JOZEF URBAN (1964 – 1999)

Slovenský básnik a textár, predstaviteľ mladej generácie básnikov.

Využil vplyvy poézie amerických beatnikov, zaradil sa k „rockovej“ básnickej generácii.

Počas svojej textárskej kariéry spolupracoval s mnohými interpretmi (B. Dubasová, M. Žbirka, Palonder, V. Patejdl) a skupinami (Money Factor, Elán).

KNIŽNÁ TVORBA Malý zúrivý Robinson Hluchonemá hudba Kniha polomŕtvych ZBIERKY BÁSNÍ Snežienky & Biblie Dnes nie je Mikuláša Výstrel z motyky (spoluautor) PIESŇOVÉ Kráľ Dávid (libreto k muzikálu) TEXTY Voda, čo nás drží nad vodou Utrpenie mladého poeta ÚVAHY, ESEJE Blízko, ale čoraz ďalej A

REPORTÁŽE

MALÝ ZÚRIVÝ ROBINSON

Debutová zbierka, v ktorej sa predstavil ako básnik kontrastného videnia sveta v jeho ustavičnom pohybe so všetkými nedostatkami, ale aj kladmi.

Jeho básne sa vyznačujú humorom, iróniou, ba až sebairóniou a sarkazmom.

Po formálnej stránke z jeho poézie zazvučal rytmus a živosť hovorového jazyka dnešnej mladej generácie, teda dynamika moderného básnického jazyka.

Malý zúrivý RobinsonVeríme menej svojim novým láskam

a púpaváma snom

a sebe samýmČlovek má iba málo krajínS kvietkovanými lietadlami

Inzerátový ideálČo nefajčí a nepije

A pretože je život krutýVo filmoch treba

happy end Kolumbom do rúk vajcia

namäkkoNo predsa človek nerád nechá lístok

Odpusťte že somutiekol

Moja poetická bilancia Spisujem básne

inak som celkom normálnyAj topánky mám obe rovnaké

Môj štýl je absolútne modernýVo váze nepripúšťa kvety

len ohňostroje na stopkách

Nenechávam sa bozkávať Múzoubolo by škoda papiera

A pri písaní používam hlavupretože ináč neviem

čo by som s ňou tak mohol robiť

Spisujem básneinak som celkom normálny

Aj topánky mám obe rovnaké

Ľavé

HLUCHONEMÁ HUDBA V druhej básnickej

zbierke si ešte viac uvedomil rozporuplnosť sveta a jeho negatívne prejavy.

Nekompromisne ich pomenúva a komentuje, aby tak upozornil na stav spoločnosti a ohrozenia samotných základov dôstojnosti života, ľudského spolunažívania a potrebu ich zachovania.

KNIHA POLOMŔTVYCH V básnickej zbierke

vyslovil skepsu nad súčasným stavom spoločnosti, ale zároveň aj nádej, že ešte stále nie je neskoro, že ešte stále nie je všetko stratené.

Vyslovil to s nalieha-vosťou dynamiky „rockovej“ generácie a moderným básnickým jazykom.

SNEŽIENKY & BIBLIE Štvrtá básnická zbierka obsahuje baladickú lyriku,

ktorú Urban takmer kompletne venoval svojim láskam: Nataši, Zuzanke, Ivanke, Táni... a iným.

Úvodné päťveršie z básne Zuzanke:

„Bojím sa otvoriť konzervu, že tam nájdem anjela. Kam sa len obrátiš, všade vízie a zvestovania. Zo snov sa vytratil cudzí plač. Asi mi bolo kdesi v diaľke odpustené. Kto môže vedieť, koľko zla po ňom zostalo?"

Snežienky & Biblie

Žijeme o ničom. Žijeme tvárou k zemi.Psi z podzemia sú preč. A my sme ako oni.Ak toto má byť svet, preboha, načo je mi?Snežienka vyrastie. A vopred sa už skloní.

Bolo to zúfalé. Zúfalo nevyhnutné.Dobro je iba v nás. Aj tak sa končí hrozne.Nádej je améba. Vždy si z nej niekto utne.Láska je ako jazz - umiera skôr, než doznie.

Ak niečo chápeme, nevieme, či to sedí.Je málo otázok a veľa odpovedí.Musím si v ústraní vyliečiť naivitu.

DNES NIE JE MIKULÁŠA Osud poslednej

Urbanovej knihy je pomerne neobvyklý. Je to vlastne posmrtne zostavený zborník nepublikovaných básní staršieho dáta.

Napísal ju mladý, ani nie dvadsaťročný básnik a i po rokoch potvrdzuje, že v autorovi sa vtedy prihlásil nevšedne talentovaný tvorca.

DNES NIE JE MIKULÁŠA „Pamätám sa ,ako sme s Jožom Urbanom sedeli v legendárnej

bratislavskej kaviarni U Michala, kde sa zvykli schádzať nádejní slovenskí básnici. Popilo sa čosi červeného vína, na účtenku každý napísal verš, poskladal a poslal ďalej, potom sme to čítali a smiali sa, až nás nakoniec táto hra kaviarenských opičiakov unavila. A vtedy mi Jožo podal rukopis svojej básnickej zbierky Dnes nie je Mikuláša. Nechcel ho späť, možno preto, že v nej boli básne venované jeho vtedajšej múze Táni Lehenovej, ktorá ho medzičasom opustila,“ hovorí básnik Kamil Zbruž, ktorý objavil rukopis dávno zabudnutej básnickej zbierky Joža Urbana rok po jeho tragickej smrti.

,,Sedemnásť rokov ležal rukopis pod hrncami, novinami a zožltnutými papiermi v kuchyni mojej babičky. Nie sú to len náhodne zoradené básne napísané na kaviarenskom stole; je to premyslená mozaika intenzívnych pocitov, ktoré Jožo Urban prežíval  ako dvadsaťročný chalan pri počúvaní hudby Pink Floyd. Krásne verše venoval aj svojej osudovej láske, hoci sa o ňom vedelo, že bol búrlivák a svoje milenky bil. O to nežnejšie o nich písal,“ dodáva jeho generačný súpútnik.

Balada o Jožinkovi Mal dvadsať rokov a nemal

načítanéskoro nič z toho čo má vedieť inteligentklasikov odhadzoval po desiatej stranea odpľúval si v hľadisku na futbalovej ligeŠestnásťkrát prestal fajčiťa jeho mama vravela nech nepijeNechal sa ušliapať na jednom koncerteSkupina Karthago zhrabla kopu prachovza to že preňho napísala Requiem

Vymýšľal vlastné detiv nedeľu poobedeMal po krk antikoncepčného pána bohaRaz ráno videl sivé tanky loziť po oblohe

Závidel snoboma mal rád kvety ktoré vlastnoručne nakradolČítal si detektívkya poéziu v stokusových nákladoch

Pozeral večerníčkyRozprávkovému dedkovi do tváre fúkal dym

Rátal si svoje milovaniaKoľkokrát sa už podviedola s kýmNetopil svoje láskyVedel že aj tak vyplávuzdeformované neúprosnou vodou

Nechcelo sa mu chodiť na diskoa loziť po obchodocha hrať sa na nejaký štýlBol šťastný že sa vôbec narodil

V sedemdesiatom roku prestal veriť na JežiškovO svoju lásku sa bál vždykeď pred ním pobiehala nahá s nejakou krásnou knižkou

Keď rozdávali Poézius nadávkami sa vtisol do radu

A neudrelo mu to na mozogkeď začal písať svoju baladu

VODA, ČO NÁS DRŽÍ NAD VODOU

Zbireka poppoézie. V textoch dominuje

láska. Dovoľuje poodhaliť tie časti duše, na ktoré nie sme osobitne pyšní, no takisto oceniť aj minimálnu náklonnosť a cit.

Básnik spája príbehy lásky s príbehom človeka aj napriek hlbokej individuálnej tragédii...

Voda, čo ma drží nad vodou

Keby bolo niečo Čo sa ti dá zniesť Okrem neba nado mnou a

miliónov hviezd Tak by som to zniesol Vždy znova a rád K tvojim nohám dobré veci ako

vodopád Keby som mal kráčať Sám a zranený Šiel by som až tam kde tvoja

duša pramení Keby som ten prameň Našiel náhodou Bola by to voda čo ma drží nad

vodou Môžeš zabudnúť

Stačí kým tu si Iba ďalej buď Nič viac nemusíš Chcem sa z teba napiť Šaty odhoď preč Čo má byť sa stane Tak cez moje dlane Ako čistý prameň teč Ak ťa ešte trápi Smútok z rozchodov Ono sa to poddá Ty si predsa voda Čo ma drží nad vodou

POUŽITÉ ZDROJE:GREGOROVÁ, I. – LAPITKA, M.: Literatúra pre 3. a 4. ročník gymnázií a stredných odborných škôl 2. diel. Bratislava: Vydavateľstvo PRÍRODA, 2011, 128 s. ISBN 978-80-07-01895-2www.kultura.sme.sk , www.books.sk, www.litcentrum.sk , www.martinus.sk, www.osobnost.aktuality.sk

Ďakujem za pozornosť Vypracovala: Mgr. Martina Demeterová