Marek TRENČIANSKYMartin LIESKOVSKÝ

Milan ORAVEC

20072007

ENERGETICKÉ ENERGETICKÉ ZHODNOTENIE ZHODNOTENIE

BIOMASYBIOMASY

ISBN 978-80-8093-050-9

1

Marek Trenčiansky

Martin Lieskovský

Milan Oravec

ENERGETICKÉ

ZHODNOTENIE

BIOMASY

2

Táto učebnica vznikla ako jeden z výstupov projektu„Lesníctvo a drevárstvo – aktuálne potreby vo vzdelávaní a rozvoji ľudských

zdrojov s prihliadnutím na sociálno–ekonomické prínosy“.

PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU„Európsky sociálny fond pomáha rozvíjať zamestnanosť podporovaním zamestnateľnosti,

obchodného ducha, rovnakých príleežitostí a investovaním do ľudských zdrojov.“

Autori: Ing. Marek Trenčiansky,PhD. Ing. Martin Lieskovský, PhD. Ing. Milan Oravec, CSc.

Recenzent: Ing. Ladislav Varga, CSc.

Prvé vydanieVydalo Národné lesnícke centrum, Zvolen v roku 2007Návrh a grafi cká úprava obálky: Mária GálováRozsah: 147 stránTlač a knihárske spracovanie: NLC, oddelenie reprografi eČíslo publikácie: 1/2007

Copyright © Národné lesnícke centrum, Zvolen 2007ISBN 978–80–8093–050–9

3

1. BIOMASA – ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA

Všeobecná defi nícia biomasyBiomasa je celková hmota organizmov jednotlivých druhov, alebo celého spoločenstva.V zmysle všeobecnej defi nície rozlišujeme dva základné druhy biomasy:

biomasa rastlín,biomasa živočíchov.

Tento text je zameraný na energetické využitie biomasy a to biomasy drevín (drevná bio-masa, dendromasa).

Defi nícia dendromasy podľa STN 480001 Terminológia v lesnom hospodárstve:Dendromasa je nadzemná a podzemná masa stromov alebo porastu vyjadrená v hmot-

nostných alebo objemových jednotkách.Všeobecná defi nícia dendromasy ako paliva:Dendromasa je produkt, pozostávajúci zo zdrevnatenej rastlinnej hmoty alebo časti

zdrevnatenej rastlinnej hmoty pochádzajúcej z pôdohospodárstva drevospracujúceho prie-myslu alebo z iných zdrojov, napr. komunálna sféra, ktorú možno využiť na výrobu energie. Okrem dendromasy sa na energetické účely využívajú tieto druhy biomasy:

nedrevná biomasa produkovaná v poľnohospodárstve (obilie, slama, kukurica, olejni-ny, ostatné energetické plodiny) a odpady pri výrobe potravín rastlinného pôvodu,biomasa živočíšneho pôvodu vo forme exkrementov hospodárskych zvierat a organic-kých kalov v čističkách odpadových vôd.

Palivová dendromasa sa posudzuje ako ostatné základné druhy palív podľa týchto kritérií:obsah vody v palive – vlhkosť,chemické zloženie paliva,obsah popola,obsah prchavej horľaviny, výhrevnosť paliva.

Biomasa obsahuje horľavinu vo forme uhlíka, vodíka a ich zlúčenín s kyslíkom. V porov-naní s fosílnymi palivami (uhlie, ropa, zemný plyn) ktoré vznikli anaeróbnou transformáciou (sfosílnením biomasy) sa biomasa odlišuje vyšším obsahom vody a nižšou energetickou hus-totou (obsah energie vztiahnutý na jednotku hmotnosti). V porovnaní s tuhými fosílnymi pa-livami má biomasa nižšiu mernú hmotnosť a podiel nespaliteľných prímesí. Chemické zlože-nie dendromasy a hnedého uhlia je uvedené v tabuľke 1.

Tabulka 1 Chemické zloženie dendromasy a hnedého uhlia

Zložka % Dendromasa

ihličnaté drevo listnaté drevo kôra priemer hnedé uhlie

C 51,0 50,0 51,4 50,7 69,5H2 5,2 6,1 6,1 6,1 5,5O2 42,2 43,3 42,2 42,6 23,0S – – – – 1,0

N2 0,6 0,6 0,3 0,5 1,0As 1,0 1,0 2,3 1,3 25,0

••

•

•

•••••

4

Chemické zloženie jednotlivých druhov dendromasy je podobné, preto aj výhrevnosť pri rovnakej vlhkosti sa pri jednotlivých druhov drevín odlišuje len veľmi málo. Veľkou výhodou dendromasy je zanedbateľný obsah síry. Obsah nespaliteľných prímesí je v kôre vyšší ako v dreve. Kôra zachytáva mechanické nečistoty z ovzdušia a znečisťuje sa pri približovaní dre-va. Pri spaľovaní sa produkuje zanedbateľné množstvo emisií SO2.

Vlhkosť dreva sa pohybuje vo veľkom rozpätí 8 až 60 %. Obsah vody závisí od druhu drevi-ny, obdobie ťažby, dĺžky a spôsobu skladovania a stupňa technologického spracovania.

Vlhkosť dendromasy ovplyvňuje jej mernú hmotnosť. Zväčšovanie objemu s rastúcim ob-sahom vody zapríčiňuje nelineárnosť závislosti medzi mernou hmotnosťou a vlhkosťou den-dromasy znázornenej na obrázku 1.

Vlhkosť dendromasy v čerstvom stave je 35 až 60 % a bežné druhy hnedého uhlia 20 až 25 %.

Ďalšou dôležitou hodnotou z hľadiska energetického zhodnotenia dendromasy je obsah a priebeh uvoľňovania prchavej horľaviny z drevnej hmoty. V tabuľke 2 je uvedený obsah pr-chavej horľaviny v drevnej hmote, kôre a pre možnosť porovnania ja hnedého uhlia. Dendro-masa má vyšší obsah prachavej horľaviny ako hnedé uhlie približne o 27 %. Toto porovnanie potvrdzuje známu zásadu, že čím je palivo chemicky mladšie, tým má vyšší obsah prchavej horľaviny. Všeobecne platí, že čím je palivo chemicky staršie, tým je teplota počiatočného uvoľňovania prchavej horľaviny vyššia. Táto teplota je pre pevné palivá nasledujúca:

rašelina 105 ºC hnedé uhlie 170 ºC drevo 160 ºC čierne uhlie 260 ºC kôra 160 ºC antracit 400 ºC

Pri tuhých palivách, ktorým základným komponentom je prchavá zložka, majú odlišný priebeh procesu spaľovania v porovnaní s palivami obsahujúcimi malý podiel prchavej horľa-viny. Hlavný rozdiel je v tom, že prchavá horľavina značne ovplyvňuje rýchlosť horenia častice paliva.

Tabuľka 2 Obsah prchavej horľaviny dendromasy a hnedého uhlia

Zložka % Dendromasa

ihličnaté drevo listnaté drevo kôra priemer hnedé uhlie

Obsah prchavej horľaviny 74 76 75 75 48

1.1 Terminológia

Uvádzajú sa termíny charakterizujúce dendormasu vhodnú na výrobu energie a základné pojmy používané pri výrobe energie.

Palivové drevo je surové drevo, ktorého kvalita neumožňuje priemyslové spracovanie, ale je využiteľné ako zdroj energie (tepelnej, elektrickej, biopalív. Vzniká pri výrobe a manipulácii dreva ako odpad a vyrába sa ako rovnané drevo v kôre.

5

Palivové drevo sa v STN 480055 kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny a STN 480056 kvalitatívne triedenie listnatej guľatiny označuje ako výrezy kvalitatívnej triedy VI. Kvalita-tívne znaky palivového dreva podľa uvedených STN sú uvedené v tabuľkách 3 a 4.

Tabuľka 3 Klasifi kácia ihličnatého surového dreva a jeho zatrieďovanie do kvalitatívnej triedy VI.

Znaky

Účel použitia

energerický zdroj

drevina

všetky ihličnaté

kvalitatívna trieda

VI.

Hrče

dovoľujú saTrhliny

Znaky rastu

Znaky spôsobené hubami dovoľujú sa s výnimkou hniloby takého rozsahu, keď sa drevo pri bežnej manipulácii rozpadá

Poškodenie hmyzom dovoľuje sa

Ostatné neuvedené znaky dovoľuje sa bez obmedzenia

Rozmery výrezu

minimálny čap bez kôry 3 cm

maximálna hrúbka dolného čela bez kôry 30 cm; hrubšie musia byť rozštiepené

minimálna dĺžka 15 cm

Prepočtové koefi cienty prm =>m3 Hmotnosť (kg)

neodkôrnené drevo 0,64 1 prm 365

odkôrnené drevo 0,38 1 m3 570

Tabuľka 4 Klasifi kácia listnatého surového dreva a jeho zatrieďovanie do kvalitatívnej triedy VI.

Znaky

Účel použitia

energerický zdroj

drevina

všetky ihličnaté

kvalitatívna trieda

VI.

Hrče

dovoľujú saTrhliny

Znaky rastu

Znaky spôsobené hubami dovoľujú sa s výnimkou hniloby takého rozsahu, keď sa drevo pri bežnej manipulácii rozpadá

Poškodenie hmyzom dovoľuje sa

Ostatné neuvedené znaky dovoľujú sa bez obmedzenia

Rozmery výrezu

minimálny čap bez kôry 3 cmmaximálna hrúbka dolného

čela bez kôry bez obmedzenia

minimálna dĺžka 15 cm

Prepočtové koefi cienty prm =>m3Hmotnosť (kg)

Objemová jednotka Listnaté tvrdé Listnaté mäkké

neodkôrnené drevo 0,54 1 prm 465 340

odkôrnené drevo 0,60 1 m3 861 630

6

Palivové štiepky sú produkt sekania, drvenia alebo frézovania dreva približne rovnakej veľkosti s podielom, alebo bez podielu kôry a prímesí, rozmermi a kvalitou vhodný na ener-getické využitie.

Kvalitatívne znaky palivových štiepok sú podrobnejšie uvedené v kapitole 1.3.Piliny sú triesky menších rozmerov vznikajúce pri hobľovaní dreva hobľovacími nástroj-

mi.Tenčina je drevo s kôrou z korunových častí alebo kmeňov ťažených stromov s hrúbkou

do 7 cm.Priemyselne nespracovateľná hrubina je drevo z korunových častí stromov hrubšie ako

7 cm, ktoré sa po oddelení kmeňa stromu použije na výrobu štiepok.Kusový drevný odpad sú kusy dreva s kôrou alebo bez kôry vznikajúce pri poreze guľatiny

a následnou mechanickom opracovaní dreva.Čierne lúhy sú zahustený kvapalný odpad vznikajúci pri výrobe papiera a celulózy.Pelety sú palivo v tvare tabliet do priemeru 20 mm vyrobené lisovaním z vysušených pi-

lín.Vlhkosť paliva je hmotnostný podiel vody obsiahnutý v palive.Absolútna vlhkosť paliva sa vypočíta podľa vzťahu:

mw – moWa = . 100 (%) mo

kde: mw – hmotnosť vlhkého paliva mo – hmotnosť sušiny paliva

Relatívna vlhkosť paliva sa vypočíta podľa vzťahu: mw – moWr = . 100 (%) mo

Poznámka: Absolútna vlhkosť sa používa v drevospracujúcom priemysle. Relatívna vlhkosť sa používa v energetike.Využiteľný potenciál palivovej dendromasy je množstvo priemyselne nevyužiteľného ale-

bo obtiažne využiteľného dreva s kôrou vznikajúceho pri ťažbe a odpadov po spracovaní dreva na území štátu, ktoré možno použiť na výrobu energie po zohľadnení ekologických a techno-logických obmedzení.

Výhrevnosť (Energetická hodnota) paliva je množstvo tepla ktoré sa uvoľní pri dokonalom spálení paliva a uvádza sa v kJ.kg–1.

Energetická účinnosť výroby energie sa vypočíta podľa vzťahu:

Qvr = . 100 (%) Qp

kde: Qv – množstvo vyrobenej energie na výstupe z energetického zariadenia Qp – množstvo energie obsiahnuté v palive privedené do energetického zariadenia

Energetické zariadenie je technológia určená na výrobu energie (teplo, elektrina).

7

1.2 Členenie a formy biomasy na energetické využitie

Biomasa vhodná na energetické využitie sa produkuje vo viacerých odvetviach hospodár-stva. Energeticky možno využiť priemyselne ďalej nevyužiteľnú, alebo obtiažne využiteľnú biomasu v rôznych fázach jej spracovania a následného využitia.

Základné členenie biomasy podľa fázy jej spracovania:

Ťažba (zber)menejhodnotná dendromasa vznikajúca pri ťažbe a manipulácii dreva ne lesných a ne-lesných pôdach,rastlinné zvyšky po zbere poľnohospodárskych plodín (napr. slama),cielene pestované energetické rastliny (napr. biomasa rýchlorastúcich drevín, nedrev-naté rastliny (napr. Slonia stáva),exkrementy hospodárskych zvierat.

Spracovanietuhé a kvapalné odpady po mechanickom a chemickom spracovaní dreva,tuhé a kvapalné odpady vznikajúce pri spracovaní poľnohospodárskych produktov v potravinárstve, krmovinárstve a výrobe biopalív.

Likvidácia použitých produktovkomunálny a priemyselný drevný odpad,organické kaly z čistiarní odpadových vôd.

Z praktického hľadiska je významnejšie členenie palivovej biomasy podľa pôvodu vzniku.Základné členenie palivovej dendromasy podľa pôvodu vzniku:

Lesné hospodárstvo – využívajú sa tieto zložky stromovej dendromasy:palivové drevo,tenčina a nezužitkovaná hrubina korún stromov,manipulačné odpady,stromy z prerezávok,pne a korene,odpady po mechanickom opracovaní dreva v organizáciách lesného hospodárstva vo forme kusových odpadov a pilín.

Drevospracujúci priemysel – využíva sa táto dendromasa: kusové odpady po poreze a následnom mechanickom opracovaní dreva,jemnozrnné odpady (piliny, prach, stružliny) po poreze a následnom mechanickom opracovaní dreva,kôra po odkôrňovaní dreva,kvapalný odpad v celulózo – papierenskom priemysle.

•

••

•

••

••

••••••

••

••

8

Poľnohospodárstvo – využívajúce tieto zdroje dendromasy:zdrevnatená biomasa z orezu viníc,dendromasa z orezu ovocných sadov,dendromasa celých stromov z energetických porastov,dendromasa ťažená v rámci rekultivácii trvalých trávnych porastov (pasienkov),menejhodnotná dendromasa z výrubu stromov z líniových výsadieb na poľnohospo-dárskej pôde.

Ostatné zdroje palivovej dendromasykomunálny a priemyselný drevný odpad (nábytok, palety, stavebný drevný odpad a pod.),menejhodnotná dendromasa z výrubu stromov brehových porastov, líniových výsa-dieb pozdĺž komunikácii a mestskej zelene.

Poznámka: Menejhodnotná dendromasa a energetické využitie v poľnohospodárstve a pri ostatných zdrojoch zahrňuje tie zložky stromovej dendromasy ako sú uvedené v prípade lesného hospodárstva.

Dendromasa sa na energetické využitie používa ako rozmerov o upravená alebo neupra-vená. Rozmerová úprava sa vykonáva formou štiepkovania, drvenia a lisovania.

Rozmerovo neupravená dendromasapalivové drevo,manipulačné odpady,kusový odpad po mechanickom spracovaní dreva.

Používa sa na výrobu tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v menších ob-jektoch (rodinné domy, malé administratívne budovy). Dávkovanie paliva do kotlov sa vyko-náva manuálne.

Rozmerovo neupravené palivo sa ďalej využíva na výrobu drevného uhlia.Rozmerovo upravená dendromasa

štiepky z tenčiny a nezužitkovanej hrubiny stromov,štiepky z celých stromov z prerezávok a energetických porastov,štiepky z pňov a koreňov,podrvená kôra,štiepky z odpadovej dendromasy viníc a ovocných sadov, podrvený komunálny a priemyselný drevný odpad, jemnozrnný odpad z drevospracujúceho priemyslu (nie je potrebné rozmerovo upra-vovať), kvapalný odpad v celulózo – papierenskom priemysle,pelety a brikety vyrobené z vysušeného jemnozrnného odpadu.

•••••

•

•

•••

•••••••

••

9

Používa sa na výrobu tepla, elektrickej energie a kvapalných palív.Dávkovanie do kotlov, splynovačov a ostatných technologických zariadení sa vykonáva

automatizovane mechanicky, pneumaticky alebo hydraulicky.Pri výrobe energie spaľovaním sa rozmerovo upravená dendromasa spravidla v kotloch

s výkonom väčším ako 50 kW. Výhodou je lepšia možnosť regulácie dávkovania paliva do kotlov, ktorá je podmienku dosiahnutia vyššej účinnosti výroby energie.

Poznámka: V prípade potreby možno rozmerovo upravovať štiepkovaním, alebo drvením aj palivové drevo, manipulačný odpad a kusový odpad po mechanickom opracovaní dreva.

Ďalšie členenie dendromasy z hľadiska ďalších rozhodujúcich kvalitatívnych vlastností, vlhkosti a podielu prímesí je viazané na použité technológie výroby energie.

Na výrobu tepla, alebo kombinovanú elektriny a tepla spaľovaním sú na trhu dostupné kotly schopné efektívne zužitkovať rozmerovo upravenú dendromasu v celom rozsahu vlh-kosti a bežne sa vyskytujúcim podielom prímesí. Ide o zariadenie s inštalovaným výkonom až 50 MW.

Pri kotloch menšieho výkonu a nižšej technickej úrovne (nižšia cena) je nutné použitie čiastočne, alebo úplne preschnutého paliva s výrazne limitovaným podielom prímesí.

Pyrolytické kotly na spaľovanie palivového dreva vyžadujú použitie paliva s vlhkosťou do 20 % absolútnej vlhkosti.

Pelety a brikety sa vyrábajú z pilín s absolútnou vlhkosťou do 10 % bez podielu minerál-nych prímesí.

Splynovacie zariadenia malých a stredných výkonov sú určené na použitie dendromasy s maximálnou absolútnou vlhkosťou do 20 %.

Kvapalné palivá možno vyrábať z dendromasy ľubovoľnej vlhkosti bez podielu minerál-nych prímesí.

Pre úplnosť sa uvádza členenie nedrevnej biomasy z hľadiska energetického využitia:

biomasa vhodná na výrobu energie spaľovanímzvyšková fytomasa nedrevných rastlín na výrobu potravín a krmovín (slama, kukurica, repka),cielene pestované energetické rastliny (ozdobnica čínska, cirok štiav, konope).

biomasa vhodná na výrobu biopalív vo forme metylesterov rastlinných olejov ako zložka motorovej nafty

semená repky a obilnín.

biomasa vhodná na výrobu biopalív vo forme alkoholu ako prímes do benzínov plody kukurice, obilnín, cukrovej repy a zemiakov.

čisté rastlinné oleje ako palivo vznetových motorovvyššie uvedené plodiny.

•

•

•

•

•

10

biomasa vhodná na výrobu bioplynu s následnou kombinovanou výrobou tepla a elektrickej ener-gie

exkrementy hospodárskych zvierat,siláž, zelené nedrevné rastliny.

Základné rozdiely medzi palivovou dendromasou a nedrevnou rastlinnou biomasou (fy-tomasou):

dendromasa má pri rovnakej vlhkosti väčšiu mernú hmotnosť,dendromasa má pri rovnakej vlhkosti väčšiu výhrevnosť, dendromasa má v prirodzenom stave menej nespaliteľných zložiek,fytomasa má pri ťažbe (zbere) menšiu vlhkosť.

Porovnanie uvedených priemerných hodnôt parametrov obilnej slamy a palivových štiepok: slama štiepkymerná hmotnosť pri absolútnej vlhkosti 15 % kg.m–3 90 250

výhrevnosť pri absolútnej vlhkosti 15 % KJ.kg–1 14 286 16 623

podiel nespaliteľnýchzložiek v sušine, % 7 2

absolútna vlhkosť priťažbe (zbere), % 20 75Uvedené rozdiely v energetických vlastnostiach dendromasy a fytomasy majú významný

vplyv na efektívnosť ich energetického využitia.Dendromasa je vhodná najmä na výrobu tepla a kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Výroba kvapalných palív (biopalív) je efektívna len pri koncentrovanej výrobe. Doporučená dopravná vzdialenosť je do 50 km.

Fytomasa je vhodná na výrobu tepla v zariadeniach čo najmenej vzdialených od miesta zberu. Doporučená vzdialenosť je do 15 km.

Plody a semená fytomasy sú vhodné na výrobu biopalív aj v stredne veľkej koncentrácii.

1.3 STN a normy zaoberajúce sa biomasou ako surovinou na energetické využitie

Kvalitatívne parametre palivových štiepok a pilín sú defi nované v STN 48 0057 Ihličnaté štiepky a piliny a STN 48 0058 Listnaté štiepky a piliny.

Uvedené normy boli vytvorené na základe domácich a zahraničných poznatkov pri výro-be a nasledovnom spracovaní štiepok.

Na Slovensku a v zahraničí sú kvalitatívne parametre palivových štiepok vecou dohody medzi výrobcom štiepok a ich odberateľom.

••

••••

11

Odberateľ štiepok môže mať konkrétne požiadavky na tieto parametre:vlhkosť paliva,veľkosť (zrnitosť) paliva,podiel prímesí resp. nežiadúcich látok.

Vlhkosť paliva a jeho zrnitosť sú determinované konštrukciou technológie na výrobu energie. Vlastníci kotlov ktorých konštrukcia neumožňuje efektívne spálenie paliva s vyso-kou vlhkosťou (malý spaľovací priestor, nedostatočná tepelná kapacita stien spaľovacej ko-mory, obmedzený rozsah regulácie prívodu spaľovacieho vzduchu) môžu požadovať dodávku paliva s nižšou vlhkosťou, alebo si palivo vo vlastných priestoroch dosušiť čo je priestorovo náročné.

Konštrukcia dávkovačov paliva do kotlov, najmä menších výkonov niekedy neumožňuje použitie paliva s podielom väčších častíc. Odberateľ môže požadovať palivo s limitovaným rozsahom veľkosti častíc, alebo si palivo rozmerovo upraví vlastným zariadením, žo je efek-tívne len vo veľkých energetických zdrojoch.

Odberateľ môže ďalej zmluvne požadovať limitované podiely prímesí, ktoré negatívne ovplyvňujú energetickú účinnosť energie, produkciu emisii a technický stav zariadenia. Ide o nadmerné podiely minerálnych prímesí, kovov a iných cudzorodých látok a tiež asimilač-ných orgánov drevín. Nadmerný podiel lístia a ihličia v štiepkach zvyšuje produkciu emisii.

Na druhej strane výrobca štiepok je z hľadiska kvality produkcie limitovaný konštrukciou štiepkovača resp. drviča (počet nožov a protinožov, otáčky činnej časti zariadenia, systém triedenia a separácie štiepok) a tiež kvalitou spracovávanej suroviny.

Riešením je voľba vhodného zariadenia na výrobu štiepok podľa požiadaviek na zr-nitosť štiepok rozhodujúcich odberateľov. Menšiu vlhkosť a prijateľný podiel prímesí v štiepkach možno dosiahnuť:vykonaním ťažby dendromasy v dostatočnom predstihu pred štiepkovaním (3 – 6 me-siacov) čo je problematické pri likvidácii hmyzových kalamít,prírodným sušením štiepok v krytých skladoch, použitím vhodných technológii sústreďovania dreva napr. použitím vývozných súprav, lanoviek a pod.,vhodným načasovaním ťažby a sústreďovania suroviny z hľadiska klimatických pod-mienok,úpravou povrchu skladov suroviny a vhodnou voľbou miesta štiepkovania.

Kľúčovou otázkou vo vzťahu výrobcu štiepok a odberateľa je meranie množstva dodaných štiepok a ich energetická hodnota. Vo všeobecnosti sa používajú tieto postupy zisťovania množstva štiepok a ich kombinácie:

meranie hmotnosti dodaných štiepok odvážením dopravného prostriedku pred a po jeho vyprázdnení a zistením vlhkosti štiepok z odobratých vzoriek, prípadne meraním ich výhrevnosti,merania objemu dodaných štiepok na základe rozmerov prepravného priestoru do-pravného prostriedku so zisťovaním vlhkosti, prípadne výhrevnosti,na základe evidencie vyrobenej energie u odberateľa.

Minimalizácia obsahu vody v palive je dôležitá pre dodávateľa z hľadiska zníženia doprav-ných nákladov a pre odberateľa z hľadiska zvýšenia efektívnosti výroby energie.

•••

•

•

••

•

•

•

•

•

12

Obe normy určujú technické požiadavky na drevo vo forme štiepok a pilín, ktoré sa použí-va na výrobu energie, na priemyselné mechanické a chemické spracovanie a na záhradkárske účely.

Surovinou na výrobu štiepok určených na chemické a mechanické spracovanie sú najmä sortimenty dreva kvalitatívnej triedy C 3 defi nované v STN 48 0055 a STN 48 0056.

Surovinou na výrobu energetických štiepok sú sortimenty dreva kvalitatívnej triedy D defi nované v STN 48 0055 a STN 48 0056, ďalej tenké drevo z prerezávok, ťažbové a mani-pulačné zvyšky.

Z drevospracujúcich prevádzok sa na výrobu štiepok používajú krajnice, odrezky a ostat-ný kusový odpad, ktorý vzniká pri poreze guľatiny.

Hlavným zdrojom pilín sú drevospracujúce prevádzky.Štiepky a piliny nesmú obsahovať prímesi, ktoré sú v platných právnych predpisoch defi -

nované ako škodlivé.Zrnitosť energetických štiepok závisí od technických parametrov používaného spaľova-

cieho zariadenia.Energetické štiepky sa dodávajú v dvoch triedach zrnitosti uvedených podľa drevín v ta-

buľkách 5 – 8.

Tabuľka 5 Jemnozrnné energetické listnaté štiepky

Parameter Veľkostná frakcia mm Maximálna veľkosť štiepok

mmHmotnostný podiel

%do 5 od 5 do 35 nad 35

≤ 20 od 75 do 100 ≤ 5 50

Tabuľka 6 Hrubozrnné energetické listnaté štiepky

Parameter Veľkostná frakcia mm Maximálna veľkosť štiepok

mmHmotnostný podiel

%do 5 od 5 do 50 nad 50

≤ 20 od 60 do 100 ≤ 20 120 Tabuľka 7 Jemnozrnné energetické ihličnaté štiepky

Parameter Veľkostná frakcia mm Maximálna veľkosť štiepok

mmHmotnostný podiel

%do 5 od 5 do 35 nad 35

≤ 20 od 70 do 100 ≤ 10 80

Tabuľka 8 Hrubozrnné energetické ihličnaté štiepky

Parameter Veľkostná frakcia mm Maximála veľkosť štiepok

mmHmotnostný podiel

%do 5 od 5 do 50 nad 50≤ 20 od 60 do 100 ≤ 20 250

13

V osobitých prípadoch sa zmluvne dohodnú iné ako štandardné požiadavky na rozmery štiepok uvedené v týchto STN.Štiepky a piliny sa v závislosti od vlhkosti delia do piatich kate-górií uvedených v tabuľke 9.

Tabuľka 9 Kategórie štiepok podľa vlhkosti

Kategória Relatívna vlhkosť % Špecifi kácia

V 1 do 20 vzduchosuché

V 2 od 21 do 35 preschnuté – stabilné pri skladovaní v krytom sklade

V 3 od 36 do 45 mierne preschnuté – nevhodné na dlhodobé skladovanie bez pravidelného mechanického prehadzovania skládok

V 4 nad 45 čerstvé – vyrobené z čerstvého dreva, nevhodné na dlhodobé skladovanie v krytých skladoch

1.3.1 Vlhkosť a výhrevnosť energetických štiepok

Pri energetických štiepkach alebo pilinách sa špecifi kácia kvality podľa vlhkosti a výhrev-nosti zmluvne dohodne medzi dodávateľom a odberateľom.

V tabuľke 10 sa uvádza výhrevnosť 1 tony ihličnatého a listnatého dreva v závislosti od vlhkosti, platná pre surovinu skladovanú kratšie ako 30 dní a umelo sušenú surovinu.

Tabuľka 10 Závislosť výhrevnosti dreva od vlhkosti

DrevinyRelatívna vlhkosť, %

15 20 25 30 35 40 45 50 55Výhrevnosť, GJ.t–1

Ihličnaté 15,5 14,4 13,4 12,3 11,3 10,2 9,1 8,0 7,0Listnaté 15,5 14,1 12,9 11,7 10,5 9,4 8,3 7,2 6,2

Pri dlhšom skladovaní postupne dochádza k aeróbnemu rozkladu dreva, v dôsledku čoho klesá jeho výhrevnosť.

Ak je súčasťou zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom štiepok alebo pilín špecifi kácia ich výhrevnosti, táto sa stanoví podľa STN ISO 1928.

1.3.2 Podiel kôry

V tabuľke 11 sa uvádza dovolený podiel kôry pre jednotlivé druhy štiepok.

Tabuľka 11 Dovolený podiel kôry

Druh štiepok Podiel kôry %

na chemické spracovanie do 1

na mechanické spracovanie do 3

energetické štiepky do 30

na záhradkárske účely neobmedzený

14

1.3.3 Podiel minerálnych nečistôt a iných prímesí

Štiepky určené na mechanické alebo chemické spracovanie nesmú obsahovať žiadne mi-nerálne nečistoty ani iné prímesi.

V energetických štiepkach môže byť podiel drobných minerálnych nečistôt (piesok, hlina a podobne) maximálne 0,3 %. Znečistenie inými prímesami sa nedovoľuje.

V štiepkach na záhradkárske účely nie je podiel drobných minerálnych nečistôt limitova-ný.

1.3.4 Dodávanie a preberanie

Pri dodávaní a preberaní štiepok sa uprednostňuje meranie hmotnosti pred meraním ob-jemu pre väčšiu presnosť.

Pri preberaní na hmotnosť je mernou jednotkou tona (t). Hmotnosť sa zistí z rozdielu hmotnosti plného a prázdneho dopravného prostriedku.

Objem listnatých štiepok a pilín závisí od druhu dreviny, vlhkosti a zrnitosti suroviny. Tie-to faktory sa najmä pri dlhodobých dodávkach štiepok a pilín výrazne menia.

Pri preberaní štiepok na objem je mernou jednotkou kubický meter (m3). Pri určovaní ob-jemu dodávky sa odporúča nasledujúci postup:

1. objem dreva pred štiepkovaním sa stanoví podľa STN 48 0007 alebo STN 48 0009; na zabezpečenie dostatočnej presnosti sa odporúča zoštiepkovať aspoň 5 m3 dreva;

2. po štiepkovaní sa zmeria priestor zaplnený štiepkami na ložnej ploche odvozného prostriedku s presnosťou na 1 cm a vypočíta sa objem;

3. vypočíta sa prepočítavací koefi cient objemu dreva pred štiepkovaním a po štiepkovaní podľa vzorca:

V1 Kv = V2

kde V1 je objem dreva pred štiepkovaním v m3; V2 jeobjem dreva po štiepkovaní v m3.Koefi cient sa použije na stanovenie objemu dodávaného dreva, ak sa objem meria len pred

štiepkovaním alebo len po štiepkovaní.Pri preberaní pilín, kusového odpadu (odrezkov) a hoblín na objem sa zmeria priestor za-

plnený nákladom na ložnej ploche odvozného prostriedku s presnosťou na 1 cm a vypočíta sa objem v m3.

Merná hmotnosť nákladu známeho objemu sa zistí z rozdielu hmotnosti plného a prázd-neho odvozného prostriedku.

Počet meraní na stanovenie prepočítavacieho koefi cientu, objemu a mernej hmotnosti suroviny závisí od variability jej kvalitatívnych vlastností a zmluvne sa dohodne medzi dodá-vateľom a odberateľom.

15

1.3.5 Skúšanie kvality

Odber vzoriek

Po vyložení nákladu sa za prítomnosti zástupcov odberateľa a dodávateľa odoberú z troch miest vzorky štiepok alebo pilín s celkovou hmotnosťou 500 gramov na stanovenie každého z kvalitatívnych parametrov suroviny.

Vlhkosť a výhrevnosť – vzorka má byť zabalená tak, aby nedošlo k zmene vlhkosti a sklado-vaná pri teplote do 5 ºC. Vzorku je potrebné spracovať do 3 h.

Zrnitosť a podiel kôry – bez špeciálnych požiadaviek.Rozsah a počet zisťovaní kvalitatívnych parametrov štiepok a pilín sa dohodne zmluvne

medzi dodávateľom a odberateľom.

Príprava skúšobnej vzorky

Skúšobná vzorka sa pripraví zmiešaním odobratých vzoriek rozdelených kvartáciou pod-ľa STN 01 5111.

Stanovenie vlhkosti

Prístroje a pomôcky

Na stanovenie vlhkosti sa používa bežné laboratórne zariadenie a:Váhy, ktoré umožňujú vážiť hmotnosť skúšobnej vzorky s presnosťou na 0,01 g.Sušiareň, ktorá umožňuje vysúšať skúšobné vzorky pri teplote 103 °C ± 2 °C. Elektromagnetické vlhkomery s kontaktnými sondami.

Postup skúšky

Skúšobná vzorka sa odváži s presnosťou na 0,01 g a vysuší sa pri teplote 103 °C ± 2 °C do konštantnej hmotnosti. Skúšobná vzorka dosiahne konštantnú hmotnosť vtedy, keď zmena hmotnosti medzi dvoma váženiami, vykonanými v intervale 2 h, neprekročí 0,01 g. Absolútna vlhkosť skúšobnej vzorky Wa sa vypočíta podľa vzorca:

m1 – m2Wa = . 100, m2

kde Wa je absolútna vlhkosť vzorky v percentách; m1 je hmotnosť vzorky pred vysušením v gramoch; m2 je hmotnosť vzorky po vysušení v gramoch.

Relatívna vlhkosť skúšobnej vzorky Wr sa vypočíta podľa vzorca:

m1 – m2

Wr = . 100, m1

kde Wr je relatívna vlhkosť vzorky v percentách; m1 je hmotnosť vzorky pred vysušením v gramoch; m2 je hmotnosť vzorky po vysušením v gramoch.

•••

16

Z určených hodnôt vlhkosti skúšobných vzoriek sa vypočíta priemerná hodnota vlhkosti s presnosťou na 0,1 %.

V prípade určovania vlhkosti elektromagnetickým vlhkomerom sa vzorky neodoberajú. Zástupca odberateľa a dodávateľa minimálne na troch miestach skládky privezeného ma-

teriálu spoločne odmerajú hodnoty vlhkosti kontaktným elektromagnetickým vlhkomerom a vypočítajú priemernú vlhkosť s presnosťou na 0,1 %.

Analýzy rozmerov štiepok

Rozmery štiepok sa zistia pomocou laboratórnej preosievačky preosievaním skúšobnej vzorky počas 5 min.

Pri analýzach štiepok na mechanické a chemické spracovanie alebo na záhradkárske úče-ly sa na preosievačke použijú sitá s veľkosťou ôk 5 mm, 35 mm a 45 mm, pri jemnozrnných energetických štiepkach sitá s veľkosťou ôk 5 mm a 35 mm a pri hrubozrnných energetických štiepkach sitá s veľkosťou ôk 5 mm a 50 mm.

Stanovenie podielu kôry a nečistôt

Podiel kôry a nečistôt sa stanoví zo vzorky štiepok s hmotnosťou 200 g. Kôra a nečistoty sa od dreva mechanicky oddelia. Drevo, kôra a nečistoty sa osobitne odvážia na laboratórnej váhe s presnosťou na 0,01 g a vypočíta sa ich podiel vo vzorke. Podiel kôry a nečistôt sa vyjadrí v percentách z hmotnosti vzorky.

1.3.6 Skladovanie

Štiepky a piliny sa skladujú na voľných alebo krytých skládkach (prístrešky, uzavreté sklady). K uzavretým skladom drevného paliva patria skladovacie haly, zásobníky s mechani-zovaným vyhrnovaním paliva a silá s gravitačným alebo mechanizovaným vyprázdňovaním.

Na zamedzenie možnosti primiešania nežiadúcich prímesí sa odporúča štiepky a piliny na mechanické alebo chemické spracovanie a energetické štiepky skladovať najmä na pev-ných plochách s betónovým alebo asfaltovým povrchom

Bezpečnosť skladovania sypkých drevných palív musí byť v súlade s platnými právnymi predpismi.

V novonasypanej hromade štiepok alebo pilín sa musí kontrolovať teplota. Meria sa tep-lomerom v hĺbke 1,5 m a vo vzdialenosti najviac 10 m od seba najmenej raz za deň. Ak teplota štiepok alebo pilín v priebehu prvého týždňa po ich uskladnení nepresiahne 35 °C, možno lehotu na meranie teploty predĺžiť na raz za tri dni. Po uplynutí troch týždňov od uskladnenia možno interval merania predĺžiť na raz za týždeň. Ak dosiahne teplota v hromade 50 °C, je potrebné štiepky alebo piliny prehádzať alebo rozhrnúť. Rovnako sa postupuje, ak sa teplota v hromade štiepok alebo pilín zvyšuje o viac ako 3 °C za 24 h.

17

2. VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE

2.1 Súčasný stav a perspektívy využívania biomasy

Ciele v energetickom využívaní OZE

Európska úniaDosiahnuť podiel elektriny, vyrobenej z obnoviteľných energetických zdrojov, na celkovej

spotrebe elektriny na úrovni 21 % a podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej spotrebe na úrovni 12 %

Slovenská republika Počas predvstupových rokovaní do EU SR prijala záväzok zvýšiť podiel výroby z OZE do

roku 2010 na 19 % a podiel OZE na celkovej spotrebe PEZ na 10 %.Doteraz nebol na Slovensku vytvorený ucelený legislatívny a koncepčný rámec systema-

ticky podporujúci produkciu palivovej drevnej biomasy na lesných a nelesných pôdach a jej energetické využívanie. Rovnako nebol vytvorený resp. efektívne realizovaný systém fi nanč-nej podpory pre producentov palivovej drevnej biomasy, jej spotrebiteľov, výrobcov technoló-gií, vedy a výskumu v tejto oblasti. Tieto skutočnosti majú veľký podiel na zaostávaní Sloven-ska vo využívaní OZE.

Hlavné príčiny zaostávania Slovenska v oblasti energetického využívania OZENezáujem štátu o využívanie obnoviteľných energetických zdrojov, okrem vodnej ener-gie od roku 1990Veľmi pomalé prijímanie legislatívnych opatrení podporujúcich využívanie OZEAbsencia alebo nepoužívanie priamych a nepriamych fi nančných mechanizmov pod-porujúcich využívanie OZEPomalá liberalizácia cien základných palív a energieIgnorovanie OZE (okrem vodnej energie) v doterajších štátnych a regionálnych ener-getických koncepciáchZávislosť na dovozoch technológií a cenový diferenciál medzi domácimi a zahraničný-mi cenami palív a energieNedostatok vlastných fi nančných zdrojov u potenciálnych užívateľov, resp. nevýhod-nosť bankových úverov

Hlavné faktory ovplyvňujúce doterajší vývoj energetického využitia drevnej biomasy a ostatných OZE na Slovensku a v zahraničí:

množstvo vlastných zásob fosílnych palív,domáci využiteľný potenciál drevnej biomasy vhodnej pre energetické využitie,štátna energetická politika a jej vzťah k využívaniu OZE,miera rozvoja výrobných technológií potrebných na produkciu, spracovanie a energe-tické využitie drevnej biomasy.

•

••

••

•

•

••••

18

Hlavné faktory ovplyvňujúce budúci vývoj produkcie a využívanie palivovej drevnej bio-masy z lesnej a nelesnej pôdy v podmienkach SR:

lesnatosť územia, zásoby dreva a sortimentová štruktúra ťaženého dreva,vývoj domácich drevospracovateľských kapacít a cien jednotlivých sortimentov dreva, vývoj spotreby a cien palív a energie,energetická politika SR, najmä v oblasti využívania OZE a vývoj na zahraničných tr-hoch.

Pre zvýšenie energetického využívania drevnej biomasy do roku 2013 na úroveň súčas-ného využiteľného potenciálu, ktorý pokryje 5 až 6 % domácej spotreby prvotných energetic-kých zdrojov je potrebné realizovať tieto opatrenia:

Podporovať producentov palivovej drevnej biomasy za účelom zvýšenia udržateľnej produkcie, tvorby a stabilizácie trhu s týmto palivom realizáciou priamych a nepria-mych fi nančných opatrení. Zlepšovať možnosti alternatívneho využitia nelesných pôd na produkciu palivovej a priemyselne využiteľnej biomasy formou legislatívnych a fi nančných podporných opatrení.Zlepšovať podmienky pre kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla z drevnej bi-omasy v jestvujúcich a perspektívnych energetických zariadeniach najmä formou zvý-šenia výkupných cien elektriny do verejnej siete a vytvorenie stabilného prostredia.Podporovať projekty výstavby tepelných zdrojov na báze drevnej biomasy formou fi -nančného príspevku na krytie nákladov na prípravu a realizáciu projektov s cieľom vy-tvorenia siete spotrebiteľov schopných efektívne využívať zdroje drevnej biomasy.Podporovať výskumné a vývojové aktivity súvisiace s produkciou a energetickým vy-užívaním drevnej biomasy a tiež ekonomickými a ekologickými dôsledkami jej využí-vania.

2.2 Zámery a koncepcie energetickej politiky SR a EU

Energia je kľúčom v podpore Európy pri dosahovaní cieľov zameraných na rast, pracovné miesta a trvalo udržateľný rozvoj. Vysoké ceny ropy koncentrujú pozornosť členských štátov na zvyšujúcu sa závislosť Európy na dovoze energie.

Bolo potrebné aby únia na túto výzvu výrazne reagovala. Hlavní predstavitelia členských štátov únie v októbri 2005 na neformálnom samite v Hampton Court potvrdili dôležitosť energetickej politiky v reagovaní na výzvy globalizácie. Zohľadňujúc túto skutočnosť komisia uskutočňuje dôkladné prehodnotenie svojej energetickej politiky s troma hlavnými cieľmi:

konkurenciaschopnosťtrvalo udržateľný rozvojbezpečnosť dodávok

V rámci kontextu silnejšieho hospodárskeho rastu medzi základné prvky tejto politiky patrí silnejší hospodársky rast, potreba znížiť energetický dopyt; zvýšenie dôvery v obnovi-teľné energetické zdroje, vzhľadom na potenciál spojený s domácou výrobou týchto zdrojov a s ich trvalo udržateľným rozvojom; diverzifi kácia energetických zdrojov a zvýšenie medzi-národnej spolupráce. Tieto prvky môžu Európu podporiť pri znižovaní závislosti na dovoze energie, zvýšení udržateľného rozvoja a stimulovaní rastu a pracovných miest.

••••

•

•

•

•

•

•••

19

Akčný plán rozvoja biomasy EÚ je materiál, ktorý má k týmto cieľom napomôcť. Je to oznámenie komisie zo 7. decembra 2005 a má slúžiť ako návod na vypracovanie národných akčných plánov.

Komisia predkladá svoj akčný plán v tomto širšom kontexte integrovanej a súvislej ener-getickej politiky a najmä podpory obnoviteľných energetických zdrojov. Využitie biomasy ak jeden komponent opatrení využívania OZE, je potrebný na dosiahnutie uvedených cieľov, pretože biomasa v súčasnosti predstavuje asi polovicu obnoviteľnej energie, ktorá sa využíva v EÚ.

Tento akčný plán EÚ predstavuje koordináciu postupných krokov energetického využi-tia biomasy. Prvý koordinovaný krok stanovuje opatrenia na podporu využívania biomasy pri vykurovaní, pri výrobe elektrickej energie a v doprave, po ktorých nasledujú prierezové opatrenia týkajúce sa zásobovania biomasou, fi nancovania a výskumu. Dopĺňa ho všeobecné hodnotenie vplyvu na životné prostredie a ekonomiku. Druhý krok predstavuje predloženie individuálnych opatrení členských krajín, ktoré podliehajú osobitnému hodnoteniu vplyvu, v súlade s pravidlami komisie.

EÚ v súčasnosti pokrýva biomasou 4 % svojich energetických potrieb. Ak by naplno využila jej potenciál, do roku 2010 by viac než zdvojnásobila využívanie biomasy, v súlade s osvedčenou poľnohospodárskou praxou, pri zabezpečovaní trvalo udržateľnej výroby bez významného ovplyvnenia domácej výroby potravín. Akčný plán pre biomasu EÚ, predložený v decembri 2005, predpokladá zdvojnásobenie využívania biomasy do roku 2010.Výhody zdvojnásobenia využívania biomasy:

podiel fosílnych palív na energetickom mixe EÚ poklesne z 80 % na 75 %, čo znamená 8 % pokles dovozu nespracovanej ropy. To môže celkovo pozitívne ovplyvniť ceny ropy a pohonných hmôt,emisie skleníkových plynov poklesnú o 209 miliónov ton, vyjadrených ekvivalentom CO2 ročne, čo pomôže únii splniť záväzky Kjótskeho protokolu,v sektore poľnohospodárstva a lesníctva členských štátov EÚ sa vytvorí 250 – 300 tis. dodatočných pracovných miest.

Vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa zlepší dostupnosť biomasy a ďalšie možnosti poskytuje aj dovoz z nečlenských krajín.

V posudku komisie by opatrenia v tomto akčnom pláne mohli viesť k zvýšeniu využita biomasy na približne 150 ton v roku 2010. Predstavuje to menej než je úplný potenciál; čo je v súlade s indikatívnymi cieľmi týkajúcimi sa obnoviteľných energetických zdrojov.

Jedným zo základných opatrení na konkretizáciu a plnenie Akčného plánu rozvoja bioma-sy EÚ je rozpracovanie národných akčných plánov členských krajín.

Dôrazom na vypracovanie akčných plánov položilo aj jarné zasadnutie Európskej rady. Predsedovia vlád a hlavy štátov dosiahli v oblasti energetiky a klímy politickú dohodu predo-všetkým v stanovení záväzných strednodobých cieľov v oblasti redukcie skleníkových plynov (20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 1990), úspor energie (20 % z plánovanej spotreby na rok 2020), zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie (20 % do roku 2020) a podielu biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave (mini-málne 10 % do roku 2020).

Politicky necitlivejšou oblasťou jarného samitu bola časť venovaná energetickej efektív-nosti a obnoviteľným zdrojom energie, najmä otázka záväznosti cieľového podielu 20 % ob-

•

•

•

20

noviteľným zdrojo energie na celkovej spotrebe energie EÚ do roku 2020. Otázka, či stanoviť cieľ pre podiel OZE do roku 2020 na úrovni 20 % konečnej spotreby ako indikatívny alebo záväzný dominovala rokovania od úrovne pracovných skupín Rady Európskej únie. Vytvorili sa dve skupiny členských krajín. Zatiaľ čo zástupcovia záväzného cieľa argumentovali najmä potrebou vyslať jasný signál priemyslu a vytvoriť stabilné prostredie pre potrebný výskum a vývoj, skupina oponentov argumentovala privysokými nákladmi a nereálnosťou cieľa. Na Rade ministrov EÚ pre energetiku sa dosiahol kompromis, keď závery hovoria o cieli 20 % bez určenia jeho povahy.

Závery Európskej rady v tejto citlivej otázke boli upresnené tak, že záväzný ukazovateľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov je záväzným cieľom pre EÚ ako celok a pri roz-deľovaní záťaže medzi jednotlivými krajinami sa budú zohľadňovať národné špecifi ká, výcho-diskové pozície jednotlivých členských štátov, súčasná úroveň podielu obnoviteľných zdrojov energií na domácom trhu a v podstatnej miere existujúca štruktúra výroby energie v krajine, tzv. energetický mix. Cieľ dosiahnuť 10 % podiel biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v doprave v EÚ do roku 2020 bol stanovený ako záväzný.

Dohodnuté ciele vo využívaní OZE považujeme za globálne ciele krajín EÚ. Vláda SR dňa 18. apríla 2007 schválila Správu o priebehu a výsledkoch rokovania Európ-

skej rady v Bruseli 8. – 9. marca 2007. Vláda v tejto súvislosti uložila ministrovi hospodárstva, ministrovi životného prostredia a ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií analyzovať zá-very zasadnutia Európskej rady v Bruseli 8. – 9. Marca 2007, v časti integrovaná politika v ob-lasti klímy a energetiky a rozpracovať ich do konkrétnych opatrení a predložiť na rokovanie vlády SR v termíne do 30. 9. 2007.

Legislatívny rámec akčného plánu pre biomasu

Úlohou je vypracovať akčný plán rozvoja biomasy, ktorý bude predstavovať koordinovaný krok k vyššiemu a komplexnému využívaniu biomasy na energetické účely na Slovensku.

Cieľom ďalej je stanovenie potenciálu biomasy, prínosov využívania biomasy, opatrení na podporu využívania biomasy pri vykurovaní, pri výrobe elektriny a v doprave, po ktorých nasledujú prierezové opatrenia týkajúce sa zásobovania biomasou, fi nancovania a výskumu. Dopĺňajú ho všeobecné hodnotenia vplyvu využívania biomasy na energetické účely zahrňu-júce aspekty sociálne, ekonomické, environmentálne, legislatívne a bezpečnostné. Cieľom je aj návrh odstránenia zábran realizácie biomasy v energetike.

Legislatívny rámec pre tvorbu akčného plánu pre biomasu tvoria nasledovné legislatívne a koncepčné materiály:

Právne predpisy platné v SR:

Zákony:656/2004 Z. z. Zákon o energetike a o zmene niektorých zákonov657/2004 Z. z. Zákon o tepelnej energetike658/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Nariadenia vlády:124/2005 Z.z, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou

•••

•

21

246/2005 Z. z. o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej re-publiky

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví:2/2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v elektroenergetike a spôsob jej vykonania, rozsahu a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primera-ného zisku a podklady na návrh ceny

Vyhláška:608/2006 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu a postupne pri poskytovaní informácií o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a moto-rovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky.

Dokumenty platné v SR:

Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie (2003)Koncepcia využívania poľnohospodárskej a lesníckej biomasy na energetické účely (2004)Medzirezortné analýzy bariér a potenciálov rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (2003)Správa o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie vrátane stanovenia národ-ných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie (2004)Národný program rozvoja biopalív (2005)Analýza vplyvu platnej legislatívy na podporu využívania biomasy na energetické účely a návrh na ďalšie riešenie (2006)Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR (2007)

Legislatíva platná v EÚ:

Smernica č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdro-jov energie (2001)Smernica č. 2003/30/ES o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných pa-lív v doprave (2003)

Dokumenty vypracované Európskou komisiou:

Správa komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, vyhodnotenie účinku le-gislatívnych nástrojov a ostatných politík Spoločenstva na rozvoj príspevku zdrojov obnoviteľnej energie v EÚ a návrhy konkrétnych opatrení (2004)Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (2005)Akčný plán o biomase (2005)Správa o pokroku v oblasti obnoviteľných zdrojov elektrickej energie (2007)

•

•

•

••

•

•

••

•

•

•

•

•••

22

Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu. Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti (2007)Energetická politika pre Európu (2007)

2.3 Vybrané medzinárodné dohody o obmedzovaní produkcie CO2

Spomedzi základných dokumentov – medzinárodných dohovorov a zmlúv sú to najmä: Kyoto protocol; Vienna Convention for the Protection of the Ozone Layer; Montreal Protocol on Substances that Deplete the Ozone Layer; Protocol on strategic environmental assesment to the convention on environmental impact assesment in a transboundary context; Carthage-na protocol on biosafety to the convention on biological diversity; United Nations Millennium Declaration; United Nations Convention on Combat Desertifi cation; Convention on Biolo-gical Diversity; Antarctic Threaty; Communication on EU policies and measures to reduce greenhouse gas emissions: Towards a European Climate Change Programme (ECCP); Kiev Protocol on Strategic Environmental Assessment; Espoo Convention on Environmental Im-pact Assessment in a Transboundary Context.

Až do roku 1979, keď sa v Ženeve konala Prvá svetová klimatická konferencia boli otázky vplyvu skleníkových plynov na klímu Zeme výlučne oblasťou záujmu vedcov. Dve po nej na-sledujúce konferencie vo Willach (1985) a v Belliago (1987) vypracovali spoločné stanovisko krajín v súvislosti s možným globálnym oteplením a zadali politikom úlohu zaoberať sa týmto problémom. Od tejto doby sa problém dovtedy vedecký premenil na problém politický.

V roku 1988 Svetová meteorologická organizácia a Organizácia spojených národov (OSN) založili IPCC (Medzivládny panel o zmene klímy). Jeho úlohu bolo pripraviť pre valné zhromaždenie OSN správu o probléme zmeny klímy, jej vplyvu na životné prostredie a exis-tenciu človeka spolu s návrhom stratégií a reakcií na tieto zmeny. Správa bola prednesená na 45 stretnutí valného zhromaždenia OSN v roku 1990 a začali sa prípravy na vypracovanie Dohovoru o zmene klímy. V roku 1992 na summite v Rio de Janeiro sa podpísal Rámový do-hovor o zmene klímy (Convention on Climate Change). Odvtedy sa začala história dokumen-tov zmierňujúcich dopady zmeny klímy pomocou politických nástrojov.

Rámcový dohovor obsahuje princípy a rámce medzinárodnej spolupráce v oblasti miti-gačných opatrení, nestanovuje však Zmluvným stranám žiadne konkrétne ciele, tie mali byť dojednané na nasledujúcich pravidelných Konferenciách zmluvných strán (COP). Čoskoro sa ukázalo, že je potrebný účinnejší nástroj na zaistenie cieľa znížiť v jednotlivých krajinách emisie skleníkových plynov. Preto krajiny, ktoré ratifi kovali Rámcový dohovor, prijali v roku 1997 Kjótsky protokol. Príručka ako sa má Kjótsky protokol implementovať – Marrakechsky akord bol dohodnutý v 2001.

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy

Vstúpil do platnosti 21. 3. 1994. Jeho cieľom bolo vytvoriť predpoklady na urýchlenú sta-bilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnej interferencii antropogénnych vplyvov s klimatickým systémom. Je založený na 5 hlavných princípoch:

•

•

23

Princíp medzigeneračnej spravodlivosti a diferencovanej zodpovednosti, ktorého pod-statou je snaha chrániť klimatický systém Zeme v prospech nielen súčasnej, ale i budú-cich generácií. Princíp zvláštnej potreby rozvojových štátov. Princíp predbežnej opatrnosti. Je potrebné, aby boli vhodné opatrenia prijaté s dosta-točným predstihom. Princíp práva všetkých zemí na podporu a hájenie záujmov udržateľného rozvoja spo-ločnosti. Nutnosť štátov dohovoru vzájomne spolupracovať a zaisťovať také vzťahy, ktoré by ne-bránili naplňovaniu Dohovoru a v jeho duchu podporovali ďalší rozvoj štátov tretieho sveta.

Kjótsky protokol

Kjótsky protokol stanovuje pre ekonomicky vyspelé štáty záväzné redukčné ciele s tým, že podrobnosti ich naplňovania budú doriešené dodatočne. Protokol mal podmienku vstupu do platnosti v Článku 25. Priemyselné krajiny zaviazali znížiť emisie 6 hlavných skleníkových plynov v období 2008 – 2012, pod hladinu roku 1990. EÚ na príklad o 8 %, Japonsko o 6 %. Mnoho krajín si stanovilo ciele k zníženiu emisií a prijalo novú politiku na zmiernenie klima-tickej zmeny.

Ruská Federácia ratifi kovala Kjótsky protokol 16. novembra 2004, čím sa naplnili obidve podmienky pre vstup Protokolu do platnosti (k 1. 12. 2004 ratifi kovalo, prijalo, schválilo ale-bo sprístupnilo Protokol 129 krajín (z toho 34 s celkovým podielom 61,6 % emisií), a ten sa stane právne záväzným od 16. februára 2005. Toto bude znamenať, že

priemyselné krajiny sveta budú právoplatne viazané k naplneniu kvantitatívnych cieľov redukcie alebo obmedzenia emisií skleníkových plynov,medzinárodný obchod s uhlíkom sa stane právnou a praktickou skutočnosťou, mechanizmy čistého rozvoja sa posunú z prvotnej fázy do plnej implementácie,adaptačný fond založený v roku 2001 začne prípravnú fázu pomoci rozvíjajúcim sa kra-jinám v boji s negatívnymi dopadmi klimatickej zmeny.

Pri znižovaní emisií skleníkových plynov majú dôležitú úlohu lesy tým, že môžu pomôcť pri odstraňovaní CO2 z atmosféry. Podľa Článku 3.3 sa budú overovať zmeny v uskladňova-ní uhlíka prostredníctvom zalesňovania, znovuzalesňovania a odlesňovania od roku 1990. Tieto zmeny môžu byť hodnotené ako plusy aj mínusy ak sú priamo spôsobené ľudskou čin-nosťou. V prvom období záväzkov debety vznikajúce z ťažby dreva v porastoch po roku 1990, nemôžu byť väčšie ako kredity získané v dôsledku zalesnenia a znovuzalesňovania za územné jednotky. Každá krajina z Prílohy I musí podať správu akým spôsobom sa ťažba (predpísaná aj kalamitná) a následná obnova odráža do zalesnenia. Toto bude predmetom kontroly v čase predkladania správ v zmysle Článku 8.

Článok 3.4 dáva možnosť krajinám navrhnúť ďalšie lesnícke aktivity majúce vzťah ku zmenám emisií skleníkových plynov mimo zalesňovania, znovuzalesňovania a odlesňovania, a to napríklad: ozeleňovanie, hospodársku úpravu lesa, rastlinnú výrobu, pastvu. O vybra-ných spôsoboch musí krajina informovať v Národnej správe COP. Musí sa tu deklarovať, že tieto zmeny sú od roku 1990 a sú dôsledkom ľudských aktivít.

•

••

•

•

•

•••

24

Články 17 Obchod s emisiami a 12 Mechanizmus čistého rozvoje (CDM) majú minimali-zovať náklady na znižovanie emisií skleníkových plynov. Pretože náklady na znižovanie emi-sií v jednotlivých krajinách sa značne líšia, je logická snaha, aby redukčné opatrenia boli reali-zované tam, kde sú jednotkové náklady najnižšie. Protokol tieto mechanizmy iba popisuje ale nedefi nuje pravidlá na ich praktickú implementáciu a reálne využitie.

Výsledný návrh pre realizáciu JI a CDM mechanizmov (schválený v roku 2001 v Marra-keši) je pripravený na schválenie na prvú konferenciu COP/MOP–1 (MOP – Meeting of the Parties), ktorá sa bude konať ihneď po vstúpení Protokolu do platnosti.

Predposledná, deviata COP v Miláne, 2003 prijala celkom 22 uznesení, avšak závery kon-ferencie neboli jednoznačné. Významný pokrok bol dosiahnutý v odborných témach, napr. v rámci prác na zásadách dobrej praxe v sektore lesného hospodárstva a zmien vo využívaní krajiny (LULUCF), ako aj v defi níciách pri zahrnutí zalesňovania a znovuzalesňovania v me-chanizme čistého rozvoja (CDM). Tiež v oblasti podpory vedy a výskumu a metodík na inven-tarizáciu emisií skleníkových plynov boli pripravené aktualizované dokumenty na schválenie na prvej konferencii po vstupe Protokolu do platnosti. Konsenzus naopak nebol dosiahnutý v oblasti týkajúcej sa rozvojových krajín, ktoré požadujú zintenzívnenie transferu technológií a fi nančnej podpory zo strany rozvinutých krajín (Special Climate Change Fund). Počas de-siatej COP konanej 6. – 17. decembra 2004 v Buenos Aires sa prerokovali materiály potrebné od nadobudnutia účinnosti Protokolu a pripomenulo sa desiate výročie od vstupu Rámcové-ho dohovoru do platnosti.

Politické záväzky prijaté v rámci Ministerských konferencií o ochrane lesov v Európe (MCPFE)

Na 4. konferencii ministrov o ochrane lesov v Európe sa v Rezolúcii V5 Klimatická zmena a trvalo udržateľné hospodárenie signatárske štáty a Európske spoločenstvo zaviazali:

Prispievať k redukcii čistých emisií skleníkových plynov pomocou zvyšovania využíva-nia dreva s cieľom nahradiť neobnoviteľné zdroje a zvyšovaním produkcie biologickej energie z trvalo udržateľne obhospodarovaných lesov, ako aj drevného odpadu.Prispievať k zavádzaniu UNFCCC a Kjótskeho protokolu udržiavaním zásob uhlíka a zvyšovaním uhlíkovej sekvestrácie lesov v Európe pomocou: podporovania praktík trvalo udržateľného hospodárenia; vhodného usmerňovania prostredníctvom národ-ných lesníckych programov; podpory výskumu uhlíkovej sekvestrácie v lesoch; rozvoja lesníctva s cieľom lepšieho prispôsobenia sa klimatickej zmene; zdokonaľovania metód a poskytovania údajov o uhlíkových zásobách; medzinárodnej spolupráce a pod.

Problematike klimatickej zmeny sa už v roku 1993 na MCPFE v Helsinkách venovala Rezolúcia H4, v ktorej sa signatárske krajiny rozhodli podporovať príslušné opatrenia na zmiernenie klimatických zmien a obmedzenie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt tak, ako to stanovuje Rámcový dohovor a ďalej podporiť národný a medzinárodný výskum a posilniť medzinárodnú spoluprácu v týchto oblastiach: vplyv možnej klimatickej zmeny na lesy a lesné hospodárstvo; možná adaptácia lesných ekosystémov a lesného hospodárstva na klimatickú zmenu; zmierňovanie negatívneho dopadu klimatickej zmeny pôsobením lesných ekosystémov a lesného hospodárstva v Európe.

•

•

25

Prehľad základnej legislatívy

Legislatíva Európskej únieSmernica 96/62/EHS o hodnotení a riadení kvality ovzdušiaSmernica 99/30/EHS týkajúca sa limitných hodnôt pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxi-dy dusíka, tuhé častice a olovo v okolitom ovzdušíSmernica 2000/69/ES týkajúca sa limitných hodnôt pre benzén a oxid uhoľnatý v ovzdušíSmernica 92/72/EHS o znečisťovaní ovzdušia troposférickým ozónomSmernica 94/63/ES o znižovaní emisií prchavých organických zlúčenín zo skladovania benzínu a pri jeho distribúciiSmernica 99/13/ES o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiachNariadenie 2037/2000 o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu v znení nariadení 2038/2000 a 2039/2000 Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. 11. 2003, ktorou sa usta-novuje schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES

Prehľad súčasných právnych predpisov SR na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme Zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení zákona č. 161/2001 Z. z. zákona č. 553/2001 Z. z.,zákona č. 478/2002 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z. a zákona č. 587/2004 Z. z. Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzdu-ší) v znení zákona č. 245/2003 Z. z. zákona č. 525/2003 Z. z.,zákona č. 572/2004 Z. z. a zákona č. 587/2004 Z. z. Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na vykonanie uvedených zákonov bolo vydaných niekoľko vyhlášok.

2.4 Zákon o lesoch

Lesy sú na Slovenku v súčasnosti najväčším producentom palivovej biomasy vo forme palivového dreva a palivových štiepok. Zákon o lesoch sa o produkcii palivovej dendromasy priamo zmieňuje len v časti týkajúcej sa energetických porastov a obnove lesa v energetických porastoch. Dôležitou skutočnosťou je, že okrem likvidácie kalamít sa horlorubný spôsob ťaž-by môže uplatniť aj v porastoch určených na intenzívnu produkciu dendromasy.

Ťažba dreva vrátane ťažby dendromasy na energetické využitie (koruny stromov pne a korene) nesmie byť v rozpore s ustanoveniami zákona o lese.

••

•

••

•

•

•

•

••

•

•

26

Časti zákona priamo súvisiace s obhospodarovaním energetických porastov sú uvedené v nasledujúcej kapitole.

2.4.1 Zákon č. 326/2005 Z. z. z 23. júna 2005 o lesoch

Zmena: 275/2007 Z. z.Zmena: 359/2007 Z. z.Zmena: 360/2007 Z. z.

§ 2

Vymedzenie základných pojmovenergetickým porastom lesný porast s maximálnou produkčnou funkciou spravidla v prie-behu prvých 15 rokov, z ktorej úžitky sa využívajú najmä na výrobu energie, lesnou plantážou lesný porast tvorený jedným druhom alebo dvomi druhmi drevín s pra-videlným rozostupom a rovnakým vekom, s maximálnou produkčnou funkciou, z ktorej úžitky sa využívajú na priemyselné použitie; nachádzajú sa spravidla na stanovištiach s vysokým produkčným potenciálom.

§ 18

Hospodársky spôsob

(2) Holorubný hospodársky spôsob možno uplatniť len na základe lesného hospodárske-ho plánu, ak obnovu lesa nie je možné dosiahnuť inými hospodárskymi spôsobmi

v borovicových lesných porastoch, v topoľových, vŕbových a agátových lesných porastoch, v energetických porastoch a na lesných plantážach, pri rekonštrukcii lesa (§ 19 ods. 3).

§ 20

Obnova lesa

(5) Ak zanikli podmienky na prirodzenú obnovu pri uplatňovaní hospodárskych spôso-bov podľa § 18 ods. 1 písm. a) až c), je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať umelú obnovu na základe úpravy lesného hospodárskeho plánu vykonanej odborným lesným hospodárom.

(6) Lesný porast vzniknutý po obnove lesa podľa odseku 1 je obhospodarovateľ lesa po-vinný zabezpečiť do dvoch až desiatich rokov od uplynutia lehoty určenej v odseku 4, dife-rencovane podľa lesného hospodárskeho plánu. Ak lesný porast nebol zabezpečený napriek tomu, že obhospodarovateľ lesa vykonal primerané opatrenia na jeho zabezpečenie, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže túto lehotu predĺžiť o ďalšie dva roky.

(7) Za zabezpečený podľa odseku 6 sa považuje lesný porast, ak ho tvoria stanovištne vhodné lesné dreviny, bez výrazného poškodenia, ktorý sa dostatočne prispôsobil podmien-kam stanovišťa, má znateľný výškový prírastok a nevyžaduje doplňovanie.

(8) Ustanovenia odsekov 5 až 7 sa nevzťahujú na energetické porasty a lesné plantáže

a)

b)

a)b)c)d)

27

2.5 Zákon o energetike, Rozhodnutie úradu pre reguláciu sieťových odvetví

Výroba energie na Slovensku v oblasti energetiky, priemyslu, vrátane drevospracujúceho a bytovo–komunálnej sféry je v kompetencii Ministerstva hospodárstva. Tvorba cien elektri-ny a tepla je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO), ktorý každoročne stanovuje výkupné ceny elektrickej energie a ceny pre maloodber. Pri výrobe tepla určeného na predaj odberateľom sa stanovuj metodika výpočtu ceny na základe započítania oprávne-ných nákladov a primeraného zisku výrobkov.

Podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie sa v súčasnosti usku-točňuje formou zvýšených výkupných cien pre výrobcov a povinnosťou výkupu tejto energie pre majiteľov distribučných sietí.

Podpora výroby tepla z OZE za určitých obmedzujúcich podmienok sa vykoná cestou po-vinnosti jej odberu.

Príslušné časti zákonov a rozhodnutí a tiež nariadenia Vlády SR týkajúcej sa výroby ener-gie z biomasy sú uvedené v nasledujúcich častiach tejto kapitoly.

2.5.1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 317 zo 4. júla 2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou

§ 9

Dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombino-vanej výroby elektriny a tepla a z domáceho uhlia

(1) Na pokrytie strát pri distribúcii elektriny v distribučnej sústave, v ktorej ročná distri-búcia je vyššia ako1 500 GWh, sa prednostne nakupuje elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie a z výrobných zariadení kombinovanej výroby za regulované ceny určené úra-dom podľa osobitného predpisu.6)

(2) Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z výrobných zariadení kombino-vanej výroby so súčtovým výkonom inštalovaných zariadení na výrobu elektriny vyšším ako 5 MW, ktorý v nasledujúcom kalendárnom roku chce využiť svoje právo na dodávku elektri-ny za regulované ceny, oznámi túto skutočnosť vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny do 15. augusta kalendárneho roka účastníkovi trhu, ktorý nakupuje elektrinu na pokrytie strát.

(3) Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a z výrobných zariadení kombino-vanej výroby, ktorý dodáva elektrinu za regulované ceny, dodáva celý objem takto vyrobenej elektriny iba jednému účastníkovi trhu s elektrinou okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

(4) Prednostný prenos, distribúcia a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, z výrobných zariadení kombinovanej výroby a elektriny z domáceho uhlia sa usku-točňujú podľa osobitného predpisu.15)

28

§ 10Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny

(1) Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny sa vydá výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa osobitného predpisu16) na jeho žiadosť.

2.5.2 Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 124/2005 Z. z. z 30. marca 2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou

§ 9

Dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby elektriny a tepla a z domáceho uhlia

(1) Prevádzkovatelia sústav na pokrytie strát pri prenose elektriny a distribúcii elektriny nakupujú prednostne elektrinu vyrobenú

z obnoviteľných zdrojov energie, z výrobných zariadení kombinovanej výroby, z domáceho uhlia.

(2) Prednostný prenos, distribúcia a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, z výrobných zariadení kombinovanej výroby a elektriny z domáceho uhlia sa usku-točňuje podľa osobitného predpisu.

§ 10Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny

(1) Potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny sa vydáva výrobcovi elektriny z obnoviteľ-ných zdrojov energie podľa osobitného predpisu na jeho žiadosť.

2.5.3 Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 264/2006 Z. z. z 19. apríla 2006, o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojovv motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky

§ 2Základné pojmy

Na účely tohto nariadenia vlády sa rozumiepohonnou látkou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie

kvapalná biogénna pohonná látka alebo plynná biogénna pohonná látka (ďalej len „bi-opalivo“), najmä 1a) bioetanol, etanol vyrobený z biomasy,

a)b)c)

a)1.

29

1b) biodiesel, ester vyrobený z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku s kvalitou motorovej nafty, 1c) bioplyn, plyn vyrobený z biomasy, 1d) biometanol, metanol vyrobený z biomasy, 1e) biodimetyléter, dimetyléter vyrobený z biomasy, 1f) bioetyltercbutyléter, 47–percentný etyltercbutyléter vyrobený z bioetanolu, 1g) biometyltercbutyléter, 36–percentný metyltercbutyléter vyrobený z biometanolu, 1h) syntetické pohonné látky, syntézou vyrobené uhľovodíky alebo zmesi takýchto uhľovodíkov, vyrobené z biomasy, 1i) biovodík, vodík vyrobený z biomasy, 1j) čistý rastlinný olej, olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobným postupom, surový alebo rafi novaný, ale chemicky nemodifi ko vaný.pohonná látka vyrobená z iného obnoviteľného zdroja energie, 1) ak sa používa na dopravné účely (ďalej len „iné obnoviteľné palivo“),

b) biomasou biologicky rozložiteľná zložka výrobku alebo zvyšku rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví alebo biologicky rozložiteľná zložka priemyselného a komunálneho odpadu.

§ 3Podpora používania biopalív a iných obnoviteľných palív

(1) Osoba podnikajúca vo výrobe pohonných látok (ďalej len „výrobca“) a osoba podni-kajúca v predaji pohonných látok (ďalej len „predajca“) sú povinní uvádzať na trh biopalivá alebo iné obnoviteľné palivá ako a) čisté alebo vo vysokej koncentrácii v minerálnych olejoch podľa požiadaviek kvality uvede-

ných v prílohe č. 1, b) zmesi motorového benzínu alebo motorovej nafty s biopalivami alebo inými obnoviteľnými

palivami podľa požiadaviek kvality uvedených v prílohe č. 1, c) kvapaliny vyrobené z bioetyltercbutyléteru alebo biometyltercbutyléteru.

(2) Výrobca, ktorý ponúka pohonné látky vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie ako zmesi motorovej nafty a biopaliva s koncentráciou nad 5 % objemových, je povinný sledovať vplyv pohonných látok najmä na funkčné vlastnosti a emisie neprispôsobených vozidiel a in-formovať o tom Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Ak je výrobca zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, alebo zo štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, túto povinnosť má predajca.

(3) V odôvodnených prípadoch ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky môžu na základe zhodnotenia vplyvu pohonných látok vyro-bených z obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie a na funkčné vlastnosti motora

2.

30

prijať opatrenia na zabezpečenie zhody pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov energie s osobitnými predpismi 2).

(4) V prijatých opatreniach podľa odseku 3 ministerstvo zohľadní celkovú klimatickú a environmentálnu vyváženosť rôznych druhov biopalív a môže uprednostniť podporu tých biopalív, ktoré vykazujú dobrú ekonomickú a environmentálnu bilanciu, pričom zohľadní aj konkurencieschopnosť a bezpečnosť zásobovania s pohonnými látkami.

2.5.4 Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 608/2006 Z. z. zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu a postupe pri poskytovaní informácií o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky

§ 2Poskytovanie informácií výrobcom a predajcom

(1) Výrobca a predajca predkladajú ministerstvu informácie o druhu a množstve pohon-ných látok uvedených na trh Slovenskej republiky v tejto štruktúre údajov:

pohonné látky v tonách:1. motorový benzín, 2. motorová nafta.pohonné látky vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „biopalivo“) v tonách:

estery vyrobené z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku v kvalite motorovej nafty podľa technickej normy, 1)bioetanol, bioetyltercbutyléter.

c) zmesi pohonných látok s biopalivami v tonách:motorový benzín s prímesou biopaliva v kvalite podľa technickej normy, 2)motorová nafta s prímesou biopaliva v kvalite podľa technickej normy, 3)

d) obsah biopalív v zmesiach s pohonnými látkami v objemových percentách:v motorovom benzíne v kvalite podľa technickej normy, 2)v motorovej nafte v kvalite podľa technickej normy, 3)s inými obsahmi, ako sú uvedené v bodoch 1 a 2,

e) energetický obsah v GJ/tpohonných látok, z toho:1a) motorového benzínu,

a)

b)1.

2.3.

1.2.

1.2.3.

1.

31

1b) motorovej nafty,

zmesí pohonných látok s biopalivami, z toho:2a) motorového benzínu s biopalivom v kvalite podľa technickej normy, 2)2b) motorovej nafty s biopalivom v kvalite podľa technickej normy, 3)

biopalív, z toho: 3a) esterov vyrobených z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku v kvalite motorovej

nafty podľa technickej normy, 1)3b) bioetanolu, 3c) bioetyltercbutyléteru.

f) podiel jednotlivých pohonných látok z celkového sortimentu v percentách – referenčná hodnota z energetického obsahu, z toho:

motorového benzínu, motorovej nafty, biopalív.

2.5.5 Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. júna 2007 č. 1/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania

Rozsah cenovej regulácie v elektroenergetike a spôsob jej vykonania

§ 2

Cenová regulácia v elektroenergetike sa vzťahuje navýrobu elektriny vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, elektrinu vyrobenú kombino-vanou výrobou a elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia,pripojenie do sústavy,prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny,prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,dodávku elektriny pre domácnosti,poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike.

§ 3

Cenová regulácia v elektroenergetike sa vykonávapriamym určením pevnej ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, kombi-novanou výrobou a z domáceho uhlia,

2.

3.

1.2.3.

a)

b)c)d)e)f)

a)

32

2.5.6 Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. augusta 2007 č. 2/2007

ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v elektroenergetike a ktorým sa dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. júna 2007 č. 1/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania

Čl. II

Výnos úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. júna 2007 c. 1/2007, ktorým sa usta-novuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania (oznámenie č. 302/2007 Z. z.) sa dopĺňa takto:

V § 3 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa prílohy“.Príloha znie: „Príloha k výnosu č. 1/2007

Spôsob určenia pevnej ceny za výrobu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov ener-gie a elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou

(1) Cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie sa určuje na rok 2008 ako pevná cena s predpokladanou dobou návratnosti investície 12 rokov takto:

z vodnej energie s inštalovaným výkonom zdroja do 5 MWuvedeného do prevádzky do 1. januára 2005 2 000 Sk/MWh,uvedeného do prevádzky po 1. januári 2005 s inštalovanýmvýkonom zdroja do 1 MW vrátane 2 420 Sk/MWh,uvedeného do prevádzky po 1. januári 2005 s inštalovanýmvýkonom zdroja nad 1 MW 2 820 Sk/MWh,zariadenia rekonštruovaného po 1. januári 2005 s dosiahnutím zvýšenia výkonu zariadenia alebo zvýšenia množstva ročnej výroby elektriny rekonštrukciou riadiaceho systému 2 520 Sk/MWh,

zo solárnej energie 8 410 Sk/MWh,

z veternej energie1. zariadenie uvedené do prevádzky do 1. januára 2005 2 630 Sk/MWh,2. zariadenie uvedené do prevádzky po 1. januári 2005, pri ktorom od dátumu výroby zariadenia do dátumu uvedenia do prevádzky neuplynul jeden rok 2 940 Sk/MWh,3. zariadenie, uvedené do prevádzky po 1. januári 2005, pri ktorom od dátumu výroby zariadenia do dátumu jeho uvedenia do prevádzky uplynuli aspoň tri roky 2 000 Sk/MWh,

1.2.

a)1.

3.

4.

b)

c)

33

4. zariadenie, uvedené do prevádzky po 1. januári 2008, pri ktorom od dátumu výroby zariadenia do dátumu jeho uvedenia do prevádzky uplynuli aspoň tri roky 1 700 Sk/MWh,

z geotermálnej energie 3 680 Sk/MWh,e) zo spaľovania biomasy

1. cielene pestovanej 3 150 Sk/MWh,2. odpadnej biomasy pre zariadenie uvedené do prevádzky do 1. januára 2005 21 90 Sk/MWh,3. odpadnej pre zariadenie uvedené do prevádzky po 1. januári 2005 2 960 Sk/MWh,4. odpadnej z výroby bioetanolu 3 600 Sk/MWh,

f) zo spoluspaľovania biomasy alebo odpadov s fosílnymi palivamipre zariadenie uvedené do prevádzky do 1. januára 2005 2 190 Sk/MWh,pre zariadenie uvedené do prevádzky po 1. januári 2005 2 650 Sk/MWh,

zo spaľovania bioplynu vyrobeného1. v čističkách odpadových vôd alebo skládkach odpadu 2 630 Sk/MWh,2. anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia do 1,0 MW vrátane 4 310 Sk/ MWh,3. fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia nad 1,0 MW 3 900 Sk/ MWh.(2) Pevné ceny za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie uvedené v odseku

1 sa uplatnia na základe potvrdenia o pôvode elektriny vydaného podľa osobitného predpi-su.1)

2.5.7 Zákon č. 656/2004 Z. z. z 26. októbra 2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov

Zmena: 555/2005 Z. z.Zmena: 238/2006 Z. z.Zmena: 107/2007 Z. z.

§ 5

Povolenie

4) Povolenie sa nevyžaduje na tieto činnosti:výroba elektriny výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW, výroba elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým in-štalovaným výkonom do 5 MW, ak ide o výrobu elektriny v

malých vodných elektrárňach,

b)

1.2.

g)

a)b)

1.

34

veterných elektrárňach, solárnych zariadeniach, zariadeniach na využitie geotermálnej energie, zariadeniach na využitie bioplynu, zariadeniach na využitie biomasy,

výroba plynu z biomasy, výroba plynu z bioplynu.

§ 11

Výstavba energetického zariadenia

(1) Stavať energetické zariadenie možno iba na základe osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. To neplatí, ak ide o výstavbu energetic-kého zariadenia na

výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 0, 5 MW s výnimkou energetických zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, výrobu plynu z biologicky odbúrateľných látok, distribúciu elektriny a plynu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ sústavy alebo siete v rámci časti vymedzeného územia.

§ 15

Povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme

(1) Všeobecným hospodárskym záujmom v energetike na účely tohto zákona sa rozumie zabezpečenie najmä

bezpečnosti sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny a plynu, ochrany životného prostredia a energetickej efektívnosti, prednostného prístupu do sústavy pri dodávke elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, využitia obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby a domáceho uhlia pri výrobe elektriny, plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnenia záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných orga-nizáciách, ochrany životného prostredia.(2) Všeobecný hospodársky záujem v energetike schvaľuje vláda Slovenskej republiky na

návrh ministerstva.(3) Ministerstvo môže vo všeobecnom hospodárskom záujme uložiť povinnosť výrobcovi

elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, dodávateľovi elektriny a plynu a prevádzkovate-ľovi zásobníka zabezpečiť

2.3.4.5.6.

c)d)

a)

b)c)

a)

b)

c)

d)e)

f)

35

bezpečnosť, pravidelnosť, kvalitu a cenu dodávky elektriny a plynu a energetickú efektív-nosť dodávok elektriny, ochranu životného prostredia, využitie obnoviteľných zdrojov energie, kombinovanej výroby a domáceho uhlia pri výrobe elektriny, prednostný prístup, pripojenie, prenos, distribúciu a dodávku elektriny vyrobenej z obno-viteľných zdrojov energie a elektriny vyrobenej z domáceho uhlia, ochranu odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov plynu v domácnosti, plnenie záväzkov podľa odseku 1 písm. d) a e), poskytovanie podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy a na poskytovanie systémových služieb v zariadeniach na výrobu elektriny.

§ 32

Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie

(1) Na účely tohto zákona výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je taká výroba elektriny, pri ktorej sa ako primárny zdroj výroby využíva

vodná energia, solárna energia, veterná energia, geotermálna energia, biomasa, bioplyn.(2) Na účely tohto zákona biomasou je biologicky rozložiteľná zložka výrobku alebo

zvyšku rastlinných a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva alebo biologicky rozlo-žiteľná zložka priemyselného odpadu a komunálneho odpadu.

(3) Prednostné právo na prenos elektriny, distribúciu elektriny a dodávku elektriny sa vzťahuje na elektrinu vyrobenú využívaním kinetickej energie vodného zdroja vodnou elek-trárňou.

(4) Výrobca, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, má prednostné právo na prenos elektriny, distribúciu elektriny a na dodávku, ak výrobné zariadenie určené na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spĺňa technické podmienky podľa § 17 a obchodné podmienky podľa osobitného zákona.1) Prednostné právo na prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením.

(5) Výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny. Potvrdenie obsahuje označenie zdroja vyrobenej elektriny, dátum a miesto výroby a v prípade vodných elektrární aj ich výkon. Toto potvrdenie vydá úrad.1)

(6) Ministerstvo môže vo všeobecnom hospodárskom záujme určiť rozhodnutím povin-nosť prednostného prístupu a prednostného pripojenia do sústavy, prednostného prenosu elektriny, prednostnej distribúcie elektriny a prednostnej dodávky elektriny vyrobenej z ob-

a)

b)c)

d)

e)f)g)

a)b)c)d)e)f)

36

noviteľných zdrojov energie na vymedzenom území. Toto rozhodnutie uverejní vo vestníku ministerstva a na internetovej stránke ministerstva.

(7) Ministerstvo rozhodnutím určí podmienky prednostného prenosu elektriny, pred-nostnej distribúcie elektriny a prednostnej dodávky elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdro-jov energie. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

2.5.8 Zákon č. 657/2004 Z. z. z 26. októbra 2004 o tepelnej energetike

Zmena: 99/2007 Z. z.§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje podmienky podnikania1) v tepelnej energetike, práva a povinnosti účastníkov trhu s teplom, hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení, obmedzujúce opatrenia súvisiace so stavom núdze v tepelnej energetike, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí a výkon štátneho dozoru v tepelnej energetike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté výkonom práv a povinností účastníkov trhu s teplom.

(2) Predmetom podnikania1) podľa tohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre odberateľa alebo konečného spotrebiteľa.

§ 21

Povinný odber tepla

Držiteľ povolenia na rozvod tepla je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých do-dávok tepla odoberať za určenú alebo schválenú cenu teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, ak

sám nevyrába alebo nenakupuje teplo z obnoviteľných zdrojov alebo zo zdrojov kombino-vanej výroby tepla a elektriny, nezvýši tým cenu tepla pre odberateľov, teplonosná látka zo sústavy tepelných zariadení na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov tepla alebo z kombinovanej výroby tepla a elektriny je zhodná s teplonosnou látkou vo ve-rejnom rozvode tepla, odber tepla za určenú alebo schválenú cenu z obnoviteľných zdrojov energie alebo zo zaria-denia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny je preňho rovnako ekonomicky efektívny ako odber tepla z iných zdrojov tepla.

a)b)c)d)e)f)

a)

b)c)

d)

37

3. VYUŽITEĽNÝ POTENCIÁL BIOMASY

3.1 Lesná biomasa a odpadová biomasa z drevospracujúceho priemyslu, zásoby drevnej suroviny, ťažbový potenciál a využiteľný potenciál palivovej dendromasy

Výmera lesnej pôdy vzrastie zo súčasných 2,006 mil.ha na 2,045 mil.ha v roku 2025 a 2,091 ha v roku 2050. Výmera porastovej pôdy vzrastie zo súčasných 1,932 mil.ha na 1,939 mil.ha v roku 2025 a 1,951 mil. ha v roku 2050.

Celková zásoba dreva vzrastie zo súčasných 439 mil.m3 na 446 mil.m3 v roku 2025. V roku 2050 však poklesne na 418 mil.ha. Zásoba dreva na 1 ha vzrastie zo súčasných 227 m3 na 230 m3 v roku 2025. V roku 2050 však bude len 214 m3.ha–1.

Ročná ťažba dreva h.b.k. sa v prognózovanom období rokov 2010 – 2025 bude zvyšovať z 8,262 mil.m3 na 9,042 mil.m3 a v roku 2050 dosiahne 9,885 mil.m3.

Ročná ťažba dreva ihličnanov v období 2010 – 2025 sa bude pohybovať v rozpätí 4,692 až 4,950 mil.m3 a ťažba dreva listnáčov v rozpätí 3,569 až 4,269 mil.m3 s tendenciou výrazného rastu. V roku 2050 sa predpokladá ročná ťažba ihličnanov 4,950 mil.m3 a listnáčov 4,935 mil.m3.

Ročné množstvo výchovnej ťažby sa v období 2010 až 2025 zníži z 1,973 mil.m3 na 1,742 mil.m3 a v roku 2050 dosiahne 1,671 mil.m3.

V prognózovanom období sa predpokladá postupné zosúladenie veľkosti a štruktúry kapacít drevospracujúceho priemyslu so sortimentovou štruktúrou dreva ťaženého v SR. Uvažuje sa s postupnou elimináciou exportu dreva. Postupným vyrovnaním domácich a za-hraničných cien jednotlivých sortimentov sa predpokladá výrazné zníženie podielu zameni-teľných sortimentov (guľatina, vláknina, palivové drevo).

Ročné dodávky guľatiny v prognózovanom období rokov 2010 – 2025 sa budú pohybovať v rozmedzí 4,387 až 4,745 mil.m3 s tendenciou rastu. V roku 2050 sa predpokladá dodávka 5,272 mil.m3 guľatiny.

Ročné dodávky vlákniny v období rokov 2010 – 2025 sa budú pohybovať v rozmedzí 2,904 až 3,244 mil.m3 s tendenciou rastu. V roku 2050 sa predpokladá dodávka 3,599 mil.m3 vlák-niny.

Využiteľný potenciál lesnej palivovej drevnej biomasy pozostáva zo suroviny, ktorá svoji-mi parametrami nevyhovuje kvalitatívnym kritériám pre priemyselné spracovanie (rozmery, tvar, poškodenie).

Vývoj využiteľného potenciálu lesnej palivovej drevnej biomasy v prognózovanom období pri uvedenom množstve a sortimentovej štruktúre dodávok dreva bude ovplyvňovaný najmä zmenou drevinového zloženia porastov a spôsobom ich obhospodarovania (zakladanie po-rastov, výchovné zásoby, ťažbové technológie). Rast využiteľného potenciálu je dôsledkom rastu ťažieb listnáčov a uplatňovaním technológii umožňujúcich komplexné využitie dreva z dôvodu zlepšenia ich ekonomickej efektívnosti pri zachovaní ekologických obmedzení vo využívaní lesnej biomasy.

38

Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy na lesnej pôde po roku, v prognózovanom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 12.

Tabuľka 12 Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na lesnej pôde

Rokdoterajší vývoj prognóza prognóza vízia

1990 1995 2000 2005 2010 2015 2020 2025 2050Ukazovateľ (tis. ton)Palivové drevo z evidova-nej ťažby 348 381 407 480 337 380 396 370 286

Manipulačné odpady z evidovanej ťažby 312 338 365 430 463 445 443 406 346

Odpady po mechanickom opracovaní dreva v LH 140 130 110 130 140 160 180 200 240

Pne a korene 35 35 40 40 40 40 40 40 40Prerezávky 25 26 28 30 50 60 70 80 110Tenčina a nezužitkovaná hrubina na ťažbovej ploche

842 913 985 1160 1402 1587 1684 1715 2083

Lesná palivová biomasa spolu 1702 1823 1935 2270 2432 2672 2813 2851 3105

Mieru využitia potenciálu palivovej drevnej biomasy okrem výšky a sortimentovej štruk-túry dreva ovplyvňuje vývoj cien palív a energie vo väzbe na ceny dreva a štátna politika v tých-to oblastiach. Pri doterajšom vývoji sa prejavil najmä rast cien palív a energie od roku 2002.

Prognózovaný vývoj využitia palivovej drevnej biomasy predpokladá okrem rastu dispo-nibilných zdrojov, uplatňovanie podporných opatrení pre producentov biomasy a ostatných OZE a spotrebiteľov v súlade so stratégiou EU a záväzkami členských štátov do roku 2013 a v ďalšom období, s cieľom dosiahnutia podielu OZE na celkovej spotrebe prvotných energe-tických zdrojov v roku 2025 až 25 %.

Lesná palivová drevná biomasa sa aj v budúcnosti bude na trhu realizovať vo forme palivo-vého dreva a palivových štiepok. Vzhľadom na vývoj technológii energetického využitia drev-nej biomasy sa predpokladá stagnácia spotreby palivového dreva a rast produkcie štiepok.

Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy produkovanej na lesnej pôde po roku 1990, v prognózovanom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 13.

Tabuľka 13 Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z lesnej pôdy

Rokdoterajší vývoj prognóza vízia

1990 1995 2000 2005 2010 2015 2020 2025 2050Ukazovateľ (tis. ton)Palivové drevo 368 417 471 640 720 735 742 750 700Palivové štiepky 2 3 5 120 450 903 1551 2002 2250Spolu 370 420 476 622 1170 1638 2293 2752 2950

Poznámka: údaje do roku 2007 nie sú k dispozícii

Zdrojmi palivovej drevnej biomasy na nelesnej pôde v rámci rezortu pôdohospodárstva sú tzv. biele plochy a líniové výsadby. Perspektívnym zdrojom sú intenzívne porasty rýchlo-rastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde.

39

Porasty na bielych plochách vytvorené najmä sukcesiou drevín sa v súčasnosti nachádza-jú na ploche cca 275 000 ha s celkovou zásobou dreva 36,6 mil.m3 h.b.k. Súčasná zásoba dreva ihličnanov je 12,7 mil.m3, tvrdých listnáčov 9,1 mil.m3 a mäkkých listnáčov 14,8 mil.m3. Zá-soba dreva v porastoch vo veku do 40 rokov je 15,1 mil.m3, vo veku 41 až 80 rokov 17,4 mil.m3

a 4,1 mil.m3 je zásoba starších porastov.Sortimentová štruktúra porastov na bielych plochách v porovnaní s porastmi na lesnej

pôde vyšším podielom vlákniny a dreva na energetické využitie, najmä z korunových častí stromov.

Porasty na bielych plochách sú vzhľadom na ich lokalizáciu dobre prístupné a terénne po-mery umožňujú využitie efektívnych technológii.

Vývoj využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy v prognózovanom období sa stanovil na základe zachovania súčasného právneho stavu pri rubnej dobe ihličnanov 80 ro-kov, tvrdých listnáčov 100 rokov a mäkkých listnáčov 25 rokov.

Predpokladá sa zvýšenie výmery bielych plôch rovnakou intenzitou ako výmera lesnej pôdy. Vývoj ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy na bielych plochách v roku 2007, prognózovanom období 2010 – 2050 a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 14.

Tabuľka 14 Využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy na bielych plochách

Roksúčasný stav prognóza vízia

2007 2010 2015 2020 2025 2050

Ukazovateľ (tis. ton)Palivové drevo z evidovanej ťažby 84 86 88 90 93 103Manipulačné odpady z evidovanej ťažby

36 37 38 39 40 44

Tenčina a nezužitkovaná hrubina na ťažbovej ploche

218 224 230 237 245 272

Palivová biomasa bielych plôch spolu

338 347 356 366 378 419

Poznámka: údaje do roku 2007 nie sú k dispozícii.

Miera využitia potenciálu palivovej biomasy v prognózovanom období bola stanovená za rovnakých predpokladov ako pri porastoch na lesnej pôdy, pričom sa uvažuje so štiepkova-ním korún stromov a výrobe palivového dreva z nekvalitných častí kmeňov.

Vývoj ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy z bielych plôch v prognózovanom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 15.

Tabuľka 15 Ročné množstvá využívanej palivovej drevnej biomasy z bielych plôch

Rok prognóza vízia

2010 2015 2020 2025 2050Ukazovateľ (tis. ton)Palivové drevo 18 59 87 118 125Palivové štiepky 32 106 191 228 249Spolu 50 165 278 346 374

Poznámka: Údaje o ťažbe nie sú k dispozícii.

40

Zdrojom palivovej drevnej biomasy na nelesnej pôde sú líniové výsadby a to brehové po-rasty, výsadby pozdĺž komunikácii a vetrolamy. Výrazné zastúpenie majú rýchlorastúce dre-viny. Podiel palivovej drevnej biomasy z celkovej súčasnej zásoby cca 800 000 m3 sa odhaduje na 23 %.

V prípade rekonštrukcie a vhodného obhospodarovania líniových výsadieb s dôrazom na plnenie ich hlavnej funkcie možno zvýšiť ich produkčný potenciál. V roku 2025 sa predpo-kladá riadne obhospodarovanie 3 800 km líniových výsadieb s celkovou zásobou stromovej biomasy 912 000 m3 a v roku 2050 4 500 km s celkovou zásobou 1,1 mil.m3.

Vývoj produkcie a spotreby palivovej drevnej biomasy z líniových výsadieb v prognózova-nom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 16.

Tabuľka 16 Produkcia a spotreba palivovej drevnej biomasy v líniových výsadbách

Rok prognóza vízia

2010 2015 2020 2025 2050Ukazovateľ (tis. ton)Palivové drevo 2 2 2 3 3Palivové štiepky 3 6 7 8 10Spolu 5 8 9 11 13

Perspektívnym zdrojom palivovej drevnej biomasy sú intenzívne porasty rýchlorastúcich drevín zakladané na poľnohospodárskej pôde. Ide o dreviny topoľ, osika, vŕba a čiastočne agát. Uvažuje sa s rubnou dobou 5 až 20 rokov a ročnou produkciou dreva 8 až 15 t.ha–1, prie-merne 10 t.ha–1.

V súčasnosti sa energetické porasty na poľnohospodárskej pôde vhodné na ťažbu v SR nenachádzajú. Nie sú stanovené legislatívne a podporné mechanizmy pre obhospodarovanie týchto porastov. V prípade vytvorenia potrebných podmienok do roku 2010 sa predpokladá do 2025 produkcia drevnej biomasy na 100 000 ha a v roku 2050 na 130 000 ha poľnohospo-dárskej pôdy. Prognóza vychádza z predpokladu, že celá produkcia drevnej biomasy sa využi-je na energetické účely. Vyrábať sa budú palivové štiepky.

Vývoj ročnej produkcie a spotreby palivovej drevnej biomasy v intenzívnych porastoch rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde v prognózovanom období 2010 – 2025 a vízia v roku 2050 sú uvedené v tabuľke 17.

Tabuľka 17 Produkcia a spotreba palivovej drevnej biomasy v intenzívnych porastoch rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde

Rok prognóza vízia

2010 2015 2020 2025 2050Ukazovateľ (tis. ton)Palivové štiepky 0 15 150 450 1 300

Palivová drevná biomasa produkovaná v rezorte pôdohospodárstva na lesnej a nelesnej pôde sa bude využívať najmä na výrobu tepla a elektrickej energie. V prognózovanom obdo-bí sa predpokladá výrazný rast podielu drevnej biomasy využívanej na kombinovanú výrobu

41

tepla a elektrickej energie. Výroba kvapalných palív v prípade ekonomickej výhodnosti je reál-na v rámci chemického spracovania dreva v celulózo–papierenskom priemysle.

Nepredpokladá sa výrazný rast spotreby palivovej drevnej biomasy v lesnom hospodár-stve.

Energetická hodnota ročnej spotreby drevnej biomasy produkovanej na lesnej a nelesnej pôde v prognózovanom období 2010 – 2025 a vízia do roku 2050 sú uvedené v tabuľke 18.

Tabuľka 18 Energetická hodnota ročnej spotreby palivovej drevnej biomasy produkovanej na lesnej a nelesnej pôde

Roksúčasný stav prognóza vízia2005 (2007) 2010 2015 2020 2025 2050

Ukazovateľ (tis. ton)Lesná pôda – palivové drevo 6,1 6,8 7,0 7,0 7,1 6,7Lesná pôda – palivové štiepky 1,2 4,3 7,6 14,7 19,1 21,4Lesná pôda –spolu 7,3 11,1 14,6 21,7 26,2 28,1Nelesná pôda – biele plochy a líniové výsadby palivové drevo 0 0,2 0,6 0,8 1,2 1,2

Nelesná pôda – biele plochy a líniové výsadby palivové drevo 0 0,3 1,2 1,9 2,3 2,5

Nelesná pôda – biele plochy a líniové výsadby spolu 0 0,5 1,8 2,7 3,5 3,7

Intenzívne porasty na poľnohospodárskej pôde – palivové štiepky 0 0 0,2 1,4 4,3 12,4

Celkom palivové drevo 6,1 7,0 7,6 7,8 8,3 7,9Celkom palivové štiepky 1,2 4,6 9,0 18,0 25,7 36,3Celkom 7,3 11,6 16,6 25,8 34,0 44,2

Podiel palivovej drevnej biomasy produkovanej na lesnej a nelesnej pôde v súčasnosti je cca 1 % na celkovej spotrebe prvotných energetických zdrojov v (PEZ) SR. Pri prognózova-nom raste spotreby dosiahne tento podiel v roku 2015 hodnotu 2,3 %, v roku 2025 4,7 % a v ro-ku 2050 vzrastie na 6,1 %.

V drevospracujúcom priemysle sa predpokladá nárast domácich spracovateľských kapa-cít a fi nalizácie výroby pri znižovaní exportu surového dreva.

Vývoj ročnej produkcie drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle v prognózovom období 2010 – 2025 a vízia do roku 2050 sú uvedené v tabuľke 19.

Tabuľka 19 Produkcia palivovej drevnej biomasy v drevospracujúcom priemysle

UkazovateľSúčasnosť Prognóza Vízia

2006 2010 2015 2020 2025 2050PJ

Odpady po mechanickom spracovaní 1 300 1 365 1 415 1 490 1 540 1 740

Kvapalné odpady 450 470 485 505 520 560Spolu 1 750 1 835 1 900 1 995 2 060 2 260

Celá produkcia kvapalných odpadov sa použije pre vlastnú energetickú spotrebu celulózo – papierenských podnikov.

42

Vlastná spotreba tuhých drevných odpadov sa v rokoch 2008 – 2013 bude pohybovať v rozpätí 35 – 52 %. Zvyšok sa využije na energetické účely v iných odvetviach. Predpokladá sa znižovanie exportu drevných odpadov a ich spotreba na energetické účely v SR.

Ďalším producentom drevnej suroviny vhodnej pre energetické využitie je komunálna sféra. Ročná produkcia palivovej drevnej biomasy v rokoch 2008 – 2013 sa bude pohybovať v rozpätí 210 až 250 tis. Ton a ročná spotreba bude 15 až 40 tis. ton.

3.1.1 Celkový ročný využiteľný potenciál a spotreba palivovej drvnej biomasy v SR

Za predpokladu realizácie účinných podporných opatrení možno výrazne zvýšiť využiteľ-ný potenciál a tuzemskú spotrebu palivovej drevnej biomasy na Slovensku.

Vývoj ročného využiteľného potenciálu a domácej spotreby palivovej drevnej biomasy v budúcom období je uvedený v tabuľke 20.

Tabuľka 20 Ročný využiteľný potenciál a spotreba palivovej drevnej biomasy v SR a ich energetická hodnota

Rok 2005 (2007) 2010 2015 2020 2025Parameter tis.t PJ tis.t PJ tis.t PJ tis.t PJ tis.t PJPôdohospodárstvoPotenciál 2 608 24,8 2 787 26,4 3 051 29 3 338 31,7 3 690 35,1Spotreba 800 7,3 1 221 11,6 1 747 16,6 2 716 25,8 3 579 34,0Ostatní

1 750 21,0 1 835 22,0 1 900 22,8 1 195 23,9 2 060 24,7PotenciálSpotreba 1 150 13,8 1 290 15,5 1 580 19,0 1 840 22,1 2 020 24,2Celkom

4 358 45,8 46,22 48,4 4 951 51,8 5 333 55,6 5 750 59,8PotenciálSpotreba 1 950 21,1 2511 27,1 3 327 35,6 4 556 47,9 5 599 58,2

Predpokladá sa rast ročného využiteľného potenciálu palivovej drevnej biomasy v rezorte pôdohospodárstva z 2,61 mil.t (24,8 PJ) na 3,69 mil.t (35,1 PJ) v roku 2025. Ročnú spotrebu možno zvýšiť zo súčasných 0,8 mil.t (7,3 PJ) na 3,58 mil.t (34,0 PJ) v roku 2025, čo tvorí 4,3 % súčasnej spotreby PEZ v SR.

Celkový ročný využiteľný potenciál palivovej drevnej biomasy v SR sa zvýši z 4,36 mil.t (45,8 PJ) na 5,75 mil.t (59,8 PJ) v roku 2025. Celkovú ročnú spotrebu možno zvýšiť z 1,95 mil.t (21,1 PJ) na 5,6 mil.t (58,2 PJ) čo tvorí 7,5 % súčasnej spotreby PEZ v SR.

3.2 Poľnohospodárska biomasa

Vzhľadom na prebiehajúce štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve a aktuálnu situáciu na trhu s poľnohospodárskymi produktmi sa aj výmery plôch pestovania jednotlivých plodín menia (len malé zmeny).

V roku 2005 boli zberové plochy a úrody hlavných plodín v SR podľa tabuľky 21. Tieto údaje sú grafi cky znázornené na grafoch č. 1 a č. 2.

43

Tabuľka 21 Zberové plochy a úrody hlavných plodín v roku 2005

Plodina Výmera v tis. ha Úroda v t.ha–1

Obilniny spolu 794,6 4,51z toho: pšenica 373,0 4,31 jačmeň 204,2 3,62 kukurica 154,1 6,97Cukrová repa 33,2 52,16Zemiaky 19,1 15,77Repka olejná 106,2 2,21Slnečnica 91,1 2,14Strukoviny 16,4 2,13Muštové hrozno 12,9 4,17

Zdroj: ŠÚ SR

Graf 1 Zberové plochy vybratých poľnohospodárskych plodín v SR

Graf 2 Úroda hlavných plodín v SR

Zberové plochy hlavných plodín v roku 2005

794,6

373

204,2

154,1

33,2

19,1

106,2

91,1

16,4

12,9

Obilniny spolu

z toho: pšenica

ja me

kukurica

Cukrová repa

Zemiaky

Repka olejná

Slne nica

Strukoviny

Muštové hrozno

Výmera v tis. ha

Úroda hlavných plodín v roku 2005

4,51

4,31

3,62

6,97

52,16

15,77

2,21

2,14

2,13

4,17

Obilniny spolu

z toho: pšenica

ja me

kukurica

Cukrová repa

Zemiaky

Repka olejná

Slne nica

Strukoviny

Muštové hrozno

Úroda v t.ha-1

44

Výmery poľnohospodárskej pôdy, na ktorých sa pestujú hlavné poľnohospodárske plodi-ny, predstavujú v súčasnej dobe aj najväčší zdroj produkovanej biomasy. Je to biomasa, ktorá vzniká ako odpad pri hlavnej výrobe, vo forme slamy, odrezkov pri reze ovocných drevín alebo vinnej révy. Osobitnú skupinu tvorí produkcia sena a drevnej hmoty z krov na trvalých tráv-nych porastoch.

Priemerná produkcia biomasy je uvedená v tab. 22. Produkcia dosahuje rôzne hodnoty, ktorí sú obecne závislé od pestovanej odrody, lokality pestovania, pôdnych a klimatických podmienok v danom období. Najmä odrody plodín (kukurica, repka, slnečnica...) dosahovali veľkú variabilitu v produkcii biomasy.

Tabuľka 22 Priemerná hektárová produkcia biomasy

Druh biomasy Produkcia v t.ha–1

Slama

Pšeničná 2,7Jačmenná 2,5Ražná 3,7Triticale 2,1Ovsená 1,5Repková 2,0Kukuričná 5,9Slnečnicová 3,6

Drevný odpadSady 3,9Vinohrady 2Nálet z TTP 2

Produkcia exkrementov hospodárskych zvierat je rôzna podľa veku a chovnej kategórie zvierat. Údaje o produkcii exkrementov sú v tabuľke 23.

Tabuľka 23 Priemerná produkcia exkrementov hospodárskych zvierat

Hospodárske zviera

Produkcia exkrementovv kg/ks/deň

Produkcia exkrementovv kg/ks/rok

HD 50,3 18 100

ošípané 4,35 1 580

hydina 0,18 60

Celková produkcia biomasy vyprodukovanej pri pestovaní hustosiatych obilnín (pšeni-ca, jačmeň, raž, ovos a tritikale) pestovaných na výmere 637 752 ha, predstavuje hmotnosť 1671961 ton.

Z tejto produkcie biomasy je možné, podľa odborných odhadov (po odpočítaní slamy na kŕmenie, podstielanie....) využiť na energetické účely cca 40 %, to znamená cca 669 000 ton.

Produkcia ostatných druhov rastlinnej biomasy (kukurica na zrno, repka, slnečnica, TTP, sady a vinohrady) produkovanej na ploche s výmerou 872 946 ha, predstavuje hmotnosť 1 839 048 ton.

Z tejto produkcie biomasy môžeme podľa odborného odhadu využiť na energetické účely asi 70 %, čo predstavuje hmotnosť asi 1 287 333 ton.

45

Produkcia exkrementov hospodárskych zvierat predstavuje ročne hmotnosť 9 554 790 ton od hovädzieho dobytka, 1 751 056 ton výkalov ošípaných a 845 040 ton trusu od hydiny. Celková hmotnosť exkrementov predstavuje hodnotu 12 150 886 ton.

Výroba biopalív sa na Slovensku reguluje v súlade s prijatým „Národným programom roz-voja biopalív“, ktorý bol prijatý v roku 2005. Návrh programu vychádza z analýzy produkcie surovín a z reálnych možností výroby biozložiek do motorových palív. Cieľom je postupným zvyšovaním podielu biopalív v motorových palivách na báze ropy dosiahnuť z podielu 2,5 % (indikatívny cieľ) v roku 2006 až 5,75 % v roku 2010. Možnosti použitia biozložiek v moto-rových palivách predstavujú primiešávanie esterov z rastlinných olejov a živočíšnych tukov do motorovej nafty a primiešavanie bioetalonu alebo ETBE (etyl–tercbutyl) do motorového benzínu.

Zo smernice 2003/30/ES vyplýva, že splnenie indikatívnych cieľov by si na Slovensku vy-žiadalo minimálnu potrebu biozložiek, tabuľka 24.

Tabuľka 24 Potreba biozložiek podľa použitia, v t

RokBiozložky podľa použitia (v tonách)

bioetanol ETBE MERO2005 15 935,0 7 631,0 18 376,02010 47 122,5 22 670,0 63 151,0

Surovinové zabezpečenie výroby esterov, tabuľka 25, je v poľnohospodárstve SR za tých-to predpokladov:

na výrobu 1 tony esteru sú potrebné 3 t olejnatých semien,priemerná hektárová úroda repky v r. 2010 bude 3 t.ha–1,celková osevná plocha nesmie prekročiť 12 % v osevnom postupe.

Tabuľka 25 Výrobné zabezpečenie esterov do roku 2010

Rok Estery (t)

Repka (t)

Potrebná zberová plocha repky (ha)

Celková plocha repky (ha)

Podiel plochy na estery (%)

2005 18 376 55 128 24 944 106 204 23,48

2010 63 151 189 453 63 151 160 000 39,5

Energia z biomasy – výhrevnosť palív na báze biomasy

Energetickú hodnotu palivovej dendromasy ovplyvňujú obsah vody (vlhkosť), miera na-padnutia hnilobou a plesňou a čiastočne aj druh dreviny. Spracovávať sa bude surovina z tvr-dých listnáčov a ihličnanov vo veľmi malej miere aj surovina z mäkkých listnáčov. Absolútna vlhkosť dendromasy stromov krátko po ťažbe (do 30 dní) sa pohybuje v závislosti od druhu dreviny, ročného obdobia a lokality v rozmedzí 70 až 88 % čo zodpovedá 41 až 47 % relatívnej vlhkosti (absolútna vlhkosť sa používa v drevospracovateľskom odvetví a relatívna vlhkosť v energetike). Priemerná hodnota mernej hmotnosti čerstvej dendromasy ihličnanov je 830 kg.m–3 a tvrdých listnáčov 1020 kg.m–3. Merná hmotnosť sušiny dendromasy ihličnanov je 440 kg.m–3 a tvrdých listnáčov 670 kg.m–3 (plnometre rastlého dreva).

–––

46

Absolútna vlhkosť tzv. odpadovej dendromasy z drevospracujúcich prevádzok závisí najmä od dĺžky a spôsobu jej skladovania a pohybuje sa spravidla v rozmedzí 45 až 67 % čo zodpovedá relatívnej vlhkosti 31 až 39 %. Extrémne veľký obsah vody môžu mať voľne sklado-vané piliny (dlhotrvajúce dažde, sneh) kde absolútna vlhkosť môže presiahnuť hodnotu 100 % (50 % relatívnej vlhkosti). Naopak odpady z umelo sušenej suroviny (napr. umelo sušené prí-rezy a pod.) dosahujú vlhkosť 12 resp. 11 %. Merná hmotnosť suroviny z drevospracujúcich prevádzok výrazne závisí od jej vlhkosti a tiež zrnitosti. Tento parameter sa udáva v prepočte buď na 1 m3 (plnometer), alebo častejšie na prm3 (priestorový meter). Merná hmotnosť mier-ne preschnutých kusových odpadov sa pohybuje v rozmedzí 390 až 470 kg.prm–3 (ihličnany) a 480 až 580 kg.prm–3 tvrdé listnáče. Merná hmotnosť mierne preschnutých pilín z ihličnanov je 226 kg.prm–3 a z tvrdých listnáčov 278 kg.prm–3.

Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim energetickú hodnotu dendromasy je miera napadnutia resp. stupeň biologického rozkladu hubami a plesňou, ktorý vzniká počas sklado-vania suroviny a tiež spracovaním už nahnitej dendromasy. Biologickú a tým aj energetickú degradáciu suroviny ovplyvňuje nevhodné skladovanie na nekrytej skládke s podmáčaným povrchom. Znehodnocovanie jednozrnnej dendromasy (piliny) a v menšej miere štiepok je oveľa intenzívnejšie ako dendromasy vo forme polien, výrezov resp. kusových odpadov aj za rovnakých podmienok skladovania. K významnému poklesu výhrevnosti o 10 až 30 % dochá-dza pri nepriaznivých podmienkach už po 60 dňoch (piliny), 90 dňoch (štiepky) a 180 dňoch (polená, kusové odpady). Druh dreviny významne ovplyvňuje jeho energetickú hodnotu ma-ximálne v rozsahu 5 %.

Výhrevnosť sušiny dreva resp. kôry sa pohybuje od 19,6 do 20,5 MJ.kg. Z energetického hľadiska je významnejší podiel anorganických látok resp. minerálnych prímesí obsiahnutých v kôre stromov. Podiel týchto látok v čistom dreve je cca 0,5 % t.j. na 1 kg dokonale spáleného dreva pripadá 50 g nespáliteľnej hmoty (popol, tuhé znečisťujúce látky). Veľký podiel znečis-tenej kôry (po približovaní stromov, kmeňov, korunových častí) môže tento podiel zvýšiť až na 7 % navyše v kôre sa usadzujú tuhé zložky emisií (napr. zlúčeniny síry). V priemere drevná biomasa obsahuje 2 až 3 % nespáliteľných látok. Asimilačné orgány nie sú vhodným palivom (chemické zloženie emisie, výhrevnosť) preto je potrebné ich prítomnosť v rámci možnosti minimalizovať.

Z hľadiska praktickej realizácie možno rozlišovať tieto skupiny palivovej dendromasy s výhrevnosťou:

• čerstvo vyťažená lesná dendromasa rozmerovo neupravené (stromy, korunové časti, palivové drevo, manipulačné odpady, iné sortimenty) s dobou skladovania do 15 dní 8,8 GJ.t–1 • vyťažená lesná dendromasa rozmerovo neupravená s dobou skladovania 30 až 40 dní 9,5 GJ.t–1

• lesná dendromasa vo forme palivového dreva, výrezov, polien vhodne skladované po dobu 60 až 90 dní 10,8 GJ.t–1

• kusové odpady rozmerovo neupravené čerstvé 9,5 GJ.t–1

• kusové odpady rozmerovo neupravené mierne preschnuté 11,2 GJ.t–1

• piliny pri výrobe reziva, priemer 9,5 GJ.t–1

• umelo vysušené drevné odpady 16,7 GJ.t–1

• palivové štiepky z čerstvo vyťaženej lesnej dendromasy skladované do 15 dní 9,0 GJ.t–1

47

• palivové štiepky z vyťaženej lesnej dendromasy skladovanej 30 až 40 dní a čerstvých kusových dopadov 9,6 GJ.t–1

• palivové štiepky z mierne preschnutých odpadov 11,2 GJ.t–1

• pelety a brikety 17,5 GJ.t–1

Vo všeobecnosti je potrebné uvažovať v ďalších technicko–ekonomických analýzach s priemernou výhrevnosťou štiepok z lesnej dendromasy a pilín s priemernou výhrevnosťou 9,5 GJ.t–1 a štiepok z vhodne skladovanej dendromasy po dobu 60 až 90 dní (palivové drevo, výrezy, kusové odpady) 11,0 GJ.t–1.

V prípade, že odberateľ bude požadovať pravidelnú kontrolu vlhkosti a výhrevnosti do-dávanej palivovej dendromasy, doporučuje sa postupovať STN 48 0057 a 48 0058 (ihličnaté a listnaté štiepky).

Poznámka: Uvedené hodnoty platia pri dodržaní vyššie uvedených pod-mienok.

Graf 3 Obsah popola v dreve a kôre v závislosti na vlhkosti

Graf 4 Merná hmotnosť dreva v závislosti na hmotnosti

48

4 PLANTÁŽE RÝCHLORASTÚCICH DREVÍN A ENERGETICKÉ PORASTY

História plantáží rýchlorastúcich drevín sa datuje podľa BENČAŤA (1999) do roku 1967, keď Daniel K. Ludvig kúpil 16 000 km2 pôdy pri rieke Rio Jari na pestovanie rýchlorastúcich drevín. V tom čase sa jednalo o predvídavosť podnikateľa a jeho záujem smeroval k získaniu suroviny na výrobu papiera. Na začiatku svojho veľmi smelého podnikateľského plánu riešil otázky, s ktorými sa musia vysporiadať aj súčasný záujemcovia a zakladanie plantáží. Jedná sa hlavne o to akú drevinu vysadiť a ktoré plochy sú vhodné pre pestovanie rýchlorastúcich drevín.

V. SMIL (1983) defi nuje intenzívne plantáže s krátkou rubnou dobou (short–rotation in-tensive cultures – SRIC) ako agronomické systémy, vyžadujúce mechanickú prípravu pôdy, aplikáciu hnojív, závlahy a systematickú kontrolu pred burinou a hmyzími škodcami.

Po ropnej kríze v roku 1971, ale najmä v posledných desaťročiach sa v západnej Európe ako aj v niektorých oblastiach Severnej Ameriky začína na čoraz väčšej rozlohe poľnohos-podárskej pôdy využívať nový systém hospodárenia ktorého výsledným produktom je pro-dukcia rastlinnej hmoty – biomasy. Porasty drevín, ktoré sa takýmto spôsobom využívajú označujeme ako výmladkové plantáže rýchlorastúcich drevín (RRD), prípadne ako energe-tické plantáže, alebo ako energetický les. Anglické názvy ktoré zodpovedajú našim plantážam rýchlorastúcich drevín sú schort rotation coppice, energy plantation, energy forest. Súčas-ťou produkčného systému sú aj reprodukčné porasty určené k produkcii sadbového materi-álu označované ako matečnice. Produktom plantáží rýchlorastúcich drevín je dendromasa, najčastejšie upravená vo forme energetických štiepok využitelná ako palivo na vykurovanie, prípadne na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie .WEGER (2005)

Záujemcovia o zakladanie plantáží rýchlorastúcich drevín sa stretávajú s viac menej po-dobnými problémami. V súčasnosti majú možnosť obrátiť sa na inštitúcie a výskumné ústa-vy, ktoré sa touto problematikou zaoberajú už niekoľko rokov. V podmienkach Slovenska má dlhoročné skúsenosti so šľachtením a selekciou domácich a cudzokrajných klonov topoľov a vŕb Lesnícky výskumný ústav Zvolen (Národné lesnícke centrum). Výsledky zamerané prevažne na využitie lesných a máloproduktívnych poľnohospodárskych pôd pre produkciu dendromasy sú popísané v záverečnej správe: „Výskum technológií prípravy biomasy a mož-nosti intenzifi kácie produkcie palivovej biomasy“. Výskumný ústav trávnych porastov a hor-ského Poľnohospodárstva sa taktiež už niekoľko rokov venuje problematike rýchlorastúcich drevín a možnostiam zakladania porastov RRD na málo produktívnych poľnohospodárskych pôdach. Na svojej Výskumnej stanici v Nižnej na Orave sa sledujú od roku 1994 produkčné možnosti troch odrôd vŕby – Salix viminalis vyšľachtenej vo Výskumnom ústave poľnohos-podárskom vo Svälov vo Švédsku. Jedná sa o odrody ULV, ORM a RAPP. Pre potreby pre-vádzkovej praxe sa na pokusných plochách sleduje okrem samotnej produkcie dendromasy aj zdravotný stav pestovaných porastov. Z okolitých krajín je vhodné spomenúť Českú republi-ku, kde sa venujú možnostiam zakladania plantáží RRD. Pracovníci výskumného ústavu Sil-va Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví, Průhonice publikovali svoje skúsenosti s pro-dukciou a pestovaním RRD v publikácii „Biomasa – obnoviteľný zdroj energie“. Tieto a ďalšie publikácie sú vhodným študijným materiálom pre potencionálnych záujemcov o zakladanie plantáží RRD určených na produkciu dendromasy.

49

4.1 Charakteristika plantáží RRD a dôvody ich zakladania

Medzi rýchlorastúce dreviny v stredoeurópskych podmienkach zaraďujeme tie, ktorých ročná objemová produkcia presahuje 10 m3ha–1. Najväčšiu výmeru z týchto drevín na Sloven-sku zaberá agát biely (33 tisíc ha), potom nasledujú topole (21 tisíc ha) a nakoniec vŕby (3,5 tisíc ha). Vŕby produkujú v priemere o 20 % viac dendromasy ako topole. Hlavnými atribútmi pre pestovanie drevín s krátkou (11 – 15 rokov) a veľmi krátkou rubnou dobou (3 – 10 rokov) je maximálna produkcia dendromasy (nadzemná časť bez asimilačných orgánov) a odolnosť voči chorobám a škodcom a dobrá schopnosť vytvárať výmladky z koreňov a pňov. VARGA, BODÓ, (2002).

Pestovanie rýchlo rastúcich drevín na lesnej a nelesnej pôde je založené na princípoch uplatnenia poznatkov zo šľachtenia a progresívnych pestovných technológií. Za predpokla-du, že sa pred a po výsadbe vykonáva pravidelné mechanické prepracovanie pôdy ide o inten-zívny spôsob pestovania, ktorého triedenie udáva tabuľka 26.

Tabuľka 26 Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania topoľov v prírodných podmienkach Slovenska

Spôsob pestovania Spon (m) Rubná doba

(roky)Hospodársky cieľ

(zastúpenie sortimentov v %)Celková objemová pro-

dukcia (m3/ha)

Lignikultúry5×5 15 (25) I., II.tr. 20 300 (450)6×6 III. tr. 55

Vláknina 25

Intenzívne kultúry

3×3 18 (25) I., II. tr. 10 300 (500)4×4 III. tr. 30

Kultúry na prod. vlákniny

3×3 12 (115) III. tr. 15 180 (220)Vlákn. 85

Energetické porasty

1,0×0,8 2 (4) Energetická štiepka 10 (13) t/ha/rok1,0×0,71,0×0,7

Poznamenávame, že uvedené spôsoby pestovania platia aj pre vŕby s výnimkou lignikul-túr. V dôsledku pretrvávajúcich globálnych klimatických zmien bude mať agát biely stále väčší význam v nížinných a pahorkatinných oblastiach. V súčasnosti na pestovanie sú k dispozícii vysel ektované klony ako aj overené potomstvá z uznaných porastov. Pravidelným mechanic-kým prepracovaním pôdy a uplatnením poznatkov zo šľachtenia sa zvyšuje produkcia drevnej hmoty o 30 (50) % z jednotky plochy. Základné údaje o intenzívnych spôsoboch pestovania agáta bieleho udáva tabuľka 26 b.

Tabuľka 27 Základná charakteristika intenzívnych spôsobov pestovania agáta bieleho v prírodných podmienkach Slovenska

Spôsob pestovania Spon (m) Rubná doba

(roky)Hospodársky cieľ

(zastúpenie sortimentov v %)Celková objemová produkcia (m3/ha)

Intenzívne kultúry

2,0x2,0 25 (35) Guľatin. sort. + 35 220 (300)62×1,5 Vláknina 40

Štiepka 25

Kultúry na prod. vlákniny

2,0x1,0 20 (25) Vláknina 60 120 (180)Výmladnosť Štiepka 40

Energetické porasty

1,5x1,0 8 (12) Štiepka 100 6 (10) t/ha/rokVýmladnosť V suchom stave

50

Na rozdiel od topoľových lignikultúr, ktoré sú zakladané na lesnom pôdnom fonde a ich rubná doba sa pohybuje od 15 do 30 rokov, výmladkové plantáže sa zakladajú prevažne na máloúrodných poľnohospodárskych pôdach s rubnou dobou 3 – 7 rokov, ktorú je možné opa-kovať niekoľko krát po sebe bez nutnosti novej výsadby.

Pri pestovaní rýchlorastúcich drevín rozlišuje LOFFLER ET AL., (1988) tri formy rotácie:

1. Mini rotácia Pri mini–rotácii sa realizuje zber dendromasy po dvoj až trojročnom raste. Pri takejto

krátkej dobe vývoja sa prírastky pohybujú okolo 10 t sušiny.ha–1. DIMITRI, (1989). Dosiah-nuť takýto prírastok sušiny je možné len pri veľmi hustom zápoji 16 000 – 20 000 stromov na hektár. Takéto intenzívne pestovanie prináša vysokú hektárovú produkciu vo forme veľmi tenkého dreva. Priemer kmeňov v prsnej výške pri ťažbe je 3 – 4 centimetre. Využitie takéhoto materiálu je možné výhradne pre vykurovacie účely. Väčšinou sa mini–rotácia využíva u vŕby. Uvedená technológia pestovania nemá v podmienkach Slovenska praktický význam!

2. Midi rotácia

Zber dendromasy sa realizuje každých 4 – 6 rokov. Za tento čas dosiahnu stromy priemer kmeňa 6 – 8 centimetrov a vyššiu hmotnosť ako pri dvoj až trojročnom cykle. Pri midi rotácii je preto možné počítať s menšou hustotou porastu pre zabezpečenie rovnakého výnosu. Opti-málna hustota je od 8 000 – 12 000 kusov na hektár.

3. Maxi rotácia Predpokladá zakladanie takých porastov, pri ktorých je plánovaný cyklus ťažby najskôr

po 8 – 10 rokoch. Produkcia bude zabezpečená vďaka väčším rozmerom už pri počte 1500 – 3000 stromov na hektár. Priemer kmeňov v čase ťažby bude okolo 10 – 12 centimetrov.

Hlavnými dôvodmi pre zakladanie plantáží RRD sú:využitie pôdy na nepotravinársku produkciu (využitie málo produktívnych poľnohospo-dárskych pôd, využitie degradovaných pôd a pôd v imisných oblastiach),rozvoj vidieckych oblastí a vytváranie nových pracovných príležitostí,posilnenie postavenia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v rámci regionálnej eko-nomiky,znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív, podpora trvalo udržateľného rozvoja a zvyšovanie kvality životného prostredia .Z hľadiska pestovateľov, ako aj užívateľov výsledného produktu sa jedná o celkom novú

problematiku, ktorá vyžaduje serióznu prípravu a plánovanie, pokiaľ chceme aby produkčný systém fungoval a prinášal zisk.

4.2 Sortiment drevín pre plantáže v SR

U nás ako aj v zahraničí prebieha výskum v šľachtení a selekcii drevín s cieľom rozšíriť sortiment drevín tak, aby umožnil zakladanie produkčných plantáží na čo najširšom spektre stanovíšť.

–

––

––

51

V podmienkach SR majú podľa STANOVSKÉHO ET AL. (2002) najväčší praktický význam nasledovné druhy hospodárskych drevín:

Topole – zastúpené skupinami Aigeros, Tacamahaca a LeuceVŕby – zastúpené stromovými a krovitými formamiAgát biely – vyselektované klony

Šľachtené klony topoľov a vŕb sú vhodnými drevinami v južných oblastiach Slovenska práve pre svoj rýchly rast a produkciu dendromasy. Produkcia je podmienená pestovaním na pôdach bohatých na živiny a vodu. Na Slovensku sa najviac osvedčili podľa STANOVSKÉHO ET AL. (2002) nasledujúce druhy topoľov a vŕb:

Topole: – Robusta – I – 214 – PannoniaVŕby: – Salix viminalis I – Salix alba R 1351 – Salix alba 9 – Salix aquatica gigantea VB

Z tvrdých listnáčov najširšie uplatnenie nachádza agát biely. Okrem intenzívneho rastu sa vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodlivým biotickým činiteľom. Vhodný je na pestovanie na marginálnych lesných a nelesných pôdach v nížinných a pahokatinných oblastiach. Okrem toho je schopný viazať vzdušný dusík. V súčasnosti na zakladanie energetických porastov ďa-lej testujú dreviny: pajaseň žľazkatý, gledíčia trojtŕnistá, dub červený a brest sibírsky.

Tabuľka 28 Stanovištné nároky a produkcia vybraných drevín (klonov). Zdroj LVÚ Zvolen

Drevina (Klon)

Ekologické nároky

Rubný vek

(roky)

Produkcia dendro-

masy v suchom

stave v t.ha–1

Nadmorská výška

v m n.m.

pôdy

zloženie vlhkosť

do 200

200 –

400

400–

600ílovité hlinité piesčité rašelinové zamokrené svieže presýchavé

TopoleGigant I I I I I 3(6) 12(18)Rap I I I I I I I 3 12(14)Panónia I I I I I I I 5(8) 7(15)Ivachnova I I I I I I I 3(5) 8(10)Liptov I I I I I I I 4(7) 8(12)

VŕbyGabčíkovo I I I I I 2(5) 12(15)Salix viminalis I I I I I I I I 2(4) 12(20)

Salix viminalis II I I I I I I I 3(6) 10(16)

Salix agautica gigantea

I I I I I I I I 3(6) 8(12)

Agát bielyNyérség I I I I I 5(8) 7(13)

•••

52

4.3 Zakladanie, pestovanie a ochrana porastov RRD

Predpokladom zvládnutia produkcie biomasy z plantáží rýchlorastúcich drevín sú roz-hodnutia, ktoré je možné rozdeliť do troch okruhov. Je to v prvom rade výber a príprava vhod-nej lokality, správne určenie dreviny a voľba klonu. Následne je potrebné venovať pozornosť ochrane drevín pred burinou a ostatnými biotickými škodcami. Poslednú fázu tvorí zber ma-teriálu a jeho fi nálna úprava pre energetické využitie. Zvládnutie týchto krokov dáva predpo-klad, že výsledná ekonomická bilancia bude priaznivá.

4.3.1 Výber lokality

Zakladaniu energetických porastov predchádza výber lokality. Na lesnej pôde sa opiera-me o údaje z lesných hospodárskych plánov, ktoré v prípade potreby sa doplnia o údaje týkajú-ce sa vlastností pôdy. Na poľnohospodárskej pôde sa musí do zóny budúceho vývoja koreňové systému vykonať rozbor mechanických a chemických vlastností pôdy. Bez znalostí pôdnych pomerov nie je možné zakladať energetické porasty.

4.3.2 Príprava terénu a odstránenie pôvodnej vegetácie

Plantáže drevín na energetické účely sú v rezorte lesného hospodárstva zväčša zakladané na stanovištiach pôvodne obsadzovaných najmä krovinatými porastami, ktorých odstráne-nie bez potrebnej mechanizácie by bolo príliš pracné. Na ľahkých, piesčitohlinitých a hlinito-piesčitých pôdach je možné vykonať orbu na jar.

Príkladom sú stroje určené na odstraňovanie krovinatých porastov, povrchové ničenie koreňov a haluziny. Montujú sa spravidla na trojbodový záves a sú dodávané v rôznych výko-nových triedach

Obrázok 1 AHWI FM 500 mulčovací stroj na trojbodovom závese traktora

Po odstránení povrchovej vegetácie je často nutné odstrániť aj pne stromov a krovín. Naj-bežnejším spôsobom je použitie radlice buldozéru. Pri menších pňoch je možné použiť prsto-vú radlicu, tzv. vyčesávač koreňov, ktorej prsty vniknú pod peň a vytiahnú ho na povrch pôdy. Väčšie pne sa dolujú bežnými dozérskymi radlicami, ktorými sa peň najprv obnaží a potom sa

53

pretrhajú jeho korene zdvihnutím radlice pri súčasnom chode stroja. Výhodou tohto spôsobu trhanie pňov je ich následné zhromaždenie na jedno miesto vykonávané len jedným strojom. Nevýhodou je však nízka produktivita práce a premiešavane pôdnych horizontov, s rýchlym vyplavovaním živín.

Progresívnejším spôsobom je trhanie trhacím zubom, neseným miesto bagrovej lyžice na lopatovom rýpadle s hydraulickým ovládaním ramena. Je to rýchly a jednoduchý spôsob. Vy-trhnutie smrekového pňa s priemerom 50 cm až 70 cm trvá aj s oklepaním od zeminy asi 50 se-kúnd. Nevýhodou je nutnosť nasadenia ďalšieho mechanizmu na transport vytrhnutých pňov. Najznámejším výrobkom tohto typu je fínsky Pallari Stump Harvester. SIMANOV (1995).

Obrázok 2 Pallari Stump Harvester Obrázok 3 Fréza na odstraňovanie pňovpri vytrhávaní pňov

Následnú prípravu pôdy vykonávame kultivátorom, pôdnymi frézami, alebo ťažkými bránami do hĺbky 15 (20) cm.

4.3.3 Aplikácia herbicídov

Použitie herbicídnych prípravkov je jednou z možností racionalizácie boja s nežiaducou vegetáciou. Účinok ošetrenia spravidla pretrvá minimálne dve vegetačné obdobia. Produkti-vita práce je v porovnaní s vyžínaním 10 násobne vyššia.

Predpokladom úspešného a bezpečného použitia dokonalé poznanie ich vlastností me-chanizmu učinkovqniq, dodržanie technológie ich použitia a zásad bezpečnosti práce. Pri ne-odbornom a nezodpovednom použití môžu spôsobiť nemalé fi nančné straty, dokonca ohroziť prírodné prostredie a zdravie ľudí. Zvlášť pri zakladaní a pestovaní intenzívnych porastov, považujeme ich využitie za veľmi efektívne.

Herbicídne prípravky registrované pre použitie v lesných kultúrach, dávkovanie a základ-né pokyny pre ich aplikáciu uvádza tabuľka 29.

54

Tabuľka 29 Herbicídy registrované pre použitie v kultúrach a nárastoch (Varinský, 2008)

Prípravok

Dávkovanie1 (kg)/ha (m3)(koncentrácia)

Termín a spôsob ošetrenia

Príprava plôch pre umelú a prirodzenú obnovu

Glyfosáty * 4 – 6 l/ha Plošný alebo pásový postrek na list burín a krov v dobeich intenzívneho rastu, až do ukončenia vegetácie

Ochrana kultúr a prirodzeného zmladenia

Casoron G 6 g/m2 V druhom roku po výsadbe listnáčov, pred začiatkom rašenia drevín

Glyfosáty * 4 – 6 l/ha Medzi radmi, okolo stromčekov, chrániť ich pred zasiahnutím

30 – 50 % Knútovým aplikátorom, burina do 10 – 15 cm výšky

3 – 5 l/ha JD a SM v jeseni po vyzretí, na jar pred pučaním, plošne

Agil 100 EC 1,5 – 3,0 l/ha

Len proti trávam, všetky dreviny odolné, postrek na listy tráv, nižšie dávky len na zabrzdenie rastu tráv

Leopard 5 EC 2,0 – 4,0 l/ha

Fusilade Forte 2,0 – 4,0 l/ha

Gallant Super 1,5 – 3,0 l/ha

Odstraňovanie nežiadúcich drevín a krov

Glyfosáty * 5 – 6 l/ha Postrek na list v plnej vegetácii

Garlon 4 5 – 10 % Náter, postrek rezných plôch hneď po spílení. Injektovanie do zásekov, 1 ml na 10 cm obvodu.

Gylfosáty* = Clinic, Cosmic, Dominator, Glyfogan 480 SL, Glyfonova, JetStar, Kapazin, Kaput, Mamba, Roundup, Touchdown System 4

4.3.4 Príprava pôdy

S prípravou pôdy je vhodné začať rok pred výsadbou. Pri ťažkých pôdach sa odporúča hlboká orba na jeseň pred výsadbou. Pri ľahkých piesčitých pôdach je možné orbu vykonať na jar. Preoranie a skyprenie pôdy umožňuje ľahší rast koreňov. Zem sa pripravuje ako pre obil-niny, ale kultivuje sa do väčšej hĺbky. Zvyčajne je to jesenná hlboká orba, na ťažkých ílovitých pôdach sa odporúča hĺbka 30 – 50 cm, aby sa zlepšilo prevzdušnenie pôdy na viac rokov. Ná-slednú úpravu pôdy robíme kultivátorom prípadne bránami. Na zaburinených lokalitách je nutné zabezpečiť odburinenie. Odporúča sa mechanické ošetrenie pôdy pred burinou. V prí-pade nutnosti chemického ošetrenia prostriedkami Roundup, alebo Flexuron je nevyhnutné dodržať postup prác a časový odstup pred výsadbou odporúčaný výrobcom.

Použitie chemických prostriedkov pre veľkoplošné odburinenie sa z dôvodu ochrany prí-rody a tvorby rezíduí v pôde, ktoré môžu obmedziť rast RRD aj na niekoľko rokov po aplikácii nedoporučuje. V odôvodnených prípadoch (veľmi silné zaburinenie, bez možnosti mecha-nického odburinenia) je možné použiť overené biodegradujúce preparáty napr. Roundup. Pri aplikácii presne podľa doporučených postupov je možné znížiť účinnú koncentráciu na minimum. Napríklad v pokusoch sa vďaka správnemu načasovaniu aplikácie úspešne obme-dzil rast buriny aj s koncentráciou okolo 1 % Roundupu + 0,3 % tekutého dusíkatého hnojiva (doporučené dávky sú 2× až 3× vyššie). Aplikácia Roundupu môže byť uskutočnená jednak v prípravnom roku, alebo taktiež tesne pred výsadbou. Tento v zaburinených lúkach efektívny

55

spôsob obmedzovania konkurencie však môže spôsobiť posunutie termínu výsadby rezkov na menej vhodné obdobie, vzhľadom na potrebu vyčkať 14 dní na overenie účinnosti zásahu. WEGER (2005).

4.3.5 Zakladanie porastov RRD

Získanie reprodukčného materiálu

Základným reprodukčným materiálom na zakladanie energetických porastov sú zimné osové odrezky, ktoré sa bežne získajú:

z jednoročných sadeníc,z matečníc.Ad a) Jednoročné sadenice sa zrezávajú v predjarnom období vo výške 3 (5) cm nad ze-

mou. Na výrobu odrezkov je možné použiť len zdravé, zdrevnatené prúty. Z jedného prúta je možné vyrobiť 4 (6) kusov odrezkov. Prúty do výroby odrezkov sa uskladňujú v snehových jamách, alebo v dobre vetraných pivniciach pri teplote 4 (6) C°.

Ad b) V stredoeurópskych podmienkach sa základný zdroj reprodukčného materiálu (osových odrezkov) považujú matečníce. Matečnice sa zakladajú na sviežich, na živiny boha-tých pôdach kvalitnými jednoročnými sadenicami. Výsadba sa realizuje skoro na jar v spone 1,5 × 1,0, alebo 2,0 × 1,0 m. Sadenice sa po výsadbe zrežú vo výške 80 cm a pestujú sa ako tzv. vysoké, resp. zrežú v 10 cm a ďalej sa pestujú ako nízke. Z jednej matečnice sa medzi 3 až 15 rokom získava každoročne 30 až 35 kusov kvalitných osových odrezkov.

Schéma plantáže

Šírka radov musí byť prispôsobená ťažbovej metóde. Odstup 0,75 m medzi radmi a alter-natívne 1,5 m medzi pármi radov sa najviac hodí pre väčšinu v súčasnosti používaných stro-jov. S touto schémou pri rozstupe medzi odrezkami 0,6 m dosiahneme hustotu 15 000 kusov na hektár. Nedávne výskumy ukazujú na možnosť využívania väčšej vysadzovacej hustoty.

Dĺžka a šírka bloku sa prispôsobuje prevádzke ťažby. Zvyčajne sa ponechávajú medze-ry na ploche slúžiace pre príjazdy dopravných prostriedkov. Z dvoch dvojradov naplní žací stroj zásobník s kapacitou 15 m3 približne na dĺžke 300 m. Ak je materiál ukladaný priamo v zásobníku kombajnu, zatiaľ čo odvozná súprava čaká na okraji poľa, dĺžka plantáže by mala zodpovedať kapacite zásobníka kombajnu. Šírka priestoru na záhlaví poľa musí postačovať na otočenie kombajnu a dopravných prostriedkov (zvyčajne najmenej 6 m). Záhlavie poľa s ho-lou pôdou sa môže stať nepriechodným počas zimného zberu úrody. Tento problém sa môže redukovať zatrávnením. Výbežok s ponechanou koreňovou sústavou môže vytvoriť koberec, poskytujúci dostatočnú oporu mechanizmom aj v zimnom období. Vizuálny vnem plantáže nezapadajúcej do okolitej krajiny je možné zmierniť výsadbou vhodných drevín, prípadne ži-vého plota, ktorý plantáž opticky zmenší. Väčšina kombajnov vyžaduje paralelné rady, ktoré však nemusia byť priamkou. WEGER (2005) uvádza dve schémy výsadby výmladkových plantáží:

do jedného radu v sponoch (0,3 – 0,5m) × (1,5 – 2,5m medzi jednotlivými riadkami),do dvojriadkov v sponoch (0,5 – 0,7m) × (0,5 – 0,7m medzi dvojriadkami).

Pre matečnice je používaný takmer výhradne jednoriadkový spon:(0,2 – 0,5 m) × (1,5 – 2,5 m medzi jednotlivými riadkami)

a)b)

––

–

56

Jednoriadky(typická mate nica 10 - 20-tis. ks.ha alebo plantáž 7 - 12-tis. ks.ha )

-1

-1

Dvojriadky(typická plantá 7 - 12-tis. ks.ha )ž -1

Pri výsadbe mate nice je vhodné medzi jednotlivými klonmi tolo ov a v b urobi medzeru

Obrázok 4 Schématické znázornenie plantáže RRD WEGER (2005) Uvedená schéma výsadby platí pre topole a vŕby pri 3 ročnej rotácii. V našich podmienkach sa ako vhodnejšie ukazujú spony 1,5 × 0,8, 1,5 × 1,0 m pri 4, resp. 5–ročnej rotácii

4.3.6 Výsadbový materiál

RRD sa pestujú z odrezkov, ktoré zvyčajne získavame z jednoročných odrezkov. Použitie dvojročných odrezkov je výnimkou. Dvojročné drevo má relatívne menej púčikov, ktoré pučia krátko po vysadení. Ostatné púčiky sa objavujú neskôr, čo dáva možnosť burine presadiť sa v konkurenčnom boji. Pri tradičnom ručnom vysadzovaní, používanom na malých výmerách sadíme odrezky dlhé 180 mm až 200 mm s priemerom najmenej 8 mm. Odrezky sa vysádza-jú kolmo do zeme, do hĺbky 100 % svojej dĺžky, čo zabezpečuje dostatočný prístup vlhkos-ti. Kratšie odrezky môžeme použiť počas vlhších rokov. V prípade, že sa po výsadbe počíta s aplikáciou herbicídov, odrezok sa zasype 0,5 cm vrstvou zeminy. V čase sucha sa ich použitie neodporúča, pretože rýchlo vysychajú. Odrezky sú uchovávané v chladných priestoroch, pri teplote – 2°C až 4°C, čo zabezpečí zastavenie všetkých fyziologických procesov. Prenese-nie chladných odrezkov na priame slnečné svetlo môže spôsobiť ich znehodnotenie. Ľadové kryštáliky, ktoré vznikli v rastlinných bunkách počas skladovania v chlade, sa musia pomaly roztápať, najlepšie v tieni. Pred dovozom na plantáž je vhodné ich na krátky čas ponoriť do ná-drží pri teplote +2°C až +4°C. Pri nesprávnom uskladnení trpia odrezky vyschýňaním, preto sa môžu prikrývať plastovými fóliami. Časti, ktoré počas skladovania vyschli, pred sadením namáčame.

Najvhodnejším časom na výsadbu odrezkov je skorá jar, najneskôr do 15. apríla. Po tom-to termíne klesá ujatosť v dôsledku sucha, ale sú menšie problémy s burinou. Pred výsadbou je vhodné odrezky dezinfi kovať fungicídmi so širokou spektrálnou činnosťou. ŠMELKOVÁ (2001).

Ako uvádza HOFMANN (1998) je plochy do výmery 2 ha ešte efektívne sadiť ručne s po-užitím železného bodca. V prípade ťažkých plôch je možné nechať časť rezku nad zemou, prí-padne zastrkovať rezok šikmo do pôdy. Pri ľahkých piesčitých pôdach rezky zastrkávame celé do pôdy, pri použití mechanizácie je možné ich aj čiastočne zasypať zeminou. Pri porovnávaní prírastkov jednotlivých klonov a spôsobe vysádzania sa nezistil rozdiel medzi ujatosťou me-dzi ručnou a mechanizovanou výsadbou.

57

Vysadzovacie strojeVysadzovanie stroje sú zväčša upravené poľnohospodárske prípadne lesnícke mecha-

nizmy, ktoré si vyžadujú prítomnosť dodatočnej obsluhy. Stroje je možné rozdeliť do dvoch kategórií. V prvom prípade sú to stroje, ktoré sú určené pre sadbu pripravených rezkov. Od-rezky dlhé 20 cm obsluha vkladá do podávacích diskov a následne sú uložené do brázdy, ktorú prítlačný valec zahŕňa zeminou a stláča. Tento typ stroja môže byť použitý pre jednoradovú, alebo viacradovú výsadbu.

V prípade mechanizovanej výsadby je postup závislý na type sadzača (napr. klasický les-nícky dvojriadkový sadzač za traktor). Postup je zhodný ako pri výsadbe lesných sadeníc. Vždy je však potrebné dodržať zásadu, aby odrezky boli vypichané do 100 % jeho výšky!

Pre porovnanie s manuálnou výsadbou je mechanizovaná výsadba oveľa rýchlejšia a pri takomto type stroja sa denný výkon pohybuje okolo 0,5 – 0,7 ha. WEGER (2005)

Obrázok 5 Mechanizovaná výsadba rezkov

Stroje ktoré sekajú a hneď aj sadia, sa používajú na veľkých výmerách. Dlhé vŕbové prúty sú ručne podávané do mechanizmu, sú tlačené kolmo do pôdy do požadovanej hĺbky a au-tomaticky sekané tesne nad povrchom pôdy. Štvorradový stroj vysadí 20 000 odrezkov na hektár, pri dennom výkone 6 ha až 8 ha. Sadbový materiál je prísne triedený. Prúty musia byť pomerne rovné, aby bol zabezpečený bezproblémový prechod mechanizmom. Hneď po zasa-dení sa pôda pritlačí tak, ako to ukazuje predchádzajúci obrázok. Vysadený odrezok musí byť utesnený tak, aby pri vyťahovaní kládol zvýšený odpor.

Obrázok 6 Výsadba prútov

58

4.3.7 Hnojenie

Hnojenie je dôležitým predpokladom úspechu hlavne na chudobných stanovištiach. Pravdou je, že dreviny ako vŕba, topoľ či agát budú rásť na väčšine stanovíšť, ktoré sú pre ne z ekologického a klimatického hľadiska vhodné. Ale o tom, či ich produkcia bude 5 t.ha–1, ale-bo 15 t.ha–1, prípadne viac rozhoduje úživnosť stanovišťa a pestovná starostlivosť. Potrebu hnojenia je nutné zvážiť individuálne po pedologickom rozbore.

Z výsledkov výskumu uskutočneného na Slovensku vyplýva, že je vhodné pravidelne na jar porasty prihnojovať fosforom dávkou 30 kg.ha–1. Podľa najnovších poznatkov je v ďalšom sledovanom období dusíkaté hnojenie potrebné rozdeliť na tri aplikácie so zvýšenými dáv-kami. Dávka 120 kg.ha–1 s delením 40 kg.ha–1 na jar, 40 kg.ha–1 koncom mája a 40 kg.ha–1 v polovici júla. Jednorázová dávka aplikovaná v polovici júna je rýchlo vyplavovaná júnovými a júlovými dažďami. Pri väčších výmerách porastov RRD je výhodné používať močovku, prí-padne kanalizačné splašky. DANIEL (2002).

Dobré skúsenosti sa dosiahli aj s použitím maštaľného hnoja pred samotným zaklada-ním energetických porastov so šľachtenými topoľmi. Ako jedno rázová dávka sa navrhuje 350 q/ha.

Hnojenie priemyselnými hnojivami odporúčajú na chudobných stanovištiach aj iný pes-tovatelia. Preukázateľne vyššie prírastky a produkcia boli zaznamenané u topoľov po aplikácii hnojenia dusíkom. Na živinami dobre zásobených lokalitách má hnojenie obvykle vplyv pri rýchlejšom nástupe maximálnej produkcie, ale celkový výnos za celé obdobie plantáže nijak významne neovplyvní. Pri aplikácii hnojiva na nivných lokalitách a prameništiach je nutné dbať na presné dávkovanie, aby hnojivá neboli splavené a nespôsobili znečistenie zdrojov vody. Rozvážne používanie organických hnojív je možné doporučiť. V zahraničí sa výskumne overujú možnosti použitia odpadových kalov pre hnojenie energetických plodín. WEGER (2005).

4.3.8 Zdravotný stav a biotickí škodcovia porastov rýchlorastúcich drevín

Tak ako každá monokultúra aj plantáže RRD sú potenciálne viac ohrozené škodcami a chorobami ako prírodný les. V tejto súvislosti je možné predchádzať napadnutiu vytvára-ním mozaikovitej štruktúry a kombináciou drevín. To je však vzhľadom na potrebu zachova-nia vysokej produkcie nie vždy možné. Výhodou mozaikovitej štruktúry zakladania porastov RRD je aj zapadnutie takýchto porastov do štruktúry krajiny. Tu sa vytvára predpoklad vzni-ku polyfunkčného systému, ktorého význam je zameraný okrem produkcie dendromasy aj na plnenie potrieb ochrany a tvorby krajiny.

Z plôch založených na Slovensku DANIEL (2002) je evidovaný výskyt niektorých druhov roztočov, vošiek a lariev rôzneho druhu počas celého obdobia existencie vŕbových porastov RRD. Tieto však poškodzovali listy v zanedbateľnom rozsahu aj to nie celoplošne. Najzre-teľnejší bol v každom roku výskyt obaľovača Earias clorana, ktorý spôsoboval zvinovanie a spletanie listov pre zámotok. Bol to však vo všetkých rokoch nepatrný výskyt a nezasaho-val ani 0,2 % porastov. Počas sezóny v roku 1999 bol zaznamenaní veľmi silný výskyt lariev a dospelých škodcov typu Phratora vulgatissima nazývanej u nás listovka a tiež Galerucella lineola – váhavec brestový. Dospelé jedince boli v prvom prípade kovovo sfarbené a v druhom do hneda. Poškodených a zožratých listov koncom augusta bolo 65 – 70 %. V tom roku bol

59

zaznamenaný aj veľký výskyt hrdze Melampsora. Pre zaujímavosť treba spomenúť, že oko-lité prirodzené vŕbové porasty boli bez týchto škodcov. Podľa údajov zo Švédska mal výskyt týchto škodcov a chorôb v niektorých podmienkach za následok zničenie porastov na celých výmerách. Uvedená problematika je pri pestovaní týchto druhov drevín rozhodujúcou, preto jej musíme venovať osobitnú pozornosť.

Medzi najvýznamnejšie hubové ochorenia, ktoré napádajú topole najmä v juvenilnom štádiu je Cryptodiaporthe populea, SACC. Et BUTIN, syn. Chondroplea populea SACC. Et BRIAD. anamorfné štádium Dothichiza populea.

Dotichíza topoľová spôsobuje totálne odumieranie kôry, ktoré sa prejavuje postupnou nekrotizáciou. Prejavy ochorenia sú rozdielne a závisia od obdobia vzniku nákazy, veku a miesta vzniku nákazy. Vo všeobecnosti sa ochorenie prejavuje ako vodnaté stmavnutie kôry, pri ktorom dochádza k postupnému zhnednutiu až zčerneniu kôry v oblasti miesta infekcie. LEONTOVYČ, (2008).

Dominantné postavenie topoľov a vŕb v južných oblastiach Slovenska prináša so sebou špecifi cké problémy v oblasti hmyzích škodcov. Zástupcovia skupiny drevokazných druhov môžu vo vhodnom prostredí spôsobiť úhyn kultúr. Jedným z najosvedčenejších spôsobov je pravidelná zámena klonov, dodržanie technologickej disciplíny a na ucelených plochách s vý-merou nad 10 ha aplikácia mozaikovej výsadby.

Z ostatných biotických činiteľov prichádza do úvahy poškodzovanie produkčných plôch ohryzom a vytĺkaním lesnou zverou. Pri malých plochách do 1 ha sa porasty RRD môžu stať veľmi atraktívne pre raticovú zver, hlavne v prípade, ak už pred vysadením porastu sa na tých-to lokalitách zver zdržovala. Najviac škody napácha zver v prvých mesiacoch, kedy sú ohry-zom atakované terminálne pupene drevín.

Králiky dokážu veľmi rýchlo zničiť mladé sadenice, ak sa im umožní prístup na plantáž. Oplotenie tvorí veľkú časť nákladov pri zakladaní plantáže, zvlášť pri menšej rozlohe a ne-pravidelnom pôdoryse. Drôtené pletivo je obvykle používané s dolnou časťou zaliatou, alebo otočenou horizontálne, aby sa zabránilo zajacom zavŕtavať sa pod plot. Elektrická sieť je lac-nejšia a prináša dobré výsledky, ak je správne namontovaná. Na Slovenku je oplocovanie proti králikom ekonomicky nevýhodné, pretože plochy vhodné na pestovanie RRD sa nezhodujú s oblasťami zvýšeného výskytu králikov. Chemické repelenty boli s úspechom používané, ale ich účinok je len krátkodobý. Zajac tiež poškodzuje mladé vŕbové porasty, ale nie v takej mie-re, aby bolo potrebné zabezpečiť plantáže RRD oplotením. PECHTOR (2003).

Agát biely môžeme zaradiť medzi naše najodolnejšie listnaté dreviny, ktorý s výnimkou extrémne suchých stanovíšť odoláva pôsobeniu hubových patogénov a škodcom asimilač-ných orgánov. V ojedinelých prípadoch sa vyskytuje vírusové ochorenie, ktoré v korunovej časti spôsobuje tzv. metlovitosť

Energetické porasty agáta bieleho obnovované z pňových a koreňových výmladkov vy-žadujú ú pravidelnú kontrolu zdravotného stavu, s dôrazom na hubové choroby na pniakoch eliminujúce počet výhonov.

4.3.9 Rast úrody

Novozaložené porasty RRD je vhodné prvý rok zrezať tesne nad zemou. Tento rez sa na-zýva technickým rezom a jeho cieľom je umožniť rast väčšieho množstva výmladkov (vytvoria sa tzv. hlavy). Operácia sa musí vykonať ešte pred jarným rašením. Po tomto zákroku do-

60

chádza zvyčajne k prudkému rastu. Rozhodnutie, či rezať, závisí na použitej klone, od počtu výstrelkov a množstva buriny. Niektoré klony vyrastajú prvý rok pri zemi veľmi zakrivené, avšak po reze už rastú priamo. Na iné klony tento rez vplyv nemá. Na rezanie možno použiť stroje určené na kosenie trávy a olejnatých plodín. Veľmi dôležitý je hladký rez.

4.3.10 Zber produkcie plantáží RRD

V prípade zberu sa môžeme stretnúť aj s pojmami ťažba resp. žatva. Keďže sa jedná o prob-lematiku pri ktorej sa prelínajú poľnohospodárstvo a lesníctvo je väčšinou možné oba pojmy pokladať za správne. Zber produkcie z plantáží rýchlorastúcich drevín sa bežne obmedzuje na zimné mesiace najmä preto, že premrznutá zem umožňuje bezproblémový pohyb ťažkých zberových mechanizmov. Dôvodom je využívanie biomasy, ktoré pri energetickom zhodnote-ní prevažne na výrobu tepla sa viaže na zimné mesiace. Taktiež dochádza k ochudobňovaniu stanovišťa, lebo práve rozpad listov spôsobuje návrat časti živín odoberaných z pôdy.

V našich klimatických podmienkach sa porasty RRD ťažia pri veľmi krátkej rubnej dobe v časovom intervale 3 – 6 rokov. Kratší časový interval 3 – 4 roky sa odporúča pri rýchlorastú-cich vŕbach a topoľoch. WEGER (2005) pokladá tento časový interval v našich podmienkach za minimálny a neodporúča zber produkcie v kratších časových intervaloch. Skôr odporúča uvažovať na niektorých lokalitách o predĺžení cyklu. Jednalo by sa hlavne o lokality ako napr. zamokrené pôdy, mrazové kotliny a vyššie položené lokality.

Podľa skúseností maďarských pestovateľov je optimálna rubná doba pri agáte bielom 5 a viac rokov. Za tento čas dokáže drevina plne využiť svoju produkčnú schopnosť a celková efektivita produkcie nadzemnej biomasy je priaznivá.

Podľa skúseností maďarských pestovateľov RÉDEI (2005, 2006) je rubná doba u agáta bieleho minimálne 8 rokov. VARGA (2006) pre oblasti južného Slovenska považuje za opti-málnu rubnú 10 (12) rokov, pri priemernom ročnom hmotnostnom prírastku 8 t/ha v čer-stvom stave.

Zberová technikaMechanizácia zberu má rozhodujúci význam pre úspešné zvládnutie prác na plantážach

RRD. Náklady na zber musia byť porovnateľné s nákladmi pri zbere podobných poľnohospo-dárskych plodín. Pestovanie plantáží energetických drevín sa dá prirovnať viac k bežnému lesníctvu ako k poľnohospodárstvu. Zber je však úplne novou problematikou, ktorú treba rie-šiť. Motomanuálna ťažba s použitím krovinorezov, prípadne jednomužnej motorovej píly je čiastočným riešením zberu, ale iba pri malých plochách. Vzhľadom na pracnosť a nutnosť po-užitia ďalších mechanizačných prostriedkov pre riešenie spracovania a dopravy nie je možné tento systém odporúčať na veľkých plochách. Nemodifi kované poľnohospodárske stroje boli vyskúšané s malým úspechom. Preto museli byť vyvinuté špeciálne stroje a na ich zdokonaľo-vaní sa v súčasnosti intenzívne pracuje. V zásade existujú tri technológie zberu dendromasy z výmladkových plantáží WEGER (2005):

Zrezanie a zviazanieMôže byť urobené manuálne alebo mechanizovane. V prvom prípade sa robí ručné re-

zanie stromov krovinorezom a manuálny presun na okraj plantáže. Tento postup je vhodný iba pre malé veľkosti plantáží, výskumné a testovacie plochy do rozlohy 2 – 3 ha. Pri väčších

61

plochách je pre praktickú realizovateľnosť ťažby nutné používať prídavné zariadenia za trak-tor (napr. upravené traktorovú pílu pre podrezávanie stromov), alebo špeciálne stroje, ktoré podrezávajú v danej výške kmene a viažu ich do viazaníc. Biomasa sa ponecháva buď na okraji plantáže, alebo sa hneď odváža na miesto konečného spracovania. Po vyschnutí na vzduchu (1 – 3 mesiace) sa biomasa štiepkuje. Po preschnutí na vzduchu (agát minimálne 1 mesiac. topoľ, vŕba 3 mesiace) sa biomasa štiepkuje. Takto pripravené štiepky sú dostatočne suché (20 – 30 %), aby mohli byť vhodné pre spaľovanie v zariadeniach s nižším a stredným výkonom. Tento spôsob je náročný ma manipuláciu, ale stroje sú jednoduchšie (univerzálne) a ťažby ma-lých plôch je možné zabezpečiť aj bez mechanizácie.

Zrezanie a štiepkovanieTento spôsob využíva väčšinou samopojazdné, ale aj ťahané stroje schopné okamžitej

výroby štiepok na poli. Takto vyrobené štiepky majú vyššiu vlhkosť, ale manipulácia s nimi a doprava je jednoduchšia. Pre spaľovanie týchto štiepok sú vhodné kotle s výkonom väčším ako 1 MW.

Zrezanie, štiepkovanie a peletovanieTento spôsob využíva veľmi ťažké stroje BIOTRUCK schopné okamžitej výroby peliet.

Manipulácia a doprava peliet je jednoduchá a takto vyrobené pelety sú vhodné pre spaľovanie v spaľovacích zariadeniach všetkých výkonových tried.

Väčšina strojov používa pre rez kotúčovú pílu. Unášacie zariadenie píly často spôsobu-je poškodenie hláv RRD a spôsobuje trhliny pod úrovňou rezu – rozštiepenie, čo môže mať za následok vznik chorôb. Neúmerná výška rezu môže spôsobiť rozstrapatenie hlavy pri jej napružení. Kotúčová píla môže vnášať do stroja sneh, následkom čoho sa zvyšuje vlhkosť suroviny. Pôvod týchto strojov je v upravených poľnohospodárskych kombajnoch prevažne určených pre zber cukrovej trstiny. Harvestery používajúce reťazové píly tieto problémy mini-malizujú. Časť konštruktérov sa zamerala aj na využívanie strihacích hlavíc montovaných na hydromanipulátor. Výsledky zrejme bude možné pozorovať už v blízkej budúcnosti.

Pôvod harvesteru má samozrejme aj vplyv na spôsob jeho použitia. Stroje modifi kované zo sériovo vyrábaných sú zväčša spoľahlivejšie, lacnejšie a majú širšiu paletu náhradných die-lov ako novo projektované. Na druhej strane modifi kácia si vyžaduje určitý kompromis medzi možnosťami stroja a perfektným vyrovnaním sa s požiadavkami na zber. PECHTOR (2003).

4.4 Energetické porasty lesných drevín

Energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika, jeľša), jednoročných a viacročných energetických plodín tvoria perspektívny zdroj palivovej biomasy. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre tradičnú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontamino-vaných, ktoré sú vhodné len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách.

Počnúc rokom 2003 bolo podľa pokynu MP SR započaté s vyčleňovaním energetických porastov listnatých drevín, najmä agáta v nížinných a pahorkatinných oblastiach Slovenska, ktorých obhospodarovanie bude orientované na pestovanie dendromasy pre energetické vy-užitie s celkovým rozsahom 10 – 12 tis. ha. Takto vyčlenené energetické porasty môžu produ-kovať 220 tis. ton dendromasy ročne.

62

Očakávané výrazné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie a využívanie má-loproduktívnych poľnohospodárskych pôd na pestovanie energetických porastov vytvára predpoklad podstatného nárastu potenciálu energeticky využiteľnej biomasy na Slovensku. Zároveň bude možné podporiť ďalší rozvoj trhu s palivovou dendromasou.

Energetické porasty účelovo založené na maximálnu produkciu biomasy budú pl-niť aj ostatné funkcie, najmä pôdoochrannú, protieróznu a čiastočne aj krajinotvornú (rokovania.sk).

Defi nícia energetických porastov nebola v doteraz platnom zákone o lesoch dostatočne presná. Novela zákona prináša upresnenia aj v tejto oblasti vzhľadom na možnosti rozširo-vania a podpory využívania dreva, ako obnoviteľnej suroviny nielen na energetické účely. V zákone č. 326/2005 Z. z. bol energetický porast defi novaný ako lesný porast s maximálnou produkčnou funkciou v priebehu prvých 15 rokov, z ktorej úžitky sa využívajú najmä na výro-bu energie. Do § 2 vymedzenie základných pojmov bola pridaná defi nícia lesnej plantáže. Pod lesnou plantážou sa rozumie lesný porast s maximálnou produkciou dreva na priemyselné po-užitie, tvorený jednou alebo dvomi drevinami s pravidelným rozostupom a rovnakým vekom, spravidla na stanovištiach s vysokým produkčným potenciálom.

Návrhom sa do ustanovení zákona zapracováva možnosť použitia holorubného hospo-dárskeho spôsobu v prísne určených prípadoch a to v borovicových lesných porastoch, v to-poľových a agátových lesných porastoch, v energetických porastoch a na lesných plantážach. Ide o prípady, kedy obnovu lesa nie je možné (napr. z hľadiska prírodných podmienok, z eko-nomického hľadiska) dosiahnuť ostatnými hospodárskymi spôsobmi uvedenými v § 18 ods. 1 písm. a) až c). V energetických porastoch a na lesných plantážach navyše ide o obnovu poras-tov často ešte pred dosiahnutím veku fruktifi kácie (produkcie semena a semennej suroviny), a preto neprichádza do úvahy ich prirodzená obnova. Použitie iného hospodárskeho spôsobu by v daných prírodných podmienkach bolo pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov ekono-micky neúnosné. Zároveň sa upresňuje sa maximálna výmera, na ktorej možno použiť veľ-koplošnú formu hospodárskeho spôsobu holorubného a podrastového. Táto výmera nesmie prekročiť päť hektárov. V prípade, že sa jedná o obnovu jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov, nesmie presiahnuť plochu sedem a pol hektára. Taktiež sa upravuje možnosť priraďovania obnovných rubov, keď v prípade holorubného hospodárskeho spôsobu je naj-menšia prípustná vzdialenosť susedných obnovných rubov, ako aj ich vzdialenosť od plochy s lesným porastom nezabezpečeným minimálne rovná ich šírke. Pri podrastovom hospodár-skom spôsobe sa táto podmienka uplatňuje len pri dorube, keďže tento hospodársky spôsob predpokladá pri obnove využívanie bočného svetla aj z uvoľnených, presvetlených plôch, na ktorých boli vykonané všetky jeho fázy. Zároveň sa tým umožní využiť čas najväčšej fruktifi -kácie obnovovaného lesného porastu (semenný rok), ktorý sa v závislosti od druhu dreviny vyskytuje v cykloch od dvoch až do dvanástich rokov. (Dôvodová správa)

V energetických porastoch a lesných plantážach nie je možné a účelné používať postupy hospodárenia ako v bežných lesných porastoch. Je napríklad neodôvodnené vyžadovať zabez-pečenie takéhoto lesného porastu. Z uvedeného dôvodu sa v týchto prípadoch použitie povin-nosti zabezpečenia porastu vylučuje. (Dôvodová správa)

Porasty je možné na žiadosť užívateľa preklasifi kovať na energetické porasty pri obnove LHP. V roku 2006 bolo takýmto spôsobom prehlásených takmer 550 ha porastov na LZ Levi-ce. Jednalo sa prevažne o výmladkové porasty agátu bieleho (96,1 %) a duba cerového (1,2 %). Tieto porasty sú obnovované holorubným hospodárskym spôsobom s maximálnym využitím pňovej a koreňovej výmladnosti spomínaných drevín. Z údajov poskytnutých NLC – Lesop-

63

rojekt Zvolen je možné vidieť vekovú a drevinovú štruktúru, plánovanú ročnú ťažbu podľa drevín, ako aj prehľad zásob energetických porastov na LZ Levice.

Tabuľka 29 Prehľad plôch drevín a zakmenenia podľa vekových stupňov, plánované ročné ťažby a zásoba v m3 bez kôry na LZ Levice

DrevinyVekový stupeň Spolu Priem.

vek

Plán. ročné ťažby

v m3 bez kôry

Zásoba hrubiny v m3 bez

kôry

1 2 3 4 5 6 7 8Plocha skutočná v ha

DB 0,10 0,10 25,0 1 12CER 0,74 0,92 2,99 2,01 6,66 42,2 46 892BK HB 0,22 0,22 45,0 5 45JV 4,97 0,15 0,20 0,44 5,76 10,4 45 495JS 3,69 0,40 4,09 9,9 41 406BT 0,08 0,19 0,27 39,1 7 65AG 337,41 10,93 19,20 48,67 71,41 28,37 9,16 2,68 527,83 18,2 4358 46 477BR JL 0,04 0,04 45,0 1 12LP TPD TPS VR OS. LIS. 2,75 0,73 0,11 0,14 0,50 4,23 16,5 29 313SP. LIS. 349,56 10,93 20,26 49,90 74,99 31,72 9,16 2,68 549,20 18,4 4 532 48 717ZAKM. 0,93 0,94 0,95 0,86 0,91 0,85 0,92 0,85 0,91

Zdroj: Lesoprojekt Zvolen

Z tabuľky je možné vidieť vekovú a drevinovú štruktúru porastov preklasifi kovaných v roku 2006 do kategórie energetických porastov. Dominantnú úlohu tu zohráva agát biely, ktorého pestovanie je zamerané na rýchlu produkciu dendromasy pre energetické využitie. Jedná sa hlavne o agát v prvom vekovom stupni, ktorého plocha tvorí viac ako 61 % z celkovej plochy preklasifi kovaných porastov. Súvisí to hlavne s produkčnou schopnosťou a kvalitou jednotlivých porastov.

4.5 Legislatívne rámce využívania plôch a reprodukčného materiálu pri zakladaní plantáží RRD

Legislatíva v oblasti využívania plôch pre pestovanie RRD je špecifi cká vzhľadom na za-členenie plochy do lesného pôdneho fondu, resp. do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V prípade lesného pôdneho fondu upravuje možnosti zakladania a využívania plantáží rých-lorastúcich drevín zákon o lesoch, ktorý defi nuje lesné plantáže a energetické porasty, tak ako to už bolo spomínané v predchádzajúcej stati. Zákon č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukč-nom materiály a vyhláška 571/2004 o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní nešpecifi kujú rozdiely pri využívania reprodukčného

64

materiálu na zakladanie plantáží RRD. Je potrebné pripomenúť, že na Slovensku sa testujú domáce a introdukované klony topoľov a vŕb, ale výber klonov pre zakladanie lesných plantáží nie je striktne upravený legislatívou. Inak je to napríklad v Českej republike, kde žiadateľovi nebude poskytnutá dotácia pokiaľ nepreukáže, že pri zakladaní plantáže použil sadbový ma-teriál zo zoznamu klonov topoľov a vŕb doporučených (povolených) ministerstvom životného prostredia pre pestovanie vo veľmi krátkej rubnej dobe. Ďalšou legislatívnou úpravou zasa-hujúcou do možnosti pestovania RRD či už na lesnom, alebo poľnohospodárskom pôdnom fonde je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý defi nuje nepôvodné druhy a pri ochrane prirodzeného druhového zloženia ekosystémov sleduje a reguluje výskyt, veľko-sť populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov.

Podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou platby za pestovanie energetických plodín, upravuje nariadenie vlády 158/2007 Z. z. a metodický pokyn Minister-stva pôdohospodárstva č. 2321/2007 – 930. Platba na pestovanie energetických plodín sa po-skytne na plochu energetických plodín s výmerou najmenej 0,3 ha poľnohospodárskej pôdy v jednom diele pôdneho bloku. Poľnohospodárska pôda deklarovaná pre účely platby musí byť registrovaná v evidencii pôdnych blokov (LPIS) podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 274/2006 Z. z. Žiadosť o platbu na pestovanie energetických plodín môže podať osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť na území Slovenskej republiky a obhospodaruje poľnohospodár-sku pôdu. Energetickými plodinami sú akékoľvek plodiny (aj rýchlorastúce dreviny), ktoré sa použijú na výrobu produktov na energetické účely. Energetickým produktom sa rozumejú:

produkty považované za biopalivá podľa čl. 2 Smernice 2003/30/ES,elektrická a tepelná energia vyrobená z biomasy.Uvedené energetické produkty predstavujú konečné využitie. Európska únia predpokla-

dá v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky za pestovanie energetických plodín podporu vo výške 45 EUR/ha pre maximálne zaručenú plochu 2,0 mil. ha v EÚ. Ak žiadosti prekročia túto zaručenú maximálnu plochu, bude podpora úmerne znížená.

4.6 Potenciál biomasy z plantáží RRD

V rokoch 2000 – 2001 bola na Slovensku vykonaná rajonizácia území vhodných pre pes-tovanie energetických lesov. V rámci lesného pôdneho fondu ide o výmeru 8 400 ha a 37 000 ha predstavujú poľnohospodárske pôdy, kde je predpoklad pri veľmi krátkej dobe obratu 3 – 5 rokov dosahovať priemerný prírastok viac ako 10 t.ha–1 sušiny ročne. Pre overovanie možnos-tí produkcie sú založené pokusné porasty šľachtených topoľov, vŕb a agáta, ktoré potvrdzujú reálne možnosti využívania takto zakladaných energetických porastov.

Tabuľka 31 Výmera pôdy vhodnej pre pestovanie energetických plodín na Slovensku

Druh dreviny Lesný pôdny fond (ha) Poľnohospodársky pôdny fond (ha)

Topol 100 10 000Vrba 300 5 000Agát 8 000 10 000Osika – 12 000Celkovo 8 400 37 000

Zdroj: Ilavský (2002), LVÚ Zvolen

a)b)

65

Materiál vypracovaný v rámci projektu ACCESS – Systematizácia potenciálu biomasy a perspektívy jeho rozvoja uvádza, že po roku 2010 bude na Slovensku 45 400 ha celkovej plo-chy energetických porastov s produkciou 454 tis. ton pri 3 – 5 ročnej dobe obratu s energetic-kou hodnotou približne 4,2 PJ. Z predbežných ekonomických analýz je zrejmé, že pestovanie energetických porastov sa môže stať efektívne len vtedy, ak je ročná produkcia dendromasy najmenej 10 ton suchej masy na hektár. V súčasnosti môžeme získavať trvalý prírastok viac ako 10 ton suchej masy ročne pri veľmi krátkej dobe obratu 3 – 5 rokov. Na Slovensku sú už založené experimentálne polia vyšľachtených topoľov a agátov, ktoré overujú skutočný poten-ciál budúceho využitia energetických porastov.

Obrázok 7 Poľnohospodárska pôda vhodná pre pestovanie rýchlorastúcich drevín

Zdroj: www.podnemapy.sk

Ako uvádza portál podnemapy.sk pri určení vhodnej lokalizácie rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde sa vychádzalo z analýzy produkčného potenciálu bonitovaných pôdno–ekologických jednotiek (BPEJ) a typologicko–produkčných kategórii poľnohospo-dárskej pôdy. Zároveň sa rešpektovala podmienka nevyužívania primárnej poľnohospodár-skej pôdy, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie Slovenska, pre pestovanie rýchlorastúcich drevín. Aplikovaný prístup bol založený na eliminácii náporu na najprodukčnejšie pôdy a stimulácii prípadných záujemcov o zapojenie doteraz viac–menej nevyužívaných plôch (najmä mimo LPIS) do systému racionálnejšieho využitia.

Stanoviť rozlohu poľnohospodárskej pôdy vhodnej pre energetické plodiny alebo rýchlo rastúce dreviny je veľmi obtiažne. Mohlo by to byť niekoľko desiatok tisíc hektárov, ale aj nie-koľko stotisíc. Závisí to najmä na úrovni dopytu po biopalivách a relatívnej výnosnosti pesto-vania energetických plodín v porovnaní s inými alternatívami využívania pôdy.

66

LITERATÚRABENČAŤ, T., 1999: Ekologické podmienky produkcie a využívania biomasy, http://stary.biom.cz/sborniky/99kara/01.htmlDANIEL, J., HABOVŠTIAK, J., TOMAŠKIN, J., 2002: Biotechnologické postupy pes-tovania introdukovanej severskej vŕby (Salix viminalis), Záverečná správa, Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica, 24 str.DIMITRI, L., 1989: Anbau schnellwachsender Baumarten zur Energie – und Rohstoff-gewinnung auf bisher landwirtschaftlich genutzten Flächen – Stand, Perspektiven und Auswirkungen auf Land – und Forstwirtschaft. – In: Forst und Holz, S. 307 – 312formou platby na pestovanie energetických plodín, www.zbierka.skHOFFMANN, M., 1998: Bewirtschaftung schnellwachsender Baumarten auf landwirt-schaftlichen Flächen im Kurzumtrieb. Forschungsinstitut für schnellwachsende Bau-marten. Merkblatt 11. Hann. Mündenhttp://www.economy.gov.sk/pk/1394 – 2003 – 001/ds.htmhttp://www.podnemapy.skhttp://www.rokovania.gov.sk/appl/material.nsf/0/AB9B44FFC81BEFEAC1256F200036A6A5/$FILE/material.rtfILAVSKÝ, J., ET. AL., 2002: Stratégia energetického využívania biomasy v pôdohospo-dárstve, Záverečná správa, LVÚ Zvolen, 147 str.LÖFFLER, H. D.; PATZAK, W.; DÜRRSTEIN, H., 1988: Ernte von Kurzumtriebsplan-tagen. Forstliche Forschungsberichte, 90 str.NARIADENIE VLÁDY Č. 158/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľ-nohospodárstvePECHTOR, P., 2003: Mechanizácia pre plantážové pestovanie drevín určených na ener-getické využitie, DP, Technická univerzita vo Zvolene, 54 str.SIMANOV, V., 1995: Energetické využívaní dříví, Terrapolis Olomouc, 115 str.SMIL, V. 1983: Biomass energies. New York and London, Plenum press, 453 s.STANOVSKÝ, M., ET. AL. 2002: Výskum technológií prípravy biomasy a možnosti in-tenzifi kácie produkcie palivovej dendromasy. LVÚ Zvolen, 155 str.ŠMELKOVÁ, Ľ., A KOL.2001: Lesné škôlky. Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovní-kov LVH SR Zvolen, ISBN 80–88677–83–1 275s.VARGA, L., GODÓ, T., 2002: Rýchlorastúce dreviny a možnosti zvýšenia produkcie bio-masy na energiu. In.: Zborník referátov: Využívanie lesnej biomasy na energetické účely v podmienkach SR, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 28 – 37 str.VYHLÁŠKA MP SR č. 571/2004 o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní, www.zbierka.skWEGER, J., 2005: Pěstování rychle rostoucích dřevin r. r. d. ve velmi krátkém obmýtí na zemědělské půdě pro produkci biomasy na energetické a průmyslové využití, In: Biomasa obnovitelný zdroj v krajine, Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahrad-nictví Průhonice, str. 21 – 36.ZÁKON NR SR Č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niekto-rých zákonov, www.zbierka.skZÁKON NR SR Č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, www.zbierka.sk

1.

2.

3.

4.5.

6.7.8.

9.

10.

11.

12.

13.14.15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

67

5 TECHNIKA A TECHNOLÓGIA PRE MECHANICKÚ ÚPRAVU, TRANSPORT A SPAĽOVANIE DENDROMASY

Pre potrebu energetického využívania odpadovej dendromasy, resp. dendromasy rých-lorastúcich drevín je nutná ich úprava. Spôsobov na úpravu dendromasy je v závislosti od použitých energetických systémov niekoľko.

Vstupný materiál pre energetické využitie je natoľko tvarovo a objemovo rôznorodý, že je potrebné ho pred samotným energetickým využitím homogenizovať dezintegráciou, prípad-ne aj triedením. Vzhľadom k jeho rozdielnemu charakteru nie je možné použiť jedinú, uni-verzálnu dezintegračnú technológiu. Z hľadiska možností spracovania rozdeľuje SIMANOV (1995) materiály do nasledovných skupín:

1. Úžitkové a palivové drevo, manipulačné odrezky, kusový odpad z drevospracujúceho priemyslu

Pre dezintegráciu na štiepky najviac vyhovujú diskové sekačky, ale bez väčších technic-kých problémov je možné použiť aj sekačky bubnové. Vzhľadom k tomu, že pri štiepkovaní krátkych kusov predovšetkým manipulačných odrezkov vznikajú aj rozmerné frakcie, je nut-né v prípade nasledujúcej dopravy štiepok závitnicovými dopravníkmi ich vylúčiť vytriede-ním.

2. Konáre, korene, odpady dýh

Materiál v tejto skupine nie je možné dezintegrovať obvyklými typmi sekačiek, ale ich roz-merová úprava je možná drtičmi a rozvláčňovačmi.

3. Štiepky a piliny

Jedná sa o materiál, ktorý obvykle nepotrebuje ďalšiu dezintegráciu. V prípade kombino-vania energetického využitia s technologickým je nutné ich triedenie.

4. Stromy z prerezávok a prvých prebierok, prípadne celé stromy.

Pre dezintegráciu tejto skupiny materiálov sú najvhodnejšie bubnové sekačky, ale s urči-tými technickými problémami je možné použiť aj sekačky diskové a s pripustením zníženej kvality výstupného polotovaru aj drtiče a rozvláčňovače.

Pozdĺžne a priečne delenie kusového dreva

Pre výrobu kusového palivového dreva existuje veľká škála strojov a zariadení určených na priečne a pozdĺžne delenie dreva, ktoré znižujú prácnosť prípravných prác pred samotným pálením. SIMANOV (1995) rozdeľuje tieto stroje a zariadenia do nasledovných skupín:

jednomužné motorové píly,kotúčové píly,šrubovacie štiepacie adaptéry na kotúčovú pílu,hydraulické štiepačky,viacoperačné stroje.

–––––

68

5.1 Štiepkovanie

Sekačky sú zariadenia na beztrieskové delenie dreva rezným účinkom sekacích nožov naprieč vlákien a zároveň delením na potrebnú hrúbku pozdĺž vlákien v dôsledku klinového tvaru noža. Sekačky môžeme deliť podľa viacerých kritérií. ILAVSKÝ, ORAVEC (1992) roz-deľujú sekačky podľa účelu použitia, celkového technického riešenia a začlenenia do sústavy strojov na:

Stacionárne sekačky – sekací agregát pozostáva zo statora a rotora a je trvale zabudovaný do technologickej linky na pevných základoch. Pred sekacím agregátom je v linke prísuno-vé a podávacie zariadenie. Za sekacím agregátom je zariadenie na odsun štiepok (potrubie alebo dopravník). Na pohon sekačky slúži elektromotor. Upravený sekací agregát stacio-nárnych sekačiek sa obyčajne používa aj do mobilných sekačiek.Prevozné sekačky – sekací agregát nie je trvale zabudovaný na pevných základoch a nie je namontovaný na podvozkoch. Na pracovisko sa preváža iným prostriedkom.Pojazdné sekačky – sekací agregát je namontovaný na podvozku, ktorý slúži na presun se-kačky.

Podľa typu sekacieho orgánu rozdeľujú ILAVSKÝ, ORAVEC (1992) sekačky na:

Diskové sekačky – sú najrozšírenejším a najvýkonnejším zariadením na výrobu štiepok. Pôvodne boli riešené len ako stacionárne s priemerom disku od 1000 – 2000 mm, s počtom nožov od 2 – 16 a s potrebným inštalovaným výkonom až 500 kW. Sekačky boli riešené tak, že drevo šikmo skĺzalo po žľabe ku rotoru sekačky. Výkonnosť sekačiek je veľmi vysoká 250 – 300 m3/h, pri sekaní rovnaného dreva alebo krátených výrezov dĺžky 2 – 4 m

Obrázok 8 Schéma diskovej sekačky BRENNDÖRFER ET. AL. (1994)

Výhody diskových sekačiekpojazdné diskové sekačky sa vyznačujú veľkou kvalitou štiepok a prakticky sú rovnocenné so stacionárnymi sekačkami,

a)

b)

c)

a)

–

1. vyhadzovač štiepok2. nôž3. vstup biomasy4. podávací valec5. protiostrie6. priepust7. diskové koleso

69

umožňujú sekať drevo veľkých priemerov až do priemeru 500 mm pri prijateľnom hmoto-vom a pevnostnom dimenzovaní,veľký zotrvačný moment umožňuje zabudovať spaľovací motor menšieho výkonu s tým, že sekanie sa robí prerušovaním podávania dovtedy, pokiaľ výkon motora nie je dostačujúci pre sekanie vzhľadom na hrúbku dreva,diskové sekačky nevyžadujú zvláštny ventilátor, nakoľko samotný disk vybavený lopatkami má veľký vrhací a ventilačný účinok, ktorí zabezpečí dopravu štiepok do áut, prípadne pri-stavených kontainerov.

Nevýhody diskových sekačiekveľkosť vstupného otvoru je obmedzená polomerom sekacieho disku,nevhodnosť použitia pre sekanie chaotického materiálu vzhľadom na obmedzenú veľkosť vstupného otvoru.

Bubnové sekačky na rozdiel od diskových majú sekacie nože uložené na obvode rotujúceho valca. Sú konštruované pre menšie výkony a surovinu menších rozmerov. Používajú sa na spracovanie rôzneho odpadu – v lesníctve na sekanie chaotického materiálu.

Obrázok 9 Schéma bubnovej sekačky BRENNDÖRFER ET. AL. (1994)

Výhody bubnových sekačiekCelé sekacie zariadenie má menšie rozmery a je možné konštrukčne lepšie riešiť celé roz-loženie agregátov na podvozku. Horizontálne uloženie bubna umožňuje výhodnejšie riešiť celkový pohon, nie sú nároky na použitie kužeľovej prevodovky pre vyrovnanie uhlov seka-cieho zariadenia a spaľovacieho motora,Vzhľadom na sekanie pod osou sekacieho bubna a s prihliadnutím na polomer bubna je možné riešiť vstupný dopravník nižšie ako u diskových sekačiek,

–

–

–

––

b)

–

–

1. vyhadzovač štiepok2. kryt sekačky3. vstup biomasy4. podávací valec5. protiostrie6. bubon7. nôž

70

Bubnové sekačky sú zvlášť vhodné na sekanie chaotického materiálu (vetvy po proceso-roch) pre možnosti vytvorenia veľkého vstupného otvoru pri optimálnom polomere bubna a jeho dĺžky.

Nevýhody bubnových sekačiekVzhľadom na celkové konštrukčno–pevnostné riešenie sekacieho agregátu a jeho malý zo-trvačný moment nie sú vhodné na sekanie väčších hrúbok dreva,Uhol rezu sa počas seku mení od max po min, čo má veľký vplyv na kvalitu štiepok, ich hrúbka veľmi kolíše. Z toho dôvodu je ich použitie ako technických štiepok nevhodné,Sekací bubon má veľmi malý ventilačný účinok a vrhací prakticky nulový, preto je potrebné montovať ventilátor pre dopravu štiepok z bubna do zásobníka alebo kontajnera.Závitovkové sekačky sú jednoúčelové malé sekačky na sekanie tenkých stromov a kmien-kov na palivové štiepky veľké asi 10 x 10 cm s hrúbkou okolo 1 cm. Sekací orgán je v tvare skrutkovnice so stúpajúcim priemerom. Skrutkovnica sa pri otáčaní postupne zarezáva do dreva a zároveň vťahuje drevo k väčšiemu priemeru.

Obrázok 10 Schéma závitovkovej sekačky BRENNDÖRFER ET. AL. (1994)

5.2 Doprava suroviny

Nadstavby na dopravu štiepok, resp. neposekanej dendromasy je potrebné navrhovať podľa technologického postupu, ktorý bol zvolený. Pri používaní malých pojazdných seka-čiek namontovaných na trojbodový záves UKT, alebo ako jednonápravové prívesy za UKT, sa dosahuje malá hodinová výkonnosť. Vhodným riešením dopravy štiepok na menšie vzdiale-nosti je jednoduchá sieťová nadstavba na prívese za UKT. Pri doprave na väčšie vzdialenosti je výhodnejšie používať kontajnerové nadstavby na nákladný automobil. ILAVSKÝ, ORAVEC (1992).

Vzhľadom k strhávaniu vrchných vrstiev nákladu štiepok a pilín prúdom vzduchu pri pre-prave vyššími rýchlosťami po komunikáciách, je ich cestná preprava vhodná len v uzavretých

–

–

–

–

c)

1. vstup biomasy2. štiepkovač3. výstup štiepok4. výstupné lopatky

71

priestoroch, alebo je nutné zabezpečiť surovinu zakrytím plachtou, aby sa zabránilo stratám počas prepravy. Pri transporte štiepok na dlhšiu vzdialenosť dochádza k ich utraseniu o 1,8 až 5,6 % priestorového objemu. Pre utrasené štiepky nie je možné preto používať tie isté prevo-dové koefi cienty, ako pre štiepky voľne sypané (pre voľne sypané štiepky je obvykle prevodový koefi cient 0,38 až 0,40). SIMANOV (1995).

Kontajnerový prepravný systém umožňuje najľahšie organizačne i technicky vyriešiť problém dopravy štiepok k ďalšiemu spracovaniu. Pristavením dostatočného množstva kon-tajnerov je možné už na mieste vzniku triediť štiepky. Súčastne sa zvýši využitie vozidla pre efektívny prepravný výkon, pretože nie je nutné blokovať odvozný prostriedok po dobu po-trebnú k naplneniu ložného priestoru štiepkami. Nezanedbateľným prínosom je aj udržanie čistoty materiálu, pretože odpadá nutnosť sypania štiepok na zem a tým sa znižuje nebezpe-čenstvo naloženia nečistôt pri nasledujúcom nakladaní. SIMANOV (1995).

5.3 Prebranie lesných štiepok pre energetické využitie

Nepochybne významnú úlohu pri stanovení ceny za dodávky dreva pre energetické účely zohrávajú metódy preberania energetického dreva. Súčasná situácia v Európe pri preberaní dreva na energetické účely závisí od veľkosti a technického vybavenia teplárne na biomasu. Všeobecne je možné rozdeliť preberanie dreva na dve skupiny:

preberanie podľa dodaného objemu dreva,preberanie podľa energetickej hodnoty paliva.Často sa pri dreve určenom na energetické využitie ako merná jednotka používa objem.

Tento spôsob merania je rýchly a málo nákladný. Jeho nevýhodou je presnosť určenia úlož-ného objemu, napr. vzhľadom na nerovnomerné zaplnenie vozidla. Rozmer energetických štiepok, pomer veľkostí frakcií, prepravná vzdialenosť a dopravný prostriedok majú výrazný vplyv na stanovenie objemu v priestorových jednotkách.

5.3.1 Metódy preberania energetických štiepok podľa STN

Podľa STN 48 00 57 sa objem ihličnatých štiepok a pilín zistí u odberateľa z vnútornej ložnej plochy vozidla a priemernej výšky nákladu zmeraných s presnosťou na 1 cm. Na elimi-náciu zmenšenia objemu štiepok počas dopravy vplyvom utrasenia sa pri preberaní zmeraný objem vynásobí prepočítavacím koefi cientom. Pri doprave nákladnými autami na vzdialenosť do 20 km, alebo pri doprave železnicou bez ohľadu na vzdialenosť sa objem štiepok vynásobí koefi cientom 1,025. Pri doprave nákladnými autami na vzdialenosť nad 20 km koefi cientom 1,03. Pri prepočte priestorového objemu štiepok na m3 dreva sa použije prepočítavací koefi -cient 0,41 pre štiepky na chemické a mechanické spracovanie a pre jemnozrnné energetické štiepky. Pre hrubozrnné energetické štiepky sa použije koefi cient 0,45.

Pri dodávaní a preberaní listnatých štiepok a pilín sa podľa STN 48 00 58 uprednostňuje meranie hmotnosti pred meraním objemu pre väčšiu presnosť. Pri preberaní na hmotnosť je mernou jednotkou tona (t). Hmotnosť sa zistí z rozdielu hmotnosti plného a prázdneho do-pravného prostriedku.

––

72

5.3.2 Metódy preberania energetického dreva v Rakúsku

GOLSER (2004) popisuje tri spôsoby preberania a zúčtovania energetického dreva na využitie pre teplárne a elektrárne spaľujúce biomasu. Jedná sa o preberanie na základe doda-ného objemu, hmotnosti a základe vyrobeného množstva tepla.

Preberanie na základe objemu

Je to veľmi rozšírená metóda pre svoju jednoduchosť a takmer žiadne náklady. Spravidla je potrebné rozlišovať medzi skupinami drevín na tvrdé listnáče, mäkké listnáče a ihličnaté dreviny. Cena je stanovená na základe výhrevnosti priestorového metra dodaného dreva pre jednotlivé dreviny resp. skupiny drevín. V dodacích podmienkach sa musia dopredu špecifi -kovať požiadavky na vlhkosť palivovej biomasy s možnou toleranciou.Výhody:

jednoduché meranie objemu,bezproblémové preberanie a zúčtovanie za dodávky od viacerých dodávateľov.

Nevýhody:neistota ohľadom obsahu energie v jednotlivých dodávkach,početné spory kvôli rôznej akosti dodávok,neexistujúci popud k optimalizácii obsahu energie dodávanej drevnej suroviny.

Preberanie na základe hmotnosti

Preberanie energetických štiepok na základe hmotnosti sa realizuje vážením nákladných áut na závodnej mostovej váhe resp. verejne prístupnej mostovej váhe. V prípade dostatoč-nej presnosti je možné použiť aj údaje z meracieho systému nákladného auta. Obsah vody sa stanoví empiricky na základe skúšobných odberov s využitím rôznych meracích zásad. Cena za dodávku je následne stanovená na základe obsahu energie za tonu sušiny. Kvôli relatív-ne vysokým nákladom sa tento spôsob zúčtovania za dodávky energetickej biomasy využíva spravidla pri veľkých teplárňach s potrebným technickým vybavením.Výhody:

zúčtovanie nie je závislé od druhu dreviny a sypkej hmotnosti energetických štiepok,vysoká presnosť ohľadom obsahu energie,málo sporov na základe empiricky zhodnotenej kvality dodávanej suroviny.

Nevýhody:nutné meranie hmotnosti a stanovenie obsahu vody,potrebný prepočet na sušinu,relatívne vysoké časové a fi nančné náklady.

Preberanie na základe vyrobeného množstva tepla

Pre preberanie a zúčtovanie energetického dreva na základe vyrobeného tepla je potrebné inštalovať merač tepla v primárnom obvode vykurovacieho zariadenia. Prevádzkovateľ vyku-

––

–––

–––

–––

73

rovacieho zariadenia a dodávateľ energetického dreva sa dohodnú na postupe pri stanovení ceny za dodané palivo. Vyúčtovanie sa vykoná na základe dodaného množstva tepla v MWh pri dohodnutej účinnosti vykurovacieho zariadenia (napr. 90%), pričom sa zohľadní aj vek kotla a prípadné straty.Výhody:

zúčtovanie nie je závislé od druhu dreviny a sypkej hmotnosti energetických štiepok,nezávislé od obsahu vody v biomase,málo nákladná metóda pre určenie dodaného množstva energie.

Nevýhody:závislé od rokov využívania kotla,ťažké až nemožné diferencované zúčtovanie pri rôznych dodávateľoch.Možno konštatovať, že neexistujú významné rozdiely medzi metódami preberania a zúč-

tovania dreva pre energetické využitie medzi jednotlivými krajinami v rámci Európy. To, kto-rú metódu využijú prevádzkovateľ spaľovacieho zariadenia a dodávateľ energetického dreva závisí na vzájomnej dohode a technickom vybavení zmluvných strán. Každá zo spomínaných metód má svoje výhody aj nevýhody. Objektívne kvantifi kovať množstvo dodanej energie v dreve je časovo a fi nančne náročnejšie ako preberanie na základe dodaného objemu, ale táto metóda motivuje dodávateľa k optimalizácii obsahu energie dodávanej drevnej suroviny.

5.4 Skladovanie a sušenie dendromasy

Dendromasu na energiu musíme obyčajne skladovať ako:bežnú zásobu paliva na určité obdobie,väčšie zásoby z dôvodu znižovanie vlhkosti.Kusové drevo na energetické využitie sa obyčajne skladuje na voľnej ploche bez, alebo pod

prístreškami, alebo v rôznych typoch kôlní. ILAVSKÝ, ORAVEC (1992).Pri skladovaní vznikajú podľa MAJERA, ILAVSKÉHO (2002) veľké rozdiely v priebehu

zmien vlhkosti medzi skladovanými pilinami, štiepkami a kusovým drevom.Piliny – pri nich boli zaznamenané najmenšie zmeny vlhkosti. Hodnoty vlhkosti na konci

pokusov sa pohybovali na úrovni 73,38 % (tvrdé listnaté piliny na krytej skládke) až 108,38 % (ihličnaté piliny na nekrytej skládke) z pôvodnej vlhkosti. V nekrytých skládkach po počiatoč-nom poklese, pričom minimálne hodnoty boli v letných mesiacoch, sa vlhkosť vplyvom zrážok zvyšovala a tak bola na konci pokusu v niektorých prípadoch dokonca vyššia ako pôvodná.

Štiepky – najväčší pokles vlhkosti bol v krytých skládkach, pri mäkkých listnatých klesla na 33,32 % z pôvodnej. Podobne ako pri pilinách aj pri štiepkach sa prejavil nerovnomerný priebeh zmien vlhkosti v nekrytých skládkach. Po poklese v jarných a letných mesiacoch vlh-kosť neskôr stúpala.

Rovnané kusové drevo – pri skladovaní rovnaného dreva boli zistené najväčšie poklesy vlhkosti. Konečná vlhkosť na jednotlivých skládkach bola na úrovni 33,78 (krytá skládka list-natej tenčiny) až 94,94 % (nekrytá skládka ihličnaté). Aj pri rovnanom dreve bol priebeh ne-rovnomerný. Najnižšie hodnoty boli zaznamenané v letných mesiacoch – od 27,09 do 66,94 % pôvodného stavu, potom vlhkosť stúpala.

–––

––

––

74

Z uvedených výsledkov vyplýva, že vhodný spôsob skladovania dreva určeného na ener-getické zúžitkovanie významne zníži jeho vlhkosť. Všeobecne možno konštatovať, že pred štiepkovaním je drevo potrebné niekoľko mesiacov nechať preschnúť (v jarnom a letnom ob-dobí) a vyrobené štiepky potom až do zúžitkovania skladovať na krytých skládkach. MAJER, ILAVSKÝ (2002).

Z popisovaných zdrojov dreva pre energetické využitie existujú problémy so skladovaním štiepok. Činnosťou živých parenchymatických buniek, chemickým okysličovaním, hydro-lýzou celulózových komponentov v kyslom prostredí a biologickou aktivitou baktérií a húb sa štiepky pomerne rýchlo rozkladajú, čím dochádza k strate objemu a zvyšovaniu vlhkosti materiálu. (až na 230 % absolútnej vlhkosti). Súčasne vzrastá vnútorná teplota skladovaných štiepok na 50 – 70 ºC, a za určitých okolností môže dôjsť k samovznieteniu (pri prekročení teploty cca 100 ºC). SIMANOV (1995).

Počas skladovania dendromasy pre energetické využitie dochádza k odbúraniu sušiny. Pritom dochádza k zohrievaniu uskladňovanej biomasy. Látková výmena odbúrava žijúce drevné bunky pri teplotách od 26 ºC do 42 ºC a pri teplote 60 ºC dochádza k úplnému podľah-nutiu. KUBLER (1987). Ako spodnú hranicu pre biologickú aktivitu húb a baktérií môžeme stanoviť hodnotu vlhkosti palivovej dendromasy 20 % a teplotu vzduchu okolo 3 ºC. Vyššia teplota a vlhkosť podporujú postup degradácie, pričom huby môžu prežiť teploty aj 60 ºC a termofi lné baktérie aj 80 ºC. Úbytok sušiny predstavuje pri vlhkosti paliva do 30 % cca 0,5 – 1 % a pri vlhkosti do 50 % 1 – 2 % objemu mesačne. WEINGARTMANN (1987). Pri sklado-vaní od 3 do 6 mesiacov môže tvorba hubových spór viesť k hygienickým problémom, k ocho-reniam dýchacích ciest a alergickým reakciám. THÖRNQUIST, LUNDSTRÖM (1982).

SIMANOV (1995) uvádza, že nábeh rozkladných procesov je z počiatku pozvoľnejší, a straty na objeme predstavujú za prvý mesiac skladovania 0,6 – 3 %. V ďalších mesiacoch sa stupňuje činnosť mikroorganizmov a húb. Preto sa straty zvyšujú na 5,5 % mesačne za 2 až 5 mesiacov skladovania. V nasledujúcich mesiacoch (6 – 8) sa straty stabilizujú v rozpätí 2,5 – 3,3 % mesačne. Pri dĺžke skladovania 7 – 8 mesiacov môže teda dôjsť k úbytku objemu o cca. 20 %. Preto je doporučovaná lehota spotreby štiepok 15 dňová od ich výroby a za najdlhšiu dobu spracovania sa považujú 3 mesiace. Pokiaľ je pre prevádzku spracovateľských kapacít nutné väčšie predzásobenie, vytvárajú sa zásoby zásadne materiálom určeným na štiepkova-nie, nie samotnými štiepkami. Rozkladné procesy v hromadách tenkých stromov resp. v ťaž-bovom odpade sú podstatne pomalšie ako v hromadách štiepok.

O technických a požiarno–bezpečnostných podmienkach skladovania tuhých palív, po-jednáva vyhláška Ministerstva vnútra č. 258/2007 o požiadavkách na protipožiarnu bezpeč-nosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami. Problematiku skladov dreva riešia § 19 – 21.

Otvorený sklad dreva, ktorého plocha je väčšia ako 10 000 m2, sa rozdeľuje na oddelenia hlavnými vnútornými líniami širokými najmenej 10 m. Oddelenie otvoreného skladu dreva sa rozdeľuje druhotnými líniami širokými najmenej 4 m na skupiny klietok alebo na klietky. Plocha skupiny klietok, alebo plocha klietky môže byť najviac 1 000 m2. Ložná plocha otvore-ného skladu dreva musí mať vhodný spevnený povrch, musí byť odvodnená, vyčistená a zba-vená porastov a iných organických materiálov. Hromady dreva s ložnou plochou menšou ako 2 500 m2 sa oddeľujú navzájom alebo od skupín klietok druhotnými líniami. Medzi hromada-mi dreva a medzi hromadou dreva a oddelením otvoreného skladu dreva musí byť vytvorená hlavná vnútorná línia.

75

Štiepky a piliny sa musia uskladňovať na voľnej hromade bez preskladnenia najviac 60 dní. Voľne sypané pelety v uzavretom sklade, alebo v krytom sklade sa uskladňujú bez časové-ho obmedzenia za podmienky pravidelného celoplošného vyčistenia skladu v intervale raz za rok. Pelety a biomasové brikety balené v obaloch z plastov možno uskladňovať aj na voľnom priestranstve. Podmienky skladovania peliet a celulózových brikiet určuje výrobca.

V novonasypanej hromade štiepok alebo pilín sa meria teplota teplomerom v hĺbke 1,5 m vo vzdialenosti najviac 10 m od seba raz za deň. Ak teplota štiepok alebo pilín v priebehu prvé-ho týždňa merania nepresiahne 35 °C, možno lehotu merania teploty predĺžiť na raz za tri dni. Po uplynutí troch týždňov od uskladnenia možno interval merania predĺžiť na raz za týždeň. Ak dosiahne teplota v hromade 50 °C alebo ak sa zvyšuje teplota o viac ako 3 °C za 24 hodín, musia sa štiepky a piliny prehádzať alebo rozhrnúť. Na záznamy o meraní teplôt štiepok alebo pilín sa vzťahujú ustanovenia podľa § 19 citovanej vyhlášky.

V otvorenom sklade dreva musí byť aspoň jedna hlavná vnútorná línia napojená na prístu-povú komunikáciu z obidvoch strán. Rozdeľovacími líniami sú hlavné vnútorné línie a dru-hotné línie. Rozdeľovacie línie otvoreného skladu dreva musia spĺňať požiadavky na prístu-povú komunikáciu.

V otvorenom sklade dreva je zakázané fajčiť a akýmkoľvek spôsobom zaobchádzať s otvo-reným ohňom, ako aj spaľovať nečistoty a odpad vznikajúci pri čistení a pri spracúvaní drevnej hmoty. Otvorený sklad dreva musí byť zabezpečený proti vstupu nepovolaných osôb a viditeľ-ne označený zákazovými značkami Zákaz fajčenia a používania otvoreného ohňa a Nepovo-laným vstup zakázaný. Zákazové značky sa umiestňujú pred vstupom do otvoreného skladu dreva a podľa potreby aj na vhodných miestach v sklade.

5.5 Sušenie

Vlhkosť paliva je jedným z hlavných faktorov, ktoré rozhodujú o výhrevnosti. So stúpa-júcou vlhkosťou klesá výhrevnosť, to zmanená zvýšenú spotrebu paliva k výrobe rovnakého množstva tepla. Ďalšou nevýhodou vysokej vlhkosti paliva je to, že kvôli stúpajúcej vlhkosti rastie aj objem spalín a klesá adiabatická vnútorná teplota ohňa, s čím súvisí aj potreba pláno-vania väčšieho ohniska pre správne spálenie biomasy.

Preto, aby sme mohli efektívne využiť biomasu je potrebná znalosť základných mecha-nizmov uložení vody v dreve. Tri mechanizmy rozhodujú o viazanosti vody v štruktúre dreva . THÖRNQUIST, LUNDSTRÖM (1982).

Voda viazaná chemickými väzbami v molekulárnej štruktúre dreva – kryštalická vodaFyzikálna absorpcia viaže vodu na vnútornom povrchu drevaVoľná voda je uložená v kapilárach drevaPri sušení odchádza voda vo forme pary. Pre proces sušenia je rozhodujúci východiskový

stav sušiaceho média – vzduchu (teplota a vlhkosť) a potenciál absorbcie vody. Sila viažúca vodu v bunkových štruktúrach je rozhodujúca pre stanovenie nákladov na sušenie. Principi-álne môžeme sušenie rozdeliť do troch úsekov:

pokiaľ voľná voda prejde cez transportné prechody v kapilárach k povrchu a tam sa vyparí sušenie je rovnomerné. Počas tejto fázy majú teplota a vlhkosť vstupujúceho vzduchu roz-hodujúci význam pre rýchlosť sušenia,

1)2)3)

–

76

po dosiahnutí bodu nasýtenia vlákien sa zníži rýchlosť sušenia, pretože sa zníži hladina vody vo vnútri kapilár,v tretej fáze je rýchlosť sušenia rovná 0, pretože sa dosiahne rovnovážna vlhkosť.

Spôsoby sušenia

Spôsoby sušenia rozdelili LAUER, BERGMAYER (1986) podľa nasledujúcich kritérií:druh a pohyb sušiaceho vzduchu (voľný, nútené prúdenie),druh zohrievania sušiaceho vzduchu (biologické samozohrievanie, využitie slnečnej ener-gie, iné spôsoby zohrievania, bez zohrievania),druh podložia a krytia,druh pohybu biomasy počas sušenia.Z možných a realizovateľných spôsobov sušenia sú najdôležitejšie:Prirodzené sušenie paliva Skladovanie vo veľkých hromadách. Cez už spomenuté biologické aktivity dochádza k zo-

hrievaniu uskladnenej biomasy a v dôsledku prúdenia okolitého vzduchu aj k úbytku vody. KUBLER (1987) uvádza, že pri nasypaní paliva do tenkej vrstvy cca 5 cm na veľkej ploche je možné docieliť využitím slnečného žiarenia a intenzívnym prúdením vzduchu v priaznivom prípade vysušenie štiepok na vlhkosť približne 20 % v priebehu jedného dňa.

Sušenie pomocou núteného prúdenia vzduchu Spôsoby s núteným vetraním pracujú v porovnaní s popísanými prírodnými metódami

účinnejšie a nie sú závyslé na výkyvoch počasia. Prirodzene pri týchto spôsoboch rastú pre-vádzkové náklady na použitie ventilátorov.

Sušenie pomocou núteného vetrania predhrievaným vzduchomPre využívanie tohto spôsobu sušenia je potrebné navrhnúť také metódy sušenia, ktoré sú

hospodárne a efektívne. Aby boli tieto podmienky naplnené musí systém spĺňať nasledovné kritériá:

rýchly priebeh sušenia,nízka spotreba dodatočnej energie,nízka spotreba energie na manipuláciu s palivom,nízke investičné náklady.Pre sušenie s predhrievaným vzduchom je možné využiť ako zdroj tepla spalinové plyny

vznikajúce pri samotnom spaľovaní biomasy určenej k energetickým účelom.

5.6 Výroba ušľachtilých palív z biomasy

Hlavným dôvodom výroby ušľachtilých palív je potreba úpravy materiálu – biomasy na vhodnejšiu formu lepšie vyhovujúcu technológiám spaľovania. Výroba týchto palív súvisí s možnosťou lepšieho zabezpečenia dopravy a skladovania. Pri palivách ako sú drevné pelety, brikety či drevné uhlie sa technologicky upravujú vlastnosti vstupného materiálu tak, aby bol využitý v čo najväčšej miere energetický potenciál dendromasy. Úpravami získame hlavne

–

–

––

––

–

–

–

––––

77

zníženie vlhkosti vstupnej suroviny, čo sa prejaví na vyššej výhrevnosti paliva a na jednoduch-šej manipulácii a skladovateľnosti.

5.6.1 Brikety

Brikety sú druhom ekologického paliva, vyrábaného z biomasy, nejčastejšie z kvalitných čistých drevených pilín, hoblín, alebo z kôry. Vznikajú ako vedľajší produkt drevospracujúce-ho priemyslu. Drevný odpad sa najprv drtí na jemné frakcie, následne sa vysuší na minimálnu vlhkosť a nakoniec sa bez akéhokoľvek pojiva lisuje pri vysokom tlaku a vysokej teplote do válcových, alebo hranatých výliskov s vysokou hustotou. Brikety válcového tvaru môžu byť pripravované s dierou uprostred. Výnimočne sa lisujú brikety špeciálnych tvarov.

K základným charakteristikám patria výhrevnosť, ktorá ma byť podľa rakúskej Ö–NORM 7135 väčšia ako 18 MJ.kg–1, pričom obsah vody nesmie prekročiť 10 % a obsah popola nesmie byť väčší ako 0,5 %. Norma tiež stanovuje maximálne hodnoty obsahu vybraných prvkov, kto-ré môžu negatívne vplývať na životné prostredie.

Obrázok 11 Technologická linka na spracovanie pilín BRISUR

Briketami je možné kúriť vo všetkých typoch krbou, kozubou a kotlou na tuhé paliva. Vy-sokú energetickú hodnotu paliva je možné najlepšie využiť v kotloch na drevoplyn, pri ktorých sa palivo najskôr splyňuje a až potom sa plyn spaľuje pri účinnosti až 90 %. Medzi výhody brikiet patrí okrem iného aj veľmi nízky obsah popola. Narozdiel od peliet nie je možné zabez-pečiť vykurovanie briketami plne automaticky.

78

Obrázok 12 Drevené brikety

5.6.2 Pelety

Pelety patria medzi ušľachtilé palivá vyrábané z drevných štiepok a pilín spravidla bez pridávanie iných pojív. Komprimáciou dreva sa dosahuje vysoká hustota zhruba okolo 1,4 t.m–3 a s tým súvisiaca aj vysoká výhrevnosť od 17 do 21 MJ.kg–1. Vlhkosť obsiahnutá v pele-tách pritom znižuje hodnotu výhrevnosti. Jedná sa o palivo, ktoré spĺňa najvyššie požiadavky na komfort obsluhy a možnosť automatizácie celého procesu vykurovanie. Vzhľadom na tieto vlastnosti je vykurovanie peletami porovnateľné s vykurovaním fosílnymi palivami, pričom výsledný vplyv na životné prostredie je priaznivejší.

V rámci EÚ nie sú doposiaľ vytvorené jednotné normy pre výrobu a využívanie peliet. V obchodnom styku sa najčastejšie aj v podmienkach Slovenska používajú nemecké normy DIN 51731 a rakúska Ö–NORM M 7135. Nemecká norma DIN bola čiastočne prepracovaná a niektoré charakteristiky peliet ako paliva boli upravené. Nová norma má označenie DIN-plus. Požiadavky na kvalitu peliet určených pre energetické účely popisuje tabuľka 32.

Tabuľka 32 Požiadavky na kvalitu drevených peliet

jednotka DIN 51731 Ö–NORM M 7135 DIN 51731Priemer (d) mm 4 až 10 4 až 10 –Dĺžka mm < 50 < 5 × d < 5 × dObjemová hmotnosť kg.dm–3 > 1,0 > 1,2 > 1,2Výhrevnosť MJ.kg–1 17,5 – 19,5 > 18 > 18Obsah vody % < 12 < 10 < 10Obsah popola % < 1,5 < 0,5 < 0,5Oder % – < 2,3 < 2,3Pojivo % – < 2 < 2Obsah síry % < 0,08 < 0,04 < 0,04Obsah dusíka % < 0,3 < 0,3 < 0,3Obsah chlóru % < 0,03 < 0,02 < 0,02

79

Technologický proces výroby peliet popisuje ŽIDEK (2006) nasledovne:

Sušenie

Prebieha v technologickej sušičke pri znížení relatívnej vlhkosti o 70 %, s priemernou vstupnou relatívnou vlhkosťou pilín 80 % a výstupnou relatívnou vlhkosťou 10 %. Táto časť technologického spracovania je pomerne energeticky náročná a preto bude maximálna snaha využiť na sušenie teplo z vlastnej kotolne na spaľovanie triedených odpadových kusov dreva, drevnej kôry a odrezkov z píl s vyššou vlhkosťou. V sušičke sa spolu s pilinami vysušia i štiepky z drtiča.

Jemné triedenie pilín

Triedenie prebieha na triedičke so sitami, ktoré oddelia od seba vysušené štiepky z drvi-ča a piliny určené k peletovaniu. Z triedičky budú štiepky dopravené dopravníkom do skladu štiepok vedľa kotolne.

Homogenizácia pilín, fi ltrácia prachu

Zo sušičky budú piliny dopravníkový systémom dopravené do homogenizačného zaria-denia – vyklepávača, kde sa otáčajúcimi lopatkami zhomogenizuje ich štruktúra, t.j. rozbijú sa prípadné hrudky pilín vytvorené pri sušení a pod. Z tohto zariadenia sa dopravia do cykló-nového usadzovača, v ktorom dôjde k odlúčeniu pilín a prachu. Prach bude odsávaný elektric-kým odsávačom do fi ltra odprašovača, piliny budú vypúšťané do zásobníka peletizérov pod cyklónovým usadzovačom.

Peletovanie pilín

Peletovanie sa uskutočňuje v peletizéri, kde pri zvýšenej teplote a zvýšenom tlaku, pri-daním nasýtenej vodnej pary, dochádza k fyzikálnym a chemickým zmenám jednotlivých zložiek dreva.

Chladenie

Pelety na výstupe z peletizéra majú teplotu asi 90 °C, preto je ich potrebné násled-ne chladiť. Chladenie bude prebiehať v protiprúdnom chladiči, kde sa zníži teplota peliet na 30 – 35 °C.

Triedenie peliet na triedičke, odprašovanie

Po vychladení sa pelety pretriedia na triedičke. Tu sa oddelia kvalitné pelety od prípad-ných nepodarkov alebo poškodených kusov a najmä od prachových podielov.

80

Obrázok 13 Peletizér

5.6.3 Výroba drevného uhlia

Výroba drevného uhlia je založená na princípe suchej destilácie (zuhoľňovania), čiže tepelného rozkladu dreva. Podstatou tepelného rozkladu je zahrievanie dreva bez prístupu vzduchu na teplotu asi 400 °C. Pri rozklade vznikajú – okrem pevného zvyšku, drevného uh-lia – mnohé vedľajšie produkty, ktoré sa delia na základe špecifi ckých vlastností jednotlivých zložiek na tri frakcie: vodnú, dechtovú a plynnú.

Vodná frakcia, nazývaná tiež surový drevný ocot, sa pri priemyselnej suchej destilácii za-chytáva a spracuje. Získavajú sa z nej rozličné druhy kyselín (octová, mravčia, propionová, maslová) alkoholy, estery a iné produkty. Dechtová frakcia obsahuje dechtový olej a smolu, fenoly, uhľovodíky a iné zlúčeniny. Tretia plynná frakcia obsahuje veľké množstvo kysličníka uhličitého, kysličníka uhoľnatého, niečo metánu a ďalšie plynné zložky. Pre vysoký obsah uh-líka sa plynná frakcia využíva na výrobu generátorového plynu.

Drevné uhlie sa využíva v metalurgickom priemysle na obohacovanie zliatin o uhlík, v ťažkej organickej chémii pri výrobe sírouhlíka, ako fi ltračná hmota (známa náplň fi ltrov k plynovým maskám), v domácnostiach ako aromatické palivo na prípravu jedál, po aktivácii v potravinárskom priemysle a inde.

Pri továrenskej suchej destilácii sa z jedného plnometra bukového dreva vyrobí asi 200 kg drevného uhlia, asi 400 kg tekutých splodín a asi 200 kg drevného uhlia, asi 400 kg tekutých splodín a asi 100 m3 nevyzrážateľných plynov. Pri výrobe drevného uhlia mimo továrenských zariadení sa spravidla získava len drevné uhlie, pretože splodiny unikajú v podobe pár a ply-nov do povetria. Výťažok drevného uhlia z ihličnatého dreva je 37 až 38 %, z listnatých drevín

1– vstup materiálu, 2–nastavovanie hydraulického prítlaku kladiek,3– lisovacie kladky,4– pohon, 5– hlavné ložisko, 6– výstup granúl, 7– nôž, 8– pretláčanie drviny, 9– matrica,10– stieracia lišta, 11– tesniaci klzný krúžok

81

je o niečo nižší, asi 31 – 35 %. Ihličnany produkujú viac dechtu, z listnáčov najmä buk posky-tuje až dvakrát toľko kyseliny octovej a metylalkoholu ako ihličnaté drevo. Z ekonomických dôvodov sa dnes drevné uhlie vyrába len z listnatých drevín.

Základnou zložkou drevného uhlia je uhlík. Množstvo uhlíka v drevnom uhlí nie je stále a závisí najmä od zuhoľňovacej teploty. Pri obvyklej zuhoľňovacej teplote 400 – 500 °C získa sa drevné uhlie s obsahom asi 80 % uhlíka, pri teplote zvýšenej na 600 °C sa obsah uhlíka zvýši na 92 % a pri 1000 °C na 97 %. So zvyšujúcou sa teplotou obsah uhlíka v drevnom uhlí stúpa, zvyšuje sa i množstvo tekutých a plynných látok, kým množstvo drevného uhlia klesá. Zaujímavosťou je, že uhlie si zachováva štrukturálnu stavbu pôvodného dreva, a preto podľa štruktúry možno určiť drevinu z ktorej bolo vyrobené.

Tepelný rozklad dreva patrí k najstarším a z chemického hľadiska k najzložitejším spôso-bom chemického spracovania dreva.

Pálenie dreva na uhlie v milieroch

Pri pálení drevného uhlia v milieroch sa získava len drevné uhlie, pričom teplo potrebné na rozklad sa získava z dreva, ktoré sa zuhoľňuje. Princíp pálenia uhlia v milieroch neposky-tuje možnosť zachytávať a využívať vedľajšie produkty.

Zuhoľňovanie dreva v retortných peciach.

„Retortné pece“ (železné pece) majú spoločný charakteristický znak v tom, že všetky sú prenosné a teplo potrebné na chemický pochod zuhoľnenia vyžaruje zuhoľňované drevo po-dobne ako v milieroch. Výsledok tepelného rozkladu dreva je drevné uhlie. V niektorých doko-nalejších typoch pecí sa získavajú okrem drevného uhlia aj tekuté deriváty.

Zuhoľňovanie dreva v rezortných peciach sa pokladá za prechodné štádium medzi milie-rením a továrenskou suchou destiláciou.

Triedenie, balenie a expedícia drevného uhlia

Vyrobené drevné uhlie je potrebné starostlivo chrániť pred vlhkosťou zo zeme i zo vzdu-chu (napr. zalievanie vodou, dážď). Uhlie veľmi rýchlo absorbuje aj vzdušnú vlhkosť až do bodu relatívnej nasýtenosti, a to spôsobuje okrem nežiadúceho zvyšovania vlhkosti uhlia nad prípustnú hranicu aj jeho drobenie. Preto treba drevné uhlie po výrobe čo najskôr expedo-vať.

Drevné uhlie sa dodáva zásadne v krytých dopravných prostriedkoch. Môže sa dodávať ako voľne ložené alebo vo vreciach. Obsah vriec sa váži jednotlivo pri plnení alebo spoločne na dopravnom prostriedku.

Ak sa drevné uhlie musí určitý čas skladovať na jednom mieste, kým sa nevyrobí množ-stvo aspoň na jednu zásielku, skladuje sa pod takým prístreškom, aby jeho konštrukcia zabez-pečila uchovanie kvality uhlia.

Surovina na výrobu drevného uhlia

Na výrobu drevného uhlia sa upotrebí drevo až do hrúbky 3 cm nahor akosti paliva až po sortiment suchej destilácie. Čím je drevo drobnejšie, tým je lepší výťažok. Drevo musí byť na vzduchu preschnuté. Nemá mať vyšší obsah vlhkosti ako 20 %, ktorú môže dosiahnuť pri presychaní na vzdušnom mieste asi za jeden rok.

82

Preschnutosť dreva sa v praxi posúdi podľa jeho váhy a rozsahu čelných trhlín. Čím je dre-vo ľahšie a počet a veľkosť čelných trhlín väčšia, tým je drevo suchšie. Rozsah a veľkosť hŕč na dreve nie je rozhodujúca, len niekedy sa veľké hrče nestačia súčasne s drevom spáliť a tvoria nezuhoľnatené zvyšky. Hniloba zhorí v peci bez úžitku a zvyšuje obsah popola a splodín.

Rôzne dreviny majú odlišnú hustotu a rozdielny podiel dreviny, a preto sa spaľujú aj za rozdielny čas. Do jednej náplne treba dávať len jednu drevinu a polená približne rovnako hrubé, bez väčších hrúbkových rozdielov. Pri optimálnych podmienkach zuhoľňovania by sa malo v prenosných retortných peciach získať okolo 100 kg drevného uhlia z 1 prm dreva. Na výrobu kvalitného drevného uhlia je najlepšou drevinou hrab a buk.

Vyrábať drevné uhlie z mokrého dreva je nehospodárne. Na rovnaké množstvo drevného uhlia sa spotrebuje 1,5 až dvakrát toľko mokrého dreva ako suchého. Na výrobu drevného uh-lia v prenosných retortných peciach sa najlepšie hodí tenké drevo o hrúbke asi od 3 – 12 cm.

5.7 Charakteristika spaľovacieho procesu

Podstata energetického využívania biomasy je vždy spaľovací proces, pri ktorom vznikajú oxidáciou horľavých zložiek paliva so vzdušným kyslíkom produkty reakcie. Tieto produkty sa tvoria v plynnej fáze a môžu byť iba nositeľmi fyzického tepla, ktoré je predávané pracov-nej látke v spaľovacom zariadení, alebo môžu naviac obsahovať aj chemickú energiu uloženú v horľavých plynoch. Prvý prípad predstavuje dokonalé spaľovanie, kde horľavé zložky paliva reagujú na konečný produkt, v druhom prípade sa jedná v prvej fázy o nedokonalé spaľovanie, pri ktorom vzniká energetický bohatý plynný medziprodukt, ktorý je dokonale spálený v dru-hej fáze. V bežnej terminológii hovoríme o spaľovaní a splyňovaní. Mechanizmus spaľovania je možné ukázať na príklade spaľovania uhlíka. Za prítomnosti dostatočného množstva kyslí-ka zhorí uhlík podľa rovnice:

C + O2 = CO2 + QR (1)Za vzniku oxidu uhličitého, pričom sa uvoľní reakčné teplo QR. V skutočnosti prebieha

táto reakcia v dvoch fázach. Prvou je heterogénna reakcia splyňovania uhlíka:C + 0,5O2 = CO + QR1 (2)Po nej nasleduje homogénna reakcia spaľovania oxidu uhoľnatého, kedy vzniká konečný

produkt:CO + 0,5O2 = CO2 + QR2 (3)Pri každej z týchto reakcií sa uvoľní príslušné reakčné teplo, pričom podľa Hessovho zá-

kona platí:QR = QR1 + QR2 (4)Splyňovacia reakcia uhlíka je heterogénna, to znamená že spolu reagujú látky v rôznej

fáze, v tomto prípade pevné a plynné. Tento fakt je významý z hľadiska priebehu spaľovacieho procesu a možností jeho riadenia. Pri dostatočne vysokej spaľovacej teplote je rýchlosť reakcie daná rýchlosťou prívodu kyslíka k horiacemu povrchu paliva. KOLOMAŽNÍKOVÁ (1997)

83

5.8 Technológie na spaľovanie biomasy

Intenzívny rozvoj v oblasti kotlov na spaľovanie biomasy nastal začiatkom sedemdesia-tich rokov v súvislosti so zvyšovaním cien klasických palív a snahou o využitie alternatívnych zdrojov energie. Od pôvodných malých úprav uhoľných kotlov sa dospelo za niekoľko rokov ku systémom, ktoré sa najmä v oblasti malých výkonov od uhľových kotlov dosť líšia. V uply-nulých rokoch prebehla unifi kácia systémov najmä na spaľovanie drevného odpadu. Do znač-nej miery k tomu prispela silnejúca legislatíva v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá výrobcov núti dodržiavať odskúšané postupy a systémy spaľovania zaručujúce splnenie stále sa sprísňujúcich limitov na emisie produktov spaľovania. Technológie na spaľovanie dendro-masy rozdelil GUBA (1994) nasledovne:

Podľa druhu paliva na kotle na spaľovanie: dreva,kôry.

Podľa veľkosti častíc paliva na kotle na spaľovanie: jemnej frakcie,piliny,štiepky,hobliny,hrubé frakcie,brikety,kusové drevo.

Podľa tepelného výkonu na kotle:malé do 0,2 MW,na vykurovanie domov, chát, bytoviek (15 – 40 kW),na vykurovanie malých prevádzok (40 – 200 kW),stredné (0,2 – 10MW),veľké (nad 10 MW).

Podľa typu spaľovacej komory na: kotle s pravouhlou spaľovacou komorou,kotle s valcovou spaľovacou komorou.

Podľa typu teplovýmenných plôch na:kotle žiarotrubé,kotle rúrkové.

––

–––––––

–––––

––

––

84

Podľa teplonosného média na kotle:teplovodné (teplota vody do 110 ºC),horúcovodné (teplota vody nad 110 ºC),nízkotlaké parné (tlak pary do 0,05 MPa),vysokotlaké parné (tlak pary nad 0,05 MPa)Z výsledkov výskumu spaľovania biomasy uskutočneného Lesníckym výskumným ústa-

vom (LVÚ) vyplývajú podľa autorov MAJERA, ILAVSKÉHO (2002) tieto základné poznat-ky:

Veľkosť a tvar spaľovacej komory musí zabezpečiť dokonalé vyhorenie plynnej a pevnej horľavej zložky paliva tak, aby nedochádzalo k tepelným stratám v dôsledku dohorievania pa-liva v priestore výmenníku, spalinovodov, prípadne k úniku do ovzdušia.

Každé palivo po vstupe do spaľovacej komory obsahuje určité množstvo vody. Pred za-čiatkom horenia sa voda vyparuje a v spalinách odchádza do ovzdušia. Pre rýchle odparenie vody je spaľovacia komora vybavená keramickou výmurovkou, ktorá absorbuje časť vypro-dukovaného tepla, zabezpečuje teplotnú stabilitu priestoru horenia a napomáha rýchlemu odparu vody. Platí, že čím je väčšia vlhkosť paliva, tým masívnejšia musí byť výmurovka spa-ľovacej komory.

Dosiahnutie vysokej energetickej účinnosti spaľovania je podmienené dostatočným pre-miešaním spaľovacieho vzduchu s horľavinou obsiahnutou v palive. Túto skutočnosť ovplyv-ňuje konštrukcia spaľovacieho roštu a spôsob prívodu spaľovacieho vzduchu. Čím dokáže rošt lepšie rozprestrieť palivo po celej ploche spaľovacieho priestoru, tým je lepší prístup spa-ľovacieho vzduchu k palivu a rovnomernejší proces horenia.

Obrázok 14 Rôzne spôsoby konštrukcie spaľovacieho roštu BTG (2000)

––––

85

Výhodou šikmého roštu oproti vodorovnému je zosúvanie paliva vlastnou tiažou po rošte. K dokonalejšiemu rozhrnutiu paliva dôjde použitím šikmého pohyblivého roštu, kde roštnice vratným posuvom rozhrňujú palivo po celej ploche. Na šikmých roštoch je možné spaľovať palivo s absolútnou vlhkosťou 70 % a viac.

Alternatívou pevného šikmého roštu je podsuvný rošt, kde sa palivo vytláča do spaľova-cieho priestoru cez dno spaľovacej komory. Hornou hranicou absolútnej vlhkosti paliva je hodnota 60 %.

Dokonalé premiešanie vzduchu s horľavinou zaručuje fl uidné spaľovanie. To sa používa len v kotloch veľkých výkonov.

Podmienkou optimálneho spaľovania je rovnomerný prísun vzduchu do celého priestoru spaľovacej komory. Moderné konštrukcie kotlov majú inštalovaný prívod vzduchu na mini-málne troch miestach spaľovacieho priestoru (primárny, sekundárny a terciálny vzduch). Primárny vzduch sa vháňa pod rošt a podporuje horenie pevnej horľavej zložky paliva. Sekun-dárny a terciálny vzduch zabezpečuje vyhorenie prchavej zložky. Výhodou je použitie pred-hriateho vzduchu, čím sa zmenšujú energetické straty v spaľovacej komore. Pre zamedzenie tepelných strát sálaním tepla cez plášť kotla je výhodné chladenie stien spaľovacej komory a roštu. Ďalším účinkom chladenia je stabilizácia teploty spaľovacieho priestoru.

Obrázok 15 Privádzanie vzduchu do kotla

Značnou prevádzkovou nevýhodou spaľovania biomasy v porovnaní napr. so zemným plynom je neschopnosť udržania vyhovujúcich parametrov spaľovania pri výkonovom zaťaže-ní kotla pod hodnotou 30 resp. 50 % menovitého výkonu. Príčinou je pokles teploty v spaľova-com priestore a ochladzovanie výmurovky. Proces spaľovania prechádza do procesu pyrolýzy s tvorbou vedľajších chemických produktov. Dochádza ku kondenzácii pár a zvýšenému úni-ku nespálenej prchavej horľaviny do ovzdušia a nedokonalému vyhoreniu pevnej horľaviny (viac popola). Priamym dôsledkom je zanášanie výmenníkov kotlov a rýchlejšia korózia kovo-vých častí. Problém sa vyskytuje najmä pri použití vlhkého paliva. Tento nedostatok možno pri väčších kotloch kompenzovať prídavnými horákmi na zemný plyn (stabilizačné palivo), alebo inštalovaním tzv. vnútorných kotlových okruhov, čo je menej efektívne riešenie.

Najlepším riešením tohoto problému je použitie takej výkonovej konfi gurácie kotlov, aby každý mohol pracovať v priaznivom výkonovom režime. Na kvalitu spaľovania priaznivo vplýva aj rozmerová a vlhkostná rovnorodosť použitého paliva. Prísun spaľovacieho vzduchu

86

sa spravidla počas skúšobnej prevádzky nastaví tak, aby vyhovoval palivu v určitom rozme-dzí vlhkosti a zrnitosti. Po prudkej zmene týchto vlastností vznikajú problémy s účinnosťou spaľovania (prebytok, nedostatok vzduchu) a tiež napr. k vynášaniu paliva zo spaľovacej ko-mory.

Problém možno riešiť plynulou reguláciou prísunu spaľovacieho vzduchu v spätnej väzbe na kyslíkovú sondu na výstupe spalín z kotla. Lacnejším riešením, ak je to možné, je miešanie paliva.

Nezanedbateľným faktom je spôsob dávkovania paliva do spaľovacej komory. Čím je dáv-kovanie rovnomernejšie, tým menej sa ochladzuje spaľovacia komora a eliminuje sa lokálny nedostatok spaľovacieho vzduchu. Tomuto kritériu viac vyhovujú závitovkové podávače ako piestové.

Na kvalitu spaľovacieho procesu a životnosť technológie má negatívny vplyv zvýšený po-diel anorganických prímesí v palive (zem, skaly, kovy). Pri spaľovaní paliva z tvrdých listnáčov, najmä duba je vhodné použiť pri výrobe spaľovacej komory materiály so zvýšenou odolnosťou voči korózii. Aj keď to súčasná legislatíva neprikazuje, doporučuje sa použitie odlučovačov pri kotloch už od výkonu 100 kW.

Palivový zásobník kotolne a dopravné trasy paliva musia zodpovedať zrnitosti použitého paliva, aby sa predchádzalo častým poruchám. Pri kotolniach od výkonu 500 kW a viac sa do-poručujú kryté zásobníky s vyhrňovacími tyčami, ktoré sú vhodné pre piliny, hobliny, štiepky a drvinu do zrnitosti 150 mm. Pri palive o zrnitosti do 35 mm možno použiť bežné okrytované závitovkové dopravníky. Pri zrnitosti 35 – 150 mm sú vhodné pásové dopravníky alebo masív-ne závitovkové dopravníky.

5.9 Energia z biomasy – výhrevnosť palív na báze biomasy

Výhrevnosť palív na báze biomasy je ovplyvnená chemickým zložením paliva. V prípa-de dreva je to hlavne podiel celulózy, hemicelulózy a lignínu. Celulóza je s podielom okolo 50 % najdôležitejšia zložka dreva s výhrevnosťou od 17,5 MJ.kg–1. Ďalších 20 – 25% z drevnej hmoty tvorí hemicelulóza, ktorej výhrevnosť leží v rozpätí 16,5 – 17 MJ.kg–1. Tretím kompo-nentom drevnej biomasy je lignín. Horná hranica výhrevnosti lignínu 30 MJ.kg–1 je takmer dvojnásobkom výhrevnosti celulózy a hemicelulózy. Listnaté dreviny obsahujú približne 25% lignínu, ihličnaté takmer 30 %. Tieto tri hlavné zložky tvoria spravidla viac ako 95 % drevnej hmoty a pozostávajú iba z prvkov uhlíka, kyslíka a vodíka. Po úplnom spálení týchto troch zložiek zostanú ako výsledné produkty horenia iba oxid uhličitý a voda. Živica, vosky, tuky, proteíny, aminokyseliny, škrob a minerálne látky tvoria s podielom okolo 5 % ostatnú časť su-šiny drevnej biomasy.

Výhrevnosť živíc, voskov a tukov predstavuje cca 38 MJ.kg–1. Aj napriek nízkemu podielu na obsahu sušiny sú tieto zložky v konečnej energetickej bilancii dreva nemenej významné. HARTMANN (2003). Spalné teplo absolútne suchej biomasy je možné relatívne jednoducho vypočítať podľa vzťahu: pričom:

HuTS – spalné teplo sušiny [MJ.kg–1]C, H, O, S – hmotnostný podiel uhlíka, vodíka, kyslíka a síry.

100*47,10)

8*100100(*4,121

100*9,33 SOHCHuTS +−+=

87

5.10 Spaľovanie biomasy, fosílnych palív a ich vplyv na životné prostredie

Zabezpečenie energetických potrieb ľudstva a ekologické problémy patria medzi základ-né problémy ľudstva, ktoré majú globálny charakter. Pri produkcii energie z primárnych zdro-jov vznikajú látky, ktoré v najväčšej miere znečisťujú životné prostredie. V súčasnosti už nie je prípustné pri riešení energetického problému opomenúť environmentálne hľadiská. Ener-getika ako odvetvie národného hospodárstva má závažné environmentálne účinky, ktoré sa prejavujú najmä v blízkosti zdrojov a ovplyvňujú tak priľahlé ekosystémy, ale často prerastajú až do regionálnych, prípadne globálnych dôsledkov. Ovplyvňuje biosféru najmä zvyšovaním obsahu oxidu uhličitého, siričitého a oxidov dusíka v atmosfére, mechanickým a chemickým znečistením atmosféry tuhými časticami, chemikáliami, ako i produkciou odpadového tep-la do biosféry a znečisťovaním biosféry rádioaktívnymi látkami. Prakticky nie je možné, aby v dôsledku energetického využívania prírody neprebiehali aj následné zmeny v kvalite život-ného prostredia. Je však nevyhnutné dôsledne kontrolovať, aktívne riadiť a predvídať vývoj energetiky tak, aby neboli narušené samoregulačné mechanizmy biosféry, aby sa predišlo vzniku a rozvoju nevratných zmien v ekosystémoch. Potrebné je taktiež eliminovať vratné zmeny, ak nastanú a obmedziť ich rozsah a intenzitu na minimum.

Klasické fosílne palivá (uhlie, ropa, zemný plyn) predstavujú v súčasnej dobe viac ako 3/4 celkovej svetovej spotreby energie, keď sa na štrukúre spotreby primárnych zdrojov vo svete podieľajú viac ako 77 %. BROŠKA (1999). Z hľadiska miery zastúpenia nasledujú tradičné obnoviteľné zdroje – 11 %, vodné elektrárne – 6 %, jadrové elektrárne – 5 % a nové obnoviteľné zdroje – 2 %.

K fosílnym (prírodným) palivám zaraďujeme uhlie, ropu a zemný plyn, ktoré patria k tzv. tradičným palivám a olejové bridlice a dechtové piesky. Z týchto energetických zdrojov pre-chádza pri spaľovaní do biosféry veľké množstvo spaľovacích produktov a tuhých zvyškov, z ktorých je väčšina zdraviu škodlivá a negatívne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Te-pelné elektrárne, využívajúce spaľovanie fosílnych palív, predstavujú závažné bodové zdroje znečistenia. Priemerne pri spaľovaní vzniká cca 700 kg rôznych tuhých škodlivín, prevažne popolčeka a asi 2000 kg plynných škodlivín na obyvateľa a rok. ŠENITKOVÁ, EŠTOKOVÁ (2002).

Množstvo tuhých exhalátov závisí od množstva spaľovaného paliva, obsahu popola v ňom a od podielu zachytenia popolovín vo forme škváry či trosky. Stupeň zachytenia popolčeka priamo v ohnisku kotla závisí od typu ohniska. LULKOVIČOVÁ (1999). Popolček a škvára obsahujú rôzne škodlivé a toxické látky, napr. ťažké kovy. K najvýznamnejším plynným ex-halátom, emitovaným zo spaľovania fosílnych palív, patria oxid uhličitý CO2, oxidy síričitý SO2 a sírový SO3 a oxidy dusíka NOx. Množstvo vznikajúcich oxidov závisí od chemického zloženia paliva, ako aj od technológie spaľovania (NOx). Spaliny obsahujú v malom množstve aj rôzne organické látky, karcinogény a zmesi rádioaktívnych izotópov. Porovnanie merných emisií vnikajúcich pri spaľovaní rôznych druhov fosílnych palív je uvádzané v tabuľke 33. HORBAJ (1999).

88

Tabuľka 33 Hodnoty merných emisií vznikajúcich pri spaľovaní rôznych druhov palív

Druh paliva Popolček[mg.MJ–1]

SO2[mg.MJ–1]

NOx [mg.MJ–1] CO2 [mg.MJ–1] CO [mg.MJ–1]

hnedé uhlie 620 1 500 210 95 3 200 čierne uhlie 360 950 300 97 1 850 vykurovací olej 62 1 100 240 75 45 svietiplyn 20 1,7 256 64 35 zemný plyn 8,8 0,04 111 56 30

Zemný plyn sa z pomedzi fosílnych palív javí z hľadiska produkcie emisií všetkých druhov

znečisťujúcich látok ako najmenej zaťažujúci, keďže v porovnaní s uhlím a ropou neobsahuje síru, dusík, chloridy, fl uoridy ani popol a vodu. HORÁK (1999).

Základným rozdielom pri spaľovaní biomasy v porovnaní s fosílnymi palivami sú emisie oxidu uhličitého (CO2). Pri spaľovaní fosílnych palív dochádza k produkcii CO2 a následne k zvyšovaniu koncentrácie tohto plynu v zemskej atmosfére. Tento jav významnou mierou prispieva k súčasným globálnym zmenám klímy, čo má za následok nárast teplôt za posledné desaťročia, prípadne vytváranie tropických hurikánov a cyklónov. Spaľovaním fosílnych palív sa uvoľňujú do ovzdušia látky, ktoré boli milióny rokov uložené v zemských hlbinách. Nastáva tak nerovnováha pri emitovaní dodatočného množstva CO2 do atmosféry a následne vzniká takzvaný „skleníkový efekt“. Pri spaľovaní zemného plynu dochádza taktiež ku produkcii týchto emisií, hlavne skleníkového plynu CO2, avšak asi o 40% v menšom množstve ako pri spaľovaní fosílnych palív, napr. uhlia. Je potrebné spomenúť, že aj pri spaľovaní biomasy sa produkuje CO2 je to však oxid uhličitý, ktoré na seba naviazali rastliny vo forme chemických väzieb v priebehu svojho života. Pokiaľ teda hovoríme o CO2 z drevnej biomasy tak je to za obdobie niekoľkých desaťročí, maximálne storočí. Preto tento proces považujeme za CO2 ne-utrálny. Napríklad JONAS, HANEDER (2001) uvádzajú, že smrek s drevnou hmotou 1 m3 v priebehu svojho života uložil najmenej 200 kg uhlíka (C), resp. odobral z atmosféry okolo 750 kg CO2.

Obrázok 16 Kolobeh uhlíka (zdroj internet)

89

Ani spaľovanie dendromasy nezostáva úplne bez vplyvu na životné prostredie. DZUREN-DA (2005) popisuje základné znečisťujúce látky z procesov spaľovania dendromasy. Pri spa-ľovaní dendromasy, okrem hlavných produktov horenia paliva oxidu uhličitého CO2 a vodnej pary H2O spaliny obsahujú i vedľajšie produkty, akými sú: oxid uhoľnatý CO ako výsledok nedokonalej oxidácie uhlíka obsiahnutého v horľavine paliva, oxidy dusíka NOX vytvorené oxidáciu palivového dusíka, nezoxidované (nespálené) produkty termického rozkladu ozna-čované ako organický uhlík ∑C a produkty sprievodných chemických reakcii prebiehajúcich v kúrenisku tepelného zariadenia akým je napríklad tvorba oxidov dusíka NOX vznikajúcich cestou vysokoteplotnej oxidácie vzdušného dusíka s kyslíkom. Uvedené vedľajšie produkty horenia paliva nachádzajúce sa v spalinách sú podľa súčasnej legislatívy o ochrane ovzdušia zaradené do skupiny základných znečisťujúcich látok.

V zmysle Prílohy 6.1, Vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z. z. do skupiny základných znečis-ťujúcich látok z procesu spaľovania palív patria nasledovné znečisťujúce látky:

tuhé znečisťujúce látky TZLoxid uhoľnatý CO,oxidy dusíka NOX (suma NO + NO2, vyjadrené formou NO2),organické látky (∑C), označované aj ako celkový organický uhlík (TOC).

Prípustná miera znečistenia spalín znečisťujúcimi látkami z procesu spaľovania palív je stanovená hodnotami emisných limitov. Špecifi cké emisné limity pre spaľovanie palív v pali-vovo–energetickom priemysle sú uvedené v Prílohe č. 4 k vyhláške č. 706/2002 Z. z. Hodnoty špecifi ckých emisných limitov vzťahujúce sa na spaľovanie biomasy, vrátane dendromasy pre tepelné zariadenia v závislosti na tepelnom príkone uvádza tabuľka č. 34

Tabuľka 34 Hodnoty emisných limitov pre spaľovanie dendromasy DZURENDA (2005)

Menovitý tepelný príkon MW

Emisný limit [ mg.m–3] Referenčný obsah kyslíka O2 [ % ]TZL NOX CO ∑C

Jestvujúce zdroje0,3 MW až 2,5 MW –

650–

112,5 MW až 62 MW150

850Vyšší ako 7 MW 250 50

Nové zdroje0,3MWaž1,0MW

250

650850*

100

11

0,3MWaž2,5MW0,3 MW až 7 MWVyšší ako 1 MW

502,5 MW až 62 MW150

Vyšší ako 7 MW 250

* pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 kg.h–1

Hodnoty špecifi ckých emisných limitov platných pre palivovo–energetický priemysel sa vzťahujú na koncentrácie ZL v suchých spalinách, po prepočítaní na štandartné stavové pod-mienky t.j.: tlak p = 101,325 kPa, teplotu t = 0 °C a tzv. referenčný obsah kyslíka v spalinách zo spaľovania dreva a kôry O2 = 11 %.

–•••

90

Spaľovanie dreva a inej hmoty rastlinného pôvodu je na rozdiel od iných pevných fosíl-nych palív špecifi cké tým, že v procese spaľovania sa uvoľňuje podstatne vyšší podiel prcha-vej horľaviny, ktorej úplná oxidácia si vyžaduje vytvorenie v spaľovacom priestore kúreniska špecifi cké podmienky. Súčasný stav techniky pre spaľovanie dendromasy nezabezpečuje pre všetky prevádzkové stavy procesu spaľovania úplnú oxidáciu horľaviny paliva. Emisno–tech-nologickými meraniami a analýzami spalín zo spaľovania dreva boli v spalinách identifi -kované chemické zlúčeniny obsahujúce organický uhlík: formaldehyd, fenol, naftalén. Ich koncentrácie v rozsahu 5 – 660 mg.mn3 v spalinách, nie sú mimoriadne vysoké, obsahujú však aldehydy, ktoré v atmosfére rýchlo podliehajú fotodisociácií a stávajú zdrojom voľných radikálov v ovzduší. Uvedená skutočnosť je premietnutá v environmentálnej legislatíve tým, že pre spaľovacie zariadenia spaľujúce palivo – drevo, drevný odpad a iná hmota rastlinného pôvodu, je stanovený aj emisný limit: organické látky, označovaný aj ako celkový organický uhlík ∑C. DZURENDA (2005).

DZURENDA (2005) uvádza, že závislosť medzi koncentráciou CO, fenolu a formaldehy-du v spalinách z procesu spaľovania dendromasy vyplývajú nasledovné poznatky:

Pri ustálených aerodynamických podmienkach procesu horenia dendromasy a stálej tep-lote v kúrenisku v rozpätí hodnôt: t = 800 – 950 °C sú koncentrácie ako oxidu uhoľnatého CO, ako i celkového organického uhlíka v spalinách nízke, a pomer ∑C a CO je v rozpätí: 1 : 25 až 1 : 30.V prípadoch, keď sa v spaľovacom priestore kúreniska vytvoria zóny s relatívnym nedo-statkom kyslíka (z dôvodu nevhodnej konštrukcie kúreniska, zlej distribúcie spaľovacieho vzduchu do spaľovacieho priestoru, či preplnenia kúreniska palivom) hodnoty koncentrá-cie uhľovodíkov ∑C sú nepomeme vyššie, blížiace sa hodnote koncentrácie oxidu uhoľna-tého CO.Z uvedených skutočností vyplýva, že aj spaľovanie dendromasy má svoje špecifi ká a prob-

lémy, ktoré je potrebné riešiť pri projektovaní a prevádzkovaní energetických zariadení. Na-ďalej však práve využívanie biomasy bude zohrávať kľúčovú úlohu pri redukcii využívania fosílnych palív a vysporiadanie sa stechnickými problémami prinesie zlepšovanie kvality ži-votného prostredia a možnosti rozvoja vidieckých regiónov.

a)

b)

91

PRÍLOHA Č. 1

Vzájomné porovnanie energetických vlastností dendromasy a fosílnych palív, podľa Saastamoinen Yhtymä OY. In DZURENDA (2005)

Parameter JednotkaPalivo

Fosílne palivá DendromasaČ. uhlie H. uhlie Rašelina Drevo Kôra

Obsah C [%] 73 – 84 65 – 75 50 – 60 48 – 50 46 – 48H [%] 3,5 – 5,0 4,5 – 5,5 5,0 – 6,5 6,0 – 6,5 5,5 – 6,00 [%] 2,8 – 11,3 20 – 30 25 – 35 38 – 42 36 – 40S [%] 1 – 3 0,1 – 0,3N [%] 1 – 2 1,0 – 2,5 0,01 – 0,2 0,3 – 1,2Obsah popolovín [%] 6 – 15 6 – 12 2 – 10 0,4 – 0,7 3 – 6Bod tavenia popola [°C] 1 100 – 1 300 1 100 – 1 300 1 100 – 1 200 1 200 – 1 400 1 100 – 1 200Prchavé horľaviny [%] 10 – 50 50 – 60 60 – 70 75 – 85 70 – 80Priestorová hmotnosť [kg.m–3] 770 – 880 650 – 780 270 – 400 320 – 420 300 – 350Rozsah vlhkosti [%] 6 – 12 40 – 60 40 – 55 30 – 55 40 – 65Priemerná vlhkosť [%] 9 50 47,5 40 50Výhrevnosť sušiny [MJ.kg–1] 27 – 31 21 – 23 20 – 23,5 17,5 – 19 18 – 19

Efektívna výhrevnosť [MJ.kg–1] 25,2 12,3 10 10,2 8,2

Objemová hmotnosť a výhrevnosť vzduchosuchého dreva. Ing. Ján Novák, http://enerqie.tzb–info.cz/t.py?t=16&i=12&h=2&pl=49

Druh paliva

Objemová hmotnosť

sušiny

Objemová hmotnosť sušiny pri vlhkosti

w = 25 %

Výhrevnosť pri vlhkostiw = 25 %

Množstvo paliva

[kg]

[kg.m–3] [kg.plm–3] [kg.prm–3] [MJ.kg–3] [MJ.plm–3] [MJ.prm–3]

Smrek 430 575 415 13,1 7 350 5 440 1

Jedľa 430 575 415 14,0 8 040 5 800 0,94

Borovica 510 680 495 13,6 9 250 6 730 0,96

Smrekovec 545 525 13,4 9720 7 040 0,98

Topoľ 400 530 360 12,3 6 540 4 440 1,07

Jelša 480 640 430 12,9 8 260 5 550 1,02

Vŕba 500 665 450 12,8 8 490 5 740 1,02

Breza 585 780 525 13,5 10 550 7 100 0,97

Jaseň 650 865 858 12,7 11 010 7 450 1,03

Buk 650 865 585 12,5 10 830 7 320 1,05

Dub 630 840 565 13,2 11 050 7 430 0,99

Hrab 680 905 610 12,1 10 970 7 400 1,08

Agát 700 930 630 12,7 11 850 8 030 1,03

92

Jednotky pre objemy dreva a ich prepočty

Drevo plnometer [plm]

Uložené drevo priestorový – rovnaný

meter [prm]

Štiepka priestorový – voľne sypaný meter

[prms][plm] 1,0 1,43 2,43[prm] 0,7 1,0 1,7[prms] 0,41 0,59 1,0

[plm] = 1 m3 drevnej hmoty (plnometer)[prm] = 1 m3 rovnaných polien, obsahuje 60–75% dreva (priestorový meter)[prms] = 1 m3 volne uloženej nezhutnenej štiepky (priestorový meter)

Energetické jednotky a ich prepočet

J kJ kWh1 J = 1 0,001 2,78 x 1071 kJ = 1 000 1 2,78 x 10“41 kWh = 3,6 x 106 3 600 11 kcal = 4 190 4,19 0,00116

Prepočet energetických jednotiek:Energie je schopnosť vykonať prácu, tzn. pohyb so zaťažením. Fyzikálna jednotka práce

zodpovedá súčinu (sily x dráha), tj. Newtonmetrov [Nm] alebo Joulou [J]. Výkon znamená prácu za jednotku času, preto 1 J/s = 1 W (Watt).

Výkonové jednotky a ich prepočet

W kW kcal h1 W 1 0,001 0,8601 kW 1 000 1 8601 kcal/s 4 190 4,19 3 6001 kcal/h 1,16 1,16 x 10‘4 1

93

LITERATÚRA

BRENNDÖRFER, M., ET. AL. 1994: Energtische Nutzung von Biomasse, Kuratorium für Technik und Bauwesen in der Landwirtschaft, Darmstadt, 149 str.BROŠKA, F., 1990: Prognózy energetiky do roku 2100. EKO – Ekologie a společnost, 41, s. 6 – 10. BRUNNER, T., OBERNBERGER, I., 1997: Trocknung von Biomasse – Grunlagen und innovative Technik, In: 3. Internationale Fachtagung – Energetische Nutzung nachwach-sender Rohstoffe, Freiburg, 86 – 95 str.CAMPEROVÁ, M., Biomasa, http://pcnet.host.sk/bioplyn.htmlDIN 51731, 1996: Prüfung fester Brennstoffe – Preßlinge aus naturbelassenem Holz – An-forderungen und PrüfungDZURENDA, L., 2005: Spaľovanie dreva a kôry, Vydavateľstvo TU vo Zvolene, 123 str.GERNHARDT, D., ET. AL. 1995: Thermisch verwertbares Restholz der holzbe – und –ve-rarbeitenden Betriebe im VEW–Versorgungsgebiet, Institut für Berg – und Energierecht der Ruhr – Universität Bochum, 129 str. GIEBER, D., 2002: Produktionstechnische Voraussetzungen für die Herstellung hochwer-tiger Holzbrennstoffe, Bundesministerium für Verkehr, Innovation und Technologie, Wien 125 str.GOLSER, M., NEMESTOTHY, K., SCHNABEL, R., 2004: Methoden zur Übernahme von Energieholz, Forschungsbericht, Forschungsinstitut und akkreditierte Prüf – und Überwachungsstelle der Österreichischen Gesellschaft für Holzforschung, Wien, 158 str.GUBA, P., 1994: Spaľovacie zariadenia na energetické využitie biomasy, In.: Zborník Pro-dukcia a využitie poľnohospodárskej a lesnej biomasy na energiu, Zvolen, 239 – 248 sHARTMANN, H. ET AL., 2003: Handbuch Bioenergie Kleinanlagen. Fachagentur Nach-wachsende Rohstoffee.V., Gülzow, 187 str.HORÁK, M., KRUPA, I., 1999: Porovnanie palív z ekonomického a ekologického hľadiska. TZB Haus Technik, 2,, s.48 – 50. HORBAJ, P. , 1999: Ekologické aspekty spaľovania. ILAVSKÝ, J., ORAVEC, M., 1992: Energetické využitie dendromasy, Ústav pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LVH SR, Zvolen 137 str.JONAS, A., HANEDER, H., 2001: Energie aus Holz. Informationsbroschüre der Lan-dwirtschaftskammern, St. Pölten, 76 str.KOLOMAZNÍKOVÁ H., 1997: Energetické využití biomasy, Dizertačná práca, MZLU Brno, 133 str.KOPETZ, G., 2000: Zukunft grüne Energie – Kurswechsel, Österreichische Agrarverlag, 215 str.KUBLER, H., 1987: Heat Generating Processes as Cause of Spontaneous Ignition in Fo-rest Products, Forest Products Abstracts 1987, Ročník 10, číslo 11LAUER, M., BERGMAYER, M., 1986: Einfache Methoden zur natürlichen Trockung von Hackgut und Rinde für kleine und mittlere Feuerungsanlagen bis 500 kW, TU Graz, 121 str.

1.

2.

3.

4.5.

6.7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.14.

15.

16.

17.

18.

19.

94

LULKOVIČOVÁ, O.: Moderné technológie spaľovania ušľachtilých palív. TZB Haus Tech-nik, 2, 1999, s.18 – 20. MAJER, E., ILAVSKÝ, J., ET. AL. 2002: Výskum postupov výroby energie z biomasy, vy-užitie popolov a príprava modelových riešení energetického využitia biomasy, Záverečná správa LVÚ Zvolen, 97 str.ÖNORM M 7132, 1998: Energiewirtschaftliche Nutzung von Holz und Rinde als Brennstoff, Österreichische Normunginstitut Wien, 9 str.ÖNORM M 7133, 1998: Holzhackgut für energetische Zwecke, Österreichische Normun-ginstitut Wien, 7 str.ÖNORM M 7135, 2000: Presslinge aus naturbelassenem Holz oder naturbelassener Rin-de Pellets und Briketts Anforderungen und Prüfbestimmungen, Österreichische Normun-ginstitut Wien, 10 str.SIMANOV, V., 1995: Energetické využívaní dříví, Terrapolis Olomouc, 115 str.STN 48 00 57, 2004: Sortimenty dreva – Ihličnaté štiepky a piliny, Slovenský ústav tech-nickej normalizácie, 9 str.STN48 00 58, 2004: Sortimenty dreva – Listnaté štiepky a piliny, Slovenský ústav technic-kej normalizácie, 9 str.ŠENITKOVÁ I., EŠTOKOVÁ A., 2002: Zdroje energie a environmentálna záťaž, Acta Montanistica Slovaca Ročník 7 (2002), 4, 257 – 260THÖRNQUIST, T., LUNDSTRÖM, H., 1982: Health hazards caused by fungi in stored wood chips, Forest Produkt Journal 32, 29 – 32 str.VYHLÁŠKA MV SR Č. 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami, www.zbierka.sk VYHLÁŠKA MŽP SR Č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zo-zname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadav-kách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok, www.zbierka.sk WEINGARTMANN, H., 1991: Hackguttrockung, Österreichische Kuratorium für Landtechnik, Institut für Landtechnik und Energiewirtschaft, Universität für Bodenkul-tur, WienŽIDEK, L., a kol. 2006: Vykurovanie drevnými peletami, Biomasa, združenie právnických osôb, Kysucký Lieskovec, 133 str.

20.

21.

22.

23.

24.

25.26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

95

6 NÁKLADY, EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A PROJEKTY VYUŽÍVANIA BIOMASY NA ENERGETICKÉ ÚČELY

K zisteniu ekonomickej efektívnosti a rentability produkcie tepla z biomasy je potrebné analyzovať nákladové položky a výnosy a porovnať ich s potenciálnymi alternatívami. Do tohto komplexného procesu vstupuje množstvo externých faktorov akými sú napr. vývoj, sú-časná situácia a trendy na trhoch fosílnych palív a alternatívnych energetických nosičov, ich dostupnosť, ceny, vplyv na životné prostredie, vývoj technológií spracovania a spaľovania bi-omasy, energetická politika a podpora obnoviteľných foriem energie zo strany štátu, zvýšenie energetickej nezávislosti krajiny a pod.

V úvodných častiach kapitoly sa zaoberáme teoretickými aspektmi hodnotenia efektív-nosti investičných projektov. V ďalších kapitolách budeme sledovať ekonomickú efektívnosť a nákladovosť produkcie biomasy od založenia energetickej plantáže až po samotné spaľova-nie energetických štiepok. Jedným z prvých krokov bude analýza ekonomickej efektívnosti zakladania, obhospodarovania a využívania energetických plantáží. V kapitole „Ekonomické zhodnotenie technológii pre dezintegráciu, skladovanie a transport biomasy“ analyzujeme náklady výroby, skladovania a efektívnosť transportu energetických štiepok. Po zhodnotení nákladov a ekonomickej efektívnosti produkcie a spracovania biomasy sa v ďalších častiach zaoberáme investičnými a prevádzkovými nákladmi objektov na výrobu tepla a energie z bi-omasy.

Ekonomická efektívnosť výroby tepla je spracovaná na základe vývoja cien energetických nosičov tepla v období 1993 – 2007 v SR ( zemný plyn, hnedé uhlie, elektrická energia) a ich porovnaním s formami biomasy (palivové drevo, štiepky). Záver kapitoly sa zaoberá návrhom a tvorbou projektov využívania biomasy na energetické účely.

Posudzovanie nákladov a ekonomickej efektívnosti je v rámci jednotlivých kapitol dopl-nené konkrétnymi príkladmi z Nemecka a Slovenska.

6.1 Hodnotenie efektívnosti investičných projektov

Produkcia biomasy a výroba tepla je spojená s investíciami v oblastiach zakladania plan-táží, nákupu technologických zariadení na ťažbu dreva, výrobu energetických štiepok a ich transport a v neposlednom rade investíciami spojenými s vybudovaním objektov a techno-lógiami spaľujúcich biomasu. Na základe vyhodnotenia efektívnosti projektu musíme vedieť zodpovedať otázku, či sa nám oplatí, alebo neoplatí investovať plánované fi nančné prostried-ky, resp. pri porovnávaní viacerých alternatívnych projektoch stanoviť, ktorý projekt je z fi -nančného hľadiska výhodnejší.

Vo všeobecnosti pokladáme investíciu za ekonomicky efektívnu vtedy, ak v požadova-nom čase je splatená a zároveň vložený kapitál dosiahne požadovaný výnos. Suma bežných príjmov v čase životnosti projektu musí prekročiť sumu bežných výdavkov za účelom krytia amortizácie investície a výnosu vloženého kapitálu. Zároveň je potrebné zistiť za aký čas sa vložené fi nančné prostriedky vrátia a aká je ich rentabilita.

V rámci životnosti projektu sa hodnotia fi nančné toky podľa časových periód. Pod život-nosťou projektu rozumieme jeho ekonomickú životnosť. Ide o dobu počas ktorej predpokla-

96

dáme plynutie výnosov. Časová perióda v investičných projektoch je obyčajne 1 rok. Vyhod-notenie ekonomickej efektívnosti investičných projektov je založené na základe nasledovných ekonomických parametrov:

Vstupná investícia spojená so zaobstaraním pozemku, stavebných úprav, nákupu techno-logického zariadenia a pod.Projektovanie očakávaných nákladov v rámci životnosti projektu podľa časových periód (napr. projekt teplárne – náklady na nákup energetických štiepok).Projektovanie očakávaných výnosov v rámci životnosti projektu podľa časových periód. Hlavným výnosom investície je čistý zisk a odpisy, ktorý označujeme ako CASH FLOW.Projektovanie nákladov na kapitál podľa zdrojov fi nancovania projektu. Ide najmä o pro-jektovanie splátok potenciálnych úverov. Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti projektov rozlišujeme dve základné skupiny me-

tód: statické a dynamické metódy.

6.1.1 Statické metódy hodnotenia investičných projektov

Statické metódy nezohľadňujú faktor času a z tohto dôvodu sú vhodné ako pomocné, resp. doplnkové metódy pri hodnotení a porovnávaní krátkodobých projektov. Medzi statické me-tódy patria (DRÁBEK, PITNEROVÁ, 2001):

metóda porovnania nákladov,metóda porovnania zisku,výpočet rentability a výnosnosti investície,výpočet doby splatnosti.

Metóda porovnania nákladov

Kritérium posudzovania pri tejto metóde je výška ročných priemerných nákladov. Celko-vé náklady projektu sa skladajú z investičných nákladov (nákup odvoznej súpravy) a prevádz-kových nákladov (údržba, PHM, poistenie). Pre porovnateľnosť výšky ročných priemerných nákladov musíme jednorazové investičné náklady vyjadriť ako ročný úrok z investície + ročné odpisy z investície. Odpisy sú peňažným vyjadrením fyzického a morálneho opotrebenia od-pisovaného investičného majetku, vyjadrujú časť hodnoty, ktorá už prešla do hodnoty výrob-kov. Odpismi prenášame hodnotu opotrebenia do nákladov výrobkov a vytvárame fi nančné zdroje na obnovu investičného majetku.

Výšku priemerných ročných nákladov stanovíme nasledovne:

N = I . i + O + PN min.

I – investičné nákladyi – úroková mieraO – odpisyPN – ročné prevádzkové náklady

1)

2)

3)

4)

••••

97

Vzhľadom na to, že metóda nezohľadňuje rentabilitu a výnosy môžeme ju uplatniť ako po-mocnú metódu pri porovnávaní projektov, ktoré dosiahnu rovnakú hodnotu výnosov.

Metóda porovnania zisku Kritériom posudzovania je výška dosiahnutého ročného zisku. Zisk vypočítame ako roz-

diel ročných výnosov, ročných prevádzkových nákladov a odpisov investície:

Z = V – PN – O max.

Z – ročný ziskV – ročné výnosyPN – ročné prevádzkové nákladyO – odpisy

Metóda zohľadňuje výšku výnosov, nezohľadňuje však rentabilitu investovaného kapitálu.

Výpočet rentability a výnosnosti investícieVýpočet rentability a výnosnosti investície vhodne dopĺňajú a odstraňujú nedostatky

metód porovnania nákladov a zisku. Rentabilita investície vyjadruje koľko korún zisku do-siahneme z jednej koruny investovaných nákladov. Pri výnosnosti investície rozšírime zisk o odpisy, čím dostaneme odpoveď na otázku koľko korún nových zdrojov (zisk + odpisy) do-siahneme z jednej koruny investície.

Z *

100 maxR = I

R – rentabilita investícieZ – ročný ziskI – investičné nákladyVI – výnosnosť investícieCF – CASH FLOW

Výpočet doby splatnostiVýpočtom doby splatnosti projektu zisťujeme časové obdobie za ktoré bude splatená in-

vestícia z výnosov investovania. Pod výnosmi investovania rozumieme zisk a odpisy investí-cie – CASH FLOW. Pri rentabilných projektoch je doba splatnosti vždy kratšia ako doba ži-votnosti projektu.

Hore uvedené statické metódy objasníme na nasledovnom príklade:

CF *

100 maxVI = I

I minD = CF

98

Príklad 1 – statické metódy hodnotenia investičných projektov

Lesný podnik uvažujeme o zakúpení štiepkovača na výrobu energetických štiepok. Roz-hoduje sa z dvoch alternatívnych ponúk (A, B), pričom má k dispozícii nasledovné ekonomic-ké parametre:

Tabuľka 35 Príklad 1– statické metódy hodnotenia investičných projektov – vstupné ekonomické parametre (mil. SK)

A BInvestičné náklady (I) 12 8 Ročné prevádzkové náklady (PN) 0,6 0,4Ročné výnosy (V) 3,2 2,8Odpisy (O) 2 1,5

Požadovaná miera výnosov, resp. úroková miera projektov je 10 %. Životnosť projektov je 6 rokov. Životnosť projektu predstavuje obdobie fungovania investície. V našom prípade štiepkovač je strojom pre lesníctvo, ktorý podľa zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je zaradený do 2. odpisovej skupiny. V tejto odpisovej skupine je doba odpisovania hmotného majetku 6 rokov, čo predstavuje životnosť tejto investície.

Metóda porovnania nákladov

N = I * i + O + PNProjekt A: N = 12*0,1 + 2 + 0,6 = 3,8 mil. SkProjekt B: N = 8*0,1 + 1,5 + 0,4 = 2,7 mil. Sk

Metóda porovnania zisku

Z = V – PN – O Projekt A: N = 3,2 – 0,6 – 2 = 0,8 mil. SkProjekt B: Z = 2,8 – 0,4 – 1,5 = 0,9 mil. Sk

Rentabilita investície

Projekt A:

Projekt B:

Výnosnosť investície

Projekt A:

Projekt B:

Z *

100R = I

0,8 * 100 = 6,7 %R =

12

0,9 * 100 =11,25 %R =

8

CF *

100VI = I 0,8+2

* 100 = 23,33 %VI = 12 0,9+1,5

* 100 = 30 %VI = 8

99

Doba splatnosti investície

Projekt A:

Projekt B:

Výsledky statických metód potvrdzujú výhodnosť projektu B. Realizácia projektu B je spojená s nižšími nákladmi, vyšším ziskom, rentabilitou a výnosnosťou investície ako aj niž-šou dobou splatnosti investície

Významným nedostatkom statických metód je absencia časového faktora. Tento nedo-statok sa prejavuje najmä pri dlhodobých investičných projektoch. Z týchto dôvodov statické metódy môžeme uplatniť najmä vtedy, ak čas ako faktor nemá podstatný vplyv, napr. výber a kúpa stroja, projekty s krátkou dobou životnosti do 2 rokov a pod.

6.1.2 Dynamické metódy hodnotenia investičných projektov

Dynamické metódy zohľadňujú časový faktor a odstraňujú s tým spojené nedostatky sta-tických metód. Čas spôsobuje zmenu hodnoty peňazí. Ak by sme porovnali hodnotu dnešnej a budúcej koruny, dnešná koruna má z ekonomického hľadiska vyššiu hodnotu ako koruna v budúcnosti. Z tohto dôvodu je potrebné vypočítať súčasnú hodnotu budúcich očakávaných nákladov a výnosov v jednotlivých časových periódach projektu. Súčasnú hodnotu peňazí, ktoré očakávame v budúcnosti (budúce výnosy a náklady) vypočítame pomocou diskontu – odúročiteľa, označovaného ako diskontná sadzba, alebo výnosová miera. Výška diskontnej sadzby by mala odrážať porovnateľnú investičnú alternatívu, resp. by mala odrážať riziko spo-jené s realizáciou projektu. Porovnateľnou alternatívou pre investovanie je napr. uloženie pe-ňažných prostriedkoch na účte v banke. Úroková miera v banke je v tomto prípade najnižšou možnou použiteľnou bezrizikovou sadzbou. Výška diskontnej sadzby môže byť tiež stanovená ako minimálna miera rentability kapitálu, ktorú chce podnik dosiahnuť. Vzorec pre výpočet súčasnej hodnoty budúcich peňazí je nasledovný:

Hn H0 = Hn + (1 + k)–n

= (1 + k)n

Kde: H0 – súčasná hodnota peňazí Hn – hodnota peňazí v roku n k – ročná diskontná sadzba (výnosová miera) n – počet rokov za ktoré sa počíta diskonotovanieVýpočet súčasnej hodnoty budúcich peňazí objasníme na príklade 2:

I D = CF

12 = 4,3 rokaD = 2,8

8 = 3,3 rokaD = 2,4

100

Príklad 2 – súčasná hodnota budúcich peňazí – diskontovanieV šiestom roku životnosti projektu teplárne očakávame výnos 230 tis. Sk. Aká je súčasná

hodnota tohto výnosu pri ročnej úrokovej miere 5 % ?

Hodnota výnosu v súčasnosti je 208 632 Sk.

Medzi ukazovatele dynamických metód patria (DRÁBEK, PITNEROVÁ, 2001):čistá súčasná hodnota (ČSH),index rentability (IR),vnútorné výnosové percento (VVP),diskontovaná doba splatnosti (DDS).

Ako doplnkové ukazovatele môžeme využiť:rentabilitu investície,analýzu bodu zvratu.

Čistá súčasná hodnota (ČSH)Čistá súčasná hodnota je základný ukazovateľ hodnotenia efektívnosti projektov a je defi -

novaná ako rozdiel medzi diskontovanými peňažnými tokmi projektu (výnos z investovania) a kapitálovým výdajom (investícia). Výnosom z investovania rozumieme očakávanú hodnotu cash fl ow (t.j. čistý zisk + odpisy). Matematicky možno uvedený vzťah vyjadriť nasledovne:

ČSH = SHCF – IK

ČSH čistá súčasná hodnotaSHCF súčasná hodnota cash fl ow IK investovaný kapitál

SHCF vypočítame ako súčet diskontovaných očakávaný cash fl ow v jednotlivých perió-dach (rokoch) projektu (CF)1...n.

CF 1 CF 2 CF n

SHCF = + + (1 + k)1 (1 + k)2 (1 + k)n

Pri rozhodovaní podľa ukazovateľa ČSH platí nasledovné odporúčanie:ČSH > 0 – investovať (projekt je prijateľný,)ČSH < 0 – neinvestovať (projekt je neprijateľný, nezaisťuje požadovanú mieru výnosu)ČSH = 0 – investíciu nemožno odporučiť ani odmietnuť

••••

••

Hn 230 000 H0 = = = 208 632 (1+i)n (1,5)6

101

Index rentability (IR)Index rentability vypočítame ako pomer očakávaných cash fl ow prepočítaných na súčas-

nú hodnotu (SHCF) a investovaného kapitálu (IK). Tento ukazovateľ je vhodný ako porovná-vacie kritérium investičných projektov.

IR = SHCF / IK

Odporúčanie [3. ]IR > 1 – investovaťIR < 1 – neinvestovaťIR = 1 – investíciu nemožno odporučiť ani zamietnuť

Vnútorné výnosové percento (VVP)Vnútorné výnosové percento predstavuje takú diskontnú sadzbu, pri ktorej je čistá súčas-

ná hodnota rovná nule. VVP vyjadruje skutočnú rentabilitu investície. ČSH1VVP = k1 + * (k2 – k1) ČSH1 – ČSH2

k1 – diskontná sadzba pri ktorej je ČSH > 0k2 – diskontná sadzba pri ktorej je ČSH < 0ČSH1 – kladná hodnota pri diskontnej sadzbe k1

ČSH2 – záporná hodnota pri diskontnej sadzbe k2

Ak je vypočítané VVP vyššie ako požadovaná miera efektívnosti odporúčame realizáciu projektu.

Diskontovaná doba splatnosti (DDS)Diskontovaná doba splatnosti udáva časové obdobie, za ktoré sa prostredníctvom diskon-

tovaného cash fl ow (odpisy + zisk) vráti vložená investícia. Ak je DDS kratšia ako predpokla-daná doba ekonomickej životnosti projektu môžeme odporučiť realizáciu investície. Čim je DDS vo vzťahu k ekonomickej životnosti kratšia, tým je projekt prijateľnejší

Rentabilita investície (RI)Rentabilita investície vyjadruje koľko zisku (Z) ročne prinesie koruna investovaného ka-

pitálu.

ZRI = * 100 IK

102

Bod zvratu (BZ)Bod zvratu určuje množstvo produkcie, od ktorého fi rma začne produkovať zisk. Ide o ur-

čenie takého objemu výroby, pri ktorom sa výnosy rovnajú nákladom. Bod zvratu nazývame aj prahom zisku.

Hore uvedené ukazovatele dynamických metód objasníme na reálnom príklade fi nanč-no–ekonomickej analýzy projektu teplárne v meste Brezno (BACHŇÁK, 2006):

Príklad 3 – tepláreň Brezno – dynamické metódy hodnotenia investičných projektovSpoločnosť zabezpečujúca výrobu a rozvod tepla v meste Brezno sa rozhodla, že v dvoch

tepelných zariadeniach k pôvodným štyrom kotlom na zemný plyn pristaví kotle na biomasu, ktoré by mali prednostne vyrábať teplo a zabezpečiť tak 75 % produkcie. Spoločnosť predpo-kladá nasledovné množstvo vyrobeného tepla:

Teplo vyrobené spaľovaním drevnej štiepky........... 41 209 GJTeplo vyrobené spaľovaním zemného plynu........... 14 771 GJTeplo vyrobené spolu.............................................. 55 980 GJVýnosy, náklady a ceny tepla budeme pre prehľadnosť uvádzať bez DPH. V pôvodnom

variante s využívaním technológie na zemný plyn (ZP) bola cena stanovená Úradom pre re-guláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na 542,60 Sk/GJ. Po investícii do technológie s drevnými štiepkami sa cena zníži na 421,90 Sk/GJ. ÚRSO reguluje maximálnu výšku ceny tepla, prime-raného zisku ako aj výšku nájmu resp. všetkých oprávnených nákladov pre každý teplárenský zdroj. V súčasnosti je maximálna výška primeraného zisku stanovená na 25 Sk/GJ vyrobené-ho tepla. Ročný výnos z investície v prvom roku je 23,6 mil. Sk.

Investičné náklady na projekt sú stanovené vo výške 28,743 mil. SK. Z dôvodu regulácie ceny tepla je možné uskutočniť realizáciu projektu len s pomocou fondov EÚ. Pre súkromný sektor je výška pomoci stanovená maximálne 50 %, pre verejný sektor 95 % z celkových inves-tičných nákladov projektu. (v roku 2005 v rámci Opatrenia 1.4 Podpora úspor energie a vy-užitia obnoviteľných zdrojov energie, realizované prostredníctvom Schémy štátnej pomoci a Schémy de minimis). Keďže ide o verejný sektor, spoločnosť uvažuje o 85 % výške pomoci. Vlastné zdroje investície predstavujú fi nančnú hodnotu 4,3 mil. Sk. Ročné prevádzkové ná-klady sú vo výške 21,9 mil. Sk.

Navrhovanú technológiu odpisujeme metódou rovnomerného odpisovania v druhej od-pisovej skupine 6 rokov, časť investície (komín, súvisiace stavebné úpravy) je odpisovaná 20 rokov v štvrtej odpisovej skupine. Doba životnosti projektu je stanovená na 10 rokov.

Ukazovatele dynamických metód hodnotenia projektov sú podľa výšky diskontnej sadzby vypočítané v troch variantoch. Diskontná sadzba 5 % – realistický (A), 3,5 % – optimistický (B) a 7 % – pesimistický variant (C).

Zisk je zdaňovaný daňou z príjmu, ktorá je v súčasnosti 19 %. Zo zisku je spoločnosť po-vinná tvoriť rezervný fond vo výške 5 % zo zisku po zdanení.

Nakoľko spoločnosť uvažuje o fi nančnej pomoci z fondov EÚ a má vytvorené vlastné zdroje nebude žiadať iný úver.

Údaje podľa rokov životnosti projektu a vypočítané ukazovatele dynamických metód pod-ľa výšky diskontnej sadzby sú uvedené v tabuľke 36.

103

P.č

P

olož

ky

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Inve

stíc

ia –

s pol

u28

743

000

1.

Inve

stíc

ia–v

last

né

z dro

je

4 31

1 45

085

% fo

ndy

2.+

Výn

osy

celk

om

23 6

17 9

6223

617

962

23 6

17 9

6223

617

962

23 6

17 9

6223

617

962

23 6

17 9

6223

617

962

23 6

17 9

6223

617

962

3.–

Nák

lad y

21

938

562

21 9

38 5

6221

938

562

21 9

38 5

6221

938

562

21 9

38 5

6221

938

562

21 9

38 5

6221

938

562

21 9

38 5

624.

–O

d pis

y 1

512

393

1 48

7 16

11

387

954

1 38

7 95

41

384

314

1 16

2 04

943

9 25

543

9 25

542

1 75

542

1 75

55.

–Ú

roky

0

00

00

00

0

6.

=Z

isk

pred

zda

není

m

167

007

192

239

291

446

291

446

295

086

517

351

1 24

0 14

51

240

145

1 25

7 64

51

257

645

7.–

Daň

19%

31

731

36 5

2555

375

55 3

7556

066

98 2

9723

5 62

823

5 62

823

8 95

323

8 95

38.

=Č

istý

zis

k 13

5 27

615

5 71

423

6 07

123

6 07

123

9 02

041

9 05

41

004

517

1 00

4 51

71

018

692

1 01

8 69

29.

–Fo

ndy

5%

6 76

47

786

11 8

0411

804

11 9

5120

953

50 2

2650

226

50 9

3550

935

10.

=D

ispo

n. z

isk

128

512

147

928

224

268

224

268

227

069

398

102

954

292

954

292

967

758

967

758

11.

+O

d pis

y 1

512

393

1 48

7 16

11

387

954

1 38

7 95

41

384

314

1 16

2 04

943

9 25

543

9 25

542

1 75

542

1 75

512

.=

Cas

h F

low

1

640

905

1 63

5 08

91

612

222

1 61

2 22

21

611

383

1 56

0 15

11

393

547

1 39

3 54

71

389

513

1 38

9 51

313

.–

S plá

tka

úver

u 0

00

00

00

00

014

.=

Čis

tý C

F 1

640

905

1 63

5 08

91

612

222

1 61

2 22

21

611

383

1 56

0 15

11

393

547

1 39

3 54

71

389

513

1 38

9 51

315

.

kum

ulov

aný

CF

1 64

0 90

53

275

994

4 88

8 21

56

500

437

8 11

1 82

09

671

970

11 0

65 5

1712

459

064

13 8

48 5

7615

238

089

16.

re

al. (

k=5,

0%)

A0 ,

9523

810,

9070

290,

8638

380,

8227

020,

7835

260,

7462

150,

7106

810,

6768

390,

6446

090,

6139

13

o p

tim

. (k=

3,5%

)B

0 ,96

6184

0,93

3511

0,90

1943

0,87

1442

0,84

1973

0,81

3501

0,78

5991

0,75

9412

0,73

3731

0,70

8919

pesi

m. (

k=7,

0%)

C0 ,

9345

790,

8734

390,

8162

980,

7628

950,

7129

860,

6663

420,

6227

500,

5820

090,

5439

340,

5083

4917

.

SHC

FA

1 56

2 76

71

483

074

1 39

2 69

81

326

379

1 26

2 56

01

164

208

990

368

943

207

895

692

853

040

B

1 58

5 41

51

526

373

1 45

4 13

21

404

958

1 35

6 74

11

269

184

1 09

5 31

51

058

275

1 01

9 52

998

5 05

2

C1

533

556

1 42

8 15

01

316

053

1 22

9 95

61

148

894

1 03

9 59

486

7 83

181

1 05

775

5 80

370

6 35

818

.

SHC

F ce

lkom

A11

873

993

B

12 7

54 9

73

C10

837

251

19.

Č

SHA

7 56

2 54

3 Sk

B

8 44

3 52

3 Sk

C6

525

801

Sk

20.

IR

A

2 ,75

B

2,96

Ren

tabi

lita

inve

stíc

ií12

,68%

C

2,51

Bod

zvr

atu

45 4

44 G

J

21.

V

VP

A

31,5

7%

B

31,4

2%

C31

,78%

22.

D

DS

A2

roky

a 1

1 m

esia

cov

B

2 ro

k y a

10

mes

iaco

v

C3

roky

Tabuľk

a 36

Dyn

amic

ké h

odno

teni

e inv

estičn

ého

proj

ektu

– te

plár

eň, 8

5 %

fi na

nčná

pom

oc fo

ndy E

Ú

104

Na základe využitia dynamických metód hodnotenia projektu môžeme konštatovať, že uvedený projekt je realizovateľný a môžeme ho odporučiť. Čistá súčasná hodnota pri opti-mistickom, realistickom ako aj pesimistickom variante je kladná. (6,5 – 8,5 mil. Sk). Index rentability potvrdzuje správnosť rozhodnutia podľa ČSH. Vnútorné výnosové percento je meradlom ziskovosti, v uvedenom projekte dosahuje hodnoty nad 31 %. Diskontovaná doba splatnosti určuje splatenie investície podľa variantov do 3 rokov. Rentabilita investície dosa-huje pri realistickom variante hodnotu 12,68 %, čo znamená že každá investovaná koruna ročne prinesie zisk 0,13 Sk. Bod zvratu je pri produkcii 45 444 GJ tepla. V našom prípade pro-dukcia je nad prahom zisku, pretože tepláreň produkuje 55 980 GJ tepla.

105

V projekte musíme brať do úvahy, že investíciu realizujeme s 85 % fi nančnou podporou. Ak by sme realizovali investíciu iba z vlastných zdrojov výsledné ukazovatele dynamických metód hodnotenia projektu by boli nasledovné (tabuľka 37):

Tabuľka 37 Dynamické hodnotenie investičného projektu – tepláreň, vlastné zdroje

ČSH A –5 574 300 B –3 833 075 C –7 622 392IR A 0,81 B 0,87 C 0,73VVP A neprijateľná investícia B neprijateľná investícia C neprijateľná investíciaDDS A neprijateľná investícia B neprijateľná investícia C neprijateľná investícia

ČSH projektu je v tomto prípade záporná, čo znamená že prostredníctvom CASH FLOW nie je možné v rámci životnosti projektu investíciu splatiť. Tento ukazovateľ je doplnený inde-xom rentability, ktorý nadobúda hodnoty < 1. VVP nedosahuje ani v optimistickom variante požadovanú efektívnosť. DDS je vo všetkých variantoch dlhšia ako životnosť projektu. Uka-zovatele potvrdili neprijateľnosť investície z vlastných zdrojov. Ak by sme na fi nancovanie po-užili cudzí kapitál vo forme úveru ČSH projektu by dosiahla ešte nižšie hodnoty, pretože by sme museli v projekte uvažovať s platením úrokov a splátok úveru, čo by znižovalo hodnotu CASH FLOW.

Z uvedeného príkladu môžeme vyvodiť nasledovné závery. Investícia je realizovateľná a prijateľná len s pomocou fi nančných zdrojov z fondov EÚ. Je to dané tým, že ÚRSO reguluje cenu tepla. V analyzovanom príklade sa zmenou technológie zníži cena tepla z 542,6 Sk/GJ na 421,9 Sk/GJ. Tepláreň nemôže predávať cenu tepla za pôvodnú cenu a zvýšeným ziskom kryť investičné náklady novej technológie. ÚRSO reguluje výšku zisku a výšku oprávnených nákladov a z týchto dôvodov je v tomto prípade vonkajšia fi nančná pomoc nutná

6.2 Ekonomická efektívnosť zakladania, obhospodarovania a využívania energetických plantáží

Ekonomická efektívnosť zakladania, obhospodarovania a využívania energetických plan-táží je závislá na vzájomnom pomere fi nančných vstupov a výstupov v procese výroby bioma-sy od založenia plantáže, obhospodarovania, zber biomasy až po jej likvidáciu. V prvej časti sa zaoberáme základnými zásadami hodnotenia ekonomickej efektívnosti, následne analyzu-jeme náklady a výnosy a v záverečnej časti zhodnotíme ekonomickú efektívnosť energetickej plantáže.

106

6.2.1 Základné zásady hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov energetických plantáží

Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti projektov energetických plantáží musíme dodr-žiavať nasledovné zásady: (KNÁPEK J, VAŠÍČEK J, HAVLÍČKOVÁ K, 2007):

Vytvorený ekonomický model musí zachytiť všetky procesy projektu, resp. procesy ne-vyhnutné pre realizáciu projektu počas jeho životného cyklu. (pri výmladkovej plantáži je to napr. proces uvedenia plochy do pôvodného stavu po likvidácii plantáže) .Rozsah procesov by mal byť stanovený na základe analýzy fyzického rozmeru činností napr. pomocou časových snímok. (koľko hodín práce je potrebné pre daný spôsob zbe-ru, koľko sa pri tomto zbere spotrebuje pohonných hmôt a pod.) .Ocenenie jednotlivých činností na základe trhových cien robíme s dôsledným rešpekto-vaním princípu “opportunity cost – alternatívne náklady” (zjednodušene – všetko má svoju cenu). Budovy a stroje ktoré v súčasnosti vlastním, môžem využiť na iné aktivity, alebo ich predať, prácu ľudí môžem tiež využiť na iné aktivity a aj peniaze môžem inves-tovať s určitým výnosom do iných projektov. Ak budem vychádzať z toho, že niektoré činnosti mám zadarmo, alebo za minimálnu cenu, vedie to k zásadným chybám a k ne-správnym optimistickým záverom, ktoré ovplyvňujú moje rozhodnutia. Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti musím rešpektovať všetky režijné náklady (te-lefón, vedenie účtovníctva) a náklady pomocných činností (preprava pracovníkov na plantáž). V praxi sa tieto náklady často krát zanedbávajú. V projekte musí byť zadefi novaný reálny spôsob fi nancovania (vlastné prostriedky, úver, dotácia a pod.).V modeli musíme určiť správnu výšku diskontnej sadzby, ktorá vyjadruje časovú hod-notu peňazí. Výška diskontnej sadzby odráža zároveň mieru rizika projektu. Investori by mali logicky pri viac rizikových projektoch požadovať vyššiu diskontnú sadzbu. Vyš-šia diskontná sadzba znižuje hodnotu budúcich príjmov a výdajov (rizikovejší projekt má vyššiu neistotu s dosiahnutím príjmov, resp. výdajov vo vzdialenejšej budúcnosti. Pri stanovovaní výšky tzv. nominálnej diskontnej sadzby je potrebné rešpektovať reál-ne podmienky ekonomického prostredia – infl áciu.

6.2.2 Náklady energetických plantáží

Náklady na založenie a prevádzku energetickej plantáže ovplyvňuje množstvo faktorov. Ide najmä o nasledovné faktory:

výber stanovišťa, cena, resp. nájom pôdy,veľkosť plochy,stupeň mechanizácie, výber mechanizmov ,výber a cena sadbového materiálu,výber prostriedkov chemickej a mechanickej ochrany a hnojív.

Výber lokality na založenie energetickej plantáže výrazne ovplyvňuje nákladovosť pro-dukcie.

•

•

•

•

•

•

–––––

107

Ak ide o pôdu porastenú drevinami a krami je potrebné v prvom rade odstrániť porast dre-vín a pne. Založenie energetickej plantáže na poľnohospodársky nevyužitých pôdach bez kro-vinatého resp. drevinového porastu je z tohto dôvodu nákladovo menej náročné. Ďalším sta-novištným faktorom je dostatok vody. V prípade doplňujúceho zavlažovania náklady výrazne rastú. V neposlednom rade ekonomickú efektívnosť ovplyvní cena, resp. nájom pôdy. Stano-venie úradnej hodnoty ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov za účelom platenia daní je defi nované zákonom 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Hodnota pôdy je diferencovaná podľa katastrálneho úze-mia obcí. Kúpna cena predávanej pôdy sa tvorí predovšetkým na voľnom trhu, odvíjajúc sa od ponuky a dopytu. Trhové ceny poľnohospodárskej pôdy sú vyššie najmä v poľnohospodársky produkčných okresoch a okresoch s rozvinutým turistickým ruchom. Pre účely výpočtu výš-ky nájmu z užívania poľnohospodárskej pôdy, (ktorý je minimálne 1 % z hodnoty pôdy) sa hodnota pôdy stanovuje podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich. Prílohu k vyhláške č. 38/2005 tvorí tabuľka s hodnotou pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu. Podľa prílohy sadzba poľnohospodárskej pôdy v korunách za meter štvorcový sa pohybuje v závislosti od zaradenia do bonitnej pôdno–ekologickej jednot-ky (BPEJ ) v rozmedzí od 0,65 halierov do 12,10 Sk za meter štvorcový. Ročná sadzba dane z pozemkov je, podľa zákona 582/2004 Z. z. 0,25 % zo základu dane. Ročnú sadzbu môže správca dane (t. j. obec) všeobecne záväzným nariadením znížiť alebo zvýšiť. V prípade nájmu pôdy na energetickú plantáž, kde sa pôda prenajíma na obdobie dlhšie ako 5 rokov, daň z po-zemku platí nájomca.

Veľkosť plochy plantáže vplýva najmä na možnosť využitia mechanizácie pri sadbe a zbe-re. Pri veľkoplošných plantážach je rentabilné investovať do nákupu mechanizmov, príp. sadbu, resp. zber realizovať dodávateľským spôsobom. V prípade ručnej sadby a najmä zbe-ru biomasy výrazne rastie nákladovosť jej produkcie. Veľkosť plochy ovplyvňuje tiež podiel režijných nákladov. So stúpajúcou výmerou obyčajne klesá podiel réžie na ha. energetickej plantáže.

Stupeň mechanizácie znižuje prácnosť a zvyšuje produktivitu práce. Mechanizmy vy-užívame pri príprave pôdy, výsadbe, zbere a transporte biomasy. V prvom rade je potrebné rozhodnúť aké mechanizmy budeme využívať, ktoré mechanizmy nakúpime, prenajmeme, alebo zaplatíme dodávateľským spôsobom vo forme služby. Pri nákupe mechanizmu je okrem vstupnej investície dôležité zhodnotiť jeho produkčný výkon, prevádzkové náklady, náklady na údržbu, dostupnosť servisu a pod. Nákup mechanizmov sa premietne v nákladoch vo for-me odpisov.

Výber sadbového materiálu a jeho cena a počet sadeníc na ha ovplyvňuje náklady na za-loženie porastu. Forma rotácie a počet cyklov ovplyvňuje ročné náklady na hnojenie a ošet-rovanie porastu. Pri produkcii biomasy je dôležité vyprodukovať čo najväčšie množstvo v čo najkratšom čase. V súčasnosti sa z tohto dôvodu uplatňuje najmä mini a midi rotácia (pozri kap. 4). So stúpajúcim časom rastú prevádzkové náklady energetickej plantáže a čas ako fak-tor zároveň pôsobí na náklady a výnosy (pozri kap. 6.1.2).

Nákladovosť produkcie ovplyvňuje tiež výber hnojív, herbicídov a chemických a mecha-nických prostriedkov v prípade výskytu škodcov (hmyz, hlodavce, králik a pod). Okrem ceny a účinnosti je potrebné pri chemických prípravkov zistiť možnosť ich uplatnenia v danej loka-lite. Pri pestovaní energetickej vŕby je možné ako hnojivo využiť odpadový kal a využiť plan-táž ako tzv. biologických čističku, čím môžeme napr. znížiť náklady na hnojenie.

Podľa výkonov môžeme náklady energetických plantáži a porastov rozdeliť nasledovne:

108

príprava terénu a odstránenie vegetácie,príprava pôdy – hlboká orba, odburinenie, hnojenie,založenie výmladkovej energetickej plantáže, sadba,prevádzka energetickej plantáže, hnojenie, ošetrovanie proti škodcom,zber biomasy,po uplynutí rotačných cyklov (20 – 30 rokov), likvidácia porastu.

Pri každom výkone je potrebné v kalkulačnom členení evidovať priame a nepriame nákla-dy. Priame náklady môžeme priamo pripočítavať na jednotku výroby (napr. ha pôdy, t bioma-sy). Nepriame náklady rozdeľujeme na výkony podľa zvoleného kľúča. Priamymi nákladmi sú napr. priamy materiál, priame mzdy, nepriamym nákladom je správna réžia, ktorá zahŕňa napr. vedenie fi rmy, účtovníctva, platby za telefón, platby za nájom, daň z pozemkov a pod.

Výšku nákladov na založenie a prevádzku energetickej plantáže analyzujeme na príklade pestovania vŕby v trojročnom (CHUDÝ, VÚEPP Bratislava, 2006) a štvorročnom cykle (Sas-ký poľnohospodársky inštitút, Nemecko, 2004)

Príklad 4 – náklady energetickej plantáže VÚEPP Bratislava

Plantáž zakladáme na poľnohospodársky nevyužitej pôde. Energetickú vŕbu pestujeme v trojročnom cykle, pričom doba životnosti plantáže je 21 tokov (7 cyklov). Po tejto dobe na-sleduje likvidácia porastu. Náklady na ha v príklade boli kalkulované v roku 2006 Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) Bratislava. V príklade neuvažuje s časovým a infl ačným vplyvom a kalkulujeme iba vybrané priame náklady, resp. z režijných nákladov kalkulujeme ročný nájom pôdy vo výške 1 000 Sk/ha a daň pozemkov 250 Sk/ha.

Založenie porastu

Pred sadbou pripravíme na jeseň plochu odburinením totálnym herbicídom a spravíme hlbokú orbu (6 600 Sk/ha). Na ha vysádzame 10 000 ks sadeníc v spone 2 x 0,5 m, pričom cena sadenice je 2,60 Sk/ks. (náklady na sadbový materiál – 26 000 Sk/ha). V prvom roku na jar pripravíme pôdu tanierovými bránami a rozhadzovačom aplikujeme hnojivo. Výsadba je realizovaná dodávateľským spôsobom a je vykonaná mechanizovane špeciálnym sadzačom. Vo vegetačnom období porast chránime proti burine a zavlažujeme. Náklady na prípravu pôdy a založenie plantáže sú kalkulované vo výške 42 000 Sk/ha.

Prevádzkové náklady

Medzi prevádzkové náklady patria náklady na hnojenie, ošetrovanie a zber biomasy. Zber robíme na konci trojročného cyklu v zimnom období. V čase vegetačného kľudu obsahuje dre-vo menej vody, čím zvyšujeme výhrevnosť energetickej biomasy a zároveň znižujeme náklady na transport Zber je plne mechanizovaný. Náklady na zber sú kalkulované vo výške 13 000 Sk/ha. V roku po zbere dopĺňame živiny vo forme hnojív. Náklady na hnojenie sú 3 000 Sk/ha. Prevádzkové priame náklady trojročného cyklu sú 19 750 Sk/ha.

––––––

109

Likvidácia plantáže

Po uplynutí 7 cyklov energetickú plantáž likvidujeme. Náklady na likvidáciu rekultiváciu plochy na ďalšie využitie sú 20 000 Sk/ha.

V tabuľke 38 uvádzame prehľad nákladov pestovania plantáže energetickej vŕby prepočí-taných na jeden cyklus a na celkovú dobu využívania energetickej plantáže (upravené podľa údajov CHUDÝ, VÚEPP Bratislava)

Tabuľka 38 Náklady na 1 cyklus a celkové náklady energetickej plantáže

Výkon Náklady na 1 cyklus: 3 roky (Sk/ha)

Náklady na 7 cyklov: 21 rokov (Sk/ha)

Podiel na celkových nákladoch (%)

Založenie plantáže 6 000 42 000 21Prevádzkové náklady + nájom a daň z pozemkov 19 750 138 250 65

Likvidácia porastu 2 860 20 020 10Spolu 28 610 200 270 100

Ak by sme uvažovali s nemennou výškou nákladov na úrovni roku 2006 celkové priame náklady na ha 7 cyklov plantáže dosahujú hodnotu cca 200 000 Sk. Z hľadiska štruktúry 21 % priamych nákladov predstavuje založenie energetickej plantáže, 69 % prevádzkové náklady a 10 % náklady na likvidáciu plantáže. Uvedená modelová štruktúra nákladov nezahŕňa rizi-ko, ktoré môže vzniknúť napr. pri nevhodných klimatických podmienkach, výskyte škodcov a pod. V analyzovaných nákladoch nie sú zahrnuté náklady na mechanické ošetrovanie pôdy medzi radmi, kosenie, aplikáciu herbicídov, transport a náklady na ochrany proti zvery. Pria-me analyzované náklady na tonu čerstvých štiepok sú cca 420 Sk. Ak by cena rástla propor-cionálne so znižovaním relatívnej vlhkosti prepočítané náklady na t sušiny by boli 630 Sk/t. K týmto nákladom je potrebné pripočítať nepriame režijné náklady ako aj priame náklady, ktoré neboli predmetom analýzy .

Príklad 5 – náklady energetickej plantáže – Saský poľnohospodársky inštitút, Nemecko (RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004)

Príklad uvažuje s kalkuláciou priamych, ako aj nepriamych nákladov vrátane správnej réžie, transportu a sušenia energetických štiepok.

Vstupné informáciePočet sadeníc na ha: 11 000 ksŽivotnosť plantáže: 10 rokov, 5 štvorročných cyklovVýnos: 20 t sušiny/ha/rok = 240 t sušiny/životnosť plantážeKalkulácia nákladov podľa výkonov počas doby životnosti plantáže je v tabuľke 39.

110

Tabuľka 39 Náklady energetickej plantáže – Nemecko

Výkon

Hektárové náklady *

Opakovanie výkonu počas

životnosti plantáže

Náklady počas životnosti plan-

tážeRočné náklady Náklady na t sušiny

€/ha Sk/ha €/ha Sk/ha €/ha/rok

Sk/ha/rok €/t Sk/t

Odburinenie 38 1 273 1 38 1 273 2 67 0,16 5Orba a príprava na sadbu 92 3 082 1 92 3 082 5 168 0,38 13

Sadenice 880 29 480 1 880 29 480 44 1 474 3,67 123Mechanizovaná výsadba 437 14 640 1 437 14 640 22 737 1,82 61

Oplotenie 767 25 695 1 767 25 695 38 1 273 3,20 107Založenie plantáže 2 214 74 169 111 3 719 9,23 309

Hnojenie 153 5 126 5 765 25 628 38 1 273 3,19 107Starostlivosť 179 5 997 2 358 11 993 18 603 1,49 50Mechanizovaný zber 491 16 449 5 2 455 82 243 123 4 121 10,23 343

Transport 172 5 762 5 860 28 810 43 1 441 3,58 120Sušenie – 20 % vlhkosť 725 24 288 5 3 625 121 438 181 6 064 15,10 506

Skladovanie 245 8 208 5 1 225 41 038 61 2 044 5,10 171Rekultivácia 307 10 285 1 307 10 285 15 503 1,28 43Prevádzkové náklady 9 595 321 433 480 16 080 39,98 1 339

Náklady na pôdu 179 5 997 20 3 580 119 930 179 5 997 14,92 500

Vedenie podniku 102 3 417 20 2 040 68 340 102 3 417 8,50 285

Ostatná réžia 77 20 1 540 51 590 77 2 580 6,42 215Režijné náklady 7 160 239 860 358 11 993 29,83 999Náklady spolu 18 969 635 462 948 31 758 79 2 647

* 1 € = 33,5 Sk

Pri nemennej výške nákladov v priebehu času by celkové náklady na ha plantáže dosiahli hodnotu 635 tis. Sk. V porovnaní s predchádzajúcim príkladom je to viac ako 3 násobok. Mu-síme v tomto prípade zohľadniť zahrnutie režijných nákladov, ktoré tvoria 38 % z celkových nákladov. V príklade sú zahrnuté tiež náklady na oplotenie plantáže, transport a sušenie štie-pok. V neposlednom rade musíme zohľadniť iné ekonomické prostredie s výrazne vyššou hod-notou práce a služieb. Celkové náklady na t sušiny sú 2 647 Sk. V prípade vynechania činností oplocovanie, transport, sušenie a skladovanie znížime nákladovosť produkcie na hodnotu cca 1 750 Sk/t sušiny štiepok. Sušenie a skladovanie štiepok by bolo efektívne iba v prípade výraz-ného rozdielu predajnej ceny čerstvých a sušených štiepok.

Z ekonomického hľadiska je najvýhodnejšie produkovať energetické štiepky bez dodatoč-ných nákladov na oplocovanie, transport, nakladanie, skladovanie, resp. sušenie. Najefektív-nejší spôsobom je zber a produkcia štiepok v zimných mesiacoch kedy je obsah v dreve nižší s následným priamym transportom k odberateľovi.

111

6.2.3 Výnosy energetických plantáží

Výnosy z energetických plantáží podobne ako náklady sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Medzi najvýznamnejšie patria:

stanovištné podmienky,výber dreviny, klonu a spôsob pestovania,situácia na trhu s fosílnymi energetickými nosičmi a drevom.

Výber vhodného stanovišťa v kombinácii s druhom, resp. klonom energetickej dreviny ur-čuje výšku hektárového výnosu energetických štiepok. Okrem výberu dreviny na výnos vplý-va spôsob jej pestovania. V prípade plantáží určených výlučne na produkciu energetických štiepok zakladáme výmladkovú plantáž na obdobie 20 – 30 rokov. V rámci životnosti plantáže ťažíme drevo v opakovaných 3 – 5 ročných cykloch. Počet cyklov je 6 – 8. V rámci jedného 3 ročného cyklu vŕby Salix viminalis môžeme vyprodukovať cca 55 – 75 t štiepok v mokrom stave, čo predstavuje 35 – 48 t sušiny na ha. V prepočte na jeden rok dosahuje tento výnos vo fyzických jednotkách 18 – 25 t čerstvých štiepok, resp. 12 – 17 t sušiny na ha za rok. Ročný výnos sušiny niektorých klonov topoľov a vŕb pestovaných v štvorročnom cykle je uvedený v tabuľke 40.

Tabuľka 40 Ročný výnos sušiny niektorých vybraných klonov topoľov a vŕb (RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004)

Druh dreviny Ročný výnos sušiny (t/ha)Topoľ (P. trichocarpa) – výnosovo slabšie klony 7 – 14Topoľ (P. trichocarpa) – výnosovo silnejšie klony 16 – 18Topoľ klon Beaupré, Unal – optimálne podmienky 11 – 16Topoľ klon Beaupré, Unal – zhoršené podmienky 2 – 4Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich – mokré stanovištia 11 – 14Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich – priemerne mokré stanovištia 8 – 11Vŕba (S. viminalis) klon Carmen, Zieverich – suché stanovištia 4 – 6

Na základe výskumu a praxe môžeme v súčasnosti pri klonoch topoľov a vŕb uvažovať s ročným výnosom sušiny 10 – 12 t/ha . V závislosti od kvality pôdy a podmienok stanovišťa kolíše priemerný ročný výnos sušiny od 6 do 18 t/ha.

Výnos v hodnotovom vyjadrení je ovplyvnený najmä cenou štiepok, ktorá je determino-vaná situáciou na trhu s drevom a fosílnymi palivami. Cena zemného plynu od roku 1993 vzrástla o viac 450 %, cena elektrickej energie takmer o 900 %, naproti tomu cena lesných štiepok a palivového dreva vzrástla o 240 – 380 % (pozri kapitolu 6.6). Nárast cien fosílnych energetických nosičov spôsobuje zvýšený dopyt po alternatívnych obnoviteľných zdrojoch. Zvýšený dopyt po energetických štiepkach a palivovom dreve pôsobí zároveň na rast cien vlákninového drevo, ktoré sa v súčasnosti predáva za cenu od 900 Sk/m3 za ihličnatú do 1 300 Sk/m3 za listnatú vlákninu.

Cena energetických štiepok je v súčasnosti na úrovni 1300 až 1400 Sk/t. V rámci život-nosti plantáže energetickej vŕby (Salix viminalis, 21 rokov, 7 trojročných cyklov ) by sme do-siahli pri konštantnej súčasnej cene 1300 Sk/t výnosy podľa tabuľky 41.

–––

112

Tabuľka 41 Výnosy počas doby životnosti plantáže energetickej vŕby (cena 1300 Sk/t)

Cyklus Výnos štiepky (t/ha) Výnos (Sk/ha)1 – 3 r. 60 78 0004 – 6 r. 69 89 7007 – 9 r. 72 93 600

10 – 12 r. 72 93 60013 – 15 r. 72 93 60016 – 18 r. 69 89 70019 – 21 r. 60 78 000

Spolu 474 616 200

Celkový výnos je 474 t/ha čerstvých štiepok, čo predstavuje hodnotu pri konštantnej cene 616 tis. Sk. Výnosy vo fyzických jednotkách počas životnosti plantáže nie sú rovnaké. Najniž-šie výnosy sú v prvých a posledných cykloch. V prípade predlžovania doby životnosti plantáže výnosy klesajú.

6.2.4 Hodnotenie ekonomickej efektívnosti plantáže

Celkový ekonomický efekt energetickej plantáže je výsledkom vzájomnej interakcie vstu-pov – nákladov a výstupov – výnosov. Okrem faktorov ktoré sme analyzovali v predchádza-júcich podkapitolách náklady a výnosy výsledná ekonomická efektívnosť je závislá od výšky podporných opatrení štátu (Nariadenie vlády SR 158/2007), resp. fondov Európskej únie, príp. iných fi nančných zdrojov. Európska únia predpokladá v rámci spoločnej poľnohospo-dárskej politiky za pestovanie energetických plodín podporu vo výške 45 EUR/ha pre maxi-málne zaručenú plochu 2,0 mil. ha v EÚ. Ak žiadosti prekročia túto zaručenú maximálnu plo-chu, bude podpora úmerne znížená. Zakladanie a obhospodarovanie energetických plantáží v niektorých krajinách okrem platieb EÚ podporuje štát. Napr. v ČR (http://www.vukoz.cz/) je možnosť získať dotáciu na sadenice energetických drevín vo výške 3 – 5 Kč/ks a dotáciu na oplotenie (60 Kč/m), ochranu proti zaburineniu (5 000 Kč/ha) a ochranu produkčných poras-tov (4 000 Kč/ha).

Ekonomickú efektívnosť môže výrazne ovplyvniť výskyt nepriaznivých klimatických podmienok, a abiotických faktorov napr. dlhšie obdobie sucha v jarných mesiacoch pri zakla-daní plantáže alebo začiatkoch cyklu a v neposlednom rade výskyt biotických škodcov.

V ďalšej časti zhodnotíme ekonomickú efektívnosť príkladov analyzovaných v podkapito-le náklady energetických plantáží.

Príklad 6 – ekonomická efektívnosť energetickej plantáže VÚEPP Bratislava

Podľa kalkulácie v príklade 4 celkové priame náklady na založenie a prevádzku energetic-kej plantáže sú 160 000. Uvedené náklady sú kalkulované v roku 2006. Výnosy vo fyzických jednotkách sú uvedené v tabuľke 39. Pri cene čerstvej štiepky z roku 2006 – 1100 Sk/t, výnosy za 21 rokov životnosti plantáže bez zohľadnenia faktora času dosiahnu hodnotu 521 400 Sk. Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti je uvedené v tabuľke 42.

113

Tabuľka 42 Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti plantáže (VÚEPP Bratislava)

Ukazovatele počas životnosti plantáže

Sk/ha

Ročné ukazovateleSk/ha/rok

Ukazovatele na t čerstvej štiepky

Sk/t

Ukazovatele na t sušiny

Sk/tNáklady 200 000 9 523 420 630Výnosy 521 400 24 829 1 100 1 642Zisk 321 400 15 306 680 1 012

Priemerný ročný zisk presahuje hodnotu 15 tis. Sk, v prepočte na t čerstvých štiepok 680 Sk. Tento zisk je potrebné znížiť o výšku ročných režijných nákladov ako aj priamych ná-kladov ktoré neboli predmetom analýzy. Uvedené náklady a výnosy nezohľadňujú potenciál-nu dotáciu ako aj časový faktor

Príklad 7 – ekonomická efektívnosť energetickej plantáže – Saský poľnohospodársky inštitút, Nemecko (RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004)

Podľa kalkulácie v príklade 5 celkové náklady na založenie a prevádzku energetickej plan-táže vrátane režijných nákladov presahujú 635 tis. Sk. Náklady sú kalkulované v roku 2004. Výnosy tvoria tržby za predaj štiepky (2 219 Sk/t sušiny) ako aj dotácia na založenie a pre-vádzku energetickej plantáže (13 132 Sk/ha). Pri danej cene sušiny z roku 2004 výnosy z pre-daja za 20 rokov životnosti plantáže (240 t sušiny) bez zohľadnenia faktora času dosiahnu hodnotu 532 550 Sk. Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti je uvedené v tabuľke 43.

Tabuľka 43 Zhodnotenie ekonomickej efektívnosti plantáže (Saský poľnohospodársky inštitút, Nemecko – RÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004)

*Ukazovatele počas životnosti plantáže Ročné ukazovatele Ukazovatele na t

čerstvej štiepkyUkazovatele na t

sušiny€/ha Sk/ha €/ha/rok Sk/ha/rok €/t Sk/t €/t Sk/t

Náklady 18 969 635 462 948 31 758 53 1773 79 2 647Dotácia 7 843 262 741 392 13 132 22 734 33 1 095 Výnosy z predaja 15 897 532 550 795 26 633 44 1487 66 2 219

Zisk 4 771 159 829 239 8 007 13 447 20 667

* 1 € = 33,5 Sk

Produkcia bez dotácie by v tomto prípade znamenala ekonomickú stratu – 428 Sk/t suši-ny. Nákladovosť výroby je 2647 Sk/t sušiny, čo prevyšuje výnos z predaja štiepky 2 219 Sk/t sušiny. Náklady a výnosy nezohľadňujú časový faktor.

Jednou zo zásad hodnotenia ekonomickej efektívnosti je zohľadnenie faktora času. Vzhľa-dom na to, že predchádzajúce príklady s týmto faktorom neuvažujú zhodnotíme ekonomickú efektívnosť energetickej plantáže dynamickými ukazovateľmi na nasledovnom modelovom príklade:

Príklad 8 – Hodnotenie ekonomickej efektívnosti energetickej plantáže – modelový príklad

Podnik sa rozhodol prenajať poľnohospodársky nevyužívanú plochy o výmere 10 ha za účelom založenia energetickej plantáže vŕby. Na založenie plantáže má podnik schválený úver vo výške 500 000 tis. Sk, ktorý bude splácať 15 rokov pri výške ročnej úrokovej sadzby 10 %. Podnik nevlastní mechanizmy a všetky úkony bude realizovať dodávateľsky prostredníctvom

114

služby. Plantáž je založená na obdobie 21 rokov s trojročným cyklom zberu. Na založenie plantáže a jej prevádzku podnik získal dotáciu 45 €/ha/rok (1 510 Sk/ha/rok). Podnik bude predávať štiepky v čerstvom stave za cenu 1400 Sk/t. Výnos plantáže je v prvom a poslednom cykle 66 t/ha v ostatných cykloch 70 t/ha čerstvých štiepok. Časový faktor je zohľadnený výš-kou diskontnej sadzby 5 %

Vstupné informácieZaloženie plantáže: 50 000 Sk/haPrenájom pôdy: 1 000 Sk/ha/rokDaň z pozemkov: 250 Sk/ha/rokPrevádzkové ročné náklady: 3 000 Sk/ha/rokNáklady na zber: 13 000 Sk/ha/3 rokySprávna réžia: 50 000 Sk/rokNáklady na likvidáciu a rekultiváciu 20 000 Sk/haDotácia: 1 510 Sk/ha/rokVýnos: 1.,7. cyklus 92 400 Sk/ha/3 roky; 2 – 6 cyklus 98 000 Sk/ha/3 rokyDiskontná sadzba: 5 %

Finančný projekt energetickej plantáže podľa príkladu a zhodnotenie jeho ekonomickej efektívnosti je v tabuľke 44.

Náklady na založenie plantáže na ploche 10 ha sú v hodnote 500 tis. Sk. V projekte to predstavuje vstupnú investíciu, ktorú kryjeme v plnej výške. Úroky úveru znižujú základ dane. V prvých rokoch splácame vyšší podiel úrokov, v ďalších rokoch splátku úveru. Splátka úveru nie je nákladom, ktorý znižuje výšku dane, znižuje však hodnotu CASH FLOW. Do-tácia na obhospodarovanie energetickej plantáže je výnosom, ktorý zvyšuje základ dane. Jej výška na plochu 10 ha je 15 100 Sk/rok. Náklady energetickej plantáže na plochu 10 ha sú zlo-žené z prevádzkových nákladov (30 000 Sk/rok), správnej réžie (50 000 Sk/rok) a nákladov na prenájom a daň z pozemkov (12 500 Sk/rok) V každom treťom roku k týmto nákladom sa prirátajú náklady na zber a štiepkovanie biomasy vo výške 130 000 Sk.

V poslednom roku k nákladom pripočítavame náklady na likvidáciu a rekultiváciu plan-táže vo výške 200 000 Sk. V príklade uvažujeme, že plantáž budeme prevádzkovať dodáva-teľským spôsobom. Keďže neinvestujeme do nákupu mechanizmov, hodnota odpisov bude rovná nule.

Zisk pred zdanením vypočítame ako výnosy + dotácia – náklady – odpisy – úroky. V pr-vom a druhom roku cyklu dosahuje podnik stratu. Ak by sme sa chceli tejto strate vyhnúť mu-seli by sme plantáž zakladať postupne v trojročnom cykle, čím by sme dosahovali každoročne výnos z tretiny plochy. Pre mechanizáciu sadby a zberu je na druhej strane účelné obhospo-darovať plantáž na veľkých výmerách. Podľa zákona o dani z príjmu v roku v ktorom dosiah-neme zisk môžeme odpočítať stratu za posledných 5 rokov (pokiaľ neprekročí výšku zisku), čím znižujeme daňový základ. Pri výpočte dane z príjmu musíme výšku zisku pred zdanením znížiť o stratu dosiahnutú v prvých dvoch rokoch cyklu. Výška zisku pred zdanením v 3. roku je 725 905 Sk. Daň vypočítame ak od tohto zisku odpočítame stratu z predchádzajúcich dvoch rokov a výsledok prenásobíme daňovou sadzbou ((725 905 – 127 400 – 125 826) x 0,19).

115

Z čistého zisku odvádzame do rezervného fondu podniku 5 %. Ak k tomuto disponibilné-mu zisku pripočítame odpisy dostaneme výšku CASH FLOW, ktorý musíme znížiť o splátku úveru. Čistý CASH FLOW predstavuje výsledný fi nančný tok v danom roku projektu. V na-šom prípade v prvých 2 rokoch ako aj 5. roku kumulovaný CASH FLOW dosahuje zápornú hodnotu, čo znamená že musíme obstarať zdroje na jeho krytie. V ďalších rokoch pokrýva zisk z predaja štiepok stratu z prvých dvoch rokov cyklu, čo dokazuje kladná hodnota kumulova-ného CASH FLOW.

116

P.č.

R

ok1

23

45

67

89

......

......

2021

1.

Inve

stíc

ia

– za

lože

nie

plan

táže

500

000

2.+

Výn

osy

z pr

edaj

a0

092

4 00

00

098

0 00

00

098

0 00

00

924

000

3.+

Dot

ácia

15 1

0015

100

15 1

0015

100

15 1

0015

100

15 1

0015

100

15 1

00...

......

..15

100

15 1

004.

–N

ákla

dy92

500

92 5

0022

2 50

092

500

92 5

0022

2 50

092

500

92 5

0022

2 50

0...

......

..92

500

422

500

5.–

Odp

isy

00

00

00

00

0...

......

...0

0

6.–

Úro

ky50

000

48 4

2646

695

44 7

9142

697

40 3

9237

858

35 0

7032

003

......

.....

7.=

Zis

k pr

ed z

dane

ním

–127

400

–125

826

669

905

–122

191

–120

097

732

208

–115

258

–112

470

740

597

......

.....

–77

400

516

600

8.–

Daň

19

%

79

169

93 0

85

97

445

......

.....

68

742

9.=

Čis

tý z

isk

–127

400

–125

826

590

736

–122

191

–120

097

639

123

–115

258

–112

470

643

152

......

.....

–77

400

447

858

10.

–Fo

ndy

5%

29

537

31 9

56

32

158

......

......

–3 8

7022

393

11.

=D

ispo

nibi

lný

zisk

–127

400

–125

826

561

199

–122

191

–120

097

607

167

–115

258

–112

470

610

994

......

......

–73

530

425

465

12.

+O

dpis

y0

00

00

00

00

......

.....

00

13.

=C

ash

Flo

w–1

27 4

00–1

25 8

2656

1 19

9–1

22 1

91–1

20 0

9760

7 16

7–1

15 2

58–1

12 4

7061

0 99

4...

......

...–7

3 53

042

5 46

514

.–

Splá

tka

úver

u15

737

17 3

1119

042

20 9

4623

040

25 3

4427

879

30 6

6733

733

......

......

00

15.

=Č

istý

CF

–143

137

–143

137

542

157

–143

137

–143

137

581

822

–143

137

–143

137

577

261

......

......

–73

530

425

465

16.

ku

mul

ovan

ý C

F–1

43 1

37–2

86 2

7425

5 88

411

2 74

7–3

0 39

055

1 43

240

8 29

526

5 15

884

2 41

9...

......

...1

724

765

2 15

0 23

0

D

isko

nt (

k=5,

0 %

)0,

952

0,90

70,

864

0,82

30,

784

0,74

60,

711

0,67

70,

645

......

......

0,37

70,

359

17.

SH

CF

–136

321

–129

829

468

336

–117

759

–112

151

434

165

–101

725

–96

881

372

107

......

......

–27

713

152

717

18.

K

umul

ovan

á SH

CF

–136

321

–266

150

202

186

84 4

27–2

7 72

540

6 44

030

4 71

520

7 83

457

9 94

2...

......

..98

1 70

61

134

423

19.

SH

CF

celk

om1

134

423

20.

Č

SH63

4 42

3 Sk

21

.

IR

2,27

22

.

VV

P

20,0

2 %

23.

D

DS

9

roko

v

24.

Ran

tabi

lita

inve

stíc

ií27

,2 %

Tabuľk

a 44

Hod

note

nie e

kono

mic

kej e

fekt

ívno

sti p

roje

ktu

plan

táže

, Prí

klad

8

117

Čistá súčasná hodnota je kladná, čo znamená že môžeme odporučiť realizáciu projektu. Potvrdzujú to ostatné ukazovatele. Vnútorné výnosové percento dosahuje hodnotu 20 %. In-vestíciu splatíme v 9. roku projektu. Minimálna cena štiepok pri ktorej ČSH = 0 je pri hodnote 1105 Sk./t čerstvých štiepok. Pod touto hranicou by fi nančné toky z príjmov nedosahovali úroveň výdajov.

Analyzovaný modelový príklad poukazuje na dôležitosť uplatňovania zásad hodnotenia ekonomickej efektívnosti podľa kap. 6.2.1. Pri hodnotení ekonomickej efektívnosti musíme v projekte zohľadniť všetky fi nančné toky. Na strane výdajov sú to napr. režijné náklady, úro-ky, odpisy a splátka úveru, na strane príjmov okrem tržieb z predaja štiepok je to napr. dotácia. Pri projektoch kde očakávame napr. výskyt škodcov, nevhodných klimatických podmienok musíme toto riziko zohľadniť vo výške diskontnej sadzby. Platí zásada: čím rizikovejší pro-jekt, tým vyššia diskontná sadzba. Hodnotenie ekonomickej efektívnosti je jedným z dôleži-tých podkladov pre získavanie fi nančnej podpory z fondov EÚ, ako aj pri získavaní cudzieho kapitálu vo formu úveru.

6.3 Ekonomické zhodnotenie technológii pre dezintegráciu, skladovanie a transport biomasy

V rámci kapitoly sa zaoberáme porovnávaním nákladov technológií dezintegrácie, skla-dovania a transportu biomasy. Nákladovosť týchto procesov je závislá od množstva, dimenzie a hodnoty energetického dreva, druhu dreviny, výberu technológie a mechanizmov.

6.3.1 Štiepkovanie biomasy

Energetickú štiepku získavame dezintegráciou biomasy pomocou štiepkovačov, pričom táto biomasa môže pochádza z nasledovných zdrojov:

biomasa z energetických plantáží,biomasa nehrúbia zo zvyškov po úmyselnej ťažbe,biomasa z nehrúbia z porastov postihnutými kalamitami,biomasa z prečistiek a prerezávok z mladých porastov,biomasa z energetických porastov.Dôležitým faktorom ekonomickej efektívnosti produkcie štiepok je koncentrácia objemu

biomasy na určitej ploche. Z týchto dôvodov je napr. štiepkovanie nehrúbia v rozptýlenej ťaž-be ekonomicky neefektívna. Najvyššia koncentrácia objemu je pri energetických plantážach, porastoch a pri výskyte koncentrovaných náhodných ťažieb. Z hľadiska ekonomickej efektív-nosti je dôležité aby presuny štiepkovača boli čo najmenšie a aby bol využívaný vo viacsmen-nej prevádzke. Efektivitu je možné zvýšiť tiež napr. zásobovaním štiepkovača pohonnými hmotami a pod. Ďalší predpoklad efektívnej produkcie štiepok je jej dostupnosť a zabezpeče-nie odberu zo strany odberateľov.

Z hľadiska procesov produkcia biomasy zahŕňa ťažbu stromu, manipuláciu (odvetvenie, krátenie), priblíženie a štiepkovanie. Pri ekonomickom zhodnotení rozdeľujeme technológie štiepkovania podľa stupňa mechanizácie do troch základných častí: nízky, čiastočný a úplný

–––––

118

stupeň mechanizácie. Stručný popis vybraných jednotlivých technologických postupov je nasledovný:

Ťažba – JMP, ručné vyťahovanie na linku, štiepkovanie so štiepkovačom s ručným prikla-daním, transport štiepok traktorom s prívesom.Ťažba – JMP, vyťahovanie – kôň, približovanie traktor so zverným oplenom štiepkovanie časovo oddelené štiepkovačom s hydraulickou rukou pri lesnej cene, resp. na OM.Ťažba – JMP, vyťahovanie, približovanie – traktor, časovo oddelené štiepkovanie na lesnej ceste, resp. OM.Ťažba – JMP, vyťahovanie – traktor, približovanie traktor so zverným oplenom na sklad, štiepkovanie na sklade.Ťažba – harvestor, vyvážanie – Forwarder, štiepkovanie na OM, príp. lesnej ceste.Ťažba, štiepkovanie – plne mechanizovaná – štiepkovací harvestor s kontajnerom, výme-na kontajnera – na odvozný mechanizmus – OM, lesná cesta.

Nákladovosť uvedených technologických postupov (€/t, Sk/t čerstvých štiepok) spraco-vaná nemeckou agentúrou pre obnoviteľné zdroje (ELTROP ET AL., 2003) na lokalite odvoz-né miesto, resp. lesná cesta podľa dimenzie stromov meraných priemerom v d1,3 je uvedená v tabuľke 45. Nákladovosť je prepočítaná v €/t resp. Sk/t čerstvých štiepok smreka pri relatív-nej vlhkosti dreva 35 %.

Tabuľka 45 Nákladovosť technologických postupov výroby lesnej štiepky *

Technologický postup

Náklady d1,3 = 10 cm Náklady d1,3 = 15 cm Náklady d1,3 = 20cm

€/t Sk/t €/t Sk/t €/t Sk/t

1. 56 1 891 50 1 675 – –

2. 78 2 613 52 1 733 – –

3. 65 2 180 49 1 632 41 1 386

4. 80 2 686 47 1 574 35 1 184

5. 162 5 414 66 2 224 49 1 632

6. 105 3 509 56 1 863 44 1 458

Pri výpočte nákladovosti sa uvažovalo s realizáciou dodávateľského spôsobu s kalkulá-ciou mzdových nákladov 25 €/h (840 Sk/h). V nákladovosti je zahrnutá hodnota energetic-kého smrekového dreva. Na základe analýzy technologických procesov môžeme vyvodiť zá-ver že pri dimenzii stromov do 10 – 15 cm v d 1,3 sú ekonomicky najefektívnejšie technológie s nízkym stupňom mechanizácie. S rastúcim priemerom sa ekonomická efektívnosť presúva k technológiám s čiastočnou resp. úplnou mechanizáciou. Často krát pri produkcii štiepok nie je možné využiť najefektívnejšiu technológiu. Nízko mechanizované postupy sú napr. vhodné pre vlastníkov lesov s malou výmerou, pri výrobe štiepok z prečistiek a prerezávok. V prípade produkcie štiepok pre veľké teplárne, alebo produkcii štiepok z energetických plantáží a ener-getických porastov je nutné produkovať štiepky vo veľkých objemoch. V tabuľke 46 je uvedená hodinová produkcia čerstvej štiepky (t/h) analyzovaných technologických postupov pri od-voznej vzdialenosti 5 km (Leitfaden Bioenergie).

1.

2.

3.

4.

5.6.

119

Tabuľka 46 Výkon technológií štiepkovania (t/h čerstvej štiepky)

Technologický postup Výkon d1,3 = 10 cm (t/h) Výkon d1,3 = 15 cm (t/h) Výkon d1,3 = 20 cm (t/h)

1. 0,32 0,37 –2. 0,39 0,63 –3. 0,46 0,65 0,814. 0,84 1,25 1,515. 0,77 1,60 2,046. 1,23 1,97 2,30

* 1 € = 33,5 Sk

Okrem dimenzie stromov musíme pri kalkulácii nákladovosti zohľadniť druh dreviny. Pri produkcii štiepok z tvrdých listnatých drevín následkom vyššej sypnej hmotnosti sú náklady na produkciu štiepok o cca 30 % lacnejšie. Na základe výsledkov výskumu (ELTROP ET AL., 2003) je nákladovosť produkcie čerstvých štiepok v Nemecku vrátane hodnoty energetické-ho dreva v závislosti od technologických postupov pri smreku 38 – 133 €/t (1 270 – 4 460 Sk/t), buku 26 – 91 €/t (870 – 3050 Sk/t) a topoľov z energetických plantáží 49 – 87 €/t (1 640 – 2 920 Sk/t).

Lesy SR z technologického hľadiska využívajú pri produkcii štiepok stromovú metódu. Najvhodnejšia časť stromu na štiepkovanie je vrcholcová časť, prípadne celé stromy z prebie-rok a prečistiek. Maximálny priemer kmeňov je 25 – 30 cm. Vrcholce stromov, resp. celé stro-my z mladších porastov sú približované vývoznou súpravou na OM alebo okraj lesnej cesty s následným štiepkovaním mobilným štiepkovačom. Štiepkovanie je výhodné od približova-nia časovo oddeliť. V časovom odstupe môžeme koncentrovať viac drevnej hmoty a zároveň čerstvé drevo môže pred štiepkovaním preschnúť, najmä ak realizujeme ťažbu v letných me-siacoch. Ročný výkon štiepkovača využívaného Lesmi SR v 6 dňovej týždennej prevádzke (12 hodín denne) je 18 tis. ton štiepok.

V SR je nákladovosť výroby štiepok v porovnaní s Nemeckom a Rakúskom vzhľadom na nižšie náklady práce a hodnotu energetického dreva nižšia. Nákladová cena štiepok produko-vaná Centrom Biomasy Lesy SR, š. p. je v súčasnosti na úrovni 1350 Sk/t. V nákladovej cene je zahrnuté:

štiepkovanie vrátane pomocných prevádzok 25 %,doprava 20 – 25 %,režijné náklady 10 %,hodnota energetického dreva 35 – 45 %.Náklady na štiepkovanie zahŕňajú náklady na odpisy (odpisy štiepkovača, strojov), po-

honné hmoty, mzdy a opravu a údržby. V prepočte na jednu tonu produkovanej štiepky rela-tívny podiel nákladov štiepkovania je nasledovný (Lesy SR, š. p.):

Odpisy – 24 %PHM – 20 %Opravy, údržba – 28 %Mzdy – 28 %Najvyšší podiel predstavujú náklady na mzdy a opravy a údržbu. Výška odpisov je pod-

mienená výškou investície, dobou odpisovania a výkonom štiepkovača. K nákladom štiep-

––––

120

kovania musíme tiež zahrnúť náklady pomocných prevádzok (napr. náklady na zásobovanie štiepkovača PHM).

Výška nákladov na dopravu závisí od miesta predaja a od logistického spôsobu transpor-tu. V prípade realizácie dopravy cez medzisklad sú náklady na dopravu výrazne vyššie ako pri priamej doprave. Medzi najvýznamnejšie faktory patria: dĺžka odvoznej vzdialenosti, typ a výkon odvozného prostriedku, resp. prepravné náklady na t/km a náklady na nakladanie biomasy. Problematike dopravných nákladov je venovaná kapitola 6.3.3.

Režijné náklady delíme na výrobnú a správnu réžiu. Výrobná réžia sú výrobné náklady, ktoré nemožno určiť priamo na kalkulačnú jednotku. Sú to osobné, vecné a fi nančné nákla-dy, ktoré súvisia s vytvorením všeobecných podmienok výroby, obsluhy výroby a organizácie riadenia výroby. Správna réžia sú spoločné náklady celého podniku, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžie napr. sú to náklady, ktoré súvisia s riadením a správou podniku, náklady na cestovné, nájomné, na čistiaci materiál, kancelársky materiál, energiu a pod.

Pri výpočte nákladovosti produkcie energetických štiepok najvýznamnejšiu časť nákla-dov tvorí hodnota energetického dreva. V prípade energetických plantáží, resp. energetic-kých porastov sú v tejto hodnote zahrnuté náklady na založenie a obhospodarovanie plantáže vrátene režijných nákladov. V prípade spracovania úmyselných a náhodných ťažieb je energe-tické drevo produkt vznikajúci pri výrobe sortimentov surového dreva. Jeho cena je ovplyv-ňovaná faktormi ponuky a dopytu na trhu s drevom a nákladmi na jeho výrobu. V súčasnosti energetické drevo dosahuje v SR speňaženie 603 Sk/m3 (1. štvrťrok 2007, http://www.lesop-rojekt.sk/), čo predstavuje v závislosti od druhu dreviny, vlhkosti a podiele nehrúbia cca 300 - 800 Sk/t. Cena energetického dreva rastie so zvyšujúcim sa podielom hrúbia a so znižovaním vlhkosti v dreve. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti je dôležitý výber a príprava drevnej hmoty na štiepkovanie. Pri manipulácii dreva je dôležité rozhodnúť aký podiel kmeňa sa bude manipulovať na sortimenty dreva, resp. vlákniny a aký podiel hrúbia stromu bude tvoriť ener-getické drevo. S klesajúcou dimenziou stromov náklady na výrobu vlákninového dreva rastú. Z tohto dôvodu je dôležité optimálne rozdeliť strom na časť, z ktorej budeme produkovať vlák-ninu a časť z ktorej budú produkované štiepky, tak aby sme dosiahli minimálne náklady na spracovanie stromu a maximálny výnos z predaja dreva.

V roku 2006 bola v SR nasledovná výška priemerných celkových nákladov (ZELENÁ SPRÁVA MP SR, 2007):

ťažba 136 Sk/m3

približovanie 225 Sk/m3

manipulácia dreva 90 Sk/m3

odvoz dreva 126 Sk/m3

Spolu 577 Sk/m3

Pri produkcii vlákniny klasickou metódou sú v porovnaní so štiepkami vyššie náklady na odvetvovanie a manipuláciu dreva. K týmto nákladom je nutné pripočítať náklady na uhadzo-vanie haluziny a čistenie plôch. Pri produkcii štiepok v prípade stromovej metódy sú vyššie náklady na približovanie a k nákladom na produkciu energetického dreva musíme pripočítať náklady na štiepkovanie.

Pri optimalizácii musíme vziať do úvahy výrazný rozdiel v speňažení energetického dreva (priemer 603 Sk/m3) a vlákniny (900 – 1 300 Sk/m3). Výroba energetického dreva na úkor vlákniny znamená nižšie speňaženie dreva o 300 – 600 Sk/m3. Toto platí ale iba pri zohľad-

––––

121

není výnosov. V prípade ak by náklady na výrobu vlákniny spracovaním napr. tenkej hmoty spolu s nákladmi na uhadzovanie haluziny a čistenie plôch vzrástli o tento rozdiel, je z hľadis-ka ekonomickej efektívnosti z takejto hmoty výhodnejšie produkovať energetické štiepky. Pri rozhodovaní o ekonomickej efektívnosti výroby musíme preto vždy posudzovať všetky nákla-dy a výnosy obidvoch alternatív.

6.3.2 Skladovanie biomasy

Skladovanie energetických štiepok znamená dodatočné náklady na výstavbu a prevádzku skladu, transport a nakladanie štiepok. Z ekonomického hľadiska najefektívnejší spôsob je priamy odvoz štiepok k odberateľovi bez jej skladovania. Pri dlhodobejšom skladovaní štie-pok dochádza často krát k stratám na hmote, ktorú spôsobujú baktérie a huby. Na strane druhej skladovaním čerstvé štiepky v závislosti od vonkajších podmienok a dĺžke skladovania vyschýnajú. Z tohto dôvodu sú energetické straty nižšie ako straty na objeme.

Najefektívnejšou formou skladovania je skladovanie neštiepkovaného energetického dreva v poraste, odvoznom mieste, okraji lesnej cesty alebo na sklade. Neštiepkované drevo schne rýchlejšie, pričom v dreve sa tvorí podstatne menej spór húb a nedochádza k stratám na hmote. Napriek neefektívnosti skladovania dochádza k situáciám, kedy je skladovanie štiepok nutné, napr. pri vytváraní rezervných zásob štiepok, alebo kôrovcovej kalamite, kedy je urýchlené spracovanie a štiepkovanie nevyhnuté a zhodou okolností priamy transport do teplární nie je možný. Štiepky môžeme skladovať voľne, pod prístreškom, prípadne v hale na nespevnenej ploche, alebo spevnenej základovej platni. Nákladovosť skladovania závisí najmä od spôsobu uskladnenia štiepok. V tabuľke 47 je na základe štúdie (ELTROP ET AL., 2003) uvedená nákladovosť a základné parametre podľa druhu skladovania štiepok v Ne-mecku. Podľa druhu skladovania je analyzované skladovanie štiepok na voľnej ploche a novo vybudovanom krytom sklade so spevnenej a nespevnenou podlahou, ako aj využitím existu-júcej voľnej plochy v už existujúcej postavenej budove. V uvedenej štúdii skladujeme čerstvé smrekové štiepky počas doby 6 mesiacov, pričom relatívna vlhkosť štiepok pred uskladnením je 50 %, po vyskladnení 35 %

Tabuľka 47 Nákladovosť skladovania čerstvej štiepky

*Voľná nekrytá plocha Novo vybudovaný krytý sklad Stará budova

Bez podlahy S podlahou Bez podlahy S podlahouTransport sklad €/t, (Sk/t) 2,7 (90) 2,7 (90) 2,7 (90) 2,7 (90) 2,7 (90)Úprava v sklade €/t, (Sk/t) 2,6 (87) 2,6 (87) 2,6 (87) 2,6 (87) 2,6 (87)Náklady skladu €/t, (Sk/t) 0 10,2 (342) 10,2 (342) 20 (670) 4,2 (141)Straty na sušine % 17 12 11 9 9 Energetické straty % 14 7 5 3 3

Straty skladovaním €/t, (Sk/t) 7,4 – 22,6 (248 – 757)

3,4 – 10,4 (114 – 348)

2,7 – 8,1(90 – 271)

(44 – 131)1,3 – 3,9

1,3 – 3,9(44 – 131)

Náklady skladovania €/t, (Sk/t) 12,7 – 27,9(425 – 935)

18,9 – 25,9(633 – 868)

18,1 – 23,5(606 – 787)

26,5 – 29,1(888 – 975)

10,8 – 13,4(362 – 449)

* 1 € = 33,5 Sk

Najnižšie náklady na skladovanie sú vtedy, ak je k dispozícii skladovací krytý priestor. Medzi najlacnejšie varianty patrí voľné skladovanie bez podlahy. Pri tomto skladovaní do-chádza na druhej strane k najväčším stratám na sušine a k energetickým stratám, čo vedie

122

k hodnotovo najvyšším stratám na skladovanie. Najvyššie náklady na skladovanie sú v no-vovybudovaných skladovacích priestoroch. K najvyšším energetickým stratám dochádza pri nekrytom skladovaní a pri skladovaní bez podlahy na voľnej zemi.

6.3.3 Transport biomasy

Výšku nákladov spojených s prepravou biomasy ovplyvňuje predovšetkým miesto predaja dreva. Prepravné náklady sú limitujúcou nákladovou položkou, ktorá rozhoduje o maximál-nej prepravnej vzdialenosti, na ktorú je efektívne biomasu prepravovať. Rovnako je potrebné eliminovať cykly nakladania a vykladania, ako i v maximálnej miere vylúčiť protismernú pre-pravu biomasy.

V podmienkach SR sa biomasa prepravuje prevažne cestnou dopravou. Alternatívou je železničná doprava. V prípade použitia železničnej dopravy sa najčastejšie používajú pod-vozkové vysokostenné vagóny. Cena prepravného je kalkulovaná podľa taríf pre prepravu vozňových zásielok na základe hmotnosti zásielky a prepravovanej vzdialenosti. K tarife sú pripočítané doplňujúce a ostatné poplatky.

Cestná doprava vďaka svojej rýchlosti, mobilite, dostupnosti a cene výrazne prevyšuje že-lezničnú dopravu. Jej hlavnými nevýhodami sú: vyššie poškodzovanie životného prostredia a nehodovosť. Cena prepravného sa stanovuje individuálne na základe dohody medzi pre-pravcom a dopravcom najčastejšie ako cena za prepravený kilometer, resp. cena za prepra-venú tonu štiepok.

Štiepky sa prepravujú voľne v ložnej ploche nadstavby dopravného prostriedku alebo v kontajneroch. V prípade prepravy inej formy dendromasy napr. palivového dreva sa pre-prava realizuje vo forme rovnaného guľatého alebo štiepaného dreva obyčajne v dĺžkach 1 m, alebo ako krátené štiepané drevo pripravené priamo na spaľovanie. Rovnané palivové drevo sa prepravuje na ložnej ploche dopravného prostriedku, krátené štiepané drevo sa najčastej-šie prepravuje ložené na europaletách. Pelety sa prepravujú balené vo vakoch, vreciach, voľne ložené v cisterne alebo kontajneroch.

Kalkulácia dopravných nákladov vychádza z predpokladu, že štiepky a palivové drevo sa nenachádzajú u konečného odberateľa a že je potrebné prepraviť ich z miesta ich výroby, resp. skladu. Jednotkové dopravné náklady (Sk/t/km) závisia od druhu dopravného prostriedku, jeho nosnosti, sadzby prepravného na 1 km a dodatočných nákladov súvisiacich s naložením a vyložením nákladu. Dopravné náklady na jednotku narastajú s dopravnou vzdialenosťou a znižujú sa s narastajúcou nosnosťou automobilov. Náklady na nakladanie štiepok sú cca 50 – 60 Sk/ t (Lesy SR, š. p.). Sadzba dopravného v súčasnosti v závislosti od typu dopravného prostriedku je 30 – 50 Sk/km. Ceny prepravného je efektívnejšie stanoviť v Sk/t/km. Zabez-pečíme tým vyťaženosť prepravných prostriedkov. Výpočet nákladov na prepravu štiepok objasníme na nasledujúcom modelovom príklade.

Príklad 9 – Kalkulácia dopravných nákladov energetickej štiepky – modelový príklad

Podnik rozhoduje o výbere prostriedku na prepravu ihličnatých štiepok. K dispozícii má sólo nákladný automobil s objemom 40 m3 (nosnosť 13 t ) a nákladný automobil s návesom 90 m3 (nosnosť 30 t). Náklady na naloženie štiepok sú 60 Sk/t, sadzba prepravného je 35 Sk/km

123

u sólo nákladného vozidla a 50 Sk/km pri preprave kamiónu s návesom. Je potrebné kalkulo-vať priemerné náklady na t štiepok pri rôznych dopravných vzdialenostiach.

Pri kalkulácii nákladov musíme v prvom rade zistiť množstvo štiepok, ktoré môžeme daným prostriedkom prepravovať. V prvom prípade môžeme prepraviť 40 sypných metrov štiepok, čo predstavuje 9,2 t (smrek: 1 m3 = 434 kg). V druhom prípade ide o množstvo 20 t. V obidvoch prípadoch neprekračujeme povolenú nosnosť prostriedkov.

Pri kalkulácii priemerných nákladov pripočítame k nákladom na naloženie štiepok nákla-dy na ich prepravu podľa odvoznej vzdialenosti prenásobenú sadzbou za km a výslednú sumu podelíme množstvom prepravovaných štiepok. Pri výpočte prepravných nákladov uvažujeme s tým, že automobil bude prekonávať odvoznú vzdialenosť dva krát – tam a späť. Výsledné priemerné prepravné náklady na t štiepok podľa prepravnej vzdialenosti a druhu prostriedku sú uvedené v tabuľke 48.

Tabuľka 48 Priemerné náklady prepravy štiepky (Sk/t) – príklad 9

Odvozná vzdialenosť (km)Priemerné prepravné náklady štiepky (Sk/t)

Nákladný automobil – sólo (40 m3) Nákladný automobil – náves (90 m3)5 98 85

10 136 11020 212 16030 288 21050 440 31070 593 410

100 821 560

Napriek vyššej prepravnej sadzbe výhodnejším prostriedkom je v tomto prípade preprava kamiónom s návesom. Výrazný rozdiel je najmä pri dlhších odvozných vzdialenostiach.

Na základe výsledkov štúdie v Nemecku (ELTROP ET AL., 2003) bolo preukázané, že najefektívnejší prostriedok na prepravu štiepok je pri krátkej odvoznej vzdialenosti do 10 km traktor s prívesom. S rastúcou vzdialenosťou priemerné náklady pri takejto preprave výrazne stúpajú. Pri odvoznej vzdialenosti nad 10 km najvhodnejším prostriedkom je veľkokapacitný spôsob. Jeho efektivita sa prejavuje najmä pri dlhších odvozných vzdialenostiach nad 30 km.

Za predpokladu, že máme k dispozícií údaje o prepravných nákladoch a nákladových ce-nách výroby tepla z biomasy a alternatívnych palivových zdrojov (zemný plyn) môžeme sta-noviť maximálnu prepravnú vzdialenosť, na ktorú je ekonomicky výhodne prevážať biomasu a získať rovnaké množstvo tepelnej energie ako pri vykurovaní plynom. V príklade 3 (kap. 6.1.2) predáva tepláreň teplo pri spaľovaní zemného plynu za cenu 542,6 Sk/GJ. V prípade spaľovania štiepok by táto cena poklesla na 421,9 Sk/GJ. Úspora na GJ tepla je 120,7 Sk/GJ.

Rozdiely v nákladoch, ktoré vznikli úsporou použitia alternatívneho paliva je možné vy-užiť ako náklady na prepravu paliva od jeho zdroja k miestu výroby tepla. Prepravná vzdiale-nosť je preto limitujúcim faktorom, ktorý rozhoduje o výhodnosti použitia jednotlivých dru-hov palív v porovnaní so zemným plynom. Maximálna prepravná vzdialenosť závisí od:

druhu paliva,druhu dopravného prostriedku,nosnosti dopravného prostriedku,prepravných nákladov na km,ostatných nákladov (naloženie, vyloženie).

•••••

124

V ďalšom je uvedený príklad výpočtu maximálnej dopravnej vzdialenosti, na ktorú sa oplatí prepravovať lesnú štiepku. Pri tejto dopravnej vzdialenosti bude cena tepla vyrobeného zo zemného plynu a alternatívneho zdroja – biomasy rovnaká. Maximálnu dopravnú vzdiale-nosť (MDV) je možné vypočítať podľa vzťahu:

UQ – nMDV = p

kde: U – úspora fi nančných prostriedkov pri výrobe 1 GJ tepla z biomasy v porovnaní so

zemným plyn Q – výhrevnosť jednorázovo prepraveného paliva na dopravnom prostriedku n – náklady na naloženie štiepok p – prepravné náklady na km

Príklad 10 – Výpočet maximálnej dopravnej vzdialenosti

Ihličnatú štiepku budeme prepravovať nákladným automobilom s návesom v celkovom objeme 90 m3, resp. 20 t. Výhrevnosť čerstvej ihličnatej štiepky (relatívna vlhkosť 50 %) je 11,3 GJ/t, to znamená že jeden automobil prepraví štiepku, z ktorej je možné vyrobiť 226 GJ tepla (11,3 GJ/t x 20 t). Ak prenásobíme úsporu na cene tepla množstvom možného vyrobeného tepla, ktoré prepraví jednorázovo dopravný prostriedok dostaneme úsporu, ktorú môžeme využiť na prepravu štiepky daným prostriedkom pri maximálnej dopravnej vzdialenosti.

120,7 Sk/GJ *226 GJ = 27 278 Sk

Túto úsporu musíme znížiť o náklady na naloženie štiepky:

27 278 Sk – (60 Sk/t * 20 t) = 26 078 Sk

Cena dopravy sa uvažuje vo výške 50 Sk/km, t. j. 100 Sk/km pri ceste tam a späť. Maxi-málnu dopravnú vzdialenosť vypočítame ako:

MDV = 26 078/100 = 261 km

Ak by sme prepravovali štiepky na maximálnu odvoznú vzdialenosť 261 km náklady na prepravu by dosiahli hodnotu úspor, ktorá vznikla zmenou spaľovania biomasy na miesto zemného plynu.

Optimálna dopravná vzdialenosť pri prevoze štiepok je do 30 km. S narastajúcou cenou štiepok pri konštantných nákladoch sa optimálna ako aj maximálna odvozná vzdialenosť pre-dlžuje. Na obrázku 17 sú zobrazené optimálne dopravné vzdialenosti vybraných odberateľov štiepok pri súčasnej cene. FARKAŠ, PSARSKÝ, PREVENDARČÍK, (2006).

125

Obrázok 17 Optimálne vzdialenosti dodávok štiepky pri súčasných cenách

S rastúcou dopravnou vzdialenosťou sa mení relatívny podiel nákladov na produkciu štie-pok. Na obrázku 18 je znázornený relatívny podiel nákladov na energetické drevo, štiepkova-nie, réžiu a dopravu pri odvozných vzdialenostiach 20, 40, 100 a 200 km. FARKAŠ, PSAR-SKÝ, PREVENDARČÍK, (2006).

Kým pri dopravnej vzdialenosti 20 km tvoria náklady na transport štiepok 15 %, pri do-pravnej vzdialenosti 200 km takmer polovicu nákladov tvoria náklady na prepravu. Krátke odvozné vzdialenosti znamenajú nízke dopravné náklady, čo prináša odberateľom štiepok vyšší potenciálny zisk. Z tohto dôvodu je najefektívnejšie zo strany producentov zakladať energetické plantáže v blízkosti potenciálnych teplárni spaľujúcich štiepky, resp. zo strany odberateľov lokalizovať teplárne a potenciálnych odberateľov biomasy v blízkosti tohto ob-noviteľného zdroja.

Obázok 18 Štruktúra nákladov produkcie štiepky v závislosti od odvoznej vzdialenosti

Viede

Tata

Kysuce N. Dubnica

Nováky

Kazincbarcika Tlma e

Realizácia na expedi nom mieste do 20 km

45%15%

10%

30%

Realizácia dodávok k odberate ovi do 40 km

40%

25%

25%

10%

Realizácia dodávok štiepky k odberate ovi do 100 km

35%

20%

35%

10%

eenneerrggeettiicckkéé ddrreevvooššttiieeppkkoovvaanniieepprreepprraavvaa ššttiieeppkkyyrrééžžiiaa

Realizácia do 200 km

30%

15%45%

10%

126

6. 4 Investičné a prevádzkové náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy

Náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy môžeme rozdeliť do dvoch základ-ných častí. Ide v prvom rade o investičné náklady, ktoré slúžia na obstaranie zariadení a pre-vádzkové náklady, ktoré slúžia na chod prevádzky.

6.4.1 Investičné náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy

Investičné náklady (z účtovného hľadiska výdavky) sa skladajú z netto investície, vedľaj-ších nákladov na plánovanie, posudky, schvaľovanie, DPH, a iných nepredvídateľných nákla-dov. Investičné výdavky sa z účtovného a daňového hľadiska premietnu do nákladov vo forme odpisov. Odpismi prenášame hodnotu opotrebenia do nákladov.

Netto investičné náklady členíme do troch základných nákladových skupín. V prvom rade ide o náklady spojené so stavebným riešením objektov a zariadení, ďalej sú to náklady strojné-ho vybavenia a náklady na vonkajšie tepelné rozvody.

Náklady stavebného riešenia kryjú všetky stavebné činnosti medzi ktoré patrí výstavba kotolne, strojovne, administratívnej budovy, skladu na palivo a ich príslušenstva. Medzi tie-to investičné náklady patrí zaobstaranie pozemku, plánovacie práce, úprava pozemku a jeho sprístupnenie, základy a stavba budov, komínov, skladov, inžinierskych sietí a výstavba von-kajších spevnených plôch.

Náklady strojného vybavenia zahŕňajú zaobstaranie všetkých strojných komponentov vrátane dopravného systému paliva. Ide najmä o kotle na biomasu, prípadne doplňujúce kotle na iné palivo v čase maximálneho zaťaženia vrátane podávacieho systému, stroje a vy-bavenie na skladovanie a dopravu biomasy, odvod dymu a jeho čistenie, ventiláciu, úpravu vody a elektrotechniku strojného vybavenia. V prípade výroby elektrickej energie je to parné turboústrojenstvo, resp. motor vrátane generátora. V závislosti od veľkosti objektu to môžu byť ďalšie vedľajšie strojné zariadenia, napr.: chladiaci systém, kondenzačný systém, kom-presory, zásobník tepla a pod. Náklady na kotol závisia najmä od jeho výkonu. Malé kotle do výkonu cca 100 kW sú prevažne s ručným podávaním bez doplňujúcich zariadení na odvod dymu a prachu. S narastajúcim výkonom rastú náklady na doplňujúce zariadenia. Kotle nad 100 kW sú obyčajne vybavené automatickým podávaním paliva, kotle nad 1 MW disponujú automatickým odstraňovaním popola, kotle nad 5 MW nákladnými zariadeniami na odvod a čistenie dymu a doplňujúcimi zariadeniami. Popri veľkosti a výkone je z nákladového hľa-diska dôležitý napr. druh spaľovaného paliva. Kotle na spaľovanie slamy sú obyčajne drahšie ako kotle na spaľovanie dedromasy pri tom istom výkone. Pri výbere kotla musíme zohľadniť tiež jeho maximálny a minimálny výkon vo vzťahu k požadovanej produkcii tepla v priebehu roka (obrázok 19).

127

Obrázok 19 Minimálny a maximálny výkon kotla tepelného zdroja v časti mesta Brezno a požadovaná produkcia tepla v priebehu roka

Zdroj: Interné materiály podniku Dalkia Brezno a.s.

Maximálny mesačný výkon kotla na štiepky v tomto prípade je 4 150 GJ, minimálny 1 300 GJ. V mesiacoch máj - september by tepláreň pri využívaní kotla na štiepky produkovala nad-bytočné teplo. V zimných mesiacoch naopak ani pri maximálnom výkone tepláreň nepokryje požiadavku na produkciu tepla. Na ohrev vody v letných mesiacoch a vykrytie zvýšeného od-beru v zimných mesiacoch tepláreň využíva doplňujúce kotle na zemný plyn.

Celkové investičné náklady objektov produkujúcich teplo analyzujeme na príkladoch 11 (teplárne – Nemecko) a 12 (tepláreň – Brezno)

Príklad 11 Investičné náklady – teplárne Nemecko (Leitfaden Bioenergie)

V príklade analyzujeme investičné náklady nasledovných 4 teplární v Nemecku (2003)

Tepláreň 1: 500 kW kotol na spaľovanie štiepok s príslušenstvom a multicyklónom, kotol je zriadený v už existujúcej teplárni, výstavba nového krátkodobého sila pre štiepky a doprav-ných ciest s podávaním, pripájanie na existujúcu elektroinštaláciu.

Tepláreň 2: 1 MW kotol na spaľovanie štiepok s príslušenstvom a multicyklónom, zriade-ný v novovybudovanej kotolni, výstavba nového krátkodobého sila pre štiepky, pripájanie na existujúcu elektroinštaláciu.

Tepláreň 3: Kompletná tepláreň na „zelenej lúke“, 2 MW kotol s príslušenstvom a fi ltrom, 3 MW kotol na vykurovací olej so skladom oleja, dopravné cesty a podávanie, elektroinštalá-cia, výstavba spevňovacích plôch (parkovisko, cesta)

Tepláreň 4: 10 MW kotol na biomasu s príslušenstvom a fi ltrom, zriadený v novovybudo-vanej teplárni vrátane skladu na štiepky, dopravné cesty, pripájanie na existujúcu elektroin-štaláciu, výstavba spevnených plôch (cesta)

0500

100015002000250030003500400045005000

január

febru

ár

marec ap

ríl máj jún jú l

augu

st

septe

mber

októb

er

nove

mber

dece

mber

GJ

Teplá úžitková voda Ústredné kúrenie

Kotol na drevnú š tiepku

Max. výkon 4 150 GJ

Min. výkon 1 300 GJ

128

Tabuľka 49 Porovnanie investičných nákladov teplární v Nemecku – príklad 11

TepláreňCelkové náklady Stavebné

náklady

Náklady strojného vybavenia

Elektro–inštalácia

Ostatné náklady

Alternatívne náklady pri teplárni na zemný plyn

tis.€ mil.Sk % tis.€ mil.Sk1 125 – 250 4 – 8 15 – 20 70 – 80 2 – 3 10 – 15 90 – 110 3 – 42 250 – 400 8 – 13 20 – 30 55 – 65 3 – 6 10 – 15 100 – 150 3 – 53 1 250 – 1 500 42 – 50 20 – 30 50 – 60 5 – 10 10 – 15 550 – 750 18 – 254 5 500 – 7 000 184 – 235 30 – 35 50 – 55 3 – 6 10 – 15 1 500 – 2 000 50 – 67

V relatívnom vyjadrení najvyšší podiel nákladov sú náklady na strojné vybavenie. Pri no-vých teplárňach predstavujú tieto náklady viac ako 50 %. Stavebné náklady v závislosti od toho či sa jedná o zriadenia kotla v už existujúcej, alebo novobudovanej teplárni sa pohybujú od 15 – 35 %. Pomerne vysoký podiel majú náklady elektroinštalácie (2 – 10 %). Pri porov-naní alternatívnych nákladov na zriadenie tepelného zdroja vykurovaného zemným plynom, resp. vykurovacím olejom môžeme konštatovať, že náklady na zriadenie kotolne na biomasu sú približne 2 násobné.

V prípade nových teplárni významnou nákladovou položkou sú náklady na tepelný roz-vod. Tieto náklady sú ovplyvnené najmä dĺžkou trasy, výkonom a počtom pripojených miest, spôsobom rozvodu a taktiež závisia od daných konkrétnych podmienok. Náklady na tepelné rozvody sú z týchto dôvodov pri teplárňach odlišné. Pre názornosť (tabuľka 50) uvádzame náklady na tepelný rozvod z príkladu 11 teplárne 2 a teplárne 3.

Tabuľka 50 Porovnanie investičných nákladov na tepelný rozvod – Nemecko – príklad 12

TepláreňCelkové náklady Hlavná trasa Prípojky Ostatné

nákladytis. € mil. Sk %

Tepláreň 2: 1 MW, 500m trasa, 25 prípojok po 40 kW 350 – 425 12 – 14 45 – 50 35 – 40 10 – 15

Tepláreň 3:5 MW, 1800m trasa, 65 prípojok po 80 kW 1 100 – 1 250 37 – 42 50 – 60 30 – 40 10 – 15

V prípade uvedených teplární investičné náklady na rozvod tepla sú v približne v takej výš-ke ako zriadenie samotnej teplárne.

Príklad 13 Investičné náklady – tepláreň Brezno (BACHŇÁK, 2006)

Príklad nadväzuje na príklad 3: tepláreň Brezno – dynamické metódy hodnotenia inves-tičných projektov. Spoločnosť zabezpečujúca výrobu tepla v meste Brezno sa rozhodla, že v 2 tepelných zariadeniach k pôvodným kotlom na zemný plyn pristaví kotle na biomasu o vý-kone 1,6 MW (spolu 3,2 MW). Kotle budú zriadené v už existujúcich teplárňach. Investičné náklady na realizáciu projektu sú uvedené v tabuľke 51.

129

Tabuľka 51 Investičné náklady kotle na biomasu Brezno – príklad 13

Položka mil. SkTechnologické zariadenieKotol Modul R/H 2000 so spaľovacou komorou, doprava paliva do kotla, výhrab paliva zo skladu, multicyklón typ MC 0404, výhrab popola, elektro rozvádzač

9, 50

Služby Prekáblovanie, šéfmontáž, uvedenie do prevádzky 1, 46

Stavebné úpravy, výstavba komína 2, 35Nakladač 2, 12Celkom bez DPHDPH (19 %)Spolu s DPH

15, 432, 93

18,37Spolu 2 kotolne + 1 nakladač (bez DPH)DPH (19 %)Spolu s DPH

28,745,4634,2

1 € = 33,5 SkCelkové investičné náklady sú vo výške 34,2 mil. Sk (rok 2005). V relatívnom vyjadrení

71 % investičných nákladov predstavujú náklady do strojného vybavenia, 18 % stavebné ná-klady a 11 % náklady na služby.

6.4.2 Prevádzkové náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy

Prevádzkové náklady sa skladajú z nákladov na palivo, výhrab popola, údržbu a opra-vy, poistenie a dane, nájomné, odpisov, personálnych nákladov, nákladov na prevádzkové prostriedky (voda, el. energia), fi nančných nákladov a ostatných nákladov (revízie, prehliad-ky, testy).

V cene paliva sú zahrnuté náklady na jeho produkciu a zisk producenta, resp. predajcu. V prípade štiepok pochádzajúcej z energetickej plantáže sú to náklady na založenie plantá-že, štiepkovanie, transport a režijné náklady analyzované v kapitolách 6.2 a 6.3. V kap. 6.6 podrobne porovnávame vývoj cien a výhrevnosť štiepok, palivového dreva s ostatnými ener-getickými nosičmi.

Náklady na opravy a údržbu sú nevyhnutnými nákladmi, ktoré zabezpečujú správny chod prevádzky a prípade vzniku porúch ich odstránenie. Zvýšené náklady na údržbu sú v letnom období v čase zníženej prevádzky. Náklady na opravy sú z hľadiska priebehu v čase nepra-videlné a závisia od výskytu porúch. Z dlhodobého hľadiska predstavujú náklady na opravu a údržbu 1 – 2 % investičných nákladov ročne.

Výdavky na dane môžeme rozdeliť do troch častí: miestne dane z nehnuteľností a z moto-rových vozidiel, DPH a daň z príjmov. Dane z nehnuteľností zahŕňajú daň zo stavieb a z po-zemkov. Ak je subjekt platcom DPH výška DPH sa určuje jej rozdielom na výstupe a vstupe. Výška dane z príjmu je podmienená výškou dosiahnutého zisku v účtovom období. Náklady na poistenie zahŕňajú poistenie budov, majetku, zariadení, zodpovednosť za škodu spôsobe-nú prevádzkou motorových vozidiel a iných špecifi ckých druhov poistení (zodpovednosť za škody, havarijné poistenie a. i.).

Tepláreň môže pri produkcii tepla využívať prenajaté budovy, zariadenia, sklady a pod. V tomto prípade medzi prevádzkové náklady zaraďujeme nájomné.

130

Fyzické a morálne opotrebovanie investičného majetku sa prenáša do nákladov vo forme odpisov. Odpis z prevádzkového hľadiska vyjadruje časť hodnoty, ktorá už prešla do hodnoty výrobkov (v našom prípade produkované teplo).

Personálne náklady zahŕňajú mzdové náklady, odmeny a platby do odvodov poisťovní. Mzdové náklady pri teplárňach spaľujúcich biomasu sú vzhľadom na vyššiu prácnosť v porov-naní so spaľovaním zemného plynu, príp. vykurovacieho oleja vyššie. Výška mzdových nákla-dov je diferencovaná v závislosti od stupňa kvalifi kácie, pozície v podniku a je ovplyvňovaná hospodárskymi ukazovateľmi akými sú výška minimálnej mzdy, priemernej mzdy, infl áciou a pod. Odvody zahŕňajú platby do zdravotnej (zdravotné poistenie) a sociálnej poisťovne (ne-mocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné, poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity). Tepláreň okrem vyplácanej mzdy ako zamestná-vateľ za svojich zamestnancov odvádza v súčasnosti 35,2 % z ich hrubého príjmu do sociálnej (25,2 %) a zdravotnej (10 %) poisťovne.

Na zabezpečenie prevádzky teplárne potrebujeme dopĺňať vodu v obehovom rozvodom systéme. Ďalším nevyhnutným prevádzkovým prostriedkom sú technologické hmoty (maza-dlá, oleje) a elektrická energia potrebná na fungovanie strojných zariadení, dopravných ciest a pod. Popri prevádzkových prostriedkoch je potrebné v teplárni zabezpečiť výhrab a odstra-ňovanie popola. Množstvo vody, spotreby technologických hmôt a elektrickej energie a ná-klady na odstraňovanie popola sú podmienené veľkosťou teplárne, výkonom kotlov, techno-logickým riešením a pod.

Finančné náklady predstavujú krytie úroku ako nákladu cudzieho kapitálu, ktorý musí podnik zaplatiť svojim veriteľom. Investície do technologického, resp. stavebného zariadenia teplárne sú fi nančne náročné a mnohokrát realizovateľné len s podielom cudzieho kapitálu.

Medzi ostatné prevádzkové náklady patria náklady na pravidelné revízie a prehliadky (napr. elektroinštalácia, komín, hasiace prístroje) a výdaje vo forme poplatkov za znečisťova-nie životného prostredia. V tabuľke 52 je uvedený prehľad prevádzkových nákladov teplárne v Brezne, ktoré nadväzujú na príklad 13 Investičné náklady – tepláreň Brezno.

Tabuľka 52 Ročné prevádzkové náklady kotolne na biomasu Brezno – príklad 13

Ročné prevádzkové nákladytis. Sk Podiel na celkových prevádzkových nákladoch (%)

ŠtiepkaZemný plynPalivo spolu

8 0675 536

13 603

36,224,961,1

Úroky 203 0,9Elektrická energia 1 041 4,7Voda 34 0,2Technologické hmoty 17 0,1Revízie a prehliadky 269 1,2Režijné náklady 3 719 16,7Spolu 22 226 100,0

Najvýznamnejšou položkou prevádzkových nákladov sú náklady na palivo, ktorých po-diel presahuje 60 % prevádzkových nákladov. Medzi ďalšie významné nákladové položky patria režijné náklady (16,7 %), ktorých súčasťou sú personálne náklady. Najnižší podiel na prevádzkových nákladoch sú náklady na technologické hmoty (0,1 %), vodu (0,2 %) a poiste-nia a dane (0,3 %).

131

6.5 Výnosy objektov na výrobu tepla a kalkulácia ceny tepla

Výnosy z predaja tepla sú ovplyvnené cenou a množstvom predaného tepla. Cenu tepla reguluje rozhodnutím Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Predajná cena každého objektu produkujúceho tepla podlieha každoročne schvaľovaniu a regulácii ÚRSO. ÚRSO reguluje cenu výroby, distribúcie a dodávky tepla podľa spôsobov ich vykonania, rozsahu a štruktúry oprávnených nákladov, stanovuje výšku primeraného zisku a podklady na návrh ceny.

ÚRSO stanovuje podľa nákladových položiek oprávnené a neoprávnených náklady vyna-ložené na produkciu tepla. Medzi oprávnené náklady patrí napr. nákup paliva, technologické hmoty, nájom, odpisy, cestovné, úrok a pod. Medzi neoprávnené náklady patria napr. pokuty, manká a škody, odmeny členov štatutárnych orgánov, odmeny a dary, náklady na palivo sú-visiace s nehospodárnou výrobou, odpisy majetku zaobstaraného z nenávratného príspevku (fondy EÚ) a pod.

Cena tepla je dvojzložková a je stanovená ako priemerná cena za 1 GJ. Tvorí ju variabilná zložka – náklady, ktoré sú úplne alebo čiastočne ovplyvnené objemom výroby tepla a fi xná zložka – náklady, ktoré nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla.

Vo variabilnej zložke je zahrnutý nákup paliva, elektrickej energie, technologických hmôt, vody a náklady na dopravu paliva.

Fixná zložka je rozdelená podľa regulácie do dvoch častí:Regulovaná zložka fi xných nákladov: zahŕňa osobné náklady, vrátane odvodov do poist-ných fondov, okrem osobných nákladov zamestnancov vykonávajúcich opravu a údržbu, spotreba materiálu a energie, cestovné, stravné a ostatné služby, náklady na dane a poplat-ky, prevádzkové náklady, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, ktoré nepria-mo súvisia s výrobou a rozvodom tepla a fi nančné nákladyNeregulovaná zložka fi xných nákladov: zahŕňa fi xné náklady na nákup tepla, poistenie majetku, dane, nájomné, revízie a zákonné prehliadky, poplatky za znečistenie, náklady na audit účtov, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku priamo súvisiaceho s vý-robou a rozvodom tepla, náklady na údržbu a opravy, úroky z investičného úveru, odpisy a opravy spoločných zariadení súvisiacich s výrobou a rozvodom tepla.Maximálna výška variabilnej a fi xnej neregulovanej zložky tepla za určí na základe roč-

ných výdavkov teplárne, normatívov a overovania hospodárnosti sústav tepelných zariadení a cien paliva. Maximálna výška fi xnej regulovanej zložky tepla sa určí podľa skutočne dodané-ho množstva tepla. V závislosti od kategórií podľa objemu vyrábaného tepla ju určuje podrob-ne výnos ÚRSO. ÚRSO reguluje okrem nákladov výšku zisku. V súčasnosti je maximálna výška primeraného zisku stanovená na 25 Sk za každý objednaný GJ množstva tepla.

Kalkuláciu variabilnej a fi xnej zložky tepla analyzujeme v príklade 14.

Príklad 14 Kalkulácia variabilnej a fi xnej zložky tepla – tepláreň Brezno

Príklad nadväzuje na príklad 3: Dynamické metódy hodnotenia investičných projektov a 11: Investičné náklady – tepláreň Brezno. V príklade porovnávame kalkuláciu variabilnej a fi xnej zložky ceny tepla pri alternatíve výroby tepla zo zemného plynu (variant A) a kombi-novanom variante výroby tepla zo ZP a štiepky (75 % produkovaného tepla). Kalkulácia varia-bilných a fi xných zložiek tepla je uvedená v tabuľke 53.

1)

2)

132

Tabuľka 53 Kalkulácia variabilnej a fi xnej zložky tepla – príklad 14 (uvedené ceny sú bez DPH)

NákladyVariant A Variant B

Sk/GJ % Sk/GJ %

Variabilnázložka

Palivo – ZP (A); Š, ZP (B) 374,80 69,1 243,00 57,6El. energia 18,60 3,4 18,60 4,4Voda 0,60 0,1 0,60 0,1Technol. Hmoty 0,30 0,1 0,30 0,1Spolu variabilné 394,19 72,6 262,50 62,2

Fixnázložka

Nájomné 13,36 2,5 17,15 4,1Poistenie a dane 1,01 0,2 1,01 0,2Revízie, prehliadky 4,60 0,8 4,80 1,1Odpisy majetku 16,79 3,1 16,79 4,0Opravy 24,93 4,6 25,33 6,0Úroky 3,63 0,7 3,63 0,9Režijné náklady 59,80 11,0 66,43 15,7Spolu fi xné 148,38 27,3 159,40 37,8

Primeraný zisk 24,26 4,5 24,26 5,8Cena tepla spolu 542,64 100,0 421,90 100,0

Na základe nákladových položiek obidvoch variantov môžeme konštatovať, že najvyššou nákladovou položkou je nákup paliva. Pri vykurovaní zemným plynom náklady na nákup pa-liva v 1 GJ produkovaného tepla sú 374,8 Sk, čo predstavuje takmer 70 % z celkových nákla-dov. V prípade kombinovaného vykurovania sú tieto náklady o 131,8 Sk/GJ nižšie, pričom ná-klady na nákup štiepok sú 144,1 Sk/GJ a zemného plynu 98,9 Sk/GJ (spolu 243 Sk/GJ). Podiel nákladov na palivo pri kombinovanej produkcii tepla je takmer 58 %. Tepláreň pri variante B vyrába 75 % tepla spaľovaním štiepok. V relatívnom vyjadrení náklady paliva pri variante B následkom diferencovanej ceny štiepok a zemného plynu na produkciu 1 GJ tepla sú: 62 % – štiepky, 38 % – zemný plyn.

Vzhľadom na nákladovo náročnejšiu produkciu tepla spaľovaním štiepok (sklad, doprav-né cesty a pod.) sú pri variante B vyššie náklady na nájomné, revízie a opravy. Kým pri spaľo-vaní zemného plynu tvoria náklady pri odpočítaní paliva 150 Sk/GJ, pri využívaní štiepok je to 180 Sk/GJ. Celková cena tepla je pri variante A – zemný plyn – 542,64 Sk/GJ a pri varian-te B – štiepky, zemný plyn 421,9 Sk/GJ. Cenová diferencia medzi produkciou tepla zemným plynom a kombinovaným spaľovaním štiepok a zemného plynu je 120,74 Sk/GJ v prospech kombinovaného spaľovania

6.6 Porovnanie cien energetických nosičov a nákladovosti palív pri výrobe tepla

Ceny energetického nosiča predstavujú náklady na palivo pri produkcii tepla. V predchá-dzajúcej kapitole sme zistili, že najvyššou položkou pri produkcii tepla sú práve náklady na palivo a tieto náklady môžu tvoriť takmer tri štvrtiny celkových nákladov tepla. Z tohto dô-vodu v úvode kapitoly analyzujeme vývoj bežných cien energetických nosičov tepla – zemný plyn, elektrická energia, hnedé uhlie, ihličnaté a listnaté palivové drevo a energetické štiepky v časovom rade 1993 – 2007. Následne na základe výhrevnosti energetických nosičov a účin-nosti spaľovania vypočítame pri jednotlivých energetických nosičoch náklady paliva na pro-

133

dukciu 1 GJ tepla. V závere kapitole na príklade porovnáme náklady paliva pri vykurovaní rodinného domu.

6.6.1 Vývoj bežných cien energetických nosičov tepla

Bežné ceny energetických nosičov tepla v časovom období 1993 – 2007 výrazne rástli. Najvýraznejší nárast až 893 % v roku 2007 k roku 1993 je pri elektrickej energii. Výrazne rást-li aj ceny zemného plynu – 471 %. Naproti tomu nárast cien palivového dreva a štiepok v po-rovnaní k roku 1993 dosahuje v súčasnosti od cca 240 % (štiepky) po 380 % (ihličnaté palivo). Prehľad bežných cien energetických nosičov a relatívny vývoj cien nosičov tepla v porovnaní k roku 1993 v tabuľke 54 a na obrázku 20.

Tabuľka 54 Bežné ceny nosičov tepla v rokoch 1993 – 2004, ceny sú uvádzané s DPH rok zemný plyn

(Sk/m3)1 Zemný plyn (Sk/t)3

El. energia tarifa BV, D5 (Sk/kWh)2

Hnedé uhlie Palivové drevo ihl. (Sk/m3)4

Palivové drevo list. (Sk/m3)4

Štiepka(Sk/t)4

1993 2,94 0,28 920 181 278 5701994 2,94 0,28 1 180 200 279 6881995 2,94 0,28 1 320 237 322 6121996 2,94 0,28 1 400 224 338 6411997 2,94 0,28 1 520 227 332 6541998 2,94 0,28 1 600 240 342 6161999 3,17 0,4 1 910 239 357 7022000 4,4 0,6 2 020 348 4742001 5,1 0,7 2 190 336 444 6742002 5,1 0,7 2 359 358 536 7902003 7,7 1,14 2 580 416 646 9122004 9,66 1,73 2 846 491 823 1 0522005 10,82 1,90 449 828 1 1672006 13,67 2,14 687 1005 1 2612007 13,86 2,50 1 354

1 rok 1993 – 1998: jednoduchá tarifa 1 – 900 m3 (Zdroj: Štatistické ročenky SR), rok 1999 – k 1.7. zmena taríf, vypočíta-ný ako priemer jednoduchej tarify a tarify D2, rok 1999 – 2004: tarifa D2, 201 – 1700 m3 (Zdroj: SPP)

2 rok 1993 – 2001: sadzba BV – nízka tarifa: Dvojtarifová sadzba pre odberné miesta s elektrickým akumulačným vy-kurovaním a elektrickým akumulačným ohrevom úžitkovej vody, rok 2001 zmena sadzba BV na D5), rok 2005 zmena sadzby D5 na AKU mini, maxi, Nízka tarifa (Zdroj: VSE)

3 rok 1993 – 2004: (Zdroj: Štatistické ročenky SR),

4 rok 1993 – 2004: (Zdroj: Zelené správy MP SR, prepočet 1 m3 = 0,8 t) rok 2005 – 2007: (Zdroj: Lesy SR š.p.)

Uvedené ceny sú s DPH

134

Obrázok 20 Relatívny vývoj cien energetických nosičov (rok 1993 = 100%)

6.6.2 Náklady paliva na výrobu tepla

Pri posudzovaní ekonomickej efektívnosti energetických nosičov tepla je dôležité po-rovnať hodnotu, resp. náklady na palivo potrebné na produkciu 1 GJ tepla. Produkciu tepla ovplyvňuje najmä výhrevnosť energetického nosiča. Výhrevnosť je pomer tepla, ktoré odo-vzdá palivo svojmu okoliu k jeho hmotnosti, resp. k inej mernej jednotke energetického nosi-ča. Výhrevnosť analyzovaných energetických nosičov tepla je uvedená v tabuľke 55.

Tauľka 55 Výhrevnosť energetických nosičov tepla

Zemný plyn (MJ/m3)

El. energia tarifa BV, D5 (MJ/kWh)

Hnedé uhlie (MJ/t)

Palivové drevo ihl. (MJ/m3)

Palivové drevo list. (MJ/m3)

Štiepka (MJ/t)

34,48 3,6 18 000 7 350 10 830 12 500

(Zdroj: http://www.ekowatt.cz)

Okrem výhrevnosti je pri produkcii tepla potrebné zohľadniť energetickú účinnosť spa-ľovacích kotlov. Energetickou účinnosťou redukujeme výhrevnosť, čím zohľadňujeme straty, ktoré vznikajú pri spaľovaní nosiča tepla. Energetická účinnosť analyzovaných nosičov tepla je uvedená v tabuľke 56.

Tabuľka 56 Energetická účinnosť nosičov tepla v %

Zemný plyn El. energia tarifa BV, D5 Hnedé uhlie Palivové drevo ihl. Palivové drevo list. Lesná štiepka ihl.

89 93 55 75 75 75(Zdroj: http://www.ekowatt.cz)

Medzi energetické nosiče s najvyššou účinnosťou patrí elektrická energia a zemný plyn. Najnižšiu energetickú účinnosť má hnedé uhlie.

Náklady vyprodukovaného tepla v Sk/GJ energetickým nosičom vypočítame ako: c

* 100N = U

* V 100

0100200300400500600700800900

1000

1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008

rok

%

zemný plyn el.energia hnedé uhlieihl. pal. drevo list. pal. drevo štiepka

135

kde: N – náklady na produkciu tepla (Sk/GJ) c – bežná cena nosiča tepla (Sk/m3, Sk/kWh, Sk/t) U – energetická účinnosť (%) V – výhrevnosť nosiča tepla (MJ/m3, MJ/kWh, MJ/t)

Porovnanie nákladov paliva na vyprodukovanie 1 GJ z energetických nosičov a ich vývoj v časovom období 1993 – 2007 je uvedený v tabuľke 57 a zobrazený na obrázku 21.

Tabuľka 57 Porovnanie nákladov paliva na produkciu 1 GJ tepla z energetických nosičov (Sk/GJ)

Rok Zemný plyn

El. energia tarifa BV, D5

Hnedé uhlie Palivové drevo ihl. Palivové drevo

list. Štiepka

1993 95,81 83,63 92,93 32,83 34,23 60,841994 95,81 83,63 119,19 36,28 34,35 73,391995 95,81 83,63 133,33 42,99 39,64 65,281996 95,81 83,63 141,41 40,63 41,61 68,351997 95,81 83,63 153,54 41,18 40,87 69,801998 95,81 83,63 161,62 43,54 42,11 65,711999 103,30 119,47 192,93 43,36 43,95 74,842000 143,38 179,21 204,04 63,13 58,362001 166,19 209,08 221,21 60,95 54,66 71,942002 166,19 209,08 238,28 64,94 65,99 84,312003 250,92 340,50 260,61 75,46 79,53 97,282004 314,79 516,73 287,47 89,07 101,32 112,212005 352,59 567,50 81,45 101,94 124,482006 445,46 639,19 124,63 123,73 134,512007 451,65 746,71 144,43

Obrázok 21 Vývoj nákladov na produkciu tepla z energetických nosičov

Na základe porovnania nákladov na produkciu 1 GJ tepla môžeme konštatovať, že v po-sledných rokoch sa biomasa zastúpená palivovým drevom a lesnými štiepkami stáva najlac-nejším variantom výroby tepla.

Sk/GJ800,00

700,00

600,00

500,00

400,00

300,00

200,00

100,00

0,00 rok1992 1996 20081994 1998 2000 2002 2004 2006

zemný plyn el.energia hnedé uhlie ihl. pal. drevolist. pal. drevo ihl. štiepky list. štiepky

136

6.6.2 Porovnanie nákladov paliva na vykurovanie rodinného domu

Ekonomickú efektívnosť energetických nosičov zhodnotíme tiež na základe porovnania nákladov paliva na výrobu tepla pre rodinný dom so spotrebou 100 GJ/rok.

Tabuľka 58 Porovnanie nákladov paliva na výrobu tepla z energetických nosičov v rodinnom dome pri spotrebe 100 GJ/rok (2007)

Energetický nosič tepla Cena/m.j. m.j. Náklady na teplo rod. dom 100 GJ/rok rod.

dom 100 GJ/rok Zemný plyn 13,86 Sk/m3 45 170Elektrická energia 2,50 Sk/kWh 74 670

Hnedé uhlie 2 846 Sk/t 28 750Koks 6 000 Sk/t 35 700Ihl. paliv. drevo 687 Sk/m3 12 460

List. paliv. drevo 1 005 Sk/m3 12 370

Štiepka 1 354 Sk/t 14 400Drevené brikety 4 700 Sk/t 32 200

Drevené pelety 5 600 Sk/t 36 300

zemný plyn, el. energia, hnedé uhlie, ihl., list. palivo, štiepka – zdroj: tabuľka 55koks, drevené brikety, pelety – zdroj: www.ekowatt.cz, www.brikety.sk, www.biomasa.sk

Tabuľka potvrdzuje tvrdenie, že najlacnejšou variantov paliva je biomasa zastúpená pali-vovým drevom a štiepkami. Pri porovnaní nákladov na palivo pri rodinnom dome najdrahším variantom je vykurovanie elektrickou energiou (75 tis Sk) a zemným plynom (45 tis. Sk). Ná-klady paliva na vykurovanie koksom, drevenými briketami a peletami je približne na jednej úrovni (32 – 36 tis. Sk). Náklady paliva na vykurovanie hnedým uhlím sú uprostred rebríčka nákladov na palivo (28 tis. Sk). Najnižšie náklady paliva pri vykurovaní sú pri palivovom dre-ve a štiepkach (12 – 15 tis. Sk)

Pri prechode z fosílnych palív na biomasu je potrebné zohľadniť vyššiu prácnosť vykuro-vania a vyššie investičné náklady, ako aj vyššie náklady spojené s transportom a skladovaním biomasy a ostatné prevádzkové náklady. Z dôvodu vysokých dopravných nákladov bude pre-chod z fosílnych palív na biomasu uskutočniteľný v blízkosti vhodného dlhodobého potenci-álneho zdroja dendromasy. Prechod z fosílnych palív na biomasu je podmienený zabezpe-čením dlhodobých dodávok tohto energetického nosiča. V súvislosti so stúpajúcimi cenami fosílnych palív a nárastom spracovateľských kapacít celulózovo - papierenského priemyslu rástli v poslednom období ceny palivového dreva, vlákniny a energetických štiepok. Nakoľko dopyt po energetických štiepkach a palivovom dreve stúpa a vlákninové drevo je konkurenč-ným sortimentom energetickej biomasy môžeme predpokladať, že rastúci trend cien týchto komodít bude naďalej pokračovať.

6.7 Návrh a spracovanie projektov využívania biomasy

Základným predpokladom úspechu v podnikaní je cieľové riadenie podnikateľských akti-vít, založené na ich plánovaní. Predovšetkým ide o sledovanie a vyhodnocovanie vývoja inter-

137

ných faktorov podniku a externých faktorov trhového prostredia, pričom je nutné analyzovať alternatívne reakcie podniku spôsobené zmenou týchto faktorov. Výsledkom plánovania je podnikateľský projekt, v ktorom podnik plánuje svoje podnikateľské aktivity v budúcnosti. Podnikateľský projekt zvyšuje nádej na úspech a zároveň znižuje riziko neúspechu podnika-teľských aktivít. Projekt rieši tri základné okruhy otázok:

V čom podnikať – riešenie marketingových problémovZa čo podnikať – riešenie fi nančných problémovAko podnikať – riešenie manažérskych problémovPodnikateľské projekty by mali slúžiť ako východiskový materiál pre podnikateľa a ma-

nažment podniku pri realizácii rozhodnutí a riadenie podniku. Podnikateľský projekt je záro-veň podkladovým materiálom pri získavaní cudzieho kapitálu vo forme úveru, alebo fi nanč-nej pomoci z fondov EÚ.

Využívanie biomasy ako alternatívneho obnoviteľného zdroja energie je v súčasnosti pod-porované zo strany EÚ. Projekty využívania biomasy môžeme rozdeliť do dvoch základných častí: ide o projekty producentov a spracovateľov biomasy. V rámci producentov sú to projek-ty zamerané na zakladanie energetických plantáží a porastov, ich obhospodarovanie, nákup mechanizmov na približovanie, dezintegráciu a transport biomasy. Zo strany spracovateľov to môžu byť projekty zamerané na výrobu tepla a elektrickej energie, ale taktiež projekty za-merané na výrobu drevených brikiet a peliet.

Na začiatku každého projektu je myšlienka, nápad, ktorý tvorí podklad pre vytvorenie projektového náčrtu. Projektový náčrt následne analyzujeme a v prípade pozitívnych výstu-pov môžeme pristúpiť k vypracovaniu projektu a následne k jeho realizácii. Pri spracovaní a realizácii konkrétneho projektu využívania biomasy musíme vziať do úvahy že navrhovaný projekt je súčasťou reťazca resp. systému, v ktorom musíme zodpovedať otázky podľa obráz-ku 22.

Obrázok 22 Reťazec produkcie a spracovania biomasy – projektový zámer

Z hľadiska obsahu, rozsahu a kvality spracovania projektov sa v súčasnosti stretávame s diferencovaným prístupom. Spracovaný projekt by mal spĺňať nasledovné základné požia-davky: 1. Komplexnosť 2. Stručnosť 3. Prehľadnosť

1)2)3)

Produkciaa príprava paliva

Výroba tepla (energie)

Odbyt tepla (energie)

Producent a dodávatepaliva ?

Technologický re azec produkcie paliva ?

Výška nákladov na produkciu paliva ?

Technologický koncept výroby tepla ?

Výška investi ných a prevádzkových nákladov na výrobu tepla?

Technologický koncept rozvodu tepla ?

Odberate ?Výška nákladov na rozvod tepla ?

Prevádzkovate ?

138

4. Jednoduchosť 5. Zrozumiteľnosť 6. Reálnosť 7. Vierohodnosť 8. Orientácia do budúcnosti 9. Prezentácia výhod10. Upozornenie na silné stránky11. Neskrývanie slabých miest12. Kvantifi kácia rizika13. Preukázanie návratnosti vložených prostriedkov14. Formálna stránka15. Adresnosť

Z dôvodu rôznorodosti trhu a podnikateľských činností ako aj rozdielnosti požiadaviek poskytovateľov kapitálu nie je vytvorená jednotná štruktúra, obsah a forma podnikateľských projektov. Z tohto dôvodu navrhujeme štruktúru a obsah projektov využívania biomasy v komplexnej forme (spracované podľa: DRÁBEK, 1998). Z hľadiska štruktúry navrhujeme nasledovné členenie podnikateľského projektu:

I. ObsahII. ZhrnutieIII. Hlavná časť – podnikateľský projekt

Charakteristika fi rmy a jej cieľov

Cieľové skupiny projektu

Organizácia riadenia

Analýzu trhu a konkurencie – vonkajšia analýza

Marketingová stratégia

Výrobný program

Materiálové vstupy a energie

Umiestnenie projektu (lokalita)

Technicko–technologické zabezpečenie projektu

Personálny plán

Implementačný plán

Finančno–ekonomická analýza

Analýza rizikovosti podnikateľského projektu

SWOT analýza projektu

Záruky

Dopad podnikateľského projektu na životné prostredie

IV. Logický rámec projektuV. ZáverVI. Prílohy

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

139

I. ObsahObsah by mal zabezpečiť prehľadnosť a rýchlu orientáciu v projekte. Prehľadnosť a rýchla

orientácia znamená úspora času pre majiteľa, manažéra, ako aj pre poskytovateľa kapitálu. Na základe obsahu môžeme tiež posúdiť splnenie základných požiadaviek projektu.

II. ZhrnutieZhrnutie je stručným a výstižným sprievodcom projektu s identifi káciou cieľov a straté-

giou ich dosiahnutia. V zhrnutí by nemali chýbať závery a odporúčania ako aj informácie o zá-kladných identifi kačných údajoch podniku, prezentácii produktov podnikateľského zámeru, trhoch a odvetví, stratégii fi rmy a výsledkoch fi nančno-ekonomickej analýzy.

III. Hlavná časť – podnikateľský projekt

Charakteristika fi rmy a jej cieľov

Účelom charakteristiky fi rmy je informovať o stručnej histórii podniku, jeho produktoch, výsledkoch, úspechoch a o vývoji fi nančnej situácii. V projekte je nutné identifi kovať a defi no-vať ciele podniku. Ide predovšetkým o:

vrcholový cieľ – poslanie podniku,strategické, operatívne a špecifi cké ciele,ekonomický, sociálny a technický obsah cieľov.

Pri projekte teplárne spaľujúcej biomasu môžeme napr. defi novať nasledovné strategické ciele:

zvýšiť podiel výroby tepla z obnoviteľných zdrojov energie,zvýšiť konkurencie schopnosť podniku dosiahnutím nižších výrobných nákladov,zlepšiť a zvýšiť kvalitu ochrany životného prostredia.

2. Cieľové skupiny projektu

Cieľové skupiny sú organizácie a jednotlivci, ktorí budú ovplyvnení realizáciou projektu, resp. budú mať z realizácie projektu prospech. Projekt teplárne prináša napr. prospech nasle-dovným cieľovým skupinám:

žiadateľ – dosiahnutie stanovených cieľov,zamestnanci žiadateľa – nová technológia – zlepšenie pracovných podmienok,odberatelia – nižšia a stabilnejšia cena tepla,región – vytvorenie nových pracovných miest, zlepšenie ochrany ŽP,dodávateľ drevnej štiepky – stabilné dodávky, pracovné príležitosti,dodávatelia technologickej a stavebnej časti projektu a ich zamestnanci – tržby, pra-covné príležitosti.

3. Organizácia riadenia

V rámci organizácii riadenia je potrebné identifi kovať riešenie nasledovných oblastí:návrh organizačnej štruktúry,vymedzenie kompetencií a zodpovednosti riadiacich pracovníkov,prístupy k riadeniu podniku,charakteristika informačného systému podniku.

1.

•••

•••

••••••

••••

140

4. Analýzu trhu a konkurencie

Podstatou analýzy trhu a konkurencie je analyzovanie a hodnotenie informácií o trhu a vonkajšom prostredí fi rmy so zameraním sa na dopyt a konkurenciu:

vymedzenie cieľových trhov (trhový potenciál, kapacita a trhový podiel),trhové segmenty, príležitosti a riziká,analýza štruktúry a správania sa zákazníkov a konkurencie.

Výsledkom tejto časti sú podklady pre vypracovanie marketingovej stratégie a prognóz predaja, ktoré tvoria základné informácie pre výpočet očakávaných výnosov.

5. Marketingová stratégia

Marketingová stratégia zahrňuje:produktovú stratégiu (sortiment, kvalita, značka, balenie...),cenovú stratégiu (cenník, zľavy, dodacie podmienky...),distribučnú stratégiu (spôsob dopravy, skladovania, odbytové cesty, rýchlosť dodáv-ky),komunikačnú stratégiu (propagácia, podpora predaja, reklama...).

Pri spracovaní marketingovej stratégie je potrebné vytvoriť najvhodnejšiu kombináciu marketingového mixu (výrobok – cena – distribúcia – podpora predaja). Podniky, ktoré apli-kujú princípy marketingového riadenia, sú úspešné len vtedy, ak si marketingové aktivity plánujú na základe situačnej analýzy podniku a prostredia, v ktorom podnik pôsobí. Jedným z kľúčových nástrojov pri vypracovaní marketingovej stratégie je SWOT analýza, ktorá ana-lyticky hodnotí prostredie podniku a dynamické trhové podmienky. ŠULEK, 2004. Tvoria ju dve časti:

analýza vnútorného prostredia – silné a slabé stránky (SW – strenhts, weaknesses),analýza vonkajšieho prostredia – príležitosti a ohrozenia (OT – opportunities, threats).Na základe SWOT analýzy môže podnik defi novať strategické zámery a ciele, ktoré tvoria

podstatu marketingovej stratégie.

6. Výrobný program

Prostredníctvom výrobného programu hľadáme najefektívnejší spôsob výroby produktu od vstupu výrobných faktorov do výroby po výstup produktu a jeho expedíciu k zákazníkovi. Ide o riešenie nasledovných problémov:

transformačný proces (obstarávanie, výroba, odbyt),výrobná kapacita, sortiment produkcie,skladové hospodárstvo,systém riadenia kvality výroby,špecifi ká výrobného procesu,vymedzenie jednotlivých nákladových položiek ako podklad pre prepočet očakáva-ných nákladov.

7. Materiálové vstupy a energieNa základe výrobného programu a technológie je potrebné defi novať materiálové vstupy

a energie potrebné pri realizácii projektu. Ide o riešenie problémov:

•••

•••

•

1)2)

••••••

141

suroviny, polotovary, náhradné diely, energie...ich nákladovosť (ceny),ich kvalita, dostupnosť a disponibilita,riziko ich zabezpečenia.

8. Umiestnenie projektu (lokalita)

Lokalizáciu projektu ovplyvňujú nasledovné faktory:trhové faktory – lokalizácia trhu a konkurencie,podnikovo–hospodárske faktory – nákladovosť lokality,spoločensko–hospodárske faktory – legislatíva, dane,infraštruktúra – komunikácie, inžinierske siete, úrady,ekologické faktory – citlivosť projektu na znečisťovanie ŽP, odpady.

Pri lokalizácii teplárne a pri projektoch producentov biomasy (energetické plantáže) je lokalizácia významným faktorom, nakoľko optimálna vzdialenosť medzi producentom bio-masy a výrobcom tepla je cca 30 km (pozri kapitolu 6.3.3).

9. Technicko–technologické zabezpečenie projektu

Úlohou technicko-technologického zabezpečenie projektu je voľba optimálnej technoló-gie a návrh vytvorenia optimálnej štruktúry strojov a zariadení. Pri výbere technológie a stro-jov musíme zohľadniť ich nákladovosť, účinnosť, pracovnú náročnosť, dostupnosť, výkon, vplyv na životné prostredie a pod. Pri tvorbe projektu využívania biomasy odporúčame struč-ne popísať technologický postup a jeho technické zabezpečenie. Pre prehľadnosť je vhodné technicko-technologické zabezpečenie projektu prezentovať vo forme schém, obrázkov, fo-tografi í a pod.

10. Personálny plán

Úlohou personálneho plánu je riešenie nasledovných okruhov:optimálny počet pracovníkov pre danú podnikateľskú aktivitu v optimálnej vekovej, vzdelanostnej a kvalifi kačnej štruktúre počas ekonomickej životnosti projektu,situácia na trhu práce (kvalifi kácia, nezamestnanosť, priemerné mzdy),nalýza osobných nákladov na projekt (mzdy, odvody, odmeny...),systém motivácie, odmeňovania, získavania, vzdelávania pracovných síl.

11. Implementačný plán

Implementačný plán priraďuje k jednotlivým činnostiam projektu v časovom slede zdroje, zodpovedné osoby a projektuje dĺžku trvania činnosti a realizáciu projektu. Pri vypracovaní implementačného plánu sa musíme zamerať na:

časový a fi nančný harmonogram projektu,prehľad projektových činností,termíny začatia a ukončenia projektových činností,prehľad čerpania ľudských, hmotných a fi nančných zdrojov,zodpovedné osoby.

••••

•••••

•

•••

•••••

142

Pre prehľadnosť je vhodné implementačný plán a časový harmonogram spracovať vo for-me tabuľky (tabuľka 59, 60).

Tabuľka 59 Implementačný plán, vybrané činnosti projektu energetickej plantáže

ČinnosťZačiatok činnosti

(mesiac/rok)

Koniec činnosti

ZdrojeZodpovedná osobaPersonálne

(počet)Finančné

(Sk)Založenie plantáže 2/2007 4/2007 10 550 000 Ján Novák

Ochrana proti škodcom 5/2007 7/2007 2 15 000 Jozef Zákutný

Tabuľka 60 Príklad časového harmonogramu činnosti projektu

Činnosť2007

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.1 – 4

1234

12. Finančno–ekonomická analýza

Vo fi nančno–ekonomickej analýze projektu sa odrážajú všetky jeho zložky vo fi nančnej forme. Analýza preveruje realizovateľnosť a ekonomickú efektívnosť projektu. Obsahom fi -nančno–ekonomickej analýzy je:

prehľad štruktúry potrebných investičných výdavkov,rozpočet výrobných nákladov,potreba prevádzkového (pracovného) kapitálu,bilancia potreby fi nančných prostriedkov a zdrojov fi nancovania,plánovaná súvaha,plánovaná výsledovka,plán cash–fl ow,ukazovatele fi nančnej efektívnosti projektu (ČSH, IR, VVP, DDS, RI, BZ – pozri kap. 6.1.2),ukazovatele fi nančnej analýzy (likvidita, aktivita, zadlženosť, rentabilita),zhodnotenie vplyvu projektu na prosperitu podniku.

13. Analýza rizikovosti podnikateľského projektu

Riziko je súčasťou každého podnikania a jeho podstata je v nebezpečenstve neúspechu projektu, čo znamená, že skutočné výstupy projektu sa budú odlišovať od očakávaných. Zá-kladnou úlohou analýzy rizikovosti je zvýšiť pravdepodobnosť úspechu projektu a elimino-vať nebezpečenstvo projektu, ktorý môže nepriaznivo vplývať na fi nančnú situáciu podniku. Analýza rizikovosti rieši nasledovné okruhy problémov:

určenie faktorov (zdrojov) rizika,stanovenie významnosti faktorov rizika (pravdepodobnosť ich výskytu),

••••••••

••

••

143

stanovenie druhov rizika (technické, ekonomické, trhové...),ohodnotenie rizika (či je prijateľné alebo nie),opatrenia na odstránenie príčin rizika a zníženie negatívnych dôsledkov rizika,opatrenia pre kritické situácie.

14. SWOT analýza projektu

SWOT analýzu môžeme využiť na posúdenie silných a slabých stránok príležitostí a ohro-zení samotného projektu. Príklad využitia SWOT analýzy pre projekt teplárne je uvedený v tabuľke 61. BACHŇÁK, (2006).

Tabuľka 61 Príklad SWOT analýzy projektu teplárne spaľujúcej biomasu

Silné stránky Slabé stránkyvýhodná poloha voči zdrojom biomasyekologický charakter výroby tepla skúsení kvalifi kovaní pracovníci

problémy s technológiouproblémy s dodávkami a uskladnením biomasy v zimných mesiacoch

Príležitosti Ohrozenianárast využívania biomasy ako obnoviteľnej surovinymožnosť získania fi nančných prostriedkov na obnoviteľné zdroje energie

nárast cien biomasynekvalita dodávanej drevnej štiepkynepravidelné dodávky nespokojnosť s dodávateľom

15. Záruky

V prípade, ak fi rma nedisponuje potrebným kapitálom na realizáciu projektu je nevy-hnutné obrátiť sa na investorov a zabezpečiť fi nancovanie projektu z cudzích zdrojov. Pri žiadaní cudzích zdrojov je účelné, ak sú v projekte uvedené záruky za poskytnuté zdroje. Ide o predovšetkým o:

bankové záruky,fi nančné záruky (vlastné alebo tretích osôb),záložné práva na majetok (znalecké posudky, poistenie majetku),vinkulácie vkladov.

Investori pri hodnotení pravdepodobnosti splatenia úveru posudzujú najmä nasledovné oblasti (DRÁBEK, 1998):

projekt, jeho kvalita, spracovanie, zrozumiteľnosť, reálnosť,manažérsky tím,výšku vlastného kapitálu, záruky projektu,cash fl ow,riziko projektu.

16. Dopad podnikateľského projektu na životné prostredie

Realizácia podnikateľského projektu by nemala mať negatívny vplyv na životné prostre-die. Z tohto dôvodu je potrebné analyzovať a ohodnotiť environmentálne vplyvy projektu. V prípade výskytu určitého environmentálneho aspektu, ktorý negatívne pôsobí na životné prostredie je potrebné formulovať opatrenia, ktoré tento vplyv odstránia, resp. eliminujú.

••••

••••

–––––

144

IV. Logický rámec projektu

Logický rámec projektu je základom pri riadení projektu, umožňuje identifi kovať a analyzovať problémy a súčasne defi novať ciele a stanoviť konkrétne aktivity k ich riešeniu.

Logický rámec overuje projekt z hľadiska vhodnosti, primeranosti a realizácie Uplat-nenie metodiky logického rámca je dôležité vo fáze prípravy projektu a súčasne je kľúčovým nástrojom pre implementáciu a hodnotenie projektu. Logický rámec sa skladá z matice pri-čom riadky matice tvoria

ciele, aktivity, výstupy.

Stĺpce matice tvoria:slovný popis jednotlivých úrovní projektu,objektívne indikátory (ukazovatele),zdroje overenia,predpoklady/rizika, ktoré podmieňujú dosiahnutie výsledkov a cieľ projektu.

Príklad logického rámca projektu teplárne je uvedený v tabuľke 62. BACHŇÁK, (2006).

•

•

•••

••••

145

Pop

isO

bjek

tívn

e in

diká

tory

Zdr

oje

over

enia

Pre

dpok

lady

Riz

iká

Cielezv

ýšiť

podi

el v

ýrob

y te

pla

a T

ÚV

z o

bnov

iteľn

ých

zdro

jov

ener

gie

spaľ

ovan

ím d

revn

ej št

iepk

y

zave

deni

e no

vej t

echn

ológ

iekó

pie

prac

ovný

ch z

mlú

v

sprá

vny

výbe

r zam

est-

nanc

ov (k

valifi

kov

aní

a zo

dpov

ední

pra

covn

íci)

zvyš

ovan

ie c

eny

drev

nej š

tiepk

yročn

á vý

roba

tepl

a z d

revn

ej

štie

pky

– 23

000

GJ

inte

rné

štat

istik

y

zvýš

iť za

mes

tnan

osť r

egió

nu v

ytvo

-re

ním

nov

ých

prac

ovný

ch m

iest

vytv

oren

é no

vé p

ra-

covn

é m

iest

a uz

atvo

rená

zm

luva

o d

o-dá

vke

drev

enej

štie

pky

prob

lém

y so

zm

luvo

u o

dodá

vke

štie

pky

zníž

iť zá

visl

osť n

a do

voze

ze

mné

ho p

lynu

vyu

žíva

-ní

m d

omác

ej su

rovi

ny

vytv

oren

é no

vé p

raco

vné

mie

sta

v do

dáva

teľs

kej fi

rm

ešt

atis

tiky

o o

dber

e (d

ovoz

e)

zem

ného

ply

nuná

hrad

a Z

P bi

omas

ouod

hlás

enie

z úr

adu

prác

e

P

rost

ried

kyN

ákla

dy (t

is. S

k)P

redp

okla

dy

Riz

iká

Aktivity

1.pr

ípra

va p

roje

ktov

ej d

okum

entá

cie

fi nančn

éľu

dské

320

doos

tato

k in

form

ácií

dost

atok

info

rmác

iípr

e zí

skan

ie st

aveb

ného

pov

olen

ia

2.

vypr

acov

anie

real

izač

nej

– te

chni

ckej

štúd

ie

12 3

50zí

skan

ie st

aveb

né-

ho p

ovol

enia

prob

lém

y s d

o-dá

vateľo

m

výst

avba

prí

stav

byvý

ber d

odáv

ateľ

skej

fi r-

my

pros

tred

níct

vom

real

izác

ia st

avby

kola

udác

ia st

avby

3.

zavá

dzan

ie te

chno

lógi

e

18 6

00m

ožné

tech

nick

é ko

mpl

ikác

ie

mon

táž a

osa

deni

e ko

tlapr

epoj

enie

so sy

stém

om k

otol

nesk

úšob

ná p

revá

zdka

4.od

ovzd

anie

kot

la d

o pr

evád

zky

sprá

va o

pre

vza-

tí za

riad

enia

mož

né te

chni

cké

kom

plik

ácie

O

bjek

tívn

e id

niká

tory

Zdr

oje

over

enia

Pre

dpok

lady

R

izik

á

Výstupy

1.zl

epše

nie

živo

tnéh

o pr

ostr

edia

min

imál

ne m

nožs

tvo

spal

ín v

ovz

duší

štat

isti

ky m

eran

ých

emis

iívy

užív

anie

pop

o-la

ako

hno

jiva

2.vy

užív

a sa

dom

áca

suro

vina

drev

ná št

iepk

a sa

nak

upuj

e

od m

iest

neho

dod

ávat

eľa

doda

cie

listy

na

doda

nú št

iepk

usu

rovi

na z

odpo

vedá

po

žado

vane

j kva

lite

nekv

alitn

á dr

evná

št

iepk

a

3.vy

tvor

ené

nové

pra

covn

é m

iest

a2

– te

plár

eň,

3

– do

dáva

teľs

ká fi

rma

kópi

e pr

acov

ných

zm

lúv

odhl

ásen

ie z

úrad

u pr

áce

vhod

ní k

andi

dáti

na

prac

ovné

poz

ície

Tabuľk

a 62

Prí

klad

logi

ckéh

o rá

mca

pro

jekt

u te

plár

ne

146

V. Záver

Úlohou záveru je dokumentovať účelnosť a hospodárnosť projektu. V záverečnej časti zhrnieme základné výsledky z jednotlivých častí projektu so zameraním na:

zdôvodnenie úspechu projektu (účelnosť, potreba realizácie, efektívnosť),stanovenie podmienok zabezpečenia kapitálu,časový plán realizácie projektu.

Záver by mal jasne charakterizovať celkový prínos projektu pre všetky zúčastnené strany (vlastníci, zamestnanci, investori, obec, región, štátne inštitúcie, verejnosť a. i.)

VI. Prílohy

Úlohou prílohovej časti je podrobnejšie doplniť údaje uvedené v projekte. Do príloh uvá-dzame informácie, ktoré by z dôvodu rozsiahlosti a obsahu mali v projekte rušivý charakter. Ide napr. o:

• doklady súvisiace s danou podnikateľskou aktivitou,• doplnky a upresnenia informácií uvedených v projekte (technické výkresy,

technologické schémy výroby, fotografi e, výsledky prieskumu trhu...).

Medzi najdôležitejšie rozhodnutia podniku patria rozhodnutia o realizácii investičných aktivít, ktoré ovplyvňujú jeho celkovú efektívnosť. Projekty využívania biomasy na energe-tické účely z pohľadu producenta a spracovateľa biomasy môžeme zaradiť medzi fi nančne ná-ročné projekty. Kvalitne spracovaný projekt je vodiacim nástrojom pre manažment a zároveň poskytuje potrebné informácie pre potenciálnych investorov. Spracovanie investičného roz-hodnutia vo forme kvalitného podnikateľského projektu s následnou realizáciou je základným predpokladom dlhodobého úspechu a prosperity fi rmy v konkurenčnom trhovom prostredí.

•••

147

LITERATÚRA

BACHŇÁK M., 2006. Návrh projektu využívania biomasy na energetické účely pre mesto Brezno, Diplomová práca, Zvolen 2006, 78 s.DRÁBEK J., PITNEROVÁ I., 2001. Investičné projekty a náklady kapitálu, Matcentrum, Zvolen 2001, 250 s., ISBN 80–89077–00–5DRÁBEK J., 2008. Príprava a hodnotenie podnikateľských projektov v podnikoch dre-vospracujúceho priemyslu, TU Zvolen 2008, 68 s., ISBN 80–228–0770–2ELTROP ET AL., 2003, Leitfaden bioenergie, FNR, Gülzow, 353 s. ISBN 3–00–015389–6FARKAŠ J., PSARSKÝ J., PREVENDARČÍK M., 2006, Efektívnosť a riziká produkcie biomasy, „CD“ Financovanie 2006 Lesy – drevo,. Medzinárodná vedecká konferencia. TU vo Zvolene. ISBN 80–228–1686–8KNÁPEK J, VAŠÍČEK J, HAVLÍČKOVÁ K, 2007. Ekonomika plantáže rychle rostoucích dřevin, Ročník 82 (2003)/Lesnická práce č. 06/03, http://lesprace.silvarium.czRÖHRICHT CH., RUSCHER K. 2004, Anbauempfehlungen für schnellwachsende Bau-marten, http://www.landwirtschaft.sachsen.de/LfLŠULEK R., 2004. Marketingové riadenie lesných podnikov. TU Zvolen, 59 s. ISBN 80–228–1417–2 http://www.vukoz.cz/http://www.lesoprojekt.sk/http://www.vse.skhttp://www.spp.skhttp://www.ekowatt.czhttp://www.brikety.skhttp://www.biomasa.skSpráva o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2007. MP SR. 2007.Štatistická ročenka SR 1995 – 2006. Veda vydavateľstvo SAV. 1995 – 2006.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.10.11.12.13.14.15.16.17.

OBSAH

1. BIOMASA – ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA 31.1 Terminológia 41.2 Členenie a formy biomasy na energetické využitie 71.3 STN a normy zaoberajúce sa biomasou ako surovinou na energetické využitie 101.3.1 Vlhkosť a výhrevnosť energetických štiepok 131.3.2 Podiel kôry 131.3.3 Podiel minerálnych nečistôt a iných prímesí 141.3.4 Dodávanie a preberanie 141.3.5 Skúšanie kvality 151.3.6 Skladovanie 162. VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE 172.1 Súčasný stav a perspektívy využívania biomasy 172.2 Zámery a koncepcie energetickej politiky SR a EU 182.3 Vybrané medzinárodné dohody o obmedzovaní produkcie CO2 222.4 Zákon o lesoch 252.4.1 Zákon č. 326/2005 Z. z. z 23. júna 2005 o lesoch 262.5 Zákon o energetike, Rozhodnutie úradu pre reguláciu sieťových odvetví 272.5.1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 317 zo 4. júla 2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou 272.5.2 Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 124/2005 Z. z. z 30. marca 2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou 282.5.3 Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 264/2006 Z. z. z 19. apríla 2006, o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojovv motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky 282.5.4 Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 608/2006 Z. z. zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu a postupe pri poskytovaní informácií o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov v motorových benzínoch a motorovej nafte uvádzaných na trh Slovenskej republiky 302.5.5 Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. júna 2007 č. 1/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsob jej vykonania 312.5.6 Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 27. augusta 2007 č. 2/2007 32

2.5.7 Zákon č. 656/2004 Z. z. z 26. októbra 2004 o energetike a o zmene niektorých zákonov 332.5.8 Zákon č. 657/2004 Z. z. z 26. októbra 2004 o tepelnej energetike 363. VYUŽITEĽNÝ POTENCIÁL BIOMASY 373.1 Lesná biomasa a odpadová biomasa z drevospracujúceho priemyslu, zásoby drevnej suroviny, ťažbový potenciál a využiteľný potenciál palivovej dendromasy 373.1.1 Celkový ročný využiteľný potenciál a spotreba palivovej drvnej biomasy v SR 423.2 Poľnohospodárska biomasa 424. PLANTÁŽE RÝCHLORASTÚCICH DREVÍN A ENERGETICKÉ PORASTY 484.1 Charakteristika plantáží RRD a dôvody ich zakladania 494.2 Sortiment drevín pre plantáže v SR 504.3 Zakladanie, pestovanie a ochrana porastov RRD 524.3.1 Výber lokality 524.3.2 Príprava terénu a odstránenie pôvodnej vegetácie 524.3.3 Aplikácia herbicídov 534.3.4 Príprava pôdy 544.3.5 Zakladanie porastov RRD 554.3.6 Výsadbový materiál 564.3.7 Hnojenie 584.3.8 Zdravotný stav a biotickí škodcovia porastov rýchlorastúcich drevín 584.3.9 Rast úrody 594.3.10 Zber produkcie plantáží RRD 604.4 Energetické porasty lesných drevín 614.5 Legislatívne rámce využívania plôch a reprodukčného materiálu pri zakladaní plantáží RRD 634.6 Potenciál biomasy z plantáží RRD 64LITERATÚRA 665. TECHNIKA A TECHNOLÓGIA PRE MECHANICKÚ ÚPRAVU, TRANSPORT A SPAĽOVANIE DENDROMASY 675.1 Štiepkovanie 685.2 Doprava suroviny 705.3 Prebranie lesných štiepok pre energetické využitie 715.3.1 Metódy preberania energetických štiepok podľa STN 715.3.2 Metódy preberania energetického dreva v Rakúsku 725.4 Skladovanie a sušenie dendromasy 735.5 Sušenie 75

5.6 Výroba ušľachtilých palív z biomasy 765.6.1 Brikety 775.6.2 Pelety 785.6.3 Výroba drevného uhlia 805.7 Charakteristika spaľovacieho procesu 825.8 Technológie na spaľovanie biomasy 835.9 Energia z biomasy – výhrevnosť palív na báze biomasy 865.10 Spaľovanie biomasy, fosílnych palív a ich vplyv na životné prostredie 87LITERATÚRA 936. NÁKLADY, EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A PROJEKTY VYUŽÍVANIA BIOMASY NA ENERGETICKÉ ÚČELY 956.1 Hodnotenie efektívnosti investičných projektov 956.1.1 Statické metódy hodnotenia investičných projektov 966.1.2 Dynamické metódy hodnotenia investičných projektov 996.2 Ekonomická efektívnosť zakladania, obhospodarovania a využívania energetických plantáží 1056.2.1 Základné zásady hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov energetických plantáží 1066.2.2 Náklady energetických plantáží 1066.2.3 Výnosy energetických plantáží 1116.2.4 Hodnotenie ekonomickej efektívnosti plantáže 1126.3 Ekonomické zhodnotenie technológií pre dezintegráciu, skladovanie a transport biomasy 1176.3.1 Štiepkovanie biomasy 1176.3.2 Skladovanie biomasy 1216.3.3 Transport biomasy 1226. 4 Investičné a prevádzkové náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy 1266.4.1 Investičné náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy 1266.4.2 Prevádzkové náklady objektov na výrobu tepla a energie z biomasy 1296.5 Výnosy objektov na výrobu tepla a kalkulácia ceny tepla 1316.6 Porovnanie cien energetických nosičov a nákladovosti palív pri výrobe tepla 1326.6.1 Vývoj bežných cien energetických nosičov tepla 1336.6.2 Náklady paliva na výrobu tepla 1346.6.3 Porovnanie nákladov paliva na vykurovanie rodinného domu 1366.7 Návrh a spracovanie projektov využívania biomasy 136LITERATÚRA 147

Marek TRENČIANSKYMartin LIESKOVSKÝ

Milan ORAVEC

20072007

ENERGETICKÉ ENERGETICKÉ ZHODNOTENIE ZHODNOTENIE

BIOMASYBIOMASY

ISBN 978-80-8093-050-9