Inteligencia a jej meranie

Ľuboš Čillík

3.D

Inteligencia

Čo je inteligencia? Definovanie inteligencie Meranie inteligencie Teórie inteligencie Biologický a sociálny determinizmus

Čo je inteligencia?

Všeobecná mentálna schopnosť uvažovať, riešiť problémy, premýšľať abstraktne, učiť sa, chápať nový materiál a využívať skúsenosti.

Definovanie inteligencie

Rozličnosť názorov na definíciu– Inteligencia ako výsledok

inteligenčného testu – Inteligencia z pohľadu laika– Inteligencia v závislosti od schopností,

ktoré si cení kultúra– Inteligencia ako koncepcia meraná

pred pochopením jej podstaty

Meranie inteligencie

Inteligenčné testy Štandardizácia testov Rozloženie výsledkov IQ testov Využitie inteligenčných testov Kritika inteligenčných testov

Inteligenčné testy

Skoré testy Binet-Simonov test IQ test Skupinové testy Moderné inteligenčné testy

1. Skoré testy

Sir Frances Galton– Hereditary Genius (1869)– dedičnosť - eugenici– meranie fyzických a

psychologických atribútov– myšlienka kvantitatívneho

merania inteligencie

1. Skoré testy (2.)

James McKeen Cattell– batéria 50 testov merajúca

základnú mentálnu schopnosť

– meranie zmyslového rozlišovania a reakčných dôb

2. Binet-Simonov test

Alfred Binet a Théodore Simon– zistenie potenciálu pre učenie– plnenie úloh– pojem mentálneho veku– úspešné predpovedanie

akademického úspechu (1905)

3. IQ test

William Stern– idea inteligenčného kvocientu (1912)

Lewis Terman– adaptácia Simon-Binetovho testu– Stanford-Binetova inteligenčná

stupnica (1916)– inteligenčný kvocient

Výpočet inteligenčného kvocientu

– vhodný pre porovnávanie detí, ale nevhodný pre porovnávanie dospelých

– moderné testy používajú inú metódu

100 vekckýchronologi

ekmentálny vIQ

4. Skupinové testy

Robert M. Yerkes a Lewis Terman– pomoc armáde Spojených štátov– Army Alpha test - verbálny– Army Beta test - neverbálny– Národný inteligenčný test (1920)– SAT (Scholastic Aptitude Test -

1926)

5. Moderné inteligenčné testyIndividuálne testy

Individuálne testy– série 10 a viacerých subtestov

zameraných na určité typy úloh– Stanford-Binetov– WISC = Wechsler Intelligence Scale for Children

– WAIS = Wechsler Adult Intelligence Scale

– Kaufman-ABC

5. Moderné inteligenčné testy (2.) Individuálne testy

Individuálne testy– jeden typ úloh– Peabody Picture Vocabulary Test

– definícia slova podľa obrázku

– Raven’s Progressive Matrices– dopĺňanie matice vzorov– odstránenie vplyvu kultúry

5. Moderné inteligenčné testy (3.)Skupinové testy

Skupinové testy– menší rozsah, menej typov úloh a

menšia spoľahlivosť– efektívnejšie– ASVAB = Armed Services Vocational

Achievement Battery

– výber a zaradenie brancov

5. Moderné inteligenčné testy (4.)Výkonnostné a spôsobilostné testy

Testy výkonnosti a testy spôsobilosti – testy výkonnosti - odrážajú vedomosti– testy spôsobilosti - predpovedajú

budúce výkony alebo odhadujú potenciál pre učenie

– vzťahujú sa na určitú oblasť vedomostí

5. Moderné inteligenčné testy (5.)Výkonnostné a spôsobilostné testy

Testy výkonnosti a testy spôsobilosti – SAT– GRE = Graduate Record Exam

– California Achievement Test– LSAT = Law School Admissions Test

– MCAT = Medical College Admission Test

Štandardizácia testov

štandardizácia – definovanie noriem výkonnosti– normatívna vzorka - prvotné skóre

spoľahlivosť– jednoznačné zloženie testu

platnosť– miera presnosti predpovedania– stupeň relevantnosti merania

Rozloženie výsledkov IQ testov

normálna distribúcia– priemer, smerodajná odchýlka

Rozloženie výsledkov IQ testov (2.)

revízia, reštandardizácia– nová normatívna vzorka, porovnanie a

stanovenie nového prvotného skóre

James Flynn– Flynnov efekt - nárast výkonnosti v niektorých

IQ testoch za posledných 50 rokov– testy priestorového uvažovania - veľký nárast– testy slovnej zásoby - temer bez zmeny

Využitie inteligenčných testov

školy– predpovedanie akademických výsledkov– identifikácia mentálnej retardácie a určenie

potreby špeciálneho vzdelávania– výber nadaných študentov

spoločnosti, vláda, armáda– vyvarovanie sa predpojatosti pri výbere nových

zamestnancov

lekárstvo – diagnostikovanie mentálnych schopností

Kritika inteligenčných testov

kritika platnosti– meranie úzkej skupiny mentálnych schopností– strach testovanej osoby z testu

mylný výklad, zneužívanie– mylná predstava IQ ako konkrétnej vlastnosti– sterilizácia slabomyseľných ľudí (1927)– rozhodovanie na základe výsledkov testu len

ak je lepšie ako iné možné rozhodovanie– neflexibilné pravidlá hraníc IQ

Kritika inteligenčných testov (2.)

predpojatosť– kultúrna závislosť– odraz sociálnych rozdielov a rozdielov

vzdelania– rasová predpojatosť

Teórie inteligencie

Všeobecná inteligencia Základné mentálne schopnosti Fluidová inteligencia a

kryštalizovaná inteligencia Viaceré inteligencie Triarchická teória inteligencie Iné prístupy

Všeobecná inteligencia

Charles Spearman– pozitívna korelácia - výsledok v určitom teste

predurčuje výsledok v inom

– štatistická teória všeobecnej inteligencie (1904) - vyvinula sa z nej faktorová analýza

– všeobecný faktor (general factor) - g– základ rozumových schopností

– špecifický faktor (specific factor) - s– určuje požiadavky testov na špeciálne schopnosti

– matematická definícia - nevysvetľovala čo vytvára g

Základné mentálne schopnosti

Louis L. Thurstone a Thelma Thurstone– skupinové faktory

– základné mentálne schopnosti (1938) - sada nezávislých faktorov rovnakej dôležitosti

– 1) verbálne chápanie, – 2) verbálna plynulosť, – 3) číselné alebo aritmetické schopnosti, – 4) pamäť, – 5) rýchlosť vnemu, – 6) indukčné uvažovanie,– 7) priestorová predstavivosť

Fluidová inteligencia a kryštalizovaná inteligencia

Raymond B. Cattell a John Horn– fluidová inteligencia a kryštalizovaná

inteligencia (1966)

– fluidová inteligencia - gf - biologický základ uvažovania a zapamätávania si

– kryštalizovaná inteligencia - gc - vedomosti a zručnosti získané učením a skúsenosťou, počas života môžu neobmedzene narastať

– teória investície - základ fluidovej inteligencie prispieva k zisku vedomostí a zručností - fluidová a kryštalizovaná inteligencia pozitívne korelujú

Viaceré inteligencie

Howard Gardner – teória viacerých inteligencií (1983)

– 1) lingvistická inteligencia– 2) logicko-matematická inteligencia– 3) priestorová inteligencia– 4) hudobná inteligencia– 5) telesne-kinestetická inteligencia– 6) interpersonálna inteligencia– 7) intrapersonálna inteligencia

– v 90.rokoch doplnil – 8) naturalistická inteligencia

Triarchická teória inteligencie

Robert Sternberg – triarchická / trojčlenná teória inteligencie (1985)

– analytická inteligencia - zručnosť v uvažovaní, spracúvaní informácií a riešení problémov

– tvorivá inteligencia- zručnosť vo využívaní minulých skúseností na dosiahnutie náhľadu a zvládnutie nových situácií

– praktická inteligencia - zručnosť v spôsobe života a v prispôsobení sa nárokom života

– jednotlivé členy sú vzájomne prepojenými časťami jednoho systému

Iné prístupy

pochopenie inteligencie na základe neurologických vied, vied o správaní a vied o poznávaní

štúdium umelej inteligencie Peter Salovey a John Mayer

– emočná inteligencia (1990)

– schopnosť vnímať, chápať, vyjadrovať a usmerňovať emócie

Douglas Detterman

– pochopenie inteligencie na základe pochopenia poznávacích procesov ľudského mozgu

Biologický a sociálny determinizmus

Genetické vplyvy - 40 až 80 percent– PKU - fenylcetonúria, Downov syndróm

Vplyvy prostredia - 20 až 60 percent Rozdiely pohlaví Rasové a etnické rozdiely

Použitá literatúra

encarta.msn.com Douglas K. Detterman : Inteligencia Robert J. Sternberg : Úspešná

inteligencia - Ako praktická a tvorivá inteligencia ovplyvňujú úspech v živote

Stephen Jay Gould : The Mismeasure of Man