BI

AT

EC

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

7Júl 2007Roãník 15

ODBORN¯BANKOV¯âASOPIS

BI

AT

EC

Viliam OstroÏlík – viceguvernérNárodnej banky Slovenska

V˘stava Slovenské eurové mince v Poprade

Prezident Slovenskej republiky Ivan Ga‰paroviãza úãasti predsedu vlády SR Roberta Fica dÀa11. júla 2007 slávnostne vymenoval Ing. ViliamaOstroÏlíka, MBA, do funkcie viceguvernéra Ná-rodnej banky Slovenska. Nov˘ viceguvernér je

Od 28. júna 2007 je v priestoroch Tatranskejgalérie v Poprade (Hviezdoslavova 12) otvorenáv˘stava Slovenské eurové mince – v˘stava v˘-tvarn˘ch návrhov slovensk˘ch strán eurov˘chmincí. Za úãasti podpredsedu Pre‰ovského sa-mosprávneho kraja Milana Barana, zástupcovbánk a ìal‰ích predstaviteºov spoloãenskéhoa kultúrneho Ïivota v˘stavu slávnostne otvorilãlen Bankovej rady Národnej banky Slovenskaa v˘konn˘ riaditeº za oblasÈ v˘skumu NBS ªudo-vít Ódor. V˘stava bude sprístupnená verejnostido 15. augusta 2007 denne okrem pondelka, od10.00 do 17.00 h.

od 1. 3. 2007 ãlenom Bankovej rady Národnejbanky Slovenska.

Ing. Viliam OstroÏlík, MBA, sa narodil 8. 2.1969 v ·uranoch. V roku 1992 ukonãil ‰túdiumna Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technic-kej univerzity v Bratislave, so zameraním na eko-nomiku a riadenie. V roku 2000 ukonãil ‰túdiumMBA na The Katz Graduate School of Business,The University of Pittsburgh. V rokoch 1992 aÏ1998 pracoval v rôznych pozíciách vo V‰eobec-nej úverovej banke, a. s. Od roku 1998 do roku2000 zastával pozíciu generálneho riaditeºa diví-zie treasury, od roku 2000 aÏ do roku 2002 po-zíciu riaditeºa odboru treasury – obe funkcie voVÚB, a. s. V roku 2002 bol ãlenom Burzovej ko-mory Burzy cenn˘ch papierov v Prahe. Od 1. júla2003 do 28. februára 2007 pracoval v Privat-banke, a. s. (do 1. 11. 2005 Banka Slovakia),kde od 6. augusta 2003 do 28. februára 2007 pra-coval vo funkcii predsedu predstavenstva a ge-nerálneho riaditeºa.

Foto: Pavel Kochan

BI

AT

EC

N A A K T U Á L N U T É M U

Konvergencia, synchronizácia cyklov a symetria ‰okov . . . . . . . . . 2

(Ing. Tibor Lalinsk˘, Mgr. Martin ·uster, PhD.,

RNDr. Juraj Zeman, CSc.)

Realitn˘ trh a v˘voj cien nehnuteºností na b˘vanie

na Slovensku v roku 2006. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

(Ing. MikulበCár, PhD.)

Š T A T I S T I K A A I N F O R M A T I K A

Aplikaãné programové systémy STATUS a STATUS DFT

a ich úloha v komunikácii na finanãnom trhu . . . . . . . . . . . . . . . 15

(Ing. Milan Florián, CSc., Ing. Ján Seman)

L E G I S L A T Í V A

Sprostredkované vlastnenie cenn˘ch papierov

na Slovensku a v zahraniãí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

(JUDr. Mgr. Peter BaláÏ)

P O I S Ť O V N Í C T V O

Vplyv globalizácie na poistné trhy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24

(Ing. Mgr. Zuzana Krátka)

R E C E N Z I A

SolventnosÈ poisÈovní, Pastoráková, E. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28

(Ing. Zuzana Littvová, PhD.)

Finanãn˘ manaÏment, Kráºoviã, J., Vlachynsk˘, K. . . . . . . . . . . . . 28

(prof. Ing. Karol Zalai, CSc.)

Z A R C H Í V U N B S

Investiãná banka. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

(Mgr. Mária Kaãkoviãová)

P R I P O M Í N A M E S I

Sto rokov od podpisu M. Bosáka na dolárov˘ch bankovkách. . . . 30

(Ing. Martin Bosák, PhD.)

I N F O R M Á C I E

Z rokovania Bankovej rady NBS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

O B S A H

BIATECOdborn˘ bankov˘ ãasopisJúl 2007

Vydavateº:Národná banka Slovenska

Redakãná rada:Ing. Ivan ·ramko (predseda)prof. Ing. Irena Hlavatá, CSc.Ing. ·tefan Králikdoc. Ing. Jozef Makúch, PhD.doc. Ing. Anna Pilková, CSc. MBAIng. Monika Siegelová

Redakcia:Ing. Alica Polónyiovátel.: 02/5787 2153alica.polonyiova@nbs.skPhDr. Dagmar Kri‰tofiãovátel.: 02/5787 2150dagmar.kristoficova@nbs.skAdresa redakcie:NBS, redakcia BIATECImricha Karva‰a1, 813 25 Bratislavafax: 02/5787 1128Objednávky na inzerciu prijíma redakcia:tel.: 02/5787 2153e-mail: biatec@nbs.sk

Poãet vydaní: 12-krát do rokaCena v˘tlaãku pre predplatiteºov: 21 SkRoãné predplatné: 252 Sk Po‰tovné hradí predplatiteº.Voºn˘ predaj: predajné miesta Vydavateºstva ELITA v Bratislave: Klincová 35,Blagoevova 14 – 16, Dolnozemská cesta 1/ACena v˘tlaãku vo voºnom predaji: 35 Sk

Objednávky na predplatné v SR a do zahraniãia, reklamácie, distribúcia:VERSUS, a. s., Expediãné stredisko,Pribinova 21, 819 46 Bratislavatel.: 02/5728 0368, fax: 02/5728 0148e-mail: expedicia@versusprint.skTermín odovzdania rukopisov: 16. 7. 2007Dátum vydania: 23. 7. 2007Registraãné ãíslo: MK SR 698/92ISSN 1335 - 0900

Grafická úprava: Bedrich SchreiberTypo & lito: AppleStudio, BratislavaTlaã: TlaãiareÀ DÓ·A, s. r.o., Bratislava

Anglick˘ preklad vybran˘ch ãlánkov je na internetovej stránke Národnej bankySlovenska: http://www.nbs.sk

V‰etky práva sú vyhradené. Akékoºvekreprodukcie tohto ãasopisu alebo jeho ãasti a iné publikovanie vrátane jeho elektronickejformy nie sú povolené bez predchádzajúcehopísomného súhlasu vydavateºa.

1roãník 15, 7/2007

BI

AT

EC Konvergencia, synchronizácia

cyklov a symetria ‰okov1

Ing. Tibor Lalinsk˘, Mgr. Martin ·uster, PhD., RNDr. Juraj Zeman, CSc.Národná banka Slovenska

ÚVOD A ZHRNUTIESlovenské hospodárstvo rastie siln˘m tempom,

stúpa produktivita práce, zvy‰uje sa zamestnanosÈa klesá nezamestnanosÈ. Reálna konvergenciav súãasnosti napreduje r˘chlej‰ie neÏ nominálnakonvergencia a predstavuje v˘znamn˘ podporn˘faktor nominálnej konvergencie. Podmienky preudrÏateºné splnenie kritérií na zavedenie eurav plánovanom termíne 1. 1. 2009 sú priaznivé.

V súãasnosti Slovensko plní iba kritérium dlho-dobej úrokovej miery. Aktuálny v˘voj a v˘hºad no-minálnych kritérií v‰ak potvrdzuje schopnosÈ splniÈkoncom roka 2007 v‰etky kritériá.

V roku 2006 bol na Slovensku zaznamenan˘historicky najvy‰‰í ekonomick˘ rast. Stúpajúcaproduktivita práce sa prejavila v spomalení dyna-miky jednotkov˘ch nákladov práce. V˘razn˘ ná-rast zamestnanosti sa premietol v poklese mierynezamestnanosti. Trh práce, predov‰etk˘m dlho-dobá nezamestnanosÈ, v‰ak zostáva naìalejúzkym miestom reálnej konvergencie. Napriekr˘chlorastúcemu v˘vozu sa deficit beÏného úãtumedziroãne prehæbil. Postupn˘ nábeh v˘rob v no-v˘ch podnikoch automobilového a elektrotech-nického priemyslu by mal viesÈ k zmen‰ovaniuvonkaj‰ej nerovnováhy a pokraãovaniu ekonomic-kého rozvoja Slovenska.

V súãasnosti uÏ hospodársky cyklus Slovenskavykazuje urãitú mieru synchronizácie s hospo-dárskym cyklom eurozóny. Ponukové ‰oky sútieÏ ãiastoãne zladené a ich synchronizácia sazvy‰uje. Vplyvom ‰trukturálnych reforiem bolidopytové ‰oky na Slovensku v porovnaní s dopy-tov˘mi ‰okmi v eurozóne donedávna asymetric-ké. Na základe skúseností z krajín eurozóny moÏ-no oãakávaÈ, Ïe po zavedení eura sa stanú do-pytové ‰oky symetrickej‰ími.

1. NOMINÁLNA KONVERGENCIA

Aktuálny stav plnenia maastrichtsk˘chkritérií

Slovensko v súãasnosti plní iba kritérium v˘‰kydlhodobej úrokovej miery.

Podiel verejného dlhu na HDP je dlhodobo niÏ-‰í neÏ referenãná hodnota a v roku 2006 sa e‰tezníÏil.2 Deficit rozpoãtu verejnej správy dosiaholúroveÀ 3,4 % HDP,3 t. j. hodnotu nad hranicou3 % HDP. Medziroãne sa zníÏil aj podiel deficituverejn˘ch financií bez vplyvu zavedenia druhéhodôchodkového piliera.4 Fi‰kálne kritérium Slo-vensko v roku 2006 nesplnilo (bliωie box). Pre za-vedenie eura v plánovanom termíne je nevyhnut-né zníÏiÈ celkov˘ deficit rozpoãtu verejnej správyna potrebnú úroveÀ v roku 2007.

V priebehu roku 2006 sa priemerná dvanásÈ-mesaãná miera inflácie vzdialila od referenãnejhodnoty inflaãného kritéria. Hlavn˘m dôvodomr˘chlej‰ieho rastu inflácie v tomto roku bola vy‰-‰ia ako oãakávaná dynamika cien energií a cienpotravín. Zaãiatkom roku 2007 v‰ak do‰lo k v˘-raznému spomaleniu inflácie a medziroãná inflá-cia klesla pod referenãnú hodnotu. KeìÏepriemerná dvanásÈmesaãná miera inflácie bolav apríli 2007 stále vy‰‰ia neÏ referenãná hodno-ta, Slovensko zatiaº nespæÀa kritérium cenovejstability.

Rast inflaãn˘ch oãakávaní v EÚ sa prejavil vo zv˘-‰ení priemernej dlhodobej úrokovej miery, akoaj referenãnej hodnoty. Priemerná dlhodobá úro-ková miera na Slovensku je v‰ak naìalej v˘razneniωia ako referenãná hodnota.

Pri vstupe slovenskej koruny do mechanizmuv˘menn˘ch kurzov (ERM II) sa centrálna parita sta-novila na úrovni 38,4550 SKK/EUR. Slovenskáekonomika odvtedy pre‰la v˘znamn˘mi ‰truktu-

N A A K T U Á L N U T É M U

2 roãník 15, 7/2007

Tab. 1 Plnenie maastrichtsk˘ch kritérií

AAkkttuuáállnnaa hhooddnnoottaa RReeffeerreennããnnáá hhooddnnoottaa((aapprrííll 22000077)) ((aapprrííll 22000077))

FFii‰‰kkáállnnee kkrriittéérriiuumm Verejn˘ deficit 3,4 % HDP 1) ≤ 3 % HDPVerejn˘ dlh 30,7 % HDP 1) ≤ 60 % HDP

MMiieerraa iinnfflláácciiee ((HHIICCPP)) 3,5 % ≤ 3,0 %

DDllhhooddoobbáá úúrrookkoovváá mmiieerraa 4,5 % ≤ 6,4 %

NNoommiinnáállnnyy vv˘mmeennnn˘ kkuurrzz úãasÈ v ERM II úãasÈ v ERM II dva rokyod 28. 11. 2005 2) bez v˘razn˘ch napätí

Zdroj: MF SR, NBS, Eurostat, vlastné v˘poãty.1) Rok 2006.2) Od vstupu do ERM II sa 10-dÀov˘ priemer kurzu koruny pohyboval v intervale 13,2 % (smerom k zhodnoteniu) aÏ +0,23 % (smerom k znehodnoteniu) okolo pôvodne stanovenej parity 38,4550 SKK/EUR. Po zmene parity sa kurz pohyboval v˘luãne v apreciaãnom pásmedo -5,8 % (smerom k zhodnoteniu).

1 Tento príspevok prezentuje hlavnéãasti aktuálnej anal˘zy konvergen-cie vypracovanej odboromv˘skumu NBS. Nevenujeme saporovnaniu konvergencie SRs ostatn˘mi krajinami V4. Úplnáverzia ‰túdie je k dispozícii naadrese http://www.nbs.sk/PUBLIK/07_KOL1.PDF .

2 Objem verejného dlhu klesol ibamierne (z 507,4 mld. Sk v roku2005 na 503,1 mld. Sk v roku2006). Rozhodujúci vplyv na poklespomeru dlhu k HDP mal r˘chlymedziroãn˘ rast HDP v beÏn˘chcenách.

3 Schodok rozpoãtu verejnej správybol pôvodne rozpoãtovan˘ naúrovni 4,2 % HDP. Niωí deficit sadosiahol vìaka lep‰iemu v˘sledkuhospodárenia verejnej správy (vplyv0,6 % HDP) a vy‰‰iemu ekonomic-kému rastu (vplyv 0,2 % HDP).

4 V súãasnosti sa uÏ nákladydôchodkovej reformy zah⁄Àajú do deficitu.

N A A K T U Á L N U T É M U

3roãník 15, 7/2007

rálnymi zmenami. Zdravé makroekonomické po-litiky a v˘znamn˘ prílev priamych zahraniãn˘ch in-vestícií v posledn˘ch rokoch viedli k postupnémuzr˘chºovaniu hospodárskeho rastu. Diferenciálrastu produktivity práce voãi eurozóne viedolk v˘znamnému posilneniu rovnováÏneho reál-neho kurzu. Pri relatívne nízkej inflácii sa to pre-mietlo aj do úrovne nominálneho kurzu. Centrál-na parita preto prestala byÈ v súlade s aktuálnymstavom hospodárstva. Na ÏiadosÈ Slovenska sa podohode ãlenov v˘boru pre ERM II centrálna pa-rita slovenskej koruny v ERM II revalvovala s úãin-nosÈou od 19. marca 2007. Nová centrálna pa-rita koruny voãi euru bola stanovená na úrovni1 euro = 35,4424 Sk. Spodná hranica pre povin-né intervencie sa zníÏila na 30,1260 SKK/EURa horná hranica klesla na 40,7588 SKK/EUR.

V období po parlamentn˘ch voºbách, v júli2006, sa kurz koruny doãasne oslabil a korunazotrvala niekoºko dní na depreciaãnej strane fluk-tuaãného pásma. KeìÏe v˘voj kurzu koruny ne-odráÏal v˘voj ekonomiky a príli‰ sa oslaboval,NBS intervenovala proti nadmernej volatilite koru-ny. Následne kurz slovenskej koruny pokraãovalv posilÀovaní a nadobúdal historicky najvy‰‰iehodnoty. Väã‰inu obdobia úãasti koruny v ERM IIsa s korunou obchodovalo na apreciaãnej stranefluktuaãného pásma, v apríli 2007 sa jej hodno-ta pohybovala na úrovni pribliÏne 6 % nad cen-trálnou paritou. Doposiaº najsilnej‰iu hodnotuzaznamenal nominálny v˘menn˘ kurz 20. mar-ca 2007, keì dosiahol hodnotu 32,878 SKK/EUR.

Vstupom do ERM II Slovensko splnilo základ-né systémové podmienky pre hodnotenie stabi-lity v˘menného kurzu. Plnenie kurzového krité-

ria v‰ak nemôÏeme zatiaº hodnotiÈ, lebo nebolasplnená podmienka dvojroãného ãlenstva v ERM II.

V˘hºad splnenia maastrichtsk˘ch kritériíV záujme splnenia podmienok na zavedenie

eura v roku 2009 bude potrebné pokraãovaÈv konsolidácii verejn˘ch financií a dosiahnuÈ v roku2007 deficit verejn˘ch financií nepresahujúci 3 %HDP.5 Inflácia meraná HICP by mala najneskôr za-ãiatkom roku 2008 s urãitou rezervou klesnúÈ podoãakávanú referenãnú hodnotu pribliÏne 2,7 %.6

Vychádzajúc z oficiálnych materiálov Minister-stva financií SR7 a Národnej banky Slovenska8 bySlovensko malo byÈ schopné tieto kritériá splniÈ.

Pri hodnotení plnenia fi‰kálneho kritéria vy-chádzame z deficitu verejn˘ch financií po zo-hºadnení vplyvu dôchodkovej reformy. V súãas-nosti uÏ nie je moÏné vykazovaÈ deficit verejn˘chfinancií bez vplyvu dôchodkovej reformy, ktor˘zvy‰uje deficit o 1,1 % HDP v roku 2007 a o 1,2 %HDP v roku 2008 a 2009. Aktuálna predikcia v˘-voja verejn˘ch financií je v súlade s plánovanoufi‰kálnou konsolidáciou, ku ktorej sa Slovenskozaviazalo v konvergenãnom programe a rozpoã-te na rok 2007. Pri dodrÏaní plánovanej úrovnedeficitu verejn˘ch financií v roku 2007 by malodôjsÈ k zru‰eniu postupu pri nadmernom defici-te vypl˘vajúceho z Paktu stability a rastu. ToumoÏní splniÈ fi‰kálne kritérium. Pri oãakávanompriaznivom ekonomickom v˘voji by v‰ak tempofi‰kálnej konsolidácie mohlo byÈ v najbliωíchdvoch rokoch e‰te r˘chlej‰ie.

Podºa v˘chodísk pre tvorbu rozpoãtov na roky2008 aÏ 20109 bude deficit verejn˘ch financií v na-sledujúcich rokoch klesaÈ. Aktuálne navrhované B

IA

TE

CFORMÁLNE PODMIENKY PLNENIAFI·KÁLNEHO KRITÉRIA

V apríli 2007 sa skonãilo prechodné obdobieEurostatu, takÏe v súãasnosti sa uÏ musí deficitvykazovaÈ vrátane nákladov na dôchodkovú re-formu.

Pakt stability a rastu umoÏÀuje prekroãiÈ refe-renãnú hodnotu 3 % v súvislosti s dôchodkovoureformou. Konkrétne v druhom roku dôchodko-vej reformy je moÏné prekroãiÈ referenãnú hod-notu o 80 % nákladov, ão v prípade Slovenskapredstavuje pribliÏne 0,9 % HDP. KeìÏe referen-ãnú hodnotu prekraãujeme len o 0,4 % HDP,podmienky Paktu stability a rastu plníme (ãl. 2ods. 7 nariadenia Rady EK 1467/97 v znení1056/2005). Navy‰e prekroãenie je doãasné (v roku 2005 bol deficit pod 3 % HDP a v roku2007 bude deficit opäÈ pod 3 % HDP) a deficitje stále blízko referenãnej hodnoty (neprekraãu-je ju o viac ako 0,5 % HDP). Podmienky Paktustability a rastu teda v zásade plníme.

Pre plnenie maastrichtsk˘ch kritérií po for-málnej stránke je rozhodujúce to, Ïe Slovenskosa od roku 2004 nachádza v situácii nadmerné-ho deficitu. Rada EÚ dala Slovensku lehotu najeho odstránenie do roku 2007. Slovensko pre-

to zostáva v situácii nadmerného deficitu, hocimedzit˘m uÏ nadmern˘ deficit odstránilo v roku2005 (na základe revidovan˘ch dát nebol nad-mern˘ deficit nielen v roku 2005, ale ani v roku2004, a to aj po zarátaní nákladov dôchodko-vej reformy). Pre zru‰enie postupu pri nadmer-nom deficite je v‰ak potrebné, aby deficit kle-sal, v opaãnom prípade si krajina nemôÏe uplat-niÈ zohºadnenie nákladov dôchodkovej reformy.KeìÏe deficit v roku 2006 oproti roku 2005vzrástol, nie je moÏné oãakávaÈ zru‰enie postupupred aprílom 2008.

V podobnej situácii ako Slovensko bola ajMalta, ktorá sa tieÏ nachádzala v situácii nad-merného deficitu od r. 2004. Európska komi-sia zverejnila 16. 5. 2007 konvergenãnú sprá-vu, v ktorej pozitívne hodnotila v˘voj na Maltea navrhla Rade EÚ zru‰iÈ jej v˘nimku. ZároveÀv ten ist˘ deÀ dala Komisia Rade aj návrh na ukon-ãenie postupu pri nadmernom deficite na Mal-te. Vzhºadom na to, Ïe proces zru‰enia postu-pu pri nadmernom deficite je r˘chlej‰í ako roz-hodnutie o zavedení eura v ãlenskej krajine EÚ,pred finálnym rozhodnutím o zru‰ení v˘nimkyna Malte uÏ bude postup pri nadmernom defi-cite ukonãen˘ a teda Malta bude aj po formál-nej stránke spæÀaÈ fi‰kálne kritérium.

5 Z formálneho hºadiska je najdôle-Ïitej‰ie zru‰enie postupu prinadmernom deficite.

6 Odhad referenãnej hodnoty nazáklade vlastn˘ch v˘poãtov.Vzhºadom na neistotu súvisiacus budúcou úrovÀou referenãnejhodnoty je potrebné cieliÈ o nieãoniωiu infláciu. Na porovnanie,hodnota inflaãného kritériavypoãítaná na základe bodov˘chodhadov Európskej komisie preinfláciu v krajinách EÚ v roku 2007predstavuje 2,8 %.

7 Konvergenãn˘ program Slovenskana roky 2006 aÏ 2010, MF SR,november 2006, a Návrh v˘chodískrozpoãtu verejnej správy na roky2008 aÏ 2010, apríl 2007.

8 Strednodobá predikcia P2Q-2007,apríl 2007.

9 Návrh v˘chodísk rozpoãtu verejnejsprávy na roky 2008 aÏ 2010, MF SR, apríl 2007.

BI

AT

EC

podiely deficitu verejnej správy na HDP na roky2008 a 2009 sú o 0,1 % HDP niωie neÏ pôvod-ne schválené hodnoty. PoÏiadavka Paktu stabili-ty a rastu t˘kajúca sa kaÏdoroãného zniÏovania‰trukturálneho deficitu verejn˘ch financií bezvplyvu jednorazov˘ch faktorov o 0,5 % HDP bymala byÈ splnená. Podiel verejného dlhu na HDPje dlhodobo v˘razne niωí neÏ referenãná hodno-ta a v nasledujúcich rokoch e‰te poklesne.

Podºa aktuálnej strednodobej predikcie NBS 10

priemerná medziroãná inflácia meraná HICPv roku 2007 klesne na 1,5 %. V nasledujúcichdvoch rokoch sa inflácia mierne zv˘‰i. Na zákla-de na‰ich odhadov referenãná hodnota na rok2007 bude pribliÏne 2,7 %.11 Kritérium cenovejstability bude v roku 2007 splnené udrÏateºn˘mspôsobom, keìÏe neoãakávame nárast inflácienad referenãnú hodnotu ani v rokoch 2008a 2009. PravdepodobnosÈ, Ïe referenãná hodno-ta bude niωia ako 1,5 % (ão je súãasn˘ odhadinflácie na Slovensku) je na základe simulácii me-nej ako 1 %.

Postupn˘ rast úrokov˘ch sadzieb v ãlensk˘chkrajinách EÚ vytvoril podmienky na rast dlhodo-bej úrokovej miery na Slovensku bez ohrozeniaplnenia maastrichtského kritéria. Aktuálny meno-v˘ a hospodársky v˘voj vytvára predpoklady naìal‰í pokles úrokového diferenciálu medzi úro-kovou mierou na Slovensku a dlhodob˘mi sadzba-

mi v eurozóne. Na základe odhadov budúcehov˘voja bude Slovensko naìalej s veºkou rezervouplniÈ kritérium dlhodobej úrokovej miery aj v ìal-‰ích rokoch.

Doteraj‰í v˘voj v˘menného kurzu a pretrváva-júce pozitívne makroekonomické oãakávania na-znaãujú, Ïe fluktuaãné pásmo ±15 % sa poãasná‰ho pôsobenia v ERM II nenaru‰í a kritériumstability v˘menného kurzu sa splní. Kurz sa v po-slednom období nachádzal väã‰inou v strednej tre-tine apreciaãnej strany fluktuaãného pásma, ãoje z pohºadu plnenia kritérií oblasÈ s najväã‰ími re-zervami.

2. REÁLNA KONVERGENCIA

Aktuálny stav reálnej konvergencieTrend postupného zr˘chºovania ekonomické-

ho rastu pozorovateºn˘ od roku 2000 sa v roku2006 e‰te viac sa zv˘raznil. Reálny rast HDP v 3. a 4. ‰tvrÈroku 2006 dosiahol rekordn˘ch 9,8a 9,6 % (medziroãne). Priemern˘ reálny rast HDPza rok 2006 dosiahol 8,3 %. K zr˘chleniu v˘kon-nosti ekonomiky prispel najmä nárast zahraniã-ného dopytu, ale aj koneãná spotreba a investí-cie. V˘konnosÈ ekonomiky SR meraná ukazova-teºom HDP na obyvateºa v parite kúpnej sily (PKS)sa zv˘‰ila na 60,2 %12 priemernej v˘konnosti EÚ.

N A A K T U Á L N U T É M U

4 roãník 15, 7/2007

Graf 1 V˘voj reálnej konvergencie SR (priemer EÚ-25 = 100)

Zdroj: Eurostat, vlastné v˘poãty.

Graf 2 Pomer cenov˘ch hladín a v˘konnostikrajín EÚ

Zdroj: Eurostat.

Tab. 2 V˘hºad plnenia maastrichtsk˘ch kritérií

KKrriittéérriiuumm 22000077 22000088 22000099

Verejn˘ deficit 2,9 2,3 1,8

FFii‰‰kkáállnnee kkrriittéérriiuumm ((%% HHDDPP)) Verejn˘ dlh 31,8 31,0 29,7

budeme plniÈ

MMiieerraa iinnfflláácciiee ((HHIICCPP,, %%)) 1,5 1,9 2,2

budeme plniÈ

DDllhhooddoobbáá úúrrookkoovváá mmiieerraa ((%%)) 4,3 – –

budeme plniÈ

NNoommiinnáállnnyy vv˘mmeennnn˘ kkuurrzz ãlenstvo v ERM II od 28. 11. 2005

budeme plniÈ

Zdroj: MF SR, NBS, vlastné v˘poãty.

65

60

55

50

45

40

35

HDP na obyvateºa v PKS Cenová úroveÀ20001996 1998 2002 2004 2006

150

130

110

90

70

50

30

Pomer cenov˘ch hladín

BG RO

LV PLHU

LT

SK EE

CZSI

MT PT

GRCY

ES

IT

FRFIN

SE DK

IR

NL

BEATUKDE

HDP

na o

byva

teºa

v P

KS

(EÚ-25 = 100, 2005)

(EÚ-

25 =

100,

2006

)

30 50 70 90 110 130 150

10 Strednodobá predikcia (P2Q-2007), NBS, apríl 2007.

11 Metodika odhadu je bliωieopísaná v boxe 12 v ·uster a kol.:Vplyv zavedenia eura na sloven-ské hospodárstvo. NBS, marec2006. Ako vstupné údajevyuÏívame jarnú prognózuEurópskej komisie a Strednodobúpredikciu (P2Q-2007).

N A A K T U Á L N U T É M U

5roãník 15, 7/2007

Inflaãn˘ diferenciál medzi Slovenskom a EÚ, akoaj posilnenie slovenskej koruny viedli k priblíÏe-niu cenovej hladiny na Slovensku k cenovej hla-dine v EÚ. V roku 2006 sa podºa na‰ich odhadovcenová úroveÀ na Slovensku zv˘‰ila na 59,3 %priemeru EÚ.

Investície do automobilového sektora naaku-mulované v posledn˘ch rokoch sa odrazili v ìal-‰om zr˘chlení dynamiky v˘vozu. Rast v˘vozuv závere roka predbehol rast dovozu, deficit ob-chodnej bilancie sa napriek tomu v porovnanís predchádzajúcim rokom prehæbil na 5,6 % HDP.Deficit beÏného úãtu platobnej bilancie sa mier-ne zníÏil (na 8,3 % HDP), hlavne v súvislosti s vy‰-‰ím prebytkom bilancie sluÏieb.

Rast dovozov a v˘vozov opäÈ prekroãil rast no-minálneho HDP a otvorenosÈ slovenskej ekono-miky sa zv˘‰ila. Podiel zahraniãného obchodutovarov a sluÏieb na HDP v roku 2006 dosiahol175 % HDP.

Dynamika jednotkov˘ch nákladov práce13 sav roku 2006 v˘razne spomalila, keì nominálnekompenzácie na zamestnanca stúpli o 7,6 %a rast reálnej produktivity práce akceleroval na 5,9 %. KeìÏe rast priemernej reálnej mzdy bolv˘razne niωí ako rast produktivity, v˘voj na trhupráce netlaãil na zvy‰ovanie inflácie. ÚroveÀ pro-duktivity práce na Slovensku v roku 2006 dosiah-la 67,5 % úrovne produktivity práce v EÚ.

V roku 2006 pokraãoval aj trend poklesu mie-ry nezamestnanosti. Priemerná evidovaná mie-ra nezamestnanosti klesla pod 10 % a miera ne-zamestnanosti vypoãítaná na základe v˘bero-vého zisÈovania pracovn˘ch síl klesla zo 16,2 %na 13,3 %. ·trukturálna zloÏka nezamestna-nosti je v‰ak naìalej vysoká. Poãet dlhodobonezamestnan˘ch sa mierne zníÏil, podiel dlho-dobej nezamestnanosti na celkovej nezames-tnanosti sa v‰ak zv˘‰il na takmer 74 %. Rekord-n˘ rast zamestnanosti sa prejavil vo vy‰‰ej mie- B

IA

TE

CTab. 3 Aktuálne ukazovatele reálnej konvergencie a stavu ekonomiky (rok 2006)

UUkkaazzoovvaatteellee rreeáállnneejj kkoonnvveerrggeenncciiee PPoorroovvnnaatteeººnn˘ uukkaazzoovvaatteeºº vv EEÚÚ--2255

Podiel HDP SR a EÚ (v PKS na osobu) 60,2 % 1) 100 %

Pomer cenov˘ch hladín v SR a EÚ 59,3 % 2) 100 %

Reálny rast HDP 8,3 % 2,9 %

OOttvvoorreennoossÈÈ eekkoonnoommiikkyy

V˘voz 85,7 % HDP

Dovoz 90,3 % HDP

BeÏn˘ úãet PB -8,3 % HDP -0,6 % HDP

Prílev PZI 7,6 % HDP

TTrrhh pprrááccee aa zzaammeessttnnaannoossÈÈ

Miera zamestnanosti 59,4 % 64,7 %

Miera nezamestnanosti (VZPS) 13,3 % 7,9 %

Rast produktivity práce (ESA 95) 5,9 % 1,3 %

Rast ULC (ESA 95) 1,7 % 1,5 %

Zdroj: ·Ú SR, Eurostat, vlastné v˘poãty.1) Odhad Eurostatu. 2) Vlastn˘ odhad na základe v˘voja inflácie a v˘menného kurzu.

Graf 3 Odvetvová ‰truktúra ekonomiky SR(percentuálny podiel pridanej hodnoty)

Zdroj: Eurostat.

0

80

60

40

20

SR 1995 SR 2000 SR 2006 eurozóna 2006poºnohospodárstvo sluÏbypriemysel

Graf 4 V˘voj technologickej nároãnosti v˘vozuSR do eurozóny (percentuálny podiel na v˘voze)

Zdroj: OECD, vlastné v˘poãty.HT – v˘roba s vysokou technologickou nároãnosÈou MHT- v˘roba so stredne vysokou technologickou nároãnosÈou MLT – v˘roba so stredne nízkou technologickou nároãnosÈou LT – v˘roba s nízkou technologickou nároãnosÈou

0

80

60

40

20

20041997 2000HT MHT MLT LT

12 Odhad Eurostatu na rok 2006.13 Definícia podºa metodiky ESA 95:

Jednotkové náklady práce =odmeny na zamestnanca v b. c. / produktivita práce v s. c. (ESA 95).

BI

AT

EC re zamestnanosti, ktorá sa vy‰plhala na necel˘ch

60 %.Pozitívny v˘voj v podnikovom sektore na‰tar-

tovan˘ zahraniãn˘mi investíciami sa odzrkadºujev zmene ‰truktúry slovenskej ekonomiky, ktorása stále viac pribliÏuje ‰truktúre ekonomiky euro-zóny. Klesá v˘znam poºnohospodárstva a rastiev˘znam sluÏieb. Podiel pôdohospodárstva na cel-kovej pridanej hodnote klesol za posledn˘ch desaÈ rokov zo 6 % na 4 %. ZároveÀ tieÏ klesápodiel priemyslu v prospech sluÏieb. Podiel slu-Ïieb na pridanej hodnote predstavuje v súãasnos-ti 61,1 % a postupne sa pribliÏuje úrovni v euro-zóne, ktorá predstavuje 71,3 %.

Okrem zmien v odvetvovej ‰truktúre produk-cie a pridanej hodnoty dochádza tieÏ k zmenámv technologickej nároãnosti v˘roby a v˘vozu. V˘-voznej ‰truktúre Slovenska dominujú v˘robky sostredne vysokou technologickou nároãnosÈou,ktor˘ch podiel na celkovom v˘voze sa v posled-n˘ch rokoch zv˘‰il. Postupne rastie aj podiel v˘-vozu v˘robkov s vysokou technologickou nároã-nosÈou, ich podiel na celkovom v˘voze je v‰ak za-tiaº relatívne nízky. Pozitívne moÏno hodnotiÈpokles podielu v˘vozu v˘robkov so stredne níz-kou a nízkou technologickou nároãnosÈou.

Stav ‰trukturálnych a in‰titucionálnychreforiem

V poslednom roku do‰lo iba k miernym úpra-vám v˘sledkov ‰trukturálnych reforiem. Novelizá-cia zákona o dani z príjmu priniesla vy‰‰ie zda-nenie príjmov ãasti fyzick˘ch osôb s nadpriemer-n˘mi príjmami. V oblasti nepriamych daní bolazavedená zníÏená 10-percentná sadzba danez pridanej hodnoty na lieky a niektoré ìal‰iezdravotnícke tovary.

Aktualizovaná verzia Národného strategickéhoreferenãného rámca SR na roky 2007 – 2013 14

zvy‰uje dôraz na rie‰enie problémov zamestna-nosti a sociálnej inklúzie, ako aj problémov Ïivot-ného prostredia.

V súvislosti s potrebou ìal‰ej konsolidácie ve-rejn˘ch v˘davkov a zníÏenia miery prerozdeºova-nia ekonomick˘ch zdrojov moÏno pozitívne hod-notiÈ niektoré plánované opatrenia, ktoré bymohli prispieÈ k poklesu v˘davkov verejnej sprá-vy v nasledujúcich rokoch. V nadväznosti na Pro-gramové vyhlásenie vlády sa v záujme ‰etrenia v˘-davkov verejnej správy plánuje zníÏenie poãtuzamestnancov verejnej správy o 20 %.

Európska komisia povaÏuje pokrok dosiahnu-t˘ za rok 2006 v oblasti plnenia cieºov Lisabon-skej stratégie v krajinách EÚ za uspokojiv˘.15 Pod-

ºa Komisie v krajinách Spoloãenstva do‰lo k vidi-teºnému vystupÀovaniu práce zameranej na pre-nesenie politickej ãinnosti do reálnych v˘sledkov.Realizované ‰trukturálne reformy sa odrazili v r˘-chlej‰om hospodárskom raste. Krajiny si stano-vili ciele v oblasti investícií do v˘skumu a v˘vojaa prijali opatrenia na zlep‰enie podnikateºskéhoprostredia. Zlep‰ujú sa pracovné príleÏitosti a moÏ-nosti vzdelávania. Väã‰ina t˘chto zmien sa usku-toãnila aj na Slovensku. Európska komisia hodno-tí Slovensko ako krajinu, ktorá dosahuje pokrok16

v implementácii Národného programu reforiem.Pri implementácii viacer˘ch opatrení je v‰ak po-trebné pristúpiÈ k akcelerácii doteraj‰ieho úsilia.Zo Správy o pokroku v implementácii Národné-ho programu reforiem SR17 vypl˘va, Ïe dochádza-lo k postupnému napæÀaniu stanoven˘ch úloh.Viacero úloh v‰ak nebolo splnen˘ch v plánova-n˘ch termínoch. Správa zároveÀ obsahuje kon-kretizáciu opatrení v oblasti politiky zamestnanos-ti na roky 2007 – 2008. Konkretizácia úloh v ostat-n˘ch prioritn˘ch oblastiach bola obsahomDodatku k Národnému programu reforiem.18

Tento materiál doplnil existujúce ‰tyri prioritné ob-lasti o oblasÈ environmentálnej politiky a súvisia-ce opatrenia.

Kvalita podnikateºského prostredia na Sloven-sku sa v uplynulom roku v˘razne nezmenila. Na-priek tomu, Ïe v minulom roku bola podºa Sve-tovej banky v˘chodná Európa spolu s Afrikou re-giónom s najväã‰ím poãtom prijat˘ch reforiem,nebolo to tentoraz zásluhou Slovenska. Na zákla-de poradia zostaveného Svetovou bankou v rám-ci ‰túdie „Doing Business in 2007“19 sa celkovápozícia Slovenska mierne zhor‰ila.20 Reformnáaktivita krajín rastie a zlep‰enia v oblasti skonãe-nia podnikania a vymáhania obchodn˘ch kontrak-tov nestaãili na udrÏanie predchádzajúcej pozície.Slovensko si zatiaº udrÏalo nadpriemerné posta-venie v kvalite podnikateºského prostredia v EÚa najlep‰ie postavenie v rámci V4.

Pre úspe‰né zavedenie eura a fungovaniev eurozóne, ale aj zabezpeãenie dlhodobéhoekonomického rastu je nevyhnutné zvy‰ovaniepruÏnosti trhu práce. V poslednom roku nebolv tomto smere zaznamenan˘ Ïiaden pokrok. Ak-tuálne navrhované úpravy pravidiel platn˘ch natrhu práce sa orientujú prevaÏne na ochranukonkrétneho pracovného miesta, priãom v záuj-me rie‰enia problémov na trhu práce by malismerovaÈ predov‰etk˘m k zlep‰eniu podmienokna r˘chle a ºahké získanie práce.

R˘chly ekonomick˘ rast sa odráÏa v zlep‰ujú-cej sa v˘konnosti a stabilite podnikového sekto-

N A A K T U Á L N U T É M U

6 roãník 15, 7/2007

Tab. 4 V˘hºad v˘konnosti, cenovej hladiny a otvorenosti ekonomiky SR

22000077 22000088

Podiel HDP na obyvateºa SR a EÚ (v PKS) 63,0 % 1) 65,1 % 1)

Pomer cenov˘ch hladín v SR a EÚ 63,5 % 2) 63,7 % 2)

Podiel v˘vozu a dovozu na HDP 178,4 % 182,6 %

Zdroj: Eurostat, NBS, vlastné v˘poãty.1) Odhad Eurostatu. 2) Vlastn˘ odhad.

14 Kºúãov˘ dokument, ktor˘predstavuje referenãn˘ nástroj naprogramovanie fondov EÚ.Stanovuje národné priority, ktorébudú spolufinancované zo‰trukturálnych fondov a Kohézne-ho fondu v programovom období2007 – 2013.

15 Implementácia obnovenejLisabonskej stratégie pre rasta zamestnanosÈ – „Rok konkrét-nych v˘sledkov“. OznámenieKomisie jarnému zasadnutiuEurópskej rady, Európska komisia,december 2006.

16 Hodnotiaca stupnica je ‰tvorstup-Àová: veºmi dobr˘ pokrok, dobr˘pokrok, pokrok, limitovan˘pokrok.

17 Správa o pokroku v implementáciiNárodného programu reforiemSlovenskej republiky na roky2006 – 2008, október 2006.

18 Dodatok k Národnému programureforiem Slovenskej republiky naroky 2006 – 2008, november2006.

19 Doing Business in 2007. How toreform. Svetová banka, 2006.

20 Slovensko kleslo z 34. na 36.miesto.

N A A K T U Á L N U T É M U

7roãník 15, 7/2007

ra. Kapitálová vybavenosÈ sa v˘razne nemenila,podiel vlastného imania na celkov˘ch aktívach samierne zv˘‰il. Rast pridanej hodnoty si udrÏaldvojciferné medziroãné tempo. Rast vyproduko-vaného zisku dosiahol najvy‰‰iu hodnotu za po-sledn˘ch 5 rokov. To sa prejavilo ìal‰om raste zis-kovosti, zv˘‰ila sa rentabilita vlastného imania, aleaj rentabilita aktív. V súvislosti s oãakávan˘m ìal-‰ím zr˘chlením ekonomického rastu a exportnejv˘konnosti podnikov moÏno oãakávaÈ pokraão-vanie trendu zlep‰ujúcej sa v˘konnosti, stabilitya ziskovosti podnikového sektora.

V˘hºad reálnej konvergencieV nasledujúcich rokoch bude pokraãovaÈ r˘ch-

le reálne dobiehanie vyspel˘ch krajín zaloÏené naraste konkurencieschopnosti a v˘konnosti slo-venskej ekonomiky.

Podºa na‰ich odhadov podiel HDP na obyvateºav SR a EÚ (v PKS) vzrastie do roku 2008 na 65,1 %a podiel cenov˘ch hladín v SR a EÚ sa zv˘‰i na 63,7 %. V súvislosti s postupn˘m napæÀaním v˘-robn˘ch kapacít v nov˘ch podnikoch automobi-lového a elektrotechnického priemyslu moÏnooãakávaÈ nominálny rast v˘vozu a dovozu v˘raz-ne prevy‰ujúci nominálny rast HDP, ão povediek ìal‰iemu zv˘‰eniu otvorenosti ekonomiky SR.

Na základe aktuálnych predikcií21 sa v roku2007 zr˘chli rast potenciálu ekonomiky, ako aj sa-motnej produkcie na novú rekordnú úroveÀ. Vy-soká dynamika rastu produkcie i potenciálu saudrÏí aj v nasledujúcich rokoch. Hlavn˘m fakto-rom bude zlep‰ujúca sa exportná v˘konnosÈ, kto-rá povedie tieÏ k rapídnemu poklesu deficitu ob-chodnej bilancie. V˘znamn˘m faktorom rastuHDP bude naìalej aj tvorba hrub˘ch fixn˘ch ak-tív.

R˘chly ekonomick˘ rast bude sprevádzan˘ v˘-razn˘m zv˘‰ením produktivity práce aj v pod-mienkach vy‰‰ej oãakávanej medziroãnej zmenyzamestnanosti. Dynamick˘ rast produktivity prá-ce zároveÀ zamedzí vzniku neÏiaducich dopyto-v˘ch tlakov z titulu r˘chlej‰ie stúpajúcej priemer-nej reálnej mzdy.

R˘chlej‰í rast spotrebn˘ch v˘davkov domác-ností bude sãasti kompenzovan˘ klesajúcim vply-vom koneãnej spotreby verejnej správy. Konver-

genãn˘ program na roky 2006 aÏ 2010 potvrdzu-je, Ïe spotreba verejnej správy by mala aj v bu-dúcnosti zostaÈ najpomal‰ie rastúcou zloÏkouHDP.

PruÏn˘ v˘voj produktivity práce a mierne spo-malenie rastu kompenzácií na zamestnanca by samali prejaviÈ v niωej dynamike jednotkov˘ch ná-kladov práce.

Úzke miesta reálnej konvergencieNajslab‰ou stránkou reálnej konvergencie Slo-

venska zostáva oblasÈ trhu práce a zamestna-nosti. R˘chly ekonomick˘ rast sa odzrkadºujev stúpajúcom poãte pracujúcich, miera zamestna-nosti sa zvy‰uje a miera nezamestnanosti klesá.Miera zamestnanosti na Slovensku v‰ak stálepatrí medzi najniωie v EÚ a miera nezamestna-nosti je druhá najvy‰‰ia v rámci EÚ 27. Aktuálnyekonomick˘ prehºad OECD22 vyz˘va k zníÏeniuprekáÏok zamestnávania pracovníkov s nízkoukvalifikáciou, k prijatiu opatrení na zv˘‰enie ak-tivizácie dlhodobo nezamestnan˘ch a na posilne-nie mobility pracovníkov. Je potrebné, aby poli-tiky trhu práce zamerané na rie‰enie príjmov˘chnerovností podporovali rast zamestnanosti. Od-porúãania sa t˘kajú aj vyh˘bania sa v˘znamnémuzvy‰ovaniu minimálnej mzdy nad rámec rastupriemernej mzdy, ale aj opatrnosti pri roz‰irova-ní záväznosti kolektívnych zmlúv. Okrem tohoOECD vidí nedostatky aj v oblasti vzdelávaniaa v bariérach hospodárskej súÈaÏe. OblasÈ ‰kol-stva je potrebné reformovaÈ poãnúc pred‰kolskouv˘chovou. Vzdelávanie na stredn˘ch ‰kolách bysa malo lep‰ie prispôsobiÈ poÏiadavkám trhu prá-ce. Potrebné je tieÏ zv˘‰iÈ atraktívnosÈ terciárne-ho vzdelávania.

Urãité rezervy z pohºadu vplyvu na reálnu kon-vergenciu moÏno identifikovaÈ aj v navrhovanejalokácii zdrojov, ktoré môÏe Slovensko získaÈz fondov EÚ v nasledujúcich rokoch. Aktualizo-vaná verzia Národného strategického referenãné-ho rámca SR na roky 2007 – 2013 predpokladávy‰‰ie prerozdelenie zdrojov v prospech oblasti za-mestnanosti a sociálnej inklúzie a oblasti Ïivotné-ho prostredia na úkor oblastí vzdelávania, doprav-nej infra‰truktúry a podpory konkurencieschop-nosti. Pritom z pohºadu trvalo udrÏateºného rastu

BI

AT

EC

Tab. 5 V˘hºad ukazovateºov reálnej ekonomiky (v %)

22000077 22000088 22000099

HDP (reálny rast) 8,9 7,4 6,9 Koneãná spotreba domácností (reálny rast) 6,9 6,0 6,1 Koneãná spotreba verejnej správy (reálny rast) 2,9 2,0 1,9 Tvorba hrubého fixného kapitálu (reálny rast) 7,7 7,4 8,0 V˘voz tovarov a sluÏieb (reálny rast) 23,3 13,7 7,8 Dovoz tovarov a sluÏieb (reálny rast) 18,5 11,9 7,1 Bilancia beÏného úãtu PB (podiel na HDP) -4,3 -2,7 -0,9 ZamestnanosÈ (VZPS, rast) 3,0 2,3 1,9 Priemerná mesaãná mzda (reálny rast) 4,9 4,8 4,9 Produktivita práce (reálny rast) 6,7 5,7 5,4

Zdroj: NBS.

21 Strednodobá predikcia (P2Q-2007), NBS, apríl 2007.

22 OECD Ekonomické prehºady,Slovenská republika, OECD, apríl2007.

BI

AT

EC by bolo vhodnej‰ie viac sa sústrediÈ predov‰etk˘m

na podporu vzdelávania, pretoÏe je základomznalostnej ekonomiky. Na rie‰enie problémovv oblasti zamestnanosti a sociálnej inklúzie by malibyÈ pouÏité hlavne aktívne opatrenia na trhu prá-ce, ktoré zv˘‰ia motiváciu a záujem pracovaÈ.

Jednou z najväã‰ích v˘ziev z hºadiska rozvojaznalostnej ekonomiky zostáva zlep‰enie podpo-ry vedy, v˘skumu a inovácií. V˘voj v oblasti v˘sku-mu a v˘voja povaÏuje za nedostatoãn˘ aj Európ-ska komisia. Za najslab‰ie oblasti implementácieopatrení Národného programu reforiem Sloven-ska povaÏuje v˘skum, v˘voj, inovácie a vzdeláva-nie. ZároveÀ vyz˘va k jasnej stratégii a prioritám.

Ambiciózny cieº vo v˘‰ke 3 % HDP stanoven˘na úrovni EÚ pre roãn˘ objem investícií do v˘sku-mu a v˘voja v roku 2010 nebude splnen˘. V˘dav-ky na v˘skum a v˘voj na Slovensku v nasledujú-cich rokoch pravdepodobne neprekroãia 0,6 %HDP. Pomer v˘davkov k HDP na Slovensku je je-den z najniωích v EÚ, niωiu úroveÀ vykazuje ibaCyprus, Bulharsko a Rumunsko. Navy‰e trendv˘voja na Slovensku (v % HDP) je negatívny.23

Podºa Svetovej banky24 k slab˘m stránkam Slo-venska v oblasti kvality podnikateºského prostre-dia patrí slabá ochrana investorov, nízka vymo-ÏiteºnosÈ práva a vysoké odvodové zaÈaÏenie.

Ist˘m rizikom reálnej konvergencie, podobneako aj nominálnej konvergencie je rast cien ener-getick˘ch surovín. Ich rast by sa mohol prejaviÈv prehæbení obchodného deficitu, ale aj v raste v˘-robn˘ch nákladov a poklese konkurencieschop-nosti podnikov. Hrozbou konkurencieschopnos-ti niektor˘ch domácich podnikov zostáva aj prí-padné r˘chle nerovnováÏne zhodnocovaniedomácej meny. Dotklo by sa predov‰etk˘m ex-portne orientovan˘ch domácich podnikov zhod-nocujúcich v˘luãne domáce vstupy a podnikovs vysok˘m podielom mzdov˘ch nákladov na cel-kov˘ch nákladoch.

Správa o stave podnikateºského prostredia25

kon‰tatuje pretrvávajúcu existenciu viacer˘ch pro-blematick˘ch miest. Ide o relatívne vysok˘ poãetprocedúr potrebn˘ch na zaãatie podnikania, re-latívne veºk˘ minimálny objem kapitálu potreb-

ného na zaãatie podnikania, vysoké odvodové za-ÈaÏenie, problém komplikovanej a r˘chlo sa me-niacej legislatívy, absenciu hodnotenia dopadovregulácií na podnikateºské prostredie a najmäãastú nízku funkãnosÈ súdov, slabú vymáhateºnosÈpráva ãi roz‰írenú korupciu.

3. SYNCHRONIZÁCIA HOSPODÁRSKYCHCYKLOV A SYMETRIA ·OKOV

Plánovan˘ vstup Slovenska do eurozóny sa spá-ja so stratou samostatnej menovej politiky, kto-rá umoÏÀuje reagovaÈ na ‰pecifické podmienkyekonomiky a tlmiÈ ‰oky.26 Krajina vstupujúca doeurozóny by preto mala vykazovaÈ urãitú mierusynchronizácie hospodárskych cyklov a symetrie‰okov. Na‰e v˘poãty potvrdzujú, Ïe v posledn˘chrokoch do‰lo nielen k lep‰iemu zladeniu hospo-dárskeho v˘voja na Slovensku a v eurozóne, aleaj k zv˘‰eniu symetrie ‰okov a ãiastoãne aj k syn-chronizácii hospodárskych cyklov.

Synchronizácia cyklov Priemern˘ reálny rast HDP na Slovensku dosa-

huje o 3 aÏ 4 percentuálne body vy‰‰iu úroveÀneÏ v eurozóne. Smer hospodárskeho v˘voja jeod roku 2002 veºmi podobn˘. Korelácia rastuHDP na Slovensku a v eurozóne je od roku 2002vysoká (viac ako 0,9).

Na základe v˘voja produkãnej medzery na Slo-vensku a v eurozóne moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe hos-podárske cykly boli aÏ do roku 2003 navzájom ne-gatívne korelované. Hlavne v priebehu rokov1999 – 2003 mala produkãná medzera na Slo-vensku opaãné znamienko neÏ produkãná medze-ra v eurozóne. Bolo to spôsobené hlavne re‰truk-turalizáciou hospodárstva a v˘znamn˘mi zásah-mi ‰tátu do ekonomiky. V rokoch 1998 – 1999sme na Slovensku mali stabilizaãné balíãky, kto-ré e‰te aj koncom roku 2000 pôsobili na ekono-miku re‰triktívne. Na druhej strane eurozóna za-znamenala v tomto období boom. V roku 2001sa zase na‰e hospodárstvo vìaka úspe‰nej sta-bilizácii dostalo do r˘chleho rastu, k˘m v eurozó-ne práve zaãínalo spomalenie.

Urãité zladenie hospodárskych cyklov moÏnopozorovaÈ od zaãiatku roku 2003, keì produkã-ná medzera v eurozóne dosiahla zápornú hod-notu. V období medzi 1. ‰tvrÈrokom 2003 a 1. ‰tvrÈrokom 2007 bol hospodársky cyklus Slo-venska ãiastoãne synchronizovan˘ s hospodárskymcyklom v eurozóne (korelaãn˘ koeficient bol 0,2).

Vychádzajúc z odhadov NBS27 a OECD28, v roku2008 by mala slovenská produkãná medzera do-siahnuÈ zápornú hodnotu, zhodne s produkã-nou medzerou v eurozóne. Synchronizácia hos-podárskych cyklov by sa tak mohla opäÈ zv˘‰iÈ.

V budúcnosti sa nedajú u nás oãakávaÈ také v˘-znamné ‰trukturálne zmeny v makroekonomic-kom prostredí ako na prelome tisícroãí, ão impli-kuje moÏnosÈ vy‰‰ej synchronizácie cyklov v na-sledujúcich rokoch.

N A A K T U Á L N U T É M U

8 roãník 15, 7/2007

Graf 5 V˘voj reálneho rastu HDP na Slovensku a v eurozóne

Zdroj: Eurostat, vlastné v˘poãty.Poznámka: Graf ukazuje sezónne upravené údaje oãistené o poãet pracovn˘ch dní vo ‰tvrÈroku, rastoproti rovnakému obdobiu predo‰lého roku.

7

6

5

4

3

2

1

0

-1

-2

-3

-4 -1

1

3

5

7

9

eurozóna1Q2000 4Q2000 3Q2001 2Q2002 1Q2003 4Q2003 3Q2004 2Q2005 1Q2006 4Q2006

Slovensko (pravá os)

23 V roku 1995 dosiahol objemv˘davkov na v˘skum a v˘voj 0,92 % HDP, v roku 2000 to bolo0,65 % HDP a v roku 2005 uÏ iba0,51 % HDP.

24 Doing Business in 2007. How toreform. Svetová banka, 2006.

25 Správa o stave podnikateºskéhoprostredia v Slovenskej republikes návrhmi na jeho zlep‰ovanie,MH SR, 2006.

26 V prípade malej, vysoko otvorenejekonomiky s liberalizovan˘mpohybom kapitálu, akou jeSlovensko, má v‰ak menovápolitika pre svoje pôsobeniev˘razne obmedzen˘ priestor.

27 Strednodobá predikcia (P2Q-2007), NBS, apríl 2007.

28 OECD Economic Outlook. Volume2006, No.80, OECD, december2006.

29 Negatívnu koreláciu v ·panielskupokladáme skôr za ‰tatistickúnáhodu vypl˘vajúcu z men‰iehomnoÏstva dát neÏ za preukázanúskutoãnosÈ.

30 Menová politika je nástrojdopytového manaÏmentu,a preto je úãinnej‰ia pri elimináciidopytov˘ch ‰okov neÏ priponukov˘ch ‰okoch.

N A A K T U Á L N U T É M U

9roãník 15, 7/2007

Symetria ‰okovPonukové a dopytové ‰oky sme vypoãítali z v˘-

voja reálneho HDP a zamestnanosti na základemetodológie Blanchard-Quah (‰tandardn˘ po-stup v literatúre). Z takto identifikovan˘ch ‰okovsme vypoãítali korelaãné koeficienty medzi kaÏ-dou krajinou a eurozónou.

Celkovo je synchronizácia ‰okov na Slovenskus eurozónou podobná alebo aj lep‰ia neÏ v kra-jinách mimo jadra eurozóny (napr. ·panielsko,Grécko, Portugalsko). Ponukové ‰oky sú na Slo-vensku v poslednom období ãiastoãne synchro-nizované s eurozónou a na rozdiel od ostatn˘chkrajín V4 sa synchronizácia zlep‰uje.29

Rovnako aj dopytové ‰oky na Slovensku vyka-zujú urãitú mieru synchronizácie s eurozónou, kto-rá sa v poslednom období zlep‰uje.30 V ostat-n˘ch krajinách V4 nie sú dopytové ‰oky zladenés eurozónou a stupeÀ synchronizácie sa zhor‰u-je. Historicky sa to dá vysvetliÈ zásadn˘mi ‰truk-turálnymi reformami, ktoré reprezentujú v˘znam-né ‰oky pre transformujúce sa ekonomiky a ne-majú svoj odraz v eurozóne. Na základe skúsenostíkrajín eurozóny sa dá predpokladaÈ, Ïe po zave-dení eura sa dopytové ‰oky stanú symetrickej‰í-mi.

Prípadná nedostatoãná zladenosÈ ‰okov (alebocyklov) e‰te neznamená, Ïe krajina bude hospo-dársky neúspe‰ná. Asymetrické ‰oky môÏu byÈ ajpozitívne, aj negatívne. V posledn˘ch rokoch vi-díme, Ïe menej zladené krajiny, ako je Írsko, Fín-sko alebo ·panielsko, sú hospodársky veºmi ús-pe‰né.

ZÁVER

Hoci Slovensko v súãasnosti plní iba kritériumv˘‰ky dlhodobej úrokovej miery, aktuálny v˘hºadhospodárstva potvrdzuje schopnosÈ splniÈ koncomroku 2007 v‰etky maastrichtské kritériá. Riziko ne-splnenia inflaãného kritéria v plánovanom termí-ne je veºmi nízke. V prípade dodrÏania objemurozpoãtovan˘ch v˘davkov je nízke aj riziko ne-splnenia fi‰kálneho kritéria. Hospodársky cyklusSlovenska vykazuje urãitú mieru synchronizácies hospodárskym cyklom eurozóny, zvy‰uje sa tieÏsymetria ‰okov, ão zlep‰uje predpoklady na úspe‰-né fungovanie slovenského hospodárstva v euro-zóne.

Napriek r˘chlemu ekonomickému rastu naj-väã‰ou v˘zvou pre Slovensko zostáva pokrokv reálnej konvergencii. V poslednom roku do‰loiba k miernym zmenám v kvalite makroekonomic-kého prostredia. Pre úspe‰né zavedenie euraa fungovanie v eurozóne, ale aj pre zabezpeãe-nie dlhodobého ekonomického rastu je nevyhnut-né ìal‰ie zvy‰ovanie flexibility hospodárstva, hlav-ne s dôrazom na pruÏnosÈ trhu práce.

BI

AT

ECGraf 6 V˘voj produkãnej medzery na Slovensku a v eurozóne

Zdroj: NBS.Poznámka: Produkãná medzera vypoãítaná pouÏitím Kalmanovho filtra.

Graf 7 Ponukové ‰oky vo vybran˘ch krajinách EÚ

Zdroj: Vlastné v˘poãty.

Literatúra1. Dodatok k Národnému progra-

mu reforiem Slovenskej republikyna roky 2006 – 2008, november2006.

2. Doing Business in 2007. How toreform. Svetová banka, 2006.

3. Economic forecast Spring 2007.Európska komisia, máj 2007.

4. Implementácia obnovenejLisabonskej stratégie pre rasta zamestnanosÈ – „Rok konkrét-nych v˘sledkov“. OznámenieKomisie jarnému zasadnutiuEurópskej rady. Európskakomisia, december 2006.

5. Komínková, Z., Lalinsk˘, T.a ·uster, M.: Anal˘za konvergen-cie slovenskej ekonomikyk Európskej únii. NBS, august2005.

6. Konvergenãn˘ program Sloven-ska na roky 2006 aÏ 2010. MF SR, november 2006.

7. Menov˘ program NBS do roku2008. NBS, december 2004.

8. Národn˘ strategick˘ referenãn˘rámec SR na roky 2007 – 2013.MVRR SR, december 2006.

9. Návrh v˘chodísk rozpoãtuverejnej správy na roky 2008 aÏ2010. MF SR, apríl 2007.

10. OECD Economic Outlook.Volume 2006, No 80, OECD,december 2006.

11. OECD Ekonomické prehºady.Slovenská republika, OECD, apríl 2007.

12. Správa o pokroku v implementá-cii Národného programureforiem Slovenskej republiky na roky 2006 – 2008. Október2006.

13. Správa o stave podnikateºskéhoprostredia v Slovenskej republikes návrhmi na jeho zlep‰ovanie.MH SR, 2006.

14. Strednodobá predikcia (P2Q-2007). NBS, apríl 2007.

15. ·uster, M. a kol.: Vplyv zavedeniaeura na slovenské hospodárstvo.NBS, marec 2006.

3

0

1

2

-5

-4

-3

-2

-1

2Q19

97

4Q19

97

2Q19

98

4Q19

98

2Q19

99

4Q19

99

2Q20

00

4Q20

00

2Q20

01

4Q20

01

2Q20

02

4Q20

02

2Q20

03

4Q20

03

2Q20

04

4Q20

04

2Q20

05

4Q20

05

2Q20

06

4Q20

06

eurozóna Slovensko

-0,4

-0,2

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

1,0

1999 – 2006 2002 – 2006DE ES GR PT CZ HU PL SK

Graf 8 Dopytové ‰oky vo vybran˘ch krajinách EÚ

Zdroj: Vlastné v˘poãty.

-0,4

-0,2

0,0

0,2

0,4

0,6

0,8

1,0

1999 – 2006 2002 – 2006DE ES GR PT CZ HU PL SK

BI

AT

EC Realitn˘ trh a v˘voj cien

nehnuteºností na b˘vanie na Slovensku v roku 2006

Ing. MikulበCár, PhD.Národná banka Slovenska

Pracovná skupina pre v‰eobecné ekonomické‰tatistiky pri ECB vyvíja aktivity na získavanie úda-jov o cenách nehnuteºností na b˘vanie zo v‰et-k˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ aj napriek tomu, Ïe za-tiaº neexistujú Ïiadne záväzné ‰tatistické smerni-ce EÚ pre túto oblasÈ. V novembri 2007 by mala‰tatistická komisia EÚ (STC) zhodnotiÈ pokrokdosiahnut˘ v oblasti nefinanãn˘ch ‰tatistík hod-notiacich trh a ceny nehnuteºností na b˘vanie zaposledné ‰tyri roky.

STRUâNÁ CHARAKTERISTIKA EURÓPSKEHOREALITNÉHO TRHU A V¯VOJA CIENNEHNUTEªNOSTÍ

Európsky realitn˘ trh v roku 2006 experti hod-notia ako menej dynamick˘ neÏ pred rokom.Dôvodom bola rastúca úroková miera v rámcieurozóny, ão spôsobilo zdraÏovanie obstarávanianehnuteºností a v niektor˘ch segmentoch a ob-lastiach na najväã‰ích realitn˘ch trhoch ponukamierne prevy‰ovala dopyt.

Aj v roku 2006 v‰ak pokraãoval v Európe po-

merne dynamick˘ rast objemu priamych investí-cií do realít. Ich hodnota vzrástla v roku 2006 navy‰e 240 mld. EUR, ão predstavovalo v porovna-ní s predchádzajúcim rokom zv˘‰enie v prieme-re o takmer 40 %. Väã‰iu medziroãnú dynami-ku zaznamenali v roku 2006 priame realitné in-vestície spoza hraníc EÚ (rast o takmer 50 %) akoinvestície do realít v rámci krajín EÚ (rast o vy‰e25 %).

Podºa realitn˘ch expertov sa v Európe oplatí v sú-ãasnosti investovaÈ predov‰etk˘m do obchod-n˘ch centier, hotelov, polyfunkãn˘ch nehnuteº-ností a kancelárskych objektov v centrách miest.Zaujímavú efektívnosÈ v súãasnosti predstavuje ajinvestovanie do nehnuteºností na b˘vanie. Me-nej v˘hodne je investovanie do priemyseln˘chparkov a do v˘stavby kancelárskych objektov naperiférii.

Trh s nehnuteºnosÈami na b˘vanie bol v roku2006 v európskych krajinách znaãne variabiln˘a pomerne diferencovan˘ bol aj v˘voj cien toh-to realitného segmentu. Ceny nehnuteºností

N A A K T U Á L N U T É M U

10 roãník 15, 7/2007

Nehnuteºnosti sa stávajú v súãasnosti v˘znamn˘m globálnym typom aktív z dôvodupretrvávania v˘hod investovania do jednotliv˘ch realitn˘ch segmentov. Pre medzinárodn˘realitn˘ kapitál je v súãasnosti stále atraktívna Európa, aj napriek oãakávaniam uÏ lenjednocifern˘ch mier zisku. V posledn˘ch rokoch sa v˘razne zvy‰uje záujem zahraniãn˘chrealitn˘ch investorov aj o krajiny strednej a v˘chodnej Európy, kam smeruje okolo 5 %zahraniãn˘ch investícií do realít v rámci celej Európy.

Graf 1 V˘voj priamych realitn˘ch investícií v Európe

Zdroj: SLSP a v˘poãty NBS.

39,6

23,6

47,8

25,0

50,9

33,945,5

40,2

71,2 73,8

100,192,4

149,5

59,0

0

160

140

120

100

80

60

40

20

-20

80

70

60

50

40

30

20

10

0

-10

Investície z EÚ (ºavá os) Investície z EÚ (romr – pravá os)Investície z krajín mimo EÚ (ºavá os)

v mld. EUR v %

2000 2006 2001 2002 2003 2004 2005Investície z krajín mimo EÚ (romr – pravá os)

N A A K T U Á L N U T É M U

11roãník 15, 7/2007

na b˘vanie rástli na medziroãnej báze v˘raznej-‰ie v nov˘ch ako v star˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ.

Vo väã‰ine nov˘ch ãlensk˘ch krajín bol v roku2006 zaznamenan˘ dvojcifern˘ medziroãn˘ rastcien nehnuteºností na b˘vanie. Podºa dostup-n˘ch údajov najv˘raznej‰ie rástli ceny v Poºsku(údaje sú v‰ak len za hlavné mesto). V˘razne, ajkeì podstatne pomal‰ie ako v predchádzajúcomroku rástli ceny nehnuteºností na b˘vanie v Estón-sku a Bulharsku. V susednom Maìarsku a âeskejrepublike bola medziroãná dynamika cien do-mov a bytov v˘razne niωia ako v ìal‰ích nov˘chkrajinách EÚ.

Popri stagnujúcich cenách domov a bytov v Ne-mecku a Portugalsku do‰lo v roku 2006 v porov-naní s predchádzajúcim rokom vo viacer˘ch kra-jinách západnej Európy k spomaleniu medziroã-nej dynamiky cien (Island, ·panielsko, Francúzsko,Fínsko, ·védsko, Rakúsko a Taliansko). Naopak,r˘chlej‰ie rástli v roku 2006 ceny nehnuteºnostína b˘vanie vo Veºkej Británii, Nórsku, Gréckua Írsku. V˘razn˘ rast cien nehnuteºností na b˘va-nie pretrvával v Dánsku.

Zvlá‰È v˘razne rástli ceny domov a bytov v hlav-n˘ch mestách Francúzska a ·panielska, ale ajv hlavn˘ch mestách men‰ích seversk˘ch krajín.Priemerné jednotkové ceny domov a bytov v hlav-n˘ch mestách nov˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ bolinapr. v porovnaní s ParíÏom päÈkrát niωie (v Bra-tislave sa v roku 2006 pohybovali zhruba naúrovni cien v hlavnom meste Maìarska).

Rast cien nehnuteºností je spôsobovan˘ vply-vom viacer˘ch faktorov. Je to jednak ekonomic-k˘ rast, relatívne nízka inflácia, zniÏovanie nomi-nálnych úrokov˘ch sadzieb, roz‰irujúci sa trhpráce a neuspokojen˘ dopyt obyvateºstva pob˘vaní hlavne v dynamicky sa rozvíjajúcich regió-noch.

Ceny domov a bytov ovplyvÀuje cel˘ rad ìal-‰ích faktorov. V˘znamné sú napríklad vierohod-né informácie o stave a reálnych potrebách by-tového fondu, signály exekutívy v oblasti bytovejpolitiky (napr. podpora sociálneho b˘vania a pod.),podmienky poskytovania hypotekárnych a in˘chstavebn˘ch úverov, ktoré môÏu pôsobiÈ na v˘vojcien oboma smermi. DôleÏit˘m faktorom je mie- B

IA

TE

CGraf 2 V˘voj cien nehnuteºností na b˘vanie vo vybran˘ch európskych krajinách (medziroãná zmena)

Zdroj: European housing review 2007. RICS Research, Brussels 2007.

Graf 3 Priemerné ceny nehnuteºností na b˘vanie v hlavn˘ch mestách vybran˘ch krajín

Zdroj: Égert, B. – Dubravko, M.: Determinants of House Price Dynamics in Central and Eastern Europe. BIS, Basel 2007.

0

60

50

40

30

20

10

-10

2005 2006

v %

DK NO GR IE SE IS ES UK FR FI NL AT IT CH DE PT PL BG EE LT RO MT CY HU CZ HR

6000

5000

4000

3000

2000

1000

0

v EUR za 1 m2

NO IESE ES FRFINLAT ITSLDE BEPLBG EELT HU CZ HR DK

BI

AT

EC ra súladu medzi dopytom a ponukou, ale aj v˘-

voj cien v okolit˘ch krajinách.Pri v‰eobecnom oãakávaní postupného mier-

neho spomalenia medziroãného rastu cien nehnu-teºností na b˘vanie v Európe odborníci nepripú‰-Èajú moÏnosÈ vytvorenia cenovej bubliny a jej prí-padného prasknutia (prepadu cien o viac ako 15 %)v blízkej budúcnosti. Dôvodom optimizmu jeexistencia tak˘ch nástrojov a in‰titúcií v rámcirealitného trhu, ktoré limitujú moÏnosti poskyt-nutia rizikov˘ch úverov a vytvárajú predpokladystabilnej‰ieho budúceho v˘voja na európskych rea-litn˘ch trhoch ako v minulosti.

Je v‰eobecne známe, Ïe v EÚ nie je zatiaº jed-notná metodika na získavanie údajov o cenáchnehnuteºností na b˘vanie. Dostupné údaje pochá-dzajú z rôznych národn˘ch zdrojov, v ktor˘chnie sú nehnuteºnosti na b˘vanie ani ich ceny rov-nako vymedzené z obsahového, ãasového a prie-storového hºadiska. Túto skutoãnosÈ treba maÈ nazreteli najmä pri rôznych medzinárodn˘ch porov-návaniach.

V súvislosti so skvalitÀovaním údajov o cenáchnehnuteºností na b˘vanie a ich harmonizáciou saznaãné oãakávania vkladajú do prebiehajúceho pi-lotného projektu Eurostatu, ktor˘ podporuje aj ECB.Hlavn˘m cieºom projektu je overiÈ potrebu a moÏ-nosÈ zah⁄Àania v˘davkov spojen˘ch s b˘vaním vovlastn˘ch domoch a bytoch do v˘poãtu harmoni-zovaného indexu spotrebiteºsk˘ch cien a násled-ne aj zisÈovanie harmonizovan˘ch indexov cien ne-hnuteºností na b˘vanie v ãlensk˘ch krajinách EÚpodºa jednotnej metodiky. Vyhodnotenie projek-tu a schválenie odporúãaní pre jednotné zisÈova-nie údajov o cenách nehnuteºností na b˘vaniev rámci EÚ by malo byÈ ukonãené v roku 2008. Ná-sledné zaradenie zisÈovania o cenách nehnuteºnos-tí na b˘vanie do programu ‰tátnych ‰tatistick˘chzisÈovaní v podmienkach Slovenska predpokladávynaloÏenie znaãného úsilia pri príprave a zabez-peãovaní nevyhnutn˘ch organizaãno-technick˘ch,personálnych a finanãn˘ch predpokladov na novézisÈovanie v rámci ·Ú SR, ktor˘ je oficiálnym ná-rodn˘m garantom cenov˘ch ‰tatistík.

CENY NEHNUTEªNOSTÍ NA B¯VANIEA PRENÁJMOV NA SLOVENSKU V ROKU2006

Podºa prepoãtov NBS z údajov Národnej aso-ciácie realitn˘ch kancelárií (NARKS) dosiahla prie-merná cena za 1 m2 nehnuteºností na b˘vanie naSlovensku v roku 2006 hodnotu 30 661 Sk, o tak-mer 4600 Sk viac ako v roku 2005, ão predsta-vuje medziroãn˘ nárast o 17,5 %. V jednotliv˘ch‰tvrÈrokoch 2006 úhrnné ceny predajov nehnu-teºností na b˘vanie postupne pomerne rovno-merne rástli.

Priemerné mesaãné ceny prenájmov nehnu-teºností na b˘vanie dosiahli v roku 2006 hodno-tu 19 509 Sk a boli v porovnaní s predchádzajú-cim rokom o takmer 2300 Sk niωie, ão predsta-vuje pokles na medziroãnej báze o vy‰e 10 %.V priebehu prv˘ch troch ‰tvrÈrokov roku 2006 prie-merné mesaãné ceny prenájmov postupne klesa-li, ale vo ‰tvrtom ‰tvrÈroku do‰lo k ich opätovné-mu rastu.

Protichodn˘ v˘voj priemern˘ch cien predajov(rast) a prenájmov (pokles) nehnuteºností na b˘-vanie v SR v roku 2006 oproti predchádzajúce-mu roku indikuje predpoklad, Ïe urãité nákupynehnuteºností sa realizovali nie pre bezprostred-né uspokojenie potrieb b˘vania, ale na úãely ichprenajímania. Zv˘‰ená ponuka nehnuteºností naprenajímanie spôsobila, Ïe priemerná cena me-saãného prenájmu v roku 2006 v porovnaní s ro-kom 2005 klesla a dosiahla zhruba úroveÀ roku2004. K˘m v roku 2005 predstavovala priemer-ná cena mesaãného prenájmu zhruba 80 %z priemernej ceny 1 m2 nehnuteºnosti na b˘va-nie, v roku 2006 predstavoval tento pomer oko-lo 60 % a v ìal‰om období moÏno predpokla-daÈ pokraãovanie uvedeného klesajúceho trendu.

Priemerná cena za 1 m2 predávan˘ch bytovdosiahla na Slovensku v roku 2006 hodnotu 30 804 Sk a v porovnaní s rokom 2005 sa zv˘‰i-la o takmer 20 %. Ceny za 1 m2 obytnej plochyjednotliv˘ch typov bytov boli diferencované. Naj-vy‰‰ie boli v priemere ceny 5-izbov˘ch bytov (oko-lo 33 400 Sk/1 m2) a najniωie ceny 4-izbov˘ch by-

N A A K T U Á L N U T É M U

12 roãník 15, 7/2007

Tab. 1 V˘voj cien predajov a prenájmov nehnuteºností na b˘vanie v SR

PPrreeddaajj PPrreennáájjoomm

ZZmmeennyy cceellkkoovv˘cchh cciieenn vv %% ZZmmeennyy cceellkkoovv˘cchh cciieenn vv %%

RRookk,, CCeennaa vv SSkk rrookk 22000022 == 110000 mmeeddzziirrooããnnáá CCeennaa vv SSkk rrookk 22000022 == 110000 mmeeddzziirrooããnná቉ttvvrrÈÈrrookk zzaa 11 mm22 zzmmeennaa zzaa mmeessiiaacc zzmmeennaa

2006 30 661 171,9 117,5 19 509 86,5 89,5

4.Q 06 32 209 180,6 117,0 19 566 86,7 94,23.Q 06 31 427 176,2 117,2 18 638 82,6 77,52.Q 06 30 000 168,2 119,9 19 735 87,5 92,11.Q 06 29 007 162,7 116,0 20 097 89,1 96,1

2005 26 088 146,3 90,8 21 789 96,6 109,2

2004 28 746 161,2 115,4 19 957 88,5 109,9

2003 24 901 139,6 139,6 18 166 80,5 80,5

2002 17 832 100,0 – 22 562 100,0 –

Zdroj: NARKS a v˘poãty NBS.

N A A K T U Á L N U T É M U

13roãník 15, 7/2007

tov (okolo 28 700 Sk/1 m2). Najv˘raznej‰ie rástliv roku 2006 v porovnaní s predchádzajúcim ro-kom ceny 2-izbov˘ch bytov (o 24,1 %) a najme-nej sa zv˘‰ili ceny 5-izbov˘ch bytov (o 17,8 %).

Najväã‰í podiel transakcií pri predajoch bytovpripadal v roku 2006 na 3-izbové byty (vy‰e 44%) a najmen‰í na 5-izbové byty (len necelé 2 %zo v‰etk˘ch transakcií pri predajoch bytov).

Priemerné jednotkové ceny v‰etk˘ch typov by-tov rástli v jednotliv˘ch ‰tvrÈrokoch roku 2006 rov-nomernej‰ie ako pred rokom. Ich medziroãnádynamika bola vo v‰eobecnosti v˘raznej‰ia v pr-vom ako v druhom polroku. Jednotkové ceny 4-izbov˘ch bytov rástli na medziroãnej báze ajv treÈom ‰tvrÈroku a ceny 5-izbov˘ch bytov po ichmedziroãnom poklese v druhom ‰tvrÈroku (hlav-ne v dôsledku bázického efektu) v˘razne rástliv treÈom a ‰tvrtom ‰tvrÈroku. Relatívne mal˘ po-ãet transakcií so 4-izbov˘mi a 5-izbov˘mi bytmiovplyvnil v jednotliv˘ch ‰tvrÈrokoch roku 2006 cel-kovú priemernú jednotkovú cenu za v‰etky typybytov len v malej miere.

Priemerná cena za 1 m2 obytnej plochy predá-van˘ch domov dosiahla na Slovensku v roku2006 hodnotu 30 251 Sk a v porovnaní s rokom2005 sa zv˘‰ila o takmer 10 %, priãom priemer-né jednotkové ceny rodinn˘ch domov rástli na me-dziroãnej báze r˘chlej‰ie ako jednotkové cenyrodinn˘ch víl.

Pri prenajímaní najv˘raznej‰ie medziroãnevzrástli v roku 2006 priemerné mesaãné cenyprenájmov za jednoizbové byty (o vy‰e 9 %) prizvy‰ujúcej sa dynamike v jednotliv˘ch ‰tvrÈro-koch. Na druhej strane ceny prenájmov 3-izbo-v˘ch bytov sa medziroãne zníÏili v priemere o viacako 10 %, ão môÏe súvisieÈ aj so zaznamenan˘mznaãn˘m podielom nákupov tohto typu bytov,z ktor˘ch ãasÈ mohla byÈ zrealizovaná s cieºom ichprenajímania. V treÈom ‰tvrÈroku sa pokles cienprenájmov 3-izbov˘ch bytov zastavil.

Priemerné mesaãné ceny prenájmov domovpredstavovali v roku 2006 okolo 44 tis. Sk a bolitakmer trojnásobne vy‰‰ie ako priemerné me-saãné ceny prenájmov bytov.

Z regionálneho pohºadu boli v roku 2006 naj-vy‰‰ie jednotkové ceny nehnuteºností na b˘vaniev Bratislavskom kraji (41 464 Sk/m2), ktoré bolio viac ako tretinu vy‰‰ie ako celoslovensk˘ prie-mer. V ostatn˘ch krajoch boli jednotkové ceny pre-dajov domov a bytov diferencované, ale ani v jed-nom nedosiahli celoslovensk˘ priemer. Najniωieceny predajov nehnuteºností na b˘vanie boli

v roku 2006 v Nitrianskom (14 258 Sk/m2) a Tren-ãianskom kraji (14 262 Sk/m2).

Priemerné ceny mesaãn˘ch prenájmov nehnu-teºností na b˘vanie dosiahli v roku 2006 na Slo-vensku hodnotu 19 509 Sk. V Bratislavskoma Trnavskom kraji boli nad celoslovensk˘m prie-merom. Najniωie ceny prenájmov boli v Pre‰ov-skom kraji (11 156 Sk) a predstavovali pribliÏne57-percentn˘ podiel z celoslovenského prieme-ru.

Podiel ceny priemerného mesaãného prenájmuk priemernej jednotkovej cene predaja nehnuteº-ností na b˘vanie bol v roku 2006 v rámci celéhoSlovenska zhruba 64 %. Podobné podiely boli aj

BI

AT

EC

Tab. 2 Ceny predajov a prenájmov nehnuteºností na b˘vanie v roku 2006 podºa regiónov

PPrreeddaajj BBAA NNRR KKEE PPOO TTTT TTNN BBBB ZZAA SSRR

v Sk za 1 m2 41 464 14 258 17 489 18 425 21 449 14 262 15 410 15 275 30 661

región/SR v % 135,2 46,5 57,0 60,1 70,0 46,5 50,3 49,8 100,0

PPrreennáájjoomm

v Sk za mesiac 25 704 17 597 16 406 11 156 20 937 18 368 12 787 18 629 19 509

región/SR v % 131,8 90,2 84,1 57,2 107,3 94,1 65,5 95,5 100,0

Zdroj: NARKS a v˘poãty NBS.

Graf 4 Priemerné jednotkové ceny jednotliv˘ch typovbytov v roku 2006 a ich medziroãn˘ rast

Graf 5 V˘voj cien predajov jednotliv˘ch typov bytov(medziroãná zmena)

Zdroj: NARKS a v˘poãty NBS.

30 804

33 050 32 918

29 478

28 664

33 392

26 000

34 000

33 000

32 000

31 000

30 000

29 000

28 000

27 000

30

25

20

15

10

5

0

Ceny bytov 06 (ºavá os) romr (pravá os)

v %

Spolu 1-i 2-i 3-i 4-i 5-i+

v Sk za 1 m2

19,8 21,424,1

18,0 19,717,8

50

-20

-10

0

10

20

30

40

06 – I.Q 06 – II.Q 06 – III.Q 06 – IV.Q 2006

v %

Spolu 1-i 2-i 3-i 4-i 5-i+

BI

AT

EC

v Bratislavskom kraji a v Pre‰ovskom kraji, k˘mv ìal‰ích troch krajoch (Ko‰ick˘ kraj, Trnavsk˘ kraja Banskobystrick˘ kraj) boli tieto podiely pod-statne vy‰‰ie a v ìal‰ích troch krajoch (Nitrianskykraj, Trenãiansky kraj a Îilinsk˘ kraj) boli cenypriemerného mesaãného prenájmu dokonca vy‰-‰ie ako priemerné jednotkové ceny predajov do-mov a bytov.

Medziroãn˘ rast cien nehnuteºností na b˘vaniebol v roku 2006 v porovnaní s rokom 2005 v jed-notliv˘ch regiónoch dosÈ diferencovan˘. Najv˘raz-nej‰ie zv˘‰enie cien bolo v Trenãianskom a Ban-skobystrickom kraji a najmenej na medziroãnejbáze vzrástli ceny v Pre‰ovskom kraji.

V jednotliv˘ch ‰tvrÈrokoch roku 2006 bol v˘vojcien nehnuteºností na b˘vanie v regiónoch veºmirozdielny. Od postupného relatívneho zvy‰ovaniadynamiky vo viacer˘ch ‰tvrÈrokoch (Trenãianskykraj, Bratislavsk˘ kraj a Ko‰ick˘ kraj), cez zniÏo-vanie dynamiky (Banskobystrick˘ kraj, Nitrianskykraj a Trnavsk˘ kraj), aÏ po v˘skyt poklesu cien ne-hnuteºností na b˘vanie v druhom ‰tvrÈroku (Pre-‰ovsk˘ kraj).

Dvojcifern˘ medziroãn˘ rast cien nehnuteºnos-tí na b˘vanie v roku 2006 zaradil Slovensko k väã-

‰ine nov˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ, v ktor˘ch do‰lov posledn˘ch rokoch k znaãnému realitnémuboomu. Vybrané údaje o cenách nehnuteºnostína b˘vanie v SR a o ich v˘voji sú od zaãiatkuroku 2007 vystavené na internetovej stránkeNBS.

ZÁVERV roku 2006 pokraãoval v Európe pomerne

dynamick˘ rast objemu priamych investícií dorealít a ich hodnota dosiahla v roku 2006 vy‰e 240 mld. EUR. V˘razne sa na tom podieºali inves-tori spoza hraníc EÚ. Realitn˘ trh bol v roku 2006v európskych krajinách znaãne variabiln˘ a pomer-ne diferencovan˘ bol aj v˘voj cien nehnuteºnos-tí na b˘vanie. Na medziroãnej báze ceny domova bytov rástli v˘raznej‰ie v nov˘ch ako v star˘chãlensk˘ch krajinách EÚ.

Trh s nehnuteºnosÈami na b˘vanie na Sloven-sku, ktor˘ je sústreden˘ hlavne v okolí Bratislavya v ìal‰ích rozvíjajúcich sa priemyseln˘ch centrách,signalizuje e‰te stále neuspokojenú potrebu znaã-ného poãtu záujemcov o trvalé alebo prechod-né b˘vanie. Tá môÏe byÈ vyvolávaná tak snahouo získanie b˘vania ako takého, ako aj potrebouzvy‰ovania ‰tandardu b˘vania. V˘znamn˘m mo-tívom pre investovanie do nákupu domov a by-tov je aj snaha získaÈ tento druh nehnuteºnostís cieºom ich následného prenajímania.

Priemerná jednotková cena nehnuteºností na b˘-vanie bola v roku 2006 na Slovensku 30 661 Sk,ão predstavuje medziroãn˘ nárast o 17,5 %.V jednotliv˘ch ‰tvrÈrokoch úhrnné ceny predajovnehnuteºností na b˘vanie rástli pomerne rovno-merne. V rámci jednotliv˘ch typov bytov najv˘-raznej‰ie medziroãne vzrástli jednotkové cenymen‰ích, hlavne jedno- a dvojizbov˘ch bytov.

Priemerné mesaãné ceny prenájmov nehnu-teºností na b˘vanie dosiahli v roku 2006 hodno-tu 19 509 Sk a na medziroãnej báze pokleslio vy‰e 10 %.

Z regionálneho pohºadu boli v roku 2006 naj-vy‰‰ie jednotkové ceny nehnuteºností na b˘vaniev Bratislavskom kraji, vy‰‰ie o viac ako tretinuv porovnaní s celoslovensk˘m priemerom. V ostat-n˘ch krajoch boli jednotkové ceny predajov do-mov a bytov diferencované, ale ani v jednomnedosiahli celoslovensk˘ priemer. Najniωie cenypredajov nehnuteºností na b˘vanie boli v roku2006 v Nitrianskom kraji.

Slovensko je z pohºadu realitného biznisu stá-le zaujímavé pre investorov aj vzhºadom na v˘-hodn˘ daÀov˘ systém a relatívne priaznivé celko-vé makroekonomické prostredie. Urãitou nev˘ho-dou Slovenska oproti susedn˘m krajinám je men‰írealitn˘ trh.

V priebehu roku 2007 moÏno na Slovensku oãa-kávaÈ pokraãujúce aktivity developérov na trhus nehnuteºnosÈami na b˘vanie, ktoré môÏu byÈ dourãitej miery ovplyvnené aj vlnou celoeurópske-ho zniÏovania v˘nosnosti investícií do nehnuteº-ností. Pri predpokladanom pokraãujúcom dopy-te po domoch a bytoch by sa mal na Slovenskuaj v roku 2007 udrÏaÈ trend ich rastúcich cien.

N A A K T U Á L N U T É M U

14 roãník 15, 7/2007

PouÏitá literatúra:1. Cár, M.: V˘voj cien nehnuteºností

na b˘vanie. In: Biatec 1/2007.2. Égert, B. – Dubravko, M.:

Determinants of House PriceDynamics in Central and EasternEurope. BIS, Basel 2007.

3. European housing review 2007.RICS Research, Brussels 2007.

4. Lintner, V. – Rychtárik, ·.:Stresové testovanie rizika poklesucien nehnuteºností v slovenskombankovom sektore. In: Biatec5/2007.

5. Owner-Occupied Housing –Progres Report. Eurostat,Luxembourg, March 2007.

6. Rojko, M.: Kam smerujú v˘nosy.www.eTrend.sk.

7. Szabó, I.: Realitné fondy fungujúnaplno. www.hnonline.sk.

Graf 6 Priemerné jednotkové ceny nehnuteºností nab˘vanie v roku 2006 a ich medziroãn˘ rast podºa regiónov

Graf 7 V˘voj cien predajov nehnuteºností na b˘vaniepodºa regiónov (medziroãná zmena)

Zdroj: NARKS a v˘poãty NBS.

0

45 000

40 000

35 000

30 000

25 000

20 000

15 000

10 000

5 000

40

35

30

25

20

15

10

50

0

CNnB 06 (ºavá os) romr (pravá os)

v %

BA NR KE PO TT TN BB ZA SR

v Sk za 1 m2

60

50

40

30

20

10

0

-10

06 – I.Q 06 – II.Q 06 – III.Q 06 – IV.Q 2006

v %

BA NR KE PO TT TN BB ZA SR

Š T A T I S T I K A A I N F O R M A T I K A

15roãník 15, 7/2007

BI

AT

ECAplikaãné programové systémy

STATUS a STATUS DFT a ich úlohav komunikácii na finanãnom trhu

Ing. Milan Florián, CSc., Ing. Ján SemanNárodná banka Slovenska

Na stránke www.nbs.sk centrálna banka pra-videlne zverejÀuje rôzne informácie – od ma-kroekonomick˘ch ukazovateºov, cez správy a tla-ãové informácie aÏ po odborné ‰túdie z oblastifinanãného a ekonomického v˘voja na Slovensku.Internetová stránka NBS slúÏi viac-menej na jed-nostrannú komunikáciu medzi NBS, subjektmifinanãného trhu a verejnosÈou, keìÏe v nej môÏu„listovaÈ“ v‰etci pouÏívatelia internetu. Aplikaã-né programové systémy (APS) STATUS a STA-TUS DFT na rozdiel od webovej stránky NBSumoÏÀujú obojsmernú komunikáciu medzi NBSa subjektmi finanãného trhu. APS STATUS pred-stavuje systém na zber, spracovanie a uchováva-nie údajov z komerãn˘ch bánk, zatiaº ão APSSTATUS DFT umoÏÀuje zber, spracovanie a ucho-vávanie údajov pre dohºad nad finanãn˘m trhoma v˘menu údajov so subjektmi kapitálového trhu,poisÈovÀami a dôchodkov˘mi spoloãnosÈami.

V¯VOJ PROGRAMU APS STATUS A STATUS DFT

Na spracovávanie údajov z komerãn˘ch bánksa v NBS od jej vzniku pouÏíval informaãn˘ sys-tém ABIS, prevzat˘ z âeskej národnej banky.Spracovávanie a tvorba jednoduch˘ch v˘stupovzo systému ABIS sa vykonávali prostredníctvomprogramu CLPROG. KeìÏe postupom rokov sa po-Ïiadavky na kvalitu spracovávan˘ch údajov a ta-kisto v˘stupov zvy‰ovali, a existujúci systém ichnevedel pokryÈ, koncom roku 1996 centrálnabanka vybrala dodávateºa, ktorého úlohou bolovyvinúÈ nov˘ programov˘ systém na zber a spra-covávanie údajov z komerãn˘ch bánk.

Cel˘ projekt sa delil na dva cykly. V prvom cyk-le dodávateº vyvinul systém, ktor˘ NBS poãas júnaa júla 1997 otestovala. I‰lo o systém spracováva-nia v˘kazov v základnom rie‰ení, teda so ‰iestimivybran˘mi v˘kazmi a bez moÏnosti ich kontrol. Sys-tém bol vyvinut˘ ako databáza programu LotusNotes 4.5.1. V druhom cykle sa podstatne roz‰í-rila funkcionalita, napríklad o moÏnosÈ zberu úda-jov, ich kontrolu a tvorbu rôznych v˘stupov. Do-pracovaná bola aj databázová podpora v progra-me Oracle Express. Doplnenie funkcionality bolotestované v rámci druhého cyklu v júni 1998. Odaugusta 1998 zaãal odbor ‰tatistiky NBS paralel-

ne spracovávaÈ údaje v systémoch ABIS aj APS STA-TUS. Od januára 1999 uÏ zaãala „ostrá“ prevádz-ka APS STATUS a posledné v˘kazy sa v systémeABIS paralelne spracovávali v auguste 1999. Vznika v˘voj APS STATUS znamenal pokrok v zbere úda-jov. Ukonãila sa jedna etapa – zber a prenos po-mocou diskiet a zaãal sa zber prostredníctvom po-ãítaãovej siete.

Systém APS STATUS sa od svojho vzniku aÏ posúãasnosÈ niekoºko ráz upravoval, priãom dveúpravy v˘razne ovplyvnili funkãnosÈ systému. Prváz v˘razn˘ch úprav sa uskutoãnila v roku 2001, vte-dy do systému pribudla moÏnosÈ vytváraÈ verzieãíselníkov, ão umoÏnilo napríklad zmeny nume-rick˘ch a znakov˘ch kódov bánk. Súãasne sa do-pracovala aj archivácia dokumentov v databázeLotus Notes. Druhá v˘razná úprava systému sauskutoãnila v roku 2005. Firma vyvíjajúca LotusNotes prestala poskytovaÈ podporu pre objekto-vé komponenty, a preto ich bolo treba nahradiÈza v‰eobecne najroz‰írenej‰í tabuºkov˘ procesorMS Excel v minimálnej verzii 2000. Táto úpravasi vyÏadovala aj prechod na vy‰‰iu verziu Lotus No-tes 6.5.4.

Poãas roku 2005 sa zaãali prvé anal˘zy a prí-pravné práce na v˘voji nového systému na zber,spracovanie a uchovávanie údajov pre dohºadnad finanãn˘m trhom, pretoÏe od roku 2006NBS mala prevziaÈ pôsobnosti po Úrade pre fi-nanãn˘ trh. PoÏiadavky na nov˘ systém, ktor˘dostal meno APS STATUS DFT, boli oproti APSSTATUS v˘razne roz‰írené tak, aby pokr˘vali po-kiaº moÏno v‰etky vtedy známe ‰pecifiká a potre-by zberu a spracovania údajov od subjektov fi-nanãného trhu.

Na rozdiel od APS STATUS rie‰i APS STATUS DFTzber údajov od podstatne väã‰ieho poãtu subjek-tov, kategorizáciu subjektov, zastupiteºnosÈ vyka-zovania za iné subjekty, zber v˘kazov, ktoré ob-sahujú ãasti s kon‰tantn˘m, ale aj premenliv˘mmnoÏstvom údajov. Okrem toho zabezpeãujezber dokumentov rôznych typov, umoÏÀuje do-konalej‰ie spracovanie a v˘ber údajov v databá-ze OLAP, má inú koncepciu prístupov˘ch práv atì.

Pre extrémnu krátkosÈ ãasu sa práce na APSSTATUS DFT rozdelili do dvoch etáp. Prvá etapav˘voja systému skonãila v prvej polovici roka

Národná banka Slovenska (NBS) komunikuje s úãastníkmi finanãného trhuprostredníctvom dvoch hlavn˘ch komunikaãn˘ch kanálov. Prv˘m je webová stránka NBS a druh˘m aplikaãné programové systémy STATUS a STATUS DFT.

2006 a od augusta toho istého roku mohli prvévybrané subjekty finanãného trhu vykazovaÈ úda-je v novom systéme. Druhá etapa bola dokonãe-ná v decembri 2006 a jej v˘sledkom bol systéms plnou funkãnosÈou.

ZÁKLADNÉ FUNKCIEObidva systémy STATUS aj STATUS DFT pozos-

távajú z dvoch subsystémov. Subsystém STAVYDreprezentuje databázy v programe Lotus Notes6.5 a subsystém STATAN umoÏÀuje uchovávaÈ,spracovaÈ a analyzovaÈ údaje zbierané subsysté-mom STAVYD.

Subsystém STAVYD vyuÏíva v˘hody programuLotus Notes, prostredníctvom ktorého sa distri-buujú databázy cez sieÈ ku koncov˘m uÏívateºom.Systém STATUS pouÏíva na prenos údajov privát-nu sieÈ UNIVERZAL-NET, zatiaº ão STATUS DFT ko-munikuje so subjektmi finanãného trhu cez inter-net. Vzájomná v˘mena údajov oboch systémovsa uskutoãÀuje prostredníctvom replikácií, pri-ãom sa vÏdy replikujú len tie údaje, ktoré sa v da-tabáze zmenili. Jednotlivé databázy sa vytvárajú

samostatne pre kaÏd˘ rok. STAVYD umoÏÀuje:• zber ‰tatistick˘ch údajov a hlásení,• projektovanie vzorov vstupn˘ch v˘kazov a ich

v˘stupov, vrátane projektovania kontroln˘ch vä-zieb,

• automatizovan˘ prenos v‰etk˘ch zmien meto-diky tvorby ‰tatistick˘ch v˘kazov,

• automatizované odosielanie urgencií nedoda-n˘ch vstupn˘ch v˘kazov,

• prístup pouÏívateºov k vstupn˘m v˘kazom a v˘-stupom podºa vopred definovan˘ch prístupo-v˘ch práv,

• uchovávanie ‰tatistick˘ch údajov a hlásení, ichanal˘zu a v˘ber nezávisl˘ od v˘kazu, v ktoromboli odoslané do NBS,

• on-line prístup k ‰tatistick˘m údajom, s moÏ-nosÈou vytváraÈ rôzne pohºady na ‰tatistickéúdaje a ich export do prostredia MS Excel,

• rôzne podporné funkcie pre spracovanie v˘ka-zov.STATAN je tvoren˘ multidimenzionálnou OLAP

databázou prístupnou v programe Oracle Ex-press Analyzer 6.3.2. VyuÏíva sa na najmä na:

BI

AT

EC

Š T A T I S T I K A A I N F O R M A T I K A

16 roãník 15, 7/2007

Tab. 1. Funkcie vo vykazujúcich subjektoch (VS) a v NBS

FFuunnkkcciiaa vvoo vvyykkaazzuujjúúccoomm ssuubbjjeekkttee ((VVSS))::

NNáázzoovv ffuunnkkcciiee PPooppiiss

Editor PouÏívateº vo VS s právom vytvoriÈ a editovaÈ v˘kaz za vykazujúci subjekt vo vykazujúcom subjekte alebo na pracovisku v NBS.

Zodpovedná osoba PouÏívateº vo VS s právom potvrdiÈ správnosÈ v˘kazu za vykazujúci subjekt.

Príjemca vo vykazujúcom PouÏívateº s právom ãítania v˘kazu a jeho v˘stupov.subjekte

Správca vo vykazujúcom Správca vo VS je funkcia vytvorená na podporu správcu oboch systémovsubjekte a na zabezpeãenie niektor˘ch ãiastkov˘ch úloh t˘kajúcich sa

prevádzkovania vo VS.

ÚÚlloohhyy vv NNBBSS

Projektant Osoba v NBS, ktorá má právo vytváraÈ vzor v˘kazu a meniÈ v‰etky jemu zodpovedajúce vlastnosti ako je jeho ‰truktúra, definície kontroln˘ch väzieb a odvoden˘ch ukazovateºov, ako aj obsah XLS príloh vzoru, alebo v systéme STATAN zadáva a mení vlastnosti ãíselníkov, definuje oblasti a priraìuje sémantick˘ popis ukazovateºov.

Editor PouÏívateº v NBS s právom vytvoriÈ a editovaÈ v˘kaz za NBS a za vykazujúci subjekt na pracovisku v NBS.

Zodpovedná osoba PouÏívateº v NBS s právom potvrdiÈ v˘kaz za NBS a za vykazujúci subjekt na pracovisku v NBS.

Garant spracovania PouÏívateº s právom odsúhlasiÈ, uzavrieÈ alebo odmietnuÈ v˘kaz v NBS, vytváraÈ plány, urgencie a sledovaÈ obsah prijat˘ch v˘kazov v NBS.

Príjemca v˘kazu v NBS Osoba s pasívnym právom sledovaÈ stav spracovania vstupného v˘kazu alebo v˘stupu a pristupovaÈ ako ãitateº k prijatému v˘kazu alebo v˘stupu, ktor˘ je uloÏen˘ v databáze Lotus Notes.

Správca APS Správca v NBS spravuje a riadi prevádzku databázy.

Operátor Osoba, ktorá dohliada na správnu ãinnosÈ systému a monitoruje ne‰tandardné stavy a udalosti.

Správca Lotus Notes Vykonáva správu Lotus Domino serverov, ID súborov, nastavenie zoznamov prístupov˘ch práv databázy, nastavenie spú‰Èania agentov a zmenu dizajnu databázy.

Š T A T I S T I K A A I N F O R M A T I K A

17roãník 15, 7/2007

BI

AT

EC• uchovávanie vstupn˘ch údajov z v˘kazov a hlá-

sení,• vytváranie v˘stupov podºa poÏiadaviek jednot-

liv˘ch uÏívateºov,• projektovanie, spravovanie a aktualizáciu ãí-

selníkov,• vytváranie hierarchií vykazujúcich subjektov,• vytváranie ãasov˘ch radov,• jednoduchú ‰tatistickú anal˘zu,• porovnávanie vybran˘ch dát,• spracovanie ne‰tandardn˘ch v˘stupov pomo-

cou ‰peciálnych aplikácií.

PRÁCA S APS STATUS A STATUS DFTAPS STATUS aj STATUS DFT zabezpeãujú prís-

tup k jednotliv˘m dokumentom databázy LotusNotes na základe definovan˘ch prístupov˘chpráv, stanoven˘ch pre kaÏd˘ dokument. S ohºa-dom na podobnosÈ niektor˘ch ãinností a prístu-pov k dokumentom, boli v oboch aplikáciách vy-tvorené takzvané funkcie uÏívateºov. Funkcie uÏí-vateºov sú definované osobitne pre vykazujúcesubjekty a pre uÏívateºov v NBS (tab. 1).

UÏívatelia pracujú s v˘kazmi a hláseniami v rôz-nom ‰tádiu ich „Ïivotného cyklu“ (obr. 1). KaÏdáfunkcia je urãená na to, aby sa s v˘kazom alebohlásením dala vykonaÈ konkrétna operácia. Sledoperácií a ãinností s v˘kazom je zvolen˘ tak, abynemohlo dôjsÈ k pozmeneniu, alebo zneuÏitiuúdajov a cel˘ proces je transparentn˘. V‰etkyoperácie s v˘kazom alebo hlásením sa zazname-návajú pomocou digitálneho podpisu do samot-ného dokumentu databázy Lotus Notes. V˘kazalebo hlásenie prechádza teda niekoºk˘mi stav-mi. Keì ho vykazujúci subjekt vytvára a napæÀaúdajmi, je v stave Rozpracovan˘. Pokiaº neobsa-huje chyby, editor zmení jeho status na stav Napotvrdenie. Po úspe‰nom skontrolovaní údajov hozodpovedná osoba odo‰le do NBS t˘m, Ïe ho uve-

die do stavu Na odoslanie. V ìal‰om kroku na-sleduje automatická replikácia a v˘kaz alebo hlá-senie sa objaví v NBS v stave Prijat˘. Po kontro-lách verzií, automatick˘ch kontrolách a logic-k˘ch kontrolách môÏe garant v NBS oznaãiÈ v˘kazalebo hlásenie ako Odsúhlasen˘. Pokiaº sa nevys-kytnú ìal‰ie pochybnosti o kvalite údajov, môÏebyÈ oznaãen˘ stavom Uzavret˘. Keì aj dodatoã-ne s odstupom ãasu vznikne potreba opravy úda-jov, je moÏné aj uzavret˘ v˘kaz alebo hlásenie od-mietnuÈ. Prijaté údaje z v˘kazov a hlásení sa ìa-lej v NBS spracovávajú. Na tento úãel slúÏi ãasÈsystému STATAN. Ihneì ako sú v‰etky poÏado-vané v˘kazy a hlásenia v stave Odsúhlasen˘, spú‰-Èajú garanti procedúry sumarizácie a tvorby v˘-stupov, ktoré sú podkladom pre publikovanie‰tatistick˘ch údajov NBS pre verejnosÈ. Niektorépublikované údaje sa zverejÀujú pre vykazujúcesubjekty aj priamo v systéme APS STATUS aleboSTATUS DFT. Prostredníctvom oboch systémovNBS zverejÀuje dôleÏité informácie, metodiky,oznamy a vyjadrenia pre subjekty a subjekty na-opak dodávajú komentáre alebo potvrdzujú sku-toãnosti vykazované vo v˘kazoch.

APS STATUS a STATUS DFT predstavujú dôle-Ïit˘ komunikaãn˘ prostriedok medzi NBS a jed-notliv˘mi úãastníkmi finanãného trhu. SlúÏi nie-len na vzájomnú v˘menu informácií a údajovo fungovaní finanãného trhu, ale taktieÏ vytvárapriestor pre obojstrannú spätnú väzbu, a teda ne-ustále skvalitÀovanie procesu komunikácie me-dzi NBS a finanãn˘m trhom. Zvy‰ovaÈ efektív-nosÈ komunikácie NBS so subjektmi finanãnéhotrhu to je v˘zva aj do budúcnosti. Spolu s hospo-dárskym rastom spoloãnosti bude rásÈ aj v˘znamfinanãného trhu (predov‰etk˘m v‰ak kapitálové-ho trhu) ako kºúãového sprostredkovateºa voºn˘chfinanãn˘ch prostriedkov v ekonomike a spolus ním aj úloha NBS ako orgánu dohºadu.

Obr. 1. Îivotn˘ cyklus v˘kazu

Tvorba v˘kazu,editovanie

Rozpracovan˘

Prijat˘

Na potvrdenie

Na odoslanie

Replikácia do NBS

Kontroly

Kontroly

Odsúhlasen˘ Odmietnut˘

Uzavret˘

Kontroly

Kontroly

Kontroly

Chyba

Bez chyby

Bez chyby

Bez chyby

Bez chyby

Bez chyby

Chyba

Chyba

GGAA

RRAANN

TT

ZZOODD

PPOOVV

EEDDNN

ÁÁ OO

SSOOBBAA

EEDDIITT

OORR

BI

AT

EC Sprostredkované vlastnenie

cenn˘ch papierov na Slovensku a v zahraniãí

JUDr. Mgr. Peter BaláÏ1

Sám pojem „sprostredkované vlastnenie cen-n˘ch papierov“ (securities intermediation) je v slovenãine zavádzajúci. V skutoãnosti totiÏ priÀom investor vôbec nemusí (ale môÏe) nado-budnúÈ vlastnícke právo k cenn˘m papierom.Pod ním treba rozumieÈ skôr práva k cenn˘mpapierom vypl˘vajúce z pripísania t˘chto cen-n˘ch papierov na úãet cenn˘ch papierov spro-stredkovateºmi. Sprostredkovateºom je osoba,ktorá vedie úãet cenn˘ch papierov pre inú oso-bu. Úãtom cenn˘ch papierov je úãet, na ktor˘ jemoÏné pripísaÈ cenné papiere alebo právo k nimv prospech úãtu alebo na jeho Èarchu.3

HISTORICK¯ V¯VOJ SPROSTREDKOVANÉHOVLASTNENIA CENN¯CH PAPIEROV

ZZaahhrraanniiããiiee.. V˘voj systémov sprostredkovanéhovlastnenia cenn˘ch papierov vo svete sa zaãallistinn˘mi cenn˘mi papiermi, pokraãoval ich imo-bilizáciou a v posledn˘ch desaÈroãiach vyústil doúplnej dematerializácie cenn˘ch papierov.

UÏ v obdobiach v˘luãnej existencie listinn˘chcenn˘ch papierov bolo moÏné odovzdaÈ cenné pa-piere do úschovy finanãn˘m in‰titúciám (napríkladna úãely ochrany majetku alebo jeho spravova-nia), priãom práva investora k nim mohli byÈ v ur-

ãit˘ch prípadoch dokumentované zápisom naúãte. V závislosti od povahy úschovy a vlastnos-tí cenného papiera si investor zachoval alebo ne-zachoval vlastnícke právo k dan˘m cenn˘m pa-pierom.

Imobilizácia bola prv˘m krokom k demateria-lizácii. Dodnes je roz‰írená najmä na trhu euro-obligácií vo forme tzv. globálnych cenn˘ch papie-rov.4 Emitent napríklad vydá len jeden globálnylistinn˘ dlhopis na celú emitovanú sumu, ktor˘ saodovzdá do úschovy sprostredkovateºovi. „Podie-ly“ na tomto dlhopise potom sprostredkovateº ve-die na úãtoch úãastníkov systému prípadne na úã-toch majiteºov. Právna povaha „podielu“ a jehoprevoditeºnosÈ závisí od príslu‰ného právnehoporiadku. Niektoré právne poriadky umoÏÀujúprevody t˘chto „podielov“ zápismi na úãtochveden˘ch tak˘mto sprostredkovateºom (prípad-ne úãastníkmi v systéme takéhoto sprostredko-vateºa).5

Imobilizácia je v niektor˘ch právnych poriadkochmoÏná aj v prípade, Ïe emisia pozostáva z viace-r˘ch listinn˘ch cenn˘ch papierov.6 V praxi sa v‰aktoto rie‰enie vyuÏíva menej, pretoÏe je nákladnéa technicky nároãné emitovaÈ veºké mnoÏstvolistinn˘ch cenn˘ch papierov. Aj v˘mena globál-neho dlhopisu za individuálne listinné dlhopisy jespravidla moÏná len v osobitn˘ch prípadoch, akoje napríklad insolvencia emitenta.

V druhom kroku dematerializácie uÏ dochádzak úplnému zaknihovaniu cenn˘ch papierov. Toznamená, Ïe sa neemituje Ïiaden cenn˘ papierv listinnej podobe. Tu môÏu existovaÈ minimálnedva systémy.

Prv˘ systém je urãit˘m druhom dematerializo-vanej imobilizácie. Emituje sa zaknihovan˘ globál-ny cenn˘ papier, ktor˘ je uloÏen˘ u depozitára.Slovo „uloÏen˘“ v tomto prípade treba chápaÈ akofikciu. Cenn˘ papier existuje len vo forme elek-tronického záznamu. Niekedy môÏe ísÈ o zoske-novanú verziu listinného cenného papiera, kto-r˘ je následne zniãen˘.7 Na tomto cennom papie-ri potom môÏu nadobúdaÈ investori „podiely“ akona listinnom globálnom cennom papieri.

L E G I S L A T Í V A

18 roãník 15, 7/2007

Moderné dejiny cenn˘ch papierov sú charakteristické ich dematerializáciou. KeìÏe právnyreÏim zaknihovan˘ch cenn˘ch papierov je ãasto postaven˘ na fikciách, nesprávnepochopenie povahy práv k cenn˘m papierom môÏe byÈ pre investorov osudné.Tento príspevok popisuje v historickom kontexte niektoré moÏné povahy investície do zaknihovan˘ch cenn˘ch papierov známe z rôznych jurisdikcií. V tejto súvislosti venujepozornosÈ aj novej úprave sprostredkovaného vlastnenia cenn˘ch papierov na Slovensku.2

ViacstupÀové sprostredkované vlastnenie cenn˘ch papierov

1 Autor je právnym poradcomEurópskej investiãnej banky. Názoryvyjadrené v tomto ãlánku súnázormi autora a nemoÏno ichstotoÏÀovaÈ so stanoviskomEurópskej investiãnej banky.

2 Pozri najmä zákon NR SRã. 213/2006 Z. z. („novelaã. 213/2006 Z. z.“) a zákon NR SRã. 209/2007 Z. z („novelaã. 209/2007 Z. z.“).

3 Tieto vymedzenia vychádzajúz terminológie zadefinovanejv Haagskom Dohovore o rozhod-nom práve pre urãité právak cenn˘m papierom v správesprostredkovateºa („haagskydohovor o cenn˘ch papieroch“).

4 Porovnaj so zbern˘mi dlhopismipodºa § 2 ods. 8 zákona SNRã. 530/1990 Zb. o dlhopisoch(„zákon o dlhopisoch“).

5 Pozri napríklad belgick˘ dekrétArreté royal no 62 coordonnérelatif au dépôt d’instrumentsfinanciers fongibles et a laliquidation d’opérations sur cesinstruments z 10. novembra 1967v znení neskor‰ích predpisov(„belgick˘ dekrét“) alebo luxembur-sk˘ zákon Loi concernant lacirculation des titres et d’autresinstruments fongibles z 1. augusta2001 („luxembursk˘ zákon“).

6 Porovnaj napríklad § 5 a § 9anemeckého zákona Gesetz überdie Verwahrung und Anschaffungvon Wertpapieren zo 4. februára1937 v znení neskor‰ích predpisov(„nemeck˘ zákon o úschovecenn˘ch papierov“).

7 Pozri ICMSA, ICMA, Eurocleara Clearstream: New IssuesProcedures for international bearerdebt securities issued in NGN formthrough the ICSDs. http://www.eu-roclear.com/ Euroclear/ downloads/84_138781_ngn003.pdf?userId=.Máj 2006, s. 12/19.

Poddepozitár

Depozitár Depozitár

InvestorInvestorInvestor

3355 CCPP

3300 CCPP 55 CCPP 2255 CCPP

2255 CCPPddeeppoossiittuummiirrrreegguullaarree

ddeeppoossiittuummiirrrreegguullaarree

ˇ

L E G I S L A T Í V A

19roãník 15, 7/2007

In˘m príkladom sú ãisto registraãné systémy,niekedy pre priamu vynútiteºnosÈ práv investoravoãi emitentovi naz˘vané aj transparentn˘mi.Emitent vydá cenné papiere v ãisto elektronickejforme prostredníctvom príslu‰nej evidencie. Zá-pisom urãitej osoby v tejto evidencii ako vlastní-ka (majiteºa) cenného papiera nadobúda k nemutáto osoba urãité práva. Tak˘to sprostredkovateºmá skôr povahu registra práv ako uschovávate-ºa.8

SSlloovveennsskkoo.. Na Slovensku boli prakticky zakni-hované cenné papiere zavedené spolu s imobili-záciou v roku 1992.9 Imobilizácia sa v‰ak neuja-la. Zrejme tak pre praktické v˘hody zaknihovanejformy, ako aj nedokonalosÈ právnej úpravy imo-bilizácie.

V oblasti zaknihovan˘ch cenn˘ch papierov pre-‰lo Slovensko od roku 1992 troma etapami v˘-voja ‰truktúry vlastnenia. V prvej etape, od 31.12. 1992 do 31. 12. 2001,10 sa vlastnícke právok zaknihovan˘m cenn˘m papierom evidovalo v jednostupÀovom systéme, a to v Stredisku cen-n˘ch papierov SR Bratislava, a. s. („stredisko cen-n˘ch papierov“), ktoré otváralo investorom úãtymajiteºa cenn˘ch papierov. Spojenie vlastnícke-ho práva s evidenciou cenn˘ch papierov na úãtemajiteºa vypl˘valo nepriamo z niektor˘ch ustano-vení zákona11, ako aj z judikatúry.12 Stredisko cen-n˘ch papierov bolo jedin˘m sprostredkovateºomevidujúcim vlastnícke právo v tomto zaknihova-nom systéme. Niektorí majitelia úãtov v stredis-ku cenn˘ch papierov síce mohli voãi urãit˘m oso-bám pôsobiÈ ako sprostredkovatelia v zmysle vy‰-‰ie uvedeného vymedzenia, ale zo zápisov naúãtoch, ktoré viedli, mohlo vypl˘vaÈ podºa sloven-ského práva len právo pohºadávky.13

V druhej etape, ktorá sa zaãala 1. januára2002,14 sa evidencia zaknihovan˘ch cenn˘ch pa-pierov decentralizovala. Niektoré osobitné druhycenn˘ch papierov zaãala evidovaÈ Národná ban-ka Slovenska alebo správcovské spoloãnosti spo-lu s depozitármi otvoren˘ch podielov˘ch fondov.Ostatné zaknihované cenné papiere boli vlastne-né prostredníctvom dvojstupÀovej ‰truktúry cen-trálneho depozitára a jeho ãlenov.15 Na Sloven-sku je aÏ dodnes len jeden domáci centrálny de-pozitár a to Centrálny depozitár cenn˘ch papierovSR, a. s. („centrálny depozitár“), pôvodné stre-disko cenn˘ch papierov so zmenen˘m obchod-n˘m menom a novou licenciou.

V tretej etape, ktorá sa zaãala 1. mája 200616

a trvá dodnes, sa zaviedla moÏnosÈ mnohostup-Àovej evidencie vlastníckeho práva k cenn˘m pa-pierom. Najskôr bolo takéto viacnásobné reÈaze-nie úãtov cenn˘ch papierov umoÏnené len napo-jením zahraniãného centrálneho depozitára naslovenskú evidenciu. „Zahraniãn˘ centrálny de-pozitár“ znamená v tomto ãlánku „zahraniãnúprávnickú osobu s obdobn˘m predmetom ãinnos-ti ako centrálny depozitár“.17 Dnes je mnoho-stupÀová evidencia moÏná uÏ i v rámci samotnejevidencie vlastníckeho práva k cenn˘m papie-rom na Slovensku.18

V‰etky tri ‰truktúry vlastnenia cenn˘ch papie-rov prostredníctvom centrálneho depozitára pre-Ïili vo viac ãi menej pozmenenej podobe dodnes.V rámci prvej, pochádzajúcej e‰te z prvej etapy,je vlastnícke právo urãit˘ch investorov dokumen-tované zápisom na úãte majiteºa otvorenom pria-mo v centrálnom depozitárovi.19

V rámci druhej ‰truktúry si investori môÏu otvo-riÈ úãet majiteºa cenn˘ch papierov u ãlena cen-trálneho depozitára („ãlen“).20 âlen si ìalej otvo-rí klientsky úãet, na ktorom centrálny depozitáreviduje údaje o cenn˘ch papieroch, ktor˘ch ma-jiteºov eviduje ãlen. Za vlastníka cenného papie-ra sa v‰ak nepovaÏuje ãlen, ale osoba vedenáako majiteº cenného papiera u takéhoto ãlena.21

Tretia moÏná ‰truktúra je zaloÏená na napoje-ní evidencie vlastníckeho práva k cenn˘m papie-rom vedenej obchodníkmi s cenn˘mi papiermi ale-bo zahraniãn˘m centrálnym depozitárom na cen-trálneho depozitára prostredníctvom drÏiteºskéhoúãtu. MnoÏstvo stupÀov v takom prípade ovplyv-Àuje poãet stupÀov úschovy zakonãen˘ch drÏiteº-sk˘m úãtom obchodníka s cenn˘mi papiermi,prípadne právny poriadok príslu‰ného zahraniã-ného systému zúãtovania a vyrovnania.22 DrÏi-teºsk˘ úãet môÏe zriadiÈ kvalifikovan˘m právnic-k˘m osobám len centrálny depozitár.23 Preto k re-Èazeniu sprostredkovaného vlastníctva cenn˘chpapierov obchodníkmi s cenn˘mi papiermi naniωích stupÀoch nedochádza prostredníctvomdrÏiteºsk˘ch úãtov, ale zákonom nepomenovan˘chúãtov cenn˘ch papierov, ktoré vedie obchodníks cenn˘mi papiermi podºa § 71h ods. 2 písm. d)zákona o cenn˘ch papieroch. Hoci dôvodováspráva k novele 209/2007 Z. z. moÏnosÈ takého-to reÈazenia nenaznaãuje, nezdá sa, Ïe by honovelizovan˘ zákon o cenn˘ch papieroch zaka-zoval. Za vlastníka, prípadne hromadného spo-

BI

AT

EC

Vlastnenie cenn˘ch papierov prostredníctvomcentrálneho depozitára

8 Porovnaj s popisom nordick˘chsystémov a francúzskeho systémuna str. 41 v Goode, R. a kol.:Explanatory Report on the HagueConvention on the Law Applicab-le to Certain Rights in Respect ofSecurities held with an Interme-diary. HCCH: Haag 2005.

9 § 38 zákona SNR ã. 600/1992 Zb.o cenn˘ch papieroch („zákono cenn˘ch papieroch z roku1992“). Hoci zákon o dlhopisochumoÏÀoval dokonca uÏ v roku1991 emitovaÈ zaknihovanédlhopisy, nedokonalosÈ tejtoúpravy podstatne oslabovala ichpraktické vyuÏitie.

10 Obdobie úãinnosti zákonao cenn˘ch papieroch z roku1992.

11 § 56 ods. 1, § 59 písm. c), § 21ods. 1 a § 20 zákona o cenn˘chpapieroch z roku 1992.

12 Nález Ústavného súdu SR sp. Zm.PL. ÚS 38/95 z 3. apríla 1996zverejnen˘ v Zbierke zákonov SRpod ãíslom 135/1996.

13 Napríklad na základe niektorejz relevantn˘ch zmlúv podºadruhej ãasti zákona o cenn˘chpapieroch z roku 1992.

14 Dátum úãinnosti zákona NR SRã. 566/2001 Z. z. o cenn˘chpapieroch a investiãn˘ch sluÏbácha o zmene a doplnení niektor˘chzákonov („zákon o cenn˘chpapieroch“).

15 § 10 ods. 4 tamtieÏ.16 Dátum úãinnosti novely

ã. 213/2006 Z. z.17 Pozri napríklad § 99 ods. 4 písm.

e) zákona o cenn˘ch papieroch.18 Pozri novelu ã. 209/2007 Z. z.19 § 105 ods. 2 zákona o cenn˘ch

papieroch.20 § 105 ods. 3 tamtieÏ.21 § 106 tamtieÏ.22 Pozri § 71i tamtieÏ.23 § 105a tamtieÏ.

Centrálny depozitár

UM KU DU

11.. eettaappaa 22.. eettaappaa 33.. eettaappaa

KPO kvalifikovaná právnická osoba (§ 105a a § 71h); UM úãetmajiteºa cenn˘ch papierov; KU klientsky úãet; DU drÏiteºsk˘ úãet;UCP in˘ úãet cenn˘ch papierov (veden˘ v zahraniãnom systémealebo podºa § 71h).

âlen KPO

UM UCP

KPO

UCP

BI

AT

EC luvlastníka príslu‰ného cenného papiera (t. j. oso-

bu, ktorej patrí podiel na spoloãnom majetku vhromadnej úschove) sa povaÏuje osoba urãená evi-denciou obchodníka s cenn˘mi papiermi alebo za-hraniãného centrálneho depozitára.24 Zákonn˘odkaz na „evidenciu vedenú obchodníkom s cenn˘mi papiermi“ by sa mal vyloÏiÈ ako zah⁄Àa-júci aj evidenciu vedenú obchodníkmi s cenn˘mipapiermi, ktorí u nich uloÏili cenné papiere klien-tov. Evidencia vedená obchodníkom s cenn˘mi pa-piermi je totiÏ podriadená v rámci tohto odkazurovnakému reÏimu ako evidencia vedená zahra-niãn˘m centrálnym depozitárom. Zákonodarcapredsa nemohol predpokladaÈ, Ïe zahraniãn˘centrálny depozitár bude sám bez svojich ãlenovevidovaÈ vlastníkov cenn˘ch papierov, keìÏe totak nie je v najv˘znamnej‰ích ekonomikách.

AKTÍVUM NADOBÚDANÉ INVESTOROM

PPoovvaahhaa iinnvveessttíícciiee.. V závislosti od právneho po-riadku môÏe maÈ investícia do cenného papieranajmä povahu pohºadávky k cenn˘m papierom,úÏitkového podielu (beneficial interest), spoluvlast-níckeho podielu alebo vlastníckeho práva k cen-n˘m papierom.

Niekedy dochádza k spájaniu pojmu cenn˘ pa-pier s t˘mito právami. Haagsky dohovor o cen-n˘ch papieroch napríklad povaÏuje za cenné pa-piere nielen akcie a dlhopisy, ale aj iné finanãnénástroje alebo aktíva (okrem hotovostn˘ch), ãi prá-va k nim.25 Tento prístup je oprávnen˘ najmä priurãení podobného právneho reÏimu t˘chto ná-strojov. Slovenská legislatíva v‰ak definuje pojem„cenn˘ papier“ uωie. Je ním len peniazmi oceni-teºn˘ zápis v zákonom ustanovenej podobe a for-me, s ktor˘m sú spojené práva podºa zákona.26

IInnvveessttíícciiaa vvoo ffoorrmmee ppoohhººaaddáávvkkyy.. Pri depositumirregulare, ãiÏe úschove spojenej so zmie‰anímcenn˘ch papierov s cenn˘mi papiermi in˘ch osôb,aplikácia princípov rímskeho práva národn˘miprávnymi poriadkami ãasto vedie k záveru, Ïevlastníctvo k uschovan˘m cenn˘m papierom na-dobúda uschovávateº.27 Investor nadobúda ibaprávo poÏadovaÈ prevedenie ekvivalentného cen-ného papiera.28 V˘znamné je to predov‰etk˘m v prípade insolvenãného konania nad uschová-vateºom. Existuje totiÏ riziko, Ïe tieto cenné pa-piere budú zahrnuté do konkurznej podstatyuschovávateºa a investor bude o ne musieÈ súÈa-ÏiÈ s in˘mi veriteºmi. Pokiaº v takomto prípade nieje zabezpeãená dostatoãná ochrana investora, za-loÏenie systému nepriameho vlastnenia cenn˘chpapierov na tomto princípe sa neodporúãa.29

VVllaassttnníícckkee pprráávvoo.. Vlastnícke právo investora k cenn˘m papierom je ãasté v transparentn˘ch sys-témoch a pri depositum regulare, ãiÏe pri odde-lenom uschovaní cenn˘ch papierov.30 Investor, kto-r˘ nadobúda vlastnícke právo, je potom obyãaj-ne dostatoãne chránen˘ v prípade insolvenciesprostredkovateºa reivindikaãnou (excindenãnou)Ïalobou.

Slovenská evidencia zaknihovan˘ch cenn˘chpapierov na úãtoch majiteºa zaknihovan˘ch cen-n˘ch papierov je v zásade zaloÏená na vlastníc-kom práve.31 ZaujímavosÈou slovenskej legislatí-vy je, Ïe sa investor stáva vlastníkom ne‰pecifi-kovaného predmetu vlastníctva. Zaknihovanécenné papiere v rámci emisie sú totiÏ zastupiteº-né a nie je moÏné ku konkrétnemu cennémupapieru priradiÈ konkrétneho vlastníka. V rámcievidencie vedenej centrálnym depozitárom dochá-dza k individualizácii cenného papiera len v prí-pade vzniku spoluvlastníckeho práva.32

Tento prístup je revoluãn˘ vo vzÈahu ku klasic-k˘m právnym zásadám vyÏadujúcim ‰pecifiko-van˘ predmet vlastníctva. V minulosti preto exis-tovali v niektor˘ch právnych poriadkoch, napr. v Anglicku, problémy s uznaním moÏnosti vlast-nenia zaknihovan˘ch cenn˘ch papierov.33 Súãas-né legislatívne rie‰enie vo Veºkej Británii je podob-né slovenskému: MoÏnosÈ vlastnenia zaknihova-n˘ch cenn˘ch papierov je zakotvená priamo vov‰eobecne záväznom predpise34 a preto sa ten-to problém stáva z pozitívnoprávneho hºadiska ire-levantn˘m.

SSppoolluuvvllaassttnníícckkyy ppooddiieell.. Legislatívne rie‰enia nabáze spoluvlastníckeho podielu k cenn˘m papie-rom sú ãasté. PouÏívajú sa predov‰etk˘m pri imo-bilizácii cenn˘ch papierov. Imobilizácia sa spravid-la zakladá na hromadnej úschove, niekedy pova-Ïovanej za tretí spôsob úschovy cenn˘ch papierovpopri depositum regulare a depositum irregula-re.35 V rámci nej majú investori spoluvlastnícke prá-vo k zastupiteºn˘m cenn˘m papierom uschová-van˘m sprostredkovateºom. Belgické právo naprí-klad priznáva investorom do cenn˘ch papierovspoluvlastnícke právo v pomere ich investície k ce-lej emisii zastupiteºn˘ch cenn˘ch papierov uscho-van˘ch v uznan˘ch in‰titúciách.36 Luxembursk˘ zá-kon nedefinuje právo uschovávateºa ako „spolu-vlastnícke“, ale v‰eobecnej‰ie ako „reálne právoneosobnej povahy k skupine cenn˘ch papierov a in˘ch finanãn˘ch nástrojov rovnakej povahyvzat˘ch do úschovy alebo drÏan˘ch na úãte uscho-vávateºom“, priãom má postavenie, „ako kebyzostali v jeho rukách“.37 V˘sledn˘ efekt je podob-n˘.

V˘hodou spoluvlastníckeho práva je moÏnosÈobrany reivindikaãnou (excindenãnou) Ïalobou v prípade insolvencie sprostredkovateºa.

V súlade s rímskoprávnou tradíciou je spoluvlas-tnícke právo na kontinente v˘luãné. Lazar naprí-klad vo svojej definícii vlastníckeho práva v kon-texte slovenského práva vymedzuje, Ïe obsahvlastníckeho práva vykonáva vlastník „nezávislood súãasnej existencie moci kohokoºvek iného k tej istej veci“.38 Spoluvlastnícke právo nemôÏebyÈ predmetom ìal‰ieho spoluvlastníckeho prá-va.39 Preto ho nie je moÏné reÈaziÈ a tradiãn˘kontinentálny právny poriadok priznáva spoluvlas-tnícke právo k cenn˘m papierom iba osobám najednej z úrovní evidencie sprostredkovanéhovlastnenia.

Hoci niektoré systémy oznaãované za spoluvlas-

L E G I S L A T Í V A

20 roãník 15, 7/2007

24 § 105a ods. 1 zákona o cenn˘chpapieroch.

25 Pozri ãlánok 1 ods.1 písm. a).26 § 2 ods. 1 zákona o cenn˘ch

papieroch.27 Pre rímskoprávnu interpretáciu

pozri s. 328 v Blaho P., HaramiaI., Îidlická, M.: Základy rímskehopráva. Manz a VO PF UK:Bratislava 1997.

28 Toto právo vznikalo zloÏiteºovi dohromadnej úschovy cenn˘chpapierov aj podºa § 34 ods. 3zákona o cenn˘ch papierochz roku 1992. Pozri tieÏ nepravi-delnú úschovu (unregelmäßigeVerwahrung) podºa § 15 ods. 1nemeckého zákona o úschovecenn˘ch papierov.

29 Pozri odporúãanie ã. 12 v Com-mitte on Payment and SettlementSystems: Recommendations forsecurities settlement systems.Bank for International Settle-ments a International Organizati-on of Securities Commissions:Bazilej, 11/2001.

30 Pre úschovu vecí porovnaj s Inst.3.14.3, s. 166 v Blaho, P.:Justiniánske in‰titúcie. IuraEdition: Trnava 2000, 439s. Tento princíp uznáva dnes vovzÈahu k listinn˘m cenn˘mpapierom aj zákon o cenn˘chpapieroch v rámci samostatnejúschovy (§ 39 ods. 2), aj keì prilistinn˘ch papieroch na doruãiteºanie je moÏné ani pri takejtoúschove v urãit˘ch prípadochvylúãiÈ prevod vlastníctvaodovzdaním (§ 20).

31 § 7 ods. 9 zákona o cenn˘chpapieroch. Pre v˘nimku pozrinapr. § 35 tamtieÏ.

32 âlánok 14.4 Prevádzkovéhoporiadku centrálneho depozitára(v znení úãinnom k 1. 2. 2007).

33 Pozri Benjamin, J.: The Law ofGlobal Custody. Butterworths:London 1996.

34 Pozri nariadenie 2(1) v TheUncertificated Securities Regulati-ons 2001, Statutory Instrument2001 No. 3755 („anglickénariadenia o dematerializovan˘chcenn˘ch papieroch“).

35 Porovnaj napríklad Sammelverwa-hrung (§ 5) so Sonderverwahrung(§ 2) a unregelmäßige Verwa-hrung (§ 15) v nemeckom zákoneo úschove cenn˘ch papierov.

36 âlánok 2 belgického dekrétu. 37 âlánok 6 luxemburského zákona.38 S. 209 v Lazar, J.: Základy

obãianskeho hmotného práva.Iura Edition: Bratislava 2004.

39 Lazar (2004, s. 172).

L E G I S L A T Í V A

21roãník 15, 7/2007

tnícke umoÏÀujú takéto reÈazenie, v skutoãnostiide o systémy sui generis, ktoré majú bliωie k úÏit-kovému spoluvlastníctvu ako ku klasickému kon-tinentálnemu.40 Príkladom sú cenné papiere vy-dané podºa U.C.C. v Spojen˘ch ‰tátoch,41 ktorépriamo drÏí (holds) len prv˘ sprostredkovateº.42

V‰etci ostatní sprostredkovatelia a následne aj in-vestor nadobúdajú tzv. „oprávnenie k cenn˘m pa-pierom“ (securities entitlement). Toto oprávne-nie v‰ak nemá povahu pohºadávky, ale zah⁄Àaokrem iného tzv. vlastnícke oprávnenie (proper-ty interest)43 nepodliehajúce klasickému vlastníc-kemu reÏimu common law.44 Vlastnícke oprávne-nie je definované ako „pro rata vlastnícke opráv-nenie ku v‰etk˘m vlastníckym oprávneniamsprostredkovateºa k tomuto finanãnému aktí-vu“.45 Vlastnícke oprávnenie sprostredkovateºovje v‰ak obmedzené na to, aby splnili svoje povin-nosti voãi osobám na ìal‰ej úrovni sprostredko-vaného vlastnenia.46

Architektúru vlastnenia cenn˘ch papierov pro-stredníctvom práva analogického so spoluvlast-níckym právom k uschovan˘m cenn˘m papie-rom umoÏÀuje aj slovensk˘ zákon o cenn˘ch pa-pieroch vo forme hromadnej úschovy cenn˘chpapierov. Stanovuje, Ïe zastupiteºné listinné cen-né papiere zloÏené do takejto úschovy sú spoloã-n˘m majetkom zloÏiteºov.47 Ide o právo zodpo-vedajúce „podielu na spoloãnom majetku“, ãiÏeprávo nápadne sa podobajúce na spoluvlastníc-ke, na ktoré sa v‰ak nevzÈahujú ustanovenia ob-ãianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.48

Hromadná úschova je relevantná predov‰etk˘mpre imobilizáciu cenn˘ch papierov prostredníc-tvom centrálneho depozitára. MôÏe takisto vznik-núÈ aj pri reÈazení úãtov pri uloÏení cenn˘ch pa-pierov veden˘ch obchodníkmi s cenn˘mi papier-mi.49

ÚÚÏÏiittkkoovv˘ ppooddiieell.. ÚÏitkov˘ podiel (beneficial in-terest) je typick˘ najmä pre in‰titút zverenectva(trust) známeho zo systémov common law. Hocisa v minulosti pojem „zverenectvo“ stotoÏÀovals pojmom fideicommissum,50 v tomto príspevkusa pouÏíva ako najbliωí dostupn˘ slovensk˘ pre-klad pojmu trust. ÚÏitkov˘ podiel predstavujeprávo vlastníckeho charakteru prináleÏiace úÏit-kovému vlastníkovi (beneficial owner). ÚÏitkovévlastníctvo (beneficial ownership) v systémochcommon law existuje popri formálnom vlastníc-tve (legal ownership). Pri aplikácii takto rozdele-ného vlastníctva v oblasti sprostredkovanéhovlastnenia cenn˘ch papierov sa za formálnehovlastníka (legal owner) cenného papiera povaÏu-je sprostredkujúca in‰titúcia, priãom úÏitkov˘ po-diel umoÏÀuje investorovi uÏívaÈ obsah vlastníc-keho práva k predmetu formálne vlastnenémusprostredkujúcou in‰titúciou.

V prípade konkurzu sprostredkovateºa je úÏit-kov˘ vlastník chránen˘, pretoÏe dané cenné pa-piere vlastí formálny vlastník pre neho. PredmetúÏitkového vlastníctva sa nestáva súãasÈou kon-kurznej podstaty formálneho vlastníka v úpadku.51

ÚÏitkov˘ podiel môÏe byÈ predmetom ìal‰ie-

ho právneho a úÏitkového vlastníctva. Takéto re-Èazenie je známe v prípade zverenectva vo for-me zriaìovania podzverenectiev (subtrusts). Tak-to sa úÏitkov˘ vlastník cenn˘ch papierov stáva for-málnym vlastníkom úÏitkového podielu. Tentopodiel v‰ak vlastní pre tretiu osobu, ktorá je úÏit-kov˘m vlastníkom tohto podielu.52 Takto umoÏ-Àuje ekvitálne anglické právo reÈazenie vlastne-nia cenn˘ch papierov v rámci úÏitkového vlastníc-tva.

Aj keì zákon o cenn˘ch papieroch rozdelenievlastníctva na formálne a úÏitkové nepozná, ob-sahuje niektoré jeho prvky v úprave komisionár-skej zmluvy. V rámci nej totiÏ môÏe byÈ skutoã-n˘m vlastníkom iná osoba, ako osoba vedená naúãte majiteºa cenného papiera.53 Niektoré jehocharakteristiky vykazuje aj „drÏanie aktív preklienta“ obchodníkmi s cenn˘mi papiermi.54

NIEKTORÉ RIZIKÁ VYPL¯VAJÚCE Z NOVEJLEGISLATÍVY

Dá sa predpokladaÈ, Ïe posledné zmeny v zá-kone o cenn˘ch papieroch zavádzajúce drÏiteº-ské úãty umoÏnia efektívnej‰ie fungovanie fi-nanãn˘ch trhov, lep‰ie vyuÏitie finanãn˘ch nástro-jov, ako aj prepojenie slovenského systému sozahraniãím. Takisto je potrebné oceniÈ zákonnúochranu majetku investorov zvereného obchod-níkom s cenn˘mi papiermi.55

Dôvodová správa k novele ã. 209/2007 Z. z. uvá-dza, Ïe táto novela zavádza tzv. nominee concept,ktor˘ sa vyuÏíva predov‰etk˘m v common law sys-témoch umoÏÀujúcich rozdelenie vlastníctva naformálne a úÏitkové. Pri implementácii v kontinen-tálnych poriadkoch zaloÏen˘ch na jednote vlast-níckeho práva je nevyhnutn˘ veºmi opatrn˘ prí-stup.

Ako uÏ bolo uvedené, novelizovan˘ zákon o cenn˘ch papieroch skutoãne obsahuje niekto-ré prvky takéhoto rozdelenia vlastníctva. Av‰akprávne novela ã. 209/2007 Z. z. nezru‰ila jedno-tu vlastníctva, a to ani v prípade komisionárskejzmluvy alebo drÏania aktív pre klienta. V prípa-de komisionárskej zmluvy sa vìaka v˘nimke „aktento zákon neustanovuje inak“ v definícii „ma-jiteºa cenného papiera“56 komisionár nepovaÏu-je za (formálneho) vlastníka cenného papiera avlastníkom/hromadn˘m spoluvlastníkom je lenkomitent.57 Preto je vymedzenie osoby, ktorá jeskutoãn˘m (spolu)vlastníkom cenného papierapodºa slovenského práva stále relevantné a inves-tor by si mal skutoãne poloÏiÈ otázku, akú pova-hu má jeho právo k cennému papieru.

Táto povaha nemusí byÈ vÏdy zrejmá. Dá sapredpokladaÈ, Ïe väã‰inou budú cenné papierezverené obchodníkom s cenn˘mi papiermi ìalejvedené na drÏiteºsk˘ch úãtoch alebo ìalej uloÏe-né u tretích osôb. Tak˘mito tretími osobami prav-depodobne budú predov‰etk˘m iní obchodníci s cenn˘mi papiermi alebo úãastníci zahraniãn˘chsystémov zúãtovania a vyrovnania cenn˘ch papie-rov.58 V tejto súvislosti sa vynára niekoºko otázokt˘kajúcich sa právnej povahy takéhoto ìal‰ieho B

IA

TE

C

40 Pozri s. 679 v Hakes, R.A.: „UCCArticle 8: Will the Indirect Holdingof Securities Survive the Light ofDay?“ In: Loyola of Los AngelesLaw Review. Loyola Law School:Los Angeles, 3/2002 (vol. 35),s. 661 – 785.

41 § 8 Investment Securitiespredpisu Uniform CommercialCode, 2C U.L.A.v znení neskor-‰ích predpisov („U.C.C.“).

42 V USA obyãajne the DepositoryTrust Company, priãom sú cennépapiere vystavené na jehonominanta Cede & Co.

43 U.C.C. § 8-102(a)(17).44 U.C.C. § 8-503.45 U.C.C. § 503(b).46 U.C.C. § 503(a).47 § 39 ods. 3 zákona o cenn˘ch

papieroch. 48 § 136 a nasl. zákona NZ âSSR

ã. 40/1964 Obãiansky zákonníkv znení neskor‰ích predpisov(„obãiansky zákonník“).

49 § 71i ods. 1 zákona o cenn˘chpapieroch.

50 K fideicomissum pozri bliωies. 339 a nasl. v Luby, ·.: Dejinysúkromného práva na Slovensku.Iura Edition: Bratislava 2002. Prefideicommissum podºa rímskehopráva pozri odseky 2,23 – 2,25v Blaho, P. (preklad): Justiniánskein‰ititúcie. Iura Edition: Trnava2000.

51 Pozri s. 28 v Todd, P.: Equity andTrusts. Text, cases & materials.Blackstone Press Limited: London1989.

52 V prípade zverenectva porovnajs tamtieÏ, s. 24.

53 Pozri § 34 a § 35 zákonao cenn˘ch papieroch.

54 Napr. § 71h ods. 2 písm. a)tamtieÏ.

55 § 71h a 71i tamtieÏ.56 § 7 ods. 8 tamtieÏ.57 § 35 tamtieÏ.58 Pre zákonné podmienky pozri

§ 71i tamtieÏ.

BI

AT

EC uloÏenia, problému ch˘bajúcich cenn˘ch papie-

rov a prípadnej konkurencie vlastníctva.

UUllooÏÏeenniiee cceennnn˘cchh ppaappiieerroovv uu ttrreettíícchh oossôôbb.. Nieje zrejmé, ão zákonodarca myslí pod uloÏením v § 71i zákona o cenn˘ch papieroch. Ten ist˘ v˘-raz totiÏ pouÏíva pri peÀaÏn˘ch prostriedkochklienta, ktoré nemôÏu byÈ predmetom zmluvy o uloÏení cenn˘ch papierov. PeÀaÏné prostriedkynie sú totiÏ finanãn˘mi nástrojmi.59 Toto uloÏenietieÏ nie je moÏné stotoÏniÈ s bankov˘m uloÏenímveci60, ktoré sa vzÈahuje len na banky. Otázne je,ãi moÏno na takéto peÀaÏné prostriedky vzÈaho-vaÈ zmluvu o uloÏení veci61, pretoÏe elektronicképeÀaÏné prostriedky, na rozdiel od mincí a ban-koviek, majú povahu pohºadávok a nemoÏno ichinterpretovaÈ ako reÈaz úschov mincí a bankoviek,lebo NBS v skutoãnosti nedeponuje mince a ban-kovky v objeme zodpovedajúcom bezhotovos-tn˘m peÀaÏn˘m prostriedkom. Hoci podobne v prí-pade finanãn˘ch nástrojov, ktoré majú povahu po-hºadávok, zaviedol zákon moÏnosÈ podobnéhouloÏenia odkazom na zmluvu o uloÏení cenn˘chpapierov, urobil tak v˘slovne a podriadil ju zmluv-nému typu, ktor˘ je pripraven˘ pre demateriali-zované aktíva. ËaÏko si v‰ak predstaviÈ aplikáciuzmluvy o uloÏení veci na bezhotovostné finanãnéprostriedky.

Zdá sa teda, Ïe anglick˘ v˘raz deposited pouÏi-t˘ v ãlánku 16 ods. 1 písm. e) smernice Komisie2006/73/ES z 10. augusta 200662 implementova-nej v tomto ustanovení by sa mal skôr vyloÏiÈ vov˘zname „pripísan˘ na úãet“, najmä keì ãlánok18 ods. 1 tejto smernice hovorí o „umiestnení pe-ÀaÏn˘ch prostriedkov na jeden ãi viacero úãtov“.

Na druhej strane sa v súkromnom slovenskompráve slovo „uloÏiÈ“ ãasto pouÏíva vo v˘zname„daÈ do úschovy“.63 Je teda pravdepodobné, Ïevo vzÈahu k cenn˘m papierom pôjde o hromad-nú úschovu.

Ak obchodník s cenn˘mi papiermi uloÏí cennépapiere klientov u iného obchodníka s cenn˘mipapiermi, stáva sa jeho klientom.64 Obchodník –uschovávateº je potom povinn˘ viesÈ tieto cennépapiere na úãte podºa § 71h zákona o cenn˘chpapieroch. DodrÏanie povinnosti obchodníka s cenn˘mi papiermi zabezpeãiÈ, aby boli cenné pa-piere uloÏené u tretej osoby identifikovateºneoddelené od jeho finanãn˘ch nástrojov,65 by moh-lo indikovaÈ vznik samostatnej úschovy (deposi-tum regulare).66 ZloÏiteºom je totiÏ vo vzÈahu k uschovávateºovi formálne obchodník s cenn˘-mi papiermi. Na druhej strane obchodník – klientkoná vo vlastnom mene na úãet svojich klientov,ão musí byÈ obchodníkovi – uschovávateºovi zná-me uÏ len zo samotnej skutoãnosti, Ïe u nehootvoril omnibus úãet na úãely vedenia cenn˘chpapierov svojich klientov. V tomto ãlánku omni-bus úãet znamená súhrnn˘ úãet67 alebo obdob-n˘ úãet, ktor˘ vedie na základe § 71h zákona o cenn˘ch papieroch obchodník – uschovávateºpre obchodníka – klienta vo vzÈahu k cenn˘m pa-pierom, ktoré drÏí obchodník – klient pre svojichklientov. Omnibus úãet fakticky spôsobuje zmie-

‰anie zastupiteºn˘ch cenn˘ch papierov jednotli-v˘ch klientov na úrovni obchodníka – uschová-vateºa. Preto nie je zrejmé, ãi je danú úschovumoÏné povaÏovaÈ za samostatnú alebo hromad-nú.

Ak obchodník s cenn˘mi papiermi neuloÏí cen-né papiere klientov u iného obchodníka s cenn˘-mi papiermi a tieto cenné papiere sú ìalej evido-vané na drÏiteºskom úãte v centrálnom depozi-tárovi, vzniká tieÏ otázka, ãi moÏno povedaÈ, Ïeich tam obchodník s cenn˘mi papiermi uloÏilpodºa § 71i. Ak je v‰ak moÏné uznaÈ existenciudepozitného vzÈahu vypl˘vajúceho z klientskehoúãtu (pozri niωie), ÈaÏko zdôvodniÈ, preão by totak nemohlo byÈ aj v tomto prípade. Potom v‰aknie je zrejmá povaha práva investorov k t˘mto cen-n˘m papierom.

Tak vlastnícka, ako aj hromadno-spoluvlast-nícka kvalifikácia povahy investície priná‰a svojeriziká. V prípade vlastníckeho práva je to problémch˘bajúcich cenn˘ch papierov a v prípade hromad-ného spoluvlastníctva jeho moÏná konkurencia narôznych úrovniach.

CChh˘bbaajjúúccee cceennnnéé ppaappiieerree.. Predpokladajme, Ïeklienti majú vlastnícke právo k cenn˘m papieromzveren˘m obchodníkovi s cenn˘mi papiermi. Akten v rozpore s predpismi vo vlastnom mene a navlastn˘ úãet scudzí ãasÈ zastupiteºn˘ch cenn˘chpapierov na omnibus úãte vedenom in˘m obchod-níkom s cenn˘mi papiermi, dobromyseºná proti-strana obchodu sa stáva vlastníkom cenného pa-piera, aj keì cenn˘ papier nadobudla od nevlas-tníka.68 Ochrana finanãn˘ch nástrojov klienta v § 71h ods. h zákona o cenn˘ch papieroch ne-postaãuje pre neplatnosÈ takéhoto prevodu, pre-toÏe stanovuje, kto nie je vlastníkom, a nie, ktoje vlastníkom cenného papiera. V kontexte ochra-ny dobromyseºného nadobúdateºa nebude maÈani poru‰enie zákazu nakladania s majetkomklienta na vlastn˘ úãet za následok neplatnosÈ pre-vodu.69 Ktorí z klientov potom zostávajú vlastník-mi zvy‰n˘ch cenn˘ch papierov a ktorí majú len po-hºadávku na náhradu bezdôvodného obohateniaãi prípadnej ‰kody? KeìÏe zákon o cenn˘ch pa-pieroch rie‰i iba problematiku prípadnej straty v dôsledku dovoleného pouÏitia majetku klientaa nepopisuje spôsob rozdelenia prípadnej stratyv jeho dôsledku,70 nie je v tomto prípade nápo-mocn˘.

Podobná situácia môÏe nastaÈ, aj keì obchod-ník poru‰í svoju povinnosÈ synchronizovaÈ úãty,ktoré vedie, s úãtami veden˘mi in˘mi osobami,prostredníctvom ktor˘ch cenné papiere drÏí.71

Ak dôjde k neodstrániteºnej chybe a vedie viacejcenn˘ch papierov, ako je evidovan˘ch na vy‰‰ejúrovni sprostredkovania, ktor˘ z investorov ne-sie riziko ch˘bajúcich cenn˘ch papierov? Je zrej-mé, Ïe v prípade insolvencie sprostredkovateºa,kaÏd˘ rozumn˘ investor uprednostní vlastníckeprávo pred pohºadávkou, a to napriek existenciiGaranãného fondu investícií. Tento fond posky-tuje náhradu len vo v˘‰ke 90 %, a to len niekto-r˘m investorom.72 ëalej je otázne, ãi by súd vô-

L E G I S L A T Í V A

22 roãník 15, 7/2007

59 Pozri § 5 ods. 1, § 44a ods. 2 a § 42 zákona o cenn˘chpapieroch.

60 § 700 a nasl. obchodnéhozákonníka.

61 § 516 a nasl. tamtieÏ.62 Smernica, ktorou sa vykonáva

smernica Európskeho parlamentua Rady 2004/39/ES, pokiaº ideo organizaãné poÏiadavkya podmienky v˘konu ãinnostiinvestiãn˘ch spoloãností, ako ajo vymedzené pojmy na úãelyuvedenej smernice.

63 Pozri napríklad § 463 alebo § 568obãianskeho zákonníka.

64 Pozri § 8a ods. 1 a 2 a § 6 ods. 2písm. a) zákona o cenn˘chpapieroch.

65 § 71h ods. 1 písm. d) tamtieÏ.66 § 39 ods. 2 tamtieÏ.67 § 71k ods. 4 tamtieÏ.68 § 19 ods. 3 tamtieÏ. 69 § 71k tamtieÏ.70 § 71k ods. 3.71 Pozri § 71h ods. 2 písm. c).72 § 87 ods. 2 a § 81 ods. 1 a 5

zákona o cenn˘ch papieroch.

L E G I S L A T Í V A

23roãník 15, 7/2007

BI

AT

ECbec tak˘to majetok uznal za klientsky, pretoÏe by

obchodník s cenn˘mi papiermi evidoval cenné pa-piere, ktoré neexistujú. NemoÏno prijaÈ tézu, Ïeobchodník s cenn˘mi papiermi evidujúci majite-ºov viacer˘ch cenn˘ch papierov, neÏ sú vedené naomnibus úãte na vy‰‰ej úrovni, vytvoril tieto zvy‰-né cenné papiere. Zaknihovan˘mi cenn˘mi papier-mi sú v tomto prípade len tie, ktoré sú vedené vevidencii centrálneho depozitára a nie obchod-níkov s cenn˘mi papiermi.73

KKoonnkkuurreenncciiaa vvllaassttnnííccttvvaa.. V prípade, Ïe sa inves-tícia do cenného papiera charakterizuje vo for-me hromadného spoluvlastníctva, povaha tohtopráva indikuje, Ïe klienti by mali zná‰aÈ rizikoch˘bajúcich cenn˘ch papierov pomerne.74 Pri re-Èazení hromadného spoluvlastníctva v‰ak vznikáin˘ problém. Podºa zákona sú cenné papiere v rámci kaÏdého hromadno-uschovávateºskéhovzÈahu spoloãn˘m majetkom deponentov.75 Hro-madn˘m spoluvlastníkom koneãného cenného pa-piera by tak mali byÈ uschovávatelia na kaÏdomzo stupÀov reÈaze, ãím dochádza ku konkuren-cii tejto formy spoluvlastníctva.76

Tento problém môÏe vzniknúÈ napríklad priimobilizácii cenn˘ch papierov v centrálnom de-pozitárovi, na ktoré sa potom vzÈahuje reÏim za-knihovan˘ch cenn˘ch papierov.77 Ak sú takétocenné papiere evidované na úãte majiteºa, nie jezrejmé, ãi je osoba oprávnená z úãtu vlastníkomalebo hromadn˘m spoluvlastníkom.78 Aplikujúcv˘nimku „ak tento zákon neustanovuje inak“ v definícii majiteºa cenného papiera sa v‰ak zdásprávne prikloniÈ k spoluvlastníckej interpretá-cii.79 Potom nemoÏno vylúãiÈ, Ïe klientsky úãet za-kladá depozitn˘ vzÈah. Ak bola táto otázka rele-vantná pred novelou 209/2007 Z. z., dnes je e‰teviac.80 Hromadne moÏno totiÏ uÏ uschovaÈ aj za-knihované cenné papiere.81

Nejasnosti vznikajú aj v prípade, keì ide o ma-jetok zveren˘ obchodníkovi s cenn˘mi papiermi.A to aj napriek tomu, Ïe majetok klienta zvere-n˘ obchodníkovi s cenn˘mi papiermi nie je súãas-Èou majetku obchodníka s cenn˘mi papiermi.82 Niã

v zákone nezakazuje, aby v skutoãnosti obchod-ník s cenn˘mi papiermi uloÏil tak˘to majetok od-delene na úãet majiteºa u ãlena centrálneho de-pozitára, ktor˘ nemusí byÈ obchodníkom s cen-n˘mi papiermi. Hoci by dané cenné papierenebolo moÏné podºa vy‰‰ie uvedeného pravidlaochrany majetku klienta povaÏovaÈ za majetok ob-chodníka s cenn˘mi papiermi, mohlo by v takom-to prípade dôjsÈ ku konkurencii práv investorov83

a práv takéhoto ãlena z klientskeho úãtu, ak byzakladal depozitn˘ vzÈah, ako je uvedené vy‰‰ie.

Treba tieÏ upozorniÈ, Ïe úprava hromadnejúschovy si formálne protireãí s ochranou klientaobchodníka s cenn˘mi papiermi pri reÈazení úã-tov veden˘ch podºa § 71h. MôÏu totiÏ existovaÈprípady, keì na základe jedného ohnivka budeobchodník s cenn˘mi papiermi povaÏovan˘ za hro-madného spoluvlastníka, av‰ak by ním nemalbyÈ, pretoÏe ide o majetok klienta, ktor˘ mu bolzveren˘. Rozumné usporiadanie veci káÏe pova-ÏovaÈ ochranu majetku klienta za osobitné pra-vidlo vo vzÈahu k úprave hromadnej úschovy, alee‰te ch˘ba judikatúra, ktorá by tento v˘klad po-tvrdila.

ZÁVER

V kontinentálnych právnych poriadkoch hrádefinícia povahy práva investora k cennému pa-pieru veºmi dôleÏitú úlohu. Takáto investícia môÏemaÈ najmä povahu (spolu)vlastníckeho práva, ur-ãitej formy implementácie úÏitkového (spolu)vlast-níctva alebo pohºadávky.

Hoci novela ã. 209/2007 Z. z. priniesla do slo-venského finanãného systému niektoré prvky,ktoré majú ‰ancu podporiÈ jeho efektívnosÈ, ne-odpovedá na celú ‰kálu problémov spojen˘ch s kvalifikáciou povahy práva investorov. Ide na-príklad o otázku rozloÏenia rizika nedostatkucenn˘ch papierov v evidencii alebo konkurenãn˘chpráv vlastníckej povahy k spoloãnému majetku.KeìÏe v takto technicky zloÏitej oblasti nie jevhodné ãakaÈ na judikatúru, bude potrebné pod-niknúÈ ìal‰iu legislatívnu iniciatívu.

73 § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 4 a § 99 ods. 3 písm. a) tamtieÏ.

74 Podobne upravujú tento problémãlánky 12 a 13 belgickéhodekrétu a ãlánok 7 luxemburské-ho zákona.

75 § 39 ods. 3 zákona o cenn˘chpapieroch.

76 Porovnaj s BaláÏ, P.: Implikujeúãet majiteºa cenn˘ch papierovdepozitn˘ vzÈah? In: Justiãnárevue. Ministerstvo spravodlivostiSR: Bratislava, 3/2007, s. 383 –390.

77 § 44 ods. 1 prvá veta zákonao cenn˘ch papieroch.

78 BaláÏ (3/2007, s. 385).79 § 7 ods. 8 a 9 zákona o cenn˘ch

papieroch.80 Pozri bliωie BaláÏ (3/2007, s. 386

a nasl.).81 § 44a ods. 1 zákona o cenn˘ch

papieroch.82 § 71h ods. 1 tamtieÏ.83 Tí by sa zrejme povaÏovali za

hromadn˘ch spoluvlastníkov priaplikácii v˘nimky v definícii„majiteºa cenného papiera“ (§ 7 ods. 8 a 9 zákona o cenn˘chpapieroch).

BI

AT

EC Vplyv globalizácie na poistné trhy

Ing. Mgr. Zuzana KrátkaEkonomická univerzita v Bratislave

FENOMÉN GLOBALIZÁCIEFenomén globalizácie sa v súãasnosti povaÏu-

je za kºúãov˘ faktor ìal‰ieho v˘voja svetovej eko-nomiky. Vyvoláva neustále diskusie tak v teore-tickej, ako i praktickej rovine. ·írka názorov jeznaãná: od tvrdení, Ïe nejde o Ïiaden nov˘ jav,ale iba modifikáciu uÏ známych procesov, aÏ potvrdenia, Ïe ide o kvalitatívne nov˘ jav zásadné-ho v˘znamu.

Globalizácia predstavuje dynamick˘ multidi-menzionálny proces, v ktorom sa vzájomne pre-línajú a ovplyvÀujú ekonomické, sociálne, politic-ké, sociologické, technologické, ekologické, kul-túrne, náboÏenské, vojensko-strategické a ìal‰iepodmienky a faktory. Ako primárne sa v‰ak ja-via ekonomické faktory, ktoré v˘razne ovplyv-Àujú jej ostatné dimenzie.

Základnou charakteristikou globalizácie v eko-nomike je deteritorializácia a decentralizácia po-mocou rozvinut˘ch technológií. Deje sa tak v reál-nej ekonomike, ako aj na finanãn˘ch trhoch – roz-li‰uje sa reálna a finanãná globalizácia. Za zaãiatoksúãasnej etapy reálnej globalizácie sa povaÏujú 50.roky, keì pod vplyvom GATT-u zaãala v˘raználiberalizácia medzinárodného obchodu. Finan-ãná globalizácia, chápaná predov‰etk˘m ako glo-bálna integrácia finanãn˘ch trhov, zaãala zreteº-ne akcelerovaÈ aÏ neskôr, a to koncom 80. – za-ãiatkom 90. rokov. V procese globalizácienadobudli finanãné transakcie vlastnú, v˘razneasymetrickú dynamiku, do znaãnej miery od-trhnutú od v˘voja reálnej ekonomiky. V súãasno-sti sa odhaduje takmer stonásobne väã‰í obrat sve-tového finanãného trhu v porovnaní so svetov˘mexportom. Tento aspekt globalizácie finanãn˘chtrhov predstavuje jeden z potenciálnych zdrojovfinanãn˘ch kríz.

MôÏeme hovoriÈ o ‰tyroch základn˘ch rozme-roch globalizácie: • Jej prv˘m, najv˘raznej‰ím rozmerom, je mobi-

lita – mobilita ºudí, mobilita kapitálu. Predov‰et-k˘m dostupnosÈ kapitálu a jeho pohyb sú jed-noduch‰ie, r˘chlej‰ie a lacnej‰ie neÏ kedykoº-vek v minulosti.

• Druh˘m, nemenej dôleÏit˘m rozmerom, je di-gitalizácia, ‰irokospektrálny prienik informaã-n˘ch a komunikaãn˘ch technológií do v‰et-k˘ch sfér Ïivota spoloãnosti. On-line pripojeniea okamÏit˘ prenos dát na ktorékoºvek miestona svete dvadsaȉtyri hodín denne zásadnezmenili ponímanie r˘chlosti a ãasu.

• Tretím rozmerom je liberalizácia, uvoºÀovaniepolitick˘ch a ekonomick˘ch obmedzení, vytvá-ranie globálnych ‰tandardov umoÏÀujúcichspoloãnostiam efektívne pôsobiÈ na globál-nych trhoch.

• ·tvrt˘m rozmerom je integrácia, vznik nov˘chspoloãností pôsobiacich na viacer˘ch trhoch –spoloãností vytvárajúcich a definujúcich novétrhy prostredníctvom fúzií a akvizícií. Treba si uvedomiÈ, Ïe globalizácia nie je to isté

ako trend k homogenite. Globálne trhy, v ktor˘chsa kapitál a produkcia voºne pohybujú cez hra-nice, fungujú práve vìaka rozdielnostiam medzilokalitami, národmi a regiónmi. TaktieÏ je potreb-né si uvedomovaÈ, Ïe fenomén globalizácie je veº-mi ÈaÏko odhadnuteºn˘, pretoÏe vyvoláva mnoÏ-stvo faktorov a následne je t˘mito faktormi po mo-difikácii spätne ovplyvÀovan˘.

GLOBALIZÁCIA FINANâN¯CH TRHOVDôsledky globalizácie sa na svetov˘ch finan-

ãn˘ch trhoch od osemdesiatych rokov dvadsiate-ho storoãia prejavujú stále v˘raznej‰ie, ão súvisís rastom liberalizácie finanãn˘ch trhov, s rozvo-jom technológií a so vznikom nov˘ch finanãn˘chnástrojov, nov˘ch druhov cenn˘ch papierova komplikovan˘ch finanãn˘ch operácií.

Liberalizácia finanãn˘ch trhov stiera odli‰nostimedzi jednotliv˘mi finanãn˘mi in‰titúciami a do-chádza k ich takzvanej homogenizácii. Na druhejstrane v‰ak vznikajú aj úzko ‰pecializované fi-nanãné in‰titúcie, ktoré sa zameriavajú na obslu-hu ‰pecifick˘ch klientov, resp. poskytujú úzkosofistikované sluÏby.

Rozvoj informaãnej a telekomunikaãnej tech-niky ur˘chºuje analytickú prácu, uºahãuje riade-nie rizika a technickú realizáciu r˘chlych investiã-n˘ch procesov, ktoré sú základn˘m predpokladomglobálneho investovania.

Prestáva sa rozli‰ovaÈ medzi domácimi a zahra-niãn˘mi finanãn˘mi nástrojmi a investormi. Glo-balizácia finanãn˘ch trhov sa prejavuje vo zv˘‰e-nom toku fondov cez hranice jednotliv˘ch krajín,v raste poãtu zahraniãn˘ch finanãn˘ch in‰titúciív hlavn˘ch finanãn˘ch centrách sveta, v rastedrÏby zahraniãn˘ch finanãn˘ch i reálnych aktív re-zidentmi rôznych krajín. Za jej hlavné dôsledkymoÏno oznaãiÈ uωie prepojenie finanãn˘ch trhovrôznych krajín a odstraÀovanie lokálnych odli‰nos-tí medzi t˘mito trhmi. Na jednej strane je tak vy-tvoren˘ ‰ir‰í priestor pre diverzifikáciu rizika in-

P O I S Ť O V N Í C T V O

24 roãník 15, 7/2007

Megatermín globalizácia sa pouÏíva pre mnoÏstvo veºmi rôznorod˘ch procesov a javov,ktoré na‰u planétu „ãasopriestorovo zmen‰ujú“ na kvalitatívne novej úrovni. Veºmizreteºne a mimoriadne intenzívne sa globalizácia prejavuje vo finanãnom sektore, sektor poisÈovníctva nevynímajúc.

P O I S Ť O V N Í C T V O

25roãník 15, 7/2007

vestovania a globálne rozãlenenie v˘nosovéhopotenciálu finanãn˘ch nástrojov, na druhej stra-ne globalizácia priná‰a rad problémov in‰titú-ciám, ktoré vykonávajú monetárnu politiku a kto-ré dohliadajú na finanãné trhy. Navy‰e kompliku-je sa ochrana vkladateºov a investorov z dôvoduexistencie menového rizika, rizika politickej ne-stability krajiny, daÀového rizika súvisiaceho s rôz-nymi daÀov˘mi systémami, rizika neefektívnostinovovznikajúcich trhov a informaãného rizika.

GLOBALIZÁCIA POISTN¯CH TRHOVDôsledky globalizácie sa stále v˘raznej‰ie pre-

javujú aj na poistn˘ch trhoch, ktoré sú dôleÏitouzloÏkou finanãn˘ch trhov. PoisÈovníctvo sa stávaãoraz viac globálnym podnikaním, pre ktoré ne-platia geografické a teritoriálne hranice. K najv˘z-namnej‰ím prejavom globalizácie v sektore po-isÈovníctva patria:• globálna konkurencia,• fúzie a akvizície, • bankopoisÈovníctvo,• zmeny v ‰truktúre poisÈovan˘ch rizík,• alternatívny prenos rizika,• integrovan˘ dohºad,• komplexné modely riadenia rizík,• virtuálne poisÈovacie in‰titúcie.

V‰etky tieto faktory sú vyvolané globalizaãn˘-mi procesmi a následne tieto procesy spätneovplyvÀujú.

GLOBÁLNA KONKURENCIAV globalizujúcom sa svete konkurencia neus-

tále prudko rastie. Regulaãné bariéry medzi jed-notliv˘mi ekonomikami sa zniÏujú, svetová deº-ba práce sa mení z medzinárodnej na globálnu,ãím aj konkurencia nadobúda nov˘ rozmer a in-tenzitu. Vo väã‰ine odvetví sa dnes presadzuje glo-bálna konkurencia, ktorú akceleruje technolo-gick˘ a informaãn˘ transfer. Vytvárajú sa nové pra-vidlá konkurenãného boja a konkurenãn˘chvzÈahov. Úspe‰n˘mi sa stávajú multinárodné spo-loãnosti s globálnou podnikovou stratégiou, pre-pojením lokálnych a zahraniãn˘ch aktivít, vyso-k˘m podielom na globálnych poznatkoch, pruÏ-n˘mi zmenami v zamestnanosti a schopnosÈoutransferovaÈ v˘robu, marketing a manaÏérskeknow-how z krajiny do krajiny pri v˘znamne niÏ-‰ích nákladoch.

V dôsledku globalizaãného v˘voja sa aj konku-rencia na poistn˘ch trhoch mení z lokálnej na glo-bálnu. Súãasne sa mení aj z hºadiska sektorové-ho – konkurencia v rámci poistného sektora samení na konkurenciu v rámci finanãn˘ch sluÏieb.Zvy‰ujúca sa globálna konkurencia vyvoláva ne-b˘val˘ tlak na ìal‰í rozvoj technológií, zlep‰ova-nie úÏitkov˘ch parametrov poistn˘ch produktov,kvalitn˘ poradensk˘ servis a súãasne na pokles ná-kladov. Mení bázu konkurenãn˘ch v˘hod a t˘mnúti poisÈovne hºadaÈ nové konkurenãné v˘hody.V˘znamné rozdiely v nákladoch, ktoré vychádza-jú z ekonomiky rozsahu, vytvárajú konkurenãnúv˘hodu pre poisÈovacie subjekty, ktoré podnika-jú v celosvetovom rozsahu. Mnohé poisÈovacie

spoloãnosti zavádzajú dlhodobé agresívne stra-tégie, aby získali dominantnú pozíciu na globál-nom trhu.

FÚZIE A AKVIZÍCIEV dôsledku silnejúcej globalizácie musia spoloã-

nosti vo v‰etk˘ch odvetviach – finanãné trhy ne-vynímajúc – prijímaÈ razantné re‰trukturalizaãnéopatrenia. Finanãné skupiny zaãínajú integrovaÈpopri bankovom a poisÈovacom jadre i hypote-kárne obchody, investiãné spoloãnosti, obchod-níkov s cenn˘mi papiermi, leasingové firmy, sta-vebné sporiteºne, faktoringové aktivity ãi penzij-né fondy. NevyhnutnosÈou sa stáva efektívnymanaÏment nákladov, rastie v˘znam úspor z roz-sahu. Na rozdiel od priemyslu, kde ide pri zluão-vaní v prvom rade o získanie know-how a spo-loãného v˘skumu a v˘voja, pri fúziách a akvizí-ciách finanãn˘ch ústavov je v popredí záujmupotenciál klientely.

Trend fúzií a akvizícií (M&A) predstavuje jedenz najzávaÏnej‰ích trendov v súãasnom v˘voji napoistnom trhu. Okrem iného je podmienen˘ ne-b˘val˘m rastom konkurencie, postupujúcou libe-ralizáciou kapitálov˘ch tokov, finanãn˘mi inová-ciami a ìal‰ími faktormi. Pre súãasn˘ poistn˘ trhje charakteristick˘ kolísajúci dopyt, pokles zákaz-níckej vernosti a krat‰í Ïivotn˘ cyklus poistn˘chproduktov, ktor˘ch paleta sa rozrastá obrovskour˘chlosÈou. S t˘m súvisia rastúce náklady na za-bezpeãenie inovatívnych poistn˘ch produktov,softwarové vybavenie, marketing poistn˘ch pro-duktov a ìal‰ie aktivity. Pod tlakom zostrujúcejsa konkurencie sa v˘razne presadzuje tendenciazvy‰ovaÈ minimálnu veºkosÈ kapitálu poisÈovne,nevyhnutného z hºadiska dosiahnutia urãitého„prahu“ konkurencieschopnosti na globálnompoistnom trhu. Zvy‰ujúca sa koncentrácia poist-n˘ch trhov má za následok ìal‰ie zintenzívneniekonkurencie. Tento trend bude e‰te pokraãovaÈa povedie k ìal‰iemu zníÏeniu poãtu poisÈovacíchin‰titúcií a k ich e‰te silnej‰ej koncentrácii.

BANKOPOISËOVNÍCTVOProdukty a sluÏby bánk a poisÈovní sú relatív-

ne homogénne, a trend globalizácie to e‰te zdô-razÀuje. Dochádza k urãitej integrácii bankov-níctva a poisÈovníctva, ão sa prejavuje vy‰‰ouefektivitou, produktovou konvergenciou a kom-plexnej‰ími sluÏbami. Kooperácia bankov˘ch a po-isÈovacích in‰titúcií má mnohé pozitíva, ale pre-javujú sa aj niektoré negatívne tendencie, na-príklad príli‰né zjednodu‰ovanie a unifikáciapoistn˘ch produktov, prípadne tzv. kanibalizáciaproduktov.

Pre prvú v˘vojovú etapu integrácie poisÈovacícha bankov˘ch sluÏieb je charakteristick˘ spoloãn˘predaj produktov (cross-selling) ãi správy, pri za-chovaní vlastnej identity oboch úãastníkov koo-perácie. ëal‰ou etapou je vznik bankopoisÈova-cích koncernov s tesnou vlastníckou ‰truktúrou(matka a dcéra, sestry, kríÏové vlastníctvo), kto-ré predstavujú nové integrované odvetvie ekono-miky. B

IA

TE

C

BI

AT

EC Predikcia ìal‰ej v˘vojovej etapy nie je úplne jed-

noznaãná, napriek v súãasnosti pokraãujúcemutrendu bankopoisÈovacích fúzií. Na jednej straneproces integrácie a koncentrácie finanãn˘ch trhovvo svetovom meradle priná‰a vytváranie nov˘chfinanãn˘ch supermarketov. Na druhej strane je alepozorovateºn˘ aj obrys urãitej bariéry. Napríkladnedávny rozpad najväã‰ej svetovej bankopois-Èovne, pri ktorom Citigroup predala svoju pois-Èovaciu sekciu MetLife poisÈovni Travelers s odô-vodnením, Ïe integrovan˘ celok uÏ bol efektív-ne neriaditeºn˘m kolosom.

ZMENY V ·TRUKTÚRE POISËOVAN¯CHRIZÍK

StupÀujúca sa globalizácia a nová ekonomika(tzv. e-ekonomika) spôsobujú vznik nov˘ch, do-teraz nepoznan˘ch rizík, a v˘znamné kvalitatív-ne aj kvantitatívne zmeny v ‰truktúre existujúcichrizík. Prejavuje sa to predov‰etk˘m u rizík ekolo-gick˘ch, jadrov˘ch, teroristick˘ch, Ïiveln˘ch ka-tastrof súvisiacich s globálnymi klimatick˘mi zme-nami, zemetrasení vo vyspel˘ch regiónoch. Ob-javujú sa nové riziká doteraz nepoznan˘chrozmerov, napríklad globálne v˘padky energie,zlyhania poãítaãov˘ch sietí, finanãné ‰kandályspojené s úãtovn˘mi machináciami a podobne.Pre niektoré riziká je veºmi ÈaÏké nájsÈ na trhu po-isÈovateºa, najmä pre veºké zodpovednostné rizi-ká dlhodobého charakteru. Pritom ‰truktúra po-istn˘ch rizík sa v˘razne mení práve v prospech zod-povednostn˘ch rizík. Napríklad v USA tvoriazodpovednostné poistenia v dne‰nej dobe viac akopolovicu neÏivotného poistenia.

ALTERNATÍVNY PRENOS RIZIKAAlternatívny prenos rizika (alternative risk trans-

fer, ART) je súhrnné oznaãenie pre netradiãné for-my prenosu poistn˘ch rizík, zaloÏené predov‰et-k˘m na vyuÏívaní nástrojov kapitálového trhu.Termín ART sa prv˘krát objavil v ‰esÈdesiatych ro-koch dvadsiateho storoãia v USA. Alternatívne for-my prenosu rizika sa hºadajú najmä v súvislostis v˘skytom prírodn˘ch katastrof a poistn˘ch uda-lostí mimoriadneho rozsahu. Prejavuje sa tu sna-ha vyuÏiÈ kapacity svetov˘ch kapitálov˘ch trhovna krytie t˘chto veºk˘ch poistn˘ch rizík.

Pomocou metód ART moÏno ãasto obísÈ kla-sické poistné a zaistné ‰truktúry a zabezpeãiÈadekvátnu ochranu v˘hodnej‰ie, t.j. predov‰etk˘mlacnej‰ie. Kapitálové trhy totiÏ kapacitne prevy-‰ujú trhy poistné a zaistné, a urãité riziká súschopné absorbovaÈ efektívnej‰ie. S t˘m súvisí ìal-‰í jav typick˘ pre globalizujúci sa poistn˘ trh, a tosekuritizácia poistn˘ch rizík. Znamená získavaniepríslu‰n˘ch kapitálov˘ch zdrojov emisiami vhod-n˘ch cenn˘ch papierov viazan˘ch na poistenie.Z hºadiska kapitálov˘ch trhov sa hovorí o ich po-istn˘ch inováciách. Typick˘mi príkladmi tak˘chtoinovácií kapitálov˘ch trhov sú poistné dlhopisya poistné deriváty.

Pokraãujúca globalizácia, a tieÏ náhle zmenyv oblasti veºk˘ch rizík, vedú k stále väã‰ej potre-be alternatívnych foriem manaÏmentu rizík. To vy-

tvára veºk˘ priestor pre ìal‰í rozvoj ART metóda pre ich uplatÀovanie v praxi. V súãasnosti sú ARTmetódy najviac roz‰írené v USA a vo Veºkej Bri-tánii, no stále viac sa vyuÏívajú aj vo vyspel˘ch eu-rópskych a ázijsk˘ch krajinách. Roz‰írenie ART me-tód závisí v˘razne aj od legislatívnych podmien-kach a od celkovej situácie na poistnoma kapitálovom trhu. Globálne sa zvy‰uje závislosÈakéhokoºvek podnikania od situácie na kapitálo-v˘ch trhoch a poistenie nie je v˘nimkou.

INTEGROVAN¯ DOHªAD NAD FINANâN¯MTRHOM

Vznik rozsiahlych transnacionálnych finanã-n˘ch konglomerátov so sebou priná‰a nové rizi-ká a problémy, ktoré treba rie‰iÈ. Kauzy veºk˘chnadnárodn˘ch spoloãností vo svete ukazujú, Ïesamotná veºkosÈ e‰te nie je zárukou ich dlhodo-bého preÏitia. Neustále sa preto diskutuje, ak˘mspôsobom roz‰íriÈ kontrolné mechanizmy, abybolo moÏné efektívne kontrolovaÈ finanãné tokypoisÈovní a zamedziÈ moÏnostiam vedomého ne-gatívneho hospodárenia. V ére existencie finanã-n˘ch konglomerátov a uplatÀovania bankopois-Èovacích sluÏieb je v kaÏdom ‰táte nevyhnutn˘konsolidovan˘ dohºad nad finanãn˘mi trhmi. Sú-ãasne so snahou o integrovan˘ dohºad sa pozor-nosÈ ‰tátnych regulátorov v oblasti finanãn˘chtrhov presúva od tzv. priameho (materiálneho) do-hºadu k dohºadu nepriamemu (finanãnému), pri-ãom sa ale samozrejme zachovávajú v˘razné prvky ochrany spotrebiteºov finanãn˘ch sluÏieb.Nepriamy dohºad sa zameriava na sledovanierastu efektivity s dôrazom na trhovú disciplínu,finanãné zdravie a riadenie rizík.

Zabezpeãenie vy‰‰ej stability integrovaného fi-nanãného sektoru a klientskej bezpeãnosti sledu-jú v súãasnosti pre krajiny Európskej únie povin-né projekty Basel pre banky a Solvency pre pois-Èovne, ktor˘ch zmyslom je transparentn˘ dohºadnad zabezpeãením kapitálovej primeranosti a lep-‰ím riadením rizík poisÈovní a bánk.

KOMPLEXNÉ MODELY RIADENIA RIZÍKV POISËOVNÍCTVE

V súvislosti so stupÀujúcou sa zloÏitosÈou glo-bálnej ekonomiky sa stáva nevyhnutnosÈou sys-témov˘ prístup k riadeniu rizík, zohºadÀujúci dy-namiku ich zmien a stále v˘raznej‰ie vzájomné in-terakcie. Poistn˘ trh nie je v˘nimkou, naopak.Ukázalo sa to napríklad pri páde technológiív NASDAQ v roku 2000. Hodnota investiãn˘chportfólií poisÈovní prudko klesala následkom pa-dajúcich cien akcií. Mnoho poisÈovateºov zároveÀmuselo rie‰iÈ veºk˘ poãet nárokov z poisteniaosobnej zodpovednosti manaÏérov krachujúcichfiriem. OpäÈ sa potvrdilo, Ïe veºk˘m problémomv riadení rizík poisÈovacích in‰titúcií je nedosta-toãná komplexnosÈ v mnoÏstve sledovan˘ch rizík,ale najmä nedostatoãné zohºadÀovanie mieryvzájomnej závislosti t˘chto rizík. TaktieÏ je nut-né zabezpeãiÈ zlep‰enie získavania a uchováva-nia vhodn˘ch údajov, predov‰etk˘m za úãelommerania prevádzkového rizika, s ãím súvisí potre-

P O I S Ť O V N Í C T V O

26 roãník 15, 7/2007

P O I S Ť O V N Í C T V O

27roãník 15, 7/2007

ba spoºahliv˘ch informaãn˘ch a komunikaãn˘chsystémov a fungujúcich oddelení matematicko-‰tatistick˘ch anal˘z.

VIRTUÁLNE POISËOVACIE IN·TITÚCIEInternet a moderné technológie v˘razne akce-

lerujú globalizaãné procesy a naopak, globalizá-cia vpl˘va na ich ìal‰í rozvoj. Prejavuje sa to ajv sektore poisÈovníctva. Predpokladá sa, Ïe tra-diãné “kamenné budovy“ poisÈovacích in‰titúciípostupne nahradia virtuálne poboãky a termi-nály, ktoré umoÏnia bez väã‰ích ãasov˘ch a finan-ãn˘ch strát pruÏne reagovaÈ na dopyt a rôzne po-Ïiadavky jednotliv˘ch klientov. Podstatne sa t˘mzmení marketing a distribúcia poistn˘ch produk-tov. Nové technológie a administratívne systémyuÏ dnes umoÏÀujú poisÈovacím in‰titúciám umiest-ÀovaÈ v˘znamné informácie na internet, ãím saklienti stávajú nezávisl˘mi od ich stálych poboãiek.Nevyhnutnou podmienkou prechodu od tradiã-n˘ch poisÈovacích in‰titúcií k virtuálnym je v‰akvybudovanie dôvery v digitálnu ekonomiku, vy-tvorenie podmienok na pouÏívanie elektroni-ck˘ch podpisov, vyjasnenie pravidiel trhu preelektronick˘ obchod a elektronické podnikanie,dobudovanie infra‰truktúry.

Predaj poistenia elektronickou cestou je vhod-n˘ predov‰etk˘m pre produkty, ktoré moÏno re-latívne ºahko popísaÈ a pre ktoré moÏno stano-viÈ sadzby poistného na základe men‰ieho poã-tu parametrov (cestovné poistenie, poisteniebudov, niektoré typy poistenia zodpovednosti).Mnoho záujemcov o poistné produkty vyuÏíva in-ternet na získanie údajov pri rozhodnutiach v otáz-kach poistenia uÏ dnes. Problémom je v‰ak v‰eo-becne veºmi nízky podiel takto zrealizovan˘ch pre-dajov, t. j. prípadov, keì sa z náv‰tevníka

internetového miesta poisÈovne stane jej zákaz-ník. Pohybuje sa len na úrovni 3 – 5 %. Je zrej-me nevyhnutné nájsÈ nejakú vhodnú alternatívuosobného kontaktu, ktor˘ pri komunikácii cez in-ternet ch˘ba. Napríklad francúzska spoloãnosÈ LaRedoute, ktorá realizuje ponuku a predaj poiste-nia cez internet, reagovala na tento probléma vytvorila tzv. sieÈové call-centrum (webcallcen-ter), v ktorom skombinovala v˘poãtovú techniku,internetovú sieÈ a telekomunikaãné zariadenie. Vy-tvorila tzv. kybernetického poradcu, ktor˘ môÏeso záujemcom o poistenie komunikovaÈ formoupriameho dialógu cez internet, alebo cez mobil-n˘ telefón pomocou hlasového zariadenia Inter-net Protocol (I/P). ëal‰í rozvoj extern˘ch informaã-n˘ch systémov zabezpeãí virtuálnemu prostre-diu e‰te vhodnej‰ie podmienky pre komunikácius klientom.

Dopady globalizácie na svetov˘ poistn˘ trh súv˘znamné. Prejavuje sa v˘razná tendencia vytvá-raÈ veºké a vplyvné trhové zoskupenia na vznika-júcom globálnom poistnom trhu, opierajúca sao racionálnu kalkuláciu zaloÏenú na ekonómiiveºkosti – kto nedosiahne urãitú minimálnu veº-kosÈ, vedúcu k úsporám nákladov, vo svetovej sú-ÈaÏi neuspeje.

Moderné informaãné a komunikaãné technoló-gie a systémy umoÏÀujú r˘chly v˘voj sofistikova-n˘ch poistn˘ch produktov a integráciu finanãn˘chsluÏieb. V globalizaãnom prostredí uÏ nestaãí lenkreatívnosÈ vo vytváraní nov˘ch a zaujímav˘ch po-istn˘ch produktov. Iba tie poisÈovne, ktoré súochotné a schopné vynaloÏiÈ dostatok úsilia a fi-nancií na efektívne zvládanie v‰etk˘ch pozitívnycha negatívnych javov globalizácie, môÏu prospe-rovaÈ na globálnych trhoch.

BI

AT

EC

Literatúra:1. BALÁÎ, V.: Keì sa povie globalizá-

cia... In: Investor, roã. VII., 2005,ã.11.

2. BAUMAN, Z.: Globalizácia.Dôsledky pre ºudstvo. Kalligram,Bratislava 2000..

3. âEJKOVÁ, V.: Dopady globalizáciena poisÈovacie in‰titúcie. In:Finance v pedagogické a vûdecko-v˘zkumné ãinnosti. Sborníkreferátu z mezinárodníhosemináfie kateder financí. Karviná2000, s. 133-146.

4. DUCHÁâKOVÁ, E. – DA≈HEL, J. :Globální v˘vojové tendence nafinanãních trzích. In: Ekonomick˘ãasopis, 54, 2006, ã. 7, s. 699 – 708..

5. EHL, M.: Globalizace pro a proti.Academia, Praha 2001.

6. PASTORÁKOVÁ, E.: Javovépodoby globalizácie na poistnomtrhu v Slovenskej republike. In:Ekonomick˘ ãasopis, 54, 2006,ã. 8, s. 785 – 802.

7. POLAVKOVÁ, K. – MAJTÁNOVÁ,A.: PoisÈovníctvo v SR – súãasÈfinanãného trhu EÚ. In: Zborníkz medzinárodnej vedeckejkonferencie Európske financie –teória, politika a prax. UMB,Fakulta financií, Banská Bystrica

8. STANùK, P.: Fakty a m˘tyglobalizácie (vybrané aspekty).Vydavateºstvo Ekonóm, Bratislava2005.

9. ·IKULA, M.: K metodologick˘mv˘chodiskám ponímania fenomé-nu globalizácie. In: Ekonomick˘ãasopis, 53, 2005, ã. 7, s. 663 – 679.

Prehºad vzdelávacích podujatí In‰titútu bankového vzdelávania NBS na september 2007

NNáázzoovv vvzzddeelláávvaacciieehhoo ppoodduujjaattiiaa DDááttuumm

Anglická konverzácia „Survival Skills for Business Trips“ 5. 9. – 12. 12.

Prípravn˘ kurz na Cambridgeské skú‰ky obchodnej angliãtiny 11. 9. – 22. 11. (2 úrovne – Vantage BEC 2, Higher BEC 3)

Kurz anglickej gramatiky II 11. 9. – 13. 12.

Obãiansky zákonník z pohºadu bánk 17. 9. – 18. 9.

Medzinárodné úãtovné ‰tandardy IAS/IFSR a ich vyuÏívanie v praxi II 17. 9. – 21. 9.

Intermediate Business English 17. 9. – 15. 12.

Business and Banking English Skills and Communication (BABESAC II) 17. 9. – 14. 12.

Stratégia riadenia aktív a pasív I 18. 9. – 20. 9.

Ekonomická anal˘za banky 20. 9.

Opatrenia a vyhlá‰ky NBS pre iné finanãné in‰titúcie ako banky 24. 9.

Uzatváranie zmlúv – ‰pecifiká zmluvn˘ch typov 25. 9. – 26. 9.

Rozvoj pamäti a r˘chle ãítanie 26. 9. – 27. 9.

European Foundation Certificate in Banking – prípravn˘ kurz 28. 9.Di‰tanãné ‰túdium

Na kniÏnom trhu odbornej literatúry sa v roku2007 objavila zaujímavá publikácia SolventnosÈpoisÈovní. Autorkou monografie je Ing. Erika Pas-toráková, PhD., ktorá vo svojej publikácii spraco-vala veºmi ‰pecifickú a podstatnú súãasÈ fungo-vania poisÈovní. Ide o súhrnne spracovanú pro-blematiku solventnosti v poisÈovniach, ojedinelúna na‰om trhu, pretoÏe doteraz sa Ïiadna publi-kácia nezaoberala ucelen˘m pohºadom na solven-tnosÈ poisÈovní. âitateº získa nielen ucelen˘ po-hºad na solventnosÈ poisÈovní, ale aj komplexn˘náãrt základn˘ch problémov a vybran˘ch moÏnos-tí rie‰enia tejto veºmi dôleÏitej problematiky po-isÈovníctva. Monografia rozoberá problematikusolventnosti poisÈovní v troch vyváÏen˘ch cel-koch. Prvá ãasÈ sa zaoberá teoretick˘mi aspekt-mi solventnosti poisÈovní ako sú vymedzenie, v˘-chodiská a podstata solventnosti. ZároveÀ sa za-meriava na definovanie kºúãov˘ch kategóriísolventnosti, medzi ktoré autorka zaradila riziko,kapitál slúÏiaci na krytie solventnosti poisÈovnea dohºad nad solventnosÈou poisÈovní. DruháãasÈ podáva prehºad súãasného modelu sledova-nia solventnosti v SR. Tretia ãasÈ je zameraná naporovnanie modelov vyvinut˘ch v snahe zlep‰iÈdoteraz pouÏívané metódy a ich vymedzenie.

V˘stiÏne a starostlivo spracovan˘ v˘ber spomí-nanej problematiky sa úzko spája nielen so v‰eo-becne zauÏívan˘mi názormi a definíciami na sol-ventnosÈ a súvisiacu problematiku riadenia rizík,kapitálovej primeranosti a dohºadu nad poisÈov-Àami, ale obohacujú ho aj vlastné názory a od-porúãania autorky. âitateº spozná názory autor-ky na vlastné zdroje poisÈovne, ktoré zabezpeãu-jú solventnosÈ. Autorka navrhuje upraviÈ definíciusolventnosti poisÈovní, priãom v samotnej mono-

grafii je uveden˘ aj konkrétny návrh takejto de-finície. TaktieÏ zdôrazÀuje potrebu striktnéhorozli‰ovania solventnosti a likvidity poisÈovní, akoaj úlohu rizika a vlastn˘ch zdrojov pre problema-tiku solventnosti poisÈovne.

ëal‰ou veºmi v˘znamnou ãasÈou monografie,je rozbor problematiky pripravovaného projektuSolvency II. V úvode kapitoly autorka porovnávazákladné modely zisÈovania solventnosti poisÈov-ní s akcentom na Solvency II, pretoÏe bez ich po-chopenia nemoÏno vniknúÈ do celej ‰írky danejproblematiky. Pripravovan˘ projekt Solvency IIznamená zásadnú zmenu oproti doteraj‰iemuspôsobu regulácie a dohºadu v poisÈovníctve. V˘-kon dohºadu sa totiÏ presunie k posudzovaniufunkãnosti vnútorného kontrolného systémua schopnosti poisÈovne identifikovaÈ, meraÈ a ria-diÈ svoje riziká, a to primárne podºa vlastn˘ch in-tern˘ch predpisov.

Monografiu SolventnosÈ poisÈovní moÏno po-vaÏovaÈ za mimoriadne cenn˘ zdroj aktuálnychinformácií. Tvrdenie umocÀuje fakt, Ïe ide o oje-dinelú publikáciu na slovenskom odbornom trhu,ktorá sa venuje tejto ‰pecifickej a neustále Ïivejtematike. V˘stiÏne a starostlivo spracovan˘ v˘berspomínanej problematiky je úzko spojen˘ s úã-tovníctvom v poisÈovniach a finanãn˘m riadenímpodniku, od problematiky ktor˘ch sa autorkaodvíja. Verme, Ïe i napriek neºahkému spracová-vaniu problematiky autorka aj v budúcnosti pri-nesie obdobnú hodnotnú publikáciu, pretoÏeproces solventnosti nemoÏno v Ïiadnom prípadechápaÈ ako ukonãen˘.

IInngg.. ZZuuzzaannaa LLiittttvvoovváá,, PPhhDD..EEkkoonnoommiicckkáá uunniivveerrzziittaa vv BBrraattiissllaavvee

V závere roku 2006 vy‰lo vydanie vysoko‰kol-skej uãebnice Finanãn˘ manaÏment autorovprof. Ing. Jozefa Kráºoviãa, CSc., a prof. Ing. Ka-rola Vlachynského, CSc., z Katedry podnikov˘chfinancií Fakulty podnikového manaÏmentu Eko-nomickej univerzity v Bratislave. A to je dobrá sprá-va pre ‰irok˘ okruh subjektov zaujímajúcich sao problematiku podnikov˘ch financií. Je to dob-rá správa pre ‰tudentov ‰tudujúcich ‰tudijné pro-gramy zamerané na podnikové financie, ale i prepracovníkov z praxe, ktorí „dozorujú krvn˘ obeh“podnikov. Paralela medzi krvn˘m obehom ãlove-ka a obehom finanãn˘ch prostriedkov v podni-ku je náleÏitá. Dobr˘ stav obidvoch kolobehov jeveºmi v˘znamn˘ pre dobré zdravie systémov – ºudíi podnikov, v ktor˘ch koluje.

Uãebnica obsahuje 12 kapitol. Ich radenie re‰-pektuje priebeh reprodukãného procesu podni-kov a jeho finanãné zabezpeãenie. V˘chodiskomje preto vymedzenie úloh a obsahu finanãnéhomanaÏmentu a následne vplyv extern˘ch ãinite-ºov, ako sú stav ekonomiky, politika vlády v ob-lasti verejn˘ch financií, inflácia a iné. Nasledujúkapitoly venované intern˘m problémom a oblas-tiam finanãného manaÏmentu, ako sú finanãná‰truktúra a jej optimalizácia, alokovanie kapitá-lu do dlhodobého a obeÏného majetku, finanã-

né investovanie a tvorba optimálneho portfólia.Osobitne v˘znamná je kapitola venovaná finanã-nému riziku podniku a moÏnostiam jeho mini-malizácie. Závereãné kapitoly sú venované divi-dendovej politike podniku dôleÏitej i preto, Ïepodnik sa Àou „javí“ investorskej societe, hovorío formách a nástrojoch platobného styku, medzi-národn˘ch finanãn˘ch vzÈahoch podniku a tieÏo problematike fúzií podnikov z finanãného hºa-diska.

V porovnaní s predchádzajúcim vydaním sújednotlivé kapitoly doplnené a aktualizovanéo zmeny, ktoré priniesla úprava relevantn˘chprávnych noriem v oblasti daní, úãtovníctva a pod.PragmatickosÈ a aplikaãnú hodnotu textu zvy‰u-je rad schematick˘ch príkladov s rie‰eniami, kto-ré v˘razne uºahãujú pochopenie prezentovanejproblematiky. Záver kaÏdej kapitoly obsahujekomprimáciu do „zhrnutia“ a kontrolné otázkyslúÏiace na rekapituláciu uãiva.

Text vypovedá o skúsen˘ch autoroch s dlhoroã-n˘mi didaktick˘mi skúsenosÈami. Ich prezentáciaje hutná, v˘stiÏná a v˘klad sa preto dobre osvo-juje.

pprrooff.. IInngg.. KKaarrooll ZZaallaaii,, CCSScc..EEkkoonnoommiicckkáá uunniivveerrzziittaa vv BBrraattiissllaavvee

R E C E N Z I A

BI

AT

EC

28 roãník 15, 7/2007

PASTORÁKOVÁ, E.

SOLVENTNOSËPOISËOVNÍ

Vydavateºstvo Daniel NETRI

Prvé vydanie, 102 strán

KRÁªOVIâ, J.,VLACHYNSK¯, K.

FINANâN¯MANAÎMENT

Iura Edition, s. r. o.Druhé prepracované

vydanie, 455 strán

Z A R C H Í V U N B S

29roãník 15, 7/2007

Investiãná bankaMgr. Mária Kaãkoviãová

Poskytovanie dlhodob˘ch investiãn˘ch úverovveºk˘m podnikom v povojnovom období zabez-peãovali znárodnené banky, tzv. zemské peÀaÏ-né ústavy, na Slovensku to bola Slovenská hypo-teãná a komunálna banka (ìalej len SHKB). Po-skytovali „konzorcionálne úvery“ podnikomdôleÏit˘m pre hospodársku rekon‰trukciu a prezásobovanie, priãom úvery so ‰tátnou zárukou po-skytovalo konzorcium viacer˘ch komerãn˘chbánk. Men‰ie podniky financovali tzv. ºudovépeÀaÏné ústavy. KeìÏe v ich stanovách nebolo za-kotvené poskytovanie dlhodob˘ch emisn˘ch prie-myseln˘ch úverov, Ministerstvo financií v apríli1947 navrhlo ãs. vláde zriadiÈ osobitn˘ bankov˘ústav pre poskytovanie dlhodob˘ch investiãn˘chúverov. Na základe zák. ã.183/1948 Zb. vzniklaInvestiãná banka (ìalej len IB), národn˘ podnik,pre celé územie âSR so sídlom ústredia v Prahe,s poboãn˘m závodom v Brne a oblastn˘m ústa-vom pre Slovensko v Bratislave. Pred jej vznikomSHKB uzavrela dohodu s âeskoslovensk˘m re-eskontn˘m a lombardn˘m ústavom v Praheo transfere finanãn˘ch prostriedkov na Slovenskovo v˘‰ke 150 miliónov Kãs. DÀa 1. 10. 1948 za-nikla na Slovensku SHKB a jej práva a záväzky pre-‰li univerzálnou sukcesiou na IB, oblastn˘ ústavpre Slovensko. Najvy‰‰ím orgánom ústavu bolooblastné predstavenstvo a oblastná dozorná rada.Predsedom predstavenstva bol Dr. Július Bránika predsedom dozornej rady Dalibor Krno. Naãele IB v Prahe bolo 9-ãlenné predstavenstvo s je-din˘m zástupcom Slovenska, námestníkom hlav-ného riaditeºa Matejom Murtinom. Správa ban-ky bola podriadená ministerstvu financií.

IB poskytovala nasledujúce druhy úverov:• hypotekárne, ktor˘ch návratnosÈ bola hypo-

tekárne zabezpeãená pôdohospodárskym, do-mov˘m, lesn˘m alebo priemyseln˘m majet-kom v rámci tzv. sirotskej istoty,

• komunálne, urãené orgánom ºudovej správy,kryté ‰tátnou zárukou,

• podnikové, urãené podnikom zabezpeãujúcim dô-leÏité verejné úlohy, najmä v oblasti priemyslu.Tieto úvery bolo moÏné poskytnúÈ len po ove-

rení nevyhnutnosti a dôleÏitosti z hºadiska verej-ného záujmu na základe písomného vyjadrenia·tátneho plánovacieho a ‰tatistického úradu,ako aj po prerokovaní v komisii pre povoºovanieúverov so ‰tátnou zárukou. Vyplácali sa ako pred-davky na investiãné úvery, podloÏené krycouzmenkou, prehlásením dlÏníka a za úãasti kon-zorcia peÀaÏn˘ch ústavov Po‰tovej sporiteºnea Slovenskej Tatra banky. Oblastn˘ ústav kontro-loval úãelovosÈ pouÏitia ãerpan˘ch úverov.

IB poskytovala aj ostatné úvery, najmä tzv. ko-lonizaãné, reeskont zmeniek, lombardné úverya v˘pomocné pôÏiãky ústavom ºudového peÀaÏ-níctva na obnovu.

SúãinnosÈ konzorcia peÀaÏn˘ch ústavov sa

skonãila koncom roku 1948 a do konca roku1949 padli aj ‰tátne záruky. Po roku 1949 sapovoºovali a vyplácali investiãné úvery najmä ná-rodn˘m, ‰tátnym a komunálnym podnikom, v˘-sadn˘m spoloãnostiam, druÏstvám, zväzkom ºu-dovej správy. V priebehu roka oblastn˘ ústavprevzal investiãné úvery od Slovenskej Tatra ban-ky a ºudového peÀaÏníctva.

Na základe zák. ã. 61/1950 Zb. sa zaãala uplat-ÀovaÈ centralizácia IB podºa vzoru ·tátnej bankyãeskoslovenskej (ìalej len ·BâS), v dôsledku ãohodoteraj‰ie orgány banky zanikli a na ãelo oblast-ného ústavu bol vymenovan˘ oblastn˘ riaditeº. Pr-v˘m oblastn˘m riaditeºom bol Elo ·ándor (doroku 1952, po jeho smrti sa stal oblastn˘m ria-diteºom Franti‰ek Cibula), námestníkom Dr. Pa-vel Kordo‰, sekretárom BlaÏej Madunick˘. V‰et-ky rozhodovacie ãinnosti sa sústredili do rúkvrchného riaditeºa a jemu podriadeného oblast-ného riaditeºa. AÏ koncom roku 1952 bola v IBvytvorená banková správa, ktorá sa stala rozho-dovacím kolektívnym orgánom. Od 1. januára1951 zaãali vykonávaÈ ãinnosÈ aj poboãky v Nit-re, Banskej Bystrici, Îiline, Ko‰iciach, Pre‰ovea Bratislave. Popri investiãn˘ch úveroch poskyto-vala IB v ãoraz väã‰ej miere aj prevádzkové úve-ry, ão úzko súviselo s financovaním prevádzky âs.stavebn˘ch závodov. Dôvodom bola snaha získaÈkontrolu nad investiãnou v˘stavbou. Investiãnéúvery pre stavebníctvo postupne predstavovali jed-nu z najpodstatnej‰ích ãinností IB.

Zákon o organizácii peÀaÏníctva z konca roku1952 zmenil IB, ·BâS a ‰tátne sporiteºne na ‰tát-ne peÀaÏné ústavy. Následne bol schválen˘ ‰ta-tút IB, podºa ktorého si vytvorila päÈ fondov: ‰ta-tutárny, fond dlhodobého úverovania, základ-n˘ch prostriedkov, rezervn˘ a odpisov˘ fond.Finanãné prostriedky IB boli uloÏené v ·BâS, kto-rá pre banku vykonávala pokladniãnú sluÏbu.

V súvislosti s ekonomickou reformou zák.ã. 43/1958 Zb. vyãlenil z IB agendu t˘kajúcu safinancovania a kontroly investiãn˘ch úverov, kto-rá pre‰la v plnom rozsahu do pôsobnosti ·BâS.Investiãná banka ako ‰tátny peÀazn˘ ústav sícezostala zachovaná, ale jej ãinnosÈ sa obmedzilana dokonãenie likvidácie, priãom hypoteãné zá-poÏiãky pre‰li v r. 1957 na Ústredného likvidáto-ra peÀaÏn˘ch ústavov a podnikov. IB v tomtoobdobí spracovávala najmä podklady súvisiaces vybavovaním zahraniãn˘ch nárokov a s úãinnos-Èou od 1. 7. 1966 bola poverená správou cenn˘chpapierov a zahraniãn˘ch kapitálov˘ch úãastí pozlikvidovan˘ch peÀaÏn˘ch ústavoch.

Na Slovensku bola definitívne ukonãená ãinnosÈInvestiãnej banky v roku 1969 a v‰etky jej ãinnos-ti a právomoci prevzal Oblastn˘ ústav ·BâS preSlovensko. V âechách preÏívala v utlmenej podo-be aÏ do roku 1989, keì v dôsledku politick˘cha ekonomick˘ch zmien do‰lo k jej oÏiveniu. B

IA

TE

C

BI

AT

EC Sto rokov od podpisu M. Bosáka

na dolárov˘ch bankovkách Ing. Martin Bosák, PhD.

Americk˘ Kongres urãil dolár ako menu nové-ho národa v apríli 1792 a prv˘ strieborn˘ dolársa dostal do obehu v roku 1794. Prvé papierovédoláre, ktoré vláda USA vydala v roku 1861, boliDemand Notes. Podºa zelenej farby na rubovejstrane sa tieto peniaze a po nich ìal‰ie druhy pa-pierov˘ch platidiel USA ºudovo naz˘vali Green-backs. Zákon z roku 1862 upravil vydávanie ìal-‰ieho druhu platidiel United States Notes. Najroz-‰írenej‰ím platidlom na území USA boli v rokoch1863 – 1928 bankovky National Bank Notes.Vydávalo ich niekoºko tisíc súkromn˘ch bánk,ktor˘m vláda na 20 rokov prepoÏiãala právo emi-tovaÈ bankovky. V‰etky bankovky mali rovnak˘vzhºad a lí‰ili sa iba názvom banky, ãíslom poskyt-nutého emisného práva, podpismi a znakomúzemia, na ktorom mala banka svoje sídlo.

Vydávanie National Bank Notes sa delí na tri ob-dobia:1. obdobie, r. 1863 – 1882: originálna séria – bez

sériového ãísla, séria z r. 18752. obdobie, r. 1882 – 1902: séria z r. 18823. obdobie, r. 1902 – 1928: séria z r. 1902

Povolenie emitovaÈ bankovky dostala aj First Na-tional Bank of Olyphant, ktorej vtedaj‰ím prezi-dentom bol Michal Bosák. Podpis prezidenta FirstNational Bank je na päÈ-, desaÈ- a dvadsaÈdolá-rov˘ch bankovkách National Bank Notes z 25. júna1907. Na bankovkách National Bank Notes bolospolu tridsaȉtyri kombinácií dvoch podpisov zá-stupcov ‰tátu. Na bankovkách, na ktor˘ch jepodpis Michala Bosáka, sú podpísaní Vernona Treat. Za obdobie 73 rokov, v rokoch 1863 –1935, vláda USA vydala 14 348 povolení na vy-

dávanie bankoviek National Bank Notes. PodpisSlováka sa na nich objavil iba jedin˘ raz.

Bankovky National Bank Notes v uveden˘ch ro-koch boli vydané v hodnote viac ako 17 biliónovdolárov.

V roku 1907, keì dostala povolenie na vydá-vanie bankoviek aj First National Bank of Olyp-hant, získalo dané povolenie ìal‰ích 490 finan-ãn˘ch in‰titúcií.

Podpis Michala Bosáka je na bankovkách zo sé-rie 1902. First National Bank of Olyphant dosta-la povolenie na vydávanie bankoviek:• s ãervenou peãaÈou• s modrou peãaÈou a dátumom na rubovej

strane• s modrou peãaÈou bez dátumu

Do obehu dala First National Bank of Olyp-hant spolu 52 292 ks bankoviek v celkovej hod-note 448 500 USD.

V roku 1929 „veºk˘ formát“ papierov˘ch pla-tidiel USA s rozmermi 189 x 79 mm nahradil„mal˘ formát“, ktor˘ sa oznaãuje aj ako séria1928, s rozmermi 156 x 66 mm. Zavedením pla-tidiel „malého formátu“ z roku 1928 sa zároveÀustanovil nov˘ systém do vyobrazení na platidlách.V‰etky druhy platidiel s rovnak˘mi nominálnymihodnotami majú pre lícne a rubové strany pred-písané rovnaké obrazce. ZároveÀ boli portrétyprezidentov presunuté z ºavej strany do stredubankovky.

V‰etky druhy papierov˘ch platidiel USA vyda-né v rokoch 1861 – 1928 ako oficiálne platidláSpojen˘ch ‰tátov americk˘ch sú doteraz platné,aj keì sa postupne sÈahovali z obehu. Niekedy sao nich hovorí ako o „star˘ch sériách“ aleboo „veºk˘ch formátoch“.

Je samozrejmé, Ïe zberateºská hodnota t˘ch-to platidiel niekoºkonásobne prevy‰uje ich nomi-nálnu hodnotu. Cena 5-dolárovej bankovky z roku1907 s podpisom Michala Bosáka sa dnes v USApohybuje okolo 10 000 USD.

Originál 10-dolárovej bankovky s podpisomMichala Bosáka sa nachádza v Archíve Národnejbanky Slovenska v Bratislave. Bankovka pochá-dza zo série z r. 1902, modrá peãaÈ bez dátumu.V spomínanej sérii boli na 10-dolárovkách uve-dené ãísla 2401-5068 a písmená A, B, D.

Bolo by iste zaujímavé vidieÈ raz spolu originá-ly v‰etk˘ch 3 nominálnych dolároviek s podpisombankára Michala Bosáka.

P R I P O M Í N A M E S I

30 roãník 15, 7/2007

Bankár Michal Bosák je jedin˘m Slovákom, ktorého podpis sa nachádza na dolárov˘chbankovkách. V júni tohto roku si pripomíname 100. v˘roãie podpisu Michala Bosáka na 5-, 10- a 20-dolárov˘ch bankovkách.

10-dolárovka s podpisom bankára Michala Bosáka

Nominálna hodnota

Sériové ãíslo Podpisy predstaviteºov banky Modrá peãaÈâíslo povolenia Dátum povolenia

Podpis zástupcov ‰tátu Písmeno sérieNázov banky Séria z r. 1902

I N F O R M Á C I E

31roãník 15, 7/2007

BI

AT

ECZ rokovania Bankovej rady NBS

DDÀÀaa 2266.. jjúúnnaa 22000077 ssaa uusskkuuttooããnniilloo 2233.. rrookkoovvaa--nniiee BBaannkkoovveejj rraaddyy NNáárrooddnneejj bbaannkkyy SSlloovveennsskkaa ((BBRRNNBBSS)) ppoodd vveeddeenníímm jjeejj gguuvveerrnnéérraa IIvvaannaa ··rraammkkaa..• BR NBS prerokovala Situaãnú správu o meno-vom v˘voji v SR za máj 2007 a rozhodla o pone-chaní úrokov˘ch sadzieb na úrovni 2,25 % prejednodÀové sterilizaãné obchody, 5,75 % prejednodÀové refinanãné obchody a 4,25 % predvojt˘ÏdÀové repo tendre s obchodn˘mi ban-kami.• BR NBS prerokovala a schválila návrh zákonao zavedení meny euro v Slovenskej republikea o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov (návrhzákona o zavedení eura), ktor˘ bol spracovan˘ nazáklade Národného plánu zavedenia eura v Slo-venskej republike a Plánu legislatívnych úloh vlá-dy SR na rok 2007.

NÁVRH ZÁKONA O ZAVEDENÍ MENY EUROCieºom návrhu zákona o zavedení meny euro

v Slovenskej republike je vytvoriÈ základné práv-ne predpoklady na bezproblémové a úspe‰nébudúce zavedenie meny euro na Slovensku a za-ãlenenie SR do eurozóny po splnení v‰etk˘chekonomick˘ch konvergenãn˘ch kritérií, tzv. maa-strichtsk˘ch kritérií.

Návrhom zákona o zavedení meny euro v SRsa chce ão najprecíznej‰ie vytvoriÈ generálny práv-ny rámec v Slovenskej republike na organizova-né a plynulé rie‰enie v‰etk˘ch kºúãov˘ch záleÏi-tostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodomna menu euro, a to jednak uÏ v procese prípra-vy na zavedenie meny euro na Slovensku a jed-nak poãas samotného prechodu zo slovenskejmeny na menu euro pri zavedení eura.

Návrhom zákona sa rie‰ia záleÏitosti, ktoré sú-visia s hotovostn˘m a bezhotovostn˘m peÀaÏn˘mobehom vrátane doãasného duálneho hotovost-ného peÀaÏného obehu, ktor˘ bude trvaÈ prv˘ch16 dní po zavedení eura. Návrh zákona predpo-kladá, Ïe v˘menu slovensk˘ch bankoviek a slo-vensk˘ch mincí za eurá budú odo dÀa zavedeniaeura povinne uskutoãÀovaÈ Národná banka Slo-venska a aj tuzemské a zahraniãné banky pôso-biace na Slovensku. Pritom sa navrhuje, aby ban-ky uskutoãÀovali v˘menu slovensk˘ch mincí po-ãas obdobia ‰iestich mesiacov odo dÀa zavedeniaeura a v˘menu slovensk˘ch bankoviek poãas ob-dobia jedného roka odo dÀa zavedenia eura.Národná banka Slovenska bude uskutoãÀovaÈv˘menu pamätn˘ch slovensk˘ch mincí bez ãaso-vého obmedzenia, v˘menu ostatn˘ch (obeho-v˘ch) slovensk˘ch mincí poãas obdobia piatich ro-kov odo dÀa zavedenia eura a v˘menu sloven-sk˘ch bankoviek bez ãasového obmedzenia.ZároveÀ pre úplnosÈ moÏno uviesÈ, Ïe analogic-ky ako doteraz sa bude postupovaÈ pri v˘me-nách a odoberaní po‰koden˘ch alebo inak zne-hodnoten˘ch slovensk˘ch bankoviek a sloven-sk˘ch mincí a pri odoberaní fal‰ovan˘ch alebo

pozmenen˘ch slovensk˘ch bankoviek a sloven-sk˘ch mincí, a to aÏ do uplynutia zákonom za-kotven˘ch období v˘meny slovensk˘ch bankovieka slovensk˘ch mincí za eurá.

Návrh zákona tieÏ predpokladá, Ïe banky budúku dÀu zavedenia eura povinné automatickya bezodplatne prepoãítaÈ podºa konverznéhokurzu a premeniÈ na eurá v‰etky bezhotovostnépeÀaÏné prostriedky, ktoré budú v nich uloÏenéalebo ktoré poskytli v slovensk˘ch korunách.

Povinné duálne zobrazovanie cien, platieba in˘ch hodnôt, ktoré budú musieÈ byÈ uvádza-né v slovensk˘ch korunách a aj v eurách, sa zaã-ne 30 kalendárnych dní po urãení konverznéhokurzu pre prechod zo slovenskej meny na menueuro a skonãí sa jeden rok po zavedení meny eurona Slovensku. Celková navrhnutá dæÏka obdobiaduálneho zobrazovania cien, platieb a in˘ch hod-nôt teda bude pribliÏne jeden a pol roka, z tohopribliÏne pol roka pred zavedením meny eurona Slovensku a jeden rok po zavedení meny eurona Slovensku. Duálnemu zobrazovaniu budúpodliehaÈ predov‰etk˘m koneãné sumy cien to-varov a sluÏieb, ale aj koneãné sumy ãist˘chmiezd, platov a in˘ch príjmov.

Poãas obdobia duálneho zobrazovania cien,platieb a in˘ch hodnôt a tieÏ pri samotnom za-vedení eura sa bude podºa konverzného kurzu vy-konávaÈ aj premena a prepoãet cien, peÀaÏn˘chsúm, menovit˘ch hodnôt základného imaniaprávnick˘ch osôb, menovit˘ch hodnôt vkladov doimania (podielov na imaní) právnick˘ch osôb,menovit˘ch hodnôt cenn˘ch papierov a ìal‰íchfinanãn˘ch a majetkov˘ch hodnôt zo slovenskejmeny na menu euro. Návrh zákona osobitneupravuje postup pri vykonávaní prepoãtov a pre-meny zo slovenskej meny na eurá v prípade me-novit˘ch hodnôt cenn˘ch papierov, ako aj meno-vit˘ch hodnôt základn˘ch imaní a vkladov do zá-kladn˘ch imaní právnick˘ch osôb, predov‰etk˘mobchodn˘ch spoloãností a druÏstiev.

Návrh zákona o zavedení meny euro v SR ob-sahuje aj ustanovenia o dohºade a kontrole naddodrÏiavaním pravidiel a povinností pri prípravena prechod a pri prechode zo slovenskej meny namenu euro. Pritom návrh zákona predpokladá,Ïe tento dohºad a kontrolu budú v rámci svojejvecnej pôsobnosti vykonávaÈ Slovenská obchod-ná in‰pekcia, cenové kontrolné orgány, orgányna ochranu spotrebiteºa vrátane obcí, Národnábanka Slovenska a ìal‰ie orgány dohºadu, a tov rozsahu ich teraj‰ej vecnej pôsobnosti. To zna-mená, Ïe napríklad obce budú oprávnené tentodohºad a kontrolu vykonávaÈ na trhoviskácha trhov˘ch miestach. Kºúãové postavenie pri tom-to dohºade a kontrole v‰ak bude maÈ Slovenskáobchodná in‰pekcia, cenové kontrolné orgánya Národná banka Slovenska.

SúãasÈou predloÏeného návrhu zákona o zave-dení meny euro v SR (v ãlánkoch II. aÏ XXIX.) sú

BI

AT

EC

I N F O R M Á C I E

32 roãník 15, 7/2007

aj sprievodné novely viacer˘ch zákonov, najmä zá-kona o Národnej banke Slovenska, zákona o Naj-vy‰‰om kontrolnom úrade SR, Obchodnéhozákonníka, ìalej zákonov z oblasti cenn˘ch pa-pierov, investiãn˘ch sluÏieb, kolektívneho inves-tovania, poisÈovníctva, bankovníctva a ochranybankov˘ch vkladov, dôchodkového sporenia a so-ciálneho poistenia, ako aj novely viacer˘ch ìal-‰ích zákonov. Tieto sprievodné novely obsahujúpredov‰etk˘m úpravy súvisiace s prípravou nazavedenie meny euro v SR a s prechodom z do-teraj‰ej slovenskej meny na menu euro pri zave-dení meny euro v SR. Pritom osobitne dôleÏitá jenovela zákona o Národnej banke Slovenska (as Àou súvisiaca novela zákona o Najvy‰‰om kon-trolnom úrade SR), pretoÏe novelizácia zákonao Národnej banke Slovenska, ktor˘ doteraz ob-sahuje v‰eobecnú právnu úpravu v oblasti sloven-skej meny, je kºúãová na dosiahnutie kompatibi-lity slovenskej legislatívy s legislatívou Európskejúnie/Európskych spoloãenstiev o národn˘ch cen-trálnych bankách ãlensk˘ch ‰tátov EÚ zaãlenen˘chdo eurozóny a teda aj na splnenie legislatívnychpodmienok na zavedenie meny euro podºa po-Ïiadaviek Európskej únie/Európskych spoloãen-stiev. Návrhom zákona sa tieÏ predpokladá úpra-va ustanovení o funkãn˘ch obdobiach ãlenovBankovej rady NBS.

Nadobudnutie úãinnosti návrhu zákona o za-vedení meny euro v SR sa navrhuje od 1. januá-ra 2008, priãom v‰ak kºúãové ustanovenia toh-to zákona sa budú reálne aplikovaÈ aÏ od urãe-nia konverzného kurzu a odo dÀa zavedeniameny euro v SR, respektíve nadobudnú úãinnosÈaÏ odo dÀa zavedenia meny euro v Slovenskej re-publike (cieºom národného plánu je 1. január2009). Podºa pravidiel platn˘ch pre eurozónuv‰ak o dátume zavedenia meny euro v Slovenskejrepublike nerozhodnú slovenské in‰titúcie, alerozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení,Ïe Slovenská republika splnila v‰etky poÏiadavkya podmienky (tzv. maastrichtské ekonomickékonvergenãné kritériá) na zavedenie meny euro.

DDÀÀaa 33.. jjúúllaa 22000077 ssaa uusskkuuttooããnniilloo 2244.. rrookkoovvaanniieeBBaannkkoovveejj rraaddyy NNáárrooddnneejj bbaannkkyy SSlloovveennsskkaa ((BBRRNNBBSS)) ppoodd vveeddeenníímm jjeejj gguuvveerrnnéérraa IIvvaannaa ··rraammkkaa.. • BR NBS schválila Správu o plnení a postupe prí-prav na zavedenie eura v NBS. Príprava postupu-je v súlade s intern˘m plánom NBS na zavedenieeura a s Národn˘m plánom zavedenia eura v SR. • BR NBS prerokovala a schválila Stratégiu zave-denia eura do hotovostného peÀaÏného obehua sÈahovanie a niãenie slovenskej meny v Národ-nej banke Slovenska, ktorá bola vypracovaná nazáklade Národného plánu zavedenia eura v Slo-venskej republike.

STRATÉGIA ZAVEDIA EURADO HOTOVOSTNÉHO PE≈AÎNÉHO OBEHUA SËAHOVANIE A NIâENIE SLOVENSKEJ MENY

Cieºom materiálu je vytvoriÈ v NBS základnépodmienky na úspe‰né zavedenie eura do hoto-vostného peÀaÏného obehu a zabezpeãiÈ dosta-

toãné mnoÏstvo eurov˘ch bankoviek a eurov˘chmincí.

Predpokladá sa, Ïe pre potreby predzásobeniaa druhotného predzásobenia, pre obdobie duál-neho obehu a celého roka 2009 a to tak pre obehako aj pre zásoby v NBS bude treba zabezpeãiÈokolo 188 mil. kusov eurov˘ch bankoviek a oko-lo 400 mil. kusov eurov˘ch mincí. ZapoÏiãaniu eu-rov˘ch bankoviek z vybranej národnej centrálnejbanky Eurosystému, predzásobeniu a druhotné-mu predzásobeniu subjektov predzásobenia a dru-hotného predzásobenia bude predchádzaÈ eta-pa uzatvárania zmluvn˘ch dohôd. Zmluvné do-hody budú musieÈ spæÀaÈ minimálne poÏiadavky,ktoré vychádzajú z Usmernenia Európskej centrál-nej banky o niektor˘ch prípravách na prechod nahotovostné euro a predzásobení a druhotnompredzásobení eurov˘mi bankovkami a eurov˘mimincami mimo eurozóny (ECB/2006/9).

Materiál sa ìalej zaoberá konkrétnymi ná-vrhmi, ktoré musí prijaÈ NBS, aby zabezpeãiladistribúciu, úschovu a spracovávanie eurovej ho-tovosti vo svojich vlastn˘ch úschovn˘ch mies-tach.

So zavedením eura do hotovostného peÀaÏné-ho obehu bezprostredne súvisí sÈahovanie sloven-skej meny z obehu a jej následné niãenie. Pred-pokladá sa, Ïe proces sÈahovania slovenskej menysa zaãne e‰te pred 1. januárom 2009 a tomu jepotrebné prispôsobiÈ spracovateºskú a úschovnúkapacitu. Z obehu by sa malo stiahnuÈ 148,2mil. kusov slovensk˘ch bankoviek a 453 mil. ku-sov slovensk˘ch mincí. Niãenie slovensk˘ch ban-koviek a mincí zaãne uÏ s procesom predzásobe-nia eurom a bude zabezpeãené NBS.

DDÀÀaa 1100.. jjúúllaa 22000077 ssaa uusskkuuttooããnniilloo 2255.. rrookkoovvaa--nniiee BBaannkkoovveejj rraaddyy NNáárrooddnneejj bbaannkkyy SSlloovveennsskkaa ((BBRRNNBBSS)) ppoodd vveeddeenníímm jjeejj gguuvveerrnnéérraa IIvvaannaa ··rraammkkaa.. • BR NBS prerokovala návrh opatrenia Národnejbanky Slovenska, ktor˘m sa mení a dopæÀa opat-renie Národnej banky Slovenska ã. 15/2004o vlastn˘ch zdrojoch finanãného konglomerátua o majetkovej angaÏovanosti finanãného kong-lomerátu v znení opatrenia Národnej banky Slo-venska ã. 13/2006.

Opatrením sa dosiahne legislatívna ãistota tex-tu novelizovaného opatrenia a vy‰‰ia kvalita práv-nej normy, keìÏe v období od zaãiatku roka2004 aÏ do konca roka 2006 do‰lo v právnychpredpisoch v oblasti finanãného trhu k viacer˘mv˘znamn˘m zmenám a tieto je z hºadiska vyko-návania potrebn˘ch v˘poãtov podºa novelizova-ného opatrenia Ïiaduce zohºadniÈ.

Opatrenie nadobudne úãinnosÈ 1. septembra2007. • BR NBS prerokovala materiál Správa o finanã-nej stabilite za rok 2006. Materiál bude v plnomznení publikovan˘ na internetovej stránke NBS dokonca júla tohto roka.

BI

AT

EC

Informaãné materiály o zavedení eura vydala Európska komisia, Európska centrálna banka a Národná banka Slovenska. Záujemcovia si ichmôÏu objednaÈ a v dohodnutom termíne pre-vziaÈ na adrese: Národná banka Slovenska,oddelenie komunikácie, Imricha Karva‰a 1,813 25 Bratislava, e-mail: webmaster@nbs.sk.

BI

AT

EC