^yCriftPiA ft

Mimům'"'V'•;.""/ '«« "««»""«"*M- ••• " " u u j u i i t / i i i t i 1LIIIH1.1M 11 t i l y ^,&i .u^mziami£t t^ i juu j^^

MAJITEĽ/iLVYBAV^aH: : NíAfOADAT^ĽSKÝ "SPOLOK.Tí LHlfflftft JEPflATE-Ľ PRE /MlÍ^.BiMIK<»ř

PREDPLATNE NA R®K^ KOR. j DO CUJ)^ZEA\SKAyKIR

'ČÍSLO TELEFONU 1 1 3 * 1B ;ČÍSIQ ÚČTU V PQŽT.5PQR1T. ^ g g i y ^ ž g f g.j j ?-i

ffiiiS

Číslo 44. V Prešporku, dňa 29. októbra 1915. Ročník 6.

dusičitý no bojišti. PSe: F e r d i S J a r i g a .

Veľmi rád sa obraciam medzi deťmi. Keď sa do kola chytili, často som im privo­lal: No deťušky dajte si tú, o tej veži strie-brom-zlatom obíjanej. A deťušky začaly: „Veža, veža malovaná, — striebrom, zla­tom obíjaná. A v tej veži cisár leží, — pod tou vežou vojsko beží. Staň ty cisár, staň ty hore, — očítaj si vojsko svoje. Mám ja vojsko ocitané, — na tabulke popísané. Jedna sestra brata mala, — na vojnu ho vypravila. Jak on seďal na koníčka, — od­padla mu podkovička. Sestra mu ju podá­vala, — a'prehorko zaplakala. Neplač še-strp, nenariekaj — čakaj mňa tu tie tri leta. Už tri leta pominuly — ej môjho brata do­ma neni. V širom poli hruška stojí, — pod tou hruškou môj brat leží. Má hlavenku na dve poly — už je môj brat rozsekaný."

Niekedy som počúvaval s úsmevom jednoduché slovíčka tejto piesne, ale dnes už cítim, koľko bôľu je v nich vyjádřeno. Koľko je takých sestier našich, koľko bra­tov? Och neidem rany rozjátrovaf, nie slzy ráňať. Ba opačne, rád bych tie rany zavia­zal, oči poutieral. Ale čím? Marto, Mario, slyš slová Kristove: „Ja som vzkriesenie a život; kto verí vo mňa, neumře na veky. Veríš to? Riekla mu: Áno Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Syn Boha živého, ktorý si prišiel na tento svet. Zopakuj to aj ty bratu drahý, sestro milá a vzdychni si živou vierou: Verím tela vzkriesenie a ži­vot večný. Lež to neni dosť. Máme uctiť pamiatku našich padlých, našich dušičiek na bojišti.

„V tých dňoch, Judas Machabejský, muž najsmelejší učiniac sbierku 12 tisíc dra­chiem striebra, poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za padlých . . . . lebo si rozvážil, že tí, ktorí v pobožnosti usnuli, najväčšiu česť a milosť by mali mať."

Tak uctil udatný a smelý vodca izrael­ský vo starom zákone spolubojovníkov svo­jich v boji padlých.

A či naši by u nás toľko cti a milosti ne­mali? Uctime naše dušičky na bojišti!

1. Nie jeden z nich nebol účastným oby­čajných přímluv a obradov kresťanského pohrabu, přímluv a slz rodiny svojej a zná­mych tak, jak keď sa doma pochováva. Truhla pri zádušnici -— rekvieme, pouka­zuje, že sa pohrabné přímluvy a obrady môžu odbaviť aj bez prítomnosti mrtvole. Odbavme ich celé.

2. V každom farskom kostole obstarajme sochu Sedmiboľastnej Matičky na lone s jej doráňaným Synom. „Ejhľa, matka tvoja". Ejhľa predstavenie boľasti tvojej manželko, mečom bôľu doráňaná. „Ejhľa syn tvoj". A okolo tejto sochy na stene chrámu daj­me zlatými písmenami vypísať mená padlých hrdinov z patričnej farnosti.

3. Dajme im tp miesto v cintoríne, ktoré by im patrilo, keby doma odpočívali a označme ho sv. krížom. Učiňme im mohy­lu, náhrobok, jako keby doma, medzi svoji­mi ležali. Malá je to čiastka tej zeme, ktorú bránili. Iste si ju zaslúžia na dlhú pamiatku ich pre domáce pokolenie, aby malý ich deťušky miesta, kde si sviečočku zapália na pamiatku svojho tatíčka, o ktorom sa snáď nikdy nedozvedia, kde ležia.

4. Vo dvore padlého zasaďme ovocný strom, aby sa pestovaním toho, pestovala pamiatka tatíčka, brata, že by dietky tiež hodným ovocím jeho boly.

5. Majú sa spísať dejiny tejto vojny zvláštnym zreteľom na náš národ, že by mená a skutky našich bratov zvláštneho ocenenia a zvečnenia přišly a nezahynuly v mori všeobecnosti.

6. Založme museum na pamiaku tejto vojny. V musealných miestnostiach by sa malý uložiť predmety, listy, fotografie, po­dobizne, vyznačenia bojovníkov našeho národa, aby sa časom neroztratily, na vni-voč nevyšly.

7. Vystavme spoločný pomník padlým hrdinom našeho národa a síce cyrillskú ka­plnku s hlavným oltárom Sedmiboľastnej Matičky jako slovenskej Patronky, s bočný­mi oltármi: na pravo oltár sv. Cyrilla a Methoda jako apoštolov našeho národa a na ľavo oltár sv. Svoráda a Blahoslava ja­ko patrónov našeho národa. Na stenách tejto kaplnky budú vypísaní všetci padlí z našeho národa d ľa obcí a darcovia na túto kaplnku. V tejto kaplnke každoročne by sa oslávili naši hrdinovia slovenskou kázňou, zádušnicou a sv. omšou na deň našej Pa­tronky, našich slovenských apoštolov a slovenských patrónov.

Museum a kaplnku založíme v Prešpor­ku. V Prešporku sa začína chrbetnica na­šeho národa: Karpaty. Pod veliteľstvo pre-šporské patrí väčšina našeho národa, tu sa stýkajú maďarskí a nemeckí spolubojovní­ci s naším národom, sem sa majú obracať oči všetkých Slovákov, jak na budúce ohni­sko našeho života. Tu príjdu hrdinskí Slo­váci k najväčšej cti, lebo ich pamiatku uctia

nielen svoja krv, lež aj vojenské kamarát­stvo maďarské a nemecké.

Môj priateľ v národe dobre známy sho-váral sa v Hradci s armádnym a už sveto-chýrnym veliteľom Svetozárom Boroevi-čom, pod ktorého veliteľstvom najväčšia časť Slovákov bojovala a bojuje. Pýtal sa ho na Slovákov. A veliteľ jadrno vraví: Ach, moji Slováci, to sú praví hrdinovia. To môžete bárs komu riecť.

A tým hrdinstvom koľkí padli? My krv z krvi ich, kosť z kosti ich nevedeli by sme si uctiť, osláviť bratov našich?

„V širom poli hruška stojí, pod tou hru­škou môj brat leží. Má hlavenku na dve po-iy, — už je môj brat rozsypaný." O nie on, nie! Len telo jeho.

„V tých dňoch Judas Machabejský, muž najsmelejší učiniac sbierku 12 tisíc drachiem striebra, poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za padlých . . . . "

Dal som ohlas. Položím aj základ. Náro­du milý, dokáž, koľko citu, koľko lásky máš k tvojím dušičkám na bojišti! Dvanásť tisíc drachiem — korún striebra by ti nebola hodná pamiatka tvojich hrdinov padlých? Ze áno, ja verím.

Svetová vojna. Zo severného bojišťa.

Úradná zpráva so dňa 23. októbra. Odhliadnuc od jednotlivých marných proti­

útokov, o ktoré sa nepriateľ pri Novo-Álexi-nieci pokúsil, na fronte od Kolkov južne ani včera nebolo žiadnej zvláštnejšej udalosti. Priebeh bojov pri Styre je priaznivý. Naše čaty útokom dobily od Čartorijska na západ ležiacu zvláštnou húževnatosťou bránenú obec Kukli. Medzi rakúskym landwehrom a poľskými legionármi urobiac útok proti ne­priateľovi, naša na každom bojišti osvedčená 10. jazdecká divízia v týchto bojoch podala novšie dôkazy svojich válečných ctností. Po­čet válečných zajatcov u spojencov vzrástol o nekoľko sto. Jedna nemeckými bataillona-mi posilnená rakúsko-uhorská divízia v boji spomenutom vo včerajšej zprávě, v ktorom pri hornom toku Ščary odrazila ruské útoky, zajala 2 ruských dôstojníkov a 1600 mužov.

Podmaršaí Hôfer.

Úradná zpráva so dňa 24. októbra. Pri Novo-Alexinieci zpät sme si zadovážili

výšiny od Lopušna na východ, z ktorých sme sa včera utiahli. Naše útoky pri Čarto-rijsku pokračujú. Nepriateľa pri Komárové sme odrazili. Položenie je ináč nezmenené.

Podmaršal Hôfer.

Strana 2. S L O V E N S K É L U D O V É N O V I N Y Číslo 44.

Nemecká úradná zpráva so dňa 24. októbra. Armády maršalla Hindenburga: Ruské si­

ly, ktoré pri Domesneesi vysadly na breh, pred napredovaním nemeckých čiat opä'f sa vrátily na svoje lode. Od Dvinska (Duna-burgu) na severozápad naše čaty Rusov s veľkými ztrátami nepriateľa vyhnaly z jeho schlossbergských pozícií a útokom dobily Illuxt. Rusi nechali v našich rukách 18 dô­stojníkov, 2940 mužov, 10 strojových pušiek, jeden prístroj na metanie mín.

Armády maršalla bavorského kniežaťa Le­opolda: Niet novšej udalosti.

Armády generála Linsingena: Opätovné útoky urobené proti našim, od jazera Vigo-novskoje na juh zaujatým, kanálovým pozí­ciám sme odrazili. Naším protiútokom 2 dô­stojníkov a výše 300 mužov sme zajali. Od Čartorijska na západ pri Komárové zaujali sme nepriateľské pozície. Početné ruské pro­tiútoky sme odbili. 3 dôstojníci a 458 mužov padlo do nášho zajatia.

Hlavné vodcovstvo.

Úradná zpráva so dňa 25. októbra. Od Čartorijska na západ naše útoky pria­

znivé napredujú. Nepriateľa napriek najur-putnejšiemu odporu zatlačili sme smerom ku Styru. V týchto bojoch včera 2 oficierov a 1000 mužov sme zajali a 4 strojové pušky sme ukoristili. Ináč na severovýchode nič nového.

Podmaršai Hôfer.

Nemecká úradná zpráva so dňa 25. októbra. Armáda Hindenburgoya: Južne od Kekkau

(juhovýchodne od Rigy) boly odrazené ru­ské výpady. Protiútoky proti pozíciám, kto­rých sme 23. t. m. severozápadne od Dvin­ska dobyl;, ztroskotaly. Počet zajatých zvy­šuje sa na 22 dôstojníkov, 3705 mužov, kořist na 12 kulometov, jedon minový prak. Slabé nemecké oddiely, ktoré severne od Illuxtu prenikly za stejnomenovaný úsek, ustúpily pred útokom presily opä'f ňa západný breh.

Severne od jazera Dryswjaty zostaly ru­ské útoky proti našim pozíciám u Qateni— Grenztal bezvýslednými.

Vojenská skupina generálneho polného maršala princa Leopolda Bavorského: Polo­ženie je nezmenené.

Vojenská skupina generála ši. Linsingena: Západne od Komárova vniklo rakúsko-uhor-ské vojsko do nepriateľskej pozície vo fronte 4V2 km. širokej.

Hlavné vodcovstvo.

Srbské bojiště. Úradná zpráva so dňa 24. októbra. Armáda generála pechoty Kovessa nepria­

teľa odtiskla za výšiny Arandjelovacu na se­ver. Naše bataillony odrazily srbské zadné voje, ktoré sa od vrchu Slatina na juh pustily do boja.

Na oboch brehoch Moravy napredujúce nemecké čaty zaujaly výšiny od Palanky na juh a od Petrovacu na sever.

Armádna skupina, ktorá pri Oršove prešla cez Dunaj, odohnala nepriateľa z vrchovaté­ho okolia od Kladova na západ.

Bulhari pokročili za Negotinom a ich od Knjaževacu na sever postupujúce čaty přešly cez prostredný odsek Timoku.

Podmaršai Hôfer.

Nemecká úradná zpráva so dňa 24. októbra. V armádnej skupine maršalla Mackensena,

armáda generála Kovessa od Lučavice na východ Srbov ďalej zahnala v južnom smere.

Armáda generála Qallwitza pri Palanke zaujala južný breh Jasienice; ďalej na vý­chod prišla na čiaru, ktorá sa ťahá od Raki-nacu na východ, od Petrovacu na sever po Ranovac. Túto čiaru Srbi miestami mimo­riadne húževnaté bránili. Z veľkého počtu našimi vojakmi pochovaných Srbov uzatvá­rať možno na ťažké ztráty nepriateľa. Pri Oršove prešli sme cez Dunaj a zaujali sme výšinu Sláva Božija. Troch dôstojníkov a 70 mužov sme zajali.

j Armáda generála Bojadjeva pri Prahpve (od Negotina na severovýchod) pri Dunaji ukoristila jeden ruský sklad streliva a na pol­ceste medzi Zaječarom a Knjaževacom ob­sadila západný breh Timoku. O ostatných časfach bulharskej armády novšej zprávy

i neprišlo. Hlavné vodcovstvo.

i I Úradná zpráva so dňa .25. októbra. i Rakúsko-uhorská jazda vtiahla do Valjeva1

Armáda generála Kovessa bojujúc blíži sa i k Arandjelovacu. Na oboch brehoch Koluba-; ry napredujúce cisárske a kráľovské čaty

tejto armády napádajú výšiny od Lazareva-1 cu na juh a na juhovýchod sa vypínajúce. : Druhá rakúsko-uhorská armáda odbila Sr-! bov pri Ratare, na 10 kilometrov od Palanky j juhozápadne.

Nemecké čaty útokom dobily od Palanky j na juh rozhorčene bráněné pozície a v doline j Mlavy přišly do Petrovacu.

Rakúsko-uhorské a nemecké čaty, ktoré j přešly pri Oršove, napredujú v pohorí od i čiary Klissura na východ. Nepriateľ ušiel; ' zanechal pušky a strelivo.

Bulhari v posledné dni prešli cez Timok od ! okolia prameňov po ústie rieky na početných j miestach. Proti výšinám na ľavom brehu \ rieky, jako i proti Zaječaru, Knjaževacu a Pi-

rotu naměřené útoky Bulharov napredujú. Podmaršai Hôfer.

Talianske bojišíe. Úradná zpráva so dňa 24. októbra. Pri lsonze všeobecná bitka ešte trvá. Vče­

ra s páru nemajúcou rozhorčenosťou svede-' né boje pechoty rozprestrely sa i na gorické

predmostie. Útoky nepriateľa na húževna­tom bránení sa našej smelej pechoty, ktorú mohutný účinok palby našich diel utešene podporoval, všade znova s jeho strašnými ztrátami sa rozpadly. Hlavný útok Talianov proti tyrolskému frontu sprevádzaly s veľ­kými válečnými silami urobené vytrhnutia.

Planiny Vilgereuth a Lafran stoja pod prud­kou delostreleckou palbou. Viac divízií tali­anskej pechoty proti frontu Dolomit robí úto­ky. Tu predvečerom a včera krvavé sme od­bili po jednom útoku proti Bambergerhausu, Col di Lana a proti pozícií na Tre Sassi, dve proti Rufiedu (od Schluderbachu juhozápad­ne) naměřené vytrhnutia a štyri proti naším čiaram od obce Sief severne a v doline Po­pěna urobené útoky.

Na korutánskom fronte boly len delostre­lecké boje a menšie srážky.

Nepriateľ vo flitschskej kotline a na odse­ku Krnu včera predpoludním bez zdaru sa pokúsil o jednotlivé vytrhnutia a útoky. Po­tom boj oslabol.

Proti frontu Mrzli Vrch po tolmeinské predmostie záverečné Taliani ešte vždy zú­falým napínaním síl robia útoky. Zvláště vý­šinu západne od Santa Lucie napádajú znova neprestajne. Alpinskí tu vnikli do jednoho malého odseku frontu, ale ich energický pro­tiútok peších plukov č. 53. a 86. čoskoro zno­va vybil odtiaľ.

Nepriateľ ani na fronte Isonzo medzi pred-mostiami tolmeinským a gorickým nikde sa nevedel preraziť. Tu zvláště pri Plave bol prudký boj. Pred gorickým předmostím už predvčerom viac, proti Monte Sabotino po­kúsených útokov sa rozpadlo. Včera po silnej delostreleckej príprave veľmi značná talian­ska válečná sila urobila útok proti tomuto, nad okolím panujúcemu vrchu, jako i proti Osvavije. Boj vlnil sa sem i tam, v noci tiež

\ ďalej trval; skončil sa s tým, že naše čaty všetky svoje pozície nepoklátiteľne podržaly.

Na kraji doberdovskej planiny na odseku medzi Mainizza a Monte dei sei Buši bitka s nezmenenou prudkosťou zúrila ďalej, kdežto na južnom odseku deň a noc tichšie sa minu­ly. S čerstvými silami vždy znova napred hnané útoky nepriateľa úplne sa zmařily. Ta­liani len priechodne vedeli sa zahniezdiť v našich jednotlivých predných zákopách. Na­ša pechota, tak statný peší pluk č. 39., od San Martina južne svoje pozície v ručnom zápase vždy znova zpätzaujala.

Podmaršai Hôfer.

i Úradná zpráva so dňa 25. októbra. Bitka pri lsonze ešte trvá.

; Obránci aj včera, vo štvrtý deň veľkého boja pechoty, zapríčiniac nepriateľovi naj-

I ťažšie ztráty odrazili všetky útoky Talianov, j nakoľko sa už prv nerozpadly v palbe nášho j delostrelectva. Naše čaty všade podržaly ; svoje pozície.

Na tyrolskom fronte naše obranné čiary na planine Vilgereuth viac bataillonov, jako dosiaľ, aj teraz/ bez zdaru napadlo. Podobne sa zmařily proti Cima di Mezzodi, obci Sief a proti najhornejšej časti doliny Rienz uro-

i bené útoky. Na Krne jedon útok včera, druhý dnes v

i noci sme odrazili. Dve vytrhnutia proti Mrzli Vrchu sa tiež zmařily za mimoriadne ťažkých ztrát Talianov. Nepriateľ od tohto vrchu na juhovýchod vnikol do jednoho krátkeho od­seku jednej zákopy, ale ho náš,protiútok zno­va vybil odtiaľ. Dva alpinské bataillony nato pokusily sa tu o jedon novší útok, ktorý sa však v našej palbe rozpadol. Tieto nepriateľ­ské oddelenia takmer úplne boly zničené.

Pred tolmeinským předmostím útoky smě­rovaly hlavne proti našim pozíciám na chrbte vrchu od Santa Lucie na západ a pri Sele. Všetky pozície ostaly v našej moci.

Odsek Plavý stál pod palbou ťažkého de­lostrelectva. Naše delostrelectvo rozprášilo pri Plave shromaždujúce sa čaty nepriateľa. Pri Zagore Taliani behom dňa vzali do svo­jej moci jedon vyčnievajúci odsek našich zá­kop. V noci sme ich vyhnali odtiaľ. Včera predpoludním pred Monte Sabotinom palba nášho delostrelectva potlačila jedon novší útok "nepriateľa. Potom už nepriateľ ani ne­urobil v tomto smere novšie pokusy o to, aby sa sblížil ku pozíciám gorického predmostia.

Boje najprudšie boly na severnom odseku doberdovskej planiny, kde veľmi veľká ta­lianska válečná síla v zástupoch napredujúc viackrát útočila. Vždy znova a znova zniču-júcou palbou sme ich privítali tak, že nepria­teľ prinútený bol zpät utiecť do svojich úkry­tov.

Osud jednoho od Monfalcone na východ pokúseného útoku bol ten istý, jako všetkých ostatných napínaní síl Talianov.

Nad Triestom včera popoludní zjavil sa jedon letúň nepriateľa a hodením bomby dvoch obyvateľov zabil, dvanástich poranil.

Podmaršai Hôfer.

Bojiště nemecko-fraíicúzske Nemecká úradná zpráva so dňa 24. októbra. Od Souchezu na severovýchod odrazili

sme vytrhnutia nepriateľa. Do našich pozícii vniknuvšie oddelenia hneď sme vybili odtiaľ.

Nepriateľskí letúni bez zdaru hodili bomby na Ostende a na nojonské nádražie. Jedon anglický biplan od St. Quentína na západ v povetrnom boji spadol na zem. Riaditeľ a po­zorovateľ (obidvaja dôstojníci) zomreli.

Nemeckí letúni na vidomoči s dobrým úspechom napadli abbevillejský tábor angli­ckých čiat a na Verdun hodili bomby. Pozo­rovali sme trefery.

Hlavné vodcovstvo. Nemecká úradná zpráva so dňa 25. októbra. V Champagne Francúzi po veľmi silnej de­

lostreleckej príprave urobili proti nám útok pri Tahure, taktiež od Lemesnila na sever.

Pri Tahure svoje útoky v našej palbe ne­boli vstave úplne previesť. Na vyčnievajú­com uhle od Lemesnila. severne pozde večer viedol sa ešte prudký boj. Odtiaľto na sever a na východ útoky Francúzov s ťažkými ich ztrátami sme odrazili.

Hlavné vodcovstvo.

lojíšíe te^o-pgiisls-riiste. Turecká úradná zpráva so dňa 22. októbra. Na dardanellskom fronte pri Anaforte naše

j delostrelectvo v nepriateľských šiancových j zákopách zapríčinilo ťažké ztráty.

Naše delostrelectvo trafilo jednu nepria-j teľskú torpédovú loď, ktorá strieľala na oko-| lie Djongbairu. Na torpédovej lodi pozorovali S sme výbuch a hustý dym vznášal sa z lode.

Číslo 44. S L O V E N S K É L U D O V E N O V I N Y Strana 3.

Torpédovú loď druhé torpédové lode od-vliekly smerom Imbrosa.

Pri Ari Búrnu a Sed il Bahre bolo občas prestávajúce zamieňanie palby delostrelectva a pechoty a hádzanie bomb. Ináč pozoru­hodnej udalosti sa nestalo.

Hlavný stáH.

Vojna na mori. Potopený nemecký križiak.

Nemecká úradná zpráva so dňa 25. októbra. Berlin, 26. októbra. Dňa 23. t. m. vefký kri-̂

žiak „Prinz Adalbert" jedna nepriateľská podmorská loď pri Libave s dvoma výstre-lami potopila. Bohužiaľ len malú časť dôstoj­níckeho sboru a mužstva podarilo sa za­chrániť.

Vofby do stoličného výboru. 4. novembra b. r. budú prevedené náhradné

voľby do stoličného výboru v obciach: U h o r s k á Ves, P e r n e k a S t u p a v a .

Slováci! Držte sa a vyvoľte si len Vášho človeka! Dajte pozor, aby výborníctvo ne­padlo do rúk cudzieho človeka! Každý roľ­ník a Slovák by mal už vedieť, čo to zname­ná: ten stoličný výbor. Keď stoličný výbor dobre šafáři s majetkom celej stolice, nuž je v stolici všetko v poriadku. Keď ale výbor nehľadí na dobro ľudu, ale len na chúťky nie­ktorých ľudí, vtedy sa často stáva to, že sa

•peniaze obcí vyhodia na nepotrebné veci. Teda stoličný výbor rozhoduje aj nad majet­kami obcí a tak voľby stoličných výborov :sa týkajú vačku ľudu.

Preto vyzývame všetkých Slovákov, aby hlasovali pri náhradných stoličných voľbách na svojho kandidáta.

Dostali sme nasledovný dopis: Uhorskáves. Čo chvíľa bude prevedená v

našej obci náhradná voľba do stoličného vý­boru. Chceme byť na stráži a nedáme sa prehlasovať, aby iné obce neukazovaly prstom na nás, že Uhorskáves, Láb a Dum-burg si nevedia svojského výborníka, roľníka vyvoliť.

Chceme a budeme voliť nášho J a k u b a V i š v a d e r, švagra nebohého výborníka C y r i l l a P a v e š i č a . To bude tak dobre. S boľasťou sprevádzame tú bojazlivosť jednotlivcov, čo hovoria, že vraj keby sa oni nechali voliť za výborníka, museli by za 48 hodín narukovať? To je jednoduchá vymy­šlenina. Do vojenskej služby povoláva ľudí vojenská vrchnosť a žiadon pán nemôže ni­koho od vojenskej služby oslobodiť. Rekla­mácie spravodlivé, ako sú pre roľníkov, musí prijať okresná vrchnosť a odovzdať na pa­tričné miesto; taký je rozkaz samého pána ministra vojny.

Pri voľbách minulých sme pomocou Lábja-nov a Dumburčanov zvíťazili. Vyvolili sme si s peknou väčšinou dvoch roľnjkov: Ur­b a n a S u r o v i č a a C y r i l l a P a v e ­š i č a a neskôr V e n d e l í n a P í r a z Labu. Každý vtedy hovoril, že keď Slováci spolu držia, nepremôže ich nikto na svete. Urobme tak aj dňa 4. novembra a zvolme si za sto­ličného výborníka švagra nebohého Cyrilla Pavešiča, J a k u b a V i š v a d e r a . Ro­zumnejší a smeíší Slováci nech pomáhajú pri organizovaní voľby.

Voľba sa prevádza tajne cedulkami. Občan.

Chýry. Kňazské prvotiny (primicie). Dp. F r a n ­

t i š e k K o v á r, a ako reholník dľa kláštor­ného mena K o n s t a n t i n , rodák z L a b u , bude obetovať svoju p r v ú o b e t u n e k r ­v a v ú dňa 7. novembra v Labe. Tento no-vokňaz, ešte jako malý chlapec bol odišiel so svojimi rodičmi do Slavonie, Antonovacu,kam sa z Labu odsťahovali.Tu si rodičia kúpili ma­jetok, synka dali do škôl a nechali ho vyučiť za kňaza. V Záhrebe skončil svoje školy. Teraz prišli rodičia zase do Labu a ich syn

chce mať svoje kňazské prvotiny (primicie) v kruhu rodičovskom a preto túto udalosť oznamuje všetkým okolitým obciam cestou nášho časopisu. — Slováci! Slovenky! Zaví­tajte na deň 7. novembra do Labu, aby ste boli v týchto krušných časoch účastní pri-mičnej sv. omše a obsiahli" plnomocné od­pustky.

Tri sv. omše na Dušičky. Apoštolským na­riadením sv. Otca Benedika XV., so dňa 10. aug. 1915 „ I n c r u e n J u m A l t a r i s s a-c r i f i c i u m" bolo poskytnuto všetkým kňazom celej cirkve privilegium slúžiť na Dušičky tri sväté omše. Nie je síce prísnou povinnosťou slúžiť tri sv. omše, ale sv. Otec si praje, aby každý tejto výhody použil. Je-li v niektorom kostole vystavená najsvätejšia Sviatosť oltárna, nesmie sa slúžiť u oltára, kde je vystavená najsvätejšia Sviatosť oltár­na, a zádušná omša svätá slúži sa v barve fialovej. Hlavný dôvod, ktorý sv. Otca po­hnul k vydaniu tohoto nariadenia, je, že na mnohých miestach fundácie boly zrušené, in­de zredukované a potom mnoho životov obe­tovaných v tejto svetovej válke.

Vo Francúzsku padlo už 3500 kňazov. Lu-cernský katolícky „V a t e r 1 a n d" sděluje, že obdržal od jednoho francúzskeho kňaza zprávu, dľa ktorej padlo dosiaľ na francúz­skej fronte 3500 francúzskych kňazov a 2300 klerikov (seminaristov).

Sbierka v prospech lazárov. Jeho Eminen­cia kardinál-prímas Dr. J á n Č e r n o c h na­riadil ešte v auguste, aby vo všetkých ko­stoloch arcibiskupstva zaviedli sbierku v prospech vojakov-invalídov. Teraz podali výkaz sbierky, ktorá činí 34.000 korún.

Smrf. Hlavný fiškus stolice trenčianskej Dr. P a v e l S z a l a v s z k y , brat nadžupa-na Júliusa Szalavszkého nedávno neočaká­vane zomrel. Pohrab nebohého odbýval sa za veľkej účasti obecenstva z celej stolice.

Princ Koburg a speváčka. Vo Viedni udala sa v byte viedenskej divadelnej speváčky Rybyčkovej krvavá tragédia. Rybyčková bola navštevovaná krém iných tiež princom Leopoldom Koburgským, synom princezny Lujzy belgickej. Keď služobníctvo počulo z bytu niekoľko výstrelov, vniklo do bytu a našlo slečnu mrtvú a princa Koburgského ťažko raneného. Lekári zistili, že Rybyčková poliala princa vitriolom a ťažko ho postrehla z revolvera a potom sama seba usmrtila. Stav princa je nebezpečný. Jedno oko muselo mu byť ihneď vyňato, druhé je v nebezpečí. Prí­činou útoku bolo, že princ chcel prerušiť svoj pomer so speváčkou.

Vladimír Makovický, syn pána V. M a k o ­v i c k é h o , správcu Uvernej banky, dňa 16. októbra obdržal doktorát zo štátnych vied na právnej fakulte peštianskej. Blahoželáme!

Amnestia odsúdeným previnilcom. Z úrad­ných kruhov sa oznamuje, že Jeho Veličen­stvo pán kráľ so svojím 16. t. m. datovaným najvyšším rozhodnutím na predostretie mi­nistra pravosúdia nariadil zastaviť ďalšie kri­minálne pokračovanie, ktoré vo viac trest­ných záležitosťách bolo zavedené pre trestný skutok, spáchaný pred vypuknutím vojny z politických pohnútok alebo pre trestný sku­tok politického charakteru, poťažne v jednot­livých trestných záležitosťách už právoplatne ustálený trest alebo tohto zbývajúcu ešte časť odpustil. Amnestia, poťažne dovolenie zrušenia pravoty rozprestiera sa zvláště na poburovania, ktoré ku sociálno-demokra-tickej strane patriaci cestou tlače alebo na ľudových shromaždeniach spáchali, ďalej na trestné záležitosti, ktoré proti jednotlivcom, tak proti členom t. zv. republikánskej skupi­ny pre urazenie kráľa a pre poburovania proti ústavnej štátnej forme zaviedli, ako aj na trestné záležitosti, zavedené proti vyda­vateľom početných obdobných časopisov pre tlačovo-policajný prečin, poťažne pre prie­stupok.

KHogram masla vo Viedni za 10 korún 68 halierov. V predajňách veľkých mliekár­skych závodov vo^iedni, ktoré v posledných-dňoch predávajú temer len cudzozemské, maslo, bola zvýšená cena 1 kg. takzvaného čajového masla o 2 kor. 28 halierov, tojest z '

8 korún 40 hal. na 10 k o r ú n 68 h a l i e ­rov . Zprávu túto priniesly všetky časopisy a dodávajú, že zdraženie toto sa odôvodňuje zvýšením cien dánského masla, jehož cena vo veľkom s dopravou do Viedne obnáša 10 kor. 20 halierov.

Žandár zastrelil štyroch ľudí. V obci Páde, v Torontálskej stolici, žandárský strážmaj­ster Imro Qacsal z revolvera zastrelil notára J o z e f a K o v e i n d l a a ešte troch ľudí. Potom zastrelil i seba. Strašná vec_bola spá­chaná z akéhosi osobného nepriateľstva.

Ceny výstrelov z kanónov. Americký in­žiniersky časopis „Machinery" sděluje ceny výstrelov z kanónov. Dľa neho stojí rana zo 7.6 cm. kanóna 57 korún, 12 cm. 150 korún, 15 cm. húfnice 248 korún, 15 cm. kanóna 347 korún, 30 cm. možiar 1721 korún jedna rana, 30.5 cm. 2881 korún, 30.6 cm. 3427 korún, 40.6 cm. jedna rana 5430 korún. V týchto obnosoch nie sú však výslovne uvedené ce­ny spotreby celého kanóna, ktoré sú rozpo­čítané na 80 ran pri veľkých kalibroch a kto­ré stejné obnášajú statisíce.

Škody v zemplínskej stolici Dľa približné­ho odhadu obnáša škoda zapríčinená vpá­dom Rusov v zemplínskej stolici asi 11,260.000 korún. Zničeno bolo 1276 domov, 1075 maštali, 1028 stodôl a 1092 iných budov hospodárskych. Menej poškodeno bolo 2437 domov, 3433 maštali, 3482 stodôl a 2503 iných budov.

Radko Dimitriev a Bulharsko. Dľa úradné­ho sofijského telegramu — píše „Az Est" — zaviedlo bulharské ministerstvo vojny trest­né pokračovanie proti generálovi R a d k o ­vi D i m i t r i e v u a všetkým bulharským dôstojníkom, ktorí sa nevrátili z cudziny do­mov a nevstúpili do bulharskej armády.

Nový most. Nový most nad Váhom pri obci Guta odovzdali svojmu povolaniu minu­lý týždeň. Pri otvorení mostu vládu zastupo­val bývalý štátny sekretár Gustav Kálmán.

Nové francúzske kanóny. „N. Z. Zeitung" sděluje: Vo Francúzsku boly skonštruované nové kanóny kalibru 44 cm. Kanóny tieto bo­ly už vyzkušené. Výsledok zkúšky vraj bol veľmi dobrý.

Bombardovanie Dedeagaču. Anglické ľod-stvo bombarduje bulharské pobrežné mestá: D e d e a g a č a P o r t o L a g o s u. Mini­sterský predseda R a d o s l a v o v zaslal všetkým bulharským zástupcom v cudzine protestnú nótu, ktorú majú všetkým vládam odovzdať. Protestuje v nej energicky proti bombardovaniu týchto mest a nazýva to bar­barským jednaním.

Buďme vďační našim raneným. I.

Každý deň máme teraz pred očami smutné výjavy, ktoré pohýnajú našou dušou od zá­kladu. Mladí mužovia, ktorí boli donedávna čerství a obratní, prechádzajú sa uliciami na­šich miest s bľadou tvárou a s ťažkým kro­kom. Majú poviazanú alebo hlavu alebo ruku a podopierajú sa o palicu. To sú naši ranení alebo nezdraví bojovníci. Oni síce už ozdra­vujú, ale predsa cítime naproti nim vrelý sú­cit, lebo si domýšľame, koľko oni posiaľ trpeli.

Hlbšie pohne nás pohľad na tých vojínov, ktorí práve nachádzajú sa v nemocniciach. V tomto slzavom údolí jesto vždy dosť biedy. I v riadnych okolnosťách neminie dňa, že by po našich nemocniciach nebolo mnoho cho­rých. Niet rodiny, ktorá by bola chránená za dlhší čas nemoce, nešťastia a smrti. Vždy platí výpoveď nášho drahého Spasiteľa: Ubohých vždy budete mať. Lenže dnes ne­mocnice sú preplnené tak, že bolo treba za­riadiť mnoho mimoriadnych nemocníc, do ktorých zasielajú chorých takmer ustavične. Nejeden z nás už bol v takejto nemocnici. A čo tam videl? Ach, mnoho utrpenia, ktoré zapríčinila válka mladým, čerstvým mužom! Tam ležia naši zdarní vojaci s ranou do pŕs, do pleca, do hlavy, so zmrzačenou rukou ale­bo nohou. A v nemocniciach na našom vidie­ku ležia len menej ranení, ktorých doviezli ta s ďalekého bojišťa.

Strana 4. S L O V E N S K É L U D O V Ě N O V I N Y Číslo 44.

" Lenže keby sme videli ťažko ranených na samom bojišti alebo v nemocniciach, ktoré nachádzajú sa blízko neho, nemohli by sme dlho hľadeť na nich. Videli by sme tam ne-jedného, ktorému odstrelil nepriateľ alebo odrezal lekár nohu alebo obidve nohy, ruku alebo obidve ruky. Videli by sme tam ta­kých, ktorí ztratili v boji ucho a či sluch, oko a či zrak, i takých, ktorí majú otvorené rany. Všetci vzdychajú pre kruté boľasti, všetci spomínajú svojich domácich. Žiadajú si mať ich u seba, čuť ich potešujúce slová a požívať dobrodenia ich srdečnej opatery. O keby bo­lo možné ukázať všetky boľasti a hrôzy týchto nemocníc alebo bojišťa, mohlo by sa usporiť slov; lebo nemôžu pohnúť nás natoľ­ko slová, nakoľko by nás pohly a k srdcu nám hovořily výjavy, ktoré by sa přesta­vily nám tam pred oči. Hľa, toľko trpia naši bojovníci!

Preto núti nás kresťanská láska, aby sme dokazovali im vďačnosť.

Či nezaslúžia títo hrdinovia, aby sme ich ' obdivovali? Či nemáme strhnúť klobúk pred každým raneným vojakom a ho uctivé po­zdraviť, s ktorým sa stretneme? Lebo či ne-krvácal i pre nás? Či netrpel preto, aby za­chránil nám vlasť, aby obránil nám majetok, aby zabezpečil nám život?

Preto naši vojaci zasluhujú náš obdiv, našu úctu, ba našu vďačnú lásku. A keby sme vi­deli ešte len tých ťažko ranených, tých mu­čeníkov s prestrelenými rukami, s rozmliaždenými rukami, so zohaveným obli­čajom! Keď pohliadneme na týchto hrdinov, ktorí i keď vyzdravejú, zostanú doživotnými mrzákmi, či nepohne sa nám srdce k veľké­mu súcitu a k hlbokej vďake? Skutočne, vďačný súcit je najmenše, čo sme im podlžní.

Lenže my sme im podlžní i vďačnú pomoc. Máme otvárať ruku v účinnej láske. Ľudia dali našim raneným obrancom už mnoho po­trebných vecí, šiat, obvä'zkov, potravných článkov a peňazí. Dali bohatí veľké obnosy a chudobní nespoliehali sa len na majetných, ale dali aj oni, koľko mohli, že musíme obdi­vovať hrdinstvo lásky. Spomínajú istú slu­žobnú, že odovzdala na ranených bojovní­kov všetko, čo mala usporené, 2400 korún. I do našich nemocníc pre ranených vojínov donášajú ľudia, čo môžu: šaty, plátno, pe­riny, zemiaky, múku, drůbež, peniaze. Nie­ktorí zase tam opatrujú nemocných, niektorí ich opierajú, niektorí im šijú alebo pletú. Ča­sopisy otvárajú sbierky a vďační kresťania posielajú im milodary. To robia i naše slo­venské časopisy. A tak ukazuje válka popri tŕní utrpenia i to najkrajšie kvietie čností, ktoré nevädne na veky, lebo padá naň rosa božieho zaľúbenia a večnej zásluhy. Válka má tedy popri mnoho zlom i mnoho dobrého. Ona je nielen tvrdá škola utrpenia a boľasti, ale i výborná škola najutešenejších čností.

Lenže dobročinnosť povinní sme preuka­zovať našim raneným bojovníkom i vďačnou ochotou. Lebo ako by sme nemali ochotne podať pomocnú ruku tým, ktorí šli do zbroja pre nás, aby náš majetok nestal sa korisťou nepriateľovou, aby nám zaistili život? Už ale Spasiteľ hovorí: „Žiaden nemá vä'čšej lásky, ako kto dá svoj život za svojich pria­teľov." Preto láska, ktorú dokázali nám ra-Hetórvojaci, keď pre nás nasadili i život, po-

^•TTtľka nás, aby sme im ochotne pomáhali. Zku­šenost nás učí, že ktorí majú vo válke syna alebo muža, otvárajú ruku k almužnám ochotne, keď nemajú ani sami zbytku; ale že tí, ktorí nedali na bojiště nikoho, udeľujú na vojanské dobročinné ciele len zriedka a ťažko, alebo nedajú vôbec ničoho, i keď majú z čoho. To je nevďačnosť, hrubá nevďačnosť!

Lebo či nebojujú naši zdarní vojaci i pre nich? Či nekrvácajú i pre nich? Či netratia zdravé údy, ba i život i pre nich, pre ich ma­jetok, pre ich život?

Preto nech obetuje na ranených dľa možno­sti každý, nech nevytvára sa žiaden. Vždy je vítaný každý darček, ktorý udelíme našim raneným alebo zkaličeným vojakom.

Stanislav Kianíčka.

Padli a ranení. Inf.-Regiment Nr. 72 z Prešporku. Dersi Franc 2,

Deszkás Alexander 18 mrtvý, Dieha Ján 12, Dinga Ján 11, Dobias Anton 4 mrtvý, Domény Štefan 3 mrtvý, Donauer Peter 3, Draskovic Ján 9, Drgon Pa­vel 3, Drlička Vilibald 4, Drobný Cyril 11, Dubaj Franc 9, Duhoň Vendel 19, DurBala Jozef 2, Duriš Mi­chal 4, Duriš Michal 1, Duska Sylvester (Kislévárd) 2, Erdélyi Ignác 15, Falb Karol 2 mrtvý, Feldmár Ignác 3, Feranec Ján 2, Fôldes Vincenc 11, Forgo Michal 9, Forró Árpád 17, Frčo Michal 12 mrtvý, Friegel Ján 17, Fruhwald Fridrich 9, Fubsó Ján 9 mrtvý, Futó An­drei 2, Gábor Štefan 3, Qál Juraj 9, Qášpár Tomáš 12,

(Pokračovanie nasleduje.)

Milý bratia Slováci!

Amerikánska Úsporná káva, veľmi voňavá, výdatná aáaporná. 5 kg. vrecúško na próbu K 12"—, •/» kg. najtajnejšieho čaju za K 2.40 franko na dobierku

zasiela

A.Sehapira, Tiszabogdány (Mára-maros m.), č. 258 vývoz kávy a čaju

MALÝ OZNAMOVATEĽ. Kto potrebuje dobré fopáÉy r

ná

etí„a ^ ŕ :

Teodor Herkely v Dolnom Kubíne. (Alsókubín Árva m.) Cena dfa terajšej drahoty remeňa.

fiíiietolÉ ÉÉerastie upozorňujem na rozoslané najnovšie ob-lirnc cenníky v barvách umelecký dfa ori­ginálu malebne prevedené najstaršej od 100 rokov osvedčenej továrni c k. dvorného dodávateľa cirkev, parameniov, náčinia a práporov Jozefa Neškudiu v Jabtoném č. 86 nad Orlici, Čechy.

Cenník tento na žiadosi pošleme kaž­dému zdarma a franko.

Proti úpadu sviň najlepší prostriedok je

Ninkotifín. Výborný liek je to i skachoviteným, zmi-

šeným a sodraným koňom. Lieči tiež mnohé nemoce hovädzieho dobytku a hydu. Žiadon hospodár nebude bez neho, keď ho vyzkúsi, lebo pár halierov za „NINKOTIRIN" vyda-

j ných doženie a zachová viac 100 korún. Do-! stať u firmy

i Jozef Kufoala, obchodník Verbó, Nyitra megye.

1 kg. K 1.40. Najlepšie je 5 kg. naraz ob­jednať.

Následkom veľkého nedostatku materiálu,, bude o tovar veľká núdza 1 Radím Vám, ako úprimný priateľ, kto mienite, si objednajte nemeškajte a hneď píšte si o vzorky ktoré zdarma a fco obdržíte

Zbytky už nemám! Zbožie bude čím ďalej tým drahšie a preto

radím Vám aby ste po obdržaní vzoriek hneď objednali.

Cena na vzorkách rozumie sa za 1 meter.. Nenútim však žiadneho ale chcem Vám poc­tivé v dnešnej dobe poslúžiť.

Slušne upozorňujem našich starších od­berateľov, že za cenu doterajšiu s tovarom, poslúžiť nemôžem. — Píšte si o vzorky.

Kto nebude spokojný so zásielkami, prosím zašlite zpäť, obnos celý vrátim.

Ľudevít Lepš č. 50

ručná tkalcovna Nový Hrádek n/Metují (Cechy).

Roflácl Hrana Katolíci Sloyáei! Sereďská Ľudová banka uč.

sp. v Seredi a jej filiálka v Trnave na Dolnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky platia čistých 4!|2°|o s daňou (porciou)

5°|0 interesov H s ^ najistejšie banky pre vkladá-S teíov preto, lebo sú založené na

• širokých vrstvách nášho roľníc­keho fudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strojov, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.

Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atď. pôžičku, alebo

M kto má usporené groše, nech S sa rozpomenie na katolícky slo--¾ venský peňažný ústav a nech 'M vyhľadá

Sereďskú ľudovú banku úč. spol. v Seredi

a jej filiálku v Trnave Dolná hrubá ulica číslo 35

ktoré banky Vás ochotne obslúžia.

m. spi. ¥ Zohori pro t i ákole

Filiálka v Šaštíae číslo 27 pri mýte a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. ppllfraajú B ííečns upatrufá í m w dfblBdy] nsilcb pointa B nmesBlnftai, B platia od BICH

1,81 s Éňeo (porciou) 5°|9 oralo Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Soifdne a slušne

obslúžia vždy a v každom prípade. m

Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí 1

Maiiteľ a vydavateľ: Nakladatelský, kaíktlačiarsky a kníhkupecký spolok.účastinárska spoločnosí v Prešporku. Vodpovedný redaktor Ferko S k y C a k , kraj. vysla««e~ Tlač Páztnányovej literárne] Účastlnne] Spoločnosti v Prešporku.