Kamilková ulica

Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na Internete.Dostupné sú cez server Europa (http ://ec.europa.eu).

Katalogizačné údaje nájdete na konci tejto publikácie.

Luxemburg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2009

ISBN 978-92-79-11973-6doi 10.2779/2660

© Európske spoločenstvá 2009Rozmnožovanie je povolené len so súhlasom autora.

Printed in Belgium

VYTLAČENÉ NA RECYKLOVANOM PAPIERI, KTORÉMU BOLA UDELENÁ ENVIROMENTÁLNA ZNAČKA NA GRAFICKÝ PAPIER (HTTP://EC.EUROPA.EU/ECOLABEL)

Europe Direct je služba, ktorá vám pomôže nájsť

odpovede na vaše otázky o Európskej únii

Bezplatné telefónne číslo :

00 800 6 7 8 9 10 11

Túto publikáciu vydalo DG pre životné prostredie.

Rovnako je dostupná aj na internetovej stránke DG pre životné prostredie venovanej mládeži a životnémuprostrediu : http://ec.europa.eu/environment/youth/index_sk.html

Scenár : Benoît CoppéeIlustroval : Nicolas ViotTechnické prevedenie : European Service Network

1

Tomi pozval do Mestečka na návštevu svoju kamarátku Kamilku. Kamilka včera ráno pricestovala z Modrého ostrova, kde stále svieti slniečko. Dnes je nad Mestečkom zamračené. Je to deň bez slniečka. Taký pochmúrny, trocha smutný deň.

- To tvoje Mestečko som si predstavovala ináč ! – hundre Kamilka cez oranžovú šatku, ktorou si zakrýva nos. – Príliš to tu nevonia…

Tomi zvraští obočie.

- Prepáč, odvetí Tomi. – Táto ulica sa volá Škaredá… Je tu strašne veľa áut…

Uprostred Škaredej ulice stojí nespočetne veľa áut. Všetky trúbia ako o dušu. Tutúúút ! Titííííí ! Túúúút ! Kamilka si zapcháva uši. Nikdy nepočula taký lomoz. Zrazu zbadá na druhej strane ulice, za zábradlím v parku, líštičku Lilu.

- Aha, Tomi ! Tam je Lila ! Čaká nás aj so svojimi líšťatami ! Rýchlo bežme za ňou !

Tomi Kamilku schytí za ruku.

- Stoj, Kamilka ! Cez ulicu môžeme prejsť iba po priechode pre chodcov !

2

3

V tej chvíli jednému červenému autu v zápche dochádza trpezlivosť. Zapíska pneumatikami, zavrčí, zasyčí a už je na chodníku. Za volantom sedí pán Zúrivý, najnervóznejší vodič Mestečka. Kamilku oškrie na ruke blatník a spätné zrkadlo jej zachytí biele šatôčky. Naša milá kamarátka sa zatacká. A spadne. Tomi zhrozene vykríkne. Líštička Lila telom chráni svoje štyri mláďatká.

Kamilka je zranená. Na bielych šatôčkach má niekoľko kvapiek krvi. Hneď pri pleci. Oči má zavreté. Pán Zúrivý vystúpi z červeného auta. Je vyľakaný.

- Čo som to urobil ! Čo som to len urobil !

Tomi hladká kamarátku po líčku. Kamilka otvorí oči.

- To bude v poriadku, – zašepká Tomi.

Pribehne Lila s líšťatami.

- Lila, - zakričí Tomi, bež po pani Poriadnu, tú sestričku ! Ja sa zatiaľ pokúsim zohnať pána policajta Gašpara, nech s tými nešťastnými autami porobí poriadky !

4

Pán Zúrivý sa chytá za hlavu.

- Čo som to urobil ! Čo som to len urobil !

Kamilka sa chce postaviť. Tomi ju tíši.

- Nehýb sa, Kamilka ! To je rozumnejšie.

Štyri malé líšťatá sa stočia okolo Kamilkinej hlávky. Je to ten najmäkší vankúš na svete. Tomi Kamilke stíska ruku. Chce jej dodať odvahy.

5

6

Škaredá ulica je krutá. Autá neprestávajú trúbiť. Niektorí vodiči otvárajú okná. Hundrú. Jeden nahnevaný pán vykríkne:

- Kedy už tá zápcha skončí ? Komu patrí to zelené auto predo mnou ? Pohnite sa ! Rýchlejšie ! Budem meškať !

- Tutúúút ! Titííííí ! Túúúút ! – odpovedajú ostatné autá.

Tomimu sa v očiach zablysne od hnevu.

- Kamilka, nemôžem ťa tu nechať samu ! Niekto mi musí pomôcť nájsť pána Gašpara !

Pri týchto slovách vyskočí Sniežik, najsvetlejšie líšťa. Oblíže Tomimu ruku.

- Dobre, pochopil som ! – usmieva sa Tomi. – Chceš ísť po pána Gašpara ! ? Tak bež ! Utekaj !

Kamilka sa zamračí. Tomi sa o ňu bojí.

- Nebolí to príliš ?

Kamilka je odvážna, a tak pohybom hlávky jemne naznačí „nie“. Ale už je najvyšší čas, aby prišla pani Poriadna. Kamilkine šatôčky sú pri pleci stále červenšie a červenšie.

7

Tomi utrie Kamilke čielko oranžovou šatkou. Kamilka sa usmieva. V diaľke počuť hrubý, zvučný hlas. To je pán Gašpar. Popri ňom beží Sniežik.

- Vidím, že je najvyšší čas, aby som tu urobil poriadok ! – zvolá pán Gašpar.

Jeden z vodičov rozpaľuje motor. Vrn ! Vrn ! Vrn ! Vŕŕŕŕŕn ! Pán Gašpar sa zatvári prísne a obráti sa na vodiča:

- Ale no tak, upokojte sa ! Pri každom tom vašom „Vrn ! Vrn ! Vrn ! Vŕŕŕŕŕn !“ auto úplne zbytočne vypúšťa do vzduchu škodlivé plyny ! Tie potom vytvoria okolo celej zemegule obrovskú bublinu ! Väznia slnečné lúče ! Aj preto sa planéta otepľuje !

8

Pán Zúrivý si sadá naspäť do auta.

- Čo som to urobil ! Čo som to len…

Tomi je nahnevaný. Skríkne na pána Zúrivého.

- Keby ste radšej ostatným netrpezlivým vodičom išli vysvetliť, ako výfukové plyny škodia planéte ! Namiesto toho fňukania…

9

10

Pán Zúrivý sa usmeje.

- To je výborný nápad… Aspoň sa budem cítiť užitočný… Áno…

Pán Zúrivý podíde k stojacim autám. Prihovorí sa vodičke modrého auta. Je to Luckina mamka.

- Vedeli ste, pani, že tým „Vrn ! Vrn ! Vrn ! Vŕŕŕŕŕn !“ vlastne...

11

Tomi sa usmieva. Lucka vystúpi z auta aj so svojím violončelom. Veľmi sa hnevá.

- Ja by som teda oveľa radšej šla na hodinu violončela pešo ! Ak všetky tie „Vrn ! Vrn ! Vrn ! Vŕŕŕŕŕn !“ toľko škodia našej Zemi, idem pešo ! A ani to nie je tak ďaleko ! Kengura by to zvládla dvoma skokmi ! Načo by som šla autom ! ? Veru tak !

Autá na Škaredej ulici však spúšťajú svoju starú pesničku. Tutúúút ! Titííííí ! Túúúút ! Lucka kričí:

- Vy sami spôsobujete zápchu ! Trúbite sami na seba, truľovia !

12

Lucka nesie violončelo pod pazuchou. Prepletá sa medzi stojacimi autami. Rozhodným krokom kráča k hudobnej škole. Mamka beží za ňou.

- Lucka, vráť sa ! Nastúp späť do auta !

- Nie ! - odpovedá Lucka. Už nechcem viac ísť do hudobnej školy autom ! Veď nebývame tak ďaleko ! Aj všetci moji kamoši tam chodia pešo ! Závidím im ! Keď sú spolu, rozprávajú si príbehy ! A zabávajú sa ! A aspoň sa pri chôdzi trochu rozhýbem. Hoplá ! Hoplá !

- Lucka, vráť sa !

- Nie ! Už nechcem chodiť na hudobnú autom !

13

Aha ! Tam je Lila ! Je s ňou starosta Mestečka a nejaká pani.

- To je sestrička ! – kričí Tomi.

Sestrička Poriadna si kľakne vedľa Kamilky. Opatrne jej rozopne gombíčky na bielych šatách. Starosta je znepokojený. Tomi vraští obočie. Kamilka silne stláča kamarátovu ruku.

14

Pani Poriadna sa usmieva.

- Tvoje zranenie nie je veľmi vážne, zlatíčko ! Priložíme náplasť, spevníme to a o niekoľko dní ti ostane len zlá spomienka !

- Uf ! – vzdychá starosta a utiera si čelo. Slečna Kamilka, je mi veľmi ľúto, že Vás

v našom meste musím vítať za takýchto okolností…

Tomi sa vzpriami. Za neustáleho „Tutúúút ! Titííííí ! Túúúút !“ sa obráti na pána starostu.

- Takto to ďalej nejde ! Treba s tým niečo urobiť ! Škaredá ulica je príliš hlučná, príliš nebezpečná, príliš šedivá, príliš...

15

- Máš pravdu, Tomi ! – odvetí starosta. Po dnešnej nehode je mojou povinnosťou vymyslieť riešenie. Tak teda... Mám návrh... Nie... Radšej... Áno, rozhodol som sa Škaredú ulicu uzavrieť pre dopravu !

Kamilka sa usmieva.

- Fajn nápad ! – pridá sa dievčatko. – Ach ! Moje krásne biele šaty sú pofŕkané krvou a navyše sú celé ufúľané.

- To je od výfukových plynov, – hovorí pani Poriadna.

16

O pár dní neskôr….

Na Mestečko sa usmieva žiarivé slniečko. Pán starosta nestrácal čas. Dodržal slovo. Škaredá ulica sa zmenila. Starosta sa prihovára občanom:

- Milí spoluobčania, mám tú česť otvoriť úplne novú ulicu ! Ulicu, na ktorej už autá nebudú vítané ! Je jasné, že autobusy i autá potrebujeme… Pravdaže, budeme používať i tieto dopravné prostriedky… Nezabudnime však na blahodarné ticho, čistý vzduch, prechádzky, bezpečnosť. Dovoľte mi dnes poďakovať dvom ľuďom…

17

Pán starosta položí ruku na plece pána Zúrivého.

- Pán Zúrivý navrhol otvoriť dopravné ihrisko, aby sa deti nášho Mestečka naučili dopravné predpisy ! A v bezpečnom prostredí !

Pánovi Zúrivému každý tlieska. Je dojatý.

- A za odvahu tiež ďakujem našej malej kamarátke Kamilke.

Aj Kamilke všetci tlieskajú. Pán starosta pristúpi k plátnu, ktorým je zakrytý názov vynovenej ulice.

- A tiež som sa rozhodol, že naša nová ulica sa bude volať Kamilková !

18

Všetci obyvatelia mestečka tlieskajú. Pán starosta pomaly priloží prst na pery. Zrazu sa na Kamilkovej ulici rozhostí ticho. K nebu sa vznešene vznáša ľahučká melódia. Ach ! To je Lucka a jej violončelo ! To je ale krása ! To bol nápad pozvať Lucku na slávnostné otvorenie Kamilkovej ulice ! Aká nádherná hudba ! O kúsok ďalej sa už deti učia dopravné predpisy na dopravnom ihrisku. S úsmevom sa im prizerá pán Zúrivý.

19

- Učiť vás dopravné predpisy je pre mňa cťou. Chcem, aby mi takto všetci odpustili…

Kamilka sa blíži k pánu Zúrivému.

- Moje zranenie sa čoskoro zahojí, pán Zúrivý… Som rada, že Vás tu vidím. Viem, že urobíte kus dobrej práce.

20

Tomi prichádza ku Kamilke.

- Kamilka, zajtra sa vraciaš na svoj ostrov. Chcel by som ti darovať tento kvietok, aby som ti povedal, že…

Nad Kamilkovou ulicou preletí vtáčik. Radostne si vyspevuje. Nepočuť, čo Tomi hovorí Kamilke. Ale možno majú jeho slová zostať tajomstvom.

- Aj ja Tomi, aj ja…

Vtáčik opäť zašvitorí.

- Zajtra ťa odprevadím do prístavu. Pôjdeme tam pešo. Plachetnica ťa už čaká. Vyrazíte na Modrý ostrov. Po ceste si porozprávame ešte veľa pekných príbehov.

Európska komisia

Kamilková ulica

Luxembourg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev

2009 – 20 s. – 16,2 x 22,9 cm

ISBN 978-92-79-11973-6doi 10.2779/2660

Táto publikácia je dostupná bezplatne až do vyčerpania zásob na nasledujúcej adrese :Európska komisiaGenerálne riaditeľstvo pre životné prostredieInformačné centrum (BU-9 0/11)B-1049 Brusel

http ://bookshop.eu/

KH

78

09

67

9S

KC