inn

esa n i v e r z i t a

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

NOSITEEKY RADU REPUBLIKY

Ročník XXVIII.

BRATISLAVA

NOVEMBER 1981

ČÍSLO 3

^UIIIIIIIMIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIlilllIliiilliitiillllllilllllItlIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIllllIIllllllllllllllllllllllllIllllllllllinillllllllIlltlIllillIlllllllllllillllllllIllIllllir

Z osláv 1300. výročia bulharského štátu Dňa 27. n o v e m b r a s a u s k u t o č n i l a v k o n g r e s o v e j h a l e

Š t u d e n t s k é h o d o m o v a Družba k o n f e r e n c i a pr i pr í lež i tost i 1300. v ý r o č i a b u l h a r s k é h o štátu n a t é m u Československo-b u l h a r s k á v e d e c k á a k u l t ú r n a spo lupráca. Rokovan ie kon­f e r e n c i e o tvor i la p r o r e k t o r k a Univerz i ty K o m e n s k é h o Prof. PhDr. Oľga ŠTEPANOVIČOVÄ, CSc. Priv ítala ú č a s t n í k o v a osob i tne host í g e n e r á l n e h o k o n z u l a B u l h a r s k e j f u d o v e j re­p u b l i k y G e n j u ENEVA a Michala KLEPÄČA, r iaditeľa Odbo­r u z a h r a n i č n ý c h s t y k o v Ministerstva ško l s tva SSR.

S r e f e r á t o m n a tému 1300 r o k o v b u l h a r s k é h o š tá tu a českos lovensko-bulharská spolupráca vystúpi l PhDr. Š t e f a n ZELENÁK, CSc. Vo s v o j o m vystúpení zdôraznil, ž e 1300. výročie vzniku b u l h a r s k é h o š t á t u v i a c a k o v s y m b o l i c k e j podobe k o n c e n t r u j e v s e b e minulosť, prítomnosť a bu­dúcnosť Bulharska, j e príležitosťou zamyslieť s a z pozícií marxizmu-leninizmu n a d mater iá lnymi a duchovnými hod­notami vytvorenými s lobodumilovným a pracovitým bul­h a r s k ý m ľudom.

Objem p r i e m y s e l n e j v ý r o b y k r a j i n y s a v roku 1979 zvý­ši l s e d e m d e s i a t j e d e n k r á t oproti r o k u 1939, výroba e lek­t r i c k e j e n e r g i e bola v y š š i a 114-krát a kovospracu júc i a s t r o j á r e n s k ý pr iemysel zvýš i l i s v o j u produkciu 220-krát. A j r o z v o j vzdelania v Bulharsku postupoval obdivuhodným tempom. Dnes na 10 000 obyvateľov v Bulharsku pr ipadá 2116 š tudentov. V národnom hospodárs tve pôsobí 830 000 odborníkov, z toho 260 000 s v y s o k o š k o l s k ý m vzdelaním. Dosiahnuté úspechy s ú výs ledkom cieľavedomej polit iky B u l h a r s k e j komunis t icke j s t r a n y a v š e s t r a n n e j spolupráce s o social is t ickými kra j inami, pričom p r e r o z v o j Bulharska osobitný v ý z n a m m á spolupráca s o Sovietskym zväzom. Bohatú t radíc iu má a j spolupráca s Československom. V súčasnost i j e v platnosti 21 dvo j s t ranných a 45 mnoho­stranných zmlúv o špecial izáci i a kooperácii .

V z á v e r e h lavného r e f e r á t u PhDr. Š t e f a n ZELENÄK, CSc., zdôraznil , ž e b u l h a r s k ý ľud s i pripomína 1300. v ý r o č i e vzniku s v o j h o š t á t u v roku, ketľ prebehlo r o k o v a n i e XII. z j a z d u BKS, v roku, keď bu lharsk í komunist i s i pripome­nuli 90. výročie vzniku s v o j e j s t rany a b u l h a r s k í p r a c u j ú c i úspešne plnia úlohy p r v é h o r o k u ô s m e j päťročnice.

Generálny konzul BĽR Genju ENEV v o svo jom p r e j a v e poďakoval vedeniu Univerzity Komenského z a zorganizova­nie konferenc ie k 1300. výročiu založenia b u l h a r s k é h o š tá­tu. Zdôraznil, ž e za 1300-ročnú existenciu b u l h a r s k é h o národa a j eho š t á t u vďačia hrd ins tvu a pr ipravenost i Bul­h a r o v obhá j i ť s i s v o j u existenciu. Bulharský národ pretr­pel osmanské j a rmo — na jť a ž š i e obdobie s v o j i c h de j ín . Napriek neuveri teľnému utrpeniu, k torému bol podrobený, neskloni l b u l h a r s k ý národ h l a v u p r e d svo j ím porobiteľom. Dokázal uchovať, rozvinúť a obohatiť s v o j u mater iá lnu a duchovnú kul túru, zachovať s i s v o j u národnú podstatu, j azyk, mravy a o b y č a j e .

Dnes s m e hrdí, zdôraznil g e n e r á l n y konzul, že Komu­nist ická s t r a n a Bulharska dala sve tovému komunist ickému hnutiu dvoch generá lnych ta jomníkov Komunistickej in­ternacionály. V dlhoročných bojoch v znamení komunizmu vyrás t l i t ak í činitelia a vodcovia s t r a n y , ktor í zanechal i nezmazateľné s topy nielen v de j inách Bulharska, a l e a j v de j inách medzinárodného robotníckeho a komunistic­k é h o hnutia. Spomedzi nich s a n a j v y š š i e týči p o s t a v a vodcu a učiteľa s t rany Georgi DIMITROVA.

Ďalej g e n e r á l n y konzul v p r e j a v e ocenil družbu, spolu­prácu a vzá jomnú pomoc medzi Bulharmi, Čechmi a Slo­vákmi, k toré m a j ú dlhoročnú tradíciu. V y j a d r u j ú c e š t e r a z n a š u b u l h a r s k ú a s lovanskú vďačnosť, želám v á m vše tkým — poveda l n a z á v e r — p e v n é zdrav ie a mnoho nových úspechov pr i real izovaní uznesení XVI. z j a z d u hr­d i n s k e j Komunistickej s t rany Československa.

S l a v n o s t k M e s i a c u p r i a t e ľ s t v a Dňa 6. novembra 1981 bo lo v a u l e Univerzity Komen­

ského s lávnostné zhromaždenie pr i príležitosti otvorenia Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva a osláv 64. výročia V e l k é h o októbra. Na slávnosti sa okrem učiteľov, zamestnancov a Študentov Fi lozof icke j faku l ty UK zúčast­ni l i a j čestní hostia z Generálneho konzulátu ZSSR v Bra­tislave. Slávnostný pr íhovor predniesol Prof. Dr. Jozef HROZIENClK, DrSc., riaditeľ Gstavu de j ín európskych so­cial ist ických k r a j í n SAV. Z pr íhovoru vyberáme:

Sila ideí Veľkého októbra, ktorý pred šesťdesiatimi-štyrmi rokmi otvoril brány nove j éry ľudstva, inšpiruje k novým zápasom o to najcennejšie, čo ľudstvo má: slobo­du, mier a pokrok. VOSR dala ľudstvu historickú skúse­nosť a ponaučenie, že vykorisťovateľské triedy a ich vládnuce reprezentácie neodchádzajú dobrovoľne zo scény dejín, že chránia princípy kapitalistického zriadenia silou š tátnej moci a násilia.

Velký október s tal s a základným kameňom mohutného svetového revolučného procesu, ktorý nevyhnutne, a j k e d cez prekážky a peripetie, zákonite s m e r u j e k víťazstvu so­cialistických vzťahov vo všetkých kra j inách.

Päť rokov po VOSR utvoril si sovietsky ľud pod vede­ním Leninovej strany spoločný štát ako dobrovoľné zjedno­tenie slobodných republík. Do svetových dejín vstúpil štát, ktorý s a od svojho vzniku stal základným faktorom polarizácie pokrokových a demokratických síl na jednej strane a sí l reakcie, út laku a imperializmu na strane dru­hej .

Sovietsky štát od svojho vstupu do dej ín neúnavne hľa­dal cesty dorozumenia a mierovej spolupráce s o všetkými kraj inami na leninskom princípe mierového spolužitia kra­jín s rôznym spoločenským zriadením. Európa draho za­platila za poznanie, že jedine spolu so socialistickou kra­jinou — Sovietskym zväzom, a nie proti nemu môže zlo­miť hitlerovský nacizmus a dať tomuto kontinentu per­spektívu dalšieho vývinu. Sovietsky štát vyšiel z vojny a k o víťaz. A to je nový, historický dôkaz si ly a nezniči­teľnosti ideí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, rea­lizovaných v sovietskej ekonomickej, politickej a š tá tne j praxi.

64-ročná víťazná cesta myšlienok Veľkej októbrovej so­cialistickej revolúcie, stelesnená vo vzniku a rozvoji mno­honárodnostného socialistického štátu — ZSSR odráža s a dnes v rozhodujúcej s i le mierotvornej svetovej socialistic­k e j sústavy. Októbrová revolúcia určila generálny smer, hlavne všeobecné princípy výstavby novej, sociálne spra­vodlivej spoločnosti, ktoré teraz jednotlivé socialistické kra j iny a pokrokové sily sveta vo svojich špecifických podmienkach rozví ja jú vo veľkom úsili o zachovanie mieru vo svete a povojnového mierového budovania svojicl štá­tov vo veľke j rodine socialistického spoločenstva. V tomto f a k t e spočíva rozhodujúci medzinárodný význam Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie a na j e j princípoch vzniknutého prvého socialistického štátu na svete — So­vietskeho zväzu. V tomto zmysle sú s tá le živé myšliunky Veľkého októbra i v n a š e j búr l ive j súčasnosti.

« / » / V S « W 4 y W W W í ^ W > A ^ W W \ ^ » W W W >

Družobná spolupráca 20. októbra 1981 pr i ja l rektor Univerzity Komenského

Prof. PhDr. Ján KVASNIČKA. DrSc. vzácnych hostí z Mi­nisterstva vysokého a stredného odborného školstva ZSSR Alexandra Vasil ieviča KRUPINA, riaditeľa odboru riadenia vysokých škôl, č lena Kolégia ministra, Vladimíra Michajlovi-ča RYŽKOVA, vedúceho oddelenia na odbore riadenia vyso­k ý c h škôl a Vladimíra Ivanoviča DOBREŇKOVA, zástupcu prorektora Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. V srdečne j besede prerokoval i možnosti preh ĺbenia vzá­j o m n e j spolupráce v oblasti výchovno-vzdelávacej a vedec­kovýskumnej . Vzácni hostia navšt ív i l i a j Matematicko-fyz iká lnu faku l tu UK, k d e besedoval i o rozvoj i sovietskeho školstva po XXVI. z j a z d e KSSZ.

Plán s p o l u p r á c e 27. novembra 1981 podpísali prvý prorektor UK Prof.

JUDr. Rudolf TRELLA, CSc., a prvý prorektor s o f i j s k e j univerzity prof. Zarian SOFIANOV Plán vedeckej a kul­túrnej spolupráce medzi Sofi jskou univerzitou Klimenta Ochridského a Univerzitou Komenského v Bratislave na roky 1981 a ž 1985. Obe univerzity budú spolupracovať na riešení týchto výskumných úloh: Koleračné štúdium slo­venských a bulharských ložiskových koncentrácii prírod­ných zeolitov, Metodika výskumu prírodného potenciálu lesného územia na príklade Bulharska a Slovenska, Vý-skumnomestské podnebie, Meranie rádio uhlíka — 14 v bulharských vinách a koňakoch, Kvalitatívne metódy v jed­noduchých diferenciálnych rovniciach. Spolupráca sa da-le j zameria na výmenu študentov s absolvovaním odboi ne j praxe, prednáškové pobyty učiteľov, vzájomnú účasť na konferenciách a sympóziách a na prehĺbenie spolu­práce straníckych, odborových a spoločenských organi­zácií.

•

Vyznamenanie Dňa 26. októbra 1081 prorektor UK,

Prof. RNDr. S e r g e j USAČEV, DrSc., riaditeľ Ústavu fyziky a biofyziky UK odovzdal v Dubne vedúcemu vedec kému pracovníkovi V. P. ZRELOVOVI, CSc., Striebornú medailu UK.

V. P. ZRELOV je svetoznámym od­borníkom v oblasti výskumu a vy­užitia žiarenia VAVILOVA—ČEREN-KOVA a prechodového žiarenia. Je autorom všeobecne uznávanej mono­g r a f i e „Žiarenie VAVILOVA — ČE-RENKOVA a jeho použitie vo fyzike vysokých energi í" , dobre známej i špecialistom v ČSSR. Za obdobie viac než 15 rokov, v spolupráci s ním a potí jeho vedením pracovníci Katedry jadrovej fyz iky UK vyriešili veľa vý­skumných úloh a dosiahli rad vý znamných vedeckých úspechov: 2 dru­hé ceny SÜJV, 2 d r u h é ceny LJAP SOJV, 40 vedeckých publikácií, 2 vy­nálezy ZSSR, 5 kandidátskych prác.

Striebornú medailu UK udelil V. P. Zrelovovi rektor UK, Prof. PhDr. Ján KVASNIČKA, DrSc., pri príleži­tosti 25. výročia SÜJV Dubna za dlho­ročnú spoluprácu s pracoviskami UK ako i za vedenie a výchovu mladých vedeckých pracovníkov.

RNDr. Ján RUŽIČKA, CSc.,

Katedra jadrove j fyziky MFF UK

Prorektor UK, Prof. RNDr. Serge j USACEV, DrSc., odovzdáva Striebornú me­dailu UK vedúcemu vedeckému praco vníkovi SÜJV V. P. ZRELOVOVI, CSc.

HOSTIA UNIVERZITY

Päťčlennú delegáciu Ministerstva osvety Maďarskej ľudovej republiky na čele s ministrom Imre POZSGAYOM pri jal rektor Univerzity Komenského, Prof. PhDr. Ján KVASNIČKA, DrSc. Delegáciu sprevádzal minister škol­stva SSR Prof. Ing. Jura j BUŠA, CSc. Témou rozhovoru bola otázka vyučo­vania maďarského jazyka na univer­

zite. Rektor UK oboznámil maďarských hostí s úlohami výchovno-vzdelávacie-ho procesu a vedeckovýskumnej čin­nosti.

Rektor UK Prof. PhDr. Ján Kvasnič-ka, DrSc., odovzdal ministrovi MĽR Imre Pozsgaymu pamätnú medailu UK ako a j publikáciu Univerzita Ko­menského v Bratislave v minulosti a v súčasnosti, vydanú k 60. výročiu založenia UK.

SÜTV - a k á s i b o l a ? ZUC a SUTV — skratky, ktoré sa a j napriek dlhoročnému používaniu vo zvä­

záckom živote nevryli vysokoškolákom do povedomia. A tak sme museli každé­mu účastníkovi m a l e j te lefonickej ankety v rámci relácie v internátnom rozhla­sovom štúdiu vysvetliť, že ZUC je záujmová umelecká činnosť a SUTV nie je ani označenie televíznej relácie, nemá dokonca nič spoločné s telesnou výcho­vou, a le znamená Súťaž umeleckej tvorivosti vysokoškolákov. A preto organizá­tori tohtoročného celoškolského kola spomínanej súťaže, ktorá s a uskutočnila koncom novembra 1981, s a snažili všetkými dostupnými prostriedkami propa­govať podujatie. Kreslili pútače, steny internátov a fakú l t oblepili plagátmi, pripravili hodinovú reláciu v internátnom štúdiu (podľa ohlasov skutočne zaujímavú) a po päť večerov vysielali spravodajs tvo z uplynulého dna súťaže i s informáciami, čo s a chystá na nasledujúci večer. Celoškolské kolo SUTV na UK s a skončilo a my s a teraz pozrieme, aké bolo.

Nie, nebudeme uvádzať superlatívy, súťaž bola zauj ímavá, bohatá, zauja­la, spr í jemni la študentom päť večerov, ako je to zvykom. Nebola by to ce lkom pravda. Kritických postrehov je skutočne veľa. Hlavnými aktérmi v n i c h s ú predovšetkým — nie' or­ganizátori, n a ktorých sa zva l í väč­š inou v ina — ale tí, ktorým bola súťaž určená: d iváci a súťažiaci.

Prvý večer patril prednesú poézie a prózy. V UNIC-klube s a okrem po­roty a súťažiacich zišli najviac de­siati diváci, väčšinou známi účinku­júcich. A tak sa recitovalo do prázd­neho hľadiska. Možno konštatovať — a to je i názor predsedníčky poroty, asistentky prednesú na VŠMU súdruž­k y Mrlianovej, — že „poézia" skla­mala. Študenti Univerzity Komenské­ho majú na viac. Svedčí o tom umiest­nenie mnohých z nich na prvých po­zíciách v popredných recitátorských súťažiach. No neukázali, čo je v nich alebo proste — neprišli. Prečo? Na univerzite študujú, univerzita im dáva možnosť zúčastňovať sa na súťažiach. Prečo potom nezáujem a slabá pripravenosť? O čosi lepšie boli dievčatá v přednese prózy. Za­u ja l i prednesom, výberom však me­nej. Slová súdružky Mrlianovej: Mám síce dvakrát toľko rokov ako vy, a le rozmýšľam mladšie, či medz i na­šimi spisovateľmi n i e s ú súčasní mladí a dobrí poetici a prozaici, ktorí by v á s mal i inšpirovať? — boli na mieste. Ešte výs ledky: Prví t r a j a v próz© boli Jaroslava Čajková, Eva janotová a Eliška Eliášová (všet­k y z FFUK), p r v é miesto v poézii ne­bolo udelené. Na druhom skončili Mária Šutová (PFUK) a František

Bača (FTVŠ), na treťom mieste Dag­mar Inštitorisová a Boris Kršiíák (obaja FFUK).

Jeden z večerov mal patriť vyhod­noteniu a prehliadke v lastnej literár­n e j tvorby. Prečo „mal patriť?" Preto­že nebolo s a s čím prezentovať. Nie­koľko príspevkov, ktoré si porota prečítala, boli na t a k e j úrovni, že nemohli postúpiť na mestské kolo ani na Akademický Prešov. A opäť s a vynára otázka: Prečo zaváhali a neprihlásili s a do súťaže tí, ktorí s v o j e diela (básne či poviedky) pu­blikovali v časopisoch či úspešne s nimi obstáli na iných súťažiach? Žeby opäť nezáujem?

Príjemným prekvapením na d r u h e j strane boli divadielka malých javis­kových foriem, ktoré — teraz už môžem smelo napísať, — spríjemnili divákom dva večery. Na prvom uká­zali svo je amatérske divadeľné schop­nosti mladí z divadielka Faust (Ad absurdum), Chiméria (Hra o oblude, respektíve o ob lude a z divadielka Pegasník. Na jav i sku s a hralo a spie­valo, v hľadisku smialo a tlieskalo. Potlesk skutočne zaslúžený. Lenže slabý. Celá polovica sedadiel bola prázdna. Spomínané divadielká vy­stupujú pravidelne na scéne U Rol­landa, ich predstavenia s ú stále vy­predané. V UNIC-klube, kde bol vstup zdarma a diváci mohli prísť naprí­klad a j v papučkách rovno z izieb, bol záujem menší. Prečo? Študenti boli informovaní, čas — 19. hodina — prijateľný, miesto vystúpenia vhod­né. Teda? . . . S veľkým úspechom s a stretli predstavenia divadielka Úsmev (Cisárove n o v é šaty; Prvé vec i ) . Za­uj ímavá kompozícia, vtipné repliky

a spojovacie texty, melodický gita­rový sprievod oboma predstaveniami a h lavne per fektné výkony č lenov súboru, ktorých v e k sa pohybuje od 12 d o 22 rokov. Predstavenie d ivad la Nula teáter (Cisár Johns) bolo vážne, teda diametrálne odl išné oproti pred­chádzajúcim. De] sa krútil okolo ko­lonizátorov „čierneho kontinentu". Predstavenie bolo vere jnou generál­kou, teda p r v ý m v e r e j n ý m vystúpením členov Nula teáter. A j napr iek ne­dostatkom bolo vidieť, že keď sa vý­kony hercov a choreograf ia vybrúsia, d iváci b u d ú s predstaveniami spo­kojní.

Chvíle pred predstaveniami si mohl i účastníci SUTV spríjemniť pre­h l iadkou exponátov výstavy ručných prác, fotograf i í a maľby, kresby a gra f iky . Súťažné práce (možno po­vedať, že všetky) vynikal i zručnos­ťou, majstrovstvom a vysokými ume­leckými kval itami našich študentov-amatérov. K víťazným v oblasti maľ­by, kresby a gra f iky patrili práce Pavla Boreckého (LFUK), Ingrid Kuš n í rove j (FFUK), Jozefa Glombu (LFUK), Jána Rutkoša (FFUK) a An tona Lednického (FTVŠ). Najlepšie sn ímky nafoti l i lana Puskailerová, Anton Lednický (FTVŠ), Ján Darku (Ped. fak. UK) a Sil iszt | MFF UK). V ručných prácach sa na prvých miestach umiestni l i Drahomíra Knechtlová (FTVŠ), Erika Koníková (Ped. fak. UK) a Ľubica Hod&lová (PrFUK).

Galaprogram — vyvrcholen ie Sú(a-že umelecke j tvorivosti vysokoškolá­kov. Okrem recitátorov a jedného z predstavení Nula teatra zahrali a zaspievali študentky hudobného od­boru Univerzity Martina Luthera v Halle, ktoré prlSII na pozvánu' družobne j Univerzity Komenského. Hoci jazyková bariéra tu bola, pre­kážala len spočiatku. Po prvých tó­noch s a úplne stratila. Blus a songy mladých speváčok z NDR tých, ktorí sa Galakoncertu zúčastni l i ako divá­ci, zauja l i a boli skutočne v h o d n ý m doplnkom večera.

Celoškolské kolo Súťaže u m e l e c k e j tvorivosti vysokoškolákov sa teda skončilo. Je čas myslieť na budúce. K jeho úspešnému pr iebehu však ne stačí len úsil ie usporiadateľov — členov CV SZM UK, ale h lavne záu jem zo strany tých, ktorým je sútaž ur­čená. Jaromír Vybíral

PODNETNÝ ČIN Študijné a informačné stredisko Farmaceutickej fakul­

ty UK popri s v o j e j knihovníckej a bibliograficko-informač-ne j činnosti venuje pozornosť a j propagácii odbornej a politickej l iteratúry. Jednou z foriem sú výstavy litera­túry v priestoroch strediska.

V Mesiaci československo-sovietskeho priateľstva tradič­ne inštaluje výstavu sovietskej odbornej a politickej lite­ratúry. Ide o exponáty najnovších vydaní zo všetkých odborov profilových a pomocných vied farmácie a z ob­lasti politických, f i lozofických a ekonomických problémov v ČSSR a ZSSR. Výstava sa vždy teší veľkému záujmu nielen pedagogických a vedeckovýskumných pracovníkov Farmaceutickej fakulty UK, ale hojne ju navštevujú i poslucháči fakulty. Väčšina vystavovaných exponátov po­stupuje po výstave do knižného fondu ŠIS a čiastkových knižníc na pracoviskách fakulty.

Mária TABAČKOVÄ, prom. f i l .

i

Spolupráca fyzikálnych pracovísk Univerzity Komenského

s koncernovým podnikom Tesla Piešťany V k . p. Tesla Piešťany j e s ú s t r e d e n á značná časť v ý r o b y

polovodičových súčias tok a in tegrovaných obvodov v ČSSR. Táto mimoriadne zložitá a technologicky náročná výroba, p r e d s t a v u j e j ednu z typ ických oblast í uplatnenia f y z i k o v pr iamo v o výrobe a k o a j k n e j pr ič lenene j výskumno-vý-v o j o v e j základni . Preto s a na Matematicko-fyzikálnej fa­k u l t e UK p r o f i l u j ú v i a c e r é zamerania odborov Fyzikálna e lekt ronika a Fyzika tuhých látok s ohladom n a konkrét­n e potreby tohoto podniku. MFF UK s a s t a r á o absolven­tov, ktor í p r a c u j ú v k . p. Tesla Piešťany. Viacerí s i ď a l e j z v y š u j ú k v a l i f i k á c i u f o r m o u e x t e r n e j a šp i rantúry, pričom škol i te l ia s ú z f y z i k á l n y c h pracov í sk UK.

Spolupráca f y z i k á l n y c h pracovísk UK s týmto podnikom s a d a t u j e od r o k u 1971. Spočiatku s a r ieši l i menš ie ú lohy pr i rozvoj i n iektorých meracích metód, n iektoré spolu s Chemickým ústavom UK. S k . p. Tesla Piešťany ú z k o spo­l u p r a c u j ú k a t e d r a v š e o b e c n e j f y z i k y a k a t e d r a exper imen­t á l n e j f y z i k y . S p o d n i k o m z a č a l i h n e ď p o s v o j o m z a l o ž e n í spo lupracovať i Ostav f y z i k y a b i o f y z i k y UK, a t o rieši-teľské k o l e k t í v y f y z i k y p o l o v o d i č o v a f y z i k y p l a z m y .

Z n a j d ô l e ž i t e j š í c h ú loh, k t o r é pracov i ská UK rieš i l i p r e Teslu Piešťany t reba spomenúť tieto: V y p r a c o v a n i e m e t ó d y e l i p s o m e t r i c k é h o u r č o v a n i a h r ú b o k a i n d e x o v lomu, ten­k ý c h d i e l e k t r i c k ý c h d v o j v r s t i e v SÍO2 a SisNi n a kremí­k o v ý c h p o d l o ž k á c h . Riešenie úlohy vyúst i lo d o s ú b o r u no-mogramov p r e m e r a n é vel ičiny, k t o r é boli odovzdané pod­niku, k d e s a úspešne v y u ž í v a j ú v o p e r a č n e j kontrole vý­roby.

Bolo v y v i n u t é a o d o v z d a n é z a r i a d e n i e p r e k o n t r o l u f u n k ­c ie i n t e g r o v a n ý c h o b v o d o v MHB 8080, k t o r é t ý m p r i s p e l o k ú s p e š n é m u u k o n č e n i u v ý v o j a a začat iu v ý r o b y mikro­procesorov v ČSSR.

Bola rozpracovaná a zavedená metóda pre kontrolu ukončenia plazmatického leptania, čím s a značne zdoko­nali la táto operácia na zahranične j l icenčnej technologic­k e j l inke.

Na r iešení uvedených úloh s a n a j v i a c podieľali Doc. RNDr. P. ČIČMANEC, CSc., Doc. RNDr. S. KALAVSKÝ, CSc., RNDr. K. MACÁK, CSc., RNDr. V. MARTIŠOVITŠ, CSc., RNDr. Š. MACICA, RNDr. J. TRNOVEC a RNDr. P. ŠULEK, CSc.

Z dotera j š ích pozitívnych skúsenost í vychádza nová zmluva, k torá s a p r á v e uzatvára na obdobie 5 rokov me­dzi k. p. Tesla Piešťany, Matematicko-fyzikálnou f a k u l t o u UK a Ústavom f y z i k y a b io fyz iky UK. V súčasnost í s a nám a k o veľmi dobrá nová f o r m a spolupráce o s v e d č u j ú dlhodobé Stvor- a ž šesťmesačné s táže naších pracovníkov v k . p. Tesla Piešťany. Ide totiž o to, že oboznámenie s a s na j­novšou technológiou a zariadeniami, k toré s ú na špičko­v e j s v e t o v e j úrovni s i v y ž a d u j e i s tý čas . Hoci takéto s t á ž e j e s t v u j ú len prvý rok, už p r i n á š a j ú cenné výs ledky . Na z á k l a d e úprav a odporúčaní s a podari lo zlepšiť parametre niektorých zariadení. Popri nadviazaní cenných osobných kontaktov s ú p r e naš ich pracovníkov neoceniteľné i mož­nosti pracovať v o v iacerých špičkových zar iadeniach, kto­r é s ú nám iným spôsobom nedostupné.

Úzku spoluprácu f y z i k á l n y c h pracovísk UK o c e ň u j e i ve­denie podniku na čele s riaditeľom s. Ing. PFLIEGELOM a plne podporu je j e j d a l š í rozvoj . Matematicko-fyzíkálna f a k u l t a UK a ú s t a v f y z i k y a b iofyz iky tak to konkrétne pri­spieva k rozvoju e lektroniky v ČSSR v s ú l a d e s o závermi XVI. z jazdu KSČ.

Doc. RNDr. Pavol ČIČMANEC, CSc., RNDr. Karol MACÄK, CSc.,

Katedra v š e o b e c n e j f y z i k y MFF UK

PRÍRODOVEDCI V UŽHORODE V pekných Jesenných dňoch 26.—29. s e p t e m b r a 1981 s a

usku točni l autobusový z á j a z d do Užhorodu, k torý zorga­nizoval Fakultný v ý b o r ZČSSP Pr í rodovedecke j f a k u l t y UK v spolupráci s o Závodným výborom ROH. Na z á j a z d e s a zúčastni lo 38 č lenov a f u n k c i o n á r o v ZČSSP.

Po preh l iadke h i s tor icke j čast i mesta navš t ív i l i príro­dovedci pamätník padlých hrdinov z V e ľ k e j v l a s t e n e c k e j vo jny, k d e predseda FV ZČSSP Doc. RNDr. I. KRAUS, CSc., a predsedníčka v ý b o r u Odbočky ZČSSP PrFUK — Chémia Doc. RNDr. M. MIADOKOVÄ, CSc., položili v mene f a ­k u l t n e j organizácie z v ä z u veniec v ď a k y .

Trasa z á j a z d u v iedla pozoruhodnými oblasťami východ­ného Slovenska a účastníci z r a d o v g e o g r a f o v , botanikov a geo lógov poskyt l i os tatným poučný a z a u j í m a v ý v ý k l a d . Hoci bol z á j a z d len k r á t k y m nahl iadnutím do k r a j i n y priateľov, účastníci boli s j e h o v y d a r e n ý m priebehom veľmi spokojn í a organizácia ZČSSP počíta v budúcom r o k u s podobnou návš tevou da l š ieho mesta Sovietskeho zväzu.

RNDr. V l a d i m í r FAJNOR, CSc.,

Celoštátna porada katedier histórie V dňoch 9.—11. n o v e m b r a 1981 s a uskutočni la v Har-

mónii-Pieskoch XXII. celoštátna porada pracovníkov kate­dier histórie z f i lozof ických a pedagogických f a k ú l t . Ro­kovanie malo vys lovene pracovný charakter . Zástupca Mi­nis ters tva ško l s tva ČSSR oboznámil zástupcov z jednotli­vých f a k ú l t s konkrétnymi úlohami vysokých š k ô l v tomto š k o l s k o m roku. Na s t retnut í s a prerokoval i skúsenost i z d o t e r a j š e j o b s a h o v e j p r e s t a v b y uči teľského š túdia deje­pisu.

O konkrétnych skúsenost iach r e f e r o v a l i zástupcovia jed­notl ivých f a k ú l t . Zasadnutie bolo obohatené o rokovanie rozš í rene j predmetove j r a d y p r e pres tavbu uči teľského

štúdia de jepisu na vysokých školách. Ďalej s a účastníci oboznámili s priebehom a výs ledkami 9. sympózia histo­r ikov didaktikov social is t ických k r a j í n , k t o r é bolo v Bla-g o j e v g r a d e v septembri tohoto roku. Okrem toho p r o g r a m spestr i lo pripomenutie si 60. výročia výučby de jep i su na FFUK v Bratis lave. O mieste a úlohách FFUK v Bratis lave pri pr íprave učiteľov de jep i su hovoril Doc. PhDr. Jozef NOVÄK, CSC., r e f e r á t o m k 150. výročiu východosloven­s k é h o povstania z roku 1831, k torý predniesol Doc. PhDr. Ladislav TAJTÄK, CSc., s i účastníci pripomenuli tradície tr iednych bojov s lovenského poddaného ľudu.

PhDr. Joxef BAĎURlK

O

Letná aktivita študentov farmaceutickej fakulty

Hlavným cielom letne] aktivity j e nielen pomoc národ­nému hospodárstvu pri plnení 7. päťročnice, a le a j výchova k zodpovednosti za vlastnú prácu, k u kolektivizmu a zvy­šovanie .angažovanosti študentov pri práci v SZM.

Štáb brigád FV SZM podpísal v tomto roku rámcové pracovné zmluvy s cukrovarom Š. MAJORA — Sládkovi­čovo, kde pracovalo 131 študentov a so Slovlikom — Nové Mesto nad Váhom, kde s a brigády zúčastnilo 56 štu­dentov. Významné miesto v oblasti pracovnej iniciatívy a LA majú a j medzinárodné študentské výmenné brigády, realizáciou ktorých s a prehlbujú internacionálne vzťahy študentov jednotlivých ťakúlt. V mesiaci júl pracovalo v podniku Stavoindustria Bratislava — 19 študentov z dru­žobnej Farmaceutickej fakul ty v Halle a rovnaký počet našich študentov brigádovalo v Berlíne.

V rámci LA s a zorganizovali besedy s funkcionármi fa­kulty o štúdiu, práci SZM a vnútropolitických udalostiach. Veľke j pozornosti sa tešili návštevy študentov Izby revo­lučných tradícií v n. p. Štefana MAJORA, ktoré názorne zobrazujú b o j proletariátu proti vykorisťovatelom.

Letnú aktivitu 1981 môžeme hodnotiť ako dobrú, preto­že stanovené počty brigádnikov sme splnili na 123 pere., čím sme dosiahli 27-percentné zapojenie z celkového počtu študentov FaFUK. Ako po iné roky, tak a j teraz na každom turnuse bola odpracovaná smena na Fond

solidarity. Počas ne j bolo odpracovaných celkom 821 ho­dín, čo predstavuje 3038.— Kčs. Je pozitívnym javom, že a j napriek absolvovaniu povinnej odborne] praxe našich študentov sa zvýšil ich počet na LA 1981. V budúcnosti s a Štáb brigád FV a celý FV SZM bude snažiť lepšou agitáciou zainteresovať do LA viac poslucháčov vyšších ročníkov.

HANA BOLI BR UCHOVÁ, predsedníčka ŠB FV SZM pri Fa FUK

ч

K záujmovej činnosti študentov - medikov Nastoľovanie Jednotlivých úloh, vyplývajúcich z uplat­

ňovania nového vysokoškolského zákona a ich realizácia si vyžaduje a j cieľavedomejší prístup k všestrannej prí­prave študentov vysokých škôl do praktického života.

Otázka potreby nielen odbornej, a l e a j všestrannej ideovo-spoločenskej pripravenosti absolventov je jednou zo zvlášť sledovaných a usmerňovaných a j na Lekárskej fa­kulte UK v Martine. Táto pripravenosť, a to je rozhodu­júce, chápe sa ako komplexná úloha, zahrňujúca a j naoko odťažitú a zdanlivo menej významnú záujmovú činnosť štu­dentov. Práve v te j to oblasti s a na mart inske j l e k á r s k e j fakul te dosiahli veľmi dobré výs ledky. Pôsobenie týchto výsledkov u absolventov, ktorí s a podieľali na te j to čin­nosti, viedlo k vytvoreniu pevného estetického a morál­neho základu ako zdroja účinného sociálnoetnického po­stoja vo s v o j e j prakt ickej činnosti l ekár ske j praxe, k d e práve takýto postoj má s v o j veľký význam a uplatnenie.

V poznaní, že a j na martinskú fakul tu prichádzajú zo stredných škôl mladí ľudia, ktorí už počas stredoškol­ského štúdia si vypestovali živý záujem o určitú formu záujmovej činnosti, o určitý kultúrno-spoločenský pre jav rozhodli s a niektorí pedagógovia využiť takúto núkanú možnosť na založenie krúžkov umeleckej záujmovej čin­nosti. A tak už od roku 1969 začali pôsobiť na mart inskej l ekár ske j fakul te v rámci SZM tri záujmové krúžky — výtvarný, hudobný a literárny, ku ktorým s a časom pri­družili dalšie. Dnes na f a k u l t e pracuje dvanásť krúžkov. Nazrime do jedného z nich.

Literatúra, ako je známe, kedykoľvek korešpondovala s medicínou, získavala na hodnote a si le i originálnosti. Stačí spomenúť aspoň najvýznamnejších svetových i na­šich spisovateľov-lekárov — Rabelaisa, Schillere, A. P. Če­chova, A. Conana-Doyla, V. Vančuru, G. Zechentera-Lasko-merského, Martina Kukučina, L. Jégého-Nádašiho, G. Vá-moša, E. Holécziho, Ivana Stodolu, Štefana Králika.

Tieto tradície boli podnetom založenia literárneho krúž­k u v Martine, meste s osobitnými kultúrnymi tradíciami. V roku 1968 začal krúžok pracovať s 12 členmi, dnes činnosť krúžku reprezentuje práca už 35 členov. Krúžok pracu je v recitačnej sekcii, sekcii v las tne j tvorby a v sek­cii kultúrno-historickej, ktoré s íce pracujú osobitne, schá­dza jú s a v š a k jedenkrát mesačne na schôdzi so spoločným

programom. Počiatkom decembra s a koná súťaž fakultné­ho kola v přednese poézie a prózy, víťazi postupujú do k r a j s k é h o kola. Najmenej jedenkrát do roka s a kona jú besedy s o spisovateľmi, k čomu poskytuje prtleZItosf Mar­tinská slovesná jar. Krúžok spolupracuje a j я Divadlom SNP, členovia divadla navštevujú tiež schôdze kru/ku.

Členovia krúžku sa zúčastňujú na rôznych kultúrnych podu­jatiach, výstavách. Na pôde krúžku si jeho členovia rozv í ja jú svoje zušľachťujúce záujmy, tríbia a j s v o j slovný pre jav a jeho obsah a odchádzajú do praktického života este­ticky i eticky dobre a tvorivo pripravení v obohatení svo­j e j kultúry myslenia a socialistického humanizmu, v čom vlastne spočíva a j zmysel činnosti krúžku.

Iste je zauj ímavé vedieť, akým spôsobom sa z í skava jú pre prácu v záujmových krúžkoch noví členovia. Pocho­piteľne ide o študentov I. ročníka. Prvé orientačné zozná­menie s nimi poskytujú komplexné hodnotenia študentov, ktoré dostane vedúci učiteľ I. ročníka k dispozícii. Z nich sa z í skava jú cenné poznávania údajov a j o ich mimo­školských záujmoch. Na tomto základe vedúci ročníka vypracuje si menné zoznamy študentov podľa určitej záujmovej činnosti i politicko-spoločenského angažovania absolvovaných zväzáckych funkcií a funkcií v spoločen­ských organizáciách a tieto zoznamy dáva k dispozícii ce-lofakultnému výboru SZM, výborom spoločenských organi­zácií, Kabinetu telesnej výchovy a vedúcim záujmových krúžkov.

Hned v prvých dňoch sústredenia študentov tzv. nulté­ho ročníka počiatkom septembra umožňuje sa získať pre budúcu aktívnu mimoškolskú činnosť prakticky všetkých študentov v ich priamej nadväznosti a v pokračovaní záuj­movej činnosti na mart inskej fakulte . Takýto postup uká­zal s a účinným podľa doterajších výsledkov mimoškolskej činnosti a j v oblasti účinkovania záujmových krúžkov. Ich Členovia reprezentujú prácu týchto krúžkov nielen v rámci v lastnej fakulty, a l e často a j k r a j a . A to je zárukou, že značná časť absolventov n a š e j vysoke j školy bude a j spo-ločensko-kultúrne pripravená plniť vážne povinnosti v ochrane zdravia n a š e j socialistickej spoločnosti, vskutku ako socialistickí lekári.

Doc. MUDr. Ján JUNAS, CSc.

6

JUBILEÁ • JUBILEÁ • JUBILEÁ • JUBILEÁ *

Dňa 15. decembra 1981 sa dožil významného životného ju­bilea, 55 rokov, významný slo­venský Jadrový vedec, Prof. RNDr. Serge] USAČEV, DrSc., prorektor Univerzity Komen­ského v Bratislave a r iadi te ! Ostavu fyz iky a biofyziky UK.

Profesor USAČEV patrí medzi zakladateľov jadrového výskumu na Slovensku. Vychoval viac ako sto slovenských jadrových fyzikov, z ktorých mnohí už dnes zas táva jú dôležité miesta v jadrovom výskume na Slovensku. V rokoch 1976—1980 bol dekanom prírodovedeckej fakulty UK a pri­pravil podmienky pre vybudovanie novej Matematicko-fy-zikálnej fakul ty UK.

Profesor Usačev s a už od mladosti aktívne zapájal do politického diania a s tál na čele mládežníckeho hnutia.

Vedecká a publikačná činnosť prof. Usačeva je obsiahla a spoločensky významná. Je autorom a spoluautorom viac ako 100 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch, učebných textov a vysokoškolskej učebnice. Sústrediac okolo seba káder mladých vedeckých pracov­níkov, vytvoril základy pre školu fyziky nízkych rádioak­tivít, ktorá je uznávaná doma i v zahraničí.

Prof. Usačev je aktívnym vysokoškolským pracovníkom. Je členom viacerých komisií na UK, pri ČSAV a SAV a členom redakčných rád odborných a populárno-vedeckých časopisov. Je členom komisie vládneho zmocnenca pre spo­luprácu so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, ZSSR. Jubilant je nositelom mnohých ocenení — Hrdina Trate mládeže, pamätné medaily k 20. a 25. výročiu Feb­ruárového víťazstva, pamätná medaila k 50. výročiu za­loženia KSČ a nositeľ štátneho vyznamenania „Za zásluhy o výstavbu".

*

Dňa 23. decembra 1981 sa do­žil päťdesiatpäť rokov Prof. RNDr. Viktor SUTORIS, CSc., riaditeľ Chemického ústavu Univerzity Komenského, profe­sor Katedry organickej chémie Prírodovedeckej fakulty Uni­verzity Komenského.

Jubilant s aktívnou funkcionárskou činnosťou začína už po oslobodení v revolučnom odborovom hnutí na Prie­myselnej škole chemickej v Gottwaldove. Ako mladý asis­tent roku 1953 bol zvolený do výboru ZO KSS pri Prírodo­vedeckej fakul te UK a od toho času sústavne pracuje v popredných straníckych a akademických funkciách Uni­verzity Komenského. V súčasnosti pracuje ako člen Celo-závodného výboru KSS pri Prírodovedeckej fakul te UK. V čase na j rozs iahle j še j výstavby univerzity, k e d sa usku­točnila prístavba budovy univerzity na Šafárikovom námestí, ked sa stavali a bolí dostavané pavilóny Matematicko-fy-zikálnej a časť pavilónov prírodovedeckej fakulty v Mlyn­s k e j doline, ako a j realizovala sa rozsiahla výstavba vyso­koškolských internátov, pracoval ako prorektor UK pre výstavbu.

Rozvoj Katedry organickej chémie na prírodovedeckej fakul te je úzko spojený s osobnosťou prof. SUTORISA. Katedra rást la a formovala s a pod jeho vedením osemnásť rokov od skromných začiatkov do roku 1977, k e d bol Prof. Sutoris poverený vedením Chemického ústavu UK.

Vedeckovýskumná práca prof. Sutorisa j e zameraná na chemický výskum a syntézu biologicky aktívnych látok. Publikoval vyše 50 pôvodných vedeckých prác a j e autorom 12 autorských osvedčení.

Za dlhoročnú obetavú prácu bol prof. Sutoris odmenený Zlatou medailou Univerzity Komenského.

Э5

Dňa 22. decembra 1981 s a dožil 55 rokov popredný slo­venský matematik, člen koreš­pondent ČSAV a SAV a dekan Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, Prof. RNDr. Michal GRE-GUS, DrSc.

Profesor Michal GREGUŠ pracuje vedecky už dlhé roky v teórii obyčajných diferenciálnych rovníc. Publikoval okolo 40 vedeckých prác v domácich a zahraničných časo­pisoch. Jeho výsledky sú často citované a na jeho práce nadviazalo veľa prác domácich i zahraničných autorov. Podstatnou mierou prispel k rozvoju teórie lineárnych oby­čajných diferenciálnych rovníc, h l a v n e 3. rádu. Svoje vý­sledky a výsledky ostatných matematikov, týkajúcich sa l ineárnej diferenciálnej rovnice 3. rádu zhrnul v mono­g r a f i i „Lineárna diferenciálna rovnica 3. rádu", ktorá vy­š la v nakladateľstve Veda v r. 1981.

Okrem plodnej práce vedeckej a vyšš ie uvádzaných funk­cií vo verejnom živote, treba predovšetkým spomenúť zá­sluhy na zriadení Matematicko-fyzikálnej fakulty UK a na j e j úspešnom vedení v ťažkých počiatkoch.

*

V minulých dňoch oslávil päťdesiat rokov Ing. František MELIŠEK, CSc., r iadite ! ústred­n e j knižnice a študi jného a informačného strediska spolo­čenskovedných pracovísk Uni­verzity Komenského.

Svoje značné odborné a politické skúsenosti uplatnil predovšetkým pri vytváraní a riadení strediska. Za krátky č a s s a mu podarilo vybudovať roziahle a moderné študij­né a informačné stredisko, ktoré pod jeho vedením do­s a h u j e priaznivé výsledky a ktoré svojou informačnou č n-nosťou napomáha pri zvyšovaní pedagogickej a vedecko­výskumnej úrovne v spoločenskovedných odboroch na Uni­verzite Komenského.

Súdruh Melíšek sa aktívne zúčastňuje a j na vysokoškol­skom pedagogickom procese. V oblasti vedeckovýskumní 1 i práce sa ako samostatný vedecký pracovník zameriava na probleníatiku plánovitého riadenia, riadiace a informačné systémy a makroekonomické otázkv. K týmto otázkam doteraz publikoval vyše štyridsať štúdií a článkov a po­dieľal sa na napísaní piatich monografii a učebníc.

í

JUBILEA

V uplynulých dňoch sa do­žil významného životného ju­bilea, šesťdesiatin, Prof. PhDr. Vladimír CERNUŠÄK, CSc., uči­teľ Fakulty telesnej výchovy a športu UK, predseda Slovenské­ho ústredného výboru Česko­slovenského zväzu telesnej vý­chovy.

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracoval na Po­vereníctve školstva a dostal sa do kontaktu s telovýchovnou oblasťou. Zakotvil pri plaveckom bazéne ako plavecký tré­ner, funkcionár, vysokoškolský pedagóg.

Ako vedecký pracovník s a prezentoval bohatou publi­cistickou činnosťou v oblasti teórie a didaktiky plaveckých športov.

Plodnú aktivitu v telovýchovnej s f é r e dokresľuje jubilan­tova dlhodobá funkcionárska a organizátorská činnosť, vy­konávaná v rámci oddiéju práve s takou zanietenosťou a erudovanosťou, ako v najvyšších telovýchovných orgánoch. Roku 1969 bol Prof. CERNUŠÄK zvolený za predsedu Slo­venského ústredného výboru Československého zväzu te­lesnej výchovy a zároveň s a stal podpredsedom Ústredného výboru Československého zväzu te lesnej výchovy. Z tohto postu preň rezultujú ďalšie náročné povinnosti a stranícke či vere jné funkcie (člen komisie mládeže pri ÚV KSS, poslanec SNR, člen predsedníctva Ústredného výboru Ná­rodného frontu). Zaslúženej dôvery sa nášmu jubilantovi dostalo na najvyššom medzinárodnom športovom fóre, keď bol t. r. v Baden-Badene zvolený za člena Medzinárodného olympijského výboru ako prvý reprezentant zo Slovenska.

Svedomitá mnohostranná činnosť v prospech socialistic­k e j spoločnosti našla viacnásobné ocenenie. Je nositeľom vyznamenaní: Za vynikajúcu prácu, Za zásluhy o výstavbu a Radu práce.

Srdečne blahoželáme všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komen­ského, ktorí sa v mesiaci novembri 1981 dožili vý­znamných jubileí:

ф Rektorát UK a celouniverzitné ústavy — Jozefína KREM-LOVÁ, Mária DOLEŽALOVA, Martin LUPA, Vojtech SA-KÁC, Ing. Arpád NAGY, Štefan BOŠANSKÝ,

# Fakulta te lesnej v ý c h o v y a športu UK — Kornélia LAV-RINCOVÄ, Doc. PhDr. Miloslav ZÄLEŠÁK, CSc.,

• Farmaceutická faku l ta UK — Anna PROKOPOVA, Júlia HOREČKA,

ф Lekárska fakul ta UK Bratislava — Viera BUBLlKOVÄ,

Prof. MUDr. Karol KAPELLER, DrSc., MUDr. Jaromír HO-RECKÝ, CSc., Doc. MUDr. Martin JANEC, DrSc., Prof. MUDr. Jozef STRELKA, DrSc., Doc. MUDr. Jozef JEZER-SKÝ, CSc., Slavomír ŠTEPÄNEK, Prof. MUDr. Mikuláš ONDREICKA,

ф Pedagogická fakul ta UK Trnava — Milan KOUDELlK, Vilma BLAHÚTOVA,

• Právnická fakul ta UK — JUDr. Ján CHUDlK, Zdono PlS-TEK,

ф Pr írodovedecká fakulta UK — PhDr. Alžbeta SLOVlKO-VA, Zuzana KOVACOVA, Elena ALANOVA, Rozália FE-RIANCOVA, Doc. RNDr. Stefan HOLLÝ.

111111111111Ш1!1!11111Ш11|111|||||||||||1Ш1111!111Ш1:ШШ111111!11Ш1Ш1ШШ11М111Ш1Ш!11111!1|1|1||111|1||||1|||1||1Ш1111Ш111111Ш11111111!11|1111111Ш111ШШ1111111111ИШН111111|11!1Ш11ШШ1111111||11Ч!!1М1МШ111

Za Milanom BOHUNICKVM Len nedávno sme mali možnosť stretnúť s a s naším

dlhoročným spolupracovníkom Milanom BOHUNICKÝM na tradičnom posedení s dôchodcami. Ako vždy bol milý, usmievavý, tešil sa, že opäť sa stretáva s tými, s ktorými po dlhé roky pracoval, s ktorými žil. Dnes môžeme už len smutne konštatovať, že už nie j e medzi nami. Dňa 21. novembra 1981 dot ík lo- jeho dobré srdce, ktoré roz­dával všetkým, ktorí prišli s ním do styku.

Náš dlhoročný spolupracovník Milan BOHUNICKÝ od roku 1939 pracoval na Univerzite Komenského, n a j p r v v o funkcii hlavného pedela, pracovníka Archívu UK a ako vedúci Učebno-rekreačného zariadenia v Ľubocimi. Za svo­j e j takmer štyridsaťročnej práce na Univerzite Komenské­ho poznal stovky, ba tisícky študentov, učiteľov a dalších pracovníkov, ktorí sa vždy i po rokoch k nemu radostne hlásili. Na žezlo univerzity, ktoré za tie dlhé roky držal pri promóciách, zložilo akademický sľub vyše 40 000 ab­solventov, doktorov a niekoľko desiatok čestných doktorov naše j Almae matris. Nemôžeme zabudnúť ani na jeho prá­cu v Revolučnom odborovom hnutí. Po viaceré roky bol predsedom dielenského výboru, členom výboru a členom celouniverzitnej odborovej rady. Ako vedúci hospodárskej správy sa významne zaslúžil o vybudovanie Učebno-re­kreačného zariadenia v Modre-Pieskoch.

Skláňame sa v tichej spomienke nad životom a pracou nášho Milana BOHUNICKÉHO. Ďakujeme mu za dlhoročnú prácu, ktorú vykonal pre Univerzitu Komenského, za všetko pozitívne, čo vykonal, čo vo svojich spolupracov-. níkoch zanechal.

Nech jeho pamiatka ostane natrvalo medzi nami! — jub —

I

NAŠA UNIVERZITA, spravoda j Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislave, nositeľky Padu republiky • Vydáva: Rektorát UK a CŠV KSS UK + Adresa: Šafárikovo nám. č. 6, 818 06 Bratislava ф Telefón: 535 61, 580 41, klapka 326 • Predseda redakčne j rady: Prof. RNDr. Serge j Usačev, DrSc., prorektor UK • Vedúca redaktorka: Ing. Adria na Suroviaková • Tlač: Stredné odborné učilište polygrafické, Bratislava-Rača, Račianska 90 • Uzávierka 25. knZ dého mesiaca.

8