Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Mgr. Anna Hrehová

Metóda D. B. Eľkonina v primárnom vzdelávaní

Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Prešov 2013

Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS/OSO:

Mgr. Anna Hrehová

Kontakt na autora:

Spojená škola Pavla Sabadoša internátna, Duklianska 2, 080 01 Prešov, a.hrehova@centrum.sk

Názov OPS/OSO: Metóda D. B. Eľkonina v primárnom vzdelávaní

Rok vytvorenia OPS/OSO:

2013

Odborné stanovisko vypracoval:

PaedDr. Jana Hatalová

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou.

Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová metóda D. B. Eľkonina, primárne vzdelávanie, inovatívna metóda, rozvoj fonematického uvedomovania hlások, analyticko-syntetická metóda, intaktná populácia, predčitateľské obdobie

Anotácia

Osvedčená pedagogická skúsenosť s názvom Metóda D. B. Eľkonina v primárnom vzdelávaní poskytuje inovatívne postupy a skúsenosti osvojovania si fonematického uvedomovania hlások s využitím metódy D. B. Eľkonina na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Táto práca obsahuje praktické prípravné cvičenia zahrnuté v ukážkach vyučovacích hodín slovenského jazyka a literatúry v snahe rozvíjať fonematické uvedomovanie hlások u žiakov 1. ročníka primárneho vzdelávania. Práca pojednáva o teoretických východiskách k opisu osvedčenej pedagogickej skúsenosti a ponúka praktické ukážky inovatívnych vyučovacích hodín s využitím metódy D. B. Eľkonina na hodinách slovenského jazyka a literatúry.

OBSAH

ÚVOD ......................................................................................................................................................... 5

1 METÓDA D. B. EĽKONINA A JEJ VZNIK .................................................................................... 7

1.1 Východiská metódy D. B. Eľkonina ........................................................................................ 8

1.2 Štruktúra a obsah metódy D. B. Eľkonina ......................................................................... 9

1.3 Prínos metódy D. B. Eľkonina .................................................................................................. 11

2 PREDMET SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ .... 13

2.1 Čítanie v 1. ročníku ZŠ .............................................................................................................. 13

3 METÓDA D. B. EĽKONINA NA HODINÁCH SLOVENSKÉHO JAZYKA A

LITERATÚRY ............................................................................................................................. .........

15

3.1 Ukážky vyučovacích hodín ........................................................................................................

3.2 Prínosy a odporúčania pre pedagogickú prax ...................................................................

ZÁVER................................................................................................................ ...........................................

Zoznam bibliografických zdrojov......................................................................................................

15

27

29

30

Zoznam príloh .......................................................................................................................................... 31

5

ÚVOD

Osvedčená pedagogická skúsenosť s názvom Metóda D.B. Eľkonina v primárnom vzdelávaní vznikla v snahe zamerať sa na osvojenie si fonematického uvedomovania hlások s využitím metódy D. B. Eľkonina na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Táto metóda fonematického uvedomovania hlások podľa D. B Eľkonina je zároveň aj jedinečnou didaktickou pomôckou umožňujúcou dieťaťu zvládnuť náročnú fonematickú analýzu slov, ktorá je veľmi dôležitá pre predčitateľské obdobie a nadväzuje na samotné čítanie. Nie menej dôležitým podnetom pre túto OPS bolo zistenie, že tradičná analyticko-syntetická metóda nedokáže pokryť individuálne odlišnosti intaktnej populácie. Metóda D. B. Eľkonina je nový, netradičný, dôsledný a hlavne jednoduchý a hravý prístup, ktorý ponúka dieťaťu osvojiť si schopnosť vedome narábať so segmentmi slov, uvedomovať si štruktúru slova a hlavne uskutočňovať hláskovú analýzu a syntézu aj zložitejších zvukov reči, ktoré sa veľmi odrážajú na kvalite čítania. Ide o metódu rozvoja fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina, ktorá na rozdiel od tradičnej analyticko-syntetickej metódy formuje u žiaka základný mechanizmus čítania na základe spoznávania zvukovej štruktúry materinského jazyka. Vychádzajúc z týchto podnetov, sa OPS venuje využitiu metódy D. B. Eľkonina v edukácii žiakov 1. ročníka primárneho vzdelávania a preto na základe toho chcem sprostredkovať niektoré postupy a skúsenosti získané štúdiom tejto inovatívnej metódy. Cieľom OPS je: - rozvoj fonematického uvedomovania hlások na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a literatúry s využitím metódy D. B. Eľkonina prostredníctvom navrhnutých cvičení v 1. ročníku v bežnej základnej škole. - navrhnúť praktické prípravné cvičenia na hodinách slovenského jazyka a literatúry s využitím metódy D. B. Eľkonina. - realizovať v praxi navrhnuté a vytvorené praktické prípravné cvičenia s využitím metódy D. B. Eľkonina. - overiť efektivitu rozvoja fonematického uvedomovania hlások s využitím inovatívnej metódy. Pre potreby OPS som navrhla tri ukážky vyučovacích hodín z predmetu Slovenský jazyk a literatúra, počas ktorých som u žiakov prvého ročníka v prípravnom období realizovala cvičenia zamerané na rozvoj fonematického uvedomovania hlások metódou D. B. Eľkonina. Pozornosť som sústredila hlavne na úroveň fonematického uvedomovania hlások u žiakov prvého ročníka bežnej základnej školy a možnosti rozvoja tejto schopnosti využitím metódy D. B. Eľkonina.

6

Cieľovú skupinu, u ktorej inovatívnu metódu môžeme využívať tvoria nielen žiaci prvého ročníka, ale môžu ju tvoriť aj deti od 5. rokov – t.j. predškoláci a optimálne je ju možné aplikovať hlavne u detí s odloženou školskou dochádzkou ako stimulačný program dieťaťa pred vstupom do školy. Metóda D. B. Eľkonina je rovnako vhodná pre deti s oneskoreným vývinom reči, ktoré sa postupne v školskom veku stávajú „kandidátmi na poruchy učenia“. Práve táto metóda zvyšuje u dieťaťa šancu na školskú integráciu. Opisovaná pedagogická skúsenosť by mala podnietiť učiteľov primárneho vzdelávania k aplikácii inovatívnej metódy vo svojej praxi a prostredníctvom nej sa snažiť byť nápomocní svojim žiakom pri prvých krokoch v prípravnom období, ktoré sú potrebné pre neskoršie osvojenie si čítania.

7

1 METÓDA D. B. EĽKONINA A JEJ VZNIK

V zahraničí existuje viacero komerčne prístupných programov na rozvíjanie fonologického uvedomovania u detí predškolského veku. Tieto programy vytvorili poprední odborníci na základe viacročného vývoja a experimentálneho overovania. U nás máme pre slovensky hovoriace deti k dispozícii Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina, ktorého metodiku preložili a upravili autorky Mikulajová a Dujčíková. Teoretickým opodstatnením tejto metódy je skutočnosť, že grafémy len abstraktne reprezentujú fonémy, ktoré sú na rozdiel od grafém prirodzenými stavebnými prvkami orálnej reči dieťaťa. Jazyk sa tak dieťaťu predstavuje ako zvukový systém, ktorý má svoju grafémovú podobu v písanej reči. Touto metódou však dieťa ľahko porozumie, prečo sa vlastne napísané slová skladajú z určitých reťazcov jednotlivých písmen a aká je skutočná „hodnota´´ každého písmena. Metóda D. B. Eľkonina na rozdiel od tradičných analyticko-syntetických a globálnych prístupov formuje u žiaka základný mechanizmus čítania a to na základe spoznávania zvukovej štruktúry materinského jazyka. Až keď dieťa získa plnú vedomú orientáciu v zvukovej štruktúre jazyka, začína sa oboznamovať s písmenami. Eľkonin sa problematike čítania a fonematického uvedomovania začal venovať už v päťdesiatych rokoch. Vedel, že rozvinuté fonematické uvedomovanie, teda schopnosť uvedomovať si zvukovú štruktúru slov, vedieť pracovať s fonémami, ovládať hláskovú analýzu a syntézu sú potrebné pre bezproblémové osvojenie si schopnosti čítania. Práve preto je v jeho šlabikári, ktorý bol vytvorený ako učebnica pre prvý ročník základných škôl, je prvých tridsať hodín venovaných výlučne vedomej analýze zvukovej štruktúry slov, teda fonematickému uvedomovaniu. Až tridsiata prvá vyučovacia hodina je venovaná začiatku spoznávania grafém. Na svojom šlabikári Eľkonin experimentálne pracoval veľa rokov. V jeho prístupe sa osobitne stali dôležité dve teoretické východiská: psycholingvistické zakotvenie metodiky a metóda učenia, ktorá sa tu uplatňuje (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 6) . V súčasnosti sa v ruských školách využíva šlabikár a príručka pre učiteľa pod názvom Čítanie a písanie podľa systému D. B. Eľkonina, ktorá vyšla v roku 1993 po jeho smrti a spracovali ju jeho žiaci Agarkovová, Bugrimenko, Žedek a Cukerman. Až v roku 1998 sa podarilo získať originál Eľkoninovho šlabikára a metodickej príručky pre učiteľa a začalo sa pracovať na preklade a úpravách tejto metodiky. Slovenská metodika je spracovaním prvej časti Eľkoninovho šlabikára – t.j. štádia fonematického uvedomovania ako východiska pre osvojovanie si čítania. Práve predčitateľská schopnosť je nevyhnutná pre neskoršie chápanie grafémovo–fonémovej korešpondencie v jazyku pri čítaní (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s.7). Fonematické uvedomovanie je schopnosť vedome narábať so segmentmi slov, uvedomovať si zvukovú štruktúru slov, vedieť identifikovať poradie zvukov reči v plynulom toku reči, realizovať hláskovú analýzu, syntézu ale aj zložitejšie manipulácie so zvukmi reči ako je napríklad: pridať, odobrať, zameniť poradie hlások v slove, atď. (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 7). Ruskí autori uvádzajú, že fonematický vývin sa určuje stavom dvoch základných funkcií: fonematickým vnímaním a fonematickou analýzou.

8

Fonetika a fonológia sú vedné disciplíny, ktoré popisujú zvukovú zložku ľudskej komunikácie tvorenú pomocou rečových orgánov, každá však z iného hľadiska. Fonetika sa zaoberá výkladom zvukovej stránky ľudskej reči a jej najmenších jednotiek hlások (foném), študuje činnosť hovoridiel pri reči, charakter výsledného zvuku a jeho sluchové zhodnotenie. Fonetika sa zaoberá fyzikálnou charakteristikou zvukov reči a popisuje základné a vyššie zvukové jednotky reči - hlásky, slabiky, fonetické slovo, ich kombinácie a zmeny. Fonológia sa orientuje na funkčnú stránku neznakových jednotiek jazyka, ktoré majú rozlišovaciu funkciu. Zameriava sa na zvukový signál, ktorý je v danom jazyku významotvorný (Kráľ, Sabol, 1989, s. 45). Obidve disciplíny sa však vo svojich poznatkoch dopĺňajú. „Fonematické uvedomovanie predpokladá, že si dieťa uvedomuje akustickú formu hovorenej reči a vie sa pritom abstrahovať od obsahovej stránky slov a výpovede, vyčlení sluchom slová vo vetách, slabiky v slovách, a na vyššej úrovni aj hlásky v slovách, ich poradie, počet atď“. (Lechta, 2002, s. 261). Dieťa po narodení má predpoklady osvojiť si ktorýkoľvek jazyk. Postupne sa však pod vplyvom prostredia „nastavuje“ na vnímanie len istých zvukov, ktoré mu v danom jazyku umožňujú rozlišovať význam slov. Sú to tzv. fonémy. Fonémy tvoria fonologický systém, ktorý si dieťa osvojuje do šiesteho roka života. To čo dieťa vyslovuje, sú jednotlivé hlásky daného jazyka. Ide o akusticko-artikulačné jednotky, pričom každá z nich má presne definovaný spôsob artikulácie, tzv. fonetický systém jazyka (Kráľ, Sabol, 1989, s. 46). Medzi fonetickým a fonologickým systémom jazyka nenastáva úplné prekrytie, teda jazyk nemá rovnaké množstvo foném a hlások. (Marková, 2009, s. 64) Osobitosti vývinu fonematického uvedomovania – fonematickej diferenciácie veľmi presne opísal Ohnesorg, ktorý uvádza, že len čo dieťa začína rozumieť svojmu okoliu, vníma zvukové prvky oveľa citlivejšie než v neskoršom veku. Počuje reč svojho okolia foneticky veľmi presne, s celým bohatstvom jej zvukov, z ktorých niektoré sú pre dorozumievací proces irelevantné. Avšak s rastúcou intelektualizáciou reči však dieťa získava prevahu významu slov nad ich zvukovou stránkou. Dieťa už nevníma reč foneticky presne, ale vyberá z nej „fonologickou sieťou“ fonetické prvky, t.j. prvky s dištinktívnou (rozlišovacou) hodnotou (Lechta, 2000, s. 27). Fonematické schopnosti sa významne podieľajú na kvalite čítania a ich systematickým tréningom fonematických schopností už v predškolskom veku môžeme u dieťaťa stimulovať tzv. predčitateľské schopnosti a rovnako môžeme predísť zlyhaniu dieťaťa v škole. Obzvlášť dôležitý je takýto tréning u detí s deficitmi v oblasti hovorenej reči v predškolskom veku a u detí, ktorí sú tzv. „kandidátmi“ na špecifickú vývinovú poruchu čítania, akou je dyslexia. Ide o deti, ktoré sú už v predškolskom veku klientmi logopedických ambulancií. Práve pre nich je metóda D. B. Eľkonina veľmi prospešná a jej aplikácia znižuje riziko zlyhania v učení, hlavne v čítaní a písaní (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 8).

1.1 Východiská metódy D. B. Eľkonina

V primárnom vzdelávaní bežných základných škôl sa pri výučbe čítania a písania ešte stále prevažne uplatňuje analyticko-syntetická metóda, kde predmetom učenia je vzťah písmeno a hláska. Žiaci sa učia vyčleňovať hlásku len na to, aby ňou pomenovali písmeno. Následné čítanie je vlastne akýmsi reťazcom grafém, z ktorých sa vyslovuje

9

slovo. Už v tomto prvom ročníku sa následne žiaci delia na tých, ktorí vedia čítať, a na tých, ktorí nevedie čítať (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 8). Práve tento problém delenia žiakov na dobrých a zlých čitateľov sa Eľkonin snaží svojou metódou odstrániť. Na rozdiel od tradičnej analyticko-syntetickej metódy, Eľkonin vychádza zo štruktúry jazyka a z foném v celom kontexte slova. Žiaci si osvojuje fonémy skôr ako grafémy. Pretože práve plná orientácia vo zvukovej štruktúre slov umožní dieťaťu správnu a ľahkú grafémovú reprezentáciu. Rozdiely môžeme vidieť aj medzi obsahovou štruktúrou tradičného šlabikára a obsahovou štruktúrou „Eľkoninovho šlabikára“. Kým v prvom prípade žiaci poznávajú okolitú realitu, učia sa o svete, ktorý ich obklopuje, v druhom prípade žiaci poznávajú jazyk. Učia sa riešiť jazykové úlohy, hrajú jazykové hry a hlavolamy (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 8). Psycholingvistický princíp metódy však spočíva v tom, že žiaci sa neučia identifikovať hlásky na základe frekvencie v jazyku, teda nie v praktickom poradí, (tak ako v tradičnom prípade – napr. A, E, O, M, L ...) ale učia sa ich systémovo, v dichotómii: rozlišujú samohlásky a spoluhlásky, krátke samohlásky a dlhé samohlásky, tvrdé spoluhlásky a mäkké spoluhlásky. Zároveň si žiaci osvoja odborné pojmy ako sú: slabika, hláska, samohláska, spoluhláska atď. Učia sa chápať, že fonéma má rozlišovaciu schopnosť (napr. byť – byt), učia sa, že zámena jednej fonémy v slove za inú mení aj význam slova (napr. pes - les) alebo sa učia formu slova (napr. ruka - ruky). Týmto spôsobom žiaci získavajú pohľad do štruktúry slova (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 9).

1.2 Štruktúra a obsah metódy D. B. Eľkonina

Cieľom metódy fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina je poskytnúť dieťaťu predstavu o slove ako o forme, ktorá nesie význam. Typickým príkladom toho, ako dieťa v predškolskom veku ešte nevie oddeliť formálnu štruktúru slova od jeho obsahu a viac sa zameriava na význam slova je otázka: „ Ktoré slovo je dlhšie? Had alebo dážďovka?“ Odpoveď bude určite had. Jedným z prirodzených javov, ktorý súvisí s prozodickými faktormi reči a to: s melódiou a s rytmom v reči je slabikovanie. Vyvíja sa u detí veľmi skoro a práve preto v metóde D. B. Eľkonina začíname slabikovaním. Naopak hláskovanie je pre dieťa oveľa zložitejšie, pretože hláska je iba abstrakcia, ktorú nemožno uchopiť. Dieťa pozná písmená, no nepozná hlásky. A práve prebudovanie tejto prirodzenej slabikovej štruktúry v sluchovom vnímaní dieťaťa na hláskovanie je veľmi zložitý proces. Metóda D. B. Eľkonina preto venuje veľkú pozornosť identifikácii hlások v slovách. Na začiatok vyberá slová, začínajúce sa spoluhláskou, ktorá sa dá intonačne zdôrazniť, napr. N(NNNos), S(sssyr), Č (čččaj). Učiteľ zadá inštrukciu, ktorá znie: „Vyslov slovo, natiahni prvú hlásku a počúvaj sám seba!“ Týmto spôsobom sa zdôrazňuje následne aj druhá a nakoniec aj posledná hláska v slove. Je veľmi dôležité vyhnúť sa slovám, ktoré sa začínajú hláskami B, P, D, T, G, K. Avšak práve tieto hlásky sa veľmi dobre zdôrazňujú na konci slova, napr. meDDD). V tejto metodike rozlišujeme samohlásky na krátke a dlhé, spoluhlásky rozlišujeme mäkké a tvrdé, pričom aj obojaké spoluhlásky považujeme za tvrdé (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 11).

10

Je veľmi dôležité upozorniť, že cieľom metódy D. B. Eľkonina nie je učiť deti jazykové javy a pravidlá, ale naopak naučiť ich typické jazykové javy a ponúknuť im všeobecný pohľad do štruktúry materinského jazyka. Napríklad neučíme rozlišovať deti tvrdé a obojaké spoluhlásky, rovnako nerozlišujeme dvojhlásky v rámci samohlások, ani neučíme pravidlo, že počet slabík v slove sa rovná počtu samohlások v slove. Všetko sa uskutočňuje formou rozprávky v „Krajine slov a hlások“, ktorá je pre deti pútavá a motivuje ich k činnosti. Pracujú so žetónmi na označovanie hlások. Samohlásky označuje červený kruh pre typický tvar úst pri vyslovovaní vokálu, spoluhlásky žltý štvorec (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 13). Pre lepšie a ľahšie sformovanie si nových abstraktných jazykových pojmov ponúka Eľkonin postavy, ktorými sú: Majster Slabika, Hlásulienky, kamaráti Dano a Ďuro (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 10) . Tréning fonematického uvedomovania hlások podľa D. B. Eľkonina pozostáva zo štyroch základných etáp, ktoré sú rozpracované do 30 vyučovacích hodín. 1. etapa - Predstava o slove, slabičná analýza slov (4 hodiny) - rytmizácia slabík, kreslenie slabík oblúčikmi, - delenie slov na slabiky a slabičná schéma slova, - predstava o krátkej a dlhej slabike, zapisovanie schém s krátkymi a dlhými slabikami. 2. etapa - Hlásková štruktúra slova (12 hodín) - používanie schém a jednofarebných žetónov - určovanie prvej hlásky v slove, upevňovanie pojmu hláska, - analýza trojhláskových slov, fixácia hlások pomocou žetónov (práca s trojhláskovými slovami, vyčlenenie druhej hlásky v slove) - práca so štvorhláskovými slovami, tvorba množného čísla, určovanie počtu hlások, tvorba slov s príslušným počtom hlások, vzťah slova k predmetu, dĺžka slova, orientácia v hláskovej štruktúre slova. 3. etapa - Samohlásky a spoluhlásky (9 hodín) - červené okrúhle žetóny pre samohlásky, žlté štvorcové žetóny pre spoluhlásky, vyznačovanie dĺžky samohlások, - výslovnosť a ich určenie v slove, pojem, - spoluhlásky, rozlišovanie od samohlások, - krátke a dlhé samohlásky, určovanie počtu slabík, podľa počtu samohlások v slove, aktívna práca so slabikami, - určovanie prvej a poslednej hlásky v slovách, výber slov k hotovým schémam. 4. etapa - Tvrdé a mäkké spoluhlásky (5 hodín) - špeciálne znaky na žltých žetónoch pre mäkké a tvrdé spoluhlásky, - zavedenie pojmov, práca s pármi ď-d, ť-t, ň-n, ľ-l, hľadanie mäkkej a tvrdej slabiky (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 12). Základným prostriedkom učenia je modelovanie mentálnej činnosti. V prípade metódy D. B. Eľkonina sa modelovanie hláskovej analýzy slov robí pomocou žetónov a grafických schém, ktoré slúžia nielen na fixáciu každej fonémy ale súčasne plnia

11

funkciu kontroly správnosti dosiahnutého výsledku. Napríklad, ak žiak nezaplní všetky okienka schémy, znamená to pre neho, že nevyčlenilo všetky fonémy. Nesmieme však zabudnúť spomenúť, že fonémová analýza sa nekončí len vytvorením modelu slova pomocou grafických schém a žetónov ale naopak, nasledujúca etapa pozostáva z postupného vyradenia najprv grafickej schémy, neskôr žetónov a postupne prechádza od hlasitého vyslovovania slov k šepkaniu až k záverečnej činnosti prebiehajúcej v mysli, inak povedané k mentálnej manipulácii so zvukovou štruktúrou slova. Slovenská verzia metódy D. B. Eľkonina vychádza zo slovenskej fonetiky a fonológie a sústredí sa na typické jazykové javy. Výber slov podlieha viacerým kritériám ako: zvukovej štruktúre slova, frekvencii v detskej reči, konkrétnosti a sémantickej príbuznosti slov (v rámci úloh). Metodická príručka k šlabikáru D. B. Eľkonina je spracovaná veľmi priehľadne a ponúka nám jednoduché spracovanie každej hodiny. Pri každej vyučovacej hodine je uvedený cieľ, pojmy a pomôcky, s ktorými na hodine pracujeme. Úlohy sú popísané veľmi konkrétne a ponúkajú nám nielen správne odpovede, ale aj poznámky, ktoré nám zdôrazňujú dôležité informácie. Časová náročnosť úloh sa stupňuje postupne a sú zoradené tak, aby sa striedali typy činnosti od práce so šlabikárom, cez prácu pri tabuli až k individuálnej práci ale aj vo dvojiciach. Slovenská verzia metódy je na rozdiel od pôvodnej ruskej verzie obohatená o nové hry. Odpoveď na otázku: - Prečo je šlabikár čiernobiely?- je veľmi jednoduchá. Žiaci si môžu vyfarbovať obrázky a tak zároveň sa lepšie orientovať v tom, kam už pokročili v poznávaní Krajiny slova a hlások. Farebné sú len predelové strany, ktoré oddeľujú jednotlivé etapy programu (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 13). Skúsenosti a experimentálne overovania potvrdzujú, že pri práci metódou D. B. Eľkonina je optimálna práca so štyrmi až šiestimi žiakmi, pretože pri párnom počte sa veľmi dobre pracuje vo dvojiciach a rovnako dôležitá aj optimálna frekvencia stretnutí, ktoré by mali byť trikrát do týždňa.

1.3 Prínos metódy D. B. Eľkonina

Reč má pre vývoj dieťaťa a jeho fungovanie v škole mimoriadny význam a umožňuje nielen rozvoj myslenia ale ovplyvňuje aj kvalitu poznávania, učenia a slúži ako dorozumievací prostriedok, či prostriedok na vytváranie sociálnych vzťahov. Pre samotný vývoj reči, výslovnosti má veľmi dôležitú úlohu fonetické uvedomovanie, ktoré zohráva významnú úlohu v školskom veku v období osvojovania si písania a čítania. Pre správnu výslovnosť musí dieťa fonematicky správne odlíšiť jednotlivé hlásky, napr. sykavky, mäkké a tvrdé spoluhlásky, znelé a neznelé spoluhlásky, krátke a dlhé spoluhlásky. Diferenciácia je rovnako dôležitá pre čítanie ako aj pre písanie. Pokiaľ je hláska nesprávne rozlíšená, je aj chybne napísaná alebo prečítaná. Z toho vyplýva, že nevyzretá fonematická diferenciácia sa môže u dieťaťa v predškolskom veku prejaviť v ťažkostiach určiť rýmujúcu sa dvojicu slov, roztlieskať či inak vyčleniť slabiky v slove, výraznejšími ťažkosťami v navodzovaní prvej hlásky v slove a na ťažkostiach s výslovnosťou dlhších slov alebo ich poradia. Rovnako môžeme zhodnotiť, že oslabená fonematická

12

diferenciácia sa u žiaka v školskom veku prejavuje v čítaní ťažkým spájaním písmen do slabík a slabík do slov, vytváraním náhradných techník čítania – prečítanie, domýšľaním slov, nepresným čítaním, alebo zníženou rýchlosťou čítania. V písomnom prejave sa prejavuje ťažkým rozlíšením hraníc slov v písme, komolením slov, vynechávaním slabík a písmen, zámenami písmen, inverziami v ich poradí, vplyvom na zvýšený počet gramatických chýb (Bednářová, Šmardová, 2012, s. 32). Pri práci s metódou D. B. Eľkonina sa žiaci menia osobnostne. To znamená, že sa stávajú pozornejšími, sústredenejšími, vnímavejšími a majú väčšiu motiváciu pre učenie, zároveň sa im rozvíja jazykový cit, lepšie komunikujú navzájom medzi sebou ale aj s dospelými ako aj s učiteľom. Žiaci si osvojujú nielen metakognitívne stratégie ale aj metalingvistické stratégie (ako sú napr. práca so žetónmi a schémami), ktoré môžu efektívne využívať aj v školskom veku (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 13). Metóda fonematického uvedomovania D. B. Eľkonina je veľmi užitočná nielen u predškolákov, to znamená u detí od 5. rokov, ale optimálne je ju aplikovať u detí s odloženou školskou dochádzkou, u žiakov prvého ročníka v prípravnom predčitateľskom období, ako aj u detí s oneskoreným vývinom reči alebo narušeným vývinom reči, ktorí sa už pri ich príprave na školu javia ako „kandidáti na poruchu učenia“, ako napríklad dyslexia či dysgrafia. Metóda rozvíja u dyslalických detí jazykové vedomie, poskytuje model správnej výslovnosti a aj napriek nesprávnej výslovnosti niektorých hlások umožňuje im vybudovať si výborné fonematické uvedomovanie. A práve preto je veľmi vhodné, začať využívať metódu fonematického uvedomovania D. B. Eľkonina ako stimulačného programu už v predškolských zariadeniach a tak pôsobiť preventívne proti možným ťažkostiam žiakov v škole (Mikulajová, Dujčíková, 2001, s. 14).

13

2 PREDMET SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA V PRIMÁRNOM VZDELÁVANÍ

Slovenský jazyk ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho mohol dobre využívať a aby ním mohol myslieť. Bez jazyka niet komunikácie, každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav žiaka a odráža sa v jeho myslení. Predmet Slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie. Slovenský jazyk v 1. ročníku základnej školy má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorých základ žiaci získavajú práve v 1. ročníku základnej školy. Žiak si z predškolského obdobia prináša so sebou určité jazykové zručnosti a návyky, ktoré má následne rozvíjať z viacerých aspektov. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením.. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok dorozumievací a komunikačný. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch. (ISCED 1, 2011, s. 2).

2.1 Čítanie v 1. ročníku ZŠ

Čítanie v 1. ročníku je rozčlenené do troch období, a to: prípravné, nácvičné (šlabikárové), čítankové. Dĺžka prípravného obdobia môže byť variabilná (od 3 – do 5 týždňov), v odôvodnených prípadoch aj viac. Dĺžka prípravného obdobia závisí od potrieb detí, ale aj od koncepcie, metód a obsahu prípravného obdobia. Základným cieľom prípravného obdobia je však pripraviť deti na proces osvojovania si čítania, bez ohľadu na zvolené metódy. V rámci zachovania kontinuity vývinu je dôležité – v rámci možností – vychádzať z predškolských skúseností žiakov, nadväzovať na doterajšie vedomosti, uplatňovať ich v učení a ďalej ich rozvíjať (ISCED 1, 2011, s. 5). V prípravnom období sa v súčasnej dobe na vyučovaní čítania v 1. ročníku používajú dve základné metódy: - hlásková analyticko-syntetická a - syntetická metóda, pričom v pôvodnej analyticko-syntetickej metóde sa kladie dôraz na analytické činnosti s následnými syntetickými činnosťami. Druhá metóda využíva niektoré z najjednoduchších prvkov analytickej metódy. V nasledujúcej časti vám ponúkam prehľad základných tematických celkov prípravného obdobia podľa používaných metód. Pre hláskovú analyticko-syntetickú metódu: 1. rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti, 2. analytické činnosti: veta, slovo, slabika, 2. grafické znázorňovanie vety, 4. grafické delenie slov na slabiky, 5. určovanie pozície hlások v slove,

14

6. detailná analýza slova na hlásky – určovanie pozície hlások v slove, 7. poznávanie písmen, 8. čítanie slov po písmenách. Pre syntetickú metódu: 1. rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti, 2. veta, slovo, slabika – len v praktických činnostiach, 3. analytické činnosti – len analýza slova na slabiky – v praktických činnostiach – rozlišovanie a určovanie prvej hlásky slova, 4. cvičenie sluchového a zrakového rozlišovania, 5. zoznamovanie sa s písmenami veľkej tlačenej abecedy prostredníctvom nápovedných obrázkov a sluchového rozlišovania hlások na začiatku slova, 6. sluchová syntéza hlások do slabiky, 7. písanie veľkých tlačených písmen – ako podpora pochopenia princípu čítania, 8. pokusné čítanie slabík a jednoduchých slov(ISCED 1, 2011, s. 6). Druhým obdobím je nácvičné obdobie, ktorého cieľom je osvojovanie si čítania. V rámci čítania sú ďalšími cieľmi: oboznámiť žiakov s funkciou interpunkčných znamienok v praktických činnostiach, rozumieť pojmom rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor, v praktických a hravých činnostiach viesť žiakov k uvedomovaniu si významu a špecifických funkcií čítania a písania v každodenných životných situáciách (ISCED 1, 2011, s. 7). Posledným obdobím je čítankové – šlabikárové obdobie, ktorým je ukončený nácvik čítania a písania. Toto obdobie treba chápať ako obdobie zdokonaľovania nadobudnutých zručností, ale najmä obdobím ich využívania pri čítaní s porozumením v praktických i vzdelávacích činnostiach. Ciele čítankového obdobia sú zamerané na: zdokonaľovanie techniky čítania, čítanie s porozumením, cvičenie správnej intonácie, voľná reprodukcia prečítaného textu, vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom (smutné, zábavné, poučné...) – vnímanie umeleckých textov rôznych žánrov, príprava na prechod k tichému čítaniu (ISCED 1, 2011, s. 7).

15

3 METÓDA D. B. EĽKONINA NA HODINÁCH SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY

Zefektívňovanie edukačného procesu v dnešnej dobe je veľmi náročné a vyžaduje si neustále hľadanie vhodných postupov, ciest – teda metód, ktoré by čo v najväčšej miere rozvíjali celú osobnosť dieťaťa. Jedným z problémov, s ktorým sa dieťa pri vstupe do školy stretáva a zároveň výrazne ovplyvňuje edukačný proces už v predčitateľskom - prípravnom období prvého ročníka je fonematické uvedomovanie, ktoré má veľký podiel na kvalite čítania. Verím, že vhodne zvolenou metódou a systematickým tréningom fonematického uvedomovania nielen v predškolskom veku ale aj v prípravnom období prvého ročníka základnej školy je možné túto schopnosť prirodzene stimulovať, posilňovať a tak predchádzať možnému riziku zlyhania v učení, predovšetkým v čítaní. V tejto časti osvedčenej pedagogickej skúsenosti ponúkam cvičenia na rozvoj fonematického uvedomovania hlások s využitím metódy D. B. Eľkonina, ktorá na rozdiel od tradičnej analyticko-syntetickej metódy formuje u dieťaťa v prípravnom období základný mechanizmus čítania na základe spoznávania zvukovej štruktúry materinského jazyka. Pripravila som ukážky vyučovacích hodín z predmetu Slovenský jazyk a literatúra, počas ktorých som u žiakov prvého ročníka v prípravnom období realizovala cvičenia zamerané na rozvoj fonematického uvedomovania hlások metódou D. B. Eľkonina. V prílohách ponúkam obrázkový materiál a pracovné listy, ktoré boli použité počas vyučovacích hodín slovenského jazyka a literatúry u žiakov prvého ročníka bežnej základnej školy.

3.1 Ukážky vyučovacích hodín

Vyučovacia hodina č. 1

Trieda: 1. ročník

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia

Predmet: Slovenský jazyk a literatúra

Téma: Hláska

Podtéma: Určovanie prvej hlásky v slove

Cieľ vyučovacej hodiny: Kognitívne ciele: 1. Deliť slova na slabiky pomocou slabičnej schémy slov, vyhľadať a určiť prvú hlásku v slove, priradiť čo najviac slov k zvolenej hláske. Afektívne ciele: 1. Dávať pozor pri prezentácii pravidiel edukačného procesu a rovnako dávať pozor aj pri prezentácii nového učiva.

16

Psychomotorické ciele: 1. Vyhotoviť ilustráciu obrázku na danú hlásku. Typ vyučovacej hodiny: Kombinovaná

Prierezová téma: ENV – význam živočíchov v živote človeka. OZO – ochranou prírody chránime aj svoje zdravie, pobyt a aktívny pohyb v prírode prospieva zdraviu človeka. OSR - pestovanie kvalitných medziľudských vzťahov, rozvíjanie sociálnej spôsobilosti potrebnej pre spoluprácu Medzipredmetové vzťahy: VYV – kreslenie ilustrácie obrázku na danú hlásku. PDA - poznávanie voľne žijúcich zvierat. MAT – určovanie počtu slabík v slove.

Vyučovacie metódy a formy: Metódy: Metóda D. B. Eľkonina Motivačné – motivačný rozhovor, demonštrácia. Expozičné – slovné, monologické, dialogické, pozorovanie. Fixačné – ústne a písomné opakovanie, samostatná práca. Diagnostické – písomné a ústne overovanie vedomostí, samostatné určovanie prvej hlásky v slove. Formy: skupinovo-problémové vyučovanie, frontálna práca, samostatná práca. Pomôcky: Didaktická hračka – Motýľ, piktogramy znázorňujúce pravidlá, obrázky „ Hlásulienok“, pracovné listy, farbičky, tabuľa, kriedy, obrázky, magnetky.

Úvod – motivácia: V úvode hodiny učiteľ žiakov motivuje rozprávaním o kamarátovi Motýľovi, malom nezbedníkovi, ktorý si rád poletuje po svete a najradšej navštevuje lúky, lesy kde je čistý vzduch a krásna príroda ale rovnako rád navštevuje aj žiakov v školách. Motýľ dnes k nám priletel z ďalekej krajiny - „Krajiny slov“ a zo svojich potulkách svetom priniesol žiakom obrázky vecí a zvierat, ktoré na svojej ceste videl. Žiaci počas tejto motivácie sedia v laviciach. Učiteľ postupne pripína na magnetickú tabuľu obrázky (obrázky znázorňujú rôzne jedno-, dvoj- a trojslabičné slová) a zoznamuje žiakov s úlohou, ktorú následne vykonávajú. Zároveň vyzýva žiakov, aby dané obrázky pomenovali a následne ich požiada, aby pod každý obrázok zaznačili pomocou slabičnej schémy počet slabík. Žiaci prichádzajú postupne jednotlivo k tabuli a farebnými kriedami zapisujú pomocou slabičnej schémy počet slabík. Týmto spôsobom si zopakujú a upevnia učivo delenia slov na slabiky z predchádzajúcich hodín slovenského jazyka a literatúry.

Hlavná časť – expozícia a aplikácia: V hlavnej časti učiteľ pokračuje v motivačnom rozhovore o Motýľovi. Začne slovami: „Cez otvorené okno k nám priletel krásny Motýľ. Ale on nie je iba krásny, ale je aj veľmi múdry. Kto by sa chcel s ním kamarátiť?“

17

1. časť: Učiteľ vysvetlí žiakom, že okrem obrázkov, ktoré im v úvode Motýľ priniesol, si pre nich prichystal aj ďalšie prekvapenie, ktoré si ukryl vo svojich krídlach. Vyzýva žiakov, aby postupne prichádzali a pomohli mu vybrať to, čo bolo ukryté v krídlach motýľa. V krídlach sa ukrývajú obrázky – piktogramy (príloha 1), na ktorých sú znázornené pravidlá, podľa ktorých majú žiaci na hodine pracovať. Učiteľ následne vysvetlí, čo ktoré pravidlo znamená a pripne ich na viditeľné miesto na tabuli, pretože tieto pravidlá budú žiakov sprevádzať aj počas iných vyučovacích hodín. Učiteľ pokračuje v motivačnom rozprávaní, počas ktorého žiaci opäť sedia v laviciach. „V Krajine slov, odkiaľ prichádza náš motýľ, existujú tzv. živé slová, ktoré sú výnimočné. Tieto živé slová pozná každé zvieratko z tejto krajiny a vždy ich dodržiava, pretože majú čarovnú moc – čo sa povie, to sa stane. Prvé živé slovo je - JA VIEM“. Učiteľ ukáže obrázok s chlapcom, ktorý sa hlási. Vysvetli žiakom, že je to pekné slovo, ktoré znamená, že ak niečo viem, pekne sa prihlásim a počkám až ma učiteľ vyvolá. Následne si to spolu vyskúšajú – učiteľ ukáže obrázok a žiaci sa hlásia. „Druhým živým slovom je - VŠETCI SPOLOČNE – ktorý znamená, že ide o slová, ktoré môžeme hovoriť všetci spoločne. Rozumeli ste mi? Ak áno, odpovieme všetci spolu – áno.“ Učiteľ ukáže piktogram „Všetci spoločne“ a žiaci odpovedajú spoločne „áno.“ „Ďalším živým slovom je – VO DVOJICIACH – čo znamená, že úlohu, ktorú dostanete, môžete vykonávať spolu s kamarátom vo dvojiciach. Ale pozor deti, v tejto krajine existuje aj nebezpečné slovo, ktoré nesmieme budiť, aby neurobilo zle.“ Učiteľ ukáže piktogram „MLČANIE“, na ktorom je zobrazený jesenný list. „To znamená žiaci, že ak vám ukážem obrázok lista, musíme byť tak ticho, aby sme počuli padať aj lístie. Dokážeme byť ticho a nebudiť zlé slová? Ak to naozaj dokážeme, potom má pre vás náš kamarát ešte jedno prekvapenie.“ Učiteľ ukáže piktogram „Mlčanie“ a žiaci v tichosti čakajú čo bude nasledovať. 2. časť. Učiteľ pochváli žiakov za trpezlivosť a ukáže im obrázky ďalších motýľov (časť prílohy 4 a príloha 5), ktoré následne predstaví žiakom. „Motýľ si k vám dnes na pomoc zavolal aj svoje kamarátky Hlásulienky, ktoré pochádzajú z Hláskového lesa. Pýtate sa čo je to za les? Tak zavrite očká a počúvajte, ako vás tieto Hlásulienky pozdravia.“ Žiaci zatvoria oči, učiteľ sa prechádza pomedzi žiakov sediacich v lavici a vyslovuje hlásky: ŽŽŽŽŽŽŽ, ZZZZZZZ, MMMMMMM, SSSSSSS, LLLLLLL, NNNNNNN. „Čo myslíte žiaci, kto to je?“ Žiaci odpovedali – „včely, muchy, srnky,...“ Učiteľ zároveň zdôrazní potrebu vážiť si všetky zvieratá a aktívne ich ochraňovať. „V obyčajnom lese žije rôzny hmyz, no v tomto Hláskovom lese žijú naše Hlásulienky, ktoré keď lietajú, roznášajú vo vzduchu rôzne hlásky, ktoré my počujeme. Každá Hlásulienka nosí na svojich krídlach jednu hlásku, napríklad Hlásulienka, ktorá ma na krídlach slniečko, roznáša hlásku S a my môžeme počuť SSSSSSS, skúste to spolu so mnou.“ Učiteľ ukáže piktogram „Všetci spolu“ a spolu so žiakmi vyslovuje predĺženú hlásku SSSSSSS. Týmto spôsobom spoločne vyslovujú všetky hlásky, ktoré sú zobrazené na krídlach Hlásulienok. 3. časť: Následne učiteľ rozdá žiakom pracovný list č.1 (príloha 6), na ktorom sú zobrazené rôzne Hlásulienky. „Teraz sa s našimi kamarátkami zoznámime bližšie. Čo má

18

nakreslená prvá Hlásulienka na krídlach?“ Učiteľ ukáže piktogram „Ja viem“. Žiaci sa hlásia a čakajú na vyzvanie učiteľom. „Na krídlach je motýľ, pretože to je Hlásulienka M. Prečo má na krídlach nakresleného motýľa? Pretože motýľ sa začína hláskou M.“ Učiteľ vysloví slovo motýľ s predĺženou prvou hláskou v slove MMMMotýľ a zároveň prvú hlásku vysloví hlásnejšie ako zvyšok slova aby tak zdôraznil kľúčovú hlásku v štruktúre celého slova. Učiteľ vyzve žiakov piktogramom „Všetci spolu“, aby si to spoločne vyskúšali. Týmto spôsobom pomenúvajú žiaci všetky Hlásulienky a určujú prvú hlásku v slove. Učiteľ pochváli žiakov za ich aktivitu a snahu. Po pomenovaní všetkých hlások si žiaci obrázky kamarátok Hlásulienok môžu vyfarbiť. Učiteľ prechádza počas tejto samostatnej práce pomedzi žiakov sediacich v lavici a ešte raz ich vyzýva, aby pomenovali Hlásulienku, ktorú im určil. 4. časť: V závere expozičnej a aplikačnej časti učiteľ rozdá žiakom pracovný list č. 2 (príloha 7), na ktorom je znázornená Hlásulienka so slniečkom na svojich krídlach. Učiteľ ukáže piktogram „Vo dvojiciach“, pretože úlohu žiaci vykonávajú vo dvojiciach. Žiaci spolu s učiteľom vyslovujú slovo SSSSSSSlnko s predĺženou prvou hláskou S. Úlohou žiakov je spojiť červenou farbičkou Hlásulienku a tie obrázky, ktoré sa začínajú hláskou S. Žiaci pracujú vo dvojiciach, dohadujú sa medzi sebou na správnosti ich odpovedí a až potom spájajú obrázky s Hlásulienkou. Po dokončení pracovného listu si spoločne overujú správnosť samostatnej práce žiakov a zhodnotia svoju prácu. Učiteľ vyslovuje postupne každé jedno slovo z pracovného listu, vždy s predĺženou prvou hláskou v slove a následne vyzýva žiakov, aby určili, či dané slovo (obrázok) patrí k Hlásulienke S. Cieľom tejto záverečnej časti je overenie si porozumenia prezentovaného učiva u žiakov. Záver – fixácia: Samostatná práca: v tejto časti vyučovacej hodine ide hlavne o precvičenie a fixovanie prezentovaného učiva. Učiteľ rozdá žiakom pracovný list č. 3 (príloha 8), na ktorom je zobrazený prázdny dom. Žiaci pracujú každý samostatne. Úlohou žiakov je určiť hlásku, ktorou sa začína ich meno a následne vyhotoviť ilustráciu obrázku na danú hlásku. Napr. Janka – jablko, Peťko – pes, Martinka – mrkva ... Žiaci v závere hodiny jednotlivo prezentujú svoju samostatnú prácu pred celou triedou. Zároveň majú vysvetliť spolužiakom, prečo sa rozhodli nakresliť to čo nakreslili. Učiteľ zhodnotí prácu, aktivitu a výsledok samostatnej práce žiakov, zároveň vyzve žiakov aby zhodnotili danú hodinu ako aj samých seba. Didaktická analýza vyučovacej hodiny: Táto vyučovacia hodina žiakov veľmi zaujala. Prebiehala v príjemnej atmosfére už od začiatku hodiny, kedy sa deti zoznámili s didaktickou hračkou „motýľ“, ktorý ich spolu s kamarátkami „Hlásulienkami“ sprevádzali celou vyučovacou hodinou. Žiaci veľmi radi získavajú nové poznatky týmto hravým spôsobom. Pre zabezpečenie názornosti a zároveň lepšie porozumenie som na vyučovacej hodine použila nielen didaktickú hračku „motýľa“, ktorý je ušitý z látky a má odnímateľné krídla ale súčasne som využívala obrázky na ktorých sú „Hlásulienky“ zobrazené, rovnako každá predložená úloha, ktorá bola žiakom predložená bola vždy doplnená obrázkovým materiálom ako aj pracovnými listami, do ktorých mohli žiaci písať a kresliť.

19

Ako veľmi pozitívne hodnotím osvojenie si pravidiel práce na vyučovacích hodinách, ktoré som im ponúkla inou inovatívnou metódu, doplnenou piktogramami s ktorými sa žiaci zoznámili po prvý raz a veľmi dobre ich prijali. Počas vyučovacej hodiny sa mi podarilo stimulovať iniciatívu, samostatnosť, tvorivosť žiakov ako aj ich kritické myslenie, schopnosť spolupráce a komunikácie. Žiaci sa sami snažili hľadať informácie, objavovaním nových vecí sa uvoľnila zvedavosť, chuť skúmať, hľadať a vymýšľať. Reagovali spontánne a dosiahla som veľkú sústredenosť aj u žiakov s menšou pozornosťou. Opustili rolu pasívneho prijímateľa a pozorovateľa a stali sa aktívnym členom triedy. Počas tejto vyučovacej hodiny sa mi podarilo splniť vytýčené ciele, ktoré som si predložila a môžem povedať, že najzaujímavejším momentom hodiny bola ilustrácia prvej hlásky mien a zároveň prezentácia vlastnej práce žiakov. Vyučovacia hodina č. 2 Trieda: 1. ročník

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia

Predmet: Slovenský jazyk a literatúra

Téma: Hláska

Podtéma: Vyčlenenie prvej hlásky v slove.

Cieľ vyučovacej hodiny: Kognitívne ciele:

1. Určiť a vyčleniť prvú hlásku v slove pomocou žetónov, vytvoriť nové slovo z vyčlenených prvých hlások v slovách. Afektívne ciele: 1. Dávať pozor pri prezentácii nového učiva a pri zadávaní úloh. Psychomotorické ciele: 1. Vyhotoviť ilustráciu utvoreného slova, ktoré vznikne z vyčlenených prvých hlások v slovách. Typ vyučovacej hodiny: Kombinovaná

Prierezová téma: ENV – ochrana živočíchov v živote človeka. OZO – ochranou prírody chránime aj svoje zdravie. OSR – pestovanie kvalitných medziľudských vzťahov, rozvíjanie sociálnej spôsobilosti potrebnej pre spoluprácu. Medzipredmetové vzťahy: VYV – kreslenie ilustrácie slova, ktoré vzniklo z vyčlenených prvých hlások v slovách. PDA - pochopiť význam ochrany prírody. MAT – určovanie prvej hlásky v slove.

20

Vyučovacie metódy a formy: Metódy: Metóda D. B. Eľkonina Motivačné – motivačný rozhovor, demonštrácia. Expozičné – slovné, monologické, dialogické, pozorovanie. Fixačné – ústne opakovanie, samostatná práca. Diagnostické – písomné a ústne overovanie vedomostí, samostatné vyčlenenie prvej hlásky v slove. Formy: skupinovo-problémové vyučovanie, frontálna práca, samostatná práca. Pomôcky: Didaktická hračka – Motýľ, piktogramy znázorňujúce pravidlá, obrázky „Hlásulienok“, pracovné listy, farbičky, tabuľa, obrázky, magnetky, žlté žetóny, schémy, lepidlo. Úvodná časť – motivácia: V úvode hodiny učiteľ žiakov opäť motivuje rozprávaní o kamarátovi Motýľovi, ktorý priletel z „Krajiny slov“ a na svojich potulkách svetom videl veľmi veľa rozmanitých vecí, s ktorými by sa chcel podeliť aj so žiakmi tejto triedy. Keďže už na minulej hodine učiteľ zdôraznil, že to nie je iba pekný Motýľ ale je rovnako veľmi múdry, tentoraz si pre žiakov priviedol na pomoc aj svoje kamarátky „Hlásulienky z Hláskového lesa“. Počas tejto motivácie žiaci sedia v laviciach. Učiteľ oboznámi žiakov s úlohou, ktorú si pre nich pripravil Motýľ. Žiaci si v tomto prípade majú vybrať jednu z „Hlásulienok“ (obrázok „Hlásulienky“ – časť prílohy 4 a príloha 5) a pomenovať ju menom podľa toho, aký obrázok niesla na svojich krídlach. Napr. „Hlásulienka“, ktorá niesla na krídlach nanuk sa volala „Hlásulienka N“. V tejto úlohe ide o zopakovanie si určovania prvej hlásky v slove. Žiaci prezentujú svoju odpoveď pred celou triedou a po odpovedi zhodnotia svoju prácu navzájom. Ako obmenu tohto cvičenia, ponúkne učiteľ úlohu, kde žiaci majú na danú hlásku, ktorou pomenujú „Hlásulienky“ vymyslieť čo najviac slov. Už pri tomto úvodnom opakovaní a precvičovaní určovania prvej hlásky v slove, učiteľ upozorní a pripomenie žiakom pravidlá, ktoré si osvojili na predchádzajúcej hodine a ktoré budú aj tentoraz dodržiavať počas celej vyučovacej hodiny. Hlavná časť – expozícia a aplikácia: Keďže práca s didaktickou hračkou „Motýľ“ sa pri práci so žiakmi veľmi osvedčila aj v tomto prípade pokračuje učiteľ v motivačnom rozprávaní o našom kamarátovi. 1. časť: „Na dnešnú hodinu si vám náš kamarát okrem obrázkov schoval do svojich čarovných krídel aj iné prekvapenie. Jeho krídla sú čarovné preto, lebo sa dajú rozopnúť, odobrať a potom ich môžeme naspäť Motýľovi pripnúť bez toho, aby sme mu ublížili. Lebo my veľmi dobre vieme, že zvieratkám sa neubližuje ale naopak zvieratká máme ochraňovať a starať sa o nich.“ Učiteľ vyzve žiakov, aby prišli k manipulačnému stolu a názorne predvedie ako sa dajú odopnúť krídla Motýľa a opäť ich pripne.

21

2. časť: Učiteľ následne ukáže žiakom piktogram „Vo dvojiciach“ a vyzve ich, aby postupne prichádzali k Motýľovi odopnúť mu krídla a „objavili“ v nich prekvapenie, ktoré si pre nich ukryl. Po odopnutí krídel sa žiaci vrátia do lavíc a s obrázkami, ktoré si v krídlach „Motýľ“ ukryl. Žiaci okrem obrázkov (príloha 2, 3, časť prílohy 4) nájdu v krídlach aj žetóny (časť prílohy 9), ktoré uložia na vopred pripravenú lavicu pred tabuľou. Ako prvé učiteľ vyzve žiakov, aby obrázky pomenovali. Pri tomto pokyne ukáže piktogram „Ja viem“. Žiaci pravidlo okamžite pochopia a pred zodpovedaním učiteľovej otázky sa hlásia a zároveň čakajú, až ich učiteľ vyzve. Pomenované obrázky učiteľ pripevní na magnetickú tabuľu v dostatočnej vzdialenosti. 3. časť: Ďalej učiteľ pokračuje riadeným rozhovorom. „Určite ste si všimli, že dnes nám „Motýľ“ priniesol aj niečo nové. Sú to žlté žetóny a akési okienka. Viete mi povedať, čo to asi je?“ Žiaci odpovedajú: „kocky, skladačky, okienka ....“ Učiteľ za pomoci názornej ukážky schémy (príloha 10) a žltých žetónov vysvetlí žiakom, že schéma, ktorú drží v ruke je vlastne akýsi domček pre názvy našich obrázkov a žlté žetóny predstavujú farebné okienka, ktoré sa rozsvietia v domčeku iba vtedy, ak zistíme, ktorá hláska býva v ktorom okne. „Na dnešnej hodine si budeme rozsvecovať prvé okienko v okne našich domčekov, ktoré sme si rozložili pod každý obrázok.“ Učiteľ pripevní pod každý obrázok schémy. Počet okienok závisí od toho, koľko hlások bolo v danom slove a zároveň rozdá žiakom žlté žetóny. V tejto časti učiteľ vyzýva žiakov ešte raz aby pomenovali obrázky, ale tentoraz aby zdôraznili - predĺžili prvú hlásku v slove, tak ako to robili u „Hlásulienok“. Napr. MMMMMMMelón. Po vyslovení sa učiteľ opýta žiakov, k akej „Hlásulienke“ by priradili tento obrázok. Žiaci odpovedajú, že k „Hlásulienke M“, pretože sa slovo začínalo na hlásku M. Učiteľ na základe tejto odpovede ešte raz vysloví slovo melón s predĺženou prvou hláskou a ešte raz sa opýta žiakov: „Čo ste počuli na začiatku slova, akú hlásku?“ Zároveň žiakom ukáže piktogram „Všetci spoločne“ a žiaci odpovedajú: „hlásku M“. A vtedy učiteľ pripevní žltý žetón do prvého okienka v schéme, ktorá je pripevnená pod obrázkom melóna. Vysvetlí žiakom, že keďže na začiatku slova melón, teda prvú hlásku počuli M, žltý žetón môžeme priradiť iba na začiatok – teda do prvého okienka. Týmto spôsobom učiteľ a žiaci spolu pomenúvajú všetky obrázky ešte raz, odpovedajú na otázku – Čo počuješ na začiatku slova? – a následne ich učiteľ vyzýva, aby k danému slovu priradili žltý žetón na správne miesto v schéme. Po dokončení úlohy žiaci opäť pristupujú k Motýľovi vo dvojiciach a snažia sa mu opatrne pripnúť jeho čarovné krídla. 4. časť: V závere tejto expozície a aplikácie učiteľ rozdá žiakom pracovné listy č. 4 (príloha 11), kde žiaci pracujú vo dvojiciach v laviciach. V tomto pracovnom liste majú žiaci spájať obrázky zvierat s deťmi, ktoré boli vyobrazené v hornej časti pracovného listu a to podľa prvej hlásky v ich mene. Napr. Janka – jeleň, Zuzka – zajac, atď.. Žiaci si najprv spolu s učiteľom pomenujú deti a následne tento pracovný list vypracúvajú vo dvojiciach. Po dokončení pracovného listu si spoločne prezentujú výsledky ich práce pred tabuľou a zároveň si tak majú možnosť skontrolovať správnosť ich práce.

22

Ďalšou časťou tohto pracovného listu je vyčlenenie prvej hlásky pomocou žltých žetónov a schém. Žiaci pracujú so slovami, ktoré predtým navzájom spájali a ich úlohou je vyčleniť prvú hlásku v slovách do schém, ktoré im učiteľ dopísal pod dané obrázky. Žltý žetón majú nakresliť žltou farbičkou na miesto, kde danú hlásku počuli. Učiteľ v závere tejto práce vo dvojiciach pochváli žiakov za ich spoluprácu, vďaka ktorej sa dopracujú aj k správnosti riešenia danej úlohy. Vyzve žiakov, aby sami zhodnotili svoju prácu ako aj prácu svojich spolužiakov. Cieľom tejto úlohy je overenie si porozumenia prezentovaného učiva u žiakov. Záver – fixácia: Samostatná práca: v tejto časti vyučovacej hodiny ide o precvičovanie a fixáciu prezentovaného učiva. Učiteľ motivuje žiakov pri tejto práci úvodným rozprávaním o tom, že sa zahrajú na akýchsi „pátračov“, ktorých úlohou bude vypátrať slovo, ktoré sa ukrylo v iných slovách. Aby ho vypátrali, musia odhaliť prvú hlásku v slovách. Následne učiteľ rozdá pracovné listy č. 5 (príloha 12), kde úlohou žiakov je vyčlenením prvej hlásky v slovách za pomoci žltých žetónov a schém a následným zložením vyčlenených hlások, utvoriť nové slovo. Napr. z prvých hlások v slovách: múka, ucho, chlieb a auto vznikne slovo – mucha. Po odhalení obidvoch slov majú žiaci do prázdneho okna ilustrovať - nakresliť obrázok, ktorý zodpovedá danému slovu zloženému z prvých vyčlenených hlások v slovách. V závere hodiny žiaci jednotlivo prezentujú svoju samostatnú prácu pred celou triedou. Učiteľ zhodnotí prácu, aktivitu a výsledok samostatnej práce žiakov, zároveň vyzve žiakov aby zhodnotili danú hodinu ako aj samých seba. Didaktická analýza vyučovacej hodiny: Keďže táto vyučovacia hodina bola prepojením a nadviazaním na predchádzajúcu vyučovaciu hodinu, môžem povedať, že žiakov rovnako zaujala a veľmi ich potešilo opätovné stretnutie nielen s „Motýľom“ ale aj s „Hlásulienkami“. V úvode hodiny som hravým spôsobom zopakovala učivo, ktoré si žiaci osvojili na predchádzajúcej hodine slovenského jazyka a literatúry a motiváciou „Motýľom“ som plynule prešla s úvodného opakovania k novému učivo, s ktorým sa žiaci oboznámili na hodine po prvýkrát. Žiaci od začiatku hodiny prejavovali veľký záujem o predkladané úlohy, prebudila sa ich zvedavosť a nedočkavosť v tom, čo nové si pre nich ich kamaráti pripravili. Aj počas tejto vyučovacej hodiny som pre zabezpečenie názornosti použila didaktickú hračku „Motýľ“, obrázky „Hlásulienok“, pracovné listy a žlté žetóny spolu so schémami, ktorými sa mi podarilo u žiakov stimulovať nielen iniciatívu, samostatnosť, ale aj ich tvorivosť, kritické myslenie, schopnosť spolupráce a komunikácie. Žiaci sa veľmi snažili splniť všetky úlohy a zároveň týmito úlohami im boli poskytnuté nové poznatky, ktoré som im prezentovala hravou, nenásilnou formou. Reagovali spontánne a dokázali sa veľmi sústrediť na nové poznatky, ktoré im priniesol ich kamarát. Hoci nie všetkým žiakom sa podarilo správne priradiť meno dieťaťa s názvom zvieraťa, neúspech ich neodradil ale naopak motivoval ich ešte k väčšej pozornosti. Počas tejto vyučovacej hodiny sa mi podarilo splniť vytýčené ciele, ktoré som si predložila a môžem povedať, že najzaujímavejším momentom pre žiakov z tejto

23

vyučovacej hodiny bola manipulácia s krídlami „Motýľa“ a pre mňa zase opatrnosť, s akou žiaci vedeli s ich kamarátom narábať, len aby mu neublížili. Vyučovacia hodina č. 3 Trieda: 1. ročník

Vzdelávacia oblasť: Jazyk a komunikácia

Predmet: Slovenský jazyk a literatúra

Téma: Hláska

Podtéma: Určenie a vyčlenenie poslednej hlásky v slove

Cieľ vyučovacej hodiny: Kognitívne ciele:

1. Vyčleniť prvú hlásku v slove pomocou žetónov a schém, vyhľadať a určiť poslednú hlásku v slove, priradiť k poslednej hláske slovo, ktoré sa začína na danú hlásku a tak utvoriť reťaz slov. Afektívne ciele: 1. Dávať pozor pri prezentácii nového učiva a pri zadávaní úloh. Psychomotorické ciele: 1. Vyhotoviť schému slov pomocou žetónov z prvej a poslednej hlásky v slovách. Typ vyučovacej hodiny: Kombinovaná

Prierezová téma: ENV – ochrana živočíchov v živote človeka. OZO – ochranou prírody chránime aj svoje zdravie. OSR – pestovanie kvalitných medziľudských vzťahov, rozvíjanie sociálnej spôsobilosti potrebnej pre spoluprácu. DVA – pestovanie návykov bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote. Medzipredmetové vzťahy: PVC – dolepovanie žetónov prvej a poslednej hlásky do vopred pripravených schém. PDA - pochopiť význam ochrany prírody. MAT – určovanie prvej a poslednej hlásky v slove. Vyučovacie metódy a formy: Metódy: Metóda D. B. Eľkonina Motivačné – motivačný rozhovor, demonštrácia. Expozičné – slovné, monologické, dialogické, pozorovanie. Fixačné – ústne opakovanie, samostatná práca. Diagnostické – písomné a ústne overovanie vedomostí, samostatné vyčlenenie prvej hlásky v slove.

24

Formy: skupinovo-problémové vyučovanie, frontálna práca, samostatná práca. Pomôcky: Didaktická hračka – Lienka, piktogramy znázorňujúce pravidlá, obrázky „Hlásulienok“, pracovné listy, farbičky, tabuľa, obrázky, magnetky, žlté žetóny, schémy, lepidlo Úvod – motivácia: V úvode hodiny učiteľ motivuje žiakov rozprávaním o „Lienke“, ktorej kamarát „Motýľ“ rozprával o nás a ona bola taká zvedavá, že k nim prišla na návštevu. Učiteľ pokračuje: „rovnako ako „Motýľ“ aj ona priletela z ďalekej krajiny – „Krajiny slov“, kde okrem nich žijú iné zvieratká ale aj „Hlásulienky“, ktoré žiaci už veľmi dobre poznajú. Pripomenula žiakom živé slová, ktoré vo svojej krajine dodržiavajú a spolu so žiakmi si zopakovala význam týchto slov. Počas tejto motivácie sedia žiaci v laviciach. „Lienka“ potom prezradila žiakom, že keď odchádzala k nim na návštevu, „Motýľ“ jej do jej bodiek pribalil pre žiakov malý pozdrav. Chceli by ste ho vidieť?“ Učiteľ ukáže žiakom piktogram „Ja viem“ a vyzýva ich postupne, aby si prišli po prekvapenie – pracovný list č. 6 (príloha 13). Žiaci si postupne prevezmú pracovné listy a vrátia sa do svojich lavíc. Ich úlohou je určiť meno „Hlásulienky“, ktorá je zobrazená na pracovnom liste a priradiť k nej iba tie obrázky, ktoré sa začínajú danou hláskou. Učiteľ opäť ukáže piktogram „Ja viem“ a vyzve jedného zo žiakov, aby povedal, čo si „Hlásulienka“ nesie na svojich krídlach, s dôrazom na predĺženú prvú hlásku a aké teda bude jej meno. Meno „Hlásulienky“ bolo K a žiaci tak majú priradiť všetky obrázky, ktoré sa začínajú hláskou K. Priradené obrázky si môžu vyfarbiť. Po skončení samostatnej práce učiteľ postupne vyvoláva žiakov aby povedali, aké obrázky priradili k „Hlásulienke“, zároveň si tak overí správnosť ich riešenia. Následne učiteľ pripevní na magnetickú tabuľu „Hlásulienku K“ a všetky obrázky, ktoré k nej žiaci pripevnili spolu so schémami slov, rozdá žiakom žetóny a vyzve ich, aby danú hlásku K vyčlenili v schémach pod obrázkami. Týmto spôsobom si zopakujú a upevnia učivo určenia prvej hlásky v slove a vyčlenenia danej hlásky v slove pomocou žetónov a schém z predchádzajúcich hodín slovenského jazyka a literatúry. Učiteľ žiakov pochváli za ich sústredenosť a snahu pri práci.

Hlavná časť – expozícia a aplikácia: V nasledujúcej časti učiteľ pokračuje v motivácií žiakov za pomoci „Lienky“, a táto motivácia sa prelínala všetkými časťami expozície ako aj aplikácie učiva počas vyučovacej hodiny. Učiteľ začína rozprávaním: „Dnes ráno, keď som otvoril okno, videl som ako na obločnom ráme sedí táto „Lienka“, ktorá ako som vám už povedal priletela z ďalekej krajiny – „Krajiny slov“. Hneď sa ma pýtala, či to v tejto triede bol na návšteve jej kamarát „Motýľ“, ktorý keď sa vrátil domov všetkým vyrozprával, akých šikovných žiakov stretol. A preto sa aj ona rozhodla, že vás chce spoznať a niečo vás naučiť. Chcete vedieť čo to bude? „Lienka“ si z domu priniesla veľa veci a aby ich nestratila, vložila si

25

ich do svojich bodiek.“ Učiteľ potupne vyberá pracovné listy, obrázky, schémy a žetóny, ktoré mala „Lienka“ ukryté v bodkách. 1. časť: „Keďže Lienka má v Krajine slov na starosti dopravu, priniesla vám pracovný list č. 7 (príloha 14), na ktorom uvidíte ako to tam vyzerá.“ Učiteľ rozdá žiakom pracovný list, na ktorom sú „Hlásulienky“, ktoré šoférujú nákladné autá a obrázky rôzneho druhu. Medzi tým žiakom pripomenie, aké je dôležité nehrať sa blízko cesty a pri chôdzi po chodníku vedľa cesty byť vždy veľmi opatrný. Následne „Lienka“ žiakom vysvetlí, čo je ich úlohou. Ako prvé priradiť k „Hlásulienkam“ obrázky – naložiť na auto obrázky, ktoré k nim patria a to na základe určenia prvej hlásky v slove. Napr. „Hlásulienka M“ vezie melón a naložiť môžeme myš a mrkvu. Žiaci postupne priradzujú obrázky, ktoré patria k daným „Hlásulienkam“ a po dokončení samostatnej práce si spoločne skontrolujú správnosť ich riešení individuálnym prezentovaním svojej práce pred celou triedou a navzájom hodnotia výsledky svojej práce. 2. časť: V tejto časti učiteľ vyzve žiakov aby dávali veľký pozor, ako obrázky, ktoré oni priradzovali vysloví „Lienka“. Učiteľ postupne vyberá tie isté obrázky, s ktorými pred chvíľou pracovali žiaci a pomenováva ich s dôrazom na predĺženú poslednú hlásku. Napr. ukáže obrázok myši a povie MYŠŠŠŠŠŠŠŠ, ukáže obrázok slivky a povie SLIVKAAAAAAAA. Týmto spôsobom pomenuje všetky obrázky a pripevní ich na magnetickú tabuľu. Následne sa žiakov opýta: „Čo si myslíte žiaci, ktorú hlásku naša „Lienka“ hľadala – prvú či poslednú? Bola to posledná hláska.“ 3. časť: Učiteľ následne pripomenie obrázky (príloha 2, 3 a časť prílohy 4) z predchádzajúcich hodín, v ktorých žiaci určovali prvú hlásku a vyzve ich – piktogramom „Ja viem“ a „Mlčanie“, aby oni sami skúsili vysloviť slovo a zároveň nájsť jeho poslednú hlásku. Žiaci sa veľmi aktívne zapájajú do tejto činnosti a snažia sa správne určiť poslednú hlásku. Učiteľ žiakov pochváli a vyzdvihne u nich dodržiavanie pravidiel. 4. časť: V nasledujúcej časti vyučovacej hodiny, učiteľ pripne pod obrázky na magnetickú tabuľu schémy slov a rozdá žiakom žlté žetóny. „Milí žiaci a teraz ukážeme Lienke, ako vieme rozsvecovať prvé okná v domčekoch, v ktorých bývajú hlásky našich slov.“ Vyzýva ich postupne po jednom, aby u obrázkoch pripnutých na tabuli určili za pomoci žltých žetónov v schéme prvé hlásky v slovách. Na správnosť určení dohliadajú spolužiaci a v prípade chyby môžu spoločne pomôcť spolužiakovi, pretože učiteľ pred úlohou ukáže piktogram „Všetci spoločne“. 5. časť: Učiteľ pokračuje za pomoci „Lienky“: „a teraz kamaráti moji vám ukážem ako ja viem zasvietiť posledné okienko v domčekoch. Pozorne počúvajte a pozerajte, čo budem robiť.“ Učiteľ ukáže napr. na obrázok lana a nahlas vysloví dané slov s predĺženou poslednou hláskou – LANOOOOOOOO. Opýta sa žiakov: „Akú hlásku ste počuli na konci slova?“ Žiaci odpovedajú spoločne: „O“. Učiteľ pokračuje: „správne, bola to hláska O a počuli ste ju na konci slova, preto za pomoci Lienky rozsvietim posledné okienko v domčeku.“ Učiteľ pripevní žltý žetón do posledného okna v schéme, ktorá bola pripnutá pod obrázkom lana. Týmto spôsobom učiteľ spolu so žiakmi určí a vyčlení pomocou žltých žetónov a schém poslednú hlásku vo všetkých slovách, ktoré sú pripnuté na magnetickej tabuli.

26

6. časť: Na ešte lepšie overenie porozumenia a precvičenie nového učiva ponúkla žiakom „Lienka“ pracovný list č. 8 (príloha 15), na ktorom sú zobrazené obrázky spolu s ich schémami. Učiteľ ukáže žiakom piktogram „Vo dvojiciach“ a ich úlohou je, pomenovať obrázok s dôrazom na poslednú predĺženú hlásku a za pomoci žltých žetónov vyčleniť poslednú hlásku slova v schéme. Napr. obrázok muchy, žiaci vyslovia MUCHAAAAAAA, určili, že na konci slova počujú hlásku A a vyčlenia túto hlásku za pomoci žltého žetónu do posledného okna v schéme. Žiaci pracujú v laviciach. Po dokončení práce učiteľ vyzve žiakov, aby prezentovali svoju prácu pred svojimi spolužiakmi, ktorý tak majú možnosť kontroly nielen svojich spolužiakov ale aj seba samých. Učiteľ v závere tejto práce vo dvojiciach pochváli žiakov za ich spoluprácu, vďaka ktorej sa dopracujú aj k správnosti riešenia danej úlohy. Cieľom tejto úlohy je overenie si porozumenia prezentovaného učiva u žiakov. Záver – fixácia: Samostatná práca a spoločná práca: v záverečnej časti tejto vyučovacej hodiny žiaci za pomoci pracovných listov precvičujú a fixujú učivo, ktoré im bolo prezentované v hlavnej časti. Učiteľ rozdá žiakom pracovný list č. 9 (príloha 16), na ktorom sú zobrazené obrázky rôzneho druhu. Žiaci pracujú v prvej časti tohto pracovného listu samostatne a v druhej časti pracujú všetci spolu pod vedením učiteľa. Ich úlohou v prvej časti je určiť posledné hlásky v slovách a vyčleniť ich pomocou žltých žetónov v schémach. Úlohou žiakov v druhej časti pracovného listu, kedy pracujú všetci spolu pod vedením učiteľa je pochopiť princíp tvorenia slov, ktoré sa začínali vždy na poslednú hlásku predchádzajúceho slova. Porozumeniu tejto úlohy prispievajú aj šípky, ktoré v danom pracovnom liste znázorňovali postup, ktorou hláskou sa má nasledujúce slovo začínať. Žiaci sa za pomoci učiteľa snažia odhaliť, ktoré z dvoch zobrazených obrázkov malo nasledovať a následne si tento obrázok vyfarbia. Žiaci v závere hodiny spoločne prezentujú svoje práce pred celou triedou a hlavne pred ich novou kamarátkou „Lienkou“, ktorá za pomoci učiteľa hodnotí ich prácu. Ako obmenu tejto úlohy ponúkne učiteľ žiakom hru s názvom „REŤAZ“. Žiaci si spolu posadajú do kruhu a učiteľ im následne vysvetlí pravidlá tejto hry, kde každé slovo, ktoré žiaci vyslovia sa musí začínať poslednou hláskou predchádzajúceho slova. Žiaci nesmú zabudnúť pri vyslovovaní slova predĺžiť poslednú hlásku. Ako prvý začína učiteľ, kedy povie prvé slovo, v ktorom zdôrazni poslednú hlásku (napr. AUTOOOO), podá žltý žetón žiakovi, ktorý má na danú predĺženú poslednú hlásku vymyslieť slovo, ktoré sa touto hláskou začína. V našom prípade sa slovo má začať na hlásku „O“. Po vyslovení slova, žiak podá žltý žetón ďalšiemu spolužiakovi až kým sa nevystriedajú všetci. Dôležité zo strany učiteľa je žiakom pomáhať pri tejto hre, keďže ju hrajú po prvýkrát. Učiteľ v závere vyučovacej hodiny zhodnotí prácu, aktivitu a výsledok samostatnej práce žiakov, zároveň vyzýva žiakov aby zhodnotili danú hodinu ako aj samých seba.

27

Didaktická analýza vyučovacej hodiny: Počas tejto vyučovacej hodiny sa mi podarilo splniť všetky ciele, ktoré som si vytýčila. Samotná vyučovacia hodina prebiehala v príjemnej atmosfére a to už od jej začiatku, kedy sa žiaci zoznámili s novou didaktickou hračkou „Lienkou“, ktorá ich veľmi potešila a sprevádzala ich celou vyučovacou hodinou. Pomôcky, ktoré boli použité na hodine boli pre žiakov pozitívnymi a motivujúcimi činiteľmi pri určovaní a vyčleňovaní prvých a posledných hlások v slovách, ktoré boli doplnené vždy obrázkovým materiálom ale rovnako tieto pomôcky zohrávali dôležitú úlohu aj pri samotnom sústredení sa na hodine. Už z predchádzajúcich hodín sa mi potvrdilo, že žiaci veľmi radi získavajú nové poznatky týmto hravým spôsobom. Každý žiak túžil sa dotknúť novej kamarátky „Lienky“, vybrať si ukryté prekvapenia a týmto spôsobom si či zopakovať už osvojené učivo alebo sa zoznámiť s novými prezentovanými poznatkami. Pri práci s didaktickou hračkou „Lienkou“ sa u žiakov uvoľnila ich zvedavosť, chuť hľadať, skúmať a vymýšľať a zároveň sa snažili úlohy od ich kamarátky riešiť čo najlepšie. Aj tentoraz sa mi využívanie pravidiel práce počas vyučovania pomocou piktogramov osvedčil ako veľmi pozitívny prvok, vďaka ktorému žiaci vždy vedeli čo majú robiť a akou formou majú zadávané úlohy vykonávať. Žiaci na hodine slovenského jazyka a literatúry nenudili ale naopak, všetci aktívne pracovali. Podarilo sa mi u nich stimulovať iniciatívu, samostatnosť, tvorivosť ako aj ich kritické myslenie, zlepšila sa ich schopnosť spolupráce a komunikácie medzi sebou navzájom ale aj komunikácie medzi učiteľom a žiakom. Počas tejto vyučovacej hodiny reagovali žiaci spontánne a využitím hry v záverečnej časti hodiny som dosiahla veľkú sústredenosť aj u žiakov s menšou pozornosťou, ktorí opustili rolu pasívneho prijímateľa a pozorovateľa a stali sa aktívnym členom triedy. Žiaci v závere nielenže zhodnotili prácu spolužiakov a priebeh celej vyučovacej hodiny, ale dokázali aj kriticky zhodnotiť seba samých. 3.2 Prínosy a odporúčania pre pedagogickú prax Aplikáciou praktických inovatívnych cvičení v praxi som chcela priblížiť postup práce prostredníctvom metódy D. B. Eľkonina na vyučovacích hodinách slovenského jazyka a literatúry v prípravnom období a zároveň poukázať na možnosti rozvoja fonematického uvedomovania hlások v prvom ročníku bežnej základnej školy. Touto osvedčenou pedagogickou skúsenosťou chceme upozorniť, že inovatívna metóda D. B. Eľkonina je vhodná nielen pre deti v predškolských zariadeniach ako stimulačný program dieťaťa pred vstupom do školy, ale rovnako je vhodná pre deti s oneskoreným vývinom reči, ktoré sa postupne v školskom veku stávajú „kandidátmi na poruchu učenia“. Práve táto metóda zvyšuje u dieťaťa šancu na školskú integráciu. Využívanie metódy D. B. Eľkonina sa výborne osvedčilo v období tzv. naštartovania čítania u žiakov prvého ročníka bežnej základnej školy, pretože dobre rozvinutá schopnosť fonematického uvedomovania hlások je akousi podmienkou pre dobrého čitateľa. Vzhľadom k využívaniu inovatívnej metódy D. B. Eľkonia odporúčame učiteľom rešpektovať zásadu individuálneho prístupu, aby žiak nepociťoval neúspech či

28

sklamanie pri aplikovaní tejto metódy ale naopak aby u neho prevážila radosť z úspechu a záujem o nové poznatky. Ďalšou nemenej dôležitou zásadou, ktorú by mali učitelia v súvislosti s touto metódou poznať je zásada názornosti, ktorá je pri aplikácii inovatívnych cvičení prostredníctvom metódy D. B. Eľkonina v plnej miere rozvíjaná a aplikovaná. Vychádzajúc pri tom z osvedčenej pedagogickej skúsenosti môžem odporučiť učiteľom, že navrhnuté praktické prípravné cvičenia využité na hodinách slovenského jazyka a literatúry prostredníctvom metódy D. B. Eľkonina majú predpoklady stať sa efektívnym návodom ako ich účinným spôsobom aplikovať v edukačnom procese. Preto odporúčame učiteľom, ktorí majú záujem zmeniť tradičné na niečo nové a inovatívne vo vyučovaní žiakov prvého ročníka bežnej základnej školy, aby si naštudovali veľmi jednoducho spracovanú metodiku Tréningu fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina, začali túto metódu aplikovať vo svojej praxi a tak boli svojim žiakom nápomocní pri prvých krokoch v prípravnom období, ktoré sú potrebné pre neskoršie osvojenie si čítania.

29

ZÁVER

V súčasnej dobe sú na žiakov kladené veľké požiadavky súvisiace s množstvom vedomostí rôzneho druhu, ktoré si majú osvojiť. Preto je veľmi dôležité, aby sa pedagóg snažil zvoliť čo najvhodnejší postup, metódu a s ňou súvisiace prostriedky, aby žiakom umožnil získať vedomostí v čo najväčšej miere a tak rozvíjal nielen celú osobnosť žiaka ale zároveň zefektívňoval edukačný proces už od prvého ročníka základnej školy. V tejto osvedčenej pedagogickej skúsenosti som sa snažila upozorniť na jednu z metód a to metódu rozvoja fonematického uvedomovania hlások podľa D. B. Eľkonina, ktorá má veľký predpoklad stať sa vhodne zvoleným návodom práce so žiakmi prvého ročníka a tak zefektívňovať celý edukačný proces. Chcela som poodhaliť jednu z inovatívnych metód, ktorú môžeme uplatňovať v súčasnom edukačnom procese na hodinách slovenského jazyka a literatúry v prípravnom nácvičnom období. Metódou rozvoja fonematického uvedomovania hlások podľa D. B. Eľkonina som sa snažila žiakov oboznámiť s možnosťami rozvoja danej schopnosti na hodinách slovenského jazyka a literatúry v prvom ročníku bežnej základnej školy, ktorá na rozdiel od tradičnej analyticko-syntetickej metódy umožňuje formovať u žiaka základný mechanizmus čítania na základe spoznávania zvukovej štruktúry materinského jazyka. Počas aplikácií inovatívnych cvičení mali žiaci možnosť pracovať s rôznymi pomôckami a didaktickými hračkami, ktoré plnili nielen motivačnú funkciu ale zároveň podporovali ich záujem, aktivitu, pozornosť a súčasne nenásilnou hravou formou skvalitňovali schopnosť fonematického uvedomovania hlások. Prínosom tejto osvedčenej pedagogickej skúsenosti bolo zistenie, že práve vhodne zvolenými inovatívnymi cvičeniami prostredníctvom metódy D. B. Eľkonina, doplnenými názornými pomôckami a cvičeniami, ktoré u žiaka rozvíjali predstavivosť a súčasne podnecovali záujem o získavanie nových poznatkov bolo skutočne možné rozvíjať fonematické uvedomovanie hlások u žiakov prvého ročníka bežnej základnej školy na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Verím, že táto osvedčená pedagogická skúsenosť, ktorá poukazuje na možnosti uplatnenia metódy rozvoja fonematického uvedomovania hlások podľa D. B. Eľkonina na hodinách slovenského jazyka a literatúry prispeje k zefektívneniu edukačného procesu a zároveň sa stane prínosom pre našu ďalšiu pedagogickú prax.

30

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV

1. BEDNÁŘOVÁ, J. ŠMARDOVÁ, V. 2012. Školská zrelosť. 1.vydanie. Edika, Brno. 2012. ISBN 978–80–266–0049-7

2. KRÁĽ, Á. SABOL, J. 1989. Fonetika a fonológia. SPN, Bratislava. 1989. ISBN 80–08–00036-8

3. LECHTA, V. 2000. Symptomatické poruchy reči u detí. UK BA, Bratislava. 2000. ISBN 80–223–1395-5

4. LECHTA, V. 2002. Narušená komunikačná schopnosť. In : Lechta, Viktor. Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. 2. vydanie. Osveta, Martin. 2002. ISBN 80–8063–100-X

5. MARKOVÁ, J. 2009. Úvod do lingvistiky. In: Kerekrétiová, Aurélia a kol. Základy logopédie. UK BA, Bratislava. 2009. ISBN 978–80–223–2574-5

6. MIKULAJOVÁ, M. DUJČÍKOVÁ, O. 2001. Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina. 1. vydanie. Dialóg, spol. s. r. o., Bratislava. 2001. ISBN 80–968502–1-0

Internetové zdroje

7. Štátny vzdelávací program ISCED 1 – primárne vzdelávanie. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Bratislava. [cit. 20.1.2008]. Dostupné na www: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=2319

31

ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 – Piktogramy pravidiel Príloha 2 – Obrázkový materiál Príloha 3 – Obrázkový materiál Príloha 4 – Hlásulienky a obrázkový materiál Príloha 5 – Hlásulienky Príloha 6 – Pracovný list č. 1 Príloha 7 – Pracovný list č. 2 Príloha 8 – Pracovný list č. 3 Príloha 9 – Ukážka žetónov Príloha 10 – Ukážka schém Príloha 11 – Pracovný list č. 4 Príloha 12 – Pracovný list č. 5 Príloha 13 - Pracovný list č. 6 Príloha 14 - Pracovný list č. 7 Príloha 15 – Pracovný list č. 8 Príloha 16 - Pracovný list č. 9

32

Príloha 1- Piktogramy pravidiel

33

Príloha 2 - Obrázkový materiál

34

Príloha 3 Obrázkový materiál

35

Príloha 4 - Hlásulienky a obrázkový materiál

36

Príloha 5 - Hlásulienky

37

Príloha 6 - Pracovný list č. 1

38

Príloha 7 - Pracovný list č. 2

39

Príloha 8 - Pracovný list č. 3

40

Príloha 9 - Ukážka žetónov

41

Príloha 10 - Ukážka schém

42

Príloha 11 - Pracovný list č. 4

43

Príloha D12 - Pracovný list č. 5

44

Príloha 13 - Pracovný list č. 6

45

Príloha 14 - Pracovný list č. 7

46

Príloha 15 - Pracovný list č. 8

47

Príloha 16 - Pracovný list č. 9