10 rokov v Európskej únii | A čo ďalej?

Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov

www.aecr.eu

Reálne zaťaženie slovenských pracujúcich daňami a odvod-mi prevyšuje v priemere polovicu ich mzdových nákladov

Celkové zaťaženie slovenských pracujúcich daňami a odvodmi dlhodobejšie prevyšuje v priemere polovicu ich mzdových nákladov. Podľa štúdie New Direction – The Foundation for European Reform je priemerný zamestnanec na Slovensku zaťažený v roku 2014 iba daňou z príjmu, odvodmi a DPH až 46,7 percentami v pomere k mzdovým nákladom. Je to takmer o 1,5 percentuálneho bodu viac ako je priemer v už i tak daňovo a odvodovo preťaženej EÚ, pričom až 16 krajín EÚ má toto základ-né daňovo-odvodové zaťaženie priemerných zamestnancov nižšie ako Slovensko.

Základné daňovo-odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca v krajinách EÚ | rok 2014

Uvádzané sú percentá mzdových nákladov

Zvyšovanie miery vládneho prerozdeľovania v krajinách eurozóny | rok 2007 vs. rok 2013

Uvádzané sú percentá verejných výdavkov v pomere k HDP

V krajinách eurozóny došlo počas krízy k zvýšeniu verejných výdavkov v pomere k HDP

Pomer verejných výdavkov k HDP vzrástol v roku 2013 oproti roku 2007 vo všetkých krajinách eurozóny, ktoré boli jej členmi aj pred krízou. K najvýraznejšiemu nárastu došlo v Slovinsku, Grécku a Fínsku. Vlády v eurozóne ani počas finančnej a dlhovej krízy nepristúpili k šetreniu, razantnejším škrtom a zásadnejším zmenám na výdavkovej strane a k znižovaniu ich zasahovania a miery prerozdeľovania zdrojov v ekonomikách. Nezačali tak riešiť podstatu problému verejných financií, ktorá tlačí na rast zaťaženia daňovníkov v súčasnosti a do budúcnosti.

Euro prehlbuje fiškálnu nezodpovednosť a zadlžovanie vlád | rok 2007 vs. rok 2013

Uvádzaný je verejný dlh eurozóny v eurách na obyvateľa (ľavá stupnica) a saldo verejných financií k HDP v percentách vo vybraných krajinách (pravá stupnica)

Členstvo v eurozóne neprispieva k zvýšeniu vládnej rozpočtovej disciplíny

Naopak, eurozóna systémovo motivuje k zadlžovaniu jej členov prostredníctvom viacerých kanálov rozpočtovej nedisciplinova-nosti. Vlády v eurozóne napríklad vedia, že sa im oplatí cez deficit a dlh v eurách prenášať financovanie časti svojich programov na iných. Deficitne hospodáriace vlády eurozóny tak daňovníkom eurozóny naďalej vystavujú do budúcnosti nekryté šeky na veľké sumy navýšené o úroky. Každoročné hospodárenie vlád na sekeru zároveň tlačí na zvyšovanie verejných dlhov. Verejný dlh eurozóny sa v prepočte na jedného obyvateľa zvýšil za šesť rokov až o približne 8 400 eur a v roku 2013 dosiahol 26 730 eur.

Zdroj: New Direction – The Foundation for European Reform

Zdroj: Eurostat

Zdroj: Eurostat

IT

FR

30,000

25,000

20,000

15,000

10,000

5,000

02007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

1%

0%

-1%

-2%

-3%

-4%

-5%

-6%

-7%

-8%

DE

Verejný dlh eurozóny v eurách na obyvateľa Saldo verejných financií k HDP v percentách

Verejné výdavky / HDP v r. 2007 Verejné výdavky / HDP v r. 201360%

50%

40%

30%

20%

10%

0

IE LU DE

ES PT NL

IT AT DE

FR FI EL SI

CY MT

IE UK

BG LU PT DK

SI EE ES HR

PL LT CZ FI SK LV NL

SE IT RO DE

EL HU

AT FR BE

40

20

46,73

Výdavky na regionálnu/kohéznu politiku EÚ | obdobie 1989-2013

Uvádzaný je ročný objem zdrojov z eurofondov určených na regionálnu/kohéznu politiku

Stovky miliárd eur utopených v eurofondoch a regionálne rozdiely ostávajú

Členské krajiny EÚ počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostali možnosť čerpať vyše 818 miliárd eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území. Objem zdrojov na realizáciu tejto politiky EÚ sa z obdobia na obdobie zvyšuje, dlhodobo predstavuje približne tretinu z rozpočtu EÚ. Regionálne rozdiely pretrvávajú v členských krajinách napriek tomu i naďalej (pozri mapu).

Európska únia: Čistí prispievatelia vs. čistí príjemcovia | rok 2012

Uvádzané sú sumy, ktoré členské krajiny do rozpočtu EÚ zaplatili resp. z neho získali v eurách v prepočte na obyvateľa

Na eurofondy prispievajú najmä daňovníci z Nemecka

Nemecko je dlhodobo hlavným čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ, pričom v období rokov 1976-2012 do rozpočtu EÚ zaplatilo o 313 miliárd eur viac, než z rozpočtu získalo. Na strane druhej je Grécko, ktoré je dlhodobo hlavným čistým príjemcom z rozpočtu EÚ, keďže z neho získalo o 100 miliárd eur viac, než do neho od svojho pristúpenia k EÚ zaplatilo. V roku 2012 stálo členstvo v EÚ v relatívnom vyjadrení najviac luxemburských daňovníkov, a to 1170 eur na obyvateľa. Najviac z členstva v danom roku profitovali Litovčania, a to v sume 465 eur na obyvateľa. Slovensko získalo necelých 232 eur na hlavu.

Nedôvera k Európskej únii rastie

Uvádzaná je miera nedôvery občanov k Európskej únii v percentách vo vybranej vzorke krajín

Slovensko už nepatrí ku krajinám s najvyššou mierou dôvery k EÚ

Na jeseň 2004 sa miera nedôvery k Európskej únii vo vybranej vzorke krajín pohybovala v rozmedzí od 24% do 47%. V tom čase nedôverovalo EÚ iba 24% Slovákov. Od vstupu Slovenska do únie však miera nedôvery Slovákov k EÚ vzrástla až o 33 percen-tuálnych bodov na 57%, čím sa dostala dokonca nad priemer EÚ. V celoeurópskom priemere narástla v sledovanom období nedô-vera k Európskej únii o 20 percentuálnych bodov z 36% na 56%. Miera nedôvery k Európskej únii v sledovanom období vzrástla aj v troch najvýznamnejších krajinách EÚ – Francúzsku, Nemecku a Veľkej Británii.

Nespokojnosť s fungovaním demokracie

Uvádzaná je miera nespokojnosti občanov k fungovaniu demokracie vo vlastnej krajine v percentách vo vybranej vzorke krajín

V miere nespokojnosti s fungovaním demokracie sú medzi členskými krajinami EÚ výrazné rozdiely

Na vybranej vzorke krajín je v prvom rade stále badateľný rozdiel medzi starými a novými členskými krajinami. Môžeme pozorovať pokles miery nespokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku o 30 percentuálnych bodov (z 80% na jar 2004 na 50% na jar 2014). V celoeurópskom priemere sa pritom nespokojnosť s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine v sledovanom období zvýšila o 15 percentuálnych bodov, z 33% na 48%.

Vysvetlivky použitých skratiek:

Belgicko = BE | Bulharsko = BG | Česká republika = CZ | Dánsko = DK | Nemecko = DE | Estónsko = EE | Írsko = IE | Grécko = EL | Španielsko = ES | Francúzsko = FR | Chorvátsko = HR | Taliansko = IT | Cyprus = CY | Lotyšsko = LV | Litva = LT | Luxembursko = LU | Maďarsko = HU | Malta = MT | Holandsko = NL | Rakúsko = AT | Poľsko = PL | Portugalsko = PT | Rumunsko = RO | Slovinsko = SI | Slovensko = SK | Fínska republika = FI | Švédsko = SE | Spojené kráľovstvo = UK |Európska únia = EU

Zdroj: Európska komisia

Zdroj: Money-go-round.eu

Zdroj: Eurobarometer | Európska komisia

Zdroj: Eurobarometer | Európska komisia

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

EU

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

80%

70%

60%

50%

40%

30%

20%

10%

0%2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014

EU

SK

CZ

DK

DE

FR

PL

UK

LU NL BE FI DE AT SE FR DK IT UK CY ES

IE MT RO BG SI SK CZ PL HU EL PT EE LV LT

400

200

0

-200

-400

-600

-800

-1000

-1200

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

60 000

50 000

40 000

30 000

20 000

10 000

0

0,60%

0,50%

0,40%

0,30%

0,20%

0,10%

0,00%

milóny eur pri aktuálnych cenách (ľavá stupnica) % HDP (pravá stupnica)

Eurofondy a regionálne rozdiely

Uvádzaná je zmena v regionálnych rozdieloch (NUTS II) v členských krajinách EÚ podľa miery nezamestnanosti v percentuálnych bodoch (p. b.) za obdobie rokov 1999-2011

Eurofondy neuspeli v znižovaní regionálnych rozdielov

Ani v jednej z krajín, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko) v období rokov 1999-2011 nedošlo k poklesu regionálnych rozdielov, naopak, ostali buď bez zmeny alebo rástli. Ba čo viac, vo všetkých týchto tzv. kohéznych krajinách sme boli svedkami významného nárastu miery nezamestnanosti na národnej úrovni. Všetky tieto krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemer-nou mierou nezamestnanosti. Eurofondy sú pascou, nie riešením problémov.

Eurofondy na Slovensku v rokoch 2004-2013 | Odkiaľ a kam?

„Členský“ príspevok SR zo štátneho rozpočtu (z našich daní) do rozpočtu EÚ vo výške 6,1 miliardy eur

EÚ nám náš členský príspevok v podobe eurofondov postupne posiela naspäť a k nemu pridáva ešte i príspevok z rozpočtov ostatných krajín EÚ vo výške 6,7 miliardy eur

Pri projektoch financovaných z eurofondov je potrebné národné spolufinancovanie minimálne vo výške 15%

SR musela zo štátneho rozpočtu prispieť na realizáciu projektov ďalšou sumou vo výške približne 2,4 miliardy eur

Pri projektoch realizovaných miestnou a regionálnou samosprávou je spolufinancovanie štátu vo výške 15% a spolufinancovanie obcí, miest a krajov vo výške 5%

Samosprávy si na napísanie žiadostí a „vybavenie“ nenávratných finančných prostriedkov (NFP) z eurofondov najímajú rôzne poradenské agentúry, čo spôsobuje ďalšie odčerpávanie finančných prostriedkov z rozpočtov europrojektov alebo rozpočtov samospráv

O podozreniach z manipulovania rozhodnutí o pridelení NFP a verejných obstarávaní a s tým spojenej korupcie ani nehovoriac | kauza Star EU

Politicky motivované, nezmyselné alebo vytunelované projekty | kauza pilotné sociálne podniky

Zbytočné alebo predražené služby: logá, webstránky operačných programov, „právne a poradenské služby“ a pod. | kauza „nástenkový tender“

V rámci projektov z eurofondov musí byť istá suma použitá na „publici-tu“ teda na šírenie informácií o tom, že daný projekt je financovaný z fondov EÚ.

Pri iných investičných projektoch realizovaných samosprávami sa takéto výdavky nepožadujú, boli by dokonca považované za nehos-podárne nakladanie s finančnými prostriedkami samosprávy

Do rozpočtu SR prišla z EÚ v rokoch 2004-2013 suma 12,8 miliardy eur

Celková suma na eurofondové projekty vyplatená z rozpočtu SR bola približne 15,2 miliardy eur

Na manažovanie eurofondov bolo potrebné prijať stovky zamestnan-cov, ktorí na ministerstvách a iných orgánoch verejnej správy vykonáva-jú funkcie riadiacich orgánov (RO) a sprostredkovacích orgánov pod riadiacimi orgánmi (SO/RO)

Náklady na ich činnosť (mzdy a odvody, náklady na kancelárie, výpočtovú techniku a pod.) nie sú súhrnne známe, čiastočne sú hradené z prostriedkov EÚ (čím znižujú sumu ktorá je k dispozícii na projekty samotné), z väčšej časti sú to však vyvolané náklady hradené z rozpočtu SR (z našich daní)

Eurofondový projekt realizovaný samosprávou: - 80% z rozpočtu EÚ (z toho približne 50% sú v skutočnosti peniaze slovenských daňovníkov, ktoré SR zaplatila v podobe členského príspe-vku do rozpočtu EÚ)- 15% spolufinancovanie z rozpočtu SR- 5% z rozpočtu samosprávy (väčšinou peniaze, ktoré samosprávy dostávajú z rozpočtu SR)

Pri projekte za 1 milión eur (rekonštrukcia centra mesta/obce, rekonštrukcia základnej školy), tak v skutočnosti:- 600 tisíc eur pochádza z rozpočtu SR - 400 tisíc eur z rozpočtu EÚ – teda z rozpočtov krajín EÚ s vyšším HDP na obyvateľa

V tom nie sú zarátané ďalšie vyvolané náklady štátnej správy a samosprávy na manažovanie celého procesu prerozdeľovania eurofondov

Zdroj: Európska komisia | Eurostat | regio.institute.sk

rast rozdielovbez zmenypokles rozdielov o menej ako 1 p. b.

pokles rozdielov o 1 až 5 p. b.pokles rozdielov viac ako 5 p. b.krajina sa nečlení na NUTS II regiónynezahrnuté

Európska únia sa na úrovni NUTS II aktuálne člení na 272 regiónov, pričom Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko a Malta sa na tejto úrovni na regióny nečlenia. Dánsko sa na tejto úrovni člení až od roku 2007. Údaje za najnovšieho člena EÚ Chor-vátsko nie sú zahrnuté.

Tento leták vznikol vďaka podpore, ktorú poskytla Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov (AECR).

AECR je uznaná a čiastočne financovaná Európskym parlamentom. Názory vyjadrené v tomto letáku sú názormi autorov z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (Peter Gonda, Ivan Kuhn, Radovan Kazda a Dušan Sloboda) a nevyjadrujú nevyhnutne názory Európskeho parlamentu.

Európsky parlament nenesie v súvislosti s týmto letákom žiadnu zodpovednosť.

Prečo rastie cena elektriny?

Uvádzaný je index cien elektriny pre koncových užívateľov (rok 2008=100)

Náklady na elektrickú energiu sú jedným z kľúčových nákladov domácností i firiem v Európskej únii

Konkurenčnou nevýhodou EÚ sú nízke zásoby energetických surovín, predovšetkým plynu a ropy. To je jeden z dôvodov, ktorý spôsobuje, že cena elektrickej energie je v porovnaní s inými krajinami sveta vyššia. Rozdiel je značný najmä v porovnaní EÚ a USA, ktoré disponujú rozsiahlymi a dostupnými zásobami zdrojov. Tento stav spôsobuje najmä európskemu priemyslu značné náklady. Rozdiely by však neboli natoľko výrazné, ak by Európska únia nepristúpila na politiku znižovania emisií skleníkových plynov v ovzduší.

Za rast cien elektriny môže aj povinnosť dotovať jej ekologickú výrobu

Uvádzané je doplácanie na OZE a KVET za jednotlivé roky v eurách

Európska klimatická politika a súvisiace dotácie spôsobujú rast cien elektriny

Slovensko prenieslo klimatické ciele únie do viacerých regulácií: od podpory výstavby zariadení na výrobu elektriny z tzv. obno-viteľných zdrojov energie cez štrukturálne fondy až po ich podporu v garantovanej cene elektriny, tzv. doplatku. Ten je premietnutý v cene elektriny, to znamená, že ho platí každý odberateľ elektriny. Náklady pre priemysel významne vzrástli zavedením systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov, ale i podporou výstavby zariadení na výrobu elektriny z tzv. obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Na Slovensku postupne rástla táto podpora z 37,6 milióna eur v roku 2010 až k súčasným 339,4 milióna eur. To je suma, ktorú platia spotrebite-lia len na podporu výroby elektriny z OZE. Ďalších 66,3 milióna eur by malo smerovať na podporu výroby elektriny kombinova-nou vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla (KVET).

Európska únia reguluje naše odpadové hospodárstvo

Za ekologické nakladanie považuje EÚ také nakladanie s odpad-mi, pri ktorom odpady neskončia na skládke alebo v spaľovni, ale pri materiálovom zhodnotení, recyklácii, či sú opakovane používané. Dosahuje to viacerými nástrojmi, kvôli ktorým je nakladanie s odpadmi nákladnejšie ako pred zavedením týchto opatrení. Odhaduje sa, že v súčasnosti obyvateľ SR zaplatí za nakladanie s odpadmi viac ako 60 eur ročne, pričom pri zacho-vaní pôvodného systému – teda bez regulácii EÚ – by táto suma bola podstatne nižšia, a to o zdroje, ktorými odpadové hospodárstvo dotujeme z našich daní. To by sa odzrkadlilo i v cenách výrobkov.

Zdroj: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví | Energie-portal.sk

Koľko nás stoja odpady? | rok 2013

Uvádzané je, koľko stojí odpadové hospodárstvo v priemere na obyvateľa SR ročne

Zdroj: Odpady-portal.sk

Zdroj: Európska komisia

Iné (priemyselný odpad atď.)

Dotácie zo sapmospráv

Environmentálny fond

Recyklačný fond

Zhodnotenie obalov

Poplatok za komunálny odpad

OP ŽP - odpad

OP ŽP - skládky

0,00 EUR 5,00 EUR 10,00 EUR 15,00 EUR 20,00 EUR 25,00 EUR 30,00 EUR

45 000 000

400 000 000

350 000 000

300 000 000

250 000 000

200 000 000

150 000 000

100 000 000

50 000 000

02010 2011 2012 2013 2014 (odhad)

OZE - obnoviteľné zdroje energie

KVET - kombinovaná výroba elektriny a tepla

európske krajiny OECDAustráliaKanadaJaponskoJužná KóreaUSA

140%

120%

100%

80%

60%

40%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012