September 2007 Roãník 15 ODBORN¯ BANKOV¯ âASOPIS BIATEC · loãnej v˘stave so slovinsk˘mi eurov˘mi mincami, ktoré sú uÏ v obehu. Slovinsko 2007 – Slovensko 2009 sa na-z˘va

BI

AT

EC

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

9September 2007Roãník 15

ODBORN¯BANKOV¯âASOPIS

BI

AT

EC Slovinsko 2007 – Slovensko 2009

Informaãné stretnutia o eureNeformálne stretnutia s médiami na tému euro

pokraãovali aj v auguste. Organizoval ich Pra-covn˘ v˘bor pre komunikáciu spolu so splnomoc-nencom vlády SR pre zavedenie eura na Sloven-sku Igorom Barátom.

Nové a navrhované eurové mince sa predstavujú v Slovenskom in‰titúte vo Var‰ave. Putovná v˘stavaSlovenské eurové mince, ktorá uÏ bola in‰talovaná voviacer˘ch mestách Slovenska, doputovala aÏ do Var‰a-vy. V Galérii Slovenského in‰titútu vo Var‰ave sa slo-venské v˘tvarné návrhy eurov˘ch mincí stretli na spo-loãnej v˘stave so slovinsk˘mi eurov˘mi mincami, ktorésú uÏ v obehu. Slovinsko 2007 – Slovensko 2009 sa na-z˘va v˘stava, ktorú otvoril b˘val˘ veºvyslanec Slovin-ska na Slovensku a súãasn˘ veºvyslanec Slovinska v Poº-sku J. E. Drofenik. JoÏef Drofenik v úvodnom slove zdô-raznil najmä to, Ïe komisia Národnej banky Slovinskapri v˘bere návrhov na eurové mince prihliadala natémy historické, kultúrne a takisto prírodné ‰pecifikákrajiny, ktoré mali byÈ na rubovej strane mincí. Tak na-príklad Slovinsko má na rube jednej z mincí Triglav, naj-kraj‰iu a najznámej‰iu slovinskú horu. Podobne sloven-sk˘ návrh eurovej mince má na rubovej strane KriváÀ.

Riaditeºka Slovenského in‰titútu podãiarkla najmäedukatívny charakter expozície a pri predstavovaní v˘t-varn˘ch návrhov, makiet a plagátov priblíÏila prítom-n˘m zástupcom veºvyslanectiev, umelcom, novinároma priateºom Slovenského in‰titútu slovenskú históriu,postavy z kultúrneho Ïivota, politiky a v˘znamné prí-rodné krásy Slovenska, ktoré predstavujú vystavovanésúÈaÏné návrhy i víÈazné modely.

(ca)

Na fotografii zºava Greti Borojeviã, konzulka Slovinska v Poºsku,JoÏef Drofenik, veºvyslanec Slovinska v Poºsku, Cecília Kandráãová,

radkyÀa veºvyslanca a riaditeºka Slovenského in‰titútu v Poºsku, Milan Ko‰ão, zástupca veºvyslanca Slovenska v Poºsku.

Na jednom zo stretnutí informovali aj NadeÏda Machútová,ústredná riaditeºka Slovenskej obchodnej in‰pekcie (pri pred-sedníckom stole prvá sprava) a Eva Szabóová, riaditeºkaodboru ochrany spotrebiteºa Ministerstva hospodárstva SR.

Foto

: Pav

el K

ocha

n

Foto

: Cec

ília

Kand

ráão

vá

Na fotografii Martin ·uster, predseda Pracovného v˘borupre komunikáciu (druh˘ zºava) a Jana Kováãová, hovor-kyÀa NBS (tretia zºava).

BI

AT

EC

N A A K T U Á L N U T É M U

Odhad spotrebnej funkcie a prognóza spotreby . . . . . . . . . . . . . . 2

(Matú‰ Senaj)

V˘menné relácie v zahraniãnom obchode . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

(Ing. Marián Osúch)

E U R Ó P S K E F O N D Y

Nástroje podpory regionálneho rozvoja na Slovensku . . . . . . . . . . 9

(Mgr. Milo‰ Mrva)

VyuÏitie finanãn˘ch prostriedkov z predvstupov˘ch

a ‰trukturálnych fondov, 2. ãasÈ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

(doc. Dr. Ing. Anna Polednáková, Ing. Norman Polednák)

C E N N É P A P I E R E

Miera investiãného v˘nosu pokladniãn˘ch poukáÏok. . . . . . . . . . 16

(doc. Ing. BoÏena Hrvoºová, CSc., Mgr. art Luká‰ Haru‰tiak)

N Á R O D O H O S P O D Á R S K E O T Á Z K Y

Vecné aspekty v˘voja deficitu obchodnej bilancie SR

v rokoch 2004 – 2006 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

(Ing. Ján Halu‰ka, PhD., Ing. Miroslav Kºúãik)

F I N A N Č N Á A N A L Ý Z A

Zhodnotenie finanãnej situácie vybran˘ch bánk skupiny

Intesa Sanpaolo v Srbsku, Chorvátsku a na Slovensku . . . . . . . . . 24

(Ing. Martin Kraãinovsk˘, doc. Ing. Eva Kafková, PhD.)

P O S T R E H Y - P O D N E T Y

Poistná zmluva – vybrané problémy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30

(JUDr. SoÀa Kubincová , PhD.)

I N F O R M Á C I E

Z rokovania Bankovej rady NBS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

O B S A H

BIATECOdborn˘ bankov˘ ãasopisSeptember 2007

Vydavateº:Národná banka Slovenska

Redakãná rada:Ing. Ivan ·ramko (predseda)prof. Ing. Irena Hlavatá, CSc.Ing. ·tefan Králikdoc. Ing. Jozef Makúch, PhD.doc. Ing. Anna Pilková, CSc. MBAIng. Monika Siegelová

Redakcia:Ing. Alica Polónyiovátel.: 02/5787 [email protected]. Dagmar Kri‰tofiãovátel.: 02/5787 [email protected] redakcie:NBS, redakcia BIATECImricha Karva‰a1, 813 25 Bratislavafax: 02/5787 1128Objednávky na inzerciu prijíma redakcia:tel.: 02/5787 2153e-mail: [email protected]

Poãet vydaní: 12-krát do rokaCena v˘tlaãku pre predplatiteºov: 21 SkRoãné predplatné: 252 Sk Po‰tovné hradí predplatiteº.Voºn˘ predaj: predajné miesta Vydavateºstva ELITA v Bratislave: Klincová 35,Blagoevova 14 – 16, Dolnozemská cesta 1/ACena v˘tlaãku vo voºnom predaji: 35 Sk

Objednávky na predplatné v SR a do zahraniãia, reklamácie, distribúcia:VERSUS, a. s., Expediãné stredisko,Pribinova 21, 819 46 Bratislavatel.: 02/5728 0368, fax: 02/5728 0148e-mail: [email protected]ín odovzdania rukopisov: 17. 9. 2007Dátum vydania: 26. 9. 2007Registraãné ãíslo: MK SR 698/92ISSN 1335 - 0900

Grafická úprava: Bedrich SchreiberTypo & lito: AppleStudio, BratislavaTlaã: TlaãiareÀ DÓ·A, s. r.o., Bratislava

Anglick˘ preklad vybran˘ch ãlánkov je na internetovej stránke Národnej bankySlovenska: http://www.nbs.sk

V‰etky práva sú vyhradené. Akékoºvekreprodukcie tohto ãasopisu alebo jeho ãasti a iné publikovanie vrátane jeho elektronickejformy nie sú povolené bez predchádzajúcehopísomného súhlasu vydavateºa.

1roãník 15, 9/2007

BI

AT

EC Odhad spotrebnej funkcie

a prognóza spotreby1

Matú‰ Senaj, Národná banka Slovenska

ÚVODV úvode predstavíme najznámej‰ie práce, kto-

ré sa zaoberajú modernou teóriou spotreby.2

Keynes uviedol v roku 1935 svoju teóriu absolút-neho príjmu, kde tvrdil, Ïe spotreba je funkcioudisponibilného príjmu. Neskor‰í empirick˘ v˘-skum v‰ak dospel k záveru, Ïe tento vzÈah nevy-svetºuje dostatoãne správanie agregovan˘ch úda-jov. Teória Ïivotného cyklu predpokladá, Ïe spo-treba predstavuje kon‰tantnú ãasÈ zo súãasnejhodnoty celoÏivotného príjmu. Jej základy polo-Ïili Modigliani a Brumberg (1954). Táto teóriatvrdí, Ïe sklon k spotrebe je niÏ‰í u mlad˘ch do-mácností ako u domácností star‰ích osôb, ktoréÏijú z úspor. Agregátna spotreba potom závisíokrem príjmu a bohatstva aj od demografick˘chzmien. Roz‰írenie Keynesovej teórie predstavilFriedman (1957). Jeho teória permanentnéhopríjmu rozdeºuje spotrebu a príjem na permanen-tnú a doãasnú ãasÈ a zah⁄Àa aj oãakávania o bu-dúcom príjme. Ak jednotlivec povaÏuje zmenu vosvojich príjmoch za doãasnú, nemá dôvod meniÈsvoje spotrebiteºské zvyky. Na druhej strane ak zis-tí, Ïe zmena v jeho príjmoch má trval˘ charakter,súãasne upraví aj svoju spotrebu. Podºa Friedma-novej teórie sú kºúãov˘mi determinantmi per-manentného príjmu aktíva spotrebiteºa, a niejeho aktuálny disponibiln˘ príjem. Dôveryhod-nosÈ teórie permanentného príjmu s racionálny-mi oãakávaniami je oslabená prítomnosÈou pre-káÏok pri získaní úveru „liquidity constraints“. Prá-ve existencia t˘chto prekáÏok spôsobuje, Ïespotreba je determinovaná viac súãasn˘mi ako bu-dúcimi príjmami a úroková miera nehrá v˘znam-nú úlohu pri rozhodovaní o spotrebe (napr. Halla Mishkin (1982)).

Na spomínané teoretické práce nadväzuje em-pirick˘ v˘skum, ktor˘ sa zaoberal odhadovanímspotrebnej funkcie. Takala (1995) tvrdí, Ïe zahrnu-tie premennej, ktorá reprezentuje bohatstvo, po-vedie k stabilnej‰ím odhadom spotrebnej funk-cie. Côté a Johnson (1998) pridali medzi krátko-dobé premenné obdobu slovenského indikátoraspotrebiteºskej dôvery (consumer attitudes in-dex). T˘mto krokom zv˘‰ili podiel vysvetlenej va-riancie závislej premennej a zv˘‰ili presnosÈ pre-

dikovania spotreby. Bredin a Cuthbertson (2001)modelovali spotrebnú funkciu pre âeskú republi-ku v rokoch 1993 aÏ 1995. Autori na‰li dlhodo-b˘ vzÈah medzi spotrebou, reálnymi mzdamia infláciou. Zistili tieÏ, Ïe veºkosÈ elasticity príjmo-vého efektu v˘znamne závisí od rozhodnutiao zaãlenení premennej nezamestnanosÈ do od-hadovaného modelu. Vybran˘m aspektom spo-treby v âR sa venovali aj Artl a kol. (2002). Vo svo-jej práci popisujú kointegraãn˘ vzÈah medzi se-zónne oãisten˘mi ãasov˘mi radmi reálnej spotrebya reálneho disponibilného príjmu. Vector error cor-rection model pre spotrebu domácností v ·paniel-sku navrhli Martínez-Carrascal a del Rio (2004),ktorí analyzovali vplyv úverov poskytnut˘ch do-mácnostiam na ich spotrebu. Efekt finanãnéhoa nehnuteºného majetku analyzovali napríklad Bo-ver (2006) a Sierminska a Takhtamanova (2007).

METODOLÓGIAV˘ber metodológie pouÏitej na odhadovanie

spotrebnej funkcie bol ovplyvnen˘ nestacionari-tou ãasov˘ch radov. Pri odhadoch spotrebnejfunkcie sa pouÏíva Johansenov prístup zaloÏe-n˘ na vector autoregression metodológii (VAR).Táto metodológia sa pouÏíva, podobne ako En-gel-Grangerov prístup, pri práci s nestacionárny-mi ãasov˘mi radmi. Je tieÏ vhodná na predikciev krátkodobom horizonte (Pindyck a Rubinfeld,1991). Gujarati (2003) tvrdí, Ïe prognózy získa-né touto metódou sú v mnoh˘ch prípadoch lep-‰ie ako tie, ktoré pochádzajú z komplexn˘ch si-multánnych modelov. Najprv v krátkosti pred-stavíme modely VAR a neskôr ukáÏeme, akopreviesÈ model VAR na model VEC.

Na ilustráciu uvedieme jednoduch˘ model VAR,pozostávajúci z dvoch endogénnych premen-n˘ch y1 a y2 (obidve sú nestacionárne typu I(1)).Kvôli jednoduchosti uvaÏujme dve oneskorenia(lagy):

ão je vo vektorovom zápise:

.


2 roãník 15, 9/2007

Koneãná spotreba domácností tvorí vo väã‰ine krajín viac ako polovicu hrubého domácehoproduktu. Preto je spotrebná funkcia jednou z najãastej‰ie diskutovan˘ch tém v teoretickeja tieÏ empirickej ekonomickej literatúre. Z pohºadu centrálnej banky je dôleÏité poznaÈelasticity ãi uÏ disponibilného príjmu alebo in˘ch premenn˘ch na spotrebu, ako aj vedieÈodhadnúÈ budúci v˘voj spotrebnej funkcie, pretoÏe táto veliãina vpl˘va na dopytovú zloÏkuinflácie. Pre Slovensko je to zvlá‰È v˘znamné, keìÏe rámcom menovej politiky SR jeinflaãné cielenie v podmienkach mechanizmu v˘menn˘ch kurzov ERM II.

y1,t = μ1 + a1,1y1,t−1 + a1,2y2,t−1 + b1,1y1,t−2 +b1,2y2,t−2 +ε1,ty2,t = μ2 + a2,1y1,t−1 + a2,2y2,t−1 + b2,1y1,t−2 +b2,2y2,t−2 +ε2,t ,

yt = μ + A1yt−1 + A2yt−2 +ε t

1 Tento príspevok je zhrnutímv˘skumnej ‰túdie NBS 1/2007s názvom Odhad spotrebnejfunkcie pre Slovensko a prognózaspotreby. Úplná verzia ‰túdie jedostupná na adrese:http://www.nbs.sk/PUBLIK/07_SEN1.PDF.

2 Detailn˘ prehºad teórie spotrebyposkytuje práca Fernandez-Corugedo (2004).


3roãník 15, 9/2007

V rovnici (2) vystupuje vektor endogénnychpremenn˘ch (yt), vektor kon‰tánt (μ), matice koe-ficientov oneskoren˘ch premenn˘ch (A1 a A2)a vektor odch˘lok (εt).

Zápis modelu VAR môÏeme prepísaÈ aj do error correction formy. Tak˘to model potom na-z˘vame vector error correction (VEC):

.

Na základe hodnosti odhadnutej matice Π vie-me rozhodnúÈ o tom, ãi sú premenné y1 a y2 ko-integrované a tieÏ o poãte kointegraãn˘ch vek-torov, priãom poãet kointegraãn˘ch vektorov jevÏdy niÏ‰í ako poãet endogénnych premenn˘ch.

ÚDAJENa modelovanie spotrebnej funkcie sme pouÏi-

li ‰tvrÈroãné údaje za roky 1996 aÏ 2005. Do od-hadov sme nezahrnuli najaktuálnej‰ie údaje za rok2006 preto, aby sme mohli porovnaÈ out ofsample prognózy spotreby s aktuálnymi hodno-tami. V‰etky ãasové rady boli prevedené na reál-ne hodnoty pomocou indexu spotrebiteºsk˘chcien a tieÏ boli sezónne oãistené. Uvedomujemesi, Ïe z koncepãného hºadiska by bolo lep‰ie po-uÏívaÈ deflátor spotreby, ale nie sme presvedãe-ní o spoºahlivosti údajov o deflátore. Po úpraveindexom spotrebiteºsk˘ch cien mali odhadnutémodely lep‰ie ‰tatistické vlastnosti ako pri pouÏi-tí deflátora spotreby. Navy‰e spomínan˘ deflátorsa môÏe meniÈ pri revízii údajov.

Modelovanou premennou je v tomto materiá-li premenná c, ktorá reprezentuje koneãnú spo-trebu domácností. Zdrojom údajov sú národné úãtyzostavované ·tatistick˘m úradom SR (v mil. Sk).

Podobne ako Côté a Johnson (1998) a Singh(2004) pouÏívame premenné, ktoré zachytávajújednak príjmovú elasticitu, a tieÏ efekt bohat-stva.

Príjmy domácností sú najãastej‰ie reprezento-vané hrub˘m disponibiln˘m dôchodkom (y). Ten-to ãasov˘ rad pochádza, podobne ako spotreba,z národn˘ch úãtov a je vyjadren˘ v mil. Sk. Oãa-kávame, Ïe disponibiln˘ príjem má pozitívny vplyvna spotrebu s elasticitou medzi 0 a 1.

O nieão komplikovanej‰í je v˘ber premennej prezachytenie efektu finanãného bohatstva. V lite-ratúre b˘va finanãné bohatstvo najãastej‰ieaproximované agregátom M2 (Artl a kol., 2001,Filáãek, 1999). Prípadne sa od agregátu M2 od-ãítajú bankové pôÏiãky3 (Bredin and Cuthbertson,2001). Ako proxy (reprezentant) sa pouÏívajúnapríklad aj kvázipeniaze (Singh, 2004). Najlep-‰ím rie‰ením v podmienkach Slovenska by bolopouÏitie údajov o finanãn˘ch aktívach domácnos-tí, ktoré sú tieÏ sledované v národn˘ch úãtoch.Nev˘hodou je ale fakt, Ïe k dispozícii sú iba roã-né údaje, ão znemoÏÀuje ich pouÏitie v tejto ana-l˘ze. Preto sme ako proxy pre finanãné bohatstvotestovali ‰tyri premenné.4 Menov˘ agregát M0,teda obeÏivo, menov˘ agregát M2, ktor˘ zah⁄Àaaj úspory v hotovosti. Neskôr sme menov˘ agre-gát M2 roz‰írili o aktíva domácností v podielov˘chfondoch5 (PF), ktoré sa v posledn˘ch rokoch stá-

vajú stále v˘znamnej‰ou ãasÈou úspor obyvateº-stva. A ako posledné proxy sme testovali súãetkvázipeÀazí, teda rozdiel medzi agregátmi M2a M1, a aktív v podielov˘ch fondoch. Zdrojomúdajov tohto typu je Národná banka Slovenska.6

Predpokladáme, Ïe elasticita bohatstva na spo-trebu bude kladná a men‰ia ako jeden.

V˘znamnú ãasÈ nefinanãného bohatstva domác-ností tvoria, zvlá‰È v poslednom období, nehnu-teºnosti. Pre úplnosÈ by preto bolo vhodné pridaÈdo modelu aj hodnotu nehnuteºností, ale tentoãasov˘ rad nie je za Slovensko k dispozícii. Mô-Ïeme v‰ak predpokladaÈ, Ïe vplyv nehnuteºnéhomajetku na spotrebu nie je v SR vysok˘, hlavnepre jeho niÏ‰iu likviditu. Na druhej strane, niek-toré empirické práce (napr. Sierminska a Takhta-manova, 2007) tvrdia, Ïe hodnota nehnuteºnos-tí má v rozvinut˘ch krajinách vy‰‰í vplyv na spo-trebu ako finanãné bohatstvo. Z toho pre násvypl˘va, Ïe je dôleÏité zaãaÈ sledovaÈ tento uka-zovateº aj na Slovensku.

Podºa publikovan˘ch empirick˘ch prác a dostup-nosti údajov za Slovensko sme identifikovali nie-koºko premenn˘ch, ktoré môÏu ovplyvniÈ spotre-bu. Jednou z nich je v˘‰ka úrokov˘ch sadzieb. Po-uÏívali sme medzibankové sadzby BRIBOR sosplatnosÈou 1, 3 a 6 mesiacov a tieÏ sadzby z po-skytnut˘ch úverov domácnostiam. Vy‰‰ie úroko-vé sadzby viac zatraktívnia sporenie a pravdepo-dobne tieÏ zníÏia dopyt po úveroch, to sa násled-ne môÏe premietnuÈ do poklesu koneãnejspotreby. Z tohto pohºadu majú úrokové sadzbynegatívny vplyv na spotrebu domácností. Na dru-hej strane vy‰‰ie úrokové sadzby spôsobia nárastfinanãn˘ch aktív domácností a ak je efekt bohat-stva kladn˘, vplyv úrokov˘ch sadzieb na spotre-bu bude tieÏ kladn˘.

Pozitívny vplyv na spotrebu má aj rast zames-tnanosti (zam), pretoÏe platí, Ïe ãím vy‰‰í je po-ãet pracujúcich, t˘m vy‰‰ie sú príjmy domácnos-tí. Tento efekt je v‰ak otázny, pretoÏe vplyv ras-tu zamestnanosti je uÏ zakomponovan˘ vo vy‰‰omdisponibilnom príjme domácností. Na druhej stra-ne, zamestnan˘ ãlovek má v porovnaní s neza-mestnan˘m lep‰ie oãakávania o budúcom príjme,ão podºa teórie Ïivotného cyklu zvy‰uje súãasnúspotrebu.

Do odhadovan˘ch rovníc môÏeme, podobneako Côté a Johnson (1998), zahrnúÈ indikátorspotrebiteºskej dôvery (ISD). Oãakávame, Ïe po-zitívne vyhliadky spotrebiteºov môÏu indikovaÈrast koneãnej spotreby. Údaje pre tento index po-chádzajú zo zisÈovania s názvom Spotrebiteºsk˘barometer.

ODHAD SPOTREBNEJ FUNKCIEOãakávame, Ïe premenné, ktoré pouÏívame, sú

nestacionárne a realizované formálne testy po-tvrdili platnosÈ tejto hypotézy. Na testovanie sta-cionarity sme pouÏili dva testy: Augmented Dic-key-Fuller test (ADF) a Kwiatkowski-Philips-Schmidt-Shin test (KPSS). Rozdiel medzi nimi jev tom, Ïe nulová hypotéza ADF testu predpokla-dá prítomnosÈ jednotkového koreÀa, zatiaº ão B

IA

TE

C

Δyt = μ + Πyt−1 + Γ1Δyt−1 +ε t

3 Odãítanie úverov neviedlov slovensk˘ch podmienkachk signifikantn˘m odhadom.

4 PouÏitie iba ãasti agregátu M2,ktorá obsahuje úspory obyvateº-stva, neviedlo k rozumn˘mv˘sledkom. ZdôvodÀujeme to t˘m,Ïe aj firmy vlastnia konkrétneosoby, a tak zv˘‰enie úspor firiemmoÏno tieÏ vnímaÈ ako zv˘‰eniebohatstva obyvateºstva. Preto jezrejme lep‰ie pouÏiÈ cel˘ agregátM2.

5 Údaje o podielov˘ch fondoch sasledujú vo v˘kazoch NBS len odroku 2004. Star‰ie údaje smezískali interpoláciou roãn˘chúdajov získan˘ch od Slovenskejasociácie správcovsk˘ch spoloãností.

6 Menové agregáty podºa národnejmetodiky.

BI

AT

EC nulová hypotéza KPSS testu hovorí o stacionár-

nosti skúmaného ãasového radu. Rovnaké v˘-sledky oboch testov tak v˘razne zniÏujú moÏ-nosÈ zamietnutia pravdivej nulovej hypotézy, prí-padne prijatia nesprávnej hypotézy. V˘sledkyoboch testov sú jednoznaãné pre v‰etky premen-né s v˘nimkou kvázipeÀazí7 a hovoria o tom, Ïeãasové rady nie sú stacionárne. Ich diferencie uÏstacionárne sú, preto ich povaÏujeme za inte-grované rádu 1, oznaãme I(1).

KeìÏe modelujeme vzÈahy medzi nestacionár-nymi premenn˘mi, ich vzájomná kointegráciamusí byÈ testovaná. Na v‰etky ‰tyri prezentova-né dlhodobé rovnice sme preto aplikovali Johan-senov kointegraãn˘ test, ktor˘ potvrdil existenciustacionárnej kombinácie premenn˘ch. MôÏemeteda tvrdiÈ, Ïe spotreba, disponibiln˘ príjem a bo-hatstvo sú kointegrované. Navy‰e, vo v‰etk˘ch prí-padoch bol nájden˘ práve jeden kointegraãn˘vektor pri pouÏití troch oneskorení, ão znamená,Ïe aktuálna spotreba je ovplyvnená hodnotamizo ‰tyroch predchádzajúcich kvartálov.

PouÏitím modelu vector error correction smemodelovali vzÈah medzi tromi premenn˘mi. Dlho-dobé koeficienty, získané t˘mto odhadom, pred-stavujú odhad parametrov spotrebnej funkcie,konkrétne elasticitu príjmu (α) a finanãného bo-hatstva (β).

kde νt je vektor prv˘ch diferencií endogénnychpremenn˘ch, ρ je vektor koeficientov prispôso-benia, γi predstavujú vektory odhadnut˘ch koe-ficientov pri oneskoreniach endogénnych pre-menn˘ch, γ0 a const sú kon‰tanty a ut je vekto-rom odch˘lok. V tomto v˘raze je poãet oneskoreníohraniãen˘ hodnotou p. Ako sme uÏ spomínali,v na‰ich odhadoch sa p rovná trom. Pre úplnosÈvyjadrime spomenuté vzÈahy aj formálnym zápi-som:

Odhady dlhodobého vzÈahu medzi spotrebou,disponibiln˘m príjmom a bohatstvom sú prezen-tované v tabuºke 1. UvaÏovali sme o ‰tyroch al-ternatívach s rôznymi definíciami bohatstva. V pr-vom modeli je bohatstvo aproximované obeÏivomM0, v druhom modeli je to menov˘ agregát M2.V treÈom modeli sme M2 roz‰írili o aktíva domác-ností v podielov˘ch fondoch a v poslednom mo-deli vystupuje súãet kvázipeÀazí a aktív v podie-lov˘ch fondoch.

Na základe veºkosti odhadnut˘ch koeficientovmôÏeme vylúãiÈ druh˘ model, pretoÏe príjmováelasticita nemôÏe byÈ vy‰‰ia ako 1. Z rovnakéhodôvodu môÏeme vylúãiÈ aj model 4. Navy‰e, akpouÏijeme ako proxy pre bohatstvo súãet kvázi-peÀazí (QM) a aktív v podielov˘ch fondoch, takodhadnut˘ koeficient pre takto definovanú pre-mennú je nesignifikantn˘. Dôvodom môÏe byÈfakt, Ïe obyvatelia si drÏia ãasÈ svojich úspor aj voforme obeÏiva. V âeskej republike pravidelnetretina respondentov uvádza, Ïe sporí vo formeobeÏiva (Artl a kol., 2001) a môÏeme predpokla-daÈ, Ïe porovnateºná situácia je aj na Slovensku.

Podºa ‰tatistick˘ch vlastností a ekonomickejinterpretácie preferujeme v˘ber modelu s agre-gátom M2 a podielov˘mi fondmi.9 Tento dlhodo-b˘ vzÈah kvantifikuje príjmovú elasticitu na 0,93a elasticita finanãného bohatstva je 0,34. Zna-mienka oboch koeficientov sú v súlade s na‰imioãakávaniami. Predpokladáme, Ïe pomerne vy-soké hodnoty koeficientu pri disponibilnom príj-me sú spôsobené prevaÏne dvoma faktormi. Jed-nak je to vysok˘ priemern˘ sklon k spotrebe (de-finovan˘ ako podiel spotreby na disponibilnompríjme) a tieÏ nízky objem úverov poskytnut˘chslovensk˘m domácnostiam. To znamená, Ïe hlav-n˘m determinantom spotreby domácností je hlav-ne ich disponibiln˘ príjem. Elasticita finanãnéhobohatstva je niÏ‰ia.

Odhad dlhodob˘ch elasticít pre Slovensko je po-rovnateºn˘ s odhadmi pre niektoré vyspelé sve-tové ekonomiky. Napríklad v Kanade zazname-nali príjmov˘ efekt a efekt bohatstva na úrovni0,98 a 0,36 (Côté a Johnson, 1998) a v USA0,59 a 0,31 (Lettau a Ludvigson, 2001). Pre Fín-sko boli tieto hodnoty odhadnuté na 0,71 a 0,23(Takala, 1995).

Pre krátkosÈ ãasového radu indikátora spotre-biteºskej dôvery (zisÈuje sa iba od roku 1999)sme túto premennú nezahrnuli medzi exogénnepremenné. Odhady na krat‰om ãasovom úsekuv‰ak potvrdili, Ïe pre Slovensko, na rozdiel od Ka-nady (Côté a Johnson, 1998), nemá v˘znamn˘vplyv na vysvetlenie krátkodobej odch˘lky spotre-by od jej rovnováÏnej hodnoty. Podobne ani pri-danie úrokov˘ch sadzieb nezlep‰ilo vlastnosti od-hadovan˘ch modelov.10 Nev˘znamnosÈ koeficien-tu úrokovej sadzby je pravdepodobne spôsobenát˘m, Ïe efekt úrokovej sadzby na spotrebu je aj


4 roãník 15, 9/2007

vt = ct−1 − const −αyt−1 − βat−1( )ρ +γ0 + γ iTvt−i

i=1

p

∑ +ut ,

vt =ΔctΔytΔat

⎛

⎝

⎜ ⎜ ⎜

⎞

⎠

⎟ ⎟ ⎟

ρ =ρ1ρ2ρ3

⎛

⎝

⎜ ⎜ ⎜

⎞

⎠

⎟ ⎟ ⎟ ,, ut =

u1,tu2,tu3,t

⎛

⎝

⎜ ⎜ ⎜

⎞

⎠

⎟ ⎟ ⎟ .

Tab. 1 Odhady koeficientov spotrebnej funkcie

ZZáávviisslláá pprreemmeennnnáá:: ct-1

MMooddeell 11 MMooddeell 22 MMooddeell 33 MMooddeell 44

const -1,19 -5,15 -3,75 -2,03

α 0,95 1,20 0,93 1,17(-12,97) (-17,26) (-13,23) (-17,31)

β m0t-1 0,16(-4,85)

β m2t-1 0,21(-2,78)

β m2t-1 + pft-1 0,34(-5,46)

β qmt-1 + pft-1 1,1*10-6

(2,6*10-5)

Poãet oneskorení 3 3 3 3

Poãet kointegraãn˘ch vektorov8 1 1 1 1

Zdroj: Vlastné v˘poãty.Poznámka: Hodnoty t-‰tatistík sú uvedené v zátvorkách.

7 Kvázipeniaze sú podºa KPSS testuintegrované rádu 2, no ADF testzamieta hypotézu o prítomnostijednotkového koreÀa pre prvúdiferenciu aj pre úroveÀ.

8 Podºa Johansenovho kointegraã-ného testu.

9 PouÏitie tzv. ãistého bohatstva,teda odãítanie stavu úverov odzvoleného proxy, neviedlok rozumn˘m v˘sledkom.

10 Ani Goh a Downing (2002)nezistili v˘znamn˘ vzÈah medziúrokov˘m sadzbami a spotreboudomácností v krátkodobej‰pecifikácii.

11 Testovanie ìal‰ích spôsobovprognózovania spotreby domác-ností v SR je v práci Senaj (2007).

12 Root mean square percentageerror.


5roãník 15, 9/2007

v dlhodobom, aj v krátkodobom vzÈahu zahrnu-t˘ v premennej reprezentujúcej bohatstvo. Ani po-uÏitie reálnych úrokov˘ch sadzieb nezabezpeãi-lo v˘znamnosÈ ich koeficientov.

PROGNÓZOVANIE SPOTREBYV tejto ãasti prezentujeme prognózu koneãnej

spotreby domácností pomocou modelu VEC. V˘-hodou tohto spôsobu prognózovania spotreby je,Ïe v‰etky tri premenné sú povaÏované za endo-génne, a teda na seba vzájomne vpl˘vajú. Testo-vali sme viacero spôsobov prognózovania spotre-by, najpresnej‰ie prognózy sme dosiahli pouÏitímmodelu VEC roz‰íreného o exogénne premenné.11

Model VEC obsahuje tri premenné, spotrebudomácností, disponibiln˘ príjem a proxy pre bo-hatstvo, vyjadrené agregátom M2 roz‰íren˘mo aktíva v podielov˘ch fondoch. Do krátkodobej‰pecifikácie sme pridali exogénnu premennú za-mestnanosÈ a tieÏ dve umelé (dummy) premen-né, z ktor˘ch jedna nadobúda hodnotu v prvom‰tvrÈroku 2003, druhá v prvom ‰tvrÈroku 2004.Toto roz‰írenie modelu v˘znamne zlep‰ilo sle-dované ukazovatele a t˘m aj schopnosÈ prognó-zovaÈ budúci v˘voj koneãnej spotreby domác-ností.

V tabuºke 2 sa nachádzajú ukazovatele, na zá-klade ktor˘ch môÏeme posúdiÈ presnosÈ dynamic-kej ex post prognózy v období rokov 2003 aÏ2005.

Na grafoch 1 aÏ 3 sú znázornené prognózy jed-notliv˘ch premenn˘ch.

Vybran˘m modelom sme vytvorili prognózu naroky 2007 a 2008. Oãakávané hodnoty exogén-nej premennej zamestnanosti ãerpáme zo stred-nodobej predikcie NBS. Zvolen˘ model predpove-dá pokraãovanie rastu spotreby domácností naúrovni 6,5 aÏ 7 %. Vykonali sme aj anal˘zu citli-vosti, kde sme sledovali v˘voj prognózy pri zníÏe-ní predpokladaného rastu zamestnanosti o 1 a 2p. b. (graf 4). Zistili sme, Ïe zníÏenie rastu zames-tnanosti o 1 p. b. sa prejaví v zníÏení rastu koneã-nej spotreby domácností o 1 aÏ 1,5 p. b. TakÏeaj pri pesimistickej‰om scenári, keì zamestna-nosÈ porastie o 2 p. b. pomal‰ie, ako sa oãakáva,bude reálna spotreba domácností rásÈ priemerneo 4,5 %. B

IA

TE

CLiteratúra1. Artl, J. a kol.: Nûkteré aspekty

spotfiební funkce v podmínkachâeské republiky 90. let. Politickáekonomie ã.1. Praha 2002.

2. Bover, O.: Wealth Effects onConsumption: MicroeconometricEstimates from a New Survey ofHousehold Finances. CEPRDiscussion Paper No. 5874. London2006.

3. Bredin, D. a Cuthbertson, K.:Liquidity Effects and PrecautionarySaving in The Czech Republic.Central Bank of Ireland TechnicalPaper 4/RT/01. Dublin 2001.

4. Côté, D. a Johnson, M.: ConsumerAttitudes, Uncertainty, andConsumer Spending. Bank ofCanada Working Paper 98-16.Ottawa 1998.

5. Fernandez-Corugedo, E.: Con-sumption theory. Handbooks inCentral Banking. Bank of England,London 2004.

6. Filáãek, J.: Model spotfiebydomácností v letech 1994 – 1998.Finance a úvûr, 49, ã. 9. str. 427 –437. Praha 1999.

7. Friedman, M.: A Theory of theConsumption Function. PrincetonUniversity Press. Princeton 1957.

8. Gujarati, D. N.: Basic Econometrics.The McGraw-Hill Companies, Inc.New York 2003.

9. Hall, R. E. a Mishkin, F. S.: Thesensitivity of consumption totransitory income: estimates frompanel data on households.Econometrica 50, 1982.

10. Lettau, M. a Ludvigson, S.:Consumption, Aggregate Wealthand Expected Stock Returns. TheJournal of Finance, No. 3. str. 815– 849, 2001

11. Martínez-Carrascal, C. a del Río,A.: Household borrowing andconsumption in Spain: A VECMapproach. Banco de Espanaworking paper N. 0421, 2004.

12. Modigliani, F. a Brumberg, R.:Utility analysis and the consumpti-on function: An interpretation ofcross-section data. Kurihara, K.K.(ed.): Post-Keynesian Economics1954.

13. Pindyck, R. S. a Rubenfield, D. L.:Econometric Models &EconomicForecasts. The McGraw-HillCompanies, Inc. New York 1991.

14. Senaj, M.: Odhad spotrebnejfunkcie pre Slovensko a prognózaspotreby. V˘skumná ‰túdia 1/2007,Národná banka Slovenska,Bratislava.

15. Singh, B.: Modeling real privateconsumption expenditure-anempirical study on Fiji. ReserweBank of Fiji Working Paper, 2004.

16. Sierminska, E. a Takhtamonova, Y.:Wealth Effects out of Financial andHousing Wealth: Cross Countryand Age Group Comparisons.Federal Reserve Bank of SanFrancisco working paper 2007-01.San Francisco 2007.

17. Takala, K.: The ConsumptionFunction Revisited: An ErrorCorrection Model For FinnishConsumption. Bank of FinlandDiscussion Papers 20/95. Helsinky1995.

Tab. 2 Ukazovatele presnosti prognózovaniaspotreby

Proxy pre bohatstvo M2+PF

Exogénne premenné Áno

c 0,730Upraven˘ R2 y 0,547

a 0,086

c 0,58 %RMSP index12 y 0,47 %

a 1,68 %

Zdroj: Vlastné v˘poãty.

Graf 1 Koneãná spotreba domácností

Graf 2 Proxy pre bohatstvo (M2+pf)

Graf 3 Hrub˘ disponibiln˘ dôchodok

Graf 4 Anal˘za citlivosti prognózy

Zdroj: Vlastné v˘poãty.Poznámka: Dynamická prognóza (obdobie 2003:1, 2005:4).



Zdroj: Vlastné v˘poãty.Poznámka: V cenách z roku 1995. Sezónne oãistené údaje.

140 000

120 000

100 000

80 000

rast zamestnanosti niÏ‰í o 1 p.b.

1Q199

61Q

1997

1Q199

81Q

1999

1Q200

01Q

2001

1Q200

21Q

2003

1Q200

41Q

2005

1Q200

61Q

2007

1Q200

8

základny scenár

rast zamestnanosti niÏ‰í o 2 p.b.

120 000

110 000

100 000

90 000

80 000

prognóza skutoãnosÈ1Q1996

1Q19971Q1998

1Q19991Q2000

1Q20011Q2002

1Q20031Q2004

1Q2005

480 000

450 000

420 000

390 000

360 000


1Q19971Q1998

1Q19991Q2000

1Q20011Q2002

1Q20031Q2004

1Q2005

120 000

110 000

100 000

90 000

80 000


1Q19971Q1998

1Q19991Q2000

1Q20011Q2002

1Q20031Q2004

1Q2005

BI

AT

EC V˘menné relácie

v zahraniãnom obchodeIng. Marián Osúch, Národná banka Slovenska

TEORETICKÉ V¯CHODISKÁV˘menné relácie v zahraniãnom obchode (terms

of trade – ToT) vyjadrujú vzájomn˘ vzÈah zmenycien v˘vozu k cenám dovozu. Matematick˘m vy-jadrením tohto vzÈahu je nasledujúci zápis:

kde Pexport je cenov˘ index v˘vozu a Pimport je ce-nov˘ index dovozu.

Ako cenové indexy sa väã‰inou pouÏívajú def-látory v˘vozu a dovozu tovarov a sluÏieb z národ-n˘ch úãtov.1 Z medzinárodn˘ch in‰titúcií publiku-je v˘menné relácie Európska komisia v ‰tatistic-kej prílohe v rámci svojich pravideln˘chekonomick˘ prognóz (jar, jeseÀ).

V prípade, Ïe ceny v˘vozu rastú r˘chlej‰ie (ale-bo klesajú pomal‰ie) ako ceny dovozu, index ToTje vy‰‰í neÏ 100. To znamená, Ïe sa cenové pod-mienky v zahraniãnom obchode zlep‰ili a krajina

je schopná pri rovnakom fyzickom objeme v˘vo-zu doviezÈ viac tovarov a sluÏieb. V opaãnomprípade, ak je index ToT niÏ‰í ako 100, rástli r˘-chlej‰ie (alebo klesali pomal‰ie) ceny dovozu v po-rovnaní s cenami v˘vozu.

Niektorí ekonómovia povaÏujú ToT za jedenz indikátorov Ïivotnej úrovne krajiny. Podºa ná-zoru in˘ch, v˘voj ToT nemusí byÈ totoÏn˘ s v˘vo-jom Ïivotnej úrovne, nakoºko ToT niã nehovoriao v˘voji objemu exportu krajiny, ale iba o relatív-nych zmenách medzi krajinami. Na posúdeniezmien Ïivotnej úrovne by bolo treba analyzovaÈaj zmeny v objemoch zahraniãného obchodu,zmeny v produktivite práce, alokácii zdrojov ãizmeny kapitálov˘ch tokov.

Vplyv v˘menn˘ch relácií na v˘konnosÈ ekono-miky zachytáva alternatívny ukazovateº reálnyhrub˘ domáci dôchodok (RHDD). Pri ‰tandardnepouÏívanom ukazovateli HDP v stálych cenách sanerozli‰uje rôzny charakter cien, teda cien tova-rov doma vyroben˘ch a spotrebovan˘ch a cienv zahraniãnom obchode Zmeny cien dovozova v˘vozov tovarov a sluÏieb majú v‰ak vplyv nareálny dôchodok, pretoÏe zlep‰ujúce sa ToT môÏuzvy‰ovaÈ domácu spotrebu, príp. investície.

Dlhodob˘ priazniv˘ v˘voj ToT vyjadruje zvy‰u-júcu sa konkurencieschopnosÈ krajiny, ão má zanásledok r˘chlej‰í rast RHDD ako rast HDP. Sú-ãasne je odrazom priazniv˘ch kvalitatívnych zmienv ekonomike.

Reálny hrub˘ domáci dôchodok moÏno vypo-ãítaÈ ako súãet reálneho HDP a strát/ziskov zo za-hraniãného obchodu (Trading gains/losses – T):

RHDD = HDP v stálych cenách + T

T = (X – M)/P – (X/ Pexport – M/ Pimport),

kde X je v˘voz tovarov a sluÏieb, M dovoz tova-rov a sluÏieb, P priemern˘ deflátor v˘vozu a do-vozu, Pexport deflátor v˘vozu, Pimport deflátor do-vozu.

V¯VOJ TOT A RHDD V SRPre Slovenskú republiku je charakteristick˘

dlhodob˘ nepriazniv˘ v˘voj v˘menn˘ch relácií.V rokoch 2000 – 2006 poklesli v˘menné relácieo 2,3 p. b. (graf 1). S v˘nimkou roku 2002, keìdo‰lo k medziroãnému zlep‰eniu, je v˘voj ToTv porovnaní s predchádzajúcim rokom nepriaz-niv˘. Treba v‰ak poznamenaÈ, Ïe relatívne veºk˘rozdiel v˘vozn˘ch a dovozn˘ch cien v roku 2006je pravdepodobne v˘sledkom pôsobenia cienropy a transferu ziskov. Oãakávame preto, Ïe re-vízia ·Ú SR rok 2006 e‰te skoriguje.


6 roãník 15, 9/2007

ToT =P

. 100,import

Pexport

Graf 1 V˘voj v˘menn˘ch relácií v SR (rok 2000 = 100)

101

100

99

98

97

96

952001 2002 2003 2004 2005 2006

Graf 2 Terms of trade (medziroãná zmena v %)

Zdroj: Vlastné v˘poãty na základe údajov ·Ú SR.


2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

-0,5

-1,0

-1,5

-2,0

-2,52Q2003 4Q2003 2Q2004 4Q2004 2Q2005 4Q2005 2Q2006 2Q20074Q2006

1 MoÏno pouÏiÈ aj cenové indexy zo‰tatistiky zahraniãného obchodu,ktoré sa vypoãítavajú pomocoutzv. cenov˘ch reprezentantov nazáklade mesaãného zisÈovania.KeìÏe v‰ak neexistuje harmonizo-vaná ‰tatistika cien zahraniãnéhoobchodu , takto vypoãítané ToT sa budú lí‰iÈ od ToT vypoãítan˘chz národn˘ch úãtov.


7roãník 15, 9/2007

Z hºadiska jednotliv˘ch ‰tvrÈrokov je v˘voj ToTnerovnomern˘. Po viac ako roku (naposledy v 3. ‰tvrÈroku 2005) do‰lo v 1. ‰tvrÈroku 2007k medziroãnému zlep‰eniu ToT, keì bol pokles do-vozn˘ch cien väã‰í ako pokles cien v˘vozu. Me-dziroãné zlep‰ovanie pokraãovalo aj v 2. ‰tvrÈro-ku 2007 (graf 2).

Ak chceme identifikovaÈ vplyv cenového v˘-voja v zahraniãnom obchode na rast ekonomikyna báze deflátorov, je moÏné vychádzaÈ z dekom-pozície v˘vozov i dovozov v˘robkov a sluÏieb na cenovú a objemovú (mnoÏstevnú) zloÏku. Od1. ‰tvrÈroka 2006 dochádza k poklesu príspevkuceny k medziroãnému nárastu dovozu, resp. v˘-vozu tovarov a sluÏieb v beÏn˘ch cenách. Zatiaºão v 1. ‰tvrÈroku 2006 prispeli k 27,1-percentné-mu rastu dovozu ceny 7,5 p. b., v 1. polroku 2007bol príspevok ceny záporn˘. Podobná situácianastala aj vo v˘voji exportu. Z agregácie vypl˘va,Ïe zlep‰ujúce sa v˘menné relácie spôsobili v pr-v˘ch dvoch ‰tvrÈrokoch 2007 zlep‰enie podieluãistého exportu (salda bilancie v˘robkov a sluÏieb)na HDP, k ãomu ceny prispeli priemerne 0,5 p. b.(graf 3).

Vzhºadom na dlhodobo nepriaznivé v˘mennérelácie moÏno vo v˘voji slovenskej ekonomikypozorovaÈ zaostávanie reálneho hrubého domá-ceho dôchodku v porovnaní s HDP. V niektor˘chobdobiach v‰ak zlep‰ujúce sa v˘menné relácieRHDD zvy‰ovali (graf 4). V období 2001 – 2006dosiahol RHDD priemern˘ rast 4,8 % pri priemer-nom raste HDP 5,2 %. V˘menné relácie tak v po-sledn˘ch ‰iestich rokoch zniÏovali RHDD o 0,4 p. b.v porovnaní s HDP.

MEDZINÁRODNÉ POROVNANIEMedzi jednotliv˘mi krajinami existujú v˘razné

rozdiely vo v˘voji v˘menn˘ch relácií. Táto skutoã-nosÈ je v˘sledkom rôznych faktorov, ktor˘mi súnapr. rozdielna ‰truktúra v˘vozu a dovozu, kva-lita v˘rokov alebo v˘vozné ceny. Dlhodobo naj-priaznivej‰ie v˘menné relácie v rámci EÚ dosahu-jú Rumunsko, Litva a ·panielsko. Na druhej stra-ne, Slovensko, ·védsko a Fínsko sú krajinamis najhor‰ími v˘menn˘mi reláciami (graf ã. 5).

Z porovnania v rámci krajín V4 moÏno vidieÈ,Ïe od roku 2000 sa v˘menné relácie najviac zlep-‰ili v âeskej republike (o 4,1 p. b.), za ktorou na-sleduje Poºsko (o 2,8 p. b.). V Maìarsku a na Slo-vensku do‰lo v spomínanom období k zhor‰eniuv˘menn˘ch relácií (-1,3, resp. -2,3 p. b.). V˘voj v˘-menn˘ch relácií v krajinách V4 od roku 2000, akoaj ich medziroãné zmeny sú znázornené na gra-foch 6 a 7.

POROVNANIE S âESKOU REPUBLIKOUPre âeskú republiku bol charakteristick˘ dlho-

dobo sa zlep‰ujúci trend vo v˘voji v˘menn˘chrelácií. V posledn˘ch dvoch rokoch v‰ak dochá-dza k ich zhor‰ovaniu (podobne ako vo väã‰inekrajín EÚ), najmä z dôvodu rastu cien dováÏan˘chenergetick˘ch surovín.

Pozitívny v˘voj v˘menn˘ch relácií v âR sa v ob-dobí 2001 – 2006 prejavil v r˘chlej‰om raste reál-

neho hrubého domáceho dôchodku v porovna-ní s HDP, priemerne o 0,3 p. b. (tab. 1, graf 8).

Z tab. 1 a grafu 8 vypl˘va, Ïe slovenská eko-nomika dosahuje dlhodobo r˘chlej‰í rast RHDDv porovnaní s âR, aj keì rozdiel nie je tak˘ v˘raz-n˘ ako pri porovnaní v˘voja reálneho HDP v obochkrajinách. Na túto skutoãnosÈ majú vplyv právev˘menné relácie. V období 2001 – 2004 dosaho-vala âR zisky zo zahraniãného obchodu, zatiaº ãov ekonomike SR sa prejavovali straty zo zahraniã-ného obchodu, príp. len mierny zisk (rok 2002).V rokoch 2005 a 2006 dosahujú obe ekonomiky B

IA

TE

CZdroj: Statistical Annex of European Economy, Spring 2007.


Graf 3 Podiel ãistého exportu na HDP v beÏn˘ch cenách2

0

-2

-4

-6

-8

-102Q2003 4Q2003 2Q2004 4Q2004 2Q2005 4Q2005 2Q2006 2Q20074Q2006

vplyv mnoÏstva vplyv ceny

zlep‰enie ToT

ãist˘ export/HDP

Graf 4 V˘voj HDP, RHDD a vplyv v˘menn˘ch relácií12 %

10 %

8 %

6 %

4 %

2 %

0 %

-2 %

-4 %2Q2003 4Q2003 2Q2004 4Q2004 2Q2005 4Q2005 2Q2006 2Q20074Q2006

HDP yoy vplyv trading G/L RHDD yoy

Graf 5 V˘menné relácie v krajinách EÚ v roku 2006 (rok 2000 = 100)120

115

110

105

100

95

90

85

80RO LT ES EL DK BG CZ LU LV PL MT SI NL AT PT UK DE BE FR IE IT EE HU CY SK SE FI


BI

AT

EC

rovnaké straty zo zahraniãného obchodu (priemer-ne o 1 %).

Priazniv˘ vplyv v˘menn˘ch relácií v âeskej re-publike v porovnaní so SR je v˘sledkom ‰truktu-rálnych zmien v ekonomike a zahraniãnom ob-chode (presun k aktivitám s vy‰‰ou pridanouhodnotou, technologicky nároãnej‰ia v˘roba),ku ktor˘m do‰lo skôr ako v SR. Rovnako pozitív-ne na v˘menné relácie pôsobil aj prílev PZI a v˘-voj kurzu ãeskej koruny.

ZHRNUTIE1. V˘menné relácie sa v SR v poslednom období

mierne zhor‰ujú.2. Vplyv v˘menn˘ch relácií na reálny hrub˘ domá-

ci dôchodok je mierne negatívny. To zname-ná, Ïe rast RHDD je v priemere o 0,4 p. b. niÏ-‰í ako rast reálneho HDP, zatiaº ão v âR rastRHDD predbieha rast HDP v priemere o 0,3 p. b.

3. V porovnaní s âR dosahuje SR v období 2001– 2006 r˘chlej‰í rast reálneho HDP aj RHDD.

4. V období 2005 – 2006 zaznamenal v˘voj v˘-menn˘ch relácií (a teda aj vplyv ziskov, resp.strát zo zahraniãného obchodu) podobné ten-dencie v SR aj âR.

5. V roku 2007 oãakávame zlep‰enie ToT, ktorév‰ak môÏe byÈ ovplyvnené in˘m ako oãakáva-n˘m v˘vojom cien energetick˘ch surovín.K zlep‰ovaniu v˘menn˘ch relácií by v budúc-nosti prispela v˘roba v˘robkov s vy‰‰ou prida-nou hodnotou.

6. V‰etky závery za SR vychádzajú z vlastn˘ch v˘-poãtov, keìÏe ·Ú SR nepublikuje v˘voj v˘men-n˘ch relácií ani RHDD. âesk˘ ‰tatistick˘ úradtieto ukazovatele publikuje.


8 roãník 15, 9/2007

Tab. 1 Porovnanie v˘voja v SR a âR

2001 2002 2003 2004 2005 2006 PPrriieemmeerr

SSRR

RHDD (y-o-y %) 2,4 4,8 4,0 5,2 5,7 6,5 44,,88

HDP s.c. (y-o-y %) 3,2 4,1 4,2 5,4 6,0 8,3 55,,22

ââRR

RHDD (y-o-y %) 4,1 4,1 3,9 4,8 5,1 5,8 44,,66

HDP s.c. (y-o-y %) 2,5 1,9 3,6 4,6 6,5 6,4 44,,33

Zdroj: Statistical Annex of European Economy, Spring 2007.

Graf 6 Terms of trade (medziroãná zmena v %)4 %

3 %

2 %

1 %

0 %

-1 %

-2 %2001 20032002 2004 2005 2006

SK CZ PL HU

Zdroj: Statistical Annex of European Economy, Spring 2007.

Graf 7 Terms of trade (rok 2000 = 100)108

106

104

102

100

98

962001 20032002 2004 2005 2006

SK CZ PL HU

Zdroj: Vlastné v˘poãty na základe údajov ·Ú SR a âSÚ.

Zdroj: Vlastné v˘poãty na základe údajov ·Ú SR a âSÚ.

Graf 8 V˘voj RHDD a HDP v SR a âR (medziroãná zmena v %)9 %

8 %

7 %

6 %

5 %

4 %

3 %

2 %

1 %

0 %2001 2002 2003 2004 2005 2006

HDP SR RHDD SRHDP âR RHDD âR

Graf 9 Porovnanie vplyvu ziskov (strát) zo zahraniãného obchodu na RHDD v SR a âR (príspevok v p. b.)2,5

2,0

1,5

1,0

0,5

0,0

-0,5

-1,0

-1,5

-2,02001 2002 2003 2004 2005 2006

SR vplyv Trading G/L âR vplyv Trading G/L

Literatúra:1. Donoval, M.: V˘menné relácie

v zahraniãnom obchode. Biatec9/2006.

2. Vintrová, R.: R˘chlej‰í rust a lep‰íceny. Ekonom 2/2007.

3. Spûváãek, V-Vintrová, R.: Jakrychle rostla ãeská ekonomika?Ekonom 16/2005.

4. Vintrová, R.: Odkud se vzal ãesk˘boom? Ekonom 22/2006.

5. Vintrová, R.: Sme dál neÏ jsmeãekali. Ekonom 5/2006.

6. Statistical Annex of EuropeanEconomy. Spring 2007.

7. www.statistics.sk8. www.czso.cz9. www.en.wikipedia.org


9roãník 15, 9/2007

Nástroje podpory regionálneho rozvoja na Slovensku

Mgr. Milo‰ MrvaUniverzita Komenského v Bratislave

Súãasná i minulá prax poukazuje práve na dô-leÏitosÈ kontinuálneho rozvoja vo v‰etk˘ch re-giónoch. K tomu v‰ak skôr dochádza v uÏ rozvi-nut˘ch regiónoch. Regióny, ktoré uÏ predt˘mzaostávali, nedosahujú takú intenzitu rozvojo-v˘ch procesov. Rozvoj je veºmi pomal˘ alebo sta-tick˘, ão prehlbuje rozdiely a disparity medzi jed-notliv˘mi regiónmi. A práve táto existencia dis-parít je dôvodom vzniku tzv. regionálnej politiky.Keby neexistovali disparity medzi regiónmi, nie jedôvod na uskutoãÀovanie regionálnej politiky.Celá regionálna politika je úzko previazaná na re-gionálny rozvoj, pretoÏe uºahãuje zaostávajúcimregiónom dosiahnuÈ úroveÀ rozvinut˘ch regiónov.V opaãnom prípade by zvy‰ovanie rozdielov me-dzi regiónmi zväã‰ovalo sociálne i ekonomické na-pätie, ktoré by v koneãnom dôsledku zniÏovaloúroveÀ rozvoja i v rozvinut˘ch regiónoch (preºud-nenosÈ spôsobená migráciou obyvateºstva z me-nej rozvinut˘ch regiónov, infra‰truktúra nepo-kr˘vajúca dopyt – dopravné kolapsy, nárast kri-minality a podobne).

Regionálna politika predstavuje dôleÏit˘ rá-mec, na základe ktorého Európska únia rie‰i pro-blém regionálnych disparít. Slovensko ako sú-ãasÈ EÚ rie‰i svoju regionálnu politiku na zákla-de v˘chodísk stanoven˘ch Európskou úniou. Nazabezpeãenie cieºov a dodrÏanie princípov re-gionálnej politiky v Slovenskej republike moÏnovyuÏívaÈ ‰tandardné ekonomické, finanãné a ne-finanãné nástroje, ktoré súãasne nenarú‰ajú hos-podársku súÈaÏ a nekonzervujú regionálnu eko-nomickú ‰truktúru. Ich úlohou je na základe prin-cípov regionálnej politiky pomáhaÈ subjektomv znev˘hodnen˘ch regiónoch.

Nástroje na podporu regionálneho rozvojamoÏno rozdeliÈ nasledovne: • základné ekonomické nástroje podpory,• finanãná podpora zo ‰trukturálnych fondov

EÚ a z ìal‰ích fondov,• nefinanãné nástroje podpory.

ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉNÁSTROJE PODPORY

Tieto nástroje regionálnej politiky patria medzitradiãné fi‰kálne a monetárne nástroje, ktor˘mi‰tát podporuje vybrané subjekty za vopred urãe-n˘ch pravidiel. Ich v˘znam bol znaãn˘ predov‰et-k˘m v minulosti, keì patrili k jedin˘m nástrojomregionálnej politiky. Hlavn˘m zmyslom t˘chtonástrojov je motivovaÈ podnikateºské subjektyrôznymi formami finanãného zv˘hodnenia, abyrozvíjali svoje aktivity v príslu‰nom regióne. Me-dzi najznámej‰ie formy priamych ekonomick˘chnástrojov podpory patria najmä dotácie, úhradaúrokov alebo ãasti úrokov z úveru poskytnutéhopodnikateºovi, úhrada ãasti úveru, realizácia ‰tát-nej záruky alebo bankovej záruky, návratná finan-ãná v˘pomoc, daÀové prázdniny alebo príspevokna novovytvorené pracovné miesto.

UÏ zaãiatkom deväÈdesiatych rokov sa k nim pri-pojili tzv. predvstupové fondy Európskej únie(PHARE, SAPARD, ISPA).1 Po vstupe do EÚ v máji2004 Slovensko zaãalo vyuÏívaÈ prostriedky pria-mo z fondov EÚ, ãiÏe zo ‰trukturálnych fondova kohézneho fondu. V˘znam tradiãn˘ch nástro-jov podpory takto stratil na váhe, pretoÏe tie sanedajú porovnaÈ s fondmi EÚ, a to ani pokiaº ideo objem, ani pokiaº ide o dostupnosÈ. V˘hodoutradiãn˘ch ekonomick˘ch nástrojov oproti fondomEÚ v‰ak zostala jednoduch‰ia administrácia a do-kladovanie pouÏitia peÀaÏn˘ch prostriedkov.

FINANâNÁ PODPORAZO ·TRUKTURÁLNYCH FONDOV EÚ A Z ëAL·ÍCH FONDOV

K ìal‰ím nástrojom regionálnej pomoci patriabilaterálne fondy a Európsky vyrovnávací mecha-nizmus. Medzi bilaterálne fondy patrí taká formafinanãnej pomoci, ktorú niektoré krajiny posky-tujú na projekty realizované na Slovensku a rov-nako aj Slovensko poskytuje niektor˘m krajinámfinanãné prostriedky na projekty v in˘ch krajinách.Európsky vyrovnávací mechanizmus je finanãn˘nástroj pomoci, ktor˘ je veºmi podobn˘ ‰truktu-rálnym fondom EÚ, av‰ak nepochádza z rozpoã-

Problematike rozvoja regiónov sa najmä vo vyspel˘ch krajinách venuje dlhodobápozornosÈ. Existuje cel˘ rad spôsobov a modelov, ktor˘mi moÏno pristupovaÈ k rie‰eniuregionálnych otázok a problémov. Doteraj‰ie skúsenosti poukazujú na to, Ïe neexistujeÏiadny univerzálny model, ktor˘ by bol pouÏiteºn˘ vo v‰etk˘ch krajinách a regiónoch.Rie‰enie rozvoja kaÏdého regiónu je preto vÏdy jedineãn˘m súhrnom aktivít.

BI

AT

EC

1 http://www.edis.sk/index/go.php?id=101, cit. 25.8.2007

BI

AT

EC tu Európskej únie, ale poskytuje ho Európske

zdruÏenie voºného obchodu (Nórsko, Lichten-‰tajnsko, ·vajãiarsko, Island).

V˘znamn˘m finanãn˘m nástrojom regionálnejpolitiky sú ‰trukturálne fondy a kohézny fond.V súãasnosti predstavujú kºúãov˘ in‰trument,a to z hºadiska dosahu, ako aj objemu pomoci.Ostatné nástroje regionálneho rozvoja a pomo-ci plnia v súãasnosti len doplnkovú funkciu k ‰truk-turálnym fondom.

·trukturálne fondy nefinancujú individuálneprojekty, ale viacroãné programy regionálnehorozvoja, ktoré spoloãne pripravujú regióny, ãlen-ské ‰táty a Európska komisia. Programy sú pripra-vené podºa spoloãn˘ch v˘chodísk navrhnut˘chEurópskou komisiou pre EÚ ako celok. âleneniejednotliv˘ch fondov na Slovensku presne nadvä-zuje na ‰truktúru ãlenenia nástrojov európskej re-gionálnej politiky. Nárok na vyuÏívanie ‰truktu-rálnych fondov majú iba ãlenské krajiny EÚ a pro-gramujú sa na sedemroãné obdobia. Do prvéhoprogramového obdobia 2000 – 2006 sa Sloven-sko mohlo zapojiÈ aÏ po vstupe do Európskejúnie, ãiÏe po 1. máji 2004. Preto hovoríme o tzv.skrátenom programovom období 2004 – 2006.V tomto období bola pre SR vyãlenená suma1050,30 mil. EUR.2 Najviac z t˘chto prostriedkov,aÏ 920 mil. EUR, i‰lo na financovanie aktivít uve-den˘ch v kapitole Cieº 1. Tento fakt nie je pre-kvapujúci, pretoÏe pod priority tohto cieºa spa-dajú v‰etky kraje na Slovensku s v˘nimkou Bra-tislavského kraja. V súãasnosti zaãína novéprogramové obdobie 2007 – 2013. Hlavn˘m do-kumentom, ktor˘ upravuje spôsob ãerpania pro-striedkov z eurofondov, je Národn˘ strategick˘ re-ferenãn˘ rámec.

Podstatn˘m rozdielom kohézneho fondu opro-ti ‰trukturálnym fondom je, Ïe základn˘m prijí-mateºom pomoci je ‰tát. Kohézny fond je urãe-n˘ na podporu veºk˘ch infra‰truktúrnych inves-tícií v oblasti dopravy a Ïivotného prostredias nákladmi nad desaÈ miliónov eur. T˘ka sa inves-tícií do budovania transeurópskych dopravn˘chsietí, projektov dopravnej infra‰truktúry spoloã-ného záujmu a podobn˘ch projektov.

NEFINANâNÉ NÁSTROJE PODPORYNefinanãné nástroje podpory nie sú propago-

vané rovnako ako finanãné nástroje pomoci, ichv˘znam pre regionálny rozvoj v menej rozvinut˘choblastiach EÚ je v‰ak znaãn˘. Nefinanãné ná-stroje súvisia predov‰etk˘m s odovzdávaním skú-seností a transferom know-how od subjektovz rozvinut˘ch regiónov k subjektom z menej roz-vinut˘ch regiónov. Medzi najãastej‰ie nástrojenefinanãnej pomoci patria najmä:• best practices,• odborné poradenstvo,• vytváranie prostredia pozitívne orientovaného

na pomoc regiónom,• nepriama podpora subjektov v regiónoch.

Best practices (najlep‰ie skúsenosti) sú zaloÏe-né na uãení sa od úspe‰n˘ch regiónov. Mnohé

regióny v západnej Európe majú bohaté skúse-nosti s rôznymi prístupmi k rozvoju regiónov. Zá-stupcovia menej rozvinut˘ch regiónov môÏu ko-munikovaÈ so svojimi kolegami a získavaÈ dôle-Ïité poznatky, ktoré potom zuÏitkujú v aplikáciipri strategickom riadení a rozvoji vlastného regió-nu. UãiÈ sa moÏno na formálnej alebo menej for-málnej úrovni. Formálnu úroveÀ zvyãajne zastre-‰ujú iniciatívy obchodn˘ch komôr alebo in˘chorganizácií, ktoré zabezpeãujú kontakt odborní-kov z rôznych regiónov.

Odborné poradenstvo je zamerané na odbor-nú pomoc priamo v regiónoch. MôÏe byÈ zabez-peãované cez internetové portály, alebo aj pro-stredníctvom sluÏieb ‰pecializovan˘ch centier ale-bo agentúr. Ciele takejto pomoci sú podobné akov prípade best practices, a to zvy‰ovaÈ úroveÀ ºud-sk˘ch zdrojov na úrovni riadiacich regionálnychorgánov v menej rozvinut˘ch regiónoch. Takétoodborné poradenstvo b˘va ãasto prepojené na vy-uÏívanie finanãn˘ch nástrojov pomoci (poraden-stvo zamerané na ãerpanie prostriedkov z EÚ).

Vytváranie prostredia pozitívne orientované-ho na pomoc regiónom je nepriama aktivita,ktorá súvisí s informovaním ‰irokej verejnostio dôleÏitosti regionálnej pomoci, o dôvodochpodpory rozvoja regiónov a o samotn˘ch nástro-joch regionálneho rozvoja. Cieºom tohto nástro-ja je uºahãovaÈ implementáciu ostatn˘ch nástro-jov práve prostredníctvom zv˘‰enia informovano-sti ‰irokej verejnosti.

Nepriama podpora subjektov v regiónoch jeúzko prepojená s ostatn˘mi finanãn˘mi i nefinan-ãn˘mi nástrojmi. Net˘ka sa priamo podpory re-giónov, ale subjektov, ktoré v regióne pôsobia.Úlohou takejto podpory je zabezpeãovaÈ rastkonkurencieschopnosti jednotliv˘ch subjektov.Tak˘to typ podpory sa orientuje najmä na pod-nikateºské subjekty (predov‰etk˘m zaãínajúci,malí a strední podnikatelia), ãiÏe viac ako o regio-nálny rozvoj ide o podporu príslu‰n˘ch subjektov,a to formou nielen nefinanãnej, ale aj finanãnejpodpory. Tento nástroj teda moÏno povaÏovaÈ zaprierezov˘ nástroj finanãného aj nefinanãnéhocharakteru.

IN·TITÚCIE PODPORY REGIONÁLNEHOROZVOJA NA SLOVENSKU

Na Slovensku existuje mnoho in‰titúcií, ktorésa zameriavajú na pomoc subjektom v regió-noch, na poradenstvo a transfer know-how z roz-vinut˘ch regiónov. Mnohé z in‰titúcií, ktoré po-skytujú rôzne formy regionálne orientovaného po-radenstva, sú financované z európskych fondov,takÏe aj na Slovensku moÏno badaÈ veºmi úzkupreviazanosÈ finanãn˘ch a nefinanãn˘ch nástro-jov podpory regionálneho rozvoja. Medzi naj-známej‰ie in‰titúcie, ktoré zabezpeãujú ‰irokú‰kálu podpory pre subjekty v regiónoch patria naj-mä:• Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a ob-

chodu (SARIO),• Národná agentúra pre rozvoj malého a stred-

ného podnikania (NARMSP),


10 roãník 15, 9/2007

2 Vyjadrené v cenách roku 1999.


11roãník 15, 9/2007

• SieÈ regionálnych rozvojov˘ch agentúr,• SieÈ regionálnych poradensk˘ch a informaã-

n˘ch centier,• Podnikateºské inkubátory.

SARIO je príspevkovou organizáciou Minister-stva hospodárstva SR financovanou zo zdrojov‰tátneho rozpoãtu. Základn˘m cieºom agentúryje zvy‰ovanie Ïivotnej úrovne obyvateºov Sloven-ska prostredníctvom zvy‰ovania zamestnanostia zmen‰ovania regionálnych rozdielov.3 Podpo-rou exportn˘ch a importn˘ch aktivít na jednej stra-ne podporuje slovensk˘ch podnikateºov, aby salep‰ie presadili v podmienkach medzinárodnejkonkurencie a na druhej strane zvy‰uje podiel pria-mych zahraniãn˘ch investícií. Medzi kºúãové ak-tivity, ktoré SARIO vykonáva, patria najmä vytvá-ranie vhodného investiãného a „business – friend-ly“ prostredia na Slovensku, konzultácie a rie‰eniav oblasti individuálnej ‰tátnej pomoci investo-rom, asistencia a servis pri vytváraní spoloãn˘chpodnikov slovensk˘ch firiem so zahraniãn˘mi,servis pre mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov pri hºa-daní exportn˘ch príleÏitostí a ìal‰ie. Aktivityagentúry SARIO pomáhajú jednotliv˘m regió-nom a podnikateºom z regiónov v propagáciisvojich aktivít a tieÏ pomáhajú zvy‰ovaÈ konku-rencieschopnosÈ jednotliv˘ch regiónov prostred-níctvom zvy‰ovania vstupu zahraniãn˘ch investo-rov do regiónov. SARIO má celoplo‰né pôsobe-nie, na aktivity tejto agentúry nadväzujú aktivityìal‰ích in‰titúcií.

NARMSP je ìal‰ou in‰titúciou ‰irokého zame-rania, ktorá v‰ak svojou ãinnosÈou do v˘znamnejmiery stimuluje rozvoj konkurencieschopnosti re-giónov. NARMSP podporuje rozvoj a rast malé-ho a stredného podnikania (ìalej len MSP) v Slo-venskej republike s cieºom posilniÈ konkurencie-schopnosÈ MSP. Agentúra bola zaloÏená napodporu rozvoja a rastu MSP v Slovenskej repub-like so zreteºom na ‰tátnu ‰trukturálnu, priemy-selnú, technickú, regionálnu a sociálnu politiku.Agentúra koordinuje aktivity, vrátane finanãn˘ch,na medzinárodnej, ‰tátnej, regionálnej a miest-nej úrovni pre podporu a rozvoj MSP v Sloven-skej republike.4

V˘znam podpory MSP v regiónoch je dôleÏit˘najmä preto, Ïe malé a stredné podniky sú mo-torom rozvoja trvalo udrÏateºného rastu konku-rencieschopnosti regiónov. Na rozdiel od agen-túry SARIO, ktorá sa zameriavala okrem iného napodporu priamych zahraniãn˘ch investícií, NARMSP podporuje rozvoj malého podnikania.Z tohto pohºadu sa tieto dve in‰titúcie vhodne sy-nergicky dopæÀajú.

SieÈ regionálnych rozvojov˘ch agentúr (RRA)patrí k najv˘znamnej‰ím in‰titúciám, ktoré posky-tujú nefinanãnú pomoc subjektom v regiónoch.Regionálne rozvojové agentúry sú in‰titúcie, kto-r˘ch cieºom je aktivizácia hospodárskeho a sociál-neho rozvoja v miestach ich pôsobenia. Agentú-ry pôsobia v rámci Integrovanej siete regionálnychrozvojov˘ch agentúr uÏ od roku 2000. Sú finan-

cované kombinovane zo ‰tátnych aj súkromn˘chzdrojov a ãasÈ aktivít je financovaná aj z Európ-skej únie. Hlavnou úlohou regionálnych rozvojo-v˘ch agentúr je v spolupráci s miestnymi a regio-nálnymi samosprávami pracovaÈ na identifikáciihlavn˘ch rozvojov˘ch cieºov v regiónoch a spra-covávaÈ projekty, ktoré umoÏnia naplniÈ tietociele. Okrem samotnej prípravy projektov sa re-gionálne rozvojové agentúry zameriavajú na tvor-bu podnikateºsk˘ch zámerov na základe potriebregiónu, na poradenskú, ‰koliacu a vzdelávaciuãinnosÈ. Subjektom v regióne uºahãujú koordiná-ciu a metodické usmerÀovanie spracovávania re-gionálnych rozvojov˘ch ‰túdií, vytváranie infor-maãného systému, napájanie sa na európske in-formaãné siete, databanky.5

Regionálne poradenské a informaãné centrá(RPIC) sú neziskové in‰titúcie, zaloÏené na zákla-de partnerstva verejného a súkromného sektoraako nezávislé regionálne zdruÏenia právnick˘chosôb. Finanãne sú podporované tak zo stranyslovensk˘ch, ako aj zo strany zahraniãn˘ch fon-dov na podporu mal˘ch a stredn˘ch podnikov.RPIC sa zameriavajú na podporu mal˘ch a stred-n˘ch podnikov ako v˘znamného faktora regionál-neho rozvoja. Medzi kºúãové aktivity RPIC patríinformovanie podnikateºov o zmenách v legisla-tíve, o najnov‰ích programoch na podporu MSP.TieÏ poskytujú poradenstvo a zabezpeãujú finan-covanie Ïivotaschopn˘ch podnikov prostredníc-tvom domácich a zahraniãn˘ch finanãn˘ch zdro-jov, predov‰etk˘m v‰ak zo zdrojov Európskejúnie.

Podnikateºské inkubátory majú tieÏ ‰pecifickúúlohu v podpore regionálneho rozvoja. Rovnakoako RPIC sa zameriavajú najmä na podporu pod-nikateºsk˘ch subjektov v regiónoch, ãím podpo-rujú rast úrovne konkurencieschopnosti regiónuako celku. Podnikateºsk˘ inkubátor predstavujebudovu, v ktorej môÏu zaãínajúci podnikatelia vy-uÏívaÈ kancelárske a administratívne priestorya tieÏ môÏu vyuÏívaÈ konzultaãné a poradenskésluÏby na urãit˘ ãas, ktor˘ väã‰inou predstavujetri roky od zaãiatku inkubácie. Cieºom je podpo-riÈ zaãínajúcich podnikateºov, ktorí tvoria najrizi-kovej‰iu skupinu podnikateºov.

V‰etky princípy a nástroje európskej aj sloven-skej regionálnej politiky sú nasmerované tak, abyuºahãovali rozvoj menej rozvinut˘ch regiónov.Predstavujú v˘znamn˘ formálny rámec, ktoréhozmyslom je podporovaÈ rozvojové aktivity regió-nov. Jednotlivé in‰titúcie sa snaÏia v‰etky uvede-né princípy a ciele ão najlep‰ie napæÀaÈ. Je totiÏzrejmé, Ïe rast konkurencieschopnosti Slovenskejrepubliky vyÏaduje predov‰etk˘m harmonick˘a vyváÏen˘ rozvoj v‰etk˘ch jej oblastí – bohat‰íchi chudobnej‰ích. Prehlbovanie rozdielov medziregiónmi môÏe zv˘‰iÈ sociálne i ekonomické na-pätie. A práve nástroje podpory regionálnehorozvoja smerujú k zmierÀovaniu t˘chto negatív-nych tendencií. B

IA

TE

C

3 www.sario.sk, cit. 6.9.20074 www.nadsme.sk, cit. 6.9.20075 http://www.isrra.sk/ , cit. 4.9.2007

BI

AT

EC VyuÏitie finanãn˘ch prostriedkov

z predvstupov˘ch a ‰trukturálnych fondov 2. ãasÈ

doc. Dr. Ing. Anna Polednáková, Ekonomická univerzita v BratislaveIng. Norman Polednák, Pôdohospodárska platobná agentúra

Globálnym cieºom Sektorového operaãnéhoprogramu – Plán rozvoja vidieka (SOP PRV) bolo„zlep‰iÈ multifunkãné poºnohospodárstvo a za-meraÈ sa na trvalo udrÏateºn˘ rozvoj vidieka“. ·pe-cifické ciele sa zamerali na zvy‰ovanie efektívnos-ti poºnohospodárskej produkcie a zlep‰enie kva-lity Ïivota vidieckeho obyvateºstva. Dôraz sa kládoltieÏ na aktivity v oblasti rozdrobenosti pozemkova odborného vzdelávania.

Stratégiu tvoria aj dve priority, ktoré vyplynulizo SWOT anal˘zy poºnohospodárstva. V prvejpriorite i‰lo o podporu produktívneho poºnohos-podárstva a v druhej o podporu trvalo udrÏateº-ného rozvoja vidieka.

Suma finanãn˘ch prostriedkov, urãená pre Slo-vensko zo zdrojov Európskej únie a ‰tátneho roz-poãtu (EÚ a ·R) na roky 2004 – 2006 na finan-covanie ‰trukturálnych operácií, bola spolu vov˘‰ke 2 052 030 mil. EUR. Najvy‰‰í podiel zdro-jov EÚ mali operaãné programy Základná infra-‰truktúra a ªudské zdroje a na treÈom mieste bolPlán rozvoja vidieka (graf 1).

Prvé dva sektorové operaãné programy mali zá-roveÀ najniÏ‰í podiel súkromn˘ch zdrojov. Vy-pl˘va to z toho, Ïe prijímateºmi t˘chto prostried-kov boli predov‰etk˘m ‰tátne organizácie, narozdiel od Plánu rozvoja vidieka, kde boli Ïiada-teºmi predov‰etk˘m súkromné spoloãnosti, kto-ré sa podieºali na spolufinancovaní 50 %. Lenmálo subjektov z tohto operaãného programumalo 100 % financovanie. Ostatné ‰trukturálne

operácie tvorili z celkového poãtu len malú ãasÈa väã‰inu zdrojov tvorili zdroje z EÚ a ·R.

ANAL¯ZA âERPANIA FINANâN¯CHPROSTRIEDKOV PODªA JEDNOTLIV¯CHPRIORÍT A OPATRENÍ

Prvá priorita1 bola zameraná na podporu pro-duktívneho poºnohospodárstva a mala dve opat-renia. Druhá priorita bola venovaná podporetrvalo udrÏateºného vidieka a má dve opatreniaa ‰esÈ podopatrení.

Priorita 1 – Opatrenie 1.1 Investície do poºnohospodárskych podnikov

Zo SWOT anal˘zy poºnohospodárstva, ako ajz hodnotenia predvstupovej pomoci programuSAPARD vyplynula potreba investovaÈ do poºno-hospodárskych podnikov. I‰lo najmä o zv˘‰enieproduktivity práce a konkurencieschopnosti poº-nohospodárskych podnikov pri zachovaní ochra-ny Ïivotného prostredia. Toto opatrenie je takjednou z ciest na rie‰enie naãrtnut˘ch problémovv sektore poºnohospodárstva. Finanãn˘ plán SOPPRV podºa jednotliv˘ch opatrení zobrazuje graf 2.

Podobne ako v predvstupovom programe SA-PARD, aj v tomto skrátenom období väã‰inu pro-striedkov a ich vyuÏitie, ako vyplynulo z anal˘zy,vymedzila potreba zv˘‰iÈ investície do poºnohos-podárskych a spracovateºsk˘ch podnikov (68 %).Menej prostriedkov sa vyãlenilo na diverzifikáciupoºnohospodárskych ãinností a lesného hospo-


12 roãník 15, 9/2007

Graf 1 Podiel jednotliv˘ch zdrojov na financovaní ‰trukturál-nych operácií (2004 – 2008)

Zdroj: Pôdohospodárska platobná agentúra, vlastné v˘poãty.

450 000

400 000

350 000

300 000

250 000

200 000

150 000

100 000

50 000

0

EÚ SR Súkromné

tis. EUR

SOP PRV SOP PaS SOP LZ OP ZI SPD 2 SPD 3 EOUAL INTEREG

Graf 2 Finanãn˘ plán SOP PRV ãasÈ EÚ (2004 – 2006)


90 000

80 000

70 000

60 000

50 000

40 000

30 000

20 000

10 000

0

2005 20062004 Spolu

tis. EUR

Opatrenie 1.1

Opatrenie 1.2

Opatrenie 2.1.1

Opatrenie 2.1.2

Opatrenie 2.2.1

Opatrenie 2.2.2

Opatrenie 2.3.1

Opatrenie 2.3.2

Opatrenie 2.4

Opatrenie 2.5

1 Druhá priorita je zameraná naenvironmentálne problémya prostriedky sú nárokovateºné.


13roãník 15, 9/2007

dárstva (20 %). Percentuálne vyjadrenie finanãné-ho podielu jednotliv˘ch opatrení SOP PRV – ãasÈEÚ 2004 – 2006 zobrazuje graf 3.

V rámci tohto opatrenia boli uverejnené dve v˘z-vy2. Na základe prvej v˘zvy sa prihlásilo 712 Ïia-dateºov, ktorí poÏadovali na realizáciu svojichprojektov 3,42 mld. Sk. Zmluvu uzatvorilo 696Ïiadateºov a objem schválen˘ch prostriedkov do-siahol takmer 3,2 mld. Sk. V rámci druhej v˘zvybolo prijat˘ch 1203 Ïiadostí, objem ktor˘ch do-siahol takmer 7 mld. Sk. Zmluvu uzatvorilo (do31. 12. 2006) 43 Ïiadateºov a celková v˘‰ka pro-striedkov dosiahla 1,05 mld. Sk.

Spolu bolo tak prijat˘ch 1915 projektov, z tohobolo uzatvoren˘ch 912 zmlúv (k 31. 12. 2006).Vyraden˘ch bolo 948 Ïiadostí a to najmä z dô-vodu nedostatku finanãn˘ch prostriedkov.

Pokiaº ide o hlavné typy produkcie, väã‰inaprojektov bola zameraná na produkciu na ornejpôde, produkciu rastlinnej v˘roby a podporu pro-dukcie mlieka. Podºa v˘‰ky prostriedkov najviacfinanãn˘ch prostriedkov i‰lo do rastlinnej v˘roby,za Àou nasledujú plodiny na ornej pôde a pro-dukcia mlieka. âo sa t˘ka ‰truktúry investovania,najviac prostriedkov bolo urãen˘ch na investíciedo strojov, zariadení a technológií. Men‰ia ãasÈinvestícií smerovala na v˘stavbu a rekon‰trukciuobjektov pre Ïivoãí‰nu v˘robu. Najmenej pro-striedkov bolo investovan˘ch do diverzifikáciepoºnohospodárskych aktivít podnikov.

Opatrenie 1.2 Zlep‰enie konkurencieschopnosti a predajnosti poºnohospodárskych produktov

Toto opatrenie opäÈ vychádza z anal˘zy poºno-hospodárstva a je odpoveìou na nepriaznivé po-mery v oblasti opotrebovania technológie naspracovanie poºnohospodárskych produktov, níz-kej produktivity práce, ochrany Ïivotného prostre-dia. Hlavn˘m cieºom opatrenia bolo zv˘‰iÈ kon-kurencieschopnosÈ poºnohospodárskych podni-kov, ako aj kvalitu poºnohospodárskych v˘robkov,vrátane ekologick˘ch v˘robkov pri zniÏovaní ne-gatívnych dopadov na Ïivotné prostredie.

Poãas trvania SOP boli pre dané opatrenie rea-lizované dve v˘zvy.3 V prvom kole bolo poda-n˘ch 159 projektov, v celkovej v˘‰ke poÏadova-n˘ch prostriedkov 1,636 mld. Sk. Z tohto poãtubolo 124 úspe‰n˘ch projektov v celkovej v˘‰ke ne-návratného finanãného príspevku 1,346 mld. Sk.V druhom kole, v roku 2005 bolo podan˘ch 208 Ïiadostí, z ktor˘ch boli uzatvorené zmluvy so43 Ïiadateºmi. Celková v˘‰ka prostriedkov bola980 mil. Sk.

V tomto opatrení záujem Ïiadateºov tieÏ vyso-ko prekraãuje disponibilné finanãné limity. Pridetailnej‰om rozbore projektov môÏeme kon-‰tatovaÈ, Ïe rozhodujúca suma finanãn˘ch pro-striedkov i‰la do racionalizácie v˘robn˘ch postu-pov, riadenia v˘roby a aplikácie nov˘ch techno-lógií. Projekty druhej priority z celkového poãtuprojektov predstavujú podstatne men‰iu ãasÈa tieÏ podopatrenia nie sú urãené súkromn˘mpodnikateºsk˘m subjektom4, preto sa nimi nebu-

BI

AT

EC

Graf 4 Projekty SOP PRV podºa opatrení k 31. 3. 2007


2 000

1 800

1 600

1 400

1 200

1 000

800

600

400

200

0

Prijaté Zamietnuté Schválené

počet projektov

Opatrenie 1.1

Opatrenie 1.2

Opatrenie 2.1.1

Opatrenie 2.1.2

Opatrenie 2.2.1

Opatrenie 2.2.2

Opatrenie 2.3.1

Opatrenie 2.3.2

Opatrenie 2.4

Opatrenie 2.5

Graf 5 Objem záväzkov a realizovan˘ch platieb pre projektySOP PRV podºa opatrení k 31. 3. 2007


Graf 3 Finanãn˘ podiel jednotliv˘ch opatrení SOPPRV, ãasÈ EÚ 2004 – 2006 (beÏné ceny v tis. eur)


5 000 000

4 500 000

4 000 000

3 500 000

3 000 000

2 500 000

2 000 000

1 500 000

1 000 000

500 000

0

Uzatvorené zmluvy Vyplatené

tis. Sk

Opatrenie 1.1

Opatrenie 1.2

Opatrenie 2.1.1

Opatrenie 2.1.2

Opatrenie 2.2.1

Opatrenie 2.2.2

Opatrenie 2.3.1

Opatrenie 2.3.2

Opatrenie 2.4

Opatrenie 2.5

Opatrenie 1.1 – 84 023Opatrenie 1.2 – 43 552 Opatrenie 2.1.1 – 3 050Opatrenie 2.1.2 – 6 435Opatrenie 2.2.1 – 731

Opatrenie 2.2.2 – 1 097Opatrenie 2.3.1 – 21 226 Opatrenie 2.3.2 – 14 638Opatrenie 2.4 – 1 830Opatrenie 2.5 – 6 406

1,0 %

1,7 %

23,8 %

3,5 %

11,6 %

3,5 %

0,6 % 0,4 %

8,0 %

45,9 %

2 Prvá v˘zva bola vyhlásená sozaãiatkom prijímania Ïiadostí od15. 7. 2004 do 30. 7. 2004 , druháod 1. 4. 2005 do 15. 4. 2005.

3 Prvé kolo v˘zvy bolo v termíne od15 .6. 2004 do 30. 6. 2004, druhékolo bolo v termíne od 1. 6. 2005do 15. 6. 2005.

4 Prijímateºmi pomoci bolo napríkladMinisterstvo pôdohospodárstva SR.

BI

AT

EC deme podrobne zaoberaÈ. Celkovo môÏeme

skon‰tatovaÈ, Ïe do 31. 12. 2006 bolo prijat˘ch3044 projektov, z toho bolo 1240 vyraden˘cha s 1635 Ïiadateºmi boli uzatvorené zmluvy o ne-návratnom finanãnom príspevku. Úspe‰nosÈ pro-jektov bola takmer 50 %. Vysoké percento ne-úspe‰n˘ch projektov bolo dôsledkom nedostat-ku finanãn˘ch prostriedkov v tomto krátkomplánovacom období. Poãet projektov prijat˘ch, za-mietnut˘ch a schválen˘ch za jednotlivé opatre-nia uvádza graf 4.

Objem vyplaten˘ch peÀaÏn˘ch prostriedkovpodºa jednotliv˘ch opatrení kopíruje situáciu, akáje v poãte prijat˘ch, resp. schválen˘ch projektov.Najviac prostriedkov bolo vyplaten˘ch v opatre-niach 1.1 a 1.2, ako to dokumentuje aj graf 5.

ANAL¯ZA âERPANIA FINANâN¯CHPROSTRIEDKOV PODªA PRÁVNEJ FORMY

Podºa právnej formy aÏ 887 schválen˘ch pro-jektov dosiahli kapitálové spoloãnosti, ako toilustruje graf 6. Z anal˘zy vyplynula skutoãnosÈ,Ïe pomerne úspe‰ní boli aj samostatne hospo-dáriaci roºníci (SHR) a Ïivnostníci s priemerom 10 mil. Sk na jeden projekt, ktor˘m schválili 329projektov. Priemerné v˘davky na jeden projektsú v‰ak podstatne vy‰‰ie v obchodn˘ch spoloã-nostiach, ktoré majú lep‰í prístup k finanãn˘mzdrojom ako samostatne hospodáriaci roºníci.V porovnaní s predvstupov˘m programom SAPARD sa zv˘‰il podiel samostatne hospodária-cich roºníkov na úkor obchodn˘ch spoloãnostía poºnohospodárskych druÏstiev. Tento stav ko-re‰ponduje s pravidlami programu, kde si Ïiada-telia financujú aÏ 50 % z hodnoty investície, ãosi vyÏaduje vy‰‰iu hodnotu majetku alebo vlast-n˘ch finanãn˘ch zdrojov. Percentuálne vyjadre-nie poãtu projektov SOP PRV podºa právnej for-my uvádza graf 7. Z grafu vidíme, Ïe kapitálovéspoloãnosti mali spolu schválen˘ch 54 % zov‰etk˘ch projektov. Samostatne hospodáriaciroºníci a Ïivnostníci dosiahli 20 % podiel na cel-kovom poãte projektov.

Poãet projektov SOP PRV podºa jednotliv˘ch

opatrení podºa právnej formy za jednotlivé opat-renia uvádza graf 8. Ako z neho vypl˘va, opat-renie 1.1 dominuje najmä v s. r. o., druÏstvácha u samostatne hospodáriacich roºníkoch. Menejje to v prípade akciov˘ch spoloãností. âo sa t˘kaopatrenia 1.2, je dominantné pre kapitálové spo-loãnosti – najmä a. s. a s. r. o., ktoré sa venujúnielen poºnohospodárskej prvov˘robe, ale aj spra-cúvajú poºnohospodárske produkty, na rozdiel oddruÏstiev a SHR, kde dominuje poºnohospodár-ska prvov˘roba.

Objem vyplaten˘ch prostriedkov zodpovedádominantnému postaveniu kapitálov˘ch spoloã-ností, ktoré získali rozhodujúce mnoÏstvo finan-ãn˘ch prostriedkov. Z kapitálov˘ch spoloãností súna tom najlep‰ie spoloãnosti s ruãením obmedze-n˘m a akciové spoloãnosti, ktoré v projektoch po-Ïadovali podstatne väã‰í objem prostriedkov akonapríklad druÏstvá a samostatne hospodáriaciroºníci. Je to preto, Ïe sú ekonomicky silnej‰ie, súmenej zadlÏené a majú lep‰í prístup k finanãn˘mzdrojom ako podniky, ktoré majú inú právnu for-mu.

ANAL¯ZA âERPANIA FINANâN¯CHPROSTRIEDKOV PODªA REGIÓNOV

Pri anal˘ze vyuÏívania finanãn˘ch prostriedkovpodºa regiónov sme sa sústredili na anal˘zu poã-tu projektov pre opatrenia 1.1 a 1.2, nakoºko tie-to dve opatrenia sú dominantné vo väã‰ine regió-nov. Ich percentuálny podiel na celkovom poãte(ãi uÏ prijat˘ch alebo schválen˘ch projektov) je viacako 90 %. Najviac projektov v opatrení 1.1 boloschválen˘ch v Nitrianskom kraji. Îiadatelia v tom-to kraji podali takmer tretinu v‰etk˘ch schválen˘chprojektov (258) a získali viac ako 1,2 mld. Sk ne-návratného finanãného príspevku. ëalej nasledu-je Trnavsk˘ kraj. To isté platí i pre opatrenie 1.2Zlep‰enie konkurencieschopnosti a predajnostipoºnohospodárskych produktov. Najviac projek-tov bolo podan˘ch v Nitrianskom kraji, potomTrnavskom a Trenãianskom kraji. Tieto tri kraje získali na základe podan˘ch projektov viac ako 71 % v‰etk˘ch nenávratn˘ch finanãn˘ch pro-


14 roãník 15, 9/2007

Graf 6 Schválené projekty SOP PRV podºa právnej formyÏiadateºov (2004 – 2006)


500

450

400

350

300

250

200

150

100

50

0

počet projektov

obãianskezdruÏenie

ÏivnostníkdruÏstvos.r.o.a.s. SHRv.o.s. pozemkovéspol.

ostatné

Graf 8 Prehºad poãtu projektov podºa jednotliv˘ch opatreníSOP PRV za hlavné právne formy Ïiadateºov


300

250

200

150

100

50

0

13.1.1 Investície do poºnohospodárskych podnikov

13.2.1.2 Verejnoprospe‰né investície (neziskové investície) 13.2.2.1 Spracovanie r˘b a propagácia rybích v˘robkov13.2.2.2 Akvakultúra 13.2.3.1 Pozemkové úpravy13.2.3.2 Diverzifikácia poºnohospodárskych ãinností 13.2.4 Vzdelávanie

13.1.2 Zlep‰enie spracovania a predajnosti poºnohospodárskych produktov13.2.1.1 Investície na zlep‰enie a racionalizáciu pestovania a ochrany lesa, ÈaÏby, primárneho spracovania drevaa predaja surového dreva a in˘ch produktov lesa (ziskové investície)

počet projektov

druÏstvos.r.o.a.s. SHR pozemkové spol. ostatné

a. s. – 145 ks s. r. o. – 462 ks druÏstvo – 270 ksv. o. s – 1 kssamostatne hospodáriaci roºník – 324 ksÏivnostník – 5 ksobãianske zdruÏenie – 2 kspozemkové spol. – 45 ksostatné – 371 ks

28,5 %

16,6 %19,9 %

0,1 %

8,9 %22,8 %

2,8 %

0,1 %

0,3 %

Graf 7 Poãet projektov SOPpodºa právnej formy Ïiadateºov

Zdroj: Pôdohospodárska platobnáagentúra, vlastné v˘poãty.


15roãník 15, 9/2007

BI

AT

EC

striedkov. Najmenej úspe‰né boli opäÈ kraje stred-ného Slovenska (16 %) a v˘chodného Slovenska(13 %). Dokumentujú to grafy 9 a 10.

Anal˘za ãerpania prostriedkov SOP PRV podºaregiónov poukazuje na dominantné ãerpanie pro-striedkov zo ‰trukturálnych fondov v západn˘chkrajoch Slovenskej republiky (Trnava, Trenãína Nitra) na úkor ostatn˘ch krajov – stredného Slo-venska (Banská Bystrica a Îilina) a v˘chodného Slo-venska (Ko‰ice a Pre‰ov). Dokumentuje to graf 11.

Trnavsk˘, Nitriansky a Trenãiansky kraj získalispolu viac ako 56 % z nenávratn˘ch finanãn˘chprostriedkov, kraje stredného Slovenska získali len18 % a kraje v˘chodného Slovenska 27 % ne-návratn˘ch finanãn˘ch prostriedkov.

NIEKTORÉ VIDIECKE REGIÓNYNAëALEJ ZAOSTÁVAJÚ

V súvislosti s cieºmi programu SAPARD moÏnokon‰tatovaÈ, Ïe tento predvstupov˘ programpredstavoval úspech, pokiaº ide o ãerpanie ‰truk-turálnych fondov, rast konkurencieschopnostiagropotravinárskeho sektora a zlep‰enie kvalityvidieckeho Ïivota. V súvislosti s poãtom ukonãe-n˘ch projektov moÏno oãakávaÈ, Ïe uÏívatelia zís-kajú schopnosti a skúsenosti s riadením vlastn˘chrozvojov˘ch projektov, zv˘‰i sa úroveÀ plnenia v˘z-namn˘ch noriem a zv˘‰ia sa príjmy podporen˘chsubjektov. V˘sledky poukázali na to, Ïe rozmiest-nenie projektov a verejn˘ch v˘davkov medzi re-giónmi sa do znaãnej miery odli‰uje od toho, ãosme oãakávali, vzhºadom na produkãn˘ potenciála charakteristiky dan˘ch regiónov. Ekonomickysilné regióny s relatívne vysokou produktivitou,pridanou hodnotou a vzdelávacími moÏnosÈamiprilákali väã‰í podiel fondov, ako sme mohli pred-pokladaÈ na základe poãtu potenciálnych uÏíva-teºov a objemu produkcie. V tomto zmysle pod-poril program konkurencieschopnosÈ podnikov,av‰ak stále zanechal nevyrie‰en˘ problém a po-trebu naìalej rozvíjaÈ niektoré ekonomicky zaostá-vajúce regióny.

Skrátené obdobie v rokoch 2004 –2006 mô-

Graf 9 Projekty SOP PRV podºa regiónov – Opatrenie 1.1 (k 31. 3. 2007)


600

500

400

300

200

100

0

poãet projektov

Bratislava Zvolen Ko‰ice Nitra Pre‰ov Trenãín Trnava Îilina

Prijaté Zamietnuté Schválené

Graf 10 Projekty SOP PRV podºa regiónov – Opatrenie 1.2 (k 31. 3. 2007)


600

500

400

300

200

100

0

poãet projektov

Bratislava Zvolen Ko‰ice Nitra Pre‰ov Trenãín Trnava Îilina

Prijaté Zamietnuté Schválené V spracovaní

Graf 11 Projekty SOP PRV podºa regiónov – VÚC (2004 – 2006)


120 000

100 000

80 000

60 000

40 000

20 000

0

v tis. Sk

Bratislava Ko‰iceNitra Pre‰ovTrenãínTrnava Îilina Ban. Bystrica

Fondy EÚ ·tátny rozpoãet

LITERATÚRA:1. European Commission (EC)

Agricultural Policy for the 21stCentury. Bruxelles: EuropeanEconomy, No.4, 1994.

2. SOLÍKOVÁ, H.: Podpora sloven-ského poºnohospodárstva pred a po vstupe do EÚ. Bratislava:·túdia VÚEPP 2003.

3. PHARE, ISPA, SAPARD: Odnástrojov predvstupovej pomocipo ‰trukturálne fondy Európskejúnie v SR. Bratislava: DelegáciaEurópskej komisie v SR 2003,druhé doplnené a prepracovanévydanie.

4. Sektorov˘ operaãn˘ programPoºnohospodárstvo a rozvojvidieka. Bratislava: MP SR 2004.

5. Národn˘ rozvojov˘ plán. Bratislava: MP SR 2006.6. www.apa.sk/sop/7. www.euroactiv.sk/se/91/

strukturalne-fondy

Ïeme hodnotiÈ z pohºadu uskutoãnen˘ch v˘zievza úspe‰né. Záujem Ïiadateºov o získanie finan-ãn˘ch prostriedkov v prípade oboch priorít a opat-rení bol znaãn˘. Kvalita projektov bola primera-ná faktu, Ïe SR ãerpala prostriedky zo ‰trukturál-nych fondov po prv˘ raz.

Najviac prostriedkov k 31. 12. 2006 vykazova-lo opatrenie 1.1 a opatrenia 1.2. Z celkovéhopoãtu Ïiadostí bolo schválen˘ch 53 %, ostatnéÏiadosti neboli uspokojené z dôvodov nedostat-ku finanãn˘ch prostriedkov, len malá ãasÈ projek-tov bola vyradená z dôvodu nekompletn˘ch úda-jov, neoprávnen˘ch nákladov a nevhodnosti Ïia-dateºa. Väã‰ina projektov bola kvalitne pripravená,vyskytli sa len men‰ie, nezávaÏné nedostatky.

Systém získavania nenávratného finanãnéhopríspevku je aj naìalej veºmi komplikovan˘ a keì-Ïe ide o prostriedky daÀov˘ch poplatníkov, tre-ba ich prerozdeliÈ efektívne a transparentne. Pev-né základy sme vytvorili a po odstránení det-sk˘ch chorôb sa Slovensko môÏe plnohodnotnezapojiÈ do ìal‰ieho, tentoraz sedemroãného ob-dobia.

BI

AT

EC

16 roãník 15, 9/2007

Miera investiãného v˘nosupokladniãn˘ch poukáÏok1

doc. Ing. BoÏena Hrvoºová, CSc., Mgr. art Luká‰ Haru‰tiakEkonomická univerzita v Bratislave

Podºa § 3 zákona ã. 566/2001 Z. z. o cenn˘chpapieroch pokladniãné poukáÏky môÏe bez uve-denia dôvodu záväzku aj na svoj vlastn˘ rad vy-daÈ NBS, MF SR za Slovenskú republiku a bankaalebo zahraniãná banka prostredníctvom poboã-ky umiestnenej na území Slovenskej republiky.

·tát pouÏíva emisiu ‰tátnych pokladniãn˘chpoukáÏok na krytie krátkodobého deficitu ‰tát-neho rozpoãtu a centrálna banka na riadenie lik-vidity bankového sektora. Okrem toho sú po-kladniãné poukáÏky v˘znamn˘m nástrojom fi-‰kálnej politiky ‰tátu a menovej politiky centrálnejbanky. Preto objem emisie pokladniãn˘ch po-ukáÏok ovplyvÀuje aj fáza ekonomického cyklu.Napríklad v období recesie sa vláda snaÏí v súla-de s menovou politikou centrálnej banky na‰tar-tovaÈ ekonomick˘ rast emisiou pokladniãn˘chpoukáÏok, ktor˘mi sa financujú rôzne rozvojovéprogramy.

NAJDÔLEÎITEJ·Í CENN¯ PAPIERNA PE≈AÎNOM TRHU

Pokladniãné poukáÏky patria k najdôleÏitej‰ímcenn˘m papierom peÀaÏného trhu. Sú charakte-ristické takmer nulov˘m rizikom insolventnostia vysok˘m stupÀom likvidity. Trh pokladniãn˘chpoukáÏok patrí k najväã‰ím a najrozvinutej‰ím.Krátke doby splatnosti vedú k nízkym kurzov˘mstratám v dôsledku zmien úrokov˘ch sadzieb.PrednosÈou t˘chto krátkodob˘ch cenn˘ch papie-rov je to, Ïe ich vlastníkom i dlÏníkom umoÏÀu-jú r˘chlo reagovaÈ na zmenu tempa rastu inflá-cie a úrokov˘ch sadzieb.

Z predností pokladniãn˘ch poukáÏok v‰ak vy-pl˘va, Ïe poskytujú relatívne nízky stupeÀ zhod-notenia. Sadzby ‰tátnych pokladniãn˘ch pouká-Ïok sú jedn˘m zo základov pre ostatné úrokovésadzby na peÀaÏnom trhu.

Z pohºadu investora má tento druh investíciev˘hodu aj v tom, Ïe mu umoÏní napríklad zníÏiÈriziko portfólia cenn˘ch papierov, ktoré vlastní,môÏe ich pouÏiÈ aj na repo obchody alebo akozáruky pri získavaní in˘ch foriem úverov, naprík-lad lombardného.

Pokladniãná poukáÏka podºa paragrafu 3 zá-kona ã. 566/2001 Z. z. o cenn˘ch papieroch po-tvrdzuje právo majiteºa pokladniãnej poukáÏky po-

ÏadovaÈ pri jej splatnosti v˘platu peÀaÏn˘ch pro-striedkov vo v˘‰ke menovitej hodnoty poklad-niãnej poukáÏky a musí obsahovaÈ:• oznaãenie emitenta, obchodné meno, sídlo

a identifikaãné ãíslo, ak je emitentom banka ale-bo zahraniãná banka,

• názov pokladniãnej poukáÏky a jej ISIN; to ne-platí pre pokladniãné poukáÏky vydané MF SRalebo NBS,

• menovitú hodnotu pokladniãnej poukáÏky, a to1. v slovenskej mene najmenej jeden tisíc Sk a vy‰-

‰ie hodnoty vÏdy v cel˘ch tisícoch Sk alebo2. v cudzej mene, ak je pokladniãná poukáÏka

vydaná v cudzej mene,• spôsob urãenia v˘nosu a termín jeho v˘platy,• vyhlásenie emitenta, Ïe dlhuje menovitú hod-

notu pokladniãnej poukáÏky jej majiteºovi,• termín splatnosti menovitej hodnoty pokladniã-

nej poukáÏky,• záväzok emitenta splatiÈ menovitú hodnotu po-

kladniãnej poukáÏky v urãenom termíne, spô-sob tejto v˘platy a urãenie platobného miesta,

• pri pokladniãn˘ch poukáÏkach znejúcich nameno aj potrebné údaje o prvom majiteºovi:1. obchodné meno, sídlo a identifikaãné ãíslo,

ak je právnickou osobou,2. meno a priezvisko, trval˘ pobyt a rodné ãís-

lo ak je fyzickou osobou; pri zahraniãnej fy-zickej osobe sa namiesto rodného ãísla môÏeuviesÈ dátum narodenia.

MIERA V¯NOSUPOKLADNIâN¯CH POUKÁÎOK

Pokladniãné poukáÏky sa predávajú s diskon-tom pod menovitú (nominálnu) hodnotu. Meno-vitú (nominálnu) hodnotu dostane aÏ posledn˘majiteº v lehote ich splatnosti. V˘nos pri tomtodruhu cenn˘ch papierov je dan˘ rozdielom me-dzi kúpnou cenou a menovitou (nominálnou)hodnotou a oznaãuje sa ako diskont (D).

S kategóriou investiãn˘ v˘nos (IR) sme sa po prv˘raz stretli v práci P. S. Rosa (v roku 1994), kde uvie-dol, Ïe pomocou IR moÏno previesÈ sadzbu di-skontu zo ‰tátnych pokladniãn˘ch poukáÏok natzv. ekvivalent miery kupónového v˘nosu, ktor˘navy‰e pre v˘poãet v˘nosu pouÏíva ‰tandardACT/365 a ktor˘ umoÏní porovnaÈ stupeÀ


Pokladniãné poukáÏky sú v‰eobecne známe krátkodobé dlhové cenné papiere, zaloÏené na diskonte. Maximálna doba splatnosti je jeden rok. Emitentom pokladniãn˘ch poukáÏokb˘va spravidla ‰tát alebo centrálna banka. V Slovenskej republike boli emitentmipokladniãn˘ch poukáÏok (od roku 1992, keì sa zaãali pokladniãné poukáÏky emitovaÈ, do roku 2001) len Ministerstvo financií SR (MF SR) a Národná banka Slovenska (NBS).

1 Príspevok je jeden z v˘stupovv˘skumného projektu VEGAã. 1/2610/05: Teoretické prístupyk ohodnocovaniu finanãn˘chnástrojov na vyspel˘ch finanãn˘chtrhoch a moÏnosÈ ich aplikáciev slovensk˘ch podmienkach.


17roãník 15, 9/2007

zhodnotenia rôznych dlhov˘ch cenn˘ch papierov.Mieru investiãného v˘nosu moÏno vypoãítaÈ

podºa nasledujúceho vzorca:

(1)

O ão v tomto vzÈahu ide? Pokladniãné poukáÏ-ky emitované na rôznych trhoch sú kótované zarôznych podmienok. V niektor˘ch krajinách na zá-klade sadzby diskontu (d) v in˘ch na základe mie-ry v˘nosu (r). Sadzba diskontu je vÏdy men‰ia akomiera v˘nosu, pretoÏe sa viaÏe k vy‰‰iemu zákla-du – nominálnej hodnote, a nie k predajnej ceneako miera v˘nosu. Okrem toho na niektor˘chtrhoch pokladniãn˘ch poukáÏok sa pouÏíva ‰tan-dard ACT/365 alebo 366 v prípade prestupnéhoroka, na in˘ch ‰tandard ACT/360.

V súãasnom období internacionalizácie a glo-balizácie finanãn˘ch trhov, keìÏe nie sú bariérypre obchodovanie s cenn˘mi papiermi na rôznychtrhoch, treba porovnaÈ miery v˘nosov poklad-niãn˘ch poukáÏok, ktoré sú kótované rôznymspôsobom. To nám umoÏÀuje práve miera inves-tiãného v˘nosu.

PRÍSTUPY K OCE≈OVANIUPOKLADNIâN¯CH POUKÁÎOK

PripomeÀme si rozdiely v prístupoch ohodno-covania pokladniãn˘ch poukáÏok v závislosti odtoho, ãi sú kótované na základe sadzby diskon-tu alebo miery v˘nosu.

Sadzbu diskontu a mieru v˘nosu vypoãítamepodºa vzorcov (2) a (3):

(2)

(3)

kdeD je diskont,NH nominálna (menovitá) hodnota, splatná

na konci Ïivotnosti,P nákupná cena,msm poãet dní medzi predajom a dobou

splatnosti (sell – maturity),360/msm ãlen, ktor˘ predstavuje anualizáciu sadz-

by diskontu a miery v˘nosu.Na základe sadzby diskontu sú kótované po-

kladniãné poukáÏky napríklad v USA a vo VeºkejBritánii. Pri v˘poãte sadzieb diskontu pokladniã-n˘ch poukáÏok v USA a VB je rozdiel v pouÏíva-n˘ch ‰tandardoch. V USA sa pouÏíva ‰tandardACT/360 a vo VB ‰tandard ACT/365 alebo 366v prípade prestupného roka.

Na Slovensku sa pouÏíva kotácia pokladniã-n˘ch poukáÏok (PP) na základe miery v˘nosua ‰tandard pri v˘poãte v˘‰ky v˘nosu pokladniã-n˘ch poukáÏok ACT/360.

Ak sú pokladniãné poukáÏky kótované na zá-klade sadzby diskontu, diskont a nákupnú cenu(emisnú na primárnom trhu alebo predajnú cenuna sekundárnom trhu) za predpokladu ‰tandar-du ACT/360 (ako napr. v USA) vypoãítame pod-ºa nasledujúcich vzorcov:

Pre danú sadzbu diskontu d je diskont dan˘vzorcom:

(4)

(5)

Investora prirodzene okrem absolútnej v˘‰ky v˘-nosu formou diskontu zaujíma aj stupeÀ zhod-notenia jeho investície, ãiÏe vzÈah medzi diskon-tom a cenou, za ktorú pokladniãné poukáÏkykúpil, t. j. miera v˘nosu podºa vzorca (3), ktor˘môÏeme upraviÈ takto:

(6)

Z porovnania sadzby diskontu (d) a miery v˘-nosu (r) podºa vzorcov (2) a (3). je zrejmé, Ïe mie-ra v˘nosu z pokladniãn˘ch poukáÏok (r) je väã-‰ia ako sadzba diskontu (d), t. j. r > d. Je to po-chopiteºné, pretoÏe v prípade miery v˘nosu (r)diskont sa vzÈahuje k cene, nie k menovitej hod-note.

VráÈme sa k v˘chodiskovej kategórii – miere in-vestiãného v˘nosu – ekvivalentu miery kupóno-vého v˘nosu, ktor˘ navy‰e na v˘poãet v˘nosupouÏíva ‰tandard ACT/365:

Vo vzorci 1 je d – sadzbou diskontu PP, ktoréna v˘poãet diskontu (D) pouÏíva ‰tandardACT/360. V˘sledkom vzÈahu je v˘‰ka miery v˘no-su PP, ktoré by boli kótované na základe ‰tandar-du ACT/365.

K tomuto vzÈahu sa dostaneme, ak do vzorca (3)pre v˘poãet miery v˘nosu (r), za predpokladupouÏitia ‰tandardu ACT/365 (alebo 366 v prestup-nom roku) dosadíme za

a za

Potom: a po úprave:

To znamená, Ïe miera investiãného v˘nosu (IR)sa rovná miere v˘nosu (r) pri pouÏití ‰tandarduACT/365.

V prípade, Ïe sú pokladniãné poukáÏky kóto-vané na základe miery v˘nosu (r), nákupnú cenu(na primárnom trhu i na sekundárnom trhu) moÏ-no vypoãítaÈ podºa v‰eobecne známeho vzorcapre dlhové cenné papiere s nulov˘m kupónom:

(7)

KeìÏe na Slovensku sú pokladniãné poukáÏkykótované na základe miery v˘nosu, nákupnácena sa na na‰om trhu pokladniãn˘ch poukáÏokpoãíta podºa vzÈahu:

(8) BI

AT

EC

IR = 365.d

360 − (d.msm )

Diskont = NH .d. (msm / 360) a

cena (P) = NH − diskont = NH . (1− d.msm / 360)

r = diskont

P. 360

msm

= d

1− d(msm / 360)

d = D

NH. 360

msm

IR = 365.d

360 − (d..

msm )

D = NH .d. (msm / 360)

IR =NH .d.

msm

360

NH .(1− d.msm

360). 365

msm

IR = 365.d

360.(1− d.msm

360)

= 365.d

360 − (d.msm )

P = NH . (1− d.msm / 360)

r = D

P. 360

msm

P = NH

(1+ r..

msm / 360)

nákupná cena = NH . 360

(DTM .US)+ 360

BI

AT

EC

18 roãník 15, 9/2007

kde DTM je doba splatnosti,NH menovitá (nominálna) hodnota,US miera v˘nosu poÏadovaná kupujúcim.

Ak vzorec (8) prepí‰eme do symbolov, ktoré smeuÏ pouÏili, na prv˘ pohºad uvidíme, Ïe ak ãitateºi menovateº vydelíme 360, dostaneme sa k vzÈa-hu (7).

Ak by sme chceli zistiÈ, aká sadzba diskontu zod-povedá známej miere v˘nosu PP emitovan˘chs rovnakou menovitou hodnotou, dobou Ïivot-nosti a pouÏit˘m ‰tandardom, vzÈah pre jej v˘po-ãet si môÏeme odvodiÈ z druhej ãasti vzorca (6):

Mieru v˘nosu za predpokladu pouÏitia ‰tandar-du ACT/365, ãiÏe IR moÏno odvodiÈ podobneako v prípade kotácie PP na základe sadzby dis-kontu (d) aj v prípade kotácie PP na základe mie-ry v˘nosu (r). V˘chodisko bude rovnaké, t. j.:

, ale za diskont dosadíme vzÈah

D = NH – P a za cenu .

Pre zjednodu‰enie postupu budeme

predpokladaÈ, Ïe , t. j.: .

Príklad:Predpokladajme pokladniãné poukáÏky emito-vané s NH 1 mil. Sk, na 364 dní za 3,90 % - númieru v˘nosu. Zaujíma nás:a) nákupná cena,b) v˘‰ka diskontu, c) zodpovedajúca sadzba diskontu ad) miera investiãného v˘nosu

a) alebo

b) Diskont = NH – P = 1 000 000 – 962 062,66= 37 937,34 Sk aleboDiskont = P . r .(msm/ 360) = 962 062,66 . 0,039.(364/360) = 37 937,34 Sk

c) alebo

d)

(ak vychádzame so sadzby diskontu)

e)

(ak vychádzame z miery v˘nosu).

POROVNANIE V¯NOSOV POKLADNIâN¯CHPOUKÁÎOK

Rozvinut˘ trh pokladniãn˘ch poukáÏok s vyso-k˘m stupÀom likvidity a nízkym rizikom robíz tohto cenného papiera pre investora zaujíma-vú investíciu. Investori dnes môÏu investovaÈ dopokladniãn˘ch poukáÏok na rôznych trhoch, kdesú v‰ak aj rôzne podmienky, za ktor˘ch sa tentodruh cenného papiera emituje. Porovnanie v˘no-sov investícií do pokladniãn˘ch poukáÏok kóto-van˘ch za rôznych podmienok – na základe sa-dzby diskontu alebo miery v˘nosu, pouÏitím ‰tan-dardu ACT/360 alebo ACT/365 (366 v prípadeprestupného roka) poskytuje tabuºka.


P = NH . .360 / 360

msm .r( ( )) + 360 / 360→ NH

1+ r.msm / 360

r = d

1− d.(msm / 360)→ d = r

1+ r.(msm / 360)

r = D

P. 365

msm

P = NH

(1+ r.msm / 360)

1+ r.(msm

360) = x P = NH

x

IR =NH − NH

xNH

x

. 365msm

=

NH .x − NHxNH

x

. 365msm

=

= (1+ r.msm

360−1). 365

msm

= r.msm

360. 365msm

= r. .365360

= x.NH .(x −1)x .NH

. 365msm

= (x −1) .365msm

=

P = 1000000

(1+ 0,039.364 / 360)= 962 062,66 Sk

P = 1000000. 360

(364. 0,039)+ 360= 962 062,66 Sk

d = 37937,341000000

. 360

364= 0,03752,t. j.3, 752 %

d = 0,039

1+ 0,039.(364 / 360)= 0,03752, t. j. 3, 752 %

IR = 365. 0,03752

360 − (0,03752. 364)= 0,03954,t. j.3,954 %

IR = 0,039.365360

= 0,03954, t. j. 3,954 %

Literatúra:1. Blake, D. Anal˘za finanãních trhÛ.

Praha: Grada Publishing 1995.2. Fabozzi, T.: Bond markets.

Analyses and Strategies. USA:Premitice Hall 1996.

3. Hrvoºová, B.: Anal˘za finanãn˘chtrhov. Bratislava: Sprint 2006.

4. Jílek, J.: Moderní finanãníprodukty – REPO obchody. Praha:Grada Publishing 1999.

5. Rose, P. S.: PeneÏní a kapitálovétrhy. Praha: Victoria Publishing1994.

6. http://www.nbs.sk/7. http://www.ny.frb.org./aboutthe-

fed/fedpoint/fed28.html/

Tab.1 Porovnanie v˘nosov do pokladniãn˘ch poukáÏok

Známe zadané hodnotydACT/360 dACT/365 rACT/360 rACT/365

dACT/360

dACT/365

Vypoãítame

rACT/360

rACT/365

d.360

365

r

1+ r.msm

360

360.r

365+ (1+ r)

d.365

360

365.r

360+ (r.msm )

r

1+ r.msm

365

d

1− d.msm

360

360.d

365 − (d.msm )r.360

365

365.d

360 − (d.msm )

d

1− d.msm

365

r.365

360


19roãník 15, 9/2007

Vecné aspekty v˘vojadeficitu obchodnej bilancie SRv rokoch 2004 – 2006

Ing. Ján Halu‰ka, PhD., Ing. Miroslav KºúãikINFOSTAT – In‰titút informatiky a ‰tatistiky

OTVORENOSË SLOVENSKEJ EKONOMIKYZ medzinárodn˘ch porovnaní vypl˘va, Ïe rela-

tívne malú ekonomiku spravidla veºmi v˘znam-ne determinuje externé prostredie. Platí to ajv prípade slovenskej ekonomiky. Miera jej otvo-renosti meraná podielom súãtu dovozu a v˘vo-zu tovarov a sluÏieb na hrubom domácom pro-dukte (HDP) v beÏn˘ch cenách bola veºmi vyso-ká uÏ pri vstupe SR do EÚ. V roku 2004 totiÏpredstavovala 150 %, v roku 2005 sa zv˘‰ila na160 %, ale v roku 2006 stúpla e‰te v˘raznej‰ie– podºa predbeÏn˘ch údajov na 176 %. V dôsled-ku toho malo Slovensko v roku 2006 druhú naj-vy‰‰iu mieru otvorenosti ekonomiky – prvé boloLuxembursko (tab. 1).

Miera otvorenosti ekonomiky je daná jej export-nou v˘konnosÈou a jej dovoznou nároãnosÈou.V prípade slovenskej ekonomiky v˘voj obochukazovateºov poukazuje na veºmi dynamicky ra-stúci podiel celkového v˘vozu, ako aj celkovéhodovozu na HDP v beÏn˘ch cenách. V roku 2006dosiahla exportná v˘konnosÈ slovenskej ekono-miky zhruba 85 % HDP a jej dovozná nároãnosÈ90 % HDP v beÏn˘ch cenách, priãom oproti roku2004 boli obidva ukazovatele vy‰‰ie pribliÏneo desaÈ percentuálnych bodov. K rastu otvorenos-ti slovenskej ekonomiky v rokoch 2004 – 2006prispieval teda relatívne väã‰ou mierou dovoztovarov a sluÏieb ako ich v˘voz.

Rastúci v˘znam zahraniãného obchodu v slo-venskej ekonomike je zrejm˘ aj z nárastu hodno-ty celkového obratu obchodu s tovarmi a sluÏba-mi. K˘m v roku 2004 dosiahol celkov˘ obrat za-hraniãného obchodu pribliÏne 2 100 mld. Sk,v roku 2006 to bolo uÏ takmer 2 900 mld. Sk, ãoje oproti roku 2004 nárast skoro o 40 %. Vzhºa-dom na to, Ïe prírastok HDP v beÏn˘ch cenáchtvoril za rovnaké obdobie 20 %, teda o polovi-cu menej, bol nárast miery otvorenosti slovenskej

ekonomiky v roku 2006 oproti roku 2004 dôsled-kom r˘chlej‰ieho rastu obratu zahraniãného ob-chodu oproti rastu nominálneho HDP [2]. V‰et-ky uvedené fakty poukazujú na v˘znam obcho-du SR so zahraniãím, ale súãasne naznaãujúväzby, ktoré sú urãujúce pre pozíciu Slovenska natrhu v globálnom hospodárskom priestore.

V¯SLEDKY OBCHODNEJ BILANCIEV ROKOCH 2004 – 2006

Charakteristickou ãrtou v˘voja slovenskej eko-nomiky v rokoch 2004 – 2006 bol sklon k pre-hlbovaniu deficitu obchodnej bilancie. Narasta-la tak jeho absolútna, ako aj relatívna veºkosÈ, a toz takmer 50 mld. Sk (3,7 % z HDP v beÏn˘ch ce-nách) v roku 2004 na 74 mld. Sk (5,0 % z HDP)v roku 2005 a následne aÏ na vy‰e 90 mld. Sk (5,7 % z HDP) v roku 2006. Príãiny daného v˘-voja môÏe poodhaliÈ skúmanie teritoriálnej a ko-moditnej ‰truktúry deficitu obchodnej bilancie

Deficit obchodnej bilancie je jedn˘m zo sprievodn˘ch javov v˘voja slovenskej ekonomiky,a to takmer v celej doteraj‰ej histórii Slovenskej republiky. Hlavné príãiny dlhodobopretrvávajúcej nerovnováhy v obchode s tovarmi treba hºadaÈ v teritoriálnej a komoditnej‰truktúre zahraniãného obchodu SR. V tomto príspevku sú uvedené aspekty v˘voja deficituobchodnej bilancie, av‰ak za podstatne krat‰ie ãasové obdobie. Anal˘za sa t˘ka iba rokov2004 – 2006, teda obdobia prv˘ch troch rokov ãlenstva Slovenskej republiky v Európskejúnii. Rozbor vychádza z oficiálnych údajov ·tatistického úradu SR (·Ú SR) o v˘voji v˘vozua dovozu tovarov v beÏn˘ch cenách [1]. K˘m údaje za roky 2004 a 2005 sú definitívne,údaje za rok 2006 sú predbeÏné.

BI

AT

EC

Tab. 1 Krajiny EÚ-27 – miera otvorenosti ekonomiky v roku 2006

1. Luxembursko 327 %2. Slovensko 176 %3. Belgicko 173 %4. Malta 170 %5. Estónsko 169 %6. Maìarsko 154 %7. Írsko 148 %8. âesko 148 %---20. Poºsko 82 %---25. Taliansko 56 %26. Francúzsko 55 %27. Grécko 51 %

Zdroj: Eurostat, vlastné v˘poãty.

BI

AT

EC v jednotliv˘ch rokoch. Tak˘to analytick˘ pohºad

môÏe zároveÀ prispieÈ k pochopeniu aktuálnychtrendov v˘voja v zahraniãnom obchode SR od za-ãiatku roku 2007.

TERITORIÁLNA ·TRUKTÚRADEFICITU OBCHODNEJ BILANCIE

V roku 2004 skonãila obchodná bilancia s de-ficitom pribliÏne 50 mld. Sk. Z tab. 2 vypl˘va, Ïetento v˘sledok ide v˘luãne na vrub obchodnejbilancie s Ruskom a krajinami Ázie, ktorá spolutvorila deficit vy‰e 150 mld. Sk. Na druhej stra-ne, v obchode s krajinami EÚ-25 bol v roku 2004dosiahnut˘ prebytok 66 mld. Sk, priãom preby-tok vy‰e 37 mld. Sk bol zaznamenan˘ aj v obcho-de s ostatn˘mi teritóriami1.

Nárast deficitu obchodnej bilancie v rokoch2005 a 2006 ide tieÏ na vrub obchodnej v˘me-ny s Ruskom a krajinami Ázie. Obchodn˘ deficits Ruskom totiÏ vzrástol z necel˘ch 80 mld. Skv roku 2004 na takmer 100 mld. Sk v roku 2005a v roku 2006 dokonca na viac ako 130 mld. Sk.E‰te v˘raznej‰ie sa prehæbil obchodn˘ deficit s kra-jinami Ázie, pretoÏe z necel˘ch 80 mld. Sk v roku2004 stúpol takmer na 150 mld. Sk v roku 2006.Zatiaº ão zvy‰ujúci sa obchodn˘ deficit s RuskommoÏno vysvetliÈ najmä rastom cien ropy a zem-ného plynu na svetov˘ch trhoch, príãinou rastú-ceho obchodného deficitu s krajinami Ázie bol naj-mä obchod s priemyselnou v˘robou a obchod sostrojmi a dopravn˘mi prostriedkami.

Prehæbenie obchodn˘ch deficitov s Ruskoma Áziou v rokoch 2005 a 2006 bolo sprevádzané

zvy‰ovaním obchodného prebytku s krajinamiEÚ-25. K˘m v roku 2005 stúpol tento prebytokmedziroãne o 20 mld. Sk a dosiahol 86 mld. Sk,v roku 2006 bol medziroãne vy‰‰í o vy‰e 60 mld.Sk a predstavoval takmer 150 mld. Sk. Prebytokobchodnej bilancie bol v rokoch 2005 a 2006 do-siahnut˘ aj v obchode s ostatn˘mi krajinami, jehoveºkosÈ sa v‰ak oproti roku 2004 v˘raznej‰ie ne-zmenila. Z uvedeného vypl˘va nasledovn˘ ãiast-kov˘ záver: prehlbovanie celkového deficitu ob-chodnej bilancie v rokoch 2005 a 2006 bolo spô-sobené t˘m, Ïe ‰trukturálny prebytok obchodnejbilancie s krajinami EÚ-25 narastal pomal‰ie, akosa zvy‰ovali ‰trukturálne deficity obchodu s Ru-skom a krajinami Ázie.

V˘sledky celkovej a teritoriálne ãlenenej ob-chodnej bilancie, tak ako sú uvedené v tab. 2, boliv jednotliv˘ch rokoch dôsledkom realizovanéhov˘vozu a dovozu tovarov v beÏn˘ch cenách. Cel-ková aj teritoriálne ãlenená nominálna hodnotat˘chto agregátov v rokoch 2004 – 2006 je uve-dená spolu s ich medziroãn˘mi relatívnymi zme-nami v tab. 3.

Z údajov v tab. 3 vypl˘va, Ïe celkov˘ v˘voz ajdovoz tovarov zaznamenali vo v‰etk˘ch troch ro-koch vysoké (dvojciferné) medziroãné prírastky.Pozoruhodn˘ je v‰ak najmä ich prírastok v roku2006 o vy‰e 25 %, pretoÏe v porovnaní s ich prie-mern˘m prírastkom v rokoch 2004 a 2005 pred-stavuje takmer dvojnásobok. K spomínanémuprehlbovaniu vonkaj‰ej nerovnováhy (teda celko-vého deficitu obchodnej bilancie) dochádzalov dôsledku zaostávania rastu v˘vozu tovarov zarastom dovozu tovarov. Najväã‰í rozdiel v dyna-mike ich rastu existoval v roku 2004 a predsta-voval takmer 3 percentuálne body. V roku 2005sa tento rozdiel zmen‰il na 2 percentuálne body,ale v roku 2006 bol nulov˘, keìÏe v˘voz a dovozdosiahli podºa predbeÏn˘ch údajov rovnak˘ me-dziroãn˘ prírastok. V˘voz tovarov sa zvy‰ovalv rokoch 2004 – 2006 priemerne o 16,0 % roã-ne, k˘m ich dovoz rástol v tom istom obdobív priemere o 17,6 % roãne.

Rozhodujúci vplyv na v˘razné zr˘chlenie dy-namiky rastu celkového v˘vozu aj dovozu tova-rov v roku 2006 mal nárast obchodnej v˘menys krajinami EÚ-25. Dovoz tovarov z EÚ-25 bol to-


20 roãník 15, 9/2007

1 Rozhodujúcu ãasÈ obchodnéhoprebytku s ostatn˘mi teritóriamivytvoril v roku 2004 prebytokobchodu s USA, ktor˘ predstavovalvy‰e 27 mld. Sk.

Tab. 2 ·truktúra obchodnej bilancie SR podºa teritórií

KKrraajjiinnaa 22000044 22000055 22000066

mmlldd.. SSkk mmlldd.. SSkk mmlldd.. SSkk

EÚ-25 +66,1 +86,3 +148,3

Rusko -77,3 -98,9 -130,6

Ázia -76,2 -94,2 -149,3

Ostatné +37,8 +32,8 +38,5

SSppoolluu --4499,,66 --7744,,00 --9933,,11

Poznámka: - deficit, + prebytok.

Tab. 3 ·truktúra dovozu a v˘vozu SR podºa teritórií

KKrraajjiinnaa 22000044 22000055 22000066

mmlldd.. SSkk %% mmlldd.. SSkk %% mmlldd.. SSkk %%

EÚ-25 Dovoz 692,5 13,8 758,3 9,5 907,9 19,7V˘voz 758,6 12,9 844,6 11,3 1056,2 25,0

Rusko Dovoz 88,1 -1,4 114,3 29,7 151,0 32,1V˘voz 10,8 10,8 15,4 42,3 20,4 32,2

Ázia Dovoz 100,2 43,1 126,5 26,3 191,6 51,5V˘voz 24,0 4,2 32,3 34,6 42,3 31,0

Ostatné Dovoz 59,7 15,0 65,0 8,9 83,0 27,7V˘voz 97,5 7,4 97,8 0,3 121,5 24,2

SSppoolluu DDoovvoozz 994400,,55 1144,,77 11006644,,11 1133,,11 11333333,,55 2255,,33VV˘̆vvoozz 889900,,99 1122,,00 999900,,11 1111,,11 11224400,,44 2255,,33


21roãník 15, 9/2007

tiÏ oproti roku 2005 vy‰‰í takmer o pätinu, v˘voztovarov do EÚ-25 vzrástol o ‰tvrtinu. Nezaned-bateºn˘ vplyv v‰ak mali aj medziroãné prírastkyv˘vozu a dovozu tovarov realizované s Ruskoma krajinami Ázie, ktoré sú relatívne dokonca v˘-razne vy‰‰ie ako prírastky v˘vozu a dovozu tova-rov s krajinami EÚ-25. V˘vozy a dovozy tovarovv nominálnom vyjadrení dosiahnuté osobitnes Ruskom a Áziou t˘m stúpli v roku 2006 opro-ti roku 2004 takmer na dvojnásobok. Hodnotaobchodnej v˘meny tovarov s ostatn˘mi krajina-mi sa v rovnakom období zv˘‰ila pribliÏne o tre-tinu, a to tak z hºadiska v˘vozu, ako aj z hºadis-ka dovozu.

Relatívnu veºkosÈ podielov jednotliv˘ch teritó-rií na celkovom obrate zahraniãného obchodu s to-varmi v rokoch 2004 a 2006 zobrazuje graf 1.Z grafu 1 je zrejmé, Ïe najväã‰ím obchodn˘m part-nerom SR v roku 2004 boli krajiny EÚ-25, ktorésa na celkovom obrate zahraniãného obchodu po-dieºali pribliÏne 79 %. Krajiny EÚ-25 boli v roku2004 najdôleÏitej‰ím obchodn˘m partnerom SR.Podiel Ruska, resp. krajín Ázie predstavoval 5 %,resp. 7 %, zvy‰n˘ch pribliÏne 9 % tvoril podielostatn˘ch krajín. Z grafu zároveÀ vypl˘va, Ïe veº-kosÈ t˘chto podielov sa v rokoch 2004 a 2006 lí-‰ila len minimálne2 – na úkor mierneho poklesupodielu krajín EÚ-25 do‰lo k miernemu zv˘‰eniupodielu Ruska, resp. krajín Ázie. SkutoãnosÈ, Ïeparadoxne práve obchod s Ruskom a krajinamiÁzie, teda s teritóriami s veºmi mal˘m podielomna zahraniãnom obchodnom obrate, bol v rokoch2004 – 2006 hlavnou príãinou v˘razn˘ch defici-tov obchodnej bilancie, súvisí s veºmi nevyváÏe-nou ‰truktúrou obratu s t˘mito teritóriami, v kto-rej jednoznaãne dominuje dovoz (tab. 3).

KOMODITNÁ ·TRUKTÚRADEFICITU OBCHODNEJ BILANCIE

Anal˘za komoditnej ‰truktúry deficitu obchod-nej bilancie je zaloÏená na údajoch klasifikácie to-varu podºa skupín nomenklatúry SITC. Na úãelyanal˘zy boli skupiny SITC, ktor˘ch je desaÈ,agregované do ‰tyroch väã‰ích skupín nasledov-ne: potraviny (SITC 0+1), suroviny (SITC 2+3+4),priemyselná v˘roba (SITC 5+6+8+9), stroje a do-pravné prostriedky (SITC 7).

Komoditnú ‰truktúru deficitu obchodnej bi-lancie v rokoch 2004 – 2006 vyjadrujú údajev tab. 4. Z t˘chto údajov vypl˘va, Ïe v roku 2004bola hlavnou príãinou vonkaj‰ej nerovnováhy bi-lancia obchodu so surovinami. V skupine, ktorázah⁄Àa nerastné palivá, surové materiály a olejea tuky, vznikol v roku 2004 deficit vy‰e 70 mld. Sk.Okrem toho, deficit vy‰e 15 mld. Sk vznikol v ob-chode s potravinami. Vzhºadom na to, Ïe obchod-ná bilancia so strojmi a dopravn˘mi prostriedka-mi skonãila naopak s prebytkom vy‰e 37 mld. Ska obchod s priemyselnou v˘robou dosiahol zhru-ba vyrovnanú obchodnú bilanciu, vykázala ob-chodná bilancia celkovo uÏ spomínan˘ deficitpribliÏne 50 mld. Sk.

V ìal‰ích dvoch rokoch sa komoditná ‰truk-túra celkového deficitu obchodnej bilancie ãias-toãne zmenila, pretoÏe deficitn˘m bol aj obchods priemyselnou v˘robou. Tento deficit sa navy‰e

BI

AT

EC

2 Z podrobnej‰ích údajov o ‰truktúrev˘vozu a dovozu, ktor˘ sarealizoval s EÚ-25, v‰ak vypl˘va, Ïe v roku 2006 do‰lo k ãiastoãn˘mzmenám, priãom v obidvochprípadoch ide o mierny nárastpodielov „nov˘ch“ na úkor poklesupodielov „star˘ch“ krajín EÚ-25.Tieto posuny podielov moÏnoprisúdiÈ najmä zvy‰ujúcej saobchodnej v˘mene SR s krajinami V4.

EÚ-2579 %

Rusko5 %

Ázia7 %

Ostatní9 %

EÚ-2576 %

Rusko7 %

Ázia9 %

Ostatní8 %

Graf. 1 Podiel teritórií na obrate zahraniãnéhoobchodu s tovarmi v roku 2004

Graf 2 Podiel teritórií na obrate zahraniãnéhoobchodu s tovarmi v roku 2006

Tab. 4 ·truktúra obchodnej bilancie SR podºa komodít

KKoommooddiittyy 22000044 22000055 22000066mmlldd.. SSkk mmlldd.. SSkk mmlldd.. SSkk

Potraviny -15,6 -19,3 -17,3

Suroviny -70,4 -80,9 -123,9

Priemyselná v˘roba -1,0 -10,1 -43,0

Stroje a dopravné prostriedky +37,4 +36,3 +91,1

SSppoolluu --4499,,66 --7744,,00 --9933,,11

BI

AT

EC

prehlboval a v roku 2006 vzrástol na vy‰e 40 mld. Sk. E‰te v˘raznej‰ie sa v‰ak prehæbil de-ficit v obchode so surovinami, keìÏe v roku 2006prekroãil 120 mld. Sk, ão je oproti roku 2004 viaco vy‰e 50 mld. Sk. Deficit obchodu s potravina-mi mal síce v rokoch 2005 a 2006 tieÏ sklon pre-hlbovaÈ sa, av‰ak oproti roku 2004 sa zv˘‰il veº-mi mierne. Napriek tomu dosiahol ‰trukturálny de-ficit obchodu v t˘chto troch skupinách v roku2006 vy‰e 180 mld. Sk, ão je v porovnaní s ro-kom 2004 viac ako dvojnásobok. Na druhej stra-ne, ‰trukturálny prebytok obchodu so strojmia dopravn˘mi prostriedkami stúpol v roku 2006oproti rokom 2004, resp. 2005 tieÏ na viac akodvojnásobok. KeìÏe tento ‰trukturálny preby-tok dosiahol vy‰e 90 mld. Sk, bol celkov˘ deficitobchodnej bilancie v roku 2006 pribliÏne o po-lovicu men‰í ako ‰trukturálny deficit obchoduv zostávajúcich troch analyzovan˘ch skupinách.

Údaje v tab. 5 vyjadrujú v˘vojové tendenciekomoditne rozãleneného v˘vozu a dovozu tova-rov v rokoch 2004 – 2006. Z nich vypl˘va, Ïe k˘mspomínané v˘razné zr˘chlenie rastu v˘vozu tova-rov v roku 2006 súviselo predov‰etk˘m so zr˘chle-ním rastu v˘vozu strojov a dopravn˘ch prostried-kov, v˘razné zr˘chlenie rastu dovozu tovarovbolo spôsobené zr˘chlením rastu dovozu v‰etk˘chkomodít s v˘nimkou dovozu potravín. Na zákla-

de údajov v tab. 5 moÏno okrem toho kon‰tato-vaÈ, Ïe spomínané prehæbenie ‰trukturálneho de-ficitu v obchode so surovinami v roku 2006 ideprimárne na vrub enormného rastu dovozu su-rovín (pri spomalení dynamiky rastu ich v˘vozu),v ktorom sa – skôr ako vy‰‰ia spotreba – od-zrkadlil vplyv vysok˘ch cien ropy a zemného ply-nu na svetov˘ch trhoch. Na druhej strane, zv˘‰e-nie ‰trukturálneho prebytku v obchode so stroj-mi a dopravn˘mi prostriedkami bolo v roku 2006primárne spôsobené znaãn˘m prírastkom v˘vo-zu strojov a dopravn˘ch prostriedkov, ktor˘ sú-visel s nov˘mi v˘robn˘mi kapacitami najmä v au-tomobilovom priemysle.

Komoditná ‰truktúra obratu zahraniãného ob-chodu sa tieÏ v rokoch 2004 – 2006 vyznaãova-la vysokou mierou stability, dokonca e‰te vy‰‰ouako jeho teritoriálna ‰truktúra. Z grafu 3 vypl˘-va, Ïe v roku 2004 sa na obrate zahraniãného ob-chodu relatívne najviac podieºali stroje a doprav-né prostriedky (s podielom 43 %) a produktypriemyselnej v˘roby (s podielom 40 %). Obchodso surovinami, ktor˘ bol rozhodujúcim zdrojomdeficitu, mal v˘razne niÏ‰í podiel (13 %), ale naj-niÏ‰í podiel mali potraviny (pribliÏne 4 %).

Podiel jednotliv˘ch komodít sa poãas rokov2004 – 2006 v˘znamne nemenil.

V˘voj obchodnej bilancie z hºadiska teritoriál-no-komoditného ãlenenia vyjadrujú údaje v tab. 6.Na ich základe moÏno formulovaÈ nasledujúcekon‰tatovania:• ‰trukturálny deficit v obchode s potravinami sa

kaÏdoroãne vytváral v obchode so v‰etk˘mianalyzovan˘mi teritóriami okrem Ruska, alerozhodujúca ãasÈ tohto deficitu vznikala v ob-chode s krajinami EÚ-25;

• ‰trukturálny deficit v obchode so surovinamivznikal predov‰etk˘m v obchode s Ruskom,ale kaÏdoroãne k nemu ãiastoãne prispieval ajobchod s Áziou a ostatn˘mi teritóriami. Nadruhej strane, obchod so surovinami s krajina-mi EÚ-25, t˘m Ïe bol kaÏd˘ rok prebytkov˘, veº-kosÈ ‰trukturálneho deficitu v tomto obchodezniÏoval;

• ‰trukturálny deficit v obchode s priemyselnouv˘robou vznikal v˘luãne v obchode s Áziou; vovzÈahu k ostatn˘m trom teritóriám bol v˘sled-


22 roãník 15, 9/2007

Tab. 5 ·truktúra dovozu a v˘vozu SR podºa komodít

KKrraajjiinnaa 22000044 22000055 22000066

mmlldd.. SSkk %% mmlldd.. SSkk %% mmlldd.. SSkk %%

Potraviny Dovoz 45,2 24,8 61,8 36,6 65,3 5,7V˘voz 29,6 29,9 42,5 43,0 48,0 13,3

Suroviny Dovoz 155,5 20,8 179,7 15,5 235,2 30,9V˘voz 85,1 36,7 98,8 16,1 111,3 12,6

Priemyselné Dovoz 371,7 15,7 419,9 13,0 521,0 24,1tovary V˘voz 370,7 10,5 409,8 10,6 478,0 16,6

Stroje a dopravné Dovoz 368,1 10,5 402,7 9,4 512,0 27,1prostriedky V˘voz 405,5 8,3 439,0 8,3 603,1 37,4

SSppoolluu DDoovvoozz 994400,,55 1144,,77 11006644,,11 1133,,11 11333333,,55 2255,,33VV˘̆vvoozz 889900,,99 1122,,00 999900,,11 1111,,11 11224400,,44 2255,,33

Priemyselnétovary40 %

Stroje a dopravnéprostriedky

43 %

Suroviny13 %

Potraviny4 %

Graf 3 Podiel komodít na obrate zahraniãnéhoobchodu v rokoch 2004 – 2006


23roãník 15, 9/2007

kom obchodu s priemyselnou v˘robou kaÏdo-roãne prebytok, ktor˘ veºkosÈ ‰trukturálneho de-ficitu v tomto obchode zniÏoval;

• ‰trukturálny prebytok v obchode so strojmia dopravn˘mi prostriedkami sa vytváral v ob-chode so v‰etk˘mi analyzovan˘mi teritóriamiokrem obchodu s Áziou. K˘m v roku 2004vznikla väã‰ia ãasÈ tohto prebytku e‰te v obcho-de s ostatn˘mi krajinami, najmä v roku 2006uÏ jeho rozhodujúca ãasÈ vznikla v obchodes krajinami EÚ-25. Vo vzÈahu k Ázii bol v˘sled-kom obchodu so strojmi a dopravn˘mi pro-striedkami – podobne ako v obchode s priemy-selnou v˘robou – kaÏdoroãne deficit, ktor˘ veº-kosÈ ‰trukturálneho prebytku v tomto obchodezniÏoval.Spoloãnou a zaujímavou ãrtou v˘sledkov obcho-

du s priemyselnou v˘robou a obchodu so stroj-mi a dopravn˘mi prostriedkami je fakt, Ïe jedineÁzia bola teritóriom, s ktor˘m sa v oboch prípa-doch tvoril deficit. Navy‰e, obidva ‰trukturálne de-ficity sa z roka na rok prehlbovali. Na druhej stra-ne je pozoruhodn˘ veºmi dynamicky sa zvy‰ujú-ci ‰trukturálny prebytok v obchode so strojmia dopravn˘mi prostriedkami predov‰etk˘m s kra-jinami EÚ-25. Ukazuje sa teda, Ïe investície, kto-ré prichádzali v rokoch 2004 – 2006 do sloven-skej ekonomiky vo forme tovarov urãen˘ch preelektrotechnick˘ a automobilov˘ priemysel naj-mä z Ázie, smerovali vo forme v˘vozu finálnej pro-dukcie t˘chto odvetví predov‰etk˘m do krajínEÚ-25, ale aj do ostatn˘ch krajín.

DEFICIT OBCHODNEJ BILANCIESA POSTUPNE ZNIÎUJE

Prehæbením deficitu obchodnej bilancie na vy‰e90 mld. Sk v roku 2006 nárast nerovnováhy me-dzi v˘vozom a dovozom tovarov kulminoval. Zá-

roveÀ je v‰ak potrebné dodaÈ, Ïe uÏ v˘sledokobchodnej bilancie za december 2006 bol signá-lom zaãínajúceho sa obratu v˘voja smeromk zmierÀovaniu nerovnováhy medzi v˘vozoma dovozom. Jej decembrov˘ deficit 13 mld. Sk bolmedziroãne o polovicu men‰í, predov‰etk˘m zá-sluhou produkcie nov˘ch exportne orientova-n˘ch v˘robn˘ch kapacít v automobilovom a elek-trotechnickom priemysle.

E‰te v˘raznej‰ie zmiernenie nerovnováhy me-dzi v˘vozom a dovozom tovarov vypl˘va z pred-beÏn˘ch údajov za 1. polrok 2007. Deficit obchod-nej bilancie za prv˘ch ‰esÈ mesiacov tohto rokatotiÏ dosiahol 14 mld. Sk, ão predstavuje len tre-tinu jej deficitu za rovnaké obdobie minuléhoroka. Z hºadiska teritoriálnej ‰truktúry obchodnejv˘meny je za t˘m jednak zv˘‰enie prebytku ob-chodnej bilancie s krajinami EÚ a s ostatn˘mikrajinami, jednak v˘razné zníÏenie deficitu ob-chodnej bilancie s Ruskom. Súãasne sa v‰ak pre-hæbil deficit obchodnej bilancie s Áziou. Z hºadis-ka komoditnej ‰truktúry ide predov‰etk˘m o vplyvzlep‰enia bilancie obchodu so surovinami a sostrojmi a dopravn˘mi prostriedkami.

V prvom prípade to súvisí s v˘razne niÏ‰ou no-minálnou hodnotou dovozu surovín z Ruska,ktorá je dôsledkom zhodnocovania sa v˘men-ného kurzu koruny v kombinácii s niÏ‰ími cena-mi ropy na svetov˘ch trhoch. V druhom prípadeide o vplyv vy‰‰ieho v˘vozu strojov a dopravn˘chprostriedkov, ktor˘ odzrkadºuje produktívnosÈnov˘ch exportn˘ch kapacít priemyslu. Vzhºadomna to, Ïe exportné kapacity priemyslu e‰te nevy-uÏívajú svoj potenciál naplno, moÏno oãakávaÈ,Ïe v˘roba smerujúca predov‰etk˘m do zahrani-ãia bude aj v najbliÏ‰om období naìalej rásÈ,a t˘m prispievaÈ k zniÏovaniu nerovnováhy me-dzi v˘vozom a dovozom tovarov.

BI

AT

ECTab. 6 V˘voj teritoriálnej a komoditnej ‰truktúry obchodnej bilancie SR v rokoch 2004 – 2006

(v mld. Sk)

RRookk // KKrraajjiinnaa PPoottrraavviinnyy SSuurroovviinnyy PPrriieemmyysseellnnáá SSttrroojjee aa ddoopprraavvnnéé SSppoolluuvv˘̆rroobbaa pprroossttrriieeddkkyy

EÚ -11,3 +30,4 +14,1 +32,9

22000044 Rusko +0,4 -80,1 +1,6 +0,8 --4499,,66Ázia -2,5 -9,5 -24,7 -39,5Ostatné -2,2 -11,2 +8,0 +43,2

EÚ -15,3 +41,4 +5,0 +55,2


EÚ -12,5 +32,4 +13,1 +115,3


Literatúra:1. Zahraniãn˘ obchod Slovenskej

republiky. Bratislava: ·Ú SR. (Mesaãnépublikácie za roky 2004-2006).

2. ·tatistická správa o základn˘chv˘vojov˘ch tendenciách v hospodár-stve SR v roku 2006. Bratislava: ·Ú SR2007.

3. www.statistics.sk

BI

AT

EC Zhodnotenie finanãnej situácie

vybran˘ch bánk skupiny Intesa Sanpaolo v Srbsku,Chorvátsku a na Slovensku

Ing. Martin Kraãinovsk˘, doc. Ing. Eva Kafková, PhD.Ekonomická univerzita v Bratislave

Podnikovohospodárska fakulta v Ko‰iciach

Skupina Intesa Sanpaolo (IS) vznikla 1. januá-ra 2007 fúziou dvoch vedúcich talianskych ban-kov˘ch skupín Banca Intesa a Sanpaolo IMI. In-tesa Sanpaolo patrí medzi najväã‰ie bankové sku-piny v eurozóne a v Taliansku jej patrí prvé miestovo viacer˘ch trhov˘ch segmentoch. Svoje sluÏbyponúka pribliÏne dvadsiatim miliónom klientov vovy‰e 7 100 poboãkách po celom svete. Trhová ka-pitalizácia IS dosiahla 74 mld. EUR (január 2007).

SúãasÈou IS sú aj vybrané a analyzované ban-ky z troch krajín Európy, zo Slovenska (V‰eobec-ná úverová banka, a. s.), Srbska (Banca Intesa,a. d., Beograd) a Chorvátska (Privredna BankaZagreb, d. d.). Tieto tri banky majú okrem majo-ritného akcionára spoloãné aj to, Ïe im patria dru-hé miesta v rebríãku najväã‰ích bánk v príslu‰n˘chkrajinách, ako aj ocenenia domácich a zahraniã-n˘ch prestíÏnych ekonomick˘ch ãasopisov.

STRUâNÁ CHARAKTERISTIKA EKONOMIKYA BANKOVÉHO SEKTORA PRÍSLU·N¯CHKRAJÍN

SLOVENSKOV˘voj slovenskej ekonomiky v rokoch 2001 –

2005 priniesol viacero pozitívnych v˘sledkov. Rasthrubého domáceho produktu sa zdvojnásobil,miera inflácie klesla pod tri percentá a nezames-tnanosÈ sa postupne zniÏovala. Z hºadiska medzi-národnej integrácie bol rok 2004 veºmi úspe‰n˘,pretoÏe sa zav⁄‰ila fáza prístupového procesu doEurópskej únie a NATO a Slovenská republika sastala ich právoplatn˘m a plnohodnotn˘m ãle-nom.

V˘voj v bankovom sektore bol tieÏ veºmi dyna-

mick˘. Bilanãná suma vzrástla v roku 2005 o vy‰e50 % na 1,4 bilióna Sk oproti roku 2001. âist˘zisk vyprodukovan˘ bankami dosiahol pribliÏne14 mld. Sk (pribliÏne 362,7 mil. EUR). Podiel za-hraniãného kapitálu na základnom imaní bánk sapostupne zvy‰oval, priãom v roku 2005 bolov bankovom sektore aÏ 90 % zahraniãného ka-pitálu. K 31. 12. 2005 na Slovensku pôsobilo 23bankov˘ch in‰titúcií. Z hºadiska veºkosti aktív satri najväã‰ie banky podieºali na bilanãnej sume sek-tora väã‰ou polovicou. Z grafu 1 je zrejmé, Ïe v˘-voj bilanãnej sumy v bankovom sektore kore‰pon-duje vo vysokej miere s v˘vojom hrubého domá-ceho produktu. V˘sledky regresnej anal˘zydokázali túto závislosÈ, priãom korelaãn˘ deter-minant (R2) dosiahol hodnotu 0,923. MôÏeme tointerpretovaÈ tak, Ïe na v˘voj bilanãnej sumyv bankovom sektore vpl˘va v objeme 92,3 %v˘voj HDP. Na bilanãnú sumu pôsobili aj iné fak-tory, ako je v˘voj HDP, priãom ich vplyv bol iba


24 roãník 15, 9/2007

Trhové prostredie a úspe‰n˘ rozvoj ekonomiky v nov˘ch podmienkach si vyÏadujúuplatÀovanie nov˘ch metód v podnikovom riadení, zodpovedajúcich trhov˘mpodmienkam, potrebám a poÏiadavkám. V tomto smere zohráva dôleÏitú úlohu finanãno-ekonomická anal˘za, ktorá môÏe maÈ v˘razn˘ vplyv na úãinnosÈ manaÏmentubanky. Ukazovatele, ktoré sa získajú realizáciou finanãnej anal˘zy, patria ku kºúãov˘mcharakteristikám postavenia podnikateºského subjektu na trhu. Dobrá alebo zlá finanãnásituácia banky nachádza v trhovom prostredí spravidla veºmi r˘chlu reakciu investorov,akcionárov, podnikov, dohliadajúcej in‰titúcie, ale aj in˘ch subjektov, ktoré prichádzajús bankou do styku.

Graf 1 ZávislosÈ bilanãnej sumy slovenskéhobankového sektora od HDP

Zdroj: ·tatistick˘ úrad SR, Národná banka Slovenska a vlastnév˘poãty.

1500

1300

1100

900

700800 900 1000 1100 1200 1300 1400 1500 1600

Bilan

ãná s

uma (

v mld.

SK)

HDP (v mld. Sk)

R2 = 0,9232


25roãník 15, 9/2007

toãnosÈ, Ïe v roku 2001 bol podiel zahraniãné-ho kapitálu iba 7 %, zatiaº ão v roku 2005 sa ten-to podiel zv˘‰il na 63 %.

Vzájomn˘ vzÈah medzi v˘vojom HDP a bilan-ãnou sumou bankového sektora v Srbsku doka-zujú v˘sledky regresnej anal˘zy. Na grafe 3 mô-Ïeme vidieÈ, Ïe v˘voj bilanãnej hodnoty sektoravo veºkej miere kore‰ponduje s v˘vojom HDP.Rozvoj bankového sektora v Srbsku je z 90 %ovplyvnen˘ v˘vojom hrubého domáceho pro-duktu krajiny a z 10 % in˘mi faktormi.

FINANâNO-EKONOMICKÁ ANAL¯ZAVYBRAN¯CH BANKOV¯CH SUBJEKTOV

V˘sledky realizácie finanãnej anal˘zy majú ne-sporne veºk˘ v˘znam nielen pre súãasné, ale aj prebudúce fungovanie banky. ·tandardn˘ postupuskutoãÀovania finanãnej anal˘zy podºa Zalaia1

zah⁄Àa v˘poãet ukazovateºov, porovnanie ukazo-vateºov s odvetvím, skúmanie v˘voja podnikov˘chukazovateºov v ãase a porovnávanie vzájomn˘chvzÈahov medzi pomerov˘mi finanãn˘mi ukazova-teºmi. Pri realizovaní finanãnej anal˘zy sme na‰upozornosÈ upriamili na ‰tyri základné oblasti ãiast-kov˘ch anal˘z: bilanciu, kapitál, likviditu a na ob-lasÈ rentability a efektívnosti. V˘voj ukazovateºovz t˘chto oblastí sme analyzovali prevaÏne za roky2001– 2005.

FINANâNO-EKONOMICKÁ ANAL¯ZAV·EOBECNEJ ÚVEROVEJ BANKY, A. S.

• AAnnaall˘̆zzaa bbiillaanncciieeS rozvojom aktivít banky rastie aj jej bilanãná

suma (súhrn v‰etk˘ch aktív, resp. pasív). Perma-nentn˘ pokles bilanãnej sumy banky rozhodnenemá pozitívny vplyv na jej ìal‰í rozvoj v ãase a nadôveru jej klientov. Naopak, kaÏdoroãné zvy‰o-vanie aktív a pasív banky môÏe indikovaÈ úspe‰-nosÈ prijíman˘ch rozhodnutí manaÏmentu ban-ky, zv˘‰enú dôveru klientov voãi banke, jej roz-voj a zvy‰ovanie trhového podielu. Bilanãná sumaV‰eobecnej úverovej banky, a. s., (ìalej len VÚB)sa poãas sledovaného obdobia zvy‰ovala, jedinúv˘nimku predstavoval rok 2003, keì do‰lo k po-klesu bilanãnej sumy v bankovom sektore ako cel-ku, ão negatívne ovplyvnilo aj úhrn aktív VÚB.

Podielom úverov na celkov˘ch aktívach bankymôÏeme definovaÈ orientáciu bankov˘ch ãinnos-tí. Vysok˘ podiel úverov znamená preferenciu po-

7,7 %. O ‰tatistickej v˘znamnosti modelu sved-ãí aj p-hodnota men‰ia ako 0,05.

CHORVÁTSKOÉra Chorvátska ako samostatného ‰tátu sa za-

ãala po rozpade Juhoslávie a táto skutoãnosÈ to-muto juhoeurópskemu ‰tátu rozhodne neu‰ko-dila. Napríklad v porovnaní so Srbskom aleboBosnou a Hercegovinou dosahuje Chorvátskolep‰ie v˘sledky takmer vo väã‰ine makroekono-mick˘ch ukazovateºov. V januári 2007 sa Chor-vátsko stalo právoplatn˘m ãlenom Európskejúnie, je ãlenom NATO a in˘ch v˘znamn˘ch sve-tov˘ch in‰titúcií. HDP Chorvátska rástol v obdo-bí 2001 – 2005 v priemere o 5 %, miera neza-mestnanosti postupne klesala aÏ na necel˘ch 18 % v roku 2005.

Bilanãná suma bankového sektora medziroãnevzrástla v roku 2005 o 13 % a oproti roku 2001o vy‰e 75 %, priãom dosiahla hodnotu 261 mld.HRK. âist˘ zisk bankového sektora vzrástol z 3 mld. HRK v roku 2004 na 3,37 mld. HRK(456,6 mil. EUR) v roku 2005. Rentabilita aktívv chorvátskom bankovom sektore dosahovalav priemere 1,7 %.

Medzi v˘vojom HDP a bilanãnej sumy banko-vého sektora v Chorvátsku existuje veºmi tesnázávislosÈ (graf 2). Hodnota determinaãného koe-ficientu R2 dosiahla 0,999, ão znamená, Ïe v˘vojbilanãnej sumy chorvátskeho bankového sekto-ra je na 99,9 % ovplyvnen˘ v˘vojom hrubého do-máceho produktu tejto krajiny.

SRBSKOEkonomické prostredie v Srbsku je síce silne tur-

bulentné, ale zároveÀ aj veºmi dynamické, ãím hozaraìujeme k rozvíjajúcim sa trhom (tzv. emer-ging markets). Hrub˘ domáci produkt rástol v ro-koch 2001 – 2005 v priemere o 6 %, inflácia sazníÏila zo 40,7 na 17,7 %, problémom v‰ak stá-le zostáva trh práce vzhºadom na skutoãnosÈ, ÏekaÏd˘ piaty Srb je nezamestnan˘.

O dynamickom rozvoji v Srbsku svedãí aj situá-cia v bankovom sektore. Bilanãná suma vzrástlaz 291 mld. srbsk˘ch dinárov (CSD) v roku 2001na vy‰e 775 mld. CSD v roku 2005. Celkov˘ v˘-sledok hospodárenia bankového sektora sa popredchádzajúcich stratov˘ch rokoch vrátil do pás-ma kladn˘ch ãísel (88 mil. EUR) v roku 2005.O perspektíve srbského bankovníctva svedãí aj sku- B

IA

TE

CGraf 2 ZávislosÈ bilanãnej sumy chorvátskehobankového sektora od HDP

Zdroj: Národná banka Chorvátska a vlastné v˘poãty.

280

260

240

220

200

180

160

140160 170 180 190 200 210 220 230 240

Bilan

ãná s

uma (

v mld.

HRK

)

HDP (v mld. HRK)

R2 = 0,9992

Graf 3 ZávislosÈ bilanãnej sumy srbského banko-vého sektora od HDP

Zdroj: Národná banka Srbska a vlastné v˘poãty.

900

800

700

600

500

400

300

200500 700 900 1100 1300 1500 1700 1900

Bilan

ãná s

uma (

v mld.

CSD

)

HDP (v mld. CSD)

R2 = 0,8995

1 ZALAI, K. a kol.: Finanãno--ekonomická anal˘za podniku.Bratislava: Sprint vfra 2006, s. 50.ISBN 80-88848-89-0.

BI

AT

EC

skytovania úverov pred alternatívnym vyuÏitímbankov˘ch zdrojov. Odporúãan˘ interval hodnôtpre tento ukazovateº je 50 – 80, priãom je lenorientaãn˘ a v prípade odklonu skutoãnosti odt˘chto hodnôt nie je moÏné s istotou tvrdiÈ, ãi jebanka zlá alebo dobrá. Vo v‰eobecnosti v‰ak pla-tí, Ïe s niÏ‰ím podielom úverov kore‰ponduje vy‰-‰í podiel investícií do cenn˘ch papierov. Z v˘vojahodnôt v tabuºke 1 je zrejmé, Ïe od roku 2002 maliprevahu úvery nad investiãn˘mi aktivitami banky.

Najobjemnej‰ím, najv˘znamnej‰ím a relatívnelacn˘m cudzím zdrojom banky sú úsporné a inévklady klientov. So 71,51 % podielom vkladov nacelkov˘ch aktívach banky v roku 2005 môÏemekon‰tatovaÈ, Ïe banka má eminentn˘ záujemo získavanie doãasne voºn˘ch peÀaÏn˘ch pro-striedkov obãanov.

Z hºadiska úverovej aktivity banky je dôleÏitákvalita poskytnut˘ch úverov. Kvalita úverovéhoportfólia sa okrem iného meria aj podielom kla-sifikovan˘ch (ne‰tandardn˘ch, pochybn˘ch, stra-tov˘ch) úverov na celkov˘ch poskytnut˘ch úve-roch. Z grafu 4 je zrejmé, Ïe VÚB sa vyznaãuje kva-litn˘m úverov˘m portfóliom vzhºadom naskutoãnosÈ, Ïe podiel klasifikovan˘ch úverov sav rokoch 2001 aÏ 2005 zníÏil zo 40 % na nece-l˘ch 4,5 %.2

• AAnnaall˘̆zzaa kkaappiittáálluuKapitál banky je zloÏitou ekonomickou a úãtov-

nou kategóriou, ktorá si vyÏaduje adekvátnu mie-ru pozornosti. Podºa Kocha3 sa kapitál banky rov-ná celkovej hodnote aktív po odpoãítaní záväz-

kov a predstavuje podiel vlastníkov. Podºa Svite-ka4 „bankov˘ kapitál predstavujú fondy (pasívav bilancii banky), ktor˘mi prispeli akcionári a ‰pe-cifickí veritelia. Ich vyjadrenie v reálnej hodnoteudáva v˘‰ku strát, ktorú je banka schopná absor-bovaÈ bez ohrozenia schopnosti pokryÈ nárokyostatn˘ch veriteºov (vkladateºov a beÏn˘ch ban-kov˘ch veriteºov)“. V slovenskej úãtovnej praxi sapoloÏka vlastného kapitálu (Shareholder’s Equi-ty) banky ãlení na základné imanie, kapitálové fon-dy (napr. emisné áÏio), rezervné fondy (tvorba zá-konného rezervného fondu), ostatné fondy tvo-rené zo zisku, v˘sledok hospodárenia z minul˘chrokov a v˘sledok hospodárenia z beÏného obdo-bia. Bazilejská dohoda v‰ak neuznáva zisk beÏ-ného obdobia za poloÏku vlastného kapitálu a di-rektíva Európskej únie ho umoÏÀuje zahrnúÈ ibavtedy, ak bol overen˘ audítorom vo v˘‰ke oãis-tenej o predpokladané dividendy.

Pri anal˘ze kapitálu sme sledovali ukazovate-le, hodnoty ktor˘ch sú uvedené v tabuºke 2. Ka-pitálov˘ multiplikátor (Equity Multiplier) vyjadru-je, koºkokrát prevy‰ujú aktíva banky jej kapitál.Odporúãa sa dosahovanie hodnôt men‰ích ako12 – 15. Kapitálov˘ multiplikátor je jedn˘m z dô-leÏit˘ch nástrojov na ovplyvÀovanie rentabilityvlastného kapitálu banky. Je zrejmé, Ïe s rastombilanãnej sumy a poklesom, resp. stagnáciou ka-pitálu sa bude jeho hodnota zvy‰ovaÈ. Kapitálo-v˘ multiplikátor VÚB sa nachádzal v pásme od-porúãan˘ch hodnôt poãas celého sledovaného ob-dobia. V roku 2005 do‰lo k nárastu kapitálovéhomultiplikátora oproti roku 2004 na hodnotu13,15. Znamená to, Ïe jednej jednotke kapitáluprináleÏí viac ako 13 jednotiek bankov˘ch aktív,resp. aktíva banky sú 13-krát väã‰ie ako jej kapi-tál. Rast hodnoty kapitálového multiplikátorav roku 2005 oproti 2004 vyvolal miernej‰í rast ka-pitálu banky ako jej bilanãnej sumy.

Podiel kapitálu na celkov˘ch aktívach by maloscilovaÈ okolo 8 %. Vy‰‰ie hodnoty tohto uka-zovateºa pomáhajú banke r˘chlej‰ie reagovaÈ navzniknuté nepriaznivé situácie a na insolventnosÈ.Príli‰ nízky podiel kapitálu môÏe viesÈ k podkapi-talizovaniu banky a príli‰ vysok˘ zase k prekapi-talizovaniu (príli‰ veºa nevyuÏitého kapitálu, kto-


26 roãník 15, 9/2007

Tab. 1 Základné ukazovatele anal˘zy bilancie VÚB

UUkkaazzoovvaatteeºº MM.. jj.. 22000011 22000022 22000033 22000044 22000055

Bilanãná suma mld. EUR1) 4,20 4,75 4,67 5,51 5,89

Podiel úverov na celkov˘ch aktívach % 37,23 46,60 54,62 62,77 50,56

Podiel vkladov klientov na celkov˘ch aktívach % 76,95 71,73 74,99 75,38 71,51

Podiel cenn˘ch papierov na celkov˘ch aktívach % 48,65 45,40 37,41 28,51 41,47

Zdroj: V˘roãné správy VÚB za roky 2001 – 2005 a vlastné v˘poãty.1) Prepoãet priemern˘m roãn˘m kurzom vypoãítan˘m z mesaãn˘ch priemern˘ch kurzov podºa NBS.

Tab. 2 Vybrané ukazovatele anal˘zy kapitálu


Kapitálov˘ multiplikátor koef. 11,50 12,74 11,55 12,85 13,15

Podiel kapitálu % 8,69 7,85 8,66 7,78 7,60

Zdroj: V˘roãné správy VÚB za roky 2001 – 2005 a vlastné v˘poãty.

Graf 4 Kvalita úverového portfólia


100 % 50 %

40 %

30 %

20 %

10 %

0 %

80 %

60 %

40 %

20 %

0 %2001 2002 2003 2004 2005

·tandardné úvery Klasifikované úvery (pravá os)2 Ratingová agentúra Moody‘s

v publikácii „Rating Methodology– Bank Financial Strength Ratings:Global Methodology“ z februára2007 hodnotí podiel klasifikova-n˘ch úverov takto: rating „A“(podiel problémov˘ch úverov na celkov˘ch men‰í ako 0,8 %), „B“ (0,8 – 2 %), „C“ (2 – 5 %), „D“ (5 – 12 %) a „E“ (nad 12 %).

3 KOCH, W. T.: Bank Management.3. vydanie. Orlando: The DryenPress 1995, s. 394. ISBN 00300-477-30.

4 SVITEK, M.: Kapitálové vybaveniekomerãn˘ch bank. Bratislava:EUROUNION 2006, s. 10. ISBN 80-88984-88-2.


27roãník 15, 9/2007

r˘ nepriná‰a v˘nosy). VÚB môÏeme povaÏovaÈz hºadiska podielu kapitálu na celkov˘ch aktí-vach za jednu z typick˘ch veºk˘ch svetov˘ch bánk,ktoré dokáÏu efektívne fungovaÈ s relatívne níz-kym podielom kapitálu. • AAnnaall˘̆zzaa lliikkvviiddiittyy

Likviditu môÏeme definovaÈ ako schopnosÈbanky premieÀaÈ aktíva na peÀaÏné prostriedkyna úãely riadneho a vãasného plnenia platob-n˘ch záväzkov. S likviditou sú úzko späté likvid-né aktíva. Pod t˘mto pojmom rozumieme také ak-tíva, ktoré moÏno v krátkom ãase premeniÈ do lik-vidnej (peÀaÏnej) formy bez v˘raznej stratyhodnoty pri predaji t˘chto aktív. Táto definícia vy-chádza z charakteristiky likvidn˘ch aktív podºa Ro-sea, ktor˘ hovorí, Ïe „likvidné aktíva majú tricharakteristiky: transformáciu na hotovosÈ bezzdrÏania, stabilitu ceny (predaj aktív musí zv˘‰iÈhotovosÈ bez poklesu ich hodnoty v dôsledkuúpadku trhu) a reverzibilitu (spätné získanie ak-tíva s minimálnym rizikom straty).“5

Pomer likvidn˘ch aktív k celkov˘m aktívam saodporúãa udrÏiavaÈ nad hranicou 20 %. âím jetento pomer vy‰‰í, t˘m skôr je banka schopnátransformovaÈ objem svojich aktív na peÀaÏné pro-striedky a minimalizovaÈ tak riziko insolventnos-ti. Podiel likvidn˘ch aktív za sledované obdobiesa pohyboval v rozmedzí 25 – 35 %, ãím bankaspæÀala poÏiadavky odporúãanej hodnoty.

SchopnosÈ banky vyplatiÈ vklady je determino-vaná podielom likvidn˘ch aktív na celkov˘ch vkla-doch. Odporúãaná hodnota tohto ukazovateºa sanachádza v intervale 30 – 40 %. VÚB dosahova-la hodnoty tohto ukazovateºa z odporúãanéhointervalu vo v‰etk˘ch sledovan˘ch rokoch. Z tohomoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe banka je likvidná a jejschopnosÈ vyplatiÈ vklady je na primeranej úrovni.• AAnnaall˘̆zzaa rreennttaabbiilliittyy aa eeffeekkttíívvnnoossttii

Rentabilita komerãnej banky ako podnikateº-ského subjektu predstavuje jeden zo základn˘cha v˘chodiskov˘ch cieºov ãinnosti banky. Rentabi-litu banky väã‰inou vyjadrujeme pomerom ziskuk vlastnému kapitálu alebo k celkov˘m aktívam.Popri tom sa v‰ak sleduje aj miera rentabilityniektor˘ch vybran˘ch operácií.

Pri anal˘ze rentability sme sledovali rentabilitu

aktív (ROA), rentabilitu vlastného kapitálu (ROE)a ãistú úrokovú marÏu (NIM – Net Interest Mar-gin), ktorá hovorí o ãistej percentuálnej v˘nosnos-ti v˘nosov˘ch aktív, teda dáva do pomeru ãist˘ úro-kov˘ príjem (NII – Net Interest Income) a v˘noso-vé aktíva (také aktíva, z ktor˘ch banke plyniev˘nos v akejkoºvek podobe). Odporúãaná hodno-ta NIM by mala byÈ vy‰‰ia ako 3 – 4,5 %. Bankadosahovala úroveÀ ukazovateºa NIM v sledovan˘chobdobiach permanentne nad hranicou 3 %.

Ukazovateº rentability celkov˘ch aktív (ROA)nedosahoval v prv˘ch dvoch rokoch odporúãanúhodnotu (1 % a viac). V ìal‰ích rokoch sa uÏ ROApohyboval nad úrovÀou 1 % a v roku 2003 do-konca nad úrovÀou 2 %. Vysokú rentabilitu ak-tív v roku 2003 ovplyvnil medziroãn˘ nárast ãis-tého zisku o 268 % (z 1,7 na 4,5 mld. Sk). Za opti-málnu v˘‰ku rentability vlastného kapitálumôÏeme povaÏovaÈ hodnotu väã‰iu ako 15 %.V rokoch 2001 a 2002 banka dosiahla niÏ‰iuhodnotu ROE, ako sa odporúãa. Priemerná ná-vratnosÈ kapitálu za sledované obdobie sa v‰akpohybovala na úrovni 17 %.

Z hºadiska efektívnosti bankovej ãinnosti je dô-leÏit˘ ukazovateº pomeru prevádzkov˘ch nákla-dov k prevádzkov˘m v˘nosom, tzv. Cost to Inco-me Ratio (C/I). Ukazovateº C/I udáva, aké percen-to ãistého príjmu z bankovej ãinnosti pohltiaprevádzkové náklady. In˘mi slovami, ukazovateºC/I poskytuje odpoveì na otázku, koºko jedno-tiek nákladov banka musí vynaloÏiÈ na generova-nie jednotky v˘nosu. âím je hodnota tohto uka-zovateºa niÏ‰ia, t˘m je banková efektívnosÈ vy‰-‰ia a na vytvorenie jednej jednotky v˘nosu jejstaãí men‰í poãet jednotiek nákladov. Opaãn˘prípad znamená zhor‰enie efektívnosti a zv˘‰e-nie spotreby nákladov na dosiahnutie v˘nosov.

Negatívna situácia bola zaznamenaná v roku2003, keì sa ukazovateº C/I medziroãne zv˘‰ilo 13,81 % (graf 5). Príãinou bol v prvom rade 73,4 %-n˘ pokles ãistého zisku z finanãn˘ch ope-rácií, o 31,6 mil. EUR. Pokles bol zaznamenan˘aj v poloÏke ãistého úrokového príjmu NII o tak-mer 15 % (-22,8 mil. EUR). V ostatn˘ch dvoch ro-koch ukazovateº C/I klesal, priãom sa v roku 2005dostal opäÈ pod úroveÀ 60 %. Táto situácia bola

BI

AT

ECTab. 3 Vybrané ukazovatele anal˘zy likvidity


Likvidné aktíva mld. EUR 1,08 1,48 1,43 1,85 1,28

Podiel likvidn˘ch aktív % 26,08 27,51 25,87 34,52 28,59

SchopnosÈ vyplatiÈ vklady % 31,38 33,69 30,58 39,48 32,63


Tab. 4 Vybrané ukazovatele anal˘zy rentability a efektívnosti


ROA % 0,80 0,83 2,33 1,42 1,70

ROE % 9,15 10,59 26,92 18,30 22,35

NIM % 3,89 3,37 3,07 3,03 3,12


5 ROSE, S. P.: Commercial BankManagement: producing andselling financial. 1. vyd., Boston:Irwin 1991, str. 325. ISBN 0-256-03451-6.

BI

AT

EC dosiahnutá nárastom v poloÏkách NII a NFC (Net

Fees and Commisions – ãist˘ príjem z poplatkova provízií). V ostatn˘ch dvoch sledovan˘ch rokochv‰ak VÚB pracovala efektívnej‰ie v porovnanís priemerom v slovenskom bankovom sektore.

FINANâNO-EKONOMICKÁ ANAL¯ZAPRIVREDNEJ BANKY ZAGREB, D. D.

• AAnnaall˘̆zzaa bbiillaanncciieeKaÏdoroãn˘ nárast bilanãnej sumy banky (prie-

merne o 15 %) svedãí o rozvoji banky, o zvy‰o-vaní majetku a zdrojov jeho krytia. PrivrednejBanke Zagreb (ìalej len PBZ) patrí druhé miestov bankovom sektore z hºadiska veºkosti bilanãnejsumy ako jedného z hlavn˘ch kritérií kvantitatív-neho porovnania bánk. Najväã‰ou mierou sa nanáraste celkov˘ch aktív podieºal nárast úverovklientom. Jedinú v˘nimku predstavoval rok 2004,v ktorom bol nárast úverov druh˘m najväã‰ím fak-torom zv˘‰enia bilanãnej sumy. V tomto rokuprispel k rozvoju bilanãnej sumy predov‰etk˘m nárast v poloÏke cenn˘ch papierov, ktoré sú drÏané na obchodovanie (medziroãn˘ nárasto 253,2 mil. EUR, najmä ão sa t˘ka zahraniã-n˘ch pokladniãn˘ch poukáÏok a zahraniãn˘chvládnych dlhopisov). Zv˘‰enie aktív na obchodo-vanie sa podieºalo na náraste bilanãnej sumy aÏna úroveÀ 58 %.

PBZ dosahovala primeran˘ podiel úverov napriemernej úrovni 65 %. Situácia v oblasti posky-tovania úverov je stabilná a podiel úverov kaÏdo-

roãne mierne narastá. V ostatnom sledovanomroku v‰ak môÏeme vidieÈ v˘raznej‰iu orientáciuna úverové aktivity banky na úkor podielu cen-n˘ch papierov, ktor˘ oproti roku 2002 poklesolo 5 % na úroveÀ 12,87 %.

Podiel vkladov klientov na celkovej bilanãnejsume banky zaznamenával pokles poãas celéhosledovaného obdobia. V roku 2001 tvorili vkla-dy klientov viac ako tri ‰tvrtiny aktív, no v roku2005 to uÏ bolo pribliÏne o 12 % menej. NemoÏ-no v‰ak tvrdiÈ, Ïe ide o negatívny jav, Ïe vkladyklientov poãas rokov 2001 – 2005 klesali. Právenaopak, klienti si ukladali v PBZ kaÏd˘ rok viac fi-nanãn˘ch prostriedkov a tempo ich rastu bolo pri-bliÏne 10 %. Príãinou poklesu podielu vkladovklientov bol v˘luãne r˘chlej‰í rast bilanãnej sumyako vkladov.

Z hºadiska kvality úverového portfólia môÏe-me kon‰tatovaÈ pozitívny v˘voj (graf 6). Zatiaº ãov roku 2001 prevy‰oval podiel klasifikovan˘chúverov 7 %, v roku 2005 sa zníÏil na necelé 3 %, ãím manaÏment banky dosiahol v˘raznezlep‰enie. Podºa stupnice finanãnej sily banky, vy-pracovanej ratingovou agentúrou Moody’s, moÏ-no prideliÈ PBZ v tomto ukazovateli ratingov˘stupeÀ C. Z hºadiska doteraj‰ieho v˘voja úvero-vého portfólia moÏno predpokladaÈ, Ïe podiel kla-sifikovan˘ch úverov sa bude naìalej zniÏovaÈ, a toaj pri zachovaní dynamiky rastu úverovej aktivi-ty PBZ.

• AAnnaall˘̆zzaa kkaappiittáálluuKapitálov˘ multiplikátor poãas sledovaného


28 roãník 15, 9/2007

Tab. 5 Základné ukazovatele anal˘zy bilancie PBZ


Bilanãná suma mld. EUR1) 3,66 4,11 4,90 5,43 6,40

Podiel úverov na celkov˘ch aktívach % 60,25 65,58 65,26 67,04 69,85

Podiel vkladov klientov na celkov˘ch aktívach % 75,03 73,72 63,43 66,76 63,34

Podiel cenn˘ch papierov na celkov˘ch aktívach % 16,75 17,89 10,27 13,06 12,87

Zdroj: V˘roãné správy PBZ za roky 2001 – 2005 a vlastné v˘poãty.1) Prepoãet priemern˘m roãn˘m kurzom vypoãítan˘m z mesaãn˘ch priemern˘ch kurzov podºa Národnej banky Chorvátska.

Tab. 6 Vybrané ukazovatele anal˘zy kapitálu PBZ


Kapitálov˘ multiplikátor koef. 11,11 10,90 12,00 11,19 11,46

Podiel kapitálu % 9,00 9,18 8,33 8,94 8,73

Zdroj: V˘roãné správy PBZ za roky 2001 – 2005 a vlastné v˘poãty.

Graf 5 Cost-to-Income Ratio (v %)

Zdroj: V˘roãné správy VÚB za roky 2001 – 2005, Národná bankaSlovenska a vlastné v˘poãty.

70,0

65,0

60,0

55,0

50,0

45,02002 2003 2004 2005

VÚB

50,01

63,81 62,52

59,92

65,6467,40

Bankov˘ sektor (priemer)

Graf 6 Kvalita úverového portfólia PBZ


8 4000

3500

3000

2500

2000

1500

1000

7

6

5

4

3

220022001 2003 2004 2005

Podiel klasifikovan˘ch úverov

7,59

6,25

4,90

3,51

2,87

Úvery (mil. eur) – pravá os

Podie

l klas

ifikov

an˘c

h úve

rov (

%)


29roãník 15, 9/2007

obdobia spæÀal podmienku odporúãan˘ch hod-nôt. Aktíva banky prevy‰ovali jej kapitál v prieme-re 11-násobne. Najvy‰‰ia hodnota kapitálovéhomultiplikátora (12,0) bola zaznamenaná v roku2003, z dôvodu dvojnásobného rastu banko-v˘ch aktív oproti nárastu kapitálu.

Podiel kapitálu banky sa nachádzal vo v‰et-k˘ch rokoch nad odporúãanou hodnotou 8 %a osciloval okolo 9 %. • AAnnaall˘̆zzaa lliikkvviiddiittyy

Likvidné aktíva PBZ zaznamenali v roku 2002jedin˘ pokles v rámci sledovaného obdobia z 1,35na 0,82 mld. EUR (tab. 7). V relatívnom vyjadre-ní to predstavuje pokles o takmer 40 %. Poklespohºadávok voãi bankám (prevaÏne termínova-n˘ch vkladov) o 40 % sa na celkovom poklese lik-vidn˘ch aktív podieºal 46 percentami. Druh˘m naj-v˘znamnej‰ím faktorom bol pokles v poloÏke pe-Àazí a peÀaÏn˘ch ekvivalentov o 0,2 mld. EUR,ãím sa na poklese likvidn˘ch aktív podieºal 37 per-centami. V nasledujúcom roku 2003 sa likvidnéaktíva dostali na hodnotu 1,4 mld. EUR, predo-v‰etk˘m prostredníctvom nákupu pokladniãn˘chpoukáÏok v hodnote takmer 0,3 mld. EUR. K zv˘-‰eniu likvidn˘ch aktív prispel aj nárast v t˘ch po-loÏkách, ktoré v predchádzajúcom roku klesali.V roku 2005 sa likvidné aktíva podieºali na cel-kovej bilanãnej sume takmer 28 %, keì dosiah-li objem takmer 1,8 mld. EUR.

Od objemu likvidn˘ch aktív sa odvíjal aj nasle-dujúci ukazovateº, ktor˘ determinuje banku schop-nosÈou vyplatenia vkladov. Maximálna hodnotaodporúãaného intervalu (40 %) bola prekroãenáv rokoch 2001, 2003 a 2004, ão nemalo pozitív-ny dopad na rentabilitu vzhºadom na skutoã-nosÈ, Ïe vysokolikvidné aktíva väã‰inou priná‰a-jú nízky, resp. Ïiadny v˘nos. Naopak, PBZ v roku2002 nesplnila ani dolnú hranicu tohto ukazova-teºa (30 %), keìÏe jej schopnosÈ vyplatiÈ vkladybola na úrovni 23,4 %. Tento nepriazniv˘ stav spô-sobili uÏ vy‰‰ie uvedené ãinitele, ãinnosÈ bankyv‰ak nebola negatívne ovplyvnená. V roku 2005sa uÏ ukazovateº schopnosti vyplatenia vkladovpohyboval v rámci odporúãaného intervalu. Nazáklade hodnôt tohto ukazovateºa môÏeme kon-‰tatovaÈ, Ïe likvidita PBZ je na poÏadovanej úrov-

ni a hrozba insolventnosti je v dohºadnom ãaselen málo pravdepodobná. • AAnnaall˘̆zzaa rreennttaabbiilliittyy aa eeffeekkttíívvnnoossttii

Rentabilita aktív PBZ sa v kaÏdom roku pohy-bovala nad 1,5 %. ROA, dosahovala teda nad-priemerné hodnoty a v roku 2005 kaÏdé jednoeuro aktív prinieslo banke 1,6 centa ãistého zis-ku. Rovnako kladne moÏno zhodnotiÈ aj v˘voj ren-tability vlastného kapitálu, ktorá dosahovala prie-mernú roãnú hodnotu 18 %.

Ukazovateº ãistej úrokovej marÏe v prípade PBZvzrástol v roku 2002 medziroãne o 0,6 % na 3,43 %, ale v nasledujúcich troch rokoch po-stupne klesal aÏ na hodnotu 3,09 %, ktorá sa na-chádza tesne nad dolnou hranicou odporúãanejhodnoty.

EfektívnosÈ prevádzkovej ãinnosti banky mera-nej na základe ukazovateºa C/I oscilovala v prv˘ch‰tyroch rokoch okolo 53 %, resp. 54 % v roku2005. Znamená to, Ïe PBZ spotrebovala viac akopolovicu prevádzkového príjmu (z bankovej ãinnos-ti) na prevádzkové náklady. V porovnaní s hodno-tou ukazovateºa C/I za bankov˘ sektor v roku 2005(60,2 %) PBZ dosiahla o pribliÏne 6 % vy‰‰iu efek-tívnosÈ, ako bol priemer v bankovom sektorev Chorvátsku. Podºa ratingovej agentúry Moody‘ssa hodnoty ukazovateºa C/I PBZ nachádzali v in-tervale, ktor˘ je ohodnoten˘ ratingom „B“, t. j. nad-priemernou efektívnosÈou bankov˘ch ãinností.

PPookkrraaããoovvaanniiee vv ããííssllee 1100//22000077..

BI

AT

ECTab. 7 Vybrané ukazovatele anal˘zy likvidity PBZ


Likvidné aktíva mld. EUR 1,35 0,82 1,40 1,64 1,78

SchopnosÈ vyplatiÈ vklady % 43,28 23,40 40,33 44,19 38,80

Podiel likvidn˘ch aktív % 36,92 20,05 28,51 30,09 27,78


Tab. 8 Vybrané ukazovatele anal˘zy rentability a efektívnosti


ROA % 1,87 1,73 1,53 1,66 1,59

ROE % 20,80 18,83 18,40 18,61 18,19

NIM % 2,83 3,43 3,48 3,42 3,09


Graf 7 Cost to Income Ratio PBZ


55,0

54,0

53,0

52,0

51,0

50,020022001 2003 2004 2005

53,38

53,86

53,3752,99

54,39

BI

AT

EC Poistná zmluva

– vybrané problémyJUDr. SoÀa Kubincová , PhD.

Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica

NEPRESNÉ A NEDOSTATOâNÉ VYMEDZENIEPOJMOV

V odbornej terminológii sú subjekty poistno-právneho vzÈahu oznaãované ako poisÈovateº(poistiteº), poistník a poisten˘.1 Toto vymedzeniesubjektov nekore‰ponduje s existujúcou práv-nou úpravou komerãn˘ch poisÈovní podºa záko-na ã. 95/2002 Z. z. o poisÈovníctve, ktor˘ je zá-kladnou právnou normou pre vznik, organizáciu,riadenie a vykonávanie ãinnosti poisÈovní. Zákonã. 95/2002 Z. z. o poisÈovníctve hovorí o poisÈov-ni a zaisÈovni. Obãiansky zákonník hovorí o po-istiteºovi a poisÈovateºovi, niekde uvádza akozmluvnú stranu poistiteºa (napr. § 788 ods. 1), aleniekde hovorí o poistiteºovi ako zmluvnej strane(napr. § 788 ods. 2), priãom vÏdy ide poisÈovÀu.

Obdobne nepresné a nedostatoãné je vymedze-nie poistníka. Obãiansky zákonník pojem poist-ník neuvádza, aj keì vo v‰eobecnosti je ním oso-ba, ktorá uzavrela s poisÈovÀou poistnú zmluvu.Paragraf 788 ods. 2 písm. e) hovorí o tom, ktos poisÈovateºom uzaviera poistnú zmluvu.

Zákon ã. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnompoistení zodpovednosti za ‰kodu spôsobenú pre-vádzkou motorového vozidla je podrobnej‰í a de-finuje uÏ poisÈovateºa ako poisÈovÀu, poisÈovÀuz iného ãlenského ‰tátu alebo zahraniãnú poisÈov-Àu, ktorá je oprávnená vykonávaÈ poistenie zod-povednosti na území Slovenskej republiky na zá-klade zákona ã. 95/2002 Z. Z. a poistníka, akoosobu, ktorá uzavrela s poisÈovateºom zmluvu o po-istení zodpovednosti (ìalej len poistná zmluva).

Poisten˘m rozumieme fyzickú, alebo právnic-kú osobu, ktorej vznikne právo na poistné plne-nie, resp. osobu na ktorej Ïivot, zdravie, majetokalebo zodpovednosÈ sa poistenie vzÈahuje. Akprávo na plnenie vzniká poistníkovi, v takom prí-pade je poistník a poisten˘ tou istou osobou.2

Základn˘m právnym predpisom pre komerãnépoisÈovne je zákon ã. 95/2002 Z. z. o poisÈov-níctve, ktor˘ upravuje:

a) niektoré vzÈahy súvisiace so vznikom, organi-záciou, riadením, vykonávaním ãinnosti a zá-nikom poisÈovní a zaisÈovní,

b) niektoré vzÈahy súvisiace s pôsobením poisÈov-ní z in˘ch ãlensk˘ch ‰tátov a ich poboãiek naúzemí Slovenskej republiky,

c) niektoré vzÈahy súvisiace s pôsobením zahra-niãn˘ch poisÈovní a ich poboãiek a zahraniã-n˘ch zaisÈovní a ich poboãiek na území Slo-venskej republiky,

d) v˘kon dohºadu nad poisÈovníctvom.3

Zákon poisÈovacou ãinnosÈou rozumie uzavie-ranie poistn˘ch zmlúv poisÈovÀou, poisÈovÀouz iného ãlenského ‰tátu, zahraniãnou poisÈov-Àou alebo ich poboãkami, správu poistenia, po-skytovanie plnenia z poistn˘ch zmlúv a likvidáciupoistn˘ch udalostí.

Tento zákon v‰ak upravuje len niektoré vzÈa-hy súvisiace s vykonávaním ãinností poisÈovní(poisÈovacej ãinnosti), v rámci ktorej základnou ãin-nosÈou je uzavieranie poistn˘ch zmlúv poisÈovÀoua samozrejme poskytovanie plnenia z poistn˘chzmlúv. Poistnú zmluvu a jej náleÏitosti zákono poisÈovníctve neupravuje. Poistná zmluva v slo-venskom právnom poriadku je upravená v oso-bitnom predpise – v Obãianskom zákonníku, a tov ustanovení § 788 a nasledujúcich.

Poistnou zmluvou sa poistiteº zaväzuje poskyt-núÈ v dohodnutom rozsahu plnenie, ak nastanenáhodná udalosÈ v zmluve bliÏ‰ie oznaãená, a fy-zická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteºompoistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiÈ poist-né.Poistná zmluva obsahuje najmä:a) v˘‰ku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb

v˘‰ku zaruãenej poistnej sumy, b) v˘‰ku poistného, jeho splatnosÈ a ãi ide o jed-

norazové poistné alebo beÏné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, ãi je dohodnuté, Ïe v prípade po-

istenia osôb sa bude oprávnená osoba podie-

30 roãník 15, 9/2007

Poistnú zmluvu zaraìujeme medzi nominátne (pomenované) zmluvy. Zakladá medzizmluvn˘mi stranami poistno-právny vzÈah. Poistná zmluva je upravená v pätnástnej ãastiObãianskeho zákonníka. Ak v‰ak poistnú zmluvu uzatvárajú podnikatelia a komerãnápoisÈovÀa (ako akciová spoloãnosÈ podnikateºom nepochybne je), malo by sa v tomtoprípade postupovaÈ podºa ods. 1 § 261 Obchodného zákonníka. Na poisto-právny vzÈahvzÈah sa v‰ak pouÏijú vÏdy, bez ohºadu na charakter subjetkov poistno-právneho vzÈahu,ustanovenia Obãianskeho zákonníka, pretoÏe aj zmluvy medzi podnikateºmi, ktoré nie súupravené v Obchodnom zákonníku, ale sú upravené ako zmluvn˘ typ v Obãianskomzákoníku, sa spravujú ustanoveniami Obãianskeho zákonníka (ods. 6 § 261 Obchodnéhozákonníka).


1 Svoboda, J. a kolektív: Obãianskyzákonník, Komentár a súvisiacepredpisy, V. Vydanie. Bratislava:Eurounion 2005, str. 742.

2 Svoboda, J. a kolektív: Obãianskyzákonník, Komentár a súvisiacepredpisy, V. Vydanie. Bratislava:Eurounion 2005, str. 743.

3 Zákon ã. 95/2000 Z. z. sanevzÈahuje na vykonávanieverejného zdravotného poistenia,nemocenského poistenia,dôchodkového zabezpeãenia,doplnkového dôchodkovéhopoistenia, poistenia zodpovednostizamestnávateºa za ‰kodu pripracovnom úraze alebo prichorobe z povolania podºaosobitn˘ch predpisov.

ºaÈ na v˘nosoch poisÈovateºa a ak˘m spôso-bom,

e) práva a povinnosti poisÈovateºa, poistenéhoa toho, kto s poisÈovateºom uzaviera poistnúzmluvu,

f) v˘‰ku odkupnej hodnoty, ktorú poisÈovateºvyplatí v prípade poistenia osôb pri predãas-nom ukonãení poistenia.SúãasÈou poistnej zmluvy sú v‰eobecné poist-

né podmienky poistiteºa (poistné podmienky),na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré súk nej pripojené alebo boli oznámené pred uza-vretím zmluvy tomu, kto s poistiteºom zmluvu uza-vrel.

Obãiansky zákonník vo svojom (kogentnom)ustanovení v § 788 urãuje základné náleÏitosti po-istnej zmluvy:• záväzok poistiteºa poskytnúÈ v dojednanom

rozsahu plnenie za podmienky, ak nastane ná-hodná udalosÈ oznaãená v zmluve a

• povinnosÈ právnickej a fyzickej osoby (zmluv-nej strany) platiÈ poistné. ëalej zákon vymenúva ìal‰ie minimálne nále-

Ïitosti poistnej zmluvy. SúãasÈou poistnej zmluvy sú v‰eobecné poist-

né podmienky poistiteºa schválené orgánom ‰tát-neho dozoru v poisÈovníctve.

V poistnej zmluve sa moÏno od poistn˘chpodmienok odch˘liÈ len v prípadoch v nich urãe-n˘ch. V in˘ch prípadoch sa moÏno odch˘liÈ, lenpokiaº je to na prospech poisteného.

Písomná forma zmluvy je povinná, len ak nieje v Obãianskom zákonníku alebo v poistn˘ch pod-mienkach ustanovené inak.

Ako vidno, zákonodarca v základnom ustano-vení a definícii poistnej zmluvy rie‰i len rozsahplnenia a otázku v˘‰ky poistnej sumy. ëalej uvá-dza, Ïe poistná zmluva musí obsahovaÈ právaa povinnosti poisÈovateºa, poisteného a toho,kto s poisÈovateºom uzaviera poistnú zmluvu.

ZÁKON DOSTATOâNE NEVYMEDZUJENÁLEÎITOSTI POISTNEJ ZMLUVY

V základnom ustanovení § 788 (v odsekoch 1 – 4) zákonodarca stanovil poistiteºovi povinnosÈzmluvne sa zaviazaÈ, Ïe poskytne v „dojednanomrozsahu plnenie“, ale v tomto základnom usta-novení neurãil priamo lehotu na plnenie a anisplatnosÈ plnenia poisÈovne. Povinnou náleÏitos-Èou je len rozsah plnenia a v˘‰ka poistnej sumy.Naproti tomu, ão je v prospech poisÈovní, v ods.2 písm. b) § 788 Obãiansky zákonník v˘slovne ur-ãil, Ïe náleÏitosÈou zmluvy je aj dohoda o v˘‰kepoistného a jeho splatnosti.

Takéto vymedzenie náleÏitostí poistnej zmluvyje v neprospech osoby oprávnenej na plneniez poistnej udalosti a moÏno povedaÈ, Ïe mnohépoisÈovne to pri svojej ãinnosti vyuÏívajú.

Práva a povinnosti z poistenia a teda aj právona plnenie upravuje § 795 a nasl. Obãianskehozákonníka. Právo na plnenie má, pokiaº nie jev tomto zákone alebo v poistn˘ch podmienkachustanovené inak, ten, na ktorého majetok, Ïivot

alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosÈ za‰kody sa poistenie vzÈahuje (poisten˘). Podºa ods.2 a 3 § 797 Obãianskeho zákonníka právo naplnenie vznikne, ak nastane skutoãnosÈ, s ktorouje spojen˘ vznik povinnosti poistiteºa plniÈ (poist-ná udalosÈ). Plnenie je splatné do pätnástich dní,len ão poistiteº skonãil vy‰etrenie potrebné na zis-tenie rozsahu povinnosti poistiteºa plniÈ. Vy‰et-renie sa musí vykonaÈ bez zbytoãného odkladu;ak sa nemôÏe skonãiÈ do jedného mesiaca po tom,keì sa poistiteº o poistnej udalosti dozvedel, jepoistiteº povinn˘ poskytnúÈ poistenému na poÏia-danie primeran˘ preddavok.

Takto vymedzená povinnosÈ plniÈ je nedosta-toãná. Zákon síce urãuje, Ïe plnenie poisÈovne jesplatné do pätnástich dní, len ão poistiteº skon-ãil vy‰etrenie potrebné na zistenie rozsahu povin-nosti poistiteºa plniÈ a súãasne mu stanovuje le-hotu vykonaÈ vy‰etrenie bez zbytoãného odkla-du, ale zákon uÏ bliÏ‰ie ne‰pecifikuje, ão sa myslí„skonãením vy‰etrenia potrebného na zistenie roz-sahu povinnosti poistiteºa plniÈ“. Samozrejme,ani v‰eobecné poistné podmienky sa bliÏ‰ie vy-medzením ãasu skonãenia vy‰etrenia nezaobera-jú, pretoÏe vymedzenie v zákone je veºmi voºnéa poisÈovne s ním môÏu veºmi úspe‰ne manév-rovaÈ. Uvedené ustanovenie je formulované jed-noznaãne v prospech poisÈovateºa, pretoÏe je v˘-luãne na Àom, ão bude povaÏovaÈ za skonãenievy‰etrenia.

A ão môÏe urobiÈ poisten˘ ako oprávnená oso-ba na plnenie? Jedine domáhaÈ sa na súde Ïalo-bou povinnosti, aby poisÈovÀa vykonala vy‰etre-nie bez zbytoãného odkladu. NuÏ a netreba sa anizmieÀovaÈ o tom, kedy by súd o takejto Ïaloberozhodol.

TaktieÏ stanovenie povinnosti „poskytnúÈ pri-meran˘ preddavok, ak sa vy‰etrenie nemôÏeskonãiÈ do jedného mesiaca“, je nejasné. Uvede-n˘ problém vystupuje do popredia najmä pri veº-k˘ch ‰kodách, ktoré vzniknú na nehnuteºnos-tiach, napr. pri povodniach alebo in˘ch Ïiveln˘chudalostiach. Najmä fyzické osoby, ak ide o ich ro-dinné domy, podºa súãasnej praxe ãakajú naplnenie aj tri a viac mesiacov. Pri súãasn˘ch ce-nách sa opravy nehnuteºností môÏu vy‰plhaÈ doniekoºko stotisíc korún, priãom poskytnutie zá-lohy (napríklad vo v˘‰ke 100 tisíc korún) niã ne-vyrie‰i.

Na základe anal˘zy zákonom stanoven˘ch ná-leÏitostí a rozboru vymedzení pojmov poistnejzmluvy a niektor˘ch poznámok k t˘mto vybran˘mproblémom by bolo namiestne upraviÈ predmet-né ustanovenie § 797 Obãianskeho zákonníka a tonapríklad tak, Ïe poisÈovÀa bude povinná do 30dní urãiÈ znalcom aspoÀ predbeÏn˘ odhad spô-sobenej ‰kody a bude povinná upozorniÈ poiste-ného na moÏnosÈ ÏiadaÈ primeran˘ preddavokz takto urãenej ‰kody a tento mu vyplatiÈ.

UÏ dlh‰í ãas sa pripravuje rekodifikácia Ob-ãianskeho zákonníka, a preto pred schválením no-vého kódexu treba poukázaÈ na niektoré problé-my t˘kajúce sa poistnej zmluvy.


31roãník 15, 9/2007

BI

AT

EC

BI

AT

EC

I N F O R M Á C I E

32 roãník 15, 9/2007

DDÀÀaa 1144.. aauugguussttaa 22000077 ssaa uusskkuuttooããnniilloo 2288.. rroo--kkoovvaanniiee BBaannkkoovveejj rraaddyy NNBBSS ((BBRR NNBBSS)) ppoodd vveeddee--nníímm jjeejj gguuvveerrnnéérraa IIvvaannaa ··rraammkkaa.. • BR NBS prerokovala a schválila priebeÏnú úã-tovnú závierku a správu o v˘sledku hospodáre-nia NBS k 30. 6. 2007.

K 30. 6. 2007 Národná banka Slovenska do-siahla v˘nosy vo v˘‰ke 13,8 mld. Sk, nákladyv objeme 14,6 mld. Sk a vykázala celkovú stratu0,8 mld. Sk. • BR NBS prerokovala a schválila úpravu prevádz-kového rozpoãtu NBS na rok 2007. Úprava roz-poãtu v oblasti prevádzkov˘ch nákladov bola vy-volaná najmä schválením aktualizácie Národné-ho plánu zavedenia eura v Slovenskej republikena roky 2007 aÏ 2009.

Rozpoãtované ãisté prevádzkové náklady narok 2007 sa zv˘‰ili o 62,8 mil. Sk na objem 1 987,4mil. Sk. Rozpoãtované investície NBS na rok 2007sa úpravou rozpoãtu zníÏili o 176,8 mil. Sk na ob-jem 365,8 mil. Sk.

DDÀÀaa 2211.. aauugguussttaa 22000077 ssaa uusskkuuttooããnniilloo 2299.. rroo--kkoovvaanniiee BBaannkkoovveejj rraaddyy NNBBSS ((BBRR NNBBSS)) ppoodd vveeddee--nníímm jjeejj gguuvveerrnnéérraa IIvvaannaa ··rraammkkaa.. • BR NBS prerokovala a schválila návrh opatre-nia Národnej banky Slovenska, ktor˘m sa menía dopæÀa opatrenie NBS ã. 4/2007 o vlastn˘chzdrojoch financovania bánk a poÏiadavkách navlastné zdroje financovania bánk a o vlastn˘chzdrojoch financovania obchodníkov s cenn˘mi pa-piermi a poÏiadavkách na vlastné zdroje financo-vania obchodníkov s cenn˘mi papiermi.

Opatrenie umoÏní bankám a obchodníkoms cenn˘mi papiermi pri v˘poãte kreditného rizi-ka ‰tandardizovan˘m prístupom pre kreditné ri-ziko priradiÈ nulovú rizikovú váhu aj pohºadávkamvoãi Medzinárodnej finanãnej organizácii preimunizáciu a pohºadávkam voãi Islamskej rozvo-jovej banke. Opatrenie nadobudne úãinnosÈ 1. októbra 2007. • BR NBS prerokovala a schválila návrh opatre-nia Národnej banky Slovenska o uverejÀovaní in-formácií obchodníkmi s cenn˘mi papiermi a po-boãkami zahraniãn˘ch obchodníkov s cenn˘mi pa-piermi a o zmene opatrenia Národnej bankySlovenska ã. 1/2007 o uverejÀovaní informáciíbankami a poboãkami zahraniãn˘ch bánk. Opat-renie predstavuje tzv. tretí pilier Novej Bazilejskejdohody o kapitáli, podºa ktorého uverejÀovanieinformácií obchodníkmi s cenn˘mi papiermi a po-boãkami zahraniãného obchodníka s cenn˘mipapiermi pomáha úãastníkom finanãného trhuv lep‰ej orientácii, prispieva k väã‰ej spoºahlivos-ti a stabilite finanãného systému, udrÏiava rovnosÈpríleÏitostí v hospodárskej súÈaÏi, ale zároveÀ re‰-pektuje citlivosÈ niektor˘ch informácií. Opatrenienadobudne úãinnosÈ 1. októbra 2007.

DDÀÀaa 2288.. aauugguussttaa 22000077 ssaa uusskkuuttooããnniilloo 3300.. rroo--kkoovvaanniiee BBaannkkoovveejj rraaddyy NNBBSS ((BBRR NNBBSS)) ppoodd vveeddee--nníímm jjeejj gguuvveerrnnéérraa IIvvaannaa ··rraammkkaa.. • BR NBS rozhodla o ponechaní úrokov˘ch sa-dzieb. Úroková sadzba pre jednodÀové sterili-zaãné obchody zostáva na úrovni 2,25 %, úro-ková sadzba pre jednodÀové refinanãné obcho-dy na úrovni 5,75 % a limitná úroková sadzba predvojt˘ÏdÀové repo tendre na úrovni 4,25 %.

KOMENTÁR BR NBS K ROZHODNUTIUO URâENEJ V¯·KE ÚROKOV¯CH SADZIEB

Banková rada NBS prerokovala a schválila Si-tuaãnú správu o menovom v˘voji v SR za júl2007. Aktuálny v˘voj vybran˘ch makroekono-mick˘ch indikátorov nezaznamenal v porovnanís predchádzajúcim mesiacom v˘raznú odch˘lku,v dôsledku ktorej by do‰lo k zmene v predpokla-danom smerovaní jednotliv˘ch ukazovateºov.

Inflácia pokraãovala v spomaºovaní medziroã-nej dynamiky. V porovnaní s oãakávaniami NBSbola jej júlová dynamika mierne pomal‰ia, ãobolo ovplyvnené v˘vojom cien potravín, ktoré savyznaãujú znaãnou volatilitou. Vo v˘voji obchod-nej bilancie pokraãoval trend zlep‰ovania jej de-ficitu na medziroãnej báze. Zverejnen˘ r˘chly od-had rastu reálnej ekonomiky bol z hºadiska sme-rovania jeho dynamiky v súlade s odhadmi NBS.Na základe uveden˘ch skutoãností BR NBS v rám-ci diskusie k situaãnej správe skon‰tatovala, Ïe ak-tuálne informácie o inflaãnom a makroekonomic-kom v˘voji sa v˘raznej‰ie neodchyºujú od pred-pokladov strednodobej predikcie.

V˘voj inflácie v júli dosiahol v porovnaní s od-hadmi NBS mierne pomal‰iu dynamiku, a to naj-mä vplyvom v˘voja cien potravín, ako aj vply-vom v˘raznej‰ieho ako oãakávaného zníÏeniacien priemyseln˘ch tovarov bez energií (predov‰et-k˘m v sektore farmaceutick˘ch v˘robkov). Vzhºa-dom na neistotu v oblasti ìal‰ieho v˘voja agro-potravinárskych cien a cien energií, by júlová,mierne pomal‰ia dynamika cien nemala pred-stavovaÈ odklon od v˘chodísk strednodobej pre-dikcie.

V rámci odvetvov˘ch indikátorov v˘voja ekono-miky bolo v júni vykázané spomalenie dynamikyprodukcie a trÏieb, ão sa mohlo prejaviÈ aj vo v˘-voji HDP, ktorého r˘chly odhad bol mierne niÏ‰ív porovnaní s oãakávaniami NBS. V celkovomsmerovaní reálnej ekonomiky sa v‰ak nepreja-vuje zmena nastúpeného trendu.

Na základe zhodnotenia aktuálneho v˘voja vy-bran˘ch mesaãn˘ch makroekonomick˘ch indi-kátorov prezentovan˘ch v rámci Situaãnej sprá-vy v SR za júl BR NBS vyjadrila názor, Ïe makroe-konomick˘ v˘voj sa v˘znamne neodli‰uje odoãakávaní centrálnej banky a zároveÀ nedochá-dza k zmene odhadovan˘ch trendov v˘voja.Vzhºadom na to BR NBS rozhodla o ponechanísúãasnej úrovne úrokov˘ch sadzieb.

Z rokovania Bankovej rady NBS

BI

AT

EC

Informaãné materiály o zavedení eura vydala Európska komisia, Európska centrálna banka a Národná banka Slovenska. Záujemcovia si ichmôÏu objednaÈ a v dohodnutom termíne pre-vziaÈ na adrese: Národná banka Slovenska,oddelenie komunikácie, Imricha Karva‰a 1,813 25 Bratislava, e-mail: [email protected].

BI

AT

EC

Documents

September 2007 Roãník 15 ODBORN¯ BANKOV¯ âASOPIS BIATEC · loãnej v˘stave so slovinsk˘mi eurov˘mi mincami, ktoré sú uÏ v obehu. Slovinsko 2007 – Slovensko 2009 sa na-z˘va