Upload
lukas-lehotsky
View
218
Download
4
Embed Size (px)
DESCRIPTION
1. Opisných príčinno-následkové tvrdenie sa nachádza už v téze. Keďže sa autor textu nerád Tento článok nechce poskytnúť súhrny a vyčerpávajúci zoznam jednotlivých druhov Ľudstvo nie je vo vesmíre samo. Demokracia sa dokáže ubrániť aj bez cenzúry extrémizmu. 5. Porovnávacích nevýhodná. V prípade jedných aj druhých by sa mali pripraviť na to, že ich oponenti najdôležitejšie zamyslieť sa nad vlastnosťami predmetov alebo javov, ktoré opisujú.
Citation preview
Ako riešiť debatné tézy? II.(v nadväznosti na Ako riešiť debatné tézy? na http://www.debaty.webzdarma.cz/?p=61)
Tento článok nechce poskytnúť súhrny a vyčerpávajúci zoznam jednotlivých druhov
debatných téz a stratégii. Ten sa nachádza napríklad v Kapitole 3 Objavovania sveta
debatou. Má skôr ponúknuť zoznam tých najčastejších druhov debatných téz, a to:
1. Opisných
2. Príčinno-následkových
3. Hodnotových
4. Postupových
5. Porovnávacích
1. Opisné tézy
Demokracia sa dokáže ubrániť aj bez cenzúry extrémizmu.
Ľudstvo nie je vo vesmíre samo.
Tieto tézy sú pomerne jednoduché. Vyhráva pri nich ten tím, ktorý lepšie presvedčí
rozhodcu o správnosti svojej interpretácie reality (svojho opisu). Pre obidva tímy je asi
najdôležitejšie zamyslieť sa nad vlastnosťami predmetov alebo javov, ktoré opisujú.
Musia rozhodnúť, ktoré z nich budú v debate považovať za dôležité a budú im venovať
pozornosť, a dôležitosť ktorých je buď pre debatu minimálna, alebo pre ich pozíciu
nevýhodná. V prípade jedných aj druhých by sa mali pripraviť na to, že ich oponenti
budú niektoré z nich spomínať vo svojich argumentoch, a preto by bolo dobré pripraviť si
pre takto situácie vhodnú reakciu.
2. Príčinno-následkové tézy
Vstup krajiny do NATO pre ňu zvyšuje riziko teroristického útoku.
Kauzalita sa skôr používa ako súčasť väčších argumentov, ale niekedy sa môže stať, že
príčinno-následkové tvrdenie sa nachádza už v téze. Keďže sa autor textu nerád
zbytočne opakuje, odkazuje týmto na článok Šesť najčastejších druhov dokazovania
alebo na Kapitolu 8 Objavovania sveta debatou, kde je toho o tomto druhu argumentácie
napísané skutočne dosť.
Pre debatérov je najdôležitejšou informáciou ohľadom tohto typu téz to, že súhlasný tím
musí dokázať prepojenie medzi uvádzanou príčinou a následkom(t.j. dokázať, že
zvýšenie rizika teroristického útoku na krajinu je skutočne spôsobené vstupom krajiny do
NATO a nie, povedzme, úspešnou ekonomikou, či hlásaním demokratických princípov v
iných krajinách). Naopak nesúhlasný tím sa snaží dokázať, že následok nie je
spôsobený uvedenou príčinnou, prípadne, že uvedená príčina sama o sebe nie je
dostačujúca na vyvolanie následku(takže pri spomínanej téze by tvrdili skôr to, že
zvýšenie rizika teroristického útoku spôsobuje to, ak sa krajina stáva demokratickou, čo
sa extrémistom nepáči, a keďže krajiny, ktoré sú v NATO, sú viac či menej
demokratické, môže sa zdať, že príčinou je NATO, pričom to tak nie je).
3. Hodnotové tézy
OSN zlyhala v Rwande.
Vstup Slovenska do EÚ obohatí tento integračný celok.
Profesionálni športovci majú príliš vysoké platy.
Feminizmus je škodlivá ideológia.
Toto je asi najobjemnejšia skupina debatných téz. V zásade tieto tézy obsahujú dve
časti: predmet debaty a hodnotu. Predmet vymedzuje situáciu, v ktorej bude debata
prebiehať (napríklad (ne)činnosť OSN v otázke Rwandy, alebo otázku výšky platov
profesionálnych športovcov). Hodnota (autor by ju rád nazval aj hodnotiacim kritériom,
ale to slovo by asi len všetkých zmiatlo) stanovuje, na základe čoho sa predmet bude
v debate posudzovať (napríklad, či niečo zlyháva, obohacuje alebo je príliš vysoké).
Keď prednášajú svoje chápanie tézy, debatéri tak v zásade okrem vymedzenia
predmetu (ku ktorému dochádza vo všetkých druhoch debát) prinesú do debaty aj
hodnotu, alebo hodnoty (čo pri opisných alebo príčinno-následkových tézach nutne
nemusia spraviť). Vniesť hodnotu do debaty sa dá rôzne. Niekedy debatéri pri každom
argumente ukážu, pre koho je výhodné podporiť ho. Niekedy si zvolia všeobecné
hodnoty ako dĺžka a kvalita života alebo udržanie stability spoločnosti, o dôležitosti
ktorých väčšinou netreba presviedčať. Môže sa ale stať, že si debatéri zvolia nejakú
„netradičnú“ hodnotu. Napríklad pri debate o vstupe Slovenska do EÚ budú chcieť
rozprávať o zvýšení kvality športových zápasov. To v žiadnom prípade nie je
principiálnou chybou. Debatéri však musia byť v takom prípade pripravení podať dosť
dobré vysvetlenie toho, prečo je hodnota, ktorú si zvolili oni (šport) nadradená hodnotám
ich oponentov (napríklad hospodársky rast alebo kultúrna rozmanitosť). Ak si debatéri
myslia, že ich výber hodnôt môže byť považovaný za kontroverzný, nemali by čakať,
kým na to upozorní ich oponent, ale je pre nich výhodnejšie vysvetliť svoj výber už
z vlastnej iniciatívy.
Rozhodca by sa mal následne riadiť hodnotami, ktoré mu predstavili debatné tímy,
a prisudzovať dôležitosť do tej miery, do ktorej ho o nej presvedčili.
V článku Ako riešiť debatné tézy? je predstavený aj ďalší druh téz – kvalitatívne tézy (v
ktorých sa vyskytujú slová ako dobrý, zlý, správny, lepší, atď.). Tieto tézy sú jednoducho
špeciálnym druhom hodnotových téz. Tímy v nich len majú na jednej strane väčšiu
voľnosť pri výbere hodnôt, ktorými sa mienia riediť, na druhej strane majú aj väčšiu
zodpovednosť presvedčiť rozhodcu, že práve ich hodnoty sú kategóriami kvality. Pri
niektorých „kvalitatívnych“ tézach sa jedná o také, ktoré sú v tomto materiále nazvané
postupovými, a je im venovaná časť textu nižšie.
4. Postupové tézy
Spojené štáty by mali zaútočiť na Irán.
Na stredných školách by mali byť zavedené uniformy.
Notoricky známe tézy. Od súhlasného tímu vyžadujú, aby navrhol a presadil nejakú
zmenu oproti súčasnému stavu. Nesúhlasný tím má za úlohu argumentovať proti tejto
zmene, či už z dôvodu jej nepotrebnosti alebo preto, že táto zmena neprinesie
požadovaný stav, či dokonca zhorší situáciu. V debatnej metodológii bola vyvinutá
a časom odskúšaná stratégia 5P (niekedy aj 4P, 3P, need-plan-benefit alebo ill-blame-
cure). Na Slovensku bola asi najlepšie predstavená v materiály Debata opatrení, ktorý
sa nachádza aj na www.sda.sk (momentálne v sekcii Tlačivá, okrem toho je tu Kapitola
10 Objavovania sveta debatou a niekoľko článkov a diskusií na Debatných listoch).
Autor opäť nechce zbytočne opakovať veci, ktoré sú napísané na inom mieste a sú tam
napísané kvalitne. AK by však vysvitali konkrétne otázky aj po prečítaní týchto textov,
rád sa nimi bude zaoberať.
5. Porovnávacie tézy
Na dedine sa žije lepšie ako v meste.
Pre medzinárodné spoločenstvo je výhodnejšie, ak Kosovo zostane súčasťou
Srbska, než keby získalo úplnú samostatnosť.
Doživotie bez možnosti zmiernenia trestu je vhodnejšie než trest smrti.
Nejedná sa o samostatný, nezávislý druh téz, skôr o špeciálnu kategóriu hodnotových
alebo postupových téz. Nutnou súčasťou porovnávacích téz je totiž mechanizmus, na
základe ktorého sa má porovnávať.
Pri porovnávacích hodnotových tézach sa postupuje podobne ako pri jednoduchých
tézach, ale s tým rozdielom, že téza sa nevzťahuje na jeden predmet, ale na dva.
Debatéri tak majú okrem povinnosti predniesť chápanie tézy a vyhodnotiť predmet tézy
podľa hodnoty alebo hodnôt obsiahnutých v téze aj povinnosť vyhodnotiť druhý predmet
tézy a predovšetkým usporiadať tieto predmety do hierarchie, ukázať, ktorý je v danom
smere viac a ktorý menej hodnotnejší. Ak sa pri téze o dedine a meste debatéri
rozhodnú napríklad pre hodnotu dostupnosti kultúrnych podujatí, nestačí im opísať, aké
podujatia sa konajú na dedinách a aké v mestách, musia zároveň ukázať, ktoré sú
hodnotnejšie, ináč rozhodcovi pravdepodobne nebude jasné, ktorej strane má daný
argument prospieť. Viac o porovnávacích hodnotových tézach v Kapitole 8 Objavovania
sveta debatou.
Porovnávacie postupové tézy sú asi najkomplexnejším druhom téz. Od debatérov
vyžadujú, aby na základe nimi vybraných hodnôt posúdili dva plány na viacerých, ak nie
dokonca všetkých úrovniach. Pri tomto posudzovaní sa môžu riadiť napríklad už
spomínanou štruktúrou 5P. Bližší výklad tohto druhu téz je v Kapitole 10 Objavovania
sveta debatou.