NÁRODNÝ HLÁSNIK N O V Ľ V Y J P Í * J B > S L O V E N S K Ý I } X J I > .

Vychodí každý piatok. Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: •Národný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine

(Turiczszentmárton). Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Miloš Pietor. Hlavni spolupracovníci:

Dr. Milan Ivanka, Jozef Gregor-Tajovský, dr. August Ráth, dr- Ivan Dérer.

Majiteľ a vydavateľ: M i l o š P i e t o r a S p o l .

Predplatné: Do Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.

Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa n*Papánek,KoY&l 6 Co., kníhkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, III., ca

1 doll. 45 centov ročne.

Ročník 47. ¥ Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 30. januára 1914. Číslo 5.

Tu pravý čas! Vyjednávanie vlády s Rumunmi sa

• see neskončilo. Minulý týždeň Rumuni mali porada v Pešti, kde rokovali o tom, 6i maj á pristať na Tiszove podmienky a Či nie. Ako sa a hodnoverného prameňa dozvedáme, porada vyslovila sa proti prijatiu Tiszových podmienok. Tisia totiž sľubuje mnoho, ale bes každej záruky. Všetko len do tých čias, kým je on pri vláde. Ubezpečuje vraj Rumunov, že vláda bude dobroprajné prevádzať všetky té zákony, ktoré Rumunov dosiaľ zne­pokojovaly. Ale ns dosavádnych zlých úkonoch — menovite Apponyovských

ničoho meniť naprávať nechce. Tisza azuje teda straku na kole, a tvári sa,

koby Boh vie aké práva chcel dať Ru-unom. Poneváč si ale i v Rakúsku i

v Nemecku veľmi žiadajú priateľstvo Rumunska, musí Tisza — či chce či nechce — uspokojiť Rumunov. Aby Ru muni mnoho nepýtali, sám Ti iaa objednal proti sebe umelá oppozíciu: 25-ho janu­ára kázal Weckerlovi, aby rečnil proti Rumunom, —všetky maďarizačné spolky sohnal do Pešte, aby sa ohradily proti takému vyrovnaniu Maďarov s Rumunmi,

Ěktorom by bola supremacia, nadvláda

ďarov naštrbená. Tisna teda robí ko-diu: kráľovi oznamuje, že veď on by

všetko dal, ale Weckerle, Andrássy a ostamí šovinisti by sa zborili. Veľkí páni, tisícjutráŠi, grófi a celá tá zemianska čeliadka, ktorá zo svojej pánskej huncu-terie žije tu už od stá rokov, hucká a

búri maďarské meštianstvo proti tomu, aby sa ľud s ľudom pokonal. Akoby aj nie, veď to by znamenalo víťazstvo de­mokracie a konec braohopasníctva tých beťárov, ktorí dnes len z hazafišágu žijú.

Kým Tisza a jeho umelá oppozícia tu doma figľuje, ako oklamať kráľa i nás, za ten čas sa za hranie ou čudné, dosial neslýchané hlasy ozývajú.

Tak — na príklad — ramunský ge­nerál a bývalý minister Filipesku celkom otvorene povedal dopisovateľovi maďar­ského denníka „Az Est"-u, že medzi Rumunskom a Rakúsko Uhorskom ne­môže byt priateľstva ani ipojenstva, kým uhorskí Rumuni nedostáná všetky po­trebné praví,. Ponosy a kvilby uhorských Rumunov počuť vraj až ta ku ním, za hranice, a vnikajú im až do srdca. Jestli sa Rumunom v Uhorsku neuľaví, tak v Rumunsku' nenajde sa vlády ktorá by sa opovážila s Rakúsko Uhorskom priateľskú politiku robit. My Rumuni — vravel Filipesku — nemáme práva miešať sa do vnútorných otázok Uhorska, ale svoju zahraničnú politiku môžeme si tak pri-strúhať ako sa nám páči.

Takýmto* hlasom s našou monarchiou sa dosiaľ ani jeden balkánsky štát ne-shováral. No odkedy sa veei na Balkáne přeměnily a Turek prestal byí tým, čo bol, mladé balkánske štáty pocítily svoju veľkú silu a naša ríša pocítila nebezpe­čenstvo tejto sily. Rumunsko samé vie do boja postaviť 500 tisíc mužov. Pre ná« to teda nemôže byt ľahostajné, či týchto 500 tisíc vojakov bojuje proti

nám a či za nás. Práve takú silu vojska by sme museli i proti ním postaviť, keby sme mali vojnu s niektorou inon moc­nosťou. Znamená to teda práve jeden milion vojakov pre nás, ak bude Ru­munsko naším spojencom: pol milióna našich vojakov sa môže inam obrátit, a druhého polmiliona by nám dalo s nami spojené Rumunsko.

Neni div, že Rumunsko t *k sebave­dome hovorí, a neni div, že šovinista Tisza i proti svojej vôli začína robit pekié oči na našich domácich Rumanov.

Povráva sa, že i Nemecko nástojí na tom, aby sa uhorským Rumunom dali politické práva. V takomto posts vení síl darmo sa bude Weckerle nadúvat, darmo bude Emka a Femka protestovat! Ide tu o kožu ďaleko väčších pánov!

H rvatskn a Slavónsku už sosňali putá, aby uspokojili hrvatsko-srbský náred. Veľmi múdre! Teraz tíšia Ru­munov. Tak sa zdá, že tento oriešok je tvrdší. No akokoľvek: prelusknút ho musia.

Nás Slovákov nemá kto zastať, preto zastaňme sa sami. Rumunom dané poli­tické práva prajné budú účinkovať i na naše pomery. Veď len nemôže byt, aby v krajine boly národy rozdielno spra­vované, č o je jednému právo, to bude í druhému zdralo. Len aby sme sa my teraz svorne držali, aby sme sa samých seba nebili a neoslabovali!

P

Poslal som už predplatok? »111 'Mill")«BB»»a«ai.I!_u.-!UIIP.'aBWBBU«Ľm.'-B!

BESEDNICA. Posledný úsmev.

Z „TAsovho Denníka." Tej noci bol som v službe sa hlavnej polícii. Do pol noci bolo niečo práce. Avšak potom

nastala tichosť a pokoj. I ja som sa zavalil, aby som trochu zdriemnul.

Neviem, kolko som spal, len po istom čase poč i som klopanie na dverách.

— Kto je to? — Dozorca areätov — bolo počuí odvetn... — čo chceš? — ProBfm, pome Člen, onen vreckár Milan

. . . viete, ten, čo ho volajú .Pekný Míle" je zle. Velmi mu je zle. Ako čo viete, on máva srádnika a bo snáď, teraz zase popadla. A eäte včera večer sa mi žaloval, že sa zle cíti. Prosím vás... poďte vi let.. .

— Hneď. Chod. Bud pri ňom. Razom nech sa povolá lekár... Hneď prídem i ja . . .

Rýchle som natiahol kabát I sišiel tom dolu do väzenia.

Vo väzení sotva vidět. Teplo je ani y kúpeli. Zkalené povetrie má zadusiť človeka. Na širokej posteli, plno detvákov — vreckári a bludári. V ich stredu „Pekný Milo" vystretý na chrbte. Vyše hlavy žmurká mu väzenská lampa. On v tvári

biedy, vychudlý, velké oči má otvorené, ktoré horia. Telo sa ma ani nehne... Omakám mu čelo — má zhoref. Celý je v ohni. Nariadil som, aby ho žandári na slamníku vyniesli do dvora na čerstvý vzduch.

— čo je, chudáčik Mile? Nedaj sa bratkn... oslovil som ho veselo, aby som ho ochrabil.

On sa zahladel na mňa zrakom plným bola a úzkosti... A potom započal:

— Hla, pane, prišla hodinka. Dcst som Ba natrpel po týchto áreštoch. Spravedlivé je, aby mi už raz i Boh pojal. A, hej, presadol som i Vám i týmto Iuďom okolo mía. Málo ktorý deň, aby ma nedohnali k vám. A i musia — nemám zamest­nania. Bludár. Vždy... ale vždy mi i to vy­hadzujú: bol si, hovoria, rabom. I nikto ma nechce prijať do služby Kto by chcel mať v dome tre­stán a ? A k tomu mám eštei tá nešťastnú chorobu. Domrzel som celý svet. A nebol som práve ani taký vinný. Viete, nechže vám poviem teraz — onn krádež v sklepe Nauti a Bendža nevykonal som ja. . .

— Ako... Veď si sám priznal... — Priznal, ovšem... pane, avšak na prosbu

mojej macochy. Avšak, nech vám poviem, teraz všetko, ako bolo... Hej. . . Vy viete, že sa môj otec po druhý raz oženil. Moja macocha priviedla do domu i svojho syna. Sebevolné a rozmaznané chlapčiako. Jemu otec i matka vo všetkom voľkali a mňa držali ani toho psa na reťazi. Macocha j

mrzela sa na mňa k vôli svojmu cblapiisku a nerád ma videl ani otec následkom toho. Nedali mi ani školu dokončiť. Vybrali ma z gymnázia a prinútili ísť na remeslo. Avšak u majstra počali ma tí besni pomocníci prenasledovať a za nič po nič bíjavať, A potom i tá moja nešťastná choroba počala sa častejšie zjavovať. Každý druhý-tretí deň ma chytila. Často býval som celý krvavý, dobitý, dolámaný. Potom i majster maodohaal... kam že som sa mal tisnúť hladný i biedny, než k otcovi.

Míle zastal trochu. Vydýchol si. Ťažkou rukou utre! si znoj s čela i pokračoval.

— Hej, tak je . . . pane... moje nešťastie. Tak bolo... Vtedy sa stalo, že bola vykonaná oná krádež v sklepe Nauma Bendžu. I našli zlodeja v našom dome. Krádež vykonal Nikola macochin maznáčik. Keď pozdejšie padlo naňho, macocha ma počala prosiť, preklínať, aby som ja to vzal a a Saba Len aby Ba jej syn oslobodil. Po d?a dni mi nedala pokoja, čo mi všetko ne­sľubovala, tobôž aby sa len „proforma" (na oko) skončilo pri policii, že sa mi pozdejšie nič nestane. I ja taký biedny, chorý, domučený, aby som si ju naklonil priznal som všetko... Áno, pred pánom Djókom, pisárom na terazijskom kvarte, riekol som do zápisnici, že som ja na obed vošiel do sklepu, že tam nebolo nikoh), že som vtedy odbil stolík i ukradol som utržený peniaz...

— Môj chudáčik...

Stra sa 2

Zbadali ste pri deťoch, že im treba jednu a tú istá vec stokrát denne připomínat a opakovat, aby si to zapamätaly a dla našej rad? robily. Každá matka to zkusila, že na deti treba pokři­kovat : nesmrkaj, čiapku dolu, nevieš pozdravit... atď. Konečne sa deti naučia do šatečky utierat nos, keď prídu do svetlice, snímu klobúk a slušne pozdravia. V usnohbm ohfaie ostávame deťmi až do smrti, a nestačí nám nikdy dosta­točne opakovať, pripomíaat isté vážne n^pome lutia, aby sme si ich konečne osvojili a ich aj nasledov8li,

Také pnkázanie mravnosti je i naše: nepil Stokrát ho denne čujeme, ale k srdcu si ho ani jedenkrát nepripustíme. Vysvetľujú nám naši najlepší ľudia, naši najmúdrejší lekári, duchovní otcovia a spisovatelia, aká otrava dule je iv jedinej jednej kvapke opojného nápoja. Nuža tey púšťame to všetko popri uchu, a ako nepo­slušné decko robíme dla svojej nevedomej hlavy ďalej, pijeme dla svojho mrzkého zvyku ďalej.

Politika je velká vec, a o naše občianske a národnostné práva sa musíme starat, ak chceme ako Slováci žit a nechceme byt len tma na pohnojenie role aúseia. Ale základom všetkého nášho preporodu je odrieknutie sa pijatiky. Keď dieta kňaz krstí, a ono vstupuje do chrámu, stáva sa kresťanom, vtedy Ba ho kňaz opy tuje: odriekaá-li sa satanaäa a pokušení jeho? Na to odpovie krstná matka za nemluvňa: áno, od­riekam I Kto chce byt pravým čestným dobrým Slovákom, kto chce vstúpit medzi Božích bojov­níkov za pravdu, právo a správe ilnost, toho sa spytujeme: odriekaš-li Ba satanáäa alkoholu? Jestli áno, vstúp bratu náš do chrámu Pane, kde slúžime najvyššej poznanej pravde bez tohoto prítažkn.

Všetka slovenská neresť, i chudoba, i za­ostalost vo vzdelanosti i politická poďriadenost pochádza z pijatiky. Najstrašnejšie choroby Ba najväčšmi šíria pomocou pitia. Už sama tá okolnost, že nevieš pokom piješ z pohára v krčme, nevieš čia nakazená Blina je na poháre nalepená a nevieš, či miesto rozkoše amrt ne­piješ z toho pohára už tá okulnosí by nás mala zdržať od pitia. Strašné choroby sa prenášajú a chytajú pomocou dotyku, a najnebezpečnejšia je slina. Krém toho lekári dokázali, že človek, ktorý BÍ vypil, ten sa lahšie nakazí, skorej do­stane tú nemoc, ako ten, čo nepije, celkom triezvy človek.

Pozrite na vaše deti! Koľko je medzi nimi žobrákov! Kolko blbých, hluchonemých, kolko nedochůdčat To všetko BÚ následky ožralstva rodičov. Nechcel BÍ opustit pol litra pálenky, nuž Boh dopustil na teba trest. A keď vieme, ze ten prísny Pán neba i zeme do štvrtého až Biedmeho pokolenia tresce, prečo ho pokúšame a prečo vyvolávame jeho hnev na sprostú a spurnú hlavu našu?

Nepil Či by ti nebolo milšie mať zdrav

— Áno... pane... Tak sa stalo v skutoč­nosti. Vtedy na kvarte žiadali, aby som vyznal i to, kam som podel peniaze. Ja som im nevedel poved t, lebo Bom ich nevzal. I vtedy ma žan­dári bili — že sa nechcem ku všetkému priznať. Tak to bolo, pane... Za mesiac ma držali v zá-tvore. Pozdejšie ma predviedli pred súd. I súd ma posúdil na — žalár. Tam aom bol za dva roky a potom ma pustili. Keď som sa navrátil domov, otec Tina schytil za šticu, špatné vytlkol i s pohlavkami vyhnal ma na ulicu. Hla, táto hrča na čele — ostala mi z toho boja... A macocha ani slovka — aby Ba ma zaujala. Ač vedela, že som jej Byna osvobodil od žalára, robila sa hluchou i slepou, ba ešte tajne naho­várala otca, aby ma na žiaden pád neprijal do domu. Ja som vtedy, ako čo viete, šiel sa po­nevierať. Pre tú moju chorobu tri razy ste ma poslali do nemocnici. Prichádzal som zo zá-tvoru do zátvoru. I tu i Niši i v Kragnjevň i v Sabci. Nič 8om neprevinil. Ale, vraj, nemám zamestnania. Pod večným podozrením či ne­kradnem, lebo som b i — v tresnici.

I zase si trochu oddýchol a nadpriadol: — A nech vám rieknem... pane... v za­

sa len zlému učia. Tam sa zatvárajú po osemdesiat do izby. V tých izbách je opravdivé nešťastie. Tu Ba kochajú a všelijaká nehanebnosť

Éše. Nech vám ešte poviem... Aby ste ve­l í . . . Beda tomu, ktorý ta príde. Tam sa ka-

WÄBODKÝ EĽLÁSNIK

múdre, pekné deti? Veď 8 chorým dieťaťom je trápenia, a krivda na ňom spáchaná, musí denne vyCItat otcovi: vidíš ma? Keby si nebol pil, nebolo by sa toto stalo I

Té veliké výhody zdržanlivosti preto nevidíme, lebo sme ešte nedoc;eliíi toho, aby sme Ba hro­madne zdržali, všetci, odriekli pitia vôbec. Nič nepit! To musí byt našim cieloml Keď všetci prestaneme nuž uvidíte, aká krásna a radostná vec je: byt celkom triezvym!

Divné, prapodivné je to s nami, že pán farár nám hlásajú: nepi, lebo opilstvo je jeden zo siedmych hlavných hriechov, tedy dla náboženstva je to tak ťažký hriech, že si peklo zaň zasluhu­jeme. Doktori nám hlásajú: nepi, lebo o zdravie, ba o život prídeš. Naši národní vodcovia nám píšu: nepi, lebo zo Slováka bnde vždy len pltník, šichník, nádenník, otrok, dokial už raz nepre­stane pit. Náš vlastný rozum a naša zkúsenoat nám hovorí: nepi, lebo veď si sa už neraz po-pálil a oškodil, že BÍ sa napil A divné, prapo­divné, toto všetko nám nepomáha, a pijeme ďalej. Prečo? Sme takí mizerní, zbabelí, bez všetkej mravnej Bily, že sa nevieme vzchopit a posbierat ani na tolko, aby sme Ba toho smradu, tej pá­lenky zriekli? Nadzaj sme toho nie schopní?

Ja verím, ie premôžeme svojho najväčšieho nepriateľa: alkohol, ja verím, že sme my nie zatvrdliví korheli, ktorým už pomoci niet a treba im len umrčiu truhlu hotovať, ja verím, že Brne my len deti, ktorým treba denne stokrát při­pomenut: nepi ľ Treba mu ruku chytit, keď siaha po pohári a zakričat: nepi!

Neprestaneme presviedčat všetkých našich rodákov dobrej vôle: čítajte o škodlivých ná­sledkoch pitia, dávajte dobrý príklad v svojej rodine I Vy ktorých osvietil Duch svatý a došli ste k rozumu, že už nepijete, presviedčajte, poúčajte svojich najbližších. A všetci, všetci moji bratia vyhýbajme príležitosti, chráňme sa krčmy ako ohňa, a Boh dá, že budú Slováci dávat ďalej príklad druhým národom, ako možno urobit naraz veliký krok napred na ceste k dokonalosti.

ČO NOVÉHO DOMA? Nebojsa ! Takto sa volajú nové válečné

lode, čo nosia na sebe vyše 100 kanónov a vyše 1000 námorníkov a čo nás stoja do 60 miliónov jedna. Nuž takéhoto Neboj m spúšťali 17-ho januára v Rjeke na more pri prítomnosti arci-kňažny Márie Terezie a všeliakých veľkých hod­nostárov, za rachotu mažiarov a zvukov .Gotter-halte..." — Spytujeme sa, na kieho beíaha BÚ nám této drahé lode? Veď my nemáme na mori čo hľadať, za morom nemáme krajiny a toho trochu pobrežia dalmatíoskeho nepotrebuje obrany na mori, lebo Ba ono obráni na suchu. — Za jedného Nebojsu by sme mohli mat 190 veľkých krásnych nemocníc, alebo 600 škôl, každú za stotisíc korún. U ná3 zomrelo roku

ždý deň pije a bije. Keď idú rabi do práci do mesta, oni uprosia strážnika, ktorý ich spre­vádza i kúpia si nádobu. Do nádoby spustia zaviazaný mechúr, naplnený špiritusom a na vrch nalejú vody. Keď sa navrátia do zátvoru, dozorca pozre do nádoby. V nej vidí len vodu a nedovtípi sa, že na spodku je plný mechúr. V izbe potom pečú špiritus • cukrom i robia pálenku. Tak isto priväzujú ai na holé telo i druhé veci a prinášajú do izby. Takto tajne sa donáša i cukor, káva, slanina, kibásy, dohán, i všetko ostatné... V izbe jesto všetko, čo si len žiadate. Tam sa sprevádza opravdové kup­čenie. My mladší musíme poslúchal a kryt tých starších. Ak nie — oni nás tlčú. A s nimi sú v dohovore i poniektorí zo strážnikov... Ano... Tak je . . .

Zase trochu zastal. Zamlčal sa, ťažko vzdy­chol i pokračoval:

— Prosím vás, jeeto túlavé deti, ktoré sú nevinné. Ony nerobia nikomu zlého, a-e živi i sa z almuiien, kto im čo udelí. Tak som sa. abych vám pravdu riekol, aj sám Živil. Avša' takéto deti ch>taiú po kvartech a na pravde Bo­žej tlčú. A to je hriech. Deti sú nie vinné, Že ich nemilosrdní rodičia odháňajú od Beba. A nikto sa nechce o nich postarat. Keď aa ta kéto deti doženú do zátvoru, ony sa len tu na učia, ako majú lhať a kradnúť. Bolo by potrebné,

Číslo

1911-ho 207.S03 detí niže 7-ročných; z a i* najviac nemilo ani lekára. Na 100.000 obyva­teľov pripadne len 29 lekárov. Za cenu jedntiu Nebojsu mohli by sme 9 krát toľko lekárov držat na štátne trovy. Koľko životov by títo za­chránili pre rodičov ale i pre Stát. Taký Nebojsa v prvom rade teda dlá'i, dusí svoju vlastnil krajinu. — 409.351 detí v Uhorsku nechodilo roku 1910 ho do školy len preto, lebo niet dost škôl. Štátny rozpočet na rok 1913 venoval na ludové školy 2400.000 kor. Dnes mámo 1906 štátnych Indových škôl a té stoja ročae 23 miliónov korún už i s učiteľskými platmi. Za jedného Nebojsu by Brne mohli trikrát tolko škôl udržat. — Meno má pekné tá loď, ale my sa predsa bojíme, že nám nič dobrého nedoneste.

Velké Skandále v s n e m e . 24-ho jas. stalo sa T našom sneme, čoho ešte nikdy no* bývalo. TiBza dal drábmi povyhadzoval opozício-nálnych vysaucov, medzi ktorými boli i páni gréň Andrássy a Zichy. Keď Brne za časov koa­lície my Slováci a Rumuni rečnili proti sprísneniu domácich pravidiel a upozorňovali sme Maďarov, že pletú byč na samých Beba, vysmiali sa nám. Rakovszký István odoberal nám alovo bez každej príčiny. Teraz Ba naše proroctvá splnily: prišiel na psov mráz. Gróf Andrássy BO slzami v očiach začal řečnit: „S hlbokým bôľom vlasteneckým v srdci..." ďalej nemohol. Predseda Bcôthy odňal mu slovo. Ale pán gróf je nie na to na­vyknutý, nuž rečnil ďalej: ,3 hlbokým bôľom atď..." Takto započal asi štyri razy. Nato predseda — bôľ sem, bôl tam — poslal ni Andrássy ho drábov a tí ho vyhodili von. Hejl pane grófel vtedy Vás srdce nebolelo, keď ste nás Vy takto nemilosrdne utláčali? Boh je nlo náhlivý, ale pamätlivý!

wmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm

ÉO NOVÉHO VO SVETE? Z á k o n p r o t i p i t i u v Kúsku. HOBO-

daratvenný sovet začal rokovat proti zákonne] osnove proti pitiu, prijaté tretou dumou. Gr. Witte v ďalšej reči hovoril, že národ piati aa monopolnú pálenku vyše miliardy, kdeilo na osvetu národa sa vydáva 160 miliónov. Za 10 rokov stúpily príjmy monopolu o pol miliardy, čím bola nahromadená veľká hotovost, ktorá je určená hlavne na obranu zeme, preto nesmie ale byt podporovaná korheľstvom. Ministerský predseda a minister firmcií Kokovcev odpo­vedal, že na účel monopolu sa nezabúda a i ďalej je podporovaný. Potreba pálenky v po­sledných rokoch nepostúpila. Príjmy od mono­polu závisí nielen na vstúpení ceny pálenky, ale i na snížení výrobných nákladov technickým zdokonaleným.

Srbsko B veľkým chvatom usiluje Ba uspo-riadat čo vojna pokazila. Ministerstvo pravosúdia rozkázalo všetkým súdom v novom kraji, aby porobily pozemné V"ihT' nre víetky nenibmitel-

aby ea ich saujal niekto. Hriech je, aby sa tak mučily a trpěly...

Dych Milanov Btával sa vždy ťažší a ťažší. I bias mu slábnul viac a viac. Avšak tichšie nadviazal:

— Keď zomrem, prosím váB pokorne, ne­oznamujte ničoho otcovi, Jemu by to bola hanba. Lňto mi je, že by sa mu rúhali pre mňa, že Bom takto v zátvore dokončil... Potom, proiím vás pokorne, nepíšte do novín, že som bol v zátvore. Vy viete, že mám sestru, vylanú za sekretárom v ministerstve, ona by sa hanbila a ostíchala pre mňa. A potom, vďaka i vám. Vy ste ma pekne prijímali. Nedovolili ste, aby ma bili... Dva razy ste ma zbavili zátvoru...

I hlas mu zcela vypovedal služba Oči sú mu plné sĺz. Hlava mu odvislá na poduíku. Dal mi rukou znak, aby som prišiel k nemu. Chytil ma za ruku — že y^ pobozká. Usmial sa. I vydýchol tak ľahko, ako vtáčik.

Dozorca i žandári oveBili hlavy. Nikto nič nehovorí Mňa pojala žalost i zármutok. Zora už hodne zarnmenila oblohu. Pekné, vonné má­jové ráno. Neďaleko, v kaviarni Pešíkovej hrá muzika. Veselí šnhajci vypreválxajú — majáles. S velkého trhu počuť škrípanie sedliackjch vo­zov i krik predavačov.

_ ôtslo 5 MAHODNÝ HLÁSNIK Strana 3

•out! a značily majiteľov i každú premenu. — V Belehrade v ulici kňaza Miehala idú poB'aviť nový palác pre íárbakú Akadémia uaak. Budova má stavať český podujímateľ Blecha ES 1 million 390 tisíc dinárov. — Srbská železničná správa po této dni prevzala 20 lokomotívov a nieioľko vagónov, objednaných v Nemecka. Lokomotívy tá vraj velmi dobré. — Vojenskému ministerstm povolené je 640 tisfc dinárov sa 120 tisfc opánok (krpcov) objednaných pre srbské vojsko. — Po této dni očakávajú z Francúzaka 100 tisfc pušiek, objednaných pre srbské vojsko. Pušky sú až na ceste do Solúua. — Z Norvéžska došla vojenská komissia studovat srbskú organizácia vojenskú. — Kňažná Elena, dcéra kráľa Petra, vydatá za Ivanom Konštantinovičom, ruským velkniežatom, synom Konštantína Konštentinoviča porodila syna. Velká radost nastala v Srbsko, kde majú kňažnú Klena velmi radi. Krá! Peter daroval 10 tisíc dinárov belehradskému chudobincu a kňažná Elena 5000 frankov belehradskému Birotíncu. Následník trónu Alexander odcestoval do Petro­hradu na krstenie. Povráva sa ale, že išiel sa i zasnúbiť • ruskou princeznou.

.

D0F1S Sobotište, 23 januára.

Ako milo padne vedet každému národovcovi, že i náš slovenský rolník vzmáha sa na intelli­gence dacha a dokazuje to dopismi v naších časopisoch, tak žial musí spôsobil jeho povrch-nOBt, akú i „ml tdý rolník" v 2-hom čísle tohoto časopisu dok zal. Jeho dáta o podbrančskej škole sú falošné a tak pravde nezodpovedajúce.

V škole na Podbraači behom tohoto školského roku nebol ešte nikto, krém predsedu školskej stolice, a tak nemohly byt predložené maďarónovi len maďarské a Slovákovi len slovenské knižky. A poneváč cudzí človek školu nenavštívil vôbec, ba ani sám „mladý rolník", — odkial vzal tie dáta o knižkách?! Naše pre evanjelické ľudové školy písané čítanky všetky vykázali z našich škôl a aby dietky bez nej neostaly, zaopatrili ame im inú! To vie dobre i .mladý rolník", ktorého deti túže školu navštevujú.

Slovenský nápis E v. škola dávno pred rokmi bol zoškrabaný pri assistencii tehdajšieho notára • tak sa mi zdá i žandárov. Dnes, dľa Apponyov-akého zákona, vyvesený je na školskej budove dvojrečový nápis, a dolinári — vďaka Bohu — sú i po dnes dobrými Slovákmi, medzi ktorých Ba iste i „mladý rolník" počituje.

Na základe verejného obviňovania „mladého rolníka" išiel s >m hneď vec vyšetřit a presvedčil •om sa, že dáta jeho sú nepravdivé. Tolko ná­rodnej povědomosti ako „on", mám zaiste i ja. Na budúce nech sa osobne presvedčí a z „po­vedala povedala" prameňov nech nečerpá.

Miloš Bcblavý, firár a predseda.

Právny radca. M. 8. v Ľ. K. Spytujete BB, či je obligator

platný, keď je len pred dlžníkom čítaný, pred dvoma svedkami ale nie?

Obligator je i vtedy platný, keď ho i len sám dliník podpísal. Leu to je potom otázka, či je dliník statočný človek, či keď príde na platenie, neodtají svoj podpis, alebo že on síce podpísal obligator, ale peňazí nedostal. Svedkovia sú zato potrebný, aby sa lahšie dalo dokázat, čo je V obligator! napísané. Ináče i znalec písma môie dokazovat, že podpis je pravý; potom súd Vám dá přísahat, či ste peniaze ocitali dlžníkovi do ruky a či bol obligator dlžníkovi prečítaný. Ak máte iných svedkov (ženu, deti) ktoré boli pri tom, keď dlžník obligator podpisoval, dajte tých vypočuť.

Kto požičiava niekomu peniaze na obligator, nech celý obligator i pred dlžníkom i pred dvoma svědky prečíta, i peniaze pred nimi nech očíta a že sa to všetko takto i stalo, to nech sa na konci obligátora osobitne spomenie.

J. S. v M. Váš brat testamentom poručil žene celý B voj nadobudnutý majetok, poneváč detí nemal. Matka Vaša ale ešte žije, tá ničoho po ňom nezdědila. Žena Vášho brata sa teraz znova vydala a Vašej matke ničoho dat nechce. Váš brat, keď testament robil, bol „zaviaty" tojest porazený. Spytujete sa, či žena Vášho nebohého brata musí dat z bratovho majetku niečo nazpät a či musí Vašu matku opatrovat?

Treba robit rozdiel medzi nadobudnutým a medzi rodičovským majetkom. Rodičovský ma­jetok, keď niet detí, vráti Ba nazpät na rodičov, alebo starých rodičov, bratov, alebo bratancov. Nadobudnutý majetok, keď niet detí, dostane manželka; keď ale manželka zomrela prv než jej muž a niet detí, 'ak polovica ide manželovým rodičom, polovica maužeSkynym rodičom. Keď muž svoj rodičovský majetok testamentom poručil žene, táto musí dat povinovatá čiastku rodičom, alebo starým rodičom mužovým. Bratom a bra-tancom mužovým nie. Keď muž testamentom poručil žeue svoj nadobudnutý majetok, vtedy žena nemusí nikomu z toho majetku ničoho dat. Na opateru Vašej matky musí ale i ona tolko připlácat, koľko by bol býval i Váš nebohý brat povinný platiť, ks'jy bol žil.

Testament si dajte odpísať a ukážte ho advo­kátovi, ten Vám p me, či je dobre vystavený a či nie. či bol brat pri zdravom rozume keď testament robil, to by len lekár a svedkovia vedeli povedať.

Mimilého roku predalo sa vo Francúzsku 3,002.518 balíkov karát na hranie.

Obyvateľstvo v Nemecku vzrástlo od roku 1881-ho o B8%-ov vo Francúzsku len o 8°/0-ov.

Prieplavov a vodných ciest hodnota v krá-! ľovstve sv. Štefana činí "41,727.856 korún v Ra-I kúsku 339,53 .986 korún.

Len okolo nás hrobová tichost. Pozrei som na mŕtveho Mílu. Mladý, pekný, ani vymalovaný. Velké, čierne oči otvorené. Dívajú sa hore do neba, jediná záklona Milova, kde nebude ani preháňania, ani opovrhovania, i kde Ba v tomto okamihu jeho namučená duša ide představit pred Boha, toho večného sudcu. Avšak po jeho tvári ešte sa ťahá, ešte nám ostal onen jeho — posledný úsmev. Z> srbského F. M.

Dobré rady pre domácnost Terpentin. Jedna z najdôležitejších i naj­

užitočnejších tekutín v domácnosti je terpentin. Pri praní Ba velmi osvedčuje. Na 6 litrov vody vezme Ba malá lyžička terpentinu, a prádlo sa namočí ako obyčajne, po vypraní je prádlo sneho­biele. Výborným prostriedkom k dodávaniu lesku lakovej kož< je terpentínový lieh. I staré ošúchané remene, kufríky a tomu podobné veci, po vyšú­chaní týmže, sú omnoho krajšie. Voskované plátno •a leikne a dobre vyčistí keď ho vyšúchame handričkou namočenou v terpentine. — Škvrny • farby odstránime s látky terpentinovým liehom. Debrú politúru si pripra íme, keď smiešame 2 diely olivového oleja a 1 diel ter jentinu. Týmto šúchajúc nábytok sa špina s neho odstráni a do­stane krásny lesk. I proti molom je dobrý, treba ho do truhly a kasue na kvapkat i handričky Hoa navlažené medzi odložené šatstvo vložit. I

myši ho neznesú, len treba do dier handričky zastrčiť a občas ich terpeatinom, navlažit. — Keď sú ruky od ovocia alebo č stenia zemiakov za špinené, treba ich tiež handričkov a terpanticom vyšúchať, potom umyť a škvrny celkom zmiznú. I škvrny B mramoru keď sa ním dobre vyšúchajú zmiznú. Na spáleniny účinkuje terpentin hojivé, treba opáleninu hued ním potret.

Atramentové škvrny s prádla vyčistíme na­sledovne: rozpustíme v troške vody 1 diel ka­mencového prášku a 3 diely vinnej kyseliny, omočíme v tejto smiešsnine handričku a šucbáme ňou zašpinenú látku kým flak nezmizne. Ta-to odstránime i hrdza B plátna. Ak sú flaky atra­mentové nie velmi zastaralé nuž odstránia sa í keď ich vypereme v odvarku bielej fazule, alebo ich posypeme soľou, pomáč&me citrónovou šťavou a vystavíme slnečným lúčom, toto opätujeme kým škvrny nezmiznú, zvlášť hrdza sa týmto Bpôsobom dobre odstráni.

-

amodralát i dámske

ve prospech atice Školské,

vzorky zasílá franko, továrna na sukna

VHUMPQLCI

SLOVANSKY PREHĽAD. Vladivostok — nezamrzávajúci pr i­

stav. Pre Rusko prichodí dôležitá zpráva z prednej jeho stráže výcho do-asi jakej k Tichému oceánu z Vladivostoku. Podarilo Ba zabezpečit slobodnú cestu loďou do prístavu cez celú zimn. Za predsedníctva veliteľa válečného sibírskeho loďstva admirála Stecenka, bola tam porada o prácach ladokolov cez tento rok, aby za pri­spenia všetkých miestnych súčastnených správ udržané bolo spojenie prístavu B morom. Ide o válečné i o obchodné lode. Hlavná úloha pri­padne Iadokolu „Nadježdej" a dvom výpomoc-ným lodam drtiacim ľadové kry. Námorné mi­nisterstvo schválilo návrhy, meBto a tamejšie obchodné ruské kraby vítajú tiež toto rozhod­nutie.

Na postavenie Gogolovho p o m n í k a v Pol tave sos3ieralo sa už vyše 30 tiaíc rublov. Teraz Ba začne s prácami, aby bol pomník na jaseň už postavený.

Popis luiiu v nových dobytých úze­miach Bulharska . Popisom ladu, ktorý previedly vojenské úrsdy v nových dobytých zemiach, sa zistilo, že v bulharskej Thracii po'ef všetkého obyvateľstva obnáša 494.190 osôb, medzi nima 225.000 osôb pohlavia muž­ského V bulharskej Macedonii počet celého obyvateľstva zistený bol oa 175.070 osôb, meďí nima 42 500 mužov. Počet obyvateľov v okrese svilenskom obnáša 33.150 osôb, medzi nimi 4000 mužov.

Slovinské jub i leum. Slovinská škola u sv. Jakuba v Terste, ktorú vydržuje spolok sv. Gyrilla a Methoda, oslávi svoje 25 ročné trvanie. Taliani nechcú tu dopriať obecných škôl a tak nezbývá Slovincom, než touto cestou Ba bránit

Nové dievčenské školy v Novom Srbsku. V Niši zakladá bývalá správkyňa dievčenského ústavu na Cetyni Mertvaje diev­čenský srbský vychovávací ústav. V Skoplji za­ložená bola štátna gazdinská a dievčenská prie­myslová škola.

Rusko a Čierna H o r a . Belehradské noviny donášajú zprávu z Cetyne, že je na Čiernej Hore nespokojnosť 8 cbladným chovaním sa Rusta. Rusko prestalo platit dávno zvyklú sumu 17a mil. dinárov na černohorské vojsko a i obilia, potraviny a odev, ktoré boly do ne­dávna dodávané m Čiernu Horu, teraz neposie­lajú. Príčiny tohoto obratu hladajú v zatvorení dievčenského inštitútu, ktorý bol pod ruským dozorom od r. 1869 a mimo toho v tom, že Čierna Hora vypovedala Turecku vojnu bez predchodzieho oznámenia svojho rozhodnutia Rusku. Velký podiel na zmene ruskej politiky má dosial udržované protisrbské smýsľanie, kto­rému však ter-ijsia skupština černohorská za­staví ďalší vývoj.

K prenasledovaniu Pol iakov. V By-toni v r ruskom Sliezsku, odsúdený bol vojen­ským súdom polský vojak Goezol na tri mesiace a dva týždne do väzenia, lebo mimo služby proti zákazu hovoril po polsky, pri čom ho dostihol poddôstojník a tadal ho.

Zo s lovanského Triestu. Slovanská Cit&luica, Česká Beseda, Dalmatinski Skap, Srpka Citaonice a Hrvatko družstvo „Strosa-mayer" v Trieste, malý dňa 17. t m. v Ná­rodnom Dome reprezentačný slovanský plea.

VSesokolský slet v P e t r o h r a d e . Srb­ský sokolský svaz uzavrel v najväčšom počte sa fúčastaic všesokolského sletu v Petrohrade.

Uznanie Čecha v cudzine. „Riečski novi list" oznamuje z Hu varu: V minulých dňoch bol odtial preložený do Zadru lesník Cech Dr. S.obods, ktorý pokračovaní n svojim, ako i záslužnou prácou menovite v sokole získal si všeobecnú sympatiu. Pred odchodom do Zadru usporiadal mu „Sokol* večierok, na ktorom mnoho ludu pozdravilo nadšene p. Svobodu vý-krikami „žiyio" „živijeli CeBi".

imillllllll!lll!IIJI!|lillllll!ll!|[ttmi

Odporúčame našim rodinám

KOLÍNSKO CIGOBKU

Strana 4 I í A B O D N Ý H T Í Á S N I K Číslo

SOCIÁLNY A ŠKOLSKÝ OBZOR. Bieda medzi robotníctvom. Neblahé

hospodárske pomery ukazujú ich Škodlivé ná­sledky hlavne pri stavebníckom priemysle. Od­kedy peniaze zdražely a odkedy naBtala válečná neistota, ledia prestali stávat domy. Následok bol, že murári a stavební robotníci ostali bei práce. Akú to znamená bieda, to si ľahko pred­stavíme, keď si povážime, že minulého roku v Pešti týždenne o 18 tisíc 355 murárov menej pracovalo, ako predošlého roku. To znamená, že si pracovný lud týždenne o 140 tisíc korún menej zarobil. Biedu robotníkov pocíti každý druhý stav, aj rolník, i remeselník.

Ú m r t n o s t d e t í v Rusku. V Kúsku stále viac a viac sa ukazuje úmrtnost detí, ktorá je trikrát väčšia ako v západných kra­jinách. Príčina toho je nedostatok lekárov a najmä nedostatok porodných báb na dedinách, Teraz sa utvoril pod predsedníctvom cárevny (cisárovnej) velký ženský spolok, ktorého úlohou bude vychovat čím viac báb a porodných i detských lekárov. Úmrtnost djjtf je aj u nás Slovákov velká. My síce máme dosť lekárov, aj babičiek. Zato je však nevědomost a nevzdě­lanost aj u nás velká, a toto sú najväčší ne­priatelia zdravia. Slovenský feminizmus, žen skos*', mal by ísť do dedín, medzi lud v. prednášať o zdravovědě, čistote a zdravotníctve.

O žene roľníckej má pekaý článok v Ženskom obzore p. Joz, Sýkora. Uvádza v ňom, že by Ba intelligence ženy malý viacej stará* o rolničky, poúčať ich, prednášat im Táto rada pasuje hlavne na naše pomery. Slovenská rol­nička žena je ešte veími zaostalá, málo číta, o organizácii ani reči. O racionelnom, rozumnom gazdovaní, o vychovovede, o zdravotníctve nikdy nič nepočula. Alebo, keď pocnh, nazdá sa, že je to len paráda. To je všas velký omyl. Osvietil rolničku ženu: to neci je úlohou slovenských feministiek, žien. Poučná prednáška o hygiene, organizačná činnost na dedine viac osoží ná­rodu, ako diletantské literárenie a filozofovanie.

Roľnícka škola. — Chov slepic n a poli. —

Istý nemecký statkár píše o tomto velmi zaujímavo: Už dávno som premýšlal, ako by som chov slepím výnosneším učinil. Započal som že som slepice vyviezol na pole. Pohla ma k tomu okolnost, že na jar od mája počínajúc, na­chádza sa na poliach a lúkách moc hmyzu, S.useníc, ať!.. ktoré rastlinám len škodia; ďalej že počas žatvy mnohé zrnko a moc pleve na poli ležaf ostane a za pluhom mnohý červík Ba objaví. A tu som si pomyslel, žs by to bolo dobrou potravou pre slepice. Susedia sa mi najprv posmievali, ale to ma neodstrašilo. Dobre som vedel, že ťažko bude slepice na pole vy­vezené, večer zase sohnat do vozov. Honením a chytaním sa velmi poplašia. Umienil som si, že nechám časť kurčat vo voze vyliahnút a k tomu zakúpil som starý dopravný vozík. Vyliahlo sa aBi 70 kurčiat, ktoré oBtaly vo vozo a tam sa krmily. Za pekného počasia otvoril som voz, Btaré slepice vyviedly kurčatá von a večer ich priviedly zase nazad do kurníka. Výíhod a vchod som urobil na vozík pohodlným. Keď drůbež po viac týždňov vo velkej záhrade pri­vykla sa k vozn, nechal som tento vyviesť na pastviště a pozdejšie na jatelište. Čo chvíla však přiletěly vrany, obklopily voz a odniesly zopár kureniec Preto bolo treba dať pozor. Dozor tento sa však pri 70-tich kurencoch ne­vyplatil a preto som nasledujúceho roku zariadil ešte jeden a k tomu o vela väčší voz, ktorý moji sluhovia nazvali slepačou poštou. Všetky kurence netreba nechať vyliahnút na voze a možno k zdomácnělým přidat aj iné i té sa naučia s nimi chodit a privyknú sa k vozu. Až po žne dopravovali sme vez každé ráno lebo na jatelište, lebo na brambořiště, alebo na pa­sienku, atd. Kurčatá pekne proBpievaly, sami BÍ hladaly potravu. Počas žatvy dopravili Brne

Rakúsko Uhorský korunný princ Rudolf. (E 25-ročnému smrtnému dňu.)

Dňa 30. januára minulo dvadsaťpäť rokov, čo Rakúsko-Uhorska korunný princ Rudolf jediný syn cisára Fraňa Jozefa a cisárovny Elizabety vo svojom poľovníckom zámku v Meyerlingu pri Badene zrazu tragickým spô sobom o život prišiel. Narodil sa 21. augusta r. 1868 vo Vi dni a mal velmi prísnu výchovu, ktorú mu až ne­skoršie oblahčili. Požíval víestrané vyučovanie učil sa skoro všetky reči potrebné v jeho budúcej ríše a jeho vojenskej vede. Boku 1870 bol 2a generálmajora, ko-mandanta divízie infanterie v Prahe a vo Viedni, r. 1888 za poľného podmar.'aĽ, generálinšpektora infanterie a admirála vymenovaný. Oženil sa 10. mája 1881 s arci-kňažoou Štefániou, dcérou belgického kráfa. Dňa 2. septembra 1883. narodila sa mu dcéra, kňažná Eliiabeta, ktorá sa r. 1902 vydala za knieža Ottu Windisch Grätz.

voz na strnisko a tu nastaly pre kurčatá pravé hody, hostina. Pri oraní šly za pluhom a sbie-raly červy. Tak to šlo až do novembra, keď sa dobisrala repa a zemiaky, až konečne na zimu privie-li sme voz do dvora. Presťahovali sme drůbež do kurníka, tam sme ich ponechali 2—3 dni, a potom pustili sme ich do dvora. To sa im nepáčilo, ale sa zvykly. V zime bola drůbež v teplom kurníku a niesla velmi chutné vajcia. Kapány sa lahko daly vykŕmiť a predali sme ich nad obyčaj dobre, lebo India tvrdili, že majú o veľa lepšiu chuť, ako drůbež na dvore vychovaná. V nasledujúcom roku dal som vystaviť druhý nový voz, který som ešte lepšie zariadil, ako predtým. Zmestí sa v ňom 200 slepic. Teraz mám štyri takéto vozy s 800 Blepicami a dozor vedie osobjtaý Bluha. Kaž­dému odporúčam slepice vyviezť na pole. Chov drúbože sa stane výnosnejším, hmyz ubudne, plev a mnohé zapomenuté zrniečko sa zúžitkuje. Spolky, ktoré zaoberajú sa s pestovaním drů­beže, malv by si tanto nový spôsob všimnúť

1 (Dľa „Svět Venkova".)

CHfRNIR. Bolastná z t r á t a stihla hlavného inžiniera

Jozefa Botnágla známeho neúnavného predsedu Ceskoslovanskej Jednoty a člena mestskej rady král. hlavného mesta Prahy. Dňa 22. t. m. zo­mrela mu matka pani Antonia Rotnáglová, manželka majiteľa realit v Téšanech pri Brne. Zomrela po krátkej nemoci v 60. roku života svojho. Žial syna nech ulaví úprimná sústrasť početných jeho ctitelov a priateľov. — Miesto rozosielania zvláštneho oznámenia venoval p. hl. inženier 50 korún v prospech Ceskoslovanskej Jednoty.

Smrt . Dňa 25. januára umrela Emilia Ma­tula rod. Sipia po dlhšej ťažkej chorobe v 54. roku života v tešínskej nemocnici. Telesné pozo­statky prevezené holy do Martina i v utorok popoludní pri velkej účasti obecenstva uložené do matky zeme. Večná jej pamäti

Svadba. Slečna Elenka Äbbafy a Ján Bienik, ev. farár, Blávili svoj sňatok dňa 27. januára v Kysáči. Blahoželáme.

P e k n ý p r í k l a d p o r o z u m e n i a pre hes „Slovenská mládež na české školy" podalo ot. čianstvo v Lipt. Sv. Mikuláši, kde starosťou pan Marienky Lackovej, manželky továrníka, sobr sa k tomu cielu K 106*—, ďalej medzi Slovák v Nadlaku sobralo Ba pričinením p. účtovní! Uroša Boora K 308*—. Všetkým darcom vzdáv Česko slovanská Jednota srdečnú vďaku.

D n a 2-ho febr. r i a d i Živena spolc Slovenských ž ien BESEDU vo velí dvora je domu. Programm: Slovenské piet harm. B). Bulla prednesie miešaný sbor. Pre náška, Svet. Hurbana Vajanského. Ženský dva spev od Neumanna. Zlodej, dráma v 1 dejsfr. od dr. J. Štolbu. Osoby: Karas, majitel domu Julia jeho žena. Zlodej. Matka zlodějova, hradník u Karasa. Sluha. — Deklamácia, sle Anna Gašpariková. Ägar, báseň od Hviezdoslav sdramatisoval BI. Bulla. Osoby: Jehova, Abraham Sára, Agar a Izmael. Po divadle ta sečná zábav Začiatok o 8. hodine večer.

Divadlo. Sučianska ev. mládež usporia dňa 1. februára 1914 v miestnoatifcch V. Rose felrfa divadelné predstavenie. Hrať 3a bude. Pán Tomáš alebo Či ma wá nikto nepotnát Veselohra v 1 dejstve od Alexandra Fredra. Žatým: Kamenný chodníček. Veselohra ao spe-vami v 3 dejstvách od Fr. Urbánka Začiatok o pol 8. hodine večer. Po divadle tanečná zá­bava. Vstupné na zábavu pre mužských 1 kor. Čistý osoh pripojí sa ku organovej sbierke. Pre­platky vďačne prijmeme.

Organ, r o b o t n í c t v o v t u r č i a n s k o m Sv. M a r t i n e usporiada v sobota, 31. januára 1914, vo velkej dvorane Domu s kinematogra­fickým divadlom spojenú tanečnú aábavu. Pred­staví sa: Germinal dráma v 7. oddieloch od svetocnýrneho francúzskeho spisovatela Emila Zolu. Medzi prestávkami účinkuje robotn. spe­vácky sbor pod vedením súdruha Karola Nováka. Po divadle nasleduje tanečná zábava až do rána. Svetová pošta. — Hudba: Conka. Začiatok di­vadla presne o &. hodine večer. Preplatky sa vďačne prijmú a v „Rob. Nov." potvrdia. Čistý osoh upotrebí sa v prospech robotníkov bez práce sa nachádzajúcich.

Š tá tne podpory. Minister vnútra na mestá s magistrátom pre r. 1914 povolil 2 miliony korún ba štátne podpory. Našim mestám: Prešporok 54000; Štiavnica a Bela 20.000. >:testám b?z magistrátov: Baňskábystrica 16.000; Prešov 14; Trnave 12.000; Igló, Kremnica, Nitra, Trenčín 10.000; Levoča, Zvolen 8000; Ružomberok 7.000; Bardijov, Lučenec, Skalica, Levice 5000; Pezinok, Brezno, Dobšina, Krupina, Modra, Rsvúca, Poprad, Rožňava 4000 korún. Zvedaví sme, ako si mestá této podpory po­delia?

Smrt . Pav< j Kochanovský, král. verejný notár, zomrel dňa 21. januára v 69. roku života v N0V003 Meste nad Váhom.

Cárova r o d i n a vydá sa v marci na Krymy kde sa srirží do konca júna, na čo pobudne v Petrohrade a zase príde na Krym. Tamejéi pobyt je v záujme uzdravenia následníka trónu.

Slovinský spolok v B e l e h r a d e bol teraz založený ako stredisko tamsjších Slovincov. Za predsedu vyvolený ja dr. Niko Županič.

B a l k á n s k a d e p u t á c i a v P e t r o h r a d e . Deputácia z Bulharska, Srbska, Rumunska a čiernej Hory položily dňa 26. januára na pomník velkokniežata Nikolaja Nikolajaviča vence.

Vysťahovalectvo, Z Brém oznamujú, že dľa štatistiky, vydanej vrchnostami, všetky paro­plavebně spoločnosti cez rok 1913 odviezly 1,338.216 cestujúcich. Toto číslo je o 50 tisíc väčšie ako posial najväčšie v roku 1907. — Spo­medzi cestujúcich padlo 118.014 na spoločnoBt .Norddeutscher Lloyda* a na lodiach Hamburg— Amerikánskej spoločnosti viezly 185.234 cestu­júcich.

Tohoročné c isárske m a n é v r e . ,N. F. Presse" oznamuje, že tohoročné cisárske manévre budú medzi 3 štýrsko-hradeckým Bborom, 5. sborom prešporským a 13. sborom záhrebským. Začnú urvým septembrom n trvať budú 3-4 dni.

Chcete maf peknú školu? Najlepšie vystaví Vám ju i na splá­

tky stavitel: M. M. HARMINC, BUDAPEST, VIL, Veres Palné u- !••

-G išlo 5 HÁBODNÝ H X Á S N I S Strana 5

Otvorenie e lektr icke j železnice pre-šporsko-viedeňskej, ktoré malo byt 25. januára, odložené je na deň 1. februára. Otvo­renie bade slávnostné za prítomnosti zástupca

f á l a , členov vlády a predstaviteľov vrchnosti. Malomocnost vo Francúzsku. V Paríži

aa táto desná choroba velmi šíri. Zistilo sa, že ju roisirnjú potkany, z ktorých je 5°/0 ňou naka­zených. Lanského rokn bolo v meste Paríži 50 malomocných, tento rok ich je už až 300. I na okolí sa už začína šíriť. Y istej obci v Bretagni je 40 a v drnhej obci blízko talianskych hraníc 60 malomocných. Minister vymenoval výbor z viacerých lekárov, ktorí Ba mujú starat o za­medzenia roziirovania sa malomocnosti.

Chlapci v lamačmi. Z Trnavy oznamujú že do obchodu Karola Vattvliku vlámali sa v noci zlodeji a odniesli ztádial, viac cenných vecí. Žandári vystopovali, že zlodeji BÚ 12-roční, do ikoly chodiaci chlapci. Títo zkaze í šuhajci aa priznali, že už dvadsaťštyri vlámaní a krá­deží spáchali. Nai'i pri nich všelijaké nástroje súce ku vlámaniu.

So smiechu býva plač. V Švajčiarsku v Sv. Morici majú velkí páni dolu vrchmi po­robené cesty, na ktorých sa na spôsob malých detí na sánkach spúšťajú. Takéto zábavy sa ale často zle končia, ked sa sane prevrhaú. Dna 27. jan. spúšťali Ba mnohí páni, ale zábavka sa smutne končila, lebo si v ten deň zlomili nohy: kňažná Erika, gróf Davenberg, a gróf Chasellot si prebil črep na hlave, Orleánsky princ Antal si zlomil nos a princa Hohenlohe Fridrichova pani Ba tiež velmi dokaličila i chýrni francúzsky spisovatel Bataille sa nebezpečne zranil a ešte i mnohí iný.

Uvítanie Nového r o k u v Moskve. Telegrafický Moskovský úrad prijal vyše 170 tisíc novoročných blahoželaní telegrafických: na Syl-vestra činilo to vyše million 54 tisíc slov, na Nový rok million 204 tisíc slov. Úrad dostal 47 tisíc rubfov. V noci na Nový rok v 16-tich velkých moskovských reštauráciách vypilo sa šampanského vína za 60 tisíc rublo?.

Zdanlivé mŕtvy. V Rusku v kozáckej dedine Karpovskaja udal sa zvláštny prípad zdanlivej smrti, ktorý i v lekárskych kruhoch budí obdiv. Kozák Churtenho náhle umrel, ked jeho smrť i dedinský ohliadač mŕtvol zistil išly ho na tretí deň pochovať. Ked truhlu s mŕtvym do hrobu spustili a už i prvé hrudy zeme na ňu sypať začaly, počujú dnu búchanie a volanie o pomoc. Mnohí z prítomných sa dali na útek, ale čo smelší, vnišli do jamy, truhlu otvorili, v ktorej sa zobudený Ghurtenko posadil. Pomohli mn z jamy a išli všetci na pripravený kar, pri čom im Ghurtenko rozprával ako zrazn zamrel a nemohol s t prebrať, vzdor tomu cítil váetko, čo sa s ním robí a vystál desné muky od stracnu.

P r e d a j bosensko -hercegovinských mar iek . Počiatkom 1. februára budú mat erárne poštové úrady na sklade tiež bos-nsko-hercego

Ívinské poštové marky. Výmena týcbio mariek za rnkfake markv nie je ale ririn^stná,

Tisloi oh valia všeobecne známy a obľúbený „JUDO krém" mast na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, i s t o t n e opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky za krátky řas skapu a patričný dostane hladkú a sviežu tvár Téglik „Juno krému" stojí K120 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objedaat tak, ked vo­pred zašlete K 2-30, za ktorý obnos dostane „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bes vše­tkých iných poštových -ýdavkov. Kdo ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostat u dr. Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

Pište teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si poaor na adravie, lebo je to náš naj­drahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť ked sa začneme hned liečiť. Kto trpí na žalúdkové bo-lasti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hned užíva „Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby přestaly heed všetky bolesti a napravily žalúdok. Cena

Meteorologická stanica na vysokom Säntise. Táto, na 2600 mt. vysokom končiari appenzellerských alpou v Švajčiarsku postavená meteorologická (pozo­rovacia stanica počasia) stanica slávi svoje 25 ročné jestvovanie. Zaujímavé je, že túto najvyššiu stanicu v celej Europe posavad ten istý manželský pár, Bommer obýva. Je to nie ľahký zástoj ktorý oni tu

vedú, obzvlášť v zime ked i za týždne sú od všetkých ľudí odlúčený.

f

•V

íupitc v jedinom v Rakúsko-Uhorsku renom. závode O A N I 8 P O R T , PRAIIA-Klamovka. Cenník č.

25. zdarma. Nádherný katalog 60 hal. Sto po-ďakovacích dopisov k dispozícii. - •••«•

PSA

fľašky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 iľašky za vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu. Dostať u dr. E u g e n a F l i t t a e r a v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).

Vezmite teda dopisnicu a pi i t e na túto adresu ešte dnes.

Dobre známa česká iunia J . KRÁTKY, továreň na hospodárske stroje v Přerove, má svojho hlav­ného zástupcu v Budapešti DENES B., V., Lipót-kôrút 16. Bližšie v inzerte.

Blahodarný účinok Pražskej domácej masti í javí sa hlavne v tom, že sa ňou pokryjú choré, pora- j nené miesta, a následkom jej antiseptického účinku chráni pred infekciou a všelijakými komplikáciami, zapáleniam atď., rýchle a bezbolestne hoji a celej e. — „Pražská domáca masť z lekárne B. Fragnera, c. a k. dvorného dodávateľa v Prahe upotrebuje sa všeobecne pre jej výtečné vlastnosti ako pravý domáci prostriedok a preto dostať ju vo všetkých lekárňach celej monarchie.

časopisu „Svět Venkova" z Chrudimi vyšlo právě číslo 4. Mimo jiné pěkné články pojednává zvláště o „zázračných" prášcích lékárníka Paraskovicha a přináší před nimi výstrahu. Jest věru na čase, aby rolnictvo všem vychvalovaným přípravkům „ku zvýšení vzrůstu dobytka" dáli jednou výhost. Kdo dosud neodebíráš časopis „Svět Venkova" z Chrudimi (Cechy) vyžádej si jej zdarma na ukázku I

Milliony vyrobiť nie je tak ľahko, ale milliony národného majetku zachránit môžeme kupovaním našich

domácich výrobkov. Takéto milliony zachraňuje každo­ročne Kolínska továreň na cigóriu, podporujúc roľníctvo a predávajúc konsumentom výrobok čisté náš. Spojac sa v poslednom čase so známymi firmami Jozef Berger v Horce a M. Buvy syn akc. spol. vo Vysokém veselí, vyšinula sa Kolínska továreň na vynikajúce miesto v slovanskom priemyselnom svete.

Zvelebeni českého ječmenářstvi věnuje český odbor zemědělské rady značnou péči. Loni byl vysláu do Německa ku studiu na semenárske pokusné stanice p. prof. Miloslav Karel z Chrudimi. Nyní své zkušenosti popisuje v posledním časopise „Světa Venkova" z Chru­dimi (Cechy). Kdo by se o to zajímal, vyžádej si číslo to na ukázku zdarma!

KNIHY A NOVINY. —g—

Zemská Průmyslová B a n k a v Bu­dapešt i , vydala toh:o roku svojim stránkam utešené slovenské vreckové kalendáriky B po­zláteným nápiBom. Je to pekný darček navšte­vujúcim stránkam ich banku.

Válka n a Balkáne. Válečné tažení Bulhar­ska, Srbska, Řecka a Cerné Hory proti Turecku. Napsal Emaauel Škatula.

Je to najdôkladnejšie dielo o balkánskej vojne v literatúre československej. Opisuje po­drobne, živo a skvelými farbami báječné vzpru-ženie Juhoslovanov a Grékov, ich obdivuhodný hrdinský bej na osvobodenie bratov zpod odve­kého tureckého jarma. Fred očima čitatelovými odohrajú sa bitky Cernohorcov, boj pri Kuma-nove, boj o Loaengrad i jeho dobytie, oblieha-

ZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, VKLADY q 1 / netto. | aaloXená živnostenskou bankou v JPralie.

BÚDA i'EST, V., Ferencz József-tér 6. (palác •GRESHAMc).

Telegrafickí adretsa: „INDUSTRIALE".

(H l — 6 6 m—«e 111—70

Úôet n u h o n k e j poitOTej sporlteľny 4. M1I0. D i e t u rakflskej poitovej spořitelny o. 106686. Ucet u bos. herc. poitovej spořitelny 6. 81*6.

Zmenáreň: V., F e r e n c z J ó z s e f - t é r 6. Filiálka v M U N K Á C L

Úcastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J B A N K Y v PBAHE je K 80.000.000 — a reaervy vyše . . . . K 20.000.000--

zúrokujeme: w ' Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papieré. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kopa a predaj cudiozemských peňazí, zvláště dol)árov, mariek a rubľov. Živé spojenie a vidieckymi ústavmi. Priame styky

so zahraničím a s Amerikou.

S*rana 6 Jí ABODHÝ H L Á S N I K Čísiel

aie Drinopolu a Bkadaru a ostatné v&íáie-menšie víťazné bitky T celej svojej hrúze a velkoleposti.

Ale Škatula neopisuje len vojenské udalosti. Oboznamuje nás podrobne a dôidadoe 3 deji­nami jednotlivých balkánských štátov (i Turecka), 8 ich obyvateľstvom, jeho zvykmi, mravmi, enosťami i necnosťami, B jeho hospodárskymi i vzdelanostnými poměrami, B ich obchodom, priemyslom, školstvom atď.

Kniha táto poučuje nás pútavým spôsobom O tom, jakú ohromnú prácu musely vynaložit drobné statiky slovanské (i Grécko) na Bal-iáne, to musely vykonat v školstve, literatúre, hospodárstve, obchode, remeslách, ako Ba pri­praviť vojensky, kým staly sa rovnocenným pro­tivníkom Turecka, kým mohly pristúpiť k osvo bodeniu ujařmených bratov. —

Ale Škatulová kuiha ,Válka balkánská* líči nám nielen skvelé stránky války: víťaané bitky, neuveriteľné hrdinstve, osvobodenie bratov po krvi, jazyku i viere zpod tureckého jarma atd. na strane slovanskej a gréckej, nielen válečné oduševnenie v Carihrade a hrdinstva zanedbanej, nedostatočne vystrojenej, často hladujúcej ture­ckej armády.

Škatulo-a kniha oboznamuje nás i s tonami války: BO strašnými mukami ranených a zonie rajúcich, 8 útrapami onemocnělých, s nákazlivými chorobami, zóriacimi vo vojskách, so životom po špitáloch, podobajúcich sa z polovice peklu či očistcu, z polovice hrobovej tichosti cintorína. Škatula oboznamuje nás B osudom pozostalých, núdzu trpiacich rodín, ktoré boly násilne pri­pravené o živitelo?, so zástupmi mrzákov a na vničov višlých ľudí, ktorí sú živým Bvedectvom, že válka je hrozným, najväčším zlom. —

Knihu napíBal pôvodca nielen na základe svojich dojmov a zkušeností, ktoré získal BÚC počas vojny pár mesiacov na Balkáne, ale po­užil k svojmu dielu i asi 70 iných diel.

Kniha má 650 strán velkého formátu, obsa­huje 371 obráíkov, 17 farbistýoh príloh a 9 máp a plánov. Za popredku poslrných 6 kor. 12 hal. alebo sa dobierku dostat ju u Kníhku­pectva P. Kompiš v Turčianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton). Cena knihy pre cudzozem sko B poštou je 7 kor 50 bal.

HOSPODÁRSKE ZPRÁVY. Nový rolnicky c u k r o v a r n a Morave

bol založený na akciovom základe 4. januára v Sokolniciach pri Brne. V cechách a na Morave majú nielen kapitalisti a špekulanti, ale i rolníci cukrovary. Novým rolnickým cukrovarom narástol pred bránami Brna mohutný český podnik a pravdepodobné je, ie príkladom jeho povstane na Morave dalších podobných rolnických podnikov. Kedy sa my Slováci zmôžeme niečomu podob­nému?

Zaujímavé číslice. Boku 1913 načítali u nás 6 millionov 200 tisíc 876 kusov rožného dobytka, teda o 169 tisíc kusov viac ako pre­došlého roku. Koni bolo 2 milliony 6019, teda tiež viac ako v predošlom roku, keď ich na­čítali o 45 tisíc menej. Ošípaných bolo 6 mil­lionov 840 tisíc 657 kusov. Predošlého roku bolo o 5C0 tisíc sviň viac. Baranov bolo tiež o 500 tisíc menej, ako predošlého roku. Z týchto číslic vys-itá, že sa stav rožného do­bytku a koni rozmnožil; naproti tomu ošípaných a baranov náramne zmenšil. Toto čochvíla ukáže svoje následky aj pri cenách.

Hospodársky p o k r o k v B r a k u . Štát­na zemědělská banka v Rusku prevádza vážnu úlohu v prospech rolnictva. Roku 1912 rozpre­dala 363 tisíc desjatín pôiy, z ktorých 341 tisíc desjatín bolo ven ivano na utvorenie malých hospodářství Zbytok predala družstvám a bankám. Pomocou štátnej banky vzniklo v posledných rokoch 220 tisíc Búkromných samostatných gaz-dovství. Pôdu kúpila prevažne od veľkostat­károv a Baškírov, ktorí sa ich pastvín radi zbavujú. Čistý zisk banky r. 1912 činil 8 mill. rubluv, a pripojili ho k rezervnému fondu. Darmo nadávajú na Rusko, tuším je tam len predsa viac kultúry, ako v našej vlasti. U nás, miesto toho, aby malých gazdov napomáhali, nútia ich neblahé pomery do Ameriky.

Majetkové pomery v stolici Baranya. Len nedávno sme písali, že 2/j i "ľ zeme ce ej beregBkej stolice má gtóf Sciónborn vo vlast Diet.e. Dnes poukážeme na pomery v zaduna akej stolici Baran)H, kde je to tiež nie o vela lepšie. V tejto stolici je zeme spolu 728 tisíc katast. jutár (bonov). Z týchto má arcikoie^a Friedrich 101 tisíc, pätikostolský bisktp 52 tisíc, knieža Schaumbuig Lippe 47 tisíc, gróf Esiterházy 22 tisíc, gróf Bťnyovský 12 tisíc a knieža Monte-nuovo 9 tisíc kat. honov. Teda 234 tisíc honov, skoro tretinu celej stolici majú veľkostatkári.

Zlé výhľady p r e v inohradníctvo. Dosial bolo u nás v Uhrách tak, že sa vypilo viac vina ako piva. Uhorské vím boly aj v cudzo íemsku velmi hladané. Vinohradníctvo však kleslo v posledných ro och. Nie v pozdnom rade je tomu príčinou i to, že sa u nás vzmáho pivo várníctvo a tým ia zdvyha konzum (spotreba) piva. Roku 1905/6 vypilo sa u nás 1 million 688 tisíc hektolitrov piva. Roku 1906/7 činil tento konzum 1 million 882 ticíc buktoli'rov, Roku 1909/10 už 2 milliony a 185 tiaíc. Roku 1910/11 ešte viac, asíce 2 milliony 706 tisíc hektolitrov! Ako vidno teda behom 5 rokov vyskočila spotreba piva o 85% ov. O toľko menej sa zase vypilo vína. Konzum piva stále stúpa. čo iste obťažuje be<tak ťažký s a t vinohradníkov.

K o í k o m á m a j e t k u Zichyovská gróf­ska r o d i n a ? G óís<a rodin* Zichy je jedni z najbohatších v krajne. Sú pánmi 279 tisíc kat jurárl Toto zodpovie v peniazoch kapitálu asi 220 tisíc millionov korún t Však, číslica taká, o ktorej si nám i len pochop ťažko utvoriť. Donáša im tento kapitál ročne skoro 10 millionov korún. Dane platia však z tohoto len 391 tisíc kcrňa! Nuž, naše dunové poriadky Ba nále'ite postaraly o to, aby Zichovci nemuseli von do Ameriky. Zichovci oblužujú i Slovákmi obydlené

kraje. Tak majú v stolici Abaujskej skoro U tisíc katastrálnych honov, v Novohrade 33 tisu honov, v Báčke 7838, v Prešporakej 12 tiiie honov. Na ostatných ich majetkoch robotuji Nemci, Maďari a Srbi. Ako vidíme velkostatek gniavi celé obyvatelstvo našej vlaBti, bes roz dielu národnosti.

Družstevný k u r s v P r a h e . U k m« písali via: ráz o tom, akú báječnú organizácii majú českí rolníci. Po celej krajine rozprestiera Ba viac ako 2000 malých úvěrných, nákupných, predajných a pomocných družstiev, ktoré si riadia Bami rolníci. Aby členovia družBtiev, hlavne &l tí, čo vedú knihy a pokladnicu, boli čím lepi vycvičení, k tomuto cielu usporiaduje tei „Ústredná Jednota Českých Hospodárskych 8 ločenstev", štvortýždenný kurz v Prahe. Od februára do 7. marca počúvať budú tam rolnd poučné prednášky, ako treba viest knihy a zápisu; ako treba zaobchodit so zmenkami, ako treba vy staviť obligator, ako vy.erá pozemková kniha, atd. atd. Hlásiť sa môže každý rolník vyše 26 ročný. Vyučovanie je bezplatné. Účastníci kurzu dostanú vysvedčenie, že BÚ schopní knihvedenia. Hla, ako sa poučujú, ako si pomáhajú českí rolnic1. I my Slováci máme už naše „Ústrední Druistvo* v Pešti. Dajme sa ta zapísať, lebi ked ono zmohutnie, bude konať u nás tú istá úlohu, ako v Cechách tÚs>trrduä Jednota."

Pamätajte Jžä a všade na slovenská iujúcu mládež!

ODKAZY REDAKCIE. Do Bobrovca: Odpovieme Vám v budúcom title. Knluica: Bezmenné dopisy neuverejňujeme. Zvol>-n: Prišlo pozde.

Odkazy administrácia. Prosba. Neposielajte na nás predplatky pre iní

časopisy a rase opačne, neposielajte iným časopisom nám patriace predplatky. Vy tým nič neusporíte, ba na­opak, lebo miesto vyplnenia osobitného šekn, musíte nám to listovné oznámit a my máme a tým mnoho práce a často i mrzutosti, ked nám to pozde alebo ne­jasne oznámite.

Viacerým. Pr é čísla tohto ročníka sú už celkom rozob ané, preto nemohli sme ich všetkým později prihláseným novým predplatiteľom odoslat.

Miestnym a okolitým predplatiteľom. Admini stricia naša nachodí sa teraz v dome p. Joz f* Fábryho obchodníka (vo dvore na zadku) a len tam, ako i v sú sednaj Spořitelní prijímajú sa predplatky. v Kníhtla čiarni už nie.

D- D., Ratková: Staré čeky č. 18863 možno eíte upotřebit. Škoda by ich bolo zahodit, lebo to nás stoj peniaze.

J. P. Svrčinoves. Vašej žiadosti sme vyhoveli, pre druhý raz ale povšimnite si hořejších riadkov. Bez ozná menia nemohli sme vedet, že otázny predplatok paM Hosp. Novinám, ktoré nie my vydávame.

BI. B. Čerevič: So zasláními 4. kor. máte zaplatení aj za knihy a predplatené do konca tohoto roku.

J . Ď., V. Slatina 138.: Poneváč ste neudali čísle domu zapísali sme predplatok druhému predplatiteľov podobného mena. <

J. Ch. Terany: Odpíšte nám zřetelné, kde máme adresovat, do Horných a či do Dolných Terian, leb vo Vašej karte oboje udávate a posledná pošta sú dl poštového soznamu Ďudince.

ZAHYNIE KAŽDÝ, či jednotlivec, či národ, ak nenapreduje, lebo veď kto nenapreduje, zaostáva. Ale tazko člo­vek napreduje vo svojom odbore bez dobrého

odborného časopisu, akým tú

.Kupecké, priemyselné a hospodárske noviny' v Turčianskom Sv. Martins.

Práve vyšlo 1. číslo piateho ročníka. Žia­dajte si hned číslo na ukážku.

f v

SPOŘITELNA UCASTINARSKY SPOLOK Akciový kapitál K 1,100.000—. Založená roku 1868. Vklady K 9,400.000 —

Gentrálka T Turčianskom 8Y. Martine. — Filiálky: T Liptovskom S T . Mikuláši, na Vrútkach a Y Štáb Tepliciach. Expozitúry: Y Sačanach, Y MosOYCiacb a Y Sloyenskoai Praľns. :-: Pridratený ÁSUY: Hriiaská spořitelní Y Hrádku.

t bankovým obchodom každého drahú a assekuruje proti ohnu, krupobitiu, nehode a na život. — Vklady zúrokujú sa čo najvýhod­nejšie. — Splatné lístky poštovej sporiteľne k bezplatnému poukazovaniu vkladov zdarma.

flíslo 5 if ARODWÝ HLASrTCK Strana 7

POZVANIE do

XVII. valného s h r o m a ž d e n i a Ľadovej banky v Novom Meste n/Váhom

účastinného spolku, More bude dňa 15. februára 191i odpoludnia

o á. hodine v miestnostiach spolkových. PREDMETY:

1. Vyvolenie predsodu pre toto valné shro­mážděme ako i d vo b uhodnovernovatelov zá­pisnice.

2. Zpráva správy a dozorného povereníctva. 8. Ustálenie sú aby ako i účtu zisku a ztráty

31. decembra 1913. a udelenie absolutoriuma. 4. Návrh na rozdelenie čistého zisku. 6. Volba predsedu, prípadne podpredseda,

hlavného správcu a dvoch výborníkov. 6. Ustálenie platu pre hlavného správcu. 7. Zmena stanov §§. 24. 30. a 58. 8. Uzavref, či sa Ludová banka v Novom

Meste n/Váhom účast spolok súčastní na Banácii .Tatry* hornohorskej bank; účastinárskeho spolku a kolkým obnosom.

9. Volné návrhy, ktoré nmjú byí v smysle stanov oznámené správe aspoň 3. dĎami pred valným shromážděním.

Dané v Novom Meste n/Váhom, dňa 26. januára 1914.

Správa.

I Založeno r. 1869.

'

KALENDÁR ZDARMA obdrží každý odběratel hospodárskeho časopisu SVĚT VENKOVA v Chrudimi (Čechy). Žiadajte ho hneď.

Inzerujte v Národnom Hlásniku«! { p

Pozor, zdarma! Peknú látku (2 metre) na blúzu, alebo žensxé laty zdarma obdržíte, ked si objednáte 5 k g . ražnej sladovej kávy len za 5 k o r ú n I Vy-plateno zasiela firma , D o b r ý H o s p o d á r ' , velkopražiareň ražnej kávy, C h r u d i m (Cechy;

P i a n a , o r g a n y a h a r m o n i a

Sre kostol, školu 1 om l a c n o M výhod­

ných podmienok dodáva

(Čechy). Dlnstr. prospekty orga­nov, cenníky armonil a pian zdarma a franko. — PoMtaveno 260 organov,

6600 harmonxi.

r i i m i j n i l H i i i | r K p n r . y v i r | f H e n . i i i l | n i H t f i t i n i • ••••••< ^ U S * * * » I » M I B B a a « l » M I B > « * i a S a » » S Í Í i S

[| Najlacnejšie sa ošatfte pekným a stálofarebntm tovarom, ktoré vo vlastnej tkaícovni vyrába

František Šrytr, v Dolnom Spáleništi 5.16/a

Í. DobrnSka (Cechy). Zvláště obdržíte rásne zefíry, lámasy, oxfordy, kri-

sety, sypkoviny, kanafasy, a i. — Vzorky zasielajú sa každému zdarma a franko. Tovar vyše 20 K franko na do­bierku s 3% slevou. Na sklade sú tiež rôzne pekné látky na dámske letné i zimné šaty acajgy na mužské obleky.

n H » | H n u m | n u i H i i | i n » n H | » m n n n

S. • ( • • B BB

H

•• li aa •a

!: ií

•• aa •a

•• • • aa s: sa ss S! Bi s: •• aa

E ••

s: i!

vÄj„'cye osvetľovacie telesá. Všade plynové žiar. svetlo bez ciev. vede­nia. Novota! Visiaca plynová žiarová lampa, horí bez tekutiny, bez knota, bez nebezpečia, spo­treba horiva na hodinu 1—2 haliere pri 60—120 sviesovom osvetlení. Stenové lampy od 13 kor vyše. Prospekty o všetkých moderných osvetľo­vacích spôsoboch zdarma. S C H W A B , Wien

Wiedener Hanptstrasse 122/B.

Compagnie Generále Transatiantique FRANCÚZSKA PLAVEBNÁ LÍNAJ. Riadna, direktná plavba rýchlolodná.

Havre—New-York a Kanada cez Basel (Svajc) a Paríž .

Bnrean: BUDAPEST YIL, Baross-tér 16. si. Telef. „József" 14—97. Bad a po s t. Telef. H-97.

r

K r i e g n e r o v

REPÁKATOR pomáha celkom iste proti lftmke, pakost-nici, ischiasu, pichaniu, t rhania , prot i

bolesfam kosti atct. Od desaťročí najlepšie vyprobovaný prostriedok nedostižitePaého účinku a celá hŕba poďako­vaní dokazuje, ako mnohým tisícim ľudom po­mohol. V nemocnici Sv. Rochusa bol v 182 ná-doeh upotrebený a 126 pacientov sa uzdravilo. Malá fraška Kriegner-ovho Reparator-a stojí 1 kor., velká ffaša 2 kor. v lekárňach, poneváé ale jesto mnoho napodobenín, najlepšia je, ked si z vidieku po pošte na dobierku objednáte 5 malých fliiš za 6 kor., alebo 3 veľké fľaše za

6 kor. franko u výlučného výrobcu:

Kriegnerova lekáreň, B u d a p e s t , Kálvin-tér.

W

Dovoľte, aby som Vám vyložil čierno na bielom,

4 a. Vl-

že plynové svetlo „Orion" je zo vše­tkých osvetľovacích spôsobov naj­l a c n e j š i e , najvýhodnejšie a naj-jednoduchejšie. Žiadajte si môj pro­spekt a presvedčíte gat Nevyhnutné pre hostince, kaviarne, obchody, dielne, továrne, kancellárie, ako i pre byty a vôbec pre každého, kto chce mat pekné osvetlenie. Plynom možno aj rýchlo variť a žehlit

Jozef Lonsk},pr latent. rion",

m

^Polo zdarma H i balik zbytkov, obsahujúci 40 metrov rô- É | = znych látok, a síce: najlepšie domáce kanafasy, = 5 = silné košeľové cxfordy, jemné zefíry, barchety, = =

= fhnely, blůzové a šatové látky, tlač, plátno 5 3 S atď. zasiela za 18 kor. na dobierka vyplateno = 3 ==§ p o o h v á l n e z n á m a t k a l o o v e ň | | |

• FrantPozděna, Police n/Met. (fifici) g = g TCaidý olidríi zdarma pokný nástenný i a l e n a ' r t -—:

vzdnchoplyn. stroje Roudnice n/Labem (Čechy).

V BBBIBBBBBIBBBBBIBB

I Hospodárska lianka v Trnave.

tiéast. istina K 400.000— Zásobná základina okrúhle K 70.000— . .

I Filiálky: v Pezinku a v Modre. — Expozitúra: v Šoporni.

i P l a t í od vkladov f 1/ (polpiata) v y š e 1000 kor. 4/2 p r o c e n t a

č i s t é h o ú r o k u , ktorý ráta od dĎa po vloíenf až do dňa pred

=1 vybratím.

Vybavuje b a n k o v é o b c h o d y k a ž d é h o d r u h u .

•MBBS.H.RMBWH

Močenie do postele S I S Vysvetli zdarma Gg. Pfaller, Jiurnberg 236. (Bavor.)

Ooiti na p r e d a j LSÍ^uchyľou^/vnícou a bočnými miestnosťami za v ý h o d n ý c h pod­mienok. Příhlasy pod značkou » Výhodná kúpa*

do admin. »Nár. Hlásnika«.

Do pozornosti drevokupcom a rubačom! | Prv, a k o by ste svoj závod n a motorový p o h o n zariadili, neza-

S S i W S S ť . povodních amerikánskych WATERLOO motorových pílach a sekerách, ° " Ä 1

obecne uznáva, že sa všade dokázaly co najlepšie.

£ ° Ä & B. DÉNES, Betéti társaság, Budapest, V., Lipt-kôriít 15. | — • !•••• • • "

Cenník a poučenie zdarma.

Strana 8 KÁAOVwr HLASWIK Oírio 5

>

Chrapot je nepriatelom reči, Jej priateľom je ale

1XYX6KB& I t t t t A l ,

prostriedok proti záduchu, mi hojivý účinok pri ľah­kom a somárskom kašli, chráni pred kaídým ocho­rením dýchacích ústrojov, pri dýchavičnosti poľahčuje a priaznivé pôsobí ako pri detoch tak i dospelých. Le­kárskymi autoritami už Te­la jráz vyzkušený a odpo­

rúčaný. Klaíka K 11«. Za penlaie vpred l fiala K »•», i «»*«T * i—. l t fluíí K 10— poiiela franko­váno. Nadajte li nik*y nanAttl

padělky I Výroba a hlavný sklad

L^BJMGHERA, a. k. dvom# dodavatel,

P R A H A , 111-303

Poror

výrobku! lavný iklad pře TJhonko lekáreň J.

v BndapeStí.

/ o 5 0 p e r c e n t o v l a o n e j š i a ! " Amerikánska úsporná káva, velmi voňavá, výdatná a

úsporná. 5-kilové vrece na próbu K 10— franko na dobierku. — Adressa:

A . S A P E R , vývoz kávy, T l s z a t o o g í d á i i y 6. 412.

MALÝ OZNAMOVATEL I Za malí oznamy platí aa vždy v o p r e d , a síoe 6 E halierov za slovo; začiatočné a každé hrul>o tla-1 čené slovo 10 hal. Ku nabídkám k sňatku a ku | všetkým takým oznamom, kde doSlé příhlasy ax-I peduje administrácia, treba priložiť 20 halierov na " porto. Pri dotazoch treba priložiť známku na od-

povea.

Uctia na p e k á r s t v o prijme SAMUEL

S TAK K E v Turčian­skom Sv. Martine.

SÍHJlepsí český nákupný prameň! L a c n é

Vrchného Štábneho lekári* a ftaikuia dra SCHMIDTA

ušný olej odstráni chytro a dôkladne doceano hluohotu, točeni* z uíú, hučania a náhlu-etiasf aj vn»jz> titaralejôíoh prípadoch. Sklenic*, a ná­vodom k upotrebein atoji K «•—. Dostat e i r v l T A D jedinevlekárni BALIAlVň y PREŠPORKU (Poiiony)

ranin, mrkvu, celer, cibuľu, cesnak a inú zeleninn sa konkurenčné ceny

zasiela dobierkou

Ant. Procházka, Vracov (Morava),

Cenníky zdarma.

postelné ptera! lig šedého, páraného 2 k., lepšieho 2-40 k., polobieie 2*80 k., biele 4 k., biele páperie 5-10 k., 1 kg veľmi jemného, snehobieleho, párané­ho 6-40 k., najjemnej­

šieho 8 k., 1 kg Šedého páperia 6 k., 7. k., biele 10 k., najjemnejšie z pŕs 12 k: Pri kúpe 6 kg fŕanko. Hotové postele z hustého modrého, červeného, bieleho alebo žltého nankingu: 1 perina 180 cm. dl. 120 cm. S. s 3. hlavnicami, každá 80 cm. dl. 60 cm. S. naplnená novým, Šedým, veľmi trvácim, páperovým posteľným pierim 16 k., pólopáperim 20 k., páperím 24 k. Jednotlivé periny 10, 12,14, 16 k., hlavnice 3, 8-60, 4 k. Perina 200 cm. dl. 140 cm. S. 18, 14-70, 1780, 21 k., hlavnice 90 cm. dl. 70 cm. S. 4-60, 5-20, 6-70 k. Spodnie periny zo silného prahového grádlu 180 cm. dl. 116 cm. S. 12-80, 14-80 k. Rozposiela dobierkou od 12 k. vySSie franko, výmena i vrátenie dovolené, alebo peniaze zpät. Obšírny cenník zdarma a franko. S. Benlscb. v Dešenicich, č. 111- Cechy.

íabrletí iklai lltltk itnJtT Vo vlastnom dome.

Prvý český krest. závod [Existuje už 26 rokov

Dodáva Sicie stroje najlep­šej akosti, veľmi trvanlivé, s 5-ročnou zárukou, zho­tovené zo zaručene spoľah­livého materiálu, vyzkuše­

né. Zásielky vypíateno, 126 dobre balené.

Stroje Singerovky v cene od K 60, Stroje krahovky V cene od K 110. Tiež na mesačné splátky po 8—10 kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vypla­tený, tam je všetko podrobne uvedené.:: šití stroj je vec užitočná, usporí sa ním mnoho času i peňazí do roka,

velejemnej

ražnej kávy K 3*20

poštou o 50 hal. viac, v ručníkov, obale s praktic. darkom od­

porúča Frant. O p a t r n ý ,

Praha, Vil. 402

MarstYO 0 ¾ ¾ obrazov a mramorových imitácií. Oprava oltárov a kazateľníc. Maľba di­vadelných javfšt v mod. slohu, všetky umel. práce, portréty atd. Umel. priem, závod J Á N T I C H Ý , Mor. Ostrava Guttoia-

nova 14.

v d 0

30 f autov zmohutnejúce, mláďatá K 1-60, pleme-náky od 6 korún vyše. Športové a užitkové ho­luby dodáva SCHWAB, Wien (Wiedener Haupt-strasse 122 B. — Cenník

zdarma.

Stálofarebné zbytky kanafasov, zefí-rov, ľan. plátna, grizetu, tlače,nanelu,barchetu atd. h o d i a c e sa pre domáce šaty atd. Balík, obsahu­júci 3 5 — 4 0 metrov zbytkov 3—16 m. dlhých *a 13 korún 50 hal. franko dobierkou za-aiela Anna Marslková,

tkalcovna,

íeská Čermná č. 89. p. Náchod (úechy).

OŽENÍ sa alebo VYDÁ u najľahšie a najlepšie,

kto oznámi to v tomto

,Salom Oznamovateli".

Inzeruj te T „NÁRODNOM H L Í 8 N I K U " !

N a j l a c n e j š í l e b o n a j l e p š í , najvý­d a t n e j š í a ; n a j ­

c h u t n e j š í k á v o v ý p r í d a v o k , Je aj z o s t a n e p r a v á

: F r a n c k o v k a :

C. k. dvorná továrňa hudobných nástrojov

v. F. ČERVENÝ A SYNOVI V HBADCI KRÁIiOVÉ (Cechy.)

Najdokonalejšie hudobné nástroje • dreva i ko Husle vo futráli

so sláckom orchestrové:

č. 0 za 18 kor. n 1 „ 20 » » 2 - 2 4 n . 3 . 3 » n

koncer tné : lit. A za 60 kor. „ B „ 60 „ „ C „ 86 „ „ D „ 100 „ „ E „ 180 „

Školské husle »/„ */.. l«*o V* »° " l*** 0 " 1 K 9 ' - ' 10-—, Íl-—, 14'—, 18-—.

Kaidý bude spokojn}, ^ Í J S & S ; 40 metrov veľmi pekných zbytkov kanafasu, Ox­

fordu, zefíru, šotišu, plátna atd. za . 20 kor. 40 metrov zbytkov II. jakosti „ . t* » 20 metrov plátna, bieleho, silného, 100 cm. ši­roké sa 12 k°r-

20 metrov širtingu bieleho, celkom jemného za 12 kor.

P í š t e si o cenník a vzorky, ktoré g sdarma zasielam. Stá a stá podakovacích listov po ruke. •

Ís Alois Doubrava, tkalcovna, Náchod |

(Čechy). • ••••••a

pri poranení. Pochvalne známa a ui od 40 rokov tisíc ráz vyzku­šená a osvedčená

antiseptická

PRAŽSKÁ DOMÁCA MAST chráni pred zanečistením, zapálením rany, zmierňuje bolesti, urýchľuje zahojenie a svojím mnohostranným pôsobením je nevyhnutelná v každej

domácnosti. 1 ikatslka 70 hal., « Škatulky aa vopred po-elen* obnoe K n e , 10 Ikatnllek aa r T — (ranka na Tletky Kanice Bakflako-Uhorek*.

•Siy B. FRAGNER, - ^ A lekáreň „TJ čierneho orla",

T PRAHE, D1.-208, rsb HíriiOTaJ allti. Hlavní lUad pre TJhorako v lekárni

J. v. TorOk. Badapeit. Sklady T lekárňach oeleho Bakúika.

VÝSTRAHA! Vittky casts obalu tú opatrení t o u t o

ochrannou zním-- * D kou a c

P o s l a l s o m už p r e d p i a t o k ?

Roľnícka akciová továrňa na stroje slévárna a kotiárňa E D . KOKORA A S P O L . V P Ř E R O V E , M o r a v a . Odporúča: Parné a benzinové mláfacle garni tnry najnovšej konštrukcie.

Parné lokomobily s oceľovými vlnitými ohnistarní od 3—10 HP, najmenšia spotreba ohTiaT Benzinové ; motory od 2—20 HP bezvadná pracujúce pri a*-patrnej spotrebe benzínu. Parné a benzinové mláťačky s dvojitým čistením s cepD/ý.n bubnom, roztriedovacím valcom a trierom, na íiadost s prístrojom k od­stráneniu plevy a ohrabkov. Elevátory k malým a veľkým garnitáram. Lisy (preše) na slamu,' ručné viazanie slamy alebo ao aamoviazacom. Patentné ka­menné šrotovníky s kolmo postavenými mlynskými kameňmi, na pohon motorom aläbo lokomobilom. Siace stroje na obilia >a repu s vrchným a spodným vý­sevom a s prístrojom na rozmetávanie hnojív. Taktiež všetky iné hospodárske stroje z najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom prevedení. Všestranná zámka.

Výhodné platebně podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku.

Tlačil Kníhtlačiarsky úéastinársky spolok T Turčianskom Sv. Martine.