1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CLXXXIII. – CLXXXIV. ČÍSLO 2010

CLXXXIII. – CLXXXIV. ãíslo 2010

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XVIII

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.sk

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. 428/08ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madej

ªudmila Mu‰kováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

madar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

Milan Vanga, archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: StraÏan, s. r. o.·peciálna vojenská technika

Obsah

EditorialAko zosúladiÈ v PK osobn˘ názor s nadpartajnosÈou (F. Nagy) 2Prezident SROzbrojené sily SR a ich medzinárodn˘ v˘znam (Rozhovor s I. Ga‰paroviãom) 2IDEBOcenenie exponátov na IDEB 2010 5Vláda SR·krty neohrozili akcieschopnosÈ a funkãnosÈ armády (J. Ba‰ka) 6Program stability a slovenská ekonomika (Rozhovor s J. Poãiatkom) 33Od lekárov si p˘tajte lacnej‰ie lieky (R. Ra‰i) 49Vlna hromadného prepú‰Èania sa zastavila (Rozhovor s V. Tomanovou) 69·peciálne vozidláNákladné vozidlá pre ozbrojené sily 7Grand Prix pre bezpeãnosÈ 9Ozbrojené sily SRAni kríza nesmie zastaviÈ ìal‰ie vyzbrojovanie slovenskej armády 10(Rozhovor s ª. Miku‰kom)Modernizácia leteckej techniky (Rozhovor s M. Babiakom) 20·tvrté národné letecké dni (J. Begala) 23Pri povodniach bolo nasaden˘ch viac ako 3 200 vojakov (M. Vanga) 24Obrana SlovenskaBOÎENA ako ju nepoznáme (Rozhovor s V. Îbodákom) 14ZdruÏenie obranného priemyslu SR stojí pred novou etapou 16(Rozhovor s ª. âernákom)Moderné obranné systémy pre bezpeãnej‰í svet (E. Ko‰út) 18Centrum v˘nimoãnosti zriadili v Trenãíne (Rozhovor s R. Lackoviãom) 27Veda a v˘skumNové systémy v Ozbrojen˘ch silách SR (I. Plichta) 19NATONová strategická koncepcia NATO (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m) 25Národná rada SRâo sa zmenilo? (Rozhovor s M. Fedorom) 29V̆ znam má aj medzinárodné uznanie (Rozhovor s E. Vestenick˘m) 30Ako sa napæÀajú oãakávania (Rozhovor s J. Burianom) 41ZadlÏené Grécko rozdeºuje aj verejnosÈ (Rozhovor s I. Miklo‰om) 42Situácia sa vyvíja (Rozhovor s M. JureÀom) 43Poriadok by mal byÈ (Rozhovor s J. Brockom) 44Situácia sa komplikuje (Rozhovor s I. Farkasom) 45Problémy sa rie‰ia, ale... (Rozhovor s V. Novotn˘m) 46Zlyháva len motivácia? (Rozhovor s B. Sániovou) 48Rie‰enie sociálnych problémov nie je jednoduché (Rozhovor s J. Haleck˘m) 63Sociálna situácia sa dot˘ka kaÏdého (Rozhovor s M. Gibalovou) 64KaÏdého jedného to stihne (Rozhovor s F. Miklo‰kom) 75Ministerstvo financií SRNapæÀajú sa predsavzatia a spolupráca? (Rozhovor s P. KaÏimírom) 35MoÏnosti sledujeme (Rozhovor so Z. Krajãírom) 37Ministerstvo hospodárstva SRInvestiãné stimuly a ich efektivita (Rozhovor s V. Ferenczom) 38Podnikateºská aliancia SlovenskaPohºad podnikateºov a manaÏérov na prekáÏky podnikania v SR (R. Kiãina) 40Slovenské zdravotníctvo Mení sa situácia na trhu s liekmi? (Rozhovor s P. Trnovcom) 51Lekárenstvo na rázcestí (Rozhovor s P. Stankom a O. Sukeºom) 52Práca ADL je rokmi overená a potrebná (Rozhovor s I. Novákom) 54Ministerstvo zdravotníctva SRZáujem o preventívne prehliadky narastá (Rozhovor s D. Klaãkom) 56Operaãn˘ program Zdravotníctvo a súãasnosÈ (Rozhovor s M. Vankom) 58MoÏnosti pre zdrav‰í Ïivot (Rozhovor s A. Hochelom) 60Informatizácia a zdravotníctvo (Rozhovor s V. Huãkom) 61Sociálny systém SRNezaniká podstata sociálneho systému? (Rozhovor s D. Luka‰íkom) 66Podpredseda NR SRVláda aj parlament si udrÏali stabilitu aÏ do volieb (Rozhovor s M. âíÏom) 73Dialógy OA & EWCirkev bez morálky je ako Louvre bez obrazov (Rozhovor s O. Andrásym) 77Glosy – Poznámky – Eseje Nekompetentn˘ záujem kompetentn˘ch o zdravie obãanov (E. Weidler) 81Priveºa neznámych (R. Kotian) 83Parlamentn˘ denníkV tesnom závese za maìarsk˘m parlamentom (rk) 85SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 94

www.parlamentnykurier.sk

Medzi hlavné úlohy zahraniãnej a bez-peãnostnej politiky SR patrí aj aktívnaúãasÈ OS SR v operáciách medziná-rodného spoloãenstva. âo to znamenápre Slovensko a ak˘ je ohlas v zahra-niãí?

Vstupom Slovenskej republiky do me-dzinárodn˘ch zoskupení, ako Severoa-tlantická aliancia, Európska únia i Orga-nizácia spojen˘ch národov sme okremvymoÏeností, ktoré z tohto ãlenstva vy-pl˘vajú, na seba prevzali i záväzky a zod-povednosÈ spolupodieºaÈ sa aj na presa-dzovaní bezpeãnostn˘ch záujmov aochrane mieru vo svete. Slovensko dnesuÏ nie je iba pasívnym pozorovateºom, aleaktívne sa zapája do medzinárodn˘ch ak-tivít na zlep‰enie bezpeãnostnej situácienielen na vlastnom území, ale aj v rámcimedzinárodného spoloãenstva. Konflik-ty vo svete potvrdzujú opodstatnenie vo-jenskej prítomnosti mnohonárodn˘ch sílv postihnut˘ch oblastiach, k˘m sa bezpeã-nostná situácia nestabilizuje. Slovenskárepublika prispieva k tvorbe a realizáciieurópskej bezpeãnostnej a obrannej poli-tiky predov‰etk˘m úãasÈou v operáciáchEÚ, prípravou a vyãlenením príspevkovdo bojov˘ch skupín EÚ, úãasÈou na pro-gramoch a projektoch Európskej obrannejagentúry, ako aj podporou rozvoja civil-n˘ch a vojensk˘ch spôsobilostí EÚ.

K prioritn˘m oblastiam v oblasti obra-ny trvalo patria operácie krízového manaÏ-mentu mimo územia Slovenskej republi-ky, kde Slovenská republika udrÏiavadlhodobo vysokú úãasÈ. Svoje pôsobeniepritom v súlade s nov˘m prístupom po-stupne sústreìuje do men‰ieho poãtu ope-rácií, pri súãasnom navr‰ovaní úãasti v sú-ãasnosti najnároãnej‰ej operácii v Afganis-tane. Príslu‰níci Ozbrojen˘ch síl Sloven-skej republiky pôsobia v 7 operáciách amisiách medzinárodného krízového ma-naÏmentu v 5 krajinách na 2 kontinentoch.Z toho v troch operáciách pod velenímNATO (ISAF v Afganistane, KFOR v Ko-sove, veliteºstvo NATO v Sarajeve v Bos-ne a Hercegovine), v dvoch operáciáchpod velením EÚ (ALTHEA v Bosne aHercegovine, EUMM Gruzínsko) a vdvoch misiách pod velením OSN (UNFI-CYP na Cypre, UNTSO v S˘rii / Izraeli /Libanone).

âinnosÈ slovensk˘ch vojakov v miero-v˘ch misiách vysoko hodnotia nielenpredstavitelia medzinárodn˘ch organizá-

E D I T O R I A L

2

Konãí sa nám ìal‰ie parlamentné volebné ob-dobie a s ním aj ìal‰ie ‰tvorroãie vychádzania ãa-sopisu Parlamentn˘ kuriér. Napätie medzi poli-tick˘mi subjektmi, ktoré v NR SR fungovali, ne-poºavilo a poºud‰tenie najvy‰‰ieho slovenskéhozákonodarného orgánu sa tieÏ nepodarilo neja-ko v˘raznej‰ie presadiÈ. Ide predsa len o veºa akaÏdá strana si urputne obhajuje svoju predsta-vu o riadení ‰tátu a o vytváraní i dodrÏiavaní jeholegislatívy. Napokon, aj stranícke sekretariáty a‰irok˘ kruh ãlenov ãi priaznivcov jednotliv˘chstrán oãakávajú od poslancov, ktorí sa dostali doparlamentu cez volebné listiny práve ich strany,istú spätnú reakciu cez podporu konkrétnychkrokov a návrhov vychádzajúcich z ich politic-k˘ch programov.

KaÏd˘ si môÏe predstaviÈ, aká zloÏitá je úlo-ha ‰éfredaktora ãasopisu, ktor˘ sa usiluje po-skytovaÈ dobré a osoÏné sluÏby svojim „zákaz-níkom“, teda ãitateºom v samotnej národnej rade,ale aj vo vláde, na desiatkach úradov celo‰tátneji okresnej alebo lokálnej úrovne, podnikov˘mmanaÏérom, finanãníkom a ostatn˘m, ktorí saprofesionálne zaujímajú o dianie v slovenskejspoloãnosti a v prvom rade v slovenskom hospo-dárstve a politike. KeìÏe od zaãiatku bolo ambí-ciou vedenia redakcie získaÈ popredn˘ch Ïurna-listov a politologick˘ch analytikov za svojichautorov, nemohlo si neuvedomiÈ, Ïe kaÏd˘ vyspe-l˘ publicista a expert má svoj pomerne vyhrane-n˘ názor na ‰irokú ‰kálu situácií a postojov, kto-ré napæÀajú politickú aktivitu vo verejnom Ïivo-te ‰tátu. LenÏe tieto vyspelé názory sú ãasto aÏdiametrálne odli‰né od programového statusujednotliv˘ch strán, ale aj jednotlivcov, ktorí v po-litike pôsobia. Ako v‰ak súãasne naplniÈ pocho-piteºnú poÏiadavku, aby obsah i jednotlivé ãlán-ky v Parlamentnom kuriéri boli nadstranícke ãinestranícke, respektíve aby nevyvolávali vo funk-cionároch strán pocit, Ïe sa celospoloãensk˘ ãa-sopis prikláÀa k tej alebo inej vplyvnej strane?

Túto pluralitu a pestrosÈ sme sa usilovali do-siahnuÈ uÏ t˘m, Ïe sme nebazírovali na názoro-vej jednote autorov, ba naopak, Ïe sme vyhºadá-vali a vytvárali otvoren˘ kruh spolupracovníkovso ‰irok˘m názorov˘m rozpätím, ão sa nám da-rilo najmä v rubrike „Glosy – poznámky – ese-je“, ktorá sa nesústreìovala len na politickú aekonomickú tematiku, ale napríklad aj nábo-Ïenskú s reflexiami skúsen˘ch kÀazov. MôÏems pote‰ením kon‰tatovaÈ, Ïe podstatná ãasÈ na‰ichãitateºov takto aj vnímala obsahové zameraniená‰ho 80 – 120-stranového magazínu. A s rov-nak˘m zadosÈuãinením musím uviesÈ aj to, Ïe anivedenie parlamentu sa nám nijako nestaralo donáplne ãasopisu a niã od nás nepoÏadovalo.

Samozrejme, dogmatici ºahko vyná‰ajú rôz-ne nespochybniteºné postuláty a hºadajú ãi vy-Ïadujú nejakú absolútnu bezpartajnosÈ od re-dakcie i od autorov. Podºa mÀa, jej uplatÀovaniev Ïurnalistickej praxi závisí v najväã‰ej miere odprofesionality a morálneho zázemia samotnéhoautora. Jeho vyspelosÈ moÏno nájsÈ aj v tom, akodokáÏe sám v sebe, ale aj navonok pred verej-nosÈou obhájiÈ svoje postupy, svoj v˘ber tém,svoju selekciu osobností, ktor˘m venuje pozor-nosÈ, ale aj spôsob, ako svoj materiál spracuje.Tak sa správajú najlep‰í komentátori v denníkocha t˘Ïdenníkoch – ako vyzreté osobnosti, ktorésami sebe diktujú svoj poriadok. Je ich v Ïurna-listickom prostredí veºmi málo, ale sú – a smehrdí na to, Ïe aj my ich máme vo svojich radoch.

V podstatnej ãasti tohto ‰tvorroãného obdobiasme obohatili nás magazín viacer˘mi príÈaÏliv˘-mi Ïurnalistick˘mi rubrikami a materiálmi. Alemusím priznaÈ, Ïe aj nám v redakcii kríza, kto-rá prepukla najmä v polovici tejto volebnej pe-riódy (2008), skomplikovala tvorbu a obmedzi-la na‰e snahy, a tak sme museli od niektor˘ch zá-merov upustiÈ. Urobíme v‰ak v‰etko pre to, abysme – keì sa finanãné napätie trochu zmierni –opäÈ roz‰írili ‰kálu na‰ej publicistiky a aby smena‰im nároãn˘m ãitateºom poskytli ão najviac za-ujímav˘ch a potrebn˘ch informácií, ktoré aj zpraktick˘ch dôvodov takmer denne potrebujú.TotiÏ pre poslanca je mimoriadne cennou súãas-Èou jeho pracovného v˘konu získavanie in‰pirá-cie z rôznych zdrojov – a teda ‰irok˘ rozhºad. Voviacer˘ch na‰ich rubrikách – „Európsky parla-ment“, „Parlamentn˘ denník“, „Super-monitor“– sa viditeºne práve o takúto sluÏbu cieºavedo-me usilujeme. A keì zistíme, ako moderná dobaroz‰iruje potreby na‰ich ãitateºov, budeme hºa-daÈ moÏnosti, ako ich v Parlamentnom kuriérizrealizovaÈ v ìal‰ích pravideln˘ch publicistic-k˘ch útvaroch.

Azda sa môÏeme spoliehaÈ na to, Ïe poslan-ci, ktorí skonãili so svojou ãinnosÈou v NR SR,si odnesú do svojich domovov aj pozitívnu spo-mienku na tento nበãasopis, ktor˘ ich 4 roky sys-tematicky v parlamentn˘ch laviciach ãakal asprevádzal – a Ïe aj tí, ão do veºkej zasadaãkyNR SR práve vstupujú, nájdu v Àom dosÈ zaují-mav˘ch podnetov pre svoju ãinnosÈ, ktorú verej-nosÈ pozorne sleduje

‰éfredaktor

Ako zosúladiÈ v PK osobn˘názor s nadpartajnosÈou

S prezidentom Slovenskej republiky

Ivanom GA·PAROVIâOM saopäÈ stretávame na stránkachná‰ho ãasopisu. Tentoraz ako

s hlavn˘m veliteºomOzbrojen˘ch síl Slovenskej

republiky. Rozhovor preParlamentn˘ kuriér pripravila

redaktorka Anna Komová.

3

P R E Z I D E N T S R

cií a zoskupení, ale aj politickí predstaviteliai domáce obyvateºstvo krajín v mieste pôso-benia.

ZúãastÀujú sa jednotky Ozbrojen˘ch sílSR aj na bojov˘ch operáciách? Boli zazna-menané aj straty na Ïivotoch?

BohuÏiaº, aj keì sa slovenskí vojaci sapriamo do bojov˘ch operácií nezapájali, priplnení úloh v zahraniãí zahynulo 54 osôb, ztoho 47 vojakov a zamestnancov v misiáchNATO (z toho 3 Ïeny), 6 vojakov v misiách

OSN a 1 vojak v misii EÚ. Som presvedãe-n˘, Ïe ich Ïivoty nevyhasli nadarmo. Títona‰i spoluobãania pomáhali in˘m, bojovali zamier, budovali stabiln˘ Ïivot v krajinách, kdepojem demokracia b˘va ãasto len frázou. Ajkeì na‰i vojaci plnili úlohy v zahraniãí, ne-bojovali len za obãanov in˘ch krajín, ale aj zaSlovensko, za nበmier, slobodu a hodnoty,ktoré vyznáva cel˘ demokratick˘ svet. A tosi mnohí u nás ani neuvedomujú.

Kde v‰ade pomáhali príslu‰níci OS SR a

aké dôleÏité úlohy plnili pri obnove a sta-bilizácii konfliktmi zniãen˘ch území?

V mierov˘ch misiách a operáciách medzi-národného krízového manaÏmentu pôsobiapríslu‰níci ozbrojen˘ch síl Slovenskej repu-bliky od roku 1993 a vystriedalo sa ich v nichpribliÏne 12-tisíc vojakov. Príslu‰níci ozbro-jen˘ch síl Slovenskej republiky zaãali pôso-biÈ v misiách v roku 1992, keì boli slovens-kí vojaci e‰te v rámci federálnej armády vy-slaní do pozorovateºskej misie v Somálsku ataktieÏ do pe‰ieho práporu v mierovej misiiv b˘valej Juhoslávii. Potom pôsobili v nástup-nick˘ch krajinách Juhoslávie (Chorvátsko,Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo)a ìal‰ích krajinách, ako Albánsko, Angola, Li-béria, Uganda, Rwanda, Sierra Leone, Etió-pia, Eritrea, Golanské v˘‰iny, Irak, Moldav-sko, Abcházsko, Gruzínsko, Cyprus, V̆ chod-n˘ Timor, Afganistan.

Plnili úlohy pri obnove a stabilizácii konf-liktmi zniãen˘ch oblastí – Ïenijné zabezpe-ãenie (odmínovanie, likvidácia munície, Ïe-nijné stavebné práce), stráÏne úlohy, zabez-peãenie implementácie mierov˘ch dohôd (ob-rana a ochrana síl, objektov a obyvateºstva,pozorovanie, monitorovanie, hliadkovanie) izdravotnícke úlohy.

Ktorá úãasÈ bola z pohºadu medzinárodné-ho v˘znamu pre Slovensko najdôleÏitej‰ia?

Kºúãovou prioritou nielen NATO, ale ajSlovenska je zaistenie nevyhnutnej mierystability v Afganistane a predov‰etk˘m do-siahnutie toho, aby sa táto krajina uÏ v budúc-nosti nemohla staÈ útoãiskom teroristov. Novástratégia EÚ pre Afganistan i Pakistan sa za-meriava na také oblasti, ako sú budovanie in-‰titucionálnych kapacít, spolupráca v bojiproti terorizmu, integrované riadenie hraníca vzdelávanie.

Nová americká stratégia v Afganistanebude maÈ tri ãasti. Prvá je zv˘‰enie jednotiek,ktoré by mali zintenzívniÈ bojové úsilie pro-ti Talibanu a bezpeãnosÈ v krajine. Vycviãe-nie afgansk˘ch síl, ão umoÏní postupné sÈa-hovanie zahraniãn˘ch vojensk˘ch síl z kra-jiny. Druhou ãasÈou je lep‰ia podpora civil-nej správy krajiny, najmä odstránenie veºkejkorupcie. Tretia je snaha o ekonomick˘ roz-voj krajiny s dôrazom na poºnohospodárstvoa budovanie infra‰truktúry.

Prejdime ku konkrétnym misiám. Ak˘ bolv˘znam pôsobenia príslu‰níkov ozbroje-n˘ch síl Slovenskej republiky vo v˘cviko-vej misii NTM-I v Iraku?

Slovenská republika má záujem, aby savybudoval jednotn˘, demokratick˘, slobod-n˘ irack˘ ‰tát, ktor˘ re‰pektuje ºudské právaa nie je hrozbou pre vlastn˘ch obyvateºov, su-sediace ‰táty ani pre medzinárodné spolo-ãenstvo. Slovensko si plnilo svoje spojenec-ké záväzky k posilÀovaniu mieru a stability.

Ozbrojené sily SR a ich medzinárodn˘ v˘znam

4

kou komunitou. Táto misia je jednou z naj-star‰ích mierov˘ch operácií OSN. Na‰i voja-ci pravideln˘m hliadkovaním v nárazníkovejzóne zamedzujú moÏnému naru‰eniu mieru,násilnostiam a konfliktom.

ZúãastÀovali sa Ozbrojené sily SR na po-moci aj prostredníctvom darovania vojen-ského materiálu a techniky?

Napríklad darovanie prebytoãného vojen-ského materiálu, ktor˘ by inak ozbrojené silymuseli zlikvidovaÈ na vlastné náklady, bolojedn˘m z príspevkov k stabilizácii bezpeã-nostného prostredia v Afganistane. Prepravutohto materiálu do Afganistanu na vlastnénáklady zabezpeãili USA. Podobne to bolo ajv prípade in˘ch krajín.

Z ak˘ch zdrojov sú hradené v˘davky napôsobenie príslu‰níkov OS SR v misiách?Staãia rozpoãtové zdroje?

V̆ davky na pôsobenie slovensk˘ch voja-kov v misiách sú hradené z rozpoãtu rezortuministerstva obrany a sú urãené ako priorit-né. Na rok 2010 je na operácie a misie me-dzinárodného krízového manaÏmentu vyãle-nen˘ch viac ako 28 miliónov eur.

Aké ìal‰ie úlohy medzinárodného v˘zna-mu stoja pred Ozbrojen˘mi silami SR vnajbliωom období?

Sú to tieto úlohy:– V závislosti od dokonãenia procesu tvor-

by novej Strategickej koncepcie NATOanalyzovaÈ a pripraviÈ návrh úpravy Obran-nej stratégie Slovenskej republiky.

– ZabezpeãiÈ prípravu delegácie Slovenskejrepubliky na samit NATO v Portugalsku vnovembri 2010.

– ÚãasÈ na spoloãn˘ch mnohonárodn˘ch cvi-ãeniach v rámci NATO a EÚ.

– Prioritou bude udrÏaÈ a postupne zvy‰ovaÈspôsobilosÈ pôsobiÈ v operáciách pod vede-ním NATO a EÚ a podporovaÈ úãasÈ voperáciách na podporu mieru, v ktor˘ch vsúãasnosti ozbrojené sily pôsobia.

– K zabezpeãeniu pripravenosti NATO a EÚr˘chlo a úãinne reagovaÈ na potenciálnykrízov˘ v˘voj, naìalej sa podieºaÈ na budo-vaní síl r˘chlej reakcie NATO a bojov˘chskupín EÚ.

Z misií pod vedením OSN najviac na‰ichvojakov pôsobí v jednotkách UNFICYP (Uni-ted Nations Force in Cyprus) na Cypre, kdedohliadajú na pokoj medzi tureckou a gréc-

Nasadenie na‰ich vojakov v rámci mnohoná-rodn˘ch síl bolo v záujme irackého obyvateº-stva, ão potvrdila aj iracká vláda. V̆ cvikovámisia NATO v Iraku má mandát vychádzajú-ci z rezolúcie Bezpeãnostnej rady OSN a Ïia-dosti doãasnej irackej vlády.

V Iraku je pretrvávajúci nedostatok dosta-toãne vycviãen˘ch irack˘ch vládnych bezpeã-nostn˘ch síl a na‰i vojaci pomáhali formouposkytnutia v˘cviku a pomoci s vyzbrojenímjej bezpeãnostn˘ch síl tak, aby Irak mohol ãonajskôr prevziaÈ späÈ plnú zodpovednosÈ zasvoju bezpeãnosÈ.

Ako hodnotíte misie pod vedením OSN?OSN nemá vlastné ozbrojené sily; je závis-

lá od príspevkov ãlensk˘ch ‰tátov. Do mie-rov˘ch operácií OSN prispieva vojensk˘m apolicajn˘m personálom 115 krajín. KaÏdámierová operácia OSN má svoje ‰pecifiká, alev‰etky sledujú spoloãné základné ciele – mi-nimalizovaÈ ºudské utrpenie a vytvoriÈ pod-mienky pre fungovanie miestnych in‰titúcií.V súãasnosti je po celom svete aktívnych 16mierov˘ch misií pod zá‰titou OSN.

P R E Z I D E N T S R

5

GRAND PRIX:

Diaºkovo ovládaná zbraÀová stanica ZSRD 08

Ekologick˘ nekovov˘ tréningov˘ ruãn˘ granát

Vojenská obuv do zhor‰en˘chpoveternostn˘ch podmienok

Letiskové ‰pec. hasiãské vozidlo

BOÎENA RIOT CONTROL

AKTIS 4x4.1R-08 M·P

ABRaCA

V˘suvn˘ kontajner

Útoãná pu‰ka Sa-58

LMV IVECO 4x4 M65

exponát popis

ZbraÀová stanica s lafetovan˘m guºometom kalibru 12,7 mm alebo granátometomAGS-17, senzorick˘m kontajnerom a jej diaºkov˘m ovládaním umoÏÀuje bezpeãné ve-denie paºby z krytu alebo zabezpeãeného vozidla. V spojení so zbraÀou a jej integrá-ciou na vozidlo je vhodná na plnenie bojov˘ch úloh, vlastnej ochrany, ako aj vykoná-vanie optického prieskumu vo dne aj v noci. Ocenenie bolo udelené za technické a kon‰trukãné vyhotovedenie, bezpeãné a jedno-duché ovládanie a variabilnosÈ pouÏitia lafetovan˘ch zbraní.

Ekologick˘ nekovov˘ tréningov˘ ruãn˘ granát je vyroben˘ z prírodn˘ch materiálov –minerálneho prachu a biodegradovateºného plastu. Granát je vhodn˘ na tréning a v˘-cvik hádzania granátov. Pri v˘cviku nie je ohrozené zdravie cviãiaceho ani vedúcehozamestnania a v˘cvik je veºmi realistick .̆Ocenenie bolo udelené za jeho ‰etrnosÈ ku Ïivotnému prostrediu priãom zvukové a sve-telné efekty zostávajú zachované.

Topánky sú vyrábané lepenou technológiou s polo priepustnou membránovou pod‰ív-kou GORE-TEX s termoizolaãnou vloÏkou. Topánka prostredníctvom pod‰ívky posky-tuje nohe vysok˘ komfort t˘m, Ïe odvádza vlhkosÈ od pokoÏky a umoÏÀuje nohe d˘-chaÈ.Ocenenie bolo udelené za kon‰trukciu topánky, ktorá chráni nohu pred nízkymi teplo-tami do –40°C.

Vozidlo je urãené na hasenie poÏiarov na letiskách a v ich okolí. ObsluÏné panely súergonomicky umiestnené a sú vhodné aj na pouÏívanie v rukaviciach. Pri v˘robe bolipouÏité najmodernej‰ie technológie a dostupné materiály. Ocenenie bolo udelené za jeho vysoké v˘stupné parametre pri hasení vodou a penou,z ktor˘ch spomenieme vysokotlakové ãerpadlo s v˘konom 10 000 litrov za 1 minútu.

Je primárne nosiãom odmínovacieho zariadenia, ale tieÏ nosiãom doplnkov˘ch zaria-dení, ako napríklad: kamerov˘m systémom, vysokotlakov˘m rozptyºovaãom plynov,rampou s reflektormi, megafónom, ru‰iãkou GSM pásma a ‰títom s meniacou sa ‰ír-kou, ktoré sa dajú pouÏiÈ proti rozvá‰nenému davu a nepokojom na uliciach. Ocenenie bolo udelené za v‰estranné vyuÏitie nosiãa LOCUST pre odmínovacie zaria-denie a pre ìal‰ie rôzne nastavby a aplikácie.

Vozidlo je z kategórie N2G so skriÀou mobilného ‰tábneho pracoviska pre jednotlivéstupne velenia v ozbrojen˘ch silách. Vozidlo AKTIS 4x4 M·P vyhovuje preprave poÏeleznici a je kompatibilné s technikou armád NATO. Vozidlo taktieÏ spæÀa emisnélimity EURO 4, má nízku hluãnosÈ a v˘bornú ovládateºnosÈ. Ocenenie bolo udelené za moÏnosÈ variabilného vybavenia komunikaãn˘mi prostried-kami a moÏnosÈ vytvorenia ‰tábneho pracoviska podºa potreby uÏívateºa.

ABRaCA je prenosn ,̆ viacbodov ,̆ automatick˘ biologick ,̆ radiaãn˘ a chemick˘ v˘-straÏn˘ systém. Skladá sa z prijímacieho a riadiaceho pracoviska a monitorovacíchsatelitov. Pri prekroãení meran˘ch hodnôt okamÏite vysiela údaje do riadiaceho pra-coviska a obsluhu upozorní opticky a aj akusticky.Ocenenie bolo udelené za jednoduchosÈ rie‰enia, mobilnosÈ a r˘chle rozvinutie systé-mu k meraniu.

V̆ suvn˘ kontajner ISO 1C, typ VK 2 je ‰peciálny kontajner, ktor˘ umoÏÀuje dvojná-sobné roz‰írenie svojej uÏitoãnej plochy. Je urãen˘ predov‰etk˘m na pouÏitie armádoualebo zloÏkami záchranného systému.Ocenenie bolo udelené za technické a kon‰trukãné prevedenie a variabilnosÈ pouÏitiakontajnera so zachovaním prepravn˘ch vlastností kontajnera ISO 1C.

Technické rie‰enie vychádza zo skúseností so zbraÀou Sa-58, najmä v zahraniãn˘chmisiách a vyuÏíva jednoduchosÈ kon‰trukãného rie‰enia a spoºahlivosÈ pôvodnej zbra-ne. Modernizáciou sa odstránili nedostatky zbrane a moÏnosÈ upnutia rôzneho prí-slu‰enstva, ão doteraz nebolo moÏné. Ocenenie bolo udelené za inovatívny a efektív-ny návrh útoãnej pu‰ky na báze samopalu Sa-58.

Úpravou a doplnením vozidla o rôzne systémy a zariadenia (zbraÀová stanica, ru‰iã-ky, detektory, vrhaãe dymov˘ch granátov), ktoré zv˘‰ia bojové a úÏitkové vlastnosti vo-zidla, sa umoÏní jeho nasadenie v mierov˘ch misiách. Ocenenie bolo udelené za inte-gráciu v˘zbroje, komunikaãn˘ch a bezpeãnostn˘ch systémov do vozidla IVECO 4x4M65 v rámci spoloãného projektu MO SR a MO âR.

Ocenenie exponátov na IDEB 2010

Ocenenie Národného riaditeºa pre vyzbrojovanie:

V L Á D A S R

6

Pri realizácii úloh programového vyhláse-nia vlády SR v období rokov 2006 aÏ 2010do‰lo v rámci rezortu obrany k v˘znamnémupokroku vo viacer˘ch oblastiach. V roku2007 sme prijali nov˘ prístup k úãasti v ope-ráciách a misiách mimo územia SR. Prijalosa rozhodnutie, Ïe na‰a krajina sa bude pred-nostne zapájaÈ do men‰ieho poãtu operácií,ktoré sú z hºadiska zahraniãnopolitickej orien-tácie Slovenskej republiky a spojeneck˘ch zá-väzkov prioritn˘mi.

V súlade s t˘m sme redukovali na‰u úãasÈ– z jedenástich operácií a misií na konci roka2006 – do ‰tyroch operácií a troch misií v sú-ãasnosti. Do‰lo tieÏ k v˘znamnej zmene pro-porcionality zastúpenia Ozbrojen˘ch síl SRv operáciách pod vedením NATO, konkrét-ne z 31 na 62 percent. Podstatne sa pritom po-silnila úãasÈ v kºúãovej operácii NATO v Af-ganistane. Pre Slovensko je v súãasnosti ope-rácia ISAF najdôleÏitej‰ou operáciou medzi-národného krízového manaÏmentu a napriekdopadom krízy na rezort obrany si na‰a kra-jina naìalej v plnej miere plní svoje medzi-národné záväzky a poãty vojakov v ISAFe‰te zvy‰uje. Za posledné dva roky sa úãasÈslovensk˘ch vojakov v Afganistane viac akostrojnásobila.

RAST MEDZINÁRODNEJ PRESTÍÎE

Slovenská republika v uplynul˘ch ‰tyrochrokoch skvalitnila aj tvorbu svojich národ-n˘ch pozícií vo vzÈahu ku kºúãovej agendeNATO a Európskej únie. Dôraz sme kládli naprotiraketovú obranu, jadrovú politiku NATO,novú implementáciu konceptu síl reakcieNATO, nového systému obranného pláno-vania Severoatlantickej aliancie, ale aj natvorbu mnohonárodn˘ch projektov, ãi na hºa-danie rovnováhy medzi existujúcimi zdrojmia úlohami aliancie. Práve v minulom rokuSlovensko usporiadalo historicky prvé ne-formálne rokovanie ministrov obrany ãlen-sk˘ch krajín NATO, ktoré prispelo k posilne-niu medzinárodnej prestíÏe.

Medzi v˘znamné kroky, ktoré sa nám po-darilo v uplynulom období realizovaÈ, patrí ajdokonãenie transformácie vojenského ‰kol-stva. Vytvorili sme stabilné podmienky naefektívne vzdelávanie a v˘cvik kadetov a dô-

„Som veºmi hrd˘ na to, Ïe sa podarilo zracionalizovaÈ a zefektívniÈ niektoré ‰truktúry v rámcirezortu ministerstva obrany za uplynulé ‰tyri roky. Zru‰ili sa rôzne príspevkové a rozpoãtovéorganizácie v rámci rezortu, zredukovalo sa vojenské zdravotníctvo, v ozbrojen˘ch silách sa

zru‰ili niektoré veliace ‰truktúry – spojovacie veliteºstvo, veliteºstvo logistiky, veliteºstvo v˘cviku.ëalej sa podarilo zmeniÈ legislatívu t˘kajúcu sa podmienok v˘konu sluÏby profesionálneho

vojaka tak, Ïe vojaci k platom dostali aj osobitné príspevky a príplatky, ãi uÏ to bol príspevok na b˘vanie, alebo preplácanie finanãn˘ch prostriedkov na cestovanie za rodinou.“

Takto sumarizuje minister obrany SR Jaroslav BA·KA svoje pôsobenie na ãele rezortu:

·krty neohrozili akcieschopnosÈa funkãnosÈ armády

TTAANNAAXX TTRRUUCCKKSS,, aa.. ss..âerveÀova 28, 811 03 Bratislava, SlovakiaPhone: +421 2 / 593 55 400, Fax: +421 2 / 593 55 740e-mail: info@tanaxtrucks.sk, www.tanaxtrucks.sk

NÁKLADNÉ VOZIDLÁPRE OZBROJENÉ SILY

GRAND PRIX IDEB 2010 pre vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P mobilné ‰tábne pracovisko

Vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P je urãené na presun a zabezpeãeniepráce ‰tábu na pohybliv˘ch miestach velenia operaãn˘ch a taktick˘chstupÀov. Hermeticky uzatvorená nadstavba vozidla vybavená filtráciou vzduchu, klimatizáciou a nezávisl˘m kúrením umoÏÀujepríslu‰níkom ‰tábu plniÈ úlohy aj v prípade, Ïe v priestore ãinnosti ãina bojisku by mohli byÈ pouÏité rádioaktívne, chemické alebobiologické bojové prostriedky. Torzno-v˘kyvné uloÏenie nadstavbyzabezpeãuje celému vozidlu v˘nimoãne dobré jazdné vlastnosti ajv najÈaωom teréne, ãím je umoÏnen˘ r˘chly a bezpeãn˘ presun posádky a techniky.

Rie‰enie podvozku s dobr˘m perovaním dlh˘mi parabolick˘mi pruÏinami a torzn˘mi stabilizátormi a s pohonom najmodernej‰ímv˘konn˘m hnacím agregátom umoÏÀujú vozidlu spoºahlivú prevádzku na cestn˘ch komunikáciách i v nároãnom teréne. Vozidlo poskytuje maximálny komfort a vysokú bezpeãnosÈ trojãlennej posádke.

MAN HX 32.440 8x8 BB (HX 77)

Rad HX je v‰estrann˘ ‰pecialista medzi nákladn˘mi vozidlami s pohonom v‰etk˘chkolies, vyvinut˘ pre potreby v tvrdej vojenskej sluÏbe. Spája v sebe znalostiz úÏitkov˘ch vozidiel MAN a z nákladn˘ch vozidiel s pohonom v‰etk˘ch kolies,spoºahlivosÈ odskú‰an˘ch hromadne vyrában˘ch komponentov s najmodernej‰ímipokrokov˘mi technológiami. Toto z MAN vozidiel typu HX robí najhospodárnej‰ie

vojenské vozidlá vo svojej triede. Sú tieÏ jedn˘mi z najvy‰‰ou ÏivotnosÈou,pretoÏe sú kon‰truované naprevádzkovú ÏivotnosÈ 20 rokov. Vo vyhotoveniach 4x4, 6x6 a 8x8pokr˘vajú ‰irok˘ rad aplikácií – odvozidla na prevoz nákladu, resp. osôb aÏ po vysokov˘konn˘ Èahaã s celkovouhmotnosÈou súpravy aÏ do 120 ton.

AKTIS 4x4.1R-08 M·P

Vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P – mobilné ‰tábnepracovisko získalo na tohtoroãnom veºtrhu obrannejtechniky IDEB 2010 GRAND PRIX IDEB 2010 v kategórii Velenie a spojenie.

Vozidlo je z kategórie N2G so skriÀou mobilného‰tábneho pracoviska pre jednotlivé stupne veleniav ozbrojen˘ch silách. Vyhovuje preprave po Ïeleznicia je kompatibilné s technikou armád NATO. VozidlotaktieÏ spæÀa emisné limity EURO 4, má nízkuhluãnosÈ a v˘bornú ovládateºnosÈ.

8

zahraniãn˘mi firmami obranného priemyslusa musí rozvíjaÈ aj v rámci ofsetovej politi-ky. Ak si teda ministerstvo obrany objednátechniku od zahraniãnej firmy, táto spoloãnosÈmusí ponúknuÈ participáciu na niektorom zosvojich projektov slovenskej firme.

Podpisom tohto dokumentu sme sa zavia-zali k vzájomnej spolupráci pri v˘mene infor-mácií v oblasti v˘skumu, v˘voja, skú‰ok,v˘roby, nákupu a predaja v˘zbroje, vojenskejtechniky a materiálu, ako aj v oblasti progra-mov vyzbrojovania, obranného v˘skumu,rozvoja technológií a bezpeãnostn˘ch inves-tícií. Ministerstvo obrany SR a ZdruÏenieobranného priemyslu SR budú koordinovaÈpostupy pri rokovaniach v orgánoch NATOa EÚ v rámci presadzovania politiky vlády SRnajmä v oblastiach podpory obranného prie-myslu Slovenskej republiky a jeho zapojeniasa do programov, projektov a aktivít v oblas-ti vyzbrojovania, obranného v˘skumu a roz-voja technológií, trhu s obrannou v˘zbrojoua technikou a obrannej, technologickej a prie-myselnej základne v rámci NATO a EÚ.Obidve strany budú spoloãne pripravovaÈ ná-vrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpeãeniekvality, stability a bezpeãnosti dodávok hlav-nej v˘zbroje, techniky a materiálu pre potre-by ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky.

Naìalej pretrváva aj podpora Ozbrojen˘chsíl SR a ministerstva obrany slovenskému‰portu prostredníctvom ‰portovej in‰titúcieDukla. Jej ‰portovci vlani získali na vrchol-n˘ch podujatiach spolu 45 medailí, ão je vhistórii Dukly asi najviac v jednom roku.Minul˘ rok sme sa rozhodli vykonaÈ audit voVojenskom ‰portovom centre Dukla BanskáBystrica, s cieºom zefektívniÈ organizaãné‰truktúry, nastaviÈ niektoré procesy jedno-duch‰ie a hlavne zabezpeãiÈ, aby tréneri pra-covali na sebe, na spôsobe komunikácie so‰portovcami, ktorí sú im pridelení. Podobnena‰ou snahou je, aby sa aj jednotliví ‰portov-ci zdokonaºovali a zlep‰ovali vo svojich v˘-konoch. Oãakávame, Ïe v budúcnosti sa budeznaãka Dukly viac zviditeºÀovaÈ.

stojníkov v jednej vojenskej vysoko‰kolskejin‰titúcii (Akadémia OS generála M.R. ·te-fánika – pozn. redakcie) podºa potrieb ozbro-jen˘ch síl, priãom v roku 2009 bola Akadé-mia OS komplexne akreditovaná.

Podarilo sa nám tieÏ zefektívniÈ riadiace‰truktúry rezortu obrany. V súlade s reálny-mi potrebami rezortu obrany sme uskutoãni-li rozsiahle organizaãné zmeny. Po dlh˘ch ro-koch sme zaznamenali nielen tabuºkovú re-dukciu poãtu, ale aj reálne zníÏenie poãtov fy-zick˘ch osôb na Ministerstve obrany SR.Celkovo do‰lo na Ministerstve obrany SR ajemu podriaden˘ch zloÏkách k redukcii per-sonálu o 26 percent.

Na‰ou zásadnou úlohou v oblasti plánova-nia bolo vyrie‰iÈ nerovnováhu medzi úloha-mi a zdrojmi. Programovú ‰truktúru sme pre-hodnotili tak, aby finanãné zdroje boli adres-ne alokované na rozvoj kºúãov˘ch spôsobi-lostí. Nová úprava v oblasti projektového ria-denia zabezpeãila prepojenie procesov projek-tového riadenia a verejného obstarávania.Prehæbila sa transparentnosÈ procesu tvorbyprojektov, ako aj efektívnosÈ vyuÏívania fi-nanãn˘ch prostriedkov.

MODEL 2020 – BUDÚCNOSËSO ZMENAMI

Od roku 2008 sme zaviedli nov˘ model plá-novania v rezorte, ktor˘ sprehºadÀuje proce-sy plánovania a hodnotenia obrany. Jeho cie-ºom je dosiahnuÈ vy‰‰í súlad medzi úlohamia zdrojov˘mi moÏnosÈami pri súãasnej re-dukcii administratívneho zaÈaÏenia.

V̆ raznou zmenou oproti roku 2006 bolopodºa môjho názoru aj zavedenie nového spô-sobu úãtovania a vykazovania na aktuálnomprincípe. Zv˘‰ila sa kvalita prípravy a reali-zácie rozpoãtu, jeho sledovania a vyhodnoco-vania, ako aj kontroly platobného behu, skva-litnenia prác evidencie, správy, vymáhania aúroãenia pohºadávok ‰tátu v správe Minister-stva obrany SR.

Od roku 2006 sa rezortu podarilo splniÈ ajúlohy pri nakladaní s prebytoãn˘m majet-kom ‰tátu v správe Ministerstva obrany SR.Za odpredaj a odplatn˘ prevod prebytoãnéhonehnuteºného a hnuteºného majetku sme zí-

skali 4,476 milióna eur. ZníÏila sa tieÏ potre-ba skladovacích kapacít a do‰lo k skvalitne-niu bezpeãnosti skladovania zásob munície vmuniãn˘ch skladoch. Domnievam sa, Ïe zapozitívum môÏeme nepochybne povaÏovaÈ ajzaãiatok prípravy materiálu Rozvoj rezortuMinisterstva obrany SR – Model 2020, kto-r˘ akceptuje upravené zdrojové podmienky nazabezpeãenie úloh obrany ‰tátu a plnenie me-dzinárodn˘ch záväzkov.

Najv˘znamnej‰í pokrok pri obstarávanív˘zbroje, techniky a materiálu sa podºa môj-ho názoru dosiahol v oblasti v˘stroja a v˘-zbroje jednotlivca. Pokrok nastal aj v preprav-nej technike, kde boli napríklad zakúpenémalé terénne automobily Nissan, ako náhra-da za vozidlá UAZ sovietskej v˘roby. Do‰lotieÏ k modernizácii leteckej techniky, realizo-vaná bola obmena pristávacieho systému le-teckej základne Sliaã, obstaral sa taktick˘mobiln˘ pristávací systém.

Poãas nedávneho medzinárodného veºtrhuobrannej techniky IDEB mali úãastníci podu-jatia moÏnosÈ vidieÈ zaujímavú vojenskú tech-niku a materiál, ktor˘ vlastnia Ozbrojené silySlovenskej republiky – rôznu logistickú tech-niku, ale aj ãasÈ vojenskej poºnej nemocnice.Hrd˘ som na osobnú v˘stroj a v˘zbroj jednot-livca, ktorú máme naozaj na ‰piãkovej úrov-ni. Prezentovali sa tu aj ìal‰ie novinky, naprík-lad kolesová technika – ‰peciálne ºahké ob-rnené vozidlo pre 5. pluk ‰peciálneho urãe-nia, ktoré bude nasadené s na‰imi vojakmi vAfganistane.

OBRANN¯ PRIEMYSELA OFSETOVÁ POLITIKA

Na spomínanej v˘stave IDEB podpísaloMinisterstvo obrany SR dohodu o spoluprá-ci so ZdruÏením obranného priemyslu SR.T˘mto krokom sa roz‰iruje potenciál sloven-sk˘ch podnikov obranného priemyslu presa-diÈ sa v rámci spolupráce pri realizácii nad-národn˘ch projektov. Ak by sme to neurobi-li a ak by sa to nedarilo, bolo by to ohroze-nie samotnej existencie obranného priemys-lu na Slovensku. Ministerstvo sa svojím die-lom bude snaÏiÈ, aby na‰e podniky v medzi-národn˘ch projektoch uspeli. Spolupráca so

V L Á D A S R

9

V prípade Medzinárodného veºtrhu obran-nej techniky v máji v Bratislave spoloãnosÈSTRAÎAN, s. r. o., mohla s hrdosÈou kon‰tato-vaÈ, Ïe záujem odbornej verejnosti o viaceré znoviniek, ktoré predstavila, bol veºk˘. A porov-nanie s konkurenciou a partnermi ukázalo, Ïesnahy spoloãnosti STRAÎAN, s. r. o., tvoria ne-raz technologick˘ predvoj a ãasto urãujú tren-dy, ktoré t˘mto segmentom h˘bu.

GRAND PRIX PRE HASIâSK¯ ·PECIÁLSpoloãnosÈ STRAÎAN, s. r. o., sa dlhodobo

venuje produkcii vozidiel, ktoré poskytujú zv˘-‰enú ochranu posádke a zároveÀ sú urãené premimoriadne situácie. Na tohtoroãnom veºtrhuIDEB 2010 odbornú verejnosÈ najviac zaujaloletiskové ‰peciálne hasiace vozidlo postavené napodvozku Mercedes – Benz Actros 4160K spohonom 8x4. Toto vozidlo je urãené na mimo-riadne udalosti a hasenie na letiskách ãi v prie-myseln˘ch podnikoch, kde je nevyhnutn˘ veº-mi r˘chly zásah a hrozí nebezpeãenstvo v˘bu-chov a extrémnych poÏiarov. V̆ nimoãnosÈouvozidla sú jeho vysoké v˘stupné parametre prihasení vodou a penou, ão priaznivo vpl˘va nar˘chlosÈ hasenia poÏiarov. Technická jednotkavozidla je vyrobená z hliníkov˘ch panelov, ka-rosériu dopæÀajú úloÏné priestory pre v˘bavu ha-siãského vozidla. NádrÏ na vodu je z vysoko-pevnostného sklolaminátu, nápravy vozidla súchránené samostatn˘mi chladiacimi vodn˘mid˘zami. Celé vozidlo je ergonomicky uprave-né tak, aby sa dalo obsluhovaÈ aj v ochrann˘chpoÏiarnick˘ch rukaviciach. Toto vozidlo si od-nieslo z tohtoroãného veºtrhu IDEB ocenenieGrand Prix.

NAJMODERNEJ·IE CISTERNYVeºk˘ medzinárodn˘ záujem vyvolal aj ìal‰í

‰peciál z dielne spoloãnosti STRAÎAN, s. r. o.,ktor˘ mal v Bratislave svoju svetovú premiéru.Je to model cisterny urãenej na armádne úãelyna prevoz palivov˘ch hmôt a in˘ch tekutín,vhodn˘ aj na pouÏitie v nároãn˘ch bojov˘ch aterénnych podmienkach. Balisticky chránenécisterny sú postavené na ‰piãkov˘ch podvoz-koch Mercedes Benz Zetros 2733 s pohonom6x6. Svetová premiéra je v tom, Ïe doteraz sanikomu nepodarilo vyrobiÈ na tomto podvozkuurãenom na vojenské úãely a pre najnároãnej-‰ie podmienky bezpeãnú cisternu. Takéto autoje v˘nimoãné preto, Ïe umoÏní preváÏaÈ po-honné hmoty alebo leteck˘ petrolej do kritic-k˘ch miest, do ktor˘ch sa ‰tandardné cisternynedostanú, alebo ak aj dostanú, hrozila by im ex-plózia pri útoku protivníka. Vozidlo má nielennajväã‰iu priechodnosÈ vo svojej triede, ale jeaj mimoriadne bezpeãné, ão je pri prevoze pa-liva v bojov˘ch podmienkach nevyhnutné. Je-dineãnosÈ tohto modelu spoãíva aj v tom, Ïe odprojektu a v˘kresovej dokumentácie aÏ po fina-lizáciu a skú‰ky prebehla celá príprava na Slo-vensku.

ZÁUJEM O ·PECIÁLNE VOZIDLÁV˘stava IDEB 2010 ukázala aj medzi ná-

v‰tevníkmi a odbornou verejnosÈou, Ïe najväã-‰í záujem je o vyuÏitie bezpeãnosti v kombiná-cii s najmodernej‰ími komunikaãn˘mi techno-lógiami. V tomto smere sa spoloãnosÈ STRA-ÎAN, s. r. o., mohla pochváliÈ pancierov˘mi pre-vedeniami vozidiel napríklad na podvozkochMercedes-Benz G, ktoré uÏ overila slovenská ar-máda aj v ÈaÏk˘ch podmienkach ‰peciálnych sílv Afganistane. Záujem vzbudili aj ºahké malé‰tvorkolky a ‰esÈkolky pre r˘chle nasadenie vteréne. Z technologick˘ch noviniek azda najviaczaujalo komunikaãné vozidlo v podobe proto-

typu na podvozku Mercedes Benz Zetros 1833s pohonom 4x4, ktor˘ pre‰iel ‰peciálnou úpra-vou podºa poÏiadaviek ministerstva obrany a mi-nisterstva vnútra ako pojazdné komunikaãnéstredisko. Vozidlo vzniklo ako spoloãná objed-návka silov˘ch rezortov vnútra a armády s cie-ºom nahradiÈ zastaranú techniku. Prototyp jeplne funkãn˘ a je schopn˘ vytvoriÈ mobilnúkomunikaãnú stanicu pokr˘vajúcu veºké úze-mie. SpæÀa svetové parametre a dokáÏe vytvo-riÈ technologicky najprogresívnej‰ie moÏné pre-pojenie voda – zem – vzduch na prenos signá-lu – zvukového aj obrazového, z kritick˘chmiest.

PRIORITOU JE BEZPEâNOSËSpoloãnosÈ STRAÎAN, s. r. o., sa v oblasti

úpravy vozidiel a ich servisu pohybuje uÏ dru-hé desaÈroãie. Od svojich poãiatkov sa ‰pecia-lizuje na prípravu vozidiel, ktoré z rôznych dô-vodov potrebujú osobitné úpravy – pre potre-by armády, hasiãov, záchrann˘ch a bezpeãnost-n˘ch zloÏiek, polície. Dnes je dôleÏit˘m part-nerom ‰tátu a silov˘ch zloÏiek pri efektívnej,kvalitnej a vysoko sofistikovanej príprave vo-zidiel a techniky ‰peciálneho urãenia.

„Vozidlá, ktoré pripravujeme v na‰ej spo-loãnosti pre armádu, hasiãov, políciu, horskúsluÏbu, slúÏia ako nenahraditeºní pomocníci vextrémnych podmienkach, neraz v situáciách,keì rozhodujú sekundy o bytí a nebytí,“ hovo-rí Ivan StraÏan, riaditeº spoloãnosti. „Prioritoua celosvetov˘m trendom medzi v˘robcami vo-zidiel aj medzi úpravcami je otázka bezpeã-nosti. Videli sme to aj na tohtoroãnej v˘staveIDEB 2010. BezpeãnosÈ ºudí je t˘m najdôleÏi-tej‰ím momentom, ktor˘ musí moderná mobil-ná technika poskytnúÈ. Sme radi, Ïe v˘stavaakou je IDEB, potvrdila na‰e dlhoroãné smero-vanie a filozofiu spoloãnosti, kde je na prvommieste kvalita ochrany ãloveka v nebezpeã-n˘ch situáciách, ãi uÏ ide o vojenské zásahy ale-bo katastrofy a poÏiare, kde je Ïivot ãloveka vextrémnom ohrození.“

Grand Prix pre bezpeãnosÈZúãastniÈ sa v˘stavy, akou je IDEB, je dôleÏit˘m medzníkom ìal‰ieho rozvoja kaÏdej firmy.

NajdôleÏitej‰ie dôvody sú dva: na jednej strane stretnutie s odbornou verejnosÈou, ktorá hodnotí prácuvystavujúcej spoloãnosti, na strane druhej nepochybne aj stretnutie s konkurenciou ãi ìal‰ími

spoloãnosÈami, pracujúcimi v danej oblasti, kde sa ukáÏu aj trendy, ktoré dan˘m odborom h˘bu.

· P E C I Á L N E V O Z I D L Á

Letiskové ‰peciálne hasiãské vozidlo TLF 16000.

Lesn˘ ‰peciál Zetros 2733/6x6, ‰peciálne cisternové vozidlo na prepravu pohonn˘ch hmôt (ADR).

O Z B R O J E N É S I L Y S R

10

Ako hodnotíte to, ão sa urobilo v rámci vy-zbrojovania Ozbrojen˘ch síl Slovenskejrepubliky v období 2006 – 2010? Na ãobol kladen˘ najväã‰í dôraz?

Jedna z najväã‰ích a najzásadnej‰ích pozor-ností v rokoch 2006 – 2010 bola kladená namodernizáciu fyzicky a morálne zastaranejbojovej techniky a materiálu. Celkovo bolo vuveden˘ch rokoch do Ozbrojen˘ch síl SRzaveden˘ch 82 druhov techniky a materiálu.Napríklad: pre prípravu posilnenia kontin-gentu vojakov v Afganistane (Vojenská polí-cia a ‰peciálne jednotky OS SR) boli obsta-rané ºahké pechotné zbrane s príslu‰enstvoma muníciou a jej doplnenie-ukonãenie buderealizované v roku 2010. V predchádzajú-cich rokoch boli splnené aj mimoriadne po-Ïiadavky Ozbrojen˘ch síl SR na doplnenienoãn˘ch pozorovacích prístrojov pre misie aplnenie cieºov síl. T˘mto sú OS SR uspoko-jivo vybavené tak˘mto druhom materiálu.

V rámci generaãnej obmeny star˘ch typovdielensk˘ch prostriedkov bola v uplynulomroku vyrobená overovacia séria nov˘ch typovdielensk˘ch prostriedkov, v‰etky na bázekontajneru ISO 1C. V prípade, Ïe skú‰kypreukáÏu v‰etky poÏadované spôsobilosti,budú v tomto roku nové dielenské prostried-ky v piatich typoch dodávané pre OS SR vzmysle ich poÏiadaviek. Do v˘zbroje Ozbro-jen˘ch síl SR boli v roku 2009 dodané vozid-lá Nissan Pathfinder a Nissan Navara v poã-te 87 kusov. ëalej boli dodané 4 kusy vozi-diel znaãky TATRA novej typovej rady a ztoho 3 kusy s balistickou ochranou. V roku2010 bolo dodan˘ch do v˘zbroje ozbroje-n˘ch síl SR 10 kusov automobilov stredn˘chterénnych - ‰peciál s balistickou ochranoutypu IVECO LMV 4x4.

V oblasti rádiolokaãnej techniky bola do-konãená modernizácia rádiolokátorov ST-68,modernizácia pasívneho sledovacieho systé-

mu KRTP-86E a boli dodané ìal‰ie dva sys-témy velenia ASTRA-TATRAPAN. V oblas-ti komplexnej RCHBO ochrany boli dodanéOzbrojen˘m silám SR diaºkové detektory to-xick˘ch látok, dozimetrické prístroje, súpra-vy na odber kontaminovan˘ch vzoriek, izo-laãné odevy. V roku 2010 budú OS SR vrámci dodávok ‰peciálnej techniky vybave-né komplexom pre logistickú podporu, pod-ºa plánu vyzbrojovania budú pokraãovaÈ do-dávky obrnen˘ch vozidiel TATRAPAN.

Podarilo sa tieÏ obstaraÈ pre OS SR celkom19 druhov ‰peciálnych kontajnerov. Prebeh-la modernizácia raketometu RM 70/85. Me-dzi podstatné modernizaãné prvky patrí sys-tém riadenia paºby, ktor˘ umoÏÀuje auto-nómne nasadanie raketometu a moÏnosÈ streº-by pôvodn˘ch 122 mm rakiet a nov˘ch rakietMLRS, ktoré sú integrované v kontajneroch.K novému zbraÀovému systému boli dodanév˘cvikové manipulaãné zariadenia - trenaÏé-ry a taktieÏ v˘cviková technika k systému ria-denia paºby.

Uskutoãnil sa nákup stredného terénnehoautomobilu AKTIS v rôznych modifikáciách,ktor˘ vyrába pre OS SR slovensk˘ v˘robcaTANAX TRUCK, a. s., Bánovce nad Bebra-vou ako náhradu za vozidlá P V3S, realizo-vala sa modernizácia a v˘roba samohybnéhov˘bu‰ného odmínovaãa (SVO), ktor˘ dodá-va pre OS SR slovensk˘ v˘robca Kon‰truk-ta-Defence, a. s., Trenãín, v predchádzajúcomobdobí boli vyrobené a dodané nové 81 mmmínomety vrátane potrebnej munície. Tieto sapredpokladá dodaÈ aj v nasledujúcom obdo-bí. Tu je princíp a spôsob obsluhy rovnak˘ako u uÏ pouÏívan˘ch 98 mm mínometoch.

V rámci zvy‰ovania kvality zdravotnícke-ho zabezpeãenia v poºn˘ch podmienkach azmysle pripravenosti OS SR pre vyslaniemimo územia SR je realizovan˘ projekt poº-nej nemocnice ROLLE-2, ktorá bude vyba-vená zariadeniami pre zabezpeãenie zdra-votníckej pomoci v súlade s poÏiadavkamiNATO.

Ani kríza nesmie zastaviÈìal‰ie vyzbrojovanie

slovenskej armády

„Vo väzbe na disponibilné finanãné prostriedky bolo nevyhnutné v oblasti vyzbrojovania redukovaÈpôvodné zámery a ciele. Z uveden˘ch dôvodov boli stanovené priority, v rámci ktor˘ch sú len

v minimálnych rozsahoch a poãtoch zabezpeãované najmä systémy riadenia vzdu‰n˘ch operáciía zabezpeãenie ochrany vzdu‰ného priestoru v rámci integrovaného systému protivzdu‰nej obrany NATO

(NATINADS), interoperabilita komunikaãn˘ch, navigaãn˘ch a identifikaãn˘ch systémov techniky VzS so systémami NATO, ‰peciálna chemická technika, rádiolokaãná technika a technika urãená na

prepravu a zabezpeãenie logistickej podpory deklarovan˘ch jednotiek,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriérªudovít MIKU·KA, národn˘ riaditeº pre vyzbrojovanie a generálny riaditeº Sekcie obranného

plánovania a manaÏmentu zdrojov Ministerstva obrany SR.

11

V oblasti munície sa podarilo zabezpeãiÈv˘voj a následn˘ nákup munície, ktorá jevyrábaná v slovenskom priemysle pre potre-bu OS SR, kde môÏem spomenúÈ delostrelec-k˘ náboj MUNZA pre 155 mm ShKHvz.2000, tankov˘ 125 mm podkalibern˘ ná-boj TAPNA. V oblasti rádiolokaãnej techni-ky bola zabezpeãená modernizácia rádioloká-torov typu P-37 a modernizácia mobiln˘ch3D rádiolokátorov typu ST-68 a technikouAVS ASTRA PVO je zabezpeãovan˘ pre-hºad a vyhodnocovanie vzdu‰nej situácie prepotreby pozemn˘ch jednotiek OS SR.

Aj napriek dopadom finanãnej krízy rezortMinisterstva obrany pokraãoval v moderni-zácii v˘zbroje a v˘cviku vybran˘ch jednotiekOS SR tak, aby obstál svojim záväzkom voãiNATO a EÚ (ako letecké trenaÏéry pre vrtuº-níky Mi-17M, L-39, MiG-29, modernizácialietadiel MiG-29 – plnenie úloh NATINADS,obmena letového parku dopravn˘ch lietadiel2x L-410 a oprava vzletovej a pristávacejdráhy na letisku Sliaã aj s modernizáciou po-trebnej infra‰truktúry letiska). V oblasti letec-kej techniky boli v rokoch 2009 – 2010 rea-lizované uÏ spomenuté projekty modernizá-cie vrtuºníkov Mi-17M, umoÏÀujúce ãinnosÈbezpeãnej komunikácie a bojovej identifiká-cie, obstaranie systému objektívnej kontrolyTOPAZ pre lietadlá MiG-29 (zabezpeãeniezv˘‰enia bezpeãnosti ich prevádzky so soft-vérom umoÏÀujúcim ich prevádzku podºatechnického stavu), ukonãenie modernizácievrtuºníkov Mi-17LPZS, modernizácia lieta-diel MiG-29 AS/UBS, umoÏÀujúca ãinnosÈ vreÏimoch bezpeãnej komunikácie a bojovejidentifikácie.

OceÀujem efektívny posun pouÏitia zdro-jov od finanãne nároãn˘ch a menej urgent-n˘ch projektov k projektom bezprostrednespojen˘ch s priamou podporou vojakov (akonapríklad ich priama v˘stroj a v˘zbroj).

Na ãom je postaven˘ súãasná stratégia vy-zbrojovania slovenskej armády? Orientu-jete sa skôr na domácich alebo na zahra-niãn˘ch dodávateºov?

Vo v‰eobecnosti platí, Ïe na dodávkachpre Ozbrojené sily SR sa môÏu podieºaÈ rov-nako domáci ale aj zahraniãní dodávatelia.Domáci dodávatelia sú vyberaní predov‰et-k˘m v t˘ch prípadoch, ak dan˘ v˘robok (v˘-zbroj, technika alebo materiál) bol vyvíjan˘pre potrebu OS SR v spolupráci s rezortomobrany.

Jednou z priorít rezortu, ale aj Slovenskejrepubliky vo väzbe na celosvetovú krízu jeudrÏaÈ zamestnanosÈ resp. vytváraÈ nové pra-covné miesta. V rámci na‰ich moÏností pre-to orientujeme zabezpeãenie potrebnej v˘-zbroje, techniky a materiálu od vlastn˘ch or-ganizácií rezortu ak˘mi sú Vojenské opravá-renské podniky (VOP). Z pridelen˘ch finanã-n˘ch zdrojov budeme v roku 2010 i naìalejzabezpeãovaÈ nevyhnutnú v˘zbroj, technikua materiál pre vybavenie jednotiek OS SR naSlovensku a jednotiek zabezpeãujúcich misiev zahraniãí.

Pre modernizáciu leteckej techniky vyuÏí-vame prednostne akciovú spoloãnosÈ Letec-ké opravovne Trenãín, ktorej ministerstvoobrany je 100 % akcionárom. Pri realizáciiìal‰ích projektov v rámci zabezpeãenia ria-denia letov˘ch operácií, tvorby a distribúciejednotnej informácie o vzdu‰nej situácii, le-teck˘ch pozemn˘ch komunikaãn˘ch systé-mov, simulaãn˘ch technológií, modernizá-cie rádiolokaãnej techniky vzdu‰n˘ch síl OSSR sú ako hlavn˘ kontraktor vyuÏívané slo-venské spoloãnosti Ales, a. s., ·peciálne sys-témy a software, a. s., VRM, a. s., VOP Tren-ãín. Samozrejme, obstarávanie komponen-tov, ktoré nevyrába domáci priemysel, sa vy-konáva nákupom zo zahraniãia.

Tento rok ste na medzinárodnom veºtrhuobrannej techniky IDEB ocenili v˘robkyVojenského technického a skú‰obnéhoústavu Záhorie a Vojenského opraváren-ského podniku Trenãín. Preão práve tie?

Ako istotne viete, na Medzinárodnom veº-trhu obrannej techniky IDEB 2010 boli oce-nené aj iné organizácie, spoloãnosti a firmy,nielen VTSÚ Záhorie a VOP Trenãín, a. s.,Ceny udeºovali usporiadateº veºtrhu spoloã-nosÈ INCHEBA a Ministerstvo obrany SR.

Za Ministerstvo obrany udelil generálnyriaditeº sekcie obranného plánovania a manaÏ-

mentu zdrojov MO SR dve ceny národnéhoriaditeºa pre vyzbrojovanie, prostredníctvomktor˘ch boli ocenené rie‰enia zabezpeãujúcepre MO SR moÏnosÈ veºmi efektívneho ko-neãného rie‰enia s vyuÏitím a rozvojom do-mácich v˘robn˘ch spôsobilostí. Jednu dostalVTSÚ Záhorie za inovatívny a efektívny ná-vrh 7,62 mm útoãnej pu‰ky na báze samopa-lu Sa vz. 58. Technické rie‰enie hlavnéhokon‰truktéra Ing. Miroslava Sima vychádzazo skúsenosti so zbraÀou Sa-58, najmä v za-hraniãn˘ch misiách a vyuÏíva jednoduchosÈkon‰trukãného rie‰enia a spoºahlivosÈou pô-vodnej zbrane. Modernizáciou sa odstránilinedostatky zbrane a moÏnosÈ upnutia rôzne-ho príslu‰enstva, ão doteraz nebolo moÏné.Druhú cenu dostal VOP Trenãín, a. s., za in-tegráciu v˘zbroje, komunikaãn˘ch a bezpeã-nostn˘ch systémov do vozidla IVECO LMV4x4 v rámci spoloãného projektu MO SR aMO âR.

Vojensk˘ opravárensk˘ podnik Trenãín, a. s., dostal aj cenu usporiadateºa veºtrhu zaprenosn˘, viacbodov˘, automatick˘, biologic-k˘, radiaãn˘ a chemick˘ v˘straÏn˘ systémABRaCA, ktor˘ sa skladá z prijímacieho ariadiaceho pracoviska a monitorovacích sate-litov. Pri prekroãení meran˘ch hodnôt okam-Ïite vysiela údaje do riadiaceho pracoviska aobsluhu upozorní opticky a aj akusticky. Oce-nenie bolo udelené za jednoduchosÈ rie‰enia,mobilnosÈ a r˘chle rozvinutie systému k me-raniu – takto to prezentoval usporiadateº veº-trhu.

Aké sú perspektívy spolupráce MO SR soZdruÏením obranného priemyslu SR?

Ministerstvo obrany Slovenskej republikya ZdruÏenie obranného priemyslu Sloven-skej republiky podpísali 4. mája 2010 „Do-hodu o spolupráci medzi Ministerstvom ob-rany Slovenskej republiky a ZdruÏením ob-ranného priemyslu Slovenskej republiky“ scieºom posilniÈ obranyschopnosÈ ‰tátu, pod-poriÈ vládnu politiku a zapojiÈ Slovenskú re-publiku do spoloãn˘ch projektov v rámci Or-ganizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO),Európskej únie (EÚ) a ich ãlensk˘ch ‰tátov.

Oblasti spolupráce zah⁄Àajú spoluprácu priv˘mene informácií v oblasti v˘skumu, v˘vo-ja, skú‰ok, v˘roby, nákupu a predaja v˘zbro-je, vojenskej techniky a materiálu, ako aj v ob-lasti programov vyzbrojovania, obrannéhov˘skumu, rozvoja technológií a bezpeãnost-n˘ch investícií, ktoré budú obe strany pova-ÏovaÈ za úãelné, poskytovanie informácií oprioritách a potrebách rezortu ministerstva ob-rany v rozvoji obrann˘ch spôsobilostí s dô-razom na materiálovú oblasÈ v jednotliv˘chetapách Ïivotného cyklu obrann˘ch systé-mov a o metodikách, mechanizmoch a postu-

O Z B R O J E N É S I L Y S R

12

môcÈ dôjsÈ aÏ po vyãlenení finanãn˘ch pro-striedkov.

Ktoré projekty v rámci vyzbrojovania do-minujú v roku 2010?

V roku 2010 v oblasti vyzbrojovania po-zemnou v˘zbrojou, technikou a materiálomdominuje najmä obstaranie a zabezpeãeniemateriálu pre jednotku ISAF, ako sú ºahké ob-rnené vozidlá a ºahké pechotné zbrane a v˘-stroj vojakov. ëal‰ími dominujúcimi pro-jektmi sú obstaranie dielensk˘ch prostriedkova ãiastoãná obmena stredn˘ch terénnych au-tomobilov, ale to som uÏ uviedol v odpove-di na prvú otázku.

Na zabezpeãenie poÏiadaviek letecva pre-bieha ìalej modernizácia ãasti lietadiel L-410 v˘menn˘m spôsobom. V ‰tádiu prípra-vy je projekt upgradu vrtuºníkov Mi-17M, od-ráÏajúci nové poÏiadavky na prevádzku trans-portn˘ch vrtuºníkov vo vysokohorskom pro-stredí a prostredí so zv˘‰en˘m rizikom po‰ko-denia spôsobeného paºbou zo zeme. ëal‰ímprioritn˘m projektom ozbrojen˘ch síl v ob-lasti pozemn˘ch leteck˘ch systémov je do-konãenie modernizácie leteckej základneSliaã (podporn˘ch systémov podºa odporúãa-ní ICAO a ‰tandardov NATO) s cieºom zabez-peãiÈ aj poskytovanie navigaãn˘ch sluÏiebpre civilné letectvo.

Aké sú ciele Ministerstva obrany SR ão sat˘ka vyzbrojovania Ozbrojen˘ch síl SR vhorizonte najbliωích rokov?

Vyt˘ãenie cieºov Ministerstva obrany SRobsahuje pripravovan˘ „Model 2020“, v kto-rom je definovan˘ cieºov˘ stav, ktor˘ by malrezort dosiahnuÈ v období do roku 2020. Pri-jatím tohto dokumentu budú jednoznaãnestanovené ciele aj pre oblasÈ vyzbrojovania,ãi uÏ v krátkodobom, strednodobom, ale aj vdlhodobom horizonte. Anal˘zou dosiahnu-t˘ch spôsobilostí a súãasného stavu vyzbro-jenia Ozbrojen˘ch síl SR, priorít vypl˘vajú-cich z doteraj‰ích prijat˘ch záväzkov a oãa-kávaného trendu moÏností zabezpeãenia fi-nanãn˘ch zdrojov budeme môcÈ stanoviÈ po-stupnosÈ vyzbrojovania pre najbliωie roky.

Bez ohºadu na takto stanovené prioritybude nevyhnutné postupne zabezpeãiÈ a vy-rovnaÈ deficit vo v˘zbroji, ktor˘ bol spôsobe-n˘ dopadmi finanãnej a hospodárskej krízy.V oblasti letectva bude potrebné zabezpeãiÈplynul˘ upgrade vrtuºníkov Mi-17M pre na-sadenie v oblastiach s vy‰‰ím stupÀom ohro-zenia, vykonaÈ obstaranie mobilného komple-tu kontrolno-meracej techniky na zabezpeãe-nie vykonávania predpísan˘ch prác a odstra-Àovania porúch na lietadlách MiG-29, pokra-ãovaÈ v modernizácii pozemn˘ch leteck˘chkomunikaãn˘ch systémov, systémov tvorbya distribúcie jednotnej informácie o vzdu‰nejsituácii so zameraním na bezpeãnostnú iden-tifikáciu. ZároveÀ bude potrebné dorie‰iÈ spô-sob zabezpeãenia dostatoãn˘ch leteck˘chprepravn˘ch kapacít tak, aby boli splnenéoperaãné poÏiadavky OS SR vypl˘vajúce zozákonov SR a medzinárodn˘ch záväzkov SR.Rozhodnutie o nákupe vlastn˘ch taktick˘chdopravn˘ch lietadiel bude potrebné chápaÈako znak politickej zodpovednosti k obãanomSR a vyslan˘m jednotkám do krízov˘ch ob-lastí, nemenej aj ako naplnenie atribútov riad-neho ãlenského ‰tátu EÚ a NATO.

poch, ktoré sa t˘kajú vyzbrojovania, obran-ného v˘skumu, ‰tandardizácie a obstarávaniav˘zbroje, techniky a materiálu vrátane akvi-zície súrnych poÏiadaviek.

Reciproãne predmetom spolupráce zo stra-ny zdruÏenia je informovanie o schopnos-tiach obranného priemyslu Slovenskej repub-liky zabezpeãovaÈ v˘zbroj, techniku, materiál,opravy a sluÏby pre Ozbrojené sily Slovenskejrepubliky v mierov˘ch podmienkach a v krí-zov˘ch situáciách a informovanie o záujmochãlenov zdruÏenia uchádzaÈ sa o ‰tátne zákaz-ky v pôsobnosti ministerstva obrany tak, abyneboli poru‰ené pravidlá hospodárskej súÈa-Ïe. ministerstvo obrany a ZOP budú koordi-novaÈ postupy pri rokovaniach v orgánochNATO a EÚ v rámci presadzovania politiky

Vzhºadom na obmedzené finanãné moÏ-nosti vypl˘vajúce z dopadov finanãnej sve-tovej krízy, v oblasti vyzbrojovania sme saprioritne zamerali na zabezpeãenie spôsobi-lostí Ozbrojen˘ch síl SR súvisiacich so záväz-kami voãi EÚ a NATO v takom rozsahu, abyodloÏenie alebo redukcia poãtov dodávanejv˘zbroje nezapríãinili ich nesplnenie.

Po zváÏení v‰etk˘ch okolností, ale hlavneuÏ vy‰‰ie uveden˘ch obmedzení v oblasti fi-nanãn˘ch moÏností na vyzbrojovanie v dobekrízy, sme boli nútení poãetne zredukovaÈ aodsunúÈ modernizáciu bojov˘ch obrnen˘chvozidiel BVP-2, ktoré sú vo v˘zbroji Po-zemn˘ch síl OS SR a t˘m zníÏiÈ plánovanénáklady na ich modernizáciu v strednodobomhorizonte. Vzhºadom na to, Ïe tento projekt

úzko súvisí s nákupom bojov˘ch obrnen˘chvozidiel novej generácie, posunuli sme ajtento nákup do neskor‰ích rokov. V krátko-dobom horizonte nebudeme môcÈ realizovaÈnákup rádiolokaãnej techniky malého a stred-ného dosahu pre Vzdu‰né sily OS SR, ktorébudú musieÈ cviãiÈ, zabezpeãovaÈ letovú pre-vádzku a hlavne vykonávaÈ nepretrÏit˘ prie-skum vzdu‰ného priestoru SR rádiolokátor-mi, ktoré majú v súãasnosti vo svojej v˘-zbroji. Odsúvame obmenu automobilov ná-kladn˘ch terénnych ÈaÏk˘ch a stredn˘ch aredukujeme nákup mal˘ch terénnych vozi-diel.

Najväã‰ím projektom, ktor˘ zasiahla eko-nomická kríza je projekt obstarania taktick˘chdopravn˘ch lietadiel. MO SR stále vnímaakvizíciu taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel akojednu z priorít rezortu. AktuálnosÈ potreby no-v˘ch dopravn˘ch lietadiel vypl˘va z viace-r˘ch dôleÏit˘ch faktorov ak˘mi sú hlavneplnenie záväzkov SR v rámci aliancie NATOna prepravu vyãlenen˘ch síl, nákladu, mate-riálu do miest ozbrojen˘ch konfliktov, nedo-statoãné kapacity a zastarávanie súãasn˘chdopravn˘ch lietadiel An-26, zabezpeãenieadekvátnej reakcie na urgentnú potrebu letec-kej prepravy v ãase krízov˘ch situácií, ako ajposkytnutie pomoci pri prírodn˘ch katastro-fách a humanitárnych krízach na území imimo územia SR. Projekt obstarania taktic-k˘ch dopravn˘ch lietadiel sa nachádza v ko-neãnom ‰tádiu prípravy zmluvy s víÈazom ve-rejnej súÈaÏe. K samotnému obstaraniu bude

vlády Slovenskej republiky najmä v oblastiachpodpory obranného priemyslu Slovenskej re-publiky a jeho zapojenia sa do programov,projektov a aktivít v oblasti vyzbrojovania, ob-ranného v˘skumu a rozvoja technológií, trhus obrannou v˘zbrojou a technikou a obrannej,technologickej a priemyselnej základne vrámci NATO a EÚ. Budú spoloãne pripravo-vaÈ návrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpe-ãenie kvality, stability a bezpeãnosti dodá-vok hlavnej v˘zbroje, techniky a materiálu prepotreby Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republi-ky. Na úãely vzájomnej informovanosti a vy-uÏitia odborného potenciálu zdruÏenia budeministerstvo obrany po vzájomnej dohodepresadzovaÈ úãasÈ predstaviteºov ZdruÏeniaobranného priemyslu Slovenskej republikyna rokovaniach a ãinnosti odborn˘ch komisií,pracovn˘ch v˘borov a skupín v rámci ‰truk-túr NATO a EÚ, ktoré sú urãené pre predsta-viteºov obranného priemyslu.

Ciele sú nepochybne vysoké. Aké sú v‰akmoÏnosti? Ako zasiahla do procesu vy-zbrojovania slovenskej armády kríza? Za-stavila ãi spomalila niektoré tendre?

Ciele pre oblasÈ vyzbrojovania boli stano-vené v období, keì nikto nepredpokladal roz-sah a dosah celosvetovej finanãnej a hospo-dárskej krízy. Vychádzali z potrieb Ozbroje-n˘ch síl SR na získanie potrebn˘ch spôsobi-lostí nevyhnutn˘ch pri plnení úloh na zabez-peãenie obranyschopnosti ‰tátu, ako aj prija-t˘ch záväzkov voãi NATO a EÚ.

O Z B R O J E N É S I L Y S R

13

N Á R O D N Á R A D A S R

VOJENSKÝ OPRAVÁRENSKÝ PODNIK TRENČÍN, a. s., Kasárenská 8, 911 05 Trenčín, Slovak Republic, Fax: + 421 32 6523176

Kontakty:

Ing. Pavol Blažej, predsedapredstavenstva a generálny riaditeľ

Tel.: + 421 32 6560201 e-mail: pblazej@voptrencin.sk

Ing. František Vlkovič, obchodný riaditeľ

Tel.: + 421 32 6560221e-mail: fvlkovic@voptrencin.sk

Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a.s.

www.voptrencin.sk

• Vojenský opravárenský podnikTrenčín, a. s., má dlhoročnú tradíciuv oblasti vývoja, výroby a oprávpásovej a kolesovej techniky a jejmodernizácie. Je držiteľom systémumanažérstva kvality ISO 9001:2008,AQAP 2130:2007, AQAP 2110/Z1:2009 a osvedčenia NCAGE.

• V kontexteprogramupodniku trebauviesť, žeznačná časťpozornosti sasústreďujenielen navýskum,vývoja opravy techniky, ale aj na novorealizované projektypomocou využitia moderných strojno-technologických zariadenía inovatívnych programových riešení.Jedným z takýchto projektov je ajprojekt ľahkého stredného obrnenéhovozidla IVECO 4x4 M65, ktorémubola na veľtrhu obrannej technikyIDEB 2010 udelená Cena národnéhoriaditeľa pre vyzbrojovanie, za dôkladné vybavenie na vysokejprofesionálnej úrovni spĺňajúcenáročné požiadavky Ozbrojených sílSlovenskej republiky, pre ktoré jeurčené.

• Okrem tohto produktu z dielneVOP Trenčín, a. s., bola cenaGRAND PRIX udelená i exponátu ABRaCA –prenosnému, viacbodovému,automatickému, biologickému,radiačnému a chemickémuvýstražnému systému,ktorý je určenýšpeciálnemu operačnémutímu na poskytovaniekomplexných informácií z rádiologických a chemických meraníovzdušia.

• Vojenský opravárenský podnikTrenčín, a. s., neustále vyvíja aktivityv oblasti technickej inovácie svojichproduktov a vytvára nové projekty,čím si naďalej udržuje stabilnúpozíciu na trhu, ale aj kreditdôveryhodného partnera preOzbrojené sily Slovenskej republiky.

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Ing. Pavol Blažej preberá Cenu národného riaditeľa pre vyzbrojovanie za IVECO 4x4 M65.

Zľava: štátny tajomník MO SR Daniel Duchoň, národný riaditeľ pre vyzbrojovanie Ľudovít Mikuška, predseda predstavenstva

a generálny riaditeľ VOP Trenčín Ing. Pavol Blažej.

Obchodný riaditeľ Ing. František Vlkovič preberá GRAND PRIX IDEB 2010 za exponát ABRaCa. Zľava: generálny riaditeľ Incheba Alexander Rozin,

obchodný riaditeľ VOP Trenčín Ing. František Vlkovič, štátny tajomník MO SR Daniel Duchoň.

Chladiarenský kontajner

O B R A N A S L O V E N S K A

14

Odmínovacie stroje BOÎENA sa v kru-pinskej fabrike vyrábajú uÏ viac ako 15 ro-kov a urãite patria medzi najznámej‰ie anajpopulárnej‰ie v˘robky slovenskéhozbrojárskeho priemyslu. Doteraz sme boliv súvislosti s BOÎENOU zvyknutí na kla-sickú podobu odmínovacieho stroja, nasa-dzovaného v zamínovan˘ch oblastiach sve-tov˘ch konfliktov. Toto je nieão nové. Akovznikla my‰lienka vyuÏiÈ BOÎENU prepotreby policajtov a takpovediac „pustiÈ judo ulíc“?

Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích atribútov pri prá-ci s BOÎENOU je poÏiadavka na bezpeãnosÈ.A práve my‰lienka poskytnúÈ vy‰‰iu bezpeã-nosÈ policajtom vystaven˘m útokom rozvá‰-neného davu bola zárodkom vzniku tohtopolicajného variantu BOÎENY.

My‰lienka sa zrodila pred niekoºk˘mi rok-mi, keì na juhu Francúzska prepukli nepoko-je a denne sme na tevíznych obrazovkách vi-deli horiace autá, rozbité v˘kladné skrine,zniãen˘ majetok. DlaÏobn˘m kockám a fºa-‰iam s horºavinou vrhan˘ch v˘trÏníkmi ãeli-li policajti chránení prevaÏne len prostriedka-mi osobnej ochrany, ‰títmi a helmami. Projekt„policajnej BOÎENY“ v‰ak vtedaj‰ie vede-nie spoloãnosti nezaujal. Obrat nastal aÏ vla-ni, s príchodom spoloãnosti SITNO Holding.Aj blízky vzÈah majiteºov holdingu k sloven-skému futbalu a konkrétne skúsenosti s van-dalizmom na ‰tadiónoch urãite zohrali svojuúlohu pri rozhodovaní, ãi sa pustiÈ do tohtonového dobrodruÏstva s BOÎENOU.

Ako z hºadiska v˘slednej realizácie hodno-títe spoluprácu s Policajn˘m zborom SR?

Spoluprácu s Policajn˘m zborom SR na

tomto projekte sme zaãali koncom leta minu-lého roku a hodnotíme ju vysoko pozitívne.Od funkcionárov a pracovníkov na v‰etk˘chúrovniach sme získali mnoÏstvo informácií,bez ktor˘ch by BOÎENA RIOT nebola do-konãená vãas a nedosahovala súãasné para-metre. Chceme v tejto spolupráci ìalej pokra-ãovaÈ a máme záujem, aby si prototyp dôklad-ne otestovali ‰peciálne zásahové jednotkyPZ, navrhli nám prípadné ìal‰ie úpravy a vy-lep‰enia, tak aby im BOÎENA RIOT ão naj-lep‰ie slúÏila v reálnom nasadení.

Ak˘ bol záujem o va‰u novinku na samot-nom veºtrhu?

Vystavovan˘ prototyp bol dokonãen˘ lenzopár dní pred zaãatím IDEB a tak sme aj mys veºk˘m napätím oãakávali, aké prijatie samu dostane. S pote‰ením môÏem kon‰tatovaÈ,Ïe reakcia médií, odbornej, ale aj laickej ve-rejnosti bola priaznivá a prev˘‰ila na‰e oãa-kávania. Ceníme si pozitívne hodnotenie,ktorého sa BOÎENE RIOT dostalo od minist-ra vnútra SR, ministra obrany SR, náãelníkaGenerálneho ‰tábu OS SR, ale aj od predsta-viteºov NATO a viacer˘ch náv‰tevníkov zozahraniãia. Tohtoroãn˘ veºtrh urãite patrilmedzi najúspe‰nej‰ie v histórii BOÎENY.

Na ão by mala BOÎENA RIOT predov‰et-k˘m slúÏiÈ a aké sú jej základné technicképarametre?

BOÎENA RIOT je ‰peciálny prostriedokurãen˘ pre policajné a vojenské jednotky naudrÏiavanie verejného poriadku pri demon-‰tráciách, kultúrnych a ‰portov˘ch poduja-tiach väã‰ieho rozsahu, ako aj na ochranuzdravia a majetku obãanov pri prepuknutí

masov˘ch nepokojov. Po ãiastoãn˘ch technic-k˘ch úpravách zameran˘ch najmä na zv˘‰e-nie balistickej odolnosti ‰títu môÏe byÈ strojefektívne vyuÏit˘ aj v boji proti terorizmu.

Pozostáva z dvoch hlavn˘ch ãastí, primár-neho nosiãa, ktor˘ je v podstate zhodn˘ s od-mínovacím strojom BOÎENA 4 a ochranné-ho ‰títu. Diaºkovo, rádiov˘m signálom ovlá-dan˘ primárny nosiã je vybaven˘ pohonnoujednotkou s v˘konom 147 HP. Je spoºahlivochránen˘ proti mechanickému po‰kodeniukrytmi z pancierovej ocele. Na ochranu voãiohÀu je motorov˘ priestor vybaven˘ samoãin-n˘m hasiacim zariadením.

K primárnemu nosiãu sa pomocou r˘chlou-pínaãa pripája vlastn˘ rozÈahovací ochrann˘‰tít vysok˘ 3,25 m. V zloÏenej polohe má ‰ír-ku 4,5 m, boãnice ‰títu na oboch stranách jemoÏné hydraulick˘m pohonom vysunúÈ domaximálnej ‰írky 7,5 m. Jeho súãasÈou jezdvíhacia plo‰ina s nosnosÈou 250 kg, ktorejprídavn˘ ‰tít pri plnom zdvihu dosiahne aÏv˘‰ku aÏ 4,4 m.

BOÎENA RIOT je kon‰truovaná tak, abyposkytovala nové moÏnosti na skvalitnenieãinnosti poriadkov˘ch jednotiek, spoãívajú-ce na nasledujúcich princípoch:

Zv˘‰ená úroveÀ bezpeãnosti. Robustn˘ochrann˘ ‰tít, pokryt˘ nehorºav˘m kompo-zitn˘m materiálom s vysokou odolnosÈouvoãi mechanickému po‰kodeniu poskytu-je ochranu policajnej jednotke so silou 20– 30 príslu‰níkov, ktorí na odrazenie pria-meho útoku môÏu vyuÏiÈ 8 strieºní pre ruã-né zbrane, ako aj vysokotlakov˘ rozpra‰o-vaã slzotvornej kvapaliny. Na ‰títe je siré-na a v˘konn˘ amplión na komunikáciu sdavom a na tento úãel môÏe byÈ na ‰títezdvíhacej plo‰iny umiestnen˘ aj chránen˘sveteln˘ display. BOÎENA je diaºkovoovládaná aÏ zo vzdialenosti 1 000 m, ãoumoÏÀuje jej pouÏitie napríklad na zadrÏa-nie, resp. usmernenie a vytláãanie davu ajv mimoriadne nebezpeãn˘ch situáciách.Mobilita a operaãná pruÏnosÈ. Oprotistatick˘m bariéram pouÏívan˘m beÏne naprehradenie ulíc a zabránenie vstupu davudo vyãlenen˘ch priestorov, poskytuje BO-ÎENA RIOT mobilnú bariéru, ktorú moÏ-no operatívne presunúÈ r˘chlosÈou do 9km/h na nové miesto, ak si to situácia vy-Ïiada. Dáva to nové moÏnosti napríklad prizhromaÏdeniach, kde z etick˘ch aleboin˘ch dôvodov nie je Ïiaduca demon‰trá-cia sily. MôÏe byÈ pripravená v zálohe a po-uÏitá len v nevyhnutnom prípade. Stále monitorovanie bezpeãnostnej si-tuácie. Monitoring situácie pred ‰títomstroja je moÏné vykonávaÈ priamym pozo-rovaním cez 12 priezorov bezpeãne zakry-t˘ch nerozbitn˘m sklom, ktoré sú umiest-

BOÎENA ako ju nepoznáme

Na tohtoroãnom veºtrhu obrannej techniky IDEB 2010 v Bratislave získal exponátBOÎENA RIOT z dielne WAY INDUSTRIES, a. s., Krupina v˘znamné ocenenie: GRAND PRIX

IDEB 2010 v kategórii Obrnené vozidlo. Parlamentn˘ kuriér pri tejto príleÏitosti oslovilVladimíra ÎBODÁKA, obchodného manaÏera WAY INDUSTRIES, a. s.

15

nené vo v˘‰ke oãí. Okrem toho je stroj vy-baven˘ sofistikovan˘m videosystémom stromi pevn˘mi kamerami, ktoré dávajú pre-hºad o situácii tesne pred a za ‰títom a jed-nou panoramatickou kamerou, 36x optick˘zoom, na sledovanie a pribliÏovanie situá-cie okolo stroja v rozsahu 360°. Obraz zov‰etk˘ch kamier je súãasne moÏné sledovaÈna monitore, umiestnenom v zadnej ãastiprimárneho nosiãa, na displeji operátoraBOÎENY a na ìal‰om prenosnom monito-re aÏ do vzdialenosti 1 000 metrov od vo-zidla, v závislosti od prostredia, v ktoromsa BOÎENA nachádza. Tento monitor vy-uÏíva veliteº operácie, resp. operaãné stre-disko na získanie prehºadu o situácii v mies-te nasadenia, odhaºovanie „vodcov“ a ini-ciátorov násilností v dave a v prípade po-treby na správne, presné a efektívne vyko-

nanie zásahu poriadkovej jednotky voãi na-ru‰iteºom zákona. Zábery zo v‰etk˘ch ka-mier sú sústavne nahrávané na pamäÈovúkartu a môÏu byÈ pouÏité ako dôkazov˘materiál v prípade súdnych dohier. Na po-zorovanie v noci sú na ‰títe umiestnené xe-nónové reflektory a prehºadová kamera jeprispôsobená na noãné videnie.

Dovoºte laickú otázku: ako je moÏné, Ïe sacel˘ stroj neprevrhne? Predná „nátlaãnástena“ pôsobí oproti samotnej kabíne 3 xÈaωie…

V skutoãnosti je to naopak, na pohºad sub-tílna BOÎENA má hmotnosÈ 5 250 kg, zatiaºão ‰tít len 1 550 kg. ·tít je vyroben˘ z ºahk˘cha pevn˘ch materiálov a primárny nosiã ho bezproblémov preváÏa a zdvihne do v˘‰ky 2,5 maj s dvoma plne vyzbrojen˘mi policajtmi na

zdvíhacej plo‰ine. Navy‰e, pohonná jednot-ka je dostatoãne silná na zadrÏanie náporu päÈ-desiatich v˘trÏníkov.

Pôsobíte uÏ roky ako obchodn˘ manaÏérWAY INDUSTRIES a máte bohaté skúse-nosti z predaja BOÎENY na svetov˘chtrhoch. Myslíte si, Ïe by o BOÎENU RIOTmohli prejaviÈ záujem aj v zahraniãí? Exi-stuje vo svete nieão podobné?

V̆ roba strojov BOÎENA je orientovanáprevaÏne na zahraniãné trhy, a sme presved-ãení, Ïe tak ako odmínovacie stroje, aj BO-ÎENA RIOT si ãoskoro nájde zákazníkov vzahraniãí. Budeme sa môcÈ o tom presvedãiÈuÏ onedlho na najväã‰ej európskej v˘stave ob-ranného priemyslu EUROSATORY v ParíÏi,kde nበnajnov‰í produkt predstavíme medzi-národnej odbornej komunite.

O B R A N A S L O V E N S K A

O B R A N A S L O V E N S K A

16

Ing. ªudovít âERNÁK, CSc. sa narodil 12. októbra 1951 v Hliníku nad Hronom.

Po absolvovaní vysoko‰kolského ‰túdia na SV·Tv Bratislave nastúpil 1. augusta 1975 do závodu SNP,

ako v˘skumn˘ pracovník do V̆ skumno-v˘vojovéhoústavu. V rokoch 1979 – 1982 absolvoval internúa‰pirantúru na V·T v Ko‰iciach a po návrate do

ZSNP v roku 1982 nastúpil do prevádzky elektrol˘zy,kde pracoval najskôr v informaãnom systéme VS

elektrol˘zy, potom ako vedúci v˘roby a neskôr akovedúci projektu pre modernizáciu v˘roby hliníka.

V septembri 1989 bol zvolen˘ za generálneho riaditeºaZSNP. Roku 1990 absolvoval trojmesaãn˘ kurz

v Anglicku (Univerzita v Birminghame). Poãas jehopôsobenia sa závod SNP pretransformoval zo ‰tátneho

podniku na akciovú spoloãnosÈ, do ktorej následnevstúpil ako partner nórsky v˘robca hliníka

Hydroaluminium. V máji roku 1990 iniciovalzaloÏenie Zväzu priemyslu SR. Vo voºbách roku 1992

bol zvolen˘ za poslanca SNR, vzápätí bol vymenovan˘za ãlena vlády SR a poveren˘ v˘konom funkcie

ministra hospodárstva SR. V rokoch 1993 – 1994pôsobil ako podpredseda NR SR a v rokoch 1994 – 1998

bol ãlenom NR SR. V rokoch 1998 – 1999 bol znovaministrom hospodárstva. Od roku 2000 pôsobí ako

predseda predstavenstva spoloãnosti SITNOHOLDING, a. s. V súãasnosti je aj predsedom

Slovensko-ruskej podnikateºskej rady a honorárnymkonzulom Uzbeckej republiky na Slovensku.

S akou víziou, zámermi a cieºmi ste nastú-pili na pozíciu prezidenta ZOP SR? Ktorésú tie hlavné, základné kon‰tanty, na kto-r˘ch chcete postaviÈ svoje pôsobenie?

Jedno funkãné obdobie som uÏ vo funkciiprezidenta ZOP SR pôsobil, potom som jed-no vynechal a teraz som bol do tejto funkciezvolen˘ znova. Moja vízia uÏ pred niekoºk˘-mi rokmi spoãívala hlavne v tom, aby smemali na medzinárodné in‰titúcie, zahraniãnépartnerské organizácie a na slovenskú vláduvytvorené také komunikaãné mechanizmy,aby sme vedeli tlmoãiÈ na‰e pragmatické sta-noviská k legislatíve a k predpisom, ktorépriamo ovplyvÀujú zbrojársky priemysel.

V poslednom období sa e‰te zv˘raznila po-treba pruÏn˘ch kooperatívnych mechanizmovs Poradnou skupinou NATO pre priemysel(NIAG) a s Európskou obrannou agentúrou(EDA). Moje pôsobenie chcem orientovaÈhlavne na to, aby mali na‰i ãlenovia dostatokinformácií a aby vedeli vyuÏívaÈ moÏné ‰an-ce na priame dodávky, prípadné kooperácie az nich vypl˘vajúce offsetové programy.

Na bratislavskom veºtrhu obrannej techni-ky IDEB 2010 ste podpísali s ministromobrany SR Jaroslavom Ba‰kom Dohodu ospolupráci medzi Ministerstvom obranySR a ZdruÏením obranného priemyslu SR.âo je jej obsahom a cieºom?

Som rád, Ïe sa mojim predchodcom poda-rilo dotiahnuÈ prípravu zmluvy tak ìaleko, Ïesa na IDEBe mohla podpísaÈ. Ide o dohodu,ktorá definuje mechanizmy spolupráce tak,aby medzi ministerstvom obrany a ZOP pre-

biehala v˘mena informácií t˘kajúcich sa v˘-skumu, v˘roby a skú‰ok vojenskej techniky,ako aj informácií z oblasti programov vyzbro-jovania, obranného v˘skumu a bezpeãnost-n˘ch investícií.

Veºa oãakávame od vytvorenia spoloãnéhoorgánu, tzv. Technickej rady, zloÏenej z odbor-níkov z podnikateºského prostredia a z rezor-tu obrany. Technická rada bude pripravovaÈ ná-vrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpeãeniekvality a bezpeãnosti dodávok pre potrebyozbrojen˘ch síl, s maximálnou moÏnou mie-rou zapojenia slovensk˘ch firiem obrannéhopriemyslu.

Podnikateºské prostredie pre pôsobenie slo-venského obranného priemyslu v‰ak nie jeuÏ mnoho rokov veºmi priaznivé. âo chceZOP SR robiÈ, aby sa to zlep‰ilo?

Áno, v období transformácie na‰ej ekono-miky zaãiatkom 90. rokov minulého storoãiav˘roba ‰peciálnej techniky na Slovenskuutrpela ÈaÏké rany, pre‰la neúspe‰nou etapoukonverzie a v tomto tlaku preÏilo len málo fi-riem, ktoré ponúkali nieão predajné. Aj tí,ktorí preÏili, v‰ak naráÏali skôr na nepochope-nie ako na podporu. Preto bude snahou ZOPSR dosiahnuÈ v rámci slovenskej ekonomikya aj v rámci slovenského prostredia také po-stavenie, aké majú zbrojári v in˘ch krajinách.Predov‰etk˘m bude potrebné zjednodu‰iÈ niek-toré administratívne postupy, pomôcÈ beÏn˘-mi metódami pri financovaní veºk˘ch projek-tov a viac presadzovaÈ offsetové programy.

Ako sa dotkla firiem, zdruÏen˘ch v ZOP SRkríza?

Zrejme máte na mysli súãasné obdobie sve-tovej ekonomickej krízy, pretoÏe ako somuviedol, slovensk˘ zbrojársky priemysel pô-sobil v krízovom období uÏ pekn˘ch pár ro-kov pred Àou. Svetová ekonomická kríza sadotkla na‰ich ãlenov rovnako ako ostatn˘chpodnikateºsk˘ch subjektov. ZníÏenie rozpoã-tov a zv˘‰enie konkurenãného tlaku nás pri-nútilo uskutoãniÈ niektoré radikálne rezy, alepreÏijeme.

Aké sú podºa vás najväã‰ie prekáÏky, kto-ré stoja v ceste e‰te úspe‰nej‰iemu presade-niu sa slovenského ‰peciálu na svetov˘chtrhoch?

Otázka znie veºmi optimisticky, ako kebysme boli úspe‰ní a chceli byÈ e‰te úspe‰nej‰í.Fakt je v‰ak tak˘, Ïe nepatríme medzi lídrovna trhu a musíme tuho zabojovaÈ, aby sme sivylep‰ili na‰e postavenie. Momentálne platí-me daÀ za to, Ïe obranná technika bola prak-ticky dve desaÈroãia na periférii záujmu. To,

ZdruÏenie obranného priemyslu SRstojí pred novou etapou

ZdruÏenie obranného priemyslu Slovenskej republiky (ZOP SR) je záujmov˘m zdruÏením právnick˘chosôb pôsobiacich v oblasti obranného priemyslu. âlenskú základÀu tvoria v˘vojové, v˘robné a obchodné

spoloãnosti, vojenské technické a skú‰obné ústavy, vojenské opravárenské podniky a vysoké ‰koly.Parlamentn˘ kuriér oslovil nového prezidenta ZdruÏenia obranného priemyslu SR ªudovíta âERNÁKA.

17

Ïe sa roky neinvestovalo, Ïe sa nepodporovalaplikovan˘ v˘skum, Ïe absentovala prípravamlad˘ch kádrov sa prejavilo v tom, Ïe smestratili svoje v˘borné postavenie hlavne natrhoch severnej Afriky a Prednej Ázie. Nemáv‰ak zmysel plakaÈ nad rozliatym mliekom.Posledné roky sa koncentrujeme na to, abysme vedeli obstáÈ v konkurencii so siln˘mihráãmi, alebo aby sme sa s nimi vedeli pri veº-k˘ch projektoch spojiÈ.

Do ktor˘ch smerov v rámci v˘roby by bolotreba investovaÈ a ão podporiÈ vo v˘skume,aby sme drÏali krok so svetov˘m v˘vojom?

E‰te stále sme si zachovali v˘robnú schop-nosÈ v oblasti ÈaÏkej obrnenej techniky, v ob-lasti v˘roby, delaborácie a likvidácie munície,v oblasti opráv a upgrade leteckej techniky.Sme dobrí v oblasti prístrojov a zariadení prezdravotnícke potreby, prístrojov pre chemic-ké anal˘zy a v priemyselnej obrannej elektro-nike. V t˘chto oblastiach by sme mali inves-tovaÈ do technologick˘ch zariadení, aby smev˘robky dodávali v poÏadovanej kvalite a vkonkurencieschopnej cene.

Popri t˘chto „klasick˘ch“ odvetviach siveºmi dobré meno urobili nové, mladé firmy,pôsobiace v oblasti programového vybave-nia, riadiacich a komunikaãn˘ch systémov av oblasti simulátorov. V tomto smere by smemali podporiÈ ich v˘vojové projekty, pretoÏetam je veºká perspektíva.

Ktor˘mi v˘robkami sme doteraz najviac

oslovili in˘ch? Aká je aktuálna pozícia na-príklad Zuzany, BoÏeny, Tatrapanu a Ali-gátora?

Sú to najpopulárnej‰ie v˘robky slovensk˘chzbrojárov. V ãase svojho zrodu patrili k sve-tovej ‰piãke a aj po rokoch majú v˘borné pa-rametre a sú predajné. Pozíciu svetového líd-ra vo svojej triede si stále udrÏiava odmínova-cie zariadenie BoÏena, prebehla modernizáciaZuzany a Tatrapanu a dúfam, Ïe im to pomô-Ïe v˘raznej‰ie sa presadiÈ na trhu. Aligátor je‰ikovn˘ v˘robok, ale doplatil na zloÏité vlast-nícke vzÈahy a rôzne zmluvné exkluzivity,takÏe momentálne sa nevyrába.

Majú vôbec slovenské podniky obrannéhopriemyslu potenciál presadiÈ sa sami v rám-ci svetov˘ch trhov? Alebo je cestou iba par-ticipácia pri realizácii nadnárodn˘ch pro-jektov v rámci NATO a EÚ?

Potenciál máme, ale trh je prakticky rozde-len˘, a preto by sme mali nadviazaÈ na na‰e tra-diãné trhy, ponúkaÈ im modernizáciu na‰ichpôvodn˘ch v˘robkov a ich generálne opravy,spájaÈ tieto projekty s ponukou nov˘ch produk-tov.

Pri presadzovaní t˘chto ponúk by mala byÈsúhra v‰etk˘ch moÏn˘ch lobingov. Za takéto

projekty by mali lobovaÈ ãlenovia vlády, zdru-Ïenia v˘robcov a samotné firmy. Participáciana nadnárodn˘ch projektoch nie je jediná ces-ta, ale je to vhodn˘ spôsob na predaj toho, ãood nás vedia a chcú kúpiÈ.

Ako hodnotíte súãasnú slovenskú legislatí-vu, ktorá sa t˘ka ‰peciálu? Vytvára pre slo-venské firmy dostatoãn˘ manévrovací prie-stor?

Súãasná legislatíva je na ‰tandardnej úrov-ni, ale pracuje sa na novom zákone, v ktorombudú zapracované prvky z európskej smerni-ce ãíslo 43/2009. Je to smernica o zjednodu-‰ení transferu v˘robkov ‰peciálnej techniky vrámci EÚ. Táto pripravovaná verzia novéhozákona bude na modernej európskej úrovni.

Nie kaÏd˘ b˘va doma prorokom, ale pred-sa: aké sú moÏnosti, aby slovenské v˘rob-ky e‰te viac „bodovali“ v rámci dodávokhlavnej v˘zbroje, techniky a materiálu prepotreby Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republi-ky?

Spolupráca v˘robcu akejkoºvek obrannejtechniky s vlastnou armádou je v kaÏdej kra-jine veºmi dôleÏitá. Pri úãasti v tendroch jepodmienka, aby ponúkan˘ produkt bol zave-den˘ v armáde materskej krajiny, t. j. aby pre-‰iel vojskov˘mi skú‰kami. Preto schopnosÈkaÏdej armády nakupovaÈ a modernizovaÈpriamo ovplyvÀuje domáci obrann˘ priemy-sel v‰ade vo svete. Som rád, Ïe Ministerstvoobrany SR a Armáda SR v tomto smere robia,ão môÏu a ão im neustále sa zniÏujúci rozpo-ãet dovolí.

Aké sú ìal‰ie plány v oblasti ‰peciálnej v˘-roby, nie v‰ak len plány, ale aj moÏnosti naich perspektívnu realizáciu? âo chcete vtomto zmysle vykonaÈ v najbliωom obdo-bí?

Chceme spolupracovaÈ pri príprave novéhozákona, chceme napæÀaÈ body Dohody o spo-lupráci s MO SR, pravidelne sa stretávaÈ sna‰imi partnermi v zahraniãí a presvedãiÈ novúvládu o tom, Ïe obrann˘ priemysel je v ‰truk-túre slovenskej ekonomiky opodstatnen˘ a akmu budú venovaÈ pozornosÈ, vráti sa to obãa-nom Slovenska stonásobne.

O B R A N A S L O V E N S K A

Podpis Dohody o spolupráci medzi rezortom obrany a ZOP SR.

O B R A N A S L O V E N S K A

18

Úrad vyuÏíva kaÏdú vhodnú príleÏitosÈ naprezentáciu svojich pôsobností a postupov, kto-ré mu ukladá zákon o obrannej ‰tandardizácii,kodifikácii a ‰tátnom overovaní kvality v˘rob-kov a sluÏieb na úãely obrany. Svojím odborn˘mpôsobením si vybudoval pevné miesto v systé-me v˘voja, v˘roby, prevádzky, údrÏby a opráv‰peciálnej techniky. Pre v˘voj, v˘robu a cel˘ Ïi-votn˘ cyklus ‰peciálnej techniky poskytuje prí-slu‰né ‰tandardizaãné dokumenty, zabezpeãujekodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality produk-tov z domácej i zahraniãnej produkcie. Preto ná-v‰tevy stánku a Ïiadosti o nové informácie zostrany odbornej, ale aj laickej verejnosti boli podobu v˘stavn˘ch dní poãetné. Stánok neobi‰ielani minister obrany SR Jaroslav Ba‰ka, ktoréhozaujímal stav prijímania ‰tandardizaãn˘ch doku-mentov NATO a problematika spracovania ko-difikaãn˘ch údajov pre slovenské produkty nazáklade Ïiadostí zahraniãn˘ch odberateºov. OãinnosÈ Úradu sa zaujímali aj ‰tátny tajomník Mi-nisterstva obrany SR Daniel DuchoÀ, náãelníkgenerálneho ‰tábu ozbrojen˘ch síl SR generálªubomír Bulík, ale aj ìal‰í v˘znamní predstavi-telia ozbrojen˘ch síl SR a âR. Za obojstranneuÏitoãné povaÏujeme rozhovory s generálnymriaditeºom sekcie obranného plánovania a ma-naÏmentu zdrojov Ministerstva obrany SR –národn˘m riaditeºom pre vyzbrojovanie ªudo-vítom Miku‰kom o pôsobení zamestnancov Úra-du v projektov˘ch tímoch rezortu obrany. Pozi-

tívne hodnotíme aj rozhovory s nov˘m preziden-tom ZdruÏenia obranného priemyslu SR ªudo-vítom âernákom, generálnymi riaditeºmi aleboriaditeºmi spoloãností obranného priemyslu SR,najmä o realizácii dohody o spolupráci, uzatvo-renej s Úradom na jeseÀ v roku 2008.

V̆ znamnou sprievodnou akciou v˘stavy ob-rannej techniky bola aj medzinárodná vedeckákonferencia ICMT „·peciálna technika 2010,Vojenské technológie 2010“, ktorú pripravila av deÀ po otvorení v˘stavy realizovala Tren-ãianska univerzita Alexandra Dubãeka Trenãín– Fakulta ‰peciálnej techniky s Univerzitou ob-rany Brno (âR) – Fakulta vojensk˘ch techno-lógií a s na‰ím Úradom. Konala sa pod zá‰titouministra obrany SR Jaroslava Ba‰ku a ‰tátnehotajomníka Ministerstva ‰kolstva SR Jozefa Ha-bánika. V piatich sekciách boli rie‰ené teoretic-ké a praktické problémy vojensk˘ch a ‰peciál-nych technológií, v˘zbroje a in˘ch vojensk˘chzariadení, elektronick˘ch systémov, systémovpre velenie, riadenie, komunikáciu a informa-tiku, vrátane aplikácie ‰tandardov NATO, kodi-fikácie a skú‰ania kvality vojensk˘ch technoló-gií. Konferencia potvrdila bezprostrednú spoji-tosÈ ‰peciálnej techniky a ‰tandardizaãn˘ch do-kumentov NATO, ktor˘ch akceptáciu svojímvystúpením potvrdila aj zástupkyÀa Slovenské-ho ústavu technickej normalizácie. Na konferen-cii boli prezentované najnov‰ie trendy v oblas-ti kodifikácie v˘robkov presadzované centrál-nymi orgánmi NATO a najnov‰ie trendy ‰tátne-ho overovania kvality realizované prostredníc-tvom legislatívnych opatrení Národnej rady SR.

V poslednom dni v˘stavy sa uskutoãnil aj me-dzinárodn˘ seminár „História ‰peciálnej tech-niky 2010“, ktorú organizovala ako doplnkovépodujatie IDEB-u 2010 Trenãianska univerzi-ta Alexandra Dubãeka Trenãín – Fakulta ‰peciál-nej techniky v spolupráci s Veliteºstvom síl v˘-cviku a podpory ozbrojen˘ch síl SR v Trenãí-ne. Podujatie ukázalo, Ïe aj pohºad do minulos-ti môÏe poskytnúÈ niektoré zaujímavé poznat-ky a pouãenia pre súãasnosÈ. Je na nás, ako ichvyuÏijeme pri plnení cieºov síl a rozvoja ozbro-jen˘ch síl SR.

ÚãasÈ Úradu na spomínan˘ch akciách a ro-kovaniach s nimi spojen˘ch povaÏujem zaúspe‰né, pretoÏe priniesli pre na‰u ìal‰iu odbor-nú ãinnosÈ viacero pozitívnych poznatkov a v˘-sledkov:

• potvrdili potrebu úzkej spojitosti obrannej‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátneho overo-vania kvality so ‰peciálnou technikou a vo-jensk˘mi technológiami súãasnosti,

• deklarácia vystavovateºov o plnení poÏiada-viek exponátov na interoperabilitu potvrdilanevyhnutnosÈ ìal‰ieho zvy‰ovania informaã-nej podpory obrannému priemyslu SR o tvor-be a novelizácii materiálov˘ch ‰tandardizaã-n˘ch dokumentov NATO a o pouÏívaní ‰tan-dardizaãn˘ch dokumentov na úãely obranyãlensk˘mi krajinami Európskej únie,

• v expozícii ozbrojen˘ch síl SR bol vystave-n˘ objekt MOBLAB s úplnou kodifikácioupoloÏiek podºa poÏiadaviek odberateºa s vy-uÏitím nadnárodného elektronického slovní-ka pre kodifikaãné ãinnosti ako jeden z prí-kladov nov˘ch trendov v kodifikaãnom sys-téme NATO,

• v rámci realizácie koncepcie ‰tátneho overo-vania kvality pre produkty so zv˘‰en˘mi po-Ïiadavkami na bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ boloso zahraniãn˘mi dodávateºmi dohodnuté ‰tát-ne overovanie kvality taktick˘ch balistic-k˘ch viest s cieºom minimalizácie kvalitatív-nych rizík a zv˘‰enia bezpeãnosti príslu‰ní-kov ozbrojen˘ch síl SR. Nové poznatky a skúsenosti sú v súãasnosti

predmetom anal˘z odborn˘ch orgánov Úradu z hºadiska ich ìal‰ieho vyuÏitia v praxi.

Ing. Emil KO·ÚTriaditeº Úradu pre obrannú ‰tandardizáciu,

kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality

Moderné obranné systémy pre bezpeãnej‰í svet

Podiel obrannej ‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátneho overovania kvalityV̆ stava obrannej techniky IDEB 2010 bola jednou z v˘znamn˘ch akcií Ministerstva obrany SR, ZdruÏenia

obranného priemyslu SR a bratislavskej INCHEBY, ktorá sa uskutoãnila zaãiatkom mája tohto roku. V priebehuviac ako troch dní rezorty obrany Slovenskej republiky, âeskej republiky, ale najmä spoloãnosti obranného priemyslu

vystavovali zaujímavé exponáty, ktor˘mi sú vybavené ozbrojené sily, sú pripravené do sériovej v˘roby, aleboprezentovali svoje odborné ãinnosti. V̆ stavu, ktorej sa zúãastnilo 235 vystavovateºov z 24 ‰tátov vzhliadlo 22071

náv‰tevníkov z radov odbornej i laickej verejnosti. V̆ stavy sa v rámci expozície Ministerstva obrany SR zúãastnil ajÚrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality so sídlom v Trenãíne (ìalej len „Úrad“).

Záber z konferencie ·peciálna technika 2010.

19

Základom spracovania a vyhodnocovania si-tuácie, prípravy formalizovan˘ch dokumentov,v˘strah, hlásení a grafick˘ch podkladov je pro-gramov˘ balík pod názvom C2SYS-TS. Jehodve hlavné vetvy – ‰tábna (STAF) a vozidlová(MIS) sú vzájomne prepojené a ponúkajú auto-matizáciu a metodické vedenie dôstojníkom nav‰etk˘ch stupÀoch velenia jednotiek.

Systém C2SYS-TS bol postupne nasaden˘ naúroveÀ velenia brigády a práporov, kde zahrÀu-je stupeÀ velenia rota, ãata a druÏstvo. SystémC2SYS-TS bol zaveden˘ do v˘zbroje OS SR vroku 2004.

Poãas rie‰enia ‰pecializovaného automati-zovaného systému RCHB-IS boli vyrie‰enépodporné programové moduly, ktoré umoÏÀu-jú zobrazovanie RCHB udalostí v spoloãnomobraze situácie a uºahãujú vybrané prepoãtypre dekontamináciu jednotiek. Kºúãovou vlast-nosÈou je ‰írenie informácií o udalostiach auto-maticky v celom systéme a vo formáte NATO.

Nákup nov˘ch rádiov˘ch prostriedkov v pás-me VKV a KV priniesol potrebu zásadnej mo-dernizácie vnútorného komunikaãného systémuobrnen˘ch vozidiel. Do vozidiel sme integrova-li (zabudovali) rádiové prostriedky, interkomu-nikaãné zariadenia, prilby a hovorové zariade-nia, ako aj celú kabeláÏ. Komunikácia medzi vo-zidlami priniesla aj redizajn ‰irokopásmovéhokomunikaãného systému s ad-hoc metódou vzá-jomnej komunikácie a nadväzovania spoja. Ta-k˘to komunikaãn˘ systém umoÏÀuje v˘menyveºk˘ch dátov˘ch objemov medzi miestami ve-lenia za stoja a pohybu a v˘menu men‰ích dá-tov˘ch blokov v pásme VKV a KV. Aby bolatakáto komunikácia efektívna, vyrie‰ili smesystém velenia pre vozidlá (MIS) tak, aby ão

najviac zohºadÀoval ‰tandardy NATO a vytvo-ril nov˘ „natívny“ interfejs medzi systémom aobsluhou.

Od roku 2006 sme zaãali v˘voj taktického si-mulaãného systému pre pozemné jednotky. Po-stupne sme vyvinuli podporu väã‰iny ruãn˘chzbraní a zbraní na vozidlách. Nev˘hodu rôznychkomunikaãn˘ch prostredí pre taktické a balis-tické simulácie sme vyrie‰ili zjednotením obid-voch systémov, ãím sme získali unikátny v˘cvi-kov˘ systém.

Investície vloÏené do rozvoja simulaãn˘chsystémov postupne presadzujme do predaja prezahraniãn˘ch partnerov a odberateºov. Osved-ãila sa nám spolupráca s viacer˘mi kvalifiko-van˘mi partnermi, ktorí pokr˘vajú svetov˘ trhv rôznych oblastiach. Tento systém sa javí efek-tívnym najmä z pohºadu finanãnej a personál-nej nároãnosti pre firmu ná‰ho rozsahu.

Vyslovenie záveru o moÏnom vyuÏívaní na-‰ich simulaãn˘ch systémov aj v na‰ich OS SRje cieºom pre nasledujúce roky, najmä vzhºadomna nadväznosÈ s dodan˘mi systémami velenia.

Ing. Ivan PLICHTA, CSc.riaditeº CSBC, spol. s r. o.

Nové systémy v Ozbrojen˘ch silách SR

V uplynul˘ch rokoch sa spoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., orientovala na v˘voj a dodávkyautomatizovan˘ch systémov velenia a riadenia a v˘cvikov˘ch systémov. Obidve oblasti na seba

veºmi úzko nadväzujú v efektívnom zbere informácií o vlastn˘ch a nepriateºov˘ch jednotkách,kvalifikovanom a r˘chlom rozhodovaní a zlep‰ovaní operaãného umenia veliteºov a ‰tábov.

V E D A A V ¯ S K U M

SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., má sídlo v Bratislave a v˘vojovo-v˘robnú prevádzku v Liptovskom

Mikulá‰i. PrevaÏná ãasÈpracovníkov firmy pochádza

z vojenského v˘skumu.SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatku

orientuje na v˘voj, realizáciua integráciu systémov velenia

a v˘cviku pre pozemné sily.SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºko

úspe‰n˘ch projektov, ktoré súzavedené do pouÏitia alebo sú

po vojskov˘ch skú‰kach. Niektoré z projektov sa rie‰ilisamostatne, viaceré v‰ak boli

integrované do funkãného celkuv spolupráci v˘robn˘ch

a v˘vojov˘ch firiem.SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,

pri svojej práci vyuÏíva od roku2003 systém riadenia kvality

ISO 9001:2000. Poãas rie‰eniazahraniãn˘ch dodávok boli

systém riadenia kvality a jeho aplikácia pri v˘robe

overované zahraniãn˘miodberateºsk˘mi auditmi.

CSBC, spol. s r. o.Roºnícka 10, 831 07 Bratislava

Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142Fax: +421 44 5570 143

e-mail: csbc@csbc.sk

O Z B R O J E N É S I L Y S R

20

V rozvojov˘ch programoch vzdu‰n˘ch sílje mojím dlhodob˘m cieºom opätovné re-‰tartovanie modernizaãn˘ch projektov. Na-hradiÈ techniku, ktorá je morálne zastaraná,fyzicky opotrebovaná, ktorá je na pokrajisvojej Ïivotnosti. V prvom rade je to pokra-ãovanie v uÏ známom projekte obstaranianov˘ch taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel akonáhrady za AN-24,26. ëalej dokonãenie mo-dernizácie vrtuºníkov Mi-17 na získanie ichúplnej schopnosti nasadenia do bojov˘ch mi-sií a z dlhodobého hºadiska sa treba zaãaÈ pri-pravovaÈ na nahradenie lietadiel Mig-29 in˘mtypom, pretoÏe proces obstarania je záleÏitos-Èou 5 aÏ 10 rokov prípravy. Aj protiraketovékomplety musia prejsÈ modernizaãn˘m pro-cesom z hºadiska ich kompatibility.

Akú úroveÀ spæÀa modernizácia prostried-kov leteckej techniky v súãasnosti?

Modernizácia leteckej techniky, prieskum-n˘ch rádiolokaãn˘ch a rádiotechnick˘ch pro-striedkov PVO vychádzala z dokumentov,ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniÈv priebehu prístupov˘ch procesov a taktieÏ povstupe do NATO. PoÏiadavky na vybavenievychádzali z noriem ICAO a partnersk˘chcieºov, ktoré sa po vstupe SR do NATO trans-formovali na ciele síl z oblasti navigácie, ko-munikácie, vlastnej ochrany leteckej techni-ky a identifikácie vlastn˘/cudzí.

Zástavba rádionavigaãného, rádiokomu-nikaãného vybavenia, ukazovateºov a indikaã-n˘ch systémov pracujúcich v anglosaskejmernej sústave do leteckej techniky (MiG-29,L-39, L-410, An-26) a systémov identifiká-cie vlastn˘/cudzí do leteckej a rádiolokaãnejtechniky protivzdu‰nej obrany zabezpeãilainteroperabilitu s ostatn˘mi ãlensk˘mi kraji-nami NATO. V obmedzenej miere sú vyba-vené vrtuºníky Mi-24, Mi-2 a Mi-8 z dôvo-du postupného vyraìovania z prevádzky povyãerpaní technického Ïivota, lietadlo An-24z dôvodu ukonãenia prevádzky po leteckejkatastrofe tohto typu v roku 2006.

Nezanedbateºn˘m faktorom, ktor˘ má po-zitívny vplyv na zv˘‰enú bezpeãnosÈ leteckejprevádzky, bolo aj zníÏenie rôznorodosti tech-nického vybavenia leteckej techniky, jej uni-fikácie, ãím sa zároveÀ zníÏili aj finanãné ná-klady na zabezpeãovanie prevádzky t˘chtosystémov.

Z protilietadlov˘ch raketov˘ch prostried-kov bol zmodernizovan˘ rádiolokátor ST-68MSK a nahraden˘ star˘ systém veleniaprotilietadlového raketového kompletu 2K12KUB nov˘m automatizovan˘m systémomvelenia ASV TATRAPAN PVO, ãím sa za-bezpeãilo prehºadnej‰ie a efektívnej‰ie odo-vzdávanie informácií o cieºoch s následn˘mur˘chlením ich prideºovania a praktickéhovelenia. Pre komplexnú modernizáciu tohtosystému je potrebné zrealizovaÈ nákup nové-

Po pôsobení v ‰truktúrach NATO a gene-rálneho ‰tábu ozbrojen˘ch síl nastupuje-te na pozíciu veliteºa Vzdu‰n˘ch síl OS SR.S ak˘mi predsavzatiami?

Som nesmierne hrd˘ a rád, Ïe s odstupomkrátkeho obdobia sa opäÈ vraciam k letectvua to na jeho najvy‰‰iu pozíciu. Je to pre mÀanová v˘zva zúroãiÈ doteraj‰ie dlhodobé skú-senosti a zároveÀ záväzok plniÈ úlohy na naj-vy‰‰ej odbornej úrovni. Preto som pln˘ oãa-kávaní a osobne to pociÈujem ako poslanie avyjadrenie dôvery mojich nadriaden˘ch zasvoju doteraj‰iu kariéru profesionálneho vo-jaka – pilota.

Som presvedãen˘, Ïe tak ako ja, aj v‰etciostatní príslu‰níci vzdu‰n˘ch síl, velitelia,náãelníci, piloti, technici, ‰pecialisti budúpristupovaÈ k svojim povinnostiam s rovna-k˘m entuziazmom a zanietením, s cieºompracovaÈ vysoko odborne, zodpovedne, pre-ferovaÈ tímov˘ prístup, pozitívne myslenie aprejavovaÈ profesionálnu ãesÈ k letectvu araketovému vojsku. Iba tak˘mto prístupommôÏeme spoloãne napæÀaÈ na‰e poslanie, kto-r˘m naìalej zostáva ochrana a nedotknuteº-nosÈ vzdu‰ného priestoru Slovenskej republi-ky. V súãasnej spoloãnej Európe musíme tútona‰u zodpovednosÈ vnímaÈ z komplexnej‰ie-ho pohºadu a chrániÈ jej cel˘ vzdu‰n˘ priestorv rámci integrovaného systému protivzdu‰-nej obrany NATO známeho pod názvom NA-TINADS, ktorého sme plnohodnotnou sú-ãasÈou. TaktieÏ plníme ìal‰ie záväzky v me-dzinárodnom krízovom manaÏmente, do kto-rého vzdu‰né sily prispievajú vyãleÀovanímsíl a prostriedkov do misií pod zá‰titou NATOa Európskej únie. V neposlednom rade na‰ouprioritou zostáva aj pomoc obyvateºstvu pririe‰ení mimoriadnych situácií, ako sú po-vodne, poÏiare a iné Ïivelné pohromy.

Modernizácia leteckej techniky

V rámci modernizácie leteckej techniky bol zvolen˘ jednotn˘ systém vybavenia leteckej techniky.Aj o tom, ak˘ je jeho v˘znam sa doãítate v rozhovore s nov˘m veliteºom Vzdu‰n˘ch síl OS SR

Martinom BABIAKOM. Pripravila Anna Komová.

21

ho 3D rádiolokátora stredného dosahu, kto-r˘ by zabezpeãoval autonómnu rádiolokaãnúinformáciu pri jeho bojovom pouÏití a hlav-ne, ak chceme zachovaÈ jeho operaãnú pouÏi-teºnosÈ do budúcnosti, je bezpodmieneãnepotrebná modernizácia hlavn˘ch ãastí celéhokompletu, ãím sa umoÏní jeho prevádzkova-nie na ìal‰ích 10 aÏ 15 rokov.

Protilietadlov˘ komplet S-300PMU má vtomto roku plánovanú strednú opravu, ktorámá zabezpeãiÈ zv˘‰enie spoºahlivosti systé-mu. Modernizácia tohto kompletu zatiaº nieje plánovaná.

V rádiolokaãn˘ch a rádiotechnick˘ch pro-striedkoch prieskumn˘ch systémov protivz-du‰nej obrany boli realizované modernizácie3D rádiolokátorov P-37MSK, ST-68MSK,KRTP-81E a KRTP-86E.

Prispôsobovanie komunikaãn˘ch, navi-gaãn˘ch a identifikaãn˘ch systémov nor-mám NATO a ICAO by malo patriÈ medzihlavné zámery modernizácie. Ak˘ je stavv jednotliv˘ch systémoch?

Vykonávanie samotnej modernizácie le-teckej techniky bolo plánované a realizova-né v rámci rozsiahlych modernizaãn˘ch pro-jektov tak, aby boli splnené poÏiadavky no-riem ICAO a ‰tandardov NATO. Vo väã‰ineprípadov sa modernizácia vykonávala prie-beÏne s vykonávaním generálnych opráv le-teckej techniky. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe vroku 2009 bol ukonãen˘ proces nevyhnutnejmodernizácie kºúãov˘ch typov leteckej tech-niky, ktor˘ zaãal v roku 2002. Hlavn˘mi mo-dernizaãn˘mi prvkami palubného vybaveniaboli navigaãné systémy presného priblíÏe-nia na pristátie, autonómne a globálne poziã-né navigaãné systémy, diaºkomerné, identifi-kaãné, núdzové systémy a rádiostanice prekomunikáciu v leteck˘ch pásmach. Je zrejmé,Ïe tieto systémy musia maÈ aj zodpovedajú-ce pozemné zariadenia, ktoré umoÏÀujú leti-skovej sluÏbe riadenia letovej prevádzky tie-to sluÏby plnohodnotne poskytovaÈ. V‰etkytieto stacionárne systémy spæÀajú poÏadova-né kritériá.

V protilietadlov˘ch raketov˘ch systémochje súãasné vybavenie na niωej úrovni. Majústar‰ie komunikaãné prostriedky a identifi-kaãné systémy obsahujú len prostriedky krát-keho dosahu typu IGLA. Ich modernizácia jeprogramovo plánovaná.

Bola ukonãená v˘stavba systému riade-nia letovej prevádzky pre Vzdu‰né sily OSSR. S ak˘m v˘sledkom?

V̆ stavba a ãiastoãná modernizácia pre za-bezpeãenie systému riadenia letovej prevá-dzky vo VzS OS SR, konkrétne na letiskuSliaã, bola spätá s rekon‰trukciou tohto letis-ka. Po dokonãení kolaudácie letiska Sliaã, in-‰talácii a letovom overení leteck˘ch pozem-n˘ch zariadení letiska bude v druhej polovi-ci tohto roka na letisku Sliaã spustená vojen-ská letecká ãinnosÈ. Rekon‰trukcia bola vy-konaná za pomoci investiãn˘ch programovNATO.

Hlavn˘m systémom zabezpeãenia riadenialetovej prevádzky VzS OS SR je národn˘systém velenia a riadenia LETVIS, ktor˘ odjanuára 2009 plne nahradil systém NATO –ASOC. UmoÏÀuje vytvorenie a distribúciumultiradarovej informácie, tvorbu a v˘menu

plánov letovej prevádzky a zabezpeãenie me-teorologickej informácie. Systém LETVISumoÏÀuje bezpeãnostnú akreditáciu a priamepripojenie do integrovaného systému pro-tivzdu‰nej obrany NATO – NATINADS.

Sú rádiokomunikaãné systémy letovej pre-vádzky spoºahlivé a bezpeãné? Aké sú ichnové moÏnosti?

Rádiokomunikaãn˘ systém VzS OS SR vsúãasnej konfigurácii predstavujú 3 rádioko-munikaãné body pre letiskové riadenie leto-vej prevádzky letísk KuchyÀa, Sliaã a Pre‰ova 3 rádiokomunikaãné body pre zabezpeãe-nie centrálneho miesta navedenia brigády ve-lenia, riadenia a prieskumu. Miesta riadenialetovej prevádzky jednotliv˘ch letísk súokrem tohto vybavené lokálnymi rádiov˘mistanicami Rohde&Schwarz rady 200. Spoºah-livosÈ rádiovej komunikácie zem – vzduch jezabezpeãená zálohovaním rádiov˘ch staníc aich pomocn˘ch systémov, pravideln˘m leto-v˘m overovaním Leteck˘m úradom SR, akoi dodrÏiavaním profylaktick˘ch o‰etrení da-n˘ch v˘robcom. UHF/VHF rádiové stanicezem – vzduch majú frekvenãné pásmo a frek-venãn˘ odstup kompatibilné s NATO, s moÏ-nosÈou roz‰írenia o bezpeãnú hlasovú komu-nikáciu odolnú voãi ru‰eniu a sú kompatibil-né s civiln˘m riadením letovej prevádzky vsúlade s normami ICAO.

Ako sa zdokonalila pozemná a záchrannásluÏba leteck˘ch základní?

Pre potreby leteckej pátracej a záchrannejsluÏby boli zmodernizované 4 vrtuºníky Mi-17, ktoré sú oznaãované ako Mi-17 LPZS.Táto modernizácia vychádzala z modernizá-cie vrtuºníkov Mi-17 MODER, ktorá bolazameraná hlavne na zdokonalenie navigaã-n˘ch a rádiokomunikaãn˘ch zariadení na pa-lube vrtuºníka.

Na zv˘‰enie operaãn˘ch spôsobilostí bolitieto vrtuºníky vybavené televíznou a infraãer-venou kamerou, digitálnou mapou, systé-mom noãného videnia, meteorologick˘m ra-darom, premietaním letov˘ch údajov na di-splej pilota, spojovacími prostriedkami, pá-tracím svetlometom, nov˘m Ïeriavom na

zdvíhanie osôb na palubu vrtuºníka, svetl˘mnáterom pre r˘chlu lokalizáciu vrtuºníka aìal‰ími zdokonaleniami v oblasti bezpeãnos-ti letov.

V oblasti záchrany bola modernizácia za-meraná na zdokonalenie zdravotníckej v˘ba-vy na palube vrtuºníka. Záchranár a zdravot-ník-záchranár leteckej pátracej a záchrannejsluÏby tieÏ dostali nové záchranné prostried-ky ako sú hydraulické noÏnice, rozbrusovaã-ka, motorová píla a moderná záchranárskaprilba.

V oblasti pozemnej pátracej a záchrannejsluÏby sa podarilo zaãiatkom roka 2010 za-viesÈ do v˘zbroje taktick˘ mobiln˘ rádioko-munikaãn˘ systém na podvozku terénnehovozidla Mercedes-Benz G -TMRS-05, urãe-ného pre vybudovanie komplexného komu-nikaãného centra pri leteckej nehode alebo Ïi-velnej pohrome.

Aké sú hlavné rozdiely medzi prv˘m rea-lizovan˘m koncepãn˘m dokumentom –Model 2010 a ìal‰ím – Model 2015? âo pri-ná‰a Model 2015 vzdu‰n˘m silám OS SR?

Vstupom Slovenskej republiky do Severoa-tlantickej aliancie a prijatím do EÚ sa zme-nil spôsob zabezpeãenia obrany Slovenskejrepubliky. Centrálnou my‰lienkou aktualizá-cie Dlhodobého plánu – Model 2010 bol pre-to prechod ozbrojen˘ch síl z modelu urãené-ho na zabezpeãenie teritoriálnej obrany Slo-venskej republiky na model kolektívnej ob-rany v rámci bezpeãnostnej a obrannej poli-tiky NATO a EÚ. Na základe uznesenia Vlá-dy SR bol definovan˘ základn˘ príspevokSlovenskej republiky do zabezpeãenia spoloã-nej obrany v rámci NATO – Ciele síl, z ãohovyplynula úloha vybudovaÈ Ozbrojené silySlovenskej republiky s dôrazom na nasaditeº-nosÈ, rozmiestniteºnosÈ, udrÏanie, mobilitu ainteroperabilitu s ozbrojen˘mi silami ãlen-sk˘ch ‰tátov NATO.

Realizáciou Modelu 2010 na Model 2015,ktor˘ predstavuje súãasn˘ stav, do‰lo k úspo-re v oblasti personálu zníÏením poãtu profe-sionálnych vojakov a zamestnancov. V súla-de s poÏiadavkami NATO do‰lo vo Vzdu‰-n˘ch silách OS SR k zníÏeniu poãtu samostat-

O Z B R O J E N É S I L Y S R

22

ão spôsobuje predæÏenie v˘cviku na získanievy‰‰ej triednosti, stagnáciu aÏ stratu získa-n˘ch návykov a zruãností u pilotov a riadia-cich letovej prevádzky. Nedostatok finanã-n˘ch prostriedkov má za následok nemoÏnosÈprecviãovania lietania vo väã‰ích skupinácha v˘cvik v taktickom lietaní podºa uvede-n˘ch ‰tandardov a vytvára váÏne riziká v prí-prave pilotov na zabezpeãenie dlhodobejudrÏateºnosti operaãn˘ch spôsobilostí. Prí-prava nov˘ch pilotov, ale aj obnovovací v˘-cvik, sa rie‰i v limitovanej forme v rámci tzv.zmluvného v˘cviku civilnou organizáciou.

V̆ cvikové problémy sa sãasti nahrádzajúzv˘‰en˘m vyuÏívaním dostupn˘ch leteck˘chtrenaÏérov MiG-29, L-39 a od mája 2010 ajnovovybudovan˘m trenaÏérom Mi-17.

Aké sú najbliωie úlohy, ktoré stoja predVzdu‰n˘mi silami OS SR?

Z uvedeného krátkeho v˘poãtu je moÏné vi-dieÈ ak˘mi zásadn˘mi problémami sa vzdu‰-né sily v súãasnosti zaoberajú. Zdrojová otáz-ka je síce limitujúca, ale prvoradou úlohou jeudrÏanie si vysokej bezpeãnosti letového v˘-cviku a prevádzky, nedopustiÈ zníÏenie úrov-ne súãasn˘ch spôsobilostí a schopností jedno-tlivcov a zároveÀ cel˘ch vzdu‰n˘ch síl akosystému. Prioritn˘m naìalej zostáva integro-van˘ systém NATINADS, ktor˘ je operáciouvzdu‰n˘ch síl v mieri 24 hodín denne po cel˘rok a kaÏdodenne sa doÀ vyãleÀuje 240 pro-fesionálnych vojakov i zodpovedajúca tech-nika. ëal‰ou takpovediac nonstop sluÏbou jeletecká pátracia a záchranná sluÏba drÏaná zletiska Pre‰ov. VyãleÀovan˘mi vojakmi mu-síme zabezpeãiÈ aj prebiehajúce misie, ktor˘chsa OS SR zúãastÀujú v rámci medzinárodné-ho krízového manaÏmentu. Nesmieme poºa-viÈ ani v odbornom a v‰evojskovom v˘cviku,úlohy zabezpeãujeme aj pre civilné obyvateº-stvo v zmysle krízového pouÏitia. Moderni-zaãné projekty zväã‰a majú dlhodob˘ charak-ter a ako som uÏ naãrtol, predbeÏne sú progra-mované a budú sa realizovaÈ podºa priorít arozpoãtového krytia.

n˘ch útvarov a k zmene organizaãn˘ch ‰truk-túr leteck˘ch základní na krídla, priãom bolhlavn˘ dôraz poloÏen˘ na funkãnosÈ jedno-tiek urãen˘ch na plnenie úloh Cieºov síl. Vrámci vykonan˘ch zmien boli zníÏené poãtyhlavn˘ch druhov bojovej techniky a novovyt-vorená Brigáda velenia, riadenia a prieskumuZvolen zastre‰ila rádiolokaãné a spojovaciejednotky rozmiestnené po celom teritóriu SR.

Finanãná kríza zasiahla aj armádu. Doakej miery sa dotkli úsporné opatreniaVzdu‰n˘ch síl OS SR?

Dopady finanãnej krízy sa prejavili uÏ vroku 2009, keì bol rozpoãet vzdu‰n˘ch síl po-stupne skráten˘ o 16,9 %. Pre rok 2010 je roz-poãet vzdu‰n˘ch síl celkové zníÏen˘ oprotinaprogramovan˘m zdrojom na rok 2009 o22,45% .

Pôvodn˘ zámer zvy‰ovaÈ operaãné spôso-bilosti, hlavne úroveÀ vycviãenosti, muselbyÈ zmenen˘ na udrÏanie minimalizovan˘chspôsobilostí letectva a protivzdu‰nej obrany.Z dôvodu v˘razného krátenia rozpoãtov˘chprostriedkov môÏu vzdu‰né sily udrÏiavaÈlen minimalizované operaãné spôsobilostizamerané hlavne na plnenie prioritn˘ch úlohmedzinárodného, národného krízového ma-naÏmentu a limitovan˘ch asistenãn˘ch úloh.Aby som uvedené skutoãnosti hlb‰ie kon-kretizoval, v praxi malo uvedené krátenie fi-nanãn˘ch zdrojov negatívny vplyv predo-v‰etk˘m na úroveÀ vycviãenosti pilotov, le-teckého a technického personálu. Museli smeprehodnotiÈ poãty deklarovan˘ch cviãiacichpilotov, posádok a ich nálety sa naplánovalina minimálnu poÏadovanú úroveÀ. Zru‰iÈsme museli ostré bojové streºby lietadlamiMiG-29 a taktieÏ streºby protilietadlov˘chkompletov 2K12 KUB. V‰etky ciele síl súplnené s obmedzeniami a ãasÈ cieºov si vyÏia-da prehodnotenie národného stanoviska SR,t. z. zmenu rozsahu plnenia, odsunutie termí-nu dosiahnutia pripravenosti alebo odstúpe-nie od plnenia. V neposlednom rade dôsled-ky sa prejavili v niωej dostupnosti technikyzhor‰ením jej prevádzkyschopnosti z dôvo-

du nezabezpeãenia dostatoãného mnoÏstva asortimentu náhradn˘ch dielcov, opráv a reví-zií, ale aj z dôvodu málo pruÏného a efektív-neho systému verejného obstarávania. Totospôsobuje postupné vyãerpávanie sklado-v˘ch zásob a predlÏuje obdobie uschopÀova-nia techniky. TaktieÏ stagnuje nákup poÏado-vanej munície, hlavne leteck˘ch riaden˘ch ra-kiet.

Nenastala v dôsledku finanãnej krízy ajstagnácia v oblasti v˘cviku nov˘ch prí-slu‰níkov vojenského letectva?

Ako som uviedol, zniÏovanie poãtu leto-v˘ch hodín pre pilotov a posádky spôsobujezaostávanie vzdu‰n˘ch síl OS SR za ostatn˘-mi krajinami NATO v plnení ‰tandardov. Se-kundárny dopad sa prejavuje aj na obmedzo-vaní úãasti príslu‰níkov vzdu‰n˘ch síl na za-hraniãn˘ch cviãeniach, odborn˘ch kurzoch,

O Z B R O J E N É S I L Y S R

23

Na otváracom ceremoniáli, pred nastúpenouãestnou jednotkou a príslu‰níkmi OS SR odchá-dzajúcimi plniÈ úlohy do operácie ISAF v Af-ganistane, boli ìalej prítomní: ‰tátny tajomníkMO SR Daniel DuchoÀ, náãelník Generálneho‰tábu OS SR generál ªubomír Bulík, jeho zá-stupca generálporuãík Peter Gajdo‰, veliteº po-zemn˘ch síl generálmajor Jaroslav V̆ vlek, ve-liteº síl v˘cviku a podpory generálmajor Miro-slav Kováã, veliteº vzdu‰n˘ch síl generálmajorMartin Babiak a ìal‰í. Medzi hosÈami zo zahra-niãia bol aj náãelník Generálneho ‰tábu rakú-skeho Bundesheeru generál Edmund Entachera zástupca náãelníka Generálneho ‰tábu Armá-dy âeskej republiky generálmajor âestmír Te-safiík.

Hlavn˘m programov˘m partnerom Národ-n˘ch leteck˘ch dní, ktoré sa uskutoãnili na po-ãesÈ najúspe‰nej‰ieho slovenského stíhaãa vsluÏbách RAF Otta Smika, 65. v˘roãia ukonãe-nia 2. svetovej vojny a 130. v˘roãia narodeniagen. M. R. ·tefánika, bolo Ministerstvo obra-ny SR. PríÈaÏliv˘ program a zaujímavé sprie-vodné podujatia prilákali na Letisko Pie‰Èanyvy‰e 35 000 náv‰tevníkov za obidva dni. Leto-

vé aj statické ukáÏky pre nich pripravili slovens-kí vojenskí profesionáli, policajné a záchra-nárske zloÏky Ministerstva vnútra SR, ako aj za-hraniãní úãastníci z âeska, Francúzska, Ho-landska, Talianska, Maìarska, Nemecka, Rakús-ka, Ukrajiny a USA.

Tohtoroãné Národné letecké dni predstavili‰iroké spektrum vojenskej i civilnej leteckej apozemnej techniky, priãom vedºa tej súãasnejnáv‰tevníci videli aj cenné historické lietadlápripomínajúce roky druhej svetovej vojny. Ne-ch˘bal ani zrekon‰truovan˘ pancierov˘ vlak zobdobia SNP – „IVP ·tefánik“. AVojenské his-torické múzeum malo svoje v˘stavné priestoryna pie‰Èanskom letisku otvorené pre verejnosÈpo oba dni.

Slovenské vzdu‰né sily v letov˘ch ukáÏkachpredstavili lietadlá MiG-29, L-39, An-26 ãivrtuºníky Mi-17 LPZS a Mi-24. Svojimi v˘kon-

mi na oblohe zaujali aj zahraniãní úãastníci. Di-váci mohli obdivovaÈ takmer akrobatické lieta-nie talianskeho taktického transportného lie-tadla C-27J Spartan, Eurofighter Typhoon pri-letel nad pie‰Èanské letisko z Rakúska a vy‰‰iupilotáÏ predvádzal v letov˘ch ukáÏkach pilotìal‰ieho „Typhoona“ z Talianska. Aj typ JAS-39 Gripen tohto roku prezentovali vojenské le-tectvá dvoch krajín, a to âeska a Maìarska. Dorozsiahleho programu ãeského vojenského le-tectva patrilo taktieÏ pôsobivé predstavenie lie-tadla L-159 Alca a vrtuºníka W3A Sokol s„bambi vakom“ na hasenie poÏiarov. Potlesk siza svoje vystúpenie odniesol i vojensk˘ pilot ho-landskej stíhaãky F-16.

Medzi lahôdky z oblasti ‰portového lietaniapatrilo vystúpenie svetoznámeho maìarskéhoakrobata Zoltána Veresa s lietadlom Extra 300i precízne lietanie ãeskej akrobatickej skupinyFyling Bulls Aerobatic Team na lietadlách Z-50LX. V̆ roãie ukonãenia druhej svetovej voj-ny pripomenuli lietadlá Jakovlev Jak-3U (regis-trovan˘ v Nemecku), Polikarpov Po-2 a Lisu-nov Li-2 (registrované v Maìarsku), ale na-príklad aj ko‰ick˘ Retro Sky Team s lietadlamiJak-52, Z-226 a Z-526 vo farbách nemeck˘cha sovietskych lietadiel z ãias vojny. Na zemi ná-v‰tevníci zasa obdivovali americk˘ C-130J Su-per Hercules ãi francúzsky bojov˘ stroj Mira-ge 2000D... A tak by sme mohli pokraãovaÈ, na-príklad od defilé záchranárskej techniky cezukáÏky ìal‰ích lietadiel po prezentáciu nitrian-skej protilietadlovej brigády, Ïilinského pluku‰peciálneho urãenia a vojenskej polície alebohoci aj po rôzne atrakcie pripravené usporiada-teºmi pre t˘ch najmlad‰ích náv‰tevníkov letec-k˘ch dní. No e‰te stále by to nebolo v‰etko. Atak moÏno staãí len struãne zhrnúÈ, Ïe 4. národ-né letecké dni sa vydarili a zostali verné svojejtradícii.

Ján Begala

·tvrté národné letecké dni

Pie‰Èanské letisko bolo 29. a 30. mája 2010 uÏ po ‰tvrt˘ raz dejiskom najväã‰ejleteckej udalosti roka na Slovensku. V poradí uÏ ‰tvrté Národné letecké dni sa

slávnostne zaãali za úãasti prezidenta SR a hlavného veliteºa ozbrojen˘ch sílIvana GA·PAROVIâA, ministra obrany SR Jaroslava BA·KUa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora MIKU·A.

O Z B R O J E N É S I L Y S R

O Z B R O J E N É S I L Y S R

24

Neprestávajúce daÏde spôsobili záplavy, ateda aj nasadenie ozbrojen˘ch síl v období od1. júna. Vodné toky spôsobili problémy obyva-teºom Slovenska pri Leviciach, Bardejove, No-v˘ch Zámkoch, Nitre, Revúcej, Pre‰ove, Trebi-‰ove a Luãenci. ëal‰í deÀ uÏ vojaci zasahova-li aj v okolí Ko‰íc a v Trenãíne. Ozbrojené silyboli uvedené do 2. stupÀa pohotovosti, ktor˘ savyhlasuje v prípade, ak v stave bezpeãnosti do-‰lo k ohrozeniu Ïivota alebo zdravia osôb, Ïi-votného prostredia alebo majetku, alebo na úze-mí Slovenskej republiky alebo jej ãasti bol(bude) vyhlásen˘ núdzov˘ stav alebo mimoriad-na situácia.

Slovensko rozdelili ozbrojené sily SR na ãasÈV̆ chod a Západ, kde boli vytvorené aj veliteº-stvá pre spádové ãasti. Generálny ‰táb nazvaloperáciu Neverending Rain – Nekoneãn˘ dáÏì2010. Boli vytvorené aj pohotovostné rekogno-skaãné skupiny pripravené okamÏite preveriÈstav v krízov˘ch oblastiach. Nasadenie vojakovsa rie‰ilo podºa ‰tandardn˘ch operaãn˘ch postu-pov ako pri ktoromkoºvek inom nasadení. Od 3.júna pokraãovali vojaci na rovnak˘ch lokalitách,pribudli ohrozené Michalovce a situácia v t˘chtolokalitách bola rovnaká aj 4. júna. V sobotuvojaci zasahujú aj v Starej ªubovni, Trebi‰ove,Leviciach a v Banskej Bystrici.

Po plnení a ukladaní vriec s pieskom vojaciplnili úlohy aj pri evakuácii osôb zo zaplaven˘chobcí, kde bola nasadená prepravná technika aobojÏivelné transportéry. Vrtuºníky Vzdu‰n˘ch

síl OS SR monitorovali situáciu zo vzduchu apri obci Nitriansky Hrádok preváÏali vrecia spieskom do vzdialenej‰ích lokalít. Ozbrojenésily SR uÏ v piatok 4. júna uvoºnili zo svojichzásob 600 pohotovostn˘ch dávok potravín (PO-DAP), ktoré boli prostredníctvom ·tátnychhmotn˘ch rezerv distribuované evakuovan˘mobyvateºom Slovenska. Spolu bolo pri povod-niach k 10. júnu vydan˘ch 4 400 potravinov˘chbalíãkov. KaÏd˘ z nich zabezpeãí stravu jednejosobe na tri dni.

Obciam, ktor˘m boli po‰kodené mosty ale-bo prístupové cesty, ozbrojené sily postavilidoãasné premostenia pomocou Ïenijnej techni-ky – mostn˘ch automobilov AM 50 a mostn˘chtankov MT 55, ão si vyÏadovalo upraviÈ podlo-Ïie a prístupové cesty. Spolu 7 mostov postavi-li Ïenisti v obciach Bukovce, Trebi‰ov, Nová ªu-bovÀa, Spi‰ská Nová Ves, Jakubany, Jurské –Ihºany a ªubica. 11. júna je plánovaná stavbaìal‰ieho mosta v obci Sulín.

K˘m na zaãiatku povodní bolo hlavnou úlo-hou plnenie, nosenie, vozenie a ukladanie vriecs pieskom pozdæÏ tokov a hrádzí. Úlohy postup-ne pribúdali, vojaci upravovali cestné komuni-kácie, pomáhali pri evakuácii 444 osôb posky-tovali lekársku pomoc. Pomocou vojenskej tech-niky bolo rozvezen˘ch takmer 14 000 litrovpitnej vody a desaÈ ton rôzneho materiálu, akospacie vaky, karimatky a prikr˘vky. Do postih-nut˘ch oblastí ozbrojené sily rozviezli aj 5 000dávok varenej stravy.

Poãas leteckej prepravy vriec s pieskom vpodvese a monitorovania povodÀovej situácieuskutoãnili Vzdu‰né sily OS SR 139 letov vtrvaní 61,35 hodiny vrtuºníkmi a lietadlami.

Na zásah a pomoc civiln˘m zloÏkám je pri-praven˘ch viac ako 3 000 vojakov so stovkamikusov Ïenijnej, protichemickej, spojovacej, pre-pravnej a uvoºÀovacej techniky, vrátane letec-k˘ch prostriedkov vzdu‰n˘ch síl. O pomocozbrojen˘ch síl môÏu poÏiadaÈ jednotlivé krízo-vé ‰táby a povodÀové komisie. Ozbrojené silySR nepretrÏite monitorujú v˘voj stavu vod-n˘ch hladín a prijímajú opatrenia na zabezpe-ãenie moÏného zásahu na celom území Slo-venska.

V minulosti uÏ vojaci viackrát zasahovalipri ochrane Ïivotov, zdravia a majetku obãanovspevÀovaním brehov a hrádzí vrecami s pie-skom, aby zabránili ìal‰iemu vylievaniu riek zich kor˘t. Pomoc civiln˘m zloÏkám pri zmier-Àovaní alebo likvidácii následkov Ïiveln˘chpohrôm a katastrof vypl˘va ozbrojen˘m silámSR z ústavy a príslu‰n˘ch zákonov. Spoluprá-ca so zloÏkami Ministerstva vnútra SR, hlavnes Hasiãsk˘m a záchrann˘m zborom bola poãaspovodní bezproblémová, s jedin˘m cieºom po-môcÈ v ão najväã‰om rozsahu. Vojaci, ktorí bolinasadení, vnímajú svoju úlohu nielen ako po-slanie, ktoré im vypl˘va z Ústavy Slovenskej re-publiky a príslu‰n˘ch zákonov, ale sú hrdí na to,Ïe môÏu obãanom pomôcÈ pri záchrane ich Ïi-votov, zdravia a majetku. Ich prístup k t˘mtoúlohám povaÏujem za naozaj príkladn˘.

kpt. Mgr. Milan Vangahovorca Ozbrojen˘ch síl SR

Pri povodniach bolo nasaden˘chviac ako 3 200 vojakov

Prudké a dlhotrvajúce daÏde, ktoré spôsobili záplavy vo viacer˘ch regiónoch Slovenska, si do 10. júna vyÏiadali nasadenie 3 225 vojakov s 298 kusmi techniky. V období od 14. do 23. mája bolo nasaden˘ch v Leviciach, Pie‰Èanoch, Dolnom Kubíne, âadci, Bytãi, Kysuckom Novom Meste, Stropkove a Trebi‰ove

914 vojakov so 49 kusmi techniky. Poãas zásahu bolo vykonan˘ch aj osem letov vrtuºníkmi v trvaní päÈ hodín. Hlavnou úlohou príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl SR bolo plnenie, nosenie a ukladanie vriec s pieskom pozdæÏ

vodn˘ch tokov a hrádzí, aby sa zabránilo vyliatiu tokov z ich kor˘t.

Generál Bulík na hrádzi pri Trebi‰ove

25

N A T O

Nová strategická koncepcia NATO by malareagovaÈ na nové skutoãnosti v rámci me-dzinárodnej bezpeãnosti. Mohli by ste ich‰pecifikovaÈ?

Od prijatia poslednej Strategickej koncep-cie NATO uplynulo vy‰e desaÈ rokov. Za totoobdobie do‰lo k viacer˘m zmenám bezpeã-nostného prostredia, na ktoré by Alianciamala reagovaÈ. Zmenilo sa medzinárodnégeopolitické rozloÏenie síl. Severoatlantickáaliancia sa roz‰írila z devätnásÈãlennej nadvadsaÈosemãlennú organizáciu, priãom väã-‰ina krajín, ktoré do NATO v tomto obdobívstúpili, patrila kedysi do sféry vplyvu v˘-chodného bloku. Vstupom do NATO sa tie-to krajiny postavili na stranu niekdaj‰iehoprotivníka. Aj keì po páde Ïeleznej opony od-mietame blokové vnímanie sveta, treba uznaÈ,Ïe do‰lo k preskupeniu síl. Niektoré javy exi-stujúce aj v minulosti, ako terorizmus a pirát-stvo získali nov˘ rozmer a prekvapivú inten-zitu a silu, ão moÏno vnímaÈ ako nov˘ prvok.Medzi oblasti, ktoré si zasluhujú pozornosÈNATO, je ‰írenie zbraní hromadného niãenia.Osobitne nebezpeãne sa javí rastúca hrozba‰írenia jadrov˘ch zbraní vlastnen˘ch ãi vyví-jan˘ch nedemokratick˘mi krajinami s totali-tárnym reÏimom a extrémistick˘mi vládami.Problematika kontroly zbraní, odzbrojenia ane‰írenia zbraní hromadného niãenia má v˘-

znamné miesto v oblasti prevencie zvy‰ova-nia medzinárodného napätia, preto si zaslu-huje trvalú pozornosÈ aj Severoatlantickejaliancie. Nov˘mi skutoãnosÈami sú aj prebie-hajúce klimatické zmeny s dôsledkami, kto-ré môÏu maÈ bezpeãnostné implikácie. Úby-tok pitnej vody, zmen‰ovanie v˘mery ornejpôdy alebo súperenie o limitované zdroje ne-rastn˘ch surovín patrí k rizikov˘m faktoromaj z bezpeãnostného hºadiska. Destabilizaã-n˘m faktorom môÏu byÈ aj dlhodobej‰ie v˘-padky v dodávkach energetick˘ch zdrojov.ëalekosiahle následky na chod spoloãnostimôÏu maÈ kybernetické útoky vzhºadom naroz‰írenie v˘poãtovej techniky do v‰etk˘choblastí hospodárstva. Aj to sú javy, ktoré sosebou priná‰a globalizácia, sú súãasÈou me-niaceho sa sveta a Severoatlantická alianciaby ich pri koncipovaní svojich budúcich úlohmala braÈ do úvahy. Za uplynulé desaÈroãie saprenieslo ÈaÏisko pozornosti NATO z Európydo Ázie. Najv˘znamnej‰ia operácia, na kto-rej sa NATO zúãastÀuje, prebieha v Afganis-tane. Operácia ISAF má mnohé ‰pecifiká,ktoré si vyÏadujú mobilizáciu ºudsk˘ch ajhmotn˘ch zdrojov, ão vytvára priestor pre‰ir‰iu medzinárodnú spoluprácu. Aj tento fak-tor moÏno chápaÈ ako nov˘ prvok, na ktor˘by mala obsiahnuÈ nová Strategická koncep-cia NATO. Mení sa aj optika na‰ej bezpeãnos-ti, ktorú uÏ viac neposudzujeme len z úzke-ho hºadiska bezprostrednej obrany vlastnéhoteritória. Na‰a bezpeãnosÈ je ovplyvÀovanábezpeãnostn˘mi faktormi v krajinách, ktorésú ãasto vzdialené tisícky kilometrov. Z toh-to pohºadu pramení aj nevyhnutnosÈ angaÏo-vanosti spojencov ìaleko za svojimi hranica-mi.

Ak˘ podiel na vzniku novej koncepciemajú teroristické útoky?

Terorizmus predstavuje problematiku, kto-rá prispela k rozhodnutiu Aliancie o vytvore-ní novej Strategickej koncepcie NATO. Tero-ristick˘ útok z 11. septembra 2001 bol jedn˘mzo siln˘ch argumentov v prospech prípravynovej Strategickej koncepcie NATO. Nebolv‰ak jedin˘. K teroristick˘m útokom dochá-dzalo aj predt˘m. Citlivou stránkou teroriz-mu je skutoãnosÈ, Ïe si páchatelia teroristic-k˘ch ãinov vyberajú civilné obete, priãom sazväã‰a usilujú, aby obetí bolo ão najviac. âosa zmenilo, je povaha útokov, ich intenzita arozsah, na ão by mala Aliancia reagovaÈ.Nová Strategická koncepcia NATO by malabyÈ struãn˘m a verejnosti zrozumiteºn˘m do-kumentom, v ktorom by malo byÈ zakotvené

základné smerovanie Aliancie pre nadchá-dzajúce obdobie. Terorizmus je jedn˘m zbezpeãnostn˘ch rizík, preto je veºmi pravde-podobné, Ïe odkaz na boj proti terorizmu v tejãi onej forme nájde svoje miesto aj v novejStrategickej koncepcii NATO.

Ako by sa mal zmeniÈ základn˘ smer acieº pôsobenia novelizovanej koncepcie?

Samit NATO v ·trasburgu/Kehli poverilgenerálneho tajomníka NATO, aby do nasle-dujúceho samitu NATO pripravil novú Stra-tegickú koncepciu Aliancie. âlenské krajinyAliancie uvaÏovali, ak˘m spôsobom budúreagovaÈ na zmeny bezpeãnostného prostre-dia. Na zasadnutiach Severoatlantickej radysa viedli diskusie na tému, ãi je potrebné pri-praviÈ celkom nov˘ dokument, novú Strate-gickú koncepciu NATO, alebo ãi postaãí ak-tualizácia Strategickej koncepcie z roku 1999.Diskusie na túto tému sa viedli aj na poduja-tiach v rámci reflexnej fázy prípravy novejStrategickej koncepcie, na seminároch, kon-ferenciách a ìal‰ích podujatiach, na ktor˘chsa do diskusie zapájali okrem ãlensk˘ch kra-jín Aliancie aj ìal‰ie medzinárodné organizá-cie, mimovládne organizácie a odborná verej-nosÈ. âlenské krajiny sa rozhodli, Ïe sa pri-praví nov˘ dokument, nepôjde teda len oúpravu doteraz platnej Strategickej koncep-cie.

Cieº novej Strategickej koncepcie zostávarovnak˘ – urãiÈ smerovanie Aliancie a defi-novaÈ hlavné úlohy, ktor˘mi by sa Alianciamala zaoberaÈ v˘hºadovo na obdobie desia-tich rokov a ktoré by mali reagovaÈ na zme-ny bezpeãnostného prostredia. Nová Strate-gická koncepcia NATO bude pravdepodobneobsahovaÈ niektoré princípy, ktoré naìalejzostávajú pre Alianciu v platnosti a uÏ boli ob-siahnuté v predchádzajúcich strategick˘chkoncepciách, ako je hlavná úloha Severoatlan-tickej aliancie, ktorou je ochrana ãlensk˘chkrajín NATO. Aj nová Strategická koncepciaNATO bude naìalej vychádzaÈ z transatlan-tického spojenectva, z princípu nedeliteºnos-ti bezpeãnosti, zo záruk politickej nezávi-slosti a ochrany územnej integrity svojichãlenov. âlenské krajiny by nemali byÈ lenpríjemcom bezpeãnostn˘ch záruk, ale naìa-lej by sa mali podieºaÈ o zodpovednosÈ zakolektívnu bezpeãnosÈ. Aliancia bude aj na-ìalej stavaÈ na princípe transparentnosti apredvídateºnosti a bude sa usilovaÈ predo-v‰etk˘m o mierové rie‰enia prípadn˘ch spo-rov. Nová Strategická koncepcia pôjde v‰akza rámec doteraz platn˘ch princípov a vyjad-

Nová strategickákoncepcia NATO

Úlohou Severoatlantickej aliancie je obrana územia a obyvateºov v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov. K jej napæÀaniu nepochybne prispeje aj pripravovaná nová koncepcia. K jej prípravnej fáze sa

v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér vyjadruje vedúci stálej delegácie SR pri NATO Franti‰ek KA·ICK .̄ Oslovila ho redaktorka Anna Komová.

26

rí sa aj k problematikám, ktoré v predchádza-júcich dokumentoch neboli zohºadnené.

Aké by mali byÈ ìal‰ie odli‰nosti od posled-nej strategickej koncepcie, ktorá bola pri-jatá na summite v roku 1999?

Po prv˘ raz v histórii Aliancie sa prípravadokumentu, ak˘m je nová Strategická kon-cepcia, stala vecou verejnou. Je to zásluha ge-nerálneho tajomníka NATO A. F. Rasmusse-na, ktor˘ dostal poverenie od hláv ‰tátov avlád na samite NATO v ·trasburgu/Kehli vapríli minulého roku pripraviÈ návrh novejStrategickej koncepcie NATO. Generálny ta-jomník sa rozhodol pre netradiãn˘ spôsobprípravy Strategickej koncepcie so ‰irokouúãasÈou odbornej verejnosti, nie ako tomubolo doteraz, keì sa Strategická koncepciapripravovala ako intern˘ dokument Aliancieza zatvoren˘mi dverami. Prípravu novej Stra-tegickej koncepcie NATO generálny tajom-ník NATO rozvrhol do reflexnej, konzultaã-nej, draftovacej a závereãnej negociaãnejfázy, ktorá vyvrcholí prijatím dokumentu nasamite NATO v novembri tohto roku v Lisa-bone. Zámerom generálneho tajomníkaNATO bolo vytvorenie dostatoãne veºkéhopriestoru na plnú informovanosÈ verejnosti azapojenie odborníkov do diskusií o tom, akoby nová Strategická koncepcia NATO malavyzeraÈ. Generálny tajomník v septembri mi-nulého roku vymenoval dvanásÈãlennú sku-pinu expertov na prípravu novej Strategickejkoncepcie na ãele s b˘valou ministerkou za-hraniãn˘ch vecí USA Madeleine Albrighto-vou, ktorú poveril vypracovaním správy sanal˘zou a odporúãaniami pre generálneho ta-jomníka NATO. Správa expertov, ktorá bolazverejnená 17. mája 2010, odráÏa odbornú di-skusiu, ktorá sa realizovala poãas reflexnejfázy prípravy novej Strategickej koncepcie.V záujme ‰irokej úãasti odbornej verejnostina príprave novej Strategickej koncepcieNATO sa uskutoãnili ‰tyri hlavné semináre súãasÈou expertov na prípravu novej Strategic-kej koncepcie, v Luxembursku, Slovinsku,Nórsku a v USA, okrem toho cel˘ rad ìal‰íchpodujatí a medzinárodn˘ch konferencií, kto-ré sa venovali vybran˘m bezpeãnostn˘motázkam. Experti na prípravu novej Strategic-kej koncepcie sa na podujatiach aktívne zú-ãastÀovali a pozorne sledovali odbornú disku-siu. Pri príprave svojej správy vychádzali zozáverov jednotliv˘ch seminárov a konferen-cií, zároveÀ v‰ak pristupovali k vypracovaniusvojej správy ako nezávislí odborníci. Zverej-nením správy expertov sa ich úloha oficiál-ne skonãila, v tejto fáze sa ÈaÏisko zodpoved-nosti presúva na ãlenské krajiny v zastúpenístálych predstaviteºov pri NATO, ktorí s ge-nerálnym tajomníkom NATO diskutujú o ob-sahu správy expertov. Interaktívna diskusiaãlensk˘ch krajín prispieva k cizelovaniu ná-rodn˘ch pozícií a bude slúÏiÈ ako základ pregenerálneho tajomníka NATO, ktor˘ by malprv˘ návrh novej Strategickej koncepcieNATO predloÏiÈ ãlensk˘ch krajinám koncomseptembra tohto roku. Bude nasledovaÈ záve-reãná intenzívna negociaãná fáza, v ktorejbudú ãlenské krajiny rokovaÈ s generálnym ta-jomníkom NATO uÏ o konkrétnom znení no-vej Strategickej koncepcie. K návrhu novejStrategickej koncepcie sa budú maÈ moÏnosÈvyjadriÈ aj ministri zahraniãn˘ch vecí a obra-

ny ãlensk˘ch krajín NATO na spoloãnom za-sadnutí v októbri tohto roku, ktoré bude pred-chádzaÈ samitu NATO v Lisabone, kde sa ro-kovania prenesú na najvy‰‰iu úroveÀ a zav⁄‰iasa prijatím novej Strategickej koncepcie hla-vami ‰tátov a vlád ãlensk˘ch krajín Aliancie.

Nové prvky novej Strategickej koncepcievypl˘vajú z potreby reagovaÈ na nové bezpeã-nostné v˘zvy. Potrebné je tieÏ vychádzaÈ zoskúseností získan˘ch v operácii ISAF. Nov˘mmomentom je aj poÏiadavka na dosiahnutierovnováhy medzi aktivitami spojencov v rám-ci ãl. 5 a mimo ãl. 5 Washingtonskej zmluvy.Nesmieme vynechaÈ reformn˘ proces, ktor˘prebieha v Aliancii a rozhodovací proces,ktor˘ má pre nás osobitn˘ v˘znam. Na mno-hé otázky máme medzi spojencami rozliãnénázory, ale vÏdy sme boli schopní dosiahnuÈdohodu. Preto je potrebné uchovanie kon-senzu ako základného princípu, na ktorom jebudovaná Aliancia. Nanovo sa treba pozrieÈna partnerstvá a zaãaÈ ich vnímaÈ aj cez pri-zmu rie‰enia bezpeãnostn˘ch hrozieb, pri-ãom je potrebné citlivo reagovaÈ aj na potre-by partnerov.

USA a EÚ majú na niektoré problémovéotázky niekedy odli‰né názory. Vytvorí sav novej koncepcii dostatoãn˘ priestor aj nadosahovanie konsenzu pri odli‰n˘ch posto-joch? Bude nová koncepcia dostatoãnepruÏná a flexibilná?

Nová Strategická koncepcia NATO bymala urãiÈ hlavné smerovanie Aliancie, vyt˘-ãiÈ jej základné úlohy. Bude predstavovaÈ zá-väzok a program potvrden˘ transatlantick˘mkonsenzom v‰etk˘ch ãlenov Severoatlantic-kej aliancie. Z povedaného vypl˘va, Ïe sa ne-bude zaoberaÈ podrobnosÈami, ão zabezpeãíjej dostatoãnú pruÏnosÈ. NemoÏno zabrániÈ,aby sa v nazeraní na niektoré bezpeãnostnéotázky objavili rozdielne prístupy USA aãlensk˘ch krajín Európskej únie. Práve napôde Severoatlantickej aliancie vidím vhod-n˘ priestor na diskusiu aj o otázkach, ktoré bymohli spojencov rozdeºovaÈ. Väã‰ina ãlen-sk˘ch krajín NATO je zároveÀ aj ãlensk˘mikrajinami Európskej únie. Samotné krajiny bymali maÈ záujem na hospodárnom vyuÏívanísvojich finanãn˘ch, ale aj ºudsk˘ch zdrojov,zvlá‰È v období prekonávania svetovej hospo-dárskej krízy, preto je v ich záujme vyhnúÈ sazbytoãnej duplicite. Rie‰ením je in‰titucionál-na spolupráca medzi NATO a EÚ v bezpeã-nostnej oblasti, v operáciách krízového ma-naÏmentu, ale aj pri v˘mene rôznych druhovinformácií.

Ako by sa mal konkrétne rie‰iÈ rozpor me-dzi Národnou bezpeãnostnou stratégiouUSA a Európskou bezpeãnostnou stratégi-ou, ktoré sa zhodujú v definovaní hrozieb,ale rozchádzajú sa v reakciách na ne?

Je legitímnym právom USA urãiÈ si takúbezpeãnostnú stratégiu, ktorá zodpovedá ichzáujmom. DôleÏité v‰ak je formovanie bez-peãnostnej stratégie Severoatlantickej alian-cie, ktorej súãasÈou sú USA. NATO sa dlho-dobo usiluje o zintenzívnenie spolupráce me-dzi NATO a EÚ. Nové impulzy a podnety naaktívnej‰iu spoluprácu priniesla v˘mena ãel-n˘ch predstaviteºov oboch medzinárodn˘chorganizácií. Od nástupu nového generálnehotajomníka NATO Andersa Fogha Rasmusse-

na v septembri minulého roku moÏno badaÈzv˘‰enú aktivitu Aliancie smerom k Európ-skej únii. Záujem o spoluprácu moÏno vidieÈaj na strane Európskej únie, najmä Vysokápredstaviteºka EÚ pre zahraniãnú a bezpeã-nostnú politiku Catherine Ashtonová podpo-ruje vzájomné kontakty a spoluprácu obochmedzinárodn˘ch in‰titúcií. Generálny tajom-ník NATO sa zúãastnil na rokovaniach minis-trov zahraniãn˘ch vecí ãlensk˘ch krajín Eu-rópskej únie, alebo na zasadnutí Politickéhoa bezpeãnostného v˘boru EÚ, ão predstavu-je ìal‰í krok k zv˘‰eniu vzájomnej informo-vanosti oboch organizácií a uºahãuje spoluprá-cu. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ide o dlhodo-b˘ a zloÏit˘ proces. Zintenzívnenie spolu-práce by pomohlo prijatie niektor˘ch politic-k˘ch rozhodnutí, na ktoré si v‰ak musímepoãkaÈ. Urãit˘ potenciál vidím v pozitívnompôsobení krajín, ktoré sú ãlensk˘mi krajina-mi NATO aj EÚ, ktoré svoje názory na rie-‰enie rôznych otázok môÏu prezentovaÈ napôde oboch medzinárodn˘ch organizácií aprispievaÈ tak k obrusovaniu hrán a vzájom-nému zbliÏovaniu. Napriek v‰etk˘m existu-júcim problémom je potrebné maximálne sasnaÏiÈ otváraÈ v‰etky komunikaãné kanály,uÏitoãná je v˘mena názorov, je potrebné di-skutovaÈ o v‰etk˘ch témach. ëal‰ie posilÀo-vanie konzultácií oboch organizácií bude i na-ìalej predstavovaÈ vhodn˘ mechanizmus nav˘menu názorov s cieºom konvergovaÈ názo-ry o v‰etk˘ch spoloãn˘ch bezpeãnostn˘chotázkach, vrátane otvoren˘ch citliv˘ch tém.

Bude nová koncepcia aj dokumentom, kto-r˘ bude umoÏÀovaÈ v˘raznej‰ie angaÏo-vanie sa spojencov napríklad v krízov˘chsituáciách?

Severoatlantická aliancia je postavená nazákladoch transatlantického spojenectva. Akov kaÏdom vzÈahu, ktor˘ má maÈ perspektívu,je potrebné aj dávaÈ, nie iba prijímaÈ. Nie je ta-jomstvom, Ïe vo v˘dajoch na obranu medzieurópskymi a transatlantick˘mi spojencaminie je rovnováha. Tak˘to stav je z dlhodobé-ho hºadiska neudrÏateºn˘. Princíp solidarity aspoloãné zdieºanie nákladov je kºúãové. To bysa malo odraziÈ aj pri príprave novej Strategic-kej koncepcie NATO, ale aj pri zostavovanísvojich rozpoãtov na obranu. Preto je mimo-riadne dôleÏité informovaÈ verejnosÈ o bezpeã-nostn˘ch otázkach a vysvetºovaÈ vzájomnésúvislosti a záväzky, ktoré vypl˘vajú z ãlen-stva v Severoatlantickej aliancii. âlenské kra-jiny by sa mali usilovaÈ o posilÀovanie NATO,a t˘m aj o zvy‰ovanie vlastnej bezpeãnosti, tov‰ak nedá bez podpory verejnej mienky. Skú-senosti z Afganistanu bezpochyby umoÏniaposunúÈ kvalitu angaÏovanosti ãlensk˘ch kra-jín Aliancie na vy‰‰iu úroveÀ. Preto si myslí-me, Ïe NSK by mala prijaÈ usmernenia anga-Ïovanosti spojencov v operáciách krízovéhomanaÏmentu, ktoré by umoÏnili lep‰iu prípra-vu a úspe‰nej‰iu realizáciu budúcich spoloã-n˘ch operácií Aliancie.

Ak˘ v˘znam sa v novej koncepcii budeprikladaÈ moÏnostiam ‰irokej medziná-rodnej spolupráce?

BezpeãnosÈ treba chápaÈ v ‰ir‰ích súvislos-tiach. Skúsenosti z Afganistanu naznaãujú, Ïepre úspe‰nosÈ operácie nepostaãujú iba vo-jenské hºadiská. NATO je odkázané na spo-

N A T O

Aké sú ciele a úlohy pôsobenia Centra v˘-nimoãnosti?

Cieºom Centra v˘nimoãnosti pre oblasÈEOD (likvidácie v˘bu‰n˘ch systémov) akoalianãnej medzinárodnej vojenskej in‰titúcieje pôsobiÈ v rámci NATO ako odborn˘ a po-radn˘ orgán v tejto oblasti. Hlavn˘mi oblas-Èami práce Centra sú v˘mena informácií, roz-voj technológií, získavanie skúseností z ope-rácií, ich anal˘za a vyuÏitie vo v˘cviku aúprave ‰tandardov a doktrín. Na to, aby COEEOD toto bolo schopné splniÈ, je nevyhnut-né byÈ v neustálom styku s alianãn˘mi ‰truk-túrami, odborn˘mi orgánmi, pracovn˘mi sku-pinami, operaãn˘mi veliteºstvami, ale aj ope-ráciami a jednotliv˘mi krajinami NATO. Toto

sa e‰te nie dostatoãne chápe na úrovni MOSR.

Ako by ste hodnotili podmienky, ktoré bolivytvorené pre spoluprácu s ostatn˘mi kra-jinami Aliancie? Sú dostatoãné a vhodnépre existenciu Centra v˘nimoãnosti?

Minul˘ rok som predstavil tzv. „EOD Com-munity of Interest“ orgány NATO, in‰titúcie,veliteºstvá, operácie a iné organizácie s kto-r˘mi musím neustále spolupracovaÈ, aby somvôbec naplnil samotn˘ koncept Centier v˘ni-moãnosti Aliancie. S t˘mito som zaãal inten-zívnu spoluprácu a do konca roka 2010 a ajv roku 2011 budem v tomto pokraãovaÈ. Za-tiaº v‰etky podmienky, ktoré sú ãiastoãne na-

Centrum v˘nimoãnostizriadili v Trenãíne

Zasadanie vojenského v˘boru NATO, ktoré bolo na úrovni náãelníkov generálnych ‰tábov v Bruseli, prinieslo ajpoÏiadavku zriadenia Centra v˘nimoãnosti. Aby bolo Centrum v˘nimoãnosti akceptované v NATO a komunite

EOD, treba vyrie‰iÈ e‰te veºa úloh. Zatiaº sa k nevyhnutnosti existencie Centra v˘nimoãnosti a jeho dobudovaniavyjadruje plukovník Ing. Roman LACKOVIâ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

luprácu s in˘mi subjektmi. Potrebn˘ je kom-plexn˘ prístup, ktor˘ si vyÏaduje medzinárod-nú spoluprácu v ‰ir‰om v˘zname slova, spo-luprácu krajín aj medzinárodn˘ch organizá-cií. Potrebné je zohºadnenie aj civiln˘ch as-pektov a spolupráca medzi civiln˘mi a vojen-sk˘mi zloÏkami. ·iroká medzinárodná spolu-práca sa v súãasnosti stáva nevyhnutnosÈou,ão sa nepochybne odrazí aj v novej Strategic-kej koncepcii NATO a je jedn˘m z rie‰ení exi-stujúcich problémov. DôleÏité je viac ako vminulosti sa zam˘‰ºaÈ nad otázkami deºbypráce a kompetencií. Samotná Severoatlantic-ká aliancia predstavuje spoloãenstvo krajín,ktoré viaÏe vzájomná spolupráca. NATO akoorganizácia si tieÏ hºadá partnerov, spomedziktor˘ch je Európska únia prirodzen˘m part-nerom uÏ z dôvodu svojho zloÏenia. Druh˘mpodstatn˘m argumentom sú spoloãné hod-noty, ktoré obe medzinárodné organizáciezdieºajú, ak˘mi je demokracia, sloboda aºudské práva, z ãoho vypl˘vajú mnohé spo-loãné ciele. Medzi prvorad˘ch partnerov naspoluprácu patrí Organizácia spojen˘ch náro-dov, ktorá prostredníctvom Bezpeãnostnejrady rie‰i otázky bezpeãnosti na celom sve-te. Dozrel ãas, aby tam, kde je to moÏné, me-dzinárodné organizácie navzájom spolupraco-vali a koordinovali svoje aktivity v záujme do-siahnutia vy‰‰ej efektívnosti svojich operáciía zvy‰ovania bezpeãnosti vo svete. NATO mázáujem naìalej rozvíjaÈ spoluprácu aj s ìal‰í-mi medzinárodn˘mi organizáciami, ako jenapr. OBSE, Rada Európy, Africká únia, Ligaarabsk˘ch ‰tátov, MAAE a cel˘ rad ìal‰ích or-ganizácií.

Ako a ãím prispieva Slovenská republikak formulovaniu v˘sledného dokumentu?

Slovenská republika sa na procese prípra-vy novej Strategickej koncepcie NATO zú-ãastÀuje od samého zaãiatku. ZástupcoviaSR sa poãas reflexnej fázy prípravy novejStrategickej koncepcie zúãastÀovali na se-minároch a konferenciách, ktoré organizova-lo NATO v spolupráci s jednotliv˘mi krajina-mi alebo mimovládnymi subjektmi. Tam saz rôznych hºadísk hodnotili témy, ktor˘m bysa mala venovaÈ aj nová Strategická koncep-cia NATO. Poãas konzultaãnej fázy prípravynovej Strategickej koncepcie sa realizovalanáv‰teva ãlenky skupiny expertov na prípra-vu novej Strategickej koncepcie NATO, Ma-rie Gervais Vindricaire, ktorá je zároveÀ veº-vyslankyÀou Kanady v Rakúsku. Poãas jej ná-v‰tevy SR sa na prijatiach v NR SR, na MZVSR a na MO SR hovorilo o predstave Sloven-skej republiky, ako by mala nová Strategic-ká koncepcia vyzeraÈ. Slovenská republika vobdobí, ktoré predchádzalo náv‰teve, pripra-vila svoj poziãn˘ dokument k novej Strategic-kej koncepcii, ktor˘ adresovala generálne-mu tajomníkovu NATO, predsedovi vojenské-ho v˘boru, stálym predstaviteºom ãlensk˘chkrajín Aliancie, ako aj skupine expertov naprípravu novej Strategickej koncepcie. V po-ziãnom dokumente sme sa zamerali na oblas-ti prioritného záujmu Slovenska, medzi kto-ré patrí uchovanie princípu konsenzu v roz-hodovacom procese, dôleÏitosÈ ãlánku 5 a 4Washingtonskej zmluvy, ktor˘ predstavujeprincíp kolektívnej obrany a konzultácie spo-jencov o bezpeãnostn˘ch otázkach, ìalej rov-nováha medzi ãlánkom 5, a operáciami, kto-ré nespadajú pod ãlánok 5. Pre Slovensko jedôleÏitá aj politika otvoren˘ch dverí Aliancie,ale aj otázky energetickej bezpeãnosti. Suspokojením môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe nedáv-

no zverejnená správa expertov s anal˘zou aodporúãaniami pre generálneho tajomníkaNATO, obsahuje v‰etky témy, ktor˘m sme savenovali v na‰om poziãnom dokumente.Pravdou tieÏ je, Ïe hodnotenie niektor˘ch as-pektov sa od ná‰ho videnia odli‰uje, preto jepotrebné v rokovaniach venovaÈ t˘mto té-mam zv˘‰enú pozornosÈ. Pre Slovenskúrepubliku má osobitn˘ v˘znam aj spôsob prí-pravy novej Strategickej koncepcie NATO. Zná‰ho pohºadu by to mali byÈ práve ãlenskékrajiny, ktoré by mali rozhodnúÈ o koneãnejverzii novej Strategickej koncepcie NATO.Hlavn˘m fórom, na ktorom môÏe SlovenskotlmoãiÈ svoje názory na novú Strategickúkoncepciu generálnemu tajomníkovi NATO,alebo ãlensk˘m krajinám Aliancie, je Seve-roatlantická rada, na ktorej sa ako stály pred-staviteº Slovenskej republiky pravidelne zú-ãastÀujem. Osobitne intenzívne obdobie ro-kovaní o novej Strategickej koncepcii násãaká na jeseÀ. Koncom septembra by malgenerálny tajomník NATO predloÏiÈ ãlen-sk˘m krajinám prv˘ návrh novej Strategickejkoncepcie NATO. K návrhu generálneho ta-jomníka sa budú maÈ príleÏitosÈ vyjadriÈ aj mi-nistri zahraniãn˘ch vecí a ministri obrany naich spoloãnom októbrovom zasadnutí a na no-vembrovom samite NATO v Lisabone sa knemu budú vyjadrovaÈ a budú ho schvaºovaÈnajvy‰‰í predstavitelia ãlensk˘ch krajín Alian-cie. Do samitu NATO v Lisabone nás ãakáe‰te veºa intenzívnej práce. Verím v‰ak, Ïe jejprijatie pomôÏe Alianciu upevniÈ a posilniÈprincíp transatlantickej jednoty. Nová Strate-gická koncepcia NATO by mala pomôcÈAliancii e‰te lep‰ie a efektívnej‰ie plniÈ nároã-né úlohy pri ‰írení a upevÀovaní bezpeãnos-ti v Európe a vo svete.

N A T O

27

28

formulované aj v 64 akreditaãn˘ch kritériáchnesplÀujeme. Priorizujem podstatne pod-mienky a tie sa snaÏím realizovaÈ v prvom po-radí. Od 1. mája 2009 – kedy sme praktickyúplne nespæÀali Ïiadne z kritérií – do dne‰né-ho dÀa máme dokonãen˘ch pribliÏne 45 kri-térií. Niektoré sú priamo spojené s podpisomMemoránd o porozumení pre COE EOD. Ideo dokumenty na ktor˘ch sa nepodarilo dohod-núÈ od roku 2007. Tieto sa podpísali v Bru-seli náãelníkmi generálnych ‰tábov. Podpísa-né MOU rozbehlo prípravu ìal‰ích nesplne-n˘ch kritérií. Potom pozvem akreditaãnú ko-misiu z NATO, aby pri‰li posúdiÈ, ãi COEEOD môÏe byÈ akreditované ako medzinárod-nú vojenskú in‰titúciu NATO.

âo je hlavn˘m zámerom COE EOD, aképovinnosti vypl˘vajú z jeho pôsobenia?

Centrum ako odborn˘ a poradn˘ orgánNATO pre v˘bu‰né a nástraÏné v˘bu‰né sys-témy musí byÈ neustále informovan˘ o naj-nov‰ích trendoch, novinkách a hrozbách.Spracováva získané informácie a odporúãarie‰enia. V prvom poradí sú to odporúãaniapre nové v˘cvikové normy, pracovné proce-dúry, bezpeãnostné postupy. TieÏ navrhujenové ‰tandardy, ktoré zároveÀ presadzuje vov‰etk˘ch Armádach NATO, ãím zabezpeãu-je jej interoperabilitu. V apríli tohto roka smeprevzali starostlivosÈ o Terminológiu EOD zacelé NATO. Toto znamená obrovskú zodpo-vednosÈ aj za oblasti IED (nástraÏné systémy),C-IED (boj proti nim), Ïenijnej podpory ain˘ch a navy‰e koordinácia terminológie me-dzi nimi. ëalej má Centrum získavaÈ skúse-nosti praktickej ãinnosti z operácií, analyzo-vaÈ ich a skúsenosti zov‰eobecÀovaÈ, alebonavrhovaÈ systémové rie‰enia. Po urãitej per-sonálnej a materiálnej príprave bude Cen-trum sledovaÈ aj oblasÈ technológií spoje-n˘ch s EOD, IED. Na základe skúsenostíbude tieÏ navrhovaÈ rie‰enia. Prv˘mi úloha-mi Centra v oblasti technológií sú – hºadanienového moderného systému na v˘menu citli-v˘ch informácií v rámci Aliancie, diaºkovoovládané roboty a potreba nov˘ch technoló-gií pri likvidácií v˘bu‰n˘ch systémov s che-mick˘mi náplÀami. Toto sa Centrum pokúsirie‰iÈ poãas v˘stavy „EOD Demonstrationsand Trials“, ktorú organizuje 6. – 10. septemb-ra 2010 na v˘stavisku EXPO v Trenãína.

Dá sa povedaÈ, Ïe sa zlep‰ujú vzÈahy me-dzi partnermi v oblasti likvidácie v˘bu‰nína nevybuchnutej munície (EOD – Explo-sive Ordnance Disposal), uÏ ste to pocíti-li, kedy konkrétne?

Áno. VzÈahy sa lep‰ia. Je to t˘m, Ïe sme ak-tívni, rie‰ime podstatnú agendu, ktorá trápiväã‰inu krajín. SnaÏíme sa produkovaÈ kva-litnú prácu a za t˘m si stojíme. VÏdy chcememaÈ istotu, Ïe to do ãoho investujeme mázmysel pre NATO ako celok a preto na‰e od-porúãania sú dobre akceptované. Je e‰te veºadôleÏit˘ch partnerov, s ktor˘mi sme e‰te ne-zaãali uωie spolupracovaÈ. Je to len otázkaãasu a pochopenia, Ïe finanãné zdroje, ktorémáme sºúbené aj dostaneme. âasto sa na per-sonál COE EOD pozerá z dávkou závisti, Ïe„len cestujú“. Nechápu súvislosti a úlohy,ktoré máme.

Ako by ste vyjadrili prínos COE EOD pre

generálny ‰táb, velenie a jednotky OS SR?Prínos COE EOD pre OS SR resp. SR je

tak˘ ist˘ ako pre v‰etky ìal‰ie ãlenské kraji-ny NATO. Z hºadiska toho Ïe COE EOD jefinancované krajinami, ktoré prispievajú per-sonálom je logické, Ïe tieto krajiny dostanútrochu viac. OS SR bude stále platiÈ do roz-poãtu najväã‰iu ãasÈ a preto mojou snahoubude vÏdy podºa moÏnosti vrátiÈ späÈ ão naj-viac napríklad v podobe kurzov, poradenstvapri aktivitách a pri budovaní národn˘ch EODkapacít. Aj poãas spomínanej v˘stavy dávamprakticky zadarmo priestor ozbrojen˘m siláma slovenskému zbrojnému priemyslu, aby sazoznámili s nov˘mi trendmi a poÏiadavkamiv oblasti EOD, IEDD a ãiastoãne C-IED.

Zriadením centra v˘nimoãnosti sa malazlep‰iÈ aj informovanosÈ, stalo sa tak?

Nerozumiem otázke. Pravdepodobne my-slíte „Information Management System“, kdebudeme ako NATO in‰titúcia zohrávaÈ dôle-Ïitú úlohu pri v˘voji nového produktu zodpo-vedajúcemu poÏiadavkám 21. storoãia. Mo-mentálne v NATO na národn˘ch úrovniachexistuje niekoºko podobn˘ch produktov, kto-ré sú uÏ v‰ak zastarané. Napr. Britské tech-nické informaãné centrum – EOD TIC, ame-rick˘ NEPS, alebo ‰védsky informaãn˘ sys-tém – EOD IS. Centrum sa stalo ãlenom„EOD TIC Transformation Teamu“, úzkospolupracuje s USA aj so ‰védskou spoloãnos-Èou, ktorá vyvinula EOD IS. Budeme úãinnespolupracovaÈ v záujme priniesÈ Aliancii v‰et-k˘mi akceptovateºn˘ systém na v˘menu in-formácií.

Skúsme hovoriÈ aj o praktickom v˘cvikunapríklad ‰tábnych dôstojníkov. Aké súv˘sledky?

Kurz riadenia a velenia pre ‰tábnych dôstoj-níkov je poÏiadavka z operácií. âasto poãasnasadenia dochádza k mnoh˘m nedorozu-meniam na úrovni ‰tábov, ão môÏe ohroziÈúspe‰nosÈ operácií a aj Ïivoty EOD operáto-rov. Súvisí to s t˘m, Ïe tento v˘cvik rie‰ikaÏdá krajina inak a niektoré vôbec. Pri tvor-be tohto ‰peciálneho v˘cviku sme si dali zá-leÏaÈ a v spolupráci s expertmi z Francúzskaa USA sme pripravili veºmi praktick˘ a kva-litn˘ kurz. Tento sme si veºmi úspe‰ne otes-tovali v októbri 2010. PredbeÏne budeme ro-biÈ dva takéto kurzy kaÏd˘ rok, ale prispôso-bíme sa poÏiadavkám Aliancie. Pre SR pred-nostne vyãleníme miesta v kurze, aby nedo-chádzalo k duplicite s Národn˘m centromEOD v Novákach. Robíme aj ìal‰í kurz a smeschopní podºa poÏiadaviek NATO pripraviÈakékoºvek iné. Vzhºadom na citlivosÈ ich za-tiaº nebudem menovaÈ.

Na ão bude zameran˘ v˘cvik v najbliωomobdobí, ak˘ je postup?

âiastoãne som uÏ odpovedal. Postup jejednoduch˘. Buì je to poÏiadavka NATO,poÏiadavka konkrétnej ãlenskej alebo partner-skej krajiny na konkrétny v˘cvik, alebo ná-vrh COE EOD na základe svojich vlastn˘chanal˘z. PretoÏe sme Centrum pre oblasÈ EOD,vÏdy to bude súvisieÈ s touto prácou.

Ako by ste hodnotili doteraj‰iu prácu Cent-ra v˘nimoãnosti s prihliadnutím na operaã-né poÏiadavky na COE EOD?

Doplním e‰te, Ïe skutoãná, reálna prácaCentra sa zaãala v lete 2010, keì sme prenik-li do ‰truktúr NATO a naladili sa na rovnakúvlnovú dæÏku. Po mojom nástupe do funkciesom musel zásadne zmeniÈ princíp práceCentra. Od roku 2007 sme budovali COEEOD a ãakali sme, Ïe po vybudovaní príduautomaticky experti EOD a zaãnú robiÈ. Tobola chyba. Aj keì s nedobudovanou infra-‰truktúrou, nevhodne vybrat˘m personálomCentrum muselo preniknúÈ do Aliancie. Mu-selo zaãaÈ pracovaÈ na konkrétnej agende apredkladaÈ aj malé príspevky a návrhy. Tak-to sme sa postupne zviditeºÀovali a získava-me autoritu. Na základe na‰ej konkrétnej prá-ce oslovujeme lídrov a krajiny a takto sme zí-skali prv˘ch. Len konkrétna a uÏitoãná prá-ca priláka aj ìal‰ích. Samozrejme paralelnesme museli rie‰iÈ aj nepríjemné otázky nadomácej pôde. V̆ mena personálu, ch˘bajú-ca technika a infra‰truktúra, neustále boje ozdroje aj keì uÏ boli schválené a podobne.Nebudem sa sÈaÏovaÈ. Naopak sa chcem po-ìakovaÈ v‰etk˘m lídrom rezortu obrany, kto-rí pochopili, Ïe sºub sa musí splniÈ do bodky.ëakujem za ich trpezlivosÈ o mnou a toleran-ciu pri niekedy z ich pohºadu nad‰tandardn˘chpoÏiadavkách. Pre COE EOD nie sú nad-‰tandardné. Som si plne vedom˘, Ïe toto v‰et-ko je investícia rezortu obrany SR a preto bu-dem inou formou tieto investície vracaÈ.

Aké sú najbliωie oãakávané úlohy v jedno-tliv˘ch oblastiach pôsobenia Centra v˘ni-moãnosti v Trenãíne?

V júni máme sériu predná‰ok v Akadémiiozbrojen˘ch síl, tieÏ spoloãné rokovanie k rie-‰eniu bezpeãnostn˘ch hrozieb zo Ïilinskouuniverzitou. DôleÏitá aktivita v pracovnejskupine NATO – MILENG, kde dvakrát vroku dokladáme stav v oblasti EOD je ohro-zená práve z dôvodu odobratia skôr schvále-n˘ch zdrojov. Z toho istého dôvodu sa prav-depodobne neuskutoãnia moje dve predná‰kyv Lond˘ne na prelome júna a júla, ktoré si vy-Ïiadali v oblasti boja proti v˘bu‰n˘m systé-mom a Ïenijnej podpory boja. V septembri or-ganizujeme uÏ spomínanú v˘stavu. V októb-ri kurz ‰tábnych dôstojníkov a mnoÏstvo ìal-‰ích aktivít. Medzit˘m najdôleÏitej‰ie budedokonãiÈ doteraz nesplnené akreditaãné kri-tériá – dokonãiÈ rekon‰trukciu budovy, dobu-dovaÈ priestory na prácu s utajovan˘mi doku-mentmi, dorobiÈ posledné personálne a ta-buºkové zmeny, doÏiadaÈ ch˘bajúcu technikua materiál, a tieÏ pracovaÈ dlhodobo na t˘chodborn˘ch úlohách, ktoré e‰te nie sme dnesschopní splniÈ...

A v lete chcem aj dovolenku.

O B R A N A S L O V E N S K A

29

N Á R O D N Á R A D A S R

Keì sme pred rokom spolu robili rozhovor,hodnotili ste hrdosÈ na sluÏby v ozbroje-n˘ch silách i hrdosÈ verejnosti na príslu‰-níkov ozbrojen˘ch síl ako nie veºmi dosta-toãnú. Ako to vidíte s odstupom ãasu, zme-nilo sa nieão?

Spomínal som predov‰etk˘m, Ïe nie jedobré, keì jeden predseda vlády zniÏuje kre-dit ozbrojen˘ch síl a ich príslu‰níkov ne-vhodn˘mi poznámkami a komentármi. Nie jeani dobré, keì rozpoãet ministerstva obranyslúÏi ako akási rezerva predsedu vlády, kto-rou kaÏdoroãne vykr˘va najväã‰ie diery vhospodárení ‰tátu, keì to práve uzná za vhod-né. ËaÏko sa pracuje v takej neÏiãlivej atmos-fére, ÈaÏko sa potom napæÀajú dlhodobej‰ieplány rozvoja a modernizácie ozbrojen˘ch síl.Súãasn˘ premiér sa ãasto negativisticky sta-via k ministerstvu a jeho zamestnancom, ãosa odráÏa aj v kvalite vzÈahu verejnosti k ar-máde. ÚroveÀ regrutácie ako nevyhnutnéhopredpokladu dopæÀania kvalitn˘ch ozbroje-n˘ch síl stagnuje, nenaplnenosÈ útvarov saprehlbuje. V̆ cvik sa aÏ na niekoºko vybra-n˘ch útvarov obmedzuje na minimum. Ztoho vypl˘va i vysoká miera skepsy profesio-nálnych vojakov v zmysel svojho povolania.Pritom hrdosÈ t˘ch, ão si vybrali toto povo-lanie na to ão robia a hrdosÈ nás ostatn˘ch nakvalitnú armádu je nesmierne dôleÏitá. Voja-ci musia cítiÈ, Ïe majú spoloãenskú podporu,Ïe pôsobia v záujme krajiny.

Neexistuje koncepãné plánovanie, rozho-duje sa ad hoc na základe politick˘ch objed-návok, prípadne lobistick˘ch tlakov. ëal‰ímdôleÏit˘m faktorom je aj trend neustálehozniÏovania podielu v˘davkov na obranu vpomere k HDP. Tento pomer dokonca v roku2010 dosahuje historické minimum. Navy‰ereakciou na zniÏovanie finanãn˘ch prostried-

kov a zdrojov je najãastej‰ie „plo‰né“ zniÏo-vanie poãetn˘ch stavov, bez akejkoºvek kon-cepcie a priorít. Nedostatok finanãn˘ch pro-striedkov sa prehlbuje praxou dotácií a for-mou zvy‰ovania základného imania pre ‰tát-ne podniky, rozpoãtové a príspevkové orga-nizácie v správe rezortu. Roz‰írené je zneu-Ïívanie utajovan˘ch skutoãností na obstará-vanie priamym zadaním ako najnetranspa-rentnej‰ej metódy obstarávania. Rezort sauzatvára do seba, zniÏuje sa úroveÀ verejnejdiplomacie.

Finanãná kríza v‰ak neobi‰la ani armádu,v ozbrojen˘ch silách sa uskutoãnili viace-ré zmeny, bolo to iste aj za úãelom ‰etre-nia. Na druhej strane, neovplyvnilo to pod-ºa vás pripravenosÈ a bojaschopnosÈ ozbro-jen˘ch síl ako celku?

Základnou pracovnou metódou minister-stva obrany sa stala improvizácia. Akoby ne-existovalo koncepãné plánovanie. Je v‰ak ajpravdou, Ïe rezort obrany má naozaj ÈaÏkúúlohu. NevypoãítateºnosÈ rozhodnutí o v˘‰kealokovan˘ch finanãn˘ch zdrojov pre potrebyobrany znemoÏÀuje realizáciu dlhodob˘chplánov. Zmeny sa dejú Ïivelne pod tlakom ne-dostatku finanãn˘ch prostriedkov, alebo nazáklade politickej „objednávky“ od predseduvlády. TakÏe nie rozhodnutia na základe reál-nych poÏiadaviek a úloh, ale na základe po-litickej objednávky. Takéto rozhodnutia ne-vylep‰ujú kvalitu riadenia ãi velenia ozbro-jen˘ch síl.

Ako sa pozeráte na oblasÈ riadiacich pro-cesov v rámci OS SR?

Pretrváva stále veºa neduhov z minulosti.Jednotlivé zmeny musia kore‰pondovaÈ s úlo-hami, ktor˘mi sú ozbrojené sily poverené.Nie je dobré, ak dochádza napríklad k plo‰-nému zniÏovaniu stavov bez anal˘zy dopadova úpravy riadiacich a veliacich ‰truktúr. Vtejto oblasti vidím stále veºk˘ priestor na zlep-‰enie fungovania t˘chto ‰truktúr. DôleÏitá jev‰ak aj istá stabilita personálu aj na strategic-k˘ch úrovniach. So súãasn˘m vedením minis-terstva sa napríklad zhodujeme v názore, Ïezlúãenie troch veliteºstiev a vytvorenie spoloã-ného veliteºstva stojí za reálnu úvahu. Zv˘‰isa efektívnosÈ a koordinácia strategickej ve-liacej ‰truktúry a u‰etrí sa niekoºko desiatok,moÏno stoviek miest v ‰táboch s moÏnosÈouich presunu v prospech bojov˘ch útvarov.

Viete, aké bolo plánovanie na modernizá-ciu armády za vá‰ho pôsobenia a ak˘ stu-peÀ dosiahla modernizácia ozbrojen˘chsíl dnes. Je to dostatoãné z hºadiska NATO?

Ozbrojené sily v uplynulom desaÈroãí pre-chádzali radikálnymi zmenami. Zásadná otáz-ka znela: ako prispôsobiÈ ‰truktúry OS tak,aby lep‰ie mohli vykonávaÈ úlohy, ktor˘mi je

âo sa zmenilo?

B˘val˘ minister obrany a poslanec za SDKÚ-DS Martin FEDOR dnes pracuje vo V̆ bore NR SRpre obranu a bezpeãnosÈ. Po roku sme ho poÏiadali o jeho pohºad na v˘voj v armáde. Zmenilo sa

nieão? To si uÏ preãítate v rozhovore, ktor˘ poskytol redaktorke Anne Komovej.

Pracujete vo V˘bore NR SR pre obranu abezpeãnosÈ, ão znamená aj istú spoluprá-cu a úlohy smerom k Ministerstvu obranySR. Ako by ste zhodnotili va‰u doteraj‰iuspoluprácu?

Aby nevzniklo zbytoãné nedorozumenie voblasti obsahu pojmov, rad‰ej hneì v úvoderozhovoru poznamenávam, Ïe podºa môjhonázoru uÏ aj obranu SR treba chápaÈ v ‰ir‰íchsúvislostiach neÏ sú oblasti vykr˘vané roz-poãtom finanãn˘ch prostriedkov minister-stva obrany. A keì uÏ hovorím o pojmoch, takvopred varujem. Z urãit˘ch dôvodov budemmiestami pouÏívaÈ v˘razy, ktoré nebudú vÏdyv súlade s momentálne platnou terminológi-ou. Za to sa ospravedlÀujem. Som si v‰ak ist˘,Ïe to nebude na úkor zrozumiteºnosti.

A teraz, aby sme nezabudli na podmienkyexistujúcich vzÈahov, ktoré chceme hodnotiÈ.KaÏdopádne je uÏitoãné pripomenúÈ, Ïe exi-stujúca vláda nie je, na‰Èastie pre obãanov,vládou jednej politickej strany, ale je koaliã-

V˘znam má aj medzinárodné uznanie

Obrana a bezpeãnosÈ je nielen národná, ale celosvetová úloha. Slovensko má zv˘‰ené nároky na jejplnenie uÏ aj preto, Ïe sa stalo ãlenom medzinárodn˘ch organizácií. O dosiahnut˘ch v˘sledkoch

a ìal‰om v˘voji v oblasti bezpeãnosti a obrany sa porozprávala redaktorka Anna Komová s poslancomNR SR za SNS a ãlenom V̆ boru pre obranu a bezpeãnosÈ Emilom VESTENICK¯M.

30

N Á R O D N Á R A D A S R

armáda poverená. Po dokonãení plnej profe-sionalizácie mala nastaÈ nemenej dôleÏitáfáza masívnej modernizácie – prispôsobova-nie techniky cieºom, ktoré v oblasti obrany abezpeãnosti chceme plniÈ. Îiaº, táto etapatakmer vôbec nenastala. V súãasnosti je väã-‰ina techniky na hranici alebo uÏ za hranicoutechnickej Ïivotnosti. A t˘ka sa to aj pozem-nej, aj leteckej techniky. Zdá sa, Ïe je to pre-dov‰etk˘m vplyvom v˘kyvov v alokovanífinanãn˘ch prostriedkov, v zle nastaven˘chprioritách, ale aj nákupoch prevádzan˘ch adhoc, neprid⁄Ïajúcich sa koncepãn˘ch doku-mentov. Nezdá sa mi napríklad, aby vysokouprioritou rezortu boli dotácie ‰tátnym podni-kom formou zvy‰ovania základného imania,kde sa utopili obrovské peniaze v nepros-pech modernizácie a akviziãn˘ch programov.Niektoré tendre boli aj ukonãené, ale nerea-lizované kvôli nedostatku finanãn˘ch pro-striedkov. Aj v tejto oblasti treba urobiÈ zásad-n˘ poriadok.

Myslíte si, Ïe by si dokázala armáda po-môcÈ pri financovaní aj z in˘ch príjmov?Ako je to v rámci in˘ch armád NATO?

PredvídateºnosÈ finanãného rámca je veºmidôleÏitá pre kvalitné fungovanie OS SR. Súniektoré moÏnosti ako vyuÏiÈ aj mimoroz-poãtové zdroje, ale nevnímam ich ako rozho-dujúce. Rezort obrany prechádza naozaj zl˘mobdobím i ão sa t˘ka finanãného rámca. Sompresvedãen˘, Ïe aj prostriedky, ktoré sú kdispozícii, sa dajú vyuÏívaÈ efektívnej‰ie.

Ako by ste hodnotili koncepciu predajaarmádnych nehnuteºností, ão by tieÏ moh-lo pomôcÈ aj vzhºadom na súãasnú finanã-nú krízu a celkové podkapitalizovanie ar-mády?

Zákon o predaji prebytoãn˘ch nehnuteº-ností nie je dobre postaven˘. Príjem z pre-daja nie je príjmom rozpoãtovej kapitoly re-zortu obrany, ale ‰tátneho rozpoãtu. Upozor-Àovali sme, Ïe schválen˘ zákon sa stane ná-strojom na lacn˘ v˘predaj ‰tátneho majetku.Pôvodne nadbytoãn˘ armádny majetok sme-roval bezodplatne na mestá a obce. Som pre-svedãen˘, Ïe samospráva vie s majetkomnakladaÈ lep‰ie a efektívnej‰ie v prospech ob-ãanov. Odbúrava sa t˘m navy‰e byrokraciana ministerstve a minimalizuje sa priestor namoÏné ãachre so ‰tátnym majetkom. Samo-správa kasárne a ìal‰ie, pre ministerstvo ob-rany prebytoãné, objekty buì predala a pe-niaze vyuÏila v prospech v‰etk˘ch, alebonehnuteºnosti prerobila na ‰koly ãi sociálnezariadenia. Ak sa uÏ vláda rozhodla predá-vaÈ tento majetok, mala by to robiÈ ão naj-transparentnej‰ie a súÈaÏou. Najefektívnej‰ieby ho bolo predávaÈ draÏbou, najmä elektro-nickou draÏbou. Ukazuje sa tieÏ, Ïe sumy,ktoré vláda oãakávala ako príjem z predajat˘chto nehnuteºností boli v˘razne nadhodno-tené. Skutoãné príjmy z predaja nehnuteºnos-tí sú stále mizivé oproti predpokladan˘m ãí-slam.

Predsa len, nie sú aj isté pozitíva? âo po-

vaÏujete za najväã‰í úspech z medzinárod-ného hºadiska v poslednom období?

Za najväã‰ie pozitívum poãas uplynulého‰tvorroãného obdobia z pohºadu slovenskéhopovaÏujem udrÏanie angaÏovanosti Slovenskav zahraniãn˘ch operáciách, predov‰etk˘mpod hlaviãkou Severoatlantickej aliancie.

V ãom vidíte perspektívu a ìal‰ie moÏnos-ti na zvy‰ovanie úrovne Ozbrojen˘ch sílSlovenskej republiky?

Pri budovaní modern˘ch ozbrojen˘ch sílpreferujeme dlhodobé a koncepãné plánova-nie namiesto ad hoc rie‰ení, ktoré sú drah‰iea menej efektívne. Ukazuje sa, Ïe neustále„plátanie“ opravy techniky vychádzajú ãas-to z celkového pohºadu drah‰ie ako prípadnénové akvizície. Treba podporiÈ spoloãné vy-uÏívanie (zdieºanie) kapacít v rámci vnútro-‰tátneho i medzinárodného bezpeãnostnéhosektora. Treba sa snaÏiÈ o realizovanie spoloã-n˘ch obstarávaní, ãím v˘razne u‰etríme pro-striedky slovensk˘ch daÀov˘ch poplatníkova získame kvalitné vybavenie pre na‰ich prí-slu‰níkov ozbrojen˘ch síl. Minimalizácia roz-poãtov˘ch a príspevkov˘ch organizácií a ichprehºadné financovanie je tieÏ cestou k efek-tivite a sprehºadneniu finanãného manaÏmen-tu. V posledn˘ch rokoch sa plnohodnotn˘v˘cvik stal beÏnou vecou len pre niekoºko vy-bran˘ch útvarov. To sa musí zmeniÈ, pretoÏebez kvalitného personálu, motivovan˘ch adobre pripraven˘ch profesionálov bude aj tánajmodernej‰ia technika bezzubá.

31

ná, zloÏená z troch, principiálne rozdielneorientovan˘ch politick˘ch strán, majúcich vovzÈahu k budovaniu obranyschopnosti SR,prvkom, ktoré ju tvoria, celkov˘m i parciál-nym cieºom, ktoré v˘konné orgány sledujú vdanom ãase, predsa len odli‰n˘ vzÈah. ëalejje moÏno bez váhania kon‰tatovaÈ, Ïe aj keìbola ochota k spolupráci vysoko nad‰tandard-ná, podmienky na to boli plné principiálnychrozdielností, keìÏe volebné programy strán anázory z nich plynúce neboli totoÏné.

Bolo v záujme v‰etk˘ch troch koaliãn˘chpartnerov podstúpiÈ proces zjednocovania astanoviÈ kºúãové normy vzájomn˘ch vzÈa-hov. Jeho podstata prebehla e‰te v lete roku2006, poãas tvorby programového vyhláseniavlády a priebeÏne, chodom ãasu pokraãova-la, vo vzÈahu k zachovaniu koaliãnej jedno-ty, úspe‰ne. V procese zjednocovania sa pod-ºa môjho vnímania v zásade vÏdy uprednost-Àovala ako dominantná tá názorová línia,ktorú prezentoval koaliãn˘ partner, nesúcipolitickú zodpovednosÈ za dan˘ rezort a tieÏv˘sledn˘ stav, dá sa povedaÈ, vektorovéhosúãtu t˘ch síl, ktoré v danom ãase tá ktorázloÏka koalície, aj pod nie bezv˘znamn˘m tla-kom rôznych zahraniãn˘ch ‰truktúr, právepredstavovala, alebo podmienene re‰pektova-la. V hrub˘ch rysoch povedané, viacej, ajkeì nie v‰etko Ïiadané, sa podarilo urobiÈ voblasti zabezpeãenia vojensk˘ch profesioná-lov, policajtov, colníkov, príslu‰níkov hasiã-ského záchranného zboru, väzenskej a justiã-nej stráÏe, obãianskych zamestnancov, ãastiich dôchodcov a b˘val˘ch aktívnych protifa-‰istick˘ch bojovníkov.

Men‰ia úspe‰nosÈ sa dosiahla v oblasti for-movania celkovej obranyschopnosti ‰tátu.Ak nemáte napríklad pod dostatoãnou kontro-lou brániaceho sa ‰tátu aspoÀ energetiku, pa-livá, pohonné hmoty, elektrickú energiu, ko-munikaãné prostriedky, distribúciu a úscho-vu informácií, presne ‰pecifikovateºné mate-riálne zdroje, ÈaÏko, veºmi ÈaÏko sa budete brá-niÈ proti tomu, ktorého partneri nimi môÏumanipulovaÈ proti va‰ej vôli. NemôÏeme satieÏ pochváliÈ napríklad ani nárastom toho, ãomôÏu aj laici nazvaÈ bojovou v˘konnosÈou ar-mády a ão tvorievalo spoloãnú v˘slednicutechnick˘ch moÏností bojového stroja, vycvi-ãenosti obsluhy, súãinnosti palebn˘ch systé-mov, ich zabezpeãenia, schopnosti taktic-k˘ch a umenia operaãn˘ch veliteºov.

Funkãná rovnováha a optimálne zladeniet˘chto faktorov b˘val vÏdy môj sen. Ak mámbyÈ ako b˘val˘ vojak e‰te otvorenej‰í, takpodºa môjho názoru hazardne, bez zvaÏova-nia existujúcich zahraniãno-politick˘ch pod-mienok a v˘voja medzi‰tátnych vzÈahov kle-sajú poãty profesionálnych príslu‰níkov vozbrojen˘ch silách pod prípustné, obrannenutné minimum. Úmerná alternatíva taktovznikajúcemu poklesu palebnej sily sa v‰akani v kvalitatívnom rozmere nevytvorila. Vo-jakom-bojovníkom, teda nie v‰etk˘m ão no-sia uniformu, sa venuje menej pozornosti neÏje uÏitoãné. Hlavná armádna v˘zbroj i muní-cia v nej, oproti v‰etk˘m na‰im susedom,vytrvalo ostarieva a nie vÏdy by bola voãitro‰ku modernej‰ím prostriedkom úãinná. Tonie je zanedbateºn˘ stav a je nesprávne tentoproces obchádzaÈ bez, teraz uÏ stále nalieha-vej‰ieho, plánovania v˘znamnej zmeny, pre-toÏe v prípade vzniku situácie na ktorú sa ar-

máda chystá roky, teda vojny ohrozujúcejSR, by nás to stálo prinajmen‰om zbytoãnemnoho materiálnych strát, ale aj Ïivotov na-‰ich vojakov. Je v‰eobecne známe, Ïe za chy-by politikov platia vojaci krvou. Pri rozmerená‰ho ‰tátu a poãte jeho obyvateºov by smemali byÈ v t˘chto záleÏitostiach mimoriadneopatrní a hádam e‰te viac dôslední. Nemali bysme byÈ ani vojensky ºahostajní k potenciá-lom hrozieb v na‰om geopolitickom priesto-re len preto, Ïe ich mnohí ºahkováÏni domá-ci, ale i zahraniãní analytici aÏ sugestívnebagatelizujú, alebo tí opatrnej‰í vo formulá-ciách ich prepuknutie pokladajú za nepravde-podobné. Som presvedãen˘, Ïe pokiaº nebu-de potenciál hrozby odstránen˘ a ten je nate-raz v na‰om priestore zakotven˘ hlavne viredente, pokiaº nebudú dokázateºne znemoÏ-nené jeho prejavy, nedostatoãná v‰ímavosÈ na-‰ich ‰tátnikov k potrebám obrany bude rov-ná hazardu, kde v stávke bude zachovanie ná-roda i existencia celého ‰tátu. A je jedno ãi saprejaví nesprávnym smerovaním vyãlene-n˘ch prostriedkov, alebo ich neefektívnymvyuÏitím, nekoncepãn˘m krátením, chybnoupersonálnou ãi informaãnou politikou, alebov‰eobecnou bezstarostnosÈou.

Prirodzene si uvedomujem, Ïe toto sú lenmoje názory a ºahko sa dá namietaÈ biblick˘m„NeÏízni volovi hubu jeho“ s dodatkom „lebojeho káru neÈahቓ. Taká je dávna pravda.Kto nesie plnú zodpovednosÈ, nemôÏe dispo-novaÈ len ãasÈou právomocí a byÈ nepretrÏitepodrobovan˘ revíziám svojich rozhodnutítlakom partnera. Ale myseº nezastaví‰. A takaÏ história ukáÏe, ãi finanãné a intelektuálneprostriedky vynaloÏené na obranu a budova-nie armády boli v hodnotenom ãase smerova-né do najvhodnej‰ích oblastí a zúÏitkované sprimeranou efektívnosÈou.

V celkovom pohºade môÏem v‰ak spolu-prácu s ministerstvom obrany hodnotiÈ pozi-tívne. VÏdy sa niesla v duchu nutnosti zacho-vaÈ jednotu koalície, so snahou rad‰ej tolerant-nosÈou podporiÈ v˘znamovo men‰ie zlo, neÏspormi spôsobiÈ opak a teda aj napriek princi-piálnej rozdielnosti názorov na v˘znamnosÈjednotliv˘ch sledovan˘ch cieºov a postupovk nim, dovoliÈ sporn˘m rozhodnutiam, abyboli podrobené skú‰ke ãasom. KaÏd˘ má vpamäti, Ïe ani personálne obsadenie vrchol-n˘ch postov nebolo v˘nimkou.

Asi si celkom Ïivo spomínate aj na to, Ïe vBratislave bolo neformálne rokovanie mi-nistrov obrany, ak˘ to malo v˘znam preSlovenskú republiku?

To je veselá otázka a myslím, Ïe odpoveìna Àu bude platná iba po na‰u rozhovorovúprítomnosÈ, lebo je veºmi pravdepodobné, Ïes kaÏdou novou situáciou vo svete prinesie voblasti prevencie e‰te viac pozitívneho, ão vãase konania rokovaní nemohlo byÈ oãakáva-teºné ani len vo sne. Nebudem sa preto toãiÈokolo hodnôt, ktoré boli mnohostranne per-traktované v priebehu akcie samotnej a spa-dajú do kompetencie funkcionárov v˘konnejmoci ‰tátu a slovníka mediálnych analyti-kov, ãi politológov. Pripomeniem len, Ïe kaÏ-dá z tak˘chto akcií je pre Slovenskú republi-ku v t˘chto dobách nesmierne v˘znamná,pretoÏe v‰etci zúãastnení vysokopostavenízahraniãní funkcionári a vplyvní ‰tátni úrad-níci z ich sprievodu majú moÏnosÈ a mimo-

riadnu, nami vítanú príleÏitosÈ, spoznaÈ z na-‰ej republiky oveºa viacej, neÏ by sa za namina akciu vynaloÏené prostriedky dalo urobiÈinou cestou. V dne‰n˘ch podmienkach, keìSR prehráva na plnej ãiare propagandistickézráÏky v zahraniãí, keì je na‰a diplomacia vnev˘hode spoãívajúcej v nevyhnutnosti ãeliÈkooperovan˘m informaãn˘m operáciám ma-ìarsk˘ch, ‰ovinizmu podliehajúcich politi-kov spojen˘ch s denn˘m mediálnym tlakomsympatizujúcich redaktorov, zneuÏívajúcichmoÏnosÈ úãelovo opisovaÈ a nepravdivo ko-mentovaÈ odznievajúce udalosti, denné pod-mienky a pomery Ïivota na‰ich obãanov, mu-sela maÈ z takéhoto stretnutia oveºa väã‰í úÏi-tok oblasÈ reprezentovaná na‰ím ministromzahraniãn˘ch vecí neÏ napríklad sám minis-ter obrany. Akcie tohto typu vÏdy predstavu-jú príleÏitosÈ na prechod od pasívneho zná‰a-nia a odreagúvania tlaku z postupov nepríjem-ného protivníka, k aktívnosti, ão i len doãas-nej. Bola to, aj pre tieto mimochodné vply-vy, akcia mimoriadne prospe‰ná pre SR anehodnotil by som ju len s ohºadom na na‰eministerstvo obrany a priame v˘stupy z nejv podobe oficiálne neoficiálnych dokumen-tov.

Ako ste spokojn˘ s úrovÀou obrany a bez-peãnosti na Slovensku, máme sformovan˘národn˘ bezpeãnostn˘ program?

Nerád odpovedám v tak˘chto rozhovorochna otázky smerujúce k právnick˘m formulá-ciám, ãi v‰eobecne zverejÀovan˘m doktrí-nam, alebo ÈaÏko meniteºn˘m dogmám. Pre-to mi dovoºte vyjadriÈ sa tro‰ku voºnej‰ie,tak ako b˘va zvykom v období tvorby filo-zofie daného postupu. Nateraz nie som si ve-dom˘, Ïe by vo svete existoval nejak˘ zmluv-n˘ záväzok, ãi in˘ právnick˘ dokument, kto-r˘ by znemoÏÀoval Slovenskej republike brá-niÈ svoju vlastnú slobodu, nezávislosÈ, územ-nú celistvosÈ, suverenitu, zvrchovanosÈ alebonedotknuteºnosÈ ‰tátnych hraníc. SR je plno-hodnotn˘m ãlenom NATO, EÚ, ale i OSN,OBSE, OECD. To je pevn˘ základ národné-ho bezpeãnostného programu SR.

Od takéhoto stavu sa odvíja Bezpeãnostnástratégia SR a následne z nej tieÏ Obrannástratégia SR i ìal‰ie oficiálne dokumenty,ale ani o nich hovoriÈ v právnickej podobe nieje mojou snahou. Áno, dá sa voãi nim namie-taÈ mnohé. Napríklad, Ïe v ostatn˘ch rokochsa mení bezpeãnostné prostredie a to aj vstrednej Európe. A t˘m sa menia bezpeãnost-né hrozby, na ktoré musí SR reagovaÈ. Ajpreto sú uvedené dokumenty zrelé na inová-

N Á R O D N Á R A D A S R

32

ciu, Ïe by sa v nich podºa môjho názoru Ïia-dalo v˘raznej‰ie posilniÈ národn˘ a zrejme iobãiansky prvok, keìÏe sa v nich viacej spo-liehame, a to ku svojej ‰kode, na plnenie cu-dzích, neÏ svojich vlastn˘ch bezpeãnostn˘chpoÏiadaviek. Pozitívom v‰ak je, Ïe existujúa dávajú zákonn˘ priestor, pri dostatoãnejvôli vládnucich politick˘ch síl na skôr viac,neÏ menej úãinnú a úspe‰nú obrannú aktivi-tu.

Keì stvoríte niektoré programy a plánypríli‰ podrobne a stanú sa rigidn˘mi, keì bu-dete o nich hovoriÈ nadmieru v neodborn˘cha neangaÏovan˘ch kruhoch, spravíte ich sícepre redaktorov masmédií zaujímav˘mi, tedaaspoÀ na ãas, ale funkãne sa prepadnú do ne-úãinna. Dovolil by som si tvrdiÈ, Ïe prvora-dou úlohou pre zaruãenie bezpeãnosti ná‰honároda je postaviÈ na potrebné miesta správ-nych ºudí. A my nateraz nie sme na tom naj-hor‰ie. Navy‰e, práve teraz má sám národ av‰etci lojálni obãania tie najvhodnej‰ie pod-mienky na presadenie svojej vôle. V deÀ vo-lieb rozhodujeme o budúcej vládnucej koa-lícii na celé ‰tyri roky. Bude na vôli kaÏdéhojedného z nás a národa ako celku, akú si vy-berie vládu. Na základe tejto vôle sformova-ná vláda bude maÈ rozhodujúci vplyv naschopnosÈ SR ubrániÈ to, ão Ústava SR brá-niÈ ukladá aj obãanovi. V rukách vlády sa sú-stredia rozhodujúce sily na formovanie pod-mienok k obrane i nástrojov na jej úspe‰núrealizáciu, ak bude potreba v tom najostrej-‰om slova zmysle aktuálna. Ale viac neÏotvoreného stretu sa obávam vplyvu tendenã-n˘ch, pomaly pôsobiacich zákulisn˘ch in-formaãn˘ch operácií, ktoré môÏu dostaÈ SRpomocou prelínania virtuálnej a objektívnejreality do ÈaÏko prekonateºn˘ch nepríjem-ností, obzvlá‰È ak zostaneme tradiãne pasív-ni a nesystematickí. Preto tvrdím, Ïe voºby doNR SR vo vzÈahu k obrane a bezpeãnosti SRdnes uÏ nie sú vyjadrením sympatií ãi anti-patií voãi urãitej osobnosti ãi súhlasu aleboodporu voãi programu danej politickej stra-ny. Je to aj prejav súhlasu s nosn˘mi hodno-tami potenciálnych, zdôrazÀujem, potenciál-nych koaliãn˘ch partnerov ním volenej stra-ny a ich vzÈahu k obrane SR. Tu, v naznaãe-n˘ch následkoch vykonanej voºby, sa doka-zuje prezieravosÈ a miera zodpovednosti ob-ãana za obranu svojej vlasti. Voliãi, a v tejchvíli nik in˘, daním svojich hlasov rozhodu-jú ãi republiku budú maÈ, alebo ju dovolia roz-parcelovaÈ. A je jedno, ãi si to uvedomujú, ale-bo budú poslu‰ne nasledovaÈ tlak médií ovlá-dan˘ch cudzármi ako sa svojsky hovorí vMníchovej Lehote na Trenãiansku. Verte mi,po nev‰ímavom postupe voliãov budú to po-litici s im danou mocou, kto môÏu svojimirozhodnutiami vytvoriÈ pre armádu také pod-mienky a stavy, Ïe nebude môcÈ nielen víÈa-ziÈ, ale ani bojovaÈ. A ão myslíte, kto budemasmédiami obvinení z neúspechu? Ubezpe-ãujem vás, budú to tí, ão odmietnu nehovo-riÈ pravdu.

âo môÏe byÈ, podºa vá‰ho názoru, najsil-nej‰í destabilizujúci faktor obrany a bez-peãnosti na Slovensku, v Európe a vo sve-te v najbliωom období?

Budem sa zaoberaÈ len veºmi malou ãasÈouva‰ej otázky. Tou, ktorá sa t˘ka nás. Dovolímsi byÈ aj mierne neurãit˘ a prejdem z dôvo-

du nedostatku miesta od dôkazov k tvrde-niam. Najsilnej‰ími destabilizujúcimi faktor-mi v stredoeurópskom geopolitickom priesto-re a teda aj príãinou nov˘ch konfliktov (vô-bec nepochybujem, Ïe vzniknú), bude chorob-ná túÏba po moci a vplyve, územné nároky,dezinformaãn˘m tlakom mediálnych pro-striedkov vyvolaná neschopnosÈ obyvateº-stva poznaÈ pravdu. Ich nositeºmi budú tie for-mácie, v ktor˘ch sa z uveden˘ch veliãín vy-tvorí nezvládnuteºná koncentrácia. Naciona-lizmus, ‰ovinizmus, rasistické predsudky, or-todoxnosÈ náboÏenstiev, vytváranie ilúzií, vy-volávanie problémov, monopolizácia a s Àouspojené odvolávanie sa na hospodárnosÈ, budúich zámienkami a nástrojmi. Na vznik a stup-Àovanie ohrozenia na jednej strane i zacho-vanie bezpeãnosti na strane druhej, vÏdy po-trebujete vhodné podmienky. Tie nevznikajúsami od seba, ale sú následkom pôsobeniafaktorov, ktoré sú buì v˘sledkom ãinnostiãloveka alebo prírody. To ão je mimo ãlove-ka môÏeme ovplyvniÈ menej a závisí to od do-siahnutej úrovne rozvoja. âo sa t˘ka ºudí,t˘ch vÏdy zvládala v˘chova a propaganda.Rola médií v tejto veci vÏdy bola a tobôÏ dnesje nezastupiteºná. Aj preto, len tak na okraj,odporúãam kaÏdému vnímavému ãloveku unás doma i kdekoºvek za hranicami, aby siv‰imol líniu, ktorú na území SR práve mas-médiá sledujú napríklad voãi postupom ma-ìarsk˘ch poslancom v EUP, zámerom ichdomácej vládnej koalície, cieºom SMK v NRSR a nech sa pokúsi pravdivo, aspoÀ pre sebazadefinovaÈ, kto je, aspoÀ podºa masmediál-nych redaktorov, extrémista a ão to extré-mizmus vôbec je. Kto koho a kde chce utlá-ãaÈ a roz‰irovaÈ svoj vplyv a moc nad rámecplatn˘ch ‰tátnych hraníc. Kto organizuje ak-cie nepokojov, alebo hrozí ich vyvolaním akto na ne iba s ome‰kaním reaguje. A budehneì maÈ pravdivú, ale háklivú odpoveì naotázku o bezprostredn˘ch bezpeãnostn˘chhrozbách, ich iniciátoroch a nositeºoch vstrednej Európe, ktorej sa väã‰ina tvorcovverejnej mienky manipulaãne vyh˘ba.

Nie sme v‰ak vydaní napospas nemeniteº-n˘m stavom. ªudí a ich nemiestne chcenie,alebo zlovôºu môÏeme, ak sa na to pripraví-me, úspe‰ne paralyzovaÈ. Na‰a rozhodnosÈ a

r˘chlosÈ odpovede na ºubovoºné politické ex-travagancie, ako aj ich slabiny sú na‰ou silou.Preto treba konaÈ, konaÈ v predstihu a u‰etrí-me prostriedky, o ktor˘ch sme si zvykli tvrdiÈ,Ïe ich je nedostatok. A ako konaÈ? Tak, abynevraÏivec vedel jednoznaãne, Ïe u nás hoúspech neãaká. Hovorí sa, Ïe kaÏdé dielo sazav⁄‰i aÏ vtedy, keì ãlovek dosiahne svojcieº a ani sa nezaãne, ak ãlovek príde o svo-ju vôºu . T˘ka sa to v‰etk˘ch, i t˘ch najväã-‰ích organizaãn˘ch ‰truktúr, lebo aj za nimije, síce na rozdielnych úrovniach hierarchie,ale predsa len, vÏdy ãlovek. PretoÏe strach zneúspechu ochromuje vôºu, odrádza od akti-vity a môÏe znemoÏniÈ útoãníkovi dosiahnuÈsvoj cieº. ªudia, ktorí sú odhodlaní ísÈ cestounásilia nere‰pektujú niã, okrem svojej vlast-nej ‰kody, aj to iba vtedy, ak z nej plynie cel-kov˘ neúspech. SpôsobiÈ ãosi také môÏezvládnuÈ iba v˘znamná sila. Takouto silou, aleaj vôºou ju pouÏiÈ, musí SR disponovaÈ, akchceme ubrániÈ svoje právo na existenciu audrÏaÈ geopolitick˘ priestor ktorého sme sú-ãasÈou, aj bezpeãn˘m. Neznie to príjemne,viem, ale majme sa na pozore pred politikmi,ktorí radi a ochotne vytvárajú pekné ilúzie aneradi ich ºuìom berú, lebo tak strácajú po-pularitu a moc.

Budem obrazn˘. Ak je ohrozená mnoÏinazdruÏujúca konkrétne podmnoÏiny urãit˘chprvkov, je ohrozen˘ kaÏd˘ konsolidujúci pr-vok v nej. Je prirodzené, ak napadnutá ãasÈvyvíja úmerné obranné úsilie a e‰te pochopi-teºnej‰ie je, ak sa s predstihom snaÏí voãihrozbe sformovaÈ úãinnú prevenciu. Subjekt,ktor˘ prevenciu nepodporuje, alebo nejak˘mspôsobom de‰truuje, napomáha rastu ohroze-nia. Nemusí síce hneì byÈ va‰ím nepriateºom,ale má k nemu bliωie neÏ k vám samotn˘m.VnímaÈ takéto pochody je vecou prirodzenejopatrnosti realistického politika.

Mali by sme si zvyknúÈ pomenúvaÈ veciprav˘mi pojmami a nedovoliÈ nikomu naz˘-vaÈ pravdu vulgárnosÈou. Tak postupujú tí, ãov snahe zneváÏiÈ to, ão je podstatné, teda ob-sah, odpútavajú pozornosÈ od neho poukazo-vaním na formu a spôsob jeho podania. KaÏ-d˘ neãakan˘ úder i podraz, obzvlá‰È od spo-jenca, je zrada. A kulantnosÈ voãi zradcovi sanevypláca. Tak uãia dejiny.

N Á R O D N Á R A D A S R

33

Aké miesto zastáva na‰a ekonomika medzi vy-spel˘mi krajinami EÚ?

Slovensko v súãasnosti patrí medzi najr˘chlej-‰ie rastúce ekonomiky. Sme malá otvorená ekono-mika, preto je hospodársky rast na Slovensku v˘-razne závisl˘ od v˘voja vo vyspel˘ch krajináchEÚ. Pokiaº ide o Ïivotnú úroveÀ, odhliadnuc od krí-zy, dosiahlo Slovensko najväã‰í pokrok z okolit˘chkrajín pri dobiehaní západn˘ch krajín, keì sa do-

stalo z 53 % priemeru HDP na obyvateºa krajínEÚ-15 v roku 2005 na 65 % v roku 2008, priãompredbehlo Maìarsko.

Aké sú aktuálne vyhliadky rastu slovenskejekonomiky a ão sa podieºa na jej oÏivovaní?

Podºa reálneho v˘voja HDP I. kvartál 2010 sko-ãil na úrovni 4,8 %. Na základe prognóz renomo-van˘ch zahraniãn˘ch in‰titúcií, ako je OECD, je

veºmi pravdepodobné, Ïe dôjde k postupnémuoÏiveniu ekonomiky aj poãas ìal‰ích kvartálov.Vzhºadom na tak˘to vysok˘ rast HDP dôjde aj kzlep‰ovaniu ìal‰ích makroekonomick˘ch ukazo-vateºov, ako napríklad k stabilizácii a postupnémuzniÏovaniu miery nezamestnanosti a rastu inves-tícií. Za oÏivením na Slovensku stojí oÏivenie u na-‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov,ktoré prispieva k rastu slovenského exportu a pod-necuje nové investície. V̆ znamn˘m podielom pri-speje k rastu HDP v tomto roku aj v˘stavba diaº-nic pomocou PPP-projektov. V nasledujúcich ro-koch by sa mal rast HDP zr˘chliÈ spolu s rastomspotreby domácností.

Aké moÏnosti zahraniãnej spolupráce nám po-môÏu k r˘chlej‰iemu napredovaniu?

V̆ znamn˘m krokom k r˘chlej‰iemu hospodár-skemu rastu bola integrácia do európskych ‰truk-túr, predov‰etk˘m prijatie spoloãnej meny – eura.Aj keì na podrobné vyhodnotenie vplyvu zavede-nia eura na ekonomiku uplynulo krátke ãasové ob-dobie, dôsledky pre Slovensko sú prevaÏne pozi-tívne.

V súãasnosti, aj v súvislosti so situáciou v Gréc-ku, je potrebná medzinárodná koordinácia na ce-loeurópskej úrovni, aby sa dalo podobn˘m situá-ciám úãinne predchádzaÈ a zmierÀovaÈ ich najhor-‰ie dopady.

Ako zhodnotila program stability Európskakomisia, ão kritizuje a naopak ão vyzdvihuje?

EK povaÏuje politiku slovenskej vlády poãaskrízy v roku 2009 ako správnu, primeranú stavuekonomiky a verejn˘ch financií. Makroekono-mické predpovede na ìal‰ie roky hodnotila akooptimistické, ale podobné hodnotenie dostali pro-gramy väã‰iny ãlensk˘ch krajín EÚ. Vzhºadom naneistotu ohºadom budúceho ekonomického v˘vo-ja, istú dávku opatrnosti povaÏujeme za adekvát-nu. Aj pri na‰ich predpovediach sme tento fakt bra-li do úvahy. EK tieÏ vyzvala na podrobnej‰ie roz-pracovanie opatrení, ktoré zabezpeãia splnenie fi‰-kálnych cieºov v roku 2011 a 2012. Tieto opatre-nia budú ‰pecifikované v rozpoãte na ìal‰ie roky.

âomu pomôÏu opatrenia, ktoré sú prezentova-né v programe stability?

Tieto opatrenia pomôÏu stabilizovaÈ verejné fi-nancie s miernou konsolidáciou v tomto roku tak,aby sa nepo‰kodili zárodky obnovujúceho sa ras-tu.

Od ãoho je priamo závisl˘ priazniv˘ v˘voj eko-nomiky v rámci krajín Európskej únie?

Je závisl˘ predov‰etk˘m od v˘voja dopytu una‰ich hlavn˘ch obchodn˘ch partnerov. V posled-nom ãase sa objavujú opakované v˘zvy na stimu-lovanie dopytu v prípade krajín s vonkaj‰ím pre-

Program stability a slovenská ekonomika

Stav slovenskej ekonomiky je stále v pozornosti nielen odborníkov-ekonómov a analytikov, ale venuje jejpozornosÈ aj ‰ir‰ia verejnosÈ. O raste ekonomiky a moÏnostiach, ktoré stoja pred Slovenskom, hovorí v

rozhovore s redaktorkou Annou Komovou minister financií SR Ján POâIATEK.

V L Á D A S R

rozvinula spolupráca EBOR s podnikateºsk˘misubjektmi na Slovensku?

Spolupráca s EBOR s podnikateºsk˘mi subjekt-mi na Slovensku sa postupne rozvíja. Ministerstvofinancií SR aktívne komunikuje s t˘mi subjektmi,ktoré prejavili záujem, ako napr. SARIO, NAD-SME, SOPK, AZZZ, RÚZ, PAS, a usiluje sa o ichzapojenie do procesu obstarávania pre projektyEBOR.

Okrem toho MF SR v spolupráci s EBOR zor-ganizovalo pre slovensk˘ch podnikateºov tri semi-náre/workshopy, na ktor˘ch boli oboznámení smoÏnosÈami finanãnej podpory EBOR, zapojeniaslovensk˘ch konzultantov a dodávateºov do pro-jektov EBOR a o postupoch obstarávania EBOR.

Ktoré krajiny sú zainteresované na donorsk˘chaktivitách EBOR?

Prostriedky fondu sú urãené na projekty v kra-jinách, v ktor˘ch EBOR vykonáva svoju ãinnosÈa zároveÀ sú príjemcami oficiálnej rozvojovej po-moci podºa aktuálneho zoznamu OECD.

Teritoriálne fond pokr˘va 19 krajín v˘chodnejEurópy a strednej Ázie: Albánsko, Arménsko,AzerbajdÏan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina,Chorvátsko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizskárepublika, b˘valá juhoslovanská republika Ma-cedónsko, Moldavsko, Mongolsko, âierna Hora,Srbsko, TadÏikistan, Turecko, Turkmenistan, Ukra-jina a Uzbekistan.

Ako sa darí v spolupráci s EBOR pokraãovaÈv reformách, ktoré slúÏia na získanie a udrÏa-nie ekonomickej sily Slovenska?

V roku 2009 bol schválen˘ objem investíciíEBOR v SR vo v˘‰ke 240 mil. eur, z toho 150 mil.eur pre PPP-projekty – R 1. EBOR poskytla 90 mil.eur pre Úverovú linku na podporu energetickejefektívnosti – SLOVSEFF s cieºom povzbudiÈmiestne banky, aby naìalej poskytovali úvery ma-l˘m a stredn˘m podnikom a bytov˘m spoloãen-stvám a aby úzko spolupracovali s komerãn˘mibankami a in˘mi medzinárodn˘mi finanãn˘mi in-‰titúciami za úãelom mobilizovania financovaniapoãiatoãn˘ch PPP projektov na v˘stavbu ciest.

V roku 2008 bol objem investícií vo v˘‰ke 2,6mil. eur pre projekt Arka Property Fund II. Celko-v˘ objem investícií EBOR za obdobie 1991 –2009 bol vo v˘‰ke 1,471 mld. eur.

bytkom, aby pomohli rastu v krajinách s deficit-n˘m hospodárením a slab‰ou exportnou v˘konnos-Èou. Predpokladáme, Ïe umelé stimulovanie môÏebyÈ len doãasn˘m liekom. Rie‰enie skôr vidíme v‰trukturálnych reformách, ktoré by mali zdynami-zovaÈ cel˘ európsky priestor vrátane na‰ej ekono-miky.

MoÏno hovoriÈ o relatívne stabilnom prostredína Slovensku aj z pohºadu dopadov nízkehoprílevu kapitálu?

V̆ padok prílevu priamych zahraniãn˘ch inves-tícií v roku 2009 v dôsledku svetovej hospodárskejkrízy nebol tak˘ v˘razn˘ ako sa pôvodne predpo-kladalo. V nasledujúcich rokoch sa oãakáva opä-tovn˘ nárast prílevu zahraniãného kapitálu a bu-dovanie nov˘ch prevádzok firiem, ako napríkladAU Optronics (v˘roba LCD obrazoviek v Trenãí-ne), ktorá vytvorí v roku 2011 aÏ 1 300 nov˘ch pra-covn˘ch miest. Roz‰írenie v˘roby oznámil aj Sam-sung a nové modely áut sa zaãnú vyrábaÈ v brati-slavskom Volkswagene.

Aké sú predpoklady pre moÏnosti r˘chlej‰iehospamätania sa z nepriazniv˘ch podmienok, kto-ré ovplyvÀovali a e‰te aj ovplyvÀujú ekonomi-ku Slovenska?

DôleÏit˘m predpokladom na zabezpeãenie trva-lého hospodárskeho rastu je priaznivé podnikateºs-ké prostredie, podpora inovácií a znalostnej eko-nomiky. Tieto faktory umoÏnia Slovensku pritiah-nuÈ investície s vysokou pridanou hodnotou, kto-

ré zabezpeãia rast produktivity, zamestnanosti acelkovej Ïivotnej úrovne.

Dohoda platná s Európskou bankou pre obno-vu a rozvoj a Slovenskom si vyÏiadala príspe-vok do fondu. V akej v˘‰ke a na ão je fond ur-ãen˘?

Dohoda medzi Európskou bankou pre obnovua rozvoj (EBOR) a Slovenskou republikou zastú-penou Ministerstvom financií SR bola uzavretá 3. júla 2009. V zmysle tejto bilaterálnej dohody bolvytvoren˘ Fond technickej spolupráce medzi SRa EBOR, do ktorého bol v júli 2009 poskytnut˘ prí-spevok vo v˘‰ke 1 mil. eur.

Fond je urãen˘ na financovanie poradensk˘chsluÏieb, technickej pomoci, ‰túdií realizovateºnos-ti atì. pre projekty, ktoré EBOR v rámci svojhomandátu financuje, resp. má financovaÈ v prijíma-teºsk˘ch krajinách na základne úspe‰ného v˘bero-vého konania. Ide o men‰ie projekty, ktoré môÏuslúÏiÈ ako prv˘ krok k väã‰ím investiãn˘m projek-tom, k získaniu skúseností v danej oblasti, získa-niu obchodného partnera atì.

Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘hradne napodporu aktivít slovensk˘ch subjektov (konzultan-tov, poradenské spoloãnosti so sídlom v SR) scieºom pomoci transformujúcim sa krajinám v˘-chodnej Európy a strednej Ázie (prijímateºské kra-jiny EBOR) pri ich prechode na trhové hospodár-stvo s dôrazom na podporu súkromného sektora.

Viete povedaÈ, do akej miery sa k dne‰nému dÀu

V L Á D A S R

35

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

Skúsme si pohºadom do minulosti priblíÏiÈbudúcnosÈ. E‰te v roku 2009 bolo obnove-nie normálneho fungovania kreditn˘chtrhov najdôleÏitej‰ou úlohou na prekona-nie globálnej krízy. Ako sa splnili oãakáva-nia v tomto smere a ako ìalej?

K˘m na zaãiatku globálnej finanãnej krí-zy sme hovorili iba o ãiastoãnom dopade nadomáci finanãn˘ trh najmä na sektor kolek-tívneho investovania a dôchodkového spore-nia, koncom roka 2008 a v roku 2009 zme-nou jej charakteru na hospodársku krízu a jejpostupn˘m prenesením do reálnej ekonomi-ky sa kríza v˘raznej‰ie prejavila aj v banko-vom sektore. Banky sa zaãali správaÈ podstat-ne konzervatívnej‰ie a opatrnej‰ie, priãomosobitne to pocítili najmä podniky, ktorévzhºadom na vysok˘ podiel odvetví citliv˘chna ekonomick˘ pokles zaznamenali zhor‰e-nie ekonomick˘ch ukazovateºov. Kombináciapoklesu dopytu podnikov po úveroch a pod-statné sprísnenie úverov˘ch ‰tandardov zostrany bánk spôsobili zníÏenie objemu finan-covania podnikového sektora bankami, ãoale predstavuje trend v celej EÚ. Práve úve-rov˘ kanál je vo väã‰ine európskych krajín,vrátane Slovenska, podstatn˘ pre financova-nie ekonomiky, preto je obnovenie dôverykreditn˘ch trhov rozhodujúce.

E‰te zaãiatkom roka 2009 bolo podpísanéMemorandum medzi Slovenskou záruãnou arozvojovou bankou, a. s., Exportno-import-nou bankou Slovenskej republiky, Slovenskoubankovou asociáciou a Ministerstvom finan-cií Slovenskej republiky o spolupráci a v˘me-ne informácií v oblasti spolufinancovaniamal˘ch a stredn˘ch podnikateºov a následnevo februári Memorandum o spolupráci pri rie-‰ení dopadov finanãnej a hospodárskej krízyna slovenskú spoloãnosÈ medzi vládou Slo-venskej republiky a Slovenskou bankovouasociáciou. Aj vìaka t˘mto spoloãn˘m sna-hám sme zaznamenali len mierny pokles v po-skytovaní úverov podnikom, ktor˘ v roku2009 predstavoval 3,3 %. Pozitívnej‰ia situá-cia je vo financovaní domácností, kde môÏe-me hovoriÈ o relatívne dobrom raste úverov.K˘m v prípade úverov na b˘vanie je oÏive-nie opatrnej‰ie, v segmente spotrebiteºsk˘chúverov bol dokonca v prvom ‰tvrÈroku 2010vykázan˘ absolútny vy‰‰í objem novopo-skytnut˘ch úverov v porovnaní s rovnak˘mobdobím minulého roka.

V záujme dosiahnutia pozitívnych v˘sled-kov aj v oblasti úverovania podnikového sek-tora bude Ministerstvo financií SR pokraão-vaÈ v podpore ãinností Eximbanky SR a Slo-venskej záruãnej a rozvojovej banky, a.s. a

prostredníctvom ich osobitn˘ch produktov,najmä rôznych záruãn˘ch schém motivovaÈvyuÏitie finanãn˘ch zdrojov komerãného ban-kového sektora.

Prinavracia sa dôvera na finanãné trhy?Zásahy vlád a centrálnych bánk uskutoãne-

né v reakcii na globálnu krízu zaãali obnovo-vaÈ dôveru na finanãn˘ch trhoch. Nekontro-lovaná stimulácia ekonomík prostredníctvomvládnych v˘davkov sa v‰ak môÏe negatívneprejaviÈ v rastúcom zadlÏovaní ‰tátov, ktorépredstavuje relatívne nov˘ druh rizika na fi-nanãn˘ch trhoch. Trvalej‰ie obnovenie dôve-ry navy‰e skomplikovala osobitná situácia vGrécku.

Prijímané opatrenia na úrovni EÚ a odsú-hlasenie Európskeho finanãného stabilizaãné-ho fondu by mohli napomôcÈ k upokojeniu fi-nanãn˘ch trhov. Mnohé návrhy zv˘‰enej re-gulácie finanãného trhu sa dnes konzultujú naeurópskej úrovni a budú premietnuté do legi-slatívnych rámcov, ako napr. tzv. nová archi-tektúra dohºadu a opatrenia tzv. krízovéhomanaÏmentu. V‰etky pripravované opatre-nia majú za cieº posilniÈ koordináciu dohºa-du nad finanãn˘mi in‰titúciami v rámci EÚa zabezpeãiÈ rie‰enie krízovej situácie e‰tepredt˘m, ako nastanú s finanãnou in‰titúciouproblémy, ako aj poãas obdobia, kedy je tátoin‰titúcia v problémoch s následn˘m riadenímjej prípadnej likvidácie.

V nadväznosti na pomoc poskytnutú niek-tor˘m finanãn˘m in‰titúciám v krajinách EÚsa táto pomoc bude prehodnocovaÈ, priãomEurópska komisia aj v tejto oblasti pripravu-je nové pravidlá. Stále viac sa presadzuje ná-zor, Ïe náklady by uÏ ìalej nemali zná‰aÈrozpoãty ‰tátov, a teda daÀoví poplatníci, aletrh – ide o tzv. pravidlo „polluter pays“.

âo drÏalo a posúvalo dynamiku ekonomi-ky na Slovensku? Ako to vidíte v tomtoroku?

Ekonomick˘ rast na Slovensku bol v pred-krízovom období Èahan˘ domácim dopytompodporovan˘m silnou spotrebou domácnos-tí v dôsledku pozitívneho v˘voja na trhu prá-ce a zahraniãn˘m dopytom podporovan˘mv˘robou v automobilovom a elektrotechnic-kom priemysle. V poslednom kvartáli 2008a v roku 2009 bolo Slovensko zasiahnutéglobálnou ekonomickou krízou cez kanál za-hraniãného obchodu. Slovensko je malá otvo-rená ekonomika, ktorá je senzitívna na zme-ny vo v˘voji vonkaj‰ieho prostredia. Pokleszahraniãného dopytu na‰ich najv˘znamnej-‰ích obchodn˘ch partnerov sa prejavil na po-

NapæÀajú sa predsavzatia a spolupráca?

·tátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky Peter KAÎIMÍR sa v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou vyjadruje k súãasnej ekonomickej

situácii Slovenska, ale aj k európskej spolupráci.

36

klese exportov a v˘raznom poklese investí-cií. S miernym oneskorením sa kríza prejavi-la aj na v˘voji na trhu práce, keì do‰lo k po-klesu zamestnanosti a pomal‰iemu rastumiezd, ão sa prejavilo v zníÏení spotreby do-mácností. V roku 2009 pri‰lo k poklesu HDPo 4,7 %.

V roku 2010 sa oãakáva rast ekonomiky o2,8 %, ktor˘ bude podporen˘ najmä oÏivenímvonkaj‰ieho prostredia. Existujú aj odhady re-levantn˘ch medzinárodn˘ch in‰titúcií, ktoréhovoria o rádovo vy‰‰ích ãíslach rastu! Pozi-tívny v˘voj v zahraniãí potvrdzujú najnov‰iepredbeÏné odhady HDP krajín EÚ za prv˘kvartál 2010 a taktieÏ prognóza EK. Na rastbudú pozitívne vpl˘vaÈ aj veºké investiãnéprojekty (PPP-projekty, AU Optronics, VW).

·tátny rozpoãet sa podºa údajov akosi pre-padáva, v ãom sú príãiny? Naznaãuje to, Ïenás ãaká opäÈ zl˘ rok?

V̆ davky ‰tátneho rozpoãtu sa vyvíjajú vsúlade so schválen˘m zákonom o ‰tátnomrozpoãte na tento rok. Porovnaním rovna-k˘ch období tohto a minul˘ch rokoch moÏ-no kon‰tatovaÈ, Ïe tempo ãerpania v˘davkovk rozpoãtu sa nijako nevymyká trendu predo-‰l˘ch rokov. Podiel ãerpania v˘davkov ‰tát-neho rozpoãtu oproti schválenému rozpoãtuje v porovnaní s rovnak˘m obdobím predchá-dzajúcich dvoch rozpoãtov˘ch rokov na po-rovnateºnej úrovni (% ãerpania schválenéhorozpoãtu k 30. 4. 2010 je 28,9 %; k 30. 4. 2009je to 26,0 % a k 30. 4. 2008 na úrovni 27,8 %).

Dôvody vy‰‰ieho ãerpania schválenéhorozpoãtu k 30. 4. 2010 (na úrovni 28,9 %)oproti rovnomernému ãerpaniu v˘davkov:

– nelineárnosÈ ãerpania v˘davkov ‰tátnehorozpoãtu na úroky a ostatné platby súvisiaces úrokmi, ktoré je typické pre ‰tátny dlh, pri-ãom prevaÏná ãasÈ sa ãerpá v prvej polovicirozpoãtového roka, a to v nadväznosti nasplátkové kalendáre jednotliv˘ch dlhopisov avládnych úverov (ãerpanie t˘chto v˘davkovdosahuje k 30. 4. 2010 úroveÀ takmer 50 %schváleného rozpoãtu),

– skutoãnosÈ, Ïe v roku 2010 sú súãasÈouv˘davkov ‰tátneho rozpoãtu aj v˘davky natransfery do Sociálnej poisÈovne na krytiedeficitov vzniknut˘ch v dôsledku zavedeniaII. piliera do základného fondu starobného po-istenia, ktoré v minulosti boli hradené zo ‰tát-nych finanãn˘ch aktív, a nie z v˘davkov ‰tát-neho rozpoãtu (ãerpanie t˘chto v˘davkov do-siahlo k 30. 4. 2010 úroveÀ 430 mil. eur).

Dohoda platná s Európskou bankou preobnovu a rozvoj a Slovenskom si vyÏiada-la príspevok do fondu. V akej v˘‰ke a naão je fond urãen˘?

V zmysle tejto bilaterálnej dohody uza-vretej medzi Európskou bankou pre obnovua rozvoj (EBOR) a Slovenskou republikou za-stúpenou Ministerstvom financií SR bol vy-tvoren˘ Fond technickej pomoci medzi SR aEBOR, do ktorého bol v júli 2009 poskytnu-t˘ príspevok vo v˘‰ke 1 mil. eur.

Fond je urãen˘ na financovanie poraden-sk˘ch sluÏieb, technickej pomoci, ‰túdií rea-lizovateºnosti a atì. pre projekty, ktoré EBORv rámci svojho mandátu financuje, resp. máfinancovaÈ v prijímateºsk˘ch krajinách na zá-kladne úspe‰ného v˘berového konania. Ide omen‰ie projekty, ktoré môÏu slúÏiÈ ako prv˘

krok k väã‰ím investiãn˘m projektom, k zí-skaniu skúseností v danej oblasti, k získaniuobchodného partnera a iné.

Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘-hradne na podporu aktivít slovensk˘ch sub-jektov (konzultantov, poradenské spoloãnos-ti so sídlom v SR) s cieºom pomoci transfor-mujúcim sa krajinám v˘chodnej Európy astrednej Ázie (prijímateºské krajiny EBOR)pri ich prechode na trhové hospodárstvo s dô-razom na podporu súkromného sektora.

Prostriedky fondu sú urãené na projekty vkrajinách, v ktor˘ch EBOR vykonáva svojuãinnosÈ a zároveÀ sú príjemcami oficiálnejrozvojovej pomoci v zmysle aktuálneho zoz-namu OECD.

Teritoriálne fond pokr˘va 19 krajín v˘-chodnej Európy a strednej Ázie, ktoré sú prí-jemcami oficiálnej rozvojovej pomoci vzmysle aktuálneho zoznamu OECD: Albán-sko, Arménsko, AzerbajdÏan, Bielorusko,Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Gruzíns-ko, Kazachstan, Kirgizská republika, b˘valájuhoslovanská republika Macedónsko, Mol-davsko, Mongolsko, âierna Hora, Srbsko,TadÏikistan, Turecko, Turkménsko, Ukrajinaa Uzbekistan.

Ako sa MF SR zapája do oficiálnej rozvo-jovej pomoci, môÏete byÈ konkrétny?

Ministerstvo financií spravovalo v roku2009 71% z celkovej sumy poskytnutej na ofi-ciálnu rozvojovú pomoc. Ide predov‰etk˘mo odvody do rozpoãtu Európskej únie, prí-spevky do medzinárodn˘ch finanãn˘ch in‰ti-túcií, ako aj vlastné aktivity. Medzi najv˘z-namnej‰ie vlastné aktivity patrí vytvorenieFondu technickej pomoci medzi SR a EBOR(spomenut˘ vy‰‰ie), príspevok do Spoloãné-ho európskeho fondu pre krajiny západnéhoBalkánu manaÏovaného EBOR a Európskouinvestiãnou bankou v celkovej v˘‰ke 700 tis.eur a program „Verejné financie pre rozvoj“.Pri tvorbe tohto programu bolo kºúãov˘mfaktorom presvedãenie, Ïe správne postupy vriadení verejn˘ch financií sú kºúãové pre bojs korupciou, zniÏovanie chudoby a zabezpe-ãenie efektívneho vyuÏívania verejn˘ch zdro-jov. MF SR poskytlo finanãn˘ príspevok1,050,000 USD na realizácie programu a zá-roveÀ sa rozhodlo ponúknuÈ expertízu svojichpracovníkov a ìal‰ích odborníkov na verej-né financie zo Slovenska ‰tátom z t˘chto re-giónov. Program realizuje Regionálne cen-trum UNDP v Bratislave. Programová radavybrala pre realizáciu aktivít programu v pr-vej fáze Srbsko, Moldavsko a âiernu Horu.

MF SR sa tieÏ zapojilo do aktivít zamera-n˘ch na zmiernenie dôsledkov dopadu zme-ny klímy v rozvojov˘ch krajinách, na ktoré vroku 2010 finanãne prispeje sumou 125 000eur.

Na aké oblasti sa zameriavajú regionálneprojekty a programy?

V rámci programu „Verejné financie prerozvoj – PosilÀovanie kapacít v oblasti verej-n˘ch financií v krajinách západného Balká-nu a Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov“ plánu-jeme realizovaÈ aj regionálne aktivity. Ich za-meranie je rovnaké ako zameranie národ-n˘ch aktivít, av‰ak moÏnosÈ zapojiÈ sa budúmaÈ aj krajiny susediace s krajinami vybran˘-mi pre realizáciu programu. Cieºom je vytvo-

riÈ priestor pre v˘menu skúseností medzi kra-jinami s podobn˘m v˘vojom, ako aj poskyt-nutie skúseností Slovenska ‰ir‰iemu spektrupartnersk˘ch krajín.âo oãakávate v súvislosti s nárastom expor-tu, bude maÈ z ãoho rásÈ hrub˘ domáciprodukt?

Na základe nedávno zverejnen˘ch pred-beÏn˘ch dát o HDP, vzrástla slovenská eko-nomika oproti prvému kvartálu 2009 o 4,6 %.KeìÏe podrobná ‰truktúra e‰te nie je známa,predpokladáme, Ïe rast HDP bol Èahan˘ naj-mä priemyslom a zahraniãn˘m obchodom, ãonaznaãovali aj mesaãné dáta za prvé tri me-siace 2010. Export tovarov za prv˘ kvartál2010 vzrástol o16,9 %. Na‰i najväã‰í ob-chodní partneri (Nemecko a âesko) na zákla-de predbeÏn˘ch odhadov zverejnen˘ch Euro-statom rástli medziroãne aj medzikvartálne,ão potvrdzuje oÏivenie vonkaj‰ieho prostre-dia.

Prognóza EK z mája 2010 predpokladárast HDP krajín EÚ o 1 % v roku 2010 a o 1,7 % v roku 2011, ão sa prejaví na raste pro-dukcie a exportu. MF SR predpokladá rastHDP v roku 2010 o 2,8 % a v roku 2011 o 3,3 %.

Aké sú teda prognózy?Slovenská ekonomika od prudkého prepa-

du zaãiatkom roka 2009 zaÏíva jeden z naj-r˘chlej‰ích medzikvartálnych rastov HDP.Tento rast bol ovplyvnen˘ predov‰etk˘m oÏi-vením u na‰ich obchodn˘ch partnerov v Eu-rópe, a z neho vypl˘vajúcim vy‰‰ím domácimdopytom. V súãasnosti je otázne, do akejmiery je tento domáci dopyt podporovan˘fi‰kálnymi stimulmi a nakoºko je oÏivenieudrÏateºné. DôleÏité v‰ak je, Ïe v˘znamnézahraniãné in‰titúcie (EK, MMF) predpove-dajú Slovensku v tomto aj v budúcom roku naeurópske pomery pomerne siln˘ rast, pretomoÏno povedaÈ, Ïe vyhliadky do budúcnostisú pozitívne.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

37

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

Ako by ste hodnotili dôsledky moÏnéhoprílevu priamych investícií pre Slovens-ko?

Hospodársky rast na Slovensku bol predo-v‰etk˘m v období rokov 2004 – 2008 Èahan˘prílevom priamych zahraniãn˘ch investícií.Tieto v˘razn˘m spôsobom prispievali k ras-tu produktivity cez transfer know-how, ako ajk rastu zamestnanosti. Práve rast produktivi-ty v˘robn˘ch faktorov stál za v˘razn˘m ras-tom potenciálu slovenskej ekonomiky. Záro-veÀ vìaka rastu reálnej produktivity mohloSlovensko zaznamenaÈ pomerne vysok˘ rastreálnych miezd bez vyvolávania inflaãn˘chtlakov.

Oãakával sa väã‰í odlev investorov v krí-zovom období? Aká je dnes situácia?

Finanãná kríza, ktorá sa naplno zaãala pre-javovaÈ od polovice roka 2008, v˘razne za-triasla dôverou vo finanãné in‰titúcie a pre-hæbila neistotu ohºadom solventnosti viace-r˘ch v˘znamn˘ch in‰titúcii, ão vyústilo do sé-rie bankrotov a núten˘ch predajov. Priame za-hraniãné investície sú menej senzitívne na cy-klick˘ v˘voj v porovnaní s in˘mi formami ka-pitálov˘ch tokov, keìÏe sú väã‰inou spojenés reálnymi investíciami. Napriek tomu sa prí-lev priamych investícii v roku 2009 oslabil zdôvodu poklesu globálnej ekonomickej akti-vity. V roku 2009 bol na Slovensku ãist˘ prí-lev investícii reprezentovan˘ reinvestova-n˘m ziskom a majetkovou úãasÈou vo v˘‰ke1,308 mld. eur ( v roku 2008 1,549 mld. eur).

Po relatívne nízkom príleve priamych za-hraniãn˘ch investícii v roku 2009, oãakáva-me, Ïe od roku 2010 by sa prílev priamych za-hraniãn˘ch investícii mal postupne zvy‰o-vaÈ. Slovensko stále predstavuje atraktívnycieº pre investorov – relatívne nízke nákladypráce, nízke daÀové zaÈaÏenie, priaznivé pod-nikateºské prostredie, ãlenstvo v eurozóne.KeìÏe Slovensko sa stále nachádza v proce-se konvergencie voãi západn˘m ekonomi-kám, investície by mali pokraãovaÈ v prispie-vaní k rastu produktivity a t˘m potenciálu ce-lej ekonomiky.

Ako poznaãilo oslabenie prílevu investíciína Slovensko rast zamestnanosti, kedy akde to bolo najhor‰ie, aká je prognóza?

Oslabenie prílevu investícii je len jednouz príãin poklesu zamestnanosti, oveºa dôleÏi-tej‰ím je samotn˘ vplyv poklesu zahraniãné-ho a domáceho dopytu spôsoben˘ globálnouhospodárskou krízou. Trh práce reagoval najej dopady s oneskorením niekoºk˘ch kvartá-lov. K˘m reálna ekonomika zaãala pociÈovaÈvplyvy krízy od zaãiatku roka 2009, vplyv nazamestnanosÈ bol poãas prvého polroka mi-nimálny. ZamestnanosÈ sa zaãala v˘razneprepadávaÈ aÏ v druhom polroku. K˘m v po-sledn˘ch mesiacoch sme svedkami postupné-ho oÏivenia slovenskej ekonomiky – prie-myselná produkcia sa zvy‰uje, objem expor-

tu zaãína v˘razne rásÈ, tak trh práce naìalejvykazuje nepriazniv˘ v˘voj, keì zamestna-nosÈ podºa r˘chleho odhadu ·tatistického úra-du poklesla v prvom kvartáli 2010 medziroã-ne o 3 %.

Potrvá urãit˘ ãas, k˘m sa oÏivenie z reál-nej ekonomiky prenesie na trh práce. Mieranezamestnanosti by mala dosiahnuÈ vrchol vtomto roku a zaãne sa zniÏovaÈ len pozvoºne,keìÏe sa ekonomika stále nachádza pod svo-jím potenciálom. Údaje z Ústredia práce zaapríl 2010 uÏ naznaãili mierne zlep‰enie, keìsa nezamestnanosÈ po niekoºkomesaãnomraste zníÏila o 0,36 percentuálneho bodu naúroveÀ 12,5%.

S oÏivovaním externého prostredia sa za-oberala aj Európska komisia. Aká je pod-ºa vás situácia dnes a aké sú oãakávaniasmerom do budúcnosti?

Nedávno zverejnené r˘chle odhady HDP(flash odhad HDP) krajín EÚ a eurozóny zaprv˘ kvartál 2010 zaznamenali medziroãné ajmedzikvartálne rasty. To potvrdzuje oÏivenievonkaj‰ieho prostredia, ktoré naznaãovali uÏaj údaje za zahraniãn˘ obchod, keì export to-varov na Slovensku vzrástol o 16,9%. TaktieÏoãakávania vyjadrené indikátormi sentimen-tu v zahraniãní neustále rastú (indikátor sen-timentu, IFO, PMI, ZEW).

PredbeÏné v˘sledky za prv˘ kvartál na-znaãujú, Ïe oÏivenie v zahraniãní môÏe byÈ r˘-chlej‰ie, ako pôvodne predpokladala vo svo-jej májovej prognóze Európska komisia. Tápredpokladala pomal‰ie rasty v prvom kvar-táli v porovnaní so skutoãnosÈou. Na najbliÏ-‰ie roky predpokladá EK rast HDP krajín EÚna úrovni 1,0 % v roku 2010 a 1,7 % v roku2011. To sa u nás prejaví na náraste exportu,investícií a s oneskorením aj na raste zames-tnanosti a mzdách, ão posilní dopyt domác-ností. Podºa poslednej prognózy MF SR sarast HDP v roku 2010 oãakáva na úrovni2,8% a v roku 2011 na úrovni 3,3 %.

âo je z vá‰ho pohºadu najdôleÏitej‰ie prer˘chly rast ekonomiky v tomto roku? Ak˘v˘voj predpokladáte?

Dynamika rastu HDP v roku 2010 sa budeodvíjaÈ od situácie vo vonkaj‰om prostredí akonkurencieschopnosti na‰ich v˘robkov vzahraniãí. V˘sledky predbeÏn˘ch odhadovrastov na‰ich obchodn˘ch partnerov nazna-ãujú r˘chlej‰ie oÏivenie ako sa predpoklada-lo. Rizikom môÏe byÈ koniec roka, ktor˘ bymal byÈ poznaãen˘ sprísnením fi‰kálnych po-litík v eurozóne, ão môÏe ãiastoãne spomaliÈrast t˘chto ekonomík. Na strane druhej oãa-kávame v˘razne zr˘chlenie v˘roby podpore-né spustením veºk˘ch investiãn˘ch projektov(PPP projekty, AU Optronics, VW). ëal‰ímipozitívnymi signálmi sú r˘chly rast nov˘chobjednávok v Nemecku ako aj jeho v˘raznézlep‰enie indikátorov ekonomického senti-mentu v nemeckej ekonomike (IFO a ZEW).

MoÏnosti sledujemeRiaditeº in‰titútu finanãnej politiky MF SR Zdenko KRAJâÍR sa vyjadruje k ekonomickej situácii na Slovensku,

v období keì sa oãakáva rast ekonomiky a nárast zahraniãného dopytu. Pripravila redaktorka Anna Komová.

38

V akom stave sa nachádzajú zisky západo-európskych firiem, majú priamy vplyv ajna na‰u ekonomiku?

Firemné zisky v roku 2009 zasiahla globál-na hospodárska kríza. Od roku 2010 zaÏívaglobálna ekonomika postupné oÏivenie, ão bymalo maÈ vplyv aj na v˘voj ziskov zahraniã-n˘ch firiem. Ekonomika Európskej únie od re-cesie zaãiatkom roka 2009 na medzi kvartál-nej báze postupne rastie, za prv˘ kvartál 2010dosiahla rast HDP na úrovni 0,3 %.

Rastúca ziskovosÈ zahraniãn˘ch firiemumoÏÀuje t˘mto firmám uskutoãÀovaÈ pria-me zahraniãné investície. Zo ‰ir‰ieho pohºa-du rastúca ziskovosÈ indikuje rastúcu pro-dukciu a trÏby, ão zasa môÏe znamenaÈ z ná-‰ho pohºadu zv˘‰enie vonkaj‰ieho dopytu.

MôÏu si banky efektívne riadiÈ svoju likvi-ditu, ak˘ to má vplyv na reálnu ekonomi-ku?

Stabilita bankového sektora v oblasti lik-vidity nebola naru‰ená ani hospodárskou krí-zou v roku 2009. Z dlhodobého pohºadu je dô-leÏité, Ïe väã‰ina bánk stále pokr˘va úvero-vé aktivity stabiln˘mi vkladmi klientov.SchopnosÈ bankového sektora pokryÈ nelik-vidné aktíva (úvery klientom) relatívne sta-biln˘mi zdrojmi (vklady klientov a hypotekár-ne záloÏné listy) je i naìalej vysoká. Vy‰‰í po-diel volatiln˘ch zdrojov pri financovaní úve-

rov vykazovali prevaÏne poboãky zahraniã-n˘ch bánk. Situácia v oblasti krátkodobej lik-vidity je taktieÏ stabilná. Takmer v‰etky ban-ky plnili v poslednej dobe predpísan˘ ukazo-vateº krátkodobej likvidity. Banky teda doká-Ïu refinancovaÈ svoje aktivity z vlastn˘chzdrojov a z vkladov klientov a nie sú odká-zané na pôÏiãky na medzibankovom trhu.

Slovenské banky nemajú problém s likvi-ditou, preto je dosah riadenia likvidity nareálnu ekonomiku minimálny. NegatívnemôÏu vpl˘vaÈ skôr sprísnené úverové pod-mienky, ktoré zostávajú i naìalej úãinné voväã‰ine slovensk˘ch bánk a pretrvávajúcaopatrnosÈ bánk pri financovaní nov˘ch pro-jektov.

Ako by ste zhodnotili úverovú aktivitubánk za posledné obdobie, obnovuje sa dô-vera?

Úverová aktivita bánk sa za posledné me-siace roka 2010 ochladzuje. Pretrváva v˘vojz roku 2009 a dochádza k stagnácii celkové-ho mnoÏstva úverov. Na medzimesaãnej bázesa hodnota nov˘ch úverov rovná hodnotesplátok úverov, ão znamená, Ïe stav úverovv ekonomike nerastie. MnoÏstvo nov˘ch úve-rov je veºmi nízke. V ‰truktúre úverov pod-nikom dominujú prevaÏne prevádzkové úve-ry. Podniky prestali ãerpaÈ investiãné úvery.Pri pohºade na ‰truktúru úverov, dochádza od

októbra na medziroãnej báze k poklesu mnoÏ-stva úverov podnikom, priãom mnoÏstvo úve-rov domácnostiam i naìalej rastie, ale s niÏ-‰ím tempom ako v minulosti.

Ako sa správajú podniky, ktoré sú závisléod pravideln˘ch úverov˘ch zdrojov, vidí-te zlep‰enie? Aká je prognóza?

Banky sú i naìalej opatrné pri poskytova-ní nov˘ch úverov a uplatÀujú sprísnené pod-mienky. V oblasti úverovania sa banky sústre-dili najmä na úvery s vy‰‰ou pravdepodobnos-Èou návratnosti, priãom v porovnaní s pred-krízov˘m v˘vojom sa zmenil pohºad bánkna samotnú návratnosÈ úveru. Pri financova-ní podnikov sa tak banky zamerali na menejrizikové odvetvia a subjekty. V oblasti úve-rovania banky pokraãujú v uprednostÀovanífinancovania domácností, ktoré sú vnímanéako menej rizikové v porovnaní s podnikmi.Mnohé podniky zápasiace so zníÏen˘m dopy-tom zo zahraniãia boli nútené obmedziÈ svo-ju v˘robu. V roku 2010 sa oãakáva oÏiveniezahraniãného obchodu a rast priemyselnejprodukcie. So zvy‰ujúcim sa poãtom zákazieka zv˘‰ením exportu podnikov do zahraniãiabudú banky ochotné poskytovaÈ väã‰ie mnoÏ-stvo prostriedkov, ktoré zaãnú vykazovaÈ lep-‰ie hospodárske v˘sledky.

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R

Investiãnú pomoc od ‰tátu dostalo niekoº-ko podnikov na Slovensku, aká je ich mie-ra pomoci oÏivenia ekonomiky na Slovens-ku?

Medzi spoloãnosti, ktor˘m bolo schvále-

né poskytnutie investiãn˘ch stimulov – inves-tiãnej pomoci – patria spoloãnosti, ako PCASlovakia, s. r. o., KIA Motors, s. r. o., SONYSLOVAKIA, spol. s r. o., Samsung Electro-nics Slovakia, s. r. o., VOLKSWAGEN SLO-VAKIA, a. s., a iní, ktorí podºa rôznych ‰ta-tistick˘ch meraní predstavujú lídrov sloven-skej ekonomiky pri tvorbe HDP. Títo, ako ajmnohí iní investori, patria k najväã‰ím pro-ducentom, alebo zamestnávateºom v lokali-tách – regiónoch, v ktor˘ch sa rozhodli rea-lizovaÈ svoje investície.

Máte informácie, ãi napæÀajú to ão dekla-rovali v investiãn˘ch zmluvách? âo v prí-pade ak nedokáÏu napríklad zabezpeãiÈ audrÏaÈ ist˘ poãet pracovn˘ch miest?

Vo v‰eobecnosti moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe in-vestori vyvíjajú maximálne úsilie pri dodrÏia-vaní podmienok, ktoré im vypl˘vajú z vyda-n˘ch rozhodnutí, príp. investiãn˘ch zmlúv. Vprípade, Ïe investor nenapæÀa niektoré pod-mienky Ministerstvo hospodárstva SR s cie-ºom udrÏaÈ v˘znamn˘ objem investícií a plá-novan˘ch novovytvoren˘ch pracovn˘chmiest, po dôkladnej anal˘ze investiãného pro-jektu zváÏi predæÏenie obdobia na zrealizo-vanie investiãného projektu o jeden kalendár-ny rok oproti pôvodnému termínu.

Investiãné stimuly a ich efektivitaNovelizáciou zákona o investiãnej pomoci sa podporujú aj menej sofistikované projekty, kde je dôleÏitá

predov‰etk˘m ºudská práca. Na Slovensku je moÏn˘ priestor pre nové investície. Máme dosÈ investorov?Rozhovor o investiãnej pomoci priná‰ame s generálnym riaditeºom Sekcie stratégie Ministerstva

hospodárstva Slovenskej republiky Vojtechom FERENCZOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

39

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S R

Ak investor neplnil zásadné podmienky, nazáklade ktor˘ch bola investiãná pomoc schvá-lená, Ministerstvo hospodárstva SR pozasta-vilo, resp. zru‰ilo poskytovanie investiãnejpomoci.

Myslíte si, Ïe je to v˘hodná pomoc pre in-vestorov? Aké sú pravidlá pri udeºovaní in-vestiãn˘ch stimulov?

Od 1. januára 2008 vstúpil do platnosti zá-kon ã. 561/2007 Z. z. o investiãnej pomoci ao zmene a doplnení niektor˘ch zákonov vznení neskor‰ích predpisov, podºa ktorého jemoÏné podporiÈ investiãnou pomocou projek-ty v oblasti priemyselnej v˘roby so zamera-ním na vybudovanie nového podniku, roz‰í-renie existujúceho podniku, diverzifikáciuv˘roby, alebo zásadnú zmena v˘robného pro-gramu. ëalej to môÏu byÈ technologické cent-rá, napr. centrum priná‰ajúce vylep‰enie,zmenu v˘robkov, v˘robn˘ch procesov, tech-nológií a pod. PodporiÈ moÏno aj centrá stra-tegick˘ch sluÏieb. Napr. centrá pre v˘voj po-ãítaãov˘ch programov, centrá zákazníckejpodpory – úãtovnícke, finanãné, ústredia nad-národn˘ch firiem. A tieÏ cestovn˘ ruch - vy-budovanie nov˘ch komplexov v turistick˘chcentrách, alebo roz‰írenie existujúcich kom-plexov o nové sluÏby.

Investiãná pomoc sa môÏe poskytnúÈ for-mou dotácie na obstaranie dlhodobého hmot-ného majetku a dlhodobého nehmotného ma-jetku, úºavy na dani z príjmu, príspevku navytvorené nové pracovné miesta alebo for-mou prevodu nehnuteºného majetku alebozámeny nehnuteºného majetku za cenu niÏ-‰iu, ako je v‰eobecná hodnota majetku.

Legislatívny rámec pre poskytovanie inves-tiãnej pomoci vymedzuje aj povinnosti preprijímateºov. Tí sú povinní zachovaÈ dlhodo-b˘ hmotn˘ majetok a dlhodob˘ nehmotn˘majetok, na ktor˘ bola poskytnutá investiã-ná pomoc v rozsahu zodpovedajúcom skutoã-nej v˘‰ke ãerpanej investiãnej pomoci, naj-menej v‰ak poãas 5-tich zdaÀovacích obdo-bí, nasledujúcich po období, v ktorom prijí-mateº skonãil investiãn˘ zámer. Za poru‰enietejto podmienky sa nepovaÏuje v˘mena za-riadenia alebo vybavenia, ktoré zastaralo. ëa-lej musia zachovaÈ poãet nov˘ch vytvore-n˘ch pracovn˘ch miest najmenej 5 rokov odich prvého obsadenia. Podmienky pre po-skytnutie investiãnej pomoci musia splniÈnajneskôr do troch kalendárnych rokov od vy-dania rozhodnutia o schválení investiãnej po-moci. Príslu‰né predpisy prijímateºov inves-tiãnej pomoci tieÏ zaväzujú realizovaÈ inves-tiãn˘ zámer tak, Ïe najmenej 25 % hodnotyoprávnen˘ch investiãn˘ch nákladov musí byÈfinancovan˘ch z vlastn˘ch zdrojov alebo pro-stredníctvom externého financovania, ktorénezah⁄Àa ‰tátnu pomoc.

Je dostatoãne zatraktívnené aj investiãnéprostredie pre zahraniãn˘ch podnikateºov,neukazujú sa potreby zlep‰enia?

S cieºom zaviesÈ jednotn˘ systém riadeniav‰etk˘ch ‰tátnych in‰titúcií a im podriade-n˘ch organizácií, zameran˘ch na podporuzahraniãn˘ch investorov schválila vláda SRv júni minulého roku materiál „Koncepciariadenia prílevu zahraniãn˘ch investícií vkontexte globálnej finanãnej a hospodárskejkrízy“. T˘ka sa hlavne ãinnosti Ministerstva

hospodárstva SR, Ministerstva zahraniãn˘chvecí SR, agentúry SARIO a zastupiteºsk˘chúradov SR v zahraniãí. Koncepcia obsahujezákladné ciele a zásady riadenia prílevu za-hraniãn˘ch investícií, ako aj úlohy pre jed-notlivé in‰titúcie vypl˘vajúce z navrhova-n˘ch opatrení. Urãuje ich vzájomnú previa-zanosÈ v jednotliv˘ch ãinnostiach. Nekoor-dinovan˘ obsahov˘ a teritoriálny prístup in-‰titúcií, ktoré sú aktívne v oblasti podporyprílevu zahraniãn˘ch investícií na Slovens-ko, zabraÀuje potenciálnemu vyuÏitiu syner-gie, resp. komplementárnosti jednotliv˘chaktivít.

ZniÏuje, podºa vás pán riaditeº, politika in-vestiãn˘ch stimulov aj regionálne rozdie-ly?

Samotná politika investiãn˘ch stimulovnerie‰i a ani nemôÏe rie‰iÈ problematiku vy-rovnávania regionálnych rozdielov. Av‰ak jeto nástroj, ktor˘ môÏe najmä v kombinácii smakroekonomick˘mi opatreniami slúÏiÈ nazatraktívnenie ekonomicky poddimenzova-n˘ch lokalít, ktoré nie sú, ãasto z objektívnychdôvodov, samostatne schopné „predaÈ“ svo-je investiãné v˘hody a príleÏitosti.

Aké sú v˘sledky vyhodnotenia efektivity uÏposkytnut˘ch investiãn˘ch stimulov?

V období od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2009 vlá-da Slovenskej republiky schválila poskytnu-tie investiãn˘ch stimulov alebo investiãnejpomoci pre 97 Ïiadateºov v celkovej v˘‰ke 1146,82 mil. eur (34,549 mld. Sk).

Najviac vyuÏívanou formou pomoci v rám-ci celého obdobia poskytovania investiãn˘chstimulov bola finanãná dotácia na obstaranieinvestiãného majetku (48,79 %). Druhou naj-vyuÏívanej‰ou formou pomoci bola nepriamapomoc vo forme daÀov˘ch úºav (38,98 %).Príspevky na rekvalifikáciu ako aj tvorbu no-v˘ch pracovn˘ch miest, ktoré boli implemen-tované v spolupráci s Ministerstvom práce,sociálnych vecí a rodiny SR, tvorili 7,7 %.Najmenej vyuÏívanou formou pomoci bolprevod nehnuteºného majetku za cenu niωiuako je v‰eobecná hodnota majetku v objeme0,20 % z celkového objemu schválenej ‰tát-nej pomoci.

Do akej miery sa podporujú investori for-mou daÀov˘ch úºav?

Investiãné stimuly resp. investiãná pomocformou daÀov˘ch úºav boli schválené v ob-jeme 446,997 mil. Eur, ão predstavuje 38,98% z celkovej schválenej pomoci. V období od1. 1. 2001 do 30. 6. 2006 boli daÀové úºavyschválené v objeme 113,907 mil. eur, ão tvo-rilo 20,38 % z objemu v tom období schvá-lenej pomoci. V období od 1. 7. 2006 do 31.12. 2009 boli daÀové úºavy schválené vo v˘-‰ke 333,090 mil. eur, t.j. 56,64 % z objemu vtom období schválenej pomoci.

DokáÏete porovnaÈ rozdeºovanie investiã-n˘ch stimulov dnes a za predchádzajúcejvlády, v ãom vidíte najväã‰ie rozdiely?

V období od 1. 1. 2001 do 30. 6. 2006 vlá-da Slovenskej republiky schválila ‰tátnu po-moc formou investiãn˘ch stimulov pre 21Ïiadostí o poskytnutie investiãn˘ch stimulovv celkovom objeme 16,833 mld. Sk (558,75mil. eur). Takmer 68,9 % pomoci bolo schvá-

lenej vo forme priamej finanãnej dotácie a da-Àové úºavy tvorili 20,38 % schválenej pomo-ci. Z hºadiska vplyvu na vyrovnávanie regio-nálnych disparít moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe po-moc vo forme investiãn˘ch stimulov a inej re-gionálnej pomoci sa koncentrovala predo-v‰etk˘m do najviac ekonomicky rozvinut˘chregiónov.

V období od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2009 vlá-da Slovenskej republiky schválila poskytnu-tie investiãn˘ch stimulov pre 76 projektov vcelkovom objeme 17,716 mld. Sk. (588,07mil. Eur). Z hºadiska dosahu na vyrovnáva-nie regionálnych disparít moÏno kon‰tatovaÈ,Ïe pomoc vo forme investiãn˘ch stimulov sazefektívnila, priãom v˘znamná zmena nasta-la aj v ‰truktúre schválen˘ch investiãn˘chstimulov. Z celkov˘ch investiãn˘ch stimulovtvoria daÀové úºavy, ktoré najmenej priamozaÈaÏuje verejné zdroje, 56,64 % pomoci.Priama finanãná dotácia sa na celkovom ob-jeme schválenej pomoci podieºa 29,66 %.

Ak˘ záujem je investovaÈ práve na Slo-vensku, aká je v˘‰ka investícií a ão to zna-mená pre Slovensko, ak máme na myslipracovné pozície?

Investiãná aktivita domácich, ako aj za-hraniãn˘ch podnikateºov prebieha na Slo-vensku aj v období pretrvávajúcej negatívnejsituácii na svetov˘ch trhoch. V pokroãilom‰tádiu prípravy investiãn˘ch projektov evidu-je MH SR záujem investorov, ktorí plánujúrealizácie svojich investícií v objeme viacako 420 mil. eur, priãom sa predpokladá s vy-tvorením viac ako 3 200 nov˘ch pracovn˘chmiest.

Objavili sa aj investori, ktorí by chceli pod-porovaÈ vedu a v˘skum?

MH SR eviduje v súãasnosti záujem niek-tor˘ch domácich ako aj zahraniãn˘ch inves-torov, ktorí zvaÏujú realizovaÈ investiãné pro-jekty v oblasti vedy a v˘skumu na Slovens-ku. PretoÏe ide o projekty v prípravnej fázevstupu investorov na nበtrh, nerád by sombliωie konkretizoval jednotlivé investiãnéaktivity.

Myslíte si, Ïe existuje reálny prehºad o tom,kto a za ak˘ch podmienok môÏe dostaÈ in-vestiãnú pomoc, netreba sa obávaÈ klien-telizmu?

Podmienky za ak˘ch môÏe byÈ investiãnápomoc schválená urãuje zákon ã. 561/2007Z. z. o investiãnej pomoci a o zmene a do-plnení niektor˘ch zákonov v znení neskor‰íchpredpisov. Obsahuje konkrétne podmienky,nutné pre zákonné kvalifikovanie sa Ïiadate-ºov o investiãnú pomoc. K samotnému návrhuo poskytnutie investiãnej pomoci sa musia vy-jadriÈ jednotliví poskytovatelia pomoci. Ná-sledne je návrh predmetom medzirezortnéhopripomienkového konania. Závereãné roz-hodnutie o schválení poskytnutia investiãnejpomoci je na rozhodnutí vlády SR, príp. Eu-rópskej komisie, ãím je podºa môjho názorudostatoãne zabezpeãená transparentnosÈschvaºovania investiãnej pomoci.

P O D N I K A T E ª S K Á A L I A N C I A S L O V E N S K A

40

·tvorica naj‰ir‰ie pociÈovan˘ch problémovv podnikateºskom prostredí na Slovensku jerovnaká ako pred ‰tyrmi rokmi: zlá vymoÏi-teºnosÈ práva, nestabilita a nejednoznaãnosÈ zá-konov, odvodové zaÈaÏenie a korupcia. Pod-statn˘ rozdiel je v tom, Ïe problém korupcieposkoãil zo ‰tvrtej na prvú prieãku. Nie pre-to, Ïe by váÏnosÈ problémov v ostatn˘ch trochzmienen˘ch oblastiach klesla. Naopak, vov‰etk˘ch ìalej vzrástla. Vypl˘va to z priesku-mu Podnikateºskej aliancie Slovenska (PAS),ktor˘ pre PAS realizovala analytická jednot-ka TREND Analyses v rámci prípravy Sprá-vy o stave podnikateºského prostredia v SR.KeìÏe podobn˘ prieskum sa realizoval aj vroku 2006, je moÏné porovnávaÈ v˘sledky aidentifikovaÈ trendy v˘voja podnikateºskéhoprostredia poãas uplynul˘ch ‰tyroch rokov.Korupciu ako rozhodujúci problém oznaãiloaÏ 52 % respondentov (v roku 2006 necelá‰tvrtina). Za rozhodujúcu alebo váÏnu pre-káÏku pre fungovanie svojho podnikania ko-rupciu oznaãilo aÏ vy‰e 85 % – pred ‰tyrmirokmi 65 % – z podnikateºov a manaÏérov,ktorí sa do prieskumu zapojili. Takmer rovna-ko respondenti ohodnotili stav vymoÏiteºnos-ti práva cez súdy. Ten uÏ v prieskume pred‰tyrmi rokmi oznaãili za rozhodujúcu alebováÏnu prekáÏku podnikania vy‰e tri ‰tvrtinypodnikateºov a manaÏérov. Aktuálne sa natom zhodlo aÏ 85 % z nich. Na tretej a ‰tvrtejprieãke figurujú nestabilita a nejednoznaã-

nosÈ zákonov a odvodové zaÈaÏenie. Pre trochz desiatich podnikateºov sú rozhodujúcou a preìal‰ích piatich váÏnou prekáÏkou v ich pod-nikaní. Medzi najväã‰ie problémy z pohºadumajiteºov a top manaÏérov firiem patrí aj fun-govanie verejného obstarávania. Za rozhodu-júcu alebo váÏnu prekáÏku povaÏujú súãasnúprax v tejto oblasti tri ‰tvrtiny respondentov.

Podnikatelia v prieskume tieÏ hodnotili,ako verejné in‰titúcie svojou ãinnosÈou prispie-vajú k vytváraniu priazniv˘ch podmienok napodnikanie. Z desiatky sledovan˘ch in‰titúciíboli súdy najhor‰ie hodnotené uÏ v roku 2006.Dokázali si v‰ak pohor‰iÈ e‰te viac. Îe prepodnikanie vytvárajú priaznivé podmienky simyslí uÏ iba 7 percent respondentov, pred‰tyrmi rokmi e‰te 12 percent. Naopak z dvochmoÏn˘ch negatívnych hodnotení sa ku kate-gorickému ,,urãite nie“ tentoraz priklonilo uÏ60 % podnikateºov, teda o polovicu viac akopred ‰tyrmi rokmi (vtedy 39 %). V̆ razn˘ pre-pad v hodnotení in‰titúcií zaznamenal parla-ment. V predchádzajúcom prieskume bol tre-tí, tentoraz je aÏ predposledn˘. Îe vytvárapriaznivé podmienky na podnikanie si myslíuÏ len jeden z desiatich podnikateºov. E‰tehlb‰í pád podºa podnikateºov predviedla vlá-da. V roku 2006 bola najvy‰‰ie hodnotenou in-‰titúciou so 65-percentn˘m podielom pozitív-nych odpovedí. Z aktuálneho prieskumu vy-‰la vláda ako tretia najhor‰ia, iba s 12 percen-

tami pozitívnych odpovedí. Odpovede naotázku „aké opatrenia by podnikatelia presa-dzovali, ak by boli na poste premiéra“, lenpodãiarkujú priority identifikované uÏ vy‰‰ie.Úplne jasn˘mi prioritami, na ktor˘ch sa zho-dujú prakticky v‰etci podnikatelia, sú: 1) ráz-nej‰ie potláãanie korupcie na úradoch, 2) zlep-‰enie vymáhateºnosti práva a 3) zabezpeãenieférovosti vo verejnom obstarávaní. Takmerrovnako jednotn˘ hlas volá aj po stabilizácii(men‰om poãte zmien) zákonov ovplyvÀujú-cich podnikanie, a tieÏ po zníÏení administra-tívnej nároãnosti podnikania. Uveden˘ch päÈproblémov by ako stimuly pre rozvoj podni-kania a tvorbu pracovn˘ch miest presadzova-lo vy‰e 94 percent majiteºov a manaÏérov fi-riem. PAS zdruÏuje predstaviteºov podnika-teºskej sféry na Slovensku, ktorí uprednostÀu-jú celoplo‰né skvalitÀovanie podnikateºskéhoprostredia pred napæÀaním subjektívnych in-dividuálnych a rezortn˘ch záujmov. Podnika-teºské subjekty zdruÏené v PAS sa snaÏia pre-sadzovaÈ princípy zákonnosti, etickosti, soli-dárnosti a transparentnosti v podnikaní. Pod-niky zdruÏené v PAS dosahujú roãné trÏby naúrovni 16,93 mld. eur (510 mld. Sk) a zamest-návajú pribliÏne 64-tisíc pracovníkov.

Róbert Kiãina, v˘konn˘ riaditeº PAS

Pohºad podnikateºov a manaÏérovna prekáÏky podnikania v SR

Najväã‰ím problémom je korupcia

Prekážky pre fungovanie a rast podnikania (%)

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

Pôda - rozdrobené a nevysporiadané vlastníctvo

Infraštruktúra Pracovná sila a jej kvalita

Daňové zaťaženieObmedz. vstupu na trh, iné protikonk. praktiky

FinancovaniePoplatkové zaťaženie

Politická nestabilita/neistotaFungovanie verejného obstarávania

Odvodové zaťaženieNestabilita a nejednoznačnosť zákonov

Vymožiteľnosť práva cez súdyKorupcia

rozhodujúca prekážka vážna prekážka mierna prekážka žiadna prekážka bez odpovede

Organizovaný zločin, vydieranie

N Á R O D N Á R A D A S R

myselná produkcia sa zvy‰uje, objem expor-tu zaãína v˘razne rásÈ, tak trh práce naìalejvykazuje nepriazniv˘ v˘voj, keì zamestna-nosÈ podºa r˘chleho odhadu ·tatistického úra-du poklesla v prvom kvartáli 2010 medziroã-ne o 3 %. Potrvá urãit˘ ãas, k˘m sa oÏiveniez reálnej ekonomiky prenesie na trh práce.Miera nezamestnanosti by mala dosiahnuÈvrchol v tomto roku a zaãne sa zniÏovaÈ lenpozvoºne, keìÏe sa ekonomika stále nachádzapod svojím potenciálom.

Svetová ekonomická kríza zasiahla predo-v‰etk˘m svetov˘ obchod. Slovensko je maláa otvorená ekonomika a preto bol pokles sve-tového obchodu u nás tak˘ v˘razn˘. KeìÏedovozná nároãnosÈ exportu je relatívne vyso-ká, pokles exportu sprevádzal pokles impor-tu, navy‰e nepriazniv˘ v˘voj domáceho do-pytu spôsobil, Ïe pokles importu bol vy‰‰í vporovnaní s exportom. Slovensko tak v roku2009 zaznamenalo prebytok obchodnej bilan-cie. Deficit beÏného úãtu tak bol na oveºa niÏ-‰ej úrovni ako v roku 2008. Oãakávame, Ïev roku 2010 príde opäÈ k miernemu nárastudeficitu beÏného úãtu platobnej bilancie.

Ak˘ je stav v oblasti fi‰kálnej politiky?Verejné financie stále podliehajú vplyvom

súãasnej ekonomickej situácie nielen v SR,ale aj v Európe, ãi vo svete. Po zhor‰enomhospodárení v roku 2009 vyvolanom stimul-mi do ekonomiky bude treba vyvinúÈ ìal‰ieúsilie smerujúce ku konsolidácii verejn˘ch fi-nancií a dodrÏaní schváleného rozpoãtu natento rok. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ‰tátnyrozpoãet je len jednou zloÏkou verejn˘ch fi-nancií a preto bude potrebné sústrediÈ sa aj naìal‰ie subjekty rozpoãtu verejnej správy, vrá-tane samosprávy.

Vláda prijala na rok 2010 kombináciu zv˘-‰enia deficitu verejnej správy a radikálne-ho zníÏenia v˘davkov v ‰tátnej správe. Akéje predbeÏné ‰etrenie vplyvom prijat˘chopatrení? Je dostatoãné?

V schválenom ‰tátnom rozpoãte na rok2010 do‰lo k medziroãnému ‰etreniu v˘dav-kov na prevádzku na jednotliv˘ch minister-stiev – pokles v˘davkov ·R aÏ o 787 mil. eur.Vláda sa tak zamerala aj na efektivitu vyna-kladania verejn˘ch prostriedkov na samotnéprevádzkové v˘davky jednotliv˘ch kapitol ateda na v˘davky súvisiace s verejn˘m obsta-rávaním. V̆ voj v˘davkov ‰tátneho rozpoãtuje v súlade s schválen˘m rozpoãtom, úroveÀãerpania v˘davkov oproti schválenému roz-poãtu kopíruje trend minul˘ch rokov a to ajnapriek skutoãnosti, Ïe v tomto roku sa prv˘raz vykr˘va transfer pre Sociálnu poisÈovÀuv celej v˘‰ke z v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu,a nie z prostriedkov ‰tátnych finanãn˘ch ak-tív.

Ako vpl˘va pokles dopytu najväã‰ích ob-chodn˘ch partnerov SR na v˘voj ekonomi-ky SR?

Slovenská ekonomika patrí medzi otvore-né ekonomiky, kde import spolu s exportomv˘razne prevy‰ujú HDP (vy‰e 140% z HDP).Z tohto pohºadu je ekonomika krajiny veºmisenzitívna na zmeny vo v˘voji vonkaj‰iehoprostredia. Pokles dopytu najväã‰ích obchod-n˘ch partnerov SR spôsobil v˘razn˘ v˘padokexportu. Exportne orientované podniky zní-Ïili produkciu a investície. Pokles exportusa následne prejavil na v˘voji celej ekonomi-ky, keì do‰lo k rastu nezamestnanosti, pomal-‰iemu rastu miezd a k zníÏeniu spotreby do-mácností. Práve zahraniãn˘ obchod bol v prí-pade Slovenska hlavn˘m transmisn˘m ka-nálom globálnej ekonomickej krízy, ão saodrazilo na poklese HDP v roku 2009 o 4,7 %.

âo sa oãakáva od ekonomického v˘vojaEÚ, ak˘ vplyv má a bude maÈ na ekonomi-ku Slovenska?

Slovensk˘ export je teritoriálne nasmero-van˘ na krajiny západnej Európy. Rast zahra-niãného dopytu krajín EÚ meraného rastomHDP by sa mal podºa Európskej komisie zv˘-‰iÈ o 1 % v roku 2010 a o 1,7 % v roku 2011.Rast dopytu na‰ich najväã‰ích partnerov saprejaví na raste ná‰ho v˘vozu do t˘chto kra-jín a investícií, ão zmierni pokles zamestna-nosti, a t˘m aj spotreby domácností. Posled-ná prognóza MF SR predpokladá rast HDP vroku 2010 o 2,8 % a v roku 2011 o 3,3 %.

V roku 2010 sa uÏ oãakával aj zv˘‰en˘ za-hraniãn˘ dopyt, ão malo podporiÈ rast slo-venského exportu. Ako sa napæÀajú spomí-nané oãakávania?

·Ú SR zverejnil 12. 5. 2010 flash odhadHDP, podºa ktorého vzrástla slovenská eko-nomika oproti prvému kvartálu 2009 o 4,6 %(medzikvartálne o 0,8 %). Predpokladáme, Ïeza rastom HDP stál najmä priemysel a zahra-niãn˘ obchod, ão naznaãovali aj mesaãné in-dikátory. Zahraniãn˘ obchod skonãil za prvétri mesiace vo vysokom prebytku 301,6 mil.eur, k ãomu prispel rast exportu tovarov o 16,9%. Pre nás dôleÏité európske ekonomiky (Ne-mecko a âesko) pokraãovali v raste. Nemec-ká ekonomika stúpla oproti medziroãne o 1,5% rovnako ako ãeská ekonomika, ktorá si tieÏpripísala rast 1,2 %.

V˘sledky flash odhadov HDP pre SR aostatné krajiny eurozóny a EÚ na prv˘ kvar-tál 2010 potvrdzujú oÏivenie, ktoré môÏe byÈr˘chlej‰ie ako sa pôvodne oãakávalo napr. vposlednej prognóze EK z mája 2010, ktorápredpokladala pomal‰ie rasty na prv˘ kvar-tál 2010 v prípade SR, Nemecka a âeska.

Finanãné trhy by mali vo v‰eobecnosti

Na rok 2010 sa predpokladal rast DPH naúrovni 1,9 percent, inflácia (CPI) mala do-siahnuÈ 3,2 percent. Aké vplyvy, o ktor˘chsa vie, môÏu zmeniÈ uÏ existujúce prognó-zy?

Prognóza MF SR z februára 2010 oãaká-va na tento rok reálny hospodársky rast naúrovni 2,8 %. Neskor‰ie prognózy zahraniã-n˘ch in‰titúcií tento odhad potvrdzujú, alebodokonca prekonávajú.

Za rastom HDP v roku 2010 by mala stáÈpredov‰etk˘m tvorba investícií, ku ktor˘mpodstatn˘m spôsobom prispeje aj v˘stavbadiaºnic. DôleÏit˘m faktorom je aj otoãeniecyklu zásob, t.j. opätovné naplnenie zásob fi-riem po v˘raznom minuloroãnom vyprázdne-ní. Export tovarov a sluÏieb zaãne rásÈ, no vdôsledku rastu investícií a tvorby zásob po-rastie import e‰te r˘chlej‰ie. V dôsledku tohobude celkov˘ príspevok zahraniãného ob-chodu negatívny. Pokles zamestnanosti a po-mal˘ rast miezd spôsobí, Ïe aj domáca spo-treba bude v roku 2010 prispievaÈ k hospo-dárskemu rastu záporne.

Inflácia (CPI) by mala podºa tejto prognó-zy dosiahnuÈ 2,1 %, ão odráÏa predov‰etk˘mnízke dopytové inflaãné tlaky, keìÏe sa eko-nomika v súãasnosti nachádza hlboko podsvojím potenciálom.

Predpokladalo sa aj to, Ïe miera nezames-tnanosti aj deficit platobnej bilancie do-siahnu maximum, aká je súãasná realita,ak˘ v˘voj bude nasledovaÈ?

Trh práce reagoval na dopady hospodárskejkrízy s oneskorením niekoºk˘ch kvartálov.K˘m reálna ekonomika zaãala pociÈovaÈ do-pady krízy od zaãiatku roka 2009, vplyv nazamestnanosÈ bol poãas prvého polroka mi-nimálny. ZamestnanosÈ sa zaãala v˘razneprepadávaÈ aÏ v druhom polroku. K˘m v po-sledn˘ch mesiacoch sme svedkami postupné-ho oÏivenia slovenskej ekonomiky – prie-

Ako sa napæÀajú oãakávaniaTak ako sa v ekonomike Slovenska negatívne prejavil pokles hospodárskych aktivít okolit˘ch krajín,

malo by sa aj ich oÏivenie prejavovaÈ na raste ekonomiky Slovenska. Viac v rozhovore s predsedomV̆ boru NR SR pre financie, rozpoãet a menu Jozefom BURIANOM a redaktorkou Annou Komovou.

41

42

Ako je moÏné, Ïe banky poÏiãiavali Gréc-ku, keì pri pôÏiãke beÏnému klientovi sioverujú v‰etky moÏnosti splácania aj ma-jetkové pomery? Na základe ãoho poÏi-ãiavali?

PoÏiãiavanie vládam je pre banky menej ri-zikové ako beÏn˘m klientom. Ak je to navy-‰e krajina eurozóny, malo by to byÈ e‰te me-nej rizikové. Veì finanãnú situáciu krajiny ne-skúma len sama banka, sú tu ratingové agen-túry, Eurostat, Európska centrálna banka, Eu-rópska komisia. V‰etci pravidelne skúmajú fi-nanãné „zdravie” kaÏdej ãlenskej krajiny asvoje závery zverejÀujú. Svoju rolu iste zo-hralo fal‰ovanie ekonomick˘ch ukazovateºovGréckom, ale hlavne predpoklad, Ïe gréckedlhy nakoniec niekto zaplatí. Tento predpok-lad, ako sme dnes svedkami, sa ukazuje byÈsprávnym.

Pomoc Grécku je podmienená súhlasomnárodn˘ch legislatív a prijatím úsporn˘chopatrení priamo v Grécku. Nie je to dosta-toãná záruka?

Nie, pretoÏe opatrenia Grécka nie sú dosta-toãné na to, aby sa zaplatili vytvorené dlhy.Navy‰e je otázne, ãi bude grécka vláda schop-ná nielen opatrenia presadiÈ v parlamente,ale aj ich vynútiÈ v praxi. âi budúce gréckevlády a parlamenty budú maÈ dostatoãnú vôºusplácaÈ svoje záväzky. Súhlas národn˘ch le-gislatív nie je Ïiadnou zárukou návratnosti pô-Ïiãiek. UÏ slovo pomoc, ktoré ste pouÏila votázke evokuje, Ïe ide o nenávratné pôÏiãky.

Bude pre prípadnú pomoc Grécku potreb-né zmeniÈ zákon o ‰tátnom rozpoãte aj zá-kon o rozpoãtov˘ch pravidlách?

Áno, ale nielen kvôli pôÏiãke Grécku. Vlá-da Roberta Fica súhlasila s dohodou na vy-tvorenie záchranného mechanizmu v hodno-te okolo 750 miliárd eur, ktor˘ zah⁄Àa garan-cie proti kolapsu ãlensk˘ch ‰tátov eurozóny.

Bude musieÈ Národná rada prerokovaÈ aj

medzinárodné zmluvy, ktoré zabezpeãiaaj zmluvn˘ základ bilaterálnej pomoci?

Národná rada by mala rokovaÈ o v‰etk˘chzásadn˘ch otázkach, ako aj záväzkoch, kto-ré na seba Slovenská republika prevezme.âi bude musieÈ je otázka na odborníkov v ob-lasti práva.

Preão sa najväã‰ia vlna odporu proti Gréc-ku zdvihla práve v Nemecku?

Asi to bude t˘m, Ïe Nemecko je jedn˘m zt˘ch zodpovedn˘ch, ktor˘ zaplatí za nezod-povednosÈ druh˘ch najvy‰‰ím dielom, preto-Ïe ich váha v eurozóne je najvy‰‰ia.

Vie niekto garantovaÈ, Ïe tento spôsob pod-pory v rámci solidarity eurozóny budeúãinn˘? âo bude po troch rokoch, aké súprognózy?

ÚãinnosÈ prijíman˘ch opatrení je diskuta-bilná, o ãom svedãí fakt, Ïe poãiatoãné nad-‰enie finanãn˘ch trhov z t˘chto opatrení sar˘chlo rozplynulo.

âoraz ãastej‰ie sa hovorí aj o in˘ch kraji-nách, ktor˘ch ãaká podobn˘ osud akonapr. Taliansko, ·panielsko, Portugalsko...aké rie‰enia existujú?

Vo v‰etk˘ch spomínan˘ch krajinách ide vpodstate o to isté – dlhodobo spotrebováva-jú viac ako sú schopné vytvoriÈ. Bez hlbok˘chreforiem, ktoré by tento stav zvrátili ich ne-odvratne ãaká podobn˘ osud. Naveky sa nadlh ÏiÈ nedá. I keì sa e‰te stále nájdu bankyalebo vlády, ktoré sú ochotné na tento Ïivotnad pomery poÏiãaÈ, raz to niekto zaplatiÈbude musieÈ. Teraz ide o to, aby to neboli ajslovenskí obãania platiaci dane.

Nebolo by lep‰ie pre Grécko ísÈ do ‰tátne-ho bankrotu?

Pre banky, ktoré nezodpovedne poÏiãia-vali a pre európske in‰titúcie, ktoré sa tomuneãinne prizerali, urãite nie. Pre ostatn˘cháno.

Nezdalo sa, Ïe by vláda chcela obísÈ parla-ment pri rozhodovaní o Grécku, preãotaké reakcie?

Dlhodobo je známy poh⁄dav˘ postoj Ro-berta Fica k parlamentu a in˘m in‰titúciám ak pravidlám demokratického ‰tátu. Myslím si,Ïe hlavn˘m dôvodom je obava vlády, Ïe prirozprave v parlamente by vy‰lo najavo, Ïevláda robí takú istú politiku, ktorá priviedlaGrécko do dne‰ného takmer zúfalého stavu.

Urãite sme v neºahkej situácii, na jednejstrane solidarita európskych krajín, nadruhej zadæÏenosÈ Slovenska. âo e‰te hro-zí? MôÏe sa to vyostriÈ aÏ do rozpadu eu-rozóny?

Najprv by sme si mali povedaÈ, ão mámetou solidaritou na mysli. Azda len nie to, Ïechudobnej‰í, zodpovednej‰í zaplatia vy‰‰íÏivotn˘ ‰tandard nezodpovedn˘m a stále e‰tebohat‰ím. ZadæÏené krajiny si poÏiãajú, abypoÏiãali e‰te zadæÏenej‰ej. Slovensko má dnesdlh v porovnaní s in˘mi krajinami e‰te stáleprijateºn˘. Ale treba povedaÈ, Ïe dlhy rastú re-kordn˘m tempom.

ZadlÏené Grécko rozdeºuje aj verejnosÈ

Reakcie na informácie o bruselskom samite, ktoré ãlenom V̆ boru pre európske záleÏitosti predniesliminister financií Ján Poãiatek a minister Miroslav Lajãák, boli a sú rôzne. Situácia sa komplikuje.

Ako ìalej? Podrobnej‰ie o tom v rozhovore s ãlenom V̆ boru NR SR pre financie rozpoãet a menu Ivanom MIKLO·OM a redaktorkou Annou Komovou.

N Á R O D N Á R A D A S R

predbiehaÈ v˘voj v reálnej ekonomike, akáje situácia?

Finanãné trhy po prepade v dôsledku krí-zy zaÏívajú od marca 2009 postupn˘ rast navlne hospodárskeho oÏivenia, index Dow-Jones dokonca v apríli 2010 prekonal hrani-cu 11 000 bodov. V posledn˘ch t˘ÏdÀoch súakciové indexy, ako aj v˘menn˘ kurz euraovplyvnené situáciou v Grécku.

Ak˘ bude maÈ podºa vás rozsah vplyvu na

slovenskú ekonomiku práve tak ãasto sklo-Àované Grécko?

Vplyv Grécka nateraz nemal vplyv na zv˘-‰enie úrokov˘ch nákladov slovenského dlhu.Samotn˘ vplyv na ekonomiku v‰ak bude zá-visieÈ od ìal‰ieho v˘voja. Hlavné riziko spo-ãíva v stabilite finanãného systému eurozó-ny. Prípadn˘ default Grécka môÏe nepriazni-vo vpl˘vaÈ na finanãn˘ systém eurozóny cezzv˘‰enie rizikov˘ch priráÏok v krajinách s vy-sok˘m verejn˘m dlhom a celkové oslabenie

dôvery zo strany investorov. Oslaben˘ fi-nanãn˘ systém pôsobí nepriaznivo na reálnuekonomiku krajín eurozóny, ktoré patria me-dzi na‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘chpartnerov. Napriek tomu sa v súãasnosti ne-predpokladá, Ïe by prípad Grécka v˘razneovplyvnil v˘voj ekonomiky na‰ich najv˘z-namnej‰ích obchodn˘ch partnerov, v‰etkov‰ak bude závisieÈ od v˘voja v nasledujúcichmesiacoch.

43

Podºa informácií domáci sektor vyprodukovalniωí zisk ako sa predpokladalo. âo to spôso-bilo v rámci ekonomiky Slovenska?

V prvom rade to spôsobilo niωí v˘ber dane zpríjmu, ktorá je na Slovensku jedna z najniωíchv rámci Európskej únie. Bude to maÈ dopady vprvom rade v rámci obchodn˘ch spoloãností naich rozvoj, na ich sociálne zabezpeãenie. V dru-hom rade to ovplyvní verejné financie hlavneobcí a miest, ale tieÏ naplnenie celkového ‰tát-neho rozpoãtu a v koneãnom dôsledku percen-tuálne vyjadren˘ deficit.

Viete, ako sa vyvíjal v˘ber daní?Nerád by som sa pú‰Èal do presn˘ch ãísiel. Na

to tu máme najmä ‰tatistick˘ úrad, a tieÏ analy-tické útvary finanãn˘ch in‰titúcií. V̆ razn˘ v˘berdaní ovplyvnila daÀ z pridanej hodnoty, ktorá jerozhodujúca. Obãania SR sa v ãase krízy zaãalisprávaÈ prirodzene a riadili svoju spotrebu, sprá-vali sa hospodárne, ão v koneãnom dôsledku saprejavilo aj na v˘bere daní v SR. Dá sa povedaÈ,Ïe je to uzatvoren˘ kruh. Spotreba v˘razneovplyvÀuje produkciu, pokles produkcie ovplyv-Àuje zamestnanosÈ a pochopiteºne nálady a sprá-vanie sa obãanov. Verím, Ïe je to jav prechodn˘a na základe hodnotení prvého ‰tvrÈroka 2010 saukazuje rast HDP.

Sú na príãine v‰etkého len dane?Urãite nie. Vláda Róberta Fica poãas tohto vo-

lebného obdobia viackrát vykonala, tzv. viazaniebeÏn˘ch a kapitálov˘ch v˘davkov jednotliv˘chrezortov, a tieÏ boli prijímané jednotlivé krízo-vé opatrenia. Spotreba verejn˘ch financií patrík jednej z najniωích, ak by sme urobili percen-tuálne vyjadrenia napr. k HDP. Napriek tomu siv‰ak myslím, existuje viacero moÏností ako po-zitívne ovplyvniÈ deficit ‰tátneho rozpoãtu v SR.Pomerne málo sa vykonalo v oblasti zamestna-nosti rómskych spoluobãanov a vôbec rie‰eniarómskej otázky. Málo sme boli dôslední v oblas-

ti malého a stredného podnikania a v oblasti‰tátnej pomoci v prospech „slovensk˘ch podni-kateºsk˘ch subjektov“.

Aké sú najãastej‰ie aktuálne riziká plnenia da-Àov˘ch a odvodov˘ch príjmov?

Je základnou otázkou ãi máme dobre vyváÏe-né daÀové a odvodové príjmy. Na jednej stranev oblasti daní patríme k ‰tátom s najniωím da-Àov˘m zaÈaÏením. Na strane druhej patríme k ‰tá-tom s najvy‰‰ím odvodov˘m zaÈaÏením. V zá-ujme podpory zamestnanosti a vôbec rozvojapodnikateºsk˘ch subjektov povaÏujem za dôle-Ïité, aby vláda, ktorá vzíde z júnov˘ch volieb sazaoberala prehodnotením uvádzan˘ch príjmov. Voblasti odvodov˘ch príjmov veºmi veºa Ïivnost-níkov a mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov vytvá-ra ãiernu ekonomiku t˘m, Ïe dávajú svojim za-mestnancom minimálnu mzdu a ãasÈ príjmu imdávajú formou nezdanen˘ch peÀazí. Tento stavpretrváva na Slovensku dlhodobej‰ie a doposiaºho Ïiadna vláda ho nerie‰ila.

Aké opatrenia by sa podºa vás mali prijaÈ naposilnenie ekonomiky nielen na Slovensku,ale v celej Európe?

Z pohºadu poºnohospodára v prvom rade mô-Ïem povedaÈ, Ïe spoloãná poºnohospodárska po-litika je diskriminaãná. Je funkãná na základe tzv.historického princípu, ãím vytvára nerovné pod-nikateºské prostredie.

Príklady, ako Grécko, ale i Maìarsko a ìal‰iekrajiny jednoznaãne poukazujú na váÏne ma-kroekonomické disproporcie vo vnútri t˘chto‰tátov. NemôÏeme ísÈ cestou v˘vozov prebytkovz tzv. star˘ch ãlensk˘ch ‰tátov do nov˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátov a ukazuje sa, Ïe ponechanie rie‰e-nia len na globálny trh je nedostaãujúce. VeºmidôleÏitá je práca a zamestnanosÈ a je potrebné,aby Európa hºadala ekonomické nástroje na re-guláciu zamestnanosti v jednotliv˘ch ‰tátochEÚ. Slovenská republika dnes importuje 50 %

spotreby potravín. Na druhej strane má siln˘ ex-port vypl˘vajúci z rozvoja automobilového prie-myslu. Preto povaÏujem za dôleÏité prijatie opat-rení na posilnenie spotreby domácich sloven-sk˘ch potravín.

DôleÏitá je obnova cesty trvaloudrÏateºnéhorozvoja, nebude veºmi dlhá, ako to vidíte vy?

Za absolútne najdôleÏitej‰ie povaÏujem roz-voj infra‰truktúry, dobudovanie diaºnic. ZároveÀje tu viacero moÏností, ktoré nevyuÏívame. Akopríklad uvediem, Ïe Nemecko má dnes okolo 6000 bioplynov˘ch staníc, Rakúsko cca 600. Slo-vensko má 6 bioplynov˘ch staníc, napriek tomu,Ïe sme sa zaviazali plniÈ podiel alternatívnychzdrojov na spotrebe energií. Zákon o obnoviteº-n˘ch zdrojoch bol prijat˘ v júli 2009. Verím, Ïetieto moÏnosti v najbliωích rokoch vyuÏijeme.

Dá sa v súãasnosti dosiahnuÈ konsolidáciou ve-rejn˘ch financií cieº vyrovnaného rozpoãtu nanasledujúce roky?

Slovensko patrí k ‰tátom s najniωou zadlÏe-nosÈou. Rast HDP, ktor˘ pred krízou bol najvy‰-‰í v Európe a v súãasnosti sa znovu ukazuje, Ïepatríme k popredn˘ch krajinám, kde sa oãakávarast HDP. Dá sa oãakávaÈ, Ïe to môÏe v˘razne pri-spieÈ ku konsolidácií verejn˘ch financií. V rám-ci prerozdelenia ‰tátneho rozpoãtu by som dávaldôraz na financie v prospech vytvárania pracov-n˘ch miest a rozvoja podnikateºského prostredia,ão by urãite pozitívne ovplyvnilo konsolidáciuverejn˘ch financií.

Ak˘ v˘znam má podpora mal˘ch a stredn˘chpodnikov na Slovensku pre ekonomiku Slo-venska?

Na Slovensku je aktívnych asi 200- tisíc Ïiv-nostníkov a mal˘ch podnikateºov. Ak by napr.kaÏd˘ z nich zamestnal troch aÏ piatich zamest-nancov, je to veºmi siln˘ ekonomick˘ potenciál.Podpora mal˘ch a stredn˘ch podnikov má via-cero podôb a netreba ju vidieÈ iba v priamej fi-nanãnej podpore. DôleÏitá je vymoÏiteºnosÈ prá-va, dôleÏitá je legislatíva pre stabilné ekono-mické prostredie.

Diferenciácia v podpore mal˘ch a stredn˘chpodnikov a nadnárodn˘ch spoloãností sa zaãalav ãase vlády Mikulá‰a Dzurindu. Îiaº, za vládyRóberta Fica nebola odstránená. Nadnárodnéspoloãnosti ako napríklad KIA, Samsung a inépoberali v prepoãte na jedného zamestnanca ìa-leko vy‰‰iu podporu ako domáci malí a strednípodnikatelia a rozdiel bol e‰te i v tom, Ïe tietonadnárodné spoloãnosti ju mali vyplatenú ih-neì a domáci malí a strední podnikatelia sa jejniekedy vôbec nedoãkali.

Dá sa nejak˘m spôsobom mal˘m a stredn˘mpodnikateºom uºahãiÈ existenciu na trhu?

Dôsledn˘m dodrÏiavaním platnej legislatívy,prípadn˘m vylep‰ením platnej legislatívy, odbú-ravaním administratívnej nároãnosti a zefektív-nením úradníckej sluÏby.

Podºa informácií, ktoré zverejnil Európsky ‰tatistick˘ úrad, hospodárenie Slovenska nie je právenajlep‰ie. Podrobnej‰ie v rozhovore s podpredsedom V̆ boru NR SR pre financie rozpoãet

a menu, poslancom za SNS Miroslavom JURE≈OM. Pripravila redaktorka Anna Komová.

Situácia sa vyvíjaN Á R O D N Á R A D A S R

44

N Á R O D N Á R A D A S R

‰ir‰ia menová oblasÈ. Profil Slovenska pritomani ekonomick˘m v˘konom, ani nezamestna-nosÈou, ani mnoh˘mi ìal‰ími kºúãov˘mi uka-zovateºmi nezodpovedá priemeru Európskejúnie. DôleÏité je tieÏ podotknúÈ, Ïe eurozónanespæÀa základné poÏiadavky na optimálnumenovú oblasÈ. Zaostáva najmä v pruÏnostipohybu pracovnej sily.

Najväã‰ím rizikom v‰ak je lieãenie stratydôvery v ekonomike nov˘mi peniazmi. Níz-ke úrokové sadzby nedokáÏu nahradiÈ strate-nú dôveru. Dôvera sa dlho buduje, ale ºahkostráca. Obnova dôvery môÏe byÈ zaloÏená lenna zodpovednosti a spoºahlivosti. Pokiaº to taknebude, tak je stimulácia menovou politikouskôr kontraproduktívna a môÏe smerovaÈ kìal‰ím krízam. KDH na to upozorÀuje uÏ te-raz, keì je e‰te ãas na odvrátenie nechceného.

Ako vnímate postupné oÏivovanie ekonomi-ky Slovenska? A ão zadlÏovanie?

V‰etky chvály na základe nov˘ch ãísiel súzatiaº len populizmom. Konkurencieschop-nosÈ slovenskej ekonomiky sa v porovnaní sokolit˘mi ‰tátmi v minulom roku v˘razneoslabila. Podºa globálneho prieskumu ‰vaj-ãiarskeho In‰titútu pre rozvoj manaÏmentu saSlovensko v 58-ãlennom rebríãku prepadlooproti minulému roku aÏ o 16. prieãok na 49.miesto. UÏ niekoºko rokov po sebe vykazuje-me zhor‰ovanie podnikateºského prostredia.Podºa merania Podnikateºskej aliancie Slo-venska sa dokonca dostalo pod úroveÀ roku2001.

Postupné oÏivovanie ekonomiky Sloven-ska je zaloÏené na 2 faktoroch. Prv˘m sú sti-muly, ãi uÏ fi‰kálne alebo monetárne. S kºú-ãov˘mi úrokov˘mi sadzbami ECB sa v‰ak uÏnedá ísÈ veºmi niωie a fi‰kálne stimuly ãosko-ro pominú. Druh˘m faktorom je postupná ob-nova dôvery medzi podnikateºmi a upokojo-vanie rozbúren˘ch trhov˘ch vôd. PovodeÀsíce na ãas ustúpila, zabúda sa v‰ak na budo-vanie hrádze. In‰titucionálne prostredie sa ne-zlep‰uje, práve naopak zhor‰uje sa. KDH uÏteraz upozorÀuje na to, Ïe sa musíme pripra-viÈ. Musíme dokázaÈ lep‰ie odolaÈ nasledujú-cej povodni, ktorej pravdepodobnosÈ nie jenízka.

Konãí sa Konvergenãn˘ program na roky2007 – 2010. Ako by ste ho zhodnotili?

Skúste sa sp˘taÈ ºudí, ako sa im Ïije, ãi do-biehame vyspelé krajiny európskej únie. Azdajedine v prípade, Ïe oni cúvajú, resp. cúvajúr˘chlej‰ie ako my. Roky 2007 – 2008 pokla-dám za roky premárnenej ‰ance, ‰ance profi-tovaÈ z vysokého rastu a pripraviÈ sa na zléãasy. V rokoch 2009 – 2010 pyká cel˘ národza nezodpovednosÈ vládnych predstaviteºov.Odborníci nech sa pozrú na plánované a reál-ne konsolidaãné úsilie vlády. To je jeden zozdrojov skazy.

Vstup Slovenska do eurozóny sa na jednejstrane chápe ako veºmi dobr˘ a dôleÏit˘krok, na druhej strane z toho vypl˘vajúpre nás aj isté povinnosti. Tá najdiskutova-nej‰ia je v poslednom období Grécko. Skús-te vysvetliÈ jeho dosah na na‰u ekonomiku?

PovinnosÈou Slovenska ako ãlena Eurozó-ny je dodrÏiavanie Paktu stability a rastu. Cie-ºom paktu je podporovaÈ úspech Hospodárskeja menovej únie a chrániÈ fi‰kálne zodpoved-né krajiny eurozóny pred nezodpovedn˘mi.KDH si vÏdy ctilo tento dokument, ktor˘ je zá-rukou ochrany Slovenska ako ãlena eurozóny.

Za na‰ej vlády sa nám aj napriek bolestn˘mkrokom podarilo ozdraviÈ verejné financie asplniÈ nároãné maschtrichtské kritériá. Európ-ske in‰titúcie v‰ak v súãasnosti upozorÀujú, Ïenebol kaÏd˘ tak˘ zodpovedn˘ a úprimn˘ akomy. Fi‰kálna nezodpovednosÈ sa dokonca za-ãala ‰íriÈ eurozónou ako mor. Zakr˘vanie si oãípred neschopnosÈou ‰etriÈ a flagrantn˘m roz-hadzovaním nás priviedlo k súãasnej krízemenovej únie.

Îiaº problémom nie je iba Grécko. Situáciaje zloÏitá. KaÏdé z ponúkan˘ch rie‰ení môÏeohroziÈ na‰ich obyvateºov. Preto KDH nevolícestu populizmu, ale snaÏí sa navrhovaÈ zod-povedné rie‰enie. Navrhujeme podanie po-mocnej ruky, ale aÏ po odhodení bremena roz-poãtovej nezodpovednosti. Inak bude z pôÏiã-ky dar. Vlády zaãnú preteky v rozhadzovaní vdomnienke, Ïe ich následne niekto zachráni. Toby v‰ak znamenalo bolestn˘ koniec menovejúnie.

Prijatím eura nemáme moÏnosÈ ovplyvÀo-vaÈ v˘voj kurzu cez NBS, takÏe sme závis-lí od jeho v˘voja voãi ostatn˘m menám.Ako sa t˘m ovplyvÀuje trh?

KDH uÏ pred prijatím eura upozorÀovalo na

riziká a nev˘hody s t˘m spojené. Boli sme v‰akakoby utláãaní masou eurooptimistov, ktorí ne-chceli vidieÈ cel˘ rozmer pravdy. Predpokla-dy fi‰kálnej zodpovednosti a reálnej konver-gencie upokojovali väã‰inu odborníkov. V sú-ãasnosti v‰ak vidíme, Ïe v˘voj sa zásadne lí‰iod oãakávaní. Logika spoloãného prospechuz jednotnej meny zniÏujúcej transakãné nákla-dy a dávajúcej punc dôveryhodnosti je na-‰trbená. Do popredia vychádzajú politickéambície, ktoré ohrozujú súdrÏnosÈ menovejúnie.

SchopnosÈ NBS ovplyvÀovaÈ v˘voj meno-vého kurzu bola uÏ pred prijatím eura v˘raz-ne obmedzená. Dôvodom nebolo len naviaza-nie slovenskej koruny na euro, ale aj nበsys-tém menového kurzu, ktor˘ je prioritne riade-n˘ trhom. Aj cez menov˘ kurz nám trh ãastodával signály o tom, ako je vnímaná slovens-ká hospodárska politika. Tieto signály sa stra-tili a vidíme, ako to ovplyvÀuje sebareflexiuvlády.

Sú tu v‰ak aj pozitívne stránky. ObchodnévzÈahy vo vnútri menovej únie sa uskutoãÀu-jú v bezpeãnej‰om prostredí. Podniky tak priväã‰ine transakcií nemusia rátaÈ s kurzov˘m ri-zikom. Slovensko taktieÏ nie je ohrozované‰pekulatívnymi útokmi na menu. Národnábanka Slovenska nemusí hasiÈ v˘znamné krát-kodobé v˘kyvy kurzu od oãakávanej hodno-ty.

Menovú politiku ovplyvÀuje Centrálna eu-rópska banka, kto môÏe byÈ najspokojnej-‰í?

Vstupom do menovej únie Slovensko stra-tilo vlastnú menovú politiku. Menová politi-ka Európskej centrálnej banky síce sledujerovnaké ciele ako sledovala NBS, av‰ak nainom území. V popredí uÏ nie je Slovensko, ale

Poriadok by mal byÈ

Slovensko je veºmi malá krajina na to, aby robila poriadok a rie‰ila situáciu Ameriky,ale doma by si poriadok mala udrÏaÈ. Diskutuje poslanec NR SR a ãlen V̆ boru pre financie

rozpoãet a menu Július BROCKA a redaktorka Anna Komová.

45

Katastrofálne ãerpanie fondov EÚ. V júnibudeme v polovici programového obdobia2007 aÏ 2013, napriek tomu máme vyãerpa-n˘ch len nieão vy‰e 7 % rozpoãtového rám-ca. Vlani sme ako opatrenie na zmiernenie do-padov hospodárskej krízy viackrát navrhliotvorenie národného strategického referenã-ného rámca a to z viacer˘ch dôvodov. Rámecbol schválen˘ v absolútne in˘ch podmien-kach, v podmienkach vysokého hospodár-skeho rastu. Teraz sme v období hlbokej hos-podárskej krízy, moÏno ãochvíºu budeme vpostkrízovom období. Toto obdobie vyÏadu-je rie‰enie in˘ch priorít. Navrhli sme posil-niÈ v˘znamom aj finanãne tie operaãné pro-gramy, ktoré sú momentálne podºa mÀa pod-hodnotené. Chceli sme hlavné finanãné tokynasmerovaÈ tam, kde sa dosiahne zmiernenieregionálnych disparít, kde sa posilnia zaosta-lé regióny. Prioritne myslíme na posilneniev˘stavby dopravnej infra‰truktúry, na v˘-stavbu ‰tartovacích bytov, nájomn˘ch bytova na zatepºovanie bytov. Ako multiplikaãn˘efekt sa dosiahne vy‰‰ia zamestnanosÈ, ‰etre-nie energiami, ochrana Ïivotného prostredia.

Odzrkadlí sa súãasná situácia v Grécku napríjmoch ‰tátneho rozpoãtu?

Na v˘davkoch urãite, a to uÏ v blízkej bu-dúcnosti. âi sa odzrkadlí na príjmoch, to zá-visí od toho, ako sa vládam ãlensk˘ch krajín

Myslím, Ïe veºa problémov narobila, a e‰tesme sa s nimi úplne nevyrovnali, aj finanã-ná kríza. Ako by ste hodnotili moÏnosti,ktoré by napomohli zlep‰eniu situácie?

V prvom rade nemôÏeme predpokladaÈ, Ïekríza je za nami. Boli tu ÈaÏké straty a dlhy sú-kromného sektora. Ten ich väã‰inou vyprodu-koval kvôli zle nastaven˘m pravidlám na trhua kvôli priamym intervenciám verejného sek-tora. Malo prísÈ k odstráneniu porúch v nasta-vení motivácií ekonomick˘ch subjektov natrhu. Namiesto toho pri‰lo k záchrane podni-kov, ktoré predt˘m ÈaÏko zarábali na umelo vy-volanom hospodárskom raste. To vedie len kìal‰ej neopatrnosti a spoliehaniu sa na záchra-nu z verejn˘ch zdrojov.

Dlhy a straty v‰ak nezmizli. Len sa pre-miestnili zo súkromného sektora na ‰táty. Tiedlhy v‰ak bude nutné raz zaplatiÈ. A kto ich za-platí? Banky ãi veºké podniky? Vlády? Alebosa zaplatia z daní ãi zv˘‰ením inflácie? Totosú otázky, ktoré si kladú zodpovední politici.

âo treba podporiÈ na Slovensku, aby sa ná-‰mu hospodárstvu zaãalo v˘raznej‰ie dariÈ?

Súãasn˘ komplikovan˘ hospodársky v˘vojsi vyÏaduje premyslenú stratégiu podpory do-máceho hospodárstva. Sme poznaãení neisto-tou viac ako kedykoºvek predt˘m. UÏ tu nie je

iba neistota v podnikaní, ale pribúda neistotav schopnosti ‰tátov splácaÈ svoje záväzky a ne-istota v menov˘ systém, ktorého sme ãlenmi.

Kºúãom k udrÏateºnému rozvoju je obnovadôvery a vytvorenie vysoko flexibilného pod-nikateºského prostredia. Ako som uÏ povedal,jedin˘m spôsobom ako sa dá dôvera obnoviÈje dôkazmi zodpovednosti a spoºahlivosti. Mu-síme teda vytvoriÈ podnikateºské prostredie, vktorom je ãestné konanie odmeÀované a ne-ãestné trestané. NaráÏam teraz na funkãnosÈ,resp. nefunkãnosÈ obchodn˘ch súdov, schop-nosÈ dovolaÈ sa spravodlivosti, dôveru v ochra-nu súkromného vlastníctva a plodov jeho vy-uÏívania, správanie sa úradov voãi súkromní-kom a mnoho in˘ch rezerv, ktoré máme. Napotrebu t˘chto opatrení KDH upozorÀuje tak-mer na dennej báze.

V strednodobom horizonte sa musíme sna-ÏiÈ o zv˘‰enie flexibility ná‰ho podnikateºské-ho prostredia. Slovensko je totiÏ malou otvo-renou ekonomikou, ktorá je závislá od v˘vojaexterného prostredia. Bolo by ekonomickou sa-movraÏdou spoliehaÈ sa na to, Ïe je uÏ po krí-ze a ìal‰ie externé ‰oky neprídu. Oni prídu. Pre-to musíme maÈ jednoduch˘ ‰tart, prevádzku ajukonãenie podnikania, flexibilné pracovno-právne prostredie, vysokú vymoÏiteºnosÈ prá-va, konkurenãné daÀovo-odvodové prostredie,

s hospodárskou praxou kompatibiln˘ systémvzdelávania a podporovaÈ transformáciu Slo-venska na vedomostnú spoloãnosÈ.

ZadæÏenie vlastne existuje v rámci celej eu-rozóny, ako sa s t˘m dá vôbec vyrovnaÈ v na-sledujúcom období?

Hovorí sa o troch základn˘ch alternatív-nych scenároch. Prv˘m je fi‰kálna konsolidá-cia. Teda ozdravenie verejn˘ch financií a po-stupné oddlÏenie ‰tátov na akceptovateºnú úro-veÀ. To je v‰ak zásadn˘ problém. Pri nízkomekonomickom raste, ktor˘ je realitou v euro-zóne, by bolo potrebné ‰krtaÈ sociálne v˘ho-dy. A to je vraj politicky nepriechodné. Zostá-vajúce dve alternatívy sú hor‰ie, ba ich dopadby bol aÏ katastrofálny. Prvou je rozpad euro-zóny a druhou vysoká inflácia.

MôÏeme si teda vybraÈ medzi nemoÏn˘m aneÏelan˘m. KDH presadzuje zodpovedné rie-‰enia. Zasadzujeme sa za fi‰kálne ozdravenieSlovenska, eurozóny i celej Európskej únie.Cestou KDH je zodpovedné vynakladanie ve-rejn˘ch zdrojov, ekonomická sloboda spojenáso zodpovednosÈou a dobré podnikateºské pro-stredie, ktoré generuje vysokú zamestnanosÈ.Touto cestou by malo ísÈ Slovensko v ìal‰íchrokoch i v dlhom období.

Ako nám pomohlo dodrÏiavanie Maastri-chtsk˘ch kritérií pri zniÏovaní schodkuverejn˘ch financií?

Veºmi, lebo to nebolo len vodidlo pri zave-dení eura, ale najmä na konsolidáciu verej-n˘ch financií na Slovensku. Skrátka, v niek-tor˘ch oblastiach to bolo bolestivé, ale stáloto za to. Hospodárstvo sa dalo do poriadku,

verejné financie sa ozdravili. T˘m sa zame-dzilo roz‰íreniu finanãnej krízy na Slovens-ko. Neskôr doºahli na tunaj‰iu ekonomikulen dopady hospodárskej krízy.

Oprime sa o Národn˘ strategick˘ refe-renãn˘ rámec na roky 2007 – 2013. âopriná‰a v súãasnosti?

Situácia sa komplikuje Napriek tomu, Ïe na Slovensku neboli zaznamenané tie najhor‰ie dopady finanãnej krízy,

hospodárstvo to rozhodne ovplyvnilo. Ako ìalej? Poslanec Iván FARKAS (SMK-MKP), ãlen V̆ boru NR SR pre financie rozpoãet a menu sa rozpráva s redaktorkou Annou Komovou.

N Á R O D N Á R A D A S R

N Á R O D N Á R A D A S R

46

eurozóny podarí konsolidovaÈ postavenie spo-loãného platidla – eura. Ak kurz eura budepermanentne padaÈ, euro sa váÏne oslabí a tomôÏe maÈ dôsledky na odbytov˘ch trhoch.Doºahne to potom aj na tunaj‰ích v˘robcov amôÏe to maÈ váÏne dôsledky pre ekonomiku.Nie je isté, ãi sa vyhneme ìal‰ej vlne hospo-dárskej krízy. Následne sa to môÏe odzrkad-liÈ, podobne ako vlani, na stave hospodárstvaa v druhom slede na daÀov˘ch príjmoch.

Ak padá príjmová stránka ‰tátneho roz-poãtu, nemalo by sa siahnuÈ k alternatív-nym zdrojom? Kde ich vidíte?

Vláda zarátala do príjmovej stránky ‰tátne-ho rozpoãtu na rok 2010 príjmy z ãerpaniafondov EÚ v takej v˘‰ke, Ïe ani sama to ne-mohla myslieÈ váÏne, najmä po katastrofál-nom doteraj‰om ãerpaní. Ako som uviedol,máme zatiaº vyãerpan˘ch len nieão cez 7 %dispoziãného rámca pre Slovensko vo v˘‰ke11,4 mld. eur. Oveºa efektívnej‰ie ãerpaniefondov EÚ by mohlo ãiastoãne nahradiÈ da-Àové v˘padky. Ak nemáme zdroje doma, tre-ba ich efektívnej‰ie hºadaÈ v spoloãnom roz-poãte EÚ.

Dá sa predpokladaÈ, kedy nastane obdobierevitalizácie? âím je to podmienené?

Prvé náznaky oÏivenia sa objavili, je otáz-ne, ãi to bude jav trvácny. Som optimistom vtom, Ïe sa podarí euro skonsolidovaÈ. V opaã-nom prípade môÏe dôjsÈ k nedoziernym ten-denciám v hospodárstve. MôÏe to maÈ veºmihlbok˘ negatívny vplyv na ekonomiku.

Aká je situácia na finanãn˘ch trhoch Eu-rozóny?

Vzhºadom na v˘voj verejn˘ch financií vniektor˘ch ãlensk˘ch krajinách eurozóny sanedá povedaÈ, Ïe by bola nálada finanãn˘chtrhov optimisticky naladená. Finanãn˘ sektorje síce momentálne stabiln˘, otázne je, ãitak˘ bude aj v budúcnosti. Neplatí to v‰ak lenpre ãlenské krajiny eurozóny, platí to aj prev‰etky krajiny, ktoré hospodársky závisia odtrhov krajín, ktoré sú v eurozóne.

Väã‰ina slovensk˘ch fabrík je závislá ajod zahraniãného trhu, ak˘ je stav v tejtooblasti?

Stav na zahraniãn˘ch trhoch sa zlep‰uje,odbyt narastá. âo povaÏujete za mimoriadne dôleÏité prerast domácej spotreby?

Za podstatné povaÏujem najmä to, aby sastav eura stabilizoval, aby sa finanãné trhyupokojili a aby sa informácie a predpovede onajv˘raznej‰om hospodárskom raste v EÚ prá-ve na Slovensku potvrdili, aby sa hospodárstvodostalo do fázy nového rastu. A aby sa verej-né financie stabilizovali, aby do‰lo k vyrovna-nému hospodáreniu vo verejnom sektore.

Ako sa pozeráte na nezamestnanosÈ a moÏ-nosti rastu zamestnanosti v porovnaní sceloeurópskym priemerom?

To závisí od toho, ãi sa predpovede o bu-dúcom najvy‰‰om hospodárskom raste spo-medzi ãlensk˘ch krajín EÚ na Slovensku po-tvrdia, ãi sa ekonomika dostane na cestu sta-bilného rastu. Samozrejme aj v tomto prípa-de to nebude maÈ okamÏitú odozvu v náras-te zamestnanosti. K tomu dochádza po krízo-vom období s fázov˘m oneskorením 1 – 1,5roka.

Na záver skúste zhodnotiÈ politickú kultú-ru na Slovensku. Ako by sa dal zv˘‰iÈ jejkredit?

SMK sa o to permanentne pokú‰a, no vtomto volebnom období to ne‰lo. V podmien-kach hospodárskej krízy sme neustále na-vrhovali rokovania, odborné konzultácie na-prieã politick˘m spektrom, podávali sme radnávrhov zákonov, ktoré mohli efektívnej‰iezmierniÈ dopady hospodárskej klímy. Asi lenvládne strany majú patent na rozum, nereago-vali na volania z radov opozície. Ako po-sledn˘ príklad uvediem, Ïe som na poslednomriadnom zasadnutí NR SR navrhol, aby mi-nister financií informoval poslancov o skutoã-nom stave verejn˘ch financií na Slovensku,keìÏe od zaãiatku tohto roka Ïiadne informá-cie o skutoãnom stave verejn˘ch financií zútrob MF von neprenikajú. Koaliãní poslan-ci ma nepodporili, asi nie sú zvedaví na mie-ru rozkolísania verejn˘ch financií. Je to sute-rén politickej kultúry.

Alebo neustála snaha prekr˘vaÈ nepríjem-né udalosti, ako napríklad participáciu Sloven-ska na pomoci Grécku in˘mi agendami, zktor˘ch sa dá vytæcÈ politick˘ kapitál. Takou-to agendou sa stal zákon na roz‰írenie dvoji-tého obãianstva v Maìarsku, priãom takátobenevolentná legislatíva na Slovensku existu-je od roka 2005. Za tú novelu zákona o ‰tát-nom obãianste z roka 2005 zahlasovalo 134poslancov NR SR, medzi in˘mi aj poslanciSMK-MKP, ale aj vtedaj‰í opoziãn˘ poslanec-k˘ klub Smer na ãele s Robertom Ficom.

Tomu sa hovorí politická kultúra! Dokedysa takto bude zneuÏívaÈ politick˘ systém a dô-vera obãanov?

V‰etci Ïijeme v predvolebnom období, ãoznamená aj nové sºuby a predsavzatia zostrany politikov. Súãasná vláda má za se-bou isté úspechy, ale aj pády. âo je podºavás dominantnej‰ie v zdravotníctve: ozdra-venie alebo zhor‰enie stavu?

V porovnaní zdravotn˘ch systémov, ktor˘prednedávnom zverejnil ‰védsky spotrebi-teºsk˘ in‰titút Health Consumer Powerhou-se, sme skonãili na ‰iestom mieste od koncaz 33 krajín. To je v˘sledok tejto vlády, to aninemusím viac komentovaÈ.

Väã‰inu sºubov vláda nesplnila. Z t˘ch,ktoré splnila, nie v‰etky boli pre zdravotníc-tvo prospe‰né. Ako prospelo slovenskémuzdravotníctvu zastavenie transformácie ne-mocníc na ‰tátne akciové spoloãnosti? 130miliónov eur musela vláda vyãleniÈ na ich od-dlÏenie. Naão bol dobr˘ zákaz zisku? Ambu-lantní lekári dostávajú z poisÈovní menej pe-Àazí ako pred ‰tyrmi rokmi. A naviac hrozí,Ïe Slovensko prehrá arbitráÏe, a to bude dra-

Problémy sa rie‰ia, ale… NemoÏno povedaÈ, Ïe by sa situácia v zdravotníctve nemenila, isté kroky smerujúce k lep‰iemu sa urobili,

ale stále je ão rie‰iÈ tak, aby prínos v rezorte bol smerom k pacientom aj lekárom a zdravotníckemupersonálu v˘raznej‰í a zodpovedal dobe, ktorú Ïijeme. Ako vníma súãasn˘ stav poslanec NR SR a predseda

V̆ boru pre zdravotníctvo Viliam NOVOTN ,̄ o tom uÏ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

47

N Á R O D N Á R A D A S R

h˘ úãet za túto vládu. Ako sa zlep‰ila kvali-ta a dostupnosÈ po nahradení poplatkov v˘-menn˘mi lístkami? A to pritom do zdravot-níctva prúdi o 50 % viac peÀazí ako pred‰tyrmi rokmi.

Zo splnen˘ch zámerov oceÀujem nedávnezásahy do liekovej politiky. Nesúhlasím v‰aks tvrdením ministra Ra‰iho, Ïe lieky zlacne-li. Nie, lieky sú drah‰ie, pacienti v lekárÀachdoplácajú viac neÏ pred ‰tyrmi rokmi.

Vláda nesplnila záväzky v oblasti budova-nia kvality – nezaviedli sa diagnostické a lie-ãebné ‰tandardy, nezaviedla sa platba nemoc-niciam podºa diagnóz, tzv. DRG-systém. Vlá-da absolútne zlyhala v informatizácii zdravot-níctva, eHealth je tam, kde pred ‰tyrmi rok-mi. Platba ‰tátu za poistencov ‰tátu nie jesºúben˘ch 5 % z priemernej mzdy. Za ‰tyriroky tak Ficova vláda dala zdravotníctvu o330 mil. eur (10 miliárd korún) menej, akosºúbila.

Vy ste neraz kritizovali zru‰enie 20-koru-nov˘ch poplatkov u lekárov, ale ºudia toprivítali, tak ako to vidíte s odstupom ãasu?

Zru‰enie poplatkov a ich nahradenie odpo-rúãacími lístkami povaÏujem za nesprávnerozhodnutie. Môj názor sa nezmenil, skôrsom sa utvrdil v postoji, ktor˘ so mnou zdie-ºa aj veºa lekárov, s ktor˘mi sa stretávam.Poplatky mali zmysel a opodstatnenie pri za-pojení pacientov do zodpovednosti za hospo-dárne fungovanie zdravotného systému. Pod-statné je, Ïe nezniÏovali dostupnosÈ zdravot-nej starostlivosti, ako namietali kritici, a boliv súlade s Ústavou SR, ão potvrdil nakoniecaj Ústavn˘ súd. Zru‰ením poplatkov sa opäÈpreplnili ãakárne ambulancií, lekári sa sÈaÏu-jú na opätovn˘ rast zneuÏívania bezplatnéhozdravotníctva. Navy‰e, napriek prísºubu zprogramového vyhlásenia, zru‰ené poplatkyvláda lekárom nekompenzovala.

Ak mala byÈ cieºom zru‰enia poplatkovsociálna dostupnosÈ zdravotníctva, tak sa vlá-de podaril prav˘ opak. Namiesto zru‰en˘chdvadsaÈkorunáãok sa rozmohli alternatívnenetransparentné poplatky: za objednanie nakonkrétny ãas, za telefonické objednanie navy‰etrenie, za vedenie dokumentácie a podob-ne, ãasto vo v˘‰ke okolo 10 eur. Pacienti takplatia oveºa viac ako pred ‰tyrmi rokmi. Pod-ºa ãísel ·tatistického úradu SR sa priemernáspoluúãasÈ pacienta zv˘‰ila z 3 800 korún vroku 2005 na 6 500 korún v roku 2009. Zru-‰enie poplatkov teda nebolo sociálnym opat-rením. Domnievam sa, Ïe sociálne najslab‰íchdokonca po‰kodilo.

Samozrejme, nespokojnosÈ so stavom zdra-votnej starostlivosti u nás stále existuje,ale treba vidieÈ aj záujem vlády o rie‰enietohoto stavu. MôÏete byÈ samozrejme kri-tick˘, ale skúsme vidieÈ aj to pozitívne…

âo hodnotím pozitívne – a zhodujú sa natom i analytici – sú dva zásahy do liekovej po-litiky. Prv˘m bolo zavedenie degresívnej mar-Ïe na lieky, druh˘m referencovanie cien lie-kov. Degresívna marÏa umoÏnila zlacnieÈdrah‰ím liekom, Ïiaº, vlani ju minister Ra‰izru‰il pre nemocnice. Referencovanie cienzasa umoÏnilo zníÏiÈ ceny liekov na úroveÀnajlacnej‰ích krajín v Európskej únii. Záslu-hu má na tom najmä ministerstvo financií. Vy-uÏila sa na to „na‰a“ legislatíva z roku 2004,

ktorá referencovanie predpokladala. V̆ sled-kom je de facto stagnácia nákladov na liekyv roku 2009. Treba povedaÈ, Ïe len vìakatomu nedopadla kríza na poskytovateºov a pa-cientov príli‰ tvrdo.

Ak˘ máte názor na zavedenie a vyuÏívaniev˘menn˘ch lístkov od v‰eobecného lekárak ‰pecialistovi, plní to úãel?

Rozhodne to neplní svoj úãel. Je to ne-zmysel, ‰ikana ºudí a otravná práca pre leká-ra. Nedo‰lo k poklesu poãtu vy‰etrení, neza-medzilo sa duplicitám ani zneuÏívaniu. Pa-cienti namiesto dvadsaÈkorunáãok platia svo-jím ãasom. Najviac na to doplatili zamestna-ní ºudia, ktorí si kvôli jednému vy‰etreniu mu-sia zobraÈ neraz i deÀ voºna.

Ak by boli v˘menné lístky ozajstn˘m v˘-pisom z dokumentácie, obsahujúcim pred-chádzajúce vy‰etrenia, mali by zmysel. Alepreão robiÈ z pacientov po‰tárov? Preão by ne-mohol vበ‰pecialista pristúpiÈ k va‰ej elek-tronickej zdravotnej dokumentácii v systémeeHealth?

Ak˘ je vበnázor na rajonizáciu zdravot-nej starostlivosti? Je pacientom na zákla-de rajonizácie zabezpeãovaná lekárska sta-rostlivosÈ aj v prípade, Ïe lekár je nadmie-ru vyÈaÏen˘?

Rajonizácia – tak ako je napísaná v záko-ne – doslova niã neznamená. Nikomu niã ne-garantuje. Ak chce rajónny lekár pacientaodmietnuÈ, môÏe to urobiÈ v súlade so záko-nom. Staãí, aby namiesto nadmernej vyÈaÏe-nosti argumentoval moÏnou neobjektivitou vovzÈahu k pacientovi. Ministerstvo zdravot-níctva toto bezzubé ustanovenie o rajonizá-cii presadilo bez toho, aby dokázalo vyargu-mentovaÈ rozsah údajného problému, ktor˘chcelo rie‰iÈ. A ani dnes nemá k dispozíciiúdaje, ako rajonizácia zmenila Ïivot na Slo-vensku. Vieme len, Ïe samosprávnym krajomnarástla agenda. Vivat, byrokracia.

Ako pomáhajú zdravotníctvu eurofondy,vyuÏívajú sa dôsledne?

O pouÏívaní eurofondov sa po Slovensku‰íria veºmi znepokojujúce príbehy. I zo stra-ny politikov vládnej koalície padajú obvine-nia o v˘palníctve pri ich prideºovaní. Nejas-n˘ proces rozhodovania sÈaÏuje konkurenãnéprostredie v zdravotníctve. Poskytovatelia,ktorí nezískali moÏnosÈ ãerpaÈ eurofondy satak právom cítia diskriminovaní.

Konkrétnym zdravotníckym zariadeniameurofondy nepochybne pomohli alebo po-môÏu – vidieÈ opravenú fasádu, zrekon‰truo-vanú operaãnú sálu alebo prebudovanú kotol-Àu. Otázkou je, ãi sa tieto peniaze nedali po-uÏiÈ efektívnej‰ie, s väã‰ím prínosom pre kva-litu Ïivota a s men‰ími negatívami pre trans-parentnú súÈaÏ poskytovateºov. Som presved-ãen˘, Ïe áno.

Program informatizácie sa uÏ postupnezavádza v zdravotníctve, stihne sa to v ter-míne?

Nie. ·tyri roky sa v tejto oblasti vyslove-ne prehajdákali. V európskom porovnaníEHCI 2009 je slovensk˘ stav eHealthu naúplnom konci rebríãka.

Referencovanie cien liekov je v legislatíve

od reformy zdravotníctva v roku 2004, sdrobnou novelizáciou pred troma rokmi. Vãom vidíte v˘znam tejto novely?

Problém je v tom, Ïe sa tento zákon ne-uplatÀoval. Ministerstvo zdravotníctva priregulácii cien liekov skrátka nepostupovalopodºa zákona a netlaãilo na zniÏovanie cienna úroveÀ najlacnej‰ích krajín EÚ. V̆ sledkombolo, Ïe za lieky museli platiÈ na‰e zdravot-né poisÈovne neraz o 50 – 60 % viac ako v Ne-mecku ãi vo Veºkej Británii. Referencovaniecien bolo len vecou rozhodnutia minister-stva. Nakoniec sa k tomu odhodlali aÏ minu-l˘ rok na tlak z ministerstva financií.

ZhrÀte, prosím, va‰e predstavy o fungova-ní dobrého zdravotníctva. Kedy asi by samala kvalita poskytovan˘ch sluÏieb zlep-‰iÈ a dosiahnuÈ úroveÀ vyspel˘ch európ-skych ‰tátov?

Na‰e ciele sa zhodujú s cieºmi zdravotnejpolitiky podºa WHO: chceme zlep‰iÈ zdravot-n˘ stav obyvateºov, zv˘‰iÈ ich spokojnosÈ a za-bezpeãiÈ ich finanãnú ochranu pred katastro-fick˘mi nákladmi.

Základn˘m predpokladom zlep‰ovania sys-tému je meranie jeho v˘sledkov. Len tak vie-me porovnaÈ, ãi sa nejakou zmenou zlep‰ilialebo zhor‰ili príslu‰né ukazovatele. A len takvieme odlí‰iÈ kvalitn˘ch poskytovateºov odt˘ch menej kvalitn˘ch, a môÏeme ich lep‰ieodmeÀovaÈ a motivovaÈ. Mojou ambíciou jezaviesÈ tak˘ spôsob odmeÀovania, ktor˘ budelep‰ie oceÀovaÈ kvalitu a nároãnosÈ poskyto-vanej zdravotnej starostlivosti.

Kvalita zdravotnej starostlivosti závisí aj od‰tandardizácie diagnostick˘ch a lieãebn˘chpostupov. Pacient má predsa nárok na urãit˘‰tandard kvality, bez ohºadu na to, ãi je to vBratislave alebo v Kráºovskom Chlmci.Okrem toho povaÏujem za potrebné zaviesÈakreditáciu zdravotníckych zariadení, ktorá byvymedzovala odborné kompetencie jednotli-v˘ch poskytovateºov. Vytvoríme t˘m centráexcelentnosti, kde sa bude môcÈ rozvíjaÈ ajveda a v˘skum.

Rozdelením zdravotnej starostlivosti na‰tandard, hraden˘ z verejného zdravotnéhopoistenia, a nad‰tandard umoÏníme spustiÈindividuálne zdravotné poistenie. Nad‰tan-dard si pacient zaplatí buì sám v hotovosti,alebo sa naÀ pripoistí. To umoÏní prílev no-v˘ch zdrojov do zdravotníctva.

UmoÏnenie legálnej spoluúãasti je pod-mienené zabezpeãením solidárneho charak-teru zdravotníctva. DostupnosÈ zdravotnejstarostlivosti najslab‰ím sociálnym skupinámchceme zabezpeãiÈ uzákonením stropu maxi-málnej spoluúãasti pacientov. Ak by mal pa-cient na doplatkoch za lieky a na poplatkochu lekára a v lekárni zaplatiÈ viac ako 120 eurroãne, zvy‰ok mu preplatí jeho zdravotná po-isÈovÀa.

Dobré zdravotníctvo je také, kde sú spokoj-ní v‰etci jeho úãastníci: pacienti, zdravotní-ci i poisÈovne. Takémuto stavu sa môÏeme pri-blíÏiÈ len vtedy, keì ich práva a povinnostibudú v rovnováhe.

48

N Á R O D N Á R A D A S R

Aj to je jedna stránka, ak by sa tento sys-tém zaviedol, vyÏaduje to podrobnú anal˘zuprínosu a následkov.

Dá sa vôbec rie‰iÈ korupcia a klientelizmuszdravotníctva v období, keì v rezorte nieje dostatok financií?

Na tento problém mám svoj názor. Ko-rupcia a klientelizmus sa nevyrie‰i len príle-vom peÀazí na platy zdravotníkov. Platí to ajpre iné rezorty. T˘ka sa to charakteru ºudí,toho, aké majú hodnoty a ako vysoko si po-stavia svoje nároky v Ïivote. Je veºa lekárov,ktor˘m sú tieto termíny cudzie a pracujú predobro pacienta. Nie sú to frázy, choìte a ur-ãite ich nájdete!

Dotknime sa aj hodnotení zdravotn˘ch v˘-konov lekárov, ão by sa malo zmeniÈ v tej-to oblasti?

Oãakávan˘ katalóg v˘konov zmení platbyna pacienta, presne povedané platbu za v˘-kon. Poãkajme, ako sa na‰tartuje, a tu budepovinnosÈ zdravotn˘ch poisÈovní tieto platbynaplniÈ. Ak sa zv˘‰i príjem za v˘kon, tak samôÏe upraviÈ aj plat zdravotníka.

Zaoberali ste sa aj situáciou veºmi váÏ-nych ochorení, ako ste ju zhodnotili, ão sadá urobiÈ pre pomoc v t˘chto prípadoch?

A sme na zaãiatku tohto rozhovoru! V‰eo-becn˘ lekár a prevencia. Odborn˘ lekár aprevencia. Preventívne programy, v˘chovaobyvateºstva a záujem o svoje zdravie! Tre-ba sa o seba staraÈ, a na toje systém preven-cií rozliãného druhu. To, Ïe dnes vo svetevedú v úmrtnosti onkologické a kardiova-skulárne ochorenia je známa ‰tatistika, alekoºko Ïien alebo muÏov v jednom regióne vy-uÏije moÏnosÈ preventívnej kontroly za rok?Teraz nehovorím o peniazoch, ale o organi-zácii práce lekára a v˘chove obyvateºstva!

Ako je to s problematikou v‰eobecn˘ch le-károv a ich starostlivosÈou o pacientov?Práve HZDS stojí za moÏnosÈou, Ïe bymala byÈ zv˘‰ená starostlivosÈ zmenou od-porúãacích lístkov. Ako by to malo fungo-vaÈ?

Na túto otázku treba odpovedaÈ rozsiahlej-‰ie. Tu nejde len o odporúãacie lístky. TrebapovedaÈ, Ïe v‰eobecn˘ch lekárov v niektor˘chregiónoch Slovenska je nedostatok, a z tohovypl˘va organizácia práce, záujem o pacien-ta, a teda aj odporúãacie lístky. Ak by v sys-téme starostlivosti o pacienta zo strany v‰eo-becného lekára bola starostlivosÈ 24 hod., takby organizácia a vypisovanie lístkov boloãosi iné.

Myslíte si, Ïe by sa nemohlo staÈ, Ïe byv‰eobecn˘ lekár ãasto robil prácu ‰pecia-listu a mohol by nieão aj zanedbaÈ, prípad-ne nesprávne rozhodnúÈ?

KaÏd˘ lekár robil Hipppokratovu prísahu,a tak sa musí o pacienta postaraÈ a poskytnúÈmu tú najlep‰iu a odbornú starostlivosÈ. Dnessa medicína polarizuje tak, Ïe príprava prev‰eobecného lekára a ‰pecialistu je rozdiel-na. Práve preto, v‰eobecn˘ lekár má moÏnosÈpacienta konzultovaÈ so ‰pecialistom. A zasesme pri odporúãacích lístkoch. Keby fungo-valo poãitaãové spojenie medzi t˘mito dvo-ma, tak by si to „vymieÀali“ t˘mto systé-mom!

Ako hodnotíte súãasné poskytovanie le-kárskej sluÏby prvej pomoci?

O tomto sme v zdravotnom v˘bore ãastohovorili a veºakrát analyzovali. Urãite tentoproblém treba rie‰iÈ tak, aby tu bola spokoj-nosÈ predov‰etk˘m pacienta, ale aj lekára

sluÏby PP. Preão sú niektorí kolegovia, ktorípracujú niekoºko dní v mesiaci v sluÏbách PPa nemajú s t˘mto problém? A zase sme pri or-ganizovaní práce, systéme a odmeÀovaní. Súto rozliãné zariadenia, organizácie, prevá-dzkovatelia a pod.

V ãom by sa LSPP mala prehodnotiÈ a kto-ré v˘kony by sa mali zjednodu‰iÈ?

Aké zjednodu‰enie? Lekár LSPP má v sys-téme záchranné sluÏby a takmer na kaÏd˘ch30 km jednu nemocnicu! To umoÏní konzul-tácie, prevoz pacienta. A tu konãí jeho prácas pacientom.

Ani dlhé rady pred ambulanciami nie súv˘nimoãné, ba niekedy nepomáha ani ãa-senka, pretoÏe existujú akútne stavy. Nie jeto t˘m, Ïe existuje málo ambulancií odbor-n˘ch lekárov a takmer vôbec neexistujezastupovanie?

OpäÈ sme pri organizácii práce. Dnes VUCmá zmapované svoje regióny, vie kde je po-trebné vydaÈ povolenie na nové ambulancie.A zastupovanie? Ak je lekár na dovolenke ale-bo PN, nájde si kolegu na zastupovanie, lebonemôÏe nerobiÈ „v˘kony“. MoÏno sú v˘nim-ky, keì lekár zatvorí ambulanciu, lebo nepo-trebuje „bodovaÈ“. Mám niekoºko osobn˘chskúseností, keì moju otázku, kde sú pacien-ti o 13.30 alebo aÏ o 14 hod., vystavili posme-chu, Ïe ão by som chcela!

âo by sa rie‰ilo roãn˘m finanãn˘m limitomdoplatkov za lieky, nebolo by veºa po‰ko-den˘ch pacientov? Veì choroby sa nevy-skytujú len nad 70 rokov, veºa váÏne cho-r˘ch s celoÏivotnou lieãbou sú aj mlad‰ieroãníky.

Zlyháva len motivácia?

PoslankyÀa NR SR za ªS HZDS, ãlenka V̆ boru pre zdravotníctvo Beata SÁNIOVÁ sa v rozhovores redaktorkou Annou Komovou zam˘‰ºa nad skvalitnením zdravotníctva na Slovensku a nad moÏnosÈami

ako zabezpeãiÈ zv˘‰enú starostlivosÈ o zdravie obyvateºov a nezabúdaÈ pri tom ani na lekárov.

49

Zru‰enie poplatkovMinisterstvo ako jeden z prv˘ch krokov za

uplynulé ‰tyri roky zrealizovalo zru‰enie 20-korunov˘ch poplatkov u lekárov. Podºa môj-ho názoru práve tento poplatok mohol pacien-tov zo sociálne slab˘ch skupín odradiÈ odnáv‰tevy lekára, ktorého nakoniec vyhºadaliaÏ v prípade zhor‰enia zdravotného stavu.Zru‰enie poplatkov preto beriem ako zdravot-nícky benefit, keìÏe sa ním odstránila „psy-chická“ bariéra pred náv‰tevou lekára. My-slím si, Ïe ich zavedenie nemalo reálny eko-nomick˘ efekt. Do budúcnosti by sa malo e‰te

presne stanoviÈ, za ktoré sluÏby budú môcÈ le-kári od pacientov vyberaÈ poplatky tak, abysa net˘kali sluÏieb súvisiacich s poskytova-ním zdravotnej starostlivosti. Lekár by si taknapríklad nemohol p˘taÈ poplatok za vypísa-nie receptu.

Pokiaº ide o zdravotné poisÈovne, ak budúdodrÏiavaÈ legislatívu a dávaÈ v‰etky pro-striedky na pacientov, tak sa nov˘ch opatre-ní zo strany ministerstva uÏ nemusia báÈ.

Inovatívne zavádzanie liekovNapriek tomu, Ïe poplatky u lekárov sa zru-

‰ili, kritici ministerstva tvrdia, Ïe pacientiplatia reálne za sluÏby v zdravotníctve viac.V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, Ïe tre-ba porovnávaÈ porovnateºné. Napríklad vroku 2005 sa oproti vlaÀaj‰ku predpísalo o 12miliónov balení liekov viac, a treba preto po-rovnávaÈ platbu za jedno balenie alebo nákla-dy na dennú lieãbu. Za ‰katuºku sa platí me-nej, priãom sa pí‰u väã‰ie balenia liekov, keìsa to preráta na dennú lieãbu, tá je pre pacien-tov niωia. Pripomínam tieÏ, Ïe od tohto júnabude pre ºudí k dispozícii 55 percent liekovbez doplatku alebo s doplatkom do jednéhoeura. ZároveÀ apelujem na pacientov, aby siod lekárov Ïiadali lacnej‰ie lieky. Pri ich vy-hºadávaní môÏe pacientom pomôcÈ aj lieko-vá kalkulaãka, ktorú má ministerstvo zdravot-níctva na svojej webovej stránke.

Opatreniam v liekovej politike dominova-lo referencovanie cien liekov, kedy sa porov-náva ‰esÈ najniωích cien v Európskej únii ana základe tohto priemeru sa stanovia cenypre domáci trh. Filozofiou bolo, aby sa nepla-tilo viac za to, za ão sa v in˘ch krajinách Eu-rópskej únie platí menej. Prvá vlna referen-covania prinesie úsporu 90 miliónov eur, dru-há 60 a tretia 30 miliónov eur. Spomínanáúspora sa prejaví v systéme, priãom pre pa-cienta je dôleÏit˘ poãet liekov bez alebo s mi-nimálnym doplatkom. Pripomenul by somtieÏ, Ïe za ‰tyri roky pri‰lo na slovensk˘ trh600 nov˘ch druhov liekov, a SR tak patrí‰iesta prieãka v rámci krajín EÚ z hºadiskainovatívneho zavádzania liekov.

Za svoju „srdcovú záleÏitosÈ“ povaÏujemprijatie novely zákona ã. 377/2004 Z. z. oochrane nefajãiarov. Vo svete fajãí viac akomiliarda ºudí, podºa Svetovej zdravotníckejorganizácie na ochorenia súvisiace s fajãenímzomiera 3,5 milióna osôb roãne. Ak sa chce-

Od lekárov si p˘tajtelacnej‰ie lieky

„Zru‰enie poplatkov u lekára, obmedzenie zisku zdravotn˘ch poisÈovní ãi zmeny v liekovej politike patriamedzi najv˘raznej‰ie zásahy súãasnej vlády v oblasti zdravotníctva, ku ktor˘m sa zaviazala aj vo

svojom programovom vyhlásení. Naopak, nepodarilo sa nám zaviesÈ nepovinné zdravotné poistenie,nezru‰ila sa predchádzajúca podoba roãného zúãtovania poistného a nedosiahla sa ani päÈpercentná

sadzba poistného za poistencov ‰tátu.“ Takto hodnotí minister zdravotníctva SR Richard RA·I zo svojhopohºadu jednotlivé úspechy a neúspechy za uplynulé ‰tyri roky.

V L Á D A S R

50

me úspe‰ne a v plnej miere podieºaÈ na bojio vlastné zdravie, musíme si ãím skôr uvedo-miÈ zhubné pôsobenie ‰kodlivín tabaku nazdravie a pevne sa rozhodnúÈ, ãi s fajãenímchceme skutoãne a definitívne prestaÈ. Sompresvedãen˘, Ïe aj prijatie legislatívy nám po-mohlo na‰tartovaÈ tento boj. Trend obme-dzovaÈ fajãenie je zreteºn˘ v celej Európe apote‰iteºné je, Ïe mnohé fajãiarske re‰taurá-cie sa po 1. septembri 2009 stali nefajãiarsky-mi, obmedzilo sa fajãenie v areáloch zdravot-níckych zariadení, ‰kôl a v úradn˘ch budo-vách.

V˘menné lístky zru‰í aÏ informatizáciaMzdy zdravotníckych pracovníkov za ob-

dobie od roku 2006 do roku 2010 narástli o51 percent, priãom inflácia predstavovala 14percent. Reálna mzda teda stúpla o 37 percentv zdravotníctve, ão je stále málo. My chce-me v tomto trende pokraãovaÈ a myslíme si,Ïe ak sa platy e‰te raz takto zdvihnú za ‰tyriroky, tak dosiahnu hladinu, ktorú zdravotnésestry poÏadujú, a to je jeden a pol násobokplatov priemernej mzdy v národnom hospo-dárstve, Tu treba upozorniÈ na veºké rozdie-

ly medzi platmi zdravotn˘ch sestier vo fakult-n˘ch nemocniciach a platmi v ostatn˘ch zdra-votníckych zariadeniach. Na porovnanie vofakultn˘ch nemocniciach predstavuje prie-mern˘ plat vy‰e 800 eur, v men‰ích nemoc-niciach so statusom s. r. o je to necel˘ch 580eur. Máme nemocnice pod pôsobnosÈou mi-nisterstva zdravotníctva, kde sú také platy, Ïesestry neprotestujú. Problém v‰ak je, Ïe ne-vieme zasiahnuÈ nemocnice na úrovni miest,obcí a súkromné firmy. Práve preto je dôle-Ïité vytvoriÈ platovú formu pomocou tabuliek,kde kaÏdá sestra bude ohodnotená na zákla-de vzdelania a vekovej ‰truktúry. V̆ chodi-skom je tabuºka, ktorá zohºadní urãit˘ plato-v˘ priemer, s t˘m, Ïe ten, kto má plat momen-tálne vy‰‰í, by ne‰iel dolu.

Sektor zdravotníctva tieÏ zaznamenal zme-nu v podobe zavedenia rajonizácie, ãím smereagovali na prax, keì si pacienti nevedelinájsÈ svojho obvodného lekára. I‰lo o to, abypacient neostal visieÈ vo vzduchu. Pacient sitak naìalej môÏe vybraÈ ktoréhokoºvek leká-ra. Lekár v jeho obvode v‰ak má povinnosÈpacienta prijaÈ. DosÈ sa diskutuje o zavedenív˘menn˘ch lístkov od v‰eobecn˘ch lekárovk ‰pecialistom. Tie majú zabezpeãiÈ, aby ob-vodn˘ lekár detailne poznal zdravotn˘ stavpacienta a vedel o jeho ìal‰ích náv‰tevách na-príklad u kardiológa a mal z ich aj spätnú väz-bu. Tu by som chcel zdôrazniÈ, Ïe v˘mennélístky zaniknú po informatizácii zdravotníct-va. Projekt e-Health je v súãasnosti v pilot-nom skú‰aní, priãom by sa mal financovaÈnajmä z operaãného programu Zdravotníctvo.Ten má Slovensko ako prvá krajina v rámciÚnie. Presvedãen˘ som o tom, Ïe ponúknu-té finanãné prostriedky sa vyãerpajú, keìÏezáujem je veºk˘.

Vláda SR v programovom vyhlásení poãí-tala aj so zavedením nepovinného zdravotné-ho poistenia, o tento krok v‰ak nebol zo stra-ny poisÈovní záujem. Rozsah poskytovanej

zdravotnej starostlivosti je ‰irok˘, preto na tonie je veºk˘ priestor. Domnievam sa, Ïe ne-povinné poistenie by sa mohlo napríklad vy-uÏívaÈ pri platení za nad‰tandardné sluÏby ãiplastické operácie.

Pre dopady hospodárskej a finanãnej krí-zy sa nám nepodarilo dosiahnuÈ päÈ percentza poistencov ‰tátu. No, napriek tomu, Ïe sa-dzba poklesla zo 4,9 percenta na 4,78 percen-ta, na jedného poistenca ide o 1,8 eura viac.Predpokladám, Ïe najbliωie by sadzba moh-la stúpnuÈ na päÈ percent. Nedo‰lo ani k zru-‰eniu roãného zúãtovania poistného. Tentokrok v‰ak bude moÏné realizovaÈ aÏ po zave-dení jednotného v˘beru daní a odvodov. Za-tiaº sa nám podarilo roãné zúãtovanie zjedno-du‰iÈ: moÏno ho podaÈ aj elektronicky a sku-piny ako ‰tudenti ãi dôchodcovia boli od po-vinnosti podávaÈ zúãtovanie oslobodení.

MUDr. Pavol TRNOVECje absolventom Jesseniovej lekárskej

fakulty Univerzity Komenského v Martine.Po ukonãení ‰túdia pracoval akosekundárny lekár v NsP Trstená.

Vo farmaceutickom priemysle pôsobí od júna roku 1994, kedy zaãal pracovaÈ

v spoloãnosti Eli Lilly. Od roku 2005pôsobí v spoloãnosti GlaxoSmithKline

ako Corporate Affairs Director. Poãas praxe vo farmaceutickom priemysle

pôsobil v rôznych funkciách v marketingu,medicínskom oddelení a v predaji

na Slovensku, v USA a v Rakúsku. âlenom predstavenstva SAFS

bol v rokoch 2004 aÏ 2005, v rokoch 2007 aÏ 2009 pôsobil akopodpredseda a v roku 2010 sa stalpredsedom predstavenstva SAFS.

51

Aké postavenie v rámci Európskej únie mápodºa vás slovensk˘ trh s liekmi? Je konku-rencieschopn˘?

Slovensk˘ trh s liekmi tvorí pribliÏne 1 % eu-rópskeho trhu, priãom ceny liekov u nás sú vpriemere na úrovni 2. – 3. najniωej ceny v EÚ.Nበtrh s liekmi patrí v rámci EÚ medzi tie naj-regulovanej‰ie, a to hlavne na úrovni cenotvor-by a systému úhrad. Z uvedeného je teda zrej-mé, Ïe tak˘to relatívne mal˘, prísne regulova-n˘ trh nevytvára pre farmaceutick˘ priemyselveºmi optimálne podmienky na budúci rozvoj.Príli‰ re‰triktívne zdravotnícke rozpoãty a lieko-vé politiky zamerané len na ‰etrenie môÏu spô-sobiÈ nedostatoãné v˘nosy, ktoré sú potrebné nav˘skum a v˘voj liekov aj v blízkej budúcnosti.

Nenastávajú v súãasnej zloÏitej situácii pro-blémy pri zabezpeãovaní plynulej dodávkyliekov pre nemocnice a pacientov?

Viaceré anal˘zy poukázali na to, Ïe sloven-sk˘ nemocniãn˘ systém je neefektívny, ãi uÏ zhºadiska optimalizácie lôÏkového fondu, v˘be-rov˘ch komisií, hospodárenia s liekmi... Iba nazáklade dlhodob˘ch vzÈahov nie sú plynulé do-dávky do nemocníc naru‰ené, av‰ak to sa dejena úkor zadlÏenia na strane v˘robcov a distribú-torov. Ako asociácia inovatívneho priemyslu saprihovárame za projekt zv˘‰enia kvality ne-mocniãnej starostlivosti, v rámci ktorej majúdodávky liekov svoje miesto.

Do akej miery zodpovedajú v˘davky na lie-ky zdravotnému stavu obyvateºov Sloven-ska?

Ak sa pozrieme na ‰tatistiky OECD a EÚ, mô-Ïeme nájsÈ jasné prepojenie medzi zdravotn˘mstavom populácií krajín a ich bohatstvom. Tomeriame nielen ekonomickou v˘konnosÈou, aleaj ochotou investovaÈ do zdravia obãanov. Sys-tém na Slovensku zatiaº funguje tak, Ïe na‰ipacienti sa k najmodernej‰ím originálnym lie-kom môÏu dostaÈ. Ukazovatele dæÏky preÏívaniaa zdravého Ïivota hovoria o tom, Ïe tento stavtreba nielen udrÏaÈ, ale aj ìalej zlep‰ovaÈ – ajprostredníctvom modernej‰ej lieãby dostupnejpre slovensk˘ch pacientov.

Investície do najmodernej‰ích liekov trebavnímaÈ ako prínos pre zdravotn˘ stav obãanov,a teda aj pre celú spoloãnosÈ. Majú v˘znam nie-len z hºadiska zdravotníckeho, ale aj sociálne-ho a ekonomického. T˘m, Ïe zlep‰ujú zdravot-n˘ stav pacientov, predlÏujú a skvalitÀujú ºud-sk˘ Ïivot, zároveÀ zvy‰ujú produktivitu a pod-porujú ekonomick˘ rast. Navy‰e, dobr˘ zdravot-n˘ stav obyvateºov Slovenska ãi Európskej únieje dôleÏit˘ aj v spojitosti s nepriazniv˘m v˘vo-jom demografick˘ch ukazovateºov. KeìÏe sastále rodí menej detí a doÏívame sa stále vy‰‰ie-ho veku, je dôleÏité, aby sme sa vládali posta-raÈ nielen o seba, ale aj o svojich starnúcichblízkych.

Rast spotreby liekov, a teda aj nákladov na neje logicky spojen˘ so starnutím populácie, v˘-vojom nov˘ch presnej‰ích diagnostick˘ch me-tód a nárokmi ºudí na kvalitu Ïivota nielen v cho-robe, ale aj v zdraví. Tento fakt je urãovan˘ ajekonomick˘m rastom a s t˘m súvisiacim zvy-‰ovaním oãakávaní spoloãnosti.

A ako je to so zniÏovaním cien liekov? MoÏ-no u nás získaÈ aj najnov‰ie lieky r˘chlo a bezproblémov?

Vo v‰eobecnosti áno. Na‰i pacienti majú prí-stup k najmodernej‰ím dostupn˘m liekom. Nie-kedy je tento prístup ãiastoãne obmedzen˘ pre-skripãn˘mi a indikaãn˘mi obmedzeniami, kto-ré limitujú, ktor˘ odborník môÏe liek predpísaÈa na ak˘ typ ochorenia (zvyãajne sú moÏnosti po-uÏitia uωie neÏ moÏnosti stanovené v rámcischválen˘ch indikácií).

V súvislosti so zníÏením cien liekov v‰ak ur-ãite stojí za zváÏenie diskusia o uvoºnení indi-kaãn˘ch a preskripãn˘ch obmedzení u niekto-r˘ch liekov, ão by prispelo k zlep‰eniu zdravot-

Mení sa situácia na trhu s liekmi?

„Úlohou SAFS je pokúsiÈ sa ovplyvÀovaÈ vnímanie spoloãnosti a mienkotvorcov tak, aby siuvedomovali, Ïe inovatívne lieky sú a stále budú potrebné. Systém by mal zas vytváraÈ

prostredie, ktoré zabezpeãí, aby reálna inovácia mala vytvorené podmienky na neobmedzen˘vstup. Vo v‰eobecnosti urãite platí, Ïe priaznivé ekonomické prostredie priÈahuje investície

a kaÏd˘ ‰tát má v rukách nástroje na to, aby zatraktívÀoval prostredie pre investorov,“ povedalpre Parlamentn˘ kuriér MUDr. Pavol TRNOVEC, predseda predstavenstva Slovenskej asociácie

farmaceutick˘ch spoloãností orientovan˘ch na v˘skum a v˘voj (SAFS).

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

Lekárenstvo je jeden z mála segmentov zdra-votníctva, ktor˘ sa javí byÈ bezproblémov˘.Je to naozaj tak?PharmDr. Peter STANKO: Na prv˘ pohºadmoÏno áno. SkutoãnosÈ je v‰ak taká, Ïe lekáren-stvo na Slovensku je v súãasnosti vo váÏnej krí-ze, a t˘m zìaleka nemyslím iba krízu finanãnú.Stále máme napríklad nedorie‰enú otázku vlast-níctva lekární na úrovni poskytovateºov zdravot-nej starostlivosti. V tomto smere máme ãerstvévyjadrenie Európskeho súdneho dvora, ktor˘odporúãa vrátiÈ lekárne do rúk lekárnikom. Aleje toho oveºa viac.

A ão okrem vlastníctva a financií lekáren-stvo na Slovensku trápi?

Napríklad odborn˘ rozvoj. Oproti medicíne jelekárenstvo z hºadiska legislatívneho rámca sil-no obmedzené. Rozhodujúce úlohy by tu malazohrávaÈ Slovenská lekárnická komora v spolu-práci s akademickou obcou. Îiaº, odkedy pán mi-nister Zajac de facto odobral komorám odbor-nú a stavovskú autonómnosÈ, nemáme moÏnosÈ,ako dostávaÈ lekárenstvo na úroveÀ vyspel˘cheurópskych krajín.

To, Ïe komora nemá kompetencie je obãas po-ãuÈ, ale skôr v súvislosti s t˘m, Ïe nemôÏe po-stihovaÈ poru‰ovateºov zákona.

To je jedna stránka veci. Komora si nikdy ne-uzurpovala právo posudzovaÈ právo, nie je v‰akdôvod, ak nadradená a nezávislá autorita (MZSR, ·ÚKL, ÚDZS) potvrdí poru‰enie zákona,aby zostalo m⁄tve ticho. VÚC si urobí vlastn˘v˘klad a komora je iba v pozícii ‰tatistu. V̆ sle-dok? Vinník je nepotrestan˘. Pre kaÏd˘ stav, ajpre ten lekárnick˘, platí a bude platiÈ, Ïe najprís-nej‰í je sám voãi sebe. K˘m to tak platilo, Ïiad-ny lekárnik ani majiteº si nedovolil poru‰iÈ zá-kon. To, ão sa tu deje od roku 2005 v‰ak uÏ nieje liberalizmus, ale anarchia: v‰etci môÏu v‰et-ko a nikto nikomu niã nemôÏe.

Znamená to, Ïe máme zle nastaven˘ zákon?Problémy sú dva. Jeden je nepostihovanie po-

ru‰ovateºov zákona, aj keì zákon je dobr˘. Dru-há vec je, Ïe právne normy dnes nemusia prechá-dzaÈ odbornou oponentúrou. Inak by sa nemoh-li stávaÈ také právne lapsusy ako v poslednom ob-dobí. Myslím si, Ïe aj poslanec NR SR, ktor˘ na-vrhuje zákon alebo jeho novelu, by mal byÈ via-zan˘ názorom odborníkov. V zdravotníckom v˘-

Lekárenstvo na rázcestíSlovenská lekárnická komora (SleK) zastupuje záujmy lekárnikov na Slovensku.

Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedajú ãlenovia prezídia SleK PharmDr. Peter STANKO a Mgr. Ondrej SUKEª.

52

ného stavu pacientov t˘m, Ïe by sa lieky dosta-li ku v‰etk˘m pacientom, ktorí by mali z ich uÏí-vania prospech. Ide hlavne o lieky, ktoré z po-hºadu svojej ekonomickej záÈaÏe uÏ nie sú pro-blémom, ale naopak ich pouÏívanie môÏe byÈ na-vy‰e pre spoloãnosÈ ekonomicky v˘hodné. MoÏ-nosÈ získania aj najnov‰ích liekov by mala byÈzachovaná aj v nasledujúcom období.

V tejto súvislosti jedna aktuálna otázka: Gréc-ko plánuje zniÏovaÈ ceny pri viac ako 1 500liekoch plo‰n˘m ‰krtaním cien aÏ o 27 %.Ovplyvní to ceny liekov na na‰om trhu, resp.príchod nov˘ch liekov na Slovensko?

V prvom rade treba povedaÈ, Ïe situáciu natrhu s liekmi v Grécku zapríãinili extrémne okol-nosti, ktoré vznikli ako dôsledok obrovskej za-dlÏenosti ‰tátu. Vzhºadom na systém referenãné-ho oceÀovania liekov, kedy sú európske trhyvzájomne prepojené a navzájom sa ovplyvÀujú,ide urãite o váÏnu záleÏitosÈ, ktorá si jednoznaã-ne vyÏaduje rokovania s príslu‰n˘mi sloven-sk˘mi autoritami, teda s Ministerstvom zdravot-níctva SR a Ministerstvom financií SR.

Grécke ministerstvo hospodárstva k zníÏeniucien liekov v dôsledku hroziaceho krachu ‰tát-nych financií vydalo oznam, v ktorom sa hovo-rí, Ïe ceny nastavené v tomto krízovom reÏimeby nemali byÈ pouÏité na úãely referencovania(cenotvorby) v in˘ch krajinách.

âo sa t˘ka prípadného dopadu na portfóliájednotliv˘ch spoloãností, to bude moÏné vy-hodnotiÈ aÏ na základe hlb‰ích anal˘z.

Aké sú súãasné trendy vo v˘voji liekov a ãonajviac zamestnáva farmaceutov vo v˘skume?

V̆ skum a v˘voj sa, prirodzene, zameriavana ochorenia, ktoré sú v súãasnosti najroz‰íre-nej‰ie. Okrem nákazliv˘ch chorôb, ak˘mi súnapríklad malária ãi chrípka, ide hlavne o civi-lizaãné choroby, ku ktor˘m patria srdcovociev-ne ochorenia a poruchy metabolizmu tukov a cu-krov, rôzne druhy rakoviny, nervové a du‰evnéochorenia ãi ochorenia d˘chacieho ústrojenstva.Okrem toho farmaceutické spoloãnosti vyvíja-jú lieky aj na zriedkavej‰ie choroby; ide naprík-lad o rôzne dediãné ochorenia, ako je poruchatvorby enz˘mov nevyhnutn˘ch pre Ïivot a po-dobne. Veºkú pozornosÈ farmaceutick˘ priemy-sel venuje aj v˘voju liekov urãen˘ch pre deti.

A kde moÏno v tejto oblasti oãakávaÈ v˘-znamn˘ pokrok ãi objavy? PredpovedaÈ nie jeºahké. Posledné roky sa nesú predov‰etk˘m vznamení biotechnológií a lieãiv, ktoré sú v˘-sledkom práce na biologickej úrovni – lieãivo jenapríklad produkované tkanivov˘mi kultúrami‰pecifick˘ch buniek. Samostatnou skupinou súvakcíny. Farmaceutick˘ priemysel ponúka rie-‰enia na prevenciu infekãn˘ch, ãasto Ïivot ohro-zujúcich ochorení a dokonca aj nádorov˘chochorení.

Poznávanie ºudskej genetickej informácie –genómu – zasa otvorilo cesty k lieãbe cez gene-tiku. Moderné biotechnologické prípravky dnesdokáÏu opraviÈ chybnú informáciu uÏ v bunkách.Veºká pozornosÈ sa venuje aj zdokonaºovaniu lie-kov˘ch foriem tak, aby sa zv˘‰ila úãinnosÈ a bez-peãnosÈ lieãby a aby bolo ich uÏívanie pre pa-cientov ão najpohodlnej‰ie.

Originálne farmaceutické spoloãnosti zdruÏe-né v SAFS sú práve tie spoloãnosti, ktoré pod-stupujú riziko a investujú obrovské mnoÏstvo

zdrojov – ºudsk˘ch a finanãn˘ch – s cieºomnájsÈ nové moÏnosti lieãby, ktorá zatiaº nie je do-stupná vôbec, prípadne nie je dostupná v Ïiadu-cej úãinnosti, bezpeãnosti, alebo forme podania.

Dotknime sa e‰te etického kódexu farmaceu-tického priemyslu. V ãom je jeho dôleÏitosÈ?

V prvom rade, v oblasti etiky ide vÏdy o vecmorálky. Etick˘ kódex je tu na to, aby vytváralpravidlá, ktor˘mi sa dotknuté subjekty majú vosvojich aktivitách riadiÈ a ktor˘ nastavuje formál-ne zrkadlo správaniu sa nielen farmaceutick˘chspoloãností a ich zamestnancov, ale v‰etk˘m,ktorí s liekmi pracujú.

V SAFS za kºúãovú povaÏujeme hlavne po-trebu kultivovaÈ prostredie prostredníctvomvzdelávania subjektov, ktor˘ch sa daná proble-matika t˘ka, aby sa minimalizoval priestor naakékoºvek neetické praktiky. Jednou z najdôle-Ïitej‰ích oblastí, na ktorej v rámci prevenciespolupracujeme aj s profesijn˘mi a stavovsk˘-mi organizáciami lekárov je práve vzájomn˘vzÈah priemyslu a lekárskej obce. Aj preto smev ostatnom období podpísali deklarácie o zása-dách spolupráce so Slovenskou lekárskou komo-rou a Slovenskou lekárskou spoloãnosÈou, vyda-li sme publikácie o základn˘ch etick˘ch a práv-nych otázkach, ktoré sa t˘kajú vzájomn˘ch in-terakcií farmaceutického priemyslu a odbornejverejnosti, rozbehli sme interaktívne testy z ob-lasti etiky a práva na www.safs.sk, ktoré pomá-hajú v procese vzdelávania v‰etk˘ch zúãastne-n˘ch. A v t˘chto aktivitách budeme pokraãovaÈi naìalej. Ja osobne som mimoriadne hrd˘ na to,Ïe za vznikom etického kódexu stál SAFS ajeho ãlenské spoloãnosti.

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

53

bore, dokonca ani v celom parlamente nesedíÏiadny odborník na lieky. Keì si odmyslímeSlovenskú lekárnickú komoru, tak tu predsamáme nezávislú akademickú obec. Predsa nie jemoÏné, aby napríklad Farmaceutická fakultaUK, ão je dlhodobo jedna z najlep‰ích sloven-sk˘ch fakúlt vôbec, nebola za posledn˘ch 5 ro-kov poÏiadaná ani o jeden odborn˘ posudok kproblematike liekov, liekovej politiky a lekáren-stva.

Tvrdíte teda, Ïe v oblasti lekárenstva sa ob-chádzajú odborné ‰piãky?

Presne tak. Ale v rámci postkomunistickéhov˘voja je to e‰te asi choroba celej spoloãnosti,z ktorej sme sa nestihli vylieãiÈ. Lekárnici s prí-chodom kaÏdej novej vládnucej garnitúry veria,Ïe dôjde k obratu. Nielen na prospech lekárni-kov, ale aj na prospech pacientov. Ako príkladmôÏe slúÏiÈ aktuálny problém. Grécka vláda sapokúsila extrémne zrezaÈ ceny liekov. Dosiah-la to, Ïe jej z krajiny zaãínajú lieky miznúÈ, pre-toÏe je pre v˘robcov (predov‰etk˘m originál-nych) zrazu neatraktívnym trhom. Pred 2 – 3rokmi sa rezali ceny liekov aj na Slovensku. Ko-mora vtedy upozorÀovala, Ïe to môÏe viesÈ k ob-medzeniu dostupnosti liekov. Nikto neveril. Vy-triezvenie nastalo, keì k takému ãomusi do‰lo.To, Ïe treba hºadaÈ v systéme finanãné rezervy,vie kaÏd˘ ekonóm. Ale kaÏdá minca má dve stra-ny a lekárnici sú ‰tudovaní v tom smere, Ïe ve-dia odhadnúÈ a predvídaÈ aj iné dopady tak˘chtokrokov.

TakÏe sme sa predsa dostali aj k t˘m penia-zom. Sú lieky naozaj aÏ tak˘ Ïrút peÀazí?

Lieky sú naozaj pre rozpoãet v˘znamná po-loÏka. Ak by sme celkovo dotovali zdravotníc-tvo na úrovni priemeru EÚ, tak zistíme, Ïe na lie-ky dávame presne toºko ako iné ‰táty. Cenotvor-ba liekov je zloÏit˘ proces. Slovenská lekárnic-ká komora uÏ dlhodobo navrhuje stabilizovaÈ fi-nancovanie lekární cez definované v˘kony, akoje to v in˘ch zdravotníckych odvetviach. T˘m bysa stalo to, Ïe ‰tát by vôbec nemusel pri regulá-cii cien prihliadaÈ na dopady na lekárne. Ak bysme tento systém nastavili správne, bol by v˘-hodn˘ pre v‰etky strany.

Aké je teda struãné posolstvo slovensk˘chlekárnikov smerom k politikom?

Zabezpeãme, aby sa práca lekárnika neodví-jala od ceny lieku, vráÈme odborno-profesijnú sa-mosprávu plne do rúk stavovskej organizácie apri tvorbe legislatívy sa vÏdy opierajme o fun-dované anal˘zy farmaceutick˘ch akademick˘chautorít.

VráÈme sa teraz k uÏ naznaãenej dôleÏitejtéme: k laicizácii lekárenstva, inak povedanék otázke, kto môÏe lekáreÀ prevádzkovaÈ.Ak˘m spôsobom je upravené vlastníctvo le-kární v krajinách Európskej únie?Mgr. Ondrej SUKEª: Pojem „vlastníctvo le-kární“ nie je relevantné pomenovanie, zákon totakto nedefinuje, keìÏe v súvislosti s prevá-dzkou verejnej lekárne pozná iba pojem „posky-tovanie lekárenskej starostlivosti“. Zo 17 „sta-r˘ch“ ãlensk˘ch ‰tátov EÚ legislatíva v desia-tich krajinách zveruje poskytovanie lekárenskejstarostlivosti do rúk farmaceutom, laici ju môÏuposkytovaÈ v siedmich. Z hºadiska veºkosti kra-jín a poãtu obyvateºov je v‰ak tento pomer ove-ºa v˘raznej‰í v prospech farmaceutov a predsta-vuje viac ako dvojtretinovú väã‰inu – inak po-vedané, 72 percent obyvateºov „star˘ch“ ‰tátovEÚ môÏe poskytovaÈ lekárenskú starostlivosÈ ibav prípade, ak má farmaceutické vzdelanie. My-slím, Ïe to je jednoznaãná odpoveì.

Po vstupe postkomunistick˘ch ‰tátov sa ten-to pomer ãiastoãne posunul v prospech laikov,keì z 10 postupne pristupujúcich krajín iba je-diná (Slovinsko) neumoÏnila laicizáciu leká-renstva. Stále v‰ak väã‰ina obyvateºov EÚ (57%)na získanie povolenia potrebuje farmaceutickévzdelanie.

MoÏno teda jednoznaãne kon‰tatovaÈ, Ïe lai-cizácia lekárenstva (u nás skrytá do slova libe-ralizácia) nie je európsky trend, ale experimentnevyspel˘ch postkomunistick˘ch vlád.

PoÏaduje teda Slovenská lekárnická komoraumoÏnenie prevádzky lekární iba farmaceu-tom?

Áno. Slovenská lekárnická komora poÏadu-je to, aby sa Slovenská republika pripojila kvyspel˘m európskym demokraciám (napr. Ne-mecko, Francúzsko, Rakúsko, Luxembursko...)a upravila svoju legislatívu tak, aby odbornéãinnosti, na ktoré sa vynakladá 30 percent v‰et-k˘ch zdravotníckych v˘davkov neboli predme-tom laického ovplyvÀovania. Tento názor jeokrem legislatívy spomínan˘ch ‰tátov podpore-n˘ aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora,ktor˘ síce potvrdil, Ïe regulácia tejto oblasti jev kompetencii ãlensk˘ch ‰tátov, ale zároveÀ vy-slovil jednoznaãn˘ názor, citujem: „Pokiaº ideo prevádzkovateºa, ktor˘ je farmaceutom, ne-moÏno poprieÈ, Ïe jeho cieºom je podobne ako

u in˘ch osôb snaha o dosahovanie zisku. Na ta-kúto osobu sa v‰ak hºadí tak, Ïe ako profesionál-ny farmaceut nebude lekáreÀ prevádzkovaÈ sv˘luãn˘m ekonomick˘m cieºom, ale aj so zre-teºom na odborné hºadisko. Jeho súkromn˘ zá-ujem na dosahovaní zisku je tak zmierÀovan˘vplyvom jeho vzdelania, odborn˘ch skúsenos-tí a zodpovednosti, ktorú nesie, lebo prípadné po-ru‰enie zákonn˘ch alebo etick˘ch pravidiel nie-lenÏe zniÏuje hodnotu jeho investície, ale pod-r˘va aj jeho vlastnú profesijnú existenciu.“

Je na na‰ich zákonodarcoch, ãi pri svojomrozhodovaní uprednostnia záujmy lobistov, kto-rí v kumulovanom vlastníctve poisÈovní, ambu-lancií a lekární objavili generátor ºahkého zis-ku alebo záujmy obãanov, ktorí majú právo na‰tandardnú a kvalitnú európsku legislatívu.

Kde sa teda podºa vás dnes nachádza slo-venské lekárenstvo?

Slovenské lekárenstvo je dnes na rázcestí.Na jednej strane tu máme cca 60 % lekární,ktoré osobne a na vlastné riziko prevádzkujú far-maceuti – ãasto ako rodinné podniky, kde sa po-volanie odovzdáva z generácie na generáciu, ana druhej strane je tu cca 40 % obchodn˘chspoloãností, ktoré vìaka „liberalizovan˘m“ pod-mienkam získali moÏnosÈ poskytovaÈ lekárenskústarostlivosÈ. NemoÏno síce pau‰alizovaÈ, lebojednoznaãne aj v t˘ch 40 % lekární nájdeme od-borne zdatn˘ch a zodpovedn˘ch farmaceutov,urãite sa aj medzi laick˘mi prevádzkovateºminájdu rozumní ºudia, ktorí nezasahujú do prevá-dzky lekárne a neovplyvÀujú odborné rozhod-nutia, tak ako sa aj medzi lekárnikmi urãite náj-du ãierne ovce, ktoré vo svojich vlastn˘ch lekár-Àach robia hanbu povolaniu.

Legislatíva v‰ak musí stanovovaÈ jednoznaã-né pravidlá a nesmie vychádzaÈ z hypotézy osob-nej statoãnosti. Dnes tu neexistuje vymoÏiteºnosÈzodpovednosti farmaceuta za procesy v lekárni,neexistuje etická samoregulácia, narastá tlaklaick˘ch agresívnych marketingov˘ch praktíkstimulujúcich neodôvodnenú spotrebu liekov,stráca sa kolegialita, rozmáha sa „spolupráca“ le-kární a lekárov, spoãívajúca v odmeÀovaní le-károv za preskripciu – toto v‰etko sú v‰ak ibadôsledky zásadn˘ch systémov˘ch ch˘b, ktoré saspravili v lekárenskej legislatíve.

Aké sú tie chyby?Praktická likvidácia odbornej samosprávy,

zníÏenie kvalifikaãn˘ch predpokladov, zdobro-voºnenie atestácií, vstup laikov do formovanialekárenstva, nejasné definície vedúce k bez-trestnosti flagrantn˘ch poru‰ení napr. cenovej re-gulácie. Niekoºko príkladov: zákon síce stano-vuje presn˘ pomer úhrady zdravotnej poisÈov-ne a pacienta (na 4 desatinné miesta) a ukladápovinnosÈ pri zníÏení doplatku pomerne zníÏiÈaj úhradu poisÈovne, ale obchádzanie tohto usta-novenia formou rozliãn˘ch vernostn˘ch bonu-sov je podºa kompetentn˘ch orgánov v poriad-ku. Zákon síce garantuje slobodnú voºbu posky-tovateºa a zakazuje lekárovi ovplyvÀovaÈ voºbulekárne – v medializovanom prípade, keì leká-ri nedali pacientom recept, ale poslali ich do kon-krétnej lekárne samosprávny kraj kon‰tatoval, Ïev‰etko je v poriadku, lebo „zákon neprikazuje,Ïe pacient musí dostaÈ recept do ruky“.

Je zmyslom legislatívy stanovenie zrozumi-teºn˘ch a jasn˘ch pravidiel, alebo snaha o hºa-danie kºuãiek a medzier, ktor˘mi prejdú kade-jakí ‰pekulanti, vìaka ktor˘m tí poctivej‰í Èaha-jú za krat‰í koniec?

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

54

KaÏd˘ ãlovek prijatím novej funkcie beriena seba aj novú zodpovednosÈ. âo pre vásosobne znamená pozícia prezidenta ADL?Viac radostí alebo viac starostí?

ADL predstavuje uÏ rokmi overenú znaã-ku, ktorú kaÏd˘, kto sa pohybuje v liekovomreÈazci dobre pozná. V súãasnosti zdruÏuje142 v˘robcov, majiteºov lekární a distribúto-rov. âo ma te‰í je, Ïe stále dostávame novéÏiadosti o ãlenstvo v na‰ej asociácii, ão vní-mam ako pozitívny signál. ·iroká ãlenskázákladÀa predstavuje veºk˘ potenciál, ãi uÏodborn˘ alebo ekonomick˘. Po prevzatí funk-cie som si uvedomil, aká veºká zodpovednosÈje s Àou spojená. Na ãele ADL sa poãas jejexistencie vystriedalo niekoºko skvel˘ch ºudí.Bol by som nerád, ak by sa táto tradícia po-ru‰ila. Urãite cítim veºkú zodpovednosÈ, alenevnímam to ako starosti. Je to skôr príleÏi-tosÈ podieºaÈ sa na vytváraní takej liekovej po-litiky, ktorá by bola prijateºná pre v‰etk˘ch jejaktérov a zároveÀ, ão je asi najdôleÏitej‰ie,bola prínosom pre pacienta.

Aká je súãasná situácia v oblasti dodáva-nia liekov a zdravotníckych pomôcok naSlovensku? Kde vidíte najväã‰ie problémo-vé miesta?

Nielen súãasná, ale dlhodobo je situácia sozásobovaním ãi liekmi alebo zdravotníckymipomôckami veºmi dobrá. Verím, Ïe lekárne anemocnice oceÀujú veºkú konkurenciu, kto-rá je v tejto oblasti, ão im umoÏÀuje vybraÈsi tie najlep‰ie sluÏby od t˘ch najlep‰ích do-dávateºov. Samozrejme na Slovensku je sor-timent dostupn˘ch liekov a zdravotníckychpomôcok porovnateºn˘ s in˘mi najvyspelej-

‰ími ‰tátmi Európskej únie. Problémy s do-stupnosÈou môÏu maÈ len tie zdravotníckezariadenia, ktoré majú dlhodobo problémy splatobnou disciplínou.

V akom rozsahu sa dotkla tejto oblastipodnikania kríza?

Na rozdiel od in˘ch oblastí zdravotníctvonetrpí krízou dopytu, ãi spotreby. Na druhejstrane je na‰e zdravotníctvo veºmi závislé odverejn˘ch zdrojov a tie uÏ kríza veºmi ovplyv-Àuje. Pokiaº sa nezhor‰í platobná disciplínazdravotn˘ch poisÈovní, nebudú maÈ problémylekárne a ani ich dodávatelia. Urãité problé-my dnes majú tie nemocnice, ktoré neboliúspe‰né pri Ïiadosti o návratnú finanãnú v˘-pomoc. Tie potrebujú pomoc od svojich zria-ìovateºov a zodpovedné riadenie, aby sa ichsituácia stabilizovala.

Aké najväã‰ie problémy by ste diagnosti-kovali v aktuálnej liekovej politike ‰tátu?

Myslím si, Ïe z celého zdravotného systé-mu je lieková politika oblasÈou, kde je regu-lácia zo strany ‰tátu najväã‰ia. Neustále sazdôrazÀuje, Ïe spotreba liekov je priveºká, Ïena Àu ‰tát spotrebuje jednu tretinu prostried-kov urãen˘ch na zdravotníctvo. No dá sa nato pozrieÈ aj inak. Celkové v˘davky na zdra-votníctvo ako percentá z HDP dosahujú v‰tátoch OECD priemer 8,6 %, na Slovenskuje to 6,5 %. ëal‰ím faktom je, Ïe ceny liekovsa v súãasnosti pohybujú na úrovni 2 – 3najlacnej‰ích v Európe. Náklady na ostatnésúãasti zdravotného systému stále v˘razne za-ostávajú za európskym priemerom. Z toho po-tom vypl˘va aj uvádzaná vysoká spotrebana lieky.

V ãom vidíte v˘znam referencovania cienliekov?

Medzinárodné referencovanie cien liekovvnímame ako nástroj liekovej politiky, ktor˘msa dosiahla v˘razná úspora. ADL, ale aj ostat-né asociácie (SAFS a GENAS) v˘razne pri-speli k transparentnosti tohto procesu. Hlav-ne priãinením referencovania nárast nákladov

Práca ADL je rokmi overená a potrebná

âlenmi Asociácie dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) sú farmaceutické a distribuãnéspoloãnosti, ako aj majitelia lekární. Jej prezidentom sa stal koncom roka 2009 MUDr. Igor NOVÁK.

MUDr. Igor NOVÁKpromoval na lekárskej fakulte UK v Bratislave

v roku 1990. DesaÈ rokov pracoval ako detsk˘anesteziológ a intenzivista v Bratislave.

Vo farmaceutick˘ch spoloãnostiach pracuje odroku 1999. Pracoval na rôznych pozíciách,

kde sa zaoberal odbornou podporou jednotliv˘chproduktov, liekovou politikou, kategorizaãn˘mprocesom a cenotvorbou. Od roku 2009 pracuje

v spoloãnosti Novartis. Na pozíciu predsedusekcie v˘robcov a následne prezidenta ADL

bol zvolen˘ v novembri 2009.

ASO

CIÁCIA DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍC

KYCH

PO

MÔ

CO

KA

SOC

IÁCI

A DODÁVATEªOV LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH

POM

ÔC

OK

55

na lieky bol v uplynulom roku len 1,1 %, ãoje najmenej v európskom priestore. Ak totrocha odºahãím, dovolím si tvrdiÈ, Ïe liekyv súãasnosti pre ministerstvo zdravotníctvanepredstavujú problémovú oblasÈ, a teda samôÏe zameraÈ na tie oblasti zdravotného sys-tému, kde to ‰krípe dlhodobo. V súvislosti sreferencovaním cien liekov sa v médiách ob-javili informácie o dopade gréckeho zniÏova-nia cien liekov na nበsystém. Podºa na‰ichinformácií ide len o doãasn˘ stav, ktor˘ mábyÈ nahraden˘ definitívnou právnou úpravouzaoberajúcou sa cenotvorbou liekov v Gréc-ku. Samotné grécke autority na to upozorÀu-jú a vyz˘vajú ostatné krajiny, aby prechod-ne vzniknuté zmeny cien gréckych liekovneboli predmetom referencovania. Na tútotému musí v‰ak nepochybne prebehnúÈ disku-sia s na‰imi autoritami, ktoré tento proces ria-dia. Dúfam, Ïe dospejeme v tejto otázke kobojstranne akceptovateºnému rie‰eniu.

ADL má moÏnosÈ vyjadrovaÈ sa aj k legi-slatívnym návrhom. Ktoré najdôleÏitej‰ielegislatívne kroky ADL pripomienkovala vposlednom období? Dosiahol sa Ïelan˘ v˘-sledok?

ADL sa dlhodobo snaÏí o dialóg v tejto ob-lasti a musím uznaÈ, Ïe v prípade potrebymáme moÏnosÈ dialóg viesÈ na kaÏdú tému,ktorú povaÏujeme za potrebné prediskuto-vaÈ. Túto ochotu ministerstva zdravotníctvasi mimoriadne ceníme a dúfame, Ïe spoluprá-ca sa bude naìalej prehlbovaÈ.

Pre v‰etk˘ch ãlenov asociácie je mimoriad-ne dôleÏité, aby sme vedeli, aké kroky minis-terstvo zdravotníctva pripravuje a aké dô-sledky pre nás z toho vypl˘vajú. Potrebuje-me plánovaÈ, byÈ pripravení na zmeny, a akje to potrebné vecne argumentovaÈ, ak mámepocit, Ïe niektoré opatrenia sú pre systém ri-zikové. Ako konkrétny príklad uvediem prá-ve spomínané medzinárodné referencovaniecien liekov. Bez v˘raznej kooperácie s aso-ciáciou by referencovanie urãite nebolo ta-k˘m transparentn˘m procesom ak˘m je dnes.TransparentnosÈ a predvídadeºnosÈ je pre náskºúãová. Okrem iného ADL zaslala pripo-mienky na legislatívne zmeny k novému ná-vrhu zákona ã. 140/1998 Z. z. o liekoch azdravotníckych pomôckach, materiál obsaho-val 40 legislatívnych pripomienok aj s odô-vodneniami k novele zákona. TieÏ sme pri-pomienkovali právne predpisy z oblasti refe-rencovania cien liekov v zmysle zákona ã.577/2004 Z. z. Spomedzi ìal‰ích by som e‰tespomenul zásadné pripomienky k návrhu vy-

hlá‰ky, ktorou sa mení a dopæÀa vyhlá‰kaMinisterstva zdravotníctva Slovenskej repu-bliky ã. 723/2007 Z. z., ktorou sa upravujúpodrobnosti postupu pri urãení ‰tandardnejdávky lieãiva a maximálnej v˘‰ky úhradypoisÈovne za ‰tandardnú dávku lieãiva v zne-ní vyhlá‰ky Ministerstva zdravotníctva Slo-venskej republiky ã. 446/2005 Z. z., ktoréADL pripomienkovala s partnersk˘mi asociá-ciami GENAS a SAFS.

Dá sa podºa vás vytvoriÈ tak˘ legislatívnyrámec liekovej cenotvorby, ktor˘ by bolefektívny, transparentn˘ a najmä dlhodo-bej‰ie platn˘? Ako to funguje v in˘ch kra-jinách Európskej únie?

Dobrá otázka. Nie je jednoduché vytvoriÈsystém, ktor˘ spæÀa v‰etky spomínané atribú-ty. OpäÈ by som zdôraznil, Ïe lieková politi-ka je len jedn˘m z pilierov, ktoré podopiera-jú cel˘ zdravotn˘ systém. Ak ostatné pilierenefungujú dostatoãne, je veºmi ÈaÏké vytvo-riÈ dobre fungujúci systém liekovej politiky.Ale netreba sa vzdávaÈ. ADL sa podieºala napríprave materiálu „Stratégia liekovej politi-ky do roku 2015“. Na tomto materiáli spolu-pracovali aj ostatné asociácie, takÏe je tu ‰i-rok˘ konsenzus v nastolen˘ch témach. Terazje potrebné materiál vziaÈ a zaãaÈ seriózne di-skutovaÈ k jeho jednotliv˘m bodom. ADL jepripravená. PorovnávaÈ alebo snaÏiÈ sa o pre-beranie in˘ch systémov liekovej politiky, ale-bo len niektor˘ch jeho ãastí môÏe byÈ veºminebezpeãné, ak sa nezoberie do úvahy, ÏekaÏd˘ systém v inom ‰táte je zasaden˘ do ‰pe-cifick˘ch ekonomick˘ch, politick˘ch a hos-podárskych súvislostí. VyberaÈ si len hro-zienka z koláãa môÏe byÈ krátkodobo veºmiefektné, ale môÏe viesÈ k zrúteniu celého sys-tému.

Jedn˘m z cieºov ADL je staraÈ sa aj o vy-hovujúce podmienky pri zvy‰ovaní vzde-lanosti a profesionálnej úrovne jej ãlenov.âo pre to robíte? Aké sú v˘sledky?

V tomto smere sa snaÏíme o maximálnuefektívnosÈ. Informujeme na‰ich ãlenov ov‰etk˘ch legislatívnych zmenách, t˘kajúcichsa liekového reÈazca, zabezpeãujeme moni-toring tlaãe na dennej báze, informujeme orealizovan˘ch krokoch prezídia a predsedníct-va sekcie v˘robcov. Najnov‰ie plánujemezrealizovaÈ workshop, ktor˘ sa bude zaobe-raÈ kategorizaãn˘m procesom a cenotvorbou.Mnohí, najmä men‰í ãlenovia asociácie ne-majú zamestnancov, ktorí sa tomuto procesuvenujú na pln˘ úväzok, ako je to vo väã‰íchspoloãnostiach. KeìÏe kategorizácie sú 4 x doroka a podávanie cenov˘ch návrhov taktieÏ,je dôleÏité, aby ºudia, ktorí cenové návrhy po-dávajú, poznali proces ão najdokonalej‰ie.

Oslovuje ADL svojimi iniciatívami aj laic-kú verejnosÈ? Poskytujete informácie, zktor˘ch môÏu ãerpaÈ aj pacienti?

Toto je oblasÈ, kde je ão zlep‰ovaÈ. Aj keìz pohºadu v˘robcov to nie je jednoduché.Hlavne pri liekoch, ktoré sú viazané na lekár-sky predpis, oslovenie pacienta podlieha prís-nym legislatívnym normám a etickému kóde-xu. Urãite by v‰ak bolo prínosom, ak by pa-cienti, respektíve pacientske organizácie malimoÏnosÈ, ak nie priamo ovplyvÀovaÈ, tak as-poÀ monitorovaÈ napríklad kategorizaãn˘

proces, tak ako je to beÏné v niektor˘ch in˘cheurópskych ‰tátoch. Na druhej strane si uve-domujeme potrebu informovaÈ laickú verej-nosÈ o na‰ich niektor˘ch aktivitách, prípad-ne ju vzdelávaÈ v t˘ch oblastiach, ktoré môÏuviesÈ k zdrav‰iemu Ïivotnému ‰t˘lu obyvateº-stva. Plánujeme uωiu spoluprácu s Bede-krom zdravia, ktor˘ oslovuje práve laickúverejnosÈ.

Má ADL prehºad, aké boli v˘davky na lie-ky a zdravotnícke potreby za posledné ob-dobie? Zvy‰ujú sa v rámci SR?

Tieto údaje samozrejme sledujeme a ana-lyzujeme ich. V súãasnosti v˘davky na liekynerastú tempom, na aké sme boli zvyknutípred vypuknutím finanãnej krízy. Opatrenia,ak˘mi boli dve plo‰né zníÏenia cien liekov –spolu o 14%, zavedenie degresívnej marÏe amedzinárodné referencovanie cien liekovspôsobili nivelizáciu v˘davkov na lieky. Zauplynul˘ rok sme zaznamenali nárast v˘dav-kov na lieky len o 1,1%. Náklady zdravotn˘chpoisÈovní na lieky predstavovali v minulomroku pribliÏne 1 miliardu eur.

Myslím si, Ïe jednocifern˘ percentuálnyrast v˘davkov na lieky je akceptovateºn˘ ajpre ‰tát. S ohºadom na niektoré ukazovatelezdravotného stavu obyvateºstva by bolo logic-ké ak by v˘davky boli o nieão vy‰‰ie, teda vrozmedzí, ktoré som uÏ spomenul. Zdravot-nícke pomôcky sú taktieÏ vystavené väã‰ej re-gulácii neÏ v minulosti.

âo dôleÏité ADL pripravuje v najbliωomobdobí?

Chceme byÈ ão najviac úãastní na ìal‰omv˘voji zdravotníctva na Slovensku. Urãitechceme byÈ pri tom, keì sa bude na túto témudiskutovaÈ, ãi uÏ na úrovni vlády alebo Ná-rodnej rady. Samozrejme, máme aj beÏnúagendu. ADL uÏ tradiãne organizuje stretnu-tia s ministrami zdravotníctva a dúfam, Ïe vtejto tradícii budeme pokraãovaÈ i naìalej.Chceme uωie spolupracovaÈ s médiami, pre-toÏe si uvedomujeme ich v˘znam a vplyv.TaktieÏ chceme rozvinúÈ na‰u spoluprácu sostatn˘mi asociáciami zdruÏujúcimi v˘rob-cov liekov, ale aj s asociáciami a zdruÏenia-mi, ktoré sú súãasÈou liekového reÈazca, akoaj s odbornou verejnosÈou. Na‰ím cieºom jetransparentn˘, predvídateºn˘ a férov˘ zdravot-n˘ systém, ktor˘ bude viesÈ k zlep‰ovaniuzdravotného stavu obyvateºstva, ktorémubude umoÏnen˘ vãasn˘ prístup k modernej akvalitnej lieãbe, a tá by mala byÈ aj cenovodostupná.

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

56

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

Ako hodnotíte prevenciu a hlavné opatre-nia na ochranu zdravia na Slovensku po-ãas rokov 2006 – 2010?

Preventívne aktivity, ktoré sa realizovali naSlovensku v období rokov 2006 – 2010, saorientovali predov‰etk˘m na ovplyvÀovanie,respektíve redukciu rizikov˘ch faktorov zod-povedn˘ch za vznik, rozvoj a pretrvávanienajv˘znamnej‰ích infekãn˘ch a chronick˘chochorení, ale aj na podporu a zdôrazÀovanievplyvu a v˘znamu protektívnych faktorovudrÏujúcich a rozvíjajúcich zdravie. Aktivi-ty zah⁄Àali nielen ‰iroké spektrum proble-matík, ale aj ‰iroké spektrum cieºov˘ch sku-pín – od detí pred‰kolského veku cez ‰kolá-kov, adolescentov, dospel˘ch aÏ po seniorov.Jednou z cieºov˘ch skupín v hodnotenom ob-dobí bola aj marginalizovaná rómska komu-nita. Vytváraním partnerstiev a neformálnouspoluprácou so vzdelávacími in‰titúciami,samosprávou, mimovládnymi, ako aj medzi-národn˘mi organizáciami, napríklad Sveto-vou zdravotníckou organizáciou, bolo moÏ-né aktivity zameraÈ nielen na rizikové, respek-tíve protektívne faktory, ale aj na determinan-ty zdravia, ktoré ich ovplyvÀujú, napríklad so-ciálno-ekonomické, environmentálne, poli-

tické determinanty zdravia – a sú kºúãovépri zlep‰ovaní, respektíve zhor‰ovaní zdravot-ného stavu populácie. V‰etky aktivity sa usku-toãnili v súlade s aktuálnou koncepciou ·tát-nej politiky zdravia v SR, Programov˘m vy-hlásením vlády SR na úseku verejného zdra-votníctva na roky 2006 – 2010 a ìal‰ími sú-visiacimi národn˘mi a medzinárodn˘mi rezo-lúciami, v˘zvami a odporúãaniami.

Ako ste spokojn˘ so záujmom obãanov opravidelné preventívne lekárske prehliad-ky? âo a ak˘m spôsobom by sa dalo e‰tezlep‰iÈ?

V minulom roku celková náv‰tevnosÈ pre-ventívnych prehliadok poistencov, napríkladUnion zdravotnej poisÈovne, dosiahla 35 per-cent, ão je v porovnaní s rokom 2008 mier-ny nárast, keì celková náv‰tevnosÈ preventív-nych prehliadok bola na úrovni 34 percent.Stopercentnú náv‰tevnosÈ evidujeme u detí voveku do 18 mesiacov; vysoké percento – 70percent – dosahujú aj preventívne prehliad-ky u detí vo veku od 3 do 18 rokov. Preven-tívne prehliadky u zubára v minulom roku vy-uÏilo takmer 39 percent poistencov Unionzdravotnej poisÈovne, ão je mierny nárast

oproti roku 2008, keì zubára v rámci preven-cie nav‰tívilo takmer 37 percent. Gynekolo-gické prehliadky v minulom roku dosiahli ná-v‰tevnosÈ na úrovni takmer 32 percent, ão jepribliÏne na rovnakej úrovni. Najmenej vy-uÏívajú poistenci preventívne prehliadky uv‰eobecného lekára pre dospel˘ch – vyuÏiloju 14 percent poistencov a tradiãne urologic-ké preventívne prehliadky, ktoré vyuÏilo nie-ão vy‰e jedného percenta poistencov – 1,2percenta poistencov.

Na zv˘‰enie náv‰tevnosti preventívnychprehliadok Union zdravotná poisÈovÀa svojimpoistencom ponúka bezplatnú sluÏbu Pre-ventívna pripomienka, ktorú si môÏu aktivo-vaÈ prostredníctvom webovej stránky alebo naktoromkoºvek kontaktnom mieste. Správaformou SMS alebo e-mailu poistencov upo-zorní a pripomenie, ktoré preventívne pre-hliadky by mali v tomto roku absolvovaÈ. Sinformáciami o tom, ako jednotlivé prehliad-ky prebiehajú, ão v‰etko lekár vy‰etrí, samôÏu poistenci oboznámiÈ aj na internetovejstránke Union zdravotnej poisÈovnehttp://www.unionzp.sk/preventivne-prehliad-ky.html, alebo na informaãn˘ch letákoch opreventívnych prehliadkach, ktoré sú k dis-pozícii na ktoromkoºvek kontaktnom miesteUnion zdravotnej poisÈovne.

Donedávna prevládal názor, Ïe na Sloven-sku sa podarilo v˘razne obmedziÈ ‰írenienákazliv˘ch chorôb. V niektor˘ch regió-noch sa v‰ak opäÈ objavila infekãná Ïltaã-ka, a podºa dostupn˘ch informácií tam ne-staãia lôÏka infekãn˘ch oddelení. âo s t˘m?

Na základe efektívnej surveillance sa niek-toré infekãné ochorenia na Slovensku elimi-novali aÏ eradikovali – poliomyelitída, zá‰krt,novorodeneck˘ tetanus a tetanus detí a mla-distv˘ch, os˘pky –, alebo sa ich chorobnosÈvìaka oãkovaniu v˘znamne zníÏila – rubeo-la, mumps, vírusová hepatitída typu B.

Pri ochoreniach na vírusovú hepatitídutypu A (VHA) sme po roku 2000 zazname-nali v SR klesajúci trend, ktor˘ trval do roku2007. V roku 2008 do‰lo takmer k dvojnásob-nému vzostupu v poãte ochorení. ëal‰í nárastbol zaznamenan˘ aj v roku 2009, keì bolo vSR hlásen˘ch 1 449 ochorení na VHA – cho-robnosÈ 26,8 na 100 000 obyvateºov –, ão

Záujem o preventívneprehliadky narastá

Na preventívne prehliadky k lekárovi chodíme viac ako v minulosti. Najãastej‰ie nav‰tevujeme s deÈmidetského lekára, dospelí zasa zubára. Aj napriek zv˘‰enej prevencii v‰ak nechodíme k lekárovi tak ãasto,

ako by sme mali. A to aj napriek tomu, Ïe prevencia je najúãinnej‰ou zbraÀou v boji proti rakovine ãiinfarktu. Preventívne prehliadky sú stanovené zákonom od roku 2005. V‰etky sú plne hradené, poistenci

si teda na ne nedoplácajú. Preventívna prehliadka sa vykonáva u v‰eobecného lekára pre dospel˘cha u v‰eobecného lekára pre deti a dorast, u stomatológa, u gynekológa a u urológa.

V minulom roku pribudla prehliadka u gastroenterológa. Rozhovor so ‰tátnym tajomníkom Danielom KLAâKOM zaznamenala Izabela Nagyová.

57

VyuÏitie preventívnych prehliadok v roku 2008 a 2009

mohli vyuÏiÈ poãet vyuÏit˘ch poãet osôb % vyuÏívania Cel˘ rok 2008 v roku 2008 prehliadok s prehliadkou preventívnych

v roku 2008 v roku 2008 prehliadok

gynekológia 126 309 40 273 40 114 31,9%

urológia 19 683 153 153 0,8%

pediatria do 1 roka 31 956 31 956 7 474 100%pediatria 18-mesaãní

pediatria – 3–18 51 624 38 561 37 842 74,7%

VLD nad 18 212 515 27 591 26 868 13,0%

Stomatológ do 18 178 754 154 817 136 876 36,8%

Stomatológ nad 18 241 632

Gastroenterológ

Spolu 862 473 293 351 34,0%

predstavuje vzostup oproti roku 2008 o 98,5percent a oproti 5-roãnému priemeru o 167percent. Vy‰e 90 percent ochorení bolo hlá-sen˘ch z v˘chodného Slovenska. Najvy‰‰iachorobnosÈ zaznamenali v Pre‰ovskom –113,1 na 100 000 obyvateºov, a Ko‰ickomkraji – 55,83 na 100 000 obyvateºov. Najpo-stihnutej‰ou vekovou skupinou boli deti aÏiaci základn˘ch ‰kôl. Úmrtie na VHA zazna-menané nebolo. Poãas roka sa vyskytlo 51men‰ích i väã‰ích epidémií VHA, v ktor˘chochorelo 989 osôb. Okrem ‰tyroch epidémií,ktoré sa vyskytli na strednom Slovensku,v‰etky ostatné sa zaznamenali v okresochv˘chodného Slovenska, najmä medzi róm-skym obyvateºstvom.

Vzhºadom na vy‰‰ie uvedenú nepriaznivúepidemiologickú situáciu vo v˘skyte VHA voblastiach s prevahou rómskeho obyvateº-stva by realizácia odporúãaného oãkovaniaproti VHA u dvojroãn˘ch detí s nízkym so-ciálno-hygienick˘m ‰tandardom zakotvenáv návrhu novely vyhlá‰ky 585/2008 Z. z., kto-rou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii akontrole prenosn˘ch ochorení znamenala na-júãinnej‰iu a najúspornej‰iu primárnu preven-ciu rozsiahlych kaÏdoroãn˘ch epidémií VHA.Uveden˘ návrh je aj v súlade s Národn˘mprogramom starostlivosti o deti a dorast naroky 2008 – 2015. Oãkovanie dvojroãn˘chdetí Ïijúcich v lokalitách s nízkym sociálno-hygienick˘m ‰tandardom by znamenalo nie-len zníÏenie celkovej chorobnosti na VHA,ale najmä zníÏenie chorobnosti u detí pred-‰kolského veku. Priemerná dæÏka hospitalizá-cie chorého na VHA je asi 14 dní, náklady najedno ochorenie tvoria asi 2 000 eur, priãomnáklady na zaoãkovanie jedného dieÈaÈa dvo-ma dávkami sú asi 62 eur.

Znovu sa vynorila aj nákaza tuberkulózou.Preão sa aj napriek oãkovaniu roz‰iruje?

Podºa Svetovej zdravotníckej organizáciepredstavuje tuberkulóza (TBC) z celosveto-vého hºadiska jeden z najväã‰ích zdravot-n˘ch problémov ºudstva. Kvalifikované od-hady hovoria o tom, Ïe roãne vzniká aÏ osemmiliónov nov˘ch prípadov TBC a 2,8 milió-nov osôb roãne umierajú na choroby priamoalebo nepriamo súvisiace s TBC. Hoci sa 90percent zo v‰etk˘ch prípadov TBC ochorenía aÏ 98 percent úmrtí na TBC vyskytuje v roz-vojov˘ch oblastiach, súãasná globalizáciasveta napomáha ‰íreniu TBC aj do krajín, vktor˘ch bola uÏ pod kontrolou.

V Európe je aÏ 85 percent bakteriologickyoverenej tuberkulózy v krajinách strednej av˘chodnej Európy. Väã‰ina západoeuróp-skych krajín vykazuje incidenciu pod 20 prí-padov na 100 000 obyvateºov. Medzi krajinys nízkym v˘skytom tuberkulózy – pribliÏne10 na 100-tisíc obyvateºov) patria z b˘val˘chkrajín v˘chodného bloku uÏ len Slovensko,âeská republika a Slovinsko.

Hoci incidencia TBC v európskom regió-ne rastie, situácia vo v˘skyte TBC na Slo-vensku v súãasnosti sa stabilizuje a chorob-nosÈ má dlhodobo klesajúci trend. Od roku1960, kedy bolo hlásen˘ch 7 817 prípadovTBC a chorobnosÈ dosiahla hodnotu 164,1 na100-tisíc obyvateºov do roku 2008 klesol po-ãet hlásen˘ch ochorení na 513 (chorobnosÈ9,5 na 100-tisíc obyvateºov), ão je doteraz naj-niωí v˘skyt. Vzhºadom na dlhodob˘ pokles

incidencie a jej nízku celoslovenskú hodno-tu, nás experti Svetovej zdravotníckej orga-nizácie zaradili medzi ‰táty s nízkou inci-denciou tuberkulózy.

I napriek priaznivej situácii vo v˘skyteTBC na Slovensku a oãkovaniu proti tomu-to ochoreniu, je naìalej potrebné udrÏiavaÈdobrú úroveÀ diagnostiky, lieãby a dispenzár-neho sledovania chor˘ch, ako aj hlásnej sluÏ-by.

Zaãiatkom minulého roka sa vo svete ob-javil nov˘ druh chrípkového ochorenia,tzv. prasacia chrípka. Vírus sa roz‰íril aj unás. Koºko sme doteraz zaevidovali ocho-rení tohto typu a ão s nakúpen˘mi vakcí-nami?

Na Slovensku je evidovan˘ch 1 210 prípa-dov pandemickej chrípky A (H1N1) 2009. Po-ãet prípadov ochorenia narastá uÏ len po-zvoºne. PretoÏe pandémia chrípky A (H1N1)2009 trvá, oãkovanie proti pandemickej chríp-ke na Slovensku v súãasnosti stále prebieha.Od zaãiatku februára je moÏné daÈ sa zaoã-kovaÈ kaÏdému, kto má o oãkovanie záujem.V prípade ukonãenia oãkovania proti pande-mickej chrípky na základe odporúãaní sveto-v˘ch zdravotníckych autorít, budú nevyuÏi-té vakcíny likvidované ako ostatn˘ nebezpeã-n˘ odpad – pouÏité ihly, striekaãky – z pre-vádzky ambulancií.

Ako ste spokojní s informovanosÈou ve-rejnosti o prevencii smerom k jednotliv˘mchrípkov˘m ochoreniam?

Od zaãiatku objavenia sa vírusu pande-mickej chrípky A (H1N1) 2009 poskytovalipracovníci Ministerstva zdravotníctva SR,Úradu verejného zdravotníctva SR, regionál-nych úradov verejného zdravotníctva v SR,virológovia a iní odborní pracovníci priebeÏ-né informácie o ochorení vyvolanom t˘mtovírusom. Okrem toho od 30. apríla 2009 bolapriamo na tieto úãely zriadená telefonickálinka Ministerstva zdravotníctva SR – Callcentrum. Na tejto telefonickej linke pracov-níci odboru epidemiológie ÚVZ SR poskyto-vali nepretrÏite verejnosti informácie o pan-demickej chrípke A (H1N1) 2009. Dovolímsi preto povedaÈ, Ïe laická verejnosÈ aj médiádostali a stále dostávajú dosÈ informácií otomto ochorení.

Aké nové právne úpravy pripravujete naochranu nefajãiarov?

Prvou právnou úpravou, ktorej prostredníc-tvom chceme zaviesÈ úpln˘ zákaz fajãenia vre‰tauráciách a baroch, je novela zákona oochrane nefajãiarov. V druhom rade posilniÈv˘kon kontroly fajãenia zo strany RÚVZ vy-tvorením organizaãn˘ch útvarov, ktoré budúna túto a iné ãinnosti v oblasti prevencie faj-ãenia pripravené. Na rokovanie vlády SRplánujeme predloÏiÈ návrh Národného akã-ného plánu na kontrolu tabaku na roky 2011– 2014, kde sa bude ochrane nefajãiarov, detía mládeÏe, venovaÈ zv˘‰ená pozornosÈ. Inter-vencie v prevencii fajãenia a ochrane nefaj-ãiarov by mal vo zv˘‰enej miere vykonávaÈÚVZ SR a RÚVZ.

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

mohli vyuÏiÈ poãet vyuÏit˘ch poãet osôb % vyuÏívania Cel˘ rok 2008 v roku 2008 prehliadok s prehliadkou preventívnych

v roku 2008 v roku 2008 prehliadok

gynekológia 141 586 45 114 45 065 31,9%

urológia 23 242 275 274 1,2%

pediatria do 1 roka 39 960 39 960 9 949 100%pediatria 18-mesaãní

pediatria – 3–18 58 505 40 579 39 653 69,4%

VLD nad 18 234 924 33 560 32 527 14,3%

Stomatológ do 18 198 648 180 491 159 801 38,6%

Stomatológ nad 18 269 393

Gastroenterológ 78 78 77

Spolu 966 336 340 057 35,2%

PrameÀ: Union zdravotná poisÈovÀa

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

58

Ak˘ je súãasn˘ stav v rámci postupnej rea-lizácie Operaãného programu Zdravotníc-tvo?

Operaãn˘ program Zdravotníctvo je aktuál-ne v plnom procese implementácie. K zaãiat-ku mája 2010 sme zazmluvnili takmer 49 %prostriedkov OPZ a prijímateºom sme vypla-tili prostriedky vo v˘‰ke 30,8 milióna eur, ãopredstavuje 10,5 % alokácie celého OPZ. Vnasledujúcich mesiacoch predpokladáme ìal-‰í v˘razn˘ nárast ãerpania. Ministerstvo zdra-votníctva SR tak zaãína prostredníctvom zrea-lizovan˘ch projektov plniÈ ciele definované vprioritn˘ch osiach a opatreniach OPZ.

Ako sa darí v súãasn˘ch neºahk˘ch pod-mienkach napæÀaÈ stratégiu Operaãnéhoprogramu?

Stratégiou OPZ je samotná realizácia kom-plexn˘ch projektov modernizácie infra‰truk-túry nemocníc a zariadení ambulantn˘ch po-skytovateºov zdravotnej starostlivosti typu po-likliník a zdravotn˘ch stredísk za úãelom zlep-‰enia podmienok ovplyvÀujúcich zdravotn˘stav obyvateºstva v produktívnom, ako aj v ne-produktívnom veku, prostredníctvom zvy‰o-vania kvality, efektívnosti a dostupnosti zdra-votnej starostlivosti a podpory zdravia, v rám-ci zdravotníckej infra‰truktúry. O tom, Ïe sanám to darí, svedãí aj uveden˘ stav implemen-tácie OPZ. âo ma v‰ak te‰í e‰te viac je sku-toãnosÈ, Ïe prostredníctvom kaÏdého zrealizo-vaného projektu zaãínajú pociÈovaÈ efektyOPZ samotní pacienti krat‰ími ãakacími leho-tami, zv˘‰ením rozsahu zdravotníckych v˘ko-nov a kvalitnej‰ím poskytovaním zdravotnej

starostlivosti. O zlep‰enie zdravia na‰ich ob-ãanov nám ide v prvom rade.

Mala podºa vás súãasná finanãná krízavplyv na záujem Ïiadateºov o nenávratn˘ fi-nanãn˘ príspevok?

Celosvetová finanãná kríza síce zv˘‰ila zá-ujem Ïiadateºov o získanie NFP z prostriedkovOPZ, ale urãite nemala rozhodujúci vplyv.V̆ razn˘ záujem o prostriedky OPZ pociÈuje-me stále. Dopyt bol od zaãiatku niekoºkoná-sobne väã‰í ako ponúkané finanãné moÏnos-ti. Treba zdôrazniÈ, Ïe prostriedky ‰trukturál-nych fondov z akéhokoºvek operaãného pro-gramu majú v˘znamn˘ potenciál zmierniÈ do-pady celosvetovej krízy v ktorejkoºvek ob-lasti.

Do akej miery pomohla ãerpaniu prostried-kov zo ‰trukturálnych fondov iniciatívaEurópskej komisie, ktorá zjednodu‰ilaniektoré procesy?

Iniciatíva Európskej komisie sa v prvomrade t˘kala prostriedkov implementaãne nároã-nej‰ieho európskeho sociálneho fondu. V sys-téme implementácie OPZ, ktor˘ je financova-n˘ z prostriedkov európskeho fondu regio-nálneho rozvoja sa preto tieto kroky v˘raznej-‰ie neprejavili. V tomto kontexte je na druhejstrane potrebné pozitívne vyzdvihnúÈ iniciatív-nu MF SR povoliÈ systém predfinancovania ajorganizáciám súkromného sektora.

Ak˘ je súãasn˘ stav v poskytovaní nená-vratného finanãného príspevku a projek-toch OPZ?

MZ SR zverejnilo od zaãiatku realizácieOPZ 10 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí oNFP a jedno priame zadanie. Dve v˘zvy, kto-ré boli vyhlásené v roku 2010 e‰te nie sú uza-vreté, nakoºko termín uzávierky t˘chto v˘-ziev je plánovan˘ na jún 2010. V rámci dote-raz vyhlásen˘ch v˘ziev sme prijali 151 Ïiados-tí o NFP, z ktor˘ch MZ SR schválilo a násled-ne zazmluvnilo 31. Z nich je 11 projektov za-meran˘ch na modernizáciu ‰pecializovan˘chnemocníc, 6 projektov na modernizáciu v‰eo-becn˘ch nemocníc a predmetom 12 projektovje rekon‰trukcia a modernizácia polikliník azdravotn˘ch stredísk. Zvy‰né dva projekty súnárodné projekty. 4 projekty uÏ boli po vec-nej aj finanãnej stránke riadne ukonãené.

âo je nové v realizácii národn˘ch projek-tov? Nastali zmeny?

Oba národné projekty sú zazmluvnené a na-chádzajú sa v stave realizácie. Národn˘ projektDobudovanie infra‰truktúry Národnej trans-fúznej sluÏby SR v hodnote 7 302 243,75 eur

Operaãn˘ programZdravotníctvo a súãasnosÈ

Operaãn˘ program Zdravotníctvo (OPZ) a jeho aktuálne plnenie je predmetom rozhovoruredaktorky Anny Komovej, ktorej na otázky odpovedá generálny riaditeº sekcie európskych

programov a projektov Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) Marek VANKO.

59

má plánovan˘ termín ukonãenia aktivít 31.marec 2011. Cieºom projektu je dosiahnuÈprostredníctvom komplexnej modernizáciepracovísk NTS SR zabezpeãenie najvy‰‰ejmoÏnej kvality, bezpeãnosti a sebestaãnosti vprodukcii krvn˘ch prípravkov, v podmien-kach maximálnej efektívnosti, úãinnosti, úãel-nosti a hospodárnosti na celom území SR a prepotreby v‰etk˘ch obãanov.

Druh˘ národn˘ projekt s názvom „Nákupmobiln˘ch mamografick˘ch jednotiek“, kto-rého realizátorom je V̆ chodoslovensk˘ onko-logick˘ ústav, a. s., je zameran˘ na obstaraniedvoch mobiln˘ch mamografick˘ch jednotiekna zabezpeãenie vy‰‰ej kvality vy‰etrení priniωej radiaãnej dávke, na skrátenie lehotyvy‰etrenia a zníÏenia úmrtnosti Ïien na rako-vinu prsníka, ako aj na úspory nákladov nalieãbu vãasnou diagnostikou. SúãasÈou projek-tu je aj jeho publicita formou mediálnej kam-pane. MZ SR s V̆ chodoslovensk˘m onkolo-gick˘m ústavom, a.s. uzatvoril zmluvu o po-skytnutí NFP vo v˘‰ke 4 533 974 eur. V rám-ci projektu aktuálne prebieha príprava verej-ného obstarávania. Vlastná realizácia aktivítprojektu je naplánovaná na 1 rok. Samotnádiagnostika a prevádzka mobiln˘ch mamo-grafick˘ch jednotiek bude prebiehaÈ najmäpo ukonãení projektu a bude sa hradiÈ z verej-ného zdravotného poistenia.

MôÏete v krátkosti predstaviÈ uÏ zrealizo-vané projekty v zdravotníctve s podporou‰trukturálnych fondov Ktoré majú najväã-‰í v˘znam a preão?

V rámci OPZ boli riadne ukonãené ‰tyri pro-jekty, z ktor˘ch kaÏd˘ v˘raznou mierou pri-spieva k naplneniu celkového cieºa OPZ: 1. Komplexná modernizácia SÚSCCH, a. s.,

s cieºom zvy‰ovaÈ úroveÀ poskytovanejzdravotnej starostlivosti, ktorého prijímate-ºom bol Stredoslovensk˘ ústav srdcov˘cha cievnych chorôb, a. s., s rozpoãtom pro-jektu 6 970 616,82 eur. Realizáciou projek-tu sa zabezpeãilo vybavenie novostavbyústavu najmodernej‰ou zdravotníckou tech-nikou a zariadením nevyhnutn˘m pre kom-plexné poskytovanie ‰pecializovanej zdra-votnej starostlivosti pacientom s ochorenímobehovej sústavy. Komplexné vybavenieústavu zabezpeãilo vãasnú a presnú diag-nostiku a zlep‰enie efektívnosti lieãby kar-diovaskulárnych ochorení ãím prispieva kzníÏeniu úmrtnosti a zlep‰eniu zdravotné-ho stavu obyvateºov spádov˘ch regiónov.

2. Modernizácia zdravotníckej infra‰truktú-ry pre zabezpeãenie komplexn˘ch zdra-votníckych sluÏieb VÚSCH, a. s. Prijíma-teºom projektu s rozpoãtom 3 484 417,15eur bol V̆ chodoslovensk˘ ústav srdcov˘cha cievnych chorôb, a. s. Predmetom reali-zácie projektu bolo zabezpeãenie poskyto-vania komplexn˘ch sluÏieb VÚSCH, a. s.,prostredníctvom nákupu ‰piãkovej diag-nostickej a intervenãnej zdravotníckej tech-niky, ktorá je potrebná na zabezpeãeniezv˘‰enia kvality diagnostiky ochorení obe-hovej sústavy a následne realizácie samot-n˘ch intervenãn˘ch v˘konov. Za hlavnév˘sledky projektu a jeho budúci dopad po-vaÏujeme zv˘‰enie poãtu lôÏok, zv˘‰eniepoãtu a spektra diagnostick˘ch a operaã-n˘ch v˘konov, ako aj zníÏenie priemernejdoby hospitalizácie pacientov v porovnaní

so stavom pred realizáciou projektu. Rea-lizácia projektu je základom pre ìal‰í roz-voj oddelení VÚSCH, a. s., a na jeho v˘stu-poch sú postavené dlhodobé investiãné arozvojové plány celého ústavu.

3. Projekt Nákup angiografického prístrojapre komplexné kardiologické aplikácie rea-lizovalo Kardiocentrum Nitra, s. r. o., srozpoãtom 1 749 764,32 eur. Prostredníc-tvom projektu bol zakúpen˘ nov˘ vysoko-sofistikovan˘ prístroj na komplexné kardio-logické aplikácie – angiograf. Obstaranímprístroja sa zv˘‰i roãn˘ poãet v˘konov z 1500 na predpokladan˘ch 2 050 od koncaroku 2010. Zv˘‰enie poãtu v˘konov za-bezpeãí kvalitnej‰iu diagnostiku a zlep‰e-nie prevencie stále narastajúceho poãtu pa-cientov s kardiovaskulárnymi ochorenia-mi. V dôsledku zv˘‰eného poãtu v˘konovrealizáciou projektu vznikli a budú udrÏa-né tri nové pracovné miesta.

4. Modernizáciu technológie zariadenia ambu-lantnej starostlivosti realizoval prijímateºCT Martin, s. r. o., s celkov˘m rozpoãtom1 729 403,17 eur. Prostredníctvom projek-tu sa obstaral prístroj nukleárnej magnetic-kej rezonancie, ktor˘ ako doplnkov˘ k sú-ãasne prevádzkovanému CT prístroju. V̆ -sledkom projektu je zv˘‰enie spektra vy‰et-rení, vìaka ktor˘m sa v spádovej oblasti v˘-razne skrátia ãakacie lehoty. R˘chlej‰ou apresnej‰ou diagnostikou dôjde k zv˘‰eniuzáchytu jednotliv˘ch ochorení, zv˘‰eniuefektivity ich lieãby a zníÏeniu úmrtnosti naochorenia skupiny 5. Sekundárnym pozitív-nym dopadom je moÏnosÈ vyuÏívania prí-stroja ‰tudentmi pregraduálneho a postgra-duálneho ‰túdia lekárskej fakulty za úãelompraktického oboznámenia sa s vy‰etrovanímprostredníctvom metódy nukleárnej magne-tickej rezonancie.

V septembri 2009 sa zaãali realizovaÈ ajtrojroãné projekty podpory ‰pecializaãné-ho ‰túdia. Koºko zdravotníckych pracovní-kov je do nich zapojen˘ch? Stretli sa so zá-ujmom?

V rámci v˘zvy OPV 2008/2.2/03 boli schvá-lené projekty siedmich vy‰‰ích územn˘ch cel-kov. Cieºom v˘zvy je podporiÈ ‰pecializaãné‰túdium zdravotníckych pracovníkov za úãe-lom doplnenia a stabilizácie stavov kvalifiko-van˘ch zdravotníckych pracovníkov v samo-správnych krajoch. KeìÏe sa do v˘zvy zapo-jili v‰etky oprávnené samosprávne kraje sved-ãí to o ich záujme rie‰iÈ otázku dostatoãnéhopoãtu kvalifikovan˘ch zdravotníckych pra-covníkov vo svojom regióne. Dôvodom ne-priaznivého stavu kvalifikovan˘ch zdravot-níckych pracovníkov niektor˘ch ‰pecializá-cií v regiónoch SR je nepriaznivá demografic-ká ‰truktúra zdravotníckych pracovníkov (vy-sok˘ podiel zdravotníckych pracovníkov vdôchodkovom alebo preddôchodkovom veku)a nízky prílev absolventov so záujmom o ne-dostatkové ‰pecializácie aj z dôvodu ich odli-vu do zahraniãia.

V‰etky zapojené samosprávne kraje sa za-viazali poãas trojroãn˘ch projektov finanãnepodporiÈ ‰pecializaãné ‰túdium spolu 995 zdra-votníckych pracovníkov vo vybran˘ch ‰pe-cializáciách, ktoré sú v jednotliv˘ch krajochnajkritickej‰ie. Najãastej‰ie ide o podporu ‰tú-dia budúcich v‰eobecn˘ch lekárov, stomatoló-

gov, rádiológov, anesteziológov a vybrané‰pecializácie zdravotn˘ch sestier.

Do projektov je zapojen˘ch uÏ 507 zdravot-níckych pracovníkov. V‰etky projekty by malibyÈ skonãené do 31. augusta 2012. Na schvá-lené projekty v‰etk˘ch samosprávnych krajovbol vyãlenen˘ NFP vo v˘‰ke 9 259 325,81 eur.

Ako sa napæÀajú ìal‰ie plány na podporuvzdelávania zdravotníckych pracovníkov?âomu prikladáte rozhodujúci v˘znam?

MZ SR vyhlásilo v rámci opatrenia 2.2 cel-kovo 6 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o NFP.V‰etky vyhlásené v˘zvy boli zamerané napredkladanie väã‰ích komplexn˘ch regionál-nych alebo nadregionálnych projektov so sys-témov˘m rie‰ením problémovej situácie, trva-lou udrÏateºnosÈou a v˘raznou pridanou hod-notou. Okrem spomínan˘ch pilotn˘ch a ná-sledn˘ch veºk˘ch projektov podpory ‰peciali-zaãného ‰túdia zdravotníckych pracovníkovjednotliv˘ch samosprávnych krajov sú aktuál-ne v realizácii ìal‰ie tri veºké projekty.

Slovenská lekárska komora realizuje trojroã-n˘ projekt di‰tanãného sústavného vzdeláva-nia lekárov prostredníctvom vytvorenia nové-ho elektronického vzdelávacieho portálu, kto-r˘ bude funkãn˘ aj po ukonãení aktivít projek-tu. Portál bude moÏné priebeÏne dopæÀaÈ onové témy, aby sa kontinuálne udrÏiavali a ob-novovali vedomostí a zruãnosti zdravotníc-kych pracovníkov – lekárov.

Slovenská komora sestier a pôrodn˘ch asis-tentiek realizuje tieÏ trojroãn˘ projekt vybudo-vania 7 regionálnych centier a elektronickéhosystému na pravidelné hodnotenie sústavnéhovzdelávania registrovan˘ch sestier a pôrod-n˘ch asistentiek. Sestry a pôrodné asistentkysú najpoãetnej‰ou skupinou zdravotníckychpracovníkov a vybudovaná sieÈ centier a elek-tronick˘ systém zefektívni v˘kon zákonomstanoven˘ch ãinností Komory. Registrova-n˘m sestrám a pôrodn˘m asistentkám prine-sie elektronizácia zv˘‰en˘ komfort pri evido-vaní a hodnotení absolvovaného sústavnéhovzdelávania aj po ukonãení realizácie projek-tu.

Posledn˘m veºk˘m realizovan˘m projek-tom je projekt Úradu verejného zdravotníctvaSR zameran˘ na vytvorenie a realizáciu sys-tému vzdelávania pracovníkov regionálnychúradov verejného zdravotníctva v SR, ktor˘ vtomto rozsahu e‰te nebol realizovan˘ a aj poukonãení samotnej realizácie vzdelávacíchaktivít projektu bude vyuÏívan˘ na ‰kolenienov˘ch a do‰koºovanie existujúcich zamest-nancov regionálnych úradov.

ZároveÀ sa novou v˘zvou vyhlásenou 30. 4.2010 darí realizovaÈ podporu ìal‰ieho vzdelá-vania zdravotníckych pracovníkov v súlade splánovan˘m harmonogramom v˘ziev na rok2010. V̆ zva je zameraná na zv˘‰enie ìal‰íchzruãností pracovníkov v zdravotníctve pro-stredníctvom podpory realizácie celosloven-sk˘ch projektov sústavného vzdelávania. Ce-loslovensk˘mi projektmi sa chápu projektyzamerané na cieºovú skupinu vykonávajúcuzdravotnícke povolanie na území v‰etk˘ch sa-mosprávnych krajov SR okrem bratislavské-ho, ktor˘ nie je oprávnen˘ na ãerpanie pomo-ci z opatrenia 2.2 Operaãného programu Vzde-lávanie. Termín prekladania Ïiadostí o NFP je30. 6. 2010.

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

60

Zdravotná starostlivosÈ je na Slovenskustále „horúco“ diskutovanou témou. âo jez vá‰ho pohºadu nevyhnutné urobiÈ pre to,aby sa skvalitÀovala?

Na túto otázku existuje potenciálne veºmijednoduchá odpoveì – treba za zdroje, ktorésú k dispozícii nakupovaÈ sluÏby, ktoré sú naj-potrebnej‰ie a nenakupovaÈ tie, ktoré sú me-nej potrebné a je úplne jedno, aké je mnoÏstvot˘chto zdrojov. T˘mto by sa postupne viac aviac odstránili individuálne geografické, ãisociálne disparity v dostupnosti zdravotnejstarostlivosti. Hor‰ie je to uÏ z implementaã-n˘mi stratégiami ako tento stav dosiahnuÈ.Buì musíme oznaãiÈ tie stavy/ochorenia/diag-nózy, ktoré nebudeme platiÈ zo solidárnych ve-rejn˘ch zdrojov ão je mimoriadne ÈaÏké z od-borného ako aj spoloãensko-politického pohºa-du, alebo musíme zaÈaÏiÈ kaÏdú zdravotnú sta-rostlivosÈ doplatkom, ktor˘ bude na jednejstrane motivaãn˘ pre pacienta, na strane dru-hej nebude bariérou dostupnosti. Môj názor jeísÈ skôr tou druhou cestou, s prípadnou moÏ-nosÈou pripoistenia na spoluúãasÈ, ktoré bybolo zverené komerãnému poistnému trhu.

Systém solidarity v rámci financovaniazdravotnej starostlivosti je dosÈ zloÏit˘. Vãom je jeho základ? Je stanovená mierasolidarity správna?

Na Slovensku je celkov˘ podiel verejn˘chv˘davkov na zdravotníctvo z celkov˘ch v˘-davkov cca 82%. ZároveÀ treba povedaÈ, Ïe so-lidarita je paradoxne takmer absolútna, na-koºko v‰etky ochorenia sú preplácané z verej-n˘ch zdrojov ako aj na lieky zo v‰etk˘ch hlav-n˘ch skupín je príplatok buì nulov˘ alebo do1 €. Podiel „doplatkov“ je tvoren˘ najmä do-platkami na lieky z vlastného rozhodnutia pa-cienta alebo nákupom voºnopredajn˘ch liekovalebo zdravotníckych pomôcok. Veºká miera

doplatkov z vlastného rozhodnutia figurujetieÏ v stomatológii. O správnosti takto nasta-venej solidarity ja osobne pochybujem, ãosom sa snaÏil vysvetliÈ v odpovedi na prvúotázku.

âo je najpodstatnej‰ie pri rie‰ení prevenciía predchádzaniu chorobám v súvislosti s in-vestíciami ‰tátu i samotn˘ch obãanov?

V súlade so známymi údajmi je zrejmá dô-leÏitosÈ primárnej a sekundárnej prevencie pri-ncipiálna pre dobr˘ zdravotn˘ stav jednotliv-ca. Ak sa na vec pozrieme globálne, tak rôz-ne tlaky na ãistotu Ïivotného prostredia súveºmi dôleÏité. Z tohto pohºadu preto také ob-chodovanie s emisn˘mi kvótami vyznievasmie‰ne. Na úrovni krajiny, je potrebné aktív-ne o zdravom Ïivotnom ‰t˘le neustále dooko-la rozprávaÈ aby boli ºudia vzdelaní. To isté pla-tí o sekundárnej prevencii, teda pri aktívnomvyhºadávaní poãiatoãn˘ch ‰tádií ochorení, kto-r˘ch lieãba je oveºa úspe‰nej‰ia a nepomernelacnej‰ia. A znova sme pri kontexte solidari-ty voãi t˘m, ktorí sa k svojmu telu nespráva-jú zodpovedne a od nás ostatn˘ch oãakávajú,Ïe sa im na lieãbu chorôb poskladáme... Jed-noducho musíme nájsÈ také spôsoby, aby smemotivácie správne nastavili v prospech súla-du individuálnych a spoloãn˘ch motivácií.

Poplatky za pobyt v nemocniciach aj za ná-v‰tevu u lekára sú zru‰ené. Nenarobilo tov‰ak v systéme e‰te väã‰ie komplikácie?

Nie tento krok v systéme nenarobil Ïiadnekomplikácie. Objektívne treba povedaÈ, Ïesme stratili isté mnoÏstvo zdrojov, av‰ak ichvyberanie nemalo Ïiaden impakt na fungova-nie systému. Rad‰ej korektne povedzme, na ãosa pripláca, lebo akákoºvek pau‰alizácia zne-prehºadÀuje efekty. ªudia si na neveºké poplat-ky zvykli, av‰ak ich vyberanie neregulovalosystém...

Ako je to s poskytovaním neodkladnej zdra-votnej starostlivosti a jej preplácaním po-isÈovÀami?

Dnes zákon predpokladá, Ïe o neodkladnúzdravotnú starostlivosÈ ide vtedy, keì to potvrdízdravotná poisÈovÀa. Na jednej strane je to ne-korektné voãi poskytovateºom zdravotnej sta-rostlivosti, ktorí môÏu v dobrej miere pacien-ta v akútnom stave o‰etriÈ a následne to pois-ÈovÀa uznaÈ nemusí, lebo zdravotné poisÈovnenedokáÏu reagovaÈ v reálnom ãase. Na druhejstrane, ak by zdravotné poisÈovne nemali Ïiad-nu moÏnosÈ vyjadrovaÈ sa k tejto téme, veºmir˘chlo by poskytovatelia zdravotnej starostli-vosti mohli moment „neodkladnosti“ zneuÏí-vaÈ. Predpokladá sa, Ïe spory v tejto oblasti rie-‰i Úrad pre dohºad nad zdravotnou starostlivos-Èou, málokedy sa v‰ak poskytovatelia naÀ v t˘-chto veciach obracajú. Z môjho pohºadu bybolo dobré, ak by mohla vzniknúÈ nejaká ar-bitráÏ, ktorá by povedzme zasadala na úrade

a kto by chcel, mohol by s tak˘mito probléma-mi predstúpiÈ a v reálnom ãase by sa rozhod-lo. Odstránila by sa t˘m administratíva a po-stupne by sa uzrejmila „dobrá prax“ v tejto ob-lasti.

Ako vnímate dlhé ãakacie doby na jednot-livé vy‰etrenia u lekárov – ‰pecialistov?

Nemám Ïiadnu oficiálnu informáciu odlh˘ch ãakacích dobách u ‰pecialistov, viemv‰ak neformálne, Ïe sa nieão viac ãaká v niek-tor˘ch regiónoch na niektoré vy‰etrenia typumamografia, av‰ak uÏ u poskytovateºa vedºasa ãaká poloviãn˘ ãas – t˘m chcem povedaÈ,Ïe ºudia sú ãasto tieÏ dosÈ málo flexibilní vy-hºadávaÈ lep‰ie sluÏby...

A ão hovoríte na situáciu, kedy zdravotnápoisÈovÀa ãasÈ poskytnut˘ch v˘konov leká-rom – ‰pecialistom nikdy nezaplatila ? Vãom je problém?

Je to jedna z moÏností, ako limitovaÈ spo-trebu zdrojov v systéme. Je to samozrejme tájednoduch‰ia, neadresná forma regulácie, av-‰ak je pouÏívaná aj v in˘ch krajinách, keìÏeukontrolovaÈ cca 70-tisíc v˘konov u ‰pecialis-tov fyzick˘m spôsobom nie je prakticky moÏ-né. Zdravotné poisÈovne v‰ak kombinujú aj inéformy kontrol, ktoré sú tieÏ efektívne. Problémje stále ten ist˘ – nedostatok zdrojov a ichadekvátne vyuÏívanie.

Ako sa v tomto volebnom období zvy‰ova-la reálna mzda zdravotníkov? Neboli veºmispokojní…

Toto nie je moja parketa, viem daÈ len ofi-ciálne priemerné údaje – v kategórii lekár sazv˘‰ila mzda medzi 2006 a 2009 39 % a u se-stier 36 %. Ak to porovnáme s rastom miezdv národnom hospodárstve, ktoré bolo v rovna-kom období 19,5 %, tak mi vychádza, Ïe bymali byÈ zdravotníci relatívne spokojní.

Myslíte si, Ïe sa v praxi dostatoãne uplatÀu-je legislatíva, ktorá umoÏÀuje diferencova-né odmeÀovanie pracovníkov v zdravot-níctve?

Osobne nemám dostatok informácií, abysom to mohol úplne zodpovedne posúdiÈ. Keìsa v‰ak rozprávam o platoch s kolegami z pra-xe, vyzerá to tak, Ïe príjmy lekárov sú urãitediferencované a tí, ktorí veºa a dobre pracujú,si uÏ aj v slovenskom zdravotníctve vedia veº-mi slu‰ne zarobiÈ.

Myslíte si, Ïe Slovensko má na to, aby saúroveÀ a kvalita poskytovan˘ch sluÏieb vzdravotníctve stále zvy‰ovala?

Áno, ak sa dohodneme na ist˘ch reduk-ciách tam, kde nám netreba kapacity, tak v kon-texte spolupráce erudovan˘ch zdravotníkov,ktor˘ch máme v systéme dostatok, urãite vie-me dosiahnuÈ zvy‰ovanie kvality.

MoÏnosti pre zdrav‰í Ïivot

Stále ãastej‰ie sa otvára otázka bezplatného zdravotníctva. Aké hodnoty sa dostávajú do popredia, ão jedôleÏité a vhodné urobiÈ pre to, aby zdravie obãanov bolo prvoradé, aj o tom sa s generálnym riaditeºom

Sekcie zdravia ministerstva zdravotníctva Adamom HOCHELOM rozprávala redaktorka Anna Komová.

M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

61

Z D R A V O T N Í C T V O N A S L O V E N S K U

PribliÏne pred rokom sme sa rozprávali o presa-dzovaní informatizácie v rezorte zdravotníctva.Vtedy ste o tom hovorili ako o veºmi ÈaÏkej úlo-he. Ako hodnotíte situáciu dnes? âo v‰etko sa po-darilo v rámci postupnej realizácie dosiahnuÈ?

Informatizácia rezortu zdravotníctva je naìalej ná-roãnou a zloÏitou úlohou, ktorá si vyÏaduje veºmi de-tailné analytické a plánovacie práce a hlavne entu-ziazmus zúãastnen˘ch, bez ktorého by to ne‰lo. Vrámci programu eHealth sme sa zamerali na 18 kºú-ãov˘ch aktivít, ktoré sa nachádzajú v rôznom staverozpracovanosti a v rôznych realizaãn˘ch etapách:• vypracovanie Katalógu potrieb a sluÏieb eHealth, • návrh Koncepcie rozvoja ISVS“ (KRIS) za rezort

zdravotníctva, • vypracovanie ‰túdie uskutoãniteºnosti projektov

eHealth, • vypracovanie ‰túdie uskutoãniteºnosti Architek-

tonick˘ rámec a implementácia programu eHealthpre v‰etky tri vlny eHealth,

• príprava programovej kancelárie eHealth naNCZI,

• projekt legislatívnych zmien pre eHealth, • projekt ochrany osobn˘ch údajov v rámci

eHealth, • projekt vytvorenia pilotnej infra‰truktúry eHealth

na NCZI, • konsolidácia údajovej základne, • celo‰tátna konferencia organizovaná NCZI pod

zá‰titou MZ SR – „eHealth na ‰tartovacej ãiare“, • vypracovanie „·túdie uskutoãniteºnosti Elektro-

nické sluÏby zdravotníctva – eHealth sluÏby ob-ãanom (Prvá prioritná oblasÈ)“ v rámci OPIS,

• v rámci OPIS vypracovanie Ïiadosti o pridelenieNFP v rámci OPIS a Národného projektu preuvedenú oblasÈ,

• v˘berové konanie pre prvú vlnu eHealth, • organizaãné zabezpeãenie a rozbeh priorít prvej

vlny eHealth (EZKO, NZP, eMedikácia/ePre-skripcia) zo strany NCZI,

• príprava ‰truktúry Elektronickej zdravotnej kniÏ-ky obãana,

• príprava ‰truktúry Národného zdravotného portá-lu,

• príprava interoperability plánovaného eHealthsystému SR so systémami ìal‰ích krajín EÚ vrámci projektu epSOS,

• vypracovanie „·túdie uskutoãniteºnosti Elektro-nické sluÏby zdravotníctva – eHealth sluÏby ob-

ãanom (Druhá prioritná oblasÈ)“ v rámci OPIS. Na vytvorenie obrazu o nároãnosti riadenia a rea-

lizácie programu – aktivity sú zaradené do 15 domén;v ich rámci bolo k dne‰nému dÀu identifikovan˘ch79 projektov, z ktor˘ch 23 bolo ukonãen˘ch, 29 ak-tuálne prebieha, 22 je v prípravnej fáze a 5 projek-tov ãaká na mandát pre zahájenie prípravn˘ch ãin-ností.

V̆ znamnou aktivitou v rámci elektronizácie zdra-votníctva, na ktorej stojí a padá úspech programueHealth, je konsolidácia údajovej základne s cieºomvytvoriÈ jednotnú údajovú základÀu rezortu. Aktivi-ta prebieha v dvoch doménach, v ktor˘ch boli rea-lizované, resp. sú rozpracované tieto projekty:• doména – Jednotná referenãná údajová základÀa

rezortu, – v˘voj a nasadenie 1. verzie systému pre sprá-

vu Registra v˘konov, – klinická terminológia – zahájenie prípravnej

fázy pre SNOMED CT, – 1. etapa konsolidácie v oblastiach,

• administratívne registre, • zoznam kódov poskytovateºov ZS a pra-

covníkov ZS, • katalóg liekov, zdravotn˘ch pomôcok, die-

tetick˘ch potravín, • databáza evidencie úmrtí, pitiev,

• doména – ManaÏment zdravotníckych informá-cií, – zjednotenie systému ‰tatistick˘ch zberov (‰z),

zdravotn˘ch hlásení (zh) a zdravotn˘ch regis-trov(zr),

– v˘voj elektronickej registratúry pre správu ‰z,zh, zr,

– prototyp poskytovania inteligentn˘ch v˘stupovprostredníctvom najnov‰ích databázov˘chtechnológií pre oblasÈ ekonomiky poskytova-teºov zdravotníckej starostlivosti,

– anal˘za stavu a návrh rie‰enia kºúãov˘ch v˘-konnostn˘ch indikátorov rezortu.

Samozrejme, kaÏdá z vymenovan˘ch 18 aktivítje pre program veºmi dôleÏitá a kaÏdej z nich venu-jeme veºkú pozornosÈ. Vnímame pripomienky a ko-mentáre zo strany verejnosti, vìaka ktor˘m môÏe-me do na‰ej práce vniesÈ pohºady budúcich pouÏí-vateºov, k ãomu bola vytvorená aj webová lokalitawww.ezdravotnictvo.sk

Ako si plní NCZI úlohu vytváraÈ podmienky preimplementáciu ‰tandardov zdravotníckej infor-matiky na Slovensku?

Plnením tejto úlohy, v rámci ktorej realizujemepodporu implementácie, prevádzky a v˘voja ‰tandar-dov zdravotníckej informatiky, chceme zabezpeãiÈinternú a medzinárodnú interoperabilitu v oblastizdravotníckych informaãn˘ch systémov. Realizuje-me ju prierezov˘m projektom cez prvú a druhú vlnueHealth projektov. V rámci rie‰enia t˘chto projek-tov sa budeme primárne venovaÈ ‰tandardom pre:• údajové ‰truktúry a dokumenty, • terminológiu a sémantiku, • komunikáciu a prenosu údajov, • pouÏívateºské rozhrania informaãn˘ch systémov, • architektúru rie‰ení, • bezpeãnosÈ údajov.

Odpoãet rie‰en˘ch úloh k dne‰nému dÀu:• spracovanie Katalógu ‰tandardov, ktor˘ je publi-

kovan˘ na web stránke NCZI a podáva základnéinformácie o ‰tandardoch,

• spracovanie návrhu legislatívneho rie‰enia zave-denia ‰tandardov zdravotníckej informatiky doslovenského zdravotníckeho prostredia,

• vstup NCZI, ako oficiálneho zástupcu SR, domedzinárodnej organizácie IHT SDO, ktorá jetvorcom a garantom terminologického systémuSNOMED CT. V rámci integrácie SNOMED CTv SR pripravujeme projektové rie‰enie pre jehopreklad a následnú implementáciu,

• spoluúãasÈ na spracovaní referenãnej terminoló-gie EÚ v projekte epSOS a príprava rie‰enia a im-plementácie jeho slovenskej verzie. Do akej miery vám pomáha pri presadzovaní

úloh informatizácie zdravotníctva súvisiaca platnálegislatíva? Je vyhovujúca?

V roku 2009 bola v tejto oblasti prijatá novela zá-kona ã. 275/2006 Z. z. o informaãn˘ch systémochverejnej správy z dielne MFSR, a v marci 2010 bolz iniciatívy MZSR predloÏen˘ na rokovanie Legi-slatívnej rady vlády SR návrh novely zákona ã.576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluÏbáchsúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivos-ti a o zmene a doplnení ìal‰ích zákonov, ktorého ob-sahom sú nevyhnutné zmeny v informaãnej sústa-ve zdravotníctva a zrovnoprávnenie elektronickejformy poskytovania sluÏieb zdravotníctva. Vzhºa-dom na skutoãnosÈ, Ïe sa nachádzame vo volebnomroku prerokovanie tohto návrhu v poradn˘ch orgá-noch vlády bolo presunuté na obdobie po voºbáchdo NRSR a návrh bude predloÏen˘ na schválenie vlá-de v druhom polroku 2010.

Je zrejmé, Ïe posledné zmeny legislatívy v oblas-ti informatizácie zdravotníctva prijaté v roku 2007nemôÏu reflektovaÈ v˘voj a trendy informatizácie zaposledné tri roky, preto prijatie novej legislatívy sajaví ako nevyhnutn˘ predpoklad pri presadzovaníúloh informatizácie zdravotníctva.

Vytvorilo sa uÏ priaznivé prostredie na zverejÀo-vanie komplexn˘ch informácií, alebo budememusieÈ e‰te nejak˘ ãas poãkaÈ?

NCZI je uÏ svojím zameraním predestinované narolu poskytovateºa komplexn˘ch zdravotníckychinformácií a ako iniciátor v tejto oblasti sa podieºana vytváraní ão najpriaznivej‰ieho prostredia pre ichzverejÀovanie. Samozrejme, musíme podotknúÈ, Ïev koneãnom dôsledku v‰etky informaãné zdroje po-chádzajú od poskytovateºov zdravotnej starostli-vosti a organizácií, ãi in‰titúcií pôsobiacich v rezor-te. Preto sa snaÏíme t˘mto subjektom poskytovaÈtechnickú a metodickú asistenciu a vytvoriÈ kontro-lovateºné ale hlavne bezpeãné toky informácií. Vtomto smere sme vyvinuli nové softvérové apliká-cie podporené technick˘mi rie‰eniami na zjednodu-‰enie prístupu k relevantn˘m zdravotníckym údajom.Veºkú snahu venujeme objektivizácii dát a v rámcispolupráce s ostatn˘mi partnermi produkujúcimizdravotnícke informácie chceme docieliÈ komplex-n˘ informaãn˘ systém, ktor˘ bude vytváraÈ priazni-vé prostredie a objektívnu informaãnú bázu nielenpre tvorcov zdravotnej politiky a odborníkov, ale ajpre samotného obãana, aby si mohol doplniÈ vedo-mosti o moÏnostiach, ‰írke a kvalite poskytovanejzdravotnej starostlivosti. Pripravovan˘ manaÏérskysystém prezentácie zdravotníckych indikátorov pospustení do prevádzky bude túto funkciu plne zabez-peãovaÈ a stane sa zrkadlom kvality, efektívnosti aproduktivity sluÏieb v zdravotníctve.

Informatizácia a zdravotníctvoNárodné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) sa v plnej miere venuje problematike a ‰íreniu eHealth v zdravotníctve.

Jeho riaditeº Vladimír HUâKO poskytol bliωie informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

62

S ak˘mi problémami sa v rámci zavádzania in-formatizácie zdravotníctva stretávate najãastej-‰ie? Vedie sa uÏ elektronická medicínska agendao pacientoch aj u ambulantn˘ch lekárov?

Elektronizácia zdravotníctva je na‰a priorita, jed-notlivé úlohy vypl˘vajúce z Programu implementá-cie eHealth sú vymedzené jeho strategick˘mi cieº-mi. Úspech celého procesu závisí aj od zv˘‰enia po-vedomia v‰etk˘ch zúãastnen˘ch subjektov a hlav-ne obãanov aby prijali pozitíva, ktoré priná‰a elek-tronizácia rezortu zdravotníctva. âasto sa stretáva-me aj s nedôverou zo strany zdravotníckych zaria-dení, ale i obãanov, ktorí sa obávajú zneuÏitia citli-v˘ch údajov a nárastu prác súvisiacich so zavede-ním elektronizácie zdravotnej dokumentácie. Obá-vajú sa, Ïe nie je dorie‰ená ekonomická otázka ahlavn˘ dopad budú niesÈ zdravotnícke zariadenia.

Mnohé ambulancie uÏ pouÏívajú vlastné infor-maãné systémy na vedenie zdravotnej dokumentá-cie. Lekári upozorÀujú na nejednotnosÈ pouÏíva-n˘ch informaãn˘ch systémov v ambulanciách, ne-dorie‰enie objemu vstupn˘ch údajov a na prácnosÈpri ich zadávaní. Na‰ou ambíciou je vytvoriÈ taképrostredie, ktoré aj napriek rôznorodosti pouÏíva-n˘ch IS bude poskytovaÈ jednotné a rovnaké infor-mácie pre v‰etk˘ch poskytovateºov ZS.

Je uÏ do programu eHealth zapojené kompletnézdravotníctvo?

Do programu eHealth sú od zaãiatku prípravnejfázy zapojené v‰etky relevantné subjekty v oblastizdravotníctva. V Komisii eHealth sú zastúpené jed-notlivé profesionálne in‰titúcie reprezentujúce zdra-votníckych pracovníkov (Úrad verejného zdravot-níctva, Slovenská lekárska komora, ÚDZS, ·ÚKL,zdravotné poisÈovne a pod.). Nachádzame sa právev etape, keì sa po spustení verejnej diskusie k jed-notliv˘m prototypom aplikácií oãakáva omnoho in-tenzívnej‰ia komunikácia s predstaviteºmi z oblas-ti zdravotníctva, s profesijn˘mi a stavovsk˘mi or-ganizáciami zdravotníckych pracovníkov, ako i sosamotn˘mi poskytovateºmi zdravotnej starostlivos-ti.

Ako je dobudovan˘ verejne prístupn˘ interneto-v˘ portál v rámci systému eHealth?

V súãasnosti sa v rámci hlavného projektu prvejvlny implementácie eHealth eSO1 spustila prípra-va Národného zdravotného portálu. Obsah Národ-ného zdravotného portálu bol schválen˘ KomisioueHealth v októbri 2009 a je základn˘m dokumen-tom, z ktorého sa pri príprave vychádza. ëal‰ou kºú-ãovou aktivitou, ktorú v rámci prípravy Národnéhozdravotného portálu realizujeme, je návrh procesovRedakãnej rady. Na národnej konferencii Zdravot-nícka informatika 2010 predstavíme verejnosti prv˘prototyp NZP, ktor˘ bude urãen˘ na verejnú disku-siu. Zámerom verejnej diskusie je daÈ dostatok prie-storu laickej i odbornej verejnosti na vyjadrenie sak obsahu i funkãnosti NZP (aj keì je potrebné si uve-domiÈ, Ïe ide o prototyp) a získaÈ ìal‰ie relevantnépripomienky a námety na skvalitnenie v˘slednéhorie‰enia.

V rámci NCZI pracuje aj Centrum poskytova-nia informácií. Ako sú vyuÏívané jeho sluÏby?Kto sa na spomínané Centrum najviac obracia?

CPI poskytuje okrem informácií v zmysle záko-na ã. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k infor-máciám aj informácie ‰tatistického charakteru. Pri-márnym odberateºom ‰tatistick˘ch v˘stupov je MZSR a hlavní odborníci MZ SR, ·Ú SR, zdravotníc-ke organizácie, národné a regionálne správy, medzi-národné zdravotnícke organizácie, farmaceutickéfirmy a vo v˘znamnej miere ‰tudenti a pracovnícivysok˘ch ‰kôl, ktorí údaje vyuÏívajú pri tvorbe di-plomov˘ch a vedeck˘ch prác. ëal‰iu poãetnú sku-

pinu Ïiadateºov tvoria zástupcovia printov˘ch aelektronick˘ch médií.

Záujem odbornej i laickej verejnosti sa sústreìu-je v prevaÏnej miere na zisÈovanie informácií o zdra-votnom stave obyvateºstva SR, údajov o chorobnos-ti a úmrtnosti populácie na rôzne ochorenia. Îiada-né sú ãasto aj prehºady o sieti zdravotníckych zaria-dení v SR a regiónoch, údaje o posteºovom fondezdravotníckych zariadení, o poãte lekárov, sestier ain˘ch zamestnancoch v zdravotníctve.

Okrem ‰tandardne spracovan˘ch informácií vzmysle Kontraktu medzi MZ SR a NCZI, ponúkana‰a organizácia tieÏ ne‰tandardne spracované infor-mácie. Ide o v˘stup údajov spracovan˘ v˘berom zprimárnych ‰tatistick˘ch údajov na základe ‰pecific-kej poÏiadavky klienta. Väã‰inou ide o spracovanieanalytick˘ch v˘stupov z rozliãn˘ch ãasov˘ch a vec-n˘ch hºadísk, s vyuÏitím viacer˘ch zdrojov informá-cií.

V poslednom období pribudli i otázky zameranéna aktivity NCZI v súvislosti s implementácioueHealth. Najãastej‰ie smerujú k oãakávan˘m príno-som projektu pre pacienta i lekára. Záujem verejnos-ti sa tieÏ sústreìuje na plánované bezpeãnostné opat-renia pri manipulácii s údajmi o pacientoch a zdro-je financovania. V̆ znamnou podporou pre CPI vtomto smere je portál www.ezdravotnictvo.sk pre-vádzkovan˘ NCZI, ktor˘ priná‰a obyvateºom SR icudzincom ucelen˘ prehºad o aktuálnom dianí vtejto oblasti.

Len pre predstavu, za prvé ‰tyri mesiace tohtoroka sme spracovali 538 poÏiadaviek.

Je podºa vás dodávanie informácií z Centraoprávnen˘m subjektom na dobrej úrovni aleboje e‰te ão zlep‰ovaÈ?

CPI rie‰i poÏiadavky s minimálnymi ãakacími le-hotami (priemerne 2 – 4 dni), a to i napriek stúpa-júcemu poãtu Ïiadostí vybaven˘ch roãne (viac ako1000). Volíme maximálne ústretov˘ prístup voãiÏiadateºom.

Napriek tomu, je ão zlep‰ovaÈ. Súãasn˘ systémzberu údajov a ich následného spracovania, ne-umoÏÀuje dostatoãne r˘chlu tvorbu v˘sledkov su-márnych ‰tatistick˘ch zisÈovaní. Poskytujeme ‰tatis-tické informácie, ktoré slúÏia ako podklad pre orga-nizácie pôsobiace v zdravotníctve k prijímaniu stra-tegick˘ch rozhodnutí. Îiaº, musíme kon‰tatovaÈ, Ïeãasto aÏ s polroãn˘m aÏ roãn˘m oneskorením. Rie-‰enie vidíme v dôslednej elektronizácii zberu a spra-covania ‰tatistick˘ch zisÈovaní a vo vybudovaní ma-naÏérskeho informaãného systému, ktor˘ umoÏníoprávnen˘m subjektom interaktívne pracovaÈ s in-formáciami a poskytne dynamickú anal˘zu údajovpodºa vopred definovan˘ch kritérií.

Stretávate sa s pochopením pri príprave inte-raktívneho elektronického vzdelávania eLear-ning? S k˘m spolupracujete?

Elektronické vzdelávanie – eLearning – predsta-vuje ‰irokú oblasÈ moÏností na získavanie vedo-mostí prostredníctvom modern˘ch informaãn˘ch atelekomunikaãn˘ch technológií. UmoÏÀuje rie‰iÈniektoré ‰pecifické problémy, ktoré úzko súvisia sovzdelávaním, preto sa môÏe uplatniÈ ako veºmi uÏi-toãn˘ a v˘konn˘ nástroj na zvy‰ovanie znalostí.

Na‰ou snahou je vytvoriÈ pre obãanov a odbornúverejnosÈ vhodné inovaãné a efektívnej‰ie spôsobyvzdelávania ako základn˘ rámec interaktívnehoelektronického vzdelávania v oblasti vyuÏívaniaeHealth, starostlivosti o zdravie, ãi poskytovaniaprvej pomoci.

Doména je v príprave, preto zatiaº Ïiaden projektnebol v tejto oblasti aktivovan˘. V rámci prípravyidentifikujeme niekoºko subjektov rezortu zdravot-níctva a ‰kolstva, s ktor˘mi bude uÏitoãné spolupra-covaÈ pretoÏe majú skúsenosti buì s témami, ktoré

by sme chceli rozvinúÈ, alebo so systémom eLear-ningu.

V spolupráci s MZ SR ste uÏ pred rokom zaãalipripravovaÈ manaÏérsky informaãn˘ systém. JeuÏ pouÏiteºn˘?

Tak, ako sme pred rokom ãitateºov informovali,podarilo sa nám za aktívnej podpory MZ SR, hlav-ne odboru informatiky vytvoriÈ prototyp ManaÏér-skeho informaãného systému, ktor˘ je schopn˘ pre-zentovaÈ zdravotnícke údaje a poskytovaÈ záujem-com v‰etky dostupné informácie v poÏadovanej in-teraktívnej ‰truktúre podºa Ïelania. Prototyp Mana-Ïérskeho informaãného systému overil vhodnosÈpouÏit˘ch informaãn˘ch technológií, ktoré sú zákla-dom na vytvorenie uÏívateºsky flexibilného a kom-fortného prostredia pre prezentovanie zdravotníc-kych údajov v reálnom ãase a podºa uÏívateºom za-dan˘ch kritérií v˘beru.

V spolupráci s MZ SR, ·ÚKL, ZP a ìal‰ími or-ganizáciami bola zostavená ‰iroká mnoÏina kºúão-v˘ch v˘konnostn˘ch indikátorov. V tejto etape saukonãuje ich analytické hodnotenie s urãením v˘zna-mov˘ch priorít a zabezpeãenie dostupnosti zdrojovúdajov pre obsahové naplnenie MIS. ·iroká vyuÏi-teºnosÈ manaÏérskeho prezentaãného systému jepodmienená zabezpeãením validn˘ch a aktuálnychvstupn˘ch informácií, ktoré sú v˘stupom z vlastné-ho informaãného systému zdravotníckych indikáto-rov a doplnené údajmi z informaãn˘ch systémovpartnersk˘ch zdravotníckych a ‰tatistick˘ch organi-zácií. V tomto procese treba dorie‰iÈ v‰etky legisla-tívne podmienky v˘meny informácií medzi spolu-pracujúcimi organizáciami vytvorením prísnychbezpeãnostn˘ch reÏimov, urãiÈ stupne ochrany sprí-stupÀovan˘ch údajov a pre tieto stupne definovaÈskupiny pouÏívateºov, aby sa zamedzilo akémukoº-vek úniku dôvern˘ch a individuálnych údajov.

S akou odozvou sa va‰e aktivity stretli vo verej-nosti? Víta túto novú moÏnosÈ informácií?

Prvá oficiálna prezentácia pilotnej verzie MISbola uskutoãnená v apríli 2010 pre vedúcich pracov-níkov MZ SR a ohlasy boli pozitívne. ·iroká odbor-ná a laická verejnosÈ doteraz e‰te nemala moÏnosÈoboznámiÈ sa s uveden˘m manaÏérskym prezen-taãn˘m systémom. Prezentácia anal˘z zdravotníc-kych indikátorov v minulom období bola zameranálen na v˘ber urãit˘ch ãiastkov˘ch ukazovateºov,resp. porovnania ich v˘voja. MIS umoÏní komplex-ne vyberaÈ a porovnávaÈ údaje podºa zadan˘ch kri-térií a tak ponúknuÈ ‰irok˘ pohºad na kvalitu sluÏieb,ãinnosÈ, zdravotn˘ stav a ekonomiku zdravotníctva.

Myslíte si, Ïe sú uÏ obãania dostatoãne informo-vaní o v˘hodách a moÏnostiach programueHealth?

Pre verejnosÈ je zriadená webová stránka www.ez-dravotnictvo.sk, na ktorej zverejÀujeme najaktuál-nej‰ie informácie, t˘kajúce sa elektronizácie zdra-votníctva, priãom tieto informácie je moÏné zo stra-ny verejnosti aj komentovaÈ. Táto webová stránkaslúÏi a bude naìalej slúÏiÈ aj ako priestor pre zverej-Àovanie ãiastkov˘ch v˘stupov kºúãov˘ch domén(NZP, eZKO, eMedikácia a ePreskripcia, eAlokácia)za úãelom vyvolania verejnej diskusie k uveden˘mtémam.

NCZI v súãasnosti usporadúva ìal‰iu z konferen-cií zameran˘ch pre odbornú verejnosÈ s cieºom po-skytnúÈ informácie o aktuálnom stave Programuimplementácie eHealth. ZároveÀ sa zúãastÀujeme svlastn˘mi príspevkami na rôznych odborn˘ch kon-ferenciách a seminároch. Pripravujeme komplexn˘plán informaãn˘ch aktivít pre ‰irokú verejnosÈ, kto-r˘ by sa mal spustiÈ uÏ tento rok. Verím, Ïe pri jehorealizácii nám v˘znamne pomôÏu v‰etky verejné mé-diá, veì zdravie je jediná hodnota uznaná v‰etk˘mi.

Z D R A V O T N Í C T V O N A S L O V E N S K U

63

N Á R O D N Á R A D A S R

Ako by ste hodnotili mieru dlhodobej neza-mestnanosti na Slovensku? MôÏete ju porovnaÈs krajinami OECD?

Miera nezamestnanosti na Slovensku síce pat-rí medzi najvy‰‰ie v rámci krajín OECD, ale na po-sledn˘ch miestach európskeho rebríãka sme boliaj na zaãiatku volebného obdobia, keì bola mie-ra nezamestnanosti pod 8 %. Teraz, pri hodnotáchnad 13 %, je poradie podobné. Vypl˘va to z toho,Ïe príãinou je celosvetová finanãná a hospodárs-ka kríza, ktorá postihuje v‰etky krajiny Európy isveta. Dôvodom vysokej nezamestnanosti je ajna‰a vy‰e 80-percentná v˘razná závislosÈ od ex-portu krajiny, a takisto v˘razná kríza v susedn˘chkrajinách Európy, s ktor˘mi hospodársky spolupra-cujeme.

Aké sú príãiny, ktoré spôsobujú práve dlhodo-bú nezamestnanosÈ? Nie je moÏné, ich ak nieúplne, tak aspoÀ v˘raznej‰ie odstrániÈ?

Príãinou dlhodobej nezamestnanosti je v˘razn˘nedostatok pracovn˘ch príleÏitostí v niektor˘ch re-giónoch Slovenska s vysokou nezamestnanosÈou,nízka vzdelanostná úroveÀ niektor˘ch kategóriípracovníkov a ãastá, nízka motivácia t˘chto ºudíhºadaÈ si prácu a ochota pracovaÈ. Bez práce sú ãas-to rómski obãania a obãania sociálne a zdravotnehendikepovaní.

V neposledne miere aj ‰truktúra zamestnanos-ti nie je dobrá. Prevláda práca v neperspektív-nych oblastiach priemyslu a poºnohospodárstva amal˘ rozvoj je v sluÏbách a v turizme. Relatívnemal˘ rozvoj zaznamenávame aj v malom a drob-nom podnikaní, kde by sa mohli zamestnaÈ celé ro-diny a ich ìal‰ie príbuzenstvo.

Do akej miery je spôsobená miera nezamestna-nosti v˘sledkom celosvetovej krízy?

V rozhodujúcej mierne je na‰a nezamestnanosÈspôsobená práve celosvetovou hospodárskou a fi-nanãnou krízou. Ako som uÏ spomínal, nበexportje viazan˘ v prevaÏnej mierne na zahraniãie. A fi-

nanãné in‰titúcie, ktoré sú u nás, sú dcérskymi po-boãkami zahraniãn˘ch bánk. V podstate na‰a ne-zamestnanosÈ sa bude zniÏovaÈ vtedy, keì sa zlep-‰í hospodárska a finanãná situácia vo svete, v Eu-rópe. PreviazanosÈ na‰ich hospodárskych a finanã-n˘ch ‰truktúr so ‰truktúrami v Európskej únii jetaká silná, Ïe je to rozhodujúci faktor zlep‰ovaniana‰ej situácie, aj napriek t˘m najlep‰ím opatreniamu nás.

Dostávajú obyvatelia Slovenska, ktorí sú zne-v˘hodnení v hºadaní si zamestnania z najrôznej-‰ích dôvodov, dostatoãnú pomoc od ‰tátu?

Pomoc vlády a parlamentu bola primeraná a v‰e-stranná. Bolo prijat˘ch vy‰e 60 legislatívnych eko-nomick˘ch, finanãn˘ch a sociálnych opatrení. Tie-to opatrenia sme prijímali skôr ako susedné kraji-ny a boli prijímané v etapách, podºa v˘voja hos-podárskej a sociálnej situácie. Niektoré opatreniaboli viacej a niektoré menej úãinné.

Príslu‰né kroky boli prijímané na pomoc samot-n˘m nezamestnan˘m, ale aj pre uºahãenie situáciena strane zamestnávateºov.

Zamestnávatelia mali moÏnosÈ poãas krízy pla-tiÈ menej do sociálnych a zdravotn˘ch fondov zasvojich zamestnancov a v odôvodnen˘ch prípa-doch, pri v˘padku vo v˘robe ponechaÈ svojich za-mestnancov na urãitú dobu doma a ‰tát platil zanich povinné odvody.

Nezamestnaní, ktorí chceli podnikaÈ, pracovaÈna ÏivnosÈ, dostávali od ‰tátu úãinnú finanãnú v˘-pomoc a boli im takisto preplácané sociálne azdravotné odvody.

Táto pomoc ‰tátu sa aj najviac vyuÏívala.Pomerne veºké finanãné prostriedky sa vyna-

kladali na pilotné sociálne podniky, ktoré mali byÈmiestom zamestnávania znev˘hodnen˘ch a dlho-dobo nezamestnan˘ch v oblastiach s najvy‰‰ounezamestnanosÈou. Tento experiment sa ukázalako málo úãinn˘ a kontroverzn˘, ale uÏ ìal‰ieobecné sociálne podniky boli efektívnej‰ie a Ïia-danej‰ie.

Finanãné prostriedky na aktívny trh práce boliprednostne smerované do regiónov s najvy‰‰oumierou nezamestnanosti.

Aké majú moÏnosti pre uplatnenie sa na trhupráce mlad‰ie roãníky a aké majú moÏnosti prinávrate do práce matky po skonãení mater-skej dovolenky?

Je pravda, Ïe mlad‰ie roãníky, absolventi stred-n˘ch, ale aj vysok˘ch ‰kôl, mali sÈaÏené podmien-ky pre uplatnenie sa na trhu práce. Ale bol vytvo-ren˘ tzv. in‰titút absolventskej praxe, kde zamest-návatelia mohli sa uºahãen˘ch odvodov˘ch povin-nosti zamestnávaÈ absolventov ‰kôl a t˘m im daȉancu presvedãiÈ, Ïe sú kvalitní a uÏitoãní pre fir-mu.

Mnohí mladí v‰ak ãasto odchádzali do zahrani-ãia, kde platové podmienky boli lep‰ie a kde nadruhej strane mohli získavaÈ jazykové a odbornézahraniãné skúsenosti.

S moÏnosÈami pomoci mlad˘m ºuìom v‰akspokojní byÈ nemôÏeme.

Matkám s mal˘mi deÈmi sa v tomto období po-mohlo t˘m, Ïe sa im zv˘‰il príspevok na materskeja rodiãovskej dovolenke. Ale nedostatkom je, Ïenie sú lep‰ie podmienky pre kombináciu rodiãov-skej dovolenky a práce a hlavne nie sú dostatoã-ná moÏnosÈ pracovaÈ na skrátené pracovné úväz-ky.

Je nedostatok miest v pred‰kolsk˘ch zariade-niach, a nevytvorili sa primerané finanãné moÏnos-ti vyuÏívaÈ na tento úãel rodinn˘ch príslu‰níkov.

Ale aj v˘‰ka materského a rodiãovského prí-spevku v budúcnosti musí byÈ vy‰‰ia pre zlep‰e-nie starostlivosti o matku a dieÈa.

Do akej miery sa ‰tát stará o moÏnosti rekvali-fikácie nezamestnan˘ch?

Systém rekvalifikaãn˘ch kurzov pre nezamest-nan˘ch sa vyuÏíval dostatoãne a na celom Sloven-sku. Úrady práce mali dostatok prostriedkov aj zeurofondov, aby rekvalifikaãné ‰kolenia zameria-vali na tie skupiny nezamestnan˘ch a tie oblasti,ktoré to najviac potrebovali. Nezamestnaní získa-vali potrebné odborné vedomosti a zruãnosti nie-len pre aktívne zapojenie sa na trhu práce, ale ajpre svoje v‰eobecné zv˘‰enie vzdelania a pracov-nej inteligencie.

Je tieÏ pravdou, Ïe mnohé rekvalifikácie bolisamoúãelné a nezohºadÀovali potreby firiem a anivlastné potreby ‰kolen˘ch.

VyuÏívali sa v naj‰ir‰ej miere aj aktivaãné prá-ce pre nezamestnan˘ch?

Aktivaãné práce pre nezamestnan˘ch boliosvedãenou, populárnou a úãinnou pomocou natrhu práce, hlavne na dedinách a v oblastiach s vy-sokou koncentráciou dlhodobo nezamestnan˘ch,nezamestnan˘ch s dávkami v hmotnej núdzi a v ob-lastiach s rómskou populáciou.

Nerie‰ili síce odvodové zdravotné a sociálne ná-leÏitosti nezamestnan˘ch, ale pomohli t˘m najchu-dobnej‰ím, ale aj samotn˘m obciam dosiahnuÈ so-ciálny zmier a uspokojiÈ poÏiadavky obcí a miest.

Potrebné je viac rozvinúÈ verejnoprospe‰né prá-ce, ktoré sú vhodnou formou aktívneho trhu prá-ce pre urãité skupiny nezamestnan˘ch.

Ako by ste hodnotili pomoc eurofondov v rám-ci zamestnanosti a sociálnej problematiky naSlovensku?

Eurofondy v sociálnom rezorte sa vyuÏívaliazda najviac a najúãinnej‰ie. VyuÏívali sa nielen vsociálnych podnikoch, rekvalifikaãn˘ch kurzochpre nezamestnan˘ch, ale aj pri zriaìovaní zariade-ní pre seniorov, zdravotne postihnut˘ch a sociál-ne znev˘hodnen˘ch osôb.

Aké sú moÏnosti rie‰enia nezávideniahodnejsituácie najchudobnej‰ích rodín a dôchodcov unás?

Úlohou do budúcnosti je úãinnej‰ie podporovaÈ

Rie‰enie sociálnych problémovnie je jednoduché

Na Slovensku sa s rastom ekonomiky zniÏoval aj poãet nezamestnan˘ch. Kríza v‰ak urobila svojea nezamestnanosÈ opäÈ zaãala stúpaÈ. Aké sú moÏnosti ‰tátu pomáhaÈ? Vyjadruje sa poslanec NR SR,

predseda V̆ boru pre sociálne veci a b˘vanie Jozef HALECK¯ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

64

N Á R O D N Á R A D A S R

chudobné rodiny, hlavne mladé rodiny s deÈmi, osa-melé matky s deÈmi nielen zvy‰ovaním finanãnejv˘pomoci, ale aj vytváraním vhodn˘ch pracovn˘chpodmienok, budovaním väã‰ieho poãtu sociál-nych bytov, kaÏdoroãnej valorizácie sociálnychdávok a zachovanie v‰etk˘ch opatrení solidarity prechudobn˘ch. Musí sa zachovaÈ a postupne zvy‰o-vaÈ minimálna mzda, upraviÈ matersk˘ a rodiãov-sk˘ príspevok tak, aby zodpovedal potrebám t˘chtorodín.

Úãinnej‰ia a prehºadnej‰ia pomoc sa musí ve-novaÈ rómskym rodinám a ich deÈom. U dôchod-cov sa musí zachovaÈ doteraj‰ia solidarita pri zí-skavaní a zvy‰ovaní dôchodkov˘ch dávok. V plá-

ne je trinásty dôchodok a prestavba celého dôchod-kového systému tak, aby neklesal priemern˘ dô-chodok v pomere k priemernému zárobku.

T˘m dôchodcom, ão chcú a môÏu pracovaÈ, samá umoÏniÈ za zv˘hodnen˘ch odvodov˘ch a da-Àov˘ch podmienok naìalej pracovaÈ.

Vytvára hospodárska politika ‰tátu základnépodmienky pre rast zamestnanosti? Aká je pers-pektíva zlep‰enia situácie pre v‰etk˘ch obyva-teºov Slovenska?

Slovensko svojou polohou a podmienkami vy-tvára dobré podmienky pre vstup zahraniãnéhokapitálu a rozvoj ná‰ho hospodárstva. Vláda posky-

tuje potrebné finanãné a infra‰trukturálne stimulypre príchod zahraniãn˘ch firiem. Viac snahy tre-ba venovaÈ v˘robe s vy‰‰ou pridanou hodnotou avstup zahraniãn˘ch firiem na v˘chodné a strednéSlovensko.

V oblasti vzdelávania a ‰kolstva sa musímesnaÏiÈ, aby sa rozvíjali také ‰tudijné odbory, kto-ré na‰e hospodárstvo potrebuje a neÏenie mlad˘chºudí na úrady práce.

Pre malé, stredné podnikanie a Ïivnostníkov jepotrebné vytvoriÈ optimálne podmienky rozvoja.

Slovensko má predpoklady zvládnuÈ krízuúspe‰ne a zabezpeãiÈ ekonomické a sociálne isto-ty pre svojich obãanov.

Z ãoho vychádza va‰a iniciatíva predkladanianovely zákona o sociálnych sluÏbách, v ãom todoteraj‰ie znenie hodnotíte ako nevyhovujú-ce?

UÏ na jeseÀ roku 2006 som sa po nástupe do par-lamentu pokúsila novelou dnes uÏ neexistujúcehozákona 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci na-vrhnúÈ také rie‰enia financovania sociálnych slu-Ïieb, aby bolo nepochybné, Ïe poskytovateº sociál-nych sluÏieb má nárok na finanãn˘ príspevok prisplnení podmienok stanoven˘ch zákonom. I‰lonie len o zdôraznenie právneho nároku poskyto-vateºa sociálnych sluÏieb na finanãn˘ príspevok,ale o snahu vytvoriÈ podmienky efektívnej‰ej, od-bornej‰ej, úctivej‰ej sluÏby ºuìom v núdzi, s dô-razom na zakotvenie rovnakej príleÏitosti pre uÏí-vateºa i poskytovateºa sociálnej pomoci.

Dlho oãakávan˘ zákon ã. 448/2008 Z. z. o so-ciálnych sluÏbách z dielne MPSVaR na jeseÀ roku2008 nadobudol úãinnosÈ 1. januára 2009. UÏ prischvaºovaní zákona na 28. schôdzi NR SR (29. 10.2008) som spoloãne s poslankyÀou Klárou Sárkö-zy (SMK) predloÏila pozmeÀujúce návrhy, ktorémali umoÏniÈ slobodnú voºbu v˘beru poskytova-teºa a odstrániÈ diskrimináciu vo financovaní ne-verejn˘ch poskytovateºov. V tom ãase absenciuslobodnej voºby poskytovateºa v návrhu zákonanikto nenamietal, ani nedával návrhy na zmenuznenia návrhu zákona. KeìÏe pozmeÀujúce návrhy

neboli schválené, na 32. schôdzi NR SR som pred-loÏila návrh novely zákona o sociálnych sluÏbách,ktor˘ mal odstrániÈ najváÏnej‰ie nedostatky plat-ného zákona, t.j. umoÏniÈ slobodn˘ v˘ber posky-tovateºa a zrovnoprávniÈ financovanie. Návrh bol5. februára 2009 zamietnut˘.

V apríli 2009 som bola iniciátorkou podania naústavn˘ súd. 24. apríla 2009 prijal Ústavn˘ súd SRpodanie 45 poslancov NR SR, ktorí namietajú ne-súlad niektor˘ch ustanovení zákona o sociálnychsluÏbách s Ústavou Slovenskej republiky a s Eu-rópskou sociálnou chartou. Ústavn˘ súd nevyho-vel návrhu, ktor˘ bol zaevidovan˘ pod spisovouznaãkou PL.ÚS 13/09, aby pozastavil úãinnosÈnapadnut˘ch ustanovení zákona.

V priebehu rokov 2008 – 2010 som podrobilaministerku Tomanovú niekoºkokrát verejnej kriti-ke v súvislosti s jej dezinformovaním verejnosti as neochotou odstrániÈ nedostatky zákona o sociál-nych sluÏbách.

Na 40. schôdzu NR SR som predloÏila v pora-dí druh˘ návrh novely zákona o sociálnych sluÏ-bách s rovnak˘mi návrhmi na zmenu, ako po pr-v˘krát, t.j. umoÏniÈ slobodn˘ v˘ber poskytovate-ºa sluÏby a odstrániÈ nerovnaké podmienky finan-covania poskytovateºov, pretoÏe to spôsobuje ichpostupnú likvidáciu. Aj tento návrh bol 10. sep-tembra 2009 zamietnut˘.

V januári 2010 vláda SR predloÏila do parlamen-tu novelu zákona o sociálnych sluÏbách.

24. februára 2010 poãas rokovania 76. schôdzeV̆ boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie som na-vrhla pozmeÀujúci návrh k vládnemu návrhu no-vely zákona o sociálnych sluÏbách. Identick˘ po-zmeÀujúci návrh podal aj predseda v˘boru Halec-k˘. KeìÏe hrozilo, Ïe Haleck˘ a s ním poslanci ªS-HZDS umoÏnia schválenie navrhovan˘ch zmien vzákone, premiér Fico 9. marca 2010 dopoludnia ná-vrh zákona v 2. ãítaní stiahol z rokovania parla-mentu;

V ten ist˘ deÀ, 9. marca 2010 popoludní, pred-loÏila poslankyÀa Klára Sárközy do novely záko-na, ktor˘m sa mení zákon ã. 43/2004 Z. z. o sta-robnom dôchodkovom sporení, zúÏen˘ rozsah mo-jich pozmeÀujúcich návrhov k zákonu o sociálnychsluÏbách. Takto by sa nepriamou novelou dosiah-lo aspoÀ nieão z toho (iba slobodn˘ v˘ber posky-tovateºa sociálnej sluÏby), ão premiér Fico na ná-vrh ministerky Tomanovej stiahnutím zákona o so-ciálnych sluÏbách znemoÏnil zmeniÈ. ªS-HZDStento návrh nepodporila. Ak by sa tak bolo stalo,

zmeny v zákone o sociálnych sluÏbách mohli byÈúãinné uÏ v marci.

âo by sa v zákone malo zmeniÈ, doplniÈ, aby bolzákon prijateºn˘ a spæÀal poÏiadavky sociálne-ho ‰tátu?

Najväã‰ími prívrÏencami sociálneho ‰tátu súsociálnodemokratické strany. Prieniky a zráÏkypreukázateºne hºadajú aj kresÈanské prúdy, vychá-dzajúc zo svojich ideov˘ch v˘chodísk, ktoré sa naj-mä v ostatnom storoãí formovali na princípoch so-ciálnej náuky cirkvi, zdôrazÀujúcej zachovanieºudskej dôstojnosti, spravodlivosti, solidarity asubsidiarity. To sú tie atribúty, ktoré oponujú naj-väã‰ej ambícii sociálneho ‰tátu, alebo ‰tátu blaho-bytu, ktor˘ ako hovorí blahej pamäti pápeÏ Ján Pa-vol II. vo svojej encyklike CA (48) „priamo zasa-huje do spoloãnosti a oberá ju o zodpovednosÈ,plytvá ºudskou a sociálnou energiou a spôsobujeprebujnenie ‰tátneho aparátu, ktor˘ ovláda viac by-rokratická logika ako úsilie slúÏiÈ obãanom, ão pri-ná‰a so sebou ohromné narastanie v˘davkov“.Táto citácia naznaãuje transparentnú aj sofistiko-vanú podstatu sociálneho ‰tátu budovaného toutovládou, centralizovaÈ a organizovaÈ obãanom Ïivotnatoºko, Ïe sa prirodzené a slobodne tvorené die-la pomoci a svojpomoci oslabujú a strácajú.

Zákon o sociálnych sluÏbách je uãebnicov˘mpríkladom paternalizmu v distribúcii pomoci, akoprvku tzv. sociálneho ‰tátu. Zákon predpisuje obci,resp. vy‰‰iemu územnému celku povinnosÈ za-bezpeãiÈ sociálnu sluÏbu najskôr právnickou oso-bou nimi zriadenou ãi zaloÏenou, následne, ak tonie je moÏné, in˘m verejn˘m poskytovateºom a akani to nie je moÏné, tak neverejn˘m poskytovate-ºom. In˘mi slovami, v rámci skupiny potenciálnychposkytovateºov má najskôr prednosÈ poskytovateº,ktor˘m je obec, resp. vy‰‰í územn˘ celok, po nichnasledujú iní verejní poskytovatelia a aÏ ak ani je-den z verejn˘ch poskytovateºov nie je spôsobil˘ so-ciálnu sluÏbu poskytnúÈ, prichádza na rad neverej-n˘ poskytovateº.

To, ão je potrebné v zákone predov‰etk˘m zme-niÈ a doplniÈ, je exaktne odôvodnené v podanískupiny 45 poslancov ústavnému súdu. Podºa ná-zoru poslancov, keìÏe obec a vy‰‰í územn˘ celoksú t˘mi orgánmi verejnej moci, ktoré v koneã-nom dôsledku „rozhodujú“, a to t˘m, Ïe svojim v˘-berom konkrétneho poskytovateºa realizujú právoprijímateºa na poskytnutie sociálnej sluÏby, je z po-vahy veci zrejmé, Ïe ich rozhodnutie, spoãívajú-

Sociálna situácia sa dot˘ka kaÏdéhoMonika GIBALOVÁ, poslankyÀa NR SR za KDH a ãlenka V̆ boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie sa

v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér zaoberá problematikou, ktorú dôverne pozná, veì sama jeiniciátorkou návrhu novela zákona o sociálnych sluÏbách. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.

65

N Á R O D N Á R A D A S R

ce vo v˘bere konkrétneho poskytovateºa, má okremprijímateºa sociálnej sluÏby bezprostredn˘ dopadaj na poskytovateºov tejto sluÏby. In˘mi slovami,obec a vy‰‰í územn˘ celok sú t˘mi subjektmi,ktor˘m zákonodarca zveril oprávnenie, ktoréhorealizácia má v praxi bezprostredn˘ dopad na moÏ-nosÈ poskytovateºa sociálnych sluÏieb, vykonávaÈsvoj predmet ãinnosti.

Z ustanovení § 8 ods. 2 a 3 zákona ã. 448/2008Z. z. vypl˘va, Ïe obec a vy‰‰í územn˘ celok sú priv˘bere konkrétneho poskytovateºa povinní skôr,neÏ by mohli pristúpiÈ k v˘beru neverejného po-skytovateºa, vyãerpaÈ v‰etky moÏnosti zabezpeãiÈpredmetnú sluÏbu verejn˘m poskytovateºom. Ar-bitrom, ktor˘ rozhoduje o tom, kedy e‰te môÏe akedy uÏ nemôÏe znev˘hodnená skupina poskyto-vateºov poskytovaÈ svoje sluÏby ich prijímateºom,je pritom práve a len verejná moc, ktorá pôsobí akozakladateº zv˘hodnen˘ch poskytovateºov.

Tieto ustanovenia predstavujú okrem poru‰eniaprincípu rovnosti také obmedzenie základnéhopráva podnikaÈ, ktoré nie je zluãiteºné s poÏiadav-kou formulovanou v ãl. 13 ods. 4 ústavy. Podsta-tou práva na podnikanie je z hºadiska súkromné-ho záujmu moÏnosÈ zabezpeãenia si obÏivy a z hºa-diska verejného záujmu v koneãnom dôsledku za-bezpeãenie fungovania trhovej ekonomiky. Zá-kladn˘m predpokladom, ktor˘ je nevyhnutn˘ na to,aby právo na podnikanie mohlo byÈ reálne na-plnené, je zabezpeãenie rovnak˘ch pravidiel fun-govania na trhu v druhovo totoÏn˘ch situáciách.Zásahom do podstaty práva podnikaÈ je stav, kedyzákon v t˘chto ustanoveniach vytvára systémovépredpoklady pre to, aby urãitá skupina subjektovtohto základného práva (zv˘hodnení verejní posky-tovatelia sociálnych sluÏieb) mohla poÏívaÈ taképostavenie, v dôsledku ktorého by v tej istej oblas-ti ãinnosti iná skupina (znev˘hodnení neverejní po-skytovatelia) mohla byÈ de facto úplne vylúãená zposkytovania sluÏieb v tejto oblasti. Takáto zákon-ná úprava vo svojich dôsledkoch môÏe znamenaÈto isté, ako úpln˘ zákaz poskytovania sociálnychsluÏieb neverejn˘mi poskytovateºmi.

Zákonodarca zaradením tzv. neverejn˘ch posky-tovateºov sociálnych sluÏieb, ktorí sa od jednej sku-piny tzv. verejn˘ch poskytovateºov nelí‰ia v Ïiad-nom relevantnom aspekte, na sam˘ koniec reÈaz-ca prístupu k verejn˘m zdrojom, urãen˘m na finan-covanie základného práva osôb, odkázan˘ch na so-ciálne sluÏby, participáciu neverejn˘ch poskytova-teºov na poskytovaní sociálnych sluÏieb nie Ïepodporuje, ale ju bezprostredne ohrozuje.

K tomu sa Ïiada uÏ len dodaÈ: „·tát, ktor˘ chcev‰etko zabezpeãiÈ, ktor˘ v‰etko vzÈahuje na seba,sa v koneãnom dôsledku stáva byrokratickou in-‰tanciou, ktorá nemôÏe zabezpeãiÈ to najpodstat-nej‰ie, ão trpiaci – a kaÏd˘ ãlovek – potrebuje: lá-skyplnú osobnú starostlivosÈ. Nepotrebujeme ‰tát,ktor˘ v‰etko riadi, ale ‰tát, ktor˘ v línii princípusubsidiarity veºkodu‰ne uznáva a napomáha inicia-tívy povstávajúce z rôznych sociálnych síl, spoje-né spontánnosÈou a blízkosÈou ºuìom, ktorí potre-bujú pomoc.“ (porov. Benedikt XVI., EncyklikaDeus Caritas est, 2006, s.40).

K tomu treba dodaÈ, Ïe Ústavn˘ súd Slovenskejrepubliky 18. mája 2010 rozhodol v pléne o ne-ústavnosti niektor˘ch ustanovení zákona ã.448/2008 Z. z. o sociálnych sluÏbách. T˘m sa za-v⁄‰il takmer dva roky trvajúci zápas o to, aby si ob-ãan mohol slobodne zvoliÈ poskytovateºa sociálnejsluÏby a aby zákon nevytváral dve kategórie po-skytovateºov sluÏieb: privilegovan˘ch a diskrimi-novan˘ch. Ústavn˘ súd rozhodol, Ïe napadnutéustanovenia ãlánku I. § 8 zákona o sociálnychsluÏbách nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej re-publiky.

Ústavn˘ súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

kon‰tatoval, Ïe zákonom o sociálnych sluÏbách nieje moÏné vytvoriÈ kategóriu privilegovan˘ch ve-rejn˘ch poskytovateºov sociálnych sluÏieb, a ostat-n˘m subjektom z radov neverejn˘ch poskytovate-ºov ponechaÈ iba zvy‰kovú klientelu. Tak˘to me-chanizmus nie je legitímny, pretoÏe zjavne znev˘-hodÀuje neverejn˘ch poskytovateºov sluÏieb a vy-tvára podmienky, ktoré sú pre nich likvidaãné.Úãelom zákona je zabezpeãiÈ dostupnosÈ sociál-nych sluÏieb pre v‰etk˘ch obãanov v reÏime, prektor˘ nemôÏu byÈ urãujúce fi‰kálne hºadiská.

Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej repub-liky je prísºubom, Ïe uÏ v blízkej budúcnosti budezákon ã. 448/2008 Z. z. re‰pektovaÈ slobodnú vôºuosôb odkázan˘ch na sociálne sluÏby a zabezpeãí,aby poskytovatelia sociálnych sluÏieb mohli pôso-biÈ v zdravom konkurenãnom prostredí, z ãohobudú maÈ úÏitok v‰etci obãania.

Ako sa pozeráte na zriaìovanie sociálnych pod-nikov?

Sociálne podniky tak, ako ich poznáme v na‰ichpodmienkach, teda neslávne známy pilotn˘ projektôsmich sociálnych podnikov pod patronátomMPSVaR, nie je len ukáÏkou klientelizmu a pride-ºovania trafík svojim straníckym kolegom, ale ajneprofesionálneho a neodborného prístupu. Efek-tivita t˘chto sociálnych podnikov je legálne spo-chybniteºná, ba ão viac, vo verejnosti vznikli po-chybnosti o dôveryhodnosti projektu. Pritom pro-jekty tohto typu, samozrejme v nezdeformovanejpodobe, sú vo svete v˘znamn˘m prvkom sociál-neho podnikania.

Ako pomáhajú verejné financie zariadeniam,ktoré poskytujú sociálne sluÏby?

Sociálne sluÏby ako originálne kompetenciemiestnej a regionálnej samosprávy sú financova-né z priamych daní v súlade so zákonom o sociál-nych sluÏbách. PretoÏe platn˘ zákon v ustanove-ní paragrafu 8 je diskriminaãn˘, ão napokon kon-‰tatoval aj Ústavn˘ súd SR, neverejní poskytova-telia toho ãasu nemajú prístup k verejn˘m finan-ciám napriek tomu, Ïe klienti aj t˘chto zariadenísú daÀoví poplatníci.

Do pomoci sociálnej problematike sa zapojila ajEurópska únia. Ako pomáhajú eurofondy zlep-‰iÈ sociálne sluÏby a prostredie na Slovensku?

Európska únia cez eurofondy v˘znamne pomá-ha rozvíjaÈ sociálne sluÏby. Îiaº, podmienky v˘zvyna predkladanie projektov na vybudovanie no-v˘ch, alebo rekon‰trukciu existujúcich zariadenísociálnych sluÏieb sú formulované tak, aby neve-rejní poskytovatelia mali nemoÏn˘, alebo veºmi ob-medzen˘ prístup k t˘mto zdrojom. âo tieÏ pova-Ïujeme za nerovnak˘ prístup k moÏnosti prístupuk zdrojom z EÚ.

DokáÏeme vyãerpaÈ zdroje z EÚ do konca roku2010?

Odpoveì na túto otázku by si Ïiadala dlh‰ie asamostatné vyjadrenie. âerpanie zdrojov je ohro-zené a dnes uÏ vieme, Ïe programové ani ãasovélimity nenaplníme.

Na ão boli prostriedky, ktoré boli urãené pre ne-zamestnan˘ch, doteraz najviac vyuÏívané?

Îiaº, prostriedky Základného fondu poistenia vnezamestnanosti Sociálnej poisÈovne sa vyuÏíva-jú pre nezamestnan˘ch iba vo veºmi obmedze-nom rozsahu. Je to paradoxné, pretoÏe prostried-ky fondu nepochádzajú zo ‰tátneho rozpoãtu, alez odvodov zamestnancov a zamestnávateºov a zdobrovoºného poistenia osôb. Sú to prostriedky ku-mulované úãelovo na jedin˘ cieº – pre financova-nie nezamestnan˘ch. A napriek tomu sa prelieva-

jú do fondu dôchodkového poistenia a moje poku-sy zabrániÈ tomu v tomto volebnom období stro-skotali.

VerejnosÈ sa k problému stavia prevaÏne ºahos-tajne, mnohí ºudia sa domnievajú, Ïe v˘‰ka dáv-ky a kritériá, ktoré treba splniÈ pre získanie, sú v˘-luãne vecou ‰tátu a treba mu vyjadrovaÈ vìaku zato, ak nezamestnan˘m hodí akúkoºvek obhryzenúkosÈ vo forme almuÏny. Väã‰ina z nich vôbec ne-tu‰í, Ïe pomoc v nezamestnanosti si financujúsami, Ïe e‰te celkom nedávno príjmy z fondu po-vinného poistenia boli niekoºkokrát vy‰‰ie akov˘davky na nezamestnan˘ch a Ïe väã‰ina financiíurãen˘ch na krytie nezamestnanosti skonãila úplneinde, s poÏehnaním platnej zákonnej normy.

Vychádzam zo zásady, Ïe nezamestnaní pobe-rajúci príspevok v nezamestnanosti nie sú príÏiv-níci, vychádzam z toho, Ïe nezamestnanosÈ je po-trebné financovaÈ v˘luãne z fondu poistenia v ne-zamestnanosti, ktor˘ vytvárajú pracovne ãinnéosoby a zamestnávatelia za podmienok urãen˘chzákonom. V̆ ‰ka povinn˘ch a dobrovoºn˘ch odvo-dov do fondu má byÈ v˘slednicou miery ochotypracovne ãinn˘ch osôb a zamestnávateºov prispie-vaÈ do fondu, ktorá je ovplyvnená aj predstavou otom, ak˘ príjem je primeran˘ pre nezamestnané-ho v období, keì stratil prácu a usiluje sa nájsÈ sinové pracovné miesto.

Fond poistenia v nezamestnanosti má byÈ úplneodpojen˘ od ‰tátneho rozpoãtu a v spôsobe jehoprerozdelenia sa má uplatÀovaÈ princíp zásluhovos-ti aj solidárnosti. Prostriedky, akumulované vofonde poistenia v nezamestnanosti, je prípustné po-uÏiÈ v˘luãne na úãel pre ktor˘ sú urãené. Vhodnezvolená v˘‰ka odvodov do fondu a kritériá jehoprerozdelenia sú zárukou toho, aby prebytky fon-du z obdobia konjunktúry hospodárstva slúÏili nakrytie potrieb zv˘‰eného poãtu nezamestnan˘ch vobdobí krízy. Teda neprichádza do úvahy aby sa tie-to prostriedky prelievali do in˘ch fondov Sociál-nej poisÈovne, napríklad do Základného fondu dô-chodkového poistenia SP, ako sme toho dnessvedkami a to podãiarkujem, na základe zákonnejúpravy. V roku 2008 sa t˘mto spôsobom – a terazpouÏijem naozaj veºmi tvrd˘ v˘raz, ktor˘ vystihu-je podstatu problému – zdefraudovali 4/5 roãnéhopríjmu fondu. Mám pochybnosti o tom, Ïe si touvedomujú tí, ktorí do tohto fondu prispievajú. Otom, Ïe nastavenie v˘‰ky odvodov do fondu pois-tenia v nezamestnanosti bolo urãené primeranesvedãí aj fakt, Ïe fond je mierne prebytkov˘ aj prisúãasnej vysokej úrovni nezamestnanosti.

Pri dne‰nej v˘‰ke odvodov do fondu bolo tedamoÏné veºkorysej‰ie zmierniÈ podmienky nadobud-nutia nároku na dávku, v˘‰ky dávky v nezames-tnanosti a dæÏky jej vyplácania tak, aby sa Slovens-ká republika odpútala z jedného z posledn˘chmiest medzi krajinami Európskej únie, aby neza-mestnaní mali moÏnosÈ preÏiÈ obdobie doãasnejstraty práce v dôstojn˘ch podmienkach z pro-striedkov, ktoré si v podstate sami u‰etrili na hor-‰ie ãasy.

Myslíte si, Ïe by sa mala zmeniÈ orientácia ‰tát-nej sociálnej politiky tak, aby sa vo väã‰ej mie-re oslovil aj tretí sektor?

V odpovedi na otázky k téme sociálnych sluÏiebsom to naznaãila. Bez tretieho sektora, bez pomo-ci cirkví a diel pomoci cirkví, bez obãianskej par-ticipácie a solidarizácie, v situácii, keì je ãinnosÈa angaÏovanosÈ t˘chto in‰titúcií cielene utlmova-ná, budeme odkázaní na ‰tátny dirigizmus a vrá-time sa späÈ k centralizácii. Akceptácia tretieho sek-tora, neverejn˘ch a neziskov˘ch organizácií azdravé podmienky pre ich rozvoj, sú znaãkou dob-re fungujúcej a modernej demokracie.

66

Problematika sociálneho systému SR sa stá-va znova aktuálnou témou. Deficit SociálnejpoisÈovne sa znaãne zv˘‰il a sociálny systémpotrebuje spolu s verejn˘mi peniazmi rie‰e-nie. Otázkou zostáva, ktoré je to najv˘hodnej-‰ie rie‰enie pre SR?

Pri rie‰ení problematiky sociálneho systémudochádza ãasto k rie‰eniam, ktoré znaãne zjed-nodu‰ujú problematiku na bielo ãierne videniea ãasto rie‰enia podliehajú politick˘m cieºomvládnucej strany. Objem nezmyseln˘ch spro-stredkovateºsk˘ch provízií rádovo miliardy ko-rún v roku 2004 a 2005 dokonca hovorí o zneu-Ïití politického rozhodnutia v prospech indivi-duálnych záujmov. Poãas ôsmich rokov sa spo-radicky oz˘vali dokonca hlasy, Ïe priebeÏn˘systém je potrebné zru‰iÈ a roz‰íriÈ kapitálovúzloÏku a naopak, pred tromi rokmi zas zaznie-vali hlasy, Ïe v˘nos pracovnej sily je vy‰‰í akov˘nos kapitálu a preto je potrebné keì nie zru-‰iÈ, tak v˘razne obmedziÈ kapitálovú zloÏku.Ako vÏdy, extrémy sú nevhodné a vystihujú lenobmedzen˘ pohºad na problém, kde v prípadesociálneho systému akoby zaniklo jeho poslaniea podstata jeho rie‰enia. Predsa poslaním sociál-neho systému je vyrie‰iÈ sociálne riziká obãanaa jeho rodiny, ão sú presne zákonom vymedze-né riziká. To, preão je sociálny systém zloÏit˘ vy-pl˘va z toho, Ïe tu vstupuje zloÏit˘ systém so-ciálnych vzÈahov do interakcie s primerane zlo-Ïit˘m ekonomick˘m systémom SR nadviaza-n˘m na vonkaj‰ie ekonomické prostredie sveta.Tieto systémy sú v dynamickej interakcii a zá-roveÀ samotn˘ ekonomick˘ systém sa dyna-micky vyvíja. PostihnúÈ túto zloÏitosÈ v˘voja sivyÏaduje nielen vysokú dávku abstraktného my-slenia pre zadefinovanie podstatn˘ch parametrovsystému, ale zároveÀ prognostické metódy ana-l˘z. Ak k tomu pristupujú moderné nástroje ka-pitálového trhu a riadenia rizík, tak zloÏitosÈtejto problematiky vystúpi o to viac.

Predsa v‰ak pomerne dlho existovala v mé-diách debata o „v˘hodnosti prvého alebodruhého piliera“. Ak˘ je vበnázor na tútoproblematiku?

Táto otázka bola v médiách nezmyselne na-

stolená. Pôvodné rie‰enie sociálneho systémubolo zaloÏené na priebeÏnom financovaní sociál-nych rizík, medzi ktor˘mi bol aj starobn˘ dôcho-dok, ale aj invalidné ãi pozostalostné dôchodkya samozrejme cel˘ rad rizík sociálneho charak-teru spojen˘ch so stratou príjmov. Pôvodn˘ sys-tém mal za cieº ekonomicky financovaÈ tieto ri-ziká tak, aby spoloãnosÈ mala najniωí náklad prisplnení stanoven˘ch kritérií vo forme primera-nej v˘‰ky dávok. To umoÏní ako celok minima-lizovaÈ náklady pri zachovaní základnej Ïivot-nej úrovne obãana ãeliaceho v˘skytu sociálne-ho rizika. Umením je vyrie‰iÈ sociálny systém zá-roveÀ tak, aby vhodn˘m spôsobom stimulovaljednotlivca - obãana, aby rie‰enie sociálnehosystému zabránilo zneuÏívaniu obãanom a cezto v‰etko plnilo svoje poslanie. Sociálny systémnemá vytváraÈ luxus, ale poslaním sociálnehosystému je pre kaÏdého obãana zabezpeãiÈ isto-tu dôstojného preÏitia poãas konkrétneho rizikazaradeného do kategórie sociálnych rizík. Tak,ako bola v debatách interpretovaná otázka v˘-hodnosti ãi nev˘hodnosti sociálneho systému amali sme tu dva tábory, tak je moÏné povedaÈ,Ïe argumenty, ktor˘mi bola verejnosÈ zásobova-ná, nemali svoju v˘povednú hodnotu a nemalinavy‰e z pohºadu rie‰enia sociálneho systémuvecn˘ zmysel. Ten dôvod je v tom, Ïe ãasto tie-to argumenty boli odvodené od úãtovn˘ch pri-ncípov, kde na konci rie‰enia sa poãítalo, koºkovoliãsk˘ch hlasov politik dostane, ale nie, akoje potrebné vyrie‰iÈ trvalo udrÏateºn˘ sociálnysystém v dynamick˘ch zmenách demografie av˘voja ekonomiky. PretoÏe rie‰enie sociálnehosystému musí byÈ zaloÏené na stimulovaní vnú-torn˘ch síl sociálneho systému tak, aby sociál-ny systém aktívne formoval trh práce a stimu-loval zakladanie a udrÏanie trojgeneraãnej rodi-ny. DôleÏitosÈ sociálneho systému pre obãana jev tom, Ïe sa s ním stretáva e‰te pred narodenímsprevádza ho poãas jeho Ïivota a pôsobí pre ob-ãana aj po jeho smrti.

VráÈme sa k rie‰eniu sociálneho systému, ak˘je základn˘ zmyslel rie‰enia I. a II. piliera?

Základn˘ zmysel rie‰enia I. a II. piliera jemoÏné vidieÈ v niekoºk˘ch podstatn˘ch skutoã-nostiach. V prvom rade dobré rie‰enie zahrÀu-je jednotu protikladov individuálnej stimuláciejednotlivca a poÏadovanej úrovne sociálnej so-lidarity. To v sebe zahrÀuje príslu‰nú zloÏku zá-sluhovosti a príslu‰nú zloÏku redistribuãnéhomechanizmu, ktor˘m je vyjadrená sociálna so-lidarita medzi jednotliv˘mi príjmov˘mi skupi-nami. ·tandardn˘ sociálny systém, rokmi ove-ren˘ a fungujúci v mnoh˘ch krajinách, sa zvy-ãajne pohybuje tak, Ïe na príjmovej strane exi-stujú odvody z najniωej mzdy aÏ po jej trojná-sobok. Na strane v˘davkov je ale nutné zabez-peãiÈ, aby obãania s najniωími príjmami dosiah-li minimálne 1,2 násobok Ïivotného minimaako najniωí dôchodok. To odvody z najniωíchmiezd bez prerozdelenia zdrojov nezaruãujú.Sú v zásade len dve moÏnosti rie‰enia. Pokiaº po-necháme na strane v˘plat dôchodkov zásluho-

v˘ princíp a budeme vyplácaÈ dôchodky v po-dobe 1:3 presne ako v prípade odvodov, potomje nutné zdroje sociálneho systému doplniÈ ov‰eobecné dane. V̆ sledkom tohto rie‰enia je, ÏezdraÏie pracovná sila a stane sa na‰a ekonomi-ky menej konkurencie schopná. To bolo rie‰e-nie, ktoré sa zaviedlo za druhej vlády Mikulá‰aDzurindu. V zásade vytvorenie II. piliera na pri-ncípe individuálneho sporenia znamená zdraÏe-nie sociálneho systému od svojej ekonomickejpodstaty a zároveÀ posilnenie zásluhovosti v I.pilieri znamená zv˘‰en˘ tlak na ekonomickézdroje. V̆ sledkom je stav, Ïe sa finanãné zdro-je sociálneho systému skryte vyãerpávajú, pri-ãom laik o tom ani nevie. Po niekoºk˘ch rokochsa ukáÏe deficit sociálneho systému presne tak,ako sa to stalo v roku 2009, hoci odborník o tej-to skutoãnosti vie uÏ v ãase jej realizácie. Rie-‰enie zv˘‰enia odvodov na 4 násobok najniωejmzdy má dva dôsledky: zdraÏuje ãasÈ pracovnejsily a v nesprávnej interpretácii toho, Ïe to ob-ãan odvádza peniaze do systému, demotivujeãasÈ pracovnej sily s vy‰‰ím príjmom. Navy‰e,ekonomicky sa vzniknuté problémy t˘mto spô-sobom rie‰iÈ nedajú, ão fakty z roku 2009 pre-ukázali dostatoãne.

Ako je moÏné rie‰iÈ problém deficitu sociál-neho systému?

V prvom rade treba jasne formulovaÈ, Ïe sys-tém povinn˘ch odvodov do sociálneho systémuvychádza z ústavy a obmedzuje slobodu podni-kateºa v nakladaní s jeho majetkom v tom zmys-le, Ïe je povinn˘, ak chce zamestnaÈ pracovníka,popri plate vyãleniÈ prostriedky aj na zaplatenieodvodov a daní. V zásade je pre podnikateºa jed-no, ãi je to úãtovne rie‰ené ako odvod z hrubé-ho platu zamestnanca, alebo ako povinná daÀ,ktorú odvedie zamestnávateº, tieto peniaze vÏdypredstavujú náklad podnikateºa. Tieto podmien-ky predstavujú povinnosÈ podnikateºa pod hroz-bou exekúcie majetku podnikateºského subjek-tu ‰tátom. V takomto ponímaní ‰tátom nariade-n˘ch povinn˘ch odvodov tieto peniaze predsta-vujú vÏdy verejné peniaze. To, ão sa stalo pri rea-lizácii II. piliera je, Ïe verejné peniaze pouÏíva-né vo verejnom systéme sociálneho poistenia sazrazu rozdelili a povedalo sa v rozpore s logikouveci, Ïe peniaze v II. pilieri sú súkromné penia-ze, ktoré budú na súkromn˘ch úãtoch a budúpredmetom dedenia, hoci sú to peniaze odvádza-né zo zákona a vynútené ‰tátnymi donucovací-mi prostriedkami. Tento krok v˘razne zv˘‰il ná-klady na sociálny systém. Sociálny systém saskryte vyãerpáva, priãom rie‰enie v roku 2004bolo zavedené bez toho, aby bolo povedané, Ïesa zv˘‰ia dane alebo odvody, t.j. zabezpeãí sa ná-hrada za v˘padok príjmov sociálneho systému.Druh˘ podstatn˘ moment zaveden˘ druhou vlá-dou Mikulá‰a Dzurindu predstavuje zv˘‰eniedávok z priebeÏného sociálneho systému nad rá-mec spoloãenskej dohody, ktorá bola platná po-ãas aktívneho veku príslu‰ného obãana. Populis-ticky tomu autori hovorili zv˘‰enie zásluhovos-ti. T˘m sa do sociálny systému zaviedol v˘znam-

Nezaniká podstata sociálneho systému?

Du‰an LUKA·ÍK v rokoch 1999 aÏ 2002 pracoval ako vedúci analytick˘ch prác súvisiacich s dôchodkovoureformou II. piliera a poradca ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR. Jeho názor, Ïe zmenené detaily zniãia

dobré systémy sa pokúsime zdôvodniÈ v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

S O C I Á L N Y S Y S T É M S R

67

kazuje zisky, dovtedy sú zisky rozdelené do sú-kromnej sféry v podobe astronomick˘ch od-mien manaÏérov a dividend pre akcionárov, akeì sú banky v problémoch sú to dane obãanov,cez ktoré sa rie‰ia straty. Prakticky tak˘to ist˘problém existuje aj pri rie‰ení Grécka. Podvodna strane ‰tátnych úradníkov Grécka, neschop-nosÈ euroúradníkov a príslu‰ného komisára, spo-lu s ratingov˘mi agentúrami a zlé riadenie rizíksúkromn˘ch bánk vedie k tomu, Ïe v‰etci obãa-nia eurozóny sa idú poskladaÈ cez verejné zdro-je na rie‰enie problému. OpäÈ verejn˘ sektor ce-lej eurozóny vypláca poistku súkromn˘m ban-kám cez úãty Grécka. Kritériá eurozóny sa ne-plnia a aj keì je moÏné veriÈ, Ïe sa hºadajú naj-lep‰ie rie‰enia, je moÏné vysloviÈ predpoklad, Ïetlak verejnosti spôsobí, Ïe nakoniec pravda budemusieÈ byÈ povedaná a príslu‰ní vinníci budúbraní na zodpovednosÈ. Nielen politicky. Aleboto skonãí tak, Ïe bankári po prijatí záchrann˘chpeÀazí budú znova pripíjaÈ na zdravie platiteºomdaní v eurozóne v najdrah‰om hoteli ParíÏ vMonte Carle pri oslave záchrany banky tak, akoto bolo v nedávnej minulosti alebo si spravia Ïúrv Kalifornii? Tu je aj problém II. piliera. V pr-vom rade II. pilier pretvára skryt˘ dlh na eko-nomicky vyjadren˘ a zachyten˘ v úãtovníctve.KeìÏe mnohé ‰táty eurozóny majú len priebeÏ-n˘ systém, dlh tohto systému nie je zachyten˘v úãtovníctve ‰tátu, hoci ãasto dosahuje aÏ 3 %HDP. ZároveÀ aktíva II. piliera by mali byÈ po-istené voãi inflácii. Predsa obãan, v mene kto-rého odvádza podnikateº peniaze, má právo do-staÈ po 40 rokoch aspoÀ tú istú hodnotu späÈ priv˘plate svojho starobného dôchodku. Túto po-istku musí realizovaÈ správca úãtov. Ale reálneverejné zdroje v rozsahu ak˘ má a bude maÈ II.pilier, (cca 1 HDP) súkromn˘ sektor poistiÈ ne-vie. Jednoducho na to nemá nástroje. T˘mi dis-ponuje len ‰tát. Najväã‰í finanãn˘ ústav svetaAIG zbankrotoval a nebyÈ stovák miliárd dolá-rov zo ‰tátneho rozpoãtu USA, do‰lo by k ukon-ãeniu ãinnosti spoloãnosti AIG so v‰etk˘mi ka-tastrofálnymi dôsledkami dominoefektu. Nedi-vím sa, Ïe DSS sa bránia poistiÈ aktíva voãi inf-lácii, pretoÏe to predstavuje váÏny systémov˘problém. Na druhej strane, poistenie nielen o inf-láciu, ale aj o rast miezd, ako je to v priebeÏnomsystéme sociálnej poisÈovne, predstavuje opäÈzbytoãn˘ rast v˘davkov, ktor˘ nemá Ïiadneopodstatnenie, okrem lobizmu sociálneho part-nera. Skúste si v‰ak predstaviÈ, Ïe ako obãan ide-te do banky. Ak si chcete poÏiãaÈ, musíte preuká-zaÈ, Ïe pôÏiãku ste schopní splatiÈ a navy‰e, mu-síte maÈ aj majetok, ktor˘m zaruãíte pôÏiãku.Musíte navy‰e zaplatiÈ cenu peÀazí v podobeúroku obsahujúceho poloÏku, ktorou sa zhodno-cujú peniaze do v˘‰ky inflácie a poloÏku zisku.Tak sa správa ‰tandardne banka voãi obãanovi.V prípade II. piliera ‰tát zriadil banku, do kto-rej povinne platia podnikatelia (za zamestnan-cov – obãanov) z príkazu ‰tátu za to, Ïe môÏuzamestnávaÈ pracovnú silu. DSS si peniaze z t˘-chto úãtov poÏiãiavajú a tvrdia, Ïe ich zhodno-tia. A za to si berú poplatky. Ale mali by logic-ky vrátiÈ peniaze zhodnotené do v˘‰ky inflácie(vtedy len vrátia to, ão si poÏiãali) a poplatky bymali byÈ odvodené ako podiel na zisku. Navy-‰e aÏ do v˘‰ky inflácie by mali byÈ schopné vy-staviÈ majetkovú garanciu. Zhodnotenie o rastmiezd predstavuje neprimeranú poÏiadavku.Ako vidíte, aj zloÏit˘ problém je jednoduch˘, aksa nezahmlieva. âo sa t˘ka va‰ej otázky, niã ne-bránilo DSS, aby profesionálne investovali,

n˘ problém, pretoÏe obãania pracovali pove-dzme 40 rokov pri spoloãenskej dohode preroz-deºovacích princípov 3:1 na vstupe so solidárnymprerozdelením 2:1 a zrazu sa sociálny systémmení na prerozdelenie na strane v˘davkov temerk pomeru 3:1. Toto právo obãan nadobudne aÏ priodchode do dôchodku, ale poãas 40 rokov, keìsa mal podieºaÈ cez platby zamestnávateºa navytváraní zdrojov, tak ich vytváral v reÏime nastrane v˘davkov 2:1. Je to problém zv˘‰en˘ch ná-kladov a je to problém ústavného princípu o na-dobudnutí práv. II. pilier po zavedení bol nespo-ãetn˘mi novelami v priebehu 2 rokov od zave-denia transformovan˘ z pôvodne sporivého sys-tému starobn˘ch dôchodkov na hybrid sporivé-ho a poistného systému. Ak definujeme, Ïe prespoloãnosÈ najv˘hodnej‰í je najlacnej‰í systém,potom je evidentné, Ïe ekonomicky najv˘hodnej-‰ie rie‰enie predstavuje systém II. piliera, ktor˘bude zaloÏen˘ na poistn˘ch princípoch s rie‰e-ním podobne ako v systéme priebeÏnom na pri-ncípe redistribuãn˘ch mechanizmov zabezpeãu-júcich prerozdelenie v pomere 3:1 na 2:1. Totoje jedna z podstatn˘ch zloÏiek rie‰enia, ktorézlacní sociálny systém a zachová jeho poslanie.Individuálny úãet umoÏÀuje presne vyjadriÈ pri-meranú zásluhovosÈ jednotlivca vo vyváÏenejsolidarite s jednoduchou kontrolou aj zo stranyjednotlivca. âo je dôleÏité, zachová sa rovnomer-né rozloÏenie rizika medzi v˘nos pracovnej silya v˘nos kapitálu pri tvorbe starobného dôchod-ku a poistné princípy pri ostatn˘ch dávkach so-ciálneho poistenia s primeranou mierou solida-rity.

V politick˘ch kruhoch sa diskutuje o ìal‰omposune veku odchodu do dôchodku na 65 ro-kov. Bude treba prijaÈ takéto rie‰enie?

Tieto v˘poãty sme robili v roku 1999 a 2000.Rôzne ekonomické modely sociálneho systé-mu preukázali, Ïe zv˘‰enie priemerného vekudoÏitia slovenskej populácie o cca 8 rokov opro-ti stavu, kedy bol rie‰en˘ pôvodn˘ sociálny sys-tém vedie k záveru, Ïe je nutné nájsÈ rie‰enie akopredæÏenie priemerného veku doÏitia finanãne za-bezpeãiÈ. Rozbory ukázali, Ïe slovenské ÏenyÏijú cca o 8 rokov dlh‰ie ako muÏi a Ïe Ïeny, kto-ré majú deti sa doÏívajú ‰tatisticky dlh‰iehoveku ako Ïeny ão deti nemajú. To sú fakty. Aleje moÏné a navy‰e je to správne, aby sa admi-nistratívnym spôsobom zv˘‰il vek odchodu dodôchodku bez zohºadnenia aktuálneho zdravot-ného stavu obãana? Má to opäÈ posudzovaÈ úrad-ník? Koºko skrivodlivosti sa napácha? Je evi-dentné, Ïe je potrebné posilniÈ systém slobodné-ho rozhodnutia obãana. On je t˘m subjektom,ktor˘ najlep‰ie pozná svoju ekonomickú situá-ciu, svoju zdravotnú situáciu a svoje motivácie.Ukazuje sa, Ïe ìaleko lep‰í spôsob predstavujepresun tejto kompetencie do rúk obãana a nechje na jeho slobodnej vôli, ako po splnení krité-rií dan˘ch zákonom posúdi svoju situáciu a svo-je ciele. V diskusii o v˘hodnosti a nev˘hodnos-ti II. piliera sa viedli diskusie, ãi má byÈ limit 10rokov prispievania do II. piliera alebo 15 rokov.Táto otázka je z pohºadu systémového rie‰enianezmyselná. Jedine, ão z pohºadu sociálnehosystému je zaujímavé je, koºko rokov musí ob-ãan povinne prispievaÈ do sociálneho systému azúãastÀovaÈ sa budovania zdrojov sociálnehosystému. Je jedno, ãi len v priebeÏnom alebo vprípade úãasti aj v kapitalizaãnom pilieri. Uka-zuje sa, Ïe minimum je 35 rokov, ak sa bude vekdoÏitia znova predlÏovaÈ, musí sa predæÏiÈ prime-

rane aj táto podmienka. Po splnení tejto pod-mienky je nutné skúmaÈ, ãi stav akumulova-n˘ch prostriedkov I a II. piliera spæÀa kritérium1,2 násobku Ïivotného minima prepoãítaného napríslu‰nú strednú dobu doÏitia. Po splnení tejtopodmienky by malo byÈ na obãanovi, aby sa roz-hodol, ãi ostane pracovaÈ alebo nie, alebo ãiostane pracovaÈ a bude naìalej ukladaÈ peniazena svoj úãet alebo nie. T˘m je moÏné vytvoriÈpribliÏne 10-roãn˘ interval od 55 do 65 rokov,kedy to bude obãan, ktor˘ sám posúdi svoju ak-tuálnu zdravotnú a finanãnú situáciu a podºasvojich osobn˘ch cieºov sa rozhodne o konkrét-nom ãase a podmienkach odchodu do dôchod-ku. Po dov⁄‰ení 65 rokov sa uÏ len posúdi, ãi ob-ãan má dosÈ peÀazí na úãte a bude poberaÈ sta-robn˘ dôchodok zo sociálneho systému alebobude vyplácan˘ zo systému sociálnej pomoci. JemoÏné plne súhlasiÈ s t˘mi názormi, Ïe admini-stratívny posun veku odchodu do dôchodku na65 rokov je nutné zamietnuÈ. Vy‰‰ie uvedené rie-‰enie predstavuje elegantn˘ spôsob priblíÏeniasa k obãanovi a zohºadÀuje plne jeho potreby aleaj jeho mieru zásluh pri budovaní zdrojov v so-ciálnom systéme a teda aj jeho individuálnychzdrojov. V‰imnite si, do 35 rokov povinného pri-spievania do sociálneho systému sa nezaráta to,Ïe obãan je nezamestnan˘. Musí sa snaÏiÈ amusí si chrániÈ atraktívnosÈ svojej pracovnejsily priebeÏn˘m zvy‰ovaním a dopæÀaním kva-lifikácie tak, aby bol zaujímav˘ na trhu práce. In-dividuálny úãet jednoducho Ïiada od obãanajeho vlastnú a primeranú iniciatívu.

Odznela kritika na zmenu poplatkov pre DSSa kritériá posudzovania v˘konu fondov. JemoÏné stotoÏniÈ sa s názorom, Ïe dôvodomtoho, Ïe obãania pri‰li na akciovom trhu o rastod 20 do 40 % je zmena zákona?

Tieto názory boli publikované na základetoho, Ïe autori t˘chto tvrdení spätne dozaduspoãítali príslu‰né hodnoty v˘nosov akcií a bolopovedané, Ïe keby sme boli investovali do ak-cií, tak by bolo moÏné zarobiÈ vy‰‰ie uvedenézhodnotenie. Autori t˘chto anal˘z vychádzajú zpredpokladu, Ïe vedia urãiÈ, Ïe cena akcií na trhuporastie. Na tieto zvlá‰tne anal˘zy snáì len dvepoznámky. SpomeÀte si, Ïe pri marketingu vstu-pu do II. piliera zo zákona museli subjekty nasvojich propagaãn˘ch materiáloch informovaÈ,Ïe minulé v˘nosy nie sú zárukou budúcich zi-skov. Kto pozorne ‰tuduje zákonitosti kapitálo-vého trhu vie, Ïe pravdepodobnosÈ toho, Ïe ak-cie budú rásÈ alebo klesaÈ sa dá predpovedaÈ lenso 4 % úspe‰nosÈou. Existuje aÏ 96 % pravde-podobnosÈ omylu. To sú známe fakty z odbor-nej literatúry. TakÏe v‰etci títo „ve‰tci“ sú gene-rálmi po prehratej vojne. Podstatou problému,ktor˘ doniesla zmena zákona, je zmena rizika.K˘m pred zmenou zákona riziko spojené s in-vestovaním niesol obãan, po zmene zákona hov rozhodujúcej ãasti nesie DSS. Ak ale rozho-duje o investíciách DSS, tak preão má niesÈ ri-ziko obãan, ktor˘ ho nevie a nemôÏe ovplyvniÈ?Navy‰e obãan povinne prispieva kaÏd˘ mesiacna úãet v II. pilieri, nie je v pozícii dobrovoºné-ho majiteºa úãtu, ktor˘ keì sa rozhodne tak po-zastaví platby. ZároveÀ kríza na finanãn˘chtrhoch v roku 2008 jasne preukázala, Ïe sú-kromn˘ sektor nevie poistiÈ nielen súkromné fi-nancie a tobôÏ nie verejné peniaze. Tak ako vUSA, aj v EÚ sú to ‰táty, ktoré zachraÀujú sú-kromné banky a finanãné in‰titúcie, ãi sa podie-ºajú na záchrane ‰tátu. K˘m bankov˘ sektor vy-

S O C I Á L N Y S Y S T É M S R

68

zvlá‰È keì je trh s akciami dolu ako bol v roku2008 a zaãiatkom roku 2009. UÏ v druhej polo-vici roku 2008 ‰piãkoví investori predali dlho-pisy a uzatvorili peÀaÏné pozície (okrem peÀa-zí urãen˘ch na riadenia likvidity) a investovalido akcií s cieºom v 10 aÏ 15-roãnom horizonteochrániÈ investície pred oãakávanou dramatic-kou infláciou, ktorú oãakávajú tak o rok aÏ dvaa mala by trvaÈ niekoºko rokov. Na‰e DSS uro-bili v tom ãase presn˘ opak, predali akcie a vy-tvorili dlhopisové a peÀaÏné pozície. âas uká-Ïe, ãi to bola chybná alebo dobrá stratégia, alebolo to slobodné rozhodnutie manaÏérov DSSa za toto rozhodnutie si musia niesÈ svoj diel zod-povednosti v dobrom aj v zlom. Je smie‰ne, aksa vytvára atmosféra, Ïe za rozhodnutím predá-vaÈ akcie je zmena zákona. V‰imnite si ale, akv Nemecku a Francúzsku stoja pred dilemou za-chrániÈ banky so zl˘m manaÏmentom rizík, ale-bo zadæÏiÈ systém verejn˘ch financií, volí sa za-dæÏenie verejného systému, tentoraz eurozóny.S t˘m súvisí aj problém novo emitovan˘ch pe-Àazí. Ich stiahnutie z obehu znamená potenciál-ne stratu likvidity bankového sektora. Kto sivezme na zodpovednosÈ moÏn˘ rozvrat banko-vého systému, ktor˘ bol práve zachránen˘? His-tória hovorí, Ïe táto dilema sa v minulosti vÏdyrie‰ila infláciou. Rie‰enie Grécka novou vlnoupôÏiãiek verejného sektora len potvrdzuje tézudlhodobého rie‰enia zv˘‰enej menovej bázyinfláciou. Toto riziko mnohí investori ãoraz viacvidia reálne. Minimálne v USA.

VráÈme sa k reforme sociálneho systému, sprihliadnutím na demografick˘ v˘voj, ão na-znaãujú va‰e skúsenosti z predchádzajúcichrokov?

Na‰e modely z roku 1999 aÏ 2000 jasne pre-ukázali, Ïe ak nedôjde k rie‰eniu, sociálny sys-tém bude vytváraÈ veºmi vysok˘ deficit verej-n˘ch financií rádovo aÏ 2 HDP. To je systémo-vá charakteristika priebeÏného sociálneho sys-tému v kombinácii s demografick˘m v˘vojom.Ukázalo sa, Ïe rie‰enie na rozdelenie I. a II. pi-liera s pomerom odvodov do II. piliera 9%umoÏÀuje vykonaÈ transformáciu sociálnehosystému v horizonte 35 rokov, z ãoho prv˘ch 10rokov je kritick˘ch na stabilitu sociálneho sys-tému. V zásade je potrebné poìakovaÈ sa paniministerke, Ïe sa jej podarilo v˘znamn˘m spô-sobom stabilizovaÈ systém II. piliera, aj keì kìal‰ím potrebn˘m zmenám zatiaº nedo‰lo. Nadruhej strane na‰e rie‰enia poskytovali argu-menty, Ïe je úplne zbytoãné sa snaÏiÈ o to, abyjedna generácia niesla celú ekonomickú záÈaÏtransformácie. Navrhovali sme, aby ‰tát na trans-formáciu sociálneho systému vydal ‰peciálny typdlhopisov s lehotou splatnosti v extréme aÏ 75rokov s úrokom vo v˘‰ke inflácie + 1%. V ho-rizonte 75 rokov je moÏné tento v súãasnosti e‰teskryt˘ dlh sociálneho systému splatiÈ. Tu je pro-blém asi ten, Ïe ak sme v priebeÏnom sociálnomsystéme, tak dlh nie je vyjadren˘ v úãtovníctve‰tátu, hoci tu dlh reálne existuje. Mám za to, Ïesúãasná situácia rie‰enia Grécka koneãne otvo-rí aj túto otázku a zistí sa, Ïe tento problém jemasívnym problémom krajín EÚ. To, Ïe ho ne-evidujeme v úãtovníctve e‰te neznamená, Ïeneexistuje! Preto úvahy o poru‰ení rovnováhymedzi I a II. pilierom neurobia niã in‰ie, len pro-blém, ktor˘ sa postupne odkr˘va sa znova skry-je a presunie sa znova na ìal‰iu generáciu. UÏvyrie‰ené problémy sa znova obnovia. Pokiaº ne-vytvoríme ‰truktúrovan˘ fond medzigeneraã-

nej solidarity z aktív ‰tátu a ‰tátnych dlhopisovurãen˘ch v˘luãne pre dôchodkovú reformu,bude veºmi ÈaÏké nájsÈ systémové rie‰enie pre so-ciálny systém. Je to aj otázka toho, ãi verejné pe-niaze rie‰ené úãelovo pre sociálny systém, sú pe-niaze, ktoré majú pracovaÈ v reÏime pohybuvoºného kapitálu tak, ako to Ïiada EÚ. Slovens-ko je v súãasnosti v situácii, keì poskytuje in-vestiãné stimuly z verejn˘ch zdrojov do v˘‰ky15 % pre zahraniãn˘ kapitál súkromného charak-teru a zároveÀ posiela zadarmo vlastn˘ kapitálverejného charakteru do zahraniãia. Je to ekono-mick˘ nezmysel v systéme verejn˘ch financií av˘razne po‰kodzuje Slovensko. Momentálnerie‰enie sociálneho systému je nevyhovujúceale to neznamená, Ïe jeho systémov˘mi úprava-mi sa nevieme prepracovaÈ do polohy, kedy jemoÏné cez individuálny úãet v˘znamn˘m a po-zitívnym spôsobom formovaÈ trh práce. Rie‰e-nia umoÏÀujú podporiÈ aj vznik rodiny a hlav-ne jej udrÏanie v trojgeneraãnom modele. To sa-motn˘ priebeÏn˘ sociálny systém neumoÏÀuje aak, tak len veºmi obmedzene.

MôÏete bliωie rozviesÈ my‰lienku aktívnehoformovania trhu práce a rodiny?

Tá idea je zaloÏená na skutoãnosti, Ïe ão jeanonymné, bez priamej previazanosti na obãa-na, to je ãasom systémovo obãanom zneuÏité aspôsobuje demotiváciu. ·tedré sociálne systémyspôsobili to, Ïe rodiny prestali vnímaÈ deti v ro-vine ekonomickej a zostala len rovina emocio-nálna. Tá sa ãasto naplní uÏ pri jednom dieÈati.V̆ sledkom je demografick˘ problém mnoh˘chkrajín, ale najmä t˘ch, kde dôchodkov˘ systémzaruãuje 50 % a vy‰‰iu náhradu v podobe sta-robného dôchodku. Nie konkrétne dieÈa, aleanonymn˘ me‰ec peÀazí v ‰táte zabezpeãí sta-robu ãloveka. Zistilo sa, Ïe toto je kºúãov˘ mo-ment demografického problému. V ‰tedrom prie-beÏnom sociálnom systéme uÏ nepotrebujemvlastné dieÈa, ktoré by v súlade s rozprávkou Otroch gro‰och sa malo postaraÈ o rodiãa, na to saposkladáme anonymne v‰etci. Staãí uÏ len pra-covaÈ a platiÈ odvody. DieÈa uÏ nie je potrebnéna zabezpeãenie staroby. Podobne je to aj so sys-témom nezamestnanosti. V‰etci sa skladáme dojedného fondu a len ãasÈ z neho prijíma penia-ze. OpäÈ je tu anonymná väzba medzi platbamia príjemcom. A tak Ïiaº existuje rad tak˘ch prí-padov, kedy rad‰ej ºudia odmietnu prácu a po-berajú dávky v nezamestnanosti, ako by, hoci do-ãasne prijali aj hor‰ie platenú prácu. To nehovo-rím o motivácii k celoÏivotnému vzdelávaniuako prevencii pri zachovaní si atraktivity svojejpracovnej sily na trhu práce. Akonáhle je v‰akk dispozícii individuálny úãet, vieme sociálnysystém vyrie‰iÈ tak, Ïe rozloÏenie rizika spoje-ného s nezamestnanosÈou je rozloÏené medzianonymn˘ spoloãn˘ fond a medzi individuálnyúãet jednotlivca. Pokiaº jednotlivec bude ve-dieÈ, Ïe ãasÈ dávok v nezamestnanosti sa muvypláca z jeho individuálneho úãtu, asi si roz-myslí „prejesÈ“ svoj dôchodok a zároveÀ sa zv˘-‰i motivácia k roz‰irovaniu vzdelania a pracov-n˘ch návykov. Veºmi podobná situácia je v ob-lasti vytvorenia ekonomick˘ch väzieb v trojge-neraãnej rodine. Ak ãasÈ z daní z príjmu fyzic-kej osoby dieÈaÈa po jeho vstupe do pracovnéhopomeru presmerujeme na úãty otca a matky, takrodiãia budú maÈ ekonomickú motiváciu maÈdieÈa skôr a hlavne investujú do jeho vzdelanias cieºom zv˘‰iÈ jeho hodnotu na trhu práce a t˘maj ovplyvniÈ v˘‰ku dane z príjmu, ktorá pôjde na

jeho osobn˘ úãet ako príspevok k dôchodku. Ne-bude staãiÈ maÈ dieÈa, alebo veºa detí, tie detibudú musieÈ maÈ v dospelosti prácu a pri vy‰‰omvzdelaní majú ‰ancu maÈ aj vy‰‰í príjem. To sa-mozrejme usmerní v˘ber vzdelania smerom kreálnemu uplatneniu na trhu práce – in˘mi slo-vami zaniknú prirodzen˘m spôsobom uãebnéodbory, ktoré nebudú maÈ uplatnenie na trhupráce. Rodiãia cez ekonomickú ãasÈ vnímaniadieÈaÈa budú maÈ prirodzenú motiváciu maÈ viacdetí a investovaÈ do ich reálne uplatniteºnéhovzdelania na trhu práce. Presne ako v minulos-ti, vytvorí sa reÏim vzÈahov trojgeneraãnej rodi-ny s aplikáciou generáciami overenej ekonomi-ky obsiahnutej v rozprávke O troch gro‰och.

UÏ dlh‰í ãas sa venujete sociálnemu systému,kedy ste si uvedomili nutnosÈ jeho rie‰enia?

V roku 1994 sme investovali do spoloãnostiGescia, ktorej predmetom náplne bolo rie‰eniedoplnkového dôchodkového systému III. pilie-ra. Zaujímali nás investiãné zdroje stredno adlhodobého charakteru. K samotnej reforme so-ciálneho systému som sa dostal aÏ v roku 1999.Prvé rie‰enia sme predstavovali zaãiatkom roku2000, ktoré poloÏili základ my‰lienok rie‰eniasociálneho systému v rozdelení na I. a II. pilier.Jeho postupné rozpracovanie vytváralo nadstav-by a samozrejme boli potrebné dlhodobé testytohto rie‰enia. V roku 2001 bolo zrejmé, Ïemusí dôjsÈ k rozsiahlej verejnej diskusii. Po do-hode s vtedaj‰ím ministrom pánom Magva‰im,sme rozdali materiály v‰etk˘m záujemcom tak,aby vznikla spoloãenská diskusia. Bolo zaujíma-vé vidieÈ, ako sa vytvorilo postupne rad rie‰ite-ºov. Bol prezentovan˘ cel˘ rad rie‰ení sociálne-ho systému. Pre mÀa to bolo akoby vytvorenieveºkého laboratória, kde sa testujú idey a princí-py a na nich postavené rie‰enia a zodpovedne savyhodnocujú. Je lep‰ie detailne analyzovaÈ pri-chádzajúce nápady a rie‰enia a pomaly budovaÈkoncepãne a systémovo konzistentn˘ sociálnysystém. V roku 2000 ma ani vo sne nenapadlo,Ïe si niekto dovolí tak brutálne zaútoãiÈ na emó-ciu chamtivosti a nahovoriÈ ºuìom, Ïe je dobre,ak individuálny úãet bude úãtom sporiv˘m aopustí sa princíp poistenia s redistribúciou umoÏ-Àujúcou plne pokryÈ sociálne riziká definovanézákonom. Navy‰e, Ïe bude ºuìom reálne upre-né slobodné rozhodnutie v dôsledku ãoho budeporu‰ená rovnosÈ príleÏitostí s dopadom na ichpráva v podobe v˘‰ky vyplácaného dôchodku.Ako som spomenul, je to transformácia v dæÏketrvania 35 rokov a dobré rie‰enie si vyÏaduje roz-loÏiÈ ekonomickú záÈaÏ najlep‰ie na tri generá-cie. Preto aj postup rie‰iteºov musí byÈ trpezli-v˘ a hlavne obozretn˘ a dostatoãne vyargumen-tovan˘. Ináã sa narobia váÏne chyby, ktoré budenákladné odstraÀovaÈ v budúcnosti. Len málok-torá ãasÈ verejn˘ch financií je tak nároãná akosociálny systém. Sociálny systém predstavujepolovicu verejn˘ch financií. Aj slon sa dá zjesÈ,ak sa konzumuje po ãastiach. Preto sociálnysystém by mal prejsÈ skutoãnou verejnou di-skusiou, mali by sme sa vrátiÈ k jeho poslaniu akrok po kroku analyzovaÈ rôzne moÏnosti a rie-‰enia. Je to problematika zhruba na 6 rokov sys-tematickej práce s postupn˘m uvádzaním ove-ren˘ch ãiastkov˘ch rie‰ení tak, aby nakoniecprerástli do uceleného systému, ktor˘ bude slú-ÏiÈ tak jednotlivcovi, ako jeho rodine tak spoloã-nosti. Bez vytvorenia celospoloãenskej dohodyje to prakticky nerie‰iteºn˘ problém, ão aj súãas-n˘ stav preukázal.

S O C I Á L N Y S Y S T É M S R

V L Á D A S R

Ako by ste zhodnotili, pani ministerka, ob-dobie rokov 2006 – 2010 z pohºadu Minis-terstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR?

Pokojne môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe máme zasebou veºmi úspe‰né ‰tvorroãné obdobie. Mu-sím zdôrazniÈ, Ïe sa nám podarilo postupne od-strániÈ, prípadne v rámci moÏností maximál-ne zmierniÈ, negatívne dopady sociálnej poli-tiky b˘valej vlády. Ak by som to rozmenila nadrobné, v praxi to znamená najmä zlep‰eniesituácie mlad˘ch rodín, zdravotne postihnu-t˘ch spoluobãanov a seniorov.

Rodinám sme pri narodení prvého, druhé-ho a tretieho dieÈaÈa pomohli zavedením prí-platku k príspevku pri narodení dieÈaÈa, ãospolu s príspevkom pri narodení dieÈaÈa pred-stavuje sumu 829,86 eur na jedno dieÈa. Za mi-nulej vlády to bolo len 148 eur. Pozitívnouzmenou je aj zv˘‰enie rodiãovského príspev-ku na 256 eur pre t˘ch rodiãov, ktorí stratilipríjem zo zamestnania z dôvodu osobnej sta-rostlivosti o dieÈa. A nesmiem vynechaÈ ani va-lorizáciu v‰etk˘ch príspevkov na podporu ro-dín s deÈmi, ãi uÏ prídavkov, príspevkov ná-hradnej starostlivosti, zv˘‰enie daÀového bo-nusu na dieÈa, ìalej nové sociálne dávky prezárobkovo ãinn˘ch rodiãov detí do troch ro-kov veku vo forme príspevku na starostlivosÈo dieÈa. Jeho v˘‰ka sa odvíja od preukázan˘chv˘davkov rodiãa, najviac 164,22 eur mesaã-ne. Ak sa rodiã rozhodne nastúpiÈ do práce, mánárok na jednorazov˘ príspevok vo v˘‰ke 25percent z celkovej sumy nevyãerpaného rodi-ãovského príspevku. Nesmiem zabudnúÈ napríplatok k prídavku na dieÈa pre nepracujú-cich rodiãov – dôchodcov v sume 10,31 eurmesaãne.

Musím podãiarknuÈ, Ïe bola to práve tátovláda, ktorá zrealizovala po prv˘krát od roku2004 valorizáciu prídavku na dieÈa. Mimocho-dom, b˘valá vláda, ktorá mohla urobiÈ tentoústretov˘ krok smerom k obãanovi, tak neuro-bila. Zákonom sme zaviedli valorizaãn˘ me-chanizmus, aby sa táto dávka mohla pravidel-ne kaÏdoroãne zvy‰ovaÈ k 1.januáru kalendár-neho roka v nadväznosti na úpravu súm Ïivot-ného minima. Mysleli sme aj na ãoraz viac saobjavujúce prípady osamel˘ch rodiãov s deÈ-mi, ak si druh˘ rodiã neplní vyÏivovaciu po-vinnosÈ. V takomto prípade sa v zmysle záko-na o náhradnom v˘Ïivnom poskytuje finanã-ná podpora.

Nezabudli sme ani na kaÏdoroãné zvy‰ova-nie sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkovk dávke v hmotnej núdzi vÏdy k 1. septemb-ru a zároveÀ v spolupráci s orgánmi samosprá-

Vlna hromadného prepú‰Èaniasa zastavila

„Na‰ou prioritou bolo práve odstránenie krívd b˘valej vlády. Na stretnutiach s obãanmi som sastretla s veºkou vìakou a podporou t˘ch, ktor˘m sme pomohli zlep‰iÈ Ïivotné podmienky.

Verte mi, táto forma spätnej väzby je pre mÀa povzbudzujúca a potvrdzuje fakt, Ïe kroky, ktorésme podnikli práve na zlep‰enie situácie t˘chto ºudí, neboli márne,“ vraví ministerka práce,

sociálnych vecí a rodiny SR Viera TOMANOVÁ v rozhovore, ktor˘ pripravila Izabela Nagyová.

69

70

vy sme vytvorili ‰ir‰í priestor na realizáciutakzvaného osobitného príjemcu. Zvy‰ovalasa aj hranica príjmu obãanov na úãel posúde-nia hmotnej núdze a poskytnutia pomoci vhmotnej núdzi. V záujme podpory vzdeláva-nia a zabezpeãenia rovnak˘ch ‰ancí pre detiz rodín v hmotnej núdzi sme zaviedli kaÏdo-roãné poskytovanie dotácie na stravu a dotá-cie na ‰kolské potreby v matersk˘ch ‰kolácha základn˘ch ‰kolách.

Nesmierne dôleÏit˘m krokom pre túto vlá-du, ako aj pre samotné Ministerstvo práce, so-ciálnych vecí a rodiny SR bola pomoc obãa-nom s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím.UmoÏnili sme kompenzáciu sociálnych dô-sledkov ‰ir‰iemu okruhu fyzick˘ch osôb, zv˘-‰ili sme maximálnu v˘‰ku niektor˘ch peÀaÏ-n˘ch príspevkov, napríklad na osobnú asisten-ciu, na kúpu pomôcky a podobne. Zaviedlisme nové peÀaÏné príspevky na kúpu zdvíha-cieho zariadenia aÏ do v˘‰ky 11 617,88 eur av neposlednom rade sme zv˘‰ili ochranu prí-jmov fyzick˘ch osôb s ÈaÏk˘m zdravotn˘m po-stihnutím pri peÀaÏn˘ch príspevkoch na kom-penzáciu zv˘‰en˘ch v˘davkov a peÀaÏnompríspevku na opatrovanie. Pri peÀaÏnom prí-spevku na kompenzáciu zv˘‰en˘ch v˘dav-kov sa zv˘‰ila hranica ochrany príjmu fyzic-kej osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutímpre poskytnutie tohto peÀaÏného príspevku zdvojnásobku na trojnásobok sumy Ïivotnéhominima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Zaviedli sa nové podmienky, ktoré umoÏÀu-jú poskytovaÈ niektoré peÀaÏné príspevkyaj fyzick˘m osobám, ktoré v roku 2006podºa zákona o sociálnej pomoci tieto pod-mienky nespæÀali.

I‰lo napríklad o peÀaÏn˘ príspevok na osob-nú asistenciu, peÀaÏn˘ príspevok na kúpuosobného motorového vozidla a peÀaÏn˘ prí-spevok na opatrovanie. ZároveÀ sme zavied-li kaÏdoroãnú valorizáciu v‰etk˘ch opakova-n˘ch peÀaÏn˘ch príspevkov na kompenzáciua pri peÀaÏnom príspevku na opatrovanie sazv˘‰ila ochrana príjmu fyzickej osoby s ÈaÏ-k˘m zdravotn˘m postihnutím. Takisto smezaviedli nov˘ spôsob posudzovania odkáza-nosti na pomoc inej osoby, roz‰írili sme okruhfyzick˘ch osôb, ktor˘m je moÏné poskytovaÈpeÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie, stanovilisme jednotnú v˘‰ku peÀaÏného príspevku naopatrovanie v prípade, ak fyzická osoba –opatrovateº poberá niektorú zo zákonom usta-noven˘ch dôchodkov˘ch dávok. U ostatn˘chopatrovateºov sa v˘‰ka peÀaÏného príspevkuna opatrovanie stanovuje v závislosti od prí-jmu fyzickej osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m po-stihnutím, priãom sa zv˘‰ila ochrana aj tohtopríjmu z 1,2-násobku na 1,3-násobok sumy Ïi-votného minima pre jednu plnoletú fyzickúosobu. Podºa nami stanovenej právnej úpravyje moÏné fyzickej osobe, ktorá vykonáva opa-trovanie poskytnúÈ odºahãovaciu sluÏbu. Vtakomto prípade môÏe zároveÀ dostaÈ aj pe-ÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie. PeÀaÏn˘ prí-spevok na opatrovanie je tieÏ moÏné poskyt-núÈ aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ÈaÏk˘mzdravotn˘m postihnutím poskytuje opatrova-teºská sluÏba najviac osem hodín mesaãne. PripeÀaÏnom príspevku na osobnú asistenciu sazv˘‰ila sadzba za jednu hodinu osobnej asis-tencie zo sumy 1,83 eur na 2,49 eur a zru‰ilasa veková hranica 65 rokov na poskytovanie

tohto peÀaÏného príspevku. Zv˘‰ili sme ma-ximálnu v˘‰ku peÀaÏného príspevku na kúpupomôcky, ktorou je druh˘ mechanick˘ vozíkzo sumy 531,11 eur na sumu 1 659,70 eur ana kúpu druhého elektrického vozíka zo sumy3 651,34 eur na sumu 4 979,09 eur . UmoÏni-li sme poskytnúÈ peÀaÏn˘ príspevok na kúpupomôcky, ktorou je druh˘ naãúvací aparát, ato v maximálnej v˘‰ke 331,94 eur a roz‰írilisme moÏnosÈ kúpiÈ z tohto peÀaÏného prí-spevku nielen vodiaceho psa, ale aj asistenã-ného psa a signálneho psa.

Áno, na‰ou prioritou bolo práve odstráne-nie krívd b˘valej vlády. Na stretnutiach s ob-ãanmi som sa stretla s veºkou vìakou a pod-porou t˘ch, ktor˘m sme pomohli zlep‰iÈ ich Ïi-votné podmienky. Len na ilustráciu, rezorttaktieÏ opätovne priznal a zv˘‰il niektoré in-validné dôchodky a od‰kodnil tak 34 913 ºudí.Verte mi, táto forma spätnej väzby je pre mÀapovzbudzujúca a potvrdzujúca fakt, Ïe kroky,ktoré sme podnikli práve pre zlep‰enie situá-cie t˘chto ºudí, neboli márne.

âo sa pomoci seniorom t˘ka, pristavím sapri roku 2006, keì sme prv˘ raz zaviedli via-noãn˘ príspevok, ktor˘ sa poskytuje kaÏdoroã-ne v závislosti od v˘‰ky dôchodku. V minu-lom roku ho dostalo takmer 1,16 milióna ºudía poskytli sme ho napriek finanãnej a hospo-dárskej kríze. ëalej by som rada upriamila po-zornosÈ na najv˘znamnej‰ie zmeny v sociál-nom poistení. Konkrétne napríklad na pre-dæÏenie obdobia platenia poistného za vybra-n˘ okruh poistencov ‰tátu, roz‰írenie okruhupoistencov ‰tátu o asistentov, zmenu termínuzvy‰ovania dôchodkov˘ch dávok, ãiÏe valo-rizaãného mechanizmu, zv˘‰enie úrazovejrenty a pozostalostnej úrazovej renty, novéurãenie sumy starobn˘ch dôchodkov prizna-n˘ch pred 1. októbrom 1988, dodatoãné zapla-tenie poistného na dôchodkové poistenie, novépodmienky nároku na invalidn˘ dôchodok –a podot˘kam, to som poukázala len na tie naj-dôleÏitej‰ie zmeny, ktoré sa bezprostredne t˘-kajú zlep‰enia Ïivota obyvateºov tejto krajiny.KeìÏe priestor mi neumoÏÀuje vymenovaÈv‰etky zmeny, ktor˘mi by som sa za cel˘ re-zort rada pochválila, nechám hovoriÈ aj ãísla– celkovo sme doteraz prijali 146 zákonov, na-riadení, opatrení a v˘nosov...

Miera nezamestnanosti na Slovensku, kto-rá sa uÏ tretí mesiac zniÏuje z takmer 13percent, sa v súãasnosti pohybuje na hra-nici 12 percent. Ako vnímate momentálnusituáciu na trhu práce?

Vcelku uspokojivo. Trh práce sa postupnestabilizuje, a aj ‰tatistika mi dáva za pravdu,Ïe je moÏné oãakávaÈ mierne zlep‰ovanie,ktoré je ale závislé od rôznych faktorov.

Z pohºadu poãtu voºn˘ch pracovn˘ch miestje situácia stabilizovaná na úrovni pribliÏne 6-tisíc aktuálnych voºn˘ch pracovn˘ch miest,ktoré ku koncu mesiaca zostávajú neobsade-né. T˘Ïdenne úrady práce, sociálnych vecí arodiny SR získajú a obsadia takmer tisíc pra-covn˘ch miest. Nov˘ch zamestnancov si za-mestnávatelia hºadajú aj in˘m spôsobom. Vpriemere pribliÏne 16-tisíc uchádzaãov o za-mestnanie odchádza mesaãne na rôzne voºnépracovné miesta. Netreba v‰ak zabúdaÈ namiesta, ktoré existujú a je reálna potreba ichudrÏania nástrojmi aktívnej politiky trhu prá-ce.

Nedá mi nespomenúÈ, Ïe v súvislosti s rie-‰ením dopadov globálnej ekonomickej krízyna zamestnanosÈ boli novelou zákona o sluÏ-bách zamestnanosti, úãinnou od marca 2009,zaveden˘ch päÈ nov˘ch aktívnych opatrenína trhu práce doãasného charakteru – do kon-ca roku 2010 – aby sme podporili a udrÏali za-mestnanosÈ, ako aj vytváranie nov˘ch pra-covn˘ch miest, a to Príspevok na podporuudrÏania zamestnanosti, Príspevok na podpo-ru vytvorenia nového pracovného miesta, Prí-spevok ku mzde zamestnanca, Príspevok napodporu samostatnej zárobkovej ãinnosti, Prí-spevok na samostatnú zárobkovú ãinnosÈ v ob-lasti spracovania poºnohospodárskych v˘rob-kov a obchodovania s nimi.

K spomínan˘m piatim opatreniam pribud-lo 1. marca 2010 ìal‰ie nové aktívne opatre-nie, rovnako doãasného charakteru do koncabudúceho roka, a síce Príspevok na podporuregionálnej a miestnej zamestnanosti. Tietoopatrenia sa v pozitívnom zmysle slova pod-písali pod vytvorenie 50 135 pracovn˘ch miestv celkovej dohodnutej sume finanãn˘ch pro-striedkov vo v˘‰ke 30,5 mil. eur.

Aplikaãná prax ukázala, Ïe veºmi ‰Èastnúruku sme mali pri stanovení príspevku na pod-poru udrÏania zamestnanosti, ako protikrízo-vého opatrenia, prostredníctvom ktorého boloza sledované obdobie podporené udrÏanie 41472 pracovn˘ch miest a príspevku na podpo-ru vytvorenia nového pracovného miesta, kto-ré nám umoÏnilo podporiÈ vytvorenie 8 457pracovn˘ch miest pre uchádzaãov o zamest-nanie. Úãinn˘m opatrením sa ukazuje byÈ ajpríspevok na podporu regionálnej a miestnejzamestnanosti, vzhºadom na to, Ïe za krátkeobdobie jeho úãinnosti, ãiÏe od 1. marca 2010do 21. mája 2010 sa uzatvorilo uÏ 1 133 do-hôd s dohodnut˘m poãtom 3 405 pracovn˘chmiest na zamestnanie znev˘hodnen˘ch uchá-dzaãov o zamestnanie, priãom sa podariloumiestniÈ na trhu práce uÏ 3 239 z nich.

Samozrejme, k priaznivej‰ej situácii na na-‰om trhu práce prispelo aj 33 aktívnych opat-rení na trhu práce. KeìÏe vo väã‰ine prípadovsa zaãínala ich úãinnosÈ na jar 2008, dnes mô-Ïeme bilancovaÈ, Ïe v období od 1. marca dokonca roku 2009 opatrenia a programy pod-porili, udrÏali, ãi vytvorili viac ako 100-tisícpracovn˘ch miest.

Kedy oãakávate obrat smerom k lep‰iemuna pracovnom trhu?

Napriek dobrej odolnosti trhov práce saoãakáva, Ïe Európa aÏ do konca roka 2010stratí e‰te viac ako sedem miliónov pracov-n˘ch miest a nezamestnanosÈ by mohla dosiah-nuÈ v priemere viac ako 10 percent. Je pote-‰iteºné, Ïe napriek spomínanej celosvetovonepriaznivej situácii sa na Slovensku vlnahromadného prepú‰Èania zastavila a môÏemehovoriÈ o v˘raznom zníÏení novovyhlásen˘chhromadn˘ch prepú‰Èaní. Na ilustráciu – v pr-vom kvartáli 2010 bolo ohlásen˘ch 27 hro-madn˘ch prepú‰Èaní, k˘m v rovnakom obdo-bí predchádzajúceho roka ich bolo aÏ 179.

K obratu k lep‰iemu urãite prispejú aj uÏspomínané aktívne opatrenia trhu práce, akti-vizácia poradensk˘ch sluÏieb a rokovaní pripredchádzaní a utlmovaní dopadov hromad-n˘ch prepú‰Èaní a prepú‰Èaní z titulu finanã-nej a hospodárskej krízy, ako aj ponuka prá-ce v rámci medzinárodnej siete EURES.

V L Á D A S R

poistenie v nezamestnanosti, poistného do re-zervného fondu solidarity z 3-násobku na 4-násobok priemernej mesaãnej mzdy v NH SRs cieºom posilniÈ solidaritu medzi vysoko a níz-kopríjmov˘mi poistencami; sprísnenie pod-mienok nároku na predãasn˘ starobn˘ dôcho-dok z dôvodu priblíÏenia sa k pôvodnémuúãelu zavedenia in‰titútu predãasného starob-ného dôchodku, a to ochrana poistencov, kto-rí pred dov⁄‰ením dôchodkového veku majúproblém uplatniÈ sa na trhu práce a predæÏeniepotrebného obdobia dôchodkového poisteniaa starobného dôchodkového sporenia na nárokna starobn˘ dôchodok a predãasn˘ starobn˘dôchodok z 10 na 15 rokov s cieºom ochrániÈbudúcich dôchodcov.

Vo vzÈahu k ìal‰iemu smerovaniu dôchod-kového systému, respektíve celého systémusociálneho poistenia a moÏnosti zniÏovaniaodvodov je potrebné si uvedomiÈ, Ïe uvedenúproblematiku musíme vnímaÈ komplexne naj-mä z pohºadu realizácie projektu UNITAS –Zjednotenia v˘beru daní, clá a poistn˘ch od-vodov, t. z., Ïe otázka moÏného zniÏovania od-vodov bude relevantná aÏ v prípade, ak dôj-de k zjednoteniu predmetného v˘beru. A akbude na to vytvoren˘ finanãn˘ priestor, kto-r˘m by bol v˘padok spôsoben˘ zníÏením od-vodov kompenzovan˘. V̆ zvou do budúcnos-ti v‰ak nie je len projekt UNITAS, ale aj vy-tvorenie legislatívnych podmienok na pristú-penie k Európskemu zákonníku sociálnehozabezpeãenia, ãím sa v‰eobecne zv˘‰i úroveÀsociálneho zabezpeãenia a taktieÏ dôjde k po-silneniu miery solidarity v sociálnom poiste-ní.

Ministerstvo sa veºmi zasadzovalo za tripar-titu odborov, vlády a zamestnávateºsk˘chzdruÏení. Ako hodnotíte pozíciu a spoluprá-cu t˘chto troch skupín, ktor˘ch názory saãasto rozchádzajú?

Treba si uvedomiÈ, Ïe sociálny dialóg jeneopomenuteºn˘m nástrojom participácie zá-stupcov zamestnancov a zamestnávateºov nariadení makroekonomick˘ch a makrosociál-nych procesov. E‰te nikdy nebol tak˘ dôleÏi-t˘ ako v tomto neºahkom období, keì na pod-

niky a zamestnancov doliehajú dopady sveto-vej finanãnej a hospodárskej krízy. Preto ro-kovania v Hospodárskej a sociálnej rade sú prevládu, ako aj sociálnych partnerov veºmi dô-leÏité. V sociálnom dialógu ide o záujmy trochstrán, preto je úplne prirodzené a legitímne, Ïesa vÏdy na v‰etkom nezhodneme. To v‰ak aniv koneãnom dôsledku nie je cieºom. Ide námo to, aby sme si vyjasnili postoje a – pokiaº jeto moÏné – aby sme nachádzali aj vzájomneprijateºné rie‰enia. Aj keì sa niekedy na‰e ná-zory vo v‰etkom vÏdy úplne nezhodujú, po-vaÏujem za nevyhnutné, aby sa vláda poradi-la so sociálnymi partnermi pri prijímaní opat-rení sociálnej a hospodárskej politiky s vply-vom na podnikateºskú sféru a zamestnancov.Inou otázkou je, ak niektor˘ z aktérov sociál-neho dialógu nemá v skutoãnosti záujem okon‰truktívnu a korektnú spoluprácu. To v‰aknepovaÏujem za sociálny dialóg, skôr za prak-tiky bojkotu ãinnosti vlády.

Ako vnímate narastajúci problém s dlhodo-bo nezamestnan˘mi?

V súvislosti so zv˘‰en˘m poãtom obãa-nom, ktorí boli zaradení do evidencie uchádza-ãov o zamestnanie sa komplexne zv˘‰il poãetosôb v kaÏdej zo znev˘hodnen˘ch skupín ob-ãanov vrátane dlhodobo nezamestnan˘ch ob-ãanov. Nedá sa preto povedaÈ, Ïe narastá pro-blém iba s dlhodobo nezamestnan˘mi obãan-mi. Samozrejme, Ïe ‰peciálne aj na spomína-nú skupinu obãanov je zameraná zv˘‰ená po-zornosÈ úradov práce tak, aby títo uchádzaãio zamestnanie boli prioritne prostredníctvomrôznych aktivít a nástrojov aktívnych opatre-ní trhu práce zaradení ão najskôr na trh prá-ce.

S t˘m nepochybne súvisí aj prijatie opatre-ní, ktoré sa t˘kajú vzdelávania a rekvalifi-kácie niektor˘ch skupín obyvateºstva zoznev˘hodnen˘ch oblastí s vysokou mierounezamestnanosti aj prostredníctvom nové-ho programu európskych fondov. Aké kon-krétne v˘sledky ste doteraz dosiahli?

V̆ znamn˘m ãiniteºom aktívnych opatrenítrhu práce je vzdelávanie a príprava pre trh prá-

V L Á D A S R

71

V tejto súvislosti musím spomenúÈ nedáv-ny veºtrh práce – JobExpo 2010. Podujatie,ktoré nadviazalo na dlhoroãnú tradíciu trhovpráce s medzinárodnou úãasÈou, sa stretlo sveºk˘m ohlasom u vy‰e 20-tisíc obãanov hºa-dajúcich prácu, ako aj u takmer 150 zamest-návateºov z domova i zo zahraniãia, ktorí prá-cu ponúkali. Uchádzaãi aj záujemcovia o za-mestnanie sa mohli oboznámiÈ s ponukou pri-bliÏne 1 400 pracovn˘ch miest na Slovensku.PribliÏne 6 000 pracovn˘ch miest ponúkaliúrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ponu-ku zo zahraniãia roz‰írila o ìal‰ie voºné mies-ta aj medzinárodná sieÈ EURES o 400 miestv zahraniãí. O tom, Ïe vyberaÈ naozaj bolo zãoho, svedãí 53 200 informaãn˘ch pohovorovrealizovan˘ch u jednotliv˘ch vystavovateºov.Samotn˘ veºtrh priniesol náv‰tevníkom 1 331predbeÏn˘ch pracovn˘ch zmlúv. ëal‰í z nichmajú ‰ancu uspieÈ v následn˘ch v˘berov˘chkonaniach. Veºtrh práce ponúkol náv‰tevní-kom aj moÏnosÈ overiÈ si jazykové ãi poãíta-ãové zruãnosti a súãasne absolvovaÈ test aj sakreditovan˘m certifikátom potvrdzujúcimich kvality.

âoraz viac zaznievajú hlasy najmä z radovopozície o zniÏovaní odvodovej zaÈaÏenos-ti ako o zbrani proti vysokej nezamestna-nosti. Ak˘ je vበnázor na takéto opatrenie?

Ako som uÏ spomenula, prioritou Minister-stva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v ob-lasti sociálneho poistenia bolo pod mojím ve-dením v prvom rade presadenie opatrení za-meran˘ch na nápravu krívd b˘valej vlády,ktorej sa dopustili pri zavádzaní dôchodkovejreformy a nového systému sociálneho poiste-nia na prelome rokov 2003 a 2004, t. z. nápra-vu ãasto nelogického a nespravodlivého práv-neho stavu, ktor˘ vznikol a pretrvával v dô-sledku zavádzania uÏ spomínanej reformy.Konkrétne mám na mysli najmä benevolent-né nastavenie podmienok nároku na predãas-n˘ starobn˘ dôchodok, opätovné prehodnoco-vanie invalidn˘ch dôchodkov – nález Ústav-ného súdu SR ã. 460/2006 Z. z. zo 7. júna2006 – a zapojenie väã‰ieho poãtu osôb do 2.piliera, v porovnaní s pôvodn˘mi predpoklad-mi b˘valej vlády, priãom pre veºké mnoÏstvot˘chto osôb nemalo spomínané zapojeniezmysel, respektíve bolo aÏ nev˘hodné a vniektor˘ch prípadoch tak do‰lo v dôsledkuzavádzajúceho konania.

VáÏnou krivdou bolo tieÏ nastavenie ta-k˘ch podmienok nároku na invalidné dôchod-ky u ich súãasn˘ch poberateºov, ktoré by spô-sobili veºkému mnoÏstvu t˘chto poberateºovzánik nároku na túto dávku dosiahnutím dô-chodkového veku, priãom by im vznikol ná-rok na starobn˘ dôchodok v omnoho niωejsume, respektíve by im nárok na starobn˘ dô-chodok ani nevznikol a zostali by zo dÀa nadeÀ bez príjmu zo systému sociálneho pois-tenia. Tieto, ale aj ìal‰ie nenaplnené predpo-klady oãakávané pri zavádzaní reformy vytvo-rili v systéme sociálneho poistenia „sekeru“ vobjeme pribliÏne 2,9 mld. eur v priebehu ro-kov 2004 aÏ 2011, s ktorou sa musela súãas-ná vláda, okrem naprávania vy‰‰ie spomenu-t˘ch váÏnych krívd, vyrovnaÈ. Medzi nevyh-nutné opatrenia zlep‰ujúce bilanciu SociálnejpoisÈovne patrí napríklad zv˘‰enie maximál-nych vymeriavacích základov na platenie po-istného na dôchodkové poistenie, poistného na

72

ce, ktor˘ napomáha uchádzaãom o zamestna-nie, ºudom hºadajúcim si prácu a mamiãkámpo materskej dovolenke k ich zaãleneniu sa natrh práce.

Úrad práce môÏe uchádzaãovi o zamestna-nie zabezpeãiÈ vzdelávanie a prípravu pre trhpráce, ak o to písomne poÏiada, na základezhodnotenia jeho schopností, pracovn˘ch skú-seností, odborn˘ch zruãností, dosiahnutéhostupÀa vzdelania a zdravotnej spôsobilostinajmä v prípade nedostatku odborn˘ch vedo-mostí a odborn˘ch zruãností, potreby zmenyvedomostí a odborn˘ch zruãností vzhºadom nadopyt na trhu práce a straty schopností vyko-návaÈ pracovnú ãinnosÈ v doteraj‰om zamest-naní.

Uchádzaãovi o zamestnanie môÏe úrad za-bezpeãiÈ bezplatne vzdelávanie a prípravu pretrh práce. Na základe podpísanej dohody Úradpráce, sociálnych vecí a rodiny preplatí zá-ujemcovi o zamestnanie náklady na kurzov-né aÏ do v˘‰ky 100 percent nákladov. TaktieÏúrad uhrádza vedºaj‰ie náklady na stravova-nie, ubytovanie a v˘davky na cestovné z mies-ta trvalého pobytu alebo prechodného poby-tu do miesta konania rekvalifikaãného kurzuv zmysle zákona o cestovn˘ch náhradách.Nezamestnan˘m rodiãom starajúcim o dieÈapred zaãatím povinnej ‰kolskej dochádzky,ktorí sa zúãastnia rekvalifikaãného kurzu savypláca príspevok na sluÏbu pre rodinu s deÈ-mi vo v˘‰ke 43,16 eur mesaãne na jedno die-Èa a na kaÏdé ìal‰ie dieÈa vo v˘‰ke 33,20 eur.

Vzdelávanie a prípravu pre trh práce siv‰ak môÏe zabezpeãiÈ uchádzaã o zamestna-nie z vlastnej iniciatívy na vlastné náklady.

Nezamestnan˘ zúãastÀujúci sa na rekvali-fikaãnom kurze, ktor˘ trvá viac ako jeden ka-lendárny mesiac, má nárok na dávku vo v˘-‰ke Ïivotného minima. V̆ ‰ka Ïivotného mi-nima 178,92 eur platila do 30. júna 2009. Od1. júla 2009 má uchádzaã o zamestnanie, kto-r˘ sa zúãastÀuje na vzdelávaní a príprave pretrh práce v dæÏke viac ako jeden kalendárnymesiac nárok na dávku vo v˘‰ke 185,19 eur.

Ako sa tieto opatrenia pretavili do konkrét-nych v˘sledkov? Dajme vari opäÈ priestor ãí-slam – v roku 2008 úrady práce prijali 19233 Ïiadostí uchádzaãov o zamestnanie a zne-v˘hodnen˘ch uchádzaãov o zamestnanie nazaradenie do vzdelávania a prípravy pre trhpráce. Do vzdelávania a prípravy pre trh prá-ce bolo zaraden˘ch 12 004 uchádzaãov o za-mestnanie a 97 znev˘hodnen˘ch uchádzaãovo zamestnanie, ão predstavuje 62,9 percent zprijat˘ch Ïiadostí. Vzdelávanie a prípravu pretrh práce absolvovalo spolu 12 037 osôb.

Do konca septembra 2009 bolo do vzdelá-vania a prípravy pre trh práce zaraden˘ch 13340 uchádzaãov o zamestnanie v dohodnutejsume 4 728 939,00 eur.

Rada by som v tejto súvislosti spomenulae‰te dva nové národné projekty NP III 2/AVzdelávanie a príprava pre trh práce a NPIII2/B Zvy‰ovanie zamestnanosti a zamestna-teºnosti znev˘hoden˘ch uchádzaãov o zamest-nanie, z ktor˘ch bude financované vzdeláva-nie a príprava pre trh práce na najbliωie ob-dobie. Nové národné projekty sú financova-né 85 percent z Európskeho sociálneho fon-du a 15 percent zo ‰tátneho rozpoãtu. Podkla-dom na urãenie cieºov vzdelávania, respektí-ve rekvalifikácie sú jednotlivé regionálne plá-ny vzdelávania spomenuté vy‰‰ie. V súãasnos-

ti sa spracúvajú podklady k jednotliv˘m ve-rejn˘m obstarávaniam na aktivity uveden˘chnárodn˘ch projektov.

Ministerstvo zaãalo pracovaÈ na novom in-formaãnom systéme pre sociálne dávky.Mohli by ste priblíÏiÈ podstatu tohto projek-tu?

Národn˘ projekt Elektronické sluÏby Minis-terstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR naúseku v˘konu správy ‰tátne sociálne dávky,sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi jejedn˘m z v˘znamn˘ch projektov v oblastieGovernmentu. Jeho hlavn˘m cieºom je zjed-nodu‰iÈ prístup verejnosti k sluÏbám Ústrediaa úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a Mi-nisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny SRv oblasti sociálnych dávok, podporiÈ a zracio-nalizovaÈ ãinnosÈ oboch in‰titúcií pri rozhodo-vaní o sociálnych dávkach a pri ich vypláca-ní, poskytnúÈ informaãné a analytické pro-striedky pre manaÏovanie oblasti sociálnychdávok . Po ukonãení projektu budú obãanomk dispozícii moderné elektronické sluÏby prestyk s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,ktoré im umoÏnia prostredníctvom internetupodávaÈ Ïiadosti o sociálne dávky, získavaÈ in-formácie o postupe v procese rozhodovania oÏiadosti, prezeraÈ si zoznamy vyplaten˘ch dá-vok a pod. Ide o dôleÏitú súãasÈ sluÏieb eGo-vernmentu v sociálnej oblasti. V súãasnosti jeplánovan˘ch 40 rôznych typov Ïiadostí, oktoré bude moÏné poÏiadaÈ elektronick˘mspôsobom. Uvediem aj konkrétny príklad:Keì si obãan SR bude chcieÈ poÏiadaÈ naprík-lad o rodiãovsk˘ príspevok, uÏ nebude musieÈpodnikaÈ cestu na Úrad práce, sociálnych vecía rodiny alebo aj do Sociálnej poisÈovne. Cezinternet sa prihlási na svoje konto na portáli,kde vyberie konkrétny typ Ïiadosti, vyplní velektronickom formulári základné údaje osebe, svojom partnerovi a svojom dieÈati, na-hlási ãíslo úãtu, alebo adresu, na ktorú mu mábyÈ dávka doruãená a formulár odo‰le. ÎiadosÈsa spracuje v IS RSD – skontroluje sa identi-ta Ïiadateºa, jeho partnera aj dieÈaÈa voãi regist-ru osôb, získa sa informácia zo Sociálnej po-isÈovne o poberaní materského a následne saprisúdi alebo zamietne nárok na dávku a vy-poãíta sa jej v˘‰ka. Îiadateºovi bude odosla-né elektronicky podpísané rozhodnutie a vprípade priznania dávky mu táto bude vypla-tená v najbliωom v˘platnom termíne.

Spomínan˘ informaãn˘ systém prispeje kzr˘chleniu konania o sociálnych dávkach vìa-ka automatizácii procesu riadenia Ïiadostí osociálne dávky od ich podania, cez automati-zované získavanie relevantn˘ch vstupn˘chúdajov z in˘ch informaãn˘ch systémov, posú-denie nároku na dávku, aÏ po v˘poãet jej v˘-‰ky a vyplatenie Ïiadateºovi. Pomocou kontrol-n˘ch mechanizmov sa zamedzí vyskytujúcimsa prípadom zneuÏívania, napríklad viacnásob-ného poberania sociálnych dávok. Okrem zní-Ïenia poãtu neoprávnene vyplaten˘ch dávoksa u‰etrí aj na ãasovom a finanãne nároãnomvymáhaní. Vìaka zavedeniu elektronick˘chrozhodnutí v konaní o sociálnych dávkach sazredukuje mnoÏstvo papierovej komunikácie.Pri súãasnom poãte vydan˘ch rozhodnutí roã-ne – okolo 750-tisíc – tak príde k netriviálnymúsporám okrem iného aj na po‰tov˘ch po-platkoch. Národn˘ projekt sa musí ukonãiÈdo 24 mesiacov, ão znamená, Ïe najneskôr vo

februári 2012 ho budú môcÈ obãania v plnejmiere vyuÏívaÈ.

Aké rie‰enia ponúka vláde SR nová Stra-tégia rozvoja slovenskej spoloãnosti do roku2020, napríklad v oblasti dlhodobo neudr-Ïateºného prvého priebeÏného piliera?

Stratégia rozvoja slovenskej spoloãnosti,ktorú vláda SR vzala na vedomie 10. marca2010 a ku ktorej zároveÀ bola vyhlásená od-borná a verejná diskusia, v oblasti dôchodko-vého systému navrhuje okrem iného reformufinancovania 1. a 2. piliera a zavedenie in‰ti-tútu minimálneho dôchodku. V zásade ne-mám v˘hrady k návrhom prezentovan˘m vstratégií pre oblasÈ dôchodkového systému, av-‰ak popri zabezpeãení finanãnej udrÏateºnos-ti systému je potrebné braÈ do úvahy aj zabez-peãenie primeranej ochrany dôchodcov a kaÏ-dé opatrenie, ktoré sa navrhuje, je potrebné cit-livo zváÏiÈ vo väzbe na ìal‰ie opatrenia, voväzbe na nastavenie ãasovej realizácie a voväzbe na dopady z pohºadu obãanov. V̆ zvy,ktor˘m bude ãeliÈ dôchodkov˘ systém do bu-dúcnosti, som uÏ spomínala. V kaÏdom prípa-de zmeny, respektíve ìal‰ie smerovanie dô-chodkového systému, by mali byÈ prijímané nazáklade ão naj‰ir‰ieho odborného, politické-ho a verejného konsenzu a nie unáhlene a ne-premyslene. Dôsledky unáhlen˘ch zmien mô-Ïeme vidieÈ v súãasnosti ako v˘sledok refor-my dôchodkového systému a systému sociál-neho poistenia, keì cel˘ proces reformy od sa-motnej prípravy, cez schválenie a implemen-táciu príslu‰n˘ch zákonov trval menej ako je-den rok, nehovoriac o (ne)pripravenosti So-ciálnej poisÈovne, najmä jej informaãn˘ch sys-témov, na také váÏne zmeny.

Ministerstvo v spolupráci s Fondom sociál-neho rozvoja nedávno od‰tartovalo Celo-roãn˘ projekt Európsky rok boja proti chu-dobe a sociálnemu vylúãeniu. Koºko tohovie o chudobe slovenská verejnosÈ?

Poãas mojich pracovn˘ch, ale aj súkrom-n˘ch náv‰tev v‰etk˘ch kútov Slovenska somsa veºa zhovárala s ºuìmi, naãúvala ich problé-mom. Faktom zostáva, Ïe ºudia sa s chudoboustretávajú, vnímajú ju – intenzívnej‰ie prirodze-ne tí, ktor˘ch sa bezprostredne t˘ka. Chudobaje v‰ak ‰irokosiahly problém. MÀa veºmi te‰í,Ïe sa Slovensko zapojilo do kampane v rámciEurópskeho roka boja proti chudobe a to aj na-priek tomu, Ïe miera rizika chudoby na Slo-vensku patrí k najniωím v rámci Európskejúnie. Sociálne vylúãení potrebujú pocítiÈ pod-poru zo strany spoloãnosti v podobe solidár-nej‰ieho prístupu. ·iroká verejnosÈ naopakmusí prekonaÈ mnoÏstvo stereotypov zviaza-n˘ch s problematikou chudoby a postojov kchudobn˘m a sociálne vylúãen˘m. Osvetov˘charakter kampane ponúka vysvetlenie zá-kladn˘ch pojmov a súvislostí v spojení s téma-mi chudoby a sociálneho vylúãenia, ão je zá-kladn˘m predpokladom otvorenia kvalitnejcelospoloãenskej diskusie. Chudobu a sociál-nu exklúziu ako celospoloãensk˘ problém nieje moÏné rie‰iÈ izolovane len prostredníctvomsociálnych opatrení. Preto tieÏ v rámci Európ-skeho roka boja proti chudobe vyz˘vame kspolupráci ão naj‰ir‰í okruh mimovládnychorganizácií orientovan˘ch vo svojej ãinnosti napomoc najrozliãnej‰ím skupinám ºudí ohroze-n˘ch sociálnym vylúãením a chudobou.

V L Á D A S R

73

P O D P R E D S E D A N R S R

Podºa viacer˘ch vyjadrení sa zdá, Ïe ste svládnutím so svojimi partnermi spokojn˘ –chceli by ste si to zopakovaÈ?

KaÏdé vládnutie, resp. kaÏdá koalícia nie jeuzatvorená z lásky. Úspe‰nosÈ kaÏdej koalíciemoÏno hodnotiÈ z hºadiska rozmanit˘ch kritérií,ako aj z pohºadu, do akej miery splnila stano-vené ciele. Pôsobenie tejto koalície zabezpeãi-lo potrebnú stabilitu ‰tátu na vstup do schengen-ského priestoru, prijatie eura, Lisabonskej zmlu-vy, na efektívne rie‰enie otázok spojen˘ch sosvetovou hospodárskou krízou. V zásade sa do-drÏiavali ustanovenia koaliãnej zmluvy, vláda,ako aj parlament konali v zásade bezproblé-movo a udrÏali si akcieschopnosÈ a potrebnú sta-bilitu do posledn˘ch chvíº pred voºbami. V po-rovnaní s predchádzajúcimi obdobiami to nie jecelkom samozrejm˘ jav. Vzhºadom na to, Ïeobaja partneri patria skôr k stredo-pravej ãastipolitického spektra sa docielila aj relatívne vy-soká zhoda v programov˘ch otázkach a dosiah-li sme vysok˘ stupeÀ podpory pre realizáciu po-litiky sociálneho ‰tátu. Problémy smerovali skôrk netotoÏn˘m pohºadom na niektoré postupy prispráve ‰tátu a predov‰etk˘m ku viacer˘m etic-k˘m kritériám pri nakladaní s majetkom ‰tátu,spôsobe a realizácii ochrany národno‰tátnychzáujmov a prístupe k národnostn˘m men‰inám.Budúca koalícia bude zásadn˘m spôsobom zá-vislá od v˘sledku volieb, strategick˘ch potrieb‰tátu a nepochybne tieÏ od ochoty poctivo pra-

covaÈ na programov˘ch prienikoch pri tvorbevládneho programu.

AÏ do jari tohto roku sa zdalo, Ïe (spolu)vlád-nutie Smeru nie je niãím ohrozené a hoci jezrejme zjavné, Ïe Smer bude maÈ najviacmandátov, viacero prieskumov ukazuje, Ïezostavovanie vlády môÏe byÈ veºk˘m rébu-som. âím si vysvetºujete takú zmenu trenduv preferenciách politick˘ch strán?

To, Ïe hospodárska kríza v tomto smere zá-sadne zasiahne aktuálnu vládu, bolo politic-k˘m komentátorom jasné uÏ viac ako pred ro-kom. Zneistené a ohrozené obyvateºstvo vnímavo vy‰‰ej miere mediálne, ako aj opoziãné ata-ky, je prístupnej‰ie nov˘m sºubom, citlivej‰ievníma správy, ãi uÏ domnelé alebo skutoãné ospôsoboch nakladania s verejn˘m majetkom.

Na jednej strane bolo nevyhnutné, aby saSmer di‰tancoval od prehre‰kov svojich part-nerov, na druhej strane im to zrejme zníÏilopodporu vo verejnosti – dala sa táto dilemarie‰iÈ inak? DrÏaÈ partnerov nakrátko od sa-motného zaãiatku?

Myslím si, Ïe iné viditeºné rie‰enia neboli.Koalícia je spojenectvo strán s rozdielnou inten-zitou autentickej podpory ºudí, s vlastnou zod-povednosÈou kaÏdého subjektu. ZodpovednosÈnajväã‰ej strany v koalícii za kvalitu správy ‰tá-tu je zrejmá, av‰ak limitovaná logikou politic-

kej polarizácie krajiny a reálnych alternatív pririe‰ení kolízií. Realizácia tzv. „vodcovského“princípu pri ãinnosti koalície na základe najväã-‰ej zodpovednosti má svoje objektívne hranice.

Ako vnímate ìal‰ie dve strany, ktoré pôsobiavo „va‰ej polovici“ politického spektra –KSS a SDª, ktorá sa v poslednom ãase dosÈkriticky vyjadruje na va‰u adresu?

Ako vyjadrenia, ktoré ovplyvÀuje predvoleb-ná logika, snaha zviditeºniÈ sa, v prípade SDªaj ako snaha diskreditovaÈ Smer-SD na zákla-de politickej objednávky opozície. Je faktom, Ïez politického vedenia SDª z verejn˘ch vystú-pení nepoznám nikoho.

Vo viacer˘ch posledn˘ch voºbách sa zvyãaj-ne presadila do NR SR nová strana – ãi uÏ tobola SOP, ANO, Smer a teraz sa zdá, Ïe tobude SaS. Nie je to aj signál akejsi nespokoj-nosti s t˘m, kto vládne a kto je v opozícii?Akoby ºudia stále ãakali nieão nové, iné, ãoprinesie nejakú kvalitatívnu zmenu...

Ale áno, podobn˘ jav sa objavil pri kaÏd˘chvoºbách doteraz a takéto momenty sme zazna-menali aj pri súãasn˘ch voºbách v âeskej repu-blike. Frustrácia z aktuálnej politiky, ãi politi-kov je v‰eobecn˘ jav, rovnako ako predstava,Ïe noví a zatiaº neznámi ºudia môÏu existujúceproblémy rie‰iÈ lep‰ie. Nové strany v‰ak dote-raz, okrem Smeru-SD neprekroãili hranicu 10%,aj keì spravidla mali siln˘ koaliãn˘ potenciál.Pokladám v‰ak za dôleÏité, aby sa potenciálnivoliãi dobre zoznámili s reálnymi programamit˘chto strán, a aby venovali veºkú pozornosÈ per-sonálnemu vedeniu a ich osobnostn˘m kvali-tám. V dne‰nej politike má mimoriadny v˘-znam dôsledná znalosÈ politick˘ch a spoloãen-sk˘ch reálií, schopnosÈ vnímaÈ problémy v do-statoãnej ‰írke a spektre, moÏnosÈ ponúknuÈosobnosti tak pre celo‰tátnu, regionálnu a miest-nu úroveÀ. Je veºk˘ rozdiel medzi chcením a ve-dením ako. Je potrebné vnímaÈ aj skutoãnépredpoklady pre efektívnu politickú ãinnosÈ aodlí‰iÈ ju od rôznych druhov populizmu.

Aj kvalifikovaní pozorovatelia slovenskéhopolitického Ïivota pripú‰Èajú, Ïe o zostavenívlády nerozhodne to, kto získa najviac man-dátov, ale to, kto z tzv. mal˘ch sa dostane doNR SR. Vláda bude zrejme vyzeraÈ inak, ãisa do NR SR dostanú dve maìarské stranyalebo iba jedna, ãi uspejú obaja va‰i koaliã-ní partneri, alebo iba jeden...

Vláda aj parlament si udrÏalistabilitu aÏ do volieb

Vie, Ïe koalície neb˘vajú uzatvorené iba z lásky, tá súãasná si v‰ak udrÏala akcieschopnosÈ a stabilitu aÏdo volieb. Takisto oãakáva, Ïe „budúca koalícia bude zásadn˘m spôsobom závislá od v˘sledku volieb

a strategick˘ch potrieb ‰tátu a programov˘ch prienikoch pri tvorbe vládneho programu“. Rovnako vie, Ïe zostavenie budúcej koalície môÏe „zásadn˘m spôsobom ovplyvniÈ prípadn˘ prepad jednej z niektor˘ch

etablovan˘ch politick˘ch strán“. âi sa splní jeho predstava, Ïe je naãase zaãaÈ pretváraÈ nezdravúpolaritu spoloãnosti, uvidíme uÏ po t˘chto voºbách. Podpredseda NR SR za Smer-SD Miroslav âÍÎ.

74

UvaÏujem podobn˘m spôsobom, a preto rôz-ne zostavovanie koalícii pred voºbami povaÏu-jem za neefektívne. Pre budúcu koalíciu buderozhodujúce kaÏdé percento pre jednotlivé po-litické strany a zásadn˘m spôsobom ju môÏeovplyvniÈ prípadn˘ prepad jednej z niektor˘chetablovan˘ch politick˘ch strán.

Aké sú va‰e hlavné priority pri zostavovanípovolebnej koalície? Sú medze, za ktoré v Ïiadnom prípade neustúpite?

Zjednodu‰ene má Smer-SD dve základné pro-gramové priority. Politiku európskeho sociál-neho ‰tátu a ochranu národno‰tátnych záujmov.K nim patrí ochrana suverenity, integrity, národ-n˘ch zdrojov, nezávislosti. Logicky je prioritoumoÏn˘ programov˘ prienik, dohoda na aspoÀ zá-kladn˘ch prvkoch hierarchizovaného hodnoto-vého systému, primeran˘ stupeÀ ochoty ku kom-promisom, osobnostná kultúra predstaviteºovpredpokladaného partnera. Ak pokladáme akti-vity ná‰ho juÏného suseda za bezpeãnostné rizi-ko, tak dôleÏitá bude aj schopnosÈ budúcej vlá-dy zabezpeãovaÈ potrebné aktivity aj v prostre-dí EÚ, ãi v medzinárodnom prostredí. Ak vníma-me politiku ako sluÏbu obãanom a ak principiál-nou úlohu politiky je zabezpeãovaÈ ºuìom pod-mienky pre dôstojn˘ a pokojn˘ Ïivot, tak moÏ-n˘m koaliãn˘m limitom by boli skôr rôzne pr-vky extrémizmu, zásadné rozdiely v pohºade naochranu národno‰tátnych záujmov, ãi nere‰pek-tovanie dosiahnut˘ch sociálnych ‰tandardov.

âo povaÏujete za kºúãovú tému tejto voleb-nej kampane? Akoby to neboli základnéproblémy slovenskej spoloãnosti – nezames-tnanosÈ, v˘voj ‰tátneho rozpoãtu, dopadysvetovej krízy na slovenskú ekonomiku aako ich minimalizovaÈ... Preão?

Logicky by sme v‰etci oãakávali, Ïe hlavnoutémou budú programové otázky. Podºa môjhonázoru sa im súãasná opozícia vyh˘ba a disku-siu o nich povaÏuje pre seba za nev˘hodnú. Sig-nifikantn˘m je pokus súãasnej líderky SDKÚzmeniÈ rétoriku vo vzÈahu k sociálnemu ‰tátu, kspravodlivej‰iemu prerozdeºovaniu, väã‰ej citli-vosti k sociálnym potrebám ºudí, av‰ak beztoho, aby uviedla zdroje na ich realizáciu, kon-kretizovala ich, stanovila jednotlivé postupy.ZároveÀ prezentuje politiku zastavenia zadlÏo-vania importovanú z âeskej republiky, mávagréckou kartou. Tieto protismerne pôsobiacetendencie uvádza tieÏ KDH, ktoré s nezmenenouneoliberálnou politikou chce podporovaÈ mladérodiny, vzdelanie, dôchodcov, zdravotníctvo.Takto vymedzené programy skr˘vajú nebezpe-ãenstvo odhalenia vnútorn˘ch protireãení a taks masívnou podporou médií ide skôr o politikuprezentovania tzv. ‰kandálov, osobn˘ch diskre-ditácií, diskreditácie ºavice ako my‰lienkovéhoprúdu. Tzv. maìarskú kartu dotiahol do ná‰hoprostredia nበjuÏn˘ sused a jej dopady a moÏ-né dôsledky prijat˘ch opatrení sa stali súãasÈoupredvolebného boja celkom prirodzene.

Premiér viackrát vyhlásil, Ïe volebná kam-paÀ by mala byÈ skôr za ako proti. âo zna-mená za v prípade Smeru-SD?

Ak mám byÈ úprimn˘, súãasn˘ charakter vo-lebnej kampane sme predpokladali, viedli násk tomu skúsenosti a poznatky tohto volebnéhoobdobia. Z doteraz povedaného vypl˘va, Ïehodnotové konfrontácie, podrobné hodnotenienavrhnut˘ch povolebn˘ch krokov povaÏujeme

za veºmi dôleÏité a zásadné. Ak veríme hodno-te demokracii, tak je úlohou politick˘ch strán,ale hlavne ich povinnosÈou podrobne informo-vaÈ verejnosÈ o zásadn˘ch cieºoch a realizovaÈpolitiku poãas ‰tyroch rokov v intenciách na-vrhnut˘ch krokov a byÈ t˘mito prezentovan˘micieºmi viazan˘. V minulosti sme pozorovaliskôr opaãné tendencie a Ïiadnu pozitívnu zme-nu doteraz neregistrujeme.

Nie je zvlá‰tne, Ïe o slovenskej spoloãnosti sadlhodobo traduje, Ïe je paternalistická, nasta-vená skôr ºavicovo, ale prieskumy verejnejmienky vypovedajú, Ïe podpora neºavicov˘chstrán (ktor˘mi sú vlastne v‰etky okrem Sme-ru) prevy‰uje podporu ºavice... ako si to vy-svetºujete? Staãí predpoklad, Ïe delenie na ºa-vicu a pravicu vôbec nie je také dôleÏité?

NuÏ v tomto prípade by som skôr poukázal nanevyváÏen˘ mediálny priestor, predov‰etk˘m vprintov˘ch médiách. NedokáÏem v sebe potla-ãiÈ názor, Ïe ich evidentnou snahou je poukázaÈna ‰kodlivosÈ osvedãeného európskeho sociálne-ho modelu, aká je pre spoloãnosÈ ‰kodlivá poli-tika Smeru-SD atì. Pokiaº by i‰lo o hodnotovúpolemiku a poskytnutie vyváÏeného priestoru precelé názorové spektrum, tak by to bolo v poriad-ku, ale stále si myslím, Ïe sme svedkami silnejmanipulácie v prospech silného neoliberálnehoindividualistického politického myslenia. Okremtoho z médií sa vytratila citlivosÈ a slu‰nosÈ, ãov˘razne zasahuje verejnú mienku a city ºudí.

Sociologiãka Oºga Gyárfá‰ová vo svojomãlánku v knihe Kde sme. Mentálne mapy Slo-venska na margo slovenského voliãa napísa-la, Ïe „napriek stovkám ‰túdií a anal˘z zostá-va v mnohom záhadnou ãiernou skrinkou,klbkom ÈaÏko pochopiteºn˘ch motivácií, ne-raz skôr prípadom pre psychoanalytika neÏsociológa“. TieÏ si to myslíte?

Veºmi zvlá‰tne kon‰tatovanie od sociológa.·koda, Ïe nenapísala, v ktorej krajine je to inak.Je nesplniteºnou túÏbou kaÏdého politika dostaÈskutoãne exaktné údaje o tom, ão si myslí a hlav-ne, ako sa bude správaÈ „jeho“ obyvateºstvo. Ve-rejná mienka je vrtkavá, je ovplyvniteºná, pod-lieha emóciám, manipuláciám, ale zároveÀ jemúdra a schopná urobiÈ správne rozhodnutia.Obãanov Slovenska povaÏujem za vyspel˘ch,schopn˘ch reflektovaÈ aktuálny stav.

Ani tejto koalícii sa nepodarilo prekonaÈdlhodob˘ zlozvyk slovenského parlamentu–neakceptovaÈ a nepodporovaÈ racionálneargumenty a návrhy opoziãn˘ch poslancov–dala by sa táto situácia zmeniÈ v novomparlamente?

OznaãiÈ existujúci stav ako zlozvyk je podºamÀa nepresné. Poslanci vládnej koalície úplneprirodzene realizujú vládny program, ktor˘ b˘vaãasto v rozpore s programami opoziãn˘ch strán.PozmeÀujúce návrhy opozície ãasto znamena-jú pokus o prienik vládnych programov˘ch pri-orít do právnych predpisov. Je pravda, Ïe ocho-tu zaoberaÈ sa opoziãn˘mi návrhmi ãastoovplyvÀuje charakter politického zápasu, dôve-ra v dobrú vôºu, negatívne prípady z minulos-ti. Problémom je aj to, ão je vlastne „dobr˘“ ná-vrh. Väã‰inou sa práve o obsahu návrhu vediepolitick˘ boj. Parlamentná ‰tatistika prijat˘chnávrhov opozície v‰ak nevyzerá hrozivo.

PovaÏujete za pravdepodobné, aby po voº-bách vládla koalícia zloÏená zo súãasnej koa-liãnej a opoziãnej strany? Teraj‰ie vyjadre-nia lídrov opoziãn˘ch strán to vyluãujú, aleveºmi dobre vieme, Ïe predvolebné vyhláse-nia a povolebné skutky sú neraz zásadne od-li‰né. Aké by boli prednosti a slabiny takej-to koalície?

Súhlasím s t˘m, Ïe rôzne predvolebné vyhlá-senia politick˘ch strán k moÏnosti budúcichkoalícii povolebná realita mení. Nie je to ideál-ne, pretoÏe to voliãi môÏu vnímaÈ ako manipu-láciu, ãi nevierohodnosÈ. Na druhej strane je po-trebn˘ dostatoãn˘ priestor pre vykonanie vôlevoliãov, priãom voºby môÏu predvolebn˘ stavzásadne zmeniÈ. Je faktom, Ïe Slovensku ‰ko-dí rozdelenie spoloãnosti ako dediãstvo 90-tychrokov, ako aj osobitné postavenie Bratislavy kostatnému Slovensku. Negatívne pôsobia do-zvuky rozdelenia âeskoslovenska, vzÈahy k ná-rodn˘m otázkam ako hodnote, národnostnéotázky, intenzita ochrany národno‰tátnych zá-ujmov, vzÈah neoliberálnych hodnôt, individua-lizmu, obãianskosti – k snahe zabezpeãovaÈrovnomern˘ rozvoj celej spoloãnosti, solidari-te a prerozdeºovaniu. Túto spoloãenskú polari-záciu fakticky kopírujú aj politické strany a vy-tvárajú príslu‰né tábory. Myslím, Ïe je naãasezaãaÈ túto polaritu prekonávaÈ.

P O D P R E D S E D A N R S R

75

N Á R O D N Á R A D A S R

Od va‰ich zaãiatkov, keì ste do politikyvstúpili, aÏ v podstate doteraz, preÏili smesvojím spôsobom 20 rokov v zaujímavejkooperácii. A teraz zrazu sa to má preru-‰iÈ. Ako vnímate tento svoj momentálnyúdel? Je to bodka za nieãím? Alebo skôrbodkoãiarka? Alebo je to ‰tart k nieãomuúplne inému a novému a lep‰iemu?

Prvého marca 2010 to bolo 20 rokov, ãosom vstúpil do parlamentu, a v stredu 3. mar-ca som pozval Jána Budaja na obed, ale s t˘m,aby – samozrejme – on zaÀ zaplatil, pretoÏeon bol ten, kto ma dotlaãil do najvy‰‰ej slo-venskej politiky, odkiaº som sa uÏ potomdlhé roky nedostal. To „nedostal“ hovorím vúvodzovkách, lebo musím úprimne povedaÈ,Ïe som v nej bol celkom rád bol. Je to 20 ro-kov, ão som v slovenskom parlamente bezprestania, a to hovorí dve veci: Hovorí to otom, Ïe nejak˘m spôsobom aj svoju osobnú,aj stranícku, aj – povedal by som – ‰tátnu his-tóriu som preÏil tu, v tomto prostredí, a pre-to, isteÏe, kaÏd˘ tak˘to odchod môÏe niesÈ v

sebe istú nostalgiu. Ale na druhej strane ne-môÏem nebraÈ do úvahy, Ïe kaÏd˘ jeden po-litik bude raz postaven˘ pred takúto situáciu,pretoÏe nikto tu nie je naveky. To bolo to zú-falstvo komunistick˘ch mocipánov, ktorí ne-chceli odísÈ, lebo vedeli, Ïe sa stanú obyãaj-n˘mi ºuìmi a Ïe budú musieÈ chodiÈ riadne poulici ako ostatní, takÏe, myslím si, Ïe v tom-to smere sa nemám na ão sÈaÏovaÈ, pretoÏe tokaÏdého jedného stihne a málokto nakoniecmôÏe byÈ tak˘, aby si mohol povedaÈ: Bol somtu cel˘ch 20 rokov a bol som pri veºmi zaují-mav˘ch udalostiach tejto krajiny. MoÏno tonie je odchod, ktor˘ by bol sprevádzan˘ veº-k˘m gestom a ktor˘ by dal nejakú viditeºnúbodku za t˘m oblúkom, ão som absolvoval,ale ja si myslím, Ïe je to dôstojn˘ odchod. Ne-môÏem sa vrátiÈ totiÏ ani do KDH, v ktoromsom tieÏ preÏil bohaté a hádam aj plodnéroky. Ja som z KDH musel odísÈ a cesta na-späÈ uÏ nie je moÏná, pretoÏe prosto ja somsa s KDH rozi‰iel vnútorne. Stále si myslím,hoci nie je v tom jednotn˘ názor, Ïe sme mali

zaloÏiÈ stranu. Îe to bolo správne, aby sme razmohli povedaÈ, Ïe sme postavili alternatívu ktomu, ão tu bolo pred pár rokmi príli‰ zafi-xované. Tá znaãka v‰ak nezabrala. Ja si my-slím, Ïe znaãka nezabrala aj preto, lebo jed-nak sú ºudia konzervatívni a na‰i voliãi si po-ãas 20 rokov zvykli na znaãku KDH, ktorápredsa len je zárukou nieãoho, a jednak vlast-ne ten spor, ktor˘ sa odohral vnútri KDHmedzi nami ‰tyrmi – Palkom, Minárikom,Bauerom a mnou – a medzi KDH, najmä jej‰truktúrami, nevy‰iel navonok tak, aby si hona‰i voliãi uvedomili a najmä prebrali v sebe,a takisto aby si ho uvedomil dostatoãn˘ po-ãet, takÏe z tejto stránky problémové vecibudú ìalej plynúÈ a treba ich nechaÈ ìalejplynúÈ.

Ale predsa len, keì tak o tom uvaÏujete,neurobili ste vy ‰tyria, najmä teda Vladi-mír Palko a vy, ktorí ste predsa boli cen-trálnymi osobnosÈami va‰ej novej malejstrany, nejakú zásadovú chybu? Nieão, ãoste nemali premyslené, nieão, ão by po-vzbudilo ºudí, aby za vami ‰li?

Samozrejme, o tomto môÏeme diskutovaÈdonekoneãna, ale politik by sa nemal veºmiobzeraÈ dozadu, lebo potom vlastne môÏespochybniÈ v‰etko, ão robil a robí. Proste, tásituácia sa nikdy nedá modulovaÈ dozadu, tásituácia, v ktorej sa ãlovek rozhoduje, jedaná. Je daná momentálne aj nejakou vnútor-nou dispozíciou ãloveka, aj okolnosÈami, ajnejakou históriou, ktorá ho k tomu doviedla,to sa nedá zopakovaÈ a povedaÈ, Ïe by som saináã správal v tej alebo onej situácii, to sa vpolitike celkom nedá. Ten zápas potom vy-vrcholil a tak˘ ten akoby posledn˘ dôvod,preão sme odi‰li z KDH, bol, Ïe sme sa roz-i‰li v kºúãovej otázke: ãi ísÈ so Smerom dovlády, alebo nie. My sme boli ‰tyria, tedavlastne piati, lebo sprvu bol s nami aj Lip‰ic,ale ten zostal v KDH, my sme boli protitomu, aby sme i‰li do Smeru alebo so Sme-rom, lebo sme vedeli, Ïe by sme tam hraliúplne smie‰nu rolu. A vtedy nastal prosto

KaÏdého jedného to stihne

Vieme, samozrejme, Ïe uÏ v minulom ãísle sme uverejnili sumarizujúci rozhovor ná‰ho publicistu Roberta Kotiana s Franti‰kom MIKLO·KOM. Ale vzhºadom na to, Ïe aj nበdruh˘ „rozhovorov˘“ Ïurnalista

Ernest Weidler vlastne cel˘ svoj ponovembrov˘ profesionálny Ïivot spojil s popredn˘mi osobnosÈamidramatického obdobia od novembra 1989 po dne‰ok, a teda vo v˘raznej miere aj s Miklo‰kom, ktor˘ patril

medzi dominantné individuality, má si s ním ão povedaÈ o jeho politickom i straníckom oblúku ohraniãenomrokmi 1990 – 2010. A tak uzatvárame dosÈ rozsiahlu kapitolu kontaktov doteraj‰ieho Parlamentného

kuriéra s Miklo‰kovou osobnosÈou dne‰n˘m interview. Miklo‰ko bol totiÏ muÏom, ktor˘ bol v slovenskejvrcholovej politike príÈaÏliv˘ alebo dôleÏit˘ prinajmen‰om dvoma svojimi vlastnosÈami: VÏdy mal svoj

vlastn ,̆ ãasto aÏ príli‰ originálny názor na pohyby v modernej slovenskej politike, ale aj na historick˘ v˘vojslovenského národa – a vÏdy si za svojimi názormi dosÈ nekompromisne stál. A druhou, mimoriadne

dôleÏitou ãrtou tohto aktívneho politika bola vlastnosÈ, ktorá takmer v‰etk˘m súãasn˘m politikomnepríjemne ch˘ba: nebol parlamentn˘m byrokratom a politick˘m úradn˘m ‰imºom, ale bol a je humanistom,

v ãom ho môÏeme chápaÈ ako ist˘ protipól, ale aj slovensk˘ ekvivalent Václava Havla. A aj preto si honovinár vÏdy váÏil ako zaujímavého a príÈaÏlivého partnera pre zmyslupln˘ dialóg.

76

N Á R O D N Á R A D A S R

ak˘si vnútorn˘ zlom. My stále povaÏujeme zavrchol principiálnosti KDH, Ïe odi‰lo z vlá-dy po tom, ão nám Dzurinda odmietol pod-poriÈ zmluvu o v˘hrade vo svedomí. KDH tov‰ak povaÏovalo, povedzme na sneme KDH,za chybu a v˘reãnou odpoveìou toho snemubolo, Ïe Fronc dostal najviac hlasov podpo-ry, ão naznaãilo, Ïe KDH oºutovalo nበod-chod z vlády, hoci my sme z nej odi‰li prá-ve, ja by som povedal, vo vrcholnej situácii.Tá situácia sa bude raz hodnotiÈ ìaleko ‰ir‰ie,neÏ len ako nejak˘ vnútrostranícky protest ãispor. Ja sledujem aj v˘voj kresÈanskej demo-kracie v Európe, a je zaráÏajúce, Ïe kaÏdá jed-na sa zlomila na nejakom malom ústupku auÏ sa nezastavila, uÏ zaãala byÈ kompromis-ná, uÏ kaÏdá zaãala, povedal by som, vyhla-sovaÈ nejakú miernosÈ ako svoju cnosÈ a skon-ãili tak, Ïe v Taliansku vlastne uÏ neexistujúa Ïe v Rakúsku dávajú spolu zákon, ktor˘msa môÏe vetovaÈ zákon o eutanázii a podob-ne. Prosto, nevedia sa uÏ zastaviÈ a ani sa ne-zastavia, a nakoniec skonãia veºmi zle. Tak-Ïe aj tam, v na‰om spore s väã‰inou v Hru-‰ovského KDH, i‰lo o ãosi viac, neÏ len o od-chod z vlády alebo o spoluprácu so Smerom.I‰lo tam o európsky fenomén kresÈanskej de-mokracie, jedna strana po druhej stratili svojvnútorn˘ náboj, svoju vnútornú silu a dnes-ka sú to pragmatické strany a vlastne je jed-no, ãi sú tí alebo tí vo vláde, a je proste jed-no, ãi sú tam aj kresÈanskí demokrati, alebonie sú tam. âiÏe to je jedna stránka veci.Druhá stránka veci je, Ïe ten vnútorn˘ zápasv KDH asi bol vÏdy, odkedy som tam v 1992-om vstúpil, a keì namiesto 19 % ich pri voº-bách KDH získalo 8, tak od tej chvíle bolatendencia odstaviÈ Jána âarnogurského. âar-nogursk˘ zostávajúcich osem rokov prostozápasil, a zaãalo sa to vlastne de‰trukciou spô-sobenou SKDH, teda Klepáãom a spol. UÏ tíchceli odstavovaÈ âarnogurského, a pokraão-vali 10 rokov, pretoÏe im nevyhovoval. Ne-vyhovoval tej sivej mase, ktorá chcela nieãoiné, nieão populárne alebo populistické, abysme mali 20 %, ãi dokonca 25. Nakoniec tozav⁄‰ili vyhlásenia na‰ich starostov a primá-torov, ktorí t˘m, Ïe boli v malom meste pán-mi, tak si mysleli, Ïe v‰etkému rozumejú.TakÏe to bol neustály zápas o identitu KDH,ão nakoniec vyvrcholilo v odchode Mikulá-‰a Dzurindu, ktor˘ povedal, Ïe dá hlavu naklát, ak nedosiahne 25 %, atì., atì. âiÏevlastne celá história KDH bola sprevádzanásnahou odstaviÈ od riadenia hnutia jasnej‰ievyprofilované krídlo. A vlastne to, ão sa odo-hralo potom, po voºbách v 2006-om, bolo lento, Ïe pri hlasovaní na predsedníctve bol v˘-sledok 5 na 5 a rozhodnúÈ musel svojím hla-som predseda KDH Hru‰ovsk˘. A záver bolabsolútne symbolick˘ – Hru‰ovsk˘ urobilhistorick˘ krok, Ïe sa pridal k tej väã‰ine, kto-rá chcela v KDH odjakÏiva likvidovaÈ tento– nazvime to – disidentsk˘ alebo jasn˘ roz-mer hnutia.. A potom do‰lo k tomu, k ãomudôjsÈ muselo – a odvtedy sa to s KDH vezie.My, ktor˘ch nazvali „Palkovci“, sme vlastnemuseli brániÈ vyhranenú pozíciu po cel˘ ãas,aÏ k˘m sme neodi‰li.

Na chvíºu sa od tejto línie rozhovoru od-kloÀme. Dlhé roky bol va‰ím politick˘mspolupútnikom Ján âarnogursk˘. Za aké-ho politika ho povaÏujete? Bol skôr pozi-

tívne úãinkujúcou osobnosÈou, alebo vní-mate ho opaãne. Názory naÀho sa totiÏ vi-diteºne lí‰ia, pritom jeho pozícia bola ãas-to dominantná v slovenskom verejnom Ïi-vote.

Nebol tak˘ úspe‰n˘, ako bol úspe‰n˘ po-vedzme Vladimír Meãiar, uÏ t˘m, Ïe takmer15 rokov bol na vrchole. Ale Ïe je to zaujíma-v˘ ãlovek a politik, svedãí to, Ïe uÏ niekoºkorokov nie je v politike a stále je o neho zá-ujem, stále o Àom poãuÈ, takÏe jemu nie úrad– veì bol aj premiérom – dával punc nejaké-ho populizmu, ale samotná jeho osobnosÈ vy-volávala záujem verejnosti. Nesmieme za-budnúÈ, Ïe aj za komunizmu mal unikátne po-stavenie, veì bol disidentom, poãas komuniz-mu na Slovensku jeden z nemnoh˘ch. Ale bolv podstate v˘nimoãn˘ aj potom. TakÏe Jánâarnogursk˘ bude do smrti zaujímav˘m po-litikom – a to hovorí za v‰etko.

Ch˘ba dnes v slovenskej politike takátoosobnosÈ?

Neviem, ãi moÏno aplikovaÈ osobnosÈ Jánaâarnogurského na dne‰ok. âarnogursk˘ sa vnieãom zmenil: zmenil sa v tom, Ïe dnes savenuje uÏ len geopolitike a vnútorná politikaje pre neho absolútne nezaujímavá a tro‰kuakoby sa k nej staval aÏ tak – nazvime to –opovrÏlivo. A to je zle. Áno, on vidí veci na-prosto jasne na medzinárodnej politickej scé-ne a predpovedá veci naprosto zreteºne a os-tro, ale siln˘ bol tu, keì bojoval s Meãiarom,keì bojoval s nacionalistami o zvrchovanosÈa podobne. Dnes v‰ak stratil tento rozmerzápasu o vnútornú tvár Slovenska, a preto pro-sto uÏ dneska nemoÏno o Àom hovoriÈ, Ïe tuch˘ba alebo nech˘ba. Tu bude ch˘baÈ, ak tunebude ãlovek, ktor˘ sa jasne vyjadrí k vnú-torn˘m pomerom. Ja som to videl v marci: pohlasovaní o zákone o vlastenectve som do‰ielprv˘krát domov naprosto v depresii, pretoÏeto, ão sa udialo v parlamente, je fenoménprekraãujúci beÏn˘ zákon. Celá vládna koa-lícia zahlasovala zaÀ – okrem predsedu Pa‰-ku, nech mu to slúÏi na ãesÈ –, ale nielen to.V‰etci poslanci v slovenskej opozícii sa ale-bo zdrÏali, alebo sa urobili neprítomn˘mi.Tí, ktorí nás tu pouãujú o európskom obãian-stve a neviem o ãom v‰etkom, sa zºakli a lentichuãko sedeli, ani sa neprezentovali, a bolisme len my traja, ktorí sme sa dokázali po-staviÈ proti tomuto hlúpemu zákonu, a to bolPalko, Minárik a Miklo‰ko. Ja som nehlaso-val ani nie tak kvôli Maìarom, hoci ten zá-kon je zameran˘ vlastne aj proti nim, ale somhlasoval preto, lebo ten zákon tu zaãne zno-vu przniÈ posvätné symboly ná‰ho ‰tátu, kto-ré by sa mali prirodzen˘m spôsobom pesto-vaÈ, a nie takto, Ïe deti budú kaÏd˘ pondelokpoãúvaÈ hymnu, aÏ sa im zhnusí (to bolo e‰tepredt˘m, neÏ bola prijatá definitívne verziazákona – pozn. EW). A tak to bude stále. Atoto násilie, ktor˘m chcú vnucovaÈ vlaste-nectvo, pretoÏe niã prirodzené a kon‰truktív-ne nevedia vymyslieÈ, veì ‰tyri roky ich spre-vádzajú najmä korupcie, toto chcú vnútiÈ ce-lej krajine. To v‰ak, Ïe oni sú takí, mi nemu-sí prekáÏaÈ, ale Ïe na slovenskej pôde nie jeschopn˘ sa im nikto vzoprieÈ, Ïe sa v‰etci za-‰ívajú alebo zdrÏujú hlasovania, aby si umy-li pilátovsky ruky, to je tragédia, pretoÏe toznamená, Ïe vlna nacionálneho primitivizmuzaãne valcovaÈ Slovensko. A preto bude tre-

ba politika, ktor˘ sa vie postaviÈ proti tomu– a t˘m bol vo svojej dobe na slovenskej po-litickej scéne Ján âarnogursk˘. âiÏe v tom-to zmysle tak˘to politik, bojím sa, tu budech˘baÈ.

Hovorili ste, ako negatívne, aÏ bezúte‰nedopadli mnohé kresÈansko-demokratickéstrany v Európe. Preão na Slovensku ne-mohla vzniknúÈ taká kresÈanská demokra-cia, ktorá by strhla nie len kresÈanov v SR,ale ktorá by strhla v‰etk˘ch slu‰n˘ch ºudív tejto krajine, aby chceli prispieÈ nieãímplusov˘m ku skvelému Slovensku, teda ktakému, ktoré tu e‰te moÏno ani nebolo?

Priznám sa, Ïe neviem na to odpovedaÈ.MôÏem len povedaÈ, Ïe proste to, ão sme no-sili v sebe, to sme prezentovali. A súhlasím,Ïe asi sme neboli schopní postaviÈ nejakúmodernú víziu, ktorá – povedzme si úprim-ne – by bola v prvom rade víziou ekonomic-kou, teda národohospodárskou. MoÏno tro‰-ku ako poºahãujúca okolnosÈ môÏe byÈ, Ïe smesa 20 rokov viac-menej len bránili, Ïe smeãierna totalita, Ïe sme slobodomurári, Ïe smeâechoslováci, Ïe nemáme radi Slovensko apod. Ale samozrejme, Ïe o tom treba disku-tovaÈ a o tom treba veºmi otvorene hovoriÈ, ãisme nemohli otvoriÈ nejakú väã‰iu víziu, kto-rá by presiahla aj to, ão dneska zaÏíva kres-Èanská demokracia v Európe: Ïe by tu bolakresÈanská demokracia, ktorá by nedegenero-vala a zároveÀ by bola prijateºná pre ºudí. Tedapre ‰irok˘ okruh ºudí. To sú v‰ak kompliko-vané otázky, pretoÏe degenerácia kresÈanskejdemokracie v Európe nastávala paradoxnet˘m, Ïe sa vo vyspel˘ch krajinách zvy‰ovalblahobyt a práve konzum v nich menil ºudí –a politickí lídri t˘chto krajín sa zaãali svojimºuìom prispôsobovaÈ, aby ich vôbec volili.TakÏe vznikal zaãarovan˘ kruh: ako keby saºudia ãím ìalej mali lep‰ie, a t˘m kresÈanskídemokrati museli ustupovaÈ vo svojich zása-dách, aby boli vôbec akceptovaní. Ale to uÏje otázka, ktorú treba zodpovedaÈ s odstupomãasu, lebo – na druhej strane –, keì skú‰amzvaÏovaÈ, kde sme mohli alebo kde bol tenokamÏik, keì sme mohli presiahnuÈ slovens-kú spoloãnosÈ, tak si naÀ ani veºmi nespomí-nam. Ale to znamená, Ïe zrejme som v sebeani tú víziu nemal, ktorou by som bol moholãosi okolo mÀa presiahnuÈ.

Azda v‰ak treba e‰te povedaÈ – a to je tieÏna va‰u obranu –, Ïe zrejme ani samotnákatolícka cirkev, z ktorej aj politicky, ajideologicky KDH predsa len v istom zmys-le vychádzalo, do 21. storoãia nedorástla.Ak v Európe naozaj vzrástla Ïivotná úro-veÀ a ºudia sa majú podstatne lep‰ie akokedysi, cirkev nedostatoãne reflektuje namoderné impulzy tejto doby.

Máte pravdu, ani cirkev nedorástla na to,aby reflektovala pokojne toto neãakane zlo-Ïité obdobie, veì – povedzme si úprimne –Slovensko moÏno prv˘ krát v cel˘ch svojichdejinách Ïije úplne slobodne, ani 1938-om, touÏ boli tridsiate roky, ktoré poznaãila jednakhospodárska kríza a jednak nastupujúci fa‰iz-mus, a ani potom, odkedy nastúpil komuniz-mus – to uÏ vôbec nie –, my sme neboli vpriaznivej situácii. Ani dnes to nie je ºahká si-tuácia a my nemáme s takou, aká je, ÏiadnuskúsenosÈ.

77

D I A L Ó G Y O A & E W

Brazílsky arcibiskup Grinks v súvislosti sosériou nepríjemn˘ch káuz vysokoposta-ven˘ch katolíckych duchovn˘ch síce tvrdí,Ïe znásilÀovanie malolet˘ch treba povaÏo-vaÈ za zloãin, ale hneì dodáva, Ïe cirkevbude maÈ problém rezaÈ do vlastného telaa oznamovaÈ prípady príslu‰n˘m orgá-nom. Bolo by podºa neho trochu zvlá‰tne,keby cirkev obvinila svojich vlastn˘ch sy-nov. Nie je to v‰ak znakom absolútnej de-formácie cirkvi, ak si táto organizácia ná-rokuje pre svojich ãiniteºov iné zaobchá-dzanie, neÏ s tzv. beÏn˘mi obãanmi?

Tak asi v tomto prípade platí to isté, ão pla-tí aj pre politické ‰piãky, teda najmä v obdo-bí medzi voºbami. Aj tie majú ãasto pocit, Ïevlastne sa v tom ãase nikomu nemusia zod-povedaÈ, a podºa toho sa aj správajú. Ale po-tom prídu voºby – a zase sa trochu „znormál-nia“. Katolícka cirkev má nev˘hodu, Ïe nija-ké voºby nemá. Ale to neznamená, Ïe nijakédôsledky takéto konanie cirkevn˘ch hodno-stárov nemá. Má ich v tom, Ïe sa mnohí od

katolíckej cirkvi odvrátia, ão sa teraz aj v dosÈmasovom meradle deje. Najmä v Nemecku,ale a aj v in˘ch kútoch sveta. Je to logické,lebo katolícka cirkev, ale aj cirkev ako taká,pokiaº nemá morálnu autoritu, tak stráca zmy-sel. Keì máme pochybovaÈ o ãestnosti fará-rov, tak potom takí farári vôbec nemusia exis-tovaÈ. A také názory, aké sformuloval brazíl-sky arcibiskup, len odìaºujú problém a zväã-‰ujú ho. A ak chce katolícka cirkev pretrvaÈ,bude musieÈ prísÈ niekto, kto bude problémyrie‰iÈ. âím skôr, t˘m lep‰ie. Najmä pre cirkev.

Bude sa to daÈ vyrie‰iÈ, alebo jednoduchosa môÏe staÈ, Ïe – ão ja viem – o nejak˘ch10 alebo 50 rokov by nejaká cirkev zanik-la?

Ja si nemyslím, Ïe cirkev zanikne, ale môÏesa staÈ, berme to teoreticky, Ïe dôjde k neja-kej druhej reformácii alebo k nieãomu také-mu, prosto k nejakému ozdravnému procesu,ktor˘ môÏe viesÈ aj k tomu, Ïe ãasÈ veriacichodíde z lona katolíckej cirkvi a zaloÏia si ne-jakú inú cirkev, ako vlastne sa to stalo v prí-pade luteránov. Teoreticky sa nieão také môÏestaÈ, keì to bahno bude veºmi hlboké.

Ale práve slovenské pomery dosÈ spochyb-Àujú reálnosÈ takéhoto rie‰enia. Som pre-kvapen˘ a ako evanjelika ma, samozrejme,mrzí, Ïe napríklad evanjelická cirkev 200rokov bola ak˘msi kultúrno-duchovn˘mzákladom slovenského národa, ba dalo bysa uvaÏovaÈ aj v tom zmysle, Ïe práve evan-jelická cirkev vo veºkej miere ho zachrá-nila, veì ona v roku 1843 kodifikovala spi-sovnú slovenãinu. Ale teraz v posledn˘chdesaÈroãiach evanjelická cirkev je na ne-odôvodnenom ústupe, nijako sa vo verej-nosti neprejavuje, takÏe neviem, nikdeokolo seba nevidím nijak˘ch tak˘ch ºudí,ktor˘ch by som mohol povaÏovaÈ za neja-k˘ch reformátorov. Nepripadá mi to prav-depodobné, Ïe by nejak˘ reformátor roz-h˘bal masy a priniesol do náboÏenského Ïi-vota nieão ozdravujúce.

Ja som to urãite nemyslel tak, Ïe Slovens-

Cirkev bez morálky je ako Louvre bez obrazov

O ãom?O novej reformácii katolíckej cirkvi

O konfrontácii umelcov s t˘m, ão vzniklo pred nimi O inej histórii kultúry v Poºsku a na Slovensku

O maìarsk˘ch umelcoch v ParíÏi a slovensk˘ch v Halle a JeneO Amerike ako bohatom Rusku

O verejn˘ch spovediach obetí pedofiln˘ch kÀazovO budúcom parlamente bez Franti‰ka Miklo‰ka

O kriminalizácii drog

78

D I A L Ó G Y O A & E W

ko teraz zreformuje katolícku cirkev. Keì sato udeje, tak moÏno v Taliansku alebo inde vosvete. PravdepodobnosÈ toho, Ïe ten reformá-tor bude pochádzaÈ zo Slovenska, je takámalá, Ïe by som ju aÏ zanedbal, ale naprík-lad môÏe byÈ z Poºska, ão uÏ je pravdepodob-nej‰ie. Z Poºska by mohol byÈ – napokon, od-tiaº bol predchádzajúci pápeÏ, ktor˘ naozajvniesol do katolíckej cirkvi mnohé v˘raznepozitívne ãrty, takÏe naÀho bude e‰te asi mno-ho generácií spomínaÈ. Ale „nov˘ Luther“zo Slovenska celkom iste nebude. Navy‰e jaani netvrdím, Ïe sa to stane, ja len vychádzamz historick˘ch paralel, Ïe keì sa do cirkvi do-stali také pnutia, aké sú v nej teraz, tak aj keìsa snaÏili v‰etky problémy zametaÈ pod ko-berec, ony nakoniec prepukli s e‰te väã‰ou si-lou a potom uÏ sa nedalo nejakému rie‰eniuvyhnúÈ – alebo aspoÀ hºadaniu toho rie‰enia.A história sa zase neuveriteºne opakuje. A pre-ão vravím, Ïe môÏe byÈ z Poºska, ale urãite niezo Slovenska? NuÏ, Poºsko má tro‰ku inúhistóriu kultúry, myslenia, hudby, literatúry,v ist˘ch momentoch je na svetovej úrovni, ãosa o slovenskej kultúre, ani myslení asi pove-daÈ nedá: ani jedno slovenské literárne dielo,a ani hudobné, nedosahuje úroveÀ svetovej‰piãky. Jediné, ão si myslím, Ïe je na sveto-vej úrovni – paradoxne – to je humor Lasicua Satinského. Keby sa dal nejak˘m spôsobompreloÏiÈ do akéhokoºvek iného jazyka, tak,myslím si, by sme sa nemuseli hanbiÈ anipred Angliãanmi, ani pred Francúzmi, anipred Woody Allenom, ale okrem tohto dielaneviem, Ïe by vzniklo nejaké iné dielo sve-tovej úrovne. MoÏno v populárnej hudbevznikli aj niektoré dobré diela, tam by some‰te skôr povedal, Ïe mnohé diela na‰ichskladateºov sú v˘borné a moÏno aj porovna-teºné so zahraniãn˘mi, ale vo váÏnej hudbeneviem, ão také vzniklo, ão by sa dalo porov-naÈ s Verdim, alebo s âajkovsk˘m. A v lite-ratúre uÏ naozaj veºmi málo takého vzniklo,ão by bolo na svetovej ‰piãke, o ãom svedãíaj to, Ïe od nás zo Slovenska nikto nemá No-belovu cenu a pokiaº viem, ani na Àu nebolnominovan˘.

Pokiaº ide o dôvody, preão sa slovenskákultúra nevie presadiÈ v zahraniãí, ste vlast-ne udreli klinãek po hlaviãke, keì ste spo-menuli úspechy poºskej kultúry a ja do-dám e‰te aj kultúru. Poliakov je síce o nie-ão viac, ako nás Slovákov, ale to nehrá prí-li‰ rozhodujúcu úlohu pri tom, ãi kultúranejakého národa prenikne do sveta. Hor‰ieje, Ïe na Slovensku sa takmer nikto neve-nuje tomuto závaÏnému problému, preãoslovenská literatúra alebo váÏna hudba súv európskom kontexte v úzadí, a povedzmev tieni maìarskej alebo poºskej. To nie je vecpoãtu obyvateºstva alebo in˘ch kvantita-tívnych ukazovateºov. Zrejme je nieão v násje, ão nám bráni, aby sme prekroãili hrani-ce duchovnej a kultúrnej priemernosti.

Mnohí maìarskí básnici a skladatelia veº-kú ãasÈ Ïivota strávili v ParíÏi, priãom zosta-li síce maìarsk˘mi umelcami, ale keìÏe hoj-ne pôsobili v ParíÏi, ktor˘ bol vtedy, dá sa po-vedaÈ, kultúrnym stredom sveta, boli tamvlastne konfrontovaní v podstate s t˘m naj-lep‰ím, ão v európskom umení vznikalo, a takaj oni, nazvime to tak, hrali prvú ligu. Na Slo-vensku sa v‰ak stalo tradíciou, Ïe keì mal

niekto úspech v Prahe, tak si myslel, Ïe do-byl cel˘ svet.

Zo Slovenska bol v ParíÏi napríklad Domi-nik Tatarka, ten tam ‰tudoval na Sorbon-ne. Dokonca niektoré jeho prózy sa tam ajodohrávali. Ale – hoci ho zaslúÏene uzná-vame – ani on celkom neprekroãil prah sve-tovosti.

Ale rozhodne Tatarka patrí k tomu lep‰ie-mu, ão tu vzniklo a asi iná moÏnosÈ ani nie je,ako sa konfrontovaÈ v podstate s vrcholkamisvetovej literatúry, keì chce byÈ ãlovek sve-tov˘. Ja tomu veºmi neverím, Ïe niekto budeÏiÈ na lazoch, v Ïivote nestretne Ïivého bás-nika a predsa tam bude písaÈ nejakú svetovúpoéziu. Hoci v ãasoch internetu sa stávajúv‰elijaké zázraky, tak je moÏné, Ïe aj tak˘toje moÏn˘, ale ja tomu veºmi neverím. Nijak˘básnik, ani maliar, podºa mÀa, pokiaº nie jekonfrontovan˘ s t˘m, ão vzniklo pred ním, nieje tak˘ génius, Ïe vytvorí nieão veºké úplnez niãoho, z nuly. V‰etko, ão v dejinách vznik-lo, vÏdy na nieão nadväzovalo a najmä vtom, Ïe to predchádzajúce popieralo. Aj keìs t˘m nesúhlasili, alebo to dokonca odsudzo-vali a na protest proti tomu maºovali inak, ajtak svojím spôsobom nadväzovali na to, ãobolo predt˘m. Ale keì niekto nepozná to, ãobolo predt˘m, tak to nemôÏe ani popieraÈ. Ajo Piccasovi som ãítal, Ïe on vedel maºovaÈ aj„normálne“. A Ïe to, ãím sa potom preslávil,tie abstraktné a hranaté geometrické obrazy,boli vlastne ako keby protestom proti tomu,ão ºudia povaÏujú za normálne maºovanie. Alekeby v Ïivote nebol Ïiaden obraz z predchá-dzajúceho obdobia videl, a keby nevedel aj„normálne“ maºovaÈ, tak asi ÈaÏko by bol ma-ºoval tak, ako maºoval.

Je zaujímavé, Ïe vlastne aj slovensk˘chspisovateºov podobn˘m spôsobom ovplyv-nil ich ‰tudijn˘ pobyt v zahraniãí, v Nemec-ku. Pritom nikto o tom takmer nehovorí.Viacerí ‰tudovali v Halle a v Jene – a hocio ·túrovcoch radi hovoríme, a oprávnene,a hoci ich vzdelanie, literárnu tvorbu, aleaj pohºad na svet pobyt na nemeck˘ch uni-verzitách v˘znamne ovplyvnil, my to úplneignorujeme a takmer vôbec o tom nehovo-ríme. Sme sami k sebe vlastne veºmi ‰kan-dalózni, nezdá sa vám?

Tak my to moÏno berieme tak, Ïe ak tamboli, je to vlastne zlé, pretoÏe mali byÈ tu. Be-rieme to tak, Ïe na kieho ãerta tam liezli,lebo my chceme stále akoÏe nieão slovenské.Napríklad „dobr˘ slovensk˘ obraz“. Hocipodºa mÀa dobr˘ slovensk˘ obraz je tak˘ist˘, ako dobr˘ maìarsk˘ obraz, akurát, Ïe hovytvoril ãlovek slovenského pôvodu. Prostofrancúzski maliari nie sú preto dobrí, Ïe ma-ºovali v ParíÏi na, ja neviem, Ïe maºovaliMontmartre. Oni keby boli maºovali aj tu –práve sa pozeráme na Dóm svätého Martina– tento bratislavsk˘ Dóm, tak by aj ten, kebyto boli dobrí maliari, namaºovali vydarene,presne tak, ako namaºovali dobre nejaké kos-tolíky na Montmartri. To nie je v tom, Ïe ma-ºovali Montmartre, a ich maliarstvo nie v tomje francúzske, Ïe maºovali nejaké prostitútkyokolo Place de Clichy. Lebo prostitútky, kebysme veºmi chceli, nájdeme aj v Bratislave.TakÏe v na‰om pohºade je zakliate na‰e zápec-níctvo. Ale pripú‰Èam, Ïe za t˘m boli aj pe-

niaze, pretoÏe mnohí na‰i spisovatelia a ma-liari nemali peniaze na to, aby i‰li b˘vaÈ doParíÏa, lebo to iste stálo slu‰né peniaze. To,Ïe sme e‰te stále v kultúrnej oblasti chudob-ní, iste súvisí aj s t˘m, Ïe sme v minulosti bolichudobní materiálne. Ale keì sú niektorí Slo-váci dnes veºmi bohatí, nie je to záruka, Ïe ãa-som sa t˘m na‰a kultúra dostane na vy‰‰iuúroveÀ. Je to iba taká moÏnosÈ, ktorú môÏe-me, ale nemusíme vyuÏiÈ.

Nebola by to pekná téma: vplyv nemeckejkultúrnej atmosféry na slovensk˘ch ·tú-rovcov?

Urãite áno. Ale priznám sa, Ïe tomu aÏ taknerozumiem, a preto neviem zodpovedne po-vedaÈ, do akej miery bolo to, ão sa dialo vHalle, odrazom toho, ão bolo v ParíÏi alebov Lond˘ne, a v ìal‰ích podobn˘ch väã‰íchcentrách, alebo do akej miery mali Nemcitakú svojbytnú kultúru, ktorá by nebola aÏ takveºmi závislá od ParíÏa. Lebo Nemci maliskôr siln˘ch filozofov, to bola ich doména...A pokiaº hovoríme o talentovan˘ch Slová-koch, pripomeÀme si, Ïe sme mali e‰te jed-nu kategóriu, a to boli ºudia, ktorí – keì do-siahli nejakú slávu – zabudli na to, Ïe sú Slo-váci... Slávny PetŒfi bol vlastne Petroviã,takÏe podºa mena on asi nie je vôbec maìar-ského pôvodu, ale keìÏe dosiahol istú slávu,alebo keì chcel dosiahnuÈ slávu, tak zabudolna svoj slovensk˘ pôvod a stal sa Maìarom.To je dosÈ, myslím si, typická ãrta, a nie veº-mi pozitívna: Slovák je len dovtedy Slová-kom, k˘m nevyhnutne musí. Len ão dostane‰ancu byÈ âechom, Maìarom alebo Francú-zom, okamÏite sa stane príslu‰níkom tohoiného národa. âasto mám pocit, Ïe Slováci súlen tí, ktorí nemali moÏnosÈ staÈ sa príslu‰ník-mi iného národa. KaÏd˘ Slovák, ktor˘ ide doPrahy, tak o chvíºu zabudne na to, Ïe je Slo-vák a zaãne hovoriÈ po ãesky a na slovenskéslová si len ÈaÏko vie spomenúÈ.

A e‰te sa vrátim trochu k Francúzsku, tre-ba si uvedomiÈ, Ïe napríklad hádam naj-väã‰ia slovenská politicko-kultúrna osob-nosÈ Milan Rastislav ·tefánik Ïil v ParíÏia tak tam nasával aj paríÏskeho ducha. Synevanjelického farára...

...z Ko‰arísk, aby som trochu propagovalaj rodnú obec svojej manÏelky...

...opustil nielen Ko‰ariská, ale vôbec celéslovenské zápecníctvo a stal sa z neho vpodstate svetov˘ muÏ. Napríklad jehohvezdárske skúmania sú zo slovenského as-pektu úÏasné veci. A to v‰etko malo svojuspätosÈ práve s Francúzskom.

A nemusí to byÈ len s Francúzskom, ale vô-bec s cestovaním do rôznych konãín sveta.Obãas sa ma p˘tate, preão toºko v posledn˘chrokoch cestujem. No pre toto cestujem, abysom sa aspoÀ tro‰ku zbavil ná‰ho zápecníct-va. My keì tu sedíme, tak kaÏdú chvíºu na-dávame, Ïe je tu zle a inde je to lep‰ie, aleboaj naopak, keì povieme, Ïe v‰ade je naniã, lentu je dobre – obidva tieto názory nie sú veº-mi ‰Èastné, lebo vkladáme do nich príli‰ veºaúzkoprsosti a malichernosti. Treba v‰ak vidieÈsvet, dobre si ho obzrieÈ a vedieÈ nás reálnezaradiÈ, lebo nie vo v‰etkom sme zlí, ale zìa-leka nie sme ani vo v‰etkom dobrí, takÏe tre-ba, aby sme na‰li na‰e reálne miesto v tom-

79

to svete. Ak v‰ak svet nepoznáme – a bez tohoto jednoducho nejde – nedokáÏeme sa správ-ne orientovaÈ. Inak si môÏeme len tak vym˘‰-ºaÈ a fantazírovaÈ, aké by to bolo, keby smeboli na Marse, ale keìÏe nikto nebol na Mar-se, tak vôbec si nevieme niã predstaviÈ. Lentak trepeme a tárame, a to sa u nás, bohuÏiaº,ãasto deje. Napríklad za komunizmu skorov‰etci sme si vytvárali zdanie alebo fatamor-gánu, aké je to úÏasné v Amerike – a potom,keì sme tam po Novembri ’89 boli, tak mno-hí sme, vrátane mÀa, zostali sklamaní, lebosme si Ameriku predstavovali oveºa lep‰iu adokonalej‰iu, neÏ v skutoãnosti bola, a po-tvrdilo sa nám, ão JoÏo RáÏ uÏ dávno hovo-ril, Ïe Amerika je v podstate bohaté Rusko.AspoÀ vtedy to tak bolo, dnes uÏ je to moÏ-no inak. Keì som bol v Amerike na Floride,bol som poriadne zaskoãen˘, keì som videl,Ïe sú tam v‰etky domy z dreva, a teda Ïe súto vlastne len také kulisy. âasto to bolo zlo-mené a oni to len tak nejako zdrôtovali a celénatreli na bielo. VAmerike je základ, aby bolov‰etko natreté nabielo. Keì je to natreté nabielo, tak je to akoÏe dobré a v poriadku. âoje biele, je dobré. Asi nie je náhoda, Ïe aj síd-lo prezidenta je v Bielom dome.

Keì sa uvádzajú nepríjemné situácie, kto-ré spôsobili niektorí pedofilní kÀazi, obãasv médiách vystupujú aj obete t˘chto prípa-dov. âasto sa to odohralo niekedy pred20–30 rokmi, takÏe tí, ão boli vtedy e‰te lenneplnolet˘mi chlapcami, alebo aj dievãata-mi, majú dnes povedzme 30 alebo 40 rokov.Sú to uÏ teda dospelí muÏi, ktorí Ïijú v ne-jakom svojom spoloãenstve. Vy by ste ve-rejne o takomto svojom priam desivomzáÏitku z detstva hovorili, keby sa vám toprihodilo? NesnaÏili by ste sa to tak neja-ko ututlaÈ, necítili by ste sa nepríjemne,keby ste pred ºuìmi mali hovoriÈ, ako vásnejak˘ kÀaz obÈaÏoval alebo znásilÀoval?

Myslím si, Ïe keì ãlovek nieão také nosí vsebe dlhé roky a potom príde taká príleÏitosÈ,Ïe sa môÏe toho nejako vyrozprávaÈ a oslobo-diÈ svoju du‰u, tak to nejeden zrejme urobí.Viete, preão tí postihnutí teraz o tom rozprá-vajú? Lebo zistili, Ïe sa to stalo aj in˘m. K˘mmali pocit, Ïe sa to stalo len im, tak sa moÏ-no za to aj tro‰ku hanbili, ale zrazu ako kebyim padol zo srdca kameÀ, Ïe uÏ to je problémviacer˘ch, dokonca celospoloãensk˘, a takuÏ o tom nahlas rozprávajú. A ja ich naozaj ajchápem, lebo to je podstata toho, preão chla-pi chodia do krãmy na pivo. Tam sa vlastneãlovek vyrozpráva, a keì sa z toho vyrozprá-va, uÏ ako keby ten problém mali v‰etci tí, ãosedia pri stole a ão toho jedného poãúvajú. Keìsú ‰tyria, tak uÏ ja mám len ‰tvrtinu problému,lebo tri ‰tvrtiny problému majú tí, ão sú v mo-jej spoloãnosti a mne sa uºaví. Preto ãlovek po-rozpráva niekomu nieão, aby sa mu uºavilo,lebo ono to tak nejako psychologicky je, Ïekeì niekomu nieão poviem, uÏ to nie je lenmôj problém, ale je to nበspoloãn˘ problém.Z tohto hºadiska sa e‰te vrátim k Amerike: tamje spoloãnosÈ v tom taká zvlá‰tna, Ïe nepatríhovoriÈ o svojich problémoch, lebo tí ostatníto berú tak, Ïe ich obÈaÏujete. Tam keì príde-te a zaãnete odpovedaÈ tú obligátnu formulkuna zaãiatku rozhovoru How do you do? – ãoznamená doslova: Ako sa máte? – Ïe ako samáte, tak ste za blázna. AnedajboÏe by ste spo-

menuli, Ïe máte problém, Ïe ste chor˘, alebotaké nieão, tak okamÏite v‰etci uteãú a uÏ v Ïi-vote vás nikde nezavolajú, lebo tam sa to jed-noducho nepatrí. Tam si kaÏd˘ musí vyrie‰iÈsvoje problémy sám. A keìÏe to väã‰inou niesú schopní vyrie‰iÈ, tak z toho potom Ïijú tí po-ãetní psychoanalytici, ktorí niã nerobia, len to,ão u nás kamaráti na pive, Ïe vlastne poãúva-jú problémy in˘ch. Oni ani niã nepomôÏu, lensi ich vypoãujú, a t˘m pádom sa t˘m ºuìomuºaví, ale je to za peniaze. U nás máme psy-choanalytikov v kaÏdej krãme, koºko chcete– a zadarmo. Ak sa vrátim k niektor˘m kato-líckym duchovn˘m a k t˘m muÏom, ktorímajú za sebou nepríjemné skúsenosti s nimi– keìÏe sa to, ão sa prihodilo, stalo akoby ve-rejn˘m tajomstvom, tak zrejme stratili tenostych, ktor˘ v nich bol. Preto o tom hovoriaaÏ teraz a nie pred piatimi alebo siedmimirokmi.

Ale ten brazílsky arcibiskup Grinks nazna-ãuje, Ïe cirkev si nemôÏe dovoliÈ nejako voveºkom a príli‰ nahlas o tom hovoriÈ a mneniã tebe niã vykopnúÈ svojich hrie‰nychsynov. Neprisudzuje cirkvi nejaké zvlá‰t-ne, v˘nimoãné postavenie? Neukazuje to,Ïe mnohí stále chápu cirkev ako nieão takézvlá‰tne, hádam doslova posvätné?

Mne to tak pripadá, ako keby sa niektorí naTitanicu do poslednej chvíle verili, Ïe je ne-potopiteºn˘, lebo je veºk˘. Ale napriek tomui‰iel ku dnu. Aj cirkev je veºká, ale to nezna-mená, Ïe sa nemôÏe potopiÈ. Toto, ão hlása tenbiskup, je pre mÀa aÏ nepochopiteºn˘ prejavp‰trosej politiky. âo bude nasledovaÈ? Strãiahlavu do piesku a budú tvrdiÈ, Ïe niã také ne-bolo? To v‰ak nie je moÏné, lebo teraz uÏ ktomu musia zaujaÈ nejaké stanovisko. A uÏkeì nie oni, tak ich k tomu nejak˘m spôso-bom donúti verejnosÈ a ãím viac budú strkaÈhlavu do piesku, t˘m to bude pre nich zloÏi-tej‰ie. Brazílsky arcibiskup asi e‰te celkomnepochopil, Ïe loì cirkvi narazila do ºadov-ca a je po‰kodená. Zrejme e‰te stále tam sto-jí niekde pri t˘ch, ão hrajú na husliach a spo-lu s nimi spieva, lebo si myslí, Ïe keì budehore na palube spievaÈ, tak vodu, ktorá sa valído lode, nejak˘m spôsobom zadrÏí a ona aÏna palubu nepríde. Ale ona príde.

A keìÏe tá voda sa valí najmä smerom nacirkev, tak sa nemôÏem vyhnúÈ zdanlivohlúpej otázke, ale podºa mÀa veºmi podstat-nej a dôleÏitej: Potrebuje Pán Boh, aby tumal nejakú cirkev, ktorá by ho zastupova-la, ktorá by tu reprezentovala Jeho záuj-my, Jeho predstavy, Jeho poÏiadavky? Ne-môÏe sa ukázaÈ, Ïe cirkev je organizáciapríli‰ ºudská a nie BoÏia?

Ale to je práve môj názor, Ïe cirkev jeºudská organizácia. Pán Boh urãite cirkevnepotrebuje. Naão by mu bola?! ªudia potre-bujú cirkev, lebo keby ju nepotrebovali, takasi by neexistovala. Cirkev urãite nie je po-boãka Pána Boha na Zemi.

Ono zrejme uÏ od nepamäti, teda stároãia,ºudia potrebovali na to, aby spoloãnosÈ do-drÏiavala mravné princípy, nejakú organi-záciu, ktorá by nad t˘m bdela alebo predktorou by ºudia mali re‰pekt, ãi priamostrach.

Pozrite sa, ja cirkev beriem tak, ako mi na-

povedá otázka: Potrebujú maliari galériu?No nepotrebujú. Lebo vy si môÏete kaÏd˘ jed-notliv˘ obraz pozrieÈ u toho maliara, ão ho na-maºoval, alebo tam, kde práve ten obraz je.Ale je to vcelku nepraktické, behaÈ od jedné-ho maliara k druhému. Pragmatickej‰ie a v˘-hodnej‰ie je, Ïe keì chcete vidieÈ nejaké v˘-znamné maliarske diela, tak idete povedzmedo Louvru a tam si to kompletne pozriete. Ztohto hºadiska ja beriem aj cirkev, Ïe ona jetou galériou BoÏieho diela, kde to dielo mô-Ïete precítiÈ v takej zhutnenej a koncentrova-nej podobe. A prípadne aj s odborn˘m v˘kla-dom, pretoÏe nie je moÏné, aby bol kaÏd˘ ãlo-vek teológom. Na to je cirkev. Ale cirkev bezmorálky je ako Louvre bez obrazov.

Vyvoláva vo vás nejak˘ ‰tekliv˘, alebo ne-príjemn˘ pocit skutoãnosÈ, Ïe politik, kto-r˘ v˘razne poznaãil a ovplyvnil slovenskúpolitiku od novembra 1989, teda Franti‰ekMiklo‰ko, a ten je dokonca va‰ím osobn˘mpriateºom, opú‰Èa slovensk˘ parlament?

Vo mne to vyvoláva smútok. To je naj-presnej‰ie slovo: smútok. Aj keì sa asi nedápovedaÈ, Ïe by uÏ úplne z politiky odi‰iel, jasi myslím, Ïe minimálne parlamentn˘ Ïivotbude chudobnej‰í a trúfam si povedaÈ, Ïe bezosobnosti Franti‰ka Miklo‰ka o dosÈ chudob-nej‰í. S jeho názormi som naozaj ãasto nesú-hlasil, to vôbec nepopieram, ale rozhodnevÏdy tie názory stáli za to, aby ãlovek nadnimi rozm˘‰ºal, aj vtedy, keì s nimi polemi-zoval. Lebo aj to je obohatenie, keì ãlovek snieãím nesúhlasí, keì hºadám argumenty pro-ti tomu, ão druh˘ ãlovek hovorí, aj vtedy nadt˘m rozm˘‰ºam a svojím spôsobom to cibrímôj rozum, ãiÏe aj to je dobré. A on je naozajjedn˘m z t˘ch, ktor˘ dokázal prísÈ s tak˘m niekaÏdodenn˘m a nie konvenãn˘m pohºadom,na ak˘ sme v‰etci zvyknutí. Ale zrazu sa natú vec, na ktorú sa v‰etci pozeráme so vÏit˘mnázorom, Miklo‰ko pozrie úplne netradiãne,a toto ho spája povedzme aj s umením: poze-rá sa na ten ist˘ pohár, ako v‰etci, a zrazu onho vidí inak. A keì tak˘ ãlovek v parlamen-te nebude, tak sa to stra‰ne v‰etko splo‰tí acel˘ obraz slovenskej politiky bude omnohofádnej‰í a nudnej‰í, ako bol. Mne je to ºúto,pretoÏe slovenskému politickému Ïivotu pod-ºa mÀa veºmi ch˘ba nejak˘ nápad, dokoncanejaká poézia, nejaká vzne‰enosÈ a nieão takénadãasové, ão hocikto nedovidí. Mysle slo-vensk˘ politikov siahajú nanajv˘‰ potiaº, Ïedokedy, za ão a kde postavíme diaºnicu, ale-bo nejakú elektráreÀ. A samozrejme, Ïe ão ztoho budú maÈ oni. Tam sa v‰etko konãí a nik-to nerozm˘‰ºa aspoÀ trochu o národe a o na-‰om mieste vo svete – preão vlastne sú tu Slo-váci a kam by mali smerovaÈ. O tom nikto ne-rozm˘‰ºa – e‰te maximálne o tom, kde a akovytunelovaÈ nejak˘ podnik. A Miklo‰ko boljeden z mála, alebo je jeden z mála, ktor˘ sikladie takéto osudové otázky, Ïe odkiaº sme-rujeme a vlastne na ão sme tu, aké je histo-rické poslanie Slovákov v Európe. A keì onv parlamente nebude, tak ja neviem, kto sibude takéto otázky klásÈ. Ján Slota asi ÈaÏko.

âasto o tom rozm˘‰ºam, kde sa to v Àomnabralo táto schopnosÈ originálne a nadãa-sovo reagovaÈ na rôzne, aj veºmi beÏnéudalosti?

Povedal by som, Ïe sú to dva rozhodujúce

D I A L Ó G Y O A & E W

80

D I A L Ó G Y O A & E W

komponenty: jednak je to istá Ïivotná púÈ,ktorou pre‰iel, istá Ïivotná skúsenosÈ, poãasktorej sa zoznámil s doteraj‰ím chodom sve-ta, a druh˘ je jeho talent, Ïe to, ão sa nauãilalebo s ãím sa zoznámil, dokáÏe, ako by sompovedal, posunúÈ tvoriv˘m spôsobom ìalej.Lebo zase keby niã neãítal a keby niã neve-del, tak darmo by mal talent, tak by niã ne-mohol rozvíjaÈ, lebo by ani nebolo ão. âiÏenajprv musí maÈ nejakú hlinu a potom musímaÈ schopnosÈ z tej hliny vytvoriÈ sochu. Túhlinu by mohol maÈ aj in˘, ale to nezname-ná, Ïe dokáÏe z toho vytvoriÈ nieão originál-ne. A preto ja sa s ním vÏdy rád stretnem, lebovÏdy posunie na‰u debatu aspoÀ tro‰ku do ta-kej roviny, ktorá ma obohatí. Preto sa naprík-lad rád stretávam aj s Borisom Filanom, leboon je tieÏ tak˘ ãlovek, ktor˘ sa vie na beÏnéveci, aj keì nie z politickej oblasti, pozrieÈúplne netradiãn˘m spôsobom. A podobne ajMilan Lasica.

S Miklo‰kom ste ãasto debatovali o rôz-nych spoloãensk˘ch a politick˘ch situá-ciách, priãom ste mu hovorili aj svoje ná-zory na ne. Myslíte si, Ïe vás pozorne po-ãúval, Ïe si va‰e náhºady uchovával v pa-mäti a Ïe bol schopn˘ aj konaÈ na základenejakého vá‰ho podnetu?

Îe si to zapamätal, tomu verím, lebo on máveºmi dobrú pamäÈ, ale ãi podºa toho aj ko-nal, to nie som si celkom ist˘, lebo on jezase veºmi tvrdohlav˘. Keì som sa napríkladmotal okolo neho, keì prv˘ krát kandidovalna prezidenta a bol som dokonca ãlenom ne-jakého jeho neoficiálneho poradného zboru,alebo ako by som to nazval, tak my sme muv‰etci radili podºa svojho najúprimnej‰iehovedomia a svedomia, ale potom to aj tak do-padlo tak, Ïe on si urobil podºa seba. Neviem,ãi si pamätáte, on mal vtedy tak˘ plagát, naktorom boli nejaké klie‰te, nejaké kombi-naãky na akomsi stolíku a ani doteraz celkomnechápem, preão to tam bolo, priãom niekto-ré na‰e návrhy na plagáty boli, podºa môjhonázoru, a doteraz si to myslím, lep‰ie, neÏ tiejeho klie‰te, ale on si aj tak urobil po svojomAle mÀa to od neho neodradzuje. To je v˘ho-da aj nev˘hoda takého poradcu, Ïe ten nemázodpovednosÈ, lebo ãlovek radí, ale vlastnekoÏu na trh nesie ten, komu radíme. Aj keìja sa doteraz s ním stretnem, tak mu hovorímúprimne, ão si myslím podºa najlep‰ieho ve-domia a svedomia, a ão on si z toho zoberie,tak si to zoberie, a ão nie, to nie. T˘m sa na‰epriateºstvo nena‰trbovalo.

Teraz vám poviem jeden konkrétny prí-klad z politickej praxe, ktor˘ síce nestojína ‰pici súãasn˘ch hlavn˘ch problémov, aleaj tak ukazuje, ako politici môÏu ovplyv-niÈ Ïivot beÏného obãana a aká je dôleÏitáich citlivosÈ pri kaÏdom rozhodovaní. Po-merne nová strana SaS na ãele s Richar-dom Sulíkom pri‰la vo svojom programes návrhom, Ïe keby mali moÏnosÈ, tak Ïeby sa postavili proti kriminalizácii drog.Mali t˘m na mysli to, Ïe keì sa u nejaké-ho, ão ja viem, ‰tudenta alebo ‰tudentky,nájde tu‰ím ão len jedna cigareta s drogou,tak ho za to môÏu nejako potrestaÈ, ão máza následok, Ïe tento mlad˘ ãlovek dosta-ne zápis do svojho registra trestov a tom tozostane na dlhé roky. SaS navrhuje, aby sa

takéto prísne posudzovanie zru‰ilo a aby sajedna cigareta alebo nejaké úplne minimál-ne mnoÏstvo nepoãítalo ani za trestn˘ ãin,ba ani za priestupok, aby ten mlad˘ ãlovekmal ‰ancu zostaÈ ãist˘. Najmä niektoré po-slankyne sa v‰ak tvrdo postavili proti to-muto návrhu SaS.

Ja som v tomto prípade skôr na ich strane.Môj postoj voãi drogám je tieÏ na úrovni, akoby som to povedal, nulovej tolerancie. Javiem, Ïe sa povie: âo to je to jedna cigareta?LenÏe podºa mÀa v praxi to funguje inak:Dnes jedna, zajtra druhá, pozajtra tretia – a uÏje z toho narkománia.

LenÏe ak sa takto privodí narkománia, ateda závislosÈ od drog, na druhej strane jedosÈ príkladov, Ïe ide ãasto len o zvedavosÈalebo krátkodob˘ pokus – a ak im to neza-pí‰u do registra trestov, tak sa z toho dosÈr˘chlo vylíÏu. Proti samotnej mánii v‰aktreba asi bojovaÈ nejak˘mi in˘mi a silnej-‰ími zbraÀami, neÏ trestami za náhodnédrogovanie. Sú ‰tudenti, ktorí to skúsiliraz, moÏno dvakrát, ale t˘m to skonãilo.Pochopili alebo vycítil, Ïe sa hrá o ich Ïi-vot a prestali.

Ale boli mnohí takí, ão to skúsili a nepres-tali, a t˘m to zniãilo Ïivot... MoÏno by síceniektor˘ z nich mal niekde záznam, Ïe precho-vával drogy, ale bol by normálny ãlovek, pre-toÏe by mu jednoducho zobrali moÏnosÈ maÈzajtra druhú a pozajtra tretiu tú cigaretu. Ja niesom z t˘ch, ktorí si myslia, Ïe kradnúÈ malésumy by malo byÈ dovolené a iba veºké sumyby mali byÈ zakázané. Keì budeme tolerant-ní k tomu, Ïe niekto ukradne 5 korún, tak zaj-tra ukradne 10 korún a pozajtra uÏ moÏno mi-lión. V Holandsku sú legálne ºahké drogy. Ao nejak˘ ãas dôjde niekto s t˘m, Ïe keì sú po-volené ºahké, tak preão by nemohli byÈ ajpoloÈaÏké a potom dôjdu s t˘m: V‰ak keì súaj tieto, tak preão by nemohli byÈ hocijaké...?Tomu sa hovorí syndróm uvarenej Ïaby. Toznamená, Ïe hodia Ïabu do studenej vody apostupne ju zohrievajú, aÏ ju celkom uvaria,lebo Ïaba, ktorá sa varí, nevie, kedy má vy-skoãiÈ. Najprv dovolíte jednu cigaretu, potomdovolíte uÏ dve, v‰ak keì má jednu, preão bynemohol maÈ aj dve, ão je logická otázka, veìkeì má pri sebe jednu dávku, a to je legálne,tak preão by nemohol maÈ aj dve, veì dve, toje tieÏ niã... A nakoniec to skonãí ako s tou Ïa-bou.

Keby sa to t˘kalo va‰ej dcéry, okamÏite byste zaãali uvaÏovaÈ inak.

Nie, práve naopak, ja by som bol prí‰ernenekompromisn˘ a nemilosrdn˘. Ja som jejnikdy niã toºko nehuãal do hlavy, ako to, Ïe:Keby ti kdekoºvek ponúkali cukríky zadarmo,nezober niã bez platenia, lebo v tom môÏu byÈdrogy. Ani keby si bola v spoloãnosti a kebyti povedali, veì to len vyskú‰aj, aké to je, abysi vedela, ak˘ to je pocit – neexistuje, nevy-skú‰aj niã, ani sa k tomu nepriblíÏ, ani náho-dou, ani zo Ïartu, ani zo zvedavosti, niã, niã,niã... Naão má maÈ vôbec niekto doma neja-kú cigaretu s drogou?

Ako niekoho donútite, alebo ão s ním uro-bíte, keì má 16 rokov a keì sa nejako do-stane k jednej cigarete s nejak˘m narko-tikom...

Treba mu daÈ, obrazne povedané, takú pohlave, aby si to navÏdy zapamätal... Lebokeì to dieÈa bude maÈ pocit, Ïe v‰ak niã zlénerobím, lebo to nie je ani trestné, tak ja bu-dem maÈ ako otec tieÏ Èaωiu robotu, ak mi onapovie, v‰ak preão by som to nemohla maÈ, veìje to dovolené. Ale keì sa môÏem oprieÈ aj ozákon, tak jej môÏem povedaÈ: Prepáã, ale to,ão ty robí‰, je trestn˘ ãin, neblázni, v‰ak Èa za-vrú! A to uÏ aj to decko ºah‰ie pochopí, Ïe, do-kelu, nechcem sa dostaÈ do basy. Uºahãí mi tomoju argumentáciu: Preão to robí‰? Nerob to,lebo Èa zavrú, ty bláznivá!

Viacer˘ch mlad˘ch ºudí zachránilo to, Ïe sanedostali do basy. To vám ja hovorím z mo-jich poznatkov. Podºa mojich poznatkovani obava z basy nie je vÏdy dostatoãn˘mdôvodom pre niektor˘ch mlad˘ch, aby samali pred nieãím na pozore.

Ale predsa len je to ist˘ v˘kriãník. Ja ne-mám pochopenie ani pre sprejerov, ani pre ichumelecké ambície a argumenty, Ïe oni sachcú len realizovaÈ, a na to majú právo. Kebysom chytil sprejera, tak by som mu, aj keì uÏnie priamo a doslova, odÈal ruku. A moÏnoniekedy aj doslova. Ja nemám veºké pocho-penie pre osobné ambície, pokiaº je to spolo-ãensky nebezpeãné...

Viete, aké ÈaÏké je lieãenie narkománie?Stra‰ne ÈaÏké, a práve preto treba náchyl-

n˘ch odohnaÈ od prvého momentu a ani ichnepripustiÈ k tomu, aby k nieãomu s drogamido‰lo. Prosto, malo by sa to stavaÈ do roviny,Ïe uÏ najmen‰í kontakt s drogou – teda len sapriblíÏiÈ k cigarete – je absolútny zloãin. Ja na-príklad ani neviem, ako to vyzerá, ani ako takádroga vonia. Niekto príde na diskotéku aprvé, ão povie, je: Ja tu cítim marihuanu!lebo uÏ vie, ako to vonia. Ja som sa nikdy ktomu ani nepriblíÏil, ani sa k tomu nechcempriblíÏiÈ, ani nechcem vedieÈ, ako to vonia, anivôbec niã. Ja si myslím, Ïe toto, ão presadzu-je SaS, je len tak˘ akoby prv˘ krok, to je e akos homosexualitou, Ïe preão by sa nemohli zo-sobá‰iÈ a keì uÏ sa zosobá‰ia, tak preão by ne-mohli aj deti adoptovaÈ, a potom, Ïe je tovlastne rodina ako kaÏdá iná. KaÏd˘ vÏdy za-ãne pomaliãky, nenápadne, zdanlivo nevinne.Aj Maìari zaãínajú s poÏiadavkou dvojitéhoobãianstva a pritom v‰etci vieme, Ïe im ideo zru‰enie Trianonskej dohody a vytvorenieveºkého Uhorska. Len vedia, Ïe doba na toe‰te nedozrela, a tak zaãínajú s nieãím ako-Ïe nevinn˘m. Nedávno som ãítal rozhovor sBraÀom Hochelom, ktorého pred voºbamivylúãili z kandidátky SaS. Ja som si doterazBraÀa Hochela ako literárneho teoretika vcel-ku váÏil, ale ten rozhovor bol prí‰ern˘, takúznô‰ku nezmyslov od inak inteligentnéhoãloveka som uÏ dávno neãítal. A on v Àom ho-vorí, Ïe podºa neho 90 % jeho Ïiakov uÏ máskúsenosti s drogou. To je predsa prí‰erné,nie? Ja osobne si vykladám iniciatívu SaS tak,Ïe im podáte malíãek, a ãasom vám zoberúcelú ruku. Aj to je jeden z dôvodov, preão bysom asi ja takúto stranu nikdy nemohol vo-liÈ, lebo odsúhlasiÈ alebo odobriÈ prv˘ ústre-tov˘ krok smerom k drogám je pre mÀa úplneneprijateºné.

S Oliverom Andrásym uvaÏoval Ernest Weidler

81

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Nie v‰etky úvahy a názory Roberta Fica,ktoré vyvolali negatívnu reakciu niektor˘chÏurnalistov, opoziãn˘ch politick˘ch subjektova ãasti verejnosti, sú vo svojej podstate a v ko-neãnom dôsledku nesprávne ãi dokonca ‰kod-livé alebo skazonosné. Ich prapôvodné v˘cho-disko môÏe maÈ oprávnené dôvody, ale ich dô-sledok môÏe byÈ neblah˘, a to len preto, leboRobert Fico takmer nikdy s t˘mi, ktor˘chjeho reflexie a ãasto aj rozhodnutia zasahu-jú, nekomunikoval vo forme diskusie, v˘-meny argumentov a hºadania rozumn˘ch rie-‰ení, ale zväã‰a ich len – z postu premiéra –vnucoval prostredníctvom legislatívneho dik-tátu. Ideologizovanie, premieÀanie mediál-nych vystúpení na prejavy triedneho boja a za-vr‰ovanie t˘chto postupov straníckou propa-gandou ho za uplynulé obdobie pripravovalio imidÏ modernej európskej individuality.

Príklady s ìalekosiahlymi konzekvenciamiplasticky ukazujú, Ïe jeho metóda riadenia‰tátu nie je plnohodnotne uváÏená. Zmyslupl-n˘ dialóg s vyspel˘mi obãanmi úplne vyne-cháva zo svojej politickej praxe. Odmietnu-tie Kaníkovho a potom aj Radiãovej revoluã-ného vstupu do dôchodkového systému (po-nuka 2. dôchodkového piliera budúcim pen-zistom, ktorá je prv˘m a nevyhnutn˘m osob-n˘m krokom k zabezpeãeniu vy‰‰ieho dô-chodku, nezávislého od svojvôle byrokratova poslancov) neprinieslo premiérovi Ficoviúspech. Pritom tento pilier naozaj nie je sto-percentnou spoºahlivou zárukou neskor‰ejvysokej a bezpeãnej penzie a môÏe ohroziÈ ajsociálne únosné udrÏiavanie a skvalitÀovaniepoberania dôchodkov dne‰n˘mi a zajtraj‰ímiseniormi. Je to opatrenie, ktoré si zaslúÏi,aby nebolo len v rukách súkromn˘ch dô-chodkov˘ch spoloãností, ale aby sa k nemuvyjadrilo ão najviac politick˘ch a profesionál-nych expertov a aby si obãania mohli vybraÈzo ‰irokej ‰kály dôkazov a úvah.

Pre Roberta Fica je v‰ak typické, Ïe sa tej-to diskusii vyhol a vybral si direktívny spô-sob rie‰enia. Pravda, dilema, ktorú druh˘ pi-lier vyvoláva, je príli‰ závaÏná na to, aby sadala rozÈaÈ jedn˘m sekom, ão potvrdili aj stá-tisíce obãanov, ktorí – napriek svojej viere vov‰emohúcnosÈ a blahodarnosÈ Ficovho Sme-ru-SD – nepodºahli naliehaniu a sladk˘m re-ãiam premiéra a z 2. piliera, napriek lukratív-nym ponukám, nevystúpili. A tak vlastne do-dnes nevieme, ãi Kaníkovu reformu treba za-radiÈ medzi pozitívne aktivity Dzurindovejvlády, alebo len medzi v˘strelky pravicov˘chmudrákov.

E‰te problematickej‰í je energick˘ Ficovvstup do zdravotného poistenia. Premiérovazdanlivo príÈaÏlivá téza, Ïe jeho vláda nepri-pustí, aby niekto dosahoval zisk na úkor zdra-via obãanov, získala úspech u t˘ch ºudí, kto-rí príli‰ neuvaÏujú o v‰etk˘ch súvislostiachdynamicky vysloveného hesla. A tak moholdaÈ prijaÈ zákon, ktor˘ nezmyselne obmedzilv˘nosy majiteºov súkromn˘ch poisÈovní, a

t˘m úplne spochybnil logiku ich existencie vslovenskom zdravotníctve. Tieto poisÈovnepo svojom vzniku umoÏnili obãanom, ktorí sipriplatili, nové moÏnosti zdravotnej staro-stlivosti. A tak ten, kto rad‰ej obmedzil svo-je v˘davky na fajãenie, alkohol a iné rozko-‰e a presunul ich do komerãnej poisÈovne, sizabezpeãil vy‰‰í rating starostlivosti. Ficovzásah v‰ak 1. priamo po‰kodil obãanov, keì zredukoval

záujem majiteºov o hºadanie nov˘ch pr-vkov pozornosti voãi poistencom a

2. ohrozil ‰tát a jeho financie, keì nad SR visíÏaloba majiteºov ZP, a nebezpeãenstvo, Ïesa z toho vykºuje trest s niekoºkomilióno-vou pokutou (hoci, ako naznaãuje komen-tár Rada BaÈa v SME 19. 4. „prebehol naj-väã‰í politick˘ obchod v sektore v tomtovolebnom období – Penta uzavrela so Sme-rom prímerie“. Ak je to pravda, Smer sa –iste mal na to utilitárne záujmy – spoloãen-sky nekorektne dohodol s majiteºmi ZPDôvera a úplne sa zriekol svojho citu preblíÏnych, teda svojej veºkolepej sociálnejsolidarity. Aj v Smere-SD má – ako v in˘chstranách – prospechárstvo prednosÈ predprincípmi. Zo ‰irok˘ch humanitn˘ch aktivít si Smer-

SD ponechal milodary, ktoré sa naz˘vajú via-noãné dôchodky, a tie boli len zanedbateºnoualmuÏnou pre ãasÈ penzistov – t˘ch najchu-dobnej‰ích –, hoci svojou nesystematickoupovahou vyÈahovali tisíce eur od ostatn˘chobãanov, ktorí musia platiÈ odvody do Sociál-nej poisÈovne. Tieto sociálne motivované dô-chodky Smer zaviedol zrejme napríklad pre-to, aby mal minister Maìariã ãím argumen-tovaÈ v diskusiách s líderkou SDKÚ-DS Ra-diãovou, keì jej mal predloÏiÈ príklad sociál-nej politiky Smeru (25. 4. v TA3). Pritom ti-síce dôchodcov ani tento vianoãn˘ prídavok– a ani Ïiaden in˘ – nedostane, a ani nijakúzvlá‰tnu valorizáciu, ktorá by sa zreteºne od-li‰ovala od zvy‰ovania penzií v dzurindov-skom období (teraz uÏ avizovali trochárske 3%). Potvrdzuje sa, Ïe „blahobyt budovan˘ naúkor spravodlivosti a súdrÏnosti vedie len kblahobytu vyvolen˘ch“ (kÀaz a publicistaJán Krstiteº Balázs, SME 21. 4.).

O potrebe globálnej a plnohodnotnej sociál-nej spolupatriãnosti a o spoloãenskej obme-dzenosti sociálne prezentovan˘ch zdrapovniektor˘ch opatrení, ktoré na prv˘ pohºad vy-zerajú ºudomilne, ale sú len lacn˘mi gestami,vedia predov‰etk˘m vyspelé a k humanitetendujúce firmy a in‰titúcie v USA a západ-nej Európe, ale nie – prinajmen‰om nie vpraxi – politické subjekty a miliardárske fi-nanãné skupiny v SR. Smer-SD za celé 4-roã-né obdobie svojej vlády nevytváral sociálny‰tát – ão je podºa Wikipédie „demokratick˘‰tát, ktor˘ je právnym ‰tátom a zároveÀ sasnaÏí aktívnymi opatreniami vyrovnávaÈ so-ciálne protiklady“ –, ale len poskytoval ob-medzené v˘hody niektor˘m sociálne slab˘m

Nekompetentn˘ záujemkompetentn˘ch o zdravie obãanov

82

zbavuje povinnosti pravdivo ºudí informo-vaÈ,

3. humanistické poslanie, ktoré vypl˘va naj-mä zo starostlivosti o zdravie, t˘mto pro-blematick˘m charakterom niã nehovorí a

4. za krokom ZP Dôvera sa skr˘va moÏno uta-jen˘ úskok na úkor vysoko kvalitného za-riadenia M., ale najmä na úkor úspe‰nejzdravotnej starostlivosti o obãanov.Ak som hovoril o nehumánnosti, ponú-

kam e‰te jeden zdrvujúci príklad. Hospice,ktoré sú urãené pre dlhodobo ÈaÏko chor˘cha zomierajúcich ºudí, kryjú náklady na prevá-dzku z príspevku pacienta a zdravotnej pois-Èovne. „Veºmi nízke platby zo zdravotn˘ch po-isÈovní v‰ak nepokryjú náklady na paliatívnulieãbu a komplexnú starostlivosÈ, ktorá sa vhospicoch poskytuje,“ upozorÀuje generálnysekretár Slovenskej katolíckej charity Gu-mulák. Niektoré zdravotné poisÈovne v‰aknechcú platby zv˘‰iÈ a tak viaceré hospicekvôli neúnosnej situácii uvaÏujú o ukonãeníãinnosti. Pritom umieranie v bolestiach jeveºmi smutnou kapitolou ºudského Ïivota. O neºudskom, bezcitnom vzÈahu spoloãnos-ti k ºuìom, ktorí sa uÏ sami nedokáÏu zbaviÈkrutej záÈaÏe, svedãí asi aj to, Ïe túto potup-nú informáciu sme nena‰li uverejnenú v tla-ãi tak, aby bila do oãí a zaujala ão najviac ºudí,ale len zastrãenú v Teletexte STV 25. 4. A akúdôveru môÏe maÈ ZP Dôvera, keì nijaké rie-‰enie dôstojného záveru Ïivota zomierajú-cich ºudí neprezentuje?

Premiér Fico mal iste pravdu prinajmen‰omv tom, Ïe varoval pred ziskuchtivosÈou „ka-pitalistov“ a chcel sa blysnúÈ pred obãanmiostr˘m zákrokom proti potenciálnym vyko-risÈovateºom v takej citlivej oblasti, akouzdravotníctvo je. Ale keìÏe konal bez dosta-toãného rozváÏenia a keìÏe zasiahol bez po-trebnej ohºaduplnosti, medzi prstami mu me-dzit˘m prekæzli najhor‰ie príznaky bezcit-nosti. Ak chce v‰ak byÈ Smer-SD sociálne so-lidárny, nemôÏe len tak pripustiÈ, aby si fi-nanãná skupina Penta a jej ZP Dôvera mani-pulovali s obãanom podºa svojej ºubovôle.Navy‰e, ak riaditeº ·imun na internete veºmi‰armantne pí‰e: „Na‰ou víziou je vytvoriÈnajkvalitnej‰iu zdravotnú poisÈovÀu, ktorábude v˘hodn˘m partnerom pre poistencov,poskytovateºov aj platiteºov.“ Sú to v‰ak mo-mentálne len frázy, ktoré vyvolávajú roz-trpãenie, keìÏe Dôvera si dobre uvedomujesvoje postavenie takmer monopolu – (poprinej je uÏ len jedna, a veºmi malá, komerãnáZP Únia), ão Protimonopoln˘ úrad SR nere-gistruje a t˘m necháva ‰éfov Dôvery, aby sibez pov‰imnutia ba‰ovali. Obãania majú je-dinú moÏnosÈ – vrátiÈ sa opäÈ do ‰tátnej V‰eo-becnej ZP alebo masovo podporiÈ zatiaº utiah-nutú ZP Union. Neprívetivá ZP Dôvera sinezaslúÏi niã iné, len aby ju obãania zaãali vmaximálnej miere ignorovaÈ. Prípadne aby‰tátna V‰ZP prekvapila v‰etk˘ch obãanovSR a aby vyvinula masívny útok na komerã-ného Ïraloka a prebrala mu toºko poisten-cov, koºko je to len moÏné.

O diktátorstve zdravotn˘ch poisÈovní voãizdravotn˘m poskytovateºom hovorí aj Slo-venská lekárska komora, ktorá kritizuje, Ïe vambulantnom sektore nedo‰lo k Ïiadnemuzvy‰ovaniu cien, keìÏe monopolné správaniedáva poisÈovniam do rúk úplne jednoznaãn˘tromf vo vzÈahu k poskytovateºom zdravotnej

starostlivosti, a tak sa môÏu správaÈ, akochcú, ale najmä bez ohºadu na potreby obãa-nov (HN 27. 4.). Problémy narastajú kvôli vy-sokému veku lekárov, keìÏe mlad‰í nepri-chádzajú, a to aj v dôsledku nedostatoãnéhofinanãného ohodnotenia. Ako teda ‰afária sú-kromné zdravotné poisÈovne s peniazmi zodvodov tisícov obãanov – a v tieni proble-matickej legislatívnej starostlivosti presade-nej vládnou koalíciou?

KeìÏe jedn˘m z pilierov vládneho progra-mu Roberta Fica a Smeru bola ústretová zdra-votnícka politika k ‰irok˘m obãianskymvrstvám a keìÏe Úrad pre dohºad... má pria-mo v názve vymedzenú svoju kºúãovú povin-nosÈ dohliadaÈ na zdravotnú starostlivosÈ v ‰tá-te, je neprípustné, aby sa Ministerstvo zdra-votníctva SR, Úrad pre dohºad..., strana Smer-SD, ale aj finanãná skupina ako majiteºkaZP Dôvera nezaujímali o to, ako sa v praxirealizuje zdravotná starostlivosÈ a keby pri-pustili, aby sa z nejak˘ch dôvodov, podºav‰etkého najmä zi‰tn˘ch, zniãila ustanovi-zeÀ, ktorá sa v˘nimoãne a plnohodnotne ozdravie svojich pacientov stará. Ak sa nieãozásadné nezmení, tak sa dokáÏe, Ïe zdravot-nícka politika v konãiacom sa období, dekla-rovaná od volieb 2006 Smerom, bola ne-úprimná a pokrytecká.

Podºa Ïurnalistu BaÈa (SME 27. 4.) „sa Fi-covej vláde podarilo nev‰edn˘m spôsobomzadefinovaÈ pojem ́ ºavicové zdravotníctvo´.Je to súbor politick˘ch opatrení, ktoré posil-Àujú vplyv podnikateºsk˘ch skupín na dianiev rezorte.“ Robert Fico teda na konci svojhovládnutia dosiahol prav˘ opak toho, s ãímvstupoval do rozkladom ohrozeného sloven-ského zdravotníctva. A ani opozícia sa nija-ko v˘razne nepriãinila o to, aby mal sloven-sk˘ obãan dobr˘ pocit, Ïe niekto kompetent-n˘ má záujem o jeho zdravie.

Ernest Weidler, publicista

skupinám, ãi dokonca iba jednotlivcom znich, vyberan˘m nie len podºa ich ekono-mickej a existenãnej situácie, ale najmä pod-ºa toho, ako sa bude môcÈ „sociálny krok a zá-krok“ politickej strany propagandisticky vy-uÏiÈ.

Keby bol premiér namiesto rázneho útokuproti súkromn˘m majiteºom ZP uprednostniluváÏlivé zhodnotenie ich aktivít a keby bolinicioval legislatívu, ktorá by znemoÏnila,aby sa títo majitelia mohli svojvoºn˘mi roz-hodnutiami pohrávaÈ s poistencami a s ichzdravím, aj by ich bol v súlade so zákonomzmysluplne a „ºavicovo“ obmedzil a aj bypodporil prirodzené práva obãanov, aby vovzÈahu k nim nemohli ZP zneuÏívaÈ svojepostavenie.

Tak ako to teraz predviedla ZP Dôvera: Pred niekoºk˘mi rokmi vzniklo v Bratisla-

ve medicínske centrum, ktoré oznaãím iba ini-ciálkou M., aby som mu nerobil skrytú rekla-mu. Jeho majitelia vyvinuli toºko úsilia prijeho kon‰tituovaní, Ïe sa z neho zakrátkostala jedna z najlep‰ích – a nielen zdravotníc-kych – in‰titúcií medzi mnoÏstvom ustanoviz-ní priemern˘ch. âasÈ úhrady platí samotn˘ zá-ujemca, ãasÈ zaÀho povinne platí ZP Dôvera,s ktorou M. uzavrela dohodu. Táto spoluprá-ca fungovala v˘borne, ba by sa chcelo napí-saÈ, Ïe bezchybne, ão je naozaj zatiaº zried-kavosÈou na Slovensku: centrum postupnevybavili takmer v‰etk˘mi potrebn˘mi apara-túrami na okamÏité lieãenie, ale aj na vyko-návanie dlhodob˘ch kontrol zo v‰etk˘chmoÏn˘ch medicínskych odborov. AÏ k˘mjedného dÀa ZP Dôvera oznámila svojimklientom: „Hodnotením pre‰lo aj zdravot-nícke zariadenie M. PoÏiadavky na proklient-sky prístup a nad‰tandardné prostredie síceobe jeho prevádzky spæÀajú, no, Ïiaº, kontro-ly poukázali na opakované nedodrÏiavanieosvedãen˘ch medicínskych postupov. Zna-mená to, Ïe zariadenie poskytovalo v roku2009 starostlivosÈ, ktorá síce neohrozila zdra-vie pacientov, no bola medicínsky neefektív-na, neopodstatnená a (alebo) neúãinná.“ Pre-to sa Dôvera rozhodla s M. nepokraãovaÈ vspolupráci. Desiatky jej poistencov tak zra-zu zostali bez kvalitnej lekárskej starostlivos-ti. KeìÏe odôvodnenie riaditeºa Dôvery bolonezmyselné – môÏem prinajmen‰om za sebavyhlásiÈ, Ïe lieãenie v M. bolo na moju ÈaÏ-kú obliãkovú chorobu veºmi úãinné –, poÏia-dal som vedenie ZP Dôvera o vysvetlenie, ãopod nedodrÏiavaním osvedãen˘ch postupovrozumejú.

Zo v‰etk˘ch osloven˘ch napísal späÈ ibariaditeº ZP Dôvera ·imun, ale aj on sa úplnevyhol odpovedi na otázku, ão ZP Dôverachápe pod „medicínsky neefektívnou staro-stlivosÈou“. A vôbec sa k problému neunúvalnapísaÈ stanovisko Jaroslav Ha‰ãák, ktor˘má v Pente na starosti projekt ZP Dôvera. Alenenapísal názor ani minister Ra‰i a vôbecneodpísal ani na opakovanú ÏiadosÈ predse-da Úradu pre dohºad nad zdravotnou starostli-vosÈou Demoviã (hoci tomu to ukladá zá-kon).

Z toho vypl˘va, Ïe 1. vysokí úradníci a majetní manaÏéri rôznych

firiem ka‰lú na obãanov, ktorí ich Ïivia, aignorujú povinnosÈ s ºuìmi komunikovaÈ,

2. sú si bohorovne istí svojím mocensk˘m afinanãn˘m postavením v ‰táte, ktoré ich

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

83

Posledné predvolebné prieskumy verejnejmienky, venované popularite politick˘chstrán, potvrdili tohtoroãn˘ trend, ktor˘ najednej strane otriasol niekoºkoroãnou axió-mou, Ïe bez Smeru-SD sa nebude daÈ zosta-viÈ vláda a jedinou nezodpovedanou otázkouje, ãi bude Robert Fico potrebovaÈ aÏ dvochkoaliãn˘ch partnerov, alebo si vystaãí s jed-n˘m (dnes uÏ znie neuveriteºne, Ïe podºa jed-ného vlaÀaj‰ieho prieskumu by dokonca mo-hol vládnuÈ aj sám). Na druhej strane priesku-my signalizujú, Ïe pozície koalície a opozí-cie sú mimoriadne vyrovnané a patová situá-cia, keì by jeden aj druh˘ blok získal po 75mandátov, sa nedá vylúãiÈ – napokon, tak˘-to v˘sledok sa objavil aÏ vo dvoch tohtoroã-n˘ch prieskumoch. Dokonca májov˘ prie-skum agentúry Polis Slovakia prisúdil opoziã-n˘m stranám väã‰inu v NR SR.

âo hovoria prieskumyPodºa posledného prieskumu Focusu by sa

teda voºby skonãili remízou a súãasné koaliã-né a opoziãné strany by mali v parlamente po75 hlasov. Hoci viacerí politológovia tento va-riant spochybÀujú, vylúãiÈ sa celkom nedá abolo by urãite zaujímavé, ktor˘ blok by do-

kázal získaÈ podporu z druhého brehu. (Tabuº-ka ã. 1)

V májovom prieskume agentúry Polis Slo-vakia dokonca nastal zásadn˘ zvrat, keì poprv˘ raz v tomto volebnom období by stranySDKÚ-DS, KDH, SMK, SaS a Most-Hídmali viac ako koaliãná dvojka, teda 82 hlasov.Smer s SNS by mali len 68 hlasov, HZDS bysa do parlamentu nedostalo. Hoci sa tentoprieskum dá braÈ s istou rezervou, odzrkad-ºuje ìal‰í trend –na rozdiel od predchádzajú-cich volieb, kedy sa dali v˘sledky viac-me-nej voºby odhadnúÈ a otázna bola jedna rele-vantnej‰ia strana, tieto voºby budú do samé-ho konca veºkou neznámou, pretoÏe na hra-nici zvoliteºnosti sa pohybujú minimálne ‰ty-ri strany: SNS, ªS-HZDS, Most-Híd aj SMKa treba dodaÈ, Ïe hoci má SaS uÏ niekoºko me-siacov veºmi slu‰né v˘sledky v prieskumochverejnej mienky, fakt, Ïe ide o novú stranu,prikazuje, aby sa k jej preferenciám pristupo-valo s veºkou obozretnosÈou. (Tabuºka ã. 2)

Tieto trendy v podstate potvrdzuje aj porov-nanie posledn˘ch prieskumov troch agentúr,ktoré sa prieskumom venujú dlhodobo a sys-tematicky (Polis – 15. aÏ 25. mája, Focus –zaãiatok mája, MVK – apríl). (Tabuºka ã. 3)

Priveºa neznámychG L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Strana máj apríl marec február január

Smer-SD 35,3 36,8 38,4 38,6 41,4

SDKÚ-DS 14,0 13,4 14,3 11,3 15,2

SaS 13,3 11,5 8,6 9,6 5,1

KDH 8,3 8,6 9,7 9,6 9,0

SNS 6,1 8,6 6,3 6,2 6,2

SMK 5,9 5,1 5,2 5,1 5,6

Most-Híd 5,6 5,1 6,9 5,6 5,2

ªS-HZDS 5,1 5,4 5,4 5,8 6,5

Strana máj apríl marec február

Smer-SD 34,3 36,2 38,0 40,8

SDKÚ-DS 16,0 13,8 12,7 14,4

KDH 11,9 13,2 13,4 10,0

SaS 9,9 9,2 8,0 8,1

Most-Híd 5,3 6,2 6,7 6,0

SMK 5,1 5,8 5,9 5,1

SNS 5,0 5,3 5,2 5,6

ªS-HZDS 4,0 4,0 4,4 4,1

Tabuºka ã. 2

Tabuºka ã. 1

Strana Polis Focus MVK

Smer-SD 34,3 35,3 35,1

SDKÚ-DS 16,0 14,0 11,7

KDH 11,9 8,3 11,4

SaS 9,9 13,3 11,6

Most-Híd 5,3 5,6 5,1

SMK 5,1 5,9 6,0

SNS 5,0 6,1 6,2

ªS-HZDS 4,0 5,1 5,2

Tabuºka ã. 3

84

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

III. Ak sa do NR SR nedostane niektorá z ma-ìarsk˘ch strán, bude platiÈ jemne pozme-nen˘ variant I.

IV. Ak sa do NR SR nedostane SNS aleboHZDS, bude platiÈ jemne pozmenen˘ va-riant II.

V. Parlamentn˘ pat, keì majú strany koalí-cie (dve alebo tri) rovnako 75 mandátovako strany opozície (tri aÏ päÈ). Vtedy roz-hodne, kto skôr podºahne lákadlám dru-hej strany, ãi Smer získa KDH, SMKalebo Most, alebo opozícia získa na svo-ju stranu HZDS. Tieto rokovania bude li-mitovaÈ, Ïe v jednej koalícii bude len ÈaÏ-ko SNS s ktoroukoºvek maìarskou stra-nou. Záujem o zmenu postoja Jána Fige-ºa alebo Vladimíra Meãiara bude tedaeminentn˘.

âo rozhodne?Volebné programy ãítajú voliãi len v mini-

málnej miere a zdá sa, Ïe v koneãnom dôsled-ku rozhodne dôveryhodnosÈ a presvedãivosÈlídrov. Volebná kampaÀ prechádza zaujíma-v˘mi v˘kyvmi a k˘m sa spoãiatku zdalo, Ïev˘sledky budú do veºkej miery determinova-né globálnou krízou, kolapsom gréckeho va-riantu sociálneho ‰tátu ãi Hanzelove ‰kandál-ne tvrdenia o pozadí financovania stranySmer, súãasnej koalícii mimoriadne pomoh-la maìarská karta, ktorú vytiahol tesne predvoºbami maìarsk˘ premiér Viktor Orbán – ãitak urobil vedome alebo nevedome, o tommoÏno viesÈ spor, ale je jednoznaãné, Ïe Or-bánovmu Maìarsku bude viac vyhovovaÈmedzinárodne slab‰ia vláda, v ktorej by boliSlota s Meãiarom, ako vláda s vysok˘m me-dzinárodn˘m kreditom, kde by sa predsedo-via SNS a HZDS nenachádzali. Faktom v‰aktakisto je, Ïe namiesto toho, aby sa diskuto-valo o v˘voji ‰tátneho rozpoãtu a zadlÏova-ní krajiny, ako sa to stalo v âesku, kde uspe-li strany „rozpoãtovej zodpovednosti“, slo-venská volebná kampaÀ je podobn˘ch citli-v˘ch tém u‰etrená. Îe sa tak stalo aj záslu-hou nedviÏnej opozície, je jej historickouzodpovednosÈou a zrejme jej to bude spoãí-tané.

(rk)

Axiómy a ‰pekulácieZo v‰etk˘ch spomínan˘ch prieskumov vy-

pl˘va niekoºko viac-menej zjavn˘ch a niekoº-ko viac-menej ‰pekulatívnych kon‰tatovaní.

K t˘m zjavn˘m, o ktor˘ch sa nepochybu-je a moÏno ich oznaãiÈ za axiómu, patrí naj-mä tá, Ïe voºby vyhrá Smer-SD. Nie je to niãprekvapujúce, dlhodobo ho vedie najpopulár-nej‰í slovensk˘ politik, zdedil sºubné ekono-mické dediãstvo a nakoniec jeho preferenciámveºmi neublíÏila ani globálna kríza, na ktorúsa dá zvaliÈ mnohé. âo uÏ dnes, samozrejme,neznamená, Ïe aj bude zostavovaÈ vládu. Vslovensk˘ch politick˘ch reáliách by to nebo-lo niã mimoriadne, napokon, stalo sa tak aj vroku 1998, aj v roku 2002, keì vládu zosta-voval MikulበDzurinda, prv˘krát v dreseSDK (bol druh˘ za ªS-HZDS), druh˘krát vdrese SDKÚ (víÈazom volieb bola takistoMeãiarova strana a Ficov Smer skonãil aÏ tre-tí). Aj keì by to v slovensk˘ch dejinách ne-bolo niã mimoriadne, v prípade Smeru-SD byto bolo prinajmenej pozoruhodné, lebo pre-‰ustrovaÈ tak˘ voliãsk˘ kapitál, ak˘m dispo-noval po väã‰inu volebného obdobia, by boloskutoãne pov‰imnutiahodn˘m kúskom.

A nemoÏno obísÈ ani najãerstvej‰í ãesk˘príklad, kde síce Paroubkovi socialisti malinajviac, na zostavenie vlády v‰ak mali máloposlancov a dva dni po voºbách sa zdala stre-do-pravá koalícia (ODS, Top 09 a Veci verej-né) ako najpravdepodobnej‰ie rie‰enie.

ëal‰ím trendov˘m javom je, Ïe v pôvod-nej alternatívnej trojici voãi Smeru-SD nahra-dila Csákyho stranu Sulíkova Sloboda a so-lidarita. Dôvodom je nielen to, Ïe Csákyhopozícia sa oslabila vznikom Bugárovho Mos-tu, ale aj to, Ïe SMK sa ãoraz viac podobá naslovenskú filiálku Orbánovho Fideszu, a to doveºkej miery limituje nielen jeho elektorátna Slovensku, ale aj koaliãn˘ potenciál. Dô-sledkom je, Ïe sa zniÏuje nielen voãi koalícii,ale aj voãi opozícii – ão sa len veºmi ÈaÏko ra-cionálne vysvetºuje, pretoÏe ak má SMK ob-hajovaÈ a presadzovaÈ záujmy maìarskej men-‰iny na Slovensku, nemôÏe tak robiÈ s Orbá-nom za chrbtom. Maìarská men‰ina budeteda stáÈ pred dilemou – ãi má voliÈ verbálneagresívnej‰iu SMK, ktorá navonok vyzeráako lep‰í obhajca jej záujmov, ale smeruje do

opoziãn˘ch lavíc, skadiaº sa presadzujú záuj-my takmer bez v˘sledkov, alebo empatickej-‰ích bugárovcov, ktor˘ch aÏ tak veºmi nepo-ãuÈ bubnovaÈ na nacionalistickú nôtu, ale kto-rí sa môÏu podieºaÈ na vládnutí oveºa skôr,pretoÏe budú prijateºnej‰ím partnerom.

Základn˘m zistením doteraj‰ích priesku-mov v‰ak je, Ïe sa vyrovnali sily vládnuce-ho Smeru-SD a trojice opoziãn˘ch strán –dvoch parlamentn˘ch SDKÚ-DS a KDHa(zatiaº?) mimoparlamentnej SaS. Ktoré pod-ºa doteraj‰ích vyhlásení nemajú vôbec, ale vô-bec záujem o vládnutie spolu so Smerom. Is-teÏe, predvolebné vyhlásenia a povolebnéãiny sú neraz dve odli‰né entity, ão sa ukáza-lo aj po voºbách v roku 2002, keì o koalíciuso Smerom mali záujem aj kresÈanskí demo-krati aj dzurindovci, to v‰ak bolo e‰te pred-t˘m, ako KDH a SDKÚ zistili, ão je Smervlastne zaã. âiÏe s istou licenciou na omyl –a pre potreby tohto ãlánku, aj keì nevyluãu-jem, Ïe ani Radiãová, ani Figeº nebudú takíodmietaví voãi Smeru po voºbách ako teraz,hoci u Sulíka by som to neoãakával, lebo vtom prípade môÏe s politikou skonãiÈ, tak˘-to podraz by mu jeho voliãi neodpustili –môÏeme oãakávaÈ, Ïe pri rovnosti ãi porov-nateºnosti ziskov Smeru a trojkoalície SDKÚ–KDH – SaS budú o zostavení vlády rozho-dovaÈ tzv. malé strany HZDS, SNS, SMK aMost. De facto rozhodne, kto z nich sa do par-lamentu dostane a s ak˘m ziskom.

âo nás teda ãaká? I. Smer spolu s SNS a HZDS získa väã‰i-

nu a ak sa mu nepodarí vymeniÈ SNS zaSMK alebo Most (vtedy by vládu tvori-la trojkoalícia Smer – HZDS – SMK/Most), alebo HZDS za KDH (vtedy byvládu tvorila trojkoalícia Smer – KDH –SNS), bude pokraãovaÈ v teraj‰ej zosta-ve.

II. Opozícia získa väã‰inu a ak nikto z nichnepodºahne lákadlám Smeru, budeme maÈpo ‰tyroch rokoch opäÈ neºavicov˘ „zle-penec“ aj so v‰etk˘m, ão je s t˘m spoje-né. Vtedy skúsme dúfaÈ, Ïe táto koalíciabude pouãenej‰ia a teda menej arogant-ná a naklonená korupcii, ako tá v rokoch2002 – 2006.

85

Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (Smer-SD)Túto schôdzu som zvolal na základe Ïiadosti

skupiny poslancov, ale najmä v súvislosti s v˘-vojom situácie ohºadne prijímania zákona o dvo-jakom obãianstve v Národnom zhromaÏdení Ma-ìarskej republiky. Procedúra 52. schôdze na zá-klade dohody koaliãn˘ch poslaneck˘ch klubova aj na základe snahy dosiahnuÈ dohody na úrov-ni poslaneckého grémia, ktoré Ïiaº neboli dosiah-nuté je takáto.

Budeme prerokovávaÈ o chvíºoãku prv˘ bodprogramu, je to návrh uznesenia. Toto uzneseniemá byÈ jedn˘m zo ‰tandardn˘ch pokusov Národ-nej rady SR otvoriÈ dialóg s kolegyÀami a kole-gami NZ MR, aby neprijímali unilaterálne roz-hodnutia o tak citlivej a závaÏnej problematike,ako je dvojaké obãianstvo.

My sme avizovali uÏ viackrát, Ïe ìal‰ie bodyprogramu súvisia aj s t˘m, ako sa bude vyvíjaÈsituácia v NZ MR. Budeme preto po prerokova-ní a dúfam aj po prijatí uznesenia, ktorého návrhmáte v‰etci v pozvánke a programe 52. schôdzepokraãovaÈ preru‰ením schôdze a budeme oãa-kávaÈ, ako sa zachovajú poslanci a poslankyneNZ MR.

Ja preto preru‰ím rokovanie 52. schôdze po pri-jatí uznesenia a budeme rokovaÈ o vládnom ná-vrhu zákona o ‰tátnom obãianstve, ktor˘ budemeprerokovávaÈ tak, ako Ïiadala skupina poslan-cov v skrátenom legislatívnom konaní aÏ potom,ako bude potvrdené hlasovaním v NZ MR prija-tie maìarského zákona o dvojakom obãianstve.

Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH)Na rozdiel od vás nemôÏem súhlasiÈ s argu-

mentáciou a s v˘kladom tak, ako ste ho podalivy. Námietku som uÏ vzniesol na rokovaní po-slaneckého grémia.

Táto schôdza nie je zvolaná v súlade s roko-vacím poriadkom. Vãera sme dostali pozvánkuna rokovanie dne‰nej schôdze aj s bodmi progra-mu, ktoré navrhla skupina poslancov prerokovaÈ,hoci vláda Slovenskej republiky rokuje o ná-vrhoch zákonov aÏ dnes. Teda nedá sa navrhnúÈna rokovanie schôdze nieão, ão e‰te neexistuje.Preto namietam spôsob, ak˘m bola táto schôdzazvolaná.

Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (Smer-SD)Pán poslanec Hru‰ovsk˘, prepáãte, neformu-

lovali ste Ïiadny procedurálny návrh na hlasova-nie, takÏe nebudeme hlasovaÈ.

Kolegyne, kolegovia, bolo mi trikrát smutno.Prv˘krát, keì som si prezeral v˘pisy z rozpravy,ktorá prebiehala v Národnom zhromaÏdení Ma-ìarskej republiky k zákonu o dvojakom obãian-stve a bolo mi smutno preto, lebo som nechcelveriÈ vlastn˘m oãiam, keìÏe som ãítal len prepi-sy, Ïe je v 21. storoãí e‰te nieão také moÏné a Ïetak˘to obsahovo balastov˘ resentiment má vdne‰nej Európskej únii e‰te v niektor˘ch politic-k˘ch spektrách miesto. Druh˘krát mi bolo veº-mi smutno, keì som si dnes otvoril na‰e objek-tívne, takzvané objektívne printové médiá a s hrô-zou som si preãítal, ako vraj táto schôdza jeúplne zbytoãná, ako na ão sme sa zvolali a o ãomto vlastne chceme rozprávaÈ, a ako Ïe to ubliÏu-jeme v‰etk˘m t˘m, ktor˘ch vraj chceme utláãaÈa ktor˘m chceme ublíÏiÈ. A tretíkrát mi bolo veº-mi smutno dnes na rokovaní poslaneckého gré-mia a tu mi dovoºte tro‰ku ‰ir‰í kontext a preto,Ïe som sa snaÏil veºmi racionálne zdôvodniÈ ko-nanie Národnej rady aj v súlade s vládou Sloven-skej republiky a dôvody, preão som povaÏoval zapotrebné, aby Národná rada pre Ïiadny in˘ dô-vod, ale len z dôvodu svojej suverenity a obha-joby ‰tátnych a národn˘ch záujmov vytvorila veurópskom priestore ‰tandardnú parlamentnúparitu k rozprave a k mechanizmom a k proce-som, ktoré sa odohrávali niekoºko dní na pôdemaìarského Národného zhromaÏdenia. Îiaº, amoÏno ktovie, ãi aj na‰Èastie, sme veºmi krátkopred voºbami na Slovensku. Îiaº preto, leboreakcie niektor˘ch opoziãn˘ch predstaviteºov,opoziãn˘ch poslaneck˘ch klubov som nechá-pal. Na‰Èastie, moÏno je dobré, Ïe v tak˘chto prekrajinu a národ vypät˘ch chvíºach si ºudia na Slo-vensku môÏu overiÈ skutoãné postoje a skutoã-n˘ vzÈah k vlasti, k národu, k histórii a k budúc-nosti a preto e‰te raz zdôrazním, mi bolo veºmismutno a dúfam, Ïe práve prijatie uznesenia,ktorého návrh vám predloÏím, bude tou najlep-‰ou odpoveìou a najlep‰ím dôkazom toho, Ïe Ná-rodná rada Slovenskej republiky je suverénna, ÏeNárodná rada Slovenskej republiky je schopná doposledného okamihu vykonávaÈ v súlade s Ústa-vou Slovenskej republiky svoj mandát a Ïe Ná-rodná rada je tou in‰titúciou a t˘m orgánom,ktor˘ je schopn˘ obhajovaÈ ‰tátne a národné zá-ujmy Slovenskej republiky a vopred vás chcempoÏiadaÈ, v‰etk˘ch t˘ch, ktor˘m nechce byÈ smut-no po dne‰nom dni a t˘ch, ktor˘m nechce byÈ e‰tesmutnej‰ie zajtra v prípade prijatia zákona odvojakom obãianstve v maìarskom Národnom

V tesnom závese za maìarsk˘mparlamentom

Na poãiatku boli tentoraz Maìari – hoci do strednej Európy pri‰li akojedni z posledn˘ch, aÏ po star˘ch Slovanoch. Presnej‰ie, na poãiatkuposledného napätia medzi maìarsk˘mi a slovensk˘mi politikmi bolo

prijatie novely zákona o maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘kazjednodu‰eného udeºovania dvojakého obãianstva zahraniãn˘m Maìarom.

A potom na striedaãku mimoriadne rokovali slovenská vláda a slovensk˘parlament a zaãali sa diaÈ veci. Zatiaº iba legislatívneho charakteru.

OD 15. FEBRUÁRADO 31. MÁJA 2010

16. februára – Parlamentné voºby by vo fe-bruári vyhrala strana Smer-SD, ktorá by získa-la 38,6 percenta hlasov, ão je pribliÏne o tri per-centá menej ako pred mesiacom. Nasledovala bySDKÚ-DS (11,3 %), KDH (9,6 %), SaS (9,6 %)a SNS (6,2 %). Do parlamentu by sa dostali ajªS-HZDS (5,8 %), Most-Híd (5,6 %) a SMK(5,1 %). Vypl˘va to z v˘sledkov prieskumu ve-rejnej mienky, ktor˘ v dÀoch 3. aÏ 9. februárauskutoãnila agentúra Focus na vzorke 1031 res-pondentov. Pred bránami zákonodarného zboruby zostali KSS (2,9 %), Slobodné fórum (1,2 %),HZD (1,0 %) a SZ (1,0 %). Ani jedno percentovoliãov by nezískali napríklad strany SDª, KDS,OKS, Liga ãi DSZ op˘tan˘ch by ne‰lo voliÈ15,6 percenta a 19,1 percenta respondentov e‰tenevedelo alebo nechcelo odpovedaÈ.

17. februára – Mamojkova novela je protizmyslu celej reformy, ktorú v rámci vysokého‰kolstva uskutoãÀujeme, tvrdí minister ‰kolstvaJán Mikolaj. Ako uviedol na dne‰nom v˘jazdo-vom rokovaní vlády SR, novelou by sa dehones-tovala celá snaha na rozdelenie vysok˘ch ‰kôlpodºa kvality. Návrh novely zákona o vysok˘ch‰kolách inicioval poslanec Mojmír Mamojka(Smer-SD). Touto zmenou chce rie‰iÈ nedosta-tok garantov na vysok˘ch ‰kolách

20. februára – V prípade prijatia vládneho zá-kona o preukazovaní pôvodu majetku v takej po-dobe, ako bol predloÏen˘ NR SR, skonãí zákonpodºa prvej podpredsedníãky SNS Anny Belou-sovovej s veºkou pravdepodobnosÈou na Ústa-vom súde SR, ktor˘ ho zru‰í alebo pozastaví. „âonám vadí, je, Ïe dokazovanie je na strane obvi-neného,“ kon‰tatovala Belousovová v dne‰nej di-skusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotnédialógy.

20. februára – Ak po tohtoroãn˘ch parla-mentn˘ch voºbách nebude moÏné zostaviÈ vlá-du bez strany Smer-SD, mali by stabilné stranyhºadaÈ moÏnosÈ vytvoriÈ ‰irokú koalíciu ponadpolitické spektrum. Na tlaãovej konferencii poMimoriadnom sneme KDH pri príleÏitosti 20.v˘roãia zaloÏenia strany to dnes v Îiline kon‰ta-toval jej predseda Ján Figeº. Podºa lídra kresÈan-sk˘ch demokratov by ‰iroká koalícia muselabyÈ nielen vyváÏená, stabilná, ale aj precízne de-finovaná z hºadiska politického programu a pra-vidiel.

22. februára – Predseda poslaneckého klubuSDKÚ-DS Stanislav Jani‰ sa domnieva, Ïe KDHhrá v rámci rétoriky o povolebnej spolupráci nadve strany tak, ako sa správalo aj po voºbách vroku 2006. „Je mi ºúto, ak KDH uvaÏuje pár me-siacov pred voºbami nad nejakou krízovou alter-natívou. Nበpostoj je úplne jasn˘ – so Smerom-SD do vlády nepôjdeme. Ten, kto si neverí, pri-pú‰Èa aj krízové varianty,“ povedal Jani‰.

22. februára – Predseda opoziãného KDHJán Figeº je presvedãen˘, Ïe ak pripú‰Èa núdzo-vé rie‰enie, ktor˘m je spoloãná koalícia stredo-prav˘ch strán so Smerom-SD, tak je to z dôvo-du zodpovednosti za ‰tát. Zdôraznil to na dne‰-nej tlaãovej konferencii, priãom reagoval na slo-vá ‰éfa poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanisla-va Jani‰a.

25. februára – Náklady na prípravu a vyko-nanie tohtoroãn˘ch volieb do Národnej rady SRvyjdú na 9.723.447 eur. Z tejto sumy pôjde vy‰e7,95 milióna eur z rozpoãtu ministerstva vnútraa viac ako 1,76 milióna eur zo ·tatistického úra-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

86

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

zhromaÏdení, aby ste tento návrh uznesenia, kto-r˘ ste dostali do lavíc podporili.

Novelizácia zákona o maìarskom ‰tátnom ob-ãianstve je len ìal‰ím míºnikom v politike Fide-szu pod heslom zjednotenie národa nad hranica-mi. Je to presne v duchu v˘roku Zsolta Német-ha, Ïe Maìarsko susedí samo so sebou. E‰te vroku 2000 aÏ roku 2002 pán Viktor Orbán odmie-tal udelenia ‰tátneho obãianstva Maìarom v su-sedn˘ch krajinách. V roku 2004 uÏ podporovalreferendum o udelení ‰tátneho obãianstva za-hraniãn˘m Maìarom, ktoré bolo v réÏii svetové-ho kongresu Maìarov a pobyt Fideszu v opozí-cii posilnil národniarske extrémistické názoryna túto otázku aj vo vnútri strany, ão bolo preddesaÈroãím nepredstaviteºné, dnes sa stáva poli-tickou realitou. Legislatívna úprava umoÏÀujú-ca udelenie ‰tátneho obãianstva bez trvalého po-bytu, zákon o Trianone a tak ìalej. Preão to ho-vorím? NuÏ preto a práve t˘m, ktorí aj dnes ránona poslaneckom grémiu spochybÀovali túto schô-dzu, Ïe je to provokácia, na ktorú máme právoodpovedaÈ a budeme odpovedaÈ spôsobom kto-r˘ je v demokratickej Európe obvykl˘. BudemeodpovedaÈ prijatím suverénneho rozhodnutia,suverénneho parlamentu, suverénneho národné-ho ‰tátu, suverénneho ãlena Európskej únie.

Dovoºte mi teraz dámy a páni, aby som pred-niesol návrh uznesenia.

Národná rada Slovenskej republiky vyjadru-je svoje hlboké znepokojenie nad iniciatívouNárodného zhromaÏdenia Maìarskej republiky,ktorej cieºom je novelizácia zákona o ‰tátnom ob-ãianstve, umoÏniÈ udeºovanie dvojakého obãian-stva aj obãanom Slovenskej republiky. Upozor-Àuje na to, Ïe zo strany Národného zhromaÏde-nia Maìarskej republiky ide o jednostrann˘ kroksmerujúci k vytváraniu in‰titucionálnych väziebmedzi Maìarskom a príslu‰níkmi men‰ín naúzemí Slovenska formou získania ‰tátneho zväz-ku, ão vyvoláva váÏne pochybnosti o súlade toh-to konania s medzinárodn˘m právom, odporúãa-niami medzinárodn˘ch in‰titúcií, ako aj so zá-kladn˘mi princípmi a hodnotami Európskej únie;obzvlá‰È Zmluva o dobrom susedstve a priateº-skej spolupráci medzi Slovenskou republikou aMaìarskou republikou z roku 1995, Zmluva me-dzi âeskoslovenskou socialistickou republikoua Maìarskou ºudovou republikou o úprave niek-tor˘ch otázok ‰tátneho obãianstva z roku 1961,Európsky dohovor o obãianstve z roku 1997,Dohovor o niektor˘ch otázkach vzÈahujúcich sana konflikt zákonov o obãianstve z roku 1930,Bolzanské odporúãania vysokého komisára oOBSE pre otázky národnostn˘ch men‰ín a národ-nostn˘ch men‰inách v medzi‰tátnych vzÈahoch,Správe Benátskej komisie o preferenãnom zaob-chádzaní s men‰inami príbuzensk˘ch ‰tátov zroku 2001 a najmä Trianonská mierová zmluvaz roku 1920 ako aj rozhodnutia medzinárodn˘chsúdnych orgánov. Národná rada povaÏuje za ne-akceptovateºné, aby Národné zhromaÏdenie Ma-ìarskej republiky prijalo akúkoºvek exteritoriál-nu právnu normu, ktorá sa t˘ka obãanov Sloven-skej republiky bez toho, aby túto normu v zmys-le Zmluvy o dobrom susedstve a priateºskej spo-lupráci medzi Slovenskou republikou a Maìars-kou republikou nekonzultovala s vedúcimi poli-tick˘mi predstaviteºmi Slovenskej republiky.Národná rada varuje pred opätovn˘m spochyb-Àovaním Trianonskej mierovej zmluvy z roku1920 a povojnového územného usporiadania Eu-rópy a zároveÀ Národná rada Ïiada predseduNárodnej rady Slovenskej republiky, aby infor-

moval predsedu Národného zhromaÏdenia Ma-ìarskej republiky o prijatom uznesení Národnejrady Slovenskej republiky.

VáÏené pani poslankyne, váÏení páni poslan-ci, verím, Ïe o chvíºoãku po otvorení rozpravy za-znie mnoÏstvo argumentov na podporu tohtoznenia uznesenia Národnej rady. Ak tí, ktorímajú neustálu potrebu spochybÀovaÈ medziná-rodné právo, vyuÏijú moÏnosÈ vystúpiÈ, chcem ichlen poÏiadaÈ o jedinú vec. Majte prosím vás re‰-pekt k národn˘m a ‰tátnym záujmom Slovákov.

Robert Fico, predseda vlády SRVáÏen˘ pán predseda Národnej rady Slovenskej

republiky, váÏené dámy a páni, ìakujem za moÏ-nosÈ vystúpiÈ v tomto okamihu, pretoÏe zaãína-me dnes jadrové fórum na Slovensku a predt˘me‰te mám pracovné stretnutie s ãesk˘m premié-rom, preto nebudem môcÈ v popoludÀaj‰ích ho-dinách byÈ prítomn˘ na rokovaní Národnej rady.

VáÏené dámy a páni, je mi naozaj veºmi ºúto,Ïe sa musí konaÈ táto mimoriadna schôdza Ná-rodnej rady Slovenskej republiky a Ïe musímesiahnuÈ k tak˘m mimoriadnym nástrojom ko-munikácie so ‰tátom, ‰tátom, ktor˘ je na‰im su-sedom, ktor˘ je na‰im partnerom v Európskej úniia spojencom v Severoatlantickej aliancie. Pochy-bujem, Ïe sa dejinách Európskej únie nájde pre-cedens k takému hrubému ignorovaniu bilatelár-nej zmluvy o priateºstve a dobr˘ch susedsk˘chvzÈahoch, nehovoriac uÏ o odporúãaniach Benát-skej komisie a vysokého komisára OBSE pre ná-rodnostné men‰iny, keì ide o prerokovávanie zá-kona, ktor˘ sa bezprostredne t˘ka pribliÏne 10 %obãanov susedného ‰tátu. Je mi ºúto, Ïe vedeniepolitickej strany FIDES, ktorá má v novom ná-rodnom zhromaÏdení dvojtretinovú väã‰inu od-mietol na‰e návrhy na zvolanie zmie‰anej komi-sie pre národnostné men‰iny a Ïe dezignovan˘predseda vlády doposiaº nereagoval na moje ofi-ciálne pozvanie na stretnutie. Dovolím si do-konca povedaÈ, Ïe tieto odpovede boli aÏ arogant-né, pretoÏe v prípade návrhu na zvolanie zmie-‰anej komisie nám bolo oznámené, Ïe sa tak sta-ne aÏ vtedy, ak bude vytvorená nová maìarskávláda. Ale pritom je rovnako oznámené, Ïe o zá-kone o dvojakom obãianstve sa má hlasovaÈ zaj-tra ráno o 9.00 hodine. Rovnako je neúnosné, abyna ÏiadosÈ ohºadne stretnutia dezignovan˘ pred-seda vlády vôbec nereagoval. Kvôli tomu námnezostáva niã iné, váÏené dámy a páni, iba pria-mo osloviÈ maìarsk˘ parlament Národnou radouSlovenskej republiky a chcem poìakovaÈ po-slancom Národnej rady, ktorí iniciovali túto mi-moriadnu schôdzu Národnej rady.

Chcel by som potvrdiÈ, Ïe sme sa naozaj usi-lovali o nové na‰tartovanie slovensko-maìar-sk˘ch vzÈahov. Vyslali sme viacero jasn˘ch pod-netov, Ïe chceme tieto vzÈahy orientovaÈ na rea-lizáciu spoloãn˘ch Ïivotn˘ch záujmov, na posil-Àovanie regionálnej a cezhraniãnej spolupráce,na kooperáciu pri rie‰ení dopadov svetovej hos-podárskej krízy. Urãite poznáte moje vyjadrenie,ktoré som opakoval stále, som pripraven˘ kde-koºvek na akomkoºvek mieste, v ktorúkoºvekhodinu rokovaÈ s maìarsk˘m partnerom, o kto-rejkoºvek téme vzájomn˘ch slovensko-maìar-sk˘ch vzÈahov. A k tomu aj do‰lo, keì som zpredchádzajúcim premiérom Maìarskej repu-bliky s pánom Bajnaiom rokoval v malom mes-teãku SeãéÀ v Maìarsku na témy, ktoré boli preSlovensko a Maìarsko veºmi dôleÏité. My smenechceli, váÏené dámy a páni, a nikto nás nemô-Ïe ani z toho obviÀovaÈ, aby sa táto téma stala ob-

du SR. Harmonogram ich organizaãno-technic-kého zabezpeãenia schválila dnes vláda. Voºbyvyhlásil ‰éf parlamentu Pavol Pa‰ka na sobotu12. júna.

27. februára – Predseda vlády SR RobertFico (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe pranie ‰pi-nav˘ch peÀazí v najsilnej‰ej opoziãnej straneSDKÚ-DS sa jasne preukázalo. Vyhlásil to vdne‰nej relácii Slovenského rozhlasu Sobotnédialógy s t˘m, Ïe Smer-SD predloÏil v tejto vecijasné informácie a strana Mikulá‰a Dzurindu sapo troch tlaãov˘ch konferenciách rozpadla. „Mysme jasne preukázali, Ïe z úãtov vo ‰vajãiarskychbankách sa posúvali peniaze cez spoloãnosÈ Soula 22 miliónov Sk i‰lo smerom do SDKÚ-DS,“kon‰tatoval. Za dôkaz, Ïe sa preukázalo pranie‰pinav˘ch peÀazí, povaÏuje premiér aj Dzurin-dovo odstúpenie z postu lídra kandidátky pre par-lamentné voºby.

1. marca – Konzervatívni demokrati Sloven-ska (KDS) nebudú kandidovaÈ v parlamentn˘chvoºbách 2010. „Najmä pre finanãnú situáciustrany sme sa rozhodli, Ïe v júnov˘ch voºbáchsa nebudeme uchádzaÈ o hlasy voliãov „, uvie-dol dnes predseda KDS Vladimír Palko. Podºaneho po zloÏení volebnej kaucie vo v˘‰ke 16.600eur by strane nezostali takmer Ïiadne financie nasamotnú volebnú kampaÀ. „KandidovaÈ bez riad-nej volebnej kampane by nebolo seriózne voãivoliãom,“ dodal Palko. KDS sa v‰ak zúãastní nakomunálnych voºbách v závere roka.

2. marca – Poslednú riadnu schôdzu Národ-nej rady SR v tomto volebnom období dnesotvoril predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-SD). Poãas prvého hlasovania o 17.00 h si v‰akbudú musieÈ poslanci splniÈ rest z predchádza-júceho zasadnutia, ktor˘m je hlasovanie o návrhuzákona na podporu vlastenectva z dielne SNS.V rámci 66-bodového programu sa bude disku-tovaÈ aj o zákone o preukazovaní pôvodu majet-ku od predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD), s ktor˘m sa viaÏe aj novelizácia Ústavy SR.Osud tejto iniciatívy v‰ak nie je jasn˘, keìÏenapr. Ústavnoprávny v˘bor NR SR neprijal kzmene najvy‰‰ieho zákona ‰tátu uznesenie.

2. marca – Vlastenectvo a jeho podpora budemaÈ od apríla 2010 zákonnú podobu. PoslanciNárodnej rady SR dnes aj po viacer˘ch ústup-koch predstaviteºov SNS k ich návrhu zákona napodporu vlastenectva túto iniciatívu schválili. Zo122 prítomn˘ch zákonodarcov za právnu normuzahlasovalo 77 poslancov. Ak právnu normupodpí‰e aj prezident SR, tak ‰tátna hymna zaznienielen pred zasadnutiami vlády, parlamentu a za-stupiteºstiev, ale aj na verejn˘ch zhromaÏde-niach obcí ãi zaãiatku kaÏdého ‰kolského vyuão-vacieho t˘ÏdÀa. Jej hranie budú musieÈ do vysie-lania zaradiÈ verejnoprávne médiá a v rámcisvojej programovej ‰truktúry odvysielajú v deÀ‰tátneho sviatku takto zameran˘ blok

4. marca – Predseda koaliãného subjektu ªS-HZDS Vladimír Meãiar sa cíti byÈ návrhom zá-kona o preukazovaní pôvodu majetku z dielnepremiéra Roberta Fica (Smer-SD) ako právnikpo‰pinen˘. Kon‰tatoval to poãas rozpravy kzmene Ústavy SR, ktorá návrh tejto právnej nor-my sprevádza. Meãiar, ktor˘ sa vo svojom vy‰epolhodinovom prejave pokúsil podaÈ právnuanal˘zu, aby poukázal na neprijateºnosÈ takého-to zákona, vyhlásil, Ïe tu vzniká falo‰ná do-mnienka o tom, Ïe sa ide stíhaÈ majetok získa-n˘ podvodmi. „Omyl, dámy a páni! Celá kon-‰trukcia zákona je úplne opaãná, t˘mto ºuìom sanestane niã. Nejde o to, ãi Ïije z nakradnutého,

87

sahom predvolebnej kampane. Táto téma bolaSlovenskej republike nanútená. V Maìarsku po-trebovali vytiahnuÈ veºkomaìarskú kartu na od-pútanie pozornosti od bezradnosti pri rie‰eníekonomick˘ch a sociálnych problémoch. ChcempoÏiadaÈ aj opozíciu, aj novinárov, aby uÏ presta-li so stereotypom, Ïe vládna koalícia vyÈahuje ne-jakú maìarskú kartu. Robili sme a do poslednejchvíle robíme v‰etko, aby sme dotlaãili novúvládnu stranu v Maìarsku ku konzultáciám aaby sa problém odsunul po na‰ich parlamentn˘chvoºbách, ão v‰ak stále maìarská strana odmieta.Je mi naozaj ºúto na‰ich spoluobãanov maìarskejnárodnosti, Ïe sa s nimi z vonku takto manipu-luje, Ïe sú vydieraní cez prirodzené city súvisia-ce s ich jazykovou a kultúrnou identitou, ktoréudrÏiavanie a pestovanie im zaruãuje slovenskáústava a na‰e medzinárodné záväzky. ChcempovedaÈ, Ïe obãania Slovenskej republiky maìar-skej národnosti sú súãasÈou úspe‰ného príbehuna‰ej nezávislej ‰tátnosti. Spolu so Slovákmi apríslu‰níkmi ìal‰ích národnostn˘ch men‰ín sa te-‰ili do vstupu do Európskej únie, do NATO, doschengenského priestoru, zo zavedenia eura, z vy-sok˘ch tém rastu do obdobia svetovej hospodár-skej krízy a verím, Ïe aj z v˘sledkov, ktoré oz-namuje na rok 2010 Európska komisia. Ak sa m˘-lim, tak mi prepáãte, ale vari iba s v˘nimkou Ra-kúska majú práve na‰i Maìari najvy‰‰iu kvalituÏivota a Ïivotnú úroveÀ z pomedzi v‰etk˘ch sMaìarskom susediacich ‰tátov. Práve to je zrej-me t⁄Àom v oku Fideszu a Jobbiku, Ïe na‰i spo-luobãania maìarskej národnosti si nachádzajú po-zitívne puto so ‰tátom, ktorého sú obãanmi, v kto-rom sa narodili a v ktorom Ïijú. Novelizácia zá-kona o dvojakom obãianstve im neponúka niã.Iba právnu neistotu. Vná‰a nielen napätie do na-‰ich medzi‰tátnych vzÈahov, ale aj zbytoãnú ner-vozitu na národnostne zmie‰ané územia. Mies-to rie‰enia problému prekonávania ekonomickejzaostalosti na t˘chto územiach, ktoré sa t˘kajútak tam Ïijúcich Slovákov, ako aj Maìarov mu-síme rie‰iÈ takúto neproduktívnu a ‰kodlivú tému.Fidesu nejde o blaho na‰ich spoluobãanov slo-vensk˘ch Maìarov, ale o nieão iné. Zákon má byÈprijat˘ nielen ako symbolické gesto voãi Maìa-rom Ïijúcich mimo posttrianonsk˘ch hraníc. JesúãasÈou star‰ej programovej koncepcie Fideszuo vytváraní in‰titucionalizovaného 15-milióno-vého maìarského spoloãenstva v Karpatskej kot-line. Fidesz v súvislosti s tzv. maìarsk˘m krajan-sk˘m zákonom hlásal my‰lienku národnej inte-grácie, ktorá sa zav⁄‰i, keì kaÏd˘ Maìar, ktor˘Ïije v Karpatskej kotline dostane maìarské ‰tát-ne obãianstvo a volebné právo. Programom Fi-deszu, ktor˘ sa po neúspechu zákona o zahraniã-n˘ch Maìarov a medzinárodn˘ch fórach pokú-‰a realizovaÈ zákonom o dvojakom obãianstve jevytvoriÈ in‰titucionalizovan˘ a právny vzÈah za-hraniãn˘ch Maìarov s maìarsk˘m ‰tátom. Ide ocieºavedomú politiku oslabovania väzby na‰ichobãanov maìarskej národnosti so Slovenskourepublikou. Nie je pravda, Ïe nejde o masové po-skytovanie maìarského obãianstva. Potvrdzujeto vyjadrenie jedného z predkladateºov zákonapána Németha v maìarskom parlamente. Citujem„„prostredníctvom dvojakého ‰tátneho obãian-stva môÏe vzniknúÈ takto celomaìarsk˘ in‰titút,Ïe maìarsk˘ ‰tát bude ‰tátom 15-miliónovéhoMaìarska. Dosiahnutie tohto cieºa sa vo vystú-peniach poslancov za Fidesz aj za Jobbik, ktorísi navzájom bohuÏiaº tlieskali, spája aj s poÏa-dovaním in‰titútu autonómie a z hlasovaním ozmene hraníc. Tu nejde váÏené dámy a páni o

zjednocovanie maìarského národa v kultúrnomrozmere, ale ako politického národa. Nie sme po-litickí prostáãikovia a jasne vnímame, Ïe zákono dvojakom obãianstve sa odôvodÀoval rie‰enímnespracovanej trianonskej traumy. Z rozpravy kzákonu a k Trianonu jasne vyplynulo, Ïe ide oveºmi spojené nádoby. Dvojaké obãianstvo sa mástaÈ nástrojom na realizáciu revizionistickéhosna in˘mi nástrojmi ako v tridsiatych rokoch.Chcú to urobiÈ zneuÏitím a dezintrepretáciou eu-rópskych dohovorov o obãianstve a starostlivos-ti o men‰iny. Jeden z ìal‰ích predkladateºov zá-kona o dvojakom obãianstve v súvislosti s pamät-n˘m dÀom Trianonu povedal: „Je potrebná novánárodná politika, ktorá umoÏní, aby pouÏívanieslovného spojenia Maìari za hranicami a Maìa-ri na tejto strane bolo bezpredmetné.“ Za potles-ku poslancov Fideszu, ktor˘ sa hlási k Európskejºudovej strane odzneli aj tieto slová predstavite-ºov extrémistického Jobbiku. Tento návrh záko-na, citujem „symbolicky v podstate pripojí späÈodtrhnuté ãasti národa, stávajú sa súãasÈou náro-da. Z verejnoprávneho z hºadiska to speãatí no-vela zákona o ‰tátnom obãianstve“. Potlesk, a totonás uÏ musí vyru‰ovaÈ, veºmi si vyslúÏili aj slo-vá chvály na mníchovskú dohodu a viedenskú ar-bitráÏ. Teda akt agresie voãi b˘valému âeskoslo-vensku. Citujem: „Medzivojnové Maìarsko sidokázalo nájsÈ cestu k pozdvihnutiu a vedelo sivytvoriÈ samostatnú armádu. A vìaka tomu reví-zia priniesla v˘znamné v˘sledky, keìÏe zhrubapolovicu odtrhnut˘ch území sa podarilo získaÈspäÈ a to vôbec nie hriechom Horthyho, Ïe sa tie-to dosiahnuté v˘sledky nepodarilo udrÏaÈ. VeìMníchovská dohoda a rozhodnutia viedensk˘charbitráÏí boli veru v tom ãase právoplatn˘mirozhodnutiami podºa medzinárodného práva aokupácii a niãeniu ãervenej armády môÏeme ìa-kovaÈ za to, Ïe sa tieto v˘sledky nepodariloudrÏaÈ. V̆ sledkom tejto revizionistickej politikybolo aj to, Ïe revizionistické zákony vrátili ma-ìarské obãianstvo obyvateºom Ïijúcim na tom-to území.“ VáÏené dámy a páni, ak niekto v kra-jine, ktorá je ãlensk˘m ‰tátom Európskej únie aNATO, v krajine, ktorá je na‰im susedom, hovo-rí otvorenie o spochybÀovaní Mníchovskej do-hody, hovorí o tom, Ïe to je vlastne dohoda, kto-rá je perfektná, dobrá, Ïe tak by mala zostaÈ vplatnosti. Myslím si, Ïe je veºmi správne ak dneso tejto téme rokuje Národná rada Slovenskej re-publiky. Nበspor s Maìarskom sa po t˘chto po-tleskoch v Maìarskom národnom zhromaÏdenístal sporom vlády, ktorá sa jasne hlási k antifa-‰istickej tradícii stelesnenej v Slovenskom národ-nom povstaní so ‰tátom, do ktorého sa plazivovracia revizionizmus a hned˘ mor. Toto je pod-stata sporu a budem to opakovaÈ na kaÏdom me-dzinárodnom fóre a poviem to e‰te raz nበsporsa po t˘chto slovách a potleskoch v národnomzhromaÏdení Maìarského parlamentu stal spo-rom vlády, ktorá sa jasne hlási k antifa‰istick˘mtradíciám predov‰etk˘m v podobe Slovenskéhonárodného postavenia zo ‰tátom, do ktorého saplazivo vracia revizionizmus a hned˘ mor. Pred-staviteº extrémistického revizionistického hnu-tia 64 Ïúp si v Maìarskom parlament pochvaºo-val, Ïe prostredníctvom oficiálneho pamätnéhodÀa Trianonu uÏ dostanú ochranu, keì si budú or-ganizovaÈ podujatia v Karpatskej kotline k Tria-nonu. Ignorovanie IV. ãlánku ParíÏskej mierovejzmluvy, ktorá zakazuje v‰etky revizionistickéorganizácie, prejavy a symboly sa tak stalo ofi-ciálnom ‰tátnou politikou v ãlenskom ‰táte Eu-rópskej únie a NATO. Toto by mali vnímaÈ a v‰í-

ale ãi preukáÏe pred súdom, odkiaº na to získalpeniaze, teda ãi to pokryje alebo nie,“ vyhlásil.Za právnu normu, ktorú povaÏuje za srandu cezslzy, preto nezahlasuje, lebo by sa musel hanbiÈpred svojimi vnukmi.

4. marca – Koaliãné strany Smer-SD a SNSa opoziãné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sadnes na pôde Národnej rady SR spojili a schvá-lili zákon o preukazovaní pôvodu majetku, akoaj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR z dielnepredsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD).Práve na zmenu najvy‰‰ieho zákona ‰tátu bolopotrebn˘ch aspoÀ 90 hlasov, a tie koalícia nemá.Zákon po podpise prezidenta SR vstúpi do úãin-nosti 1. januára 2011. Za úpravu ústavy napokonzahlasovalo 112 ãlenov zákonodarného zboru zo132 prítomn˘ch, samotn˘ zákon si získal podpo-ru 116 hlasov. Ústavnú novelu podporili v‰etciprítomní poslanci Smeru-SD, SDKÚ-DS, SMKaj KDH a väã‰ina prítomn˘ch ãlenov SNS, akoaj nezávislí poslanci. Kladne hlasovala aj prvápodpredsedníãka národniarov Anna Belousovo-vá, líder strany Ján Slota v sále ch˘bal. Z ªS-HZDS bola väã‰ina proti, za zahlasovala lenZdenka Kramplová a Jozef Tarãák.

8. marca – Poslanec Národnej rady SR zaSDKÚ-DS a predseda bratislavského vy‰‰iehoúzemného celku (VÚC) Pavol Fre‰o sa vzdalkandidatúry do júnov˘ch parlamentn˘ch volieb,v ktor˘ch mal kandidovaÈ na siedmom mieste.Vyvodil tak politickú zodpovednosÈ za manipu-láciu s hlasmi vo februárov˘ch straníckych pri-márnych voºbách v miestnom zväze Bratislava– Staré mesto, kde je predsedom. Jeho krok, oktorom informoval líder strany MikulበDzurin-da, dnes vzalo na vedomie stranícke Prezídium.Podºa jeho slov do‰lo v tomto zväze poãas pri-márok k fal‰ovaniu dvoch podpisov a v˘sledkyvolieb tu tak boli anulované, ão spôsobilo drob-né úpravy v koneãnej verzii kandidaãnej listinySDKÚ-DS. âlenka Prezídia Lucia ÎitÀanskádeklarovala, Ïe tento zväz mal zhruba 50 ãlenova anulovanie volebn˘ch v˘sledkov zásadne po-dobu kandidátky neovplyvní.

9. marca – Vysoko‰kolskí uãitelia budú môcÈgarantovaÈ ‰tudijn˘ odbor aÏ do 70. roku Ïivo-ta. Posunutie súãasnej hranice o päÈ rokov pre-sadil predseda Ústavnoprávneho v˘boru NR SRMojmír Mamojka (Smer-SD) novelou zákona ovysok˘ch ‰kolách (V·), ktorú dnes schválil par-lament s úãinnosÈou od 1. októbra 2010. Koaliã-n˘ poslanec chce takto rie‰iÈ nedostatok odbor-n˘ch garantov, ktorí skonãili svoju funkciu zdôvodu 65. roku veku. Podºa jeho slov to v˘-znamnou mierou ohrozuje ‰túdium nielen budú-cich, ale uÏ aj zapísan˘ch ‰tudentov na jednot-livé ‰tudijné programy a odbory.

9. marca – Legislatívne zmeny pri posudzo-vaní vplyvov na Ïivotné prostredie, ktoré bymali daÈ verejnosti viac priestoru vyjadriÈ sa, dnesdefinitívne schválili poslanci Národnej rady(NR) SR. Rezort Ïivotného prostredia tak zapra-coval v˘hrady Európskej komisie (EK), ktorá za-ãala voãi Slovensku práve pre ne konaÈ. Nove-la zákona o posudzovaní vplyvov na Ïivotnéprostredie (EIA) tak upravuje pojem dotknutá ve-rejnosÈ v procese schvaºovania niektor˘ch verej-n˘ch a súkromn˘ch projektov. Právna normapoãíta s t˘m, Ïe k environmentálnym vplyvomsa budú môcÈ vyjadrovaÈ aj niektoré fyzickéosoby, obãianske iniciatívy, ako aj obãianskezdruÏenia a organizácie podporujúce ochranuÏivotného prostredia. V aktuálnej legislatíve sútieto práva obãanov ãiastoãne obmedzené.

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

88

10. marca – Poslanci Národnej rady SR ukon-ãili dne‰n˘m dÀom poslednú riadnu 49. schôdzuparlamentu v tomto volebnom období. V súãas-nom zloÏení sa zídu síce e‰te v máji, no iba natrojdÀovej slávnostnej schôdzi. ZaoberaÈ by sana nej napriek tomu mali aj návrhmi zákonov,ktoré posunuli do druhého ãítania. Závereãnémurokovaciemu dÀu dominovala najmä rozprava knávrhu na prijatie uznesenia k v˘rokom maìar-ského europoslanca za stranu Jobbik CsanádaSzegediho na adresu Slovenska. Emotívne vy-jadrenia predniesli predov‰etk˘m poslanci SNS,ktorí návrh predloÏili, ale aj niekoºkí iní ãleno-via snemovne. V pléne sa navy‰e objavilo okremnárodniarskeho návrhu aj znenie od poslancaSmeru-SD Juraja Horvátha. Ani o jednom v‰aknapokon parlament nehlasoval. Predkladateliaobidvoch znení svoje návrhy stiahli. Poslanci takrozhodli iba o tom, Ïe Slovenská republika zria-di od 1. januára 2011 Slovensk˘ historick˘ ústavv Ríme (SHÚR).

10. marca – Prezident SR Ivan Ga‰paroviãodvolá ministra v˘stavby a regionálneho rozvo-ja Igora ·tefanova (nominant SNS) vo ‰tvrtok 11.marca o 11.00 h. Vedením Ministerstva v˘stav-by a regionálneho rozvoja SR bude poveren˘podpredseda vlády SR a minister ‰kolstva JánMikolaj (nominant SNS). Médiá o tom dnes in-formoval prezidentov hovorca Marek Trubaã.

14. marca – Pavol Pa‰ka (Smer-SD) akopredseda Národnej rady (NR) SR sa neospravedl-ní nezávislému poslancovi Franti‰kovi Miklo-‰kovi za v˘roky, ktoré na jeho adresu tento t˘Ï-deÀ v parlamente pouÏil predseda koaliãnej SNSJán Slota. Pripustil v‰ak, Ïe osobne s nimi nesú-hlasí. Miklo‰ko sa dostal do ostrej konfrontácies poslancami SNS poãas rozpravy k v˘rokompredsedu maìarskej strany Jobbik Csanáda Sze-gediho. „Miklo‰ko, ty si jeden diablov syn. Myti to prepáãime, lebo Èa berieme ako mentálne re-tardovaného,“ vyhlásil Slota v reakcii na Miklo-‰kovu poznámku, Ïe maìarské peniaze v projek-te megakasína Metropolis SNS neprekáÏajú.„Pán Miklo‰ko je matador Národnej rady, kto-r˘ svojim mierne provokujúcim spôsobom viedouráÏaÈ ‰iroké okolie,“ povedal na jeho adresuPa‰ka v dne‰nej diskusnej relácii televízie Mar-kíza Na telo. Podºa vlastn˘ch slov by sa muospravedlnil len vtedy, keì by ho urazil sám.„Reprezentujem v zmysle ústavy Národnú radunavonok a keì by z mojej pôsobnosti do‰lo k si-tuácii, Ïe by som niekoho urazil, nemám problémsa ospravedlniÈ nikdy nikomu,“ podãiarkol. Zá-roveÀ v‰ak vyhlásil, Ïe hranice parlamentarizmuneexistujú a parlament je t˘m miestom, kde sikaÏd˘ môÏe povedaÈ ão chce.

14. marca – Nie je rozumné pred voºbami vy-luãovaÈ kohokoºvek z budúcej spolupráce, ãohodokladom môÏu byÈ predvolebné vyhláseniadne‰n˘ch opoziãn˘ch strán z roku 2006, kedyv‰etky odmietali Smer-SD. Po voºbách v‰akzmenili názor. „LeÏali pod stolom a prosili,“vyhlásil v dne‰nej relácii TA3 V politike pred-seda vlády Robert Fico bez upresnenia, ktorékonkrétne strany „prosili“ Smer-SD o miestovo vláde. Cieºom Smeru-SD je podºa Fica v pr-vom rade vyhraÈ voºby. „Budem povaÏovaÈ zaobrovsk˘ úspech strany, ktorú vediem, ão i leno jediné percento viac, ako v roku 2006,“ uvie-dol s odôvodnením, Ïe druhú polovicu volebné-ho obdobia vládla koalícia v ãase ekonomickejkrízy.

17. marca – Ani jeden zo súãasn˘ch ‰iestichparlamentn˘ch subjektov nepripú‰Èa, Ïe by po jú-

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

maÈ nielen v‰etky ‰táty b˘valej antifa‰istickejkoalície, ale aj zaslepenci u nás doma, ktorí roz-právajú o tom, Ïe reakcie slovenskej vlády sú vrajnejakou úãelovou hrou maìarskou kartou. Akáúãelová hra? To niekto hovorí o zmene hraníc.Niekto tu jednoducho atakuje slovensk˘ch obãa-nov maìarskej národnosti, niekto tu robí váÏnerozhodnutia, niekto chváli a vyná‰a do nebiesMníchovskú dohodu a nás obviÀujú - slovenskúvládnu koalíciu, Ïe my vytiahli sme nejakú ma-ìarskú kartu. Odmietam takúto interpretáciu fak-tov. To ão sa deje v Maìarskej republike je Ïivot-ne nebezpeãné pre Slovenskú republiku. Vyjadre-nia nespokojnosti vládnuceho Fideszu a jehoideového spojenca Jobbiku s v˘sledkami prvej adruhej svetovej vojny, ktoré treba napraviÈ sú tedavlastne vyjadreniami nespokojnosti so súãasnoueurópskou architektúrou. Ak sa k takémuto po-stoju v minulosti pridajú vplyvné politické silyaj v ìal‰ích európskych ‰tátoch a zaãnú rozbíjaÈtabu historického revizionizmu, na ktorom bolapostavená súãasná Európska únia, máme sa sku-toãne na ão v‰etci v Európe te‰iÈ. Na to by malimyslieÈ v‰etci, ktorí k tomu, ão sa deje v maìar-skom parlamente, pristupujú v˘luãne cez okulia-re medzinárodno-právnej komparatistiky rie‰e-nia otázok dvojakého obãianstva. Keby mal Fi-desz ãisté úmysly, dámy a páni, tak by v Ïiadnomprípade sa nevyh˘bal konzultáciám, ale Fideszãisté úmysly ani ãisté záujmy so Slovenskou re-publikou urãite nemá. V chápaní Fideszu sa ude-ºovanie ‰tátneho obãianstva stalo nástrojom vnú-tornej a zahraniãnej politiky, ba aÏ geopolitiky aprestalo byÈ nástrojom na spájanie a posilÀova-nie rodín na rie‰enie humanitárnych a ºudsko-právnych otázok. Veºkomaìarsk˘ nacionalizmusa revizionizmus sa stali oficiálnou ‰tátnou poli-tikou Maìarskej republiky. To, ão sa pokladaloza extrémizmus, sa posväcuje dnes parlamentom.Nechceme, aby na túto nezodpovednú politikudoplatili príslu‰níci maìarskej men‰iny na Slo-vensku. Na‰i spoluobãania, ktor˘ch si váÏime,ktorí sú pevnou súãasÈou Slovenskej republiky,súãasÈou úspe‰ného príbehu na‰ej ‰tátnosti. Ne-chceme, aby sa stali rukojemníkmi tejto dobro-druÏnej a nezodpovednej politiky. Preto aj z toh-to miesta opäÈ vyz˘vam dezignovaného predse-du maìarskej vlády, aby vyuÏil svoj politick˘vplyv a pozastavil legislatívny proces v národ-nom zhromaÏdení a vytvoril podmienky na se-riózne konzultácie v súlade s literou a duchomzmluvy o dobrom susedstve. Chcem v mene vlá-dy Slovenskej republiky vyjadriÈ plnú podporuk návrhu uznesenia, o ktorom teraz rokuje tátonárodná rada. Musíme vyuÏiÈ do poslednej ho-diny do hlasovania o zákone v maìarskom par-lamente v‰etky ‰tandardné veci a robiÈ to, ãomala robiÈ maìarská strana, keì chcela prijaÈtak˘to zákon. Veºmi oceÀujem, Ïe minister zahra-niãn˘ch vecí odchádza o chvíºu na stretnutie s vy-sok˘m predstaviteºom OBSE pre národnostnémen‰iny. Kontaktujeme Európsku komisiu, kon-taktujeme európske parlamenty. Vláda Sloven-skej republiky ani Národná rada Slovenskej re-publiky by nemali urobiÈ Ïiadny in˘ krok dookamihu prijatia zákona v maìarskom parla-mente. Ja sa drÏím tejto politiky a verím, Ïe to,ão budeme teraz v nasledujúcich hodinách do zaj-traj‰ieho rána do 9.00 hodiny robiÈ, prinesie ajsvoj efekt. Ak v‰ak, váÏené dámy a páni, napriektomuto v‰etkému, napriek tomu, Ïe tento problémsme nespôsobili my, napriek tomu, Ïe sa správa-me ‰tandardne, zvolali sme zmie‰anú komisiu.Vyz˘vam predsedu dezignovanej vlády maìar-

skej na stretnutie, komunikujeme, konzultujeme.Ak v‰ak napriek tomuto v‰etkému Národné zhro-maÏdenie maìarského parlamentu Maìarskejrepubliky zajtra ráno zákon o dvojakom obãian-stve schváli je na‰ou svätou povinnosÈou tvrdoreagovaÈ. Tvrdo a okamÏite reagovaÈ a na toto jepripravená tak vláda Slovenskej republiky. Ve-rím, Ïe je na to pripravená aj Národná rada Slo-venskej republiky. Maìarsko a odkazujem tomaìarsk˘m politikom, ktorí to ãasto hovoria,nesusedí samo so sebou. Maìarsko susedí sosuverénnym a sebavedomím Slovenskom.

Anna Belousovová, podpredsedníãka NR SRPán predseda vlády, oceÀujem va‰e vystúpe-

nie, ale chcela by som len teda diskutovaÈ o jed-nej veci. Myslím si, Ïe pozícia Slovenskej repu-bliky vo vzÈahu k Maìarsku práve pri tomto zá-kone by mala byÈ jednoznaãná. NerokovaÈ. Pod-ºa mÀa nie je prístupné rokovanie s Maìarskomo zákone o dvojitom obãianstve, pretoÏe ak aj vy-chádzame z práva, medzinárodného práva to ro-kovanie vÏdy vonia kompromisom. To znamená,Ïe ak zaãneme rokovaÈ o dvojitom obãianstve v˘-sledok bude, ão Ïe príjmu zákon ale ak˘, aleboproste naznaãujeme nejak˘ kompromis. Myslímsi, Ïe pozícia Slovenska by mala byÈ jednoznaã-ná. My nemáme o ãom rokovaÈ, pretoÏe tento zá-kon jednoducho odmietame. Potom Maìari môÏuargumentovaÈ a tá ich politika je jednoznaãná ajv medzinárodn˘ch fórach, Ïe veì sa rokovalo,prebiehali konzultácie atì. OceÀujem, Ïe skutoã-ne treba viac iniciatívy venovaÈ tomu, aby sa in-formovali príslu‰né medzinárodné organizácie,aj orgány Európskej únie.

Robert Fico, predseda vlády SRëakujem pekne za pripomienku. Pani pod-

predsedníãka Národnej rady, v mene vlády Slo-venskej republiky chcem skon‰tatovaÈ, Ïe ja na-‰ou povinnosÈou rokovaÈ, pretoÏe nás k tomuzaväzuje aj základná zmluva medzi Slovenskourepublikou a Maìarskou republikou a na viac vtom je na‰a silná stránka. My musíme ukázaÈ ajmedzinárodnému spoloãenstvu, Ïe po prvé ten-to spor sme nevyvolali a po druhé, sme pripra-vení postupovaÈ tak, ako by sme my oãakávalipresne od maìarskej strany. Teda zvolaÈ zmie‰a-nú komisiu, stretnutie premiérov, moÏnosÈ stret-nutie prezidentov, stretnutie predsedov, parla-mentov, expertov, rokovaÈ o tejto otázke. Nie jemoÏné takto jednostranne dovoliÈ Maìarskej re-publike prijímaÈ zákony, preto napriek tomu, Ïesme spolu vo vládnej koalícii, pani podpredsed-níãka, ak dovolíte, budem presadzovaÈ túto filo-zofiu vo vláde Slovenskej republiky, do posled-nej minúty pred hlasovaním v Národnom zhro-maÏdení Maìarskej republiky, vyvíjaÈ v‰etky di-plomatické ‰tandardné iniciatívy.

Ak napriek tomuto v‰etkému, bez ak˘chkoº-vek konzultácií, maìarsk˘ parlament rozhodneo prijatí tohto zákona, potom som za absolútnetvrdú reakciu so v‰etk˘mi dôsledkami a návrh zá-kona, ktor˘ je pripraven˘ v tomto duchu, máv‰etky dôsledky, komplet v‰etky dôsledky, alepotom bude niesÈ zodpovednosÈ za veci, ktoré samôÏu udiaÈ, predov‰etk˘m maìarsk˘ parlamenta maìarská strana. My sa do poslednej minútymusíme správaÈ ‰tandardne.

Pál Csáky (SMK)Dovoºte mi, aby som svoje vystúpenie zaãal

jednou historkou, zo zaãiatku 50. rokov minulé-ho storoãia.

89

Berija, ktor˘ bol známy t˘m, Ïe nerád otváralcitlivé veci pred diktátorom Stalinom, sa razpredsa len odhodlal k ãinu a pri‰iel za generalis-simom. „Predstavte si, Jozef Vissarionoviã,“ po-vedal mu pobúrene, „predstavte si, Ïe nበstra-nícky denník Pravda klame“. Stalin sa pozrel naneho: „O ãom hovorí‰, súdruh Berija?“ „SúdruhStalin, predstavte si, Ïe vãeraj‰ia Pravda písala,Ïe na námestí, blízko na‰ej daãe, sa odovzdalprv˘ sovietsky mrakodrap.“ „A ão má byÈ?“ p˘tasa Stalin. „No, práve to,“ kriãí Berija skoro ne-príãetne. „Súdruh Stalin, moja manÏelka nad‰e-ne i‰la na to námestie vãera poobede, a predstav-te si, niã ani obyãajná búda nie je na tom námes-tí, nie Ïe mrakodrap. Pravda klame.“ Stalin ìa-lej babral perom, potom sa pozrel na neho a po-vedal: „Ale, ale súdruh Berija, ão si ty za chla-pa? Ako chce‰ viesÈ nበobrovsk˘ Sovietskyzväz, keì nevie‰ rozkazovaÈ ani svojej manÏel-ke? Tá úbohá Ïena nám tu nekontrolovane pobe-háva na rôznych námestiach, vym˘‰ºa v‰elijaképopla‰né správy, namiesto toho, aby sedela pek-ne doma a ãítala na‰u Pravdu.“

NuÏ dámy a páni, nieão také absurdné sa dejednes tu aj s nami, na pôde tohto parlamentu. Ne-rokujeme a ani sme nerokovali o t˘ch témach,ktoré by podºa elementárnej logiky si zaslúÏili as-poÀ minimum diskusie na pôde parlamentu, vkaÏdej slu‰ne fungujúcej demokracii. Takétootázky sú napr. tie, ktoré hovoria o tom, ãi sku-toãne najefektívnej‰ím spôsobom rie‰enia sú-ãasn˘ch finanãn˘ch problémov, je nevídané za-dlÏenie generácie na‰ich detí a vnukov.

ëal‰ia taká téma by mohla byÈ súhrn podmie-nok rie‰enia dopadov gréckej krízy na peÀaÏen-ky obãanov Slovenskej republiky. Kolegovia zSDKÚ nedávno hovorili o tom, Ïe poãas pôso-benia tejto vlády sa rozkradne zo spoloãnéhomajetku obãanov v‰etko, ão nie je priskrutkova-né a mysleli predov‰etk˘m na ukradnuté limityoxidu uhliãitého, priãom pri v‰etkej úcte, ne-zbadali inováciu, Ïe sa kradnú uÏ aj pásma vo Vy-sok˘ch Tatrách, ktoré sú predsa len viac-menejpriskrutkované k slovenskej zemi. A mÀa osob-ne by aj zaujímalo, ãi najsilnej‰ia vládna stranaSmer rozdávala politické posty za peniaze, pod-ºa Ïivej váhy poslanca alebo podºa v˘‰ky budú-ceho ‰tátneho tajomníka v roku 2002. Ale tietoreálne problémy, zdá sa, Ïe pre parlamentnú väã-‰inu nie sú zaujímavé. Bubliny a fantómy sú za-ujímavej‰ie a podºa klasického uãenia starého Jo-

sifa Vissarionoviãa, ak nemበproblém, vytvor hoa najúãinnej‰ie rie‰i‰ tak, Ïe odstráni‰ nositeºaproblému. Demokrat, Ïiadny demokrat sa ne-môÏe dívaÈ na ãlenov Ïiadnej národnej men‰inyako na rukojemníkov. NuÏ, ão sa stalo? Prv˘mkrokom nového maìarského parlamentu bolorealizovanie toºkokrát Ïiadaného slovenskéhonávrhu, na ústavné zakotvenie práva príslu‰níkovmen‰ín v Maìarskej republike, na parlamentnézastúpenie.

Maìarsk˘ parlament pri urãení nového poãtuposlancov Národného zhromaÏdenia, zakotví ajprávo príslu‰níkov men‰ín, teda aj slovenskej ná-rodnostnej men‰iny, na parlamentné zastúpenie.Pripomínam, Ïe takáto ústavná garancia v Slo-venskej republike pre men‰iny neexistuje. Amoji kolegovia sa ma op˘tali aj dnes ráno, ãi ná-hodou súãasnou hystériou okolo zákona o ‰tát-nom obãianstve, nechce slovenská vláda pre-kryÈ práve tento fakt. Súãasne chce maìarsk˘ par-lament rie‰iÈ jednou jedinou vetou aj moÏnosÈ za-kotvenia zr˘chleného procesu udelenia ‰tátnehoobãianstva pre t˘ch, ktorí ovládajú maìarsk˘ ja-zyk, resp. majú maìarsk˘ch predkov. Navrhova-ná úprava je stopercentne identická ako úpravapríslu‰ného rumunského zákona, resp. úplnezodpovedá úprave, ktorá bola aj v príslu‰nom slo-venskom zákone v období medzi 1997 a rokmi2005.

Podot˘kam, Ïe za tieto znenia slovenského zá-kona hlasovali vtedy v‰etci poslanci aj súãasn˘chvládnych strán aj v roku 2005 aj v roku 2007. Do-plním e‰te, Ïe aj slovensk˘ zákon obsahuje zr˘-chlenú moÏnosÈ pridelenia ‰tátneho obãianstva,nielen pre zahraniãn˘ch Slovákov, ale aj pre ak-tívnych záujemcov o Slovensko alebo slovens-kú kultúru a v‰etci poslanci Strany maìarskejkoalície, vÏdy hlasovali za tieto úpravy, a to jevlastne v‰etko. KrẠje nah˘! Súãasná vlna hys-térie odkr˘va len neustále snahy súãasnej vlád-nej koalície, vidieÈ nepriateºa v tunaj‰ej maìar-skej komunite. HovoriÈ kolegovia, v súvislosti st˘mto krokom, o bezpeãnostnom riziku a hovo-riÈ o Maìarsku ako o potencionálnom nepriate-ºovi, v súãasnej dobe nespæÀa ani základné kri-tériá európskeho politického dialógu. Maìarskosusedí so siedmimi krajinami a ‰esÈ z nich beriena vedomie tento krok tak, ako berie na vedomietento krok aj medzinárodná komunita, ktorá saãuduje, ão sa deje na Slovensku.

Niektorí hovoria, Ïe forma prijatia zákona nie

nov˘ch voºbách nebol znovu súãasÈou zákono-darného zboru. Voºby v roku 2006 vyhral Smer-SD, ktor˘ získal 29,14 percenta, nasledovalaSDKÚ-DS s 18,35 percenta a prvú trojicu uzat-várala SNS (11,73 %). Dvojcifern˘ v˘sledokdosiahla aj SMK (11,68 %). Pod hranicou desia-tich percent sa ocitli ªS-HZDS (8,79 %) a KDH(8,31 %).

·esÈ mimoparlamentn˘ch politick˘ch subjek-tov má ambíciu získaÈ v júnov˘ch parlamentn˘chvoºbách aÏ 35 percent voliãsk˘ch hlasov. Vypl˘-va to z vyjadrení ich lídrov, priãom kaÏdá zo stránplánuje prekroãiÈ minimálne päÈ percentnú hra-nicu potrebnú na vstup do Národnej rady (NR)SR. Posledn˘ prieskum agentúry MVK dávanajväã‰iu ‰ancu na naplnenie tohto cieºa straneSloboda a solidarita (SaS), ktorá v Àom získalaviac ako deväÈ percent preferenãn˘ch hlasov atieÏ strane Bélu Bugára Most-Híd, ktorá so zi-skom 5,2 percenta veºmi tesne prekroãila poÏa-dované kvórum.

18. marca – Ak by sa parlamentné voºby ko-nali v marci, vyhral by ich Smer-SD so ziskom38,4 percenta hlasov pred SDKÚ-DS so 14,3 per-centa. Vypl˘va to z reprezentatívneho priesku-mu agentúry Focus, ktor˘ uskutoãnila v dÀoch2. – 9. marca 2010 na vzorke 1 077 responden-tov. Tretie najvy‰‰ie preferencie má KDH, kto-ré by volilo 9,7 percenta respondentov, 8,6 per-centa získala SaS, 6,9 percenta Most-Híd, SNS6,3 percenta, ªS-HZDS 5,4 percenta a SMK 5,2percenta. Pod hranicou zvoliteºnosti ostáva KSSs 1,4–percentnou podporou a SDª so ziskom 1,1percenta. Inú stranu by volilo 2,7 percenta voli-ãov, 15,6 percenta respondentov by ne‰lo voliÈa 17,6 percenta odpovedalo „neviem“, resp. „ne-chcem odpovedaÈ“.

19. marca – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã sarozhodol vrátiÈ zákon na podporu vlastenectvaz dielne SNS späÈ do parlamentu. „Nepodpí‰emho z pragmatického dôvodu. S jeho obsahom sú-hlasím, nemám k nemu absolútne v˘hrady,“ozrejmil dnes pred novinármi. Najviac mu pre-káÏa dátum úãinnosti od 1. apríla. Podºa neho mámaÈ právna úprava tejto my‰lienky ão najdôstoj-nej‰iu úroveÀ. O vrátenie vlasteneckého zákonaneformálne poÏiadal hlavu ‰tátu premiér RobertFico, odôvodnil to nutnosÈou posunúÈ jeho úãin-nosÈ z apríla na september, ãím by ‰koly získa-li viac ãasu na prípravu. Obsahovo nemá probléms podporou vlastenectva.

21. marca – Napriek tomu, Ïe predseda vlá-dy SR Robert Fico (Smer-SD) e‰te pred viac akomesiacom hovoril o potrebe rie‰iÈ financovanieSDKÚ-DS na pôde Národnej rady SR, kauza sana parlamentnú pôdu stále nedostala. Podºa har-monogramu sa poslanci zídu uÏ len na trojdÀo-vej slávnostnej schôdzi v máji. Na zvolanie mi-moriadneho zasadnutia s touto témou by bolo po-trebn˘ch 30 ich podpisov.

23. marca – Ústredná volebná komisia(ÚVK) dnes zaregistrovala kandidaãné listinyv‰etk˘ch 18 politick˘ch subjektov, ktoré sa budúuchádzaÈ o priazeÀ voliãov v júnov˘ch parla-mentn˘ch voºbách. ZároveÀ vyÏrebovala ãísla,ktoré budú uvedené na hlasovacích lístkoch.âíslo jeden získala Európska demokratická stra-na, dva Únia – Strana pre Slovensko, tri Stranarómskej koalície, ‰tyri Paliho Kapurková, vese-lá politická strana. Pod ãíslom päÈ ide do súbo-ja Sloboda a solidarita (SaS), pod ‰estkou SDª,sedmiãkou SMK, osmiãkou ªS-HZDS. âíslodeväÈ si vyÏrebovala Komunistická strana Slo-venska (KSS), 10 SNS, 11 Nová demokracia, 12

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

90

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

ZdruÏenie robotníkov Slovenska. âlenovia ÚVKpridelili ãíslo 13 KDH, 14 ªudovej strane –Na‰e Slovensko, 15 SDKÚ-DS, 16 subjektuAZEN – Aliancia za Európu národov. Sedem-nástku má Smer-SD a osemnástku Most-Híd.

26. marca – Voºby do Národnej rady (NR) SRby podºa februárového prieskumu vyhrala stra-na Smer-SD, na druhom mieste by skonãilaSDKÚ-DS a na treÈom KDH. Prieskum realizo-vala agentúra Median SK od 1. do 28. februárana vzorke 1206 respondentov vo veku 18 aÏ 79rokov. Z respondentov, ktorí v prieskume nevy-lúãili svoju úãasÈ na voºbách a vedia, koho budúvoliÈ, by 43,9 percenta dalo hlas strane Smer-SD,druhú SDKÚ-DS by volilo 12,7 percenta op˘ta-n˘ch a tretiemu KDH by svoj hlas odovzdalo11,1 percenta voliãov. Do parlamentu by sa do-stala aj SNS so ziskom 7,9 percenta, ªS-HZDSs 6,3 percentami a SMK so 6,2 percentami. Tes-ne pred bránami NR SR zostala SaS, ktorej bysvoj hlas odovzdalo 4,8 percenta respondentov.Strany, ktoré by podºa prieskumu nezískali anidve percentá hlasov, vedie Most-Híd s 1,6 per-centami.

1. apríla – Korupcia a klientelizmus je váÏ-ny problém, ktor˘ má na Slovensku dlhú tradí-ciu a hlboké korene. „Nebudem sa tváriÈ, Ïe ne-máme na Slovensku problém s klientelizmom akorupciou,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD) na dne‰nom stretnutí s predstaviteºmi Fran-cúzsko–slovenskej obchodnej komory v Brati-slave. Najsilnej‰ia vládna strana je podºa svoj-ho predsedu pripravená v budúcnosti prijímaÈ ajtaké opatrenia na boj s korupciou, na ktoré moÏ-no doteraz nebola politická vôºa. „Na‰i koaliã-ní partneri odmietli centrálne verejné obstaráva-nie, ktoré sme navrhovali v roku 2006. Totobude pre nás pomerne v˘znamná téma pri roko-vaniach o zostavení novej vlády a budeme tútotému klásÈ na stôl,“ zdôraznil.

11. apríla – ªS-HZDS nemala v tomto voleb-nom období ani jeden jedin˘ reálny ‰kandál. Vrelácii televízie Markíza Na telo to dnes vyhlá-sil líder ªS-HZDS Vladimír Meãiar. „A pozem-kov˘ fond bol ãí ‰kandál,“ nepriamo oponovallídrovi ªS-HZDS podpredseda SDKÚ-DS IvanMiklo‰ s t˘m, Ïe poukázal na medializované in-formácie v súvislosti s pozemkami v Slavkovea Veºkej Lomnici. ZároveÀ v‰ak poznamenal, Ïeoveºa väã‰ia miera zodpovednosti z hºadiskakorupcie, ktorá sa na Slovensku deje za posled-né ‰tyri roky, je na Robertovi Ficovi (Smer-SD)a Jánovi Slotovi (SNS). Podºa Miklo‰a vládnakoalícia Roberta Fica, Jána Slotu a VladimíraMeãiara nemá vôºu proti korupcii bojovaÈ.

14. apríla – Predseda vlády SR Robert Fico(Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe ak by na Slo-vensku po júnov˘ch parlamentn˘ch voºbách vlá-dol „zlepenec“ pravicov˘ch strán SDKÚ-DS,KDH, SMK, Most-Híd a SaS, atakoval by veº-ké investície a PPP projekty. „Pamätáme sa, akov roku 2002 Dzurindova vláda zastavila v˘stav-bu diaºnic. Ak dnes tvrdia, Ïe majú v˘hrady voãiveºk˘m investíciám a PPP projektom, tak ozna-mujú, Ïe zastavia v˘stavbu diaºnic touto cestoua aj veºké investície, na ktor˘ch sme postavili bojproti kríze,“ povedal premiér.

14. apríla – Najsilnej‰ia opoziãná stranaSDKÚ-DS nie je proti budovaniu diaºnic, chceich stavaÈ a dokonca r˘chlej‰ie ako vláda Rober-ta Fica (Smer-SD). Pred novinármi to dnes vy-hlásil podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰ st˘m, Ïe jeho strana len kritizuje spôsob, ak˘m sacesty stavajú v súãasnosti. Podºa opoziãného

je dobrá. Chceli by rokovaÈ. NuÏ, poÏiadavka narokovania je poÏiadavkou sympatickou. Aj Ma-gyar koalíció partja je toho názoru, Ïe bude po-trebné rokovaÈ a keìÏe zákon bude úãinn˘ len od1. 1. 2011, sme toho názoru, Ïe ostane dostatokãasu aj na rokovania. NuÏ, ale kolegovia s k˘m?S k˘m chcete rokovaÈ? S t˘m prezidentom So-lyomom, ktorému nebol umoÏnen˘ vstup na úze-mie Slovenskej republiky, vlani v auguste? Ale-bo s t˘m predsedom vlády Bajnaim, ktor˘ okam-Ïite pozval na rokovania predsedu vlády Rober-ta Fica, vlani v septembri, ale ktor˘ v decembri,v minulom roku, bol núten˘ vyhlásiÈ, Ïe z dohôdsa niã neplní.

Alebo skutoãne si myslí ktokoºvek váÏne, Ïebudú rokovania na parlamentnej úrovni v blízkejbudúcnosti potom, ako ãlenovia slovenskej vlád-nej koalície sa vyjadrili aj vãera, neprijateºn˘mspôsobom, na adresu maìarského parlamentu? Aaby sme nezabudli, rokovalo Slovensko napr. oprijatí zákona o ‰tátnom jazyku? Rokovalo predprijatím identického návrhu o slovenskom ‰tát-nom obãianstve? Rokovalo pred zavedením hy-bridn˘ch uãebníc zemepisu pre ‰koly s vyuãova-cím jazykom maìarsk˘m? Alebo po neadekvát-nom policajnom zásahu v Dunajskej Strede?

Dámy a páni, bolo by potrebné zachovaÈ si as-poÀ ‰tipku zdravého rozumu a po voºbách sifakt sadnúÈ za rokovací stôl. Teraz vidíme, Ïe jeveºa tak˘ch vládnych politikov, ktorí sa riadiaMurphyho zákonom o úspe‰nom politikovi. Aknevie‰, ão mበrobiÈ, hlavne v predvolebnomobdobí, nájdi dostatok ºudí, ktorí pochodujú ne-jak˘m smerom, postav sa na ich ãelo a mበga-rantovan˘ úspech. V mene Strany maìarskejkoalície, odmietam takúto hystériu, ktorá sa vy-tvorila nevhodn˘m spôsobom. SMK nabáda kaÏ-dého k civilizovanému a rozumnému postoju aje pripravená zohraÈ úlohu katalyzátora na rie‰e-nie tohto problému po voºbách.

Nakoºko, ale dnes, tu nevidíme vôºu na rozum-n˘ dialóg, dovoºte mi, aby som vás oboznámil sdvoma rozhodnutiami ãlenov poslaneckého klu-bu Magyar koalíció pártja - Strany maìarskejkoalície. Prv˘m je, Ïe nemienime tu poãúvaÈkrajne nevhodné v˘kriky niektor˘ch na‰ich ko-legov a po mojom vystúpení poslanci za SMKopustia rokovaciu sálu a t˘mto dne‰n˘ rokovacídeÀ pre nás konãí.

Po druhé, chcem vás informovaÈ o tom, Ïe narokovaní poslaneckého klubu Strany maìarskejkoalície, viac poslancov za SMK informovalo ko-legov, Ïe v budúcnosti majú záujem poÏiadaÈ ajo ‰tátne obãianstvo Maìarskej republiky, pri-ãom prehlasujú, Ïe Ïiaden z nich sa nevzdá anislovenského ‰tátneho obãianstva. Tento krok po-slanci chápu ako prejav svojej dvojitej obãianskeja národnej väzby. KaÏd˘ z nás si váÏi aj na‰e slo-venské ‰tátnej obãianstvo a kaÏd˘ poslanec aj bu-dúceho slovenského parlamentu za SMK, sabude riadiÈ naìalej na základe úcty a re‰pektu kslovenskej ústave a k zákonom slovenskej repu-bliky. Nie sme, ale majetkom Ïiadneho ‰tátu,sme slobodní ºudia. Chcem, jasne povedaÈ aj to,Ïe ani mená ani ãas a spôsob získania iného ‰tát-neho obãianstva, nikto nikdy nebude zverejÀo-vaÈ. Je to vec osobná pre kaÏdého ãloveka, ob-ãana, tak ako nikto nemá ão skúmaÈ ani teraj‰ístav dvojitého ‰tátneho obãianstva a vy‰e 200 ti-síc obãanov Slovenskej republiky a samozrejmeak prijmete akúkoºvek re‰triktívnu formu sloven-ského zákona o ‰tátnom obãianstve, obrátimesa na Ústavn˘ súd Slovenskej republiky, ako ajna Európsky súd pre ºudské práva.

Miroslav Lajãák, minister zahraniãn˘ch vecíSR

Vzniká otázka politick˘ch motívov takéhotoaktu. Nie je to len otázka, ktorú si kladieme my,ale aj ostatní partneri v Európskej únii a priebehdiskusií v maìarskom parlamente nielen o tom-to zákone, ale aj o zákone, ktor˘ má reagovaÈ na90. v˘roãie Trianonskej dohody, to veºavravne ilu-struje. To, Ïe napriek rozbehnutému budape‰tian-skemu r˘chliku e‰te stále voláme po rokovaniach,neprijmeme zmenu ná‰ho zákona okamÏite, nieje prejavom na‰ej naivity, váhania, ãi nebodajobáv, ale prejavom maximálnej ‰tátnickej zodpo-vednosti a takto to vnímajú aj na‰i partneri v Eu-rópskej únii. Najúãinnej‰í zahraniãn˘ tlak na Fi-desz, aby pristal na dialóg bude vtedy, keì budejednoznaãne zjavné, kto je racionálny a priprave-n˘ na diskusiu a kto je arogantn˘ a nekomunika-tívny. Od Slovenska sa bez ohºadu na prebieha-júci predvolebn˘ súboj oãakáva racionálny prí-stup. Máme ‰ancu ukázaÈ na‰u zrelosÈ a európs-kosÈ a zároveÀ nechaÈ vyznieÈ európsku nezrelosÈa zaostalosÈ t˘ch, ktorí naduto odmietajú dialóg.Pri podobn˘ch problémoch s vládou Fidesz predpár rokmi sa ukázalo, Ïe cielen˘m úsilím a bezzbytoãn˘ch unáhlen˘ch krokov, rozváÏnym postu-pom, vieme dosiahnuÈ aj usmernenie Fideszu nakoºaj európskosti a slu‰ného susedského spoluÏi-tia. Pokú‰ame sa aj teraz primäÈ Maìarsko ktomu, aby si vo svojej zahºadenosti do seba, za-ãalo uvedomovaÈ ‰ir‰ie súvislosti. Nová maìars-ká garnitúra bola 8 rokov v opozícii a ako by za-budla, ão to znamená niesÈ zodpovednosÈ za ve-denie ‰tátu. PripomeÀme jej teda pocit zodpoved-nosti, ktor˘ ponesie za svoje kroky. Pokúsme saspoloãne vyuÏiÈ nastávajúci ãas a tak ako bude di-plomacia konaÈ v zahraniãí, vy vyuÏite svojemoÏnosti a autoritu na upokojenie na‰ej spoloã-nosti. VyuÏime silu argumentu a presvedãime na-‰ich spoluobãanov, Ïe nech uÏ prijmeme akékoº-vek koneãné rozhodnutie, Ïe toto rozhodnutie nieje namierené proti nim, ale Ïe ide o sebaobranuná‰ho ‰tátu voãi nevídanej arogancii. Presvedãi-me ich, Ïe nechceme nikoho trestaÈ, ale máme prá-vo a povinnosÈ sa brániÈ. O chvíºu odlietam doHaagu rokovaÈ s vysok˘m komisárom OBSE prenárodnostné men‰iny. Som presvedãen˘ a verím,Ïe Národná rada Slovenskej republiky mi svojoumúdrosÈou a rozváÏnosÈou umoÏní, aby moje ro-kovanie prinieslo Slovensku prospech.

Július Brocka (KDH)Pán minister, rád by som vám nieão povedal

predt˘m ako odídete do Haagu. Ja som dnes boldruh˘krát ‰okovan˘ z va‰ich ani nie z va‰ich vy-stúpení, ale z va‰ich poznámok by the way. Vyste povedali, Ïe tento parlament nadsluhuje. Pánminister, tento parlament nenadsluhuje, tentoparlament vás bude kontrolovaÈ aÏ do 12. júna.Aj vás, aj túto vládu. Je to na‰a povinnosÈ voãiobãanovi. Ja viem, Ïe niekedy by sa vám to me-nej hodilo, napríklad aj v diskusii o Grécku, lebovtedy ste mali druhú poznámku, pri ktorej somtakisto spozornel, keì ste sa vyjadrili a bolo tov médiách, Ïe ako by sme vyzerali, keby sme vBruseli reagovali inak. Pán minister, prosím vás,to naozaj vy tak zastupujete Slovensko, Ïe sa p˘-tate sám seba, ako by ste vyzerali? âo ma po tom,akoby som vyzeral, keì je mojou povinnosÈoubrániÈ záujmy tejto krajiny! Pán minister, myvás budeme kontrolovaÈ aj pri k‰eftoch va‰ejkoalície, osobitne va‰ej strany, o tom budemetieÏ, radi by sme diskutovali. Do 12. júna na tomandát mám, pán minister.

91

politika kabinet stavia cez predraÏené projektya bez anal˘z, ktoré buì vôbec neboli, alebo akáno, tak sú odopierané verejnosti, ktorá by moh-la ich v˘hodnosÈ posúdiÈ.

20. apríla – Najsilnej‰ia koaliãná strana Smer-SD chce zachovaÈ zásadu z roku 2006, aby novúvládu zostavoval víÈaz júnov˘ch parlamentn˘chvolieb. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to vyhlá-sil predseda Smeru-SD Robert Fico. Poukázal nasnahu zostaviÈ pravicovú vládu z piatich politic-k˘ch subjektov (SDKÚ-DS, SMK, KDH, Most-Híd a SaS), ão oznaãil za ich legitímnu pozíciu,priãom, ako zdôraznil, Smer-SD je na to pripra-ven˘.

20. apríla – Vládu by mal naozaj zostavovaÈvíÈaz volieb, ak pravda, bude maÈ dostatoãnesiln˘ch partnerov. Uviedla to dnes pred novinár-mi v Ko‰iciach volebná líderka SDKÚ-DS Ive-ta Radiãová ako reakciu na dne‰né vyhláseniapredsedu Smeru-SD Roberta Fica. „Poãas krát-keho obdobia kampane dostávam neustále túistú otázku. Naozaj viete pomôcÈ s pracovn˘mimiestami? Naozaj dokáÏete do priemyseln˘chparkov priniesÈ investorov? Toto sú otázky, naktoré odpovedám. Útoky pána Fica ma nezaují-majú,“ dodala Radiãová. Radiãová v reakcii po-ukázala na to, Ïe súãasná koalícia Smer-SD,ªS-HZDS, SNS predviedla, ako vie vládnuÈ apreto je na obãanovi, ãi jej e‰te dá ‰ancu a ãi jupovaÏuje za základ stability tohto ‰tátu. „Zodpo-vedná vláda rie‰i problémy tejto krajiny. Nezod-povedná vláda sa zaoberá politick˘mi stranami.Odporúãam zaoberaÈ sa problémami tejto kraji-ny,“ podãiarkla Radiãová.

27. apríla – Predseda parlamentu Pavol Pa‰-ka (Smer-SD) otvoril dnes jubilejnú 50. schôdzuNárodnej rady SR. Poslancov by na nej mali za-mestnaÈ tak zákony, ktoré parlamentu vrátil pre-zident SR Ivan Ga‰paroviã, ako aj návrh nove-ly zákona o ‰tátnych symboloch SR a ich pouÏí-vaní z dielne predsedu vlády SR Roberta Fica.

27. apríla – Zaãiatok a koniec ‰kolského rokabude v ‰tátnych, cirkevn˘ch a súkromn˘ch ‰ko-lách od septembra 2010 spojen˘ aj s poãúvanímslovenskej hymny. Poslanci NR SR dnes 80hlasmi schválili vládnu novelu zákona o ‰tátnychsymboloch, ktorá takúto povinnosÈ zavádza. No-velu podporili v˘luãne koaliãné strany a okremSmeru-SD a ªS-HZDS aj národniari. Tí v‰ak jejpredloÏenie pôvodne oznaãovali ako podraz,keìÏe rie‰i podobné ustanovenia ako ich vlaste-neck˘ zákon, ktor˘ parlament neschválil.

3. mája – Vláda SR nepodpí‰e Ïiadny bian-ko ‰ek Grécku. Na dne‰nej mimoriadnej tlaão-vej besede to na margo finanãn˘ch problémov apripravovanej pomoci Grécku vyhlásil premiérRobert Fico (Smer-SD). Upozornil, Ïe slovensk˘kabinet chce chrániÈ vklady Slovákov v ban-kách, ako aj euro a finanãnú stabilitu v eurozó-ne, na druhej strane v‰ak chce vidieÈ záruky, Ïesi Grécko splní domácu úlohu. Akékoºvek roz-hodnutie o pôÏiãke musí byÈ podºa neho podmie-nené reálnym rozhodnutím tejto krajiny o obme-dzení sociálnych v˘hod, na ktoré nemá. To, Ïeo tak˘chto opatreniach rozhodla grécka vláda, samu zdá málo a ich ochote reálne presadiÈ tvrdéúsporné opatrenia príli‰ neverí.

10. mája – Keì predseda vlády Robert Fico(Smer-SD) hovorí o „pravicovom zlepenci“, ná-lepkuje politick˘ch súperov. „Ale to, ão on po-zliepal, krajinu dostáva na maìarskú cestu, a do-konca jeho politickoetick˘ relativizmus dovoºu-je povedaÈ, Ïe je pripraven˘ aj pokraãovaÈ,“ po-vedal v rozhovore pre TASR predseda KDH Ján

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

Miroslav Lajãák, minister zahraniãn˘ch vecíSR

Pán poslanec, ak sa vás tá poznámka o nadslu-hovaní dotkla, tak sa ospravedlÀujem a myslím,Ïe v‰etci pochopili kontext, v akom som to po-vedal. Ak, pokiaº ide o Grécko, tak si stojím zakaÏd˘m svojim slovom a pokiaº ide o k‰efty, takto si vyprosím pán poslanec, aby ste v súvislos-ti s mojou osobou takéto slová pouÏívali.

MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)VáÏená Národná rada Slovenskej republiky,

chcem na úvod povedaÈ, Ïe som si veºmi pozor-ne vypoãul takmer v‰etk˘ch vystupujúcich a nie-ão mi tu ale nehrá. Veºmi dramaticky vystúpilpredseda vlády, pán minister zahraniãn˘ch vecípouÏil slovo, Ïe situácia je kritická. No, ale aniúãasÈ v sále medzi poslancami vládnej koalície,nás je akosi hustej‰ie tu z opozície, ale ani úãasÈãlenov vlády tomu nenasvedãuje. Nieão tu nese-dí. Keì je tá situácia kritická, ako predseda vlá-dy môÏe daÈ prednosÈ jadrovému fóru nejakému?Minister zahraniãn˘ch vecí uteká za vysok˘m ko-misárom OBSE, no chvalabohu, ale ão robil do-teraz? To teraz, keì idú zajtra ráno v Budape‰tihlasovaÈ, teraz uteká za Vollebaekom? Preão toº-ko ãasu sme stratili, preão sme sa nevenovali za-hraniãno-politickej aktivite? Ja som mohol stih-núÈ ‰éfa Európskej ºudovej strany uÏ minul˘ t˘Ï-deÀ. A minister zahraniãn˘ch vecí teraz uteká zavysok˘m komisárom? âo naozaj tu nieão nese-dí, ale poìme teda k veci. V prvom rade chcempovedaÈ veºmi jasne, Ïe krok, pre ktor˘ sa roz-hodla nová politická reprezentácia Maìarskejrepubliky, ktorá vzi‰la z ostatn˘ch parlamentn˘chvolieb je zl˘, nesprávny a neperspektívny. To jeúplne jasné. Je to krok nesprávny a zl˘, ale aj ne-perspektívny, lebo vná‰a do Európy napätie avná‰a disharmóniu a nepokoj a z toho niã dob-rého vzísÈ nemôÏe. Je to krok zl˘ a nesprávny ajpreto, lebo zhor‰uje uÏ aj dnes zlé susedské vzÈa-hy medzi obidvoma na‰imi krajinami. Vná‰a dot˘chto vzÈahov nové napätie, novú nedôveru. Najednej strane si uvedomujem, Ïe Slovensko je su-verénny zvrchovan˘ ‰tát a aj dostatoãne siln˘,aby zvládol aj takúto provokáciu, ako je navrho-vaná právna norma z dielne budape‰tianskehoparlamentu. Jasné, Ïe to zvládneme, ale je tozbytoãné. Je to úplne zbytoãné. Kazí to vzÈahy,kazí to náladu, ºuìom to priná‰a starosti, ºudí toznepokojuje a to je naozaj veºmi zbytoãné. Sa-mozrejme ako politik chápem, Ïe takéto témykrátkodobo, strednodobo môÏu vnútropolitickypomáhaÈ, ale aj vnútropoliticky sa ukazuje, Ïe lenkrátko alebo strednodobo a spravidla strednodo-bo.

Preão teda zam˘‰ºan˘ zákon z dielne budape‰-tianskeho parlamentu striktne a zásadne odmie-tame? Máme na to ‰tyri celkom jasné dôvody. Poprvé, ako som uÏ naznaãil, je to krok veºmi, veº-mi antieurópsky. Predstavte si k akému dominuby to v Európe mohlo viesÈ, keby pre podobn˘krok sa rozhodlo Francúzsko vo vzÈahu k Belgic-ku. V‰etci veºmi dobre vieme, koºko Valónov Ïijev Belgickom kráºovstve. Aké napätie by to vy-volalo v samotnom Belgicku, ale najmä medziFrancúzskom a Belgickom? O vzÈahu medzi Ne-meckom a Rakúskom. Nemecko má ·vajãiars-ko a ìal‰ími krajinami, ani nemusíme hovoriÈ.Dlho by som mohol také paralely hºadaÈ, Talians-ko - Slovinsko. Len nech zostanem povedzme vpriestore krajín Európskej únie. Samozrejmetouto cestou sa Európa vydaÈ nemôÏe. To jeúplne jasné a argumentácia, Ïe Rumuni si to ne-

chali a argumentácia, Ïe Srbi si to nechali, jeúplne scestná. Boli a sú v inom postavení ako smednes my, Slováci, obãania aj Európskej únie ãle-novia aj Severoatlantickej aliancie. Teda krokstriktne, striktne idúci proti my‰lienke, ale ajpraxi európskeho znovuzjednotenia.

Po druhé, tento krok je veºmi zl˘ aj preto, Ïeako som uÏ opäÈ naznaãil, veºmi narú‰a na‰evzájomné susedské vzÈahy. Je dobré, Ïe v roku1995 sa podarilo podpísaÈ základnú medzi‰tátnuzmluvu medzi Slovenskou republikou a Maìars-kou republikou. Je dobré, Ïe máme zmie‰anú ko-misiu. Je dobré, Ïe máme in‰titúty, ktoré hovo-ria ako sa máme správaÈ, keì v na‰ich vzÈahochdôjde k nedorozumeniu. Nieão o tom viem. Ajna základe krajanského zákona, ktor˘ nás neme-nej vyru‰il a ktor˘ podºa môjho názoru moÏnoe‰te omnoho viacej mal vná‰aÈ zlé prvky do Ïi-vota obãanov Slovenskej republiky a do spolu-Ïitia medzi na‰imi dvoma krajinami, ale právetieto nástroje je treba vyuÏívaÈ. Naão sme tú zá-kladnú zmluvu uzatvárali? Som presvedãen˘,Ïe treba sa vrátiÈ na jej pôdu, treba vyuÏiÈ nástro-je, ktoré základná medzi‰tátna zmluva ponúka anedorozumenie odstrániÈ tak ako tomu bolo vzmienenom krajanskom zákone.

Tretím dôvodom, preão veºmi striktne odmie-tame zákon, pre ktor˘ sa budape‰tiansky parla-ment rozhodol alebo rozhoduje, je absencia le-gitímneho cieºa. Ja nebudem vás zabávaÈ dlh˘-mi citáciami, ale zo dvakrát to povaÏujem za po-vinné urobiÈ. Tak teda legitímny cieº podºa me-dzinárodného Súdneho dvora v Haagu je a tu za-ãína citát „obãianstvo právnym zväzkom, ktoré-ho základom je sociálny akt prepojenia skutoã-nej väzby, existencie, záujmov a citov“, konieccitátu. Je právnym v˘razom skutoãnosti, Ïe jed-notlivec, ktorému sa udeºuje buì priamo záko-nom, alebo na základe rozhodnutia ‰tátnych or-gánov je viac spojen˘ s obyvateºstvom ‰tátu,ktor˘ mu obãianstvo udeºuje neÏ s ktor˘mkoºvekin˘m. Samozrejme, Ïe návrh zákona z budape‰-tianskeho parlamentu t˘mto podmienkam ne-zodpovedá, ale nezodpovedá ani základn˘m po-Ïiadavkám medzinárodného Súdneho dvora, zá-kladn˘m podmienkam, ktoré tento dvor vyÏadu-je na udelenie obãianstva a ja to opäÈ zacitujem„zvyãajne je to bydlisko jednotlivca, centrumjeho záujmov, jeho rodinné väzby, jeho úãasÈ naverejnom Ïivote, spojenie ním preukázané predanú krajinu v‰tepované jeho deÈom“. Je úplnejasné, Ïe tento zákon takéto atribúty ani zìalekanespæÀa. No a napokon je tu ‰tvrt˘ dôvod a to jezjavná protiprávnosÈ, rozpor s medzinárodn˘mprávom a tu bude druh˘ citát, „prístup Maìarskejrepubliky nie je v súlade s odporúãaniami vyso-kého komisára pre men‰iny t˘kajúcimi sa posta-venia národnostn˘ch men‰ín v medzi‰tátnychvzÈahoch, teda v rozpore s takzvan˘mi bolzan-sk˘mi odporúãaniami“ a je to veºmi zaujímavépodºa môjho názoru a jasné v dvoch bodoch. Poprvé, Ïiaden ‰tát nesmie vykonávaÈ jurisdikciunad obyvateºstvom alebo ãasÈou obyvateºstvainého ‰tátu bez jeho súhlasu a po druhé, ‰táty za-bezpeãia, aby takéto udelenie obãianstva re‰-pektovalo zásady priateºsk˘ch vrátane dobrosu-sedsk˘ch vzÈahov a územnú suverenitu a zdrÏiasa udeºovania obãianstva v masovej mierke, pod-ãiarkujem v masovej mierke. A to aj v prípade,Ïe ‰tát, v ktorom b˘vajú, povoºuje dvojaké ob-ãianstvo.

Na záver poviem k t˘mto argumentom len to,Ïe je známa právna zásada, Ïe na bezpráví nie jemoÏné budovaÈ právo a myslím si, Ïe tie argu-

92

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

Figeº. Osobne berie moÏnosÈ vytvorenia pravi-covej alternatívy, podobnej ako v roku 2002,veºmi váÏne. „VoliÈ Roberta Fica znamená zvy-‰ovaÈ pravdepodobnosÈ súãasného veºmi pevné-ho zväzku Vladimíra Meãiara, Jána Slotu a Ro-berta Fica,“ zdôraznil Figeº.

13. mája – Opozícia napokon neuspela sosvojou snahou o mimoriadne rokovanie Národ-nej rady (NR) SR, na ktorom sa malo hovoriÈ ofinanãnej pôÏiãke pre Grécko. SnemovÀa totiÏnebola ani na ‰tvrt˘ pokus uzná‰aniaschopná apredseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-SD)tak schôdzu ani neotvoril.

13. mája – Novelu zákona o dvojakom ob-ãianstve v navrhovanej podobe a bez konzultá-cií bude Slovenská republika povaÏovaÈ za bez-peãnostné riziko. ZároveÀ ho okamÏite predlo-Ïí na posúdenie vysokému komisárovi OBSE premen‰iny. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to vy-hlásil premiér Robert Fico. Ako ìalej pokraão-val, v prípade, Ïe maìarsk˘ parlament noveluschváli na piatkovej (14.5.) ustanovujúcej schô-dzi, tak to bude pre Slovensko jednostrann˘krok Maìarskej republiky (MR) a konanie vrozpore s medzinárodn˘m právom.

19. mája – Generálny prokurátor DobroslavTrnka vyzval Bohumila Hanzela, aby pri‰iel voveci sponzorovania Smeru-SD vypovedaÈ na‰peciálnu prokuratúru. „Dvere na ‰peciálnej pro-kuratúre má od rána do veãera otvorené,“ uvie-dol po dne‰nom rokovaní vlády SR. Dodal, Ïetrestné oznámenie môÏu podaÈ aj redaktori den-níka Sme v prípade, ak disponujú tak˘mi mate-riálmi, o ktor˘ch sa pí‰e v danom periodiku.Pokiaº nikto nepodá trestné oznámenie, Trnka topodobne, ako tomu bolo pri Danielovi Lip‰ico-vi a Vladimírovi Meãiarovi, zaradí do politické-ho folklóru.

Podnikateº a v minulosti zakladajúci ãlen stra-ny Smer-SD Bohumil Hanzel dnes pre denníkSme uviedol, Ïe videl kópiu notársky overenejzmluvy medzi Smerom-SD a piatimi sponzormi,ktorá sa t˘kala konkrétnych miest na kandidát-ke strany. Tvrdí, Ïe bol osobne pri viacer˘chstretnutiach so sponzormi, v rokoch 2000 – 2002mali strane poskytnúÈ „pribliÏne 60 miliónovkorún“. Sponzorov mal podºa Hanzela pre stra-nu získavaÈ aj predseda strany Robert Fico osob-ne.

25. mája – Predseda Národnej rady SR PavolPa‰ka (Smer-SD) dnes za úãasti v‰etk˘ch posla-neck˘ch klubov otvoril rokovanie mimoriadnej52. schôdze parlamentu, na ktorej sa budú po-slanci zaoberaÈ maìarsk˘m návrhom zákona odvojakom obãianstve pre zahraniãn˘ch Maìarov.Na zvolaní zasadnutia sa zhodli predstaviteliakoaliãn˘ch strán Smer-SD, SNS a ªS-HZDS.

25. mája – Poslanci Národnej rady SR dnespo takmer ‰tvorhodinovej rozprave 113 hlasmischválili uznesenie parlamentu, v ktorom vyja-drujú hlboké znepokojenie nad návrhom maìar-ského zákona o dvojakom obãianstve. Na tom-to kroku sa zhodli predstavitelia v‰etk˘ch poli-tick˘ch strán okrem SMK s t˘m, Ïe o prijatomuznesení bude maìarskú stranu informovaÈ ‰éfNR SR Pavol Pa‰ka (Smer-SD). Rokovanie 52.mimoriadnej schôdze bolo následne preru‰enédo stredy (26. 5.) do 10.00 h. Parlament bude ãa-kaÈ na kroky Maìarskej republiky. Ak tá aj na-priek uzneseniu kontroverzn˘ zákon prijme(malo by sa tak staÈ v stredu ráno, pozn. TASR),slovensk˘ parlament by mal v skrátenom kona-ní schváliÈ vládnu novelu zákona o ‰tátnom ob-ãianstve.

menty veºmi jasne poukazujú, Ïe cel˘ ten prístupnovej politickej garnitúry Maìarskej republikyje zl˘, chybn˘ a protiprávny. Je mi to tro‰ku ajºúto, ale musím to povedaÈ. Viktor Orbán Èahá Eu-rópu do konfliktov a do napätia a moÏno ani ne-preÏeniem, keì poviem, Ïe tento nov˘, o chvíºudesignovan˘ premiér Maìarskej republiky ÈaháEurópu do 19. storoãia. ·kodí, ‰kodí to na‰imobojstrann˘m vzÈahom a myslím si, Ïe to nepros-pieva ani perspektíve znovuzjednotenej Európy,ktorá má naozaj plno kºúãov˘ch problémov, kto-ré je neodkladné rie‰iÈ.

Toºko dámy a páni k podstate samotného pro-blému. Pochopiteºne, Ïiada sa teraz povedaÈ ãos t˘m. Vláda ponúka dva kroky. V prvom, návrhuznesenia Národnej rady, v druhom konkrétny zá-kon. Chcem povedaÈ za Slovenskú demokratic-kú a kresÈanskú úniu demokratickú stranu, Ïe toprvé podporíme, aj keì si slovník vieme predsta-viÈ v tom vyhlásení lep‰í, v˘stiÏnej‰í, ale nebu-deme sa hraÈ na slovíãka a návrh vyhlásenia Ná-rodnej rady podporíme. Problém v‰ak vidíme vtom druhom. Oboznámili sme sa s predlohou,ktorú mieni vláda prerokovaÈ, neviem, ãi ju dnesprerokovala alebo e‰te ju len prerokúvaÈ bude av tejto predlohe alebo z tejto predlohy je jasnéjedno. Ja to preãítam, to sú tri riadky. Tú podsta-tu. ·tátny obãan Slovenskej republiky stráca‰tátne obãianstvo Slovenskej republiky dÀom,ktor˘m na základe v˘slovného prejavu vôle, kto-r˘m je ÏiadosÈ, vyhlásenie alebo in˘ úkon sme-rujúci k nadobudnutiu cudzieho ‰tátneho ob-ãianstva dobrovoºne nadobudne cudzie ‰tátneobãianstvo.

Dámy a páni, vidím tu dva problémy. Prv˘ pro-blém v tom, Ïe nemúdry zákon má poslúÏiÈ ktomu, Ïe so slovensk˘m zákonom sa ideme vy-hráÏaÈ obãanom Slovenskej republiky. HroziÈim sankciami, trestom, nie veºmi príjemn˘mivíziami. Ale je tu e‰te druh˘ dôvod, ktor˘ ma vy-ru‰il e‰te viac. A síce, je to akceptovanie exteri-toriálnych úãinkov maìarského zákona. To na-ozaj ideme sa tváriÈ, Ïe zákon Maìarskej repu-bliky bude na Slovensku vykonávan˘? Ja môÏemten odsek preãítaÈ e‰te raz, ale z neho podºa mÀaúplne jasne vypl˘va, Ïe slovensk˘ zákon bude do-konávaÈ úãinky maìarského zákona. A to pova-Ïujem za neprijateºné. PovaÏujem za krajne ne-prijateºné, aby bez ná‰ho súhlasu mal zákon Ma-ìarskej republiky exteritoriálne úãinky, aby mysme na‰ím slovensk˘m zákonom zobrali palicua bili ºudí za to, ão vymyslí budape‰tiansky par-lament.

Som si ist˘, Ïe aj ponáhºaÈ sa treba pomaly atreba hºadaÈ také rie‰enie, aby sme tieto cezhra-niãné alebo exteritoriálne úãinky maìarskéhozákona eliminovali celkom. Tak ako sme to do-kázali v rámci krajanského zákona. Budape‰ÈuplatÀuje krajansk˘ zákon opäÈ aj v Bukure‰ti ale-bo v Rumunsku, to ja dobre viem, uplatÀuje hovo Vojvodine alebo v Srbsku, ten dobre viem,dobre viem, ale sa neuplatÀuje v Slovenskej re-publike. Zabránili sme politicky a diplomatickyexteritoriálnym úãinkom cudzieho ‰tátu, preto-Ïe to bolo v rozpore s na‰imi národn˘mi a ‰tát-nymi záujmami. A preto by som chcel navrhnúÈvláde Slovenskej republiky, aby prehodnotilatento zámer alebo text, aby prijala také rie‰enie,ktoré nebude robiÈ z obãanov Slovenskej repu-bliky ani rukojemníkov bez ohºadu na to, akej súnárodnosti, ani sa im vyhráÏaÈ, ale hlavne, kto-r˘ zabráni exteritoriálnym úãinkom zákona Ma-ìarskej republiky ako celku.

My sme si dovolili tak˘to návrh zákona v

troch paragrafoch napísaÈ. MôÏe ho vláda pre-vziaÈ, môÏe daÈ skrátené konanie, môÏe ho vy-lep‰iÈ. Bolo by dobré, keby sme s chladnou hla-vou túto situáciu vyhodnotili a dohodli sa na ta-kom znení zákona, ktor˘ naozaj ochráni, ochrá-ni v‰etk˘ch obyvateºov na‰ej vlastni, v‰etk˘chobyvateºov ná‰ho ‰tátu bez ohºadu na národ-nosÈ. Myslím si, Ïe tak˘to zákon a takéto rie‰e-nie sa prijaÈ dá, tak ako sa to dalo vtedy, keì smesa bránili a ako v‰etci veºmi dobre vieme, ajúspe‰ne ubránili krajanskému zákonu.

Vladimír Meãiar (ªS-HZDS) Pozeral som to a po dlh‰om ãase a poãúval

pána Dzurindu a videl som dvoch Dzurindov. Vi-del som Dzurindu, ktor˘ riskuje vládu, riskujekonflikt, nejde na stretnutie s maìarsk˘m pred-staviteºom, stavia sa proti nárokom, ktoré sme-rujú do vnútra vládnej koalície a riskuje, Ïe pad-ne ako predseda vlády. To bola jedna poloha.

Dnes vidím Dzurindu, ktor˘ je pokakan˘ ztoho, Ïe nepríde do vlády, preto sa chce zapáãiÈstranám maìarskej koalície za kaÏdú cenu, zís-kaÈ ich podporu pre tvorbu koalície a získaÈ si ichpodporu pre ciele, ktoré chce, pre ktoré deformu-je svoje b˘valé postoje aj svoje b˘valé názory.

A keì hovorí, ak˘ to bol fantastick˘ úspech za-brániÈ krajanskému zákonu. NuÏ ani by som ne-povedal, krajansk˘ zákon síce nepre‰iel parla-mentom, na to nás bolo dosÈ veºa a dosÈ veºkejsily, ale príloha k tomuto zákonu vo forme do-hody medzi ministrom zahraniãn˘ch vecí a in˘-mi, podºa ktor˘ch voºn˘m spôsobom prúdia pro-striedky na podporu iredenty na Slovensku, tápodpísaná a re‰pektovaná bola. TakÏe ãomu sato chválite a z ãoho ste to nad‰en˘? DosÈ dobretomu nerozumiem.

MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)S dôverou, Ïe aj pán poslanec Meãiar aj pán

poslanec Kovarãík boli v tejto rokovacej sále, bysom chcel len pripomenúÈ. Podporíme vyhláse-nie Národnej rady Slovenskej republiky a navrhu-jeme zásadne lep‰ie rie‰enie ako je predloha vlá-dy. Opakujem pán Kovarãík, veì si to pozrite.Vládna predloha akceptuje platnosÈ zákona Ma-ìarskej republiky na Slovensku. To je neprijateº-né. Netreba sa jeÏiÈ, netreba z toho vytækaÈ vnú-trostranícky politick˘ kapitál, treba sa dobre za-myslieÈ, ãi neexistuje rie‰enie, ktoré naozaj uká-Ïe, Ïe sme suverénna krajina, Ïe sme zvrchova-n˘ ‰tát, Ïe vieme ochrániÈ v‰etk˘ch obãanov na-‰ej republiky, Ïe neprepadneme panike, Ïe nepre-padneme hystérii. O tom bolo moje vystúpeniepán Kovarãík.

Takéto rie‰enie sme prijali aj v prípade aj kra-janského zákona. Nie je pravda, ão hovorí pán po-slanec Meãiar. Vtedy bol zámer vyplácaÈ 15-ti-síc forintov kaÏdému obãanovi Slovenskej repu-bliky, ktor˘ alebo ktorá dá svoje dieÈa do ‰kolys vyuãovacím jazykom maìarsk˘m. Tomu smezabránili, bez toho, Ïeby sme mali ak˘koºvek pro-blém a získali sme na svoju stranu v‰etky európ-ske in‰titúcie a dokázali sme si vynútiÈ, Ïe tentozákon sa na Slovensku nevykonáva. Navrhuje-me rie‰enie, ktoré by nebolo rozpracovaním ex-teritoriálnych úãinkov Maìarskej republiky, alektoré by t˘mto úãinkom komplexne zabránilo. Vãom je problém?

Július Brocka (KDH)My poslanci za KresÈansko-demokratické hnu-

tie a poãul som, Ïe aj poslanci za SDKÚ bude-me hlasovaÈ za návrh uznesenia Národnej rady

93

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

26. mája – Poslanci Národného zhromaÏde-nia Maìarskej republiky schválili dnes noveluzákona o maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘kazjednodu‰eného udeºovania dvojakého obãian-stva zahraniãn˘m Maìarom. Za návrh hlasova-lo 344 poslancov, traja bolo proti, päÈ sa zdrÏa-lo hlasovania. Návrh novely schválil parlamentaj napriek ostrému protestu Slovenskej republi-ky. Slovensko má ako protiopatrenie priprave-nú novelu zákona o ‰tátnom obãianstve.

26. mája – Vládny návrh novely zákona o‰tátnom obãianstve, o ktorom aktuálne rokujeNárodná rada SR, vyzerá, akoby sa predseda vlá-dy SR Robert Fico (Smer-SD) dohodol s dezig-novan˘m premiérom Maìarska Viktorom Orbá-nom (Fidesz). Pred novinármi to vyhlásil líderSDKÚ-DS MikulበDzurinda, ktor˘ slovenskúnavrhovanú právnu normu povaÏuje za zlú apokúsi sa ju zmeniÈ pozmeÀovacími návrhmi.„SR by nikdy nemala uznaÈ úãinky takéhoto zá-kona (o dvojakom obãianstve, pozn. TASR). Tosme takí slabí, Ïe to nevieme jasne povedaÈ ale-bo to niekomu vyhovuje hraÈ Orbánovou kartou?Dohodol sa Fico s Orbánom? Z toho, ão pred-kladá vláda SR, sa mi zdá, Ïe áno. Orbán napí-sal zákon a Fico k nemu urobil vyhlá‰ku,“ po-vedal Dzurinda. Slovensk˘ návrh novely podºaneho umoÏÀuje vznik a etablovanie sa celkomnovej men‰iny obyvateºov SR, ktorí nebudú ob-ãanmi Slovenska, ale Maìarska, no bydliskobudú maÈ stále v SR.

26. mája – Opoziãná strana SDKÚ-DS jepodºa premiéra Roberta Fica schopná obetovaÈãokoºvek, aj slovensk˘ národ. Vyhlásil to namargo toho, Ïe poslanci tohto politického sub-jektu dnes na mimoriadnej schôdzi Národnejrady (NR) SR nezahlasovali za novelu zákona o‰tátnom obãianstve. Fico dodal, Ïe to SDKÚ-DSopakovane ukazuje celé ‰tyri roky. Mrzí ho fakt,Ïe táto opoziãná strana v prípade obhajovania ná-rodno‰tátnych záujmov absolútne zlyhala. Upo-zornil, Ïe tak spravila preto, aby si udrÏala moÏ-nosÈ povolebnej spolupráce s SMK. „Niet o tomÏiadnych poch˘b,“ podãiarkol na dne‰nej tlaão-vej konferencii po schválení predmetnej legisla-tívnej normy. Tú podporilo 90 poslancov zaSmer-SD, SNS, ªS-HZDS a KDH.

26. mája – Príhovorom predsedu parlamen-tu Pavla Pa‰ku (Smer-SD) a ‰éfov niektor˘chposlaneck˘ch klubov dnes poslanci ukonãili‰tvrté volebné obdobie Národnej rady (NR) SR.Na záver zaznela ‰tátna hymna a Pa‰ka pozvalãlenov zákonodarného zboru na ãa‰u vína a ob-ãerstvenie. Parlament sa za ‰tyri roky stretol do-vedna na 52. schôdzach. „Mal som veºké pred-stavy a plány a musím povedaÈ, Ïe veºa z nichsa podarilo naplniÈ,“ povedal Pa‰ka. Za najzá-kladnej‰iu víziu oznaãil to, aby parlament bolschopn˘ pracovaÈ a napæÀaÈ plán a rie‰iÈ aj veº-mi chúlostivé a závaÏné témy dialógom. Zasmutn˘ v‰ak povaÏuje pohºad médií. „Je normál-ne, Ïe národné parlamenty sú pod ich drobno-hºadom. No nie je celkom obvyklé, aby za ‰ty-ri roky mali informácie tak˘ negatívny obsah arozmer,“ upozornil. Dúfa preto, Ïe nová NRSR nebude len predmetom diskreditácie a ata-kov, ale objektívnej anal˘zy. Pa‰ka zároveÀ vy-slovil Ïelanie, aby nov˘ parlament na‰iel kon-senzus a zaãal rie‰iÈ niektoré nedopovedanéalebo Èaωie vysvetliteºné procedúry fungovaniazákonodarného zboru.

(rk)

v tejto veci. Pán Meãiar, vás ako keby to ‰tvalo.My opoziãné strany vám hovoríme, Ïe budemehlasovaÈ za návrh tohto uznesenia. Veì my vie-me, ão treba v tejto kauze, Ïe Slovensko trebabrániÈ aj proti vonkaj‰ím útokom, aj proti vnú-torn˘m útokom alebo vonkaj‰ím nepriateºom ajvnútorn˘m nepriateºom, ale my vám chceme po-vedaÈ, Ïe sú aj iné dôleÏité veci v tejto krajine.Ja som vlastne chcel zaãaÈ inak. Ja som chcel po-vedaÈ to, Ïe dnes rokujeme o tejto otázke slovens-ko-maìarsk˘ch vzÈahoch a o bezprecedentnejsnahe maìarského parlamentu. Dnes, Ïe o tom ro-kujeme, Ïe to je dobrá správa. Dobrá správa otom, Ïe Národná rada je funkãná, Ïe Národnárada funguje. Lebo uÏ niekoºko t˘ÏdÀov sa tu po-kú‰ajú predstavitelia Slovenskej republiky a do-konca z Bruselu vysielaÈ také signály obãanomSlovenskej republiky, Ïe vy uÏ nefungujete, Ïeparlament uÏ nepracuje. Dámy a páni, to somchcel ja zdôrazniÈ aj ministrovi zahraniãn˘chvecí, Ïe ak to on tak berie, to je veºk˘ omyl. Veìmy sme tu na kontrolu vlády a rokovaÈ o váÏnychveciach aÏ do 12. júna. âiÏe nedbám, keì tu bu-deme rokovaÈ aj kaÏd˘ druh˘ deÀ, aj do volieb.To je prvá poznámka. A to, Ïe som chcel roko-vaÈ o eure a o Grécku. Pán Meãiar, no áno, leboto nie je o hru‰kách. Veì 25 miliárd slovensk˘chkorún, to je uÏ je viacej ako keì sme diskutova-li o prínose eura pre slovenskú ekonomiku. Vte-dy ste hovorili, Ïe to bude jedno percento HDP.25 miliárd je uÏ viac, a to je len jeden podpis ajedna akcia. 150 miliárd ruãiÈ za záväzky in˘chnezodpovedn˘ch, to uÏ je 5-krát toºko alebo 6-krát toºko, pán Meãiar. To nie sú maliãkosti, keìposlanci Národnej rady a nielen ja poslanec, ajobãania Slovenskej republiky chcú poãuÈ vá‰názor a tu moÏno z tohto miesta. Ale dobre, toje o inom. O tom moÏno teda na inej schôdzi akbudete súhlasiÈ z vôle opozície teraz v tomtoprípade opozície, aby sme o tom rokovali. To boladobrá správa, Ïe Národná rada a parlament fun-guje. Teraz tie zlé samozrejme to sú o tom, to jeo vás ako funguje táto vládna koalícia v boji s krí-zou, s nezamestnanosÈou, ale aj v zahraniãnej po-litike. Dámy a pán, ja teraz nechcem rozprávaÈnajprv o Maìaroch, o Orbánovi, ja chcem terazhovoriÈ o vás. Zahraniãná politika tejto vládnejkoalície. Pán Meãiar, veì keby nebolo ãeskéhopremiéra Topolánka zhodou okolností âeská re-publika predsedala Európskej únii minul˘ rok,keì bola plynová kríza, tak slovenská vláda ne-mala ani ministra zahraniãn˘ch vecí. UÏ ste za-budli, ako ste Kubi‰a pustili do OSN? AÏ keì smemy hovorili, Ïe uÏ dávno mal byÈ predseda vlá-dy v Moskve alebo v Kyjeve, tak aÏ potom na topri‰li v slovenskej vláde? Áno, to bolo jedno, tobolo z minulosti a to teraz pán premiér, ktor˘ tunie je aj v súãasnosti. Áno, susedské vzÈahy je vecdvoch. V zahraniãnej politike aj vo vzÈahochslovensko-maìarsk˘ch ste to doteraz, teda veº-kú múdrosÈ a schopnosti ste nepreukázali. A tomusím povedaÈ, Ïe donedávna v Maìarsku malisocialistickú vládu. Takí socialisti, akí ste vy zoSmeru, a vy ste sa s nimi nedokázali ani stretnúÈ.Veì tie vzÈahy slovensko-maìarské sú by sompovedal na bode mrazu a pritom ste mali kama-rátov ideologick˘ch spojencov a ani s t˘mi ste ne-vedeli. To znamená, Ïe jednoducho ani v dobr˘chãasoch ste to nevedeli a neviete to ani v t˘chzl˘ch. Ale opakujem, KresÈansko-demokratickéhnutie poslanci klubu za KDH podporia návrhtohto uznesenia o zmene ‰tátneho obãianstva vMaìarskej republike. My to povaÏujeme za ne-vyhnutné, my to povaÏujeme za primerané opat-

renie ako reaguje Národná rada na tento jedno-strann˘ akt maìarskej strany udeºovaÈ obãianstvoobãanom Slovenskej republiky maìarskej ná-rodnosti v rozpore s medzinárodn˘m právom. Av závere predsa len by som rád aspoÀ dvomi ve-tami reagoval aj na predsedu Národnej rady Pav-la Pa‰ku, ktor˘ predkladal tento návrh. Ako mubolo trikrát smutno . Áno aj mne, aj nám bolo mi-nimálne trikrát smutno. Pán predseda, keì stepred pár dÀami odmietli hlasmi Smeru rokovaÈo tak˘ch váÏnych otázkach, ako je podporovaniez daní na‰ich obãanov t˘ch, ktorí sú nezodpoved-ní, a ktorí Ïijú nad svoje pomery. Druh˘krát mibolo smutno, keì ste zvolali túto schôdzu a pred-seda klubu poslancov za KDH má pravdu. Tenasistent si vyzdvihol obálku a návrh programu,Ïe tam budú tri body, ale Ïiaden materiál nie jesúãasÈou rokovania na tejto schôdzi o zákonoch,ktoré chcete alebo myslíte prijaÈ. A tretíkrát mibolo smutno pán predseda, Ïe aj táto kauza hodísa vám, Ïe Àou chcete prekryÈ len ‰kandály, v kto-r˘ch sa va‰a strana teraz pred voºbami varí.

Daniel Lip‰ic (KDH)Nebudem sa zam˘‰ºaÈ, pán predsedajúci, nad

motiváciou Viktora Orbána, ãi cieºom tohto ná-vrhu nie je prekryÈ ekonomické problémy v Ma-ìarsku, je to pomerne tradiãná taktika, prekr˘vaÈnacionalizmom ekonomické problémy, a to jeproblém mnoh˘ch krajín. Nedá mi moÏno nepo-vedaÈ, jeden názor. UÏ tuná bolo povedané, ÏeViktor Orbán skú‰al urãité hranice aj v minulos-ti, keì navrhoval prijatie krajanského zákona, avtedy b˘valá vláda reagovala. Reagovala aj ná-vrhom zákona o protiopatreniach a Viktor Orbánprehral. Mal v b˘valej vláde veºmi tvrdého sú-pera. Myslím si, Ïe Viktorovi Orbánovi by vyho-vovalo, keby dne‰ná vláda po voºbách pokraão-vala, lebo je na medzinárodnom poli slab‰ímsúperom. Preto si myslím, Ïe Viktor Orbán pred-niesol tento návrh teraz, pred parlamentn˘mivoºbami, aby vám pomohol. Ale myslím si, Ïe uÏsom to povedal viackrát, Ïe v oblasti národno‰tát-nych záujmov, je KDH schopné sa spojiÈ aj s je-Ïibabou, to platí. To znamená, my podporíme textvyhlásenia a dokonca zrejme podporíme aj no-velizáciu zákona o ‰tátnom obãianstve, aby smezaviedli ãeskú právnu úpravu, pretoÏe iné limi-ty, iné limity si neviem predstaviÈ, aké by sme ve-deli nastaviÈ.

A potom bolo prijaté uznesenie k návrhunovelizácie zákona o ‰tátnom obãianstve, oktorom rokuje Národné zhromaÏdenie Ma-ìarskej republiky.

A na druh˘ deÀ Národné zhromaÏdenieMaìarskej republiky prijalo novelu zákona omaìarskom obãianstve, ktorá sa t˘ka zjedno-du‰eného udeºovania dvojakého obãianstvazahraniãn˘m Maìarom.

A niekoºko hodín po tom prijala Národnárada Slovenskej republiky novelu zákona o‰tátnom obãianstve. Diskusia bola mimoriad-ne podobná tej predchádzajúcej. Tá slovens-ká zodpovedala tomu, Ïe bolo pred voºbami,tá maìarská zasa tomu, Ïe Viktor Orbán zis-til, v akom stave je jeho krajina a koºko tobude stáÈ.

(rk)

94

S U P E R M O N I T O R

Keì americk˘ prezident prijal v Bielomdome populárneho duchovného vodcu TibeÈa-nov dalajlámu, podporil nielen boj TibeÈanovza ºudské práva, ale prestal si daÈ od âíny dik-tovaÈ tempo. A hoci riskuje problémy, nebudúo niã väã‰ie, neÏ keì to s âínou skú‰al po dob-rom.

Komentátorka Miriam Zsilleová.Sme 22. 2.

(Kto by v‰ak bol e‰te nedávno veril, Ïe vroku 2010 nebude najväã‰ím problémompre prezidenta USA âína, ale nezadrÏateº-né vytekanie ropy v Mexickom zálive?)

***

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 22. 2.(UÏ môÏe byÈ Sulík popredn˘m politikom –uÏ si ho v‰imli aj karikaturisti.)

***

Rozhodujúci je patriarchálny systém, ktor˘Ïenu stále redukuje na súkromnú sféru. Na ve-rejnosti sa u Ïien v prvom rade poãítajú mla-dosÈ a krása, nie v˘kon. MuÏ vládne a má prá-vo v˘beru. MuÏ je definovan˘ svojimi ãinmi,Ïena iba existenciou.

Rakúska spisovateºka Elfriede Jelinek. Sme 23. 2.

(A aj tak Ïenina blízkosÈ vyvoláva v muÏo-vi také pozitívne reakcie, ako niã iné nasvete.)

***

Ambíciou médií by mala byÈ kultivácia ãi-tateºa, poslucháãa, diváka.

Mediálna etiãka Eva Poláková.Slovo 24. 2.

(Pritom táto kultivácia je úplne kdesi na po-slednom mieste.)

***

Podºa návrhov âSSD skonãí po roku 2035väã‰ina dôchodcov v chudobe. My v ODSchceme daÈ ºuìom na v˘ber, ãi budú ‰etriÈ lenso ‰tátnym dôchodkov˘m systémom, alebo

svoje úspory ãiastoãne zhodnotia v kapitálo-vom pilieri.

Exminister sociálnych vecí Petr Neãas. Virtually 24. 2.

(V SR obraciame v‰etko naopak. Smer 2. pi-lier priam de‰truoval.)

***

Na svetovej v˘stave EXPO 2010 v ·angha-ji sa potrebujeme zviditeºniÈ, ale nevyuÏívameani ten intelektuálny potenciál na‰ich ºudí,ktor˘ máme k dispozícii. Prezentácie socialis-tického âeskoslovenska v historickom priere-ze vychádzajú úspe‰nej‰ie ako samostatnejSR.

Prezident Spolku architektov Slovenska Ján M. Bahna. Sme 25. 2.

(StarostlivosÈ na‰ich verejn˘ch ãiniteºov orazantnej‰ie uvádzanie na‰ich duchovn˘cha kultúrnych hodnôt do svetového vedo-mia je mizerná.)

***

V predo‰lom reÏime kiná hrávali veºa dob-r˘ch francúzskych a talianskych filmov.

Filmov˘ producent Rudolf Biermann. TV oko 26. 2.

(Mlad‰í ºudia si sotva vedia predstaviÈ, akéstranícke pokyny ovplyvÀovali kultúrnuponuku. Globálne sa zakazovala – „neodpo-rúãala“ – americká ponuka, lebo to boliprejavy „imperializmu“. Väã‰iu ‰ancu malidiela francúzske a talianske, ak sa podari-lo presvedãiÈ ideologick˘ch tajomníkov, Ïesú kritické ku kapitalistickému reÏimu.)

***

Uãili nás, Ïe hlavná sila triedneho boja jetriedna nenávisÈ. NenávisÈ v‰ak nedokáÏe bu-dovaÈ, akokoºvek opodstatnené by boli jej dô-vody.

KÀaz a publicista Marián Gavenda. Pravda 26. 2.

(NenávisÈ a nevraÏivosÈ sú základné omylya bludy ná‰ho dne‰ka.)

***

âo sa nedá pochopiÈ na poÏiadavke, aby vparlamente namiesto 150 obãas posedávajú-cich poslancov ich bolo len sto? Aj tak ich tamväã‰inou nájdete na rokovaní e‰te menej. Tro-chu nadnesene povedané, niã by sa nestalo, anikeby sme nemali Ïiadneho, pretoÏe aj tak hla-sujú podºa toho, ão im prikáÏe stranícka cen-trála.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 26. 2.

(Je aspoÀ malá nádej, Ïe nové zloÏenie NRSR zefektívni nበparlamentarizmus?)

***

DeÀ rokovania parlamentu nás stojí priemer-ne 3 milióny Kã. Bez ohºadu na to, Ïe v ‰tát-nej kase sa cerí poriadna diera. Na‰i zákono-darcovia v‰ak aj v tejto situácii povaÏujú za Ïi-votne dôleÏité zru‰iÈ zníÏenie platieb poãasmaterskej dovolenky ãi rie‰iÈ problém zamest-naneck˘ch v˘hod odborárov. A je smutn˘ po-hºad na kvalitu argumentov sprevádzajúcichoba návrhy.

B˘val˘ viceguvernér âNB LudûkNiedermayer. Hospodáfiské noviny 26. 2.

(Je patologické, ako málo dokáÏu politicidaÈ do správneho poradia svoje priority.)

***

AÏ keì zákon vstúpil do platnosti, odboryzistili, Ïe sa im nepáãi.

Komentátor Martin Weiss. Lidové noviny 27. 2.

(âohokoºvek sa novinári dotknú, natrafia nasilnej‰iu ãi stredne Ïeleznú skupinu politi-kov a odborárov, ktorá sa usiluje niekohoviac ãi menej vymedzovaÈ.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus február(Pán Figeº by si mohol kúpiÈ tento obrázokod pána Mi‰aneka a pouÏívaÈ ho ako logo.)

***

BBC sa rozhodla v˘razne zníÏiÈ náklady. Vrámci ‰etrenia plánuje zru‰iÈ pribliÏne polovi-

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre22. februára 2010 – 20. apríla 2010

95

cu webov˘ch stránok a aj vysielanie 2 rozhla-sov˘ch staníc. Takéto ‰etrenie v‰ak nepovedieiba k strate stoviek pracovn˘ch miest, ale aj kpoklesu kvality programov pre mlad˘ch ºudí.

·éf Národného zväzu novinárovJeremy Dear. The Times 27. 2.

(·éfovia STV a SRo sa neobávajú poklesukvality TV a rozhlasov˘ch programov premlad˘ch ºudí, pretoÏe pre mladú generáciutakmer Ïiadne nevysielajú.)

***

V rodine, v ktorej som vyrastal, sme beÏnehovorili, Ïe „my, cigáni", takÏe sa mi ten po-jem zdá úplne normálny. Nespomínam si ani,Ïe by sa v súvislosti s hudbou pouÏíval názovrómska, v‰etci poznajú len cigánsku. Preto ajna‰a kapela sa volá Cigánski diabli.

Cimbalista Ernest ·arközi. Sme 1. 3.

(Oznaãenie veºkej etnickej skupiny Rómo-via je typick˘m príkladom boº‰evického po-krytectva. Komunisti sa maximálne p˘‰ilibojom proti rasizmu – aj preto, Ïe rasizmuspestovali k svojim ãernochom Ameriãania.V‰etko, ão zaváÀalo poniÏovaním cigánov,odvrhovali. Pravda, tak ako ani slovenskídemokratickí politici nepoznajú nijakéúãinné opatrenie na rie‰enie „rómskej otáz-ky“, nena‰li ho ani komunisti.)

***

Dnes sa nám túÏba predkov po nesmrtelnos-ti zdá komická. Ale túÏba po veãnej mladostije e‰te smie‰nej‰ia. Pocit nezmyselnosti Ïivo-ta v okamihu, keì nie sme produktivní, zaují-mavo je spät˘ s predstavou, Ïe sme tu len a lenpreto, aby sme spoloãnosti nieãím prispieva-li. Aby sme nieão vykonali, ãím by sme si svo-je bytie zaslúÏili.

Ekonóm TomበSedláãek. Hospodáfiské noviny 2. 3.

(Hoci aj v ãeskej tlaãi v˘razne prevaÏujú tzv.pragmatické témy, predsa len ãitateºovo ve-domie obohacujú aj uÏitoãn˘mi témami shlb‰ím záberom do du‰e ãloveka.)

***

Nie sme hlúpe stádo oviec! Chceme späÈ pe-niaze za emisie! Nechceme v NR SR oÏranov!

Obãiansky aktivista Alojz Hlina,keì priviedol pred NR SR 10 oviec.

Sme 2. 3.(A predsa sa zdá, Ïe je okolo nás viac poslu‰-n˘ch oviec, neÏ kon‰truktívnych obãanov.)

***

Súdnictvo je podºa ústavy samostatnou zloÏ-kou moci. Jeho nezávislosÈ je v‰ak zamieÀa-ná ãasto s nekontrolovateºnosÈou. Sudcoviaby v‰ak mali byÈ stopercentne závislí od záko-nov.

Komentátor Erik Potock˘. Pravda 2. 3.

(Tak je to v‰ak len v stopercentne demokra-tick˘ch ‰tátoch. A t˘ch je málo.)

***

OblasÈ vymáhateºnosti práva za ostatné 4

roky i‰la dole vodou. Problémom pre podni-ky bol i spôsob prijímania zákonov. Poslancineãakane menili normy prílepkami k in˘mzákonom, ktoré s problematikou nesúviseli,ãím znemoÏnili aj ‰ir‰iu diskusiu o predlohe.

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók.

HN 3. 3.(Aj vytváranie a schvaºovanie zákonov jealebo by mala byÈ kon‰truktívna ãinnosÈ.)

***

Podºa predstáv väã‰iny obãanov SR ideál-na je societa, ktorá sa viac orientuje na dosiah-nutie vysokej technickej vyspelosti ako na du-chovn˘ rozvoj. Mala by uprednostÀovaÈ rov-nomern˘ rozvoj v‰etk˘ch obãanov pred pod-porovaním najnadanej‰ích ºudí.

Sociológ Ján Sopóci. Slovo 3. 3.

(Napoly boº‰evická fantazmagória rovno-stárstva má v SR hluboké korene. A práveona vyháÀa kvalitn˘ch ºudí do zahraniãia.Zakrátko tu bude veºmi smutná krajina.)

***

Médiá sú opäÈ plné Kocábov˘ch poÏiada-viek, aby âT okamÏite prestala reprízovaÈ sta-ré spravodajské programy z komunistickejéry. Aj ja sa obãas na ne pozerám a takmervÏdy si pri tom gratulujem, Ïe uÏ neÏijeme vtom hnuse, v tej komunistickej zoologickej zá-hrade.

Publicista Josef Havránek. Virtually.cz 4. 3.

(Boli to âesi, ktorí v povojnovom âesko-Slo-vensku nechali vyhraÈ komunistov, a nieSlováci, ktorí vo voºbách 1946 podporili de-mokratickú stranu. A boli to âesi, ktorí sveºk˘m hrmotom – poãas Dubãekovej PraÏ-skej jari a po zamatovej revolúcii – ‰liapa-li po komunistoch, hoci práve oni dodnesmajú komunistov i v snemovni!)

***

Nepreberné mnoÏstvo informaãn˘ch povin-ností vypl˘vajúcich z právnych predpisov za-ÈaÏuje neúmerne podnikateºsk˘ sektor. Podni-ky musia venovaÈ vypæÀaniu najrôznej‰ích for-mulárov a podávaniu správ ãi hlásení ‰tátnyma in˘m in‰titúciám (odborom, spotrebiteºom apod.) zbytoãne veºa ãasu. Tieto náklady pred-stavujú sumu 91,1 mil. eur!

Generálny sekretár asociácie zamestnávateºsk˘ch zväzov Oto Nevick˘.

HN 4. 3. (Napokon, nezniãiteºn˘ slovensk˘ sloganznie: S byrokraciou na veãné ãasy!)

***

Nízky podiel Ïien na rozhodovaní a moci,násilie na nich, ich niωí príjem, diskrimináciapri prijímaní do zamestnania a pri povy‰ova-ní sú stále súãasÈou Ïivota ãesk˘ch Ïien i v 21.stor.

Sociologiãka Alena KfiíÏková.Britské listy 4. 3.

(Je v ºudsk˘ch silách túto situáciu nielen vâR, ale i v SR zmeniÈ? A chcú to aj Ïeny?)

***

Staroba je odporná. Vlastimil Brodsk˘, prá-ve preto, Ïe bol hereck˘ velikán, mal hlbokédepresie, aÏ sa napokon pred 8 rokmi zastre-lil na svojej chalupe.

Herec Leopold Haverl (74). Plus 7 dní 5. 3.

(Staroba niektor˘ch ºudí naozaj deprimu-je, priná‰a im trpké pocity, ktoré predt˘mnepoznali a ktoré si asi nevedeli ani predsta-viÈ. âi sa dá na ne v mladosti pripraviÈ a ãiby takáto príprava mala nejak˘ zmysel,ÈaÏko povedaÈ. Skôr nie.)

***

V stredoeurópskom svete stiesnen˘ch nos-talgikov, nacionalistick˘ch paranoikov a úzko-prs˘ch malome‰tiakov patria Slováci k najza-komplexovanej‰ím. Niã to neukazuje jasnej-‰ie ako nov˘ vlasteneck˘ zákon. Ako vôbecmôÏe niekto dostaÈ tak˘ nápad?

Komentátor Burkhard Bisschof.Rakúsky denník Die Presse 5. 3.

(SNS bola od vzniku SR v 1993-om 2x ãle-nom vlády a traja jej nominanti boli v tomãase ministrami ‰kolstva. Preão sú napriektomu mladí Slováci takí slabí vlastenci, Ïeim treba zákonom vtækaÈ lásku k vlasti?Ktoré vlastenecké aktivity svojej politikypovaÏujú elity SNS za siln˘ hybn˘ faktor po-zitívneho vzÈahu obãanov ku kultúre svoj-ho národa?)

***

Za zneuÏívanie detí a mlad˘ch ºudí v cirkev-n˘ch ‰kolách môÏe aj celibát kÀazov. Katolíc-ka cirkev by ho mala koneãne zru‰iÈ. Je napo-kon v rozpore aj s Bibliou. Apo‰tol Pavol pí‰eKorinÈanom: „Vzhºadom na nebezpeãenstvosmilstva nech má kaÏd˘ svoju Ïenu a kaÏdánech má svojho muÏa.“ Cirkev by preto malapovoliÈ kÀazom sobá‰e. Biskupi by mali nájsÈodvahu rozprávaÈ o tom. Potom by sa posta-vila väã‰ia ãasÈ verejnosti i katolíkov za nich.

Uznávan˘ katolícky teológ Hans Küng.Süddeutsche Zeitung 5. 3.

(Katolícky kÀaz má vo svojom úde obdob-nú energiu a potrebu, ako ich má v Àom kto-r˘koºvek in˘ muÏ. Celibát – ale aj mnohé inécirkevné predpisy a poÏiadavky – nemôÏenijako súvisieÈ s BoÏou vôºou i s BoÏím vzÈa-hom k 6 miliardám ºudí. ËaÏko prijaÈ pred-stavu, Ïe Boh je tak˘ malichern˘, ako vie byÈlen ãlovek pri kontakte s inou ºudskou by-tosÈou. Pre Boha aj sexualita je len útrÏkomz ºudskej bytosti.)

***

Máme smolu, Ïe urãitá kultivovanosÈ majet-n˘ch ºudí nejde ruka v ruke s objemom ich ma-jetku. PretoÏe i majetn˘ ãlovek uvaÏovaÈ môÏekvalitne, menej kvalitne alebo nekvalitne. Len-Ïe nekvalitne uvaÏujúci chudobn˘ ãlovek je prespoloãnosÈ oveºa menej nebezpeãn˘ ako nekva-litne uvaÏujúci bohat˘ ãlovek. A ak niekto ne-cíti morálny záväzok uÏ t˘m faktom, Ïe je bo-hat˘, tak potom nastávajú také smutné veci, akoje naháÀanie s koÀmi na ·trbskom plese.

Herec Martin Huba. Plus 7 dní 5. 3.

S U P E R M O N I T O R

96

(Jednoducho, v kultivovanosti a mravnos-ti kaÏd˘ rok klesáme hlb‰ie a hlb‰ie.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 5. 3. (Tak vyzerajú najväã‰ie v˘dobytky sociál-ne solidárnej politiky.)

***

UÏ menej záleÏí na tom, ãi ãlovek patrí kspoloãenskej smotánke. Oveºa dôleÏitej‰ie jebyÈ inteligentn˘ a pracovit˘. Dnes finanãné fir-my zamestnávajú najlep‰ích absolventov elit-n˘ch univerzít. Roku 2007 sa 47 % absolven-tov Harvardu uplatnilo vo finanãníctve aleboako konzultanti. No môÏeme tvrdiÈ, Ïe bankyfungujú lep‰ie neÏ pred polstoroãím?

Komentátor David Brooks. The New York Times 6. 3.

(MôÏete dodrÏiavaÈ stovky múdrych pravi-diel, a predsa nemáte istotu, Ïe ste v˘kvetomnejakého spoloãenstva. Musíte maÈ chariz-mu, ale niãím si ju v sebe nevypestujete. AnidrzosÈ nie je zárukou. PomôÏe modlitba?Nevieme ani to, kde máme hºadaÈ odpoveì.)

***

Jean Jacques Rousseau vyhlásil roku 1755:„Prv˘ ãlovek, ktor˘ si oplotil kus zeme a zi‰-lo mu na um mu povedaÈ: Toto je moje! a na-‰iel ºudí, ktorí boli dosÈ naivní na to, aby muuverili, je prav˘ zakladateº obãianskej spo-loãnosti." Prv˘, kto si vzal, je prv˘ podnika-teº a prv˘ zlodej.

Nemeck˘ filozof Peter Sloterdijk.Sme 6. 3.

(A potom sa e‰te podarila jedineãná ka-mufláÏ, ktorá miliónom ºudí vsugerovala, bapriamo vnútila presvedãenie, Ïe toto prvézlodejstvo je zaãiatkom skvelej éry nedotk-nuteºnosti súkromného vlastníctva, nech sajeho majiteº k nemu dostal akokoºvek. Ak sapoãas ponovembrovej privatizácie niektozmocnil, väã‰inou cez svoju stranícku prí-slu‰nosÈ vo VPN alebo vtedaj‰om HZDS,miliardov˘ch majetkov, k˘m ostatní lentvrdo pracovali, je dnes elitou a ten zvy‰okho musí re‰pektovaÈ.)

***

Navrhnem zmenu v zákone o sociálnychsluÏbách. Chcem dosiahnuÈ slobodn˘ v˘berposkytovateºa sociálnych sluÏieb a zrovno-právnenie financovania verejn˘ch aj neverej-n˘ch organizácií v tejto oblasti. Teraj‰í zákonneumoÏÀuje obãanovi vybraÈ si sociálne sluÏ-by, rozhoduje zaÀho samospráva. Pritom väã-‰inou ide o dôchodcov. Je to ne‰Èastn˘ krokvlády.

Predseda sociálneho v˘boru JozefHaleck˘ (ªS-HZDS).

„Sobotné dialógy“ SRo 6. 3.(Treba prelomiÈ hlúpy v˘mysel minister-stva, ktoré teraj‰ím zákonom deprimujestar˘ch a chor˘ch ºudí a pripravuje ich ajo ten zvy‰ok slobody, ktorú vo vysokomveku majú.)

***

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 6. 3.(Ale tie cudzie slová sex a eros musí‰ nahra-diÈ slovensk˘mi. Len aby neboli vulgárne.)

***

Herectvo je Ïivá filozofia. Je to forma hry,ktorou my herci oãisÈujeme nielen seba, alenajmä ºudí od nánosu smútku. Denis Diderotpovedal, Ïe hercove slzy padajú z mozgu.Dne‰ná doba znehodnocuje kultúru. A nemy-slím iba divadelnú, ale kultúru bytia vôbec –architektúru, v˘tvarné umenie, b˘vanie, sprá-vanie najmä politikov. Tí v˘razne ovplyvÀu-jú na‰e Ïitie. To v‰etko sú vzory, ão sa na ºudínalepujú a usádzajú ako ‰kodliv˘ psychick˘prach. Dúfam, Ïe nás jedného dÀa neprevalcu-jú roboty. A necitliví ºudia.

Hereãka Zita Furková (70).OÎene.sk 6. 3.

(NedopusÈme, aby prázdnota v‰edn˘ch dnírozpt˘lila zvy‰ky príjemného prachu, kto-r˘ na nás e‰te stále usadá zo zázraãn˘ch he-reck˘ch kreácií. A chráni nás pred ‰kodli-v˘m prachom, ktor˘ na nás padá skorokaÏdú nedeºu z televíznych diskusií v primi-tívnych hádkach politikov. BráÀme sa zvy-‰kami síl, aby nás neprevalcovali.)

***

Dvaja benediktíni ma zneuÏívali 6 rokov.Mal som 11 rokov, keì do‰lo k môjmu zneuc-teniu prv˘krát. Jeden z mníchov ma vylákal dokostolnej veÏe. Mal som smrteºn˘ strach, se-del som hore, nemohol som sa pohnúÈ, moholsom sa len pevne drÏaÈ – a on stál predo mnou.Musel som sa mu spovedaÈ, Ïe som robil ne-cudné veci s in˘mi. Potom mi dal rozhre‰enie.A ja som sa mu vlastne vÏdy spovedal z toho,ão robil so mnou on.

Nemenovan˘ 53-roãn˘ muÏ.Rakúske rádio Ö 3 – 9. 3.

(Ani pokrytectvo v cirkvi, ani morálne de-formácie súvisiace s náboÏenstvom abso-lútne nespochybÀujú Boha. Ten je – alebonie je – mimo ak˘chkoºvek ºudsk˘ch per-verzností.)

***

Návod je jednoduch˘: Vezmi 10, 20 ãi koº-ko chce‰ firiem s najväã‰ími obratmi a ziska-

mi a rozdeº ich peniaze medzi chudobn˘ch. Pa-roubkov plán je triviálny. V‰etky firmy s mi-liardov˘mi príjmami budú povinne odvádzaÈ1 % zo zisku na ‰port a kultúru.

Publicista Jan BartoÀ. Neviditeln˘ pes 9. 3.

(Len ak sa podarí príjmy rôznych firiem,podnikov a in‰titúcií rozdeliÈ na percentá,ktoré nahradia dane, odvody a iné poplat-ky, a stanú sa viacúãelov˘m finanãn˘mzdrojom tam, kde sa dnes hrabú nie vÏdy ãi-st˘mi rukami ‰tátni úradníci, a ten pra-meÀ bude fungovaÈ bez toho, aby si z nehooni nieão zhrabli, môÏe vzniknúÈ úplne nov˘a nádejn˘ dôchodkov˘, zdravotnícky, sociál-ny a ìal‰í systém, ktor˘ uspokojí kaÏdého,kto to potrebuje a kto si to nejak˘m spôso-bom zaslúÏi.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 9. 3.(Máme za ão byÈ hrdí na svoju vlasÈ a jej ro-botn˘ ºud.)

***

Miklo‰ko, ty si jeden diablov syn, hnusn˘,odporn˘, my ti to prepáãime, lebo Èa beriemeako mentálne retardovaného.

Predseda SNS Ján Slota na rokovaní slovenského parlamentu.

Pravda 10. 3.(âlovek má veºkú chuÈ nedaÈ sa zatiahnuÈdo parlamentného verbálneho hnoja. Akov‰ak aspoÀ v sebe sa nebúriÈ proti záplaveºudskej ‰piny?)

***

Po vzniku eura sa svet ovládan˘ doláromrozdelil. Keby bol ich vzájomn˘ kurz stabil-n˘, nebol by to problém. Ale ak dolár lietahore-dolu, vytvára to veºké deformácie vosvetovom menovom systéme. Bolo by dobré,keby sa kurz eura a dolára stabilizoval a spo-lu s japonsk˘m jenom a ãínskym juanom vy-tvorili základ svetovej meny.

Kanadsk˘ ekonóm Robert A. Mun-dell. Sme 10. 3.

(Postavenie dolára vo svetovom finanãníc-tve je exkluzívne. Napriek v‰etk˘m problé-mom je stále zárukou, Ïe sa ani v depresiáchºudstvo nemusí obávaÈ peÀaÏn˘ch zemetra-sení.)

***

Vzhºadom na problémy penzijného systémusúãasní ‰tyridsiatnici sa uÏ nemôÏu spoliehaÈna to, Ïe ich ‰tát uÏiví. Ako by sa mali rozum-ní z nich zachovaÈ? PripraviÈ sa na starobuvãas. To znamená v prvom rade maÈ deti. Dob-

S U P E R M O N I T O R

97

re vychované deti, ktoré nenechajú svojichrodiãov hniÈ zaÏiva v ústavoch. Schopné za-robiÈ toºko, aby svojich rodiãov uÏivili, ked‰tátny dôchodok vystaãí len na chlieb a vodu.Ak z nejakého dôvodu nemôÏete maÈ deti,neostáva iné rie‰enie, ako sa dostatoãne „za-zobaÈ“.VytvoriÈ si vlastn˘ penzijn˘ fond. A maÈvlastné b˘vanie.

Ekonóm Pavel Kohout. Pravda 10. 3.

(Staroba by mala byÈ pozitívnym vyvrcho-lením ºudského Ïivota. Ale zvlá‰È teraz je lenh⁄bou nerie‰iteºn˘ch starostí. Koºkí starci saspoliehajú na svoje deti? Na svoj kapitál?Na starostlivosÈ vlády? Ktorá od roku 1993venovala dôchodcom potrebnú pozornosÈ?)

***

So Semaforom sme hrali aÏ na javisku Ná-rodného divadla. Sprvu mi to nepripadalo ni-jako mimoriadne. AÏ keì sa rozsvietili svetláa ja som videl plnú sálu aplaudujúcich ºudí, ho-voril som si – v tamtej lóÏi sedával BedfiichSmetana, v orchestrisku bol Antonín Dvofiák

Vedúca individualita praÏskéhoSemaforu Jifií Such˘. Pravda 10. 3.

(Dodnes sme e‰te neprecítili jeden z najzau-jímavej‰ích kultúrno-spoloãensk˘ch javov20. storoãia. Na rozdiel od Mozartov a Beet-hovenov 18. a 19. storoãia v modernomveku neboli dominantn˘mi osobnosÈamihudby „váÏni hudobníci“, ale Beatles, badokonca aj pesniãkári zo Semaforu. A za-slúÏene sa uznávali ako tvorcovia „váÏne-ho“ umenia.)

***

Pre nadmieru vzdelávania nezostáva v ‰ko-lách ãas na v˘chovu. Prvorad˘mi sú podºanázoru pedagógov i rodiãov v‰etky predmety,ktoré prednostne stimulujú len rozumovú ãasÈmozgu, teda matematika, fyzika, chémia, ja-zyky ãi história. Priam trpen˘mi sú v‰etkyostatné, ktor˘ch úlohou je rozvoj citovosti aetiky, pohybovej kultúry ãi pozitívneho vzÈa-hu k prírode.

Uãiteº a ãlen OZ pre posilÀovanieºudskosti Milan ·upa. Slovo 10. 3.

(Inteligentné a citlivé deti – ale vlastne tak-mer v‰etky – sú priam obeÈou zdrevenené-ho, odºud‰teného ‰kolského systému. Vzde-lávanie len málo prispieva k tomu, aby zo‰koly vy‰li moderne erudovaní mladí ºu-dia. A v˘chova len minimálne kultivuje ichemocionálnu, ale aj morálnu ºudskú bázu,robí z nich skôr trosky neÏ individuality.)

***

V‰etci sú na‰tvaní: Fico preto, lebo SNS muvypovedá poslu‰nosÈ, SNS preto, lebo Fico sina jej úkor ãistí svoje predvolebné triãko, a myostatní preto, lebo sledujeme ìal‰ie predstave-nie politického divadielka, ktoré zahmlievaskutoãné problémy spoloãnosti.

Komentátor Peter JavÛrek. HN 11. 3.

(LenÏe mnohí sú uÏ unavení z hlúpych di-vadiel – a koneãne by chceli slu‰n˘ Ïivot, vktorom ich nebude denne niekto okrádaÈ,klamaÈ a vysmievaÈ.)

***

Niektoré debaty môÏu pôsobiÈ na ãloveka,ktor˘ neÏije v tejto krajine, banálne. Naprík-lad tá, ãi môÏu dne‰ní Slováci odvodzovaÈsvoje korene od Veºkej Moravy, ktorá existo-vala v 9. storoãí. Premiér Fico hovorí, Ïe ánoa svojich podriaden˘ch vyz˘va, aby národ na-z˘vali pojmom Starí Slováci. V‰etk˘mi mas-Èami mazan˘ Fico je právnik, nie historik. Alevyzerá to tak, Ïe sa snaÏí prepísaÈ aj minulosÈ,aj budúcnosÈ Slovenska.

Britsk˘ t˘Ïdenník The Economist. 11. 3.(Bolo by zaujímavé vedieÈ, ãi expresívneoznaãenie slovenského politika za ãlovekamazaného v‰etk˘mi masÈami je skôr po-chvalou a vyzdvihnutím ‰ikovnosti ako v˘-raznej ãrty premiéra, alebo ãi ho renomo-van˘ t˘Ïdenník myslí ironicky.)

***

K˘m vládnym predstaviteºom finanãné trhyumoÏnia zadlÏovaÈ sa, Ïiadna úroveÀ dlhu nieje pre nich dosÈ alarmujúca pre to, aby si po-vedali: „DosÈ, staãilo!“

Profesor na Harvard UniversityKenneth Rogoff. HN 11. 3.

(Ak v‰ak majú e‰te omrvinku v slu‰nosti vsebe, mali by sa pozrieÈ do stoviek rodín naich deti a vnukov a odprosiÈ ich za riziko,do ktorého ich vháÀajú.)

***

Moderná doba v priemyselne vyspel˘ch‰tátoch postavila chudobu mimo spoloãenskúnormu. Nastavila urãit˘ ‰tandard, ktor˘ musíkaÏd˘ „slobodn˘“ jedinec dosiahnuÈ, aby saneocitol v katastrofálnej situácii. Pre moder-ného ãloveka je chudoba vÏdy smrteºná.

Ivo ·ebestík, ãesk˘ Ïurnalista Ïijú-ci v Belgicku. Britské listy 11. 3.

(Sloboda nie je len stav, Ïe ãlovek môÏechodiÈ po parku a Ïe nesedí vo väzení. Akãlovek nemá moÏnosÈ ÏiÈ na ‰tandardnejúrovni, ak je zotroãen˘ nedostatkom finan-cií, nemá oveºa väã‰iu slobodu pre svoje ko-nanie, neÏ má nevoºník.)

***

Clintonová sa stala ‰éfkou americkej diplo-macie, lebo je to schopná a vplyvná dáma. Pluszastupuje najmocnej‰iu akcieschopnú kraji-nu na svete, takÏe ju v‰ade re‰pektujú. Ashto-novú naopak na jej post vybrali práve preto,lebo je slabá. A tieÏ, aby zostala slabá a nepliet-la sa do práce politikom, ão ju vybrali. Na roz-diel od Clintonovej na jej názor nikto zveda-v˘ nie je.

Komentátor Peter Morvay.Sme 12. 3.

(Sotva sa nájde niekto, kto by mal odvahualebo chuÈ spoãítaÈ, koºko miliárd dolárovstoja ºudstvo tisíce zbytoãn˘ch vysok˘chúradníkov, ktorí len formálne majú dôleÏi-té postavenie, ale ich ãinnosÈ nijak˘ prínospre EÚ, jej parlament alebo EK nezname-ná. Finanãne i politicky by sa svet uzdravil,keby sa zbavil svojich darmojedov.)

***

To, ãi niekto má alebo nemá deti, je kaÏdé-ho osobnou vecou. Ak Ïiadne nemám, som me-nej kvalitn˘ ãlovek? Nejde predsa o kariéru,ale o to, Ïe svoju prácu stra‰ne milujem. Ne-vyrastala som v ideálnom prostredí, tak somjednoducho nikdy nepocítila túÏbu maÈ dieÈa.

âeská speváãka Jana PetrÛ. TV oko 12. 3 .

(Najdepresívnej‰ie nemusia byÈ stopy ponevºúdnom detstve, ale skôr ºudía, ktorí sazlomyseºne v⁄tajú v Ïivote ãloveka a zne-moÏÀujú mu zabudnúÈ na ÈaÏivé údery. Pet-rÛ to perfektne charakterizuje: „Som pre-svedãená, Ïe sa na internete ãasto realizujespodina. ªudia, ktorí nie sú spokojní samiso sebou a tak anonymne ubliÏujú, bodajú,prskajú.“)

***

Som veriaca. Najskôr nás k tomu viedli ro-diãia, ale neskôr som aj sama chodila do kos-tola, pretoÏe som to tak cítila. Pravda je prekaÏdého to, na ão príde on sám.

Nová Miss Universe SR Anna Amenová.Plus 7 dní 12. 3.

(Je v˘nimoãné, ak tvár nie je len pekná, aleak je i schránkou senzibilnej du‰e.)

***

Keì deti z domu odi‰li, bol som smutn˘. Ajsom si vtedy poplakal. Zrazu som cítil, Ïe manepotrebujú. Keì v‰ak po ãase pri‰li a Ïiada-li ma, aby som im opäÈ zasiahol do Ïivota, ne-urobil som to. Vnímal som to tak, Ïe uÏ majúsvoj vlastn˘ Ïivot. Syndróm prázdneho hniez-da bol doãasn˘ stav. Hoci istá kríza v zaãiat-koch nastala, dopadla tak dobre, Ïe je to me-dzi mnou a deÈmi teraz e‰te lep‰ie ako pred-t˘m.

Psychológ Du‰an Fabian. TV oko 12. 3.

(Je veºmi pravdepodobné, Ïe tam, kde vzÈa-hy medzi rodiãmi a deÈmi desaÈroãia prebie-hali prirodzene, znovu sa spontánne vyvi-nie priaznivá príbuzenská spätosÈ.)

V pamäti mi utkvel KrẠLear, kde sa alter-novali Gustáv Valach s Karolom Machatom.Je obdivuhodné, Ïe SND bolo v tom ãase v ta-kej forme, Ïe malo na troch Learov. Myslíme‰te na Ctibora Filãíka. Máloktoré divadlo nasvete má na to, aby malo tri také osobnosti vsúbore.

Dramatik Osvald Zahradník(1932; „Sólo pre bicie hodiny“).

Pravda 13. 3.(Zásluhou hercov v SND preÏili Slováci fan-tastické obdobie. MoÏno si uÏ nikdy Ïiadnagenerácia nevychutná také záÏitky. Dne‰níherci? Úbohé bábky v telenovelách.)

***

Aj v âR sa manuálne pracujúcim darí hor-‰ie a manaÏérom lep‰ie. MôÏeme si o ich ºud-skej hodnote myslieÈ, ão chceme, ale ão s t˘m,keì sa firmám ich kráºovské gáÏe oplatia?Viac ich zdaniÈ? Firmy im buì pridajú, alebozavrú firmu a odídu inam. NechaÈ si diktovaÈodbormi? Triedna nenávisÈ je zl˘ radca. Neexi-stuje rie‰enie, existujú len imperatívy, ktorémôÏu dôsledky nerovnosti zmierniÈ: podpora

S U P E R M O N I T O R

98

neposielali do väzenia, ale aby ich chráni-li.)

***

V SR je dlhodob˘ problém so zl˘m sociál-nym systémom. Pre veºkú ãasÈ osôb v sociál-nej sieti je neekonomické zamestnaÈ sa. Pripráci by sa ich celkov˘ príjem zníÏil. Je potreb-né nastaviÈ systém tak, aby sa oplatilo praco-vaÈ, a nie sedieÈ doma a poberaÈ dávky.

Analytik In‰titútu zamestnanostiMichal Páleník. HN 17. 3.

(Sociálny systém sa v SR zatiaº nevydaril anijednej vláde – a to aj preto, Ïe pozornosÈ sú-streìovali na veci, ktoré neboli najdôleÏitej-‰ie. Venovali mnoÏstvo síl na zabránenietomu, aby dostávali sociálne dávky tí, ão ichnie veºmi potrebujú, napríklad invalidi,ktorí neboli dosÈ invalidní. A doslova vyho-dili veºa ‰tátnych peÀazí na dotácie, ktoréboli len formálnou, málo v˘znamnou pomo-cou chudobn˘m, ako je vianoãn˘ dôcho-dok.)

***

Kresba: Shooty. Sme17. 3.„Dobrá karikatúra, a taká urãite ·útovcova

je, je veºmi dobrá publicistika. Predpokladáprenikavé myslenie, postreh a vtipnú reakciuna aktuálny podnet. OkamÏit˘m úderom vlast-ne strãí do vrecka kaÏdú siahodlhú anal˘zu.“

Kritiãka Ada Jung. (V dne‰nej slovenskej tlaãi sú karikatúrynajsilnej‰ím zdrojom pôsobivej spoloãen-skej a politickej kritiky.)

***

Odpudiv˘m fenoménom mal˘ch strán jevydieraãsk˘ potenciál v súhre s ich koaliãnounespoºahlivosÈou. Voliãské preferencie siln˘chstrán sú zasa nezávislé na ich programe. Veº-ké strany nosia v sebe síce rad ne‰várov, alemalé strany rozhodne tieÏ nie sú bez nich.

Komentátor Vít ·lechta.Big blog lidovky.cz 18. 3.

(My by sme zasa mohli upozorniÈ nazvlá‰tnu neproporcionálnosÈ veºkej slo-venskej strany Smer-SD: Ten má len jed-nu silnú osobnosÈ, ale zato veºmi silnú, apotom len kôpku osôbok v tieni tej veºkej.Staãí to v‰ak na dlhodobé politické preÏi-tie?)

***

V denníku New York Times sa objavil názor,aby sa olympiáda v budúcnosti konala na jed-nom mieste. Coubertin jej cestovanie mysleldobre, ale teraz je to uÏ jedno, pretoÏe my‰lien-ka pospolitosti a fair play aj tak dorazí vìakatelevízii v‰ade a my ju rie‰ime skôr na námes-

vzdelania alebo dohºad na obãiansku rovnosÈ,aby bolo vidieÈ, Ïe ani najväã‰í boháã si nekú-pi prednosÈ na úrade a imunitu pred zákonom.

Komentátor Martin Weiss. Lidové noviny 13. 3.

(Pomaly asi mnoh˘m ºuìom dôjde, Ïe v 19.a 20. storoãí sa spoloãenské pomery a naj-mä sociálne vzÈahy medzi jednotliv˘mi sku-pinami veºmi zle, ‰kodlivo, antihumánneustálili a teraz je uÏ takmer nemoÏné v‰et-ky neznesiteºné deformácie radikálne zme-niÈ.)

***

To, Ïe komunistické strany v praxi vytvori-li pa‰kvil toho, za ão pôvodne bojovali, nie jev˘nimka, ale pravidlo. V dejinách nájdete plnohnutí, ktoré vyrastali z najãistej‰ích ideálov azvrhli sa v opak – jedn˘m z prv˘ch je, mimo-chodom, kresÈanstvo. Keì porovnáte to, ãohlásal rebel a radikál JeÏi‰, bojovník proti es-tabli‰mentu, s t˘m, ão predstavujú kresÈanskécirkvi od chvíle, keì sa predrali k moci, ão tamnájdete spoloãné?

Publicista a filmov˘ kritik Pavel Branko (88). Pravda 13. 3.

(Keby dnes JeÏi‰ oÏil a keby chcel znovu byÈrebelom, ãím by sa stal? PápeÏom sotva.)

***

Je mnoÏstvo prípadov, keì chce nastúpiÈdo autobusu decko z osady a ostatní ho nepus-tia, lebo vraj páchne. Síce sa o tom nerozprá-va, ale deje sa to. Chápem v‰ak aj obãanov,ktorí sa boja, lebo Rómovia sú takí, aj takí.Moja manÏelka je uãiteºka v materskej ‰kolea keì pomáhala v tábore s rómskymi deÈmi, vi-dela, ako sa te‰ili, Ïe vidia sprchu. V 20. sto-roãí!

Legendárny huslista, primበJán Berky Mrenica. Sme 15. 3.

(Ako to, Ïe medzi toºk˘mi múdrymi a ‰ikov-n˘mi „bielymi“ sa nenájde ani jeden, kto-r˘ by na‰iel úãinn˘, nerasistick˘ a pre jed-n˘ch i druh˘ch prijateºn˘ spôsob zaãleneniaRómov do európskej civilizácie? V ãom jeten najväã‰í háãik a najÈaωia prekáÏka?)

***

Korupcia v Rusku uÏ nadobudla také rozme-ry, Ïe sa niektoré západné národné spoloã-nosti chystajú túto krajinu opustiÈ. Je to uÏ ne-kontrolovateºná epidémia. Podstatne optimis-tickej‰ia ako v Rusku je situácia napríklad vNigérii.

·éfka americkej protikorupãnejorganizácie Alexandra Wrageová.

Pravda 15. 3.(A jako je to so Slovenskom? Je na tomlep‰ie, ãi e‰te hor‰ie, ako Nigéria?)

***

MnoÏia sa temné predpovede o budúcnos-ti EÚ. V âR vyjadril krajn˘ pesimizmus pre-zident Klaus, keì varoval, Ïe EÚ sa nachádzav najväã‰ej kríze vo svojej histórii a Ïe je v nejohrozená obãianska a ekonomická sloboda. KÈaÏkostiam treba zaradiÈ prehodnotenie tzv.Lisabonskej stratégie, ktorá si dala pred 10 rok-mi za úlohu, aby EÚ ekonomicky predbehla

USA. Dnes zverejnená ekonomická stratégiaEÚ do roku 2020 je viditeºne skromnej‰ia.

Politológ Jifií Pehe. Denník Referendum 16. 3.

(USA sú i v 21. storoãí, ako globálna politic-ká a ekonomická dominanta nedostiÏné.)

***

Neverejní poskytovatelia sociálnych slu-Ïieb, medzi ktor˘ch patrí aj Slovenská katolíc-ka charita, sú voãi ‰tátnym vo veºkej finanã-nej nev˘hode. Na‰e charitné in‰titúcie sú vy-dané na milosÈ rozhodnutiu VÚC alebo obcí,ãi im pridelia finanãné prostriedky. Tie v‰aknarábajú so svojimi finanãn˘mi prostriedkamitak, aby uprednostnili in‰titúcie, ktoré onysami zriadili. A tie, ktoré majú iného zriaìo-vateºa, sú menej financované, ão môÏe viesÈ kich zániku.

Predseda konferencie biskupovStanislav Zvolensk˘. Pravda 16. 3.

(Úprimná sociálna solidarita chce v prvomrade pomáhaÈ t˘m, ktorí to potrebujú, bezohºadu na to, ãi to zlep‰í imidÏ ‰tátu. Tovládni politici nie vÏdy re‰pektovali.)

***

Keì ‰tudenti vyjdú do ulíc, alebo ak diplo-mati priamo v súdnej sieni sledujú proces sosudcom, je to neklamné znamenie, Ïe situáciaje naozaj váÏna, no zároveÀ sú to aj známkynádeje. V prvom prípade je to odkaz, Ïe mla-dí ºudia prestávajú byÈ ºahostajní, v tom dru-hom, Ïe zahraniãie nie je slepé a pozorne sle-duje, ão tu stvárajú Harabin a spol.

KÀaz a publicista Ján K. Balázs.Sme 16. 3.

(Jednou z kºúãov˘ch otázok novej vlády je:Koºko harabinizmu sa do jej programu a dopracovného ‰t˘lu jej justície presunie z do-teraj‰ích 4 rokov vládnutia?)

***

Na tvorivé ‰tipendijné pobyty povedzme vUSA vás vyberú len na základe predo‰lej prá-ce, eventuálne tvorivého projektu, ktor˘ pred-loÏíte. Ponúknu vám ‰ancu plného sústredeniana prácu, ãasto v nádhernom, in‰pirujúcomprostredí a obãas aj bez kontaktu s okolit˘msvetom, ako je to vo Fundación Valparaíso, kdenie je pre úãastníkov dostupn˘ ani len internet.

Spisovatel Gustáv Murín, predseda Slovenského centra PEN. Slovo 17. 3.

(âo je dnes vlastne Èaωie: nájsÈ si pod oz-naãením tiché miesto lokalitu bez rachotuáut a buldozérov, alebo priestor, kde ‰iro-ko-ìaleko nie je internet?)

***

V‰etky veºké prípady, v ktor˘ch sa obãanozval proti ‰tátu ãi politikovi, sa konãia pre-hrou t˘ch, ão idú s koÏou na trh. âím menejºudí sa v‰ak ozve, t˘m lep‰ie sa bude dariÈ gau-nerom.

Komentátor LukበFila. Sme 17. 3.

(Gauneri sú v‰ak ãoraz sofistikovanej‰í.Okolo prsta si dokáÏu omotaÈ aj samotnú le-gislatívu, aj t˘ch, ão vy‰etrujú – aby ich

S U P E R M O N I T O R

99

tí alebo v ‰portbaroch omotaní vlajkou, neÏaby sme sa niekam plahoãili.

Fejtónista Milan Tesafi. Reflex 19. 3.

(Samozrejme, podstatne by sa zníÏili aj ná-klady – vÏdy znovu a znovu stavaÈ novéolympijské ‰tadióny a nacviãovaÈ nanovooriginálne ceremónie –, ale zatiaº stále niek-to in˘ chce skúsiÈ rozko‰ z pocitu, Ïe je síd-lom unikátneho podujatia a únavné sÈaho-vanie je prirodzenou súãasÈou hºadania no-vej koncepcie otváracieho obradu.)

***

Spievalo sa cez poludnie. Vtedy v‰etkostíchlo, chlapi odloÏili kosy, ºahli si, dali na tvárklobúky a Ïeny im pripravovali jedlo. I‰li kustudniãke, naberali vodu a spievali. Ale nie pripráci. Ani pri hrabaní sena nespievali: „Ojoj,kdeÏe tam spievaÈ!“ povedala mi jedna tetka.„Spotené, upachtené, to nie!“

Speváãka ºudov˘ch piesní Darina La‰ãiaková. Pravda 19. 3.

(Zaslepene sme si roky vytvárali falo‰népredstavy „o Ïivote ná‰ho ºudu“. Ale on bol,ako vidno, vyspelej‰í a estetickej‰ie zaloÏe-n˘, neÏ sú na‰e vykon‰truované chiméry.)

***

Moja stará mama bola negramotná. A mojamama, ktorá má vysoko‰kolské vzdelanie, jeopäÈ negramotná, tentoraz poãítaãovo. Internetová publicistka Elena Akácsová. TV

oko 19. 3.(Generaãná priepasÈ bude viesÈ k tak˘mpsychologick˘m odli‰nostiam medzi ºuìmirôzneho veku a pouÏívanej techniky, Ïe siich e‰te stále nevieme ani predstaviÈ.)

***

V eurozóne potrebujeme silné riadenie eko-nomiky, aby sa v budúcnosti krajina pouÏíva-júca euro nedostala do podobn˘ch problémov,aké má Grécko.

âlen rady guvernérov ECB Mario Draghi.Nemeck˘ denník Handelsblatt 19. 3.

(Keì zaãnú tlaãiÈ na politikov, ale aj exper-tov reálne denné ÈaÏkosti, mnohé teórie –povedzme o nezávislosti ekonomick˘ch ak-tivít v ‰táte – sa viditeºne oslabia.)

***

Práca z domova, ãi uÏ na konkrétnom pro-jekte, alebo ako súãasÈ virtuálneho tímu, zna-mená pre zamestnávateºov úsporu nákladov,pre zamestnancov úsporu ãasu, prípadne eli-mináciu nákladov na dopravu. Názory na jejefektivitu sa v‰ak rôznia. Rodinní príslu‰nícimajú totiÏ prirodzenú tendenciu vyru‰ovaÈ,vyÏadovaÈ si pozornosÈ a plnenie rôznych do-mácich úloh.

Informatik Ivan Piln˘. T˘ÏdenníkEURO 10/2010

(Naozaj stojí za pozornosÈ, Ïe zamestnanecoveºa prirodzenej‰ie cíti povinnosÈ aj domasa správaÈ ako „v práci“, k˘m jeho príbuz-ní sa zasa podriaìujú psychickému tlaku, Ïesa môÏu, ba moÏno aj majú správaÈ ako„doma“. ªudská psychika je veºmi zotr-vaãná.)

***

Boli sme takí chudobní, Ïe jediné hraãky, ãosme mali, boli slovné hraãky.

Publicista a spisovateº Miro âársky. Sme 20. 3.

(Nie v‰etci vedia, ãi Boh je. A predsa kaÏd˘verí, Ïe slovo je od Boha. Takú silu a nád-heru slovo skr˘va.)

***

Niekedy pred 65 miliónmi rokov sa do ob-lasti mexického polostrova Yucatán zrútil ob-rovsk˘ rozÏeraven˘ asteroid a vytvoril rozsiah-ly kráter. T˘m dopadom sa spustil proces, kto-rého následkom bolo masové vymieranie Ïi-v˘ch druhov. V priebehu pomerne krátkeho ob-dobia ich zmizlo asi 75 %. Predstava asteroi-du pribliÏujúceho sa ku krajine, kde sa pokoj-ne prechádzajú dinosaury, má v sebe práve toº-ko hrôzy ako príÈaÏlivosti.

Filozof Miroslav Marcelli. Pravda 20. 3.

(Je úplnou v˘nimkou, ak sa nájde u nás my-sliteº, ktor˘ sa nev⁄ta len v bezv˘znamn˘chreflexiách, ale hºadí na ãloveka cez prizmuvesmírnych dejov a historick˘ch tisícroãí .)

***

EK sa chce v budúcnosti podieºaÈ na tvor-be rozpoãtov krajín eurozóny, aby mohla do-statoãne vãas rozpoznaÈ nepriazniv˘ v˘voj fi-nancií ktorejkoºvek ãlenskej krajiny, ktorá ne-plní poÏiadavky stability platné pre eurozónu.Ak sa bude rozpoãet nejakej krajiny vyvíjaÈ ne-správnym smerom , euroskupina bude musieÈo tomto probléme váÏne diskutovaÈ.

Komisár Olli Rehn. Welt am Sonntag 20. 3.

(Medzi slobodou a poriadkom je vÏdy na-pätie a musí to byÈ veºmi múdry, a najmärozváÏny verejn˘ ãiniteº, aby povedal, ão jev danej chvíli pre ‰irokú verejnosÈ potreb-nej‰ie. Disciplína v pouÏívaní ‰tátneho roz-poãtu je existenãne dôleÏitá nielen pre tenãi onen ‰tát, ale aj pre krajiny ostatné, kto-ré sú v nejakom zväzku so ‰tátom únie.)

***

ªuìom, ktorí nerobia muziku, sa asi nedávysvetliÈ, ão je na koncertnom pódiu také lá-kavé. ËaÏko niekto pochopí, Ïe to je pre mÀazmysel Ïivota. Îe je to pre mÀa miesto, kdemám pokoj. Ktosi mi raz argumentoval: To jenezmysel, skáãe‰ tam ako div˘, o akom poko-ji to rozpráva‰? Nerozumel tomu, lebo to ne-mohol precítiÈ. Na pódiu sa na niã nehrám, kaÏ-d˘ ma tam vidí presne takého, ak˘ som. Tamsa cítim úplne slobodn˘. Hrá sa tam predsa ro-kenrol.

Spevák I.M.T. Smile Ivan Tásler.Sme 20. 3.

(Hudba – váÏna i rokenrolová – dáva ãlo-veku, ktor˘ sa jej podvolí, nov˘ rozmer.Nie tak˘, ktor˘ by iní nedokázali pochopiÈ,ale nechcú sa podrobiÈ sile jej zvlá‰tnejenergie.)

***

Eva Braunová stretla Hitlera ako 17-roãná

a odvtedy vÏdy chcela byÈ po jeho boku. Tvrdobojovala, aby si uchovala svoje postavenie.Nevyzerala ako Ïena z nacistickej propagan-dy – nechcela maÈ deti ani byÈ Ïenou v domác-nosti. Aj preto vyhovovala chúÈkam muÏa,star‰ieho o 23 rokov. Vzali sa 2 dni pred spo-loãnou samovraÏdou, keì bola poráÏka Ne-mecka uÏ nevyhnutná. Aktívne Hitlera v roz-hodnutí odísÈ zo sveta vlastnou rukou podpo-rovala.

Historiãka Heike Görtemakerová.Pravda 20. 3.

(Bol by to siln˘ príbeh, keby nebola Ïenouazda najväã‰ieho vraha v dejinách ºudstva.)

***

ZneuÏívanie detí je trestn˘ ãin, a jeden z na-jodpornej‰ích. Páchateº to má ºahké: ide do kri-minálu. Po Àom v‰ak zostáva obeÈ, ktorá pre-‰la peklom . Jej utrpenie bolo bez konca. Ne-viem ako vy, ale ja som si, keì bolo moje die-Èa malé, dokázala v takom prípade skoro pred-staviÈ, Ïe by som vzala spravodlivosÈ do svo-jich rúk. A pritom som mierna osoba.

Publicistka Lída Raku‰anová. Deník.cz 20. 3.

(Nik nesmie braÈ spravodlivosÈ do svojichrúk, lebo by to znamenalo rozklad justície.Ako v‰ak zaãleniÈ do súdneho konania a dorozsudku emócie postihnut˘ch matiek?)

***

Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 20. 3.(Pán Picasso, a sme my dve hor‰ie? Aj myvám urobíme, keì chcete, tender pri WC!)

***

Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 20. 3.(To by uÏ bol veºmi vypoãítav˘, keby si jubol zobral iba preto, aby mal niωie dane.)

***

Politici nech pokojne cestujú, keì ich tobaví. Ale preão sa tvária, Ïe cestujú za nás? My

S U P E R M O N I T O R

100

tieÏ necestujeme za nich, ale za seba. Rovna-ko je to s veãerami. Na oficiálnych náv‰tûváchprominentov prekáÏa, Ïe si ten feudálny pre-Ïitok dávajú platiÈ slobodn˘mi obãanmi.

Komentátor Ivan Hoffman.Deník.cz 22. 3.

(Je stále ‰ir‰ia ‰kála príleÏitostí na utráca-nie – a preÏieranie – ‰tátnych peÀazí.)

***

S ospravedlnením pápeÏa sme spokojní.Urobil v‰etko, ão bolo potreba. Neexistujedôvod, preão by cirkev mala na Slovenskukvôli tejto kauze strácaÈ veriacich a ich pod-poru.

Hovorca KBS Jozef Kováãik. HN 22. 3.

(Katolíctvo na celom svete nie je spokojnés pápeÏov˘m komentárom k zneuÏívaniudetí mníchmi a kÀazmi: „ByÈ hlboko otra-sen˘ neznamená absolútne niã.“ V Rakús-ku milión ºudí uvaÏuje z cirkvi kvôli hlbo-kému sklamaniu vystúpiÈ. A tak, zdá sa, je-diní katolíci, ktorí sú takmer bezv˘hradnespokojní, sú Slováci. Buì sú hlb‰ie veriacina vatikánsky spôsob, alebo sú absolútnenekritickí ku v‰etkému, ão pápeÏ vykoná avysloví.)

***

Hospodársky Ïivel krajiny sa vÏdy oháÀaldobre a modern˘ ãesk˘ národ dokázal vytvá-raÈ kultúrne prostredie porovnateºné s európ-skym ‰tandardom, k˘m ãeská politika bolavÏdy provinãná a nezná‰anlivá. Teraz preÏíva-me vrchol úbohosti. Oãarovanie bohatstvom,luxusom drah˘ch áut, vypoÏiãan˘ch víl, aro-ganciou a temn˘ch kontaktov.

Komentátor Karel Steigerwald,MFD 23. 3.

(V tomto ohºade sme s âechmi bratmi –podobáme sa na seba. MoÏno aÏ na to, Ïe anikultúrne zázemie nebolo na Slovensku také,aby si zaslúÏilo obdiv.)

***

Predpoklad ‰vajãiarskej prokuratúry, Ïe vsúvislosti s predajom slovensk˘ch emisn˘chkvót do‰lo k trestnej ãinnosti, je pre Fiocvu vlá-du zniãujúci, lebo kvóty nepredávala mafiáns-ka firma, ale ministerstvo Ïivotného prostre-dia a dvakrát sa predajom zaoberala aj vládav zbore.

Komentátor Marián Le‰ko. Sme 24. 3.

(NájsÈ politika, ktor˘ od vzniku SR v 1993konal s ãist˘mi úmyslami, je skoro nemoÏ-né.)

***

Kde je krásne a kde je kvalitná architektú-ra, tam Ïijú bohatí ºudia. A kde Ïijú bohatí ºu-dia, tam je dobré investovaÈ. Ekonóm Mundellinvestoval do zámku v Toskánsku – skvelá my-‰lienka. Nádherná krajina s neuveriteºn˘mmnoÏstvom kultúrnych pamiatok nikdy ne-stratí príÈaÏlivosÈ. A teda ani ekonomickú hod-notu.

Ekonóm Pavel Kohout.Pravda 24. 3.

(Aká úºava: po tisícoch riadkoch o chrapún-skej korupcii text o elegantnej krajine.)

***

Ak americk˘ filozof Thoreau napí‰e „Plyt-ká voda sa zohrieva prv ako hlboká“, je to v˘-straha pred povrchn˘mi láskami. On v‰ak pí‰eaj o tom, Ïe zamrznut˘ rybník na jar hlasnopraská pod dotykom slneãn˘ch lúãov. KieÏby to bola pravda aj o na‰ich zamrznut˘chsrdciach.

Básnik Ján Buzássy. Sme 24. 3.

(Ale ani Buzássy nevie vysvetliÈ, preão samnohí cítia najlep‰ie s prituhnut˘mi du‰a-mi.)

***

BáseÀ je to, ão v nás znie, keì sme veºmi‰Èastní, alebo veºmi ne‰Èastní. Poézia b˘vav‰ak aj meditácia, ãi sebareflexia, keì si ujas-Àujeme vlastné postoje, stanoviská, ãiny. Akladieme si aj priame otázky, aby sme sa ne-mohli vyhnúÈ sami sebe.

Spisovateºka Mária Bátorová. Slo-vo 24. 3.

(BáseÀ je to, ão oslovuje alebo zobúdza naj-podstatnej‰ie osobné prvky v nás. Na‰eemócie a na‰e úvahy. A to aj vtedy, keì sazdá, Ïe sme uÏ úplne zatvrdnutí.)

***

Mesto Bratislava a firma Juraja ·irokéhostavajú bez povolenia hotel a administratívnubudovu pri rozostavanom zimnom ‰tadióne.Investorom je spoloãnosÈ Tehelné pole, v kto-rej väã‰inu má firma Juraja ·irokého TP Slo-van, 40-percentn˘ podiel má hlavné mesto. Pri-mátorom je Andrej ëurkovsk˘ z KDH.

Îurnalistka Dorota Kráková. Sme 24. 3.

(Absolútna sociálna de‰trukcia je charak-teristická pre celú Európu. V Rakúsku ‰éfbanky, ktor˘ musel odísÈ z úradu po 10 me-siacoch, dostal nehanebné odstupné skoro2 milióny eur. UÏ neplatia nijaké BoÏie zá-kony a uÏ vonkoncom nijak˘ cit pre slu‰-nosÈ.)

***

Uplynulo uÏ vy‰e 20 rokov, odkedy zaãalivychádzaÈ najavo dôkazy o rozsiahlom po-hlavnom zneuÏívaní detí katolíckymi duchov-n˘mi – a odhalenia stále pokraãujú. ZároveÀje zrejm˘ aj rozsah tutlania. SnaÏili sa zapri-sahaÈ detské obete a ich rodiãov, aby mlãali,vyuÏívajúc ich lojalitu k cirkvi. MoÏno bol dotoho zapleten˘ i pápeÏ. Veria, Ïe cirkev stojínad zákonom.

Anglick˘ publicista Gwynne Dyer. Sme 25. 3.

(Ak bol do tutlania zapleten˘ moÏno aj pá-peÏ, tak je ãas na otázku, ãi netreba ur˘chle-ne rozpustiÈ celú takúto cirkev. KeìÏe BohuÏ pri nej nie je.)

***

Îijeme vo zvlá‰tnej dobe. V nej nie je pod-statné, kto ão vraví, ale ak˘m spôsobom sú

jeho slová prezentované v médiách. A ãastoúplne inak, neÏ boli myslené,. Navy‰e je zby-toãné snaÏiÈ sa uviesÈ skreslené v˘roky do pa-triãn˘ch medzí, pretoÏe ony uÏ i tak Ïijú svo-jím Ïivotom. V súãasnosti nie je príli‰ dôleÏi-té, ão politici ãinia, ale ak˘m spôsobom doká-Ïu zapôsobiÈ na verejnosÈ. Na to, samozrejme,potrebujú médiá.

Komentátor Petr Hartman. âesk˘ rozhlas 26. 3.

(Kto vlastne viac skresºuje realitu a jej osob-nosti: Tí, ktorí o nieãom informujú, tí, kto-rí vyslovujú akoÏe názory, tí, ktorí komen-tujú udalosti a v˘povede osobností, tí, kto-rí formujú obãanov – alebo médiá a Ïurna-listi? Alebo sa klameme navzájom v‰etci?)

***

Va‰e médiá sú cieºom veºkého poãtu civil-n˘ch Ïalôb zo strany politikov, ktoré u Ïurna-listov vyvolávajú obavy, a tí nemôÏu pracovaÈbez strachu. Podobné praktiky zasahujú dopráce médií. Sme znepokojení minimálne pre12 veºk˘ch prípadov podobn˘ch Ïalôb, v kto-r˘ch ide o sumu viac ako 700-tisíc eur. My sazaujímame o to, ako tieto Ïaloby ovplyvnia slo-bodu a otvorenosÈ médií, ktorú v USA pova-Ïujeme za základn˘ kameÀ demokracie.

Chargé d’affairs USA v SR KeithA. Eddins. Plus 7 dní 26. 3.

(EK vyzvala justíciu v celej únii, aby fi-nanãné pokuty pre médiá boli minimálne.LenÏe slovenské súdy na ãele s Harabinomzákladné kamene demokracie ignorujú.)

***

Pred pár rokmi bol jeden z na‰ich politikovna náv‰teve Slovákov Ïijúcich v Srbsku. Po-chvaºoval si, ako pekne hovoria svojou rodnoureãou, a hoci uÏ celé generácie Ïijú ìaleko odsvojej vlasti, udrÏujú jej tradície. V ‰kole sauãia po slovensky, pouÏívajú slovenské uãeb-nice a aj keì sa od svojej pôvodnej vlasti nik-dy nedoãkali skutoãnej pomoci, na svoj jazyknezabudli. Nikomu neprekáÏa, Ïe ich deti sarozprávajú medzi sebou po slovensky.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 26. 3.

(Keby sa stalo to, ão by vyspelí slovenskí amaìarskí politici mali urobiÈ – bez poniÏo-vania, ústretov˘mi krokmi znormálniÈ aspríjemniÈ denn˘ Ïivot men‰ín – nebol bynajmen‰í dôvod, aby Slováci a Maìari Ïiliv dlhodob˘ch k⁄ãoch.)

***

V krátkom ãase zistíme – som presvedãen˘–, Ïe v kozme máme susedov. Ale nie som siaÏ tak˘ ist˘, ãi sa s t˘mto faktom budeme ve-dieÈ správne a zodpovedne vysporiadaÈ. A, sa-mozrejme, to isté platí o nich, keì objaviana‰u existenciu.

Vedec roka 2009 Jozef Masarik.Sme 27. 3.

(Sme uÏ dosÈ inteligentní a vzdelaní na to,aby sme pochopili, Ïe tí „druhí“ nebudúmaÈ moÏno niã z toho, ão máme my? A Ïe tobude stretnutie úplne mimo na‰ich pred-stáv?)

***

S U P E R M O N I T O R

101

Pripojil som sa na inernet a zadal som hes-lo JeÏi‰: 4 830 000 stránok. Potom som zadalporno a narazil som na 130 000 000 stránok.A ão na nich? Okrem iného anal, orgy, lesbian,potom v‰elijaké formy incestu, otec s dcérou,ale aj vnuk a stará matka. Tak˘ farár kedysi ví-daval iba svoju gazdinú, a dnes sa mu polona-hé dievãatá promenádujú priamo pred oãamikaÏd˘ veãer.

Estetik a románopisec UmbertoEco (1932). L´Espresso 27. 3.

(Kto sleduje ‰irokú sieÈ médií, nemôÏe ne-padaÈ na zadok, ão internet vyvádza s ºuì-mi. Mení sa absolútne v‰etko, viera v Boha,drzosÈ politikov, autorita otcov rodín i kÀa-zov, nekoneãné horizonty poznatkov. MôÏe-me dnes ãokoºvek posudzovaÈ podºa niekdaj-‰ích kritérií a morálnych poÏiadaviek? Nieje smie‰na a farizejská hviezdiãka na obra-zovke, ktorá neúãelne oznaãuje programynevhodné pre mládeÏ?)

***

Z obsahu politiky sa vytratila úcta k obãa-nom a k spoloãnosti ako celku.

Poslanec Zdenûk Mar‰íãek (KSâM). Haló noviny 30. 3.

(Aj v SR úctu nahradilo poniÏovanie dru-h˘ch, najmä politick˘ch oponentov.)

***

Nedá sa niã robiÈ, len zaplakaÈ nad psychia-trizáciou ‰tátu, ktor˘ je vystaven˘ rozhodnu-tiam vá‰Àami zmietaného a hlúpeho parla-mentu. S krajinou, kde vysielateº má údajnepovinnosÈ preloÏiÈ aj „The end" na konci fil-mu, nemôÏe byÈ v‰etko v poriadku.

Komentátor Peter Schutz. Sme 30. 3.

(Je zaráÏajúce, akí ºudia majú právo rozho-dovaÈ o zákonoch a vôbec o osude obãanov.)

***

Ani jeden z odborníkov, dokonca ani porad-ca premiéra Fica Stanek, nespochybnil v˘sle-dok ankety HN, podºa ktorej najlep‰ím minis-trom financií v dejinách SR bol Ivan Miklo‰.Uznanie si zaslúÏi predov‰etk˘m za daÀovú re-formu. Motivoval ekonomickú aktivitu, zlep-‰il podnikateºské prostredie na Slovensku a do-stal SR na mapy zahraniãn˘ch investorov.

Riaditeº INESS Richard ëurana.HN 30. 3.

(Je Ïalostné, ak niekto uráÏa vyspelého aSlovensku osoÏného ekonóma len preto,lebo je spät˘ s opaãnou politickou stranou.)

***

V tuneli pod ‰vajãiarsko-francúzskymi hra-nicami sa podarilo dosiahnuÈ najväã‰iu ener-giu zráÏok v histórii fyziky. ZráÏka vytvorilasvetov˘ rekord a napodobnila podmienky krát-ko po veºkom tresku. Teraz sa ãakajú odpove-de na otázky, z ãoho pozostáva „neviditeºn˘“vesmír.

Slovensk˘ vedec Peter Kadleãík,ktor˘ sa na úspechu podieºal. Sme 31. 3.

(Hadrónov˘ ur˘chºovaã je experiment, kto-r˘ nemá v histórii obdobu. Sme veºmi úbo-hí, keì sa popri tom musíme zaoberaÈ zá-

chodov˘mi tendrami prízemn˘ch politi-kov.)

***

Prechádzala som popri kaluÏiach krvi. Malasom z toho hrôzu a chcela som byÈ odtiaº ãonajr˘chlej‰ie preã. Trasou metra, kde sa jed-na zo samovraÏedn˘ch atentátniãiek odpálila,cestujem kaÏd˘ deÀ do práce práve v tomãase, kedy sa tragédia stala. Na‰Èastie – právev pondelok som me‰kala a pri‰la som na za-stávku o pol hodiny neskôr.

Slovenka Michala Trpáková;Ïije teraz v Moskve. HN 31. 3.

(Darmo sa ãlovek bojí, darmo naÀho sadáhrôza – ÏiÈ sa musí. Ani predtuchy a stra‰-né záÏitky nás nemôÏu zastaviÈ, aby sme ne-vstupovali na nebezpeãné územia.)

***

Prebudila nás hrôzostra‰ná správa. Teroris-tick˘ útok na moskovské metro, desiatkym⁄tvych a zranen˘ch, samovraÏedné atentát-niãky. Pritom 18-roãné dievãatá majú chodiÈdo ‰koly, cestovaÈ po svete, preÏívaÈ romantic-ké lásky a snívaÈ o budúcnosti, ktorá urãite na-stane.

Sociologiãka Silvia Porubänová. Pravda 31. 3.

(Je poºutovaniahodné, Ïe ani odborníãkana vzÈah spoloãnosti a jednotlivcov nevienájsÈ dôveryhodné vysvetlenie na to, preãoi dievãatá schádzajú z hôr zabíjaÈ a daÈ sazabiÈ.)

***

Deti, ão ãítajú, majú oproti t˘m, ktoré lenpozerajú televíziu, nepomerne bohat‰í slovník.Ja som ako dieÈa milovala kniÏku Edmonda deAmicis Srdce. Patrila e‰te mojej mame – boloto staré predvojnové vydanie. Plakávala sompri nej a vedela som naspamäÈ celé pasáÏe.

Prekladateºka Mária ·tefánková.OÎene.sk 31. 3.

(Ak by bol minister ‰kolstva dosiahol, abyuãitelia slovenãiny – ale aj in˘ch predmetov– zmenili aspoÀ ãasÈ vyuãovania na krásnechvíle, vzbudil by vlastenectvo v Ïiakochoveºa rukolapnej‰ie a hodnotnej‰ie, neÏ po-ãúvaním hymny.)

***

Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus marec2010(Klamete! Na Slovensku ani ãert nenájde re-nomovan˘ch politológov!)

***

Od roku 1992 bolo realizovan˘ch 5 oddlÏe-ní nemocníc. Na prv˘ pohºad tu ‰tát ako "dob-rodinec“ oddlÏuje poskytovateºov nemocniã-nej starostlivosti. Av‰ak nie je návratná fi-nanãná v˘pomoc aj trestaním riadne hospodá-riacich? Tvrdé rozpoãtové pravidlá musia pla-tiÈ pre kaÏdého v systéme. Pokiaº budeme od-dlÏovaÈ, zadlÏovanie bude pokraãovaÈ.

Generálny sekretár Asociácie zamestnávateºskych zväzov Oto Nevick˘.

HN 1. 4.(Na rozdiel od rie‰enia zadlÏenosti v beÏ-n˘ch podnikoch a in‰titúciách je situácia vnemocniciach zásadne odli‰ná. âlovek nut-ne potrebuje pri mnoh˘ch chorobách o‰et-renie v nemocnici. Ak také zariadenie zban-krotuje, málokto má naporúdzi radu, ãourobiÈ, aby spravodlivé rie‰enie súãasne ne-po‰kodilo zdravie chorého obãana.)

***

Keì neãakane v roku 2004 pri‰lo oznáme-nie o objave evanjelia – nazvaného podºa Ju-dá‰a – v prastarej koptãine, hneì som sa roz-hodol, Ïe ho preloÏím. V Àom je Judበvykre-slen˘ ako najchápavej‰í a najdôvernej‰í JeÏi-‰ov priateº, ktor˘ svojho majstra nezrádza.Sám JeÏi‰ mu vraví: „Ty ich prev˘‰i‰ v‰etk˘ch.Obetuje‰ totiÏ toho ãloveka, ktor˘ sa do mÀaodieva.“ JudበpomôÏe JeÏi‰ovi a oslobodíjeho du‰u t˘m, Ïe ju zbaví fyzického tela.

Historik Marek Dospûl z Karlovejuniverzity v Prahe. Plus 7 dní 2. 4.

(HodnovernosÈ textov Biblie je problematic-ká. Jednak nie sú priamym opisom a zápi-som konkrétnych udalostí. A jednak nevie-me, koºko do pôvodn˘ch zdrojov vloÏili ne-skor‰í kronikári, teda koºko záverov a po-kynov pri‰lo od Boha ãi JeÏi‰a a koºko vlo-Ïili neskor‰í spisovatelia pod menom proro-ka MojÏi‰a, kráºa ·alamúna alebo apo‰to-la Pavla, a ãasto v záujme rôznych pek-n˘ch téz a uÏitoãn˘ch prikázaní.)

***

Du‰an Jurkoviã je jedn˘m z najv˘raznej‰íchpredstaviteºov secesie na Slovensku, a hocijeho diela tvoria základ modernej slovenskejarchitektúry, do povedomia verejnosti sa ne-dostáva.

Publicistka Eva Andrejãáková. TVoko 2. 4.

(Slovensk˘mi vlastencami nie sú tí, ktorí ná-rodovectvo omieºajú, ale tí, ão vynakladajúmaximálne úsilie na to, aby z ãiernej dieryzabudnutia vytiahli tvorivé osobnosti.)

***

Diskusie o náboÏenstve dávno nemali toº-ko "‰Èavy", ako na internetov˘ch fórach. Na-vy‰e web vie poslúÏiÈ aj samotn˘m kÀazomako in‰pirácia pred kázÀou. Vzácne diela, kto-ré nemáte ‰ancu zohnaÈ v kniÏnici, tam zrazuobjavíte v digitalizovanej forme. âlovek sa tieÏdostane k rôznym v˘kladom Biblie. Len sitreba daÈ pozor, nie po v‰etk˘ch sa dá siahnuÈ.

DraÏovsk˘ farár Pavol Linet.Pravda 3. 4.

(Internetu ch˘ba posvätnosÈ priameho pre-sunu BoÏích prikázaní a posolstiev na ãlo-veka – v‰etko je sprostredkované cez tech-

S U P E R M O N I T O R

102

nické prostriedky. Proroci, kÀazi, apo‰tolistrácajú svoju bezprostrednosÈ a zrejme idôveryhodnosÈ. Alebo naopak: internetov˘text akoby znemoÏÀoval, aby MojÏi‰ ãi Svä-t˘ Ján svätokrádeÏne vstupovali medziBoha a ºudí.)

***

Odoberanie akademick˘ch titulov ºuìom,ktorí ich v Plzni získali podvodom, je len prv˘krok. âo sa stane, ak nejakého tohto plzenské-ho „lÏidoktora“ menovali medzit˘m napríkladza sudcu? Zostanú jeho rozsudky platné, keìpre ne de facto nemal kvalifikáciu?

Komentátorka Lída Raku‰anová.Deník.cz 3. 4.

(V SR by sme túto otázku mohli posunúÈ dovyhrotenej‰ej, ale úplne reálnej situácie:Ak niekto sprivatizoval v zlatej zosúkrom-Àovacej ére po novembri ´89 ‰tátny maje-tok zásluhou svojej príslu‰nosti k vládnejstrane, nebol sprivatizovan˘ vlastne podvo-dom? A ak bol sprivatizovan˘ podvodom,má majetok patriÈ lÏiprivatizérovi a jeho ro-dine?)

***

Konflikt medzi Googlom a âínou je kºúão-v˘m príbehom na‰ich ãias. Mäkká globálnamoc americkej internetovej firmy bojuje stvrdou územnou mocou ãínskeho ‰tátu. Od-váÏna men‰ina ãínskych pouÏívateºov interne-tu sa sÈaÏuje, ale ão ak väã‰ine âíÀanov vyho-vuje, Ïe dostávajú informácie, ktoré pre‰livlasteneck˘m, puritánskym a ideologick˘mfiltrom?Anglick˘ politológ Timothy Garton Ash. Sme

3. 4.(Musí nás zdesiÈ, keì si uvedomíme, Ïe do-nedávna aj tok informácií k nám prechá-dzal cez idiotsk˘ a otrokársky filter. A mysme sa len veºmi opatrne bránili, lenÏe veºasme neubránili, lebo totalitná moc bolatvrdá. Odborníãka na ãínsky internet Mac-Kinnonová situáciu kompletizuje: „Tí, ão sanarodia s klapkami na oãiach, to poklada-jú za normálne, k˘m si neuvedomia, Ïe Ïi-vot bez klapiek je nielen moÏn˘, ale aj ove-ºa lep‰í.“)

***

Kresba: ·tefan Maday. Tele plus 3. 4.

(Najmä ak by to bol kritik pána Najvy‰‰ie-ho sudcu.)

***

V katolíckej cirkvi sa ãasto nestáva, abybiskupi odstupovali pod tlakom verejnej mien-ky. Ten tlak sa v‰ak stupÀuje. Biskupom – as-poÀ niektor˘m – bude postupne dochádzaÈ, Ïeto, ako konali, nie je zluãiteºné s ìal‰ím zotr-vávaním v úrade.

Teológ Miroslav Kocúr. Sme 3. 4.(Zlyhania duchovn˘ch, keì unikali predzodpovednosÈou za svoje sexuálne zvrhlos-ti, evokuje zaãudovanie, ako sa dokázalimodliÈ pred Bohom, keì ho pokojne zradi-li.)

***

NበÏivot je ako kniha. A v‰etko, ão v Ïivo-te urobíme, je v tejto knihe zapísané. Len ãonበãas na tomto svete uplynie, bude nám tátokniha nahlas preãítaná a my sa budeme BohuzodpovedaÈ zo svojich ãinov. Je to dobrá sprá-va pre v‰etk˘ch, lebo Boh je zvrchovane spra-vodliv˘. Nahliadne do ná‰ho srdca a spravod-livo rozhodne o tom, ãi máme právo na veã-n˘ Ïivot v nebi. Rozhodne úplne objektívne otom, ako sme s darom Ïivota naloÏili.

Publicista Jaroslav Kysilko. Blog.iDnes.cz 5. 4.

(V ãom sa lí‰i táto rozprávka o spravodli-vom Bohu od hocktorej inej, napísanej ºuì-mi?)

***

Demokracia spoãíva v úãelnom usporiada-ní vzÈahov medzi ºuìmi v spoloãenstve. Ahlav-ná je v nej spravodlivosÈ. O tom, ão je spravod-livosÈ, sa nedá hlasovaÈ, hlasovaním sa nestá-va zo svinstva niã iné, neÏ opäÈ svinstvo. De-mokratick˘ ‰tát nie je ten, kde väã‰ina rozho-duje o tom, ão je spravodlivosÈ, ale kde väã‰i-na ºudí je schopná spravodlivosÈ akceptovaÈ.

Politológ Bohumil DoleÏal. Udalosti 6. 4.

(Îiaº, absolútna väã‰ina slovensk˘ch politi-kov v parlamente, vo vláde, v televíznych di-skusiách a inde priam deklaratívne doka-zuje, Ïe demokracia je im na Èarchu.)

***

Politici kradnú z toho, ão ‰tátu zaplatili ob-ãania. Väã‰ina ºudí nekradne. Ani v obchode,ani susedovi jablká. Tak preão môÏu politici?Zrejme aj preto, Ïe im to verejnosÈ toleruje.

Publicistka Vanda Vavrová. Pravda 6. 4.

(NajzaráÏajúcej‰ie je, s akou samozrejmos-Èou uÏ aj verejnosÈ berie fakt, Ïe vysokápolitika je tu aj na to, aby umoÏnila vo veº-kom a ‰vihácky kradnúÈ.)

***

SpoloãnosÈ je presiaknutá priam nenávisÈouku v‰etkému, ão súvisí s cirkvou.

Nitriansky biskup Viliam Judák.Sme 6. 4.

(Slováci nie sú proti cirkvi, ale uÏ aj oni od-mietajú ãasté cirkevné farizejstvo.)

***

âasto sa tvrdí, Ïe politika by mala byÈ sú-bojom ideí, z ktor˘ch tie, ktoré majú najlep-‰iu obhajobu, zvíÈazia a jej zástancovia sa jupokúsia uviesÈ do Ïivota. Súãasnú politickúscénu v‰ak nie je moÏné opísaÈ inak neÏ akosúboj vzájomn˘ch uráÏok a sprostoty.

Libertarián Lubo‰ Zálom. Neviditeln˘ pes 6. 4.

(Na idey a nieão kultúrne alebo pekné ne-zostáva absolútne nijaké miesto.)

***

ZisÈujeme, Ïe vstupom do eurozóny smevstúpili do spolku, kde nie je problém podvá-dzaÈ a klamaÈ. Kedysi, keì chytili zlodeja, takho potrestali. Dnes sa "zlodejãina" stala ‰t˘lompráce nielen politikov, ale aj cel˘ch ‰tátov.Niekto spreneverí 300 mld. eur a ostatní mue‰te pridajú ìal‰ích 54 mld., aby preÏil, keì-Ïe ho odhalili. Alebo aby nevykrikoval, Ïe ajostatní kradli?

Finanãn˘ analytik Peter Karailiev. Pravda 7. 4.

(Údesné. Aj na najvy‰‰ích miestach európ-skych centrál sa kradne vo veºkom ‰t˘le.)

***

Aj v NASA sú profesori publikujúci ãlánkys hypotézami, Ïe r˘chlosÈ svetla nie je posled-ná hranica. Îe r˘chlosÈ väã‰ia ako r˘chlosÈ svet-la je moÏná. A Ïe mimozem‰Èania cestujú v gi-gantick˘ch vesmírnych lodiach – generaãn˘chkoráboch. Tam sa ich generácie rodia a umie-rajú, aÏ nakoniec dorazia k cieºu svojej cesty.

Sci-fi spisovateº Erich von Däniken.Sme 7. 4.

(Na‰e predstavy o pohybe vo vesmíre súzatiaº veºmi obmedzené. Zemská príÈaÏlivosÈnás nepustí ani fyzicky, ale ani psychicky. Ahorko-ÈaÏko ani fantáziou.)

***

Îijeme nesmierne zr˘chlenú súãasnosÈ.Ustaviãne v pohybe, v ãinnosti, v plánoch.ªudia, kontakty, telefonáty, presuny. Odvyk-li sme si len tak byÈ, pokojne doma, naprík-lad..Tam, kde je bod istoty v neistom vesmí-re. Ba‰ta bezpeãia hoci aj v prúde neºútostn˘chspráv, ktoré sa na nás odv‰adiaº bez prestaniavalia. Niã nám nesmie ujsÈ, o v‰etkom musí-me vedieÈ.

Sociologiãka Silvia Porubänová.Pravda 7. 4.

(Îijeme tak zr˘chlene, Ïe uÏ ani nevieme, ãoje Ïivot.)

***

Flamenco je hudba silne spojená so samot-nou ºudskou podstatou, vychádza zo srdca anemá niã spoloãné s biznisom. Teda presn˘opak toho, ão sa deje so súãasnou modernouhudbou a jej mediálnym promom. Flamencoje hudbou skutoãn˘ch ºudí, je to vlastne ich reã.

Flamencov˘ gitarista Paco de Lucia. Sme 8. 4.

(V prívale úbohostí, ‰pinavostí a primitív-ností z médií a cez médiá je jedin˘m zdro-jom emotívneho pote‰enia pre ãloveka ume-

S U P E R M O N I T O R

103

nie vôbec a hudba zvlá‰È. Odkiaº padá naãloveka táto manna, tento ºuìom na pú‰tizázraãne dan˘ sladk˘ pokrm ãi nápoj?)

***

Ja ãítam pre rozko‰. Som veºmi vìaãná zato, Ïe som si e‰te uchovala radosÈ z ãítania.

Poetka Mila Haugová. Magazín (Pravda) 8. 4.

(âítanie kníh a poãúvanie hudby je ‰tekle-nie, ktoré sa dá k máloãomu prirovnaÈ.)

***

Vzostup profesionálnych bádateºov a prie-myseln˘ch v˘skumn˘ch laboratórií vytvoriltriedu ºudí, ktor˘ch povolaním nebolo splodiÈa aplikovaÈ jedin˘ geniálny vynález, ale vy-myslieÈ samotn˘ proces neustálej a trvalej vy-naliezavosti a novátorstva.

Uãiteº ekonómie na Kalifornskejuniverzite J. Bradford DeLong. HN 8. 4.

(A práve Slovensko naliehavo potrebujeprofesionálnych vynálezcov.)

***

Rusk˘ jadrov˘ ‰rot by sa bez dohody USAa Ruska mohol dostaÈ do skutoãne nebezpeã-n˘ch rúk, takÏe Kremeº i Biely dom by malio starosÈ viac. Ale zasa nemá zmysel si naho-váraÈ, Ïe odzbrojovacia dohoda je zásadná ajpre niekoho iného neÏ pre Moskvu a Washing-ton.

Komentátor Zbynûk Petráãek.Lidové noviny 9. 4.

(Do akej miery by mohli âína, India aleboarabské ‰táty vyhodiÈ svet do vzduchu, nato si nik netrúfa odpovedaÈ. Ale ani na to,ãi sa ºudia dosÈ starajú o bezpeãn˘ Ïivotsvojich rodín a ãi by nemali urobiÈ nieãoviac, neÏ iba chodiÈ do zamestnania.)

***

Treba revolúciu! A mali by ju zaãaÈ uãite-lia literatúry t˘m, Ïe hneì dnes veãer vyhodiaz okna televízor. Cez deÀ rozprávajú deÈom otom, ako by mali ãítaÈ, ale keì sa vrátia z ro-boty domov, sami si hneì sadnú za poãítaã azaãnú tam vypisovaÈ hlúposti, e‰te i s grama-tick˘mi chybami. Ja pomáham t˘m, Ïe nakrú-cam filmy. Nemusím pritom nevyhnutne ãosihºadaÈ, napokon, niet ão nájsÈ. Staãí, keì sakaÏd˘ v nieãom nájde a pokúsi sa to robiÈ ãonajlep‰ie.

Francúzsky reÏisér Bruno Dumont. Debutoval filmom Îivot JeÏi‰a.

Sme 9. 4.(A ão robia pritom cirkvi, je byrokratickáagenda bez Boha. âo uÏ v nej moÏno nájsÈ?)

***

U vydavateºov by som sa prihováral za to,ão sa volalo viazan˘ predaj. Ak chce‰ poma-ranãe, kúp si k nim zemiaky! A v tlaãi: Akchce‰ zlú správu, pozri si aj dobrú! Za moto-cyklistu, ktor˘ havaroval, preãítaj si o dvoch,ktorí do‰li bez nehody! Za kaÏdú fotku porno-hereãky si pozri obrázok mní‰ky pri modlit-be a k debilnému v˘roku politika nájdi vetu in-teligentnú.

Publicista K.H. Bfiezovsk˘. Vanilka 9. 4.

(Rovnováha medzi pozitívnymi impulzmi abolestn˘mi skúsenosÈami je síce ideálnymfungovaním zdravej ºudskej du‰e, ale ãlove-ka denne vykoºajujú prekvapujúce úchyl-ky.)

***

Kuba nemá skutoãn˘ záujem o zlep‰enievzÈahov s nami. Ak by sa totiÏ tak stalo aWashington by naozaj zru‰il desaÈroãia trva-júce obchodné embargo uvalené na Kubu, ta-moj‰í lídri by stratili v˘hovorku, preão je natom ich krajina po ekonomickej stránke takbiedne.

Americká ministerka zahraniãiaHillary Clintonová. Pravda 10. 4.

(Komunistickí politici bez rozpakov zava-ria aj svojim spoluobãanom, ak t˘m vo svo-jom tradiãnom pokrytectve zakryjú svojesvinstvá a zdanlivo skrá‰lia svoje domácepomery.)

***

Kamery na D1 zachytili vodiãa, ktor˘ sa„pomstil“ pomal‰ej dodávke – poãkal na Àu arozbil jej predné sklo fºa‰ou. ªuìom v „pomal-‰om“ aute sa niã nestalo. Keby áno, bol by tenponáhºajúci sa vodiã vrah. Kde sa berie v nás,slu‰n˘ch, príjemn˘ch a mil˘ch ºuìoch, ktorí bynormálne kuraÈu neublíÏili, tá bezohºadnosÈ atúÏba ublíÏiÈ? Slu‰n˘ rovná sa byÈ slab˘?

Glosátorka Vlaìka ·pidlová.Blog.iDNES.cz 10. 4.

(KeìÏe viera v Boha a iné imperatívy nadãlovekom bdejú stále menej a kdesi – boh-vie kde – sa v ºudskej du‰i rozplynuli niek-daj‰ie v˘kriãníky, koná ãlovek bez zábran.)

***

Nik z rodiny ma nepodporoval. A tak somsi hlboko deprimovan˘ poznaãil do denníka:„Mama je koza. Otec je ignorant.“ A uvedo-mil som si, Ïe som sa postavil proti rodiãom.

Brazílsky spisovateº Paul Coelho.Pravda 10. 4.

(Bol Coelho v tej chvíli rebel a revolucionár,alebo nezadrÏateºn˘ grobian?)

***

Moskva naozaj oslobodila veºkú ãasÈ Euró-py od nacizmu, ale preto, aby nás okamÏiteuväznila v komunizme.

Komentátor ·tefan Hríb. T˘ÏdeÀ 12. 4.

(Pravda, k˘m nacizmus sám seba hrdo de-klaroval ako diktatúru, boº‰evické pokrytec-tvo zotroãen˘m vnucovalo svoj reÏim akonaju‰ºachtilej‰í spôsob Ïivota v dejináchºudstva.)

***

PápeÏ je muÏ, ktorého prvou reakciou jeututlaÈ ‰kandál, keì jeho kÀazov prichytia sospusten˘mi nohavicami, a odsúdiÈ mladé obe-te na mlãanie. In‰titucionalizované utajovanieznásilnenia dieÈaÈa je v‰ak zloãinom podºakaÏdého zákona a vyÏaduje si nie kajanie v sú-

kromní, nie cirkvou vyplatené od‰kodné, alespravodlivosÈ a trest.

Britsk˘ ateistick˘ aktivista Christopher Hitchens. Sme 12. 4.

(A preto Hitchens plánuje právne kroky,ktoré by viedli k zatknutiu pápeÏa Benedik-ta XVI. poãas jeho septembrovej náv‰tevyBritánie. âi ide len o osobnú exhibíciu, abysa o Àom hovorilo po celom svete, alebo oprejav spravodlivosti, ÈaÏko posúdiÈ. Alenie je isté, ãi mlãaním pápeÏa poãas Veºkejnoci postupoval Vatikán rozumne a prime-rane.)

***

Hrozné je pomyslenie, Ïe v dohºadnom ãasesa zrejme nezv˘‰i úãasÈ Ïien na správe vecí ve-rejn˘ch a zásadne sa ani ich postavenie v spo-loãnosti nezlep‰í...

Komentátor Márius Kopcsay.Pravda 12. 4.

(Nemali by sa Ïeny razantnej‰ie brániÈ, akuÏ muÏi nedokáÏu zmeniÈ svoj Ïivotn˘ ‰t˘l?)

***

V Nedeºn˘ch otázkach âT obaja predsedo-via najsilnej‰ích strán, ODS a âSSD, ukázalisvoju úprimnú tvár – Ïe národu predvádzajúdivadielko. S veºk˘m emocionálnym nasade-ním obaja vystihli psychológiu postavy, prav-da, nie svoju, ale svojho oponenta.Psychologiãka Hana Formánkova. Blog.iD-

NES.cz 12. 4.(Je to v˘stiÏné prezentovanie paradoxu,ktor˘m politici t˘ÏdeÀ ão t˘ÏdeÀ ob‰ÈastÀu-jú ohlúpnutú verejnosÈ aj v SR: úprimnekonajú naozaj len vtedy, keì sa pretvárajú.)

***

V roku 2020 bude 75 % svetovej populácieÏiÈ v mestách. Pre krátke cesty sa budú najviacpouÏívaÈ elektromobily. Budeme oveºa viacchodiÈ pe‰o do ‰koly i zo ‰koly, niekedy aj dokopca a v snehu, a vyuÏívaÈ bicykle. Zdravéjedlo budú vyberaÈ inteligentné prístroje.

Editorka Nicole Perlrothová. For-bes.com 13. 4.

(Modern˘ ãlovek osciluje medzi bojom schor˘m spôsobom Ïivota a pohodlnosÈou.)

***

V reakcii na mnoÏiace sa odhalenia sexuál-neho zneuÏívania mladistv˘ch kÀazmi opus-tilo freiburskú diecézu 2700 ãlenov a podob-n˘ úbytok zaznamenali aj v stuttgartskej. Cir-kevníci sledujú odliv veriacich s obavami,lebo cirkev nielenÏe stratí vplyv, ale aj finanã-né príspevky.

Denník Südwest Presse 13. 4.(Falo‰nosÈ a pokrytectvo, ktoré dostihli vposlednom ãase aj pápeÏa, nemilosrdne spo-chybÀujú zmysel cirkvi a vnucujú otázku,ãi si Boh nevystaãí na komunikáciu s veria-cimi aj sám a ãi na to potrebuje hrie‰nychsprostredkovateºov.)

***

S pádom komunizmu nevymizla zrada, se-baklam ãi ubliÏovanie blízkym. MoÏno je to

S U P E R M O N I T O R

104

***

Kto je skutoãn˘ vlastník Corony, ktorá chceãerpaÈ eurofondy na rozvoj turizmu a aké mákontakty na ‰tátnu SACR, nevieme. Mohla byto vedieÈ Magda Gáliková, Meãiarova dcéra.

Komentátor Dag Dani‰. Pravda 19. 4.

(Hlavná otázka v‰ak je, aké profesionálnea osobné kvality sa najviac priãinili o to, Ïesa Meãiarove a Slotove deti vy‰vihli na ma-naÏérske posty, ktoré si vyÏadujú skúse-nosÈ.)

***

Gréci sú veºkí patrioti. Teraz chcú opäÈ po-môcÈ svojej krajine, ale Ïiadajú potrestaÈ po-litikov zodpovedn˘ch za korupciu. A to nielenposlaÈ ich za mreÏe, ale aj vrátiÈ to, ão nakrad-li.

Majiteº CK Aeolus Yannis Iliopoulos.HN 19. 4.

(Slováci nie sú takí vlastenci, aby Ïiadali po-trestaÈ svojich politikov za korupciu.)

***

Vrátil som sa do t˘ch ist˘ch zl˘ch koºají.Ulica, drogy, stará komunita kamarátov. Po-kraãoval som v tom, ale uÏ trochu in˘m spô-sobom. âlovek, i keì je narkoman, tak neja-k˘m spôsobom vnútri zreje. Îil som slastne.Ale nechcel som zomrieÈ. To bol tieÏ dôvod,preão som preÏil.

Hudobník (bicie) Martin Valihora.T˘ÏdeÀ 19. 4.

(Zvlá‰È veºa zla priná‰ajú do spoloãnostidogmatici. Aj tí, ão sa usilujú priamoãiarotrestaÈ mlad˘ch ºudí, ak sa u nich ão len vy-skytnú drogy. Narkomanov treba izolovaÈa stíhaÈ, ale radikálne a nepremyslené vä-zenie môÏe navÏdy ne‰Èastníka zniãiÈ.)

***

Môj priateº novinár b˘val v Dagestane umiestnej rodiny. Hlboko veriaca 28-roãná Ma-riam varila veãeru. Ako uãiteºka informatikymala aÏ 2 vysoko‰kolské diplomy. A práve onao 3 t˘Ïdne v Moskve odpálila v metre bombua zabila prinajmen‰om 12 ºudí. „Keì som po-chopil, Ïe som sa stretol s teroristkou, nemo-hol som tomu uveriÈ. Zdala sa mi taká pokoj-ná, normálna.“

Spravodajca talianskeho denníkaMark Franchetti. Stampa 20. 4.

(Keby Mariam hovorila absolútne úprim-ne, ako by nám pred svojou zabijackou ak-ciou v moskovskom metre opísala, ão cíti-la, keì sedela medzi ºuìmi opásaná gra-nátmi?)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

dnes dokonca hor‰ie ako v minulosti, pretoÏena nás nikto priamo nemieri a nikam nás ne-tlaãí. Pozitívom obdobia pred rokom 1989 bolavzájomná pomoc. ªudia k sebe mali bliωie.MoÏno ich k sebe lepil strach alebo to, Ïe smeboli zatvorení a nemali sme príli‰ na v˘ber.

Hereãka Vilma Cibulková, hrá v Klimáãkovej hre „Komunizmus“.

Pravda 13. 4.(Niektoré charakteristické znaky komuniz-mu boli vraÏedné, ale ºudia ich sebazáchov-ne v sebe potláãali. Ale keì pri‰la sloboda,mnohí uÏ bez zábran nechali rozkvitnúÈv‰etky svinstvá, ktoré kedysi starostlivoutajovali.)

***

Poplatky na vysok˘ch ‰kolách – myslelisme si – budú viesÈ k tomu, Ïe ‰tudenti budúako protihodnotu ÏiadaÈ od vysok˘ch ‰kôlviac, budú nároãnej‰í na uãiteºov a budú aj dy-chtivej‰í po vedomostiach. Opak je pravdou.Chcú, aby uãitelia od nich menej poÏadovali.Dokonca to vyzerá tak, Ïe ãím viac platia za‰túdium, akoby si t˘m viac nárokovali uºahãe-nie skú‰ky.

·tefan Samson, Ekonomická fakulta TU Ko‰ice. HN 14. 4.

(Morálny nihilizmus ‰tudentov ich hlbokozniÏuje pod ich ºudskú úroveÀ z roku 1989.)

***

Namiesto vízie modernej národnostnej po-litiky je vo Vízii a stratégii rozvoja slovenskejspoloãnosti (SAV) stra‰enie maìarskou kartou.

Publicista a kÀaz Ján Krstiteº Balázs. Sme 14. 4.

(Ak modern˘ ‰t˘l a víziu do národnostnejpolitiky nevná‰a povedzme maìarsk˘ pre-zident, to neznaãí, Ïe by sa nemali slovens-kí intelektuáli nepredraÈ cez prízemn˘ na-cionalizmus k zrelému vzÈahu, ktor˘ by mo-hol priniesÈ dôstojné rie‰enia.)

***

KresÈania by sa mali kajaÈ zo svojich hrie-chov. Oni sa v‰ak aj v t˘chto ãasoch ãasto vy-h˘bajú slovu pokánie, ktoré sa im zdá príli‰tvrdé.

PápeÏ Benedikt XVI. Pravda 15. 4.

(Pre väã‰inu je najÈaωie vedomie, Ïe záleÏílen od niekoho iného, buì od kÀaza, alebov koneãnom dôsledku priamo od Boha, ãimu bude odpustené.)

***

V klasickej hudbe sú veci organizované navysokej intelektuálnej úrovni, ktoré sa spája-jú s hodnotami v˘razov˘mi a emocionálnymi.Friedrich Nietzsche povedal, Ïe Ïivot bez hud-by by bol omylom. Ja v nej nachádzam satis-fakciu aj akési tajomstvo Ïivota. ·éfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanu-

el Villaume. Sme 15. 4.(Väã‰ina ºudí venuje takmer v‰etky svojesily na uchovanie svojej existencie. Ale pri-tom ignorujú to, ão bytiu ãloveka dáva plnúhodnotu. A to nie sú fa‰írky, ale naozaj hud-ba.)

***

Niekedy, keì sa ºudia dostanú do väzenia,zvyknú si na tento druh Ïivota. V takejto situá-cii je moja postava "CigáÀa“, pretoÏe jeho Ïi-vot vo väzení je organizovan˘ a vonku by bolstraten˘.

Francúzsky filmov˘ i divadeln˘ herec Reda Kateb. HN 15. 4.

(Najhor‰ie je, keì sa z ãloveka stáva ‰tva-nec bez jediného oporného bodu.)

***

O 20-30 rokov pravdepodobne budeme ve-dieÈ vìaka pokusu s podzemn˘m veºk˘m tre-skom vylieãiÈ rakovinu, nadváhu aj zubn˘ kazjedn˘m Èahom. Ak˘ hadrónov˘ ur˘chºovaãnám ur˘chºuje na‰e Ïivoty, nevieme, ale vie-me, Ïe nás ovplyvÀuje nejaká tajomná sila.

Moderátorka Adela Baná‰ová.HN 16. 4.

(Ako sa zmení du‰a ãloveka, keì ºudstvo od-halí tajomnú silu Ïenúcu na‰e Ïivoty?)

***

BoÏe, si geniálny umelec. Vymyslel si ºud-skú hlavu. A to nie je v‰etko. Mohol si ju pre-pchaÈ rôznymi taºafatkami, ove‰aÈ ornamentál-nymi zbytoãnosÈami, ale ty si majster. Tebe sta-ãili ‰tyri detaily – oãi, ústa, nos a u‰i. A pritomkaÏdá hlava je unikát, aj moja.

Básnik TomበJanovic. Pravda 17. 4.

(Je povzbudzujúce, Ïe medzi desiatkamipragmatick˘ch a vecn˘ch citátov môÏemeuviesÈ z ãasu na ãas aj také, v ktor˘ch za-iskrí obyãajná, a predsa boÏská fantázia.)

***

Privatizácia po Novembri ’89 mala váÏnedôsledky. A skôr ãi neskôr môÏe niekto oprá-‰iÈ heslo: „âo bolo ukradnuté, sa musí vrátiÈ.“Za t˘ch 20 rokov nebolo toho málo.

Podpredseda Strany demokratického socializmu Lubomír Ledl.

Haló noviny 17. 4.(Len ako ochraÀovaÈ v‰etk˘ch obãanov vy-spelého ‰tátu, teda i bohat˘ch, i chudob-n˘ch?)

***

Putin je uÏ roky najv˘raznej‰ou postavoumedzi svetov˘mi politick˘mi lídrami. A jehoprestíÏ stále rastie. Nie je dobr˘m, ale veºk˘mãlovekom.

New York Post 17. 4.(Musíme ÏasnúÈ, ako vysoko oceÀujú ruské-ho premiéra noviny pokladané za bulvár-ne.)

***

Slovensko bolo zaujímavé v dobách ekono-mickej reformy. Mali sme vo vás skvel˘ prí-klad, ako sa dá ekonomika na‰tartovaÈ, alednes je uÏ ãaro preã.

Spravodajca âRo na Slovensku ªubomír Smatana. Sme 17. 4.

(Bude maÈ v‰ak e‰te niekto odvahu po tráp-nom páde Dzurindu robiÈ v SR reformy?)

S U P E R M O N I T O R