Apponyiho zákony

„Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar.“

Albert Apponyi (1846 – 1933)“Všetko, čo je maďarské,

predstavuje najvyšší stupeň ľudskej dokonalosti.” uhorský politik

pochádzal zo starého šľachtického rodu právnické štúdiá v Budapešti a vo Viedni 1872 pôsobil v rôznych politických stranách známy ako vášnivý obhajca maďarských národných

záujmov minister osvety a kultu v uhorskej vláde v rokoch

1906 – 1910

Bol známym milovníkom všetkého nemeckého a po vypuknutí prvej svetovej vojny si myslel, že Uhorsku tento boj len prospeje. Na konci vojny sa však z neho stal starý ponížený gróf, ktorý musel pred komunistami s manželkou utiecť cez Dunaj na Slovensko. Po ich páde bol jeho poslednou veľkou politickou úlohou práve Trianon, kde zastupoval Horthyho vládu

Hlavným cieľom Apponyiho školských zákonov bolo prehlbovanie procesu duchovnej a rečovej maďarizácie školopovinnej mládeže nemaďarských národov Uhorska, zabezpečenie bezvýhradného výchovného pôsobenia učiteľstva v duchu veľkomaďarskej štátnej idey hmotnou stimuláciou a najmä tvrdými kárnymi opatreniami. Kárne opatrenia a sankcie uplatňoval zákon na učiteľov

Lex Apponyi Hoci už zákon 1879:XVIII. tc. ukladal povinné

vyučovanie úradného jazyka na základných školách, ešte v roku 1905 sa z 3 343 nemaďarských základných ľudových (prevažne cirkevných) škôl v 1 340 maďarský jazyk nevyučoval vôbec, alebo so zanedbateľnými výsledkami.

Zo sčítania ľudu v roku 1900 vyplynulo, že z obyvateľov nemaďarskej národnosti 83,2 percent po maďarsky nielenže nehovorí, ale ani maďarčine nerozumie.

V tejto situácii vznikli v roku 1907 a 1908 Apponyiho školské zákony, zjednodušene nazývané „Lex Apponyi“. Prvým z nich bol zákon 1907:XXVI. tc., ďalším 1907:XXVII. tc., oba prijaté 2. júna 1907. Druhý menovaný obsahoval v paragrafoch 17., 18. a 19. ustanovenia, ktoré mohli byť azda v rozpore so zákonom o všeobecných ľudových školách 1868:XXXVIII. tc. a zákonom o rovnoprávnosti národností 1868:XLIV. tv.

 paragrafe 17. sa ukladá povinnosť školy vychovávať v duchu lásky k vlasti a uhorského národa, vyvesenie uhorského štátneho znaku na školách a v triedach, uvedenie názvu školy v úradnom jazyku atď.

Paragraf 18. zákona 1868:XKIV. hovorí o vyučovacom jazyku. Vyučovacím jazykom môže byť buď úradný jazyk, alebo materinský jazyk žiakov. Ak v zmiešaných triedach dosiahne počet maďarských žiakov 20, alebo ich podiel 20 percent, potom pre tieto deti je škola povinná zabezpečiť vyučovanie v maďarčine. Ak ich počet dosiahne polovicu, potom je používanie maďarčiny povinné, pričom zriaďovatelia školy môžu zabezpečiť pre deti nemaďarskej národnosti vzdelávanie v materinskom jazyku. V existujúcich školách s vyučovacím jazykom maďarským je tento stav nemeniteľný. Vyučovacím jazykom opakovacích tried základných škôl je jazyk maďarský.

V paragrafe 19. sa ukladá vyučovanie úradného jazyka v rozsahu, ktorý do ukončenia 4. ročníka zabezpečí znalosť úradného jazyka slovom i písmom.

Pamätník pripomínajúci odvlečenie 1 462 detí z územia Slovenska do Maďarska na cieľavedomé odnárodňovanie. Umiestnený je na budove Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave

Ďakujem za pozornosť