1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CCXXIV. – CCXXV. ČÍSLO 2013

19932013

„Pre ideál demokratickejspoločnosti žijem, ale ak to bude nutné, som ochotný preň aj zomrieť.“

Nelson Mandela*18. 7. 1918 – † 5. 12. 2013

CCXXIV. – CCXXV. číslo 2013

PARLAMENTNÝ KURIÉRčasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesačník, ročník XXI

Vydavateľ: Slovenská národná reklamná a propagačná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: Seberíniho 1, 821 03 Bratislava 2.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: parkur@gtsmail.sk

frantisek.nagy101@gmail.com(šéfredaktor)fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR č. EV4085/10ISSN 1335–0307

Šéfredaktor: František Nagy

Redakcia: Anna KomováRóbert Kotian

Zuzana Staníková Marta Tomašovičová Peter Zemaník Redakčný kruh: Tibor Bastrnák Helena Mezenská Bibiána Obrimčáková Peter Osuský Ivan Štefanec Jana ŽitňanskáJazyková redaktorka: Jitka Madarásová madar224@gmail.comGenerálny riaditeľ: František NagyAsistentka riaditeľa: Magdaléna Horáková 0903 766 995 Inzercia: 0903 715 585

Riaditeľ pre obchod a marketing: Marián Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlač: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archív redakcie Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagačnáagentúra, s.r.o.poštový priečinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného výtlačku bez DPH 6,60 EuR

Číslo účtu 2629002985/1100DIČ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Nelson MandelaFoto: TASR

ObsahPredseda vlády sRV prvom roku aspoň 10 % (R. Fico) 2slovensko-rakúska spolupráca20 rokov pozitívnych správ a dobrého susedstva (Rozhovor s J. E. M. Wuketichom) 2Ekonomika a obchodné vzťahy sú základom úspešného susedstva pre oboch 32(Rozhovor s P. Sagmeisterom)slovenská energetikaOtvorený slovenský trh je potrebné chrániť (Rozhovor s A. Kšiňanom) 5Jednotné a prehľadné systémy uľahčujú prácu aj komunikáciu (Rozhovor s E. Haluškom) 8Jednotný energetický trh je začarovaný kruh (Rozhovor s A. Dulebom) 10Ministerstvo hospodárstva sREkonomický rast potrebuje zodpovedné subjekty (Rozhovor s T. Malatinským) 6Nová energetická politika SR musí reagovať na globálne výzvy (J. Petrovič) 9Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sRNajdôležitejšia je rovnováha medzi záujmom zamestnancov a zamestnávateľov 12(Rozhovor s J. Richterom)Ministerstvo financií sRKladivo na daňové úniky a podvody (Rozhovor s P. Kažimírom) 15Aj bločková lotéria pomôže v boji proti daňovým podvodom (Rozhovor s F. Imreczem) 28Ministerstvo školstva sRNové trendy vo výchovno-vzdelávacom systéme (Rozhovor s D. Čaplovičom) 16Veda a výskum75 rokov Centra vedecko-technických informácií SR 17Výročie sme oslávili Dňom otvorených dverí (CVTI SR) 18Slovensko získalo 14,9 mil. eur z eurofondov na popularizáciu vedy (CVTI SR) 31Ministerstvo zdravotníctva sRProgram implementácie eHealth (Z. Zvolenská) 19Je nutné posilniť postavenie a kompetencie všeobecných lekárov 21(Rozhovor s M. Paluškovou)slovenské zdravotníctvoŠtát by sa na zdravie nemal pozerať len cez vzorce (Rozhovor s Zs. Kajtorom) 20Národná rada sRVýzvy v zdravotníctve (Rozhovor s R. Rašim a V. Novotným) 22Taktovanie konsolidácie verejných financií 24(Rozhovor s členmi Výboru NR SR pre financie a rozpočet)Finančná správa sRV očakávaní dobrých správ (Rozhovor s A. Marcinčinom) 28ITaPaInformatizáciu čaká rok pravdy (L. Csicsola) 30svet financiíNájomné bývanie na Slovensku je v plienkach... (Rozhovor s I. Bérešom) 33Vláda sRPerspektíva smerovania rovná sa veľké investície (Rozhovor s Ľ. Vážnym) 34Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sRAby sa na Slovensku zvyšovala úroveň cestovania (Rozhovor s J. Počiatkom) 36Problém by mal byť vyriešený balíčkom zmien (Rozhovor s V. Stromčekom) 44Je dôležité vytvoriť právny rámec na skvalitnenie výstavby (Rozhovor s F. Palkom) 45Rozvoj leteckej a vodnej dopravy je v záujme Slovenska (Rozhovor s R. Valíčkovou) 53Modernizácia nemôže obísť ani železnice (Rozhovor s J. Kubáčkom) 55Záujem o verejnú dopravu trvá (Rozhovor s M. Halabicom) 57Aj v poštových službách a elektronickej komunikácii sa zlepšuje kvalita 58(Rozhovor s V. Podhorským)Konsolidácia pokračuje – rozpočty sa znižujú (Rozhovor s V. Šoltysovou) 60Možnosti úspešného rozvoja treba využiť (Rozhovor s E. Szolgayovou) 61Doprava na slovenskuPríprava a výstavba dopravnej infraštruktúry potrebuje kontinuitu, systém a stabilitu 38(Rozhovor s G. Koczkášom)Stav projektu jednotného európskeho neba v roku 2013 (LPS SR, a. s.) 40Ambície ŽSR sú reálne (Rozhovor s Š. Hlinkom) 42slovenské stavebníctvoPríbeh vzťahu a lásky k prírode, športu a lyžovaniu 47Aj my sme svojím dielom prispeli k vytvoreniu kvalitných vzdelávacích priestorov 48(Rozhovor s J. Hirnerom)Bude aj Bratislava mestom mrakodrapov? (Rozhovor s L. Lýsekom) 63Stavebné firmy na Slovensku by sa opäť mohli nadýchnuť... (J. Vacek) 65Kríza síce zlacnila projekty, ale zhoršila ich kvalitu (CEEC Research) 66stavba roka 2013Aj v kríze možno realizovať výnimočné stavby (Rozhovor s M. Brichtovou) 49Kvartálna analýza slovenského stavebníctvaKvartálna analýza slovenského stavebníctva Q4/2013 (CEEC Research) 67Štúdia slovenských projektových spoločnostíŠtúdia slovenských projektových spoločností 2013 (CEEC Research) 71DialógyHlavným problémom je nevedomosť o význame župy (Rozhovor s J. Baránkom) 73Glosy – Poznámky – EsejeNečakané župné divadlo (R. Kotian) 75Parlamentný denníkZdravotná starostlivosť bola po celý čas riadne zabezpečená (R. Kotian) 77

www.parlamentnykurier.sk

P r e d s e d a V l Á d Y s r

2

Problematike výberu daní venuje vláda SRobrovskú pozornosť od prvého dňa svojho usta-novenia. Je to pre nás dôležitá téma, pretožekaždá krajina v Európe vrátane SR musela vy-naložiť veľké konsolidačné úsilie, aby sme do-siahli ciele, ktoré sú dôležité na „urobenie po-riadku“ vo verejných financiách. Darí sa nám,ale predovšetkým sa držíme zásady: o čo viacbudeme bojovať proti podvodníkom v oblastivýberu daní, o čo viac budeme bojovať s trest-nými činmi, ktoré sú páchané v daňovej oblasti,o čo viac takto zachránime peňazí, o to menejbude musieť vláda žiadať od podnikateľov,bánk, ľudí, aby sa zúčastňovali na konsolidáciiverejných financií. Toto je pre nás rovnica, kto-rú si veľmi ctíme, a aj preto oceňujem prácu,ktorá sa vykonáva na finančnej správe a minis-terstve financií v oblasti boja proti daňovýmpodvodom a daňovým únikom. Pred niekoľký-mi mesiacmi som informoval, že existujú od-hady, o koľko naša krajina prichádza na pod-vodoch a daňových únikoch. Dali sme si cieľ,že by bolo veľmi dobré, keby sme v prvomroku aspoň 10 % z týchto daňových podvodova únikov zastavili. Doteraz sa touto problema-tikou nikto nezaoberal. Stačí sa obzrieť na pred-chádzajúce roky a postaviť si otázku, či totobola niekedy téma, ktorá bola prioritou vlády.Keď je konjunktúra, keď peniaze prichádzajúz hospodárskeho rastu, vtedy ako keby tátotéma neexistovala, ale začala existovať v časehospodárskej krízy. Dnes môžem s potešenímkonštatovať, že opatrenia, ktoré sme prijali vboji proti daňovým podvodom a daňovým úni-kom, prinášajú svoje ovocie. Ministerstvo fi-nancií a finančná správa predstavili plán akobojovať proti daňovým podvodom a daňovýmúnikom, mal tri etapy. Boli to okamžité opat-renia, ktoré sa realizovali v roku 2012, tohto-ročné opatrenia a pripravené sú aj opatrenia prenasledujúci rok 2014, napr. elektronický výkazv rámci DPH, to sú veci, ktoré si vyžadujú väč-šiu prípravu. Keďže sme absolvovali celý radpomerne tvrdých a vážnych opatrení, začalalepšie fungovať aj represia v boji proti daňo-vým podvodom a daňovým únikom, dnes mô-žeme prvý raz konštatovať, že náš plán, zachytiť

v úvode aspoň 10 %, sa podarilo naplniť. Ak siuvedomíme, že sa nám podarilo za poslednédva mesiace vybrať na daniach o 210 mil. eurviac ako sa plánovalo a keď urobíme rozbortejto sumy počas celého roka, môžeme konšta-tovať, že na DPH, pokiaľ ide o daňové úniky,daňové podvody a zločiny, sa nám podarilo pr-vých 10 % zastaviť. Sú to veľmi veľké peniaze,keby sme ich neboli získali touto cestou, mu-seli by byť v rámci konsolidácie získané inouformou, ktorá by sa dotýkala tých, čo riadneplatia dane, chodia do roboty a plnia si svojezákonné povinnosti. Oceňujem túto prácu mi-nisterstva financií a finančnej správy a myslímsi, že pracovníkov týchto inštitúcií treba moti-vovať, treba ich podporiť, pretože prinášajú štá-tu obrovské zdroje. Oceňujem, ako funguje da-ňová kobra a ďalšie nastavené opatrenia. Dnessa z finančnej správy stáva uznávaný a rešpek-tovaný orgán, ľudia musia vedieť, že pokiaľ ideo dane a majú nejaké povinnosti, tak nemôžuklamať a nemôžu podvádzať, ako to v mnohýchprípadoch je. Zaujímavá je aj skutočnosť, akosa nám výrazne znížil počet vratiek v rámciDPH, aj to len nasvedčuje tomu, že podvodnícisa už boja prísť s hocijakou „hlúposťou“ na fi-nančné úrady a žiadať od štátu peniaze naspäť.Výrazný je aj nárast DPH. Ak si uvedomíme,že hospodársky rast, konjunktúra, nie je až takáveľká, ani nárast domácej spotreby, čo by moh-lo byť pripísané tomuto nárastu výberu DPH,tak môžeme s čistým svedomím tvrdiť, že sanám podarilo dosiahnuť vládny cieľ. Začali smeprvý raz vážne bojovať proti daňovým únikoma daňovým podvodníkom a prináša to svojeovocie. Chcem povedať aj všetkým neprajní-kom, ktorí tvrdili, že ak zavedieme vyššiu daňpre právnické osoby z 19 na 23 %, že vyberie-me menej peňazí, bolo to klamstvo. Na dani zpríjmu právnických osôb sa v roku 2013 vy-berie viac, najmä kvôli uvedenému zvýšeniudane, čo sme urobili v rámci konsolidácie ve-rejných financií. Nepotvrdzujú sa predpovedeneprajníkov, že toto opatrenie nebude zname-nať navýšenie príjmu do štátneho rozpočtu, žesa odvedie menej a že ide o návod pre podni-kateľov ako ešte viac špekulovať s daňami akodoteraz. Aj to sú dôvody, prečo si vedenie apracovníci finančnej správy zaslúžia veľké oce-nenie a plnú podporu vlády SR, aj pokiaľ ideo ďalšie opatrenia, možno niekedy aj nie prílištypické, ako je napr. bločková lotéria. ukazujesa, že ako nástroj v boji proti daňovým únikomtaktiež prináša výsledky.  

K úmrtIu NelsoNa maNdeluS Nelsonom Mandelom ma spája osobný zá-

žitok, keď som sa ako pozorovateľ zúčastnil na1. slobodných demokratických voľbách v roku1994, v ktorých jeho politická strana ANK do-minantne zvíťazila a apartheid musel uvoľniťmiesto ušľachtilej myšlienke ľudskej rovno-právnosti. Atmosféra v tomto čase bola neuve-riteľná a každá informácia o JAR vrátane tejnajsmutnejšej – smrti Nelsona Mandelu mavracia k spomienkam na rok 1994.

Ako predseda vlády vyslovujem ľútosť, žesvet stráca ďalšiu významnú osobnosť.

V prvom roku aspoň 10 %

Nedávno sme si pripomenuli 20 rokovvzájomných diplomatických vzťahovmedzi Rakúskou republikou a slovens-kou republikou. Čo považujete za naj-významnejšie míľniky našich vzťahov aako ich vnímate? ako ich vidíte? Kdesú naše silné, ale aj slabé miesta? Zdása, ako keby tieto vzťahy boli bezpro-blémové, už len kvôli tomu, že konečneexistujeme v jednom spoločnom európ-skom priestore. Je to naozaj tak, alebosa pod pokojným povrchom skrývajúnezodpovedané otázky?

Nenazval by som ich bezproblémový-mi, ale excelentnými. Máme veľmi pria-teľské vzťahy, nadštandardne pestované.Vznikajú kontakty na všetkých úrovniach,často aj bez toho, aby sme o tom vedeli,čo je len potvrdením toho, ako dobre fun-gujú. Môžeme bez obavy povedať, že Slo-vensko a Rakúsko sú spojené nielen deji-nami, alebo kultúrnymi tradíciami, ale stá-le viac aj nespočetnými osobnými vzťahmia čoraz silnejším hospodárskym partner-stvom. Slovensko sa už prepracovalo knajdôležitejším desiatim exportérom doRakúska, dokonca pred krajinami ako Bel-gicko, Španielsko alebo Švédsko. A na-opak, Rakúsko je druhým najväčším in-vestorom u vás – pôsobí tu viac ako dve-tisíc rakúskych firiem, a tie patria k dôle-žitým zamestnávateľom na Slovensku – čozvyšuje význam našich dobrých hospo-dárskych vzťahov, ktoré prispievajú k zvy-šovaniu prosperity vašej krajiny.

Treba povedať, že takéto mimoriadnedobré hospodárske vzťahy sú výsledkomdlhoročného úsilia o obnovenie a nadvia-zanie tradičných kontaktov, ktoré umožnilpád železnej opony. Je viac ako symbolic-ké, že prvou hlavou štátu, ktorá oficiálnenavštívila samostatnú Slovenskú republi-ku, bol v roku 1993 vtedajší rakúsky pre-zident Thomas Klestil. Rakúske firmy bolimedzi prvými, ktoré začali investovať naSlovensku a dnes zbierame ovocie dob-

Najbližší susedia sa,pravdepodobne, najlepšie

poznajú. V živote to však bývačasto práve naopak.

Aj preto nie je pozíciaveľvyslanca Rakúskej

republiky na Slovensku práve závideniahodná.

Na prvý pohľadbezproblémové vzťahy, na prvý

pohľad len pozitívne úlohy. Či to tak naozaj je, o tom sa J. E. Markus WukEtich,

veľvyslanec Rakúskejrepubliky na Slovensku,

porozprával pre Parlamentnýkuriér s Petrom Zemaníkom.

3

s l o V e N s K o - r a K ú s K a s P o l u P r Á C a

rých rozhodnutí. Samozrejme, že aj tieto vzťa-hy treba pestovať, ale obidve krajiny sú už,našťastie, v jednom európskom trhovom prie-store. Máme spoločnú menu – euro – a týmsme si vytvorili veľmi dobré predpoklady, abysa naše hospodárske vzťahy úspešne rozvíjaliaj v budúcnosti. Je otázkou, ako silno sa natýchto vzťahoch prejaví globálna hospodárskasituácia, ale podľa môjho názoru sa budú ob-chodné vzťahy a výmena tovarov medzi na-šimi krajinami aj naďalej dobre rozvíjať.

Rakúske veľvyslanectvo sa nedávno pre-sťahovalo do úplne nových priestorov,opustili ste symbolický Mozartov palác aocitli ste sa v bezprostrednej blízkostiGrassalkovičovho paláca. Je v tom istásymbolika, ktorá by mohla podporiť vý-znam a charakter našich vzťahov?

Ak sa nad tým zamyslím z tohto aspektu,musím s vami súhlasiť. Krásne, historicképriestory sme vymenili za nemenej pekné, aleúplne iného architektonického charakteru.Moderné, hrdé, funkčné, ktoré do istej mieryodzrkadľujú dynamiku našich vzájomnýchvzťahov.

V nedávnej minulosti rezonovala v sloven-ských i rakúskych médiách návšteva slo-venského premiéra Roberta Fica v Rakús-ku. aj to bola vizitka dobrých vzťahov. akéspoločné témy boli na programe dňa?

Bola to veľmi dôležitá návšteva na najvyš-šej vládnej úrovni, ktorá bola spojená nielens návštevou Viedne a stretnutím s kanceláromRakúskej republiky Wernerom Faymannom,ale aj so stretnutím u rakúskeho prezidentaHeinza Fischera a slovenský premiér mal ajzaujímavú prednášku na Diplomatickej aka-

démii, ktorá hodnotila 20 rokov našich diplo-matických vzťahov. Za veľmi dôležité pova-žujem, že návšteva mala pracovný charakter,pretože sa na všetkých stretnutiach hovorilio tom, ako využiť potenciál nášho susedstvaa našich skvelých hospodárskych vzťahov.Témou rozhovorov boli predovšetkým infra-štruktúrne projekty, na ktoré by sme spoločnemohli čerpať aj prostriedky z fondov Európ-skej únie v najbližšom plánovacom období2014 – 2020. Na hospodárskom fóre, ktoréchcem v budúcom roku organizovať, budemetieto témy ďalej rozpracúvať. Sme presvedčenío tom, že zlepšenie infraštruktúrneho prepo-jenia našich krajín, či už rozšírením diaľničnejsiete, alebo výstavbou nového mosta na na-šich hraniciach, ako aj rozšírením a moder-nizáciou železničnej siete pomôže zdynami-zovať naše hospodárske kontakty ešte inten-zívnejšie. A nie je to len téma predĺženia plá-novanej širokorozchodnej trate do Rakúska,ale aj mnohé ďalšie. Všetko sú to úvahy, ktorépotvrdia úspešnú históriu našich novodobýchbilaterálnych vzťahov.

Dalo by sa o takýchto projektoch hovoriťcelé hodiny, ale chcel by som pri tejto prí-ležitosti predsa len pripomenúť, že to eštecelkom nedávno nebolo také samozrejmé.V novembri sme si pripomenuli zásadnéudalosti, ktorých výsledkom je aj to, že samôžeme rozprávať o takýchto projektocha bilaterálnej spolupráci. ale v tejto súvi-slosti mi nedá nespýtať sa, ako predovšet-kým mladým ľuďom, ktorí nemajú inúskúsenosť, než tú, v ktorej teraz žijeme,pripomenúť, že to, čo ich obklopuje, nie jetaké samozrejmé, že o súčasné hodnoty tre-ba stále a znovu zabojovať?

Myslím si, že aj tu je predovšetkým neza-stupiteľná úloha kultúry a umenia. Som pre-svedčený, že práve kultúra dokáže najlepšiesprostredkovať tie hodnoty, o ktoré ste vtedybojovali, o ktoré ide aj dnes. Treba pripomí-nať, že viac ako 40 rokov umelého rozdeleniaželeznou oponou mnohé pokrivilo, zmenilo,posunulo. To, čo tu predtým bolo, ľudská spo-lupatričnosť, porozumenie, zrazu zostalo najednej i druhej strane železnej opony. Naševzájomné spájanie a otváranie sa je preto ur-čitý proces. A práve kultúra dokáže sprostred-kovať pocit blízkosti a porozumenia a ľudiaho – našťastie – znovu nachádzajú. A je jedno,či sa to deje na regionálnej či lokálnej úrovni,ale práve vďaka dlhoročnému rozdeleniumáme čo dobiehať a spoznávať. A to je jednouz veľkých úloh veľvyslanectva, aby sme aj na-ším pričinením prispeli v diskusiách či pria-mom stretávaní sa slovenských či rakúskychosobností s mladými ľuďmi k sprostredkova-niu pocitov a skúseností, ktoré sú síce nepre-nosné, no môžu priblížiť to, čo mladí ľudianezažili. A práve tak zrastáme stále viac spo-lu. Aj preto sme sa rozhodli podporiť a zor-ganizovať niekoľko veľmi zaujímavých pro-gramov a inštalácií v rámci projektu Košice– Európske hlavné mesto kultúry 2013. Zavšetky spomeniem otváraciu inštaláciu Tape,prekvapivo geniálny mobilný pavilón kultúrya umenia White noise od rakúskej skupiny ar-chitektov Soma Architekten, ktorá navrhla ajkórejský pavilón v rámci minuloročnej Sve-tovej výstavy v juhokórejskom Yeosu. Whitenoise bol pôvodne navrhnutý pre Salzburskébienále 2011. V rámci našich aktivít nezabú-dame, samozrejme, ani na iné slovenské re-gióny, pretože Rakúske kultúrne fórum, akonositeľ a sprostredkovateľ našej kultúry avzdelávacích aktivít, navštevuje nielen krajs-ké mestá, ale predovšetkým univerzity a ško-ly, aby najmä mladým ľuďom sprostredkovalnevšedné zážitky, ale aj také pragmatické po-môcky, ako knižnice, či podporu iného cha-rakteru, aby sa mladí ešte dokonalejšie oboz-námili s nemeckým jazykom. Ja sám veľmičasto navštevujem univerzitnú pôdu s pred-náškami najrozličnejšieho charakteru, a to miumožňuje získať bezprostredný kontakt so za-ujímavými ľuďmi a regiónmi Slovenska. Na-priek tomu, že som tu už niekoľko rokov,mám toho ešte stále veľa pred sebou.

a na záver: máte osobné motto, alebo túž-bu, ktorú chcete v rámci svojej misie naslovensku splniť?

Nuž, nenazýval by som to mottom, alechcel by som pokračovať v rozvíjaní našichbilaterálnych vzťahov, čo dozaista vďaka ichvysokej úrovni nie je také ľahké. Mojím cie-ľom je ešte viac posilniť prezenciu Rakúskaa jeho inštitúcií na Slovensku, rád by som imdal väčšiu váhu, viac publicity.

20 rokov pozitívnych správa dobrého susedstva

Ďakujeme obchodným partnerom za spoluprácu v roku 2013

Hangár VIP HANDLING, Bratislava

Fakulta informácií a informačných technológií STU, Bratislava

Rozšírenie skladovej kapacity Nafta, Gajary

TATRA GRAND RESIDENCE, Dunajská ul. Bratislava

ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. je spoločnosť s viac ako 50-ročnou tradíciou v stavebnej výrobe, od roku 2004 súčasťou európskeho stavebného koncernu STRABAG.

— dodávka a realizácia stavieb na kľúč — realizácia inžinierskych stavieb — výroba a montáž prefabrikovaných konštrukcií

PF 2014

ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11 www.zipp.skMlynské nivy 61/A Fax: +421 (0)2 32 62 33 41 www.strabag.comSK - 820 15 Bratislava e-mail: zipp@strabag.com

5

s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a

V súčasnosti máte rozbehnutých niekoľkoväčších zákaziek. ste jednou z mála spo-ločností pôsobiaca výrazne i mimo domá-ceho trhu, aká je momentálna situácia vovašom aktívnom portfóliu z regionálnehohľadiska? Kto sú vaši kľúčoví zákazníci?

Absolútnu prioritu medzi našimi zákazka-mi má domáci trh, avšak, samozrejme, zaují-mavé sú pre nás aj zahraničné trhy. Našiminajväčšími zákazníkmi sú prevažne elektricképrenosové sústavy lokálnych štátov, a to vrôznych krajinách. Na českom trhu zrealizo-vala vlani naša spoločnosť najväčšiu časť svo-jich aktivít. Veľký dôraz kladieme na bezpeč-nosť a vysoké garancie, pričom najmä v se-verských krajinách, ktoré tvoria najväčšiučasť našich zahraničných aktivít, ide o pro-jekty pomerne vysokých objemov. V súčas-nosti sa podieľame na dvoch kľúčových roz-siahlych projektoch obnovy prenosovej sú-stavy vo Švédsku a v Nórsku. Za poslednéroky sa legislatívne aj bezpečnostne sprísnilaj proces zákaziek prevádzkovateľov distri-bučných sietí. Naša spoločnosť sa týmto zme-neným nárokom musí vedieť flexibilne pri-spôsobiť. Staviame preto na komplexnostislužieb, kvalite, profesionalite, dlhodobej tra-dícii a orientácii na zákazníka, spočívajúcejv rýchlom nástupe a v okamžitých riešeniachjeho požiadaviek a potrieb.

s postupne sa meniacim trhovým prostre-dím by mala prísť aj očakávaná zmenaprofilu služieb, najvýraznejšia asi v kvali-tatívnej oblasti, a teda i z odbornej stránky.aké tendencie sledujete v tejto oblasti?

Takmer všetci naši kľúčoví zákazníci sa ak-tívne zaoberajú vývojom vo väzbe na opti-malizáciu, resp. bezpečnosť. Výsledky uplat-ňujú tak v oblasti materiálových komponen-tov, ako i samotných koncepcií systémov. Prí-kladom môže byť aktuálny trend „ohraňova-ných“ alebo „zakružovaných“ elektrickýchstožiarov, ktoré sú testované a zavádzané na-šimi klientmi v relevantných klimatických aterénnych podmienkach. Práve „ohraňované“stožiare sa ukázali ako vhodná súhra odol-nosti, výkonnosti, ale aj precíznosti, čo samôže zdať v rozpore s ich obrovskými roz-mermi. Takáto koncepcia, ako sa dnes vo sve-te energetiky javí, sa zdá byť jedným z vhod-ných riešení do náročných a kritických geo-grafických oblastí. Rôzne klimatické zmenynás nútia zvyšovať odolnosť konštrukcie sto-žiarov, a v neposlednom rade k tomu prispie-va aj obava z teroristických útokov. V posled-ných rokoch sme získali mimoriadne cennéskúsenosti v surových klimatických podmien-kach za polárnym kruhom, kde sme nerazpracovali pre techniku v ťažko alebo vôbecneprístupných terénoch. Vyvinuli sme naprík-lad i koncepty protiteroristických stožiarov.V lavínových oblastiach Islandu sme sa zasamuseli pri montáži stožiarov popasovať s pre-konávaním skalných masívov s vysokým te-rénnym prevýšením. Našou výhodou je tiežvýskum a vývoj v danej oblasti, ktorý nás po-súva dopredu, a preto mu venujeme značnúpozornosť.

Prečo je v čase, keď sa európske i svetovétrhy prepájajú, dôležité podporovať najmälokálny trh?

Prepojenosťou energetického trhu sa každákrajina snaží prispôsobiť spoločnému záujmuv rámci priorít Európskej únie. S globalizo-vaným trhom a otvorenými hranicami má štátvo väzbe na lokálny trh a jeho usmerňovanielimitujúce možnosti v intenciách, ktoré umož-ňuje únia, resp. tzv. zásady globalizovanéhotrhu. Vytvára sa obrovský tlak na cenu, nerazna úkor kvality a stability v poskytovaní slu-žieb. Sledujeme extrémy niektorých spolu-

pracujúcich štátov únie, kde sa po privatizáciienergetického sektora systém zdeštruoval adnes sa ocitá na hranici bezpečnosti. Niektorékrajiny majú trh s energiami uzatvorený. Slo-vensko má naopak veľmi otvorený trh a z ná-šho pohľadu je dôležité chrániť si ho, či už sato týka získavania možných zákaziek alebozamestnanosti. Stáva sa, že zákazku vyhrásubjekt, ktorý v zahraničí nikdy nič rozsahovopodobné nerealizoval a jednoznačne nedoká-že preukázať ani svoju odbornú a kapacitnúspôsobilosť. Energetika nie je podnikateľsképole pre každého, a už vôbec nie pre spoloč-nosti, ktoré vznikli „včera“. Zložitosť a zod-povednosť tohto odvetvia, ako i jeho kľúčováfunkcia v hospodárstve, by mali ísť ruka vruke s požiadavkami na dodávateľskú sféru.Štát si musí v tomto smere určiť priority. Akchce krajina fungovať, musí mať istú lokálnudodávateľskú základňu a starať sa o ňu. Jed-noznačnými problémami sú v tejto nadväz-nosti možnosti výkonu dozorujúcej admini-stratívy a takmer kontraproduktívne zneniezákona o verejnom obstarávaní.

aké sú podľa vás hlavné riziká budúcnostipre vašu spoločnosť a ako ste na ne pripra-vení?

Hrozbou pre naše podnikanie je napríkladobmedzený domáci trh, kde, samozrejme, vý-kyvy podobné nedávnemu obdobiu môžu maťna lokálnu spoločnosť fatálny účinok. Našťas-tie, naše aktivity sa snažíme aspoň sčasti di-verzifikovať a orientovať sa aj na zahraničie.Našou výzvou je ustať danú situáciu tak, abysme neutrpeli straty, ktoré by nás mohli osla-biť. O kvalitu sa musíme neustále usilovať aposúvať ju ďalším generáciám, a pritom eko-nomicky zaistiť fungovanie firmy, ktorá v lo-kálnom systéme zabezpečuje stabilitu prevá-dzkového systému. Naďalej sa budeme orien-tovať najmä na škandinávske krajiny, kde súšance na úspech vďaka minimálnej úrovni ko-rupcie pomerne reálne. Dôležité je investovaťa nebáť sa nových výziev. Napríklad realizo-vanie zákaziek na Islande bolo príkladomtoho, ako a kde môžeme uspieť. usilovne pra-cujeme na tom, aby sme v rámci integrova-ného európskeho trhu boli konštantne spoľa-hlivou, stabilnou a konkurencieschopnou do-dávateľskou firmou v energetickom sektore.Budúci rok bude mať táto snaha už 65 rokov.

otvorený slovenský trh je potrebné chrániť

V rámci integrovaného európskeho trhu a postupujúceho procesuobchodnej globalizácie zostáva SAG Elektrovod, a. s., spoľahlivou,

stabilnou a konkurencieschopnou dodávateľskou firmou pôsobiacouv energetickom sektore. Pre klientov už takmer 65 rokov zabezpečuje široké

spektrum služieb počnúc projekčnými prácami, cez výrobu a zabezpečenie dodávok, ich montáž, revíznu činnosť, opravy, údržbu, záručný a pozáručný servis až po poradenskú a konzultačnú činnosť.

O potrebách energetického trhu fundovane hovorí generálny riaditeľ spoločnosti ing. Alexander kŠiŇAN.

m I N I s t e r s t V o H o s P o d Á r s t V a s r

6

Vaša podnikateľská skúsenosť a dlhoročnáznalosť podnikateľského prostredia je bez-pochyby kvalifikačnou výhodou pre post,ktorý zastávate. Potvrdili sa vaše skúsenos-ti s analýzami, ktoré o slovenskom hospo-dárstve a jeho ekonomike existujú doma iv zahraničí?

Slovenská republika patrí v rámci Európ-skej únie k najrýchlejšie rastúcim ekonomi-kám. Hrubý domáci produkt na obyvateľavzrástol v roku 2012 na 73 %. Rýchlosť rastubola vyššia ako v ostatných nových členskýchkrajinách EÚ. Na tvorbe slovenského HDPmá najväčší 30 % podiel priemysel. Ten patrík ťahúňom celej slovenskej ekonomiky. A aniv období celosvetovej krízy nestratil svojekonkurenčné výhody. Takže rastový potenciálSlovenska v prvom rade závisí od tohto seg-mentu hospodárstva. Základným pilieromrozvojového potenciálu priemyslu na Slo-vensku je automobilová výroba. Tá v minu-lom roku zaznamenala mimoriadny rast. NaSlovensku bolo v roku 2012 celkovo vyrobe-ných 926 555 automobilov. To je v prepočte171 automobilov na tisíc obyvateľov. A v tom-to roku očakávame podobné a možno aj lepšiečísla.

Treba tiež zdôrazniť, že Slovensko je otvo-rená ekonomika, ktorej konkurenčná schop-nosť je výrazne závislá od predaja tovarov dozahraničia a posledné roky si udržuje kladnésaldo zahraničného obchodu. Obchodná bi-lancia zahraničného obchodu Slovenska v mi-nulom roku dosiahla 3 609,2 mil. €. Je to naj-vyššia hodnota v doterajšej histórii Sloven-skej republiky. Prispela k tomu nielen vyššiadynamika vývozu tovaru v roku 2012 oprotidynamike dovozu, ale tiež nárast vývozu au-tomobilov a elektroniky. Slovenský obchodzaznamenal mimoriadny úspech v období,kedy v dôsledku aktuálnej ekonomickej krízyslovenská ekonomika v roku 2012 rástla po-malším tempom oproti roku 2011. Vážení ex-portéri, správne ste pochopili krízu ako výzvua svoje produkty ste uplatnili na tretíchtrhoch. Najväčší nárast v roku 2012 zazna-menal vývoz do krajín Európy mimo EÚ27,Afriky, Ázie a Ameriky.

ekonomický rast potrebujezodpovedné subjekty

Ako zodpovedný projektant geodet pôsobil v rokoch 1983 až 1986 v Stavoprojekte Bratislava.Neskôr v rokoch 1986 až 1998 v Elektrovode Bratislava prešiel funkciami stavbyvedúci, vedúci

oddelenia ekonomiky divízie vedení, vedúci útvarov zahraničného obchodu a vyššieho dodávateľa.Od roku 1998 do 1999 bol vedúcim organizačnej zložky v ELcON, o. z., Praha. Ako riaditeľ

divízie pôsobil v rokoch 1999 až 2000 vo VÚJE trnava, a. s. V marci 2000 sa stal predsedompredstavenstva a generálnym riaditeľom Elektrovod holding, a. s., Bratislava. V máji roku 2000

sa stal druhým viceprezidentom ZZES (Zväz zamestnávateľov energetiky), 24. apríla 2003 sa stalprezidentom ZZES. Od 4. apríla 2012 je ministrom hospodárstva vo vláde Slovenskej republiky.

ing. tomáš MALAtiNSkÝ odpovedal na niekoľko otázok pre Parlamentný kuriér.

7

meranú na dosiahnutie vyššej efektivity, vý-konnosti a transparentnosti známu pod skrat-kou ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorenáštátna správa) alebo o boj proti daňovým pod-vodom a únikom.

Opatrenia súvisiace s podporou školstva,vedy a výskumu sú zamerané napríklad nabudovanie univerzitných parkov a akademic-kých centier, rozvoj stredného školstva alebopodporu odborného vzdelávania.

Ďalej v opatreniach smerujúcich k včasné-mu spusteniu veľkých infraštruktúrnych pro-jektov by sme chceli smerovať verejné inves-tície do rozvoja siete diaľnic a rýchlostnýchciest, modernizácie a výstavby celoštátnej,resp. regionálnej dopravnej a technickej inf-raštruktúry, podpory obnovy bytových budova podobne.

Prioritná oblasť č. 6 je venovaná opatre-niam na podporu exportu. Zámerom je diver-zifikácia exportu uzatváraním nových dohôdo voľnom obchode, podpora exportnej výkon-nosti SR zapojením slovenských subjektovdo medzivládnych a medzirezortných komi-sií, podpora medzinárodnej propagácie slo-venských firiem či zriadenie zahraničných za-stúpení Slovenskej agentúry pre rozvoj inves-tícii a obchodu.

slovenské firmy už neraz v zahraničíúspešne dokázali svoju konkurencieschop-nosť. Napriek tomu sa náš export nerozvíjaaž tak dynamicky, ako by sme si to želali.O ekonomickej diplomacii sa tiež vedú po-lemiky a nie vždy funguje optimálne. Čomôže váš rezort urobiť pre to, aby sa pod-mienky pre export slovenských produktovslovenských firiem zlepšili?

Ministerstvo hospodárstva v spolupráci sministerstvom zahraničných vecí a európ-skych záležitostí už prijalo opatrenia k zefek-tívneniu organizácie oficiálnych účastí na veľ-trhoch v zahraničí, ako aj organizácie medzi-vládnych a zmiešaných komisií pre hospo-dársku spoluprácu. Koncepčné dokumenty kobom témam boli schválené na ostatnýchdvoch zasadnutiach Rady vlády Slovenskejrepubliky na podporu exportu a investícií. Ve-rím, že tieto nástroje – aj veľtrhy aj zmiešanékomisie – sa nám podarí nastaviť už budúci

rok tak, aby kládli ešte väčší dôraz na presa-dzovanie Vašich záujmov.

Opatrenia sme začlenili do širšieho rámcapripravovanej Stratégie vonkajších ekonomic-kých vzťahov Slovenskej republiky na obdo-bie 2014 – 2020. Aj tá už bola prerokovaná vRade vlády SR na podporu exportu a inves-tícií, ako aj v Hospodárskej a sociálnej radeSR. Stratégia má predovšetkým za cieľ určiťsmerovanie proexportnej politiky v nasledu-júcich rokoch. Osobitnú pozornosť stratégiavenuje stredne veľkým a veľkým exportérom.už v priebehu budúceho roka plánujeme vy-tvorenie systému pre podporu veľkých export-ných projektov a vyššiu angažovanosť pred-staviteľov štátnej správy pri presadzovaní ex-portných záujmov.

Stratégia bola vypracovaná aj v súčinnostis predstaviteľmi podnikateľskej sféry, zastú-penej Slovenskou obchodnou a priemyselnoukomorou, Asociáciou zamestnávateľskýchzväzov a združení, Republikovou úniou za-mestnávateľov a Klubom 500. Dovoľte mi itouto cestou vyjadriť poďakovanie za ich cen-né vstupy a podnety a zároveň vyjadriť aj pre-svedčenie, že takto vypracovaná stratégia náj-de uplatnenie v širších radoch podnikateľskejobce.

aj keď sa zvykne hovoriť, že na všetko súnevyhnutné v prvom rade peniaze, existujúnástroje, činy alebo možnosti, ako zefek-tívniť fungovanie nielen jednotlivých častíbudovaného systému, ale fungovanie prie-myslu ako celku. ako si predstavujete ko-munikáciu s podnikateľským prostredímna zlepšenie exportu?

Nevyhnutným a neoceniteľným vstupomna zefektívnenie fungovania celého systémuje napríklad aj spätná väzba od exportérov,ktorá bude systémovo zohľadnená v plánova-nej revízii stratégie Bielou knihou proexport-nej politiky v roku 2017. Preto mi dovoľte vy-jadriť presvedčenie, že sa nám spoločnými si-lami podarí zvýšiť exportnú výkonnosť slo-venskej ekonomiky. Zároveň – v tomto pred-vianočnom čase – chcem všetkým zaželať prí-jemné prežitie nadchádzajúcich sviatkov aúspešný rok 2014.

situácia, v ktorej sa nachádza európskehospodárstvo stále nie je dokonale optimis-tická. Náznaky rastu, a tým aj skončeniakrízových časov, sa objavujú síce čorazpravidelnejšie, ale aj predpovede analyti-kov sú skôr opatrné. Napriek tomu sa o na-šej ekonomike hovorí skôr optimisticky aaj predpovede na nasledujúci rok sú pro-rastové. Vaším cieľom a úsilím je, aby saslovenský priemysel zameral aj na iné at-ribúty, ako len na udržanie dobrých čísiel.aké sú to?

Napriek dobrým výsledkom slovenskápriemyselná výroba potrebuje výrazne ino-vovať tak, aby sa v prvom rade zvýšilo zhod-notenie materiálov a energií. Najväčšou vý-zvou v oblasti inovácii, pred ktorou Sloven -sko i celá EÚ stojí, je slabá orientácia na vy-užitie výsledkov výskumu a vývoja a ich ná-sledné pretvorenie do nových ekonomickýcha spoločenských hodnôt. Veda, výskum a ino-vácie patria, podľa nášho názoru, k rozhodu-júcim predpokladom ďalšieho rozvoja a rastu.Veď iba pomocou inovácií môžu podniky ne-ustále napredovať a udržovať si svoje posta-venie v rámci trhu.

V programovom vyhlásení vláda Sloven-skej republiky deklarovala, že presadí hospo-dársku politiku ako hlavný nástroj na podporurastu a rozvoja slovenskej ekonomiky. Medzikľúčové hospodárske priority programovéhovyhlásenia vlády Slovenskej republiky patrínajmä podpora hospodárskeho rastu a zamest -nanosti. Dosiahnuť tento cieľ pomáha aj Ná-vrh opatrení v hospodárskej politike na pod-poru hospodárskeho rastu, ktorý vláda SRschválila 15. mája tohto roka. Materiál obsa-huje viac ako 100 opatrení na podporu hos-podárskeho rastu Slovenska, ktoré využijúexistujúce zdroje jednotlivých rezortov. Súboropatrení zároveň predstavuje komplexne kon-cipovaný rozvojový plán z krátkodobého,resp. strednodobého a dlhodobého hľadiska,vrátane vypracovania harmonogramu a kon-troly účinnosti. Prorastové opatrenia sú v sú-lade s hospodárskymi prioritami programo-vého vyhlásenia vlády a z vecného hľadiskakorešpondujú s Víziou a stratégiou rozvojaslovenskej spoločnosti.

Mohli by ste byť konkrétny, ktoré možnostia ich realizácia by mali byť najviac v po-zornosti?

Opatrenia boli schválené v šiestich oblas-tiach. Tou prvou sú opatrenia súvisiace s pod-porou podnikania a investícií, kde by mal byťnapríklad zriadený slovenský fond na podpo-ru rastu alebo by sa mali zlepšiť podmienkypre malé a stredné podniky lepším využitímprístupu k financovaniu rizikového štádiapodnikania. Chceme sa zamerať najmä na ak-tivizáciu kapitálového trhu, stratégiu znižo-vania regulačnej zaťaženosti podnikania čizvýšenie právnej istoty podnikateľov.

V oblasti podpory zamestnanosti mámepripravené programy na podporu zamestná-vania mladých, na podporu udržania pracov-ných miest alebo program zamestnávaniaznevýhodnených a dlhodobo nezamestna-ných.

Potom je to efektívna činnosť verejnej sprá-vy a efektívna správa finančných aktív štátu,kde ide napríklad o jednotnú správu štátnychnehnuteľností, o reformu verejnej správy za-

m I N I s t e r s t V o H o s P o d Á r s t V a s r

8

s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a

Od januára 2014 má vstúpiť do platnostinovela vyhlášky ÚRsO 24/2013 Z. z. o pra-vidlách trhu s elektrinou a plynom. Čo dô-ležité prináša z vášho pohľadu?

V riešení problémov energetického trhu jesféra, a. s., už viac než 20 rokov významnýmpartnerom radu spoločností, ktoré v sektoreenergetiky podnikajú. Vyhláška precízne de-finuje podmienky v oblasti, ktorú upravila užnovela č.142/2010 Z.z. zákona o energetikez marca 2010 a samozrejme nové znenie Zá-kona č. 251/2012 Z.z. o energetike zo sep-tembra 2012. Zmeny sa dotknú aj štátnej spo-ločnosti OTKE, a. s., ktorá má legislatívnupovinnosť od 1. januára 2014 realizovať cen-trálny zber nameraných údajov v súčinnostis prevádzkovateľmi sústav a výrobcami elek-triny. Na prvotnom naplnení databázy infor-mačného systému XMtrade®/ISOM (Infor-mačný Systém Operátora Meraní) aktívnepracujeme už od júla. Vyše 2 000 výrobcova prevádzkovateľov sústav, ktorí majú so spo-ločnosťou OKTE, a. s., uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní údajov, priebežne poskytujestanovené údaje do nami dodaného a spra -vovaného informačného systému ISOM.OKTE, a. s., tieto údaje postupne vyhodno-cuje tak, aby od januára spustila do produkcie

nový systém zúčtovania odchýlok už s vlast-nými agregovanými údajmi, ako aj stanovenúcentrálnu fakturáciu poplatkov za prevádzko-vanie systému a systémové služby.

V čom sú výhody centrálneho zberu mera-ných údajov?

Doteraz boli merané údaje fragmentované,pretože každý prevádzkovateľ sústavy spra-voval údaje za svoju sústavu len vo vlastnominformačnom systéme, a tam vykonával ag-regáciu podľa bilančných skupín. Centrálnymzberom údajov dochádza k zjednoteniu vy-hodnotenia nameraných údajov, čím sa zvýšitransparentnosť a zjednodušia sa procesy natrhu s elektrinou. Samotnú agregáciu údajovpre potreby zúčtovania odchýlok už bude jed-notne vykonávať OKTE, a. s., a to systémomXMtrade®/ISOM, ktorý zároveň poskytnepriamu väzbu medzi agregátom nameranýchúdajov subjektu zúčtovania a jednotlivýmimeraniami na úrovni odberných a odovzdá-vacích miest. To účastníkom trhu priamozlepší identifikáciu problémov pri reklamá-ciách a zvýši efektivitu ich riešenia. Okremtoho budú v systéme jednotne dostupné aj in-formácie o odberných a odovzdávacích mies-tach, o vykonaných zmenách dodávateľa a bi-

lančnej skupiny, prerušení distribúcie a po-dobne. Systém bude poskytovať štatistickéúdaje jednotne pre ÚRSO a MH SR.

V ktorých oblastiach energetiky ste najviacnápomocní?

S významnými českými a slovenskými pod -nikmi v energetike spolupracuje sféra, a. s.,už od svojho založenia v roku 1992. No libe-ralizácia trhov s energiami, neskôr európskalegislatíva a tomu zodpovedajúce procesy,priniesli významné výzvy z pohľadu potriebspoločností na trhu, pričom pribudlo množ-stvo nových podnikajúcich subjektov. Pozná-me dôkladne nielen energetické podnikateľ -ské prostredie, ale predovšetkým slovenskúa európsku legislatívu, ktorá priamo vplývaaj na našu prácu, určuje architektúru IT rie-šení a rozsah ich funkčností. Preto sa dlho-dobo profilujeme aj ako konzultačná spoloč-nosť. Naši zamestnanci majú interdisciplinár-ne znalosti a schopnosti aplikovať poznatkyv jednotlivých projektoch, čo bolo určujúcepráve v začiatkoch prepojenia trhov s elektri-nou Českej republiky a Slovenskej republikya následne i Maďarska. V týchto procesochsme boli významným hráčom. Prvým úspe-chom v oblasti integrácie trhov s elektrinouv regióne bolo prepojenie českej a slovenskejobchodnej zóny v roku 2009, ktoré prinieslovýznamné zvýšenie likvidity denného trhu azoptimalizovalo prideľovanie cezhraničnýchkapacít. Objednávky na nákup a predaj elek-triny zadávali účastníci trhu prostredníctvomsvojich lokálnych organizátorov trhu, ktorízabezpečili sumarizované párovanie objed-návok spolu s prideľovaním cezhraničnýchkapacít a generovaním optimálnej ceny. Pro-dukt XMtrade®/ISOT (Informačný SystémOrganizátora Trhu), dodala sféra, a. s., pričomsa dodnes prevádzkuje a ďalej rozširuje. Na-sledoval druhý medzinárodný projekt pripo-jenia maďarskej zóny k zjednotenému trhuČeska a Slovenska. Spojenie sa stalo realitou11. septembra 2012 a v súčasnosti pokračujeúsilie na integrácii aj s rumunskými partner-mi.

V spoločnosti Duslo, a. s., ste implemento-vali softvér na správu a údržbu majetku.Čo riešenie zabezpečuje a prečo je vlastnedôležité?

Mnohé spoločnosti bojujú s problémami

Jednotné a prehľadné systémyuľahčujú prácu aj komunikáciu

Podnikateľské prostredie slovenskej energetiky podlieha neustálym zmenám. V súčasnom hektickomobdobí slovenskej energetiky, keď od 1. januára 2014 má tento trh začať fungovať podľa nových

pravidiel, sa spoločnosť sféra, a. s., podieľa na prácach a produkcii najvýznamnejších riešení, ako jebudovanie systémov centrálneho zberu meraných údajov, centrálnej fakturácie a nového spôsobu

zúčtovania odchýlok. O tom, čo nás už v najbližších dňoch v tejto oblastičaká, odpovedal na otázky Parlamentného kuriéra generálny riaditeľ

spoločnosti sféra, a. s., RNDr. Eduard hALuŠkA, cSc.

9

V procese tvorby sa okrem iného vychádza zodporúčaní Európskej komisie, ako aj Medziná-rodnej energetickej agentúry (IEA). Slovensko saokrem závislosti od primárnych energetickýchzdrojov bude musieť vyrovnať s dôsledkami kli-matických zmien, vysokou energetickou nároč-nosťou priemyslu či potrebou nahradiť odstavenézdroje na výrobu elektriny. Čakajú nás rozhodnutiavo vzťahu k využívaniu jadrovej energie aleboefektívneho nastavenia podpory obnoviteľnýchzdrojov. Dôležité bude tiež, aká bude výška cienenergií a vplyvy na hospodársky rast a konkuren-cieschopnosť.

K zvyšovaniu energetickej bezpečnosti prispie-va využívanie domácich energetických zdrojov. Vslovenskom kontexte ide najmä o uhlie, ale predo-všetkým obnoviteľné zdroje energie. Veľký poten-ciál na našom území má biomasa a hydroenergia.Do roku 2020 sa Slovensko zaviazalo zvýšiť podielOZE na konečnej spotrebe na úroveň viac než 14 % a tento cieľ sa podľa generálneho riaditeľaJána Petroviča podarí naplniť.

seVeroJužNý KorIdor aKoINfraštruKtúrNa PrIorIta

Ako ďalej uviedol, rezort hospodárstva začal sprípravou 3. akčného plánu energetickej efektív-nosti na roky 2014 – 2016. Dosiahnuť indikatívneciele, ktoré sú ukotvené v strategických dokumen-toch SR a v legislatíve EÚ, nie je možné bez adek-vátnej energetickej infraštruktúry. Z pohľadu SRmá zásadný význam vybudovanie severojužnéhokoridoru plynárenských a elektrizačných prepoje-ní. Aktuálne sa buduje plynárenské prepojenie sMaďarskom. V procese prípravy je tiež interko-nektor plynárenských sústav Poľska a Slovenska.Od posilnenia cezhraničných prepojení sa podľaJána Petroviča očakáva, že zvýšia bezpečnosť do-dávok, zvýšia likviditu a zlepšia konkurenčné pro-stredie na trhu. Vývoj týchto ukazovateľov sa môžepremietnuť do tlaku na nižšie ceny pre zákazníka.

Okrem rozvoja infraštruktúry má integráciatrhov EÚ aj legislatívny a obchodný rozmer. Ak-tuálne sa pripravuje memorandum o porozumeníkrajín V4, ktorého cieľom je vznik fóra na integrá-ciu trhu s plynom. Existencia takejto inštitúcie byvytvárala priestor na hľadanie riešení, ako harmo-

nizovať prístup k sieťovým predpisom a odstrániťprekážky na vytvorenie integrovaného visegrád-skeho trhu.

marKet CouPlING sPlNIločaKÁVaNIa

Prepojenie trhu s elektrinou medzi Českom,Slovenskom a Maďarskom splnilo podľa Petrovičaočakávania, ktoré zúčastnené strany do projektuvkladali. Market coupling viedol k zníženiu ciena zvýšeniu objemu zobchodovanej elektriny. Re-gionálne integrácie sú základom na budúce vytvo-renie jednotného trhu EÚ s energiami.

V kontexte bezpečnosti dodávok má pre Slo-vensko nezastupiteľné miesto jadrová energia. Do-siahnutie cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií je bezďalšieho rozvoja jadrovej energetiky dosiahnuteľnélen pri neakceptovateľne vysokých nákladoch, vy-hlásil Ján Petrovič.

Príspevok odznel počas prvého dňa Stredoeurópskejkonferencie o energetike (cEEc) organizovanej 25. a 26.

novembra 2013 v Bratislave. Organizátorom je Slovenskáspoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Slovenský

plynárenský a naftový zväz (SPNZ) a Európska komisia.

pri efektívnej správe vlastného technologic-kého majetku a plánovaní a riadení jehoúdržby. Mnohé technologické a výrobné za-riadenia boli budované ešte v čase, keď ne-fungovali elektronické systémy a nebolaprakticky žiadna elektronická dokumentácia.Podklady na správu majetku boli iba v papie-rovej forme neúplných a zastaraných paspor-tizačných listov, pričom počas údržby sa lenvo výnimočných prípadoch robili štruktúro-vané záznamy a aktualizácie. Celý rad kľú-čových informácií mal vo svojej pamäti ibazamestnanec. Je preto logické, že pri práci stakouto dokumentáciou sa často vyskytujúproblémy v hľadaní a zisťovaní skutkovéhostavu. Triviálne, ale dodnes často platné kon-štatovanie. Poskytujeme profesionálne rieše-nia, ktoré prinášajú používateľom významnúa dlhodobú pomoc v efektívnejšej správe aúdržbe zariadení s priamymi a merateľnými eko -nomickými efektmi. Produkt XMatik®.NETna budovanie technických informačných sys-témov správy a údržby je určený pre rôzno-rodé typy podnikov, organizácií a inštitúcií.Po dvadsiatich rokoch neustáleho rozvoja s ta -kými gigantmi, ako spoločnosť Slovnaft, a. s.,je k dispozícii jeho vyzretá verzia. Môžemesmelo uviesť, že v oblasti správy, prevádzkya údržby zariadení technologických celkovpatríme na Slovensku medzi špičku. Pretopred rokmi prišlo aj Duslo, a. s.

Odborná verejnosť prejavuje záujem vzde-lávať sa v aktuálnej legislatíve z pohľadupraxe. Čo ponúkate v tejto oblasti?

Úroveň vzdelania a vedomostí zamestnan-cov je jednou z podmienok úspešnosti na trhu,a to najmä v turbulentnom období neustálychzmien v podnikateľskom prostredí. Za rokyorganizovania vzdelávacích akcií sme vybu-dovali tím odborných lektorov s vynikajúcimivýsledkami. Priebežne organizujeme semi-náre zamerané na problematiku spotrebnýchdaní, prevádzkovateľov MDS, denného trhua zúčtovania odchýlok, zákona o energetike,zákona o regulácii alebo nové pravidlá fun-govania trhu s elektrinou a plynom, či verejnéobstarávanie energií. Teší nás stále rastúcaúčasť a niektoré semináre opakujeme, abysme uspokojili záujem.

Mimoriadny záujem je o konferenciuENERGOFÓRuM®, zameranú na zmeny audalosti ovplyvňujúce energetické podnika-teľské prostredie u nás a v Európe. Po ôsmichrokoch sme ju rozdelili na ENERGOFÓ-RuM® – plyn a ENERGOFÓRuM® – elek-trina. Ich organizácii a odbornému zameraniuvenujeme mimoriadnu pozornosť. Ešte ne-dozneli ohlasy na konferenciu ENERGOFÓ-RuM® 2013 – elektrina, ktorá sa konala voktóbri, a už pripravujeme deviaty ročníkoboch konferencií pre rok 2014. Vlastná kon-ferencia a podnety od účastníkov, kontakt sodborníkmi sú pre nás nezastupiteľným zdro-jom námetov na naše vlastné zlepšovanie,zlepšovanie produktov, a tiež formuláciu témna uskutočnenie nových vzdelávacích akcií.Som rád, že sme na špici vlny, ktorá sa, sym-bolicky povedané, valí a určite zmetie nepri-pravených – my to nie sme.

s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a

Nová energetická politika sr musí reagovať na globálne výzvy

„Región strednej Európy je závislý od dodávok primárnych energetických zdrojov. V kontexte energetickej bezpečnostimá pre Slovensko nezastupiteľný význam jadrová energia,“ vyhlásil Ján Petrovič (Mh SR) na Stredoeurópskej

konferencii o energetike v Bratislave. Rezort hospodárstva v súčasnosti pracuje na novom návrhu energetickej politiky.

s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a

10

Čo zaujímavé priniesla konferencia?Počas 6 hlavných a 3 večerných panelov sa

diskutovalo o deviatich rôznych témach –hoci v podstate išlo o dve témy. Prvá téma aprvý deň konferencie boli venované formo-vaniu regionálneho energetického trhu v rám-ci strednej Európy s elektrinou a plynom.Mali sme panel, ktorý predstavoval pohľadregulátorov. Harmonizácia regulačných poli-tík je absolútne kľúčová, aby regionálny trhvlastne mohol vzniknúť. Druhý panel bol po-hľad operátorov plynárenských sústav. Tretípanel pohľad operátorov elektrizačných pre-nosových sústav. Teda rôzne uhly pohľadutých, od ktorých závisí regulácia a harmoni-zácia tejto politiky, a zároveň pohľad tých,ktorí to realizujú, čiže aké majú skúsenosti,kde sú problémy, kde sú výzvy. Bol to aj zá-mer, mať prvý deň takúto debatu.

ako po konferencii hodnotíte súčasné in-vestičné prostredie a regulačnú politiku natrhu s elektrinou?

Kľúčová téma druhého dňa konferenciebola konkurencieschopnosť ekonomík EÚ,ale aj konkurencieschopnosť podnikov, pre-tože hovoríme, že energetika je krvou ekono-miky. No a predbežný záver je, môžem po-vedať, že politika je naozaj krvou energetiky.Pretože tak, ako máme momentálne nastave-né investičné prostredie, povedzme vo výrob-ných kapacitách, napríklad nové prevádzkypre výrobu elektriny, pri terajšom regulačnomnastavení vlastne nie sú možné. Ilustrujem

príkladom: keď je teraz napríklad na trhu cenaMWh zhruba 40 €, v podstate všetky inves-tície do väčších nových prevádzok sú stratovépri cene nižšej ako zhruba 70 € za MWh. Sto-ja nám Malženice, predražujú sa Mochovcea je paradox, že na jednej strane máme na Slo-vensku najlacnejšiu elektrinu v súčasnosti zexistujúcich starých jadrových reaktorov, aleinvestície do nových sú pri terajšej situácii natrhu a regulačnej politike, ktorú máme, jed-noducho nemožné. Je otázka času, dokedyEÚ, podľa môjho názoru a myslím, že to bolaaj zhoda v rámci jadrového panelu, bude mu-sieť prehodnotiť regulačnú politiku zásadnýmspôsobom, pretože v súčasnosti máme abso-lútne deformované prostredie z hľadiska vý-robcov elektriny. Vlastne jediní nedotovanívýrobcovia sú jadrové elektrárne, všetkyostatné zdroje vrátane plynu, sú svojím spô-sobom dotované. Keď sa občan pozrie na účetza elektrinu, ktorú platí, a keď si prerátavasvoju spotrebu povedzme na MWh, zistí, žeplatí na Slovensku viac ako 100 € za MWh,pričom cena na trhu je 40 €. Regulačná poli-tika je nastavená tak, že obnoviteľné zdroje,ako je výroba elektriny z fotovoltaiky, majú

dlhodobo garantované ceny, ktoré sa pohybu-jú od 360 € a vyššie. Je to neúnosná situácia,ktorá svedčí o tom, že trh je deformovaný.Všetci hovoríme o tom, že v rámci EÚ chce-me dospieť k jednotnému trhu, aby sme malispravodlivé podmienky pre aktérov, teda prevýrobcov, a zároveň, aby sme tu mali súťaž,a zároveň ho máme strašným spôsobom de-formovaný. Je to začarovaný kruh, ktorý mu-síme preťať , pretože je to dlhodobo neudrža-teľné a budeme musieť prehodnotiť celú ener-getickú politiku, aj tú rámcovú, aj nastavenietrhu s energiami.

ako je na tom jadrová energetika? Mohliby ste nám predstaviť britský konceptContract of Difference?

Mali sme jadrový panel, takže sme rozo-berali problematiku jadrovej energetiky a jejpostavenia, a toho, že všetky nové projekty vEurópe stoja, pretože sú za súčasných pod-mienok stratové. Samozrejme, otázka je, čos tým. Som rád, že sme tu mali pána HergenaHayea, vedúceho jadrového oddelenia na brit-skom ministerstve pre energetiku a klimatickézmeny, pretože Briti sú v snahe o nájdenieriešenia lídrami. Rozhodli sa na národnejúrovni urobiť niečo v prospech jadrovej ener-getiky a v prospech investícií do dlhodobýchstabilných zdrojov výroby elektriny, bez ohľa-du na to, či ide o obnoviteľné alebo iné zdroje.A ponúkajú koncept, takzvaný Contract ofDifference. To znamená, že bude stanovenáhraničná cena (hovorili sme o tom, že inves-tície u nás sú do nových kapacít zaujímavé,keď je cena nad 70 €, inak je to stratové), kto-rá je nevyhnutná na to, aby do energetiky pri-chádzali dlhodobé investície. Bude to fungo-vať tak, že keď bude podľa situácie na trhucena pod touto hranicou, vlastne investičnouhranicou do dlhodobých zdrojov, vláda budekompenzovať rozdiel. Naopak, keď cena hra-nicu prekročí, výrobcovia budú vracať pod-poru, ktorú získali v situácii, keď bola cenapod hranicou. Samozrejme, je to zásah do po-litiky štátnej pomoci. To znamená, že ide oveľkú otázku, ktorá sa týka európskej legisla-tívy nielen z hľadiska regulovania energetiky,ale aj z hľadiska legislatívy, ktorá sa venujeposkytovaniu štátnej pomoci a konkurencie-schopnosti. Rokovania prebiehajú už asi rok.

Jednotný energetický trh je začarovaný kruh

Siedma výročná energetická konferencia Energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť strednejEurópy priniesla 24. – 26. novembra 2013 pod záštitou ministra hospodárstva SR tomáša Malatinského

a ministra obchodu a priemyslu Českej republiky Jiřího cieńciała nové pohľady na kľúčové otázkyenergetiky vrátane implementácie infraštruktúrnych projektov, harmonizácie národných regulačných

politík a vývin trhu s energetickými komoditami. Podarilo sa účastníkom konferencie prispieťk hľadaniu lepších riešení pre energetickú politiku EÚ a krajín strednej Európy? Detaily o podujatí

a témach, ktoré netreba prehliadať, prináša interview s Alexandrom DuLEBOM, riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

11

mavý podnet na diskusiu či už v rámci V4alebo i vo vzťahoch s Rakúskom. V prípadetrhu s elektrinou to bola tiež zaujímavá deba-ta, pretože Poľsko sa rozhodlo, že sa nepridák market-couplingu ČR – SR – MR. Majú nato svoj dôvod, údajne im na uzatváranie ob-chodov vyhovuje čas o „dvanástej“ a v exi-stujúcom trojstrannom market-couplingu sauzatvárajú obchody o „jedenástej“. Neviem,či je to natoľko dôležitý problém, skôr si my-slím, že v ČR, SR a Maďarsku máme nadby-tok elektriny a silné kapacity stále. A možno-že Poľsko zvažuje, že je preň zaujímavejšienapojiť sa na región severnej Európy, mať pre-pojenie so Švédskom, pretože ten trh by mo-hol byt pre poľských výrobcov likvidnejší.Čiže máme tu zase rozdiel medzi zámermi napolitickej úrovni v rámci V4, plán bol, že satrilaterálny market-coupling rozšíri o Poľskoa potom o Rumunsko a ďalej. Zdá sa však, ženajskôr sa pripojí Rumunsko a budeme zrej-me potom nejaký čas riešiť otázku prepojeniaregionálnych clustrov medzi strednou a se-vernou Európou. Bola to podnetná debata,pretože ukázala, že politická geografia sa nievždy v energetike nášho regiónu prekrýva spodnikateľskou. Keď to zhrniem, v prípadeplynu je to otázka Rakúska, ktoré by sme po-trebovali na to, aby tento regionálny trh bolfunkčný, a nebude to rýchlo – to je otázkamožno až do roku 2020, určite nie roku 2014.

No a to isté v prípade elektriny; tam chýbaPoľsko, avšak, v najbližšom období sa otvá-rajú iné možnosti.

Druhý panel bol venovaný skôr strategic-kým záležitostiam. Čo prináša takzvanáshale Gas Revolution v Usa?

Mali sme na konferencii hosťa pána Llewel-lyna Kinga, ktorý 40 rokov pôsobí ako novinárpri americkom kongrese a zameriava sa naenergetiku. Osobne sa stretol s americkýmiprezidentmi, pozná významných kongresma-nov i podnikateľov v americkej energetike vrá-tane oblasti bridlicového plynu. Bolo to veľmizaujímavé rozprávanie. Z debaty s pánomKingom to vychádza tak, že asi ťažko budememôcť očakávať nejaký prílev lacného plynu zuSA do Európy, pretože uSA plánujú expor-tovať maximálne 5 % produkcie bridlicovéhoplynu. Spojené štáty v súčasnosti veľmi vy-hrávajú z hľadiska oživenia ekonomiky a vpodstate to vyzerá tak, že sa vracia výroba zÁzie do uSA, pretože sú tam zaujímavé ener-getické náklady výroby vďaka bridlicovémuplynu. Američania sa obávajú, že export brid-licového plynu by mal za následok rast jehoceny a stratu výhody ekonomickej konkuren-cieschiopnosti, ktorú v súčasnosti majú. Zá-roveň, musíme si uvedomiť, že tým vznikáhrozba pre EÚ, že nám Američania budú „vy-sávať“ ekonomiku, teda výrobu z EÚ.

Čo považujete za najväčší nedostatok sú-časného systému?

Energetika je strašne prepolitizovaná. Aksi zoberieme účet za elektrinu bežného obča-na, 60 % ceny sú politické rozhodnutia.

Môže energetika fungovať bez politiky?Príkladom sú uSA, ktoré ukazujú, že ener-

getika funguje lepšie, keď je v nej politikymenej. Samozrejme, revolúcia bridlicovéhoplynu zlacnila uhlie, čo malo vplyv na cenyvšetkých ostatných komodít. Ale my tu – narozdiel momentálne od Američanov – nemá-me nejakú zázračnú palicu. V prvom rade ne-môžeme mať tak deformovaný eneregetickýtrh. Politické rozhodnutia sú nevyhnutné, alerozhodne by nám nemali deformovať trh tak,ako teraz, že sa tu vlastne neoplatí nič robiť,pretože výroba energie a nielen odtadiaľtojednoducho odíde. Netýka sa to len elektriny,ale napríklad aj rafinérií a podobne.

Myslím, že čo povedal pán Hergen Haye,bola veľmi dôležitá informácia pre všetkýchprítomných; mali sme tu zástupcov zo všet-kých krajín regiónu. V Česku, Maďarsku, Poľ-sku, u nás, všade uvažujeme o tom, že jadroje pre nás absolútne kľúčové a potrebujeme,aby sme si udržali bezpečnosť dodávok elek-triny na trh, aby sme mali stabilné zdroje vý-roby, keďže jadro predstavuje viac ako 50 %elektriny vyrobenej v SR. Myslím, že to bolajasná výzva, ktorú predniesol pán Haye, pre-tože bude pripomienkové konanie, kde sabudú môcť členské krajiny EÚ vyjadriť, či saurobí nejaká výnimka pre energetiku v legi-slatíve týkajúcej sa štátnej pomoci. Je to ab-solútne závažná téma, lebo ak sa to nepodarípresadiť v legislatíve, tak si sami pod seboupodpílime konár z hľadiska dlhodobej udrža-teľnosti a bezpečnosti výroby elektriny nielenv SR, ale v celom regióne.

Považujete integráciu národných trhov splynom a elektrinou za splniteľný cieľ?

Mali sme na konferencii riaditeľa Agentúrypre spoluprácu európskych regulátorov pánaPototschniga a ďalších zástupcov regulátorovkrajín V4. Vyzerá to tak, že ťažko budeme ho-voriť na konci budúceho roka, že máme jed-notný energetický trh, hoci cieľ bol postavenýtakto. Skôr to vyzerá tak, že budeme mať re-gionálne clustre a budú trochu rozdielne vplyne aj v elektrine.

Trh s plynom má tiež svoje špecifiká. Naktoré z nich poukázala konferencia ako nanajvýznamnejšie?

Zaujímavá bola debata v plynovom paneli,kde sa vyjadrovali operátori plynárenskýchsústav, pretože na jednej strane máme poli-tické vyhlásenie predsedov vlád V4, že mámeschválenú cestovnú mapu k vytvoreniu jed-notného trhu so zemným plynom v rámci V4,avšak debata z pohľadu praktikov, ktorí robiabiznis v realite, ukázala, že keď to nebude„opreté“ o Baumgarten, ktorý je prirodzenýmregionálnym plynárenským hubom, teda keďdo toho nebude vtiahnuté Rakúsko, bude veľ-ký problém nastaviť podmienky na trhu tak,aby boli funkčné. Teda bol to pohľad, kde saakoby rozchádzala politická realita s realitoupodnikateľov/biznisu. Čo je podľa mňa zaují-

s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a

12

m I N I s t e r s t V o P r Á C e , s o C I Á l N Y C H V e C Í a r o d I N Y s r

Prejdime plynulo k dlhodobejším prognó-zam – čo očakávate, ako budú nezamestna-nosť na slovensku ovplyvňovať prorastovéopatrenia, ktoré pripravila vláda?

Situácia na trhu práce je stále veľmi ťažká,aj keď miera evidovanej nezamestnanosti odjanuára kontinuálne klesá, s výnimkou sep-tembra, keď do štatistík pribudli absolventi,ale aj ľudia po skončení sezónnych prác. Jenesporné, že rozhodujúci vplyv na trh prácemá hospodársky vývoj, pričom ten je u násvýrazne závislý aj od globálneho vývoja sve-tového hospodárstva a z toho sa odvíjajúcejsituácie najmä u nás v Európe. Nesedímevšak so založenými rukami a pripravili smekomplex systémových opatrení, ktoré pomô-žu vytvárať nové pracovné miesta. Prorastovéopatrenia obsahujú vyše sto konkrétnych kro-

kov či projektov s pozitívnym účinkom na trhpráce. V priebehu tohto a budúceho roka byvďaka nim mohlo vzniknúť približne 78 000pracovných miest v doprave, vo výstavbe, vovzdelávaní, vo vodnom a lesnom hospodár-stve, v životnom prostredí, v segmente ma-lých a stredných podnikov, ale napríklad ajpri ochrane kultúrnych pamiatok. Je pre násdôležité, aby mali ľudia možnosť pracovať azlepšiť si svoju kvalitu života.

Z čoho ste vychádzali pri konštatovaní, žesa v priebehu dvoch rokov podarí vytvoriťdesaťtisíce nových pracovných miest?

Samozrejme, pri snahe o reálne odhadynikdy nie je jednoduché predvídať správaniesúkromného sektora. Dnešná politika zames-tnanosti predsa existuje v prostredí trhového

hospodárstva. Je však možné analyzovať eko-nomickú situáciu spolu s trendmi na trhu prá-ce, ako aj zohľadňovať skúsenosti s dopytompri porovnateľných nástrojoch a projektoch vminulosti. Čo sa týka ministerstva práce, priodhadoch sme vychádzali z doterajších skú-seností pri využívaní nástrojov aktívnej poli-tiky trhu práce a záujmu o naše odštartovanéprojekty, ktoré sú úspešné. V tých samozrej-me pokračujeme aj naďalej, v rámci spektraprierezových prorastových opatrení.

Ktoré z projektov realizovaných Minister-stvom práce sociálnych vecí a rodiny sRby mali mať najväčší podiel na znižovanínezamestnanosti?

Veľmi úspešné a stále aktuálne sú dva ná-rodné projekty na podporu zamestnávania

Najdôležitejšia je rovnováhamedzi záujmom zamestnancov

a zamestnávateľov

Niekoľko desiatok tisíc nezamestnaných pribúda do evidencie do uchádzačov o zamestnanie.Vyradenie z evidencie je vzácnejší proces. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ján RichtER predpokladá, že klesajúci trend nezamestnanosti sa zase zvýši aj opatreniami,ktoré ministerstvo pripravuje. Vysvetlenie, dôvody a zámery svojej práce poskytol

v rozhovore pre Parlamentný kuriér redaktorke Anne komovej.

13

né miesta pre absolventov škôl do 29 rokov.Pokiaľ ide o sociálnu inklúziu, tá je oriento-vaná na politiku tzv. sociálne vylúčených spo-ločenstiev, teda aj rómsku komunitu vo formeterénnej sociálnej práce v obciach. Veľmi dô-ležitá je však aj v oblasti terénnych opatrova-teľských služieb pre seniorov a zdravotne od-kázaných občanov. Zrealizovali sme aj pro-jekt vzdelávania profesionálnych rodičov scieľom zabezpečiť odborné vykonávanie ná-hradnej starostlivosti v profesionálnej rodine.Sme totiž toho názoru, že detský domov bymal byť len dočasným riešením náhradnej sta-rostlivosti pre dieťa.

sústredili ste sa prevažne na zamestnáva-nie mladých ľudí. Kde nastal problém, veďv minulosti mladí ľudia nemali väčšie ťaž-kosti sa zamestnať, pravdaže ak mali po-žadované vzdelanie pre konkrétnu pracov-nú oblasť ich záujmu?

Vývoj na trhu práce na Slovensku od roku2009 negatívne ovplyvnila globálna hospo-dárska kríza, čo sa prejavilo prehlbujúcou sanerovnosťou medzi dopytom po práci a ponu-kou práce a vysokou mierou nezamestnanosti.Podiel pracujúcich mladých ľudí vo veku 15až 24 rokov sa u nás v posledných rokoch zni-žoval. Kým v roku 2010 to bolo sedem per-cent, o dva roky neskôr už iba 6,3 percenta.To sa premietlo aj vo vývoji ich miery zames-tnanosti, ktorá, na rozdiel od celkovej mieryzamestnanosti v SR, klesala. Keďže nezames-tnanosť mladých netrápi iba Slovensko, EÚvyzvala národné vlády k rýchlej aktivite sme-rom k mladým nezamestnaným. Predchádza-júca vláda zostala pasívna a túto situáciu ig-norovala, čo sa mi snažíme teraz napraviť na-príklad aj realizovaním národných projektova najnovšie aj zapojením sa do iniciatívy EÚ„Záruky pre mladých“. Nie je to však jedno-duché, pretože tu máme napríklad až 27-tisícľudí, ktorí majú nedokončené základné alebolen základné vzdelanie. Pri realizácii garanciíbude preto veľmi dôležitá súčinnosť aj s mi-nisterstvom školstva na vzdelávaní týchto ľudí,lebo ich šanca umiestniť sa na trhu práce je re-latívne veľmi nízka. Filozofiou záruk je, abymladí ľudia dostali do štyroch mesiacov odukončenia školy alebo zaradenia do evidencienezamestnaných ponuku pracovného miesta,

vzdelávania alebo odbornej prípravy. Toto jesamozrejme aj naším cieľom.

Myslím, že problém mali aj približne 50-roční a starší, keď prišli o prácu. Ťažšie sazamestnali aj z dôvodu svojho veku a mož-no mali menšie schopnosti držať krok smodernou výrobou, zmenilo sa niečo?

Faktom je, že Slovensko, tak ako praktickycelá Európa, čelí vo vzťahu ku generáciámdvom veľkým výzvam. Popri riešení otázokvysokej nezamestnanosti mladých ľudí je vy-stavené problému demografického starnutiaa jeho dosahov na trh práce. Nestrácame pretozo zreteľa dôležitosť pracovného uplatneniaľudí po päťdesiatke. Ich podiel v evidenciiuchádzačov o zamestnanie predstavuje pri-bližne 22 percent, čo je vysoké číslo. V evi-dencii uchádzačov o zamestnanie je ich tak-mer 95 000, čo je vysoké číslo. Postaveniestarších zamestnancov na trhu práce je častoproblematické. Na jednej strane si ich zamest-návatelia cenia predovšetkým pre dlhoročnépracovné a životné skúsenosti, vyššiu zodpo-vednosť a lojalitu, spoľahlivosť a väčšiu časo-vú flexibilitu. Na strane druhej však môže byťich problémom neochota ďalej sa vzdelávať,chýbajúce zručnosti v používaní nových tech-nológií, nedostatočné jazykové a počítačovéznalosti a častejšie zdravotné ťažkosti. Zames-tnanosť tejto kategórie ľudí podporujeme pro-stredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhupráce. Z poskytovaných príspevkov spome-niem aspoň príspevok na podporu rozvojamiestnej a regionálnej zamestnanosti, ktorýdostane zamestnávateľ, ktorý prijme na vy-tvorené pracovné miesto znevýhodnenéhouchádzača. Tým môže byť aj nezamestnaný,ktorý má viac ako 50 rokov. Na podporu za-mestnávania tejto skupiny sa chceme zameraťaj pri príprave národných projektov v novomprogramovom období ESF.

Nebolo by riešením to, aby pracovné mies-ta, ktoré mladí ľudia nechcú napríklad zdôvodu nízkej mzdy, boli obsadené dô-chodcami, ktorí pracovať chcú?

Samozrejme, na ministerstve sa intenzívnezaoberáme zlepšením postavenia tzv. striebor-nej generácie na trhu práce. Vďaka podpore zEurópskeho sociálneho fondu sa v rámci Ope-

mladých ľudí do 29 rokov vo verejnom a sú-kromnom sektore, ktoré ocenil aj Brusel.Tým, že sa Slovensku podarilo vyjednať rea-lokáciu 70 mil. € v rámci operačných progra-mov, bolo možné vytvoriť nové pracovnémiesta a podporiť tak nielen slovenské hos-podárstvo, ale hlavne dať prácu takmer 11 000mladým ľuďom, čo ma nesmierne teší. O toviac, že hlavnou podmienkou dotácie jeudržanie daného pracovného miesta ďalších6 mesiacov po skončení dotovaného obdobia,ale aj garancia, že zamestnávateľ nevytvorínové miesta na úkor prepustenia pôvodnýchzamestnancov. Tieto projekty sme spustili vnovembri 2012 a v tomto roku sme pre veľkýzáujem súkromného sektora, najmä malýchfiriem, dopracovali ešte jeden obdobný s alo-káciou 11,8 milióna eur. Kým v januári tohtoroka sme mali na Slovensku takmer 141 000nezamestnaných mladých, momentálne ichje takmer o 13 000 menej, čo ma teší. určiteby som vyzdvihol aj naše posledné opatrenie.Od prvého novembra tohto roka sme dočasneoslobodili dlhodobo nezamestnaných od pla-tenia odvodov a ich zamestnávateľom sme od-vody výrazne znížili. Predpokladáme, že vďa-ka tomuto opatreniu by si mohlo nájsť prácupribližne 15 000 ľudí, ktorí sú v evidenciiuchádzačov o zamestnanie minimálne 12 me-siacov. Vysokú odvodovú záťaž označujúdlhodobo firmy za najväčšiu prekážku najmäv otázke zamestnávania ľudí s nižšou kvalifi-káciou. Tá sa pre väčšinu zamestnávateľovspája s vyššími nákladmi na dané pracovnémiesto, keďže menej kvalifikovaný človekznamená dlhší čas na zapracovanie sa, prí-padne nižšiu produktivitu. A práve tieto fak-tory má odvodová úľava ambíciu kompenzo-vať. Veríme, že takáto podpora pomôže aspoňčasti aktívnejším dlhodobo nezamestnanýmopäť nadobudnúť pracovné návyky a tí zosta-nú v pracovnom pomere aj po uplynutí ročnejpodpornej lehoty. Celkovo možno konštato-vať, že vysoký záujem zo strany zamestnáva-teľov o vytváranie pracovných miest nám jas-ne naznačuje cestu do blízkej budúcnosti. Akoministra menšieho štátu európskeho spolo-čenstva ma teší i skutočnosť, že úspešnosť na-šich projektov pre mladých ocenili nielen mi-nistri krajín EÚ, ale napríklad aj renomovanýParlamentný kuriér Európskeho parlamentu,ktorý v profilovom článku podrobne rozobralprístup Slovenska k znižovaniu nezamestna-nosti. Aj keď krízové roky limitujú podnika-teľské subjekty pri spontánnom vytváraní pra-covných miest, ukazuje sa, že správne zacie-lená finančná podpora je pre nich vysoko mo-tivujúca – s pomocou subvencií dokážu vy-kryť „kritický čas“ zaučenia nového zamest-nanca, ktorý po čase začne vytvárať pre firmuzisk a jeho miesto sa tak stáva rentabilné.

Čo prináša pre slovensko Európsky sociál-ny fond?

Vďaka Európskemu sociálnemu fondu sanám darí zvyšovať zamestnanosť, posilňujemeintegráciu osôb ohrozených sociálnym vylú-čením a podporujeme zosúladenie rodinnéhoa pracovného života. Pomocou nástrojov ak-tívnej politiky trhu práce sme cez ESF pod-porili zamestnávanie dlhodobo nezamestna-ných, poskytovanie odborných a poraden-ských služieb a sprostredkovanie zamestna-nia. Vytvorili sme tiež už spomínané pracov-

m I N I s t e r s t V o P r Á C e , s o C I Á l N Y C H V e C Í a r o d I N Y s r

m I N I s t e r s t V o P r Á C e , s o C I Á l N Y C H V e C Í a r o d I N Y s r

14

račného programu Zamestnanosť a sociálnainklúzia realizoval v rokoch 2010 – 2013 ná-rodný projekt Stratégia aktívneho starnutia.Projekt bol ukončený začiatkom leta tohtoroka a rozhodne prispieva k strategickému rie-šeniu otázky aktívnejšieho zapájania ľudí voveku nad 50 rokov na trh práce. Výsledky zneho sú zahrnuté do aktuálne pripravovanéhoNárodného programu aktívneho starnutia preroky 2014 – 2020. Čo je pre nás potešujúce,a veríme, že je to aj pričinením spomínanýchaktivít, záujem zamestnávateľov o kategóriudôchodcov – zamestnancov sa zvyšuje.

Zaoberali ste sa aj nelegálnym zamestná-vaním, čo je vlastne problém nielen na slo-vensku, ale aj v okolitých krajinách?

Áno, počas uplynulého roka sme sa inten-zívne zaoberali touto problematikou, a keďžemáme eminentný záujem na tom, aby sa naSlovensku eliminovalo nelegálne zamestná-vanie, pristúpili sme k novele zákona o inš-pekcii práce, ktorá je o nelegálnej práci a ne-legálnom zamestnávaní. Cieľom je najmä pre-vencia, a ochrana osôb, pretože nelegálne za-mestnávanej osobe sú upierané jej práva, na-príklad právo na mzdu alebo odmenu za vy-konanú prácu, právo na odpočinok, právo nadovolenku, právo na zabezpečenie stravova-nia, resp. cestovných náhrad, právo na uplat-nenie prekážok v práci a na náhradu príjmupri dočasnej práceneschopnosti, právo na za-istenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri prá-ci, a podobne. Dokonca samotní zamestnáva-telia nabádali k tomu, aby bol rezort prísnejšía robil efektívnejšie opatrenia, pretože nele-gálne zamestnávanie kriví podnikateľské pro-stredie. Takže nielen podľa môjho názoru boličiernou prácou znevýhodnení aj poctiví pod-nikatelia, ktorí zákonne pristupovali k plneniusvojich povinností v porovnaní s tými, čo zá-kony obchádzajú. Jedným z nástrojov, akoobmedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamest-návanie je , že od začiatku novembra tohtoroka sa zvýšili pokuty. Pokuta za nelegálnezamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčas-ne je najmenej päťtisíc eur. Na porovnanie, včase platnosti predchádzajúcej právnej normymohol zamestnávateľ bez ohľadu na počet ne-legálne zamestnaných ľudí dostať pokutu od2 000 eur do 200-tisíc eur. Súčasne vzrástlaaj dolná a horná hranica poriadkovej pokutyza nesplnenie si zákonných povinností, a toz terajších 65 až 650 eur na 100 až 1 000 eur.K efektívnosti odhaľovania nelegálneho za-mestnávania pozitívne prispieva aj vyčlenenietímu inšpektorov práce špecializujúcich salen na kontrolu nelegálnej práce a nelegálne-ho zamestnávania, tzv. KOBRA. Špecifikomje, že tento tím sa nemusí zaoberať inými úlo-hami inšpekcie práce v oblasti bezpečnosti aochrany zdravia pri práci, v oblasti pracov-noprávnych vzťahov atď. Efektivita práce satak dosahuje práve vďaka operatívnejšímúzko špecializovaným tímom inšpektorov.Účinnosť v odhaľovaní nelegálneho zamest-návania možno prirátať aj výkonu kontroly vdoteraz netradičnom čase, najmä po 14,00hod. KOBRA na základe rozhodnutia hlav-ného inšpektora práce vykonáva kontrolu vktoromkoľvek dennom a nočnom čase, počasvíkendov aj sviatkov, na čo zrejme porušova-telia zákazu nelegálneho zamestnávania ne-boli zvyknutí. Útvary kontroly nelegálneho

zamestnávania na inšpektorátoch práce fun-gujú od 1. októbra. Za prvých 6 týždňov čin-nosti skontrolovali 1 369 subjektov a 3 260osôb. Pri 134 subjektoch odhalili nelegálnezamestnávanie 229 ľudí. Na ilustráciu, zaprvý polrok 2013 inšpektori práce odhalili295 nelegálne zamestnávaných osôb, teda za-tiaľ poldruha mesačná činnosť útvarov kon-troly nelegálneho zamestnávania sa javí akoefektívna. Chcel by som však zdôrazniť, žespomínanou novelou zákona v žiadnom prí-pade nejdeme po poctivých podnikateľoch,ako sa snažia tému otitulkovať niektorí opo-ziční politici, naopak, my budeme trestať týchnepoctivých. Tých, čo zákony porušujú. Totoje cieľom novely.

aj voľný pohyb pracovníkov v rámci EÚsa stal témou na stretnutí ministrov prácea sociálnych vecí krajín Vyšehradskej sku-piny, na čom ste sa zhodli?

Diskusia na túto tému bola veľmi živá, vprvom rade sme sa zhodli na tom, že právovoľného pohybu a pobytu občanov Európskejúnie a ich rodinných príslušníkov v rámciúzemia členských štátov patrí medzi základnéprincípy EÚ. Je ustanovené v článku 45Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalejupravené v sekundárnej legislatíve EÚ. Zá-kladné právo Európskych spoločenstiev vrámci slobodného pohybu osôb zaručuje ob-čanom EÚ aj právo hľadať si prácu, resp. pra-covať vo všetkých jej členských krajinách akrajinách Európskeho hospodárskeho prie-storu, ako aj vo Švajčiarsku, za podmienkydodržania rovnocenného prístupu na trh prácepre domácich, ako aj zahraničných pracovní-kov v danej krajine. Občania EÚ teda majúprávo uchádzať sa o prácu, vykonávať akú-koľvek činnosť a zdržiavať sa v ktoromkoľvekčlenskom štáte za rovnakých podmienok, akojeho štátni príslušníci. Samozrejme musia reš-pektovať legislatívu krajiny, v ktorej sa roz-hodnú žiť a pracovať. Sloboda pohybu pra-covníkov je uplatňovaná viac než 40 rokov.Z praxe však vyplýva, že je potrebné zaviesťisté opatrenia, ktoré by napomáhali predchá-dzaniu zneužívania práva na voľný pohyb, akonapr. zneužívanie sociálneho systému, účelo-vé manželstvá, predkladanie falošných do-kladov a pod. Zároveň počet podaní na Eu-rópskom súdnom dvore z dôvodu nerovnaké-ho zaobchádzania na základe štátnej prísluš-nosti poukazuje na to, že existujúce právnenástroje nie sú dostatočné. Práve preto člen-ským štátom EÚ v apríli 2013 predložila Eu-rópska komisia návrh smernice Európskehoparlamentu a Rady o opatreniach na uľahče-nie výkonu práv udelených pracovníkom vsúvislosti so slobodou pohybu pracovníkov.Cieľom je zníženie miery diskriminácie vočimigrujúcim pracovníkom EÚ na základe štát-nej príslušnosti, odstránenie rozdielov medziprávami týchto migrujúcich pracovníkov ga-rantovanými právnymi predpismi a ich uplat-ňovaním v praxi, zmiernenie výskytu neka-lých praktík voči migrujúcim pracovníkom aposilnenie ich postavenia tak, aby sa ich právana voľný pohyb v rámci EÚ rešpektovali.Spomínaná iniciatíva na úrovni EÚ smerujek dosiahnutiu všeobecného cieľa, ktorým jezabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s občanmiEÚ a napomôcť tak k hladšiemu fungovaniuvnútorného trhu.

Určite by prospelo rodine a hlavne deťomzosúladenie pracovného času a rodinnéhoživota , nezaoberáte sa tým v niektorom zopatrení?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodi-ny má túto zodpovednosť zakódovanú už vsamotnom svojom názve. Na zosúladenie pra-covných aktivít a rodinného života kladiemedôraz pri tvorbe viacerých zákonov. Niekoľkolegislatívnych zmien sme preto zakompono-vali aj do poslednej novely Zákonníka práce,ktorá platí od začiatku roka. umožňujeme na-príklad pracovať na kratší pracovný čas, dá-vame možnosť zamestnávateľom rozdeliť jed-no pracovné miesto medzi viacerých zamest-nancov – napríklad takých, ktorí sa starajú odieťa, ale aj pružný pracovný čas umožňujúciurčitú flexibilitu v príchodoch a odchodochna pracovisko vo väzbe na potreby starostli-vosti o dieťa. Viaceré ustanovenia ZP umož-ňujú kumuláciu pracovného času, ktorý sa ná-sledne v určitom období pretransformuje napracovné voľno. To môže zamestnanec využiťna čas s rodinou. V tejto súvislosti by som rádspomenul súťaž „Zamestnávateľ ústretový krodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitos-tí“. Jej hlavným cieľom je zvýšenie uvedo-melosti a citlivosti k otázkam vzájomnéhovzťahu práce a rodiny v slovenskej spoloč-nosti. Je to „hmatateľná“ aktivita zameranána ocenenie a inšpiráciu zamestnávateľov,ktorí majú záujem podporovať zosúladeniepracovného a rodinného života v praxi. Or-ganizátorom súťaže je ministerstvo práce a zasebou máme už 11 úspešných ročníkov. Ďal-ším podporným opatrením je príspevok nastarostlivosť o dieťa. Touto dávkou prispieva-me rodičom na výdavky súvisiace so staro-stlivosťou o maloleté deti, čím vytváramepodmienky pre možnosť návratu rodičov späťdo zamestnania. Podporujeme tak snahu ro-dičov zabezpečiť potreby rodiny príjmom zvlastnej práce, pričom výška príspevku umož-ňuje rodičom využívať aj finančne náročnejšieformy starostlivosti o dieťa a to aj vtedy, akrodič bude vykonávať prácu odmeňovanú niž-šou mzdou. Táto sociálna dávka zároveň na-pomáha tvorbe nových pracovných miest voblasti poskytovania služieb starostlivosti odieťa a to predovšetkým v tých regiónoch, kdeje viac pracovných príležitostí pre ženy.Vzhľadom na vysokú efektívnosť navrhujemejej opätovné zaradenie na programové obdo-bie 2014 – 2020 v súvislosti s prípravou Part-nerskej dohody a programov Slovenskej re-publiky. Pokračovanie v poskytovaní príspev-ku na starostlivosť o dieťa môže prispieť k prí-jmovej sebestačnosti rodiny a dosiahnutiu jejekonomickej nezávislosti, čo sa môže pozi-tívne odraziť v znížení rizika chudoby, v kto-rom sa mladé rodiny ocitajú po narodení die-ťaťa v dôsledku zníženia príjmov alebo ichúplnej straty. Tiež je potrebné vytvoriť legi-slatívne a finančné zázemie na zriaďovaniedetských jaslí aj v regiónoch s nižšou mierouzamestnanosti. To môže rodičov motivovať kväčšej snahe zamestnať sa aj skôr, ako až odtroch rokov veku dieťaťa. Súbežne s tým jepotrebné vytvoriť aj podmienky na zvýšeniedostupnosti kvalitných, udržateľných a ceno-vo dostupných zariadení, najmä jaslí a škôlok.Toto opatrenie sa plánuje realizovať aj v rámcinového programového obdobia 2014 – 2020.

15

Tento rok sme z hľadiska príjmov, ale aj od-hadov ekonomického rastu na akejsi hojdačke,aj keď momentálne na príjemnej, vzostupnejdráhe. V Správe o makroekonomickom vývojia vývoji verejných financií za prvý polrok spredikciou do konca roka, ktorá sa prerokujev parlamente sa uvádza, že sme v dôsledkupoklesu makroekonomického rastu z 1,7 na0,5% prišli o 520 mil. eur na príjmoch. Dnesto už nie pravda. Prognóza vývoja daní a od-vodov v septembri zlepšila tieto čísla o 127mil. eur. už vtedy sme verejnosť informovali,že po prvýkrát po 7 rokoch sa podarilo zlepšiťúspešnosť výberu daní, hlavne DPH. Efektív-na daňová sadzba, ktorá sa 7 rokov kĺzala sme-rom dole, čo znamenalo, že na základe legi-slatívy sme boli menej a menej úspešní. Zvratsa nám podarilo dosiahnuť po 1 a 1/2 ročnomúsilí, po zmene inštitúcií a zmene legislatívy.Je tu aj ďalšia novinka, keďže sme pracovali súdajmi augustovej prognózy a za sebou mámeuž výber daní v septembri a októbri, s poteše-ním môžeme konštatovať, že výber daní sa na-ďalej zlepšuje. Dohromady za tieto dva me-siace je výber daní o 210 mil. eur viac ako

predpokladala posledná prognóza, v skladbe130 mil. na DPH, 60 mil. eur na dani z prí-jmov právnických osôb a 20 mil. eur na spo-trebných daniach. Zlepšenie hotovostného vý-beru daní má pochopiteľne pozitívny vplyv ajna dlh aj na plnenie fiškálneho cieľa, t. j. nasplnenie 3% deficitu v roku 2013. Na analýzuštruktúry a akruálnych prírastkov zvýšeniadaní v rokoch 2013 – 2014 si ešte musímepočkať, ale dnes už môžeme povedať, že to je40 mil. akruálneho nárastu príjmu z DPH. Keďbudeme mať k dispozícii údaje vývoja za 3.štvrťrok zo Štatistického úradu, budeme môcťjasne definovať, čo je nárast zo zlepšenia vý-beru daní a čo zo zlepšeného ekonomickéhorastu. Dnes môžeme povedať, že pôjde o mix,pričom ekonomický rast bude väčší ako boloprognózované v rozpätí 0,8 až 1% a úspešnosťvýberu daní bude taktiež lepšia ako sme pred-pokladali. To sú výsledky práce finančnejsprávy a nesmieme zabudnúť ani na políciu aprokuratúru, ktorá taktiež veľmi razantne vstú-pila do tohto procesu a bez nej by sme neve-deli ďalej postupovať. Patrí im poďakovanie,ale treba hneď povedať, že sme neskončili. Na

budúci rok zavádzame kladivo na daňové úni-ky v prípade DPH, so sústredenou pozornos-ťou na karuselové obchody, ktoré tým najpri-mitívnejším, ale aj najväčším objemom ukra-jujú z DPH a od 1. januára zavádzame elek-tronický výkaz DPH. Samozrejme vyhodno-tíme aj otázku bločkovej lotérie a celkovéhopohybu pohľadov verejnosti na tieto otázky.Bločková lotéria ako nástroj mala prebudiť zá-ujem širokej verejnosti, rozprúdiť verejnú di-skusiu, kontrolu registračných pokladníc.Bločková lotéria je iba prostriedkom akovzbudiť záujem verejnosti o diskusiu, pričomna Slovensku máme vyše 200-tisíc registrač-ných pokladníc, ktoré sa buď nepoužívajú, ale-bo sa používajú veľmi podivuhodným spôso-bom. Vyše 300-tisíc registrovaných hráčov lo-térie je vlastne množstvo dobrovoľných kon-trolórov, ktorí prinášajú efekty. Zvýšil sa počethlásených podnetov, tým aj kontrol a žiaľ ajsankcií, vyše 300-tisíc eur za 2 – 3 týždne. Alekľúčovým zámerom je, aby sa obchodníci ajzákazníci správali štandardne a transparentne,aby zaplatená DPH neskončila vo vreckáchpodvodníkov, ale tam, kde má, t. j. v štátnejkase, lebo inak je to krádež na klientovi, ktorýplatí službu a krádež na štáte.

Na podpise u prezidenta SR je zákon, ktorýzavádza obrátenú DPH v prípade komodít,najmä poľnohospodárskych komodít, kde saopäť veľmi preukázateľne kráti DPH, pritomide o krádež, o nadmerné odpisovanie DPH,neopodstatnené obohacovanie sa na úkor štá-tu. Tento súboj volám križiackou výpravou anekončí, ani dnes, ani na budúci rok. V toh-toročnom návrhu štátneho rozpočtu je poprvý raz položka vo výške 250 mil. eur, ktorúsi dávame ako cieľ zlepšenia výberu daní zDPH aj na základe spomínaných opatrení.

Reforma finančnej správy v roku 2012, keďpredtým 6 mesiacov sme neboli schopní vi-dieť, čo sa deje v oblasti daní, akčný plánboja proti daňovým podvodom a únikom, ces-tovná mapa, podľa ktorej postupuje vláda vtomto boji, kde kľúčovým je výkaz kontrolyDPH, je unikátny v Európe a ponúka párova-nie pohľadu na zaplatenú DPH a nárok na od-počet, to sú opatrenia proti daňovým únikoma daňovým podvodom. Bohužiaľ sa pohybu-jeme v kultúre, kde je veľký sklon k daňovýmúnikom. Treba si uvedomiť, že krátenie daníje zločin, je to normálne porušovanie záko-nov, ktoré má byť trestané.

Stále platí, že posledné 4 roky vyše 60 %právnických osôb malo nulovú daňovú po-vinnosť. Preto považujeme za potrebné toutootázkou sa zaoberať vrátane potrieb legisla-tívnych úprav ako nástroja na motivovanieplatenia daní, pretože princíp návrhu daňo-vých licencií je postavený tak, že subjekt budemať 4 roky na to, aby vygeneroval zákonnýzisk a zaplatil z neho zákonnú daň.

minister financií SR Peter Kažimír

Kladivo na daňové úniky a podvody

m I N I s t e r s t V o f I N a N C I Í s r

m I N I s t e r s t V o š K o l s t V a s r

16

V rámci transformácie školstva sa dosiahliisté pozitívne výsledky, ale riešia sa ešte ajproblémy a zistené nedostatky, čo treba od-strániť – spresniť – dopracovať v najbližšomobdobí?

Na úvod treba povedať, že hoci všetky pred-chádzajúce vlády deklarovali vo svojich progra-moch ako jednu z priorít vzdelávanie, školstvo,realita bola taká, že väčšina z týchto zámerovzostala stáť na polceste. Za dôležité som pretopovažoval, skôr ako pristúpime ku konkrétnymkrokom, zistiť skutočný stav vecí, pomenovaťproblémy a navrhnúť riešenia. To bolo úlohouSprávy o stave školstva na Slovensku, ktorú sompredložil vláde SR a parlamentu. V záujme čonajreálnejšieho posúdenia stavu výchovy a

vzdelávania boli východiskom na jej prípravunávrhy, ktoré vzišli zo širokej verejnej diskusie.

Ktoré zmeny v procese výchovy a vzdeláva-nia si vyžadujú zo systémového hľadiska zvý-šenú pozornosť?

V tejto správe je navrhnutých 22 systémo-vých krokov pre regionálne školstvo, to zname-ná pre materské, základné a stredné školy a rov-naký počet systémových krokov pre ďalší rozvojvysokého školstva.

Kľúčovou témou pre oblasť regionálnehoškolstva je okrem financovania, postavenie kva-litného učiteľa. Preto aj navrhované opatreniavychádzajú zo skutočnosti, že výchova a vzde-lávanie stoja na základnom pilieri, ktorým je

kvalitný učiteľ. A jediná cesta k dosiahnutiu toh-to cieľa je zatraktívnenie povolania učiteľa. Ďal-šími kľúčovými témami sú zmeny v systéme aobsahu vzdelávania. Práve preto Štátny peda-gogický ústav predložil na verejnú diskusiu ino-vované rámcové učebné plány a štátne vzdelá-vacie programy pre materské školy, ako aj prvýa druhý stupeň základných škôl. Diskusia bolapred pár dňami ukončená, momentálne sa všet-ky pripomienky analyzujú a vyhodnocujú.

Nemenej dôležitou úlohou je pre nás prina-vrátiť stratený kredit a dôležitosť odbornémuvzdelávaniu vrátane praktickej výučby na pra-coviskách zamestnávateľov. K tomu by mal pri-spieť prechod na systém duálneho vzdelávania.V správe tiež navrhujeme zásadnú zmenu učeb-nicovej politiky postupným uvoľnením trhu sučebnicami. Jej súčasťou bude aj sprístupňova-nie vzdelávacieho obsahu v digitálnej forme.Nedávno sa schválil rezortný program: Digipé-dia 2020. Systémové kroky v regionálnom škol-stve sa zameriavajú aj na problematiku vzdelá-vania marginalizovaných skupín.

V oblasti vysokého školstva ide v prvom radeo zabezpečenie jeho efektivity, a to prostredníc-tvom vnútorných systémov na zabezpečovaniekvality podľa európskych štandardov, ako aj naúrovni hodnotenia samotnej Akreditačnej ko-misie. Pripravuje sa taktiež reforma akreditáciea na stole je návrh aj na definitívny prechod nasystém funkčných miest profesorov a docentovso zrušením vedecko-pedagogických titulov.Tento krok si však žiada rozsiahlejšiu diskusiuso zameraním na pripravovanú Koncepciu vy-sokého školstva 2020 a prípravu nového vyso-koškolského zákona.

V Národnom programe výchovy a vzdeláva-nia – Milénium sa píše o začlenení mater-ských škôl do systému škôl, čo sa stalo že zosystému vypadli, niekedy boli súčasťou škol-ského systému? Čo je dôležité pri nultomstupni vzdelávania?

Musím vám oponovať, pretože materské ško-ly sú už od roku 2008 zaradené medzi školy,kým dovtedy boli považované len za školské za-riadenie. Tým sa posilnil status materských škôlako súčasti vzdelávacieho systému. Čo sa týkanultých ročníkov, tie sú určené pre deti nielenzo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorédosiahli šesť rokov, ale nie sú dostatočne zrelépre nástup do 1. ročníka. Nultý ročník im takpomáha lepšie zvládnuť budúce prvácke a vôbecučivo na prvom stupni základných škôl.

Nové trendy vo výchovno--vzdelávacom systéme

Je dobré, ak sa vieme orientovať vo svete. O to viac, ak mladí ľudia môžu čerpať z informovanostiv rámci školského systému, ktorý poskytuje vzdelávacie možnosti a zabezpečuje pre absolventov

rôznych typov škôl porovnateľné vedomosti a zručnosti ako majú ostatní nielen v Európe, alev celom svete. Angličtina, nemčina, či ruština... všetko je dobré ak ich človek ovláda, ako však na to?

Minister školstva SR Dušan ČAPLOViČ a redaktorka Parlamentného kuriéra Anna komová.

17

Princíp celoživotného vzdelávania je dosťčasto skloňovaným východiskom pre ďalšíkvalitný život, aká je jeho realizácia v súčas-nosti, čo sa pripravuje perspektívne?

V rámci celoživotného vzdelávania sa človekvzdeláva, po ukončení formálneho vzdelávaniaod materskej školy až po univerzitu, v prostredíneformálneho vzdelávania, pričom nenahradi-teľnú úlohu v ňom zohráva ďalšie vzdelávanie,resp. vzdelávanie dospelých až po univerzitutretieho veku. Práve ním sa v súčasnosti zaoberánárodný projekt Národného ústavu celoživotné-ho vzdelávania, našej priamo riadenej organi-zácie. Jeho cieľom je zvýšenie účasti dospelýchna ďalšom vzdelávaní, keďže u nás sa na ňomzúčastňujú len 3 % občanov, čím sa Slovenskov porovnaní s ostatnými štátmi EÚ zaraďuje naich chvost. Zlepšiť situáciu v tejto oblasti jemožné zvýšením kvality ďalšieho vzdelávaniaa najmä uznávaním jeho výsledkov. Preto vrámci národného projektu bola vypracovanámetodika na tvorbu modulových vzdelávacíchprogramov ďalšieho vzdelávania a zadefinovalisa štandardy kvality pre vzdelávacie inštitúcie.Okrem toho sa vytvorilo personálne, materiál-no-technické a priestorové zázemie pre 40 pi-lotných vzdelávacích programov ďalšieho vzde-lávania, absolvovaním ktorých môže jednotliveczískať čiastočnú alebo úplnú kvalifikáciu. Tak-tiež bola vypracovaná aj metodika na uznávanievýsledkov ďalšieho vzdelávania. Všetky vytvo-rené dokumenty budú slúžiť ako podklad pre no-velizáciu, alebo prípravu nového zákona o ce-loživotnom vzdelávaní, ako aj o uznávaní vý-sledkov ďalšieho vzdelávania a praxe.

V rámci ďalšieho vzdelávania budú môcť po-tom občania získať kvalifikáciu, pričom osved-čenie o absolvovaní skúšky na získanie čiastoč-nej alebo úplnej kvalifikácie bude ekvivalentomvýučného listu. Tým sa docieli prepojenie medziodborným vzdelávaním poskytovaným stredný-mi odborným školami a ďalším vzdelávaním.

Na to, aby ďalšie vzdelávanie odrážalo požia-davky trhu práce, boli do procesu nastavovaniaďalšieho vzdelávania zapojené zamestnávateľs-ké zväzy a komory z desiatich odvetví priemys-lu, remesiel a služieb. Svoju vôľu spolupracovať

pri rozvoji ďalšieho vzdelávania sme nedávnovyjadrili aj podpisom Memoranda o spoluprácimedzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumua športu SR, Národným ústavom celoživotnéhovzdelávania a príslušnými zväzmi a komorami.

Do budúcnosti pripravujeme projekt zamera-ný na rozvoj podnikateľských zručností a orien-tovať sa budeme aj na prípravu vzdelávania naposty majstrov vo svojich odboroch.

V správe o stave školstva sa predpokladá, žesa každoročne majú zvyšovať finančné zdrojepre školstvo v priemere o 130 miliónov eur.ale zároveň sa hovorí aj o tom, že uvedenásuma nie je rozpočtovo krytá?

Tento mesiac som sa stretol s ministrom fi-nancií, aby som vyriešil túto otázku. Rokovanievyústilo do navýšenia finančných prostriedkov,najmä pre regionálne školstvo na budúci rok –2014. Podobne sa bude postupovať aj v rokoch2015 – 2016 tak, aby pedagogickí a odborní za-mestnanci škôl v prenesených kompetenciáchmali v roku 2016 plat 1,2-násobku priemernéhoplatu v SR. Súčasne sa v správe uvádza, že tietoprostriedky vo výške 110 miliónov pre regio-nálne školstvo a 20 miliónov pre vysoké škol-stvo budú pokryté tak z národných, ako aj eu-rópskych verejných zdrojov.

ako to bude s výdavkami na vedu, končí sasedemročné rozpočtové obdobie EÚ, zvládnesa situácia vo výskume?

V súčasnosti ministerstvo školstva v spolu-práci s ministerstvom hospodárstva pripravujeOperačný program Výskum a inovácie, ktorýbude financovaný z európskych štrukturálnycha investičných fondov. Nadväzovať bude na ak-tivity končiaceho sa programového obdobia anášho operačného programu Výskum a vývoj,pričom v novom programe máme zároveň snahuo dosiahnutie čo najväčšieho vzájomného do-pĺňania sa finančnej podpory z európskychštrukturálnych a investičných fondov s ďalšímieurópskymi nástrojmi podpory, ako je napríkladHorizont 2020.

Naším cieľom bude v nastávajúcom obdobízvýšiť výdavky na výskum a vývoj. Návrh stra-

tegického materiálu pre oblasť výskumu a ino-vácií na roky 2014 až 2020 obsahuje cieľ zvýšiťdo roku 2020 výdavky pre túto oblasť na 1,2 %HDP. Zámerom je predovšetkým zvýšiť podielsúkromných zdrojov k verejným, a to v pomereminimálne 2:1 pri zachovaní minimálne súčas-ného podielu verejných zdrojov na celkovýchvýdavkoch na výskum a vývoj.

Konkrétne opatrenia navrhnuté v stratégii za-hŕňajú taktiež podporu spolupráce univerzít avýskumných organizácií s priemyslom, ako ajzavedenie nepriamych nástrojov na podporu vý-skumu a vývoja. Okrem toho sa pripravujetransformácia SAV na verejnú výskumnú orga-nizáciu, čo ústavom akadémie umožní vo väčšejmiere spolupracovať s podnikmi a zapojiť pod-nikové zdroje do financovania ich výskumu avývoja. Podobne sa to týka aj výskumných re-zortných ústavov.

Pre rozvoj výskumu a vývoja je veľmi dôle-žité aj zabezpečenie nevyhnutnej infraštruktúry.Preto by som chcel spomenúť už spustenú vý-stavbu vedeckých univerzitných vedeckých par-kov, ktoré vytvoria priestor na realizáciu elit-ných vedeckých tímov a zároveň umožnia vplnej miere komercionalizáciu výsledkov pro-jektov v spolupráci s podnikovou sférou, s väz-bou, najmä na malé a stredné podnikanie.

Nedávno sa vo vláde schválila dôležitá „Stra-tégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špe-cializáciu SR – poznatkami k prosperite, ktoráje dôležitým dokumentom pre budúci vedecko-výskumný a inovačný potenciál nášho štátu. Av súčasnosti sa už pracuje na akčných plánoch.

agentúra na podporu výskumu a vývojabude mať pravdepodobne problém aj soschválenými projektmi, nehrozí aj pozasta-venie bežiacich projektov?

Pre Agentúru na podporu výskumu a vývojaráta budúcoročný rozpočet zatiaľ so sumou oko-lo 26 miliónov eur. už teraz však vieme, že tátosuma nedokáže pokryť všetky výdavky spojenés financovaním zazmluvnených projektov. Pretosa pri ďalších rokovaniach s ministrom financiíbudem usilovať o zvýšenie rozpočtu pre agen-túru a verím, že tieto rokovania budú úspešné.

m I N I s t e r s t V o š K o l s t V a s r

Ku knižnično-informačným službám pribudli aktivity v oblastipopularizácie vedy a techniky, činnosti orientované na budovaniea prevádzku komplexných informačných systémov pre výskum avývoj a metodicko-analytickú činnosť v oblasti podpory riadenia ahodnotenia kvality vedy. CVTI SR intenzívne podporuje procesprenosu výsledkov vedecko-výskumnej činnosti z akademickej sférydo hospodárskej a spoločenskej praxe.

Úlohy celonárodného charakteru úspešne plní aj vďaka piatimnárodným projektom, spolufinancovaným zo štrukturálnych fondovEÚ. CVTI SR sa aktívne zapája aj do implementácie medzinárod-ných projektov zameraných na podporu výskumu, vývoja a inovácií

a participuje vo viacerých medzinárodných sieťach a profesijnýchzdruženiach.

Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR)Slovak Centre of Scientific and Technical Information (SCSTI)

Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava

V tomto roku slávi centrum vedecko-technických informácií SR (cVti SR) 75. výročie svojho vzniku. Organizácia dlho známa ako Slovenská technická knižnica, dnes patrí

medzi významné inštitúcie zamerané na komplexnú podporu vedy a techniky na Slovensku.

75 rokov Centra vedecko--technických informácií sr

18

V e d a a V ý s K u m

Moderné knižnično-informačné služby, vy-davateľská činnosť, podpora transferu tech-nológií, popularizácia vedy, prevádzka kom-plexných informačných systémov s celoštát-nou pôsobnosťou a mnohé ďalšie služby bolipredstavené 20. novembra 2013 účastníkomDňa otvorených dverí (DOD), ktorý premié-rovo pripravilo CVTI SR pri príležitosti osláv75. výročia svojho vzniku.

„Výročie si pripomíname Dňom otvore-ných dverí práve preto, že chceme verejnostipriblížiť našu prácu a ukázať, kde sa praktic-ky odzrkadľujú jej výsledky,“ uviedol pri jehootvorení Ján Turňa, generálny riaditeľ CVTISR.

Pre návštevníkov bolo pripravených sedemtematických stolov s informačnými panelmia propagačnými materiálmi, pri ktorých kom-petentní odborní pracovníci poskytovali osob-né konzultácie a takouto neformálnou cestouinformovali o svojej práci. Jednotlivé tema-tické stoly boli zamerané na nasledujúce ob-lasti činnosti CVTI SR:knižnično-informačné činnosti(„Sme tu už 75 rokov!“)aktivity Národného centra pre populari-záciu vedy a techniky v spoločnosti(„Veda v Centre, Vedecká cukráreň, Týždeňvedy a techniky...“ )prenos výsledkov vedeckej práce do spolo-čensko-hospodárskej praxe(„Centrum transferu technológií – ...miesto,kde sa veda spája s praxou.“)podpora vedy prostredníctvom informač-ných systémov(„CVTI SR navrhuje, implementuje a prevá-dzkuje komplexné informačné systémy s ce-loštátnou pôsobnosťou: CIP VVI, SK CRIS,CREPČ a CREUČ, CRZP a APS .“)

vydávanie odborných časopisov a publikácií(„ITlib.Informačné technológie a knižnice,TRANSFER TECHNOLÓGIÍ bulletin,Quark“)národné a medzinárodné projekty(„VEDA – INOVÁCIE – PRAX“)3D tlač – technológia 21. storočia(„Od nápadu k realizácii“)

Okrem aktivít CVTI SR prezentovali for-mou vystavovateľských stánkov svoje pro-dukty a služby aj partnerské organizácie. Po-dujatia sa zúčastnili zástupcovia spoločnostíHuMuSOFT, Albertina Icome Bratislava,SVOP, Emerald Group Publishing Limited,EBSCO Information Services, Microsoft Slo-vakia a Suweco SK. Deň otvorených dverípravdepodobne nezostane jednorazovým po-dujatím. Na základe pozitívnej spätnej väzbyuvažuje CVTI SR o možnosti organizovať ta-kéto podujatie pravidelne.

Popoludnie patrilo slávnostnému stretnutiuodbornej verejnosti, ktorého sa zúčastniliokrem ministra školstva Dušana Čaplovičazástupcovia ministerstiev, diplomatickýchzborov, akademickej obce, profesijných zdru-žení a spolkov a ďalších spolupracujúcich or-ganizácií.

Vyberáme z Pamätnej knihy:„Otvárajte aj naďalej dvere k novým infor-

máciám a riešeniam.“„Ďakujeme krásne za príjemné chvíle, od-

borný aj ľudský prístup.“„Som veľmi rád, že som za dve hodiny sti-

hol vidieť množstvo noviniek.“ „...veľa vzdelania chtivých študentov a veľa

plodných partnerstiev a projektov.“„Bolo nám cťou byť partnerom osláv a

CVTI budeme naďalej podporovať.“„Obrovská vďaka za vynikajúcu prácu v ob-

lasti vedy, výskumu a inovácií, jej propagáciia pomoci v rozvoji vedomostnej ekonomiky...“

„Let us wish you all the best and manymore centuries supporting science.“

Centrum vedecko-technických informáciíSR chce i naďalej rozvíjať svoje aktivity sme-rujúce k podpore vedy a znalostnej spoloč-nosti. Novými výzvami je napríklad ustano-venie CVTI SR ako národného referenčnéhobodu pre Open Access politiku Európskej ko-misie pre SR, implementácia nového národ-ného projektu PopVaT – Popularizácia vedya techniky na Slovensku či aktívne zapojeniesa do nového rámcového programu Európskejúnie pre výskum, vývoj a inovácie – HORI-ZONT 2020 ako národný kontaktný bod.

Výročie sme oslávili dňom otvorených dverí

centrum vedecko-technických informácií SR (cVti SR) je dnes významnou inštitúciou, ktorá má 75-ročnú históriu. Bývalá Slovenská technická knižnica je vďaka súčasným aktivitám

pre výskum a vývoj právom synonymom komplexnej podpory slovenskej vedy.

19

Poslaním zdravotníctva je významne pri-spievať k zvyšovaniu kvality života občanovprostredníctvom znižovania úmrtnosti, cho-robnosti, trvalých a dočasných následkovchorôb a úrazov; poskytovaním zdravotnejstarostlivosti, pôsobením verejného zdravot-níctva, podporou individuálnej a komunitnejstarostlivosti o zdravie.

Poslaním elektronického zdravotníctva(eHealth) je podpora poslania zdravotníctvaprostredníctvom informačných a komunikač-

ných technológií. Víziou eHealthu je poskyt-núť správne informácie v správny čas nasprávnom mieste vo všetkých etapách a pro-cesoch starostlivosti o zdravie občanov.

Pozícia Slovenskej republiky v rámci EÚz hľadiska úspešnej implementácie eHealthnie je dobrá – sme v spodnej časti rebríčka.Zaostávanie Slovenskej republiky za vyspe-lými krajinami v rámci aktivít eHealthu saodhaduje na 7 – 10 rokov. Toto zaostávaniesa Slovensko snaží výrazne znížiť národnýmProgramom implementácie eHealthu (PieH).Na Ministerstve zdravotníctva SR sa v roku2008 začala jeho príprava, na počiatku ktorejbol vládou schválený materiál Strategickéciele eHealthu.

Program implementácie eHealthu je stra-tégiou elektronizácie služieb v slovenskomzdravotníctve a skladá sa z niekoľkých imple-mentačných etáp. Každá etapa má 1 nosnýprojekt a niekoľko podporných projektov.

Nosným projektom pre etapu 1 je Národnýprojekt Elektronické služby zdravotníctva(eSO1) financovaný zo štrukturálnych fondovEÚ formou Operačného programu Informa-tizácia spoločnosti – OPIS. Projekt má byťukončený koncom júna 2014.

V rámci projektu eSO1 má byť realizova-né:• vytvorenie Národného portálu zdravia a

jeho naplnenie základným informačnýmobsahom,

• vytvorenie a spustenie do skúšobnej pre-vádzky aplikácií: Elektronická zdravotnáknižka občana, ePreskripcia / eMedikácia,eAlokácie,

• vytvorenie predpokladov pre integráciu in-formačných systémov poskytovateľov zdra-votnej starostlivosti (IS PZS) s národnýmriešením eHealthu, overenie integrácie s ISPZS v skúšobnej prevádzke.

Nosným projektom pre etapu 2 je Národnýprojekt Národný zdravotnícky informačnýsystém (NZIS) financovaný zo štrukturálnychfondov EÚ formou Operačného programu In-formatizácia spoločnosti – OPIS. Národnýprojekt je v procese prípravy. Projekt má byťukončený do septembra 2015.

Tento projekt nadviaže na projekt eSO1 amá realizovať:• integráciu všetkých poskytovateľov zdra-

votnej starostlivosti do NZIS, • rozšírenie funkcionality a plné využitie v

prospech občanov a zdravotníkov:• Národného portálu zdravia, Elektronickej

zdravotnej dokumentácie, ePreskripcie /eMedikácie, eAlokácií,

• prípravu nových oblastí eHealthu (PACS,telemedicína, genomika a ďalších).

Systémy zdravotníctva v EÚ sú poznačenétvrdými rozpočtovými obmedzeniami, pri-čom zároveň musia čeliť výzvam ako je star-nutie populácie, rastúce očakávania občanov,ako aj mobilita pacientov a zdravotníckychpracovníkov. Podpora ducha inovácie v elek-tronickom zdravotníctve v Európe je cestouvpred k zaisteniu lepšieho zdravia a lepšej abezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre ob-čanov EÚ, väčšej transparentnosti a zlepšeniupostavenia pacienta, lepšie kvalifikovanýmpracovníkom, efektívnejším a udržateľnýmsystémom zdravotníctva a starostlivosti, lep-ším a flexibilnejším verejným správam, no-vým príležitostiam pre podnikanie a konku-rencieschopnejšiemu európskemu hospodár-stvu, ktoré bude môcť profitovať z medziná-rodného obchodu v oblasti elektronickéhozdravotníctva.

Program implementácieeHealth

Elektronické zdravotníctvo – ak sa uplatňuje účinným spôsobom – umožňuje individuálnejšieprispôsobenú zdravotnú starostlivosť „zameranú na občana“, ktorá je nielen presnejšie zacielená,

účinná a efektívna, ale ktorá aj pomáha redukovať chyby a dĺžku hospitalizácie. umožňujespoločensko-hospodárske začlenenie a rovnaké zaobchádzanie, zvyšuje kvalitu života a posilňuje

postavenie pacientov prostredníctvom väčšej transparentnosti, prístupu k službám a informáciámi využívania sociálnych médií na zdravotnícke účely.

m I N I s t e r s V o Z d r a V o t N Í C t V a s r

ID Aktivita 2013 2014 2015 2016 2017 2018

1 Projekt ESZ

2 Zákon o NZIS

3 Transformácia NCZI

4 Projekt NZIS

5 Pripájanie PZS do NZIS

6 Povinnosť používať NZIS

7 3. projekt v novom prog. období

4. projekt v novom prog. období →

8 Plná integrácia s eGov.

Míľniky implementácie programu eHealth

Ministerka zdravotníctva SR Zuzana Zvolenská

s l o V e N s K É Z d r a V o t N Í C t V o

20

Farmaceutické spoločnosti a ich združenia dlho-dobo a nahlas hovoria, že nové lieky sa ťažko do-stávajú k pacientom. Štát tvrdí, že lieky sú drahé.Existuje riešenie, ktoré bude vyhovovať štátu, vý-robcom liečiv aj pacientom?

Všetko je otázkou dialógu, komunikácie. určitetreba rešpektovať snahu štátu a ministerstva zdravot-níctva šetriť, na druhej strane si treba uvedomiť, žeide o zdravie. Zdraví alebo vyliečení ľudia chodiado práce, vytvárajú ekonomické hodnoty, platia daneaj zdravotné odvody. Záujmom štátu by tak malobyť, aby boli občania krajiny zdraví. Vývoj novejmolekuly stojí približne miliardu dolárov. Nové, mo-derné lieky sú prirodzene drahšie, ale na základeprísnych klinických štúdií vieme garantovať ich účin-nosť. Ak by sa všetky krajiny správali ako Slovensko,vývoj nových liekov by sa výrazne spomalil.

Ktoré legislatívne obmedzenie spôsobuje, že novélieky sa dostávajú k pacientom na slovensku ťaž-šie?

Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti a pod-mienkach úhrady liekov, ktorý bol prijatý v roku2011, zaviedol farmakoekonomický parameterQALY, čo je skratka anglického Quality-adjustedLife Year (náklady na získanie kvalitného roka ži-vota). Na Slovensku je to hranica 25-násobku prie-mernej mesačnej mzdy, čo je dnes 19 000 eur. Aktieto náklady nepresiahnu 35-násobok priemernejmesačnej mzdy, môže nový liek dostať tzv. podmie-nečnú úhradu, čo sa však nestáva. V praxi to zna-mená, že ak je liečba daným liekom drahšia, na Slo-vensku nie je liek kategorizovaný, teda ho nepreplá-cajú zdravotné poisťovne. Farmakoekonomiku po-važujeme za pozitívnu a správnu vec, ale je dôležité,ako sa uplatňuje. Problém našej legislatívy je, že ne-

citlivo vníma len cenu. Ak to zjednoduším, tak zákonnepripúšťa, že vás môže lekár liečiť drahším liekom,ako pripúšťa vzorec QALY, ale môže vás liečiť lie-kom, ktorý je starší, má nežiaduce účinky, a tie samusia liečiť ďalším liekom. Liečba sa tak predražu-je.

Znamená to, že naši pacienti sa nedostanú k mo-derným liekom len preto, lebo zákon je zle nasta-vený?

Lieky z kategórie orphan, čiže lieky na zriedkavéochorenia nemajú u nás takmer žiadnu šancu. Vzhľa-dom na to, že ide o vzácne ochorenia, vývoj liekova teda aj ich cena je výrazne drahšia. Slovenský vzo-rec QALY nemajú šancu splniť, pričom u nás žijeviac ako 1 800 ľudí so zriedkavým ochorením. Prezaujímavosť, ročne prichádza na svetový trh asi 20nových molekúl, na Slovensko asi päť. Znamená to,že hoci nová liečba existuje, u nás je veľmi ťažko do-stupná. Je pravda, že existuje možnosť výnimky. Le-kár môže pre svojho pacienta požiadať zdravotnúpoisťovňu o preplatenie liečby, ak je liek na Slovens-ku registrovaný. Výnimku však poisťovňa nemusíschváliť.

ako je to v iných krajinách?Parameter QALY je medzinárodne uznávaný.

Špecifikom Slovenska je, že ho máme zakompono-vaný priamo do zákona, a nie iba do vyhlášky, a pre-to je úprava komplikovanejšia a časovo náročnejšia.Snažíme sa s ministerstvom zdravotníctva na tútotému komunikovať. Vieme, že rezort vytvoril pra-covnú komisiu spolu s ministerstvom financií, ktorécelú problematiku posudzuje a vyhodnocuje. Verí-me, že nájdu také riešenie, ktoré bude vyhovovaťnajmä pacientom. Len pre porovnanie, spomedzi vý-chodoeurópskych krajín, ktoré taktiež využívajúQALY na hodnotenie nákladovosti liečby, je na Slo-vensku hranica položená najnižšie. Väčšina výcho-doeurópskych krajín ma hranicu pre QALY odvo-denú od 3-násobku HDP na obyvateľa, čo by preSlovensko predstavovalo hodnotu približne 54 000eur. V susednej Českej republike je parameter QALYnastavený na približne milión českých korún, čo jeasi 35 000 eur, teda o nezanedbateľných 16 000 eurviac ako na Slovensku. Práve tento rozdiel môže preniektorých pacientov znamenať, či sa k modernémulieku dostanú alebo nie.

Reexport liekov je tiež široko diskutovaná téma.Čo treba urobiť, aby lieky na slovensku vždyboli?

Len v tomto roku Štátny ústav pre kontrolu liečiv(ŠuKL) dostal viac ako 8 000 oznámení od 21 di-stribučných spoločností o plánovanom vývoze lie-kov do 18 krajín Európskej únie. ŠuKL v 38 prípa-doch vývoz liekov zakázal. Išlo o 54 000 balení naj-mä onkologických liekov a liekov na špeciálne ocho-renia. Najviac liekov sa zo Slovenska vyviezlo doČeska, takmer polovica, potom do Nemecka, Litvy,Dánska a Veľkej Británie. Aj preto prakticky denne

niektoré lieky na Slovensku chýbajú, hoci ich far-maceutické spoločnosti k nám doviezli. Distribučnéspoločnosti však s týmito liekmi obchodujú. Príči-nou je nízka cena na našom trhu. Reexport liekovnie je možné zakázať, bolo by to v rozpore s pravid-lami Európskej únie o voľnom pohybe tovarov a slu-žieb. Ale ak štát chce, aby boli lieky dostupné, musíich reexport regulovať. Jedným z nástrojov je cena.

ale to by znamenalo, že lieky budú na slovenskudrahšie. Nie je to začarovaný kruh?

Nie je. Treba nájsť optimálne riešenie. V čase, keďboli ceny liekov na Slovensku nastavené ako priemeršiestich najnižších, bol reexport nižší ako je dnes.Dnes sa cena lieku stanovuje ako priemer troch naj-nižších cien. Štát si musí vybrať, buď bude platiť omálo viac, alebo budú lieky na Slovensku občas chý-bať.

Novartis patrí medzi spoločnosti, ktoré sa vý-znamne angažujú v podpore projektov pre zdra-votne postihnutých, na ktoré ste sa v roku 2013zamerali?

určite by som chcel spomenúť našu podporu Úniinevidiacich a slabozrakých a ich projektu Biela pas-telka, ktorej sme hlavným partnerom. Spolu s Ligouproti rakovine a Nadáciou manželky prezidenta Sil-vie Gašparovičovej sme v tomto roku podporili da-rom aj deti zo Spojenej školy internátnej (pre slabo-zrakých a nevidiacich) na Svrčej ulici v Bratislave.Sme tiež generálnym partnerom Dňa narcisov. Ne-dávno Novartis podporil piaty ročník Večera dobra,dobročinného podujatia, na ktorom sa dražili sochyzo skla, ktoré pomáhali vytvoriť deti so zrakovýmpostihnutím. Výťažok z podujatia využije Únia ne-vidiacich a slabozrakých na nákup prístroja, ktorýbude slúžiť na včasnú diagnostiku zrakových porúchdetí v materských školách. Záštitu nad podujatímmala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.

štát by sa na zdravie nemalpozerať len cez vzorce

Na Slovensku sa zhoršila dostupnosť nových moderných liekov. O ich príchode na trh nerozhoduje potreba pacienta, ale vzorec. Zsolt kAJtOR, riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Novartis hovorí,

že štát necitlivo nastavil legislatívu, ktorá sa viac pozerá na čísla než na to, ako pomôcť pacientom.

MuDr. Zsolt kajtor, generálny riaditeľ spoločnosti Novartis Slovakia, s. r. o.

aKo sa VYPočÍtaVa roK žIVota

Vzorec QALY, teda cena jedného získanéhoroku života v štandardnej kvalite počíta so štyr-mi hodnotami. Náklady pôvodnej liečby od-počíta od nákladov navrhovanej liečby. Kli-nický prínos starého lieku odpočíta od klinic-kého prínosu nového lieku (6 mesiacov živo-ta). Prežívanie sa vynásobí ešte parametromhodnotiacim kvalitu života, ktorý sa nachádzav rozpätí 1 až 0 (1 = kvalita života pri plnomzdraví, 0 = smrť).

ICER =∆C

= Cn - Cp

∆E En - Ep

Cp – náklady pôvodnej liečbyCn – náklady navrhovanej liečbyEp – klinický benefit pôvodnej liečbyEn – klinický benefit navrhovanej liečby

SK13

1215

9656

21

Z čoho vychádzate pri výsledkoch, ktoré ho-voria o nedostatočnom počte všeobecných le-károv na slovensku?

Štatistika je prehľadná. Počet lekárov v praxisa dá zmapovať podľa zmlúv medzi lekármi azdravotnými poisťovňami – zdravotná poisťovňamá totiž povinnosť zazmluvniť každého lekáraprimárneho kontaktu, ak má v kapitácii aspoňjedného jej poistenca. Druhou možnosťou je vy-užiť údaje z databáz lekárov vyšších územnýchcelkov, ktoré vydávajú povolenia na prevádzkuzdravotníckych zariadení. Takže údaje sú rele-vantné, situácia predovšetkým mimo väčšíchmiest je alarmujúca. Potrebujeme preto rýchlo,koncepčne a efektívne konať.

Čo je podstatou novej koncepcie, ktorá bymala prilákať študentov medicíny na odborvšeobecný lekár?

Súčasní medici sa vzdelávajú v posluchár-ňach a v lôžkových zariadeniach. Aj ich prázd-ninová prax sa deje mimo ambulancií. Napokonje bežné, ak absolvent lekárskej fakulty nie jeschopný pohybovať sa v ambulantnom prostredí,robí mu problémy diagnostikovať a liečiť beztoho, aby nemal okamžite k dispozícii labora-tórium alebo iné pomocné diagnostické metódy.Medicína sa atomizuje, medici sú zavalení teó-riou, pričom prax, kde musia využívať rokmioverené „diagnostické prostriedky“ – vlastnúhlavu, oči a ruky sa akosi vytratila. Ako má tedamedik vedieť, že všeobecné lekárstvo má svoješpecifiká a atraktivitu, že je v ňom „celá medi-cína týkajúca sa celého človeka“? Ako ho pre-svedčiť, že je zaujímavá, keď ani poriadne nevie,čo práca v tomto odbore vlastne obsahuje?

Rezidentský program by mal nielen posilniťteoretické a praktické vedomosti, ale aj za-

traktívniť spomínaný odbor, v čom vidítejeho možnú atraktívnosť?

V časti Medici jednoznačne vo vytvoreníštrukturálne a obsahovo moderného vzdelávaniav ambulantnej praxi so zameraním na predsta-venie špecifík všeobecného lekárstva. Je dôle-žité, aby si medici „odžili a ohmatali“ situáciu,keď sú odkázaní na rýchle a odborne kompe-tentné rozhodovanie v krátkom čase a neraz sobmedzenými možnosťami. Je iné, ak máte pa-cienta na lôžku niekoľko dní a iné, ak vstúpi doambulancie neznámy človek, ktorého problémmusíte riešiť hneď a efektívne. Časť Rezidentizas má po desaťročiach stagnácie vytvoriť pod-mienky na naštartovanie odborne a logistickyvyváženého vzdelávacieho programu s prícho-dom novej generácie všeobecných lekárov. Sompresvedčená, že ak rezidenti zažijú prácu v am-bulancii, bude pre nich atraktívna svojou nezá-vislosťou, pestrosťou a možnosťou realizácievlastných predstáv o diagnostike a kuratele„svojich“ pacientov.

Ešte donedávna sa informovalo o tom, že naslovensku je takmer 3 100 miest všeobecnýchlekárov, kde vidíte problém, že v niektorýchkrajoch slovenska chýbajú?

Medici sa vzdelávajú v aglomeráciách a voveľkých nemocniciach. Keďže ambulantnú praxtakmer nepoznajú a mimo väčších miest už vô-bec nie, majú skreslené predstavy. Práve preto,že medik je naučený na rýchlu dostupnosť diag-nostických zložiek, často podceňuje alebo ne-využíva klasické diagnostické metódy. A pritomje jednoduché pozrieť sa napríklad pacientovina farbu očných spojoviek predtým než požiadao vyšetrenie krvného obrazu, či nie je chudokrv-ný... Stráca sa medicínsko-ľudský rozmer diag-nostiky a práve v ambulantnej praxi je jej pevnémiesto. Bez rozdielu v meste alebo na dedinemôže mať lekár kvalitný EKG prístroj, gluko-meter, prístroj na vyšetrenie C-reaktívneho pro-teínu, žilových ochorení – len treba o možnos-tiach vedieť a mať na výkon vedomosti aj zruč-nosti. Nuž a mnohí lekári majú pri práci v mest-skej ambulancii aj pocit väčšieho komfortu apohodlia.

V čom je projekt Rezidentský program prezdravotníctvo výnimočný?

Tým, že sme sa ho rozhodli vytvoriť nanovo,takpovediac kompletne prekopať celý neefek-tívny systém. Má byť edukačným mostom me-dzi pregraduálnym a postgraduálnym vzdeláva-ním s uvedením „nového“ všeobecného lekárado praxe. Začíname pilotným programom vzde-lávania medikov 5. ročníka na jednej z lekár-skych fakúlt, pričom súčasťou výučby bude ajtýždňová prax pod dohľadom skúseného všeo-

becného lekára. Bude individuálna, naraz budemôcť byť v ambulancii iba jeden medik. Chce-me, aby mal pocit primeranej samostatnosti,spoznal podmienky práce v ambulancii a budezapojený aj do jej bežnej prevádzky – od vyšet-renia a liečby pacienta až po administratívneúkony.

spustili ste pilotný projekt, jeho prvú časťMedici, z čoho vychádza jeho základná idea?

Jeho základnou ideou je vyskúšať si nový mo-del pregraduálneho vzdelávania. Ak sa osvedčí,bude predobrazom tejto formy edukácie aj naďalších lekárskych fakultách. Mnohé prvky vy-tvorené v tomto programe budú efektívne vy-užité aj v časti Rezidenti.

Myslíte si, že sa dosiahne väčší záujem o od-bor všeobecný lekár aj pre regióny slovenska,podľa čoho sa vyberali školiace ambulancie?

Intenzívne pracujeme na tom, aby to tak bolo.Každý z nás odniekiaľ pochádza, niekde jedoma. Slováci majú silnú väzbu k rodine, k pria-teľom a ak dostanú možnosť uplatniť sa vo svo-jom domovskom regióne, bude väčšia šanca, žesa nám do neho vrátia, ako keby sme čakali sozaloženými rukami. Školiace ambulancie sa včasti Medici vyberali podľa geografickej dostup-nosti pre medika a na základe odborných para-metrov školiacich ambulancií a školiteľov. Pi-lotný projekt má svoje špecifiká, ktoré bolo tre-ba rešpektovať. V časti Rezidenti bude výberškoliacich ambulancií prebiehať inak, pretoženepôjde o týždňovú prax študenta medicíny, aleo polročnú stáž absolventa-lekára.

Úloha všeobecného lekára v zdravotníctve jeiste veľmi dôležitá, v akom čase by sa malprojekt Rezidentný program dokončiť?

Pilotný projekt Medici by mal byť po jehoúspešnom zavŕšení matricou na rozvoj stálehoštandardného pregraduálneho vzdelávania vovšeobecnom lekárstve. Časť Rezidenti budeukončená špecializačnou skúškou (atestáciou)jeho absolventov.

Myslíte si, že sa zvýši počet všeobecných le-károv aj v regiónoch celého slovenska?

Robíme všetko preto, aby sme to dosiahli.

aký je predpokladaný finančný príspevokpre Rezidentský program?

Pilotný projekt Medici nevyžaduje žiadne fi-nančné prostriedky, pretože školitelia budú pra-covať bez nároku na finančnú odmenu. Ich prácabude honorovaná kreditmi. Časť Rezidenti budevyžadovať kompletné finančné krytie na všetkyzložky programu. Z prostriedkov EÚ plánujemevyužiť na tento účel 2 milióny eur.

Pracovať ako všeobecný lekár v regiónoch Slovenska akosi stratilo svoju výhodu, alebo lepšie povedanéatraktívnosť. Vychádzam z toho, že po niekoľkých desaťročiach sa problém nedostatku všeobecných lekárov

v regiónoch Slovenska rieši na Ministerstve zdravotníctva SR. k obsahu témy sa vyjadruje hlavná odborníčkaMZ SR pre všeobecné lekárstvo Monika PALuŠkOVÁ. informácie poskytla redaktorke Anne komovej.

Je nutné posilniť postavenie a kompetencie všeobecných lekárov

m I N I s t e r s t V o Z d r a V o t N Í C t V a s r

N Á r o d N Á r a d a s r

22

budúcoročný rozpočet neráta so zadlžova-ním nemocníc, pozastavila sa nad tým ajEurópska komisia vo svojej jesennej pro-gnóze a problém jasne označila, chýbaplán, ako zastaviť zadlžovanie. Má rezort,podľa vášho názoru, pripravenú stratégiuako sa popasovať s týmto pretrvávajúcimproblémom zdravotníctva?Richard Raši: Ministerstvo zdravotníctvaavizovalo, že do dvoch rokov budú nemocnicev jeho gescii hospodáriť vyrovnane. To zna-mená, že rezort má pripravenú stratégiu a ria-ditelia majú dané ekonomické ciele, ktorémajú vo svojich nemocniciach dosiahnuť. Me-dzi možnosti ako docieliť vyrovnané rozpočtytých najväčších, teda fakultných a univerzit-ných nemocníc patria: optimalizácia štruktúrylôžok, implementácia informatizácie zdravot-níctva, teda eHealthu, a nevyhnutná bude in-vestícia do technického stavu budov, aby saredukovali straty vznikajúce kvôli vysokýmprevádzkovým, najmä energetickým náro-kom.Viliam Novotný: Za dva roky od poslednéhooddlženia sa dlh nemocníc vyšplhal na rov-nakú výšku. Podľa predpokladu ministerstvafinancií presiahne koncom roka hranicu 300miliónov eur. Viaceré konkrétne príklady, sktorými prišli nedávno aj médiá, poukazujúna neefektívnosť a plytvanie v štátnych ne-mocniciach. Nezdá sa, že by sa v rezorte pre-

javovali akékoľvek opatrenia, ktoré by viedlik zastaveniu zadlžovania. Kým sa budú môcťnemocnice zadlžovať bez akýchkoľvek dôsled-kov, nebudú sa správať inak. Dobrá medicínasa dá robiť len v dobre hospodáriacej nemoc-nici.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolen -ská tvrdí, že nemocnice si s dlhmi poradiasamy. Ich oddlženie už viackrát odmietla.Štát naposledy za ich dlhy zaplatil za bý-valej vlády, vtedy to stálo 300 miliónov eur,a to nezaplatil všetko. aké budú konkrétnekroky, ministerstvo zdravotníctva nespres-nilo. Podľa vášho názoru, aj z pohľadu ná-vrhu rozpočtu na budúci rok, aký vývojmožno očakávať v tejto oblasti?Richard Raši: Myslím si, že v budúcom rokubude dynamika zadlžovania nemocníc klesaťtak, ako tomu bolo v tomto roku. Koncom bu-dúceho roka by už časť najväčších nemocnícmala hospodáriť vyrovnane. Viliam Novotný: Štát sa nemôže postaviť kzáväzkom svojich nemocníc chrbtom. Toto jeistota, na ktorú sa spoliehajú zdravotnícki do-dávatelia. Inak by do zadlžených zariadení užnedodali ani injekčnú striekačku. Na oddlže-nie sa však v štátnom rozpočte neplánujú žiad-ne zdroje. Keby sa aj nejaké peniaze našli,bude potrebné nájsť právne čistý spôsob od-dlženia. Oddlženie je principiálne nespravod-livé. Odmeňuje najhoršie hospodáriacich,trestá najlepšie hospodáriacich. Štátna pomoc,ktorá takto zasahuje do trhové prostredia, saBruselu páčiť nebude. Predchádzajúce oddlže-nia boli podmienené následnou transformáci-ou nemocníc na akciové spoločnosti, ku kto-rej, žiaľ, nedošlo. A aj preto tu stále riešimeproblém zadlžujúcich sa nemocníc, a nie na-príklad kvalitu zdravotnej starostlivosti alebonárok poistencov na štandardnú zdravotnú sta-rostlivosť.

Zdravotníctvo podľa názoru poisťovní po-trebuje reformy. Nemocnice zasa hlavnýproblém vidia vo výške platieb od poisťov-ní. Šéfka Združenia zdravotných poisťovníK. Kafková tvrdí, že „už druhý rozpočetpripravovaný touto vládou neobsahuje anináznaky zásadnej reformy“. ako vy hod-notíte a vnímate kroky rezortu?Richard Raši: Vyjadrenia pani doktorky Kaf-kovej nemožno vnímať ako vyjadrenia šéfkyZdruženia zdravotných poisťovní, ale ako vy-jadrenia manažmentu poisťovne union, ktorý

Výzvy v zdravotníctve

Globálna informačná agentúra Bloomberg hodnotila zdravotnú starostlivosť v 48 krajinách sveta. Podľa účinnosti systému zdravotnej starostlivosti Slovensko obsadilo v rebríčku 36. miesto, teda sa ocitlo

na spodných priečkach. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že si je vedomé pomerne nízkej efektívnostizdravotníctva a chce to riešiť. Začína implementovať kľúčové reformy, ktoré majú zvýšiť efektívnosť.

Prvou je posilnenie postavenia všeobecných lekárov vrátane rozšírenia ich kompetencií. Druhou jepríprava investícií v oblasti infraštruktúry nemocníc, pričom úvodným projektom bude výstavba novej

univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ako vnímajú situáciu v rezorte sme sa v ankete pýtali predsedua členov Výboru NR SR pre zdravotníctvo. Pripravila Marta tomašovičová.

23

ehealth boli použité v rozpore s pravidlamiúnie. Ide o čiastku 3,9 milióna eur, čo pred-stavuje desať percent z celkovej sumy. akovy hodnotíte vývoj napĺňania tejto úlohyrezortu?Richard Raši: Potreba zavádzania eHealthuje stále aktuálna a čím skôr sa zavedie, týmskôr budú zdroje na poskytovanie zdravotnejstarostlivosti využívané racionálnejšie a opti-málnejšie. Čo sa týka čiastky 3,9 milióna eur,myslím si, že odôvodnením ministerstva zdra-votníctva dosiahneme to, že žiadna platba re-dukovaná nebude.Viliam Novotný: Rovnaké obavy z odkladova z termínu dodávky ako pri DRG mám aj prieHealthe. V teórii by nám dobrý eHealth naozajmohol ušetriť desiatky miliónov eur. Ale či ještát dostatočne úspešný v obstaraní dobréhoeHealthu, o tom nie som úplne presvedčený.

Keďže na mzdy dávajú nemocnice viac akopolovicu príjmov, prepúšťanie by im výraz-ne pomohlo. To je jeden pohľad, na druhejstrane sa však opätovne ozývajú hlasy ne-spokojných lekárov. hrozia nám opätovneštrajky lekárov, sestier alebo rezort zvládnetieto nátlaky?

Richard Raši: Po búrlivom období počas úra-dovania ministra uhliarika je konečne v re-zorte relatívny pokoj. Myslím si, že perma-nentným dialógom a hľadaním riešení budemožné vyhnúť sa štrajkom lekárov, sestier aostatných zdravotníkov. Verím, že rezort aké-koľvek nátlaky zvládne k spokojnosti všetkýchstrán.Viliam Novotný: Táto vláda sa predstavujeako vláda istôt. Protestom odborárov sa pretobude snažiť vyhnúť za každú cenu.

Výdavky na segment zdravotnej starostli-vosti predstavujú v EÚ v priemere 8 % vý-davkov na zdravotníctvo. Na slovensku jeto menej. Chýba nám sieť domácej ošetro-vateľskej starostlivosti poskytovanej samo-statne pracujúcimi sestrami a agentúramidomácej ošetrovateľskej starostlivosti, pri-tom obyvateľstvo starne. Prijímajú sa po-trebné opatrenia na to, aby sme situáciuzvládli aj v neďalekej budúcnosti? Richard Raši: Výdavky na segment zdravot-nej starostlivosti sú z hľadiska percenta HDPfinancií, ktoré idú na rezort zdravotníctva, po-rovnateľné s ostatnými štátmi Európskej únie.Je to zhruba 7 %. Problémom však zostáva,že u nás je bezplatná zdravotná starostlivosťvo výrazne vyššom rozsahu než ako je to vostatných štátoch, pričom prínos nových tech-nológií, či liekov je takisto bezproblémový,ako v rozvinutých štátoch EÚ. Preto zdravot-níctvo bojuje s permanentným deficitom zdro-jov v rezorte.Viliam Novotný: Demografická výzva je jed-nou z hybných síl reforiem. V zdravotníctvebudeme musieť veľmi skoro riešiť otázku dlho-dobej udržateľnosti financovania solidárnehosystému. Ako dlho dokáže zmenšujúci sa zá-stup platiteľov odvodov utiahnuť účet za zväč-šujúci sa zástup pacientov? Ďalšou súvisiacouvýzvou bude zmena spôsobu poskytovaniastarostlivosti – posilnenie domácej starostli-vosti, vznik nových zdravotníckych profesií.Bude sa vyžadovať väčšia koordinácia a spo-lupráca so sociálnou sférou. Je preto nevyh-nutnosťou vyriešiť problematiku dlhodobejstarostlivosti – o klientov, ktorí sú na pomedzízdravotníctva a sociálnej oblasti.

bojuje s vládou SR a preto akékoľvek vyhlá-senia z jej strany nemožno brať ani ako objek-tívne, ani ako relevantné. Je tam silná dávkaemócie zo súdneho sporu, ktorý vedie štát svlastníkmi poisťovne union.Viliam Novotný: Vládne kroky v zdravotníct-ve by som opísal slovom bezradnosť. Rezortprešľapuje na mieste, reformám sa vyhýba,prijímajú sa len technické normy. Medzitýmsa však problémy hromadia. Na ich prekrytieslúžia zástupné marketingové kampane. Vládavlani v lete predstavila nápad so znárodnenímpoisťovní. Takejto zásadnej zmene sa však ne-venovala ani vo svojom volebnom programe,ani v programovom vyhlásení. Príprava záko-na o zavedení poistného monopolu mešká užrok. Podľa všetkého skôr či neskôr táto téma„vyhnije“. Na istý čas však odpútala pozor-nosť od toho, že ministerstvo zdravotníctva jepri riadení rezortu úplne apatické.

„stále máme veľa prázdnych akútnych lô-žok, ktoré treba zrušiť, resp. premeniť narehabilitačné, či doliečovacie lôžka. Urý-chlene treba zaviesť DRG systém, tedaspravodlivé platby za diagnózu a ehealth.Žiaľ, vláda oba projekty z nepochopiteľ-ných dôvodov posunula,“ povedal nedávnoI. Uhliarik. ako dnes vnímate riešenie tý-chto úloh v rezorte?Richard Raši: Vláda dobieha to, čo pán mi-nister uhliarik svojím povrchným prístupomk práci spôsobil. Nebyť nešťastnej dvojročnejvsuvky, keď ministerstvo viedol, DRG systéma eHealth už mohli byť zavedené.Viliam Novotný: DRG (platba za diagnózu)prinesie vyššiu spravodlivosť do odmeňovanianemocníc. DRG sa rozbieha už koncom tohtoroka – zatiaľ vo fáze zberu údajov, ale dôležitéje, že projekt sa z Úradu pre dohľad presunulpriamo do zdravotníckeho terénu. Ostrá pre-vádzka sa má začať v roku 2016, čo považu-jem za neskorý termín, navyše vo veľmi ne-šťastnom čase – ide o volebný rok. Držím všakpalce všetkým, ktorí sa o zavedenie DRG naSlovensku usilujú, aby sa ten projekt podarilodotiahnuť do konca.

Celkovo by elektronizácia zdravotníctvamala stáť okolo sto miliónov eur. Podľa mi-nisterstva financií európske peniaze na

N Á r o d N Á r a d a s r

N Á r o d N Á r a d a s r

24

ak si pretransformujete čísla návrhu štát-neho rozpočtu do reality, resp. potrieb vý-voja spoločnosti, v ktorých oblastiach sanaplnia priority a potreby na vývoj a zvy-šovanie životnej úrovne?Daniel Duchoň – predseda výboru: V prvomrade návrh rozpočtu má zabezpečiť také hos-podárenie verejných financií, ktoré je zodpo-vedné voči obyvateľom jej krajiny a nesme-ruje k situácii, kedy sa krajina ako partner nafinančnom trhu stáva nedôveryhodným part-nerom, čo sťažuje podmienky na refinanco-vanie krajiny a vedie k neúmernému zadlžo-vaniu. Kritika rozpočtu často smeruje k zvy-šovaniu verejného dlhu, pričom práve kriticiopomínajú jeden kľúčový fakt, a to, že dlhrastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebouvplyvom skutočne dosiahnutých schodkovštátneho rozpočtu. Na zastavenie rastu dlhuby bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané a ná-sledne prebytkové hospodárenie štátneho roz-počtu, čo nebolo a nie je v súčasných pod-mienkach možné a udržateľné najmä vo vzťa-

hu k zabezpečovaniu základných funkcií štá-tu. V návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016sú zabezpečené všetky zákonné nároky ob-čanov vo väzbe na platnú legislatívu. Ďalejmôžem spomenúť, že po 3 rokoch, kedy bolozastavené zvyšovanie platov sa podarilo vrámci kolektívneho vyjednávania dospieť sosociálnymi partnermi k dohode a došlo k va-lorizácii platov všetkých zamestnancov zaktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Nazvyšovanie životnej úrovne by mala mať po-zitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a topriblížením verejnou správou poskytovanýchslužieb bližšie k občanom.Eva Hufková: Vo finančnom výbore sme 2. decembra 2013 pokračovali v prerušenejrozprave vládneho návrhu zákona o štátnomrozpočte na rok 2014 a dozvedeli sme sa, žedošlo k zmene výšky príjmov, výdavkov aschodku štátneho rozpočtu. Došlo k pozitív-nej, významnej zmene, z dôvodu úpravy pro-gnózy daňových príjmov a limitov výdavkovkapitol štátneho rozpočtu a zároveň sa zmenil,

veľmi významne, schodok štátneho rozpočtuz pôvodných 2,83 % HDP na 2,63 % HDPpre rok 2014. Výdavky štátneho rozpočtu súnavýšené pre oblasti, ktoré sú prioritné a po-trebné na vývoj a zvyšovanie životnej úrovne.Ide o kapitálové výdavky, a to pre zdravot-níctvo (viac ako 52 mil. eur) na poistné pla-tené štátom a na činnosť operačných stredískzáchrannej zdravotnej služby a Národnéhocentra zdravotníckych informácií (viac ako87-tisíc eur, školstvo (30 mil. eur) na plneniekolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na rok2014, sociálne služby (10 mil. eur) a doprava,hlavne cestná infraštruktúra – výstavba diaľ-nic a rýchlost ných ciest zo štátneho rozpočtumimo spolufinancovania – miera schodku fi-nancovania a neoprávnené náklady Operač-ného programu Doprava (viac ako 91 mil.eur). V kapitole Slovenskej akadémie vied sazvyšujú výdavky o viac ako 3 mil. eur na bio-medicínsky vedecký park Slovenskej akadé-mie vied. Samozrejme, nie sú naplnené pri-ority a potreby vo všetkých oblastiach, ale akdôjde k zvýšeniu príjmov a zníženiu výdav-kov štátneho rozpočtu je predpoklad, že hos-podárenie bude smerovať k štrukturálnymopatreniam. Neprejeme ich, ako zvykne ho-voriť opozícia, použijeme ich na zníženie de-ficitu.

V návrhu štátneho rozpočtu sa počíta sozvyšovaním platu pre zamestnancov štátneja verejnej správy o 16 eur pre každého za-mestnanca, v prípade podpisu vyššej kolek-tívnej zmluvy. Ja túto iniciatívu podporujem,veď zamestnanci v štátnej a verejnej správe,z dôvodu konsolidácie verejných financií,mali dlho zmrazené platy. Osobne si myslím,že tieto kroky boli potrebné, aby prispievalik zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.Týmto návrhom čiastočne kompenzujemevýpadok príjmu pre zamestnancov v štátnejslužbe a pri výkone práce vo verejnom záuj-me.

V rozpočte je aj zníženie dane právnickýchosôb z 23 % na 22 %, čo je v súlade s požia-davkou trhu, teda, právnických osôb.

Na poslednej tohtoročnej schôdzi parlamentu finišuje schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok2014 s výhľadom na ďalšie dva roky. Verejná správa na Slovensku, teda štátne úrady, samosprávy

a ďalšie subjekty verejnej správy, by mali podľa vládou schváleného návrhu v budúcom roku hospodáriťs deficitom 2,83 % hrubého domáceho produktu. Schodok by tak mal byť mierne nižší, ako sa plánovalov pôvodnom návrhu rozpočtu z polovice augusta, ktorý hovoril o budúcoročnom deficite na úrovni 2,9 %

výkonu ekonomiky. V ďalších rokoch sa predpokladá postupné znižovanie schodku na 2,57 % hrubéhodomáceho produktu v roku 2015 a 1,5 % o rok neskôr. Ministerstvo financií do aktuálneho znenia

návrhu rozpočtu zakomponovalo opatrenia na príjmovej, ako aj výdavkovej strane. Zníženie výdavkovo 105 mil. eur má pritom priniesť realizácia druhej etapy reformy verejnej správy ESO zvýšením

efektívnosti fungovania verejného sektora. Ako hodnotia tieto otázky návrhu štátneho rozpočtu členoviaVýboru NR SR pre financie a rozpočet sme sa pýtali v ankete. Pripravila Marta tomašovičová.

taktovanie konsolidácieverejných financií

25

úroveň na vznik nových pracovných miest.Podobne lepší výber sa očakáva aj pre roky2014 – 2016, kde odhadované daňové a od-vodové príjmy ministerstvo financií zvýšiloo 375 mil. eur, v roku 2014 o 361 mil. eur,najmä 133 mil. eur je daň z pridanej hodnotya 32mil. eur zo sociálnych a zdravotných od-vodov a v roku 2016 o 365 mil. eur.

Zmeny rozpočtu pre rok 2013 sú prejavomzodpovednej politiky vlády, 150 mil. eur jepre rok 2013 prebytok v hospodárení, pôjdudo rozpočtu, zostanú ako príjmy a budú zni-žovať deficit, ktorý bude pod 3 % HDP. Eštesi musíme počkať na objektívne informácie ohospodárení nemocníc a samospráv, ale premoje rozhodnutie pri hlasovaní to nebude maťzásadný vplyv.

Vzhľadom na to, že cieľ, ktorý sme si narok 2013 stanovili v štátnom rozpočte a toudržať deficit verejných financií pod 3 %, sanám podarí naplniť, som presvedčená, že cielestanovené v štátnom rozpočte na rok 2014 na-plníme tiež. Očakávame výrazne zrýchlenierastu ekonomiky a vyšší výber dani. Preto bu-dem hlasovať za návrh štátneho rozpočtu, na-plnil moje očakávanie a verím, že aktuálneúdaje, ktoré spáva o plnení štátneho rozpočtuneobsahuje, lebo bola presunutá z minulejschôdze, budú pozitívne pre rozpočet verejnejsprávy na roky 2014 až 2016.Ivan Švejna: Táto správa len čiastočne na-pĺňa moje očakávania.Ján Figeľ: Správa potvrdila, že Smer nedo-káže riešiť nezamestnanosť, dokáže všakrýchlo a nezodpovedne zadlžovať Slovensko.Namiesto skutočného šetrenia a rastu je tuviac manipulácie a utlmovania hospodárske-ho rastu, a tým aj potenciálu Slovenska. Prí-kladom sú informácie z makrosprávy o tom,že vláda minie 450 miliónov eur budúcich ro-kov cez superdividendy, že nevie využívať eu-rofondy a že rast HDP aj zamestnanosť natom budú horšie ako sa pred rokom očakáva-lo.

hlavným problémom u nás je vysoká da-ňovo-odvodová záťaž a príliš veľká byro-kracia. Podľa prieskumu máme vôbec jed-ny z najvyšších odvodov v Európe. Ktoréopatrenia z rezortných návrhov považujeteza prínos k odbúraniu týchto nedostatkov?Daniel Duchoň: Vláda pripravila pre dlho-dobo nezamestnaných zamestnancov a ich za-mestnávateľov dočasné oslobodenie od pla-tenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponukupráce ťažšie zamestnateľných pracovníkov ajdopyt po nej a môže znížiť dlhodobú neza-mestnanosť. Oslobodenie od platenia odvo-dov s výnimkou poistného na úrazové pois-tenie a garančné poistenie zamestnávateľaplatí pre dlhodobo nezamestnaných zamest-nancov na obdobie jedného roka. Toto oslo-bodenie pozitívne ovplyvní motiváciu za-mestnať sa zvýšením čistej mzdy a zároveňzvýši ochotu zamestnávateľov zamestnávaťdlhodobo nezamestnaných kvôli zníženýmnákladom práce. Jeho účelom je zvýšiť za-mestnateľnosť nízkokvalifikovaných, aby siosvojili, či udržali svoje pracovné návyky.Zvyšovanie zamestnanosti odvodovým oslo-bodením je adresné, kvôli zameraniu právena nízkopríjmových zamestnancov a jeho po-skytovanie v období jedného roka. Povinnosťexistencie garančného poistenia vyplýva zo

Smernice EP a Rady 2008/94/ES z 22.Októbra 2008 o ochrane zamestnancov priplatobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.Úrazové poistenie sa ponecháva pre prípadkrytia rizika vzniku úrazu.

Eva Hufková: Vláda podnikla kroky na od-stránenie deformácií daňovo – odvodovéhosystému s cieľom zvýšiť efektívnosť a sociál-nu spravodlivosť daňového systému, ktorébudú zároveň podporovať aj podnikanie, alepodnikanie bez daňových podvodov.

Problémom Slovenska sú pomerne vysokozaťažené nízke platy, platy na úrovni mini-málnej mzdy. Dôvodom sú sociálne a zdra-votné odvody, ktoré rovnakou mierou zaťa-žujú všetky príjmy. Daň z príjmu zamestna-nec pri minimálnej mzde neplatí, resp. základdane má nulový, pre nezdaniteľnú časť a eštedostáva štátnu pomoc prostredníctvom za-mestnaneckej prémie.

Ďalším opatrením je oslobodenie od plate-nia odvodov pre dlhodobo nezamestnaných.Zvyšuje to ponuku práce, aj dopyt po nej,hlavne u ťažko zamestnateľných a na jedenrok, čo môže znížiť dlhodobú nezamestna-nosť. Zvýši sa čistá mzda zamestnanca a zá-roveň zamestnávateľom sa zníži náklad práce.Považujem to za kľúčové opatrenie na osvo-jenie, resp. udržanie pracovných návykov udlhodobo nezamestnaných. Ivan Švejna: Táto vláda neznižuje daňovoodvodové zaťaženie, ale naopak ho zvyšuje.Ján Figeľ: Áno, odvody máme jedny z naj-vyšších v Európe a vláda to minulý rok eštezhoršila zvýšením odvodov pre živnostníkova dohodárov. Navrhovali sme zníženie odvo-dov pre absolventov VŠ a dlhodobo neza-mestnaných. Teší nás, že aspoň pri dlhodobonezamestnaných si z nášho návrhu vláda zo-brala príklad. Stále však musíme konštatovať,že odvody a zavádzanie nových daní zhoršilipodnikateľské prostredie na Slovensku autlmili nezamestnanosť. A to sa stalo právevďaka zákonom vlády Smeru.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyslo-vila názor, že hospodárenie slovenskej vlá-dy v roku 2014 sa zhorší. Rozpočet podľaRady dlhodobú udržateľnosť našich verej-ných financií zhoršuje, nie zlepšuje, vládapoľavila v tzv. konsolidačnom úsilí. ako vyvnímate takýto vývoj a varovania, ktorévyslovili aj bruselskí analytici?Daniel Duchoň: Z pohľadu Rady sa Návrh

Reforma ESO tiež prispeje k zvyšovaniuživotnej úrovne obyvateľstva. Zjednoduší sakomunikácia medzi štátnou správou a obyva-teľstvom a usporia sa zdroje na strane verej-ných financií. Pomôcť má aj elektronizáciaverejnej správy a nižšia byrokracia, ktorá tiežprinesie aj úsporu verejných financií.

Došlo k zvyšovaniu výberu daní, hlavneDPH, z dôvodu prijímania legislatívnychzmien, smerujúcich k eliminácii daňovýchúnikov. Vnímam tieto opatrenia, ktoré smezaviedli, ako efektívne a účinné. Prispievajúk ozdravovaniu verejných financií a tým kzvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

Efektívne využitie peňazí z eurofondov tiežpomôže zvýšiť životnú úroveň a kvalitu životaobčanov.Ivan Švejna: Prioritou vlády by malo byť vprvom rade znižovanie deficitu a zadlženosti.Ďalej všetky kroky vedúce k zlepšovaniu pod-nikateľského prostredia. Zároveň treba vý-znamnejšie posilniť investície do vzdelania azdravotníctva.Ján Figeľ: Dobrý rozpočet by mal podporo-vať zamestnanosť, šetriť na strane vládnychvýdavkov a znižovať dlhy Slovenska. Žiaľ,tento zamestnanosť zhorší, ministerstvám pe-ňazí pridá a Slovákov ešte viac zadlží. Roz-počet by mal byť zostavený tak, aby pomáhalSlovensku z krízy a podporil zamestnanosť.To je možné cez zľahčenie bremena zamest-návateľom a živnostníkom, nech sa im darí azamestnávajú viac. Žiaľ, tento rozpočet imzvyšuje dane a tým ich ešte viac pridusí. Pe-niaze sa prejedia počas supervolebného rokaa vláda následne Slovensko vovedie do hlbšejkrízy.

správa o makroekonomickom vývoji a vý-voji verejných financií s predikciou do kon-ca roka 2013 by mala poskytnúť objektívneinformácie aj pre vaše rozhodnutie pri hla-sovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Napĺňatieto očakávania?Daniel Duchoň: Správa o makroekonomic-kom vývoji a vývoji verejných financií s pred-ikciou do konca roka 2013 sa predkladá doNR SR v súlade s § 30 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,v zmysle ktorého vláda predkladá národnejrade správu o plnení štátneho rozpočtu v rám-ci správy o plnení rozpočtu verejnej správyza prvý polrok, a to najneskôr do 90 dní pouplynutí prvého polroka. Predložená správaje postavená na všetkých relevantných pod-kladoch a dátach, ktoré boli v čase jej prípra-vy k dispozícii a objektívne pomenovávalaočakávané hospodárenie verejných financií vtomto roku. Keďže bola správa presunutá zminulej schôdze na aktuálnu, je možné kon-štatovať, že časť údajov je už prirodzene ne-aktuálna. Ministerstvo financií však venujemimoriadnu pozornosť monitoringu verej-ných financií, čoho dôkazom je aj zmena dátza očakávanú skutočnosť uvedených v samot-nom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky2014 až 2016. Monitoring vývoja tohto rokuzostáva pre ministerstvo financií kľúčovou té-mou aj v týchto dňoch.Eva Hufková: Slovenská ekonomika zazna-menala oživenie, keď rast HDP medziročnezrýchlil o 0,9 %. Prispel k tomu rast HDP ťa-haný exportom, ale najmä spotreba domác-ností. Dynamika rastu HDP ale nedosahovala

N Á r o d N Á r a d a s r

N Á r o d N Á r a d a s r

26

rozpočtu verejnej správy môže z pohľadukonsolidácie verejných financií javiť ako máloambiciózny. Napriek tomu si treba uvedomiť,že týmto návrhom rozpočtu dochádza k ďal-šiemu zníženiu plánovaného deficitu verej-ných financií oproti predpokladom tohtoroka, kedy sa očakáva deficit blízko 3 % HDP.V nadväznosti na aktualizáciu daňovej pro-gnózy sme pripravili na Výbore NR SR prefinancie, rozpočet a menu pozmeňujúci návrhk návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok2014, ktorým sa oproti vládnemu návrhu roz-počtu znižuje cielený deficit rozpočtu verejnejsprávy na úroveň 2,64 % HDP. Takto nasta-veným hospodárením verejných financií sapo dosiahnutí deficitu pod úrovňou 3 % HDPvytvárajú pre Slovensko podmienky na vy-stúpenie z procedúry nadmerného deficitu.Kritika vo vzťahu k dlhodobej udržateľnostivyplýva zo skutočnosti, že návrh rozpočtu narok 2014 obsahuje jednorazové opatrenia.Nevidím však na tom nič zlé, pokiaľ sú tietoopatrenia jasne pomenované, legitímne amajú pozitívny vplyv na verejné financie. Eva Hufková: Slovensko bude v budúcomroku pomalšie konsolidovať, ako pôvodneplánovalo. Konsolidačné úsilie pre rok 2013je 3,3 %, môže byť do konca roka vyššie. Zvo-lili sme cestu pomalšieho šetrenia a podporurastu. Dlhová brzda núti vládu ozdravovať ve-rejné financie a zákon o rozpočtovej zodpo-vednosti vytvára bariéru pre plytvanie verej-ných financií. To si všetci uvedomujeme apodľa toho aj vláda koná. EK vyhodnotila slo-venský rozpočtový plán pozitívne, je v súlades dohodnutými pravidlami. Slovensko podľaEK obmedzuje rast výdavkov v súlade so sta-novenými požiadavkami. Ako sa vyjadrilpodpredseda vlády a minister financií PeterKažimír a ja s ním súhlasím, Slovensko môžebyť s hodnotením spokojné a k žiadnym pre-kvapeniam nedošlo. EK vidí, že rok 2013 vie-me zvládnuť na úrovni, alebo pod úrovňoutroch percent. Tak ako Rada pre rozpočtovúzodpovednosť, aj EK má obavy z udržateľ-nosti rozpočtu pre rok 2014 – 2015, pretopodľa môjho názoru treba zvládnuť reformuverejnej správy, ESO, kde očakávame výraz-né úspory, treba zlepšiť daňovú disciplínu akocelok, nielen výber DPH. Vláda už v súčas-nosti dokázala, že vie zvládnuť udržateľnosťrozpočtu, dokonca prevýšila všetky očakáva-nia pre rok 2013. Tak ako sľúbila, konsolidač-né úsilie vyššou mierou zasiahlo bohatýchjednotlivcov a bohaté spoločnosti. Banky vy-kazovali dlhodobo vysoké zisky, preto pri-speli ku konsolidácii verejných financií ban-kovým odvodom. Ďalšími opatreniami vládyznížiť zadlženosť je zavedenie odvodu pre re-gulované spoločnosti, zvýšenie daní u práv-nických osôb z 19 % na 23 %, ale dochádzak zníženiu na 22 %, čo je veľmi pozitívne abudú sa ešte znižovať tak, ako to sľúbil pánpremiér R. Fico, ak sa bude lepšie konsolido-vať, tak dane budú ešte nižšie. Pozitívne preobčanov je odstránenie disproporcií v správ-nych poplatkoch, keď napr. pri stavbe rodin-ného domu a megastavby realizovanej deve-loperom, boli totožné správne poplatky. Ďal-šie pozitívum je , že vláda konsoliduje aj vý-davky, šetrí.

Som presvedčená, že konsolidácia verej-ných financií je potrebná. Vláda zlepšila dlho-dobú udržateľnosť verejných financií o jednu

tretinu. Ak vôbec dôjde k marginálnemu zhor-šeniu, tak len krátkodobo v horizonte 2 – 3rokov. Platí, že v roku 2017 alebo 2018 mu-síme mať vyrovnaný rozpočet. Je to len otáz-ka taktovania v nasledujúcich troch, štyrochrokoch – uviedol Kažimír. Ako rozpočtovárada v správe uviedla, v rozpočte je menej ri-zík ako to bolo v rozpočte na rok 2013.Ivan Švejna: Súhlasim.Ján Figeľ: Žiaľ, je to tak. Konsolidačné úsilietejto vlády je mínusové. Vláda míňa viac,hoci hovorí o šetrení. Šetrí na ľuďoch, zavádzanové dane, no zabúda šetriť na sebe, kde tenpriestor je.

Z neochoty šetriť usvedčila vládu aj Radapre rozpočtovú zodpovednosť aj Európska ko-misia. Podľa oboch totiž štrukturálny deficitbudúci rok neklesne, ale narastie. Podľa Radypre rozpočtovú zodpovednosť o 0,5 % HDPa podľa Európskej komisie až o 0,8 % HDP.Čo to znamená? Že vláda tlačí Slovensko dovysokého mínusu a maskuje to cez rôzne trikya jednorazové opatrenia. Len aby ľuďom za-lepila oči a vyzerala pred nimi ako dobrá.Opak je však pravdou, ide míňať viac.

V súčasnosti neplatí daň z príjmu podľarezortu financií približne 60 % právnic-kých osôb, pritom v oblasti ubytovania astravovania ide až o 80 percent trhu. Na-opak najmenej nulových platcov dane,konkrétne 45 percent, je v kategórii infor-mácií a komunikácie. Opatrením proti to-muto javu by mali byť daňové licencie. akovy vnímate tento krok?Daniel Duchoň: Podľa údajov FS SR približ-ne 60 % právnických osôb každoročne neplatídaň z príjmov právnických osôb (DPPO) atakmer 25 % subjektov nezaplatilo žiadnuDPPO nepretržite za posledné 4 roky. A právezavedenie daňovej licencie je zamerané nadaňovníkov – právnické osoby dlhodobo ne-platiacich daň z príjmov. Zámerom tohtoopatrenia je, aby títo daňovníci platili štátuna dani z príjmu ročne aspoň čiastku vo výškedaňovej licencie. Predložený návrh uvažujes diferencovanou výškou daňovej licencie(480 eur až 2 880 eur) v závislosti od ročnéhoobratu (výnosov) a registrácie subjektu naplatenie dane z pridanej hodnoty. uvedenádiferenciácia by tak mala sčasti zohľadniť špe-cifické postavenie jednotlivých subjektov priplatení daňovej licencie a aspoň čiastočne vy-kryť náklady vznikajúce finančnej správe zdôvodu administratívy týchto daňových sub-jektov. Eva Hufková: Pre kapitálové spoločnosti, s.r. o., a. s. sú daňové licencie firemnými licen-ciami, za ktoré sa vyberá ročný poplatok for-mou dane, vykazuje sa na riadku daňovej po-vinnosti, ako daň, minimálna daňová povin-nosť. Dôjde k zjednodušeniu administrácie adaň sa dá odpočítať. Opozícia tvrdí, že daňovélicencie zaťažia podnikateľov. Ja mám iný ná-zor a súhlasím s daňovými licenciami. Kapi-tálová spoločnosť je založená za účelom do-sahovania zisku a nie za účelom straty. Pýtamsa, prečo nedôjde k zrušeniu nie ziskovej spo-ločnosti, ale spoločnosť podniká i pri dlhéroky vykazovanej strate, resp. nulovej daňo-vej povinnosti. A samotné čísla hovoria zavšetko. Nie je tajomstvom, že neplatenie danísa v SR stalo určitým druhom športu. VládaSR pripravila viacero opatrení na zlepšenie

výberu daní. Prvé úspechy sa už dostavili.Som presvedčená, že výrazný vplyv na výberdaní mala aj zavedená ,,bločková lotéria“,ktorá zneistila nepoctivých podnikateľov, pre-tože občania sa začali viac dožadovať svojichpráv a poskytli množstvo informácií, ktoréviedli a vedú k presnejšej kontrole zo stranyfinančnej správy, a tým k vyššiemu výberudani.

Musím spomenúť aj ďalšie opatrenia vládyna zlepšenie výberu daní:– novela trestného a obchodného zákonníka,– zavedenie čiernej listiny firiem, tých, čo dva

razy za sebou nezaplatili DPH,– daňová kobra finančnej správy, – zmeny v daňovo-odvodovej reformy (daň z

pridanej hodnoty, sociálne a zdravotné od-vody, zmeny v umorovaní straty...),

– elektronický kontrolný výkaz,– zavedenie inštitútu zábezpeky pri registrácii

a pri dovoze až do výšky 500-tisíc eur, zní-žili sa neoprávnené odpočty DPH a iné.

Ivan Švejna: Daňové licencie vnímam veľminegatívne a je veľmi pravdepodobné, že niesú v súlade s Ústavou SR.Ján Figeľ: Daňové licencie vnímam ako ďal-šiu záťaž pre firmy, najmä pre malé a mikropodniky, ktoré nemusia kvôli tejto novej daniz dielne Smeru prežiť. V tomto období by smemali skôr pomôcť podnikateľskému prostre-diu na Slovensku, a tak naštartovať našu eko-nomiku. Treba prestať klásť polená pod nohypodnikateľom. Toto opatrenie odmietam naj-mä z toho dôvodu, že zavedenie daňových li-cencií povedie k vyššej nezamestnanosti, pre-tože práve podnikatelia sú tvorcami pracov-ných miest. Týmto krokom vláda odrádzamladých ľudí a začínajúcich podnikateľov odtoho, aby začali podnikať. Menej podnikate-ľov a podnikov znamená aj menej vytvore-ných pracovných miest.

D. alpert tvrdí, že sme vstúpili do „dobynadponuky“, ktorú si mnohí neuvedomu-jú. Obrovský príliv lacnej pracovnej sily alacného kapitálu od centrálnych bánk(Fedu, ECb, bank of England, či japonskejcentrálnej banky) bráni reštartu ekonomíkvyspelého sveta a predlžujú obdobie vyso-kej nezamestnanosti. aby sa zmiernili roz-diely v rámci globálnej ekonomiky, je nut-ná banková reforma, ktorá by stabilizovalabanky a zamedzila riskantné operácie. Rie-šenie vidí aj v odpustení daní z výnosov na

27

byť podpora poľnohospodárov. Tam vidímnajväčší potenciál. Sebestačnosť SR sa zni-žuje, práve podporou poľnohospodárov bysme šance zvýšili a tiež by sme znížili neza-mestnanosť. V tejto oblasti bude ľahšieumiestniť dlhodobo nezamestnaných, nakoľkoje medzi nimi veľa ľudí s nižším vzdelaním,čo pre potreby poľnohospodárskej práce jepostačujúce.

V školstve by sme sa mali zamerať na skva-litnenie VŠ, ale hlavne ich redukciu. Zdroje,ktoré by sa ušetrili, by som použila na pod-poru zamestnanosti, hlavne mladých a ľudípo päťdesiatke.Ivan Švejna: uvedená problematika je typic-kým „večným“ sporom medzi zástancamištátnych zásahov a zástancami protrhovýchriešení. Ján Figeľ: Toto je dlhodobým problémom.Finančná bublina sa nafukuje a roztvárajú sanožnice medzi virtuálnou a reálnou ekono-mikou. Práve na toto by mal premiér upozor-ňovať na stretnutiach Európskych lídrov.Niektoré z krokov ECB totiž prinášajú novériziká v bankovom sektore a v riešení problé-mu zadĺženosti krajín EÚ. Žiaľ, on sa radšejtľapká po pleciach s kolegami – socialistami,ktorí priviedli Európsku úniu do problémova stagnácie.

Čo sa týka konkurencieschopnosti, takpodľa Správy o globálnej konkurencieschop-nosti 2013 – 2014, ktorú zverejnilo Svetovéekonomické fórum, sme druhou najmenejkonkurencieschopnou krajinou EÚ. Horšie jeod nás len Grécko. Toto je výsledok dlhodo-bého boja Smeru proti podnikateľom. Firmyprestávajú zamestnávať a prepúšťajú. Doplá-cajú na to najmä bežní ľudia.

Náš deficit môže byť pod troma percentamiv tomto roku aj preto, že sa dostatočne ne-čerpajú eurofondy. Rada to hodnotí akonevyužitý potenciál pre ekonomiku. akovy hodnotíte túto skutočnosť?Daniel Duchoň: Z pohľadu makroekonomic-kých vplyvov nemôžem hodnotiť akékoľveknečerpanie EÚ prostriedkov ako pozitívne. Vtomto prípade ide len o akúsi pozitívnu exter-nalitu vo vzťahu k vývoju deficitu verejnýchfinancií, ktorá sa prejavuje úsporou prostried-kov na spolufinancovanie. V žiadnom prípadenemožno hovoriť o zámere nečerpať prostried-ky EÚ. Práve naopak, vláda a podpredsedavlády SR pre investície (Ľ. Vážny) robí všetkykroky smerujúce k dočerpaniu prostriedkov vrámci druhého programového obdobia, čohodôkazom je aj Európskou komisiou schválenávýnimka z pravidla n+2 pre Slovenskú repu-bliku, ktorou sa umožňuje dočerpať prostried-ky z roku 2012 ešte aj v roku 2015.

Čerpanie eurofondov je dôsledne monito-rované na úrovni vlády SR, ktorá na pravidel-ných koordinačných stretnutiach prehodno-cuje prijaté opatrenia a dosiahnutý pokrok. Vtomto roku jednotlivé rezorty zodpovedné zaimplementáciu eurofondov, predovšetkým zaprogramy, kde čerpanie ešte nedosiahlo 50 %úroveň, venovali zvýšené úsilie najmä na za-bezpečenie dostatočného objemu kontraho-vania, ktoré je základom na čerpanie opráv-nených výdavkov. Tento proces sa odzrkadlív čerpaní eurofondov najmä v budúcom rokua v roku 2015, keď sa predpokladá akceleráciačerpania programov, ktoré sú v omeškaní.

Okrem opatrení na národnej úrovni SR v spo-lupráci s EK prijala celý rad opatrení na za-bezpečenie plnení pravidiel EK, vrátane ná-vrhu zmeny legislatívy EÚ. Po schválení uve-denej legislatívnej zmeny sa pre SR znížilicelkové sumy prostriedkov, ktoré je potrebnédeklarovať na EK do konca roka 2013 a ichdočerpanie sa premietne najmä do rokov 2014a 2015, čiastočne 2016, kedy sa očakáva po-stupné dočerpanie finančnej alokácie progra-mového obdobia 2007 – 2013. Eva Hufková: Slovensko zaostáva v čerpaníeurofondov, to je skutočnosť. Nedostatočnéčerpanie nie je z dôvodu udržania deficitu podtromi percentami, ale z môjho pohľadu preadministratívnu záťaž a zbytočnú byrokraciuzo strany EÚ, ale aj našej legislatívy. Nemô-žeme povedať o zámere nečerpať eurofondyz dôvodu úspory na spolufinancovanie. Jed-notlivé rezorty sú zodpovedné za čerpanie eu-rofondov, je preto potrebné, aby zvýšili úsilie,zabezpečili spolufinancovanie, veď vláda,hlavne premiér a podpredseda vlády Ľ. Vážnyrobia kroky na efektívne dočerpanie pro-striedkov. Myslím, že v rokoch 2014, 2015 aaj v roku 2016 sa dočerpajú aj programy, kto-ré sú v omeškaní a na ktoré sme dostali vý-nimku. Premiér Róbert Fico presadil výnim-ku jeden rok, do roku 2014, na dočerpanieprostriedkov z Európskych fondov v sume500 – 600 mil. eur. Mali by sme to využiť narozvoj infraštruktúry, hlavne diaľnice a cestyI. triedy, pomoc mladým nezamestnaným,vzdelávanie, vedu a výskum a internetizáciuspoločnosti.Ivan Švejna: Súhlasím.

Ján Figeľ: Nečerpanie eurofondov je na ško-du. Je čudné, keď vláda tvrdí, že je to na úži-tok. Peniaze majú slúžiť na zabezpečenie ras-tu našej ekonomiky, pretože vyšší hospodár-sky rast znamená aj viac pracovných miest avyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Ak byvláda venovala väčšiu pozornosť čerpaniu eu-rofondov, nemusela by ľuďom a firmám zvy-šovať dane. Pri čerpaní eurofondov však nemáísť len o ich minutie, ale najmä o vytvoreniečo najvyššej pridanej a udržateľnej hodnotypre ľudí. Žiaľ, aj tu vidíme, že Smeru záležíviac na minutí európskych peňazí v prospechvyvolených podnikov ako v prospech bež-ných ľudí. Rok 2013 je plný príkladov o pred-ražených obstarávaniach, o systéme „HornéPlachtince“ a o nevyužití objemu 1,3 mld. eur.To nie je dobré pre Slovensko.

bežných účtoch do výšky 3 %, naštartova-nie ekonomík cez vydávanie štátnych dlho-pisov a obrovské štátne investície do opra-vy infraštruktúry, do oblastí energetiky,školstva, vedy a výskumu. ako vyriešiťproblém otvárania sa nožníc v otázke kon-kurencieschopnosti? sú kroky rezortu fi-nancií v súlade s globálnym vývojom, keď -že sme veľmi otvorenou ekonomikou?Daniel Duchoň: Centrálne banky nedokážuvytvárať kapitál, takže tvrdenia o jeho obrov-skom príleve nie sú na mieste. Centrálne ban-ky nakupujú do svojej bilancie aktíva, za no-vovytvorené peniaze (likviditu) s cieľom zní-žiť dlhodobé úrokové sadzby, a motivovať takľudí, aby marginálne vyššiu časť miezd minulia menšiu usporili.

Zvýšenie agregátneho dopytu pomocou in-vestícií do infraštruktúr, školstva, atď. na úkorzvýšenia deficitu rozpočtu by malo pozitívnyvplyv na ekonomiku, avšak prioritou EÚ jemomentálne stabilizácia verejných financií.

Slovensko má najvyššiu produktivitu prácev pomere ku výške miezd v celej EÚ, a pretonemá problém s konkurencieschopnosťou.Odrazom je aj vysoko prebytková bilanciabežného účtu SR.Eva Hufková: S vyjadreniami nemôžem sú-hlasiť, pretože aj v súčasnosti ako uvádza Jo-zef Tvardzík v etrende.sk, máme nadponuku,ktorá existovala vždy, len v iných formách.V súčasnosti máme nadponuku počítačov,mobilov jedla, ktoré vyhadzujeme a lacnúpracovnú silu. Takzvaná nadponuka v kom-binácii s lacnou pracovnou silou sa podieľana vzniku deflácie. Tlačí sa na znižovaniecien. Tak ako je vytvorený tlak na konsolidá-ciu verejných financií, aj samotné podnikyoptimalizujú. ECB sa snaží ponukou lacnýchpeňazí opätovne nakopnúť spotrebu, ale akovieme, nedarí sa to. Ja si myslím, že problémje vysoká produktivita práce v pomere k vý-ške miezd. Zvyšuje nám aj nezamestnanosť.Napriek tomu to nevnímam až tak negatívne,čo ale negatívne vnímam je, že tak ako rastieproduktivita práce, nerastú reálne mzdy po-merne k rastu produktivity práce, preto ne-máme problém s konkurencieschopnosťou,ale spotreba nie je výrazná, i keď došlo v tom-to roku k zvýšeniu. Ak nám s rastúcou pro-duktivitou práce nerastú mzdy, spotrebu ne-nakopneme. Problémom sú aj rozvíjajúce sakrajiny, napr. Čína, ktoré vytvárajú nízkopríj-mové pracovné miesta bez pridanej hodnotya vyrobené tovary potom masovo exportujúpo svete, čím im vznikajú prebytky obchod-ných bilancií, teda hotovosti, bez revalváciesvojej meny.

Súhlasím s vyjadrením, že štátne investíciesú pre rast ekonomiky veľmi dôležite. Je po-trebné sa zamerať na rozvoj infraštruktúry,skvalitnenie školského systému ako aj navedu a výskum.

Vláda SR si vytýčila ciele, ktoré sa právena tieto oblasti zameriavajú. Aj v roku 2014počítame z nárastom výdavkov zo strany štá-tu, hlavne v oblasti budovania infraštruktúry,avšak za predpokladu nezvyšovania verej-ných financií, deficitu. Tieto opatrenia budúaj priaznivo pôsobiť na rast zamestnanosti apozitívny vplyv na ekonomiku.

Ako vieme, otvorenosť ekonomiky SRmôže v budúcnosti spôsobiť SR veľké problé-my. Východiskom z tejto situácie by mohla

N Á r o d N Á r a d a s r

systém bločkovej lotérie na slovensku jenový. Kto bol pri zrode myšlienky jej im-plementácie do lotérie na slovensko?

Táto myšlienka je predovšetkým nápadompána ministra. Práve ministerstvo financiíoslovilo s touto myšlienkou finančnú správu,a tiež Tipos. Finančná správa, a ja osobne, sahlásime k boju proti daňovým podvodníkom– tento nápad sme privítali.

Dá sa očakávať, že bločková lotéria spôsobí

obrat v nazeraní slovákov na daňové po-vinnosti. aké pozitíva má pre odvádzaniedaní?

Z hľadiska finančnej správy je dobré, že ajvďaka bločkovej lotérii sa občania začali viaczaujímať o daňovú disciplínu podnikateľov naSlovensku. Viac si všímajú, či dostanú bloka ak áno, či je v súlade so zákonom. Navyšeregistráciou do lotérie je možné zistiť, či po-kladňa, ktorá blok vydala, je riadne zaregis-trovaná na daňovom úrade. Ak nie je – vyzý-vame občanov, aby bloček oskenovali a po-slali nám ho na adresu pokladnica@financ-nasprava.sk. Na tejto adrese už prijmú podnetnaši ľudia, ktorí ho následne preveria.

ak sa vydávanie bločkov stane rutinnouzáležitosťou čo to prinesie pre štát ?

Predovšetkým to spôsobí to, že sa DPH do-stane tam, kam patrí. To bude prínosom prevšetkých občanov.

V rámci registrácií sa už stalo, že sa neve-deli niektorí občania zaregistrovať doNbL, vysvetlili sa dôvody, môžu sa opako-vať?

Ak sa občanovi nepodarí zaregistrovať blokdo lotérie, môže to by z viacerých dôvodov.Väčšina z nich je však v tom, že bloček, ktorýobčan dostal, nie je v súlade so zákonom. Buď

neobsahuje číslo bločka, alebo robí problémDKP – daňový kód pokladne. Tu mohlivzniknúť problémy napríklad pri manipuláciis fiškálnym modulom, čo už pochopiteľneznamená, že obchodník sa snažil obísť zákona to nie je v poriadku. Mohlo sa ale stať aj to,že pri prepise DKP, ktorý robí servisná orga-nizácia, nastala jednoduchá ľudská chyba ateda, že sa v procese zamenili čísla. Finančnáspráva je tu v tomto prípade pre podnikateľov– kedykoľvek treba prísť na miestne príslušnýdaňový úrad a naši zamestnanci preveria pod-nikateľovi, či má všetko tak ako by mal.

ako treba riešiť registráciu v prípade po-dozrivého pokladničného bločku, čo toznamená pre občana?

Ako som už hovoril – pre tieto prípadymáme špeciálne zriadenú mailovú adresu po-kladnica@financnasprava.sk, kam nám ob-čania môžu posielať (a posielajú) podnety.Doteraz ich prišlo od spustenia bločkovej lo-térie viac ako 3 000.

Dostala finančná správa už aj oznámeniao nevydaní pokladničného bloku?

Takéto oznámenia sú bežné, aj keď trebapovedať, že od spustenia bločkovej lotérie ichje oveľa menej ako v začiatkom roka a počasleta.

aj bločková lotéria pomôže v boji proti daňovým podvodom

Prezident Finančnej správy SR František iMREcZE je od februára 2013 členom riadiaceho výboru na zavedenie lotérie pokladničných dokladov z ERP, tzv. bločkovej lotérie.

Obsah rozhovoru je určený práve jej významom. Pripravila redaktorka Anna komová.

m I N I s t e r s t V o f I N a N C I Í s r

28

Začnime otázkou zvýšenej prognózy rastuekonomiky. aké sú dôvody zlepšenej pro-gnózy?

Zahraničný dopyt vďaka oživeniu v euro-zóne, to je hlavná príčina lepšieho vývoja vnašej ekonomike. Dôležité je, že pomaličkysa prebúdzajú aj investície a spotreba domác-ností, aj keď ich príspevok k rastu je za prvétri štvrťroky v medziročnom porovnaní nega-tívny. Mierne stabilizačne v rovnakom obdobípôsobila vládna spotreba.

Podľa Zdena Štefanidesa z VÚB oživenieťahal priemysel: zvýšila sa produkcia, novéobjednávky a dôvera medzi priemyselnými

podnikmi. Spracovateľská výroba bola v sep-tembri medziročne o takmer desať percentvyššia vďaka nárastu výroby elektrických za-riadení a kovov. Na druhej strane, stavebníc-tvo aspoň znížilo mieru svojho poklesu.

Tohtoročný rast zároveň zastavil pokles za-mestnanosti, ktorá je však medziročne stáletakmer o jedno percento nižšia.

Je za rýchlejším rastom ekonomiky aj po-zitívny vplyv exportu? Kedy sa dá očaká-vať významnejšie oživenie domáceho do-pytu?

Pokiaľ ide o hospodársky rast na budúci

rok, septembrová prognóza ministerstva fi-nancií je 2,2 %, septembrová prognóza národ -nej banky (potvrdená v novembri) je 2,1 %,novembrová prognóza Európskej komisie je2,1 %, VÚB 2,4 % a OECD 1,9 %. Väčšinasa teda zhoduje na výraznom zrýchlení rastuna viac ako dve percentá.

Európska komisia predpokladá, že na rastesa bude podieľať hlavne verejná spotreba ačisté vývozy, zvýšiť by sa však mal aj príspe-vok spotreby domácností a investícií. Naopak,OECD je rezervovanejšia a obáva sa, že vy-soká nezamestnanosť bude brzdiť spotrebudomácností a následne aj hospodársky rast.

V očakávaní dobrých správNárodná banka Slovenska informovala o 0,9 % raste ekonomiky. Aj o tom, aké sú dôvody

zlepšenej prognózy, keď sa počas letných mesiacoch odhadoval rast o 0,3 nižší, a čo to znamenápre Slovensko a jeho ďalší vývoj, je rozhovor s poradcom ministra financií SR

Antonom MARciNČiNOM a redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou komovou.

29

f I N a N č N Á s P r Á V a s r

Takže áno, vývozy zostávajú motorom ras-tu a pohľad na oživenie spotreby domácnostíje zatiaľ opatrný. Naša ekonomika je príliš zá-vislá od dejov, na ktoré nemáme priamyvplyv. Neznamená to však, že reštrukturali-záciou verejného a súkromného sektora bysme nemohli výrazne zlepšiť našu pozíciu.

aké sú možnosti ďalších vplyvov na rastekonomiky, ide aj o konsolidáciu financiía aké ďalšie opatrenia sú nevyhnutné prerýchlejší rast ekonomiky?

Podľa môjho názoru je nevyhnutné začaťvenovať menej pozornosti látaniu, a viac hos-podárskemu rastu. Samozrejme, musíme siplniť naše okamžité záväzky, čo je skutočneťažké a nákladné – ak hovorím o látaní, ne-chcem toto úsilie a jeho hodnotu nijako zni-žovať. Obdobie látania, ktoré znamená skôrkrízový manažment a maximálne využitieexistujúcich zdrojov, má pre nás, domnievamsa, jeden dôležitý cieľ – udržanie, či naprave-nie medzinárodnej dôveryhodnosti Sloven-skej republiky. Látanie má v súčasnosti per-fektný zmysel, problémom je, že my sme siv minulých desaťročiach na látanie ako hlav-nú ekonomickú politiku zvykli do tej miery,že od štátu už ani nič iné neočakávame. Týmsa dostávam k aktivitám, ktoré sú mierené nadomáce prostredie, domácnosti a podniky naSlovensku, a ktoré majú za cieľ založiť hos-podársky rast na pevnejších základoch.

Reštrukturalizácia verejnej správy, či skva-litnenie verejných služieb, je prvým potreb-ným krokom – mimochodom, rovnaký pro-blém riešia aj iné tranzitívne ekonomiky. Po-moc reštrukturalizácii súkromného sektora jedruhým, ale veľmi previazaným krokom. Pod-niky potrebujú vzdelaných absolventov,funkčné súdy, nízku kriminalitu, bohaté do-mácnosti a politickú stabilitu. No a bez sta-bility a vízie nám nielenže väčšina domác-ností bude trpieť a vo frustrácii voliť „jedno-duché“ riešenia, ale mladí a pracovití námbudú ostávať v cudzine.

Konsolidácia ekonomiky má v súčasnostiv porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmiobrovskú nevýhodu: od roku 1995 naše prí-jmy padajú – vtedy boli naposledy na úrovnieurópskeho priemeru. Kým však prvá Dzu-

rindova vláda stála ešte niekde uprostred „príj -mového kopca“, a klesajúce príjmy dopĺňaladeficitným financovaním výdavkov, súčasnávláda stojí pod príjmovým kopcom a ani de-ficitné financovanie už nie je možnosťou, keď -že deficit ideme prvý raz znížiť na nulu. PrváDzurindova vláda nechcela znižovať príjmy,dokonca aj predpokladaný výpadok pol per-centa HDP kvôli daňovej reforme bol pova-žovaný za dočasný, pravdou však je, že príj -my jednoducho padali, a jedinou odpoveďoupolitikov na toto potápanie sa bola debata ovýške sadzieb. Mimochodom, ktoré takmeržiadny podnik nepoužíval, lebo odhadom de-väťdesiat percent podnikov platilo žiadne, ale-bo také nízke dane, že niekoľkobodová zmenasadzby na ne nemala takmer žiadny vplyv.

Prvá skutočná oprava nášho daňového sys-tému sa začala diať v rokoch 2011 a 2012 anielenže skončila fiaskom, ale odhalila, ženiektorí politici majú obe ruky ľavé, vedia de-batovať o sadzbách, ale nevedia urobiť ničreálne. Až v súčasnosti – dvadsať rokov pozaložení samostatného Slovenska – začalaprebiehať skutočná inštitucionálna zmena da-ňového systému.

Ak chceme vážne hovoriť o raste, potrebu-jeme zvýšiť príjmy, prednostne vďaka skva-litneniu daňového systému a inštitúcií, a po-trebujeme dať do poriadku výdavky. To je to,čomu už málokto verí – že vlády sú tu preto,aby mali a plnili svoje priority, aby ich for-mulovali, implementovali a, samozrejme, fi-nancovali, v súlade so spoločenskou zmluvou.Áno, vlády tú nie sú preto, aby boli proti nie-komu, či niečomu.

Na strane výdavkov sú rozvojové veci –programy zamestnanosti a súdržnosti, ktoréobsahujú vzdelanie, infraštruktúru, regionál-ny rozvoj, sociálnu sieť, atď. Potom sú tamudržiavacie veci – samozrejmosťou by malbyť dostatok detských lekárov, alergiológova pod., čiže zdravotníctvo, ktoré sa stará ozdravie, a nielen peňaženky poistencov. Sys-tém spravodlivosti, ktorý by požíval úctu adôveru doma aj v zahraničí. Ak nefungujú tie-to sektory, potom si mnohí môžu povedať, želepšie byť zdravým a na poctivým v zahraničí,než chorým a odsúdeným v svojej vlasti.

Čo znamená z vášho pohľadu nezamestna-nosť pre ekonomiku, je dostatočná podpo-ra zamestnanosti zo strany štátu aj prerómsku komunitu?

Nezamestnanosť znamená, suchým jazy-kom, že časť vzácnych zdrojov v hospodár-stve leží ladom. A keďže hovoríme o neza-mestnanosti ľudí – rodičov, detí, celých re-giónov, či dokonca etnika, tak je to nielen ne-jaké ležanie ladom, ale skutočné peklo. Ne-zamestnanosť ťahá ľudí a regióny ku dnu. Pre-to som presvedčený, že hlavnou politickouprioritou každej vlády by na Slovensku malobyť znižovanie nezamestnanosti a nárast za-mestnanosti. Ako účtovník môžem povedať,že je rozdiel, či v ekonomike robí a prispievado spoločnej kasy päťdesiatdeväť, alebo se-demdesiatštyri ľudí zo sto. Ako človek, ktorýtu žije, môžem povedať, že mi nesmie byť jed-no, v akej chudobe žijú ľudia na kraji mesta,či za dedinou, a aké majú reálne možnostizlepšiť svoju situáciu.

Rómska agenda sa stala celým odvetvím,v ktorom sa „šikovní“ ľudia dostávajú k pe-niazom – o tom už existuje celá literatúra. Ideo zneužívanie, ktoré uľahčuje to, že tu niktonečaká nejaké pokroky, nikto v ne neverí. Ne-jaké peniaze sú, k tým programom nás tlačíaj zahraničie, a keďže túto oblasť v podstatenikto nekontroluje, tak sa tu všelijakým da-rebákom darí.

Pamätám si debaty s akadémiou, ktorá dlhéroky riešila, kto je Róm a či vôbec môžemezisťovať úspešnosť programov na pomoc Ró-mom. Teraz máme nový Atlas rómskych ko-munít, ale v skutočnosti ho majú asi len jehotvorcovia, my sme stále nevideli nič, čo bysme mohli použiť. Pamätám si debaty o tom,ako je náš problém špecifický, že nikto ne-pozná riešenia, že sa nikde nemôžeme poučiť.Dnes vieme, že je to nezmysel; mnoho krajínmá v podstate rovnaké problémy s niektorýmisvojimi skupinami občanov, a implementujemnohé úspešné programy. Najhoršie je, žeštátne financie určené pre chudobných Ró-mov často nejakým spôsobom kontrolujúrómski politici – štyri eurá za miesto v akti-vačných prácach krát tisíc dvesto osôb me-sačne je už celkom slušný príjem. Alebo po-žiadavky na štátom platených komunitnýchpracovníkov, aby robili kampaň konkrétnymrómskym politikom, lebo ináč prídu o prá-cu...

Preto oceňujem aktivity ministerstva škol-stva, ktoré začalo pilotne budovať modulovéškoly a má snahu riešiť rómsku agendu naúrovni vlády komplexne, lebo inak by opäťšlo len o dočasnú pomoc a vyhodenie peňazí.Perfektný je projekt Zdravé komunity, kdestodvadsať osvetárov pomáha zlepšovať zdra-votnú situáciu v sto ôsmich lokalitách, pričomnáklady na jedného obyvateľa marginalizo-vanej komunity sú jedno euro, a budúci rokešte klesnú. Existujú zaujímavé projekty nasvojpomocnú výstavbu malých domčekov,aktívna je tam Nadácia Friedricha Eberta.

Myslím si, že keď sa zameriame na zames-tnanosť, a dáme dokopy ľudí schopných nie-len oduševnene rozprávať, ale hlavne konať,budeme sa mať na Slovensku dobre.

30

faKtY roKa 2013

Kľúčový bol už spomínaný zákon o e-govern-mente, ktorý definuje právny základ pre platnosťelektronicky realizovaných podaní a doručení adefinuje procesný a technický rámec fungovaniaelektronických služieb. „Okrem toho však odzačiatku roka prešlo schválením 17 štúdií usku-točniteľnosti, zverejnených bolo 21 výziev, ak-tuálne v novembri bolo v procese hodnotenia51 žiadostí a uzavretých 11 zmlúv v úhrnnejhodnote viac ako 180 miliónov eur,“ konkreti-zoval Peter Pellegrini.

Na Slovensku sa spúšťajú historicky jedineč-né, významné a náročné projekty, ktoré vysta-vujú obrovskému tlaku a dohľadu nielen štátnua verejnú správu ale aj dodávateľov z privátnehosektora. Oproti minulým rokom bude rok 2014prelomový aj tým, že sa budú realizovať rôzneprojekty, ktoré sú svojou podstatou nevyhnutnezávislé od iných projektov. Prichádza čas syner-gií a kooperácie projektov informatizácie.

ProJeKtY Vo fINÁle

Najaktuálnejšou ukážkou úspechu informa-tizácie spoločnosti boli podľa slov NorbertaMolnára, generálneho riaditeľa Sekcie Riadia-ceho orgánu OPIS na Úrade vlády SR, ako ajpodľa slov Ľudmily Benkovičovej, predsedníč-ky Štatistického úradu, nedávne voľby do za-stupiteľských orgánov VÚC, ktoré boli spraco-vané expresne a efektívne vďaka projektu Elek-tronické služby Štatistického úradu. Okrem tohobol v podstate ukončený projekt Elektronickýchslužieb Najvyššieho kontrolného úradu a aj pro-jekt Elektronických služieb Úradu pre verejnéobstarávanie. Na finále v najbližšom čase čakáprojekt Katastra nehnuteľností a „projekt Zá-

kladnej bázy údajov pre geografické informačnésystémy, ktorý je v testovacej prevádzke, ale ve-rejnosť ho môže naplno využívať,“ konštatovalNorbert Molnár. „V krátkom čase budú nasle-dovať výstupy ďalších projektov, z ktorých súkľúčové ÚPVS (Ústredný portál verejnej sprá-vy), elektronické občianske preukazy (eID – od1.decembra 2013) a iné. už teraz je možné sle-dovať výstupy projektov digitalizácie objektovv rámci audiovizuálnych záznamov a výtvar-ných diel.“

oPIs dobrýCH sPrÁV

Projekty informatizácie spoločnosti sú v naj-väčšej miere financované z OPISu (Operačnéhoprogramu Informatizácia spoločnosti). Dobrousprávou o čerpaní tohto zdroja je, že k 13. no-vembru bolo podpísaných v rámci OPISu 45zmlúv v celkovej hodnote 815 miliónov eur, čopredstavuje až 96 % z celkovej alokácie priorit-nej osi 1. Informovala o tom prezentácia Ga-briela Rusznyáka, riaditeľa odboru implemen-tácie OPIS, MF SR.

Ďalším pozitívnym faktom bola výnimka,umožňujúca dlhšie čerpanie európskych zdro-jov, ktorú dosiahli jedine Slovensko a Rumuns-ko. Peter Pellegrini to považuje za dôkaz výbor-ných vyjednávacích schopností. „Na jarnej kon-ferencii ITAPA sme hovorili o hrozbe prepad-nutia nevyčerpaných zdrojov z európskych fon-dov vo výške až 100 miliónov eur,“ pripomenulPellegrini a zároveň uistil auditórium, „že zostrany sprostredkovateľského orgánu boli vy-tvorené podmienky, aby bol splnený záväzokčerpania a nemuseli sme vracať EÚ ani cent.“

Podobne sa vyjadril aj Norbert Molnár, ktorýinformoval, že vďaka revidovaniu a organizačneji projektovej stabilizácii OPISu neprišlo Slo-vensko v minulom roku ani o jedno euro. Záro-veň vyjadril presvedčenie, že tomu tak bude ajbudúci rok. „S plnou vážnosťou prehlasujem, žepo roku a pol úsilia je OPIS nastavený na zvlád-nutie všetkých výziev – finančných, prevádzko-vých aj programových.“

moderNIZÁCIa VYučoVaCIeHoProCesu

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a špor-tu sa v minulosti takmer nezapojilo do progra-mov e-governmentu, avšak aj v tejto oblasti sachystajú významné zmeny, čo potvrdil ministerrezortu Dušan Čaplovič. „už nemáme na čo ča-kať a nemôžeme rozvíjať informatizáciu a digi-talizáciu školstva bez súčinnosti okolitého sve-ta,“ konštatoval a načrtol koncepciu informati-

zácie rezortu školstva na roky 2013 až 2014,ktorá je platná od apríla tohto roka. Program di-gitalizácie školstva nesie pracovný názov DI-GIPEDIA2020. Práve finišujú práce na spusteníprojektu Elektronizácia vzdelávacieho systémuškolstva a krátko po podujatí ITAPA má dôjsť kpodpísaniu zmluvy o nenávratný finančný prí-spevok.

Minister školstva ďalej avizoval, že začiatkomjanuára 2014 bude na rokovanie vlády predlo-žený materiál, ktorý rozvíja program DIGIPE-DIA2020 do štátnej koncepcie informatizácievzdelávania. „Pri modernizácii vyučovaciehoprocesu pôjde o štyri strategické oblasti – inf-raštruktúra, optimalizované elektronické služby,digitálny vzdelávací obsah a spolupráca so za-mestnávateľmi,“ dopĺňa Ľubomír Šimášek, ge-nerálny riaditeľ sekcie informatiky, Ministerstvoškolstva, vedy, výskumu a športu SR.

VýHerNÉ ProJeKtY

Z oblasti informačno-komunikačných tech-nológií sa do pravidelnej súťaže o cenu ITAPAprihlásilo 30 projektov. Novinkou bola Cena pu-blika, ktorú vyberala verejnosť prostredníctvomsociálnej siete Facebook. Túto cenu získal Portálna zverejňovanie zákaziek vo verejnom obsta-rávaní bratislavskej mestskej časti Staré mesto.V kategórii Nové služby sa na prvej priečkeocitli Inteligentné policajné autá, vďaka ktorýmzískala polícia mobilný on-line prístup k evi-dencii vozidiel, lustrácii občanov a ich dokla-dov. Víťazom hlavnej ceny ITAPA v kategóriiZlepšovanie procesov sa stala zdravotná pois-ťovňa Dôvera so svojím projektom Bezpečnélieky. Osobitné uznanie udelila porota charita-tívnemu projektu Ľudia ľuďom, ako aj projekturezortu školstva Planéta vzdelávania.

Mgr. Lukáš Csicsola

Informatizáciu čaká rok pravdyNáročné projekty informatizácie preverí rok 2014. Na aktuálne a budúce výzvy reagoval kongres ItaPa

(Information technologies and Public administration), ktorý sa uskutočnil 12. – 13. novembra 2013

Prijatie zákona o e-governmente (1. novembra 2013) zmenilo rétoriku spíkrov tohtoročnej vrcholovej akcievenujúcej sa informatizácii spoločnosti, konferencii itAPA. tento významný legislatívny krok smerujúci

k modernizácii a zefektívneniu procesov štátnej a verejnej správy môžeme považovať za akýsi míľnik, ktorýsymbolicky ukončuje úvodnú prípravnú fázu informatizácie a uvádza Slovensko do fázy rozhodujúcej, keď už

budú známe konkrétne projekty, ukončené štúdie realizovateľnosti a spustená väčšina výberových konaní.

I t a P a

Foto: Andrej kližan, archív itAPA

31

V e d a a V ý s K u m

„Slovensko má problém držať krok s kra-jinami OECD v podiele počtu vedcov na oby-vateľa a hlavne zabrániť úniku mozgov do za-hraničia, pričom aj v našich podmienkach do-sahujú niektorí vedci výsledky porovnateľnéso svetovou špičkou,“ vysvetľuje dôvody apotreby popularizácie vedy riaditeľ CVTI SR,prof. RNDr. Ján Turňa, CSc.: „Rozvoj a pod-pora vedy patria k pilierom znalostnej eko-nomiky. Je to investícia do budúcnosti našejkrajiny. Aj preto sme radi, že sa nám podarilovyužiť európske zdroje na tento cieľ, aby smeslovenskú vedu a vedcov atraktívne predsta-vili širokej verejnosti a motivovali hlavnemladých ľudí študovať niektorú perspektívnuvednú disciplínu.“

Národný projekt má rozpočet vo výške14,9 milióny € s DPH na obdobie takmertroch rokov. Projekt začal prípravou komuni-kačnej a mediálnej stratégie.

Projekt PopVaT pozostáva z dvoch hlav-ných aktivít:• Vybudovania Centra vedy ako zážitkové-

ho vedeckého parku. Cieľom je zvýšiť zá-ujem ľudí o vedu pomocou interaktívnychexpozícií, atraktívnou formou motivovať kštúdiu technických odborov a prírodnýchvied, prezentovať slovenský priemysel a sú-časný slovenský výskum. Celkové nákladysúvisiace s jeho vybudovaním a prevádzkoupredstavujú takmer 5 miliónov € s DPH.

• Organizovania viacerých typov aktivít,ako sú popularizačno-odborné podujatia(nový vedecký filmový festival, zavedenieNárodnej ceny za vedu a techniku. Pod-

pora jestvujúcich podujatí, akými sú Nocvýskumníkov či Cena SAV. Prezentácia popularizačných činností jednotlivých ústa-vov univerzít a vedeckých inštitúcií, ďalejodborné prednášky, workshopy pre vedeckúa odbornú verejnosť, multimediálne progra-my pre študentov (80 programov minimálnepre 16 000 žiakov), kvízy, tlač a distribúciavedecko-popularizačných publikácií. Pri-blíženie úspešných príkladov vedeckej čin-nosti a jej aplikácií v praxi. Výroba celéhoradu audiovizuálnych diel a iných mediál-nych produktov. Propagácia na internete

(vytvorenie, rozvoj a napĺňanie vedecko-po-pularizačnej platformy). Príprava online ap-likácií a hier. Vytvorenie profilov na sociál-nych sieťach, ako Facebook, Twitter, Lin-kedln, Youtube. Na organizovanie týchto ak-tivít je naplánovaných takmer 3,5 milióna €s DPH.Nevyhnutnou súčasťou úspechu projektu,

s prihliadnutím i na odporúčania iných krajín,je aj spolupráca s médiami na rôznych me-diálnych projektoch a aktívne využitie me-diálneho priestoru. V rozpočte sú na túto po-ložku vyčlenené ročne 2 milióny € s DPH.

PrÍKladY realIZÁCIe ProJeKtoV PoPularIZÁCIe VedYINýCH čleNsKýCH KraJÍN eú

Európska únia v programovom období 2007 – 2013 vytvorila pre všetky členské krajiny EÚpriestor na podporu popularizácie vedy a techniky. V rámci operačných programov z fondov EÚbolo možné podporiť priamo popularizáciu vedy a techniky. urobili tak mnohé krajiny EÚ –Poľsko, Česká republika, Belgicko, Slovinsko, Maďarsko, atď. Nižšie uvádzame len niekoľkopríkladov úspešných prebiehajúcich a ukončených projektov.

V Poľsku vybudovali Kopernik Science Center vo Varšave. Realizácia bola dokončená v roku 2012 s ob-jemom finančných prostriedkov 53 705 901 €.V slovinskej Ľubľane bude v roku 2014 dokončené Prírodovedné centrum. Finančné prostriedky vyna-ložené na tento projekt predstavujú 75 265 000 €.Malta investuje do Národného interaktívneho centra 25 000 000 €. Centrum plánujú dokončiť v roku2014. V Belgicku funguje TECHNOPOLIS. Jeho finančná náročnosť predstavovala 15 500 000 €.V Českej republike je rozbehnutých viacero projektov. V prvom rade ide o aktivitu Ministerstva pre miestnyrozvoj ČR. To v roku 2010 prezentovalo výzvu na predkladanie projektov v oblasti popularizácie, propagáciea medializácie vedy a techniky. Celková výška alokovaných prostriedkov predstavovala cca 85 miliónov €. V Ostrave je vybudované moderné centrum komunikácie vedy s názvom Vesmírna brána. Finančná ná-ročnosť projektu bola 5,7 milióna €. Ďalším projektom realizovaným v Ostrave je Svet techniky – Scienceand Technology Center Ostrava, ktorého budovanie stálo 22,16 milióna €.Moravian Science Center funguje v Brne a investované prostriedky predstavovali 23,11 milióna €.V Hradci Králové majú Digitálne planetárium za 4 milióny €. Science Learning Center je vybudované v Liberci. Hodnota projektu predstavuje 14,78 milióna €.Plzenské Techmania Science Center bolo pokryté finančnými prostriedkami v hodnote 23,16 milióna €.

Spomenuté projekty sú len výberom z projektov popularizácie, pričom boli financované z kombinovanýchzdrojov (zo ŠF EÚ a iných verejných, resp. súkromných zdrojov).

PopVaT – Popularizácia vedy a techniky na Slovensku národný projektPodporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

slovensko získalo 14,9 mil. eur z eurofondov na popularizáciu vedy

moderná a interaktívna stratégia má prilákať najmä mladých ľudí

centrum vedecko-technických informácií SR (cVti SR) využilo možnosť zapojiť sa do operačného programuz fondov Európskej únie určeného aj na popularizáciu vedy a techniky v členských krajinách EÚ. takmer dva

roky pripravovalo národný projekt s rozpočtom 14,9 mil. eur, ktorý sa bude realizovať necelé tri roky. Slovenskosa tak pripojilo k viacerým krajinám EÚ, ktoré využijú europeniaze na zvýšenie povedomia a záujmu o vedu.

32

Obligátnu otázku musím položiť hneď na za-čiatok nášho rozhovoru. ako sa vyvíjajú – užbeztak veľmi dobré – bilaterálne rakúsko-slo-venské obchodné a hospodárske vzťahy? súna rovnakej úrovni, alebo badať aj istý posun,či už k lepšiemu alebo horšiemu?

Naozaj musím povedať, že naše bilaterálnehospodárske vzťahy sú na mimoriadne vysokeja dobrej úrovni. Slovensko je pre Rakúsku repu-bliku jedenástym najdôležitejším obchodnýmpartnerom vo svetovom meradle a naopak – Ra-kúsko je štvrtým najväčším investorom na Slo-vensku. už len z týchto dvoch čísiel vidno, ženaše vzťahy sú nadštandardné, a že ich dlhodobovytvárame a pestujeme. Časy veľkých jednora-zových investícií z Rakúska na Slovensko sú síceuž za nami, ale máme stále dostatok práce, pre-tože prichádzajú noví a noví záujemcovia o spo-luprácu so slovenskými subjektmi, alebo so zá-ujmom o investovanie na Slovensku. V posled-nom čase to ani nie sú pôvodne čisto rakúske fir-my, ale subjekty, ktoré majú v Rakúsku svoje po-bočky a podobné hľadajú či otvárajú na Slovens-ku. Sú to veľké projekty, ktoré prichádzajú do re-giónov, kde nachádzajú kvalifikovanú pracovnúsilu a dobré odborné zázemie. Najlepším príkla-dom na rozvíjanie už existujúcich investícií je ajBučina DDD, a. s., ktorá je dcérskou spoločnos-ťou Kronospan, koncernu Kaindl – teda pôvodomrakúskej firmy. Napriek tomu, že investičnýboom je už za nami, stále je čo robiť, stále sa trhhýbe a dopyt po Slovensku neutícha. Našťastie.

Aj v obchodnej bilancii, musím povedať, si ve-dieme veľmi dobre. V tomto roku podiel síce o

niečo klesol z rekordných 5,8 miliárd eur na ne-celých 5,3 miliardy eur, ale je to naďalej veľmipozoruhodný výsledok.

Celkovo je na Slovensku etablovaných viacako 2 000 rakúskych firiem, a tie sú veľmi spo-kojné so svojím účinkovaním na slovenskomtrhu. Vidíme naďalej veľký potenciál, veď aj po-čas nedávnej prezentácie Slovenska pre rakú-skych podnikateľov sme zisťovali záujem o pod-nikanie u vás a musím povedať, že máme nejednupozitívnu informáciu. A myslím si, že pomaly,ale isto dozrel čas, aby sa aj slovenské firmy vy-brali na cestu za hranice, lebo ich výkonnosť apotenciál je konkurencieschopný.

To som sa chcel práve opýtať, či je pohyb in-vestičného kapitálu len „jednosmerný“, aleboči badáte aj záujem slovenských podnikateľ-ských subjektov, vybrať sa – napríklad – doRakúska.

Nemôžem povedať, žeby sa pomer ľahko ahneď vyrovnával. Z Rakúska prišlo na Slovenskopribližne 6 miliárd eur a zo Slovenska je to – za-tiaľ – niekoľko miliónov. Ale som presvedčený,že nasledujúcich desať rokov sa to bude viac aviac vyrovnávať. Súvisí to, možno, aj so štruk-túrou slovenského podnikateľského prostredia,kde sú skvelé firmy, ale orientované na domácitrh. Preto asi potrebujú trošku odvahy či inšpirá-cie. Z Rakúska prichádzajú naďalej impulzy doodvetvia automobilového priemyslu, potravinár-skeho priemyslu, drevárskeho priemyslu, ale po-slednom čase sa objavujú predovšetkým IT-fir-my, ktoré sú nadšené z ľudského potenciálu naSlovensku. Navyše ponúkate skvelú bázu preknow-how a kooperácie, takže tieto firmy radyprichádzajú, aby u vás produkovali. Slovenskoje známe svojimi hospodárskymi atribútmi, ktorésom pred chvíľou menoval, a preto je naďalej ob-ľúbené v priemyselnej produkcii. Nehovoriac ocentrálnej polohe, relatívne dobrej infraštruktúrea dostupnosti podporných nástrojov. A blízkosťsuseda, ktorý je – takpovediac – za rohom, po-núka rakúskym firmám skvelé podmienky.

O trojuholníku bratislava – Viedeň – Győr sahovorilo ako o najsilnejšom hospodárskompotenciáli v strednej Európe. Myslíte si, že sadostatočne využíva?

Nuž, myslím, že potenciál tu bezpochyby je,ale lepší regionálny marketing, ktorý by pomoholprekonať isté pochybnosti vyplývajúce aj zo sú-časnej neľahkej situácie, by spolupráci len a len

pomohol. Netreba však hádzať flintu do žita, pro-jekty a myšlienky sú tu, vhodná chvíľa na ich rea-lizáciu azda ešte príde. Niekedy príliš veľa na-riekame, ale keď si pozrieme ekonomické uka-zovatele regiónu Bratislavy a Viedne, patríme klídrom v rámci Európskej únie, a preto som opti-mistom, keď hovorím, že potenciál našej spolu-práce sa dá ešte stále rozvíjať. Časom sa všetkopohne, veď si len porovnajme HDP na jednéhoobyvateľa, ktorý produkuje Bratislava teraz a koľ-ko produkovala pred 20 rokmi. To sú „vesmírne“rozdiely. Vývoj je mimoriadne pozitívny a aj ži-votná úroveň je už porovnateľná. Takže je to otáz-ka najbližších rokov, aby sme ponúkané šancevyužili.

To zároveň odzrkadľuje istú nevýhodu slo-venska, ale aj bratislavy, že je nevyvážene de-centralizovaná. ako sa to prejavuje v rozvojispolupráce v regiónoch na ostatnom územíslovenska?

Pripúšťam, že tam rozdiely sú, a že súvisia snie dokonalou infraštruktúrou. Ale závisí to ajod priemyselného odvetvia, o ktorý región sa za-ujíma. Ale aj to sa, myslím si, pohne dopredu arozdiely sa budú naďalej zmenšovať. Z toho vy-plývajú aj úlohy a výzvy, ktoré máme pred sebouv najbližších rokoch. Či už je to v stavebníctve,alebo trebárs v drevárskom priemysle. Aj európs-ke fondy sa budú orientovať na rozvoj tých od-vetví, ktoré sú motorom každého hospodárstvaa v súčasnosti sa zdá, že to je práve „zelené sta-viteľstvo“ a stavbársky priemysel a infraštruktúras tým súvisiaca.

Rakúske firmy – zdá sa – majú konkurenčnúvýhodu oproti slovenským, pretože organizač-ná štruktúra a povinné členstvo v nejakej ob-chodnej či priemyselnej komore v Rakúskuumožňuje práve organizáciu siete obchodnýchzastúpení, ktorých úlohou je otvárať dvere po-tenciálnym investorom a hľadanie partnerovpre spoluprácu. Vnímate to tiež takto?

Našou úlohou je v prvom rade vychádzať vústrety rakúskym subjektom. Veď sme za to pla-tení a našimi klientmi sú rakúske firmy – je ichviac ako 14-tisíc. Ale nezatvárame dvere ani slo-venským subjektom, ak nás osloví projekt, ktorýbude výhodný aj pre rakúsku firmu. Hospodárskaspolupráca sa musí odohrávať na oboch stranáchhranice a musí byť na prospech obom subjektom,a teda hospodárstvu tej-ktorej krajiny. Máme veľapráce, a to je dobre.

ekonomika a obchodné vzťahysú základom úspešného

susedstva pre obochObchodné oddelenie Rakúskeho veľvyslanectva má na Slovensku za úlohu sprostredkovať základné informácie

o slovenskom trhu práce a podnikateľskom prostredí a vytvárať podmienky na kontakty potenciálnych rakúskychinvestorov na Slovensku. už niekoľko rokov veľmi efektívne spája firmy a organizuje podujatia, ktoré priamo

i nepriamo podporujú bilaterálnu obchodnú a hospodársku spoluprácu. Obchodný radca Rakúskehoveľvyslanectva na Slovensku, Mag. Patrick SAGMEiStER sa porozprával s Petrom Zemaníkom.

s l o V e N s K o - r a K ú s K a s P o l u P r Á C a

33

s V e t f I N a N C I Í

V akom stave je v súčasnosti sektor nájom-ného bývania na slovensku?

Jedným slovom, v poddimenzovanom. NaSlovensku sú necelé 3 % bytov vedené ako ná-jomné vo vlastníctve štátu alebo obce. V kraji-nách EÚ ide o 19 až 62 % nájomných bytov.Sme tak na úplnom chvoste v rebríčku. Slovácisú príliš zviazaní so svojimi bytmi. Stále u náspretrváva stereotyp – keď vlastním, je to najlep-šie. Pracovný trh tak trpí. Ľudia odmietajú ces-tovať na druhý koniec republiky, aby sa zamest-nali.

a okrem toho, u nás je v mysli ľudí stále za-fixované, že nájomný byt je iba pre sociálneslabších...

V podstate platí, že funkcia týchto bytov jenajmä sociálna. Spočíva v tom, že štát aleboobec pomáha slabším skupinám obyvateľstva.Pravdou však je, že v rozvinutých štátoch akoje Nemecko, nie je funkcia nájomných bytovspojená iba so sociálnym statusom. Taký Berlínje plný nájomných bytov a nebývajú v nich ibanízkopríjmové skupiny. Nájomné bývanie jeoptimálnym riešením najmä pre mladé rodiny,ale aj pre seniorov. u nás síce badať záujem štátuo výstavbu nájomných štartovacích bytov v rôz-nych koncepciách, avšak stále je to iba na pa-pieri. Konkrétna realizácia stagnuje.

Developeri na slovensku roky vsádzali na vý-stavbu luxusnejších, veľkometrážnych bytov.Dokedy bude tento trend udržateľný?

Myslím si, že táto cesta je už uzavretá. Trhluxusných nehnuteľností sa nasýtil. Dnes smečasto svedkami, že veľké komplexy s veľkome-trážnymi bytmi zívajú prázdnotou a nikto tietobyty nekupuje. Teraz sa treba sústrediť na mladérodiny a štartovacie byty. Príčinu tohto stavu vi-dím aj v nedostatku ekonomických nástrojov,ktoré by pomohli vytvoriť efektívne možnostina výstavbu nájomných bytov. A nie je to lenštát. Jednoznačne by mohli ruku k dielu priložiťaj súkromné spoločnosti. Stavebné sporiteľnedokonca pred niekoľkými rokmi pripravili pro-jekt, ako by to mohlo fungovať. Kríza však jehorealizáciu odsunula. Veríme však, že v modifi-kovanej podobe sa túto cestu podarí naštartovať.Podobný model využili všetky krajiny západnejEurópy, tak prečo nie u nás.

Momentálne sa pripravuje koncepcia štátnejbytovej politiky na roky 2015 až 2020. Terazje teda najvhodnejší čas na nové projekty.ako by to malo vyzerať v praxi?

Po funkčný model overený rokmi netrebachodiť ďaleko. Nájdete ho aj v susednom Ra-kúsku. Investorom aj prevádzkovateľom nájom-ných bytov je napríklad nezisková organizácia.Na jej založení by sa okrem súkromného sek-tora, resp. financujúceho subjektu podieľala ajsamospráva. Takýto „spoločný podnik“ by malbyť pod kontrolou verejnosti. Zisky, ktoré privýstavbe a správe vzniknú, sa musia investovaťspäť do bytového hospodárstva. Aby nevznikalúnik financií, pre tento typ neziskových subjek-tov sa musí vytvoriť veľmi precízna legislatíva,ktorá stanoví reguláciu narábania s financiamivrátane jasne definovaného limitu a spôsobovpoužitia ich prevádzkového fondu. Aj na to jepotrebná súčinnosť štátu, ktorý by v oblasti le-gislatívy zabezpečil vhodné prostredie.

Štát by teda figuroval ako spolupracujúcisubjekt iba pri príprave legislatívy?

Úloh štátu musí byť viac. Ak porovnáme cenybytov premietnutých do nájomného a príjmyobčanov, úspešnosť systému si vyžaduje aj par-ticipáciu štátu na financovaní. Podmienky pre-nájmu by tak mali reflektovať aj požiadavky štá-tu. Napríklad by sa byty prednostne prenajímalimladým rodinám, resp. rodinám, ktoré sa pri-sťahovali do mesta alebo regiónu za prácou. Aby

bola výška nájomného akceptovateľná pre ná-jomníkov aj pre prenajímateľa, bude nutná pod-pora štátu pri prenájme. Najideálnejšie a neko-rumpovateľné by boli daňové úľavy. Efektívnaby tiež bola úľava k úrokovej sadzbe na úver. A s tým mimo legislatívy súvisí aj vyčlenenieprostriedkov v štátnom rozpočte, resp. zníženiepríj mu z daní.

aký efekt by priniesla realizácia tohto ná-vrhu v praxi?

Prostredníctvom tohto projektu by sa moholpočet nájomných bytov zvýšiť štvor až päťná-sobne, pričom do roku 2025 by mohol programpriniesť 80 až 100-tisíc nájomných bytov. Zna-menalo by to zvýšenie investičnej činnosti spodporou štátu, nie však so stopercentnou účas-ťou na investícii. Účasť štátu v celom proceseby neprekročila súčasnú úroveň. Nadviazaniesúkromného kapitálu by prinieslo väčší objemzdrojov a v konečnom dôsledku vyšší počet by-tov.

Na výsledky takéhoto projektu v prípade rea-lizácie si budeme musieť istý čas počkať. by-tový fond na slovensku však rok čo rok star-ne. Na čo sa treba sústrediť teraz?

V prvom rade na obnovu bytov a rodinnýchdomov. Prvá stavebná sporiteľňa má vo svojomportfóliu finančné produkty priamo spojené stýmto účelom. Od roku 2000 poskytujeme úve-ry pre správcov bytových domov na obnovu.Dodnes sa z našich zdrojov obnovila každáôsma bytovka. Sme radi, že stavebné sporeniemôže v tejto veci pomôcť. A ceníme si aj pomocštátu, keďže od roku 2008 majú aj spoločenstvávlastníkov bytov nárok na štátnu prémiu.

Obnova bytového fondu neprináša iba este-tický efekt, ale ide najmä o znižovanie ener-getickej náročnosti bývania...

Táto otázka je dnes prioritná. Európska únianás totiž zaviazala do roku 2020 znížiť energe-tickú náročnosť bývania až o 80 %. Od rovna-kého roku by sa u nás mali stavať iba budovy snulovou spotrebou energie. Obnova bytov a do-mov je dnes preto veľmi významnou súčasťouskvalitňovania celkového prostredia pre život.Dnes sa rekonštruuje približne 30- až 40-tisícbytov ročne. Aby sme všetko stihli, treba tototempo zvýšiť minimálne o polovicu. Prostriedkyzo ŠFRB sú obmedzené, práve preto je jednýmz riešení aj stavebné sporenie.

Nájomné bývanie na slovenskuje v plienkach...

...riešením je spolupráca štátu a súkromného sektora

Bývanie nepredstavuje len strechu nad hlavou, je to aj mobilita pracovnej sily a pružnosť trhu práce. Na tento fakt sa pri bytovej politike na Slovensku často zabúda. Naoko môžeme pozitívne vnímať fakt,

že u nás je takmer 95 % bytov v osobnom vlastníctve. Avšak sťahovaniu za prácou to výrazne škodí. Záujemľudí vycestovať je totiž minimálny. Riešením je budovanie nájomných, resp. štartovacích bytov. A nemusí

to byť iba úloha štátu, pomôcť by mu mohol aj súkromný sektor. Ako? O tom sme sa rozprávali s predsedompredstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., ing. imrichom BÉREŠOM. Pripravil Marián Reisel.

V l Á d a s r

34

Podmienky čerpania eurofondov boli, pod-ľa všetkého, skomplikované zložitou admi-nistratívou ale aj kontrolným mechaniz-mom. ako to vidíte v nasledujúcom progra-movom období, bude to efektívnejšie?

Nastavenie riadiacich a kontrolných mecha-nizmov pre jednotlivé operačné programy vy-chádza z požiadaviek legislatívy EÚ a je pred-metom auditu Európskej komisie na začiatkuprogramového obdobia. Tieto mechanizmy,

resp. postupy sú ukotvené v manuáloch ria-diacich orgánov. Nie je jednoduché nastaviťkontrolný mechanizmus tak, aby na jednejstrane vyhovel auditu Európskej komisie a nastrane druhej, aby bol jednoduchý a umožnilrýchlejší postup v schvaľovacom procese pro-jektov, resp. žiadostí o platby z fondov EÚ.

Centrálny koordinačný orgán (CKO), ktorýv súčasnosti pripravuje nový systém riadeniapre nové programové obdobie 2014 – 2020,má úlohu, pri rešpektovaní záväzných postu-pov z legislatívy, pripraviť systém pod mottom„najjednoduchšie ako sa dá“. Príprava prebie-ha v spolupráci so všetkými riadiacimi orgán-mi, s cieľom využiť skúsenosti z tohto progra-mového obdobia na vypracovanie efektívnej-ších postupov, ako v tomto programovom ob-dobí.

Pri implementácii fondov EÚ vznikajú istéprekážky, nie je možné ich predvídať a vo-pred sa pripraviť na možné nedostatky,ktoré nastanú?

Medzi najzásadnejšie nedostatky patrí pre-dovšetkým „politický cyklus“, na ktorý sku-točne nie je možné sa pripraviť a predvídať ho.Dôsledkom neho dochádza k zmenám či užnaprogramovaných dokumentov z pohľadupriorít novovzniknutej vládnej garnitúry, alebouž nastavených a rozbehnutých procesov ajednotlivých krokov v implementácii jedno-tlivých operačných programov. Niekedy todôjde až tak ďaleko, že s cieľom dosiahnuťsvoje zámery sa pristúpi až k pozastaveniu ce-lej realizácie programov – napr. sú pozasta-vené výzvy, prehodnocujú sa, a podobne.Okrem toho dochádza k častým výmenám od-borníkov na jednotlivých riadiacich postoch,čo vedie k narušeniu kontinuity práce pri rie-šení celého komplexného balíka otázok vy-plývajúcich z reálnej implementácie fondov– jednotlivých projektov. Treba tu zdôrazniť,že veľmi dôležitá je tzv. historická pamäť a tonielen v tomto prípade, ale aj v kontexte pre-biehajúcich kontrol, zo strany slovenskýchkontrolných orgánov, ako aj zo strany kontrol-ných orgánov EK.

S týmto „nedostatkom“ súvisí ďalej aj zme-na právnych predpisov SR (napr. zákon o ve-rejnom obstarávaní), ktorá má v mnohých prí-padoch závažný vplyv na už prebiehajúcu im-plementáciu fondov – predovšetkým na vy-hlásené výzvy, ktoré je nevyhnutné, a to v zá-vislosti od závažnosti účinku tejto zmeny, pre-dlžovať, resp. niekedy aj zrušiť. Spôsobuje tospomaľovanie celého procesu, čo v konečnom

Perspektíva smerovaniarovná sa veľké investície

hospodársky rast, a s tým súvisiaci predpokladaný rast zamestnanosti, aj keď situácia nemusíbyť vždy priaznivá, ale pre prípravu pre investície si to vyžaduje dohoda na nasledujúce

programové obdobie vytýčené v Partnerskej dohode. O podrobnostiach, ktoré sa netýkajú lendohody, sa rozprávame s podpredsedom Vlády SR pre investície Ľubomírom VÁŽNYM.

Pripravila redaktorka Parlamentného kuriéra Anna komová.

35

VÚC, mimovládne organizácie atď. ) a pred-loží na rokovanie vlády SR. Po jej schválenívládou SR sa finálny návrh Partnerskej doho-dy formálne zašle na Európsku komisiu prav-depodobne v januári 2014.

Čo je pre slovensko najaktuálnejšie, čo tre-ba riešiť práve eurofondmi?

Priority, ktoré Slovensko navrhuje financo-vať, sú v súlade so strategickými dokumentmina úrovni EÚ a SR v oblasti politiky súdrž-nosti, hlavne so stratégiou Európa 2020 a Ná-rodným plánom reforiem SR. Zámery Slo-venska však musia rešpektovať odporúčaniaEurópskej komisie uvedené v Pozičnom do-kumente EK k vypracovaniu Partnerskej do-hody a programov na Slovensku na roky 2014– 2020 ako aj skúsenosti a ponaučenia z im-plementácie súčasného programového obdo-bia. Výsledkom je určenie priorít financovaniaa zníženie počtu operačných programov oprotisúčasnému obdobiu.

Hlavnými prioritami financovania SR v no-vom programovom období sú podpora vedya inovácií a ich vzájomné prepojenie, inves-tície do infraštruktúry (dopravnej aj informač-no-komunikačných technológií), podpora ľud-ských zdrojov, boj proti nezamestnanosti,vzdelávanie a začleňovanie marginalizova-ných komunít, reforma verejnej správy, inves-tície do ochrany životného prostredia vrátaneproti povodňových opatrení a investície do re-giónov (pre obce, mestá a ostatných relevant-ných partnerov).

ako ste sa vyrovnali s neuskutočniteľnos-ťou projektu širokorozchodnej trate, ktorámala slúžiť na skvalitnenie dopravnej inf-raštruktúry a bola vašou výraznou sna-hou?

Projekt nie je neuskutočniteľný, naopak jeuskutočniteľný, ale nevieme v akom čase a nato práve má odpovedať v súčasnosti realizo-vaná štúdia. Cieľom tohto projektu je vytvo-renie priameho železničného spojenia medziEurópou a Áziou predĺžením existujúcej že-lezničnej trate s rozchodom 1 520 mm z Košícna Slovensku do Viedne. uskutočnenie pro-jektu povedie k vytvoreniu euroázijského po-zemného prepojenia s integrovaným prepoje-

ním v dĺžke približne 11 000 km ponúkajúce-ho trvalo udržateľné nákladné železničné spo-jenie medzi Európou a Áziou, v časovom roz-pätíe nie viac ako 15 dní v porovnaní so sú-časným prepojením námornou dopravou, trva-júcim 35 dní. Celkový objem investícií siahado 6,36 mld. eur. Podľa môjho názoru, akbudú predpokladané projektované prepravnétoky na úrovni 25 mil. ton ročne, môže byťprojekt realizovateľný. Pripomeniem, že ŠRTnebude mať v najbližších rokoch žiadny vplyvna objem tovarových tokov v nákladnej že-lezničnej doprave na Slovensku. Cieľom tohtoprojektu je identifikovať nové potenciálne to-varové toky, ktoré by mali vzniknúť novýmželezničným prepojením Ázie a Európy, pri-čom jeho primárnym cieľom je získať novéprepravy, ktoré sú v súčasnosti realizované ná-kladnou vodnou dopravou.

Ešte ako poslanec NR sR ste sa začali za-oberať koncepciou rozvoja výroby elektric-kej energie z obnoviteľných zdrojov – akáje situácia dnes, dá sa ešte investovať?

Zrejme sa už nezopakuje situácia z rokov2009 – 2011, keď súhra viacerých okolnostíspustila fotovoltickú horúčku a inštalovanývýkon solárnych elektrární vyskočil z takmernuly na 500 MW. Naďalej sú však atraktívneinvestície do bioplynových staníc, alebo domalých vodných elektrární. Návrh energetic-kej politiky požaduje zvýhodnenie pre obno-viteľné zdroje s predvídateľnou výrobou a scenou, ktorá bude čo najbližšie k trhovej cene.Zároveň sa predpokladá do roku 2020 utlme-nie podpory garantovanými výkupnými tari-fami. Naopak, zvýhodňujeme a zjednodušu-jeme výstavbu malých obnoviteľných zdrojov,ktoré majú slúžiť prednostne na samozásobe-nie a nezaťažia koncové ceny elektriny. Po-stupné znižovanie ceny technológie a pribli-žovanie sa k trhovej cene elektriny zvyšuje at-raktívnosť OZE voči cene elektriny z konvenč-ných zdrojov. Podporuje to rozvoj novéhosektora výroby a služieb, keď stovky malýchfiriem poskytujú montáž a servis malých zdro-jov na celom Slovensku, takže zvyšujú zames-tnanosť aj daňové príjmy štátu, a samozrejmepomáhajú domácnostiam aj podnikateľom zni-žovať náklady na energiu.

V l Á d a s r

dôsledku vedie k nečerpaniu finančných pro-striedkov EÚ a na druhej strane, ku koncu pro-gramového obdobia to zasa vedie k urýchľo-vaniu čerpania, často žiaľ aj na úkor kvality,s dôsledkom napr. korekcií, ktoré majú nega-tívny vplyv na štátny rozpočet.

Dnes už máte isté skúsenosti z predchádza-júceho programového obdobia, kto by malmať väčšiu zodpovednosť za ich čerpanie?

Z legislatívy EÚ vyplýva, že zodpovednosťza implementáciu operačných programovmajú príslušné riadiace orgány, v našich po-meroch poverené rezorty. Tieto boli doterazkoordinované Centrálnym koordinačným or-gánom, resp. tým členom vlády, pod ktoréhoCentrálny koordinačný orgán spadal. Doteraj-šia prax však ukázala, že tento model dobrenefunguje, často riadiace orgány meškajú vspustení výziev na predkladanie projektov, vprojektovej príprave a implementácii, a podob-ne, čo sa odrazilo na nedostatočnom čerpanífondov EÚ. Je preto na mieste otázka, abymohli byť ovplyvňované procesy implemen-tácie operačných programov na jednotlivýchrezortoch účinnými a efektívnymi nástrojmi.

Je pripravená Partnerská dohoda na roky2014 – 2020 ako základný dokument prebudúce programové obdobie, čo znamenápre slovensko?

Základnými východiskami pri prípravePartnerskej dohody Slovenskej republiky naroky 2014 – 2020 sú strategické dokumentyna úrovni EÚ a SR v oblasti politiky súdrž-nosti – stratégia Európa 2020, Národný pro-gram reforiem Slovenskej republiky a Pozičnýdokument Európskej komisie k vypracovaniuPartnerskej dohody a programov na Slovens-ku na roky 2014 – 2020.

Posledný východiskový dokument, na ktorýsme s Partnerskou dohodou „čakali“, a ktoré-ho závery musíme zapracovať, boli 19. no-vembra 2013 v EP schválené nariadenia prenové programové obdobie 2014 – 2020. Part-nerská dohoda Slovenskej republiky na roky2014 – 2020 je základný strategický doku-ment s celoštátnym dosahom, ktorý vypraco-vala Slovenská republika za účasti partnerovv súlade s prístupom viacúrovňového riadeniaa ktorým sa stanoví stratégia, priority a opat-renia na účinné a efektívne využívanie pro-striedkov Európskych štrukturálnych a inves-tičných fondov na dosahovanie cieľov straté-gie Európa 2020.

Prvý návrh Partnerskej dohody Slovenskejrepubliky na roky 2014 – 2020 bol zaslaný naEK dňa 28. júna 2013. Konsolidovaná verzianeformálnych pripomienok všetkých povinnezainteresovaných organizačných zložiek EK-direktoriátov (REGIO, EMPL, AGRI,MARE), po vnútornom pripomienkovaní vrámci Európskej komisie, bola SR zaslaná dňa9.augusta 2013. Prerokovanie pripomienokEurópskej komisie sa uskutočnilo v Bratislave13. septembra 2013. Na základe týchto pripo-mienok sú v súčasnosti jednotlivé kapitolyPartnerskej dohody dopracovávané a postupnekonzultované s príslušnými predstaviteľmi Eu-rópskej komisie, tak aby záverečné pripo-mienky EK boli slovenskej strane zaslané dokonca roka 2013. Po zapracovaní pripomienokzo strany EK sa návrh Partnerskej dohody pre-rokuje s partnermi (štátna správa, ZMOS,

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

36

Cesty počas minulej zimy dostali poriadnezabrať. ako sú pripravené na tu nadchá-dzajúcu?

Bohužiaľ, zlý technický stav slovenskýchciest je spôsobený predovšetkým faktom, žesa dlhé roky zanedbávala ich pravidelná ob-nova. Aj preto je dnes takmer polovica všet-kých ciest prvej triedy v nevyhovujúcom sta-ve. To sa samozrejme nedá zmeniť za jedenrok, ale veľmi intenzívne pracujeme na tom,aby sa situácia zmenila k lepšiemu.

ako napríklad?V prvom rade sme hneď na jar museli rea-

govať na vzniknutú situáciu. Vnútornými pre-sunmi sme mimoriadne vyčlenili z rozpočtuministerstva dopravy 15 miliónov eur, ktorésme poslali Slovenskej správe ciest a tá ichpoužila na opravu najkritickejších úsekov.

Ďalších 16 miliónov na cesty vyčlenila aj vlá-da. A stále hľadáme ďalšie zdroje, ako inves-tovať do ciest čo najviac peňazí. Musíme všakrešpektovať realitu rozpočtu a nedá sa všetkourobiť v jednom roku.

Prečo na tento účel nepoužite eurofondy?To aj robíme všade, kde je to možné. Vďaka

pomoci z eurofondov sa od roku 2007 posta-vil napríklad prvý úsek cesty medzi Popra-dom a Kežmarkom, severný obchvat Trnavyči druhá etapa obchvatu v Galante. V súčas-nosti sa stavia mestský obchvat v Čadci aprieťah Prešovom, tretia etapa obchvatu v Ga-lante, cestný most v Trenčíne, mimoúrovňovákrižovatka vo Zvolene, ale aj cesta od Mníškanad Popradom po štátnu hranicu s Poľskom.Toto všetko však sú nové alebo výrazne mo-dernizované stavby, nie klasická údržba. Eu-rópska únia totiž odmieta platiť obyčajnú cy-klickú obnovu ciest a eurofondy sa na to ne-dajú použiť. Aj keď by nám to na mnohýchmiestach veľmi pomohlo. Čo sa dá robiť pro-stredníctvom eurofondov, sú komplexné pro-jekty zvyšovania bezpečnosti na cestách prvejtriedy. A aj tie musia byť veľmi kvalitne pri-pravené, s čím bol v minulosti tiež problém.Napriek tomu sa nám podarilo v Bruseli pre-sadiť aspoň tie projekty, ktoré už boli rozbeh-nuté. Vďaka tomu sa modernizovali cestyhlavne na východe a aj trnavskom a nitrian-skom kraji. Projekty modernizácie ciest vozvyšných krajoch aktuálne pripravujeme tak,aby vyhovovali požiadavkám Európskej ko-misie a predložíme ich v novom programo-vom období, ktoré štartuje v roku 2014.

Čo plánujete v tejto oblasti urobiť ešte vovašom volebnom období?

Situácia je taká, že už naozaj treba konať.Preto som dal verejný prísľub, že počas môjhofunkčného obdobia začneme s modernizácioutisíc kilometrov ciest prvej triedy a viac ako800 kilometrov aj stihneme odovzdať vodi-čom. Za týmto sľubom si stále stojím a už ajv priebehu tohto roka na ňom intenzívne pra-cujeme. Napríklad len v Trenčianskom samo-správnom kraji sme v tomto roku zrenovovalitakmer šesťdesiat kilometrov ciest prvej trie-dy. Ďalšie desiatky kilometrov sme opravo-vali v ostatných krajoch, a to nepočítam pro-gramy eliminácie bezpečnostných rizík. Kaž-dopádne platí, že v nasledujúcich rokoch sapočet nových kvalitných kilometrov bude dra-maticky zvyšovať.

aká je situácia v plynulosti dopravy, kdeje to najzložitejšie, v ktorých úsekoch trebapráve obnovou a modernizáciou podporiťplynulosť dopravy?

Najkritickejšie úseky sú na hlavných cest-ných ťahoch, kde ešte nie je dobudovaná diaľ-nica. Hovoríme predovšetkým o úsekoch oko-lo Žiliny, alebo na severe a východe Sloven -ska. Mimoriadne nepriaznivá situácia je aj naceste na juh od Bratislavy, ako aj v samotnomhlavnom meste. Preto robíme všetko pre to,aby sme naštartovali výstavbu potrebnýchdiaľničných úsekov, ktoré zvýšia plynulosť ajbezpečnosť cestnej premávky. Som rád, žepráve v týchto dňoch sa nám to v mnohýchčastiach Slovenska darí. Ak sa pýtate na kri-tické úseky z pohľadu kvality ciest, to je po-merne individuálne a každý kraj má cesty,ktoré potrebujú súrne opraviť.

Vychádzate aj z vlastných skúseností?Áno. Ako rodený Bratislavčan samozrejme

najviac poznám cesty v okolí hlavného mesta,ale ako minister pomerne často jazdím po ce-lom Slovensku.

a ako to vyzerá s výstavbou diaľnic? Ktorédiaľnice a rýchlostné cesty za začnú stavaťešte v tomto roku?

Verím, že do konca roka sa stihnú uzavrieťvšetky tendre, ktoré sú teraz v procese verej-ného obstarávania. Ak sa nám to podarí, takbude v budúcom roku vo výstavbe trinásť úse-kov diaľnic a rýchlostných ciest. Priznám sa,že takto z hlavy neviem, či sa niekedy na Slo-vensku stavalo tak veľa úsekov naraz, ale zis-tím si to. Zároveň treba povedať, že aj do bu-dúceho roka máme ambiciózne plány, počí-tame s pokračovaním výstavby na severe, vý-chode aj západe Slovenska.

Veľa sa hovorí o tom že rastie úroveň ajkvalita cestovania v oblasti železničnej do-pravy. bude tento trend pokračovať?

Myslím si, že určite áno. Je pravda, že naželezniciach sme zaviedli pomerne veľkézmeny. Hovorím napríklad o takzvanom tak-tovom grafikone, keď vlak vyráža vždy v rov-nakú minútu v presne stanovených interva-loch. Cestujúci sa na tieto intervaly môžu spo-ľahnúť a nemusia držať v hlave celý cestovnýporiadok. Taktový grafikon používajú aj švaj-čiarske železnice, ktoré sú považované za naj-kvalitnejšie na svete. Rovnako sme na budúcirok pripravili grafikon, ktorý počíta s náras-tom štátom dotovaných vlakových kilometrov

aby sa na slovenskuzvyšovala úroveň cestovania

to, že minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Počiatek vníma akceleráciu výstavby diaľnic ako prioritu je významné, ale nemenej významná a niekde až

nevyhnutná je aj modernizácia a obnova ciest i. triedy. Obsah dopĺňa v rozhovore pre Parlamentný kuriér minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ján POČiAtEk v rozhovore s redaktorkou Annou komovou.

o viac ako pol milióna. Vďaka tomu bude jaz-diť viac vlakov, čo je nepochybne dobrá sprá-va pre všetkých cestujúcich.

Takže ide iba o zvyšovanie počtu vlakov?určite nie. Cestovanie už dnes nepredsta-

vuje iba presun z bodu A do bodu B, ale ajkvalitu a kultúru cestovania. Preto napríkladprebieha významný program obnovy a mo-dernizácie vozového parku ZSSK Slovensko.Nové vlaky už sú vybavené klimatizáciou ale-bo internetom, majú bezbariérové prístupypre telesne postihnutých občanov, čo tiež zvy-šuje úroveň cestovania. Zároveň musím pri-znať, že nejaký čas potrvá, kým budú po slo-venských koľajniciach jazdiť iba takéto vlaky,pretože obnova vozového parku na železni-ciach je finančne veľmi náročnou záležitos-ťou. Preto pracujeme aj na určitých minimál-nych štandardoch kvality. Vďaka tomu sa ce-stujúci budú môcť spoľahnúť na určitú úroveňslužieb, ktorú bude pri cestovaní železnicougarantovať štát.

aká je situácia v rozvoji integrovanej dopra-vy, nastali zmeny, ale ešte nie sú konečné?

Integrované dopravné systémy sú jednoz-načne budúcnosťou dopravy. Hlavne v okolíveľkých miest je ich potenciál ohromný a Slo-vensko v tejto oblasti trocha zaspalo čas. Vzápadných veľkomestách je úplne bežné, žesi kúpite jeden lístok a nestaráte sa o to, čiidete vlakom, električkou alebo prímestskýmautobusom. Podobný integrovaný systém te-raz funguje v Bratislave a na Záhorí. Verím,

že po vychytaní detských chorôb sa postupnepresadí nielen na ostatné smery v okolí Bra-tislavy, ale do ostaných veľkých miest. Pri-čom treba zdôrazniť, že nejde len o to, abyvšetko fungovalo na jeden lístok, ale aj to,aby jednotlivé druhy dopravy spolupracovali.Aby sa nestávalo, že síce budeme môcť pre-stupovať, ale autobusy budú odchádzať zo sta-nice chvíľu predtým ako tam príde vlak a po-dobne.

spolupráca autobusov a vlakov je častoproblémom aj v regionálnej doprave. Ro-bíte s tým niečo?

Áno, o tomto probléme samozrejme vieme.Vzniká hlavne tým, že kým osobná vlakovádoprava je v rukách štátu, autobusy si objed-návajú vyššie územné celky. Vo výsledku satak bohužiaľ často stáva, že autobusy a vlakynie sú koordinované, alebo že si dokonca pria-mo konkurujú. Nie je výnimkou, že z rovna-kého miesta vyráža rovnakým smerom prak-ticky v rovnakom čase poloprázdny vlak ajautobus a oba spoje sú pritom dotované z ve-rejných zdrojov. Toto musí skončiť. Preto užpracujeme na riešení tohto problému, aj keďto rozhodne nebude jednoduché.

Mení sa aj nepružnosť pri preprave tova-rov železničnou dopravou. aký je stav zá-kladnej siete terminálov intermodálnejprepravy na slovensku?

Železničná nákladná doprava si vyžadujenašu špeciálnu pozornosť. Ak by napríkladželezničné Cargo prestalo zo dňa na deň fun-

govať a všetok jeho tovar by sa musel prepra-vovať po cestách, pribudlo by viac ako miliónkamiónov ročne. Naším cieľom je však želez-ničnú dopravu rozvíjať. Preto sme v lete tohtoroka predložili vláde na schválenie komplex-ný materiál, ako chceme podporiť celý sektornákladnej železničnej dopravy. Čo sa týkašpeciálne intermodálnej dopravy, v súčasnostisa z eurofondov stavia prvý terminál inter-modálnej dopravy v Žiline, ktorý bude slúžiťako pilotný projekt.

Témou posledných dní boli aj regionálneletiská. Viem, že vo vládou schválenom roz-počte sa na ne nenašli peniaze. ako to snimi dopadne?

Tieto letiská majú svoj význam a môžu byťjedným z výrazných stimulov pre rozvoj re-giónov. Aj preto stále hľadáme spôsoby, akoich zachovať. Rozpočet sa môže meniť ešte ajv parlamente. Druhou možnosťou je, že bu-deme robiť vnútorné zmeny v rozpočte. Tedabudeme musieť hľadať peniaze v našej kapi-tole. Ale aj tu sú isté možnosti. Ak sa nám po-darí napríklad výhodne refinancovať prvý slo-venský PPP-projekt, mohli by sme ročneušetriť peniaze, ktoré nám s týmto problémommôžu pomôcť.

Kedy bude jasné, či sa vám refinancovaniepodarí alebo nie?

Predpokladám, že by sme to mohli uzavrieťešte pred Vianocami.

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

d o P r a V a N a s l o V e N s K u

38

V máji 2012 sme s vami publikovali rozho-vor Svetlo na konci tunela, v ktorom ste vy-jadrili nádej na odlepenie stavebného trhuod dna, a tým aj zabezpečenia väčšieho ob-jemu projektových prác. ako hodnotíte si-tuáciu dnes?

Ako projektová organizácia zameriavajúcasa na projektovú prípravu stavieb cestnej aželezničnej infraštruktúry máme na Slovens-ku obmedzený zdroj príležitostí. V procesepredprojektovej a projektovej prípravy ide ozákazky vypracované hlavne pre Národnúdiaľničnú spoločnosť, Slovenskú správu ciesta Železnice SR. Druhý zdroj príležitostí tvoriazákazky pre stavebné spoločnosti, kde sauchádzame o vypracovanie dokumentácií narealizáciu stavieb/dokumentácií na vykonanieprác u dodávateľov stavebných prác. Oba tietozdroje projektových prác sú však od roku2010 výrazne obmedzené.

Skoro všetky projektové spoločnosti vrá-tane aj našej operujúce v tomto segmente vý-razne trpeli nedostatkom práce, niektoré išliúplne do útlmového režimu. Naša spoločnosťspočiatku ťažila z prác začatých skôr, akýmiboli napríklad vypracovanie projektových do-kumentácií pre PPP-projekt rýchlostnej cestyR1 z Nitry po Tekovské Nemce vrátane se-verného obchvatu Banskej Bystrice alebo ajprojekt prepojenia železničných koridorovTEN-T v Bratislave. Potom však nasledovalťažký rok 2012 a ešte ťažší rok 2013.

Niektoré projektové organizácie zápasia snedostatkom prác už štyri roky. Táto nepriaz-nivá situácia na trhu projektových prác sa ne-vyhnutne musela odraziť aj v opatreniach naznižovanie nákladov projektových spoločnos-tí. Žiaľ, ani DOPRAVOPROJEKT táto zlá si-tuácia neobišla a okrem radikálnych opatrenína zníženie nákladov, ktoré sme prijali s cie-ľom udržať existenciu spoločnosti v požado-vanej štruktúre a kvalite, sme pristúpili aj knepopulárnemu – prepusteniu niekoľkých de-siatok zamestnancov.

ako je známe, aj v iných krajinách sú veľ-ké investície do infraštruktúry cyklické apredovšetkým závislé od vývoja ekonomi-ky štátu. Odlišujeme sa v niečom od vyspe-lých krajín?

Slovensko nemá dobudovanú diaľničnú inf-raštruktúru, a preto odďaľovanie jej dobudo-vania priamo vplýva na rozvoj regiónov. Ďal-ším rozdielom je, že problematika prípravy avýstavby nadradenej cestnej siete, ktorá bymala byť len odbornou záležitosťou, je u násobzvlášť citlivá na zmenu vlád a často neod-borne diskutovaná v mienkotvorných mé-diách. Nástupom každej novej vlády dochá-dza k prehodnocovaniu koncepcie a priorítvýstavby siete diaľnic a rýchlostných ciest. Atak aj napriek celospoločenskému konsenzuo potrebe výstavby a modernizácie dopravnejinfraštruktúry, máme za viac ako 40 rokovprípravy a výstavby napr. z plánovanej 1 862km dlhej siete diaľnic a rýchlostných ciest vprevádzke len 35 percent. Náklady na vypra-covanie štúdií a vyšších stupňov dokumentá-cií tvoria len niekoľko percent z celkových in-vestičných nákladov. Pre jeden úsek diaľnice,ktorého priemerná dĺžka sa pohybuje okolo15 km, je potrebné v čase predprípravy a prí-pravy vypracovať štúdiu a tri stupne doku-mentácie. Tento proces trvá niekoľko rokov,a preto je paradoxné, že v posledných rokochdošlo k utlmeniu nielen výstavby, ale aj prí-pravy. Ako príklad uvediem volebný rok2012, v ktorom Národná diaľničná spoločnosťvypísala iba 10 súťaží na vypracovanie pro-jektovej dokumentácie a z tých len 4 sa pria-mo týkali prípravy celých úsekov. V tomtoroku bolo vypísaných 20 súťaží na vypraco-vanie štúdií a projektových dokumentácií, ztoho 10 bolo štúdií realizovateľnosti a len 2sa týkali vyšších stupňov projektových doku-mentácií celých úsekov. Jednoducho poveda-né: potrebujeme program a harmonogram prí-pravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest,ktorý bude zodpovedať potrebám a finančnýmmožnostiam Slovenska a ktorý sa už nebude

Príprava a výstavbadopravnej infraštruktúry

potrebuje kontinuitu, systém a stabilitu

Spoločnosť DOPRAVOPROJEkt, a. s., si v budúcom roku pripomenie 65 rokov od svojho založenia. So svojimi vyše 200 zamestnancami na pracoviskách po celom Slovensku je u nás najväčšou projektovou

organizáciou v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktorá sa okrem projektovania zaoberá aj inžinierskoučinnosťou a výkonom stavebného dozoru. O situácii, v ktorej sa nachádzajú projektové a konzultačné

spoločnosti podnikajúce v cestnej infraštruktúre, sa rozprávame s predsedom predstavenstvaa generálnym riaditeľom ing. arch. Gabrielom kOcZkÁŠOM. Pripravil Marián Reisel.

39

Ktorý projekt v tomto roku považujete prevašu spoločnosť za najvýznamnejší a akovidíte rok 2014 na trhu projektových prác?

Jedným zo 4 úsekov na diaľnici D1, ktorésú dnes vo výstavbe, je dopravne veľmi dôle-žitý úsek diaľnice D1 Dubná Skala – Turany,pre ktorý naša spoločnosť pripravuje doku-mentáciu na realizáciu stavby pre dodávateľastavby. Súčasťou tejto stavby je okrem 16,4km dlhého úseku aj 1,6 km dlhý privádzačMartin, 4 mimoúrovňové križovatky a 28mostných objektov. Jeho uvedením do prevá-dzky na konci roka 2014 sa výrazne zvýšibezpečnosť, plynulosť premávky a komfortjazdy vrátane mnohých celospoločenskýchbenefitov akými sú úspora času, zníženie spo-

treby pohonných hmôt a počtu nehôd v smereza Žilinou ku Vrútkam.

Pre rok 2014 je nádejné, že koncom tohtoroka sa podarilo ukončiť súťaže na stavebnépráce pre celkovo 6 úsekov diaľnic D1, D3 arýchlostnej cesty R2, s čím súvisí aj príleži-tosť pre projektové firmy získať od nich prácu.Verím, že dôjde aj k ukončeniu verejného ob-starávania pre výstavbu úseku diaľnice D1Višnové – Dubná Skala a masívnejšie sa roz-behne obstarávanie projektových prác Národ-nou diaľničnou spoločnosťou a Slovenskousprávou ciest. Je to signál, že možno v roku2014 projektové organizácie už nevidia ibasvetlo na konci tunela, ale by sa mohli dostaťaj z tunela von.

prehodnocovať a meniť, len plniť. Projektovéa aj stavebné firmy podieľajúce sa na prípravea výstavbe dopravnej infraštruktúry potrebujúsystém, stabilitu a kontinuitu, aby sa už ne-zopakovala situácia z posledných 4 rokov.

Prečo nám podľa vás predprojektová aprojektová príprava diaľničnej infraštruk-túry trvá tak dlho?

Vypracovanie štúdií a jednotlivých stupňovprojektových dokumentácií je určené požia-davkami fondov, z ktorých financujeme vý-stavbu infraštruktúry, a samotného stavebné-ho zákona. Dĺžka ich vypracovania je značneovplyvnená množstvom dotknutých samo-správ a organizácií, s ktorými musí byť pre-rokovaná a ich požiadavkami, ktoré navzájomnekorelujú, sú protirečivé a často sa menia.Tento problém je značný predovšetkým v sa-mosprávach, hlavne pokiaľ ide o súlad ichúzemných plánov a predvolebných sľubov bu-dúcich starostov alebo poslancov s progra-mom prípravy a výstavby diaľnic a rýchlost-ných ciest. Príprava, to nie je len projektova-nie, ale aj vypracovanie podkladov, ako je na-príklad geodetické zameranie či hydrogeolo-gický prieskum, ale aj prerokovanie doku-mentácie, získanie územného rozhodnutia astavebného povolenia, ktoré úzko súvisí s ma-jetkovo-právnym vyrovnaním – čiže preuká-zaním vzťahu vlastníka k pozemku. Často sastáva, že počas samotného spracovania doku-mentácie nám viac času zaberú rokovania azosúladenie konfliktných požiadaviek, nežsamotné projektovanie a hľadanie najvhod-nejšieho technického riešenia. Väčšia spolu-práca medzi riadiacim orgánom, dotknutýmisamosprávami a rozsiahlejšie kompetenciepre podpredsedu vlády pre investície by mohliviesť k skráteniu času prípravy. Rozhodne bysme mali venovať viac času samotnému pro-jektovaniu ako ostatným procesom prípravy,obzvlášť preto, lebo ide o iteračný proces, kto-rého výsledkom môže byť aj značná úsporastavebných nákladov.

d o P r a V a N a s l o V e N s K u

Situácia D1 Dubná skala – turany.

Most ponad rieku Váh na D1 Dubná skala – turany.

d o P r a V a N a s l o V e N s K u

40

Rekordný hospodársky výsledok v históriištátneho podniku Letové prevádzkové službySlovenskej republiky za rok 2013 kontrastujes obavami jeho riaditeľa o budúcnosť civil-ného letectva v SR.

V roku 2004 sa tak začalo s realizáciou pro-jektu jednotného európskeho neba (Single Eu-ropean Sky – SES), s cieľom harmonizovať azefektívniť systém poskytovania ANS v EÚ.V roku 2009 prišla prvá revízia legislatívnehorámca projektu (tzv. SESII) zameraná na zvý-šenie výkonnosti európskeho systému ANS voblasti bezpečnosti, kapacity, ekonomickejefektívnosti a minimalizácie vplyvov leteckejdopravy na životné prostredie.

So zámerom ďalej urýchliť proces imple-mentácie projektu SES, predložila v júni 2013EK návrh už druhej revízie legislatívneho rám-ca tohto projektu (tzv. SESII+1). Táto legisla-tívna iniciatíva EK, ako i jej načasovanie pri-chádza trochu paradoxne v čase, keď sa dopytpo leteckej doprave v EÚ ešte stále nevyspo-riadal s dôsledkami ekonomickej krízy.

EK v SESII+ navrhuje posilniť centralizáciuniektorých prvkov systému riadenia letovejprevádzky v rámci EÚ najmä s využitím na-sledujúcich nástrojov:1. Výrazne posilniť právomoci a kompetencie

orgánov EÚ v oblasti definovania cieľov vý-konnosti pre systém poskytovania ANS vrá-tane zavedenia kontrolných mechanizmova sankcií voči členským štátom;

2. Rozšíriť prevádzkové funkcie tzv. sieťovéhomanažéra, ktorý bol EK poverený poskyto-vaním vybraných ANS (napr. riadením toku

letovej prevádzky) na celoeurópskej úrov-ni;

3. Zefektívniť činnosť tzv. funkčných blokovvzdušného priestoru ich transformáciou naregionálne nástroje plnenia cieľov výkon-nosti stanovených pre systém poskytovaniaANS;

4. Zásadne reorganizovať tradičný model po-skytovateľov ANS prostredníctvom odčle-nenia vybraných služieb (tzv. podporných),a ich následným začlenením do režimu voľ-nej hospodárskej súťaže v rámci jednotnéhoeurópskeho trhu;

5. Posilniť nezávislosť národných orgánov do-hľadu nad bezpečnosťou poskytovania ANSspolu s funkčným a inštitucionálnym odčle-nením všetkých regulačných organizačnýchzložiek od poskytovateľov ANS.

Deklarovaný zámer EK urýchliť implemen-táciu projektu SES prostredníctvom vybranýchnástrojov centralizácie systému riadenia leto-vej prevádzky v EÚ však vo svojej podstateobsahuje viaceré protirečenia:I. Návrh sEsII+ protirečí požiadavkámtrvalej udržateľnosti systému riadenia leto-vej prevádzky v EÚ ignorovaním špecifíklokálnych podmienok

Návrh SESII+ nezohľadňuje výrazné prevá-dzkovo-ekonomické rozdiely medzi jednotli-vými regiónmi EÚ, a tým protirečí požiadav-kám trvalej udržateľnosti systému ako takého.Čo sa týka nášho regiónu strednej a východnejEurópy, tu dopyt po leteckej doprave trpí vý-raznou sezónnosťou, čo má negatívny vplyvna cenu ANS. Poskytovatelia ANS v tomto re-gióne teda musia prevádzkovať infraštruktúruschopnú uspokojiť letnú dopytovú špičku, aletá ostáva nevyužitá počas zimnej sezóny. Tlakna zrýchlenú implementáciu projektu SES, as tým súvisiace investície do infraštruktúry,túto situáciu ešte viac komplikujú.

Projekt SES ďalej zavádza legislatívne po-žiadavky, ktoré nútia poskytovateľov ANS ob-medzovať úroveň služieb poskytovaných namalých regionálnych letiskách. Ich predpokla-daná aplikácia v SR môže negatívne ovplyvniťprevádzkovú bezpečnosť na niektorých leti-skách (napr. Poprad a Žilina, ktorých prevá-dzka je ovplyvnená horským terénom v ichbezprostrednej blízkosti), čo zároveň môžeznížiť atraktivitu týchto letísk pre letecké spo-ločnosti. To sa môže negatívne odraziť aj nahospodárskom a turistickom rozvoji prísluš-

ných regiónov, keďže tieto letiská pre ne pred-stavujú dôležitú dopravnú infraštruktúru.

II. Legislatívny návrh sEsII+ protirečí po-žiadavkám na udržania sociálneho zmieru

Pri posudzovaní možných sociálnych účin-kov SESII+ v SR je opäť nevyhnutné identifi-kovať miestne špecifiká:

V rámci celkových príjmov LPS SR, š. p.,za poskytnuté služby tvorí letecká prevádzkana slovenských medzinárodných letiskách 2 %, zatiaľ čo prelety 98 %. V SR navyše v sú-časnosti nesídli žiadna významnejšia leteckáspoločnosť.

Iba na základe týchto skutočností je pri im-plementácii takých opatrení SESII+ ako jesprísnenie režimu dohľadu nad plánmi výkon-nosti poskytovania ANS a s ním súvisiaci zá-kaz krížového financovania medzi traťovýmia letiskovými službami, alebo vytvorenie jed-notného európskeho trhu s podpornými služ-bami možné vyvodiť jediný záver: tieto zásad-né systémové zmeny by v podmienkach SRúplne eliminovali možnosť pre čo i len udrža-nie súčasného stavu zamestnanosti v oblasticivilnej leteckej dopravy. Pri predpokladanomnáraste leteckej prevádzky v najbližších ro-koch totiž úspory v nákladoch na poskytovanieANS v slovenskom vzdušnom priestore budúznižovať len prevádzkové náklady veľkých le-teckých spoločností (najmä zo sídlom v zá-padnej časti EÚ) a to na úkor rastového poten-ciálu ekonomiky SR.

Záver LPS SR, š. p., je moderný podnik s výraznou

orientáciou na potreby a požiadavky svojichzákazníkov, ktorý ďalej podporuje základnéciele projektu jednotného európskeho nebaspočívajúce vo zvyšovaní úrovne bezpečnostia kapacít popri znižovaní nákladov a minima-lizácii vplyvov leteckej dopravy na životné pro-stredie. Prípadná aplikácia SESII+ v SR byvšak v súčasnosti s vysokou pravdepodobnos-ťou viedla k vážnej destabilizácii celého sys-tému slovenského civilného letectva, a pretoLPS SR, š. p., apeluje na poslancov v Európ-skom parlamente za SR, ako i členov vlády SRtento legislatívny návrh EK v súčasnom znenínepodporiť.

stav projektu jednotnéhoeurópskeho neba v roku 2013

Návrh II+ a jeho predpokladané vplyvy v podmienkach sr

Garancie jednej z nosných myšlienok projektu európskej integrácie – slobody voľného pohybu osôb a tovaru – sú veľmi úzko previazané i s dlhodobo udržateľným systémom leteckej dopravy v EÚ. Európska komisia (Ek)

ako garant trvalej udržateľnosti systému leteckej dopravy v EÚ preto v tomto kontexte za jednu z hlavných priorítstanovila popri vytvorení jednotného európskeho trhu služieb v leteckej doprave a uplatňovaní spoločnej dopravnejpolitiky Únie voči tretím štátom, i reformu systému leteckých navigačných služieb (Air Navigation Services – ANS).

1 Pozri COM(2013) 410 final 2013/0186 (COD) nahttp://ec.europa.eu/transport/modes/air/single_european_sky/doc/ses2plus/com(2013)410_en.pdf

ing. Miroslav Bartoš, riaditeľ LPS SR, š. p.

41

Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik (LPS SR, š. p.)Air navigation services provider

Ivanská cesta 93, 823 07 Bratislava 216, Slovak Republic

d o P r a V a N a s l o V e N s K u

42

ŽsR majú spomedzi všetkých troch želez-ničných firiem najmenšie problémy čo satýka svojho hospodárenia. Môžete zhod-notiť výsledky ŽsR za rok 2012 a čiastkovév tomto roku?

ŽSR mali podľa programu revitalizácie za-bezpečiť v rokoch 2012 a 2013 vyrovnanéhospodárenie. V roku 2012 to bol pozitívnyvýsledok hospodárenia vo výške 15 643 tis.€, čo je v porovnaní s plánom lepší výsledoko 15 643 tis. €. Podiel na pozitívnom výsled-ku hospodárenia mala najmä úspora nákladovv oblasti spotrebovaných nákupov a služieb,spotreby trakčnej energie a vyšších tržieb zaslužby v oblasti informatiky, prijatia vyššejúhrady fixnej časti ekonomicky oprávnenýchnákladov.

Za obdobie 1 – 9/2013 dosahujú ŽSR po-zitívny výsledok hospodárenia vo výške 25918 tis. €. Na tomto výsledku sa podieľa naj-mä nečerpanie nákladov, vyššie tržby z fi-nančnej oblasti, tržby z úhrad za prístup k že-lezničnej infraštruktúre, doplnkovej činnostia z predaja telekomunikačných služieb. Dokonca roku 2013 má ŽSR ambíciu vyrovnanéhospodárenie udržať.

V celom železničnom sektore došlo k pre-púšťaniu zamestnancov, akým spôsoboma v akých číslach ho realizovali ŽsR?

Hlavnou oblasťou úspor bola optimalizáciapočtu zamestnancov s následným zníženímosobných nákladov, a to zníženie počtu za-mestnancov o 2 700 do roku 2012 (bez od-

členenia niektorých prevádzok). Východi-skom pre optimalizáciu bol evidenčný početzamestnancov k 30. 11. 2011 v počte 17 000.Priebeh optimalizácie zamestnanosti:

Cieľ – znížiť počet zamestnancov o 2 700bol naplnený už v septembri 2012. Miernyrozdiel oproti tomuto cieľu, zaznamenanýkoncom roka 2012, vyplýva z prehodnoteniaefektívnosti externých dodávok a zabezpeče-ním niektorých činností (napr. tepelné hospo-dárstvo a revízie) vlastnými zamestnancami.

Sme na sklonku roku 2013, ako vidíte hos-podárenie ŽSR v ďalších rokoch aj v súvislos-ti s nadväznosťou revitalizácie na rozpočetverejnej správy 2014 – 2016?

V rozpočte verejnej správy na roky 2014 –2016 sú ekonomicky oprávnené náklady vZmluve o prevádzkovaní dráhy stanovené vhodnote 250 mil. €. Napriek splneniu úlohprogramu revitalizácie, z uvedeného vyplývanutnosť pokračovať v hľadaní rezerv s cieľomnájsť zdroje úspor v hodnote ďalších 10 mil.€. Ambíciou ŽSR je dosahovať vyrovnané,resp. pozitívne hospodárenie v nasledujúcichrokoch. K uvedenému výrazne prispeje aj plá-nované vyrovnanie pohľadávok zo stranydlžníkov ŽSR.

ako sa dotkne ŽsR pripravovaný 4. želez-ničný balíček, ako reálne je uplatnenie jehoustanovení v podmienkach sR?

Podstatnou zmenou zavádzanou Smerni-

cou EPaR č. 34/2012 je vytvorenie právnychpredpokladov na poskytovanie služieb želez-ničným podnikom nielen manažérom infra-štruktúry, ale aj inými prevádzkovateľmi ser-visných zariadení. Smernica obsahuje rad no-viniek, z ktorých niektoré majú vplyv aj naŽeleznice Slovenskej republiky. NapríkladSR má najneskôr do 16. decembra 2014 uve-rejniť stratégiu rozvoja železničnej infraštruk-túry, smernica hovorí aj o pripomienkovaníčasti podnikateľského plánu manažéra infra-štruktúry žiadateľmi o kapacitu. Najneskôr od16. júna 2015 má manažér infraštruktúryzmluvu o prevádzkovaní infraštruktúry uzat-várať s vlastníkom infraštruktúry minimálnena obdobie 5 rokov. Smernica hovorí aj omožnosti stanoviť manažérom infraštruktúrypoplatok za použitie infraštruktúry na tratiachiného ako normálneho rozchodu koľaje tak,aby sa pokryli všetky náklady, o povinnomvyberaní poplatku za nevyužité pridelené vla-kové trasy.

Niektoré z noviniek sa budú uplatňovať ažpo vydaní ďalších usmernení Európskou ko-

ambície žsr sú reálne

Železničný sektor má za sebou ťažké roky spojené s revitalizáciou. S obrovskou výzvoumanažérov troch železničných firiem sa najlepšie vyrovnali Železnice Slovenskej republiky.

už druhý rok dosahujú zisk, respektíve napĺňajú ciele o vyrovnanom hospodárení. Ako sa uplynulé roky v ŽSR vyvíjali, to sme zisťovali v rozhovore s generálnym

riaditeľom Železníc Slovenskej republiky ing. Štefanom hLiNkOM.

ŽELEZNICESLOVENSKEJREPUBLIKY

1. – 11. 2010 1. – 12. 2012 1. – 9. 2013 rozdiel oproti rozdiel oprotiUKAZOVATEĽ skutočnosť skutočnosť skutočnosť 1. – 11. /2010 – 1. – 11./2010 –

12/2012 1. – 9./2013

ZAMESTNANCI 3

Priemerný prepočítaný stav 16 953 14 474 14 355 -2 479 -2 618

Evidenčný počet 17 000 14 421 14 324 -2 579 -2 676

Prioritou ŽSR zostáva aj pre ďalšie roky modernizácia železničnej infraštruktúry.

43

CIele štVrtÉHo želeZNIčNÉHo balÍKa

• centralizácia vydávania povolení na uvedenie železničných koľajových vozidiel na trh abezpečnostných osvedčení železničných podnikov Železničnou agentúrou Európskej únie

• otvorenie trhu vnútroštátnej osobnej dopravy• zabezpečenie ochrany zamestnancov vykonávajúcich dopravné služby v osobnej doprave

ich presunom do iného železničného podniku pri presune výkonu dopravných služieb• stanovenie podmienok nezávislosti funkcií manažéra infraštruktúry v rámci podnikov vy-

konávajúcich aj verejné dopravné služby• vytvorenie európskej siete manažérov infraštruktúry• zriadenie koordinačných výborov manažérov infraštruktúry

misiou. Tak sa bude postupovať pri zavedenípoplatku zohľadňujúceho hluk vytváraný že-lezničným systémom, zavedení diferencova-ného poplatku za použitie infraštruktúry napodporu zavádzania európskeho systému ria-denia vlakovej dopravy – ERTMS, alebo privymedzení metódy výpočtu nákladov, ktorévzniknú priamo ako výsledok prevádzky vla-ku. Implementácia Smernice sa vykoná naj-neskôr do 16. júna 2015.

Železnice Slovenskej republiky očakávajú,že v rámci pripravovaných usmernení Európ-skej komisie a spôsobu implementácie smer-nice do právneho systému Slovenskej repu-bliky sa prijmú také riešenia, ktoré nebudúspôsobovať ďalšie znevýhodnenie železničnejdopravy v porovnaní s najväčším konkuren-tom cestnou dopravou, okrem nevýhod vlast-ných železničnému systému.

d o P r a V a N a s l o V e N s K u

S ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jánom Počiatkom na kontrolnom dni stavby Modernizácia úseku Zlatovce – trenčianska teplá.

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

44

Predstavte pre Parlamentný kuriér súboropatrení, ktoré potešia hlavne obyvateľovnehnuteľností v blízkosti ciest. Čo sa meníod nového roka pre nákladnú dopravu?

Komplexný balík opatrení, ktorý pripraviloMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálne-ho rozvoja SR v spolupráci so samosprávny-mi krajmi, Národnou diaľničnou spoločnosťoua prepravcami je zameraný na také úpravyexistujúceho mýtneho systému, ktoré prispejúpredovšetkým k zvýšeniu bezpečnosti a ply-nulosti cestnej premávky. Zároveň nastaviaoptimálne podmienky pre lepšie prerozdele-nie zodpovednosti za opotrebovávanie a ni-čenie slovenských ciest. Zmeny sú zameranéna tri základné oblasti:• optimalizáciu sadzieb mýta, • zefektívnenie kontroly užívateľov ciest vy-

hýbajúcich sa plateniu mýta, • optimalizáciu spoplatnenej cestnej siete.

Cieľ opatrení nasmerovať nákladnú dopra-vu na určené cesty prináša súčasne aj zme-ny značiek na cestách a križovatkách, dása to zvládnuť?

Po dohode so samosprávnymi krajmi a do-pravcami je potrebné osadiť dopravné znače-

nie na cca 50 križovatkách s cestami II. triedy.Ministerstvo dopravy a jeho podriadené or-ganizácie vyvíjajú všetko úsilie, aby bolo do-pravné značenie osadené v stanovených ter-mínoch. Osadenie dopravných značiek ob-medzujúcich prejazd tranzitujúcich náklad-ných vozidiel nad 12 t zabezpečí Národnádiaľničná spoločnosť do 1. januára 2014. Odtohto dátumu bude platiť plošný zákaz pre-jazdu tranzitnej nákladnej dopravy po cestáchIII. triedy, čím sa ochránia pred tranzitnou do-pravou, keďže tieto cesty nie sú stavebno-technicky stavané na záťaž ťažkej nákladnejdopravy. Od januára 2014 sa začína aj moni-toring nákladných vozidiel na cestách II. trie-dy. Na základe výsledkov monitoringu budúprijaté ďalšie opatrenia na ochranu týchtociest.

Vyžadujú si spomínané zmeny aj spolu-prácu vyšších územných celkov a autodo-pravcov?

V niektorých oblastiach áno. Ministerstvodopravy sa snaží byť pri príprave podobnýchzmien ústretové a transparentné, z tohto dô-vodu boli so zástupcami vyšších územnýchcelkov, ako aj autodopravcov, komunikovanévšetky plánované zmeny. Počas prípravy ba-líka opatrení sa na pôde ministerstva usku-točnilo viacero spoločných rokovaní. Na ro-kovaniach samosprávne kraje deklarovali, žedané dopravné značenie prevezmú do svojejmajetkovej správy od Národnej diaľničnejspoločnosti.

ako sa dá zistiť, že kamióny jazdia po za-kázaných cestách, ak ich pravdaže neskon-troluje dopravná polícia?

Jedným z dôsledkov zavedenia spoplatne-nia na všetkých diaľniciach, rýchlostných ces-tách a cestách I., II. a III. triedy, či už nulovoualebo nenulovou sadzbou, bude aj to, že všet-ky vozidlá spĺňajúce podmienky pre spoplat-nenie mýtom budú musieť používať palubnéjednotky. Pomocou týchto jednotiek, ako ajďalších technických prostriedkov (kamery apod.), bude možné okrem výberu mýta aj vy-hodnocovať, či vozidlá využívajú cesty, kdeje osadené zákazové dopravné značenie, ateda porušujú platnú legislatívu. Zefektívne-niu tohto procesu by malo napomôcť aj zave-denie objektívnej zodpovednosti za priestup-ky na úseku výberu mýta. Za tieto priestupkybude v správnom konaní zodpovedný prevádz -

Problém by mal byťvyriešený balíčkom zmien

Nákladná doprava je iste neodlučiteľnou súčasťou dovozu, prevozu... jednoducho prepravytovaru. Všetci ju vnímame, no niektorí zvlášť citlivo. to obyčajne vtedy, ak veľké autá

znepríjemňujú život, ba občas aj poškodzujú majetky. No, problém by mal byť do určitej mieryvyriešený od nového roka. Viac k téme nákladnej dopravy a jej vplyvov v rozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Viktorom StROMČEkOM, ktorý pripravila redaktorka Anna komová.

ako hodnotíte predloženie návrhu staveb-ného zákona na účely verejnej diskusie?

Širokú verejnú diskusiu k stavebnému zá-konu, ktorá prebiehala od 18. júla 2013 do15. septembra 2013 hodnotím veľmi pozitív-ne. Dostali sme vyše 700 vecných pripomie-nok od občanov, rôznych organizácií či inšti-túcií, ktoré sa dotýkali takmer všetkých ob-lastí stavebného zákona, t. j. územného plá-novania a výstavby. Približne 25 % týchto pri-pomienok – čiže každú štvrtú – ministerstvovyhodnotilo ako akceptovateľnú, resp. čias-točne akceptovateľnú, a tie sme postupne za-

pracovali do ďalšieho znenia návrhu staveb-ného zákona, ktorý plánujeme už v tomtoroku predložiť aj do medzirezortného pripo-mienkového konania.

V čom konkrétne nastane zjednodušenie aurýchlenie povoľovacích procesov, nedotk-ne sa požadovaná akčnosť a jednoduchosťkvality realizovaných stavieb?

Zjednodušenie povoľovania stavieb sa do-siahne integráciou viacerých konaní do jed-ného. Konania sa racionalizujú tým, že sa ob-medzuje správne konanie o umiestnení stavby

Je dôležité vytvoriť právny rámec

na skvalitnenie výstavbyO pripravovanom návrhu nového stavebného zákona sa veľa diskutuje i píše. So štátnym tajomníkom

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sme už v Parlamentnom kuriéri vysvetľovaliisté kroky a nevyhnutnosť jeho prijatia. keďže ide o náročný a komplikovaný proces nielen v prípravnej

fáze, prinášame hlbší a komplexnejší pohľad na problematiku vo výstavbe a stavebníctve. Rozhovor so štátnym tajomníkom Františkom PALkOM prináša redaktorka Anna komová.

45

kovateľ vozidla a tak nebude nevyhnutné vo-zidlá zastavovať priamo na ceste, aby ichskontrolovali príslušníci Policajného zboruSR.

Myslíte si, že na dodržanie pravidiel záka-zov vjazdu alebo prejazdu pomôžu zvýšenépokuty?

Zvýšené pokuty sú len jedným z nástrojov,ktorý by mal vodičov a prevádzkovateľov vo-zidiel motivovať k tomu, aby dodržiavali pra-vidlá cestnej premávky. Ako som už spome-nul, ministerstvo dopravy pripravilo v tejtooblasti celý balík opatrení, do ktorého spadáaj zavedenie objektívnej zodpovednosti, vy-užívanie mýtneho systému, ako aj dôslednéa systematické kontroly priamo na dotknu-tých miestach. Neočakávame, že vyššie po-kuty vyriešia tento problém, ale veríme, žepomôžu pri jeho riešení, pretože všeobecneplatí, že čím vyššie pokuty, tým menšia sku-pina tých, ktorí sú ochotní porušovať stano-vené pravidlá.

Čo sa zmenilo a mení v sadzbách mýta?Sadzby mýta sú jedným z dôležitých ná-

strojov elektronického výberu mýta, pomo-cou ktorého možno lepšie prerozdeľovať zod-povednosť za opotrebovanie a ničenie cestnejsiete a zároveň vodičov a prevádzkovateľovvozidiel motivovať k používaniu určených po-zemných komunikácií, ekologickejších vozi-diel alebo jazdeniu v časoch mimo doprav-ných špičiek. Úpravy sadzieb mýta, ktorévstúpia do platnosti od 1. januára 2014, sú za-merané predovšetkým na dve oblasti. Na ob-lasť motivácie k využívaniu nadradenej inf-

raštruktúry, t. j. diaľnic a rýchlostných ciest(nastavenie rovnakých sadzieb mýta pre ná-kladné vozidlá využívajúce cesty I. triedy,ktoré sú súbežné s diaľnicami a rýchlostnýmicestami) a oblasť využívania ekologickejšíchvozidiel (diferenciácia sadzieb mýta podľaemisnej triedy, prerozdelenie emisných tried,tzn. priradenie EuRO IV k EuRO III a zara-denie EuRO VI do skupiny najekologickej-ších vozidiel). Súčasťou zmien sadzieb mýtaje okrem toho aj zavedenie systému množ-stevných zliav. V budúcnosti sa bude v sa-dzbách mýta zohľadňovať aj inflácia, ktoráumožní následne aplikovať väčšie rozdiely vsadzbách mýta medzi ekologickými a neeko-logickými vozidlami.

ako hovoríte, pri istom počte najazdenýchkilometrov by sa mali zaviesť množstevnézľavy, čo sa tým sleduje?

Zavedenie množstevných zliav bolo dohod-nuté so zástupcami autodopravcov, ako ústre-tový krok zo strany ministerstva dopravy.Týmto krokom zvýhodníme najmä sloven-ských dopravcov s väčšími objemami pre-práv. Podobný systém sa využíva napríkladaj v Českej republike a jeho aplikáciu umož-ňuje aj európska legislatíva. Cieľom zavede-nia tohto systému je do určitej miery vyjsť vústrety tým, čo jazdia po slovenských cestáchnajviac. Tieto vozidlá síce cesty aj najviacopotrebúvajú, ale zároveň v najväčšej miereprispievajú na ich obnovu. Ministerstvo do-pravy sa preto rozhodlo, že po najazdení ur-čitého počtu kilometrov vozidlom v konkrét-nom roku, vznikne prevádzkovateľovi tohtovozidla nárok na zľavu pri prejazdení ďalších

kilometrov. uplatňovanie zliav bude propor-cionálne, to znamená, za viac najazdenýchkilometrov, bude uplatňovaná vyššia zľava.

Predpokladá sa, že nákladná doprava budeviac prispievať na výstavbu a opravy ciest.Čo však s účinkami na životné prostredie?ako slovenská republika podporuje eko-logické kamióny?

Podobne ako v iných oblastiach, aj v oblastinákladnej dopravy sa stále väčšia pozornosťzameriava na ekologizáciu celého odvetvia. Ztohto dôvodu sa nedávno začali na cestách ob-javovať nákladné vozidlá s novou emisnoutriedou EuRO VI. Tieto vozidlá majú v po-rovnaní s ostatnými vozidlami nižšie emisie,takže menej zaťažujú životné prostredie a taksú vo všetkých krajinách spoplatňujúcich ná-kladné vozidlá mýtom zaradené do kategóriís najnižšími sadzbami mýta. To isté bude platiťaj na Slovensku, keď budú vozidlá s EuROVI zaradené medzi najekologickejšie vozidládo jednej skupiny s EuRO V a EEV. To v pra-xi znamená, že budú mať v porovnaní s ostat-nými menej ekologickými vozidlami nižšiesadzby. Ministerstvo dopravy podporuje po-užívanie takýchto vozidiel a motivuje doprav-cov k ich nákupu okrem iného aj tým, že od1. januára 2014 zavedie v porovnaní so súčas-nosťou väčšie rozdiely medzi sadzbami mýtapre najekologickejšie (EuRO V a vyššie), me-nej ekologické (EuRO III – IV) a neekologic-ké vozidlá (EuRO 0 – II). Navyše, ako somspomenul, rozdiel v sadzbách vozidiel naj -ekologickejšej triedy a neekologickej triedyEuRO 0 – II bude v budúcnosti narastať v pro-spech ekologických vozidiel.

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

46

zavedením zásadného priameho vplyvu za-stavovacích plánov, pri drobných stavbách horuší úplne, pri jednoduchých stavbách ho spá-ja so stavebným povoľovaním do jediného ko-nania; tým sa zjednoduší schvaľovací processtavieb a skráti v priemere o tri mesiace.

Naplnia sa požiadavky aarhuského doho-voru, aký je jeho význam v oblasti výstav-by?

Požiadavky vyplývajúce z Aarhuského do-hovoru sa do práva SR premietajú prostred-níctvom zákona o posudzovaní vplyvov na ži-votné prostredie, ktorého garantom je MŽPSR, a ktoré v súčasnosti pripravuje novelutohto právneho predpisu. Význam Aarhuské-ho dohovoru v novom stavebnom zákone jeposilnený v procese prerokovania tzv. zasta-vovacieho plánu (náhrada za neverejné územ-né konanie), kde práve určenie konkrétnychregulatívov a podrobných zastavovacích pod-mienok každého stavebného pozemku budeaj na základe verejného prerokovania.

bude zastavovací plán povinnosťou obce?Čo ak obec nemá finančné prostriedky najeho vypracovanie, nemôže nastať situácia,že prípadný investor, ktorý ho zafinancujesi uplatní svoje požiadavky práve prostred-níctvom zastavovacieho plánu, aj keď obecs tým nebude súhlasiť?

Hlavným obsahom zastavovacieho plánuje určiť konkrétne regulatívy a podrobné za-stavovacie podmienky každého stavebnéhopozemku na základe verejného prerokovaniaa následného schválenia a vyhlásenia formouvšeobecne záväzného nariadenia obce. Sú-časne sa zjednoduší administratíva potrebnána výstavbu, lebo odpadne jedno správne ko-nanie – územné konanie o umiestňovaní sta-vieb, čo je skrátenie konaní v priemere o dva– tri mesiace.

Zákon ustanovuje povinnosť obstarať za-stavovací plán, ak ide o sústredenú výstavbuúzemia viac ako 2 ha alebo v prípade výrob-ného územia o viac ako 3 ha. V ostatných prí-padoch je na voľnom rozhodnutí obce, či za-stavovací plán obstará.

Obstaranie zastavovacieho plánu bude ur-čite výhodou, pretože na jednej strane vlast-

níci stavebných pozemkov, ale aj možní kupciči investori budú vopred vedieť, aké možnostivyužitia stavebného pozemku majú a na dru-hej strane nebudú musieť absolvovať to spo-mínané územné konanie, ale už len priamostavebné konanie.

Samozrejme, návrh zastavovacieho plánumôže obci ponúknuť aj iná osoba (developer,investor) a zafinancuje ho. To môže riešiť si-tuácie, keď by bol zastavovací plán pre obecužitočný, ale obec nemá naň financie. V ta-komto prípade však musí byť zadanie prero-kované a schválené obcou a na jeho podstat-ných prvkoch, najmä na regulatívoch a zasta-vovacích podmienkach by obec spolupraco-vala so spracovateľom. Navyše kompetenciapri schvaľovaní zastavovacích plánov obcamisa nemení.

Čo bude nadväzovať na zastavovací plán,menia sa kritériá pre jednotlivé kategóriestavieb? Nebudú v nevýhode tzv. drobné –jednoduché stavby?

Zastavovací plán bude podkladom pre sta-vebné konanie a rozhodnutie o povolení stav-by. určí funkčné využitie jednotlivých pozem-kov vrátane regulatívov a iných zastavovacíchpodmienok. Keďže pri jeho schvaľovaní užbudú posúdené možné vplyvy budúcej zástav-by na verejné záujmy a na okolie, v prípade,že návrh bude v súlade so zastavovacími pod-mienkami určenými zastavovacím plánom,nebude potrebné o umiestnení stavby rozho-dovať v samostatnom konaní, ale podmienkyna umiestnenie stavby sa určia v rozhodnutío povolení stavby, rovnako ako pri jednodu-chých stavbách. Drobné stavby umiestnenienevyžadujú, takže nebudú v nevýhode.

Prečo návrh nového zákona o vyvlastňo-vaní pozemkov a stavieb neumožňuje ma-jetkové vyrovnanie za vyvlastnený poze-mok náhradným pozemkom v rovnakejhodnote? Nemôže byť peňažná náhradapodhodnotená?

Podľa návrhu zákona, bude mať vyvlastňo-vaný nárok výlučne na peňažnú náhradu. Dô-vodom je skutočnosť, že v súčasnosti platnáúprava umožňujúca poskytnutie náhrady zavyvlastnenie formou náhradného pozemku

spôsobuje v praxi značné problémy, ustano-venie je neaplikovateľné – navrhovateľ vy-vlastnenia nedisponuje náhradnými pozem-kami, ktoré by mohol poskytnúť ako náhradua nie je povinný ich za účelom poskytnutianáhrady získavať do svojho vlastníctva a ná-sledne poskytnúť vyvlastňovanému. Takto ur-čená náhrada za vyvlastnenie nie je vymoži-teľná. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa uzáko-ňuje len forma peňažnej náhrady za vyvlast-nenie je skutočnosť, že vyvlastňovaní poža-dujú pozemky ako náhradu za vyvlastnenielen minimálne.

Požiadavka primeranej a spravodlivej ná-hrady za vyvlastnenie vyplýva priamo z Ústa-vy Slovenskej republiky. Návrh zákona o vy-vlastňovaní primeranosť a spravodlivosť ná-hrady za vyvlastnenie určuje ako náhradu zavyvlastňovaný pozemok alebo stavbu spolus náhradou účelne vynaložených nákladov,ktoré vzniknú v súvislosti s vyvlastnením ale-bo v dôsledku vyvlastnenia a sú taxatívne vy-menované.

Podkladom na určenie náhrady za vyvlast-nenie je všeobecná hodnota pozemku alebostavby alebo práva zodpovedajúceho vecné-mu bremenu určená znaleckým posudkompodľa osobitného predpisu. Peňažná náhradaza vyvlastňovaný pozemok alebo stavbu saurčuje podľa ceny nehnuteľnosti, určenej vý-hradne znaleckým posudkom.

Čo sa rozumie pod drobnými stavebnýmiúpravami, ktorými sa nemení spôsob uží-vania a na ktoré netreba stavebné povole-nie?

Zákon nedefinuje pojem „drobné stavebnéúpravy“ ani ich taxatívne nevymenúva, aleupravuje ako stavebné úpravy, ktorými sa ne-zasahuje do nosných konštrukcií stavby a ne-mení sa spôsob užívania stavby, ani jejvzhľad. Sú to tie stavebné úpravy, ktorýchuskutočnenie nie je zmenou stavby. Takýmitostavebnými úpravami sú napríklad opravy avýmena strešnej krytiny, opravy a prestavbavnútorných priečok či oprava a výmena okiena dverí.

sú určené presné hranice zodpovednostimedzi stavebnou a projektovou firmou prirealizácii stavebného diela?

Sú určené zmluvnými vzťahmi uzatvore-nými mimo režimu stavebného zákona. Ichvzájomné vzťahy vrátane zodpovedností upra-vujú príslušné ustanovenia Obchodného zá-konníka.

Myslíte si, že nový stavebný zákon pomôževäčšiemu a rýchlejšiemu rozvoju slovens-ka?

Súčasný stavebný zákon platí takmer 40rokov a je napriek jeho viacerým úpravám užznačne zastaraný, neflexibilný a nevystihujesúčasné potreby v územnom plánovaní a vý-stavbe a konečnom dôsledku aj v stavebníct-ve.

Som presvedčený, že novým stavebnýmzákonom sa vytvorí právny rámec na skvalit-nenie, urýchlenie a efektívnosť výstavby, naj-mä prostredníctvom vytvorenia tzv. „poriadkuv území“, čím sa významne ovplyvnia viaceréekonomické i spoločenské procesy vytvára-júce predpoklady ďalšieho úspešného rozvojaSlovenska.

47

Nasledujú stavby Vodné dielo Hričov pod Ži-linou, 4 roky na priehrade Liptovská Mara, 4roky na rekultivácii poľnohospodárskej pôdy vdedinke Abu Ghraib pri Bagdade a diaľnice doHilly v Iraku v rámci výstavby 1120 km dlhejdiaľnice od Jordánskych hraníc cez Bagdad ažna hranice s Kuvajtom a ďalšie ktoré končia roz-chodom po 33 rokoch v roku 1991.

Príbeh pokračuje manuálnou prácou robotní-ka 4,5 mesiaca v partii na rekonštrukcii tristo-ročného objektu na pešej zóne v Passau a končízaložením stavebnej spoločnosti SkyBau, s. r.o., úplne od nuly 15. januára 1992. Stavby v Ne-mecku a od roku 1996 v Česku a 2002 v Brati-slave a orientácia na železobetonárske práce pri-náša stále väčšie úspechy a postavenie SkyBauv investičnej výstavbe. V období rokov 2005 až2008 sa dostáva medzi 5 najväčších stavebnýchpodnikov na Slovensku, zamestnáva do 900 pra-covníkov a dosahuje výkony 86 mil. eur. Pre-stížne ocenenia Stavebná firma roka, MilleniumTower POLuS ako prvá stavba SkyBau v Bra-tislave, Rozadol, Apollo I a II. Etapa, KOLO-SEO, CBC 1 až 5 na Karadžičovej ulici, rozší-renie a veža Auparku v Petržalke, Auparky v Ži-line a Košiciach, Retro vrcholia kompletnou do-dávkou hrubej stavby Eurovea na Dunajskomnábreží.

Rovnako vrcholným ocenením je aj získanieprestížneho ocenenia Podnikateľ roka 2007 Ing.Trnovského v súťaži jednej z troch najväčšíchsvetových poradenských firiem Ernst & Youngako druhého v poradí, ktorá dnes už píše 8. naSlovensku a 34. ročník vo svete.

Súbežne sa rozvíja aj rodinný a spoločenskýpríbeh. Syn Dušan a dcéra Ivana robia prvé krokyna lyžiach, otec sa venuje výchove malých zjaz-dárov, ktorí neskoršie nadviažu na úspechy ly-žiarskeho oddielu TJ Slovan Malá Fatra. Dušanje v roku 1975 v 20-člennom výbere českoslo-venských olympijských nádejí, zúčastňuje sa ne-

oficiálnych majstrovstiev Európy žiakov v MonteBondone pri Bolzane v Taliansku. Počas štúdiína Vysokej ekonomickej škole v Prahe získavatitul majstra Prahy v silnej konkurencii. Pracujev podniku zahraničného obchodu Martimex vMartine a neskoršie zakladá vlastnú firmu Raster,s. r. o., ešte pred založením firmy SkyBau.

Keďže deti chodili od malička do Vrátnej adobre poznali chatu Váhostavu, ktorú začiatkom70. rokov vybudovali učni v rámci praxe, prišielza mnou v roku 2002 syn Dušan s otázkou „čimá kúpiť chatu Váhostavu, ktorý bol vtedy predkonkurzom,“ hovorí Ing. Trnovský. S kúpousom súhlasil, pomohol finančne a syn sa trápilďalšie roky s menšími zmenami a rekonštruk-ciami.

Jeho ďalší návrh na celkovú rekonštrukciu,rozšírenie nadstavbou o krytý bazén s wellness,prišiel ako prirodzený ďalší krok. Súhlasili smespolu s Ing.Janíčkom, spolumajiteľom SkyBaus účasťou na investícii a dodávkou SkyBau nakľúč. Syn spolu s manželkou a Ing. arch. Mar-tinom Bišťanom z Ružomberka vdýchli stavbečaro a scenériu Vrátnej doliny, ako aj niečo zkrásnych chát a hotelov Álp, hlavne Dolomitov,ktoré často navštevovali.

A príbehy sa nakoniec spojili. Krása a maje-státnosť Veľkého a Malého Rozsutca, Dier, Grú-ňa a Fatranského Kriváňa, spolu so zjazdovkamina Chlebe, Paseky na Grúni a Príslope našli najužnom svahu Príslopu svoju novú perlu MalejFatry. Dýcha rodinnou atmosférou a hrdo hľadína dolinu a hrebeň Vrátnej.

K Wellness hotelu Rozsutec patrí aj tradičnákoliba pri parkovisku hotela a centrálny kom-plex Starého majera priamo pri zjazdovke Pa-seky s reštauráciou a poľovníckou chatou sapartmánmi, spoločenskou miestnosťou a ma-lým ZOO.

Celý príbeh končí súťažou o Stavbu roka 2013a prestížnym ocenením verejnosti. Na hlasovaní

sa zúčastnilo 82-tisíc účastníkov, za stavbu hotelahlasovalo 9 023 hlasov, pred stavbami Cyklo-most Slobody s 6 654 hlasmi a Kaštieľom Sninaso 4 429 hlasmi, ako aj nomináciou na hlavnúcenu a sú výsledkom, ktorý si zaslúži uznanie apozornosť budúcich užívateľov. Nominácia od-bornej poroty na hlavnú cenu v konkurencii ďal-ších stavieb má rovnako vysokú hodnotu.

Snúbia sa v ňom názory laickej verejnosti, kto-rá ani nevedela kto za stavbou stojí a riadila sa lenfotografiami na Portáli a aj názor odbornej komi-sie, ktorá navštívila všetky prihlásené stavby.

Zakladateľ SkyBau, s. r. o., Ing. MiroslavTrnovský hovorí: „Ak by nebolo vzťahu a láskyk športu a lyžovaniu našej rodiny, spolumajiteľaSkyBau Ing. Janíčka, architekta Bišťana a jehokolektívu, ale hlavne syna Dušana s manželkouBohuškou, tak by nevznikla táto perla Vrátnejdoliny. Doliny, ktorá ako národný park nie jeešte zničená a znehodnotená podnikateľskýmizásahmi do prírody a prostredia. Je to aj vďakaOmnitrade, ktorá investovala a prevádzkujehorské zariadenia, miesto oddychu, športu, tu-rizmu a miesto budúcnosti.”

WellNess Hotel roZsuteC ***VrÁtNa dolINa – malÁ fatra

19. ročník súťaže o STAVBu ROKA 2013Cena verejnosti a nominácia

na Hlavnú cenu

Reštaurácia: vnútorná časť 45 + 12 terasa 34 miest

Kongresová miestnosť: 50 miestUbytovanie: 11 izieb a 6 apartmánov,

52 lôžok + 12 prísteliekWellness: Bazén 11x6 m, jacuzzi, 4 sauny,

relax a massérfitnesscentrum

Koliba: vnútorná časť 38 miest,terasa 24 miest

Príbeh vzťahu a lásky k prírode, športu a lyžovaniu

Príbeh začína, keď ing. Miroslav trnovský, absolvent fakulty inžinierskeho staviteľstva SVŠtv Bratislave sa hlási 15. januára 1959 v kancelárii personálneho oddelenia štátneho podniku

Váhostav Žilina v ruke s červeným diplomom a umiestenkou.

s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o

Zľava: ing. Peter Janíček, ing. Miroslav trnovský, ing. Dušan trnovský.

48

Nedávno ste uspeli v súťaži stavba roka 2013,odkiaľ ste si priniesli cenu primátora hlav-ného mesta sR v kategórii Cena za celospo-ločenský prínos. Gratulujeme! V čom je no-vostavba Fakulty informatiky a informač-ných technológií sTU v bratislave výnimoč-ná, čo hodnotila odborná porota ako najväč-šie pozitívum stavby a v čom vidíte jej naj-výraznejší prínos vy?

Informačné technológie sú na svetovom, eu-rópskom aj slovenskom trhu veľmi žiadaný pro-dukt. Napriek tomu, že ide o jeden z najnároč-nejších študijných odborov s pomerne úzkoušpecializáciou študentov, patrí povolanie v IToblasti k najžiaducejším a najlepšie honorova-ným. Sme veľmi radi, že sme mali možnosť zú-častniť sa výstavby takéhoto významného dielapre STu a tak presvedčili STu a odbornú ve-rejnosť, že naša spoločnosť je schopná v stano-vených podmienkach, ako sú pomerne krátkelehoty výstavby, či obmedzený finančný rozpo-čet, postaviť aj takú náročnú budovu, akou jeFakulta informačných technológií. Aj v budúc-nosti by sme sa radi uchádzali o projekty po-dobného charakteru pre STu, ako aj pre iné in-štitúcie.

Po dlhom období vyrástla v Bratislave nová

budova fakulty, čo má aj podľa odbornej porotyasi najväčší celospoločenský prínos. Je výborné,že sa investuje do pomerne zastaraného vyba-venia fakúlt, ktoré sú v súčasnosti neraz už pre-konané, majú obrovskú energetickú náročnosťa sú nevhodné ako reprezentácia Slovenskej re-publiky, kde má vyrastať slovenská inteligencia.Veľmi si ceníme, že si túto skutočnosť všimol ajprimátor Bratislavy Milan Ftáčnik, a ocenil tútovýznamnú stavbu. Aj keď najväčšie ocenenie,dovolím si tvrdiť, patrí tým, ktorí tento zámervymysleli, presadili a našli prostriedky na rea-lizáciu, a tiež architektom, ktorí ho zhmotnilivo forme architektonickej štúdie a neskôr pro-jektov.

Takže podnet na stavbu vychádza odinakiaľnež od stavebnej firmy, a to aj v prípade po-dobných projektov, akým je novostavba Fa-kulty informatiky a informačných technoló-gií sTU v bratislave?

V princípe tento proces začína investičnýmzámerom či už zo strany súkromného investoraalebo štátu, štátnej inštitúcie či príspevkovej or-ganizácie. Zámer musí byť kvalitne rozpraco-vaný, je potrebné presadiť ho na príslušnom mi-nisterstve – v prípade štátnej inštitúcie –, nájsťnaň dostatok financií, naprojektovať, vysúťažiť...Stavebná firma je posledný člen tohto súkolesia,vďačný za to, že môže realizovať stavebný zá-mer. Azda najvďačnejší by však v tomto prípademali byť študenti, ktorí budú môcť v novýchpriestoroch študovať a učitelia, ktorí budú v no-vých priestoroch učiť.

Už ste niekedy stavali podobnú stavbu, aleboje projekt novej fakulty sTU pre vás premié-rový?

Podobných stavieb ZIPP vybudoval už nie-koľko desiatok. Spoločenský prínos tejto stavbyspočíva v tom, že ide o akúsi „prvú lastovičku“po dlhých desaťročiach nebudovania vo vyso-kom školstve v Bratislave. Spolu s vedenímSTu, projektantom, sme vybudovali novú fa-kultu, ktorá bude slúžiť najbližšie roky okreminého aj ako reprezentatívna vzorka toho, akoby malo vyzerať naše vysoké školstvo a v akýchpodmienkach by mali študovať naši študenti.

Nosnými zákazkami vašej spoločnosť malibyť v roku 2013 jadrová elektráreň v Mo-chovciach, výrobné haly pre Volkswagen a

infraštrukturálne projekty v oblasti životné-ho prostredia. V akom štádiu sú tieto spomí-nané projekty a aké projekty plánujete roz-behnúť v blízkom období?

Hoci hlavnú časť zákazky vo Volkswagenesme realizovali v minulom roku, aj tento roksme tu realizovali množstvo menších, naše oča-kávania sa v tomto prípade naplnili. Významnýobjem prác sme aj v tomto roku realizovali vMochovciach, kde sa spolupodieľame na rekon-štrukcii a dostavbe atómovej elektrárne blokovIII. a IV. Ide o jednu z našich najvýznamnejšíchstavieb v roku 2013. Budúcnosť vidíme v orien-tácii na súkromných investorov, teda vo výstav-be logistických centier, fabrík, hypermarketov,polyfunkčných či rezidenčných objektov. Napoli verejného sektora sa ako po minulé rokyorientujeme na oblasť životného prostredia,školstva, zdravotníctva. Dnes patríme k jednýmz najväčších dodávateľov stavieb čističiek od-padových vôd na Slovensku, s najväčšími refe-renciami kanalizačných a vodovodných sietí.Chceme upriamiť svoju pozornosť na výstavbua rekonštrukciu mostných objektov pre verejnýsektor. Spolu s našou materskou spoločnosťouSTRABAG by sme sa radi zúčastnili tendrovpre diaľničnú spoločnosť a Slovenskú správuciest, zameraných z pohľadu ZIPP na rekon-štrukciu mostov, mostných objektov, protihlu-kových stien, a prípadne na výstavbu novýchdiaľničných mostov, estakád atď.

ZIPP sa ako člen koncernu sTRabaG vy-značuje finančnou stabilitou, disponuje kva-litným, vysokovzdelaným, skúseným a lojál-nym manažmentom a ponúka široké portfó-lio služieb. so stavbami v akých rôznych ob-lastiach ste pripravení vyjsť zákazníkom vústrety?

Dovolím si tvrdiť, že ZIPP patrí k spoločnos-tiam so snáď najširším záberom, portfóliom avariabilitou stavieb na slovenskom trhu. Vzhľa-dom na to, že slovenský trh má obmedzenémožnosti a pomerne veľkú konkurenciu, sa našaspoločnosť nevyhýba žiadnej výstavbe, či už súto elektrárenské energetické komplexy, diaľnič-né stavby, stavby pre životné prostredie, ani rôz-nym polyfunkčným objektom, bytovým do-mom, novým fabrikám či skladovacím halám.Realizovali sme Letisko M. R. Štefánika v Bra-tislave, momentálne rozširujeme popradské le-tisko, pre SPP realizujeme výmenníkové stani-

aj my sme svojím dielom prispelik vytvoreniu kvalitnýchvzdelávacích priestorov

Pomocou najmodernejších technických a ekologických poznatkov vytvára ZiPP BRAtiSLAVA, spol. s r. o., priestorpre život prichádzajúcej generácie. Možno aj preto sa v súťaži Stavba roka 2013 spoločnosť opäť umiestnila napoprednom mieste: získala cenu primátora Bratislavy za stavebné dielo Fakulta informatiky a informačných

technológií Stu v Bratislave, novostavba. komu je víťazná stavba určená, aký jejej prínos a ako a prečo sa postupne menia podmienky na slovenskom stavebnom

trhu hovorí generálny riaditeľ spoločnosti ing. Juraj hiRNER.

s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o

49

známe. Pozitívne je to, že držíme obdobný hos-podársky výsledok a obrat ako v rokoch 2011 a2012. Môžeme hovoriť o vyrovnaných výko-noch, ktoré udržuje naša spoločnosť počas nie-koľkých rokov po sebe. Práve vďaka nášmu ši-rokému záberu stavebných aktivít, ktoré sme užspomínali, a vďaka tomu, že nie sme výlučnešpecializovaní iba na niektorú z konkrétnychoblastí stavebníctva, sa nám darí získavať zá-kazky v rokoch menej úrodných, aj úrodnýchzhruba rovnako. Sme zastúpení v mnohých ob-lastiach a zamestnávame odborníkov; špičko-vých statikov, schopných inžinierov či stavby-vedúcich, ktorí sú pripravení stavať pre veľmiširokú investičnú verejnosť. Táto situácia je pre-to priaznivá aj pre štát, nakoľko zodpovedne siplníme všetky povinnosti, ktoré voči nemu

máme. Nad rámec týchto povinností prispieva-me chorým deťom a ich rodinám, finančne pod-porujeme realizácie dobročinných projektovorientovaných na zdravie našich slovenskýchdetí, ako napr. „realizácia projektu intermediár-nych izieb slúžiacich detským pacientom v prí-pravnej fáze na transplantáciu pečene a fáze po-transplantačnej adaptácie a potransplantačnéhosledovania“ v Detskej fakultnej nemocnici s po-liklinikou Bratislava. Žijeme a podnikáme naSlovensku, a preto nám záleží, aby sme sa s čas-ťou našich výsledkov podelili aj s tými, ktorítrpia núdzou, resp. podporili stavbárske stavovs-ké organizácie, významné spoločenské, športo-vé či kultúrne podujatia, ktoré by v opačnomprípade nebolo možné realizovať na zodpove-dajúcej úrovni.

ce, pre Naftu v Gajaroch podzemné zásobníkyzemného plynu vrátane technológie. Je to ne-vyhnutnosť vyplývajúca z možností slovenskéhostavebníctva, ktoré je určite vzhľadom na objeminvestícií a oproti tomu počet firiem, ktoré tusúťažia na jednom z najobmedzenejších trhov vrámci krajín V4.

Zmenilo sa v uplynulom období niečo v krízestavebného trhu? sledujete nejaký pohyb,napríklad aj k lepšiemu?

Zmenilo sa to, že máme vládu, ktorá je sta-bilná. Od nej očakávame hospodársku stabilitu,možnosti pre rozvoj, správne vytýčené hospo-dárske ciele a smer, ktorým chce túto republikuviesť. Ak sa ktorejkoľvek vládnej garnitúre darímať cieľ a dostatok času, a teda ak je stabilná amá čas a priestor presadzovať svoje ekonomic-ko-hospodárske ciele, prináša to podnikateľskejsfére šancu na rozvoj a prežitie. Keďže mámestabilnú vládu v druhom roku vládnutia, a uka-zuje sa, že jej vízie sú implementované správne,veríme, že prinesú pokles nezamestnanosti aviac pracovných príležitostí stavebným podni-kateľom podnikajúcim na Slovensku.

V roku 2013 ste očakávali mierny nárast ob-ratu v porovnaní s rokom minulým, keďže savaša spoločnosť orientuje zväčša na súkrom-ný sektor, ktorý posudzuje aj schopnosti jed-notlivých uchádzačov. Viete už teraz zhod-notiť stav spoločnosti, prípadne nejaké vý-sledky za rok 2013? aké máte očakávania naďalší rok?

Ročný obrat spoločnosti ZIPP, ako aj hospo-dársky výsledok za 2013 už, samozrejme, po-

s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o

V súťaži Stavba roka 2013 získala novostavba Fakulty informatiky a informačných technológií Stu v Bratislave cenu primátora Bratislavy.

aj v kríze možno realizovaťvýnimočné stavby

„Súťaž Stavba roka už od jej zriadenia v roku 1995 napĺňa do bodky a písmena svoje poslanie vrátaneprofesionálnej verejnej prezentácie stavieb realizovaných na Slovensku pred príslušnou odbornou i širokou laickou

verejnosťou u nás i v zahraničí,“ povedala pre Parlamentný kuriér ing. Mária BRichtOVÁ, prezidentka Združeniapre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva ABF Slovakia, organizátora súťaže StAVBA ROkA 2013.

19. ročník súťaže sTaVba ROKa je za nami.ako ste s ním boli spokojná? a ako sa vámtento rok pracovalo s porotou?

Súťaž Stavba roka sa nezadržateľne plynutímnezastaviteľného času blíži k druhému decé-niu… Človek by si pri zákonitom bilancovanísvojich pracovných aktivít, ich úspechov či ne-úspechov, s uspokojením v našom prípade po-myslel, že najväčšia aktivita Združenia ABFSlovakia prekonala svoje detské choroby a do-rástla až sofistikovane premyslená do úspešnejaktivity, keď už v podstate treba len dolaďovaťveci, ktoré pre nedostatok finančných prostried-kov sa doposiaľ neuskutočnili. Ale ako to už vživote býva, priam akoby náročky vznikajúpredpokladané či nepredpokladané nové pro-blémy, ktoré treba za pochodu riešiť a je na do-tknutých aktéroch, ako sa s nimi dokážu vyrov-nať, a ešte k tomu v reálnom čase, aby mohla

akákoľvek aktivita úspešne pokračovať na na-stúpenej ceste ďalej. V našom prípade, teda v19. ročníku tejto súťaže ich bolo hneď niekoľko.Z tých vážnych bol nedostatok stavieb v zmysleštatútu súťaže. To znamená stavby so zaujíma-vým či netradičným konštrukčným riešením,stavebno-technicky náročné stavby, tie s pred-pokladanými nízkymi prevádzkovými náklad-mi, či energeticky úsporné, ekologické alebo sprínosom pre obec, mesto, región či Slovensko.A ak aj boli, niektoré z nich mali problémy spovoľovacími konaniami v zmysle zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnomporiadku v znení neskorších predpisov (čiernestavby). A doposiaľ len v predchádzajúcich roč-níkoch sporadicky vyskytnutý nesúhlas niekto-rého z hlavných účastníkov realizácie stavbyprezentovať ju verejne prostredníctvom súťažeStavba roka, sa v tomto ročníku pri niektorých

stavbách dostal až do absurdných polôh. Tedaaj v sektore výstavby a stavebníctva je aktuálnyfenomén, taký príznačný pre toto obdobie, a nie-len na Slovensku, a to neplnenie zmlúv či vzá-jomných aj písomných dohôd, umocnený ďal-šími negatívnymi javmi postindustriálnej spo-ločnosti. Snažím sa to pochopiť s nádejou, ževšetko vyrieši oživenie investičnej výstavby naj-mä z verejných financií a realitného trhu a tentonárodný fenomén prestane byť fenoménom aj vodvetví výstavby a stavebníctva za prísnej asis-tencie morálky a etiky v podnikaní. Teda stručnýzáver – som spokojná, že dvadsať stavieb pre-zentovaných tohtoročnou súťažou Stavba roka2013 je z rôznych hľadísk zaujímavých, dôstoj-ne prezentujúcich úroveň stavebníctva a archi-tektúry na Slovensku pred príslušnou odbornoui laickou verejnosťou u nás i v zahraničí (me-diálni partneri súťaže – elektronickí i printoví)a že boli medzi nimi aj stavby z rôznych hľadískdokonca výnimočné.

Čo sa týka odbornej poroty so zahraničnouúčasťou, po prvý raz v histórii tejto súťaže boliv sedemčlennej porote štyri ženy a traja muži.Tým štvrtým bol expert pre inžinierske stavby,ktorý nemá hlasovacie právo a nezúčastňoval saspoločnej obhliadky všetkých stavieb. Samo-zrejme, táto skutočnosť prevahy žien pozitívnepoznačila aj činnosť poroty, ktorej predsedombola známa osobnosť nielen v oblasti architek-túry a urbanizmu prof. Ing. arch. Štefan Šlachta,PhD. a podpredsedníčkou známa podnikateľkaIng. Anna Juhos.

Počas uplynulých devätnástich ročníkov bolohlavných cien v jednom ročníku tejto súťaževiac. V tomto ročníku sa Združenie abF slo-vakia opäť vrátilo k modelu jednej stavbyako nositeľky tejto prestížnej ceny titulustavba roka 2013. Získala ju bratislavská no-vostavba CENTRaL. V čom táto stavba pre-vyšovala ostatné?

Taký bol verdikt odbornej poroty, dokoncajednohlasný. A môj osobný názor. Takéto a po-dobné stavby nielen čo do objemu stavby či jejzastavanej plochy, či výšky investičných nákla-dov veľké stavby, ale aj malé stavby, ak sú ná-ročné či dokonca, nazvime to, výnimočné z hľa-diska konštrukčného, stavebno-technického čistavby šetriace energie a ekologické, s celospo-

ločenským prínosom pre obec, mesto, región čiSlovensko, patria do súťaže Stavba roka a majúveľké šance na získanie v nej najvyšších cien.A to táto súkromná investícia bratislavská no-vostavba CENTRAL zo všetkých stránok spĺňa-la. Jeho nepopierateľné kvality sú napr., v po-výšení typologickej kategórie nákupného centrana architektúru aj vydareným hmotovo-priesto-rovým a kompozičným riešením, funkčnýmusporiadaním, konštrukčným a stavebno-tech-nickým riešením atď. Prezentuje optimálny mo-dulový systém a priestorovú skladbu spojeniarôznych funkcií megaštruktúry – nákupné cen-trum, parking, kancelárie, medicínske centrum,hotel. Nákupné centrum má 3 nadzemné pod-lažia, výškový objekt – administratíva 21, po-lyfunkčný objekt – hotel: 15, vybavenosť – me-dicínske centrum: 7. Cca 1 350 parkovacíchmiest je v štyroch podzemných podlažiach.Všetky objekty sú prístupné z úrovne terénubezbariérovo. Parkové úpravy na strechách súna ploche cca 6 000 m2. Ale nemenej dôležité zhľadiska komplexnej kvality realizácie staviebv súťaži Stavba roka na všetkých úrovniach in-vestičného procesu výstavby je, že hlavný zho-toviteľ, česká stavebná firma IMOS Brno, a. s.,závod Ostrava sa vyrovnal s jej vysokou staveb-no-technickou náročnosťou naozaj dobre. Skú-senosti nielen zo Slovenska potvrdzujú, že rea-lizácie aj excelentných projektov, poznačené ne-

s t a V b a r o r a 2 0 1 3

50

dostatkom finančných prostriedkov stavebníkači nekvalitnou stavebnou realizáciou nie sú vy-darenými stavbami. Príbeh lekára, ktorý po noč-nej službe prichádzal relaxovať na zelenú stre-chu Centralu, je svedectvom úspešnej realizácieinvestičného zámeru stavebníka a naplnenímjeho predstáv autormi – skúsený známy archi-tekt Ivan Kubík a kol., projektanti statiky stavbyPROPLAN, s. r. o., DuPlan, s. r. o., OK Team,s. r. o., a spomínaný zhotoviteľ.

Ktoré z ďalších ocenených stavieb vás osobneešte špeciálne zaujali?

Z môjho hľadiska jednoznačne Cyklomostslobody, ďalšia bratislavská novostavba v kata-strálnom území Devínska Nová Ves. Napokonmu verejné uznanie vyslovila aj odborná porotaudelením dvoch cien, a to druhou najvyššou ce-nou v súťaži Stavba roka, nomináciou na hlavnúcenu, ako aj Cenou ministra dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SR. A ja osobne, kebysom bola členkou tejto odbornej poroty, naozajby som mala problém – Centrál či inžinierskastavba Cyklomost. Je to konštrukčne, stavebno-technicky náročná stavba, ekologická s veľkýmcelospoločenským prínosom nielen pre regiónBSK. určite by som pri rozhodovaní zobrala doúvahy odporúčania experta pre inžinierske stav-by doc. Ing. J. Šoltésza, PhD., ktorý bol súčas-ťou poroty ako expert pre inžinierske stavby.Medzi 7-člennou odbornou porotou takýto od-borník nebol, preto organizátor súťaže Stavbaroka Združenie ABF Slovakia využil v tomtoročníku štatútom zakotvený nástroj pre kvaliturozhodovania poroty, a doplnil porotu o expertapri konštrukčne a stavebno-technicky náročnýchstavbách, a tým inžinierska stavba cyklomostapo všetkých stránkach bola. A z môjho hľadiskakrásna emotívna veta jeho architekta Milana Be-láčka, že cyklomost umožňuje chodcom a cy-klistom prechádzať sa v korunách stromov nadneregulovaným tokom rieky Morava ... a ja do-pĺňam všetkými zmyslami plus „jeden“ vnímaťtoto krásne, stavbou neporušené územie je sku-točnosťou. Priznám sa, teraz sa presne neviemsama so sebou dohodnúť, či tento cyklomost máto šťastie, že sa nachádza v chránenom územíNATuRA 2000, nad hraničným neregulovanýmtokom rieky Morava, či vice versa cyklomostsvojím bio dizajnom toto územie zveľaďuje ateda ono má to veľké šťastie na jeho autorov poč-núc architektom, projektantmi, hlavnými zho-toviteľmi a, v neposlednom rade, stavebníkom– Bratislavským samosprávnym krajom, ktorý

hlavná cena Stavba roka 2013, cena SkSi za najlepšie projektové riešenie – cENtRAL, novostavba, Bratislava, Metodova 6.

Nominácia na hlavnú cenu, cena ministra dopravy, výstavby a RR SR – cyklomost Slobody, novostavba, Bratislava, Devínska Nová Ves.

51

M. Beláček – projektové cezhraničné rokovania,prípravu financovania stavby – až po vstup sta-vebníka Bratislavského samosprávneho kraja.Ten v roku 2008 po úspešných rokovania s ra-kúskymi partnermi podpisom cezhraničnej do-hody o výstavbe mosta, dotiahol jeho cezhra-ničný projekt na základe spracovaného projektupre územné rozhodnutie a projektu pre stavebnépovolenie do úspešného konca. Z konštrukčné-ho hľadiska boli stanovené podmienky, že v pla-vebnej dráhe nesmie byť žiadny podporný pylóna výška podpôr portálov nesmie byť vyššia ako20 m, aby bol pod úrovňou lesa. Rakúski od-borníci boli skeptickí k možnosti realizácie ná-ročného tvaru mosta s rozponom 120 m nad rie-kou Morava. Razantným ale vstupom sloven-ských odborníkov projektantov, a to Ing. ĽubošaRojka, PhD. – projektová dokumentácia pre sta-vebné povolenie, prof. h. c. prof. Dr. Ing. Zol-tána Agócsa, PhD. – prvý statický výpočet mos-ta a návrh oceľovej konštrukcie a na základe me-dzinárodnej súťaže na hlavného zhotoviteľa stav-by – Združenia Cyklomost, líder Ingsteel, s. r.o., člen Doprastav, a. s. – sa táto zo všetkýchhľadísk náročná stavba v chránenom územíúspešne s maximálnym nasadením všetkýchúčastníkov realizovala a bola odovzdaná pouskutočnení predpísaných skúšok do užívaniav auguste 2012.

Cenu primátora hlavného mesta sR bratis-lavy získala tento rok bratislavská novostav-ba Fakulta informatiky a informačných tech-nológií sTU, v bratislave. Mal možnosť pri-mátor ovplyvniť rozhodnutie poroty?

Všetky ceny v súťaži Stavba roka udeľuje je-dine odborná porota. Teda nielen nominácie nahlavnú cenu a hlavnú cenu, ale aj ceny vyhla-sovateľov súťaže, ako aj ceny za celospoločen-ský prínos, to je cenu primátora hl. mesta SRBratislavy, ako aj cenu ministra dopravy, vý-stavby a regionálneho rozvoja SR. Porota ichudeľuje na základe kritérií hodnotenia stavieb vtejto súťaži, ako aj na základe štatútov týchtocien – každá z nich má svoj štatút. Za roky ichudeľovania sa nikto z nich nesťažoval... Dokoncajej zriaďovateľ exprimátor A. Ďurkovský razant-ne odmietol ponuku akéhosi „predvýberu“ po-roty z troch bratislavských stavieb potenciál-nych nositeľov tejto ceny, s tým, že nie je kom-petentný hodnotiť ich kvalitu na hlavných úrov-niach investičného procesu výstavby, keď nemák dispozícii technickú dokumentáciu a nezú-častnil sa na ich obhliadke. A aj tohtoročná Fa-kulta informácií a informačných technológiíSTu v Bratislave je, myslím si, dobrou voľbouporoty na túto cenu, lebo je kvalitnou verejnouinvestíciou, ktorej stavebníkom je Slovenskátechnická univerzita v Bratislave. Tá mala na-vyše aj šťastie pri verejnom obstarávaní na skú-seného architekta, projektantov – architektov,stavebných inžinierov –, aj na hlavného zhoto-viteľa ZIPP Bratislava, spol. s r. o., ktorý má zasvoje stavebné realizácie rad ocenení za ich vy-sokú kvalitu. Teda nielen do portfólia staveb-ných fondov univerzity, ale aj slovenského vy-sokého školstva práve zásluhou nich pribudlakvalitne veľkoryso realizovaná verejná investíciavysokoškolskej stavby na vzdelávanie, a to v in-formatike a informačných technológiách, dnescelosvetovo vysoko žiadaných komoditách.

V „tieni“ ocenených stavieb zostali mnohéneocenené, pritom či už skvele architektonic-ky navrhnuté alebo aj precízne stavebné rea-lizácie. spomeniem aUPaRK Košice či bra-tislavský bytový dom Pálffyho kúria. Meno-vať by sa dali aj ďalšie. aj o týchto stavbách,ktoré dojazdili „len“ v hlavnom peletóne, bysa určite dalo povedať mnoho dobrého…

Súhlasím s vaším názorom, lebo každá jednastavba mala niečo pozitívne, dokonca niektoráaj neocenená až vysoko pozitívne v komplexnejkvalite jej realizácie na hlavných úrovniach in-vestičného procesu výstavby. Lenže ak preva-žujú negatíva, tak sa to vysoko pozitívne záko-nite znižuje. Neviem, či ste osobne videli v ko-šickej lokalite novostavbu košického AuPAR-Ku, a preto ju spomínate. Aj mne sa osobnepáči a tajne som dúfala, že osloví aj porotu. Nie-

vyvinul maximálne úsilie na jeho realizáciu. Jepostavený na mieste pôvodného barokovéhomosta, spájajúceho až do roku 1945 Schlosshofna rakúskej strane a Devínsku Novú Ves na slo-venskej strane. Architektonické riešenie je vý-sledkom hľadania efektívneho tvaru, biodizajnua symetrickej úspornej mostnej konštrukcie sveľkým rozponom nad riekou s primeranýmvzopätím nad zaplavovaným územím. Svojímtvarom umožňuje plavbu lodí a zároveň navrchole oblúka, ponúka cyklistom i chodcompohľad na krásnu prírodnú panorámu tohto úze-mia. Premostenie subtílnou neobvyklou oceľo-vou konštrukciou, doteraz neoverenou, s veľkým120 m rozponom nad riekou, bolo náročné naprojektovanie, výrobu aj montáž v chránenomúzemí a na kompenzáciu kmitov. Ale dokázalito (o čom dokonca pochybovali aj rakúski od-borníci), práve odborníci naši, slovenskí. Procespredprojektovej i projektovej prípravy a špeci-fickej realizačnej činnosti tejto medzinárodnejstavby v nedoriešenom a nespravovanom územíz hľadiska územnoplánovacieho, environmen-tálneho, pamiatkového, vodohospodárskeho, do-pravného bol nesmierne náročný. Hneď po otvo-rení sa stal súčasťou nielen regionálneho záujmuverejnosti, a to zo strany slovenskej i rakúskej.

V ostatnom čase sa o cyklomoste priam roz-trhlo vrece s informáciami, a to práve záslu-hou aj tejto prestížnej súťaže stavba roka.Len stručne genéza, čo sme sa doposiaľ bežneo tejto mostnej stavbe nedozvedeli...

To je jasným dôkazom jedného z dôležitýchrozmerov plnenia poslania tejto súťaže. Ale kmeritu otázky. S myšlienkou či nápadom pre-mostenia neregulovaného toku hraničnej riekyMorava na území Bratislavy presne na miesterakúsky Schlosshof a Devínska Nová Ves prišielslovenský architekt Milan Beláček ešte v roku1996. Návrhov bolo niekoľko. On vychádzal zhistorických znalostí o existencii takéhoto mostav tomto mieste – kamenný klenbový most –,ktoré boli optimálnym miestom obnovenia tejtocezhraničnej trasy. Dôležitým hľadiskom prevšetkých dotknutých pri konečnom rozhodovanío prvom lokalizovaní tejto stavby boli aj hľadis-ká ekologické, konštrukčné a finančné. Opti-málny návrh bol základom na jeho presadeniei na rakúskej strane, ako aj podkladom pre jehofinancovanie z verejných zdrojov oboch štátova z Programu cezhraničnej spolupráce Slovens-ká republika – Rakúsko 2007 – 2013, EÚ. Tovšetko zabezpečoval so svojím tímom architekt

AuPARk košice, novostavba, Nám. osloboditeľov 41, košice.

cena primátora hl. mesta SR Bratislavy – Fakulta informácií a informačných technológií, novostavba, Bratislava.

s t a V b a r o r a 2 0 1 3

52

len prihlasovateľ do tohto ročníka súťaže o nejpíše, že je navrhnutá a realizovaná v súlade spožiadavkami európskeho štandardu a celosve-tového trendu, v ktorom sa odzrkadľuje jasná lí-nia prepojenia historického s moderným (na-chádza sa neďaleko historického centra mesta)...Nie každá slovenská novostavba blízko histo-rického centra sa môže týmto pochváliť... A ajjej architektonický výraz nie je nezaujímavý.Takýto názor malo aj zopár odborníkov, Koši-čanov – nezávisle som ich požiadala o mienkuešte v štádiu príprav obhliadky stavieb, ktorá zpiatich prihlásených košických stavieb, ich naj-viac oslovuje. Takmer jednoznačne to bol Au-PARK aj kvôli spoločenskému i ekonomickémuprínosu pre mesto Košice, hoci sa jeho kultúrnafunkcia zatiaľ nerealizovala. Ale je to súkromnáinvestícia a stavebník, samozrejme, sa snažískrátiť dĺžku návratnosti investícii na minimum,teda využíva plochy a priestory v súlade s mo-mentálnymi požiadavkami realitného trhu. Aleokrem prínosov sú tu ešte i ďalšie dôležité kri-tériá hodnotenia, a tým možnosti porovnávaniaprihlásených či iných stavieb.

Podobne je to aj s ďalšou súkromnou inves-tíciou bytovým domom Pálffyho kúriou v pa-miatkovej zóne s vinohradníckou tradíciou vbratislavskej Rači. Je to pôvodné barónske sídloz druhej polovice 19. storočia. už len názov toh-to bytového domu, napr., so strechami s betó-novou červenou škridlovou strešnou krytinou vnás vyvolá pocit niečoho jedinečného, historic-ky tajomného...

A v porovnaní s väčšinou plochými strechamitakéhoto rozsiahleho bytového komplexu je toskutočne raritou a súčasne vyriešeným problé-mom z nekvalitne robených plochých striech.Nedajboh rozbitá škridla sa v reálnom čase vy-mení a problém zatekania je odstránený. Deve-loper svojím investičným zámerom bytovéhodomu nahradil kúriu novostavbou s 3 podlažia-mi bytov a apartmánov s výmerou od 49 po ne-celých 120 m2 s možnosťou parkovania 48 au-tomobilov v podzemnej garáži. Aj napriek jehorozhodnutiu postaviť celú budovu rezidencie odterénu nahor nanovo, kúria si ponechala svojhistorický vzhľad nielen v podobe reštaurátor-skej kópie erbu nad vstupnou bránou. Nahrade-ná je kvalitnou novou replikou s novým rieše-ním vnútornej dispozície, ktorá však verne ko-píruje vonkajší výhľad pôvodnej kúrie a auten-ticky dotvára pamiatkový obraz miesta. A, ne-konštatujem len ja, autorom architektonickéhoriešenia sa vydarilo kontrastné zladenie histórieso súčasnosťou. Vo formách tradičných pre vi-

diecku štruktúru sa podarilo umiestniť pomerneveľký objem v maximálnom súčasnom technic-kom a užívateľskom štandarde. Jedinečnosť die-la je v spojení požiadaviek moderného komfort-ného bývania, intimity vidieckeho prostredia,súkromného vnútrobloku so zeleňou a v rešpek-tovaní daností pamiatkovej zóny. Veď kto by ne-chcel bývať v Pálffyho kúrii, je teda pre mno-hých z nás, čo sme ju videli, nielen šikovný re-klamný slogan developrera...

samozrejme, na druhej strane stojí verej-nosť, ktorá tento rok opäť hlasovala (celkom 80 311 hlasov!). Cenu verejnosti získala re-konštrukcia a prístavba trojhviezdičkovéhoWellness hotel Rozsutec v Terchovej. a ajodborná porota vyzdvihla toto dielo až nanomi náciu na hlavnú cenu… Došlo teda ko-nečne k vzácnej zhode laickej a odbornej ve-rejnosti?

Po prihlásení tejto stavby do súťaže Stavbaroka som hneď predpokladala, že sa dostane pri-najmenej medzi prvé tri verejnosťou najviac hod-notené, resp. získa Cenu verejnosti 2013. V tom-to „veštení“ netreba hľadať ani krištáľovú guľuči vysokú odbornosť, jedine a jedine empíriu...Veď je to už piaty ročník tejto skutočne dnes po-pulárnej web ankety aj vzhľadom na návštevnosťtejto hlasovacej známej webovej stránkywww.zoznam.sk, ale najmä jej minulý ročník,keď Cenu verejnosti 2012 získala rekonštrukciaa prístavba wellness Hotel Bystrá, Tále, nachá-

dzajúcom sa na začiatku atraktívneho turistic-kého strediska Národný park Nízke Tatry, v po-kojnom prostredí Bystrej doliny – Tále, v okreseBrezno. A teraz, prosím, pozrite si a porovnajtetohtoročnú Cenu verejnosti 2013 Wellness HotelRozsutec: Malá Fatra pred návštevníkom pri vý-hľade z reštaurácie cez veľkoplošnú presklenústenu či z jej otvorenej terasy a vľavo majestátnymasív Rozsutca... a vydarenými foto prezento-vaný interiér či exteriér dýchajúci zdravým dre-vom, priam vyzývajúcim návštevníka na jehodotyky nielen pohľadom a jeho aróma a geniusloci a... vychutnávať plnými dúškami... A citlivátrojpodlažná prístavba wellnessu s pultovou stre-chou a veľkoplošná sklená stena a čarokrásnyvýhľad sa opakuje... Jednoducho čarovný horskýhotel v čarokrásnej nízkotatranskej prírode, s pri-danou hodnotou prístavbou moderného wellnes-su s veľkoplošnou presklenou stenou... Tomutočaru priam zákonite podľahla aj porota a možnoby mal aj šance, keby záverečné hodnotenie sta-vieb bolo v tomto hoteli, dostať aj cenu najvyš-šiu, a to titul Stavba roka. Tým v žiadnom prí-pade nechcem sa dotknúť odbornosti a profesio-nality poroty, ale naopak, chcem podčiarknuťjeho obrovské genius loci, na ktorom majú zá-sluhu nielen jeho autori a stavebník, ale aj úžasnáokolitá príroda. Nemožno mu však uprieť anitechnické prednosti. Celý hotel je v kategóriinízkoenergetických, kategórie B. Stavba je tech-nologicky na najvyššej úrovni. Vykurovanie apríprava TuV tepelnými čerpadlami s inteligent-ným riadením celej prevádzky. Ďalej je to špič-kové vybavenie, odpady atď., spĺňajúce súčasnépožiadavky na hotelové zariadenia. Inteligentnýsystém riadenia vykurovania a vzduchotechnikyminimalizuje náklady, čo potvrdila doterajšiaprevádzka. Hotel pamätá aj na možnosti budú-ceho rozšíreného využitia alternatívnych zdrojovenergií. Treba si vážiť stavebníka, ktorý dokázalvytvoriť v takomto prostredí rekonštrukciou sta-rého, citlivou prístavbou nového wellnessu a no-vostavbou sólo objektu po vzore alpských ma-lých reštauračných objektov popri hlavnom ho-teli, tak sugestívne krásne stavebné dielo, vplnom rozsahu vystihujúce známy výrok FrankaL. Wrighta: Dom nie je na kopci, ale je jeho sú-časťou... A o to sa svorne postarali architekti,projektanti a stavebník. A nám len zostáva im sobdivom blahoželať.

Bytový dom Pálffyho kúria, novostavba, Bratislava, Rača, ul.: Alstrova, Barónka, Novohorská.

Nominácia na hlavnú cenu, cena verejnosti 2013 (9 023 hlasov!) – Wellness hotel Rozsutec.

53

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

Už sme sa viackrát rozprávali o možnos-tiach zvyšovania úrovne bezpečnosti, kva-lity a využívania leteckej aj vodnej dopra-vy, aj o podmienkach, ktoré vplývajú naich rozvoj. Celosvetová kríza urobila svoje,dokázali sme sa so zmenenými podmien-kami vyrovnať? ako je na tom letisko M.R. Štefánika v bratislave?

Ak sa pozriete na čísla, ani v tomto rokusa nezastavil pokles cestujúcich, ktorí využilislužby nášho najväčšieho letiska. Budem saopakovať, ale sú tu objektívne faktory, ktoréjeho činnosť ovplyvňujú: blízkosť letiska Vie-deň a jeho ponuka čo do početnosti destinácií,tak aj frekvencie letov, neexistencia leteckéhodopravcu, ktorý by využíval letisko Bratislavaako svoju domácu bázu, ako aj prevažujúcaponuka letov z bodu do bodu bez možnostinadväzných prestupov. Toto v kombinácii spretrvávajúcou hospodárskou krízou a jej ne-gatívnymi vplyvmi na obyvateľov prejavujú-cimi sa okrem iného aj v tom, že sa menej ce-stuje, pretože ľudia nemajú peniaze na luxus-nejšie služby, akými sú dovolenky, návštevypríbuzných v zahraničí, ale aj obmedzená po-nuka pracovných príležitostí v zahraničí, kto-rá viedla k tomu, že veľa našich ľudí sa vrátilospäť domov apod. Kríza sa stále prejavuje nie-len v leteckom priemysle, ale aj v iných od-vetviach hospodárstva (cestovný ruch, sta-vebníctvo, obchod...). Bez ohľadu na tietofaktory musíme ako sekcia zabezpečujúca vy-tváranie podmienok na vykonávanie služiebleteckej dopravy, resp. výkon štátnej správyv civilnom letectve, plniť všetky medzinárod-

né záväzky, ktoré nám vyplývajú z členstvav Medzinárodnej organizácii civilného letect-va (ICAO), Európskej únii, Eurocontrole, alenapríklad aj z toho, že Slovenská republikaje členom funkčného bloku vzdušného prie-storu strednej Európy (FAB CE), čo je jednaz najsledovanejších agend Európskej únie.Našou úlohou je predovšetkým vytvárať taképodmienky (legislatívne a medzinárodné),aby ktorýkoľvek letecký dopravca, či z krajínEÚ alebo z tretích krajín, mohol bez prekážokprevádzkovať lety do/zo SR za štandardnýchpodmienok bežných vo svete.

Toto sú činnosti pre verejnosť neatraktívne,ale z hľadiska fungovania civilného letectvaa jeho zapojenia do medzinárodných štruktúr,prioritné. V praxi to znamená toľko, že bezohľadu na rozsah výkonov našich leteckýchspoločností a letísk musíme plniť všetky zá-väzky (medzinárodné zmluvy, nariadenia asmernice EÚ, štandardy ICAO), zodpovedá-me za ich implementáciu do nášho právnehosystému a musíme dohliadať aj na ich plnenie.

Môže vhodne volená propagácia letiskaovplyvniť záujem turistov a verejnosti?

Áno, môže prispieť k zviditeľneniu celej SR.Cestujúci nepriletí na Slovensko, aby si pozrelletisko, ale letisko je pre neho vstupom na Slo-vensko. A to, prečo k nám cestujúci priletí, užje oblasťou aktivít iných štruktúr ako civilnéholetectva – najmä cestovného ruchu, kúpeľníct-va, ale aj celkovej úrovne nášho hospodárstva(obchodné cesty). Naše ministerstvo robí všet-ko pre to, aby na slovenských letiskách pri-stávalo čo najviac lietadiel z čo najviac desti-nácií. už aj to, že v jeho náplni je doprava,ako aj cestovný ruch a regionálny rozvoj, dávapredpoklad, aby sme vytvárali podmienky naich synergiu. Vrcholoví predstavitelia rezortudopravy na rokovaniach so zahraničnými part-nermi pravidelne otvárajú témy o možnom le-teckom spojení a otvorení slovenského nebapre zahraničné letecké spoločnosti a zatrak-tívnení Slovenska ako dovolenkovej a obchod-nej destinácie. Privítame každú novú leteckúlinku, ktorú sa podarí otvoriť. Či, kde a kedynakoniec budú lietadlá pristávať, je už záleži-tosťou konkrétnych leteckých dopravcov. Bezvzájomnej spolupráce manažmentov letísk,miestnej samosprávy a subjektov cestovnéhoruchu sa to však nedá. Samozrejme, dôležitáje aj propagácia letiska doma i v zahraničí.Rovnako aj v tejto oblasti je dôležitá spolu-práca a spoločný postup letiska, miestnych a

samosprávnych orgánov, prípadne podnika-teľských subjektov, ktorých činnosť a existen-cia závisí od dobrej dostupnosti našich regió-nov leteckou dopravou pre potenciálnych ná-vštevníkov. Samotné letiská pri svojich takmerexistenčných problémoch nie sú schopné kva-litnú propagáciu zabezpečiť.

ste spokojná s investíciami do údržby arozvoja letiskovej infraštruktúry?

Celé roky sa usilujeme o to, aby „prežili“malé medzinárodné letiská (Poprad-Tatry,Sliač, Piešťany, Žilina). Ministerstvo ako ichakcionár môže poskytnúť pomoc (ak nie je vrozpore s pravidlami o štátnej pomoci) len dovýšky, ktorú limitujú možnosti štátneho roz-počtu. Mali sme zámer vrátiť financovanieinfraštruktúry letísk aj do operačného progra-mu integrovaná infraštruktúra na roky 2014– 2020. EK jasne deklarovala, že letecká do-prava sa má financovať z vlastných zdrojov.Na letiskách, kde absentujú výkony, je to ne-možné. Na budúci rok máme v ŠR plánovanézdroje vo výške 1 mil. eur, čo určite nepostačí.Takže moja odpoveď znie – nie, nie som spo-kojná.

Čo treba urobiť pre to, aby sa údržba aprevádzka letiska, ako aj vzletovej a pri-stávacej dráhy, ktorá je dôležitá pre bez-pečnosť letov, robila kvalitne a zodpoved-ne?

To je samozrejmá podmienka. Bezpečnosťje prvoradým atribútom pri vykonávaní slu-žieb leteckej dopravy. Úlohou Leteckého úra-du SR je dohliadať na to, aby prevádzka letískbola bezpečná. Ak by to tak nebolo, leteckýúrad je kompetentný (a povinný) zastaviť pre-vádzku.

Je výstavba a rekonštrukcia letiska vníma-ná s nevyhnutnosťou pre verejný záujem?

Čo sa týka letiska Bratislava – z hľadiskacelospoločenského významu o tom nie je po-chýb. Keďže finančné prostriedky štátnehorozpočtu sú limitované, aj v tejto oblasti bysme si mali stanoviť priority, a my pokladámeletisko Bratislava za takúto prioritu. Nová bu-dova terminálu pre cestujúcich, dobudovanána Letisku Bratislava v r. 2012, by mala byťpríkladom aj pre ostatné stavby slúžiace ces -tujúcim. Hlavná železničná stanica, ani hlav-ná autobusová stanica v Bratislave by nemalibyť normou.

rozvoj leteckej a vodnejdopravy je v záujme slovenska

Na dopravu vo všeobecnosti pôsobí viacero faktorov. Netreba zabúdať na geografickú polohu, prírodné pomerya samozrejme finančné zdroje, ktoré pre oblasť dopravnej infraštruktúry nie sú vôbec malé. Rovnako sa to dotýkaaj leteckej a vodnej dopravy, od ktorej je celkom iste závislá aj kvalita života obyvateľov Slovenska. O vytváraniepodmienok na rozvoj a vykonávanie leteckej a vodnej dopravy sa stará aj generálna riaditeľka Sekcie civilnéholetectva a vodnej dopravy na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Radmila VALÍČkOVÁ,

ktorá poskytla rozhovor pre Parlamentný kuriér redaktorke Anne komovej.

54

žieb, čo to znamená pre vodnú dopravu naslovensku?

Slovenská republika mala do 20. októbra2007 transponovať smernicu 2005/44/ES oharmonizovaných riečnych informačnýchslužbách (RIS) na vnútrozemských vodnýchcestách v Spoločenstve. Transpozícia smer-nice pozostáva aj z uvedenia RIS v predpísa-nej miere do praxe. V niektorých členskýchštátoch sa už na rôznych vodných cestách za-vádzali vnútroštátne aplikácie informačnýchslužieb. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný,interoperabilný a otvorený systém navigačnejpomoci a informačný systém v sieti vnútro-zemských vodných ciest Európskej únie sazavádzajú spoločné požiadavky na technicképredpisy pre RIS. Z dôvodu bezpečnosti a vzáujme zosúladenia na paneurópskej úrovnisa obsah spoločných požiadaviek a technic-kých predpisov opiera o výsledky práce v tej-to oblasti v rámci projektov spoločného zá-ujmu IRIS Europe I, II a 3 v oblasti transeu-rópskych dopravných sietí (TEN-T), na kto-rých ministerstvo participuje. Rozvoj RIS vy-chádza z cieľov, ako sú bezpečnosť, efektív-nosť vnútrozemskej plavby a jej priaznivosťpre životné prostredie, ktoré je možné dosiah-nuť splnením úloh ako riadenie plavby a do-pravy, ochrana životného prostredia a infra-štruktúry a uplatnenie zvláštnych pravidiel.

Projekt IRIS Europe bol vytvorený ako ce-loeurópsky projekt s cieľom rozšíriť funkcieriečnych informačných služieb v európskejsieti vodných ciest. Osobitne sa sústreďuje nacezhraničné informačné služby, s nimi súvi-siacu výmenu údajov a na jednotlivé postupy.Novovytvorené služby RIS, ako napríklad vý-mena dopravných informácií, výmena údajovo plavidlách a služby na zmierňovanie násled-kov nehôd sú implementované v rámci pilot-ných aktivít, ktoré sú navzájom prepojené scieľom podporiť rozvoj vnútrozemskej vodnejdopravy a multimodalitu na európskej do-pravnej sieti.

MDVRR SR sa v decembri 2012 stalo jedným z príjemcov finančnej pomoci udele-nej výkonnou agentúrou EK TEN-T pre pro-jekt IRIS Europe 3 vo výške 50 % z čiastky1 860 000,- eur. Zvyšných 50 % dofinancujeMDVRR SR z vlastnej kapitoly rozpočtu.MDVRR SR podpísalo na riešenie projektu,ktorý bude trvať do 31. decembra 2014 zmlu-vu so zhotoviteľom. Predmetom zmluvy jejeho záväzok vypracovať pilotný projekt im-plementácie riečnych informačných služiebna slovenskom úseku Dunaja. Ďalšími pro-jektovými partnermi a príjemcami finančnejpomoci sú: Rakúska republika, Bulharská re-publika, Česká republika, Maďarská republi-ka, Poľská republika, Slovenská republika aRumunsko.

Je náročné podnikanie vo vodnej dopra-ve?

To je otázka skôr na dopravcov a prevá-dzkovateľov vodnej dopravy na Slovensku.Zo štatistických údajov Ústrednej komisie preplavbu na Rýne a Dunajskej komisie však vy-plýva, že od roku 2010 prepravné výkony pritekutých tovaroch stagnujú a pri suchých to-varoch dokonca klesajú. Z toho úmerne vy-plýva, že ak sa menej prepraví, tak sa aj menejzarobí, a tým sa majú podnikatelia v tejto ob-lasti horšie. Touto situáciou sa zaoberá už aj

vedenie DG TREN, avšak zatiaľ iba analyzujevzniknutú situáciu. Podnikanie vo vodnej do-prave sťažujú aj neustále sa zvyšujúce nárokyna bezpečnosť prepravy a na znižovanie en-vironmentálnej záťaže z vodnej dopravy, sčím súvisia aj technické požiadavky na pla-vidlá vnútrozemskej plavby. To sú opäť zvý-šené náklady pre prevádzkovateľa.

aký je stav nákladnej dopravy na Dunaji,odstraňujú sa prekážky vo využívaní vnú-trozemskej vodnej dopravy na slovensku?

Nákladná lodná preprava na vodnej cesteDunaj sa nezvyšuje, ale nebol zaznamenanýani výrazný prepad. Dalo by sa hovoriť o stag-nácii. Dôvodom sú zlé meteorologické pod-mienky v posledných troch rokoch – r. 2011= sucho, r. 2012 = zamrz vodnej hladiny, r.2013 = povodeň. V týchto obdobiach bolitoky tovarov presmerované z vodnej dopravyna iný mód dopravy, zväčša železničnú do-pravu, čo negatívne ovplyvňuje celkový pre-pravný výkon. Naopak, osobná lodná prepra-va neustále vzrastá a podľa štatistických úda-jov Dunajskej komisie sa za posledné rokyzvýšila cca o 30 %. Dôvod je prozaický.Osobná loď nepotrebuje taký veľký ponor akonákladné plavidlo. Oproti tomu v rýnskej pla-vebnej oblasti, kde sú dobré plavebné pod-mienky celoročne, nákladná lodná prepravaani vplyvom hospodárskej krízy výrazne ne-klesá.

Dunaj by mal ako vodná cesta medzinárod-ného významu poskytovať podľa medzinárod-nej klasifikácie vnútrozemských vodnýchciest určitú dopravnú výkonnosť a dosahovaťpožadované parametre plavebnej dráhy počascelého plavebného roka. V súčasnosti je za-bezpečenie ich plnenia Slovenskou republi-kou problémové. Zlepšenie splavnosti Dunajaby malo významný dosah aj na väčšie a efek-tívnejšie využívanie už existujúcich prístavovna Dunaji v SR.

Nastáva však pozitívny posun, čo sa týkaodstraňovania plavebných prekážok na slo-venskom úseku vodnej cesty Dunaj. V no-vembri t. r. sa začala rekonštrukcia Staréhomosta, ktorou sa odstráni úzke miesto pod-jazdnej výšky pod mostom na vodnej cesteDunaj, a tiež sa zlepší šírka plavebnej dráhy,čím sa zlepší bezpečnosť plavebnej prevádzkyna tomto úseku. Rekonštrukcia by mala byťdokončená do konca roka 2015.

Ako som už hovorila, pre infraštruktúruvodnej dopravy (TEN-T) je vyčlenená Prio -ritná os 4 – Infraštruktúra vodnej dopravy(TEN-T). V rámci nej sú pripravované pro-jekty vodnej dopravy v OP II: „Implementá-cia technických opatrení na odstránenie pre-kážok a riešenie splavnosti na rieke Dunaj (r.km 1880,260 – 1862,000)“ a „Modernizáciaa výstavba verejného prístavu Bratislava“.Realizácii konkrétnych investičných akcií vPO 4 bude predchádzať plnohodnotný prí-pravný proces jednotlivých opatrení, ktorýidentifikuje ich rozvojový potenciál a potvrdíekonomickú opodstatnenosť a udržateľnosť.V súčasnosti pracujeme na príprave súťaž-ných podkladov na štúdie uskutočniteľnosti.Od pripravovaných projektov prioritne oča-kávame zlepšenie podmienok splavnosti du-najskej vodnej cesty, zlepšenie existujúcichslužieb poskytovaných v prístavoch, resp. roz-šírenie ich ponuky.

aj vodná doprava je vašou dlhoročnoupracovnou náplňou, aké sú možnosti jejrozvoja, je to lepšie ako v minulosti, ako sadarí pri modernizácii verejných prístavov?

Medzinárodné štúdie radia vodnú dopravuvzhľadom na jej výhody medzi najperspek-tívnejšie spôsoby presúvania tovarov. Je naj-lacnejšia a má preukázateľne najnižšie dosahyna životné prostredie. Na druhej strane, je naj-pomalšia a takmer vylučuje presné plánova-nie dodávok či dokonca zaradenie do niekto-rého zo systémov riadeného doručovania typujust-in-time. Vodná doprava je bezpochybytypom dopravy s najväčším doteraz nevyuži-tým potenciálom. Na Slovensku chýba dobu-dovaná infraštruktúra vodnej dopravy: vodnécesty aj prístavy na vodnej ceste.

Medzinárodná dunajská vodná cesta je ka-nálom Dunaj – Mohan – Rýn prepojená odČierneho mora so Severným morom, čím savytvorila súvislá vodná cesta s celkovoudĺžkou cca 3 500 km, ktorá je pre SR bránouna interkontinentálne a európske trhy.

Verejné prístavy v SR sú všetky situovanéna dunajskej vodnej ceste. Prístavy Bratislavaa Komárno majú nadregionálny a závažnýmedzinárodný význam pre tovarové prúdysmerované hlavne pre Čechy, Poľsko a ukra-jinu. Rozvoj nákladných prístavov aj samotnáplavba sú limitované ekologickými požiadav-kami, vytvárajú však vysoko kapacitný pre-pravný potenciál s pripojením na železničnúa cestnú dopravu. Prístav Bratislava plníokrem prekládkovej a skladovacej funkcie ajochrannú funkciu, t. j. poskytuje plavidlámochranu počas extrémne veľkých a malýchvôd, alebo pri zamrznutí hladiny, prípadne včase nebezpečného ľadochodu.

Sľubne sa rozvíja oblasť osobnej lodnej pre-pravy. V tejto oblasti štatistiky ukazujú dlho-dobo stabilné využívanie osobného prístavuBratislava kajutovými loďami so zahraničnouklientelou. Preto je potrebné v prístave Bra-tislava v časti osobného prístavu dobudovaťna poskytovanie kvalitných služieb infra-štruktúru v kvalitatívnej aj kvantitatívnej ro-vine.

Všetky tieto oblasti vodnej dopravy sabudú rozvíjať v rámci pripravovaného Ope-račného programu Integrovaná infraštruktúrana roky 2014 – 2020. Prioritná os 4 je vyčle-nená pre Infraštruktúru vodnej dopravy(TEN-T). Keďže vodná doprava nebola zatiaľpredmetom podpory z fondov EÚ, hlavnýmcieľom Ministerstva dopravy, výstavby a re-gionálneho rozvoja SR pri vytváraní priorit-nej osi bolo vytvoriť priestor na poskytnutiefinančných zdrojov pre ďalšie oživenie a roz-voj aj tohto sektora. Realizáciou investičnýchpriorít bude v rámci tejto prioritnej osi pod-nietený presun výkonov z environmentálnenajmenej vhodného módu cestnej dopravy navodnú dopravu, a to najmä formou moderni-zácie a dobudovania infraštruktúry vodnej do-pravy. Práve potrebu zabezpečenia modernej,bezpečnej a integrovanej infraštruktúry iden-tifikoval „Strategický plán rozvoja dopravnejinfraštruktúry SR do roku 2020“ ako kľúčovýfaktor podpory rozvoja vodnej dopravy naSlovensku, ktorý môže generovať zvýšenievyužívania tohto módu.

slovensko je zapojené aj do programu im-plementácie riečnych informačných slu-

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

55

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

V rozhovore asi spred roka ste hovorili, aksi dobre pamätám, o možnosti šetriť na tra-tiach kde nie je využívanie železnice efek-tívne. Niektoré trate boli počas roka zruše-né. ako ste dospeli k zmenám, neskompli-kovalo sa cestovanie v niektorých oblas-tiach?

V prvom rade by som vás rád opravil. Na že-lezničných spojoch určite nešetríme. Chcemevšak, aby železnica fungovala efektívnejšie. Vsnahe maximálne racionalizovať železničnú do-pravu sme pod neúprosným tlakom limitov štát-neho rozpočtu pri našom rozhodovaní vychá-dzali z úvahy, že železničná osobná doprava do-káže byť dostatočne efektívna len vtedy, keď ob-sluhuje mohutný a sústredený prepravný prúd.Tam treba sústrediť jej výkony a zabezpečiť, abysvoju prácu vykonávala v pravidelnom a rov-nomernom režime. Naopak – tam, kde v líniiželezničnej trate nejestvuje dostatočne mohutnýprúd alebo kde železničná trať nemá konkuren-cieschopné parametre, treba prenechať jej vý-kony na flexibilnejšiu autobusovú dopravu, sa-mozrejme za predpokladu, že má k dispozíciicestnú komunikáciu. Po podrobnom preskúma-ní súhrnnej siete prúdov cestujúcich pozdĺž je-stvujúcich železničných tratí na základe odbor-nej štúdie sme dospeli k presvedčeniu o nevyh-nutnosti zastaviť prevádzku osobných vlakov napiatich tratiach. Obce na týchto líniách sú v do-statočnej miere obslúžené autobusovou dopra-

vou. Všetky takto ušetrené vlaky sme presunulina trate, ktoré využíva viac ľudí.

Ktoré optimalizačné opatrenia boli nevyh-nutné pre úpravu železničného cestovania,dopracoval sa zrozumiteľný a vyhovujúcicestovný poriadok, alebo budú ešte ďalšiezmeny?

Pri príprave grafikonu 2012/2013 sa podarilopomerne dobre nastaviť systém diaľkovej že-lezničnej dopravy. Dnes už možno skonštato-vať, že toto nastavenie sa veľmi dobre osved-čilo. Preto ho v ďalšom období zachováme abudeme ho podľa možností ďalej rozvíjať. Pripríprave grafikonu 2013/2014 sme sa sústredilina optimalizáciu konštrukcie cestovného po-riadku vlakov regionálnej dopravy, s dôrazomna zabezpečenie systémových prestupov medzivlakmi rôznych smerov v uzlových železnič-ných staniciach. Základom je pritom na všet-kých dôležitých tratiach celodenný dvojhodi-nový takt, odvodený od základného taktu vla-kov diaľkovej dopravy. Ten je počas poobednejdopravnej špičky zahusťovaný na hodinový in-terval. Odchylne je konštruovaná iba rannášpička, ktorá sa prispôsobuje dlhodobo stabi-lizovaným miestnym prepravným prúdom.Takto skonštruovaný grafikon vlakovej dopra-vy zamýšľame stabilizovať na dlhšie obdobie,prakticky až do ukončenia modernizačnýchprác na úseku koridorovej trate Bratislava – Ži-

lina. Pre tento čas už v súčasnosti pripravujemecieľový grafikon vlakovej dopravy; ten budeplne využívať dosiahnuté zlepšenie parametrovkoridorovej trate, ktorým sa primerane prispô-sobia nadväzujúce železničné trate.

Modernizácia v železničnej doprave prinášanielen komfort a spokojnosť ale šetrí aj čas,keďže sa zvyšuje traťová rýchlosť. Kedy sadosiahne úplná interoperabilita modernizo-vaných úsekov podľa medzinárodných tech-nických špecifikácií , s dôrazom na kvalitu?

Otázka by nemala znieť, kedy budeme maťplne interoperabilné trate, ale skôr kedy po-skytneme našim, ale aj zahraničným dopravcovkvalitnú železničnú infraštruktúru na určitejtechnickej úrovni, bez technických prekážok aobmedzení. Základným cieľom interoperabilityje umožniť v medzinárodnom meradle neruše-ný pohyb vlakov po tratiach s určitými výkon-nostnými parametrami. Prostriedkom na jehodosiahnutie sú technické špecifikácie intero-perability, TSI. Keďže ide o pomerne zložitú aaj finančne náročnú vec, tieto TSI umožňujúschváliť za určitých podmienok výnimky z ichuplatňovania, zadefinovať špecifické prípadypre jednotlivé krajiny a taktiež obsahujú ajotvorené body k nevyriešeným otázkam. Z toh-to pohľadu je dosiahnutie úplnej interoperabi-lity mimoriadne komplikované. Prvoradýmcieľom modernizácie železničných tratí, avlastne aj základom interoperability, je odstrá-nenie bariér pre nerušenú medzinárodnú pre-vádzku a vytvorenie funkčného a bezpečnéhoželezničného systému, najmä s jednotným sys-témom zabezpečenia jazdy vlaku. Takto zmo-dernizovaný systém by samozrejme následnemal byť aj dôsledne a starostlivo udržiavaný –tak, aby mohol trvale poskytovať kvalitné že-lezničné služby a komfortný prístup cestujúcejverejnosti k nim. Modernizácia našich tratí ajej ukončenie je samozrejme predovšetkým fi-nančnou otázkou, tzn. rýchlosť a ukončeniemodernizácie závisí od dostupnosti finančnýchprostriedkov. Rátame s tým, že modernizáciaželezničných tratí zaradených v hlavnej sietiTEN-T bude ukončená do roku 2030.

aký ďalší modernizačný program nasledu-je, čo pripravujete?

V súčasnosti sa pripravuje nový Operačnýprogram Základná infraštruktúra na programo-vé obdobie 2014 – 2020. Cieľom bude nadvia-zanie na súčasné modernizačné práce, avšaknaším cieľom je nastaviť priority v prácach tak,aby sa neustále nepozmeňovali. Z tohto dôvodu

modernizácia nemôže obísťani železnice

Nové usporiadanie železničnej osobnej dopravy pomaly prináša spokojnosť. Myslím, že sa ajzvýšil počet spokojných prepravovaných cestujúcich vlakom. Dopracujeme sa aj k tomu, žezrozumiteľný železničný cestovný poriadok sa nebude musieť meniť viac rokov? Vysvetľuje

generálny riaditeľ Sekcie železničnej dopravy a dráh Ministerstva dopravy, výstavbya regionálneho rozvoja SR Jiří kuBÁČEk v rozhovore s redaktorkou Annou komovou.

56

priecestí, zvýšením zabezpečenia vybranýchželezničných priecestí rekonštrukciou existu-júcich zabezpečovacích zariadení a na vybra-ných priecestiach nahradením úrovňového krí-ženia cestnej a železničnej komunikácie mi-moúrovňovým. Pre zvýšenie bezpečnosti napriecestiach Ministerstvo dopravy, výstavby aregionálneho rozvoja SR v rámci limitov vý-davkov vlastnej kapitoly, ktoré sú určené namodernizáciu a rozvoj železničnej dopravnejcesty, vyčlení každoročne 2 milióny eur, čoumožní prijať opatrenia na zvýšenie bezpeč-nosti približne na desiatich priecestiach ročne.Napriek tomu sa obávame, že úplné vylúčenietragických dôsledkov nehôd na železničnýchpriecestiach nie je možné, keďže mnohé neho-dy sa stávajú aj na zabezpečených priecestiach,ktorých úroveň zabezpečenia už nie je možnézvýšiť; problém tu spočíva v rastúcej nedisci-plinovanosti vodičov.

aké sú možnosti na intenzívnu údržbu že-lezničnej siete?

Otázka údržby je najmä otázkou finančnou.Ak chceme kvalitne a zodpovedne udržiavaťželezničnú sieť, musíme ju aj pravidelneudržiavať. Bolo žiaľ zaužívanou praxou, že fi-nančné prostriedky na údržbu sa z rôznych dô-vodov vynakladali najmä na nevyhnutnúúdržbu v minimálnom rozsahu, pričom sa vmnohých prípadoch riešili až havarijné stavy.Tento zvyk v konečnom dôsledku predražovaludržiavacie náklady a treba ho samozrejmezmeniť; má k tomu napomôcť aj postupné za-vedenie štandardov tratí a staníc, ktorým sa vsúčasnosti naša sekcia zaoberá. Samozrejmetreba dodať, že čím staršia je infraštruktúra,tým si vyžaduje častejšiu údržbu a vyššiu fi-nančnú náročnosť. Aj z tohto dôvodu je moder-nizácia technologicky zastaranej infraštruktúrypotrebná, pretože novšie technológie si vyža-dujú aj nižšie náklady na údržbu.

ako je to s liberalizáciou trhu v osobnej že-lezničnej doprave vo verejnom záujme, kedybudú vytvorené podmienky pre liberalizáciuželezničného trhu?

Slovenskej republike, tak ako aj ostatnýmštátom, Európska komisia prezentovala návrhysmerníc a nariadení v rámci štvrtého železnič-ného balíčka. SR podporuje prijatie týchto do-kumentov, zároveň si je však vedomá možnýchrizík, ktoré spočívajú najmä v nerovnakej štar-tovacej pozícii štátnych a privátnych železnič-ných dopravcov. Na rokovaniach bude pretoobhajovať postupný a uvážlivý prechod k libe-ralizácii vnútroštátnej osobnej železničnej do-pravy. Je pritom ešte potrebné prekonzultovaťs Európskou komisiou niektoré detaily pripra-vovaných smerníc, ktoré podľa môjho názorunie sú celkom jasné.

v súčasnosti prebieha príprava niekoľkých dô-ležitých rezortných dokumentov – sektorováanalýza a následne aj základný strategický do-kument, tzv. master plan. Zároveň sa v súčas-nosti pripravujú už aj štúdie realizovateľnostipre všetky dôležité identifikované opatrenia vželezničnom sektore, ktoré budú tvoriť podkladna výber konkrétnych modernizačných projek-tov.

Železničná doprava sa ráta medzi najbez-pečnejšie druhy dopravy, čo prispieva k jejbezpečnosti?

Významným opatrením v tomto smere je po-stupná inštalácia moderného zabezpečovaciehozariadenia európskeho systému ETCS, ktorýbude jednotným systémom zabezpečenia jazdyvlaku v rámci celej Európy. Charakteristickýmproblémom je otázka bezpečnosti na železnič-ných priecestiach. V snahe zabezpečiť rýchlua účinnú pomoc pristúpili Železnice Slovenskejrepubliky v spolupráci s Ministerstvom vnútraSR a Integrovaným záchranným systémom vSR k zavedeniu systému označovania želez-ničných priecestí jedinečným identifikačnýmčíslom na celoštátnych a regionálnych želez-ničných dráhach vo vlastníctve štátu. Na zvy-šovanie bezpečnosti na železničných prieces-tiach predpokladá štát vynaložiť v priebehu na-sledujúcich troch rokov 6 miliónov eur. V ro-koch 2014, 2015 a 2016 pôjdu každý rok natento účel dva milióny eur. Financie vyčlení re-zort dopravy v rámci výdavkov svojej kapitoly.Ďalšími prvkami zabezpečujúcimi zvyšovaniebezpečnosti je napr. budovanie úrovňových ná-stupísk, výťahov, sprístupňovanie nástupov preimobilných cestujúcich, uskutočňuje sa nákupnových motorových a elektrických jednotiek,ktoré spĺňajú prísne bezpečnostné opatrenia apod.

V rámci bezpečnosti v osobnej doprave poželeznici sa zaviedli aj vozne so zónou zvý-šeného dohľadu, čo to znamená? Je dostatoknových vozňov?

Zavedením vozňov so zónou zvýšeného do-

hľadu znamená garantovaný prístup k informá-ciám, ako sa zachovať v prípade nebezpečen-stva, telefónne čísla na políciu, zvýšený dohľadsprevádzajúcim personálom, zdroj intenzívnej-šieho osvetlenia počas celej jazdy vlaku, a tohlavne vo vybraných vlakoch regionálnej a prí-mestskej dopravy, najmä večer a v noci. Želez-ničná spoločnosť Slovensko, a. s., má v súčas-nosti štyristo klimatizovaných vozňov (všetkovozne po modernizácii) z celkového počtu 1040. Nasadzuje ich najmä vo vlakoch vyššejkategórie, ako InterCity, rýchliky a expresy. Vprevádzke pritom denne potrebuje 732 osob-ných vozňov, z toho klimatizáciu by malo mať317 vozňov. V budúcnosti do konca roku 2015sa počíta s nákupom 29 motorových a elektric-kých jednotiek.

Čo znamená pre bezpečnosť zavedenie sys-tému označovania železničných priecestí je-dinečným identifikačným číslom?

Prínosom JIČ je zvýšenie bezpečnosti cest-nej a železničnej dopravy na železničných prie-cestiach pri identifikácii priecestí pri nehodo-vých udalostiach. Jedinečné identifikačné čísloje pridelené každému železničnému priecestiuv SR, ku ktorému je priradená databáza údajov:telefónne číslo výpravcu a dispečera (príp.správcu vlečky), názov traťového a definičnéhoúseku, železničná poloha priecestia v km, údajeo elektrifikácii, triede a čísle pozemnej komu-nikácie, cestná km poloha a cestné číslo križo-vania s traťou, miestny názov prejazdu, zeme-pisná dĺžka a šírka, nadmorská výška, poznám-ka. Cieľom je rýchla identifikácia priecestia,na ktorom došlo k akejkoľvek mimoriadnej si-tuácii, pre potreby rýchlej orientácie záchran-ných zložiek v rámci integrovaného záchran-ného systému 112.

Dajú sa dnes už vylúčiť neraz veľmi nebez-pečné až tragické dôsledky, ktoré sa stávaliv minulosti na nezabezpečených železnič-ných priecestiach?

Snahou je zvýšiť bezpečnosť na železničnýchpriecestiach znížením počtu nezabezpečených

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

57

V čom je prioritná úloha verejnej osobnejdopravy, ako je v súčasnosti zastúpená v pre-prave osôb železničná doprava? Dokážeteuspokojiť potreby obcí na slovensku aj pra-videlnou autobusovou dopravou?

Verejná osobná doprava má prioritnú úlohuv tom, že predstavuje dôležitý sociálno-ekono-mický prvok prostredia, v ktorom pôsobí. Mácharakter služby obyvateľstvu, ktorej ťažiskováúloha spočíva v uspokojovaní jeho každoden-ných požiadaviek na prepravu (cesty do zamest-nania, škôl, úradov, do zdravotných zariadení apodobne). Na tejto úlohe sa v podmienkach Slo-venska rozhodujúcou mierou podieľa osobnáautobusová a železničná doprava, v rámci ktorejmá pri dopravnej obsluhe mestských aglomerá-cií a miest nezastupiteľné postavenie prímestskáautobusová a železničná doprava a mestská hro-madná doprava. Podiel železničnej dopravy nacelkových prepravných výkonoch v osobnej do-prave predstavuje približne 7 %. Význam pra-videlnej autobusovej dopravy pre rozvoj samo-správnych krajov a obcí je teda nesporný. Nasieť pravidelnej autobusovej dopravy je napoje-ná každá obec na Slovensku.

V rámci individuálnej dopravy má svoj vý-znam aj doprava osobným automobilom,najmä vtedy, ak človek potrebuje istú mieruslobody. Zvyšuje sa záujem a preprava osob-ným automobilom, viete aké sú individuálnepotreby a ponúkané služby motorizmu?

Osobný automobil bude stále považovaný zaprejav individuálnej úspešnosti a za garanta ur-čitej miery slobody, ktorú nemôže poskytnúť ve-rejná osobná doprava. V Slovenskej republikenarastá počet prepravených osôb individuálnouautomobilovou dopravou. Pri porovnávaní stu-peň automobilizmu v Slovenskej republike eštenedosiahol úroveň západnej Európy a je prav-depodobné, že bude naďalej narastať. Z hľadiskaverejných financií nie je žiaduce narastanie vý-konov individuálnej automobilovej dopravy (na-príklad z dôvodu kongescií a záberu pôdy). Vzápadnej Európe sa skôr prijímajú kroky na ob-medzenie individuálnej automobilovej dopravy,preto sa znižujú služby pre individuálnu auto-mobilovú dopravu. Do budúcnosti je dôležitébudovanie kvalitnej infraštruktúry, zlepšovaniekvality verejnej hromadnej dopravy a vytváranieintegrovaných dopravných systémov. Pomocousystémov, ako napríklad Park and Ride a Bikeand Ride, je potrebné do integrovaných doprav-ných systémov zapájať individuálnu automobi-lovú dopravu a bicyklistov s ohľadom na opti-málne nastavenie podmienok bezpečnej pre-mávky.

Prispôsobuje sa výkonnosť a účinnosť verej-

nej dopravy požiadavkám cestujúcich? Včom sú ešte rezervy?

V posledných rokoch je pre verejnú osobnúdopravu charakteristické postupné znižovanieprepravného výkonu ako dôsledok rastu podieluindividuálneho motorizmu na dopravnom trhuosobnej dopravy. Výkonnosť a účinnosť verejnejdopravy sa prispôsobuje požiadavkám cestujú-cich, avšak životný štýl obyvateľstva na Slo-vensku sa mení. Viac a viac vznikajú nové for-my práce, rôznorodé spôsoby správania konzu-mentov a rôzne nové aktivity v rámci voľnéhočasu. Sprievodným javom pritom je, že cestujúciočakávajú individuálne produkty a služby. Ko-lektívne ponuky postupne strácajú význam. Pô-vodné služby verejnej dopravy, ktoré sa sústre-ďovali na prepravy osôb medzi miestom bydlis-ka a pracoviskom, nie sú už primerané a musiasa prispôsobiť, inak dochádza k poklesu cestu-júcich. Okrem toho narastá počet osôb, ktorédochádzajú osobným automobilom za prácouna dlhšie vzdialenosti.

Preto je potrebné mať na mysli, že verejnáosobná doprava má slúžiť cestujúcim a nie na-opak. Ak verejná osobná doprava nechce zostaťbez zákazníka a chce naďalej hrať v budúcej me-niacej sa spoločnosti dôležitú úlohu, musia všet-ci zúčastnení, t. j. štátna správa, samospráva adopravcovia, prekonať priepasť medzi meniaci-mi sa požiadavkami cestujúcich a možnosťouzvýšiť výkonnosť a účinnosť verejnej osobnejdopravy.

Rezervy sú predovšetkým v koordinácii anadväznosti cestovných poriadkov jednotlivýchdruhov dopravy, a to najmä železničnej a auto-busovej dopravy.

Je dostatočne zabezpečená pravidelná dopra-va aj v jednotlivých územných celkoch?

V porovnaní s Európskou úniou zastávamenázor, že pravidelná doprava v podmienkachSlovenskej republiky má svoju tradíciu, je po-trebná, rozvíja svoju kvalitu a je primerane za-bezpečená. Pravidelná autobusová doprava bysa mala vykonávať v prvom rade na komerčnomzáklade. Samosprávny kraj je oprávnený objed-návať dopravné služby v rozsahu potrebnom nazabezpečenie dopravnej obslužnosti územia len,ak nie je dostatočne zabezpečená dopravná ob-služnosť územia pravidelnou dopravou prevá-dzkovanou dopravcami na komerčnom základe,ani železničnou dopravou. Na zabezpečenie do-pravnej obslužnosti územia samosprávny krajzostavuje plán dopravnej obslužnosti a uzatváras dopravcom zmluvu o službách vo verejnomzáujme. Pri zostavovaní plánu dopravnej obsluž-nosti objednávateľ dopravných služieb berie doúvahy oprávnené požiadavky verejnosti, prevádz -kované železničné a autobusové linky a ich pre-

Záujem o verejnú dopravu trvá

V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke približne 1 620 liniek pravidelnej dopravy. V diaľkovejdoprave má autobusová linka nad 250 km 75 medzinárodných a 68 vnútroštátnych liniek. Premáva

aj mestská a prímestská doprava, ktorá prepraví takmer 86 % osôb. Možno hovoriť o využití všetkýchmožností v rámci verejnej dopravy? Viac v rozhovore s generálnym riaditeľom Sekcie cestnej dopravy

a pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SRMichalom hALABicOM a redaktorkou Annou komovou.

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

58

Problematika komunikácie a poštových služiebnadobudla novú kvalitu. ako ste spokojný v sú-časnosti s univerzálnou poštovou službou, čo toznamená pre komunikáciu?

Poštový regulačný úrad udelil Slovenskej pošte,a. s., s účinnosťou od 1. januára 2013 na obdobie10 rokov poštovú licenciu na poskytovanie uni-verzálnej služby, v ktorej vymedzil rozsah tejtoslužby. Od 1. januára 2013 začali platiť pre posky-tovateľa aj nové požiadavky na kvalitu univerzálnejslužby, ktoré určujú zásady na jej zabezpečenie,

aj jednotlivé charakteristiky a ich požadované hod-noty (normy kvality). Poštový regulačný úrad sle-duje, či univerzálna služba a poštový platobný styksú zabezpečené v rozsahu podľa zákona o pošto-vých službách a požiadaviek na kvalitu. V súlades týmto zákonom Poštový regulačný úrad zverejnilna svojom webovom sídle aj správu o stave posky-tovania univerzálnej služby a poštového platobné-ho styku za predchádzajúci kalendárny rok.

Zmenu kvality univerzálnej služby Poštový re-gulačný úrad nezaznamenal. V dôsledku substitú-

cie klasickej pošty prostriedkami elektronickej ko-munikácie, ale aj oslabením ekonomiky objem lis-tových zásielok univerzálnej služby v súčasnostiročne klesá približne o 10 %. Z toho vypláva, žeudržiavanie predpísanej kvality poštových služieba prevádzkovanie pobočiek verejnej poštovej siete,je pre Slovenskú poštu, a. s., značnou finančnouzáťažou.

aký význam má kompenzačný fond, ktorý Po-štový regulačný úrad zriadil na financovanie

pravnú kapacitu a ďalšie kapacitné možnosti do-pravcov, stav ciest na trase autobusových liniek,kapacitné možnosti súbežnej železničnej dopra-vy a mestskej dráhovej dopravy, hospodárnosťzabezpečovania prepravy a finančné možnostiverejného rozpočtu na úhradu za službu vo ve-rejnom záujme. Pri zostavovaní plánu dopravnejobslužnosti objednávateľ dopravných služiebspolupracuje s objednávateľom dopravných slu-žieb železničnej dopravy na zosúladenie kapa-citných a prevádzkových možností v železničneja v pravidelnej autobusovej doprave. Objedná-vateľ dopravných služieb musí vypracovať plándopravnej obslužnosti tak, aby riešil efektívnosťa hospodárnosť zabezpečovania dopravnej ob-služnosti, najmä racionálne usporiadanie pravi-delnej dopravy s cieľom minimalizovať súbežnéprepravy a vytvoriť funkčnú nadväznosť pravi-delnej dopravy na železničnú dopravu a namestskú dráhovú dopravu a aby podporoval in-tegrované dopravné systémy.

Ak je objednávateľom v prímestskej autobu-sovej doprave samosprávny kraj, v mestskej au-tobusovej doprave sú objednávateľmi výkonovobce (mestá). Povoľovanie medzinárodnej pra-videlnej autobusovej dopravy je v kompetenciiministerstva.

Z akého základu sa určuje cena cestovnéholístka, akú úlohu v tom zohráva samospráv-ny kraj?

Samosprávny kraj určuje maximálne ceny vprímestskej autobusovej doprave a je zároveňobjednávateľom výkonov v prímestskej autobu-sovej doprave. Výška cestovného lístka sa sta-novuje tak, aby samosprávny kraj vedel dofi-nancovať verejnú osobnú dopravu. Samospráv-ne kraje môžu v rámci svojej sociálnej politiky

v zmluvách o službách vo verejnom záujme sdopravcami dohodnúť tarify vrátane zliav z ces-tovného pre vybrané skupiny obyvateľstva. Vtomto prípade sú však povinní poskytnúť do-pravcom aj úhrady za úbytky tržieb, pretožezmluvu o službách uzatvára objednávateľ s do-pravcom v pravidelnej doprave na dopravnéslužby, ktoré by inak dopravca, najmä pre eko-nomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, ale-bo neposkytoval v požadovanom rozsahu či kva-lite, alebo by ich neposkytoval za určené základ-né cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpe-čenie dopravnej obslužnosti územia.

Dostáva sa podpora budovania integrova-ných dopravných systémov aj zo strany legi-slatívy? ako sa k situácii stavia ministerstvodopravy, čo treba doriešiť, aby sa čas na do-končenie skrátil?

Právne predpisy podporujú integrované do-pravné systémy v zákone o cestnej doprave ajv zákone o doprave na dráhach. V súčasnostiobjednáva železničnú dopravu štát – minister-stvo a prímestskú autobusovú dopravu samo-správny kraj.

Ak integrovaný dopravný systém má byťfunkčným spojením železničných dopravnýchslužieb so systémom mestskej dopravy a prí-mestskej autobusovej dopravy do vzájomne pre-pojeného systému trás, liniek a spojov, s uplat-nením výhod jednotnej tarify, prepravných pod-mienok a spoločného cestovného dokladu, po-tom samosprávny kraj, obec a štát musia maťmožnosť uzatvárať zmluvu o službách vo verej-nom záujme s poskytovateľom služieb vo verej-nom záujme, inak mu nemôžu poskytovať úhra-du za služby vo verejnom záujme. Poskytova-teľom služieb vo verejnom záujme nemôže byť

„nedefinovaný koordinátor“, ktorý nemá prevá-dzkovú, prepravnú a tarifnú povinnosť. Zákono cestnej doprave preto ustanovuje, že postave-nie dopravcu podľa zákona má aj obchodná spo-ločnosť založená na účel prevádzkovania inte-grovaného dopravného systému alebo mestské-ho dopravného systému. Ďalej sa v zákone ocestnej doprave ustanovuje, že objednávateľ do-pravných služieb je povinný podporovať vznika prevádzkovanie integrovaného dopravnéhosystému. Na tento účel môže objednávateľ do-pravných služieb uzatvoriť zmluvu o službáchaj s obchodnou spoločnosťou založenou na účelprevádzkovania integrovaného dopravného sys-tému.

Obchodná spoločnosť založená na účel pre-vádzkovania integrovaného dopravného systé-mu môže byť teda kooperačná forma nielen do-pravných podnikov, ale aj samosprávy a štátu.Pri tejto forme spolupráce dopravné podniky,ako aj verejná správa, bez toho aby stratili práv-nu subjektivitu alebo fúzovali, prenesú podstat-né kompetencie najmä pri tvorbe liniek, siete,cestovných poriadkov (informačných systémov)a taríf ako prácu s verejnosťou na samostatnúorganizáciu.

K pôsobeniu obchodnej spoločnosti možnopovedať, že by mala byť v prvom rade „advoká-tom cestujúcich“. Partneri – dopravcovia v ob-chodnej spoločnosti by mali zabezpečovať pre-pravné výkony a prevádzku. Obchodná spoloč-nosť musí pôsobiť neutrálne z pohľadu prevá-dzky, záujmov a dopravnej súťaže, aby sa zabez-pečila účelná a hospodárna dopravná obsluha.

Ministerstvo podporuje integrované dopravnésystémy, bolo by však potrebné doriešiť objed-návanie dopravnej obslužnosti v regióne, ktorémá vychádzať z plánu dopravnej obslužnosti.

aj v poštových službách a elektronickej komunikácii

sa zlepšuje kvalitaZákonom o poštových službách bola od roku 2012 zavedená úplná liberalizácia trhu poštových služieb.Poštový regulačný úrad s účinnosťou od januára 2013 udelil Slovenskej pošte licenciu na poskytovanie

univerzálnej služby a vykonávanie poštového platobného styku. Pre obyvateľov majú iste význam ajslužby elektronických komunikácií, ktorých úroveň a rozvoj sledujeme v rozhovore s generálnymriaditeľom Sekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Ministerstva dopravy výstavy

a regionálneho rozvoja Viliamom PODhORSkÝM. Pýta sa redaktorka Anna komová.

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

59

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

neprimeranej záťaže záväzku, zvyšujú sa prí-spevky poštových podnikov?

Kompenzačný fond slúži na úhradu čistých ná-kladov univerzálnej služby, ktoré spôsobujú jej po-skytovateľovi neprimeranú finančnú záťaž. Do fon-du prispievajú poštové podniky poskytujúce zame-niteľnú poštovú službu z rozsahu univerzálnej služ-by. Podiel týchto poštových podnikov na trhu jeminimálny, preto je väčšia časť čistých nákladovuhradená zo štátneho rozpočtu. Príspevky platiapoštové podniky štvrťročne a sú stanovené na zá-klade predbežných čistých nákladov. Po rozhodnutío skutočnej výške čistých nákladov sú príspevkyprepočítané a posledný štvrťročný príspevok sapodnikom buď zvýši alebo zníži. Keďže čisté ná-klady za rok 2012 sú vyššie než predbežný odhad,boli príspevky poštovým podnikom pomerne zvý-šené.

ste spokojný s aktuálnou situáciou v oblasti mo-bilných širokopásmových služieb na slovenskupri porovnaní s EÚ?

Zo zdrojov štatistického zisťovania vyplýva, žepenetrácia všetkých aktívnych mobilných široko-pásmových pripojení v januári 2013 bola na Slo-vensku na úrovni 41 %, pričom priemer EÚ bol 54%. Penetrácia mobilného širokopásmového pripo-jenia prostredníctvom špecializovaných kariet, mo-demov a kľúčov na dátové služby bola v januári2013 na Slovensku na úrovni 7,7 %, pričom prie-mer EÚ bol 9 %.

Z hľadiska mobilného širokopásmového pripo-jenia (technológiou HSPA) je pokrytých asi 85 %obyvateľov, vo vidieckych oblastiach len necelých10 % obyvateľov. Na druhej strane však patrímemedzi krajiny s vysokým podielom optického pri-pojenia zo všetkých pevných širokopásmovýchpripojení, ktorým je pokrytých asi 30 % domác-ností, čo nás zaraďuje na 5. miesto medzi krajinamiOECD.

Dá sa hovoriť o významnom posune zavedenímdigitálneho TV vysielania, zvýšil sa počet pro-gramových okruhov, zlepšilo sa pokrytie? Exi-stujú ešte lokality, ktoré nie sú pokryté progra-movými službami?

Zavedením pozemského digitálneho televíznehovysielania sa zvýšil počet programových okruhova kvalita signálu, umožnil sa príjem v dopravnýchprostriedkoch, ďalším pomocníkom pre divákov sastala doplnková služba elektronický sprievodcaprogramov (EPG) a je už len na televíznych vysie-

lateľoch, aké ďalšie služby budú mať záujem po-skytovať. V rámci prvého, druhého a verejnopráv-neho multiplexu sa vysiela 12 voľne prístupnýchtelevíznych programov a 9 rozhlasových progra-mov. V rámci štvrtého multiplexu sa vysiela 12 te-levíznych programov, z toho 9 je spoplatnených.

Vzhľadom na reliéf Slovenska existujú aj loka-lity, ktoré nie sú digitálnym televíznym signálompokryté, alebo jeho príjem je technicky náročnejší.V mnohých prípadoch je televízny divák zvyknutýna spôsob príjmu analógového televízneho signálu,pričom v zložitých terénnych podmienkach, na roz-diel od blízkosti vysielača alebo rovinatého terénu,podceňuje náročnosť zabezpečenia cesty digitálne-ho signálu od antény, správnej polarizácie a nasme-rovania, zosilňovača, zlučovača, koaxiálneho zvoduaž po televízny prijímač, resp. set-top-box.

Samotné percento pokrytia územia digitálnympozemským televíznym signálom mal prevádzko-vateľ multiplexov stanovené v rámci výberovéhokonania (pre prvý, druhý a verejnoprávny multi-plex). Dvaja najväčší licenční komerční vysiela-telia majú dnešné pozemské pokrytie digitálnymtelevíznym signálom v rámci druhého multiplexuvyššie, než aké bolo pri vysielaní pozemského ana-lógového signálu. Verejnoprávny vysielateľ RTVSdnešné pokrytie v rámci verejnoprávneho multi-plexu rozširuje s cieľom dosiahnuť porovnateľnépokrytie s analógovým vysielaním.

Zvyšovanie dnešného pokrytia je už len vecouobchodného vzťahu medzi jednotlivými vysiela-teľmi a prevádzkovateľom multiplexu.

Koncový užívateľ môže pociťovať pozitívnezmeny v oblasti elektronických komunikácií,no ako je to s výškou cien za služby, sú porov-nateľné so službami v EÚ?

Konkurencia a liberalizácia sektora elektronic-kých komunikácií prináša pre koncových užívate-ľov nielen rozširovanie nových služieb, ale aj zni-žovanie cien za ich poskytovanie. Výrazne sa toprejavilo nielen znižovaním cien za mobilné služ-by, ale aj pri širokopásmových službách. Na po-rovnanie služieb a cien na Slovensku a v krajináchEÚ, resp. OECD uvediem niektoré publikovanédokumenty. Štúdia, ktorú vypracovala v roku 2013pre Európsky parlament konzultačná spoločnosťWIK-Consult uvádza, že napr. pri 8 Mbit/s pripo-jení patrí v prepočte na paritu kúpnej sily obyva-teľstva Slovensko medzi krajiny s najnižšími ce-nami. Podobne nás zaraďuje aj OECD, kde na svo-jom portáli uvádza, že sa Slovensko nachádza v

prepočte na paritu kúpnej sily obyvateľstva medzikrajinami s najnižšími cenami za pevné širokopás-mové pripojenie s rýchlosťou nad 2,5 Mbit/s.

Existujú atraktívne frekvenčné pásma, ktorésú ešte nevyužité?

V súčasnosti patrí k najatraktívnejším frekvenč-ným pásmam 800 MHz, ktoré bolo uvoľnené v sú-vislosti s prechodom z analógového na digitálnepozemské televízne vysielanie (tzv. digitálna di-videnda), ďalej 1 800 MHz a 2 600 MHz. V týchtodňoch Telekomunikačný úrad SR pripravuje vý-berové konanie formou elektronickej aukcie na vy-danie individuálnych povolení na používanie frek-vencií z týchto frekvenčných pásiem. Toto výbe-rové konanie na voľné frekvencie pre siete novejgenerácie je v súlade s podporou dostupnosti ši-rokopásmových prístupových sietí a služieb vyso-korýchlostného prístupu, ktorý schválila vláda SRvo svojom uznesení č. 136/2011 v materiáli Ná-rodná stratégia pre širokopásmový prístup v SR.Elektronická aukcia má byť ukončená do koncaroka 2013. Od budúcich držiteľov individuálnychpovolení očakávame, že zrealizujú ďalší rozvoj sie-tí novej generácie, ktoré budú mať rýchlosť a ka-pacitu potrebnú na to, aby mohli zabezpečovať pre-nos obsahu s vysokou rozlišovacou schopnosťoua podporovať aplikácie náročné na šírku pásma.

Naplnili sa ciele národnej stratégie pre široko-pásmový prístup?

Ciele národnej stratégie pre širokopásmový prí-stup boli stanovené v súlade s cieľmi „Digitálnejagendy pre Európu“, ktorú Európska komisia pri-jala 19. mája 2010.

Stratégia stanovila cieľ zabezpečiť dostupnosťširokopásmového pripojenia pre všetkých s pre-nosovou rýchlosťou minimálne 1 Mbit/s do koncaroku 2013 a do konca roku 2020 umožniť prístupk vysokorýchlostnému internetovému pripojenius prenosovou rýchlosťou 30 Mbit/s pre všetkýchobčanov, verejnú správu, podnikateľský sektor itretí sektor.

V súčasnosti je ešte predčasné hodnotiť ichsplnenie. Na druhej strane však chcem pripomenúť,že 17. októbra 2013 ohlásila európska komisárkaNeelie Kroes splnenie cieľa týkajúceho sa dostup-nosti širokopásmového pripojenia pre všetkých sprenosovou rýchlosťou minimálne 1 Mbit/s. Podľajej vyjadrenia sa tak stalo vďaka pokrytiu družico-vým širokopásmovým prístupom, ktorý je dostup-ný vo všetkých členských krajinách Európskejúnie. Hoci tento cieľ bol splnený, musíme priznať,že sme nedokázali využiť možnosti investovať dorozvoja vidieckych sietí prostriedky z verejnýchzdrojov, ktoré boli na to určené v rámci prioritnejosi č. 3 Operačného programu Informatizácia spo-ločnosti.

Splnenie dlhodobého cieľa, zabezpečiť prístup kvysokorýchlostnému internetovému pripojeniu 30Mbit/s a viac pre všetkých do konca roku 2020,bude oveľa náročnejšie. Na konci roku 2012 malomožnosť vysokorýchlostného pripojenia s rýchlos-ťou 30 Mbit/s a viac približne 51 % domácností vSR. Splnenie tohto cieľa si vyžaduje rozsiahle in-vestície zo súkromných i z verejných zdrojov. Na-pomôcť by mal aj návrh nového Operačného pro-gramu Integrovaná infraštruktúra – programový do-kument Slovenskej republiky pre čerpanie pomociz fondov EÚ na roky 2014 – 2020 v sektore dopravya v oblasti zlepšovania prístupu k informačným akomunikačným technológiám, ktorý obsahujeokrem iných aj návrh špecifického cieľa – zavádza-nie a používanie širokopásmového pripojenia.

60

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

Návrh rozpočtu na nasledujúci rok, ktorýje schválený vládou sR, predpokladá istéšetrenie, čo bude najťažšie pre Minister-stvo dopravy výstavby a regionálneho roz-voja sR?

Musím povedať, že tvorba budúcoročnéhorozpočtu naozaj nebola ľahká. Celý procesjeho tvorby bol totiž ovplyvnený významný-mi, práve prebiehajúcimi zmenami. V prie-behu tohto roka sme totiž delimitovali Cen-trálny koordinačný orgán na Úrad vlády SR,Obvodné úrady cestnej dopravy a pozemnýchkomunikácií na Ministerstvo vnútra Sloven-skej republiky a zrušili sme príspevkovú or-ganizáciu – Inštitút urbanizmu a územnéhoplánovania uRBION. Okrem toho práve pre-bieha zlúčenie regulačných úradov. Tietovšetky skutočnosti sa logicky prejavili vo vý-ške a aj v štruktúre nášho budúcoročného roz-počtu. Našim cieľom pri jeho tvorbe však bolov maximálnej možnej miere dosiahnuť, abydisponibilný objem prostriedkov štátnehorozpočtu bol účelne alokovaný do všetkýchoblastí ich použitia.

Tým, že rozpočet rezortu dopravy je jedenz objemovo najväčších rozpočtov, za určitýchpodmienok a okolností sa pre nás vytvárapriestor na vnútorné presuny na zabezpečenietých oblastí, kde je určitý deficit. Takto smenapríklad v tomto roku riešili nedostatokzdrojov na opravu a údržbu ciest I. triedy.

ak porovnávate rozpočty, aký je rozdiel

medzi tohtoročnými a budúcoročnými fi-nanciami, o akých úsporných opatreniachsa hovorí?

Ak porovnáme tohoročný a budúcoročnýrozpočet dochádza k určitému poklesu vý-davkov. Tento pokles je spôsobený nielen de-limitáciami o ktorých sme hovorili, ale ajnami vykonanými opatreniami, ktoré viedlik reálnym úsporám výdavkov štátneho roz-počtu.

Takýmto úsporným opatrením je aj už spo-mínané zlúčenie regulačných úradov v pô-sobnosti nášho rezortu. Z piatich úradov, kto-ré sú rozpočtovými organizáciami ostanú pozlúčení iba dva. V dôsledku toho budú opti-malizované najmä prierezové činnosti týchtoúradov a vo výsledku tak ušetríme takmer mi-lión eur ročne. Úsporu dosiahneme bez toho,že by sme prepúšťali odborných pracovníkov.

spôsobil zníženie rozpočtu MDVaRR sRaj program EsO?

Áno, pokles niektorých výdavkov s tým na-ozaj súvisí. Ide o výdavky spojené s delimi-táciou obvodných úradov cestnej dopravy apozemných komunikácií. Čo je však rovnakodôležité, ministerstvo dopravy, výstavby a re-gionálneho rozvoja nečakalo len na odporú-čania programu ESO a za pôsobenia tohto ve-denia intenzívne pracuje na racionalizácii azefektívňovaní chodu ministerstva. V rámcitohto procesu sme už v minulom roku kom-petenčne včlenili rozpočtovú organizáciu

Úrad verejného zdravotníctva MDVRR SRpriamo do organizačnej štruktúry minister-stva. Rovnako sme postupovali v tomto rokuaj s príspevkovou organizáciou Inštitút urba-nizmu a územného plánovania uRBION. Vbudúcom roku sa asi najväčšia zmena v tejtosúvislosti udeje s regulačnými úradmi, ale ozmenách, ktoré sa týkajú regulačných úradovod budúceho roka sme sa už rozprávali.

Vplyv na znížený rozpočet ministerstva mápravdepodobne aj presun koordinácie eu-rofondov z rezortu dopravy na Úrad vládysR, čo to znamená pre váš rozpočet?

Pod Úrad vlády SR síce prešli všetci za-mestnanci zabezpečujúci výkon kompetenciekoordinácie využívania finančných prostried-kov z EÚ, t. j. celá sekcia koordinácie fondovEÚ. Z pohľadu výdavkov nášho rozpočtu tonebolo až také dramatické, pretože Centrálnykoordinačný orgán je vo významnej miere fi-nancovaný z prostriedkov Európskej únie, po-skytovanými v rámci Operačného programuTechnická pomoc.

Viete do akej miery sa dotkne zníženie fi-nancií cestnej a železničnej infraštruktú-ry?

Našim cieľom je, aby čo najviac projektovv oblasti cestnej a železničnej infraštruktúrybolo realizovaných v rámci Operačného pro-gramu Doprava, čiže využívame prioritneprostriedky z EÚ. Ostatné projekty, ktoré nieje možné financovať z fondov EÚ sú v našombudúcoročnom rozpočte pokryté v rámcimožností štátneho rozpočtu. Napríklad v roz-počte výdavkov na rozvoj a modernizáciu že-lezničnej infraštruktúry dochádza k medzi-ročnému nárastu o viac ako 57 miliónov eur.

aké sú možnosti pomôcť si finančnýmiprostriedkami z EÚ, čo to pre vás zname-ná?

Ako som už uviedla, finančné prostriedkyEÚ sú pre nás významným finančným nástro-jom, ktorý v plnej miere využívame. V tomtoobdobí prechádzame náročným procesom,keďže postupne končí jedno programové ob-dobie a súčasne začína druhé. Čo to pre násznamená? Že už v súčasnosti máme nielenpripravený indikatívny zoznam projektov,ktoré plánujeme financovať z nového progra-mového obdobia, ale zároveň sa v niektorýchprípadoch začína už s ich prípravou.

Konsolidácia pokračuje –rozpočty sa znižujú

Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií.konsolidácia pokračuje. So schváleným rozpočtom na rok 2014 sa vyrovnávajú všetky

ministerstvá. Podobné je to aj na Ministerstve dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ďalejuž v rozhovore s generálnou riaditeľkou Sekcie rozpočtu a financovania Ministerstva dopravy

výstavby a regionálneho rozvoja SR Vierou ŠOLtYSOVOu a redaktorkou Annou komovou.

61

aká je úroveň a rozvoj v oblasti bytovejvýstavby v regiónoch slovenska, aké súmožnosti rozvoja v mestách?

Rozvoj v bývaní posudzujeme z pohľadunapĺňania dvoch priorít – obnovy bytovéhofondu a zabezpečovania sociálneho, teda ve-rejného nájomného bývania ako segmentu no-vej výstavby. Ročne pribúda na Slovenskuokolo 15 000 bytov, z nich cca 10 – 15 % jeverejné nájomné bývanie podporované dotá-ciami z nášho ministerstva a výhodnými úver-mi zo ŠFRB. Prevažná väčšina nových bytovsa ale stavia v súkromnom sektore, tu opä-

tovne zaznamenávame nárast podielu rodin-ných domov na vidieku. Ako dôsledok krízyje badateľný mierny pokles v počte dokonče-ných bytov. Napriek kríze sa nám však darípodporovať mestá a obce pri zabezpečovanícenovo dostupných nájomných bytov pre do-mácnosti do trojnásobku životného minima.V oblasti obnovy existujúceho bytového fon-du je trend pozitívny, odhaduje sa, že už okolo30 % bytov v bytových domov prešlo obno-vou, predovšetkým zatepľovaním.

Dokážu jednotlivé regióny pružne reago-

Mali by sa zvýšiť vlastné zdroje NDs nacestnú infraštruktúru, pomôže to aj pri vý-stavbe ciest?

Samozrejme, že systém viaczdrojového fi-nancovania pomáha dosiahnuť plánované vý-sledky. Pri výstavbe diaľnic a rýchlostnýchciest sa nedá spoliehať iba na európske penia-ze, alebo prostriedky štátneho rozpočtu. Ná-rodná diaľničná spoločnosť už intenzívne pra-cuje na rozšírení diaľnice na úseku Bratislava– Trnava na plnohodnotný šesťpruh, pričompri tejto stavbe sa počíta práve s využitímvlastných zdrojov diaľničnej spoločnosti.

Nemala by sa zanedbať ani údržba ciest adiaľnic, s akými finančnými zdrojmi sa dá

rátať, budú približne uspokojivé?Minulá zima naplno ukázala to, na čo sme

na ministerstve dopravy upozorňovali už dáv-nejšie. Slovenské cesty sú dlhodobo podfi-nancované a šetrenie na ich údržbe a opravepreto neprichádza do úvahy. Bohužiaľ všakmusím povedať, že na druhej strane nám mož-nosti štátneho rozpočtu nedovolia poslať nacesty toľko peňazí, ako je v skutočnosti po-trebné na zlepšenie ich nevyhovujúceho sta-vu. V tomto roku sa nám podarilo mimoriad-nymi opatreniami v našom rozpočte naúdržbu a opravu ciest poslať dodatočných 24miliónov eur nad rámec schváleného rozpoč-tu a aj pri výdavkoch na opravu a údržbu diaľ-nic došlo k zvýšeniu o necelých 12 miliónov

eur. Bola by som veľmi rada, ak by sa námtom podarilo aj v budúcom roku.

Priniesli by nové rozpočtové zdroje naMDVaRR aj zmenu plánov, čo sa posunulona neskoršie obdobie?

Úlohy, ktoré musí ministerstvo zabezpečiťvo vzťahu k občanom sú naozaj významné. Vprípade, ak by sa v rozpočte podarilo nájsťdodatočné zdroje, tak si určite viem predstaviťako by sme ich použili. Na opravu a údržbuciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest, akoaj na ich výstavbu, na rozvoj osobnej želez-ničnej dopravy, železničnej infraštruktúry atď.A to sme ešte vôbec nehovorili o leteckej avodnej doprave.

vať na meniace sa životné podmienky, čoje dôležité pre zvyšovanie konkurencie-schopnosti miest a regiónov? ako v tommôže napomôcť ministerstvo?

To, ako dokážu regióny reagovať, záleží namnožstve rôznych faktorov. Patrí sem jednakvybavenie územia potrebnou dopravnou inf-raštruktúrou, vhodnými plochami na podni-kateľské a výrobné aktivity, ale v nemalejmiere je to aj primeraná kvalita pracovnýchsíl. Hodne záleží aj na kvalitnej príprave kon-cepčných dokumentov, ako aj na schopnostikoordinovať a harmonizovať záujmy a aktivityjednotlivých aktérov.

Naše ministerstvo je centrálnym orgánomštátnej správy, ktorého širokospektrálna čin-nosť významne ovplyvňuje ekonomický a so-ciálny rozvoj územia Slovenska. V zmyslenovely kompetenčného zákona v roku 2010ministerstvu, ktoré sa dovtedy venovalo ob-lastiam dopravy a telekomunikácií, pribudlikompetencie v oblasti stavebného poriadku aúzemného plánovania, verejných prác, ces-tovného ruchu, regionálneho rozvoja, tvorbya uskutočňovania bytovej politiky a politikymestského rozvoja. Všetky zmienené oblastisú nepochybne významne zastúpené v tom,čo sa vo všeobecnosti považuje za ekonomic-ký a sociálny rozvoj, avšak najväčší potenciálprispieť ku skutočnej kvalitatívnej zmenemajú najmä vtedy, ak budú pôsobiť synergic-ky, o čo sa na ministerstve usilujeme.

Do akej miery pomáhajú pre rozvoj miestfondy EÚ?

kvalita života obyvateľov v jednotlivých mestách a regiónoch Slovenska je závislá od množstvarôznorodých faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvoj územia. Vláda má záujem o znižovanie

regionálnych rozdielov a o zvyšovanie konkurencieschopnosti miest a regiónov. S akými úspechmia akými výzvami, to sa dozviete po prečítaní rozhovoru s generálnou riaditeľkou Sekcie bytovej

politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Elenou SZOLGAYOVOu, ktorý prináša redaktorka Anna komová.

možnosti úspešného rozvojatreba využiť

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

62

m I N I s t e r s t V o d o P r a V Y , V ý s t a V b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r

Pohľad na mnoho rekonštruovaných zate-plených škôl, upravených verejných prie-stranstiev, novovybudovaných a obnovenýchciest dáva jednoznačne pozitívnu odpoveď.Na druhej strane by pri koncepčnejšom prí-stupe bolo možné dosiahnuť viac. Skutočnos-ťou však zostáva, že mestám vzhľadom namnožstvo úloh a problémov, ktorým musiačeliť v každodennom živote, zostáva pomernemálo priestoru na tvorbu dlhodobých vízií ana integrovaný prístup k svojmu rozvoju.

Takáto situácia nie je iba na Slovensku,preto aj na európskej úrovni vznikajú inicia-tívy na podporu rozvoja miest. Jednou z nichje celoeurópsky operačný program uRBACT,ktorý existoval v tomto programovom obdobía bude pokračovať aj v období budúcom. Jehoadresátmi sú európske mestá. Legislatívny rá-mec pre OP uRBACT vychádza z nariadenítýkajúcich sa kohéznej politiky. Jeho zame-ranie sa primárne viaže k tematickému cieľu11 – posilnenie inštitucionálnych kapacít aefektívna verejná správa. uRBACT v budú-com období prispeje k napĺňaniu stratégie Eu-rópa 2020 tým, že pre zainteresované subjek-ty, zapojené do realizácie udržateľného mest-ského rozvoja, poskytne prostredníctvom spo-lupracujúcich sietí miest poznatky a výmenuskúseností potrebných na účinné nastavovaniepolitík pre inovatívne riešenia vedúce k inte-ligentnému, udržateľnému a inkluzívnemurastu, čo je hlavný cieľ kohéznej politiky bu-dúceho obdobia.

Na národnej úrovni má OP uRBACT veľ-ký význam pre efektívne čerpanie Európ-skych štrukturálnych a investičných fondov(EŠIF) mestskými samosprávami. Účasť natematických sieťach uRBACT môže sloven-ským mestám priamo pomôcť kvalitnejšie pri-praviť a realizovať integrované mestské stra-tégie, keďže môžu svoje problémy a riešeniakonfrontovať so zahraničnými partnermi a eu-rópskymi expertmi.

Jedna z podmienok úspešného rozvojamiest a regiónov slovenska, podľa vlády,je aj práca s marginalizovanou rómskoukomunitou. Myslím na podporu výstavbyobecných nájomných bytov nižšieho štan-dardu, ale aj škôl v blízkosti ich bydliska,čo sa čiastočne naplnilo odovzdaním no-vých kontajnerových škôl aj na východeslovenska, kde sa žiaci, podľa informácií,veľmi dobre cítia a rodičia sú spokojní. Na-plnil sa tak čiastočne plán rozvoja, akobysa malo pokračovať v rozvoji nielen byto-vej výstavby?

Koncepčná predstava spoločnosti o potreb-ných aktivitách v tejto oblasti je formulovanávo viacerých dokumentoch schválených vlá-dou. Spomeňme iba Stratégiu Slovenskej re-publiky pre integráciu Rómov do roku 2020a Revidovaný národný akčný plán Dekádyzačleňovania rómskej populácie 2005 – 2015.

MDVRR SR sa ako gestor bytovej politikyhlási k napĺňaniu revidovaného Národnéhoakčného plánu a Stratégie integrácie Rómovzabezpečením práva na primerané bývaniebez diskriminácie a segregácie. Otázka býva-nia je však jedným z najvážnejších pretrvá-vajúcich problémov nielen veľkej časti róm-skych komunít, ale aj nízkopríjmových do-mácností vo všeobecnosti. Na Slovensku jedlhodobo nižší počet bytov na počet domác-

ností v porovnaní s priemerom EÚ. Záujmomštátu je samozrejme riešiť problém dostup-nosti bývania pre svojich občanov. Preto saštátna bytová politika SR so svojimi podpor-nými ekonomickými nástrojmi snaží vytváraťpodmienky pre zabezpečenie adekvátnehobývania pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva.

V súlade so Stratégiou integrácie Rómovje však dôležité, aby realizácia opatrení nazlepšenie bývania prebiehala súbežne aj s iný-mi aktivitami (vzdelávanie, osvojovanie si so-ciálnych a hygienických návykov, získaniepráce, a pod.), nakoľko samotné zlepšenie voblasti bývania nemusí znamenať zlepšenie viných oblastiach života marginalizovanýchrómskych komunít (už spomínané zdravie,vzdelanie a zamestnanie). Preto zdôrazňuje-me, že realizácia opatrení na zlepšenie pod-mienok bývania nie je možná bez komunitnejsociálnej práce. Súčasťou tejto činnosti bymalo byť aj poradenstvo a pomoc pri získa-vaní návykov a schopností potrebných preprimerané spolužitie minoritnej a majoritnejspoločnosti. Z toho dôvodu zásadnou pod-mienkou pre pozitívnu zmenu je dosiahnutiesynergického efektu všetkých opatrení štátu,nie len niektorých čiastkových.

Čo pripravujete v koncepčnej oblasti v by-tovej politike a mestskom rozvoji?

Slovensko je jedna z mála postsocialistic-kých krajín, kde bol v oblasti bytovej politikyv uplynulých takmer 20 rokoch vývoj racio-nálny, plynulý a stabilný. Koncepcie štátnejbytovej politiky prijímané vládou od roku1995 v päťročných cykloch (dnes platná jeKoncepcia štátnej bytovej politiky do roku2015) vytvárali potrebný rámec pre postupnéformulovanie legislatívnych a ekonomickýchnástrojov na podporu rozvoja bývania Právestabilita a postupné zdokonaľovanie podpor-ných nástrojov rozvoja bývania sú aj medzi-národne vysoko hodnotené a často slúžia akoinšpirácia pre ďalšie krajiny.

K zachovaniu a ďalšiemu rozvoju existujú-cich podporných mechanizmov sa prihlásilaaj vláda vo svojom programovom vyhlásení,čo dáva záruku stability aj do budúcna, aj vsúčasnom ekonomicky náročnom období. Vsúčasnosti sme začali prípravu koncepcie doroku 2020. V širokej pracovnej skupine podvedením štátneho tajomníka F. Palka budemehľadať cesty, ako zefektívniť podporu bývania,ako rozvíjať potrebné nové segmenty bytové-ho trhu – napríklad súkromné nájomné býva-nie a neziskový sektor, ktorý zatiaľ na Slo-vensku neexistuje, alebo ako užšie previazaťsociálne nájomné bývanie a sociálne služby.Naším zámerom je predložiť vláde po verej-nej diskusii návrh koncepcie na jeseň budú-ceho roka.

V oblasti mestského rozvoja sa v súčasnos-ti sústreďujeme na prípravu programovéhoobdobia 2014 – 2020, podieľame sa na disku-siách a formulovaní Partnerskej dohody. Ob-lasť, v ktorej sa veľmi viditeľne môžu dostaviťúčinky spoločného pôsobenia rozvoja infra-štruktúry, ako domény verejného sektora apodnikania, ktoré je vecou súkromného sek-tora, je oblasť mestského rozvoja. Význammiest v hospodárskom a sociálnom rozvoji jetaký významný, že integrovaný územný amiestny prístup sa zakotvil aj do princípovpolitiky súdržnosti Európskej únie na roky

2014 – 2020. Podobne, ako ostatné európskekrajiny, aj Slovensko reaguje na výzvy, kto-rým mestá čelia.

Preto sme začali v spolupráci s odborníkmia zástupcami mestských samospráv po prvýkrát prípravu návrhu štátnej politiky v oblastimestského rozvoja. Veríme, že sa tým vytvo-ria predpoklady pre systematickú činnosť voblasti mestského rozvoja, ktorý pokryje rôz-ne aspekty života miest a ich funkčných úze-mí – hospodárske, sociálne, environmentálne,pri efektívnom využití dostupných zdrojov aso zapojením partnerov z rôznych úrovní ve-rejnej správy, súkromného sektora a občian-skej spoločnosti. Aj túto koncepciu plánujemepredložiť vláde na budúci rok.

Na záver sa vrátim ešte k medzinárodnýmaktivitám. V októbri sa uskutočnila v Že-neve v rámci zasadnutia Výboru pre býva-nie a pozemkový manažment EhK OsNministerská konferencia. Našu delegáciuviedol štátny tajomník MDVRR FrantišekPalko, ktorý časti ministerského zasadnu-tia aj predsedal a Vás zvolili za predsed-níčku výboru. Je to medzinárodná odozvaslovenskej bytovej politiky? Môžete námpriblížiť význam tohto podujatia?

74. zasadnutie Výboru pre bývanie a po-zemkový manažment Európskej hospodárskejkomisie OSN (výbor) sa uskutočnilo 7. až 9.októbra 2013 v Ženeve a jeho súčasťou boloaj stretnutie ministrov, ktoré sa organizuje razza 5 – 6 rokov. Výbor je medzivládnou plat-formou 56 členských krajín tohto regiónu.Patrí sem Kanada, uSA, všetky európske kra-jiny, Izrael, ako aj krajiny bývalého Soviet-skeho zväzu, zo strednej Ázie a Kaukazu.Činnosť výboru je zameraná predovšetkýmna otázky zvyšovania cenovej dostupnosti bý-vania, efektívnej správy a modernizácie by-tového fondu, finančné nástroje na rozvoj bý-vania, ako aj na efektívne prístupy k priesto-rovému plánovaniu a pozemkovej správe.

Stretnutie ministrov sa uskutočnilo 8.októbra 2013 a zaoberalo sa problematikoutrvalo udržateľného bývania, mestského roz-voja, územného a priestorového plánovaniaa stability trhu s nehnuteľnosťami. Na stretnutíreprezentoval Slovenskú republiku štátny ta-jomník Ministerstva dopravy, výstavby a re-gionálneho rozvoja SR František Palko, ktorýbol zároveň zvolený za predsedu ministerské-ho zasadnutia a viedol panel zameraný na bý-vanie. Na stretnutí ministri prijali „Stratégiupre udržateľné bývanie v regióne EHK OSNna roky 2014 – 2020“, ktorá predstavuje dlho-dobú víziu zlepšenia dostupnosti a kvality bý-vania v tomto regióne.

Slovensko aktívne participuje na činnostivýboru od roku 2000. To, že som bola zvolenádo funkcie predsedníčky výboru na nadchá-dzajúce obdobie iba potvrdzuje našu pozíciuv oblasti bývania a mestského rozvoja. Ide ojediný výbor EHK OSN, v ktorom Slovenskozastáva takúto vysokú funkciu. Nejde všakiba o zviditeľňovanie Slovenska. Výsledkyčinnosti výboru súčasne využívame v našejpráci v koncepčnej oblasti pri rozvoji bývaniaa osídlenia. Zároveň nás teší, že sa Slovenskárepublika presunula z pozície krajiny, ktoráprijímala pomoc, do pozície krajiny, ktorá po-moc poskytuje a vystupuje ako rešpektovanýporadca pre ďalšie krajiny v transformácii.

63

s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o

500 metrov. A v Dubaji existuje rekordný až 826metrový supermrakodrap Burdž Khalífa. Ne-obávam sa, že by sa niekedy Bratislava k takýmcifrám priblížila, alebo časom pretavila do sché-my mesta s celkom primitívnym mrakodrapo-vým „City“ a nekonečným kobercom nízkopod-lažných predmestí. Táto schéma mesta je zrejmeakýmsi vzorom pre súčasnú mrakodrapovú vý-stavbu niektorých väčšinu dnešných „petrodo-larových“ krajín. Rovnako však súhlasím s tým,že súčasná „vyzubená“ silueta Bratislavy mno-hých znepokojuje.

V mestách európskej histórie, v časoch, keďsa mesto dalo obzrieť pohľadom, veže mest-ských hradov, veže a kopuly chrámov a radnícmali okrem orientačného aj estetický význam apatrili do kompozície mesta. Vyčnievali nadmonotónnou výškou ostatnej zástavby, ktorábola niekedy aj zámerne obmedzovaná pan-stvom. Budovy poddaných boli výškovo limi-tované, aby budovy vládcov a cirkvi nestratilipunc výnimočnosti. V časoch absolutizmu bolovšetko jednoduchšie. Rozhodoval vkus vládcu.Doba, spoločnosť a stavebné technológie sa odtých časov neuveriteľne zmenili. Vidiek sa zá-konite vyľudňuje a mestá s ich problémami ne-zadržateľne rastú. Ale večná túžba stavať do vý-šky zostala. Vertikály výškových budov sa v sú-časnom svete špekulácií s cenami pozemkov

stali nielen lákavým tovarom, ale aj predmetomprestíže. Stavanie do výšky je aj hitom. Väčšmiide o stavebno-technicky zložité a náročné bu-dovy, ktoré na seba viažu inžiniersky výkvet ašpičkových tvorcov, prirodzene sa usilujúcicho prezentáciu originality svojej tvorby, ktorá sanapokon od nich aj očakáva. Moc súčasného de-veloperského kapitálu je bezohľadná a slepá.Nerozoznáva kvalitu architektúry a paradoxnepretláča aj na zlé miesta dobrú architektúru aobrátene. Nie je možné vytvoriť predpisy ako akde komponovať mesto výškovými budovami.Poznáme vydarené príklady z minulosti, ale ajchyby, poznáme naše európske tradície. Maliby sme ich hájiť. Vieme o chybách, ale už aj opostupoch, ako im v dnešných podmienkachpredchádzať. A veriť architektom, podporovaťarchitektonické súťaže a cestou konfrontácie ná-zorov architektov, bez zásahov politiky, nachá-dzať optimálne odborné riešenia. Pripomeňmesi kuriózny príklad extrémneho vplyvu politikyna obraz mesta. Sériou výškových solitérov,teda mrakodrapmi, situovanými okolo centramesta Moskvy, mal byť v povojnovom obdobíza vlády J. V. Stalina zlepšený vzhľad dovtedyarchitektonicky nevýraznej Moskvy. Mala sapremeniť na moderne pôsobiace socialistickéveľkomesto. Panoráma Moskvy a samotné mes-to tak skutočne získali orientačné body. Ale túto

Výškové budovy a mesto. ako ich osadzovaťna jeho území? ako solitéry, „roztrúsené“ pocelom meste, alebo vytvárať z nich zhluky, ažštvrte, zakomponované do panorámy mesta?sú mestotvornými prvkami, alebo prezentá-ciou ekonomickej sily ich stavebníkov či de-veloperov, ba dokonca prestížou či imidžomich tvorcov – architektov a projektantov?

To je dosť rozsiahla a aj zložitá otázka. A po-jem výšková budova je veľmi relatívny. Výškaštyroch poschodí na dedine pôsobí „mrakodra-povo“ a bratislavský River Park, vraj developer-ským slalomom medzi stavebnými predpismizvýšený o tri podlažia, pôsobí vo svojom pro-stredí skutočne prevýšene. Ale o výškovej bu-dove či mrakodrape sa tu nedá hovoriť. Pripo-mínam, že u nás sa traduje mrakodrap s výškounad 100 metrov. Napokon donedávna sme bolihrdí na výškovú budovu Slovenskej televízie vbratislavskej Mlynskej doline, ktorá bola naj-vyššou budovou v celom bývalom Českoslo-vensku. V súčasnom svete ide takmer o smiešnecifry. Roky vieme, že tie klasické, finančne ešteasi výnosné a preto akceptovateľné newyorskémrakodrapy sú bežné vo výškovej kategórii 200až 300 metrov. Ale súčasný svet južnej Ázie po-zná okrem výstavby bežných 30 – 35 podlaž-ných bytových domov (čo znamená našu mra-kodrapovú výšku 100 metrov) realizácie mra-kodrapov v „prestížnej“ kategórii výšky 400 až

bude aj bratislava mestom mrakodrapov?

Aj Bratislava, kedysi i korunovačné mesto na Dunaji známe skôr dobrým vínom a mnohojazyčnýmobyvateľstvom, rastie dnes do výšok. Niekedy sa zdá, že až chaoticky vyrastajú „ako huby po daždi“ na

jej stabilizovanej panoráme solitérne výškové budovy, často len s minimálnym vzťahom k tomu, čo je„pod nimi“. Panoráma mesta by však mala byť vecou všetkých, ktorí v ňom žijú. A mala by byť

neopakovateľná, jedinečná. Na názor sme sa spýtali významného architekta, pôsobiacehov Českej republike a v taliansku, podpredsedu poroty minuloročnej súťaže Stavba roka 2012,

prof. ing. arch. Lumíra LÝSEkA, PhD. Pripravil Marián Reisel.

komplex Eurovea na bratislavskom nábreží.

64

drapov naozaj newyorského charakteru, rea-lizovaného na parížskom Montparnasse...

Mrakodrap bol napriek kritike odborníkov ajodporu verejnosti postavený. Dodnes osamelovyčnieva a vo svojom prostredí stále provokuje.Územný plán Paríža napokon problém výškovejvýstavby v meste, ktorú si doba vyžiadala,priam vzorovo vyriešil. V predĺžení najvýznam-nejšej osi mesta Champs-Élysées, na ploche ke-dysi okrajovej, na prestavbu určenej parížskejmestskej štvrti La Défense, vyčlenil miesto premodernú výstavbu, teda aj pre mrakodrapy.Dnes je táto štvrť plná invenčnej súdobej archi-tektúry a invenčných mrakodrapov. Paríž je ichsústredenou výstavbou významne obohatený.Skúsenosti preukazujú, že tam, kde sa výškovávýstavba v mestách sústredí v dostatočnom od-stupe od dominánt historického centra, začleniasa obvykle do celku mesta, pôsobia logicky aprirodzenejšie. Zdá sa, že sa z toho poučili aj vMoskve. Spomínané City of Capitals je dosta-točne vzdialené od Kremľa. Aj v Prahe sa vý-škové realizácie sústredili na jedno miesto, naPankrác.

a u nás?Postaviť výškovú budovu, podobnú mrako-

drapu, to zrejme inšpiračne zapôsobilo už preddruhou svetovou vojnou aj v bývalej Českoslo-venskej republike, a nielen na zlínskeho továr-nika Tomáša Baťu, ale aj pána Rudolfa Mander-lu v Bratislave, majiteľa poprednej bratislavskejmäsiarskej firmy rodiny Manderlovcov. T. Baťadal postaviť do výšky administratívnu budovuna efektívne riadenie svojho podniku v Zlíne.Sám mal svoju kanceláriu vo výťahu, aby sa ne-strácal čas dochádzkou za ním. K tomu, s kýmchcel osobne hovoriť, prišiel výťahom a pretožesúčasne zaviedol veľkopriestorové kancelárie,bežné vtedy už Spojených štátoch, jednoduchoa efektívne kontroloval činnosť administratív-neho personálu. Jeho architekt Vladimír Karfíksituoval budovu na okraji novovybudovanéhoviacpodlažného centra bývalého malomesta.Jeho „mrakodrap“, ako ho verejnosť obratomoznačila, logicky dominuje vytvorenému prie-storu centra, vybaveného obchodným domom,budovou veľkého kina a viacposchodovým ho-telom. Zeleň s ďalšími budovami spojila novúarchitektonickú kompozíciu centra s pôvodnýmnámestím bývalého malomesta. Vznikol takuznávaný klenot československej medzivojno-vej architektúry.

Stavbu bratislavského predvojnového „mra-kodrapu“ si pán R. Manderla, napriek nesúhla-som, „pretlačil“ nad svojím mäsiarstvom a úde-nárstvom na hranici kompaktnej zástavby his-torického centra mesta. Táto budova tam dodnesnelogicky vyčnieva a škodí nielen doprave aprostrediu, ale aj sama sebe, ako reprezentantovischopností československej medzivojnovej ar-chitektúry. Pre súčasnosť je mementom mož-ných následkov laxných prístupov k historické-mu dedičstvu, či nedodržania územnoplánova-cej dokumentácie.

Po druhej svetovej vojne sa na Slovensku vrámci výstavby sídlisk postavilo množstvo obyt-ných jedenásťpodlažných domov označovanýchako výškové či bodové. Výnimočnú pozornosťvyvolala v sedemdesiatych rokoch odvážna veľ-kopanelová rámová konštrukcia typu BA prof.Jozefa Harvančíka, ktorý na systéme spolupra-coval s architektom Vl. Karfíkom.

Výšku takýchto „vyčnievajúcich“ budov avôbec výškových objektov by mal optimali-zovať územný plán rozvoja mesta či mestskejzóny. sú však prípady, keď menšie či väčšiemesto nemá rozpracované územné plány,najmä svojich zón...

Dlho sa u nás podceňoval význam územno-plánovacej dokumentácie a iste existujú aj mies-ta, kde zatiaľ chýba, alebo by potrebovala aktu-álnu revíziu. Dnes máme dosť architektov,schopných takú dokumentáciu spracovať, obhá-jiť, či oponovať varianty riešení. Fakulta archi-tektúry v Bratislave oslávila svojich šesťdesiatrokov a architektúru je dnes možné študovať ajv Košiciach. Aj fakulty disponujú projektovýmikapacitami. Predpoklady na získanie kvalitnejdokumentácie a kvalitných riešení teda sú, vý-hovorky nemajú reálne opodstatnenie. Okremtoho naša kultúrna verejnosť si uvedomuje, žehodnota histórie sa nedá ani vyčísliť, ani kúpiťa už iste vie, že umiestniť novú, nebodaj výško-vú budovu do blízkosti, alebo priam do orga-nizmu našich stáročiami formovaných historic-kých sídiel je vždy rizikom. Všeobecný záujemo tvorbu a ochranu prostredia sa našťastie zvýšil.Nepredpokladám, že by verejnosti dnes uniklo,keby sa niečo problematického, prebiehajúcemimo zákonného procesu niekde pripravovaloalebo uskutočňovalo. Táto skutočnosť iste pri-speje a vynúti si zavedenie poriadku do tejto ob-lasti.

Kategória prestížnych ikonických mrakodra-pov s 500-metrovou výškou sa zdá neskutoč-ná. Kde vlastne sú?

Táto kategória vznikla po objavení svetovéhorekordmana, už spomínaný 826-metrový super-mrakodrap Burdž Khalífa v Dubaji, v Spoje-ných arabských emirátoch. Nešťastné newyors-ké dvojičky World Trade Centra, zničené tero-ristami 11. septembra 2003, merali 415 metrova na dlhý čas sa stali nielen ikonou hospodár-skeho úspechu, ale aj medzinárodnou porovná-vajúcou výškou pre všetkých, ktorí vo sveteúspešných chceli vyniknúť. Vyzeralo to tak, žedvojičky ukončili dovtedy výhradne vnútroštát-ny súboj v Spojených štátoch o najvyššiu budo-vu krajiny, ale tým aj sveta.

Konkurenti sa však objavili v juhovýchodnejÁzii. Malajské dvojičky Petronas Towers v Kua-le Lumpur dosiahli výšku 452 metrov, šanghajs-ké World Finance Center v Číne 492 metrov,tajvanský Taipei 1001 v Číne výšku 509 metrova v tomto roku dokončený Shanghai Tower, opäťv Číne, 632 metrov. Takže pre Spojené štáty zrôznych hľadísk iste významná a konštrukčnesuper bezpečná v New Yorku dokončievaná541-metrová Freedom Tower, symbol náhradyza zničené nešťastné dvojičky World TradeCentra, je už prekonaná.

Ako istý paradox sa javí, že budovy mrako-drapov tejto kategórie ako typy budov toho užvo všeobecnosti principiálne veľa neprinášajú.Zdedené problémy bezpečnosti a prevádzky pri-rodzene znásobené zostali a zdá sa, že sa zatiaľcelkom nevyčerpali možnosti ziskov energií vtýchto budovách. Stavebno-technicky sú všakurčite priam manifestáciami perfektnosti zvlád-nutia realizácií a ich technického progresu. Vtomto smere sú pre budúcnosť veľkým príno-som. Z tohto pohľadu sa aj hlasy kritiky na kom-plexy prestíže a márnivosti zbohatlíkov, či re-žimov, ktoré iniciovali ich realizáciu, nejaviaako celkom oprávnené.

sériu mrakodrapov museli realizovať v Stalinomobľúbenom historizujúcom štýle „socialistické-ho realizmu“. Architektúra moskovských mra-kodrapov, plná veží a vežičiek, nakoniec priblí-žila architektúru Moskvy k architektúre pria-mych ideových protivníkov, k architektúre vik-toriánskeho historizmu amerického Chicaga ačasti New Yorku z konca 19. storočia.

Paradoxom je, že dnes sú tieto historizujúcekópie prototypových chicagských mrakodrapovmožno už len trpaslíkmi v porovnaní so súčas-nou sústredenou výstavbou mrakodrapov v mo-skovskom medzinárodnom „City of Capitals“.Súčasný mrakodrap Moskva má 301,6 metrova ďalší (možno už dokončený) Mercury City To-wer so svojimi 322 metrami pokorí aj 310 me-trov vysoký, nedávno dokončený londýnskyShard, teraz najvyšší v Európe. Ale len dočasne,lebo budúca moskovská Federation Tower s vý-škou 360 metrov nakoniec získa pre Rusko pre-stížny európsky rekord v držaní výšky svetovovšeobecne osvojeného vynálezu kultúry Novéhosveta, amerického štandardného mrakodrapu.Ale mechanický prenos tejto kultúry Novéhosveta do kultúry kompaktných miest Európy ne-bol celkom bezproblémový.

Pre celý kultúrny svet bola poučná búrlivádiskusia vo Francúzsku, prebiehajúca počasstavby jedného z prvých európskych mrako-

s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o

Administratívna budova WEStEND SQuARE, Bratislava.

65

Aspoň tak to vyplynulo zo Stretnutia lídrovslovenského stavebníctva, ktoré sa uskutočnilo2. decembra v Bratislave za účasti poprednýchpredstaviteľov ščtátu, najväčších stavebnýchspoločností, developerov a projektových fi-riem a venovalo sa kľúčovým témam sektora– výhľadu zákaziek pre stavebnú sezónu 2014,aktuálnemu prostrediu na trhu, cenám stavreb-ných prác a systému obstarávania.

Slovenské stavebné spoločnosti očakávajú,že v budúcom roku by sa výkon ich sektorumal po predchádzajúcich piatich rokoch kon-zistentných poklesov už začať stabilizovať.Podľa najnovšej kvartálnej analýzy slovenské-ho stavebníctva Q4/2013 očakávajú riaditeliatýchto firiem v budúcom roku stabilizáciu aveľmi mierny rast výkonu sektora o 1,3 per-centa. Problémy a prepad objemu práce odroku 2008 sa dotkli aj projektových spoloč-ností. I tie však teraz očakávajú blížiacu sa sta-bilizáciu výkonu svojho sektoru (nepatrný rasto 0,7 percenta). Táto stabilizácia by mala po-stupne prejsť do pozvoľného rastu v roku 2015.Zhodujú sa na tom riaditelia firiem v obochsegmentoch – riaditelia stavebných firiem oča-kávajú v roku 2015 rast stavebných výkonovo 3,4 percenta, predstavitelia projektových fi-riem o 2,9 percenta. Stabilizácia a následnýpozvoľný rast by sa mal tiež prejaviť na miernelepšom vývoji tržieb stavebných (rast o 1,9 %v 2014, v 2015 o 3,3 %) i projektových spo-ločností (v 2014 o 2,0 %, v 2015 o 4,3 %).

I napriek tomu, že vyťaženosť stavebnýchspoločností každý kvartál pomaly stúpa (no-

vember 78 percent, september 75 percent, jún69 percent), stavbári a projektanti zápasia snadbytkom kapacít, ktoré sa stále neprispôso-bili poklesu dopytu. Nedostatok zákaziek a ichmenší objem než v minulosti viedol k prepúš-ťaniu a znižovaniu kapacít v troch zo štyrochstavebných firiem. Najviac sa to dotklo robot-níckych profesií. Naviac celá tretina firiem oča-káva, že v tomto trende bude musieť ešte v bu-dúcom roku pokračovať. Situácia v sektore pro-jektových firiem je podobná, plných 22 % ka-pacít je bez využitia a väčšina spoločností oča-káva, že interné reštrukturalizácie nepomôžu a14 % firiem bude musieť trh celkom opustiť. Inapriek týmto negatívnym zisteniam sú stáleprofesie, na ktoré nemôžu stavebné firmy nájsťdostatočne vzdelaných a kvalifikovaných ľudí.

Ďalším z problémov, ktorý trápi trh a priamovyplýva z vysokého objemu nadbytočných ka-pacít na trhu, sú zhoršujúce sa ceny projekto-vých prác. Tie sa od roku 2008 prepadli až o31 percent. Približne každá piata projektováspoločnosť (22 %) je naviac ochotná prijať zá-kazku i s nulovou alebo zápornou maržou, čolen zvyšuje boj o prežitie medzi jednotlivýmikanceláriami. Nízke ceny sa tiež prejavujú nakvalite spracovávaných projektových doku-mentácií – až jedna z troch projektových spo-ločností (36 %) potvrdzuje, že nie je schopnázaistiť predchádzajúcu kvalitu svojich prác as ohľadom na nízke realizačné ceny kvalitusvojich prác znižuje. Situácia v oblasti staveb-ných spoločností a tržného prostredia je tiežnáročná. Ako ukazujú závery Stretnutia lídrov

slovenského stavebníctva 2013/H2, ktoré sakonalo v Bratislave 2. decembra, až štvrtinafiriem potvrdzuje (25 %), že realizuje stavbypod hranicou bezpečnej ceny a 67 % staveb-ných spoločností je pri svojich realizáciách nahranici bezpečnej ceny.

Štyri z desiatich firiem potvrdili, že v po-rovnaní s rokom 2008 niektoré svoje aktivityradšej outsourcujú (najímajú na ne subdodá-vateľov), než aby si držali vlastných zamest-nancov, ktorých nebudú schopní stopercentnevyužiť a vyťažiť, vlastnými silami uskutočnialen mierne nadpolovičnú väčšinu práce (55percent). Ich riaditelia chcú v budúcom rokuinvestovať do svojho ďalšieho rozvoja. Čiastky,ktoré majú na investície pripravené, budú o pä-tinu nižšie ako v roku 2008. Keďže je staveb-níctvo jedným z významných sektorov ekono-miky, bude mať menší rozpočet dôležitý vplyvi na ďalšie firmy, ktoré im dodávajú produktyalebo poskytujú služby. I napriek veľkému tla-ku na znižovanie nákladov, svoju efektivitumerajú len dve z troch stavebných firiem, pre-dovšetkým sa jedná o veľké spoločnosti (92percent). Medzi malými a strednými je podielciteľne nižší, a to len 56 percent.

Ako teda ukazujú závery, i napriek miernesa zlepšujúcim vyhliadkam čo sa týka vývojaobjemu stavebných i projektových prác v bu-dúcich dvoch rokoch na Slovensku, bude eštenutná konsolidácia trhu, ktorá povedie k rie-šeniu niektorých praktík (dumpingové ceny,zhoršená kvalita atď.), ktoré sú v dlhodobomhorizonte – dúfajme – neudržateľné.

Ing. Jiří Vacek, Ph.D., MIMRiaditeľ spoločnosti CEEC Research

stavebné firmy na slovensku by sa opäť mohli nadýchnuť...

vďaka novým štátnym zákazkám

Slovenské stavebníctvo klesá už piaty rok, pri porovnaní tohtoročných výkonov z januára až septembratohto roku sa sektor oproti roku 2008 prepadol o 33,2 percenta. Ako však ukazujú najnovšie údaje, táto

situácia by sa mala začať meniť. Vláda pripravila nové stavebné zákazky, vďaka ktorým by sa veľkéfirmy mohli začať opäť sústreďovať viac na veľké projekty a nezaujímali by sa o menšie zákazky, o ktoré

mali v minulosti záujem predovšetkým malé a stredné spoločnosti.

s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o

Prejav ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jána Počiatka.

66

s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o

CeNY ProJeKtoV V PosledNýCHPIatICH roKoCH KleslI taKmero tretINu (31 PerCeNt)

Niekoľko rokov trvajúce problémy staveb-ného trhu sa odrazili aj v sektore projektovýchprác, predovšetkým v prepade objemu záka-ziek pre projektové firmy a aj v znížení cien,za ktoré firmy projekty spracúvajú. „Cenníkyprojektových a inžinierskych prác, honoráro-vé poriadky komory architektov atď., ktoréboli kedysi objektívne akceptované, dnes ne-platia. Ceny sa často pohybujú hlboko podniekdajším minimom. Ak by sme porovnaliceny rovnakých služieb u nás a v zahraničí,výsledkom je, že na Slovensku sa projektujeza pätinu ceny, ktorá je bežná v štátoch EÚna západ od našich hraníc, resp. v prípadeAnglicka a Švajčiarska za desatinu ceny,“ ko-mentuje súčasnú situáciu Slavomír Podma-nický, generálny riaditeľ, REMING CON-SULT, a. s.

NÍZKe CeNY maJú už VIdIteľNýVPlYV I Na KValItu odVedeNeJPrÁCe, aKo PotVrdZuJe časť fIrIem

Každý tretí riaditeľ projektovej spoločnosti(36 percent) uvádza, že za peniaze, ktoré vsúčasnosti investor za projekt platí, nie súschopní ponúknuť rovnako kvalitné projekty,ako realizovala ich firma predtým. „Problé-mom sú najmä nízke ceny, ktoré vyplývajú zo

značnej prevahy ponuky nad dopytom. Určiteto súvisí aj s kvalitou. Tak ako aj pri inýchľudských činnostiach platí, že nemožno done-konečna znižovať ceny a predstavovať si, žekvalita sa zachová,“ opisuje aktuálnu situáciuna trhu Peter Gemeran, konateľ – riaditeľ,Hydrocoop, spol. s r.o. To isté potvrdzuje ajBranislav Bačo, business manager, RuukkiSlovakia: „Z pohľadu výrobcov stavebnýchmateriálov môžem konštatovať, že sa s týmtoproblémom stretávame denne. Projekty nie súdotiahnuté do detailov. Chýba im koncepciaa znalosť použitia moderných materiálov. Sa-mozrejme je jasné, že za málo peňazí – málomuziky. Nehovoriac o nedostatočnom čase naprojekciu a prípravu. Následne sa snažíme si-tuáciu zachrániť, ale vo fáze objednávaniamateriálov je často neskoro.“

Prijímanie zákaziek s nulovou alebo i zá-pornou maržou potvrdzuje každá približnepiata projektová firma (22 %). Náklady naprojekt pritom tvoria spravidla tri až päť per-cent hodnoty stavby, teda v celkovom rozpoč-te stavby veľmi malý objem nákladovej kapi-toly. Šetriť na ňom môže mať však závažnénegatívne dôsledky na následnú realizačnúfázu. Možné vplyvy vymenúva predseda Slo-venskej komory stavebných inžinierov Vla-dimír Benko: „Kvôli fetišu jediného výbero-vého kritéria – najnižšej cenovej ponuky, zlac-ňovaniu v čase krízy – sa stala bežnou potre-ba opravovať nekvalitné stavby ešte pred ko-laudáciu. Ešte horšie sú však prípady totál-

neho zlyhania stavieb s následkami strát naľudských životoch.“

Vysoký tlak na cenu je daný predovšetkýmvýrazným previsom aktuálnej ponuky projek-tových kapacít nad aktuálnym objemom zá-kaziek. Až 22 percent kapacít na trhu je v sú-časnosti nevyužitých, a preto i väčšina firiem(70 percent) očakáva, že časť projekčnýchkancelárií trh ešte opustí. „Obrazne by sadalo povedať, že okolo už päť rokov vysycha-júceho rybníka stále sedí príliš mnoho rybá-rov a časť z nich súčasnú situáciu už dlho ne-vydrží,“ komentuje situáciu Jiří Vacek, ria-diteľ analytickej spoločnosti CEEC Re-search. A tento pohľad potvrdzujú i predsta-vitelia projektových a architektonických fi-riem. „Stále je tu nepomer, počet projekčnýchkancelárií je väčší ako objem dopytu po pro-jekčných prácach. Myslím si, že o krachuniektorých projekčných firiem ešte budemepočuť,“ dodáva Marian Kusý, riaditeľ Tebo-din SK, ale i architekt Ivan Kubík. „Nadne-sene sa dá povedať, že dobre už bolo. Mnohíarchitekti v sebazáchove zatvárajú ateliéry,keď majú ešte z čoho žiť z minula, alebo me-nia charakter svojho podnikania. Často je toveľká škoda, lebo sú to aj kvalitní jednotlivci.A krachy ďalších ešte len čakajú, pretože tenkrajec chleba, ktorý trh ponúka (ak vôbec po-núka), je čoraz menší, a boj je čoraz tvrdší,takže bude redukcia. Kto toto prežije, tak pre-žije už všetko.“

V budúCom roKu bY PodľarIadIteľoV ProJeKtoVýCH fIrIemmoHlo dôJsť K PrVeJ stabIlIZÁCIIseKtora, t. J. K ZastaVeNIuPrePadu obJemu PrÁC

Ten by mal zostať takmer na úrovni tohtoroku (veľmi mierny rast o 0,7 percenta). Časťkapacít, ktoré sú aktuálne nevyužité, budeteda i v budúcom roku stále ťažko hľadať svojeuplatnenie. Väčší nárast objemu práce sa oča-káva až v roku 2015, keď by sektor podľapredstaviteľov firiem mal začať citeľnejšierásť, a to o 2,9 percenta. „Predpokladám, žesa v roku 2014 zastaví prepad trhu a nastanekonsolidácia trhu. Je to jeden z prvých pozi-tívnych predpokladov za posledné roky. Na-priek tomu si myslím, že sa konkurenčný bojjednotlivých subjektov na trhu ešte vyhrotí,keďže veľa firiem po dlhom ťažkom obdobíbalansuje na hranici prežitia,“ komentuje vý-sledky analýzy Michal Fickuliak marketin-gový riaditeľ SGCP, divízia Weber.

Kríza síce zlacnila projekty,ale zhoršila ich kvalitu

Od začiatku krízy sa ceny projektových prác znížili takmer až o tretinu. Je to výsledok prepadu dopytua aktuálneho previsu ponuky kapacít projektových spoločností. V dôsledku nízkych cien až každá tretia

spoločnosť potvrdzuje zhoršenie kvality realizovaných projektov. V budúcom roku by mohlo dôjsť k prvejstabilizácii objemu projektových prác, prvý viditeľnejší rast sa ale očakáva až od roku 2015. Vyplýva to

z najnovšej štúdie slovenských projektových spoločností 2013 analytickej spoločnosti cEEc Research.

Banská Bystrica

K V a r t Á l N a a N a l ý Z a s l o V e N s K É H o s t a V e b N Í C t V a

68

Stavebná produkcia za prvých deväť mesiacov tohto roka klesla oproti rovnakému obdobiuminulého roka o 8,1 %. Z pohľadu stavebného zamerania vykázalo pozemné staviteľstvopokles o 10,3 % a inžinierske pokleslo o 2,3 %. Najnovšie údaje Slovenského štatistickéhoúradu naznačujú, že inžinierske staviteľstvo začalo v posledných troch mesiacoch rásť, jednakovšak treba vychádzať z nízkej porovnávacej základne roka 2012 vďaka veľkému prepadu vminulom roku (až o 25,5 %). Pozemné staviteľstvo konštantne klesá. Objem prác na novejvýstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil až o 13,9 %. Stavebné práce na opra-vách a údržbe naopak vzrástli o 10,3 %. V porovnaní s prvými deviatimi mesiacmi poslednéhoroka rastu (2008) sektor prepadol až o 33,2 %.

Aký bude ďalší vývoj sektora a čo nás čaká podľa predstaviteľov stavebných firiem? Vý-sledky najnovšieho výskumu, ktorý CEEC Research realizoval medzi generálnymi riaditeľmia členmi predstavenstva stavebných spoločností naznačujú, že budúci rok by mal byť prvýmrokom stabilizácie slovenského stavebníctva. Aktuálne prognózy vývoja sektora na rok 2014poukazujú na veľmi mierny rast (o 1,3 percenta), čo je zlepšenie oproti septembrovým pro-gnózam, ktoré poukazovali na ešte stále mierne zníženie výkonu sektora (o 1,6 percenta).Rast sektora v roku 2014 očakáva tesná nadpolovičná väčšina riaditeľov stavebných spoločností(53 %), pred tromi mesiacmi išlo o menší podiel (43 %). Prognózy riaditeľov sú zhrnuté vpriloženom grafe.

Slovenskému stavebníctvu aktuálne stále chýba dostatok zákaziek.Ako však ukazujú najnovšie výsledky nášho výskumu, v budúcom roku by sa to už malo zmeniť,

a to hlavne vďaka v súčasnosti súťaženým veľkým verejným zákazkám na dopravnú infra-štruktúru. Pozemné staviteľstvo svoje „lepšie zajtrajšky“ však stále ešte hľadá.

Jiří Vacekriaditeľ, CEEC Research, s. r. o.

Dopad finančnej a dlhovej krízy na slovenské stavebníctvo v roku 2013 pokračoval, pričomintenzita poklesu sa od mája postupne zmierňovala. Rast objemov stavebnej produkcierealizovaných v rámci inžinierskych stavieb už tretí mesiac v rade naznačuje určité prvkyzlepšenia vývoja stavebných aktivít tohto segmentu. Napriek priaznivému posunu vo vývojicelkovej nálady v stavebníctve, ako aj pomerne výraznému zlepšeniu hodnotení úrovnesúčasného dopytu, až tri pätiny stavebných podnikov považuje dopyt v sektore stále zanedostatočný.

Dagmar Blahováriaditeľka Odboru štatistiky stavebníctva, obchodu a služieb, Štatistický úrad SR

Môžeme očakávať, že rok 2014 by mal pre slovenské stavebníctvo priniesť pozítívne zmenya mal by nastať pozitívny vývoj. Predpokladom k tomu je spustenie veľkých dopravnýchstavieb, pričom sa v tomto roku dokončili verejné súťaže a v budúcom roku sa začne ichrealizácia, ktorá môže pomôcť slovenskému stavebníctvu.

Martin Buňákvýkonný riaditeľ, VÁHOSTAV-SK, a. s.

Pohľad optikou veľkých alebo stredných/malých spoločností poukazuje na zlepšenie prognózv oboch segmentoch. V segmente veľkých firiem naznačuje aktuálny vážený priemer rast sta-vebníctva v budúcom roku o 1,7 percenta (v septembri sa predpovedal pokles o 0,6 %). Podielspoločností očakávajúcich rast je vyšší ako v minulom prieskume: pre rok 2014 očakáva rastsektora sedem veľkých spoločností z desiatich (67 %, v septembri 55 %). V segmente stred-ných/malých firiem dosahuje podiel spoločností očakávajúcich zvýšenie výkonu 49 percent(v septembri 40 %). Vážený priemer očakávaní týchto stredne veľkých/malých firiem nazna-čuje pre rok 2014 rast o 1,2 percenta (v septembri pokles o 1,8 %).

Zlepšenie výkonnosti slovenskej ekonomiky v r. 2014 je podmienené stabilizáciou staveb-níctva. Externé predpoklady na to budú, predovšetkým súbeh zdrojov zo starého a novéhoprogramovacieho obdobia. Pokiaľ sa poučíme z opakujúcich sa chýb vo verejnom obstarávaní,zlepší sa aj úspešnosť tendrov. Pre rok 2014 som preto miernym optimistom a očakávam sta-bilizáciu.

Pavol Kováčikpredseda predstavenstva, Inžinierske stavby, a. s. Košice

Neočakávam, že by stavebná produkcia na Slovensku v roku 2014 stúpla. Predpokladám,že by sa mala stabilizovať a nezaznamenať už dramatické poklesy minulých rokov. Miernynárast predpokladám až v roku 2015.

Miroslav Zobaníkgenerálny riaditeľ, Metrostav SK, a. s.

stavebníctvo oproti roku 2008pokleslo až o 33,2 %

Prognózy riaditeľov firiempoukazujú na to, že rok 2014

by mal byť prvým rokomstabilizácie sektora

Prognózy veľkých spoločnostív porovnaní

so strednými / malými spoločnosťami

Rok 2014 by mal byť podľa mierne nadpolovičnej väčšiny riaditeľov stavebných spoločností koncom krízy a prvýmrokom stabilizácie slovenského stavebníctva. Najoptimistickejší sú riaditelia spoločností z inžinierskeho

staviteľstva. Ďalší rast očakávajú predstavitelia firiem aj v roku 2015.

69

K V a r t Á l N a a N a l ý Z a s l o V e N s K É H o s t a V e b N Í C t V a

V ostatných rokoch došlo k takému hlbokému prepadu slovenského stavebníctva, že jehostabilizácia nemôže byť otázkou budúceho roku. Pre stabilizáciu stavebných firiem bude dobudúcna dôležitý nielen objem zákaziek, ale aj nové podmienky, ktoré nebudú vychádzaťz dampingových cien, resp. ani z jednostranne nadiktovaných platobných podmienok. Súčasnáprax je taká, že ak subdodávatelia stavebných prác či stavebných materiálov chcú prácu,musia prijať riziko, často na úrovni hazardu, vyplývajúce z toho, že niekoľko mesiacov finan-cujú stavbu, na ktorej sa zúčastňujú, z vlastných nákladov. K týmto zmenám musí dôjsť hlavnepri stavbách dopravnej infraštruktúry. Preto, zjednodušene povedané, ceny stavebných ma-teriálov a služieb musia byť korektné a hlavne sa musí konečne začať aj seriózne platiť.

Anton Barcíkpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Považská cementáreň, a. s.

Ak sa na túto oblasť pozrieme z hľadiska spoločností zaoberajúcich sa pozemným aleboinžinierskym staviteľstvom, riaditelia spoločností zo segmentu pozemného staviteľstva po-merne výrazne zlepšili svoje očakávania v súvislosti s vývojom slovenského stavebníctva vroku 2014. Mierne nadpolovičná väčšina z nich očakáva rast (51 %, v septembri 41 %) a prie-mer ich prognóz v súvislosti s vývojom stavebníctva na rok 2014 poukazuje na rast sektorao 0,4 percenta (v septembri pokles o 2,4 %).

ŠFRB má na rok 2014 v rozpočte vyčlenených 163 miliónov na podpory formou úveru naobstaranie nájomných bytov, bytov do vlastníctva pre fyzické osoby, obnovu bytových domova zariadení sociálnych služieb. Tento rozpočet je porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, keď bolo slovenské stavebníctvo v hlbokej recesii. Veľmi zaujímavý objem finančných pro-striedkov by mal mať ŠFRB od roku 2015, kedy už pravdepodobne bude môcť čerpať pro-striedky zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci nového programového obdobia. Podľa pred-bežných rokovaní by mal byť rozpočet ŠFRB navýšený z prostriedkov EÚ o niekoľko 100 mil.eur, čo by znamenalo významnú podporu predovšetkým v dvoch oblastiach, a to je zvyšovanieenergetickej hospodárnosti budov (zatepľovanie) a výstaba nájomných bytov.

Dana Pištováriaditeľka, Štátny fond rozvoja bývania

Predpokladám mierny rast na budúci rok a v roku 2015 ten rast by mohol byť už v celkudynamický. Predpokladom je trend postupu výstavby autostrád, ako aj ďalších veľkých verej-ných investícií, napr. do rozvoja železníc SR, napokon aj nové programové obdobie EÚ a prí-stup k fondom vo zvýšenej miere skýtajú záruky na rast. Bude len na nás, ako budeme vedieťkoncentrovať úsilie na kontinuálne získavanie prostriedkov z EÚ, keďže domáce rozpočtovémožnosti sú dosť obmedzené.

Gábor Zászlóspredseda predstavenstva, TriGranit Development Slovakia, s. r. o.

Som presvedčený, že budúci rok bude rokom rastu stavebného trhu na Slovensku. Očakávam,že sa situácia začne pomaly stabilizovať a stavebné spoločnosti sa začnú dostávať z existenč-ných problémov v ktorých sa nachádzajú dnes.

Jozef Hricgenerálny riaditeľ, TuCon, a. s.

Najoptimistickejšie sú vo svojom výhľade spoločnosti zo segmentu inžinierskeho staviteľ-stva, ktoré očakávajú zadanie hlavne veľkých štátnych zákaziek. Priemer odpovedí riaditeľovtýchto spoločností poukazuje na rast celého sektora o 3,6 percenta (v septembri o 0,2 %).Rast sektora v roku 2014 očakáva takmer šesť z desiatich riaditeľov týchto firiem (58 %, vseptembri 47 %).

Pre rast slovenského stavebníctva majú zásadný význam investície do dopravnej infraštruktúry.Preto očakávam, že pokiaľ NDS dokončí výberové konania a vyberie zhotoviteľov v rozbehnutýchtendroch, táto skutočnosť bude mať zásadný vplyv pre oživenie sektora.

Robert Šinálygenerálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva, EUROVIA SK, a. s.

Úrad pre verejné obstarávanie ukončil v septembri a októbri roku 2013 konania o námiet-kach v súťažiach na výstavbu dvoch úsekov diaľnice D1 a jedného úseku diaľnice D3, ide onasledujúce diaľničné úseky: diaľnica D1 Hubová – Ivachnová, diaľnica D1 Lietavská Lúčka– Višňové – Dubná Skala a diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Zároveň boli ukon-čené konania o námietkach v súťažiach na výstavbu troch úsekov rýchlostnej cesty: R2 Ru-skovce – Pravotice, R2 Zvolen východ – Pstruša a tretí úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša –Kriváň. Rovnako bolo ukončené konanie o námietkach v súťaži na výstavbu úseku diaľniceD1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, v tejto veci však rozhodnutie ešte nenadobudloprávoplatnosť.

Zita Táborskápredsedníčka, Úrad pre verejné obstarávanie

Prognózy firem z pozemného staviteľstva

Prognózy firiem z inžinierskeho

staviteľstva

K V a r t Á l N a a N a l ý Z a s l o V e N s K É H o s t a V e b N Í C t V a

70

Stabilizáciu slovenského stavebníctva môže Národná diaľničná spoločnosť ovplyvniť lendo určitej miery. NDS si svoju úlohu novými stavebnými zákazkami plní. Úspech stavebníctvaviažuceho sa na diaľnice je preto v rukách stavebných firiem.

Milan Gajdošgenerálny riaditeľ, Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

V aktuálnom prieskume sme s riaditeľmi stavebných spoločností takisto diskutovali o tom,aký vplyv mala kríza na správanie ich spoločnosti a čo kríza prípadne zmenila. Ďalej smediskutovali o tom, či merajú efektivitu a produktivitu svojich výkonov, t. j. či vedia, v akejkondícii sa ich spoločnosť nachádza, alebo akým spôsobom realizovali úspory v priebehuostatných piatich rokov. Prípadne tiež, či investujú do zlepšenia svojej konkurencieschopnostitak, aby zaistili dobrú budúcu perspektívu svojej firmy.

Ako naznačujú výsledky, svoju efektivitu merajú len dve tretiny stavebných spoločností(65 %). Z pohľadu úrovne podrobností merajú svoju efektivitu firmy buď len na úrovni firmyako celku (napr. medziročným porovnaním vývoja obratu a zisku, prípadne výkonu nazamestnanca, ďalej vývojom jednotlivých typov marží, cost/income ratio, vyťaženímmechanizácie, dodržiavaním stanoveného rozpočtu atď.), alebo druhá časť firiem, ktoré merajúsvoju efektivitu až na úroveň jednotlivých stavieb (ziskovosť stavby, dodržanie rozpočtu,dodržanie času naplánovaného na realizáciu atď.). Celá tretina firiem však efektivitu svojichvýkonov nesleduje. Dôvodom je podľa nich prílišná náročnosť prípravy takých ukazovateľov,nedostupnosť alebo neobjektivita niektorých údajov alebo to podľa ich slov nie je potrebné.

Dôslednému sledovaniu efektivity a výkonu sme sa začali venovať ešte pred príchodomkrízy, donútilo nás k tomu pôsobenie na zahraničných trhoch, kde nebolo jednoduché sapresadiť. To nám výrazne pomohlo v zotrvaní v takej silnej konkurencii, ako je v štátochzápadnej a severnej Európy. Napriek tomu si myslím, že to ešte mnohým spoločnostiam nanašom trhu chýba.

Jozef Hricgenerálny riaditeľ, TuCon, a. s.

Situácia je odlišná hlavne v segmentoch v závislosti od veľkosti. Svoju efektivitu merajútakmer všetky veľké firmy (potvrdzuje 92 % respondentov), a to spravidla až na úroveňjednotlivých stavieb. Malé/stredné firmy sa na meranie efektivity zameriavajú podstatnemenej, potvrdzuje len takmer každá druhá firma (56 %). V segmentoch podľa zamerania niesú také rozdiely a odpovede sa pohybujú okolo celkového priemeru.

Dlhodobo sa zameriavame na efektivitu všetkých našich procesov – nielen výrobných, alei všetkých podporných procesov. V tomto procese spolupracujeme naprieč celou Skanska i vostatných krajinách. Je nám jasné, že len kvalitné a efektívne procesy nám umožnia fungovaťv týchto časoch.

Magdaléna Dobišovágenerálna riaditeľka, Skanska SK, a. s.

Meranie efektívnosti a benchmarking je pre nás jednou z priorít. Akékoľvek cesty k hľadaniumožností zvýšenia efektívnosti sú myslím dnes dôležitejšie, než kedykoľvek predtým. A zďalekatým nemyslím „len“ úsporu nákladov.

Pavol Kováčikpredseda predstavenstva, Inžinierske stavby, a. s., Košice

Kríza prinútila všetky spoločnosti k vyššej efektivite, PSJ Hydrotranzit nevynímajúc. V roku 2012 sme pri ½ zamestnanosti dosiahli 90 % obratu 2011, ale 3-násobok zisku.

Juraj Kotúčgenerálny riaditeľ, PSJ Hydrotranzit, a. s.

V rámci koncernu máme nastavené kritériá efektivity, ktoré su platné bez ohľadu na krízu.

Robert Šinálygenerálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva, EUROVIA SK, a. s.

svoju efektivitu merajú len dve tretiny

stavebných firiem

efektivitu merajú takmervšetky veľké spoločnosti

Svoju efektivitu merajú len dve tretiny slovenských stavebných firiem. Väčšina firiem potvrdzuje zníženie stavusvojich zamestnancov oproti roku 2008. tretina firiem súčasne potvrdzuje, že v budúcom roku plánuje ďalšiu

redukciu personálnych nákladov.

š t ú d I a s l o V e N s K ý C H P r o J e K t o V ý C H s P o l o č N o s t Í

72

Sektor projektových a architektonických prác prechádza krízou, rovnako ako celé slovenskéstavebníctvo. Kríza tento sektor navyše zasiahla ešte skôr ako samotné stavebné firmy vďakatomu, že prepad dopytu investorov po stavebných realizáciách sa v prípade projektových kan-celárií objavil v podstate okamžite, zatiaľ čo realizačné – stavebné firmy ešte v úvode krízystále mali možnosť aspoň pracovať na už pripravených projektoch a takisto zásoba ich zákaziekaj vzhľadom na ich dlhodobejšiu povahu im dávala do istej miery o niečo väčší priestor, abymohli na nástup krízy lepšie reagovať. Posledných päť rokov znamenalo pre sektor projekto-vých prác výrazné zmeny trhového prostredia, na ktoré množstvo firiem nebolo pripravených– rýchly úbytok zákaziek, vzhľadom na pretlak na strane ponuky, t. j. vysoký počet firiem,došlo aj k prepadu realizačných cien, v niektorých prípadoch aj k zhoršovaniu kvality pro-jektových prác a takisto k porušeniu predchádzajúcej stabilnej segmentácie trhu a špecializáciefiriem.

Sektor projektových prác prešiel intenzívnou krízou. Aktuálny výhľad už ukazuje na možnústabilizáciu, ale trh sa stále bude musieť vysporadúvať s následkami krízy, ktoré budú viditeľnéešte niekoľko rokov. Menovite napríklad nízke ceny, na ktoré si investori zvykli a nebudú sa ichchcieť tak ľahko vzdať. Na druhú stranu však kríza taktiež pomohla zvýšiť efektivitu a produktivitufiriem.

Jiří Vacekriaditeľ, CEEC Research, s. r. o.

Sektor projektových prác na Slovensku má určite za sebou ťažké roky recesie, nedostatokzákaziek, inváziu zahraničných firiem, nedocenenie kvality a schopností domácich firiem aznižovanie cien až na dampingovú úroveň.

Slavomír Podmanickýgenerálny riaditeľ, REMING CONSULT, a. s.

Hovorí sa, že keď architekti do noci svietia, bude dobre, lebo sa pripravujú akcie, ktoré sakaskádovito rozrastajú – nabaľujú na seba veľa ďalších profesií. Teraz nie že sa nesvieti, alemnohí nemajú čo robiť ani cez deň. To dno je oveľa hlbšie, ako sme si mysleli, a niektorí nieže sa odrazia od dna, ale v ňom uviaznu. Myslím si, že nastane proces určitej bezradnosti.Banky nechcú financovať, investori už minuli všetky peniaze, nové nie sú; a architekti sa po-dieľajú na prípravách nejakých vízií uskutočniteľnosti, feasibility study, ktoré sú často naj-cennejšie, ale nie sú zaplatené. Takže sektor projektových prác sa ocitne v ešte väčšej krízeako momentálne je.

Ivan Kubíkarchitekt

Čo bude nasledovať a aký ďalší vývoj môžeme očakávať? Bude rok 2013 už poslednýmrokom krízy na trhu projektových prác, alebo bude negatívny trend pokračovať? Výsledkynajnovšieho výskumu, ktorý CEEC Research realizoval s vedúcimi predstaviteľmiprojektových spoločností, ukazujú, že podľa riaditeľov projektových firiem by rok 2014 moholbyť prvým rokom stabilizácie tohto sektora slovenskej ekonomiky. Aktuálne očakáva prebudúci rok rast výkonu v oblasti projektových prác mierne nadpolovičná väčšina spoločností(52 percent). Celkový priemer odpovedí všetkých predstaviteľov firiem ukazuje na potenciálnyveľmi mierny rast o 0,7 %. Isté rozdiely v predikciách sú však zjavné, pokiaľ sa na túto oblasťpozrieme z hľadiska spoločností zaoberajúcich sa prípravou projektov pre pozemné aleboinžinierske staviteľstvo.

Súčasný stav by som mohol nazvať ako ustálený a horšie by to už nemalo byť. Základompre úspech projekčných kancelárií bude znormalizovať ceny, aby sa pod istú hranicu užnemohli dostať, napríklad formou nejakej legislatívnej úpravy alebo cenníkov (ktoré sa žiaľv súčasnosti nerešpektujú), strážiť si tieto hranice a ponúknuť klientom niečo navyše formouvysokej kvality, dodatočných služieb, garancií a pod.

Marian Kusýoffice director, Tebodin SK, s. r. o.

Myslím, že to najhoršie už v našom sektore máme za sebou. Je cítiť väčší dopyt poprojekčných prácach a rozbehli sa už aj projekty, ktoré sa pred krízou zastavili.

Dušan Štefanidesriaditeľ spoločnosti, HELIKA, s. r. o.

sektor projektových prácprešiel v priebehu posledných

piatich rokov turbulentnýmobdobím

Predikcie riaditeľov firiemukazujú, že rok 2014 bude

v znamení stabilizácie objemurealizovaných prác

Rok 2014 podľa riaditeľov projektových spoločností prinesie po predchádzajúcich rokoch krízy prvú stabilizáciusektora projektových prác. táto stabilizácia by mala v roku 2015 pokračovať veľmi miernym rastom.

Mierne lepší vývoj sektora očakávajú najmä riaditelia firiem zameraných na projekty pre pozemné staviteľstvo.

73

Účasť v župných voľbách bola ako obyčaj-ne nízka. Prečo? Je župný systém zle na-stavený? Nie sú zaujímaví kandidáti? Ľu-dia nerozumejú, aké sú kompetencie žup-ných úradov, alebo sú politikou takí zne-chutení, že nevidia žiadnu šancu na zmenuk lepšiemu?

Práve si vymenoval celý mix problémov,ale za hlavný považujem nevedomosť, na čožupa vlastne slúži. Robili smeprieskumy, vktorých ľudia spontánne odpovedali na kom-petencie napríklad župana a neznalosť je ob-rovská. Nehovorím teraz o odpovedi NE-VIEM, ktorej zastúpenie bolo veľmi vysoké,ale ľuďom sa pletú kompetencie predsedu vlá-dy, predsedu parlamentu, prezidenta. Jedno-ducho, ako keby vnímali všetko, čo je nadnimi politicky, ako nejakú feudálnu vrchnosť,ktorá môže všetko. Samozrejme, že to tak nieje. Do istej miery je to určite chyba tých, ktorívykonávajú župné funkcie – lebo stále tvrdím,že pre toho, kto vládne, je neinformovaný vo-lič dobrý volič, lebo ho nekontroluje. Ďalšímdôvodom nízkej účasti je „prerozdelenie“ hra-níc VÚC, ktoré nekopírujú nejaké historickécelky, ako Hont, Spiš. Skrátka hranice žúp saschválili tak, aby Maďari nemali nikde väč-šinu. Pri schvaľovaní počtu a hraníc žúp za-úradovala paranoja, lebo pôvodný návrh ho-voril o dvanástich celkoch.

Duchovný otec samosprávnej reformy Vik-tor Žitňanský chcel dokonca 16 vyššíchúzemných celkov, nakoniec sa skončilo priôsmich, ktoré podporili sDĽ a smer sosOP.

Ja osobne sa prikláňam k počtu 16. Čím jemenší celok, tým je lepšia dostupnosť voličak volenému, Tie volebné obvody sú dostatoč-ne malé na to, aby ľudia vedeli, koho volia,alebo koho chcú voliť. Je to do istej miery ajvina tých volených, ale aj chyba voličov, žesi neuvedomujú túto obrovskú výhodu väč-šinového volebného systému, ktorý majú. Na-príklad v Petržalke…

Ja som si vyskladal napríklad kandidátovzo štyroch strán…

Ty si volíš niekoho, u koho máš napríkladzáruku, že bude za zachovanie toho zvyškuekoprostredia, ktoré v Petržalke je – Chor-vátske rameno a Draždiak. A keďže máš o tozáujem a využívaš to prostredie, zvolíš si kan-didáta, ktorý bude interpretovať tento tvoj ná-zor a prenesie ho do hlasovania. Toto je ob-rovská výhoda. Je však určite úlohou samot-ných kandidátov pred voľbami, aby vedeli od-

povedať na dve otázky: prečo má ísť jeho voličvoliť a prečo má voliť mňa? A tento volebnýsystém, ktorý je v župách, môže túto úlohukrásne naplniť. Bohužiaľ sa to nedeje.

Nedeje sa to už tretí raz. Pritom, ak voličmá záujem, vie si tie dôležité informáciezískať. Majú však politické strany záujemo takýchto voličov a takýchto kandidátov?Čoraz viac sa presadzujú nezávislí kandi-dáti. Nie je to už nejaký trend?

Nezávislí sú voliteľní preto, lebo tie voleb-né obvody sú relatívne malé. Ak pôjde cha-rizmatický podnikateľ alebo filantrop známyv tom svojom regióniku kandidovať, voliči hobudú voliť, lebo vedia, že toto je čestný člo-vek, alebo zamestnáva 200 ľudí, dáva im pra-videlne výplaty, dáva im trinásty plat, a takďalej. Budú ho voliť aj napriek tomu, že nieje v žiadnej strane. To je obrovská výhoda.To je pridaná hodnota pre voliča a výhodatých kandidujúcich oproti parlamentnému vo-lebnému systému, kde je jeden volebný ob-vod, čo je choré. Nemám obavu z tých nezá-vislých kandidátov, ktorí navyše až takí ne-závislí nezostanú v župnom parlamente, lebojedna alebo druhá strana ich stiahne ich ksebe, aby mala väčšinu. A pokiaľ ten nezávis-lý poslanec zostane pri agende, vďaka ktorejbol zvolený, tiež v tom nevidím problém. Tolen politici, aj župní v nich vidia problém.

Druhým vážnym problémom, ktorý pri-nieslo prvé kolo, je „kauza Kotleba“. Nie-lenže porazil Kaníka, ale ako kandidát naposlanca mal skoro najviac hlasov zo všet-kých kandidátov. aké sú dôvody, že Ma-rián Kotleba uspel v banskobystrickomkraji?

Zvolenie Kotlebu je zlyhaním každého, ktovládol po roku 1993 na Slovensku, lebo tentoproblém sa reálne nerieši – rómsky problém.

ale táto voľba nemôže byť prekvapením,ak niekto ventiluje, interpretuje, využívači zneužíva názory mnohých nespokojnýchľudí. bolo len otázkou času, kedy sa to pre-valí.

Presne. V našich prieskumoch Kotleba po-stupne stúpa. Spočiatku som ho nedával dozoznamu, lebo strany pod 1 alebo 1,5 percen-tom tam nedávam, ale v poslednom októbro-vom prieskume mal už 2,5 percenta, čo nie jezávratný výsledok, ale ten trend je vzostupný.Ale tu nejde ani o schopnosť konkrétneho kan-didáta Mariána Kotlebu, ale o neschopnosťpodmienenú dvoma faktormi – prvým je po-

Hlavným problémom jenevedomosť o význame župy

hlavným dôvodom nízkej účasti v župných voľbách je nevedomosť, na čo župa vlastneslúži. Zvolenie Mariána kotlebu je podľa neho zlyhaním každého, kto vládol po roku

1993 na Slovensku. Neočakával, že maďarskú kartu ako prvý vytiahne predseda vlády.Ján Baránek, majiteľ agentúry Polis Slovakia.

d I a l Ó G Y

N Á r o d N Á r a d a s r

74

litická korektnosť, ktorá nám dlho bránila na-príklad riešiť rómsky problém, keď nemôžememať o tom vlastne štatistiky. Ak chceš riešiťproblém nejakej skupiny obyvateľstva, nata-litu, mortalitu, alebo kriminalitu, musíš mať onej údaje. Bez toho sa to jednoducho nedá.

Prosto Rómovia sú špecifická skupina oby-vateľov a ak im chceme pomôcť, musíme ichnajprv poznať. My musíme poznať kto sú aaké majú problémy. Do súčasného stavu násdo veľkej miery priviedla politická korekt-nosť, dlhé roky nám bránila riešiť problém.Dnes už vidím, že sa od toho trendu upúšťa auž sa ide tým smerom, aby sme mali v prvomrade čísla, koľko ich tu máme a aké majú pro-blémy. Že sú nimi nevzdelanosť, incest, ná-sledne vysoká chorobnosť..., z toho vyplýva-júca nezamestnanosť, kultúrne návyky a ná-vyky nepracovať. Možno sa to zle počúva, aleskrátka to tak je. A teraz to, čo štát doterazneurobil, začne niekto komunikovať v takejtozjednodušenej podobe a hovorí to tým, ktorísú konfrontovaní s rómskym problémom. Tíľudia potrebujú svetlo na konci tunela, lebokeď ti niekto každý rok vykradne záhradu,kde si ty dopestuješ zemiaky na nasledujúcirok, začne ťa to štvať bez ohľadu na to, či jeto Eskimák, nordický typ alebo Róm.

Predstavme si konkrétnu situáciu: v róm-skej osade sa narodí dieťa – často už po po-čatí má v sebe zakódovaný hendikep, leboje plodom rodinných príslušníkov – narodísa do istého prostredia, v ktorom fungujúkonkrétne stereotypy, návyky, konkrétneriešenia konkrétnej životnej situácie, mo-dely, ako sa dá prestravovať celý život...ako z tohto prostredia môže vzísť sloven-ský Einstein, aj keby bol taký talentovaný?Tie deti sú hendikepované už od samotné-ho narodenia. Čo s tým? Niekedy ma dráž-di výraz pozitívna diskriminácia, veď tuide o likvidovanie hendikepu.

Pozitívna diskriminácia je niečo trošku iné,ale zostaňme pri tomto slove. Jednoducho bu-deme sa musieť zmieriť s tým, že pokiaľ tenproblém máme riešiť, bude nás to niečo stáť.Tvrdím však, že my nemáme peniaze na celériešenie, musí sa nájsť politik, ktorý povie:„Jednoducho na to nemáme a musíme požia-dať Brusel. Aj preto, lebo z Bruselu nám semchodia „radiť“, čo by sme mali robiť.

Z bruselu sem prišiel do tretieho sektorakopec peňazí, ale výsledky sú mizerné. Pri-tom jestvuje množstvo aj pozitívnych prí-kladov, ako sa to dá.

Podstata problému je v tvojom tvrdení –ide o rodinné prostredie a širšie prostredie tejkomunity, v ktorom ten konkrétny človiečikzačne vyrastať. Pretože nikto v sebe nemá za-kódované, že bude asociál, zlodej alebo filan-trop. Robí to z neho do veľkej miery prostre-die. Jednoducho my tých ľudí musíme z tohoprostredia buď dostať, alebo to prostredie takzmeniť, aby nezískavali tie negatívne návyky,ktoré prirodzene absorbujú, ak tam vyrastajúod roku nula svojho života do roku trinásť,keď sú najvnímavejší. Takto nám totiž vyrastáiba ďalšia generácia toho istého…

…alebo aspoň dostávať denne do inéhoprostredia, aby mali každý deň konfrontá-ciu dvoch životných modelov...

...integrované školy sa neosvedčili, leboväčšinové biele obyvateľstvo dá svoje deti ztých škôl preč, čo je zasa zlé. Integrácia fak-ticky nejestvuje, lebo táto skupina obyvateľovsvojím spôsobom žije v stredoveku. Nemajúinfraštruktúru, nemajú prívod vody, chodia saumývať do potokov, a pokiaľ ju majú, väčši-nou im ju zastavia, lebo za ňu neplatia. Na tonadväzujú „hygienické návyky“ a ak deti ztohto prostredia majú prísť do integrovanejškoly, ostatní rodičia sa tomu budú brániť. Atým sa nič nerieši.

Dilemou však je, ako sa k fenoménu Ko-tleba majú stavať ľudia, ktorí na jednejstrane odmietajú jeho xenofóbne názory,ale pritom majú veľa výhrad voči ničnero-beniu doterajších vlád, prípadne dôsledkytoho ničnerobenia zažívajú na vlastnej kožia majetku?

Problémom je, že nemajú zmysluplnú al-ternatívu. Volič, ktorý volí pravicu – napríkladKDH alebo SDKÚ, nemá v druhom kole vo-lieb do VÚC v Banskej Bystrici alternatívu.Čo je pre neho vlastne menšie zlo? Mainstrea-movo sa šíri názor, že Kotleba je extrémista.Kto ho však svojou nečinnosťou „stvoril“?Všetky vlády minimálne od roku 1993. Dnesvšak vidíme nanajvýš povrchné hodnoteniatohto fenoménu. Pravda je taká, že Kotlebuvygenerovala nečinnosť a tzv. „politická ko-rektnosť“. Na tvoju otázku tak neexistujezmysluplná odpoveď. Lebo: riešenie nie jenevoliť, ale ku Kotlebovi neexistuje alterna-tíva, ktorá by povedala – tento problém tu je,sami – bez pomoci Bruselu, ho nevyriešimea riešenia, ktoré by boli účinné, sú „politickynekorektné“.

Ďalšou zaujímavou témou týchto volieb jeslovensko-maďarský vzťah a slovensko- -maďarský súboj vo dvoch krajoch: Trnav-skom a Nitrianskom. ako ho vnímaš z hľa-diska volebných výsledkov prvého kola areakcií na ne?

Maďarskú kartu ako prvý začal komuniko-vať premiér, čo by som od neho neočakával.už som to hovoril v súvislosti s župnými hra-nicami. Stále funguje antagonizmus medzislovenskými a maďarskými politikmi, a aj keďsa rozhodnú spolupracovať, vždy prevládneobava, aby neovládli VÚC. Maďarský voličje disciplinovaný. To sa ukázalo aj v Trnave.

Možno je aj lepšie motivovaný. Môže saniekedy cítiť ohrozovaný, obchádzaný, ne-vnímaný, jednoducho má motiváciu.

Ich motivácia je etnická, ale nielen. Aj naševlády im neraz dávajú motiváciu. Poviem tona príklade z praktického života – žijem terazna juhu Slovenska a infraštruktúra na juhuSlovenska je katastrofálna. Mám na mysli na-príklad niektoré hlavné ťahy z Poľska cez juhSlovenska do Maďarska, to je obyčajná dvoj-prúdová cesta, kde denne prejdú stovky ka-miónov. Táto cestná sieť, ktorá je základompre rozvoj ďalšej infraštruktúry a vôbec prerozvoj toho regiónu, je jedna obrovská katas-trofa a žiadna vláda to doteraz neriešila. AkMaďarovi žijúcemu na juhu Slovenska tenjeho kandidát začne hovoriť o týchto veciach,nemusí byť ani etnicky motivovaný, aby voliltak, ako keď ty budeš v Petržalke preferovaťtoho, kto ti zachová prírodné prostredie. Tak-

že nevysvetľujme všetko etnicitou. Do veľkejmiery sa pod to podpisujú slovenské vlády,ktoré dlhodobo juh Slovenska zanedbávajú.

Ďalšia deliaca línia je tzv. „modrí verzusčervení“. Je bratislava inde ako zvyšokslovenska?

Je. Je inde.

Prečo?Jednak mám pocit, že regionálne rozdiely

sa na Slovensku nevyrovnávajú, ale akoby saešte viac prehlbovali. Čo má logiku, ak je me-nej peňazí na infraštruktúru, tak sa veci ne-hýbu nikam. Bratislava aj v minulosti bola natom lepšie aj s infraštruktúrou a so všetkýma ako keby tie veci s nedostatkom peňazí chá-trali rýchlejšie ako v Bratislave. V hlavnommeste boli a sú banky, centrálne inštitúcie,jednoducho tam bola vždy väčšia kúpna silaobyvateľstva... Každá kríza tieto rozdiely pre-hlbuje, a to nie je len špecifikum Slovenska.Aj vo vyspelých krajinách sa nožnice medzicentrom a zvyškom krajiny roztvárajú a nato, aby sa tie nožnice neroztvárali, je krízaúplne najhorším obdobím. Na zmenšovanierozdielov treba konjunktúru, treba peniazenavyše. Videli sme to na východnom Nemec-ku, kam išli obrovské miliardy mariek, aleNemci si to vtedy mohli dovoliť lebo bolakonjunktúra, spadla železná opona, skončilasa studená vojna, a ekonomika na to reagovalapozitívne.

Z hľadiska vzťahu pravice a ľavice, prinies-li tieto voľby niečo nové?

Nič. Z týchto volieb nemožno robiť gene-rálne závery. Tieto voľby majú 20-percentnúúčasť. Z toho sa nedá absolútne žiadny záverurobiť, aby platil celoslovensky, pre veľkú po-litiku.

Priniesli tieto voľby pre teba niečo optimis-tické?

Moje politicko-ideologické smerovanie jeznáme. Pre mňa by bolo optimistické, ak bybola účasť aspoň nad 30 percent. Preto opti-mistické, lebo by to znamenalo, že ľudia za-čnú chápať, o čom je demokracia a že väčši-nový volebný systém im ponúka, že si môžuzvoliť niekoho, koho vedia kontrolovať.

Róbert Kotian

75

G l o s Y - P o Z N Á m K Y - e s e J e

Kto očakával, že župné voľby dopadnú po-dobne ako pred štyrmi rokmi a žiadne pre-kvapenia sa neudejú, musel byť v noci z 9. na10. novembra ráno veľmi zaskočený. To všakešte netušil, čo ho čaká v noci z 23. na 24. no-vembra, keď si Marián Kotleba na opasokvedľa Kaníkovho skalpu zavesil aj ten Maň-kov. A všetci začali mudrovať, ako sa to moh-lo stať... Nuž, dobehla nás minulosť, nerieše-nie mnohých problémov ľudí dolu a na kon-takte s rómskym etnikom, ako aj permanentnézlyhávanie všetkých doterajších vlád – ľudiazahlasovali protestne (to bol ten rozdiel 45-tisíc hlasov medzi kolom prvým a druhým vprospech Mariána Kotlebu).

Isteže, dominancia Smeru sa potvrdila, nievšak v takej miere ako naposledy – navyšeobčas mu pomohli kresťanskí demokrati, ktorísú tretím najväčším otáznikom volieb do vyš-ších územných celkov.

Napokon, skvele to ukazuje mapa denníkaSME, ktorá neskončila na úrovni vyššíchúzemných celkov, ale posunula sa až na úro-veň okresov, a ktorá ukazuje vcelku pestrýpolitický život v tomto leveli – samozrejme,so zásadnou pripomienkou, že účasť vo voľ-bách bola opäť mizerná, a teda mapa má z hľa-diska celoslovenských pomerov limitovanúvýpovednú hodnotu. Pri interpretácii výsled-kov volieb s účasťou jednej pätiny (20,11 %)oprávnených voličov je však postačujúca.

VÍťaZI a PoraZeNÍ

Povedať jednoznačne, kto v župných voľ-bách vyhral a kto prehral, sa dá iba s istýmiobmedzeniami. Aj keď úspech Mariána Ko-tlebu na tento post kandiduje úplne oprávne-ne, jeho pozícia kola v plote bude jeho prienikdo vrcholovej politiky brutálne limitovať.

Smer má síce prevahu medzi županmi, alebratislavský a banskobystrický výprask tenúspech relativizuje mierou vrchovatou. Aj keďv prešovskej a trenčianskej župe môže vlád-nuť sám, v nitrianskej a banskobystrickej župezískal výraznú väčšinu spolu s KDH, v žilin-skom, trnavskom a košickom VÚC sú pomeryveľmi vyrovnané a v Bratislave dostal na frak.Pritom jeden zo šiestich zvolených županov,trnavský Tibor Mikuš, nie je ani jeho členom.Rast poslancov zo 134 na 162 však signali-zuje, že najbližšie k vavrínu víťazstva majú vSmere.

niesli aj niekoľko „veľkých“ tém – nízku účasťpredovšetkým, slovensko-maďarský spor vodvoch župách, prienik extrémizmu do „vrcho-lovej“ politiky, výprask Smeru v Bratislave aBanskej Bystrici a dominanciu vládnej stranyna väčšine Slovenska. Tak si to rozmeňme nadrobné.

mIZerNÁ účasť

Mimoriadne nízka účasť vo voľbách do sa-mosprávnych celkov vyvolala viacero otázokspojených s týmto faktom. Nestotožnili sa ob-čania s touto rovinou samosprávy? Prekážajúim umelé hranice, nekopírujúce prirodzenéregióny a akúsi zakotvenosť občanov? Nema-jú jasno v kompetenciách vyšších územnýchcelkov a tak nevidia zmysel volebného aktu?Stotožňujú si „vrchnosť“ na rôznych úrov-niach spravovania vecí verejných a odmieta-

Pocit úspechu v KDH, ktoré dokumentujezisk 56 poslancov v porovnaní s 37 poslan-cami za SMK či 31 poslancami za SDKÚ-DS– výrazne okresávajú viaceré porážky. Tam,kde KDH stavalo svoje silné kone na postyžupanov, dostalo výprask, či už išlo o žilinskú(Mikolášik), trnavskú (uhliarik) alebo pre-šovskú župu (Hudacký). KDH profitovalo zospoločnej kandidatúry so Smerom najmä vnitrianskej župe (13 poslancov), v banskoby-strickej župe ten zisk (1 mandát) za veľa ne-stál.

Druhou najsilnejšou zostavou sa môžu pý-šiť v košiari nezávislých – majú k dispozícii73 mandátov, tie sa však budú zrejme rozde-ľovať medzi víťazov a porazených v jednotli-vých župách, prípadne ad hoc podľa jednotli-vých prípadov, čiže nejakú konzistentnú po-litickú silu zjavne nepredstavujú.

Voľby do samosprávnych krajov však pri-

ním politiky ako takej vylievajú s vaničkouaj dieťa? Považujú všetkých politikov za sko-rumpovaných a nevidia šancu na zmenu klepšiemu?

Zrejme všetky spomínané možnosti sa nadruhej najnižšej účasti podieľali. Aj diskusiena verejných sieťach naznačovali rezignáciumnohých voličov na tento model politiky atak sa stalo, že o mocenských pomeroch voVÚC rozhodla pätina voličov. A vyvolala takna svet aj otázku, či by sa model samosprávynemal celý prekopať – či už napríklad návra-tom k trom krajom (plus možno hlavné mes-to), prípadne k väčšiemu počtu prirodzenýchregiónov (ako to pôvodne navrhoval otec re-gionálnej reformy Viktor Nižňanský), alebonejakou kombináciou župnej a obecnej samo-správy. Zdá sa, že doba dozrela na diskusiuo samosprávnych orgánoch a ich kompeten-

Nečakané župné divadlo

Zdroj: denník SME, 12. novembra 2013

Rok Zapísané osoby Počet voličov Účasť v % Najviac Najmenej

2001 4 141 572 1 077 434 26,02 NR 34,69 TN 21,55

2005 4 282 070 771 635 18,02 NR 27,67 TN 12,30

2009 4 397 619 1 006 692 22,90 BB 27,06 BA 19,46

2013 4 463 039 897 536 20,11 BB 24,59 TN 17,37

Zdroj: Štatistický úrad SR

Viliam Novotný (sDKÚ-Ds): hanba sloven-ského zdravotníctva

13. septembra 2013 sa stala vážna dopravnánehoda na Záhorí. Mladá žena utrpela ťažké po-ranenia hrudníka, ktoré si vyžadovali rýchly le-tecký transport do Národného ústavu srdcovýchchorôb v Bratislave. V čase, keď bol k pacientkeprivolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebolk dispozícii. Pacientka, bohužiaľ, svojim zrane-nia podľahla. Nevieme, či 39-ročná ťažko ranenámladá žena mohla žiť, ak by sa dostala k špe-cializovanej pomoci skôr. Podstatné však je, žekeď bol k pacientke privolaný záchranárskyvrtuľník, žiadny nebol k dispozícii.

Je nespochybniteľné, že záchranný systémzlyhal. Pacientka nedostala ani šancu dostať sak špecializovanej liečbe skôr. Pritom záchra-nárske vrtuľníky aj s posádkami museli v Tren-číne a v Bratislave sedieť na zemi, kým ona vpiatok 13. septembra popoludní bojovala o ži-vot.

V stredu 11. septembra 2013 totiž o polnociskončila platnosť povolenia dovtedajším posky-tovateľom vrtuľníkovej záchrannej služby v Bra-tislave a Trenčíne. A ministerstvo zdravotníctvanestihlo včas dokončiť súťaž o nové povolenia.Vydalo ich až 16. septembra 2013.

39-ročná ťažko ranená žena nedostala šancu,lebo ministerstvo zdravotníctva meškalo 5 dnís vydaním povolení na stanice vrtuľníkovej zá-chrannej zdravotnej služby v Trenčíne a Brati-slave.

Toto zlyhanie ministerstva zdravotníctve jeneospravedlniteľné. Ministerstvo zdravotníctvahrubým zanedbaním svojich povinností ohroziloživoty a zdravie ľudí. A plnú politickú zodpo-vednosť za to nesie ministerka zdravotníctva Zu-zana Zvolenská. Preto 40 poslancov Národnejrady Slovenskej republiky podalo návrh na vy-slovenie nedôvery ministerke zdravotníctva, oktorom dnes rokujeme.

Keď sme 22. septembra 2004 v tejto snemov-ni hlasmi 88 poslancov schválili úplne nový zá-kon o záchrannej zdravotnej službe, verili sme,že Slovensko vďaka tomuto zákonu vybudujemoderný a dobre fungujúci záchranný systém.

Niekoľko dní nemalo Slovenskozabezpečenú vrtuľníkovú záchrannú

službu vo dvoch regionálnychcentrách – v Bratislavskom

a trenčianskom. Čo čert nechcel,presne v tomto období sa stala

v skalickom okrese autonehoda, na následky ktorej po niekoľkých

hodinách zahynula mladá žena –a nie je isté, ani vylúčené, či by jej

funkčná záchranná službav jednom z tých dvoch chýbajúcichbodov nezachránila život. Názory

za a proti tejto verzii boli podstatoumimoriadnej schôdze NR SRs jediným bodom programu –

odvolávaním ministerkyzdravotníctva Zuzany Zvolenskej.

76

ciách – či však bude táto diskusia aj vecnáa odborná, alebo len politická, si netrúfamodhadnúť.

Faktom však je, že v porovnaní s prvýmkolom stúpla účasť iba v banskobystrickejžupe – leví podiel na tom zrejme má sku-točnosť, že voliči pochopili, že v týchto voľ-bách o niečo ide, a svojím protestným hla-sovaním posunuli Mariána Kotlebu do slo-venskej vrcholovej politiky a viacerých sve-tových médií.

KauZa Kotleba

Najviac rozruchu v povolebných disku-siách a komentároch po prvom kole vyvo-lala účasť lídra Ľudovej strany Naše Slo-vensko Mariána Kotlebu v druhom kole. Tovšak ešte nikto netušil, hoci kuvičie hlasybolo počuť, že Kotleba porazí aj Maňku ado zabudnutia pošle arogantné presvedčeniepredsedu Smeru, že v Banskej Bystrici ne-bude vládnuť extrémizmus. Namiesto trúfa-lých rečí sa mohol predseda Smeru vybraťs dnes už exžupanom do bystrických miesta vysvetľovať, čo bude robiť pre to, aby spo-lužitie s Rómami a nezamestnanosť a biedaprestávali byť nočnou morou. Obviňovaťpravicové strany, že by uprednostnili predkandidátom Smeru aj Ancikrista či Hitleraje však fatálnym nepochopením reality amožno aj dôvodom na otázku, či je predsedavlády kompetentný vykonávať svoju funk-ciu, ak takto narába s informáciami a čísla-mi – nedá sa totiž nevidieť, že v porovnanís prvým kolom získal Vladimír Maňka o 3526 hlasov menej a že sa na tom zrejme po-dieľali aj nedomyslené vyjadrenia predseduSmeru nielen v Banskobystrickom kraji,ktoré mohli znižovať motiváciu priaznivcovSmeru, ale aj vytiahnutie maďarskej karty vkraji Trnavskom, čo mohlo znižovať moti-váciu priaznivcov Mostu-Híd a SMK, kto-rých kandidátom pán Maňka v banskoby-strickej župe tiež bol. Podporou tomuto ar-gumentu môže byť aj skutočnosť, že aj v ko-šickej župe stratil Zdenko Trebuľa (kandidátSmeru, SMK a Mostu-Híd) v druhom kole8 517 hlasov.

Odsunutie poslanca NR SR a kandidátakoalície SDKÚ-DS, Mostu-Híd a SaS Ľu-dovíta Kaníka až na tretie miesto bolosprchou pre všetky štandardné strany. Mož-no sa oneskorene pýtať, či to nie je aj dôsle-

dok nedohody v Ľudovej platforme, leboKDH podporilo na tejto úrovni súčasnéhožupana Vladimíra Maňku, bola by to všakiba povrchná interpretácia. Isteže, pomeryvnútri tejto akožealternatívy voči FicovmuSmeru-SD sú na vážnejšiu (seba)reflexiu,kde by zazneli aj myšlienky, či je ešte KDHtakou opozíciou, ktorá v roku 2016 rada do-plní Smeru chýbajúce mandáty do koaličnejväčšiny, teraz ide však o viac.

určite nie je Kotlebov prienik do oficiál-nej politiky problémom (iba) slovenskejpravice, ako sa snažil vyviniť premiér Fico,lebo na tom, že líder ĽS Naše Slovensko zí-skava čoraz väčšiu podporu voličov, sa po-dieľajú všetky ponovembrové vlády – pri-najmenej tým, ako neriešia problémy róm-skeho etnika a neprispôsobivých komunít.Bolo by však zjednodušené interpretovaťrast Kotlebovej podpory iba neriešenourómskou otázkou – z rôznych reakcií a di-skusií totiž vyplýva, že hlas za Kotlebovukandidatúru je do istej miery aj protestnýmhlasom časti spoločnosti voči oficiálnej po-litickej reprezentácii, nech už ide o akúkoľ-vek politickú stranu, ktorá sa podieľala namoci za posledných dvadsať rokov, voči ichkorupčným a klientelistickým praktikám,voči neriešeniu kľúčových sociálnych a eko-nomických problémov, voči roztváraniunožníc medzi hornými desaťtisíc a väčšinouspoločnosti prežívajúcej zo dňa na deň, vočimaľovaniu obrazu spoločnosti naružovo,voči všetkým neduhom súčasnosti – aakýmsi zúfalým výkrikom, zaujímajte sa onás ešte predtým, ako sa o nás začnú zaují-mať ako jediní takíto politici.

Je jasné, že voľba Mariána Kotlebu zabanskobystrického župana je dôsledkompermanentného zlyhávania oficiálnej poli-tiky, teraz sa však súčasťou oficiálnej poli-tiky stáva aj on sám a od jeho intelektu amentálnych schopností bude závisieť, či po-horí, alebo prinesie aj nejaké konkrétne rie-šenia. Pozícia osamoteného strelca v ban-skobystrickom župnom parlamente mu síceneumožňuje robiť systémové zmeny podľasvojho videnia sveta, nemusí však ostať bezvplyvu na verejný diskurz.

Lebo ak bude pokračovať ten pretrváva-júci cynický nezáujem vrchnosti o societu,ktorá žije na Slovensku v stredovekých po-meroch, Kotlebu na jeho ceste do NR SRnič nezastaví.

Róbert Kotian

G l o s Y - P o Z N Á m K Y - e s e J e

77

P a r l a m e N t N ý d e N N Í K

Aj keď v slovenskom zdravotníctve máme veľastarostí a nedostatkov, záchranná zdravotnáslužba je pilier, na ktorý sa mohli pacienti vždyspoľahnúť. Pacienti mali deväť rokov istotu, žeak bude najhoršie, záchranný systém im poskyt-ne účinnú pomoc. Túto istotu sme, dámy a páni,mali až doteraz.

V dňoch 12. až 16. septembra 2013 sme boliprvýkrát od účinnosti tohto zákona svedkamizávažného výpadku záchranného systému Slo-venska. Päťdňový výpadok v záchrannom sys-téme Slovenskej republiky nemá obdobu v do-terajšej histórii. A znovu zopakujem, že sa takstalo na základe zanedbania povinnosti Minis-terstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Poslanecký prieskum Výboru Národnej radySlovenskej republiky pre zdravotníctvo 9.októbra 2013 na Ministerstve zdravotníctva Slo-venskej republiky zistil závažné pochybenia vý-berovej komisie Ministerstva zdravotníctva vovýberovom konaní na vydanie povolení na pre-vádzkovanie vrtuľníkovej Záchrannej zdravotnejslužby v Trenčíne a v Bratislave. Výberová ko-misia si najprv so všetkým dávala načas, potompožadovala, čo nebolo v súťažných podmien-kach, a nakoniec vedome odignorovala posled-ný možný termín, dokedy mala rozhodnúť.

Poďme však po poriadku.Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej repu-

bliky vyhlásilo 2. mája 2013 výberové konaniena vydanie povolenia na prevádzkovanie ambu-lancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.Lehota na podanie žiadosti bola ministerstvomstanovená na 3. júla 2013. Deň predtým minis-terka zdravotníctva vymenovala členov výbero-vej komisie na prevádzkovanie ambulanciívrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.

Výberovej komisii trvalo tri týždne, kým saprvý raz stretli nad doručenými žiadosťami a 23.júla konštatovali, že obaja uchádzači o staniceTrenčín a Bratislava formálne splnili podmien-ky.

Ďalšie dva týždne im trvalo, kým 6. augustana ďalšom stretnutí zistili, že jednému z uchá-dzačov chýba certifikát EMS, ktorý však neboluvedený v súťažných podmienkach a pri formál-nom posúdení žiadostí pred dvoma týždňami23. júla si jeho potrebu výberová komisia ne-všimla. Výberová komisia tak od uchádzača za-čala dodatočne požadovať doklad, ktorý zabudlauviesť do súťažných podmienok. Termín na do-ručenie certifikátu mal súťažiaci do 30 dní, tedado 13. septembra 2013. Dva dni po tom, akoskončila platnosť predchádzajúcich povolení navrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu.

Výberová komisia na svojom dopoludňajšomzasadnutí v pondelok 9. septembra 2013 dohod-la, že vec uzavrú až 16. septembra 2013, o týž-deň v pondelok. S vedomím, že to bude päť dnípo skončení platnosti dovtedajších povolení.Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na

ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komi-sie popoludní 9. septembra 2013. Výberová ko-misia teda nemala žiadnu prekážku, aby obra-tom rozhodla a predišla výpadku vrtuľníkovejZáchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a vBratislave, napriek tomu čakala so svojím roz-hodnutím do 16. septembra. Ľahkovážnosť, sakou vysokí ministerskí úradníci, ktorí boli paniministerkou vymenovaní za členov výberovejkomisie, umožnili výpadok v záchrannom sys-téme, je bezprecedentným prípadom v históriizáchranného systému na Slovensku. Výsledkomtohto nezodpovedného konania bolo, že päť dnínemohli z Bratislavy a Trenčína lietať záchra-nárske vrtuľníky k pacientom. A jediná odpoveďpredsedu výberovej komisie, vedúceho služob-ného úradu ministerstva zdravotníctva, vysoké-ho štátneho funkcionára, ktorého menuje a od-voláva vláda Slovenskej republiky a je najbliž-ším spolupracovníkom pani ministerky zdravot-níctva, teda jediná odpoveď pána Senčáka bola,že členovia výberovej komisie vraj mali toľkoiných povinností, že sa nemohli stretnúť skôr.Nehoráznosť!

Za také zlyhanie, aké urobili na ministerstvezdravotníctva, odstupuje vo vyspelej Európe mi-nister. Ale venujme sa Slovensku a hovorme oSlovensku.

Ministerka Zvolenská nemá len morálnu zod-povednosť. Jej ministerstvo zanedbaním povin-ností ohrozilo životy a zdravie ľudí. Pani minis-terka možno 9. septembra nevedela, čo vystrájavýberová komisia pod vedením pána vedúcehoslužobného úradu Senčáka. Ale keď 11. sep-tembra hovorkyňa ministerstva zdravotníctvainformovala, že výberová komisia nestihla vy-hodnotiť súťaž o povolenia v Trenčíne a v Bra-tislave a rozhodne až v pondelok 16. septembra,už o tom vedela. Minimálne od 11. septembrapani ministerka vedela, že tender je spackaný apokazený. A celých päť dní neurobila nič. Pri-tom chýbajúci dokument bol od 9. septembrapoobedia na ministerstve zdravotníctva.

Táto kauza zostane navždy hanbou nášhozdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva hru-bým zanedbaním svojich povinností ohroziloživoty a zdravie ľudí. 39-ročná ťažko ranenážena nedostala šancu, lebo ministerstvo zdra-votníctva meškalo päť dní s vydaním povolenína vrtuľníkovú záchrannú službu v Trenčíne a vBratislave. Ministerka zdravotníctva nesie plnúpolitickú zodpovednosť za toto zlyhanie.

Zuzana Zvolenská, ministerka zdravotníct-va: neporušili sme zákon

Dovoľte mi, aby som vás tu informovala ofaktoch, ktoré sa týkajú výberového konania navrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, a zá-roveň mi, prosím, dovoľte, aby som vám pre-zentovala dôkazový materiál o účelovom a kla-mlivom prepojení tohto výberového konania stragickou nehodou v Radimove.

1. – 30. sePtembra 2013

1. septembra – Novú ústavu SR písať ne-treba. Tá súčasná zodpovedá ústavám všet-kých európskych a iných krajín. To je názorpredsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Pašku,podľa ktorého sa nedá povedať, že by slovens-ká 21-ročná ústava mala nejaké slabiny. Pred-seda parlamentu nesúhlasí s názorom, že slo-venská ústava nespĺňa všetky atribúty moder-nej ústavy.

2. septembra – Poslanecký klub Smeru-SD12. septembra podporí oboch svojich kan-didátov na podpredsedov Najvyššieho kontrol-ného úradu (NKÚ) a otázku predsedu zatiaľponechá otvorenú. Pre TASR to povedalapredsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SDJana Laššáková.

3. septembra – Predseda Národnej rady SRPavol Paška (Smer-SD) otvoril 23. parlament-nú schôdzu. Poslancov na nej čaká bohatý,vyše 100-bodový program. V rámci neho savrátia k vyše 20 prerokovaným návrhom, oktorých na uplynulej schôdzi nerozhodli presprávanie nezaradeného poslanca Alojza Hli-nu. Poslanci majú voliť podpredsedov Najvyš-šieho kontrolného úradu SR. Hlasovať mali ajo predsedovi, ale na tento post nie je žiadnykandidát.

3. septembra – Opozičný poslanec Zsolt Si-mon (Most-Híd) stiahol svoj podpis spod ná-vrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SRs cieľom odvolať ministra obrany MartinaGlváča (Smer-SD). Podpisy zbieral exministerobrany Ľubomír Galko (SaS), pričom ich malpresne 30. S terajšími 29 rokovanie iniciovaťnemôže. Simon bol jediným spomedzi poslan-cov Ľudovej platformy (Most-Híd, KDH,SDKÚ-DS), ktorý Galkovu iniciatívu podporil.

3. septembra – Prezident SR Ivan Gašpa-rovič neuspel so svojou pripomienkou k no-vele autorského zákona. Hlave štátu sa nepoz-dávalo, že noviny majú patriť k súbornémudielu a spadať tak pod ochranu autorského zá-kona. Gašparovič navrhol noviny zo súborné-ho diela vylúčiť. Poslancom sa jeho návrh ne-pozdával a 104 hlasmi prelomili jeho veto.

3. septembra – Počty slovenských vojakovv operácii ISAF v Afganistane sa znížia. Po-slanci NR SR 142 hlasmi vyslovili súhlas spostupným stiahnutím niekoľkých jednotiek vnajbližších mesiacoch. Do Afganistanu záro-veň odíde zdravotnícky tím. V súčasnosti pô-sobí v misii ISAF 222 slovenských vojakov.

3. septembra – Poslanci 87 hlasmi opätov-ne schválili novelu zákona o odpadoch. Nevy-hoveli tak prezidentovi SR Ivanovi Gašparo-vičovi, ktorý im právnu normu vrátil s požia-davkou, aby ju neschválili ako celok. Plénumhlasovaním zároveň posunulo účinnosť zákonana január 2014. Právna norma umožní držite-ľom neexistujúcich vozidiel ich vyradenie zevidencie vozidiel na základe čestného vyhlá-senia, že ich autá už neexistujú. V súčasnostito nie je možné.

4. septembra – Fyzické útoky, aké pred-viedol Alojz Hlina (nezaradený) voči AntonoviMartvoňovi zo Smeru-SD, nezostanú bez odo-zvy. Reagovať na ne mieni predseda Národnejrady SR Pavol Paška (Smer-SD). Hlina napa-dol Martvoňa v rokovacej sále po tom, ako so-ciálny demokrat pripomenul, že v Hlinovompodniku nalievali alkohol neplnoletým.

Zdravotná starostlivosť bola po celý čas

riadne zabezpečená

78

Citát z návrhu pánov poslanca uhliarika aNovotného: „V čase, keď bol k pacientke privo-laný záchranársky vrtuľník, nebol žiadny k dis-pozícii. Pacientka, žiaľ, svojim zraneniam pod-ľahla.“

Dovoľte mi informovať vás o priebehu zá-chrannej akcie v časovom slede. Údaje, ktorévidíte, sú prepisom audiozáznamov komuniká-cie operačného strediska s posádkami sanitiek.

14.47 prichádza prvotná informácia o nehodena Krajské operačné stredisko záchrannej zdra-votnej služby Trnava.

14.50 vychádza pokyn na zásah.14.59 je prvá posádka na mieste nehody. Je

to deväť minút od pokynu na zásah, 12 minút33 sekúnd od nehody.

15.09 operátor preveruje dostupnosť vrtuľní-kovej záchrannej zdravotnej služby a požadujeaj údaj o dolete na miesto udalosti.

Vypočujte si, prosím, nielen prepis, ale vy-počujte si, prosím, aj zvukový záznam. (Audio-záznam.)

„... počúvam ťa.“„234-ka ide za vami z obce .......... v Skalici.

Ďalej ti chcem povedať, Nitra, vrtuľník má le-tovo dojazd 25 minút. Takže keď keby ste potre-bovali vrtuľník, povedz to doktorovi zo Skalice,môžeme ho zdvihnúť. Dobre? Daj nám vedieť.“

„Áno. Dobre.“„Dobre?“„Dobre, dobre. Čau.“Zároveň si, prosím, vypočujte, čo sa dialo na

mieste nehody. Poprosím o druhý zvuk.(Audiozáznam.)„Sa počujeme? Haló! Počujeme sa?“„Nepočujem ťa.“„Či sa už počujeme? Počujeme sa?“„No, počujem.“„No ako je to s tým pacientom, treba ten

vrtuľník, rozprával si s lekárom?“„Netreba. Budeme odchádzať so všetkými

tromi do Skalice. Dobre?“„Treba... (nezrozumiteľne povedané) ...

ARO?“„... ARO zo Skalice?“„Na ARO koľkí?“„Ešte raz?“vJeden pôjde na ARO alebo koľkí?“„Áno.“„Jeden.“„Jeden pacient, pôjdeme na ARO teraz.“„Dobre.“

Ďakujem pekne. Zopakujem:„Treba ten vrtuľník? Rozprával si s leká-

rom?“„Netreba. Budeme odchádzať so všetkými

tromi do Skalice.“Vrtuľník počas celého zásahu na mieste ne-

hody k dispozícii bol. Prepojenie priebehu zá-chrannej akcie pri tejto nehode s udeľovaním li-cencií vrtuľníkom v Bratislave a Trenčíne je tak,ako som povedala v úvode, je účelové a je klam-livé. Vrtuľník z Bratislavy a Trenčína by namiesto nehody doletel v úplne rovnakom časeako vrtuľník z Nitry, ktorý bol celý čas aktivo-vaný a k dispozícii. Ak by lekár vrtuľník potre-boval, vrtuľník by priletel.

16.55 po ošetrení vo Fakultnej nemocniciSkalica, primár v Skalici žiada transport pa-cientky do Národného ústavu srdcových a ciev-nych chorôb v Bratislave. Operátor ho informu-je o tom, že je k dispozícii vrtuľník v Žiline. Le-kár volí transport pozemnou ambulanciou zá-

chrannej zdravotnej služby, doletový rozdiel jenecelých 10 minút, záchrannej zdravotnej služ-by, ktorá je k dispozícii priamo v areáli Fakult-nej nemocnice Skalica.

17.02 operačné stredisko vydáva pokyn namedziklinický transport s prioritou A.

17.36 posádka vyrazila s pacientkou z Fakult-nej nemocnice Skalica.

Či sekundárny prevoz mal štandardný priebeha či naozaj mal lekár využiť transport vrtuľníkomzo Žiliny, alebo sa rozhodol správne, nemôžempovedať a nemôžete to povedať ani vy. Jedináinštitúcia, ktorá má možnosť prešetriť prípad, ajho šetrí v tejto chvíli, je Úrad pre dohľad nazdravotnou starostlivosťou.

Dovoľte mi ďalšiu citáciu z návrhu: „V dňoch12. až 16. septembra sme boli svedkami závaž-ného výpadku v záchrannom systéme Sloven-skej republiky, ktorý nemá obdobu v doterajšejmodernej histórii. Stalo sa tak na základe za-nedbania povinnosti Ministerstva zdravotníctvaSlovenskej republiky.“

Ako ukázal aj poslanecký prieskum, k žiad-nemu výpadku v dôsledku zanedbania povin-nosti zo strany ministerstva nedošlo. Zákon ho-vorí jasne: „Na území Slovenka musí minister-stvo zabezpečiť fungovanie záchranného zdra-votného systému tak, aby bol 24 hodín k dispo-zícii pre občanov.“

V uvádzanej dobe poskytovalo servis 5 am-bulancií vrtuľníkov i záchrannej zdravotnej služ-by, ktorých zásahovým územím je územie celejSlovenskej republiky. V európskom kontextemožno tento počet vo vzťahu k počtu obyvateľovpovažovať za nadštandardný.

Dámy a páni, videli ste a počuli ste, že smeneporušili zákon a zdravotná starostlivosť bolapo celý čas riadne zabezpečená. Preto sa pýtam,prečo tu dneska sme, prečo ma dnes odvolávate?Za to, že sme dodržali literu zákona, za to, ževšetko bolo zabezpečené, tak ako je potrebné,za to, že minister zdravotníctva nezasahuje dopráce výberovej komisie, ktorá práve pre to jeurčená, aby bola zabezpečená transparentnosťa dodržaný zákon.

Vážené dámy, vážení páni, ako som už pove-dala, videli ste aj počuli ste, že nielen zákon po-rušený nebol, ale tvrdenia o tom, že obeť nehodynemala možnosť a nemala, nemala šancu, nie súpravdivé. Prepájanie týchto dvoch vecí je úče-lové, klamlivé a musím povedať, že z môjho po-hľad nemorálne. Takže opätovne sa pýtam, pre-čo teda teraz tu spolu sme?

Richard sulík (sas): povedzte to rodine paniMasarykovej

No, pani ministerka, líčili ste nám teda, že15.23 bol vrtuľník k dispozícii, áno, bol, mož-nože aj teraz a možnože bol aj pred týždňom apred mesiacom. Otázka je, kde bol vrtuľník o16.55? Lebo vtedy požiadal ošetrujúci lekárvrtuľník a 16.55 vrtuľník nebol, lebo ten nitrian-sky niekam išiel kvôli infarktu, bratislavský atrenčiansky nemohli vzlietnuť, lebo neboli li-cencie, a bol k dispozícii už len ten zo Žiliny. AŽilina je teda hodne ďalej ako Bratislava, resp.Trenčín.

Preto sa rozhodol primár poslať pacientku,pacientku sanitkou. Toto rozhodnutie padlo16.55. Vaša správa, ktorá vo viacerých bodochje, nazvem to, deravá, neuvádza, kedy primárpožiadal o vrtuľník, ona len píše 16.55 po tom,ako nebol vrtuľník, požiadal o sanitku. To bolo73 minút pred smrťou Žanety Masarykovej, 73

4. septembra – Pravidlá pre exekútorov sasprísnia. Poslanci totiž odobrili novelu Exe-kučného poriadku, ktorá má okrem iného za-viesť výberové konania na miesta exekútorovpodobne, ako je to u sudcov. Disciplinárne ko-nania majú byť podľa novely verejné a nebudúsa vykonávať len vo vnútri exekútorskej ko-mory. Exekútori ďalej majú byť povinní maťosobitný účet, na ktorom budú ukladať vymo-žené peniaze. Z každého prijatého plnenia sibude môcť exekútor započítať na svoje trovymaximálne 24 percent. Zabráni sa tak situá-ciám, keď si vymáhal iba sumu, ktorá pokrý-vala jeho odmenu, a pri vymáhaní istiny už ne-postupoval efektívne. Novela myslí okrem iné-ho aj na väčšiu ochranu dlžníkov.

5. septembra – Členovia Mandátového aimunitného výboru NR SR ani dnes nenašlispôsob, ako sa vyrovnať s konaním Alojza Hli-nu (nezaradený), ktorý v stredu (4. 9.) v roko-vacej sále napadol Antona Martvoňa, a pretobudú hľadať ďalej. Fyzický útok rokovací po-riadok parlamentu nepozná, preto je aktuálnepodľa predsedu výboru Miroslava Číža (Smer-SD) stav legislatívnej núdze.

10. septembra – Kandidátov na podpred-sedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ)SR opozícia po odbornej stránke nespochyb-ňuje, nepáči sa jej však to, že ich vyberá vlád-na strana Smer-SD. A to práve v čase, keď nieje zvolený predseda NKÚ. Výhrady k procesuvýberu podpredsedov kontrolného úraduuviedli Igor Matovič (OĽaNO) a Ivan Mikloš(SDKÚ-DS) na dnešnom zasadnutí výboru prefinancie a rozpočet. Výbor obidvoch kandidá-tov na tieto posty, Igora Šulaja a VladimíraTótha, odobril. Ani Matovič, ani Mikloš ichnepodporili.

10. septembra – V referende by sme malihlasovať aj poštou, pri hlasovaní budeme užlen krúžkovať, a nie krížikovať, za porušeniezákona by mali hroziť peňažné pokuty. Tietoa iné zmeny má priniesť zákon o podmienkachvýkonu volebného práva, ktorý parlament po-sunul do druhého čítania. Právna norma zdru-žuje pravidlá pre všetky druhy volieb na Slo-vensku. Ministerstvo vnútra ňou chce od ja-nuára budúceho roka sprehľadniť systém čizjednotiť terminológiu. Vďaka zmenám má štátzároveň ušetriť.

11. septembra – Zavedenie moratória nazverejňovanie prieskumov verejnej mienky 21dní pred voľbami má slúžiť na ochranu malýchstrán. Deklaroval to minister vnútra RobertKaliňák (Smer-SD) po skončení rozsiahlejparlamentnej rozpravy k volebným zákonomz jeho dielne. Zavedenie zákazu prieskumovvo svojich vystúpeniach ostro kritizovali opo-ziční poslanci.

11. septembra – Politické strany a hnutiaby mali mať od budúceho roka možnosť minúťna kampaň pred parlamentnými voľbami naj-viac tri milióny eur. Prezidentský kandidát bymal mať limit nižší. Pre obidve kolá volieb bysi mal vystačiť so sumou najviac 500 000 eur.Podobné obmedzenia na výdavky majú platiťaj pre nezávislých kandidátov na predsedovkrajov, primátorov či starostov. Ak tieto limitystrany či kandidáti prekročia, mali by dostaťpokutu vo výške tisícov eur. Sankcie majú hro-ziť aj za iné porušenia pravidiel, ktoré zavádzazákon o volebnej kampani. Ten dnes parlamentposunul do druhého čítania.

P a r l a m e N t N ý d e N N Í K

79

P a r l a m e N t N ý d e N N Í K

minút. Keby 16.55 boli podpísané tie licencie,tak vrtuľník vzlietne a donesie ju. Nehovorím,že by prežila. A preto... A stihne teda ešte tenprevoz do bratislavskej nemocnice.

A preto oháňať sa tu tým, že 15.23 bol vrtuľ-ník, čo je úplne nepodstatné, je cynické taktoargumentovať. A rovnako ako vyťahovať nejaké,že nemocnice hospodária s menšou stratou. Tochoďte to povedať rodine pani Masarykovej.

Jozef Mihál (sas): Vrtuľník chýbal vašou vi-nou

Pani ministerka, vy ste sa pomocou prezen-tácie a pomocou zvukových záznamov z dispe-čingu nás snažili presvedčiť, že ste ani vy, anivaši úradníci nepochybili, keď počas niekoľkýchdní z dôvodu liknavosti práce tej výberovej ko-misie neboli k dispozícii vrtuľníky v Bratislavea v Trenčíne. Snažili ste sa nám dokázať tou ko-munikáciou dispečerov, že vlastne bol k dispo-zícii od tých 15.05 vrtuľník v Nitre a následnýmslideom, ste sa nás vlastne snažili presvedčiť otom, že Slovensko je vlastne pokryté tou sieťouzáchranných leteckých služieb viac než dosta-točne a v podstate ani netreba možno toľko týchstaníc.

No, tak z toho mi teda tak logicky, že naozajpotom, keď tá Nitra dokáže obslúžiť aj Skalicu,možno dokáže obslúžiť aj Bratislavu, aj Trenčín,veď potom úplne zrušme tie záchranné stanicev Bratislave a v Trenčíne. Veď sú zbytočné, veďNitra to predsa zabezpečí. Zabezpečí v pohode.Podľa toho, čo ste nepriamo tvrdili.

Fakt je však ten, že Nitra na to nestačí, pre-tože ten fakt sa preukázal o 16.55, keď sa oše-trujúci lekár v Skalici rozhodol zavolať si na po-moc vrtuľník a tu zrazu tá Nitra k dispozícii ne-bola, pretože ten vrtuľník musel zasahovať niek-de inde. To je priamy dôkaz toho, že skutočnev ten daný kritický moment, v ten kritický mo-ment chýbal vrtuľník v Bratislave, chýbal vrtuľ-ník v Trenčíne a chýbal vašou vinou.

Ľuboš blaha (smer-sD): vrtuľník bol k dis-pozícii

Ja by som sa chcel poďakovať pani ministerkeza jej veľmi vecný a, povedal by som, nevyvrá-titeľný príspevok do diskusie, kde bolo jasne dô-kazne preukázané, že toto, čo tu zvolala opozí-cia, je jedna fraška.

Pani ministerka úplne jasne, zrozumiteľne bezakejkoľvek ideológie, bez čohokoľvek úplne jas-

né dôkazy ponúkla. Ponúkla dôkaz, že vrtuľníkbol k dispozícii. To je neodškriepiteľné. Ponúkladôkaz, že ministerstvo neporušilo zákon. Takis-to neodškriepiteľné. A čo je najdôležitejšie, po-núkla dôkaz, že ministerstvo nezasahuje do prá-ce výberových komisií, čo, samozrejme, nievždy tak bolo, pán Pentliarik, á, uhliarik, že?Čiže pani ministerka dokázala všetko úplne jas-ne preukázať.

Ale jediné, čo ma mrzí naozaj, je to, že tototu naozaj ešte nebolo, aby v predvolebnej kam-pani niekto zneužíval smrť človeka na to, abysa na tom politicky obohacoval?! Toto kde smesa už dostali, páni z opozície?!

Pani ministerka, držím vám palce, aby stetento naozaj nechutný hyenizmus opozície vy-držali.

Pavol abrhan (KDh): podpisom licencie stesa usvedčili

Pani ministerka, vypočul som si vaše stano-visko a vaše tvrdenie, že v čase od 11. septembrado 16. septembra bola zabezpečená vrtuľníkovázáchranná služba v Slovenskej republike v nad-štandarde v porovnaní s krajinami, ostatnýmikrajinami Európskej únie. Žiaľ, musím konšta-tovať, že svojím podpisom pod licencie ste sasama usvedčili, že nie. Ak je to tak, prečo stevydali licencie, ďalšie licencie pre Bratislavu aTrenčín? Tak sú zbytočné, nadbytočné. Ale vyste ich vydali preto, lebo ste si boli vedomá, žetento typ záchrannej vrtuľníkovej starostlivostipre Bratislavu a Trenčín potrebujeme, a že stev tom pochybili.

Z toho dôvodu by bolo čestné a zodpovedné,keď ste to priznali pri podpísaní licencií, priznaťto aj tu v plene Národnej rady a odstúpiť z funk-cie, ktorú ste takýmto spôsobom znevážili a ne-naplnili.

Richard Raši (smer-sD): keby neboli voľbydo vyššieho územného celku...

Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie paniministerky a ozrejmil jeden fakt. Naozaj v sú-časnosti k dnešnému dňu neexistuje dôkaz alebopríčinná súvislosť výberového konania vrtuľní-kovej záchrannej služby a smrti pacientky, pre-tože bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí, je-diný kompetentný orgán, ktorý to môže posúdiť,je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivos-ťou, ktorý zriadil komisiu a komisia do dnešné-ho dňa žiaden záver nedal. Čiže naozaj akékoľ-

11. septembra – Mandátový a imunitný vý-bor NR SR zrejme konanie poslanca AlojzaHlinu (nezaradený), ktorý minulý týždeň v ro-kovacej sále fyzicky napadol Antona Martvoňa(Smer-SD), napokon nepotrestá. Chýbajú mutotiž právne páky, ako sa s touto kauzou účinnevyrovnať. K výsledku sa členovia výboru ne-dopracovali ani dnes, rokovanie preto prerušili.

12. septembra – Poslanci Národnej radySR v tajnej voľbe zvolili za nových podpred-sedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ)nominantov vládnej strany Smer-SD Igora Šu-laja (získal 82 hlasov) a Vladimíra Tótha (81hlasov). Opoziční poslanci sa na voľbe nezú-častnili. Šulaj a Tóth boli zvolení na sedem ro-kov.

17. septembra – Riadnu schôdzu Národnejrady SR, ktorej deviaty deň otvorili poslancirokovaním o boji s korupciou, preruší mimo-riadna. Na nej bude predseda vlády SR RobertFico (Smer-SD) čeliť odvolávaniu. Pred po-slancov sa postaví pre kauzu Slovenského ply-nárenského priemyslu (SPP). Mimoriadne ro-kovanie iniciovala opozícia, ktorá v súvislostis kauzou hovorí o podvode a poukazuje na pre-viazanosť vlády s finančnými skupinami.

17. septembra – Pokus o vyslovenie nedô-very predsedovi vlády Robertovi Ficovi(Smer-SD) sa začal. Predseda parlamentu Pa-vol Paška (Smer-SD) otvoril mimoriadnuschôdzu Národnej rady (NR) SR, ktorú zvolalna podnet opozičných poslancov. Ešte v piatoksa (13.9.) sa podpísalo 56 poslancov KDH,Mosta-Híd, SDKÚ-DS, SaS, OĽaNO aj stranyNová väčšina – Dohoda pod návrh na zvolanietakejto schôdze. Ich rozhorčenie vyvolala in-formácia, že podklady vládneho materiálu ozískaní zvyšného 49–% podielu v materskejspoločnosti Slovenského plynárenského prie-myslu (SPP) údajne pripravovala finančnáskupina J&T. Dôkazom má byť vládny mate-riál, v ktorého hlavičke sa nachádza meno fir-my J&T Investment Advisors. Menšinový po-diel v SPP získa štát od českého Energetickéhoa průmyslového holdingu (EPH), ktorého spo-luvlastníkom je aj skupina J&T. Opozícia tovníma ako dôkaz, že štát neriadi vláda, ale fi-nančné skupiny.

17. septembra – Návrh opozičných poslan-cov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády,a tým aj celému kabinetu, je absurdný. Opo-zícia tak koná preto, lebo vláda nechce zvýšiťceny plynu pre domácnosti a za to, že posil-ňuje postavenie štátu v SPP, ktorý v minulostipredala. Na pôde Národnej rady SR to dnesvyhlásil predseda vlády SR Robert Fico(Smer-SD), ktorého sa opozícia pre kauzu SPPpokúša odvolať. Po viac ako 45-minútovomprejave Fico vyhlásil, že jeho vláda sa nenecháurážať a ministri spolu s poslancami vládnehoSmeru-SD rokovaciu sálu opustili.

19. septembra – Opozičným poslancom sapodľa očakávaní nepodarilo za kauzu SPP vy-sloviť nedôveru predsedovi vlády SR Rober-tovi Ficovi (Smer-SD), a tým aj celému jehokabinetu. Za vyslovenie nedôvery zahlasovalo59 členov snemovne, proti bolo 82, jeden sazdržal. Proti vysloveniu nedôvery hlasovalivšetci prítomní poslanci Smeru-SD. Naopak,za odvolanie premiéra dvihli ruku všetci prí-tomní opoziční poslanci, až na Štefana Kuffu(OĽaNO), ktorý sa zdržal.

24. septembra – Viaceré otázky v rámci vo-

80

P a r l a m e N t N ý d e N N Í K

vek spájanie tejto tragédie s výberovým kona-ním v súčasnosti nie je založené na faktoch. Nieje založené na faktoch bez ohľadu, ktorú časťtoho zásahu si vyberiete. Je to tak.

Po druhé. Výberové konanie na vrtuľníky pre-biehalo podľa pravidiel, ktoré boli nastavenéešte od čias ministra Zajaca, možno ešte predním, a tie pravidlá boli stále rovnaké. Vyskytlasa mimoriadna situácia vo výberovom konaní,kvôli ktorej došlo k zbrzdeniu. A ja som aj premédiá povedal, že keby rozhodlo ministerstvoinak, pravdepodobne poruší podmienky výbe-rového konania. Čo znamená, že pani minister-ka by takisto bola odvolávaná, lebo keby dalalicenciu na základe výberového konania, ktoréneprebehlo lege artis, tak predpokladám, že byto bol znova dôvod na to, aby zasadla Národnárada a navrhla jej odvolanie.

Takže myslím si, že keby neboli voľby dovyššieho územného celku, tak sa stretnemekľudnejšie až vtedy, keby sme mali všetky faktya všetky informácie, ktoré potrebujeme vrátanetej podstatnej od Úradu pre dohľad nad zdravot-nou starostlivosťou.

Viliam Novotný (sDKÚ-Ds): tá žena nedos-tala šancu

Nebudem hovoriť dlho, ale musím zareagovaťna to, čo tu povedala pani ministerka Zvolenská,aj na to, čo povedali niektorí kolegovia v rámcifaktických poznámok.

Chcem povedať, že pani ministerka opakova-ne povedala, že tu dochádza k účelovému a kla-mlivému prepojeniu medzi tragickou nehodoua zlyhaním ministerstva zdravotníctva a totoúčelové a klamlivé prepojenie sme údajne skon-štruovali s pánom poslancom uhliarikom.Chcem len povedať, že toto účelové a klamlivéprepojenie sme neskonštruovali. Toto prepojenievzniklo automaticky 13. septembra a odvtedyvo verejnosti existuje a všetci o ňom v tejto sú-vislosti hovoria.

Rád by som ale povedal, že keď som požiadalpani ministerku o správu o okolnostiach poskyt-nutia prvej pomoci 39-ročnej žene, ktorá utrpelaťažké poranenia, požiadal som ju na výbore prezdravotníctvo. A potom som ju požiadal o druhúsprávu, o výberovom konaní na vrtuľníkovú zá-chrannú zdravotnú službu. Ktorí ste na výbore,veľmi dobre to viete. Tú prvú správu mi kole-govia zo Smeru schválili, tú druhú nie.

Keď sme išli na prieskum na ministerstvozdravotníctva, zaoberali sme sa len výberovýmkonaním na povolenia na vrtuľníkovú záchrannúzdravotnú službu. Ničím iným. Keď som prišielna predposledný výbor pre zdravotníctvo, chcelsom navrhnúť uznesenie, aby sme uzavreli po-slanecký prieskum. Pretože, čo sa týka záverovsprávy, tak ako pani ministerka Zvolenská, aj jasom sa obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravot-nou starostlivosťou, môžem vám prečítať aj od-poveď, ktorú som dostal od pani predsedníčkyÚradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivos-ťou, že mi nevie poskytnúť žiadne informáciedo konečného prešetrenia celej situácie.

Čiže tieto dve veci som považoval za odde-lené v danej chvíli, len ten problém nastal, žekeď som na výbore chcel uzavrieť poslaneckýprieskum, vaši kolegovia zo Smeru mi povedali,že počkajme na výsledky Úradu pre dohľad. Topovedala v tejto chvíli dnes aj pani ministerka.Načo čaká na výsledky Úradu pre dohľad? Taklen nato, lebo tieto dve veci logicky súvisia po-tom. Veď Smer to spája, dámy a páni. Veď to tre-

ba potom oddeliť od seba a najmä jednu schôdzuk výberovému konaniu a najmä druhú schôdzuk správe o okolnostiach poskytnutia prvej po-moci.

Súhlasím s rečníkom, ktorý povedal, že nieto spôsobilo smrť tejto mladej ženy, že nepriletelzáchranársky vrtuľník. Nie. Ťažké poraneniehrudníka spôsobilo smrť tejto mladej ženy s veľ-kou pravdepodobnosťou, veď uvidíme, čo napíšeÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.To je jasné.

Faktom ale je, že keď k nej bol privolanývrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. A to spôso-bilo zlyhanie ministerstva zdravotníctva, ktorézanedbalo svoje povinnosti a tým ohrozilo ži-voty a zdravie ľudí! Tá žena nedostala šancu. Janebudem špekulovať o tom, či mohla, alebo ne-mohla žiť, ak by bola včas prišla k adekvátnejpomoci špecializovanej nemocnici v Národnomústave srdcových chorôb. Som chirurg, viem,ako je to mnohokrát, keď bojujeme o ľudský ži-vot. Veľmi dobre to viem zo svojej praxe. Alefaktom je, že záchranný systém je tu preto, abyste dostali šancu, aby, keď bude najhoršie, vámposkytol čo najúčinnejšiu pomoc. A to sa v tejtochvíli nestalo a z toho viníme ministerstvo zdra-votníctva a zlyhanie ministerstva zdravotníct-va.

Pani ministerka nám prečítala, pardon, pustilazáznam z krajského operačného strediska o15.09 aj o 15.23. Škoda, že nám nepustila zá-znam o 16.55 aj 17 sekúnd. Ja z neho viem pre-čítať len to, čo napísala pani ministerka do sprá-vy, ktorú doniesla na výbor pre zdravotníctvo.

„16.55:17 hod. primár OaNFNsP Skalica žia-da transport pacientky do Národného ústavusrdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Pri-már už pri žiadosti o transport vrtuľníkovou zá-chrannou zdravotnou službou konštatuje,“ ne-budem čítať diagnózy, „ťažký stav pacienta. Vtom čase zasahuje vrtuľníková záchranná zdra-votná služba Nitra pri prevoze pacienta do Kar-diocentra v Nitre. Primár po dohode s operáto-rom krajského operačného strediska volí trans-port pozemnou ambulanciou záchrannej zdra-votnej služby, ktorá je k dispozícii priamo vareáli Fakultnej nemocnici s poliklinikou Ska-lica.“

Kde bol vrtuľník o 16.55 a 17 sekúnd? O Ži-line sa tu nepíše nič. Nitriansky vrtuľník zasa-hoval niekde vo svojom operačnom území a ne-bol k dispozícii. A môžeme ďalej špekulovať, činapríklad mohol letieť vrtuľník z Banskej By-strice alebo z Popradu. Pokojne verte tomu, žemožno by doletel. Faktom je, že celé západnéSlovensko, jeden a pol milióna obyvateľov Tren-čína, Bratislavy, Nitry a Trnavy nechalo minis-terstvo zdravotníctva 5 dní na jednom vrtuľníkuv Nitre. To je v poriadku?! Nič sa nestalo? Všet-ko je O. K.? Ste s tým spokojní? Ja nie. Ja nie!

Pani ministerka, táto schôdza nesúvisí s voľ-bami do vyšších územných celkov, ale súvisí sozlyhaním ministerstva zdravotníctva, ktoré ve-diete!

Ďalšia diskusia bola viac-menej už len opa-kovaním a variovaním doteraz spomenutýchfaktov. A potom sa hlasovalo. S vopred očaká-vaným výsledkom.

128 prítomných, 50 bolo za, 77 proti, 1 sazdržal.

Národná rada nevyslovila nedôveru pani mi-nisterke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej.

(rk)

lebných zákonov z dielne ministra vnútra Ro-berta Kaliňáka (Smer-SD) sú vyriešené. Otvo-rená je ešte téma nezávislého orgánu na kon-trolu volieb, volebnej kampane a financovaniapolitických strán. Na dnešnom brífingu poskončení rokovania s opozíciou to povedal šéfrezortu vnútra Robert Kaliňák.

24. septembra – Nezávislý kontrolný orgánfinancovania volebných kampaní a politickýchstrán, vypustenie zákazu viesť kampaň tretímiosobami či účinnosť volebných zákonov až dobudúcich parlamentných volieb alebo budú-coročných komunálnych. To sú niektoré po-žiadavky opozície, ktoré predniesli jej zástup-covia na dnešnom rokovaní s ministrom vnútraRobertom Kaliňákom (Smer-SD). „Je dôleži-té, aby existovala nezávislá kontrola,“ zdôraz-nila predsedníčka klubu SDKÚ-DS Lucia Žit-ňanská.

25. septembra – Parlamentná stráž či po-kuta vo výške mesačného poslaneckého platuza fyzické útoky zatiaľ nebude. Poslanci Sme-ru-SD totiž nepodajú svoje pozmeňujúce ná-vrhy, ktoré mali zaviesť aj tieto opatrenia nariešenie rôznych poslaneckých excesov. Záro-veň nepodporia žiadne opozičné návrhy k no-vele rokovacieho poriadku. V úvode 14. roko-vacieho dňa 23. schôdze to oznámila podpred-sedníčka parlamentu a šéfka klubu Smeru-SDJana Laššáková. Predsedníčka klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská sa nazdáva, že ak nemajúprísť žiadne pozmeňujúce návrhy, mala by sanovela rokovacieho poriadku z parlamentustiahnuť.

25. septembra – Poslanecký klub, v ktorompo odchode poslancov zostane menej ako osemčlenov, zanikne. Parlament dnes totiž 77 hlasmizo 128 schválil novelu Rokovacieho poriadkuz dielne poslancov Smeru-SD. Doterajší zákonv tejto veci nebol jednoznačný. Hovoril len to,že na vznik klubu je potrebných minimálneosem členov. V prípade, že je táto podmienkasplnená, klub vznikne. Čo sa má s klubom stať,ak v ňom počas volebného obdobia klesne po-čet členov pod osem, zákon nehovoril.

25. septembra – Na všetky krajské súdy aŠpecializovaný trestný súd bolo v prvom pol-roku 2013 podaných spolu 1153 žiadostí o vy-danie súhlasu na použitie informačno-technic-kých prostriedkov (ITP). Súdy vyhoveli 1 089žiadostiam o odpočúvanie. Vyplýva to zoSprávy Výboru NR SR pre obranu a bezpeč-nosť o stave použitia ITP za prvých šesť me-siacov roku 2013, ktorú dnes 124 hlasmi odo-brili poslanci s tým, že súdy nezistili žiadnenezákonné použitie ITP. Podobne ako v minu-losti najviac odpočúval Policajný zbor SR,ktorý podal celkovo 921 žiadostí o nasadenieITP. Súdy vyhoveli 865 žiadostiam, 56 zamiet-li. Slovenská informačná služba chcela odpo-čúvať v 108 prípadoch, súd jej vyhovel 105-krát. Odpočúval aj Kriminálny úrad finančnejsprávy SR, ktorý za prvý polrok podal celkovo78 žiadostí o nasadenie odposluchov, 74 súdyvyhoveli. Aktívne v tomto smere bolo aj Vo-jenské spravodajstvo, podalo 46 žiadostí o vy-danie súhlasu na použitie ITP, súd zamietollen jedinú. Zbor väzenskej a justičnej strážepodobne ako vlani nepodal ani za 1. polrok2013 žiadnu žiadosť o odpočúvanie. Či sa na-sadením ITP podarilo dosiahnuť ich účel a sta-novený cieľ, nie je známe.

(rk)

S nami energianepozná hraniceS nami energiS na nam ami mi en en ner erg rgi ginepozná hrann nep ep oz ozn zná ná hr hra ran an n

ia ia ia ice ni nic ic ce

Wellness hotel Rozsutec***Recepcia tel.: 041 500 8034

0911 518 633mail: info@hotelrozsutec.skwww.hotelrozsutec.sk

Wellness Hotel Rozsutec*** relax po celý rokMalá Fatra