SLO

VO

BIBLIANOVÝ ZÁKON

352 stránmäkká väzba

vysoká 24 cmširoká 16,8 cmtenká 1,6 cm

špeci povrch so zalakovanými

časťami

PRELOŽIL ANTON BOTEK

Preklad Svätého písma Nového zákonaz originálnych jazykov

s hlavným prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliua iné svetové i slovenské preklady.

JERUZALEMSKÁ BIBLIA

je dielo francúzskej dominikánskej biblickej školy, ktorej ovocím je preklad Biblie do francúzštiny.

Vďaka jej archeologickému výskumu a tiež historickému a sociálnemu skúmaniu dôb, keď bola Biblia písaná, máš možnosť prečítať si

aj vysvetlenia k biblickým statiam, ktoré sú uvedené na konci knihy,

ako aj krížové odkazy, ktoré ťa upriamia na príbuzné biblické state.

Úvody, poznámky a krížové odkazy © Éditions du Cerf, Paris 1988Translation © Slovenská provincia Spoločnosti Ježišovej, Bratislava 2012

a Vydavateľstvo Dobrá kniha, Trnava 2012.Preložil Mons. ThDr. Anton Botek

Editor a redaktor: ThDr. Ján Ďurica SJ, PhD.

Nihil obstat: ThDr. Joannes Ďurica SJ, PhD., censorImprimatur: Mons. Joseph Haľko, episcopus auxiliaris bratislaviensis

Bratislavae, die 6 Martii 2013, Nr. 901/2013

Imprimatur prekladu textov Nového zákona: Mons. prof. ThDr. František Tondra, 2. 10. 2006 (15 K-06)

Preklad úvodov a poznámok Nového zákona z francúzštiny:Mons. ThDr. Anton Botek, PhDr. Jozefína Košecká, ThLic. Emil Krapka SJ,

PhDr. h. c. RNDr. Michal Kumurovitz SJ, Mgr. Adriana AlexyováJazyková úprava: Mgr. Adriana Alexyová a Mgr. Mária Fúriková

Korektúra profilov, hesiel, svedectiev, bonusových textovokrem samotného biblického textu a poznámok: Mgr. Eva Petrovičová

Kompletná grafická úprava: Andrej Kmeťo Ideas & InnovationsGrafická úprava máp: Eva Pelzlová

Technická spolupráca: Mgr. Mária ŠtefákováEditor: ThDr. Richard Štefák

Fotografie: ShutterstockTlač: Alfa print, s. r. o.

Autorské práva grafickej úpravy, textov hesiel, profilov:Christian Project Support, s. r. o.

ISBN 978-80-970361-6-4Vydané v roku 2013.

Vydavateľ: Christian Project Support, s. r. o.Titul si môžete zakúpiť v internetovom obchode www.ver.sk

alebo v kamenných kníhkupectvách.

Človek sa často uchyľuje k dvom extrémom: buď žije len pre realitu materiálneho sveta, v ktorom sa nepočíta s ničím, čo nemožno uchopiť, pochopiť, odvážiť či odmerať, alebo naopak, pripisuje nadprirodzené vlastnosti a schopnosti veciam a úkonom, ktoré reálne nemajú žiadny účinok.

Kniha, ktorú držíš v rukách, obsahuje SLOVO, ktoré patrí do kategórie „nadprirodzenej reality”. Je to neobyčajné SLO-VO, ktoré má moc zmeniť svet a priniesť každému svetlo, pravdu, nádej, radosť a pokoj. Vďaka nemu môžeš spoznať nebeského Otca ako toho, ktorý miluje dokonalou láskou. V tejto knihe nie sú kúzla, ale je to SLOVO, ktoré obsahuje život. Toto SLOVO je také mocné, že dokáže vyvolať mŕtveho z hrobu. Je to SLOVO života pre úplne každého človeka.

SLOVO sa stalo telom… týmto SLOVOM je Ježiš. Ježiš je zosobnením lásky Boha Otca a prišiel zjaviť to, akí sme Božiemu srdcu vzácni. Ježiš prišiel vrátiť Boží poriadok do tohto sveta, priniesol lásku a učil láske. Vstúpil na tento svet, aby zachránil tých, ktorí potrebujú pomoc. Prišiel ako lekár medzi chorých a ubolených. On vzal na seba telo aj kvôli TEBE, aby sa pre TEBA stal cestou, pravdou a životom. Toto je jeho živá prítomnosť medzi nami. Ak uveríš, že toto je pravda, budeš zažívať Božiu prítomnosť ako realitu. Áno, Boh je skutočne živý. Ježiš – SLOVO má moc prebudiť člo-veka zo spánku k životu, premeniť tvoje srdce a pozdvihnúť tvoj život.

SLOVO sa stalo telom, aby bolo SVETLOM v tmách a svietilo aj TEBE na cestu života. Neviem, čo práve teraz prežívaš, ale viem, že aj TY potrebuješ svetlo. V tme sa ťažko kráča, a ak nepoznáme smer a cieľ svojej cesty, môžeme sa poriadne doráňať, znechutiť a byť frustrovaní. Ak máš svetlo, TVOJA cesta sa stáva ľahšou, krajšou, bezpečnejšou a máš oveľa väčšiu šancu prísť do cieľa. SLOVO, ktoré budeš čítať na týchto stránkach, ti bude obrovskou pomocou v hľadaní správneho chodníka v tvojom živote.

SLOVO sa stalo telom, aby aj TEBE prinieslo ŽIVOT, a to ŽIVOT v plnosti. Ak budeš pravidelne čítať toto SLOVO, začneš žiť ŽIVOT, ktorý smeruje k večnému šťastiu v nebi.

Božie SLOVO pre teba je JEŽIŠ.

foto

: Mar

ek M

olná

r

Ján Buckňaz a riaditeľ TV LUX

Máš v sebe život, ktorý pokračuje aj za hranicami cintorína.

úvodníkJána Buca

16 44

220 224 228 230 232 242 246

66 100 126 158 174

Mt /

Eva

njel

ium

pod

ľa M

atúš

a

Mk

/ Eva

njel

ium

pod

ľa M

arka

Lk /

Evan

jeliu

m p

odľa

Luk

áša

Jn

/ Eva

njel

ium

pod

ľa J

ána

Sk

/ Sku

tky

apoš

tolo

v

Rim

/ L

ist R

iman

om

1 K

or /

Prv

ý lis

t Kor

inťa

nom

Prv

ý lis

t Tim

otej

ovi /

1 T

im

Dru

hý li

st T

imot

ejov

i / 2

Tim

List

Títo

vi /

Tít

List

File

món

ovi /

Flm

List

Heb

rejo

m /

Heb

r

Jaku

bov

list /

Jak

Prv

ý Pe

trov

list

/ 1

Pt

252 256 260 262 264 268

186 194 200 206 210 214 218

2 K

or /

Dru

hý li

st K

orin

ťano

m

Gal

/ L

ist G

alať

anom

Ef /

List

Efe

zano

m

Flp

/ Li

st F

ilipa

nom

1 S

ol /

Prv

ý lis

t Sol

únča

nom

2 S

ol /

Dru

hý li

st S

olún

čano

m

Dru

hý P

etro

v lis

t / 2

Pt

Prv

ý Já

nov

list /

1 J

n

Dru

hý J

ánov

list

/ 2

Jn

Tret

í Ján

ov li

st /

3 J

n

Júdo

v lis

t / J

úd

Zjav

enie

apo

štol

a Já

na /

Zjv

Kol

/ Li

st K

olos

anom

Jakub

Jozef Kajfáš a Annáš

Judáš

Ján Krstiteľ

Ján Marek

Mária Magdaléna

Zachariáš

Jozef

Mária

Nikodém

Marta a Mária

Pontský Pilát

Tomáš

Štefan

Filip

Kornélius

Barnabáš

Apollo

Herodesov rod

Pavol

Peter

31

39

39

51

60

63

68

71

83

103

114

120

122

133

135

136

139

145

152

170

249

Cirkev

Hriech

Milosť

Viera

Nádej

Dobrí anjeli, satan

(diabol) a démoni

Spravodlivosť

Láska

Súd

Nové nebo a nová zem

129

161

163

239

247

248

254

258

279

280

Profily MHeslá

Palestína v časoch

Nového zákona

Jeruzalem v časoch

Nového zákona

Pavlova prvá cesta

Pavlova druhá cesta

Pavlova tretia cesta

Pavlova cesta do Ríma

48

94

140

143

146

154

Poznámky

Poznámky 282

Mapy

Čo tu nájdeš?

Ako čítať Bibliu?

Historický kontext

Anton Botek

Chronologický prehľad

Naozaj Ježiš existoval?

Evanjelium

v siedmich bodoch

10

12

14

336

342

345

350

Bonusy

Nebeské kráľovstvo

Marek vysvetľuje

evanjelium

novým kresťanom

Lukáš si všíma Ježišovu

pozornosť k ženám

Ja som

Prehľady

27

56

76

110

Môj život

Pohľad na Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.), vrch v Malej Fatre

Slovensko

Pavol

NelaTomášDankaMaťaMiro

Eduard

43

64

65

98

124

124

156

VladoŠtefanZuzana

MáriaMichalVeronika

Rasťo

Mariana

MáriaĽuboDominika

OndrejLuciaPeter

157

172

185

193

198

205

213

217

227

241

251

255

266

267

V tom čase som si písala denník, ktorý bol plný výkrikov, že sa zrazu cítim strašne sama a nemilovaná napriek všetkým tým ľuďom v mo-jom živote.

Na to som sa iba pousmial a od-povedal jej, že možno zomrel za jej hriechy, lebo ja žiadne nemám. Ona to však so mnou nevzdávala, i keď to nemala ľahké.

Ten moment odpustenia – to sa nedá opísať. V srdci stále cítim vďačnosť. To je tá chvíľa, ktorá ma presvedčila, že Boh ma miluje.

Cítil som, ako o mňa bojujú dve protichodné túžby – svetlo a tma. Po dvoch rokoch som sa ocitol na križovatke svojho života, ktorá mi ponúkala dve možnosti.

Vtedy som pocítil, že tu niekto naozaj je a že ma počúva a trápia ho moje problémy. Takto som po prvýkrát vo svojom živote pocí-til Boha a jednoducho som uveril.

Mala som pocit, že kresťanstvo ma obmedzuje a svet bez pravidiel mi toho ponúka viac. Túžila som po slobode.

Význam Božieho slova v živote človeka

Viera je z počutia. Rim 10, 17: „Viera sa teda rodí z počúvania a počúvanie z Kristovho slova.“

Ak budeš čítať Božie slovo, bude rásť v tebe viera. Taký mocný vplyv na naše životy má Božie slovo.

Keď budeš zacho-vávať Božie slovo, Boh ťa ochráni v ťažkých skúškach.

Zjv 3, 10: „Pretože si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim v hodine skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme.“

Príčinou prvého hriechu bolo pohŕdanie Božím slovom. Na dru-hej strane viera v Božie slovo a jeho prijatie do srdca človeka zachraňuje.

Božie slovo ti pomô-že získať večný život.

Jn 5, 24: „Veru, veru, hovorím vám: Kto po-čúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepô-jde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“

Božie slovo, ktoré prečítaš, treba aplikovať do života.

Božie slovo máme

Ako čítať Bibliu?

Najprv sa spolu pozrieme na to, čo je v skutočnosti Biblia.

Biblia je rozdelená na dve časti: Starý zá-kon a Nový zákon. Starý zákon má 46 kníh. Nový zákon má 27 kníh.

Autorom Biblie je Boh. Preto ju kresťania považujú za veľmi dôle-žitú vo svojom živote. Často sa na Bibliu od-volávajú ako na normu pre svoj život. Tu niet rozdielu medzi kato-líkmi a bratmi z iných kresťanských cirkví.

Celá Biblia je inšpi-rovaná Bohom (2 Tim 3,16n). Čo znamená inšpirácia? Každé slovo v Biblii vnukol pisateľovi Boh. Autorom Biblie nie je Boh v tom zmysle, že by ju fyzicky napísal alebo zostavil. Na to si použil rôznych ľudí v určitých časových obdobiach tak, že pô-sobil na ich ducha, aby zaznačili všetko, čo je potrebné pre spásu člo-veka. Boh je prvotným a pisatelia druhotným autorom Biblie. Všetko, čo zapísali inšpirovaní autori, pokladaj za tvr-denie Boha. Bibliu inak voláme aj Božie slovo.

Aké je Božie slovo?

Mocné. Hebr 4, 12 – 13: „Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až tam, kde sa delí duša a duch, kĺby a špik, a posudzuje po-city a myšlienky srdca. Nieto tvora, ktorý by bol preňho neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa bude-me zodpovedať.“

Nie všetko, čo je v Božom slove, ti bude ako človeku vyhovovať. Božie slovo nás vyzýva zmeniť svoj život.

Cieľom Božieho slova je prinášať úrodu a ovocie v tvojom živote.

Mt 13, 3 – 9: „A ho-voril im o mnohých ve-ciach v podobenstvách. Hovoril: ‚Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty i prileteli vtáci a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, rýchlo vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a keďže nemali koreň, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesť-desiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!‘“

Praktický význam Biblie pre tvoj život

Biblia je svetlo pre tvoje nohy. Ž 119, 105: „Tvoje slovo je lampou mojim krokom, svetlom na mojej ceste.“

V Biblii nájdeš prak-

tický návod na život. Keď ho budeš čítať a študovať, stane sa tvojím svetlom v tme. Boha nemusíš veľmi prácne hľadať a žiť v neistote, či ťa počuje, keď k nemu hovoríš. V Božom slove je totiž napísané, že on sa dá nájsť tým, čo ho hľadajú, a počuje, keď k nemu voláme. Kde sa nachádzajú tieto citáty? Skús ich pohľadať v Biblii. Prakticky ti pomôže adresa www.theword.net. Tu si môžeš stiahnuť biblický program a doinštalovať rôzne verzie Biblie vrátane slovenskej. V tomto programe tiež môžeš zistiť, v ktorých veršoch sa nachádza určité slovo, ktoré hľadáš.

nechať v sebe bohato prebývať.

Kol 3, 16: „Nech Kristovo slovo u vás prebýva v hojnosti. Múdro sa navzájom poúčajte a napomínaj-te a z celého svojho srdca vďačne spievajte Bohu žalmy, hymny a duchovné piesne.“

Biblia sa má dotýkať nášho srdca, mysle aj konania. Veľa ľudí má napríklad problém s rôznymi depresívny-mi myšlienkami. Božie slovo môže pomôcť pri riešení takýchto kom-plikácií. Inokedy zas strácame nádej, že Boh je pri nás. Aj k tomuto problému si môžeme prečítať niektorú stať z Biblie.

Božím slovom sa máme sýtiť.

Kresťan sa sýti Bo-žím slovom. Je z neho živý. Ako sme živí jed-lom, ktoré potrebujeme jesť každý deň, tak je duch človeka živý, ak sa duchovne sýti čítaním Božieho slova.

2 Kor 4, 16: „Preto neochabujme. Naopak, hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný človek sa ob-novuje zo dňa na deň.“

Jn 6, 63: „Duch dáva život, telo samo nič ne-znamená. Slová, ktoré som vám povedal, sú duch a sú život.“

praktickétextovébonusy+ mapy

a prehľady

Biblia v každoden-nom živote

Osobne som pre-svedčený, že kresťan by sa mal denne modliť minimálne desať minút. Modlitbou nemyslím odriekavanie nejakých slovných formúl bezduchým spôsobom. Modlitba je úprimný rozhovor s Bohom. S bytosťou, ktorá ťa mi-luje a chce, aby si prišiel do neba. V rámci mod-litebného času by si mal denne otvoriť Božie slovo a čítať. Musíme si však povedať, že desať minút denne je veľmi málo na rozvinutie vzťahu. Predpokladám, že desať minút venuješ každý deň aj hygiene. Možno tak dlho stojíš aj pred zrkadlom. Na začiatok teda stačí pravidelne venovať modlitbe desať minút. Neskôr ťa to posunie do intenzívnejšieho času s Bohom. Moja skúsenosť je, že ak sa nepomodlím napríklad dva dni z dôvodu zane-prázdnenosti, na tretí deň začínam byť nespokojný a ťahá ma to k modlitbe. Nielen ty túžiš po Bohu, ale aj Boh túži po tebe.

Istý človek opisoval vo svojej knihe jednu ži-votnú udalosť. Od isté-ho momentu skúse-nosti Božieho dotyku trávil veľa času denne v modlitbe s Bohom. Aj

niekoľko hodín z dňa. Raz, keď sa modlil už niekoľko hodín v hornej miestnosti v dome, za-kričali na neho z dolnej miestnosti, nech sa ide navečerať. Neochotne sa postavil, keď vtom fyzicky pocítil, ako ho niekto potiahol za rukáv na košeli, a počul Boží hlas: „Ešte chvíľu chcem byť s tebou.“

Vedel si, že ak si každý pracovný deň počas jedného roka prečítaš jednu kapitolu z Biblie – Nového zá-kona, tak v priebehu dvestošesťdesiatich dní budeš mať prečítanú najdôležitejšiu časť Biblie? Jedna kapitola denne ti zaberie asi päť minút. Si ochotný prijať túto výzvu? Určite to dokážeš. Nenechaj sa ničím odradiť, ani svojou pohodlnosťou. Päť minút na čítanie Biblie si počas dňa ur-čite dokážeš nájsť. Som si istý, že keď budeš takto čítať Božie slovo, v priebehu jedného roka ťa premení na lep-šieho človeka, čoraz podobnejšieho Ježišovi Kristovi, a pomôže ti dostať sa do neba. Spoznáš život Ježiša, Božieho Syna, a tiež to, čo pre teba urobil počas svojho pobytu na tejto zemi.

Prvý list Timotejovi

Prvý list Timotejovi

Čítať Modliť sa Zažiť Zdieľať

hA bJ

Nech nik tebou nepohŕda preto,

že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove,

v správaní, v láske, vo viere,

v čistote.

>> 4,12

každá kniha začína veľkým

obrázkom

1 Tim

Adresa

1 1Pavol, apoštol Krista Ježiša, po dľa príkazu Boha, nášho Spa-

siteľa*, a  Krista Ježiša, našej nádeje, 2Timotejovi, svojmu pravému synovi vo viere: milosť, milosrdenstvo a po-koj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána.

Nebezpečenstvo falošných učiteľov3Keď som šiel do  Macedónska,

prosil som ťa, aby si zostal v  Efeze a prikázal niektorým, aby neučili cu-dzie náuky 4a nezaoberali sa bájkami a nekonečnými rodokmeňmi*, ktoré vyvolávajú skôr zbytočné problémy, ako slúžia Božiemu zámeru, založe-nému na  viere. 5Cieľom prikázania je láska, vychádzajúca z čistého srd-ca, dobrého svedomia a nepokrytec-kej viery. 6Od toho niektorí odbočili a dali sa na prázdne reči. 7Chcú byť učiteľmi Zákona, a  nerozumejú ani

lal ma do  svojej služby, 13hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a  násilník. No dosiahol som milo-srdenstvo, lebo som to robil z  ne-vedomosti v  neviere. 14Milosť náš-ho Pána sa tým hojnejšie prejavila s vierou a láskou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. 15Toto slovo je spoľahlivé* a  úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na  svet zachrániť hriešnikov a  ja som prvý z  nich. 16Ale dosia-hol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život. 17Krá-ľovi vekov, neporušiteľnému, nevidi-teľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.*

Timotejova zodpovednosť18Toto prikázanie ti zverujem, syn

môj, Timotej, podľa predošlých pro-roctiev o tebe*, aby si nimi posilnený bojoval dobrý boj, 19aby si mal vie-ru a  dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a  stroskotali vo viere. 20Me-dzi inými Hymeneus a  Alexander, ktorých som vydal satanovi*, aby sa odučili rúhať.

Liturgická modlitba

2 1Predovšetkým teda odpo-rúčam, aby sa konali prosby,

modlitby a  orodovania a  vzdávali sa vďaky za  všetkých ľudí, 2za krá-ľov i  za  všetkých, čo sú na  vyšších miestach*, aby sme mohli žiť tichým a  pokojným životom vo všetkej ná-božnosti a  mravnej čistote. 3Toto je dobré a  milé pred Bohom, naším Spasiteľom, 4ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení* a  poznali prav-du*. 5Lebo jeden je Boh a jeden pro-stredník medzi Bohom a ľuďmi, člo-vek Kristus Ježiš*, 6ktorý vydal seba samého ako výkupné za  všetkých, ako svedectvo* v  pravom čase. 7A ja som ustanovený za  jeho hlásateľa a apoštola – hovorím pravdu, nekla-mem –, za učiteľa pohanov vo viere a pravde. 8Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a nábožne dvíhali ruky k  modlitbe bez hnevu a hádok.

Odev žien9Podobne aj ženy nech sa odie-

vajú slušne, nech sa krášlia cudne a  skromne; nie pozapletanými vlas-mi, zlatom, perlami alebo drahými šatami, 10ale skôr dobrými skutka-mi, ako sa sluší na  bohabojné ženy. 11Cez vyučovanie nech žena zachová tichosť v úplnej podriadenosti. 12Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad

1,1 / Rim 1,1+1,2 / Sk 16,1+1,4 / 1 Tim 4,7; 6,4.20 / 2 Tim 2,14. / 16.23; 4,4 / Tít 1,14; 3,91,5 / 1 Kor 4,4+1,8 / Rim 7,7+.12n1,9 / Gal 5,23 / Rim 1,29+1,10 / Zjv 18,131,11 / 2 Kor 4,4; Jn 1,14+ / 1 Sol 2,4; Tít 1,31,13 / Sk 8,3+1,14 / Sk 3,17+; Jn 16,2 / 1 Kor 15,9n / Mt 9,13p1,16 / 2 Sol 3,7+1,17 / Kol 1,15 / 1 Tim 6,16 / Rim 16,27+1,18 / 1 Tim 4,14+ / 2 Tim 4,71,20 / 2 Tim 2,17; 4,14 / 1 Kor 5,5+

2,2 / Rim 13,1-7+ / Tít 3,12,5 / Ez 18,23+ / Jn 8,32 / 1 Kor 8,6+2,6 / Hebr 8,6+ / Mt 20,28p+ / Gal 1,42,7 / 2 Kor 5,15 / Ef 5,2; Tít 2,14 / Rim 3,26+ / 2 Tim 1,11 / Sk 9,15 / Gal 2,72,9 / 1 Pt 3,2-4 / Iz 3,16n2,11 / 1 Kor 14,34-35 / Gn 3,16

Oba Listy Timotejovi a List Títovi sú navzájom úzko príbuzné svojím obsa-hom, formou a historickou situáciou, ktorú predpokladáme. Dva z nich boli napísané pravdepodobne v Macedón-sku. Jeden Timotejovi, ktorý bol vtedy v Efeze (1 Tim 1,3), a Pavol dúfa, že ho tam čoskoro znovu stretne (3,14; 4,13), druhý Títovi, ktorého Pavol nechal na Kréte (Tít 1,5). Apoštol počíta s tým, že prezimuje v Nikopole (Epirus). Tam má Títus za ním prísť (Tít 3,12). Pavol píše 2 Tim, keď je väzňom v Ríme (1,8.16n; 2,9), po tom, čo prešiel cez Troadu (4,13) a Milét (4,20). Jeho situácia je ťažká (4,16); cíti, že jeho koniec sa blíži (4,6-8.18), je sám a Timoteja pobáda, aby prišiel čím skôr (4,9-16.21). Tieto okolnosti, napriek povrchným podobnostiam, nezodpovedajú ani rímskemu väzeniu v r. 61 – 63, ani ceste, ktorá ho pred-chádzala. Sk 28,30 naznačujú, že Pa-vol bol oslobodený. Mohol teda znovu cestovať, najprv možno do Španielska, ako si to zaumienil (Rim 15,24.28), potom na Východ podľa svojho takisto vyjadreného úmyslu (Flm 22). 1 Tim a Tít sa veľmi dobre hodia do prie-behu takej cesty (zrejme okolo r. 65) cez Krétu, Malú Áziu, Macedónsko a Grécko. A 2 Tim odzrkadľuje situáciu nového uväznenia, ktoré sa v tomto prípade skončí smrťou; tento list, ktorý je akoby Pavlovým testamentom, musel byť napísaný krátko pred jeho mučeníckou smrťou v r. 67.

Tieto listy sú určené dvom najver-nejším Pavlovým žiakom (Sk 16,1+; 2 Kor 2,13+) a dávajú im smernice, ako organizovať a viesť kresťanské spolo-čenstvá, ktoré im Pavol zveril. Timotej

Úvod do listov Timotejovi a Títovi

a Títus, Pavlovi vyslanci, ktorým zveril viaceré spoločenstvá bez toho, že by boli viazaní na niektoré z nich (Tít 1,5), predstavujú tú apoštolskú autoritu, ktorá sa práve prenáša, aby nahradila zomierajúcich apoštolov, a čoskoro sa ustáli v každom spoločenstve, v hlave spoločenstva presbyterov, ktorým bude biskup. Tento prechodný stav organizácie, ktorý nijaký falšovateľ nemohol vynájsť, je vzácny dôkaz pravosti. Treba tiež zdôrazniť, že títo episkopi-presbyteri nie sú iba administrátormi časných vecí, ale tiež, a najmä, majú na starosti vyučovanie a vedenie spoločenstva (1 Tim 3,2.5; 5,17; Tít 1,7.9). Sú teda predchodca-mi našich „biskupov“ a „kňazov“.

Naliehavé napomenutia pridŕžať sa „zdravého učenia“ (1 Tim 1,10 atď.), chrániť „poklad viery“ (1 Tim 6,20; 2 Tim 1,14) sa niektorým kritikom zdali byť nehodné Pavla, takého smelého a originálneho vo svojich teologických výkladoch; treba ich však chápať v ústach Apoštola, ktorý cíti, že je blízko svojho konca, a preto svojich mladých spolupracovníkov varuje pred nebezpečnými špekuláciami. Veď vidí v spoločenstvách nezria-denú záľubu v novotách, ktoré vedú k stroskotaniu viery (1 Tim 1,19). Tieto „zbytočné otázky“ (1 Tim 6,4), „prázd-ne problémy“, „bájky a nekonečné rodokmene“ (1 Tim 1,4), „židovské bájky“ (Tít 1,14), tie „hádky o Zákone“ (Tít 3,9), do ktorých sú primiešané predpisy tvrdého asketizmu (1 Tim 4,3), boli zaiste výplodom toho helenis- tického a synkretistického judaizmu, proti ktorému sa musel Pavol postaviť už počas krízy v Kolosách.

tomu, čo hovoria, ani tomu, čo tvr-dia s takou istotou.

Pravá úloha Zákona8Vieme, že Zákon* je dobrý, ak ho

niekto správne používa* 9vediac, že Zákon nebol určený pre spravodlivé-ho*, ale pre nespravodlivých, nepod-dajných, pre bezbožných a  hriešni-kov, pre znesväcujúcich a profanizu-júcich, pre otcovrahov a  matkovra-hov, pre vrahov, 10pre smilníkov, súložníkov mužov, pre obchodní-kov s  ľuďmi, luhárov, krivoprísažní-kov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu*, 11ktoré je zhodné s  evanjeliom slávy blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.

Pavlovo povolanie12Ďakujem tomu, ktorý mi dal

silu, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za dosť verného a povo-

úvody pre lepší prehľad

odkazy na podobný text

Evanjelium podľa Jána

Zjavenie sa učeníkom19Večer v ten istý prvý deň v týžd-

ni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi (zhromaždení) za  zamknu-tými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a  povedal im: „Pokoj vám!“ 20Ako to povedal, ukázal im ruky a  bok. Učeníci sa zaradovali, že videli Pána. 21Ježiš im znovu po-vedal:

„Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ 22Keď to povedal, dýchol na nich* a hovoril: „Prijmite Svätého Ducha. 23Komu odpustíte hriechy, budú mu odpus-tené, komu ich zadržíte, budú zadr-žané.“

24Tomáš, jeden z  Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s  nimi, keď prišiel Ježiš. 25Ostatní učení-ci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na  jeho rukách stopy po  klincoch a nevložím svoj prst do rán po klin-coch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ 26O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zamknuté, stal si doprostred a  po-vedal: „Pokoj vám!“ 27Potom pove-dal Tomášovi: „Vlož sem svoj prst a  pozri na  moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku*! A nebuď

neveriaci, ale veriaci!“ 28Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a  Boh môj!“ 29Ježiš mu povedal: „Uveril si, preto-že si ma videl. Blažení tí, čo nevideli a uverili.*“

4. PrVý ZáVEr

30Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných zna-mení, ktoré nie sú zapísané v  tejto knihe. 31Ale tieto sú zapísané, aby ste uverili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, aby ste vierou mali život v jeho mene.

EPiLóg*

Zjavenie na brehu Tiberiadského jazera

21  1Potom sa Ježiš znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom

mori. A  zjavil sa takto: 2Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Di-dymus, Natanael z  Kány galilej-skej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z  jeho učeníkov. 3Šimon Peter im povedal: „idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s  tebou.“  išli, nastúpili na loď, ale tej noci nechy-tili nič.

4Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na  brehu, ale učeníci nevedeli, že

Tomáša si Ježiš vyvolil za svoj-ho apoštola. Pred vzkriesením Lazára očakával smrť z rúk Židov a bol ochotný ju podstúpiť. Ak nechápal Ježišove slová, pýtal sa ho na vysvetlenie. Keď sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjavil učeníkom, Tomáš s nimi nebol, a keď mu o Ježišovi hovorili, neveril im. Chcel sa o všetkom presvedčiť dotykom Ježišových rán. O pár dní sa Ježiš zjavil uče-

níkom opäť a bol tam aj Tomáš. Vtedy Tomáš uveril a oľutoval svoju nevieru.

Pozitíva• Tomáš sa chcel dôkladne pre-svedčiť o pravde.

Negatíva• Materiálne dôkazy nie sú všetko. Tomáš bol veľmi upätý na svoj rozum a svoju schopnosť analyzovať veci a skutočnosti okolo seba. Potreboval sa sám presvedčiť, napriek tomu, že jeho priatelia mu úprimne hovo-rili, že videli Ježiša, ktorý vstal.

AplikáciaJežiš nazýva tých, ktorí „ne-

videli a uverili“, blahoslavenými. Niekto verí iba veciam, ktoré vidí. To však nemá logiku. Naprík-lad atómy nevidíme a vieme, že existujú. Ak uveríš napriek tomu, že si Ježiša nevidel, si na ceste do neba. Je správne

si veci a skutočnosti overiť, ale keď prídem k výsledku, mal by som si podľa toho zariadiť aj svoj život.

Sú ľudia, ktorí zažili osobné stretnutie s Ježišom. Zvesť evan-jelia je vlastne posolstvom o tej-to skutočnosti. Tí, čo zažili Ježiša a pochopili, že obetoval za nich svoj život, šíria túto správu ďalej. Prenáša sa to z generácie na generáciu. Aj dnes sú ľudia, ktorí síce nezažili Ježiša fyzicky pri sebe, ale stretli sa s ním osobne vo svojom srdci. Táto kniha je plná príbehov mladých ľudí, ktorí to zažili. Prečítaj si niektoré z nich.

Tomáš

Kontakty

Ježišučiteľ

Vyvolenie Tomáša za apoštola>> Lk 6Tomáš očakáva smrť z rúk Židov pred vzkriesením Lazára>> Jn 11 Ježiš sa zjavuje Tomášovi>> Jn 20

Správy

Tomáš mu odpo-vedal: „Pán môj a Boh môj!“

>> 20,28

20,19 / || Mk 16,14-18 / || Lk 24,36-4920,20 / Jn 6,16; 14,27 / Lk 24,16 / Jn 15,11; 16,2220,21 / Jn 17,18; Mt 28,19 / Mk 16,15 / Lk 24,47n / Sk 1,8+ / Jn 1,33+20,23 / Mt 16,19+; 18,18+20,24 / Jn 11,16; 14,520,27 / Jn 14,27 / Jn 19,34+20,29 / Jn 4,48 / Lk 1,4520,30 / Jn 12,37 / Dt 34,10-1220,31 / Sk 3,16+

21,1 / Mt 26,32p; 28,721,2 / Jn 11,16; 14,521,3 / Lk 5,4-1021,4 / Lk 24,16+

priestor na vlastné poznámky

profily biblických osobností

Jn

syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“  Odpovedal mu: „áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“  16Po-vedal mu znovu druhýkrát: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu od-povedal: „áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“  17Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo*, že sa ho tretí raz spýtal: „Miluješ ma?“, a  povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád*.“ Ježiš mu po-vedal: „Pas moje ovce!*

18Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kam si chcel. Ale keď zostarneš, roztiahneš si ruky a  iný ťa opáše a povedie ťa, kam nechceš.“

19To povedal, aby naznačil, akou smrťou* Peter oslávi Boha. Keď to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!*“

20Peter sa obrátil a  videl, že za  nimi ide učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklo-nil k  jeho hrudi a spýtal sa: „Pane, kto ťa zradí?“ 21Keď ho teda Peter zazrel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo bude s  týmto?“ 22Ježiš mu odpove-dal: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídemf* čo ťa do  toho? Ty poď za mnou!“ 23A tak sa medzi bratmi rozchýrilo, že ten učeník neumrie. No Ježiš nepovedal Petrovi: „Neu-mrie.“ ale: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem (čo ťa do toho)?“

Záver24To je ten učeník, ktorý o tých ve-

ciach vydáva svedectvo a  toto napí-sal, a  my vieme*, že jeho svedectvo je pravdivé.

25Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna napísať, myslím, že ani celý svet by nestačil na  knihy, ktoré by sa mali napísať.

Keby sa to všetko malo dopodrobna napísať, myslím, že ani celý svet by nestačil na knihy, ktoré by sa mali

napísať.>> 21,25

Ale tieto (znamenia)

sú zapísané, aby ste uve-

rili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, aby ste vierou mali život v jeho

mene.

>> 20,31

Len čo Šimon Peter počul, že to je Pán, skočil do mora.

>> 21,7

rybu a  chlieb. 10Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ 11Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť* plnú veľkých rýb, bolo ich sto-päťdesiattri. A  hoci ich bolo toľko, sieť sa neroztrhla. 12Ježiš im pove-dal: „Poďte jesť!“ Nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. 13Ježiš pristú-pil, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. 14To sa Ježiš zjavil učeníkom už tretí raz od  svojho zmŕtvych-vstania.

15Keď poraňajkovali, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon,

je to Ježiš. 5Ježiš im povedal: „Deti, máte niečo na  jedenie?“ Odpoveda-li mu: „Nemáme.“  6On im povedal: „Hoďte sieť z pravej strany lode a náj-dete.“ Hodili teda a pre množstvo rýb nevládali sieť vytiah nuť*. 7Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petro-vi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že to je Pán, pripásal si šaty, bol totiž nahý, a skočil do mora. 8Os-tatní učeníci prišli na lodi, lebo nebo-li ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou.

9Keď vystúpili na breh, videli roz-loženú pahrebu a  na  nej položenú

21,7 / Jn 20,821,9 / Lk 24,41-4321,12 / Jn 4,2721,13 / Jn 6,1121,14 / Jn 20,19-23.26-2921,17 / Jn 13,37-38; 18,17.25-27 / Jn 1,48+ / Mt 16,17-19 / Jn 6,68n / Lk 22,31-3221,19 / Jn 12,33 / Jn 13,31; 17,1 / Jn 13,3621,20 / Jn 13,25

obrázky približujú

vybraný text z dvojstrany

dôležité verše do tvojej

pozornosti

Druhý Petrov list

Pánov deň: proroci a apoštoli

3 1Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem*, a v obidvoch

vás napomínam, lebo chcem prebu-diť vašu čistú myseľ, 2aby ste pamätali na to, čo predpovedali svätí proroci, i na to, čo prikázal Pán a Spasiteľ a čo vám odovzdali apoštoli.

Falošní učitelia3Predovšetkým vedzte*, že v  po-

sledných dňoch* prídu s  posme-chom posmievači vedení svojimi vášňami 4a budú hovoriť: „Kde je ten prísľub jeho príchodu? Veď odvtedy, čo zosnuli otcovia*, všetko ostáva

Ľudia sú často voči sebe navzájom nespravodliví. Zažívajú krivdy, ktoré tu na zemi nie sú potrestané. Boh je však spravod-livý a každého človeka dobehnú dôsledky jeho vlastných činov. Boh je zárukou spravodlivosti. Nijaký ľudský čin, ani ten najmen-ší, nezostane bez následkov. Boh dobro odmení a zlo potrestá.„Mi-lovaní, nepomstite sa sami, ale ponechajte miesto hnevu! Veď je napísané: ‚Mne patrí pomsta, ja odplatím,‘ hovorí Pán. Ale keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, daj mu piť; keď to spravíš, žeravé uhlie mu nasypeš

Spravodlivosť M

Očakávame nové nebo a novú

zem podľa jeho prísľubu, tam

bude prebývať spravodlivosť.

>> 3,13

tak, ako to bolo od počiatku stvo-renia.“ 5Lebo dobrovoľne nevedia, že kedysi boli nebesia a  zem, ktorá z vody a skrze vodu povstala na Bo-žie slovo,* 6a tak aj zahynul vtedajší svet vodami potopy. 7A to isté slovo udržiava terajšie nebo i zem a zacho-váva ich pre oheň; zachováva ich pre deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.

8Ale jedno, milovaní, musíte ve-dieť: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a  tisíc rokov ako jeden deň. 9Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s  vami a  nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali

na hlavu. Nedaj sa premôcť zlom, ale dobrom premáhaj zlo” (Rim 12,19-21)!

na pokánie.* 10Pánov Deň príde ako zlodej; v ten deň sa nebesia s racho-tom pominú, živly sa páľavou roz-plynú a zem i diela, ktoré sú na nej, budú zničené*.

Nová výzva ku svätosti. Doxológia11Keď sa toto všetko má tak roz-

plynúť, ako sväto a nábožne sa máte správať vy? 12Veď vy túžobne oča-kávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesia v plameňoch rozplynú a živ- ly sa v  ohni roztopia! 13Očakávame nové nebo a  novú zem podľa jeho prísľubu, tam bude prebývať spra-vodlivosť.

14Preto, milovaní, keď toto oča-kávate, usilujte sa, aby vás našiel ne-poškvrnených a bez úhony, v pokoji. 15Pokladajte zhovievavosť, ktorú vám Pán prejavuje, za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol, podľa múdrosti, ktorá mu bola daná. 16Hovorí o  tom vo všetkých svojich listoch, keď hovorí o  týchto otáz-kach. Niektoré miesta v nich sú ťaž-ko zrozumiteľné*, ktoré ľudia neuče-ní a  nezrelí prekrúcajú – ako aj iné Písma* – na svoju vlastnú záhubu.

17Ale vy, milovaní, ktorí ste boli na to upozornení, dávajte si pre-to dobrý pozor, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a  neod-padli od svojho pevného presvedče-nia. 18Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva teraz a až do dňa večnos-ti. Amen.

Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niek-torí nazdáva-jú, že mešká; on je len tr-pezlivý s vami a nechce, aby niekto zahy-nul, ale aby sa všetci dali na pokánie.

>> 3,9

3,2 / 2 Pt 1,18-203,3 / || Júd 18 / 1 Tim 4,1+ / 2 Pt 1,16; 2,13,4 / Iz 5,193,5 / Gn 1,2.6-93,6 / Gn 7–9 / Mt 24,38-393,7 / Mt 3,12+ / Rim 2,6+3,8 / Ž 90,43,9 / Sir 35,19 / Lk 18,7 / Hab 2,2-3 / Rim 2,4-53,10 / Mt 24,43p / 1 Sol 5,2 / Mt 24,29+ / Zjv 20,11; 21,13,12 / Sk 3,19-20 / Iz 34,43,13 / Iz 65,17; 66,22 / Zjv 21,1.27 / Iz 60,21 / Rim 8,19+3,14 / || Júd 24 / 1 Tim 1,15-163,17 / Hebr 2,13,18 / Rim 16,27+

vysvetlenie pojmov

používaných v kostole

2 Pt

Môj život

Pochádzam z tra-dičnej kresťanskej rodiny. Ako veľa mla-dých ľudí, aj ja som chodil každú nedeľu do kostola, hoci ma vôbec nezaujímalo, čo sa na omši deje a čo sa tam káže. Každý víkend som húlil ma-rihuanu, pil a striedal baby „na jednu noc“. V istom období som prežíval veľmi ťažkú životnú situáciu, s ktorou som sa neve-del zmieriť. I keď som si myslel, že z nedeľ-ných omší sa na mňa nič nenalepilo, nebola to pravda. Raz večer som si uvedomil, že nemám žiadnu inú možnosť, ako sa vyrovnať so svojou situáciou – keďže mi nepomáhal ani alkohol, ani tráva, ani ženy – iba požiadať Boha o pomoc, hoci som s ním dovtedy

nemal nič spoločné a vôbec som ho ne-poznal.

V ten večer som si spomenul, že jeden kňaz raz na kázni hovoril o tom, ako sa za svätého Augustína modlila jeho mama každý deň sedemnásť rokov, a povedal som si, že skúsim niečo podobné, a tak som začal každý deň cho-diť do kostola. Prvý týždeň bol hrozný. Bol som lenivý, mal som iné povinnosti, no predsa som sa premohol a do kostola som šiel. Po dvoch týždňoch som sa v jeden večer začal modliť – ale nie Otče-náš, Zdravas´ a Sláva Otcu.. ale vlastnými slovami. Vtedy som pocítil, že tu niekto naozaj je a že ma počúva a trápia ho

moje problémy. Takto som po prvýkrát vo svojom živote pocítil Boha a Božiu prítom-nosť – a jednoducho som uveril.

V tom istom období som sa pripravoval na birmovku. Môj animátor ma veľmi povzbudil do toho, aby som začal chodiť do spoločenstva. Pozval ma hrať v hudobnej skupine na base. Hoci sa mi veľmi nechcelo, lebo to bol gospel, aj tak som povedal áno. Dnes som aj ja jedným z animátorov pre birmovancov. Odvtedy bolo ešte veľa pre-kážok, ale vždy som ich premohol s vierou a Božou pomocou a dnes som naplno rozhodnutý ísť za Bo-hom za každú cenu v každom čase.

{18}Ondrej

21 príbehov o spoznaní

Boha

Poznámky

zjaveného (v. 25; 1 Kor 2,7.10; Ef 3,5.9n; Kol 1,26), Pavol preberá zo židovskej apokalyptiky (Dan 2,18-19+), ale prehlbuje ju, keď ju aplikuje na plán spásy v jeho najvyššej etape: spása vykonaná Kristovým krížom (1 Kor 2,8), povolanie pohanov k tejto spáse (v. 26; Rim 11,25; Kol 1,26-27; Ef 3,6), predmet Pavlovho evanjelia (v. 25; Kol 1,23; 4,3; Ef 3,3-12; 6,19), a napokon obnova vesmíru v Kristovi ako v jeho jedinom správcovi (Ef 1,9-10). Pozri aj 1 Kor 4,1; 13,2; 14.2; 15,51; Ef 5,32; 2 Sol 2,7; 1 Tim 3,9.16; 2 Tim 1,9-10; Mt 13,11p+; Zjv 1,20; 10,7; 17,5.7.Rim 16,27 Porov. 11,33-36; 1 Kor 1,24; 2,7; Ef 3,10; Kol 2,3; Zjv 7,12.Rim 16,27 Nový zákon si osvojuje požeh-nania a chválospevy Izraela (Gn 14,19+; Ž 41,14+), ale pritom často nazýva Boha Otcom a k nemu pripája Ježiša Krista (9,5; 11,35-36; 1 Kor 8,6; porov. Gal 1,5; Ef 3,21; Flp 4,20; 1 Tim 1,17; 6,16; 2 Tim 4,18; Hebr 13,21; 1 Pt 14,11; 2 Pt 3,18; Júd 25; Zjv 1,6+). Neskoršie chválospevy budú veľmi často menovať všetky tri „osoby“ (porov. 2 Kor 13,13+).

1 Kor 1,2 „Božej cirkvi“ – Pavlov obľúbený výraz: 10,32; 11,16.22; 15,9; 2 Kor 1,1; Gal 1,13; 1 Sol 2,14; 2 Sol 1,4; 1 Tim 3,5.15; porov. tiež Sk 20,28+. Porov. „Kristove cirkvi“ (Rim 16,16; porov. Mt 16,18+; Sk 5,11+; 7,38+).1 Kor 1,2 „so všetkými, ktorí na každom mieste u nich a u nás vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista“ – iný preklad: „so všetkými, ktorí na každom mieste vzývajú meno Ježiša Krista, nášho Pána, ich a nášho“.1 Kor 1,6 „Kristus, ktorého som vám hlásal“ – Ide o svedectvo preukázané Kristovi. – „vám“ alebo „u vás“.1 Kor 1,7 V poslednom momente zjavenia tajných Božích úmyslov (Rim 16,25+) sa Kris-tus objaví vo svojej sláve na konci časov pri „parúzii (druhom príchode)“ (1 Kor 15,23+) a pri svojom „zjavení“ (1 Tim 6,14+; porov. Lk 17,30; Rim 2,5; 8,19; 2 Sol 1,7; Hebr 9,28; 1 Pt 1,5.7.13; 4,13; Zjv 1,1). Najprv sa zjaví „Bezbožník“, ktorého on zničí (2 Sol 2,3-8).1 Kor 1,8 „bez úhony“ – porov. Flp 1,10; 2,15n; Ef 1,4; Kol 1,22; 1 Sol 3,13; 5,23; Júd 24.1 Kor 1,8 Tento „Deň Pána“ (5,5; 2 Kor 1,14; 1 Sol 5,2; 2 Sol 2,2; porov. Pt 3,10), nazývaný aj „Deň Krista“ (Flp 1,6.10; 2,16) alebo jed-noducho „Deň“ (1 Kor 3,13; 1 Sol 5,4; porov. Hebr 10,25), „tento deň“ (2 Sol 1,10; 2 Tim 1,12.18; 4,8; porov. Mt 7,22; 24,36; Lk 10,12; 21,34), „Deň Syna človeka“ (Lk 17,24, porov. 26), „Deň Boží“ (2 Pt 3,12), „deň návštevy“ (1 Pt 2,12), „veľký deň“ (Júd 6; Zjv 6,17; 16,14), „posledný deň“ (Jn 6,39.40.44.54; 11,24; 12,48) je v eschatologickej ére, ktorú začal Kristus, dovŕšením „Dňa Jahveho“ zvestované-ho prorokmi (Am 5,18+). Táto posledná etapa dejín spásy (porov. Sk 1,7+), čiastočne už uskutočnená prvým príchodom Krista (Lk 17,20-24) a potrestaním Jeruzalema (Mt 24,1+), bude dokončená slávnym návratom (1 Kor 1,7+; 15,23+; 1 Tim 6,14+) zvrchova-ného Sudcu (Rim 2,6+; Jak 5,8-9). Bude ju sprevádzať zmätok a obnova vesmíru (porov. Am 8,9+; Mt 24,29p+; Hebr 12,26n; 2 Pt 3,10-13; Zjv 20,11; 21,1; porov. Mt 19,28; Rim 8,20-22). Tento deň svetla sa približuje (Rim 13,12; Hebr 10,25; Jak 5,8; 1 Pt 4,7; porov. 1 Sol 5,2-3). Jeho dátum je neistý (1 Sol 5,1+) a treba sa naň pripravovať počas doby, ktorá nám ešte zostáva (2 Kor 6,2+).1 Kor 1,9 „verný“ – porov. 10,13; 2 Kor 1,18; 1 Sol 5,24; 2 Sol 3,3; 2 Tim 2,13; Hebr 10,23; 11,11.1 Kor 1,9 Slovo „spoločenstvo“ (gr. koinonia) si v mnohých použitiach zachováva pôvodný význam. Spoločenstvo má svoj pôvod v spo-ločnom vlastníctve viacerých osôb, nech je to vlastníctvo duchovné či materiálne. Med-zi kresťanmi sa materiálne dobro vlastne

nikdy nezaobíde bez duchovného dobra (Rim 15,26-27; 2 Kor 8,4; 9,13; Gal 6,6; Flp 4,15-17). Často sa spoločne delia o činy i o city (2 Kor 1,7; 6,14; 1 Tim 5,22; 2 Jn 1,1; Zjv 1,9). Spoločenstvo, z ktorého sa odvodzujú všetky ostatné, dáva účasť na dobrách vyslovene božských (1 Kor 9,23; Flp 1,5; Flm 6); spája nás s Otcom a s jeho Synom, Ježišom Kristom (1 Kor 1,9; 1 Jn 1,3+.7+), s Kristom samotným (1 Kor 10,16; Flp 3,10; 1 Pt 4,13), s Duchom (2 Kor 13,13+; Flp 2,1). Dáva nám účasť na budúcej sláve (1 Pt 5,1). Keďže Kristus sa s nami podieľal na našej ľudskej prirodzenosti (Hebr 2,14), my sa s ním podieľame na jeho božskej prirodzenosti (2 Pt 1,4+). Toto slovo sa teda stáva charakteristickým pre kresťan-skú komunitu (Sk 2,42+).1 Kor 1,11 Nevieme presne, čím bola táto Chloe, pravdepodobne nejakou priemysel-níčkou alebo obchodníčkou. Jej personál sa skladal z otrokov, prepustencov i zo slobodných ľudí.1 Kor 1,12 Buď Kéfas (Peter) navštívil cirkev v Korinte (porov. 9,5), alebo sa niektorí kresťania tejto cirkvi, bez toho, že by ho boli v Korinte videli, odvolávali na jeho všeobecne uznávanú autoritu.1 Kor 1,12 Možno sa odvolávali na Krista, ktorý bol videný na zemi, a na jeho priamych svedkov (porov. Sk 1,21n; 10,41), prednostne pred inými (porov. 1 Kor 5,16+; 11,5.23; 12,11); alebo sa chceli hlásiť ku Kristovi bez akéhokoľvek ľudského prostredníka. A možno „ja som Kristov“ je jednoducho Pavlova odpo-veď tým, ktorí sa odvolávajú na toho-ktorého ľudského učiteľa.1 Kor 1,16 Hovorový štýl, Pavol diktuje (porov. 16,21); keby nie, bol by opravil a dal začiatok v. 16 pred v. 15.1 Kor 1,17 Proti tejto ľudskej „múdrosti“ (ide tu o myšlienkové špekulácie a rečnícke zvraty) sa postaví Božia múdrosť (vv. 24 a 26n).1 Kor 1,17 „pozbavený“, dosl. „vyprázdne-ný“ (od obsahu). Pavol rozvíja tento bod vo vv. 1-5.1 Kor 1,18 V celej tejto oblasti je slovo „bláz-novstvo“ veľmi pejoratívne: nie bláznovstvo hrdinstva, ale bláznovstvo hlúposti, tuposti.1 Kor 1,19 Tú istú myšlienku nájdeme u Iz 29,14: Boh oznamuje ľudu terorizovanému asýrskou hrozbou, že vynaliezavosť čisto ľudskej múdrosti ho nemôže spasiť.1 Kor 1,20 V celej tejto stati Pavol nezatracu-je autentickú ľudskú múdrosť, Boží dar, ktorý nás robí schopnými poznať Boha (v. 21+), ale pyšnú, domýšľavú múdrosť.1 Kor 1,21 „neboli schopní poznať Boha v jeho múdrosti“ – čiže v Božích dielach, ktoré preukazujú jeho múdrosť. Porov. Múd 13,1-9; Rim 1,19-20. Iné interpretácie: skrze dispozíciu Božej múdrosti; alebo: v časoch Božej múdrosti, to znamená starého poriad- ku, jestvujúceho v znamení miery, ktorý je v protiklade k novému poriadku, kde sa Boh prejavuje paradoxným, zdanlivo nezmyselným spôsobom.1 Kor 1,22 Pátrame po ľudských istotách: po zázrakoch zaručujúcich pravdu posolstva (porov. Jn 4,48); po múdrosti alebo náuke do-stačujúcej pre inteligenciu túžiacu po poznaní. Toto pátranie nie je samo osebe odsúdenia-hodné a Kristov kríž naň, paradoxne, odpovie (v. 24+). No ak je pátranie podmienenou požiadavkou, s ktorou, ak nie je splnená, odmietame súhlasiť, je neprijateľné.1 Kor 1,24 Ľudsky chápané, kríž sa objavuje ako opak očakávania pre Židov i pre Grékov; neúspech namiesto slávneho zjavenia, bláznovstvo namiesto múdrosti. No vo viere sa kríž objavuje ako to, čo napĺňa a presahuje očakávanie – božská moc a múdrosť.1 Kor 1,25 Tento paradoxný charakter božskej činnosti (1,18-25) sa potvrdzuje pri voľbe Korinťanov (1,26-30) a pri Pavlovom kázaní (2,1-5).1 Kor 1,26 „múdrych podľa tela“ – to zname-ná z čisto ľudského hľadiska.1 Kor 1,30 Slovo „ste“ má veľmi silný význam.

Teraz existujete v Ježišovi Kristovi, vy, ktorí ste predtým neexistovali (v. 18) v očiach sveta, takže tí, čo existujú podľa sveta, sú zredukova-ní na nič (v. 28). Vychvaľovať (v. 31) sa môžete na základe tejto novej existencie v Ježišovi Kristovi, a iba na jej základe (porov. v. 29).1 Kor 1,30 Teda kresťanská múdrosť nie je plodom ľudského úsilia „podľa tela“. Nachádza sa v ľudskej bytosti zjavenej „v plnosti časov“ (Gal 4,4), v Kristovi, ktorého treba „získať“ (Flp 3,8), aby sme v ňom našli „všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2,3). A táto múdrosť je múdrosťou úplnej spásy: „spravodlivosti, posvätenia, vykúpenia“.1 Kor 1,30 „spravodlivosť, posvätenie a vykúpenie“ – Tieto tri posledné slová sú základnými témami budúceho Listu Rimanom, ktorý si Pavol v mysli už pripravuje (porov. Rim 1,17; 6,19.22; 3,24).

1 Kor 2,3 „trasúci sa strachom“ – stereotypný biblický výraz (2 Kor 7,15; Ef 6,5; Flp 2,12; porov. Ž 2,11n).1 Kor 2,4 „prejavmi Ducha a moci“ – narážka na zázraky a na vyliatie Ducha, ktoré sprevá- dzali Pavlovo kázanie (pozri 1,5 a 2 Kor 12,12).1 Kor 2,5 Rozprávania ľudskej múdrosti sú presvedčivé samy osebe (v. 4). Vyvolávajú u poslucháčov čisto ľudský súhlas (v. 5). A to práve Pavol odmieta. Jeho reč je akýmsi dôka-zom (v. 4), lebo v nej sa prejavuje pôsobenie Ducha; vyžaduje súhlas iného druhu: súhlas Ducha.1 Kor 2,6 „tým, čo sú na to zrelí“ – Nie tajnej skupine začiatočníkov, ale tým, čo dosiahli plný rozvoj života a kresťanského myslenia. Porov. 14,20; Flp 3,15; Kol 4,12; Hebr 5,14; Mt 19,21+. Rovnajú sa „duchovným ľuďom“, ktorých dáva Pavol do protikladu k „malým deťom v Kristovi“ (3,1).1 Kor 2,6 Pod pojmom „kniežatá tohto sveta“ treba chápať buď ľudské autority, alebo skôr zlé mocnosti, démonov, ktorí vládnu nad svetom (porov. 1 Kor 15,24-25; Ef 6,12, aj Lk 4,6 a Jn 12,31+), alebo napokon jedných aj druhých, pričom prví bývajú nástrojom druhých.1 Kor 2,7 „tajomnú“, dosl. „v tajomstve“. Múdrosť, ktorej predmetom je mystérium, tajomstvo úmyslu spásy realizované v Kristovi (Rim 16,25+).1 Kor 2,8 „Sláva“ je nádhera Jahveho moci (Ex 24,16+), nevypovedateľný božský atribút. Keď Pavol označuje Ježiša za „Pána Slávy“, kladie ho implicitne na ten istý stupeň ako Jahveho.1 Kor 2,9 Voľná kombinácia z Iz 64,3 a z Jer 3,16 alebo citát z apokryfu Eliášova Apokalypsa.1 Kor 2,14 „zmyslový človek“ – človek pone-chaný jedine na zdroje svojej prirodzenosti. Porov. „zmyslové telo“ (15,44).1 Kor 2,15 „jeho nik nemôže posúdiť“ – Text je sčasti polemický; „nik“ napovedá: „kto sám nie je duchovný“, čo je prípad „telesných“ Ko-rinťanov (3,1-3). V kap. 14 však Pavol predloží pravidlá, ktorým sa majú podrobiť „duchovní“. Porov. tiež 12,10+ a 2 Sol 5,19-22.

1 Kor 3,1 Pre dvojicu duch – telo porov. Rim 1,9+; 7,5+.1 Kor 3,9 „my sme Boží spolupracovníci“ alebo: „spoločne Boží pracovníci“.1 Kor 3,15 „ale ako cez oheň“ – To znamená: ako keď unikneme požiaru tým, že prechádza- me cez plamene. Zachránime sa len tak-tak. Nemieri sa priamo na očistec, no tento text je jedným z prvých, ktorými Cirkev jasne formulovala toto učenie.1 Kor 3,16 Kresťanská komunita, Kristovo telo (12,12+), je opravdivým chrámom novej Zmluvy. Duch, ktorý v nej prebýva, uskutoč-ňuje to, čo predobrazoval Chrám, miesto, kde prebývala Božia Sláva (1 Kr 8,10-13; porov. 2,21+; Zjv 21,22; a 1 Kor 6,19; 2 Kor 6,16).1 Kor 3,17 Pavol teda rozlišuje tri kategórie kazateľov: tí, ktorí stavajú na pevnom základe (v. 14), tí, ktorí budujú z materiálu, čo pri skúške neodolá (v. 15), a tí, ktorí namiesto

*

Rim1 Kor

Prvý list Korinťanom

poznámky vysvetľujúce biblické texty

Poznámky

budovania ničia (v. 17). Títo poslední sú sväto-krádežníci a ako takí budú potrestaní.1 Kor 3,23 Vv. 21-23 zámerne opakujú výrazy z 1,12: „Každý z vás hovorí: Ja patrím Pavlovi. – A ja Apollovi. – A ja Petrovi.“ To je presne naopak, odporuje Pavol. Vy nepatríte týmto ľuďom. Oni patria vám, sú vašimi služobníkmi. Slúžia vám tak ako celé tvorstvo, aby ste patrili Kristovi, ktorý sám patrí Bohu Otcovi.

1 Kor 4,3 „súd“, dosl. „deň“. Pavol ironizuje. Ide o Deň Pána (1,8+), ktorý by ľudia ne-právom napodobňovali, keby vyriekli súd, ktorý patrí do právomoci samého Boha pri poslednom súde.1 Kor 4,4 Slovo syneidesis, gr. „svedomie“ (porov. 1 Sam 25,31; Múd 17,10+), dostáva u Pavla čisto kresťanský význam. Nech sú vonkajšie normy akékoľvek, správanie človeka podlieha iba jeho vlastnému súdu (Sk 23,1; 24,16; Rim 2,14-15; 9,1; 13,5; 2 Kor 1,12), ale tento súd je podriadený Božiemu súdu (tu; 8,7-12; 10,25-29; 2 Kor 4,2; porov. 1 Pt 2,19). Svedomie je dobré a čisté, ak ho nabáda viera a láska (1 Tim 1,15-19 atď.; 1 Pt 3,16.21) a ak je očistené krvou Krista (Hebr 9,14; 10,22).1 Kor 4,8 „Stali ste sa kráľmi bez nás“ – Bez nás ste sa dostali do nebeského kráľovstva a radujte sa až do sýtosti zo všetkých jeho bohatstiev!1 Kor 4,9 „Stali sme sa divadlom“ – ako odsúdení na smrť, vydaní zverom pred davom divákov.1 Kor 4,10 V závere tejto state (vv. 6-10) Pa-vol ironickým tónom opakuje témy z kap. 1–2: Vy ste alebo chcete byť rozumnými, silnými, uctievanými; to nie je podľa Boha, ale podľa sveta, toho sveta, ktorý nás považuje za bláz-nivých, slabých a opovrhnutiahodných a ktorý nás preto prenasleduje (vv. 11-13); skutočnosť v Božích očiach je presne opačná.1 Kor 4,13 Slová preložené ako smeti a vy-vrheli označujú úbožiakov, ktorí pri verejných pohromách slúžili ako obeta zmierenia. – Pavol sa často vracia k trápeniam a prena-sledovaniu, s ktorými sa stretáva vo svojom apoštoláte, a aj k spôsobu, akým mu ich Boh pomáha prekonávať: 2 Kor 4,7-12; 6,4-10; 11,23-33; 1 Sol 3,4; 2 Tim 3,10-11. Podľa neho slabosť apoštola poukazuje na silu toho, kto ho posiela (2 Kor 12,9-10; Flp 4,13), lebo veľkosť vykonaného diela sa nemôže pripísať jedine účinkovaniu poslaného (2 Kor 4,7+).1 Kor 4,15 Vychovávateľ bol otrok, jeho povinnosťou bolo vodiť dieťa k jeho učiteľom, neskôr dohliadnuť na mladého človeka, trestať jeho prehrešky. Tón je tu pejoratívny.1 Kor 4,15 Toto duchovné otcovstvo zodpovedá tomu, čo hovorí Pavol v 3,6: „Ja som sadil“: Ja som do vás zasieval nový život Ducha, ktorý vás pretvára v Krista. Porov. v. 17; Gal 4,19; Flm 10. Pavol túto nežnosť, ktorú prechováva voči svojim kresťanom, porovnáva s nežnosťou otca alebo matky (1 Sol 2,7.11, porov. 2 Kor 12,15+).1 Kor 4,17 „pravidlá života“, dosl. „cesty“ (porov. Ž 119,1; Jn 14,6+; Sk 9,2+).1 Kor 4,19 „ich moc“ – Ide o skutky, za ktoré vďačia moci Ducha (porov. 2,4; 1 Sol 1,5), hlav-ne o obrátenie a o život podľa Ducha.

1 Kor 5,1 „manželku svojho otca“ – svoju ne-vlastnú matku. Starý zákon (Lv 18,8) a rímske právo zakazovali toto spojenie, ale väčšina rabínov ho tolerovala u obrátených pohanov, čím sa zrejme vysvetľuje zhovievavosť komuni-ty v Korinte, ktorá nepodliehala rímskemu civilnému právu. Koncil v Jeruzaleme zakázal kresťanom z pohanstva takéto spojenia (Sk 15,20+).1 Kor 5,4 Pavol žiada komunitu, aby potvrdila rozhodnutie, ktoré už urobil. No komunita koná v mene Ježiša a jej výrok má charakter Ježišovej moci: porov. Mt 18,18.1 Kor 5,5 Tu sa často hovorí o „exkomuni-kácii“, no toto slovo sa v Biblii nevyskytuje (nezodpovedá presne „kliatbe“, Joz 6,17+; 1 Kor 16,22+). Tresty vylúčenia sa používali

v Starom zákone, v judaizme, v Kumráne. V Novom zákone je niekoľko prípadov, kde motívy a spôsoby vykonávania trestu nie sú podobné. Niekedy bol vinník držaný určitý čas mimo komunity (1 Kor 5,2.9-13; 2 Sol 3,6-14; Tít 3,10; porov. 1 Jn 5,16-17; 2 Jn 10); niekedy bol „vydaný“ (tu; 1 Tim 1,20) satanovi, zbavený podpory Cirkvi svätých a od tej chvíle vystavený moci, ktorú Boh ponecháva svojmu Protivníkovi (2 Sol 2,4, porov. Jób 1,6+); aj v takýchto extrémnych prípadoch existuje nádej na ľútosť a na konečnú spásu (tu; 2 Sol 3,15 atď.). Takáto disciplína predpokladá ur-čitú moc komunity nad svojimi členmi (porov. Mt 18,15-18+).1 Kor 5,6 „Nemáte sa čím vystatovať!“, dosl. „Vaše chvastanie nie je pekné!“1 Kor 5,7 Kvas je symbolom porušenia, tu, ako aj v Gal 5,9; Mt 16,6p a v rozpore s Mt 13,33p; nekvasený chlieb (bez kvasníc) je symbolom čistoty (v. 8). Tu máme typický príklad pavlovskej morálky: staňte sa tým, čím ste. „Ste čistí, očisťujte sa!“ Uskutočňujte vo svojom živote to, čo Kristus uskutočnil vo vás, keď ste sa stali kresťanmi. Porov. Rim 6,11-12; Kol 3,3-5.1 Kor 5,8 Podľa hebrejského zvyku sa na Pas- chu odstránil všetok kysnutý chlieb, ktorý sa v dome nachádzal (Ex 12,15), obetoval sa paschálny baránok (Ex 12,6) a jedol sa nekva-sený chlieb (Ex 12,18-20). To sú symbolické prípravy na kresťanské tajomstvo. – Kristus, opravdivý paschálny baránok, ničí svojou obetou starý kvas hriechu a umožňuje svätý a čistý život, symbolizovaný nekvasenými chlebami. Je možné, že toto prirovnanie vnuk-lo Pavlovi ročné obdobie, v ktorom písal.1 Kor 5,11 „brat“ – to znamená člen kresťan-skej komunity (Sk 1,15+).1 Kor 5,12 „tých, čo sú vonku“ – tých, ktorí nepatria do komunity (porov. Mk 4,11; Kol 4,5; 1 Sol 4,12; 1 Tim 3,7). Výraz pochádza z judaizmu (porov. Sir úvod, v. 5).

1 Kor 6,1-11 V tejto celej stati Pavol vyčíta Korinťanom, že rozkoly vystavujú pred pohan-mi, namiesto toho, aby ich riešili pokojne med-zi sebou. Netreba považovať za rozhodujúce argumenty to, čo je skôr sarkastickou iróniou. Skutočnú Pavlovu mienku o pohanských úradníkoch nájdeme v Rim 13,1-7.1 Kor 6,1 „nespravodlivých“ – pohanských úradníkov. Nie preto, že by boli v Korinte zvlášť úplatní a nespravodliví, ale je im cudzia „spravodlivosť“, ktorú udeľuje Boh. Toho sa dotýka aj Pavlova slovná hra: ako by mohli „vykonávať spravodlivosť“ „spravodlivým“, ako sú „svätí“, čiže členovia komunity?1 Kor 6,2 „svätí budú súdiť svet“ – s Kristom, zvrchovaným sudcom sveta.1 Kor 6,4 „ktorí nie sú pred Cirkvou ničím“ – to znamená pohanských sudcov (porov. Mt 5,25; 18,17). Možno tiež preložiť: „Ak teda máte spory, vezmite si za sudcov ľudí, na ktorých Cirkev nič nedá“, to znamená tých najponíženejších kresťanov, ktorí sú dobrí na to, aby sa „vyjadrovali o ničom“ (ironicky).1 Kor 6,10 Porov. 15,50; Gal 5,21; Ef 5,5; Zjv 21,8; 22,15.1 Kor 6,11 Všimnime si trojičný výklad myš- lienky (porov. 2 Kor 13,13+).1 Kor 6,12 „Všetko mi je dovolené“ – Pravdepodobne Pavlov výrok, ktorého zmysel voľnomyšlienkari prekrútili.1 Kor 6,12 Táto veta zhŕňa celú pavlovskú morálku: už nestačí vedieť, čo je dovolené a čo zakázané, ale treba určiť to, čo podporuje alebo ohrozuje vzrast nového človeka, obno-veného v Kristovi. Porov. Rim 6,15+.1 Kor 6,13 Pavol bojuje proti mienke, podľa ktorej niet nijakého rozdielu medzi potrebou potravín a sexuálnym životom. Odpovedá: prvá sa viaže na terajší svet a s ním aj zanikne (v. 13; ale porov. 10,31), sexuálny život zavä-zuje príslušnosť ku Kristovi a musí byť taký, aký sa sluší na časť Kristovho tela (vv. 15-17; porov. Ef 5,21-33+).1 Kor 6,17 „jeden duch“ – Čakali by sme

„jedno telo“. Pavol sa chráni, aby sa fyzická realita jednoty s Kristom (v. 15) nechápala príliš hrubo.1 Kor 6,18 Zhýralec hreší viac proti svojmu telu ako ten, čo pácha iný hriech, duchovnejší: odvádza svoje telo od jeho pravého povolania, a to vstúpiť do styku s iným životom ako svojím.1 Kor 6,19 Porov. 3,16+; Jn 2,21+; Zjv 21,22+.1 Kor 6,20 „Boli ste draho kúpení“, dosl. „boli ste kúpení za cenu“. Porov. Rim 3,24+.

1 Kor 7,1-40 Pavol sa nezaoberá manžel-stvom a panenstvom vo všeobecnosti, ale odpovedá bod za bodom na otázky, ktoré mu kladú. Postupne rozoberá: ženaté a vydaté osoby (kresťanský pár, vv. 1-11, sobáš medzi kresťanmi a pohanmi, vv. 12-16) a osoby ne-ženaté a nevydaté (panny, vv. 25-35, snúben-cov, vv. 36-38, vdovy, vv. 39-40). Všeobecná zásada riešenia týchto problémov sa rozoberá vo vv. 17.20.24: nech každý zotrvá v stave, v ktorom sa nachádzal, keď bol povolaný. No náčrt nie je nezvratný: rozhodnutie pre panen-stvo sa často prebudí práve pri príležitosti sobáša a naopak. Pavol takto navrhuje dopĺňa-nie sa týchto dvoch stavov, ktoré nemožno posudzovať jeden bez druhého.1 Kor 7,1 „Dostávam sa k tomu, čo ste mi pí-sali. Dobré je pre muža, keď sa zdržuje ženy.“ alebo: „Dostávam sa k tomu, čo ste mi napísali, a síce, že dobré je pre muža, keď sa zdržuje ženy.“ Pavol v každom prípade uznáva plat- nosť tejto mienky pre slobodných (je lepšie, keď takými zostanú, v. 8), ale stavia sa proti tomu pri osobách ženatých a vydatých, u ktorých sa zdržanlivosť neodporúča (vv. 2-5).1 Kor 7,2 Skôr výzva ženatým a vydatým, aby využívali manželstvo, než rada adresovaná tým, čo nemajú povolanie k celibátu.1 Kor 7,4 Vylučuje sa každé egoistické vyu-žitie manželstva, vyžaduje sa sebadarovanie. V Ef 5,25 sa manželom ponúka príklad Krista v jeho obete.1 Kor 7,6 Dovolenie sa vzťahuje na momenty zdržanlivosti v manželstve. Pre iných je týmto prípustným spôsobom dovolenia manželstvo (v. 7).1 Kor 7,7 Pre Pavla sa panenstvo nelíši od manželstva v tom, že je špeciálnym darom, pretože obidva prípady sú Božími darmi.1 Kor 7,8 „slobodným“, dosl. „neženatým“. Pavol do tejto kategórie zaraďuje všetkých, ktorí sú bez manžela/manželky, vrátane oddelených manželov (porov. v. 11, v ktorom sa vyskytuje to isté slovo).1 Kor 7,8 Veta pripomína Gn 2,18, ktorá zdanlivo protirečí: „nie je dobré, aby bol človek sám“. No toto protirečenie je len zdanlivé, lebo pre kresťana, ktorý je zjednotený s Kristom a so svojimi bratmi, už Adamova samota neexistuje.1 Kor 7,14 Ako sa to často stáva v Biblii, aj tu „svätosť“ neoznačuje natoľko vnútorné posvä-tenie duše, ale stav vyjadrujúci zasvätenie sa či prislúchanie Bohu, ktorý je základom tejto svätosti (porov. Sk 9,13+). Tým, že sa neve-riaca stránka v manželstve spája s členom svätého ľudu, dostáva sa istým spôsobom do spojenia s pravým Bohom a s jeho Cirkvou. A deti, ktoré sa z tohto spojenia narodia, sú oprávnene členmi svätého ľudu. Poznamena-jme, že sa tu krst výslovne nespomína.1 Kor 7,15 „nech odíde“ – To isté slovo ako vo v. 11, kde sa výslovne vylučuje nový sobáš. Pavol explicitne nepredpokladá u kresťanskej stránky nové manželstvo.1 Kor 7,23 „otrokmi ľudí“ – otrokmi z duchov-nej stránky, to znamená, nenazerajte na veci ako otroci a nesprávajte sa ako oni.1 Kor 7,25 „o pannách“ – obidvoch pohlaví.1 Kor 7,26 „terajšie ťažkosti“ – ktoré sprevádzajú prechodný čas medzi príchodom Krista a jeho návratom (porov. 2 Kor 6,2+).1 Kor 7,28 „telesné trápenia“ – nie trápenia pochádzajúce zo žiadostivosti (7,2.9), ale strasti manželského života.1 Kor 7,29 „čas je krátky“ – odborný výraz

*

1 Kor

1Existuje jeden Boh v troch osobách, ktorý stvoril tento svet a bez neho ne-povstalo nič z toho, čo kedysi existova-lo, existuje alebo bude existovať (porov. Jn 1,1–5).

Predstav si, že na opus-tenom ostrove vojdeš do jaskyne a nájdeš v nej najmodernejší tablet. Čo si pomyslíš? „Asi to bolo tak, že pôsobením chemických reakcií, polohou ostrova, vplyvom mora, Mesiaca a vlhkosti pred mnohými ti-sícmi rokov tu nejako vznikol tento úžasný tablet.“ Hlúposť.

ale iný názor je nesprávny. Aj v živote môžem mať vlastný názor na čokoľvek, ale to neznamená, že mám správny názor. Iba jedna vec môže byť pravdivá. Dva plus dva sú šty-ri a nie tri ani päť, ani desať. Iných názorov môže byť iks, ale iba jeden je správny.

2Boh stvoril človeka ako dobrého. Prví ľudia sa však previnili voči Bohu hriechom a ľudská prirodzenosť bola týmto poškvrnená. Na svet vstúpila smrť a svet je v otroctve skazy (porov. Gn 2; 3).

EVANJELIUM V SIEDMICH BODOCH

TOTO ŤA PRIVEDIE

DO NEBA

h

svojej zlobe pravdu potláčajú. Pretože všetko, čo môžu ľudia o Bohu vedieť, leží jasné pred ich očami: veď sám Boh im to zjavil. Od stvorenia sve-ta možno svojím rozumom poznávať z jeho diel to, čo je neviditeľné, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo. Preto nemajú výhovorku.“

Rim 2,14–15: „A keď pohania, ktorí Zákon nepo-znajú, od prírody robia, čo Zákon požaduje, hoci Zákon nemajú, sami sebe sú Záko-nom. Tým ukazujú, že majú požiadavky Zákona vpísané vo svojich srdciach. To do-kazuje ich svedomie, ako aj vnútorný úsudok, karhajúci alebo schvaľujúci, ktorý majú o svojich skutkoch.“

Skôr si pomyslíš: „Zrejme tu bol niekto inteligentný, kto na tomto mieste tablet zane-chal, a možno ostrov nie je až taký opustený, ako som si myslel.“ Tablet musel vytvoriť niekto, kto mal inteligenciu. Podobne aj človeka, tento svet a vesmír, ktorý je omno-ho zložitejší ako tablet, musel vytvoriť niekto inteligentný. Nemôže to byť iba vplyvom náhody. Ani tento svet ne-mohol vzniknúť len náhodne, musí mať inteligentného tvorcu. Tohto inteligentného tvorcu nazývame Boh.

Niekto v existenciu Boha neverí. Je super mať vlastný názor. Ale nie všetky vlastné názory sú aj správne a prav-divé. Dva plus dva sú štyri. To je jasné. Ale niekto môže mať iný názor. Neberiem mu ho,

Boh ťa veľmi miluje. Si pre neho vzácny. On je bytosť, s ktorou môžeš mať osobný vzťah.

Rodičia ti dali telo, nie však nesmrteľnosť. Tú ti dal Boh. Preto ťa dôverne pozná a vie o tebe všetko. Rodičia ťa poznajú iba natoľko, nakoľko im to dovolíš. Môžeš ich oklamať alebo niečo za-mlčať, ale môžeš sa aj otvoriť vzťahu s nimi. Podobne aj s Bohom. Rozdiel je v tom,

OPravda existuje a je možné

ju spoznať. Boh stvoril člove-ka tak, že človek je schopný ho spoznať prirodzeným rozumom. Dokáže ju spoznať z vecí okolo seba.

V Biblii sa o tom píše v Rim 1,18–20: „Lebo Boží hnev sa zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a proti každej nespravodlivosti ľudí, ktorí vo

18

3Boh poslal na svet svojho Syna, Boha – Ježiša Krista, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť a narodil sa v tele (porov. Jn 1,14).

Ty sám, ak by si bol odká-zaný iba na seba, nemôžeš sa z tejto situácie dostať. Vlastnými silami to nejde. Z tejto situácie ťa nedostane nikto. Boh však vymyslel rie-šenie, ako sa môžeš dostať od hriechu priamo k nemu. Boh vymyslel riešenie, ako ťa zbaviť hriechu a jeho následkov, aby si mohol prísť k nemu do neba.

Biblia: Rim 5,18–19: „Teda ako previnenie jedného

4Ježiš žil ako človek na zemi, ale ľudia ho ukrižovali a za-bili. Na tretí deň však vstal z mŕt-vych, zlomil moc smrti a satana. Vykúpil každého, aj toho najhoršie-ho hriešnika (por. Lk 23; 24).

že pred Bohom nemôžeš nič schovať ani zamlčať. V jednom odseku Biblie sa píše: „... ty vidíš do môjho srdca a poznáš ma. Či si sadám a či vstávam, ty o tom vieš. Všetky moje snahy poznáš zďaleka. Vidíš, či pracujem, alebo odpočívam. Vieš o všetkom, čo robím. Ešte som ani ústa neotvoril a ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať. Obklopuješ ma zo všetkých strán a vystieraš

EVANJELIUM V SIEDMICH BODOCH

živote skutočnosti ako napríklad hriech a nezáujem.

Hriech je zlo. Napriek tomu, že slovo „hriech“ sa veľmi nepoužíva, aj v spoloč-nosti sa mnohé veci považu-jú za zlo a štát tieto skutky trestá väzením. Napríklad ak niekoho zavraždíš, niečo ukradneš alebo predávaš drogy, ideš do väzenia. V spoločnosti sa zlé skutky chápu ako to, čo treba potrestať. Je to prirodzené, žijeme v takej spoločnosti. Teda človek má možnosť

som vystúpil na nebo, ty si tam, keby som si ľahol v ríši mŕtvych aj tam si (Ž 139, 1–8).

Boh vie, čo prežívaš, či plačeš, či sa tešíš, či si smutný, či ti niekto ubližuje, či dosahuješ úspechy v ško-le, v športe alebo v iných záujmoch.

Boh ťa nemiluje preto, že si dobrý, krásny alebo šikovný. To nie je dôvod jeho lásky k tebe. Nemiluje ťa ani preto, že si urobil veľa dob-rých skutkov. Ani ťa nemiluje s nejakou podmienkou. Na-príklad: „Keď neurobíš tento hriech, budem ťa mať rád.“ Alebo: „Ak urobíš dobrý sku-tok, budem ťa mať rád.“ Boh ťa miluje pre teba samého, lebo si mu vzácny.

Boh má vzťah k tebe, ale môže sa stať, že ty k nemu vzťah nemáš. Niekedy tento stav spôsobujú v našom

konať zlo. Aj ty vieš, že vykonať zlo môžeš. Ukradnúť niečo, opiť sa, brať drogy. Nezabráni ti v tom nik, dokonca ani Boh. Si bytosť, ktorá sa slobodne rozhodu-je, či urobí niečo dobré alebo urobí niečo zlé. Myslím, že ak by som sa ťa spýtal, či si ešte neurobil v živote nejaké zlo, asi by si neodpovedal slovom „nie“. Každý vnútri cíti, čo je zlý skutok. Aj ľudia, čo nie sú kresťania. Biblia to tiež potvrdzuje: 1 Jn 1,8: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.“

Biblia potvrdzuje, že niet medzi nami rozdielu. Rim 3, 22–23: „Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a sú zba-vení Božej slávy.“

Žiaľ, každá akcia vyvoláva zákonite reakciu. Biblia: Rim 6,23: „Lebo mzdou hriechu je smrť...“

na mňa svoju ruku. Pre mňa je úžasné také poznanie, príliš vysoké a nepochopiteľ-né. Kam by som mohol ujsť od tvojho ducha, kam utiecť z tvojej prítomnosti? Keby

prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak poslušnosť jedné-ho priniesla všetkým ľuďom ospravodlivenie a život. Lebo ako neposlušnosťou jedného človeka mnohí sa stali hrieš-nikmi, tak zasa poslušnosťou jedného mnohí sa stanú spravodlivými.“

Boh poslal na svet svojho Syna Ježiša Krista, aby zachránil každého človeka. Ježiš Kristus vzal na seba ľudskú prirodzenosť, a tak je Boh aj človek zároveň. Človek nemá moc zachrániť človeka od hriechu. Ale Boh tú moc má.

A

Ježiš sa narodil Márii pri-bližne pred dvetisíc rokmi. Bol počatý z Ducha Svätého. Teda je aj Boh, aj človek. Mária sa o Ježiša starala spolu so svojím manželom Jozefom. Ježiš sa narodil v Betleheme, v maštali pre zvieratá. Prišli sa mu poklo-niť pastieri, ktorým sa zjavil anjel a povedal im, že sa narodil Spasiteľ. Tiež sa mu prišli pokloniť traja mudrci z ďalekej krajiny. Keď sa mie-stny kráľ Herodes dopočul, že sa narodil budúci kráľ, v obave o trón dal vyvraždiť deti v Betleheme. Ježišovej rodine sa však podarilo ujsť do Egypta. Po pár rokoch, keď Herodes umrel, sa ro-dina vrátila bývať do malého mesta – Nazareta. Približne do tridsiateho roku života žil Ježiš v Nazarete, vyučil sa u Jozefa tesárstvu a živil sa prácou.

19

to najdôležitejšie

v skratke

LEBO AK TVOJE PERY VYZNÁVAJÚ:

„JEŽIŠ JE PÁN“ A VO SVOJOM

SRDCI VERÍŠ, ŽE BOH HO VZKRIESIL

Z MŔTVYCH, BUDEŠ SPASENÝ. LEBO KTO

VERÍ SRDCOM, DOSIAHNE

SPRAVODLIVOSŤ A KEĎ ÚSTAMI

VYZNÁVA, DOSIAHNE SPÁSU.

>> List Rimanom 10,9-10

ISBN 978-80-970361-6-4

Jeden Boh. Jeden život.

Jeden dar. Jedna obeta. Jeden vzťah.

1SLOVO

tu si ju kúpiš