivolta so stlpikovou špaletou.

Na stavbě sv. Jakuba v Regensburgu sa teda po prvý raz stretávajú obidve západofrancúzskc huty, pracujúce vstredncj Europe, poitvenská

*) J- Wattenbach, D ie K o n g r e g a t io n d er S c h o t t e n k lö s te r in D e u ts c h la n d , Ze itsch rift für christliche Archäologie und Kunst, I, 1856. • 2S0) Hager u. Aufleger, M itte l- ah c r lic h e B a u te n R e g e n sb u rg s , München, 1896. - H. Wagner, S tu d ie n ü b e r d ie p°m an ische B a u k u n st in R e g e n s b u r g , München, 1912. - R. K. Donin. R o m a n is c h e

o rta le in N ie d e r ö s te r r e ic h , Jahrbuch des Kunsthist. Institutes der K . K . Zentral- fü r Denkmalpflege, IX , 1915, str. 1 n. - R. Wieber, D a s S c h o t e n t o r , Augsburg

(bez data). • R, Hamann, D e u ts c h e u n d f r a n z ö s is c h e K u n s t im M itte la lte r»> M a r b u r g . 1922, str. 9 n.

270

a normandská. Práca obidvoch sa tu ešte presne navzájom odlišuje; tieto huty pracujú tu teda ešte vedla seba a od seba neodvisle.

ObTuba v svojráznom normandskom ornamente šířila sa z Regens- burgu na začiatku druhej třetiny X III. stoletia predovšctkým po bavorskom vidieku. Do toho času připadá tu vznik viacerých pamiatok, dosiaT nevelmi preskúmaných, ktorých detaily nadvázujú na fran- cúzsku hutu z regensburského sv. Jakuba. Sú to dóm v Moosburgu, kostoly v Nabburgu a v Gógingu, krypta vo Freisingu, ambit vo Prü- feningu, kaplica sv. Gála v Regensburgu, potom kostol v Mönch- münstre, už zbořený, ba azda i kostoly v Perschen pri Nabburgu a v Chammünstere. Tento vplyv zasiahol i do susedného Franska (vstupná brána na hrade Salzburgu282) a cez vicdcnský kostol škótskych bene- diktínov283) okolo r. 1240 ojedinele i do Rakúska (Schöngrabern,284) karner v Deutsch-Altenburgu285) a v Pulkau,286) kde benediktini mali svoje fary, a portál benediktinského kostola v Klein-Mariazelle). Ale na všetkých týchto stavbách regensburských prvkov užívá sa len ojedinele, v rámci miestneho Štýlu, ktorého základný tón je napospol vlašský.

Zásadný obrat nastáva těsno pred polovicou X III. stoletia. Ak sa až dosial na všetkých opísaných stavbách normandský ornament vyskytoval v svojej póvodnej podobě, ako bol převzatý zo západného Francúzska - čo platí najma o motive pílovitom, ktorý vo Wormse, v Bambergu a v Regensburgu zostáva ešte vždy výzdobou plošnou, - prichádza teraz k jeho novším modifikáciam, ktorými sa buď prevádza vo formu priestorovú, buď sa novými vložkami rozvádza na útvary složitejšie, aké normandská škola nepoznala. V podstatě ide pri tom o prispósobenie románského plošného ornamentu k duchu gotickému, predovšetkým k plastickej hruškovitej profilácii, pri čom sa podřža západofrancúzska záluba v hypertrofickú ornamentálnu výzdobu. Tak vzniká do značnej miery samostatný štýlový odtieň, akási přechodná podunajská škola, ktorá sa i naďalej rozvíja na stavbách benediktínskej řehole. Příležitost’ pracovat’ poskytovaly jej početné nové stavby benediktinských kláštorov, farských kostolov a kaplíc, kloré sa stavaly za personálnej unie česko-rakúskej pri obnově Podunajská, spustošeného tatárskym vpádom r. 1241.

IS!) Der Burgwart, I, 1899, str. 68; Handbuch der Architektur, II, 4, 1. sošit, .4 . Essenwein,D ie K r ie g s b a u k u n s t , str. 191 a 206. • ***) A. Hübl, B a u g e s c h ic h tc d es S t if t e s S c h o tten in W ien , Wien, 1914. • ÍM) G. Heider, D ie ro m a n is c h e K ir c h e zu S c h ö n g r a b e r n in X ie d e r ö s te r r e ic h . Wien, 1855. - F. Novotny, R o m a n is c h e B a u p la s t ik in Ö s te r re ic h , Wien, 1930, str. 8 n.; - R. K. Donin, S c h ö n g ra b e n s r o m a n is c h e K ir c h e , O berhollabrunn, 1913. • tai) R .K . Donin,].c., 1915.str.50 n. • *S6) R. K. Donin, 1. c., 1915, str. 55 n.

2 7 1

Známky samostatnej tvorby v naznačenom smysle zjavujú sa takmer súčasne na oboch predných benediktinských novostavbách na Moravě a v Uhorsku: v kostoloch P. Marie (dnes sv. Prokopa) v Třebíči a sv. Jakuba v Jáku.

Kostol v Třebíči287) má dve stavebné obdobia. Z prvého je východný chór, obidva bočné chóry, vonkajšie múry bočných lodi a západná empora. Zvláštnou náhodou sa tu pri stavbě sišli kamenári zo všetkých súčasných predných hút strednej Europy; z porýnskej, z fransko- cistercitskej a z normandsko-poitvenskej, ktorí ustupovali z Porýnska i z oblasti sasko-franskcj pred školami gotickými. Každá skupina ka- menárov pracovala tu na určitom úseku stavby; táto je preto plná vý- nimók a zvláštností.

Eudia z Porýnska navrhli architektům hlavného chóru: jeho poly- gonálny plášť, s ochodzou, ktorú nesú mohutné pásy na opěrných pilieroch, a s kruhovou rozetou opakuje usporiadanie západných chórov vo Wormse a v Mohuči. V Porýnsku možno najsť i počiatky gotizácie románskej kupole, prejavujúcej sa vynecháním tambura a trompov a zavedením rebra (P. Maria v Gelnhausen) v tej podobě, ako sa vyskytuje v třebíčskom chóre.288)

Porýnski kamenári sa však do Třcbíča nedostali priamo, ale najskor cez niektorú stavbu stredonemeckú, kde vieme o porýnskom vplyve už v prvej tretine storočia. Svedčia o tom stredonemecké prvky na třebíč- skej bazilike, primicšané do štýlu porýnskeho. Sú to na pr. motiv bobulí, v Třebíči všeobecne užity, výzdoba obláčkových vlysov na bočných apsidách i krypta pod středným chórom, ktorc poukazujú na dóm v Bambergu. Typickým vplyvom stredonemecko-cistercitským je však bohaté užívanie monolitických stípikov, ktoré je podstatou archi- tektúry predsiene v Třebíči právě tak, ako i západnej predsiene v Hal- berstadte.

Tento stredoncmecký živel znamená v Třebíči najpokročilejsiu časť tamojšej huty. Fransko-saskému vplyvu podařilo sa na tej to stavbě nielcn uplatnit’ i niektoré už gotické prvky (najma v profilácii stavebných

287) A. Prokop, D ie M a r k g r a fs c h a ft M ä h re n , Wien, 1904, I, str. 136, 176, 182 n,- G. Heider, M it t e la l t . K u n s td e n k m a le des Ö ste rre ic h . K a is e r s ta a te s , Stuttgart, 1858, str. 67 n. - A. Wenzel, D ie B a u g e s c h ic h t e d e r K lo s t e r k ir c h e zu T r e b its c h . Sudetendeutsches Jahrbuch, IV . - A. Wenzel, D ie B a u g e s c h ic h t e d e r K lo s t e r k ir c h e zu T r e b its c h , Marburger Jahrbuch für Kunstwissenschaft, V , 1929, str. 353 n. • :,s) O pö- vodnosti týchto kupolí sa často pochybuje; pričitajú sa barokovej přestavbě. Kecfže však už v X III. století rozšíril sa tento typ klenby v susedstve (moravské Lodenice a dolnorakúsky Kam m ern), třeba ich pokladať za póvodné.

272

článkov), ale dokonca i prepracovať základné ozdobné tvary huty normandskej, s ktorou tu stredonemeckí, v prechodnom slohu vycvičení majstri po prvý raz přišli do styku.

Táto normandská huta dostala sa totiž na Moravu najskór asi z Rcgensburgu. O ddal pochodí myšlienka ozdobného severného portálu, etážová západná empora a najma primiešanie poitvenských prvkov do výzdoby portálika v severnej straně chóru. Okrem toho do tejto sféry západných vplyvov patria i prípory, ktoré na bočných apsidách nesú volné plastiky.

Gotizácia francúzskych pozdných románských prvkov je zjavná na rozetách v strednom chóre, ale predovšetkým na poňatí a na výzdobě severného portálu. V Třebíči sa po prvý raz v tejto skupině ustahije typ stlpikového portálu s ozdobnými špaletami, ktorý je rozhodujúci pre celý ostatný vývoj. Výzdoba sa totiž z driekov stípikov prevádza na vlastné ústupky špalety a stlpiky dostávajú typický cistercitský vzhrad (monolitický driek, bobníovitá hlavica, tanierovitá patka). Okrem toho vznikajú tu na základe starších plošných motívov francúzskych i nové ozdobné vzory: priestorový vzor kosoštvorcový, vytvořený dvorná proti sebe na každý druhý roh postavenými pilovitými zubmi, přeloženými cez hruškovité jádro ústupku, a motiv dvoch cez roh postavených oblúčkových vlysov, ktoré sa vzájomne dotýkajú trojlistými íaliami.289) Napokon na normandský spósob radiálně sa družia vedra seba i prvky typicky cistercitskc, takže i týmto spósobom vznikajú nové vzory. Je to na pr. priebcžný vzor zamieňavo proti sebe postavených bobulovitých listov, převzatý z říms južnej veže v Bambergu (1235- 37) a užitý povodně na výzdobu pododkvapových říms v Třebíči, kto- rého sa však použilo za základ výzdoby špaliet severného portálu i rozetového okna v chóre.

Tieto nové motivy dostávajú teda iba v třebíčskej hute dcfinitívnu formu. O ddal sa potom širia po ostatných benediktinských stavbách v Podunajsku, na Moravě (bývalé příslušenstvo třebíčského kláštora Měřín), v Uhorsku a v Dolnom Rakúsku. Aby sme tento postup mohli sledovať i časové, třeba napřed zistiť, kedy asi v Třebíči opísané prvky vznikly. Keďže v druhom stavebnom období třebíčského kostola sú tu přítomní len kamenári huty stredonemcckej (upuštěné od systému kupolí v lodi, loď zaklenutá šesťdielnou klenbou, súdiac podlá rytmického striedania zachovaných prípor i dvojitých arkád v každom poli), prvé stavebné obdobie třeba klást skoro za rok 1241. Vtcdy sa totiž, po ta-

s*9j Základ tejto výzdoby najdeme na pr. na rozetě v západnej fasádě dómu v Halberstadte.

273

társkom vpáde na Moravu, s novostavbou začalo. Tomuto datovaniu zodpovedal by i čas, v ktorom boly dokončené tie nemecké stavby, ktoré boly v Třebíči vzorom: západný chór vo Wormse dostavený r. 1234, v Mohuči 1239, dóm v Bambergu 1237, v Halberstadte okolo r. 1239, v Gelnhausene a v Regensburgu okolo r. 1240. V tom čase sa teda mohli příslušní kamenári so svojich materinských hút uvolnit’. Kedže však, ako ešte uvidíme, francúzske huty přešly z Třebíča, dokončiac tu prvú časť stavebného programu, do Vicdcnského Nového Města, kde r. 1254 sa začala stavať stavba kostola P. Marie, je tým datované prvé stavebné obdobie v Třebíči, ktorého sa zúčastnily francúzske huty, do roka 1241-54.

Týmto rokom přináleží však už druhý predný kostol podunajských bencdiktínov, v Jáku (župa Vas v západnom Uhorsku).290)

I táto stavba má dve obclobia. Y prvom vznikly všetky tri východně apsidy, spodné časti obvodových stien bočných lodí (z vrchných častí len prvé východně pole severného pricčelia), spodky věží a západný portál, kým z druhého obdobia je ostatok: arkádové múry, rebrové klenby a vežc. Počet klenebných polí bol vtedy proti póvodncmu plánu zmenšený. Podobné ako v Třebíči, regensbursko-francúzski kamenári zjavujú sa i tu len v prvom období.

Práca francúzskych hút sa tu zasa obmedzuje len na výzdobu prie- čelí. Je velmi dóležité, že sa tu vyskytuje velká váčšina najdrobnejších detailov, ktoré, ako prvky bamberské a regensburské, poznáme z T řebíča: sú to niclen volné plastiky zvieracie i ludské, sediace na konzolách 11a stene stredného chóru i v špalete jeho stredného okna, ktoré poznáme z chóru sv. Jura i z karmelitského kostola v Bambergu, ale i šachovnicové římsy a bobuíovité vložky v obláčkových vlysoch, taktiež z Bambergu odvodené. Zvlášť dóležité sú tu, pravda, tie prvky, ktoré sem nemohly prísť odinakial ako z T řebíča: obláčkové vlysy s vloženými plastikami (íaliami), ktorých je tu užité na strednej a severnej apsidě i na západnom priečelí, prípory pri bočných apsidách, nesúce volné plastiky, spirálovou rýhou ozdobené nábežné štítky. Okrem týchto prvkov třebíčských nachádzame tu i bohaté prípory, ktoré rozdclujú pláště apsid a ktoré boly začaté i na stene severnej lode. I toto schéma bolo začaté v Bambergu, a to na severnej lodi dómu blízko „knicžacieho'^ portálu.

2S0) R. v. Eitelberger, D ie ro m a n is c h e K ir c h e S t. J á k in U n g a rn , Mittelalt. Kunst- denkmale des oest. Kaiserstaates, I , 69 n., Stuttgart, 1858. • Henszlmann /., 1. c., 1876, str. • 05 n. - Czobor Zř., A j á k i a p á ts á g i te m p lo m , Arch. é rt.,n .r . X , 1890, str. 11 n. - Kormendy L ., A já k i a p á ts á g i tem p lo rn ru v id is m e rte té s e (Krátká rozprava o opátskom kostoie v Jáku), Szombathely, 1932.

Závislost'Jáku od huty třebíčskcj, pravda, najlepšie dokazuje západ- ný portál. Jeho výzdoba súčasne však dokládá, o čo zas proti Třebíči pokročila gotizácia jednotlivých ornamentov.

Hoci sa tu na niektorých špaletách vyskytuje ešte plošný vzor pilovitý a meandcr, aké boly v Regcnsburgu a v Bambergu, je tu na iných ústupkoch už pilovitý vzor, vyvinutý priestorove, ktorý vznikol v Třebíči. Okrem toho vyskytujú sa tu však i nové motivy. Tak užívá sa tu dvoch pilovitých prútov položených na sebe, takže skřsa tým motiv dvojitých kosoštvorcov, navzájom sa dotýkajúcich vo vrcholoch. Ale siaha sa tu i po iných normandských vzoroch, ktoré sa zjavily v Regens- burgu: motiv obláčkových klučiek, užitý v Regensburgu na severnom portále i na hlaviciach v ambite, prevádza sa teraz i do tvaru priestoro- vého a užívá sa ho na ozdobu špalety. Zvýšený regensburský vplyv sa pri tom prejavuje i na ornamentike stípikov a říms: to už nie sú suché, bezozdobné stípiky, odvodené zo slohu cistercitského, ale poitvcnsky bohaté, najrozličnejšími plošnými vzormi zdobené drieky, nesúce plastické hlavice a najma voTne modelovaná římsu, vytvořená áponkou, přeloženou vtačími figurami.

Tento poitvenský akcent, ktorý tu značné rozmnožil zásobu orna- mentálnych prvkov benediktinský školy, možno si vysvětlit len zosil- ncným vplyvom rcgensburskej huty zo sv. Jakuba. Ci toto zmladnutie benediktínskcj huty prichádza priamo z Regensburgu, či prostředkuje ho huta „škótskeho“ kláštora vo Yiedni, dnes už nezachovaného, nemožno rozhodnáť, najma, ked zachované rakáske příklady sá napospol mladšie ako kostol v Jáku.

Dokončenie stavby udává totiž jej posviacka r. 1256. Tunajší portál, ktorého prvky sa opakujá už r. 1254 na portále kostola v Iliji pri Banskej Stiavnici, bol najskór dokončený už pár rokov predtým.

Podobné ako na Moravě, ani v Uhorsku práca „škótskej“ huty ne- obmedzila sa len na Ják, ale táto huta pósobila i v ostatných sídlach a farách benediktinských.

Tak jej dielom sá portály o čosi staršieho kostola v Lébényi, kde benediktini mali svoje opátstvo,291) premonstrátského kostola v Hor- pácsi a dědinského kostola v Cscmpeskopácsi nedaleko Jáku.292) Z tohto okružia vznikol i západný portál dómu v Zagrebe (po 1242).293)

Naslcdujáce práce týchto hát vedá nás napokon do okolia najstaršieho „skotského“ kláštora v našich krajinách, vo Yiedni, ktorý vtedy, okolo

:u) Henszlmann 1. c ., 1876, str. 94 n; Szabó L., 1. c., 1913, str. 132 n. • !' 2) Szónyi 0 ., 1. c., 1933, str. 133. • as3) Porovn. M CC, IV , 1859, str. 229 n . - R. K.Donin,\. c ., I9?5,str.6 in.

275

r / 1 260, právc přestavovali. V Rakúsku umělecká činnost’ benediktínov vrcholí i zaniká. Podobné ako na Moravě a v Uhorsku popudom pre zvýšenie stavebnej činnosti bol tatársky plen, příčinou prestavieb v R akúsku bol vpád Uhrov r. 1250-52. Rakúske mestá a kláštory dostaly vtedy bohatého priaznivca v osobě moravského markgrófa Přemysla Otokára, ktorý od r. 1251 vládol i v Rakúsku.

V tomto novšom vývoji ide v podstatě len o rozmnoženie ozdobných foriem třebíčských a jáckych na stavbách, riadených z kláštora vieden- ských „Skótov“ . V tejto hute našly totiž zamestnanie zbytky hút tře- bíčskej i jáckej, pracujúc tu zprvoti odděleně, ale naostatok i tu sa šišly při spoločnej práci, ked sa přestavoval hlavný kostol vo Viedni, sv. Stefana.

Početné spojitosti s kostolom v Třebíči nasvedčujú, že třebíčská huta přešla najprv, r. 1254, na stavbu farského kostola vo Viedenskoin N0- vom Meste.294) V prvej, otokárskej periodě (1254-59) vzniklo tu totiž trojlodie so všetkými portálmi, emporou a klenbami bočných lodí, pri čom nicktoré detaily (forma opěrných pilierov na bočných lodiach, empora v podobě priečnej lodc medzi priečelím a trojlodím, portál v južnej fasádě) opakujú vzory třebíčské.

V tom čase dokončili kamenári z jáckej huty, ktorí sa uchýlili do Yiedne, i inú benediktínsku stavbu, karner v Tullne.295) Jeho architektům až do posledného detailu závisí od tejto uhorskej předlohy. Sú tu také isté hranolové rebrá, ako i v severnej lodi v Jáku, i také isté prípory, oblúčkové vlysy a slepé trojlístkové arkády, spirálovité ná- bežné štítky a najma také isté ornamenty vo špalete portálu, odvodené z pravzorov normandských. Tunajšia architektům hlásí sa k Bam- bergu len v niekolkých málo detailoch (zauzlovanie prútov v lávej Špalete portálu připomíná podobnú výzdobu v chóre sv. Jura, motiv riedkych trojuholníkov ako pri bambcrských karmelitoch).

Prácou kamenárov, osadených u vicdenských „Skótov“ , sú asi portály oboch následujúcich benediktinských stavieb, karnera v Möd- lingu (po 1252)296) a kláštorného kostola v Klein-Mariazclle (medzi

*M) E. v. Sacken, D ie L ie b fr a u e n k ir c h e zu W ie n e r N e u s ta d t in N ie d e r ö s te r re ic h , Mittelalt. Kunstdenkm. des oest. Kaiserstaates, II, str. 176 n. - R. K. Donin, 1. c., 1915, str. 66 n. • *95) fC. Lind, Ü b e r R u n d b a u t e n m it b e s o n d e re r B e r ü c k s ic h t ig u n g d e r D r e ik ö n ig s k a p e lle zu T u l ln in N ie d e r ö s te r r e ic h , MGG,' X II , 1867, str. 146 n. R. K. Donin, 1. c., 1915, str. 72 n. • ,98) E. v. Sacken, D ie R u n d c a p c lle zu M ö d lin g u n d d as in d e rs e lb e n a u fg e d e c k te F r e s c o g e m ä ld e , M C C , III, 1858, str. 266 n. •R. K . Donin, 1. c., 1915, str. 6t n.

276

i 253~5^)j297) ^de sice vznikajú kombináciami už známých vzorov z Třebíča i z Jáku nové motivy, ktorých portály znamenajú však odklon od doterajších typov (uvolňováním sledu stípikov a ústupkov v špa- letách) a súčasne i prvé náznaky blížiaceho sa zániku celej tejto školy.

Asi poslednou prácou spojených škól moravsko-uhorskej je západná fasáda a najm ájej portál kostola sv. Stefana vo Viedni (po 1258 a pred 1278).298) Veíká váčšina jeho prvkov pochádza z Jáku a zo stavieb odtial odvodených (hranolová predstavba, voTné plastiky v nykách vo fasádě, trojlístkový vlys s bobuíami, rozetové obloky, složené prípory, vzory všetkých ozdobných driekov a ústupkov špaliet). Hoci len v nie- kolkých málo prípadoch vznikajú tu nové vzory (priečne zalomené pásiky, zdobené nýtováním), ktorými by sa obohatil inventář školy, prichádzajú tu i staršie typy s íahkosťou takmcr bravúrnou, kedže sú dokonale plastické a jemne nakreslené. S tejto stránky viedenský portál je najušíachtilejšou prácou „škótskej“ stavebnej školy.

Jej činnost’ pri kostole sv. Stefana vrcholí; v ostatných stavbách už badať klesajúcu líniu jej tvorby. Huty prichádzajú o svoje naj- lepšie sily. Ich majstri, po tricaťročnom putovaní východom, už asi vy- mierajú, ich ozdobná forma degeneruje, dusiac sa v množstve nových prvkov a sostupujúc zhrubnutím na úroveň umenia zíudovelého. Pre časy po roku 1260 je už pre ich práce příznačný lomený oblúk (doin na Ungarngasse čís. 4 vo Viedenskom Novom Meste, portál v Remse pri sv. Valentine) a iba 11a prestavbe benediktinského kostola v St. Pölten299) dostalo sa „skotskému“ umeniu naposledok čistého výrazu, ako móžeme súdiť zo stavby barokom prestavanej.

Je však zaujímavé, že ešte okolo r. 1260 sa v Regensburgu zjavujú zbytky týchto ornamentálnych schémat i pri stavbě kostola sv. Ulricha a len o málo prv na portáliku v juhozápadnom rohu kostola sv. Jakuba. Tam vyskytujú sa tieto motivy už naposledok, lebo podlahly v súťaži s formou gotickou. Na čele podunajského vývoja už aspoň štvrť storočia bolo vtedy přechodné umenie cistcrcitské.

Na Slovensko sa dostaly tieto benediktinské huty cez kláštor v Hron- skom Sv. Beňadiku, a to na stavbu kostola v Iliji u Banskej Stiavnice, kde bola asi benediktinská fara.

*•’ ) R. K . Donin, 1. c., 1915, str. 64 11. • 2S8) R. K. Donin, 1. c., 1915, str. 77 n. a H. Tietze G e s c h ic h te u n d B e s c h r e ib u n g des St. S te p h a n s d o m e in W ien , Oester. Kunsttopographie, X X I I I , 1931, kde je uvedená i všetka doterajšia literatura. • 2" ) R. K. Donin, D ie mi t t e l a l t e r l i c h e B au des D om s zu St. P ö lte n Mitt. f. Gesch., der Stadt Wien, 1932, R. R\ Donin, K o n s e r v ie r u n g s a r b e ite n am D om zu St. P ö lte n , Die Denkmalpflege,

J 9325 slr- 172 n.

277

IL IJA , SV . ILJA(Illés, okres Banská Stiavnica)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Hont, str. 47 n.

PocHa protokolu o kanoníckcj vizitácii na faře vo Sv. Antole, pochá- dzajúcom z r. 1779, kostolík v Iliji bol postavený pred 525 rokmi, teda

roku 1254.300) Toto dátum presne zodpo- vedá času stavby opátskeho kostolavjáku (posvát. 1256), odkiar přišli sem kamenári na stavbu. Rok 1225, udávaný niekedy ako počiatok kostola,301) nie je teda správný. Kostol sa okrem toho spomína i r. 1266 v listině, ktorou sa rieši spor mešťanov štiavnických a krupinských o hranice so staršou miestnou šlachtou.302)

Románsky kostolík je drobných, vidieckych rozmerov a skládá sa z malej apsidy a lode. Sakristia a veža v západnej fasádě sú barokové přístavby.

Apsis, v pódoryse mierne podkovovitá, je sklenutá póvodnou konchou, ktorá spočívá na mohutnej pátočnej římse s profilom pretiahnutého štvrťkruhu, ktorý je častý na pamiatkach v tomto kraji. Triumfálny oblúk má podobnu římsu: je polkruhový a

^^MpSXVlII.Sf.i-: J ! ' bez ústupkov. Z póvodných okien sa zacho- 50. Pódorys kostola v Iliji. valolcnjednovosikostola,dodatočnezamú-

rané; okno najužnej straně bolo zváčšené.Loďje plocho zakrytá doškovou povalou. Na juhu má 4 nové obloky,

na západe barokovú můrami emporu, na ktorú sa vystupuje dřeveným schodišťom z prízemka veže.

Střed západného štítu lode, teda dnes v podveží, je krásny románsky portál, bohužial, týmto schodišťom hrubo pošpatený. Je vložený do HHira, zosilneného hranolovou predstavbou, podobné ako v Jáku. Ako

*“ ) A. Kmet', V e le b a S i t na, odtlač z Tovarišstva, Ružomberk, 1893. • *°l) M o n o g ra fia UP>' H o n t ia n s k e j , str. 47, a V. Šmilaiur, V o d o p is , str. 154. • *•*) Porovn. V. Smilauer, ° d o p is> str. 152.

2 7 8

bol tento štít povodně ukončený, dnes už nevideť; zakrýva ho totiž přistavená veža.

Portálje vykřesaný z červeného riolitu, teda z kameňa, v tomto banskom kraji častejšie v středověku užitého. Je teda isté, že bol zhotovený priamo na samom mieste; nebol tedy torzom, přivezeným sem z inej, váčšej stavby, ako by sa vari dalo súdiť z neobyčajného rozdielu medzi jeho bohatou ornamentikou a prostou architekturou ostatnej stavby. Tento kontrast býva příznačný pre pam iatky benediktínskej huty.

Skládá sa z dvoch špaliet, z ktorých každá má 3 pravoúhlé ústupky s kútovým!i monolitickými stípikmi, a z polkruhovej archivolty, ktorej profil je taký istý ako na špalete; obidve odděluje pravoúhle zalomená římsa. V špalete sa vystriedava ozdobený ústupok a nahý stípi- kový driek; tento spósob je běžný v benediktínskom umění, počínajúc Třebíčom. Bohu- žiaí, profily ústupkov sú už celkom obrúsenc (podobné ako na portále kostola svátého Stefana vo Viedni), takže z pó- vodnej výzdoby tu zostaly iba len horné Články; ích póvodný 51. Pódorys ostenia románského portálu v Iliji.

tvar možno odvodit’ len z ústup-kov archivolty. Prvý vnútorný ústupok má vzor kosoštvorcovy, vzniklý položením volného oblého prúta cez hruškovité jádro (vzor z Třebíča, z Jáku a z Lébénya); ústupky stredný a vonkajší profiluje len včasnego- tická hruška. Tieto profily v archivoltě dosadajú na nábežné štítky: v špaletách sú ukončené medzi hlavicami stípikov spirálou a krycím lupeňom.

Pre určenie proveniencic portálu je najdóležitejšia pátočná římsa archivolty; vyskytuje sa tu v dvoch typoc.li, lebo obidve polovice por-

'u sú nesymetrické. Římsa na právej straně má profil geometrický, IiIl ko zaseknutý, blízky profilácii portálov cistcrcitských. Rovnako i hlav ~e stípikov na tejto straně portálu sú staršieho typu, ktorý sa dostal už v Třebíči do inventára benediktinských hút z umenia cistercit- ského; sú to totiž kalichové prosté hlavice, ozdobené dvoma radmi bobufovitých listov, ktorých stopky majú diamantovanie.

279

Pokročilejšia je římsa lávej špalety. Jádro, štvrťkruhového profilu, je tu pokryté spirálovité skrúteným listovým úponkom celkom tak, ako iba na západnom portále v Jáku. Podobné úponkv pokrývajú i kalichy hlavic, kde je do nich zapletená vtačia postava, odvodená taktiež z hlavic v Jáku.

Tieto římsy lemujú i špalety vlastných dveří, kde sú konzolovite podporované. Na týchto ich úsekoch spočívá polkruhový tympanon, bez architráva, ktorého plocha je súhlasne s jáckym portálom ozdobená vpadlým trojlistom s bobulovitým okrajom.

Hoci dosiaí nepoznáme ani cirkevné, ani majetkové vztahy, ktorými Uija súvisela s kláštormi benediktínskej řehole, jednako len třeba na základe uvedeného rozboru podobné vztahy předpokládat’. Do úvahy by tu přišlo asi susedné opátstvo vo Sv. Beňadiku nad Hronom, ktoré tu v i banskej oblasti malo územné majetky a ktorému pri- slúchala asi iljanská fara.303)

5. Kostoly panské na vidieku a farské kostoly

dedín, zakládaných na právě nemeckom

Váčšinu přechodných pamiatok u nás tvoria zasa dědinské kostoly. Sem patria kostoly panské v dědinách starého Slovenska, často s ved- íajsou úlohou farskou, a farské kostoly dedín, zaldadaných v kolonizovaných krajoch na právě nemeckom.

Vývoj prvej skupiny, panských kostolov, připadá do vrcholnej doby románskej. Tam sme poznali, že ide pri tom o kostoly súkromné, ktoré sú vlastníctvom jedného pána, zemana, to jest majiteía dědiny a jej ludu. Tomuto neslobodnému obyvatelstvu slúžily súčasne za kostoly farské.

Zachované pamiatky vsak ukazujú, že podobné kostoly vznikaly i v druhcj tretine X III. stoletia, v dobe pozdncj. Vznikajú vždy z tých istých sociálnych predpokladov, ako v predošlom storočí, a to najčas- tejšie v obciach starého Slovenska (v Nitriansku a v okolí Zemplína), kde len nepatrnou mierou vnikalo zakladanie osád podfa cudzieho

203) Možno, že nezvyčajné zasvátenie kostola pomóže tento vztah vysvětlit. Ako vieme, bol i vo Sv. Bcňadiktu nad Hronom už r. 1209 kostol, podobné zasvátcný (srov. str. 102)

280

práva — potřeby, kolonizovat’ novů zem, tu nebolo. Sociálna struktura obyvatelstva, najma osobná závislosť Tudu od majitela zeme, tu sa nezměnila ani v pozdnej dobe románskej. Preto zostáva bez změny i dis- pozícia panských kostolov, ktorých charakter udává západná empora. Tento stav dobré zachytává zpráva, vzťahujúca sa na Kecerský Lipo- vec v Šariši: r. 1282 bola totiž táto obec rozdělená medzi synov comesa Alexandra a medzi synov comesa Petra, pri čom hraničná čiara bola vedená tak, že Alexandrovým synom připadlo územie na východ od tejto čiary a okrem toho „ecclesia, residencia“ a „castrum T304)

Je však ťažko rozhodnáť, ktoré zo zachovaných pamiatok sú ozajstné panské kostoly. Ako sme poznali už v dobe predošlej, podstatnou častou panského kostola bola šláchtická empora, ktorá však v mnohých prípadoch bola len dřevená. Kedže však dřevené empory boly v X III. století už vo všctkých kostoloch na vidieku, bez ohradu na to, či boly panské a či kolonizačných dedín, nemožno s istotou v tomto smere rozhodnut tam, kde empora nie je vymúraná podra staršieho, románského tvpu. Pre nové poměry, najma čo sa týka premeny uměleckých vplyvov u nás, je pri tom charakteristické, že sa empory už nestavajú v podobě hudobnej kruchty, teda typu južného, ale že sa napospol uzavie- rajú na saský spósob proti strednej lodi plným múrom, s trojitou etážovou arkádou. Nad ich středným polom stojí obyčajnc veža.

Do tejto skupiny možno teda bezpečne počítat’ kostoly v Diviakoch nad Nitricou (v kolíske rodu Diviakoveov), v Sv. Jure nad Hronom, potom zbořený kostol v Livinc, kostoly v Almáde, v Szentesi a vo Vel- kcj Toroni. Z tých, ktoré maly len drcvenú emporu, možno sem vřadit’ najskór Haluzice a vari i Simonovany, obidve na starom území Slovenska. Ticto panské kostolíky maly najčastejšie ešte polkruhovú nízku apsidu, sklenutu románskou konchou.

V druhej tretine X III. stoletia začína sa však na našom vidieku vytvářit’ iná, celkom odlišná skupina kostolov. Sú to farské kostolíky sloho tých dedín, zakládaných najma Nemcami.

Sv iálne rozvrstvěme týchto dedín bolo totiž inakšie ako v panských dědin ~h; vyznačovalo sa istým stupňom autonomie.

Tietc dědiny vznikaly na ,, novině“ , to jest na zemi dosiar neosadc- nej, kton prináležala ešte bud královi, buď bola krátko predtým darovaná niektorému šlachticovi za zásluhy, získané službou v poli - najma v bojoch s Tatármi - alebo nadobudnuté pri kolonizácii iných královských pozemkov’. V každom případe vlastné uskutočnenie kolo-

íU*) Porovn. V. Šm\l auer, V o d o p is , str. 225.

2 8 l

niz a č n é h o podniku bolo majitefom zeme svcrenc zvláštnemu skúsené- rriu kolonizátorovi, škultétovi čiže lokátorovi, ktorého starostou bolo najsť německých „hosťov", smluvně sa s nimi dohodnúť o ich právach a p la te b n ý c h i vojenských povinnostiach, rozmerať a rozdeliť voínú zem, niekedy vyrúbať najprv lesy a postarat’ sa o výstavbu kostola.

Okrem výhodného spósobu obrábania zeme prinášali so sebou tito Němci zo západu i počiatky samosprávy, takzvané právo ncmecké, s lo b o d n é čiže dědičné. Nájomníci si totiž zakupujú právo užívat’ králo vsk é či zemianske zeme za plat pre seba a dědičně pre svojich po- to m k o v . Okrem tohto platu, na ktorý s výnimkou niekolkých počiatoč- ných rokov pristávajú, zavázujú sa dávat’ cirkevný desiatok, krátovskú berňu a pomoc pri vojenskej hotovosti. Za to dostávajú niektoré slobody: kedže sú vyňatí z krajinského práva, nepodliehajú župnému hradu; sú oslobodení od robot a služby pri ňom; majú právo slobodne si volit’ rychtára ako zástupců zemepanskcj moci, i vlastncho farára, majú možnosť slobodne sa stahovat', nehkadiac na iné výminky rázu súdneho a trestného.

Osobná závislost’ dědinského Tudu od majitcla zeme tu teda přestává; jeho zástupcom je iba lokátor, po ktorom obec často přijímá i mcno. Za svoj výkon dostává taký škultét v dechne dvorec, spojený s rychtou, to jest so súdnou, trestnou a nižšou policajnou právomocou nad celou obcou, čo bolo dosí výnosné. Rychta bola niekedy i dědičná, ak išlo o založcnie na právě magdeburskom; podlá práva juho- nemeckého rychtár sa volil každoročně. Okrem rychty patřila mu i výsadná krčma, mlyn, výheň či sklep. Lokátor však ncmal pri tom so spoločenskej stránky panských výsad, a to sa prejavuje i v usporia- daní kostola.

V kostolnej dispozícii odpadá teda uzavretá panská kruchta. Dřevena empora pri západnej stene lodi však zostala, slúžiac azda rádným °bce, ktorí inokedy mávali svoje miesto v kamenných scdiliach a ne- skoršie v dřevených stahách po bokoch presbyteria. Účel týchto včasne- gotických empór nieje však dosiaí s určitosťou známy: je však příznačný ako ukázal v svojich univerzitných přednáškách V . Birnbaum, že k°stoly s dlhými presbyteriami a raclom sedilií nemalý empór, a naopak zasa, že tieto empory bý\rajú v kostoloch, kde v presbyteriách ne-

°lo nadostač miesta.305)■ yt '

1 toto pociatky nových slobodných dedín sú zachytené v niekolkých

T i i i . . X,v i', nas su Pre to najvýraznejšie příklady v kostoloch v Banskej Stiavn ici, v K r u p in e ,

Uobrej Nivě a v Sáse.

282

donačných listinách. Tak na pr. spišský opát ako majitel zeme daroval svojmu lokátorovi Jánovi Helbrandovi ako odměnu za prácu a výdavky, ktoré vynaložil pri zakladaní Hranovnice a Kubách vo Spiši, stodvacať honov zeme a kúriu v Hranovnici a tolko isto v Kubachoch. Podra tejto listiny má sa o kňaza postarať panstvo.306) V spišskom Odoríne roku 1263 daroval krár dosiar neosídlenú zem sudcovi spišských Sasov, Geu- bulinovi, aby ju zahidnatil, a už r. 1271 sa tu spomína plebán. Podobné vieme i meno lokátora a tým i stavebníka kostola v Banskej Bystrici (rychtář Ondřej, obdarovaný za rýchle zaíudnatenie obce), ale aj inde.

Pretože tieto kostoly zakladaly sa iba spolu so stavbou obcí, a to napospol novoprišlými Nemcami, ich architektura bola pokročilejšia ako pri panských kostolíkoch románských dcdín na starom Slovensku. Váčšinou maly štvorcové chóry bez apsidy, zaklenuté už na rebrá; ich lode však ešte vždy maly len dřevené povály a často, chýbala i veža (najma v Gemeri; vo Spiši sa veža stavala vždy a do jej etáže sa vkladala komora, zvonka priamo přístupná, ktorou sa vchádzalo na emporu do kostolnej lode).

Tieto kostolíky vznikajú po tatárskom vpáde najviac vo Spiši, v Šariši, v Gemeri, na Zitnom ostrove a vjužnej časti Zvolena; v románskej dobe niet ich v Liptove a v Turci. Ale i v starej časti Slovenska vznikajú tam, kde počujeme o královských hosťoch a ich privilegiách, na pr. v Novom Meste nad Váhom. Na Zitnom ostrove, v Gemeri a v Zcm- plíne sa prispósobujú domáccmu materiálu, hlinc - sú stavené z te- hál; na Zitnom ostrove vplyvom skřsajúcej gotiky mávajú už polygo- nálne presbyteriá.

Najpokročilejšie sú, pravda, vo Spiši, kde sa po tatárskom vpáde vytvořilo husté ncmecké osídlenie. V podstatě sú tu už od štvrtého de- saťročia X III. stol. vlastně včasnogotické, iba s niektorými románskými zbytkami v detaile; preto tu ťažko najsť hranicu medzi dobou přechodnou a včasnogotickou.

Vcelku možno teda povedať, že na Starom Slovensku stavebné umenie rozvíja sa súvisle i cez tatársky vpád, nadvázujúc na staršiu domácu tradíciu. Naproti tomu v novoosadenej časti krajiny, kde tejto tradicie nebolo, vznikajú po tatárskom vpáde stavby v podstatě už včasnogotické, iba s románským detailom.

Hranica medzi starou a novou častou krajiny teda ešte vždy sa rýsuje na mape Slovenska.

30*) Porovn. V. Smilauer, V o d o p is , str. 190.

283

a) P Ř E C H O D N É K O S T O L Y V O S P IS I

Fekete-Nagy A ., A szep e ssé g te r t ile t í és tá r s a d a lm i k ia la k u lá s a , (Ozemný a spolo- čenský vý\'oj Spiša), Budapest, 1934.

V. Mencl, N a js ta r š ie s ta v e b n ě p a m ia tk y S p iša , Slovenský stavíte^ V , 1935, str. 344 n. DivaldK., S z e p e s v á rm e g y e m ú v é sz e ti e m lé k e i, I—III. (Umelecké pamiatky župy Spiš-

skej), Budapest, 1905-7.J . Špirko, U m e le c k o -h is to r ic k é p a m ia tk y na S p iš i, I, Spišská Kapitula, 1936.

•

Yidiecke kostoly vo Spiši majú po celé X III . stoletie stále tú istú jednoduchá formu: štvorcové presbyterium, zaklenuté jedným polom rebrovej klenby, lomený triumfálny oblúk, loď s plochou povalou a štvorhrannú vežu v západnom priečelí. Profil rebra v presbyteriu je takmer bez výnimky na hranách okosený výžlabkom a v patkách, kde sú buď konzolky, bud hlavice stípikov, opatřený nábežným štítkom. Toto usporiadanie je teda gotické. Triumfálny oblúk nemá však profilovaných špaliet ani archivolt; iba jeho pátočná římsa máva gotický profil.

Zbytky románského cítenia sa obmedzujú len na výzdobu von- kajška kostola. Tak tunajšie veže mávajú ešte jednu či dve etáže sdružených okien; ich lomené obláčky překlenuje spoločný polkruhový či lomený pás. Hlavice středných stípikov v týchto oknách sú naj- častejšie kalichové, s bobulovitými lištami, nikdy však už nie sú krychlové. V niektorých prípadoch veže maly lomené obláčkové římsy.

Rovnako románsky bývajú poňaté i dekorativně portály: sú bud v podveží, teda v západných štítoch lodí, buď v južných.fasádach. Ich špalety sú vždy stlpikové; majú hlavice, pokryté naturalistickými lištami, a patky tanierové, ich archivolty zpravidla opakujú profil špalety. Spolu s výzdobou věží sú to najkonzervatívnejšie prvky stavby.

Do tejto skupiny patria najstaršic kostoly spišských Sasov z čias tesne před a okolo polovice X III. stoletia, v Spišských Vlachoch, v Lubici, vo Vrbové, v Spišskej Sobotě, v Milbachu a v Huncovciach; ich přechodný detail viaže sa na predné súčasné stavby v Spiši, kapitulského kostola sv. Martina a paláca na Spišskom hrade. Okrem toho patří sem i výzdoba veže farského kostola v Spišskom Podhradí, ktoré sa však svojou klenbou hlási do školy vlašskej.

Napokon třeba ešte do tejto skupiny počítať i kostolíky o čosi pokro- čilejšie, v Hranovnici, v Letanovciach, v Harhove a v Hrabušiciach, ktoré sú asi z prvého desaťročia druhej polovice X III. stoletia. Nimi sa dějiny románského umenia na Slovensku končia.

284

K náležitému posúdeniu, odkiar a akým spósobom sa tento přechodný štýl na Spiš dostal, chybí nám dnes už jeden z dóležitých predpokladov. Z architektonických zbytkov kláštora v Stiavniku totiž badat’, že to bol nielen kapitulský kostol sv. Martina na Spišskej Kapitule, ale prcdovšetkým i tento cistercitský kláštor štiavnický, ktorým bola uvedená přechodná architektura na Spiš. Bohužiaí, tieto zbytky sú také nepatrné, že nemožno z nich vybudovat’ pevnejšie úsudky.

S P IS S K É V L A C H Y , SV. JÁ N K R S T I T E L

( Wallendorj\ Szepesolaszi, okres Levoča)

Vajdovszky J-, A s z e p e s o la s z i k e r. Sz. J á n o s r ó l c ím z e t t r. k a th . p lé b á n ia tcm p lo m(Rim. kat. kostol sv. Jána Krstitela v Spišských Vlachoch), Arch. ért., 1874, str. 59 n.

S. Weber, Z ip s c r G e s c h ic h ts - u n d Z e it b i ld e r , Leutschau, 1880, str. 49 n.L. Fuzdk, S p išs k é V l a c h y , Spišské Vlachy, 1933.V. Smilaiter, V o d o p is , str. 200 n.Fekete-jVagy A., 1. c ., str. 26 n., 123 n.

•

O počiatkoch tejto obce počujeme hned po tatárskom vpáde; r. 1243 dáva totiž Bela IV . privilcgiá tunajším hosťom, zjavne valonského p ó - vodu, po ktorých sa dedinc dostalo názvu Olaszi, ale i villa Latina. Obec sa spomína neskoršie v listinách z r. 1258 a 1262; jej „královský“ farár je uvedený v listině z r. 1273, ktorou kráT Ladislav obnovil t u - najšie privilegiá. Roku 1278 je tu plebánom magister Jakub.

Z doby tesne po tatárskom vpáde sa zachovaly v dnešnom f a r s k o i n kostole zbytky póvodnej stavby; sú to obidve špalety triumfálneho oblúka a prilahlá nárožná prípora klenieb starého presbyteria. Tieto špalety sú ukončené mohutnou římsou, do ktorcj sa zarezáva polstíp, přiložený z vnútornej strany k špalete; jeho hlavica je iba n a z n a č e n á plastickým lupeňom. Prípora póvodnej klenby presbyteria má hlavicu bobuTovitú. Vlastná archivolta triumfálneho oblúka je už p o z d n o - gotická a nesie letopočet 1434; vtedy románsky kostol bol z b ú r a n ý a nahradený novou stavbou.

Zvonka kostola, na cintoríne, povaíuje sa vlys románských h l a v i c , pekne křesaný zo spišského travertína, ktorý patřil niektorej z k ú t o v ý c h prípor póvodného kostola.

Tieto detaily nasvedčujú, že kostol postavili asi kamenári, p r a c u j úci na stavbě chrámu v Spišskej Kapitule, ktorý je s ním súčasný.

285

L U B IC A , P. M A R IA

(Leibitz, okres Kežmarok)

S. Weber, G e s c h ic h te d e r S ta d t L e ib itz , Kesmark, 1896.Fekete-Nagy A., 1. c .s str. 220 n.

•

O tom, či Eubica stála už před tatárskym vpádom, niet bezpečných zpráv; meno dostala podlá slovanského názvu potoka, na ktorom leží. Jej nemecké osídlenie vzniklo preto asi až po tatárskom vpáde, ked sa obec po prvý raz spomína (r. 1251; roku 1268 uvádza sa medzi tými německými dědinami, ktorých plebáni uzavřeli dohodu o spoločnom plátení dežmy). Roku 1274 bol tu farárom Henrich, ktorý bol vtedy dekanom spišských plebánov.307) Lubica po celý stredovek súperila so susedným královským mestom Kežmarkom, nikdy ho však nedostihla v jeho právach a privilegiách. Konečný jej úpadok zavinilo však iba niekolko požiarov, ktoré postihly toto mestečko v dobe renesančnej.

Z tunajšiehokostola, ktorý vznikol krátko po tatárskom vpáde, zachovala sa len veža s časťou obvodného múra lode. Stavba bola totiž za drobných vojen v X V . století niekolko ráz po scbe vypálená. Vtedy bola miesto drevenej povály v lodi, po ktorej ešte zostaly stopy na kostolnom pojde, sostrojená dvojlodná klenba a póvodné presbyterium nahradené novým.

Veža je vymúraná z hladkých a pečlivo vrstvených kvádrov; v přízemí má póvodnú valenu klenbu. Jej vonkajší portál je až pozdno- gotický, ale vchod z podvežia do lode je románsky. Skladal sa zo stípi- kovej špalety a polkruhovitej archivolty. Spaleta má len jediný ústu- pok; stípik, ktorý je doň vložený, má atickú patku s nárožným lupe- ňom a bobulovitú, dost’ nezretelnú hlavicu, ktorá nesie goticky profilovánu římsu. Do portálu boly v baroku vložené nové zárubne, ktoré majú vo svorníku v nadpraží letopočet 1764.

Do prvej etáže veže vcdie zvonka stavby románské schodiště, vložené do hrůbky východného múra veže; je zaklenuté stúpajúcou valenou klenbou. Po ňom sa vystupovalo na emporu vo vcžovom poschodí, ktorú so západnej strany osvětlovalo okno, opatřené v špaletách kamennými lavičkami. Stavivo veže je olúpané od ohňov; v X V . století bolo zvýšené a ked r. 1786 kostol zhorel, bola veža nanovo obitá plcchom,

iu7) Ak nebude ináč uvedené, opierajú sa tieto údaje o počiatkoch jednotlivých spišských obcí o prácu Fekete-Nagya A. (citovánu v záhlaví), respektive o jej recenziu od V. Šmilauera („Bratislava“ , IX , 1935, str. 154 n.).

286

52. Půdorys kostola v Eubici.

mm

ktorý r. 1823 bol zaměněný za kryt medený. Cibulovitý tvar krovu bol zničený za vojny, keď plech zrekvirovali; vtedy bola veža pokrytá nízkým núdzovým stanom, ktorý mala do r. 1936.

V E L K Á , P. M A R IA

(Felka, okres Poprad)

Fekete-Augy A ., 1. c., str. 206.

•

Obec sa po prvý raz spomína sice až pri roku 1268, keď vieme o jej farářovi, ale vznikla liž o cosi prv, asi po tatárskom vpáde. Jej rychtář, Froling ,,de Welka“ , dostává r. 1279 od comesa Botyza les Chetana, aby ho kolonizoval.308) Verká bola v tom čase už kvitnúcou obcou.

Z póvodného kostola, ktorý tu vznikol tesne pred polovicou X III. stoletia, zachovala sa veža a múry lode; presbyterium a dvojlodná klenba vznikly až v X V . veku.

Veža je postavená z lomového kameňa, ktorý je však pečlivo vrstvený, a má zasa v přízemí póvodnú valenu klenbu. Jej vchody sú ne- ozdobné, portál do lode r. 1819 pri stavbě novej kruchty zamúrali. V prvom poschodí veže je empora, otvorená polkruhovým oblúkom do lode. Nad ňou sú v múroch veže přelomené v dvoch etážach sdružené okná, z ktorých každé má po dvoch polkruhových oblóčkoch uza- vretých spoločným polkruhovým pásom. Středné stlpiký týchto okien majú nábežníky a listové hlavice ;ich patky boly zamúrané počiatkom X IX . stoletia, ked románská ozdoba veže bola zvonku zakrytá pod novou fasádou. Veža bola v X V . století zvýšená a opatřená ochodzou.

Loď si zachovala z póvodnej výzdoby okrem spodnej časti špaliet triumfálncho oblúka i portálik na južnej straně, zakrytý dnes barokovou predsienkou. Jeho špaleta má jeden ústupok a v ňom válcový stípik; patka je nezřetelná, ale vysoká kalichovitá hlavica má dobré zachovaná ozdobu, vytvořená révovým áponkom. Táto hlavica pre- chádza v podobě vlysu i na vlastná špaletu dveří, ktorá s vnátornej strany ozdobuje figurálny relief. Hrany ástupkov špalety sá šikmo okosené a profil sa pod hlavicami ukončuje nábežným štítkom.

Tympanon i archivolta tohto portálu sá dnes zakryté rovnou povalou predsienky.

*08) V. Smilauer, V o d o p is , str. 275.

288

m . s t o l X V , H O L ,

В Ш X V I I I . H O L ,о і г і і. 5 s » e

53. Pódorys kostola vo Vefkej.

V R B O V , SV . S E R V Á C( Menhardsdorf, Ménhárd, okres Kežmarok)

Fekete-Nagy A., 1. c., str. 219 n.

•

Podlá letopočtu, napísaného v X V III. století nad triumfálnym oblú- kom (aedificata anno M C C X X II, renovata anno M D C C L X X II), kostol mal vzniknut r. 1222. Toto datovanie nie je však vierohodné, takže sa třeba uchýliť k štýlu stavby. Z neho poznáváme, že kostol vznikol až tesne před polovicou X III. stoletia, teda až po tatárskom vpáde. Obec sa po prvý raz spomína r. 1251 v hraničnej listině dědiny Kežmarku (pod menom Werbew), neskoršie znova v podobnej listině z roka 1278 (villa Menardi).

Zo stavby póvodného kostola sa zachovala len veža a obvodné múry lode. Presbyterium, sakristia a klenba lode vznikly až v X V . století.

Veža v západnom priečelí má v přízemí lomený oblúk, dnes už za- múraný. Ním sa vchádzalo do podvežia, křížové sklenutého, a odtialzasa ozdobným románským portálikom do kostolnej lode. Tento portálik má v ústupku špalety jediný stípik, s patkou ozdobenou nárožným lupeňom a s kalichovitou hlavicou, ktorej listovú výzdobu obrubuje drobné per- lovanie. Římsa nad týmito špaletami idc okolo celej špalety, archivolta je polkruhová a má profiláciu, odvodenú z profilu špalety.

V prvom poschodí veže je zasa empora, na ktorú sa chodí rebríko- vým schodišťom po vonkajšej straně. N adňouvdvoch etážach sú sdružené okná, z ktorých horné sú potrojné, spodné zdvojené. Ich lomené oblúčky sú spojené spoločným polkruhovým pásom. Horné okná sú už zvonku zamúrané, ale z vnútrajška veže ich stípiky sú ešte vždy přístupné. Posledné poschodie i s pavlačou vzniklo v X V . století, keď kostol bol přestavovaný.

Lod si zachovala z románskej doby len obvodné múry, v ktorých na južnej straně je románsky portál. Ten sice r. 1772 celkom pokryli štukovým ornamentom, ako i celý vnútrajšok kostola, ale i pod týmto nánosom možno sledovať jeho podobu. I tu majú špalety po jednom stípiku, ukončenom masívnou hlavicou; jej palmetový ornament je však už barokový. Krycia doska hlavice prechádza zasa v podobě římsy po celej špalete, takže je póvodná; polkruhová archivolta, profilovaná dvoma ústupkami, rámuje tympanon, ktorý je tiež ozdobený barokovým štukom. V barokovej dobe postavili pred tento portál malú predsieň.

-•

29O

ШЯЯЯШ XIII. STOL. rn -rnm x v . S T O l .

XVl l I . STOl .

54. Pódorys kostola vo Vrbové.

SPISSK Á S O B O T A , SV. JU R

( Georgenberg, Sgepesszombat, okres Poprad)

Fekete-Nagy A ., 1. c ., str. 206 n.

O tejto obci, ktorej farár bol členom sdruženia saských plebánov z roka 1268, máme už z čias po tatárskom vpáde dosť početné zprávy. Osada sa po prvý raz spomína roku 1256 pod menom „fórum Sa- bathiV309) Kostol, zasvátený sv. Jurajovi, vtedy už najskór stál, lebo - nehladiac na zmienku o jeho farárovi - roku 1273 sa připomíná cesta, vedúca do Spišskej Soboty, s ktorou sa střetáváme pod menom St. Georgius. Rovnako je nazývaná i r. 1279 (mons sancti Georgii); roku 1281 má už tunajšia cirkev fíliu v Matejovciach.

Románsky kostol, založený tesne po tatárskom vpáde, zachoval si po přestavbě z póvodnej stavby spodnú časť veže, valene zaklenutá, ale už bez sdružených okien, a múry lode, ktorá na južnej straně má románsky portál. Spaleta tohto portálu má zasa v ústupku jediný stípik, ktorého hlavica, ozdobená naturalistickým listom, prechádza ako vlys i na ostatnú špaletu. Vonkajšia hrana špalety má drobný profil, ukončený nábežným štítkom.

V pozdnej gotike v X V . století loď bola zaklenutá na stredný stíp, takže stratila doterajšiu rovnú povalu, póvodný chór ustúpil novému presbyteriu a ku kostolu bola pribudovaná lavá bočná loď. Empora nad sakristiou je baroková, právě tak i dnešné ukončenie veže.

M ILBACH , SV. M A R G IT A

( Miihlenbach, okres Poprad)

Fekete-Nagy A ., 1. c ., str. 210.

Obec založili Němci po tatárskom vpáde. Po prvý raz sa spomína roku 1268, ked jej farár stal sa členom sdruženia saských plebánov vo Spiši.

I0*) V. Šmilauer, V o d o p is , str. 192. • 3l0) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 60 a V. Šmilauer, V o d o p is , str. 192.

292

m . h o l .X V . H O L . X V I I I . S T O L .

Ш £ Ш 1 X X . S T O L .0 I l 5 * 5 b 7 B í M M

55. Pódorys kostola v Spišskej Sobotě.

Z polovice X III. stoletia sú tu zbytky kostola, z ktorého sa zachovala len veža a múry lode; niesly povodně plochú povalu.

Veža je postavená z kvádrov. V přízemí je zaklenutá valene a v prvom poschodí mala emporu, ktorú otváral pás, v múre podnes po- znatelný, do lode. Vrchná časť veže mala jednu etáž okien, z ktorých však iba okno na východnej straně má až dosial stredný stípik, ale už ani toto usporiadanie nie je póvodné, lebo nábežník bol tu vytvořený zbytkami kružieb. Ostatně okná majú rannogotické kružby.

Roku 1425 (podlá letopočtu pod pastoforiom) bolo staré presbyterium nahradené dnešným a loď zaklenutá na stredný stíp. Barokovými přístavbami sú predsieň a sakristia.

H U N C O V G E , SV . K R I Z

(Hundsdorf, Hunfalva, okres Kežmarok)

D. Fuxhoffer, M o n a s te r io lo g ia , II., 1803, str. 263 n.J . Rupp, 1. c., II, 1872, str. 181 n.Fekete-Nagy A ., 1. c ., str. 211 n.

Podlá zprávy v Levočskej nemeckej kronike311) bol vraj v Huncov- ciach r. 1222 postavený kláštor strážcov Božieho hrobu. Keďže však tento prameň je až zo X V I. stoletia a jeho najstaršie údaje nie sú viero- hodné, nemožno sa na toto dátum spoTahniiť. Obec sama vznikla na území, ktoré dostala roku 1209 rodina Berzeviczyovcov; po prvý raz sa spomína roku 1257 (villa Supch).

Z románského kostolíka, ktorý stojí střed dědiny, zachovala sa jedine veža. Prilahlá loď bola roku 1832312) opravená, takže sa z póvodnej stavby zachovaly len obvodně múry; presbyterium a sakristia vznikly na mieste póvodnej apsidy už na počiatku X V . stoletia.

Veža, postavená z přesného riadkového zdivá, zachovala si pod svojou múranou helmicou dve etáže sdružených okien; ich oblúčky sú dosial polkruhové a spočívajú na středných stípikoch s nábežníkom

*u ) Z ip s c r is c h e o d e r L e ü ts c h a v e r is c h e C h r o n ic a u n d t Z e it b e s c h r e ib u n g Zusamen g e tr a g e n d e r L ie b e n P o s t e r i tä t z u r n a c h r ic h t v on C a s p a r H a in , vydaná znova Spišským historickým spolkom v Levoči r. 1910-13. • 312) Dátum vo svorníku dveří do sakristie. Kostol totiž roku 1O25 do základov zhorel.

294

56. Pódorys kostola v Milbachu.

a s bobulovitými hlavicami. Přístup na emporu v lodi viedol portáli- kom z komory v prvom poschodí veže; do tohto věžového poschodia sa vchádzalo otvorom na severnej straně, a to po drevenom rebríku zvonku veže. Prízemie veže je dnes otvorené len do lode a je valene zaklenuté. Zachovaný detail věžových okien datuje stavbu tesne pred polovicu X III. stoletia, teda v každom případe až za tatársky plen.

Veža bola opravená v rokoch 1864 a 1934.

H R A N O V N IC A , SV. JÁ N K R S T I T E L

( Grénich, Szepesvéghely, okres Pop rad)

Fekete-Nagy A ., 1. c ., str. 81.

Obec Hranovnica bola založená na pozemkoch cistercitského kláš- tora v Stiavniku. Po prvý raz sa spomína roku 1294, ked opát Ján dáva svojmu škultétovi Gildebrandovi, zakladatelovi Hranovnice a Kubách, časť zeme v týchto obciach313).

Z čias skoro po polovici X III. stoletia zachoval sa tu románsky ko- stolík. Z jeho póvodnej stavby podnes stojí štvorcový chór, pozdížna loď a veža, teda všetky podstatné čiastky pódorysu; póvodná klenba chóru sa však nezachovala, kedže na začiatku X I X stoletia bola na- hradcná novou. Vtedy bola zaklenutá i loď, ktorá mala povodně dřevenu povalu; opěrné piliere však dosvedčujú, že táto plochá povala v lodi bola nahradená gotickou klenbou najskór už v X V . století a že jej usporiadanie bolo asi dvojlodné. Predsicnka na južnej straně lode a sakristia sú barokové.

Veža v přízemí je i tu zaklenutá valene a má lomený vstupný otvor; pod střechou je ozdobená jednou etážou sdružených okien s polkruhovými záklenkami a bobulovitými hlavicami. Stavba sa týmto detailom hlási už na koniec doby prechodnej.

3l3) Porovn. V. Šmilauer, V o d o p is , str. 190; podfa tejto smluvy má sa o kňaza postarať panstvo a súčasne sa upravuje spósob platenia desiatku. Porovn. i J . Vencko, D ě jin y š t ia v - n ic k é h o o p á ts tv a na S p iši, Ružomberok, 1927, str. 4: a 210 n. O bec jc však asi štyricať rokov staršia, čo vyplývá nielen z veku jej kostola, ale i z obsahu smluvy z r. 1264; porovn. Pajdušákovu recenziu Venckovej práce v Sborníku M uz. slov. spoločnosti, X X II , 1928, str. 101, v ktorej upozorňuje na listinu, vydanú Fejérorn, C o d . d ip l., V I , 1, str. 337 n.

296

L E T A N O V C E , V S E T K Y C H S V Á T Ý C H

(Letensdorf, Létánfalva, okres Spišská Nová Ves)

Fckete-Nagy A ., 1. c., str. 85.

Jedinou zprávou, ktorá potvrdzuje póvod dědiny už v X III. stol., je listina Belu IV. z roku 1250. K rál vtedy daroval doterajšiu zem spišského hradu, Letanovce, spišskému prepoštovi a súčasne určil jej ochodzu.314)

Do týchto čias tesne po tatárskom vpáde připadá i založenie tunaj- šieho farského kostola, súdiac podlá zbytkov, zachovaných z póvod- nej stavby.

Z románskej doby zachoval sa tu vlastně celý pódorys: štvorcový chór, loď a vcža pri západnej straně. Veža je v přízemí valene zaklenutá, ale jej fasády sú už barokové. Barokové sú i klenby lode a chóru, ako i pribudovaná sakristia.

Z ozdobných častí románských zachoval sa na južnej straně lode portál, ktorý dnes zakrýva přístavba prcdsiene (Božieho hrobu). Jeho špa- leta, s jedným ústupkom, má stípik s atickou patkou a hladkou kalichovitou hlavicou, ktorá na spósob vlysu obieha i cez ústupky portálu. Na hlavici spočívá bezprostředné, teda bez římsy, oblý prút polkruhovej archivolty. Tympanon je plochý a má rovné nadpražie; vonkajší ústupokšpalety máokosenic, ukončené nábežnými štítkami. Hruškovitý profil vnútorného ústupku bol vysekaný dodatočne, asi v X IV . století.

H A R H O V , SV. S IM O N A J U D A

( Gorg, Gorgo, okres Levoča)

Fekete-Nagy A ., 1. c., str. 177 n.

Prvé zprávy o Harhove máme až z druhej polovice X III. stoletia, hoci nie je vylúčené, že ho založili už spišskí kopiníci před tatárskym vpádom. Po roku 1241 nachádzame ho v majetku rodiny Górgey, ktorej zakladatel comes Jordán, syn hlavného župana spišského Arnolda,

3U) Porovnaj i V. Smilauer, V o d o p is , str. 195. Dědina je od roku 1299 majetkom kartu- ziánskeho kláštora na Skále Útočišťa.

57- Pódorys kostola v Harhove.

X I I I . S T O L . X V . S T O L . X V I I I . S T O L .

0 1 2 i «. 5 t 7 в

tú to dědinu po tatárskom vpáde pravděpodobně znova obnovil. O jeho kolonizačnej činnosti svědčí listina z r. 1256, ktorou mu Bela IV . dáva les při rieke Poprade, kde neskoršie vznikol Toporec. Harhov sa po prvý raz spomína r. 1258 (dědina Gurgew), a to v listině Belu IV ;315) roku 1260 sa spomínajú synovia comesa Jordána de Gyrgow.316) V poslcdnej tretine X III. stoletia zprávy o tejto dedine sú už dosť časté.

Z kostola, ktorého póvod třeba hladať v časoch skoro po tatárskom vpáde, zachovala sa veža, renesančne nadstavená, a severný múr lode. Presbyterium, sakristia, klenby lode a opěrné piliere vznikly za přestavby kostola v X V . století.

Veža je v přízemí zaklenutá valenc. V prvom poschodí má emporu, dosiar přístupnu otvorom v prvom poschodí veže po drevenom schodišti; nad ňou s vnútornej strany veže badat’ už zamúrané románské okná, po dvoch sdružené, ktoré osvětlovaly poschodie veže, kde boly zvony.

H R A B U Š IC E , SV. V A V Ř IN E C

(KapsdorJ, Káposztafalva, okres Spišská Nová Ves)

Fekete-Nagy A ., 1. c ., str. 84 n.

V listině Belu IV. z roka 1260, ktorou sa určuje chotár majetku štiav- nického opátstva, připomíná sa ako jeho majetok zem Sasov Capost.317) Tunajší farár r. 1268 sa spomína ako člen sdruženia spišských německých plebánov.

Románsky kostol, z ktorého sa dosial zachovala veža i obvodové múry lode, vtedy najskór už stál; bol vybudovaný okolo polovice X III. stoletia.

Dnešné presbyterium vzniklo iba na počiatku X V . stoletia. Povodně bolo asi štvorcové, ako možno súdiť z dvoch prilahlých polí gotickej sakristie, postavenej v slohu prvej polovice X IV . stoletia. K lodi, ktorej povala iba roku 1782 bola zaměněná za klenbu, prilieha na severe gotická kaplica z X V . stoletia a na západe veža, ktorej dřevená, velmi dekoratívna ochodza r. 1916 zhorela; jej fotografiu z čias před požiarom uveřejnil J. Vencko.318)

,l3) V. Šmilauer, V o d op is, str. 200. • ***) V. šmilauer, I. c., str. 284. • *” ) J . Vencko, De- j in y š t ia v n ic k é h o o p á ts tv a , str. 271 n. • *19) J . Vencko, 1. c., str. 284.

299

Ш Я Р О С , X V . S T O L .wmwM [ C A 1 5 0 0 E l i XVIII. STOL.

m z T r n X I X . s t o l .

58. Pódorys kostola v Hrabušiciach.

V přízemí, ale i v prvom poschodí, kde je empora, veža má valenú klenbu. Z tejto empory vicdol portálik na dřevenu kruchtu do lode, ktorou iba r. 1782 nahradili múranou stavbou. Vrchná časť veže je otvorená v dvoch etážach sdruženými oknami, ktoré sú podvojné a polkruhmi zaklenuté do středných stípikov; bobulovitá hlavica nesie nábežník. Kedže veža nebola nikdy nadstavená, má pod odkvapom dosiar póvodný obláčkový vlys s lomenými archivoltami.

b) P O Z D N O R O M A N S K É A P Ř E C H O D N É T E H L O V É

K O S T O L Y N A J U Z N O M O K R A J I S L O V E N S K A

Ipolyi A ., M a g y a r té g la é p ité s z e t i m ú e m lé k e k (Tehlové stavebné pamiatky v Uhorsku), Arch. kozl., I, 1859, str, 128 n.

•

Na samom konci vrcholnej doby románskcj vznikly, ako vieme, na južnom okraji západného Slovenska pod priamym vply\rom lombardskej architektury - asi v spojitosti s niekoTkými inými pamiatkami v uhorskej nížině - tri kostoly, ktorých výzdobu určuje ich tehelný materiál. Sú to kláštorný kostol v Diakovciach, farský v nedalekej obci Hegyi a v Orešanoch. Ich nezvyklý spósob stavby pre pozdné zalo- ženie nenašiel váčšieho ohlasu v dobe vrcholnej. Iba teraz, po tatár- skom plene, v dobe čulej kolonizácic na západnej časti Žitného ostrova, rozšířilo sa užívanie tchál nielen v širšom okolí menovaných pamiatok, ale i po celom južnom slovenskom okraji. Je teda zřejmé, že okrem kostola v Diakovciach bolo podobných stredísk v Uhorsku i viacej.

Ale tchelná technika dostává sa teraz do rúk vidieckych murárov. Ich práca už nemá tej jemnosti detailu a tej monumentality, aká sa javí ešte na kláštornom kostole v Diakovciach; sú to drobné dědinské kostolíky, niektoré len farské, iné s panskými emporami. Ani póvodná čistota techniky nezostala zachovaná: na ozdobné detaily, ako sú špa- lety, hlavice, římsy, začína sa teraz užívať kameňa, takže tehla stává sa materiálom umelecky mrtvým a tvoří len hmotu múru. Póvodný, len z tehelnej techniky odvodený detail majú ešte kostoly v Samoríne, v Gutore a v Szemete; ostatné si bud vypomáhajú kameňom (Stvrtok na Ostrove), bud sú to najprostejšie stavby, vonkoncom bez akejkolvek ozdoby.

Stredom celej tejto skupiny zostáva južná časť západného Slovenska

301

a západný okraj Žitného ostrova, kde okrem menovaných poznáme tehlové kostoly ešte i v Jelke, vo Stvrtku na Ostrove, v Sámote a v Béke, teda napospol v okrese šamorínskom. V kraji na sever od M alého Dunaja leží Nádaš, Hasvár, Malý Mačad, Livina; pri Parkani Seldín; sem by bolo třeba počítat’ i druhu stavebná etapu katedrály v Nitře. Dalej na východ najdeme přechodné tehelné pamiatky v Ge- meri, ktorý je až dosiar známy svojím hrnčiarstvom; sú to kostoly v Almáde, v Petrovciach a v Siveticiach.

Sledujúc južnú hranicu krajiny, najdeme na slovenskom východe tehelné pamiatky v bezprostrednom okolí hradu Zemplína; na nasej s t r a n ě leží tu na pr. Szentes, Malá Bara a Velká Toroňa. Na naj- vzdialenejšom okraji krajiny najdeme napokon z tehál centrálny kostol v Horjanoch pri Užhorode, to však už na území podkarpatskoruskom.

Co sa týka typu týchto kostolov, zisťujeme, že tu niet tej jednoty ako vo Spiši. Tieto pamiatky viaže do jednotnej skupiny len spoločný stavebný materiál; svojím pódorysom a detailom zodpovedajú tomu krajů, do ktorého prináležia. Tak pamiatky na západnom Slovensku majú napospol ešte polkruhové apsidy, hoci pokročilejšie kostoly kolo- nizačných obcí na Zitnom ostrove majú už polygonálne presbyteriá a rebrové tehlové klenby. Archaického pódorysu sú i kostoly gemerské, ktorých dispozícia býva obohatená len o štvorcový chór medzi loďou a apsidou. S pravoúhlým presbytcriom bez apsidy, ktoré bolo vo Spiši všeobecne užívaným pravidlom, pri tehlových kostoloch střetáváme sa len výnimečne.

S A M O R 1N, P. M A R IA(dnes kostol církvi reformovanej helvétskeho vyznania)(Sommerein, Sornorja, okres Samorín)

M- B ěl, N o t i t ia , II, 1736, str. 228 n.A- Ipolyi-Stummer, B e s c h r e ib u n g d e r B a u d e n k m a le d e r I n s e l S c h ú t t in U n g a r n ,

M C C , III , 1858, str. 243.J ■ Ruppt 1. c ., I, 1870, str. 139 n.M a g y a r o r s z á g v á rr a e g y é i és v á r o s a i, sv. Pozsony, str. 108 n., 527 n./1. Khin. D ie K i r c h e von Š a m o rín , Fórum, 1935, str. 195.

•

Obec sa povodně nazývala Oppidum Sanctae Mariae, z čoho okypte- nhn skrslo meno Samorín. Ak nehradíme na nezaručený letopočet 1238,

302

CCA 1500 » ' } 3 1 s 6 ’ • ’ BAROKOVĚ

59. Pódoiys kostola v Šaraoríne.

ktorým sa niekedy datuje vznik kostola,319) najstaršou zmienkou o tejto obci je zpráva z roka 1287,320) kcď kráí daroval Samorín comesovi Karlovi, spojencovi bratislavského župana Jána. Tunajší kostol je od r. 1789 trvale v rukách protestantských.

Je to stavba přechodného slohu, značné časom změněná a přestavovaná. Póvodný kostol mal polygonálne presbyterium, jednu loď a západnú vežu. Už v polovici X IV . stoletia bola kjeho južnej straně přistavená bočná loď, zaklenutá krížom na rebrá, a obidva lodné priestory spojené arkádami. Okolo polovice X V . stoletia stavba už nevyhovovala: 10. novembra 1449 bratislavský župan nariaďuje rade města Bratislavy, aby na jeho trovy poslala 10 murárov do Šamo- rína,321) ktorí tam rozobrali drevenú povalu starej lode a miesto nej postavili dvojlodnú klenbu, zaklenutu na středné štípy. Kedy bola k tomuto útvaru napokon přistavená loď scverná, je ťažko rozhodnúť: povodně bola totiž opatřená rovnou povalou, ako svědčí ústupok po nej na pojde, a iba v X V I. století zaklenutá valene; že je to však přístavba gotická, uvidíme při opise portálu.

Dispozícia kostola, po dížke sovretá póvodným presbyteriom a ve- žou, rozšiřovala sa teda stále do stráň, takže dnešnou střechou podobá sa kostolom stejnolodným; ešte v minulom storočí mala však tvar bazili- kálny. Barokovými přístavbami sú napokon prcdsieň a sakristia pri presbyteriu.

Presbyterium sa zachovalo s výnimkou dvoch južných okien v pó- vodnej podobě; skládá sa z jedného póla krížovej klenby a zo závěru. V rohoch podporujú I10 póvodné opěrné piliere; nad ich strieškami sú na nárožiach múra oblé prípory. Pod odkvapovou římsou zostal z ro- mánskej výzdoby tehlový zuborez; póvodné okná, zachované v polygone, sú dosiaT zakončené polkruhom. Okolo celého presbyteria a okolo jeho opěrných pilierov obieha románská sokTa, ktorú pri opravě roku 1930 pokryli cementom.

V o vnútri presbyteria dosial sa zachovala póvodná rebrová klenba z ovakovaných tehál. Rebrá, klínového tvaru, sú velmi ploché a široké; prostredné je polkruhové, oblúky prístenné polkruhové i lomené. Pátky tejto klenby sú vytvořené prostou, neforemnou římsou, ktorá na južnej stene nesie nábežné štítky; na severnej straně sa zalamuje pod každým rebrom.

219) T ak v Schematisme trnavskej diecézy i v Monografii župy Bratislavskej. • 32°) Fejér, C o d . d ip l . , V , 3, str. 343; i. T.Ortvay, G e s c h ic h te d e r S ta d t P re ssb u rg , I, str. 357.• ***) T . Ortvay, 1. c ., I II ., str. 179.

3°4

Tehly, z ktorých je presbyterium postavené, majú rozměry 6 X 12.5 X 28 cm.322)

Triumfálny oblúk, ktorý je tiež zbytkom póvodnej stavby, je lomený, s pátočnou římsou a má na straně, obrátenej do lode, jeden ústupok.

Loď zachovala si z póvodného stavu len štyri malé románské okná v južnom múre, ktoré s vnútornej strany boly zamúrané v X IV . století, kcď sklenuli bočnú loď; badat’ ich však dosial zvonku na pojde tejto lode. Nad nimi možno tu najsť i zbytok póvodnej pododkvapovej římsy, zospodku šikmo okosenej.

Hlavný portál bol povodně na severnej straně lode; ešte v středověku, keď v tomto múre zriadovali novů arkádu pre bočnú loď, bol však rozobratý a z tých istých tchál znova sostavený v bočnom múre novej bočuej lode. Profil Špalety zostal starý, archivolta dostala však pri tom tvar eliptický, miesto póvodného polkruhu, aby šířka vchodu bola váčšia. Drobno riasená špaleta má páť ústupkov, striedavo pravoúhlých a oblých; profil je však prikrytý hrubou vrstvou malty. Y pátke záklenku je nezřetelná římsa, složená z dvoch tehlových vrstiev, ktorá obieha cez všetky ústupky špalety. Vlastné vnútorné dveře dostaly pri tejto prestavbe kamenný gotický rám, vložený do románských špaliet.

Pri západnom štíte lode zachovala sa z X III. stoletia múraná empora, postavená už včasnogotickým spósobom. Má tri polia krí- žovej klenby bez rebier, s lomenými čelnými oblúkmi; medzi týmito polami sú dva lomené pásy pravoúhlého profilu, ktoré sa opierajú o polygonálne pilicre s masívnymi patkami. Poprsník v prvej etáži je múraný; chodilo sa sem portálikom v prvom poschodí veže, ktorý je dnes už zamúraný.

V eža je spolučiastkou póvodnej stavby a v přízemí i v poschodí je valene zaklenutá; jej ukončenieje novšic.

Svojím pódorysom i konštrukciou klenby a empory šamorínsky kostol hlási sa medzi pamiatky gotické.3'23) Kcdže ho však jednako len vradujeme do skupiny přechodných stavieb, robíme tak preto, že jeho fasády boly ozdobené ešte spósobom románským: zuborezom, nárož- nými príporami, románským portálom a polkruhovými oknami. Preto jeho vznik bude třeba hládať najskór v šesdesiatych rokoch X III. stoletia a pokladať ho za póvodný farský kostol tejto obce.

91S) Južná bočná locf zo X IV . stoletia má tehly 5X 14X 25 cm, severná 6.5 X 12 x 2 5 cm> veža 5 X 10 x36 cm. • ***) Preto v pódorysc vyznačujeme jeho múry mriežkovaním.

3°5

G U T O R , SV . K R I Z

( Gutern, Kisgutor, okres Samorín)

A- Ipolyi-Stummer, I. c., 1858, str. 182.M a g y a ro rs z á g v á r m e g y é i és v á ro sa i, sv. Pozsony, str. 69. 0. Szónyi, 1. c ., 1933, str. 223.

Obec sa po prvý raz spomína r. 1249, kccF sa uvádzajú synovia Petra z „G utturiff. Na dedine na nepatrnom břehu stojí tu drobný kostolík, ktorý je sú- časnýsošamorínskym; vznikol teda okolo polovice X III. stoletia. Z póvodnej stavby zachovalo sa presbyterium, polygonálne uza- vrcté, loď i veža.

Stavba je vymúraná z tehál rozmerov 7x12 x 25 cm a ovakovaná. Presbyterium, ktorého nepravidelné rozložené piliere sú dodatoč- né - kryjú totiž povodně okná - má samo dosť nepresnýpódo- rys. Počínajúc prvým

XIII. SÍOL. lomom na jeho južnej

AIX,STOL, straně obieha okolo neho pod střechou románsky zuborez, slo

to . P ó d o ry s kostola v Gutore. Žený Z tehál, a pod nímobláčkový vlys, sosta-

Ven ý z polkruhov vzájomne sa pretínajúcich. Nárožia i tu majú oblé P r íp o r y , ktoré sbiehajú po celej výške až na soklovú římsu. Okná sú s t íh le a polkruhom uzavreté.

306

Vo vnútri presbyterium je zaklenuté póvodnou valenou klenbou bez rebier; v jej pátke obieha po stěnách římsa, ktorá prechádza i na špalety polkruhového triumfálneho oblúka.

Lod až podnes má plochu povalu. Jej okná i kruchta sú nové a jej střecha je o čosi vyššia ako póvodná. V štíte nad presbyteriom je vy- múraný otvor v podobě kríža. Na južnom boku lode je románsky por- tálik, zakrytý povalou novšej predsienky; obidve konzoly, ktoré nesu jeho tympanon, svedčia o dosť pozdnom vzniku.

Okrem presbyteria nejzaujimavejšou časťou stavby je veža. Jej helmica je vymúraná zo zle pálených tehál, kladených do vodorovných vrstiev, a znútra spevnená 16 dřevenými záporami, ktoré spočívajú na drevenom vcnci. Veža v hornej časti má dve etáže póvodných okien. Oblúčky okien vo vrchncj etáži sú na románsky spósob zaklenuté do nábežníkov a stredného stípika bez hlavice a majú na von- kajšej straně spoločný slepý pás; spodné okná majú tvar včasnogo- tický, s rovným nadpražím a s náznakmi tehlovej kružby. Všetky tieto detaily sú však veTmi ošarpané. Celá veža v ostatnom čase tak spustla, že r. 1934 musela byť dokladné opravená; v přízemí má novů klenbu, póvodný vstup do podvežia bol tu z juhu.

S Z E M E T , Z R U Š E N Y K O S T O L( Okres Samorín)

A. Ipolyi-Stummer, 1. c ., 1858, str. 244.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , sv. Pozsony, str. 114.

•

Na okraji obce pri násypoch dunajského ramena leží kostol, ktorý sa pomaly mení na zrúcaninu; bol totiž pred nemnohými rokmi opuštěný, keď si dedinčania postavili nový kostol. Starších zpráv o dedine niet, iba jedna z roka 1288; prináležala totiž bratislavskému hradu a len r. 1351 ju dostává Jákos, rychtár města Bratislavy.324) Starý kostol vznikol však cšte na samom začiatku druhej polovice X III. stoletia.

Stavba sa skládá z polygonálneho presbyteria a zo sakristie, ktoré vznikly na mieste póvodného uzávěru v druhej polovici X V I. stoletia, z románskej lode a z veže, ktorú od múra lode odděluje zřetelná špára. Je teda už táto veža mladšieho dáta, hoci jej sdružené okná s nábežníkmi

:i*) T . Ortvay, 1. c. , str. 94.

3°7

a štvorhrannými stípikmi, nczručne cemcntom opravené, mohly by poukazovat’ na románsky póvod. I opěrné piliere a lomený trium- íalny oblúk boly postavené až v X V I. stol. Najmladšia (asi z roka 1906) je kruchta s vonkajším schodišťom na južnej straně veže a predsienka

pred západným vchodom. Románská časť m úrovje složená z tehál velkosti 7 X 13 X 30 cm. Z póvodných detailov zachoval sa iba tehlový portál na južnej straně lodc. Je vložený do zosilnenej časti můra, ktorý na spósob akejsi přestavby je ukončený póvodným trojuholným štítom s hrubými nárožnými fiálami, ktoré však k nemu přidali až neskoršie. Archivolta je polkruhová a spočívá 11a vlyse, vytvorenom z tehlových, hrubo ovakovaných hlavic, ktorých tvar už nie jc zřetelný. Spaleta sa skládá z troch pravoúhlých ústupkov, do ktorých sú vložené válcové prúty; najvnútornejší ústupok je však skrytý vo výplňovom múre, ktorým portál zamúrali najskór vtedy, keď vo vnútri kostola zriadili kruchtu. Riascnie špaletyj e drobné a rovnoměrné a zod- povedá formátu použitých tehál.

XIII. S I O L . X V I . S T O L . X I X . S T O L .

1 2 3

61. Pódorys kostola v Szemcte.

Kostoly v Samoríne, v Gutore a v Szemete maly už od začiatku poly- gonálne presbyteriá a často i rebrové

IM klenby; sú teda v podstatě včasne- gotické. Ale snimisúčasná je na juž- nom Slovensku skupina niekolkých

iných tehlových kostolov, ktoré majú posial pódorysy čisté románské, s polkruhovými apsidami. Výzdoba sa sústreďovala — ako niekedy pri opravách týchto kostolov zisťujem e,-najm a na pláště týchto apsid; bývajú to oblúčkové vlysy alebo slepé arkády, ktoré však najčastejšie boly dodatočne odstránené a múry apsidy hladko ovakované. Táto výzdoba sa podnes zachovala na pr. v Jelke.

308

J E L K A , S V . J A N K R S T I T E E

(J ó ka , okres Samorín)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Pozsony, str. 75.

Obec sa po prvý raz spomína r. 1239, keď bola majetkom bratislavského hradu.325) V druhej pol. X III. stol. připomíná sauž viac- ráz.326) Vováčšej stavbě farského hostola je tu zachovaný póvod- ný kostolík, ktorý tvoří východnú časť dnešnej dispozície. Skladal sa z polkruhovitej, na západ priamočiarne roz- šírenej apsidy, ktoráje zaklenutá konchou, a z pozdížnej lode, povodně zakrytej plochou povalou. Z pó- vodnej výzdoby zachoval sa iba vlys, složený z lomených ob- lúčkov, na plášti apsidy, k nemu příslušné 62. Pódorys kostola v Jelke.

oblé prípory (podpie-rajúce vždy každý druhý oblúčik) a dnu v apsidě malý výklenok na oleje.

V X V III. století z póvodnej lode vytvořili presbyterium nového’kostola; jej priečelný múr přelomili novým triumfálnym oblúkom a apsidu použili za sakristiu. Moderné sú obidve ramená priečnej lode (z r. 1921), sakristia a obidva přístavky na južnej fasádě barokovej lode.

32í) Porovn. T. Ortvay, 1. c., I, str. 75; V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 262; V. Šmi- lauer, V o d o p is , str. 12. • 3,í) R. 1255 (Ortvay, I, str. 81) r. 1256 (Ortvay, I, str. 83), 1299 (Šmilauer, str. 11) a 1300 (Smilautr, štr. 11).

3°9

Š T V R T O K N A O S T R O V E , SV. JA K U B

(Csiitortok, okres Samorín)

AI. Bel, N o t it ia , II, 1736, str. 230 n. A. Ipolyi-StummeT, 1. c., 1858, str. 159 n.

XIII. ST OL .VZZZZZZZŮ XVI . STOL. t e X I X . S T O L° 1 I » * } { » » ! D V

83. Pódorys kostola vo Štvrtku na Ostrove.

Starších zpráv ani o obci, ani o kostele niet.327)

Dnešný kostol z póvodnej stavby zachoval si len obvodné múry lode a obe západnc veže; póvodný kostol bol totiž jedno- loďový a plocho krytý a mal dvojvežové priečelie. V X V I. stol. ho přestávali: vtedy vzniklo dnešné presbyterium a tri- umfálny oblúk a stará lodbola rozdělená stípmi, ktoré niesly novů klenbu, na dvojlodie. I empora, prístavok pri južnej věži a severná bočná loď po- chádzajú z tejto přestavby.

Románské múry sú tehlové; na ozdobné detaily použilo sa však kameňa. Pre vývoj přechodného slohu významná je len výzdoba južnej veže, ktorá má dve etáže sdružených okien. Spodné okná, dnes už zamúra- né, videť len s vnútornej strany veže. Okná horncj etáže sú cšte vohié; ich polkruhové záklenky sa opicrajú o stredný kamenný stípik, opatřený nábežníkom a bobulovitou hlavicou.

**7) Zprávy z r. 1206 a 1226, ktoré cituje na pr. A. Ipolyi-Slummer, 1858, str. 159 i M a g y a r- o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Pozsony, str. 46, třeba totiž vzťahovať na Plavecký Stvrtok; porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 84, pozn. 332.

Severná veža má okná, prelomenc až v X V I. století; z týchto čias sú i obidve helmice. Na rozdiel od južnej veže nie je zaklenutá; kým južná veža je plne po celej výške až po prízemok uzavrctá, severná veža je na vnútornej straně otvorená klenutým pásom, rozopnutým vo výške kruchty. Medzivežové pole v prvej etáži, kde bola empora, má dosiar v osi věží zbytky románského polkruhového portálu, ktorcho bočné kvádrové stlpiky ukazujú, že i tu sa výnimečne užilo kameňa.

Kostol celým svojím usporiadaním hlási sa do čias, v ktorých vznikol podobný kostol v Diviakoch; možno ho teda datovat štyriciatymi až pádesiatymi rokmi X III. stoletia.

V E E K Á S A R V A , SV. O N D Ř E J

( Nagy Szarva, okres Samorín)

A. Ipolyi-Stummer, 1. c., 1858, str. 244.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Poszony, str. 97 n.

•

Střed cintorína za vlastnou dědinou stojí kostolík, ktorého románsky póvcd připomíná už len polkruhovitá apsida. Okrem nej zachovala sa zpóvcdnej stavby i pozdížna loď, eštevždy plocho krytá. Empora, veža a stará sakristia vznikly v dobe barokovej, dnešná sakristia na juhu je nová.

Triumfálny oblúk je polkruhovitý, s jednoduchými špaletami a s pátočnou římsou. Apsida je uzavretá konchou, kto- rá v pozdížnej časti prechádza do valenej klenby. Póvodné okná sa nezachovaly; len v osi apsidy možno vo vakovke sledovat’ obrys zamúraného románského okienka. Gotické pastoforium v apsidě a kamenný rám skrine v sakristii vznikly na konci X V . stol. Ked potom po přístavbě dnešnej sakristie stará sakristia bola užitá za kostnicu, portálik mcdzi ňou a apsidou bol zamúraný.

Kostol vznikol najskór v polovici X III. stoletia.

3 11

64. Pódorys kostola vo Ycfkej Sarve.

A. Ipolyi-StummeT, 1. c ., 1858, str. 242.

Niekde na mieste, kde stála táto už dávno zaniknutá dědina, stojí nedaleko panského majera na miernom vršku románsky kostol. Skládá sa z apsidy, zo sakristie a z pozdížnej lode. Obec spomína sa už roku 1238

ako majetok bratislavského hradu (villa Samud).3'28)

Polkruhová apsida, priamočiare predí- žená na západ, je zaklenutá křížovou rc- brovou klenbou podobného typu, ako i vsusednom Samoríne: tcjilové rebrámajú profil polovice šcsťuholníka, teda značné široký, a nerrajú ani svorníka ani pátiek. Vlastná apsida má však klenbu, pretína- júcu sa v prostých hranách. Triumfálny oblúk jc polkruhový, na hranách špaliet micrne okosený a v patkách má póvodnú římsu. Loď má plochu povalu.

Sakristia na severe apsidy je póvodná; je valene zaklenutá a v osi opatřená románským okienkom. Podobné tri okná sú i v plášti apsidy a jedno i na juhozá- padnom rohu lode. Póvodný portálik bol

( , j * , , , , , „u uprostřed južnej steny lode; dnes je zamú-............... ' * raný, ale jeho obrys vo vakovke je pozna-

65. Pódorys kostola v Sámote. tehiý. Výzdoba fasád, vyjmúc románskusoklu, jc nová.

Kostol vznikol súčasne so šamorínskym asi v šesdesiatych rokoch X III. stoletia, ked v tejto časti Žitného ostrova, prináležajúcej k Bratislavskému hradu, vznikal zvláštny komitát Posonium Minus. Hoci táto oblast’, ako vieme, tvořila i samostatný okršlek cirkevný, splynula skoro zasa s Bratislavskou župou; iba nickoTko týchto románských kostolíkov je tu svedectvom zašlých obcí i počiatočného rozběhu kolo- nizácie.

S A M O T , SV . M A R G I T A

( Okres Samorín)

528) Porovn. T. Orlvay, 1. c ., I, str. 75.

3 Í2

B E K E , S V . M I C H A L

( Okres Samorín)

A. Ipolyi-Stummer, 1. c., 1858, str. 132.M a g v a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Pozsony, str. 32.

Podlá Ipolyiho obec sa po prvý raz spomína r. 1252. Na dedine stojí tehlový kostolík románského póvodu, ktorý sa skládá z polkruhovej plochopovalovej apsidy a taktiež z plochopovalovej lode. Eliptický triumfálny oblúk, sakristia a veža vznikly až v dobe barokovej.

Dnešná stavba po nedávných úpravách svoj románsky charakter celkom stratila. Ipolyi zachoval nám však starší opis, podía ktorého ešte v polovici minulého storočia mala tri románské okná a hrotistý portál v južnom priečelí. Kostol je dnes pokrytý umelou vakovkou, okná má napospol moderné a zbytky vylomených špaliet spomenutého portálu sa povalujú pred západnou fasádou. Z ich profilu, ukončeného vpátke nábožným štítkom, možno súdiť, že kostol vznikol až po polovici X III. stol.

H A S V Á R , SV. O N D Ř E J

(Egyházfa, okres Galanta)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Pozsony, str. 58.

Střed obce stojí nevelký románsky kostolík, skladajúci sa z nízkej apsidy a z pozdížnej lode; sakristia a veža boly postavené až v baroku. R ománské múry sú z tehál 5.5 cm vysokých; spáry medzi nimi sú široké 2-2.5 cm-

Pódorys apsidy je polkruhový, a leje na západ predížený o pozdížnu časť - náznak štvorca chóru. Koncha apsidy prechádza preto do valenej klenby nad častou pozdížnou. Póvodné okno v osi apsidy je zamúrané, okno na juhu je barokové. Triumfálny oblúk má polkruhovú ar

UTOl. BAROKOVĚ

° 1 1 1 « » i 1 1 t

66. Pódorys kostola v Has- váre, stav pred přestavbou

r- *933-

3 ‘3

chivoltu s jedným ústupkom, ktorý však v špaletc už chyba, lebo ho aSi v baroku odsekali.

Lod má barokovú lunetová klenbu a nové okná; jediné lomený portálik do sakristie je starší, asi z X V . stoletia. Chór pri západnom štíte je dřevený a novej práce.

Kostol možno najskór datovat’ polovicou X III. stoletia. Roku 1933 bol rozšířený tak, že východní! apsidu zbúrali, miesto nej postavili novů lod a z póvodnej lode zriadili presbyterium. Kostol bol teda obrátený, takže baroková veža ocitla sa za oltárom.

M A LY M ACAD, SV. M A R G IT A

(Kismacséd, okres Galanta)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Pozsony, str. 79 n.

Tehlový kostolík, ktorý stojí osamele za dědinou (prip. roku 1326), sa skládá z pravoúhlého chóru a z priTahlej lode, ktoré vznikly v polovici X III. stoletia. Sakristia bola přistavená v X V II . veku, veža, klenba lode a dřevený chór sú barokové, opěrné piliere postavili r. 1903.

Presbyterium je štvorcové a má v osi románské okno; jeho valená klenba spočívá v patkách na neprofilovanej římse, ktorá lemuje obidve bočné steny. Triumfálny oblúk je tiež póvodný, polkruhový, s pátočnými římsami, v špalete nemá ústupkov.

Loď zakrývala rovná povala. V barokovej dobe, keďju zaklenuli, zváčšilijej okná a klenbu opřeli o piliere, přiložené k vnútorným stenám.

Románských detailov kostol teda nemá; tehly tvoria len jádro zdivá.

67. Pódorys kostola v Maloin Mačade.

M A Ď A R S K Y S E L D IN , SV. M IC H A L

( Magyarszolgyén, okres Parkan)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Esztergom, str. 29 n.

Dědina sa po prvý raz spomína v listině z r. 1156, ktorou arcibiskup Martirius daruje ostrihomskej kapitule dcsiatok z niektorých obcí svojej diecézy.329) Roku 1289 menuje sa „ungarica villa Sceuden“’.330)

Střed dědiny stojí tehlový kostolík, ktorý vznikol před polovicou X III. stoletia. Z póvodnej stavby zachovala sa tu iba dvojvežová fasáda; polygonálne, na lunety zaklenuté presbyterium vzniklo totiž až na počiatku X V II. stoletia. Pozdížna loď, ktorej múry' móžu byť románské, je zaklenutá barokové.

Dvojvežie zaberá plnú šířku lode; veže majú steny v ploché fasády, ktorá je celkoin hladká a bez ozdob. Pricstor v přízemí medzi vežami je spojený s priestorom oboch podveží; je sklenutý křížové bez rebier, kým podvežové polia majú ploché povály. V o vežiach je jedna etáž sdružených okien, tchlové středné stlpiky sú však hranolové a ne- majú románského charakteru.

N Á D A S, K O S T O L P. M A R IE „ V H Á J IC K U “

(Pozsonynádas, okres Trnava)

Jedlicska P K is k á r p á t i e m lé k e k (Pamiatky v Malých Karpatoch), II., Eger, 1891, str. 92. AI. Kollár, N á d a š, Tovarišstvo, II, Ružomberok, 1895, str. 125 n.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Pozsony, str. 91 n.

Meno obce vzniklo madarským prekladom z póvodného Trstie.331) Tadiar Šla stará krajinská cesta, zvaná „česká1'1', ktorá tu prechádzala hranice a ktorú pri Smolenici a Boleráze ešte v X III. století strážily kolonie Sikulov.332) Pod menom Nádaš obec po prvý raz sa spomína

SJ*) F. Knauz, M on . S tr ig ., I., str. 107; porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 141 a242. • 33°) M o n o g r a fia ž u p y O s tr ih o m s k e j, str. 29 n. • 381) Porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n s k o , str. 75. • 33í) V. Chaloupecký, 1. c ., str. 82.

3 !5

r. 1406;333) niektorí však prisudzujú tejto obci i názov Močalany, ktorý je uvedený v listině Belu IV. z roka 1256, týkajúcej sa Bolerázu, i r. 1275, keď Peteney, syn Petra „de M achalanff předává synom Vtemerovým Petrovi a Iljovi de Parna zem Machalan.334) Kanonická

vizitácia z roku 1782 kladie založenie kostola P. Marie do roka 1245. Tento letopočet je na- písaný (novo) i na triumfálnom oblúku spolu s letopočtom opravy 1924. Architektura kostola tomuto datovaniu by dobré zodpovedala.

Kostolík stojí dnes na samotě, strcd cintorínu, na vysokom návrší a je široko daleko viditelný. Je to tchlová románská stavba, skladuj úca sa z polkruhovej apsidy, značné dlhej lode a z veže; sakristia, predsieň a opěrné pilierc sú barokové.

Apsis zvonku ozdobuje vlys, složený z jednoduchých hrotistých oblúčkov. V osi na juž- ncj straně apsis má po malom polkruhovom oknu; dnu je sklenutá konchou bez pátočnej římsy. Irium fálny oblúk je polkruhový; jeho špaleta má v pátke románsku římsu, ktorá obieha okolo všelkých ústupkov i na čelnú stenu lode, a na vnútornej straně mala oblú príporu, ukončenu ťažkou hlavicou - dnes je však už odsekaná.

Steny lode zvonku rozdelujú ’ tri pilastre; stredný z nich na južnej straně je porušený barokovým oblokom. Vo vnútri je loď barokové zaklenutá a pri západnej stene má dřevenu kruchtu. Okná sú napospol barokové; na južnej straně lode zachoval sa však románsky polkruhový portálik, s jedným ústupkom a s pási- kom mieslQ pátočnej římsy. Jeho dnešné rovné nadpražie vložili sem iba v pozdnej gotike.

Veža pri západnom štíte lode má v přízemí valenú klenbu; nad barokovými dveřmi má polkruhový výklcnok, ktorý vznikol asi zamú- raním románského okna. Tehlová ihlancová helmica je baroková.

Podlá strategicky neobyčajne výhodnej polohy, na návrší pri vstupe do Jablonického priesmyku, možno súdiť, že kostolík bol asi súčiastkou menšieho hrádku.

***) V. Chaloupecký, 1. c., str. 67. • 33t) Porovn. V. Smilauer, V o d o p is , str. 24 n., k d e je přehrad názorov o tejto identifikácii.

E S & ď B A R O K O V Ě0 t i ) k s l 7 » 5 WH

68. Pódorys kostola v Nádaši.

3 l6

L IV IN A , Z B O Ř E N Y K O S T O L

(Lévna, okres Topolcany)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y č i és v á r o s a i, sv. Nyitra, str. 108.

Potok Livina spornína sa už v známej listině zoborského 07. :~a z roka n 13; o počiatkoch rovnako pomenovanej dědiny vší_ liet starších zpráv.

V obci stál až do roka 1924 malý tehlový kostolík z románské :: ;y, ktorý mal štvorcové presbyterium a na západnej straně lode trojosú emporu, nad ktorou stála románská veža; západná predsieň i stípová přístavba za presbyteriom boly z novších čias.

Presbyterium bolo zaklenuté valene a nemálo tri- umfálneho oblúka; len klenba mala tu pravoúhlý ústupok.

V čelnej a južnej stene bolo po jednom oknu.Loď stratila póvodnú plochú povalu iba roku

1714, kcď bola zaklenutá na vtiahnuté piliere; keď roku 1924 tieto piliere zbúrali, přišlo sa pod nimi na zbytky gotického freska, ktorým bola loď vyzdobená.

Pri západnej straně stála románská empora, ktorej valené klenby spočívaly v přízemí na troch pol- kPuHových pásoch; prostredný mal pravoúhlý- ústuý pok. Nad středným polom cmpory stála veža, otvo- Щ^ШШЯ :", STOL.rená v prvom poschodí tromi oblúkmi do priestoru' BROKOVÉlode; ich pásy maly v patkách románské římsy. 0 > ? • . s 1 ?

Všetky priečelia lode i veže ozdoboval obláčkový „ 3i " —7------------ v------r «— \--------- — — — >'— 69. Pódon- £:stola

vlys, ktory na naroziach mesly pravoúhle lizeny. ’• * ;-ine

V eža mala dve etáže okien, z ktorých spodné boly sdružené. Střecha přístavku pred hlavnou fasádou zakrývrala okno, ktoré viedlo do prvého poschodia veže, na emporu.

Kostol nebolo možné, bohužiaT, dobré preskúmať, lebo r. 1024 bol bez náležitého zamerania zbúraný; sme preto odkázaní pri jeho Dopise na niekolko fotografických snímkov, ktoré náhodné zachoval vo svojom archíve Státny referát na ochranu pamiatok v Bratislavě.

3‘7

A LM Ä D , SV. A B D O N A S E N N E N

(Almágy, okres Feledince)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , sv. Göm ör, str. 26.

Ani o tejto obci nemáme starších zpráv. Starý kostolík, ktorý stojí na v y so k o m návrší za dědinou, je pozdná románská stavba, ktorú možno datovat’ druhou štvrtinou X III. stoletia; skládá sa z polkruhovej apsidy, pozdížneho chóru a z plocho krytej lode, ktorá v západnej časti

má póvodnú emporu a vežu. Sakristia je baroková.

Múry póvodnej stavby sú zváčša kamenné, ale bolo pri nich užité i tehál. Kamenný múr převláda na lodi; skládá sa tu z pravidelných a pečlivo okresa- ných kvádrov výšky 35-45 cm a dížky 30-50 cm, takže líce má hladké. Podobné sú vymúrané i spodné časti apsidy a všetky časti ozdobné, ako portály a okná. Ostatok apsidy a múry chóru sú tchlové, a to z tehál rozměru 5 X 15 X 25 cm. Tehlová je i veza (okrem nároží, obložených kameňom) a tehlamije miešaný i severný múr lode. Tieto časti múrov boly ovakované. Podlá vazby múra 11a vonkajšku apsidy dá sa však súdiť, že jej plášť ozdobovaly drobné slepé arkády, ktorých prípory boly viazané z tehál. Podobná archi- tektúra zachovala sa i na apsidě v su- sedných Petrovciach.

Apsis vo vnútri je sklenutá konchou bez pátočných říms, ktorá pre- chádza prostou hranou do steny chóru. Klenba chóru je valená. V jeho bočných stěnách sú vynechané výklenky, zaklenuté polkruhovito s pá- točnými římsami; polkruhový triumfálny oblúk je však hladký a bez říms.

Lod má drevenú povalu; jej kazetovú výzdobu datuje nápis z roka J703. Barokové sú i obidve okná najužnej straně.

V južnej a západnej fasádě je po románskom portáliku; majú raz

I . S T O L . B A R O K O V Ě

o 1 \ } s s t 7 e ? rt

7o. Pódorys kostola v Almáde.

318

ustúpcné spalety a v ústupkoch oblý prut, ktorý precháclza i do polkruhovej archivolty. M úr lode však nie je po celej výške póvodný; o tom svědčí ústupok na vonkajšej i vnútornej straně. Kostol bol zjavne kedysi čiastočne zbořený a primitivné znova opravený.

Empora pri západnej stene je zachovaná v póvodnej podobě. Jej valená klenba v přízemí opicra sa o tri polkruhové arkády, ktoré spo- čívajú na hranolových pilieroch. Múraný poprsník empory je v časti pod vežou ústupkom rozšířený na stranu do lode; kedže prvé poschodie veže je užšie ako empora, vzniká vo výške poprsníka ústupok. Veža je v poschodí otvorená s troch stráň pásmi, je teda póvodná, ale otvor vo východncj stene bol dodatočne zamúraný; vo vnútri nemá povály, takže videť až do krovu a na vnútorné, tehlové líce veže. V tcjto časti veža je opatřená dvoma etážami sdružených okien, kto- rých stredný stípik má bobuíovitú hlavicu; podvojné okná sú zaklenuté spoločným polkruhovým pásom.

Pred románskou emporou bol r. 1815 postavený dřevený chór s řezanými stípikmi; na južnej straně empory znútra kostola videť románské okienko.

P E T R O V C E , K O S T O L N AJSV . T R O J IC E

(Gomdrpéterfalva, okres Feledince)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i , sv. Gomor, str. 78 n.

Obec sa po prvý raz spomína r. 1244 pod menom „PetriT Nedaleko za ňou stojí osamele v plochom údolí zrúcanina kostola, ktorý až donedávna, keď si v obci postavili nový kostol, bol farským.

V pódoryse skládá sa z apsidy, zo štvorca chóru a z pozdlžnej lode, ktoré sú románské, a zo sakristie, ktorá bola postavená až v X V I. století. Materiálom románských múrov je tehla, dobré pálená, veTkosti 5 X 15 X 29 cm. Steny boly už povodně povlečené páťmilimetrovou vrstvou vápenncj vakovky, ktorá přikrývala i plastickú výzdobu fasád.

Plášť apsidy spočívá na sokli, z ktorej vyrastajú prípory 13 slepých, drobných arkád, uzavretých polkruhovými archivoltami. Tieto hranolové prípory nemajú ani hlavic, ani pátiek; sú vytvořené tehlami, 8 cm vyloženými a 15 cm Širokými a na seba proste kladenými. Sirka

3 X9

póla arkády zodpovedá dížkc jednej a pol tehly, je však dosť nepravidelná. Obláčky archivolt plasticky z můra vyčnievajú, lebo plášť apsidy nad nimi má taký istý poloměr ako medziarkáclové polia. Do týchto polí sú vložené tri románské okná. Stvorce chóru sice nemá arkádo- vej výzdoby, ale na jeho nárožiach sú hranolové pilastre a medzi

nimi pod odkvapom střechy tehlový zuborez. Fasády lode boly ešte jednoduchšie: bola tu len soklá a nárožné pilastre a len úseky vý- chodnéhoštítu lode maly pri chóre pojednej oblúčkovej arkádě, rozopnutej medzi kútové prípory.

V západnom pricčelí okrem nárožných pilastrov bol uprostřed široký reliefný pás, v ktorom v přízemí bol románsky portál335) a nad ním kruhové okno. Portál je do pol- kruliu zaklenutý, bez hlavic a pátick, a má len jeden ústupok; v X V I. století bolo jeho nadpražie goticky upravené, ale v baroku tieto změny okrem malých zbytkov zasa odstranili.

Apsida je dnu sklenutá konchou, opretou o pátočnú římsu, složená z tchlových, živo profilovaných tvárníc; koncha ústi do steny

° 1 1 1 *• 5 ‘ 7 8 9 '* chóru prostou hranou. Okná v plášti ap-71. Půdorys kostoiavPetrovciach. sidy sú s vnÚLornej strany zamúrané. Po

právej straně je polkruhové sedile a dve pas- toforiá. Chór mal valená klenbu, po ktorej sa zachovaly len náběhy; dnes je tu primitivná dřevená povala. I táto klenba ústila do lode prostou hranou, takže triumfálneho oblúka tu vlastně nebolo. Okno najužnej straně je užzváčšené. Portálik do severnej sakristie, s rovným nadpražím, vznikol až v X V I. století.

Loď má plochá povalu; jej okná i západný dřevený chór sú nové.Na základe stavebnej formy kostol možno datovat druhou štvrtinou

X III. stoletia.Kostolík patří k najozdobnějším tehelným pamiatkam z doby pře

chodil ej a má na východnom Slovensku obdobu len v kostolíku vo Velkej Toroni; třeba preto tým viac Iutovať, že přepadá sa neodvrat- nej skaze.

El

XI I I . S T O L .□ P O Z D N O G O T I C K Ě

E U B A R O K O V É

5) Tento spósob výzdoby západnej fasády najdeme i na kostole vo Verkej Toroni.

320

IŠ IV E T IC E , SV. M A R G IT A

(Siivete, okres Revúca)

i!i

XIII, STOL

B A R O K O V ÍMODERNÍ

Pódorys kostola v Šivcticiach

Obec sa po prvý raz spomína azda už v listině Belu IV. z r. 1243.336) Na návrší střed cintorína stojí tu okrúhly kostolík, obohnatý kamenným múrom s barokovou vstupnou vcžou. Stavba obsahuje zbytok románského kostola, vybudovaného asi v polovici X III. stol. Bol to pozdížnv kostolík s plo- chopovalovou loďou a s polkruhovitou apsidou, ktorývšak bol-nevieme kedy - čiastočne pobúraný, pri čom bola zbúraná najm a jeho loď.

Zbytok starého kostola, t.j. triumfálny oblúk a apsida, bol pojatý nc- skoršie do novej stavby.Namiesto póvodnej po- zdížnej lode vznikol pri tejto přestavbě polkru- hovitý priestor, takže stará apsida bola zvonku doplněná na tvar rotundy. Nafasádach bola súčasne vyklenutá slepá arkáda, ktorá pokrývá plášť celej stavby.

Románská časť je vybudovaná z tehál velkosti 4.5 X 18 X 33 cm, teda pomcrne nízkých.Apsidu, sklenutu povodně konchou, osvětlovaly tri okná, ležiace tesne veclía seba, z ktorých středné dnes je už zamúrané; rýsuje sa však až

” *) D onácia Plešivca a Brzotína; porovn. V. Smilauer, V o d o p is , str. 165.

j o s j a f vo vnútri apsidy v páse románského freska. Triumfálny oblúk má jeden ústupok a lomenú archivoltu, ktorá je v pátke ozdobená římsou jo v n a k é h o profilu, aký je i na triumfálnom oblúku kaplicc sv. Ondreja a B e ň a d i k a v Nitře. Kostol bol opravený r. 1926.

S Z E N T E S , E V A N J. R E F O R M . K O S T O L

(Bodrogszentes, okres Královský Chlumec)

A. Siirmay, N o t it ia to p o g r a p h ic a , p o l i t ic a in c ly t i c o m it a t u s Z e m p lé n ie n s is , Budae, 1803, str. 289 n.

M a g y a ro rs zá g v á r r a e g y é i és v á r o s a i, sv. Zemplén, str. 29.M a g y a ro rs zá g m ú e m lé k e i (Umclecké pamiatky Uhorska), III , 1913, str. 242 n.

•

Táto dědina po prvý raz sa spomína roku 1245.337) Z polovice X III. stoletia zachoval sa tu drobný kostolík, stojací na okraji obce na miernom vršku; románské časti boly totiž použité pri přestavbě, ktorá postihla kostol v pozdnej gotike. Z póvodneho kostola až podnes stojí časť lode, to jest západná fasáda s emporou a vežou a severný múr, ku ktorému bola r. 1907 přistavená severná kaplica. Južný múr lode bol zbúraný už v pozdnej gotike, keď kostol na túto stranu rozšiřovali; románská veža a empora ocitly sa týmto spósobom mimo osi nového priečelia. V osi novej lode bolo súčasne postavené nové pozdnogotické presbyterium so sakristiou; tá bola však pozdejšie zasa zbúraná a len Časti jej múrov zostaly ako opěrné piliere presbyteria. Románské múry sú napospol z tehál; jedinou kamennou čiastkou póvodnej stavbyje portál v podveží, vymurovaný z velkých a pravidelné obrobených kvádrov.

Veža čiastočne vystupuje z pricčelnej steny. Zvonku je rozdělená na tri etáže, oddelené navzájom římsami; ich výzdobu tvoří tehlový zuborez a oblúčkový vlys, sovretý medzi ploché nárožné lizény. Obidve horné etáže veže majú podvojné okná, ktorých středné stípiky nemalý hlavic; drobné polkruhové záklcnky dosadajú nábežníkmi priamo na driek stípika. V najspodnejšej etáži veže je iba jednoduché okienko.

Spalety portálu v podveží majú dva ústupky, do ktorých sú vložené dýa monolitické stípiky; keďžc múr veže vystupuje pred líce fasády, sú {ieto špalety velmi hlboké. Profil pátiek prechádza zo stípikov i na °statnú špaletu a tak tvoří jej soklu; stípiky majú tu nárožné lupene.

v ) Porovn. V.Smilauer, V o d o p is , str. 265.

322

Výzdoba hlavic je na každej špalete inakšia: kým na Favej straně kalichy hlavic majú plastické bobule s rytými volutami, na právej sú pokryté masívnymi jazykovými lištami, na spodnom rade s rytými palmetami. Nad týmito hlavicami niet už římsy, ale pruty polkruhovej archivolty dosadajú nábežný- mi štítkami priamo na hlavice.

Lod bola vždy plocho krytá.Na západe mala v svojej plnej šírke panskú emporu; jej valená klenba opierala sa v přízemí o tri polkruhové arkády, z ktorých južná dostala ne- skoršie, pri stavbě prilahlého schodišťa datelinový tvar-vtcdy totiž bola táto arkáda trocha rozšířená. Arkády majú dva válcové, robustné štípy s krychlovými hlavicami, z ktorých severný má i krychrovú patku. Pri severnom múre v pátke arkády je krátký úsek póvodnej římsy. Na murova- nom poprsníku arkády stojí východný múr veže; věžová etáž je so všetkých troch stráň otvorená polkruhovými oblúk- mi, takže je priechodná. Keď- že priemer archivolty pri čel-nom páse je váčší ako šířka_______________ „ ___ •špaliet, vzniká v pátke ústupok, POZDNOCOTICKFcharakteristický pre románské H 1907klenby, ktorého bolo použité o 1 \ 5 t 5 % 7 j 9 >oupri zaklcnovaní. Uzke prie- ’ ' * * * ' ' ' * *StOry nad emporOU po bokoch 73- Pódons kostola v Szentesi.

veže boly opatřené valenouklenbou, rovnoběžnou s osou kostola; tieto klenby dnes sú už od- stránené, ale zostaly po nich stopy na priečelí múra.

Sírke románskej lode, ktorú možno poznat na šírke empory, zodpo- vedá zvonku na západnom priečelí špára medzi románským a gotickým múrom. Románská časť fasády je opatřená póvodnou sokfovou římsou.

323

V E L K Á T O R O N A , E V A N J . R E F O R M . K O S T O L

(K a gy Toronya, okres Trebišov)

A. Szirmajy, N o t i t ia to p o g r a p h ic a , p o l i t ic a i n c l y t i c o m ita tu s Z cm p lé- n icn s is , Budac, 1803, str. 265 n.

Obec sa po prvý raz spomína r. 1254 P™ příležitosti predaja akýchsi tunajších pozemkov.338) Na vysokom návrší nad dědinou stojí uprostřed cintorína pozdnorománsky kostolík, postavený z tehál. Z jeho póvod-

nej stavby z druhej štvrtiny X III. stoletia zaôVala“šTTlěn lod so zapadnou emporou a vežou; polygonálne, plocho kryté presbyterium a opěrné pilicre lode boly postavené až v X V . století. Roku 1936 bolo toto presbyterium do základov zbúrané a nahradené novým, postaveným na starom pódoryse; přitom sa v múroch našlo mnoho zbytkov pozdno- gotických rebier a niekolko svorníkov, z čoho možno súdiť, že pozdnogotická stavba mala sieťovú klenbu.

Z póvodných fasád najlepšie sa zachovala západna. Uprostřed má Jiroký reliefný pás (ako v Pctrovciach) a na rohoch plytké íizé- ny; obidve bočnéjpoTía_sú_liQrejukQJičenéJehlovým" pilovitým v lysorn, nad ktorým sa roku 1936 přišlo pod vakovkou na stopy dvojitého tehlového zuborezu. Vspodnej časti stredného pásu dosial sa zachoval polkruhový záklenok románského portálika; rám dveří je však už barokový. Nad týmto portálom je malé románské okienko, vedúce na emporu; pri opravě r. 1396 bol nad ním najdený zbytok ploš

ného vlysu, složeného z dvoch radov tehál, pilovité sostavcnýčh" âkb nVáîcUjyJKLlxcji na kostplc-vdiegv i).

Fráve tak sa zachovaly i obe bočné fasády, ktoré sú však zakryté dodatočnými piliermi. Ich výzdobu tvoria plytké nárožně lizény» .spo- jené pod odkvapom střechy pilovitým tehlovým vlysorn, nad ktorým

S38) M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Zemplén, str. 94.

mmm xm. stol.777/777?, POZDNOCOTICKE

74. Půdorys kostola vo Verkcj Toroni.

324

prebiehal pod odkvapom trojitý tchlový zuborez, ako sa zistilo po od- stránení novšich vakovick r. 1936. V južnbňfpnečelí sa přitom přišlo na zbytky dvoch póvodných okien, ktoré však boly v pozdnej gotike zamúrané a nahradcné novými oknami; iba malé okienko, vedúce na emporu, zostalo i potom otvorcné.Okrem toho střed južného priečelia bol najdený románsky tehlový por- tálik, lemovaný oblým prútom, vkto- rého tympanone sa zachovalo fresko s obrazom P. Marie. Medzi múrom románskej lode a gotického presbyteria bola široko rozovretá špára.Telily, z ktorých je románská časť postavená, majú formát 4.5 X 15 X 29 cm ; sú teda velmi tenké. Presbyterium bolo z lomového kamcňa.

Loď dnu zakrýva rovná povala.Jej najcennejšou častou je západná etážová empora, podobná empore kostola v Szentesi; je totiž uzavretá súvislým múrom od dlážky až po povalu lode na plnú šířku kostola.V tomto múre empory sú v přízemí vyklenuté tri polkruhové arkády,"z lítóřých prostrcdná je o čosivyššia ako bočné; ich pásy majú po jednom m tupkuT^pocyaj u "hrlTbým i římsami na obvodových múroch lode a na dv5ch yáTcovitých. robustných stípoch s nezřetelnou Hlavicou a patkou. Podobné tri arkády sú i v prvej etáži e m p o r y ; ich neprofilovane oblú- 75. Západná fasáda kostola vo V . Toroni.

ky sedia tu na dvoch pilieroch, křížového pódprysu á s hrubými římsami, ktoré sú postavené na parapetu. empory. Bočné oblúky zasekávajú sa.priamo do můra.'

Prízemok tcjto empory je zaklenutý valene, a to póvodnou klenbou; prvé poschodic má rovnú povalu a nad jeho středným роГот stojí pó- vodná veža, ktorej bočné múry spočívajú na dvoch polkruhových pásochpod povalou empory. Fasády veže si čiastočne zachovaly románské rozčlenenie.

M A L Ä B A R A , E V A N J . R E F O R M . K O S T O L

(K isbári, okres Trebišov)

Na okraji obce stojí kostol, ktorého loď a chór s apsidou sú z čias tesne pred polovicou X III. stoletia; v eža bola přistavená v pozdnej

~gblikeí Apsis, ktorá bol a povodně ovela nižšia, je sklenutá konchou a má dverománske okná; zvonka v míěstach, kde povodně bola od-

kvapová rimsa,. obieha po nq ^ H u cjčovy~ Do štvorca chóru prechádza pro-

stredníctvom úzkej pozdlžnej priestory, ktorá má valenu klenbu; na jej styku s apsidou je polkruhový oblúk, ktorého špaleta i archivolta majú po dvoch ústup- koch. Chór je zaklenutý valenou klenbou, ktorá, podobné ako tento oblúk, má na románsky spósob odsadené patky. Triumfálny oblúk medzi chórom a lodou jepolkruhovýamášikmookosenéšpalety.

Loď je podnes pokrytá rovnou povalou. KamennéjnúryJcos-tc>la--&4- r -mie=. šané lehlouT^

— Obecná po prvý raz spomína r. 1298.

XIII. S T O L .K S S S 3 X V . S T O L .0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 M

76. Pódorys kostola v Malej Bare.

sf

77.

Roz

šire

nie

tehe

lnýc

h ko

stol

ov

z do

by

rom

ánsk

ej

na

Slov

ensk

u

c) V I D I E C K E P O Z D N O R O M A N S K É A P Ř E C H O D N É

K O S T O L Y NA O S T A T N O M S L O V E N S K U

Přechodné kostoly na ostatnom Slov-ensku už ani v jednom kraji ne- majú tej vnútornej jednoty, ktorá by ich spájala do spoločných celkov. Sem patria predovšetkým kostoly západného Slovenska, v ktorých sa dosť dlho vyžívá vrcholná románská forma, Sv. Jur nad Hronom, Ha- luzice, Omšenie, Nové Město nad Váhom, Sádok. Nakolko možno usudzovať zo zachovaných pamiatok, apsidy týchto kostolov boly naj- častejšie polkruhové, bez štvorca chóru a pri západných štítoch boly tu empory, ak išlo o kostoly panské. Jedine kostol v Diviakoch je bohatší; jeho západné priečelie je totiž bazilikálně, kedže je uzavreté dvojicou věží.

Potom sem prináležia i obidve najstaršie pamiatky horného Považia: kostol v Závodí pri Ziline a v liptovskom Trstenom. Tento má sice archaický pódorys, ale jeho detail prezrádza pokročilá dobu, kostol v Ziline má štvorec chóru a polkruhovú apsidu.

Zo stredoslovenských pamiatok sem patří kostol v Banskej Bystrici, ktorý už zmizol takmer bez stopy, a gemerské kostoly v Ochtinej, v Ka- meňanoch a v Rákoši, všetky s polkruhovými apsidami.

Východné Slovensko zastupujú tu šarišská Zegňa, ktorej chór je už zaklenutý na rebrá, Uhorské Raslavice a Svinica. V bezprostrednom okolí hradu Zemplína leží Borša a Středa nad Bodrogom, ale ani tu niet jednotného pódorysného typu.

D I V I A K Y N A D N I T R I C O U , V S E T K Y C H S V Á T Ý C H

( Nyitra-Divék, okres Prievidza)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Nyitra, str. 133 n., 501 n., 551.

Dědina Dywek po prvý raz sa spomína r. 1246, ked sa Mikovi synovia delia o majetky medzi dnešnými Diviakmi a Bojnicami.338) Pod menom Deveche je uvedená v listině Stefana V . z r. 1271,333) v ktorej

33‘ ) Porovn. V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 92, a V. Šmilauer, V o d o p is , str. 90 n.S3») V. Chaloupecký, 1. c ., str. 91, V. Šmilauer, 1. c. ,str. 92.

328

sa spomína Tomáš, syn Akura ,,de Deuekíf, teda člen zemianskej rodiny Diviakovcov. Iná zpráva o dedine je z roka 1312340) a r . 1316, ked sa tu spomína zlatá baňa.341) Kostol sa skládá z polkruhovcj, značné širokej apsidy, ku ktorej na severe prilieha sakristia, z pozdížnej lode a z časti západnej, ku ktorej patří empora, dvojvežové priečelie a predsieň.

Románské múry sú složené z přesných tufových kvádrov, velkých asi 30 x 40 cm ; preto neboly ovakované.

Podra nezvyklých rozmerov apsidy dalo by sa pochybovat’, že apsis - a s ňou i pozdížna lo d - tak, ako sa zachovaly, sú póvodné. Pri bed- livejšom skúmaní, ktoré bolo umožněné zovrubnou opravou kostola r. 1936, ukázalo sa však, že apsis má sok Tu sostavenú z hladko obrobených kvádrov, ktoré nasviedčajú, že je románského póvodu. Na plášti apsidy sa j>ritom přišlo na stopy kamenných prípor, vzďialených od seba asi 120 cm, ktoré vyrastaly z tej- to sokle a nieslyVjpodrímsoví_bud slepé arkády, buď obláčkový vlys.Obidva pozdnogotické portály, vložené na severnej straně do múra lode a v apsidě, i gotické pastoforium v tejto apsidě sú teda na svojich póvodných miestach.

Barokové klenby v lodi, spočíva- júce na zvláštnych pilieroch, i do- datočné opěrné piliere 11a bočných fasádach nasviedčajú, že i obvodové múry lodesú románské. Naozaj, pri opravě r. 1936 sa na oboch priečeliach lode našla trojica románských, polkruhove uzavretých okicn a uprostřed južnej fasády okrem toho i prostý polkruhový portál. Jeho špaleta mala vložený oblý prút, přerušený v pátke krychlovou hlavicou.

tw) V. Šmilauer, 1. c., str. 92. • *“ ) t . Chaloupeckj, 1. c., sir. 175.

R O M Á N S K É 8 A R 0 K 0 V Í XIX. S T OL .

78. Pódorys kostola v Diviakoch n. N itricou

329

Západně priečelie je čiastočnc zastavené barokovou predsieňou a s c h o d iš f o m , ktorých střecha ho zakrýva až po okna prvej etáže. Obidve veže sú v přízemí na vnútorných stranách otvorené pásmi; o b lú k y vo východných múroch majú pravoulile odstupňované pásy, k to r ý m na oboch pilieroch věží zodpovedajú príložky, a podobný pás je rozopnutý i v poli medzivežovom. Oblúky, ktoré nesú vnútorné múry věží (severnej a južnej), majú subtilnější profil na spósob masívneho z a o b le n é h o rebra. Priestory v přízemí věží i v medzivežovom poli sú zak le n u té románskými křížovými klenbami bez rebier, steny v severnom p o d v e ž í sú sošikmené novšími přístavkami a do južnej veže bolo v baro- k o v e j dobe vložené múrané schodiště, ktorým sa vystupovalo na novů kruchtu. __

V prvom poschodí je podobné usporiadanie. Středné pole, sklenuté křížové bez rebier, bolo do podvežových priestorov otvorené polkruho- vými pásmi, ktoré sú dnes už zrušené; v priečelí je osvětlené románským štíhlým okienkom. Toto poleje proti lodi uzavřete plným múrom, vktorom bol portálik, vedúci na emporu vlodi. Južná veža v prvom poschodí nic je zaklenutá a má tu so západnej a južnej strany po ro- mánskom oknu; jej východný múr nadfahčuje slepý pás v podobě velkej nyky. Severná veža má v prvom poschodí valenú klenbu, rovno- bežnú s osou kostola; kcďže v hlavnom priečelí nemá okna, jej priestor osvětluje malé románské okienko na východncj straně, a na severe trojlistové okno, ktorého tvar má už znaky včasnej gotiky. Táto kružba datuje vznik kostola do čias po tatárskom vpáde.

Tretie etáže věží majú velmi nerovnaké okná. Okrem jednoduchých striclňových okien v severnej věži sú tu podvojné okná južnej veže, zaklenuté do stredného stípika. Tieto stípiky nemajú nábežníkov; ich hlavice sú kuželové, s profilovanou krycou doskou, ba aj ich patky boly bohatšie členěné. Nad touto etážou prebiehal vo fasádě obláčkový vlys, vysekaný z kameňa, ktorého stopy zachovaly sa na severnej věži.

Stvrté etáže věží sú těsno pod krovom zaklenuté póvodnou křížovou klenbou bez rebier a maly podvojné i potrojné okná (severná strana veže). Výzdoba stípikov týchto okien je rovnako bohatá ako v tretej etáži.

Kostol bol súkromnou panskou kaplicou rodu Diviakovcov, opatřenou v západnej časti emporou, a mal okrem toho azda i ciel farský.

Roku 1936 bol kostol odborné opravený, najma jeho západné priečelie a veže boly zbavené vakoviek a kvádrové stavivo bolo vyšpáro- vané. Přitom boly vyměněné i barokové kryty oboch věží.

33°

SV. J U R NAD H R O N O M , SV. JU R

( Garamszentgyorgy, okres %eliezovce)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á ro s a i, sv. Bars, str. 35.

•

Na miemom břehu na okraji obce stojí románsky kostolík, ktorý, hoci bol postavený až v druhej štvrtine X III. stoletia, má všetky znaky vrcholnerománskej stavby: polkruhovitú apsidu, zaklenutu konchou a plocho krytů loď so západnou ern- porou, nad ktorou stojí veža. Sakristia a západná predsieň vznikly až v X V III. století.

Kostol je postavený z pieskovca, křesaného do přesných kvádrov, velkých na apsidě 25 X 30 cm až 35 X 45 cm, na lodi 20x80 cm až 33X70 cm.

Apsis je zvonka celkom hladká, bez akejkolvek ozdoby; z jej okien zachovalo sa iba južné, lebo okno v osi zamúrali.Dnu v pátke klenby je románská římsa zaobleného profilu; klenba do lode pre- chádza jedným pravoúhlým ústupkom, ktorý má v pátke taktiež římsu.

Loď, ktorá má plochu povalu až podnes, je oddělená od apsidy troma pó- vodnými stupňami, takže oltář je o 50 cm zvýšený nad dlážku lode. Vjužnom múre sú tri barokové okná. Pod vakovkou zachoval sa tu i póvodný portálik, ktorý mal celkom hladkú špaletu a polkruhový zá- klenok, ako v nedalekých Varšanoch.

Pri západnej stene lode zachovala sa románská empora s troma klc- nebnými polami. Jej křížové klenby sú póvodné; polkruhovité oblúky arkády majú pátočné římsy a dva štvorhranné stípiky. Nad středným polom empory stojí veža, ktorá sa otvára vprvom poschodí do kostola polkruhovým pásom. Dnešný vstup na emporu dřeveným rebríkom je novší; póvodný vchod bol asi priamo v prvom poschodí, takže empora z lode přístupu najskór ani nemala.

R O M Á N S K Éb a r o k o v í

0 1 I J <• S 4 ? » 4 U M

79. Pódorys kostola vo Sv. Jure nad Hronom. Stav pred přestavbou

r- 1937-

331

V eža je zvonka rozčleněná římsou na etáže. Spodná má sdružené okno len s južnej strany; pod spoločným hrotistým pásom sú tu dva hrotisté záklenky, opřete o oblý stípik s kalichovou hlavicou. Vrchná etáž m áoknána všetkých bokoch, ale ich záklenky majú už hrubý trojlistový tvar. Prostredný stípik vo všetkých týchto okien už chýba. Tieto gotické náznaky v oblokoch vežesú rozhodujúce při datovaní celého kostola.

O M Š E N IE , P. M A R IA

( Nagjsziklás, okres Trenčín)

Historických zpráv o poČiatkoch obce niet; vieme len o opravách kostola r. 1536 a 1802. Z románskej doby zachovala sa západná veža s prilahlým múrom lode, opatřená dvoma etá- žami sdružených okien. Horné okná sú nábež- níkmi sklenuté do středných stípikov, ktorých polygonálne drieky nemajú hlavic; spodné majú prosté oblúky. Veža v přízemí má rovnu poval u.

Z románskej lode zachovaly sa len obvod- né múry. Pri prestavbe roku 1802 orientácia kostola bola však obrátená; do póvodnej lode postavili oltář a na micste póvodnej apsidy bola vybudovaná nová loď.342)

Kostol bol súčasne zaklenutý pruskými klenbami.

Roku 1927 kostol přeorientovali poznove: na východnej straně přistávali k dotedajšej stavbě polygonálne presbyterium a pri věži k póvodnej románskej lodi postavili kruchtu. Kostol súčasne nanovo ovakovali, takže k románskému múru niet přístupu.

Dnešný stav kostola nedovoluje z tej příčiny " žšie datovanie než přibližné do polovice >. II. stoletia.

R O M Á N S K É B A R O K O V Í

0 1 2 3 A S ( 7 1 ! U t

342) Te stav kostola sme zachytili i na našom pláne. 75. Pódorys kostola v Omšení.

332

H A L U Z IC E , Z R Ú C A N IN Y K O S T O L A

(Okres Trenčín)

J .L. Holuby, Ú d a j ne „ h u s it s k ý “ k o sto l h a lu z ic k ý , Cirkevné listy, X X IX , 1915, str. 162 n. J . Houdek, I la lu z ic k ý k o s to l. Krásy Slovenska, V I I , 1928, str. 100 n.M o d e l kostola i s okolím zhotovil J . Martínek a daroval ho Zemědělskému muzeu v Bratislavě-

Fotografia v Krásách Slovenska, V I I , 1928, str. 173.

•

Nedaleko dědiny Haluzíc, oddělené od nej širokou, stále sa prehlbu- júcou roklou, ležia osamele zrúcaniny kostola, ktorý od roku i8 io je už opuštěný. Nemá už ani střechy, ani povály; vakovky opadaly, a tak přístup k jádru m úrovje Iahký. Podfa spáry, ktorá v prostriedku dížky lodc delí múry na dve rovnaké časti, poznáme, že východná časť je zbytkom póvodného románského kosíolíka; na zemi najdeme v týchto miestach zbytky základov jeho západného štítového múra. Otvory po trámoch v bočných mú- roch ukazujú, že pri tomto štíte bola dřevená empora. V západnej polovici južného múra tohto kostolíka najdeme zamúraný portál, zdnu segmentovite sklenutý. Okrem toho sú tu striel- ňa a dve okná zo X V I. stoletia, z ktorých východně má gotickú kružbu.

Triumfálncho oblúka nebolo. Koncha polkruhovej apsidy zasekáva sa prostou hranou do steny locle; pátočných říms nemá. Na severnej straně stoja zbúrané múry novšej sakristie, do ktorej bol vylomený vchod v lávej stene apsidy.

Románská časť je vymúraná z lomového ka- meňa, tenko naštiepaného a uloženého do vodorovných vrstiev. Z týchto kamenných dosák, stávaných kolmo, je zhotovená i klenba apsidy, ktorej povrch je dnes obnažený. Stopy po troj- uholnej streche vicleť tu v štíte lode.

Presnejšie datovat stavbu umožňujú drobné okienka apsidy, ktorých špalety, vysekané z jedinej kamennej došky, majú už lomený oblúk. Vznik kostola třeba preto hladať v poslednom desaťročí prvej polovice X III. stoletia. Kedysi v X V I. století západný priečelný múr bol zbú-

m///m RENESANČNĚ0 1 1 a » 5 t 7 » 1 II m

81. Pódórys kostola v Haluziciach.

333

raný a kostol na západ predížený. V novom štíte kostola je strielňa, so stavbou súčasná, takže možno súdiť, že i múr okolo cintorína, opatřený strielňami, vznikol až v X V I. století.

O vzniku dědiny a jej kostola niet starších zpráv. Kostol bol v rokoch 1540-1660 v evanjelických rukách. Hoci už od roka 181 o sa ho neužívá, fara bola odňal přeložená do Bošáce iba roku 1878.

Spolu s kostolom v Sv.Jure nad Hronom je tento kostol i príkladom, ako sa už na čistom románskom organizme zjavujú prvé náznaky nového slohu. Tu vidíme, že románské pódorysné schéma udržuje sa na území starého Slovenska až do polovice X III. stoletia.

N O V É M Ě S T O NAD V Á H O M , P. M A R IA

( Vágujhelj, okres Nové Město nad Váhom)

•

M. Běl, N o t i t ia , IV ., 1742, str. 460 n.D. Fuxhoffer, M o n a s te r io lo g ia , II, 1803, str. 270 n.Jedlicska P., A v á g u jh e ly i p ré p o s ts á g to r té n e te (Dějiny prepošstva v Novom Meste nad

Váhom ), Mag. Sión, 1867, str. 168.J . Rupp, 1. c., I, 1870, str. 205 n.Jedlicska P., K is k á r p á t i e m lé k e k (Pamiatky v M alých Karpatoch), II, Eger, 1891, str.

531 n.Reviczky B ., A b o ld o g s á g o s S z ú z r ó l c z im z e t t V á g - U jh e ly i p ré p o s ts á g to r té n e te

(Dějiny prepošstva blahoslavenej P. M aric v Novom Meste nad Váhom ), Trencsén, 1897.

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Nyitra, str. 158, n., 514, 545.J . H(oude)k, Z m in u lo s t i N o v é h o M ě s ta n ad V á h o m a je h o c h rá m o v , Slovenský

deník, 10. V . 1925.Ethey G., V á g u jh e ly to r té n e te és sz o m s zé d o s v á r a k (Dějiny Nového Města nad Váhom

a súsedných hradov), Nyitra, 1926.F. Loubal, N o v é M ěsto n ad V á h o m v n á r o d n o m v ý v o ji s lo v e n sk o m , Nové Mcsto

nad Váhom , 1927.V. Mencl, C h r á m P. M a r ie v N o v é m M ě stě n ad V á h c m , Pam. arch., n. r. III.

(díl X X X I X .) , 1933, str. 20 n.

Prvou zprávou, ktorá sa týka tejto osady, je privilegium Belu IV . z roka 1253.343) Bela IV . touto listinou dáva svojim věrným „de villa nostra regia Ujhelly, juxta fluvium Vagh vocata^, za ich vernosť pri tatárskom vpáde isté slobody. Roku 1263 královna Maria, Bélova žena,

**3) Fejér, C o d . d ip l., IV '.,2, str. 175.

3 3 4

т ш ^л х н і . S T O L .p o t . X V . S T O l .

mm/m P O t . X V I . S T O l .B A R O K O V É

г : '— Л XIX. STOL•. > i » - » « ' 1 *

ala v Novom Meste nad Váhom .

darovala však túto dědinu (possesiones nostrae videlicet nova villa juxta Wag existente) benediktinskému kláštoru na Panonskej Hoře, a to výměnou za burgenlandský hrad Gússing.344) Roku 1264 Bela IV . daruje panonskému opátovi akúsi zem pri dedine Vyhel (villa monas- teri Sancti Martini Vyhel).345)

Z týchto čias zachovaly sa v meste zbytky románského kostola. Z jeho póvodnej stavby dnes stojí už iba veža. V jej prízemku je polkruhový portálik a do jeho špalety je vložený stípik s akantovou hlavicou a nezřetelnou patkou. Veža v přízemí je zaklenutá povodnou valenou klenbou; v pozdnej gotike bola však o dve poschodia zvýšená a jej okná přestávané. Románská loď priliehala k jej východnej straně.

Z románského portálika móžeme súdiť, že kostol vznikol tcsne pred polovicou X III. stoletia, teda ešte prv, ako sa dědina dostala do majetku benediktínov.

Keď na začiatku X V . stoletia Nové Mcsto dostal vojvoda Ctibor, povolal sem r. 1414 z Prahy řeholu augustiniánsku, ktorej založil tu pre- poštstvo.Vtedy románsky kostol zbúrali a k jeho věži nesúmerne přistávali nový centrálny kostol, ktorý sa, barokom zadaptovaný, zachoval až podnes.

SÁD O K , SV. S T E F A N

(Szádok, okres Topottany)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Nyitra, str. 551.

e

Na samotě na vysokom návrší nad obcou Sádkom stojí kostol, kto- rého vznik sice nie je archívně doložený, ale ktorý i tak třeba datovať do polovice X III. stoletia.

Poloha kostolíka, vysunutého na vysoké návršie, ukazuje, že kostolík bol asi súčiastkou drobného zemianskeho hrádku, podobné ako románsky kostolík v susedných Dražovciach; naozaj možno pri pozornejšej prchliadke návršia sledovať tu podnes pricbeh valu, ktorý ho širokým kruhom obopína. Iba na južnej straně je tento val prekopaný kameno- lomom. Povodně bola tu fara, ktorá neskoršie bola přenesená do Klá- tovej Novej Vsi, ležiacej pozďaleč pod týmto hradeným návrším pri

3U) Porovn. Reviczky B ., 1. c ., str. 155 n. • Mi) Porovn. Reviczky B ., 1. c ., str. 156 n.

336

ceste do klížskeho kláštora; obec Sádok potom strácala na význame, až sa z nej stala nepatrná dědina. Dispozícia kostola je trocha nepravidelná: štvorcový chór je totiž zatlačený i s prilahlou sakristiou na sever, takže západná veža nestojí v osi lodc. Lod tým dostala nezvyčajnú sirku.

Chór je zaklenutý valenou klenbou hro- dstého prierezu a osvětlený lomeným oknom v osi a štvorhranným v južnom múre. Na protiíahlej straně okrem jednoduchého pas- toforia je včasnegotický portálik, vedúci do sakristie, ktorého nadpražie vytvára dvojitá mníška. Sakristia je sklenutá valene, v osi má oltárnu menzu a nad ňou novšie okno.Zamúrané románské okno je tu o čosi vyššie a přetíná ho klenba, takže súdime, že sakristia mala povodně len plochu povalu.Triumfálneho oblúka niet, lebo chór sa ot- vára do lodc prostou hranou bez pátočných říms. Južná časť východncho múra - vedra ch ó ru -je vybratáplytkým výklcnkom s lomeným pásom a múr je v týchto miestach zvonka zosilnený, kedžc tvoří tu vodorovný ústupok na fasádě. Toto usporiadanie předpokládá bočný oltář.

Loď je plocho krytá a skoro štvorcového pódorysu. Okná na severnej straně sú ne- rovnaké - male kruhové, potom hrotisté s datelinovou kružbou a na chóre štvorhranné; na juhu je iba jedno gotické okno so zamurovanou kružbou. Pri západnej stene je dřevená kruchta s pomalovaným zábradlím; pod ňou sa vchádza do vežc románským portálikom.

Veža, v přízemí valene sklenutá, má v oboch protilahlých múroch poTomáňskom portáliku. Obidva sú celkom rovnakc: ich špalety, s jedným ústupkom, majú vložený stípik s hrubou patkou a bobufovitou hlavicou. Polkruhová archivolta má taký istý profil ako špaleta. Veža je široká a hmotná. Ukončuje sa murovanou renesančnou helmicou s nárožnými fiálami; v západinej. stene.má kruhové okno s hrubou ru- žicou, ktorej kresba je přelomená do jediného kusa kamennej došky.

XIII. STOL. BAROKOVĚ

83. Pódorys kostola v Sádku.

337

S IM O N O V A N Y , P. M A R IA

(Simony, okres Topolčany)

S c h e m a tiz m u s h is to r ic u s c lio c ce sis N e o s o lie n s is , 1876, str. 407 n.M a g y a r o r s z á g v á r in e g y é i és v á r o s a i, sv. Bars, str. 72.

•

Obec sa po prvý raz spomína roku 1260; potom prichádza až roku I324-346)

Z póvodného románského kostola zachovala sa iba veza a čiastočne i múry lode. Lod je postavená z kvádrikov asi 29 — 25 cm vysokých, ktoré sa ukazujú na severnej straně pod chatrnou vakovkou; na južnej straně zachovala si póvodné okno, ktoré viedlo na emporu. Klenba lode je z roka 1750. Veža pri západnom priečelí kostola je románská s výnimkou poslednej etáže, ktorá bola postavená roku 1717; ale i jej spodná časť v baroku opravovali, pri čom na zamurovanie užili románského materiálu. Tak znútra na južnej stene v druhej etáži vidno špalety románského okna, kým v západnom múre sú zamurované románské drieky stípikov i profily říms. Uprostřed západnej steny veže je v prvej etáži kruhové okno so zamurovaným trojlistom na spósob kružby, ktorýje svedectvom, že vznik kostola třeba hladal: až po tatárskom vpáde.

Z I LI NA, „ P R I Z Á V O D I ÍC, SV. ST E F A N

(Zyolna, okres pilina)

V. Chaloupecký, K n ih a Ž il in s k á . Prameny U čené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě, sv. 5, Bratislava, 1934.

•

Okolie dnešnej Ziliny po prvý raz sa spomína r. 1208 (terra de Seli- nan) j347) roku 1267 znova sa uvádza „Sylna terra“ vTrenčianskej stolici, ktorú kedysi Ondřej II. (1205-35) daroval hontianskemu županovi Jakubovi.348) Po tatárskom vpáde vznikla tu dědina, a to 11a mieste, ktoré sa dnes zovic „Pri Závodí“ ; zostal tu po nej románsky kostolík,

u*) Fejér, C od . d ip l., V III , 6, str. 69. • 347) V. Šmilauer, V o d o p is , str. 66. • 348) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 87 a 238.

338

ktorého póvod třeba hTadať v polovici X III. stoletia. Iba keď na za- čiatku X IV . stoletia bolo v susedstve založené nemecké m ěsto-rozhodovala tu azda v tej veci i poloha nedalekého vodného hradu Budatína, - bol ním význam staršej dědiny při kostole sv. Stefana zatlačený.349)

Kos tolik sa skládá z apsidy, zo štvorca chóru a z lode, takže sa zachoval bez porušenia. Apsis je zaklenutá konchou, ktorá prechádza prostou hranou do steny chóru, a osvětluje ju drobné okno v osi, so Širokými špaletami a goticky lomenou archivoltou. Stvorec chóru je položený trocha šikmo; jeho klenba je valená a obrátená do lode prostou hranou. Triumfálny oblúk teda chýba, len * miesto neho sú na obvodových múroch chóru krátké úseky římsy. Jediné okno | sjužnej strany je lomené, alevzáklenku má už dvojnosú kružbu včasnegotickej ' kresby, ktorej pruty ozdobuje pozdnoro- mánske diamantovanie. Tento detail je , pre datpvanie stavby najdóležitejší.

Loď mala povodně plochu povalu; N dnes má dve polia barokovej klenby, ktorá spočívá na vtiahnutých opěrných pilieroch. Románských detailovuž nemá, /Iebo~jej okná i dveře sú už barokem upravené; i dřevený chór je novšieho póvodu. V západnom štíte je přelomené gotické okno s dvojdielnou kružbou.

Kostol zvonka je ovakovaný a velmi prostý; oživuje ho iba rad dřevených řezaných konzol, podopierajú"’ h střechu.

Domnienka, ktorá sa niekedy vys1 aje, že na mieste městského kostola v Žiline stál hrad, je celkom bezpodstatná. Trváni- nto farského kostola siaha totiž do začiatku X I V . stoletia, takže kostol vznikol súčasne se .aloženim města. Pravda, kostol bol na konci gotickej doby opevnený jednoduchým múrom; v tom čase vznikla i zvonica, ktorá stojí pozďaleč.

Pre polohu města Žiliny je totiž rozhodujúcim starý tok Váhu, ktorý podnes badat’ v pric- behu parciel pod východným okrajom města; na bývalom riečisli vznikol tu městský park. Z toho jc zjavné, že město bolo začiatkom X IV . stoletia založené na inundačnom břehu nad riekou tam, kde rieku prechádzala cesta, vedúca z Považia okolo hradu Budatína na priesmvk Jablunkovský. Vznik vodného hradu Budatína je datovaný jeho včasnegotickou vežou.

84. Pódorys kostola v Žiline.

339

T R S T E N E , SV. M A R T IN

( Nádasd, okres Liptovský Sv. Mikuláš)

Alyskovszky V., L ip t ó m e g y e k ó z é p k o r i é p ité s z e t i m ú e m lé k c i (Středověké stavebné pamiatky Liptova), Arch. kozí., X I , (n. r. IX ), 1877, str. 31 n.

•

Drobný kostolík stojí spolu s dřevenou zvonicou na návrší na konc1 obce. Je najstarší zo zachovaných liptovských kostolov, lebo len jediný z nich má ešte románsky pódorysný typ, hoci jeho detail (portál) je

už včasnegotický. Podía A. Húščavu350) dal Bela IV. zemi Nadasd comesovi Bogomerovi, a to výmenou za zeme Paloucha a Sygra, při čom sa Trstené spomína už ako „ villa". Podlá V. Myskovszkého351) bol tohoistého roku 1269 postavený i dnešný kostol, a to ostřihomským kanoníkomjánom, synom Bogomerovým. T omuto datovaniu architektura stavby neodporuje.

Kostolík sa skládá z polkruhovej apsidy a z pozdížnej lode. Apsis je dnes s loďou rovna-

kej výšky a má, ako i loď, rovnú povalu. Okná sú napospol barokové a právc tak i dřevená kruchta. Z póvodnej výzdoby zachoval sa iba portál na južnej straně; je už goticky lomený, so špaletou hruškovité profilova-

WKIĚKĚM 1269 nou, ústupky bez hlavic prechádzajú do archi-BAROKOVĚ volty a pri zemi sa vytrácajú pátočnými štít-

0 t z s i > * » i 10m kami.85. Pódoryj kosiola Kostolík je dosť význam ný: ukazuje, že ro-

v Trstenom. mánsky pódorys udržuje sa v týchto odlahlýchkrajoch Uhorska ešte i v sedemdesiatych ro-

koch X III. stoletia a že sa iba ozdobný detail prispósobuje novému slohovému cíteniu. Celývzhlad kostola svědčí však o počínajúcom sa rozklade románského priestorového schématu.

3i0) A. Hůšéava, K o lo n iz á c ia L ip t o v a do k o n c a X I V . s to r o č ia , Sborník filozof, fakulty univ. Komenského v Bratislavě, roč. V II , č. 58 (5), Bratislava, 1930, str. 23. • Ml) Mys- kovsdsy V., 1. c., 1877, str. 31. cituje: „Anno 1269 Johannes Canonicus Strigoniensis, filius comitis Bogomeri de Lyptovia, aedificavit ex ruderibus eccelesiam de N ádasd.“

34°

B A N S K Á B Y S T R IC A , P. M A R IA

( Neusohl, Besztercebánya)

AI. Bél, N o t i t ia , II , 1736, str. 411 n.Henszlmann /., J e le n t é s a b á n y a v á r o s o k b a te tt r é g é s z e t i k ir á n d u lá s r ó l (Zpráva

o archeologickej vychádzke do banských miest), Arch. kózl., V I I , (n. r. V ), 1868, II, str. 10 n.

J . Rupp, 1. c., 1870, I, str. 644 n.A. Ipolyi, G e s c h ic h te d e r S t a d t N e u so h l, YVien, 1875.S c h e m a tis m u s h is to r ic u s d io c c e s is N c o s o tie n s is , Beszterczebánya, 1876.Ipolyi A ., A b e s z te r c z e b á n y a i e g y h á z i m ú e m lé k e k tó r té n e te és h e ly r e á l l i t á s a

(Dějiny a obnova banskobystrických cirkevných pamiatok), Budapest, 1878. Jurkovich E ., B e s z te r c z e b á n y a m u lt já b ó l (Z minulosti Banskej Bystrice), Beszterczebánya,

1901.

Banská Bystrica vznikla ako nemecká dcdina, ktorú založili štiav- nickí baníci až po tatárskom vpáde; město tu vzniklo iba koncom X III. stoletia. Základné slobody dostala od Belu IV., a to výsadnou listinou z roka 1255, ktorou sa jej „Sasom“ dávajú práva štiavnické a povoluje slobodné baníctvo.352) Obec sa v týchto časoch nazýva Neusohl, Neo Solium, Nový Zvolen, na rozdiel od staršieho Zvolena pod zvolenským stoličným hradom; kolonizácia postupovala tu teda proti prúdu Hrona až po miesta, v ktorých už za Ondreja II. připomíná sa dědina Radvaň.353) Už roku 1256 spomína sa tunajší villicus Ondřej, ktorý vtcdy dostává lesný úval v neskoršom Liptove;354) roku 1263 Bela IV. daruje mu i zem medzi Banskou Bystricou a Lupčou, lebo sa vyznamenal rýchlym zaludnatením novej bystrickej obce - bol teda královským škultétom.355)

Ze pri založení nemeckej dědiny bol v nej postavený i kostol, súdime z uvedeného privilegia z roka 1255, ktorým tunajší Sasi dostávajú právo slobodnej volby plcbána. Ze tento kostol stál na mieste dnešného, dokazuje veža, ktorá sa z neho zachovala v stavbě pozdnogotickej, hoci v pozdnom středověku i v dobe barokovej bola zvýšená na dvojnásobok póvodnej výšky. Veža mala zpočiatku prízemok volné otvorený, a to

***) Fejér, C o d . d ip l., IV , 2, str. 296. Ešte roku 1271, kecT Štefan V . potvrdzuje tunajším hosťom staršie výsady, Banská Bystrica spomína sa iba ako „nova villa“ {Fejér, C o d . d ip l., V , 1, str. 164). Iba r. 1282 spomína sa „Andreas v i l l i c u s de Biszterczebania simul cum c iu ib u s iuratitis de aedcm“ (porovn. Fejér, 1. c., V , 3, str. 114.) • ***) V. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 146. • ***) Porovn. A. HúŠéava, 1. c ., str. 39; Fejér, C o d . d ip l., IV , 2, str. 415. • *H) F. Knauz, M on. S tr ig ., I, str. 492; porov. V. Chaloupecký, 1. c ., str. 144.

341

dvorn á románskými oblúkmi, ktoré až podnes majú v patkách póvodné římsy. Horc mala dve etáže sdružených okien, ktoré sa zachovaly n a jm a na straně východnej; ich polkruhové záklenky spočívajú na polygonálnom stípiku.

Z ostatného kostola zachoval sa iba severný múr lode, povodně krytej plochou povalou, a severný múr štvorca chóru a sakristie; kruhovej apsidy kostol nemal.Všetko ostatné pohltila pozdnogotická přestavba. Ale už v prvej polovici X IV . stoletia, kedsa Bystrica rozrastala na město, stará lod bola zaklenutá a rozšířená přístavbou na južnú stranu, takže románsky kostolík, zodpovedajúci dědinským počiatkom neskoršieho města, nestál dlho v póvodnej podobě. Jeho pódorys je charakteristický pre kolonizačné obce, ktoré vznikly po tatárskom vpáde.

R Á K O S , N AJSV. T R Ó J I C A

( Gómorrákos, okres Revúca)

Starších zpráv o obci niet. Svedectvom o jej románskom póvodeje iba jej kostol, ktorý vznikol v polovici X III. stol.

Skládá sa z polkruhovej apsidy a z pozdížnej lode, o málo vyššej. Apsida, pokrytá freskami, je sklenutá póvodnou konchou; v osi a na južnej straně má po úzkom a vysokom oknu. Triumfalny oblúk, s jednoduchými špaletami, má lomenu archivoltu, opierajúcu sa v patkách o římsy, ktoré sú šikmo okosené. Lod až podnes má plochú povalu; s južnej strany má tri póvodné okná a portálik, pred ktorým stojí neskoršia predsieň. Chór je dřevený, barokový. Pri kostole stojí baroková dřevená zvonica.

O C H T IN Á , EV. K O S T O L , P O V O D N Ě SV. M A R T IN A

( Mártonháza, okres Rolňava)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Gomor, str. 75 n.Gráh /, A g e c z e l f a l v i és o c h t in a i te m p lo m o k f a lk é p e ir ó l (Nástěnné freská kostolov

v Gecelovciach a v Ochtinej), Arch. é rt.,X IV ., 1894,str. 170 n .;X V ., 1895, str. 232 n.

Kostolík tejto starej banskej osady zachoval si z prechodnej doby iba vežu, z ktorej detaílov možno usudzovať, že vznikol v druhej štvrtine

3 4 2

86. Pódorys hradného kostola v Banskej Bystrici

X III. stoletia. Loď s presbyteriom je z polovice X IV . veku. V druhej polovici X V . stoletia bola loď rozšířená o severnú přístavbu, takže dnes je dvojdielna a nesúmerná. Sakristia je asi až baroková. Značné vysoká

■ veža na západnej straně je postavená z lomového kameňa, pečlivo vrstveného. Bola v přízemí valene sklenutá; po tejto klenbe sa zachovaly však v patkách len nábchy, ostatok bol zbúraný.

Prvé poschodie veže má rovnú povalu a obsahuje komoru, z ktorej viedol do polkruhu zaklenutý románsky por- tálik, dnes zamúraný, na b ývalú emporu v lodi.

Horná časť veže je opatřená podvojnými oknami v dvoch etá- žach nad sebou. Ich středné stípiky majú nábežník s krychlovou hlavicou, ale patky sú už zamúrané; okná na straně obrátenej k lodi sú zamúrané celkom, okná na západnej straně v spodncj etáži sú

pozdnogoticky zváčšované. Veža si zachovala póvodný charakter, hoci jej klasicistný krov je na gemerský spósob živo pomalovaný.

' \

v /

lií

S 3

87. Pódorys kostola v Ochtinej.

344

U H O R S K É RAS L A V IC E , P. M A R IA

( Magyarraszlavica, okres Bardejov)

A k a ss a i s z á z é v e s e g y h á z m e g y e tó r té n e t i n é v tá r a és e m lé k k o n y v e (Historický schematizmus a památná kniha storočnej košickej diccézy), I.,K assa, 1904, str. 268 n.

V rovině na okraji obci stojí farský kostolík, vežou obrátený k lučinám, kdeešte před světovou vojnou boly viditelné zbytky murovaného kaštida. Dědina sa po prvý raz spomína v listině Stefana V. z roka i27o;3tí6) iná zmienka o nej je z roka 1277 (villa Razlauth).367)

Okrem pódorysu kostol už nemá iných známok románského póvodu; iba gotitké pastoforium svědčí, že kostol pochádza zo středověku. Vý- chodná časť skládá sa z polkruhovej apsidy a poz- dížncho chóru; ich eliptické klenby už nie sú povodně a iba triumfálny oblúksi zachoval románsky polkruhový tvar. Z barokovej doby je i sakristia a klenba Jode. Veža, opatřená v prvom poschodí strielňami, je v jadre zjavne románská, keďže má na straně obrátenej k lodi široký oblúk; ten však dnes je už zamúraný.

Kostol vznikol najskór tesne před polovicou X III. stoletia. 88. Pódorys kostola v Uh.

Raslaviciach

K A M E N A N Y , E V A N J. K O S T O L

( Kovi, okres Revúca)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Gomor, str. 60 n.

Obec, jedna z najstarších v Gemcri, po prvý raz sa spomína v listině Belu IV . z roka 1243, ktorou sa dostává do majetku Detrichovi a Fili-

**•) Porov. V. Šmilauer, V o d o p is , str. 220. • 367) Tóth S., S á ro s v á r m e g y e m ono- g r a f iá ja (Monografia župy Šarišskej), II., Budapest, 1910, str. 436 n.

345

p0vi Bebekovi.356) Z tých čias, pred polovicou X III. stolctia, pochádza i t u n a j š í kostol.

Jednolodná stavba, ktorá stojí střed cintorína, skládá sa z polkruhovej a p s id y a z pozdížnej lode. Apsida, o málo nižšia ako lod, je zaklenutá hladkou konchou, ozdobenou barokovým štukovým zrkadlom. V osi m á gotické úzké okno, v južnej časti dve okná, zavreté polkruhom.

Triumfálny oblúk je lomený a v patkách opatřený římsami. Lod, povodně plocho krytá, bola v barokovej dobe zaklenutá valene s lunetami; vtedy boly zvonka přistavené k jej múrom opěrné piliere. Keďže baroková klenba je značné nižšia ako póvodná dřevená povala, zá- klenky póvodných okien v južnom múre lode dostaly sa do krovu; boly úzké, lomené a bez kružieb. Z tej istej příčiny nachádzame na pojde i zbytky středověkých fresiek, ktoré pokrývaly stenu nad trium- fálnym oblúkom. Portál na južnej straně lode je gotický s hladkým tympanonom.

V barokovej dobe vznikol prístavok, ktorým sa v západnom priečelí vchádza do kostola, i nízká veža s dřeveným vřškom na južnej straně lede. Baroková je i sakristia pri severnej straně apsidy.

Naposledok kostol opravovali roku 1921, keď vyměnili i jeho starý krov, datovaný nápisom 1716 na jednom z jeho trámcov.

Nie je vylúčené, že kostol je postavený z tchál.

Z E G N A , E V A N J. K O S T O L

(Z seš ny e> °kres Prešov)

Myskovszky V., S á r o s m e g y e i m ú e m lé k e k (Pamiatky župy Sarišskej), Arch. érf.,X I V ., 1894, str. 404 n.

•

Kostol, ktorý stojí na nízkom návrší střed dědiny, skládá sa z román- skej polkruhovitej apsidy, z prilahlého štvorca chóru a z pozdížnej lode; veža na západe a asi i sakristia vznikly až v X V I. století. Obec sa po prvý raz spomína až v X IV . století;368) stavba, ako možno poznať z jej slohu, vznikla však už v polovici X III. veku.

Apsida, opatřená v osi románským okienkom, má až podnes póvodnú konchu, ktorá prechádza do steny chóru prostou hranou. Chór, s apsi-

ísí) Fejér, C o d . d ip l . , IV ., i . , str. 287 n. • 36S) Po prvý raz sa spomína r. 1346; porov. Tóth S., S á ro s v á r m e g y e m o n o g r a f iá ja , II., Budapest, 1910, str. 500 n.

dou rovnako vysoký, je zaklenutý vysoko vzdutou křížovou klenbou na rebrá, takže vzniká dojem klenby kopulovcj. Rebrá sú velmi masivně (25X38 cm) a ťažkého klínového profilu; v patkách dosadajú na konzoly, ozdobené maskami, a vo vrchole v širokom svorníku stý- kajú sa s plastickým štvorlistom.Svorník je po stranách, medzi rebrami, ozdobený štyrmi relief- nými maskami.

Triumfálny oblúk je tupo lomený, s jednoduchými špaleta- mi, a v patkách archivolty má krátku římsu. Portálik do sakristie je pozdnogotický, lomený a pochádza asi zo X V I. stoletia, okná v chóre i v lodi sú barokové.

Lod, kedysi plocho krytá, zakrývej ú dnes dve křížové klenby. Jej priestor bol začiatkom tohto stoletia porušený betonovým chórom, ktorý sa s troch stráň obtáča okolo obvodových múrov. Na južnej straně je včas- negotický portálik, s profilovanou špaletou bez hlavic a s lomeným záklenkom, do ktorého je vložený náznak trojlistej kružby; špalety sa končia pri zemi nábežnými štítkami. Povodně podobný vstup bol i na západ- nej straně, bol však zrušený, ked tu postavili vežu.

Medzi vezou a loďou je krátká spojka, v přízemí plne vymúraná, ale v etáži s úzkou komorou, ktorá má na južnej straně strielňové okno. Opěrné piliere lode sú dodatočné.

Kostolík je zaujímavým svedectvom toho, ako do konzervatívneho románského pódorysu vniká nová gotická koštrukcia rebrovej klenby.

S T O L . R E N E S A N Č N Í B A R O K O V Í

). Pódorys kostola v Žegni.

347

A. Szirmay, N o tit ia , 1803, str. 296.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Zemplén, str. 32 n.

B O R S A , R E F O R M . K O S T O L

( Okres Královský Chlumec)

90. Pódorys kostola v Borši.

„Terra Borsuff spomína sa už r. 1067; obec však až roku 1221, keď v tomto čase (1219) prináležala k nedalekému hradu v Sarišskom Potoku.

Kostol, ktorý stojí na návrší střed dědiny, je prostá ovakovaná stavba, postavená z velkých a povodně režných kvádrov. Skládá sa z polkruhovej apsidy a z pozdížnej lode.

Apsis, rovnakej výšky ako lod, je zaklenutá konchou bez pátočnej římsy; zvláštneho tri- umfálneho oblúka niet. Lod zakrýva rovná povala. Okná stavby sú napospol z pozdnej gotiky, zo začiatku X V I. stoletia; v tomto čase bol zasadený doprostřed hlavného prie- čelia i lomený portálik - póvodný vstup bol totiž na južnej straně lode, ale dnes je už zamúraný. Celý pódorys obrubuje kamenná, proste okosená sokla. R. 1936 bol kostolík odborné opravený.

S T Ř E D A NAD B O D R O G O M , P. M A R IA

(Bodrogszerdahely, okres Královský Chlumec)

A. Szirmay, N o tit ia , 1803, str. 294.M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Zemplén, str. 29 n.

•

O obci niet starších zpráv, iba zo X IV . stoletia. Románsky kostolík stojí na návrší nedaleko budovy kaštiela až na samom konci obce. Ze

348

bol kostolom panským, potvrdzuje nám empora, ktorá sa zachovala až podnes pod barokovým plášťom. Stavba skládá sa z pozdížneho chóru, z lode a z veze; veža bola však postavená až roku 1800, asi sú- časne so zaklenutím lode a s opěrnými piliermi pri presbyteriu.

Chór je trocha vykloněný z osi lode.Je sklenutý póvodnou valenou klenbou, románských detailov však nemá. Tri- umfálny oblúk je polkruhový, ale jeho pátočné římsy boly odsekané, ba i šířka špaliet bola dodatočne změněná ústup- kom so strany východnej.

Lod, povodně plocho krytá, má okná upravené roku 1931. Z románskej výzdoby zostal tu iba južný portál, dva razy do pravého uhla odstupňovaný, s polkruhovou archivoltou, bez hlavic.Jeho tympanon ozdobuje relieť dvojitého kríža a po obvode obláčkový vlys; na vnútornej straně sú v Špalete vlast- ných dveří naznačené konzoly, podporuj úce tympanon.

Emporu pri západnej stene lode nesú dva hranolové piliere a přístup na ňu je z lode schodišťom; jej klenba je valená.

Datovanie kostola najlepšie možno opreť o južný portál a najma o jeho obláčková výzdobu, ktorá vedie k druhej tretine X III. stoletia.

Kostol vznikol teda najskór po tatár- skom vpáde.

XIII. S T OL . B A R O K O V Í

S V IN I CA , R E F O R M . K O S T O L

(Petoszinye, okres Košice)

91. Pódorys kostola v Střede nad Bodrogom.

Na návrší nad obcou stojí malebný kostol, ktorý sa skládá z pozdno- gotického presbyteria a z lode z doby prechodnej; s loďou je sáčasná veža na západnej straně, obsahujáca v etáži panská emporu.

349

L o ď je podnes plocho krytá a po južnej straně si zachovala románské o k n o , ostatné okná sú nové. Uprostřed južného priečelia má románsky p o r t á l s polkruhovou archivoltou a dvoma prostými pravoúhlými ^stupkami. Nad portálom je vysoký trojuholný štít, lemovaný stú- p a jú c im oblúčkovým vlysom.

Veža, hociže postavená v tom istom čase čo loď, je opatřená v přízemí křížovou rebrovou klenbou bez štítkov, spočívajúcou na geometrických konzolách. Podvežie je otvorené do lodc hrotistým širokým p á so m s pátočnými římsami. Na tejto klenbě spočívá panská empora, ktorá bola v prvom poschodí veže; vchádzalo sa sem po vonkajšom sc h o d iš t i a otvorom priamo v prvej etáži vjužnom múre veže. Empora bola do lode otvorená dvoma hrotistými dveřmi, ktoré boly překlenuté s p o lo č n ý m polkruhovým pásom; nimi sa asi vchádzalo na dřevenu kruchtu. Toto usporiadanie, ktoré sa podnes zachovalo, svědčí, že kostol bol pravděpodobně súčiastkou panského obydlia. V pozdnej gotike bola veža zvýšená o 3 etáže. O obci starších zpráv nemáme; zo slohu kostola možno súdiť, že vznikol hlboko v druhej polovici X III. stoletia. R. 1913 vypracoval skizzu na jeho opravu O. Sztehló.

6. Kostoly s centrálnym pódorysom

Ako najposlednejšie zbytky románského priestorového cílenia, velmi příznačné pre dlhé doznievanie tohto štýlu u nás, udržuj ú sa v Rakús- ku, v bývalom Uhorsku a na Ukrajině hlboko do X III. stoletia stavby centrálně. Zjavujú sa tu ešte i v prvej polovici stoletia X IV ., teda už v čase, ked vrcholná gotika i na vidieku zatlačila posledné spomien- ky na sloh minulých storočí.

Vo vrcholnej dobe románskej naša architektura pozná iba dva typy centrálneho kostola: hradnú a farskú rotundu a cintorínový karner. V tom čase niet teda u nás bohatšieho půdorysného usporiadania, ako je na pr. půdorys štvorlístkový, užívaný po celé X II. stoletie v oblasti umenia německého (kaplice hradov, fále a biskupských sídel) i českého (kostolíky v Reznoviciach, v Prahe Na zábradlí, v Reporyjoch a na hrade v Blatnej). Tento půdorys dostává sa na východ Europy iba v dobe prechodnej, a to zo západu, ako ukazujú gotické detaily užitej výzdoby. U nás ho preto najdeme predovšetkým vo Spiši. Sem patří kostol v Chrasti nad Hornádom, z počiatku X IV . stoletia, i kaplica v Podolínci; tato, pre svoj pozdný vznik, má však stredný priestor polygonálny a iba

jedinú podkovovitá apsidu. Ale i čistý typ farnej rotundy, ako sme ho poznali v X II. století, zjavuje sa ešte i v prvej polovici stoletia tri- násteho. Najstaršia časť kostola v Kerestúre nad Váhom totiž tak věrně opakuje tvar vrcholnerománskej rotundy, že iba podlá jej včasne- gotickej klenby, ktorá je asi s ostatnou stavbou súčasná, možno súdiť, že táto centrála vznikla azda iba tesne pred polovicou X III. stoletia.

Okrem toho střetáváme sa ešte v X III. století i s niekorkými cinto- rínovými karnermi, ktoré si postavili pri svojich farských kostoloch ne- meckí kolonisti, přišlí rakúskym Podunajskom. Najvyvinutejším príkla- dom tohto druhu centrálneho kostola je karner v Banskej Stiavnici; opísali sme ho v spojitosti s tamojším kostolom, ku ktorému patří. Zos- távanám teda zmieniťsa len o karnere v spišských Bijacovciach, ktorého kostol je svojím slohom už včasnegotický, hocije s ním súčasný. Ale nie je vylúčené, že karnerom bola i rotunda, ktorá stála kedysi pri kostole vo Stvrtku na Ostrove. Datovanie týchto pamiatok do začiatku druhej polovice X III. stoletia je tým možnejšie, že v Rakúsku centrálny typ karnera udržuje sa po celý stredovek. O ccntrálnej kaplici, ktorá stojí pozďaleč bývalého kláštorného kostola v Bíni, už bola reč.

Cclkom osobitné miesto v tejto skupině přechodných centrál zaujíma však hradná kaplica v Horjanoch, ktorá leží už za hranicou Podkar- patskej Rusi, a s ňou příbuzná kaplica v zemplínskej Karcsi, ktorá je na území maďarskom. Ak kostol v Horjanoch možno podlá jeho tehel- ného materiálu i ozdobnej formy datovať až do druhej polovice X III. stoletia, jeho sloh dá sa odvodit z tehelného stavitelstva Lombardie.

K E RE STtJ R NAD V Á H O M , SV. K R Í 2 (Okres Trnava)

M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. P o z s o n y , str. 76.

•

V tejto obci stojí barokový kostol, ktorcho presbyterium tvoří stará románská rotunda, ktorá bola až do X V II. stoletia póvodným farským kostolom. DosiaT sa skládá z poclkovitej apsidy a valcovitej locle; lod je však na západnej straně opatřená velkým otvorom, ktorým je spojená s neskoršou přístavbou podlhastej lode. Triumfálny oblúk je za- múraný, lebo apsidy sa používá ako sakristie. Aspis je sklenutá prostou konchou bez pátočnej římsy, kým lod má včasnegotickú klenbu na

3 5 1

rebrá klínového profilu, so svomíkom a bez konzol. Povodně okná sa nezachovaly, len na apsidě i lodi je zřetelná soklová římsa, kedysi živo profilovaná, ale dnes potiahnutá vrstvou cementovej vakovky.

0 1 2 3 ; 5 6 ? 8 9 10 U» t 1---------1---------- r— 1-------- r - - i --------- •-------- i

92. Pódorys kostola v Kerestúru nad Váhom .

Rotunda zodpovedá typu, běžnému v X II.století; kedže však reb- rová klenba, ako sa zdá, je póvodná, třeba podlá nej datovať stavbu do čias tesne pred polovicou X III . veku. Rotundu presne datovať bude možné, až sa obnaží povrch můra, ktorý je dnes pod vakovkou, a bez- pečne sa zistí poměr rebrovej klenby v lodi k jej múru.

Starších zpráv o obci niet; r. 1397 sa tu spomína fara.

352

C H R A S T NAD H O R N Á D O M , N AJSV. T R Ó J I C A

(Haraszt, okres Spišská Nová Ves)

Dlvald K ., S z c p e s v á r m e g y e m ú v é s z e t i e in lé k e i (Umclecké pam iatky župy Spišskej)Budapest, 1905, str. 9.

V. Semkouicz, Sprawozdaň Polskiej akademji umijetnosci, X X X V I., str. 26 n.Szómi O., R é g i m a g y a r te m p lo m o k (Staré uhorské kostoly), Budapest, 1933, str. 222. J . Hanula, C h r a s ť na S lo v e n sk u , Krásy Slovenska, V I ., 1927, str. 217 n.Ftkele-Nagy A ., 1. c ., str. 115 n.

Malý kostolík stojí na skalnatom vršku nad obcou v údolí Hornáda. Jeho nezvyčajnáštvor- lístková dispozícia i jeho poloha ukazujú, že to bol koslolík panský; s týmto určením kryl bv sa teda i obsah listiny spišskej kapituly z roka 1302, podlá ktorej spišský prepošt Pavel (1301-15) povolil toho roku Levkovým synom, Pavlovi a Mikulášovi, postavit na brehoch Hornáda kostol a upravil jeho příslušné poplatky. M. Pirhalla, K . Divald i M. Pajdu- šák vzťahujú prcto asi právom túto zprávu na kostol v Chrasti.369) Obec sa však spomína už r. 1280 v listině královny Alžběty.370)

Kostol má sice románsku dispozíciu, ale jeho štýl je už včasnegotický, takže ešte vždy patří do sféry umenia přechodného. Jádro stavby tvoří štvorcová veža, ku ktorej v přízemí priliehaly štyri apsidy, zaklenuté konchami. Tieto klenby prechádzajú do stien vcže prostými liranami, bez triumfálnych ob- lúkov, pri čom pricmcry apsid sú rovnako velké, ako vnútorný rozměr vcže. Všetky apsidy sú teda navzájom rovnocenné, l ak vzniklo štvoro vnútorných nároží, ozdobených v patkách len krátkými úsekmi říms, goticky profilovaných, ktoré pokračuj ú po múroch až po miesta, v ktorých sa rovné steny apsid menia na polvalce.

3,í) Listinu vydal Fejér, C o d . d ip l . , V I ., 2., str. 328; podlá V. Šmilauera, „Bratislava“ , I X ., 1935, str. 160, je ju ťažko lokalizovať. • 37°) V. Smilauer, V o d o p is , str. 200.

a » ! 1 k ! ( » ! I UM

93. Pódorys kostola v Chrasti nad Ilornádora.

353

R E Z A - A P O H ť A D V Ý C H O D N Í94. Priečny rez a nárys kostola v Chrasti nad Hornádom.

Apsidy majú takc vonkajšie poloměry, že v svojich stykoch už ncdovolujú vystúpiť nárožiam strednej lode; iba nad ich střechami vyrastá hranol veže, ktorý je tu trocha užší ako šířka apsid. Steny veže sú v tejto výške oproti pódorysu prízemka trocha natočené; cosi nad vrcholmi kuželovitých striech apsid veža sa totiž šikmým ústupkom zužuje. Spodnú časť na rohoch spevňujú kvádry; časť horná, značné vysoká, je ovakovaná a obsahuje dve etáže okien. Spodok však nieje starší ako veža; štýl oboch častí je celkom jednotný, takže tu nemožno pred- pokladať prerušenic stavby. Okná nižšej etáže sú eliptické a po- chádzajú z úprav barokových; zato horné okná, sdružené a zaklenuté do stredného stípika s nábežníkom, ale bez hlavice, majú lomené záklcnky překlenuté spoločným lomeným pásom. Tieto horné okná osvětlovaly povodně střed kostola, lebo veža zpočiatku ncmala vóbec povalov. Dnešná klenba, sostrojená medzi oboma etážami věžových okien, je dodatočná; vznikla súčasne so spodnými oknami veže.

Póvodný vstupný portál bol na západnej straně južnej apsidy; dnes je však už zamúraný a iba jeho prah podnes vidno.

Celkový vonkajší dojem určuje vysoká středná veža, ktorá spočívá na úzkom páse apsid; tieto proporcie boly teda už gotické. Rovnako vertikálny bol i vnútorný priestor centrály.

Symetria starej dispozície sa však porušila, ked vo včasnej barokovej

354

dobe změnili póvodný priestor na pozdížny přístavbou západncj lode. Stalo sa to, podlá kanoníckej vizitácie, roku 1646. V tedy zbúrali i zá- padnú apsidu a tam, kde nadvázovala na múr veže, bol vyklenutý nový triumfálny oblúk; lod bola opatřená dvorná poTami krížovej klenby. 2e táto časť stavby je dodatočná, videť na spáre v múre, ktorá leží medzi lodbu a bočnými apsidami. Dnešný oblúk je přelo ncrovnako široký, čo si možno vysvětlit’ tým, že prilahlá koncha západnej apsidy bola odsekaná až po náběhy, ktoré sa dosial na západnej straně tohto oblúka zachovaly.

Roku 1748 poškodil stavbu blesk; do roka 1755 bola však zasa opravená a z týchto čias pochádza najma úprava západného portálu, datovaná nápisom 1749.

P O D O L IN E C , K A P U C A SV. A N N Y

(Pudlein, Podolin, okres Stará Lubovňa)

J . Rupp, 1. с ., II., 1872, str. 227.Weber S., P o d o lin v á ro s to r té n e te (Dějiny města Podolínca), Budapest, 1891.

Fekete-Nagy A ., 1. c ., str. 245 n.J . Strzygowski, D ie a lt s la v is c h e K u n s t , Augsburg, 1929, str. 157.

Obec, ktorá leží 11a dóležitej cestc uhorsko-poTskej, spomína sa skoro po tatárskom plene. Tak roku 1244 Boleslav, knieža krakovský a san- domierzsky, dáva tunajšiemu škultétovi Henrichovi akýsi les;371) oko- litý kraj bol vtedy kolonizovaný z Polska. Ako dědina uvádza sa Po- dolínec výslovné r. 125G v listině Belu IV . pre comesa Jordana; meno- vaný škultét Henrich dostává znova r. 1288 les od kňažny Kunhuty, vdovy po kniežati Boleslavovi. Koncom X III. stoletia vzniklo tu královské město: roku 1292 bolo obdarované magdeburským právom a na stavbu jeho opevnenia prispievajú i susedné spišské mestá. Roku 1298 cirkevne patřil ešte к Polsku, ba ešte i r. 1332 prepošt Prothasius pri- sudzuje podolínsky okršlek biskupovi krakovskému;372) predtým, r. 1299, patřil totiž na čas к spišskému prepoštstvu.

Z posledného desaťročia X III. stoletia zachovaly sa zbytky póvod- ného farského kostola nového města v stavbě kostola dnešného. Okrem neho stojí v Podolínci pomerne daleko za mestom střed cintorína kaplica sv. Anny, ktorej póvod je neznámy.

3:‘ ) Porov. V. Šmilauer, V o d o p is , str. 284. • 37J) V. Šmilauer,\. c., str. 286.

355

Staré jádro tejto kaplice, dnešné presbyterium, bolo samostatným centrálnym kostolíkom. Póvodná stavba mala len osmobokú loď a vý- chodnú podkovovití! apsidu; dnešná loď, přistavená na západnej straně, vznikla na sklonku X V I. alebo na začiatku X V II . stolctia.

Póvodná loď bola značné vysoká. Na rohoch všade mala opěrné piliere, teda i tam, kde dnes prilieha nová západná loď. Ze oktogon starej lode bol povodně i na západe celkom uzavretý, svedčia i konzoly, ktoré aj nad západnými rohmi — tak, ako nad ostatnými — sú tu vložené, aby niesly krovné trámce, i pododkvapová římsa, ktorá sleduje starú stavbu a v týchto miestach sa zasekáva do múra novej lode. Právě tak běží i okosená sokla iba okolo starej stavby.

Póvodný vchod bol asi na západnej straně, lebo dnešný južný portál vznikol až dodatočne; súčasne bolo přelomené i kruhové okno nad ním. Póvodné okno zachovalo sa len v stene juhovýchodnej: tiahle, so šikmými špaletami a uzavreté polkruhom.

Plášť apsidy nadsadzujena polygon lodevoboch jeho východných nárožiach, a to radiálně, takže nahrádza nárožný opěrný pilicr; jeho pódorys je podkovovitý. Zvonka má štyri neodstupňované opěrné piliere so šikmými strieškami a v osi jediné póvodné okno, zakončené polkruhom. Na severnej straně prilieha k apsidě sakristia, súčasná so západnou loďou, ktorej oblý plášť nadvázuje na severný opěrný pilier apsidy a starej lode. Apsida dnu je zaklenutá póvodnou konchou a do lode otvára sa triumfálnym oblúkom štíhlej formy, ktorá je příznačná pre polovicu X IV . stoletia.

Oktogon lode je opatřený kláštornou klenbou bez rebier, s vyvýšenými čelnými oblúkmi. Táto klenba má vo vrchole úzky otvor a zachovala sa len čiastočne, lebo pri stavbě nového triumfálneho oblúka bola na západnej straně uťatá.

Opísaný detail, ale najma celý pódorys svědčí, že stavba vznikla naj- neskoršie v polovici X IV . stoletia. Jediné do tých čias možno klásť ešte jej románsku apsidu, ale i takmer vrcholnegotickú polygonálnu loď s nárožnými opěrnými piliermi.

Kaplica mala asi už od začiatku svoj dnešný účel, ale iba na začiatku X V II. stoletia bola zasvátená sv. Anne.

Odkiar sa na Spiš dostala předloha pre tento nezvyčajný pódorys, nemožno už presne zistiť; v krajinách podunajských a v Cechách sa nevyskytuje vóbec. Zato podobný kostol sa zachoval v Ludorfe v Meklen- bursku, ako uvádza J. Strzygowski; hoci nemóžeme z toho usudzovať na priame vzťahy oboch týchto pamiatok, jednako len čas vzniku kostola v Ludorfe, r. 1346, bude rozhodujúci i pre naše datovanie.

356

FJHl’AD JUŽNÍ PQHL'AD VýCHQDNý

PQZDLŽNý R[7

E S S S S S 3 X V I . S T O L .с t : i ; i i l i l u

PüßQRüS

95- Cintorinová kaplica v Podolinci, pódorvs, pozdížny rez a nárysso strany východnej a južnej.

B IJ A C O V C E , K A P L I C A SV. K O Z M U A D A M IÄ N A

(Szepesmindszent, okres Levoča)

Fekete-Nagy A., 1. c., str. 151 n.

Obec sa prvý raz spomína roku 1258, kecfju Bela IV . daroval spišským hosťom. V hraničncj listině z r. 1260 uvádza sa ako terra Omnium Sanctorum, takže z toho možno súdiť, že už vtedy stál tunajší kostolík Všetkých Svátých. Jeho sloh toto datovanie podporuje. Roku 1264 střetáváme sa s obcou pod menom Mindszent a r. 1283 i s farským kostolom je majetkom královským.

Kostol Všetkých Svátých je postavený vo formách včasnogotických. Na jeho južnej straně stojí však kaplica, súčasná s kostolom, ktorá má eštc románsky centrálny pódorys. Je to okrúhla stavba bez apsidy, s vnútorným polomerom 7.70 m. Jej vzhlad je barokový, ako i jej kupole, a vchádza sa do nej pseudorománskym portálikom. Podfa udania p. farára bolo vraj eštc pred vojnou na južnej stene vo vnútri kaplice středověké fresko, zobrazujúce výjavy zo života sv. Kozmu a Damiána; kaplica bola by teda románským karnerom, ktorý len r. 1740 bol zbarokizovaný.

S T V R T O K N A O S T R O V E , Z A N IK L Á K A P L IC A

P R I K O S T O L E SV. J A K U B A

( Csütörtök, okres Samorín)

A. Ipolyi-Stwnmer, B e s c h r e ib u n g d e r B a u d e n k m a le d e r In se l S c h ü t t inU n g a r n , M C C , III ., 1858, str. 160.

A. Ipolyi zapísal zprávu, že při románskom kostole sv. Jakuba stála kruhová stavba pohanského alebo římského chrámu, ktorý označovali menom Fanum Iovis. Stavbu rozobrali pri stavbě dnešnej fary. Ipolyi správné rozpoznal, že tu ide asi o románsky karner, ktorý by tu, v ne- velkej vzdialenosti od rakúskcj hranice, nebol býval zvláštnosťou.

358

H O R J A N Y , K A P L I C A SV. A N N Y

(Gereny, okres Ulhorod)

M a g y a r o r s z á g m ů e m lc k c i, IV ., 1913, str. 286 n.F. Zapletal, H o r ja n s k á ro tu n d a , ..Pozor“ , Olomouc, 28. X . 1922.V. Zaloziecky, H r a d n í k a p le v H o rja n e c h , Památky arch., X X X I V ., 1924-25, str. 372 n. Va, H o r ja n s k ý k o s te lík , Právo lidu, Praha, 8. X II . 1928.D. Vavroušek, C ír k e v n í p a m á tk y na P o d k a r p a ts k é R u si, Praha, 1929.V. Sičynský, R o to n d y na U k r a in i, Zvlaštna odtlač z Xaukoveho Zbirnyka za rok 1929

istoryčnoj sekcii Ukrain. akademii nauk. K yjiv, 1929, str. 19. li'. R. Zaloziecky, D ie B u r g k a p e lle in H o r ja n y (G e re n y ), Bautcn und Bildvverke,

Krystall-Verlag, VVicn, bez dáta, str. 23 n.Szónyi 0 ., R é g i m a g y a r te m p lo m o k (Staré uhorské kostoly), Budapest, 1933, str. 224 n.

•

Dědina Horjany stála už v X III. století, lebo roku 1281 spomína sa Sylvcst, syn comesa Mikuláša ,,de Gymrenfí.373) V X IV . století patřila známej východoslovenskcj rodině Drugethovcov z Humenného. Kostol bol opravený roku 1912 (stav pred opravou zobrazený v Magyarorsz. mílemi., 1913)- Roku 1926 podnikla v jeho okolí vojenská správa neodborný výkop, pátrajúc po starších múroch.

Kostol, ktorý stojí 11a stráni nad obcou, skládá sa z centrálncj ro- mánskej stavby, ktorá bola povodně samostatným kostolom, z po- zdížnej pozdnogotickej lodc a z barokovej sakristie. Loď, dodatočne k románskej časti přistavenu, možno datovat’ bez ťažkostí podlá tvaru jej okien a dveří do třetiny X V I. stoletia.374) Datovanic románskej časti předpokládá slohový rozbor.

Románská ccntrálna časť má tvar v podstatě válcovitý. Jej vonkajší plášť je celkom hladký a bez ozdob. Vo vnútri sú však steny vybratc dnes piatimi, ale póvoclne šicstimi radiálně usporiadanými výklenka- mi, ktoré sú polvalcovitého tvaru; ich styčné hrany sú zaoblené (dnes v dolných častiach odsekáním čiastočne znetvořené). Pódorysné usporiadanie neskoršej přístavby vicdlo k tomu, že do osi locle padol právě výklenok; západný výklenok bol pri tom spolu s múrom póvodnej lode odstránený a v týchto miestach vyklenutý nový triumfálny oblúk. Ticto válcovité výklenky sú zaklenuté konchami, ktoré však majú

373) Porov. V. Šmilauer, V o d o p is , str. 264. • 3M) Datovanic V. Zalozieckého nie je domyšlené: ved múry lodc kladie podFa architektonických detailov do druhej polovice X V . stoletia (Pam. arch., X X X I V ., str. 374, pozn. 6) a freska, na týchto múroch namalované, datuje podfa ich Stylových znakov už do sklonku X I V . a začiatka X V . stoletia (str. 393).

359

o čosi váčšiu základnu, akoje pódorys vlastného výklenku; tým vznikol v pátke klenby úzky ústupok, ktorý běží po celom obvode stavby.373) Kedže však čelné obiúky týchto kónch neležia na formě valcovitej, ale na plášti šesťbokého tambúra, hrany, v ktorých sa tieto konchy na- vzájom stýkajú, sú ostré a nezaoblené; spomenuté zaoblenie hrán medzi výklenkami začína sa teda až pod pátočným ústupkom kónch. Týmito konchami sa súčasne sprostredkoval přechod medzi hranolovým vnútorným plášťom tambúra a válcovitým spodkom.

V stěnách tambúra nad vrcholmi výklenkov je pás okicn, nad kto- rými tambúr je zaklenutý kláštornou klenbou; klenba nemá lucerny, ale v patkách ustupuje trocha za líce tambúra.

Zvonka přechod medzi spodným valcom a polygonálnym tambú- rom prostředkuje šindíová střecha, ktorá kryje klenby vnútorných výklenkov. Z vonkajších stien tambúra, mierne konických, videť preto len úzky pás. Klenbu tambúra kryje střecha tiahlej, cibulbvitej formy, ktorá je novšieho póvodu.

Z vonkajších detailov třeba menovať predovšetkým drobné polkru- hovité okná, z ktorých si však iba jedno, v osi stavby, zachovalo románsky tvar. Na juhozápadnej straně je zamúraný portál, a to tam, kde sa románsky múr stýká s neskoršou loďou; bol polkruhovitý a vsa- dený do zosilneného výstupku múra, ktorý sa končil trojuholným ští- tom. Okná tambúra majú záklenky lomené v podobě nízkého troj- uholníka; nad nimi běží tehlový zubatý vlys, ktorý je dnes sice značné opravený, ale v podstatě póvodný.

Ale i ostatné románské múry póvodného kostola sú postavené celé z tehál.

Kostol v Horjanoch přináleží teda do skupiny juhoslovenských te- helných pamiatok, ktoré zasahujú kostolom v Toroni a v Szentesi do blízkého susedstva hraníc Podkarpatskej Rusi. O tejto skupině vieme, že je odvodená z tehelného umenia Lombardie; jej vznik datovali sme do prvej třetiny X III . stoleda. Datovať tento kostol sa podaří, ked prihliadneme kjeho ozdobným detailom; tak trojuholný štít nad románským portálikom, podobný portálovým štítom kostolov v Szemete (okolo 1250), v Iliji (1254), v Odoríne (po 1263), v Jáku (1254), vo Felsóórsi (pred 1258), v Karcsi a v Szászsebesi, vedie do druhej polovice X III. stoletia. Tehlový vlys, aký je v Horjanoch, poznáme v tehlových kostoloch vH egyi (třetina X III . stoletia) a v Nitře (druhá

3,s) Tento ústupok bol oporou pri vyklenovaní kónch; porov. klenby kostola v Dehticiach a pásy na empore v Szentesi.

96. Hradná kaplica v Horjanoch, pódorysy vo výš ke prízemka a vo výške klcnieb bočných výklcnkov, pricčny rez.

pol. X III . stoletia). Tým vznik tohto kostola bolo by trcba hladať v druhej polovici X III. stoletia, ked sa táto dědina po prvý raz zjavuje v písomných prameňoch.

Co sa týká vlastného priestorového typu, ktorý kostol v H o r j a n o c h opakuje, ukázal najma J. Cibulka,376) že je póvodu velmi starého. Typ kruhovej stavby, ktorej priestor sa rozšiřuje vcncom polkruhových vý- klenkov v hrúbke múra a uzaviera sa tambúrom a kopulou, vyskytuje sa v niekolkých prípadoch už v dobe predrománskej: tak v V I. století pn

sv. Gcreonc v Kolíne, na hradných kapliciach vo Wiirzburgu (zač. VIII- stoletia) a v Altóttingu (IX. stol.); v Dalmácii podobný pódorys piá rotunda sv. Uršulc v Zadare. Bolo by však pochybné híadat’ vznik horjanskcj rotundy so Zalozieckym v takých včasných časoch; jej sloh i tehelný materiál nedovoluje ju datovat’ pred polovicu X III. stoletia. Ide tu teda o zjav, na východe Europy často známy: staršia umelecká forma vyskytuje sa tu s velkým meškáním, teda až vtedy, keď sa na západe už dávno vyžila. Dokladom pre to je i kostolík vneďalekej Karcsi, ktorýj kedže je postavený z kameňa a přechodnou ozdobnou formou, poskytuje bezpečnejšiu oporu pre datovanie:377) hoci sa i tu střetáváme stým istým válcovitým priestorom s radiálnymi výklenkami, jednako len možno na základe pozdížnej časti stavby súdiť, že tento kostol vznikol až v šesdesiatych rokoch X III. stoletia.378)

Kostol v Karcsi bol asi vzorom, z ktorého bol odvodený horjanský kostolný priestor.

7. Zan ik lé kláštorné kostoly z d ob y prechodnej

D. Fuxhoffer, M o n a s te r io lo g ia re g n i H u n g a r ia e , I I ., Veszprimi, 1803.

Z prechodnej doby poznáme niekolko zpráv o založení takých kláš- torov, ktorých kostoly boly časom buď přestávané, bud celkom zbú- rané, takže už nepoznáme ani ich póvodnej podoby, ani ich slohu. Sem patří cistercitské opátstvo P. Marie v Stiavniku vo Spiši a premonstrátské prepoštstvo sv. Jána Krstitela v Jasové, ktorých dějiny poznáme v celej súvislosti. Okrem nich zachovaly sa okyptené zprávy i o krížovníkoch sv. Hrobu v Malom Chmelové v Šariši (Komlós, sem ich uviedol r. 1212 Ondřej II.) a o premonštrátskom prepoštstve sv. Eustachia na Zitnom ostrove (založené Belom IV. r. 1264). Vari do týchto čias připadá i založenie benediktinského opátstva sv. Ducha v Hrabkove vo Spiši, ktoré r. 1333 bolo odovzdané řeholi sv. Augustina, a prvá zpráva o cistercitskom kláštore pri kostole sv. Aegyda v Bardejove, ktorý mal byť osadený z polskej Kopřivnice (zmienka v listině Belu IV. z roka 1247). Rovnako ešte v časoch pred tatárskym vpá-

*” ) Szabó L ., A z á r p á d k o r i m a g y a r é p itó m ú v é s z e t (Uhorské stavebné pamiatky 2a Arpádovcov), Budapest, 1913, str. 300 n. • 3TS) Kostol je , bohužiar, nedostatočné publikovaný, takže poměr pozdížnej lode k centrálnej východnej časti nepoznáme s istotou.

362

dom počujeme o mniškách řehole cistercitskej v podhradí hradu Bratislavy, ktoré tu koncom X III. stoletia, keď tu vzniklo kráíovské město, vystriedaly klarisky. Nevierohodné sú však udania Levočskej kroniky o kláštoroch sv. Kríža v Huncovciach a v Kežmarku, ako i iná domnienka o templárskej manzerii na hore Mnichu pri Ružomberku.

Z kláštorov řeholí městských, žobravých i kazatelských, zachoval sa prvotný kostol iba v Banskej Stiavnici. Nic sme prcto vóbec obozná- mení o tom, akc boly ich kostoly v Trnavě, kde vieme v X III. stol. o dominikánoch (s kostolom sv. Jána Krstitela, ktorého svátca má Trnava v znaku)379) a o klariskách (spom. 1247), a v Nitře (kostol františkánsky).

C IS T E R C IT S K É O P Á T S T V O P. M A R IE „D E S C E P U S “

V S T IA V N IK U

( Okres Poprad)

D. Fuxhqffer, M o n a s te r io lo g ia , II., 1803, str. 105 n.J . Ru[>p, 1. c ., II., 1872, str. 237 n.S. Weber, Z ip s c r G e s c h ic h ts - und Z e i t b i ld c r , Leutschau, 1880, str. 100 n.J . Yencko, D ě jin y š t ia v n ic k é h o o p á ts tv a na S p iš i, Ružomberok, 1927.Fekete-Aagy A ., 1. c ., str. 79 n.

•

Toto opátstvo založil asi roku 1223 knieža Koloman, pán spišského hradu, a osadil ho mníchmi z poTského kláštora Wachockého. Utrpělo tatárskym vpádom i požiarom roku 1260; Bela IV. ho však znova obnovil, ako možno vyčítat’ z listu z r. 1260, ktorým krár potvrdzuje opátovi Albertovi zhorené výsady i právo na staré jeho pozemky. Roku 1433 kláštor vyplienili husiti a r. 1531 za bojov Jána Zápolského s Fer- dinandom znova ho vydrancovali zbojníci z hradu Muráňa; kapitán Szeredy dal preto kláštor zbúrať. Opátstvo zaniklo r. 1543.

V X V I. stol. štiavnické panstvo dostal od Jána Zápolského Jeroným Lásky, ktorý na troskách kláštora postavil v tretine tohto stoletia opev-

37«) Tento kostol stál na mieste Esterházyho univerzitného kostola, ktorý bol r. 1629 založený a převzal i jeho zasvátenie. Quidonisov soznam dominikánských kláštorov z r. 1303 lio spomína; porov. Horváth S., A S z c n t D o m o n k o s -r e n d m u lt já b ó l és je le n é b ó l , (Z minulosti i přítomnosti dominikánskej řehole), Budapest, 1916, článok M. FfciřFerov, str. 19G.

363

nený kaštiel; ten neskoršie dostaval Stefan Thókóly. Po jeho páde dostal ho r. 1689 arcibiskup Széchényi, ktorý ho roku 1695 odovzdal jágerským jezuitom. K ed potom r. 1773 jezuitská řehola bola zrušená, dostal kaštiel po dvoch rokoch spišský biskup, ktorému patří i dnes. Stavba však r. 1927 zhorela a podlá projektu D. Jurkoviča bola zasa opravená.

Cistercitský vznik kláštora připomíná dosiar mlyn na potoku pri kaštieli i niekolko vypuštěných rybníkov, ktorých hrádze sa nad kláš- torom zachovaly.

Z póvodnej stavby kláštera, asi z 40 tých rokov X III . stoletia, zostala zachovaná rastlinná hlavica kútovej prípory, zamúraná v rohu barokovej sýpky; jej vysoká úroveň svědčí o neobyčajnej architektonickej vyspělosti zaniknutého kláštomého kostola.

P R E M O N S T R Á T S K É P R E P O S T S T V O SV. JÁ N A

K R S T I T E E A V JA S O V É

(Jászó, okres Moldava)

D. Fuxhoffer, M o n a s te r io lo g ia , II ., 1803, str. 23 n.J . Rupp, 1. c ., I I ., 1872, str. 130 n.C. v. Nátafalusy, J . F. Leszner, J á s z ó u n d d ie m it ih r v e r e in ig t e n P r o b s te ie n L c le s z

u n d P r o m o n to r v o n G ro s s -W a r d e in , Wiirzburg u. W ien, 1882. M a g y a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. Gomor, str. 475, sv. A bauj, str. 333 n.

•

I tento kláštor založil vojvoda Kolom an, a to v rokoch 1229-41, teda ešte pred tatárskym vpádom. Vznikol na okraji lesov ako centrum právě kolonizovaného kraja. Hranice kláštomého majetku, ktoré sa opisujú v listině z roka 1255, zaberajú úval rieky Bodvy a Hlinice;380) už vtedy sa tu dobývaly drahé kovy. Nemeckí kolonisti založili r. 1243 pri kláštore slobodné mestečko, obdarované výsadou slobodného hla- dania rudy.381) Kláštor až do roka 1294 patřil k Velkému Varadínu, neskór bol pridelený kláštoru v Louke pri Znojmě, s ktorým potom bol ustavičné v styku.

Kláštorný kostol sv. Jána po prvý raz sa spomína roku 1243.382) Dnes však už darmo by sme pátrali po jeho zbytkoch vo verkolepom

зви) p 0r0v. у. Chaloupecký, S ta r é S lo v e n sk o , str. 132 n. • M1) V. Chaloupecký, 1. c., str. 178. • ” 2) V. Chaloupecký, 1. c ., str. 371.

364

komplexe barokových budov; dnešný kostol bol totiž postavený v rokoch 1765-66. Póvodný kostol sa však nezachoval ani do barokovej doby, ako ukazujú staré pohlady z čias pred touto přestavbou; má na nich podobu pozdnogotickú, s polygonálnym presbyteriom a opěrnými piliermi.

F R A N T IŠ K Á N S K Y K L Á S T O R P. M A R IE V N IT Ř E

J . Rupp, 1. c ., 1-, 1870, str. 593 n.Czeizel G., A s z e n t f e r e n c z r e n d ic k N y it r á n (Františkáni v Nitře), Nyitra, 1911. M a g v a r o r s z á g v á r m e g y é i és v á r o s a i, sv. N yitra, str. 549.

Františkánsky kláštor v Nitrc stál vraj povodně na návrší, zvanom„Na Andrášku". Jeho založenie súvisí s premenou nitrianskeho podhradia na slobodné město, ktorú završilo privilegium Belu IV. z r. 1248.333)

V tejto listině sa v Nitře už spomína kostol P. Marie. V staršej literatuře sa traduje micnka, že bol posvátený roku 1238,384) ale mylné, ako už ukázal J. Hodál.335)

Kláštor okolo roku 1321 zhorel; roku 1441 zničili ho ludia Jána Forgácha a r. 1552 Turci - zanikol však iba za bojov Ferdinanda I. s Jánom Zápolským. Roku 1578 krár R udolf preniesol práva i majetky spomenutcho kláštora na rehohi v Bratislavě, ktorá ich užívala až do r. 1626, keď nitriansky biskup Ján Telegdy postavil v Nitře v „hornom" mcste pre františkánov dnešný kláštor sv. Petra a Pavla (svát. 1630).

8. Hrady z doby románskej

Stavba hradov bola právě tak v Uhorsku, ako i v Cechách po celu ro- mánsku dobu výsadou iba královskou. Na hrade sa sústreďovala politická i hospodářská správa královského majetku; hrady len vojenského, obranného charakteru zanikaly proti hradom župným nielen počtom, ale i významom, kcdže sa rozkládaly najviac len pri hranici krajiny.

383) p orov> y. Šmilauer, V o d o p is , str. 103 n.; dátum 1258 u Fejéra, C o d d ip l., IV'*, 2-> str- 455 n-jc mylné. • M1) Porov. C. Czeizcl, 1- c ., str. 6 n . • 38i) J . Hodál, K o s to l knie-ž a ť a P ř iv in u v N itř e , Nitra, 1930, str. 52 n., pozn. 108

365

j\Ž do konca XÍT. stoletia stavaly sa u nás’hrady starým spósobom, teda iha zo zcme a z dřeva, a sotva maly kamenné veže alebo paláce;356) z kameňa začaly sa stavať až v dobe prechodnej, po tatárskom vpáde, keď sa k nám dostaly zo Západu nové fortifikačně techniky.

O premene starých župných hradov zemných na kamenné pevnosti v i e m e len v málo prípadoch. Tak roku 1245 Bela IV. odmeňuje děd i n o u Nyék akéhosi Leka s bratmi a jeho druha Petra za to, že na bra- t i s l a v s k o m hrade postavili vežu;387) stavanie to sa však nezachovalo, a t a k ani nevieme, či ide naozaj o hlavnú vežu tohto hradu.

Tým cennejší je preto list z roka 1249, ktorým spišský prepošt d o s t á v á od krála povolenie na hrade Spiši postavit vežu a palác. Tieto č i a s t k y stoja totiž až podnes, takže si móžeme urobit’ představu i o ich v ý z d o b ě . Okrem tohoto hradu zachovaly sa na Slovensku z románskej d o b y i zbytky hradu Uhrovca, ktorého opevnenie, palác a najma rom á n s k á kaplica svedčia, že vznikly ešte před polovicou X III . stoletia. T e n t o hrad v polovici X III. stoletia patřil trenčianskemu županovi.

Súčasne s touto změnou v stavebnej povahe hradov mení sa aj ich stavebník: možnosť stavať vlastné hrady dostává i vyššia šlachta. Ako sám Ondřej II. vyznává listom z roka 1218, začal udělovat’ hrady, stolice, zeme a iné dóchodky i pánom a zemanom.388) Tým sa stalo, že krajinská šTachta opúšťa svoje románské dvorce na dědinách a stavia si na skalnatých bralách na nemecký spósob feudálne hrady, ktorými súčasne uzaviera strategicky dóležité brány a úžiny alebo odkial dobrým rozhradom ovládá široký kraj.

V prechodnej dobe sa však u nás len zriedka střetáváme s týmto typom súkromného hradu. Pokiar vieme, takým bolo na pr. Firakovo, ktoré r. 1246 Bela IV. odnímá jeho zakladatelovi Fulkovi, kedysi velmožovi Ondreja II.389)

*88) Nakorko vieme, románsky kamenný palác v X II . století bol len na hrade v Ostrihome; postavil ho najskór Bela III. O jeho výkopoch z roka 1935 pozři E. M. Hnjús, A u s g r a b u n g e n in E s z te rg o m , Forum, V ., 1935, str. 290. • 397) T. Ortvay, G e s c h ic h te , I., str. 101. • 188) F. Knauz, M on . S tr ig ., I ., str. 223; porov. V. Chaloupecký, 1. c., str. 126, a A. Húšéava, K o lo n iz á c ia L ip t o v a , str. 10 n. • S8>) Porov. V. Chaloupecký, 1. c., str. 412.

366

S P IS S K Y H R A D

(Szepesvár, okres Levoča)

W. Aíerklas, D as Z ip s e r h a u s , M C C , X ., 1865, str. 151 n.Henszlmann /., S ze p e s v á r a (Spišský hrad), Arch. ért., IV ., 1870, str. 146.J . Rupp, I. e., II., 1872, str. 151 n.J . Hradszky, D as Z ip s e r H a u s u n d d esscn U m g e b u n g , Igló (Spiš. Xová Ves), 1884. Varjú E ., M a g y a r v á r a k (Uhorské hrady), str. 168 n.

J . Cselényi, S p iš s k ý h r a d a o k o lie S p išsk éh o P o d h r a d ia , Spiš. Podhradie, 1931. Fekete-Aagy A., 1. c ., str. 137 n.M o d e l hradu zhotovil A. Stephanie (s rekonštrukciou stavu tesne pred jeho zánikom). Je

vo dvoch kopiách, a to v Muzeu spis. hist, spolku v Levoči a v Popradc.

•

Založenic a počiatky spišského hradu nemáme osvětlené listinnými zprávami právě tak, ako ani spišského prepoštstva. Obidva súvisia s počiatkami spišskej stolice; póvod hradu i prepoštstva třeba teda hládat’ na samom konci X II. stoletia. Nie je preto náhodou, že prvý známy opát i prvý župan spomínajú sa skoro súčasne; župan Tomáš je uvedený po prvý raz v liste kráTa Imricha pre ostřihomský kostol.390)0 neobyčajnom význame tohto hradu už pred tatárskym vpádom svědčí i to, že v rokoch 1229-4.1 držal ho vojvoda Koloman, syn Ondrcja II.

Pravda, do týchto čias nemožno premietať tvar hradu, ako vznikol po tatárskom vpáde. Najma nemožno myslet, že by spišský hrad1 kapitulský kostol boly už vtedy z kameňa; iba nová kolonizačná vlna po r. 1241, ktorá zaludnatila postupné celý Spiš, Tatármi spustošený, priniesla i sem novu stavebná techniku.

Stavebníkom hradu i kapitulského kostola bol ten istý prepošt, čo přežil tatársky vpád, Matiaš (1239-58). Poučený ťažkými skúseno- sťami požiadal krára, aby cirkevnému majetku poskytol bezpečnejšej ochrany. Belova odpověď sa zachovala:391) listom z 13. X . 1249 povoluje prepoštovi, aby na spišskom hrade postavil pre kapitulský archív vežu a pre seba palác. Obidve tieto stavby sa zachovaly, hoci aj čiastočne změněné, až podnes; stoja na najvyššej plošině hradného vrchu, dost’ daleko od seba, takže predpokladajú i spoločný veniec ohradného múra.

So stránky vývoja slohu zaujíma nás na tomto mieste iba budova pa-

5S0) C. Uagner, A n a le c t a S c e p u s ii, III., str. 196; porov. J . Hradzky, 1. c., str. 56-***) C. liagner, I. c., I., str. 294; porov. J . Hradszky, 1. c., str. 43.

367

láca. Palác stojí na’’najzadnejšom mieste nádvoria, nad svislou skalnou stěnou; v románskej dobe mal iba prízemok a dve poschodia. Jeho múry sú lomové, len na nárožiach spevnenc mohutnými, presne lícovanými kvádrami z bieleho travertína.392) K ed v X V . století župan Stefan Zápolský (1487— 99) očakával návštěvu kráTa Vladislava, ktorý r. 1494 přebýval v Levoči, prestaval románsky palác na pozdnogotický sál: rozbúral staré dlážky medzi románskými poschodiami, zainúral póvodné okná a dveře a vybúral nové a póvodnú výšku budovy rozdělil novým spósobom bez ohradu na starý stav. Nové poschodia boly nižšie ako staré.393) Ked nad prízemkom bola postavená nová klenba, spočívajúca na niekorkých středných pilicroch, stala sa z neho vlastně len substrukcia horných čiastok budovy; neskoršie přístavky zakryly tu póvodné okná.

Najviac, pravda, utrpělo prvé poschodie románskej budovy. Jeho okná boly sdružené; maly polkruhovité archivolty a stredný oblý stípik s bobulovitou hlavicou a atickou patkou s nárožnými lupeňmi. \ T X V . století ich cclkom zamúrali, takže dnes všetky okrem jedného len slabo sa kontúrujú v neskorších vakovkách; znútra stavby ich však lahko najdeme poclla širokých segmentových pásov, vyklenutých z hladkých travertínových kvádrov, ktorc uzavieraly ich špalety.

Také okná boly po dvoch v prvom poschodí nielen v priečelí juž- nom, ale i vo východnom a v múre severnom; len v priečelí západ- nom boly tri. Okrem nich 11a západnom priečelí bol v přízemí portálik, ktorým sa do paláca vstupovalo; pravý oblok tejto fasády zjavuje sa trocha lepšie, lebo jeho výplňový múr čiastočne už odpadol.

Usporiadanie priečelia druhého románského poschodia najlepšie možno sledovat’ so strany východnej a západnej; v každom priečelí badať tu póvodný polkruhový portál, ktorým sa vchádzalo na dřevené ochodzc.

Jednotlivé poschodia v románskej dobe oddělovaly dřevené povály, ktoré, ako možno předpokládat’, niesol rad středných dřevených stípov.

Architektům paláca, najma tvar jeho okien, ukazuje, že palác postavila huta, ktorá v tom istom čase pracovala i na stavbě nedalekého kapitulskeho kostola.

392) Výška, do ktorej nárožně kvádrovanie siaha, ukazuje, aký vysoký hol románsky palác.3*3) Románsky palác inal prízemok a 2 poschodia, po gotických úpravách prízemok

a 3 poschodia.

368

У7-

Spiš

ský

hrad

, pů

dory

s a

pric

čny

rez

rom

ánsk

ého

pal

áca,

H R A D U H R O V É C

( Ugrócz, okr. Bánovce nad Bebr.)

J. Kerekeš, H r a d y tr e n č ia n s k e h o P o v a ž ia , Letopis Matice slovcnskej, III. a!V r., 1866-7, 2> sv -> str- 66.

•

Najstaršie jádro hradu třeba hladať okolo najvyššicho nádvoria, ktorcho budovy stoja na najzadnejšom výběžku skalného hrebeňa. V sub- strukciach východného traktu zachovaly sa tu zbytky pozdížneho románského paláca, ktorého vnútorné rozdelenie dnes je už ťažko presne stopovat’. V najzadnejšom kúte hradu, nad skalným úplazom, prilieha k tomuto paláců hradná románská kaplica, ktorá dnes tvoří suterén trojposchodovej pozdnogotickej budovy.

Kaplica sa skládá z podkovovitej apsidy bez triumfálneho oblúka a z pozdížnej lode. Póvodná klenba apsidy sa sice nezachovala, ale nepravidelný povrch můra ukazuje, že apsida bola už od začiatku sklenutá konchou; loď mala rovnu povalu a zaklenuli ju až v X V I. století. Apsida má v osi zamúrané románské okienko; pod neskoršími vakov- kami miestami ukazuje sa fresková středověká výzdoba. V lodi je panská empora, ktorá však má poprsný múr plný až po dlážku lode, teda bez arkád; lod je totiž vysekaná v skále, takže pod dlážkou empory niet vóbcc prázdného priestoru. Do spodnej časti lode vchádzalo sa polkruhovým portálikom priamo z prízemka prilahlého paláca; na emporu vedie samostatný vchod o poschodie vyššie, ako predošlý, ktorý bol přístupný asi z drevenej pavlače v prvorn poschodí paláca.

Okrem týchto románských častí zachovalo sa i póvodné ohradenie hradného dvora.

Vznik tejto časti hradu možno hladať tesne pred polovicou X III. stolctia. Za prvého majitelů. Uhrovca udává sa trenčiansky župan Baas, ktorého rod držal hrad až do roka 1295.

371

'

.

.

Z Á V Ě R

Uzemie dnešného Slovenska vstupuje do dejín stavebného umcnia o niekoTko storočí prv ako ostatně zeme nášho štátneho svazku. Příčina toho spočívá v jeho polohe. Ako spolučiastka stredného Podunajská dostalo sa už v I. století po Kristu do sféry záujmov a neskór i expan- zívnej politiky říše rímskej, ktorej dějepisci zanechali nám o ňom nie- koíko vzácných zpráv a ktorej legie boly prvými známými stavebníkmi na nasej zemi.

V časoch, ked gallské obyvatelstvo vystriedali u nás germánski Kvádi a ked sa v hornatých lesiskách stredného Slovenska ustahije východná hranica germánského světa, buduje si rímske Impérium na Dunaji svoj severný limes. Jeho základy zasahujú sice už do počiatkov nášho letopočtu, ale kostra jeho vojenského zaistenia pochádza iba z druhej polovice I. stoletia. Vtedy, za cisára Vespaziána (69-79) postavili v bý- valom gallskom meste Karnunte, ležiacorn v Uhorskej bráně na juž- nom břehu Dunaja, kamenný tábor, a podobné kastrá vznikly za cisára Domiciána (81-96) i v blízkosti starších osád na južnom břehu Dunaja vo Vindobonc (Viedeň) a v Brigeciu (naproti dnešnému Komárnu).

Poučené skúsenosťami z víťazných bojov, ktorými sa Římu podařilo na sklonku I. stoletia po Kristu uviesť zadunajských Germánov do p o

měru vazalského, začaly si jednotlivé rímske legie budovač strážné kastely i na území kvádskom. Nášho územia dotýká sa stavba kastelov v předmostí oboch hlavných kastier, ležiaciach na našom ú s e k u Dunaja, Karnunta a Brigecia. Ich póvodné mená nám však hístoria nezachovala, takže vicme o nich len z náhodných nálezov římských múrov, najma tehál, opatřených kolkom tej legie, čo pevnosť s t a v a l a .

Najváčší z nich je kastel, ktorého trosky ležia na takzvanom Leáiiyváre

pn~KomarncT možno Jho azda stotožniť s antickou Kelamanciou. Jeho múranc opcvnenic tvoří štvorec so stranou asi 175 m dlhou, so zaoblenými roh mi, lemovaný dvojitou priekopou. Y rohoch i v stranách půdorysného obrazea je hradba opatřená štvorhrannými v e ž a m i -

Vnútorný priestor za týmto opevněním bol husto zastávaný v o j e n s k ý m i

budovami; ich půdorys poznáme len podal, pokiaí ho v rokoch 1907— 9 vykopal J. Tóth-Kurucz.

Na pozostatky podobnej dispozície sa přišlo výkoporn, ktorý r. 1925 podnikol A. Gnirs v Stupave při Bratislavě. Rekonstruovaný štvo-

r

rec opevnenia meria tu v straně asi ioo m, ale z vnútorných budov vykopalo sa iba niekoíko málo zbytkov piscin, výh řevníš ť a stípiko- vých dlážok. Zlomok menšej rímskej stavby, skladajúcej sa z niekol- kých pravoúhlých komor a polkruhovej nyky, vykopal r. 1921-22 I. L. Červinka i na Devíne; nesporný římsky póvocl tohto múra bol dokázaný iba r. 1935, ked tu znova kopal J. Eisner. Roku 1936 přišlo sa tu na základy inej budovy rímskej, ktorá mala tiež okrúhlu apsidu; jej datovanic do doby cisára Valentiniána I. umožnil nález kolkovanej tehly. Len zo starších zápisov T. Ortvaya vieme o nálezoch římských múrov a tehál, 11a ktoré sa přišlo v druhej polovici X IX . stoletia v Lo- renckej ulici v Bratislavě. Možno, že i tam išlo o zbytky váčŠieho rovinného kastela, ktorýje dnes, pravda, zastavaný blokmi vnútorného města. Kedže sa tu póvodný pódorys kastela v sieti uličných čiar nezachoval, možno předpokládat’, že koncom X III. stoletia, ked město vznikalo, nebolo už nad zemou po ňom nijakých stop.

Datovanie týchto kastclov opiera sa o nálezy tehál, opatřených kolkom X V . legie. T á totiž označovala svoje telily iba za svojho druhého pobytu v Karnunte, ktorý ohraničujú roky asi 71-114 po Kristu. Jej kolky sa našly v Bratislavě i v Stupave. Ani v jednom z našich kastelov sa však nenašly význačnejšie zbytky póvodnej architektonickej výzdoby; sú tonapospol iba čiastky beztvárnych, hladko ovakovaných múrov z lomového kameňa, kladených v základoch do maltového ložiska, do ktorých malty je primiešaný tehelný prach.

Inšie viditelné stopy na našom území rímske legie zanechaly iba za vojen markomanských. Vtedy, za druhej výpravy Marka Aurelia do územia kvádskeho, dobyly spojené rímske legie najskór r. 179 po K r. konečného víťazstva, ktorým potrestaly Germánov za nedávný vpád do římského zázemia. Na pamiatku toho rímski vojáci vykřesali do skaly pod dnešným hradom v Trenčíne oslavný nápis, ktorý iba r. 1852 objavil L. Stárek.

Týmto víťazstvom sa však skončily rímske výboje na našom území, lebo neskorší cisári už upustili od úsilia, premcniť zadunajské germánské krajiny na římsku provinciu. Po celé III. stoletie Rím je na dunajskej hranici v defenzíve. Gsilie cisárov Konstancia II. (323-61) a V a lentiniána I. (364-75) o jej pevné zvládnutie prichádza už neskoro, najma ked na východnom obvode vtedajšej Europy začínajú sa ukazovat známky nastávajúceho sťahovania sa národov. V tomto všeobec- nom nepokoji, nevicme presne kedy a ako, rímske panstvo na Dunaji zaniklo. Niekedy na přelome IV. a V . stoletia Rimania opúšťajú svoje dunajské kastrá, římska kultúra tu zaniká a naše územie vstupuje

374

do doby, ked ním po niekorko storočí křižovaly sa na svojich výpravách východně národy.

Na sklonku římského panstva na strednom Dunaju zjavujú sa v čelných římských kastrách, najma v Augsburgu, v Regensburgu, v Pasové a vo Viedni, počiatky křesťanstva, ktoré vnášali sem potulní biskupi. Po vydaní milánského ediktu (313) zakladajú sa i tu křesťanské kostoly. Na slovenskej zemi nemáme však o jestvovaní tohto nového učenia vela zpráv; iba niekorko nálezov křesťanských mincí alebo nápisov v tábore 11a Leányváre svědčí o tom, že tu už koncom IV. stoletia žili kresťania. V pohanskom mori tvořili však ešte len drobné ostróvky, ktoré potom za sťahovania sa národov zasa zanikly.

Ríšu Kvádov vystriedalo na našom území panstvo Hunov, Herulov s Gepidmi a napokon Langobardov; ked sa i tito od nás odsťaho- vali, juhoslovenské nížiny stávajú sa čiastkou říše avarskej. V tomto čase římska tradícia bola na našom úseku Dunaja už celkom přetrhnutá. Pohanské národy, ktoré obsadily rímske územia na východ od ricky Enns, osadzovaly sa mimo římských hradieb a miest a vo vše- obecnej neistote, ktorá nastala po páde římského panstva, vracaly sa znova k primitivnému hospodárstvu naturálnemu; tým tu, pravda, hynuly blahobyt a vzdělanost’ a všetky rímske kastrá, počínajúc Yin- dobonou, upadajú do zabudnutia a ich múry obracajú sa na rumy a miznu pod zemou. Je tedy zřejmé, že sa tým v strednom Podunajsku pretrhla i tradícia římského kamenného stavitelstva, takže po celé ostatné dve třetiny tisícročia po páde rímskej Panonie na strednom Dunaji nestretávame sa ani s jednou, čo i len najprimitivnejšou murovanou stavbou.

Celkom inakšie boly poměry v bývalom rímskom Noriku. přechod medzi panstvom římským a franským bol tam pozvolný, veď připravovala ho postupná vnútorná germanizácia v římských úradoch a vo vojsku ešte za plnej moci rímskej. K ed sa potom pred polovicou V I. stoletia v tejto časti krajiny osadili Bavoři, zabrali tu staré rímske kastrá, z ktorých predným bol Regcnsburg.

Regensburský vojvodský dvor stal sa od konca \ I. stoletia centrom misijnej činnosti kresťanskej a konzervoval tak staré římské stavitelské vědomosti. V prvej tretine V III. stoletia dochádza v Bavorsku prostred- níctvom sv. Bonifáca k trvalej organizácii kresťanskej církvi, zapojenej do sictc pevných biskupství. Vtedy vznikly biskupstvá v Regensburgu, v Salzburgu i v Pasové, ktoré boly skoro podriadené arcibiskupovi mohučskému. Súčasne s novými biskupstvami zjavujú sa tu na južnom, kedysi rímskom břehu Dunaja i prvé křesťanské murované kostoly,

375

najma v Regensburgu a v Salzburgu, ktoré sú tým vzácnejšie, že v tom čase v zadunajskej časti franskej říše, tedy na území kedysi barbarskom, kamenných kostolov ešte takmer niet.

Pre nasledujúce osudy našej časti Podunajská rozhodujúce sú výpravy, ktorými Karol Velký na sklonku Y III . stoletia otriasol mocou avarskou. Vyvrátenie avarskej říše bolo len čiastkou váčšieho koloni- začncho programu tohto panovníka. Jednotlivé slovanské kmene, ktoré tu, na východnom okraji říše franskej žily pod nadvládou avarskou, tým sa sice oslobodzujú od avarského jarma, ale hned v zápatí upadajú do závislosti od říše franskej.

Karlové kolonizačné úmysly najlepšie prcjavuje nová cirkevná orga- nozácia, zavedená v Podunajsku po páde říše avarskej; Bavorsko bolo totiž vyňaté z arcidiecézy mohučskej a dostalo vlastné arcibiskupstvo v Salzburgu. Jemu potom boly nielen podriadené staršie bavorské biskupstvá, ale bola mu sverená i duchovná starost’ o nové kraje, na- dobudnuté kolonizáciou i výbojom v avarskom Podunajsku. V týchto krajoch mali podlá tohto programu postupovat’ vedTa seba biskupi salzburský a pasobský; ich spoločná práca sa však skoro premenila na řevnivost’, lebo už od r. 829 Ludvik Nemec musí upravovať hranice oboch diecézí, pri čom západné Slovensko připadlo k Pašovu.

Nove nebezpečenstvo, hroziace z říše franskej, vyvolalo u jednotlivých slovanských kmeňov širšom Podunajsku snahu po sebazacho- vaní, ktorá sa prejavila predovšetkým v politickcj centralizácii. Nie je preto náhodou, že právě v týchto časoch vstupujú tito Slovania do pí- saných dejín. Tak už pred třetinou IX . stoletia počujeme o kmeňo- vých kniežatstvách v Cechách, na Moravě i na západnom Slovensku. Stredom politického života tejto časti Slovenska bola už vtedy Nitra. Kým však na Moravě rodí sa odpor proti vzrastajúcemu vplyvu říše franskej, tunajší knieža Pribina obrátil sa pod ochranu franskú a otvoril tak svoju krajinu bavorskej kolonizácii i cirkvi. V týchto pomeroch vznikla na Pribinovom nitrianskom hrade niekedy medzi rokmi 824-36 křesťanská bezmenná svátvňa, zriadená salzvurským arcibiskupom, prvá, o ktorej v našom kraji vóbec vieme.

Nové učenie zapustilo však u nás pevné kořene iba za říše Verko- moravskej; príchodom gréckych misionárov, Cyrila a Metoda, naše územie dostalo sa do sféry cirkvi východnej. Kultúrne dějiny druhej polovice IX . stoletia nie sú potom ničím inším, ako neprestajným za- pasom západnej a východnej orientácie. I pri tom však, že sa r. 869 Metodovi podařilo dosiahnut arcibiskupského stolca a nadviazať tak i naše východné křesťanstvo na cirkevnú organizáciu římsku, jednako

len zvíťazil na sklonku IX. stoletia v nitrianskej časti říše Velkomorav- skej ritus západný; stalo sa tak přičiněním sa nitrianskeho kniežaťa Svatopluka, frankofilsky orientovaného, ktorého vplyvom biskupský stolec v Nitře dostal Nemec Wiehing (880-92).

V tuhých zápasoch, ktoré nastávaly od polovice IX . stoletia m edzi ríšou Velkomoravskou a franskou, vystupuje na javište dejín i východná časť dnešného Slovenska. Tam, v poriečí Tisy, ležalo staré slovanské kniežatstvo, ktorého politickým i cirkevným strediskom bol Bycharský hrad (Velký Yaradín). Ale ani to neudržalo dlho po páde avarskcj říše svoju samostatnost’ a podrahlo nějako v druhej polovici IX . stoletia nadvládě bulharskej.

O jednotlivých hradištiach říše Velkomoravskej vieme len natolko, nakolko dostaly sa do styku s íránskými vojskami. Okrem Nitry, kde sa ustálilo středisko cirkevnej správy, máme pre tie časy bezpečne zaistený len Devín a Bratislavu, teda obidva hrady, ktoré strážily západný vstup do nitrianskej nížiny, Uhorskú bránu. Devín sa priamo menujc v zápise fuldských análov, ktorý opisuje druhů výpravu Ludvikovu proti Rastislavovi r. 864. Až doteraz sa tu zachoval systém niekoTkých zemných hradišť, z ktorých najváčšic leží na samom stoku M oravy a Dunaja; slovanské osídlenie Devína nesporne dokázal detailný výskům, ktorý tu od roku 1921 konal I. L. Červinka a po ňom J. Eisner, nehradiac ani na rozbor E. Simka z roka 1920. Velkomoravský póvod hradu Bratislavy dokazuje však iba jediná zpráva v kodexe v kláštore admontskom, kde sa spomína tento hrad už v zápise, vzťahujúcom sa na rok 907. V zbytkoch pozdnostredovckého paláca niet už po býva- lom hradišti nijakých stop a len podfa utvárnenia terénu možno si představit jeho bývalý tvar a velkost’.

Ostatné archeologické nálezy ukazuj ú, že jadrom osídlenej zeine boly v týchto časoch len nížiny hlavných riek, Moravy, Váhu, Nitry, Hrona a na východe Bodroga, ktoré na spósob lalokov vybehovaly do okrajových hór. Odtial sa potom dědiny rozšiřovaly i tam, kadiaí vicdly dóležité cesty, ako na pr. do kotliny turčianskej, oravskej a žilinskej. Slovensko západné čiže Nitriansko oddělovaly však od východného Bycharska neschodné hory na rozvodí Dunaja a Tisy, kadiaí išla, bližšie neurčená, hranica medzi europským Západom a Východom.

Po páde říše Velkomoravskej nastáva v dějinách Slovenska tma, z ktorej iba chválami zdajú sa preblcskovať známky života. Příčinou toho boly ustavičné výpady nového národa, Madarov, ktorí začiatkom X . stoletia zaujali ijadro Panonie a napadali od dar východnú nemeckú hranicu, udržujúc v strachu a v napatí celu strednú Europu.

377

Iba porážka, klorú utrpěli r. 955 od spojených vojsk nemecko-čes- kých na rieke Leche, přinutila ich opustit’ tento spósob života a osadiť sa pevne v panonských rovinách. Slovensko však, ako sa zdá, připadlo súčasne na pol storočia k říši českých Boleslavcov. Jedným z dóvodov tohto předpokladu je regensburský vplyv, prejavujúci sa v zasvátení kostola v Nitře sv. Emmeramovi, o ktorom sa dozvedáme z legendy Mauro- vej zo začiatku druhej polovice X I. stoletia; tento vplyv mohly totiž najskór sprostreclkovať zeme české, ktoré cirkevne patřily k Regens- burgu až do roka 973. Tento kostol je teda v časovom poradí už treťou známou stavbou 11a nitrianskom hrade.

Počiatok politického života Maďarov třeba hladať v prvých pokusoch o sjednotenie ich kmeňov za kniežaťa Gejzu v poslednej štvrtine X.. stoletia. Súčasne vniká do tvoriaceho sa maďarského štátu i křesťanstvo, a to bud latinskými misiami z Bavorska, bud grécko-východnými z Carihraclu. Ale iba misijnou činnosťou českého biskupa Vojtěcha na Gejzovom dvore ustálil sa tu ritus západný; Vojtech sám tu založil prvý kláštor, na Panonskej Hore, a osadil ho benediktínmi z Břevnova pri Prahe.

Všeobecné upevnenie křesťanstva v madarskom Zadunajsku je však iba dielom Gcjzovho syna, sv. Stefana. Dosiahnuc s českou pomocou od cisára koruny královskej, začal organizovat’ cirkevné poměry tak úspěšně, že na samom začiatku X I. stoletia nové kráfovstvo osamostatnilo sa i cirkevne. Za sídlo arcibiskupovo zvolili Ostrihom. Tic změny súvisia, pravda, už s výbojmi, ktorými si Stefan připojoval jedno zo susedných území po druhom a ktorými vznikol vlastně pojem uhor- ského štátu, takže Ostrihom bol súčasne cirkevným strediskom i pre novodobyté Nitriansko, ktorému nahradilo zaniklé biskupstvo v Nitře; pre bývalé Bycharsko, připojené teraz i s ostatnými potiskými knie- žatstvami k Uhorsku, bolo zriadené biskupstvo vo Velkom Varadíne. Okrem nich do svátoštcfanských čias pripadajú azda i počiatky biskupství v Pátikostolí, v Kaloči, vo Veszpréme a v Rábe.

Z konca Stefanovej vlády je i rozdelcnie krajiny so stránky politickej. Hranice starých slovanských kniežatství sa přitom podržaly; ich hrady boly zinenené na hrady župné, na ktorých sa sústredila vrchnostenská moc panovníkova. Zupnými hradmi boly už v X I. století Bratislava, fíont, Nitra a Tekov. Na týchto hradoch boly však aj strediská farského rozdelenia krajiny (t. zv. sústavy verkofarskej); tu boly hlavné fary a preto i významné kostoly, ktorým boly pridelené ostatné kaplice po dědinách a dvorcoch.

Okrem spomenutých župných hradov vieme už v X I. století na Slo

378

vensku i o takých hradištiach, ktorých úlolia bola číro strážná a vojenská. Nitriansko sa totiž za prvej polovice X I. stol. stalo akousi pohraničnou markou, ktorá mala chránit’ panonské jádro krajiny pred nebezpečen- stvom so strany českej. Panonská hranica dunajská dostává sa tým do vnútrozcmia a nahrádza sa preto novou: je to systém hradov pri rieke Váhu, rozložených po celom vtedy obývanom břehu, počínajúc Tren- čínom. Od neho na juh stály hrady Bludinec (dnešný Beckov), Baria, Hlohovec a Sintava.

Doterajšia politická i geografická individualita krajiny začína sa pozvolné strácať. Niektoré preclné slovanské rody, ktoré tu od čias Velkcj Moravy stály v čele kmcňových kniežatství, udržaly sa sice i v nových pomeroch, ako na pr. rod Poznanovcov a Huntovcov, iné však, ako nitriansky, boly asi násilné vyhubené a ich majetok pripadol konfišká- ciou královi. Z majetku nitrianskych kniežat zaopatřený bol prvý kláš- tor na našom území, klástor henediktínov na Zjobore pri Nitře, ktorý založil sv. Stefan v prvých rokoch svojej vlády ako expozituru kláštora na Pa- nonskej Hore a ktorý osadil cudzími mníchmi.

Vnútorné zósilnenie uhorského státu a jeho nové rozšírenic nastalo v druhej polovici X I. stoletia. Přičiněním sa králov Gejzu, sv. Ladislava a Kolomana sa totiž základy, ktoré položil sv. Stefan, upevňujú a vjeho diele sa pokračuje najma tým, že kráT křesťanstvo všemožne podporuje, zakladajúc nové kláštory a biskupstvá a bojujúc početnými synodami proti pohanským prežitkom. Slovensko už asi za Ondreja I. premenilo sa na údelné kniežatstvo; v osobách Gejzu a Ladislava v tretej štvrti- ne X I. stoletia dostalo sa mu vojvodov, ktorí sa trvalejšie zapísali vjeho dějinách. Už pred rokom 1075 založil totiž Gejza nový kláš- tor vo Sv. Beňadiku nad Hronom a určil mu za úlohu kolonizovat' neosíd- lený horný úval Hrona. Ladislav zachoval svoju priazeň Nitriansku i vtedy, ked sa stal kráíom; roku 1083 došlo ku kanonizácii zoborských mníchov Ondreja a Beňadika, ktorých telá preniesli do kostola sv. Emmcrama; asi ešte za toho istého panovníka bolo založené pri tomto kostolc v Nitře i biskupstvo, ktoré uviedol do života Ladislavov nástup- ca, Koloman. Podobné asi sv. Ladislav to bol, čo daroval benediktínom z Panonskej Hory dnešné Diakovce, v ktorých ešte na konci X I. stoletia vznikol nový benediktinsky kláštoi*. V listině, vydanej kláštoru sv. Be- ňadika nad Hronom r. 1075, čítáme i zmienku o kaplici sv. Martina, patriacej ku královskej kúrii v Dvorníkoch, iodrevenej kaplici královskej fary v Kňažiciach. Koncom X I. stoletia boly teda v Nitriansku dovedná tri kláštory, ktoré všetky patřily benediktínom.

Toto včasné románské stavebné umenie na západnom Slovensku

zodpovedá svojou povahou súvekým pomerom v Uhorsku i v sused- ných podunajských krajinách. Najpokročilejšie z nich v tom čase je Bavorsko, ktorého plochopovalové kamenné baziliky zasahujú i do Ciech. Hoci počet novozaložených kostolov je už všade značný, zachovalo sa z nich v zemiach českých, rakúskych i v Uhorsku tak málo zbytkov, že na pr. pre Uhorsko a predovšetkým pre Slovensko ešte nestačia na správné určenie vtedajšieho štýlu a jeho póvodu. Tento úplný nedostatok pamiatok u nás vedie nás kdomienke, že na Slovensku ešte i vo včasnej románskej dobe stavalo sa napospol len z dřeva; prvé naše klášto- ry si totiž zprvoti stavaly iba dřevené provizoria, ktoré iba časom, ked sa v X II. století zaistily i hospodářsky, nahradzovaly kamennými kostolmi. Tým menej móžeme očakávať, že by sa niekedy přišlo na zbytky stavieb rázu užitkového.

V týchto okolnostiach neprichodí nám iné, ako usudzovať na jestvo- vanic našich kostolov z dokladov nepriamych. Sú to bud mená obcí (na pr. Velké Kostolany, připomínané r. 1 1 13), bud radové slovanské cintoríny, ktoré kedysi obklopovaly kostolnú stavbu; tieto cintoríny vie datovat’ archeolog. Bohužiar, ani tie nám neposkytujú bezpečnej opory, lebo nemožno s istotou ku každému ich zbytku prisúdiť i kostolnú stavbu. S akousi bezpečnostem možno však předpokládat: dřevené kostoly aspoň blízko váčších cintorínov z X I. stoletia na Devíne, kde konali výkopy I. L. Červinka (1921) a J. Eisner (od 1933), v Boleráze (výkopy A. Loubalove z roka 1934) a z neskoršej doby v Dolnom Jatove (výkop J. Eisnerov z r. 1931) a na Skalke pri Trenčíne (výkop J. Mádlov), ak nehradíme na starý cintorín na hrade v Nitře (výkop št. archeologického ústavu), ktorým je dosvědčená poloha kostola sv. Emmeřama.

V X II. století, teda vo vrcholnej dobe románskej, zjavujú sa 11a Slovensku prvé kamenné kostoly, z ktorých niektoré zachovaly sa až podnes. Týmto storočím počínajúc móžeme teda budovať úsudky o dějinách nasej architektúry priamo na pamiatkach samých. Tým sa naša úloha rozšiřuje o štúdium otázok, ktoré až dosial' bolo třeba obchád- zať; predovšetkým přistupuje teraz skúmanie vlastnej architektonickej formy a jej vývoja, ktoré umožňuje sostaviť jednotlivé pamiatky do spoločných skupin.

Příčiny zvláštneho stavebného rozmachu, ktorý u nás nastal najskór už v polovici X II. stoletia, třeba predovšetkým hladať vo vnútorných pomeroch krajiny. Kolomanove dekréty z údobia okolo r. n 00, kto- rými sa malo upevnit’ křesťanstvo, boly základom novej organizácie cirkevných pomerov v říši. Systém velkofarský bol opuštěný, cirkevná správa sa od štátnych úradov oddělila a z póvodných hradných fár vy

3 8 °

tvořily sa arcidiakonáty, od župnej správy neodvislé, ktoré sa iba miestnym rozložením viazaly k staršiemu rozdeleniu krajiny. Okrem toho X II. stoletie prináša i mnohé přesuny majetkové. Ak až dosiar váčšina zeme patřila ústavom duchovným a ak bola len v menšej miere majetkom královských stoličných hradov a niektorých predných vel- možov, přistupuje teraz k týmto vlastníkom zeme i drobná šlachta. Je to počiatok pozvolného přechodu od hospodárenia patrimoniálneho k súkromnému.

Tito drobní zemania, zamicňajúci službu pri dvore za statkárske podnikanie, zakladajú si na svojich dědinách nové, primitivné opevněné sídla. Tak vzniklo v X II. století mnoho drobných kurií, opevněných valmi a dřevenými piotmi, ktorých podstatnou častou bola kaplica, skoro vždy už murovaná. Na tieto vidiecke kostoly preniesly sa teraz i práva farské, a pri nich sa zakladaly i dědinské cintoríny. Vznikom tohto nového typu kostola sa teda okruh stavebníkov značné rozšířil; kostol už přestal byť obmedzeným iba na stoličné hrady a stal sa běžným doplnkom pódorysu panskej dědiny.

Ale neochabuje ani stavebná činnosť kláštorov. Pokračujúc v hospo- dárskej exploatácii zeme vzmáhajú sa natolko, že už móžu pomýšlať i na stavby definitívnych kamenných kostolov; a tak z X II. stoletia sú i naše najstaršie zachované kostoly kláštorné. Zrcjme, že ani nové kláštory nezaostávajú za staršími, najma keď zakladatelmi a podporová teTmi kláštorov stává sa i prcdná šlachta. Rozmnoženie počtu kláštorov súvisí i s príchodom nových řeholí do Uhorska; z nich na Slovensko dostávajú sa sice len cisterciti a premonštráti, ale ich kostoly zaujímajú zato prcdné miesto medzi našimi kláštormi. Okrem toho vznikajú u nás i nové prepoštstvá: sv. Salvátora v Bratislavě a r . 1 158 v Nitře, ktoré zvyšujú počet cirkevných ústavov v krajině.

S týmto rozmachom cirkvi paralelné kráča i vzrast kultúrnych po- žiadavok dvora; v tomto ohlade vynikol najma kráT Bela III. ( I I 73- 96), vychovaný pri gréckom dvore v Carihrade. Z jeho doby sú všetky váčšie baziliky v Uhorsku i prvý kamenný hradný palác, zachovaný v Ostrihome.

V X II. století začína sa uvolňovat i sústava pohraničných l e s o v a kolonizáciou, zprvoti velmi primitivnou, vznikajú váčšie osídlené úze- mia mimo starej hranice krajiny. Najma v južnej časti stredného Slovenska zjavuje sa čulý život, podporovaný niekolkými novými kláštormi řehole cistercitskej i benecliktínskej; nie je ináč ani v okolí hradu Zcmplína a v stolici Abaujskej. Jadrom osídlenej časti krajiny z o s tá v a však eštc i nadalej nížinaté západné Slovensko, kde sa sústreďujú za-

381

c h o v a n é pamiatky z vrcholnej doby románskej; len v tejto časti_Slo- venska nachádzame preto na vidieku kostoly panské, ktoré sú nám naj- bezpečnejším vodidlom při určovaní hranice krajiny ,,ro m á n sk e ja novokolonizovanej.____

Naše románské pamiatky nemóžeme deliť podra ich slohovcj formy; sú totiž zváčša celkom prosté, bez zvláštneho uměleckého akcentu, takže na tomto základe nemožno ich rozdělit’ do jednotlivých skupin. Ich celkové zafarbenie zodpovedá súčasným pomerom v Podunajsku; štýlove sú do tej miery jednotné, že ich móžeme rozlišovat len podra ich účelu a teda podía rozdielnej dispozície.

Prvú skupinu našich vrcholnerománskych pamiatok tvoria kostoly kláštorné a kapitulské; ich spoločným znakom je bazilikálna dispozí- cia. V tej dobe pre umenie podunajských krajin rozhodujúce sú dve strediská vývoja baziliky: oblast' saská a vlašská. Vývoj saský dodřža prísne rozdelenie priestoru na drobné jednotky, pri čom základom kompozície zostáva štvorec kríženia, v ktorom sa přetíná hlavná a priečna loď. Pódorys má preto vždy podobu latinského kríža. Baziliky vlašské, najma v Lombardii, zakladajú sa však na principe jednotného vnútorného priestoru. Arkády medzi hlavnou lodou a lodami bočnými sú preto široké a vzdušné a najma odpadá priečna loď a štvorec chóru, takže všetky tri apsidy dostávajú sa do jedného radu vedía seba. Umenie Ciech a zemí rakúskych kolíše sa medzi oboma menovanými pólmi vývoja; umenie Bavorska a najma Uhorska sa váčšou mierou prikláňa k typu vlašskému. Naše baziliky sú preto po celú románsku dobu troj- lodové stavby bez priečnej lode a s apsidami v jednom rade, a tento pódorysný spósob nezmenil sa ani v dobe prechodnej, keď značné zo- silnely vplyvy, prichádzajúce zo severu; túžba po jednotnom prehlad- nom priestore bola teda vo vývoji umenia podunajských zemí rozhodu- júcou.

S úplným bazilikálnym pódorysom v dobe vrcholnerománskej střetáváme sa iba pri kostole vo Sv. Beňadiku nad Hronom a v Diakovciach; o tomto však prehovorírne neskoršie, v inej spojitosti. Z kláštorného kostola vo Sv. Beňadiku poznáme len pódorys, lebo na jeho mieste vznikla na konci X IV . stoletia nová stavba. Ale i tento pódorys patří už druhej stavbě kláštorného kostola, ktorú tu vybudovali v druhej polovici X II. stoletia na mieste provizorného kostola z konca X I. stoletia. Vrcholne- románsky kostol mal bazikálne trojlodic, zakončené na západe dvoj- vežovým priečelím a na východe troma polkruhovými apsidami, ktoré bezprostředné priliehaly k lodiam.

Pre naše poměry je příznačné, že redukcia bazilikálneho systému

nezastavila sa při priečnej lodi, ale že šla až za možnú hranicu, zbaviac bazilikálny priestor toho najvlastnejšieho, čo ho robí bazilikálnym: trojlodnosti. Z baziliky sa přitom ponechala iba dvojvežová západná fasáda; bočné locle i apsidy sa vypustily, takže dvojica západných věží sa dostala po boky len jednej lode. Tento okyptený typ kostola nachádza- nie dotcraz pri bývalom benediktínskom opátstue sv. Jána Krstitela v Jáno- šovciach nad Rimavou, ktorého kostol sa dobré zachoval až podnes; po- chádza najskór z doby Belu III. Z tej istcj doby bol jemu velmi podobný kostol premonstrátského prepoststva sv. Stefana na Bzovíku, založený sice niekedy v mcdzičasí rokov 1127-31, ale ktorý dokončili iba v druhcj polovici storočia. Stál, vo východncj časti pozdnogoticky přestávaný, až do třetiny X V I. stoletia, ked ho zbúrali a iba jednu z jeho věží pojali do dispozícic hradu, na tomto mieste postaveného; iba výkopom r. 1932 objavili sme jeho základy. Azda možno sem vpočítat napokon i románsky kostol v Krušovciach, ktorý přestávali v X V III. století a ktorý si najma v západnej časti zachoval póvodné usporiadanie. I táto pamiatka vznikla najskór v druhej polovici X II. stoletia; je však neisté, či to bol kostol kláštorný.

Okrem týchto stavieb, ktorých pódorysy poznáme, patřilo asi do tej- to skupiny i niekoHvO kláštorných kostolov, po ktorých však už nezostalo ani stopy; vieme o nich len z archívnych zpráv, ale o ich póvod- nej podobě nemáme nijakej představy. Boly to azda kostoly benediktinských opátství v Klí li, v Ludanoch, na Skalke a v Opátskej pri Koši- ciach, cistercitských Opátovej pri Lučenci a v Lipovtúku a premonštrátskeho prepošstva v Lelesi; vznikly na pospol v X II. století a na začiatku X III. stoletia, ale váčšinou reformácie nepřežily. Sem azda možno vřadit i bývalý kostolpriepoštstva sv. Salvátora na bratislavskorn hrade, ktorý tu stál až do roku 1221.

Druhů skupinu vrcholnerománskych pamiatok tvoria kostoly pan- s k c ; charakterizuje ich empora, postavená na spósob neskoršej spevác- kej kruchty na západnej straně lode. Na nej zúčastňoval sa bohoslužieb drobný šrachtic, majitel dědiny, kým pre čelad a lud bola vyhradená lod. Kostoly tohto typu vznikly v Bavorsku, odkial sa rozšířily i do Ciech a na M oravu; odtiaT zasiahly na západné Slovensko. Empory našich kostolov maly zpravidla iba rovné povály a vystupovalo sa na ne priamo z lode; právě tak i lod bola vždy pokrytá iba dřevenou povalou. Okrem jedného případu sú tieto kostoly celkom prosté, bez akejkolvek ozdoby na priečelí; často nemajú ani póvodnej veže.

Jedným z najstarších kostolov tej to skupiny je kaplica, ktorá stojí střed hradišťa nad obcou Dralovcami. Jeho emporu i v poschodí uza-

383

viera proti lodi plný múr s arkádami, čo prezrádza výnimečne vplyv saský; kostolík vznikol najskór už pred polovicou X II. stoletia. Jemu podobný kostol zachoval sa ako pozostatok zaniknutej dedinv Pominoviec na Pováží; empora má tu podobu kruchty a nad jej středným роГот stojí nízká veža, otvorená v prvom poschodí do kostolnej lode širokými oblúkmi. Polkruhová apsida je uzavretá, ako pri všetkých kostoloch tejto skupiny, póvodnou konchou. Taktiež z X II. stoletia je i dorúcaný kostolík v Kliž. Hradišti. Jeho empora bola sice dřevená, ale vchádzalo sa na ňu priamo z lode vřetenovým schodišťom, vloženým do valcovej veže v západnom priečelí. Najzaujímavejším kostolom tejto skupiny je však kostol vo Varšanoch. Nielen preto, že je priamo datovaný; z listiny z r. 1156 poznáme okrem toho i jeho stavebníka, zemana Eusidina, i okruh jeho farnosti. Táto stavba je na naše poměry velmi ozdobná. Na apsidě má obláčkový vlys a stípiky jej cmpory, ktoré stoja nezvy- čajne pod vrcholmi arkád, majú krychlové hlavice. Na emporu sa vystupovalo schodišťom, vynechaným v hrúbke západného múra.

Podobný, ale prostejší panský kostolík z X II. stoletia zachoval sa v Koleňanoch; jeho kamenná empora má rovnu povalu. Velmi jednoduché boly asi i ostatné kostolíky tejto skupiny, v Chalmovej, v Párov- ciach pri Nitře a v Otrhánkach, ktoré boly v barokovej dobe přestavené, pri čom si však zachovaly aspoň póvodný pódorys, a v Plorných Vašardi- ciach, kde z románskej stavby zostala už len apsida. Iba len pódorysy vykopali v Ebede, kde možno předpokládat' kostolík dosť ozdobný, a pri £ elieznvciach na záhone, ktorá sa až podnes zovie „Kostolná“'. Zo starých vyobrazení vieme o podobnom kostolíku i v Starej Gúte pri K o márně. Napokon nie je vylúčené, že i zborenc kostoly v Starom Te- kove a v Tormosi boly románské. Ani jeden z týchto kostolov ncmal však sklenutej lode; klenby, ak i sú tu, sú barokové.

Treťou skupinou vrcholnerománskou sú centrálně kostoly farské a hradné, rotundy. Sú póvodu českého; v Cechách je jádro tejto skupiny, ktorá odtiaT zasahuje v X II. století cez Moravu i na západné pohraničie Slovenska. Tieto kostoly majú kruhovú loď, opatrenú na východe podkovovitou apsidou; věží u nás nemajú, ba povodně ani klenieb v lodi. Poměrně dobré zachovaným príkladom českej rotundy na našom území je kaplica na hradišti v Skalici, všeobecnc mylné pokládaná za karner; iba sondami v jej základoch, urobenými roku 1932, vysvitlo, že nemá podzemného priestoru. Z obdobia rozkladu tohto typu kostola je kaplica na cintoríne v Dehticiach, postavená roku 1172. Jej loď je dnu sice válcovitá, s póvodnou klenbou, ale zvonka je štvorhranná, prispó- sobujúc sa podlhovastému typu kostola. Apsis je predížená o pozdížný

384

c h ó r a dnu je bohato vyzdobená súvekým románským freskom, ktoré odhalili až r. 1932.

S touto skupinou pamiatok priestorove sú velmi příbuzné románské cintorínovc kaplice, t. zv. karnery. Akže sa románské rotundy dostaly k nám z oblasti českej, karnery naopak sú typické pre umenie zemí ra- kúskych, odkial sa v X II. století rozšířily do pohraničných krajov su- s e d n ý c h štátov. Střetáváme sa s nimi preto nielen v Bavorsku a 11a juž- nej Moravě, ale i na západnom Slovensku, kde v X III. století zjavujú sa na viacerých micstach. Z nich do vrcholnej doby románskej patřil asi len jeden, v Bratislavě, postavený niekedy po roku 1221 pri prepošt- skom chráme v podhradí; až doteraz sa zachoval z neho základ pod kaplicou sv. Anny. Boly to dvojposchodové stavby; vrchné poschoclie bolo cintorínovou kaplicou a malo pódorys taký istý ako románské rotundy, poschodie podzemné bolo kostnicou a nemálo nikdy apsidy.

Poslednú, ale najzaujímavejšiu skupinu našich vrcholnerománskvch pamiatok tvoria kostolíky tehlové. Utvoři ť z nich samostatná skupinu bolo potřebné preto, lebo ich tehlový materiál bol podkladom, na ktorom vznikla zvláštna odlišná dekoratívna forma priečelí. Z drobných tchelných jednotick sa Iahko složil motiv slepých arkád s oblými prípo- rami i zubatý vlys nad nimi a striedaním režnej tehly a ovakovaného múra vyvolal sa svojrázny malebný clojem, pripomínajúci južné mramorové fasády. Tento zvláštny stavebný materiál užili u nás sice po prvý raz pod priamym vplyvom z Lombardie, kde je jeho domov, ale i u nás ho zdóvodňujú miestne podmienky; roviny južného Slovenska sú totiž velmi chudobné na stavebný kameň. Preto sa tu odjakživa stávalo len z pálenej tehly a preto ani po celý středověk nevznikla tu nijaká váčšia kamenná architcktúra. Pravdaže, tým trpí presnosť vypra- covania detailu; slohová forma dostává sa do rúk miestnych murárov, v ktorých hrubne a už v pozdnej románskej dobe mení sa na akési ludové umenie. Najstaršia pamiatka tejto skupiny, kláštorný kostol v Diakovciach, vysvátený roku 1228, je ešte prejavom monumentálnym. Nad typicky južným, redukovaným pódorysom zdvíhá sa trojlodie, ktorého bočné lode sú opatřené emporami presne podra vzoru bazilik veronských; otvory týchto empór sú totiž bez parapetov a siahajú až po ich dlážku. Lmpory samy nemajú klenieb, takže možno tu videť do vazby krovu. Skoda, že tento jedinečný priestor bol kedysi v novověku po výške rozdělený na dva priestory novou povalou, takže empory a vrchná časť lode a apsid sú na kostolnom pojde. Tehlová výzdoba vonkajška vyniká najma na strednej apsidě, ktorej dvojetážové usporiadanie i spósob slepých arkád je odvodený taktiež z lombardských

385

arniatok X II. stoletia. Tieto ozdobné motivy zjavujú sa na Slovensku v prvcj tretine X III. stoletia i na kostole v susedncj obci Hegyi, z kto- rého sa zachovala iba loď s bohatými fasádami, a na apsidě panského Jcostolíka v Orešanoch, ktorý má až podnes při západnej fasádě múranú emporn. Obe tieto pamiatky sú postavené z tehál.

Vo vrcholnej dobe románskej máme teda na Slovensku štyri skupiny stavieb: skupinu panských kostolíkov na vidieku, ktorými sa naše rom ánské umenie viaže prostredníctvom Moravy a Ciech k vlasti tvchto pamiatok, k Bavorsku a čiastočne i k Sasku, skupinu kostolov s centrálnym pódorysom, ku ktorým patria českomoravské rotundy na západnej hranici Slovenska, a karnery, ktoré k nám zasiahlv z Dolného R a k ú ska ; potom sem prináležia kláštorné baziliky, ovplyvnené uměním lombardským, ktoré sa sem dostalo podlá Dunaja, a napokon máme tu kostoly tehlové, ktorými umenie vlašské u nás doznieva za podobných prirodzených podmienok ako i v Taliansku. Sú to teda obidve susedné krajiny pri západnej hranici, Rakúsko a zeme české, ktoré u nás pósobia bud priamo, bud aspoň sprostredkujú odovzdávanie formy bavorskej a vmalej miere i saskej. Z tej příčiny možno právom hovořit’ i v dejepise středověkého umenia o skupině podunajských krajin ako o uzavretom umeleckom celku, ktorý bol předurčený na to, aby prvý zachytil náraz tradičného prúdu vlašských kamenárov, uberajú- cich sa za zárobkom na sever cez Alpy.

Tento stav trvá v zcmiach rakúskych a českých asi do osemdesiatych rokov X II. stoletia, kým v Uhorsku až do konca prvej třetiny X III. veku. Pre slovenské poměry je přitom příznačné všeobecné sníženie úrovně přejímaného umenia, zaviněné perifernou polohou tejto krajiny oproti zemiam umeleckej vodčím, a súčasne i slohové omeškanie sa naproti susedným oblastiam. Ani jedna z vyměňovaných skupin našich pamiatok nemá u nás svoje jádro, každá zasahuje k nám len svojím okrajom, takže o nejakom vývoji štýlu nemóže sa u nás hovoriť nielen teraz, ale ani po celý stredovek. V o vrcholnej dobe románskej tvoří z toho výnimku len skupina stavieb tehlových, ktorá je sice tiež cudzieho póvodu, ale jednako len odlišuje umenie na Slovensku od rakúskeho a českého Podunajská. Toto štýlové oneskorenie sa Starého Slovenska najlepšie nám vynikne, ako si uvědomíme, kedy sa k nám dostala klenba: zatiar kým v Dolnom Rakúsku v osemdesiatych rokoch X II. stoletia užívá sa už rebrovej klenby a kým v tom istom čase prostá klenba nic je už neznáma ani v Cechách, na Slovensku takmer po celú prvú polovicu nasledujúceho storočia zakrývajú sa i najváčšie kostoly len dřevenou povalou. Dohoniť tento vývoj podařilo sa na Slovensku iba

386

neineckým kolonistom, ktorí v budúcom čase zahidnatili středné Slovensko.

Za Ondreja II. (1205— 35) začínajú sa už vo vnútorných dějinách uhorského štátu zjavovať náznaky novej doby. Románsky hospodářsky systém sa pozvolna rozpadává a na jeho micsto nastupuje gotický feudalizmus, doprevádzaný, podobné ako i v zemiach českých a v Polsku, nemeckou kolonizáciou. Král, aby vystačil plniť požiadavky, ktoré na jeho pokladnicu kládlo zvýšenie životnej úrovně panovníckej rodiny i celého štátu, přičinil sa všetkými spósobmi, aby zvýšil výnos zo svojich majetkov. Keďže zeme samej mal dosť, ale nebolo nadostač pra- covných sil, osádza na korunnom majetku prisťahovalcov z cudzích krajin, ak sa len vyznali vo vytínaní lesov a vobrábaní zeme, a zaisťuje im osobitnými privilegiami ich zvláštně práva, ktoré si k nám priniesli zo svojej domoviny. Tento příliv německých hostí mení sa v široký prúd, ked král začína rozdělovat’ časť korunného majetku do dědičného držania šlachtě; tá si potom kolonizuje na svojich majetkoch buď sama, buď zvláštnymi lokátormi. Týmto spósobom vznikly už v X II. století takmer súčasne na horskej periferii uhorského štátu dva číro nemecké okršleky, v Transilvanii a vo Spiši, ktorých hosťom skoro sa dostalo i osobitného střediska cirkevného a správného. Na Spiši bolo to pre- nošlstvo sv. Martina a spišský stoličný hrad. V tom čase začína však už vo váčšej miere, ako dosiar rozrušovat’ stredoslovenské lesy podnikanic banské, ktoré král pre jeho výnosnost! podporuje početnými výsadami. Jednotlivé banské hniezda, zprvoti usporiadané náhodné, menia sa pomaly na riadne obce - také boly najskór počiatky Banskej Stiavnice, najstaršieho banského města u nás. Ale vzrast rolnického i banského podnikania předpokládá i rozkvet obchodu a remesiel, ktoré stredovek sústredoval do miest. Preto vznikajú nové tržné osady, z ktorých nic- ktoré král obdaruje slobodami na spósob najstarších říšských miest Stolného Bělehradu, Budína a Pešti. Z najstarších miest si u nás zachovaly výsadné listiny Trnava a Krupina, obiclve založené už r. 1238.

Tento slubný rozvoj náhle prerušil tatársky vpád r. 1241. Prvý náraz zachytilo východné Slovensko; všetko, čo sa doteraz urobilo pre kolo- nizáciu Spiša, Gemera a iných krajov, bolo rozbúrané a len na západe ubránily sa niektoré pevne hradené miesta. Obnoviť spustošené územie bolo neíahkou úlohou Belu IV (1235-70). Najchytrejšie sa zotavovala německá obec vo Spiši: r. 1257 sa tu po prvý raz spomína saský gróf, správca německých dedín, ktorého pestavenie vymedzovalo privilegium Stefana V . z roka 1271, a r. 1268 sa tu po prvý raz střetáváme i so spoločenstvom německých farárov královských spišských obcí,

387

z ktorého sa neskór vyvinulo uzavřete bratstvo. Ale už pred polovicou sloročia vzniká vo Spiši mnoho nových německých dědin, vyňatých z krajinského práva, ktoré boly zárodkom neskoršieho autonomného svazu.

Culý život sa však ukazuje aj inde. Tak predovšetkým na západnej časti Žitného ostrova, pokiar patřila k bratislavskému hradu, a na juž- nom okraji mladej župy Zvolcnskej, v okolí Krupiny a pri ceste, ktorá viedla od juhu do jadra stredoslovenských hór. Ale i v Turci, v Liptove a v žilinskej kotlině sa úspěšně kolonizuje, hoci iných svedectiev ako listinných o tom nemáme. Na východe jádro, okolo ktorcho sa sústre- dily nové obce, leží okolo hradov Zemplína a Abaujského; oddaT vnikalo osídleme pozdíž polskej cesty i do južného Sariša a predovšetkým na Spiš.

Najmocnější útok na celistvost' stredoslovenských lesov podniklo však baníctvo. O nových banských podnikoch počujeme teraz na západe, v hornom poriečí Hrona, i na východe, v hornom Gemeri a na majetku jasovského kláštora. Posledná překážka, ktorá od pradávna dělila kraje v poriečí Dunaja od povodia Tisy, tým padá a obidve tieto zeme sa spá- jajú v jeden geografický útvar, v dnešné Slovensko, ako ukázal vo svojom základnom štúdiu o Starom Slovensku V . Ghaloupecký.

Paralelné s týmto rozvojom pokračuje i vzrast našich rniest. Staré privilegiá tam, kde ich tatársky vpád zmařil, král obnovuje a vydává nové: tak r. 1243 prc osadu pri jasovskoin kláštore, r. 1248 pre město Nitru. Ale i nové dědiny, ak vznikly kolonizáciou, dostávajú mnohé výsady; sú vynímané z právomoci stoličných hradov, clomáhajú sa slobodnej volby rychtára i farára a krár rád im v tomto smere ustupuje, len aby rozmnožil počet poddaných.

Charakter tejto doby je teda číro praktický, světský; preto nie div, že rovnaká je i jej architektúra. Zriedkakedy sa totiž teraz střetáváme so stavbou, ktorú by podnikal vysoký klérus, ale zato běžné sú drobné kostolíky farské v našich nových obciach a mestách alebo stavby kláš- torov tých řeholí, ktoré sú s kolonizáciou a městským živlom tesne spojené: cistercitov a řeholí žobravých. Preto iba z tejto doby sa zachovaly i najstaršie zbytky stavitelstva světského, pokial sa tu užívalo ka- meňa, teda hradov.

Akže všetok pokrok v architektúre móžeme teraz pripísať živlu ko- lonizačnému, niet pochyby o tom, že celkový jej obraz nebude jednotný. Prisťahovalí Němci zanášali k nám štýl svojej domoviny; tento sa však rozpadal na mnoho miestnych škol, od čisté románskej až po včasnú gotiku, s bohatými prechodmi podía toho, či šlo o vplyv fran- cúzsky a či o vlašský. V umění na Slovensku zrkadlí sa táto pestrost’

388

německých škol velmi ostro, lcbo Slovensko v tej dobe je iba periferiou umeleckej oblasti nemeckej.

Přitom, pravda, třeba mať na zřeteli, že tieto Školy v Německu vzni- kajú nateraz len z popudov cudzích, francúzskych a vlašských, takže úloha Nemcov sa obmedzuje len na to, že sprostredkujú toto ustavičné odovzdávanie umeleckej formy západnej a južnej ďalej na východný okraj latinskej Europy.

Mierou, ktorou posudzujeme v prvej polovici X III. stolctia jednotlivé stavebné školy v strednej Europc, je, pravda, spósob, akým reagujú na nový sloh, na gotiku. Ako je všeobecne známe, gotika vznikla ako jeden z miestnych štýlov francúzskych v umeleckom okruhu pařížského dvora, a to krátko pred polovicou X II. stoletia. Jej postup na východ bol však — okrem málo výnimiek — velmi pozvoTný; komplikoval sa přitom najma tým, že v predných školách vtedajšieho Nemecka právě dozrieval miestny románsky štýl, prechádzajúc do pozdnej, velmi de- koratívnej fázy. Ale gotiku ani na samej východnej hranici Francúzska nepřijali bez výhrad. Tak predovšetkým v Burgundsku vzniká do istej miery samostatná slohová forma, ktorá v podstatě je smesou staršej do- mácej architcktúry románskej a nových gotických pn/kov, z ktorých rebrová klenba je najdóležitejšia. Do Nemecka, najma do Porýnska, dostává sa zprvoti len tento „přechodný“ burgundský sloh; iba ne- skoršie vniká tam i čistá gotika stredofrancúzska, ale i potom jej klenicb a opěrného systému užívá sa tam na stavbách, ktorých dekorácia zostáva věrnou románskej formě. A tak v Porýnsku a spolu s ním i v Sasku a v strednom Nemecku nastáva teraz obdobie takzvaného přechodného slohu. Tohto pomenovania nemožno, pravda, upotre- bovať v smysle vývojovom, ale len ako označenia pre zvláštnu, v dobrom smysle slova bastardnú formu, ktorá vznikla dodatočným smic- Šaním sa dvoch hotových slohov.

Ciastočným prijatím gotiky a jej prispósobením sa vzniká teda v Nemecku na začiatku X III. stoletia akýsi smiešaný, pre nemeckú oblasť Specifický sloh, ktorý sa potom oddal rozšiřuje do rakúskeho i uhorského Podunajská, aby tu po druhý raz rozkvitol a aby sa na východnom pohraničí Uhorska na sklonku X III. stoletia celkom vyžil. Predné jeho pamiatky na Slovensku vznikly v polovici storočia, teda v dobe tesne po tatárskom vpáde. V tom čase sa však u nás užívá, istotne len sotrvačne, i pozdnej románskej formy, ktorá sa tu udržuje až do začiatku druhej polovice X III. stoletia. Vedla nej a od domáceho vývoja ncodvisle prichádza však u nás už v štvrtom desaťročí tohto veku i čistá gotika, ktorá však iba od šesdcsiatych až osemdesiatych rokov

389

nadobúda všeobecného rozšírenia. Je teda zjavné, že ani v X III. století nemožno hovoriť o samostatnom vývoji architektury na Slovensku a hoci právě v tejto dobe jeho stavebníctvo vrcholí v dokonalosti užitej formy i v monumentalitě poňatia, jednako len stává sa tak bez jeho vnútorného vlastného pričinenia sa, ba dokonca za plnej neúčasti domácích majstrov. Staří miestni kamenári, ktorých možno tu předpokládat’ pre vrcholnú dobu románsku, uspokojujú sa teraz s bezvýznamnými kostolíkmi po slovenskom vidieku, kým projekčná i stavitelská činnost’ pri váčších kláštoroch a v mestách je v rukách cudzích.

V týchto pomeroch naše zachované pamiatky z pozdnej doby ro- mánskej a prechodnej už nám nemožno klást’ proste vedra seba podía ich účelu. Na ich vzhíad a význam v dějinách umenia má vplyv pri tejto štýlovej pestrosti našej architektúry predovšetkým zafarbenie prí- slušnej huty, z ktorej vyšly. Preto bude ich třeba soskupiť podía stylových odtieňov, čím sa súčasne ukáže i póvod a smer rozličných cudzích vplyvov, ktoré zasiahly k nám v prvej polovici X III. stoletia. Akže sa pri tomto spósobe delenia napokon ukáže, že jednotlivé výsledné skupiny sú do istej miery i teritoriálně uzavreté, je to len dókaz správnosti nastúpenej cesty.

Najstaršiu skupinu našich pozdnorománskych pamiatok tvoria farské kostoly v oblasti banskoštiavnickej. Ich spoločným znakom, ktorý charakterizuje ich sloh, sú rebrové klenby v chóroch a pod emporami, ktorých rebro má ťažký, štvorcový profil bez otupených hrán. Tieto klenby sú vo vrchole vzduté a robia do istej miery dojem kopulí. U vedené znaky sú také příznačné, že pamiatky tohto druhu nie je ťažko stopovat' nazad podía ich vývoja; táto cesta vcdic nás cez rakúske a německé Podunajsko do Lombardie. Tam totiž okolo šesdesiatych rokov X II. stoletia vzniklo z domáceho štýlového cítenia toto primitivné rebro v niekolkých predných hutách lombardských miest, a to nezávisle od súčasného vývoja podobnej kon.Štrukcie vo Francúzsku. Na- cliádzame ho na pr. v dóme sv. Ambroza v Miláne, v dóme v Parmě, v Bergame i v Lodi vecchio; neskoršie v Casale Monferato a ešte v X III. století v Assisi. Táto klcncbná konštrukcia, duchom ešte vždy románská, dostala sa, ako ukázal E. Gall, krátko po polovici X II. stolctia na sever za Alpy a bolo jej užité na niekolkých stavbách, ktoré sú spojené s cisárom Fridrichom Barbarosom. Najstarší z nich bol mariánsky kostol v Utrechte, založený po ohni r. 1150; v druhej poloviciX II. stoletia lombardské rebro nachádzame i v Maestrichte, v Kloster- neuburgu (1158— 90), v Murbachu, vo Wormse (1181) a vari bolo ho užité i v Basele (po 1185).

39°

i

Z týchto hút už v šedesiatych rokochX II. stoletia dostalo sa do umenia cistercitského; prvé kláštorné kostoly tejto řehole v Podunajsku, ak sú už sklenuté, užívajú len tohto pravoúhlého vlašského rcbra.Tak najdeme ho už v Maulbronne a skoro potom i v Bronnbachu, vo Walderbachu a v Himmelspfórten. Vzhradom k nasledujúcemu vývojů tejto klen- bovcj konštrukcie v Podunajsku je však dóležité, že v osemdesiatych rokoch X II. stoletia bolo jej užité i na stavbě predncho kláštora tejto řehole v Dolnom Rakúsku, v Heiligenkreuzi (vysv. 1187), odkiar sa potom rozšířila nielen do kláštorov, odtial založených (Zwettl, pred 1182, a Lilienfelcl), ale i na stavby kostolov mimocistercitských, kde sa udržala dlho do X III . stoletia (Thernberg, Wildungsmaucr, Lich- tenstein).

Z týchto rakúskych pamiatok možno odvodiť i klenby kostolov v oblasti banskoštiavnickej, i podobné klenby v ostatnom Uhorsku, v Ocsi, v Dómólku a najma v Jáku (1241— 56); odtial sa potom zasa v rátily do Dolného Rakúska (karnery v Tullne a v Hartbergu). Na Slovensko ich prinicsli asi dominikáni, ktorí na svojej ceste z Talianska na sever přešli rakúskym prostředím. Už prcd tatárskym vpádom, teda asi v tretine X III. stoletia, zjavujú sa na dominikánskom kostole v Banskej Stiavnici, kde vóbec po prvý raz bolo u nás užité rebrovej klenby. Kcdže v tomto meste po tatárskom vpáde všetok život na čas přestal — dominikáni sami sa vrátili do svojho kostola až r. 1275 — - třeba předpokládat’, že ostatné váčšie kostoly tejto štiavnickej školy vznikly už pred rokom 1241; sú to banskoštiavnickj) farský kostol P. Marie, od X V I. stoletia přestavený na hrad, a rovnako pomenovaný farský kostol v susednej Krupine. K ým však štiavnický kostol dominikánsky mal ešte priečnu loď, obidve posledně stavby boly už prosté baziliky bez transeptu; v lodiach maly napospol ploché povály, ale ich chóry boly sklenuté na lombardské rebrá a podobná klenba niesla i západné empory. Pri štiavnických dominikánoch zavádza sa už polygonálna apsida na spósob saský. Ostatně kostoly maly chóry iba štvorcové a ich bočné apsidy boly ešte polkruhové; ich západné fasády charakterizuje jediná veža, vstavená do priestoru střed nej lode. Podobnú dispozíciu mal i farský kostolík v nedalekých Nemcoch, ktorý preto tiež patří do tejto skupiny, hoci sa tu póvodné rebrové klenby už nezachovaly. Po tatárskom vpáde vznikajú v bezprostrednom okolí Banskej Stiavnice farské kostolíky niekolkých německých dedín, ktoré nadvázujú na tento starší typ stavby a tiež užívajú štiavnickej klenebncj konštrukcie; tak trojlodový je ešte kostolík v Dobrej Aive, kým kostoly v Sase, v Babinej a v Banskej Belej, napospol rovnakého veku, sú už jednoloďové a svoj

391

spoločný póvod prezrádzajú iba klenbou v podveží alebo v chóre. Nepatrné zbytky z póvodného kostola sa zachovaly v kostole v Sebechle- boch, takže nemožno rozhodnut’, či i ten patřil medzi pamiatky štiav- nického uměleckého okruhu. Jc však zaujímavé, že cestami, dnes už neznámými, tento vplyv ojediněle zasiahol až do Spiša, kde typická lombardská klenbu nachádzame v podveží kostola v SpiŠskom Podhradí z čias tesne pred polovicou storočia. Dolnorakásky póvod všetkých týchto pamiatok najlepšie dokazuje kamer v Banskej Stiavnici, ktorý patřil k bývalému farskému kostolu; ťažké, štvorcové rebrá opierajá sa tu0 stredný stíp spodného priestoru. Tieto vztahy banskej oblasti k Ra- kásku dokazujá, že v Rakásku třeba hradať predovšetkým východisko mocného prádu kolonistov, ktorý už pred tatárskym vpádom zasiahol kraj v okolí najstaršieho banského města u nás.

Akže teda tento prvý vplyv cistercitskej architektáry u nás možno ešte označiť za pozdnorománsky, třeba od neho rozlišit' iné pósobe- nie cistercitskej architektáry, ktoré sa skoro sáčasne zjavuje na Slovensku pri stavbě novej katedrály v Nitře. Je to v podstatě už vplyv typickej architektáry prechodnej, ktorá sa medzitým vytvořila od sa- mého začiatku X III. stoletia v predných kláštoroch cistercitskej řehole. Jej východiskom je Burgundsko, vlasť cistercitského hnutia; jej priamym ohniskom, z ktorého sa potom rozšířila po strednej Europe, je však kláštor v Maulbronne (okolo 1210— 20).

Podstatnou vlastnosťou tohto stavebného umenia je_už znalost’ všetkých základných konštruktívnych princípov gotických, teda francáz- skej rebrovej klenby (s profilovaným rebrom, svorníkom a podporou), opěrného systému a do istej miery i gotických dckoratívnych foriem (lomený oblák, hruškovitý profil, naturalistická výzdoba). Kedže priestor i hmota členia sa teraz na drobné, konštruktívne logické články, z ktorých každý je výtvarným symbolom určitej fyzickej funkcie, dochádza v stavbách týchto hát až k nadmeme bohatému rozčleneniu steny. Vznikajá celé svazky prípor, složených z volných, monolitických stípikov, z ktorých každý, doprevádzaný tanierovou patkou a bobulovitou hlavicou, zodpovedá příslušnému rebru klenby. Výzdoba von- kajších fasád zostáva však přitom konzervativně dost věrná románskej výtvarnej abccede; tak sa tu stále zjavuje románsky obláčkový vlys1 prípora a iba v prořilácii detailu prejavujc sa změna v prospěch včasnej gotiky.

Maulbronn je východiskom niekolkých vetiev cistercitských kláštorov, ktoré medzi sebou boly, vdaka přísným řeholným predpisom, v usta- vičnom umeleckom kontakte. Okrem vetvy stredonemeckej, ku ktorej

392

patřil najma kláštor v Ebrachu, a okrem vetvy českomoravský, s kláš- tormi v Mníchovom Hradišti, v Nepomuku, na Velehrade a v Tišnove, je to i rakúska vetva podunajská. Najstaršou jej pamiatkou je ambit kláštora v Zwettle, kde sa už pred rokom 1220 zjavujú všetky typické znaky vyzretej prechodncj cistercitskej architektury, najma profilované rebrá s nábežnými štítkami a svazky monolitických stípikov s bobulo- vitými hlavicami. O cosi neskoršie vzniká potom ambit v Heiligen- kreuzi a iba v polovici stoletia i v Lilienfelcle a im podobný v bcne- diktínskom kláštorc klosterneuburskom.

Toto přechodné umenie v Podunajsku váčšinou do polovice X III. stoletia obmedzuje sa len na stavby cistercitskc; cistercitská přechodná forma zjavujc sa iba v málo prípadoch i na stavbách mimorehohiých. V Uhorsku možno k nim počítat’ benediktinsky kostol na Panonskej Hore; z našich pamiatok patří do tohto uměleckého okruhu stavba katedrály v Aitre, ktorá vznikla najskór na samom konci prvej třetinyX III. stoletia.

Nový katedrálny kostol bol založený na mieste staršieho chrámu sv. Emmerama, Ondreja a Beňadika, lcbo pri kladení základov poškodil sa jeden z hrobov staršieho cintorína, ako vieme z výkopov z r. 1930— 31. Bohužiaí, z nového kostola, ktorý bol iste stavbou znamenitou, nezachovalo sa viac ako zbytok východnej oltárnej časti, a ani ten nic je štýlove a stavebne jednotný. Póvodná stavba, zbúraná asi za vojen s Přcmyslom Otokarom II., bola totiž núdzove opravená, při čom sa azda použilo i starších křesaných kusov. Pódorys sa skládal, pokial vieme, z apsidy a z podlhovastej lode; po jej bokoch stálo po věži. Apsida je charakteristická svojím značné podkovovitým tvarom, ktorý-je v tomto čase už velmi zriedkavý a ktorý bol příčinou, že sa často mylné pokladala za zbytok kostola, o ktorom v Nitrc vieme za kniežaťa Pribinu. O jej datovaní do X III. stoletia okrem spósobu múrania, soklových profilov a póvodných opěrných pilierov na jej obvode najlcpšic svědčí výzdoba triumfálncho oblúka, ktorá sa zachovala v zbytkoch po neskorších přestavbách. Archivolta, ktorej tvar je už goticky lomený, má v pátke římsu typického cistercitského tvaru; ku špaletám sú všade přiložené dva monolitické stípiky s tanierovitými patkami a hlavicami, ktorých obdobu možno najsť v ambite kláštora v Zwettle. Rovnako i celé toto usporiadanie svědčí o priamom vplyve cistercitskej architektury; triumfálny oblúk celkom tej istej formy najdeme na pr. i v kaplici sv. Michala pri kláštornom kostole v Ebrachu z r. 1207.

Ak přechodná forma v rakúskom Podunajsku dosť dlho sa obmedzo-

vala len na huty řehole cistercitskej, naopak v strednom Ncmecku v n ik la velmi skoro do micstneho staviteTstva, ktoré sa mcdzitým už prispósobilo priamym vplyvom pokročilej architektury- z Porýnska. Z tejto kombinácie vplyvov, vychádzajúcich tu z Porýnska, tu z huty kJáštora v Ebrachu, vznikla důležitá strcdonemecká stavebná škola pri stavbě nového dómu v Bambergu (dokončený r. 1237), ktorá bola potom rozhodujúcou nielen pre ostatný umelecký vývoj v Du- rv n sk u , v Sasku a vo Fransku, ale i v celej východnej Europe, ak patřila latinskej kultuře. Kamenári z Bamberga rozišli sa za prácou koncom šurtého desaťročia X IIL veku predovšetkým na všctky váčšie nové stavby podunajskej paňvy; tu totiž, keďže jej východnú časť tatársky vpád r. 1241— 2 spustošil, bola velká potřeba stavať. Nemeckí kamenári nachádzali tu zamestnanie tak hromadné, že najma v bývalom Uhorsku střetáváme sa s organickým pokračováním vývoja bamberskej prechodnej architektury. Pravdaže, domáce odlišné prostredie, orientované až doteraz k Taliansku, malo na tento vývoj značný vplyv, ktorý sa prejavuje najma v dispozíciach; tak ešte vždy tu zostáva odpor ku krížovej lodi a apsidy sa ukladajú proste vedra seba, nehladiac ani na nickorko iných zásahov do sasko-franckej kompozície fasád, ktorými přechodný sloh v Uhorsku nadobudol zvláštneho domáceho zafarbenia. V počte uhorských pamiatok z doby románskej sú tieto přechodné najcennejšie a výtvarné najvyspelejšie; ba přechodný sloh dal by sa označit' za vrchol dotedajšieho vývoja v Uhorsku, keby sme odhliadli od toho, že Uhorsko nijakého vlastného vývoja umeleckej formy ešte ani nemálo a že ešte vždy icle len o zásahy vplyvov uměleckých škol z cudziny.

Na Slovensko dostala sa táto pokročilá, v podstatě bamberská architektura dvoma novými stavbami: premonstrátského kláštora v Bíni a kapitul ské ho kostola sv. Martina vo Spiši; ich stavebníci iste mali priame vztahy k strednému Nemecku. Obidvc tieto pamiatky maly už sklenuté všetky vnútorné priestory, teda i lode; sú to prvé naše celkom sklenuté stavby. Súčasne je důležité pripomenúť, že tieto klenby sú už napospol rebrové, s rebrom goticky profilovaným, čo im dodává velmi pokročilý ráz, blízky včas n ej gotike. Pravda, výzdoba vonkajších fasád zostáva ešte vždy věrná románskej štýlovej formě, ako pri všetkých pamiatkach přechodného slohu v Nemecku a v Podunajsku. Tým na- stava akýsi štýlový dualizmus, pri čom výzdoba interiérov je pokroči- lejšia ako vonkajškov.

Obidve naše menované pamiatky boly založené hned po tatárskom vpáde, hoci ako v Bíni, tak i na Spišskej Kapitule vieme o existencii

394

kláštora, respektive kapituly už niekoíko desaťročí predtým. V stavbě sa chytro pokračovalo, takže kostol v Bíni dokončili už v šesdesiatych rokoch X III. stoletia; len na Spišskcj Kapitule stavanie sa trochu predížilo, lebo kostol ukončuje sa až roku 1273 stavbou druhej prie- čelnej veže, ale i tu vlastně stavebné údobie zalieha do šesdesiatych rokov tohto storočia.

Kostol v Bíni je sice jednoloďový, ale má dvojvežové priečelie a tri apsidy; je teda redukovanou bazilikou v tom smysle, ako v X II. století kláštorné kostoly v Jánošovciach nad Rimavou a na Bzovíku. Středné i bočné apsidy sú už polygonálne, pri čom opakujú pódorys stredonemecký; sú sklenuté prostými konchami. Středná loď mala re- brovú krížovú klenbu, po ktorej sa zachovaly válcovité prípory na obvodových stěnách. V západnej, rozšírenej časti bola empora, ktorej arkáda je už odstránená okrem stípov pri stěnách lode. Podvežie otvá- rajú oblúky do priestora pod emporou; medzivežové pole má v přízemí až podnes póvodnú rebrovú klenbu. Apsidy bočné doprevádzajú vlastné chórové štvorcc, ktoré sa otvárajú do strednej lode poměrně nízkými, lomenými oblúkmi. Zvláštnosťou tohto kostola jc západná predsicň pred priečelím. Jej dnešný vzhfad už takmer nie jc póvodný: kedysi bola len přízemná, takže nad jej střechou bolo vidno kruhovú rozetu v strednom poli priečelia kostola; ba ani jej dnešne vnútorné rozdelenie nie je staré. Ale jednako len možno tuto predsicň odvodit’ z umenia cistercitsko-saského (Maulbronn, Plalberstadt). Uprostřed zá- padneho múra kostola je hlavný portál, polkruhový, so stípikovými špaletami, na ktorého výzdobě miešajú sa prvky severské s južnými, ako všade v Podunajsku; podobné je tomu i s výzdobou hlavic pod klenbami lode a empory. Výzdoba vonkajších stien zostáva věrná ro- mánskej tradicii, používá běžných prvkov, ako lizén a obláčkových vlysov, takže výraznejšia je iba stúpajúca arkatúra na strednej apsidě. Celý kostol v minulom storočí bol bezohladne obnovený, pri čom dispozícia empory a predsieň boly změněné. V barokovej prestavbc sa dosiar zachovala blízko kostola i tehlová rotunda, ktorej portál, sokla i vnútorná dispozícia nasvědčujú, že je najskór románského póvodu.

Kostol na Spišskcj Kapitule bol trojloďovou bazilikou bez priečnej lode, s apsidami v jednom rade, so západnou mníšskou emporou a dvoj- vežovou fasádou. Podnes dobré sa zachovala iba jeho západná časť, kým trojlodie v pozdnej gotike přestávali, apsidy zbúrali a dispozíciu ukončili novým širokým presbyteriom. I tu m ožno-shodne so štýlom stavby - předpokládat’, že aspoň středná apsida bola už polygonálna. Trojlodie, ktoré v pomere k rozmerom pódorysu bolo nezvyčajne vy

395

soké, bolo sklenuté napospol křížovými rebrovými klenbami, spočíva- júcimi na pásoch; až podnes sa zachovaly zbytky arkádových pilierov i nástěnných prípor, z ktorých možno usudzovať na výšku klenieb. Pódorys mal už priebežný systém klenbových polí, při čom bočné lode boly neobyčajne široké. V západnej, zúženej časti clispozície sa dosial zachovala empora, podklenutá na spósob trojlodia křížovými rebrovými klenbami; jej pilierc i arkáda patria k najdokonalejším príkladom přechodného slohu v bývalom Uhorsku. Nad jej krajnými klenbami pri západnom priečelí stoja vcže, ktorých etáže majú tiež póvodné klenby; boly totiž nad emporou otvorené oblúkmi. Póvodnú výzdobu zachovala si i takmer celá západná fasáda i steny věží, hoci aj tie sú hrubo obnovené, i dva póvodné portály, západný a severný, vykřesané z hrubého travertina. Pozostatkom severného portálu je asi torzo kamenného Iva, umiestené dnes na chodníku pred jedným z kanonických domov. Kostol je teda jednou zo stavieb, na ktorej sa vyžila, daleko od svojej vlasti, přechodná architektura v Podunajsku, a to v dobe, ked gotická forma nielen na západe, ale i v Cechách je už po niekolko desaťročí zrejmosťou.

Z kamenárskych hút, prichádzajúcich v prechodnej dobe zo západu Europy do Podunajská, zasiahla Slovensko konečne i známa huta, ktorej prácou je váčšina kláštorných kostolov řehole benediktínskej t. zv. škótskej kongregácie. Jej činnost v Podunajsku určil r. 1915 R. K . Donin a ukázal, že v jej diele pozdné románské umenie vydalo svoj poslcdný, velím dckoratívny kvet, ktorým sa románská tvorba v Podunajsku celkom vysiluje. Toto reformné benediktinské hnutie má svoj základ v Anglicku a odtiaT bralo i kamenárov a majstrov na svoje stavby. Kedže však Anglicko tvořilo vtedy jediný umelecký celok so školou normandskou, ktorej formy užívalo, roznášali vlastně benediktini po strednej Europe architekturu tejto západofrancúzskej školy.

S typickým normandským ornamentom, pilovité zalomeným prú- tom, střetáváme sa v Nemecku už skoro 11a začiatku X III. stoletia; ide zjavne o postupné presakovanie tejto formy na východ bez toho, aby sa tým vytvořila osobitná stavebná škola. Je však dóležité zistiť, že tento románsky prvok zostáva přitom stále motívom, poňatým plošné, ako i v západnom Francúzsku. Tak nachádzame I10 už na dóme v Ba- sele (do 1205), na portále v Ellwangen (po 1201), na západnom chóre dómu vo Wormse (1210-34) a na portále kostola v Limburgu an d. Lahn (1213-42). S porýnskymi kamenármi dostává sa neskoršie i do stredného Nemecka. Nachádzame ho na portále dómu v Bambergu, tamže i na neskoršom kostole karmelitskom, na hradoch v Gelnhausen,

396

v Múnzenbergu i v Chebe, na kostolc v Treffurte i v Breslau. V spojitosti so stavebnou hutou benediktinskou zjavuje sa po prvý raz na hlavnom podunajskom kostole škótskej kongregácie, pri sv. Jakube v Regens- burgu. Tamže zjavuje sa však aj iná huta, ktorej vlasťou je tiež zapadne Francúzsko, a to poitvenská; jej prácou je tu najma severný portál. Obc tieto francúzske liuty, normandská i poitvenská, pracujú tu nateraz len proste vedla seba; v naslcdujúcom vývoji benediktinského umenia v Podunajsku spájajú sa však v jednu hutua prijímajú i niektoré prvky prechodnej architektury cistercitskej, modelujúc teraz svoje staré ornamenty v duchu počínajúcej sa gotiky i priestorove. Tým všetkým ich umenie nadobúda zvláštneho svojrázu a najma až fantastickej bohatosti foriem. Je to umenie váčšinou dekorativně, ktoré sa sústreďuje na výzdobu fasád, najma portálov a oblokov a ktoré netvoří nových priestorov. Slohové tvaroslovie týchto benediktinských škol sa zretelne vyvíja od stavby po stavbu; tento vývoj připadá do dvacaťročia 1240-60 a možno ho dosť bezpečne stopovat’, lebo jednotlivé dekorativně vzory benediktinských hút sú velmi charakteristické.

Počiatkom tohto vývoja je stavba nového benediktinského kostola v Třebíči (1241-54) a kostola tej istej řehole v Jáku (1241-56). Na oboch týchto stavbách vznikly takmer súčasne všetky motivy, ktoré charakterizujú ostatné práce benediktinských hút v Podunajsku. Možno však předpokládat’, že k tejto dvojici základných benediktinských kláš- torov patřil asi i kláštor viedenský, lebo v okolí Viedne nachádzame stopy bohatej umeleckej činnosti benediktínskej; každý z týchto klášto- rov sa totiž už za svojej stavby stal strediskom, z ktorého sa táto zvláštna forma rozšiřovala na stavby tých kostolov po vidieku, ktoré akosi od týchto kláštorov závisely.

Tak do okruhu posobnosti hút třebíčských patří na Moravě na pr. Měřín a v Dolnom Rakúsku mariánsky kostol vo Viedenskom Novom Meste (1254-59), do okruhu viedenského karner v Modlingu (po 1252) a kostol v Klein-Mariazelle (1253-56). Z Jáku možno zas v bý- valom Uhorsku odvodit; výzdobu kostolov v Lébényi, v Horpácsi, v Csempeskopácsi a na. Slovensku v Iliji, ale i karner v dolnorakúskom Tullne, portál sv. Stefana vo Viedni (po 1258) a kostola v Zagrebe tu majú svoj vzor.

Kedže portál kostola v lliji je datovaný (1254), možno týmto rokom datovat i dokončeme západného portálu v Jáku, ktorého niektoré motivy opakuje. Ujanský kostolíkje prostá jednoloďová stavba, skladajúca sa z polkruhovej apsidy a z pozdížnej lode; jej západný portál je jej jedinou, ale velkolepou ozdobou. Tento portál, vykřesaný z miestneho

397

Č erv en k a stéh o kameňa, má v stípikovej špalete i v polkruhovej archiv o l t ě jednotlivé ústupky ozdobené typickým ornamentom „škótskyclť*' benediktinských hút. Portál v Jáku připomíná i plastická, v každej špajze inakšia výzdoba tunajších říms i stípikových hlavic. Súc teda čle- nom rozvetvencj skupiny přechodných portálov rakúskych, je tento jljanský portál jediným svojho druhu u nás; od neho bohatších u nás už niet.

Naše vidiecke kostolíky z pozdnej doby románskej a prechodnej možno podra ich stavebníkov v zásacle rozdělovat’ bud na kostoly panské, so sklenutými emporami, bud na farské kostolíky nových koloni- z a č n ý c h dedín, zakládaných na právě nemeckom. Značného rozdielu v dispozícii medzi oboma typmi však niet, takže pri jednom či druhom kostole je často velmi ťažko rozhodnut’, do ktorej skupiny patří. Kostoly prvého typu pokračujú vo vývoji, započatom u nás v dobe predchádza- júcej; sú v celku příbuzné s emporovými kostolmi vrcholncrománskymi a iba pokročilý detail, ako na příklad portál alebo věžové okná, pre- zradí mladší póvod stavby. Pamiatky tohto druhu nachádzame preto váčšinou na území Starého Slovenska, ktorého sa kolonizácia nedotkla tak velmi, ako hornatého okraja krajiny. Farské kostoly německých dedín slúžia už naproti tomu predovšetkým potřebám kolektiva; kamenná empora preto najčastejšie odpadáva a nahrádza sa iba dřevenou lavicou pre představených obce. Tieto kostolíky, ktoré staval německý živel v periferných oblastiach krajiny, sú však slohové pokroči- lejšie; velmi často sa už v ich chóroch zjavuje rebrová klenba a i apsida už často má štvorcový tvar. Lodc obidvoch typov týchto kostolov však ešte nikdy nie sú klenuté; dřevené povály nahrádzajú sa klenbami iba overa. neskoršie, najčastejšie až v dobe barokovej.

Z kostolov německých obcí najuzavretejšiu skupinu tvoria pamiatky spišské. Po tatárskom vpáde vzniká totiž vo Spiši takmer kompaktná nemecká oblast’, ktorej dědiny sa sosknpujú na hornom toku Hornáda a Popradu. S umeleckej stránky sú ich kostolíky závislé od huty, ktorá právě dokončuje hlavný tunajší kostol na Spišskej Kapitule. PokiaT vznikly ešte tesne okolo polovice X III. stolctia, sú tieto stavby napospol toho istého typu; sú to jednolodové, plochopovalové kostoly, ktorých chóry sú už štvorcové a sklenuté rebrovou klenbou. Tieto klenby sa váčšinou až podnes zachovaly i s výzdobou svojich prípor (nábežné štítky v patkách rebier, rastlinná dekorácia hlavic i svorníkov). Pri zá- padnom priečelí boly veže, ktoré maly v prvom poschodí klenu tú komoru s vchodom na drevenú emporu; ostatné poschodia týchto věží otváraty sdružené románské okná. Charakteristickou čiastkou vý

398

zdoby týchto kostolov boly portály, přelomené obyčajne v južnej, ale dakde okrem toho i v západncj stene lode; pred polovicou storočia sú ešte románské, stípikové, s polkruhovým záklenkom.

Kostoly tohto typu sa aspoň v zlomkoch zachovaly vo Spišských Vla- choch, v Lubici, vo Ve lkej, vo Vrbové, vo Spišskej Sobotě, v Milbachu a v Hun- covciach; všetky sú ešte z posledných rokov prvej polovice storočia. Kostoly v Lubici, vo Verkej a vo Vrbové vynikajú svojimi portálmi i vežami; kostolík v Huncovciach je štýlove najmenej pokročilý. O cosi mladší, z polovice storočia, sú farské kostoly v Hranovnici, v Letanovciach, v Harhove a v Hrabušiciach; tento posledný zachoval si i póvodnú výzdobu veže. Iba spišské kostoly zo šesdesiatych rokov X III. stoletia sú už včasne- gotické, hoci i neskoršie sa tu i tam pri nich zjavuje vo výzdobě věží alebo portálov reminiscencia románská.

Už v dobe vrcholnerománskej sme pozorovali, že časť vidieckych kostolíkov bola stavaná z tehál. Tehelná technika stavby udržala sa na južnom slovenskom pohraničí i v dobe prechodnej; i teraz vzniká mnoho drobných, štýlove dost nevýznamných kostolíkov, z ktorých niektoré majú z téhál i ozdobný detail (okná, portály, prípory a slepé arkády apsid), iné však do tehlových múrov vkladajú křesané kamene.

Táto skupina tehlových kostolov má svroje jadrá na Zitnom ostrove, v južnej časti Gemera a v južnom Zemplíne, kclc je nadostač dobrej hliny, ale tehelná technika clostáva sa tu všade do rúk vidieckych miestnych murárov, takže hrubne a upadá a nikde nedosahuje tej monumentality, akou sa ešte vyznačovaly tehelné pamiatky zo za- čiatku tohto storočia. Co sa týka pódorysnej formy, niet tu preto tej jednotnosti, ako na pr. pri kostoloch spišských; tieto kostoly do jednotnej skupiny viaže iba spoločný materiál. Pódorysom i detailom zod- povedajú tomu krajů, ktorému patria. l ak pamiatky západoslovenské majú ešte na jednej straně polkruhové apsidy, na druhej straně — najma na Zitnom ostrove — už polygonálne presbyteriá a rebrové klenby. Archaického pódorysu sú i kostoly gemerské, ktorých dišpo- zícia máva štvorcový chór medzi lodou a apsidou. S presbyteriom pravoúhlým, ktoré vo Spiši bolo pravidlom, střetáváme sa v cclej tej to skupině iba výnimečne.

Z najpokročilejších pamiatok tej to skupiny je niekorko kostolov v okolí Samorína. Predovšetkým \' Samoňne samom zachoval sa pó- vodný kostol tej to obce, ktorého presbyterium je už sklenuté na tehlové rebrá; možno ho pokladať vlastně už za včasnegotický, iba románská výzdoba sticn presbyteria a severný portálik prezrádzajú prechodnú dobu. Podobné kostoly, čo i menšic, sú v Gutore a v Szemete, napospol

399

z doby okolo polovice storočia a krátko po nej. Z ostatných západoslovenských pamiatok sem patria takmer súčasné kostoly v Jelke, vo Stvrtku na Ostrove (s dvojicou románských věží), vo Ve lkej Sarve, v Samotě, v Béke, v Hasvdre, v Malom Mačade, v Maďarskom Seldíne a v Nádaši, z ktorých nejeden má eštc polkruhovú apsidu, niekedy i s románským vlysom. Kostol v Livine je už zbúraný. V Gemeri tehlové kostolíky zachovaly sa v Almáde a v Petrovciach a zbytok póvodnej stavby v Siveti- ciach, v Zemplíne v Szentesi a vo Velkej Tororii. Poslednc dva sú dosť ozdobné a opatřené tehlovými emporami na spósob kostolov panských.

Přechodné kamenné kostoly po vidieku na ostatnom Slovensku už nemajú tej jednotnosti, ktorá do istej miery spájala pamiatky pred- chádzajúcich skupin, l a k sem patria predovšetkým pozdnorománske a přechodné kostoly západného Slovenska, v ktorých dosť dlho sa vyžívá vrcholná forma románská: vo Sv. Jure nad Hronom, v Haluziciach, v Omšenojn, v JVovom Meste nad Váhom, v Sádku a v Simonovanoch. NakoTko možno zo zachovaných zbytkov usudzovať, ich apsidy boly zváčša polkruhové, bez štvorca chóru, a pri západnom priečelí boly často empory. Iba kostol v Diviakoch nad Nitricou vyniká nad tento priemer, kedže má v západnej fasádě dvojicu věží na spósob bazilikálny.

K týmto pamiatkam pristupujú i obidva najstaršie kostoly horného Považia, v /já'vodí pri pilině a v liptovskom Trstenom. Obidva iba v detaile prezrádzajú pokročilú dobu vzniku. Okrem nich sem patřil z kostolov stredného Slovenska i kostol v Banskej Bystrici, ktorý takmer celý pohltily neskoršie přístavby. Z gemerských pamiatok patria do tej to skupiny kostoly v Ochtinej, v Kameňanoch a v Rákoši, každý s polkruhovou apsidou. Z východného Slovenska třeba uviesť šarišské .kostoly v Uhor- ských Raslaviciach, v /jegni (s rebrovou klenbou v chóre) a kostol v Svinici, a zemplínske v Borši, v Malej Bare a v Střede nad Bodrogom v bezprostrednom okolí hradu Zemplína.

Ako najposlednejšie zbytky románského priestorového tvorcnia, pre retardáciu tohto štýlu u nás příznačné, udržujú sa na Slovensku, na Ukrajině i v Panonii hlboko do X III. stoletia stavby centrálně. Naše centrálně kostoly z vrcholnej doby románskej boly len dvojakého typu; boly to bud rotundy, bud karnery. V tej dobe Slovensko teda ešte nepozná bohatsieho centrálneho usporiadania stavby, ako na pr. pódorysu štvorlístkového, užívaného po celé X II. stoletia v oblasti umenia německého i českého. Tento pódorys dostává sa na východ Europy iba s kolonizačným živlom v dobe prechodnej, a to zo západu. U nás sa zjavuje iba vo Spiši, a to v panskom kostole v Chrasti nad Hor- nádom. Táto stavba je zo samého zaČiatku X IV . stoletia; okolo strednej

4OO

štvorhrannej veže, opatrenej sdruženými oknami, soskupily sa tu povodně štyri apsidy, polkruhové a sklenuté konchami, z ktorých iba v novom veku ustúpila jedna, západná, novostavbě pozdížnej lodi. V o Spiši je i iná centrála tohto druhu, kaplica v Podolínci, ktorej lodje už polygonálna, kým jediná apsida na východnej straně má ešte podkovovitý pódorys. Priestorové poňatie tejto kaplice i jej detail nasvied- čajú, že vznikla až hlboko v X IV . století.

Ale i čistý typ farnej rotundy, ako sme ho poznali v X II. století, zjavuje sa ešte v prvej polovici stoletia trinásteho. Najstaršia časť kostola v Kerestúre nad Váhom totiž tak verne opakuje tvar vrcholne- románskej rotundy, že iba podía jej včasnegotickej klenby, ktorá je asi s ostatnou stavbou súčasná, možno súdiť, že táto centrála vznikla azda iba tesne pred polovicou X III. stoletia.

Okrem toho na Slovensku máme z prechodnej doby i niekoTko cin- torínových karncrov, ktoré si postavili pri svojich farských kostoloch nemeckí kolonisti, přišlí z rakúskeho Podunajská. Najmonumentálnejší z nich bol karner v Banskej Stiavnici, ktorý patří slohové k svojmu kostolu; okrem neho vieme o podobnej stavbě i v spišských Bijacovciach a nie je vylúčenc, že karnerom bola i kruhová stavba, o ktorej sa zachovala pamáť vo Stvrtku na Ostrove.

Celkom osobitné miesto v tejto skupině centrálnych kostolov patří však hradnej kaplici v Horjanoch, ležiacej už za hranicou Podkarpatskej Rusi. Jej detail i tchelný stavebný materiál ju datuje až do druhej polovice X III. stoletia. Tým zastaralejšie je jej priestorové schéma, válec, sklenutý kopulou na tambure a opatřený vcncom radiálnych nýk. V madarskej časti Zemplína podobný kostol sa zachoval v Karcsi; jeho podrobné publikovanie by azda mohlo prispeť k rozlušteniu otázky horjanskej, lcbo, ako sa zdá, kamenná centrála v Karcsi bola našej pamiatke vzorom.

Z tých kláštorných kostolov z prechodnej doby, čo už celkom zanikly, menujeme aspoň tie najdóležitejšie. Roly to cistercitský kláštor v Stiavniku vo Spiši, ktorý je známy kolonizačnou činnosťou v údolí horného Hornáda, premonstrátské prepoštstvo v Jasové, ktoré založil v kraji, bohatom na kovy, vojvoda Koloman (medzi rokmi 1229— 41), a z kláštorov žobravých řeholí františkáni v Nitře a klarisky a dominikáni v Trnavě, ktorí asi do týchto miest přišli už pri ich založení. Kostoly všetkých týchto kláštorov, nakolko ešte trvajú, sú neskoršie, gotické a barokové.

Napokon třeba sa zmieniť i o svetskom románskom stavitelstve. Ale z celej románskej doby nezachovalo sa nám v tomto ohlade takmer nič,

4 O I

čo by dokazovalo architektonická vyspělost’ románskej profánnej architektury u nás. Na našich hracloch poznáme niekolko zbytkov stavieb palácových alebo fortifikačných z prechodnej doby, ale pokiar nemajá stop po póvodnej architektonickej výzdobě, nepatria do rámca tejto práce. A tak možno uviesť iba najstaršie časti hradu Spiša, ktoré postavil, ako vieme, po roku 1249 spišský prepošt, teda hradnú vezu a ozdobný palác, opatřený radom sdružených okien. Zo slohu stavby možno poznať, že tu bola činná tá istá huta, čo pracovala i na Spišskej Kapitule. Románská kaplica, s panskou emporou a podkovovitou apsidou, zachovala sa popři pozdížnom paláci na hrade Uhrová v stolici Trenčianskej; možno ju datovať ešte do konca prvej polovice X III. stoletia.

Iných ozdobných zbytkov z týchto dob na našich hradoch niet.V polovici X III. stoletia podařilo sa teda s hradiska vývoja umenia

i Slovensku vyrovnat’ sa ostatným krajinám podunajskej paňvy. Příchod nového slohu, gotiky, připravoval sa tu krok za krokom už od konca prvej polovice tohto veku; medzi pozdnou dobou románskou a včasnou gotikou niet tu náhlého přechodu. Jednotlivé stavebné školy, ktoré zo Západu roznášaly nové výtvarné popudy Podunajskom, dostá- vajú sa k nám takmer bez opozdenia, hociže Slovensko právě krůto postihol tatársky vpád; Slovensko sa však súčasne začína odlišovat’ od rovinatých častí Uhorska a stává sa krajinou gotickou.

MITTELALTERLICHE BAUKUNST

IN DER SLOWAKEI

I • Der romanische Stil

Das Gebiet der heutigen Slowakei erscheint in der Geschichte der Baukunst um einige Jahrhunderte früher, als die übrigen Länder der Tschechoslowakischen Republik. Dieser Umstand wird durch die geschichtliche Lage der Slowakei gegeben. Als Teilgebiet der mittleren Donaugegend kam das Land schon im ersten nachchrisdichen Jahrhundert in die Interessensphäre und später in die Expansionspolitik des Römischen Reiches, dessen Geschichtsschreiber uns über dieses Gebiet einige wertvolle Nachrichten hinterließen und dessen Legionen die ersten bekannten Bauherren auf unserer Scholle waren.

Zur Zeit, als die gallische Bevölkerung durch die germanischen Quaden abgelöst wurde und die Ostgrenze der germanischen Welt sich bis in die tiefen Gebirgswälder der mittleren Slowakei vorschob, errichtet das römische Imperium an der Donau seinen nördlichen L imes. Obzwar die Errichtung des Limes in die Anfänge unserer Zeitrechnung fällt, stammt die Struktur seiner militärischen Befestigung erst aus der zweiten Hälfte des I. Jahrhunderts. Damals, zur Zeit des Kaisers Vespasianus (69-79), wurde in Carnuntum, einer vormals gallischen Stadt, am südlichen Donauufer des Ungarischen Tores, ein befestigtes Lager errichtet und ähnliche Castrumc entstanden unter Kaiser Domitianus (81-96) in der Nähe älterer gallischen Siedlungen am südlichen Donauufer in Vindobona (Wien) und Brigetio (bei Szöny in Ungarn).

Belehrt durch die Erfahrungen der siegreichen Kämpfe, in denen es Rom am Ende des I. Jahrhunderts n. Chr. gelang die Germanen im nördlichen Donaugebiet in ein Vasallen Verhältnis bringen, fingen die einzelnen römischen Legionen mit der Errichtung von befestigten Vorposten auch auf quadischem Gebiet an. Das Gebiet der Slowakei berühren jene, zur Sicherung der Donauübergänge errichteten Festungsbauten, welche am linken Donauufer die Gastrume Carnuntum und Brigetio zu beschützen hatten. Die Geschichte hat die Namen dieser römischen befestigten Vorposten uns nicht überliefert und ihre Existenz wird nur durch zufällige Funde von römischen Mauerresten,

4°3

■ti-

■

Register miestny

A b a u j , ž u p a , 1 4 , 9 1 A b a - U j v á r , h r a d 6 8 , 7 2 , 9 0 , 9 1— a r c i d i a k o n á t 9 1A d m o n t ( R a k . ) , n á l e z k o d e x u 6 3 Á k o s ( R u m ) , k o s t o l 9 9 A k v i l e j a ( I t . ) v p á d G e r m á n o v 3 2 A k v i n k u m ( M a d . ) , r í m . k a s t r u m 3 3 A k v i t a n i c , r o m á n s k á š k o l a s t a v e b n á

2 6 5 n .A l b a J u l i a ( R u m . ) , k o s t o l 1 6 0 , 2 4 3 ,

2 6 4A l m á ď , k o s t o l s v . A b d o n a a S e n -

n e n a 2 1 , 2 8 1 , 3 0 2 , 3 1 8 m , p ó d . n a s t r . 3 1 8 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X I I

A l p y , k o m u n i k á c i e , s p r o s t r e d k u j ú c e k u l t ú r n y s t y k s e v e r u s j u h o m 9 6 , 9 7

A l t ö t t i n g ( B a v . ) , k a p l i c a z I X . s t o l . 3 6 2

A n a g n i ( I t . ) d ó m 1 6 1 A n d e r n a c h ( N e m . ) , k o s t o l 2 5 5 A n g e r s ( F r c . ) , k a t e d r á l a 2 6 5 A n g l i c k o , r o m á n s k á š k o l a n o r m a n d -

s k á 2 6 6 n .A n g o u l é m e ( F r c . ) , k a t e d r á l a 2 6 5 A p á t f á l v a ( M a d . ) , k l . k o s t o l 9 9 A r a c s ( J u h o s l . ) , k l . k o s t o l 9 9 A r n s b u r g ( N e m . ) , c i s t . k l á š t o r 2 2 3 A r n s t a d t ( N e m . ) , k o s t o l 2 4 0 A s s i s i ( I t . ) , k o s t o l 1 8 6 A u d r i e u ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 A u g s b u r g , r í m . k a s t r u m 3 3 , 4 6— d ó m 9 7A u l n a y ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 5 A u t u n ( F r c . ) , k o s t o l 2 2 1

A u v e r g n e , s t a v . š k o l a r o m á n s k á 1 5 8 A v a l l o n ( F r c . ) , k o s t o l 2 2 1

B a b i n á , o s a d a 1 7 4 , 2 0 3 , 2 0 8 , 2 1 2— k o s t o l s v . M a t e j a 1 8 8 , 2 i 4 n . , p ó d .

s t r . 2 1 5 , 3 9 1 , 4 2 7 , t a b . X X V I I IB a k o n y b é l ( M a d . ) , b e n e d . k l á š t o r 7 4 B a l a ž s k é Ď a r m o t y ( M a d . ) 7 2 B a m b e r g , d ó m , v p l y v n a P o d u n a j s k o

v X I I I . s t o l . 1 7 9 , 1 8 0 , 2 3 9 , 2 4 0 , 2 4 1 , 2 5 3 , 2 6 8 , 2 7 0 , 2 7 1 , 2 7 2 , 2 7 3 , 2 7 4 > 2 7 5 , 2 7 6

— k o s t o l k a r m e l i t s k ý 2 6 8 , 2 7 4 B a n a , h r a d v P o v á ž í 6 8 , 3 7 9 , 4 1 1 B á n o v c e 7 1B a n s k á B c l á , o s a d a 1 7 3— k o s t o l s v . J á n a 1 8 8 , 1 8 9 , 2 1 6 , p ó d .

n a s t r . 2 1 6 , 2 1 7 , 3 9 1 , 4 2 7 , t a b . X X X

B a n s k á B y s t r i c a , c e s t a d o n e j o d j u h u 2 0 3

— z a l o ž e n i e o b c e 1 7 4 , 2 8 3 , 3 4 1— p a m i a t k y 1 4 , 1 9— k o s t o l P . M a r i e ( n a h r a d e ) 1 2 ,

2 1 , 3 2 8 , 3 4 i n . , p ó d . n a s t r . 3 4 3 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X X

b a n s k á o b l a s t ’, k o l o n i z á c i a n a p o č . X I I I . s t o r . 1 7 2

— t a t á r s k y v p á d 1 7 3— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 4— s t a v e b n é p a m i a t k y i g , 2 8 8 n . ,

3 9 i n - , 4 2 5 n - B a n s k á Š t i a v n i c a , c e s t a d o b a n . o b

l a s t i 1 7 4— p o č i a t k y o s a d y 1 0 0— v z n i k m e s t a 1 7 1 , 1 7 2 , 1 7 3 , 1 7 6 ,

1 8 8 , 1 8 9 n . , 2 0 3 , 2 0 8— j e j p a m i a t k y 1 6 , 1 9— n a j s t a r š i e k o s t o l y 1 8 8 , i 8 g n .

B a n s k á Š t i a v n i c a p ř e c h o d n é k o s t o l y v o k o l í 1 8 0 , 1 8 1 , 1 8 2 , i 8 3 n .

— h r a d 1 6 , 2 1— f a r s k ý k o s t o l P . M a r i e ( n a h r a d e )

1 7 7 . 1 8 8 , i g i n . , p ó c l . n a s t r . 1 9 3 , 2 0 3 , 2 0 4 , 3 9 1 , 4 2 7 , t a b . X X V I I I .

— d o m i n i k á n . k o s t o l s v . M i k u l á Š a ( d n e s f a r s k ý ) 1 7 7 , 1 8 8 , 1 9 1 , 1 9 2 , i 9 8 n . , p ó d . n a s t r . 2 0 1 , 2 0 6 , 3 6 3 , 3 9 1 , 4 2 7 , t a b . X X V I . — X X V I I I .

— k a r n e r s v . M i c h a l a ( n a h r a d e ) 1 9 2 , i 9 j n . , p l á n y n a s t r . 1 9 6 a19 7 > 3 5 b 3 9 2 , 4 0 b 4 2 7 » 4 3 9 » t a b - X X I V . a X X V .

— m a j i t e l b m B a n s k e j B e l e j 2 1 6— j e z u i t i 1 9 9b a n s k é m e s t á , p a m i a t k y 1 4 , 1 9 B a r c a , s l o v a n s k ý c i n t o r í n 8 1 , 8 4 B a r d e j o v , d ě j i n y 1 4 , 1 6— f a r . k o s t o l 1 6 , 2 0— r a d n i c a 2 1— c i s t e r c . k l á š t o r 1 7 7 , 3 6 2 B a r s ( T e k o v ) , h r a d ž u p n ý 1 4 1 B a s c l , d ó m 1 8 6 , 2 3 8 , 2 3 9 , 2 6 7 B a u m g a r t e n b e r g ( R a k . ) , c i s t e r c .

k l á š t o r 9 5 B a v o r s k o , c i r k e v n á o r g a n i z á c i a 4 6 ,

50— s t a v e b n é p o m ě r y v X I . s t o r . 7 3 ,

9 7 » 9 8— s t a v e b n é p o m ě r y v e X I I . s t o r . 8 5— p a n s k é k o s t o l y r o m á n s k é 1 2 4 ,

3 8 3 , 4 i 6 n .— t e h l o v é k o s t o l y 1 5 1 B e c k o v , h r a d 6 8 B e n á t k y 9 7B c a u n e ( F r c . ) , k o s t o l 2 2 1 , 2 5 4 B e a u m a i s ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 B e b e n h a u s e n ( N e m . ) , c i s t e r c . k l á š

t o r 1 8 4 , 2 2 4

. B é k e , k o s t o l s v . M i c h a l a 3 0 2 , 3 1 3 , 400, 43 /

B e l á , ú z e m i e r . 1 2 2 8 1 9 0 B e l á , n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5 B e r g a m o ( I t . ) , P . M a r i a 1 6 0 , 1 8 5 B e r n i ě r s ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 B i j a c o v c e , k a r n e r s v . K o z m u a D a -

m i á n a ? 3 5 1 , 3 5 8 B í l i n a , p a n s k ý k o s t o l 1 2 3 B í n o v c e 7 1B í ň a , p r e m o n š t r . k o s t o l P . M a r i e

1 4 , 2 0 , 1 0 0 , 1 0 3 , 1 7 7 , 1 8 0 , 2 4 3 , 2 4 4 m , p ó d . n a s t r . 2 4 7 a 2 5 1 , 2 6 4 3 9 4 m , 4 3 m . , t a b . X X X V I I I . — X L V I I I .

— k a r n e r ? 3 5 1 B l a t e n s k ý h r a d P r i b i n o v 5 6 B l a t n á , h r a d ; r o m á n , k o s t o l 3 5 0 B l u d i n e c , h r a d v P o v á ž í 6 8 , 3 7 9 , 4 1 1 B l u d i n e c , h r a d u H a j n á č k y 7 2 , 9 0 B o h u n i c e 8 0B o j n i c e , h r a d 2 0 , 3 2 8 B o l d v a ( M a d . ) , o p . k o s t o l 9 9 , 1 5 9 ,

1 6 0B o l e r á z , o b e c n a z á p . S l o v e n s k u 3 1 5 ,

3 1 6— s l o v a n s k ý c i n t o r í n z X I . s t o l . 8 1 ,

8 2 m , 3 8 0 , 4 1 2B o l o g n a ( I t . ) , S . P i e t r o 9 6 , 1 5 1 B o l z a n o ( I t . ) 9 6 B o n n ( N c m . ) , k o s t o l 2 3 8 B o p p a r d ( N c m . ) , k o s t o l 2 3 9 B o r d e a u x ( F r c . ) , r o m . k o s t o l 2 6 3 B o r o v c e , a r c h e o l . n á l e z y 4 7 B o r š a , r e f o r m , k o s t o l 2 2 , 3 2 8 , 3 4 8 ,

p ó d . n a s t r . 3 4 8 , 4 0 0 , 4 3 8 B o s c h e r v i l l e ( F r c . ) , S . G e o r g e s 2 2 0 B r a i s n e ( F r c . ) , k o s t o l s v . Y v e d a 1 3 B r a t k a ( V a r š a n y ? ) 9 3 , 1 0 2— , , h o s t é ” v X I I . s t o l . 1 7 2

442

B r a t k a , k o s t o l s v . M a r t i n a a s v . Š t e f a n a 1 2 6 , 1 3 r

B r a t i s l a v a , ř í m s k y k a s t e l 3 1 , 4 3 n . , 3 7 4 . 4 ° 4

— h r a d v e l k o m o r a v s k ý 5 3 , 6 3 0 . , 3 7 7 » 4 0 8

— ž u p n ý h r a d 6 8 , 1 2 0 , 3 7 8 , 4 1 0— o b l i c h a n ý c i s . H e n r i c h o m v X I .

s t o l . 6 7— o b s a c l e n ý č e s . v o j s k o m v X l . s t o l . 6 7— p ó v o d m e n a o d č e s k é h o B ř e t i

s l a v a ? 6 8— v e r k o f a r s k ý k o s t o l 6 9 , 7 4— b o ž i e s ú d y 8 6 , 1 2 1— p r e p o š t s t v o s v . S a l v á t o r a n a h r a

d e 8 6 , 8 8 , 1 2 0 n . , 3 8 1 , 3 8 3 , 4 1 4 , 4 1 6

— p r e p . k o s t o l s v . S a l v á t o r a v p o d h r a d í 9 3 , 1 5 0

— h r a d f e u d á l n y 1 6 9 0 . , 3 6 6— j o b b a g i o n i 1 5 3— m a j i t e í J e l k y 3 0 9— m a j i t e l S a m o t u 3 1 2— m a j i t e r S z e m e t u 3 0 7 — - m a j i t e r H e g y i 1 6 1— t r h o v á o s a d a 1 7 1— z a t a t á r . v p á d u 1 7 3— d o d á v á r . 1 4 4 9 m u r á r o v n a s t a v b u

k o s t o l a d o Š a m o r í n a 3 0 4— ž e n s k ý c i s t e r c . k l á š t o r 1 7 7— f r a n t i š k á n , k o s t o l 2 1 , 3 6 5 — • k o s t o l k l a r i s e k 2 1— k l a r i s k y r n a j ú k l á š t o r v K l í ž í 1 1 5— k o s t o l s v . M a r t i n a 2 0 , 2 1 , 1 2 1— k a p l i c a s v . A n n y p r i d ó m e 1 2 ,

1 4 , 2 0— k a r n e r p r i k o s t o l e s v . M a r t i n a

15 ° » 3 8 5 » 4 i 8— r a d n i c a 1 4— p a m i a t k y 1 1 , 1 3 , 1 4 , 1 6

B r a t i s l a v s k á ž u p a n , 9 0— o s í d l e n i e v X I . s t o l . 7 1 B r a u n s c h w e i g ( X e m . ) , k o s t o l 9 5 ,

2 3 9 » 2 5 5B r e s l a u ( X e m . ) , s v . M a g d a l e n a 2 6 8 B r i g e c i o , r í m . k a s t r u m 3 0 , 3 1 , 3 3 , 3 5 ,

3 7 3 » 4 ° 3 B r i x e n ( I t . ) , d ó m 9 6 , 9 8 B r n o , d ó m 9 8 B r o d s k é , a r c h e o l . n á l e z y 4 7 B r o n n b a c h ( X e m . ) , c i s t e r c . k l á š t o r

1 8 4 , 1 8 7 , 2 2 4 , 2 3 7 B r z o t í n , b a n a 1 7 4 B ř e c l a v a , h r a d 6 8 B u d a t í n , h r a d 3 3 9 B u d e č , r o t u n d a 1 4 3 B u d í n ( M a d . ) , m ě s t s k é p r á v o 1 0 2 ,

171B u l h a r s k á r í š a - v ý b o j e s v . Š t e f a n a 6 6 B u r g u n d s k o , p ř e c h o d n ý š t ý l 1 7 9 ,

1 8 3 m , 2 1 9 . , 2 3 8 m , 3 9 2 m , 4 2 8— v z n i k r e h o l e c i s t e r c i t s k e j 1 8 3 m B u s i n c , h r a d i s k o 7 5B y c h a r s k o , p ř i p o j e n é k ř í š i u h o r s k e j

*66— z a l o ž e n i e b i s k u p s t v a v J á g r i 7 0— k l á š t o r P r a v i c e s v . Š t e f a n a 7 4— p r e h T a c l v ý v o j a 9 1B z o v í k , p r e p o š t s t v o s v . Š t e f a n a 1 9 ,

9 3 » 9 5 » 9 9 » I 0 0 » I 0 4 > I o 6 n -» P l á n y p r í l . n a s t r . 1 0 6 a 1 0 8 , s t r . 1 1 1 , 2 5 3 » 2 5 5 » 3 8 3 » 4 l 6 > t a b . V I I . a I X .

C a ě n ( F r c . ) , S . É t i e n n e 2 2 0— S . T r i n i t é 2 2 0 , 2 6 6C a l v a d o s ( F r c . ) , d é p a r t e m e n t , s t a

v e b . š k o l a n o r m a n d s k á 2 2 0 , 2 6 6 C a n t e r b u r y ( A n g h ) , k a t e d r á l a 2 6 6 C a r i h r a d , m i s i e d o s t r e d . P o d u n a j

s k á 6 6

443

1 g j s a l e M o n f e r a t o ( I t . ) , k o s t o l 1 8 6 ^ f j s y - l a - F o r r é t ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 C if e r , s l o v a n s k ý c i n t o r í n 8 1 , 8 4 C i n t h e a u x ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 C i t e a u x ( F r c . ) , c i s t c r c . o p á t s t v o 1 8 3 ,

j 8 4 , 2 2 2 , 2 2 3 Civray ( F r c . ) k o s t o l 2 6 5 C l a i r v a u x ( F r c . ) c i s t e r c . o p á t s t v o

, 8 3 , 1 8 4 , 1 8 5 , 2 2 2 Č l u n y ( F r c . ) , o p á t . k o s t o l 1 8 3 , 2 1 9 ,

! 2 2 1 , 2 5 4C o m o ( I t . ) , S . A b o n d i o 1 6 1 C r e m o n a ( I t . ) , d ó m 9 6 C s a n á d ( M a ď . ) , b e n e d . k l á š t o r 7 4 C s e m p e s k o p á c s ( M a ď . ) , k o s t o l 2 7 5 C z i k a d o r ( M a ď . ) , c i s t e r c . k l á š t o r 9 5 Č e c h y , p r i j a t i e k ř e s ť a n s t v a z á p a d -

n é h o 5 2— m i s i e s v . V o j t ě c h a v U h r á c h 6 6— v ý p r a v a K a r l a V e l . r . 8 0 5 — 6 5 1— s t a v e b n é p o m ě r y v X I . s t o l . 7 3— t y p r o t u n d y , v p l y v n a N i t r i a n s k o

I 4 3 n . , 3 8 4 , 4 1 8— s t a v e b n é p o m ě r y v e X I I . s t o l . 8 5— b a z i l i k y v X I I . s t o l . 9 8— p a n s k é k o s t o l y r o m á n s k é , v p l y v

n a S l o v e n s k o i 2 i n . , 3 8 3 , 4 i 6 n .— z a v e d c n i c k l e n b y v d o b e r o r n . 1 6 5— p o č i a t k y c i s t e r c i t o v 9 5H * p ř e c h o d n é c i s t e r c . k l á š t o r y 2 2 5

p o č i a t k y p r c m o n š t r á t o v 9 5 p ř í c h o d g o t i k y 1 8 2

č e r v e n ý K l á š t o r 1 2 , 1 6

D e b r e t a u P i e š ť a n 1 2 9 ^ e h t i c e , r o t u n d a V š e t k ý c h S v á t ý c h

9 3 » H 4 > I 4 7 n -> p ó d . n a s t r . 1 4 8 I 5 2 , 3 8 4 , 4 1 8 , t a b . X V I I .

^ e u t s c h - A l t e n b u r g ( D . R . ) k a r n e r * 4 9 » 2 7 1

D e u x - S ě v r c s , f r c . d é p a r t e m e n t , r o m á n . š k o l a s t a v e b n á 2 6 5

D e v í n , r í m . s t a n i c a , 1 8 , 3 1 , 3 3 , 3 8 , 3 9 m , p ó d . n a p r í l . z a s t r . 4 0 , 3 7 4 , 4 0 4 , t a b . I I — I V .

— h r a d v e l k o m o r a v s k ý 1 6 , 1 7 , 5 3 ,6on-» 377» 408

— s p o r o l o k a l i z á c i u 6 2— s l o v a n s k ý c i n t o r í n z X . - X I I s t o l .

8 1 , 8 2 , 3 8 0 , 4 1 2 , p ó d . z a s t r . 4 0 , t a b . V .

D e v í n s k a K o b y l a , h r a d y n a ú p a t í 6 2 D e v í n s k a N o v á V e s , a r c h c o l . n á l . 4 7 D i a k o v c e , b e n e d . k l á š t o r v X I . s t o l .

7 0 , 7 4 , 7 7 m , 9 3 , 3 7 9 , 4 1 1— o p . k o s t o l P . M a r i e ( X I I I . s t o l . ) ,

1 4 » ! 9 > 9 3 » 9 4 » 9 9 » I 0 0 » I 0 3 > I 5 2 n -» p l á n n a s t r . 1 5 4 a 1 5 6 , 1 6 3 , 1 8 2 , 3 0 1 , 3 8 5 » 4 T 9 > t a b . X V . , X V I I . — X X .

D i j o n ( F r c . ) , N . D a m e 2 5 4 D i v i a k y n a d N i t r i c o u , k o s t o l V š e

t k ý c h S v á t ý c h 2 1 , 2 5 3 , 2 8 1 , 3 1 1 , 3 2 8 m , p ó d . n a s t r . 3 2 9 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X V I I , L X X V I I I .

D o b r á N i v a , o b e c 1 6 7 , 1 7 4 , 2 0 3 , 2 1 4— k o s t o l s v . M i c h a l a 1 8 8 , 1 8 9 ,

2 o 6 n . , p ó d o r y s n a s t r . 2 0 7 , 2 1 2 , 2 1 3 » 3 9 1 » 4 2 7 » t a b - X X X .

D o l n ý J a t o v , s l o v a n s k ý c i n t o r í n z X I I I . s t o r . 8 1 , 8 3 , 3 8 0 , 4 1 2

D o x a n y , p r e m o n š t r . k l á š t o r 9 5 , 9 8 D o r d o g n e , f r c . d é p a r t e m e n t , r o m á n .

š k o l a s t a v e b . 2 6 5 D ó m ó l k ( M a ď . ) , k o s t o l 1 8 8

' D r a ž o v c e , k o s t o l s v . M i c h a l a 2 1 , 9 3 , 1 2 3 , 1 2 4 , 1 2 5 , 1 2 6 m , p ó d o r y s s t r . 1 2 7 , 1 5 2 , 3 8 3 , 4 1 7 , t a b . X . a X I I .

— f a r . k o s t o l , p o z o s t a t k y z k l á š t o r a p o d Z o b o r o m 7 6

444

D r e v e n í k , a r c h e o l . n á l e z y 1 6 8 D u n a j e C j k o l o n i z á c i a n a р о с . X I I I .

s t o l . 1 6 9D u r h a m ( A n g l . ) , k a t e d r á l a 2 2 0 , 2 6 6 D u r y n s k o , u m e l e c k é p o m ě r y n a p o č .

X I I I . s t o l . , v p l y v n a P o d u n a j s k o 1 7 9 т , 2 2 3 П . , 2 3 8 т

D v o r e c , s l o v a n s k ý c i n t o r í n 8 1 , 8 4 D v o r n í k y , k r á r . k ú r i a s k o s t o l o m s v .

M a r t i n a 7 4 , 7 9 , 3 7 9 , 4 1 2

E b e d , k o s t o l 9 3 , 1 3 9 , p ó d . s t r . 1 3 8 , 2 8 4 , 4 1 8

E b c d e c , o b e c 1 0 2E b e r b a c h ( N e m . ) , c i s t e r c . k l á š t . 1 8 4 E b r a c h ( N e m . ) , c i s t e r . k l á š t o r 2 2 3 ,

2 4 0 , 2 4 г— k a p l e s v . M i c h a l a 2 3 7 E c h e b r u n n e ( F r c ) , ' k o s t o l 2 6 5 E c h i l l a i s ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 5E g r e s ( M a ď . ) , c i s t e r c . k l á š t o r 1 6 8 E g y h á z g e l l e , o s a d a n a Ž i t n o m O s t r o

v e 1 7 6E l l w a n g e n ( N e m . ) , s v . V í t 2 6 7 E l s a s k o , v p l y v n o r m a n d s k e j š k o l y

s t a v e b n e j 2 6 7— r e b r o v á k l e n b a 1 8 5 , 2 3 8

F a l a i s e ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 F e l s ó o r s ( M a ď . ) , 3 6 0 F e r r a r a ( I t . ) , d ó m 9 6 , 1 5 1 , 1 6 0 L a F e r t é ( F r c . ) , c i s t e r c . o p á t s t v o 1 8 3 F i c s o l e ( I t . ) , k o s t o l 1 5 1 F i l a k o v o h r a d 9 0 , 3 6 6 F l o r e n c i a , d ó m 1 5 1 F o s s a n o v a ( I t a l i a ) , c i s t . k l á š t o r 2 5 4 F r a n c ú z s k o , s t a v e b , š k o l a n o r m a n d -

s k á 2 6 6— š k o l a p o i t v e n s k o - a q u i t á n s k a 2 6 5— v z n i k r e b r o v e j k l e n b y 1 8 5

F r a n k f u r t , s n e m r . 8 2 2 5 1 F r a n s k o , u m ě l e c k é p o m ě r y n a p o č .

X I I I . s t o r . , v p l y v n a P o d u n a j s k o 1 7 9 П . , 2 2 3 П . , 2 3 8 П .

F r a s c a t i , n á p i s ř í m s k y 2 9 F r e i b u r g ( N e m . ) , d ó m 2 3 8 , 2 3 9 F r e i s i n g , b i s k u p s t v o 4 6— k o s t o l 1 5 1 , 2 7 1 F u l d s k é h o k l á š t o r a a n á l y 6 1 G a j a r y , a r c h e o l . n á l e z y 4 7 G b e l y , a r c h e o l . n á l e z y 4 7 G e m e r , ž u p a 1 6 , 9 0— o s í d l e n i e v X I . s t o l . 7 2— p r v é d o n á c i e š l a c h t ě 1 7 0— z a t a t á r . v p á d u 1 7 3— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 4— b a n s k é p o d n i k a n i e 1 7 4— k o s t o l y n a v i d i e k u p o t a t á r . v p á

d e 2 8 3— - t e h e l n é p a m i a t k y z d o b y p r e -

c h o d n e j 3 0 2— h r a d i s k o 7 2G e m e r s k o - m a l o h o n t s k á ž u p a , p o p i s

1 2G c n e r s i c h C h . 1 3 G é ň a , p u s t a u L e v í c 1 3 2 G e l n h a u s e n ( N e m . ) , k o s t o l P . M a r i e

2 3 9 , 2 7 2 , 2 7 4— p a l á c 2 6 8G c r a s , p r e m o n š t r . k l á š t o r 9 5 G i r o n d e , f r c . d é p a r t e m e n t , s t a v e b .

š k o l a r o m á n s k á 2 6 5 G o s l a r ( N e m . ) , d ó m 2 4 1 G ó g i n g ( B a v . ) k o s t o l 2 7 1 G u r k ( K o r . ) , k l á š t . k o s t o l 9 8 , n o ,

1 5 1 , 1 6 0G u t o r , k o s t o l s v . K r í ž a 3 0 1 , 3 0 6 , p ó d .

n a s t r . 3 0 6 , 3 0 8 , 3 9 9 , 4 3 7 , t a b . L X V , L X V I , L X V I I I

G t i s s i n g , h r a d v B u r g e n l a n d e 3 3 6

445

H a i n b u r g , ( D . R . ) h r a d 1 2 2— k a r n e r 1 4 9 H a j n á č k a 7 2H a l b e r s t a d t ( N e m . ) , s v . P a v e l 9 5— d ó m 9 5 , 2 4 0 , 2 5 5 , 2 7 4 H a l u z i c e , k o s t o l 2 8 1 , 3 2 8 , 3 3 3 n . ,

p ö d . n a s t r . 3 3 3 , 4 0 0 , 4 3 8 H a m e r s l e b e n ( N e m . ) 9 5 , 2 3 9 H a r h o v , k o s t o l S v . Š i m o n a a J u d y

2 8 4 , 2 9 7 n . , p ó d . n a s t r . 2 9 8 , 3 9 9 , 436

H a r i n a ( M ö n c h s d o r f ) ( R u m . ) , k o s t o l 9 9 , 1 6 0

H a r m o n i a u M o d r y , v e l k o m o r a v s k ý h r a d 6 4

H a r t b e r g ( S t . ) , k a r n e r 1 8 8 H a s v á r , k o s t o l S v . O n d r e j a 3 0 2 ,

3 1 3 n . , p ó d . n a s t r . 3 1 3 , 4 0 0 , 4 3 7 H e c k l i n g e n ( N e m . ) 9 5 , 2 3 9 H e g y , k o s t o l 9 4 , 1 5 2 , i ö i n . , p l á n y n a

s t r . 1 6 2 — 3 , l 6 4 > 3 o r » 3 6 o > 3 8 6 » 4 2 0 , t a b . X X I — X X I I I

H e i l i g e n k r e u z ( R a k . ) , c i s t e r c . k l á š t o r 9 5 , 1 6 0 , 1 8 4 , 1 8 7 , 2 2 4 , 2 3 6 — 7 , t a b . X X X I

H e i m e r s h e i m ( N e m . ) , k o s t o l 2 3 9 H e l m s t e d t ( N e m . ) 9 5 , 2 3 9 H e r m a n n s t a d t ( S i b i n ) ( R u m . ) , p r e -

p o š t s t v o 1 6 8 H i m m e l s p f o r t e n ( N e m . ) , c i s t e r c .

k l á š t o r 1 8 7 H l o h o v e c h r a d 6 8 , 3 7 9 , 4 1 1— p r í s l u š e n s t v o m E b e d 1 3 9 H o l i č , k o m i t á t 1 7 0H o n t ( ž u p a ) 1 1— o s í d l e n i e v X I . s t o l . 7 1 , 7 2— a r c h c o l . n á l e z y z d o b y h r a d i š t n e j

6 4— k o l o n i z á c i a z a O n d r e j a I I . 1 7 2— p r v é d o n á c i e š l a c h t ě 1 7 0

H o n t z a ’t a t á r . v p á d u 1 7 3— ž u p n ý h r a d 6 8 , 3 7 8 , 4 1 0— k o s t o l v d k o f a r s k ý 6 9 , 7 4— a r c i d i a k o n 8 6— p r í s l u š e n s t v o m S e b e c h l e b y 2 1 8— v z n i k k o m i t á t u n o v o h r a d s k o -

i p e r s k é h o 9 0 •H o r n á d , k o l o n i z á c i a n a p o č . X I I I .

s t o l . 1 6 9— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 5 H o r n é V a š a r d i c e , k o s t o l s v . B a r t o -

l o m e j a 1 3 6 , 3 8 4 , 4 1 7 H o r j a n y , k o s t o l 1 9 , 1 4 8 , 3 5 1 , 3 5 9 n . ,

p l á n y n a s t r . 3 6 1 , 4 0 1 , 4 3 9 , t a b . L X X X I I I — L X X X V

H o r p á c s ( M a ď . ) 2 7 5 H r a b k o v , b e n e d . a a u g . k l á š t o r 3 6 2 H r a b u š i c e , s v . V a v ř i n e c 2 4 4 , 2 9 9 n . ,

p ó d . n a s t r . 3 0 0 , 3 9 9 , 4 3 7 . t a b . L X I I

H r a d e š í n , r o t u n d a 1 4 3 H r a d i š t ě n a d J i z e r o u , c i s t e r c . k l á š t o r

2 2 5H r a d n á , a r c i d i a k o n 8 7 H r a n o v n i c a , o b e c n a S p i š i 2 8 3— k o s t o l s v . J á n a K r s t i t e l a 2 8 4 , 2 9 6 ,

3 9 9 » 4 3 6H u n c o v c e , k o s t o l s v . K r í ž a 2 8 4 ,

2 9 4 n . , 3 9 9 » 4 3 6— k l á š t o r ? 3 6 3C h a l m o v á , k o s t o l s v . O n d r e j a 1 3 5 n . .

p ó d . n a s t r . 1 3 6 , 3 8 4 , 4 1 7 C h a m m u n s t e r ( B a v . ) , k o s t o l 2 7 1 C h a r e n t e , f r c . d é p a r t e m e n t , r o m á n .

š k o l a s t a v e b n á 2 6 5 C h a r e n t e - I n f . , f r c . d é p a r t e m e n t , r o

m á n . š k o l a s t a v e b n á 2 6 5 L a C h a r i t é - s u r - L o i r e ( F r c . ) , k o s t o l

2 2 1C h e b , h r a d 1 2 2 , 2 6 8

4 4 6

C h e t a n a , l e s n a S p i š i 2 8 8 C h o r v a t s k o , ú d e l . v o j v o d s t v o m 7 0 C h r a s t : n . H o m á d o m , k o s t o l 3 5 0 ,

3 5 b 3 5 3 n - , p l á n y n a s t r . 3 5 3 a 3 5 4 , 4 0 0 , 4 3 9 , t a b . L X X X I I

I f f l c y ( A n g l . ) , k a t e d r á l a 2 6 6 I l e - d c - F r a n c e , d e p a r t e m e n t v o F r a n -

c ú z s k u , v z n i k g o t i k y 2 2 0 , 2 2 1 , 2 3 8 I l i j a , s v . I l j a 1 6 , 1 8 1 , 2 1 5 , 2 7 5 , 2 7 8 т ,

p l á n y n a s t r . 2 7 8 — 9 , 3 6 0 , 3 9 7 , 4 3 5 , t a b . L V I I — L I X

I n n i c h e n ( Т у т . ) , k o s t o l 9 8 I r s k o , v ý c h o d i s k o b e n e d i k t í n s k e j

k o n g r e g á c i e 2 7 0 I ž a , r í m . s í d l i š t ě 3 7

J á g e r , b i s k u p s t v o z a s v . L a d i s l a v a7 0 , 9 1

— k a t e d r . k o s t o l 7 3— j e z u i t i , m a j i t e l i a Š t i a v n i k a 3 6 4 J a k ( M a ď . ) , k l á š t o r , k o s t o l s v . J a

k u b a 9 9 , 1 0 3 , 1 6 1 , 2 1 5 , 2 4 3 , 2 7 2 ,2 7 4 n . , 2 7 8 , 2 7 9 , 2 8 0 , 3 6 0 , t a b . L X

J á n o š o v c e n . R i m a v o u , o p á t s t v o b e - n e d . 9 0 , 9 3 , 1 0 0 , 1 0 3 П . , p ó d . n a s t r . 1 0 5 , 1 0 8 , 1 1 2 , 2 5 3 , 2 5 5 , 3 8 3 , 4 1 6 , t a b . V I , V I I I

J a s o v , p r e m o n š t r . p r e p o š t s t v o s v . J á n a K r s t i t e l a 1 2 , 1 7 3 , 1 7 7 , 3 6 2 , 3 6 4 n . , 4 0 1 , 4 4 0

— v z n i k b a n s k é h o ž i v o t a 1 7 4— m ě s t o 1 7 6J c i k a , k o s t o l s v . J á n a K r s t i t e l a 3 0 2 ,

3 0 9 , p ó d . n a s t r . 3 0 9 , 4 0 0 , 4 3 7 J e l š a v a , o s a d a v G e m c r i 1 7 4 J o u i n - d e s - M a r n e s ( F r c . ) , r o m . k o

s t o l 2 6 5 J u d c n b u r g ( R a k . ) 9 7 J u m i e g é s ( F r c . ) , o p . k o s t o l 1 5 9 K a l o č a , b i s k u p s t v o 6 7— b a z i l i k a 7 3

K a m e ň a n y , o s a d a v G e m e r i 1 7 4— e v . k o s t o l 3 2 8 , 3 4 5 n . , 4 0 0 , 4 3 8 K a p l o n y ( R u m . ) , k o s t o l 9 9 K a r č a , o s a d a n a Ž i t n o m O s t r o v e 1 7 6 K a r c s a ( M a d . ) , r o m . k o s t o l 3 5 1 , 3 6 0 ,

3 6 2K a r l s b u r g ( S e d m . ) d ó m 1 8 8 , 2 4 4 , 2 6 4 K a r n u n t u m , g a l l s k á o s a d a 3 0— r í m s k e k a s t r u m 3 1 , 3 2 , 3 3 , 3 4 ,

4 b 4 3 , 4 4 , 3 7 3 , 4 ° 3 K e c c r s k ý L i p o v e c 2 8 г K e l a m a n c i a , r í m . k a s t e l 3 1 , 3 5 K é m é n d , m a j e t o k k l á š t o r a v B í n i 2 4 4 K e r e s t ú r n . V á h o m , k o s t o l s v . K r í ž a

3 5 1 n . , p ó d . n a s t r . 3 5 2 , 4 0 1 , 4 3 9 K e ž m a r o k , u s t á l e n i e h r a n í c , z m i e n -

k a o V r b o v é 2 9 0 — - p o m ě r k L u b i c i 2 8 6— m a j e t k y t u r č . k o n v e n t u 1 7 5— k l á š t o r ? 3 6 3 K i s d i s z n ó d , k o s t o l 1 6 1 K l a g e n f u r t ( R a k . ) 9 7 K l á t o v a N o v á V e s , o b e c 3 3 7 K l e i n - M a r i a z e l l ( D . R . ) , b e n e d .

k l á š t o r 2 7 1 , 2 7 6 K l i ž , o p á t s t v o P . M a r i e 1 9 , 1 1 5 П . ,

3 3 7 , 3 8 3 , 4 l 6 K l i ž . H r a d i š t ě , k o s t o l s v . Michala

2 1 , 9 3 , 1 2 3 , 1 2 5 , 1 2 8 n . , p ó d . na s t r . 1 2 9 , 3 8 4 , 4 1 7 , t a b . X I , XIII

K l o s t e r n e u b u r g ( D . R . ) , b e n e d .k l á š t o r 1 6 0 , 1 8 6 , 2 2 5 , 2 3 6

K l u ž ( R u m . ) , b e n e d i k t . k l á š t o r 7 4 K n i t t e l f e l d ( R a k . ) 9 7 K ň a ž i c e , k o s t o l P . M a r i e 7 4 , 7 9 , 379,

4 1 2 K o k o t y 7 2K o l e ň a n y , k o s t o l s v . S t e f a n a 2 1 , 93,

1 2 3 , 1 2 4 , 1 3 4 П . , p ó d . n a s t r . 135,3 8 4 , 4 1 7 J í

447

;.j0 ( N e m . ) , sv. Gcreon 362

L n á r n o , komitát 170 ^ h r a d 90, 17°

z a t a t á r . vpádu 173 ^ slovanský cintorín 8r, 84 { C o n d r a c , kostol 124 ťorutansko, počiatky Slovanov 50 K ostom laty, kostol 160 Košice, dějiny a popis 11, 13 _ a r c h e o l . nálezy 72— k a t e d r á l a 13, 14, 15, 16, 19, 20 _ sv. Michal 21— l e v o č s k y dom 21 [95 Konigsluttcr (Nem.),sv. Peter a Pavel K r a k o v , biskupstvo, cirkev. správa

v o k o l í Podolínca 355 K r e m n i c a , pamiatky 14, 16, 19— k o s t o l 20, 21Krupina, počiatky města 171, 176,

209, 212— „hosté“ r. 1238 173— z a tatár. vpádu 173— hradní páni 107— f a r s k ý kostol P. Marie (na hrade)

1 7 7 , 188, 202 n., pód. na str. 205, 2I0> 3 91» 427, tab. X X IX

K r u š o v c e , P. M aria 19, 87, 113 n., p ó d . n a str. 114, 253, 383, 416

K u b a c h v , obec na Spiši 283 K y j e , kostol 122 K y s i b e l , kamenolom 194 L a a (D. R .), kostol 98, 188, 242 L a n g r e s (Frc.), kostol 221, 222, 238,

254Lapis refugii na Spiši 173 Laugaricio (Trenčín), římsky nápis

• " 32nyvár, římsky kastel, 17, 18, 31,

3 3 » 34n-» 36, 373» 375» 404» 4° 5» t a b . I , I I

L é b é n y ( M a d . ) , k l . k o s t o l 9 9 , 1 0 3 , 1 6 1 , 2 3 7 , 2 4 3 , 2 7 5 , 2 7 9

L e l c s , p r e p o š t s t v o s v . K r í ž a 9 r , 9 3 , 99» 119 n -» 383» 4 l6

L e m e š a n y , a r c h e o l . n á l e z y 7 2 L e s s a y ( F r c . ) , k o s t o l 2 2 0 L e š s k é p o l e , p o r á ž k a M a ď a r o v r . 9 5 5 ,

5 2 , 6 6L e t a n o v c e , k o s t o l V š e t k ý c h S v á t ý c h

1 7 3 , 2 8 4 , 2 9 7 , 3 9 9 , 4 3 6 L e v i c e 1 3 1 , 1 3 2 , 1 7 2 L e v o č a , d ě j i n y a p o p i s 1 1 , 1 3 , 1 4— n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5— o s a d y l a n c e á t s k c 1 7 5— k o s t o l s v . J a k u b a 1 4 , 2 0 , 2 1— n á v š t ě v a k r á r a V l a d i s l a v a 3 6 8 L i c h t e n s t c i n ( D . R . ) , h r a d 1 8 8 L i k a v a , h r a d 1 6L i l i e n f c l d ( D . R . ) , c i s t e r c . k l á š t o r

95» i84» i8 7» 224» 237» 243L i m b u r g a . d . L a h n ( N e m . ) , k o s t o l

2 5 5 , 2 6 7 L i p i a n y , k o s t o l 1 6L i p o v n í k , o p á t s t v o M e l l e i f o n t i s 7 2 ,

90, 93» 95» *l8» 383> 4 l8 L i p t o v , ž u p a , s t a v e b , p a m i a t k y 1 1 ,

14» *7» 19— p r v é d o n á c i e š f a c h t c 1 7 0— z a t a t á r . v p á d u 1 7 3— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 4 ,

1 7 6— n e d o s t a t o k k o s t o l o v z d o b y p r e -

c h o d n e j 2 8 3L i t a v a , h r a n i c o u ř í š e u h o r s k e j 6 6 L i v i n a , k o s t o l 2 8 1 , 3 0 2 , 3 1 7 , p ó d . n a

s t r . 3 1 7 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X I I I L o d i V e c c h i o ( I t . ) , s v . B a s s i a n 1 8 5 L o m b a r d i a , v p l y v n a P o d u n a j s k o v o

v r c h o l n e j d o b e r o m á n s k e j 9 6 , 9 8 , 9 9 , 1 0 0 , 1 2 4 , 1 5 8 n . , 3 8 2 , 4 1 5

448

L o m b a r d i a , v ý v o j a r c h i t e k t u r y t e - h c l n e j a j e j v p l y v n a P o d u n a j s k o 1 5 0 n -> 3 5 1 >3 ^ 0 n , 3 8 5 , 4 1 9

— v z n i k r e b r o v ý c h k l e n i c b 1 8 5 n . , 3 9 0 , 4 2 5 n

— • v p l y v a r c h i t e k t u r y n a P o d u n a j s k o n a p o č . X I I I . s t o l . 1 8 0 , 1 8 5 n . , 2 5 5 » 2 6 4

— v p l y v n a P o d u n a j s k o v d o b e p r e - c h o d n e j 2 4 2 n .

— v p l y v n a a r c h i t e k t u r u v P o r ý n s k u 2 3 8 , 2 6 7

L o r c h ( R a k . ) , b i s k u p s t v o 4 6 , 5 0 L o t , f r c . d e p a r t e m e n t , r o m á n , š k o l a

s t a v e b n á 2 6 5 L ó t , s l o v a n s k ý c i n t o r í n 8 1 , 8 4 L o u k a , p r e m o n š t r . k l á š t o r 1 6 0 , 3 6 4 L o u p i a c ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 5 L u b i c a , n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5

— • k o s t o l P . M a r i e 2 8 4 , 2 8 6 n . , p ó d .n a s t r . 2 8 7 , 3 9 9 , 4 3 6

L u b l a ň 9 7L u c c a , S a n F r e d d i a n o , d ó m 1 5 1 , 2 6 4 L u č e n e c , k o l o n i z á c i a v o k o l í 9 0— o p á t s t v o V a l l i s l u c i d a v O p á t o v e j

1 1 7 nL u d a n y n . N i t r o u , b e n e d . o p á t s t v o

9 3 . I l 6 > 3 8 3 . 4 l 6 L u d o r f ( N e m . ) , k o s t o l 3 5 6 L u p č a S l o v . , h r a d , d o n á c i e z a B e l y

I V . v o k o l í 3 4 1

M a ď a r s k ý S e l d í n , k o s t o l s v . M i c h a l a 3 0 2 , 3 1 5 , 4 0 0 , 4 3 7 , t a b . L X I X

M a c s t r i c h t , L i e b f r a u e n k i r c h c 1 8 6 M a g d e b u r g , m ě s t s k é p r á v o 3 5 5

— d ó m 1 7 9 , 2 3 7 , 2 3 9 , 2 4 0 , 2 4 1 M a l á B a r a , r e f o r m . k o s t o l 3 2 6 , p ó d .

n a s t r . 3 2 6 , 4 0 0 , 4 3 8 , L X I X M a l é K a r p a t y , s t a v e b n é p a m i a t k y 1 4

M a l é K a r p a t y v e í k o m o r . h r a d y 6 4— k o l o n i z á c i a n a p o č . X I I I . s t o l .

1 6 9 n .M a l o h o n t ( ž u p a ) , d ě j i n y 1 1— k o l o n i z á c i a v X I I . s t o l . 9 0— k o l o n i z á c i a p o t a t á r s k o m v p á d e

r 7 4M a l o p o l s k o s ú č i a s t k o u ř í š e S v á t o p l u -

k o v e j 5 2 M a l ý C h m e l o v , k r i ž o v n í c i 3 6 2 M a l ý M a č a d , k o s t o l s v . M a r g i t y 3 0 2 ,

3 1 4 , p ó d . n a s t r . 3 1 4 , 4 0 0 , 4 3 7 M a n c h e , f r c . d é p a r t e m e n t , s t a v e b .

š k o l a n o r m a n d s k á 2 2 0 , 2 6 6 M a r i a S a a l ( K o r . ) , k l . k o s t o l 9 8 M a r k u š o v c e , k o l o n i z á c i a v X I I I .

s t o l . 1 6 8M a t c j o v c e , n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5 — - f í l i a S p i š . S o b o t y 2 9 2 M a t r a , p o h r a n i č n ě l e s y ř í š e B u l h a -

r o v 6 4M a u l b r o n n ( N e m . ) , c i s t e r c . k l á š t o r

1 8 4 , 1 8 7 , 2 2 3 , 2 2 4 , 2 2 5 , 2 3 6 , 2 3 7 , 2 4 0 , 2 5 4

M a u e r m i i n s t e r ( E l s . ) , k o s t o l 2 3 8 M ě r í n , b e n e d . f a r . k o s t o l 2 7 3 M i l á n , h r o b s v . A m b r ó z a 3 4

— k o s t o l s v . A m b r ó z a 9 6 , 1 5 1 , 1 5 8 ,1 8 5 , 2 3 8 , 2 6 4

M i l b a c h , n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5— k o s t o l s v . M a r g i t y 2 8 4 , 2 9 2 n ,

p ó d . n a s t r . 2 9 5 , 3 9 9 , 4 3 6M i s t c l b a c h ( D . R . ) , k o s t o l 2 3 7 M í š e ň , d ó m 2 4 0M n i c h , k l á š t o r u R u ž o m b e r k a ? 3 6 3 M o d e n a ( I t . ) , d ó m 9 6 , 1 5 9 , 1 6 0 M o g y o r ó d , b e n e d . k l á š t o r 7 4 M o h u č , a r c i b i s k u p s t v o 4 6— p ř í t o m n o s t ’ m o r a v s k é h o b i s k u p a 5 3— d ó m 2 6 7 , 2 7 2 , 2 7 4

449

M o l d a v a , k o s to l 21

M o le s m e ( F r c . ) , b e n e d . o p á t s t v o 18 3

M o l p í r u S m o lc n í c , v e l k o m o r a v s k ý

h r a d 6 4

M o o s b u r g ( B a v .) , k o s t o l 1 5 1 , 2 7 1

M o r a v a , p o č i a t k y S l o v a n o v 5 1

— p o d v l á d o u p o ls k o u б б

— к říš i č e s k e j r . 1 0 2 9 68

— b a z i l i k y v X I I . s t o l . 98

— r o m á n s k é r o t u n d y 14 3

M o r a v s k ý S v . J á n , a r c h e o l . n á l e z y 4 7

M o r i m o n d ( F r c . ) , c is t e r c . o p á t s t v o

1 8 3 , 1 8 4 , 2 2 4

M o u e n e ( F r c . ) , k o s to l 2 6 6

M ö d l i n g ( D . R . ) k a r n e r 2 7 6

M ö n c h m ü n s t e r ( B a v . ) , k o s t o l 2 7 1

M u r a n o , d ó m 16 0

M u r á ň , h r a d 1 6 , 3 6 3

M u r b a c h ( E ls .) , k o s t o l 1 8 5 , 1 8 6 , 2 3 8

M u š o v , r ím . k a s t e l 3 1 , 4 1 , 42

M ü h lh a u s e n ( N e m .) , k o s t o l 2 40

M ü h l d o r f ( B a v . ) , k o s to l 18 8

M ü n s t e r m e i f e ld ( N e m .) , k o s t o l 2 3 9

M ü n z e n b e r g ( N e m .) , h r a d 2 6 8

N a b b u r g ( B a v .) , k o s t o l 2 7 1

N á d a š , k o s t o l P . M a r i e 3 0 2 , 3 1 5 П .,

p o d . n a s tr . 3 1 6 , 4 0 0 , 4 3 7 , t a b .

L X X , L X X I I I

N a u m b u r g ( N e m .) , d ó m 1 7 9 ,2 3 9 ,2 5 4

N c m c e , k o s to l s v . M a r t i n a , 1 7 2 , 18 8 ,

1 8 9 , 2 0 3 , 2 0 9 n ., p ó d . n a s tr . 2 1 1 ,

3 9 1 , 4 2 7 , t a b . X X I X

N e m e c k á L u p č a , z a lo ž e n i e m e s ta

1 9 1 , 1 9 2 , 2 0 3

N e m e c k o , u m e le c k é p o m ě r y n a p o č .

X I I I . s t o l . 1 7 9

— p ř e c h o d n ý š t ý l 18 2

— p o z d n e r o m á n s k e u m e n ie ř e h o le

c is t e r c i t s k e j 1 8 4 n .

N c m c c k o , 'b u r g u n d s k ý p r e c h o d n ý š t ý l

v k lá š t o r o c h c is t e r c i t s k ý c h 2 2 1 n

— z a v e d e n i e f r a n c ú z s k e j r e b r o v e j

k l e n b y 2 3 8

— p o l y g o n á l n e a p s i d y 2 3 9

— v p l y v n o r m a n d s k e j š k o ly s t a v e b -

n e j 2 6 7 n .

— p ř íc h o d g o t i k y 182

N e m e c k o s t ř e d n é , m ie s t n y p ř e c h o d

n ý s lo h 2 4 0 , 3 9 4 n ., 4 3 0 n

— v p l y v š k o ly n o r m a n d s k e j 2 68

— v p l y v z P o r ý n s k a 2 3 9

— v p l y v p ř e c h o d n ý c h k o s t o lo v c i s

t e r c i t s k ý c h 2 3 9

N ě m e c k ý G r o b , s lo v a n s k ý c in t o r ín

8 1 , 8 4

— a r c h e o l . n á l e z y 4 7

N e p o m u k , c is t e r c . k lá š t o r 9 5 , 2 2 5

N e š t y c h , v e l k o m o r a v s k ý h r a d 6 4 , 7 5

N i t r a ž u p a 1 1

N i t r a , k o s to l P r i b i n o v 5 1 , 5 5 , 5 7

— v y p u d e n i e P r i b i n o v o 58

— h r a d ř íš e V e l k o m o r a v s k e j 5 3 ,

54 n-— b is k u p s t v o 5 2 , 5 6

— k a t e d r á l n y k o s t o l W i c h i n g o v 5 6 ,

57— s íd lo m o r a v s k é h o b is k u p a ? 5 3

— k n i e ž a c í r o d s lo v a n s k ý , v y h u b e -

n ie 6 9 , 7 7

— ž u p n ý h r a d 6 8 , 3 7 8 , 4 1 0

— k o s to l s v . E m m c r a m a 5 3 , 5 7 n . ,

6 9 , 7 0 , 8 1 , 3 7 8 , 4 0 9

— k o s to l s v . E m m e r a m a , O n d r c j a

a B c ň a d ik a 9 3 , 2 2 6

— p r e p o Š ts tv o p r i k o s t o le s v . E m m e

r a m a , O n d r e j a a B e ň a d ik a 8 8 , 9 3 ,

3 8 1 , 4 1 4

— c in t o r ín z X I . s to r . 8 1 , p ó d . n a

s tr . 2 2 9 , 3 8 0 , 4 1 3 , t a b . V .

45°

N i t r a , b is k u p s tv o z a K o lo m a r .2 7 0 ,

8 6 , 3 7 9 , 4 1 1

— a r c id ia k o n 86, 8 7

— k o s to l v e lk o f a r s k ý 7 4

— b o ž ie s ú d y 86, 12 1

— p ř e s ta v b a k a t e d r á ly sv . E rr.m e-

r a m a , O n d r e ja a B e ň a d ik a v X I I I .

s to l. 178 , 1 8 0 .2 4 9 , 3 0 2 ,3 6 0 ,2 :5 1 1 . ,

p lá n y n a str. 2 2 7 , 2 2 9 , 2 3 1. 2 3 3 ,

2 3 5 , 3 9 3 , 428 » t a b - X X X I I a ž

X X X V I I

— t r h o v á o s a d a 1 7 1 , 2 2 6

— k r á l . m ě s to 17 6

— z a t a t á r . v p á d u 1 7 3

— p o ž ia r z a P ř e m y s la O t o k a r a II . 5 9

— fr a n t iš k á n s k y k lá š to r 17 7 . 3 6 3 ,

3 6 5 , 4 0 1 , 440

— k o s to l sv . P e tr a a P a v l a 365

— k a t e d r á la 19, 21

N it r ia n s k o , p o č ia t k y S lo v a n o v 5 :

— ú d e ln é v o jv o d s t v o 70

— o s íd le n ie v X I . s to l. 7 1

— p a n s k é k o s to ly v o k o lí v d í b e

v r c h o l n e r o m á n s k c j 1 2 3 0 .

— p r v é d o n á c ie š la c h t ě 170

— p a n s k é k o s to ly p o ta tá rsk o m

v p á d e 280 n .

N o r ik u m , p ř íc h o d B a v o r o v 46

N o r im b e r g , r o m á n s k é v ě ž o v é d : m y

12 3

— s v . S e b a ld 18 2 , 240 , 2 4 1 , 242

N o r m a n d ia , s t a v e b n á š k o la ro m á n

s k á 266

— p o č ia t k y r e b r o v e j k le n b y 2 :9 n .

— v p l y v n a L o m b a r d iu v ro m án ,

d o b e 15 9

N o v á B a ň a , h r a d is k o 7 1

N o v é M ě s to n . V á h o m , k o sto l P. M a

r ic 283, 3 2 8 , 3 3 4 n ., p ó d . na str.

3 3 5 , 400, 438

N o v o h r a d , k o m i t á t u , 1 2 , 90

— p r v é d o n á c i e š la c h t ě 1 7 0

— t a t á r s k y v p á d 1 7 3

— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d u 1 7 4

N o y o n ( F r c . ) , k a t e d r á la 2 5 4

O b e r L e i s e r b e r g , r ím . k a s te l 31

Ó c s a ( M a ď . ) , p r e m o n š t r . k l. 9 9 , 10 3,

1 6 1 , 18 8 , 2 4 3 , 2 5 4

O č k o v , s lo v a n s k ý c in t o r ín z X I . s to l.

8 1 , 8 4

O d o r í n , v e s n a S p iš i 28 3

— r a n o g o t . k o s t o l 3 60

O c h t i n á , o s a d a v G e m e r i 1 7 4

— k o s t o l s v . M a r t i n a 3 2 8 ,

3 42 n . , p ó d . n a str . 3 4 4 , 40 0 , 4 3 8

O k o l i č n é , k o s t o l 1 1 , 21

O l o m o u c , d ó m 5 9 , 98

O m š e n ie , k o s t o l P . M a r ie 3 2 8 , 3 3 2 ,

p ó d . n a s tr . 3 3 2 , 40 0 , 4 3 8

O p a t o v á u T r e n č í n a 1 1 7

O p a t o v á , c is t e r c . k lá š to r V a l l i s lu -

c id a 9 0 , 9 3 , 1 1 7 n ., 3 8 3 , 4 1 6

O p á t s k a ( S z é p l a k ) , o p á t s t v o P . M a

r ie 9 1 , 9 3 , 1 1 8 n . , 3 8 3 , 4 1 6

O r a v a , ž u p a , p a m i a t k y 14 , 15

— a r c h e o l . n á l . z d o b y h r a d iš t n e j 64

— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 4

O r e š a n y . k o s t o l s v . K r í ž a 2 1 , 94,

1 2 4 , 1 3 6 , 1 5 2 , 1 6 4 П ., p ó d . n a str.

1 6 5 , 3 0 1 , 3 8 6 , 42 0 .

O s e k , k lá š t o r 18 4 , 2 25

O s t r ih o m 72

— s íd lo m o r a v s k é h o b is k u p a ? 53

— s ú č ia s t k o u r íš c č e sk e j 58

— ú c t a к s v . E m m e r a m u 58

•— z a lo ž e n i e a r c ib is k u p s t v a 66

— d ie c é z a 7 0 , 8 7

— a r c id ia k o n 86

— z a t a t á r . v p á d u 17 3

E g trih o m , a r c ib is k u p s t v o ; e x p o z i t u r a

n a S p iš s k e j K a p i t u l e 16 8 , 2 5 7

k a p i t u l a a k o m a jit e r v s i N e m c e 209

^ k a t e d r á la 12 , 13 , 7 3 , 8 8 , 9 9 , 1 5 2 ,

254O tr h á n k y , k o s to l P . M a r i e 13 8 , p ó d .

s t r . 1 3 8 , 2 3 6 , 3 8 4 , 4 1 7

Otterberg ( N e m .) , c is t . k lá š t o r 2 2 3

p a n o r.ia , v d o b e r ím s k e j 3 0 , 3 3

' — p ř íc h o d A v a r o v 4 6

— v d o b e v e r k o m o r a v s k e j 4 7 , 5 0 , 5 1 ,

53» 55» 56 P a n o n s k á H o r a , b e n e d ik t . k lá š t o r

66, 7 3 , 2 2 5 , 2 3 7 , 2 4 3

— o s a d e n ie k lá š to r a p o d Z o b o r o m

6 9 , 7 6— k lá š to r d o s t á v á D i a k o v c e 7 0 , 7 4 ,

78— m a je t k o m k lá š t o r a N o v é M ě s t o

n. V á h o m 3 3 6

P a r a y - le - M o n ia l ( F r c . ) , k l . k o s t o l

221

P a říž , v z n i k g o t i k y 2 2 0 , 2 2 1

P a r m a ( I t . ) , d ó m 1 5 9 , 1 8 5

P á r o v c e , k o s to l s v . Š t e f a n a 9 3 , 1 3 7 ,

pód. n a s tr . 1 3 7 , 3 8 4 , 4 1 7

P a s o v , r ím . k a s t r u m 3 3 , 4 6

— b is k u p s t v o 4 6 , 5 0 , 5 1

— m is ie d o s tř e d . P o d u n a js k á 6 6

P á s to v c e , s lo v a n s k ý c in t o r í n 8 1 , 8 4

P a u l in z e l la ( N e m .) 9 5

P a v ia ( I t . ) , sv . M i c h a l 16 0 , 1 8 5

^ — S . P ie t r o in c ie l d ‘o r o 1 5 1

P á t ik o s to lie , b is k u p s t v o 6 7

— b e n e d . k lá š to r 7 4

| — k a t e d r á l a 7 3 , 8 5 , 9 9

I P é c s v á r a d , b e n e d . k lá š t o r 7 4

t P e r s c h e n ( B a v .) , k o s to l 2 7 1

P e š ť , m ě s ts k é p r á v o 1 0 2 , 1 7 1

P e t e r b o r o u g h ( A n g l . ) , k a t e d r . 2 6 6

P e t i t - P a l a is ( F r c . ) , r o m . k o s to l 2 6 5

P e t r o n e l l ( D . R . ) , ř ím s k y k a s te l 3 2

— k a r n e r 1 4 9

P e t r o v c e , k o s to l N a js v . T r o j i c e 3 0 2 ,

3 1 9 n . , p ó d . n a s tr . 3 2 0 , 4 0 0 ,4 3 8 ,

t a b . L X X I , L X X V

P e z in o k ( B u z in c ? ) 7 5

— š la c h t , r o d in a 1 7 0

P f a f f e n h e im ( N e m .) , k o s to l 2 3 9

P f o r t e ( N e m .) , c is te r c . k lá š to r 1 8 4

P i a c e n z a , d ó m 9 6 , 18 6

P ie š ť a n y , k lá š t o r 19

P i k a r d i a ( F r c . ) , v z n i k g o t i k y 2 3 8

P iliŠ , c is t e r c . k lá š to r 120

P la s y , c is t e r c . k lá š to r 9 5 , 9 8 , 18 4

P l ie š o v c e , o s a d a 1 7 4

— k o s to l 18 9

P o d o l ín e c , k o lo n iz á c ia v X I I I . s t o l .

z P o ls k a 1 7 5 , 3 5 5

— k a p l i c a s v . A n n y 3 5 0 , 3 5 5 n ., p lá n

n a s tr . 3 5 7 , 4 0 1 , 4 3 9 , t a b . L X X X V

P o d u n a js k o , u m e l. č in n o s ť c is t e r c i-

t o v v d o b e p o z d n e r o m á n s k e j 18 0 n .

— u m e l . č in n o s ť b e n e d ik t ín o v v d o

b e p r e c h o d n e j 1 8 1 , 18 8 , 2 4 1 , 2 6 5 n

t a b . n a s tr . 2 6 9 , 3 9 6 , 4 3 3 n .

P o g r a n ic e , b e n e d . k lá š to r 7 4

P o it ie r s , k a t e d r á la 2 6 5

P o it o u , r o m á n s k á š k o la s t a v e b n á

2 6 5 n .

P o it v e n s k o - a q u it á n s k a š k o la s t a v e b

n á 2 38

P o m in o v c e , k o s to l s v . J á n a K r s t i -

t e la 1 2 , 2 i , 9 3 , 12 4 , 1 2 5 , 1 2 9 n . ,

p ó d . n a s tr . 13 0 , 3 8 4 , 4 1 7 , t a b .

X I I , X I I I

P o m p o z a , P . M a r i a 163

P o n t ig n y , c is t e r c . o p á t s t v o 18 3 , 2 2 2 ,

2 2 3 , 2 3 6

P o p r a d , n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5— o s a d y l a n c c á t s k e 1 7 5P o p r a d r i e k a , k o l o n i z á c i a n a p o č .

X I I I . s t o l . ( 1 2 0 9 ) 1 6 9— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 5— k o l o n i z á c i a p r i T o p o r c i 2 9 9 P o r ý n s k o , v p l y v v X I I . s t o r . n a Č e c h y

9 8— r e b r o v á k l e n b a 1 8 5— u m c l e c k é p o m ě r y n a p o č . X I I I

s t o l . 1 7 9 n , 2 3 8 n .— v p l y v n o r m a n d s k e j š k o l y s t a v e b -

n e j 2 6 7 n .P o ř í č í n a d S á z a v o u , s v . H a v e l 2 3 5 P o t i s i e , p o č i a t k y s l o v a n . o s í d l e n i a 4 7— A c h t u m o v o k n i e ž a t s t v o 6 6— a r c h e o l . n á l e z y z d o b y h r a d i Š t n e j

6 4— ú d e l n c v o j v o d s t v o 7 0— o s í d l e n i c v X I . s t o r . 7 2— s p l y n u t i c s X i t r i a n s k o m 1 7 0— t a t á r s k y v p á d 1 7 3P o v á ž í , n o v é k o m i t á t y v X I I . s t o r .

9 0P o z n a ň s k o 1 2 0 P r a h a , b i s k u p s t v o 5 2— s t a v b y k o s t o l o v n a h r a d e 5 9— k o s t o l s v . V í t a 5 2 , 5 7 , 9 7 , 1 4 3— s v . J u r 9 8— S t r a h o v , p r e m o n š t r . k l á š t o r 9 5 ,

9 8— s v . J a n n a Z á b r a d l í 1 6 0 , 3 5 0— r o t u n d a s v . M a r t i n a n a V y š e

h r a d ě 1 4 3 , 1 4 4— r o t u n d a s v . L o n g i n a 1 4 3— r o t u n d a s v . K r í ž a 1 4 3— P . M a r i a p o d r e ť a z o u 9 8— a u g u s t i n i á n i , p ř í c h o d d o N o v é h o

M ě s t a n . V á h o m r . 1 4 1 4 3 3 6P r a v o n í n , r o t u n d a 1 4 4

P r e š o v , n e m . h o s t i a 1 7 6— f a r . k o s t o l 1 6 , 1 9 , 2 1 P r o s e k , k o s t o l 9 8 P r i i f e n i n g ( B a v . ) k o s t o l 2 7 1 P ř e d n í K o p a n i n a , r o t u n d a 1 4 3 P t u j 9 7P ú c h o v 7 1P u l k a u ( D . R . ) k a m e r 2 7 1 P u r k ( D . R . ) , k o s t o l 9 8 L e P u y ( F r c . ) , k a t e d r á l a 2 6 5

Q u i s t e r h a m e ( F r c ) . , k o s t o l 2 6 6

R á b , b i s k u p s t v o 6 7— b a z i l i k a 7 3R a d v a ň , o b e c p r i Z v o l e n u 3 4 1 R a j h r a d , k l á š t . k o s t o l 9 8 R a k ú s k o , s t a v e b , v ý v o j v XII. s t o l .

9 8— p o č i a t k y p r e m o n š t r á t o v 9 5— p o č i a t k y c i s t e r c í t o v 9 5— t y p k a m e r u , v p l y v n a S l o v e n s k o

a M o r a v u 1 4 9 n . , 3 8 5 , 4 1 8— t e h l o v é k o s t o l y 1 5 1— z a v e d e n i e k l e n b y v d o b e r o m á n -

s k e j 1 6 5— u m c l e c k é p o m ě r y n a p o č . XIII.

s t o r . 1 7 9 n .— v p l y v p o z d n e r o m á n s k e j a p ř e

c h o d . a r c h i t e k t u r y d o U h o r s k a 1 7 8 , 1 8 1 n .

— p ř e c h o d n é c i s t e r c . k l á š t o r y , v p l y v n a S l o v e n s k o 2 1 9 n . , 2 2 4 , 2 3 6 n .

— p ř e c h o d n ý s l o h s t r e d o n e m e c k ý 2 4 1 n .

— p ř í c h o d g o t i k y 1 8 2R á k o š , c v . k o s t o l 3 2 8 , 3 4 2 , 4 0 0 , 4 3 8 R a u h e n c c k ( D . R . ) , h r a d 1 2 2 R e p o r y j e , r o m á n , k o s t o l 3 5 0 R c z n o v i c e , r o m . k o s t o l 3 5 0

453

Ř i p , r o t u n d a 1 4 3 R e g e n s b u r g , r i m . k a s t r u m 3 3 , 4 6— b i s k u p s t v o 4 6— v p l y v c i r k e v n ý n a N i t r i a n s k o

v X . s t o l . 5 2— ú c t a k s v . E m m e r a m u 5 7 , 5 8— k o s t o l s v . E m m c r a m a 5 8— r o m á n s k é v e ž o v c d o m y 1 2 3— v p l y v n o r m a n d s k o - p o i t v e n s k e j

š k o l y s t a v e b n e j 2 6 7 , 2 7 0 n .— s v . J a k u b 2 7 0 , 2 7 1 , 2 7 2 , 2 7 4 , 2 7 5 ,

277— k a p l i c a s v . G á l a 2 7 1 R e i c h e n h a l l ( B a v . ) , S . Z e n o 1 5 1 R e m s ( D . R . ) , k o s t o l 2 7 7 R i d d a g s h a u s e n ( N e m . ) , c i s t e r c . k l á -

š t o r 2 2 4 , 2 4 0 R i e n e c k , í r á n s k ý h r a d 1 8 7 R o s h e i m ( N e m . ) , k o s t o l 1 8 5 R o z i n a , m a j e r , n á l e z k o s t o l a 1 4 0 R o ž ň a v a , o s a d a v G e m e r i 1 7 4 R u f f e c ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 5

S á a r , b e n c d . k l á š t o r 7 4 S a b i n o v , f a r . k o s t o l 1 4 S á d o k , k o s t o l s v . Š t e f a n a 3 2 8 , 3 3 6 n . ,

p ó d . n a s t r . 3 3 7 , 4 0 0 , 4 3 8 S a l a p i u n g i s , P r i b i n o v k o s t o l s v .

H r u o d b e r t a 5 8 S a l z b u r g ( R a k . ) , b i s k u p s t v o 4 6 , 5 0— ú c t a k s v . H r u o d b e r t o v i 5 7— d ó m 1 6 1— s v . P e t e r 9 8 , 1 5 1 , 1 6 0— N o n n b e r g 1 5 1— f r a n t i š k á n , k o s t o l 1 5 1 S a l z b u r g ( N e m . ) , h r a d 2 7 1 S a n G i m i g n a n o ( I t . ) , k o s t o l 1 5 1 S á m o t , k o s t o l s v . M a r g i t y 3 0 1 , 3 1 2 ,

p ó d . n a s t r . 3 1 2 , 4 0 0 , 4 3 7 S a n l i e u ( F r c . ) , k o s t o l 2 2 1

S a n t o v 1 0 2 , 1 3 2 , 1 7 2 S a r m a t s k c h o r y a k o h r a n i c a S l o v a n o v

z á p a d n ý c h a j u ž n ý c h 4 7 S á š a , o b e c 1 7 4 , 2 0 3 , 2 0 9— k o s t o l s v . K a t e ř i n y 1 8 8 , 1 8 9 ,

2 1 2 n . , p ó d . n a s t r . 2 1 3 , 3 9 1 , 4 2 7S a s k o , v p l y v n a P o d u n a j s k o v o

v r c h o l n e j d o b e r o m á n s k e j 9 5 , 9 8 , 99> I24

— u m e l e c k é p o m ě r y ' n a p o č . X I I I . s t o l . , v p l y v n a P o d u n a j s k o 1 7 9 n . , 2 2 3 n . , 2 3 8 n , 2 5 5 — 6

— k o s t o l y z X I I . s t o l . 2 3 9— v p l y v š k o l y n o r m a n d s k e j 2 6 8 S a v a r i a , k a s t r u m ř í m s k é 3 0 S e b e c h l e b y , o s a d a 7 2 , 1 7 2 , 2 0 3— k o s t o l s v . M i c h a l a 1 8 9 , 2 1 8 n ,

392, 427S e c k a u ( Š t . ) k l . k o s t o l 9 8 S e d l e c , c i s t e r c . k l á š t o r 9 5 S e d m o h r a d s k o v d o b e ř í š e a v a r s k e j

4 6— p a n s t v o G y u l o v o 6 6— n e m e c k á k o l o n i z á c i a 1 6 8— p ř e c h o d n ý s l o h 2 4 3 S e i n e - I n f é r i c u r e , f r c , d é p a r t e m e n t ,

s t a v e b , š k o l a r o m á n s k á 2 6 6 S e n o h r a d 7 2S c h d n a u ( N e m . ) , c i s t e r c . k l á š t o r 2 2 4 S c h o n g r a b e r n ( D . R . ) , k o s t o l 2 7 1 S c h w a r z h e i n d o r f ( N e m . ) , k o s t o l

1 8 5 , 2 3 8S i b í ň ( H e r m a n n s t a d t ) , p r e p o š t s t v o

1 6 8S i l i s , b e n c d . k l á š t o r 7 4 S i n z i g ( N e m . ) , k o s t o l 2 3 9 S i t n o , h r a d i s k o 7 2— k o l o n i z á c i a v o k o l í n a p o č . X I I I .

s t o l . 1 7 2— T a t á r s k a l ú k a 1 7 3

454

S i t n o , b a n s k á o b l a s t ’ v s ú s e d s t v c 2 0 3 S k a l i c a , h r a d 1 7 0— r o t u n d a s v . J u r a 1 9 , 1 4 3 , 1 4 4 n . ,

p l á n n a s t r . 1 4 5 , 2 2 8 , 3 8 4 , 4 1 8 , t a b . X V I

— m e s t o m 1 4 6— f a r s k ý k o s t o l s v . M i c h a l a 1 4 6 S k a l k a , b e n e d . o p á t s t v o 9 3 , u 6 n . ,

383> 4 l6S k a l s k á N o v á V e s , s l o v a n s k ý c i n t o

r í n z X I I I . s t o r . n a S k a l k e 8 1 , 8 4 ,38°, 4 12

S l a n á , b i t k a s T a t á r m i 1 7 3 S l e p č a n y 1 0 2S l i e z s k o , s ú č i a s t k o u ř í š e S v á t o p l u -

k o v e j 5 2 S l o v e n s k é P r a v n o 7 1 S l o v e n s k o — p ř i p o j e n é k U h o r s k u

66, 68— r o z s a h o s í d l e n i a v X I . s t o l . 7 1— o s í d l e n i e v X I I . s t o l . 8 9 S m o l e n i c e , o b e c n a z á p . S l o v e n s k u

3*5— h r a d 2 1S o m l y ó - U j l a k , k o s t o l 1 6 0 S o m o g y v á r , k l . k o s t o l 9 9 S p i š , ž u p a , p a m i a t k y 1 4 , 1 6 , 1 7 , 1 9— k o l o n i z á c i a p o č . X I I I . s t o l . 1 6 8 n . ,

2 5 6— z a t a t á r . v p á d u 1 7 3— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 4 ,

175 n->— u m e l e c k é p o m ě r y p o t a t á r . v p á d e

1 8 0— k o s t o l y p o t a t á r s k o m v p á d e 2 8 3 ,

2 8 4 n . ,S p i š s k á K a p i t u l a 1 6— p r e p o š t s t v o s v . M a r t i n a 1 6 8 , 1 7 8— m a j i t e l o m L e t a n o v i c c 2 9 7— p o k u s y o b i s k u p s t v o 2 5 7

S p i š s k á K a p i t u l a k o s t o l s v . M a r t i n a 1 4 , 2 0 , 1 8 0 , 1 8 2 , 2 1 7 , 2 1 8 , 2 4 3 , 2 4 9 , 2 5 5 » 2 5 6 , p ó d . n a s t r . 2 5 9 a 2 6 1 , 2 8 4 , 2 8 5 , 3 9 4 , 3 9 5 , 4 3 1 n . , t a b u l k a

w X L I X - L V I— Z á p o l s k é h o k a p l i c a 1 1 S p i š s k á S o b o t a , k o s t o l s v . J u r a 2 1 ,

2 8 4 , 2 9 2 , p ó d . n a s t r . 2 9 3 , 3 9 9 , 4 3 6 , t a b . L X I I

S p i š s k é P o d h r a d i e , k o s t o l P . M a r i e 1 8 8 , 1 8 9 , 2 1 7 n . , p ó d . n a s t r . 2 1 8 , 2 9 2 , 4 2 7

S p i š s k é V l a c h y , k o s t o l s v . J á n a K r . 1 4 , 2 8 4 , 2 8 5 , 3 9 9 , 4 3 6 , t a b . L V I ,

L XS p i š s k ý h r a d 1 4 , 1 6 8 , 1 7 8 , 2 5 7 , 2 8 4— s t a v b a p a l á c a a v e ž e 3 6 6 , 3 6 7 n . ,

p l á n y n a s t r . 3 6 9 a 3 7 0 , 4 0 2 , 4 4 0 , t a b . L X X X V I

— a k o m a j i t e l L e t a n o v i e c 2 9 7 S p i š s k ý Š t v r t o k , n e m . o b e c . n a S p i š i

175— b r a t s t v o s p i š . p l e b á n o v 1 7 6— k o s t o l 1 6 , 2 1S r b s k o p o l a b s k é s ú č i a s t k o u ř í š e S v á -

t o p l u k o v e j 5 2 S t . B e n o i t - s u r L o i ř e ( F r c . ) , k o s t o l 2 5 4 S t . J o h a n n ( E l s . ) , k o s t o l 1 8 5 S t . P a u l v L a v a n t t a l u ( K o ř . ) , k o s t o l

9 8 , 1 6 0S t . P o l t ě n ( D . R . ) , b e n e d . k l á š t o r 5 3 ,

277S t a r á B o l e s l a v , k o s t o l 9 8 S t a r á G ú t a , k o s t o l 1 4 2 , 3 8 4 , 4 1 8 S t a r é M é s t o p r i U h e r s k o m H r a d i š t i

p ó v o d n ý m V e l e h r a d o m ? 5 3 S t a r ý T e k o v , o b e c 9 3— a r c h e o l . n á l e z y 4 7— r o m á n s k y k o s t o l 1 4 1 n . , 3 8 4 , 4 1 8 S t e i n a r n a n g e r , k a s t r u m ř í m s k é 3 0

S t i l l f r i e d , r í m . k a s t e l 3 1S t o l n ý B ě l e h r a d , j á d r o P a n o n i e 6 5 m e s t s . p r á v o 1 0 2 , 1 7 1 , 1 7 7 , 2 3 2

k a t e d r á l a 1 3 , 9 9 k o s t o l v X I . s t o l . 7 3 b a z i l i k a z X I I . s t o l . 8 8

Strassbourgh, d ó m 2 3 9 Stráža, n c m . o b e c n a S p i š i 1 7 5 Středa n a d B o d r o g o m , k o s t o l P . M a

rie 2 1 , 3 2 8 , 3 4 8 n . , p ó d . n a str. 3 4 9 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X X I

S t u p a v a , ř í m s k y k a s t e l 1 8 , 3 i , 3 7 n . , p ód . n a s t r . 3 8 , 4 1 , 4 2 , 3 7 3 , 4 0 4

— k o m i t á t 1 7 0S v . A n t o l , z á p i s n a f a r e o k o s t o l e

v I l i j i 2 7 8 S v . B e ň a d i k n a d H r o n o m , b e n e d .

o p á t s t v o v X I . s t o l . 7 0 , 7 1 , 7 4 , 7 6 n . , 9 3 , 3 7 9 , 4 1 1— v X I I . s t o l . , 1 5 , 1 6 , 2 0 , 9 9 , 1 0 0 n .

p ó d o r y s n a s t r . 1 0 1 , 3 8 2 , 4 1 5— k o l o n i z á c i a n a j e h o m a j e t k u v

X I I I . s t o l . 1 7 0 , 1 7 2— t r h o v á o s a d a a v z n i k m ě s t a 1 7 1 ,

1 9 0— s p o r o o s a d u N e m c e 2 0 9— f a r a v I l i j i ? 2 7 8 , 2 8 0S v . D e m e t e r n a S á v e , k l á š t o r 7 4 S v . J a k u b u K u t n c j H o r y , k o s t o l 1 6 0 S v . J u r n a d H r o n o m , k o s t o l 2 8 1 , 3 2 8 ,

3 3 1 n , p ó d . n a s t r . 3 3 1 , 3 3 4 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X I X , L X X X

S v . K ř í ž n a d H r o n o m , p o č i a t k y m ě s t a 1 7 1

S v i n i c a , r e f o r m . k o s t o l 3 2 8 , 3 4 9 n . S z a l a v á r , b e n e d . k l á š t o r 7 4 S z á s z s e b c s 3 6 0S z e m e t e , k o s t o l 3 0 1 , 3 0 7 0 . , p ó d . s t r .

3 0 8 , 3 6 0 , 3 9 9 , 4 3 7 , t a b . L X I V , L X V I , L X V I I

S z e n t e s , r e f . k o s t o l 1 4 8 , 2 8 1 , 3 2 2 n . , p ó d . n a s t r . 3 2 3 , 3 6 0 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X I , L X X I V

S z c k s z á r d , b e n e d . k l á š t o r 7 4 S z é p l a k ( O p á t s k a ) , b e n e d . k l á š t o r

P . M a r i e 9 1 , 9 3 , 1 1 8 n .S z o b , v e ž a ř í m s k a 3 3

Š a h y , k o n v e n t p r e m . , z p r á v a o B í n i 2 4 4 , 2 4 5

Š a l a , m a j e t o k b e n e d . v D i a k o v c i a c h

153Š a m o r í n , r e f . k o s t o l ( P . M a r i a ) 1 7 6 , 3 0 1 , 3 0 2 n . , p ó d . n a s t r . 3 0 3 , 3 0 8 , 3 9 9 > 4 3 7 > t a b . L X I I I

Š a r i š , ž u p a 1 4 , 1 5 , 9 1— a r c i d i a k o n á t 9 1— k o l o n i z á c i a v X I I I . s t o l . 9 1— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 4 ,

1 7 6— k o s t o l í k y p o t a t á r . v p á d e 2 8 3 Š a r i š s k ý P o t o k , h r a d , a k o m a j i t e l

B o r š c 3 4 8 Š a š t í n , a r c i d i a k o n á t 1 7 0 Š i m o n o v a n y , k o s t o l P . M a r i e 2 8 1 ,

3 3 8 , 4 0 0 , 4 3 8 Š i n t a v a h r a d 6 8 , 3 7 9 , 4 1 1— b r o d 7 1Š i v e t i c e , k o s t o l s v . M a r g i t y 2 3 7 , 3 0 2 ,

3 2 1 n . , p ó d . n a s t r . 3 2 1 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X I I

Š o p r o ň , k a r n e r 1 4 .9 Š p ý r ( N e m . ) , d ó m 1 8 5 , 2 3 8 Š t i a v n i k , c i s t e r c . o p á t s t v o P . M a r i e ,

1 6 9 , 1 7 7 , 2 8 5 , 3 6 2 , 3 6 3 0 . , 4 0 1 , 4 4 0— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 5— z a l o ž e n i e H r a n o v n i c e 2 9 6— u r č e n i e h r a n í c r . 1 2 6 0 2 9 9 Š t í t n i k , k o s t o l 2 1Š u m o d , b e n e d . k l á š t o r 7 4

Š t v r t o k n a O s t r o v e , k o s t o l s v . J a k u b a 3 0 1 , 3 i o n . , p ó d . n a s t r . 3 1 0 , 4 0 0 , 4 3 7 , t a b . L X X

— k a r n e r ? 3 5 1 , 3 5 8 , 4 0 1 , 4 3 9 Š v a j c i a r s k o , v p l y v a r c h i t e k t u r y l o m -

b a r d s k e j 2 3 8

T a r n - e t - G a r o n n e , f r c . d é p a r t e m e n t , r o m á n , š k o l a s t a v e b n á 2 6 5

T a t a , b e n e d i k t . k l á š t o r 7 4 T h a o n ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 T h e r n b e r g ( D . R . ) k o s t o l 1 8 7 T e k o v ( ž u p a ) , 1 1— ž u p a , o s í d l e n i e v X I . s t o l . 7 1— ž u p n ý h r a d 6 8 , 3 7 8 , 4 1 0— k o s t o l v e l k o f a r s k ý 7 4— k o s t o l v K ň a ž i c i a c h 7 9— a r c i d i a k o n 8 6— k o l o n i z á c i a z a O n d r e j a I I , 1 7 0 ,

1 7 2— t r h o v á o s a d a 1 7 1T e p l á , p r e m o n š t r . k o s t o l 9 8 , 2 5 4 T ě š í n , r o t u n d a 1 4 3 T i h a n y , b e n e d . k l á š t o r 7 4 T i s m i c e , k o s t o l 9 8 T i š n o v , c i s t e r c . k l á š t o r 2 2 5 , 2 3 6 T o p o r e c , o b e c v o S p i š i 1 7 5 , 2 9 9 T o r m o š , s v . M a r t i n 9 3 , 1 4 0 n . , 3 8 4 ,

4 1 8T o r ň a n s k á ž u p a 9 1 T o s k á n s k o , t e h c l n é k o s t o l y 1 5 1 T o u r e ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 T r e b n i t z ( N e m . ) , c i s t e r c . k l á š t o r 2 2 4 T r e f f u r t , ( N e m . ) , s v . B o n i f á c 2 6 8 T r e n č í n , n á p i s ř í m s k y 3 2 , 3 7 4 , 4 0 5— ž u p a 9 0— z a t a t á r . v p á d u 1 7 3— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 6— d i e c é z o u n i t r i a n s k o u 7 0— h r a d 1 4 , 6 8 , 3 7 9 , 4 1 1

T r e n č í n , t r h o v á o s a d a 1 7 1— z a l o ž e n i c m ě s t a 1 7 1— a r c i d i a k o n 8 7— j e z u i t i n a S k a l k e 1 1 7 T r i d e n t , S . L o r e n z o 9 6 , 1 5 1 , 1 6 1 T r n a v a , m ě s t o 1 7 6— d o m i n i k á n i 1 7 7 , 3 6 3 , 4 0 1 , 4 4 0— k l a r i s k y 8 2 , 8 3 , 1 7 7 , 3 6 3 , 4 0 1 , 4 4 0 ,

m a j ú k l á š t o r v K l í ž i 1 1 5— j e z u i t i m a j ú o p á t s t v o v S z é p l a k u

T r s t e n é , k o s t o l s v . M a r t i n a 3 2 8 , 3 4 0 , p ó d . n a s t r . 3 4 0 , 4 0 0 , 4 3 8

T ř e b í č , k l á š t . k o s t o l P . M a r i e 2 4 2 , 2 5 4 , 2 7 2 n . , 2 7 9

T u l l n ( D . R . ) , k a r n e r 1 6 0 , 2 7 6 T u r i e c ( ž u p a ) 1 1 , 1 4 , 1 5 , 1 7— a r c h e o l . n á l e z y z d o b y h r a d i š t n e j

6 4— o s í d l e n i e v X I . s t o l . 7 1— p r v é d o n á c i e š l a c h t ě 1 7 0— z a t a t á r . v p á d u 1 7 3— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 4 ,

1 7 6— n e d o s t a t o k k o s t o l o v z d o b y p r e -

c h o d n e j 2 8 3T u r ň a , k ú r i a k r á h 9 1— k o l o n i z á c i a v o k o l í 1 7 4 T u s c u l u m , n á p i s ř í m s k y 2 9 T i i f f e r ( Š t . ) , k o s t o l 1 8 8 T ý n e c n . S á z a v o u , r o t u n d a 1 4 3

U h e r s k é H r a d i š t ě 7 1 U h e r s k ý B r o d 7 1U h o r s k é R a s l a v i c e , k o s t o l P . M a r i e

3 2 8 , 3 4 5 , p ó d . n a s t r . 3 4 5 , 4 0 0 , 4 3 8 U h o r s k o , p o č i a t k y p r e m o n š t r á t o v 9 5— p o č i a t k y c i s t c r c i t o v 9 5— b a z i l i k y v X I I . s t o l . 9 8 , 9 9— t c h l o v é k o s t o l y 1 5 2

457

U h o r s k o v p l y v l o m b a r d s k e j a r c h i t e k t u r y n a p o č . X I I I . s t o l . 1 8 8 n .

— p ř e c h o d n ý s l o h 2 4 2 n .— s t a v e b n á š k o l a „ š k ó t s k y c h “ b e -

n e d i k t í n o v 2 7 5U h r o v e c , h r a d 3 6 6 , 3 7 1 , 4 0 2 , 4 4 0 U t r e c h t , M a r i e n k i r c h e 1 8 6

V a c o v , b i s k u p s t v o z a G e j z u I . 9 1— k a t e d r . k o s t o l 7 3V a h h r a n i c o u S l o v e n s k a v X I . s t o l .

7i— s y s t é m h r a d o v v X I . s t o l . 6 8 V a j k a 9 0V a r š a n y , o b e c 9 3 , 1 0 2— k o s t o l e v . 2 1 , 1 2 3 , 1 2 4 , 1 2 5 , 1 2 6 ,

1 3 1 n . , p o d . n a s t r . 1 3 2 , 3 8 4 , 4 1 7 , t a b . X I V , X V

V e l e h r a d , s p o r o l o k a l i z á c i u 1 6 , 5 3 V e l e h r a d , k o s t o l c i s t e r c . 1 6 0 , 1 8 4 ,

2 2 5 , 2 6 8V e l k á , k o s t o l P . M a r i e 2 8 4 , 2 8 8 n . ,

p ó d . n a s t r . 2 8 9 , 3 9 9 , 4 3 6 , t a b . L X I V e l k á L o m n i c a , n e m . o b e c n a S p i š i

175V d k á S a r v a , k o s t o l s v . O n d r e j a 3 1 1 ,

p ó d . n a s t r . 3 1 1 , 4 0 0 , 4 3 7 V e l k á T o r o ň a , r c f . k o s t o l 2 8 1 , 3 2 0 ,

3 2 4 n . , p l á n y n a s t r . 3 2 4 — 3 , 3 6 0 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X V I , L X X V I I

V e l k é I v o s t o l a n y , k o s t o l s v . V í t a 7 9 n . , 3 8 0 , 4 1 2

V e l k é Š a r l u h y 1 4 0 V e l k é S u r a n y , a r c h c o l . n á l e z y 4 7 V e r k y H a r č á š 3 5 , 3 7 V e l k ý S l a v k o v , n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5— m a j e t k y t u r č . k o n v e n t u 1 7 5 V e r k y V a r a d í n , b i s k u p s t v o 6 7 , 9 1— k a t e d r á l a 7 3 , 8 8 , 9 9— p r e m o n š t r . k l á š t o r 9 5 , 3 6 4

V e r k y V i n c e n t ( ? ) 1 4 0 V e r o n a 9 6 , 1 6 1— S a n F c r m o M a g g i o r e 1 5 9

S . Z e n o 9 6 , 1 5 1 , 2 5 5 , 2 6 4— S . L o r e n z o 9 6 , 1 5 1 , 1 5 9 , t a b . X X V é r t e s s z e n t k e r e s z t , k l . k o s t o l 9 9 , 2 4 3 V e s z p r é m , b i s k u p s t v o 6 7— b a z i l i k a 7 3V é z e l a y ( F r c . ) , k o s t o l 2 2 1 , 2 2 2 , 2 2 3 ,

254V i g l á š , h r a d 2 1V i c d c ň , r í m s k c k a s t r u m 3 0 , 3 3 , 3 9 ,

47, 373, 403— s t ř e d o v ě k é m ě s t o 9 7— k l á š t o r „ š k ó t o v “ 2 7 0 , 2 7 1 , 2 7 2 ,

2 7 5— s v . Š t e f a n 2 7 6 , 2 7 7 , 2 7 9— s v . M i c h a l 1 8 2 , 2 4 2V i e n n e , f r c . d é p a r t e m e n t , r o m á n .

š k o l a s t a v e b n á 2 6 5 V i e n n e s ( F r c . ) , k o s t o l 2 6 6 V i n d o b o n a , r í m . k a s t r u m 3 0 , 3 3 , 3 9 ,

47, 373, 403 V i n e c , k o s t o l 1 2 2 V í t k o v c e 1 3 1 , 1 3 2 V r b o v , n e m . o b e c n a S p i š i 1 7 5— k o s t o l s v . S e r v á c a 2 8 4 , 2 9 0 n . ,

p ó d . n a s t r . 2 9 1 , 3 9 9 , 4 3 6 , t a b . L X I

V y š e h r a d ( M a ď . ) , b e n e d i k t . k l á s t . 7 4 V ý b o r n á , k o s t o l 2 2

Y V a l d e r b a c h , c i s t e r c . k l á š t o r 1 8 7 Y V a l k e n r i c d ( N e m . ) , c i s t e r c . k l á š t o r

2 2 4 , 2 4 0 W e i k e r t s c h l a g ( D . R . ) , k o s t o l 9 8 W i e n e r N e u s t a d t , P . M a r i a 1 8 2 , 2 4 2 ,

2 7 4 , 2 7 6— U n g a r n g a s s e č . 4 2 7 7 W i l d u n g s m a u e r ( D . R . ) , k o s t o l 1 8 8

458

W i l t c n , p r e r n o n š t r . k l á š t o r 9 5 W o r m s ( N e m . ) , d ó m 1 8 6 , 2 3 9 , 2 6 7 ,

2 7 0 , 2 7 1 , 2 7 2 , 2 7 4 W i i r z b u r g , h r a d n á k a p l i c a 3 6 2 ■— s v . J a k u b 2 7 0 Z a d a r , s v . U r š u l a 3 6 2 Z a g r e b , d ó m 2 7 5Z á h o r i e b r a t i s l a v s k é , k o l o n i z á c i a n a

p o č . X I I I . s t o l . 1 7 0 Z e l e n e č , a r c h e o l . n á l e z y 4 7 Z e m i a n s k a O l č a , s l o v a n s k ý c i n t o r í n

z X I . s t o l . 8 1 , 8 4 Z e m p l í n , k o m i t á t 1 2 , 9 1— k o l o n i z á c i a v X I I I . s t o l . 9 1— h r a d , k o l o n i z á c i a v o k o l í p o

t a t á r . v p á d e 1 7 6— p a n s k é k o s t o l y p o t a t á r s k o m v p á

d e 2 8 0 n .— t e h e l n c k o s t o l y z d o b y p r e c h o d -

n e j 3 0 2— k o s t o l y z d o b y p r e c h o d n e j 3 2 8— h r a d 7 2 , 1 2 0Z n o j m o , r o t u n d a s v . K a t a r í n y 1 4 3 Z o b o r , o p á t s t v o s v . H y p p o l i t a 5 3 ,

69, 74, 75 n -> 379, 4 "— m a j e t o k r . 1 1 1 1 a 1 1 3 1 , 7 1 , 9 3— p ř í s a h a v s p o r e o c l o 5 9— m a j i t e l o m D r a ž o v i e c 1 2 6— m a j i t e l o m K o l e ň a n 1 3 4— s p o r o o b e c N e m c e 2 0 9 Z s á m b é k , k l . k o s t o l 9 9 , 1 0 3 , 2 4 3 ,

255, 264 Z v o l e n , ž u p a i r , 1 4 , 1 8 , 9 0— k o l o n i z á c i a n a p o č . X I I I . s t o l .

1 7 0— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 3 ,

x74, x76

Z v o l e n , z a l o ž e n i e B a n s k e j B y s t r i c e 3 4 1

— e v . s e n i o r á t , s t a v e b , p a m i a t k y 1 9— p o č i a t k y m ě s t a 1 7 1 Z v o l e n s k ý l e s h r a n i c o u ř í š e B u l h a -

r o v 6 4Z w e t t l ( D . R . ) , c i s t e r c . k l á š t o r 1 8 0 ,

1 8 7 , 2 2 4 , 2 3 6 — 7 , t a b . X X X I . , X X X V . , X X X V I I .

— v p l y v p ř e c h o d , š t ý l u k o s t o l a n a s t a v b u v N i t ř e 2 3 7

Ž a k ý l , o s a d a 1 7 32 e l i e z o v c e , r o l e K o s t o l n á , n á l e z k o

s t o l a 1 4 0 , p ó d . s t r . 1 4 0 , 1 5 2 , 3 8 4 , 4 1 8

Ž e g ň a , k o s t o l e v . 3 2 8 , 3 4 6 т , p ó d . n a s t r . 3 4 7 , 4 0 0 , 4 3 8 , t a b . L X X X I .

Ž i b r i t o v , o s a d a 1 7 3 Ž i l i n a , a r c h e o l . n á l e z y v o k o l í z d o

b y h r a d i š t n c j 6 4— k o l o n i z á c i a v o k o l í v X I I I . s t o l .

176— p o č i a t k y m ě s t a 3 3 9— k o s t o l s v . Š t e f a n a 3 2 8 , 3 3 8 т ,

p ó d . n a s t r . 3 3 9 , 4 0 0 , 4 3 8Ž i t n ý o s t r o v , s t a v e b n é p a m i a t k y 1 4 ,

x5> l 7— v X I . s t o l . 7 1— k o l o n i z á c i a v X I I . s t o l . 9 0— k o l o n i z á c i a n a p o č . X I I I . s t o l .

1 7 0 ,— k o l o n i z á c i a p o t a t á r . v p á d e 1 7 6— s a m o s t . a r c i d i a k o n á t 1 7 0— k l á š t o r s v . E u s t a c h i a 1 7 7 , 3 6 2— t e h e l n c k o s t o l y p o t a t á r s k o m

v p á d e 2 8 3 , 3 0 i n .

459

Register osobný

j m a g iste r , n a S p i š i 1 7 5 S a m u e l, k r á r 6 7

zalo žen ie A b a U j v á r u 6 8 z a k la d a n ic b e n e d . k l á š t o r o v 7 4

ijalramus, a r c i b i s k u p s a l z b u r s k ý55'58 .. , , . .

vdolf, s p i s s k y p r e p o š t 2 5 6 T ů m o v o k n i e ž a t s t v o p r i T i s e 6 6

- x a n d e r , s y n T o m á š o v , d o n á c i a S k a l i c e 1 4 6 , 1 9 0

j e x a n d e r z K e c c r s k é h o L i p o v c a 2 8 1 „m us, n á p a d n í k t r ó n u 7 4 ut J . , m a l i a r 1 3■ ížb čta k r á l o v n a , z m i e n k a o C h r a

sti v j e j l i s t i n ě z r . 1 2 8 0 3 5 3 Akos m a g i s t e r , n a S p i š i 1 7 5 A n to n iu s P i u s , c i s á r 3 1 A rn o ld , h l a v . ž u p a n s p i š s k ý 2 9 7 A rn u lf , c i s á r n e m e c . , s p o j e n e c B u l -

h a r o v 6 4 A ttila , v o d c a H u n o v 4 5 t o g u s t u s , c i s á r 2 9 , 3 0 A v a ři v P o d u n a j s k u 4 5 , 4 6 , 4 7 , 5 0 , 5i

^ e n t i n J . , o h r a d e B r a t i s l a v ě 6 3

t r e n č i a n s k y ž u p a n , n a U h r o v c i

R371" * I a s s a Ž i g m u n d z Ď a r m o t n a B z o v í k u 1 0 7

' ° n B a l l u s , P a u l 1 3 W t a j . 1 5i t t f e l d e r T „ r y c h t á r v B a n s k e j

S t i a v n i c i 1 9 9 a k e r V . , h i s t o r i k 8 , 1 9

H p š - , v ý k l a d m e n a B r a t k a 1 3 2

B a t t h á n y i , a r c i b i s k u p o s t r i h o m . 1 1 6B a t u , t a t á r . c h á n 1 7 3B a v o ř i , b i t k a u B r a t i s l a v y r . 9 0 7 , 6 3 ,

1 2 0B e b c k D c t r i c h , m a j i t e l K a m e ň a n

3 4 5B e b c k F i l i p , m a j i t e l K a m e ň a n 3 4 6B e c h y n ě F . , r e š t a u r á t o r 2 1B ě l M a t ě j , g e o g r a f 1 1B e l a I . , z a k l a d a n i e b e n e d i k t . k l á š t o

r o v 7 4— z a k l a d a n i e k o s t o l o v n a S l o v e n

s k u 9 3B e l a I I . , l i s t o k l á š t o r e n a B z o v í k u

z r . 1 1 3 5 1 0 6— d o n á c i a L e l c s u 1 2 0B e l a I I I . , z m ě n a ž i v o t a n a k o n c i

d o b y r o m á n s k e j a k u l t u r , r o z k v e t k r a j i n y 8 8 , 1 6 7

— k o s t o l y z j e h o d o b y 8 8 , 9 9 , 2 3 6— z a k l a d a n i e k o s t o l o v n a S l o v e n

s k u 9 3— v z n i k k o s t o l a v o S v . B e ň a d i k u n .

H r o n o m 1 0 2— v z n i k k o s t o l a v J á n o š o v c i a c h 1 0 4— s t a v b a k l . k o s t o l a n a B z o v í k u 1 1 2— z a l o ž e n i c p r e p o š t s t v a v L e l e s u

1 2 0— o b d a r o v á v á k o s t o l v N i t r c 2 2 6B e l a I V . ; o b c e , v j e h o d o b e s p o r n í -

n a n é 9 3— r i e š i s p o r k l á š t o r a n a B z o v í k u 1 0 7— l i s t o T o p o r č a n o c h 1 1 3— o b d a r o v a l o p á t s t v o n a S k a l k e

— l i s t i n a z r . 1 2 4 3 o L i p o v n í k u 1 1 8

B e l a I V , d o n á c i a S k a l i c e 1 4 6— • l i s t o D e h t i c i a c h z r . 1 2 5 8 1 4 7— list Krupinc z r. 1244 171— v ý p r a v a p r o t i T a t á r o m 1 7 3— s t a r o s ť o o b n o v u z e m e p o t a t á r .

v p á d e 1 7 4— z a l o ž e n i e m ě s t a B a n s k e j Š t i a v -

n i c e 1 9 0— o b n o v u j e v ý s a d y K r u p i n e 2 0 3— p r i v i l e g i u m p r e D o b r ú N i v u 2 0 8 ,

2 1 4— p r i v i l e g i u m N i t r y z r . 1 2 4 8 2 3 2— • p r i v i l e g i u m p r e S p i š . V l a c h y 2 8 5— l i s t z r . 1 2 5 0 o L e t a n o v c i a c h 2 9 7— l i s t z r . 1 2 5 6 o l e s e p r i P o p r a d e 2 9 9— l i s t z r . 1 2 5 8 o H a r h o v e 2 9 9— u r č u j e r . 1 2 6 0 c h o t á r k l á š t o r a

v Š t i a v n i k u 2 9 9— o o s a d ě B o l e r á z a r . 1 2 5 6 3 1 6— l i s t z r . 1 2 4 3 o Š i v e t i c i a c h 3 2 1— l i s t z r . 1 2 5 3 P r e N o v é M ě s t o n .

V á h o m 3 3 4— d o n á c i a z r . 1 2 6 4 p r e k l á š t o r n a

P a n o n s k e j H o r e n a m a j e t k y v o k o l í N o v é h o M ě s t a n . / V . 3 3 6

— d o n á c i a o b c e T r s t e n é r . 1 2 6 9 3 4 0— z a l o ž e n i e B a n s k e j B y s t r i c e 3 4 1— l i s t z r . 1 2 4 3 o K a m e ň a n o c h 3 4 5— l i s t z r . 1 2 5 6 o P o d o l í n c i 3 5 5— d o n á c i a B i j a c o v i e c r . 1 2 5 8 3 5 8— l i s t z r . 1 2 4 7 o B a r d e j o v e 3 6 2— z a l o ž e n i e k l á š t o r a s v . E u s t a c h i a

n a Ž i t n o m o s t r o v e 3 6 2— o b n o v e n i e k l á š t o r a v o Š t i a v n i k u

p o t a t á r . v p á d e 3 6 3— z a l o ž e n i e N i t r y 3 6 5— o h r a d e F i r a k o v e 3 6 6— p ř e s t a v b a h r a d u v B r a t i s l a v ě 3 6 6— d o v o l e n i e k p r e s t a v b e h r a d u

S p i š a z r . 1 2 4 9 3 6 7

s v . B c ň a d i k , p a t r o n k o s t o l a v N i t ř e 5 9 » 70,117

B e r t o l d , b i s k u p k a l o č s k ý 1 5 3 v o n B e r z e v i c z y , G . , 1 2 B e r z e v i c z y , r o d i n a n a S p i š i 1 6 9 , 2 9 4 B i r n b a u m V . , o p a n s k ý c h k o s t o l o c h

121, I25— o v z n i k u r o t ú n d 1 4 3 B o g o m e r , c o m e s v L i p t o v e , m a j i t e T

T r s t e n a 3 4 0 B o l e s l a v I I . č e s k ý , j e h o r í š a 5 2 , 6 6 B o l e s l a v C h r a b r ý , p o l s k ý 6 6 , 7 5 B o l e s l a v , k n i e ž a k r a k o v s k ý , k o l o n i

z u j e v o k o l í P o d o l í n c a 3 5 5 B o l e s l a v , b i s k u p v a c o v s k ý 1 2 0 S v . B o n i f á c , o r g a n i z á c i a c i r k e v n á

v B a v o r s k u 4 6 B o n u s , m a g i s t e r m i l i t u m , j e h o t e h l a

n a D e v í n e 4 3 B o r i s , k r á r B u l h a r o v 6 4 B o ř i v o j č e s k ý , u v e d e n i e m i s i í z M o

r a v y d o Č i e c h 5 2 B o t y z , k o l o n i z á t o r S p i š a 2 8 8 B ó h m J . , a r c h e o l o g 1 8— j e h o v ý k o p v N i t ř e 8 1 B r a n e c k ý J . , 1 9 B r e d e t z k ý S . 1 2 B r e z n y i k J . 1 6B ř e t i s l a v č e s k ý , v p á d y d o U h i e r 6 7 ,

6 8 , 1 2 0— z a k l a d á h r a d y n a p o h r a n i č í 6 8— p ó v o d m e n a B r a t i s l a v y 6 3— c i n t o r í n y z m l a d . d o b y h r a d i š t -

n e j 8 0B u c h t e l a K . , n á l e z r í m . o s a d y u K o

m á r n a 3 7 B u l h a ř i , i c h r í š a v P o t i s í 6 4

C t i b o r , v o j v o d a , z a k l a d a t e l N o v é h o M ě s t a n . / V . 3 3 6

461

C i b u l k a J . , h i s t o r i k u m c n i a 1 9— o P r i b i n o v o m k o s t o l e v N i t r e , 5 5

56— o v z n i k u r o t u n d 1 4 3— o c e n t r á l n y c h k o s t o l o c h 3 6 1 C s á n k i D . , h i s t o r i k 1 5 C y e g e l , o p á t v S z é p l a k u 1 1 9s v . C y r i l , a p o š t o l v e l k o m o r a v s k ý 5 1

č e s k é v p á d y d o U h i e r v X I . s t o l . 6 7 Č e r v i n k a I . L . , a r c h e o l o g 1 8— v ý k o p n a D e v í n e 4 0 , 4 1 , 4 2 , 6 2 ,

8 2 , 374 , 377 , 3 8 0 , 4 0 4 , 4 0 8 , 4 1 2— o k o s t o l e P r i b i n o v o m v N i t ř e 5 5— o P o m i n o v c i a c h 1 2 9D c t r i c h , k r a k o v s k ý p a l a t í n , k o l o n i

z u j e n a S p i š i 1 6 9 D i v a l d K . , h i s t o r i k u m e n i a 1 6 , 1 9— o C h r a s t i 3 5 3 D o b i á š J . , h i s t o r i k 1 8— o r í m s k o m p ř í b y t k u n a D e v í n e

4 0 , 4 2 , 4 3— o ř í m s k é K c l a m a n c i i 3 1 , 3 5 D o m i e i á n , c i s á r 3 0D o n i n R . K . , o s t a v e b n e j š k o l e b e -

n e d i k t í n s k e j 2 7 0 , 3 9 6 , 4 3 3 D r u g e t h , r o d i n a z H u m e n n é h o 3 5 9 D ú b r a v s k ý F . o S k a l i c i 1 4 6

E c k b e r t , b i s k u p b a m b e r s k ý , p r i k o l o - n i z á c i i S p i š a 1 6 9

E d g a r E . 1 6E i s n e r J . , a r c h e o l o g 8 , 1 8— o K e l a m a n c i i 3 4— o s l o v a n s k ý c h p o č i a t k o c h v P o -

d u n a j s k u 4 7•— o v e l k o m o r a v s k ý c h h r a d i š t i a c h

6 4— v ý k o p n a D e v í n e 4 0 , 4 2 , 6 2 , 8 2 ,

374, 377» 38°, 404» 4°8, 4 12

E i s n e r J . 6 c i n t o r í n o c h z m l a d š e j d o b y h r a d i š t n e j 8 0 , 8 1 , 8 3 , 8 4 , 3 8 0 , 4 1 2

E l a g a b a l u s , c i s á r 3 3 E i s n e r , J . C h . , 1 2s v . E m m e r a m , p a t r o n r e g c n s b u r s k ý

46, 57E u s i d i n u s , z a k l a d a t e l k o s t o l a v B r a t -

k e 1 2 6 , 1 3 1

F á b r y J . , b i s k u p k o š i c k ý 2 0 F a r k a š , s y n P o z n a n o v , m a j i t e T S l i e p -

č a n a E b e d e c u 1 0 2 F e k c t e - N a g y A . , h i s t o r i k 1 7 F e l i c i á n , o s t r i h o m . a r c i b i s k u p 1 0 6 ,

1 0 7F e r d i n a n d , c i s á r 1 1 9 , 3 6 3 , 3 6 5 F i a l a F . , g e o l o g , v ý s k ů m o k o l i a

B a n s k c j Š t i a v n i c e 1 9 4 F i l i p A . , 1 9 F i l o J . 3 7F i s c h e r J . , m a l i a r 1 2 F o r g á c h J . , o h e ň N i t r y 3 6 5 F o r s t e r G y . , h i s t o r i k u m e n i a 1 9 F r a n k l P . , o k o s t o l e S . F e r m o M a g .

v o V e r o n e 1 5 9 F r i d r i c h B a r b a r o s s a 8 8 , 1 8 6 F u l k o , z a k l a d a t e l h r a d u F i l a k o v a

3 6 6F u l l a J . , m a l i a r 9 F r i g i t i l , k r á l o v n a M a r k o m a n o v 3 4 F r o l i n g , r y c h t á ř z V e l k e j 2 8 8 F u x h o f F e r D . 7 , 1 3 , 1 1 8

G á l L . , h i s t o r i k u m e n i a 1 9 G a l l E . — o k o s t o l e v U t r e c h t e 1 8 6 ,

3 9 0 , 4 2 6 G a l e r i u s , c i s á r 3 3 G a l i a P l a c i d i e 3 7 G a l l o v i a v P o d u n a j s k u 2 9 — n a D e v í n e 6 2 . 6 3

462

G a t c o , k r á í . ú r a d n í k 1 5 3 G a u f r e d , o p á t k l á š t o r a Z o b o r s k é h o

59G e j z a I . , ú d e l . v o j v o d a n i t r i a n s k y a

k r á r 7 0— u p e v n e n i e k ř e s ť a n s t v a v U h r á c h

86— z a k l a d a n i e b e n e d i k t . k l á š t o r o v 7 4— z a l o ž i l o p á t s t v o v o S v . B c ň a d i k u

n a d H r o n o m 7 7 , 1 0 0— b i s k u p s t v o a k a t e d r á l a v o V a c o -

v e 9 1G e j z a I I . , z a k l a d a n i e k o s t o l o v n a

S l o v e n s k u 9 3— z a k l a d a t e l k o s t o l a v K r u š o v -

c i a c h 1 1 5— z a k l a d a t e l o p á t s t v a v S z é p l a k u

” 9— n e m e c k á k o l o n i z á c i a 1 6 8— o b d a r o v á v á k o s t o l v N i t ř e 2 2 5 G e p i d i v P o d u n a j s k u 4 5 , 4 6 G e r a r d u s , p l e b á n z B a n s k e j Š t i a v -

n i c e 1 9 1 , 1 9 2 G e r c v i c h T . , h i s t o r i k u m e n i a 1 6 G e r t r u d a , k r á l o v n a 1 2 0 , 1 5 3 G e r v a s i u s , b i s k u p n i t r i a n s k y 5 9 G e u b u l i n , s u d c a s p i š . S a s o v , v O d o -

r í n e 2 8 3 G i z e l a , k r á f c > v n a 6 9 G n i r s A . , a r c h e o l o g , 1 8— v ý k o p y n a S t u p a v e a M u š o v e

3 7 , 4 1 , 4 2 , 3 7 3 , 4 0 4G o b l i n u s , j u d e x S a x o n u m n a S p i š i

175G o d o f r i e d , o p á t z o b o r s k é h o k l á š t o r a

75G o t t f r i e d J . 1 3 G o r g e y , r o d i n a n a S p i š i 2 9 7 G r a c i á n , c i s á r 3 3 G r e g o r I X . , p á p e ž 1 5 3

G u t h K . , h i s t o r i k u m e n i a 1 9— o v z n i k u r o t u n d 1 4 3— o r o t u n d ě v S k a l i c i 1 4 6 G y u l o v o p a n s t v o v S e d m o h r a d s k u

66

H a d r i á n , c i s á r 3 1 , 3 2 H a i c z l K . , h i s t o r i k 1 6 H a i n G a Š p a r 1 1H a l m a n n , m ě s t s k ý r y c h t á ř v B a n .

Š t i a v n i c i 1 9 1 , 1 9 8 H a m a n n R . o k o s t o l e s v . J a k u b a

v R e g e n s b u r g u 2 7 0 H a m p e l J . , a r c h e o l o g , o s l o v a n s k ý c h

p o č i a t k o c h 4 7— o c i n t o r í n e n a S k a l k e 8 4 H e l b r a n d t J . , l o k á t o r s p i š . o p á t a

v H r a n o v n i c i a K u b a c h á c h 2 8 3 , 2 9 6

H e n r i c h I I I . , v ý p r a v y d o U h i e r 1 2 0 H e n r i c h V I . 1 8 6H e n r i c h , k r a k o v . v o j v o d a , k o l o n i z u

j e n a S p i š i 1 6 9 H e n r i c h , p l e b á n v R u b i c i 2 8 6 H e n r i c h , š k u l t é t v P o d o l í n c i 3 5 5 H e n r i c h I I . P l a n t a g e n e t , p e r s o n á l .

u n i a a n g l o f r a n c ú z s k a 2 6 6 H e n s z l m a n n I . , h i s t o r i k u m e n i a 1 3 ,

1 4 , 1 5 , 1 6 , 1 7 , 2 0— o r o m á n s k ý c h b a z i l i k á c h z d o b y

B e l u I I I . 9 9— o k o s t o l e v B í n i 2 4 5 m H c r u l o v i a v P o d u n a j s k u 4 5 , 4 6 H e r v í n , s y n c o m . R u d g c r a , d o n á c i a

S e b e c h l i c b 1 9 0 H i l d J . , a r c h i t e k t 2 0 , 2 4 5 H o d á l J . 1 9— o k o s t o l e P r i b i n o v o r n v N i t ř e 5 5— o k l á š t o r e v K l í ž i 1 1 5— o k o s t o l e v T o r m o š i 1 4 1

j j o d á l J . , o z a l o ž e n í k o s t o l a P . M a r i e v N i t ř e 3 6 5

H o f m a n J . , 1 8o k o s t o l e v D i a k o v c i a c h 1 5 8

H olinka R . , h i s t o r i k 8 d c H o n n e c o u r t , Y i l l a r d , a r c h i t e k t

13, 1 7 8 , 2 4 3 H onorius, p á p e ž 1 2 1 H orváth V ., 1 6 H o u d e k J . 1 9

, H r a d s z k y J . 1 6 s v . H r u o d b e r t , s a l z b u r g s k ý p a t r o n

5 7 . 5 8H u n f a l v y J . , g e o g r a f 1 2 H u n o v i a v P o d u n a j s k u a n a T i s e

4 5 , 4 6 , 5 0 h u s i t i n a B z o v í k u 1 0 7— u L u č e n c a 1 1 8— n a S p i š i 2 6 4 H ú š č a v a A . , h i s t o r i k 1 7— o k o l o n i z á c i i o b c e T r s t c n é 3 4 0 H ý r o š Š . 1 6

C h a l o u p e c k ý V . , h i s t o r i k 7 , 8 , 1 7— o v z n i k u k o s t o l a s v . E m m e r a m a

v N i t ř e 5 3— o v z n i k u z o b o r s k e h o k l á š t o r a 5 3— v ý k l a d ú c t y k s v . E m m a r a m u

v N i t ř e 5 8— o p ó v o d u m e n a B r a t i s l a v y 6 3— o ř í š i B u l h a r o v 6 4— o v z n i k u ž u p n é h o d e l e n i a 6 4 ' o k l á š t o r e p o d Z o b o r o m 7 6

o z a k l a d a c e j l i s t i n ě k l á š t o r a n a ř: P a n o n s k e j H o r e 7 8

o , , S t a r o m “ S l o v e n s k u 8 9 o z a l o ž e n í k l á š t o r a n a B z o v í k u

i 107o K r u š o v c i a c h 1 1 3 v ý k l a d m e n a B r a t k a 1 3 2

C h a l o u p e c k ý V . , o m e n u T e k o v 1 4 1— o h r a n i c i u h o r s k o - č e s k e j 1 4 3— o v z n i k u s t r e d n é h o S l o v e n s k a 1 7 0— o v z n i k u b a n s k e j o b l a s t i 1 7 3

I m r i c h , ú d c l n ý v o j v o d a v P o t i s í 7 0— k r á r 1 1 6 , 1 2 1— z a k l a d a n i e k o s t o l o v n a S l o v e n

s k u 9 3— z m i e n k a o s p i š . ž u p a n u T o m á

š o v i 3 6 7— s v á t o r e č e n i e 8 6 I n n o c e n t I I I . , p á p e ž 1 2 1 I p o l y i - S t u m m e r , A . , h i s t o r i k 1 4 , 1 5 ,

17— o k o s t o l e v D i a k o v c i a c h 1 5 7 , 1 5 8— o o b c i B é k e 3 1 3— o k a m e r u v o Š t v r t k u n a O s t r o v e

358I v á n y i B . , h i s t o r i k 1 9

J a k l i n B l a ž e j z L e f a n t o v i e c , b i s k u p 7 6 J á k o s , r y c h t á ř m ě s t a B r a t i s l a v y , m a

j i t e l o b c e S z e m e t 3 0 7 J a k u b I . , n i t r . b i s k u p 1 2 9— z a k l a d a t e l 1 S k a l k y 1 1 7— s v á t i l D i a k o v c e 1 5 3— s t a v e b n í k k a t e d r á l y n i t r i a n s k e j

v X I I I . s t o l . 2 2 6J a k u b , p l c b á n v o S p i š . V l a c h o c h 2 8 5 J á n I X . , p á p e žJ á n , a r c i b i s k u p o s t ř i h o m s k ý , s p o r

o f a r u v B a n s k e j B e l e j 2 1 6 J á n , o s t r i h o m . k a n o n í k , z a k l a d a t e l

k o s t o l a v T r s t e n e j 3 4 0 J á n , b r a t i s l a v s k ý ž u p a n 3 0 4 J a n o t a E . 1 4 J a n š á k Š . , a r c h e o l o g 1 8 z o s v . J u r a g r ó f i , 1 7 0 ; d o n á c i a S k a

l i c e 1 4 6

J e d l i c s k a P . , h i s t o r i k 1 4 J i s k r a J . 1 1 8J o r d á n , z a k l a d a t e l r o d i n y G o r g e y

2 9 7 » 3 5 5J u r k o v i č D . , p ř e s t a v b a k a š t i e í a

v Š t i a v n i k u 3 6 4

K a t a p a n o , b i s k u p j á g e r s k ý 1 2 0 K a r l o m a n , c i s á r f r a n s k ý 5 1 K a r o l , m a j i t e r Š a m o r í n a 3 0 4 K a r o l V e l k ý , c i s á r 5 0 , 5 1 , 6 2 K a r o l R o b e r t — o b r a z k o r u n o v á c i e

n a S p i š . K a p i t u l e 2 5 7 K c m c n y L . , h i s t o r i k 1 5 , 1 6 K e r e k e š J . 1 4 K l a u d i u s , c i s á r 3 0 K l e b e l E . , n á l e z k o d e x u v A d -

m o n t c 6 3 K l e c a n d a V . , h i s t o r i k 8 K n a u z F . , h i s t o r i k 1 5— v ý k o p v o s v . B e ň a d i k u n a d H r o

n ů m 1 0 2K m c ť A . , h i s t o r i k 1 6 K o c e l , k n i e ž a p a n o n s k ý 5 6 K o l o m a n k r á f , j e h o d e k r é t y 5 9 , 1 2 1— z a k l a d a n i e k o s t o l o v n a S l o v e n

s k u 9 3— z m ě n a c i r k e v . o r g a n i z á c i e 6 9 ,

86— l i s t i n y z r . 1 1 1 1 a 1 1 1 3 p r e k l á š t o r

n a Z o b o r e 7 1 , 7 5K o l o m a n , s y n O n d r e j a I I . , m a j i t e l

h r a d u S p i š a 3 6 7— z a k l a d a t e l k l á š t o r a v J a s o v é 3 6 4— z a k l a d a t e l 1 Š t i a v n i c k é h o o p á t s t v a

1 6 9 , 3 6 3K o m m o d u s , c i s á r 3 2 K o n r á d I . , a r c i b i s k u p v S a l z b u r g u

9 8K o n s t a n c i u s I I . , c i s á r 3 3

K o n š t a n c i a , k r á l o v n a , z a k l a d a t e l k a T r n a v y 1 7 1

K o r a b i n s k ý J . M . , g e o g r a f 1 2 s v . K o r b i n i á n , m i s i j . č i n n o s t v B a

v o r s k u 4 6 K o s m a s , h i s t o r i k , o k l á š t o r e p o d

Z u b e r . h o r o u 5 3 K o t í n i v P o d u n a j s k u 2 9 K o u l a J . , a r c h i t e k t 1 6 K r i š ť a n , o k o s t o l e s v . V í t a v P r a h e 5 7 K ř i ž k o P . , h i s t o r i k 1 4 , 1 6 K u b i n y i F . 1 4K u n h u t a , k ň a ž n a — d o n á c i e v o k o l í

P o d o l í n c a 3 5 5 K v á d o v i a v P o d u n a j s k u 3 0 , 3 1 , 3 2 ,

33. 45

s v . L a d i s l a v , ú d e l n ý v o j v o d a n i t r i a n - s k y 7 0

— k r á l 7 0 , 1 0 6 , 1 1 5— u p e v n e n i e k ř e s ť a n s t v a v U h r á c h

86— z a k l a d a n i e b c n e d i k t . k l á š t o r o v 7 4— k a n o n i z á c i a s v . O n d r e j a a B e ň a -

d i k a 7 0— z a l o ž e n i e b i s k u p s t v a v J á g r i 7 0 ,

73. 91— z a k l a d á b i s k u p s t v o v N i t ř e 5 9— d a r o v a n i e D i a k o v e c k l á š t o r u n a

P a n o n s k e j H o r e 7 0 , 7 8L a d i s l a v K u m á n , k r á l , n a S p i š i 2 5 7— o b n o v e n i e p r i v i l e g i í p r e S p i š .

V l a c h y 2 8 5— l i s t i n a p r e k o s t o l d o m i n i k á n s k y

v B a n . Š t i a v n i c i 1 9 1 , 1 9 8L a m p e r t u s , z a k l a d a t e l k l á š t o r a n a

B z o v í k u 1 0 6 L a n g o b a r d i v P o d u n a j s k u 4 5 , 4 6 L á s k y J . , m a j i t e l Š t i a v n i k a 3 6 3 L e b l a n E . , h i s t o r i k 1 3

465

L e h n e r F . J . , - o p a n s k ý c h k o s t o l . 1 2 5 L e h o c z k y T . 1 5 L e o p o l d V . r a k ú s k y 9 7 L e u s t a c h , k u p u j e ú z e m i e B e l á 1 9 0 L i p p e r t J . , a r c h i t e k t 2 0 L i u p r a m u s , a r c i b i s k u p v S a l z b u r g u

58L o d o m í r , a r c i b . o s t r i h o m . , o p o ž i a r i

N i t r y r . 1 2 7 1 2 3 3 L o m b a r d i n i A . 1 6 L o u b a l A . , a r c h e o l o g i c k ý v ý k o p

v B o l c r á z i 8 3 , 3 8 0 , 4 1 2 L u d v i k P o b o ž n ý , c i s á r 5 7 L u d v i k N e m e c , v ý p r a v y p r o t i M o -

r a v a n o m 5 1 , 5 2 , 6 1 L u d v i k V e l k ý , k r á l 1 1 4 6 L u p i c i n u s , t r i b u n , j e h o t e h l y n a

L e á n y v á r e 3 3 , 3 7 L u x K . , a r c h i t e k t 1 6 , 2 1— v ý s k ů m k o s t o l a P . M a r i e v B a n -

s k e j Š t i a v n i c i 1 9 2 , 1 9 4

M a c ů r e k J . , h i s t o r i k 1 7 M á d l J . , v ý k o p n a S k a l k e 8 4 , 3 8 0 ,

4 r 3M a ď a ř i - b i t k a n a L e š s k o m p o l i 5 2— b i t v a p r i B r a t i s l a v ě 9 0 7 6 3— o b s a d i l i P a n o n i u 6 5 M á l y u s z E . , h i s t o r i k 1 7M a r i a , k r á r o v n a , l i s t z r . 1 2 6 3 p r e

N o v é M ě s t o n . / V . 3 3 4 M á r i á s s y , r o d i n a n a S p i š i 1 6 8 M a r k o m a n i , a k o s u s e d ř í š e r í m s k e j

30> 32> 33> 34 M a r k u s A u r e l i u s , c i s á r 3 2 , 3 3 M a r t i r i u s , b i s k u p j á g e r s k ý , a r c i

b i s k u p o s t ř i h o m s k ý 1 1 9 , 1 2 6 , 1 3 2 , 315

M a t i a š k r á l , z v o n z j e h o d o b y v K r u - š o v c i a c h 1 1 4

M a t i a š I . , s p i š s k ý p r e p o š t 2 5 7 , 3 6 7 M a t u n á k M . , h i s t o r i k 1 9 M a u r u s , b i s k u p p a t i k o s t o l s k ý 5 7 , 6 8 ,

8 1M a x i m i l i á n , c i s á r 1 1 9 M a y e r o v á A . 9 M e d n y a n s k y A . , g e o g r a f 1 2 M e g i n h a r d , l e t o p i s e c f u l d s k ý 6 1 M e n c l o v á D . , a r c h i t e k t 9 , 4 3 , 1 0 7 M e r i a n G . — o S t a r e j G ú t e 1 4 2 M e r k l a s V . 1 4s v . M e t o d , a r c i b i s k u p p a n o n s k ý 5 1 ,

5 2 > 5 5M i h a l i k J . , h i s t o r i k u m e n i a 1 5 , 1 6 M i k o , z v o l e n , ž u p a n , n a S p i š i 1 7 5 M i k o v i s y n o v i a s e d e l i a r . 1 2 4 6 o m a

j e t k y v o k o l í D i v i a k 3 2 8 M i k u l á š , s y n c o m . L a m p c r t a 1 0 6 M i k u l á š , s y n L e v k a , s t a v e b n í k k o

s t o l a v C h r a s t i 3 5 3 M o c s á r y 1 2M o h a p l F . , m a j i t c r V e l . H a r č á š a 3 5 M o j m í r , k n i c ž a m o r a v s k é 5 1 M o j m í r I I . , k n i e ž a m o r a v s k é 5 3 , 5 6 M ö l l e r S . , a r c h i t e k t 2 1— o k o s t o l e v K l i ž . H r a d i š t i 1 2 9 M u t h m e r i u s , s p i š s k ý p r e p o š t 2 5 7 M y s k o v s z k y V . , h i s t o r i k u m e n i a 1 4 ,

1 5 , 1 6

— o k o s t o l e v T r s t e n o m 3 4 0

n c m e c k á k o l o n i z á c i a n a S l o v e n s k u 1 6 7 m , 1 7 8 m

N e r o , c i s á r 3 0 N c r v a , c i s á r 3 0N i e d e r l e L . , a r c h e o l o g , o s l o v a n

s k ý c h p o č i a t k o c h v P o d u n a j s k u 4 7 N y á r i A . , h i s t o r i k , 1 5

O l á h M i k u l á š , a r c i b i s k u p 1 1 9

466

O l d ř i c h č e s k ý , v p á d d o U h i e r 7 5 S v . O n d ř e j , p a t r o n k o s t o l a v N i t ř e

59, 70 O n d ř e j I . , k r á r 6 7— z a k l a d a n i e b e n e d i k t . k l á š t o r o v 7 3 O n d ř e j I I . , k r á T 7 9 , 1 2 0 , 1 4 3— k o s t o l y z j e h o d o b y 9 3— o b c e , v j e h o d o b e s p o m í n a n é 9 3— u d e l u j e m c s t s . p r á v o o s a d ě v o s v .

B e ň a d i k u n . H r . 1 0 2— d o n á c i a S k a l i c e 1 4 6— p o č i a t o k f e u d a l i z m u 1 6 7 , 1 6 9 ,

3 6 6— d o n á c i e v o S p i š i r . 1 2 0 9 1 6 8— v z n i k m i e s t 1 7 1— k o l o n i z á c i a b a n s k e j o b l a s t i 1 7 2 ,

1 9 0— d á v a p l a t 3 0 0 h r i v i e n c o m . A l e

x a n d r o v i z r o d u P o z n a n o v 1 9 0— k ř í ž o v á v ý p r a v a r . 1 2 1 7 — 1 8 2 4 4— d o n á c i a z e m e n a d P o p r a d o m 2 5 6— d o n á c i a v o k o l í Ž i l i n y 3 3 8— z m i e n k a o R a d v a n i 3 4 1— z a k l a d a t e l k l á š t o r a v C h m e l o v é

3 6 2O n d ř e j z r o d u P o z n a n o v c o v , z a k l a

d a t e l k l á š t o r a v B í n i 2 4 4 O n d ř e j , v i l l i c u s v B a n s k e j B y s t r i c i

2 8 3 , 3 4 1 O n d r o u c h V . , h i s t o r i k 1 8 O r t v a y T . , h i s t o r i k 1 6 -— o r í m s k o m k a s t e l e v B r a t i s l a v ě

43» 374> 404 O t a I I I . , c i s á r 6 6

P a j d u š á k M . 1 9— o C h r a s t i 3 5 3P a l a c k ý F . — o o t á z k e d e v í n s k e j 6 1 P á l f f y O n d ř e j , o d k a z k r o t u n d ě s v .

J u r a v S k a l i c i 1 4 6

P á l f f y T o m á š , o p r a v a s v . J u r a v S k a l i c i 1 4 6

P á l f f y J á n , s t a v e b n í k h r a d o v S m o - l e n í c a B o j n í c 2 0 , 2 1

P a s c h a l I I . , p á p e ž 7 8 P a s c h a l , n i t r . b i s k u p 1 1 7 P a s t e i n e r J . , h i s t o r i k u m e n i a 1 6 P a u l u s , p r i o r ř e h o l e d o m i n i k á n s k e j

1 9 8P a v e l , s y n L e v k a , s t a v e b n í k k o s t o l a

v C h r a s t i 3 5 3 P a v e l , s p i š . p r e p o š t , p o v o l e n i e n a

s t a v b u k o s t o l a v C h r a s t i r . 1 3 0 2 3 5 3 P e t e n e y , s y n P e t r a z N á d a š e 3 1 6 P e t e r , n á s t u p c a s v . Š t e f a n a 6 7 P e t e r z G u t o r u 3 0 6 P e t e r z K e c e r s k é h o L i p o v c a 2 8 1 P e t e r A . , h i s t o r i k u m e n i a 1 9 P i r h a l l a M . — o C h r a s t i 3 5 3 P o l á k J . , 1 8 , 1 9 P o l u d v o m ý J á n 1 1 6 P o n g r á c z o S v . M i k u l á š a , v o S k a

l i c i 1 4 7P o z n a n o v c i , k o l o n i z á c i a v M a l ý c h

K a r p a t o c h n a p o č . X I I I . s t o l . 1 7 0 P r i b i n a , k n i e ž a n i t r i a n s k e 5 1 , 5 7— j e h o č i n n o s t v P a n o n i i 5 8— j e h o k o s t o l v N i t ř e 5 5 , 5 6 P r í d a v o k M . 8P r o t h a s i u s , p r e p o š t , c i r k e v n é s p o r y

o P o d o l í n e c 3 5 5 P ř e m y s l O t o k a r I I . , p o ž i a r N i t r y

r . 1 2 7 1 5 9 , 2 3 2 P ř e m y s l O t o k a r I I . , p ř e c h o d n ý s l o h

z a j e h o v l á d y v R a k ú s k u 2 4 1 , 2 7 6 P ř e m y s l o v c i , p r v é p o č i a t k y 5 1 P t o l e m a i o s , h i s t o r i k 3 1

R a d l a , o p á t k l á š t o r a n a P a n o n s k e j H o ř e 6 6

467

I

B r a d la prvým ostřihomským arcibiskupom 66

Rakovszky Š . 1 4R astislav , k n i e ž a v e l k o m o r a v s k é 5 1 ,

5 2 , 6 1 , 6 2 R en ald u s, p l e b á n m ě s t a B a n s k e j

Š t i a v n i c e 1 9 2 s v . R o b e r t 1 8 3 R oh b ock L . , m a l i a r 1 2 R óm er F . F . , h i s t o r i k 1 4 R u d n a y , a r c i b i s k u p o s t ř i h o m s k ý

1 2 , 1 4 7 R u d olf, k r á l 1 3 6 5s v . R u p e r t , m i s i j . č i n n o s t ’ v B a v o r

s k u 4 6 R u p p J . , h i s t o r i k 7 , 1 5 R v d a n , m a j s t e r u s v . J a k u b a v R e -

g e n s b u r g u 2 7 0

S a m o , k n i e ž a 4 7S a r m a t e , ú t o k y n a r í m . l i m e s 3 3 S a s i n e k F . V . , h i s t o r i k 1 5— r o t u n d a v o S k a l i c i 1 4 6— o V a r š a n o c h 1 3 1 , 1 3 2 S e b e s , m a j i t c r K o s t o l a n 8 0 Š e b e s t i á n , s y n T o m á š a , d o n á c i a S k a

l i c e 1 4 6S e i p p i a , C h . L . 1 2 S e p t i m i u s S e v e r u s , c i s á r 3 3 S e r e f e l , v p r i v i l e g i u B e l u I V . n a z e m

B o h u n i c e 1 4 7 S c h m i d t F . , a r c h i t e k t 2 0 , 7 3 S c h u l e k F . , r e š t a u r á t o r 2 0 , 2 1 S l a v i k J . 1 9S l o v a n i a , i c h p o č i a t k y v P o d u n a j -

s k u 4 7 , 5 0— n a D e v í n e 6 2 , 6 3 S t a r e k L . 1 4 , 3 7 4 , 4 0 5 S t e i n d l I . , a r c h i t e k t 2 0 S t e i n h a u s z L . , r e š t a u r á t o r 2 1

S t e p k f a l v y , r o d i n a n a S p i š i 1 7 5 S t o r n o F . , r e š t a u r á t o r 2 0 , 2 6 4 S t r z y g o w s k i J . , o k o s t o l e v L u d o r f e

( N e m . ) 3 5 6 S v a t o p l u k , k n i e ž a v e l k o m o r a v s k é

5 1 , 5 2 , 5 6 , 6 2 S v a t o p l u k I I . , k n i e ž a n i t r i a n s k e 5 3 S v a t o p l u k O l o m o u c k ý , k n i e ž a 8 2 s v . S v o r a d n a Z o b o r e 7 5 S y l v c s t , s y n M i k u l á š a z H o r j a n 3 5 9 S z a b ó L . , a r c h i t e k t 1 7 S z é c h é n y i , a r c i b i s k u p , m a j i t e l Š t i a v -

n i k a 3 6 4 S z e r e d y , k a p i t á n 3 6 3 S z i r m a y A . 1 2 S z o k o l s z k y B . 1 6 S z o n y i O . , a r c h i t e k t 1 9 S z t e h l ó O . , r e š t a u r á t o r 2 0 , 2 1 , 3 5 0

Š a l a m ú n , k r á r 6 8 , 7 0 , 1 2 0— z a k l a d a n i e b e n e d i k t . k l á š t o r o v 7 4— z a l o ž e n i e o p á t s t v a v o s v . B c ň a -

d i k u n a d H r o n o m 7 7Š i m e k E . , a r c h e o l o g 1 8— o D e v í n e 6 2 , 3 7 7 , 4 0 8 Š m i l a u e r V . , f i l o l o g 7 , 1 7— v ý k l a d m e n a B r a t k a 1 3 2— o k o s t o l e v K o s t o l a n o c h 8 0 Š p i r k o J . 1 9s v . Š t e f a n — p o k r s t e n ý s v . V o j t ě -

c h o m 6 6— k r á l o m 6 6— z a l o ž e n i e a r c i b i s k u p s t v a 6 6— v ý b o j e d o s u s e d n ý c h k r a j i n 6 6— z a v e d e n i e s ú s t a v y k o m i t á t n e j 6 7— z a v e d e n i e c i r k e v n e j o r g a n i z á c i e

v U h r á c h 6 7— p o č i a t k y g e r m a n i z á c i e 6 9— z a l o ž e n i e k l á š t o r a p o d Z o b o r o m

53. 69> 86

468

s v . Š t e f a n z a k l a d a n i e b a z i l i k 7 3 — ■ z a l o ž e n i e b e n e d i k t . k l á š t o r o v 7 4— s v á t o r e č e n i e 8 6Š t e f a n I I . , z a k l a d a n i e k o s t o l o v n a

S l o v e n s k u 9 3— z a l o ž e n i e k l á š t o r a n a B z o v í k u

1 0 6 , 1 0 7Š t e f a n V . , p r i v i l e g i u m s p i š s k é z r o k u

1 2 7 1 1 7 5— o b n o v e n i e v ý s a d p r e N i t r u 2 3 3— l i s t z r . 1 2 7 1 o D i v i a k o c h n . / N . 3 2 8— z m i e n k a v j e h o l i s t i n ě o U h o r .

R a s l a v i c i a c h 3 4 5Š t e f a n , s y n A d r i a n o v , m a j i t e l V a r -

š a n a S a n t o v a 1 0 2 Š t e f a n , o p á t v C i t e a u x 1 8 3 , 2 2 3

T a t á r s k y v p á d 1 6 9 , I 7 3 n . , 2 8 3— v N i t ř e 2 3 2— n a S p i š i 2 5 7 , 3 6 7 T e l e g d y J . , b i s k u p v N i t ř e 3 6 5 T h a l h e r J . , s t a v i t e l , p l á n n a p ř e

s t a v b u f a r . k o s t o l a ( b ý v . d o m i n . ) v B a n s k e j Š t i a v n i c i 2 0 2

T h ó k o l y Š t . , m a j i t e r Š t i a v n i k a 3 6 4 T h u r z o J u r a j , z a k l a d a t e l k o s t o l a n a

S k a l k e 1 1 7 T h u r z o F r . , n i t r . b i s k u p 1 1 7 T i b e r i u s , c i s á r 3 0 T o m á š , n i t r . ž u p a n , o S k a l k e 1 1 7 T o m á š , s p i š . ž u p a n 3 6 7 T o m á š , s y n A k u r a z D i v i a k n / N . 3 2 9 T o m á š z r o d u P o z n a n o v c o v , d o n á c i a

S k a l i c e 1 4 6 T o m á š i k S . , 1 6T ó t h - K u r u c z J . , a r c h e o l o g 1 7 , 3 5 ,

373, 404 T r a j á n , c i s á r 3 0 , 3 9 T r s z t y á n s z k y J . , 1 1 T u r c i 2 1 0 , 2 1 3 , 3 6 5

U r b a n I I I . , p á p e ž 9 3

s v . V á c l a v , p o s e l s t v o d o R e g e n s b u r - g a p r i s t a v b ě k o s t o l a s v . V í t a 5 8

— a k o s t a v e b n í k k o s t o l o v 5 2-— z a k l a d a t e l k o s t o l a s v . V í t a 5 7 , 1 4 3 V a j d o v s z k y J . , h i s t o r i k 1 4 V a l e n t i n i á n I . , c i s á r 3 3 , 3 7 , 4 3 V a z i l , n á s t u p e a t r ó n u 6 8 V á ž n ý V . , f i l o l o g 9 V e n c k o J . 1 9— o k o s t o l e v H r a b u š i c i a c h 2 9 9 V e s p a z i á n , c i s á r 3 0V i n c e n t i á n I I . , b i s k u p n i t r i a n s k y

234V i n c e n t i á n I I I . , b i s k u p n i t r i a n s k y

234V i n i e i u s M . , k o n z u l ř í m s k y 2 9 V i o l l e t - l e - D u c , a r c h i t e k t 2 1 V i t r u v i u s , r í m . s t a v e b , t e o r e t i k 3 9 V l a d i m í r , k r á í B u l h a r o v 6 4 V l a d i s l a v k r á r , n a S p i š i 3 6 8 s v . V o j t ě c h , j e h o m i s s i a v U h r á c h 5 9 ,

60, 66 V r a t i s l a v I I . č e s k ý 8 4 V r o s , o p á t v D i a k o v c i a c h 1 5 3

W a g n e r V . , h i s t o r i k u m e n i a 8 , 1 8 , 1 9 W a g n e r C . — o k o s t o l e s v . M a r t i n a

n a S p i š . K a p i t u l e 2 5 6 W e b e r J . , a r c h i t e k t 2 0 W e i s s K . , r e d a k t o r 1 4 W i c k V . , 1 9W i c h i n g , b i s k u p n i t r i a n s k y 5 2 , 5 3 ,

56W i n d i s c h K . G . , g e o g r a f 1 2

Z á b o r s k ý J . 1 4Z a l o z i e c k ý W . R . , h i s t o r i k u m e n i a

19

Z a l o z i e c k ý W . R . , o k a p l i c i v H o i j a - n o c h 3 6 2

Z á p o T s k ý Š t . , p ř e s t a v b a p a l á c a n a h r a d e S p i š i 3 6 8

Z á p o l s k ý J . , b o j e s F e r d i n a n d o m363

Z a v a d i l j . , a r c h e o l o g 1 7 — o D e v í n e 4 0 , 6 2 Z o c h u d — v p r i v i l e g i u B e l u I V . n a

z e m B o h u n i c e 1 4 7

Z o f i a , m a n ž . c o m . L a m p e r t a 1 0 6

Soznam nákresov v t e x t e

1 . Ř í m s k y k a s t e l n a L e á n y v á r e . P ó d o r y s p o d l á v ý k o p o v J . T ó t h a - K u r u c z a z r . 1 9 0 7 — 9 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2 . Ř í m s k y k a s t e l v S t u p a v e . P ó d o r y s p o d r a v ý k o p o v A . G n i r s a z r . 1 9 2 53 . Ř í m s k y p r í b y t o k a s l o v a n s k ý c i n t o r í n n a D e v í n e . P ó d o r y s p o d l á

v ý k o p u J . E i s n e r a z r . 1 9 3 5 z a s t r .4 . P ó d o r y s k o s t o l a v o S v . B e ň a d i k u n a d H r o n o m . P o d r a v ý k o p u F .

K n a u z a z r . 1 8 8 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .5 . P ó d o r y s o p á t s k e h o k o s t o l a v J á n o š o v c i a c h n a d R i m a v o u . . . . . . . . . . . . . .6 . P ó d o r y s p r e p o š t s k é h o k o s t o l a a k l á š t o r a n a B z o v í k u . P o d T a v ý k o p u

V . M e n c l a z r . 1 9 3 2 z a s t r .7 . P r i e č n ý r e z l o d o u p r e p o š t s k é h o k o s t o l a n a B z o v í k u z a s t r .8 . P o z d í ž n y r e z p r c p o š t s k ý m k o s t o l o m n a B z o v í k u . P o d í a v ý k o p u

z r . 1 9 3 2 z a s t r .9 . M ú r m e d z i k a p i t u l s k o u s i c ň o u a a m b i t o m k l á š t o r a n a B z o v í k u .

P ó d o r y s a p o h l a d . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 0 . P r i e Č n y r e z p r e p o š t s k ý m k o s t o l o m n a B z o v í k u s p o M a d o m n a e m -

p o r u a r e k o n š t r u k c i o u d r u h e j p r i e č c l n e j v e ž e . P o d l á v ý k o p u z r . 1 9 3 21 1 . P ó d o r y s k o s t o l a v K r u š o v c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 2 . P ó d o r y s k o s t o l a v D r a ž o v c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v K l i ž . H r a d i š t i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 4 . P ó d o r y s k o s t o l a v P o m i n o v c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 5 . P ó d o r y s k o s t o l a v o V a r š a n o c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 6 . P ó d o r y s k o s t o l a v K o l e ň a n o c h . S t a v p r e d p ř e s t a v b o u z r o k u 1 9 3 3 . .1 7 . P ó d o r y s k o s t o l a v C h a l m o v e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 8 . P ó d o r y s k o s t o l a v P á r o v c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .1 9 . P ó d o r y s k o s t o l a v O t r h á n k a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2 0 . P ó d o r y s k o s t o l a v E b e d e . P o d r a v ý k o p u z r . 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2 1 . P ó d o r y s k o s t o l a n a z á h o n e „ K o s t o l n á “ p r i Ž e l i e z o v c i a c h . Podra

v ý k o p u z r . 1 9 3 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2 2 . R o t u n d a v S k a l i c i . P ó d o r y s a n á r y s . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2 3 . P ó d o r y s r o t u n d y v D c h t i c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2 4 . O p á t s k y k o s t o l v D i a k o v c i a c h . P ó d o r y s v o v ý š k e p r í z c m k a a e m p o r y ,

p o z d í ž n y a p r i e č n y r e z . S t a v p r e d z v á č š e n í m k o s t o l a r . 1 8 7 2 — 7 5 . .2 5 . P ó d o r y s k o s t o l a v D i a k o v c i a c h p o p r e s t a v b e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2 6 . P ó d o r y s k o s t o l a v H e g y i . S t a v p r e d p o ž i a r o m r . 1 9 1 5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .2 7 . J u ž n á f a s á d a k o s t o l a v H e g y i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

363 8

4 0

1011 0 5

1 0 6 1 0 8

1 0 8

1 0 9

i i i1 1 41 2 71 2 91311321351 3 61371 3 8 1 3 8

140

1451 4 8

1541 5 6162163

4 7 1

’1 2 g . P ó d o r y s k o s t o l a v O r e š a n o c h . S t a v p r e d p ř e s t a v b o u r . 1 9 3 5 . . . . 1 6 5

2 g . P ó d o r y s m ě s t s k é h o h r a d u v B a n s k e j Š t i a v n i c i s o z b y t k a m i f a r s k é h ok o s t o l a a k a r n e r a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 9 3

30. P ó d o r y s k a r n e r a n a h r a d e v B a n s k e j Š t i a v n i c i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 9 6qi. P o z d í ž n y r e z k a r n e r o m n a h r a d e v B a n s k e j Š t i a v n i c i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 9 73 2 . P ó d o r y s b ý v a l é h o d o m i n i k á n s k é h o k o s t o l a v B a n s k e j Š t i a v n i c i . . . 2 0 13 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v K r u p i n e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 0 53 4 . P ó d o r y s k o s t o l a v D o b r e j N i v e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 0 73 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v N e m c o c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 13 6 . P ó d o r y s k o s t o l a v S á s e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 33 7 . P ó d o r y s k o s t o l a v B a b i n e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 5

1 3 8 . P ó d o r y s k o s t o l a v B a n s k e j B e l e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 63 9 . P ó d o r y s z á p a d n e j č a s t i k o s t o l a v o S p i š s k o m P o d h r a d í . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 84 0 . P ó d o r y s b i s k u p s k e j k a t e d r á l y v N i t ř e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 2 74 1 . P ó d o r y s a p s i d y r o m á n s k e j k a t e d r á l y v N i t ř e s p r i í a h l ý m s t a r š í m

c i n t o r í n o m p o d r a v ý k o p u z r . 1 9 3 0 — 3 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 2 94 2 . P r i e č n y r e z r o m á n s k o u l o ď o u k a t e d r á l y v N i t ř e s p r i l a h l ý m s t a r š í m

c i n t o r í n o m p o d r a v ý k o p u z r . 1 9 3 0 — 3 1 2 3 14 3 . P o d í ž n y r e z r o m á n s k o u a p s i d o u a l o ď o u k a t e d r á l y v N i t ř e . . . . 2 3 34 4 . D e t a i l t r i u m f á l n e h o o b l ú k a k a t e d r á l y v N i t ř e . P o h í a d s o s t r a n y a

z p ř e d k u , p r o f i l ř í m s y n a d h l a v i c a m i a v p á t k e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 3 54 5 . P ó d o r y s k l á š t o r n é h o k o s t o l a v B í n i p o d í a d n e š n é h o s t a v u . . . . . . . . . . . 2 4 74 6 . P ó d o r y s k l á š t o r n é h o k o s t o l a v B í n i . R e k o n š t r u k c i a p ó v o d n é h o s t a v u 2 5 14 7 . P ó d o r y s k o s t o l a n a S p i š s k e j K a p i t u l e p o d í a d n e š n é h o s t a v u . . . . 2 5 94 8 . P ó d o r y s k o s t o l a n a S p i š s k e j K a p i t u l e . R e k o n š t r u k c i a p ó v o d n é h o s t a v u

( v ý c h o d n á č á s ť n i e j e p r e s n e d o k á z a n á ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 6 14 9 . S c h é m a r o z š í r e n i a p a m i a t o k p r e c h o d n e j š k o l y „ š k ó t s k y c h “ b e n e d i k -

t í n o v v P o d u n a j s k u . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 6 95 0 . P ó d o r y s k o s t o l a v I l i j i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 7 85 1 . P ó d o r y s o s t e n i a r o m á n s k é h o p o r t á l u v I l i j i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 7 95 2 . P ó d o r y s k o s t o l a v E u b i c i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ' . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 8 75 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v o V e í k e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 8 95 4 - P ó d o r y s k o s t o l a v o V r b o v é . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 15 5 - P ó d o r y s k o s t o l a v S p i š s k e j S o b o t ě . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 35 8 - P ó d o r y s k o s t o l a v M i l b a c h u . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 55 7 - P ó d o r y s k o s t o l a v H a r h o v e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 85 8 . P ó d o r y s k o s t o l a v H r a b u š i c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 05 9 - P ó d o r y s k o s t o l a v Š a m o r í n e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 36 0 . P ó d o r y s k o s t o l a v G u t o r e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 66 1 . P ó d o r y s k o s t o l a v S z e m e t e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 ° ^

f t 6 2 . P ó d o r y s k o s t o l a v J e l k e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 ° 9

6 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v o Š t v r t k u n a O s t r o v e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . g j o6 4 . P ó d o r y s k o s t o l a v o V c l k e j S a r v e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 16 5 . P ó d o r y s k c s t o l a v S á m o t e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 26 6 . P ó d o r y s k o s t o l a v H a s v á r e , s t a v p r e d p ř e s t a v b o u r . 1 9 3 3 .3 ^6 7 . P ó d o r y s k o s t o l a v M a l o m M a č a d e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 46 8 . P ó d o r y s k o s t o l a v N á d a š i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 66 9 . P ó d o r y s z b o ř e n é h o k o s t o l a v L i v i n e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 77 0 . P ó d o r y s k o s t o l a v A l m á d e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 87 1 . P ó d o r y s k o s t o l a v P c t r o v c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 07 2 . P ó d o r y s k o s t o l a v S i v e t i c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 17 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v S z e n t e s i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 37 4 . P ó d o r y s k o s t o l a v o V e l k e j T o r o n i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 47 5 . Z á p a d n á f a s á d a k o s t o l a v o V e r k e j T o r o n i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 57 6 . P ó d o r y s k o s t o l a v M a l e j B a r e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 67 7 . R o z š í r e n i e t e h e l n ý c h k o s t o l o v z d o b y r o m á n s k e j n a S l o v e n s k u , . . 3 2 77 8 . P ó d o r y s k o s t o l a v D i v i a k o c h n a d N i t r i c o u . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 97 9 . P ó d o r y s k o s t o l a v o S v . J u r e n . P I r o n o m . S t a v p r e d p ř e s t a v b o u r . 1 9 3 7 3 3 18 0 . P ó d o r y s k o s t o l a v O m š e n í . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 28 1 . P ó d o r y s k o s t o l a v H a l u z i c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 38 2 . P ó d o r y s k o s t o l a v N o v o m M e s t e n a d V á h o m . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 58 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v S á d k u . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 78 4 . P ó d o r y s k o s t o l a v Z i l i n e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 98 5 . P ó d o r y s k o s t o l a v T r s t e n o m . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 08 6 . P ó d o r y s k r a d n é h o k o s t o l a v B a n s k e j B y s t r i c i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 38 7 . P ó d o r y s k o s t o l a v O c h t i n c j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 48 8 . P ó d o r y s k o s t o l a v U h o r s k ý c h R a s l a v i c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 58 9 . P ó d o r y s k o s t o l a v Ž e g n i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 79 0 . P ó d o r y s k o s t o l a v B o r š i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 89 1 . P ó d o r y s k o s t o l a v S t ř e d e n a d B o d r o g o m . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 99 2 . P ó d o r y s k o s t o l a v K e r e s t ú r u n a d V á h o m . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 29 3 . P ó d o r y s k o s t o l a v C h r a s t i n a d H o r n á d o m . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 39 4 . P r i e č n y r e z a n á r y s k o s t o l a v C h r a s t i n a d H o r n á d o m . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 49 5 . C i n t o r í n o v á k a p l i c a v P o d o l í n c i , p ó d o r y s , p o z d í ž n y r e z a n á r y s s o

s t r a n y v ý c h o d n e j a j u ž n e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 79 6 . H r a d n á k a p l i c a v P l o r j a n o c h , p ó d o r y s y v o v ý š k c p r í z e m k a a v o v ý š k e

k l e n i c b b o č n ý c h v ý k l e n k o v , p r i e č n y r e z . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 6 19 7 . S p i š s k ý h r a d , p ó d o r y s a p r i e č n y r e z r o m á n s k é h o p a l á c a . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 6 99 8 . S p i š s k ý h r a d , p r i e č e l i e r o m á n s k é h o p a l á c a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 7 09 9 . S t a v e b n é p a m i a t k y n a S l o v e n s k u v o v č a s n e j a v r c h o l , d o b c r o m á n s k e j 4 4 0

1 0 0 . S t a v e b n é p a m i a t k y n a S l o v e n s k u n a k o n c i p o z d n e j d o b y r o m á n s k e j 4 4 0

473

Soznam fotografických přílohP . Ü . = z a r c h í v u Š t á t . r e f e r á t u n a o c h r a n u p a m i a t o k v B r a t i s l a v ě .

r . Ř í m s k y k a s t e l n a L e á n y v á r e , l e t e c k ý p o h l á d . F o t o L e t e c k ý T a b .p l u k 3 , 1 9 3 6 . ( N a f o t o g r a f i i s a o b r y s k a s t e l a r ý s u j e v p o d o b ě b e l a v é h o p r a v i d e l n é h o š t v o r c a ; t m a v š í p á s o k o l o j e d v o j n á s o b n ý p á s p r i e k o p y . D o l u n a o k r a j i j e h l a d i n a D u n a j a . ) . I

2 . L e á n y v á r , z l o m k y ř í m s k ý c h t e h á l z o s b i e r o k V l a s t i v ě d n é h om u z e a v B r a t i s l a v ě . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I I

3 . D e v í n , č a s ť ř í m s k é h o p ř í b y t k u , v y k o p a n é h o r . 1 9 3 6 . F o t o M e n c l , 1 9 3 6 I I4 . D e v í n , c e l k o v ý p o h f a d s D e v í n s k e j K o b y l y . F o t o M e n c l , 1 9 3 5 I I I5 . D e v í n , s e v e r n á č a s ť ř í m s k é h o p ř í b y t k u , v y k o p a n é h o r . 1 9 3 5 .

F o t o T u h á č e k , 1 9 3 5 I V6 . D e v í n , j u ž n á Č a s ť ř í m s k é h o p ř í b y t k u , v y k o p a n é h o r . 1 9 3 5 .

F o t o T u h á č e k , 1 9 3 5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . I V7 . D e v í n , č a s ť s l o v a n s k é h o c i n t o r í n a z X . a ž X I I . s t o l e t i a , n a j d e n á

r o k u 1 9 3 5 . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 5 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V8 . N i t r a , č a s ť s l o v a n s k é h o c i n t o r í n a z X I . a X I I . s t o l e t i a , n a j d e n á

r o k u 1 9 3 1 . F o t o B l a š k o , 1 9 3 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V9 . O p á t s k y k o s t o l v J á n o š o v c i a c h n a d R i m a v o u z X I I . s t o l e t i a .

F o t o M e n c l , 1 9 3 1 ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V I1 0 . P r e p o š t s k ý k o s t o l n a B z o v í k u z X I I . s t o l , z b y t o k r o m á n s k e j v e ž e

a m i e s t o , n a k t o r o m s t á l a j e h o l o ď . F o t o T u h á č e k , i 9 3 i . ( P . Ü . ) V I I1 1 . O p á t s k y k o s t o l v J á n o š o v c i a c h n a d R i m a v o u z X I I . s t o l e t i a ,

z á p a d n é p r i č e l i e . F o t o K r á k o r a , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . V I I I1 2 . O p á t s k y k o s t o l v J á n o š o v c i a c h n a d R i m a v o u z X I I . i s t o l e t i a ,

p o r t á l v z á p a d n o m p r i e č e l í . F o t o K r á k o r a , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . V I I I1 3 . F r a g m e n t y r o m á n s k ý c h o k i e n z k o s t o l a n a B z o v í k u , z n o v a p o

u ž i t é v n e s k o r š o m a m b i t e . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . I X1 4 . F r a g m e n t y r o m á n s k ý c h o k i e n z k o s t o l a n a B z o v í k u , z n o v a

p o u ž i t é v n e s k o r š o m a m b i t e . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . I X1 5 . K o s t o l v D r a ž o v c i a c h z X I I . s t o l e t i a . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . . . X1 6 . Z r ú c a n i n y k o s t o l a v K l i ž . H r a d i š t i z X I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 r . X I1 7 . E m p o r a k o s t o l a v D r a ž o v c i a c h z X I I . s t o l e t i a . F o t o M e n c l ,

1 9 3 1 - ( P - Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X I I1 8 . K o s t o l v P o m i n o v c i a c h z X I I . s t o l e t i a . F o t o M e n c l , 1 9 3 6 . . X I I1 9 . K o s t o l v P o m i n o v c i a c h z X I I . s t o l e t i a . F o t o M e n c l , 1 9 3 6 . . . X I I I2 0 . K o s t o l v K l i ž . H r a d i š t i p o o p r a v ě r . 1 9 3 6 . F o t o M e n c l , 1 9 3 6 X I I I

474

2 1 . K o s t o l v o V a r š a n o c h z r . 1 1 5 6 , s t a v p r e d o p r a v o u r . 1 9 3 2 .F o t o I v í e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X I V

2 2 . E m p o r a k o s t o l a v o V a r š a n o c h z r . 1 1 5 6 . F o t o M e n c I , 1 9 3 1 . P . Ü . X V2 3 . O p á t s k y k o s t o l v D i a k o v c i a c h , k a p l i c a p r i j u ž n e j f a s á d c . F o t o

T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) X V2 4 . R o t u n d a n a h r a d e v S k a l i c i z X I I . s t o l e t i a . F o t o Š i m e č e k , 1 9 3 4 X V I2 5 . R o t u n d a v D e h t i c i a c h z r . 1 1 7 2 . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . X V I I2 6 . O p á t s k y k o s t o l v D i a k o v c i a c h z r . 1 2 2 8 o d j u h o v ý c h o d u . F o t o

T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X V I I2 7 . O p á t s k y k o s t o l v D i a k o v c i a c h z r . 1 2 2 8 , s e v e r n á s t r a n a . F o t o

T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X V I I I2 8 . O p á t s k y k o s t o l v D i a k o v c i a c h z r . 1 2 2 8 , č a s ť v ý c h o d n á . F o t o

T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) X I X2 9 . O p á t s k y k o s t o l v D i a k o v c i a c h , č a s ť t r i u m f á l n e h o o b l ú k a a

j u ž n e j e m p o r y . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 . Ü . ( P . ) . . X X3 0 . K o s t o l S . L o r e n z o v o V e r o n e z p r v e j t ř e t i n y X I I . s t o l e t i a ,

p o h l a d d o s t r c d n e j l o d e . R e p r o d u k c i a z „ I t a l i a a r t i s t i c a “ ,X L V , V e r o n a , B e r g a m o , 1 9 0 9 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X

3 1 . K o s t o l v H e g y i z t ř e t i n y X I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) X X I3 2 . K o s t o l v H e g y i z t ř e t i n y X I I I . s t o l e t i a , j u ž n é r o m á n s k é p r i e -

č e l i e . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 , ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X I I3 3 . K o s t o l v H e g y i z t ř e t i n y X I I I . s t o l e t i a , s e v e r n é r o m á n s k é p r i e

č e l i e . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X I I I3 4 . K a m e r n a h r a d e v B a n s k c j Š t i a v n i c i , t ř e t i n a X I I I . s t o l e t i a .

F o t o T u h á č e k , 1 9 3 0 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X I V3 5 . K a r n c r n a h r a d e v B a n s k e j Š t i a v n i c i z t ř e t i n y X I I I . s t o l e t i a ,

k l e n b a p o d z e m n e h o p r i e s t o r u . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 0 . ( P . Ü . ) . X X V3 6 . D o m i n i k á n s k y k o s t o l v B a n s k e j Š t i a v n i c i z t ř e t i n y X I I I . s t o l e

t i a , p o h í a d z l o d i d o k r í ž e n i a . F o t o M a r e š , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . X X V I3 7 . D o m i n i k á n s k y k o s t o l v B a n s k e j Š t i a v n i c i z t ř e t i n y X I I I . s t o -

l c t i a , z b y t k y p r í p o r a s o k l e n a s t r e d n e j a p s i d ě . F o t o M e n c l ,1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X V I I

3 8 . F a r s k ý k o s t o l v B a n s k e j Š t i a v n i c i z t ř e t i n y X I I I . s t o l e t i a . F r a g m e n t y p o r t á l u . F o t o M a r e š , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X V I I

3 9 . D o m i n i k á n s k y k o s t o l v B a n s k e j Š t i a v n i c i , k r í ž e n i c a s t ř e d n ál o ď ; t ř e t i n a X I I I . s t o l e t i a . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . X X V I I I

4 0 . P á t k a k l e n b y v o v ě ž i k o s t o l a v B a b i n e j , p o l o v i c a X I I I . s t o l .F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X V I I I

4 1 . K o s t o l v K r u p i n e p r e d r e š t a u r á c i o u , z t ř e t i n y X I I I . s t o l e t i a .F o t o M a r e š , 1 9 2 4 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X I X

4 7 5

2 K o s t o l v N e m c o c h z p o l o v i c e X I I I . s t o l . , p o h l á d d o l o d e .p F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X I X

* K o s t o l v B a n s k e j B e l e j z p o l . X I I I . s t o l . F o t o K r á k o r a , 1 9 3 3 X X X^ K o s t o l v D o b r e j N i v e , p r v á p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o M e n c l ,

I 9 3 i . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X|Sj. S t í p v k a p i t u l s k e j s i e n i k l á š t o r a v Z w e t t l e ( D . R . ) , k o n i e c

X I I - s t o l e t i a . F o t o M e n c l , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X IK l e n b a s t r e d n e j l o d e k l á š t o r n é h o k o s t o l a v H e i l i g e n k r e u z i

ř ( D . R - ) , k o n i e c X I I . s t o l e t i a . F o t o M e n c l , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . X X X I,-j. S k u p i n a s t a v i e b n a h r a d e v N i t ř e . R o m á n s k á a p s i d a z t ř e t i n y

X I I I - s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X I I4 8 . K a t e d r á l a v N i t ř e , č a s ť r o m á n s k e j a p s i d y z t ř e t i n y X I I I . s t o l .

a s t a r š i e h o c i n t o r í n a . F o t o B l a š k o , 1 9 3 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X I I I4 9 . K a t e d r á l a v N i t ř e , o p ě r n ý p i l i e r r o m á n s k e j a p s i d y . T ř e t i n a

X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X I V5 0 . K a t e d r á l a v N i t ř e , t e h e l n á v ý z d o b a r o m á n s k e j a p s i d y . D r u h á

p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o B l a š k o , 1 9 3 1 X X X I V5 1 . K a t e d r á l a v N i t ř e , š p a l c t a t r i u m f á l n e h o o b l ú k a v r o m á n s k e j

; č a s t i . F o t o B l a š k o , 1 9 3 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X V5 2 . K l á š t o r v Z w e t t l e , s t u d n i c a v a m b i t e . P r v á t ř e t i n a X I I I . s t o l .

F o t o M e n c l , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X V5 3 . K a t e d r á l a v N i t ř e , t o r z o r e l i é f u z r o m á n s k e j k a t e d r á l y , X I I I .

s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X V I5 4 . K a t e d r á l a v N i t ř e , j u ž n ý m u r l o d í , t ř e t i n a X I I I . s t o l e t i a . F o t o

M e n c l , 1 9 3 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X V I5 5 - K a t e d r á l a v N i t ř e , h l a v i c a t r i u m f á l n e h o o b l ú k a v r o m á n s k e j

a p s i d ě . F o t o B ö h m , 1 9 3 0 . ( Š t á t n y a r c h e o l o g i c k ý ú s t a v . ) . . . X X X V I I5 6 - K l á š t o r v Z w e t t l e , p r i e č e l i e a m b i t u . P r v á t ř e t i n a X I I I . s t o l .

F o t o M e n c l , 1 9 3 3 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X V I I57 - K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i o d z á p a d u z p o l o v i c e X I I I . s t o l .

F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X X X V I I I5 8 - K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i z p o l . X I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 2 . X X X I X59 - K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , z á p a d n á e m p o r a . P o l o v i c a X I I I . s t o l .

ř F o t o T u h á č e k , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L60• K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , p o h l a d z e m p o r y d o a p s i d y . P o l o v i c a

B - X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L IK l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , p o h l a d z p o d e m p o r y d o l o d e . P o l o v i c a

L X I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L 1 I> 2 - V n ú t r a j š o k k l á š t o r n é h o k o s t o l a v B í n i , p o l o v i c a X I I I . s t o l .

F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L I I I

6 3 - K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , k l e n b a v m c d z i v e ž í . P o l o v i c a X I I I .s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L I V

6 4 . K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , d e t a i l z á p a d n é h o p o r t á l u . P o l o v i c aX I I I . s t o l . F o t o S t r á n s k ý , 1 9 2 9 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L I V

6 5 . K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , s e v e r n á p r í p o r a c m p o r y . P o l o v i c aX I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L V

6 6 . K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , p r í p o r a v m e d z i v e ž í . P o l o v i c a X I I I .s t o l . F o t o S t r á n s k ý , 1 9 2 9 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L V

6 7 . K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , p r í p o r y p o d k l e n b o u l o d e . T ř e t i n aX I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 2 . ( P . t J . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L V I

6 8 . K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , z á p a d n ý p o r t á l . P o l o v i c a X I I I . s t o l .F o t o T u h á č e k , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L V I I

6 9 . K l á š t o r n ý k o s t o l v B í n i , p r í p o r a p o d s e v e r n o u v e ž o u . P o l o v i c aX I I I . s t o l . F o t o S t r á n s k ý , 1 9 2 9 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . X L V I I I

7 0 . R o t u n d a p r e d k l á š t o r o m v B í n i . X I I I . s t o l . ? F o t o S t r á n s k ý , 1 9 2 9 X L V I I I7 1 . S p i š s k ý h r a d a k a p i t u l s k ý k o s t o l . P o l o v i c a X I I I . s t o l . . . . . . . . . . . . . X L I X7 2 . K o s t o l n a S p i š s k e j K a p i t u l e o d z á p a d u . P o p o l o v i c i X I I I .

s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L7 3 . K o s t o l n a S p i š s k e j K a p i t u l e , z á p a d n ě p r i e č e l i e . P o p o l o v i c i

< X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L I7 4 . K o s t o l n a S p i š s k e j K a p i t u l e , z á p a d n ě p r i e č e l i e . P o p o l o v i c i

X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 4 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . L i l7 5 . K o s t o l n a S p i š s k e j K a p i t u l e , p r i e s t o r p o d e m p o r o u . P o l o v i c a

X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L I I I7 6 . K o s t o l n a S p i š s k e j K a p i t u l e , z á p a d n á e m p o r a . P o l o v i c a X I I I .

s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L I V7 7 . K o s t o l n a S p i š s k e j K a p i t u l e , z á p a d n á e m p o r a . P o l o v i c a X I I I .

s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L V7 8 . S p i š s k á K a p i t u l a , t o r z o I v a z b ý v a l é h o p o r t á l u k o s t o l a , d n e s

p r e d d o m o m č . 1 9 . P o l . X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) L V I7 9 . S p i š s k é V l a c h y , h l a v i c a p r í p o r y . P o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o

M e n c l , 1 9 3 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L V I8 0 . P o r t á l k o s t o l a v I l i j i z r . 1 2 5 4 . F o t o M a r e š , 1 9 3 1 . . . . . . . . . . . . . . . L V I I8 1 . L a v é o s t e n i e p o r t á l u v I l i j i z r . 1 2 5 4 . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . . . . L V I I I8 2 . P r a v é o s t e n i e p o r t á l u v I l i j i z r . 1 2 5 4 . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . . . . L I X8 3 . Z á p a d n ý p o r t á l k o s t o l a v j á k u ( d o k o n č . 1 2 5 6 ) . F o t o M e n c l , 1 9 3 5 L X8 4 . S p i š s k é V l a c h y , p r í p o r a v p r e s b i t e r i u . P o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o

M e n c l , 1 9 3 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X8 5 . Č a s ť j u ž n é h o p o r t á l u k o s t o l a v o V d k e j , p o l o v i c a X I I I . s t o l .

F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X I

477

8 6 . Č a s ť z á p a d n é h o p o r t á l u k o s t o l a v o V r b o v é , p o l o v i c a X I I I .s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X I

8 7 . Č a s ť j u ž n č h o p o r t á l u k o s t o l a v o S p i š s k e j S o b o t ě , p o l o v i c aX I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X I I

8 8 . K o s t o l v H r a b u š i c i a c h z p o l o v i c e X I I I . s t o l . F o t o M e n c l ,1 9 3 2 ( P . Ü . ) . L X I I

8 9 . K o s t o l v Š a m o r í n e z p o l . X I I I . s t o l . F o t o T u h á č c k , 1 9 3 1 . P . Ü . L X I I I9 0 . K o s t o l v S z e m e t e z p o l . X I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 ( P . Ü . ) L X I V9 1 . K o s t o l v G u t o r e z p o l . X I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 . P . Ü . L X V9 2 . V n ú t r a j š o k v e ž o v e j h e l m y k o s t o l a v G u t o r e . F o t o T u h á č e k ,

1 9 3 1 . ( P . Ü . ) L X V I9 3 . D e t a i l h l a v i c p o r t á l u v S z e m e t e , p o l . X I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k ,

1 9 3 1 - ( P - Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X V I9 4 . J u ž n ý p o r t á l k o s t o l a v S z e m e t e , p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o

T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X V I I9 5 . K o s t o l v G u t o r e z p o l . X I I I . s t o l . F o t o T u h á č e k , 1 9 3 1 . ( P . Ú . ) L X V I I I9 6 . M a ď a r s k ý S e l d í n , z á p a d n á f a s á d a k o s t o l a z p o l . X I I I . s t o l .

F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X I X9 7 . K o s t o l v M a l e j B a r e z p o l . X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 7 . . L X I X9 8 . V e z a k o s t o l a v o Š t v r t k u n a O s t r o v e , p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o

M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X9 9 . Č a s ť t r i u m f á l n e h o o b l ú k a k o s t o l a v N á d a š i , 1 2 4 5 . F o t o M e n c l ,

1 9 3 2 . ( P . Ü . ) • • • . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X1 0 0 . A p s i d a k o s t o l a v P e t r o v c i a c h , p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o M e n c l ,

1 9 3 2 ( p . ü . ) . . . ; . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X I1 0 1 . Z á p a d n ý p o r t á l k o s t o l a v S z e n t e s i , p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o -

M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ú . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X I1 0 2 . K o s t o l v A l m á d e z p o l . X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) L X X I I1 0 3 . K o s t o l v Š i v e t i c i a c h , p o l o v i c a X I I I . s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X I I1 0 4 . K o s t o l v N á d a š i z r . 1 2 4 5 . F o t o R e i c h e r t , 1 9 2 8 . ( P . Ü . ) . . . L X X I I I1 0 5 . K o s t o l v L i v i n c z p o l . X I I I . s t o l . F o t o R e i c h e r t , 1 9 2 4 . ( P . Ü . ) L X X I I I1 0 6 . K o s t o l v S z e n t e s i z p o l . X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) L X X I V1 0 7 . K o s t o l v P e t r o v c i a c h z p o l o v i c e X I I I . s t o l . F o t o M e n c l ,

1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X V1 0 8 . K o s t o l v o V e l k e j T o r o n i z p o l o v i c e X I I I . s t o l . F o t o M e n c l ,

1 9 3 6 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X V I1 0 9 . E m p o r a k o s t o l a v o V e l k e j T o r o n i , p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o

M e n c l , 1 9 3 6 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . L X X V I I1 1 0 . K o s t o l v D i v i a k o c h n a d N i t r i c o u z p r v e j p o l o v i c e X I I I . s t o l .

F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) L X X V I I

m . K o s t o l v D i v i a k o c h n a d N i t r i c o u z p r v e j p o l o v i c e X I I I .s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 1 2 . K o s t o l v o S v . J u r e n a d H r o n o m z p r v e j p o l o v i c e X I I I .s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 4 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

r 1 3 . E m p o r a k o s t o l a v o S v . J u r e n a d H r o n o m , p r v á p o l o v i c a X I I I .s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 4 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 1 4 . F a r s k ý k o s t o l v B a n s k e j B y s t r i c i , v e ž a z p o l o v i c e X I I I . s t o l .F o t o K r á k o r a , 1 9 3 0 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

i i ť . V n ú t r a i š o k a p s i d y k o s t o l a v Ž e g n i , p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 0 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 1 6 . J u ž n ý p o r t á l k o s t o l a v S t ř e d e n a d B o d r o g o m , p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 2 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 1 7 . K o s t o l v C h r a s t i n a d H o r n á d o m z o z a č i a t k u X I V . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( Ü . P . ) .............................................................

1 1 8 . K a p l i c a v H o r j a n o c h z d r u h e j p o l . X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) • • • • . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 1 9 . V n ú t r a j š o k k a p l i c e v H o r j a n o c h , d r u h á p o l o v i c a X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 2 0 . K a p l i c a v H o r j a n o c h z d r u h e j p o l o v i c e X I I I . s t o l . F o t o M e n c l , 1 9 3 1 . ( P . Ü . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1 2 1 . K a p l i c a v P o d o l í n c i z p o l o v i c e X I V . s t o l . F o t o 1 9 3 2 . . . .1 2 2 . P a l á c n a h r a d e S p i š i z r . 1 2 4 9 . F o t o M e n c l , 1 9 3 6 . . . . . . . . . . . . . . .1 2 3 . D e t a i l r o m á n s k é h o o k n a p a l á c a n a h r a d e S p i š i . F o t o

M e n c l , 1 9 3 6 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

LXXVIII

L X X I X

L X X X

L X X X

L X X X I

L X X X I

L X X X I I

L X X X I I I

L X X X I V

L X X X VL X X X V

L X X X V I

L X X X V I

Obsah

P r iv e t ............................................................................................................ 5Ú v o d ............................................................................................................ i iL itera tu ra .........................................................................................................23

I. D O B A Ř ÍM S K Ý C H P R O V I N C I Í NAD S T Ř E D N Ý M

D U N A JO M (I.-IV . s t o l . ) ...........................................................................27

I Římsky kastel na L e á n y v á re ...................................................................... 34

Římsky kastel v Stupave ...........................................................................37

Římska stanica na D c v ín e .......................................................................... 39Římsky kastel v B ratislavě...........................................................................43

II. D O B A S T A H O V A N Í A N Á R O D O V (V. a VI. stol.)

I „ S T A R Á D O BA H R A D IŠ T N Á ( VII. a VIII. s t o l . ) .............................45

III. ST R E D NÁ D O BA H R A D I ŠT N Á (IX . a X. s t o l . ) .............................49

Hrad Nitra a jeho k o s to ly .......................................................................... 54a) Misijný kostol na Pribinovom hrade v Nitře .......................... 55b) Katedrálny kostol W ic h in g o v ............................................................. 56c) Kostol sv. Emmerama sústavy v e lk o fa r s k e j....................................57Hrad D e v ín ....................................................................................................60Hrad B r a t is la v a ........................................................................................... 63

IV. D O B A R O M Á N S K Á (X I. až druhá třetina X III. sto letia .) .......................65

A. Včasná doba románská (X I. stoletie) ..................................................................65Opátstvo sv. Hyppolita na Z o b o r e ......................................................... 75Opátstvo sv. Beňadika nad H ronom ......................................................... 76Benediktinsky kláštor P. Marie v D ia k o v c ia c h ....................................77Kňažice, P. M a r i a ....................................................................................... 79Dvomíky, sv. M a r t in ................................................................................... 79Velké Kostolany, sv. V í t ...............................................................................79Radové slovanské cintoríny z mladšej doby h ra d iš tn e j.......................80

& Vrcholná doba románská. (Stoletie X II. a prvá třetina X III. stol..........................85Ú v o d ................................................................................................................ 85

1. Kostoly kláštorné a kapitulské.........................................................................94Opátstvo sv. Beňadika nad H ro n o m ....................................................... 100

O p á t s t v o s v . J á n a K r s t i t e l a v J á n o š o v c i a c h n a d R i m a v o u . . . . 1 0 3P r e p o š t s t v o s v . Š t e f a n a n a B z o v í k u . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 0 6K r u š o v c e , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 3O p á t s t v o P . M a r i e v K l í ž i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 5O p á t s t v o s v . K o z m u a D a m i á n a v L u d a n o c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 6O p á t s t v o s v . B e ň a d i k a n a S k a l k e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 6O p á t s t v o P . M a r i e V a l l i s L u c i d a ( v O p á t o v e j ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 7O p á t s t v o P . M a r i e M e l l e i F o n t i s ( v L i p o v n í k u ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 8O p á t s t v o P . M a r i e v O p á t s k e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 8P r e p o š t s t v o s v . K r í ž a v L e l e s i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 1 9P r e p c š t s k ý k o s t o l s v . S a l v á t o r a n a h r a d e B r a t i s l a v ě . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 2 0

2. Panské kostoly dědinské. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 2 1D r a ž o v c e , s v . M i c h a l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 2 6K l i ž . H r a d i š t ě , s v . M i c h a l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 2 8P o m i n o v c e , s v . J á n K r s t i t e r . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 2 9V a r š a n y ( e v . a u g . v . ) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 3 1K o l e ň a n y , s v . Š t e f a n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 3 4C h a l m o v á , s v . O n d ř e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 3 5H o r n é V a š a r d i c e , s v . B a r t o l o m ě j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 3 6P á r o v c e , s v . Š t e f a n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 3 7O t r h á n k y , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 3 8E b e d , z b y t k y k o s t o l a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 3 9Z b y t k y k o s t o l a n a r o l i „ K o s t o l n á ” p ř i Z e l i e z o v c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 0T o r m o š , s v . M a r t i n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 0S t a r ý T e k o v , z a n i k l ý k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 1S t a r á G ú t a , z a n i k l ý k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 2

3. Kostoly centrálně a) České rotundy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 2S k a l i c a , s v . J u r a j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 4D e h t i c e , k o s t o l V š c t k ý c h S v á t ý c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 7

b) rakúske kamery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 4 9B r a t i s l a v a , k a r n e r v z á k l a d o c h d ó m u s v . M a r t i n a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 5 0

4. Juhoslovenská architeklúra tehelná. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 5 0O p á t s t v o P . M a r i e v D i a k o v c i a c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 5 2H e g y , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 6 1O r e š a n y , s v . K ř í ž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 6 4

C . Pozdná doba románská a přechodná . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 6 6Ú v o d . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 6 6

1. Počiatky rebrovej klenby na Slovensku. Štýl pozdnorománskychcislercitských hút z Dolného Rakúska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 8 3N a j s t a r š i e k o s t o l y v B a n s k e j Š t i a v n i c i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 8 9

a) F a r s k ý k o s t o l P . M a r i e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 9 1b) K a r n e r s v . M i c h a l a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 9 5c ) D o m i n i k á n s k y k o s t o l s v . M i k u l á š a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 9 8

* K r u p i n a , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 0 2’ D o b r á N i v a , s v . M i c h a l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . , . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 0 6

N e m c e , s v . M a r t i n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 0 9S á š a , s v . K a t a r í n a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 2B a b i n á , s v . M a t ě j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 4B a n s k á B e l á , s v . J á n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 6S p i š s k é P o d h r a d i e , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 7S e b e c h l e b y , s v . M i c h a l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 8

2. Šýlj>rechodných hút cistercitských z Dolního Rakúska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 1 9N i t r a , p ř e s t a v b a b i s k u p s k e j k a t e d r á l y s v . E m m e r a m a ,

O n d r e j a a B e ň a d i k a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 2 53. Prvé kostoly so zaklenutými lodami. Přechodné umenie

sasko-stredonemecké. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 3 8B í ň a , p r e m o n š t r á t s k y k o s t o l P . M a r i e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 4 4S p i š s k á K a p i t u l a , k o s t o l s v . M a r t i n a . . * . 2 5 6

4. Podunajská škola „ školských“ benediktínov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 6 5I l i j a , s v . I l j a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 7 8

5 . Kostoly panské na vidieku a farské kostoly dedín, zakládaných napráv2 nemeckom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 8 0

a) P ř e c h o d n é k o s t o l y v o S p i š i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 8 4S p i š s k é V l a c h y , s v . J á n K r s t i t e í . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 8 5E u b i c a , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 8 6V e l k á , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 8 8V r b o v , s v . S e r v á c . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 0S p i š s k á S o b o t a , s v . J u r a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 2M i l b a c h , s v . M a r g i t a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 2H u n c o v c e , s v . K ř í ž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 4H r a n o v n i c a , s v . J á n K r s t i t e í . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 6L e t a n o v c e , V š e t k ý c h S v á t ý c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 7H a r h o v , s v . Š i m o n a J u d a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 7H r a b u š i c e , s v . V a v ř i n e c . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 9 9

b) P o z d n o r o m á n s k e a p ř e c h o d n é t e h l o v é k o s t o l yn a j u ž n o m o k r a j i S l o v e n s k a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 1

Š a m o r í n , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 2G u t o r , s v . K ř í ž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 6S z e m e t , z r u š e n ý k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 7

J e l k a , s v . J á n K r s t i t e í . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 0 9

Š t v r t o k n a O s t r o v e , s v í J a k u b . . . . . . . ' 3 1 0V e l k á S a r v a , s v . O n d ř e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 1S á m o t , s v . M a r g i t a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 2B é k e , s v . M i c h a l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 3H a s v á r , s v . O n d ř e j . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 3M a l ý M a č a d , s v . M a r g i t a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 4M a ď a r s k ý S e l d í n , s v . M i c h a l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 5N á d a š , k o s t o l P . M a r i e „ v H á j i č k u “ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 5L i v i n a , z b o ř e n ý k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 7A l m á ď , s v . A b d o n a S c n n e n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 8P e t r o v c e , N a j s v . T r o j i c a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1 9Š i v e t i c e , s v . M a r g i t a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 1S z e n t e s , e v . k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 2V e l k á T o r o ň a , e v . k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 4M a l á B a r a , e v . k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 6

c) V i d i e c k e p o z d n o r o m á n s k e a p ř e c h o d n é k o s t o l yn a o s t a t n o m S l o v e n s k u . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 8D i v i a k y n a d N i t r i c o u , V š e t k ý c h S v á t ý c h . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 2 8S v . J u r n a d H r o n o m , s v . J u r . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 1O m š c n i e , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 2H a l u z i c e , z r ú c a n i n y k o s t o l a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 3N o v é M ě s t o n a d V á h o m , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 4S á d o k , s v . S t e f a n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 6Š i m o n o v a n y , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 8Ž i l i n a , P r i Z á v o d í , s v . Š t e f a n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 3 8I r s t e n é , s v . M a r t i n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 0B a n s k á B y s t r i c a , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 1R á k o s , N a j s v . T r o j i c a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 2O c h t i n á , s v . M a r t i n . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 2K a m c ň a n y , e v . k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 5Ž e g ň a , c v a n j . k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 5U h o r s k č R a s l a v i c e , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 6B o r š a , r e f o r m . k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 8S t ř e d a n a d B o d r o g o m , P . M a r i a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 8S v i n i c a , r e f c r m . k o s t o l . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 4 9

6. Kostoly s centrálnym pódorysom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 0K e r e s t ú r n a d V á h o m , s v . K ř í ž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 1C h r a s ť n a d H o r n á d o m , N a j s v . T r o j i c a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 3P o d o l í n c c , k a p l i c a s v . A n n y . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 5B i j a c o v c e , k a p l i c a s v . K o z m u a D a m i á n a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 5 8

Š t v r t o k n a O s t r o v e , z a n i k l á k a p l i c a p r i k o s t o l e s v . J a k u b a . . . . H o r j a n y , k a p l i c a s v . A n n y . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7 . Zaniklé kláltorné kostoly z doby prechodnej. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .C i s t e r c i t s k é o p á t s v o P . M a r i e „ d e S c e p u s “ v Š t i a v n i k u . . . . . . . . . . . . . .P r c m o n š t r á t s k e p r e p o š t s t v o s v . J á n a K r s t i t d a v J a s o v é . . . . . . . . . . . . . .F r a n t i š k á n s k y k l á š t o r P . M a r i e v N i t ř e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

8. Hrady z doby románskej. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .S p i š s k ý h r a d . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .U h r o v e c . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Závěr...........................................................................................Mittelalterliche Baukunst in der Slowakei. I. Der romanische Stil . . . .Register miestny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Register osobný . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Soznam nákresov v texte . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Soznam fotografických příloh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Obsah. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3583593623^33^43^53^53^737i373403441460471474480

FOTOGRAFICKÉ PŘÍLOHY

kláštor

1=1 kúria

° kostol

s uiug »trenčin

(J» 6ECK.0V (BLUOlNEu)

OTRHAVw

' I M O V A 'K R U S O V C E

DEHTICE KHZ.HRADIŠTĚ

.ST0LAr£ ; /organy LUD‘ 7 \ f /H.VASARĎICE /

v \ ( /H L O H O V E C I )oKOlEHANYv.BEŇADI

D R A Z O y c E Av^ZOBORSKÍ All/ /

i^CRANICFŠ (iSINTAVASTJEKOV/BARSl { "VARŠAN/

k o s t o l n a '

'KQMÄRN0

99- S t a v e b n é p a m i a t k y n ; > S l o v e n s k u v o v č a s n e j a v r c h o l n e j d o b e r o m u n s k e j .

kláštor B A R D U O V

hrad kamenný

kúria

o kosici oTRST-

r \ V-y POMINOyCF

SWLKaX . / \ / \ fJ i O OMŠELAf ^,/mTRENČÍN ^ f

HALUZICE' r ^~ \ | i ,O ■ \ DIVIAHY N.N.y("í»BECKOV(BlLIDINEC) C\ \ s'

•NOVE' MĚSTO N. V. UHROVEC J / rv cS bÍcí0TRHANK.Y b BAN,BYSTŘI CA

- ~ LIVINA \C\ io^CHALM O.-A '• /

Q / ^ - ' S I M U N O V U K í f>B»NM KRUSOYCI \

I { I 'ý íAD O K KU Ž. HRADIŠTĚ. ( BAN. B i l iCĎ0BRi NIVA

KŇAZlCB . C BABINA ,A, » .

PAN, STIAVNICA“ yf f O i i iAOI)/ N.HR. 'UT oKRUPlNA

V / : \ j ,/ f \ \ sBZ0Vl'K( / r 0 ' P N Í M C C

ST. T í pk0 v m f t $ > S E B l - C H t t B Y \ ■ ovaršany • f y^ SY.JUR N.Hltf 'Lrf J

a \opatska'UZHORODOHORJANY

AV.TORONA.

LI POVIJ fK JASOVOCHTiŇK

m O \ O m~4 ' ~ ÂBAUJVA‘R V.REQMEO ZEMPLflp CSZENTES N.B<

DEHTICf

’ ORESAM *;H,Va(áRWCL lU^ '■HLOHOvte ;•

V / KOLÍNANY

Nc DRAÍOVCENITRA - A 2CÍB0 R. * 4

■ šiNUvt T '\ - ArfeesAs "v PA ROVCEl tcrmoí _

OK.ARC5A

M, MA’ČA0JABLONICk-

>EVI>iIc BRATiSL;

ioo. Stavebné pamiatky na Slovensku na konci pozdnej doby románskej.

DOl.JATOVl

KOSTOINA']

.MOT C SZARVA

DVORNÍM,V sel ořu

O S T R I H O MKOMÁRNO

i. Rimsky kastel na Lcányváre. letecký pohlad. Foto letecký pluk 3. 1936. Na f o t o g r a f u

sa obrys kastcla rýsuje v podobě belavého pravidelného štvorca: tmavší pás okolo je dvojnásobný pásprickopv. Dole na okraji je hladina Dunaja.)

J

2. Leányvár, zlomky římských tehál zo sbierok Vlastivědného muzea v Bratislavě.

3- Devin, časť římského příbytku, vykopaného r. 1936. Foto Mencl, 193b.

III

.. D

cvín

, ce

lkov

ý po

hlad

s

Dev

insk

ej

Kob

yly.

Fo

to

Men

cl,

193

I

6. Devin, južná cast' římského příbytku, vykopaného r. 1935. Foto Tuháček. 193*).

io. Prepoštský kostol na Bzoviku z X II. stoletia. zbytok románskej veže a miesto. na kiorom stála jolio loď. Foto 'Fuháček, 1931. l,P. 0 .)

Opátsky kostol v Jánošovciach nad Rim avou z X II . stoletia, 12. Opatský kostol v Jánošovciach nad Rim avou z X II . stoletia, západně priečelie. Foto Krákora, 1933. portál v západnom prieřolí. Foto Krákora, 1933.

13., 14. Fragmenty románských okion z kostola na Bzovíkn, znova použitě v neskorSoin ambite. Foto Tuháěrk, (<)'<». (I‘. IL)

VIII

.*»*»

XI

i6. Zrúcaniny kostola v Kliž. Hradišti z X II. stoletia. Foto Mencl. 1931

17- Em pora kostola v Dražovciach z X II . stol. Foto Mencl. 193t. 18. Kostol v Pominovciach z X II . stoletia. Foto Mencl, 1938.

19. Kostol v Pominovciach z X II. stoletia. Foto Mencl, 1936. 20. Kostol v K liž. Hradišti po opravě r. 193h. Foto Mencl, 193ti.

XV

23. Opátsky kosiol v Diakovciach, kaplica pri južncj fasádě. Foto Tuháček, 1931. (P. C.)

2ф Rotunda na hrade \' Skalici z X II. slolelia. Foto Šim eček, 1934.

~Г>- Rotunda v D ehticiach z r. 1 172. Foto M cncl, іу з 1, (!*■ Ü.) 2G. Opátsky kostol v Diakovciac h /. r. 1228 od ju/10východu.

XIX

28. Opálsky kostol v Diakovriach z r. 1228, časť východná. Foto Tuháček. 1931. P. V.)

2(j. Opátsky kostol v Diakovciach, časť triumfálncho oblúka a ju/.nej empory. Foto Tuháček, 1931. (P. Ú.)

30. Kostol S. Lorenzo vo Verone z prvej třetiny X II . .stoletia, poli lad dostrrdncj lode. Reprodukriaz ..Italia artistira“ , X I. V , Verona, Bergamo, 1909.

31. Kostol v 1 logy i / třetiny X III . stoletia. Foto Tuhá ček, 193.. (P. lj.)

32. K rstrl v Hf eyi z Ire liny X III . stol., južné románské prieěelie. Folo Tuháček, 1931. (1*. Ú.)

33. Kosiol vH egyi z trcliny X III.sto l., severné románské priečelie. Fotb Tuháček, 1931 (P.L'.)

XX

III

34- Karner na hrade v Banskej Stiavnici, třetina X III . stoletia. Foto Tuháček, 1930. (P. Ú.)

£ T

• 03_

'O 3

36. Dominikánsky kostol v Banskcj Štiavnici 2 třetiny X III . stol., pohfad z lodi do križenia.

' — -3 \

I

XXVII

37- Dominikánsky kostol v Banskej Stiavnici z trelinv X III. stoletia. zbytky pripor a sokle na střed nej apsidě. Foto MenrI. 1031. P- V .)

3K. Farský kostol v Ban. Štiavnici z třetiny X III. stol. Fragmenty portálu. Foto Mareš, 1933.

;{<). Dominikánsky kostol v Ban. Stiavnici, kríženie a středná loď; třetina X I I I . stolrtia Foto Menel, 1931. (I*. Ú.)

40. Pálka klenby vo věži kostola v Babi nej. polovira X III. stol. Foto Menel, 1931. (I*. 0 .)

41. Kostol v Křupm e prcd reštauráciou, z třetiny X III . stoletia. 4-'- Kostol v Nemeoeh / polovin- XIII . siol., poItTacI clo /ode. Foto Mareš, 1924. (P.O.) Foto Menel, 1932. (I‘. I .)

Xix

X I

II

AX

X

v.X X

43. Kostci v Banskej Belej z polovice X III . stol. 44. Kostol v Dohřej Nive, prvá polovica X III . stol. Foto Mencl,

Foto Krákora, 1933. 19 3 1 • (!*• ^ .)

X X X

45. Štíp v kapitulskej sieni kláátora vZw ettle (D. R .), koniec X II. stoletia. Foto M encl, 1933.

4G. Klenba strcclnej lodě kláštorného kostela v Heiligenkreuzi (D. R .), koniec X II. stoletia. Foto Mencl, 1933.

XXXII

47- Skupina stavieb na hrade v Nitře. Románská apsida z třetiny X III . stol. Foto MencI, 1931. (T. Ú.)

\

XXXIII

48. Katedrála v Xitre. časť románskej apsidy z třetiny X III . stol. a staršielio cintorína. Foto Hláško. 1931.

49. Katedrála v Nitře, opěrný pilier románskej apsidy. Třetina 50. Katedrála v Nitře, tehelná výzdoba románskej apsidy. Druhá X III. stol. Foto M cncl, 1931. (P. Ú.) polovica X III . stol. Foto Hláško, 1931.

52. Klášter v Zwettlc, studnica v ambite. Prvá třetina X I I I . stol. Foto Mcncl, 1933.

51. Katedrála v Nitře, špaleta triumfálncho oblúka v román- skej časti. Foto Rlaško, 1931.

•áSMRE

33. Katedrála v Nitře, torzo reliéfu z románskej katedrály, 54. Katedrála v Nitře, južný múr lodi, třetina X III . stoletia. X III . stol. Foto Mencl 1931. (P. 0 .) Foto Mcncl, 1931.

r,rj. Katedrála v Nitrc, hlavica triumfálncho oblťika v románskej apsidě. Foto Bdhm, 1930. (ístátny archeologický ústav.)

rjli. Klášlor v Zwettle, pjiečelic ambitu. IVvá (retina X I II. stol. Foto Mencl, 1933.

XXXVIII

57- Kláštorný kostol v Bíni od západu z polovice X III. stol. Foto Menel. 1932

XXXIX

58. Kláštorný kostol v Bíni z polovice X III . stol. Foto Tu háček. 193-’ . (P. Ú.)

(»«. KUVšUirný kostol v 14»ni, polďad z cmpory do apsidy. Polovira X III . slol. Koto Mrnrl, 1931. il*. I

X L T I I

62. Ynútrajšok kláštorného kostola v Bíni, polovica X I I I . stol. Foto Mcncl, 1932. , l\ C ).

ko

ji

li

iV

63- KláStorný kostol v Bini, klenba v medziveží. Polovica X III . IÍ4. Kláštorný kostol v' Bini, detail západného portálu. Polovina stol. Foto T u háček, 1932. (P. Ú.) X III . stol. Foto Stránský, 1929. (P. Ú.)

KláStorný kostol v Bini, severná pripora empory X l\\ . stol. l;utti Wencl, t<)3‘2 (1*. 0.)

liti. Kláštorný kostol v' Bini, pripora v utec/z/vrží stol. fo to .Stránský, (/*. t

\1X

A

ITX

67. Kláštorný kostol v Bini. prípory pod klenbou lode. 1 retina X III. stol. Foto Tuháček.

X L V I I

Kláštorný kostel v Bini. západný portál. Polovica X III. stol. Foto Tuháček. 1932• (P* ^ ■)

6q. KláStorný kostol v Bíni, pripora pod scvcrnou vežou. Polovica X I 11. stol. Foto Stránský, J929.

70. Rotunda pred kláStorom v Bíni. X II. stol. Foto Stránský, >929.

7». Spišský hrad a kapitulský kostol. Polovica X III . stol.

xnx

ÍIIA

1X

LI

73. Kostol na Spišskcj Kapitul«', západně priečelie. Po polovici X III . stol. Foto Mencl. 1936,

L T V

L V

77. Kostní na Spišskej Kapitule, západná empora. ťolovica XIII. stol. Foto Mencl. 193:

L V I

78. Spišská Kapitula, torzo IVa z bývalého portálu kostola. dnes pred domom č, X III . stol. Foto Mencl, 1932. (P. Ú.)

79. Spišské M achy, Hlavica pripory. Poloviea X III. stol. Foto Mencl, 1936.

8o. Portál kostola v Iliji z r. 1254. Foto Nlarrš, 1931.

LVIII

L I X

82. Pravé ostenie portálu v Iliji z r. 1254. to to Mencl. 103 1 -

84. Spišské Vlachy, prípora v presbyteriu. Polovica Foto Mencl, 1936.

X III . stol.83. Západný portál kostola v já k u (dokončený 1256).

Foto Mencl, 1935.

r*X

8tí. Časť západ nél 10 portálu kostola vo Vrbové, polovára XIJJ. stol. Foto Mencl, 1932. (P. O.)

85. CasC južného portálu kostola vo Vclkej, polovica X III. stol. Foto Mencl, 1932. (1*. O.)

89- Kostol v Samoríne z polovice X III . stol. Foto Tuliáčck, 1931. (P. U.)

L X I Y

90. Kostní v Szemcte z polovin- X III. stol. Foto Tuliácek, 1931. P. I •)

I.XV

f)i. Kostní v Ciutnre z polovice X III. stol. Foto Tuháček. t«t;{t. (.!’ • Y.

LXYI

92. Vnúirajšok vežovej helmy kostola v Gutore. Foto Tuháček. 1931. 1P. U.

93. Detail hlavir portálu v Szemete. polovira X III . stol. Foto Tuháček. 1931. (P. Ú.)

LXYII

< 4. Južný portál kostola v Szemete. polovira X III. stol. Foto Tuháček. i<>31. IP. C.

mU. M

aďarský

Scklin, západná

fasáda kostola

z pol.

X111. slol.

97. K

ostní v

Malrj

Bar«- z

poj. X

JJJ.stol. Jolo

Aíen

cí. V-'oVi»

Mi-п

сі, 19ц

і. (1*.

Ú.)

XI X I

9j.

Kostol

v G

utorc 7.

polovirr X

III. slol. l oto Tuhá<

Vk,

1931. (P.

U.)

99- č a s ť triumfálncho oblúka kostola v Nádaši, 1245. FotoM cncl,«932. (P. 0 .)

98. Ve/.a kostola vo čtvrtku na Ostrove, polovica X III . sioletia. Foto Mcncl, 1931. (P. 0 .)

U K ). Apsida kostola v Prtrovriach, polovira X I I I . stolelia. Foto io t. Západný ) K ir t á l kostola v S/eotesi, poloviea X III . stolctia. Mcncl, 1932. (P. Ú.) Foto Mcncl, 1932. (P. Ú.)

LXXII

103. Kostol v Šivrticiach. polov i ra X III . stol.

L X X l l i

104. Kostol v Xáclaši z r. 124-,. Foto Rcichert. 1928 (P. L.'i

LXXIV

і об. Kos toi v Szentesi z polovice X III . stol. Foto M end, 193-2. 1’. I

LXX\

Iі

LXXYI

i 08. Kostol vo \ V Tkej Toroni 7. polovice X III . stol. Foto MencI, 1936. P. I .

T.XXY1I

ux|.

Km

pora

v«

i W

-tkf

j 'l

’oro

ni.

polo

vica

X

III.

st

ol.

Foto

M

cr

ul

, i t

o.

Kos

lol

v D

ivia

ktxh

na

d N

iin

rouz

/u

vij

jx

iIo

vh

c

Х/П

. si

ul.

4V34

>. (P

. Y

.)

Foto

M

encJ

, (P

. 19

32.

Ü.)

LXXYIII

III. Kostol v Diviakoch nad Nitricou z prvej polovice X III . stol. Foto Mencl, 1932. (P. C ).

L X X I X

i 14- Farský kostol v Ba tiskej Bystrici Foto Krákora, 1930. (P. 0 .)

113. P.mpora kostola vo Sv. Jurc nad Hronom. prvá polovica X 111. stol. Foto Mcncl, 1934.

u y Y m itrajšok kostola, v Ž cgn i polovica X I I I . stoletia. 1 ti!. Jn /iiv portál kostola v Střede nad lio d r o g o m , polovica XI I I . stol. Foto M cticl, ď . ("■)

L X X X r i

L X X X I I I

í

t

p£■

i .isr"=3

IУ

ip r

O -

s5.

“ 3

3§ '

X

1

§у

I

O

XXX

r*XXX

K a p l i c a v H o r ja n o c h z d r u h c j p o lo v ic e X I I I . s lo l. K a p lic a v P o d o lím i z p o lo v ic e X I V . si«.J. F « »o 1 9 3 3 .

V o m M e n c l, ІО Ч І. ( P . 1-І-)

L X X X Y l

Foto Mencl. 193b.

■ománskeho okna paláca na hr.de Spin. Foro M encl, .93