Communio missio 1/2016

......................

Pri sledovan televzneho prenosu zdunej bohosluby za Antona Srholca ma zaujal jeden originlny obetn dar bancka prilba so svetlometom. Hne som si to prepojil s jednm rozhovorom s don Antonom, v ktorom spomna na svoju prcu v podzemnch baniach a uvauje o svetle v hlbinch, o je aj nzov jednej z jeho knh. Vyjadruje vieru, e aj v dnenej dobe sa mnoh udia vedia odstrihn od medilneho umu, ktor ns stle dr v povrchnosti ivota a zjs na hlbinu samho seba a objavi tam skuton hodnoty dvajce zmysel a svetlo ivotu... Podobne ns aj Svt Otec Frantiek svo-jou encyklikou Laudato si vedie k ekologickmu obrteniu, lebo povrchn rieenia technicko-normatvneho charakteru nepoukazuj na hlbie priny sasnch ekologic- kch problmov udstva svisiace s individulno-konzumnch tlom ivota mnohch.

Namiesto asto podsvanho myslm, uvam si, som nezvisl, a teda som ponka Frantiek alternat-vu milujem a slim druhm, a teda som. Otvorene hovor o novej totalite liberlnej demokracie ako zmesi nekontrolovatenho konzumizmu, spoloenskej ahostajnosti a medilnej manipulcie s poukzanm na to, m je lovek duchovne vyprzdnenej, tm viac potrebuje kupova a konzumova... Zdrazujc okrem ekolgie prrody aj ekolgiu bytia prechdza ppe od ekologickej dimenzie aj na dimenziu udsko-socilnu a spiritulno-transcendentn. Necitlivos k prrode zko svis s rastcou necitlivosou k druhm uom, a preto konverzia k zodpovednosti, askze a vekorysosti v troch spomnanch dimenzich me by svetlom v hlbinch, ktor si postupne iste njde cestu na povrch...

Ronk: XIV.

slo: 1.

Vychdza: rone

Zaregistrovan na Ministerstve kultry SR EAN 9788097127534 ISBN 978-80-971275-3-4

Vydva:

Adresa redakcie: Jna Kaliniaka 1, 010 01 ilina, SlovenskoEmail: [email protected]

Web: www.icommunio.sk

Telefn: 041/5658434

IO: 45733635

Zakladate: Ladislav Lencz

fredaktor: Zdeno Pupk

Redakn rada: Terzia Lenczov, Ondrej midriak, Jozef uffa

Recenzenti: Doc. ThDr. Tom Galis, PhD., doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paa, PhD.

Technick spoluprca: Duan Vclav

Grafick prava: Mria penerov

Pouit fotografie: Morguefile, Pixabay, Pexels, Mria penerov, Jozef elinga

FOTO NA TITULNEJ STRANE: nudiblue/Fotky&Foto

Akkovek koprovanie publikcie, pr-padne jej ast, je mon len po predchdza-jcom psomnom shlase vydavatea.

OBSAHReflexia nad encyklikou Laudato si

Zdeno Pupk

Etika ako zkladn postoj v ivote osoby, komunity a spolonosti

Michal Valo

Monosti a dsledky dialgu medzi teolgiou, ekolgiou a politikou

Branislav Stanek

Interakcia ekolgie a etiky v kontexte encykliky Laudato si Miroslav Saniga

Analza niektorch aspektov encykliky Sollicitudo rei socialis (SRS)

Marin Dej

Zviditeni Boiu lsku uom vo svete

sr. Magdalna Sumilasov OSF

Problematika eucharistickho spoloenstva v ekumenickom kontexte

Marin Dej

Ete raz: Pripustenie ud k sviatostiam, ktor sa po rozvode znovu zosobili?

Walter Kasper

Nensilie v Rei na vrchu

Radovan Petrek

Mlad lovek a vlny, ktor ho nes

Peter Ondrej SDB

4 10

11 17

18 23

24 27

28 39

40 43

44 53

54 61

64 68

69 73

www.issuu.com/institutcommunio

.........................................................................

EDITORIL

COMMUNIO - MISSIO 1 / 2016

Ondrej midriak

Internetov asopis pre nov evanjelizciu

Svetlo v hlbinch

Pred asom som hovoril s kolegom, e sme pripravili mal sympzium o vzahoch medzi ekolgiou, etikou, energetikou a ekonomikou. V telefne zostalo chvu ticho, a potom: N, vak aj to treba... asi...

Reflexia nad encyklikou Laudato siZdeno Pupk

Tma ekolgie sa nm me javi ako vemi perifrna v diskurze pastoranch, socilno-ekonomickch, kultrno-spoloenskch, osob-nch a vzahovch problmov sasnho sveta. Bol by to vak vemi povrchn pohad. Prchod encykliky Laudato si (LS) od Svtho Otca Frantika s ekologickm zameranm je viac ako vhodnou prleitosou na akcentovanie via-cerch dleitch teologickch, pastoranch, ale aj celospoloenskch tm, lebo klimatick zmeny s globlnym problmom a predsta-vuj pre udstvo jednu z hlavnch aktulnych vziev (porov. LS 25). Ak vychdzame z ety-molgie termnu ekolgia, e je vedou o dome alebo domove, potom ani na chvu nebudeme krti nosom nad jej fokusmi a implikciami a ponechme si akademick slobodu bdania.

Napriek tomu sa zd, e sme od prezentcie vo Vatikne 18. jna 2015 prirchlo zabudli na tmy z encykliky. Njdeme rzne komentre k dokumentu ete z ias przdnin, ale prili nov a nov vzvy a odkaz encykliky bol zaraden medzi ostatn teologick tdie do kninc a na ojedinel kurzy na univerzitch.

o zaujmav a nov Frantikova Laudato si prina? Za akch podmienok sa me sta nie-len teologicky inpiratvnym, ba globlne prelo-movm dokumentom?

Som presveden, e zmerom encykliky nie je moralizova, ale poukza na korene problmov oscilujcich okolo ekolgie predstavi sstavu multilaterlnych interakci, prepojenm ktorch by mali by vytvoren prijatenejie podmienky pre dynamizciu procesov orientovanch ku koherentnejej spolonosti.

1

2

Zkladn tmy encyklikyZkladn tmy encykliky, ako ich definuje sa-motn autor Svt Otec Frantiek, predstavuj irokospektrlnos tm, ktor zjednocuje nielen abstraktn duchovn odkaz, ale aj snaha o nov ivotn tl, ktorho chrbtovou kosou bude cta k loveku a prrode: vzah medzi chudob-nmi a krehkosou planty; presvedenie, e cel svet je vntorne prepojen; kritika foriem

LAUDATO SI

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 4 1 / 2016

Encyklika je v oblasti ekolgie tematicky a ob-sahovo konzistentn s tm, o prina Kompen-dium socilnej nuky Cirkvi (porov. napr. LS 152, 184) a apotolsk exhortcia Evangelii gaudium (porov. napr. LS 110, 141, 152, 178, 199). Na viacerch miestach je cti, e teolo-gick poradcovia na ele s kardinlom Kaspe-rom dobre poznaj teolgiu Benedikta XVI. najm encykliku Caritas in veritatem (porov. napr. LS 6, 79, 102, 155, 175), o naznauje, e encyklika je jednoznane zameran na oblas socilneho uenia Cirkvi. Potvrdzuje to samotn Svt Otec: Nie, nie je to encyklika zelen, je to encyklika socilna. Pretoe v spolonosti, v spoloenskom ivote, nememe loveka oddeova od starostlivosti o ivotn prostredie. Ba o viac, starostlivos o ivotn prostredie je spoloensk postoj, ktor ns socializuje. Jasne vysvetuje, e tma ekol-gie je len nstroj, cieom je s v diskurze alej a hlbie k obnove loveka a celej spolonosti.

Cennm vchodiskom pre encykliku je aj dielo Romana Guardiniho (porov. napr. LS 105) alebo sksenos Svtho Otca s tmami v ase, ke bol v pastoranej slube v Buenos Aires (porov. napr. LS 105).

moci, ktor vychdzaj z technolgie; hada in spsoby chpania ekonomiky a pokroku; hodnota kadho stvorenia; zmysel loveka pre ekolgiu; nevyhnutnos primnch a poctivch diskusi; zodpovednos za miestnu a medzin-rodn politiku; kultra vyhadzovania a nvrh novho ivotnho tlu (LS 16).

V zsade encyklika odpoved na dva zkladn okruhy otzok etickho charakteru: potreba pre-konania kultry vyhadzovania (porov. LS 22) a podpora udskej ekolgie (porov. LS 155). Nech to znie akokovek banlne, ale v centre po- zornosti a rozvoja spolonosti mus zosta iv lovek a jeho prbeh, nie technolgie. Asymetria v spolonosti v podobe chudoby, nerovnosti, marginalizcie a morlnej degradcie je tak zreten, e je nevyhnutn nielen nejak opera- tvny zsah rieiaci okamit problmy, ale s potrebn trukturlne zmeny zasahujce do kul-trnych paradigiem. Ak hadme k tania encykliky, jednou z monost je volanie o mi-losrdenstvo alebo solidaritu (porov. LS 14).

..........................................

Chicagsk arcibiskup Blase Cupich ocenil en-cykliku z dvoch dvodov. Po prv, Svt otec dva jasne najavo, e sa prihovra nielen lenom Cirkvi alebo konkrtnej krajine, ale pozva kadho loveka na tejto plante, aby informo-val a zaal diskusiu, aby boli prijat opatrenia na ochranu a obnovu nho spolonho domo-va. Po druh, jasne identifikuje ekologick krzu ako v podstate duchovn problm. Pretrhnutie vzahu medzi udstvom a plantou je ekolo-gick hriech, ktor vyaduje poknie a pevn mysel pre npravu. Prinou je, rovnako ako pri vetkch hriechoch, sebectvo.

Pravoslvny metropolita Jn Zizioulas pouk-zal na to, e snaha o individulne astie sa stala idelom pre nau dobu. Ekologick hriech je nsledkom udskej chamtivosti, ktor oslep muov a eny do tej miery, e ignoruj, neha-diac na zkladn pravdu, e astie jedinca zvis od jeho vzahu s ostatnmi umi... A to je hriech nielen proti ostatnm naej vlast-nej doby, ale tie a to je vne proti budcim genercim. Tm, e nime nau plantu, aby sme uspokojili nau chamtivos pre astie, sme odovzdali budcim genercim svet pokoden, so vetkmi negatvnymi dsledkami, ktor to bude ma pre ich ivoty.

Biblick texty ns pozvaj obrba a stri zhradu sveta, o naznauje zodpovednos loveka voi prrode (porov. LS 67). idovsko-kresansk myslenie zbavilo prrodu mtov.

Postoj k ekolgii je duchovn postoj

..........................................1 Porov. VOGT, M. Okologie. In: KASPER, W (hrsg.) Lexikon fr Theologie und Kirche 7. Wien : Herder 2009, s. 1013. 2 Porov. napr. http://www.stthomas.edu/news/laudato-si-sharing-catholic-so cial-teaching/ [dostupn na internete, cit. 2015-11-11].

3 Porov. PEZZANI, F. Laudato si, una rivoluzione culturale. http://formiche. net/2015/06/29/laudato-si-enciclica-rivoluzione-culturale/ [dostupn na internete, cit. 2015-11-05].

4 Porov. PPESK RADA PRE SPRAVODLIVOS A POKOJ Kompendium socilnej nuky Cirkvi. Bratislava : KBS 2008, . 451 487.5 Ppe primtorom z celho sveta: Ekolgia loveka a prav kultrnos. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150722021 [dostupn na internete, cit. 2015-11-15].

6 Porov. JN PAVOL II. Ecclesia in America. Trnava : SSV 2004, . 25.

7 Porov.

https://www.archchicago.org/topic/laudatosi/docs/ArchbishopCupichRemark sOnLaudatoSi.pdf [dostupn na internete, cit. 2015-11-05].

8 ZIZIOULAS, J. Laudato si give Orthodox great joy.

http://en.radiovaticana.va/news/2015/06/18/metropolitan_john_zizioulas_ laudato_si_give_orthodox_grea/1152356 [dostupn na internete, cit. 2015-11- 05].

3

5

7

4

6

8

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 5

LAUDATO SI

1 / 2016

Slovo krza povame dennodenne vo vetkch oblastiach osobnho a spoloenskho ivota. Reaguje na to aj encyklika: Neexistuj dve oddelen krzy, teda krza ivotnho prostredia a krza spoloensk, ale je len jedna a komplexn spoloensko-enviromentlna krza. Smery rieenia si vyaduj integrlny prstup v boji proti chudobe, v navrten dstojnosti vylenm osobm a v starostlivosti o prrodu (LS 139). Ppe Frantiek spja problematiku ekolgie s chudobou a dstojnosou loveka tak ako Kompendium socilnej nuky Cirkvi. Mysl tm nielen na pomenovanie problematiky a kontatovanie stavu s pouitm vstinej pa-ralely, ale aj cestu hadania rieen. Viacer od-bornci tvrdia, e pod vplyvom innosti loveka je prroda na konci sl. Ale rovnako s na tom aj

Bez toho, aby sme ju prestali obdivova pre jej krsu a nesmiernos, nepripisovalo jej u bosk charakter. Tm sa znova len zdrazuje n zvzok voi nej (LS 78).

Sociolg tvrd, e duchovnos prela do kalei-doskopickho veku supermarketov a samoob-slh. Vek ponuka v ns spsobuje zmtok: Mme privea prostriedkov pre primlo cieov, aj to pokrivench (LS 203). Text encykliky je dos prsny ma nzke, pokriven a mlo cieov je prejavom malosti loveka a jeho ne-schopnosti (neochoty) obsiahnu viac. Lene Svt otec nielen kontatuje. Ide na kore veci: m viac je srdce loveka przdnejie, tm viac potrebuje nakupova a konzumova (LS 204). Ak to tame oami Stredoeurpana, obania tohto reginu mali vek materilny nedostatok a silie jednej genercie sa sstredilo na jeho odstrnenie. Nectime pretekajcu hojnos, ale postupne sa nm darilo riei viacer (i ke nie vetky a u vetkch) existenn otzky. Otzne je, i ns honba za majetkami tak nepohltila, e sme ju akosi spontnne vymenili za silie permanentnho zvyovania ivotnej rovne, ktor sa pretavila do podoby spolonosou

9

Integrly prstup a obnova humanistiky

elanho, ale loveku kodlivho konzumizmu. Velio chceme v spolonosti napravi, ale to, o oznaujeme ako srdce, sme nechali napospas ivlom doby a sveta.

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 6

LAUDATO SI

1 / 2016

pojen a vzjomne sa podmieuj, o si vyaduje nov silie o jednotn porozumenie a nov humanistick syntzu. Avak ppe vzpt dodva, o akom humanizme hovor: Huma-nizmus, ktor vyluuje Boha, je nehumnny humanizmus. Humanizmus otvoren voi Ab-soltnu ns me vies v presadzovan a rea- lizcii foriem socilneho a obianskeho ivota na poli truktr, intitci, kultry, tosu a chrni ns pred nebezpeenstvom, e sa staneme vz- ami momentlnych mdnych trendov.

Franczsky sociolg Gilles Lipovetsky vo svojej knihe Smrak povinnost pe o podobch sasnho individualizmu: Vade vaz indi-vidualizmus, ktor nadobda dve radiklne pro- tichodn podoby: integrovanej a autonmej, vodcovskej a mobilnej pre vinu a vyprzd-nenej, diabolsky a bez budcnosti pre nov meniny vydedencov. O niekoko riadkov pokrauje v odkrvan dsledkov individualiz-mu aj v svislosti s nboenstvom: V dobe vyhasnania nboenskch povinnost nie sme svedkami veobecnho padku hodnt, ale tes- nho styku dezorganizanho procesu s proce-som etickej reorganizcie, prameniacej zo samot-nch noriem individualizmu. Autor neiali nad stupom nboenskch praktk, ako prirodzen zklad pre postmodern spolonos vid sekulrnu morlku, ktor doke garantova prtomnos hodnt v spolonosti (i ke inak nasta-venej ako v doterajch dobch poznaench

chudobn. To, o spja stav prrody a ndznych, je bezbrannos, bezohadnos, necitlivos a cynizmus pri pohade na ich ivotn situcie.

Hadanie rieen krzy v jednej oblasti bez ohadu na ostatn sektory spolonosti tvor len iastkov a doasn rieenia. Tejto tmy sa en-cyklika opakovane dotka aj na inch mies-tach: Finann krza z rokov 2007 2008 bola prleitosou na rozvoj novej ekonomiky pozornejej voi etickm princpom a na nov regulciu finannej pekulatvnej aktivity a fik-tvneho bohatstva. Chbala vak reakcia, ktor by viedla k zveniu zastaralch kritri, ktor naalej vldnu svetu (LS 189). Prleitosti na retart, aj celkom neakan, mme, len neviem, i sme schopn sa poui a nechodme v zaa-rovanom kruhu. Preto je potrebn integrlny prstup, ktor vid celho loveka (jeho telo, duu, aj ducha), ale aj cel spolonos (nielen niektor oblasti a sektory). Napriek poukazu na komplexn rieenia, nevyhnutne zahajce aj etick faktory, encyklika nedva nvod a ani sa nestotouje so iadnym politickm rieenm ochrany ivotnho prostredia.

Zygmund Bauman zdrazuje potrebnos ve-kej syntzy v svislosti s univerzitou, ale jeho vrok by sa dal zoveobecni aby rozrieten postmoderna aspo trochu pomohla loveku, komunite a spolonosti objavi vlastn iden-titu: V naej dobe potrebnos vekej syntzy, na ktorej sa univerzity na rozdiel od samostatne vzatch vednch odborov pecializovali, slabne a odtia pramen pocit krzy intitci

Meme neshlasi, lebo mme omnoho viac tak diferencovanch a diverzifikovanch poz-natkov, ne kedykovek predtm v dejinch, e nejak syntza sa jav ako ke nie nemon, aspo vemi trfal... Ale ak nebudeme sme-rova k syntze ivota, budeme len kopi poznatky bez nleitch svislost a systmov, ktor nielene neuahia ivot, ba vyslovene ho skomplikuj, a preto zkonitm procesom sa stali generalizovanie, zjednoduovanie aby sme neupadli do schizofrnie paralelnch sve-tov. Otzne je, i prve toto nie je prinou krzy intitci, ktor nedoku garantova dostatone irok a hlbok syntzu, resp. lovek o u stratil zujem a vysta si s parcialitou.

10

11

12

13

14

..........................................9 LIPOVETSKY, G. ra przdnoty. vahy o souasnm individualizmu. Praha : Prostor 2008, s. 186.

10 Porov. YLICZ, T. Co glosi encyklika Laudato si. http://www.swietostworze nia.pl/2-aktualne/583-co-glosi-encyklika-laudato-si-komentarz-prof-tomasza- zylicza [dostupn na internete, cit. 2015-10-30]. 11 BAUMAN, Z. Humanitn vdec v postmodernm svt. Beclav : Moravia press, s. 135.

12 BENEDIKT XVI. Encyklika Caritas in veritate. Trnava : SSV 2009, . 21. 13 Tamtie, . 78.

14 LIPOVETSKY, G. Soumrak povinnosti. Praha : Prostor 2011, s. 19.

15 Tamtie, s. 19.

Integrlny prstup, o ktorom hovor encyklika (a upozoruje na u aj Bauman), len opakuje to, o povedal u ppe Benedikt: Jednot-liv aspekty krzy a jej rieenia, ako aj monos budceho rozvoja, s oraz viac navzjom pre-

15

Zmena ivotnho tlu prekonva individualizmus

..........................................

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 7

LAUDATO SI

1 / 2016

U voi encyklike Laborem exercens sa vysky-tovali teologick vitky opierajce sa o ne-sprvne interpretovan zkladn vchodisko: lovek je v socilnom uen Cirkvi prezen-tovan ako vykorisovate prrody, ktor si podmauje prrodu. Interpretcia Jna Pavla II. je dajne v prezentovanej encyklike jedno-znane antropocentrick.

Viacer konzervatvne americk portly sce oceuj niektor pekn asti encykliky, ale kritizuj ju za jej shlas s tvrdenm, e za glo-blne otepovanie me innos loveka. Vy-slovene sa im nepi, e oficilny dokument Cirkvi vstupuje na autonmnu pdu vedy a hovor o vedeckch otzkach, ktor sa stle skmaj a nie s vraj celkom potvrden. Niektor portly tvrdia, e iadne globlne otepovanie neexistuje, a tm pdom sa encyklika stala prejavom podpory ppeovch mar-xistickch tendenci.

etikou odvolvajcou sa na explicitn prtomnos nboenstva), priom za determinujci trend povauje Lipovetsky prve individualiz-mus.

Aj in sociolg Zygmund Bauman v diele Individualizovan spolonos vychdza z pri- rodzenho individualizmu spjanho so smr-tenosou: ivot sa d i tak, aby sa preko-nala individulna smrtenos: aby stopa, ktor za sebou ivot nechva, nebola plne zma- zan. Mono je viera duchovnou zleitosou, ale ak m by pevn, potrebuje svetsk ukot-venie: jej lan musia siaha hlboko do sksenosti benho ivota. Bauman hovor o pre-konan individualizmu. Napriek skepticizmu ohadom duchovnej povahy viery je to prve ona viera spojen s praktickm pozemskm ivotom smrtenka, ktor me transcendo- va pominutenos.

Predstaviteke ekofeministickej teolgie sa ne-pi, e otzka rodovej rovnosti je v encyklike plne vynechan v ase, kedy eny patria medzi najviac ohrozen skupiny. Eko-spravodli-vos a eko-agenda poda nej nesm zatieni situciu ien.

Americk politolg a novinr Fareed Zakaria, ke komentoval vsledky nvtevy ppea Frantika v USA v septembri 2015, okrem inho uviedol: Nemyslm si, e ppe navrhuje nejak alternatvny politick i ekono-mick systm. Len jednoducho kadmu z ns pripomna, e mme morlnu povinnos by mil a tedr k chudobnm a znevhod-

Na pozad tchto sociologickch reflexi meme inm spsobom aj vyhodnoti sente- ciu ppea Frantika, ktor ako sksen duchovn vodca hovor: Ke sme schopn prekonva individualizmus, meme skutone vytvra alternatvny ivotn tl a v spolo-nosti bude mon zsadn zmena (LS 208). Posva monos prekonania individualizmu do polohy vchodiskovho bodu transformcie spolonosti. Preto poda neho sa dokonca ko-munitn iny mu premeni na intenzvne duchovn sksenosti (LS 232). Teda nov ivotn tl nie je prsne naviazan len na opakovanie konfesionlnych praktk, ale snaha o spolon dobro (i u z pohadu na ekolgiu, alebo veobecne na dobro komunity) sa stva autentickou nboenskou hodnotou. Tto tza predstavuje vrazn most postaven smerom k uom na okraji Cirkvi, ktor nie s prkladn katolci v praktizovan svojej viery resp. k uom hadajcim, ktor mi-luj a konaj dobro, ale nedoku sa stotoni s intitucionlnym vyjadrenm svojej viery z najrozlinejch osobnch, historickch alebo filozofickch dvodov.

Prekonvanie individualizmu nie je jedinou podmienkou pre vznik novho ivotnho tlu. Jeho stavebnmi kamemi by sa mali sta se-batranscendencia (porov. LS 208), optovn

pouvanie vec namiesto ich okamitho za-hadzovania (porov. LS 211), mal gest prim-nej zdvorilosti (porov. 213), striedmos (porov. LS 223 225), socilna lska a kultra starostlivosti (porov. LS 231), sviaton odpoi-nok a prijmanie sviatost (porov. LS 235 237). Takto vznik nov ekologick spiri- tualita, ktor dozreje do globlnej solidarity (porov. LS 240).

16

17

18

19

20

..........................................

..........................................

Nmietky voi encyklike

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 8

LAUDATO SI

1 / 2016

nenm zvl, ke sme bohat. Ak mte problm s tmto odkazom, nemte problm s ppeom Frantikom, ale s Jeiom Kris- tom. Zakaria hovor o morlnej povinnosti v relcii k ndznym, chudobnm a znevhod-nenm.

..........................................16 BAUMAN, Z. Individualizovan spolenost. Praha : Mlad fronta 2004, s. 187.

17 KINDL, R. Enviromentln analza socilnch encyklik Jna Pavla II. In: FIALA, P., HANU J., VYBRAL, J. Katolick sociln nauka a souasn vda. Brno : CDK 2004, s. 172 176.

18 Porov. http://www.pch24.pl/Mobile/Informacje/informacja/id/36547 [dostupn na internete, cit. 2015-11-16]. Porov. http://www.speroforum.com/a/GAU VITRYWQ14/76457-Despite-Pope-Francis-climatechange-deniers-are-good- Catholics#.Vkpmunvimb4 [dostupn na internete, cit. 2015-11-16].

19 Porov. http://www.polskatimes.pl/artykul/3904573,laudato-si-czyli-papiez- franciszek-o-ekologii-jest-pelna-polska-wersja-encykliki-tekst-pdf,id,t.html

20 Porov. http://observatorioeclesial.org.mx/2015/08/05/laudato-si-comentario-a- la-enciclica-del-papa-francisco-desde-la-perspectiva-de-la-teologia-ecofemi- nista/ [dostupn na internete, cit. 2015-10-30].

21 https://www.washingtonpost.com/opinions/the-main-message-of-pope-fran cis-and-jesus/2015/09/24/997e1e54-62ea-11e5-b38e-06883aacba64_story. html [dostupn na internete, cit. 2015-09-30].

22 Porov. RAUSCH, T. Katolocizm w trzecim tysiacleciu. Krakow : WAM 2007, s. 228 229.

Ke sme schopn prekonva indivi-dualizmus, meme skutone vytvra alternatvny ivotn tl a v spolonosti bude mon zsadn zmena.

TK KBS/Peter Zimen

21

Ak za piliere socilneho uenia Cirkvi pova-ujeme dstojnos udskej osoby, lohu spoloenstva, spolon dobro, distributvnu spravodlivos, primt prce nad kapitlom, prvo participova na ekonomickom rozmere spolo-nosti, zsadu subsidiarity, obmedzen prva skromnho charakteru a povinnosti vo vzahu

k chudobnm, potom meme plnm prvom nazva encykliku Laudato si encyklikou socilnou. Vyzva k medzigeneranej solidarite, a nielen v oblasti ekolgie, ale ako pre-jav zodpovednosti za budcnos sveta, ktor zanechme nasledujcim genercim, prina snahu o hadanie odpoved na otzky, ktor by viedli k rekonfigurcii paradigiem konzumnej spolonosti na spolonos viac ekologick v najirom slova zmysle, navrhuje rs v soli-darite, zodpovednosti a v starostlivosti zaloe-

22

Zver alebo staros o spolon dom

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 9

LAUDATO SI

1 / 2016

nej na scite (porov. LS 210), pomha odbra-va predsudky, podporuje dialg medzi vedou a vierou, m ekumenick charakter, je adre-sovan vetkm uom dobrej vle.

Milan Bubk SVD k tomu hovor: V USA ije p percent svetovej populcie, ale uvaj a 40 percent zdrojov. Aby bol uspokojen udsk komfort, neustle sa hadaj nov zdroje, lene tie nie s nevyerpaten. Musme sa naui uvaova v rozmere planty, nielen obce i krajiny. Prekonva individualizmus je cestou, ktor zmen kultru vyhadzovania a skartova-nia na kultru novho ivota, aby sa ni ne-

23 LOVEJOY, T. Budoucnost Zem vidm optimisticky. In: National Geografic, listopad 2015. Praha : Astrosad media, s. 6.

..........................................

stvalo odpadkami, ale naopak komponentmi spolonho domu vetkch ud dobrej vle, uprostred ktorch prebva iv Boh.

Biolg Thomas Lovejoy povauje za najviu sasn ekologick vzvu zladi ud a ich tby: Pokia bud nae tby striedmejie, ako tomu bolo po druhej svetovej vojne, zvld-neme omnoho viac, ne ke budeme na nau plantu pozera ako na obr supermarket. To jednoducho Zem neme z biologickho ha-diska unies. Musme prekona nae opojenie pozltkami a pochopi, e Zem pracuje ako biologick systm. Obmedzi sa vo vlastnom zujme.

Aj ke encyklika Laudato si nepredstavuje vr-chol teologickho i pastoranho silia Cirkvi, jej akcent na ekologick konverziu me by silnm impulzom pre rozvoj interdisciplinrnej reflexie ud 21. storoia.

23

..........................................

Musme prekona nae opojenie po-zltkami a pochopi, e Zem pracuje ako biologick systm. Obmedzi sa vo vlastnom zujme.

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 10

LAUDATO SI

1 / 2016

Etika ako zkladn postoj v ivote osoby, komunity a spolonosti Michal Valo

Ako je vbec mon, e naa spolon snaha budova lepiu budcnos neberie do vahy krzu ivotnho prostredia a utrpenie vyle-nch (Laudato si, 13)? Preo je stle tak mnoho ud (medzi veriacimi aj neveriacimi), ktor popieraj existenciu tohto problmu ale-bo ij v nezujme, i v pohodlnej rezigncii alebo [...] v slepej dvere v technick rieenia (LS, 14)? Ako dlho sa ete budeme prizera ras-tu ekologickho dlhu (LS, 51), ktor krajiny severu vytvraj voi krajinm juhu a ktor terajie genercie tvoria pre genercie budce? Preo vaz logika prlinho zdrazovania efektvnosti a momentlneho osohu (LS, 182) a preo sa mnoh z tch, ktor maj v rukch viac zdrojov a politick alebo ekonomick moc, [...] sstreuj najm na maskovanie probl-mov alebo ukrvanie ich prznakov... (LS, 26)? Ako je mon, e sa vieme tak mlo brni ideologickm zneuitiam environmentlnych

tm (LS, 188), e aj mnoh dobr rieenia s znehodnoten korupciou (LS, 182)? Ak svet chceme zanecha tm, ktor prdu po ns, deom, ktor vyrastaj (LS, 160)?

Je evidentn, e nieo tu krpe; nieo nie je v poriadku s nam zkladnm postojom k ivotu a vbec k realite ako takej. udstvo potrebuje prei ekologick obrtenie (LS, 216 21), ak ns budce genercie nemaj preklna ako tch, ktor zniili n spolon domov. Nemono unikn naliehavej vzve chrni n spolon domov a stara sa o zjednotenie celej udskej rodiny v snahe o udraten a in-tegrlny rozvoj (LS, 13). Rastca citlivos na to, o sa na naej plante deje (LS, 19), sa vak asto spja s bezradnosou a niekedy aj rezignciou na mon rieenia. Nae reakcie s slab a nerozhodn, o len pribliuje aktnu neodvratnos prichdzajcej katastrofy.

Kritick otzky

1

..........................................1 Citovan je oficilny, slovensk preklad encykliky Sv. Otca Frantika, Laudato si: o starostlivosti o domov. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2015. alej citovan ako: LS..........................................................................

COMMUNIO - MISSIO 11

LAUDATO SI

1 / 2016

Akoby tu chbalo adekvtne kultrne podhu-bie, ivn pda, z ktorej by vzrstlo odhodla-nie zmeni ivotn tl produkcie a konzumu. oraz naliehavejia sa nm jav potreba, ako sprvne upozoruje ppe Frantiek, vytvori normatvny systm, ktorho sasou bud neporuiten limity a ktor zabezpe ochranu ekosystmov skr, ako nov formy moci vych-dzajce z technicko-ekonomickej paradigmy napokon zniia nielen politiku, ale aj slobodu a spravodlivos (LS, 53), svet ako ho poznme.

Zloit spoloensk situcia v postsocialistic-kch krajinch (akou je Slovensko) nevyhnutne vedie ku kladeniu si otzok ohadom budc-nosti, respektve perspektvnosti liberlno-demokratickho kapitalizmu. Vek as socio-lgov a politolgov sa prikla k nzoru, e tento systm je doposia najlepou alternatvou voi neofaistickm a novomarxistickm tyranim zo socio-ekonomickho aj ekologickho ha-diska. Toto vak plat len za predpokladu, e bud splnen niektor kov podmienky. Tm najhlavnejm predpokladom je existencia ro-bustnej kultry, ktor si cen dstojnos loveka a udsk prva a m konkrtne, zmern pros-triedky na kultivciu altruizmu, prosocilnosti a ekologickej zodpovednosti.

Vzvy, ktorm elme: niektor kritick pozorovania

Sasn vvoj vak vykazuje skr erziu ta- kchto prostriedkov, ba dokonca aj samotnej odhodlanosti chrni bazlne hodnoty, na ktorch spolonos stoj. Spoloensko-ekonomick systm liberlnej demokracie sa tak posva ne- bezpene blzko priepasti novho typu totali- tarizmu, prameniaceho zo zmesi nekontrolova-tenho konzumizmu, spoloenskej ahostaj-nosti (spsobenej fragmentciou hodnt aj me-dziudskch vzahov) a medilnej manipulcie. lovek konzument sa sm stva komoditou v globalizujcej sa ekonomike a v nejasnej hre marketingovch a politickch kampan. Ras-tca trukturlna nerovnovha v ekonomickej dimenzii postupne ochudobuje stredn triedu od sily a stability, ktorej je cel systm zvisl plne zbedauje tch, ktor u boli

Aj vzdelan a relatvne dobre zabezpeen udia elia vraznm nebezpeenstvm. Jedn sa predovetkm o procesy sploovania a manipulcie s kultrnymi, ekonomickmi, i poli-tickmi ciemi. udia s posmeovan, aby svoj as a svoju energiu venovali rieeniu praktic-kch otzok, ktor im prdu do cesty a strnili sa nepraktickch zleitost, akou je duevn, ekologick a duchovn integrita. Tieto zdan-livo menej hmataten skutonosti sa potom pre loveka stvaj oraz menej zrozumitenmi a udia oraz intenzvnejie strcaj prepoje-nos so svojm vntrom, svojm autentickm ja. Tento stav ich nsledne nabda ete viac uteka smerom k zrozumitenejiemu (rozumej: banlnejiemu) a skutonmu (rozumej: bezprostrednmu) svetu ekonomickch rozhod-nut a instantnho sebauspokojenia. Uzatvra sa tak bludn kruh, v ktorom s prepojen a vzjomne sa pohaj ekonomick skuto-nosti, udsk nensytn (alebo zfal) tby a gniaviv obavy (vinou prameniace z nut-kavch pocitov neistoty).

Frantikova encyklika nm me posli ako prorock nhad a zdroj inpircie pri hodnoten dnench skutonost. Privedie ns, okrem inho, k nasledovnej naliehavej kritike: sasn pesto-vanie a rozvoj liberlnej demokracie v zpad-nch krajinch vykazuje znmky nestriedmeho pitkrstva, znan mieru svojvle pri stano-vovan svojich kritri a cieov a nebezpen opomnanie kultrnych a nboenskch tradci, pokia ide o ich kontitutvnu funkciu pri zacho-vvan samotnho systmu liberlnej demokra-cie a kapitalizmu, ktorho kultivciu a udranie si viacmenej vetci prajeme. Zdrav, fungujci a udraten systm spravovania vec verejnch (vrtane jeho ekologickej dimenzie) potre-buje robustn morlku a sdrn obiansku spolonos. Inak sa meme sta svedkami novho milnia, ktorho charakteristickou rtou nebude udsk pokrok, ale novodob totalitn reimy, ekonomick mizria, znsilnen ivotn

chudobn a zanechva tak pachu trpkosti a hnevu. Trpkos a hnev zas na opltku otv-raj dvere radiklnym rieeniam avicovch i pravicovch populistov.

..........................................

..........................................

2

3

4

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 12

LAUDATO SI

1 / 2016

... ke sa ptame na svet, ktor chceme po sebe zanecha, mme na mysli predovetkm jeho veobecn smerovanie, jeho zmysel, jeho hodnoty ... ivotn prostredie je jednm z tch dobier, ktor trhov mechanizmy nie s schopn primerane chrni, ani podporova...

Integrlna ekolgia ako komplexn rieenie hlbokho problmuJednm z hlavnch dvodov, preo sa rastca socio-ekologick citlivos asto spja s povrch-nmi rieeniami, bezradnosou i rezignciou, je neochota vnma hbku a komplexnos prob-lmu. Plat pritom, e aj tie najlepie mechaniz-my nakoniec zlyhaj, ke chbaj vek ciele, hodnoty, humanistick chpanie, schopn da kadej spolonosti uachtil a vekorys cie (LS, 181). Preto ppe Frantiek upozoruje na hlb kore problmu: ke sa ptame na svet, ktor chceme po sebe zanecha, mme na mysli predovetkm jeho veobecn smerovanie, jeho zmysel, jeho hodnoty (LS, 160). Integrlna ekolgia ako etick postoj si uvedomuje, e ivotn prostredie je jednm z tch dobier, ktor trhov mechanizmy nie s schopn pri-merane chrni, ani podporova (LS, 190). Adekvtny prstup nebude ma isto prag-maticko-technick kontry, ale pjde a ku pod-state udskosti, ktor bude vnman vo svojich kontitutvnych vzahoch k udskej spolonosti,

Potreba poctivho a trvalho dialguCesta vpred zana aj pokrauje dialgom s tmi, ktor zmaj inak o povahe reality a konkrtnych hodnotch. Dialg, ktor si ne- predstavujeme len ako poiaton krok v pr-pravnej fze zvaovania monch krokov, ale ako nenahraditen spsob i samotn pro-ces rieenia problmov. (LS, 163-4) V dialgu toti spolu rastieme, spoznvame jeden druhho ako blneho, ako dstojnosou a pecifickmi darmi obdaren osoby. V dialgu sa menia nie-len nzory, ale aj vntorn postoje a pohnu-tia srdca; nezskavaj sa len informcie, ale aj nov perspektvy na to, km som, preo som tu a v akom svete ijem. V takomto dialgu mme znovu ancu pozrie sa spolu na bene zauvan nzor, e empirick vedy plne vysvetlia ivot, vntorn podstatu vetkch stvoren a celok reality. Prekroenie metodo-logickch hranc vedy v tomto zmysle by zna-menalo, e sa vytrat estetick citlivos, pozia a dokonca aj schopnos rozumu chpa zmysel a el vec (LS, 199). V dialgu meme naopak predostrie mylienku, e tm, e viera podnecuje obdiv nad tajomstvom stvore-nia, roziruje horizonty rozumu, aby lepie osvetlila svet, ktor sa otvra vedeckmu b- daniu. V kadom prpade plat, e vnos situcie, v ktorej sme sa zo socio-ekologickho hadiska ocitli, si od ns vetkch vyaduje, aby sme mysleli na spolon dobro a pokrao-vali v dialgu, ktor si vyaduje trpezlivos, askzu a vekodunos... (LS, 201).

prostredie a vadeprtomn konflikt medzi umi a udskmi spoloenstvami, pohan duchovnou a mravnou biedou. 5

6

7

..........................................2 Tento pojem je chpan v lnich Kierkegaardovho pouvania ako kritika straty existencilnej hbky v kultre, ktor je posadnut priemerovanm, (KIERKEGAARD, S. Two Ages: The Age of Revolution and the Present Age. A Literary Review [TA], trans. Howard V. Hong and Edna H. Hong. Princeton : Princeton University Press 1978, s. 84) abstrakciou a systemati- zovanm. (KIERKEGAARD, S. TA, s. 126; cf. WESTPHAL, M. Becoming a Self: A Reading of Kierkegaards Concluding Unscientific Postscript. West Lafayette, IN: Purdue University Press 1996, s. 133).

3 V tejto svislosti pozri zaujmav tdiu zo sasnho rumunskho prostredia, ktor, okrem na aktny pocit nudy a zbytonosti medzi socilne a ekonomicky vylenmi umi: ONEILL, B. - Cast Aside: Boredom, Downward Mobility, and Homelessness in Post-Communist Bucharest, s. 8-9. In Cultural Anthropology, Vol. 29, Issue 1 (2014): 8-31. Kierkegaardove mylienky o nudnosti konzumnho ivota mono njs napr. v: KIERKEGAARD, S. Concluding Unscientific Postscript to Philosophical Fragments: A Mimical- Pathetical-Dialectical Compilation, An Existential Contribution. Vol. 1. Trans. Howard V. Hong and Edna H. Hong. Princeton : Princeton University Press, s. 241..

4 Mme tu na mysli tzv. euro-americk socio-kultrnu a ekonomick tradciu myslenia.

5 Bojan alec vo svojej knihe Genocide, Totalitarianism and Multiculturalism (2015) upozoruje na to, e stalinizmus je prkladom dmonskej formy etickej oblasti existencie. Egoistick, estetick individualisti musia by vylen, aby spolonos mohla by oisten od negatvnych prvkov a aby mohla napredova smerom k utpii. Estetick betia preto to na tie jej budcnosti a etick betia zas na tie jej minulosti. Pre etick betiu obetn barnok podvedome reprezentuje nezrel, egoistick osobu loveka. Jeho zabitie je v skutonosti odpoveou na jej vlastn neplnos a (morlnu) nedokonalos ... Etick betia sa usiluje vyhn sa uvedomeniu si svojej vlastnej hrienosti alebo neschopnosti nehrei. (ALEC, B. Genocide, Totalitarianism and Multiculturalism: Perspectives in the Light of Solidary Personalism. Berlin : LitVerlag, s. 44 45). alej citovan ako: LS.

6 Ppe Frantiek cituje tto mylienku v Laudato si (199) z pvodnho zdroja: Lumen fidei (29. jna 34: AAS 105 (2013), s. 577.7 Frantiek tu cituje Ppesk radu Iustitia et pax, Kompendium socilnej nuky Cirkvi, s. 470..........................................................................


LAUDATO SI

1 / 2016

Nov vzia a tos ako predpoklad adekvtnej ekolgie bytiaudsk spoloenstvo skutone aktne potre-buje nov chpanie ekolgie bytia. Svis to s nevyhnutnosou jasnej artikulcie toho, o je zmyslom ivota na zemi a ak s ciele nho udskho silia. Bud nau udskos primrne urova slov: Myslm, teda som? Alebo skr slov: Milujem, teda som? Som autonm-ny, teda som; alebo: Starm sa o blneho, teda Som? Voba je jasn: Ego-centrickos verzus sstredenie sa na potreby druhho; iarliv autonmia verzus prirodzen interde- pendencia (vzjomn prerastenos, previaza- nos) bytia. Z integrlnej a shrnnej vzie i-

ivotnmu prostrediu a transcendentnmu zdro-ju (a cieu) svojho bytia. Integrlna ekolgia, ktor ponka ppe Frantiek, obsahuje okrem ekologickej dimenzie aj dimenziu udsk a so-cilnu (LS, 137-8) a napokon dimenziu spiri-tulno-transcendentn. (LS, 66; 90; 95)

Poslanm loveka je zjavi vek mystrium Boieho zmeru.

8

vota vyplvaj hodnoty a stanoven zklady spoloenskho ivota. Z tejto integrlnej a s- hrnnej vzie ivota, ak je ona zhmotnen v kultrnych a nboenskch tradcich kon-krtnych, historickch, udskch komunt, pra-men a formuje sa tos, teda morlne postoje a praktiky jednotlivca a udskch spoloenstiev. Vzia ivota a tos vytvraj spolu kom-plexn, civilizan tradciu myslenia a itia, ktor je tm vhodnm podhubm pre kultiv-ciu etiky ako zkladnho postoja v ivote osoby, komunity a spolonosti. Ide tu viac ako len o poskytovanie informci, ktor samo o sebe nedoke vytvra nvyky. Existencia zkonov a noriem dlhodobo nesta obmedzi zl sprvanie. Aby prvna norma dosiahla vznamn a trval inky, je nevyhnutn, aby ju via as spolonosti na zklade vhodnch motivci prijala a reagovala osobnou zmenou. Jedine upevovanie cnost umon venova sa ekologickej angaovanosti. (LS, 211)

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 14

LAUDATO SI

1 / 2016

Prve o tejto otzke je nevyhnutn vies poc-tiv a vytrval dialg. Ak tradcia myslenia, ak naratvum reality bude formova nau vziu ivota (hodnoty) a tos (praktizovan cnosti)? Pre kresanov je tmto zkladom a vchodis-kom idovsko-kresansk tradcia, ktor vnma dejiny sveta ako jednotn prbeh, ako rozvinu-tie Boieho zmeru v Kristu od stvorenia, cez vykpenie a po zavenie stvorenia. idov- skokresansk tradcia, oznaovan tie ako biblick tradcia myslenia, prina pozoru-hodn drazy aj do dnenho etickho diskurzu.

idokresansk tradcia ako vhodn zklad pre nov vziu a tosPotrebujeme soldny spolon etick zklad, aby sme sa vedeli brni vlastnm zlyhaniam aj manipulcii zo strany vadeprtomnch rek-lm a nebezpench ideolgi. V tchto inten-cich zma aj ppe Frantiek: nijak tech-nick rieenie, ktor chc vedy poda, nebude schopn vyriei vne problmy sveta, ak udstvo strat smer; ak sa zabudne na vek motivcie, ktor umouj spolon ivot, obe-tu, dobrotu (LS, 200). Nebude toti mon angaova sa vo vekch veciach len nukou, bez mystiky, ktor ns oivuje; bez vntornej hybnej sily, ktor podnecuje, motivuje, pov-zbudzuje a dva zmysel osobnej a spoloenskej innosti(LS, 216). V snahe dosiahnu to, aby naa angaovanos za ivotn prostredie bola dslednejia, zdrazuje encyklika Lau-dato si potrebu poloi konkrtny zklad pre [] etick a duchovn uvaovanie (LS, 15).

V prvom rade je tu mylienka, e stvoren svet nie je sasou bostva a preto ho ne- treba uctieva (LS, 90), ani sa ho b; nie je ani kuriznym produktom nhody; ani nechcenm, vedajm produktom zpasu boskch sl; ani materilnym vzenm duchovnej, boskej pod-staty loveka; ani menejcennm, poruenm doplnkom dokonalho sveta ide ale dobrm darom tvorivej a slobodnej lsky Stvoritea. Tento svet, s jeho komplikovanou histriou a krehkou rovnovhou, niekto chcel. Cel de-jiny kozmu mono z tejto perspektvy vnma

..........................................

ako cielen odvjanie sa Boieho zmeru tvori, zmieri a obnovi vetko stvorenie do jeho pvodne zamanej ndhery a slvy. lovek je do sveta postaven ako Bo partner s v-sadnm postavenm, ktor so sebou prina aj obrovsk zodpovednos (LS, 90). Je stvo-ren ako bytos, ktor ije, dozrieva a reali- zuje svoj potencil vo vzahoch so Stvorite-om, blnym a prrodou a tieto vzahy ho aj vntorne kontituuj ako slobodn osobnos (v zmysle relanho subjektu). Ako tak je lovek schopn vnma svoju vntorn jed-notu s ostatnmi bytosami prrody a to za predpokladu, e mu v srdci nechba neha, scit a staros o druhch ud (LS, 91). Tu je dleit si vimn, e udia boli stvoren z toho istho materilu, ako vetky ostatn tvory (Gen 2,19)! ivmi bytosami (nefe chajj) sa stvaj po prijat dychu ivota (Gen 2,7) od Stvoritea.

9

10

11

12

..........................................8 Frantiek v tejto svislosti formuluje nasledovn otzky: S akm cieom sme na tomto svete? Preo sme narodili? Preo pracujeme a bojujeme? Preo ns tto zem potrebuje? (LS, 160).

9 V tejto svislosti cituje ppe Frantiek aj apotolsk exhortciu Evangelii gaudium, ke upozoruje skutonos, e Vo svete sa mnoia vonkajie pte, pretoe sa vemi rozrili pte vntorn. Evangelii gaudium (24. novembra 2013), 261: AAS 105 (2013), 1124. Preto potom plat, e ekologick krza je vzvou na hlbok vntorn konverziu (LS, 217).

10 Ppe Frantiek nm pripomna, e aj my sme zo zeme (LS, 2).

11 Toto je tza Maxima Confessora, ktor potom pokrauje mylienkou, e lovek pvodne nemal by rozdelen na musk a ensk pohlavie, ako je tomu teraz... Tto pvodne neelan rozdelenos vak me by prekonan tm, e (lovek) poznva vntorn princpy, poda ktorch vetko existuje. CONFESSOR, M. Ambigua. In: Patrologia Graecae, Vol. 91, 1304-12.

12 VALO, M. KRLIK, R. VALOV, K. Od stvorenia k vykpeniu: kapitoly z evanjelickej vierouky a kresanskej etiky, as I. Ljubljana : KUD Apokalipsa 2013, s. 110.

lovek teda nie je jedinen svojou telesnou stavbou i mdrosou, ale skutonosou, e ako jedin stvoren bytos je nositeom Bo-ieho obrazu (imago Dei) Boh Stvorite m pre pecilne poslanie. Poslanm loveka je zjavi vek mystrium Boieho zmeru.V loveku m stvorenie rs k jednote so svo-jm Stvoriteom. Poslanm loveka je samho seba a cel stvorenie podriadi Boej vli a tak naplni Bo stvoritesk zmer. Svoju slo-bodu a autonmnos (osoby) m lovek para-doxne uskutoni tm, e sa podriadi vli svojho Tvorcu. Konenm cieom sveta prrody v tomto fascinujcom prbehu potom nie je uspokojenie udskch potrieb i tob, ale plnos jeho oslvenia v Bohu, ktor je spolo-nm cieom vetkho (LS, 83).

..........................................

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 15

LAUDATO SI

1 / 2016

Ak naa spolonos chce nasmerova udsk kreativitu (i kreatvnu slobodu udskho g-nia) ku kontruktvnemu, prosocilnemu, eko-logicky zodpovednmu konaniu, potrebuje nanovo rozvin a cieavedome posilova kultrne a nboensk korene morlky, vyras- tajce z naratvneho chpania reality. Toto sa vak ned dosiahnu konanm zhora, to jest na-ntenm nejakho systmu hodnt a trestanm ud v prpade ich neposlunosti. Takto po-

Morlne a duchovn postoje a hodnoty s in-tegrlnou sasou udskch komunt a ako tak s nevyhnutne (z defincie) spoloensky stelesnen. lovek ako individulny subjekt je formovan (alebo deformovan) svojou asou v udskom spoloenstve. V protiklade k predstave, e lovek je autonmnou mondou, je tu zdraznen skutonos, e kad lovek je obdaren istm morlnym vchodiskom alebo poiatonm zkladom, ktor ho sme- ruje k uritm cieom a praktikm a pre od inch cieov a praktk. Mimoriadne dleit je to, aby si lovek uvedomil to pecifick, tradin naratvum, ktor do vekej miery konti-tuuje jeho identitu a aby potom pokraoval v morlnom a filozofickom dvoden v prospech tch dobier, ktor tvoria on tradciu.

Z kresanskho hadiska sa jedn o tradciu zvestovania a liturgickho slvenia tajomstva Boej prtomnosti v Cirkvi; o aktualizciu Kristovej prtomnosti v aktoch milosrdenstva, odpustenia a zmierenia v medziudskch vza-hoch a v zodpovednom prstupe k celkovej ekolgii bytia v stvorenom svete. Nie subjek-tvne, osobn sksenosti, ale historickmi ko-munitami stelesnen tradcie myslenia (histo-ricky zhmotnen naratva) kontituuj danos udskho ivota, jeho morlne vchodisko.Aby toto morlne vchodisko bolo kontruk-tvne, mus existova vedomie spolonho pvodu, vzjomnej prslunosti a budcnosti zdieanej vetkmi, ktor umon rozvoj novch presveden, novch ivotnch postojov a tlov (LS, 202).

..........................................

To, o vidme v re ekonomickho ale i kultr-neho globalizmu, je nhodnos vberu a nest-los ud ohadom ich prslunosti k stelesne-nm tradcim. Tento vysoko selektvny prstup sa sna z mozaiky rznych kultrnych, poli-tickch a nboenskch tradci postulova si vlastn morlne vchodisko. V tomto hori-zonte neexistuje ani skuton spolon dobro

Fragmentovanej kultre, ktor pomaly strca jasn vziu svojho smerovania a ktor sa u nedoke orientova v zkladnch udskch hodnotch, me tto idokresansk tradcia ponknu celistv ponmanie reality, zmyslupl-n prbeh (metaprbeh), ktor m svoj zaiatok aj svoj koniec a ktor dva zmysel udskmu snaeniu, obetovaniu sa a aj utrpeniu. Me jej ponknu triezvo pozitvny pohad na realitu tohto sveta, ktor tento svet ani neglorifikuje, ani nezatracuje, ale objma a prijma ako dar od Stvoritea, za ktor preber pred Bohom zodpovednos. Prve preto, e tento svet m svoj prbeh a m svoj konen cie; prve kvli tomu, e do prbehu tohto sveta slobodne vstu-puje Stvorite v tele Jeia z Nazareta, m zmy-sel zpasi o lsku, krsu, dobro, spravodlivos, ekologick empatiu a zodpovednos a vetky ostatn morlne hodnoty a cnosti, vyplvajce z integrlnej ekolgie. Ak lovek bude ma odvahu tak kona, bude mc znova rozpozna dstojnos, ktor mu dal Boh ako osobe a v de-jinch zanech po sebe svedectvo vekodunej zodpovednosti (LS, 181).

Spsob kultivcie integrlnej ekolgie o meme urobi pre to, aby princpy integrlnej ekolgie neostali len vonkajm zozna-mom novch pravidiel ivota, ale stali sa vn-tornm postojom ud, komunt a spolonosti? Potrebujeme si v poctivom dialgu so vetkmi partnermi, ochotnmi diskutova, s novou na-liehavosou kls otzku: i m realita, v ktorej ijeme, naratvny charakter?; i ijeme v zmy- sluplnom prbehu?; i sme jeho bytostnou s- asou alebo len turistami i neastnmi cudzincami, ktor hoduj, km je z oho a potom hadaj cestu von?

zltka konformity neliei kore problmu a na-koniec prinesie len trpk ovocie. K tomu, aby sa zo zkonnej normy stal skuton, internali-zovan, morlny imperatv, vyrastajci z vn- tornch hodnt loveka a aktualizovan v kon-krtnych cnostiach, vedie dlh a nron proces.

13

14

15

16

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 16

LAUDATO SI

1 / 2016

... Mme privea prostriedkov pre primlo cieov, aj to pokrivench ... (LS, 203)

Neschopnos alebo neochota rozliova tento nedostatok naratvnej a kolektvnej identity a nedostaton zapojenos do ivota a diania historicky stelesnenej tradcie stoj v pozad znanej asti udskej ahostajnosti a zlyhania. Chba tu toti osobn, existencilna hbka jednotlivca, ktor by bola v dialektickom vzahu s jeho/jej aktvnou angaovanosou (in- tenzvnym napojenm) v komunite (v prpade kresanov je to komunita viery, ktor prijma svoju identitu od prtomnho Krista cez slovo evanjelia). Jedinm skutone adekvtnym kon- textom pre vznik a praktizovanie novej, socio- ekologickej identity loveka je relne existu-jca komunita, ktor zdiea spolon metana-ratvum a odvodzuje z neho svoju vziu ivota a ivotn tos. Tieto musia by nsledne existencilne zvntornen udskmi subjektmi, ktor zabezpeuj pokraovanie trvania tra-dinho naratva. Vntorn zmena postojov a ivotnch tlov rastceho potu jednotliv- cov by mohla postupne vyvin zdrav tlak na tch, ktor maj v rukch politick, ekonomick a socilnu moc (LS, 206). Pritom vak plat, e na socilne problmy sa odpoved komunitnmi sieami, nielen jednoduchm stom individulnych dobier... (LS, 219). Ete innejiu a trvalejiu socio-ekologick konverziu dostiahneme vtedy, ak sa v potreb-

Nech sa nm tak stane, nech ns naa vlastn aj naa spolon ekologick konverzia vedie k rozvjaniu kreativity a nadenia, aby sme po-mohli vyriei drmy sveta (LS, 220) a nali zmysel a hlbok sebauspokojenie v slobode lsky k prrode a k blnemu. ..........................................13 VALO, M. Holistick ponmanie vchovno-vzdelvacieho procesu a jeho potencil k motivcii tudentov. In: Acta humanica : Kontexty edukanch vied v dimenzich informanej spolonosti, . 3 (2006), s. 128-138.

14 V takom prpade ale mono cnosti chpa primrne v zmysle ich vzahu ku konkrtnej historickej komunite, v ktorej vznikaj a s cielene kultivo- van. MacIntyre vo svojej knihe After Virtue preto zdrazuje, e ak chceme porozumie, km sme, musme si uvedomi, odkia prichdzame ako vsledok ivej, historickej tradcie: Zana sa tu vynra centrlna tza: svojm konanm a praxou, ako aj vo svojich fiktvnych predstavch, je lovek v podstate zvieraom, ktor rozprva prbehy. Nie je nm esencilne, ale prostrednctvom svojej vlastnej histrie sa stva rozprvaom prbehov, ktor apiruj k pravde. (MACINTYRE, A. After Virtue. A Study in Moral Theory, 3rd. Edi- tion. Notre Dame : University of Notre Dame Press 2007, s. 216.

15 MacIntyre na tto tmu ponka nasledovn mylienky: Z toho vyplva, e to, o je dobr pre ma, mus by dobr pre toho, kto ije v tchto rolch. Z histrie mojej rodiny, mjho mesta, mjho kmea, mjho nroda preberm do dedistva rzne podlnosti, pozostalosti, oprvnen oakvania a zvzky. Tieto veci kontituuj danos mjho ivota, moje morlne vchodisko... iv tradcia je potom historicky sa odvjajce, spoloensky stelesnen dvodenie, to jest, dvodenie presne o tch dobrch, ktor kontituuj dan tradciu. (MACINTYRE, 2007, s. 220-222)

16 VALO, M. KRLIK, R. BARRETT, L. Moral implications of Augustines philosophical and spiritual journey in his Confessiones, s. 104-106. In: Com- munications : scientific letters of the University of ilina, Vol. 17, no. 2 (2015), s. 103-108.

17 Predsa vak nie je vetko straten, pretoe udia, ktor s schopn upadn do extrmu, sa vedia aj prekona, znova sa rozhodn pre dobro a obrodi sa bez ohadu na akkovek spoloensk alebo psychologick podmienenos Neexistuj systmy, ktor by plne anulovali otvorenos pre dobro, pravdu a krsu, ani schopnos reagova, ktor Boh neustle podnecuje v hbke naich sdc (LS, 205).

18 V lnii mylienok Hansa Knga a Samuela Huntingtona predostiera Hajko tzu, e prve cielen a robustn kultivcia morlneho charakteru loveka a jeho nboenskej identity ostva aj v ase globlnej krzy (a znej prameniacej fragmentcii hodnt) zkladnm, kontitutvnym faktorom kultrno-civili- zanho vvoja sasnosti. (HAJKO, D. K premenm civilizano-kultrnych hodnt v obdob globalizcie. In: Hodnotov aspekty sasnho sveta. Zbornk prspevkov z interdisciplinrnej vedeckej konferencie... Nitra : KF FF UKF 2003, s. 35).

19 Zdiean hodnoty a praktizovan cnosti naich kultrnych a nboenskch tradci, ako to, s vrenosou jemu vlastnou, formuluje George McLean, kontituuj ...tie najhlbie, najprenikavejie seba-chpanie a najvrcnejiu oddanos, ktor formuj spsob ivota [jednotlivca]. Nejedn sa tu u len o za fixovan zbierky uenia a stanoven praktiky v objektvnom zmysle, ale najm tie o spsob, ako s tieto chpan a prevan zvntra alebo subjektvne, osobne a v spoloenstve, ako tieto vytvraj kultru alebo spsob ivota... Hoci je kad kultra svojm spsobom jedinen, mme tu do inenia s ich zdieanm silm i ivot poda obrazu boieho. (MCLEAN Introduction. In: Religion and Culture. Cultural Heritage and Contemporary Life Series I, Culture and Values, Vol. 38 [online]. Washington DC : The Council for Re- search in Values and Philosophy, s. 1. [citovan 08. 09. 2015]. Dostupn na internete: http://www.crvp.org/book/Series01/I-38//introduction.htm.

(LS, 204). Vsledkom je vykorenenos loveka, plynca z jeho fragmentovanej identity; nestlos a nedslednos v jeho postojoch a rozhodovan; selektvna lojlnos k spoloen-skm skupinm a stanovenm princpom; ne-citlivos alebo bezradnos v svislosti s eko-logickmi a socilnymi vzvami, at. Mme privea prostriedkov pre primlo cieov, aj to pokrivench (LS, 203). Takto lovek, po do- siahnut istho stupa nespokojnosti a frustr- cie, sa stva ahkou obeou manipulatvnych, radiklnych naratv (rasistickch, nacionali-stickch, nboenskch, politickch), ktor realitu jeho rozdrobenho ivota postavia do novho, naratvneho rmca, m loveku po-skytn cie a zmysel ivota.

nom prerode a dozrievan integrlne ekologic-kch postojov budeme mc oprie o zdrav rodiny ako sdla kultry ivota (LS, 213). Prve tento kontext najinnejm spsobom napomha rozvoju zkladnho postoja interde-pendencie a sebatranscendencie, ktor rozbja izolovan a egocentrick vedomie, je koreom, ktor umouje starostlivos o druhch a o i-votn prostredie a z ktorho vyrast morlna reakcia, nevyhnutn na uvaovanie o dosahu, ktor m kad in a kad osobn rozhodnutie na nae okolie (LS, 208).

17

18

19

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 17

LAUDATO SI

1 / 2016

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 18

Monosti a dsledky dialgu medzi teolgiou, ekolgiou a politikouEncyklika Laudato si

Branislav Stanek

Branislav Stanek je administrtorom Vboru reginov Eurpskej nie v Bruseli a lenom Chatham House, Krovskho intittu medzinrodnch vzahov v Londne. tudoval geopolitiku a politick vedy na Sorbone a teolgiu na Katolckej univerzite v Pari. Pred psobenm v Bruseli pracoval v Pari v Nadcii pre politick inovciu, think-tanku zaloenom prezidentom Jacquesom Chiracom.

Ke ppe Frantiek pripravoval svoju ency-kliku Laudato si, obklopil sa nielen teolgmi Ppeskej rady Justitia et Pax, ale aj odbornkmi politickch vied, ekonmie a ekolgie. Kom-plexn text encykliky sa zrodil aj vaka mno-hodisciplinrnej diskusii lenov Ppeskej aka-dmie vied, ktor 28. aprla zorganizovala vo Vatikne seminr o vzahu medzi chudobou, ekolgiou a ekonomickm rozvojom. Konfe- rencie sa zastnili vysok politick predstavite-lia, medzi ktormi nechbal ani Ban Ki-moon, generlny tajomnk Organizcie spojench n-rodov, ktor pripomenul, e ldri 195 lenskch krajn OSN by mali v Pari na Konferencii o klimatickch zmench, verejnosti znmej pod akronymom COP21, ktor je zvolan na 30. novembra a potrv do 11. decembra, prija zvzn dohodu na zmiernenie dopadu kli-matickch zmien a tie njs spsob finan-covania tchto opatren. Vnos situcie je dan aj nespechom predchdzajcej konferen-

cie pred iestimi rokmi v Kodani. tty maj predloi svoje zvzn nvrhy do konca sep-tembra, doteraz tak vak urobilo len 58 krajn zo 195 zastnench delegci. Hostite COP21, franczsky prezident Franois Holland, preto vyjadril znepokojenie nad monmi rizi-kami nespechu konferencie, ktorej hlavnm cieom je udra oteplenie klmy do konca 21. storoia pod 2C oproti sasnmu stavu.Okrem teolgov, enviromentalistov, ekonmov a politickch predstaviteov ttov a medzin-rodnch organizci k zrodu encykliky prispeli aj zstupcovia samosprv predstavitelia regi-nov, miest a obc. Samosprvy s dokonca v otzke cieov COP21 ambiciznejie ako lensk tty E alebo Eurpska komisia. V-bor reginov Eurpskej nie v Bruseli navrhol vo svojom stanovisku, aby sa eurpske emisie CO2 znili o polovicu oproti rovni v roku 1990 a 40% energetickej spotreby bolo gene-rovanch obnovitenmi zdrojmi. Preto 21.

1

2

3

LAUDATO SI

1 / 2016

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 19

jla uprostred horceho talianskeho leta prijal ppe Frantiek aj primtorov miest z rznych krajn sveta a spolu s nimi podpsal deklarciu o modernom otroctve a klimatickch zmench, ktor rovnako ako encyklika zdraznila prepo-jenie medzi utrpenm prrody a utrpenm tch najslabch, teda kov, no asto zabudnut morlny rozmer sasnej krzy: udskou in-nosou spsoben klimatick zmeny s vedec-kou realitou a ich inn kontrola je morlnym imperatvom pre udstvo, hovor deklarcia a dodva, e v tomto morlnom priestore hraj mest kov lohu.

Problematika, korene a obsah encyklikyZ nho krtkeho vodu je zrejm, e encyklika Laudato si sa rodila v priamom dialgu nielen s odbornou verejnosou, ale aj s politickmi zstupcami medzinrodnch organizci, ttov, miest a obc. Je mi preto cou, e ako zstupca Vboru reginov v Bruseli mem nartn niekoko spolonch bodov, ktor spjaj tchto rznorodch aktrov v hadan rieen krzy ivotnho prostredia, a zrove zvrazni aj prnos osobnej sksenosti ppea Frantika a jeho teologickej vzie. Pre krtkos priestoru mi dovote zamera sa na tri kov otzky, ktormi s problematika, korene a obsah en-cykliky, a ich vplyv na formovanie dialgu medzi teolgiou, ekolgiou a politikou.

Integrcia spoloenskch a politickch tm morlnym teologickm meradlom Na prv pohad by sa verejnos mohla nazdva, e problematika encykliky Laudato si v snahe o znovunadviazanie dialgu so sekularizovanou spolonosou a tie pod vplyvom globlnej politickej agendy, akou je konferencia COP21 v Pari, ale naprklad aj kov pastoran nvteva USA psob ako aksi revolun posun reflexie ppea a Katolckej cirkvi z dominantne teologickch tm smerom k tmam

spoloensko-ekonomickm, akmi s ochrana ivotnho prostredia alebo boj proti ekono-mickm nerovnostiam a chudobe. Avak tto povrchn analza je prinajmenom nepresn, pretoe ppe Frantiek neprekrva tradin teologick tmy novmi sekulrnymi v zvis-losti od urgentnosti medzinrodnch otzok, ale integruje spoloensk a politick tmy morl-nym teologickm meradlom a interpretuje ich nanovo tak, aby sa stali prstupnmi nielen teolgom, ale aj ekonmom, politikom a vet-km udom dobrej vle.

Tento posun okrem encykliky Laudato si naznauje samotn uenie a pastoran sksenos Jorge Maria Bergoglia ako biskupa, jeho angaovanos na strane chudobnch, osobn skse-nos s priepastnmi nerovnosami predmest Buenos Aires a nesladom medzi brutlnou realitou ekonomickch vzahov, ktor domi-nuj spoloenskm a udskm hodnotm nie-len jeho rodnej Argentny a Latinskej Ameriky, ale i globalizovanho sveta. Je zrejm, e vzia obsiahnut v encyklike sa zrodila skr, ne sa stal ppeom. U v roku 2007, na piatom stret-nut latinskoamerickch biskupov v brazlskej Aparecide, prijali latinskoamerick biskupi vy-hlsenie, tzv. Aperecida dokument, v ktorom sa hovor o priorite pastorcie chudobnch, p- vodnch obyvateov Latinskej Ameriky, mig-rantov a ud na okraji spolonosti, rovnako i o potrebe ochrany ivotnho prostredia. Hlav-nm editorom dokumentu bol prve Bergoglio, ktor si, literrne i obrazne, priniesol dokument so sebou do Vatiknu a urobil z neho program svojho pontifiktu.

udskou innosou spsoben klimatick zmeny s vedeckou real-itou a ich inn kontrola je morl-

nym imperatvom pre udstvo.

4

5

6

..........................................1 daj k 15. septembru 2015.2 Vyjadrenie prezidenta Franois Hollanda pre Le Monde, 7. september 2015.

3 JAEGER, A. We can go beyond the targets set by the European Union. In: Regions and Cities of Europe, jn jl 2015.4 Pope and mayors sign declaration on climate and trafficking. In Radio Vati- cana, 22. jna 2015, dostupn na http://en.radiovaticana.va/news/2015/07/22/ pope_and_mayors_sign_declaration_on_climate_and_trafficking/1160004

5 Pozri aj lnok 16 encykliky Laudato si, ktor zdrazuje zodpovednos medzinrodnej a miestnej politiky.

6 Pozri Aparecida dokument, dostupn na http://www.celam.org/aparecida/In gles.pdf.

LAUDATO SI

1 / 2016

Drma stvorenia

a na horizonte ktorej meme pozorova zrode-nie novho sveta, evokovanho Jnovm Zja- venm (Porovnaj Laudato si, l. 243), nov Je-ruzalem, ktor presahuje Slnko a vesmr (Lauda-to si, hlava IX). Drma stvorenia, ktor opisuje encyklika, bezhranin znetvorenie tvre Zeme, je zaprinen znetvorenm due loveka, mo- rlnou dimenziou hriechu, ktor je koreom a podstatou sasnej klimatickej a ekonomic-kej krzy. Zrove je tto trpiaca a znetvoren tvr Zeme identifikovan s tvrou chudobnho, poverella, chudka z Assisi, ktor je obrazom samotnho Krista. Ned nm nespomen ry-vok proroka Izaia, ktor v 53. kapitole ho-vor o Synovi loveka, ktor nem podoby ani krsy, aby sme hadeli na neho, a nem vzoru, aby sme po om tili. Opovrhnut a posledn z ud, mu bolest, ktor poznal utrpenie, pred akm si zakrvaj tvr, opovrh-nut, a preto sme si ho nevili. (Iz 53, 2 3)

Originlny jazyk tejto biblickej pase evokuje trpiaceho loveka, ktor nemal krsu, ani lesk, aby pritiahol n pohad, ktorho zjav nemal ni, o by sa nm mohlo pi; teda loveka-anti-

Ppeova interpretcia ekonomickch, socil-nych a enviromentlnych aspektov globalizcie pramen teda v jeho pastoranej sksenosti a je jeho osobnm svedectvom, ktor m prorock hodnotu. V dramatickch asoch prorok od-krva neahk pravdu, stoj na strane trpiacich, pozdvihuje udsk hodnotu tch, ktor, zd sa, u v oiach sveta nemaj iadnu in hodnotu okrem ekonomickej, a prina ndej. Ppe pripomna hodnotu prrody, ktor nie je len ak-ousi matriou technologicky spracvanou alebo manipulovanou lovekom, ale je Bom stvore-nm, v ktorom musme njs odlesk krsy sa-motnho Boha. Podobne ako je devastovan a znetvoren prroda, je devastovan a znetvo-ren aj lovek, najm slab a chudobn, priom dvody tohto stavu boli nartnut ppeom Frantikom u v apotolskej exhortcii Evan-gelii gaudium: Smd za mocou a bohatstvom, ktor nepoznaj hranice.

Njs ivot ako dar a ako dar ho aj prija.

7

Scna, na ktorej sa odvja drma sasnho sveta, tak nie je len javiskom dejn, ale jej es-chatologick rovina, duchovn rozmer, v kto-rom sa prelnaj dejiny sveta a dejiny spsy,

Foto M. penerov

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 20

LAUDATO SI

1 / 2016

tzu dnench celebrt, ktor s vyretuovan photoshopom alebo skalpelom estetickej chirur-gie. Trpiaci a chudobn lovek, i u chorobou deformovan starec, alebo boiak z predmes-tia Buenos Aires, migrant alebo bezdomovec, sa svetu nejav ako lovek vo svojej krse, stva sa udskmu zraku neprjemnm a odpornm protikladom estetiky. Takto lovek akoby u ani neexistoval, pretoe je, ako hovor prorok Izai, zneuznan a opusten umi, mu boles-ti, zvyknut na utrpenie. A takou je dnes poda encykliky aj planta Zem, ktor ppe dva do takmer rodinnho intmneho vzahu s udstvom, ke ju personifikuje a po stopch frantiknskej tradcie nazva naou matkou a sestrou.

V drme stvorenia, rovnako ako vo figrach, ktor predstavuj Zem, poverello a samotn Kristus, mono sledova, okrem ppeovej la-tinskoamerickej sksenosti, aj priamy metodo-logick a mylienkov vplyv nemeckej teolgie a filozofie teolga Urs von Balthasara, filo-zofa Heideggera a ppeovho obbenho bs-nika Hlderlina a ich konceptu Gestalt, tvaru, rovnako aj drmy a teologickej estetiky, a tie ich pohad na liturgiu. Kov je vplyv Ro-mana Guardiniho, ktorho encyklika viackrt menovite spomna a o ktorom kaz Bergoglio zaal psa doktorandsk dizertciu poas svoj-ho pobytu vo Frankfurte, ktor vak nemohol dokoni. Tto poznmka je prznan, pretoe encyklika vrchol v kozmickej liturgii a kon-templcii, poas ktorej lovek nachdza trojit prtomnos Boha: v tvri samotnho Krista, v tvri chudobnho a trpiaceho a v tvri Zeme, v stvoren, ktorho skryt krsa bola obnoven spsou. Stvorenie alebo echo knihy Genezis sa znovu ozva a zavruje v Zjaven, a to prostred-nctvom aj tch najmench znakov stvorenia obnovenho v Kristovi v steblch trvy, kde ho vid svt Frantiek, v hlase vtikov, kde ho pouje Terezka z Lisieux, v prostch skutkoch lsky a jednoduchosti ivota, ku ktorm encyk-lika pozva. Poda Guardiniho, Bonaventru, Terzie z Lisieux a samotnej encykliky vrcho-lom liturgie nie je dokonal spev alebo okzal procesia, ale schopnos premeni aj najmeniu ivotn sksenos a innos tak, aby sa stala nam stretnutm s Kristom a jeho epifniou, jeho zjavenm.

Morlna podstata krzyKee poznanie krsy zeme a kadej udskej osoby nie je mon bez schopnosti vidie od-blesk tvre Boha vo vetkch stvoreniach, rie-enm ekologickej alebo socilnej krzy neme by len technologick alebo technokratick uznesenie, ale vntorn obrtenie. Njs ivot ako dar a ako dar ho aj prija. V tom spova jadro encykliky, jej echo trojinho odkazu druhej kapitoly knihy Genezis, kde Boh tvor Zem a loveka na svoj obraz, ako mua a enu, a pozva ich, aby si podmanili zem. Toto pod-manenie vak nie je myslen ako technolo-gick manipulcia alebo nadvlda loveka nad stvorenm, ale ako vlda biblickho Mesia, pomazanho, ktor je tich a pokorn srdcom, dobr a milosrdn Pastier.A prve v tomto kovom bode sa duch en-cykliky li od pohadu svetskch politickch a ekonomickch autort, ktor pripaj technologick a finann rieenia ekologickej a so-cilno-ekonomickej krzy, ale zabdaj na jej morlnu podstatu, na jej korene. V tomto sa li aj od teolgie oslobodenia, alebo akejkovek ideolgie. V tejto svislosti je prznan, e ke ne- menovan podpredseda Eurpskej komisie zod-povedn za klimatick zmeny a energetick politiku Eurpskej nie nedvno hovoril o COP21 a ekologickej krze, jeho prejav bol len techno-logickm hodnotenm, v bruselskom argne assessment: Ak chceme spene prejs k bez-foslnej zelenej ekonmii, Eurpa sa mus sta globlnym technologickm ldrom. Musme lepie koordinova a sstredi nae vedecko-tech-nologick kapacity. Len rozvoj technolgi a ich uplatnenie v rmci E prinesie zelen rast, ob-chodn prleitosti a nov pracovn miesta.To je typ prejavu, ktor najastejie povame v Bruseli, ale i v New Yorku alebo v Pari. o nm v politike, v domcej aj v tej eurpskej, chba, je prorock hlas, ktor pomenuje korene vec.

8

9

10

11

12

..........................................7 Pozri FRANTIEK Evangelii Gaudium, dostupn na http://www.vatican.va/ evangelii-gaudium/en/.

8 Pozri FRANTIEK Evangelii Gaudium, dostupn na http://www.vatican.va/ evangelii-gaudium/en/.

9 Pozri VON BALTHASAR, H. U. Herrlichkeit. Eine theologische sthetik, Johannes Verlag Einsiedeln 1988.

10 Pozri GUARDINI, R. Vom Geist der Liturgie, Grnewald 2007.

11 Pozri CAZELLES, H. Le Messie de la Bible, Descle 1995.12 EFOVI, M. Regions and cities have a strategic role in implementing the Energy Union. In Regions and Cities of Europe, jn jl 2015..

..........................................

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 21

LAUDATO SI

1 / 2016

Dovote mi zakoni tam, kde som mohol aj zaa, teda pri obraze stromu, ako ho evokoval sv. arbel Makhluf, maronitsk mnch, ktor il v Libanone na konci 19. storoia. Tento obraz je dleit nielen v kontexte sasnej krzy na Blzkom vchode, ale aj preto, e dva z vod-nch estnstich lnkov encykliky boli veno-van ekumenickmu patriarchovi Bartolome-jovi, ktor inpiroval ppea Frantika (l. 8 a 9). Sv. arbel v jednej zo svojich kzn evo-kuje strom, v ktorho korune si postavili vtci hniezdo ako obraz rodiny a jej domu. Nero-zumn by bol ten, ktor by sa staral len o svoje hniezdo, len o materilne zabezpeenie, a zabu-dol by na svoje ivotn prostredie, na korunu stromu, a vbec si nevmal jeho korene, kto-rmi s morlne hodnoty.

V tomto jednoduchom obraze je zhrnut aj posolstvo celej encykliky Laudato si, a my-lienka, e ekolgia, chpan vo svojom ety-mologickom zmysle ako oikos dom udskej

Zver

..........................................13

..........................................13 Pozri homliu sv. arbela o rodine in Hanna Skandar, Paroles de Saint Charbel, Artge 2014

(*) Autor je administrtorom Vboru reginov Eurp-skej nie v Bruseli. Text vyjadruje jeho osobn nzor.

Nerozumn by bol ten, ktor by sa staral len o svoje hniezdo, len o materilne zabezpeenie, a zabudol by na svoje ivotn prostredie, na korunu stromu...

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 1 / 201622

rodiny, sa neme redukova len na nae mal hniezdo, ale musme ju vnma vo svojej celis-tvosti a komplexnosti ako strom aj s jej morlnymi koremi. Samozrejme, e strom je symbolom stratenho raja, ale aj jeho znovu- obnovenia v Kristovi skrze kr. Je preto pr-znan, e ppe Frantiek, podobne ako jeho svt predchodca z Assisi, nepriiel s Lau- dato si v ase extatickho opojenia a buja- rosti, ale uprostred krzy a drmy trpiaceho sveta, pretoe prve tam dochdza k zjaveniu ndeje a lsky. Aj ke sa zd, e je takmer nemon, aby politika a ekonomika videla vetky duchovn aspekty ekologickej a udskej krzy, dsledok jej sasnho dialgu s teo-lgiou je, e sa k nim aspo pribli a zhliadne ich z diaky. Ak vzbudila encyklika Laudato si tak brliv ohlas, je to prve tm, e ukzala to, o bolo skryt, e dala hlas tm, o boli umlovan. A za to patr ppeovi Frantikovi naa vaka a cta.

Foto J. elinga

LAUDATO SI

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 1 / 201623

LAUDATO SI

Interakcia ekolgie a etiky v kontexte encykliky Laudato siMiroslav SanigaV knihe Genezis sa pe, e Boh tret de stvoril trvu a rastliny s plodom semena poda svojho druhu i stromy, prinajce ovocie, v ktorom bolo ich semeno poda svojho druhu. A Boh videl, e je to dobr.

Dielo piateho da Stvoritea spovalo vo stvoren vekch morskch zvierat a vetkch ivochov, ktor sa hbu a hemia vo vode poda svojho druhu, ako aj vetkch okrdle-nch lietajcich tvorov poda svojho druhu. A Boh videl, e je to dobr. iesty de Boh urobil div zver poda svojho druhu, doby-tok poda svojho druhu i vetky plazy poda svojho druhu. A Boh videl, e je to dobr. Napokon Boh stvoril loveka na svoj obraz a zveril mu sprvcovstvo nad rybami mora i nad vtctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad vetkmi plazmi, o sa plazia po zemi.

Ako vidno z knihy Pvodu, dobrotiv Boh stvoril najskr vetky prrodniny a a naosta- tok loveka. Rastlinn a ivone druhy uvie-dol na scnu pozemskho ivota kvli jeho najcennejiemu tvorovi loveku, ktormu vpeatil svoj obraz. Vetky rastliny a ivochy teda Boh stvoril pre loveka, pre jeho pozem-sk jestvovanie. Genilny Stvorite mal vetko pri stvoren pozemskho sveta dokonale pre-

myslen do poslednho detailu. Vetko, o uvil, e bude loveku na tomto pozemskom svete potrebn k jestvovaniu, stvoril vopred, aby od poiatku existencie jeho najcennejej pozemskej bytosti ni nechbalo. Kad rast-linn a ivony druh je tu teda pre loveka, a nie lovek pre tieto prrodniny. Nijak, ani t najnenpadnejia rastlinka, iadny, ani ten zdanlivo najbezvznamnej ivoch tu na zemi nie s zbyton alebo nieo navye, o tu nie je potrebn. Ak si to myslme, potom je to krtkozrak. Ke to uvil dobrotiv Stvorite, e to pre jeho vrcholn dielo loveka mdreho bude prospen, nemme naj-men dvod o tom polemizova. udstvo sa veru u bez jednho rastlinnho i ivoneho druhu nezaobde a v nejakom negatvnom jave sa vyhubenie a vyhynutie takejto prrodniny skr alebo neskr prejav.

Prroda je kniha, ktor nm vetkm ohlasuje Boiu slvu, v nej sa zrkadl jej Stvorite.

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 24

LAUDATO SI

1 / 2016

Prroda sa bez loveka mdreho zaobde, ud-stvo vak bez nej nepreije. Tento nevyvrti-ten fakt by mal vzia na vedomie a najm si ho vzia k srdcu kad lovek a podriadi mu svoje inkovanie na scne tohto pozem-skho sveta. Ak sa tomu tak nestane a budeme sa k prrode sprva barbarsky, skr alebo neskr sa nm n negatvny postoj k prrode vrti v negatvnej reakcii v podobe vyania poasia, premnoenia niektorch ivochov prejavujcich sa nsledne kodlivou innosou, zvenou nchylnosou na choroby... Majme neustle na zreteli, e genilny Boh ustanovil loveka do roly sprvcovstva nad prrodou a nie koristnka, ktor si rob nrok na vetko to, o Stvorite urobil kvli nm uom. Ak sa udstvo sprenever poslaniu sprvcovstva nad prrodou, ktorm ho na pozemskej pti poveril dobrotiv Boh, a osvoj si koristncke sprvanie, mus si by vedom nsledkov svoj-ho konania bez oivenej Zemegule nepreije...

Mylienky z encykliky LAUDATO SISvt Otec Frantiek sa inpiroval vzahom svtho Frantika ku vetkmu tvorstvu nho pozemskho sveta. Svedectvo tohto svtca nm ukazuje, e integrlna ekolgia si vyaduje otvorenos voi kategrim, ktor prekrauj rmec exaktnej vedy, akou je biolgia a ekol-gia a spjaj ns s podstatou toho, o je udsk. Svt Frantiek sa zhovral so vetkmi pr-rodninami, ktor miloval ako svojich bratov i sestry. Ctil potrebu vetko toto, o sme do-stali od Stvoritea k pozemskmu jestvovaniu, chrni a stara sa o to. Musme sa pripodob- ni tomuto patrnovi ekolgov, ktor sa ctil by intmne spojen so vetkmi prrodni- nami. Takto prevanie a vnmanie svojho bytia v kontexte s okolitm vonkajm svetom v ns odmocn chcenie ma a vlastni.

Prroda je kniha, ktor nm vetkm ohlasu-je Boiu slvu, v nej sa zrkadl jej Stvorite. Zodpovednos za zem, ktor prinle Bohu, znamen, e lovek, ako najinteligentnejia bytos, bude repektova zkony prrody a cit-liv rovnovhu medzi bytosami tohto sveta.

..........................................

Meme zodpovedne pouva veci a sasne sme povolan uzna, e aj ostatn iv bytosti maj v oiach Boha hodnotu a svojim jestvo- vanm ho oslavuj a velebia. Bolo by neod-pustitenou chybou si myslie, e ostatn iv bytosti by sa mali povaova za ry objekt podriaden svojvonej nadvlde loveka. Ak vnmame prrodu iba ako objekt zujmu a zisku, m to negatvne nsledky na jestvo-vanie spolonosti (socilne nerovnosti, nespra-vodlivos, nsilie).

Konenm cieom ostatnch stvoren nie sme my. Vetky iv prrodniny putuj vedno s nami umi k spolonmu cieu, ktorm je Boh. lovek, ako koruna celho tvorstva, je povolan privies vetky stvorenia k svojmu Stvoriteovi.

Kad stvorenie m v ekosystme svoju nena-hraditen rolu a nijak jedno nie je zbyton i vari nadbyton. Stvorite napsal asn divadeln hru s nespoetnm mnostvom ak-trov, ktorm predpsal pecifick scenre ivota. Stvorenia pozemskho sveta nemono

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 25

LAUDATO SI

1 / 2016

povaova za majetok bez vlastnka. Vetky iv bytosti Stvorite navzjom poprepjal a tomuto faktu musme podriadi aj nae sprvanie voi okolitmu svetu. Neznamen to vak, e by sme loveku upierali osobitn postavenie, z ktorho vyplva vak pre neho obrovsk zodpovednos za vetko, o nm zveril do opatery Boh.

Pocit spojitosti s ostatnmi ivmi bytosami prrody nie je autentick, ak loveku v srdci chba neha, scit a staros o druhch ud. Ak je srdce otvoren univerzlnemu spoloenstvu, nikto a ni neme by vylen z tohto brat-stva. ahostajn a krut zaobchdzanie s ostat-nmi stvoreniami tohto sveta sa napokon pre-nesie aj do sprvania k ostatnm uom.

Zem je spolonm dedistvom, ktorho ovocie mus by na itok vetkm uom. V dsledku toho kad ekologick prstup mus zahrova socilnu perspektvu, ktor berie do vahy

Spolon dedistvo

.................................Prostredie, v ktorom ijeme, ovplyv-uje n pohad na ivot, ctenie a konanie. udsk ekolgia je ne-oddeliten od pojmu spolonho dobra, princpu, ktor m stredn a zjednocujcu lohu v socilnej etike. Spolon dobro predpoklad ctu k loveku ako takmu s jeho zkladnmi a neodatenmi pr-vami, zameranmi na jeho integrlny rozvoj.

Na konci sa stretneme zoi-voi s nekonenou kr-sou Boha a budeme mc s radostnm obdivom ta tajomstvo vesmru, ktor bude ma vedno s nami as na plnosti bez konca.

zkladn prva tch, ktor s najviac znevhodnen. Princp podriadenosti skromnho vlastnctva spolonmu ureniu dobier a univerzlne prvo na ich vyuvanie je aksi zlat pravidlo spoloenskho sprvania a prv zsada spoloensko-etickho poriadku.

ivotn prostredie je spolon dob-ro, dedistvo celho udstva a zod-povednos vetkch. Kto vlastn akkovek jeho as, m ju len v doasnej sprve na itok vetkch. Ak takto nekonme, zaaujeme si svedomie popieranm existencie druhch.

V sasnch pomeroch svetovej spolonosti, kde je vemi vea nerovnosti a stle viac ud, ktor s zbaven zkladnch udskch prv, sa princp spolonho dobra ako logick a nevyh-nutn dsledok okamite premiea na volanie po solidarite a na rozhodnutie uprednostova tch najchudobnejch.

Pojem spolonho dobra vak nevyhnutne za-ha aj budce genercie. ivotn prostredie je vlastne pikou, ktor kad genercia prijma a mus odovzda genercii nasledujcej. To je vzia integrlnej ekolgie. V akom stave chceme odovzda ivotn prostredie tm, ktor prdu po ns? Nemysl sa tm iba skuton ivotn prostredie, ale aj veobecn smerovanie sveta, jeho zmysel a hodnoty, ktor ho bud napa.

udstvu chba vedomie spolonho pvodu a vzjomnej spolupatrinosti. Vynraj sa hori-zonty vekej duchovnej, kultrnej a vchovnej vzvy. Sasn situcia vo svete vyvolva pocit chamtivosti a neistoty, ktor podporuj formy .........................................................................


LAUDATO SI

1 / 2016

ivotn prostredie je vlastne pikou, ktor kad genercia

prijma a mus odovzda genercii nasledujcej.

Vedomie zvanosti kultrnej a ekologickej krzy sa mus prejavi v novom sprvan. Vieme, e sasn pokrok a obyajn hromadenie vec nedoke poskytn udskmu srdcu prav zmysel a nefalovan rados.

Vo svete sa rozrast vonkajia p, pretoe sa rozpna p vntorn a ekologick krza je vzvou na hlbok vntorn konverziu. Niek-tor kresania, ktor s oddan modlitbe, si pod zmienkou pragmatizmu neraz robia posmeky zo starostlivosti o ivotn prostredie, in s zasa pasvni. Chba im dkladn ekologick konver-zia, ktor vedie k tomu, e umonme, aby sa vo vzahu s okolitm svetom prejavili vetky dsledky nho stretnutia s Jeiom. Treba si vak uvedomi, e povolanie stri Boie dielo je podstatnou sasou cnostnho ivota a nie niem volitenm alebo dokonca druhotnm aspektom kresanskho ivota.

Veriaci lovek nekontempluje svet zvonka, avak zvntra, priom uznva vzby, ktormi ho otec spojil so vetkmi bytosami. Navye rastom osobitnch schopnost, ktormi Boh obdaril kadho loveka, jeho ekologick kon-verzia vedie k rozvjaniu osobnej kreativity a nadenia, aby vyrieil drmy sveta a prinal seba Bohu ako iv, svt, Bohu mil obetu (Rim. 12, 1). Nechpe vnimonos svojho postavenia v tvorstve ako dvod na osobn povenos a slvu i nezodpovedn nadvldu, ale ako vnimon schopnos, z ktorej vyplva loveku vna zodpovednos.

Starostlivos o prrodu je sasou ivotnho tlu, ktor zaha schopnos i spolu a spolone. Musme znova precti, e sa vetci navzjom potrebujeme, e mme zodpovednos

Na konci sa stretneme zoi-voi s nekonenou krsou Boha a budeme mc s radostnm ob-divom ta tajomstvo vesmru, ktor bude ma vedno s nami as na plnosti bez konca. Ven ivot bude spolone prevan as, kde kad stvorenie, iarivo premenen, zaujme svoje vyhraden miesto. V tomto oakvan sa nm treba zjednocova a bra na seba starostlivos o spolon domov, ktor nm bol zveren, vo vedom, e vetko dobr, o je v om, bude raz oslven v nebi. Spolu so vetkmi stvoreniami krajme po tejto Zemi a hadajme Stvoritea.

Boh, ktor ns vol k vekodunej oddanosti a odovzdaniu vetkho, nm dva silu i svet-lo, ktor potrebujeme na ceste k venosti. On ns neopust, nenech ns samch, pretoe sa natrvalo spojil s naou Zemou.

..........................................Katolcka univerzita Ruomberok, Katedra bio-lgie a ekolgie, Environmentlna subkomisia KBS

kolektvneho egoizmu. m je srdce loveka przdnejie, tm viac sa potrebuje uspokojova nakupovanm, vlastnenm a konzumovanm vec. Ako nikdy doteraz v dejinch ns spolon osud vyzva hada nov zaiatok. Potrebujeme prebudenie novej cty k ivotu ako takmu.

..........................................

jedni za druhch a za svet okolo ns, e stoj za to by dobr a poctiv. Prli dlho sme zotrvvali v morlnom padku, vysmievali sa etike, dob-rote, viere, poctivosti.

Miroslav Saniga dlhodobo psobil vo Vskumnom stave ekolgie lesa SAV v Starch Horch ako vedeck pracov-nk pri vskume vtch spoloenstiev a tie je zanietenm populariztorom prrodovedy.

Foto M. penerov.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 27

LAUDATO SI

1 / 2016

Analza niektorch aspektov encykliky Sollicitudo rei socialis (SRS)Marin DejV roku 1987 na 20. vroie encykliky Populorum progressio vydva Jn Pavol II. svoju druh socilnu encykliku. Vchodiskovou pozciou pre encykliku sa stva vzia, ktor bezpros-tredne po Druhom vatiknskom koncile mal Pavol VI.

Dokument mal dva ciele: vzda hold konceptu prezentovanmu v Populorum progressio a po- tvrdi kontinuitu a zrove obnovu cirkevnej socilnej nuky. Historicky je tento dokument situovan do obdobia, kedy pretrvvaj znan rozdiely medzi socilnymi podmienkami na americkom kontinente, kde bohat Sever nie-len aleko predbehol vo vvoji chudobn Juh, ale pokrauje vo formch ekonomickho vyko-risovania jednotlivch krajn. Km chudobn Juh sa top v oraz vch dlhoch a chudobe.Takisto pretrvva rozdelenie na Vchodn a Zpadn blok. Tieto pojmy s ekvivalenty k vyjadreniu dvoch ideolgi, liberlneho ka-pitalizmu a marxistickho kolektivizmu. Do tohto historickho rmca s zasaden jednotliv kontatovania encykliky.

a ke viac nemme z neho itok, tak ho zane-chme, ale ako nm podobnho, nau pomoc, ako takho, ktor je nam spolonkom na hostine ivota, na ktor Boh pozval vetkch.Cirkev nepodva technick rieenia, ktor by odstrnili nerovnomern rozvoj, neponka ani ekonomick i politick programy, takisto neu-prednostuje jednch pred druhmi, ale pozva k pokoju, ktor je plodom solidrnosti. Oso-bitou rtou tejto encykliky je najm draz na hlbok teologick analzu jednotlivch pred-pokladov, podmienok, prpadne deformcii in-tegrlneho rozvoja loveka udstva.

Km Populorum progressio mala jednu optimi-stick vziu vzhadom na rozvoj nrodov, ktor azda vyplvala aj z pokoncilovej eufrie, Jn Pavol II. kontatuje, e ndeje na rozvoj, vtedy tak iv (mysl sa tm doba Pavla VI.), zdaj sa dnes vemi aleko od uskutonenia. Ak sa globlne pozrieme na cel dokument, ppe v om hodnot nielen aktulnu politick situ-ciu celho sveta, ideologickch blokov, ale dotka sa aj troch rn sasnho sveta a to ob- chodovania so zbraami, milinovch ms ute-encov a terorizmu. Osobitne iada od kresa-nov posilovania pecifickej kresanskej nosti solidarity, ktor nm pomha, aby sme druhho, osobu, nrod alebo nrodnos, nevnmali ako nejak prostriedok, ktorho pracovn schop-nos a telesn silu treba vyui za nzku cenu

1

2

3

Prv kapitola danej encykliky, ktor je zrove vodom, ako sme u na zaiatku naznaili, vy-jadruje vchodiskov pozcie a svoju kontinuitu v socilnom uen Cirkvi a zvl v problema-tike, ktor nartol dokument Populorum pro-gressio.

V druhej kapitole je nartnut novos, ktor predstavuje dokument Pavla VI. a t spova v troch bodoch: otzka rozvoja, ktor je na-rtnut Pavlom VI., dvody, ktor ho motivo-vali v domyslen socilnej otzky do jej roz-siahlych dsledkov, ponmanie rozvoja nrodov v svise s otzkou mieru na zemi.

Tretia kapitola je analzou situcie po dvad-siatich rokoch od vydania Populorum progres-sio. Tu je vyjadren u spomnan skepticiz-mus ohadom oakvan, ktor boli nartnut v minulosti. Dramatick rozdelenie sveta, kde

truktra encykliky Sollicitudo rei socialis

..........................................

4

5

7

6

8

9

SOCILNE OTZKY

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 28 1 / 2016

sa mnoh nrody izoluj a sprvaj sa, akoby nemali ni spolon z inmi, stva sa fatlnym. Hovor sa tu o koncepcii tyroch svetov, ktor nie s vslovne identick iba s jednotlivmi ttmi. Zrove je nartnut aj ist zvislos v celosvetovom meradle, o spsobuje, e bo-hat krajiny, ktor ignoruj rozvoj v krajinch tretieho sveta, zrove ohrozuj svoj mier. Samozrejme, je tu poukzan aj na neschop-nos rozvojovch krajn urobi svoj vlastn rozvoj progresvnym. K tomu sa ete pridva pretrvvajca studen vojna a sklon k impe-rializmu. Ppe do tejto kapitoly zakoncipo- val aj otzku demografickho vvoja, tak v chudobnch krajinch, ako aj v ekonomicky rozvinutej asti sveta. Npl tejto kapitoly nie je len pesimisticky laden, ale m aj niekoko pozitvnych kontatovan, ako je renie vedo-mia udskej dstojnosti, prehlbovanie vzjom-nej zvislosti a solidarity a s tm zviazan starostlivos o svetov mier a prebudenie eko-logickho povedomia.

..........................................1 Porov. JN PAVOL II. Encyklika Sollicitudo rei socialis, . 3.2 Porov. JN PAVOL II., tame, . 14

3 Porov. JN PAVOL II., tame, . 20.

4 JN PAVOL II., tame, . 12.

5 Porov. DUGALI, V. Vjesnik, Crkva i socijalni nauk, akovaka biskupija 6/2007, s. 489.

6 Porov. DUGALI, V., tame, s. 489.

7 Porov. DUGALI, V., tame, s. 489.

8 KO, S. Dokumenty socilnej nuky cirkvi. Trnava : SSV 2007, str. 455.

9 Porov. KO, S., tame, s. 455.


11 Porov. KO, S., tame, s. 456. 12 Porov. KO, S., tame, s. 456.




16 KO, S., tame, s. 456.

17 KO, S., tame, s. 456.



10

11

tvrt kapitola riei otzku opravdivho ud-skho rozvoja. Ide o prehbenie konceptu Popu-lorum progressio. Na jednej strane stoj po-treba hmotnch dobier pre ivot loveka a na druhej strane jeho duchovn potreby. lovek m svoje vlastnctvo, svoju vldu a uvanie dobier podriadi svojej podobnosti s Bohom a svojmu povolaniu na nesmrtenos. Ak teda chceme hovori o udskom rozvoji v pl-nosti, je potrebn zdrazni nielen pohad na monos materilneho rozvoja, ale vnmajc loveka ako osobu, predovetkm na jeho duchovn rozvoj. Objavuje sa tu aj termn kon-zumizmus, ktor je neskr asto pouvan zvl v analzach ivota hospodrsky rozvi-nutej spolonosti. V tejto kapitole je hodnotn aj zmienka o udskch prvach. Koncept, ktor je tu predstaven, je pomerne irokospektrlny, od zkladnej rovnosti, ktor je predstaven v Charte OSN a po prva rodiny, prvo na slo-bodu nboenskho prejavu a nboenskho vyznania. Osobitou tmou tejto kapitoly je problm ekolgie. lovek je pozvan, aby si uvedomil, e vo vzahu voi prrode nie je de- terminovan len biologickmi zkonmi, ale aj morlnymi, ktor neme beztrestne prekra-ova.

12

13

14

15

..........................................

Piata kapitola je venovan teologickej analze jednotlivch svislost spoloenskej proble-matiky v sasnom svete. Priny nerozvoja jednotlivch udskch spolonost nie s len ekonomickej povahy, ale asto maj aj politick pozadie a spovaj v jednotlivch poli-tickch rozhodnutiach. Ppe taktie pouka-zuje na truktry hriechu. Tieto zasahuj do rozhodnut morlneho charakteru, a tak nab-ravaj rozvoj. K prekonaniu truktr hriechu je potrebn obrtenie, o je zrejm pre kresanov. Je vak potrebn prenies tto kategriu aj do spoloenskch svislost, kde me nadvia-za na riace sa povedomie vzjomnej zvislos-ti a prejavi sa ako autentick solidarita.

iesta kapitola definuje socilnu nuku cirkvi, nie ako tretiu cestu, medzi liberlnym kapita-lizmom a marxistickym kolektivizmom, ale ako samostatn kategriu, ktor nepatr do oblasti ideolgie, ale do oblasti morlnej teolgie. Ppe sa tu odhodlva ku kritike medzinrod-nho obchodnho, pracovnho a finannho systmu. Cirkev chce ponknu triezvy pohad na dan problmy, oisten od ideologickch stranckych partikularizmov a samozrejme aj duchovn podporu realizova cez jednotliv rozhodnutia. V tejto kapitole je zdraznen aj prvo na skromn vlastnctvo a slobodu hos-podrskeho podnikania.

Zver encykliky, ktor je zrove aj siedmou kapitolou, je nielen zhrnutm kontatovan, ale aj vyjadrenm transcendentlneho rozmeru loveka. Takisto ponka eschatologick vziu as-nch dobier, o vak nechce vies loveka k pa-sivite. Ni nie je mrne a ni sa nestrat z toho,

16

17

18

19

.........................................................................COMMUNIO - MISSIO 29

SOCILNE OTZKY

1 / 2016

o sa v ktoromkovek seku dejn spolonm priinenm vetkch a s pomocou Boej mi-losti me a m vykona, aby udsk ivot bol udskej aj ke tento prnos je nedokonal a doasn. 20

Princp solidarity v kontexte encyklikyAk existuje slovo, ktor od prvej chvle v ns vyvolva asocicie a mylienky vo vzahu k so-cilnej nuke Cirkvi, tak je to urite solidarita. Prvom je to tak, pretoe solidarita je jeden z hlavnch princpov socilnej nuky a d sa poveda kostra tejto nuky ako terie ako aj norma a kritrium jej sprvnosti v praxi. Cir-kev tento pojem prevzala z profnneho sveta, ale ho v jednom vemi uritom zmysle, ktor dva ona sama, teologicky rozpracovala a ob- sahovo obohatila. Skr, ako sa budeme zaobe-ra pojmom solidarita, ako je nartnut v SRS, je potrebn tento pojem rozobra z niekokch aspektov a pohadov.

Termn solidarita sa v teolgii objavuje na prelome 18. a 19. storoia v Nemecku, ako vsledok hadania strednho princpu spolo-enskho zriadenia medzi liberlnym indivi- dualizmom a socialistickm kolektivizmom. V iadnom prpade nelo o kompromis, medzi tmito dvoma svetmi, ale o nov originlne vyjadrenie vzahu medzi spolonosou a lo-vekom. Kee sa vo vnman teolgov, ktor solidaritu predstavovali, ako tretiu cestu stal tento princp synonymom k socilnej nuke Cirkvi, nebol na tento spsob prijat. Sollici- tudo rei socialis sa explicitne vyjadruje aj k takmto snahm, ke kontatuje, e socil-na nuka Cirkvi nie je treou cestou medzi liberlnym kapitalizmom a marxistickm kole-ktivizmom a nie je ani nejakou monou alter-natvou pre in, menej radiklne rieenia: tvor celkom samostatn kategriu. Akokovek ak sa aj socilna nuka Cirkvi nestoton so soli-daritou, predsa len tento pojem spolone s princpom osoby, subsidiarity a veobecnho dobra, je jeden z jej zkladnch kontitutv-nych princpov.

21

22

23

24

Documents

Communio missio 1/2016