NAŠE REGIÓNY 2017 - Enviroportal.skenviroportal.sk/uploads/files/zelene_hospodarstvo/publikacie/Naseregiony2017.pdfKI Košický kraj BC PV ZI KI NI TC BL TA ... SLOVENSKO sa rozprestiera

ISBN 978-80-8121-674-9 (online)ISBN 978-80-8121-675-6 (tlačená verzia)

NAŠE REGIÓNY

2017

NAŠE REGIÓNY2017

ww

w.s

tati

stic

s.sk

Analyticko-propagačná publikácia, ktorá charakterizuje vývojové tendencie v re- giónoch Slovenska na základe vybraných štatistických ukazovateľov za posledných päť rokov prostredníctvom nových vizua-lizačných prvkov, grafov a krátkych analy-tických textov.

NAŠE REGIÓNY

2017

Rozmnožovanie obsahu tejto publikácie, ako aj jej jednotlivých častí, v pôvodnej alebo upravenej podobe je možné lens písomným súhlasom Štatistického úradu SR. Údaje, ktoré sú obsahom tejto publikácie je možné použiť len s uvedením zdroja.

Štatistický úrad Slovenskej republikySekcia poskytovania štatistických produktov a služiebMiletičova 3824 67 Bratislava

Informačný servisTelefón: +4212/502 36 339 E-mail: [email protected]


Kód publikácie: 090518Okruh: Regionálne štatistikyDátum: január 2018

ÚVOD

Vážení čitatelia,

dostáva sa vám do rúk aktualizované vydanie regionálnej publikácie Naše regióny, ktorej cieľom je poznať slovenské regióny prostredníctvom čísel. Vybrané štatistické informácie z rôznych oblastí vám priblížia vývojové tendencie demografického, sociál-neho a ekonomického vývoja za obdobie posledných piatich rokov.

Nové trendy v šírení štatistických informácií potvrdzujú, že v súčasnosti nestačí iba zverejniť štatistické údaje, ale je potrebné ich prezentovať vo forme, ktorá prispeje k ich lepšej čitateľnosti a k pochopeniu súvislostí medzi štatistickými oblasťami. Pri tvorbe tejto publikácie boli použité nové vizualizačné prvky a grafické časti sú obohate-né o krátke analytické texty.

Spoznajte Slovensko prostredníctvom tejto zaujímavej publikácie a zistite, akým smerom sa vyvíja ten váš región.

Skratky krajov

BL Bratislavský kraj

TA Trnavský kraj

TC Trenčiansky kraj

NI Nitriansky kraj

ZI Žilinský kraj

PV Prešovský kraj

BC Banskobystrický kraj

KI Košický kraj

BC

PVZI

KI

NI

TC

TABL

METODICKÉPOZNÁMKY

Štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE Rev. 2

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolovŤažba a dobývaniePriemyselná výrobaDodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov Priemysel spoluStavebníctvoVeľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklovDoprava a skladovanieUbytovacie a stravovacie službyInformácie a komunikáciaFinančné a poisťovacie činnostiČinnosti v oblasti nehnuteľnostíOdborné, vedecké a technické činnostiAdministratívne a podporné službyVerejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenieVzdelávanieZdravotníctvo a sociálna pomocUmenie, zábava a rekreáciaOstatné činnostiČinnosti domácností ako zamestnávateľov, nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitieČinnosti extrateritoriálnych organizácií a združení

AB CD E

B-E F G H I J K L M N O P Q R S T

U

Ak nie je uvedené inak, všetky štatistické údaje sú za rok 2016.Odchýlky v súčtoch a podieloch vznikajú zaokrúhľovaním údajov.

Zdroje údajov: štatistické zisťovania ŠÚ SR a administratívne zdroje: Geodetický a kartografický ústav; Sociálna poisťov-ňa; Ministerstvo dopravy a výstavby SR; Ministerstvo vnútra SR, Slovenský hydrometeorologický ústav; Výskumný ústav vodného hospodárstva.

OBSAH

1 ZÁKLADNÉ UKAZOVATELE O REGIÓNOCH 9

2 VYBRANÉ Z DEMOGRAFIE A SOCIÁLNYCH ŠTATISTÍK 13

3 VYBRANÉ Z MAKROEKONOMICKÝCH A PODNIKOVÝCH ŠTATISTÍK

21

4 VYBRANÉ Z ODVETVOVÝCH ŠTATISTÍK 25

5 VYBRANÉ ZO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A VIACSTRANNÝCH ŠTATISTÍK

37

Obyvatelia 14

Práca 16

Mzdy 18

Príjmy a výdavky domácností 19

Seniori 20

Hrubý domáci produkt 22

Organizačná štatistika 24

Poľnohospodárstvo 26

Priemysel 28

Stavebníctvo a bytová výstavba 30

Doprava 32

Cestovný ruch 34

Informácie a komunikácia 36

Životné prostredie 38

Výskum a vývoj 40

1) Z

ÁKLA

DN

É U

KAZO

VATE

LE O

REG

IÓN

OCH

BL4% TA

9%

TC9%

NI13%

ZI14%

BC19%

PV18%

KI14%

BL12%

TA10%

TC11%

NI12%ZI

13%

BC12%

PV15%

KI15%

10

S cieľom zabezpečiť zber, zostavovanie a šírenie harmonizovaných regionálnych štatistík v rámci Európskej únie bola vytvorená spoločná klasifikácia územ-ných jednotiek pre štatistické účely, skrátene NUTS (nariadenie č. 1059/2003 a nadväzná vyhláška Štatistického úradu SR č. 438/2004 Z. z. z 19. júla 2004). Podľa tejto klasifikácie sa územie Slovenskej republiky člení nasledovne:

národná úroveňNUTS 0 a NUTS 1 - územie celej republiky

regionálna úroveň NUTS 2 - oblasti (4) NUTS 3 - kraje (8)

lokálna úroveň LAU 1 - okresy (79) LAU 2 - obce (2 890 k 31. 12. 2016, z toho 140 obcí so štatútom mesta

Obyvateľstvo v krajoch

Rozloha krajov

SLOVENSKO sa rozprestiera na

ROZLOHE km2

K 31. 12. 2016 nás bolo

SPOLU 5 435 343

49 034

ZÁKLADNÉ UKAZOVATELE O REGIÓNOCH

km2

BL, TA, TC, NI, ZI, BC, PV, KI

= 20 obyv. / km2

BL 313 TA 135 TC 131 NI 107

SR 111

ZI 101 BC 69 PV 92 KI 118

11

Priestorová diferencovanosť v rámci krajiny je výrazná. Hustota obyvateľstva sa v posledných piatich rokoch výrazne nezmenila ani na národnej ani regionál-nej úrovni. Výnimkou v rámci regiónov je iba Bratislavský kraj, v ktorom vzrástol počet obyvateľov v období 2012-2016 o 4,8 %. To sa prejavilo aj na zvýšení hustoty obyvateľstva o 4,8 %. Tento rozlohou najmenší kraj vykazuje dlhodobo najvyššiu hustotu obyvateľstva. Naopak najrozsiahlejší kraj (Bansko-bystrický kraj) je najredšie osídlený s poklesom počtu obyvateľov o 1,1 %.

Hustota nad 1 000 obyvateľov na km2 bola v roku 2016 v ôsmich slovenských mestách. Najvyššia hustota obyvateľstva sa drží v centre hlavného mesta Bratislava (4 166 obyvateľov na km2, okres Bratislava I).

Hustota obyvateľstva v krajoch k 31. 12.



12

Vývoj počtu obyvateľov v krajoch k 31. 12.

798 103

822 310

651 509

690 778

680 779

588 816

561 156

641 892


2016

2015

2014

2013

2012

tis. osôb0 200 400 600 800 1 000

BL

TA

TC

NI

ZI

BC

PV

KI


2) V

YBRA

NÉ Z

DEM

OGRA

FIE

A SO

CIÁL

NYCH

ŠTA

TIST

ÍK

V rokoch 2012-2016 celkový prírastok obyvateľstva stúpol o 2 577 osôb vplyvom rastu prirodzeného prírastku (o 68 %). Bratislavský kraj je aj naďalej migračne najatraktívnejším regiónom s vysokými prirodzený-mi prírastkami (celkový prírastok sa zvýšil o 40 %).

Počet sobášov sa zvýšil o 15 %. Rástol vo všetkých krajoch, najviac v Banskobystrickom (o 20,9 %), najmenej v Prešovskom kraji (o 9,9 %). Najstaršie nevesty a ženísi boli v Banskobystrickom kraji s najvyšším tempom rastu, najmladšie v Prešovskom kraji s najpomalším rastom. Počet rozvodov klesol o 15,2 %. Zníženie bolo vo všetkých krajoch, najviac v Prešovskom (o 28,3 %) a Banskobystrickom kraji (o 19,9 %), najme-nej v Trenčianskom kraji (o 4,6 %).

Pôrodnosť stúpla vo všetkých krajoch. Najvyšší rast živonarodených detí bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji ( o 9,4 %), najnižší v Košic-kom kraji (o 0,3 %). Počet zomretých sa znížil o 0,2 %, najviac v Košickom kraji (o 3,7 %). Najvýraznejší rast počtu zomretých bol v Trenčianskom kraji, a to o 3,9 %.

2012

2013

Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský

osob

y

-4 000

-2 000

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

2012

2013

2014

2015

2016

2012

2013

2014

2015

2016

2012

2013

2014

2015

2016

2012

2013

2014

2015

2016

14BL, TA, TC, NI, ZI, BC, PV, KI

Vývoj prírastkov obyvateľstva v krajoch

OBYVATELIA Vybrané vekové skupiny

VYBRANÉ Z DEMOGRAFIE A SOCIÁLNYCH ŠTATISTÍK

SR 15,5 %15,0 %

BL16,2 %15,9 %

TA14,1 %15,4 %

TC13,4 %16,5 %

NI13,5 %16,4 %

ZI15,5%14,2 %

BC14,6 %15,7 %

PV17,9 %13,0 %

KI17,1 %13,8 %

0-1465+

V období 2012-2016 podiel detskej zložky vzrástol o 0,1 p. b., najviac v Bratislavskom kraji (o 1,8 p. b.). V štyroch krajoch podiel detskej zložky poklesol, najvýraz- nejšie v Prešovskom, o 0,4 p. b.

Podiel poproduktívnej zložky vzrástol o 1,9 p. b. s najvyšším rastom o 2,1 p. b. v Trenčian-skom kraji a najnižším o 1,6 p. b. v Prešovskom kraji.

Stredná dĺžka života sa zvýši-la u mužov o 1,2 roka, u žien o takmer 1 rok. Najvyšší rast bol v Košickom kraji, u mužov o 1,7 roka a u žien o 1,2 roka. V rámci krajov sa rozdiely medzi pohla-viami aj nadalej zmierňujú.

Prirodzený prírastok

2011

2012

2013

2014

2015

2011

2012

2013

2014

2015

2011

2012

2013

2014

2015

Banskobystrický Prešovský Košický

osoby

Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický

Celkový prírastokSaldo sťahovania

-4 000

-2 000

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

2012

2013

2014

2015

2016

2012

2013

2014

2015

2016

2012

2013

2014

2015

2016

2012

2013

2014

2015

2016


Stredná dĺžka života pri narodení (roky)

Priemerný vek pri prvom sobáši (roky)

Priemerný vek prvorodičky (roky)


BL

74,1

75,6

80,9

81,6

TA

72,5

73,7

79,7

80,3

TC

73,3

74,6

80,6

81,4

NI

71,6

72,6

79,3

79,8

ZI

71,8

72,9

80,1

80,9

BC

71,3

72,7

79,0

80,2

PV

72,6

73,5

79,8

80,6

KI

71,2

72,9

78,7

79,8

2012

2016

2012

2016

2012

2016

2012

2016

32,1

33,1

30,0

30,9

31,3

32,1

28,5

29,5

31,0

31,8

28,3

29,2

31,1

32,1

28,3

29,4

30,1

30,9

27,4

28,2

30,5

31,7

28,0

29,0

28,9

29,5

26,4

27,0

30,4

30,8

27,6

28,3

SR

72,5

73,7

79,5

80,4

30,5

31,4

27,9

28,8

30,4

28,4

28,2

27,9

27,8

27,0

26,0

26,4

27,8

2016

29,9

27,8

27,8

27,4

27,1

26,7

25,7

25,9

27,3

2012

64,0%

65,1%

67,9%

69,8%

69,9%

69,9%

71,4%

74,8%

78,7%


PRÁCA

Počet pracujúcich na Slovenskuv roku 2016 bol tis.2 492,1

BL13%

TA11%

TC11%

NI13%

ZI13%

BC12%

PV14%

KI13%

KI

PV

BC

SR

ZI

NI

TC

TA

BL

Pracujúci v krajoch

Miera zamestnanosti vo veku 20-64 rokov

Priemerný počet ekonomicky aktívnych v rokoch 2012-2016 vzrástol o 1,9 % na 2 758,1 tis. osôb. Najviac ich žilo v Prešov-skom kraji (400,4 tis.) s najvyšším rastom o 4,4 %. Najnižší podiel ekonomicky aktívnych (10,9 %) opäť pripadol na Tren- čiansky kraj. Počet ekonomicky aktívnych osôb najvýraznejšie poklesol v Košickom kraji ( o 1,4 %).

Počet ekonomicky neaktívnych osôb klesol o 1,6 % na 1 836,1 tis. Znížil sa vo väčšine krajov, s výnimkou Košického, kde sa zvýšil o 4,3 %. V ich štruktúre sa zvýšil podiel dôchodcov, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji (o 5,7 p. b na 68 %). Naopak, počet študen-tov opäť klesol vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Bratislav-skom kraji (o 27,3 %) a jeho podiel v štruktúre ekonomicky neaktívnych klesol o 6,9 p. b na 18,8 %.

Počet pracujúcich vzrástol vo všetkých krajoch, pričom najvyšší rast počtu pracujúcich (o 10,1 %) mal Žilinský kraj. V tomto kraji najvýraznejšie vzrástla i miera zamestnanosti (o 6,5 p. b.). Miera nezamestnanosti klesla vo všetkých krajoch, najviac v Košic-kom (o 8,2 p. b.) s najvýraznejším poklesom počtu nezamestna-ných (o 42,8 %). V Bratislavskom kraji pribudlo najmenej pracujú-cich (o 4,6 %), počet nezamestnaných oproti roku 2012 klesol o 8,4 % a miera nezamestnanosti klesla o 0,7 p. b.

Počet pracujúcich v zahraničí do 1 roka vzrástol o 32,3 %, najviac v Banskobystrickom (o 92 %) a Košickom kraji (62,7 %). Pokles bol iba v Nitrianskom kraji (o 2,1 %).

(výberové zisťovanie pracovných síl)


16

SR 9,7%

BL6,5%

TA9,7%

TC6,5%

NI11,4%

ZI11,2%

BC16,5%

PV22,3%

KI15,9%


V zahraničí pracovalo tis. pracujúcich.159,7

Pracujúci v zahraničí (do 1 roka)

Nezamestnaní v krajoch

Miera nezamestnanosti v krajoch

4%

BL

4%

TA

8%

TC

12%

NI

17%

ZI

13%

BC

26%

PV

16%

KI

BL 4,9% TA 8,5% TC 5,9% ZI 8,6% BC 13,1% PV 14,8% KI 11,5%NI 8,7%


17

€

€€

€€€

€ €€€

€ € €€

€€

0

200

400

600

800

1000

1200

1400

2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016

BL TA TC NI ZI BC PV KI

SR 2016 = 1 044 EUR


MZDY

Priemerná hrubá mesačná mzda zamestnanca vzrástla u oboch pohlaví a vo všetkých krajoch. Najviac sa zvýšila v Trenčianskom (o 20,3 %) a najmenej v Košickom kraji (o 15,6 %). Vyššie rastové prírastky boli v mzdách žien, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji (o 22,3 %). Rozdiel medzi priemernou mesačnou mzdou mužov a žien dosahoval 28,2 %, v krajoch sa pohyboval od 14,2 % v Prešovskom do 33 % v Trenčianskom kraji. Oproti roku 2012 sa rozdiely medzi pohlaviami v roku 2016 znížili takmer vo všetkých krajoch, najviac v Prešovskom kraji o 8 p. b. Iba v Bratislavskom kraji sa rozdiel medzi mužmi a ženami zvýšil o 1,5 p. b.

V Bratislavskom kraji boli najvyššie mzdy v dodávke elektriny plynu, pary a studeného vzduchu (2 260 eur) a v oblasti infor-mácií a komunikácie (2 214 eur). Obidve uvedené skupiny ekono-mických činností dominovali aj na úrovni SR. Najnižšie mzdy zarábali zamestnanci v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, pričom sa pohybovali v rozpätí od 522 eur v Nitrianskom do 724 eur v Bratislavskom kraji.

Priemerná hrubá mesačnámzda podľa pohlavia

BL 1 1811 550

8481 100

8171 087

8051 016

8221 092

826991

777887

8691 089

TA

TC

NI

ZI

BC

PV

KI

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

EUR

SR 9101 167

EUR

EUR

Vývoj priemernej hrubej mesačnej mzdy


(výberové zisťovanie o štruktúre miezd)

18

V sledovanom období 2012-2016 mesačné čisté peňažné príjmy a výdavky domácností vzrástli vo všetkých krajoch. V roku 2016 sa výška príjmov pohybovala od 376 eur v Prešovskom kraji do 576 eur v Bratislavskom kraji. Rozdiel medzi krajmi s najvyš-šími a najnižšími príjmami sa zvýšil, kým v roku 2012 bol 141 eur, v roku 2016 dosiahol 201 eur. Najvyšší rast príjmov vykazoval Trenčiansky kraj (24,1 %) a najnižší rast mal Žilinský kraj (11,9 %).Čisté peňažné výdavky boli od 305 eur v Prešovskom kraji do 436 eur v Bratislavskom kraji. Tempo rastu výdavkov bolo najniž-šie v Bratislavskom kraji a najvyššie v Trenčianskom kraji. Rozdiel vo výdavkoch medzi krajmi s najvyššími a najnižšími výdavkami na začiatku sledovaného obdobia dosahoval 124 eur, na konci obdobia bol 132 eur.

Najväčší objem z celkových výdavkov domácnosti vynaložili na potraviny a nealkoholické nápoje (19,2 %) a výdavky za bývanie, elektrinu, vodu a plyn (18,4 %). Výdavky na potraviny klesli vo väčšine krajov, ich rast bol iba v Trenčianskom (o 5,6 %) a Košic-kom kraji (o 1 %). Výdavky na energie sa najviac zvýšili v Košic-kom kraji (o 5,7 %), najvýraznejší pokles bol v Žilinskom kraji(o 5,4 %). Najviac rástli výdavky na vzdelanie, najvýraznejšie v Trenčianskom kraji, v ktorom vzrástli viac ako štvornárobne.

€


PRÍJMY A VÝDAVKY DOMÁCNOSTÍ

BL 6,623,0

19,719,3

22,924,1

11,423,9

7,511,9

10,323,4

6,714,7

6,721,9

TA

TC

NI

ZI

BC

PV

KI

%

%

%

%

%

%

%

%

%

SR 11,120,4 % %

%

%

%

%

%

%

%

Rast mesačných príjmov a výdavkovv období 2012-2016

Čisté peňažné príjmy a výdavky domácností

Príjmy Výdavky

0

100

200

300

400

500

600

SR BL TA TC NI ZI BC PV KI

čisté peňažné príjmy

čisté peňažné výdavky


EUR/mesiac/osoba

(štatistika rodinných účtov)

19

20

€

€

€

€

€

€

€

€

€


SENIORI

Počet poberateľov dôchodkov v roku 2016 bol 1 379 tis. a za posledných päť rokov sa zvýšil o 5,1 %. Najviac ich pribudlo v Bratislavskom (o 7,5 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (o 3,2 %). Spolu sa vyplácalo 1 684 tis. dôchodkov, oproti roku 2012 ich počet narástol o 4,7 %. Priemerná výška dôchodkov za päť rokov vzrástla o 10,2 %. Najrýchlejšie rástla v Bratislavskom (o 11,2 %), najpomalšie v Žilinskom kraji (o 9,3 %).

V štruktúre vyplácaných dôchodkov najväčší podiel predstavovali starobné sólo dôchodky. Z celkového počtu 1 048,8 tis. predstavo-vali podiel od 59,5 % v Prešovskom kraji do 69,6 % v Bratislavskom. Počet starobných dôchodkov v regiónoch sa zvýšil od 5,8 % v Banskobystrickom kraji do 9 % v Bratislavskom. Priemerná výška vzrástla o 11,1 %, najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 12 %).

Najviac invalidných dôchodkov sa vyplácalo v Prešovskom kraji, ich podiel na celkovom počte vyplácaných dôchodkov v kraji tvoril 17,5 %. Najmenej invalidných dôchodkov bolo vyplácaných v Bratislavskom kraji a predstavovali 9,8 % z vyplácaných dôchodkov kraja. Vo všetkých krajoch klesol počet vyplácaných predčasných starobných a sirotských dôchodkov. Najviac vdovských dôchod-kov bolo v sledovanom období vyplácaných v Nitrianskom kraji.

Poberatelia dôchodkov v krajoch

Podiel vyplácaných starobných sólodôchodkov a ich priemerná výška v krajoch

BL12%

TA11%

TC12%

NI14%ZI

13%

BC12%

PV14%

KI13%

BL

KI

SR

TC

TA

BC

ZI

NI

PV 394

395

406

408

412

417

417

422

479


70%

61%

62%

63%

62%

62%

60%

62%

59%

3) V

YBRA

NÉ

Z M

AKRO

EKO

NO

MIC

KÝCH

A

POD

NIK

OVÝ

CH Š

TATI

STÍK

22

VYBRANÉ Z MAKROEKONOMICKÝCH A PODNIKOVÝCH ŠTATISTÍK

Pozícia Bratislavského kraja je dlhodobo dominantná. V roku 2015 bol najvyšší objem hrubej pridanej hodnoty v absolútnom vyjadrení dosiahnutý v Bratislavskom kraji (20 064 mil. eur, rast od roku 2012 o 1 914 mil. eur), najnižší v Banskobystrickom kraji (6 208 mil. eur, rast o 458 mil. eur). Najvyššie tempo rastu hrubej pridanej hodnoty medzi rokmi 2012 a 2015 bolo zazna-menané v Bratislavskom kraji (o 10,5 %), najnižšie v Nitrian-skom (o 0,2 %).

V roku 2015 celkový objem vytvoreného HDP v Bratislavskom kraji predstavoval 22 238 mil. eur, čo bolo viac ako objem HDP, ktorý bol vytvorený spolu v krajoch Banskobystrickom, Prešov-skom a Trenčianskom. V Bratislavskom kraji objem HDP na obyvateľa štvornásobne prevyšoval objem HDP na obyvateľa v Prešovskom kraji. Objem HDP na obyvateľa v Bratislavskom kraji ako v jedinom prekročil priemer krajín EÚ (188 %), kým v Prešovskom kraji dosiahol iba 46 % priemeru EÚ.

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

2012

2013

2014

2015

2012

2013

2014

2015

2012

2013

2014

2015

2012

2013

2014

2015

2012

2013

2014

2015

2012

2013

2014

2015

2012

2013

2014

2015

2012

2013

2014

2015


parita kúpnej sily/obyv.

kraj SR EÚ (28)

Vývoj HDP v krajoch

Hrubá pridaná hodnota v krajoch(v bežných cenách)

2012 2015

index 2012 / 2015

HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT

mil. EUR

110,

5%

102,

7% 104,

3%

100,

2%

107,

3%

108,

0%

107,

4%

109,

8%

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

16 000

18 000

20 000

22 000

PV KI BC BL ZI TA TC NI

SR 106,9%


23


HDP v krajoch v roku 2015

Štruktúra hrubej pridanej hodnoty podľa ekonomických činností v krajoch v roku 2015

BL TA TC NI

ZI BC PV KI

28% 11% 9% 11%

11% 9% 9% 12%

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

SRBLTATCNIZI

BCPVKI

A B - E F G - I J K L M - N O - Q R - U

V roku 2015 boli najväčšie objemy hrubej pridanej hodnoty v Bratislavskom kraji takmer vo všetkých skupinách ekonomických činností, hlavne v priemysle (3 619 mil. eur), obchode, doprave a skladovaní, ubytovacích a stravova-cích službách (5 033 mil. eur), verejnej správe, obrane, povinnom sociálnom zabezpečení, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci (2 466 mil. eur). V poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove bolo v Bratislavskom kraji zaznamenané najvyššie tempo rastu (o 30,7 %).

Takmer vo všetkých krajoch v rámci ekonomických činností dominovala priemyselná výroba. Okrem Bratislavského kraja boli najväčšie objemy hrubej pridanej hodnoty v oblasti obchodu, dopravy a skladovania, ubytovacích a stravova-cích služieb aj v štruktúre Banskobystrického kraja.

3,5

5,1

7,9

2,1

7,4

3,1

3,7

1,3

3,7

27,6

23,9

21,6

29,1

36,5

33,7

38,7

18,0

27,0

7,7

14,9

8,2

12,8

7,3

6,8

6,0

5,0

7,9

22,8

20,4

23,5

17,7

21,8

21,1

17,0

25,1

21,8

5,8

2,9

3,5

4,1

2,2

2,7

4,9

4,5

4,0

2,2

2,2

2,7

3,2

2,3

2,9

2,6

8,8

4,3

6,8

6,5

5,3

6,5

3,3

3,7

6,0

9,1

6,5

7,3

7,2

8,0

8,2

7,3

5,4

4,9

9,6

7,7

13,2

13,6

16,0

12,2

10,1

18,1

14,0

12,3

13,3

3,1

3,2

3,4

4,0

1,9

2,5

2,3

6,3

3,8


24

Právne subjekty v krajoch k 31. 12.

Živnostníci podľa ekonomických činností v krajoch

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

5 16 18 34 3 2 14 2 6KI6 20 30 24 2 1 10 1 5PV

9 14 19 31 3 2 14 2 7BC4 19 26 2 1 10 1 433ZI

20 21 34 2 1 13 2 52NI20 23 30 3 1 13 2 63TC

14 27 28 3 2 15 2 72TA1 9 12 36 7 2 23 3 7BL

23 30 3 2 14 2 64 16SR

A B - E F G - I J K - L M - N O - Q R - U

BL

TA

TC

NI

ZI

BC

PV

KI

15%

33%

9%

8%

11%

10%

9%

10%

10%

11%

11%

13%

15%

11%

15%

10%

právnické osoby fyzické osoby - podnikatelia

67

23 22 22 20 19 18 17

52 50 49 43 37 37 36 34

ORGANIZAČNÁ ŠTATISTIKA


V registri organizácií bolo evidovaných ku koncu roka 2016 spolu 228 110 právnických osôb (39,7 % zo všetkých právnych subjektov). Najviac boli zastúpe-né v Bratislavskom kraji (74 455), najmenej v Trenčianskom (18 442). V porovnaní s rokom 2012 vzrástol ich počet v piatich krajoch, klesol v Bansko-bystrickom, Prešovskom a Košickom.

Podniky tvorili v štruktúre právnických osôb 92,4 %. Ich počet sa za päť rokov zvýšil vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Žilinskom (o 42,3 %) a Nitrianskom kraji (o 35,1 %). Z hľadiska veľkostnej štruktúry najviac veľkých podnikov s počtom zamestnancov nad 250 bolo v Bratislavskom kraji (206), najmenej v Banskobystrickom kraji (48).

Počet aktívnych fyzických osôb – podnikateľov dosiahol 346 991, najviac zastúpení boli v Žilinskom kraji (53 771), najmenej v Košickom (34 993). Oproti roku 2012 došlo k ich poklesu vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Bratislavskom (o 13,3 %).


4) V

YBRA

NÉ

Z O

DVE

TVO

VÝCH

ŠTA

TIST

ÍK

€

26

VYBRANÉ Z ODVETVOVÝCH ŠTATISTÍK

POĽNOHOSPODÁRSTVO

Na poľnohospodárske účely bola využívaná takmer polovica celkovej výmery pôdy na Slovensku v roku 2016. V posledných piatich rokoch bol vývoj pôdneho fondu poznačený ubúdaním poľnohospodárskej pôdy o 0,9 %. Orná pôda v roku 2016 mala rozlohu 1,4 mil. ha a zaberala 59 % poľnohospodárskej pôdy. Nitriansky kraj má pre poľnohospodárstvo mimoriadne vyhovuj-úce prírodné i klimatické podmienky. Poľnohospodárska pôda v Nitrianskom regióne v roku 2016 zaberala 19,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy Slovenska, z nej orná pôda tvorila 87,3 % rozlohy kraja. Banskobystrický kraj mal druhý najvyšší podiel poľno-hospodárskej pôdy (17,1 %).

Hrubá poľnohospodárska produkcia od roku 2012 klesla na úrovni Slovenska v bežných cenách o 1,5 %, pričom rastlinná produkcia vzrástla o 13,2 % a živočíšna produkcia klesla o 19,9 %. Poľnohospo-dárska produkcia sa zvýšila v Bratislavskom (o 24,6 %), Prešovskom (o 13 %), Žilinskom (o 0,8 %) a v Trnavskom kraji (o 0,7 %). V ostat-ných krajoch došlo k poklesu produkcie, najvýraznejšie v Bansko-bystrickom kraji (o 26,8 %), kde živočíšna produkcia klesla o 42,5 %. Rastlinná produkcia rástla takmer vo všetkých krajoch (najviac v Bratislavskom o 83 %), zatiaľ čo živočíšna výroba okrem Prešovské-ho kraja všade poklesla.

Hrubá poľnohospodárska produkcia (v bežných cenách)

Orná pôda v krajoch

Vinice v krajoch

BL 5%

TA18%

TC7%

NI 29%ZI4%

BC12%

PV11%

KI 14%

BL17%

TA16%

TC0,3%NI

44%

ZI0,0%

BC12%

PV0,1% KI

11%

050

100150200250300350400450500

2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016


rastlinná produkcia

živočíšna produkcia

tis. EUR


2016

20132016

2013

2016

2013

2016

2013

BLTATCNI

ZIBCPVKI

27


Produkcia vybraných poľnohospodárskych plodín v krajoch

Stavy hospodárskych zvierat v krajoch

KI

PVBCZI

NI

TC

TA

BL

KI

PVBCZI

NI

TC

TA

BL

KI

PV

BC

ZI

NITC

TA

BL

NI

BC

TC

TA

BL

Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov z prvovýroby vzrástli v rozmedzí rokov 2012 - 2016 o 0,5 % (rastlinná výroba sa zvýšila o 2,7 %, živočíšna sa znížila o 2,3 %). Najviac sa zvýšili tržby v Košickom kraji (o 18,8 %), a to za predaj živočíšnych výrobkov (o 82,5 %). Produkcia obilnín rástla vo všetkých krajoch, najviac v Bratislavskom kraji (o 90,3 %), tento kraj zaznamenal i najvyšší rast produkcie olejnín (o 114,5 %). V posledných rokoch v krajoch klesla produkcia zemiakov, zvýšila sa iba v Trnavskom (o 127,4 %) a Prešovskom kraji (o 4 %). V produk-cii cukrovej repy sa najviac darilo Nitrianskemu kraju, pokles bol iba v Žilinskom (o 100 %).

Stavy hovädzieho dobytka sa najvýraznejšie zvýšili v Bratislavskom kraji (o 10,7 %), najviac ošípaných pribudlo v Banskobystrickom kraji (o 7,1 %). Stavy oviec vzrástli iba v Bratislav-skom (o 7,8 %) a Trenčianskom kraji (0,8 %).

obilniny olejniny zemiaky cukrovárepa


€

Zákl

adné

28

PRIEMYSEL

V rokoch 2012-2016 tržby za vlastné výkony a tovar rástli na národnej úrovni o 7,1 %, najvýraznejšie v Prešovskom (o 43,2 %) a Žilinskom kraji (o 36,9 %). Poklesli len v Bratislavskom (o 11,7 %) a Košickom kraji (o 6,2 %). Produktivita práce z tržieb za vlastné výkony a tovar na národnej úrovni klesla počas sledo-vaného obdobia o 0,1 %, najviac v Bratislavskom kraji (o 10,3 %). Najvýraznejšie vzrástla v Prešovskom (o 19,3 %), Trenčian-skom a Nitrianskom kraji (zhodne o 18,6 %).

Najviac osôb zamestnaných v priemysle v roku 2016 vykázal Trenčiansky kraj (87 232), najmenej Prešovský (54 190). Zamestnanosť počas sledovaného obdobia najviac rástla v Žilinskom kraji (o 28,2 %). Pokles zamestnanosti v rokoch 2012-2016 zaznamenali tri kraje, Nitriansky (o 1,9 %), Bratislav-ský (o 1,5 %) a Banskobystrický (o 1,1 %).

Mzdy v priemysle rástli vo všetkých krajoch, najrýchlejšie v Trenčianskom, kde mzda vzrástla o 184 eur v porovnaní s rokom 2012. Najvyššie mzdy v roku 2016 boli v Bratislavskom kraji, kde priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 400 eur, najnižšie v Prešovskom kraji (758 eur). Najviac priemyselných závodov v roku 2016 bolo v Trenčianskom kraji, najvyšší hrubý obrat dosahovali počas sledované-ho obdobia závody v Bratislavskom kraji (22 994 mil. eur).

Tržby za vlastné výkony a tovar

Produktivita práce z tržiebza vlastné výkony a tovar

127KI

86PV

81BC

208ZI

115NI

115TC

206TA

358BL

tis. EUR na zamestnanca

0

5

10

15

20

25

30


mil. EUR

20122016

SR 168



€

€

1 4001 225

€€

BL

€

1 016

€

900

TA

€

963

€

779

TC

€

750

€

892

NI

€

845

€

962

ZI

€

745

€

827

BC

€

870

€

991

KI

€

642

€

758

PV

29


Zamestnané osoby v priemysle 1)

Priemerná nominálna mesačná mzda v priemysle

20122016

20122016

SRrok 2016

rok 2012

990

859

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

70 000

80 000

90 000

BL TATC NIZI BC PVKI

1) zamestnanci a podnikatelia


30

STAVEBNÍCTVO A BYTOVÁ VÝSTAVBA

V rokoch 2012-2016 stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami klesla o 1,4 %. Znížila sa vo všetkých regiónoch s výnimkou Bratislavského kraja (rast o 19,1 %). Stavebná produk-cia podľa dodávateľských zmlúv stúpla o 5,9 %, najviac v Bratislavskom kraji (o 51,5 %). Najvýraznejší pokles bol v Bansko-bystrickom (o 36,7 %) a Prešovskom kraji (o 30,1 %).Počet zamestnaných osôb klesol o 4,4 %. Najvýraznejší pokles zamestnanosti bol v Trenčianskom kraji (o 13 %). Rast bol iba v Bratislavskom (o 7,7 %) a Košickom kraji (o 0,8 %). Mzdy v staveb-níctve sa zvýšili o 4,6 %. Rástli vo všetkých krajoch, najviac v Nitrianskom (o 10,8 %). Bytová výstavba je najvýraznejšia v Bratislavskom kraji, napriek poklesu počtu dokončených bytov v sledovanom období o 0,5 %. Počet dokončených bytov celkovo vzrástol o 2,7 %, najviac v Banskobystrickom kraji. Počet začatých bytov vzrástol o 63,8 %, najviac v Bratislavskom kraji. V Banskobystrickom kraji bola najniž-šia rozostavanosť (5 714 bytov v roku 2016). Priemerná podlahová plocha dokončeného bytu bola najväčšia v Košickom kraji (84,1 m2), najmenšia v Bratislavskom kraji (69,8 m2).

Produktivita práce zo stavebnej produkcie

Tržby za vlastné výkony a tovarv stavebníctve

20122016

20122016

20122016

20122016

20122016

20122016

20122016

20122016

BC

TC

TA

KI

NI

PV

ZI

BL

mil. EUR

2 672

1 060

828

793

725

610

547

460

0

20

40

60

80

100

120

140

2012

2016

2012

2016

2012

2016

2012

2016

2012

2016

2012

2016

2012

2016

2012

2016


vykonanej vlastnými zamestnancami

podľa dodávateľských zmlúv

tis. EUR/zamestnaná osoba



25 699

16 97214 476

17 575

29 305

13 076

25 367

14 766

€

31

Priemerný počet zamestnaných osôb 1) a priemerná nominálna mesačná mzda v stavebníctve

Začatá bytová výstavba Dokončené byty v krajoch

BC

KI

TC

NI

PV

ZI

TA

BL

2 715

1 887

1 4961 508

1 805

1 016

1 442

1 221

6 834

3 5581 8631 862

2 074

1 350

1 877

2 023


2016

2012

ZI573

BL975

PV508

NI572

TA538

KI706

TC571

BC553

4 548

2 456

1 874

1 648

1 527

1 433

1 133

1 053

1) zamestnanci a podnikatelia



32

Preprava tovarov cestnou verejnou dopravou

Štruktúra ciest v krajoch k 31. 12.

39

4

119

19

67

12

26

0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% 80% 90% 100%

KIPVBCZINITCTABL

Cesty I. triedy Cesty II. triedy Cesty III. triedy

Diaľnice a diaľničné privádzače Rýchlostné cesty a privádzače


Dĺžka ciest na Slovensku v roku 2016 bola 18 tis. km, z toho 57,5 % tvorili cesty III. triedy. Celkovo bolo v rokoch 2012 - 2016 dokončených 32 km nových diaľničných úsekov, najviac v Prešovskom kraji (24,9 km). Pribudli aj rýchlostné cesty v dĺžke 38 km, hlavne v Košickom (14,9 km) a Banskobystrickom kraji (14,3 km).

Počet motorových vozidiel každoročne stúpa, v roku 2016 ich na slovenských cestách jazdilo 2,9 mil., čo je od roku 2012 rast o 16,2 %. Osobné motorové vozidlá tvorili 71,6 %, najviac ich jazdilo v Bratislavskom (17,9 %) a Nitrianskom kraji (13,3 %), najmenej v Trenčianskom kraji (10,7 %). Individuálny motorizmus narastá na úkor využívania verejnej dopravy, počet cestujúcich verejnou cestnou dopravou klesol za posledných päť rokov o 15,5 % na 244,3 mil. Preprava osôb klesla takmer vo všetkých regiónoch, najvýraznejšie v Žilinskom (o 24,7 %) a Prešovskom kraji (o 21,6 %). Najviac cestujúcich, ktorí využívali verejnú dopravu, bolo v Nitrianskom kraji (41,5 mil.), najmenej v Bratislavskom kraji (15,4 mil.). Preprava tovarov v sledovanom období vzrástla o 43,1 %. V rámci krajov sa najvýraznejšie zvýšila v Trenčianskom kraji (o 125 %). Klesla v Banskobystrickom (o 29,5 %), Bratislavskom (o 3,8 %) a v Košickom kraji (o 2,4 %).

DOPRAVA

0

4

8

12

16

20

24


mil. ton

2012

2016

340

635

639

503

488

305

267

130

583

521

602

328

498

347

525

207

1 414

1 916

1 839

1 108

1 537

1 135

1 060

354

5

111

83

88

67

110


33


Preprava osôb cestnou verejnou dopravou

Motorové vozidlá v krajoch k 31. 12.

0

100

200

300

400

500


tis.

2012

2016

BL6%

TA10%

TC15%

ZI16%

BC15%

PV11%

KI10%

NI17%

600


34

CESTOVNÝ RUCH

Ku koncu roku 2016 poskytovalo ubytovacie služby 3,5 tis. ubytovacích zariadení s kapacitou 192,2 tis. lôžok, čo je oproti roku 2012 menej o 154 zariadení a 9 180 lôžok. Relatívne najvýraznejší pokles v počte ubytovacích zariadení zaznamenal Košický kraj (o 14,6 %). Počet zariadení vzrástol len v Trenčianskom kraji (o 10,8 %). Oproti roku 2012 vzrástla návštevnosť ubytovacích zariadení vo všetkých krajoch, najviac v Bratislavskom (o 47,6 %). V roku 2016 hostia využívali predovšetkým ubytovanie v hoteloch (66,6 %) a penziónoch (11,3 %).

V sledovanom období sa objem tržieb zvýšil o 38,2 %, z toho od domácich návštevníkov o 42,3 % a od zahranič-ných o 33,7 %. Tržby za ubytovanie najvýraznejšie vzrástli v Bratislavskom (o 47,9 %) a v Žilinskom kraji (o 41 %), naopak najpomalší rast zaznamenali Trnavský (o 15,7 %) a Trenčiansky kraj (o 23,3 %).

Vybrané druhy ubytovacích zariadení

Tržby za ubytovanie v ubytovacíchzariadeniach cestovného ruchu

KI

NI

TA

TC

BC

PV

ZI

BL

zahraniční návštevníci

domáci návštevníci

109 69 60 61 125 73 104 56

Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj

Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj

37 69 74 99 202 101 167 69

17 41 42 39 278 87 185 45

hotely

penzióny

ubytovaniev súkromí

tis. EUR

101 695

70 778

60 223

37 916

30 285

29 848

20 727

19 734



35

€€ € € € €€

€

Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v krajoch

Priemerná cena za ubytovanie


TA TCBL

ZI BC

PV KI

NI

1 386

283

318

524

975

536

854

528

347

014

520

895

298

829

322

020

33,89 24,79 23,76 25,03 25,49 23,49 22,19 27,17



141 005

144 653

145 762

150 532

167 381

169 789

177 576

264 425

TA

BC

TC

PV

ZI

NI

KI

BL

36

INFORMÁCIE A KOMUNIKÁCIA

Domácnosti s prístupom k internetu (v %)

Internetové pripojenia v pevnej sieti

84,0

74,1

76,3

75,176,8

65,1

72,2

79,9

85,3

79,3

79,7

78,178,6

79,6

81,0

81,9

BL

TA

TC

NIZI

BC

PV

KI

Od roku 2012 sa počet hlavných telefónnych prípojok v rámci Slovenska znížil o 12,9 %. K poklesu došlo vo všetkých krajoch, najviac v Žilinskom kraji (o 19,5 %). Pokles súvisel so znížením počtu bytových telefón-nych pripojení, ktorý sa pohyboval od 0,7 % v Bratislav-skom kraji až po 20,8 % v Žilinskom kraji. Pokles pripo-jení v sieti ISDN bol ešte výraznejší, v štyroch krajoch (Trenčiansky, Žilinský, Banskobystrický a Košický) ich počet klesol viac ako o polovicu.Počet internetových pripojení v pevnej sieti sa naopak vo všetkých krajoch zvýšil. Rast bol v rozpätí od 20,2 % v Košickom kraji do 30,3 % v Bratislavskom kraji.

0

20

40

60

80

100

120

140

160

180

200


2016

2012

Vývoj počtu hlavných telefónnych prípojok

tis.



5) V

YBRA

NÉ

ZO Ž

IVO

TNÉH

O P

ROST

RED

IA

A V

IACS

TRAN

NÝC

H Š

TATI

STÍK

Obyvatelia zásobovaní vodou z verejných vodovodov a napojení na verejnú kanalizačnú sieť

Intenzita znečistenia emisiami v krajoch v roku 2015 (tony/rok/km2)

BL TA TC NI ZI BC PV KISR

97,4% 89,1% 91,0% 91,5% 90,5% 87,4% 80,8% 84,0%88,6%

88,6% 66,3% 64,8% 52,9% 66,3% 61,7% 67,4% 63,4%66,3%

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

17,7

SR 3,8


2,2

SR 0,8


10,5

SR 1,4


CO SO2 oxidy dusíka

Územie Slovenska je najviac zaťažené emisiami oxidu uhoľnatého (CO). V rokoch 2012-2015 jeho koncentrácia vzrástla o 6,4 %, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji (o 23,4 %). V rámci krajov je obsah tejto škodlivej látky najvyšší v Košickom kraji. Emisie oxidu siričitého vzrástli v Trenčianskom (o 39 %) a Trnavskom kraji (o 16,7 %). V Nitrian-skom kraji ich koncentrácia zostala na rovnakej úrovni a znížila sa v piatich krajoch. Najvýraznejší pokles sa prejavil v Bratislavskom kraji (o 30,6 %). Emisie oxidu dusíka sa zvýšili len v Trenčianskom kraji (o 3,9 %), v Trnavskom a Nitrian-skom kraji sa hodnoty nezmenili. V piatich krajoch koncentrácia tejto látky klesla, najviac v Košickom kraji (o 10,8 %).

V rokoch 2012 až 2016 sa na Slovensku zvýšila separácia komunálneho odpadu. Podiel separovaného odpadu vzrástol z 9,5 % v roku 2012 na 16,8 % v roku 2016. Množstvo separovaného odpadu sa zvýšilo takmer dvojnásobne, najrýchlejší rast separovaného odpadu bol v Nitrianskom kraji, kde jeho množstvo vzrástlo o 167,5 %. Najvyšší podiel separovaného odpadu mal v rámci krajov Košický (21,2 %) a Banskobystrický kraj (20,7 %).

38

VYBRANÉ ZO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A VIACSTRANNÝCH ŠTATISTÍK


Komunálny odpad v krajoch (kg/obyv.)

Zhodnocovaný komunálny odpad v krajoch

BL TA TC NI

ZI BC PV KI

65% 23% 22% 23%

23% 29% 23% 52%

478459

427

360 350 345312 285 275

TA BL NI SR TC ZI BC KI PV

20122016



54%

4%5%

4%

10%

5%3%

13%

50%9%

6%

4%

10%

6%9%

6%

40

Výdavky na výskum a vývoj podľa činností v krajoch

Výdavky na výskum a vývoj v krajoch

Celkové výdavky na výskum a vývoj (VV) medzi rokmi 2012 a 2016 vzrástli o 9,5 %, pričom v roku 2016 predstavovali 641 mil. eur. Polovica z nich pripadla na Bratislavský kraj. Rast výdavkov bol takmer vo všetkých krajoch okrem Košického a Žilinského, kde výdavky klesli o 20,1 % a 2 %. Najpomalšie rástli v Bratislavskom kraji (o 0,9 %) a najrýchlejšie v Trenčianskom kraji (o 85 %).

Podiel kapitálových výdavkov klesol z 18,7 % v roku 2012 na 7,1 % v roku 2016. Ich objem sa v sledovanom období znížil o 58,1 %, stúpol len v Trnavskom, Trenčianskom (viac ako dvojnásobne) a Banskobystrickom kraji.

V rokoch 2012-2016 najvyšší podiel financií na základný výskum bol v Košickom a Bratislavskom kraji, aplikovaný výskum dominoval v Žilinskom a Banskobystrickom kraji a experimentálny vývoj bol podporovaný najviac v Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom kraji.

Oblasť technických vied bola najviac finančne podporovaná vo väčšine regiónov. V Nitrianskom kraji boli najväčšie výdavky v oblasti poľnohospodárskych vied.

BL

TA

TC

NI

ZI

BC

PV

KI

2016

2012

%

VÝSKUM A VÝVOJ

0

20

40

60

80

100

2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016 2012 2016


Základný výskum Aplikovaný výskum Experimentálny vývoj



41

81%

9%10%

75%

18%

7%

85%

11%4%

68%

20%

12%

70%

20%

10%

64%

26%

10%

80%

14%6%

84%

10%6%

Vývoj počtu zamestnaných osôbvo výskume a vývojiv FTE za 2012 - 2016

Zamestnané osoby výskumu a vývojapodľa pracovného zaradenia v FTE

SR

BL

TA

TC

NI

13,7%

11,1%

33,4%

4,4%

ZI

BC

PV

KI

11,1%

23,5%

32,8%

0,2%

3,3%

BL

TA

TC

NI

ZI

BC

PV

KI

pomocný personáltechnici a ekvivalentný personálvýskumníci

V sledovanom období klesol počet zamestna-ných osôb vo VV o 3,3 %. Pokles bol zaznamena-ný v Bratislavskom kraji (o 13,7 %) a Trnavskom kraji (o 11,1 %). Rast zamestnanosti bol najvýraznej-ší v Trenčianskom kraji (o 33,4 %) a v Prešovskom kraji (o 32,8 %). Aj napriek tomu, že v Bratislavskom kraji klesla zamestnanosť v oblasti VV, pracovalo tu najviac osôb (47,6 %).

V oblastiach prírodných, technických, lekárskych a farmaceutických, spoločenských a humanitných vied pracovalo najviac zamestnancov v Bratislavskom kraji. Najvyššiu zamestnanosť v oblasti poľnohospo-dárskych vied mal Nitriansky kraj.



NAŠE REGIÓNY 2017

Autor publikácie:Michaela Piláriková

Grafická úprava: Kristína Vargová

Vydal: Štatistický úrad Slovenskej republikyBratislava, 2018


42


NAŠE REGIÓNY

2017

NAŠE REGIÓNY2017

ww

w.s

tati

stic

s.sk

Analyticko-propagačná publikácia, ktorá charakterizuje vývojové tendencie v re- giónoch Slovenska na základe vybraných štatistických ukazovateľov za posledných päť rokov prostredníctvom nových vizua-lizačných prvkov, grafov a krátkych analy-tických textov.

Documents

NAŠE REGIÓNY 2017 - Enviroportal.skenviroportal.sk/uploads/files/zelene_hospodarstvo/publikacie/Naseregiony2017.pdfKI Košický kraj BC PV ZI KI NI TC BL TA ... SLOVENSKO sa rozprestiera