Misijná a charitatívna práca

5.ročník – sociálna práca *Nové Zámky Základy humanitárnej a rozvojovej pomoci PhDr. Lenka Jančovičová, PhD.

Sylaby Úvod do problematiky humanitárnej pomoci, terminológia Ciele a princípy poskytovania humanitárnej pomoci Hromadné nešťastia a katastrofy Obete humanitárnych katastrof Rozvojová spolupráca Formy poskytovania rozvojovej pomoci Oficiálna rozvojová pomoc SR Medzinárodné a domáce humanitárne/rozvojové organizácie Platforma mimovládnych rozvojových organizácií Miléniové ciele Medzinárodný červený kríž

Literatúra:

Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013 Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2010. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí, 2008. 41 s. Interný materiál

BAŠTECKÁ, B. et al.: Terénní krízová práce. Praha : Grada Publishing, 2005. 299 s. ISBN 80 – 247 – 0708 - X

BENČ, V.: Rozvojová pomoc – výzvy a perspektívy. Prešov : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2006. 186 s. ISBN 80 – 89041 – 93 - 0

BÚTOROVÁ, Z.: Mimovládne organizácie a dobročinnosť vo svetle verejnej mienky. Bratislava, 2004. 94 s.

Miléniové rozvojové ciele a oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky. Bratislava : PDCS, 2007. 23s. Interný materiál

RUSNÁK, U. – SZÉP, A. – BRZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2002. 149 s. ISBN 80 – 89106 – 01 – 3

VODÁČKOVÁ, D. et al.: Krizová intervence. Praha : Portál, 2002. 544 s. ISBN 80 – 7178 – 696 – 9

Jančovič, J.: Keď príde na bezpečnosť..., Oliva, 2011

Dve strany mince pomoci rozvojovým krajinám

Rozvojová pomoc slovenskej republiky – jej opodstatnenosť a zmysel

nástroj zahraničnej politiky SR od r. 2003 vymedzený rámec = definuje

motívy, ciele, pravidlá, princípy, priority, riadenie a financovanie rozvojovej pomoci

Zákon o rozvojovej pomoci č. 617/2007 Strednodobá stratégia rozvojovej pomoci na

roky 2009-2013 3 programové krajiny: Keňa, Afganistan,

Srbsko 16 projektových krajín: Albánsko,

Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam

veľa alebo málo krajín? kvantitu verzus kvalita veľa projektov v mnohých krajinách alebo

viac pomoci na menšom území?

Dôvody k RP:

spoluzodpovednosť za globálny rozvoj, byť aktívnym členom komunity darcov, morálna povinnosť a záväzky vyplývajúce

z členstva v EÚ iných medzinárodných organizáciách.

Prispievanie k odstraňovaniu chudoby

Miléniové rozvojových ciele OSN v súlade s hlavným cieľom rozvojovej

spolupráce EÚ t.j. odstránenie chudoby

V prípade krajín so strednými príjmami = hlavný cieľ - trvalo udržateľný rozvoj - dobré spravovanie verejných vecí, dodržiavanie ľudských práv a zaoberanie sa politickými, ekonomickými, sociálnymi otázkami a otázkami životného prostredia.

aktívne prispievať: finančne, odborne a intelektuálne.

Kritika voči slovenskej ODA – r. 2009

SR - rozvojová pomoc 74 miliónov USD, čo znamená 0,08% HND

Znižovanie % peňazí z HDP na rozvojovú  pomoc (r.´09 o 18,9%)

Veľké % peňazí na príspevky do medzinár.org., OSN, OECD, Svetovej banky či EÚ

Srbsko programová krajina (firemné zákazky)

Ústretovosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SAMRS) verzus mimovládne organizácie

Oficiálna rozvojová pomoc vyplatená v roku 2009 podľa krajiny príjmateľa (5 317 591 34 €)

Porovnanie SR so susedmi

Česká republika r. 2009 = vykázala ako rozvojovú pomoc 224 miliónov dolárov – teda 0,12% hrubého národného dôchodku (HND),

Maďarsko 116 mil. dolárov = 0,09% HND

Poľsko = 343 miliónov dolárov – 0,08% HND

Pomoc verzus presadzovanie vlastných záujmov

r. 2009 = 0,08% HND = 29.miesto z darcovských krajín OECD. (s Poľskom)

záväzok r. 2010 na 0,17 % z HND neplníme (Švédsko, Nórsko, Luxembursko, Dánsko a Holandsko)

do r. 2015 na 0,33 % z HND. Efektivita ? Aktivity na pomoc /

presadzovanie vlastných štátnych záujmov

Pop kultúra pomoci

vo svete vládne „pop kultúra pomoci“

v kultúre, ktorá predpisuje lepším národom – mentálne aj finančne pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie a veríme, že tak je to správne

pomoc = súčasť priemyslu zábavy médií, „pseudo celebrity“, reklama, „dávajte viac....“

Kritika rozvojovej pomoci Afrike

Kritici – ktorí vravia, že Afrika už dostala neadekvátne veľký balík asistencie.

za posledných 50 r. viac ako 1 bilión USD transferovaných z bohatých krajín do Afriky

Majú sa africkí ľudia lepšie? z chudobných ešte chudobnejší rozvoj sa stal v mnohých oblastiach

pomalší Bieda a chudoby nezmizla,

neukončila sa, ale pokračuje a zvyšuje sa...

Rozvojová pomoc versus závislosť rozvojových krajín na pomoci

pomoc = úplnú ekonomickú, politickú a humanitárnu katastrofu vo väčšine častí rozvojového sveta. (Dambisa Moyo)

Rozvojové politiky vybudovali závislosť rozvojových krajín na pomoci a tie sa chytili do pasce, z ktorej je veľmi ťažké vyjsť von.

začarovaný kruh korupcie, trhovej deformácie a hlbokej chudoby = „ potreby“ pre viac pomoci = Afrika sa stala závislou od pomoci,

Pomoc = živnou pôdou pre korupciu, sebaobohacovanie, kradnutie a nekonečné možnosti pre osobné zbohatnutie, vlastný prospech a kumuláciu majetku.

Západ našiel v Afrike dokonalého klienta, s ktorým môže počítať. A vzdať sa závislosti si vyžaduje spoluprácu viacerých, no nikto tu

musí nájsť guráž povedať „nie“. Má to byť „klient“ alebo „pomáhajúci“?

Vzdanie sa pomoci

Nájsť alternatívy k pomoci = obrovské úsilie

podpora obchodu, medzinárodný kapitálový trh,

podpora exportu, investície, dlhopisy, cenné papiere, rozvoj založený na transparentnosti, neživenie bezuzdných korupčných

praktík, nová životná sila, cez ktorú môže

sociálny kapitál a ekonomika rozvojových krajín rásť.

Zastavenie pomoci? Ako teda máme postupovať, aby

sme naozaj rozvojovým krajinám pomohli a nepodporovali len rozsiahle byrokracie, nesamostatnosť a závislosť na pomoci?

Dobre mienená pomocs nejasným výsledkom

nami často krát dobre mienená myšlienka môže priniesť nie celkom dobre ovocie ak nezvážime všetky možné riziká, ohrozenia a dopady..

snažiť o čo najväčšiu efektivitu pomoc, ktorá aktivizuje lokálne

obyvateľstvo „nehádžme ryby, ale naučme ich

chytať“ nestavať do rolí pasívnych

prijímateľov pomoci

SOCIÁLNE, EKONOMICKÉ, PRÁVNE A BEZPEČNOSTNÉ OTÁZKY SÚČASNOSTI (Česká a Slovenská republika na počiatku milénia)

v dňoch 23.-24. 4. 2010

Citlivosť pri realizácia rozvojovej pomoci

citlivo zvažovať a posudzovať potreby obyvateľstva pred tým ako vôbec s pomocou začneme.

Rozanalyzovať jednotlivé aspekty: ekonomické, zdravotné, komunitné, politické, personálne, sociálne, = výrazne znížiť isté riziká

Mať dobre zmapované potreby (need assesment) je prvým krokom pre uplatnenie efektívnych stratégií pomoci.

Realizácia rozvojovej pomoci

hľadanie pozitívnych východísk , tzv. „spájače“ s komunitou, kmeňom, oblasťou, spoločné postoje, hodnoty, záujmy, skúsenosti, atď.

Uvedomiť si kontext danej krajiny, lokality so všetkými špecifikami a odlišnosťami

neopomínať negatívne faktory (lokálne, národné,) či závažné odlišnosti, ktoré môžu pôsobiť ako „rozdeľovače“ pri realizovaní pomoci

Dilemy z praxe rozvojovej pomoci

resocializačné centrum pre chlapcov z ulice = poskytnutá celodenná starostlivosť, strava, ubytovanie, výuka, terapia, atď.

vytrhnutie z komunity = riziko oslabenia identity etický odkaz organizácia vysiela prácou, ktorú robí. Je vždy to, čo hlásame v súlade s rovnoprávnosťou ľudských

práv? často nerovnaký prístup k zabezpečeniu ochrany a bezpečnosti Možnosť štúdia na „západe“ = problémy s integráciou doma pomoc zo západu, ktorá predstavuje formu niečoho čoho sa

v rozvinutých krajinách potrebujeme zbaviť,(prebytočné obilie či iné potraviny, sušené mlieko pred expiráciou a pod.)

Ako realizovať rozvojovú pomoc? efektívne, transparentne, zmysluplne, neoslabovať lokálne trhy podporovať ducha

podnikavosti, aktivizovať, osamostatňovať,

Pomáhať, no nerobiť ľudí závislých od našej pomoci.

„V najbližších desaťročiach zarobí Američan za život stokrát viac než jeho

rovesník zo Zambie a prežije ho o celých 30 rokov“

(Svetová banka: World Development Report 2009)

Humanitárna pomoc

Podstata - prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, prostredníctvom pomoci, podpory a záchranných operácií, ktoré majú pomôcť ľuďom bez ohľadu na etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie

Humanitárna pomoc

KOMU? najzraniteľnejším obyvateľom

rozvojových krajín, obetiam prírodných katastrôf,

kríz spôsobených človekom, stavu nedostatku potravín

alebo porovnateľných núdzových situácií

Princípy HP

humanita, nestrannosť neutralita nediskriminácia

Čo je humanitárna pomoc?

Preventívne a

pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach

Forma humanitárnej pomoci

zriadenie efektívnej inštitucionálnej pomoci

posilnenie systémov včasného varovania

a iných opatrení na ochranu obyvateľstva

Humanitárna pomoc

osobitými druhmi humanitárnej pomoci - pomoc utečencom na území SR a pomoc v rámci EU

pomoc v rámci EU nie je súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci a nie je považovaná za “humanitárnu”, napriek mnohým podobným črtám. Takáto pomoc je poskytovaná v rámci tzv. „pomocných zásahov civilnej ochrany“.

Humanitárna pomoc

Patrí pod oficiálnu rozvojovú pomoc

HP je poskytovaná ako reakcia na mimoriadne udalosti, ktoré väčšinou nie je možné predvídať a je spravidla krátkodobá

Cieľ humanitárnej pomoci

rýchlo a efektívne riešiť aktuálne úlohy súvisiace s núdzovými situáciami

je dočasná a trvá po dobu priameho ohrozenia

Rozvojová pomoc

RP sa koncipuje s určitým dlhodobým zámerom do oblasti sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, do oblasti životného prostredia a ako pomoc pri formovaní štátnej správy a samosprávy

Základné hľadisko HP

adresnosť a celkový dopad poskytnutej pomoci, t.j. jej aktuálna potreba,

rýchlosť, vhodný obsah v závislosti na

potrebách postihnutého obyvateľstva,

efektívnosť využitia dostupných zdrojov

Základné hľadisko HP

primeranosť finančných a technických prostriedkov i ľudských zdrojov,

využitie medzinárodnej koordinačnej pomoci a koordinácia s ďalšími humanitárnymi organizáciami

Pokračovanie humanitárnej pomoci v prípade potreby sa realizuje vo forme tzv.

rehabilitačnej (post-humanitárnej) pomoci Tento proces má nadväzujúci charakter,

pričom je potrebné využiť skúsenosti z humanitárnej a rehabilitačnej pomoci pre tvorbu rozvojového programu

Rozvojová pomoc a spolupráca Vznik oficiálnej rozvojovej pomoci SR ORP

alebo ODA - Official Development Assistance ovplyvnili dve dôležité okolnosti: členstvo SR v OECD a v EU

Rozvojová pomoc a spolupráca EU Slovenská republika od roku 2005

riadnym členom EÚ  profiluje sa ako súčasť donorskej

komunity a svet ju tak aj vníma Od Slovenska sa preto očakáva, že

aktívne prispeje k celosvetovému snaženiu v oblasti rozvojovej pomoci nielen finančne, ale aj odborne a intelektuálne

Rozvojová pomoc a spolupráca OECD: Organisation for Economic and Co-

operation and development 1994 Vláda SR oficiálnu žiadosť o členstvo

v OECD spolu s ostatnými krajinami V4 Júl 2000 SR obdržala pozvánku na členstvo 14.12.2000 uložením ratifikačnej listiny

o pristúpení SR ku Konvencii OECD u depozitára (vláda Francúzskej republiky) sa SR stala oficiálnym 30. členom OECD

SlovakAid - SLOVENSKÁ OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC   je štandardnou súčasťou a nástrojom slovenskej

zahraničnej politiky od roku 2003 MZV SR každoročne pripravuje  Národný program

ORP na nastávajúci rok  koordinuje medzirezortný program pre ORP v SR

prostredníctvom svojho  odboru rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci

Tento program figuruje v štátnom rozpočte ako samostatná rozpočtová položka 05T

Štandardné delenie ORP

bilaterálna rozvojová pomoc - realizuje sa cez projekty vo vybraných tzv. prioritných a programových krajinách (zúčasňujú sa jej 2 subjekty (bilaterálna): slovenský subjekt a partner v rozvojovej krajine; alebo tiež 3 subjekty (trilaterálna): slovenský subjekt, ďalší partner a partner z rozvojovej krajiny). V súčasnosti tvorí len 10 % celkovej ORP SR. V štatistikách OECD zahŕňa taktiež výdavky spojené s odpúšťaním dlhov rozvojovým krajinám

Štandardné delenie ORP

multilaterálna rozvojová pomoc -pozostáva z odvodov a príspevkov do medzinárodných fondov

V súčasnosti tvorí 72% celkovej ORP SR

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu MZV SR 1.1. 2007 ako svoju rozpočtovú

organizáciu vznikla v súlade so zámerom MZV SR

schváleným vládou SR inštitucionalizovať systém slovenskej rozvojovej pomoci

Cieľ SAMRS

zefektívnenie poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci a vytvorenie podmienok pre plnenie medzinárodných záväzkov SR v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci

účinnejšie a pružnejšie zapájanie mimovládnych organizácií, akademického sektora, podnikateľských subjektov, štátnej a verejnej správy do programov a projektov slovenskej rozvojovej pomoci

Pod túto agentúru prechádzajú aj všetky budúce aktivity fondov: Fondu Bratislava-Belehrad a UNDP trastový fond

Prioritné krajiny bilaterálnej ODA SR využívajúc tak tzv. komparatívne výhody   oproti

donorom z EÚ (skúsenosť SR s prechodom od socializmu k demokracii a skúsenosť s celým reformným procesom)

MZV v spolupráci s Platformou MVRO pripravilo dokument tzv. Contry Strategy Paper,

zachytené politicko-ekonomicko-sociálno–kultúrne pozadie krajiny s načrtnutými problémami a ponukou čiastočných riešení v spolupráci so slovenskými subjektami

Programové a projektové krajiny r. 2010 Afganistan, Keňa a Srbsko namiesto

predchádzajúceho Srbska a Čiernej Hory. projektové krajiny (zo 150) sú definované

Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.

Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011 Z geografického hľadiska budú v roku 2011

podporené nasledujúce krajiny: 1. v rámci rozvojovej spolupráce: Keňa,

Sudán, Afganistan, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko;

2. v rámci technickej pomoci: región západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva EÚ (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina).

Keňa –

pomerne bohatú tradíciu vzájomných vzťahov a aktivity slovenských subjektov prebiehajúce od roku 2003.

mimovládne organizácie, ale aj slovenské vedecké a vzdelávacie inštitúcie sú dobre etablované

v oblasti zdravotníctva a školstva potenciál pre pôsobenie podnikateľského sektora Keni

sústredí na: - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a

vzdelávanie; - životné prostredie a poľnohospodárstvo.

Sudán –

jednu z najmenej rozvinutých krajín sveta, V zložitej vnútropolitickej situácii. existuje riziko prepuknutia násilností a vzniku

zložitých humanitárnych situácií, a to najmä v južnej časti krajin

prebieha viacero úspešných projektov. Sudáne podporené nasledujúce sektory: - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a

vzdelávanie; - poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Afganistan

špecifickú bezpečnostno-rozvojovú prioritu SR. Vláda SR dlhodobo podporuje úsilie afgánskej

vlády o politickú, bezpečnostnú a ekonomickú stabilitu krajiny.

projekty pre nasledujúce sektorové priority v súlade s Afganskou národnou stratégiou:

- sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie;

- poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko)

Podpora všestranného rozvoja a európskej integrácie krajín západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ patrí k dlhodobým prioritám slovenskej zahraničnej politiky.

budovanie administratívnych kapacít štátnej správy a samospráv, posilňovanie občianskej spoločnosti, podporu multietnických komunít a rozvoja vidieka, najmä v oblasti približovania k technickým, sociálnym a environmentálnym štandardom EÚ.

Bosna a Hercegovina

–postkonfliktná krajina troch štátotvorných národov predstavuje najväčšiu výzvu pri stabilizácii, európskej integrácii a budovaní funkčných štátov v regióne západného Balkánu.

Zameriavame sa na dve oblasti: - postkonfliktná obnova (návraty utečencov,

reintegrácia príslušníkov znevýhodnených skupín);

- sektor vodného hospodárstva s dôrazom na obnoviteľné zdroje energie.

Čierna Hora

– Pokrok v transformácii a približovaní sa členstvu v integračných zoskupeniach bude stále viac vyžadovať plnenie štandardov EÚ v dôležitých sektoroch vrátane životného prostredia.

V súlade so zámermi medzinárodnej donorskej komunity sa ODA SR v r. 2011 v Čiernej Hore zameria na sektor životného prostredia na vidieku a reguláciu vodných tokov, aj vzhľadom na potrebu zabrániť novým škodám, ku ktorým došlo pri katastrofálnych záplavách v decembri 2010. Prioritou ODA SR pre Čiernu Horu v roku 2011 bude:

- ochrana životného prostredia; - sektor vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú

ochranu, ako aj rehabilitáciu zdrojov a rozvodov pitnej vody.

Moldavsko – Táto najchudobnejšia krajina Európy s pretrvávajúcim nevyriešeným

konfliktom v podnesterskej časti bola v poslednom čase zároveň najdynamickejšou krajinou Východného partnerstva EÚ s ambíciou výrazných reforiem približujúcich krajinu k EÚ a znižujúcich jej sociálno-ekonomické zaostávanie.

výzvu v oblasti nastolenia fungujúcich demokratických inštitúcií, budovania občianskej spoločnosti, uskutočnenia sektorových reforiem, zastavenia početnej migrácie moldavskej populácie (najmä mladých ľudí) a riešenia jej dôsledkov. Aj keď SR nemôže objemom poskytnutej rozvojovej pomoci konkurovať tradičným silným donorom (napr. USA, Švédsko), je príspevok SR vysoko cenený zo strany moldavskej strany, vrátane efektívne realizovaných mikrograntov v najchudobnejších regiónoch Moldavska.

V roku 2011 budú podporené projekty pre nasledujúce sektorové priority: - oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú

ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej vody a rozvodov pitnej vody; - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie.

Štipendiá

súčasťou dvojstrannej rozvojovej spolupráce sú vládne štipendiá, pre uchádzačov z rozvojových krajín o štúdium v SR. naplánované štipendiá pre 48 uchádzačov. Od roku 2011 MZV SR v spolupráci s MŠVVaŠ SR zavedie pilotný

projekt poskytovania štipendií priamo vo vytypovaných rozvojových krajinách, kde majú niektoré slovenské vysoké školy svoje pobočky.

2011/2012 vyčlenených 10 000 Eur pre Keňu. Ich použitie v roku 2011 však predpokladá stanovenie podmienok poskytovania štipendií vlády SR pre miestne podmienky v Keni, ako aj uzavretie potrebného zmluvného dokumentu. Takýto krok bude konkrétnym príspevkom k väčšej koherencii celej rozvojovej politiky vlády SR so zreteľom na Afriku.

AKTUÁLNY STAV SLOVENSKEJ HUMANITÁRNEJ POMOCI reforma humanitárneho systému - diskusia na pôde Európskej

komisie za aktívnej účasti SR Slovensko s Rakúskom a ďalšími 4 krajinami regionálneho

partnerstva (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko) presadiť východiská pre zmenu humanitárneho systému EÚ v nasledujúcich oblastiach:1. konzulárnej  – iniciatíva navrhuje vytvorenie „tímov konzulárnej pomoci EÚ“2. humanitárnej – vytvorenie pátracích a záchranných tímov rýchleho nasadenia

Súčasný stav HP

SR pripravuje reformu mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci

Jej hlavným cieľom bude: reagovať na katastrofy rýchlo a flexibilne, prostriedky z verejných zdrojov využiť efektívne a

transparentne, dosiahnuť synergiu pri použití prostriedkov vlády i

verejných zbierok a darov od podnikateľských subjektov

Medzinárodný kontext HP Tragédia spôsobená tsunami je najväčšou

prírodnou katastrofou posledných desaťročí Preverila akcieschopnosť celého medzinárodného

spoločenstva, ale aj jednotlivých krajín, ich vlád, mimovládnych organizácií i verejnosti

Týka sa to samozrejme aj Slovenska

Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci SR Dňa 5. 12. 2007 schválila Národná rada SR návrh zákona o

oficiálnej rozvojovej pomoci hlasmi všetkých 142 prítomných poslancov

Zákon č. 617/2007 Z. z. nadobudne účinnosť 1. februára 2008 Zákon vytvára dlhodobý právny rámec pre poskytovanie

oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA SR) osobitne bilaterálnej projektovej pomoci, ktorú realizuje MZV SR

Od roku 2003 do roku 2007 bolo schválených viac ako 200 projektov Slovak Aid v sedemnástich rozvojových krajinách

Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci SR definuje základné pojmy slovenskej ODA, jej princípy, ciele,

nástroje plánovania a formy realizácie upravuje postavenie a úlohy Ministerstva zahraničných vecí SR

ako koordinátora ODA, iných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v tejto oblasti

upravuje aj postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá administratívne zabezpečuje realizáciu bilaterálnej časti slovenskej rozvojovej pomoci - rozvojových programov a rozvojových projektov, projektov humanitárnej pomoci a projektov rozvojového vzdelávania

Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci SR Rozvojová pomoc Slovenska sa v najbližších

rokoch prioritne sústredí na Keňu , Sudán a Afganistan

Vyplýva to z návrhu strednodobej koncepcie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013, ktorý schválila vláda SR

“Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009-2013” definuje konkrétne ciele, priority, partnerov a

princípy slovenskej rozvojovej pomoci Je preto východiskom pre ďalšie dokumenty v

päťročnom horizonte vrátane ročných národných programov, bilaterálnych dohôd s rozvojovými krajinami, finančných smerníc a rozpočtov

História slovenskej rozvojovej pomoci SR poskytovala v minulosti rozvojovú pomoc

väčšinou len formou dobrovoľných príspevkov do medzinárodných organizácií, špecializovaných programov a poskytovaním humanitárnej pomoci

1994 - Vláda SR podala oficiálnu žiadosť o členstvo v OECD spolu s ostatnými krajinami V4.

1996 - Prvé projekty zamerané na pomoc Afrike - realizované OZ eRko prostredníctvom verejnej zbierky "Dobrá Novina“

1997 - Prvý donor spolupracujúci so SR v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci - Rozvojový program OSN

História slovenskej rozvojovej pomoci 2000 SR obdržala pozvánku na členstvo v OECD Budovaniu mechanizmu rozvojovej pomoci SR napomáhala

CIDA (Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra)  v rámci programu ODACE (Official Development Assistance for Central Europe) od roku 2000.  

14.12. - uložením ratifikačnej listiny o pristúpení SR ku Konvencii OECD u depozitára (vláda Francúzskej republiky) sa Slovenská republika stala oficiálnym 30. členom OECD. Slovenská republika sa vstupom do OECD (30 najvyspelejších krajín sveta) a začlenením sa do euroatlantických štruktúr stala súčasťou svetového spoločenstva krajín, ktoré podporujú rozvojové krajiny.

História slovenskej rozvojovej pomoci 2002 uznesenie vlády SR č.332: záväzok MZV predkladať vláde

SR správu o ODA poskytnutej v SR  ako aj Výboru pre rozvojovú pomoc OECD – DAC (Development Assistance Committee)

ODA SR - od 2003 štandardnou súčasťou a  nástrojom slovenskej zahraničnej politiky - vznik komplexného mechanizmu rozvojovej spolupráce – slovenská oficiálna rozvojová pomoc

MZV SR rozšírilo rámec predchádzajúcej pomoci o koncepčný prístup a ďalšie finančné prostriedky na programy a projekty

História slovenskej rozvojovej pomoci MZV SR vypracovalo základný dokument –

Strednodobú koncepciu poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013

MZV SR vypracovalo prvý Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA), ktorý odvtedy každoročne špecifikuje a aktualizuje priority ODA

História slovenskej rozvojovej pomoci 2003 založený Trustový fond pre realizáciu slovenského

mechanizmu ODA Zadefinovala sa štruktúry riadenia ODA:  1. Koordinátor poskytovanej slovenskej ODA - MZV SR, odbor

rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci (ORPO)  Jeho úlohou je súčasne aj gescia medzirezortného programu

pre ODA MZV zodpovedá za rozhodovací proces v otázkach

financovania a plánovania slovenskej ODA

Štruktúry riadenia ODA

2. Koordinácia rozvojových aktivít rezortov -Koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc (KV ODA)

plní úlohu expertného poradného orgánu pre ministra zahraničných vecí

Výbor dáva odporúčania pre ministra zahraničných vecí SR k aktuálnym otázkam ODA, poskytuje informácie o poskytnutej pomoci, spolupracuje pri príprave zásadných koncepčných dokumentov pre oficiálnu rozvojovú pomoc, podporuje výmenu informácií medzi členmi výboru

Rozhodovanie o konkrétnych aktivitách rozvojovej spolupráce medzi SR a krajinami prijímajúcimi pomoc v rámci ODA -riadiacie výbory

Štruktúry riadenia ODA

3. Riadenie projektového cyklu -Administratívne a kontraktačne jednotky(ACU)

Ich úlohou je vyhlasovanie verejných tendrov (grantových kôl), uzatváranie zmlúv s predkladateľmi projektov, podávanie správ, monitorovanie a vyhodnocovanie projektov, posudzovanie projektových návrhov a zabezpečovanie ich štandardnej kvality

Štruktúry riadenia ODA

4. Ostatné ministerstvá

Okrem MZV SR sú do ODA zapojené ďalšie ústredné štátne orgány – Ministerstvo vnútra, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo školstva SR, pretože za súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci považujeme aj niektoré sektorové bilaterálne projekty – humanitárnu pomoc, poskytovanie štipendií, pomoc utečencom, ako aj príspevky do medzinárodných rozvojových organizácií 

Štruktúry riadenia ODA

5. Mimovládne organizácie V roku 2003 vznikla a aktívne pôsobí

Platforma mimovládnych rozvojových organizácií

zastrešuje mimovládne organizácie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou a humanitárnou pomocou SR

História r. 2005

SR - riadnym členom EÚ SR sa prihlásila k dokumentom EU: Miléniové ciele OSN, záväzky pre financovanie rozvoja v Monterrey a záväzky prijaté

na konferencii o posilnení efektívnosti pozvojovej pomoci v Paríži EU sa zaviazala dosiahnuť kolektívnu úroveň výdavkov na

ODA do roku 2009/2010 na úrovni 0,51% HND Pre Slovensko ako novú členskú krajinu z toho vyplýva do

roku 2009/2010 záväzok 0,17% ODA/HND

2006

Napriek pozitívnemu vývoju v posledných rokoch objem poskytovanej ODA je naďalej nízky na to, aby sme plnili medzinárodné záväzky

12. apríla - vláda SR schválila Nový mechanizmus Humanitárnej pomoci navrhovaný MZV

V roku 2009 sa SR ocitla na poslednom mieste v poskytovaní rozvojovej pomoci v rámci EU.

 

Slovenské mimovládne rozvojové organizácie súčasťou tretieho, občianskeho sektora, ktorý sa od

roku 1990 postupne na Slovensku vyvíja V súčasnosti je ich viac ako 25 000 svoje aktivity zameriavajú na pomoc ekonomicky

menej rozvinutým krajinám v rôznych oblastiach ako v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, využívania surovinových zdrojov, dodržiavania ľudských a občianskych práv a slobôd, rozvoja demokracie, školstva, vzdelávania, a v iných ďalších oblastiach

Mimovládne rozvojové organizácie majú tieto právne formy:

– občianske združenie– nadácia– účelové zariadenia cirkvi– neziskové organizácie poskytujúce všeobecné prospešné služby– organizácie s medzinárodným prvkom – záujmové združenia právnických osôb– národná spoločnosť (napr. Červený kríž)

Platforma mimovládnych rozvojových organizácií zastrešuje zastrešuje 29 rozvojových organizácií,

ktoré sú zamerané predovšetkým na pomoc do chudobných krajín tretieho sveta

Organizácie zastrešené v Platforme MVRO pomohli dosiaľ vo viac ako 37 krajinách

môžu podieľať  na formulovaní úloh v oblasti  zahraničnej politiky, ako aj na realizácii časti úloh v oblasti zahraničnej politiky, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci

Miléniové ciele

V septembri 2000 na Miléniovom summite v New Yorku  prijalo 189 členských štátov OSN spolu s Vatikánom a Švajčiarskom Miléniovú deklaráciu                                           

Prihlásili sa tak k odhodlaniu odstrániť extrémnu chudobu vo svete - jej príčiny i následky

Prijatých bolo 8 Miléniových rozvojových cieľov (MDGs – Millennium Development Goals):

Miléniové ciele

majú množstvo kritikov vzhľadom na to, že úplne pozabudli na niektoré dôležité problémy

Napriek tomu predstavujú istý pokrok – zhodlo sa na nich 191 štátov a bol prijatý jasný časový harmonogram ich naplnenia

Už dnes je však zrejmé, že tento časový plán nebude dodržaný

7. 7. 2007 Tento dátum predstavuje akýsi polčas pre MDGs, keďže väčšina z nich má byť splnená do roku 2015

Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Zámer 1: Znížiť na polovicu podiel ľudí s príjmom nižším ako

1 dolár na deň (v období 1990 – 2015) 1. Podiel obyvateľstva žijúceho pod 1 dolár na deň 2. Miera priepasti chudoby 3. Podiel najchudobnejších 20% obyvateľstva na národnej

spotrebe Zámer 2: Znížiť na polovicu podiel ľudí trpiacich hladom (v

období 1990 – 2015) 4. Výskyt podvyživených detí do 5 rokov veku 5. Podiel obyvateľstva pod minimálnou úrovňou príjmu kalorickej

energie z požívatín

Cieľ 2: Dosiahnuť univerzálne základné vzdelanie

Zámer 3: Zabezpečiť, aby do r. 2015 deti na celomsvete, chlapci a dievčatá rovnako, mali možnosť

absolvovať kompletné základné vzdelanie 6. Čistá miera zápisu na základné školy 7. Podiel detí, ktoré začnú 1. ročník a dokončia 5.

ročník základnej školy 8. Miera negramotnosti obyvateľov vo veku 15-24

rokov

Cieľ 3: Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žienZámer 4: Odstrániť rodovú nerovnosť v základnom a

stredoškolskom vzdelávaní do r. 2005 a na ostatných stupňoch vzdelávania do r. 2015

9. Pomer dievčat a chlapcov v základnom, stredoškolskom a vysokoškolskom vzdelávaní

10. Pomer gramotných žien a mužov vo veku 15- 24 rokov 11. Podiel žien na zamestnanosti v hospodárstve (s výnimkou

poľnohospodárstva) 12. Podiel kresiel v národnom parlamente obsadených ženami

Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosťZámer 5: Znížiť o dve tretiny úmrtnosť

detí do 5 rokov (v období 1990 – 2015) 13. Úmrtnosť detí do 5 rokov života 14. Dojčenská úmrtnosť 15. Podiel detí vo veku 1 rok

zaočkovaných proti osýpkam

Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek

Zámer 6: Znížiť o tri štvrtiny úmrtnosť matiek (v období 1990 – 2015)

16. Materská úmrtnosť 17. Podiel pôrodov za účasti

kvalifikovaného zdravotníckeho personálu

Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám

Zámer 7: Do r. 2015 zastaviť a začať znižovať šírenie HIV/AIDS

18. Rozšírenie HIV u 15-24 ročných tehotných žien

19. Miera používania kondómov z celkovej antikoncepcie

20. Počet detí-sirôt v dôsledku HIV/AIDS

Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám

Zámer 8: Do r. 2015 zastaviť a začať znižovať výskyt malárie a ďalších vážnych chorôb 21. Rozšírenie a miera úmrtnosti spojená s

maláriou 22. Podiel obyvateľstva v rizikových oblastiach

malárie, používajúcich účinnú prevenciu a liečebné postupy

23. Rozšírenie a miera úmrtnosti spojená s tuberkulózou

24. Podiel prípadov tuberkulózy zistených a liečených

Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosťZámer 9: Integrovať princípy udržateľného rozvoja do

národných politík a znižovať straty environmentálnych zdrojov

25. Podiel zalesnenej plochy krajiny 26. Pomer chránených oblastí na zachovanie

biologickej diverzity k celkovej rozlohe krajiny 27. Spotreba energie (kg nafty) na 1 dolár HDP (v

parite kúpnej sily) 28. Emisie oxidu uhličitého na obyvateľa a spotreba

ozón-redukujúcich chlórfluóruhľovodíkov 29. Podiel obyvateľstva používajúceho tuhé palivá

Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosťZámer 10: Do r. 2015 znížiť na polovicu podiel ľudí bez

prístupu k nezávadnej pitnej vode 30. Podiel obyvateľstva s udržateľných prístupom k

zdrojom pitnej vody, v mestských a vidieckych osídleniachZámer 11: Do r. 2020 dosiahnuť výrazné zlepšenie života

aspoň 100 miliónov ľudí žijúcich v slumoch 31. Podiel mestského obyvateľstva napojeného na verejnú

kanalizáciu alebo septik 32. Podiel domácností s prístupom k bezpečnému bývaniu

(vlastníckemu alebo nájomnému)

Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvojZámer 12: Pokračovať v rozvíjaní otvoreného,

na pravidlách založeného, predvídateľného a nediskriminačného systému obchodovania a finančného systému

Zahŕňa záväzok k dobrej správe vecí verejných, k rozvoju, znižovaniu chudoby – na národnej aj medzinárodnej úrovni

Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Zámer 13: Riešiť špeciálne potreby najzaostalejších krajín

Zahŕňa: exporty najzaostalejších krajín bez tarifných a množstevných obmedzení, program oddlženia pre najviac zadlžené krajiny (HIPC) a zrušenie oficiálneho bilaterálneho dlhu, štedrejšia oficiálna rozvojová pomoc krajinám zaviazaným k znižovaniu chudoby

Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvojZámer 14: Riešiť osobitné potreby malých

vnútrozemských a ostrovných štátov (cez Akčný program udržateľného rozvoja malých ostrovných rozvojových štátov a výsledkov 22. špeciálneho zasadnutia valného zhromaždenia

Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvojZámer 15: Riešiť problémy dlho rozvojových

krajín cez národné a medzinárodné opatrenia za účelom udržateľnosti dlhov

Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvojZámer 16: V spolupráci s rozvojovými krajinami

navrhnúť a zavádzať stratégie zamestnania pre mladých ľudí

Zámer 17: V spolupráci s farmaceutickými spoločnosťami poskytnúť prístup dostupným základným liekom v rozvojových krajinách

Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvojZámer 18: V spolupráci so súkromným

sektorom sprístupniť prínosy nových technológií, osobitne informačných a komunikačných

Rozvojové vzdelávanie

budovanie povedomia na Slovensku   realizácie  projektov v rozvojových krajinách informovať slovenskú verejnosť o problematikách rozvojových

krajín, povzbudiť verejnosť ku konkrétnym prejavom solidarity najmä mimovládne organizácie už dlhoročnú

skúsenosť (napr.: filmový festival JEDEN SVET , verejná zbierka " DOBRÁ NOVINA", rôzne podujatia UNICEFu, aktivity počas týždňa Globálneho vzdelávania)

V roku 2004 boli po prvýkrát podporené aktivity v oblasti rozvojového vzdelávania aj prostredníctvom ODA - Trustového fondu. V rokoch 2005 - 2006 zastrešila Platforma MVRO  Kampaň svet bez chudoby, ktorú podporujú viaceré mimovládne organizácie pripájajúce sa k celosvetovej kampani MAKE POVERTY HISTORY

Kampaň SVET BEZ CHUDOBY je jednou z mnohých aktivít, ktoré sú súčasťou Globálnej výzvy

na akcie proti chudobe ( Global Call to Action against Poverty – GCAP)

GCAP je celosvetová koalícia, ktorá združuje iniciatívy z viac než 100 krajín sveta

K GCAP-u sa pripájajú mnohé mimovládne organizácie, odbory, cirkevné organizácie, jednotlivci, a rôzne komunity, ktoré sa angažujú v boji proti chudobe a žiadajú splnenie Miléniových rozvojových cieľov (MDGs)

 Tieto rôznorodé skupiny sa združili do neformálnych koalícii v 118 krajinách, umožňujú zaiteresovaným občanom pridať sa ku kampani

symbolom solidarity s chudobnými je biely náramok

História medzinárodnej RP

1945Po druhej svetovej vojne medzinárodný politický systém reagoval na vtedajšie potreby tým, že okrem iného vybudoval systémy, ktoré mali za cieľ postaviť medzinárodnú ekonomiku na nohy

V rámci Bretton Woodskej konferencie  bol vytvorený Medzinárodný menový fond (MMF; angl. International Monetary Fund - IMF) a Svetová banka (World Bank - WB)

Medzinárodný menový fond a Svetová banka MMF funguje ako ústredná banka ústredných bánk Členské krajiny prispievajú tým, že MMF požičiavajú svoju menu

a následne MMF tieto fondy rozpožičiava, aby pomohol krajinám, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou

SB  získava prostriedky z príspevkov krajín, ktoré následne požičiava na projekty

Jedná sa prevažne o pôžičky z vyspelých krajín do rozvojových krajín

Keďže úroky boli neúmerné a požičiavalo sa stále viac a viac chudobným krajinám, ich ekonomická situácia sa v máločom zlepšila

Dnes sa už hovorí o „odpustení dlhov" rozvojovým krajinám

Postupne vznikali agentúry OSN najznámejšia UNDP (Rozvojový program

OSN) a iné, ktoré mali vo svojej agende  rozvojovú pomoc

Bola založená organizácia OECD, ktorej cieľom je tiež napomáhať menej rozvinutým krajinám

História medzinárodnej RP 1960 Objem celosvetovo poskytovanej zahraničnej

pomoci dosahuje ročne 60 mld. USD Viac ako 90% v súčasnosti poskytovanej rozvojovej

pomoci pochádza z členských krajín OECD Už samotné členstvo v tejto prestížnej organizácii

znamená záväzok spolupodieľať sa na rozvoji chudobných štátov (podľa Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Official Development Assistance – ODA Väčšina krajín OECD, ktoré poskytujú

zahraničnú pomoc je členom Výboru pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee - DAC), základného orgánu, s pomocou ktorého OECD rieši záležitosti vzťahujúce sa na pomoc rozvojovým krajinám a ktorého metodika sa uplatňuje pre vykázanie poskytnutých prostriedkov - tzv. oficiálnu rozvojovú pomoc (Official Development Assistance - ODA).

História medzinárodnej RP 1970 Postupne ako sa formovala Európska únia, tak isto sa formovala aj Rozvojová pomoc EÚ Prvé grantové kolá na projekty smerované do

bývalých kolónií členských organizácií boli vyhlásené v 70. rokoch a odvtedy sa neustále realizuje, formuje a štrukturalizuje rozvojová pomoc EÚ

2000Miléniový Summit OSN

2005 - Vstup Slovenska do EU Krajiny, ktoré sa len pred nedávnom stali členskými krajinami EÚ

realizujú rozvojovú pomoc len niekoľko rokov (najmä mimovládne organizácie) a ich rozvojová politika dostáva prvé konkrétne tvary.

Slovensko a DACSlovensko zatiaľ nie je členom DAC, keďže nespĺňa podmienku členstva, podľa ktorej musí byť krajina väčším darcom, ako prijímateľom pomoci. S ohľadom na súčasný objem zahraničnej pomoci možno SR označiť iba ako potenciálneho donora (“emerging donor country”), čo je termín používaný UNDP pre označenie budúcej donorskej krajiny

Mimovládne rozvojové organizácie - CONCORD CONCORD je konfederáciou mimovládnych rozvojových

organizácií zameranou na informovanie a koordinovanie politických aktivít mimovládnych rozvojových organizácií na európskej úrovni

založená 30. 1. 2003 a je tvorená 10 tématickými zoskupeniami mvro a 18 národnými platformami mvro zo štátov Európskej únie a troch kandidátskych krajín

V CONCORDe je spolu zastúpených 1 200 mimovládnych rozvojových organizácií

Pridanou hodnotou tejto konfederácie je schopnosť prezentovať jednotnú pozíciu mvro, pomáhať si vzájomnou výmenou expertov a zdokonaľovať tok informácií, poznatkov a schopností

Priority CONCORDu

- aktívne politické ovlpyvňovanie vlády štátov, aby naplnili sľub dávať 0,7% z HDP na rozvojovú pomoc- nanovo naformulovať úlohu Severných mvro voči Južným partnerom- ustanoviť seriózne partnerstvo s Európskymi inštitúciami- vypracovať mechanizmus na zlepšenie legitímnosti, reprezentácie a kvality- strážiť, aby Európska únia si udržala zodpovednosť voči Juhu v procese rozširovania a reformy EÚ

Národné Platformy z krajín Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko,

Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Matla, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia

Založenie Červeného kríža

Červený kríž sa zrodil v srdci švajčiarskeho obchodníka Henryho Dunanta  (1828-1910) 24. júna 1859, po tom, čo na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších bitiek storočia, bitku pri talianskom Solferine

Po bitke pri Solferine v severnom Taliansku, kde sa stretli vojska Francúzska a Rakúska, zostalo 40 000 mŕtvych a tisíce ranených zostalo ležať bez povšimnutia v dôsledku nedostatku vojenských lekárov

História ČK

Henry Dunant sa stal očitým svedkom situácie a bol ňou šokovaný Namiesto plánovanej schôdzky s Napoleónom III zhromaždil obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre ranených

Jeho slová Siamo tutti fratelli (všetci sme bratia) otvárala srdcia dobrovoľníkov, ktorí pomáhali všetkým raneným bez zisťovania, kto je priateľ a kto nepriateľ

Dunant  sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu „Spomienka na Solferino“, ktorú neskôr na svoje náklady vydal (1862)

Knihu rozposlal vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. „Spomienka na Solferino“ mala veľký vplyv a návrhy z knihy dostali konkrétnu podobu - Červený kríž

Vlády sa dohodli na kodifikácii prvých pravidiel vedenia vojny

História ČK

17. februára 1863 sa prvý krát zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným

V roku 1876 sa práve z neho stal Medzinárodný výbor Červeného kríža

Medzinárodná konferencia v roku 1863 Po schôdzi Spoločnosti pre verejné blaho sa

uskutočnila  v októbri 1863  medzinárodná  konferencia v Ženeve, ktorej sa zúčastnili odborníci zo 16 štátov

V priebehu konferencie sa prijal rozoznávací znak – červený kríž na bielom poli (obrátená švajčiarska vlajka)

Jeho účelom bolo označiť a chrániť tých, ktorí sa starajú o zranených vojakov

Červený kríž ako inštitúcia bola na svete

Zakladanie prvých národných spoločností V závere

Medzinárodnej konferencie (1863) došlo k zriaďovaniu národných dobrovoľníckych spoločností

Neskôr sa stali známe pod názvom národné spoločnosti ČK a ČP                   

Liga spoločností Červeného kríža prezident vojenského výboru Amerického Červeného kríža, na

medzinárodnej zdravotníckej konferencii, v r. 1919 v Cannes navrhol zjednotiť spoločnosti ČK do jednej organizácie

Liga spoločností Červeného kríža  ustanovená národnými spoločnosťami  Francúzska, Veľkej Británii, Talianska, Japonska a  USA dňa 5. mája 1919, so sídlom v Paríži

od r. 1991 premenovaná na Medzinárodnú federáciu spoločností ČK/ČP

Úlohou = zlepšiť zdravotný stav ľudí žijúcich na územiach postihnutých konfliktami

Ďalším cieľom zjednotiť existujúce spoločností Červeného kríža a podporovať vznik nových

Medzi hlavné aktivity patrilo tiež organizovanie a koordinácia pomoci obetiam prírodných katastrof a epidémií

V roku 1939 bolo sídlo Ligy premiestnené do Ženevy

Medzinárodné  hnutie ČK/ČP

V roku 1986 Červený kríž prijal nový názov: Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca  (niekedy sa ešte stále používa termín Medzinárodný Červený kríž)

Národné spoločnosti 

V súčasnosti  tvorí celosvetovú sieť Hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca 185 Národných spoločností,

200 miliónov dobrovoľníkov a 275 tisíc zamestnancov

Hlavné udalosti   

            Deň narodenia Henryho Dunanta – 8. máj 1828 – si

od roku 1948 pripomíname v podobe Dňa Červeného kríža

V roku 1901 bola H. Dunantovi udelená Nobelova cena mieru     

V roku 1917, 1944 a v roku 1963 bola cena udelená tiež Medzinárodnému výboru Červeného kríža

Od roku 1995 má Medzinárodné Hnutie ČK/ČP štatút pozorovateľa pri Organizácii spojených národov (OSN)

Začiatky Červeného kríža na Slovensku

Prvé stopy o činnosti r. 1881, činnosť Uhorský Červený kríž Jedným z najstarších a najaktívnejších spolkov bol Spolok Červeného

kríža v Banskej Štiavnici Novodobá história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať 1.

februára 1919, kedy vznikol Československý Červený kríž (ČSČK) ako národná spoločnosť

Jeho prvou predsedníčkou sa stala dcéra prezidenta vtedajšej 1. ČSR T.G. Masaryka, Dr. Alica Masaryková

Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve

V prvých rokoch svojej existencie pomáhal ČSČK ľuďom postihnutým vojnou. Sprostredkovával komunikáciu s vojnovými zajatcami, budoval útulky pre matky s deťmi, vychovával ošetrovateľky

V časoch hospodárskej krízy nahrádzal svojou charitatívnou činnosťou nedostatky štátnej správy

Začiatky Červeného kríža na Slovensku Rozdával šatstvo, zriaďoval sirotince, chudobince, stravovacie

zariadenia, sanatóriá, venoval sa aj správe niekoľkých nemocníc a pomáhal vysťahovalcom

Počas druhej svetovej vojny Červený kríž v Čechách a na Morave násilne zanikol a jeho majetok prevzal Nemecký Červený kríž

Na Slovensku sa činnosť Ćerveného kríža podarilo udržať za prísne stanovených administratívnych opatrení, v duchu vtedajšieho vládneho režimu

K svojim pôvodným ideám sa Červený kríž na Slovensku vrátil počas Slovenského národného povstania a časoch oslobodzovania republiky

Po roku 1948 pracoval opäť ako Československý Červený kríž (ČSČK), mal svoj výbor a ďalšie orgány

Samostatná Národná spoločnosť Slovenský ČK 1993 Prešovská univerzita uskutočnila

rokovanie delegátov SČK zo všetkých územných spolkov z celého Slovenska na ustanovujúcom zjazde

1993 prijatie SČK za riadneho člena Medzinárodnej federácie Spoločností ČK/ČP

schválenie novej koncepcie a aktivít SČK na roky 1993 – 1997

2008 - 15. výročie Slovenského Červeného kríža

naďalej národnou spoločnosťou, ktorá pomáha ľuďom, aby mohli žiť ľudsky

Červený kríž sa zrodil podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov, ktoré SR ratifikovala a snaží sa ich aj dodržiavať

Aj v súčasnosti, keď má SČK úplne iné postavenie a obsah jeho práce sa zmenil po skončení 2. svetovej vojny, slová Henryho Dunanta: „Pomôžme všetci! Všetci sa každodenne z plných síl snažme o úprimnosť a odpustenie, o dobrotu a lásku, s odvahou a nádejou, že svet bude bez vojen a budeme žiť v mieri.“

7 základných princípov

Základné princípy boli schválené XX. Medzinárodnou konferenciou Červeného kríža v októbri 1965 vo Viedni:

1. ľudskosť (humanity)Medzinárodné hnutie Červeného kríža sa

1. ľudskosť (humanity)

Medzinárodné hnutie Červeného kríža sa zrodilo z túžby poskytovať pomoc bez diskriminácie všetkým raneným na bojiskách

Usiluje sa v národnom a medzinárodnom meradle zmierňovať utrpenie a predchádzať mu, kdekoľvek sa vyskytne

Cieľom hnutia je chrániť zdravie, život a vysoko si vážiť a ctiť človeka

Podporuje vzájomné porozumenie, spoluprácu a trvalý mier medzi národmi.

2. nestrannosť (impartiality)

Červený kríž nerobí rozdiel medzi štátnou príslušnosťou, rasou, náboženským vyznaním, sociálnym postavením a politickou príslušnosťou

Jediným jeho úsilím je zmierniť utrpenie, pričom uprednostňuje najsúrnejšie prípady

3. neutralita (neutrality)

V záujme udržania všeobecnej dôvery Červený kríž sa nezúčastňuje na nepriateľských akciách, ani na politických, náboženských, rasových a svetonázorových rozporoch

4. nezávislosť (independence) Červený kríž je nezávislý Národné spoločnosti pomáhajú pri

humanitnej činnosti a rešpektujú zákony svojej vlastnej krajiny, musia si vždy zachovať svoju samostatnosť, ktorá im dovoľuje hocikedy konať podľa zásad Červeného kríža

5. dobrovoľnosť (voluntary service) Červený kríž má dobrovoľný charakter,

upriamuje sa na poskytovanie pomoci a nie je motivovaný snahou po zisku

6. jednotnosť (unity)

V každej krajine môže byť len jedna národná spoločnosť Červeného kríža

Musí byť otvorená všetkým a musí vykonávať humanitnú činnosť na celom území svojej krajiny

7. univerzálnosť - svetovosť (universality) Červený kríž je svetová inštitúcia V nej majú všetky národné spoločnosti

rovnaké práva, zodpovednosť a povinnosť navzájom si pomáhať

Červený kríž a Červený polmesiac vo svete Národné spoločnosti existujú v 186 krajinách Okrem nich fungujú vo svete aj Medzinárodný

výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca

spolu vytvárajú Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca

Červený kríž a Červený polmesiac Tri zložky Hnutia a predstavitelia štátov, ktoré

podpísali Ženevské dohovory sa stretávajú každé štyri roky na Medzinárodnej konferencii Červeného kríža a Červeného polmesiaca

Konferencia je najvyšším rokovacím fórom Hnutia hlavnou úlohou je rozhodovať o dôležitých otázkach

súviciacich s humanitárnym právom a doktrínou, preskúmavať problémy týkajúce sa všeobecnej podstaty, prijímať uznesenia a dať mandáty MV ČK a Federácii

Červený kríž a Červený polmesiac Snem delegátov pozostáva z predstaviteľov

Medzinárodného výboru ČK, Medzinárodnej federácie ČK/ČP a Národných spoločností Stretáva sa každé dva roky.

Stála komisia je deväťčlenný orgán Medzinárodného hnutia, ktorý sa stretáva dvakrát do roka a koordinuje aktivity MV ČK a Federácie a zabezpečuje zásadné smerovanie Hnutia medzi medzinárodnými konferenciam, rokuje so zástupcami štátov.

Slovenský Červený kríž

je jediná, vládou Slovenskej republiky dňa 8. 12. 1992 uznaná národná spoločnosť Červeného kríža, pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov, ich dodatkových protokolov a zákona č. 460/2007 Z. z.

Ako pomocná organizácia orgánov verejnej správy pôsobí v humanitárnej oblasti plní úlohy ustanovené medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom

súčasťou Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a je členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a pôsobí v súlade so základnými princípmi Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Štatútom Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, smernicami a ďalšími dokumentmi prijatými Medzinárodným hnutím ČK a ČP

Aktivity ČK - Prvá pomoc

Záleží na každom jedincovi, koľko ľudských životov sa podarí zachrániť

Základný kurz prvej pomoci (8 hod.) Kurz je - pre výrobnú, nevýrobnú sféru,- pre žiadateľov o vodičské oprávnenie.

Základná norma zdravotníckych vedomostí (16 hod.)- absolventi získavajú vedomosti uvedené v 8 – hod. kurze - ovládajú prvú pomoc aj pri zlomeninách, poraneniach jednotlivých častí tela a základy obväzovania- možnosť získať Európsky certifikát PP

Rozšírená norma zdravotníckych vedomostí (33 hod. EC)- rozšírenie jednotlivých kapitol školenia s riešením modelových situácií

Aktivity ČK – Darovanie krvi

Kto môže byť darcom krvi? Každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kg

Ako často možno darovať krv? Muži môžu darovať krv maximálne 4x do roka, ženy maximálne 3x do roka

Aktivity ČK - Pátracia služba

získava informácie, ktoré pomáhajú objasniť osudy nezvestných ľudí, alebo tých, ktorí stratili kontakty so svojimi príbuznými pre prírodné katastrofy, vojny či iné nešťastia

Pátra po hroboch dedov, otcov, bratov a iných blízkych, ktorí zahynuli najmä v druhej svetovej vojne

pomáha pri hľadaní dokumentácie o väznení v koncentračných či zajateckých táboroch a na nútených prácach

Aktivity ČK - Sociálne činnosti

poskytuje obyvateľom SR sociálne služby, a to najmä:

opatrovateľskú a prepravnú službu spoločné stravovanie starostlivosť o ľudí žijúcich v domovoch SČK,

v útulkoch pre ľudí bez prístrešia a týrané matky s deťmi

sociálne služby SČK v územných spolkoch rozvoz stravy do domácností pre imobilné a zdravotne postihnuté

osoby pranie bielizne krátkodobé krízové ubytovanie ľudí v krajnej tiesni poskytnutie materiálnej pomoci formou ošatenia klubová činnosť pre dôchodcov starostlivosť o mentálne postihnuté deti v denných stacionároch vzdelávacie prednáškové podujatia v oblasti zdravotnej výchovy

a prevencie ochorení požičiavanie rehabilitačných a kompenzačných pomôcok

zdravotne postihnutým primárna protidrogová prevencia primárna prevencia HIV/AIDS rekondičné letné tábory pre zdravotne oslabené deti a deti zo

sociálne znevýhodneného prostredia

Aktivity ČK Vodná záchranná služba Humanitárna pomoc - zmierňujeme utrpenie

a následky katastrof či prírodných nešťastí: povodne, požiare, zemetrasenia, víchrice, prívalové vlny

doma i vo svete finančné verejné zbierky, poskytujeme prvú

pomoc, psychologickú podporu, jedlo, odev

„Život sa meria podľa toho, koľkým sme pomohli, a nie podľa toho, koľkých sme obišli.“

Problematika detí ulice

definovanie pojmu „deti ulice“

problematika detí ulice vo svete

problematika detí ulice v Keni

gangy možnosti riešenia situácie

detí ulice v Nairobi

Kto sú deti ulice?

deti na ulici - children on the street (udržiavajú vzťahy s rodinou a zvyčajne sa večer vracajú domov)

deti ulice - children of the street (s veľmi slabými väzbami na rodinu, trávia väčšinu dní a nocí na ulici a iba zriedkavo sa vracajú domov)

úplne odtrhnuté od rodiny (žijú v pouličných gangoch a prespávajú v provizórnych prístreškoch)

2. generácia detí ulice (vznikajú silné väzby na ich skupiny, alebo gang)

Deti ulice vo svete

veľkomestá rozvojových krajín veľké mestá vyspelých štátov (New York,

Londýn, Paríž, Moskva) žije odhadom 54 miliónov

OSN - detí ulice celosvetovo na 150 miliónov vo veku od 3 – 18 rokov zastúpenie dievčat 3% - 30% z celkovej

populácie detí ulice

Deti ulice v Afrike

1 miliarda ľudí v chudobných štvrtiach

v subsaharskej Afrike 70% obyvateľov miest nútených žiť v slumoch

1. Keňa 250tis, 2. JAR., 3. Etiópia 150tis.

Príčiny nárastu detí ulice v Afrike rýchly a nekontrolovaný

urbanizačný nárast, populačná explózia, dezintegrácia rodiny, nezamestnanosť a nízky

príjem členov rodiny, nefunkčný vzdelávací

a sociálny systém

Deti ulice v Keni

250 000 v Nairobi okolo 60 000 detí

ulice (1990 – 3600) Nairobi: Kibera, Mathare,

Dandora, Korogocho, Mathare, Kariobangi, Soweto, Mukuru atď.

„chokora“ (kutáč v smetníku, hromada odpadkov, človek, ktorý prehľadáva smeti, aby našiel jedlo )

Gangy

Takéto deti sa zväčša združujú do pouličných gangov

Gang - zoskupenie detí ulice predstavuje výnimočný spoločenský systém nahrádza zdroj citovej a materiálnej podpory ponúka ochranu, oporu, priateľstvo a súdržnosť je organizovaný, má svojho vodcu a svoje pravidlá jeho členovia zvyčajne preukazujú pevnú lojálnosť

jeden voči druhému (delia si jedlo, oblečenie, prístrešie, informácie a drogy)

funguje tam systém deľby aplikovanej na širokú škálu predmetov a činností

Ich činnosťou je zber a triedenie odpadu...

... ale aj fetovanie lepidla, žobranie či drobné krádeže, ktoré neskôr často prerastajú až k lúpežným či ozbrojeným prepadnutiam

Možnosti riešenia situácie detí ulice v Nairobi Rehabilitácia jednotlivcov (pokus o návrat dieťaťa do

rodiny) Rôzny druh pomoci – strava, nocľah, oblečenie Rehabilitácia prostredníctvom pobytových zariadení - „drop

in“ / rehabilitačné centrá Práca s gangom a jeho lídrom priamo v prostredí ulice

PODVÝŽIVA a HLAD VO SVETE

Kľúčové pojmy rozvojové & rozvinuté krajiny hlad hladomor podvýživa poruchy výživy kwashiorkor marazmus PEM mikronutrienty životný cyklus podvýživy rizikové faktory podvýživy nezabezpečený prístup k potrave riešenia problému hladu a podvýživy

Hlad

Vymedzenie pojmu: najextrémnejšia forma chudoby, kedy si jednotlivci alebo

ich rodiny nemôžu dovoliť pokryť ich najzákladnejšiu potrebu na jedlo.

Prejavy hladu hladovanie a hladomor. Ľudia, ktorí bojujú proti hladu

musia čeliť chronickej podvýžive a nedostatku vitamínov a minerálov, ktorý vedie k zastaveniu rastu, slabosti a vysokej citlivosti na choroby.

Hlad

Krajiny s veľkým počtom obyvateľov, ktoré denne zápasia s hladom sú väčšinou chudobné (ekonomický nedostatok)  bez sociálnych istôt – chýba sociálna sieť, ktorú my

môžeme bez problémov užívať (sociálne inštitúcie, vývarovne, stravné lístky, národné pracovné a tréningové programy a pod.). Ak si rodina žijúca v chudobnej krajine nemôže dopestovať potravu alebo zarobiť dostatok peňazí na jej zaobstaranie, nemá kde hľadať pomoc a hladuje.

Veľký nedostatok jedla - rozmery hladomoru.

Najväčšie svetové hladomory 20. - 21.storočia

Veľký bengálsky hlad (1943-47) 1,5 až 3 mil.obetí na životoch

Ruský hladomor (1921-23) 5 mil.obetí

Roh Afriky – opakované hladomory (1970; 1990-92; 2000; 2006) cca 8 mil. ohrozených ľudí

Haiti - hlad v dôsledku

odlesňovania krajiny a prírodných katastrof (2008) ? obetí

Podvýživa vo svete 852 miliónov ľudí trpí nedostatkom jedla, hladom alebo

podvýživou (FAO, 2006)

200 miliónov detí do 5 rokov trpí akútnou alebo chronickou podvýživou (FAO, 2006)

Takmer 10 miliónov detí vo veku od 0-5 rokov zomrie ročne na hlad alebo podvýživu – až polovica všetkých detských úmrtí (UNICEF, 2007)

30 miliónov detí sa ročne narodí so zaostalým vývinom (FAO, 2006)

1 z 3 ľudí v rozvojových krajinách je postihnutý podvýživou z nedostatku vitamínov a minerálov (WHO, 2008)

Na následky hladu denne zomrie 16 tisíc detí a každých 5 sekúnd 1 dieťa

Fakty podľa Detského fondu OSN (UNICEF) Deti vo veku 0-5 rokov trpiace hladom a/alebo podvýživou

podľa regiónov Južná Ázia (najmä India, Bangladéž, Pakistan)

Najviac postihnutých detí podvýživou = až 42 % z obyvateľov tejto oblasti (polovica podvyživených detí vo svete)

Subsaharská Afrika: „domov“ podvyživeného dieťaťa (?) 28 %

Východná/ južná Afrika, západná/ stredná Afrika 28 %

Stredo-východná/ severná Afrika 17 %

Východná Ázia/ Pacifik 14 %

Latinská Amerika/ Karibik 7 %

Situácia výživy a podvýživy v Keni

47 % Keňanov nemá zaistený prístup k potrave

31 % detí do 5 rokov sú zaostalé vo vývoji

20 % detí do 5 rokov majú nízku váhu

Podvýživa

Vymedzenie pojmu:= porušenie stavu výživy z nedostatku energetických zásob organizmu, nedostatku proteínov alebo vitamínov a stopových prvkov

Indikátory merania:- podváha- zastavený vývin/brzdenie vývoja- chudnutie/úbytok hmotnosti

Poruchy výživy

spomalenie vnútromaternicového vývoja plodu a podvýživa tehotných matiek

kwashiorkor (proteínová podvýživa)

marazmus (energetická podvýživa)

PEM (proteínovo-energetická podvýživa)

podvýživa z nedostatku mikronutrientov

Rizikové faktory podvýživy I.

Zdravotné rizikové faktory Matka:

nedostatočný stav výživy pred počatím, nízka telesná výška (spôsobená podvýživou

a infekciami v detstve), slabá výživa počas tehotenstva (nízke priberanie na

hmotnosti kvôli neadekvátnemu príjmu potravy), ochorenia – malária, HIV/AIDS, TBC, ťažké

mastitídy (zápal prsnej žľazy), porucha funkcie štítnej žľazy, iné infekcie,

neprimerané praktiky matky v starostlivosti o svoje dieťa (problémy pri dojčení) a iné...

Rizikové faktory podvýživy I.

Zdravotné rizikové faktory Choroby dieťaťa:

nízka pôrodná hmotnosť (výsledok podvýživy u matky), vrodené chyby a abnormality, infekcie (HIV/AIDS, osýpky, čierny kašeľ, TBC, hnačky)

a parazitárne ochorenia, rázštep podnebia a iné ...

Rodina dieťaťa a prostredie/ spoločnosť: nedostatočný prístup k jedlu, prítomná podvýživa u súrodencov, slabá hygiena, voda (nedostatok alebo jej kontaminácia), nedostatočné zdravotnícke služby a iné ...

Dieťa - zakrpatený vzrast

Novorodenec - nízka

pôrodná hmotnosť

Adolescent - zakrpatený vzrast

Žena - podvýživená

Tehotenstvo - nízke naberanie hmotnosti

Starší ľudia - podvýživení

Nedostatočná výživa plodu

Vyššia miera úmrtnosti

Znížený/ poškodený mentálny vývoj

Zvýšené riziko chronických chorôb

v dospelosti

Znížená schopnosť starostlivosti o dieťa

Neprimerané doháňanie rastu

Predčasné odvykanie dieťaťa od kojenia

Časté infekcie

Neprimeraná výživa, slabé zdravie a

starostlivosť

Znížená mentálna kapacita

Znížená mentálna kapacita

Neprimeraná výživa,slabé zdravie a

starostlivosť

Vyššia mieraúmrtnosti u matiek

Neprimeraná výživa,

slabé zdravie a starostlivosť

Neprimeraná výživa,slabé zdravie a

starostlivosť

Zdroj: UN ACC/SCN, 2000

Životný cyklus podvýživy

Rizikové faktory podvýživy II.

Socio-ekonomické faktory: kultúra: mýty a povery z tradície nevzdelanosť chudoba slumy vojny, etnické nepokoje rodiny s predispozíciou podvýživy a sociálne izolované

rodiny veľkosť rodiny a populácia životné prostredie globalizácia

Riešenia problému hladu a podvýživy Manažment a liečba

podvýživy stabilizácia a

rehabilitácia/ realimentácia

Prevencia dojčenie očkovanie životospráva

Stratégie eliminácie hladu a podvýživy

Stratégie eliminácie hladu a podvýživy Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych

a kultúrnych právach (r.1966) – čl.11 Dohovor o právach dieťaťa (r.1989) – čl.24, 27 Rímska deklarácia o nezávadnosti a zabezpečení

potravy vo svete (r.1996)

Základné zásady prevencie prístup k adekvátnej potrave dobrý zdravotný stav matiek a malých detí správna distribúcia potravín /zabezpečený prístup k potrave

Ochrana životného prostredia

Úloha sociálneho pracovníka pri riešení problému hladu a podvýživy

Práca s podvyživenými deťmi vo výživovom centre meranie a váženie,

sledovanie pokroku distribúcia sušeného

mlieka a výživových doplnkov

Úloha sociálneho pracovníka pri riešení problému hladu a podvýživy Práca s matkami a rodinami

podvyživených detí pozitívny úprimný prístup a

hlboká motivácia k práci vzdelávanie vo výživových

programoch pomoc a poradenstvo v

sociálnych službách

Šírenie osvety, medializácia problému, účasť na verejných diskusiách a kongresoch

Zdravotné a

psycho-sociálne

aspekty HIV

detí v Keni.

Prevalencia HIV/AIDS v Keni

1997: 14% 2007: 7,4 % ženy: 8,7% muži: 5,6% dôsledok zmien v

správaní obyvateľov prístup k ART liečbe

(213 000) 54%

HIV/AIDS v Keni v r. 2007

Prevalencia u dospelých (15-64) 7,4% (NASCOP Kenya)

Dospelí a deti (0-64) žijúci s HIV: 1, 4 milióna

Smrť v dôsledku AIDS: 73 tisíc denne zomiera 700 ľudí AIDS siroty : 1,3 milióna

Situácia HIV/AIDS detí

SVET v r. 2007 2.1 milóna detí

žijúcich s HIV 290 tisíc detí, ktoré

umreli v dôsledku AIDS

420 tisíc novo infikovaných

KEŇA 10% detí je HIV

diagnostikovaný do 5 r. 40% HIV detí zomrie do

1. roku s ART nádej dožiť sa

dospelosti Vertikálny prenos:

20 - 35%

Testovanie HIV v Keni

VCT = centrá diagnostiky a poradenstva

len 1 z 3 dospelých (35 %) (15-64r.) bol niekedy testovaný na HIV

viac ako 50% žien, 75% mužov nikdy neboli testovaní

Deti ??

Poradenstvo HIV deťom

Pred testovaním– infromovaný súhlas, posúdenie psycho-sociálnych faktorov, postoj dieťaťa, osobná anamnéza

Po testovaní – negatívny/pozitívny výsledok

Oznámenie diagnózy – negácia, popretie, vyjednávanie, akútny smútok, seba-obviňovanie, depresia, akceptácia reality

Počas liečby V terminálnom štádiu Nádej

Potreby HIV detí

Biologické: jedlo: (proteíny,emzýmy, minerály, vitamíny), domov, hygiena, oblečenie, zdravotná starostlivosť

Psychologické: stimulácie, zmysel života, zmysel vlastnej identity, vyhliadky do budúcnosti

Sociálne: lásky a bezpečnosti, optimálna socializácia, akceptácie, rozvoj schopností a talentov

Zdravotné zmeny

Štádium akútnej infekcie

Latentné asymptomatické štádium

Symptomatické štádium : malé oportúnne infekcie / veľké oportúnne infekcie = AIDS

Najčastejšie príznaky infekcie HIV u detí:

strata hmotnosti chronické hnačky neprospievanie kandidóza v ústach pretrvávajúca

horúčky, atď.

Zdravotné zmeny

Oportúnne infekcie: pneumocystová pneumónia toxoplazmová encefalitída meningitída tuberkulóza chronická gastroenteritída Herpes zoster lymfómy kožné ochorenia: Kaposhiho sarkóm, atď.

herpes herpes simplexsimplex

Kandid. spoje-Kandid. spoje-ná s oparomná s oparom

Kandidoza v Kandidoza v ustachustach

Kaposhiho Kaposhiho sarkómsarkóm

kandidózakandidóza

Kaposhiho sarkómKaposhiho sarkóm lymfadenopatilymfadenopati

aa

prekanceróza jazykaprekanceróza jazyka

Kaposh. Kaposh. sarkómsarkóm

AIDSAIDS

kandidózakandidóza

kandidózakandidóza

Psychologické zmeny HIV detí Emocionálna oblasť:

strach, smútok, hnev, zlosť, bezmocnosť, agresia, seba-obviňovanie, anxiózne stavy, frustrácia, emočná deprivácia, depresia, sebadeštukcia, pokusy o samovraždu

Obranné mechanizmy: supresia fixácia regresia racionalizácia substitúcia identifikácia

Zmeny u HIV detí

Vegetatívna oblasť: napätie, precitlivenosť, telesná slabosť, krátky dych, sucho v ústach, atď.

Kognitívna oblasť: nedôvera, zmätok, poruchy novopamäti, poruchy koncentrácie, obsedantné poruchy, atď.

Poruchy správania a životosprávy: spánku, strata chuti do jedla, uzatváranie sa do seba, atď.

Stigma, diskriminácia

AIDS je tichý zabijak...

„Stigma je dôvod prečo epidémia AIDS pokračuje v devastovaní ľudskej spoločnosti na celom svete.. „

odsúdenie, izolácia odmietnutie nepochopenie

Spirituálne záujmy „ Aj deti sú pútnici, ktorí na svojej ceste skúšajú nájsť

zmysel sveta a zmysel svojho života„ Záleží od faktorov: vek, zdravotný stav, prežívanie viery,

náboženské rituály, Zmätok: AIDS = dôsledok morálneho úpadku, zavrhnutie

hriechu / milovanie hriešnikov Smrť rodiča, chudoba, deprivácia, násilie = komplikujú

spirituálne prežívanie detí, zaťažujú detskú čistotu Poskytnúť priestor a pomoc: vysvetlenie zodpovednosti,

vzťahovanie hriechu na seba separačné rituály, rozlúčky pri sviečke, modlitby,

spomienkové sv. omše

Čo HIV deti potrebujú?

Lásku a prijatie Zdravotnú starostlivosť Psycho-sociálnu

asistenciu Spirituálnu podporu Našu konkrétnu

pomoc...

Kto nesie zodpovednosť ??

Jednotlivci, rodiny Štát Cirkev, rehoľné rády Neziskové organizácie Spolky a hnutia Komunitné programy Rovesnícke skupiny Svojpomocné skupiny Ja / My ???

Vieme sa smiať a tešiť zo života ...aj keď sme HIV +

Ďakujem za pozornosť!