SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Lucia Bégerová

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Ekonomické zhodnotenie vybraného poľnohospodárskeho subjektu PD Devio Nové Sady

Diplomová práca

Katedra ekonomiky Vedúci katedry: prof. Ing. František Kuzma, PhD. Vedúci práce: Ing. Michal Cehula, CSc. Lucia Bégerová

Nitra 2008

3

SUMMARY

The main task of agriculture is assuring the nutrition of population. This important

task is a basic buttress of the existence of society and of the mankind itself. The basic

production means of agriculture is the soil. The soil tillage, cultivation of cultural plants and

animal rearing are the characteristic activities of the agriculture. In a functioning market

economy, it is inevitable to carry out a deep analysis of the company economy which gets

more important with a growing complexity and quantity of business relations, and it becomes

an integral part of the management.

The aim of my thesis is to evaluate the economic situation of a selected agricultural

enterprise, based on an economic analysis. The agricultural subject in question is the

Agricultural Cooperative DEVIO at Nové Sady, and the period studied is 2003 to 2006. The

cooperative extends over 12 land registers, at 320 m (1,050 ft) a. s. l. It produces wheat

(Triticum), barley (Hordeum), corn (Zea mays) for grain, winter rape (Brassica napus), sugar

beet (Beta vulgaris, var. saccharifera) and various forage crops which are partially sold and

partially used as feed and feeding rations for animal production. In the animal production, the

cooperative decided to produce quality cow milk, to rear heifers, bulls and fatten pigs.

The economic analysis includes selected commodities of the cooperative; I studied,

above all, the costs, sales, returns and the economic results of the individual commodities of

both plant and animal productions. I also evaluated the overall costs and returns of the plant

and animal productions and the total agricultural production in the period in question. I also

used the profit rate indicators and financial standing index for the complex evaluation.

The thesis also includes a brief description of the general characteristics of the

cooperative, such as structure of human resources, natural conditions, main suppliers and

customers, structure of plant production and animal production, economic characteristics of

the subject – development of the property, structure of liabilities, an economic analysis of

selected plants in plant production and of selected commodities in the animal production, a

comparison of the plant production, animal production and overall production of the

enterprise with the average of Slovak republic, evaluation of selected profit rate indicators and

use of the financial standing index.

The conclusion includes a SWOR analysis showing strong and weak points of the

company and its occasions and threats.

Kľúčové slová: analýza, náklady, výnosy, tržby, ekonomická výkonnosť, podnik

Key words: analysis, costs, yield, earnings, economic performance, company

4

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem že som diplomovú prácu vypracoval samostatne a že som uviedol

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra ................................... ................................................. podpis autora DP

5

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Michalovi Cehulovi CSc. za pomoc,

odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce. Taktiež

sa chcem veľmi poďakovať pracovníkom PD Devio Nové Sady za ich ochotu a poskytnuté

informácie.

Nitra ............................... .................................................. podpis autora DP

6

Zoznam použitých skratiek

a pod. – a podobne

PD – poľnohospodárske družstvo

RV – rastlinná výroba

ŽV – živočíšna výroba

PV – poľnohospodárska výroba

V / ha – výnosy na 1 ha

N / ha – náklady na 1 ha

VH/ha – výsledok hospodárenia na 1 ha

V/t – výnosy na 1 tonu

N/t – náklady na 1 tonu

VH/t – výsledok hospodárenia na 1 tonu

RCK – rentabilita celkového kapitálu

RVK – rentabilita vlastného kapitálu

RZI – rentabilita základného imania

RT – rentabilita tržieb

RN – rentabilita nákladov

RV – rentabilita výnosov

RPH – rentabilita pridanej hodnoty

JRD – jednotné roľnícke družstvo

p. p. – poľnohospodárska pôda

o. p. – orná pôda

FO – fyzická osoba

PO – právnická osoba

a. s. – akciová spoločnosť

s. r. o. – spoločnosť s ručením obmedzeným

v tis. Sk – v tisícoch korunách

HD – hovädzí dobytok

VN – vlastné náklady

MJ – merná jednotka

SR – slovenská republika

SPP – spoločná poľnohospodárska politika

EÚ – európska únia

7

OBSAH Úvod...........................................................................................................................1

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Poľnohospodárstvo.........................................................................................3

1.2 Podnik a podnikanie.......................................................................................5

1.3 Ekonomická analýza, výnosy, náklady a výsledok hospodárenia................10

2. Cieľ práce................................................................................................................18

3. Metodika práce.......................................................................................................18

4. Výsledky práce

4.1 Všeobecná charakteristika PD Devio Nové Sady.........................................22

4.1.1 Charakteristika prírodných a pôdnych podmienok...........................23

4.1.2 Riadiaca a organizačná štruktúra družstva.......................................24

4.1.3 Štruktúra rastlinnej a živočíšnej výroby............................................26

4.1.4 Hlavní dodávatelia, odberatelia a organizácia odbytu......................29

4.2 Ekonomická charakteristika subjektu...........................................................30

4.3 Ekonomická analýza vybraných plodín rastlinnej výroby

4.3.1 Nákladovosť vybraných plodín RV...................................................33

4.3.2 Tržby vybraných plodín RV..............................................................34

4.3.3 Vyčíslenie zisku / straty vybraných plodín RV................................35

4.4 Ekonomická analýza vybraných komodít živočíšnej výroby........................36

4.4.1 Nákladovosť vybraných komodít ŽV................................................37

4.4.2 Tržby vybraných komodít ŽV...........................................................39

4.4.3 Vyčíslenie zisku/straty vybraných komodít ŽV.................................40

4. 5 Ekonomická analýza rentability podniku

4.5.1 Ekonomická analýza RV .....................................................................41

4.5.2 Ekonomická analýza ŽV......................................................................42

4.5.3 Rentabilita vybraného subjektu.............................................................44

4.6 Porovnanie nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia vybraného podniku so SR v KVO....................................................................................45

4.7 Rentabilita.......................................................................................................49

4.8 Index BONITY ..............................................................................................51

5. Záver a návrh na využitie poznatkov.....................................................................52

6. Použitá literatúra.....................................................................................................55

8

7. Prílohy.....................................................................................................................57

Príloha č. 1 - Organizačná štruktúra družstva

Organizačná štruktúra podpredsedu PD

Organizačná štruktúra – výrobný námestník Nové Sady

Organizačná štruktúra – výrobný námestník Súľany

Príloha č. 2 - Súvaha

Príloha č. 3 - Výkaz ziskov a strát

9

ÚVOD

Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie

výživy obyvateľstva. Touto dôležitou úlohou je základným pilierom samotnej existencie

spoločnosti a ľudstva. Hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Charakteristickou činnosťou

v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych

zvierat. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo,

krmoviny pre hospodárske zvieratá, vedľajšími zas suroviny pre potravinársky a ľahký

priemysel. Široké spektrum činností v poľnohospodárstve podrobne skúmajú a vyvíjajú

poľnohospodárske vedy.

Charakteristickou črtou poľnohospodárskej výroby je viazanosť na pôdu. Základnou

mernou jednotkou rozlohy pôdy je hektár (ha). Poľnohospodárstvo má dôležitú funkciu v

starostlivosti o krajinu. Je priestorovo najrozsiahlejšia činnosť človeka na Zemi. Aj preto je

predmetom častých kontroverzií, napr. kvôli spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) EÚ.

Agrárny trh na Slovensku sa za posledné roky vyvíja. Je to veľmi zložité obdobie na

formovanie legislatívy a tvorbu pravidiel podnikania. Súčasné obdobie je o to zložitejšie, že

dochádza aj k prispôsobovaniu sa európskym normám, čo je pre výrobcov zásadná zmena

systému v prístupe k podnikaniu vo väzbe na domáci a zahraničný trh.

Rozšírenie EÚ v roku 2004 zvýšilo rozdielnosť európskeho poľnohospodárstva a ďalej

obmedzilo možnosť uplatňovania spoločných pravidiel. Meniace sa potreby a základné črty

rozšírenej EÚ treba zohľadniť pri tvorbe budúcich reforiem SPP. Povinnosťou je stanoviť

nové ciele, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť, uspokojili osobitné miestne

a regionálne potreby poľnohospodárskej a vidieckej spoločnosti, ako aj očakávania

spotrebiteľov, daňovníkov, ochrancov životného prostredia atď. Skúsenosti nových členských

štátov (NČŠ) potvrdzujú, že je potrebná ďalšia reforma SPP. Štatistické údaje potvrdzujú

výrazný všeobecný rozvoj príjmov z poľnohospodárstva v NČŠ. Ale predovšetkým

pestovanie obilnín a chov dobytka na pasienkoch majú úžitok z priamych platieb.

Najvýznamnejšou a najzreteľnejšou zmenou v súvislosti s členstvom v EÚ

v poľnohospodárstve NČŠ bolo zavedenie priamych platieb. Aj keď veľký počet

kandidátskych krajín uplatňoval podobné programy, priame platby Spoločenstva vytvorili

nový systém pomoci v NČŠ, najmä pokiaľ ide o ich veľkosť, pravidlá rozdeľovania a rozsah

príjemcov. Osem NČŠ si vybralo systém jednotnej platby na plochu (SAPS), pretože nebolo

pripravených na prevádzku zložitého systému priamych platieb v štátoch EÚ 15. Vo

všeobecnosti sa paušálne platby systému SAPS podľa plochy a úplne oddelené od produkcie

10

ukázali ako úspešné. Poľnohospodári, rovnako ako štátne orgány, využívajú jednoduché

pravidlá a podmienky. Väčšina NČŠ má záujem pokračovať v systéme SAPS, pokiaľ to bude

možné, aj napriek niektorým nevýhodám tohto systému.

Vo fungujúcom trhovom mechanizme je nevyhnutné uskutočňovať hlbšiu analýzu

hospodárenia firmy, ktorá nadobúda s rastúcou zložitosťou a množstvom obchodných

vzťahov na význame a predstavuje neoddeliteľnú súčasť riadenia firmy.

K najdôležitejším ukazovateľom hospodárenia každého podniku patria výnosy,

náklady a hospodársky výsledok a pri hodnotení finančnej situácie podniku sa využíva cash –

flow alebo tok finančnej hotovosti. Každý podnikateľský subjekt sa snaží maximalizovať zisk

a minimalizovať náklady, ale snaha za každú cenu maximalizovať výnosy nemusí vždy

znamenať úspech. Veľmi dôležitú úlohu každého podnikateľského subjektu je sledovať vývoj

efektívnosti, ktorá vo všeobecnosti odzrkadľuje spoločenskú užitočnosť a hospodárnosť

podnikateľských aktivít.

Veľmi dôležitým ukazovateľom stabilizácie poľnohospodárstva je ekonomická

efektívnosť. Za hlavnú úlohu súčasného a budúceho rozvoja pokladáme jej neustále

zvyšovanie. Prvoradou úlohou poľnohospodárstva podniku v súčasných podmienkach by

malo byť nastolenie finančnej stability a zvyšovanie ekonomickej efektívnosti, následne na to

rast produktivity práce a zvyšovanie dôchodkovosti v porovnaní s ostatnými odvetviami

národného hospodárstva.

11

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Poľnohospodárstvo

ZOBORSKÝ, I.21 uvádza, že poľnohospodárstvo je integrovanou súčasťou národného

hospodárstva. Poľnohospodárska výroba je v histórii ľudskej spoločnosti jedným z najstarších

odvetví. Rozvojom poľnohospodárstva došlo k vzniku ďalších odvetví materiálnej výroby.

O vlastnej poľnohospodárskej činnosti možno hovoriť až vtedy, keď už dosiahla určitú

organizačnú a technickú úroveň. Vo svojom historickom vývine prešlo poľnohospodárstvo

viacerými etapami, ktoré boli podmienené rozvojom výrobných síl a postupným

prehlbovaním deľby práce v rámci ekonomiky krajiny. Čím viac bola spoločnosť technicky

a kultúrne vyspelá, tým viac ovládala prírodu a zvyšovala úroveň aj poľnohospodárskej

výroby. Z pôvodne uzavretého odvetvia sa poľnohospodárstvo stáva otvoreným systémom

spojeným mnohostrannými väzbami s ostatnými národohospodárskymi odvetviami.

Vo vývoji poľnohospodárskej výroby dochádza k substitúcii jedného faktora iným.

Vzácnejší a nedostatkový a preto spravidla i drahší faktor sa nahrádza dostupným, prípadne

prebytkovým a lacnejším zdrojom. Poľnohospodárska výroba má viaceré zvláštnosti:

• Poľnohospodárska výroba tvorí celok, ktorého základné články (rastlinná

a živočíšna výroba) sú vzájomne prepojené a existuje podmienenosť viacerých

poľnohospodárskych odvetví. Výrobné odvetvia sú viazané medziproduktom.

• Výroba v poľnohospodárstve je plošnou, rozloženou na pôde do početných skupín

výrobných jednotiek, ktoré hospodária v rozdielnych podmienkach.

• Do reprodukčného procesu v poľnohospodárstve výrazne a priamo zasahujú

prírodné podmienky, od ktorých najmä v rastlinnej výrobe v značnej miere závisí

konečný výsledok.

• Biologický charakter poľnohospodárskej výroby prináša mnoho problémov riešení

jej nezávislosti. Výrobné procesy prebiehajú nerovnomerne. Vzniká rozdielna

potreba práce v určitých obdobiach.

• Poľnohospodárska výroba je mnohostranná, je výrobou združenou, pri ktorej sa

v jednom odvetví vyrába viac produktov.

12

BOREKOVÁ, B.7 tvrdí, že z makroekonomického hľadiska výsledkom deľby práce sú

jednotlivé odvetvia národného hospodárstva. Jedným z týchto odvetví je aj odvetvie

poľnohospodárstva, neskôr rozšírené na odvetvie pôdohospodárstva. Medzi jednotlivými

odvetviami NH sú vzájomné väzby. Poľnohospodárstvo i celé pôdohospodárstvo je natoľko

prepojené s ostatnými odvetviami, že bez produktov týchto odvetví by bolo takmer

nefunkčné.

Podľa toho v akej fáze reprodukčného procesu v poľnohospodárstve dochádza k väzbám

medzi poľnohospodárskymi výrobcami a ostatnými odvetviami rozlišujeme väzby na vstupe,

ide o dodávateľský sektor – ktorý predstavuje všetky odvetvia, ktoré vyrábajú a dodávajú

vstupy, či už materiálnej alebo nemateriálnej povahy. Na druhej strane sa nachádza

odberateľský sektor, ktorý predstavuje predovšetkým spracovateľský priemysel, z nich

najväčší význam pre poľnohospodárstvo má potravinársky priemysel s celou bohatou

odborovou štruktúrou, ďalej sú to obchodné organizácie a iní odberatelia.

PAŠKA, Ľ.18 označuje výrobný proces v poľnohospodárstve ako súhrn pracovných a

technologických dejov, ktoré prebiehajú pri postupných premenách vstupných prvkov na

výsledný produkt, za aktívneho pôsobenia pracovníkov, dlhodobého hmotného majetku a

ostatných prírodných činiteľov. Do výrobného procesu ďalej vstupujú aj poznatky vedecko -

technického pokroku. Základným poslaním výrobného procesu je tvorba produktov pre

úspešnú podnikateľskú činnosť, pričom každý výrobný proces má určitý stanovený cieľ,

určitý vymedzený priestor, v ktorom sa sám realizuje, má určitú technológiu a má určité

nároky na vstupy.

GRZNÁR, M. A KOL.10 taktiež píšu, že poľnohospodárska výroba patri medzi prvotné

ľudské činnosti a jej poslanie už od pradávna spočíva v zabezpečovaní potravinových potrieb

spoločnosti, ktoré sú základnou podmienkou života.

Autor ďalej uvádza, že ekonomická aktivita v poľnohospodárstve a sčasti aj v

potravinárskom priemysle je spojená s radom špecifík. Na výsledky činnosti agrárneho

sektora výrazne vplývajú pôdne a klimatické podmienky, odvetvia poľnohospodárskej výroby

majú rozdielny výrobný cyklus, čo si vyžaduje i dlhodobejšie zálohovanie finančných

prostriedkov.

Poľnohospodárstvo je odvetvie so špecifickými zvláštnosťami, kde si podnikanie

vyžaduje zálohovanie finančných prostriedkov na dlhšie časové obdobie, a to v závislosti od

13

výrobného zamerania, uvádza CHRASTINOVÁ, Z.13. Potreba finančných prostriedkov

vyplýva z časovej diferenciácie výrobnej a odbytovej fázy poľnohospodárskej produkcie.

Výrobný proces a obchodovanie je charakteristické dlhším obdobím obrátkovosti. s následnou

potrebou dlhodobejšieho úverovania zásob. Tieto špecifiká spolu s nedodržiavaním finančnej

disciplíny v obchodných vzťahoch, spôsobených platobnou neschopnosťou vyvolávajú

časový nesúlad medzi príjmami a výdavkami podnikov, čo sa prejavuje v nedostatočnej

plynulosti finančných tokov a spôsobujú problémy vo financovaní.

Financovanie poľnohospodárskeho podniku je podľa CHRASTINOVEJ, Z.,

GUBOVEJ, M.14 proces získavania kapitálu, ktorý podnik využíva na svoju podnikateľskú

činnosť charakteristickú nielen vecnou stránkou (výrobou), jej realizáciou a poskytovaním

služieb, ale aj ich speňažovaním, čiže pohybom peňazí a kapitálu. Tieto dva okruhy sú

vzájomné závislé, pretože výrobný proces musí byť krytý finančnými prostriedkami.

Z hľadiska ekonomicko – finančnej situácie si každý poľnohospodársky podnik zabezpečuje

finančné prostriedky na pokrytie potrieb reprodukčného procesu a ďalšieho rozvoja

z vlastných a cudzích zdrojov.

1.2 Podnik a podnikanie

Pre každý podnik je dôležitá tak jeho majetková štruktúra, ako aj jeho kapitálová

štruktúra, vyjadruje sa BIELIK, P. A KOL.5 Majetkovou štruktúrou rozumieme podiel

jednotlivých položiek aktív na celkovom majetku, kapitálovou štruktúrou podiel vlastného

a cudzieho, dlhodobého a krátkodobého kapitálu na celkovom kapitály. Majetková štruktúra

ovplyvňuje likviditu podniku, t.j. jeho schopnosť premeniť aktíva na peniaze potrebné na

úhradu krátkodobých dlhov. Vyšší stupeň likvidity podniku zvyšuje na jednej strane jeho

finančnú stabilitu, na druhej strane však znižuje jeho výnosnosť. Rovnako kapitálová

štruktúra by mala byť optimálna, čo znamená, že pomer cudzieho kapitálu k vlastnému

kapitálu a pomer krátkodobého a dlhodobého kapitálu by mal byť taký, aby celkové náklady

na kapitál boli čo najnižšie.

Majetkom podniku sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podniku

a slúžia na jeho podnikanie.

Podnikateľská činnosť, tvrdí GURČÍK, Ľ.11, je charakteristická svojimi zložitými

vzťahmi a väzbami. Podmienkou správneho usmernenia tohto procesu je všestranné a hlboké

poznanie jeho všetkých stránok. Pre všestrannosť a komplexnosť poznania a usmerňovania

14

riadeného procesu nevystačíme jednostrannými pohľadmi. Nutne musíme poznávať

a usmerňovať reprodukčný proces z rôznych hľadísk. Rôznym hľadiskám zodpovedajú rôzne

druhy analýz. Každý druh analýz má svoje špecifické zameranie. Súhrn všetkých týchto

analýz tvorí ucelenú sústavu rozborov podnikateľskej činnosti. Jednotlivé druhy rozborov

nesúvisia v tom smere, že by sa navzájom vylučovali, skôr naopak, harmonicky na seba

nadväzujú, doplňujú sa a často sa z časti prekrývajú. Použitie toho ktorého druhu analýz

z celej sústavy je stanovené cieľom, ktorý chce analytik svojou činnosťou dosiahnuť.

Podnikateľské analýzy môžeme členiť podľa týchto hľadísk:

• časové hľadisko – vymedzuje rozbory podľa toho, akým dlhým obdobím sa zaoberajú

alebo v akej časovej periodicite sú vykonávané

• priestorové hľadisko – vymedzuje analýzy podľa toho, kto je subjektom skúmania, čo

je predmetom skúmania, alebo podľa počtu skúmaných objektov

• vecné hľadisko – vymedzuje analýzy podľa toho, aký je vecný obsah analýz, resp. pre

aký účel je analýza vykonávaná. Podľa tohto hľadiska je členenie najširšie.

Podnik je forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému

spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke s

uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre

vlastné uspokojenie potrieb, definuje GOZORA, V.9

Poľnohospodárske podniky sú hospodárske organizácie ktoré sa vyznačujú biologickým,

plošným a sezónnym charakterom výroby. Finálnym produktom sú poľnohospodárske

komodity, ktoré pri ďalšom spracovaní sa transformujú na potravinárske výrobky. Vzhľadom

na uvedené špecifiká výroby má poľnohospodárska produkcia odlišné požiadavky na

skladovanie, manipuláciu a odbytovanie.

KOŠČO, T.15 tvrdí, že neoddeliteľnou súčasťou podnikania je riziko. To je na jednej

strane spojené s vidinou dosiahnutia zvlášť dobrých hospodárskych výsledkov a na druhej

strane je sprevádzané nebezpečenstvom podnikateľského neúspechu, ktorý prináša so sebou

straty, ktoré môžu byť niekedy tak závažné, že výrazne narušia stabilitu firmy a môžu viesť

k jej úpadku. Prax sama ukazuje existenciu dvoch stránok podnikateľského rizika a to stránku

pozitívnu a stránku negatívnu. Pozitívna stránka sa spája s nádejou na úspech, uplatnením na

trhu a dosiahnutím vysokého zisku. Taktiež sa stáva hnacím motorom existencie a rozvoja

trhovej ekonomiky.

15

Negatívna stránka sa prejavuje nebezpečenstvom dosiahnutia horších hospodárskych

výsledkov ako predpokladaných, prípadne i bankrotu.

BIELIK, P., GURČÍK, Ľ., DVOŘÁK, M., BLCHÁČ, J6 označujú za podnik formu

podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných,

finančných a ľudských zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke s uzatvoreným

obratom hodnoty a cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné

uspokojenie potrieb subjektu.

Úlohou podniku je vyrábať tovar a poskytovať služby na uspokojenie potrieb ľudí.

Potrebné činnosti musia prebiehať rozvážne, plánovito, aby podnik optimálnym spôsobom

dosahoval stanovené ciele.

Ako píše ÁRENDÁŠ, M.2, že v podnikoch prebiehajú rozmanité výrobno -technické,

ekonomické a sociálne procesy, ktorých cieľom je vyrobiť určitý produkt alebo poskytnúť

službu pre trh. Na tento účel je každý podnik vybavený komplexom výrobných faktorov,

ktoré sú zodpovedajúcim spôsobom v podniku usporiadané.

Do sektoru podnik v zahrnujeme výrobcov tak z materiálnej výrobnej sféry, ako aj

podniky sféry služieb, podniky vo verejnom a súkromnom vlastníctve, vo sfére trhovej

a netrhovej. Medzi podniky (výrobcov) patria tiež jednotlivci, ktorí sú vlastníci budov, bytov

a iných nehnuteľností, ktoré buď prenajímajú alebo užívajú pre vlastnú spotrebu. Za pomoci

týchto výrobných faktorov sú poskytované tiež služby a preto ich zahrňujeme do

makroekonomického produktu alebo dôchodku. Podniky kupujú od domácností výrobné

faktory a domácnostiam platia za ich používanie - mzdu, zisk, úrok, rentu a pod. Zároveň

domácnostiam predávajú spotrebné tovary a služby, čim získavajú tržby z predanej produkcie.

Zahrňujeme sem tiež výdaje ostatných sektorov na nákup produkcie podnikov.

Ako uvádza GOZORA, V.9, podnikanie je súčasťou prebiehajúcich spoločenských

procesov, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom cieľavedomej ľudskej činnosti. Je hnacím

motorom spoločenskej výroby a vyspelej ekonomiky každej krajiny, preto sa podnikateľská

činnosť stala neodmysliteľnou súčasťou každého hospodárskeho subjektu v trhovej

ekonomike.

16

Podnikanie je funkciou hospodárskej činnosti výrobno-organizačných jednotiek, ktoré

produkujú úžitkové hodnoty pre potreby spoločnosti. Jeho rozsah, aktívnosť a ekonomický

výsledok určujú vonkajšie a vnútorné činitele hospodárskej prosperity.

Rozvoj podnikateľských činností je eliminovaný súborom vecných, hodnotových a

ľudských zdrojov. Dokumentuje to celý rad predstihových, ale aj ekonomicky zaostávajúcich

podnikov, ktorých rozdielna vybavenosť hmotnými a finančnými prostriedkami a rozdielna

kvalifikačná úroveň pracovných kolektívov podmieňovala ekonomickú diferenciáciu.

Nositeľmi podnikateľskej činnosti sa stali mnohé podnikateľské subjekty, ktoré viac či menej

úspešne vstupujú na domáce trhy. Ich úspešnosť je determinovaná objektívnymi a

subjektívnymi činiteľmi.

BANDLEROVÁ, A., ILKOVÁ, Z.3 píšu, že družstevníctvo ako spoločenský

fenomén v našich krajinách viac ako 150 ročnú tradíciu. Družstvá ako subjekty právnych

vzťahov majú svoje uplatnenie v podmienkach novo sa rozvíjajúceho trhového hospodárstva.

Ak porovnáme obchodné spoločnosti a družstvá, môžeme konštatovať tieto zvláštne rysy družstiev:

• družstvo je spoločenstvo neuzavretého počtu osôb,

• rozlíšenie medzi skutočným a zapisovaným základným imaním, v dôsledku

oho, že výška základného imania je premenlivá,

• spravidla platí pri rozhodovaní rovnosť hlasov členov, teda pravidlo 1 člen = 1

hlas,

• členovia neručia za záväzky družstva,

• družstvo nemusí byť len podnikateľským subjektom. Jeho poslaním je

predovšetkým zaisťovať záujmy členov, vytvárať vhodnejšie podmienky pre

hospodárenie členov

• družstvo má len stanovy, neuzatvára sa vedľa nich ani spoločenská ani

zakladateľská zmluva.

KRETTER, A. A KOL.16 – píše, že úspešnosť podnikateľského subjektu závisí od

schopnosti neustále sa prispôsobovať rýchle sa meniacim podmienkam trhu. Marketing,

a s ním spojené činnosti, ktoré podnik alebo organizácia vykonávajú, podliehajú

systematickému riadeniu smerujúcemu k zabezpečeniu zhody medzi cieľmi a zdrojmi

organizácie na jednej strane a príležitosťami a ohrozeniami na trhu na druhej strane. Riadenie

marketingovej činnosti zabezpečuje prepojenie podmienok na trhu s ekonomickými záujmami

podniku.

17

Marketingoví pracovníci podniku nesú hlavnú zodpovednosť za identifikáciu

významných zmien. Viac ako ostatní manažéri musia sledovať vývoj a vyhľadávať príležitosti

aj napriek tomu, že každý manažér podniku musí venovať pozornosť vonkajšiemu prostrediu.

ALEXY, J. - SIVÁK, R1 konštatujú, že podnikateľskú činnosť predstavuje súbor aktivít

ktorými sa uskutočňujú podnikateľské ciele. Ide o ľudskú činnosť, ktorá je zameraná na

uspokojenie potrieb jednotlivcov i celej spoločnosti. Cieľom podnikania je dlhodobá

ekonomická a sociálna prosperita spoločnosti založená na aktívnom správaní sa

podnikateľských subjektov. Podnikateľské správanie zahrňuje racionálne uskutočňovanie

podnikateľských činností, ktoré zabezpečujú existenciu a ďalší rozvoj podnikateľského

subjektu v konkurenčnom prostredí. Podstatnú náplň podnikania tvorí invenčná a inovačná

činnosť, ktoré dávajú trhovej ekonomike akceleráciu a dynamický pohyb. Základným

prvkom, ktorý stimuluje podnikateľskú činnosť je zisk.

Podnikanie ma svoje základne znaky, medzi ktoré patria:

- dosahovanie zisku podnikateľskými subjektami,

- samostatnosť konania podnikateľských subjektov,

- iniciatíva.

- schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty,

- odvaha,

- schopnosť znášať podnikateľské riziko.

BELICA, M.4 charakterizuje podnik ako ekonomickú a organizačnú formu

usporiadania:

- výroby,

- obchodu,

- služieb, disponujúcu súborom hmotných i nehmotných zložiek podnikania, ktorej

základným cieľom je dosahovanie zisku pri nepretržitej snahe o zabezpečenie

adekvátneho stupňa likvidity, pre potreby ktorej vytvára právne vymedzeným spôsobom

určitú rezervu.

18

1.3 Ekonomická analýza, výnosy, náklady a výsledok hospodárenia

Podľa BIELKA, P. A KOL.5 výnosy, náklady a predovšetkým výsledok hospodárenia

patria k najdôležitejším charakteristikám hospodárenia každého podniku. Preto sú predmetom

ich každodenného záujmu. Výnosy podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo

všetkých svojich činností za určité účtovné obdobie bez ohľadu na to, či v tomto období došlo

k ich úhrade. Výnosy sa realizujú v okamžiku vyskladnenia tovaru alebo poskytnutia služby.

Hlavnými výnosmi výrobného podniku sú tržby získané z predaja výrobkov, tovaru a služieb.

Náklady podniku sú peňažné čiastky, ktoré podnik účelne vynaložil na získanie výnosov.

Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi tvorí výsledok hospodárenia podniku. Ak prevyšujú

výnosy náklady, ide o zisk, ak prevyšujú náklady výnosy, ide o stratu.

Výnosy podniku tvoria: výnosy získané z hospodárskej činnosti podniku (tržby za

predané výrobky, tovar a poskytnuté služby, zmena stavu zásob výrobkov, tovaru a

nedokončenej výroby, aktivácia, ostatné výnosy z HČ napr. výnosy z predaja zásob),

finančné výnosy (tržby z predaja cenných papierov a vkladov, výnosy z finančných

investícii, výnosy z krátkodobého finančného majetku, výnosové úroky a ostatné finančné

výnosy), mimoriadne výnosy (zúčtovanie rezerv a opravných položiek do mimoriadnych

výnosov, výnosy z predaja dlhodobého hmotného majetku a ostatné mimoriadne výnosy).

Náklady podniku tvoria: náklady z HČ (náklady vynaložené na predaná tovar, výrobná

spotreba, mzdové náklady, odpisy dlhodobého majetku, rezerva zákonná a ostatná), finančné

náklady (nákladové úroky, tvorba rezerv na finančné náklady, kurzové straty, zúčtovanie

opravných položiek do finančných nákladov a ostatné finančné náklady), mimoriadne

náklady (manká a škody, tvorba rezerv a opravných položiek na mimoriadne náklady,

ostatné mimoriadne náklady).

Ako uvádzajú BIELIK, P., GURČÍK, Ľ., DVOŘÁK, M., BLCHÁČ, J6 v podnikovej

ekonomike majú náklady rozhodujúcu úlohu, pretože takmer každé manažérske rozhodnutie

vychádza z porovnania nákladov s výnosmi. S objemom produkcie je vždy spojený určitý

objem nákladov. Vzťah objemu produkcie a nákladov je jedným z najdôležitejších

ekonomických vzťahov pri skúmaní spotreby kapitálu a práce vo výrobe. Z toho vyplýva

význam sledovania zmien nákladov, ich jednotlivých položiek pri zmenách objemu

produkcie. Nie všetky nákladové položky reagujú na zmenu objemu produkcie rovnako.

Rozoznávame dve základné skupiny nákladov: variabilné a fixné. Rozlišovanie a analýza

výnosov z podnikového hľadiska má pre prácu manažéra svoj význam.

19

Do popredia vystupuje najmä bilančné chápanie výnosov, t.j. ich triedenie na:

• výnosy realizované cez tržby za predané výrobky a služby,

• výnosy t mimoriadnych činností realizované vo forme prijatých pokút, penálov,

• výnosy vnútropodnikové, ktoré v podniku súvisia so zmenou dokončenej a

nedokončenej výroby, aktivovaním investícii a materiálu a pod.

Zisk v podnikovom rozvoji a v manažérskych rozhodnutiach plní dôležité funkcie:

1. je kritériom pre rozhodovanie o všetkých základných otázkach ekonomiky podniku

(objeme výroby, nových výrobkov, investíciách),

2. je hlavným zdrojom akumulácie, t.j. výroby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj

podniku.

3. je základom rozdeľovania čistých dôchodkov medzi podnikom a štátom,

4. je motívom podnikania a môže byť aj základom hmotnej zainteresovanosti

pracovníkov.

GURČÍK, Ľ.11 charakterizuje náklady ako finančné prostriedky vynaložené na

zabezpečenie konkrétnych výrobkov, prác a služieb ako výsledkov (výstupov) výrobného,

resp. obchodného procesu. Náklady sú teda spotrebované výrobné faktory, ocenené

v peňažných jednotkách.

Náklady diferencujeme podľa rôznych hľadísk. Základným hľadiskom členenia

nákladov je podľa druhov. Podľa tohto hľadiska ich delíme do nasledujúcich skupín:

1) Náklady na hospodársku činnosť: spotreba materiálu a energie, náklady na služby

(opravy a udržiavanie, cestovné, prepravné), osobné náklady (mzdové, sociálne

náklady a soc. poistenie), dane a poplatky, odpisy, tvorba rezerv na hospodársku

činnosť a zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období, tvorba opravných

položiek do nákladov na hospodársku činnosť, ostatné náklady na hospodársku

činnosť

2) Finančné náklady: predané cenné papiere a podiely, náklady na krátkodobý finančný

majetok, náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivatové operácie,

nákladové úroky, kurzové straty, ostatné náklady na finančnú činnosť, tvorba rezerv

na finančnú činnosť, prevod finančných nákladov.

3) Mimoriadne náklady: náklady účtovnej skupiny 58

Ďalej Gurčík charakterizuje výnosy ako peňažnú čiastku, ktorú podnik získal zo

svojich činností za určité účtovné obdobie. Aj výnosy môžeme členiť na tzv. externé

20

(podnikové) výnosy, ako aj interné (vnútropodnikové) výnosy, ktoré súvisia s objemom

výkonov uskutočnených v konkrétnom vnútropodnikovom útvare.

Podnikové výnosy tvoria:

1) Výnosy z hospodárskej činnosti: tržby z predaja vlastných výrobkov, služieb

a tovaru, zmena stavu vnútroorganizačných zásob, aktivácia, tržby z predaja

dlhodobého majetku, použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej činnosti,

zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z hospodárskej činnosti, ostatné

výnosy z hospodárskej činnosti, prevod výnosov z hospodárskej činnosti.

2) Finančné výnosy: tržby z predaja cenných papierov a podielov, výnosy z dlhodobého

finančného majetku, výnosy z krátkodobého finančného majetku, výnosy z precenenia

cenných papierov a výnosy z derivatových operácií, výnosové úroky, kurzové zisky,

ostatné výnosy z finančnej činnosti, zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do

výnosov z finančnej činnosti, prevod finančných výnosov.

3) Mimoriadne výnosy: medzi mimoriadne výnosy patria tie, o ktorých je účtované

v účtovnej skupine 68.

Rentabilita vychádza z hodnotových výsledkov výroby, konštatuje ZOBORSKÝ, I.21

Prostredníctvom nej je možné komplexne posúdiť hospodársku činnosť subjektov

podnikajúcich v poľnohospodárstve. Rentabilitou vyjadrujeme vzťahy, ku ktorým dochádza v

procese tvorby a rozdeľovania výrobných výsledkov. Rentabilne hospodáriť znamená vyrábať

väčšie množstvo produkcie ako sú náklady vynaložené na je výrobu. Za základný výsledok

činnosti podniku sa považuje zisk. Preto sa rentabilita označuje aj ako ziskovosť. Jej

protikladom je stratovosť. Rentabilita v poľnohospodárstve má niekoľko charakteristických

rysov. Ide predovšetkým o vplyv prírodných podmienok na úroveň vlastných nákladov.

Poľnohospodárske podniky spravidla vyrábajú širší sortiment výrobkov, a preto je popri

úrovni cien a vlastných nákladov rentabilita ovplyvňovaná aj Štruktúrou výroby. K zmene

výšky rentability môže dôjsť aj zmenou v technológii, zmenou organizácie výroby, stupňom

využitia prostriedkov a pracovných síl. Rentabilitu pozitívne ovplyvňuje kvalita produkcie,

ktorá sa premieta do realizačnej ceny. Na rentabilitu pôsobia všetky zložky nákladov, aj

rýchlosť a doba obratu, efektívne využitie fixného kapitálu a ďalšie faktory.

Kvantitatívne vzťahy výnosov a nákladov závisia od dosahovanej intenzity výroby a

produktivity práce. Čim vyššia je produktivita práce, rým je menšia spotreba času a pri

nezmenených cenách vstupov sú nižšie aj náklady na jednotku produkcie. To umožňuje

realizovať väčší zisk z jednotky produkcie. Rentabilita výroby rastie. Zvyšujúca sa intenzita

21

na danom stupni rozvoja výroby je spojená s rastom nákladov na jednotku prírastku produkcie

a v dôsledku toho sa znižuje miera rentability. Pretože sa však vyrába väčší objem produkcie

rastie aj objem zisku.

Podľa HACHEROVEJ, Ž.12 výkazy účtovnej závierky tvoria „ekonomické zrkadlo“

podnikateľského subjektu, sú vstupnou informačnou základňou pre ekonomickú analýzu, pre

rozbor a hodnotenie majetkovej, finančnej a dôchodkovej situácie podniku.

Súvaha poskytuje informácie o majetku podniku (o jeho aktívach) a o zdrojoch ich krytia

(pasívach). Prioritnou zásadou účtovného systému je verné zobrazenie skutočnosti. Súvaha

poskytuje prehľad o majetkovej a kapitálovej štruktúre podniku.

Výkaz ziskov a strát poskytuje informácie o výnosoch a nákladoch za príslušné časové

obdobie. Rozdiel výnosov a nákladov je hospodársky výsledok.

Výkaz peňažných tokov alebo výkaz Cash flow nám umožňuje sledovať peňažný tok (príjmy

a výdaje podniku) v príslušnom účtovnom období.

Podnikateľské analýzy charakterizuje VICEN, J.19 ako dôležitý nástroj riadenia

ekonomických procesov v hospodárskych, rozpočtových i spoločenských organizáciách.

Zameriavajú sa na hospodárske procesy, na reprodukčný proces prebiehajúci v týchto

organizáciách. Podľa toho, na ktoré stránky reprodukčného procesu sa zameriavajú

rozlišujeme:

• analýzu hospodárskej činností, ktorá sleduje a hodnotí predovšetkým ekonomickú

stránku procesu v organizácii

• technicko-ekonomickú analýzu, ktorá sleduje a hodnotí technickú stránku výroby v

tesnej nadväznosti na ekonomické parametre

V analýze hospodárskej činnosti ako vrcholové kritériá vystupujú:

• finančná situácia podniku

• efektívnosť hospodárskej činnosti

• uspokojovanie potrieb spoločnosti

Trhové podmienky si vyžadujú, aby finančná situácia podniku bola východiskovým

problémom riešenia komplexnej analýzy podniku. V komplexnej analýze podniku

upriamujeme pozornosť na analýzu finančnej stability a analýzu finančného hospodárenia

podniku.

Finančné hospodárenie podniku, jeho finančnú situáciu nemožno vyjadriť

prostredníctvom jediného syntetického ukazovateľa. Ide o komplexnú veličinu často

22

nazývanú aj pojmom zdravie podniku, ktorú možno charakterizovať iba systémom

ukazovateľov. Za finančne zdravý považujeme taký podnik, ktorý je v danom okamihu a

perspektívne schopný naplňovať zmysel svojej existencie. V podmienkach trhovej ekonomiky

to prakticky znamená, že je schopný sústavne dosahovať takú mieru zhodnotenia vloženého

kapitálu, ktorá je požadovaná vlastníkmi vzhľadom k výške rizika, s akým je daný druh

podnikania spojený.

Štruktúra a obsah finančno-ekonomickej analýzy je podľa ZALAIA, K. A KOL.20

charakterizovaná na základe ročných výsledkov podniku, tieto umožňujú najlepšie zohľadniť

všetky súvislostí a vyúsťujú do veľmi preukazných výsledkov. Analýza výsledkov za kratšie

obdobia -Štvrťrok, mesiace, je chudobnejšia, najmä v súvislosti s možnosťou získať vstupné

údaje, ale tiež preto, že niektoré procesy nie sú zavŕšené.

Finančno-ekonomická analýza je materiál, ktorý rekapituluje a hodnotí výsledky

podniku za analyzované obdobie, identifikuje a kvantifikuje okolnosti (činitele), ktoré ich

determinovali, doterajší vývoj a dosiahnuté výsledky prolonguje do budúcností a všetko to

komprimuje do návrhu opatrení, ktorých realizácia má zabezpečiť dosiahnutie podnikových

cieľov. Využiteľnosť takejto analýzy zvyšuje jej dekomponovanie na výsledky:

- zásadné, ktorým podnik vďačí za svoje postavenie na trhu

- čiastkové, ktoré sa s rôznou intenzitou podieľajú na formovaní zásadných Z tohto

dôvodu je účelné finančnú analýzu rozdeliť na dva okruhy:

- analýzu súhrnných výsledkov

- analýzu parciálnych výsledkov.

Obsahom prvého okruhu je finančná situácia podniku. Výnimočné postavenie

finančnej situácie podniku zvýrazňuje skutočnosť, že je viditeľnou časťou podnikovej

ekonomiky. Ňou sa podnik svojmu okoliu javí, prostredníctvom nej ho okolie vníma. Dobrá

či zdá finančná situácia nachádza v trhovom prostredí veľmi rýchlo odozvu - investori, banky,

akcionári, obchodní partneri hľadia na podnik cez prizmu jeho finančnej situácie, čo sa odráža

v ich správaní. Finančná situácia je vyústením (syntézou) výsledkov4 ktoré podnik dosiahol

v jednotlivých oblastiach svojej činnosti.

Úlohou finančnej analýzy je potom určiť, ktoré činitele a s akou intenzitou sa na formovaní

finančnej situácie podieľali. Relevantné činitele možno s ohľadom na charakter ich pôsobenia

rozdeliť do dvoch skupín:

- činitele externé: pôsobiace na podnik z jeho okolia (stav konjunktúry, rozpočtová politika

štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie),

23

- činitele interné: vznikajú vo vnútornom prostredí podniku a vypovedajú o jeho výkonnosti,

majú preto subjektívny charakter. Ak finančná situácia je viditeľnou časťou podnikovej

ekonomiky, tak činitele interné sú tou časťou, ktorá je pre vonkajšie subjekty neviditeľná.

Úroveň nákladov poľnohospodárskych výrobkov, uvádza KUPKOVIČ, M.

A KOL.17, na rozdiel od výrobkov v ostatných odvetviach národného hospodárstva,

ovplyvňujú i ďalšie činitele, ktoré vplývajú zo samotného charakteru poľnohospodárskej

výroby. Podstatné z nich sú:

a) prírodné činitele, ku ktorým patria pôdne pomery, klimatické podmienky a poloha

pozemkov, ktoré určujú bonitu pôdy. Bonita pôdy podstatne ovplyvňuje výšku

nákladov poľnohospodárskych výrobkov, lebo od nej závisí výška výnosov

jednotlivých plodín.

b) Roztrieštenosť pozemkov a ich tvar - nepriaznivo ovplyvňuje dopravné náklady

a pracovné náklady na mechanizované práce v rastlinnej výrobe.

c) Vysoká spotreba vlastných výrobkov vo výrobnom procese (vnútropodniková

spotreba). Veľký rozsah vnútropodnikovej spotreby je spôsobený spojením dvoch

základných odvetví poľnohospodárskej výroby - výroby rastlinnej a živočíšnej. Časť

poľnohospodárskych výrobkov je surovinou pre ďalšiu výrobu v rámci toho istého

odvetvia. Pre náklady v poľnohospodárskych podnikoch je charakteristické ich

prelínanie medzi jednotlivými odvetviami poľnohospodárskej výroby, čo má vplyv na

oceňovanie poľnohospodárskych výrobkov, ale tiež na metódy kalkulovania nákladov

poľnohospodárskych výrobkov.

d) Kolobeh obežného majetku v poľnohospodárskych podnikoch ovplyvňuje vývoj

nákladov a ich reprodukciu svojou nerovnomernosťou v priebehu kalendárneho roka a

tiež tým, že obežný majetok sa z kolobehu uvoľňuje nerovnomerne. V rastlinnej

výrobe trvá kolobeh obežného majetku hospodársky rok, vo väčšine odvetví

živočíšnej výroby je dlhší ako jeden rok

e) Povaha hmotného majetku je v poľnohospodárstve odlišná od majetku v iných

odvetviach, napr. pôda - za predpokladu odborného obrábania nepodlieha opotrebeniu

a znižovaniu hodnoty. Jej dobu používania možno pokladať za nekonečnú. Tým

odpadajú odpisy ako nákladová veličina, avšak na druhej strane je pôda zaťažená

daňou z pozemku a nájomným, ktoré sa platí vlastníkom pôdy.

f) Vo všeobecnosti existuje závislosť hodnoty a tým aj úžitkovej hodnoty na nákladoch.

V poľnohospodárstve však často dochádza k protikladnému vzťahu, keď zvyšujúcimi

24

sa nákladmi úžitková hodnota výrobkov nerastie, ale naopak sa znižuje. Príkladom

môže byť zber obilia pri nepriaznivom počasí. Náklady na zber a dopravu rastú v

dôsledku vyššej spotreby pohonných hmôt a tiež v dôsledku nákladov na sušenie.

Kvalita umelo dosúšaného obilia však klesá.

g) V poľnohospodárstve existujú niektoré škody, ktoré vyžadujú špecifické riešenia,

ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú náklady podniku, ako napr. úhyn zvierat,

vymrznutie ozimín, škody v dôsledku sucha, povodní.

ZOBORSKÝ, I.21 tvrdí, že účelové usporiadanie a triedenie nákladov je významné preto,

aby mohlo byť zostavenie nákladov podľa určitých hľadísk správne hodnotené a využité.

Jednotlivé hľadiská, podľa ktorých triedime náklady, sa používajú podľa účelu, ktorému

slúžia. Klasifikácia nákladov sa používa pre hodnotenie úrovne nákladových položiek a tiež

nákladov celého podniku i na odkrývanie rezerv pri ich znižovaní. Dôležitá je aj pre

plánovanie a evidenciu nákladov.

Náklady sa v poľnohospodárstve sledujú:

a) ako náklady, ktoré predstavujú peňažné čiastky vynaložené na výrobu

poľnohospodárskych produktov,

b) ako položky, ktoré nie sú peňažnými čiastkami, ale podľa účtovníctva sú zahrnuté

medzi náklady napr. odpisy.

Všetky náklady v poľnohospodárskych podnikoch podľa toho, či ich pri výpočte môžeme

priamo započítať k výrobku alebo len nepriamo podľa určitého kľúča, rozdeľujeme na:

a) náklady priame, ktoré môžeme bezprostredne v celej ich výške započítať k určitému

výrobku. Evidujú sa pre každý druh výrobku.

b) náklady nepriame, ktoré sa dotýkajú skupiny výrobkov, celého odvetvia alebo celého

podniku a nemôžeme ich priamo započítať k výrobku.

Zisk je zväčša cieľom a podnetom každého podnikania, spravidla však nejde o jediný cieľ

podnikania. Podľa ČUNDERLÍKA, D.8 plní zisk dôležité funkcie:

• je kritériom pre rozhodovanie o všetkých základných otázkach ekonomiky firmy,

o objeme výroby, o nových výrobkoch, o investíciách,

• je hladným zdrojom akumulácie, tj. tvorby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj

podniku,

• je základom rozdeľovania čistých dôchodkov medzi firmu a štát,

25

• je motívom všetkého podnikania a môže byť i základom hmotnej zainteresovanosti

pracovníkov.

Pretože zisk je rozdielom medzi výnosmi a nákladmi, sú dva spôsoby jeho zvyšovania,

a to: 1) znižovanie nákladov,

2) zvyšovanie výnosov.

Oba spôsoby predstavujú vysoko komplexné faktory, ovplyvňované radom ďalších činiteľov.

Táto skutočnosť je niekedy aj ich nevýhodou, keďže neraz v kategórii zisku splývajú kladné

a záporné spôsoby jeho získavania. Napr. zisk možno zvýšiť nielen zvyšovaním

hospodárnosti vo výrobe, ale i zanedbávaním bezpečnosti práce a ochrany životného

prostredia, využívaním monopolného postavenia, využitím medzier v legislatíve.

Zisk je dôležitou súčasťou pomenovaných ukazovateľov, predovšetkým:

- nákladovej rentability (zisk/náklady)

- rentability výnosov, resp. tržieb (zisk/výnosy, resp. zisk/tržby)

- rentability vlastného kapitálu (zisk/vlastný kapitál)

- rentability podniku (zisk/celkový kapitál)

26

2. Cieľ práce

Základným cieľom každého podniku, či už poľnohospodárskeho alebo akéhokoľvek

iného, je zabezpečiť si trvalú a dlhodobú prosperitu v konkurenčnom prostredí. Je to reálne ak

podnik dodržiava základnú zásadu, tj. dosiahnuť optimálny vzťah medzi vstupmi (inputmi)

a výstupmi (outputmi), čo zabezpečí efektívnosť výroby a zároveň posilní

konkurencieschopnosť podniku.

Na základe ekonomickej analýzy bolo cieľom mojej diplomovej práce zhodnotiť

ekonomickú situáciu vybraného poľnohospodárskeho subjektu. Sledovaným

poľnohospodárskym subjektom je poľnohospodárske družstvo DEVIO Nové Sady za obdobie

rokov 2003 – 2006. Čiastkovým cieľom bola taktiež ekonomická analýza týkajúca sa

vybraných agrokomodít PD, kde som sledovala hlavne náklady na produkciu, tržby

a výsledok hospodárenia jednotlivých agrokomodít RV a ŽV za predané výrobky. Ďalším

cieľom bolo zhodnotiť podnik v rámci RV a ŽV, pri ktorých som si všímala celkové náklady,

výnosy, výsledok hospodárenia a dotácie. V závere vlastnej práce som sa venovala

porovnaniu výsledkov PD s priemernými výsledkami za SR. Taktiež cieľom bolo zhodnotiť

podnik na základe ukazovateľov rentability a indexu bonity.

Informácie pre vypracovanie diplomovej práce som čerpala z poskytnutých zdrojov od

pracovníkov družstva, ako napr. súvaha – nachádza sa v prílohe č. 2, výkaz ziskov a strát –

nachádza sa v prílohe č. 3, výročné správy družstva, iné vnútropodnikové údaje a taktiež

z vlastných poznatkov, ktoré som získala v priebehu štúdia.

3. Metodika práce

Vychádzajúc zo stanoveného cieľa, som vypracovala nasledovný metodický postup:

• Štúdium odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá danou problematikou

• Zozbieranie podkladov z daného družstva

• Spracovanie získaných údajov a ich analýza

• Porovnávanie spracovaných údajov v sledovanom období rokov 2003 – 2006, rok

2003 je zaujímavý pri porovnávaní z dôvodu, že SR ešte nebola členom EÚ a tak

možno vidieť dopad členstva SR v EÚ. V niektorých tabuľkách som sledovala len

roky 2004 – 2006, kedy som nepovažovala za dôležité porovnávať aj rok 2003.

• Zhodnotenie a možné využitie poznatkov

27

Vlastná práca pozostáva z nasledovných častí:

• Všeobecná charakteristika družstva – v tejto časti sa venujem základnej charakteristike

družstva, prírodným podmienkam, riadiacej a organizačnej štruktúre, dodávateľom,

odberateľom a organizácii odbytu,

• Štruktúra RV – sledovala som výmeru, úrodu a taktiež predaj agrokomodít v t,

• Štruktúra ŽV – podobne aj tu som sledovala stavy jednotlivých zvierat a produkciu

v t,

• Ekonomická charakteristika subjektu:

o Vývoj a štruktúra majetku PD – sú tu premietnuté aktíva družstva v období

rokov 2004 – 2006, zachytené taktiež graficky

o Vývoj a štruktúra pasív PD – podobne ako v predchádzajúcej časti sa tu

nachádzajú pasíva družstva v období rokov 2004 – 2006, spracované aj

graficky

• Ekonomická analýza vybraných plodín RV a vybraných komodít ŽV:

o Ekonomika RV – uvádzam tu nákladovosť a výnosnosť vybraných

agrokomodít a ich porovnanie prezentované vo VH/ha a VH/t.

o Ekonomika ŽV – tu sa taktiež zaoberám nákladmi a výnosmi komodít ŽV a ich

vplyv na VH

• Ekonomická analýza rentability podniku – skúmam celkové náklady, výnosy a VH

RV, ŽV a celkové náklady, výnosy a VH podniku za poľnohospodársku výrobu

• Porovnanie RV, ŽV a poľnohospodárskej výroby podniku s priemerom SR

• Hodnotenie vybraných ukazovateľov rentability pre zhodnotenie efektívnosti podniku

• Výpočet indexu bonity podniku:

B = 1,5x1 + 0,08x2 + 10x3 + 5x4 + 0,3x5 + 0,1x6

Intervaly pre index bonity: (-3, -2) = situácia extrémne zlá,

(-2, -1) = veľmi zlá situácia,

(-1, 0) = zlá situácia,

(0, 1) = určité problémy v podniku,

(1, 2) = dobrá situácia,

(2,3) = veľmi dobrá situácia,

(3,...) = situácia extrémne dobrá

• Záver a návrh na využitie poznatkov

28

V diplomovej práci som uplatnila metódy analýzy, syntézy, porovnania, štatistické

a grafické metódy.

Grafické metódy slúžia na vyjadrenie kvantitatívnych vzťahov, ktoré problém síce

neriešia, ale dajú vyniknúť súvislostiam. Rozhodujúca je prehľadnosť grafického obrazu, čo

môže uľahčiť výpočty.

Štatistické metódy slúžia na zbieranie číselných údajov o javoch, ich spracovanie,

triedenie a zhodnotených vybraných ukazovateľov. Ja som v práci využila najmä indexovú

metódu, pri ktorej v sledovanom období 4 rokov som porovnávala rok 2006 a rok 2003.

Pri výpočtoch som použila nasledovné výpočty:

Vlastné náklady celkom • N/ha = ─────────────── Celková výmera v ha

Vlastné náklady celkom

• N/t = ─────────────── Produkcia v t Výnosy celkom

• V/ha = ────────────── Celková výmera v ha

Výnosy celkom • V/t = ───────────

Produkcia v t

Pri výpočte rentability som použila nasledovné ukazovatele:

Rentabilita celkového kapitálu – ukazovateľ hovorí o zhodnotení kapitálu, ktorý bol

v podniku viazaný. Zhodnotením tej časti celkového kapitálu, ktorou je vlastný kapitál, je

čistý zisk, zhodnotením tej časti, ktorú tvorí cudzí kapitál, je úrok.

RCK = ČVH + nákladové úroky * (1 – sadzba dane z príjmu) / celkový kapitál

Rentabilita vlastného kapitálu – vyjadruje do akej miery podnik reprodukuje vlastné zdroje.

RVK = ČVH / vlastný kapitál

29

Rentabilita základného imania – charakterizuje efektívnosť práce podniku z pohľadu

vlastníka. Odporúča sa, aby jeho hodnota bola väčšia ako 0,5.

RZI = ČVH / základné imanie

Rentabilita tržieb – hovorí o trhovej úspešnosti podniku. Vypovedá, koľko zisku resp. straty

vytvorila firma na jednu korunu tržieb.

RT = ČVH / tržby

Rentabilita výnosov – alebo ziskovosť výnosov. Informuje o výške zisku, resp. straty na

jednu jednotu výnosov.

RV = ČVH / výnosy

Rentabilita pridanej hodnoty – poukazuje na podiel zisku, resp. straty pripadajúci na jednu

korunu hodnoty pridanej samotným analyzovaným podnikom. Tento ukazovateľ je doplnkom

rentability výnosov a nákladov.

RPH = ČVH / pridaná hodnota

Rentabilita nákladov – poukazuje aký pomer má zisk na vyložených nákladoch. Do pomeru

je možné dať aj jednotlivé dielčie náklady ako napr. osobné náklady - mzdové náklady,

sociálne náklady.

RN = ČVH / náklady

30

4. Výsledky práce

4.1 Všeobecná charakteristika PD Devio Nové Sady

Poľnohospodárske družstvo JRD 9. mája Nové Sady vzniklo 1. 1. 1973 zlúčením

deviatich samostatne hospodáriacich JRD: Nové Sady, Čab, Šurianky, Sila, Malé Zálužie,

Kapince, Sulany, Výčapky, Caroviny. JRD pôvodne hospodárilo na 4682 ha p.p. V roku 1992

sa JRD pretransformovalo na družstvo podielnikov a zmenilo svoj názov na

poľnohospodárske družstvo DEVIO Nové Sady. V súčasnosti družstvo hospodári v 12

katastroch: Nové Sady, Čab, Šurianky, Sila, Malé Zálužie, Kapince, Sulany, Výčapky,

Caroviny, Zbehy, Lukáčovce, Čermany a Dolné Trhovište. V roku 2006 obhospodarovalo

4574,7 ha p. p. a z toho taktiež 4574,7 ha o. p. PD Devio z celkovej výmery má v osobnom

vlastníctve 492,89 ha, ostatná pôda (3251,81 ha) je prenajatá od fyzických osôb a zvyšok 830

ha je prenajatých od Slovenského pozemkového fondu.

PD Devio Nové Sady je zamerané na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Samostatne podniká

vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť v týchto oblastiach:

� poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych

a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja,

� sprostredkovateľská činnosť,

� kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod v rozsahu

voľných živností),

� kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom (veľkoobchod v rozsahu

voľných živností),

� závodná kuchyňa,

� reklamná činnosť,

� bufet,

� sprostredkovateľská činnosť,

� služby poľnohospodárskymi mechanizmami,

� verejná cestná osobná hromadná nepravidelná doprava,

� verejná cestná nákladná doprava,

� oprava poľnohospodárskych strojov,

� STAVITEĽ – vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok.

31

Družstvo je typické členské družstvo s 550 členmi, ktorí vlastnia prevažnú časť majetku

družstva prostredníctvom členských podielov. Zvyšok vlastnia držitelia družstevníckych

podielových listov (max. 1. 300. 000,- Sk). Členovia družstva a ostatní vlastníci majú

s družstvom uzavreté nájomné zmluvy na pôdu so štvorročnou výpovednou lehotou

a pravidelne ročne majú vyplácané nájomné v peňažnej forme. Okrem toho dostávajú

členovia družstva, ako aj držitelia družstevných podielnických listov podiel na zisku, ako

zúročenie ich podielov na majetku družstva. Proces transformácie v PD stále pokračuje. Ak sa

niektorí členovia rozhodnú členstvo ukončiť, dostávajú vyrovnávací podiel, alebo ich členský

podiel odkupujú iní členovia družstva a to najmä tí, ktorí na družstve zároveň pracujú.

PD Devio sa okrem hlavných poľnohospodárskych aktivít zaoberá aj investovaním pre

zvyšovanie svojho podielu na hospodárení iných akciových spoločností. V súčasnosti má PD

Devio akcie v obchodných spoločnostiach:

� Agropodnik a. s. Nitra – poskytovanie obchodných služieb v dodávkach umelých

hnojív, pesticídov a služieb poľnohospodárskou technikou, počet akcií 769, menovitá

hodnota akcie v Sk/ks = 10 000,

� Agrostav a. s. Nitra – stavebná firma zameraná na poľnohospodárske staviteľstvo,

počet akcií 797, menovitá hodnota akcie v Sk/ks = 6 000,

� Agrozdrav Dudince, počet akcií 157, menovitá hodnota akcie v Sk/ks = 1 000,

� Atepol Bratislava, počet akcií 13, menovitá hodnota akcie v Sk/ks = 30 000,

� Hybrav a. s. Nitra, počet akcií 1675, menovitá hodnota akcie v Sk/ks = 6 666,

� Zeloprodukt a. s. Nitra, počet akcií 11 598, menovitá hodnota akcie v Sk/ks = 1 000,

Cieľom družstva nie je naďalej zvyšovať majetkové podiely v menovaných podnikoch, ale

hľadať možnosti ako postupne získavať majetkovú spoluúčasť v reťazci prvovýrobca –

spracovateľ – predajca.

4.1.1 Charakteristika prírodných a pôdnych podmienok

PD Devio Nové Sady sa rozprestiera na pozemku 12 katastrov v nitrianskom kraji

v nadmorskej výške 320 m. Ide o kukurično – repársku oblasť a obilninársku výrobnú oblasť.

V tomto regióne je tradícia poľnohospodárskej prvovýroby a je tu silné zastúpenie

družstiev, obchodných spoločností a samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí sa zaoberajú

chovom hospodárskych zvierat a vzájomne si konkurujú.

Územie, na ktorom družstvo hospodári je vhodnou oblasťou aj na výrobu kvalitných

objemových krmív pre zabezpečenie produkcie 7 319 000 litrov mlieka a mäsa spolu vo

32

výške viac ako 1 500 ton. Vlastná výrobňa kŕmnych zmesí umožňuje spotrebovať významnú

časť kŕmneho obilia z vlastnej produkcie. Tieto skutočnosti sú stabilizujúcim prvkom

živočíšnej výroby.

Pôdne a klimatické podmienky

Tabuľka 1

Klimatická oblasť Teplá, suchá s miernou zimou a dlhým slnečným svitom

Výrobná oblasť kukuričná, kukurično - repárska, obilninárska Priemerná ročná teplota 9,7 °C Zrážky za rok 500 mm Pôdny typ černozem, hnedo zem

Pôdny druh hlinito - ílovité pôdy Zdroj: Vnútropodnikové údaje PD

Družstvo sa nachádza v suchej a teplej oblasti. Ročné zrážky dosahujú v priemere 500

mm. Priemerná ročná teplota je v tejto oblasti 9,7 °C, priemerný počet tropických dní je 69 –

72. Opakom je počet mrazivých dní 80 – 90 a ľadových dní je v roku celkovo 20 – 25.

Oblasť, kde hospodári PD Devio charakterizujú najmä pôdne typy: hlinitá hnedo zem

a černozem, ale aj oglejená hnedo zem s vysokým zastúpením ílovitých častí. Väčšina

poľnohospodárskej pôdy (60 %) je situovaná na rovinných až miernych svahoch so sklonom

od 0 ° – 7 °. Zvyšných 40 % pôdy sa nachádza na svahoch so sklonom 0 ° – 7 °

Štruktúra pôdneho fondu

PD Devio malo v sledovanom období rokov 2003 – 2006 vyváženú štruktúru pôdneho

fondu. Výmera celkového družstva daných rokov oscilovala okolo 4574 ha p. p., ktorá je

zároveň aj ornou pôdou. Nastali minimálne zmeny vo výmere, max. rozdiel 100 ha p. p. resp.

o. p. PD Devio má vyváženú štruktúru pôdneho fondu v rokoch 2003, 2004, 2005, 2006.

4.1.2 Riadiaca a organizačná štruktúra družstva

Organizácia sa používa vo význame usporiadanie, štruktúra organizácie alebo

inštitúcie. Je pre ňu charakteristické členenie organizovaného celku na prvky, časti, ktoré sa

vo vzájomnej spojitosti zúčastňujú na plnení cieľov celku. Organizácia v tomto význame sa

vysvetľuje ako statický jav, ako zloženie objektu.

33

Organizačná štruktúra je množina prvkov a vzťahov medzi nimi. Prvkom je určitá

ucelená časť organizácie. Útvar má vymedzenú funkciu, právomoci a zodpovednosti a je

prepojený vertikálnymi a horizontálnymi väzbami s inými útvarmi.

Orgány družstva:

� členská schôdza,

� predstavenstvo,

� kontrolná komisia,

� predseda.

Členská schôdza je najvyšší orgán družstva a schádza sa minimálne raz za rok.

Predstavenstvo je štatutárny orgán a na jeho čele stojí predseda volený predstavenstvom alebo

členskou schôdzou. Kontrolná komisia kontroluje všetku činnosť družstva, má piatich členov

a za svoju činnosť zodpovedá členskej schôdzi. Predsedom kontrolnej komisie je Ing. Dušan

Jančovič.

Riadenie výroby v celom podniku vykonáva predseda družstva Ing. Ivan Oravec

volený na 5 rokov členskou schôdzou družstva a zároveň je aj predsedom 11 členného

predstavenstva. Ak nie je predseda prítomný, zastupuje ho podpredseda Ing. Ondrej Laco,

ktorý je volený predstavenstvom.

PD Devio je rozdelené na dve výrobné strediská – Nové Sady a Suľany. Na čele

každého výrobného strediska stojí výrobný námestník volený predsedom družstva.

Štruktúra manažmentu družstva

Tabuľka 2

Riadiaci manažment Vzdelanie Prax Predseda PD VŠ 29 Podpredseda PD VŠ 27 Výrobný námestník stredisko Suľany VŠ 22 Výrobný námestník stredisko Nové Sady SŠ 32 Obchodný námestník pre ŽV VŠ 25

Ekonomický námestník VŠ 26

Zdroj: Vnútropodnikové údaje PD

Každý z manažmentu má určitý podiel na majetku družstva, a to s hodnotou vyššou

ako 300 000,- Sk a majetkové podiely členov sa pohybujú od 100 000,- Sk do 1 200 000,- Sk.

34

Štruktúra ostatných zamestnancov

Tabuľka 3

Ostaní zamestnanci Vzdelanie Počet VŠ 16

Technicko - hospodársky pracovníci SŠ 16 SO 72

Živočíšna výroba základné 6 Mechanizácia SO 78 Autodoprava SO 8 Stavebná výroba SO 10

SO 14 Ostatní stáli zamestnanci základné 6

SPOLU 226

Zdroj: Vnútropodnikové údaje PD

Konkrétne organizačné štruktúry sa nachádzajú v prílohe č. 1

Cieľom družstva z hľadiska organizačnej štruktúry a počtu zamestnancov je udržať čo

najefektívnejšiu úroveň.

4.1.3 Štruktúra rastlinnej a živočíšnej výroby

Výrobná stratégia podniku v oblasti rastlinnej výroby je zameraná na produkovanie

vysokokvalitných poľných plodín, ktoré sa dajú predať za najvyššiu možnú cenu a na

produkciu vysokokvalitných osív sladovníckeho jačmeňa a pšenice potravinárskej. Družstvo

sa zameriava ako na predaj vlastných výrobkov, tak aj na ich následné využitie v živočíšnej

výrobe formou krmív a kŕmnych zmesí.

V rastlinnej výrobe sa PD zaoberá pestovaním obilovín - pšenica, jačmeň, kukurice na

zrno, viacročné krmoviny a špeciálnych plodín, ako sú repka ozimná, slnečnica, hrach

a cukrová repa. Produkcia obilovín je 20 % z celkovej produkcie družstva a predaj

predstavuje 17 % z celkových tržieb. Cukrová repa je v produkcii zastúpená 8 % a s podielom

predaja 12 %. Produkcia krmovín je 11 %.

Základné ukazovatele pestovaných plodín družstva sa nachádzajú v nasledujúcej

tabuľke.

35

Štruktúra RV

Tabuľka 4

Výmera v ha Produkcia v t Predaj v t

Plodina 2004 2005 2006 2004 2005 2006 2004 2005 2006

pšenica 1134,9

5 1357,2

8 1363,5

8 8570 8191,98 8189,3 6270,

3 6882,

1 8035,

3

triticale 185,41 - - 987 - - 502,1 - - jačmeň jarný 817,94 808,74 792,68 5212 3929,6 3645

4930,7 3015

3956,5

kukurica na zrno 553,37 593,32 424,04 4088,8 4566,68 2648,1 605,2

1549,5

3090,5

repka ozimná 356,45 440,52 455,67

1216,83 1224,6 1768,15

1216,8

1224,6

1768,2

slnečnica 197,39 - 233,26 589,31 - 626,24 589,3

1 - 626,2

4

hrach - 20 81,04 - 63,5 291,7 - - 132,1 cukrová repa 499,58 521,69 438,67 23899

30077,74

23947,46 23899 25707 28318

kukurica na siláž 289,07 239,37 317,74

10867,1 9420 9934,3 - - -

lucerna (VRK) 516,52 556,87 411,65

20389,1 18029,7 12247,4 23,6 21,6 10,44

lupina - - 22,84 - - 32 - - 28,3 Zdroj: PD Devio Nové Sady, Výročná správa 2005, 2006

V živočíšnej výrobe sa družstvo rozhodlo pre kvalitnú produkciu surového kravského

mlieka, odchov jalovíc, výkrm býkov a chov výkrmových ošípaných. Chov kráv je

realizovaný v uzavretom obrate stáda, čo dopomáha k nižším nákladom na produkciu, keďže

družstvo má jalovice z vlastného chovu a nie je odkázané na ich nákup. Taktiež chov

ošípaných je realizovaný v uzatvorenom obrate stáda.

Hlavný zdroj krmív a kŕmnych zmesí pre ŽV je vlastná RV, pestovaním kukurice na

siláž a lucerny. Tieto krmoviny tvoria krmovinovú základňu. Ostatné krmoviny sú

zabezpečované prostredníctvom externých dodávateľov. Cieľom družstva je udržanie stavov

HD a ošípaných, čo sa mu aj darí pri pohľade na tabuľku 5.

V roku 2004 bol stav HD 2571 ks, v ďalšom roku sa HD zvýšil o cca 80 ks a v roku

2006 sa naopak znížil oproti roku 2005 o cca 30 kusov. Napriek tomu, že sa znížili stavy

v roku 2006, zvýšila sa produkcia a to z 439 t v roku 2005 na 446 t v roku 2006. Stavy

ošípaných majú podobný priebeh ako stavy HD, i keď produkcia v t sa každým rokom

zvyšovala až dosiahla hodnotu 927 t v roku 2006.

36

Štruktúra ŽV

Tabuľka 5

stavy v ks produkcia v t Kategórie zvierat

2004 2005 2006 2004 2005 2006

Hovädzí dobytok spolu: 2571 2650 2615 487 439 446 z toho: teľatá do 6 mesiacov 623 581 671 164 158 178 jalovice chovné 487 438 389 147 127 115 jalovice VT - 192 178 - - - výkrm HD 441 424 424 176 154 153 dojnice 1020 1015 953 - - -

Ošípané spolu: 5380 6063 5616 899 918 927 z toho: ciciaky 2286 1955 1489 123 123 119 odstavčatá - škôlka 1011 1130 740 183 185 213 výkrm ošípaných 2083 1790 2219 593 531 520 mladé chovné ošípané - 359 336 - 79 75 chovné ošípané - 345 318 - - - prasnice - 450 482 - - -

kance - 34 32 - - - Zdroj: PD Devio Nové Sady, Výročná správa 2005, 2006

PD sa v živočíšnej výrobe zaoberá chovom dojníc pre produkciu mlieka, výkrmového

HD a ošípaných, ale aj plemenných prasničiek. Produkcia mlieka tvorí z hľadiska príjmov PD

DEVIO Nové Sady 29 % a predaj 27 %. Chov ošípaných sa na celkovej produkcii podieľa 19

% a predaj 17 %. Produkcia mäsa HD tvorí 10 % celodružstevnej produkcie a podiel predaja

je 9 %. Z hľadiska celkových výkonov PD dosahuje nad 350 mil. Sk.

Produkcia a predaj komodít ŽV

Tabuľka 6

ks ton Predaj

2004 2005 2006 2004 2005 2006 mäso HD 762 776 679 419,28 522,99 358,85

mäso - ošípané 8969 8580 8399 967,57 975,36 880,59

produkcia predaj Mlieko

2004 2005 2006 2004 2005 2006

v litroch 6823820 6997045 6567239 6555096 6710597 6296806 Zdroj: PD Devio Nové Sady, Výročná správa 2005, 2006

37

4.1.4 Hlavní dodávatelia, odberatelia a organizácia odbytu

Výrobu družstva treba zabezpečiť ako z vlastných zdrojov, tak aj z cudzích. PD Devio

zabezpečuje výrobu materiálom od hlavných dodávateľov, ktorí sú uvedení v tabuľke.

Hlavní dodávatelia a ich výrobky

Tabuľka 7

Hlavné nakupované časti Dodávatelia

Osivá SEMPOL, a. s. Trnava, SEMTOP Topoľčany, Považský cukor a. s. Trenčianska Teplá

Chémia, hnojivá AGROFRA, a. s., CHEMSTAR, a. s. Bratislava Komponenty do kŕmnych zmesí TEKRO Dvory nad Žitavou Inseminačné dávky Slovenské biologické služby Lužianky Liečivá + veter. Činnosť MVDr. Valen Ivan, Nitra Sója PROAGROS Levice Repkové šroty Palma - Tumys, a. s. Bratislavaň Sójové výlisky Protein - agro, s. r. o. Bratislava PHM Agropodnik, a. s. Nitra Náhradné diely, súčiastky Hriadeľ, s. r. o. Nitra Zemný plyn Slovenský plynárenský priemysel

Elektrina Západoslovenské elektrárne Zdroj: PD Devio Nové Sady, Výročná správa 2006

PD Devio má dva segmenty odberateľov. Prvým sú spracovateľské spoločnosti

a druhý segment tvoria obchodné spoločnosti, ktoré buď výrobky ďalej predajú alebo využijú

na vlastnú spotrebu. Družstvom vyrobené produkty hodnotia odberatelia ako vysoko kvalitné

výrobky.

Odbyt produktov rastlinnej výroby (pšenica, jačmeň, kukurica, cukrová repa, repka

ozimná, slnečnica) je zabezpečený zmluvne tak isto i odbyt produktov živočíšnej výroby

(mlieko, mäso). Odberné množstvá a časť dodávok sú dohodnuté v zmluvách. V prípade

potreby sú korigované podľa vývoja na trhu. PD Devio nemá žiadne vlastné predajné miesta,

takže nevyužíva tento spôsob predaja. Čo sa týka nákladov na odbyt, družstvo neeviduje

žiadne, nakoľko dopravu produktov zabezpečujú odberatelia produktov.

PD Devio má uzatvorené zmluvy na odbyt svojich výrobkov s nasledovnými

spoločnosťami:

38

� mäso HD, ošípané – PM Zbrojníky, s.r.o., Levice, Hrádok mäsokombinát, s.r.o.,

Lučenec, TAURIS, a.s., Rimavská Sobota, CHAMELEON, s.r.o., Tešedíkovo,

� mlieko – MILSY, a.s., Bánovce nad Bebravou,

� sladovnícky jačmeň – TOPVAR, a.s., Topoľčany, HEINEKEN sladovne, a.s.,

Hurbanovo,

� cukrová repa – Považský cukor, a.s., Trenčianska Teplá,

� pšenica – Agropodnik, a.s., Nitra,

� repka ozimná, slnečnica – PALMA TUMYS, a.s., Bratislava.

Zmluvné dodávky sú upresňované na základe spracovateľských a skladovacích možností

poľnohospodárskeho družstva a odberových kapacít jednotlivých odberateľov.

4.2 Ekonomická charakteristika subjektu

Pri ekonomickej charakteristike PD som sa zamerala na štruktúru majetku a pasív

družstva. Už pri tejto charakteristike je možné odhaliť hospodárenie družstva.

Vývoj a štruktúra majetku PD Nové Sady (v tis. Sk)

Tabuľka 8

Hodnota ukazovateľa Zmena Index Štruktúra

Ukazovateľ 2004 2005 2006 06-04 06-05 06/04 06/05 1% 2% 3%

Spolu majetok 402 799

399 968

390 370 -12 429 -9 598 0,969 0,976 100% 100% 100%

Neobežný majetok

194 621

216 585

221 808 27 187 5 223 1,14 1,024 48,3% 54,2% 56,8%

Dlhodobý nehmotný majetok 0 0 0 0 0 0 0 0,0% 0,0% 0,0%

Dlhodobý hmotný majetok

180 028

203 227

208 450 28 422 5 223 1,158 1,026 44,7% 50,8% 53,4%

Obežný majetok

207 794

183 154

168 401 -39 393 -14 753 0,81 0,919 51,6% 45,8% 43,1%

Zásoby 112 144

116 485

108 404 -3 740 -8 081 0,967 0,931 27,8% 29,1% 27,8%

Dlhodobé pohľadávky 30 0 0 -30 0 0 0 0,0% 0,0% 0,0%

Krátkodobé pohľadávky 76 960 63 702 59 289 -17 671 -4 413 0,77 0,931 19,1% 15,9% 15,2%

Finančné účty 18 660 2 967 708 -17 952 -2 259 0,038 0,239 4,6% 0,7% 0,2%

Časové rozlíšenie 384 229 161 -223 -68 0,419 0,703 0,1% 0,1% 0,0%

Zdroj: vlastná práca22

39

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000

400 000

450 000

2004 2005 2006

Spolu majetok Neobežný majetok Obežný majetok Časové rozlíšenie

Z hore uvedenej tabuľky je možné zhodnotiť, že celkový stav majetku PD klesá

v sledovanom období rokov 2004 – 2006 zo 402 799 tis. Sk na 390 370 tis. Sk. Toto zníženie

je spôsobené najmä poklesom obežného majetku z 207 794 tis. Sk v roku 2004 až na 168 401

tis. Sk v roku 2006. V rámci obežného majetku zaznamenali najväčší pokles finančné účty,

ktoré sa znížili z 18 660 tis. Sk v roku 2004 až na 708 tis. Sk v roku 2006 a z celkového

podielu majetku sa znížili zo 4,6% na 0,2%.Aj krátkodobé pohľadávky poklesli z roku 2004

na rok 2006 o 17 671 tis. Sk.

Na rozdiel od obežného majetku, neobežný majetok má stúpajúcu tendenciu zo

194 621 tis. Sk v roku 2004 na 221 808 tis. Sk v roku 2006. Tento rast je spôsobený najmä

zvyšovaním DHM, keďže družstvo nedisponuje DNM. DHM sa zvýšil najmä v dôsledku

nákupu pozemkov, strojov a stavieb.

Ako už vidieť zo štruktúry obežný majetok má podobný podiel na celkovom majetku

ako neobežný majetok. S výnimkou roku 2004, kedy prevládal podiel obežného majetku

s 51,6% na celkovom majetku, neobežný majetok má mierne väčšinový podiel na celkových

aktívach družstva.

Časové rozlíšenie majetku predstavujú náklady a príjmy budúcich období,

ktoré sa podieľajú na celkovom majetku nepatrnou časťou 0,1%.

Graf 1: Vývoj majetku v rokoch 2004 – 2006 (v tis. Sk)

Zdroj: Tabuľka 8

40

Vývoj a štruktúra pasív PD Nové Sady (v tis. Sk)

Tabuľka 9

Hodnota ukazovateľa Zmena Index Štruktúra

Ukazovateľ 2004 2005 2006 06-04 06-05 06/04 06/05 1% 2% 3% Spolu vlastné imanie a záväzky

402 799

399 968

390 370 -12 429 -9 598 0,969 0,976 100% 100% 100%

Vlastné imanie (vlastný kapitál)

314 594

315 878

319 498 4 904 3 620 1,016 1,011 78,1% 79,0% 81,8%

Základné imanie (základný kapitál)

160 478

158 318

157 750 -2 728 -568 0,983 0,996 39,8% 39,6% 40,4%

Cudzie zdroje 75 991 69 096 57 895 -18 096 -11 201 0,762 0,838 18,9% 17,3% 14,8%

Rezervy 15 169 10 906 10 283 -4 886 -623 0,678 0,943 3,8% 2,7% 2,6%

Dlhodobé záväzky 9 393 13 444 14 410 5 017 966 1,534 1,072 2,3% 3,4% 3,7% Krátkodobé záväzky 26 102 20 585 17 686 -8 416 -2 899 0,678 0,859 6,5% 5,1% 4,5%

Bankové úvery 25 327 24 161 15 516 -9 811 -8 645 0,613 0,642 6,3% 6,0% 4,0%

z toho dlhodobé 7 364 13 873 9 993 2 629 -3 880 1,357 0,72 1,8% 3,5% 2,6%

krátkodobé 11 781 8 000 5 523 -6 258 -2 477 0,469 0,69 2,9% 2,0% 1,4% Krátkodobé finančné výpomoci 6 182 2 288 0 -6 182 -2 288 0 0 1,5% 0,6% 0,0% Časové rozlíšenie 12 214 14 994 12 977 763 -2 017 1,062 0,865 3,0% 3,7% 3,3%

Zdroj: vlastná práca22

Tak ako aj pri hodnotení aktív, celkový majetok podniku klesá, tak isto aj pri

hodnotení celkových pasív podniku vyplýva, že musia klesať. Pasíva podniku sa skladajú

z vlastného imania, resp. vlastného kapitálu (ktorý zahŕňa kapitálové fondy, fondy tvorené zo

zisku, VH minulých rokov a VH za účtovné obdobie) a na druhej strane stoja cudzie rezervy,

resp. cudzí kapitál v rôznej forme.

V rokoch 2004 – 2006 bol zaznamenaný mierny nárast vlastného kapitálu a to

z 314 594 tis. Sk na 319 498 tis. Sk. PD kryje svoj majetok vlastným kapitálom na 78% –

81% z celkového krytia majetku. Takéto krytie majetku sa považuje za výborný stav. Je to

zapríčinené hlavne kladným VH či už z minulých rokov, alebo za účtovné obdobie.

Cudzie zdroje sa prejavili v sledovanom období miernym poklesom z 75 991 tis. Sk

v roku 2004 na 57 895 tis. Sk v roku 2006 o -18 096 tis. Sk, čo v relatívnom vyjadrení

predstavuje pokles o 4,1%. Bolo to spôsobené najmä poklesom bankových úverov

(krátkodobých) o 9 811 tis. Sk, znížením krátkodobých záväzkov o -8 416 tis. Sk. a zrušením

krátkodobých finančných výpomocí. Z cudzích zdrojov nemá žiadna položka dominantný

podiel na celkových pasívach, pohybujú sa v rozpätí od 0% - 7%.

Časové rozlíšenie pasív predstavujú výdavky a výnosy budúcich období, ktoré sa

podieľajú na celkových pasívach 3% - 4% v sledovaných rokoch.

41

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000

400 000

450 000

2004 2005 2006

Spolu vlastné imanie a záväzky Vlastné imanie (vlastný kapitál)

Cudzie zdroje Časové rozlíšenie

Graf 2: Vývoj pasív v rokoch 2004 – 2006 (v tis. Sk)

Zdroj: Tabuľka 9

4.3 Ekonomická analýza vybraných plodín rastlinnej výroby

Ekonomická analýza má veľmi významnú úlohu. Vedenie podniku by ju nemalo

považovať len za pasívneho zaznamenávateľa deja, ale za vysoko aktívneho ovplyvňovateľa

a organizačnú súčasť riadiaceho procesu. Finančno – ekonomická analýza je progresívnym

nástrojom riadenia a zároveň prvým krokom pri zavádzaní kontrolingu.

4.3.1 Nákladovosť vybraných plodín RV

Prehľad nákladov na 1 ha a 1 t v sledovanom období

Tabuľka 10

2003 2004 2005 2006 Plodina Náklady

/ha Náklady

/t Náklady

/ha Náklady

/t Náklady

/ha Náklady

/t Náklady

/ha Náklady

/t

N/ha - Index 06/03

Pšenica 19152 4159 24213 3207 21027 3483 22149 3688 116%

Jačmeň 18181 4165 20978 3292 15126 3113 16305 3546 90% Kukurica na zrno 24639 3629 28230 3820 28710 3275 25562 4093 104%

Cukrová repa 43447 1049 42249 886 50704 879 55420 1016 128%

Repka ozimná 29296 14362 31458 9215 28837 10373 35521 7866 121%

Hrach 15118 6159 - - - - 16637 4622 110%

Slnečnica 21444 7377 21799 7302 - - 28816 10733 134%

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio Nové Sady, vlastné výpočty

42

Pri hodnotení nákladovosti vybraných plodín RV som sa zamerala na náklady

vynaložené na 1 ha a na 1 t ako je to vidieť aj z tabuľky. Výber plodín som volila na základe

toho, že tieto plodiny sú určené hlavne na predaj. Náklady na ha majú počas celého

sledovaného obdobia kolísavý charakter. Kým napr. u pšenice v roku 2004 stúpli náklady na 1

ha oproti roku 2003 z 19 152 Sk na 24 213 Sk a následne v roku 2005 klesli na 21 027 Sk na

ha. Podobný priebeh majú aj ostatné plodiny. U všetkých vybraných plodín sa zvýšili náklady

na ha v roku 2006 v porovnaní s rokom 2003, a to najmä náklady cukrovej repy, ktoré sa

zvýšili až o 11 973 Sk, v relatívnom vyjadrení predstavuje nárast o 28%. Výnimkou bol

jačmeň, ktorého náklady klesli v roku 2006 o 1876 Sk v porovnaní s rokom 2003. Slnečnica

bola v roku 2005 vyradená z pestovania kvôli vysokým nákladom v porovnaní k tržbám.

Podobne ako náklady na ha, aj náklady na t majú kolísavý charakter. Najvyššie

náklady na t v roku 2006 zaznamenala slnečnica až 10 733 Sk, ktoré sa zvýšili zo 7377 Sk

v roku 2003. U ostatných plodín sa náklady na t v roku 2006 znížili v porovnaní s rokom

2003.

4.3.2 Tržby vybraných plodín RV

Tržby sú jedným z hlavných nástrojom podieľajúcich sa na VH podniku. Zamerala

som sa na tržby vybraných plodín, ktoré má družstvo v osevnom postupe.

Prehľad tržieb na 1 ha a 1 t v sledovanom období

Tabuľka 11

2003 2004 2005 2006 Plodina

Tržby /ha

Tržby /t

Tržby /ha

Tržby /t

Tržby /ha

Tržby /t

Tržby /ha

Tržby /t

Tržby/ha - Index 06/03

Pšenica 21471 4663 25349 3360 21160 3505 23003 3831 107%

Jačmeň 19606 4491 27735 4352 15624 3215 20458 4449 104% Kukurica na zrno 26280 3871 26006 3739 33602 3831 26100 4179 99%

Cukrová repa 51927 1254 94624 1986 83829 1454 69960 1281 135%

Repka ozimná 18573 9105 32443 9503 19907 7161 34591 8915 186%

Hrach 11285 4598 - - - - 12468 3470 110%

Slnečnica 25632 8818 19857 6651 - - 19685 7332 77%

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio Nové Sady, vlastné výpočty

43

Podobne ako pri hodnotení nákladovosti, aj pri hodnotení tržieb RV som sa zamerala

na tržby vynaložené na 1 ha a na 1 t. V tejto časti som porovnávala tržby za predané plodiny

bez dotácií, ktoré sú na jednotlivé plodiny vyčlenené. Tržby na 1 ha majú u vybraných plodín

taktiež striedavý charakter. Najväčší podiel na tržbách má cukrová repa, ktorej tržby na ha sa

v roku 2004 zvýšili na 94 624 Sk z roku 2003 z 51 927 Sk. Podobne aj repka ozimná

zaznamenala nárast tržieb v roku 2006 oproti roku 2003 z 18 573 Sk na 34 591 Sk. Zníženie

zaznamenala len slnečnica a to z 25 632 Sk na ha v roku 2003 na 19 685 Sk v roku 2006.

Pri sledovaní tržieb na 1 t u pšenice sa znížili z roku 2003 z 4663 Sk na 3831 Sk v

roku 2006. U jačmeňa a cukrovej repy bola zmena rokov 2003 a 2004 len nepatrná, cca 40 Sk

na 1 t. Pri hodnotení kukurice na zrno, sa tržby na 1 t zvýšili z 3871 Sk v roku 2003 na 4179

Sk v roku 2006, čo je nárast o 7%.

4.3.3 Vyčíslenie zisku / straty vybraných plodín RV

Pri vyčíslení zisku alebo straty v RV som vychádzala z tabuliek 10 a 11. Brala som do

úvahy náklady na produkciu a tržby z predaja jednotlivých vybraných komodít.

Prehľad dosahovania zisku/straty na 1 ha a 1 t

Tabuľka 12

2003 2004 2005 2006

Plodina Zisk/ Strata na ha

Zisk/ Strata

na t

Zisk/ Strata na ha

Zisk/ Strata

na t

Zisk/ Strata na ha

Zisk/ Strata

na t

Zisk/ Strata na ha

Zisk/ Strata

na t

Pšenica 2319 504 1136 153 133 22 854 143

Jačmeň 1425 326 6757 1060 498 102 4153 903 Kukurica na zrno 1641 242 -2224 -81 4892 556 538 86 Cukrová repa 8480 205 52375 1100 33125 575 14540 265 Repka ozimná -10723 -5257 985 288 -8930 -3212 -930 1049

Hrach -3833 -1561 - - - - -4169 -1152

Slnečnica 4188 1441 -1942 -651 - - -9131 -3401

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio Nové Sady, vlastné výpočty

V sledovanom období vykazovali pšenica, jačmeň a cukrová repa kladné výsledky.

U pšenice sa znížil zisk v roku 2003 z 2319 Sk na 854 Sk na ha v roku 2006. Na rozdiel od

44

toho jačmeň zaznamenal zvýšenie zisku z 1425 Sk v roku 2003 na 4153 Sk na ha v roku

2006. Podobný vývoj mal aj zisk na 1 t u pšenice a jačmeňa. U cukrovej repy sa zvýšil zisk

z 8480 Sk v roku 2003 na 52 375 Sk na ha v roku 2004 a následne sa znížil na 33 125 Sk

v roku 2005 a v roku 2006 sa opätovne znížil na 14 540 Sk na ha. Napriek tomu je to plodina,

ktorá zaznamenala najvyšší zisk z vybraných komodít.

Repka ozimná vykazovala v roku 2003 najväčšiu stratu 10 723 Sk na 1 ha z viacerých

dôvodov. Rok 2003 bol z hľadiska prírodných podmienok veľmi neprajný voči repke

ozimnej, bola napadnutá škodcami, čo si vyžiadalo použitie väčšieho množstva hnojenia

a taktiež poveternostné podmienky boli príčinou zvýšenia nákladov.

Taktiež hrach vykazoval v roku 2003 stratu vo výške 3833 Sk na ha, kvôli vysokým

nákladom a nízkym predajným cenám. Z toho dôvodu sa družstvo rozhodlo hrach vyradiť zo

štruktúry plodín. V roku 2006 bol opäť zaradený do pestovania, ale taktiež so stratou vo výške

4169 Sk na ha a 1152 Sk na t. Podobne ako hrach aj slnečnica vykazovala stratu 1942 Sk na

ha v roku 2004, preto bola vyradená zo štruktúry, ale opätovne zaradená v roku 2006, kedy

taktiež vykázala stratu vo výške 9131 Sk na ha a 3401 Sk na t, pretože sa zvýšili náklady na

jej pestovanie.

4.4 Ekonomická analýza vybraných komodít živočíšnej výroby

Medzi hlavné úžitkové vlastnosti hospodárskych zvierat patria:

1) reprodukčná úžitkovosť - zabezpečuje reprodukciu zvierat pre všetky smery ďalšieho

upotrebenia na farme a produkciu komodít živ. pôvodu. Ide o proces rozmnožovania dôležitý

pre zachovanie druhu, plemena, rodu atď.

2) mlieková úžitkovosť - je kvantitatívna a kvalitatívna produkcia mlieka v období od

otelenia dojnice až po zasušenie. Kvantita je produkcia mlieka v kg a kvalitu určuje obsah

tuku, bielkovín a laktózy.

3) mäsová úžitkovosť - produkcia mäsa a tuku patrí medzi najdôležitejšie úžitkové vlastnosti

HZ, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní plnohodnotnej výživy obyvateľstva.

Mäsovú úžitkovosť charakterizujú ukazovatele výkrmovosti a jatočnej hodnoty.

45

Ukazovatele úžitkovosti v ŽV

Tabuľka 13

Vybrané ukazovatele ŽV MJ 2003 2004 2005 2006 Index 06/03

Ročná úžitkovosť na 1 dojnicu l 7176 6927 7018 6865 96%

Odchov teliat na 100 ks kráv ks 90,48 86,39 85,05 86,4 95%

Prírastok teliat ks/deň/kg kg 0,79 0,79 0,75 0,8 101%

Prírastok jalovíc ks/deň/kg kg 0,69 0,74 0,73 0,74 107%

Prírastok výkrm HD ks/deň/kg kg 0,96 0,99 0,96 0,96 100%

Odchov ciciakov ks/rok ks 10597 10218 9243 9693 91%

Prírastok výkrmu ošípaných ks/deň/kg kg 0,72 0,7 0,68 0,68 94%

Prírastok škôlka ošípaných ks/deň/kg kg 0,53 0,49 0,51 0,55 104%

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Na úseku živočíšnej výroby sú dosiahnuté výsledky uvedené v tabuľke 13. Tieto

výsledky by som hodnotila ako priaznivé, pretože všetky ukazovatele majú mierny nárast

alebo mierny pokles. Výrazný pokles nezaznamenala žiadna komodita v sledovanom období.

V roku 2006 sa znížila ročná úžitkovosť na 1 dojnicu na 6865 l oproti roku 2003 z 7176 l, čo

v relatívnom vyjadrení predstavuje 96%. V roku 2006 sa zvýšil ako prírastok teliat , tak aj

prírastok jalovíc a tie z 0,69 kg v roku 2003 na 0,74 kg v roku 2006. Prírastok výkrmu HD

ostal nezmenený v roku 2006 v porovnaní s rokom 2003.

Podobne sa darilo aj v chove ošípaných. Odchov ciciakov sa od roku 2003 postupne

znižoval z 10597 v roku 2003 na 9243 v roku 2005 a v roku 2006 sa zvýšil o 450 na 9693.

Prírastok ciciakov sa v roku 2006 zvýšil na 0,55 kg oproti roku 2003 z 0,53, čo v relatívnom

vyjadrení predstavuje 104%.

4.4.1 Nákladovosť vybraných komodít ŽV

V uvedenej podkapitole som sa venovala nákladom vybraných komodít ŽV a to najmä

mlieko, výkrm HD a výkrm ošípaných. Zaoberala som sa nákladmi celkom a nákladmi na

jednotku produkcie

46

Prehľad nákladov celkom a na jednotku produkcie v sledovanom období (v tis. Sk)

Tabuľka 14

2003 2004 2005 2006

Hlavné komodity

Vlastné náklady celkom

VN na jedn. produkcie (l, kg, ks)

Vlastné náklady celkom

VN na jedn. produkcie (l, kg, ks)

Vlastné náklady celkom

VN na jedn. produkcie (l, kg, ks)

Vlastné náklady celkom

VN na jedn. produkcie (l, kg, ks)

VN celkom Index 06/03

Mlieko 64922 8,87 65509 9,6 68501 9,79 70321 10,7 108% Produkcia v l 7319228 - 6823820 - 6997045 - 6567230 - - Teľce 9826 59,96 9721 59,00 11246 71,32 13324 69,29 136% Býci - výkrm 6372 36,87 7526 42,7 6777 43,95 6633 43,35 104% Výkrm HD celkom - 40,17 - 44,09 - 47,82 - 46,18 - Odstavčatá: 1ks=12 kg 15662 1473 16054 1538 15314 1598 17147 1768 109% Predvýkrm (škôlka) 7609 39,22 6948 38,00 8114 43,77 9616 45,14 126% Výkrm ošípaných 18847 32,32 18304 30,8 15513 29,21 16610 31,94 88% Výkrm ošípaných celkom - 43,55 - 42,87 - 43,46 - 47,57 -

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Vlastné náklady celkom sú súčtom priamych a nepriamych nákladov spolu. Najvyššie

vlastné náklady v sledovanom období zaznamenalo predovšetkým mlieko, teľce a z ošípaných

najmä odstavčatá a výkrm ošípaných. Najväčší nárast vlastných nákladov nastal najmä

u teliat, ktorých vlastné náklady sa zvýšili až o 3,5 mil. Sk v roku 2006 na 13,334 mil. Sk

oproti roku 2003 z 9,826 mil. Sk., čo v relatívnom vyjadrení predstavuje 136%.Taktiež sa

zvýšili náklady na mlieko v roku 2006 o 5,4 mil. Sk (108%) oproti roku 2003. V chove

ošípaných zaznamenali najväčší nárast náklady na predvýkrm, ktoré sa zvýšili o 2,007 mil. Sk

(126%) v roku 2006 oproti roku 2003. Naopak najväčší a jediný pokles som si všimla

u výkrmu ošípaných, ktorého náklady sa znížili v roku 2003 z 18847 tis. Sk na 16610 tis. Sk

v roku 2006, čo predstavuje v relatívnom vyjadrení 88%. Hoci výkrm ošípaných patrí medzi

komodity s vyššími nákladmi v posledných rokoch zaznamenal pokles nákladov. Z hľadiska

kalkulačného úseku výkrmu ošípaných nastalo zvýšenie nákladov na jednotku produkcie

v roku 2006 na 47,57 Sk, z 43,55 v roku 2003. Hoci sa môže na prvý pohľad zdať, že náklady

na výkrm ošípaných sa znižujú, nie je to celkom pravda, pretože do tohto kalkulačného úseku

treba zahrnúť aj náklady na predchádzajúce kategórie, ako sú odstavčatá, predvýkrm

a samotný výkrm ošípaných.

47

4.4.2 Tržby vybraných komodít ŽV

Tržby tak ako aj v RV, tak aj v ŽV sú jedným z hlavných nástrojov podieľajúcich sa

na VH podniku, aj keď tržby v ŽV nedosahujú také výsledky ako v RV. Nasledujúca tabuľka

poskytuje pohľad na tržby v sledovanom období.

Prehľad tržieb celkom a na jednotku predaja v sledovanom období (v tis. Sk)

Tabuľka 15

2003 2004 2005 2006

Hlavné komodity

Tržby celkom

Tržby na jedn. predaja (l, kg,ks)

Tržby celkom

Tržby na jedn. predaja (l, kg,ks)

Tržby celkom

Tržby na jedn. predaja (l, kg,ks)

Tržby celkom

Tržby na jedn. predaja (l, kg,ks)

Tržby celkom Index 06/03

Mlieko 64743 65903 66636 64172 99% Predaj v l 7044619 9,19 6555096 9,65 6710597 9,93 6296806 10,19 - Výkrm HD 14712 11996 13253 9588 65% Predaj v kg 321760 45,72 265799 45,13 268830 49,3 184704 51,91 -

Výkrm ošípaných 33806 36621 35036 32799 97% Predaj v kg 844238 40,04 877722 41,72 836957 41,86 802694 40,86 -

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Pri hodnotení tržieb ŽV som sa zamerala na tržby celkom a tržby na jednotku predaja.

Podobne ako pri plodinách RV aj v ŽV som hodnotila tržby za predané komodity bez vplyvu

dotácií. Porovnávala som hlavné kalkulačné úseky ako je mlieko, výkrm HD (ktorého

súčasťou sú teľce a výkrm - býci) a výkrm ošípaných (ktorého súčasťou sú odstavčatá, škôlka

a výkrm ošípaných). U všetkých komodít v sledovanom období nastal pokles tržieb, čo

spôsobil aj pokles predávaného množstva jednotlivých komodít. Kým napr. v roku 2003 sa

predalo 7,04 mil. l mlieka, tak v roku 2006 sa predalo 6,29 mil. l mlieka. Najvyššie tržby sa

prejavili na mlieku, ktoré sa v sledovanom období pohybovali cca od 64,1 mil. Sk po 66,6

mil. Sk. Aj napriek tomu, že tržby na jednotku predaja sa zvýšili zo 45, 7 Sk v roku 2003 na

51,91 Sk, najväčší pokles tržieb sa prejavil vo výkrme HD, ktorého tržby sa znížili v roku

2003 z 14712 tis. Sk na 9588 tis. Sk v roku 2006 o 5124 tis. Sk, v relatívnom vyjadrení to

predstavuje 65%. Sčasti je to zapríčinené aj poklesom predajného množstva takmer

o polovicu pri porovnaní rokov 2003 a 2006. Pokles tržieb zaznamenal aj výkrm ošípaných

o 3% a taktiež aj pokles tržieb mlieka o 1%.

48

4.4.3 Vyčíslenie zisku/straty vybraných komodít ŽV

V tejto kapitole som sa taktiež zaoberala vyčíslením zisku alebo straty v ŽV, podobne

ako v RV som vychádzala z tabuliek 14 a 15. Ide o zisk alebo strata pred zdanením a úrokmi,

tj. hrubý zisk alebo strata.

Prehľad dosahovania zisku/straty na 1 ha a 1 t (v tis. Sk)

Tabuľka 16

2003 2004 2005 2006

Hlavné komodity

Zisk/ Strata celkom

Zisk/strata na MJ

(l, kg, ks)

Zisk/ Strata celkom

Zisk/strata na MJ

(l, kg, ks)

Zisk/ Strata celkom

Zisk/strata na MJ

(l, kg, ks)

Zisk/ Strata celkom

Zisk/strata na MJ

(l, kg, ks)

Mlieko 2254 0,32 328 0,05 940 0,14 -3211 -0,51 Výkrm HD 1786 5,55 276 1,04 398 1,48 1058 5,73

Výkrm ošípaných -2963 -3,51 -1009 -1,15 -1339 -1,6 -5386 -6,71

SPOLU 1077 - -405 - -1780

Sk - -7539 -

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že vybrané komodity ŽV sa nachádzajú v negatívnej

situácii. Od roku 2003 negatívne graduje výsledok medzi nákladmi a výnosmi. Kým v roku

2003 dosiahlo mlieko zisk vo výške 2254 tis. Sk, tak v roku 2006 už dosiahlo stratu 3211 tis.

Sk. Bolo to spôsobené jednak zvyšujúcimi sa vstupmi do výroby a tým aj zvýšenými

nákladmi na mlieko a taktiež stanovenie trhovej ceny mlieka na trhu. Kalkulačný úsek

výkrmu HD zaznamenal tiež pokles, ale nie do záporných čísel. V roku 2003 vykazoval zisk

vo výške 1786 tis. Sk, v roku 2004 klesol zisk na 276 tis. Sk a v roku 2006 opäť vzrástol na

1058 tis. Sk. Výkrm ošípaných sa v sledovanom období pohybuje iba v strate. V roku 2003

bola strata 2963 tis. Sk, nasledujúci rok strata klesla o 1954 tis. Sk a v roku 2006 sa prehĺbila

do výšky 5386 tis. Sk. Napriek tomu sa družstvo rozhodlo, že sa aj naďalej bude venovať

chovu tejto komodity, s cieľom znížiť stratu.

Celkovo podnik za vybrané komodity spočiatku vykazoval zisk vo výške 1077 tis. Sk

v roku 2003, ktorý sa v roku 2004 zmenil na stratu vo výške 405 tis. Sk, v roku 2005 sa táto

strata prehĺbila na 1780 tis. Sk a v roku 2006 dosiahla strata výšku 7539 tis. Sk.

Je možné zhodnotiť, že poľnohospodárske družstvo bez dotácií, je len vo

výnimočných situáciách schopné dosiahnuť zisk. Z toho dôvodu je nutné, aby naše

poľnohospodárske družstvá boli podporované formou dotácií, či už od štátu alebo z EÚ.

49

4. 5 Ekonomická analýza rentability podniku

4.5.1 Ekonomická analýza RV

Ekonomická analýza RV je zameraná na zhodnotenie RV prostredníctvom celkových

nákladov, výnosov, VH a VH bez dotácií. V tejto kapitole, som apelovala na prosperovanie

družstva s dotáciami a bez nich.

Prehľad celkových N a V, VH, VH bez dotácií v RV za sledované obdobie (v tis. Sk)

Tabuľka 17

RV 2003 2004 2005 2006 Index 06/03

Náklady 116343 125778 132442 138694 119% Výnosy 121571 191170 171479 161265 133% VH 5228 65392 39037 22571 432%

VH bez dotácií -824 44551 19999 3626 440%

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Pri hodnotení celkových nákladov družstva je vidieť, že majú rastúci trend. Kým

v roku 2003 boli náklady 116 343 tis. Sk, tak každým rokom stúpali až v roku 2006 dosiahli

hodnotu 138 694 tis. Sk, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje 119%. Je prirodzené, že

náklady stúpajú, pretože každým rokom stúpajú náklady na vstupy do výroby, či už hnojivá,

energia, materiál a pod.

Výnosy majú v sledovanom období kolísavý charakter. Výrazne stúpli v roku 2004 až

na 191 170 tis. Sk z 121 571 tis. Sk v roku 2003, čo zapríčinili najmä tržby za predaj cukrovej

repy, ktorá mala v roku 2004 vysokú cukornatosť, čo sa odrazilo aj na jej predajnej cene.

V ďalšom roku 2005 výnosy mierne klesli na 171 479 tis. Sk a v roku 2006 klesli opäť na

161 265 tis. Sk, ale v porovnaní s rokom 2003 výrazne stúpli, v relatívnom vyjadrení o 33%.

Hodnotenie VH vychádza z nákladov a výnosov a z toho vyplýva, že PD dosiahlo

v každom roku zisk, pretože výnosy boli v každom roku vyššie ako náklady. VH bol najvyšší

v roku 2004 až 65 392 tis. Sk, čo zapríčinili tržby už spomínanej cukrovej repy. V roku 2003

bol zisk družstva 5228 tis. Sk oproti roku 2006 kedy zisk dosiahol hodnotu 22 571 tis. Sk, čo

v relatívnom vyjadrení predstavuje 432%.

Ako vidieť z tabuľky VH bez dotácií je pomerne nižší ako VH (s dotáciami), z čoho

vyplýva, že dotácie tvoria značnú časť VH podniku. V rokoch 2004 – 2005 mali dotácie

hodnotu cca od 20 000 tis. Sk – 22 000 tis. Sk, kým v roku 2003 mali najnižšiu hodnotu 6 052

50

tis. Sk z toho dôvodu, že SR nebola ešte členom EÚ. Po vstupe SR do EÚ sa výška dotácií

odzrkadlila aj v RV, ich zvýšením.

Graf 3: Vývoj N a V, VH, VH bez dotácií v RV za sledované obdobie (v tis. Sk)

-20000

0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

140000

160000

180000

200000

2003 2004 2005 2006

Náklady

Výnosy

VH

VH bez dotácií

Zdroj: Tabuľka 17

4.5.2 Ekonomická analýza ŽV

Ekonomická analýza ŽV, podobne ako pri RV, je zameraná na zhodnotenie ŽV taktiež

prostredníctvom celkových nákladov, výnosov, VH a VH bez dotácií.

Prehľad celkových N a V, VH, VH bez dotácií v RV za sledované obdobie (v tis. Sk)

Tabuľka 18

ŽV 2003 2004 2005 2006 Index 06/03

Náklady 149785 167367 161543 167983 112% Výnosy 153742 145740 150684 150771 98% VH 3957 -21627 -10859 -17212 -435%

VH bez dotácií -4342 -22475 -11913 -18256 -420%

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Pri hodnotení ŽV je už na pohľad vidieť, že nie je v tak pozitívnom stave ako RV.

Myslím, že sa to netýka len tohto družstva, pretože ŽV je komplikovanejšia a náročnejšia ako

RV v každom družstve. Celkové náklady za ŽV sa v roku 2006 zvýšili na 167 983 tis. Sk

oproti roku 2003, kedy ich hodnota bola 149 785 tis. Sk, v relatívnom vyjadrení sa zvýšili

o 12%. V roku 2004 a v roku 2006 boli pomerne na rovnakej úrovni.

51

Výnosy sa oproti nákladom celkovo znižujú, keď porovnáme rok 2003, kedy výnosy

dosiahli hodnotu 153 742 tis. Sk a v roku 2006 dosiahli 150 771 tis. Sk, čo predstavuje pokles

o 2%. VH dosiahol jedine v roku 2003 kladné hodnoty a to vo výške 3 957 tis. Sk, čo bolo

zapríčinené aj tým, že v tomto roku dostalo družstvo najvyššie dotácie 8 299 tis. Sk, kým

v ostatných rokoch sa dotácie pohybovali okolo 1 mil. Sk. V ostatných rokoch dosiahlo

družstvo stratu, ktorá bola v roku 2004 najvyššia (najnižšie záporné číslo) - 22 475 tis. Sk.

Táto strata bola zapríčinená najmä vysokými nákladmi a nízkymi výnosmi. Z jednotlivých

nákladov bola vyššia spotreba materiálu a energie, z toho najmä nakúpené krmivá, ďalej bola

v tomto roku vysoká spotreba vlastných výrobkov až o 10 mil. Sk v porovnaní s rokom 2003,

a správna réžia mala vyššie náklady o 4 mil. Sk v porovnaní s rokom 2003. Na druhej strane

nízke výnosy boli zapríčinené jednak nižšími tržbami za dospelé zvieratá a najmä nižšou

produkciou v ŽV o cca 8 mil. Sk oproti roku 2003. V nasledujúcom roku 2005 sa strata

znížila na – 10 859 tis. Sk a v roku 2006 opäť strata stúpla na – 17 212 tis. Sk. Pri porovnaní

rokov 2003 a 2006 nastal pokles v relatívnom vyjadrení 435%.

Z VH bez dotácií vidieť, že dotácie na ŽV sa neposkytujú v takom objeme ako na RV.

Ani prostredníctvom poskytnutých dotácií nie je družstvo schopné dosiahnuť zisk, pretože

ako som už spomínala ŽV je zložitá a komplikovaná v každom družstve. Preto je potrebné,

aby bolo družstvo podporované prostredníctvom štátu alebo európskej únie.

Graf 4: Vývoj N a V, VH, VH bez dotácií v ŽV za sledované obdobie (v tis. Sk)

-40000

-20000

0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

140000

160000

180000

2003 2004 2005 2006

Náklady

Výnosy

VH

VH bez dotácií

Zdroj: Tabuľka 18

52

4.5.3 Rentabilita vybraného subjektu

Pojem rentabilita možno chápať aj ako výnosnosť. V tomto prípade používam

rentabilitu, ako zhodnotenie podniku ako celku za jeho RV a ŽV.

Prehľad celkových N a V, VH, VH bez dotácií za PV (v tis. Sk)

Tabuľka 19

Spolu za RV a ŽV 2003 2004 2005 2006 Index 06/03

Náklady 266128 293145 293985 306677 115%

Výnosy 275313 336910 322163 312036 113%

VH 9185 43765 28178 5359 58%

VH bez dotácií -5166 22076 8086 -14630 -283%

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Zhodnotenie poľnohospodárskej výroby za RV a ŽV je možné na základe uvedenej

tabuľky č.19. Aj napriek tomu, že náklady majú rastúci trend, dosahuje podnik v sledovanom

období kladné hodnoty. Celkové náklady za PV stúpli v roku 2006 na 306 677 tis. Sk oproti

roku 2003 z 266 128 tis. Sk, čo je nárast v relatívnej hodnote o 15%. Výnosy taktiež rástli

v sledovanom období, aj keď pomalšie ako náklady. V roku 2006 sa zvýšili na 312 036 tis. Sk

oproti roku 2003, kedy mali hodnotu 275 313 tis. Sk, čo je nárast o 13% v relatívnom

vyjadrení. Keďže v každom roku boli výnosy vyššie ako náklady, tak aj VH, ktorý družstvo

dosiahlo v sledovanom období má kladné hodnoty. Pri porovnaní rokov 2003 a 2006 je

možné povedať, že nastal pokles o 58%. Najvyšší zisk podnik dosiahol v roku 2004 a to

43 765 tis. Sk, čo bolo zapríčinené najmä vysokým ziskom v RV, aj napriek tomu, že v tomto

roku ŽV zaznamenala najvyššiu stratu. V ďalšom roku 2005 sa zisk znížil na 28 178 tis. Sk aj

z toho dôvodu, že zisk v RV bol podstatne nižší. Podobná situácia nastala aj v roku 2006.

Napriek tomu, že ŽV podniku je stratová, VH za poľnohospodársku výrobu je kladný.

Tento zisk ovplyvňuje najmä RV, ktorá dosahuje v sledovanom období kladné výsledky. RV

je v družstve považovaná za rentabilnejšiu oproti ŽV.

53

Graf 4: Vývoj N a V, VH, VH bez dotácií za poľnohospodársku výrobu v sledovanom

období (v tis. Sk)

-50000

0

50000

100000

150000

200000

250000

300000

350000

2003 2004 2005 2006

Náklady

Výnosy

VH

VH bez dotácií

Zdroj: Tabuľka 19

4.6 Porovnanie nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia vybraného

podniku so SR v KVO

V tejto samostatnej kapitole som sa venovala porovnaniu analyzovaného družstva

s priemernými hodnotami dosahovanými v rámci SR. Porovnávala som dosiahnuté výsledky

ako náklady a výnosy na 1 ha a taktiež VH na 1 ha. Podobne som postupovala aj pri

porovnaní ŽV a celkovej poľnohospodárskej výroby.

Prehľad N, V a VH v Sk na 1 ha p. p. v RV

Tabuľka 20

2003 2004 2005 2006 RV N/ha V/ha N/ha V/ha N/ha V/ha N/ha V/ha

N/ha Index 06/03

V/ha Index 06/04

PD Devio 25303 26440 27213 41361 28507 36909 30322 35257 120% 133% KVO SR 17295 16652 20844 27224 20124 23948 20792 23427 120% 141%

VH na ha p.p. PD Devio 1137 14148 8402 4935 - -

VH na ha p.p. KVO SR -643 6380 3824 2635 - -

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

54

Pri porovnaní nákladov, výnosov a výsledku hospodárenie podniku v RV

s priemernými hodnotami za SR v KVO už na pohľad vidieť, že majú rovnaký priebeh.

Rozdiel je v tom, že PD Nové Sady dosahuje vyššie hodnoty ako sú priemerné hodnoty za

SR. Kým v roku 2003 dosiahlo družstvo náklady 25 303 Sk na 1 ha, tak priemerná hodnota za

SR dosiahnutá v tomto roku bola 17 295 Sk na 1 ha. Síce družstvo má vyššie náklady na 1 ha

ako priemer SR, na druhej strane má aj vyššie výnosy na 1 ha. Napr. v roku 2003 malo

družstvo výnosy vo výške 26 440 Sk na 1 ha a priemer SR dosiahol výnos vo výške 16 652

Sk na 1 ha. Z tohto pohľadu sa dá usúdiť, že PD Devio dosahuje vyššie výsledky ako je

priemer SR, preto sa dá povedať, že má nadpriemerné hodnoty. Najvyššie výnosy na 1 ha

dosiahlo družstvo v roku 2004 vo výške 41 361 Sk, tak isto ako aj priemer SR mal najvyššie

výnosy v roku 2004 vo výške 27 224 Sk na 1 ha. Je možné zhodnotiť, že rok 2004 bol

najúrodnejší a najefektívnejší zo sledovaných rokov. Naopak najnižšie náklady vytvorilo

družstvo v roku 2003, tak isto aj za priemer SR boli náklady na 1 ha najnižšie v tomto roku.

Z tabuľky je vidieť, pri porovnaní rokov 2003 a 2006, že náklady na 1 ha rastú rovnako

rýchlo u PD Devia ako aj priemerne za SR, v relatívnom vyjadrení 120%, kým výnosy na 1

ha rastú rýchlejšie pri priemere SR (141%) ako u vybraného podniku (133%).

Pri pohľade na VH je zrejmé, že majú taktiež rovnaký priebeh ako u vybraného

podniku tak aj za priemer SR. PD Devio dosiahlo dvojnásobné výsledky ako sú priemerné

hodnoty SR. V každom roku dosiahlo kladný VH – zisk. Priemer SR mal taktiež v každom

roku zisk, okrem roku 2003 kedy dosiahol stratu vo výške -643 Sk na 1 ha. Kým družstvo

malo v roku 2004 zisk 14 148 Sk na 1 ha, tak priemer SR mal zisk 6380 Sk na 1 ha.

Z hľadiska hospodárenia družstva v RV sa dá zhodnotiť, že družstvo má nadpriemerné

výsledky a malo by si ich udržovať čo najdlhšie.

Graf 5: Vývoj VH / ha p. p. podniku a za SR v RV v sledovanom období

-2000

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

14000

16000

2003 2004 2005 2006

VH na ha p.p. podniku VH na ha p.p. za SR

Zdroj: Tabuľka 20

55

Prehľad N, V a VH v Sk na 1 ha p. p. v ŽV

Tabuľka 21

2003 2004 2005 2006 ŽV N/ha V/ha N/ha V/ha N/ha V/ha N/ha V/ha

N/ha Index 06/03

V/ha Index 06/04

PD Devio 32576 33437 36211 31532 34770 32433 36726 32963 113% 99% KVO SR 19147 18224 20712 18559 19789 19096 20322 19406 106% 106%

VH na ha p.p. podniku 861 -4679 -2337 -3763 - -

VH na ha p.p. za SR -923 -2153 -693 -916 - -

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Ako vidieť z tabuľky 21, tak ŽV už nie je efektívna ako RV, či už sa to týka PD Devio

alebo priemerných hodnôt za SR. Z údajov, ktoré som mala k dispozícii, je možné

skonštatovať, že podnik dosahuje zisk jedine v roku 2003, kedy sú V/ha vyššie 33 437 Sk ako

N/ha 32 576 Sk, čo prináša zisk vo výške 861 Sk. Kladný VH sa dá pripísať najmä vysokým

dotáciám, ktoré družstvo v tomto roku dostalo. V ostatných rokoch malo družstvo stratu, ktorá

bola najvyššia v roku 2004 vo výške -4679 Sk na 1 ha. V ďalšom roku sa strata znížila na -

2337 Sk a v roku 2006 opäť mierne stúpla na -3763 Sk.

VH za priemer SR mal stratu v každom roku. Taktiež priemer SR dosiahol najvyššiu

stratu v roku 2004 a to vo výške -2153 Sk na 1 ha. Následne v roku 2005 sa strata podstatne

znížila na -693 Sk a v roku 2006 mierne stúpla na – 916 Sk na 1 ha.

Pri hodnotení nákladov je možno vidieť z tabuľky, že náklady rastú rýchlejšie

v podniku, a to nárast o 13% pri porovnaní rokov 2003 a 2006, priemerne za SR náklady

narástli o 6% v porovnaní rokov 2003 a 2006.

Pri hodnotení výnosov je vidieť, že klesli o 1%, čo je celkom dobrá situácia pre

podnik, pretože sa výnosy extrémne neznížili. Priemerne za SR výnosy narástli tiež o 6% ako

náklady pri porovnaní rokov 2003 a 2006.

56

Graf 6: Vývoj VH / ha p. p. podniku a za SR v ŽV v sledovanom období

-5000

-4000

-3000

-2000

-1000

0

1000

2000

2003 2004 2005 2006

VH na ha p.p. podniku VH na ha p.p. za SR

Zdroj: Tabuľka 21

Prehľad N, V a VH v Sk na 1 ha p. p. v poľnohospodárskej výrobe

Tabuľka 22

2003 2004 2005 2006 Poľnohospodárska výroba (RV+ŽV) N/ha V/ha N/ha V/ha N/ha V/ha N/ha V/ha

N/ha Index 06/03

V/ha Index 06/04

PD Devio 57879 59877 63424 72893 63277 69342 67048 68220 116% 114% KVO SR 36442 34876 41556 45783 39913 43044 41114 42833 113% 123%

VH na ha p.p. podniku 1998 9469 6065 1172 - -

VH na ha p.p. za SR -1566 4227 3131 1719 - -

Zdroj: vnútropodnikové údaje PD Devio, Nové Sady, vlastné výpočty

Poľnohospodárska výroba, t. j. RV spolu so ŽV, zaznamenala pozitívne výsledky aj

v rámci družstva aj v rámci priemeru SR. I keď ŽV nie je rentabilná, RV je o to rentabilnejšia

a tak výsledkom je zisková poľnohospodárska výroba. Je možné skonštatovať, že náklady

podniku vzrástli v porovnaní rokov 2003 a 2006 o 16% a náklady za priemer SR vzrástli

o 13%. Oproti tomu výnosy majú taktiež rastúcu tendenciu, za priemer SR vzrástli o 23%

z roku 2003 z 34 876 Sk na 1 ha na 42 833 v roku 2006. Tak isto výnosy podniku majú rastúci

trend, keď sa celkovo zvýšili o 14%, z roku 2003 z 59 877 Sk na 1 ha na 68 220 Sk v roku

2006. I keď náklady v podniku rastú rýchlejšie a výnosy pomalšie ako je priemer SR,

družstvo dosahuje v každom roku zisk, čo je pozitívne aj pre akcionárov.

PD Devio Nové Sady dosahovalo v priemere vyššie hodnoty ako je priemer SR

a dôvodom môže byť, že družstvo má väčšiu výmeru, tým väčšiu produkciu, väčší počet

57

kusov HD a ošípaných ako je priemer. Iba v roku 2006 dosiahlo družstvo porovnateľný VH

ako priemer SR a to 1172 Sk na 1 ha.

Graf 7: Vývoj VH / ha p. p. podniku a za SR v poľnohospodárskej výrobe v sledovanom

období

-4000

-2000

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

2003 2004 2005 2006

VH na ha p.p. podniku VH na ha p.p. za SR

Zdroj: Tabuľka 22

4.7 RENTABILITA

Rentabilita znamená schopnosť výrobku al. produktu prinášať zisk. Na hodnotenie

úrovne rentability nestačí príslušná suma VH, pretože táto nič nehovorí o jej vzťahu

k vynaloženým vstupom a úrovni ich zhodnotenia. Preto sa dáva VH (či už hrubý alebo čistý)

do pomeru k zdrojom vynaloženým na jeho tvorbu. Za zdroje môžeme považovať náklady,

výnosy, pridanú hodnotu, tržby, vlastný kapitál, cudzí kapitál alebo celkový kapitál. Tým

dostávame rad ukazovateľov s rôznou vypovedacou schopnosťou.

Rentabilita vlastne syntetizuje úroveň vývoja aktív, likvidity a celkovej zadĺženosti

podniku.

58

Vybrané ukazovatele rentability

Tabuľka 23

Hodnota ukazovateľa Zmena Index Ukazovateľ 2004 2005 2006 05-04 06-04 06-05 05/04 06/04 06/05

Rentabilita celkového kapitálu 0,0621 0,0204 0,0208

-0,0417

-0,0413 0,0004 33% 34% 102%

Rentabilita vlastného kapitálu 0,0756 0,0227 0,0223

-0,0529

-0,0533

-0,0004 30% 30% 98%

Rentabilita základného imania 0,1482 0,0454 0,0452

-0,1028

-0,1029

-0,0001 31% 31% 100%

Rentabilita celkových tržieb 0,0904 0,0309 0,0302 -

0,0595 -

0,0601 -

0,0006 34% 33% 98% Rentabilita celkových výnosov 0,0751 0,0233 0,0239

-0,0518

-0,0512 0,0006 31% 32% 102%

Rentabilita pridanej hodnoty 0,1989 0,0726 0,0804

-0,1263

-0,1185 0,0078 36% 40% 111%

Rentabilita osobných nákladov 0,3524 0,0958 0,0971

-0,2566

-0,2553 0,0013 27% 28% 101%

Rentabilita celkových nákladov 0,0812 0,0239 0,0245

-0,0573

-0,0568 0,0006 29% 30% 102%

Zdroj: vlastná práca22

Ako vidieť z tabuľky 23 je možné konštatovať, že v rokoch 2004 – 2006 bola

rentabilita podniku kladná. Je to z toho dôvodu, že podnik vytvoril v uvedených rokoch zisk.

Najvyššie hodnoty rentability sú v roku 2004 a vyplýva to zo skutočnosti, že PD Nové Sady

vykázalo v tomto roku najvyšší zisk.

Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje s akou intenzitou sa reprodukuje vložený

kapitál do podniku. RCK dosahovala v roku 2004 hodnotu 0,0621, čo hovorí o návratnosti

kapitálu vo výške 6,2 haliera na 1 korunu vloženého kapitálu. V relatívnom vyjadrení je to

6,2%. Ak je RCK nižšia ako priemerná úroková miera platená bankám z úveru, znamená to,

že aktíva firmy nie sú schopné vyprodukovať toľko, koľko vyžadujú splátky z úverov

a bankové úvery sa potom stávajú pre firmu nebezpečné. Ak je rentabilita vyššia je dobré mať

čo najviac úverov, pretože pôsobia ako nástroj rastu. Uvedené hodnoty za sledované obdobie

dosahujú kladné hodnoty, avšak nie vyššie ako je úroková miera za úver. PD Nové Sady

dosahovalo v roku 2004 vyššiu RCK (6,2%), ako úrok za úver (5%). V nasledujúcich rokoch

2005 a 2006 dosiahla RCK hodnotu 0,0204 a 0,0208, čo hovorí o návratnosti kapitálu vo

výške 2,04 a 2,08 haliera na 1 korunu vloženého kapitálu.

Rentabilita vlastného kapitálu by mala predovšetkým zaujímať akcionárov. RVK sa

znížila v roku 2006 na 0,0223 z pôvodnej hodnoty 0,756 v roku 2003, čo znamená, že v roku

2006 priniesla 1 koruna vlastného kapitálu zisk vo výške 2,23 haliera a v roku 2003 vo výške

7,56 haliera. Celkovo sa všetky rentability zhoršili v roku 2005 a 2006 oproti roku 2004.

59

Rentabilita tržieb vyjadruje schopnosť podniku dosahovať zisk pri danej úrovni tržieb,

resp. koľko zisku dokáže podnik vyprodukovať na 1 Sk tržieb. Rentabilita tržieb hodnoteného

podniku dosiahla v roku 2003 hodnotu 0,0904, čo znamená zisk vo výške 9,04 haliera na 1

korunu tržieb, resp. 9,04%. V ďalších rokoch dosiahol podnik RT v hodnote 0,03, čo

predstavuje zisk 3 haliere na 1 korunu tržieb, resp. 3%.

4.8 Index BONITY

Pomocou indexu bonity je možné tiež zhodnotiť finančnú situáciu sledovaného

podniku. Index bonity je súčasťou finančnej analýzy Ex post, ktorá je najčastejšie spájaná

s predvídaním vývoja finančného stavu podniku na základe ukazovateľov jeho doterajšieho

a súčasného stavu. Spomínaný index je založený na modeli viacrozmernej diskriminačnej

analýzy, resp. funkcie. Podniky sú posudzované na základe vybraných ukazovateľov, ktorým

je najviac priradená váha ich dôležitosti. Jeho matematický model je nasledovný:

Výpočet indexu bonity

Tabuľka 24

(v tis. Sk)

Váha Skutočná hodnota Prepočítaná hodnota Ukazovateľ

faktora 2004 2005 2006 2004 2005 2006

X1 Cash flow/cudzí kapitál 1,50 0,768 0,388 0,560 1,152 0,582 0,840

X2 Celkový kapitál/cudzí kapitál 0,08 5,301 5,789 6,743 0,424 0,463 0,539

X3 Zisk pred zdanením/celkový kapitál 10,00 0,073 0,025 0,022 0,733 0,252 0,218

X4 Zisk pred zdanením/výnosy 5,00 0,093 0,033 0,029 0,467 0,164 0,143

X5 Zásoby/spolu majetok 0,30 0,278 0,291 0,278 0,084 0,087 0,083

X6 Výnosy/spolu majetok 0,10 0,786 0,769 0,765 0,079 0,077 0,077

B Index bonity x 7,300 7,295 8,396 2,938 1,624 1,901

Zdroj: vlastná práca22

Z uvedenej tabuľky vyplýva pozitívna finančná situácia pre PD Devio, pretože čím je

index bonity vyšší, tým je prognózovaná finančná situácia podniku lepšia. Index bonity má v

roku 2004 hodnotu 2,938 čo znamená, že finančná situácia podniku je veľmi dobrá až

extrémne dobrá. V roku 2005 dosiahol podnik hodnotu 1,624 a v roku 2006 hodnotu 1,901,

60

z čoho sa dá usúdiť že v týchto rokoch je finančná situácia podniku dobrá až veľmi dobrá,

takže ďalší vývoj možno prognózovať pozitívne.

5. Záver a návrh na využitie poznatkov

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 znamenal veľký prelom

v podnikaní poľnohospodárskych subjektov. Po vstupe Slovenska do EÚ sa zmenili

ekonomické výsledky slovenského poľnohospodárstva vzhľadom na uplatňovanie SPP,

zmenu štruktúry, objemu a výšky finančných podpôr do poľnohospodárstva. Nový systém

dotácií posunuli tieto podniky na inú úroveň. Po vstupe SR do EÚ sa dotácie v objeme

zdvojnásobili. Sú poskytované dotácie na plochu (POP), na plodinu (SAPS) a na podporu

znevýhodnených oblastí (LFA). I keď sa poľnohospodárskym subjektom otvorili nové

možnosti, podnikanie v tejto oblasti sa stretáva s mnohými problémami. Nevýhodou

v poľnohospodárskom podnikaní sú najmä prírodné podmienky, ktoré ľudia nemajú možnosť

ovplyvniť. Ďalšie problémy je možné riešiť, a to uskutočňovaním pravidelnej finančnej alebo

ekonomickej analýzy, prostredníctvom ktorej podnik môže odhaliť jednak chyby vo výrobe

alebo riadení.

V sledovanom poľnohospodárskom podniku PD Devio Nové Sady ale aj v ostatných

poľnohospodárskych podnikoch na Slovensku existujú a pretrvávajú problémy, ktorých

riešenie si vyžadujú osobitý prístup a takisto efektívne využívanie nástrojov zo strany štátu,

ktoré je potrebné zamerať najmä na:

• poskytovanie dotácií poľnohospodárom zo štátneho rozpočtu,

• udržanie stabilných cien hlavných agrárnych komodít cenovou podporou a znižovať

rozsah cenovej regulácie v prospech využívanie trhového mechanizmu,

• ďalšie podporovanie hospodárenia v znevýhodnených oblastiach,

• podporovanie vstupov do poľnohospodárstva,

• podpora vedy, výskumu, poradenstva a poľnohospodárskeho školstva

• podpora rozvoja vidieka,

• podpora v oblasti daní, úverov a poistenia

• podpora domácich poľnohospodárov, kvôli zabráneniu značného prílevu produktov

a výrobkov zo zahraničných trhov.

Predmetom mojej diplomovej práce bolo ekonomické zhodnotenie PD Devio Nové Sady,

ktoré je zamerané ako tradičné poľnohospodárske družstvo na výrobu v RV a ŽV a v rôznych

61

iných oblastiach. Ekonomickú analýzu som uskutočnila v rokoch 2003 – 2006, čiže som

porovnávala výsledky družstva v čase.

V diplomovej práci som sa zamerala na zhodnotenie vybraných plodín v RV a vybraných

komodít v ŽV. Zhodnotila som aj celkovú nákladovosť a výnosnosť RV a ŽV a celkovú

poľnohospodársku výrobu v sledovanom období. Pri komplexnom hodnotení som využila aj

ukazovatele rentability a index bonity.

Pri hodnotení štruktúry aktív vyplýva, že družstvo disponuje veľkým objemom majetku

a to najmä neobežného majetku v roku 2006. Síce stav majetku v analyzovanom období klesá,

čoho príčinou je pokles obežného majetku a to konkrétne finančných účtov, je to z toho

dôvodu, že družstvo hradilo svoje krátkodobé záväzky práve týmto spôsobom.

Pri pohľade na štruktúru pasív je možné vidieť, že družstvo kryje majetok vo väčšej miere

vlastnými zdrojmi (78% - 80%) ako cudzími zdrojmi, čo možno považovať za veľké

pozitívum družstva.

PD Devio Nové Sady dosahuje v RV v sledovanom období kladný VH, čiže zisk.

Najvyšší zisk družstvo docielilo v roku 2004 vo výške 65 392 tis. Sk, čo spôsobila výrazná

produkcia kvalitnej cukrovej repy s vysokou cukornatosťou. Ďalšie roky už zisk pomaly

klesal, ale v porovnaní s rokom 2003, kedy SR ešte nebola členom EÚ, nastal nárast takmer

štvornásobný. ŽV sa už nejaví tak pozitívne, ako RV. Družstvo dosiahlo v sledovanom

období prevažne stratu, okrem roku 2003, kedy dosiahlo zisk vo výške 3957 tis. Sk, z toho

dôvodu, že v tomto roku dostalo družstvo vysoké dotácie, vo výške 8299 tis. Sk.

Z kalkulačných úsekov je najmenej rentabilný výkrm ošípaných, ktorý bol v strate počas

celého sledovaného obdobia. Výkrm HD a mlieko sa javí ako ziskové.

Na základe analýzy vybraných ukazovateľov rentability je možné povedať, že podnik

dosahuje kladné hodnoty a to pre neho znamená, že z celkového hľadiska je fungovanie

podniku rentabilné a efektívne, pretože vždy na vloženú korunu do podniku, vykazuje zisk.

Podobne aj na základe hodnotenia indexu bonity vyplýva pre podnik priaznivá

finančná situácia. Podnik dosahuje také hodnoty, kedy sa dá hovoriť, že prosperuje extrémne

dobre.

Na základe uvedených výsledkov je možné skonštatovať, že podnik počas celého

analyzovaného obdobia dosahoval kladné výsledky, preto ho možno označiť za „zdravý“. PD

Devio Nové Sady je jedno z najväčších a najprosperujúcejších na Slovensku. Podnik by mal

pokračovať vo svojej činnosti aj naďalej tak dobre ako postupuje.

Záver je venovaný SWOT analýze, ktorá poukazuje na silné a slabé stránky podniku, taktiež

aj na jeho príležitosti a ohrozenia.

62

SSWWOOTT aannaallýýzzaa

SSIILLNNÉÉ SSTTRRÁÁNNKKYY SSLLAABBÉÉ SSTTRRÁÁNNKKYY

- vysoký podiel vlastných zdrojov na

celkovom krytí majetku

- vlastná mechanizácia

- odbornosť zamestnancov

- kvalita mlieka

- nízke úverové zadĺženie podniku

- pravidelné dosahovanie zisku

- vysoký stav DHM

- veľké množstvo dodávateľov i odberateľov

- zvyšovanie tržieb, ktoré tvoria podstatnú časť

výnosov

- udržanie stavu HD a ošípaných

- zvyšovanie hektárových úrod

- náklady rastú rýchlejšie ako výnosy, čo sa

neprejavilo na poklese VH / náklady sú cenou

neovplyvniteľné

- rozloženie ŽV na 7 strediskách

PPRRÍÍLLEEŽŽIITTOOSSTTII OOHHRROOZZEENNIIAA

- majetkové podiely v rôznych akciových

spoločnostiach

- dostupná pracovná sila v regióne

- celoslovenský imidž družstva

- vývoz potravín do EÚ, noví odberatelia

- nízke úrokové sadzby úverov

- neustále zvyšovanie vstupov do výroby –

hnojivá, osivá, energia

- vysoké dane za pôdu (ako výrobného

faktora)

63

6. Použitá literatúra

1. ALEXY, J., SIVÁK, R.: Podniková ekonomika, Bratislava: IRIS, 2005, str. 12, ISBN 80-

89018-82-3

2. ÁRENDÁŠ, M.: Makroekonómia, Nitra: SPU, 2005, str. 15 - 16, ISBN 80-8069-524-5

3. BANDLEROVÁ, A., ILKOVÁ, Z.: Obchodné právo, Nitra: SPU, str. 89, ISBN 80-8069-

351-X

4. BELICA, M.: Podnikové financie, Nitra: SPU, 2002, str. 1, 17 – 18, ISBN 80-8069-006-5

5. BIELIK, P. A KOL.: Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu, Nitra: SPU, 2001, str.

5, 30 – 31, ISBN 80-7137-861-5

6. BIELIK, P., GURČÍK, Ľ., DVOŘÁK, M., BLCHÁČ, J.: Ekonomika podnikov, Nitra:

SPU, 2002, str. 7, 78 – 90, ISBN 80-8069-069-3

7. BOREKOVÁ, B.: Ekonomika agroodvetví, Nitra: SPU, 2006, str. 5, ISBN 80-8069-306-4

8. ČUNDERLÍK, D.: Základy hospodárenia firmy, Bratislava: Ing. Mračko, str. 240,

ISBN 80-8057-086-8

9. GOZORA, V.: Podnikový manažment, Nitra: SPU, 2005, str. 12-19, ISBN 80-8069-462-1

10. GRZNÁR, M. A KOL.: Podnikanie v agropotravinárstve, Bratislava: EKONÓM, 2002,

str. 6 – 7, 28, 209 – 212, ISBN 80-225-1536-1

11. GURČÍK, Ľ: Podnikateľská analýza a kontroling, Nitra: SPU, 2004, str. 27 – 28, 125 –

131, ISBN 80-7137-958-1

12. HACHEROVÁ, Ž.: Kapitál – štruktúra a vývoj, In: „MVD 1999“: Ekonomika

poľnohospodárstva na prahu tretieho tisícročia: II. sekcia: Ekonomika poľnohospodárstva:

Zborník vedeckých prác SPU, Nitra: 1999, str. 43 – 45, ISBN 80-7137-658-2

13. CHRASTINOVÁ, Z.: Úverovanie poľnohospodárstva na Slovensku a v štátoch EÚ,

Bratislava: VÚEPP, 2000, str. 33, ISBN 80-8058-171-1

14. CHRASTINOVÁ, Z., GUBOVÁ, M.: Financovanie podnikateľov v poľnohospodárstve

(príručka), Bratislava: VÚEPP, 2001, str. 4, ISBN 80-8058-202-5

15. KOŠČO, T.: Financie II, Riziko a poisťovníctvo, Nitra: SPU, 2002, str. 6 – 7, ISBN 80-

8069-008-1

16. KRETTER, A. A KOL.: Marketing, Nitra: SPU, 2004, str. 23, ISBN 80-8069-390-0

17. KUPKOVIČ, M.A KOL.: Kalkulácie a rozpočty, Bratislava: SPRINT, str.197,ISBN 80-

88848-37-7

18. PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby, SPU, Nitra, 2004, ISBN 80-8069-374-9, str. 28

19. VICEN, J.: Podnikateľská analýza, Nitra: SPU, 1998, str. 144, ISBN 80-7137-464-4

64

20. ZALAI, K. A KOL.: Finančno – ekonomická analýza podniku, Bratislava: SPRINT,

2000, str. 337, ISBN 80-88848-61-X

21. ZOBORSKÝ, I.: Ekonomika poľnohospodárstva, Nitra: SPU, 2002, str. 45, 82, 124 –

130, 154 - 169, ISBN 80-7137-941-7

Iné dokumenty:

22. BÉGEROVÁ L.: Seminárna práca z predmetu Podnikateľská analýza a kontroling, Nitra,

2007, str. 13

http://www.vuepp.sk/publikacie3_VN06_tab.html

http://www.vuepp.sk/publikacie5.html

http://www.land.gov.sk/index.php?navID=121

http://www.agroportal.sk/

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4585

65

Predseda PD Podpredseda PD, str. č. 2

Bezpečnostno – tech. služba v skladbe: - technik BOZP a PO - mechan. – energetik - agronóm ochranár

Výrobný námestník stredisko Nové Sady, str.č.3

Pracovníci kuchyne

Pracovníci ekonomického úseku

Ekonomický námestník

Personálne oddelenie a pôdny fond, sekretariát

Technik pre bezpečnosť a ochranu zdravia a požiarnu ochranu

Vodič, upratovačka, strážna služba

Inseminátor

Obchodný námestník pre ŽV

Výrobný námestník strediska Suľany, str. č. 4

Predstavenstvo (predseda PD je zároveň predsedom predstavenstva)

Členská schôdza

7. Prílohy

Príloha č. 1

66

Vedúci MTZ

Agronóm ochrany a výživy

Podpredseda PD

Vedúci sušiarenstva, pozberovej úpravy a miešanie krmív

Ostatní pracovníci iných podnikov

Stavební zámočníci

Pracovníci strediska sušiar., pozber. úpravy a miešania krmív

Pracovníci stavebných skupín

Stolári

Stavebný technik

Sklad MTZ

Pracovníci údržby ŽV strediska N.Sady, vrátane pracovníkov pridelených na stred. Čab

Ostatní pracovníci pracujúci na stavbách z iných stredísk a podnikov

Zásobovač

Výdaj stravy

67

Výrobný námestník Nové Sady

Traktoristi, pracovníci dopravy a dielní pri prácach v RV a ostatní pracovníci iných podnikov Agronóm strediska

Vedúci agronóm strediska

Mechanizátor strediska

Vedúci dielne

Traktoristi a pracovníci dopravy

Pracovníci dielne

Príprava ŽV a ostatní pracovníci iných podnikov

Pracovníci ŽV strediska Čab, strážna služba

Pracovníci ŽV strediska M.Zálužie a Kapince, strážna

Pracovníci ŽV strediska Caroviny, strážna služba

Pracovníci ŽV strediska Sila a N.Sady, strážna služba

Zootechnik farmy M. Zálužie a Kapince

Upratovačka strediska N. Sady

Skladníci strediska N. Sady a Čab

Vedúci farmy M.Zálužie a Kapince

Vedúci farmy Caroviny a 1/2

Zootechnik farmy Čab

Vedúci farmy Sila a 1/2

Zootechnik strediska a vedúci farmy Čab

68

Výrobný námestník strediska Suľany

Vedúci agronóm strediska

Pracovníci dielne

Traktoristi a pracovníci dopravy

Traktoristi, pracovníci dopravy a dielní pri prácach v RV a ostatní pracovníci iných podnikov

Mechanizátor strediska

Vedúci dielne

Zootechnik strediska

Vedúci farmy Šurianky

Vedúci farmy Suľany a Výčapky

Zootechnik farmy Suľany a Výčapky

Skladníci strediska Šurianky, Suľany, Výčapky

Upratovačka strediska Suľany

Čatár údržby ŽV a pracovníci údržby ŽV

Príprav ŽV a ostatní pracovníci iných podnikov

Pracovníci ŽV strediska Suľany a Výčapky, strážna služba

Pracovníci ŽV strediska Šurianky, strážna služba

69

Príloha č. 2 Majetok spolu

Text číslo riadku

2004 2005 2006

Spolu majetok r.002 + r.003 + r.032 + r.062 001 402 799 399 968 390 370

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie (353) 002

B. Neobežný majetok r.004 + r.013 + r.023 003 194 621 216 585 221 808

B. I. Dlhodobý nehmotný majetok súčet (r.005 až 012) 004 0 0 0

B. I. 1. Zriaďovacie výdavky (011) - /071, 091A/ 005

2. Aktivované náklady na vývoj (012) - /072, 091A/ 006

3. Softvér (013) - /073, 091A/ 007

4. Oceniteľné práva (014) - /074, 091A/ 008

5. Goodwill (015) - /075, 091A/ 009

6. Ostatný dlhodobý nehmotný majetok (019, 01X) - /079, 07X, 091A/ 010

7. Obstarávaný dlhodobý nehmotný majetok (041) - 093 011

8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný majetok (051) - 095A 012

B. II. Dlhodobý hmotný majetok súčet (r.014 až r.022) 013 180 028 203 227 208 450 B. II. 1. Pozemky (031) - 092A 014 6 950 14 434 18 387 2. Stavby (021) - /081, 092A/ 015 120 800 127 654 128 244 3. Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (022) - /082,092A/ 016 21 849 36 489 34 251 4. Pestovateľské celky trvalých porastov (025) - /085, 092A/ 017 5. Základné stádo a ťažné zvieratá (026) - /086, 092A/ 018 21 151 20 966 21 727 6. Ostatný dlhodobý hmotný majetok (029, 02X, 032) - /089, 08X, 092A/ 019

7. Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok (042) - 094 020 9 193 3 587 5 530 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok (052) - 095A 021 85 97 311

9. Opravná položka k nadobudnutému majetku (+/- 097) +/- 098 022

B.III. Dlhodobý finančný majetok súčet (r.024 až 031) 023 14 593 13 358 13 358

B.III.1. Podielové cenné papiere a podiely v ovládanej osobe (061) - 096A 024 2.

Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom (062) - 096A 025

3. Ostatné dlhodobé cenné papiere a podiely (063, 065) - 096A 026 14 593 13 358 13 358 4. Pôžičky účtovnej jednotke v konsolidovanom celku (066A) - 096A 027 5. Ostatný dlhodobý finančný majetok (067A, 096, 06XA) - 096A 028 6. Pôžičky s dobou splatnosti najviac jeden rok (066A, 067A, 06XA) - 096A 029 7. Obstarávaný dlhodobý finančný majetok (043) - 096A 030 8. Poskytnuté preddavky na dlhodobý finančný majetok (053) - 095A 031

C. Obežný majetok r.033 + r.041 + r.048 + r.056 032 207 794 183 154 168 401

C.I. Zásoby súčet (r.034 až r.040) 033 112 144 116 485 108 404

C.I.1. Materiál (112, 119, 11X) - /191, 19X/ 034 4 235 5 428 4 676

2. Nedokončená výroba a polotovary (121, 122, 12X) - /192, 193, 19X/ 035 17 560 22 554 27 409

3. Zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok 12X - 192A 036

4. Výrobky (123) - 194 037 42 250 47 484 30 347

70

5. Zvieratá (124) - 195 038 41 806 41 018 45 972

6. Tovar (132, 13X, 139) - /196, 19X/ 039

7. Poskytnuté preddavky na zásoby (314A) - 391A 040 6 293 1

C.II. Dlhodobé pohľadávky súčet (r.042 až 047) 041 30 0 0

C. II. 1.

Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 311A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 042 30

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 043 3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 044 4.

Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 045

5. Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 046 6. Odložená daňová pohľadávka (481A) 047

C.III. Krátkodobé pohľadávky súčet (r.049 až 055) 048 76 960 63 702 59 289

C.III.1. Pohľadávky z obchodného styku (311A, 312A, 313A, 314A, 315A, 31XA) - 391A 049 69 554 62 079 50 790

2. Pohľadávky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (351A) - 391A 050

3. Ostatné pohľadávky v rámci konsolidovaného celku (351A) - 391A 051 4.

Pohľadávky voči spoločníkom, členom a združeniu (354A, 355A, 358A, 35XA) - 391A 052

5. Sociálne zabezpečenie (336) - 391A 053

6. Daňové pohľadávky (341, 342, 343, 345) - 391A 054 7 402 1 626 8 488

7. Iné pohľadávky (335A, 33XA, 371A, 373A, 374A, 375A, 376A, 378A) - 391A 055 4 -3 11

C.IV. Finančné účty súčet (r.057 až r.061) 056 18 660 2 967 708

C.IV.1. Peniaze (211, 213, 21X) 057 169 404 138 2. Účty v bankách (221A, 22X +/- 261 058 18 491 2 563 570 3. Účty v bankách s dobou viazanosti dlhšou ako jeden rok 22XA 059 4. Krátkodobý finančný majetok (251, 253, 256, 257, 25X) - /291, 29X/ 060 5. Obstarávaný krátkodobý finančný majetok (259) - 291 061

D. Časové rozlíšenie r.063 až 064 062 384 229 161

D. 1. Náklady budúcich období (381, 382) 063 384 221 159

2. Príjmy budúcich období (385) 064 8 2

1 610

812 1 599

643 1 561

319

71

Vlastné imanie a záväzky spolu

Text číslo riadku

2004 2005 2006

Spolu vlastné imanie a záväzky r.066 + r.086 + r.116 065 402 799 399 968 390 370

A. Vlastné imanie r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.085 066 314 594 315 878 319 498

A. I. Základné imanie súčet (r.068 až 070) 067 160 478 158 318 157 750

A. I. 1. Základné imanie (411 alebo +/- 491) 068 160 478 158 318 157 750 2. Vlastné akcie a vlastné obchodné podiely (/-/ 252) 069 3. Zmena základného imania +/- 419 070

A. II. Kapitálové fondy súčet (r.072 až 077) 071 63 577 63 641 63 645 A. II. 1. Emisné ážio (412) 072 2. Ostatné kapitálové fondy (413) 073 32 856 32 856 32 856 3.

Zákonný rezervný fond (Nedeliteľný fond) z kapitálových vkladov (417, 418) 074 36 011 36 075 36 079

4. Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (+/- 414) 075 5. Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín (+/- 415) 076 -5 290 -5 290 -5 290 6. Oceňovacie rozdiely z precenenia pri splynutí a rozdelení (+/- 416) 077

A.III. Fondy zo zisku súčet (r.079 až r.081) 078 36 390 36 390 36 390

A.III.1. Zákonný rezervný fond (421) 079 2. Nedeliteľný fond (422) 080 3 551 3 551 3 551 3. Štatutárne fondy a ostatné fondy (423, 427, 42X) 081 32 839 32 839 32 839

A.IV. Výsledok hospodárenia minulých rokov r.083 až 084 082 30 369 50 349 54 577

A.IV.1. Nerozdelený zisk minulých rokov (428) 083 30 369 50 349 54 577 2. Neuhradená strata minulých rokov (/-/ 429) 084

A.V. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie /+-/ r.001 - (r.067 + r.071 + r.078 + r.082 + r.086 + r.116) 085 23 780 7 180 7 136

B. Cudzie zdroje z r.087 + r.091 + r.102 + r.112 086 75 991 69 096 57 895

B.I. Rezervy súčet (r.088 až r.090) 087 15 169 10 906 10 283

B.I.1. Rezervy zákonné (451 A) 088

2. Ostatné dlhodobé rezervy (459A, 45XA) 089

3. Krátkodobé rezervy (323, 32X, 451A, 459A, 45XA) 090 15 169 10 906 10 283

B.II. Dlhodobé záväzky súčet (r.092 až r.101) 091 9 393 13 444 14 410

B.II.1. Dlhodobé záväzky z obchodného styku (479A) 092 2. Dlhodobé nevyfakturované dodávky (476A) 093 3. Dlhodobé záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (471A) 094 4. Ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku (471A) 095 5. Dlhodobé prijaté preddavky (475A) 096 6. Dlhodobé zmenky na úhradu (478A) 097 7. Vydané dlhopisy (473A /-/ 255A) 098 8. Záväzky zo sociálneho fondu (472) 099 767 632 9. Ostatné dlhodobé záväzky (474A, 479A, 47XA, 372A, 373A, 377A) 100 7 139 9 012 9 043 10. Odložený daňový záväzok (481A) 101 2 254 3 665 4 735

B.III. Krátkodobé záväzky súčet (r.103 až r.111) 102 26 102 20 585 17 686

B.III.1. Záväzky z obchodného styku (321, 322, 324, 325, 32X, 475A, 478A, 479A, 47XA) 103 4 905 7 754 3 882

Nevyfakturované dodávky (326, 476A) 104

72

2.

3. Záväzky voči ovládanej osobe a ovládajúcej osobe (361A, 471A) 105 4.

Ostatné záväzky v rámci konsolidovaného celku (361A, 36XA, 471A, 47XA) 106

5.

Záväzky voči spoločníkom a združeniu (364, 365, 366, 367, 368, 398A, 478A, 479A) 107 227 4 263 3 459

6. Záväzky voči zamestnancom (331, 333, 33X, 479A) 108 7. Záväzky zo sociálneho zabezpečenia (336, 479A) 109 2 628 2 661 2 134 8. Daňové záväzky a dotácie (341, 342, 343, 345, 346, 347, 34X) 110 12 822 4 522 7 103 9. Ostatné záväzky (372A, 373A, 377A, 379A, 474A, 479A, 47X) 111 5 520 1 385 1 108

B.IV. Bankové úvery a výpomoci súčet (r.113 až r.115) 112 25 327 24 161 15 516

B.IV.1. Bankové úvery dlhodobé (461A, 46XA) 113 7 364 13 873 9 993

2. Bežné bankové úvery (221A, 231, 232, 23X, 461A, 46XA) 114 11 781 8 000 5 523

3. Krátkodobé finančné výpomoci (241, 249, 24X, 473A, /-/255A) 115 6 182 2 288

C. Časové rozlíšenie súčet (r.117 až r.118) 116 12 214 14 994 12 977

C.1. Výdavky budúcich období (383) 117 37 236

2. Výnosy budúcich období (384) 118 12 177 14 994 12 741

1 575

202 1 577

698 1 541

367

73

Príloha č. 3

Výkaz ziskov a strát Príloha 2

Text číslo riadku

2004 2005 2006

Tržby za predaj tovaru (604) 01

Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (504) 02

Obchodná marža r.01 - r.02 03

Výroba r.05 + r.06 + r.07 04 282 225 265 799 251 464

Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb (601, 602) 05 263 112 232 616 235 976

Zmena stavu vnútroorganizačných zásob (+/- účtovná skupina 61) 06 439 10 646 -11 057

Aktivácia (účtovná skupina 62) 07 18 674 22 537 26 545

Výrobná spotreba r.09 + r.10 08 162 669 166 855 162 665 Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok (501, 502, 503) 09 136 165 141 806 135 042

Služby (účtovná skupina 51) 10 26 504 25 049 27 623

Pridaná hodnota r. 03 + r.04 - r.08 11 119 556 98 944 88 799

Osobné náklady (súčet r.13 až r.16) 12 67 489 74 979 73 507

Mzdové náklady (521, 522) 13 48 593 53 842 51 895

Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva (523) 14

Náklady na sociálne zabezpečenie (524, 525, 526) 15 17 686 19 705 19 129

Sociálne náklady (527, 528) 16 1 210 1 432 2 483

Dane a poplatky (účtovná skupina 53) 17 3 498 4 317 4 163 Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku (551) 18 23 439 23 879 25 926

Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu (641, 642) 19 3 871 4 293 4 588

Zostatková cena predaného dlhodobého majetku a predaného materiálu (541, 542) 20 5 882 6 327 6 157 Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z hospodárskej činnosti a účtovanie vzniku komplexných nákladov budúcich období (652, 654, 655) 21 4 008 15 169 10 906

Tvorba rezerv na hospodársku činnosť a zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období (552, 554, 555) 22 15 169 10 906 10 283

Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z hospodárskej činnosti (657, 658, 659) 23 2 337

Tvorba opravných položiek do nákladov na hospodársku činnosť (557, 558, 559) 24 2 886 2 027

Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti (644, 645, 646, 648) 25 23 522 21 282 29 080

Ostatné náklady na hospodársku činnosť (544, 545, 546, 548) 26 2 873 762 314

Prevod výnosov z hospodárskej činnosti (-)(697) 27

Prevod nákladov na hospodársku činnosť (-)(597) 28 Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti r.11 - r.12 - r.17 - r.18 + r.19 - r.20 + r.21 - r.22 + r.23 - r.24 + r.25 - r.26 + (-r.27) - (-r.28) 29 32 607 15 632 13 333

Tržby z predaja cenných papierov a podielov (661) 30

Predané cenné papiere a podiely (561) 31 1 258

Výnosy z dlhodobého finančného majetku r.33 + r.34 + r.35 32 138 157 1 Výnosy z cenných papierov a podielov v ovládanej osobe a v spoločnosti s podstatným vplyvom (665A) 33 157

Výnosy z ostatných dlhodobých cenných papierov a podielov (665A) 34 138

Výnosy z ostatného dlhodobého finančného majetku (665A) 35 1

Výnosy z krátkodobého finančného majetku (666) 36

Náklady na krátkodobý finančný majetok (566) 37 Výnosy z precenenia cenných papierov a výnosy z derivátových operácií (644, 667) 38 Náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivátové operácie (564, 567) 39

74

Výnosové úroky (662) 40 11 20 5

Nákladové úroky (562) 41 1 521 1 225 1 211

Kurzové zisky (663) 42

Kurzové straty (563) 43 1 7 2

Ostatné výnosy z finančnej činnosti (668) 44 3 15 9

Ostatné náklady na finančnú činnosť (568, 569) 45 4 413 4 189 3 890

Použitie a zrušenie rezerv do výnosov z finančnej činnosti (674) 46

Tvorba rezerv na finančnú činnosť (574) 47

Zúčtovanie a zrušenie opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (679) 48 2 574 450

Tvorba opravných položiek do výnosov z finančnej činnosti (579) 49

Prevod finančných výnosov (-)(698) 50

Prevod finančných nákladov (-)(598) 51 Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti r.30 - r.31 + r.32 + r.36 - r.37 + r.38 - r.39 + r.40 - r.41 + r.42 - r.43 + r.44 - r.45 + r.46 - r.47 + r.48 - r.49 + (-r.50) - (-r.51) 52 -3 209 -6 037 -5 088

Daň z príjmov z bežnej činnosti r.54 + r.55 53 5 724 2 797 1 337

- splatná (591, 595) 54 4 626 1 386 267

- odložená (+/- 592) 55 1 098 1 411 1 070

Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti r.29 + r.52 - r.53 56 23 674 6 798 6 908

Mimoriadne výnosy (účtovná skupina 68) 57 131 472 281

Mimoriadne náklady (účtovná skupina 58) 58

Daň z príjmov z mimoriadnej činnosti r.60 + r.61 59 25 90 53

- splatná (593) 60 25 90 53

- odložená (+/- 594) 61

Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti r.57 - r.58 - r.59 62 106 382 228

Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom (+/- 596) 63

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie (+/-)r.56 + r.62 - r.63 64 23 780 7 180 7 136

Kontrolné číslo súčet (r. 01 až 64) 99 1 323 970 1 241 710 1 190 549