Parlamentný Kuriér - 2012 / CCIX. - CCX

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CCIX. – CCX. ČÍSLO 2012

CCIX. – CCX. ãíslo 2012

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XX

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 544e-mail: [email protected]

[email protected] (‰éfredaktor)[email protected] (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováZuzana Staníková

Marta Toma‰oviãováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákHelena Mezenská

Bibiána ObrimãákováPeter Osusk˘Ivan ·tefanec

Jana ÎitÀanskáJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

[email protected]álny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

TASR, archív redakcie

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: TASR: Peter Sagan na Tour de France

OBSAH

EditoriálSlovenská republika – súãasÈ modernej Európy (F. Nagy) 2Slovensko-francúzska spoluprácaMáme k sebe blízko nielen historicky (Rozhovor s J. E. J.-M. Brunom) 2Hospodársky pétangue (Rozhovor s T. Lazaroviãom) 4Slovensko-francúzsky univerzitn˘ in‰titút – príklad úspe‰nej spolupráce 6(R. Gura)Slovenské zdravotníctvoKºúãové trendy a hlavné rysy slovenského lekárenstva 8(Rozhovor s M. Krejstom)Automobilov˘ priemysel Autá, na‰a vá‰eÀ (Rozhovor s J. Holeãkom) 10Veda a v˘skumInvestície a ich návratnosÈ (I. Plichta) 12Stavebníctvo na SlovenskuKvartálna anal˘za slovenského stavebníctva 5/2012 (KPMG) 13Stavebníctvo stojí dnes na veºkej kriÏovatke (Rozhovor s M. Dobi‰ovou) 24Zlep‰enie na‰tartuje len zaãatie rozsiahlych projektov 30(Rozhovor s J. Zahradníkom)S európskymi parametrami (Rozhovor s J. Hricom) 32Diaºnicu D1 s tunelmi nám budú dozorovaÈ Poliaci, âesi, Maìari...?! 33(Rozhovor s M. Bako‰om)Vláda SRStratégia dopravy nemôÏe byÈ sumárom toho, ão si Ïeláme, ale toho, 21ão potrebujeme (Rozhovor s J. Poãiatkom)Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SREurofondy a ekonomick˘ rast Slovenska (Rozhovor s F. Palkom) 26Najvy‰‰ou prioritou zostáva dobudovanie diaºniãného spojenia 34Bratislavy s Ko‰icami (Rozhovor s A. Holákom)SkvalitniÈ a zdynamizovaÈ dopravné europrojekty (Rozhovor s D. Îilákovou) 45Aby sa doprava v EÚ stala udrÏateºnou (Rozhovor s I. Urbanãíkom) 46Nové skutoãnosti v doprave (Rozhovor s M. Past˘rikovou) 48Ako nám slúÏi elektronické m˘to? (Rozhovor s M. Hantákom) 51Ide aj o komfort pre pouÏívateºov (Rozhovor s P. Bäckom) 52Strategické opatrenia na Ïeleznici sú ãasto nevyhnutné 54(Rozhovor s J. Kubáãkom)Civilné letectvo SR – integrálna súãasÈ dopravného systému EÚ 56(Rozhovor s R. Valíãkovou) Loìou po Dunaji bezpeãne a plynulo (Rozhovor s M. Vaníãkom) 57V bytovej politike chceme dosiahnuÈ ão najefektívnej‰í v˘sledok 59(Rozhovor s E. Szolgayovou)Aktivity a v˘znam cestovného ruchu (Rozhovor so S. Rusinkom) 61Skvalitnenie po‰tov˘ch a telekomunikaãn˘ch sluÏieb je evidentné 64(Rozhovor s V. Podhorsk˘m)Európsky parlamentNov˘ impulz pre efektívnej‰iu Ïelezniãnú dopravu v EÚ (ep) 35Îivoty zachraÀujúci systém eCall by mal byÈ podºa poslancov EP 41povinn˘ (ep)Nov˘ tachograf ako nástroj boja proti nekalej konkurencii (ep) 44Svet financiíStavebné sporenie pomáha obãanom aj rozpoãtu (Rozhovor s I. Bére‰om) 29Doprava na SlovenskuÎelezniãné koridorové trate by mali byÈ dopravn˘mi tepnami Slovenska 36(Rozhovor s P. âervenkom)Revitalizácia ÎSR pokraãuje (Rozhovor so ·. Hlinkom) 38SpoºahlivosÈ, dynamika, progres (Eltra) 40Základn˘mi piliermi sú kvalita a bezpeãnosÈ (M. Barto‰) 42Národná rada SRCesty, diaºnice, Ïeleznice... dokedy budú iba hrou sºubov? (anketa) 66Nestaãí, ak pravidlá fungujú len formálne (Rozhovor s I. ·tefancom) 78Dialógy FM & EWNeviem, ão by som dnes povedal ako predseda parlamentu 71(Rozhovor s F. Miklo‰kom)Glosy – Poznámky – EsejePolitické tendencie obãanov (E. Weidler) 76Baníctvo na SlovenskuËaÏba nerastn˘ch surovín a potenciálne v˘hody pre samosprávy (M. Urban) 77SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 79

www.parlamentnykurier.sk

Veºvyslanec Francúzska Jean-Marie BRUNO pri‰iel na

Slovensko 27. septembra 2010.Oficiálne sa ujal svojej funkcie 13.

októbra, potom ão odovzdalpoverovacie listiny prezidentovi

Slovenskej republiky Ivanovi Ga‰paroviãovi. Svoje

diplomatické skúsenosti získavalv USA, Holandsku, Suriname

i Guayane. Diplomatickú misiuna Slovensku vníma ako dôleÏit˘

post na sprostredkovanievzájomn˘ch hospodárskych

i kultúrnych kontaktov. Rozhovorpripravil Peter Zemaník.

E D I T O R I Á L

2

UÏ dlhé roky sa v parlamente schádzajú ºu-

dia, ktorí predstavujú – alebo by mali pred-

stavovaÈ – hodnotn˘ v˘ber spomedzi zvlá‰È

kvalitn˘ch obãanov a v prvom rade majú vy-

tváraÈ súbor základn˘ch zákonn˘ch ustanove-

ní ‰tátu. Bez zákonodarn˘ch zborov by nebol

v ‰táte poriadok a jeho kaÏdodenn˘ Ïivot by

nemal potrebn˘ systém. Ich aktivity a v˘ko-

ny sú – aj nie sú – samozrejmosÈou. Ich nad-

‰tandardné úsilie sa vo väã‰ine kultivova-

n˘ch krajín stáva zdrojom vyspelosti kaÏdé-

ho orgánu a kaÏdej in‰titúcie v ‰táte, preto je

parlament potrebn˘m v˘chodiskom pre v‰et-

ky úkony demokratickej republiky. Nemô-

Ïeme zºahãovaÈ postavenie tohto orgánu me-

dzi ústavn˘mi in‰titúciami, lebo práve v jeho

v˘boroch a v jeho pléne sa tvorí sumár no-

riem, ktoré dávajú tvár civilizovanej demokra-

tickej republike.

Ale hádam najpotrebnej‰ie je, aby poslan-

ci pri v‰etk˘ch svojich aktivitách mysleli na

to, Ïe v‰etko, ão robia, musí rámcovaÈ ºuds-

kosÈ v naj‰ir‰om zmysle slova. Humanizmus

sa uÏ dávno vytratil z ná‰ho politického slov-

níka, ale t˘m sa ná‰ Ïivot veºmi ochudobÀu-

je. V‰etko, ão sa v parlamente odohrá, musí

v prvom rade vychádzaÈ z toho, ako sa t˘m po-

slúÏi miliónom obãanov. Zákony nesmú niko-

ho po‰kodzovaÈ, naopak, majú skrá‰ºovaÈ kaÏ-

dodenn˘ Ïivot, majú umoÏÀovaÈ, aby uÏ tí naj-

men‰í mali ão najradostnej‰ie detstvo a aby

sa ich ‰kolopovinnosÈ stala obdobím, ktoré

kaÏdému, kto má trochu záujem, prinesie

moÏnosÈ dostaÈ sa k plnohodnotnému vzdela-

niu.

Mlad˘m by nemalo zísÈ ani na um, Ïe Slo-

vensko je krajina, z ktorej treba ão najskôr ujsÈ

do nejakého lep‰ieho prostredia. Nedávno

som cestoval vo vlaku v jednom kupé s mla-

dou dievãinou a vysvitlo, Ïe tá chodí do III.

roãníka na viedenskú univerzitu. Je tam veº-

mi spokojná a ak to len trochu bude moÏné,

chce tam, u susedov, svoje ‰túdium aj za-

v⁄‰iÈ. I z hºadiska obsahu vyuãovania, i z hºa-

diska celkovej atmosféry na tamoj‰ej vysokej

‰kole je veºmi spokojná a má dobr˘ pocit, Ïe

sa tam nauãí v‰etko, ão potrebuje.

Îiaº, u nás sa za 20 rokov, ão funguje sa-

mostatná Slovenská republika, dostalo ‰kol-

stvo na scestie a kaÏd˘ minister svojimi ino-

váciami túto dôleÏitú súãasÈ ná‰ho verejného

Ïivota skôr po‰kodzoval, neÏ reformoval.

Mnohí Ïiaci – v 21. storoãí! – nemajú uãeb-

nice, maturity sú na mnoh˘ch ‰kolách pripra-

vené veºmi chaoticky, ako by bolo najdôleÏi-

tej‰ie utajiÈ pred Ïiakmi otázky testov a odpo-

vedí, namiesto toho, aby Ïiaci mali prehºad o

tom, ão majú vedieÈ – a aby vedeli, kde náj-

du materiály, ktoré im potrebné vedomosti

umoÏnia získaÈ. ·kolsk˘ v˘bor v parlamente

by mal maÈ otvorené dvere pre skvalitÀujúce

rozhodnutia.

A v minul˘ch mesiacoch málo ão spôsobi-

lo také oprávnené rozhorãenie mnoh˘ch zdra-

votníckych zariadení a ‰peciálne zdravotn˘ch

sestier, ako bol zákon o zvy‰ovaní ich platov,

na ktor˘ – ako sa ukázalo – neboli v ‰tátnom

rozpoãte potrebné financie. Ako mohla vtedaj-

‰ia vláda dovoliÈ, aby zdravotn˘m sestrám

menili riaditelia alebo iní ‰éfovia administra-

tívnym, teda byrokratick˘m postupom ich

status, ustanoven˘ na základe ich vzdelania,

a zo zdravotn˘ch sestier vyrobili úradníãky,

len aby im plat nemuseli zv˘‰iÈ, a tak dodrÏaÈ

zákon. Zákon nie dobr˘, ale predsa len zákon,

teda najvy‰‰iu normu v ‰táte. Národná rada

SR musí vyvinúÈ maximálne úsilie, aby sa

v‰etko v ‰táte dialo podºa potrieb verejného

Ïivota a miliónov jednotlivcov. PretoÏe, opa-

kujem, parlament má byÈ prv˘m garantom

sociálne zabezpeãeného a radostného Ïivota

obãanov SR. A re‰pektovaného poriadku, v

ktorom obãania Ïijú.

V‰etci funkcionári NR SR majú kaÏd˘ deÀ

dokazovaÈ svoju pripravenosÈ a ochotu udrÏia-

vaÈ parlament na pozícii ochrancu takej úrov-

ne Ïivota v SR, aby sme boli uznávanou sú-

ãasÈou modernej a ekonomicky i sociálne

zdatnej Európy a aby cudzinci s radosÈou pri-

chádzali na Slovensko aj ako turisti, aj ako

zvedaví náv‰tevníci, aj – prípadne – ako noví

obyvatelia tejto krajiny, lebo ich bude priÈa-

hovaÈ jej vyspelosÈ.

Franti‰ek Nagy, ‰éfredaktor

Slovenská republika –súãasÈ modernej Európy

Slovensko-francúzske vzÈahy moÏnoprávom povaÏovaÈ za tradiãné, aj keìpoãas v˘voja na‰ich krajín a národovpre‰li mnoh˘mi peripetiami. Jednou zosobností, ktorej sa najmä dnes dostá-va zaslúÏenej pozornosti, je osobnosÈgenerála M. R. ·tefánika. Vnímate aj vyosobne jeho postavenie v na‰ich spo-loãn˘ch dejinách ako medzník?

OsobnosÈ, akou bol francúzsko-sloven-sk˘ hrdina M. R. ·tefánik, je pravdaÏe nie-ão ako základn˘ kameÀ pevn˘ch priateº-sk˘ch vzÈahov medzi na‰imi dvoma kraji-nami. On sám o sebe je skvel˘m a podnet-n˘m symbolom. Jeho otvorená myseº apovaha so v‰estrann˘mi záujmami z nehorobí ozajstného humanistu, obdarenéhonadaním aj pre exaktné vedy, ako matema-tika a astronómia, aj pre filozofiu, z ktorejzískal doktorát. Ako generál a diplomat sazapájal do sluÏieb na pomoc oslobodeniasvojho ºudu a bol jedn˘m z kºúãov˘ch hrá-ãov pri vzniku Slovenska ako entity v rám-ci novovzniknutého ‰tátneho útvaru. Hocisa meno ·tefánika zvykne úzko spájaÈ soSlovenskom ako národom, tento vzácny av‰estrann˘ ãlovek je aj drÏiteºom francúz-skeho obãianstva. Neskr˘val svoj obdiv kbohatstvu svetov˘ch, najmä mimoeuróp-skych kultúr, ako o tom svedãia jeho expe-dície na Tahiti, odkiaº si priviezol veºa spo-mienok. Svojou angaÏovanosÈou, ktorá by-tostne súvisela s jeho domovinou, znáso-benou o zvedavosÈ a chuÈ po spoznávanírozmanit˘ch kultúr, predbehol väã‰inu zosvojich súãasníkov a stal sa v mnoh˘chãrtách predobrazom na tie ãasy veºmi mo-dernej otvorenosti ducha.

Dne‰né vzÈahy medzi Slovenskom aFrancúzskom sú uÏ, takpovediac, ‰tan-dardné. Prejavilo sa to vìaka ná‰muvstupu do EÚ a s t˘m súvisí aj najväã-‰ia francúzska investícia na Slovensku,PSA Peugeot – Citroën. Vedia obyvate-lia, obãania, jednoduchí ºudia vo Fran-cúzsku, Ïe sa vozia aj na „slovensk˘ch“autách? Ako nás vníma francúzska ve-rejnosÈ?

3

S L O V E N S K O – F R A N C Ú Z S K A S P O L U P R Á C A

Je ÈaÏké presne zistiÈ, kde je vyrobené auto,ktoré ‰oférujete, pretoÏe rozmanitosÈ pôvoduautodielov pouÏit˘ch pri skladaní vozidiel jevysoká. Prinajlep‰om dokáÏeme zistiÈ mies-to montáÏe. Nie som si ist˘, Ïe v‰etci Fran-cúzi vedia, Ïe ich Peugeot 208 alebo ich C3Picasso bol vyroben˘ na Slovensku aleboniekde inde. Jav, ktor˘ opisujete, v kaÏdomprípade svedãí o vynikajúcej integrácii Slo-venska do európskej ekonomiky a o vzÈa-hoch úzkeho prepojenia i vzájomnej závislos-ti medzi na‰imi dvoma krajinami, ktoré navy-‰e zdieºajú, na podporu svojich obchodn˘ch

v˘men aj spoloãnú menu a obojstrann˘ zá-ujem, aby bola Európa prosperujúca a solidár-na. Lebo dobré zdravie kaÏdého umoÏÀuje ku-povaÈ v˘robky vyrobené v susedn˘ch kajinácha rozvíjaÈ ekonomick˘ rast.

Francúzsko, ako jedna z dominantn˘chkrajín v EÚ rozhodujúcou mierou prispie-va do diskusie i rozhodovania o rie‰ení krí-zovej situácie v krajinách eurozóny. Myslí-te si, Ïe sa „trval˘ euroval“ podarí presa-diÈ v potrebnom poãte krajín? âo si myslí-te o tzv. „dvojr˘chlostnej Európskej únii“?

V raz „hlavné – dominantné krajiny“ sa minezdá v rámci EÚ najvhodnej‰í, pretoÏe kaÏ-d˘ ãlensk˘ ‰tát má slovo, kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tátsa môÏe snaÏiÈ presadzovaÈ agendu a postojkaÏdého môÏe byÈ rozhodujúci. Je v‰ak prav-dou, Ïe Ïelaním Francúzska bolo uÏ od vzni-ku európskeho projektu zohrávaÈ úlohu hyb-nej sily. Európska únia je uÏ aj tak zväzok spremennou geometriou. Opt outy ãlensk˘chkrajín v niektor˘ch prípadoch sú dobre zná-me. A takto iba 17 z 27 ãlensk˘ch krajín Eu-rópskej únie pouÏíva euro ako platidlo a niek-toré krajiny sa jasne vyjadrili, Ïe si prijatieeura neÏelajú. ëal‰í príklad: niektoré ãlenské‰táty EÚ nie sú súãasÈou schengenského prie-storu, zatiaº ão krajiny, ktoré nie sú v EÚ, sadoÀ zaãlenili. Nedávna Zmluva o stabilizácii,koordinácii a riadení (fiscal compact) sa mo-mentálne t˘ka len 25 z 27 krajín. Francúzskosa nazdáva, Ïe v pragmatickej snahe o efek-tivitu, môÏe byÈ pouÏit˘ mechanizmus posil-nenej spolupráce, keì niektoré ãlenské ‰tátymajú v úmysle pokroãiÈ v istej problematike,zatiaº ão iní si to neÏelajú, ako to napríkladskú‰ame s európskym diplomom. PrezidentHolland sa tieÏ nedávno vyjadril, Ïe daÀ z fi-nanãn˘ch transakcií by mohla byÈ zavedenáaj prostredníctvom uÏ‰ej spolupráce medziniektor˘mi ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ, pokiaº by vrámci celej 27 do‰lo ku konsenzu. Inak simyslím, Ïe ìal‰ie postupné roz‰irovanie Úniev budúcnosti spôsobí to, Ïe bude nevyhnut-né a nepochybne i Ïiaduce, aby sa pristúpilok vytváraniu sústredn˘ch kruhov, kde sa budedaÈ lep‰ie rozli‰ovaÈ medzi jednotliv˘mi kra-jinami, ktoré si Ïelajú prehæbenie svojej inte-grácie a tie, kde sú jej menej naklonení ale-bo e‰te nie dostatoãne pripravení urobiÈ to.

Myslíte si, Ïe Slovensko môÏe FrancúzomponúknuÈ e‰te ãosi viac, ako len dobré in-vestiãné prostredie pre v˘robu automobi-lov? Kde vidíte perspektívu rozvoja na-‰ich vzÈahov?

Samozrejme, Slovensko ponúka mnoh˘mfrancúzskym podnikom priestor na ekono-mickú aktivitu. Iste, investícia, ktorú tu uro-bil Peugeot Citroën je obvlá‰È viditeºná, usku-toãnená do odvetvia, ktoré je hybnou silouhospodárstva. Navy‰e, mnoho subdodávateº-skych ãi dodávateºsk˘ch firiem tohto podni-ku si tu následne po Àom nain‰talovalo svo-je v˘robné zariadenie. Av‰ak aj ìal‰ie odvet-via prilákali francúzskych investorov. Preto sitakmer v‰etky veºké francúzske spoloãnostiotvárajú na Slovensku aspoÀ jednu poboãkuna v˘robu a obchodovanie. Nerád by som naniekoho zabudol, no spomeniem aspoÀ GDF-Suez, najmä ako akcionára SPP, poboãkyPSA: Faurecia a GEFCO, EDF, zastúpen˘ vSSE, Orange, Dalkia (skupina Veolia), Vin-ci, Hôtels Accor, Chèques restaurant, AXA,Air Liquide, Société Générale, Bongrain, Belet Senoble, Valeo, Lafarge, Legrand, Saint-

Máme k sebe blízko nielen historicky

V rámci Francúzsko-slovenskej obchod-nej komory pôsobíte uÏ niekoºko rokovna rôznych postoch. Ako dnes hodnotí-te moÏnosti pôsobnosti na slovenskomtrhu, v ãom vidíte jeho prednosti a vãom sú e‰te nedostatky na rozvoj pod-nikania francúzskych firiem na Slo-vensku?

Slovensk˘ trh je mal˘ a relatívne chu-dobnej‰í ako francúzsky, ale moÏno bysom preformuloval va‰u otázku na v‰eo-becné pôsobenie na Slovensku. V tom prí-pade je na‰ou v˘hodou stále e‰te vysokovzdelaná pracovná sila, najvy‰‰ia produk-tivita v tejto ãasti strednej Európy, lojálnosÈzamestnancov. Nedostatkom sú zmen‰ujú-ce sa rezervy kvalifikovanej pracovnejsily, napríklad pre urãité profesie operáto-rov v automobilovom priemysle. Je to ajdôsledok praktickej likvidácie uãÀovské-ho ‰kolstva, ale nielen jeho. V‰eobecne jeÈaÏké získaÈ technick˘ch pracovníkov.

ëal‰í, ale to je uÏ v‰eobecn˘ nedostatok,ktor˘ netrápi len francúzskeho podnikate-ºa, je nízka vymoÏiteºnosÈ práva a pomer-ne ãasto sa meniaca legislatíva a mnoho-krát jej nejednotn˘ v˘klad. Vnímanie stup-Àa korupcie je tieÏ hendikepom.

PôsobnosÈ obchodnej komory nadvä-zuje na predchádzajúce obdobie. Akodnes hodnotíte sluÏby, ktoré poskytuje-te ãlenom Francúzsko-slovenskej ob-chodnej komory?

Vo Francúzsku komory v súãasnej po-dobe prakticky existujú od ãias Napoleo-na I., t. j. viac ako 200 rokov. Je jasné, ÏesluÏby, ktoré máme poskytovaÈ, uÏ musiabyÈ prispôsobené novému obdobiu. V ãa-soch internetu uÏ nestaãí poskytnúÈ lenzákladné v‰eobecné informácie. SluÏby

Vzájomná hospodárskaspolupráca medzi Slovenskoma Francúzskom sa aj napriek

finanãnej kríze zlep‰ila. V roku2009 bolo Francúzsko pri dovoze

siedmym a pri v˘voze tretímnajväã‰ím partnerom Slovenska.

Napriek poklesu obchodnejv˘meny zostalo saldo pozitívne.

V súãasnom období pôsobí naSlovensku pribliÏne 400 – 500

firiem s francúzskym kapitáloms obratom asi 5 mld. eur, ktoré

zamestnávajú okolo 35 000 osôb.DôleÏit˘m podnecovateºom

spolupráce je aj ãinnosÈFrancúzsko-slovenskej obchodnej

komory. S prezidentom FSOB Tiborom Lazaroviãom sa

o vzájomn˘ch väzbách zhováralaMarta Toma‰oviãová.

4

Gobain, Sanofi, Bouygues, Schneider atì.Okrem toho sa k t˘mto ekonomick˘m lídromsa pripojilo mnoho mal˘ch a stredn˘ch pod-nikov prípadne sem pri‰li e‰te pred nimi. Cel-kovo je v takmer 400 podnikoch pôsobiacichna Slovensku zamestnan˘ch vy‰e 35 000 ºudí.V budúcnosti je moÏné uvaÏovaÈ o spoluprá-ci v mnoh˘ch oblastiach, napríklad v˘skuma v˘voj v oblasti jadrovej energie, v˘stavbajadrovej elektrárne a vyraìovanie z prevá-dzky zastaran˘ch zariadení, pokraãovanie vposkytovaní zariadení do infra‰truktúry kra-jiny (cestnej i Ïelezniãnej) alebo súkromnáspráva inÏinierskych sietí (mestské vykurova-nie, doprava, rozvod vody, nakladanie s od-padmi).

Ak som dobre informovan˘, tak kaÏd˘ zoslovensk˘ch samosprávnych krajov másvojho partnera aj vo Francúzsku. Spolu-práca regiónov zohráva v EÚ novú a dôle-Ïitú úlohu Ako sa dá táto spolupráca e‰tezintenzívniÈ?

V súãasnosti prebieha aktívne partnerstvomedzi asi dvadsiatimi slovensk˘mi a francúz-skymi regiónmi, departmentami a mestami, v‰irokom spektre oblastí, ako sú hospodár-stvo, cestovn˘ ruch, kultúra, národné dediã-stvo, ‰kolstvo, ‰port alebo zdravotníctvo.Konkrétny, obãanom blízky charakter t˘chtopartnerstiev je tieÏ dôleÏitou hybnou siloupre na‰e bilaterálne vzÈahy, lebo na‰u spoloã-nú príslu‰nosÈ k Európskej únii obohacuje otakú dôleÏitú zloÏku, akou je blízkosÈ a ºuds-kosÈ. Dennodenne pracujeme na zbliÏovaní sasamosprávnych celkov na‰ich dvoch krajín ana stretnutiach francúzsko-slovenskej decen-tralizovanej spolupráce, ktoré sú organizova-né pravidelne od roku 2001, sa rozoberá ahodnotí priebeh a úroveÀ ich zapojenia sa dospolupráce. Tieto stretnutia povaÏujeme za rá-mec poskytujúci v˘sadné miesto na v˘menuinformácií medzi volen˘mi zástupcami a ak-térmi miestnych samospráv a za vhodn˘ prie-stor k iniciovaniu vzniku nov˘ch partner-stiev. Veºvyslanectvo môÏe samozrejme zo-hrávaÈ úlohu sprostredkovateºa pri tomto zbli-Ïovaní sa, no vzhºadom samostatnosÈ, ktoráv rozhodovaní tak na Slovensku ako aj vo

Francúzsku prislúcha samotn˘m miestnymsamosprávam, je predov‰etk˘m na nich, abyzostávali najdôleÏitej‰ími aktérmi a garantmiÏivotaschopnosti t˘chto partnerstiev.

Excelencia, zaãali ste svoju misiu na Slo-vensku v októbri 2010. Aké sú va‰e osob-né ambície a vízie?

Moje snaÏenie prebieha na viacer˘ch úrov-niach: samozrejme chcem aj naìalej podpo-rovaÈ miesto ná‰ho jazyka a na‰ej kultúry, vsúvislosti s pretrvávajúcim dopytom zo stra-ny slovensk˘ch ‰tátnych orgánov a spoloãnos-ti, ale aj dopytu od na‰ich investorov, a tu bysom rád pripomenul, Ïe aj vìaka nim vznik-lo na Slovensku za posledné roky 35 000pracovn˘ch miest. Za dôleÏité pokladám ajposilnenie ná‰ho partnerstva v oblasti energe-tiky, kde zdieºame spoloãné úsilie podporu-júce rozvoj jadrovej energetiky. TieÏ somrozhodnut˘ podporovaÈ rozvoj vzdelávania vofrancúzskom jazyku na v‰etk˘ch stupÀochslovenského ‰kolského a univerzitného sys-tému a podporovaÈ akademické v˘meny amoÏnosti získania spoloãn˘ch diplomov; apráve preto bol vlani zaloÏen˘ aj Slovensko– francúzsky univerzitn˘ in‰titút. Svoju pozor-nosÈ venujem aj, pre mojich krajanov, veºmidôleÏitej problematike francúzskej ‰koly vBratislave, lebo jej kvalita môÏe ovplyvniÈ ichrozhodnutie prísÈ pôsobiÈ na Slovensko: my-slím si, Ïe vìaka úsiliu vyvinutému v uplynu-l˘ch mesiacoch, má v‰etky predpoklady staÈsa ozajstnou proeurópsky orientovanou ‰ko-lou, ktorá bude prijímaÈ ma ‰túdium e‰te väã-‰í poãet slovensk˘ch detí a ìal‰ích národnos-tí. UdrÏiavam tieÏ úzke vzÈahy s mnoh˘mi slo-vensk˘mi ‰tátnymi orgánmi a ich predstavi-teºmi, aby sme si vymenili svoje názory a in-formácie, najmä pokiaº ide o európske otáz-ky, ktoré stále tvoria jadro môjho tunaj‰iehoposlania. S t˘mito ambíciami, a v tomto po-volebnom prostredí, vo Francúzsku aj na Slo-vensku priaznivom na zbliÏovanie a hºadaniezhody, by som bol rád, keby sa mi podarilodohodnúÈ uskutoãnenie náv‰tev vysokopo-staven˘ch predstaviteºov Francúzska. ViemtotiÏ, Ïe budú v tejto krajine vÏdy veºmi ví-taní.


5

musia byÈ viac ‰pecializované, viac adresné.Aj na‰a komora sa snaÏí drÏaÈ krok s dobou.TieÏ poskytujeme kancelárie a ubytovaniehlavne pre stáÏistov pracujúcich pre fran-cúzske firmy na Slovensku (VIE), sprevá-dzame pri cestách a to obojstranne, tieÏ robí-me tzv. domiciliáciu, t. j. poskytnutie adresya spracovanie po‰ty.

Zabezpeãujeme tieÏ tzv. portage salarial, t. j. zamestnáme pracovníkov vrátane vyplá-cania miezd pre tie firmy, ktoré nechcú z rôz-nych dôvodov vytváraÈ ‰truktúry na Slovens-ku. Samozrejme ponúkame úãasÈ na v˘sta-vách v oboch krajinách. S podporou UBIF-RANCE to môÏe byÈ aÏ formou oficiálnejúãasti na Slovensku zo strany Francúzska.Sprostredkovávame stretnutia s popredn˘mipolitikmi formou tzv. raÀajok. TieÏ organizu-jeme tzv. Carrefour d´Affaires, t. j. stretnutias odborn˘mi predná‰kami, v Bratislave ajmimo nej.

V minulom roku sme podpísali dohodu ospolupráci s francúzskou ‰tátnou agentúroupre podporu exportu UBIFRANCE. Takútodohodu máme ako jediní v rámci EÚ. Ostat-né ‰táty, s ktor˘mi je podpísan˘ tak˘to druhdohody, leÏia mimo Európy. Na základe tej-to dohody komora zastupuje túto organizáciuna Slovensku. Spolu s dvoma pracovníkmisme prevzali celú ãinnosÈ tejto organizácie naSlovensku. To znásobilo ná‰ potenciál a roz-sah v oblasti sluÏieb.

Ktoré aktivity FSOK dominovali v minu-lom a v tomto roku?

Okrem uÏ spomenut˘ch akcií komora máaj úlohu klubu, organizuje aj rôzne ‰portovéa spoloãenské podujatia. Najznámej‰ími sútradiãn˘ turnaj v pétangue (11. roãník), pri-vítanie tzv. Beaujolais nouveau tradiãnú tre-tiu stredu v mesiaci novembri, ão je vlastnecelosvetová akcia spojená s nov˘m vínom ztejto ãasti Burgundska.

Tradiãn˘m podujatím je aj veselica pri prí-

leÏitosti dobytia Bastily. Minul˘ rok sme totopodujatie prv˘ raz zorganizovali spolu s Veº-vyslanectvom Francúzskej republiky na Slo-vensku na Hlavnom námestí v Bratislave.Podujatie vysoko hodnotili nielen ãlenovia,ale aj bratislavská verejnosÈ. Vybraní úãastní-ci ukonãili podujatie na recepcii na priºahlomveºvyslanectve. Chceli by sme, aby sa z tej-to akcie stala tradícia.

Nedá mi, aby som nespomenul aj Carrefours Carrefourom. Ide o slovnú hraãku, ale je tomimoriadne úspe‰ná prehliadka francúzskychkulinárskych ‰pecialít a vín. Toto podujatie satieÏ stáva tradíciou.

Do akej miery ovplyvnila globálna finanã-ná a hospodárska kríza záujem francúz-skych stredn˘ch i men‰ích firiem o Slo-vensko?

Situácia francúzskych mal˘ch a stredn˘chpodnikov je v ãase krízy podobná ako situá-cia slovensk˘ch podnikov. S t˘m rozdielom,Ïe vo Francúzsku je obrovsk˘ domáci trh, kto-r˘ moÏno menej núti podniky exportovaÈ. Nadruhej strane je vo Francúzsku ako v druhejnajväã‰ej ekonomike v Európskej únii (Fran-cúzsko reprezentuje 16 % HDP EÚ a Ne-mecko 20 %) v posledn˘ch rokoch vidieÈ ob-rovskú snahu zvrátiÈ nepriazniv˘ v˘voj v ex-porte. To zvy‰uje záujem podnikov aj o Slo-vensko, aj keì podºa súãasn˘ch trendov amódy je ísÈ oveºa viac na v˘chod. Dobré re-ferencie a skúsenosti francúzskych investorov,ktorí uÏ pôsobia u nás, majú tieÏ veºkú váhu.

Ak˘mi cestami a spôsobmi dostávajú fran-cúzske firmy presné informácie o moÏnos-tiach slovenského trhu?

Malé a stredné francúzske podniky bolidoteraz vo v‰eobecnosti menej orientované naexport, ako napríklad nemecké podniky. Akosom uÏ povedal, je tu v‰ak viditeºná snaha vy-lep‰iÈ túto situáciu. Väã‰ina men‰ích podnikovzískava informácie cez rôzne agentúry, ãi uÏ

Hospodársky pétangue S L O V E N S K O – F R A N C Ú Z S K A S P O L U P R Á C A

cez ‰tátnu UBIFRANCE, alebo súkromné.TieÏ vy‰e 150 lokálnych obchodn˘ch a prie-myseln˘ch komôr vo Francúzsku sa zdruÏi-lo a vytvorili ‰truktúry na podporu medziná-rodn˘ch aktivít svojim ãlenom, tzv. CCI In-ternational. S t˘mto spolupracujú na základedohôd aj francúzske komory v zahraniãí (me-dzi nimi aj na‰a FSOK). Zahraniãné komoryzastre‰uje Únia komôr UCCIFE, ktorej ãleno-via sú v skoro 80 krajinách. UCCIFE (Uniondes Chambres de Commerce et d’IndustrieFrançaises a l’étranger) slávila v roku 2007100. v˘roãie zaloÏenia.

Spomínané kanály sú spolu s referenciamizo Slovenska v spojení so skúsenosÈami veº-k˘ch francúzskych korporácií pôsobiacimi unás hlavn˘mi zdrojmi informácií o na‰ej kra-jine (napr. PSA so svojimi subdodávateºmiokolo Trnavy). TieÏ bol a stále je záujem o po-dujatia pre podnikateºov organizované slo-venskou stranou vo Francúzsku.

Ktoré sféry na Slovensku sú hlavn˘m mag-netom pre francúzskych podnikateºov?

Myslím si, Ïe keì sa pozrieme aj na dote-raj‰iu prítomnosÈ francúzskych investorov,dá sa kon‰tatovaÈ veºmi ‰irok˘ záber. Vo v‰eo-becnosti je pre investorov najatraktívnej‰iaoblasÈ sluÏieb, energetika a v˘roba. Staãí spo-menúÈ iba niektoré známe podniky – SPP,Orange, PSA Peugeot-Citroën, Dalkia, Euro-via, Granvia, Sanofi-Zentiva, Arcelor, AXA,Cesty Nitra-Colas, Faurecia, Gefco, SSE, Na-fta, Mazars, InÏinierske stavby – Colas, Va-leo,Vinci, Alcatel, Lucent, Liptovka a Zvo-lenská mliekareÀ. Celkov˘ poãet francúz-skych spoloãností pôsobiacich na Slovenskuje viac ako 400, moÏno aÏ 500, keì poãítameaj tie veºmi malé. Tieto spoloãnosti priamo za-mestnávajú vy‰e 35 tis. zamestnancov. Pod-ºa niektor˘ch ‰tatistík je Francúzsko dokon-ca najväã‰í investor v na‰ej krajine, lebo niek-toré francúzske podniky investujú u nás aj cezsvoje filiálky v tretích krajinách. Oficiálne mupatrí druhá prieãka.

V súãasnosti je asi najväã‰í záujem o distri-búciu francúzskych produktov a tieÏ sa o nászaujímajú podniky, ktoré musia zníÏiÈ nákla-dy. Ale investície nie sú len jednosmerná ces-ta. Slovenskí investori tieÏ objavujú Fran-cúzsko. Jedn˘m z väã‰ích investorov je aj ná‰ãlen Chemkostav Humenné na ãele s ostrie-ºan˘m „kozákom“ stavebn˘ch prác v zahra-niãí M. MÀahonãákom.

Intenzita kontaktov medzi francúzskymi aslovensk˘mi podnikateºmi na regionálnejúrovni sa zvy‰uje. Ako v tomto kontextevnímate spoluprácu obchodn˘ch a priemy-seln˘ch komôr Francúzska a Slovenska?

UÏ som povedal, Ïe v rámci Únie francúz-skych komôr v zahraniãí veºmi úzko spolupra-cujeme s komorami vo Francúzsku. Pravidel-ne sa zúãastÀujeme na tzv. Journée pays – DeÀkrajiny-Slovensk˘ deÀ, ktoré organizujú fran-cúzske regionálne komory v rôznych regió-noch a kde poãas dÀa, alebo dvoch na‰i pra-covníci prezentujú Slovensko. S niektor˘miregionálnymi komorami spolupracujeme in-

ment“, ktor˘ môÏu kaÏdoroãne získaÈ slo-venskí i francúzski ‰tudenti. Novú spoluprá-cu na inÏinierskom stupni ‰túdia rozbehlaEkonomická fakulta v tomto roku a to v spo-lupráci s Univerzitou v Nancy 2. Od ‰kolské-ho roku 2012/13 teda môÏu ‰tudenti absolvo-vaÈ spoloãn˘ magistersk˘ program odbor „Fi-nanãné riadenie a európsky priestor“ a tak jed-n˘m ‰túdium získaÈ dva univerzitné diplomy.Nemenej v˘znamná je spolupráca s Univer-zitn˘m in‰titútom technológií (Institut Univer-sitaire de Technologie 2) ãi Univerzitou Pier-re Mendès France v Grenobli a to v rámcifrankofónnej siete krajín Vy‰ehradskej skupi-ny (Pays du Groupe de Visegrad), kde je spo-lupráca zameraná na transformáciu ekonomic-kého a sociálneho prostredia krajín stredneja v˘chodnej Európy. Reciproãné uãiteºské a‰tudentské mobility v rámci európskych pro-gramov Erasmus sú realizované s Univerzi-tou technológií v Belfort-Montbéliard (Uni-versité de Technologie de Belfort-Montbéliard(ako aj s Univerzitou Paul Valéryho v Mont-pellier (Université Paul Valéry de Montpel-lier).

Ako posledná na univerzite rozpracovalafrankofónnu spoluprácu Fakulta politick˘chvied a medzinárodn˘ch vzÈahov, no dnes smesvedkami jej najväã‰ích úspechov. V roku2006 sa podpísali s francúzskymi univerzita-mi prvé bilaterálne zmluvy v rámci programuErasmus (s Univerzitou ParíÏ Nanterre – Pa-ris X, s Univerzitou Champagne-Ardenne vReme‰i a s Univerzitou Montesquieu Bor-deaux IV). Následne s Univerzitou VersaillesSaint-Quentin a s Univerzitou v Nantes. V sú-ãasnosti veºk˘ prínos pre internacionalizáciuvzdelávania predstavuje spolupráca v rámcidvojit˘ch diplomov na úrovni magisterského‰túdia v odbore medzinárodné vzÈahy, ‰tudij-n˘ program „Anal˘za konfliktov a násilia“, sUniverzitou vo Versailles St. Quentin. In˘dvojit˘ diplom v odbore medzinárodné vzÈa-hy, ‰tudijn˘ program „Odborníci na integrá-

6

„NIâ SA NEMÔÎE ZRODIË Z NIâOHO“Vedecko-pedagogická spolupráca Univer-

zity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB)s francúzskymi univerzitami existuje od vzni-ku univerzity a je rôznorodá a bohatá. Ako po-vedal Lucrecius: „Niã sa nemôÏe zrodiÈ z ni-ãoho“ a aj Slovensko-francúzsky univerzitn˘in‰titút vznikol na pevn˘ch základoch. OkremmoÏnosti ‰túdia francúzskeho jazyka existu-je na fakultách univerzity jeden bakalárskyfrankofónny program a ‰tyri frankofónne ma-gisterské ‰tudijné programy. Fakulty sa uÏniekoºko rokov spolupodieºajú na organizáciimedzinárodn˘ch vedeck˘ch konferencií vpartnerstve s francúzskymi univerzitami apedagógovia univerzity participujú alebo ria-dia spoloãné vedecké projekty.

Prvá, dnes uÏ 20-roãná vedecko-pedagogic-ká spolupráca sa rozbehla na Fakulte huma-

nitn˘ch vied s univerzitou Haute Bretagne vRennes, a v súãasnosti pokraãuje napríkladprípravou spoloãného ‰tudijného programu„Francúz‰tina ako cudzí jazyk“. Fakulta rov-nako spolupracuje na vedeckej úrovni i s In-stitut des Langues et Civilisations Orientales(INALCO) v ParíÏi, a nadviazala aj novúspoluprácu, ktorá bude zameraná na oblasÈ li-terárnej vedy a histórie literatúry v spoluprá-ci s Univerzitou v Nancy.

Frankofónne ‰túdium na Ekonomickej fa-kulte UMB bolo neoficiálne zaloÏené uÏ vroku 1994. Kvalitatívny posun v rozvoji fran-kofónneho ‰túdia nastal v akademickom roku2004/2005, keì bola podpísaná bilaterálnazmluva medzi UMB a Univerzitou v Poitiers.Spolupráca medzi t˘mito univerzitami vyús-tila do spoloãného bakalárskeho diplomu (li-cence jointe), odbor „Ekonómia a manaÏ-

tenzívnej‰ie a máme s nimi podpísané doho-dy (Lyon, Douai).

V ãom vidíte rezervy na efektívnej‰iu ãin-nosÈ FSOK?

Komora sa musí e‰te viac transformovaÈ naposkytovateºa sluÏieb, aj keì úlohu klubu a lo-bistu je tieÏ nezanedbateºná. Zv˘‰enie prí-tomnosti a práce cez internet musí byÈ samo-zrejmosÈou. Musíme ísÈ e‰te bliÏ‰ie aj k ãle-

nom mimo Bratislavy. TieÏ musíme e‰te viacvyÈaÏiÈ z toho, Ïe zastupujeme na Slovenskuoficiálnu organizáciu na podporu exportuUBIFRANCE. Je to veºká príleÏitosÈ.


Slovensko-francúzskyuniverzitn˘ in‰titút –

príklad úspe‰nej spolupráceFrankofónne ‰túdium na slovensk˘ch vysok˘ch ‰kolách má bohatú históriu a dlhodobú podporu

zo strany Francúzskeho veºvyslanectva v Slovenskej republike. Práve z jeho iniciatívy a vìakadynamike Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v oblasti frankofónneho vzdelávania sa obein‰titúcie dohodli na vzniku Slovensko-francúzskeho univerzitného in‰titútu (SFUI), ktor˘ sídli

pri Fakulte politick˘ch vied a medzinárodn˘ch vzÈahov (FPVaMV) v Banskej Bystrici.

7

‰tiny na slovensk˘ch vysok˘ch ‰kolách v du-chu francúzskeho vysoko‰kolského systému,pomáha pri vytváraní nov˘ch dvojit˘ch diplo-mov, s ambíciou zaruãovaÈ kvalitu vzdeláva-cím frankofónnym programom a podporujev˘meny ‰tudentov i vysoko‰kolsk˘ch peda-gógov. Jeho úlohou je taktieÏ nadviazaÈ kon-takty s bilingválnymi sekciami na sloven-sk˘ch gymnáziách, ale prirodzene aj so slo-vensk˘mi a zahraniãn˘mi podnikateºsk˘misubjektmi, ktoré pôsobia na Slovensku a majúzáujem podporiÈ vzdelávanie a zároveÀ si pri-pravovaÈ vedomostne kvalitne bohatú a jazy-kovo a interkultúrne vybavenú pracovnú silu.

SFUI je obãianske zdruÏenie, ktoré je sa-mostatnou, nezávislou a nepolitickou právnic-kou osobou zriadenou podºa právneho po-riadku Slovenskej republiky. Táto ‰truktúrazapadá do logiky reforiem, do ktor˘ch safrancúzska vláda pustila uÏ pred niekoºk˘mirokmi.

Jednomyseºne s veºvyslancom Francúzskejrepubliky na Slovensku Jeanom-Marie Bru-nom kon‰tatujeme, Ïe budeme radi, „ak saSlovensko-francúzskemu univerzitnému in‰ti-tútu dostane podpory od v‰etk˘ch: univerzít,in‰titúcií, samospráv a ak sa v‰etci zaintere-sovaní budú snaÏiÈ o to, aby in‰titút mohol rea-lizovaÈ svoje ciele.“

Francúzske veºvyslanectvo v Slovenskejrepublike, najmä Oddelenie pre univerzitnú,vedeckú a technickú spoluprácu na ãele s ata-‰é Rachidom Makloufim, ktor˘ bol nositeºommy‰lienky vzniku in‰titútu, nám t˘mto vyja-drilo svoju podporu, aby sme spolu urobili ztohto nástroja v˘kladnú skriÀu francúzsko-slovenskej univerzitnej spolupráce.

Doc. PaedDr. Radovan GURA, PhD.riaditeº Slovensko-francúzskeho

univerzitného in‰titútu

ciu a Európsku politiku susedstva“, s Univer-zitou Champagne-Ardenne v Reme‰i. Za naj-vy‰‰í stupeÀ internacionalizácie povaÏujemespoloãn˘ frankofónny ‰tudijn˘ program, kto-r˘ realizujeme rovnako s Univerzitou Cham-pagne-Ardenne v Reme‰i s názvom „Európ-ske ‰túdiá“. Pridanou hodnotou tohto typuspolupráce je predov‰etk˘m fakt, Ïe na‰i pe-dagógovia zapojení do spoloãného programuvyuãujú priamo na francúzskej univerzite,ãím nadobúdajú nové skúsenosti, k˘m v ostat-n˘ch formách spolupráce francúzski kolego-via zväã‰a prichádzajú k nám.

Najnov‰ou ambíciou FPVaMV je roz‰íriÈbilaterálnu spoluprácu v rámci dvojitého di-plomu „Anal˘zy konfliktov a násilia“, s Uni-verzitou vo Versailles St. Quentin, na trilate-rálne partnerstvo s Novou bulharskou univer-zitou v Sofii, prirodzene pri zachovaní fran-kofónneho aspektu spolupráce. Aj tak˘mtospôsobom FPVaMV sleduje najnov‰ie ten-dencie vysoko‰kolského vzdelávania Európ-skej únie.

Spolupráca s francúzskymi univerzitamije okrem pedagogickej oblasti veºmi dynamic-ká aj v oblasti vedy a v˘skumu. Fakulta or-ganizovala ãi spoluorganizovala v období ro-kov 2007 – 2012 desaÈ medzinárodn˘ch ve-deck˘ch konferencií, ktor˘ch v˘stupom súzborníky vydávané v anglickom a francúz-skom jazyku vo vydavateºstvách Bruylant vBruseli a L’Harmattan v ParíÏi. V ber BanskejBystrice ako sídla Slovensko-francúzskehouniverzitného in‰titútu bol z t˘chto dôvodovprirodzen˘.

„âLOVEK MUSÍ MAË BUDÚCNOSË VMYSLI A MINULOSË V SKUTKOCH“

Posun v intenzite a v kvalite tejto spoluprá-ce vidí Francúzske veºvyslanectvo vo vznikuSlovensko-francúzskeho univerzitného in‰ti-tútu (SFUI), ktor˘ vznikol na základe spoloã-nej vôle Veºvyslanectva Francúzskej republi-ky v Slovenskej republike a Univerzity Ma-teja Bela v Banskej Bystrici, s cieºom prispie-vaÈ k rozvoju a roz‰irovaniu ãiastoãne fran-kofónnych programov existujúcich na Slo-vensku v partnerstve s francúzskymi univer-zitami a vytvoriÈ „znaãku kvality“ franko-

fónnych ‰tudijn˘ch programov a ostatn˘chfrankofónnych projektov realizovan˘ch naSlovensku.

In‰titút bol slávnostne otvoren˘ 19. sep-tembra 2011 rektorkou UMB Beatou Koso-vou a veºvyslancom Francúzskej republiky vSlovenskej republike, Jeanom-Marie Brunomza úãasti ministra ‰kolstva, vedy, v˘skumu a‰portu SR Eugena Jurzycu.

SFUI sa orientuje na budúcnosÈ. Ako pove-dal francúzsky diplomat Talleyrand „âlovekmusí maÈ budúcnosÈ v mysli a minulosÈ vskutkoch“. SFUI realizoval v priebehu svojejkrátke existencie desiatky prezentácií franko-fónnych ‰tudijn˘ch programov existujúcich naUniverzite Mateja Bela, a to prostredníctvomvedeck˘ch konferencií, kolokvií, na veºtr-hoch ale aj konkrétnou cielenou publicitou vsieti selektovan˘ch stredn˘ch ‰kôl na celomSlovensku a spoluorganizoval niekoºko podu-jatí.

Slovensko-francúzsky univerzitn˘ in‰titútbude podporovaÈ a rozvíjaÈ v˘uãbu francúz-


Veºvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku Jean-Marie Bruno pri slávnostnom otvorení Slovensko-francúzskeho univerzitného in‰titútu 19. septembra 2011, spoloãne s rektorkou

Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Beatou Kosovou.

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

8

Pomerne dlho ste pracovali ako generálnyriaditeº v najväã‰ej svetovej farmaceutickejspoloãnosti a zároveÀ ste pôsobili podstatnúãasÈ svojej kariéry v âeskej republike a ãasÈi v niektor˘ch krajinách EÚ. Ako na zákla-de t˘chto svojich bohat˘ch skúseností hodno-títe zásadné trendy slovenského lekárenstvaa slovenského zdravotníckého systému zo‰ir‰ieho pohºadu?

Podle mého názoru a zku‰eností a vzhledemk pfiedmûtu a povaze legislativního rámce slo-venské zdravotní a lékové politiky a obsahupátefiních normativÛ, vidím jako zásadní trendslovenského zdravotnictví velmi silnou a ãastouerozi cen i úhrad lékÛ na relativnû malém trhu(od 1. 5. 2012 maximální cena v˘robce na úrov-ni 2. nejniÏ‰í v rámci EU a trojnásobnû zv˘‰e-ná frekvence kategorizace lékÛ). V rámci v‰echãlensk˘ch státÛ EU neexistuje podobn˘ cenov˘model, kter˘ spojuje referencování a klastrová-ní v jeden celek a pfiiná‰í tak silnou hrozbu re-exportu díky zmûnû povahy zemû z importnû-exportní, mezi nûÏ patfií více neÏ 90 % zemí vEU, na ãistû zdrojov˘ exportní trh. Nad rámectéto dynamiky zde existuje dal‰í v˘znamná ce-nová spirála, která je pohánûna elektronick˘miaukcemi (témûfi 90 % v‰ech vefiejn˘ch zakázekbylo v roce 2011 hodnocena e-aukcí).

Dal‰í v˘znamn˘m trendem je velmi tvrdá li-mitace chování v˘robcÛ a distributorÛ a rostou-cí kompetence a dÛleÏitost právû lékárnickéobce (generická preskripce, vûrnostní systémypro pacienty, limitace náv‰tûv reprezentantÛ

v˘robce, poradenská a konzultaãní ãinnost, atd.).V voj trhu také smûfiuje k ãím dál silnûj‰í sou-tûÏivosti vedoucí k posílení komerãních trendÛcoÏ nejlépe potvrzuje existující fenomén „ver-tikální“ a „horizontální“ integrace neboli síÈo-vání/ sdruÏování.

Poìme sa bliÏ‰ie pozrieÈ na nové kompeten-cie lekárnikov. Ktoré z nich vnímate akohlavné míºniky na ceste budúcnosti slovenské-ho lekárenstva a správania sa lekárnikov?

Z tohoto pohledu samozfiejmû mezi nejzásad-nûj‰í zmûny, které se udály od 1. 12. 2011, pat-fií generická preskripce, vûrnostní systémy propacienty, podpora lékárensk˘ch sítí a limitacepromoãních aktivit a propagace lékÛ.

PfiestoÏe si to moÏná fiada lékárníkÛ zatímplnû neuvûdomuje, generická preskripce pfiiná-‰í podstatn˘ nárÛst v kompetencích právû jim,lékárníkÛm. V koneãném dÛsledku, povinnostlékafie pfiedepsat témûfi 400 substancí „generic-ky“, tzn. názvem jejich molekuly, namísto ob-chodního názvu zajistí lékárníkovi jednoznaã-nû vzrÛstající dÛleÏitost v rámci celého lékové-ho fietûzce.

S ohledem na fakt, Ïe generická preskripce mádopad na témûfi 3000 obchodních názvÛ repre-zentujících 40 % trhu v absolutním vyjádfiení alékafiem doporuãen˘ obchodní název léku v zá-vorce není pro v˘dej závazn˘, lékárník se stá-vá silnûj‰ím a podstatnûj‰ím partnerem pro v˘-robce. V robce svoje aktivity a nástroje jistû ãás-teãnû pfiesune právû na nûj ve snaze b˘t se sv˘m

PharmDr. Michal KREJSTA, MBApredseda predstavenstva a generálny riaditeº PHOENIX

Zdravotnícke zásobovanie, a. s.Pochádza z Moravy. Titul Magister farmácie získal

na Univerzite v Brne a titul PharmDr. v oblasti technológieliekov na Univerzite v Gente v Belgicku.

Získal tieÏ titul MBA na Nottingham Trent Univesity vo Veºkej Británii. ëalej ‰tudoval CMC Graduate School

of Business v Prahe a Commercial Excellence School v New Yorku.

Od roku 2000 pracoval vo farmaceutickom priemysle v âeskej republike, najprv ako marketingov˘ manaÏér

pre AstraZeneca a od r. 2003 pre Schering. V r. 2004 nastúpil v spoloãnosti Pfizer,

kde zaãínal ako obchodn˘ manaÏér, v r. 2006 sa stal obchodn˘m riaditeºom pre âeskú republiku

a od r. 2010 generálnym riaditeºom v zahraniãí.Od 1. novembra 2011 bol menovan˘ za predsedu

predstavenstva a generálneho riaditeºa spoloãnosti PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a. s.

Kºúãové trendy a hlavné rysyslovenského lekárenstva

Ak˘mi cestami sa uberá slovenské lekárenstvo? Aké zásadné zmeny môÏeme oãakávaÈ v tomto dôleÏitomsegmente zdravotníctva v blízkej budúcnosti? Nad t˘mito otázkami sa pokúsil zamyslieÈ

predseda predstavenstva a generálny riaditeº PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a. s.,PharmDr. Michal KREJSTA, MBA. Pripravil Marián Reisel.

9

lékem produktem volby pfii v˘deji. Pfii generic-ké preskripci platí povinnost lékárníka vydat do-stupn˘ lék s nejniÏ‰ím doplatkem, pokud si pa-cient nevybere jinak. Právû ona povinnost pfii-ná‰í lékárníkovi pfiíleÏitost sníÏit si poãet rÛz-n˘ch nakupovan˘ch obchodních názvÛ stejn˘chmolekul, tedy optimalizovat portfolio a tím sní-Ïit provozní náklady deponované ve sklado-v˘ch zásobách.

PÛvodní generická substituce byla v praxivyuÏívaná v ménû neÏ 10%, oproti tomu vidímvelk˘ potenciál v generické preskripci, kterámÛÏe pfiinést aÏ 30 % zámûny proti tomu, co jeza obchodní název v závorce na receptu. Otáz-kou ale zÛstává zachování moÏnosti psát do zá-vorky obchodní název. V tomto pfiípadû se to-tiÏ vracíme zpût do ãasÛ generické substituce.Celá efektivita generické preskripce bude alestejnû záleÏet na splnûní jejich podmínek, atrak-tivitû zámûny pro lékárníky a zvolené strategiiv˘robce a distributora.

Ak˘ máte názor na moÏnosti uplatÀovaÈ pro-gram vernostn˘ch systémov pre pacientov?

Co se t˘ãe vûrnostních programÛ pro pacien-ty, lze s urãit˘m nadhledem a nadsázkou fiíci, Ïeje to s nimi velmi podobné jako s generickoupreskripcí. Generickou preskripci iniciuje lé-kafi, vûrnostní program naopak v˘robce, ale zobojího profituje pacient a tím lékárník. Právûz tohoto pohledu je vûrnostní systém velmi v˘-hodn˘ pro spolupráci mezi v˘robcem a sítí ãisdruÏením lékáren. Oproti nesíÈov˘m a nezávi-sl˘m lékárnám tak síÈ ãi sdruÏení lékáren získá-vá komplexnû a v celé své ‰ífii klíãov˘ faktorúspûchu v boji o pacienty, pro které má pfiipra-ven nulov˘ nebo nejniÏ‰í moÏn˘ doplatek pro-ti konkurenãním spádov˘m lékárnám.

Tak mÛÏe generická preskripce v kombinacis vûrnostními programy v˘robci pomoci aktiv-nûji a cílenûji nabízet lékárnû ãást svého portfo-lia jako transfer skrze distributora s v˘hodnûj-‰ími podmínkami (doplatkem) pro pacienty.Tímto zpÛsobem si lékárník mÛÏe v˘znaãnûpomoci zv˘hodnit produkty pro svoje zákazní-ky a posílit tak jejich loajalitu, v lep‰ím pfiípa-dû získat na základû pozitivní reference nové pa-cienty i z ‰ir‰ího okolí.

âo podºa vás prinesie v úvode spomínan˘ fe-nomén, ktor˘m je pevné ãi voºné sieÈovanie le-kární?

V voj trhu lékáren, stejnû jako v ostatních stá-tech EU, smûfiuje k ãím dál silnûj‰í soutûÏivos-ti vedoucí k posílení komerãních trendÛ, kter˘-mi jsou „vertikální“ a „horizontální“ integraceneboli síÈování a sdruÏování. Obojí pfiiná‰í v˘-znamné posílení a koncentraci trÏní a vyjedná-vací síly, ze kterého je moÏno získat v dobrémpfiípadû pfiimûfien˘ hospodáfisk˘ prospûch a v˘-hody od v˘robce a distributora. V souãasnéchvíli máme na slovenském trhu oba typy, tedyjak tzv. pevné lékárenské sítû, tak tzv. volná lé-kárenská sdruÏení. Pokud vezmeme v úvahu, Ïeslovensk˘ trh vefiejn˘ch lékáren ãítá cca 1 850lékáren, uÏ 25 % z nich je nyní tzv. pevnû síÈo-v˘ch (napfi. Dr. Max, SunPharma, atd.) a zby-l˘ch 75 % jsou nesíÈoví zákazníci. Z tûchto 75 %tzv. nesíÈov˘ch je uÏ ale témûfi 60 % zfietûzenodo tzv. voln˘ch lékárensk˘ch sdruÏení (napfi.PARTNER, PLUS, Aliance 1, Pharmia, atd..) ajen zbyl˘ch 40 % je opravdu reálnû nezfietûze-n˘ch. Díky tomu je moÏné konstatovat, Ïe z ce-lého trhu vefiejn˘ch lékáren je jiÏ jedna tfietina

trhu „vertikálnû“ integrována pod tzv. pevnésítû a jedna tfietina „horizontálnû“ integrovánado voln˘ch sdruÏení. Zbytek jsou nezávislé lé-kárny.

Obecnû fieãeno, systém umoÏnil, aby na trhuexistovali vedle sebe sítû, sdruÏení a zákaznícinezávislí. Je to logick˘ trend, kter˘ existuje vevût‰inû zemí EU. Vedle existujících sítí lékáren,se totiÏ lékárníci sami a rádi sdruÏují do léká-rensk˘ch sdruÏení, která jim ãasto umoÏní zís-kat silnou vyjednávací pozici a hospodáfisk˘prospûch z velikosti skupiny (poãtu lékáren).Lépe se jim tak vyjednává s distributorem o ko-merãních podmínkách (lhÛta splatnosti, kredit-ní limit, bonus, atd.) a s v˘robci o nákupních ce-nách nûkter˘ch skupin produktÛ. Pro distribu-tora ãi v˘robce to má obrácenû v˘hodu pokudje získá jako svoje zákazníky nebo si je pfiímovytvofií. Slovensk˘ trh se konsolidoval pomûr-nû rychle a po vzoru trhu ãeského. Proto sám ãasukáÏe jak˘ opravdov˘ v˘znam a pfiínos má sí-Èování a sdruÏování na tomto trhu. Zdali nespor-ná v˘hoda plynoucí z vyjednávací pozice pfied-ãí nev˘hody ze ztráty ãásti své obchodní suve-renity. Trh se bude jistû v oblasti volného sdru-Ïování v˘znamnû krystalizovat, protoÏe nynímnozí majitelé lékáren ve snaze dosáhnout ma-ximální v˘hody ze sdruÏování pfiestupují z jed-noho sdruÏení do druhého, anebo jsou souãás-tí více najednou. Tento pfiístup je negativní pfie-dev‰ím pro transparentnost ve spolupráci s v˘-robcem.

PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a. s.má svoje volné lékárenské sdruÏení pod ná-zvem PARTNER a PARTNER PLUS. V oboutûchto programech eliminujeme v‰echny nedu-hy ostatních konkurenãních sdruÏení díky zku-‰enostem z jin˘ch zemí a poskytujeme témûfi500 nezávisl˘m lékárnám v˘znamné v˘hodyvypl˘vající mimo jiného z implementace Cate-gory managementu v Rx/OTC oblasti, Mer-chandisingu, Cross-sellingu, odborného i mana-gerského trainingu a poradenské a konzultaãníãinnosti. Tím zaji‰Èujeme nezávisl˘m lékárnámv na‰em programu zdatnost b˘ti v˘znamnûúspû‰nûj‰í neÏ konkurenãní lékárna a pfiilákat audrÏet pacienty i z dalekého okolí.

Aké sú v podmienkach ekonomickej krízy,turbulentného a dynamického systému a le-gislatívnych obmedzení súãasné strategickéciele spoloãnosti PHOENIX Zdravotníckezásobovanie, a. s.?

Nadále a v souãasn˘ch trÏních podmínkácho to intenzivnûji se snaÏíme s maximálním na-sazením plnit na‰i misi a vizi, která jasnû dekla-ruje na‰i snahu posílit pozici klíãového a prefe-rovaného obchodního partnera první volby u na-‰ich spokojen˘ch zákazníkÛ, kter˘m díky silné-mu partnerství pfiiná‰íme úspûch do jejich pod-nikání v lékárnû. Pomáháme tak pfiekonat v‰ech-na úskalí a pfiekáÏky a maximálnû vyuÏít pfiíle-Ïitostí a v˘zev.

PHOENIX z pozice Market Leadera má na ra-dosti tvofiit trh a udávat trend, coÏ je na‰ím spo-leãn˘m posláním a v˘sadou. Za klíãov˘ faktorna‰eho úspûchu se ctí povaÏujeme kombinacinejlep‰ího servisu na trhu (dle mnoha prÛzku-mÛ u nesíÈov˘ch i síÈov˘ch zákazníkÛ) s v˘-znamnou komerãní excelencí.

Lékárníci jsou pro na‰i spoleãnost klíãov˘mipartnery a úzkého partnerství a vzájemné spo-lupráce si opravdu velmi váÏíme. Bez odbornos-ti, profesionality a osobního zájmu a nasazenílékárníkÛ by se cesta správného poskytovánílékÛ a potfiebné péãe pacientÛm nikdy nezrea-lizovala. A o kvalitní péãi o pacienty by námv‰em mûlo jít pfiedev‰ím. Jen tak si vydobyde-me, my lékárníci, zaslouÏené zv˘‰ení vefiejnéprestiÏe a povûsti celé lékárnické obce. Sámjsem vystudoval farmaceutickou fakultu v Brnûa zcela upfiímnû se pfiiznám, Ïe jsem patfiiãnûpy‰n˘ a hrd˘ na své kolegynû a kolegy lékární-ky.

Nyní v˘znamnû posilujeme orientaci obchod-ní politiky na vefiejné nesíÈové lékárny a podpo-rujeme jejich vzájemnou jednotu. Neustále mo-dernizujeme na‰i servisní úroveÀ a inovujemená‰ obchodní model podle relevantních pfiíleÏi-tostí a v˘zev trhu a klíãov˘ch zákaznick˘ch po-tfieb (spolupráce v˘robce – distributor – lékár-ník a lékafi). Tyto úkoly bereme jako na‰i osob-ní v˘zvu a jako závazek k co nejlep‰í, motivu-jící a inspirující spolupráci.

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M Y S E L

10

Ak v‰ak má byÈ automobilov˘ priemysel naSlovensku hnacím motorom rozvoja celé-ho hospodárstva aj v budúcnosti, budú po-trebné viaceré zmeny. Aké základné stra-tegické úlohy na udrÏanie a rozvoj konku-rencieschopnosti Slovenska treba ão naj-skôr uskutoãniÈ?

Slovensk˘ automobilov˘ priemysel musízostaÈ aj naìalej atraktívnym partnerom prev˘robcov automobilov, ktorí sa rozhodli vna‰om priestore investovaÈ. Na‰ou strategic-kou úlohou je vytvoriÈ konkurencieschopnéprostredie pre dlhodob˘ rozvoj automobilo-vého priemyslu na Slovensku, a to predo-v‰etk˘m v dvoch základn˘ch smeroch. Zabez-peãením dostatoãného mnoÏstva kvalitne pri-pravenej a vzdelanej pracovnej sily a vybu-dovaním kapacít pre aplikovan˘ v˘skum a v˘-voj. V tomto smere je ZAP SR iniciátoromzmien predov‰etk˘m v strednom odbornom‰kolstve, ktoré musí ísÈ svojou kvalitou hore,musí staÈ atraktívnym pre kaÏdého, kto chcenájsÈ uplatnenie v tomto perspektívnom od-vetví. Je to rozsiahly komplex problémov.Len nedávno sme spolu s ìal‰ími zamestná-vateºsk˘mi zdruÏeniami a komorami na pra-covnej konferencii definovali ciele a úlohy,ktoré pomôÏu zabezpeãiÈ transformáciu ná‰hoodborného vzdelávania, poãnúc definícioupotrieb trhu práce a konãiac kontrolou kvali-ty absolventov na‰ich stredn˘ch ‰kôl. Rovna-ko dôleÏitá je i úloha pripraviÈ vysoko‰kolskytechnicky vzdelan˘ch ºudí pre automobilov˘priemysel. Ako som uÏ spomínal, druhou veº-

mi dôleÏitou strategickou úlohou je potrebazabezpeãiÈ aplikovan˘ v˘skum a v˘voj pre-dov‰etk˘m v oblastiach v˘voja materiálov,technológií a procesov. Táto v˘skumno-v˘vo-jová základÀa je dôleÏitá predov‰etk˘m prerozvoj na‰ich subdodávateºov do automobi-lového priemyslu. Dnes uÏ neplatí, Ïe v˘rob-ca dá svojmu subdodávateºovi v˘kres a poviemu napr. – vyrob mi podºa v˘kresu nárazník.Dnes mu zadá úlohu – vyviÀ nárazník, odskú-‰aj ho a zaveì do sériovej v˘roby, a to jekvalitatívne úplne iné zadanie, na ktoré nie súna‰i lokálni subdodávatelia bez potrebnej zá-kladne v oblasti v˘skumu a v˘voja priprave-ní, a preto sú nekonkurencieschopní.

A e‰te jedna úloha je v tejto súvislosti stra-tegická – koneãne dobudovaÈ diaºnicu zo zá-padu na v˘chod Slovenska. Veì takmer z 300subdodávateºov automobilového priemyslusídli 250 po Îilinu a Banskú Bystricu a Slo-vensko má kvalifikovanú pracovnú silu a voº-né v˘robné kapacity i na v˘chode Slovenska!

Pri rozhodnutiach o smerovaní hospodár-stva na automobilov˘ priemysel sa nerazoz˘vali hlasy o tom, Ïe Slovensko sa staneiba akousi montáÏnou linkou. Podºa vá‰hovyjadrenia potenciál v tomto smere e‰tenie je úplne vyãerpan˘. Ako dnes hodnotí-te tieto rozhodnutia z pohºadu stability arozvoja konkurencieschopnosti?

Automobilov˘ priemysel sa na Slovenskonedostal, pretoÏe sme boli po ceste na v˘-chod, ale preto, Ïe tu boli v‰etky predpokla-

dy pre jeho dlhodob˘ rozvoj. Európsky auto-mobilov˘ priemysel má e‰te na veºa rokov ob-rovskú kapacitu, ktorou bude ovplyvÀovaÈ aurãovaÈ v˘voj celosvetového automobilovéhopriemyslu, takÏe rozhodnutia ho u nás stabi-lizovaÈ boli aj v tom ãase veºmi dobré. No nazaãiatku 90. rokov minulého storoãia po za-stavení v˘roby zbrojárskeho priemyslu práveautomobilov˘ priemysel ako jedin˘ v˘raznepomohol transformácii ná‰ho priemyslu. Tak-Ïe dnes z tohto pohºadu nie je namieste totorozhodnutie kritizovaÈ. Dnes máme pred seboudruhú etapu, zabezpeãiÈ jeho dlhodobú konku-rencieschopnosÈ a pridaÈ k montáÏi podiel nav˘skume a v˘voji, a to tento priemysel u násstabilizuje na dlhé roky ako jeden z najpers-pektívnej‰ích pilierov na‰ej ekonomiky.

Celkovo bolo na Slovensku vo forme inves-tiãn˘ch stimulov vynaloÏen˘ch 1 099,9 mil.€, z ktor˘ch si na podporu ukrojili aj pro-jekty automobilového priemyslu. Expertíz-na ‰túdia EÚ SAV z r. 2010 hodnotí systéminvestiãn˘ch stimulov ako príli‰ nákladn˘vzhºadom na moÏnosti ‰tátneho rozpoãtu aneefektívny z hºadiska podpory regionálne-ho rozvoja a diverzifikácie hospodárstva.Ak˘ v˘voj predpokladáte, aby sme neodra-dili prílev zahraniãn˘ch investícií a po-mohli aspoÀ stabilizácii a diverzifikácii do-mácich?

V‰etko naraz nejde a ak hovoríme o pod-pore regionálneho rozvoja – opäÈ hovoríme vprípade automobilového priemyslu o infra-‰truktúre. UÏ som to spomenul ako tretiu stra-tegickú úlohu v ceste za zv˘‰ením na‰ej kon-kurencieschopnosti – ak ju dokáÏeme naplniÈreálnymi kilometrami diaºnic – zapojíme dosystému ìal‰ie regióny a staneme sa opäÈ at-

Autá, na‰a vá‰eÀ

Minul˘ rok sa na Slovensku vyrobil rekordn˘ poãet osobn˘ch áut – aÏ 640-tisíc. Podiel produkcie áut na celkovej priemyselnej v˘robe krajiny tak stúpol na takmer 40 %. Odhady na tento rok sú e‰te

optimistickej‰ie a trojica automobiliek plánuje vytvoriÈ spolu aÏ 1 500 nov˘ch pracovn˘ch miest, priãomdnes zamestnáva (iba odhadom cel˘ komplex automobilového priemyslu na Slovensku – teda aj

dodávateºské spoloãnosti) viac ako 72-tisíc ºudí. Aká je budúcnosÈ ná‰ho motora hospodárstva na Slovensku, najmä ak francúzsky Peugeot hovorí o hromadnom prepú‰Èaní, sa p˘tala

Marta Toma‰oviãová prezidenta ZdruÏenia automobilového priemyslu SR Jaroslava HOLEâKA.

11

Absencia funkãného trhu s firmami, ne-existencia mechanizmov komercionalizáciemedzi univerzitami a firmami, nevhodnéprostredie so smerovaním na ‰piãkov˘ v˘-skum a v˘voj, nedostatoãná jazyková vy-bavenosÈ a málo kozmopolitné prostredievytvárajú v˘znamn˘ priestor na reformnéúsilie a podporu tvorby strategick˘ch ak-tív. Ako môÏe va‰e ZdruÏenie ovplyvniÈodstraÀovanie t˘chto nedostatkov?

Tak ako sme predstavili koncepciu reformystredného odborného ‰kolstva a technickyzameraného vysoko‰kolského vzdelávania,pracuje uÏ na‰a skupina expertov na takejtokoncepcii reformy prepojenia automobilové-ho prieskumu s univerzitami, ‰tátnou kon-cepciou vedy a v˘skumu a jeho zapojenia doeurópskeho systému riadenia a hlavne spolu-financovania tohto v˘skumu a v˘voja aj zdomácich, no hlavne z európskych zdrojov,ktoré ho ponúkajú v niekoºk˘ch dlhodob˘chprojektoch. T˘ch sa môÏeme zúãastniÈ – nomusíme maÈ najskôr jasno doma. Tu musímedefinovaÈ, na ktoré z tém môÏeme siahnuÈ, kdemáme perspektívu byÈ úspe‰ní. Je to aj veºkáúloha pre SAV, chápeme Ïe dôleÏitosÈ aj zá-kladného v˘skumu, no nie sme taká veºká kra-jina, aby sme robili v‰etko, hoci len „kore‰-pondenãn˘m“ spôsobom. Verte, na koncepciireforiem pracujeme a máme ambíciu byÈ ko-ordinátorom tejto koncepcie – zvládnutie toh-to procesu totiÏ úzko súvisí so zvy‰ovaním na-‰ej konkurencieschopnosti aj v automobilo-vom priemysle v rámci ná‰ho európskeho re-giónu.

Aká je va‰a globálna vízia automobilové-ho priemyslu na Slovensku a ktoré krokytreba ur˘chlene uskutoãniÈ na jej realizá-ciu?

Verím, Ïe predchádzajúce odpovede bolidostatoãne vyãerpávajúce a predstavenie na-‰ich strategick˘ch cieºov a úloh definuje ví-ziu ná‰ho Zväzu automobilového priemyslu,ktorú sme formulovali do roku 2016 takto:„Vytváranie optimálnych podmienok pre trva-lo udrÏateºnú konkurencieschopnosÈ automo-bilového priemyslu na Slovensku“ – Víziu do-káÏu realizovaÈ iba ãiny a do nich sme sa v tej-to novej etape existencie ná‰ho Zväzu uÏenergicky pustili.

raktívnej‰ími. Kapacitu automobilov˘ prie-mysel v Európe má a tak ako som uÏ nazna-ãil, máme jasno aj v ktor˘ch smeroch sa tre-ba h˘baÈ a byÈ aktívnym, aby sme boli pri na-pæÀaní t˘chto kapacít aj my.

Ako malá krajina a malá ekonomika sa ne-môÏeme spoliehaÈ na domáci dopyt, ktor˘nemá veºa moÏností rastu, sme odkázaní napriemysel a na export zo Slovenska. Nástupãínskej konkurencie na európske trhy zna-mená ìal‰í v˘razn˘ faktor, ktor˘ môÏeohroziÈ situáciu väã‰iny v˘robcov automo-bilovej techniky. To sa t˘ka priamo koneã-n˘ch v˘robcov, ako aj v˘robcov kompo-nentov. Aká by mala byÈ stratégia vnútor-nej diferenciácie v˘voja tejto subdodáva-teºskej základne v tomto kontexte?

Aj napriek tejto konkurencii a nehovormeiba o âíne, ale o konkurencii z Ázie vôbec,myslím si, Ïe uÏ dnes je tvrdá a silná, no rov-nako som to uÏ tu povedal, európsky automo-bilov˘ priemysel bude e‰te veºmi dlho zohrá-vaÈ najv˘znamnej‰iu úlohu nielen vo svojompriestore, ale v princípe aj v konkurencii ce-losvetového vnímania automobilového prie-myslu. Bude to predov‰etk˘m vo v˘voji jehokonkurencieschopnosti, ktorú si bude zabez-peãovaÈ v˘vojom nov˘ch technológií a pro-cesov v˘roby a tu bude Európa vyuÏívaÈ v po-rovnaní s Áziou náskok, ktor˘ má a na kto-rom stavia. Vraciame sa k rovnakému argu-mentu – sem budú v najbliÏ‰om období sme-rovaÈ najväã‰ie investície lídrov tohoto auto-mobilového priemyslu v Európe a máme veº-kú ‰ancu sa na t˘chto investíciách podieºaÈ –iba musíme byÈ pripravení. Aj z t˘chto pred-pokladov svetov˘ch exportov je jasné, Ïe ajpri definovaní na‰ich strategick˘ch úloh smevychádzali z reálnych predpokladov v˘vojaautomobilového priemyslu v regióne Európya ak má perspektívu Európa, máme ju aj my.

V oblasti vysok˘ch ‰kôl treba povedaÈ, Ïezáujem o technické disciplíny vo väzbe naautomobilov˘ priemysel je stále veºmi níz-ky. ËaÏko moÏno uvaÏovaÈ o tom, Ïe veºkékoncerny premiestnia na Slovensko logis-tické a hlavne v˘skumné a v˘vojové zá-kladne. Z tohto hºadiska je teda podpora v˘-chovy a vzdelávania cielene spätá s prícho-

dom a smerovaním zahraniãn˘ch investo-rov nutná,“ tvrdí Peter Stanûk. Av‰ak vzde-lanú pracovnú silu, lep‰ie prepojenie so‰kolstvom a zlep‰ovanie podpory exportuna‰ich firiem poÏadujete aj vy. Máte pripra-vené návrhy, ako dosiahnuÈ tieto zmeny?

Túto strategickú úlohu, ktorú sme predseba postavili, sme uÏ ãiastoãne naplnili. Prestredné odborné ‰kolstvo je nielen priprave-ná koncepcia, ale v zásade je uÏ pretavená dolegislatívneho procesu a ministerstvo ‰kolstvaju zaãína uvádzaÈ do Ïivota. Tieto v˘sledkysme prezentovali v polovici júna na medziná-rodnej konferencii s názvom „…aby kaÏd˘absolvent mal uplatnenie“ a na nej sme vlast-ne v zhode so v‰etk˘mi zúãastnen˘mi pred-stavili prvé kroky t˘chto dôleÏit˘ch zmien abudeme stráÏiÈ aj napæÀanie ãasovej osi ichrealizácie. Rovnako sme aktívni aj v diskusiina medzirezortnej úrovni pri podpore expor-tu na‰ich firiem. Tu stoja úplne nové úlohypred na‰ou ekonomickou diplomaciou a rov-nako aj pred organizáciami spadajúcimi podministerstvo hospodárstva pri ochrane ná‰hotrhu a pri podpore na‰ich firiem v ich medzi-národn˘ch aktivitách – sme spokojní, Ïe násobe ministerstvá akceptujú ako partnerov t˘-chto zmien.

A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M Y S E L

12

V E D A A V ¯ S K U M

Takáto v˘chodisková pozícia projektov na-ráÏa na primeran˘, rozumejte dlhodob˘ zá-ujem zákazníka, odberateºa produktov, ktorésú postupne povy‰ované (upgrade) tak, ako sav pracovn˘ch skupinách rozvíjajú poÏiadav-ky z rôznych aspektov pouÏívateºov.

Takáto kontinuita je spravidla zabezpeão-vaná projektov˘mi tímami, ktoré sa snaÏia vrámci plánovan˘ch rozpoãtov definovaÈ mo-dernizaãné kroky.

Jedná sa o dlhodobé projekty, v ktor˘ch sav r˘chlo meniacich sa organizaãn˘ch riadia-cich ‰truktúrach zákazníka môÏu meniÈ pri-ority a t˘m sa môÏu postupne vytrácaÈ cieleprojektov. Priority sa v‰ak môÏu meniÈ nie-len z hºadiska poÏiadaviek zákazníka, ale ajpod vplyvom vonkaj‰ích tlakov, ktor˘m ne-môÏe ujsÈ z pozornosti úspe‰n˘ projekt, naktorom v‰ak nijako neparticipujú.

V takomto prostredí je rozhodnutie o sme-rovaní spoloãnosti viac ako potrebné s t˘m,Ïe po rozhodnutí opustiÈ nepriaznivé prostre-die nastáva opaãn˘ efekt, ktor˘ ani zákazníkna „pracujúcej“ úrovni nerozlí‰i dovtedy, po-k˘m nie je konfrontovan˘ s poÏiadavkamispravidla toho, ktor˘ rozhodol v neprospechprojektu, ale vzhºadom k situácii takúto funk-cionalitu potrebuje.

V sledkom uveden˘ch rozhodnutí sú samé‰kody. Na jednej strane sa strácajú schop-nosti kolektívov. Ich obnova alebo zámena

stojí oveºa viac finanãn˘ch prostriedkov akopokraãovanie projektu. A niekedy praktickyani nie je moÏná, uÏ len z dôvodu stratenej dô-very k odberateºovi, alebo úplnej zmeny za-merania kolektívu. „V na‰ej mladej demokra-cii, kde trh rozhoduje o smerovaní a rozvojitechnologick˘ch odvetví, je strata vzdela-n˘ch pracovníkov nepodstatná. Veì ich náhra-da sa uskutoãní vo volebn˘ch cykloch“. Nadruhej strane vzniká ‰koda u zákazníka. VáÏ-ne sa spochybÀuje efektívnosÈ vloÏen˘ch in-vestícií, ktoré pravdaÏe pochádzajú zo ‰tátne-ho rozpoãtu. A ão je hor‰ie, stráca sa budúc-nosÈ. V období snahy o vzdelanostnú spoloã-nosÈ tento prístup pracuje v neprospech plá-novaného trendu.

Najväã‰ie ‰kody sú v‰ak mentálne. Likvi-duje sa schopnosÈ odborníkov zákazníka aprakticky uÏ po krátkom ãase je potrebné za-ãaÈ z nuly. Predstava, Ïe problém vyrie‰iaschopní manaÏéri, ktorí zbierajú skúsenostiprechodom z jednej funkcie na druhú nefun-guje. Pri nároãn˘ch systémoch je praktickáskúsenosÈ totiÏ nenahraditeºná. Práve tu bymala pozitívne pôsobiÈ profesionalita perso-nálu.

Nie posledn˘m problémom v rade je stra-ta kreditu u zahraniãn˘ch partnerov, keì saukáÏe, Ïe zákazník nie je schopn˘ plniÈ pro-jektované parametre operácií.

Ako rie‰iÈ uveden˘ problém? Ide o Ïivot-n˘ cyklus systémov. Na jednej strane je tu sna-ha, aby bol ão najdlh‰í, na druhej strane ho po-stupne obmedzujú neprimerane nízke pláno-vané prostriedky na údrÏbu a modernizáciu.Aj tu pôsobí ºudsk˘ faktor. K˘m ide o skutoã-n˘ch profesionálov, ktorí sa starajú o zvere-né systémy, je situácia priaznivá. Ak sa v‰akschopnosÈ „profesionála“ vytratí alebo nie jekonfrontovan˘ s poÏiadavkou na potrebn˘v˘kon od svojich nadriaden˘ch, systémy de-gradujú. Ani ich v˘mena neprinesie z dlho-dobého hºadiska nové efekty, pretoÏe keì raznie je tlak na udrÏanie systémov v stopercent-nej funkcii, je len otázka ãasu, kedy systémalebo jeho prvky prestanú pracovaÈ a ako ce-lok bude nepouÏiteºn˘.

Ak chceme toto pojednanie ukonãiÈ pozi-tívne, je treba sa tvorivo pozrieÈ na uvedenéaspekty a rie‰iÈ ich, k˘m nie je neskoro.

Ing. Ivan PLICHTA, CSc.riaditeº

CSBC, spol. s r.o.

Investície a ich návratnosÈ(príspevok do diskusie)

V vojové a v˘robné spoloãnosti v‰eobecne stoja v pravideln˘ch intervaloch pred otázkou, ktorou cestou sa uberaÈ, ako zlep‰iÈ jestvujúce portfólio produktov, prípadne aké produkty

rozpracovaÈ pre budúcnosÈ tak, aby ich bolo moÏné uplatniÈ na trhu.Samostatn˘m aspektom v rozhodovaní o smerovaní spoloãnosti pracujúcej pre silové rezorty súdlhodobé projekty, ktoré presahujú rozpoãtové obdobia ‰tátnych organizácií a pritom vyÏadujú

vysokú ‰pecializáciu odborníkov a mnohokrát ich dlhodobú úãasÈ v ‰truktúrach NATO.

SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., másídlo v Bratislave a v˘vojovo-

v˘robnú prevádzku v LiptovskomMikulá‰i. PrevaÏná ãasÈ

pracovníkov firmy pochádzaz vojenského v˘skumu.

SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatkuorientuje na v˘voj, realizáciua integráciu systémov velenia

a v˘cviku pre pozemné sily.SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºko

úspe‰n˘ch projektov, ktoré súzavedené do pouÏitia alebo sú po

vojskov˘ch skú‰kach. Niektoréz projektov boli rie‰ené

samostatne, viaceré v‰ak boliintegrované do funkãného celku

v spolupráci v˘robn˘cha v˘vojov˘ch firiem.

SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., pri svojej práci vyuÏíva od roku

2003 systém riadenia kvality ISO 9001:2000. Poãas rie‰enia

zahraniãn˘ch dodávok bolisystém riadenia kvality a jeho

aplikácia pri v˘robe overovanézahraniãn˘mi odberateºsk˘mi

auditmi.

CSBC, spol. s r. o.Roºnícka 10, 831 07 Bratislava

Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142Fax: +421 00 5570 143

e-mail: [email protected]

14

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

15


16


17


18


19



21

Kreslo ministra financií ste po krátkej pau-ze v parlamentn˘ch laviciach vymenili zapost ministra dopravy. Sú to dva úplnerozdielne rezorty. Ako vnímate, Ïe zopárdní pred voºbami ste odpovedali na otázkyt˘kajúce sa ministerstva financií, no terazuÏ sedíte na stoliãke ministra dopravy?

Rezort dopravy je pre mÀa v˘zvou. Po-dobne, ako Àou bolo aj ministerstvo financií,kde som mal dva hlavné ciele – udrÏaÈ na uzdedeficit verejn˘ch financií a priviesÈ Slovens-ko do eurozóny. Druh˘ cieº sa nám podarilosplniÈ na sto percent a nebyÈ hospodárskejkrízy, ktorá naru‰ila na‰e konsolidaãné sna-hy, bol by som spokojn˘ aj s v˘vojom verej-n˘ch financií.

Ministerstvo dopravy je v‰ak o nieãomúplne inom ako rezort financií.

To som si pred nástupom na ministerstvocelkom jasne uvedomoval a teraz to aj navlastnej koÏi zaÏívam. Rezort dopravy je narozdiel od financií oveºa viac projektovoorientovan˘. Keì si napríklad zoberieme lentakú v˘stavbu diaºnic ãi Ïelezníc – treba zvlád-nuÈ cel˘ komplex úloh na to, aby sme mohliprísÈ k hotovému dielu a strihaÈ pásky. Odtechnick˘ch ‰túdií a posudzovania vplyvov naÏivotné prostredie cez projektové dokumen-tácie v rôznych fázach aÏ po stavebné povo-lenie a následnú v˘stavbu vrátane stavebné-ho dozoru. Jednoducho, veºa projektov, veºav˘ziev, a to mi osobne sedí.

V ãom vidíte najväã‰ie odli‰nosti vo fungo-vaní oboch ministerstiev?

Situácia na ministerstve dopravy je hor‰ia,keì to porovnávam s t˘m, v akom stave somv roku 2006 prevzal ministerstvo financií.Sú tu nepochopiteºné veci typu, Ïe kºúãovésekcie nemajú dostatok relevantn˘ch informá-cií od podriaden˘ch organizácií, a to aÏ do ta-kej miery, Ïe príslu‰ná sekcie nevie, ão sa vdanej organizácii deje. Je tu zásadn˘ probléms komunikáciou. Ak má tak˘to obrovsk˘ re-zort fungovaÈ, treba to zásadne zmeniÈ.

Stratégia dopravy nemôÏe byÈsumárom toho, ão si Ïeláme,

ale toho, ão potrebujeme

Rezort dopravy v˘znamne prispieva k produkcii v ekonomike. AÏ 15 percent hrubého domácehoproduktu sa vytvára práve tu. Veºk˘ rezort zároveÀ znamená veºa problémov. Minister dopravy,v˘stavby a regionálneho rozvoja Ján Poãiatek vníma svoje pôsobenie ako novú v˘zvu. Pred vy‰e

tromi rokmi sa mu e‰te v kresle ministra financií podarilo doviesÈ Slovensko do eurozóny. Teraz predním stojí vízia na‰tartovania v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, a to nielen v rozvinutej‰ích

regiónoch Slovenska, ozdravenie Ïelezníc, modernizácia Ïelezniãnej infra‰truktúry ãi oÏivenieãerpania eurofondov. Viac v rozhovore s ministrom dopravy v˘stavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky Jánom POâIATKOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

V L Á D A S R

22

Kde vidíte súãasné priority rozvoja dopra-vy na Slovensku?

Predov‰etk˘m v oblasti dobudovania zá-kladnej kostry kapacitnej cestnej infra‰truk-túry spájajúcej Bratislavu s Ko‰icami. Rov-nako aj v rie‰ení ìal‰ích úzkych miest nacestnej sieti – niekde nov˘mi úsekmi r˘-chlostn˘ch ciest, niekde v˘stavbou obchvatovmiest, inde rekon‰trukciou a zlep‰ením para-metrov existujúcich ciest. ëalej v pokraãova-ní modernizácie Ïelezniãnej dopravnej sietes vyuÏitím modern˘ch informaãn˘ch tech-nológií tak, aby Ïelezniãná doprava na Slo-vensku bola konkurencieschopná a efektívnevyuÏívaná.

Ako ste spokojn˘ s investíciami do doprav-nej infra‰truktúry?

Limitujúcim faktorom tu pochopiteºne jeobjem disponibiln˘ch zdrojov v ‰tátnom roz-poãte, ktor˘ vytvára základn˘ rámec financo-vania dopravnej infra‰truktúry. S t˘m je po-trebné sa zmieriÈ. Oveºa závaÏnej‰ím faktoromje v‰ak moÏnosÈ ãerpania finanãn˘ch pro-striedkov zo ‰trukturálnych fondov Európskejúnie. Tu znovu musím zdôrazniÈ, Ïe absolút-ne nie som spokojn˘ s tempom ãerpania t˘-chto zdrojov. BeÏí uÏ ‰iesty rok súãasnéhoprogramovacieho obdobia a my máme na do-pravnú infra‰truktúru zakontrahovan˘ch lennieão viac ako polovicu zdrojov a ãerpanie ne-dosahuje ani tretinu. Sú za t˘m objektívne aleãasto krát aj subjektívne dôvody, ako prieÈa-hy vo v˘berovom konaní, nedorie‰ené a dlho-dobo trvajúce problémy s majetkovopráv-nym vyrovnaním pozemkov ãi oneskorenérie‰enie environmentálnych otázok.

Nedávno sa v médiách objavili informácieo Národnom systéme dopravn˘ch infor-mácií (NSDI). O ão konkrétne ide a aké jejeho reálne vyuÏitie?

Áno, objavili sa a niektoré z nich musím daÈna pravú mieru. Hovorilo sa o tom, Ïe najvy‰-‰ia organizaãná zloÏka tohto systému – Ná-rodné dopravné informaãné centrum – bymalo stáÈ okolo 150 miliónov eur. To nie jepravda. Táto suma sa t˘kala celého systému.

To zrejme nie je jedin˘ problém, s ktor˘mste sa na ministerstve stretli?

ëal‰ím problémom, na ktor˘ som narazilhneì po príchode na ministerstvo, je veºmi zl˘stav ãerpania eurofondov – kºúãového zdro-ja na v˘stavbu diaºniãnej a Ïelezniãnej infra-‰truktúry. Pokraãovanie v ozdravovaní Ïe-lezniãn˘ch firiem a priblíÏenie osobnej Ïelez-niãnej dopravy viac k ºuìom je ìal‰ia záleÏi-tosÈ, ktorá zostala nedorie‰ená a treba ju do-tiahnuÈ. O zlat˘ch padákoch v zmluvách b˘-val˘ch ‰éfov rezortn˘ch firiem sa uÏ rad‰ej ne-budem ani zmieÀovaÈ.

Po zmene vlád ãasto dochádza k zmenámv smerovaní rezortov. Ako je to na minis-terstve dopravy? Budete meniÈ napríkladdlhodobú stratégiu rozvoja dopravy?

Nieão o potrebe zmien som naznaãil uÏ vpredchádzajúcej odpovedi. âo sa t˘ka straté-gie rozvoja dopravy, je to zloÏitej‰ie. Existu-júca stratégia rozvoja dopravy na Slovenskurelatívne dostatoãne reaguje na poÏiadavkyEurópskej únie v oblasti zvy‰ovania kvality Ïi-vota ºudí. Ide najmä o modernizáciu Ïelezniã-nej infra‰truktúry, presun prepravy z náklad-nej automobilovej na Ïelezniãnú a vodnú do-pravu, v˘stavba intermodálnych prekladískãi podporu verejnej osobnej dopravy ako al-ternatívy pred zvy‰ujúcou sa individuálnou au-tomobilovou dopravou. Ale aj nové v˘zvy,ako podpora rozvoja nemotorovej, predov‰et-k˘m cyklistickej dopravy. To v‰etko sú kon-krétne kroky, ktoré ‰tát postupne pomaly rea-lizuje alebo plánuje realizovaÈ. To je tá pozi-tívna stránka doteraj‰ích dopravn˘ch stratégií.

A ktorá je tá negatívna?Hlavn˘m nedostatkom doteraj‰ích stratégií

boli prehnané, nereálne ciele a absolútne ig-norovanie zdrojov˘ch moÏností a obmedze-ní. Neraz boli ciele ambicióznej‰ie ako sku-toãné potreby. Toto musíme napraviÈ. Novástratégia, ktorú zaãíname pripravovaÈ, nemô-Ïe byÈ sumárom toho, ão by sme si Ïelali. MábyÈ v˘sledkom zodpovedného zvaÏovania,ão je naozaj potrebné, realizovateºné a finan-covateºné. Stratégia nesmie zostaÈ pri formu-

lovaní Ïelaní a vytváraÈ ilúziu, Ïe v‰etky pro-jekty sa dajú realizovaÈ do 10 – 15 rokov. MusíponúknuÈ zodpovednú a realistickú víziu, kto-rá rozlí‰i ão je potrebné a reálne dosiahnuÈ doroku 2020, ão do 2030 a ão sú priania, ku kto-r˘m sa treba vrátiÈ s odstupom ãasu a na zá-klade anal˘zy v˘voja dopravného dopytu. Asamozrejme treba zváÏiÈ, ktoré z nich sa uká-Ïu ako opodstatnené a bude ich realizovaÈìal‰ia generácia, a ktoré nemajú opodstatne-nie ani v dlhodobom v˘hºade.

TakÏe rie‰enie vidíte v zavedení dôslednejpriorizácie a optimalizácie investiãn˘chpotrieb?

Áno. Mojou ambíciou objektivizácia roz-voja dopravného systému. Aj preto chcempresadiÈ vytvorenie dopravného modelu, kto-r˘ umoÏní simulovaÈ vznik poÏiadaviek na do-pravu (v˘poãet objemov zdrojovej dopravy),smerovanie ciest (urãenie cieºov) a voºbu do-pravného módu (deºbu prepravnej práce). Nazáklade tohto nástroja dokáÏeme lep‰ie vy-hodnotiÈ vplyvy a dopady konkrétnej inves-tiãnej aktivity na dané územie a región. Akoaj to, ãi a do akej miery je stavba potrebná av akom rozsahu a ãasovom horizonte je po-trebné ju zrealizovaÈ. ëal‰ou snahou je pripra-viÈ koncepãn˘ plán, ktor˘ bude pokr˘vaÈ roz-voj v‰etk˘ch relevantn˘ch módov dopravnejinfra‰truktúry v podmienkach Slovenska tak,aby v rozvoja dopravnej infra‰truktúry dochá-dzalo k vzájomnej koordinácii a synergii.

Ak˘ v˘voj dopravnej infra‰truktúry pred-pokladáte do roku 2020? Biela kniha ponú-ka ist˘ modelov˘ scenár v˘voja, aká jev‰ak realita?

Ako som uÏ uviedol, doteraj‰ím plánomch˘bala reálnosÈ. Plán rozvoja dopravnej inf-ra‰truktúry do roku 2020 uÏ budeme pripra-vovaÈ zodpovednej‰ie, aby bol uskutoãniteº-n˘ a nevytváral nereálne oãakávania. Neãa-kajte, Ïe ho pripravíme v prevratne krátkomãase. Urobíme v‰ak maximum preto, aby bolhotov˘ v roku 2013 a obsahoval najv˘znam-nej‰ie priority, a to v rozsahu, ktor˘ má ‰an-cu získaÈ finanãné krytie.

V L Á D A S R

23

Navy‰e, ide len o horn˘ odhad nákladov, vrá-tane DPH. Som presvedãen˘, Ïe transparent-ná súÈaÏ môÏe vygenerovaÈ v˘razne niÏ‰iucenu. S financovaním projektu sa uvaÏuje aÏz nasledujúceho programovacieho obdobia,teda v rokoch 2014 aÏ 2020. Projekt má via-cero etáp a zatiaº nie je rozhodnuté, ãi budezrealizovan˘ vo v‰etk˘ch jeho etapách alebonie. Je to predmetom anal˘z.

âo teda NSDI v praxi prinesie?Národn˘ systém dopravn˘ch informácií

predstavuje vyuÏitie modern˘ch informaã-n˘ch technológií pre sledovanie, vyhodnoco-vanie a riadenie dopravného procesu. Systémuºahãí riadenie dopravného procesu v ãase apriestore tak, aby nedochádzalo k zbytoãn˘mãasov˘m stratám, ão priamo súvisí aj s efek-tívnym vyuÏívaním verejn˘ch finanãn˘chprostriedkov pri zabezpeãovaní dopravno-prepravného procesu. Systém zároveÀ umoÏ-ní efektívne a úãinne nastaviÈ plánovanie bu-dovania dopravnej infra‰truktúry v súlade sreálnymi dopravn˘mi nárokmi na jednotli-v˘ch cestn˘ch úsekoch.

Ministerstvo dopravy má ão povedaÈ aj dobezpeãnosti dopravy. Z roka na rok stúpaintenzita osobnej aj nákladnej dopravy.DokáÏe sa udrÏaÈ jej bezpeãnosÈ?

BezpeãnosÈ dopravy závisí okrem iného ajod uplatÀovania a vyuÏívania modern˘ch in-formaãn˘ch technológií v jednotliv˘ch oblas-tiach dopravno-prepravného procesu. Na-priek nespornému prínosu informatiky v do-prave v‰ak naìalej hlavná zodpovednosÈ zadodrÏiavanie bezpeãnostn˘ch pravidiel zo-stáva na samotn˘ch úãastníkoch cestnej pre-mávky. Prísnej‰ie dodrÏiavanie pravidiel cest-nej premávky, ktoré v súãasnosti zavádza Po-licajn˘ zbor SR je priamym dôsledkom zvy-‰ujúcej sa snahy v‰etk˘ch zainteresovan˘cho väã‰iu bezpeãnosÈ na na‰ich cestách.

âo môÏe v otázke bezpeãnosti urobiÈ va‰eministerstvo?

DôleÏitou úlohou do ìal‰ieho obdobia je za-traktívnenie Ïelezniãnej dopravy, ktorá je bez-peãnej‰ia. Netreba ju nasilu udrÏiavaÈ v‰ade,ale musí dostaÈ prioritu tam, kde sú silné pre-pravné prúdy cestujúcich ãi nákladu. Na ichobsluhu je Ïeleznica vhodnej‰ia ako cesty.

âomu treba venovaÈ zv˘‰enú pozornosÈ vnajbliÏ‰om období v oblasti dopravy? Akésú moÏnosti pre nárast sluÏieb v doprave?

Je toho viac, ale spomeniem jednu dôleÏi-tú v˘zvu, o ktorej som e‰te nehovoril. Ide ozosúladenie objednávania v˘konov verejnejosobnej dopravy. Nie je zdravé, Ïe v regionál-nej doprave na paraleln˘ch trasách so ‰tátomdotovan˘mi vlakmi jazdia aj krajmi dotova-né autobusy. Rozumiem, Ïe pre autobuso-v˘ch prepravcov je to rentabilnej‰ie, ale sefektívnosÈou vynakladania verejn˘ch zdro-

jov to nemá niã spoloãné. Verím, Ïe s krajmidosiahneme rozumnú dohodu v tom, na kto-r˘ch trasách aj doteraj‰ie autobusové v˘konyobslúÏi Ïeleznica, a kde naopak autobusy ka-pacitne staãia a dotovaÈ vlaky je zbytoãné.

âiÏe cestou k efektívnym sluÏbám vo verej-nej doprave je podºa vás uÏ‰ie integrácia aspolupráca?

Presne tak. Dotované vlaky a dotované au-tobusy si nemajú konkurovaÈ navzájom, alemajú sa dopæÀaÈ, nadväzovaÈ a ponúkaÈ syner-gie. KonkurovaÈ majú spoloãne – vytvorenímpraktickej alternatívy voãi individuálnej au-tomobilovej doprave. Tam sú cestujúci, kto-r˘ch treba získaÈ. V krajoch a mestách, kde sato spoloãne podarí, budú lep‰ie vyÈaÏené aefektívnej‰ie aj autobusy aj vlaky. A bude ajmenej problémov s preplnen˘mi cestami a ne-dostatkom miesta na parkovanie.

V L Á D A S R


24

Prvou otázkou v na‰ich rozhovoroch zvyãaj-ne hodnotíme stav a vyhliadky toho sektora,ktor˘ ná‰ hosÈ reprezentuje. Dnes si dovolímzaãaÈ trocha netypicky: Ako sa stane Ïena, ne-stavbárka, generálnou riaditeºkou ‰védskejstavebnej spoloãnosti?

Skôr k˘m vám odpoviem na „netypickú“ otáz-ku, musím vás trochu poopraviÈ. Skanska SK, a. s.nie je ‰védska spoloãnosÈ. Je to slovenská firma,ktorá na Slovensku zamestnáva 1 200 zamestnan-cov, investuje tu a vytvára na‰e spoloãné hodno-ty a v neposlednom rade platí dane. Vo ·védskuje na‰a materská spoloãnosÈ.

A teraz môÏeme prejsÈ k tej netypickej otáz-ke. Verte, Ïe to nie je aÏ také nezvyãajné, ako sana slovensk˘ pohºad zdá. V zahraniãí sa uÏ nik-to nepozastavuje nad Ïenami v politike, alebo vovedení veºk˘ch spoloãností. Moje pôsobenie vSkanska nemá Ïiadny dramatick˘ v˘voj. Pôso-bím v nej uÏ ‰iesty rok, pre‰la som jednotliv˘-mi pozíciami a verím, Ïe môj prístup k práci, ma-naÏérske schopnosti a presvedãenie o základn˘ch

hodnotách na‰ej spoloãnosti boli dostatoãn˘mdôvodom k tomu, aby som získala takúto dôve-ru. Za túto príleÏitosÈ ìakujem a veºmi si ju vá-Ïim, av‰ak jedn˘m dychom hovorím, Ïe to vô-bec nie je len o mne. Je to hlavne o tíme ºudí, kto-rí firmu tvoria, vytvárajú jej konkrétne hodnotya s ktor˘mi sa snaÏíme napæÀaÈ víziu zodpoved-ne podnikajúcej spoloãnosti. Keby som malapochybnosÈ o ºuìoch, s ktor˘mi spolupracujema na ktor˘ch sa môÏem vÏdy spoºahnúÈ, urãite bysom túto v˘zvu neprijala.

VráÈme sa teda k tomu, ãím sme chceli zaãaÈ.Kde je dne‰n˘ slovensk˘ stavebn˘ trh a kdeje na Àom Skanska?

MoÏno mnohí so mnou nebudú súhlasiÈ, aleje ãas si uvedomiÈ, Ïe stav, v akom sa nachádzastavebn˘ trh, nemusí byÈ doãasn˘ a Ïe masívnyrast stavebnej produkcie môÏe byÈ na dlhé rokyminulosÈou. Na‰Èastie, slovensk˘ stavebn˘ trh jena rozdiel od âeskej republiky, kde sa investí-cie do infra‰truktúry úplne zastavili, trochu lep-‰í. U nás sa aktívne súÈaÏí o veºké infra‰truktúr-ne projekty a zaznamenávame aj mierny nárastv súkromnom sektore. Je na kaÏdej spoloãnos-ti, ako sa s meniacou sa situáciou vysporiada. VSkanska sa neustále, od fúzie do jednej spoloã-nosti v roku 2010, intenzívne zaoberáme zvy‰o-vaním efektivity a zniÏovaním intern˘ch nákla-dov. Oãakávam, Ïe najneskôr rok 2014 bude ro-kom, v ktorom sa ukáÏe schopnosÈ stavebn˘chfiriem preÏiÈ v r˘chlo sa meniacom prostredí.Realizácia stavby je spravidla dlhodob˘ procesa dôsledky zle ohodnoten˘ch projektov, zle ria-denej stavby a podcenenia rizík sa prejavia aÏ orok ãi dva od zaãiatku v˘stavby. Prv˘mi príznak-mi sú nevyplácanie subdodávateºov a konãí to aÏlikvidáciou samotnej firmy. V tomto ponúkaSkanska ako zhotoviteº svojim zákazníkom veº-kú v˘hodu. Jednak nám na‰e viacstupÀové sys-témy vyhodnocovania rizík detailne auditujúponuky, v ktor˘ch musia byÈ zahrnuté v‰etkyreálne náklady na realizáciu diela, ako aj adek-vátny zisk a na strane druhej pri spoloãnosti, akoje Skanska sa Ïiadnemu zákazníkovi nestane, abystavba zostala nedokonãená, Ïe subdodávatelianedostanú zaplatené za prácu, alebo by sa uÏí-vateº nemal na koho obrátiÈ v záruãnej lehote.

Z ná‰ho pohºadu je prínosom, Ïe sa zaãali vposlednom období vyuÏívaÈ zmluvné podmien-ky pre v˘stavbu veºk˘ch infra‰truktúrnych pro-jektov typu Design & Build, teda Naprojektuj aPostav, známe aj ako podmienky typu Îlt˘ Fi-dic. Skanska má skúsenosti aj s t˘mto typom pro-

jektov vo svete, ktor˘ v prvom rade predpokla-dá korektnú spoluprácu medzi investorom a zho-toviteºom. Zhotoviteº dielo naprojektuje, ocenía postaví. Projekt môÏe prispôsobiÈ tak, aby na-plno vyuÏil svoje technológie a technologickérie‰enia. Tento typ projektu uvoºÀuje tvorivosÈ takprojektantov ako i zhotoviteºov. Dáva to zákaz-níkovi väã‰iu istotu v plánovaní finanãn˘ch pro-striedkov, pretoÏe moÏnosti zmien ceny sú v˘-razne obmedzené a pretoÏe veºkú ãasÈ rizík ne-sie zhotoviteº.

Keby som to mala zhrnúÈ, stavebníctvo – nonielen ono, celá spoloãnosÈ a nielen slovenská –stojí dnes na veºkej kriÏovatke a rozhoduje sa,ktorou cestou sa vyberie. Aby sa vybrala t˘msprávnym smerom, tomu môÏe pomôcÈ i vláda,t˘m Ïe vytvorí transparentné podnikateºské pro-stredie, zabezpeãí efektívne narábanie so spoloã-n˘mi prostriedkami a naozaj sa bude správaÈako zodpovedn˘ hospodár. Dá t˘m signál celé-mu podnikateºskému i spoloãenskému prostre-diu, Ïe má zmysel vytváraÈ také podmienky,ktoré podporujú zdravú súÈaÏ, efektívnosÈ, ale ajspoloãenskú zodpovednosÈ.

V spomínanom systéme Design &Bild bolapripravovaná aj ponuka Dubná Skala – Vi‰-Àové – Lietavská Lúãka, súãasÈou ktorého jei najdlh‰í slovensk˘ tunel Vi‰Àové, kde kon-zorcium Skanska – Strabag ponúklo najlep-‰iu cenu.

Je to tak, a v tejto súÈaÏi sa to naplno prejavi-lo. Ponuku tvorili z môjho pohºadu dve vysokofundované spoloãnosti pre tunelové stavby, kto-ré majú mnohoroãné skúsenosti s raziacimi prá-cami, majú vlastné technológie, ‰pecializovanémechanizmy, osobitné tímy zamerané na tune-lové práce. Cena je v˘sledkom projekãn˘ch rie-‰ení a technologick˘ch postupov a hlavne obrov-ského nasadenia oboch profesionálnych tímovvrátane projektantov. Ale vráÈme sa k tejto de-bate aÏ po komplexnom vyhodnotení tejto verej-nej súÈaÏe.

Nemáte obavu, Ïe i táto verejná súÈaÏ sa do-stane do takej patovej situácie ako známy Ïe-lezniãn˘ tender Modernizácia Ïelezniãnej tra-te Zlatovce – Trenãianska Teplá?

Veºmi nerada by som ãokoºvek prejudikova-la, ale zdá sa, Ïe tento Ïelezniãn˘ tender razmoÏno získa zápis v Guinessovej knihe rekordovako najdlh‰ie vyhodnocovaná súÈaÏ. Pravdouje, Ïe v tejto súÈaÏi na‰a spoloãnosÈ pripravila po-nuku, za ktorou si plne stojíme a ktorá je o 40

Mgr. Magdaléna DOBI·OVÁ, generálna riaditeºka Skanska SK, a. s.

V spoloãnosti, ktorá je tretím najväã‰ím zamestnávateºom v sektore stavebníctva na Slovensku, pôsobí od roku 2006.

Zaãínala na oddelení komunikácie, pôsobila ako vedúcaorganizaãnej zloÏky Skanska na Slovensku.

Po fúzii v‰etk˘ch spoloãností Skanska na Slovensku v roku 2010 do jednej zaãala pôsobiÈ ako

riaditeºka odboru Kancelária generálneho riaditeºa. Od februára 2012 stojí na ãele Skanska SK, a. s.

Stavebníctvo stojí dnes na veºkej kriÏovatke

„Rok 2012 je pre nás veºmi v˘znamn . Je totiÏ rokom, v ktorom Skanska oslavuje prv˘ch 125 rokovpôsobenia na svetovom stavebnom trhu. Je to pre nás v‰etk˘ch signál k tomu, aby sme sa obzreli späÈ

a uvedomili si, ão v‰etko na‰i ºudia za tieto roky dokázali. ZároveÀ je to veºká v˘zva a príleÏitosÈ zaãaÈ písaÈ ìal‰iu kapitolu a nadviazaÈ na na‰ich predchodcov. Aká bude tá slovenská kapitola,

nezáleÏí iba na nás, ale i na celkovom v˘voji na‰ej krajiny,“ povedala pre Parlamentn˘ kuriér generálna riaditeºka Skanska SK, a. s., Mgr. Magdaléna DOBI·OVÁ. Pripravil Marián Reisel.

25

miliónov eur niÏ‰ia, ako ponuka druhého uchá-dzaãa a o 60 miliónov eur niÏ‰ia ako ponuka tre-tieho v poradí. MoÏno je lep‰ie opäÈ trochu roz-m˘‰ºaÈ v b˘valej slovenskej mene a uvedomiÈ si,Ïe sa jedná o cenov˘ rozdiel 1 miliarda 200 mi-liónov SK a v druhom prípade o 1 miliardu 800miliónov SK. Ak tieto sumy vydelíme priemer-n˘m dôchodkom, alebo priemern˘m platomzdravotnej sestry, uãiteºa a v neposlednom radenapríklad aj Ïelezniãiara, dostaneme cenov˘ roz-diel v dne‰nej ÈaÏkej ekonomickej situácii lep-‰ie uchopiteºn˘. Nechcem rozoberaÈ cel˘ priebehtejto súÈaÏe, faktom v‰ak je, Ïe napriek dlhoroã-nej skúsenosti Skanska zo Ïelezniãn˘mi stavba-mi, ãelíme nezmyseln˘m obvineniam nielen akospoloãnosÈ, ale i priamo na‰i zamestnanci z ne-kvalifikovanosti ãi dumpingu. Momentálne smeopäÈ v ‰tádiu opätovného vylúãenia zo súÈaÏe nazáklade dôvodov, ktoré uÏ boli v revíznych po-stupoch dávno vyrie‰ené. BohuÏiaº, je to lenìal‰ie opakované odkladanie zaãiatku v˘stavby,ktorého dôsledkom môÏe byÈ nedoãerpanie eu-rópskych fondov – na ‰kodu nás v‰etk˘ch.

UÏ dlho rezonujú v stavebnom sektore témyako transparentnosÈ verejn˘ch súÈaÏí, ãerpa-nie eurofondov, korupcia v stavebníctve...Ak˘ je vá‰ pohºad?

Nemusíme v súvislosti s touto témou zostávaÈiba v stavebníctve. Pre ‰tudenta strednej ãi vy-sokej ‰koly, ktor˘ i‰iel na prijímacie skú‰ky a zis-til, Ïe v˘sledky skú‰ok boli zmanipulované, jeto manipulácia, ktorá priamo môÏe ovplyvniÈjeho Ïivot nielen vo vnímaní, Ïe to bolo nespra-vodlivé, ale môÏe to nastaviÈ i jeho ìal‰ie sme-rovanie a pohºad na Ïivot.

âo sa t˘ka ná‰ho sektora, staãí sa pozrieÈ naposlednú kvartálnu anal˘zu slovenského sta-vebníctva z mája 2012, kde viac ako polovica ria-diteºov stavebn˘ch firiem uviedla, Ïe nie je pod-ºa nich moÏné získaÈ verejnú zákazku bez úplat-ku. Pokiaº sa ale niekto s niek˘m dohodne a sku-toãná súÈaÏ neprebehne, hrozí tu nielen rizikopredraÏenia zákazky, ale podºa mÀa e‰te väã‰ímproblémom je to, Ïe ºudia, ktorí zákazku pripra-vovali a vedeli o tejto stratégii, nemali a nebu-dú maÈ ani v budúcnosti absolútne Ïiadnu moti-váciu vym˘‰ºaÈ nieão efektívne, zamyslieÈ sanad modernej‰ím rie‰ením alebo intenzívne po-rozm˘‰ºaÈ o novej technológii ãi materiáloch.Toto urãite nikdy nebude viesÈ k zv˘‰eniu na‰ejkonkurencieschopnosti. Pokiaº sa nevrátime kzdravému rozumu a k jasnej transparentnej ve-rejnej súÈaÏi, sme na najlep‰ej ceste posunúÈ

na‰u krajinu presne opaãn˘m smerom. Sami sicielene zlikvidujeme technick˘ v˘voj, zoberie-me akúkoºvek motiváciu mlad˘m perspektív-nym ºuìom, odstrihneme efektívne a modernérie‰enia. A keì sa po rokoch zaãneme spamätá-vaÈ, uÏ bude moÏno neskoro.

MôÏe v˘stavba za peniaze európskych fondovveci posunúÈ dopredu?

Urãite áno a nepochybne aj posúva. Na dru-hej strane si tak˘to spôsob financovania mnoho-krát zamieÀame so sponzorsk˘m darom. Do eu-rópskej pokladnice prispievame aj my z na‰ichdaní a je na nás, ako sme schopní eurofondy efek-tívne pouÏiÈ a nielen „ vyãerpaÈ“. Ono to totiÏ na-ozaj nefunguje tak: „Tu nám európske peniazedajte a nestarajte sa do nás, ako si ich pouÏije-me.“ Kontrolné procesy sú veºmi prísne a ne-kontroluje sa iba dokonãené dielo, ale i cel˘proces obstarávania a v˘stavby. Rovnako to pla-tí pri veºk˘ch infra‰truktúrnych projektoch akoi pri revitalizácii miest ãi obcí. Je Ïalostné, Ïe vmnoh˘ch prípadoch sú tieto peniaze naozaj vní-mané ako „oslík potras sa.“ Kde zostal zdrav˘rozum, keì pri projekte revitalizácii námestiamesteãka na v˘chode Slovenska so 7 000 oby-vateºmi naprojektuje projektant na námestie di-zajnérske mahagónovo-nerezové laviãky, jed-nu v hodnote 5 000 eur, a v mesteãku s cca 2 200obyvateºmi je v rámci revitalizácie obce najdô-leÏitej‰ím objektom multifunkãná verejná toale-ta v hodnote skoro 60 000 eur! Îiaº, eurofondynás do urãitej miery kazia. Keby sme naozajuvaÏovali rozumne, ãerpanie by mohlo byÈ mi-nimálne o 30 % efektívnej‰ie. Ale mnohí to vní-majú, Ïe to nie je treba – veì to nejde z ná‰ho!Strácame t˘m v‰ak neopakovateºnú príleÏitosÈ.Stáva sa, Ïe projekty tohto typu pre obce a mes-tá v 80 % pripravuje len niekoºko obstarávacíchagentúr, ktoré, ako sa vraví, uÏ vedia v tom cho-diÈ a rétorika sa nesie v duchu: „ Vy sa o niã ne-starajte, my vám v‰etko vybavíme, naprojektu-jeme a vy to iba odsúhlasíte. My vám zabezpe-ãíme i verejné obstarávanie i dohliadneme na ná-slednú realizáciu.“ O efektivite takejto investí-cie nikto ani neuvaÏuje. Atieto procesy môÏu maÈe‰te jeden sprievodn˘ jav. Ak sa následne preuká-Ïe manipulácia s verejn˘m obstarávaním, nielenÏe obec zaplatí pokutu z vlastnej pokladnice, alemôÏe dôjsÈ i na trestnoprávnu zodpovednosÈkonkrétnych ºudí, ktorá rozhodne nekonãí sfunkãn˘m obdobím. Îiaº, právne povedomie avzdelanosÈ je v tomto smere Ïalostne nízka.

âo by pomohlo? Rozhodne zjednodu‰enie a hlavne zjednote-

nie, sprehºadnenie podmienok získania a ãerpa-nia eurofondov. Aby jednotlivé mestá a obceboli v stave pripraviÈ si projekt na to, ão naozajpotrebujú a ão im prinesie budúci úÏitok ãi úspo-ry. Takisto by bolo veºk˘m plus, keby sa zjed-notili zmluvné i platobné podmienky pri verej-n˘ch zákazkách, ktoré sú financované EÚ. Dne‰-ná realita v‰ak je: kaÏdé jedno verejné obstará-vanie – úplne iné podmienky ãerpania i platenia.Rozptyl sa pohybuje od 24 aÏ po 120-dÀovésplatnosti faktúr. Ako je to moÏné pri t˘ch ist˘choperaãn˘ch programoch? Cel˘ proces je od zá-meru aÏ po realizáciu extrémne byrokratick˘ adôvody nie sú na strane európskych in‰titúcií. Aplatí to samozrejme pri men‰ích i t˘ch veºk˘chinfra‰truktúrnych projektoch. Keì na túto témudebatujeme s kolegami zo ·védska, nedokáÏe-me im vysvetliÈ, Ïe dosiahnuÈ aspoÀ vyrovnanécash flow na tak˘chto projektoch, je na Slo-vensku utópia a u nich beÏné 14 denné splatnos-ti faktúr sú na Slovensku nevídané.

Na zjednodu‰enie procesov, na ich ur˘chleniesú tu predsa fungujúce elektronické aukcie!

Elektronické aukcie majú urãite svoje opod-statnenie, hlavne pri tak˘ch obstarávaniach, kdeje predmet obstarávania jasne a jednoznaãne de-finovan˘. âistiace prostriedky v konkrétnommnoÏstve, kancelárske potreby, ãi konkrétnystavebn˘ materiál. Dnes sa v‰ak elektronickéaukcie zaãali vo veºkom pouÏívaÈ i na stavebnéprojekty, ktoré sú v hodnote niekoºko desiatokaÏ stoviek miliónov eur, ão keì prerátame na sta-rú korunovú menu – hovoríme o miliardách. Natento typ projektov sú aukcie nevhodné. Celá prí-prava takto zloÏitého projektu, ktorú do tohouchádzaã vloÏí, sa zvrhne na prvok náhody (vtom lep‰om prípade), kto zadá poslednú hodno-tu. To nie je seriózna súÈaÏ, ale nieão ako ruletas viacer˘mi nedostatkami. Otváranie ponúk doaukcie sa koná neverejne, nie je stanoven˘ ãas,do koºk˘ch dní sa musí elektronická aukciauskutoãniÈ. Odhliadnuc od toho, Ïe softvéry,ktoré sú dnes na slovenskom elektronickom trhu,nie sú certifikované, spoloãnosti, ktoré vykoná-vajú e-aukcie sú úplne mimo kontroly a cel˘ ten-to proces je obrovsk˘m ihriskom a veºkou prí-leÏitosÈou pre manipulácie a ovplyvÀovanie sú-ÈaÏe. V tejto oblasti vidíme veºk˘ priestor preúpravu zákona o verejnom obstarávaní. A kebysom to chcela trochu parafrázovaÈ – pre ak˘koº-vek v˘hern˘ automat, alebo lotériu v hodnote 1 eura musí maÈ prevádzkovateº certifikáty zTechnického skú‰obného ústavu v Pie‰Èanoch.Pre dne‰né elektronické aukcie potrebujete len„ten správny“ algoritmus.


Diaºniãn˘ úsek D1 Sverepec – VrtiÏer, mestská estakáda v PovaÏskej Bystrici, Stavba roka 2010.

Polyfunkãn˘ objekt Tatra City, Bratislava.

M I N I S T E R S T V O D O P R AV Y, V ¯ S T AV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

26

Ste ekonóm a dlh‰ie sa venujete práci naministerstvách. Pracovali ste na MF SR ajako riaditeº In‰titútu hospodárskej politiky,dokáÏete doteraj‰ie skúsenosti vyuÏiÈ pripráci v oblasti koordinácie eurofondov?

Samozrejme áno. Skúsenosti, ktoré som na-dobudol ako generálny riaditeº sekcie rozpoã-tovej politiky a následne ‰tátny tajomník naMinisterstve financií SR, mi nesmierne po-mohli vidieÈ financie v súvislostiach. Práca v In-

‰titúte hospodárskej politiky zasa priniesla ne-závisl˘ nadhºad. Jednou z dôleÏit˘ch oblastí,ktorej som sa venoval, bola aj efektivita a ãer-panie eurofondov. Ako riaditeº In‰titútu hospo-dárskej politiky som presadzoval, aby riadenieeurofondov bolo koordinovanej‰ie, centralizo-vanej‰ie a prehºadnej‰ie. A to je presne úloha,ktorú teraz ako ‰tátny tajomník presadzujem.Vediem ãinnosÈ Riadiaceho v˘boru pre koordi-náciu fondov EÚ, ktor˘ je koordinaãn˘m, po-

radn˘m a iniciatívnym orgánom ministra dopra-vy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR JánaPoãiatka. Niektoré procesy musíme zvrátiÈ a na-‰tartovaÈ také zmeny, aby sme dokázali naplnovyuÏiÈ prostriedky tohto programového obdo-bia. A musím podotknúÈ, Ïe aj skúsenosÈ vedú-ceho redaktora pre oblasÈ kapitálového trhu apoisÈovníctva mala svoj zmysel. Vidím veci zinej strany a pokú‰am sa problém podaÈ jasnea ãitateºne. A to vyÏadujem aj od ostatn˘ch.

Na ão sa chcete konkrétne zameraÈ pri euro-fondoch a ak˘ máte pracovn˘ zámer pri by-tovej politike, ão vás presvedãilo, Ïe sa tre-ba sústrediÈ aj na oblasÈ nájomného?

Programové vyhlásenie vlády uvádza dvehlavné oblasti, na ktoré sa chceme v b˘vaní za-meraÈ. Treba upriamiÈ pozornosÈ na rozvoj ná-jomného b˘vania vo verejnom, ako aj v súkrom-nom sektore, ale aj na revitalizáciu na‰ich pa-nelov˘ch sídlisk, zlep‰enie obytného prostredia.Pritom budeme pokraãovaÈ v uplatÀovaní do-teraz zaveden˘ch podporn˘ch nástrojov, alechceme vytváraÈ aj vhodné podmienky prevstup súkromného kapitálu do v˘stavby ná-jomn˘ch bytov, najmä so zameraním na mla-d˘ch obãanov.

Nájomné b˘vanie je teda v súlade s progra-mov˘m vyhlásením vlády i s Koncepciou ‰tát-nej bytovej politiky do roku 2015 povaÏovanéza jednu z kºúãov˘ch priorít. Som presvedãen˘,Ïe ho treba rozvíjaÈ z pohºadu jeho fyzickej,ako aj cenovej dostupnosti. V súãasnosti na Slo-vensku tvorí verejn˘ nájomn˘ sektor vo vlast-níctve obcí – teda sociálne b˘vanie – necelé 3 % bytov z celkového bytového fondu. To jeveºmi málo. Mnoho mlad˘ch ºudí odkladá zalo-Ïenie rodiny a zostáva b˘vaÈ s rodiãmi práve prenedostupnosÈ cenovo primeraného b˘vania.

Súkromn˘ nájomn˘ sektor na Slovensku tak-mer úplne absentuje. Súvisí to jednak s prefe-renciou vlastníckeho b˘vania u na‰ich obyva-teºov, ale aj s nedostatkom praktickej skúsenos-ti s t˘mto segmentom b˘vania. V Európe je v‰akpodiel nájomného sektora podstatne vy‰‰í. Do-stupnosÈ nájomného b˘vania je na Slovenskuznaãne obmedzená, a preto je nevyhnutné ve-novaÈ mu zo strany ‰tátu zv˘‰enú pozornosÈ.

Dnes ‰tát podporuje v˘stavbu nájomn˘chbytov urãen˘ch na sociálne b˘vanie pre do-mácnosti s príjmom do 3-násobku Ïivotnéhominima kombináciou v˘hodného a dlhodobé-ho úveru zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania adotácie poskytovanej Ministerstvom dopravy,v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. V stavbuzabezpeãujú mestá a obce, v t˘chto bytoch jeregulované nájomné, ktoré sa odvíja od obsta-

Eurofondy a ekonomick˘ rast Slovenska

Franti‰ek PALKO, ‰tátny tajomník Ministerstva dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvojaSlovenskej republiky sa chce predov‰etk˘m venovaÈ koordinácii eurofondov.

Celkom urãite je to oblasÈ, ktorá potrebuje väã‰iu pozornosÈ a efektívnej‰í prístup. Pre Parlamentn˘ kuriér sa ‰tátny tajomník rozpráva s redaktorkou Annou Komovou.

27

rávacích nákladov. Dotaãná zloÏka zvy‰uje ce-novú dostupnosÈ b˘vania pre cieºové skupiny –najmä mladé domácnosti, ale aj ìal‰ie zraniteº-né skupiny. V priemere sa roãne touto formoupodporuje obstaranie okolo 2 000 nájomn˘chbytov, ão znamená okolo 15 % z novo dokon-ãovan˘ch bytov. Tento systém podpory zosta-ne zachovan˘ aj pre ìal‰ie obdobie.

V programovom vyhlásení vlády sa v‰akspomína aj vytvorenie podmienok pre vstupsúkromného kapitálu do v˘stavby nájomn˘chbytov. Cieºom tohto zámeru je predov‰etk˘mzv˘‰iÈ mobilitu pracovnej sily na Slovensku azv˘‰iÈ dostupnosÈ b˘vania v mestsk˘ch oblas-tiach. Záujem súkromného sektora vstúpiÈ dov˘stavby nájomn˘ch bytov je moÏné oãakávaÈv prípade primeraného zisku – na stimuláciutohto typu podnikania zatiaº nie sú vytvorenépodmienky. V Európe má podpora tohto seg-mentu formu nepriamych, najmä daÀov˘ch in-tervencií, ale vyuÏíva sa aj forma adresného prí-spevku na b˘vanie pre nájomníkov s niÏ‰ímipríjmami. PPP-projekty v tejto oblasti majúväã‰inou podobu spolupráce medzi samosprá-vou a podnikateºmi, napr. obec umoÏní v˘stav-bu komerãného bytového objektu s podmien-kou, Ïe urãit˘ percentuálny podiel podnikateºodpredá obci za obstarávacie náklady. Tietobyty potom slúÏia ako verejn˘ nájomn˘ sektor,premie‰anie nájomníkov a vlastníkov zabezpe-ãuje Ïelateºn˘ sociálny mix. Jednou zo základ-n˘ch charakteristík v‰ak v‰ade je, Ïe verejn˘sektor má najmä sociálnu motiváciu, súkrom-n˘ najmä komerãnú. Ich kombináciou je moÏ-né dosahovaÈ ciele sociálnej súdrÏnosti.

KeìÏe na Slovensku skúsenosti z tejto oblas-ti nemáme, zriadili sme na ministerstve pracov-nú skupinu zo zástupcov dotknut˘ch rezortov,miest a obcí, bánk, súkromného i tretieho sek-tora, ktorá sa zaoberá problematikou b˘vania abude hºadaÈ aj moÏnosti podpory a motivácie sú-

kromn˘ch investorov na vstup do oblasti nájom-ného b˘vania.

Intenzívne sa diskutuje o predstavách jedno-tliv˘ch aktérov, z pochopiteºn˘ch dôvodov nieje moÏné v˘sledky oãakávaÈ okamÏite. V tom-to prípade pôjde o dlhodobej‰í proces, keìÏe ideo vytváranie v na‰ich podmienkach novéhosystému. Ten musí jednak reagovaÈ na existu-júce postoje obyvateºov k nájmu (preferenciavlastníctva), jednak byÈ v súlade s európskymipravidlami pre ‰tátnu pomoc a princípmi do-plnkovosti verejného a súkromného nájomné-ho sektoru. Jedn˘m z prv˘ch pripravovan˘chkrokov je umoÏniÈ okrem miest a obcí aj práv-nick˘m osobám získaÈ úver zo ·tátneho fondurozvoja b˘vania na v˘stavbu nájomn˘ch bytovv rámci sektora sociálneho b˘vania, pochopi-teºne v spolupráci so samosprávou.

Na záver moÏno e‰te pár slov o zámeroch vdruhej prioritnej oblasti, v revitalizácii panelo-v˘ch sídlisk. Slovensko spolu s ìal‰ími kraji-nami V4 presadilo pre toto programové obdo-bie moÏnosÈ financovania niektor˘ch aktivít vb˘vaní zo ‰trukturálnych fondov. Teraz sa sna-Ïíme vytvoriÈ legislatívne podmienky na to,aby sa táto moÏnosÈ ão najefektívnej‰ie vyuÏi-la. Úpravou zákona o ·FRB vytvárame finanã-n˘ nástroj JESSICA, ktor˘ umoÏní vyuÏiÈ pro-striedky zo ‰trukturálnych fondov na v˘hodnéúvery na zatepºovanie bytov˘ch domov. Dobudúcna chceme nájsÈ spôsob, ako roz‰íriÈ pod-poru aj na celé obytné prostredie t˘chto sídlisk.

âo sa dá zmeniÈ a zefektívniÈ v rámci práce,ktorú zastávate na Ministerstve dopravy v˘-stavby a regionálneho rozvoja SR?

Je nevyhnutné zmeniÈ systém riadenia naministerstve, predov‰etk˘m z hºadiska orientá-cie na riadenie procesov, a to je oblasÈ, ktorá sapodceÀovala. Vo v‰etk˘ch oblastiach, ktorémám v pôsobnosti, vidím rezervy, preto sa ve-

nujem v‰etk˘m oblastiam tak ako je potrebnéa moÏné.

Preão asi sa doteraz nevenovala náleÏitá po-zornosÈ práve ãerpaniu zdrojov z eurofon-dov, kde bol problém, ako by sa to malozmeniÈ?

âerpanie zdrojov z eurofondov bolo doterazviac menej ponechané v kompetencii jednotli-v˘ch riadiacich orgánov tzn. jednotliv˘ch zod-povedn˘ch rezortov. Centrálny koordinaãn˘orgán plnil hlavne funkciu systémového a me-todického riadenia, úlohu „zberaãa“ informáciía mediátora pri vzniknut˘ch problémoch. Ab-sentoval orgán, ktor˘ by plnil funkciu akéhosiriadiaceho orgánu na národnej úrovni, ktor˘by proaktívne pristupoval ku koordinácii ãer-pania eurofondov. A do tejto pozície chcemednes postaviÈ CKO.

V súãasnej situácii, keì sa nachádzame v po-lovici obdobia, v ktorom máme moÏnosÈ vyuÏiÈalokované prostriedky z fondov EÚ, je najvy‰-‰í ãas reálne zhodnotiÈ stav implementácie jed-notliv˘ch operaãn˘ch programov a povedaÈ si,ão v‰etko je potrebné zmeniÈ a vykonaÈ za úãe-lom ão najefektívnej‰ieho pouÏitia pridelen˘chprostriedkov. Je potrebné pravidelne monitoro-vaÈ ãinnosÈ riadiacich orgánov (dodrÏiavanieplánu v˘ziev, kontrahovania a ãerpania), na ãomoÏno najvy‰‰ej úrovni diskutovaÈ o problé-moch a promptne prijímaÈ opatrenia.

A z tohto dôvodu sme ihneì po nástupe dofunkcie zriadili Riadiaci v˘bor pre koordináciufondov EÚ – koordinaãn˘, poradn˘ a iniciatív-ny orgán ministra dopravy, v˘stavby a regionál-neho rozvoja SR pre problematiku t˘kajúcu savyuÏívania pomoci a podpory poskytovanej zfondov Európskej únie v rámci Národného stra-tegického referenãného rámca v programovomobdobí 2007 – 2013, ako aj prípravu hlavn˘chlegislatívnych, strategick˘ch, koncepãn˘ch a


V oblasti Ïelezniãnej dopravy spolupracujeme s firmou BBR Mníchov, ktorej bezúdrÏbov˘ systém trolejového vedenia Re 200 patrímedzi najlep‰ie na svete. Tento kon‰trukãn˘ systém umoÏÀuje dosahovaÈ r˘chlosÈ 200 km/hod. a viac. Pri v˘stavbe diaºnic, mostov a tunelov spolupracujeme od vzniku na‰ej spoloãnosti s Doprastavom a. s. a Strabagom s. r. o. V oblasti mestskej trolejbusovej a elektriãkovej dopravy spolupracujeme s firmami ESKO Praha a Elek-troline Praha. Ich ‰piãkové komponenty pre trakãné vedenia mestsk˘chdráh zavádzame na Slovensku uÏ niekoºko rokov. S ìal‰ími reno-movan˘mi firmami spolupracujeme v ostatn˘ch oblastiach na‰ej ãin-nosti.

ELZA ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s. ponúka komplexnésluÏby na úseku prípravy a realizácie elektroin‰talaãn˘ch prác a priemyseln˘ch rozvodov, káblov˘ch a vzdu‰n˘ch vedení nízkeho a vysokého napätia, transformaãn˘ch a spínacích staníc, meniarní, elektriãkov˘ch a trolejbusov˘ch tratí, Ïelezniãn˘ch trakãn˘ch vedení. Nazáklade auditu TUV BAYERN SACHSEN od roku 1997 spoloãnosÈELZA ElektromontáÏny závod Bratislava, a.s. pouÏíva systém riadeniakvality, spæÀajúci poÏiadavky medzinárodnej normy DIN EN ISO 9002

ELZA ElektromontáÏny závod Bratislava, a. s.Raãianska 162, 831 54 Bratislavae-mail: [email protected]

ELZA ElektromontáÏny závod Bratislava, akciová spoloãnosÈ bola zaloÏená zaãiatkomroka 1992 a hneì od svojho vzniku poloÏila dôraz na ‰piãkové know-how, komplexnosÈ

dodávok, kvalitné technologické a personálne zázemie. Tento prístup sa premietol donadviazania úspe‰nej spolupráce s viacer˘mi v˘znamn˘mi zahraniãn˘mi partnermi,

v˘sledkom ãoho je sprístupnenie ‰piãkov˘ch technológií a systémov ná‰mu trhu.

28

aktivít navrhnut˘ch prioritn˘ch osí operaãnéhoprogramu, ako sú napríklad v˘stavba diaºnic,v˘stavba r˘chlostn˘ch ciest, rozvoj verejnejÏelezniãnej osobnej dopravy a pod.

V zva vyãerpaÈ v‰etky finanãné zdroje v po-merne krátkom období je veºmi ÈaÏká a nároã-ná, ale urobíme v‰etko preto, aby sme naplnilistanovené ciele. V súãasnosti dôkladne pre-hodnocujeme zásobník projektov a zreálÀuje-me moÏnosti ãerpania.

Problémy nastali aj v rámci nízkeho ãerpa-nia zdrojov v Operaãnom programe Infor-matizácia spoloãnosti, aké sú reálne moÏ-nosti na ich odstránenie?

Problémy implementácie operaãného pro-gramu Informatizácia spoloãnosti spoãívajú vnízkom kontrahovaní a ãerpaní finanãn˘ch pro-striedkov. âerpanie je kritické a je pod prieme-rom v rámci NR SR. Z hºadiska pravidla n+3hrozí k 31. 12. 2012 nevyãerpanie záväzku zarok 2009 a do 31. 12. 2013 je potrebné v zmys-le súbehu pravidla n+3 resp. n+2 vyãerpaÈ zá-väzky na roky 2010 a 2011. V kontrahovanímoÏno hodnotiÈ situáciu v OP IS ako neuspo-kojivú (59,03 %), ão je v˘razne pod priemeromNSRR SR. Av‰ak, napríklad v prioritnej osi 2(Rozvoj pamäÈov˘ch a fondov˘ch in‰titúcií aobnova ich národnej infra‰truktúry) je uÏ zakon-trahovan˘ch 96 % celkovej alokácie, napriektomu je v súãasnosti ãerpanie nulové vzhºadomk tomu, Ïe uzavretie 8 zmlúv na národné pro-jekty bolo zabezpeãené aÏ v roku 2012. Pospustení realizácie predpokladáme pomerner˘chle zv˘‰enie ãerpania v tejto oblasti.

Osobitnou oblasÈou je prioritná os 3 (Zv˘‰e-nie prístupnosti k ‰irokopásmovému internetu),kde z dôvodu nepripravenosti bude prebiehaÈiba príprava projektu, ktor˘ by mal byÈ realizo-van˘ a financovan˘ v rámci nasledujúceho pro-gramového obdobia 2014 – 2020.

Z dôvodu zlej absorpãnej schopnosti OP ISa potreby nav˘‰enia finanãn˘ch prostriedkov nazabezpeãenie podpory mal˘ch a stredn˘ch pod-nikov a zamestnanosti, vláda SR 16. 05. 2012schválila uznesením ã. 191, realokáciu finanã-n˘ch prostriedkov v rámci operaãn˘ch progra-mov NSRR. Z OP IS bude realokovan˘ch bude170 mil. eur do OP KaHR.

Celkovú situáciu OP IS z hºadiska rizika ne-doãerpania záväzkov za minulé obdobie v‰ak ne-zlep‰í ani uvedená realokácia, keìÏe tieto finanã-né prostriedky uÏ nie je moÏné v zmysle pravi-diel EK vnútorne v rámci OP realokovaÈ. Pretoje potrebné vyvinúÈ maximálne úsilie o vyuÏi-tie t˘chto finanãn˘ch prostriedkov. Pre urãeniea sledovanie prijat˘ch opatrení je kaÏd˘ mesiacspracovávan˘ akãn˘ plán. RO pre OP IS upra-vil akãn˘ plán tak, aby bol do konca roku 2012splnen˘ a aby boli úãelne a v maximálnej mie-re vyuÏité finanãné prostriedky z fondov EÚ.

Koordinácia eurofondov znamená aj efektív-nej‰í prístup?

O tom niet pochybností. Ako som uÏ spomí-nal, vediem ãinnosÈ Riadiaceho v˘boru pre ko-ordináciu fondov EÚ, ktor˘ je mojím koordi-naãn˘m, poradn˘m a iniciatívnym orgánomministra dopravy, v˘stavby a regionálneho roz-voja SR Jána Poãiatka. Niektoré procesy mu-síme zvrátiÈ a na‰tartovaÈ také zmeny, aby smedokázali naplno vyuÏiÈ prostriedky tohto pro-gramového obdobia. A verím, Ïe sa nám to po-darí.

programov˘ch dokumentov pre politiku súdrÏ-nosti EÚ po roku 2013 na úrovni Slovenskej re-publiky. Hlavnou úlohou Riadiaceho v˘boru jezabezpeãovaÈ dohºad nad programovaním, im-plementáciou, monitorovaním a hodnotenímpomoci a podpory poskytovanej z fondov Eu-rópskej únie. To v‰etko za prítomnosti ‰tátnychtajomníkov jednotliv˘ch rezortov zapojen˘chdo implementácie eurofondov ako aj zástupcovZdruÏenia miest a obcí Slovenska, Únie miestSlovenska, Republikovej únie zamestnávateºova Asociácie zamestnávateºsk˘ch zväzov a zdru-Ïení SR. Riadiaci v˘bor reaguje na vzniknutéproblémy a zasadá na max. 2-t˘Ïdennej báze.Naposledy sa zaoberal materiálom, ktor˘ plá-nuje predloÏiÈ CKO na rokovanie vlády ako ini-ciatívny materiál, ktor˘ zhodnotí stav imple-mentácie OP, identifikuje riziká v ãerpaní astanoví povinnosÈ vypracovania akãného plánupre rizikové OP.

Do akej miery môÏu eurofondy pomáhaÈ priekonomickom raste Slovenska?

Eurofondy sú siln˘m nástrojom na realizáciusociálno-ekonomick˘ch priorít a môÏu v˘raz-nou mierou prispievaÈ ku zv˘‰eniu konkuren-cieschopnosti na‰ich regiónov, ekonomickémurastu a v koneãnom dôsledku aj ku zv˘‰eniu Ïi-votnej úrovne obyvateºov Slovenska. V súãas-nom období sa pripravujú dokumenty pre novéprogramové obdobie na roky 2014 – 2020. Slo-venská republika sa plne stotoÏÀuje s priorita-mi stratégie Európa 2020 a s ohºadom na svo-je národné ‰pecifiká akceptuje do budúcehoprogramového obdobia tie, ktoré sú kºúãové prerozvoj slovenskej ekonomiky a vyÏadujú siznaãné finanãné prostriedky. Ide o základnúinfra‰truktúru, ºudské zdroje, zamestnanosÈ a so-ciálnu inklúziu a tieÏ vedu, v˘skum a inovácies dôrazom na zelen˘ rast. Som presvedãen˘, Ïesprávnym nastavením budúcich strategick˘cha programov˘ch dokumentov, ako aj celéhoimplementaãného mechanizmu pri uplatneníintegrovaného a v˘sledkovo orientovaného prí-stupu, sa zv˘‰i efektívnosÈ a úãinnosÈ ãerpaniafinanãn˘ch prostriedkov EÚ v budúcom obdo-bí. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov Slo-venska v‰ak nemôÏe byÈ uspokojivo rie‰enéiba prostriedkami ‰trukturálnych fondov a Ko-hézneho fondu EÚ s prispením ‰tátneho rozpoã-tu, ale musí byÈ tieÏ súãasÈou rozvojov˘ch po-

litík jednotliv˘ch rezortov a samosprávnychkrajov pri vzájomnej previazanosti v‰etk˘cht˘chto komponentov.

Prejdime aj k doprave, konkrétne k operaã-nému programu Doprava, ão je dôleÏité nadosiahnutie cieºa?

V rámci Operaãného programu Doprava akojedného z najväã‰ích operaãn˘ch programov sústanovené dve skupiny hlavn˘ch cieºov. Do pr-vej skupiny zaraìujeme tzv. globálny cieº Ope-raãného programu Doprava, ktorého podstataspoãíva v zlep‰ení dostupnosti SR, jednotli-v˘ch regiónov a ich vzájomného prepojenia, pri-ãom v synergii s cieºmi ostatn˘ch operaãn˘chprogramov aj k zniÏovaniu regionálnych dispa-rít a k podpore rozvoja ekonomick˘ch aktivít azvy‰ovaniu konkurencieschopnosti SR.

In˘mi slovami primárnym zámerom Ope-raãného programu Doprava je v˘stavba a mo-dernizácia dopravnej infra‰truktúry SR a jejintegrácia do európskeho dopravného systé-mu. Paralelne Operaãn˘ program Doprava pred-stavuje aj prostriedok na postupné odstraÀova-nie neuspokojiv˘ch parametrov dopravnej inf-ra‰truktúry v regiónoch a naliehav˘ch otázok vrámci bezpeãnosti, spoºahlivosti a kvality do-pravy.

Na naplnenie globálneho cieºa, ako prvejskupiny hlavn˘ch cieºov, je teda nevyhnutná v˘-stavba dopravnej infra‰truktúry s cieºom zv˘-‰iÈ efektivitu a kvalitu dopravného systému namedzinárodnej i národnej/regionálnej úrovni,podporiÈ integrované dopravné systémy v osob-nej doprave, zlep‰iÈ parametre dopravnej infra-‰truktúry a priblíÏiÈ sa k ‰tandardom EÚ, zlep-‰iÈ dostupnosÈ jednotliv˘ch regiónov k doprav-nej infra‰truktúre, podporiÈ verejnú Ïelezniãnúosobnú dopravu, podporiÈ integrované doprav-né systémy v osobnej doprave, zabezpeãiÈ pro-porcionálny rozvoj jednotliv˘ch druhov dopra-vy, zníÏiÈ negatívne vplyvy dopravy na Ïivot-né prostredie a v neposlednom rade aj zv˘‰iÈbezpeãnosÈ dopravy.

V rámci druhej skupiny hlavn˘ch cieºochOPD hovoríme o tzv. ‰pecifick˘ch cieºoch, kto-r˘mi sú modernizácia a rozvoj Ïelezniãnej inf-ra‰truktúry, cestnej infra‰truktúry, infra‰truktú-ry intermodálnej prepravy a rozvoj verejnejosobnej dopravy. Túto skupinu cieºov je moÏ-né dosiahnuÈ prostredníctvom implementácie


29

S V E T F I N A N C I Í

Ako vlastne b˘vajú obãania Slovenska?Väã‰ina populácie Slovenska (aÏ 80 %) b˘va

v domoch star‰ích ako 20 rokov, ktor˘ch údrÏbabola celé roky zanedbávaná. Preto tieto domydnes potrebujú podstúpiÈ zásadnú obnovu. Na-vy‰e, podºa oficiálnych európskych ‰tatistík jeväã‰ina slovensk˘ch domácností preplnená.Na Slovensku máme len 320 bytov na tisíc oby-vateºov. Zato vo vyspel˘ch európskych kraji-nách je to v priemere aÏ o 100 bytov viac.

Pre slovensk˘ch obãanov sa stalo chtiac ne-chtiac charakteristick˘m viacgeneraãné b˘-vanie. Je na vine nízka dostupnosÈ b˘va-nia?

Podºa Eurostatu aÏ 60 % mlad˘ch ºudí voveku od 18 do 34 rokov na Slovensku b˘va podjednou strechou spolu so svojimi rodiãmi. Navine je nedostatoãn˘ poãet a cenová nedostup-nosÈ b˘vania v lokalitách s vy‰‰ou ponukou za-mestnanosti. Priemerná cena podlahovej plo-chy bytu v krajinách EÚ je 1 500 €/m2, priãomu nás je len o málo niÏ‰ia – 1 250 €/m2. Alepriemerná mzda je u nás len 786 €, k˘m v Ra-kúsku dosahuje 2 900 € a vo Veºkej Británii aÏ3 900 €. Ceny nehnuteºností máme pribliÏnena úrovni EÚ, ale priemernú mzdu niekoºko-násobne niÏ‰iu. A preto sa rodiny uskromÀujúa starí rodiãia b˘vajú spolu so svojimi deÈmi,ich partnermi a neskôr aj s vnúãatami. Takátosituácia je nevhodná, ‰kodí zdravému rozvojupopulácie a vzniku nov˘ch rodín.

Aké je rie‰enie na to, aby ºudia b˘vali lep-‰ie?

Poãul som názor, Ïe b˘vanie obãanov naSlovensku vyrie‰i trh. Myslím si, Ïe je to hlbo-k˘ omyl. Naopak som presvedãen˘, Ïe reálnerie‰enia priná‰a stavebné sporenie ako vysokoe-fektívny a u nás najstabilnej‰í nástroj financo-vania b˘vania. Na Slovensku za ostatn˘ch 20 rokov aÏ 50 % financií do b˘vania putova-lo práve cez stavebné sporiteºne. Za tieto pe-niaze si obãania Slovenska kúpili 100-tisíc bytov, postavili 150-tisíc rodinn˘ch domov a ãiastoãne alebo úplne obnovili vy‰e 700-tisícbytov.

V˘borná bilancia. Napriek tomu bol uplynu-l˘ rok pre stavebné sporenie na Slovenskuviac ako nároãn˘. Preão?

Minul˘ rok bol najnároãnej‰í v histórii PSS, a. s. Doteraz sme nikdy nemuseli odolá-vaÈ toºk˘m atakom zo strany Ministerstva finan-cií SR. Útoãilo na nás bez dialógu a ochoty po-ãúvaÈ na‰e argumenty. Napriek enormnej sna-he b˘valého vedenia Ministerstva financií SRzostal v platnosti pôvodn˘ status quo. V‰etkyv˘hody stavebného sporenia sú naìalej zacho-vané a Ïiadne zásadné zmeny v systéme nenas-tali. Okrem toho, Ïe sme z vlastnej vôle zníÏi-li niektoré najfrekventovanej‰ie poplatky a od1. júla 2012 môÏu klienti u nás uzatvoriÈ zmlu-vu o stavebnom sporení len za 20 €.

Je súãasná situácia (súvisiaca so stavebn˘msporením) po schválení programového vy-hlásenia vlády uÏ pokojnej‰ia a stabilizova-nej‰ia?

Programové vyhlásenie vlády deklaruje za-chovanie doteraj‰ích podporn˘ch nástrojov fi-nancovania b˘vania, medzi ktoré patrí aj ‰tát-na prémia stavebného sporenia. Momentálnevedieme odborn˘ dialóg s Ministerstvom finan-cií SR aj Ministerstvom dopravy, v˘stavby a re-gionálneho rozvoja SR. Veríme, Ïe sa nezopa-kuje situácia z minulého roka. Vláda by simala byÈ vedomá, Ïe investície do ‰tátnej pod-pory stavebného sporenia sa 6 aÏ 8-násobnevracajú späÈ do ‰tátneho rozpoãtu v podobe danía odvodov. Znamená to, Ïe ‰tátna podpora sta-vebného sporenia v koneãnom dôsledku gene-ruje v˘znamn˘ príjem pre ‰tátny rozpoãet, niejeho stratu.

K tomuto poznaniu zrejme prispeli aj ‰túdiedvoch uznávan˘ch a nezávisl˘ch odborn˘chtímov.

E‰te za predchádzajúcej vlády vypracoval In-‰titút finanãnej politiky Ministerstva financiíSR ‰túdiu o efektivite vyuÏívania ‰tátnej pré-

mie v stavebnom sporení. Ale, Ïiaº, neinformo-val vládu o problematike komplexne. Zaobe-ral sa len v˘davkovou ãasÈou ‰tátneho rozpoã-tu a nie jeho príjmami. Zaãiatkom tohto rokasa tou istou problematikou zaoberal Ústav ma-naÏmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave ako aj ‰pecializovan˘ ústav na‰tatistické vyhodnocovanie v stavebníctveÚEOS – Komercia. Okrem uÏ spomenutej nie-koºkonásobnej návratnosti ‰tátnej prémie, kto-rou ‰tát podporuje stavebné sporenie, sú tu ajìal‰ie faktory. Stavebné sporenie vytvára v stavebníctve a súvisiacich odvetviach na 30-tisíc pracovn˘ch príleÏitostí. A k˘m títo ºu-dia pracujú, tak platia dane a odvody do pois-Èovní. Ak by v‰ak pri‰li o prácu napríklad po-‰kodením systému stavebného sporenia, ne-znamenali by prínos pre ‰tátnu kasu, ale v˘daj.

Znamená to, Ïe súãasná vláda vníma a budevnímaÈ stavebné sporenie ako – aj pre ‰tát-ny rozpoãet – v˘hodn˘ nástroj na pomoc prifinancovaní b˘vania predov‰etk˘m pre ob-ãanov s niÏ‰ími príjmami?

Verím, Ïe áno. B˘vanie je potrebné rie‰iÈdlhodobo a koncepãne. Nie kaÏd˘ má rodiãovmilionárov a nie kaÏd˘ vyhrá v lotérii. Preto jetu stavebné sporenie, ktoré funguje ako prvá po-moc. Ak rodiãia zaãnú sporiÈ pre svoje dieÈabezprostredne po jeho narodení, k˘m dosiah-ne dospelosÈ, zhodnotia svoje vklady tromi‰esÈroãn˘mi sporiacimi cyklami. Je zrejmé, Ïetakto pripravia v˘bornú ‰tartovaciu pozíciu nazabezpeãenie ich prvého vlastného b˘vania.Podobne je to aj s niÏ‰iepríjmov˘mi skupina-mi obyvateºstva. AÏ polovica obãanov Sloven-ska mala vlani disponibilné príjmy niÏ‰ie ako510 €. A práve pre nich je stavebné sporeniemnohokrát jedinou ‰ancou, ako si zabezpeãiÈvlastné b˘vanie.

âo by ste odkázali politikom, ktorí formu-jú legislatívne rámce pre fungovanie finan-covania b˘vania na Slovensku, osobitne v sú-vislosti s budúcnosÈou stavebného sporenia?

Nezasahujte, prosím, zbytoãne do finanã-ného produktu, ktor˘ pomáha hlavne nízkopríj-mov˘m skupinám obyvateºstva, aby mohli b˘-vaÈ dôstojne, vo svojom a podºa svojich pred-stáv. Neniãte fungujúci systém, ktor˘ vytváratisícky pracovn˘ch príleÏitostí a generuje pro-striedky, ktoré sa vracajú späÈ do ‰tátneho roz-poãtu. Ak˘koºvek zásah do ‰tátnej prémie ne-prinesie ‰tátu úsporu ale v˘raznú stratu. Súãas-ná vláda si nemôÏe dovoliÈ strieºaÈ vlastné gólya som presvedãen˘, Ïe neurobí Ïiadne rozhod-nutie namierené proti 1,2 milióna obãanom –stavebn˘m sporiteºom.

Stavebné sporenie pomáhaobãanom aj rozpoãtu

B˘vanie je téma, nad ktorou sa kaÏd˘ ãlovek musí aspoÀ raz v Ïivote váÏne zamyslieÈ. Nasledujúceriadky venujeme úvahe na tému ako b˘vajú obãania Slovenska, kto a s ak˘m v˘sledkom im pomáha

b˘vaÈ lep‰ie a ak˘ má táto pomoc dopad na v˘voj ekonomiky ‰tátu a ‰tátny rozpoãet. Na otázky odpovedáIng. Imrich BÉRE·, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteºne.


30

Hodnotenie slovenského stavebného trhu zaminul˘ rok nie je najpozitívnej‰ie. Slovenskosa okrem iného zaradilo medzi krajiny s naj-vy‰‰ím medziroãn˘m prepadom stavebnejprodukcie v krajinách Európskej únie. Akosa pozeráte na tieto skutoãnosti z pohºadu po-prednej slovenskej firmy?

HodnotiÈ stavebnú produkciu v jednotliv˘chkrajinách len na základe ‰tatistick˘ch údajov vmedziroãnom porovnaní nevytvára úpln˘ obrazo stave a v˘voji stavebnej produkcie tej ktorejkrajiny. Máme spolu s Talianskom najvy‰‰í me-dziroãn˘ prepad -15,1%, za nami nasledujú·panielsko a Portugalsko s prepadom viac ako-14%. Ale ak napríklad porovnáme IV. ‰tvrÈrok2011 a I. ‰tvrÈrok 2012 s rovnak˘m obdobímpredchádzajúceho roka, zistíme, Ïe vo IV. kvar-táli mala âeská republika prepad -0,4% a Ma-ìarsko -1,5%, Slovensko malo nárast +1,0% aPoºsko evidovalo vysok˘ nárast +13,2%. Medzi-roãné porovnanie I. kvartála 2012 s rovnak˘m‰tvrÈrokom 2011 dokumentuje prepad v 3 kra-jinách V4, Slovensko -9,6%, âR -9,4% a Ma-ìarsko -11,2%, priãom Poºsko vykazuje nárast+14,0%. TakÏe uÏ pri takomto porovnaní nevy-chádza Slovensko hor‰ie ako tri krajiny V4,veì napríklad v susednom âesku sa v minulomroku neuskutoãnila ani jedna verejná súÈaÏ narozsiahlej‰í infra‰trukturálny projekt.

Je logické, Ïe najväã‰í medziroãn˘ prepad za-znamenali Taliansko a ·panielsko, teda krajiny,ktoré sú najviac postihnuté krízou. Preão sa dotejto spoloãnosti dostalo Slovensko? To má viacdôvodov, poãnúc nepripravenosÈou projektovejprípravy, zloÏitosÈou procesov vedúcich k získa-niu stavebn˘ch povolení a konãiac nedostatoã-n˘m vyuÏívaním zákona o verejnom obstaráva-

ní. Medzi jeden z dôvodov prepadu slovenské-ho stavebného trhu urãite patrí aj skutoãnosÈ, Ïeod zru‰enia prvého a tretieho balíka PPP-projek-tov v auguste 2010 je dodnes v˘stavba diaºniceD1 v zaãiatkoch. Z tretieho balíka nie je zaãa-tá ani jeden stavba a z prvého balíka je v zaãiat-koch v˘stavby len dva a pol úseku D1 z piatichpôvodn˘ch. MoÏno aj preto mala spoloãnosÈDoprastav v minulom roku viac ako 60 % v˘-konov realizovan˘ch v zahraniãí.

Ako je to vlastne so slovensk˘mi firmami,preão nemajú dostatoãnú zásobu práce? A sútu nejaké vyhliadky na zlep‰enie situácieoproti minulému roku?

Pri prepade súkromn˘ch investícií niet po-ch˘b, Ïe záchranou stavebníctva sú rozsiahle ve-rejné investície do infra‰truktúry. Pozrime sav‰ak pozornej‰ie na tieto verejné súÈaÏe na v˘-stavbu úsekov diaºnic, ciest a Ïelezniãn˘ch ko-ridorov. Zhodne potvrdili nie najlep‰iu pripra-venosÈ investorov na projekty. Investori otvori-li súÈaÏe pre v‰etk˘ch uchádzaãov bez rozdielua nastavili kritérium najniÏ‰ej ceny. Cieº boljasn˘: po kaÏdom otvorení obálok ukázaÈ, koº-ko sa dá na takto nastavenej verejnej súÈaÏiu‰etriÈ. Kde v‰ak zostali referencie firiem, rokybudované vlastné kapacity, ãi skúsenosti s takou-to v˘stavbou? Domnievam sa, Ïe o nesprávnos-ti takéhoto postupu sa presvedãíme v‰etci o nie-koºko rokov. Musím to neustále pripomínaÈ, Ïezle nastavené súÈaÏné podmienky, bez predkva-lifikácie uchádzaãov, s jedin˘m kritériom naj-niÏ‰ej ceny vyvolávajú ‰pekulácie a nikdy ne-môÏu zaruãiÈ vybudovanie kvalitného inÏinier-skeho diela.

Ako bude podºa vás vyzeraÈ tento a budúcirok? Dôjde k oÏiveniu? âo oãakávate od no-vej vlády na podporu rozvoja stavebníctva naSlovensku?

V raznej‰ie oÏivenie trhu v tomto a budúcomroku napriek na‰im Ïelaniam asi objektívne ne-môÏe nastaÈ. Práce síce bude o nieão viac, ale naviacer˘ch projektoch za oveºa niÏ‰ie ceny ako vminulosti, niekedy aj pod cenou nákladov. OÏi-venie nám nedovolí deficit, nedostatok vlast-n˘ch financií na projekty a celkovo nedobráekonomická situácia. Preto budeme radi, ak sazastaví prepad a budeme kon‰tatovaÈ v závereroka aspoÀ minimálny rast. Z môjho pohºadubude pre stabilizáciu slovenského stavebnéhotrhu rozhodujúce efektívne a maximálne vyuÏi-tie fondov EÚ a v‰etk˘ch investiãn˘ch zdrojov.

Chcem znova podãiarknuÈ, Ïe zlep‰enie po-stavenia odvetvia na‰tartuje len zaãatie rozsia-

hlych projektov inÏinierskych stavieb, finan-covan˘ch z prostriedkov EÚ, av‰ak len za urãi-t˘ch, transparentne nastaven˘ch podmienok. Ztohto dôvodu od novej vlády oãakávajú asi v‰et-ky stavebné firmy ur˘chlené kroky t˘mto sme-rom. Na „stole“ sú opäÈ otázky stavebného zá-kona, keìÏe pri jeho súãasne platnom znení nieje moÏné v rozumn˘ch termínoch získaÈ staveb-né povolenie. ëal‰ím predpokladom je nov˘zákon o verejnom obstarávaní, ale ani ten sámo sebe nevyrie‰i v‰etko. Oveºa v˘raznej‰ie a dô-slednej‰ie musia postupovaÈ verejní obstaráva-telia. Oãakávame od nich, Ïe vhodne nastavia

kritériá, uplatnia aj viackriteriálne hodnotenie,a nebudú sa báÈ vylúãiÈ zo súÈaÏe uchádzaãa, kto-r˘ nespæÀa ani základné predpoklady na zvlád-nutie v˘stavby. Práve tu vidím hlavnú úlohu no-vej vlády – okrem splnenia úloh v legislatívnejoblasti – pôsobiÈ cestou príslu‰n˘ch ministerstievna verejn˘ch obstarávateºov s cieºom skvalitniÈ,zdynamizovaÈ a zefektívniÈ proces obstarávaniaveºk˘ch projektov.

Zlep‰enie na‰tartuje lenzaãatie rozsiahlych projektov

„VyuÏitie kapacít stavebn˘ch firiem je odrazom pretrvávajúceho poklesu slovenského stavebníctva,pokraãujúceho od prelomu rokov 2008 a 2009. VáÏnou otázkou zostáva, preão napriek nemal˘m

moÏnostiam financovania projektov z európskych fondov väã‰ina stavebn˘ch firiem na Slovensku nemáplne vyuÏité kapacity a absentuje dostatok zákaziek,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér

Ing. Ján ZAHRADNÍK, obchodn˘ riaditeº a ãlen predstavenstva Doprastav, a. s.

Diaºnica D1 Jablonov – Studenec.

Modernizácia Ïelezniãnej trate Îilina – Krásno nad Kysucou.

31

INZERÁTEurovia

32


Jedn˘m zo zaujímav˘ch projektov, na kto-rom sa podieºa TuCon, a. s., je Podzemnávodná elektráreÀ Ilulissat v Grónsku, kdeste koncom októbra minulého roka úspe‰-ne prerazili tzv. Tailrace tunnel v dæÏke 1 750m tzv. nórskou tunelovacou metódou. Oakú metódu ide?

V krajinách strednej Európy sa najãastej‰iepouÏíva nová rakúska tunelovacia metóda,ktorá je pre na‰e geologické pomery najvhod-nej‰ia. Je to metóda deleného v˘rubu pri po-uÏití vrtno-trhacích prác a primárne vystuÏe-nie pomocou striekaného betónu a skaln˘chkotiev.

V seversk˘ch krajinách, kde sú prevaÏne vy-vreté horniny s vysokou pevnosÈou a pomer-ne málo poru‰ené, bola vyvinutá metóda raze-nia pomocou vrtno-trhacích prác na cel˘ pro-fil razeného diela pri súãasnom zaisÈovaní po-mocou tlakov˘ch injektáÏi v predpolí razené-ho tunela. V hoda spoãíva v moÏnosti nasade-

nia väã‰ích a silnej‰ích mechanizmov, ãím sadosahujú lep‰ie denné postupy a zniÏujú fi-nanãné náklady na raziace práce.

Va‰a spoloãnosÈ aj napriek súãasnej krízepokraãuje v realizácii ìal‰ích zákaziek.Mohli by ste spomenúÈ tie najdôleÏitej‰ie?

Na Slovensku je nosnou stavbou na‰ej Di-vízie InÏinierskych stavieb v˘stavba kanalizá-cie v PapradÀanskej doline, kde sa ako líderzdruÏenia podstatnou ãasÈou podieºame na v˘-stavbe 32 km kanalizácie.

V‰etky kapacity na‰ej Divízie podzemn˘chstavieb – tunelov máme ãinné len na zahraniã-n˘ch stavbách. V súãasnosti na‰a spoloãnosÈpracuje okrem hydroelektrárne Ilulissat vGrónsku na v˘stavbe ìal‰ích podzemn˘ch hy-droelektrární, vo ·vajãiarsku je to Nant deDrance a Linth Limmern, na Islande hydro-elektráreÀ Búdarhals a v Bhutáne Mandechhu.Podieºame sa aj na v˘stavbe Ïelezniãn˘ch tu-nelov Feuerfelsen a Rennberg v Nemecku, vNórsku staviame Ïelezniãn˘ tunel Snekkestad.Pevne verím, Ïe v blízkej budúcnosti budememôcÈ ná‰ skúsen˘ a odborne zdatn˘ personálnasadiÈ aj na v˘stavbe tunelov na Slovensku.Osobne budem veºmi rád, keì budeme môcÈna‰u kvalitnú prácu vykonávaÈ aj pre na‰ukrajinu. Som presvedãen˘, Ïe prinesieme nov˘pohºad na stavbársku prácu na Slovensku.

Ako hodnotíte súãasn˘ stavebn˘ trh, najmäão sa t˘ka va‰ej podnikateºskej oblasti t. j.podzemného staviteºstva a inÏinierskej v˘-stavby?

Celá EÚ je momentálne poznaãená krízou,ão je vidieÈ aj na stavebnej produkcii ostatn˘cheurópskych krajín. âo sa t˘ka Slovenska, tusme sa dostali do opaãného extrému. V minu-losti, keì sa v celej vyspelej Európe usilovnestavali diaºnice a Ïeleznice, lebo na to boli pe-niaze, na Slovensku sa s v˘stavbou diaºnic,hlavne najÈaÏ‰ieho úseku medzi Îilinou a Ru-Ïomberkom, váhalo. Podºa môjho názoru smet˘m stratili drahocenn˘ ãas, keì sme mohli viacvyuÏiÈ prostriedky EÚ. To, ão sme vtedy za-me‰kali, budeme v období súãasnej hospo-dárskej krízy len veºmi ÈaÏko dobiehaÈ. Pretovítam snahu vlády dostavaÈ dlho odkladanúdiaºnicu do Ko‰íc. Som optimista a verím, Ïeaj popri mnoÏstve ‰koláckych ch˘b, doslova aÏºahostajnosti predchádzajúcich vlád sa ju na-koniec podarí dostavaÈ.

âo v‰etko by sa podºa vás malo udiaÈ, abyv˘stavba diaºnic a budovanie tunelov naSlovensku dosiahli európske parametre?

Hlavne by sme sa mali sústrediÈ na v˘ber od-

borne zdatn˘ch firiem, ktoré majú skúsen˘vlastn˘ personál a nedovoliÈ rôznym neskúse-n˘m spoloãnostiam brzdiÈ v˘berové konania.Chápem, Ïe aj nové stavebné spoloãnosti sachcú dostaÈ k v˘znamn˘m zákazkám, ale preinvestora je to privysoké riziko. âasto to po-tom dopadne tak, Ïe víÈaz nemá kapacity narealizáciu prác a realizuje ich cez rôznychsubdodávateºov. Som v‰ak presvedãen˘, ÏestavaÈ tunel sa nedá tak, Ïe si najmem z trhuºudí a ide sa na to. KaÏd˘, kto vie, aké rizikású pri v˘stavbe podzemn˘ch diel, mal by byÈobozretn˘ a mal by maÈ k tejto práci úctu. Ktoju nemá, ºahko môÏe na to doplatiÈ.

Aké sú zámery, ciele a ambície spoloãnostiv horizonte najbliÏ‰ích rokov?

SpoloãnosÈ TuCon, a. s., sa chce naìalej za-meriavaÈ hlavne na v˘stavbu podzemn˘ch diel,kanalizácií, vodovodov a in˘ch inÏinierskychstavieb. Na‰ím cieºom je maÈ vlastn˘ skúsen˘a odborne zdatn˘ personál, zameran˘ na kva-litné vykonanie prác. MoÏno to znie nemoder-ne, lebo veºa „stavebn˘ch“ spoloãností robíhlavne inÏiniering, ale my pôjdeme stále ces-tou kvalitnej práce, realizovanej vlastn˘m kva-litn˘m a spokojn˘m personálom.

Do budúcna chceme naìalej pôsobiÈ s istouskupinou pracovníkov v zahraniãí, ale ÈaÏiskona‰ej práce chceme maÈ na Slovensku.

Kontakt: TuCon, a. s. Priemyselná 2, 010 01 Îilinawww.tucon.sk

S európskymi parametramiOdvtedy, ako sa Ïilinská stavebná spoloãnosÈ TuCon, a. s., ktorá sa ‰pecializuje na sortiment prác

podzemného a inÏinierskeho staviteºstva, stala ãlenom ‰vajãiarskej stavebnej skupiny Marti Holding AG,robí Slovensku v zahraniãí vynikajúce meno. Dôkazom sú mnohé v˘znamné projekty v Grónsku, na Islande,

v Nórsku, ·vajãiarsku a v Nemecku a najnov‰ie aj v exotickom Butháne, na realizácii ktor˘ch sa TuCon,a. s., podieºa. Aktivity a prítomnosÈ spoloãnosti na zahraniãn˘ch projektoch umoÏÀuje zamestnancom získaÈnové odborné skúsenosti, pracovné návyky a spoznaÈ nové technológie. Parlamentn˘ kuriér oslovil predsedu

predstavenstva a generálneho riaditeºa TuCon, a. s., Ing. Jozefa HRICA.

Podzemná vodná elektráreÀ Ilulissat, Grónsko – razenie prístupovej chodby.

Îelezniãn˘ tunel Rennberg, Nemecko – prerazenie tunelovej rúry.

33

stavebného dozoru pre úsek diaºnice D1 s tunelomVi‰Àové ch˘ba! Vôbec si neviem predstaviÈ, Ïe takév˘znamné infra‰truktúrne projekty ako je tento byv zahraniãí dozorovali napríklad odborníci z Poºskaalebo Maìarska bez patriãn˘ch skúseností s takdlh˘m tunelom. Dôkazom toho, Ïe toto nie je fik-cia, môÏu byÈ Vami spomínané v˘sledky verejnej sú-ÈaÏe na v˘ber stavebného dozoru pre úsek diaºniceD1 Hubová – Ivachnová s 2 km dlh˘m tunelom âe-braÈ. Preão to, ão funguje napríklad vo ·vajãiarsku,Rakúsku, Nemecku a v ìal‰ích ‰tátoch s neporov-nateºne bohat‰ími skúsenosÈami s v˘stavbou tune-lov, na Slovensku neakceptujeme, a to iba preto, abysme „pápeÏskej‰ie od pápeÏa“ dodrÏiavali niekohopoÏiadavku nediskriminovaÈ firmy bez skúsenostía umoÏniÈ vstup na ná‰ trh aj firmám zo zahraniãia,hoci naru‰ujú konkurencieschopnosÈ uÏ existujúcichdomácich spoloãností?

Va‰a spoloãnosÈ je medzi ostatn˘mi v˘nimoãnáv tom, Ïe ste ako prví zaplnili jedno biele mies-to: externé dozorovanie dopravn˘ch a vodohos-podárskych stavieb a stali ste sa lídrom v tejtooblasti. V ãom spoãívajú v˘hody externého do-zorovania v porovnaní s intern˘m a ak˘ mávplyv extern˘ dozor na cenu veºk˘ch infra‰truk-túrnych stavieb?

Najväã‰ou v˘hodou externého dozoru je jehonezávislosÈ od zmluvn˘ch strán, a s t˘m súvisiacaobjektivita v rozhodovaní, perfektná znalosÈ zmluv-n˘ch podmienok FIDIC – „ãervená“, resp. „Ïltákniha“, ‰iroká ‰kála expertov a ich stála prítomnosÈna stavbe, priãom mzdové ohodnotenie minimali-zuje riziko ich korupãného správania. Odkedy sa vroku 2004 pre‰lo na Slovensku na systém externé-ho dozorovania, tak sa podarilo ceny veºk˘ch inf-ra‰truktúrnych stavieb stabilizovaÈ. Z porovnaniaviacer˘ch stavieb interne dozorovan˘ch obstará-vateºom s t˘mi, ktoré sú alebo boli dozorované ex-terne je zrejmé, Ïe napríklad investiãné náklady nav˘stavbu 1 km dvojrúrového tunela sa podarilozníÏiÈ z cca 69 mil. eur (tunel Branisko, resp. tunelSitina) na cca 48 mil. eur (tunel Bôrik). To zname-ná o viac ako 30 %. Napríklad pri tuneli Braniskosa náklady na jeho technologické vybavenie prepo-ãítané na 1 km tunela pohybovali vo v˘‰ke cca19,48 mil. eur. Pri tuneli Bôrik dlhom 1 km, ktor˘bol dozorovan˘ externe, to bolo uÏ iba 8,63 mil. eur.Uviedol by som e‰te zopár ãísiel. Ak priemerné zv˘-‰enie zmluvnej ceny na niektor˘ch vybran˘ch stav-

bách dozorovan˘ch interne obstarávateºom bolocca 78 %, tak od roku 2004 pri 14 stavbách dozo-rovan˘ch extern˘mi firmami to bolo uÏ iba cca 5,6 %. Toto zistenie je ‰okujúce aj pre mÀa!

V súvislosti s prípravou úseku diaºnice D1 Lie-tavská Lúãka – Vi‰Àové – Dubná Skala sa do po-zornosti opätovne dostáva tunel Vi‰Àové. Ako za-brániÈ tomu, aby sa v budúcnosti aj o tuneli Vi‰-Àové nerozprávalo s tak˘m de‰pektom ako o tu-neli Branisko?

Uvedomujúc si nároãnosÈ takéhoto projektu uÏkoncom roka 2011 som vyjadril názor, Ïe nesmier-ne dôleÏité bude vypracovanie optimálnych technic-k˘ch poÏiadaviek na tunel zo strany NDS, a. s., kto-ré budú súãasÈou súÈaÏn˘ch podkladov. To sa Ïiaº ob-starávateºovi úplne nepodarilo. Preto bude v budúc-nosti potrebná dôsledná kontrola vybraného zhoto-viteºa, ãi uÏ vo fáze vypracovania DRS, alebo ne-skôr poãas samotnej realizácie tunela. Jednoznaã-ne totiÏ platí, Ïe práve tunely patria medzi stavby,kde sa dá najviac prerobiÈ a kde je potrebné najpo-zornej‰ie stráÏiÈ investiãné náklady. S ohºadom naprípravu aj ìal‰ích diaºniãn˘ch úsekov, na ktor˘chsa nachádzajú tunely (·ibenik, âebraÈ atì.) si do-volím vyjadriÈ názor, Ïe je jednoznaãne Ïiaduce, abyNDS, a. s., pokraãovala v stratégii nezávislého ex-terného dozorovania. Pri v˘bere stavebného dozo-ru by v‰ak mala klásÈ väã‰í dôraz na jeho kvalitu askúsenosti. Ako predstaviteºovi ‰vajãiarsko-sloven-skej firmy mi nedá nespomenúÈ, Ïe systém preferu-júci skúsenú externú firmu pri dozorovaní veºk˘chinfra‰truktúrnych projektov, ako je napríklad v˘stav-ba najdlh‰ieho tunela na svete, Gotthardského tu-nela, projektovaného a dozorovaného aj spoloã-nosÈou AMBERG Engineering AG dlhé roky úspe‰-ne funguje práve vo ·vajãiarsku. V˘sledkom súdôsledne ustráÏené investiãné náklady a v tomtokonkrétnom prípade skrátenie v˘stavby o 1 rok.

Diaºnicu D1 Hubová – Ivachnová s tunelom âe-braÈ nám majú dozorovaÈ Poliaci. Ste toho ná-zoru, Ïe najniÏ‰ia cena bez ohºadu na ìal‰ie kri-tériá, povedzme skúsenosti na na‰om trhu, skú-senosti s na‰ou legislatívou, skúsenosti s projek-tovaním, resp. dozorovaním napríklad dlh˘ch tu-nelov je dostatoãné kritérium na v˘ber kvalitné-ho stavebného dozoru?

V tomto som za jedno s ministrom dopravy Já-nom Poãiatkom. VybraÈ niekoho, kto zohráva roz-hodujúcu úlohu pri obhajovaní záujmov ‰tátu ibapodºa najniÏ‰ej ceny nie je optimálne rie‰enie. Musíto byÈ aj ekonomicky najv˘hodnej‰ia ponuka. âo toznamená? V minulosti som sa uÏ viackrát vyjadril

v tom zmysle, Ïe ak uÏ si vyberiem lacn˘ produkt,ktor˘ a priori nemusí byÈ zl˘, veºmi dôleÏitá je jehokontrola. To je základné pravidlo lacnej, ale záro-veÀ kvalitnej v˘roby. Ak je niekto ochotn˘ vyrobiÈmi dielo lacno, tak si musím zabezpeãiÈ niekoho, ktobude neustále kontrolovaÈ postup v˘roby, v na‰omprípade postup v˘stavby a jeho kvalitu. Ten, kohosi vyberiem by mal maÈ bohaté skúsenosti s takou-to kontrolou a nemal by byÈ prepojen˘ so zhotovi-teºom, resp. s jeho projektantom. Pri FIDIC – „Ïltejknihe“ je totiÏ úlohou stavebného dozoru nielen kon-trolovaÈ, ale aj odsúhlasovaÈ projektovú dokumen-táciu zhotoviteºa. V praxi to znamená, Ïe urãite bymal maÈ napríklad skúsenosti s dozorovaním diaº-nic, r˘chlostn˘ch ciest a dlh˘ch tunelov (nad 3 km),mal by vlastniÈ v‰etky potrebné certifikáty kvality,mal by maÈ príslu‰né ekonomické zázemie, t. j. po-trebnú ekonomickú „silu“ a v neposlednom rade bymal maÈ skúsenosti s dozorovaním a projektovanímstavieb na Slovensku podºa zmluvn˘ch podmienokFIDIC – „Ïltá“ kniha. V‰etko to, ão som teraz spo-menul, napríklad v súÈaÏn˘ch podkladoch na v˘ber

Diaºnicu D1 s tunelmi nám budú dozorovaÈ

Poliaci, âesi, Maìari...?!

AMBERG Engineering Slovakia, s. r. o., je ‰vajãiarsko-slovenská projektovo-inÏinierska a konzultaãnáspoloãnosÈ, ktorá vznikla v roku 2003 a patrí do skupiny AMBERG. Od zaãiatku sa ‰pecializuje najmä

na projektovanie a dozorovanie dopravn˘ch, ale aj vodohospodárskych stavieb. Na otázky spojené s postupmi pri vypisovaní verejn˘ch súÈaÏí na v˘stavbu a stavebn˘ dozor ch˘bajúcich úsekov diaºnice D1 odpovedá

Ing. Martin BAKO·, PhD, konateº a generálny riaditeº AMBERG Engineering Slovakia, s. r. o.



34

Po nástupe na ministerstvo dopravy steavizovali, Ïe je potrebné prekopaÈ aktuál-ny plán diaºniãnej v˘stavby. Preão?

Plán v˘stavby je potrebné aktualizovaÈ, ke-ìÏe odráÏa realitu minulého roka. V doteraj-‰om pláne sa nezohºadÀovali komplikácie preverejnom obstarávaní, a preto do‰lo k viace-r˘m posunom. Aktualizácia by mala byÈ ho-tová na jeseÀ.

Pri ktor˘ch diaºniciach sú ohrozené termí-ny v˘stavby?

Najproblematickej‰ím projektom je diaºniã-n˘ úsek D1 Turany – Hubová, ktor˘ sa kvô-

li námietkam zo strany viacer˘ch ekologic-k˘ch zdruÏení a aktivistov nepodarilo pripra-viÈ do v˘stavby a stále prebiehajú dodatoãnéhodnotenia a expertízy. Na diaºnici D3 sme-rujúcej zo Îiliny do âeskej republiky a Poº-ska je problémom viacer˘ch úsekov zdæhavémajetkovoprávne vyrovnanie, ktoré neumoÏ-Àuje zaãaÈ v˘stavbu v plánovan˘ch termí-noch. Na problémy s v˘kupmi pozemkov na-ráÏame aj pri r˘chlostnej ceste R2 zo Zvole-na smerom na v˘chod.

Ktoré diaºniãné úseky sú strategicky dôle-Ïité?

Ak by ste túto otázku poloÏili obãanom avodiãom v jednotliv˘ch regiónoch, kde diaº-nica doteraz ch˘ba, ich odpoveì by bola jed-noznaãná. Väã‰ina povie, Ïe práve v ich regió-ne je diaºnica najpotrebnej‰ia. No vzhºadomna obmedzené finanãné zdroje nemôÏe stra-tegické plánovanie v˘stavby diaºnic prebiehaÈtak˘mto spôsobom. Pri plánovaní musímezohºadÀovaÈ to, Ïe v podmienkach globalizo-vanej ekonomiky sa spoloãnosÈ stretáva s ne-ustále sa zvy‰ujúcimi nárokmi na prepravu ná-kladov a osôb. Z pohºadu potrieb ‰tátu a spo-loãnosti sú strategicky najdôleÏitej‰ie tie diaº-niãné úseky, na ktor˘ch je najvy‰‰ie doprav-né zaÈaÏenie, najvy‰‰ia nehodovosÈ a najlep-‰í pomer medzi prínosmi a nákladmi na v˘-stavbu. Pri strategickom plánovaní je dôleÏi-té braÈ do úvahy aj to, aby Slovensko nezos-talo izolované od svojich susedov, takÏe mu-síme plniÈ i medzinárodné dohody a pripojiÈsa postupne diaºnicami a r˘chlostn˘mi cesta-mi k ich cestnej sieti.

Aké sú teda strategické diaºniãné prioritynového vedenia rezortu?

Najvy‰‰ou prioritou zostáva budovaniediaºniãného spojenia Bratislavy a Ko‰íc, tedach˘bajúcich úsekov D1 od Îiliny po Pre‰ov.ëal‰ou v˘znamnou prioritou diaºniãného pro-gramu je zaãatie v˘stavby väã‰iny ch˘bajú-cich úsekov diaºnice D3. Príprava najdôleÏi-tej‰ích úsekov tu uÏ dlh‰í ãas viazne na ma-jetkovoprávnom vyrovnaní. Úspe‰nosÈ v˘-kupu pozemkov bude závisieÈ od toho, akoskoro sa podarí daÈ do poriadku údaje v ka-tastroch nehnuteºností. K prioritám patrí aj

rozbehnutie v˘stavby R2. R˘chlostná cesta R2je jednou z v˘znamn˘ch priorít tejto vlády. Jev na‰om eminentnom záujme rozh˘baÈ v˘-stavbu diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, zvlá‰È v re-gióne medzi Zvolenom, Luãencom a RoÏÀa-vou, ktor˘ trpí vysokou nezamestnanosÈou.Priority, na ktoré nie je moÏné získaÈ zdrojez peÀazí EÚ, môÏu byÈ financované formouPPP. Ide o diaºnicu D4 (tzv. nult˘ okruh Bra-tislavy) a najpotrebnej‰ie úseky r˘chlostnejcesty R7.

Ktoré diaºniãné úseky sú najzloÏitej‰ie apreão?

V príprave sú najnároãnej‰ími úseky pre-chádzajúce cez územia, ktoré sú citlivé z hºa-diska ochrany Ïivotného prostredia. ëalej súto úseky, ktoré prechádzajú územím s tisícka-mi majiteºov mal˘ch kúskov pozemkov poddiaºnicou. Vo v˘stavbe sú z technologickéhohºadiska nároãné úseky, ktoré majú veºkémnoÏstvo objektov, s mnoÏstvom prekládok.TieÏ tie, ktoré prechádzajú horsk˘m terénomãi údoliami riek, a kde sa dlhé mosty strieda-jú s tunelmi. V‰etky takéto úseky si vyÏadu-jú zvládnutie komplikovan˘ch technológií anároãnú koordináciu prác. Na Slovensku s re-latívne hustou zástavbou sú nároãn˘mi ajúseky prechádzajúce cez mestské aglomerá-cie, kde sa stáva stále v˘znamnej‰ou otázkaochrany proti hluku, ão si iste v‰imli motoris-ti aj na nedávno otvoren˘ch úsekoch R1 priNitre.

Ak by ste mali pomenovaÈ jeden najná-roãnej‰í úsek, ktor˘ by to bol?

Z úsekov, ktoré plánujeme v rámci na‰ichpriorít postaviÈ, je najnároãnej‰í Ïilinsk˘ úsekD1 s osemkilometrov˘m tunelom Vi‰Àové.

V poslednom období ãoraz sa ãoraz ãastej-‰ie hovorí, Ïe by pri jeho financovaní malapomôcÈ Európska investiãná banka. Aká jedohoda s bankou na financovaní tunelaVi‰Àové?

Koneãná dohoda s EIB zatiaº neexistuje, noje to na dobrej ceste. Zatiaº môÏem len po-tvrdiÈ , Ïe minister dopravy Ján Poãiatek natúto tému uÏ so zástupcami banky hovoril. Súpripravení podporiÈ viaceré na‰e projekty na

Najvy‰‰ou prioritou zostávadobudovanie diaºniãného

spojenia Bratislavy s Ko‰icami

Andrej HOLÁK je nov˘ ‰tátny tajomník Ministerstva dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. V rezorte v‰ak nie je nováãikom. V minulosti na ministerstve pôsobil v pozícii

vedúceho sluÏobného úradu. Pracovné skúsenosti získal aj ako predseda ãi ãlen dozornej radyLetiska Bratislava, Národnej diaºniãnej spoloãnosti, a. s., Verejn˘ch prístavov, alebo

Letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb. O diaºniãn˘ch prioritách, prehodnotení diaºniãného plánu a zefektívnení ãerpania eurofondov sa rozpráva sa s redaktorkou Annou Komovou.

35

v˘stavbu diaºniãnej infra‰truktúry vrátane Ïi-linsk˘ch úsekov D1 s tunelom Vi‰Àové.

Lehoty v˘stavby diaºniãn˘ch aj Ïelezniã-n˘ch projektov sú dané a nedajú sa zá-sadn˘m spôsobom skrátiÈ. âas na ãerpanieeurofondov sa v‰ak pomaly konãí. Aké kro-ky podnikáte, aby nám európske peniazeneprepadli?

Robíme v‰etko preto, aby absorpãná kapa-cita v rámci na‰ich prioritn˘ch osí zostalanaplnená. Pôvodn˘ zásobník projektov schvá-len˘ v rámci OPD sa uÏ v minulosti musel zobjektívnych dôvodov niekoºkokrát revidovaÈ.Aj v súãasnosti existujú riziká posunu v˘stav-by niektor˘ch úsekov aÏ za horizont progra-mového obdobia. Dôvodom sú najmä ne-predvídateºné zdrÏania v procese verejnéhoobstarávania, ãi posudzovania vplyvov na Ïi-votné prostredie pri existujúcich projektoch.Preto v spolupráci s NDS a Ïeleznicami ak-tívne rie‰ime problematiku rezervn˘ch zá-

loÏn˘ch projektov. Prijali sme akãn˘ plán scieºom ur˘chliÈ kontrahovanie zdrojov a ichãerpanie. NajniÏ‰iu absorpãnú schopnosÈ smeidentifikovali v Prioritnej osi 4 – Infra‰truk-túra integrovan˘ch dopravn˘ch systémov.

Aké sú najãastej‰ie príãiny v rámci verej-ného obstarávania, pre ktoré sa predlÏujev˘stavba diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, vie-te ich rie‰iÈ?

V stavba diaºnic vrátane verejného obsta-rávania nie je bezproblémová nikde na svetevzhºadom na to, Ïe ide o obstarávanie veºk˘chinvestiãn˘ch celkov, ktoré sú nároãné z fi-nanãného, ako aj kon‰trukãného hºadiska. Súpríãiny, ktoré vieme ovplyvniÈ, ale aj také, naktoré dosah nemáme. ËaÏko môÏeme naprík-lad zamedziÈ ob‰trukciám pri podávaní námie-tok firiem, ktoré sa uchádzajú o zákazku.SnaÏíme sa v‰ak odstrániÈ príãiny, na ktoré do-sah máme, ako je napríklad nedostatoãná prí-prava projektov, ãi nedorie‰ené environmen-

tálne problémy, ktoré sme zdedili z minulos-ti. Na‰ou snahou je, aby obstarávanie v˘stav-by diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest zefektívnilapripravovaná zmena zákona o verejnom ob-starávaní.

Jednou z oblastí, ktorá stojí za pov‰imnu-tie, je aj oblasÈ vyvolan˘ch investícií.

Áno. Ide o investície, ktoré je investor po-vinn˘ vybudovaÈ v rámci svojej stavby, na-príklad ako ãasÈ zariadení, komunikácií, ‰por-toviská, ktoré nebudú patriÈ stavebníkovi, alesamospráve. Tu Èahá stavebník za krat‰í ko-niec, keìÏe obce sú tie, ktoré vydávajú územ-né rozhodnutie na umiestnenie danej stavby.Obce si ãasto podmieÀujú vydanie tohto roz-hodnutia zrekon‰truovaním ‰koly, chodní-kov, ãi ihrísk. To samozrejme tieÏ vpl˘va naekonomiku stavby. Javí sa mi ako korektné,aby sa na‰iel primeran˘ kºúã, ktor˘ by v prí-pade poÏadovan˘ch investícií zaväzoval naspolufinancovanie aj samosprávu.


„Trvalo nám dva roky nároãn˘ch rokova-ní, k˘m sa nám podarilo zlep‰iÈ podmienkyhospodárskej súÈaÏe a poloÏiÈ pevné základypre financovanie infra‰truktúry,“ uviedla vrozprave k návrhu jeho spravodajkyÀa, po-slankyÀa Debora Serracchiani (S&D, IT).„Domnievam sa, Ïe oddelenie Ïelezniãn˘choperátorov od podnikov je nevyhnutné. Do-siahli sme dobr˘ kompromis aj v oblasti mo-nitorovania finanãn˘ch tokov,“ dodala.

Samostatné a transparentné úãtovníctvoprepravn˘ch spoloãností a podnikov, ktorésa starajú o infra‰truktúru, by malo zabrániÈnelegálnemu prevodu verejn˘ch prostried-kov medzi t˘mito subjektmi, a to aj v prípa-de, Ïe sú súãasÈou jedného holdingu. Tentokrok, spolu so zaruãením rovnakého prístupuk Ïelezniãn˘m tratiam a ìal‰ej infra‰truktúre,napríklad zariadeniam údrÏby a vlakov˘mstaniciam, je podºa Parlamentu nevyhnutn˘,

aby sa zabránilo naru‰eniu hospodárskej sú-ÈaÏe medzi Ïelezniãn˘mi prepravn˘mi spoloã-nosÈami. Prípadné spory budú rie‰iÈ nezávis-lé regulaãné orgány na národnej úrovni, kto-rí zabezpeãia plnenie nov˘ch pravidiel. Naspoluprácu regulátorov bude dohliadaÈ Eu-rópska komisia, ktorá do dvoch rokov posú-di vhodnosÈ zriadenia celoeurópskeho regu-látora.

PODPORA MODERNIZÁCIE VLAKOVA ROZ·ÍRENIA ÎELEZNIâN¯CH SIETÍ

Poplatky za poskytnutie infra‰truktúry budúdiferencované tak, aby motivovali prepravcovzniÏovaÈ hluãnosÈ súprav a zvy‰ovaÈ ich bez-peãnosÈ, napríklad prostredníctvom Európ-skeho systému radenia vlakov (ETCS).

Na zabezpeãenie riadneho plánovania Ïe-lezniãnej infra‰truktúry, ktorá by zodpoveda-la potrebám celého odvetvia, bude stratégia jejrozvoja prijímaná aspoÀ na obdobie piatich ro-kov.

ëAL·Í POSTUPNová smernica, ktorú e‰te musí schváliÈ

Rada EÚ (ministri ãlensk˘ch ‰tátov), vstúpido platnosti deÀ po jej publikovaní v Úradnomvestníku.

Najneskôr v decembri 2012 predloÏí Eu-rópska komisia samostatn˘ legislatívny návrhv oblasti liberalizácie osobnej Ïelezniãnej do-pravy v EÚ.

Nov˘ impulz pre efektívnej‰iu Ïelezniãnú dopravu v EÚ

Európsky parlament schválil nové, jasnej‰ie pravidlá v oblasti hospodárskej súÈaÏe, ktoré prispejúk lep‰iemu vyuÏitiu existujúcej Ïelezniãnej infra‰truktúry, povzbudia prílev nov˘ch poskytovateºov

sluÏieb v oblasti nákladnej a osobnej prepravy a prispejú tak k zv˘‰eniu ich kvality. Na férovosÈ súÈaÏebudú dohliadaÈ nezávislé regulaãné orgány.

D O P R A V A N A S L O V E N S K U

36

Na Slovensku sa stala v˘stavba diaºnic acestnej infra‰truktúry a dopravné prepoje-nie v˘chodu a západu krajiny hlavnou pri-oritou zatiaº kaÏdej vlády. Aj súãasná vlá-da kladie hlavn˘ dôraz na v˘stavbu diaºniã-nej siete a cestn˘ch komunikácií, priãom v˘-stavba ãi modernizácia Ïelezniãn˘ch korido-rov zostáva v tieni t˘chto investícií. Aké súpodºa vás dôvody tohto trendu?

Áno, rozvoj cestnej osobnej a nákladnej do-pravy sa na Slovensku v posledn˘ch rokochstal módnym hitom s prudk˘m nárastom v˘-konov, a to v urãitej miere aj na úkor Ïelezniã-nej dopravy. K˘m na Slovensku klesol do roku2010 objem v˘konov v osobokilometroch pre-praven˘ch Ïeleznicou oproti roku 1994 o cca50 % a v˘konov v nákladnej doprave vyjadre-n˘ch v tonokilometroch o cca 40 %, napríkladNemecko v rovnakom období zaznamenalonárast v˘konov v osobnej doprave o 37 % a v

nákladnej doprave o 55 %. Podobn˘ v˘vojzaznamenali aj v Rakúsku. Jednoznaãne moÏ-no preto kon‰tatovaÈ, Ïe systémov˘ prístupvynikajúcich politikov, ekonómov a inÏinierovv t˘chto krajinách priniesol svoje ovocie.

Vo vyspel˘ch krajinách sa synergicky roz-víja Ïelezniãná, cestná a letecká doprava.Myslíte si, Ïe v tejto oblasti zaostávame?

Európska únia v dokumente pripravovanomEurópskou komisiou nazvanom „Nástroj prespojenie Európy“ (Connecting Europe Facili-ty – schválenie sa predpokladá v roku 2012)v súvislosti s politikou TEN-T siete stanovu-je, Ïe 30 % cestnej nákladnej dopravy nad300 km by sa malo do roku 2030 presunúÈ nainé druhy dopravy a do roku 2050 viac ako50%. DæÏka existujúcej vysokor˘chlostnej Ïe-lezniãnej siete by sa mala do roku 2030 stroj-násobiÈ a do roku 2050 by mali väã‰inu osob-nej dopravy na stredné vzdialenosti zabezpe-ãovaÈ Ïeleznice.

Zdá sa mi, Ïe skoro v‰etky vedenia MDVRRSR sa v tejto problematike doposiaº pohybo-vali vcelku bezradne. Neexistuje konkrétnydetailn˘ strategick˘ podnikateºsk˘ plán kvali-tatívnych a kvantitatívnych cieºov jednotli-v˘ch druhov dopravy a ich vzájomná synergia.Doposiaº sa nepodarilo realizovaÈ ani elemen-tárne ciele v oblasti spolupráce systémov Ïe-lezniãnej a verejnej cestnej dopravy.

Pokiaº poznám strategické ciele EÚ, majúvÏdy reálny základ a odráÏajú situáciu, ktorása vytvára v rozvinutej‰ích krajinách. Preto ajSlovensko by uvedenú v˘zvu malo braÈ váÏ-ne a koncentrovaÈ sa na plnenie t˘chto cieºov.To, ão sa deje v súãasnosti v Nemecku a Fran-cúzsku v oblasti kongescií a extern˘ch nákla-dov nás ãaká najneskôr o 15 rokov. Nesmie-me zabúdaÈ, Ïe na‰i obãania nie sú len obãa-nia Slovenska, ale v znaãnej miere aj obãan-mi EÚ a ako takí majú právo na vytvorenie po-rovnateºn˘ch podmienok na zdravé Ïivotnéprostredie, mobilitu, vzdelanie a pod. ako ob-ãania vyspel˘ch ekonomík. Dosiahnutie prime-raného plnenia cieºov uvedeného nástroja EÚna Slovensku bude obtiaÏne, av‰ak nie nedo-siahnuteºné. Je k tomu potrebn˘ rozumn˘ prí-stup v‰etk˘ch zúãastnen˘ch.

Kde vidíte moÏnosti na dosiahnutie t˘chtocieºov v nákladnej doprave po Ïeleznici?

V nákladnej Ïelezniãnej doprave patrilo Slo-vensko dlhé roky ku krajinám s nadpriemer-nou v˘‰kou poplatku za vyuÏívanie dopravnejcesty. To nútilo nákladn˘ch dopravcov sústre-ìovaÈ svoje aktivity na finanãne najefektívnej-‰iu prepravu ÈaÏk˘ch hromadn˘ch substrátov,ktorá zabezpeãila jej ekonomickú rentabil-nosÈ. Nápravu v tejto oblasti ãiastoãne prinie-sol dlho oãakávan˘ v˘nos Úradu pre regulá-ciu Ïelezniãnej dopravy z 2. decembra 2010 ã.3/2010 o urãení úhrad za prístup k Ïelezniãnejinfra‰truktúre. Spolu so zavedením elektro-nického m˘ta a rastom priemyselnej v˘robypriniesla táto zmena nárast v˘konov na Ïelez-nici v roku 2010 oproti r. 2009 o cca 10%. Preìal‰í rast podielu Ïelezniãnej nákladnej dopra-vy na trhu je nevyhnutná ìal‰ia podpora pre-vádzkovania Ïelezniãn˘ch vleãiek.

âo sa t˘ka nov˘ch prepráv, tu je ÈaÏiskohlavne v kombinovanej preprave, ktorá za-znamenáva v Európe dlhodobo nárast svojhopodielu na trhu. T˘mto smerom sa budú v bu-dúcnosti vyvíjaÈ aj prepravné toky Ázia – Eu-rópa. V preprave kontajnerov v‰ak Ïeleznici s

Îelezniãné koridorové trateby mali byÈ dopravn˘mi

tepnami Slovenska

REMING CONSULT, a. s., je projektová, inÏinierska a konzultaãná spoloãnosÈ, ktorá svojím zákazníkomponúka komplexné sluÏby pri príprave a riadení projektov dopravnej infra‰truktúry, obãianskej, bytovej a administratívnej v˘stavby, inÏinierskych a priemyseln˘ch stavieb. V posledn˘ch rokoch pôsobí najmä

v oblasti prípravy projektov modernizácie Ïelezniãn˘ch tratí V. a VI. paneurópskeho koridoru. V súãasnostisa na úrovni MDVRR SR diskutujú priority a moÏnosti na zefektívnenie projektov modernizácie

koridorov˘ch tratí. O poskytnutie stanoviska k problematike sme poÏiadali Ing. Petra âERVENKU, projektového manaÏéra spoloãnosti REMING CONSULT, a. s. Pripravil Marián Reisel.

Îelezniãná stanica ·trba, vizualizácia.

37

veºkou prevahou konkuruje námorná prepra-va a to hlavne niÏ‰ou cenou.

Rie‰ením pre Ïeleznice je zr˘chlenie prepra-vy a ìal‰í v˘voj nov˘ch technológií. Naprík-lad Tatravagónka, a. s., Poprad vyvinula dlh˘, 4-osov˘, 80-stopov˘ kontajnerov˘ vozeÀ typuSggnss pre prepravu 2 ks 40’ HC kontejnerovalebo v˘menn˘ch nadstavieb. Oproti refe-renãnému vozÀu poskytuje zv˘‰enie objemo-vej aj hmotnostnej kapacity o 10 %, zníÏeniepoÏadovanej energie na jednotku prepravy o 17 % a takisto v˘znamné zníÏenie prevádzko-v˘ch nákladov.

Vzhºadom na relatívne nízku mernú hmot-nosÈ na jednotku dæÏky vlakov kombinovanejdopravy je nevyhnutné udrÏaÈ budovanie Ïe-lezniãnej infra‰truktúry v zmysle dohovorovAGC, AGTC pre vlaky s dæÏkou 750 m. Primodernizácii koridorov je v‰ak nevyhnutnémyslieÈ aj na dopady v˘luk z dôvodu staveb-nej ãinnosti na plynulosÈ toku záÈaÏe. Dnes je

uÏ nemysliteºné, aby sledované nákladné vla-ky mali niekoºkohodinové me‰kania z dôvo-du v˘luky koºaje. Je preto nevyhnutné v terén-ne nároãn˘ch nov˘ch úsekoch s vysok˘m poã-tom tunelov a mostov ponechaÈ poãas v˘stav-by plnú prevádzku v pôvodnej trase, resp. ajpo jej dokonãení zachovaÈ 4 koºajnosÈ pre zv˘-‰enie prepravnej kapacity a moÏnosti prevá-dzky existujúcich vlakov, ktoré neplnia prevá-dzkové poÏiadavky na bezpeãnosÈ v Ïelezniã-n˘ch tuneloch. Okrem iného sa t˘m zr˘chli ajproces v˘stavby a sprehºadní ãerpanie nákla-dov so v‰etk˘mi pozitívnymi dopadmi.

Aké sú podºa vás predpoklady moÏného v˘-voja v osobnej Ïelezniãnej doprave?

ÚroveÀ osobnej Ïelezniãnej dopravy na Slo-vensku v súãasnosti povaÏujem za jednu znajniÏ‰ích spomedzi ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Dô-vodmi sú dlhodobé podfinancovanie ‰tátnehodopravcu, nedostatok konkurencie na Ïelezni-ci, nedostatoãn˘ progres vo v˘stavbe korido-rov a hlavne nízke ambície ‰tátneho doprav-cu ako aj manaÏéra infra‰truktúry. K˘m v zá-padnej Európe vysokor˘chlostn˘ systémúspe‰ne konkuruje leteckej doprave na vzdia-lenosti do cca 900 km a v˘razne odbremeÀu-je cestnú dopravu na stredné a dlhé vzdialenos-

ti, na Slovensku sa aj pri v˘stavbe koridorovÏeleznica stavia do pozície konkurenãne máloschopného systému. Koridory na Slovensku sastavajú na r˘chlosÈ do 160 km/h, priãom zv˘-‰enie r˘chlosti na do 200 km/h pre urãité dru-hy vlakov by oproti stavbe na 160 km/h pri-nieslo len nepatrné zv˘‰enie investiãn˘ch ná-kladov, ale prinieslo by aÏ cca 35%-tn˘ nárastcestujúcich oproti súãasnému stavu na t˘chtotratiach.

Pri veºk˘ch investíciách do modernizácietratí s dobou Ïivotnosti nad 50 rokov je nevyh-nutné braÈ do úvahy aj moÏn˘ v˘voj v do-pravn˘ch prostriedkoch. Väã‰ina v˘robcovvlakov má v sortimente produkty vysokor˘-chlostného Ïelezniãného systému, t. j. pre r˘-chlosti rovné alebo vy‰‰ie neÏ 190 km/h. Ichreálna cena je len nepatrne vy‰‰ia neÏ cena vla-kov pre konvenãn˘ systém. Predpokladám, Ïena tratiach ÎSR sa objavia do piatich rokovoperátori s tak˘mito vlakmi. Tí sa urãite budúp˘taÈ, preão nemôÏu lep‰ie vyuÏívaÈ svoje vo-zidlá, napr. dosiahnuÈ denn˘ beh vlaku nad 1 400 km, preão nemôÏu rekuperovaÈ elektric-kú energiu pri brzdení, preão musia voziÈ na pa-lube brzdové odporníky elektrodynamickejbrzdy, preão ich zákazníci nemajú k dispozí-cii zabezpeãené parkoviská pre autá pred sta-nicami, preão nie sú zabezpeãené vhodné au-tobusové prípoje a pod., keì sú na tento ‰tan-dard zvyknutí z in˘ch krajín.

O Ïeleznici sa vo verejnosti povráva, Ïe je tobezodná diera, v ktorej miznú financie da-Àov˘ch poplatníkov. Ak˘ máte názor natúto tému?

Za najväã‰í zdroj úspor pri oceÀovaní sta-vieb povaÏujú odborníci upustenie od pouÏí-vania cenníkov˘ch cien. Ak by proces verej-ného obstarávania nebol na Slovensku defor-movan˘, cenové ponuky vo verejn˘ch súÈa-Ïiach by nemuseli kopírovaÈ tieto cenníkovéceny, ani odhady ‰tátnej expertízy. Pracovní-ci MDVRR SR vyjadrili názor, Ïe aj keì bu-deme uvaÏovaÈ s cenami cca 40% pod úrovÀouexpertízy a budeme predpokladaÈ zdroje namodernizáciu tratí na programovacie obdobie2014 aÏ 2020 v úrovni súãasného plánovacie-ho obdobia, za nasledujúce 7-roãné obdobiebude moÏné zrealizovaÈ iba ‰tvrtinu potrieb Ïe-leznice. Toto sú váÏne hrozby, ktoré je v‰ak ne-vyhnutné rie‰iÈ.

PouÏívanie cenníkov˘ch cien bolo dopo-siaº vyÏadované MDVRR SR, ako i ÎSR prizmluvách na zhotovenie dokumentácie. Pro-jekãné firmy na nereálnosÈ cien poukazovali uÏniekoºko rokov. Je potrebné vykonaÈ zo stra-ny ministerstva rozhodn˘ legislatívny krok anie len „predpokladaÈ“ niÏ‰ie ceny. Rovnakoodporúãam optimalizovaÈ práva a povinnosti‰tátneho dozoru na stavbách. Na druhej stra-ne je potrebné objektívne posúdiÈ, ãi napr. ví-Èazná ponuka na úsek diaºnice s tunelom Vi‰-Àové má reálny, trvalo udrÏateºn˘ základ, ãi zatakúto cenu firma uÏ tunel postavila a ãi cenanie je len v˘sledkom likvidaãného konkurenã-ného boja firiem v ãase vrcholiacej krízy.

Slovensko je v súãasnosti pri v˘stavbe ko-ridorov v˘razne závislé od ãerpania pro-striedkov z fondov EÚ. Na druhej straneSlovensko postupne dobieha v ekonomic-k˘ch ukazovateºoch rozvinuté ekonomikyzápadnej Európy… Ako vidíte budúcnosÈ?

Ak budeme v tejto oblasti naìalej úspe‰ní,musíme poãítaÈ, Ïe stratíme nároky na ãerpa-nie financií z niektor˘ch európskych fondov amusíme poãítaÈ moÏnosÈou, Ïe rozvoj svojejinfra‰truktúry budeme musieÈ financovaÈ sami.Preto platí dvojnásobne, Ïe stavaÈ treba kvalit-ne, lacno a hlavne r˘chlo.

Porovnaním stavieb Ïelezniãn˘ch koridorova stavieb diaºnic a r˘chlostn˘ch komunikáciípo prepoãítaní na porovnateºné podmienkyvychádza Ïeleznica pozitívne. Takisto moder-nizácia koridorov je jedinou moÏnou cestou preÎSR na dlhodobé zvy‰ovanie produktivitypráce a zniÏovanie vlastn˘ch nákladov pri za-chovaní súãasnej úrovne bezpeãnosti dopravy.Názor verejnosti je negatívne ovplyvÀovan˘viacer˘mi, aj umelo vyvolan˘mi kauzami. Nadruhej strane ch˘ba jasná publicita, ão Ïelez-nica robí pre cestujúcich. MnoÏstvo podnika-teºov sa vyjadrilo, Ïe ak by boli vlakom pre-pravení z domu na miesto v˘konu práce zakrat‰í ãas a s vy‰‰ím komfortom ako v osob-nom aute, urãite by sa rozhodli pre vlak.

Ak by sme zaãali diskutovaÈ o ekologic-k˘ch dopadoch a energetickej nároãnosti Ïe-lezniãnej a cestnej dopravy, na‰li by sme mnoÏ-stvo reálnych predností Ïelezniãnej dopravy,ale aj mnoho úloh, ktoré e‰te musíme v Ïelez-niãnom systéme realizovaÈ.


Îelezniãná stanica ·trba, vizualizácia.

PetrÏalka – Janíkov dvor, vizualizácia.


38

notliv˘m stupÀom sa vyjadrujú in‰titúcie ako‰tátna správa, samospráva, dotknuté organizá-cie, prípadne zdruÏenia v zákonne stanoven˘chlehotách. Na druhej strane Ïeleznica sama osebe má svoje ‰pecifiká, ãi uÏ v technickej ale-bo technologickej oblasti. Vedie sa v rôznychkrajinn˘ch oblastiach, kde naprojektovanie, aleaj samotná realizácia stavby si vyÏaduje znaã-né ãasové rozpätie práve pre zabezpeãenie uÏspomínan˘ch jednotliv˘ch stupÀov dokumentá-cie projektovej prípravy. V neposlednom rade jeto otázka financií, ktoré moÏno prideliÈ zo ‰tát-neho rozpoãtu na spolufinancovanie plánova-n˘ch, resp. realizovan˘ch investiãn˘ch akcií vovzÈahu k modernizácii Ïelezniãnej infra‰truktú-ry.

Treba v‰ak na druhej strane uviesÈ, Ïe ÎSRplnia Operaãn˘ program Doprava najmä v pri-oritnej osi 1, ktorá práve rie‰i modernizáciu Ïe-lezniãného koridoru V. Táto prioritná os je v sú-ãasnosti naplnená na cca 85 % zakontrahované-ho objemu a ÎSR v súãasnosti vyhodnocujúverejnú súÈaÏ stavby „ÎSR, Púchov – Îilina, mo-dernizácia trate, II. etapa, úsek PovaÏská Teplá– Îilina (mimo). V prípade zakontrahovaniazhotoviteºa tejto stavby bude OPD PO 1 naplne-n˘ z pohºadu zakontrahovan˘ch objemov.

Táto modernizácia by sa v‰ak nemala zuÏo-vaÈ len na v˘menu Ïelezniãn˘ch tratí, alemala by zah⁄ÀaÈ celé „sociálne“ prostredie:rekon‰trukciu sociálnych zariadení, ãakární,vestibulov atì. Deje sa to?

V súãasnosti sú v rámci finanãnej podpory zeurópskych fondov modernizované tie Ïelezniã-né trate, resp. traÈové úseky, ktoré sú súãasÈoumedzinárodnej „európskej“ Ïelezniãnej sieteTEN-T, priãom Európska únia pripravuje reví-ziu siete TEN-T a jej urãenie ako „core“ a „com-prehensive“.

Je v‰ak nevyhnutné poukázaÈ na skutoãnosÈ,Ïe modernizáciu je moÏné sústrediÈ práve na pro-jekty, ktoré predstavujú zlep‰enie parametrov Ïe-lezniãnej infra‰truktúry, v súlade s poÏiadavka-mi stanoven˘mi napríklad aj v medzinárodn˘chdohodách AGC (Európska dohoda o medziná-rodn˘ch Ïelezniãn˘ch magistrálach) a AGTC(Európska dohoda o najdôleÏitej‰ích trasáchmedzinárodnej kombinovanej dopravy a prí-slu‰n˘ch objektoch), zahrnutej práve do sieteTEN-T.

Modernizácia Ïelezniãn˘ch koridorov pre-bieha v súlade s uÏ spomenut˘m Operaãn˘mprogramom Doprava, podºa plánov na jednotli-vé obdobia. Modernizácia sa net˘ka len v˘me-ny Ïelezniãn˘ch tratí, ale postupne sú rekon-‰truované aj Ïelezniãné stanice, ão prispieva kzvy‰ovaniu kultúry cestovania. Treba v‰ak opä-

tovne pripomenúÈ, Ïe finanãné prostriedky zfondov EÚ je moÏné pouÏiÈ len na modernizá-ciu tratí a zariadení, ktoré tvoria súãasÈ trate. Toznamená, Ïe Ïelezniãné stanice (okrem ãastíÎST t˘kajúcich sa samotnej prevádzky, napr. naumiestnenie technológie riadenia dopravy apod.) uÏ musia byÈ modernizované z prostried-kov ‰tátneho rozpoãtu, ão je ist˘m obmedzujú-cim faktorom v r˘chlosti modernizácie. Reali-zácia Ïelezniãn˘ch staníc z prostriedkov ‰tátne-ho rozpoãtu je samozrejme závislá od v˘‰ky do-stupn˘ch zdrojov, ale ÎSR sa snaÏia problema-

tiku Ïelezniãn˘ch staníc rie‰iÈ tak, aby bola za-bezpeãená funkcionalita a prevádzkyschopnosÈÏelezniãnej dopravy v súlade s cestujúcou ve-rejnosÈou a splnenie základn˘ch poÏiadaviekna „sociálne prostredie“ Ako príklad takéhotokonania je moÏné uviesÈ zmodernizovanie bu-dovy Ïelezniãnej stanice v Novom Meste nadVáhom a Pie‰Èanoch.

V kaÏdom prípade zámer o modernizáciu ce-lého „sociálneho“ prostredia, teda vrátane rekon-‰trukcie sociálnych zariadení, ãakární, vestibu-lov a pod. je samozrejme podporovan˘ a reali-zovan˘ v maximálnej moÏnej miere aj zo stra-ny ÎSR. V tejto oblasti vidíme potenciál zlep-‰enia, keìÏe od roku 2011 do‰lo k zmene sys-tému financovania ÎSR z rozpoãtu verejnejsprávy, ãím sa vytvárajú zdroje, ktoré vedia

Dopravná politika EÚ jasne zadefinovala Ïe-lezniãnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu,ako najekologickej‰í spôsob dopravy súãas-nosti. Na jej rozvoj sú v európskych fondochvyãlenené znaãné finanãné prostriedky. Ako-si v‰ak málo a najmä pomaly prichádzajú naSlovensko. Preão?

Dopravná politika Európskej únie skutoãnedefinuje Ïelezniãnú dopravu ako tzv. zelenú do-pravu, a teda najekologickej‰í spôsob dopravy.Tieto definície sú upravené napríklad aj v Bie-lej knihe z roku 2011, kde sú pre Ïelezniãnú do-pravu zároveÀ stanovené ambiciózne priority,ktor˘ch napæÀanie má nielen vytvoriÈ jednotn˘európsky dopravn˘ priestor, efektívnu doprav-nú sieÈ, ale aj nastaviÈ také podmienky, aby prá-ve Ïelezniãná doprava tvorila nosn˘ systém prizabezpeãovaní dopravnej obsluÏnosti.

Rozvoj Ïelezniãnej infra‰truktúry, ktor˘ jezaloÏen˘ na finanãnej podpore z európskychfondov, je zdæhav˘ proces. Základ pre moderni-záciu Ïelezniãnej infra‰truktúry predstavujeOperaãn˘ program Doprava, programov˘ doku-ment Slovenskej republiky na ãerpanie pomo-ci z fondov Európskej únie v sektore dopravy naroky 2007 – 2013, obsahujúci súbor cieºov a pri-oritn˘ch osí zahrnujúcich viacroãné opatrenia naich dosiahnutie. A práve slovo viacroãné je pr-vou odpoveìou na va‰u otázku. KaÏdá zo stra-tegicky plánovan˘ch investiãn˘ch akcií zna-menajúca prínos pre Ïelezniãnú infra‰truktúrumusí prejsÈ viacer˘mi stupÀami dokumentácieprojektovej prípravy, od posúdenia vplyvu stav-by na Ïivotné prostredie, stavebného zámeru cezvydané územné rozhodnutia a stavebné povole-nia aÏ po skutoãné vyhotovenie stavby. K jed-

Revitalizácia ÎSR pokraãuje

Îeleznice Slovenskej republiky, manaÏér Ïelezniãnej infra‰truktúry a jedna z najväã‰íchslovensk˘ch spoloãností ukazujú, Ïe sa systematick˘mi krokmi, v spolupráci so ‰tátom,

ale predov‰etk˘m rozumn˘m a racionálnym správaním dá zvládnuÈ proces konsolidáciespoloãnosti, ãeliÈ úãinkom hlbokej ekonomickej krízy, s cieºom dosiahnuÈ vyrovnané

hospodárenie. O zhrnutie a detailnej‰ie vysvetlenie t˘chto procesov sme poÏiadalistaronového generálneho riaditeºa ÎSR Ing. ·tefana HLINKU.

ŽELEZNICESLOVENSKEJREPUBLIKY

Koºajisko Ïelezniãná stanica Leopoldov, smer na Bratislavu.

39

ré sú v‰ak závislé od investiãn˘ch dotácií z roz-poãtu verejnej správy, ako aj od spolupráce sMagistrátom hlavného mesta Bratislava.

V rámci rie‰enia dopravy v Bratislave je rea-lizovan˘ napríklad aj projekt Twin City Rail,ktorého cieºom je zlep‰iÈ medzimestskú Ïelez-niãnú dopravu medzi ViedÀou a Bratislavou, pri-ãom aktivity pre realizáciu takéhoto projektu súv programe oboch susediacich ‰tátov aj Ïelez-níc. Cieºom projektu je dosiahnutie kvalitnej‰eja r˘chlej‰ej Ïelezniãnej dopravy pre verejnosÈ.S t˘mto cieºom sa realizujú ãinnosti na zlep‰e-nie infra‰truktúry elektrifikáciou a zlep‰ením ob-sluhy územia predpokladan˘m zriadením no-v˘ch zastávok.

Na súãasnej Ïelezniãnej infra‰truktúre v sme-re cez Marchegg a Devínsku Novú Ves k tomuprispeje najmä elektrifikácia trate. Na straneÎSR to predstavuje elektrifikáciu úseku od Ïe-lezniãnej stanice Devínska Nová Ves po ‰tátnuhranicu s Rakúskom. Na rakúskej strane sa budeelektrifikovaÈ úsek Marchegg – Gänserndorf aneskôr úsek Marchegg – ViedeÀ Stadlau.

Îeleznice SR ‰etria, optimalizujú, racionali-zujú, ozdravujú svoje hospodárenie. Okremkrátkodob˘ch sú tu v‰ak e‰te koncepãné stra-tegické opatrenia, kde je základn˘m princí-pom dlhodobej stabilizácie predov‰etk˘mpresun v˘konov z cestnej dopravy na Ïelez-niãnú dopravu. Tie presahujú obzor ‰tvorroã-ného obdobia jednej vlády. Darí sa v tomtosmere drÏaÈ kontinuitu?

Îelezniãná doprava v súãasnosti realizuje lencca 16 % objemu nákladnej prepravy SR. Vzhºa-dom na skutoãnosÈ, Ïe Ïelezniãná doprava jenajekologickej‰ím druhom dopravy a Slovens-ká republika má vybudovanú pomerne veºkúÏelezniãnú sieÈ, v súãasnosti je jej kapacita v‰akvyÈaÏená pribliÏne len na 38 – 40 %, ão je ‰ko-da pre celú krajinu. Cestné komunikácie sú na-opak preÈaÏené. Pre presun v˘konov z cestnej do-pravy na Ïelezniãnú je kºúãov˘m faktorom ‰tát-na regulácia, ktorá by mala legislatívnymi ná-strojmi vytvoriÈ podmienky pre presun hlavne ná-kladnej dopravy z ciest na Ïeleznice. A teda vy-tvoriÈ a pouÏívaÈ také nástroje, ktoré zabezpeãiaharmonizáciu podmienok realizácie dopravy.

ÎSR úãelne vyuÏiÈ na realizáciu investiãn˘ch zá-merov s cieºom zv˘‰iÈ úroveÀ kvality priestorovpre cestujúcu verejnosÈ.

V súvislosti s obnoven˘mi úvahami vybudo-vania ‰irokorozchodnej trate cez Slovenskosa natíska otázka, ãi na‰e „zlaté vajce“, pre-kládkov˘ priestor âierna n. T. sa e‰te oplatíbudovaÈ a modernizovaÈ. A vôbec, nemaloby aj v prípade vybudovania ·RT cez Slo-vensko zabezpeãiÈ, aby ·RT konãila opäÈ naSlovensku, a nie aÏ vo Viedni?

Projekt ·RT je v súãasnosti len vo fáze ana-l˘z a pripravuje sa na vypracovanie ‰túdie rea-lizovateºnosti. Táto ‰túdia by mala daÈ jasnej‰ieodpovede na ekonomiku tohto zámeru ako ajspôsoby financovania v˘stavby a prevádzky atieÏ podielov zúãastnen˘ch strán. Jedno z v˘-znamn˘ch pozitív, na ktoré poukázali konzultan-ti, je prínos v oblasti zamestnanosti pri v˘stav-be, ako aj vytvorenie ìal‰ích pracovn˘ch miestv rámci synergie projektu. âo sa t˘ka ná‰ho pre-kladiska, keìÏe zámerom projektu je prepravakontajnerov na trase Ázia – Európa, neoãakávasa v˘znamné ovplyvnenie v˘konov v prekladis-ku âierna nad Tisou.

A ão hlavné mesto SR? Rie‰enie dopravy vBratislave uÏ nie je moÏné bez zapojenia Ïe-leznice a vybudovania podmienok pre efek-tívnu kombinovanú dopravu. Îiaº, projektTEN-T akosi stále zostáva len na papieri,navy‰e aj Hlavná stanica je smutnou „v˘klad-nou skriÀou“ ná‰ho hlavného mesta. Deje sanieão v tomto smere?

Rie‰enie dopravy v Bratislave je kºúãovou zá-leÏitosÈou hlavne z dôvodu prehustenia automo-bilovej dopravy v meste. ÎSR môÏu na zlep‰e-nie tejto situácie prispieÈ realizáciou rekon‰truk-cie Ïelezniãnej stanice Bratislava hlavná stani-ca spolu s Predstaniãn˘m námestím, ako aj rea-lizáciou ìal‰ích pripravovan˘ch zámerov, kto-

SPOLOâNOSË ÎELEZNIâNÉ STAVBY, A.S. KO·ICEZABEZPEâUJE TIETO âINNOSTI:

1. V˘stavba, rekon‰trukcia a oprava Ïelezniãn˘ch tratí, v˘hybiek, v˘-hybkov˘ch rozvetvení vrátane modernizácie vysokor˘chlostn˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov

2. V˘stavba, rekon‰trukcia Ïelezobetónov˘ch mostov, priepustov,oporn˘ch a zárubn˘ch múrov, nástupí‰È, rámp a Ïelezniãn˘ch prejazdov v‰etk˘ch typov

3. V˘stavba a oprava ciest, spevnen˘ch plôch, chodníkov a pe‰ích zón4. Zriaìovanie sanaãn˘ch vrstiev podvalového podloÏia klasicky

i metódou obracania vrstiev a budovanie odvodÀovacích systémov5. Budovanie bezstykovej koºaje, zváranie v˘hybiek termitom

a odporov˘m spôsobom6. Nede‰truktívne skú‰anie dráhov˘ch, oceºov˘ch, mostov˘ch

kon‰trukcií, kon‰trukcií podobn˘ch mostom, koºajníc a dráhov˘chvozidiel ultrazvukovou metódou

7. Zakladanie stavieb, sanácia Ïelezniãn˘ch objektov a zemného telesa pilotovacími a kotviacimi spôsobmi

8. Opravné práce na Ïelezniãnom spodku a zvr‰ku, opravygeometrickej polohy koºaje, ãistenie koºajového lôÏka,regenerácia jazykov a srdcoviek na v˘hybkách, montáÏ, demontáÏ a regenerácia koºajov˘ch polí

9. Pozemné stavby

Îelezniãné stavby, a.s. Ko‰iceJuÏná trieda 66, 040 01 Ko‰icetel., fax: 00421 / 55 / 6118821, 6118842e-mail: [email protected], www.zeleznicnestavby.sk


Generálny riaditeº Sekcie Ïelezniãnej dopravy MDVRR Juraj Kubáãek, generálny riaditeº ÎSR a v˘konn˘ riaditeº CER Libor Lochmann pri otvorení 14. roãníka zrazu parn˘ch ru‰Àov RENDEZ 2012.

40

Ako pribúdali roky, pribúdali aj úspechy.Generálny riaditeº Martin Neubeller si v‰akvek priveºmi nepripú‰Èa. „Niekto si v mojomveku spokojne uÏíva zaslúÏen˘ dôchodok,pre mÀa je v‰ak práca zmyslom a náplÀou Ïi-vota. Trakãn˘m vedením Ïijem cel˘ svoj Ïi-vot a vÏdy som hºadal spôsoby, ako robiÈ vecilep‰ie. V ‰tátnej firme sa to robilo cez zlep-‰ovateºské hnutie, kde som bol ocenen˘ akozaslúÏil˘ zlep‰ovateº,“ spomína bez nostalgie.V ‰tátnej firme sa v‰etko ÈaÏko presadzova-lo, a preto pri‰lo rozhodnutie podnikaÈ. „Sa-mozrejme, zaãal som podnikaÈ v tom, ãomusom rozumel a ão ma bavilo. I‰lo to postup-ne od piky, najskôr ako fyzická osoba, neskôrsme s kolegom zaloÏili eseroãku s oznaãenímEltra – elektrifikácia tratí.“

„Zlomov˘m bodom bolo získanie veºkejzákazky, ktorou sa stala stavba ElektrifikáciaÏelezniãnej trate Pre‰ov – Plaveã v roku 1995.Na tejto stavbe sme zaãali napæÀaÈ svoje pred-stavy o nov˘ch technológiách a postupoch v˘-stavby. To, Ïe táto cesta bola správna, sved-ãí dne‰né postavenie na‰ej spoloãnosti, kto-rá sa stala jednotkou vo svojom odbore na Slo-vensku,“ hovorí generálny riaditeº.

Firma teraz pracuje na modernizácii trateNové Mesto nad Váhom – Púchov a vymie-Àa izolátory na viacer˘ch trakãn˘ch vede-niach Îelezníc SR. „Máme ponuky aj zo za-hraniãia. DosiahnuÈ úspech nebolo vôbec ºah-ké, a najmä v podnikateºskom prostredí, kto-ré na Slovensku v mnohom zaostáva za vy-tváraním podmienok na seriózne podnika-nie. To je v‰ak na dlhú diskusiu. Obãas sa tre-ba povzniesÈ aj nad závisÈou a zlobou ºudí, kto-rí nemajú záujem pracovaÈ, a tak sa intrigy sta-

li zmyslom ich Ïivota,“ posÈaÏoval sa spolu-majiteº spoloãnosti Eltra.

To podstatné je, Ïe firma prosperuje a jejkapacity sú v súãasnosti plne vyÈaÏené a mo-mentálne sústredené na stavbách modernizá-cie Ïelezníc N. Mesto n. V. – Zlatovce a Tr.Teplá – Belu‰a. „Popritom musíme stíhaÈ ajiné stavby, ako sú práce na úpravách trakãné-ho vedenia a v˘stavbu nulov˘ch polí pri v˘-stavbe nadúrovÀov˘ch kríÏení diaºnice so Ïe-leznicou v úseku Dubná Skala – Turany,KRTV hl. stanice Bratislava, ãi v˘menu izo-látorov v trakãnom vedení v objeme 12 tis. ku-sov, ktoré poÏadujú Îeleznice SR vymeniÈ dokonca roka na tratiach, kde sa tak skoro ne-poãíta s modernizáciou ãi komplexnou re-kon‰trukciou trakãného vedenia. Preto nám ajnaplno v dvojsmenn˘ch prevádzkach beÏív˘roba na‰ich izolátorov. Podot˘kam, Ïe naÏelezniciach SR je ich uÏ namontovan˘chviac ako 70-tisíc. Toho roku nás ãaká aj za-ãiatok prác na ìal‰ej etape modernizácie Be-lu‰a – Púchov. TakÏe je toho dosÈ a to dáva od-poveì, preão sme zatiaº sústredení na domá-com trhu, aj keì záujem je aj zo zahraniãia.Hlavne je záujem o technológiu v zakladanístoÏiarov trakãn˘ch stoÏiarov na ihlanov˘chpilótach. Túto technológiu sme uÏ pouÏili ajna spomenut˘ch stavbách modernizácie me-dzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov preÎSR. Na‰a spoloãnosÈ si dlhodobo udrÏujestabiln˘ stav zamestnancov a snaÏí sa im vy-tváraÈ optimálne podmienky v nároãn˘ch pod-mienkach ich práce. V prvom rade dbáme obezpeãnosÈ pri práci a odborn˘ rast. Od pra-covníkov vyÏadujeme kvalitnú prácu, koncen-trované nasadenie, podloÏené vysokou orga-

nizáciou práce vy‰‰ieho manaÏmentu. K tomuv‰etkému je potrebné maÈ úãelnú a v˘konnúmechanizáciu, ktorú neustále roz‰irujeme askvalitÀujeme,“ dodáva generálny riaditeº.

Dynamika firmy za posledn˘ch 5 rokovneustále rastie. Svedãí o tom aj ocenenie,ktoré spoloãnosÈ Eltra dostala minul˘ rok – vsúÈaÏi Diamanty slovenského biznisu, ktorúorganizuje spoloãnosÈ Enterprise Investors smagazínom Profit skonãila na prvom miestevo v˘chodoslovenskom kraji a deviata naSlovensku v kategórii stredn˘ch firiem. „Bu-dúcnosti sa neobávame, prácu vidíme v ìal-‰om pokraãovaní modernizácie medzinárod-n˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov, nevyhnutn˘chrekon‰trukcií, pripravovan˘ch elektrifikácií amoÏno aj v˘stavby ‰irokorozchodnej trate“,hovorí generálny riaditeº.

Podnikanie v‰ak nie sú len starosti. „Sú ajpekné záÏitky. ªudia, s ktor˘mi prichádzatedo styku a ktorí si váÏia prácu a rozumejú jej,ako aj ºudia, ktorí vedia podaÈ pomocnú rukua te‰iÈ sa aj z úspechov druh˘ch,“ pripomínaM. Neubeller a jedn˘m dychom hovorí aj oradosti z vnuãky. „RiadiÈ veºkú firmu zaberáveºa ãasu, preto je ãas s rodinou intenzívnej-‰í a nedostatok ãasu si aspoÀ trochu vynahrá-dzame na spoloãn˘ch dovolenkách.“

Krédo M. Neubellera vypl˘va zo spôsobuÏivota a myslenia: „ÎiÈ a nechaÈ ÏiÈ. ByÈ ão-raz lep‰í a firmu viesÈ tak, aby naìalej rástla.Nikoho nepodceÀovaÈ.“ Niã viac, niã menej.

ELTRA, s. r. o.Rampová 4

040 01 Ko‰iceoperátor: +421-55-729 03 16

e-mail: [email protected]

SpoºahlivosÈ, dynamika, progres

SpoloãnosÈ Eltra vznikla v roku 1993. Podniká v oblasti silnoprúdovej elektrotechniky s v˘razn˘m zameraním na montáÏe a dodávky pevn˘ch trakãn˘ch zariadení pre Ïelezniãnú i mestskú dopravu. Do rebríãka najlep‰ích sa

nedostala náhodou, firma sa vyvíjala a rástla postupne. V súãasnosti má 140 stálych zamestnancov, vlastn˘areál s administratívnou budovou, v˘robn˘mi halami, dielÀami a skladmi. Vlastní v‰etky potrebné montáÏne

a dopravné prostriedky a má vlastnú v˘robu stoÏiarov, brán, oceºov˘ch kon‰trukcií, konzol a vlastn˘chkompozitn˘ch izolátorov – je jedin˘m v˘robcom izolátorov na Slovensku.


E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

„Európsky parlament vyjadril jasnú podpo-ru bezplatnému vyuÏívaniu núdzového systé-mu eCall v‰etk˘mi motoristami v Európe.Nakoºko dobrovoºn˘ prístup zlyhal, vyz˘va-me Komisiu, aby ão najskôr navrhla legisla-tívne opatrenia, na základe ktor˘ch by sa sys-tém eCall stal od roku 2015 povinn˘m vov‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ,“ uviedli spra-vodajcovia Olga Sehnalová (S&D, CZ) aDieter-Lebrecht Koch (EPP, DE).

V uznesení Parlament vyjadruje poºutova-nie nad doteraj‰ími ãasov˘mi sklzmi pri dob-rovoºnom zavádzaní systému eCall a nedosta-toãné vyuÏitie systému, ktor˘m je v súãasnos-ti vybaven˘ iba zlomok vozidiel (pribliÏne 0,4 %). Poslanci preto vyzvali Komisiu napredloÏenie legislatívneho návrhu, ktor˘ by odroku 2015 urobil zo systému eCall povinnévybavenie kaÏdého nového vozidla. PodºaParlamentu by tieÏ Komisia mala v blízkej bu-dúcnosti zváÏiÈ roz‰írenie systému o ìal‰ie vo-zidlá, napríklad motorky, autobusy, ãi ÈaÏkénákladné vozidlá.

ZÁSADA ZLATEJ HODINYSystém eCall je zaloÏen˘ na technológii,

ktorá v prípade závaÏnej dopravnej nehodyautomaticky, prostredníctvom verejnej tiesÀo-vej linky 112, privolá záchrannú sluÏbu. R˘-chlej‰í príchod kvalifikovanej pomoci s ne-vyhnutn˘m vybavením, ktorá by sa k miestunehody dostala v priebehu takzvanej zlatej ho-diny, by prispel k zníÏeniu poãtu úmrtí a zá-vaÏností zranení, uvádza sa v uznesení.

Povinné zavedenie systému eCall by moh-lo zachrániÈ aÏ 2 500 Ïivotov roãne a zmier-niÈ závaÏnosÈ zranení o 10 % aÏ 15 %.

BEZPLATN¯ SYSTÉMVerejná sluÏba eCall by mala byÈ podºa

poslancov bezplatná pre v‰etk˘ch vodiãov vEÚ a zariadenie potrebné na jej prevádzkova-nie povinne nain‰talované v kaÏdom novommotorovom vozidle, bez ohºadu na modelalebo v˘robcu.

TECHNOLÓGIA JE PRIPRAVENÁTechnológia je pripravená a celoeurópske

normy nevyhnutné na sprevádzkovanie sys-tému eCall sú schválené, uviedli poslanci.Parlament preto vyzval Komisiu, aby navrhla

právne predpisy, na základe ktor˘ch by ãlen-ské ‰táty modernizovali svoje infra‰truktúrysluÏieb tiesÀov˘ch volaní tak, aby bol systémeCall od roku 2015 funkãn˘ a dostupn˘ prekaÏdého.

OCHRANA ÚDAJOVUznesenie zdôrazÀuje, Ïe systém eCall ne-

smie byÈ vyuÏit˘ na monitorovanie pohybualebo urãovanie polohy osôb. AktivovaÈ samôÏe len tiesÀov˘m volaním v prípade do-pravnej nehody. Hlavn˘m cieºom systému jezlep‰enie riadenia pomoci pri nehodách, do-dáva uznesenie.

Îivoty zachraÀujúci systémeCall by mal byÈ podºaposlancov EP povinn˘

„V‰etky nové vozidlá by mali byÈ od roku 2015 vybavené zariadením eCall, ktoré v prípadedopravnej nehody automaticky, prostredníctvom verejnej tiesÀovej linky 112,

privolá záchrannú sluÏbu,“ uvádza sa v uznesení, ktoré 3. júla schválil Európsky parlament.Systém by ur˘chlil príchod záchranárov, zniÏujúc tak poãet úmrtí a závaÏnosÈ zranení

v dôsledku dopravn˘ch nehôd, dodávajú poslanci.

Miroslav Mikolá‰ik (EPP) – „Keì hovoríme o systéme eCalla nov˘ch sluÏbách ãísla 112 pre obãanov, treba povedaÈ, Ïe pri

dopravn˘ch nehodách zahynie roãne 40-tisíc ºudí a 150-tisícutrpí ÈaÏké zranenia s trval˘mi následkami. Integráciou

systému eCall do palubn˘ch poãítaãov áut je moÏné zachrániÈaÏ 2 500 Ïivotov roãne a zníÏiÈ závaÏnosÈ zranení o 10 aÏ 15percent. KeìÏe ide o záchranu ºudsk˘ch Ïivotov, myslím si,

Ïe sluÏba eCall má byÈ bezplatná a tento systém jednoduch˘na pouÏívanie, prístupn˘ v‰etk˘m obãanom Európskej únie.

Apelujem na v˘robcov automobilov, aby uÏ pri v˘robezabudovávali systém schopn˘ spustiÈ eCall,

aby prevádzkovatelia mobiln˘ch sietí prená‰ali eCall do stredísk v núdzovej reakcii.“

Anna Záborská (EPP ) – „Nov˘m systémom chceme prispieÈk záchrane ão najväã‰ieho poãtu obãanov Európskej únie,ktorí sú v ohrození. Pridaná hodnota európskeho systému

eCall bude v‰ak závisieÈ od zodpovedného a efektívnehoprístupu ãlensk˘ch ‰tátov. V krátkosti uvádzam aktivity

Slovenskej republiky v príprave tohto systému. Pripravili smenárodn˘ program vzdelávania operaãn˘ch záchrann˘ch

pracovníkov naprieã v‰etk˘mi záchrann˘mi zloÏkami.Vzdelávanie totiÏ povaÏujeme za kºúãové, aby cel˘ program

bol funkãn . Príprava prebieha v oblasti informaãno-komunikaãn˘ch technológií a v ‰túdiu jazykov. Nejedná sa

len o hlavné jazyky EÚ, ale aj o jazyky regionálne.Komplexná príprava je doplnená o psychomotorické

a komunikaãné tréningy. Som rada, Ïe cel˘ projekt jefinancovan˘ z Európskej únie.“

41


42

V posledn˘ch rokoch zaznamenávame stagná-ciu dopytu po leteckej doprave, ão ovplyvÀujenajmä leteck˘ch dopravcov, ale má samozrejmevplyv aj na poskytovateºov leteck˘ch navigaã-n˘ch sluÏieb. Vysok˘ ‰tandard bezpeãnosti akvality poskytovan˘ch sluÏieb LPS SR, ‰. p., jev‰ak dôvodom, preão dopyt po na‰ich sluÏbáchani v tomto nároãnom období neklesá. Kvalita abezpeãnosÈ sú základn˘mi piliermi, na ktor˘chstojí identita ná‰ho podniku, a to chceme aj na-ìalej potvrdzovaÈ.

Je nepochybné, Ïe tieto vynikajúce v˘sledkymôÏe ná‰ podnik dosahovaÈ len vìaka svojim za-mestnancom. Neustále sa venujeme kvalitnémuv˘beru na‰ich kolegov a ich neustálemu rastu, ato nielen zo stránky odbornej, ale aj osobnostnej.Súãasne sa snaÏíme budovaÈ organizaãnú kultú-ru, ktorá v˘razne podporuje kvalitu v˘konov a zá-roveÀ priná‰a pocit spokojnosti a angaÏovanos-ti zamestnancov.

Jednou z priorít v LPS SR, ‰. p., je aj dostav-ba novej administratívno-prevádzkovej budovy,ktorej uvedenie do prevádzky sa oãakáva v dru-hej polovici 2012. Dôvodom realizácie celéhoprojektu bolo vytvorenie optimálnych podmienokna poskytovanie leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb,ktoré zodpovedajú poÏiadavkám kladen˘ch naLPS SR, ‰. p., zo strany Európskej komisie aúsporu prevádzkov˘ch nákladov za prenájompriestorov, v ktor˘ch ãasÈ podniku sídli.

V roku 2011 LPS SR, ‰. p., podalo Minister-stvu dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvojaSR podnet na zmenu a doplnenie zákona ã.462/2007 Z. z. o organizácii pracovného ãasu vdoprave s cieºom zabezpeãiÈ vy‰‰iu flexibilitu or-

ganizácie pracovného ãasu riadiacich letovej pre-vádzky. ZároveÀ v rámci sociálneho programupodniku sa podarilo úspe‰ne ukonãiÈ rokovanias odborov˘mi zdruÏeniami, ktoré boli zav⁄‰enépodpisom kolektívnej zmluvy.

LPS SR, ‰. p., sa v˘razn˘m spôsobom podie-ºalo na pomoci Ministerstvu obrany SR pri prí-prave plnenia podmienok na certifikáciu posky-tovateºa leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb podºapostupov platn˘ch pre civilné letectvo. Pomocspoãívala najmä v zabezpeãení v˘cviku vojen-sk˘ch riadiacich letovej prevádzky vo v˘cviko-vom stredisku LPS SR, ‰. p., v príprave riadia-cich dokumentov pre vojensk˘ útvar na LetiskuSliaã, v konzultáciách poskytovan˘ch vojen-sk˘m riadiacim v priebehu v˘cviku v reálnejprevádzke a v technicko-prevádzkovom zabez-peãení ohlasovne letov˘ch prevádzkov˘ch slu-Ïieb, ktorá slúÏi na podávanie letov˘ch plánov ana predletovú prípravu posádok lietadiel.

Z pohºadu pôsobenia LPS SR, ‰. p., na medzi-národnej úrovni je potrebné spomenúÈ podpísa-nie multilaterálnej Dohody o FAB CE (Functio-nal Airspace Block Central Europe) dÀa 5. mája2011, ktorá dáva právny rámec na vytvorenie spo-loãného bloku vzdu‰ného priestoru 7 ‰tátov (Ra-kúsko, âeská republika, Slovenská republika,Maìarsko, Slovinsko, Chorvátsko a Bosna a Her-cegovina) na úrovni ministrov dopráv. Následnebola podpísaná dohoda medzi poskytovateºmileteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb t˘chto ‰tátov. Do-hoda predstavuje v˘znamn˘ krok k zlep‰eniufungovania a zabezpeãenia efektívnej‰ej leteckejprevádzky v Európe. LPS SR, ‰. p., v rámci pro-jektu FAB CE vytvorilo a úspe‰ne uviedlo do pre-vádzky webovú stránku www.fab-ce.eu, na kto-rej sú uvedené v‰etky dôleÏité a relevantné infor-mácie ohºadom projektu FAB CE a zároveÀ po-núklo FAB CE pre projektového manaÏéra admi-nistratívne zabezpeãenie nielen formou kancelár-skych priestorov, ale aj formou kvalifikovanéhoadministratívno-podporného personálu. ZároveÀv roku 2011 LPS SR, ‰. p., prijalo ponuku me-dzinárodnej organizácie EUROCONTROL vBruseli obsadiÈ funkciu v State Liason Office, ãímsa zásadne zlep‰ia podmienky pre zástupcu SRpre prípravu legislatívy v oblasti civilného letect-va.

Z ìal‰ích medzinárodn˘ch projektov treba vy-zdvihnúÈ koncepciu plynulého poskytovania le-tov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb ako súãasti letec-k˘ch navigaãn˘ch sluÏieb v rámci vzdu‰néhopriestoru TMA Bratislava – TMAViedeÀ – TMABudape‰È pre letiská Bratislava – ViedeÀ – Bu-dape‰È, projekt dualizácie príletov˘ch a odleto-v˘ch tratí s vyuÏitím konceptu CDA (ContinuousDescen Approach) pre letiská Krakov, Katovice

a Vroclav a prípravu ‰pecifikácií na v˘ber stra-tegického partnera na skvalitnenie a spoluprácupri v˘cviku riadiacich letovej prevádzky, in‰truk-torov a lektorov v˘cviku v rámci projektu ECPs Maìarskom a ·védskom.

V‰etky vy‰‰ie uvedené aktivity boli najv˘z-namnej‰ími v rámci roku 2011. Samozrejme,existuje e‰te mnoho projektov, ktoré sme zaãaliv roku 2011, no reálne v˘sledky budú viditeºnéaÏ v nasledujúcich rokoch.

LPS SR, ‰. p., ãaká neºahké obdobie. V súãas-nej situácii, keì samotná Európa ãelí mnoh˘mv˘zvam a oãakávaniam, musí LPS SR, ‰. p., za-chovaÈ minimálne rovnak˘ ‰tandard pri poskyto-vaní letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb ako v mi-nulosti, prípadne sa pokúsiÈ niektoré parametree‰te zlep‰iÈ. Nachádzame sa na zaãiatku obdobia,kedy sa principiálne menia urãité mechanizmy t˘-kajúce sa plánovania finanãn˘ch zdrojov a prá-ce s ºudsk˘m kapitálom podniku. Musíme sa dô-sledne pripraviÈ na obdobie, keì bude nevyhnut-né plánovaÈ s predstihom na urãité ãasové obdo-bie (najprv na 3 a potom na 5 rokov) a v ktoromsa bude aplikovaÈ princíp zdieºania rizika s letec-k˘mi spoloãnosÈami. V kombinácii s legislatívouSingle European Sky II a FAB CE sa vytvára sku-toãne nároãné prostredie, ktoré bude vyÏadovaÈpresné plánovanie a vyuÏívanie zdrojov, úzkuspoluprácu so susedn˘mi partnermi a partnermiv rámci FAB CE, silnú podporu ‰tátu pri presa-dzovaní záujmov nielen LPS SR, ‰. p., ale ajSlovenskej republiky. Cieºom LPS SR, ‰. p., jebyÈ kvalitn˘m, spoºahliv˘m a konkurencieschop-n˘m subjektom, ktor˘ splní oãakávania a poÏia-davky zákazníkov a zároveÀ bude partnerom presvojich zamestnancov.

Miroslav BARTO·riaditeº LPS SR, ‰. p.

Základn˘mi piliermi súkvalita a bezpeãnosÈ

Vyhodnotenie ãinnosti LPS SR, ‰. p., za rok 2011

·tátny podnik Letové prevádzkové sluÏby Slovenskej republiky, ‰tátny podnik (LPS SR, ‰. p.) zabezpeãuje leteckénavigaãné sluÏby vo vzdu‰nom priestore a na urãen˘ch letiskách Slovenskej republiky. LPS SR, ‰. p, v roku 2011

dosiahlo v˘borné v˘sledky v prevádzkovej ale aj hospodárskej oblasti. Na základe zhodnotenia dosiahnut˘chv˘sledkov v danom roku ratingová spoloãnosÈ Moody’s investors service udelila LPS SR, ‰. p., rating Aaa.sk

so stabiln˘m v˘hºadom, ão radí LPS SR, ‰. p., medzi najlep‰ie podniky na Slovensku.

Podpis zmluvy FAB CE.

Letové prevádzkové sluÏby Slovenskej republiky, ‰tátny podnik (LPS SR, ‰. p.)

Air navigation services providerLetisko M. R. ·tefánika,

823 07 Bratislava 216, Slovak Republic

44

Nariadenie navrhnuté Európskou komisiouv júli 2011 stanovuje nové technické ‰tandar-dy pre digitálne tachografy, ktoré sú od mája2006 povinné pre v‰etky nákladné vozidlá nad3,5 tony. Nová legislatíva upresÀuje ich po-uÏitie, certifikáciu, montáÏ a kontrolu, s cie-ºom zabrániÈ nepovolenej manipulácii so za-riadením, ktorá je podºa Komisie v súãas-nosti príli‰ roz‰írená.

„SMART“ TACHOGRAFUznesenie, ktorého spravodajkyÀou je po-

slankyÀa Silvia-Adriana Ticau (S&D, RO),roz‰iruje funkcie tachografu, ktor˘ bude spomocou globálneho navigaãného satelitné-ho systému (GNSS) schopn˘ zaznamenaÈ za-ãiatok a koniec trasy nákladného vozidla a sle-dovaÈ jeho aktuálnu hmotnosÈ. V budúcnostiby sa funkcie tachografu mali ìalej roz‰íriÈ ajeho ovládanie zjednodu‰iÈ.

„V bor EP pre dopravu navrhuje, aby bolkaÏd˘ kamión, nov˘ alebo star˘, do roku2020 povinne vybaven˘ inteligentn˘m tacho-grafom,“ uviedla poslankyÀa Ticau poãasrozpravy pred hlasovaním. Orgány verejnejsprávy budú tieÏ musieÈ vy‰koliÈ a vybaviÈ in‰-pektorov tak, aby boli schopní r˘chlo analy-zovaÈ dáta z tachografu podºa spoloãnej me-todiky, keìÏe je podºa spravodajkyne „kºúão-vé, aby boli pravidlá koneãne uplatÀovanérovnako na celom území EÚ.“

OBMEDZENIE ZBYTOâN¯CH KONTROLBezdrôtov˘ prenos dát umoÏní orgánom

verejnej správy kontrolovaÈ (nie v‰ak posti-hovaÈ) vozidlá na diaºku bez toho, aby ich mu-seli zastaviÈ. To im umoÏní sústrediÈ sa na vo-zidlá vykazujúce podozrivé údaje, ktoré budúnásledne dôkladne skontrolované.

Nákladné vozidlá pouÏívané v okruhu do100 km od prevádzky podniku osobami, prektor˘ch vedenie vozidla nepredstavuje hlav-nú ãinnosÈ, by mali byÈ od povinnosti zaviesÈnov˘ tachograf oslobodené. Parlament takchce zabrániÈ uvaleniu zbytoãnej administra-tívnej záÈaÏe na remeselníkov, ktor˘ch hlav-ná ãinnosÈ nesúvisí s riadením ÈaÏk˘ch náklad-n˘ch vozidiel, av‰ak potrebujú prepravovaÈsvoje zariadenia a materiály.

Nov˘ tachograf ako nástroj boja proti

nekalej konkurenciiEfektívnej‰ie monitorovacie zariadenia v ÈaÏk˘ch nákladn˘ch vozidlách a adekvátne vybaveniepre in‰pektorov prispeje k lep‰iemu dodrÏiavaniu pravidiel v súvislosti s ãasom vyhraden˘m na

vedenie kamiónu a ãasom urãen˘m na odpoãinok. Legislatívne uznesenie, ktoré 3. júlaschválil veºkou väã‰inou Európsky parlament, prispeje k zv˘‰eniu bezpeãnosti na cestách.

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

Jaroslav Pa‰ka (EFD ) – „Cieºom revízie nariadenia Rady ã. 3821 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a nariadeniaEurópskeho parlamentu a Rady ã. 561 o pracovnej dobe vodiãov v nákladnej autobusovej doprave je optimalizácia pravidiel na

vykonávanie ãinnosti vodiãov a zefektívnenie funkcií tachografov pouÏívan˘ch na evidenciu a kontrolu dodrÏiavania príslu‰n˘chpredpisov. Rôznorodé a ‰pecifické dopravné aktivity je pomerne nároãné vtesnaÈ do jedného regulaãného rámca, a preto je

prirodzené, Ïe v niektor˘ch prípadoch je potrebné zohºadniÈ osobitné podmienky v˘konu práce vodiãov. Ako príklad je moÏnéuviesÈ dopravu ãerstvého betónu v stavebníctve, ktor˘ musí byÈ spracovan˘ na stavenisku spravidla do 60 aÏ 90 minút od jeho

v˘roby v betonárke. Vodiã prepravujúci ãerstv˘ betón pritom strávi za volantom autodomie‰avaãa len krátky ãas. V mojej krajinesa ãerstv˘ betón dopravuje v priemere len na vzdialenosÈ 12 aÏ 15 km. Väã‰ina pracovnej doby teda vodiãovi uplynie buìãakaním na nakládku betónu vo v˘robni alebo na vykladanie betónu na stavbe. Ak by vodiã musel aplikovaÈ nariadenú

45-minútovú prestávku v ãase vykonávania betonáÏe, urãite by mu to spôsobilo znehodnotenie prepravovanej betónovej zmesi.“

Silvia Adriane Ticau

45


Nastúpili ste do funkcie, ktorá priná‰a veºaotázok, moÏn˘ch rie‰ení, no v˘sledky súãasto dlhodobé. Ak˘ je reálny stav v oblas-ti riadenia projektov prekvapilo vás nieão?

Aktuálne ãísla t˘kajúce sa ãerpanie euro-fondov na dopravné projekty nie sú optimis-tické. Pomalá príprava projektov, Ïiadostí onenávratn˘ finanãn˘ príspevok, neustále po-súvanie projektov˘ch míºnikov nás priviedlido situácie, keì v ‰iestom roku implementá-cie OPD máme zakontrahovan˘ch len nieãovy‰e polovice zdrojov a ãerpanie nedosahu-je ani tretinu. Toto sú údaje, ktoré nevypove-dajú o efektívnom riadení operaãného progra-mu. Je sa v‰ak z ãoho pouãiÈ, a preto je dôle-Ïité myslieÈ na budúcnosÈ. Operaãn˘ programDoprava je v súãasnosti vo fáze, keì trebaokamÏite prijímaÈ sériu ÈaÏk˘ch rozhodnutí,ktoré navzájom spolu súvisia.

Ako by sa dalo zdynamizovaÈ ãerpanie eu-rofondov na dopravné projekty?

Hneì po preverení aktuálneho stavu v OPDsom iniciovala vytvorenie Akãného plánu scieºom skvalitniÈ a zdynamizovaÈ ãerpanieeurofondov na dopravné projekty. Vzhºadomna podpriemernú úroveÀ ãerpania bude nazáklade Akãného plánu vykonávan˘ odpoãetstavu projektov, ktor˘ bude kontrolovan˘ naúrovni Riadiaceho orgánu a o stave odpoãto-vania úloh bude pravidelne informovaná tieÏEurópska komisia. Akãn˘ plán obsahuje sys-témové a ‰pecifické opatrenia. Systémovékroky rie‰ia problémy na horizontálnej úrov-ni prostredníctvom úpravy procesov riadeniaOPD, zmien v organizácii riadenia a v riade-nej komunikácii. ZároveÀ tvoria bázu prevznik krízov˘ch tímov rie‰iacich najpálãi-vej‰ie problémy OPD. V súãasnosti uÏ naministerstve naplno pracuje napr. krízováskupina pre rie‰enie problémov s majetkovo-právnym vyrovnaním, skupina na zabezpeãe-nie súladu v˘stavby s environmentálnou le-gislatívou EÚ, ale tieÏ krízové skupiny pre rie-‰enie problémov kritick˘ch projektov, napr.Turany – Hubová a prioritn˘ch osí 3 a 4.·pecifické opatrenia stanovujú harmonogramaktivít potrebn˘ch na odstránenie problémovna úrovni jednotliv˘ch projektov zo zásobní-ka OPD. ZároveÀ nastavujú systém pre bez-problémovú implementáciu jednotliv˘ch pro-jektov a urãujú zodpovednosÈ za v˘kon par-ciálnych úloh vznikajúcich v rámci projekto-vého cyklu. Na skvalitnenie ãerpania ná‰ho

operaãného programu je tieÏ je potrebné sys-tematicky rie‰iÈ otvorené auditné a kontrolnézistenia. Re‰tartovali sme aj fungovanie pro-gramovej kancelárie, ktorú povaÏujem za mi-moriadne dôleÏitú na efektívnu implementá-ciu a ur˘chlenie ãerpania eurofondov. Jej kºú-ãovou úlohou je nezávisl˘ dohºad nad kontro-lou riadenia ná‰ho operaãného programu.

Aká je celková alokácia pre OPD? Aké jeprerozdelenie financií na projekty v do-prave vo v‰eobecnosti, ste spokojná?

Operaãn˘ program Doprava patrí medzinajväã‰ie operaãné programy v rámci Ná-rodného strategického referenãného rámca2007 – 2013. Celková alokácia pre OPD pred-stavuje 3 845 719 991 eur, z ãoho príspevok zfondov EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396eur je povinné národné spolufinancovanie.Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálne-ho rozvoja SR tieto financie prerozdeºuje nav˘znamné dopravné projekty, ako sú v˘stav-ba diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, obnova ciestprvej triedy, modernizácia Ïelezníc, nákupmodern˘ch vlakov, ãi budovanie verejnej ko-ºajovej dopravy v Bratislave a Ko‰iciach.

Aké zmeny oãakávate v oblasti veºk˘chprojektov, t˘ch na úrovni EK, ão vyÏadu-je rie‰enie a ktoré projekty budú predloÏe-né na schválenie v EK v najbliÏ‰om ãase?

Je v‰eobecne známe, Ïe implementáciaprojektov v OPD je takpovediac beh na dlhétrate a vyÏaduje si dlhodobú prípravu. V OPDsa implementujú najmä veºké projekty nad 50mil. eur, ktoré si vyÏadujú komplikovanéschvaºovanie zo strany Európskej komisie(ktoré môÏe trvaÈ aÏ rok a viac). Ku koncujúna tohto roku sme na EK predloÏili naschválenie 11 tzv. veºk˘ch projektov. DoterazBrusel schválil ‰esÈ tak˘chto projektov, ìal-‰ích päÈ projektov posudzuje. V najbliÏ‰íchmesiacoch plánujeme EK predloÏiÈ na schvá-lenie cestné projekty: D1 Dubná Skala – Tu-rany a Hubová – Ivachnová, zo Ïelezniãn˘chprojektov sú vo finálnej fáze prípravy projek-ty modernizácie Ïelezniãn˘ch úsekov Belu‰a– Púchov a PovaÏská Teplá – Îilina.

ëal‰ie projektové obdobie je od roku 2014,pripravujú sa uÏ nové projekty, na ão ne-treba zabúdaÈ, aby ekonomická návrat-nosÈ neprekvapila?

Zaãiatok nového programového obdobia je

SkvalitniÈ a zdynamizovaÈdopravné europrojekty

Denisa ÎILÁKOVÁ, generálna riaditeºka sekcie Operaãného programu Doprava na Ministerstvedopravy v˘stavby a regionálneho rozvoja SR sa v predchádzajúcich rokoch zaoberala prípravou

a monitorovaním projektov v rámci Operaãného programu Informatizácia spoloãnosti. Dnes ãerpá zo svojich bohat˘ch pracovn˘ch skúseností, ktoré jej moÏno pomôÏu pri práci

v rezorte, kde to nie je vôbec jednoduché. Veì ide o sledované a závaÏné rie‰enia dopravy celéhoSlovenska. Rozhovor poskytla pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

46

tu uÏ o 18 mesiacov a nás ãaká veºmi veºa prá-ce pri jeho príprave. V rámci súãasného OPDmáme projekty na prípravu projektovej doku-mentácie. V priebehu budúceho roka by natieto projekty malo byÈ získané stavebné po-volenie tak, aby investiãná ãasÈ projektovmohla prebiehaÈ od januára 2014. TaktieÏprojekt diaºniãného tunela Vi‰Àové pri Îilineje v ‰tádiu verejného obstarávania a staveb-né práce sa od januára 2014 stanú oprávne-n˘m v˘davkom z nového programového ob-dobia.

V rámci eurofondov sú ãasté zmeny legisla-tívy, ão by pomohlo pri realizácii projektov,aby sa proces ur˘chlil?

Problémy sú v‰eobecne známe a sÈaÏujúnám prácu od zaãiatku ãerpania eurofondov.Ide predov‰etk˘m o predlÏovanie procesuverejného obstarávania námietkami zo stranyuchádzaãov. Brzdí nás aj pomalé vydávaniestavebn˘ch povolení a rozhodnutí samosprá-vy z dôvodu uplatÀovania dodatoãn˘ch poÏia-daviek samosprávy a developerov a stále nieje vyrie‰ená aj legislatíva upravujúca majet-kovoprávne vyrovnanie pozemkov pre stav-by dopravnej infra‰truktúry.

Ako sa vyrie‰ili, resp. rie‰ia problémy, kto-ré nastali pri úseku Turany – Hubová sochranou Ïivotného prostredia?

Ide o veºk˘ a bezprecedentn˘ problém, kto-

r˘ je stále v ‰tádiu rie‰enia. Národná diaºniã-ná spoloãnosÈ, ako prijímateº pomoci z euro-fondov, dala vypracovaÈ nezávislú anal˘zudopadov na Ïivotné prostredie v danom regió-ne, ktoré má spracovateº predloÏiÈ do koncajúna. Následne bude hodnotenie prerokova-né s verejnosÈou, a s jej pripomienkami zasla-né na Európsku komisiu. Definitívne vyjadre-nie Komisie oãakávam na jeseÀ.

Vzhºadom na ãasovú tieseÀ, aby sme stih-li vyãerpaÈ alokované financie na tento úsekdo konca roku 2015, uvaÏujeme o rozdeleníúseku na dve ãasti, úsek Turany – Kraºovanyje realizovateºn˘ e‰te v tomto programovomobdobí, samozrejme pri podmienke, Ïe bude-me maÈ na jeseÀ kladné stanovisko EK.


Aby sa doprava v EÚ stala udrÏateºnou

Doprava sa iste podieºa na zlep‰ovaní kvality Ïivota, je vlastne základom pre hospodárstvo. V rámci Európskej únie sa práve efektívne dopravné spojenia medzi v˘chodom a západom

stávajú dominantn˘mi pre rast ekonomiky. Generálny riaditeº Sekcie záleÏitostí EÚ amedzinárodn˘ch vzÈahov na Ministerstve dopravy v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Igor URBANâÍK poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.

âo je cieºom Európskej dopravnej politikyso zameraním na Slovensko, aké sú v˘ho-dy zaãlenenia dopravného systému Slo-venska do Európskej dopravnej politiky,aké problémy treba rie‰iÈ pre lep‰iu inte-gráciu?

V minulom roku schválila Európska komi-sia koncepãn˘ dokument „Plán jednotnéhoeurópskeho dopravného priestoru – Vytvore-nie konkurencieschopného dopravného sys-tému efektívne vyuÏívajúceho zdroje“. Ví-ziou tejto koncepcie (s v˘hºadom do roku2050) je dosiahnutie 60 % zníÏenia emisií v

kontexte rozrastajúcej sa dopravy a podporymobility. Ciele sú zamerané na podporu no-v˘ch technológií a inovácií, optimalizáciuvyuÏívania multimodálnych logistick˘ch re-Èazcov vrátane podpory väã‰ieho vyuÏívaniaenergeticky efektívnej‰ích dopravn˘ch mó-dov, efektívnej‰ieho vyuÏívania dopravy ainfra‰truktúry vrátane vyuÏitia inteligentn˘chdopravn˘ch systémov a trhovo orientova-n˘ch nástrojov.

Opatrenia Bielej knihy nie sú zamerané nakonkrétne krajiny, ako napr. Slovensko, ale namodernizáciu sektora dopravy EÚ tak, aby

boli dosiahnuté uvedené ciele. Pre Slovenskúrepubliku hlavn˘mi v˘zvami je modernizáciaa dobudovanie dopravnej infra‰truktúry s cie-ºom zabezpeãenia (geografickej) dostupnos-ti a mobility obãanov s cieºom podpory eko-nomického rastu a zniÏovania negatívnychvplyvov na Ïivotné prostredie.

Dosiahnutie udrÏateºnosti dopravy z úrov-ne EÚ si vyÏaduje opatrenia na odstránenieprekáÏok v hospodárskej súÈaÏi, podporu do-pravného systému s men‰ou závislosÈou na fo-sílnych palivách a zlep‰enie bezpeãnosti, bez-peãnostnej ochrany, Ïivotného prostredia apracovn˘ch podmienok. Napríklad v súãasnosti sa realizuje: – Revízia usmernení o TEN-T spolu s balí-

kom návrhov pre ìal‰í viacroãn˘ finanãn˘rámec.

– Balík opatrení pre letiská na dosiahnutievy‰‰ej efektívnosti letiskov˘ch operácií aoptimalizovaného vyuÏívania letiskov˘chkapacít.

– Revízia smernice o prístupe k Ïelezniãné-mu trhu.

Ako by ste hodnotili úlohu dopravy akosprostredkovateºa rastu ekonomiky nielenna Slovensku ale v celej EÚ?

Doprava je chrbticou európskej ekonomi-ky. Dobre fungujúca osobná a nákladná do-prava je pre európske podniky a obãanov ne-vyhnutnosÈou. Dopravn˘ priemysel zabezpe-ãuje pribliÏne 7 % európskeho HDP a viac ako5 % celkovej zamestnanosti v EÚ. V oblastizamestnanosti v rámci SR predstavuje sektordopravy v˘znamného zamestnávateºa v hos-

47

podárskych sektoroch súvisiacich s dopra-vou (sluÏby, vybavenie, infra‰truktúra). Sek-tor dopravy vytvára pribliÏne 8 % hrubého do-máceho produktu SR a asi 4 % pracovn˘chmiest.

Uºahãujú efektívne dopravné spojenia vEÚ vytvorenie vnútorného trhu? Ak˘ v˘-znam to má pre Slovensko a ão sa oãaká-va od zvy‰ovania moÏností dopravnéhospojenia v rámci Európy?

Samozrejme. Kvalitná, dostupná a integro-vaná dopravná infra‰truktúra je predpokladomfungovania vnútorného trhu EÚ. Pre SR to máe‰te väã‰í v˘znam, keìÏe je otvorenou eko-nomikou, ktorá je závislá od exportu svojichv˘robkov. Existencia kvalitnej dopravnej in-fra‰truktúry je jednou z podmienok príchoduzahraniãn˘ch investícií na Slovensko. Eu-rópska dopravná politika je zameraná na pod-poru ãistej, bezpeãnej a efektívnej dopravy vcelej Európe, ktorá tvorí základ pre vnútorn˘trh s tovarom a právo obãanov slobodne ces-tovaÈ v EÚ. V tomto ohºade prispela európs-ka dopravná politika k úãinnému a efektívne-mu systému mobility, ktor˘ sa vo svete pova-Ïuje za jeden z najvyspelej‰ích. Podporuje so-ciálnu a hospodársku súdrÏnosÈ a konkuren-cieschopnosÈ európskeho priemyslu, ãím v˘-razne prispieva k Lisabonskému programu prerast a zamestnanosÈ. S t˘mto cieºom bude eu-rópska dopravná politika aj v nasledujúcomdesaÈroãí naìalej zohrávaÈ dôleÏitú úlohu prirozvoji EÚ súlade so Stratégiou Európa 2020.

Biela kniha o spoloãnej dopravnej politikezdôraznila potrebu riadiÈ rast dopravy,ako sa plní táto úloha?

Táto úloha vypl˘vala z toho, Ïe v ãase pri-jímania uvedenej Bielej knihy (rok 2000) do-prava rástla úmerne rastu HDP, priãom niek-de aj medziroãn˘ rast bol vy‰‰í ako rast HDP.Cieºom Komisie bolo dosiahnuÈ, aby dopra-va rástla podstatne niÏ‰ím tempom ako HDP,ão by znamenalo, Ïe funguje efektívnej‰ie.Kríza, ktorá zaãala v roku 2008 ukázala, Ïeto nie je také jednoduché. Práve naopak. Na-plno sa zaãala prejavovaÈ najprv v doprave uÏv druhej polovici roka 2008, ão sa negatívneukázalo aj na zníÏenom dopyte po dopravn˘chsluÏbách v cestnej aj Ïelezniãnej nákladnej do-pravy. Doprava totiÏ svojím spôsobom signa-lizuje krízu, resp. oÏivenie hospodárstva. Mátendenciu v˘razne poklesnúÈ na zaãiatku krí-zy, keìÏe firmy zniÏujú svoje zásoby. Na dru-hej strane, oblasÈ dopravy sa zotavuje r˘-chlej‰ie ako iné odvetvia, predov‰etk˘m ná-sledkom r˘chlej‰ieho rastu medzinárodnéhoobchodu. Preto nie je vhodné, aby sa inves-tície do dopravy zniÏovali na základe krátko-dob˘ch anal˘z. Platí to hlavne pre Slovens-ko, kde automobilov˘ a elektrotechnick˘ prie-mysel je proexportne zameran˘ na vyspelésvetové trhy.

Dá sa povedaÈ, Ïe sa dosahuje vyváÏenej-‰ie vyuÏívanie dopravy vo v‰eobecnosti vcelej Európskej únii?

V˘voj prepravnej nároãnosti slovenskejekonomiky za obdobie po roku 1989 je cha-rakterizovan˘ jej trval˘m poklesom. Toto zní-Ïenie spôsobili zásadné ‰trukturálne zmenyslovenskej ekonomiky, ako napr. vybudova-nie nov˘ch priemyseln˘ch závodov automo-

bilového a elektrotechnického priemyslu, kto-r˘ch v˘robky majú vy‰‰iu pridanú hodnotu.Tento trend je v postate celosvetov˘. Vzhºa-dom na vy‰‰ie ceny palív je tu snaha, aby sapreváÏalo menej surovín, ale viac uÏ spraco-van˘ch produktov s vy‰‰ou pridanou hodno-tou. âo sa t˘ka osobnej dopravy, hlavne in-dividuálnej automobilovej, tá rastie viac vrozvíjajúcich sa ekonomikách ako v rozvinu-t˘ch. Je v‰ak potrebné uviesÈ, Ïe od vydaniaBielej knihy o doprave v roku 2001 sa dosia-hol znaãn˘ pokrok. V leteckej, cestnej a ãias-toãne aj Ïelezniãnej doprave do‰lo k ìal‰ie-mu otváraniu trhov. Úspe‰ne sa zaviedla ini-ciatíva Jednotné európske nebo. Zv˘‰ila sabezpeãnosÈ a ochrana pri v‰etk˘ch druhochdopravy. Prijali sa nové pravidlá o pracovn˘chpodmienkach a právach cestujúcich. Tran-seurópske dopravné siete (financované pro-stredníctvom ‰trukturálnych fondov a kohéz-neho fondu) prispeli k územnej súdrÏnosti av˘stavbe vysokor˘chlostn˘ch Ïelezniãn˘chtratí. Takisto sa podnikli mnohé kroky nazlep‰enie dosahu dopravy na Ïivotné prostre-die.

Do akej miery je prioritná potreba zniÏo-vanie skleníkov˘ch plynov v rámci Euró-py, ako je to na Slovensku?

ZníÏenie emisií skleníkov˘ch plynov vosvete má za cieº udrÏaÈ nárast teploty spôso-ben˘ zmenou klímy pod hranicou 2°C. Na do-siahnutie tohto cieºa musí EÚ, v kontexte po-trebn˘ch zníÏení vo vyspel˘ch krajinách, doroku 2050 vo v‰eobecnosti zníÏiÈ emisie o 80– 95 % pod úroveÀ roku 1990. Najväã‰í po-diel na emisiách a látkach zneãisÈujúcich Ïi-votné prostredie v rámci dopravnej prevá-dzky v SR predstavuje cestná doprava. Indi-viduálna automobilová doprava a nákladnádoprava predstavujú aÏ 87 % celkového ob-jemu emisií. MnoÏstvo emisií zneãisÈujúcichlátok v doprave súvisí so spotrebou pohon-n˘ch látok, ktorú negatívne ovplyvÀuje tech-nick˘ stav prevádzkovaného vozidlového par-ku, vyuÏívanie kapacity dopravn˘ch pro-striedkov a zaÈaÏenie dopravnej infra‰truktú-ry. Rozhodnutím EP a Rady ã. 406/2009/ESo úsilí ãlensk˘ch ‰tátov zníÏiÈ emisie sklení-kov˘ch plynov boli stanovené individuálneciele pre ãlenské ‰táty. SR môÏe dosiahnuÈ 13 % nárast emisií skleníkov˘ch plynov opro-ti roku 2005 v sektoroch mimo schémy obcho-dovania s emisn˘mi kvótami (doprava, pôdo-

hospodárstvo, stavebníctvo, odpadové hospo-dárstvo). Tento limit bude napæÀan˘ v spolu-práci s uveden˘mi sektormi. Neoficiálnymcieºom pre emisie z dopravy v SR v roku2020 je 7, 5 mil. ton CO2ekv. V roku 2010 vy-produkovala doprava okolo 7 mil. ton, priãomje potrebné uviesÈ, Ïe od roku 2005 trend ná-rastu skleníkov˘ch plynov je niÏ‰í ako tobolo do roku 2005. Som presvedãen˘, Ïe mo-dernizácia odvetvia dopravy prispeje k zmier-Àovaniu nárastu emisií skleníkov˘ch plynov.To je moÏné dosiahnuÈ prostredníctvom via-cer˘ch opatrení, napr. opatrení v oblasti inf-ra‰truktúry, ako je vãasné zavedenie sieÈov˘chinfra‰truktúr v rámci elektrickej mobility, in-teligentné riadenie dopravy, lep‰ia logistika,zníÏenie emisií CO2 osobn˘ch vozidiel ajtrhovo orientovan˘mi nástrojmi.

Hlboká transformácia dopravného systé-mu je tieÏ v˘zvou pre celú Európu? Aká jesituácia na Slovensku?

Aj napriek znaãnému technickému pokro-ku, nákladovo efektívnym zlep‰eniam v ob-lasti energetickej efektívnosti aÏ 96 % ener-getick˘ch potrieb dopravy v EÚ naìalej zá-visí od ropy a ropn˘ch produktov. Doprava sastala ekologickej‰ou, av‰ak kvôli zv˘‰ené-mu objemu je aj naìalej hlavn˘m zdrojomhluku a miestneho zneãisÈovania ovzdu‰ia.Okrem tohto aspektu na Slovensku je potreb-né rie‰iÈ verejnú dopravu, aby bola udrÏateº-nou. Bude potrebné upraviÈ legislatívny rá-mec, ktorí vo väã‰ej miere podporí integráciu,konkurenãné prostredie pre poskytovateºovsluÏieb ako aj ekonomickú efektivity prevá-dzky, kde ãasÈ rizík prevezme aj dopravcanapr. ãasÈ rizika dopytu.

Ktoré iniciatívy prispievajú k riadeniuzmien dopravy pre nasledujúce desaÈroãie,dostane sa doprava na udrÏateºnú cestu?Sú to predov‰etk˘m tieto iniciatívy:– inteligentné, dokonalej‰ie a plne prepojené

infra‰truktúry v oblasti dopravy a vyuÏívaÈinformaãné a komunikaãné technológie vplnej miere,

– zabezpeãiÈ v rámci základnej siete EÚ ko-ordinované vykonávanie projektov v oblas-ti infra‰truktúry, ktoré v˘znamne prispejúk efektivite celého systému dopravy EÚ,

– potreba zameraÈ sa na mestsk˘ rozmer do-pravy, ktor˘ v˘razne prispieva k dopravné-mu preÈaÏeniu a produkcii emisií.


48


Preão bolo potrebné meniÈ zákon o cestnejdoprave?

Potreba zásadne novej právnej úpravy pod-nikania v cestnej doprave bola daná predo-v‰etk˘m skutoãnosÈou, Ïe orgány Európskejúnie nahradili nepriamu reguláciu dopravné-ho trhu cestnej dopravy (smernicami ) pria-mou reguláciou (nariadeniami). T˘m vnútro-‰tátna právna úprava podnikania v cestnejdoprave uÏ nie je v pozícii povinnej transpo-zície smerníc, ale v pozícii povinného vyko-nania nariadení.

V navrhovanom zákone o cestnej dopraveide predov‰etk˘m o vykonanie:– nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

ã. 1370/2007 o sluÏbách vo verejnom zá-ujme v Ïelezniãnej a cestnej osobnej dopra-ve;

– nariadenia Európskeho parlamentu a Radyã. 1071/2009, ktor˘m sa ustanovujú spoloã-né pravidlá t˘kajúce sa podmienok, ktoréje potrebné dodrÏiavaÈ pri v˘kone povola-nia prevádzkovateºa cestnej dopravy;

– nariadenia Európskeho parlamentu a Radyã. 1072/2009 o spoloãn˘ch pravidlách prí-stupu nákladnej cestnej dopravy na me-dzinárodn˘ trh;

– nariadenia Európskeho parlamentu a Radyã. 1073/2009 o pravidlách prístupu na me-dzinárodn˘ trh autokarovej a autobusovejdopravy;

– nariadenia Európskeho parlamentu a Radyã. 181/2011 o právach cestujúcich v auto-busovej a autokarovej doprave.Druh˘m dôvodom tejto zmeny bola skutoã-

nosÈ, Ïe Európska únia upustila od paralelnejúpravy pravidiel podnikania v cestnej dopra-

ve v prípadoch, keì potrebné pravidlá súupravené mnohostrann˘mi medzinárodn˘mizmluvami (európskymi dohovormi) a záver-mi medzinárodn˘ch organizácií.

Vzhºadom na uvedené zákon upravuje pre-dov‰etk˘m kompetencie vnútro‰tátnych orgá-nov verejnej správy na vykonanie citovan˘chnariadení Európskeho parlamentu a Rady amedzinárodn˘ch zmlúv, ako aj sankcie zaporu‰ovanie ustanoven˘ch pravidiel. To jevÏdy ponechané na vnútro‰tátnu právnu úpra-vu.

âo sa zmenilo oproti pôvodnému zneniuzákona v cestnej doprave pre podnikate-ºov?

Dobudovanie vnútorného trhu cestnej do-pravy v rámci Európskeho spoloãenstva sospravodliv˘mi podmienkami hospodárskejsúÈaÏe si vyÏaduje jednotné uplatÀovanie spo-loãn˘ch pravidiel v oblasti udeºovania povo-lení na v˘kon povolania prevádzkovateºa ná-kladnej alebo osobnej cestnej dopravy (napodnikanie v cestnej doprave). Tieto spoloã-né pravidlá by mali prispieÈ k dosiahnutiuvy‰‰ej úrovne odbornej kvalifikácie prevá-dzkovateºov cestnej dopravy, racionalizáciitrhu a zlep‰eniu kvality sluÏieb v cestnej do-prave zákazníkom a celému hospodárstvu,ako aj k väã‰ej bezpeãnosti cestnej premávky.

Základom novej právnej úpravy zostali trizákladné podmienky prístupu k povolaniuprevádzkovateºa (podnikateºa) v cestnej do-prave, t. j. bezúhonnosÈ, odborná spôsobilosÈa finanãná spoºahlivosÈ. Vysokou úrovÀouodbornej kvalifikácie by sa mala zv˘‰iÈ sociál-no - ekonomická úãinnosÈ odvetvia cestnej do-pravy. Nariadenie Európskeho parlamentu aRady (ES) ã. 1071/2009 preto novo zavádzapovinnosÈ ustanovenia a zodpovednosÈ kon-krétnej osoby poverenej podnikateºom v do-prave t.j. vedúci dopravy. Podnik, ktor˘ vy-konáva povolanie prevádzkovateºa cestnejdopravy, musí vymenovaÈ aspoÀ jednu fy-zickú osobu, vedúceho dopravy, ktorá je bez-úhonná a odborne spôsobilá, a ktorá skutoã-ne a sústavne riadi dopravné ãinnosti podni-ku, je skutoãne spojená s podnikom, naprík-lad ako zamestnanec, riaditeº, vlastník aleboakcionár, alebo t˘m, Ïe ho spravuje, alebo akje podnik fyzická osoba, je touto osobou, a mábydlisko v Spoloãenstve.

Nová je tieÏ poÏiadavka na sídlo dopravné-ho podniku. Podnik v dotknutom ãlenskom‰táte musí:– maÈ sídlo nachádzajúce sa v tomto ãlen-

skom ‰táte s priestormi, v ktor˘ch vediesvoje hlavné doklady o podnikateºskej ãin-nosti, najmä v‰etky svoje úãtovné doklady,doklady o riadení zamestnancov, doklady

Nové skutoãnosti v doprave

Na administratívu sa dnes sÈaÏujú takmer v‰etci, ktorí majú povinnosti vybavovaÈ na „úradoch“.K jej zjednodu‰eniu mal prispieÈ aj nov˘ zákon o cestnej doprave, ktor˘ platí od 1. marca 2012.O tom, aké sú jeho v˘hody pre verejnosÈ a podnikateºov sa rozpráva redaktorka Anna Komová

s generálnou riaditeºkou sekcie legislatívnej a právnej Ministerstva dopravy v˘stavbya regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Martinou PAST¯RIKOVOU.

49

s údajmi o ãase jazdy a odpoãinku a v‰et-ky ostatné doklady, ku ktor˘m musí maÈprístup príslu‰n˘ orgán, aby preveril plne-nie podmienok ustanoven˘ch v tomto na-riadení;

– po tom, ão mu bolo udelené povolenie dis-ponovaÈ jedn˘m alebo viacer˘mi vozidla-mi, ktoré sú evidované alebo in˘m spôso-bom uvedené do premávky v súlade s práv-nymi predpismi daného ãlenského ‰tátu,ãi uÏ sú tieto vozidlá v úplnom vlastníctve,alebo nadobudnuté napríklad podºa zmlu-vy o prenájme alebo lízingovej zmluvy;

– skutoãne a sústavne vykonávaÈ s potrebn˘madministratívnym vybavením svoju ãin-nosÈ t˘kajúcu sa vozidiel a s náleÏit˘mtechnick˘m vybavením a príslu‰enstvom vprevádzkovom stredisku ustanovenom vtomto ãlenskom ‰táte. T˘mto opatrením sa sleduje zamedzenie

vytvárania tzv. „Briefkastenfirmen“, resp.„Mail-Box-Companies“ ãiÏe firiem bez tech-nickej základne iba vo forme po‰tov˘ch schrá-nok a s „bielymi koÀami“ ako zodpovedn˘-mi zástupcami.

Navrhovan˘ zákon vychádzajúc z príslu‰-n˘ch nariadení upravuje v prvom rade prístupk v˘konu povolania prevádzkovateºa cestnejdopravy, pravidlá podnikania v cestnej dopra-ve, zabezpeãovanie dopravnej obsluÏnostiúzemia v pravidelnej autobusovej doprave,postavenie dopravcov a cestujúcich v autobu-sovej doprave a v taxisluÏbe, podmienkyprepravy nebezpeãn˘ch vecí a verejnú sprá-vu v cestnej doprave.

Aké v˘hody prinesie novelizácia spomína-ného zákona cestujúcim na diaºkov˘ch au-tobusoch?

Zákon upravuje základné práva cestujú-cich voãi dopravcovi, ktoré moÏno uplatÀo-vaÈ len v súvislosti s prípravou a uskutoãne-ním prepravy na autobusovej linke, ako aj sjej neuskutoãnením podºa cestovného poriad-ku (napríklad, nezaãatím, veºk˘m me‰kanímalebo neukonãením). Rozsah t˘chto práv je vpodstate zhodn˘ s doteraj‰ou právnou úpra-vou.

Tieto práva cestujúcich a z toho vypl˘va-júce povinnosti dopravcu sa vzÈahujú na v‰et-ku pravidelnú dopravu do konca februára2013. Od 1. marca 2013 sa budú vzÈahovaÈ lenna vnútro‰tátnu pravidelnú dopravu vrátanediaºkov˘ch liniek, ktor˘ch trasa autobusovejlinky je krat‰ia ako 250 km, ale podºa pre-chodného ustanovenia (§ 59 ods. 7 ) v súla-de s ãlánkom 2 písm. g) nariadenia (EÚ) ã.181/2011 do konca februára 2017 aj na vnú-tro‰tátne diaºkové linky, ktor˘ch trasa autobu-sovej linky je dlh‰ia ako 250 km; t˘ch je te-raz 38.

Na medzinárodné diaºkové autobusové lin-ky, ako aj na niektoré práva cestujúcich vov‰eobecnosti a cestujúcich so zdravotn˘mpostihnutím, platí od 1. marca 2013 nariade-nie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) ã.181/2011, ktoré platí priamo a má prednosÈpred navrhovan˘mi ustanoveniami zákona.T˘ka sa to 75 medzinárodn˘ch diaºkov˘ch au-tobusov˘ch liniek pravidelnej dopravy a zá-roveÀ 734 prevádzkovateºov príleÏitostnej(tzv. zájazdovej) dopravy, ktorí nemajú posta-venie dopravcu pravidelnej dopravy.

Kapitola II nariadenia obsahuje pravidlá na

ochranu cestujúcich, ako aj ich batoÏiny. Ce-stujúci majú v súlade s uplatniteºn˘mi vnútro-‰tátnymi právnymi predpismi právo na náhra-du v prípade smrti, vrátane náhrady primera-n˘ch v˘davkov na pohreb, alebo zranenia, akoaj straty alebo po‰kodenia batoÏiny v prípa-de nehôd v dôsledku prevádzky autobusu ale-bo autokaru. V prípade úmrtia cestujúceho sauvedené právo vzÈahuje prinajmen‰om naosoby, voãi ktor˘m mal alebo mal maÈ cestu-júci vyÏivovaciu povinnosÈ.

V ‰ka náhrady sa vypoãíta v súlade s uplat-niteºn˘mi vnútro‰tátnymi právnymi predpis-mi. Akákoºvek maximálna v˘‰ka náhrady zasmrÈ a zranenie alebo stratu, alebo po‰kode-nie batoÏiny stanovená vnútro‰tátnymi práv-nymi predpismi nebude v kaÏdom jednotli-vom prípade men‰ia ako: 220 000 eur za ce-stujúceho; 1 200 eur za kus batoÏiny, pokiaºide o ostatnú pravidelnú alebo príleÏitostnúdopravu. V prípade nehody v dôsledku pre-vádzky autobusu alebo autokaru dopravcazabezpeãí primeranú a náleÏitú pomoc v sú-vislosti s okamÏit˘mi praktick˘mi potrebamicestujúcich po nehode. Takáto pomoc zah⁄Àav prípade potreby ubytovanie, jedlo, obleãe-nie, dopravu a uºahãenie prvej pomoci. Po-skytnutie akejkoºvek pomoci sa nepovaÏuje zauznanie zodpovednosti. Dopravca môÏe ob-medziÈ celkové náklady na ubytovanie nakaÏdého cestujúceho na 80 eur za noc a naj-viac na dve noci.

Nastali zmeny aj pre vodiãov , ktorí prepra-vujú zdravotne postihnut˘ch? âo sa odnich vyÏaduje navy‰e?

Práva zdravotne postihnut˘ch osôb aleboosôb so zníÏenou pohyblivosÈou obsiahnuté vkapitole III nariadenia Európskeho parlamen-tu a Rady (EÚ) ã. 181/2011, sa uplatÀujú vovzÈahu k cestujúcim vyuÏívajúcim pravidel-nú dopravu (medzinárodnú alebo vnútro‰tát-nu) aj na dopravu, ak sa miesto nástupu ale-bo miesto v˘stupu cestujúcich nachádza naúzemí ãlenského ‰tátu a ak je plánovanávzdialenosÈ dopravy men‰ia ako 250 km.

Vo v‰eobecnosti nebudú môcÈ dopravcoviavylúãiÈ z prepravy zdravotne postihnut˘chalebo osoby so zníÏenou pohyblivosÈou, akmajú platn˘ cestovn˘ lístok. Dopravcovia asprávcovia autobusovej stanice budú musieÈposkytnúÈ bezplatnú pomoc podºa prílohy Inariadenia. âlenské ‰táty musia urãiÈ autobu-sové stanice, na ktor˘ch bude musieÈ byÈ po-skytnutá pomoc zdravotne postihnut˘m oso-bám alebo osobám so zníÏenou pohyblivos-Èou; Tieto autobusové stanice budú musieÈbyÈ nahlásené Európskej komisii. Dopravco-via budú musieÈ poskytnúÈ pomoc cestujúcimpri nastupovaní a vystupovaní do a z vozid-la (vrátane psov so ‰peciálnym v˘cvikom), prinakladaní a vykladaní batoÏiny a pri sprievo-de na miesto sedenia. Dopravcovia budú mu-sieÈ zabezpeãiÈ, aby personál (vodiãi), ktor˘prichádza do styku s cestujúcimi, mal vedo-mosÈ o osobitn˘ch poÏiadavkách zdravotnepostihnut˘ch osôb alebo osôb so zníÏenoupohyblivosÈou. Dopravcovia v autobusovejdoprave musia zabezpeãiÈ vy‰kolenie vodiãovdo 1. marca 2013.

Ako je to pri podnikateºoch v cestnej do-prave, ktoré zmeny sa ich t˘kajú, ako tomení ich podnikanie?

KaÏd˘ch desaÈ rokov (doteraz kaÏd˘ch päÈrokov) si podnikatelia v cestnej doprave budúmusieÈ obnovovaÈ oprávnenia podnikaÈ v cest-nej doprave. Správny poplatok za tento úkonje t. ã. od 30 do 100 eur. V ‰ku administra-tívnych nákladov z dôvodu zvy‰ovania admi-nistratívnej záÈaÏe, Ïe dopravca musí maÈ kdispozícii prepravn˘ poriadok, v ktorom de-finuje rozsah prepravn˘ch povinností (osob-ná doprava, nákladná doprava, taxi), spôsobpredaja a objednávania cestovn˘ch lístkov,podmienky prepravy osôb, zvierat, batoÏiny,tovaru, musí maÈ urãené tarifné podmienky,reklamaãn˘ poriadok, postup pri vymáhanípokút v prípade identifikácie cestujúcich naãierno nemoÏno odhadnúÈ, pretoÏe jej ustano-venia platili aj v b˘valom zákone o cestnej do-prave.

A ão s platn˘mi povoleniami, licenciamirôznymi rozhodnutiami ... mení sa aj ichplatnosÈ?

V § 56 odsekom 6 zákona sa rie‰i kontinui-ta uÏ vydan˘ch a ku dÀu úãinnosti zákonaplatn˘ch povolení, dopravn˘ch licencií ain˘ch správnych rozhodnutí. Nie je moÏné,aby dÀom nadobudnutia úãinnosti navrhova-ného zákona stratili platnosÈ, lebo by sa moh-la zastaviÈ cestná doprava. Povolenia, do-pravné licencie a iné rozhodnutia a osvedãe-nia vydané podºa doteraj‰ích predpisov zostá-vajú v platnosti do vyznaãeného dÀa ich plat-nosti; ak nemajú vyznaãenú platnosÈ, platia do4. decembra 2015. Ministerstvo dopravy, v˘-stavby a regionálneho rozvoja SR v‰ak musízabezpeãiÈ aj v˘robu a distribúciu úradn˘chtlaãív prepravn˘ch povolení, licencií, osved-ãení a preukazov vydávan˘ch podºa nov˘chnariadení Európskeho spoloãenstva a podºanového zákona.

Aké sú nové povinnosti pri prevádzkova-ní taxisluÏby?

Ako v autobusovej doprave a v dráhovejdoprave, tak v taxisluÏbe, sa vyÏaduje na jejprevádzkovanie povolenie – koncesia, akorozhodnutie dopravného správneho orgánu vsprávnom konaní zaãatom na ÏiadosÈ uchá-dzaãa o poskytovanie sluÏieb taxisluÏby (pre-vádzkovateºa taxisluÏby). Koncesia na roz-diel od dopravnej licencie je zároveÀ aj pod-nikateºsk˘m povolením, aj prevádzkov˘mpovolením.

Koncesia sa Ïiadateºovi udeºuje len prekonkrétne miesto usadenia, to znamená, Ïe vobci uvedenej v koncesii musí maÈ technickúzákladÀu a stanovi‰te vozidiel taxisluÏby. Dô-vodom je potreba identifikovaÈ miesto usade-nia. PrepraviÈ cestujúceho v‰ak môÏe z tohtomiesta usadenia (obce) do ktoréhokoºvekmiesta vrátane cudziny (napríklad z Bratisla-vy na letisko Schwechat), ale nemôÏe v‰ak ziného miesta v tzv. hostiteºskom ‰táte (naprík-lad z letiska Schwechat) prepravovaÈ cestujú-ceho do miesta usadenia (napríklad do Bra-tislavy) bez prepravného povolenia hostiteº-ského ‰tátu. To zodpovedá aj teraj‰iemu práv-nemu stavu z dôvodu ochrany trhu doprav-n˘ch sluÏieb v hostiteºskom ‰táte. Vodiãi vo-zidiel taxisluÏby musia maÈ preukaz, ako ajvodiãi autobusov a nákladn˘ch áut a ru‰Ào-vodiãi na Ïelezniciach. Ide o profesijn˘ do-klad, ktor˘ oprávÀuje osobu byÈ vodiãom vo-zidla taxisluÏby. Vodiã vozidla taxisluÏby ho


50

nie sú v súlade s poÏiadavkami nariadenia.Tieto osvedãenia ani nemôÏu byÈ zapracova-né do vnútro‰tátneho registra dopravcov, naktor˘ sa musí Slovenska republika na európ-skej úrovni napojiÈ do 31. decembra 2012.Prax ukázala, Ïe ãasÈ podnikateºov nemáosvedãenia, ktoré zodpovedajú nov˘m po-Ïiadavkám. Z tohto dôvodu aj me‰ká vytvá-ranie elektronického registra.

Zákon sprísÀuje podmienky podnikania vtaxisluÏbe, priãom sa tento problém t˘ka ajdoteraj‰ích voºn˘ch Ïivností. Zákon nerie‰iplatnosÈ oprávnení na voºnú ÏivnosÈ ako napr.nepravidelná, neverejná osobná cestná do-prava, neverejná osobná cestná doprava vy-konávaná vozidlami s celkovou obsaditeº-nosÈou do 9 osôb vrátane vodiãa, vnútro‰tát-na osobná cestná doprava vykonávaná cest-n˘mi osobn˘mi vozidlami, ktor˘ch celkováobsaditeºnosÈ nepresahuje deväÈ osôb vrátanevodiãa s v˘nimkou vozidiel taxisluÏby, ces-tá motorová doprava vykonávaná osobn˘mivozidlami do 9 miest na sedenie, nepravidel-ná osobná cestná doprava vykonáva cestn˘-mi osobn˘mi vozidlami, ktoré majú okremmiesta pre vodiãa najviac 8 miest na sedenieatì., pretoÏe ich nemoÏno povaÏovaÈ naoprávnenia podºa § 27 zákona. Krajské úra-dy dopravy avizujú urãité problémy v tejto ob-lasti pri prechode na prísnej‰ie podmienkypodnikania a pri ru‰enia platnosti Ïivnosten-sk˘ch oprávnení.

Na ãom práve pracujete na sekcii legisla-tívy a ão chystáte v rámci legislatívy v do-prave pre ìal‰ie obdobie ?

V Legislatívnej rade vlády SR bude prero-kovan˘ Návrh zákona o inteligentn˘ch do-pravn˘ch systémoch v cestnej doprave o zme-ne a doplnení niektor˘ch zákonov. Pripravu-jeme nov˘ cestn˘ zákon a nov˘ leteck˘ zákon.Pripravujeme dve aproximaãné nariadenia.Návrh nariadenia vlády SR, ktor˘m sa menía dopæÀa nariadenie vlády SR ã. 305/2006 Z. z.o opatreniach proti emisiám plynn˘ch a pev-n˘ch zneãisÈujúcich látok motorov na pohonpoºnohospodárskych traktorov a lesn˘ch trak-torov v znení neskor‰ích predpisov. T˘mto ap-roximaãn˘m nariadením vlády sa do právne-ho poriadku Slovenskej republiky preberásmernica Európskeho parlamentu a Rady2011/72/EÚ zo14. septembra 2011, ktorousa mení a dopæÀa smernica 2000/25/ES, po-kiaº ide o ustanovenia pre traktory uvádzanéna trh v rámci systému flexibility vrátane ko-rigenda k smernici Európskeho parlamentu aRady 2011/72/EÚ, a súãasne sa preberá smer-nica Európskeho parlamentu a Rady2011/87/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou samení a dopæÀa smernica 2000/25/ES, pokiaºide o uplatÀovanie emisn˘ch etáp v prípadeúzkorozchodn˘ch traktorov.

Návrh nariadenia vlády SR, ktor˘m sa menía dopæÀa nariadenie vlády SR ã. 370/2006 Z. z.o opatreniach na zníÏenie emisií zo spaºova-cích motorov in‰talovan˘ch v necestn˘chstrojoch v znení neskor‰ích predpisov. T˘m-to aproximaãn˘m nariadením vlády sa doprávneho poriadku Slovenskej republiky pre-berá smernica Európskeho parlamentu a Rady2011/88/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou samení a dopæÀa smernica 97/68/ES, pokiaº ideo ustanovenia pre motory uvádzané na trhpodºa pruÏného systému.

musí maÈ poãas poskytovania sluÏby pri sebepopri vodiãskom preukaze a dokladoch od vo-zidla a preukázaÈ sa ním pri kontrole na ces-tách. Vodiã vozidla taxisluÏby musí byÈ vpracovnom pomere k prevádzkovateºovi taxi-sluÏby po ustanoven˘ t˘Ïdenn˘ pracovn˘ ãas,alebo prevádzkovaÈ taxisluÏbu ako samostat-ne zárobkovo ãinná osoba. Preukaz vodiãamoÏno vydaÈ tomu, kto je najmenej tri rokydrÏiteºom vodiãského oprávnenia skupinyalebo podskupiny oprávÀujúcej viesÈ vozid-lo taxisluÏby, má najmenej 21 rokov, je spô-sobil˘ na právne úkony v plnom rozsahu, jebezúhonn˘.

Zmyslom tejto úpravy je, aby vozidlá taxi-sluÏby viedli len osoby, ktoré dávajú zárukuriadneho v˘konu taxisluÏby. Cieºom je tieÏ vy-tesniÈ z trhu tzv. ãiernych taxikárov, ktorí siprivyrábajú svojimi súkromn˘mi vozidlamibez splnenia zákonn˘ch poÏiadaviek odbor-nosti, zdravotnej spôsobilosti a bezúhonnos-ti a bez toho, aby platili dane, poistné a po-platky.

V‰etky vozidlá taxisluÏby budú evidovanév koncesii, v ktorej sa im pridelí prevádzko-vé evidenãné ãíslo, ktoré bude musieÈ byÈ vi-diteºne umiestnené na vozidle. Úãelom je vy-tesniÈ z poskytovania sluÏieb taxisluÏby mo-torové vozidlá tzv. ãiernych taxikárov, ktoréãasto nespæÀajú ani základné technické poÏia-davky na vozidlo taxisluÏby a nie sú nijakooznaãené ani nikde evidované.

Novou úpravou je, Ïe za vozidlá taxisluÏ-by sa budú povaÏovaÈ aj osobné motorové vo-zidlá s poãtom sedadiel do deväÈ vrátane se-dadla vodiãa (tzv. mikrobusy). V súãasnostiide o nikde neevidované a neoznaãené sú-kromné vozidlá, ktoré sa pouÏívajú na pre-pravné sluÏby pre verejnosÈ vrátane preprávdo zahraniãia, ãasto v podstate na pravidelnúosobnú dopravu podºa vopred oznámenéhoharmonogramu a vopred oznámenej trasy,priãom právne nie sú ani vozidlami taxisluÏ-by, ani autobusmi pouÏívan˘mi v cestnej do-prave. Takéto súkromné podnikanie narú‰atransparentnosÈ a nediskrimináciu na doprav-nom trhu osobnej dopravy a ich vodiãi nepod-liehajú nijakej evidencii ani pravidlám plat-n˘m pre cestnú dopravu. T˘m, Ïe budú zara-dené medzi vozidlá taxisluÏby, budú musieÈspæÀaÈ ustanovené technické poÏiadavky aich vodiãi budú musieÈ maÈ preukaz vodiãavozidla taxisluÏby ako ostatní vodiãi vozidieltaxisluÏby.

Novinkou je aj vytvorenie vnútro‰tátnehoregistra dopravcov, preão je to dôleÏité?

PovinnosÈ vytvoriÈ vnútro‰tátny registerdopravcov vypl˘va z ãlánku 16 nariadenia Eu-rópskeho parlamentu a Rady (ES) ã. 1071/2009, ktor˘m sa ustanovujú spoloãné pra-vidlá t˘kajúce sa podmienok, ktoré je po-trebné dodrÏiavaÈ pri v˘kone povolania pre-vádzkovateºa cestnej dopravy. Register sa ve-die podºa rozhodnutia Komisie zo 17. de-cembra 2009 o minimálnych poÏiadavkách naúdaje vkladané do vnútro‰tátneho elektronic-kého registra podnikov cestnej dopravy(2009/992/EÚ). Ministerstvo dopravy, v˘-stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej re-publiky v spolupráci s krajsk˘mi úradmi precestnú dopravu a pozemné komunikácie ten-to elektronick˘ register prevádzkovateºovcestnej dopravy vedie a zabezpeãuje sprí-

stupnenie jeho obsahu príslu‰n˘m orgánomin˘ch ãlensk˘ch ‰tátov podºa nariadenia Ko-misie (EÚ) ã. 1213/2010 zo 16. decembra2010, ktor˘m sa ustanovujú spoloãné pra-vidlá t˘kajúce sa vzájomného prepojenia vnú-tro‰tátnych elektronick˘ch registrov podnikovcestnej dopravy a dopravn˘m správnym or-gánom, a orgánom odborného dozoru. Lep-‰ie organizovanou spoluprácou v ‰tátnej sprá-ve medzi ãlensk˘mi ‰tátmi by sa mala zlep-‰iÈ úãinnosÈ monitorovania (kontroly) podni-kov pôsobiacich vo viacer˘ch ãlensk˘ch ‰tá-toch a mali by sa zníÏiÈ administratívne nákla-dy.

Osobitná pozornosÈ sa venuje zoznamu po-ru‰ení predpisov (priestupky) podºa kategó-rií druhu a závaÏnosti t˘chto poru‰ení. Elek-tronické registre podnikov vzájomne prepo-jené na európskej úrovni, ktoré sú v súlade spredpismi Spoloãenstva o ochrane osobn˘chúdajov, by mali zjednodu‰iÈ túto spoluprácua zníÏiÈ náklady spojené s kontrolami takpodnikom, ako aj správnym orgánom. V niek-tor˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch uÏ existujú vnútro-‰tátne registre. TaktieÏ sa uÏ vytvorila infra-‰truktúra na vzájomné prepojenie medzi ãlen-sk˘mi ‰tátmi.

Vytvorenie národného elektronického re-gistra podnikov cestnej dopravy si v prvej fázevyÏiadalo spracovanie realizaãného projektut.j. návrh rie‰enia, funkãnú ‰pecifikáciu, vy-tvorenie aplikácií a ich implementáciu, pilot-nú prevádzku, vypracovanie prevádzkov˘chpredpisov pre chod systému, vypracovanie aúpravu nevyhnutnej dokumentácie ako bez-peãnostn˘ projekt, havarijné plány, projektuna ochranu osobn˘ch údajov. Druhá fáza-fáza prevádzky a údrÏby obsahuje najmä mi-gráciu systému do ostrej prevádzky, pravidel-n˘ monitoring v‰etk˘ch komponentov systé-mu, zabezpeãenie procesov na trvalú úroveÀbezpeãnosti systému, supportné a údrÏbovépoplatky v˘robcom technológie, integráciurie‰ení, ãistenie databáz, servis technickéhozabezpeãenia na krajsk˘ch úradoch dopravya centrálnom systéme.

Od 1. marca 2012 síce neuplynulo veºaãasu, ale predsa len sa op˘tam na predbeÏ-né hodnotenie zmeny, pomohlo sa aj do-pravcom aj cestujúcim?

V Slovenskej republike podniká v medzi-národnej cestnej doprave asi tak 7 000 práv-nick˘ch osôb s fyzick˘ch osôb, vo vnútro‰tát-nej doprave ìal‰ích 8000 subjektov a 4500 ta-xikárov. Prvé doteraj‰ie skúsenosti z uplatÀo-vania z nariadení Európskeho parlamentu aRady, ktoré sa t˘kajú cestnej dopravy a usta-novení nového zákona o cestnej doprave uka-zujú, Ïe podnikatelia v cestnej doprave, ale aj‰tátna správa nevyuÏila prechodné obdobia.Okrem iného podºa ãlánku 4 ods. 1 nariade-nia (ES) ã.1071/2009 mali a majú podnika-telia za povinnosÈ vymenovaÈ (oznámiÈ kraj-skému úradu dopravy) odborne spôsobilúosobu (vedúceho dopravy), ktor˘ je bezúhon-n˘, odborne spôsobil˘, skutoãne a sústavneriadi dopravné ãinnosti, je skutoãne spojen˘s podnikom, napríklad ako zamestnanec,vlastník, riaditeº alebo akcionár, a má trvalébydlisko na území Spoloãenstva. Osvedãeniao odbornej spôsobilosti, ktoré boli v Sloven-skej republike vydané pred 1. septembrom2002, nemoÏno povaÏovaÈ za rovnocenné a


51


Ako ste spokojn˘ so stavom elektronickéhom˘ta na Slovensku, splnilo to va‰e oãakáva-nie a oãakávanie zo strany ‰tátu?

M˘to sa na rozdiel od nálepiek platí podºa ka-tegórie vozidla za skutoãne prejazdenú vzdia-lenosÈ po spoplatnenej cestnej sieti a tento sys-tém je tak spravodlivej‰í. Analogicky Ïelez-niãní dopravcovia platia za skutoãne prejazde-nú vzdialenosÈ po sieti ÎSR, takÏe sa podmien-ky pre cestn˘ch a Ïelezniãn˘ch dopravcov pri-blíÏili a nie sú diskriminaãné. UplatÀujú satieÏ základné princípy „uÏívateº platí“ a „zne-ãisÈovateº platí“, ktoré sú rozhodujúce pre pod-poru trvalo udrÏateºnej dopravy. Na Slovenskubol zaveden˘ unikátny satelitn˘ systém elektro-nického m˘ta zaloÏen˘ na GNSS/CN (resp.GPS/GSM) technológiách. Ten je veºmi flexi-biln˘ z pohºadu interoperability, ako aj z po-hºadu zmien v náraste objemu nákladnej dopra-vy a roz‰irovania cestnej infra‰truktúry Sloven-skej republiky.

ZároveÀ systém elektronického m˘ta posky-tuje veºké mnoÏstvo dopravn˘ch údajov, ktorémoÏno vyuÏiÈ aj na iné úãely, hlavne pri opti-malizácii cestnej dopravy, pri dopravnom plá-novaní (napr. zvy‰ovanie plynulosti a bezpeã-nosti premávky, optimalizácia dopravného prú-du, optimalizácia vyÈaÏenia cestnej a Ïelezniã-nej dopravy a pod.) alebo pre potreby daÀov˘chúradov, Policajného zboru SR a ìal‰ích orgá-nov verejnej správy.

Napriek pozitívam je v‰ak potrebné kritickyzhodnotiÈ, Ïe tender, vybudovanie a spustenie

systému elektronického m˘ta bol realizovan˘pod tlakom, ão bolo jedn˘m z dôvodov vzni-ku viacer˘ch komplikácií a problémov. V be-rové konanie na dodávateºa systému elektronic-kého m˘ta je doteraz predmetom konania zostrany Európskej komisie a viacer˘ch súdnychÏalôb. ZároveÀ náklady na vybudovanie a pre-vádzku systému elektronického m˘ta sú v po-rovnaní so spoplatnením formou diaºniãn˘chnálepiek oveºa vy‰‰ie a m˘to zatiaº nie je v˘-znamn˘m zdrojom financovania v˘stavby aúdrÏby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest.

Elektronick˘ systém v˘beru m˘ta fungujespoºahlivo, má svoje pozitívne stránky, ktoré tre-ba rozvíjaÈ a vylep‰ovaÈ, ale aj negatívne strán-ky a dopady, ktoré treba eliminovaÈ, ão je moÏ-né vykonaÈ len premyslen˘mi a systematick˘-mi krokmi. Zásadnou úlohou je zniÏovaÈ nákla-dy spojené s v˘berom m˘ta a prevádzkou m˘t-neho systému tak, aby ão najväã‰ie percento v˘-nosov smerovalo do v˘stavby a údrÏby po-zemn˘ch komunikácií.

âo priniesla optimalizácia poãtu m˘tnychúsekov, ak˘ bol cieº?

Îiadne vymedzené úseky ciest s elektronic-k˘m v˘berom m˘ta sa neru‰ili. Optimalizáciapoãtu vymedzen˘ch úsekov od 1. januára 2012znamenala len zlúãenie vymedzen˘ch úsekov,predov‰etk˘m s krat‰ou dæÏkou, priãom rozsahspoplatnenej siete sa nemenil. Cieºom bola eli-minácia nákladov na dodatoãné transakcie st˘m, aby sa zároveÀ minimalizovali v˘padkyv˘beru m˘ta. Náklady na dodatoãné transakcietotiÏ v˘znamne narástli krátko po spustení sys-tému elektronického m˘ta, potom ão sa zv˘‰ilpoãet vymedzen˘ch úsekov z 1 000 na 1 600.

Ticketing umoÏÀuje plynul˘ a komfortn˘tranzit príleÏitostn˘ch zahraniãn˘ch uÏívate-ºov spoplatnenej siete na území SR bez ãaso-v˘ch prestojov, ako aj administratívnej záÈaÏe,t.j. bez potreby zaobstarania si palubnej jednot-ky. ZniÏovanie poãtu tranzitn˘ch úsekov bolouskutoãÀované z dôvodu ich optimalizácie,tak aby ticketing bol vyuÏívan˘ na najviac vy-uÏívan˘ch tranzitn˘ch úsekoch (D2 a trasaR4).

Nestretli ste sa s reakciou, Ïe povinnosÈ re-gistrácie do systému elektronického v˘berum˘ta spôsobuje problémy?

Registrácia do systému elektronického v˘be-ru m˘ta na Slovensku nespôsobuje Ïiadne zá-sadnej‰ie problémy. Túto skutoãnosÈ potvrdzu-je aj fakt, Ïe ku koncu mája 2012 bolo v systé-me zaregistrovan˘ch cca 206 tis. aktívnych pa-

Ako nám slúÏi elektronické m˘to?

Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky urãuje hlavné smery cestnejpolitiky a cestného hospodárstva, ako aj jeho organizaãnú ‰truktúru a riadenie. Riaditeº odboru

pozemn˘ch komunikácií na Ministerstve dopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Marián HANTÁK sa v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér vyjadril aj k elektronickému m˘tu, ktoré sa

stalo súãasÈou cestnej dopravy a prepravy. Pripravila redaktorka Parlamentného kuriéra Anna Komová.

52

lubn˘ch jednotiek. Na proces registrácie a de-registrácie sme sa zameriavali predov‰etk˘m vãase spustenia m˘tneho systému na zaãiatkuroka 2010, priãom i‰lo hlavne o zvládnutie naj-väã‰ieho náporu Ïiadateºov o zaregistrovanie dosystému a o prekonanie obdobia, v ktorom siplatitelia m˘ta zvykali na fungovanie novéhom˘tneho systému. V súãasnosti prebiehajú v‰et-ky registrácie plynulo, priãom sa vzniknuté si-tuácie sa rie‰ia operatívne priamo na zákazníc-kych miestach k ão najväã‰ej spokojnosti pla-titeºov m˘ta.

âo v‰etko je potrebné urobiÈ, aké dokladypredloÏiÈ na overenie registraãn˘ch údajov,nedá sa proces registrácie zjednodu‰iÈ?

Proces registrácie je presne opísan˘ a verej-ne dostupn˘ na internetovej stránke www.emyto.sk (konkrétne https://www.emyto.sk/web/guest/how-to-register), kde sú zároveÀuvedené aj v‰etky poÏadované doklady. Tie sanachádzajú aj vo v‰eobecn˘ch obchodn˘chpodmienkach. Samotná registrácia sa vykoná-va v súlade s platnou legislatívou SR, zmluvoumedzi NDS a SkyToll a pod.

Ako je zabezpeãená informovanosÈ o plat-bách m˘ta, ão s preplatkami, ako sa vraca-jú preplatky?

InformovanosÈ o platbách m˘ta je zabezpe-ãená prostredníctvom:– pracovníkov zákazníckych miest,– internetového portálu www.emyto.sk,– zákazníckej linky a pod.

Nespotrebované predplatené m˘to vraciapracovník zákazníckeho miesta priamo prevá-dzkovateºovi vozidla a/alebo vodiãovi vozidlav hotovosti na kontaktn˘ch a distribuãn˘ch

miestach. a to v prípade, Ïe v˘‰ka nespotrebo-vanej a vracanej ãiastky nepresahuje hodnotu100 eur. V prípade nespotrebovaného m˘ta nad100 eur sa toto m˘to vracia bezhotovostn˘mprevodom na úãet prevádzkovateºa vozidla.

Je moÏné, Ïe vznikne oneskorené vyúãtova-nie m˘ta aj napríklad s mesaãn˘m rozdie-lom?

Áno, je to moÏné, a to v prípade, Ïe vozidlos palubnou jednotkou opustí Slovenskú republi-ku, priãom nie sú v‰etky údaje z palubnej jed-notky prenesené do centrálneho informaãnéhosystému. Tejto situácii sa v súãasnosti z tech-nického pohºadu nedá vyhnúÈ, treba v‰ak pozna-menaÈ, Ïe objem takto „oneskoren˘ch“ transak-cií predstavuje minimálny a zanedbateºn˘ per-centuálny podiel na celkovom poãte transakciízaznamenan˘ch v m˘tnom systéme.

Stáva sa, Ïe sa mnoÏia sÈaÏnosti alebo rekla-mácie na nekvalitné poskytovanie sluÏieb, ãov‰etko sa dá zlep‰iÈ, skvalitniÈ?

Nie, práve naopak môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïecelkov˘ poãet sÈaÏností a reklamácií postupomãasu klesá. Jednotlivé oblasti elektronického v˘-beru m˘ta sa hodnotia priebeÏne a na základet˘chto hodnotení sa pripravujú optimalizaãnénávrhy opatrení s cieºom zv˘‰iÈ úroveÀ a kva-litu poskytovanej sluÏby. ZároveÀ je v‰ak po-trebné kon‰tatovaÈ, Ïe uÏ v aktuálnom nastave-ní funguje samotná sluÏba elektronického v˘-beru efektívne.

Ako by ste hodnotili komplexnú sluÏbu elek-tronického m˘ta po viac ako dvoch rokoch,ão sa musí prehodnotiÈ na jeho ìal‰ie pouÏí-vanie?

M˘tny systém funguje na Slovensku uÏ dvaa pol roka. DôleÏitou úlohou ministerstva jeprijaÈ nové, spravodlivej‰ie sadzby, optimalizo-vaÈ spoplatnenú sieÈ a naìalej vylaìovaÈ systémelektronického v˘beru m˘ta tak, aby bol spra-vodlivej‰í a jeho prevádzka spoºahlivá. Nové sa-dzby m˘ta by mali spravodlivej‰ie uplatÀovaÈprincípy „uÏívateº platí“ a „zneãisÈovateº platí“,aby sa zabezpeãila najmä podpora vyuÏívaniaekologick˘ch vozidiel (diferenciácia podºaemisn˘ch tried) a zároveÀ, aby do‰lo k optima-lizácii prepravn˘ch prúdov, teda zvy‰ovaniubezpeãnosti a plynulosti cestnej premávky (ãa-sovo premenlivé sadzby).

Ministerstvo chce naìalej pokraãovaÈ v tren-de zniÏovania nákladov spojen˘ch s v˘beromm˘ta a prevádzkou elektronického m˘tnehosystému tak, aby ão najväã‰ie percento v˘no-sov smerovalo do v˘stavby a údrÏby pozem-n˘ch komunikácií.

V zmysle teraz platnej legislatívy nie je za-tiaº moÏné vyuÏívaÈ záznamy o m˘tnych prie-stupkoch, ktoré boli zaznamenané automatickykontroln˘mi m˘tnymi bránami, a preto je sna-hou ministerstva v spolupráci s NDS zaviesÈv tejto oblasti objektívnu zodpovednosÈ, abybolo moÏné vyuÏívaÈ automaticky zaznamena-né m˘tne priestupky a zamedziÈ tak v˘pad-kom príjmov z m˘ta.

V súãasnosti je najdôleÏitej‰ou úlohou mi-nisterstva v oblasti m˘ta zabezpeãiÈ vykonateº-nosÈ Rozhodnutia Európskej komisie 2009/750/ES o definícii Európskej sluÏby elektronic-kého v˘beru m˘ta a jej technick˘ch prvkov, ateda úprava slovenskej legislatívy tak, aby sa za-bezpeãili podmienky pre interoperabilitu m˘t-nych systémov v Európskej únii.

Odbor informatiky na MDVRR je nespor-ne veºmi dôleÏit˘, ako ste spokojn˘ s realizo-vanou ãinnosÈou v oblasti informatiky v do-prave? Na ão sa sústreìujete v súãasnosti?

Odbor informatiky pôsobí v úrade minister-stva ako prierezov˘ útvar, ktor˘ sa snaÏí o ap-likovanie elektronizácie procesov, ão v ko-neãnom dôsledku tieto procesy racionalizuje.T˘m, Ïe máme na starosti aj dátové siete, za-sahujeme aj do organizácií v pôsobnosti rezor-tu a príslu‰n˘m organizáciám zabezpeãujemeintegráciu do rezortn˘ch i medzirezortn˘chinformaãn˘ch systémov.

Zabezpeãujete aj oblasÈ elektronickej in-formaãnej bezpeãnosti, aké sú moÏnosti arealita?

Elektronická informaãná bezpeãnosÈ je veº-mi ‰iroká a aktuálna téma, preto by som juchcel v rámci úradu ministerstva poÀaÈ z dvochuhlov pohºadu. Jeden je pohºad z uhla „klasic-kej“ sieÈovej a dátovej bezpeãnosti a druh˘ jez pohºadu manaÏovania informaãnej bezpeã-nosti. Ako ústrednému orgánu ‰tátnej správynám ukladá zákon o informaãn˘ch systémochverejnej správy aj so svojimi vykonávacímipredpismi staraÈ sa o obidve. Klasickú zabez-peãujeme prostredníctvom hardvérov˘ch asoftvérov˘ch rie‰ení vrátane ‰peciálnych ko-merãn˘ch aplikácií v spolupráci s MF SR(CSIRT) a agentúrou NASES, ktorá stráÏi„bránu“ Govnetu – privátnej siete pre rôzne or-ganizácie verejnej správy, v ktorej pôsobí ajna‰e ministerstvo a niektoré rezortné organi-

zácie. âo sa t˘ka manaÏovania informaãnejbezpeãnosti, buduje a prevádzkuje ministerstvoSystém riadenia informaãnej bezpeãnosti, kto-r˘ funguje podºa ustanovení V nosu MF SR312/2010, konkrétne podºa §28 aÏ 42 a navy-‰e máme ako jedin˘ ÚO·S tento systém cer-tifikovan˘ aj podºa normy ISO/IEC27001:2005.

Dá sa dnes uÏ hovoriÈ o plnej elektronizá-cii dokumentov pre potrebu rokovaní na mi-nisterstve i vo vláde?

V prípade ná‰ho ministerstva sa nedá hovo-riÈ o plnej elektronizácii dokumentov pre po-trebu rokovaní, samozrejme vyuÏívame pro-stredie, ktoré vybudovali iné orgány ‰tátnejsprávy, napríklad portál právnych predpisov,

Ide aj o komfort pre pouÏívateºov


Pre podporu informaãnej spoloãnosti v rámci Európy sa v pláne e-Európa ako cieº uvádza digitálnavláda. Dnes je uÏ digitalizácia v rozvoji a tak sa cieº napæÀa. Za Ministerstvo dopravy, v˘stavby a

regionálneho rozvoja sa k téme vyjadril riaditeº odboru informatiky Peter BÄCK v rozhovoreredaktorky Parlamentného kuriéra Anny Komovej.

53

pri ich realizácii podarí naplniÈ rámce zo zá-sadn˘ch dokumentov informatizácie spoloã-nosti (Národná koncepcia informatizácie ve-rejnej správy, Stratégia informatizácie verejnejsprávy), bude maÈ z toho obãan ìal‰ie v˘ho-dy.

Ako ãasto a od ãoho to závisí, Ïe sa meniainternetové stránky, aká je ich úroveÀ, po-uÏívate najnov‰ie technológie?

Prevádzkovanie webového sídla je usmer-nené V nosom MF SR 312/2010, ktor˘ pred-pisuje ‰tandardy ako má byÈ takéto sídlo nasta-vené, ão MF SR aj kontroluje. Vzhºadom naãlenitosÈ stránok ná‰ redakãn˘ systém, pomo-cou ktorého stránky ministerstva spravujeme,umoÏÀuje, aby sa stránky aktualizovali de-centralizovane, vÏdy zamestnancom, ktor˘ mána starosti príslu‰nú agendu. Vzhºadom na ne-komerãn˘ charakter ná‰ho webového sídla ne-podliehame módnym vlnám, skôr sa snaÏímeo seriózny vzhºad stránky a o aktuálnosÈ úda-jov, pretoÏe máme klientelu z celého sveta –odbornú aj laickú verejnosÈ.

Viete zapracovaÈ poÏiadavky v‰etk˘ch útva-rov ministerstva, ão je pre vás, ako odbor in-formatiky, najzloÏitej‰ie?

Vzhºadom na ‰irok˘ záber v kompetenciáchministerstva je nároãné uspokojiÈ v‰etky poÏia-davky útvarov ministerstva i ‰pecializovanej‰tátnej správy v pôsobnosti rezortu, ktorú ist˘mspôsobom tieÏ obsluhujeme. Rámcom pre za-bezpeãenie priorít ministerstva v oblasti elek-tronizácie agend je Koncepcia rozvoja infor-maãn˘ch systémov, ktorú aktualizujeme pod-ºa spoloãensk˘ch, hospodárskych a politic-k˘ch vplyvov. Pri zabezpeãovaní informatic-k˘ch poÏiadaviek je najzloÏitej‰ie, najmä prirealizácii veºk˘ch projektov, koordinovaÈ zú-ãastnené strany, aby sa realizácia projektu vy-víjala kontinuálne, vecne a v rámci nastave-n˘ch finanãn˘ch tokov. Pri hierarchickom ria-dení niektor˘ch in‰titúcií potom projektov˘manaÏment ãasto „Èahá za krat‰í koniec“.

Zabezpeãujete prístup stránok aj pre slabo-zrak˘ch a nevidiacich, dá sa to?

Ako som uÏ spomenul, webové sídlo minis-terstva musí spæÀaÈ náleÏitosti z v˘nosu MF SRã. MF/013261/2008-132 (predchodcu v˘nosu312/2010), konkrétne §15 Obsah webovéhosídla a §16 Komponenty a funkcionality we-bového sídla, teda aj prístup na webové sídlopre nevidiacich a slabozrak˘ch. Ministerskéwebové stránky uspeli v tomto monitoringu vplnení oboch paragrafov na 92,4%.

âo sa chystáte v najbliÏ‰om období zmeniÈ,zlep‰iÈ, upraviÈ...?

Ministerstvo za posledné obdobie inkorpo-rovalo nové organizaãné útvary z viacer˘ch or-gánov ‰tátnej správy. Táto integrácia má mno-ho rozmerov a postupne sa nám darí vytváraÈpre tieto útvary spoloãné prostredie. Na‰imistrednodob˘mi cieºmi je vytváraÈ pre zamest-nancov ministerstva podmienky, v ktor˘ch bymali pre svoju prácu nástroje, pomocou kto-r˘ch by spracúvali informácie s vysokou infor-maãnou hodnotou. Tie by potom priamo ale-bo prostredníctvom ìal‰ích (aj extern˘ch) in-formaãn˘ch systémov, slúÏili pre potreby ob-ãana a tieÏ pre manaÏment ministerstva narozhodovanie o procesoch v rezorte.

ale aj interné elektronizované agendy, ktoréumoÏÀujú efektívnej‰ie zabezpeãiÈ Ïivotn˘ cy-klus dokumentov pre potrebu rokovaní na mi-nisterstve i vo vláde. TieÏ reflektujeme na v˘-voj v tejto oblasti a pripravujeme integráciujednotliv˘ch agend do uceleného systému zroz‰írenou funkãnosÈou.

Viete odhadnúÈ nakoºko sa zredukoval obehpapierov˘ch dokumentov ich poãet a mani-pulácia s nimi?

Takzvaná „bezpapierová kancelária“ je e‰tevzdialen˘ cieº, ÚO·S ãasto nemá moÏnosÈ vsúvislosti s právnym rámcom, v ktorom pôso-bí, prezentovaÈ svoje v˘stupy inak ako v pa-pierovej forme. Interne sa v‰ak snaÏíme pomo-cou elektronickej registratúry zniÏovaÈ obehpapierov˘ch dokumentov a manipuláciu snimi, ão vypl˘va zo samej podstaty elektronic-kej registratúry. Do konca roka chceme pripra-viÈ a zaãaÈ uplatÀovaÈ politiku reprografick˘chsluÏieb v úrade ministerstva, od ktorej si sºu-bujeme získaÈ lep‰iu kontrolu nad tlaãov˘m to-kom dokumentov ministerstva a v koneãnomdôsledku zv˘‰enie elektronického obehu do-kumentov a zníÏenie nákladov v oblasti ich tla-ãe. To v‰ak súvisí aj s re‰trukturalizáciou za-staran˘ch reprografick˘ch zariadení a teda ajs financovaním tohto procesu. Budeme sa za-oberaÈ moÏnosÈou vyuÏívaÈ tieto sluÏby akoservis.

Zabezpeãujete aj moÏnosÈ sledovania v‰et-k˘ch zmien, ktoré sa robili v predklada-n˘ch dokumentoch?

Ministerstvo má zámer v rámci elektronizá-cie svojich agend zaviesÈ tzv. „Dokument ma-nagement system“, ktor˘ umoÏní spolupraco-vaÈ skupinám zamestnancov na jednom doku-mente a zabezpeãí aj verziovanie dokumentutak, aby okrem iného bolo chronologicky jas-né postupné zapracúvanie zmien do dokumen-tu.

Ako hodnotíte komunikáciu ministerstva avlády, prípadné problémy viete rie‰iÈ okam-Ïite?

Komunikácia ministerstva s vládou sa odo-hráva na viacer˘ch úrovniach a nie vÏdy elek-tronicky, preto mi neprináleÏí hodnotiÈ tento

proces. Keì hovoríme o elektronickej komu-nikácii, príslu‰né útvary ministerstva, ktorémajú kompetenciu komunikovaÈ s úradom vlá-dy SR, ju uskutoãÀujú prostredníctvom mai-lov alebo ‰pecializovan˘ch aplikácií. Vzhºa-dom na dôleÏitosÈ tejto komunikácie viemerie‰iÈ prípadné problémy v komunikácií veºmir˘chlo a operatívne.

Pre pracovníkov ministerstva nastávajúcezmeny a systém práce priniesol isté v˘hodya zefektívnenie aj v komunikácii, ale ão pri-ná‰a informatika MDVRR SR pre obãa-nov Slovenska?

Pre obãanov Slovenska priná‰ame rôznebenefity. PäÈ rokov spolupracujeme s MV SRna projekte elektronickej evidencie vozidiel, doktorého dodávame mnoÏstvo originálnych úda-jov vypl˘vajúcich napríklad z homologizácievozidiel alebo individuálneho dovozu vozi-diel. Odovzdaním t˘chto údajov do uvedené-ho systému získavajú Dopravné in‰pektorátyMV SR údaje, ktoré zapracúvajú do dokladov,ktoré obãan alebo organizácia potrebujú naprevádzku vozidla. Kedysi sa robili tieto úko-ny na in‰pektorátoch manuálne, dnes elektro-nicky. Pre obãana z toho vypl˘va úspora ãasua zv˘‰enie presnosti pri vystavení príslu‰néhodokladu. Tento systém tieÏ umoÏÀuje efektív-nej‰í boj proti kriminalite v oblasti automobi-lizmu, ão je tieÏ prínosom pre obãana.

Pripravujeme projekt „Elektronické sluÏbystavebného poriadku a územného plánovania“financovan˘ z Operaãného programu infor-matizácia spoloãnosti, ktor˘ obãanovi zjedno-du‰í proces súvisiaci s v˘stavbou napr. rodin-ného domu. Tento efekt bude vlastne v˘sled-kom usporiadania elektronizácie procesov aãinností zúãastnen˘ch in‰titúcií. Zámerom mi-nisterstva je znovu rozbehnúÈ projekt Národ-ného systému dopravn˘ch informácií, ktor˘ za-ãal realizáciou úspe‰ného pilotného projektua ktor˘ prinesie obãanovi uÏ pri realizácii jehojadra – Národného dopravného informaãnéhocentra prepojeného na uÏ jestvujúce súvisiaceinformaãné dopravné systémy, mnoho infor-mácií, ktoré budú maÈ priamy vplyv na bezpeã-nosÈ a efektívnosÈ aj individuálnej dopravy.

Tieto na prv˘ pohºad nesúvisiace informaã-né systémy majú mnoho spoloãného a keì sa


54


Roky 2012 – 2014 sú v˘znamné pre Ïelezni-ce, ako hodnotíte moÏnosti, ktoré sú spoje-né s rozsiahlej‰ími zmenami práve na Ïelez-niciach Slovenska? Ide o v˘razné zmeny,ktoré boli v pláne?

Îelezniãná doprava má v˘znamné a nezastu-piteºné miesto vzhºadom na to, Ïe dobre zvlá-da mohutné prepravné prúdy, je ekologickynajv˘hodnej‰ia a najlep‰ie napæÀa potrebu po-núknuÈ obãanom bezpeãnú a environmentálnenajvhodnej‰iu dopravu. Pravdou v‰ak je aj to,Ïe prevádzkovanie Ïeleznice a Ïelezniãnej do-pravy v komparácii s cestnou dopravou je fi-nanãne nároãné a problém „ustráÏiÈ“ nároky Ïe-leznice na ‰tátny rozpoãet vedie k znaãnej ne-istote s rizikom makroekonomick˘ch dôsled-kov. V súvislosti s t˘m boli koncom roku 2010na rokovaniach medzi rezortmi dopravy a finan-cií dohovorené jasné pravidlá, ktoré na jednejstrane umoÏnia Ïeleznici preukázaÈ svoju uÏi-toãnosÈ pre spoloãnosÈ, na druhej v‰ak zabez-peãia, aby od roku 2013 Ïeleznice hospodárilivo vyrovnanom reÏime. Preto v súãasnosti pla-tí zásada, Ïe ‰tát bude objednávaÈ len toºko Ïe-lezniãn˘ch v˘konov, koºko ich aj dokáÏe zapla-tiÈ, priãom táto zásada je jedn˘m z v˘znamn˘chprincípov programu revitalizácie Ïelezniãn˘chspoloãností.

Program revitalizácie Ïelezniãn˘ch spoloã-ností priniesol zmeny pre Ïeleznice Sloven-ska, ão e‰te sa oãakáva, ão ovplyvní nasledu-júci rozvoj Ïelezniãného systému?

S cieºom zastabilizovania nárokov Ïeleznice

na ‰tátny rozpoãet, dosiahnutia ich vyrovnané-ho hospodárenia a zmienenej prospe‰nosti Ïe-leznice pre spoloãnosÈ bol v spolupráci so zá-stupcami odborov a Ministerstva financií SRpripraven˘ a vládou prijat˘ „Program revitali-zácie Ïelezniãn˘ch spoloãností“. Podstatou a zá-kladn˘m princípom tejto stabilizácie Ïelezniã-ného sektora je pouÏitie v‰etk˘ch dostupn˘chmotivaãn˘ch nástrojov na presun v˘konov zcestnej dopravy na dopravu Ïelezniãnú. V ob-lasti nákladnej dopravy spoãívajú moÏnostipredov‰etk˘m v postupnom zah⁄Àaní exter-n˘ch nákladov do kalkulácie nákladov cestnejnákladnej dopravy a zmeny organizácie dopra-vy tak, aby sa znemoÏnili tranzitné jazdy ÈaÏ-k˘ch nákladn˘ch automobilov po cestách II. aIII. triedy. V oblasti osobnej dopravy sa zákla-dom budúcich rie‰ení stalo vypracovanie ‰tú-die o prepravn˘ch prúdoch prostriedkami hro-madnej osobnej dopravy (autobusmi i vlakmi)pozdæÏ jestvujúcich Ïelezniãn˘ch tratí. V sled-ky tejto ‰túdie v súãasnosti slúÏia ako podkladpre tvorbu návrhu nového grafikonu 2012/2013.SúãasÈou koncepãného rie‰enia revitalizácieÏelezniãnej dopravy je ìalej cel˘ komplex opat-rení, rie‰iacich moÏno nenápadné, ale ãasto zá-sadné problémy, dlhodobo zaÈaÏujúce Ïelez-niãn˘ sektor.

Ako sa darí zlep‰ovaÈ osobnú dopravu cez Ïe-leznice a zabezpeãovaÈ zv˘‰ené opatreniapre bezpeãnosÈ tam, kde je to potrebné jed-nako pre skvalitnenie cestovania ale aj prezniÏovanie napríklad úrazovosti?

Pokiaº ide o zlep‰ovanie osobnej dopravy,vrátim sa k uÏ spomenutej príprave novéhografikonu. Ide o projekt na zelenej lúke, priãompôjde o grafikon postaven˘ na nov˘ch princí-poch. Hlavn˘mi prínosmi zavedenia novo pri-pravovaného grafikonu bude predov‰etk˘m za-vedenie taktového reÏimu v miestnej osobnej adiaºkovej doprave, previazanie Ïelezniãn˘chspojov na nadväzujúcich tratiach medzi sebou,sprehºadnenie Ïelezniãn˘ch cestovn˘ch poriad-kov a v neposlednom rade dosiahnutie vnútor-n˘ch úspor ZSSK z novej organizácie prevá-dzkovej práce a následne aj synergické úãinkyv celom Ïelezniãnom sektore. PretoÏe ide ozloÏitú a citlivú záleÏitosÈ, predpokladámeukonãiÈ „ladenie“ nového systému do roku2014. Po ukonãení tohto procesu predpokladá-me akcelerovaÈ ìal‰iu liberalizáciu v oblastiÏelezniãnej osobnej dopravy. Zlep‰ovanie azvy‰ovanie kvality osobnej Ïelezniãnej dopra-vy je realizované aj nasadzovaním nov˘ch voz-Àov˘ch jednotiek príp. modernizovan˘ch vozi-diel.

TaktieÏ v rámci snahy o zlep‰enie a zatrak-tívenie Ïelezniãnej dopravy sa modernizuje Ïe-lezniãná infra‰truktúra, ktorá bude tvoriÈ systémkoridorov umoÏÀujúcich cestovanie vlakov r˘-chlosÈou 160 km/h. SúãasÈou modernizácie je ajru‰enie nevyuÏívan˘ch priecestí, prípadne na-hradzovanie súãasn˘ch nov˘mi – mimoúrovÀo-v˘mi. To má nepochybne obrovsk˘ v˘znampre zv˘‰enie bezpeãnosti v Ïelezniãnej prevá-dzke.

Dá sa hovoriÈ práve pri roz‰írení Ïelezniãnejdopravy na Slovensku o úsporách v prepra-ve? V ãom sú viditeºné?

V súãasnosti sa samotná osobná Ïelezniãnádoprava neroz‰iruje. Dôvodom je stav verej-n˘ch financií, ktoré nás nútia hospodáriÈ s do-pravn˘m v˘konom na úrovni cca 30 mil. vlkm.Práve v‰ak pripravovan˘ nov˘ koncept cesto-vého poriadku by mal zatraktívniÈ Ïelezniãnúdopravu t˘m, Ïe bude posilnená v lokalitách,ktoré disponujú dostatoãn˘mi frekvenciami ce-stujúcich vhodn˘mi pre tento druh dopravy anaopak, bude obmedzená na miestach, ktoré jev˘hodnej‰ie obsluhovaÈ autobusovou dopra-vou. Tak˘mto sústredením dopravn˘ch v˘konovbudú lokality s vysokou hybnosÈou obyvateºstvalep‰ie a ãastej‰ie obsluhované vlakmi osobnejdopravy, bude vhodne vyuÏit˘ vlakov˘ perso-nál, Ïelezniãné vozidlá, a ão je podstatné, precestujúcich to bude znamenaÈ to, Ïe cestovn˘poriadok im ponúkne odchody vlakov v pravi-delne sa opakujúcich a ºahko zapamätateºn˘chintervaloch v priebehu celého dÀa.

Strategické opatrenia na Ïeleznici sú ãasto nevyhnutné

Operaãn˘ program Doprava sa podpísal aj na obnove a rozvoji Ïelezniãnej dopravy naSlovensku. ·tátne zdroje by na obnovu tratí a technickej infra‰truktúry nestaãili. Aj o tom, ão sazmenilo na Ïelezniciach práve vplyvom Operaãného programu Doprava informuje Parlamentn˘

kuriér generálny riaditeº Sekcie Ïelezniãnej dopravy a dráh Ministerstva dopravy, v˘stavbya regionálneho rozvoja SR Jifií KUBÁâEK a redaktorka Anna Komová.

55

Pripravovanou liberalizáciou trhu osobnejdopravy oãakávame zníÏenie nákladov na po-skytovanie dopravn˘ch sluÏieb, zníÏenie náro-kov na verejné financie z titulu krytia strát z v˘-konov vo verejnom záujme a zvy‰ovanie kva-lity poskytovan˘ch sluÏieb.

V nákladnej doprave, s urãit˘mi v˘nimkami,moÏno pozorovaÈ dlhodob˘ pokles objemovprepráv. Osobitne to je viditeºné hlavne v ãasochpretrvávajúcej hospodárskej krízy. Postupn˘vstup nov˘ch dopravcov na trh nákladnej Ïelez-niãnej dopravy zniÏuje trhov˘ podiel nákladné-ho dopravcu ZSSK Cargo a vytvára urãit˘ prie-stor pre zvy‰ovanie v˘konov Ïelezniãnej ná-kladnej prepravy. Veºk˘ v˘znam pre jej renesan-ciu má kombinovaná preprava kontajnerov,umoÏÀujúca úãelne rozdeliÈ v˘kony medzi cest-nú a Ïelezniãnú nákladnú prepravu.

V znamn˘m krokom v prospech Ïelezniãnejnákladnej dopravy bolo zníÏenie poplatku zapouÏívanie Ïelezniãnej infra‰truktúry (napr. vpodmienkach ZSSK Cargo to znamenalo v prie-mere z 10 eur/vlkm na 3,5 eur/vlkm) a zavede-nie elektronického m˘ta pre cestnú nákladnúdopravu.

Ako sa k rozvoju Ïelezniãnej dopravy stava-jú práve vy‰‰ie územné celky, spolupracujúso Ïeleznicami?

Je prioritn˘m záujmom ministerstva, abynov˘ cestovn˘ poriadok bol zaveden˘ aj so sú-hlasom vy‰‰ích územn˘ch celkov, hlavne pre-to, Ïe niektoré oblasti by mali byÈ obsluhova-né v˘hradne Ïelezniãnou dopravou a obsluhuostatn˘ch by mali prevziaÈ autobusy, ktoré sú vkompetencii územn˘ch celkov. Preto je nutnénájsÈ spoloãnú cestu, aby si kaÏd˘ druh dopra-vy na‰iel svoje miesto a zároveÀ, aby spolu koo-perovali. Doposiaº v‰ak na‰e skúsenosti hovo-ria, Ïe jednotlivé VÚC vítajú posilnenie dopra-vy na traÈov˘ch úsekoch a zv˘‰enie rozsahu do-pravn˘ch v˘konov, naopak v‰ak územné celkysa stavajú veºmi negatívne k prípadom, keìbola dopravná obsluha na traÈov˘ch úsekoch ob-medzená, v˘razne zmenená alebo zru‰ená. Pre-to moÏno oãakávaÈ, Ïe to bude „beh na dlhé tra-te“. Nemáme v‰ak inú moÏnosÈ.

Rozvoj Ïelezniãnej dopravy je v záujme ‰tá-tu, nenastávajú nedorozumenia so súkrom-n˘mi dopravcami?

Trh nákladnej Ïelezniãnej dopravy je plne li-beralizovan˘ a nie je dotovan˘ ‰tátnymi pro-striedkami, preto uspeje ten, kto ponúkne svo-jim zákazníkom kvalitnej‰ie sluÏby za ão naj-v˘hodnej‰ie ceny za prepravu tovarov.

V rámci osobnej Ïelezniãnej prepravy sa v li-beralizácii iba zaãalo, od marca tohto roku za-ãal prevádzkovaÈ dopravu z Bratislavy v sme-re na Komárno dopravca RegioJet.

Po úspe‰nom zavedení novej koncepcie do-pravnej obsluhy do prevádzky dôjde ku zasta-bilizovaniu disponibilného dopravného v˘ko-nu prislúchajúceho jednotliv˘m tratiam. Na zá-klade tohto bude moÏné pristúpiÈ k ìal‰ím kro-kom, okrem iného zadaniu vybran˘ch traÈo-v˘ch celkov do ponukového konania za úãelomzískania pre ‰tát a príslu‰n˘ región najv˘hod-nej‰ej ponuky dopravnej obsluhy daného regio-nálneho celku. Uveden˘ proces bude prebiehaÈtransparentne a nediskriminaãne, za úãasti v‰et-k˘ch relevantn˘ch subjektov na trhu, ktorí pre-javia záujem o prevádzku vlakov v záväzku ve-rejnej sluÏby.

Aké sú moÏnosti integrovaného systému do-pravy, ão to znamená pre obãanov?

V súãasnej dobe je v rámci VÚC BA a VÚCKE zriaden˘ tzv. koordinátor integrovanej do-pravy, ão je subjekt, ktor˘ riadi, koordinuje a or-ganizuje na príslu‰nom území vznik integrova-ného dopravného systému ako takého. V rám-ci bratislavského regiónu sa ku koncu roka2012 poãíta so spustením prvej fázy systému.

Integrovan˘ dopravn˘ systém prinesie pre ce-stujúcich ucelen˘ dopravn˘ systém tvoren˘rôznymi druhmi dopráv, kde za pouÏitia jediné-ho cestovného dokladu bude môcÈ vyuÏiÈ prí-mestskú autobusovú, Ïelezniãnú ãi mestskúhromadnú dopravu. Tieto budú vzájomne sko-ordinované, preto ãakacie ãasy na prestup me-dzi jednotliv˘mi spojmi ãi dopravn˘mi módmiby mali byÈ minimalizované. ëalej, ak v súãas-nosti cestujúci vyuÏíva napr. vlak a MHD, abysa dostal do cieºa svojej cesty, tak po zavedeníIDS bude cena jednotného cestovného lístka v˘-hodnej‰ia, ako keby si kúpil zvlá‰È cestovn˘ lís-tok na vlak a MHD. TaktieÏ zavedením jednot-ného informaãného systému cestujúci bude maÈdostatok informácií o tom, ãi jeho spoj ide na-ãas alebo me‰ká a takto bude môcÈ upraviÈ a pri-spôsobiÈ svoj cestovn˘ plán.

Ako by ste hodnotili rozvoj nákladnej dopra-vy, ão moÏno pokladaÈ za konkrétny úspech?

Jednoznaãn˘m úspechom, ako som uÏ vy‰-‰ie spomenul, je po viacroãnom úsilí, dosiah-nutie zníÏenia spoplatnenia Ïelezniãnej doprav-nej cesty. Toto opatrenie v˘razne prispieva kzrovnoprávneniu podmienok cestnej a Ïelezniã-nej dopravy.

Na Ïelezniãnom nákladnom trhu pôsobí viacako 30 dopravcov. Tak˘to poãet dopravcov vy-tvára zdravé konkurenãné prostredie s pozitív-nym prínosom pre koneãného zákazníka, kto-r˘ si môÏe vybraÈ najv˘hodnej‰iu ponuku preuskutoãnenie zam˘‰ºanej prepravy.

Z pohºadu ‰tátu je v‰ak nevyhnutné, aby sapodarilo zastabilizovaÈ národného dopravcu vnákladnej doprave ZSSK Cargo, a to aj pokra-ãujúcim hºadaním strategického partnera, kto-r˘ by vstúpil do tejto spoloãnosti. Predpokladá-me, Ïe ten pomôÏe vnútorne zracionalizovaÈ aoÏiviÈ firmu, investiãne podporiÈ jej rozvoj, naj-mä prispôsobením ‰truktúry vozidlového par-ku aktuálnym poÏiadavkám zákazníkov, a tak-to bude môcÈ ZSSK Cargo lep‰ie obstáÈ v

tvrdom konkurenãnom prostredí. UÏ na zákla-de programu revitalizácie Ïelezniãn˘ch spo-loãností ZSSK Cargo urobilo vnútorné zmeny,ktoré viedli ku ãiastoãnému ozdraveniu spoloã-nosti (optimalizácia zamestnanosti, prehodno-tenie zmlúv na obstarávanie tovarov a sluÏieb,zavedenie elektronick˘ch aukcií atì.).

Peniaze z eurofondov predsa len posunulimodernizáciu Ïelezniãnej dopravy, s ãím sae‰te ráta v rámci modernizácií a zlep‰ovaniaaby doprava a preprava na Ïeleznici spæÀa-la vy‰‰í ‰tandard civilizovanej krajiny?

Modernizácia Ïelezniãnej dopravy prebiehav súlade s vypracovan˘mi strategick˘mi mate-riálmi a ‰tátnou dopravnou politikou a tedaStratégiou rozvoja dopravy SR do roku 2020 aProgramom modernizácie a rozvoja Ïelezniãnejinfra‰truktúry na r. 2011 a 2014. V súãinnostis t˘mito materiálmi je vypracovan˘ Operaãn˘program Doprava na r. 2007 – 2013. V t˘chtodokumentoch je nastavená stratégia modernizá-cie, ktorá práve prebieha, a v ktorej sa bude po-kraãovaÈ aj v nasledujúcom období. Pri moder-nizácii Ïelezniãnej infra‰truktúry je dôleÏit˘mpredpokladom a podmienkou dodrÏiavanietechnick˘ch noriem, ktoré urãujú urãit˘ ‰tan-dard kvality Ïelezniãnej infra‰truktúry, zabez-peãujú Ïiaducu jednotnosÈ európskeho Ïelezniã-ného systému a zvy‰ujú aj celkovú úroveÀ kul-túry cestovania. Na dosiahnutie t˘chto predpo-kladov Európska komisia prijíma legislatívneopatrenia vo forme smerníc, nariadení a rozhod-nutí o technick˘ch ‰pecifikáciách interoperabi-lity (TSI), ktoré sa zameriavajú nielen na skva-litnenie a jednotnosÈ samotnej technickej strán-ky infra‰truktúry, Ïelezniãn˘ch vozidiel, ale ajna Ïelezniãnú prevádzku. Azda najdôleÏitej-‰ím technick˘m predpokladom pre vytvoreniejednotného Ïelezniãného európskeho priestoruje jednotn˘ systém riadenia jázd vlakov. Je nímEurópsky systém riadenia Ïelezniãnej dopravy(ERTMS), ktor˘ je predpokladom pri moderni-zácii Ïelezniãnej infra‰truktúry a Ïelezniãn˘chvozidiel a nevyhnutnou podmienkou pri moÏ-nosti ãerpania finanãn˘ch prostriedkov z fon-dov EÚ na tento úãel. Pre zvy‰ovanie kvalitya úrovne cestovania zameranej na samotn˘chcestujúcich prijala Európska komisia TSI preosoby so zníÏenou pohyblivosÈou. To v‰etko súv˘znamné témy pri modernizácii na‰ej Ïelez-niãnej infra‰truktúry.


56


âo je úlohou va‰ej sekcie v oblasti vzdu‰-ného priestoru SR?

Úlohou na‰ej sekcie je vytváraÈ podmien-ky pre ãinnosti oznaãované ako civilné letec-tvo. Okrem leteck˘ch spoloãností sú v tom-to systéme zapojené letiská, letové prevá-dzkové sluÏby, ale napríklad aj letecká meteo-rologická sluÏba. Tieto podmienky musia byÈtransparentné a harmonizované s medzinárod-n˘mi záväzkami – najmä s ICAO, Medziná-rodnou organizáciou civilného letectva a EÚ.

V rámci EÚ funguje spoloãn˘ leteck˘ prie-stor a leteck˘ trh bez obmedzenia. Na to, abyleteck˘ dopravca mohol prevádzkovaÈ letec-kú linku z ná‰ho letiska na letiská in˘ch ‰tá-tov ako ‰tátov EÚ, je potrebné maÈ uzatvore-né bilaterálne dohody o leteck˘ch doprav-n˘ch sluÏbách. V ostatnom ãase sme rokova-li s tak˘mi v˘znamn˘mi partnermi ako súRuská federácia, Ukrajina ãi Egypt, JuÏnáKórea alebo Katar. âaká nás pokraãovanie ro-kovaní s Ukrajinou o delegovanom vzdu‰nompriestore a rovnakú dohodu musíme uzatvo-riÈ aj s Maìarskom.

V rámci EÚ bola pozornosÈ venovaná tzv.letiskovému balíãku (nariadenia o hluku, le-tiskov˘ch prevádzkov˘ch intervaloch a sluÏ-bách pozemnej obsluhy). Pokraãujú rokova-

nia s USA – Národná rada SR na svojej 3.schôdzi schválila nov˘ protokol k základnejdohode, bola podpísaná dohoda EÚ s Moldav-skom, rokuje sa s Brazíliou, âínou, Izrae-lom, Macaom, Tuniskom, Tureckom a Ukra-jinou.

V akom stave sa dnes nachádza civilné le-tectvo na Slovensku? Koºko cestujúcich sanapríklad prepravuje lietadlami v porov-naní s in˘mi druhmi dopravy?

Na‰a verejnosÈ vníma leteckú dopravu akosluÏbu, ktorú vyuÏíva na svoju prepravu, ãi uÏv rámci pracovn˘ch ciest, alebo pri cestova-ní za oddychom, na dovolenky. V roku 2011bolo na slovensk˘ch letiskách vybaven˘ch 1891 133 cestujúcich, bol zaznamenan˘ poklescca 4 %. Na porovnanie: je to 156-krát me-nej ako v cestnej alebo 23-krát menej ako vÏelezniãnej doprave. V roku 2011 bolo naLetisku Bratislava vybaven˘ch 1 585 064 ce-stujúcich, v Ko‰iciach 266 421, Poprad-Tat-ry 24 625, Pie‰Èany 539 a Sliaã 14 484 cestu-júcich.

Je fakt, Ïe medzinárodné civilné letiskovlastní ‰tát, t˘m optimálnym variantom?Podporili by ste vstup strategického sú-

kromného investora napríklad do brati-slavského letiska?

V Európe existujú rôzne formy vlastníctvaa prevádzkovania medzinárodn˘ch letísk.Nedá sa jednoznaãne povedaÈ, ktorá z foriemje optimálna. VÏdy je potrebné vychádzaÈ zkonkrétnej situácie v danom ãase.

V prípade Letiska Bratislava je dôleÏitéprijaÈ definitívne rozhodnutie a umoÏniÈ, abymanaÏment letiska mohol dlhodob˘ procesrozvoja realizovaÈ a neÏil s pocitom ohroze-nia, Ïe opäÈ dôjde k zmene. Letisko M. R. ·te-fánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), (Le-tisko Bratislava) je úspe‰né medzinárodnéletisko regionálneho v˘znamu. Z ekonomic-kého hºadiska ide o spoloãnosÈ relatívneúspe‰nú, pretoÏe vykazuje prevádzkov˘ zisk.Pri rozhodovaní o ìal‰om rozvoji LetiskaBratislava musia akcionári predov‰etk˘m pra-covaÈ s faktami, ktoré vychádzajú z ekonomic-kej reality súãasného rozvoja európskej letec-kej dopravy. Rozvoj letiska je vo v‰eobecnos-ti dlhodob˘ proces, investiãne veºmi nároãn˘a vyÏadujúci si dlhodobú koncepciu. Tlak naúspory v ‰tátnom rozpoãte a nedostatok pro-striedkov na investiãné aktivity ‰tátu s dlho-dobou návratnosÈou sú ekonomickou realitou.Vláda nemá dostatok finanãn˘ch prostriedkovna rozvoj letiska, preto jednou z reálnychmoÏností je vyuÏitie prostriedkov zo súkrom-n˘ch zdrojov. Rozvoj potenciálu letiska a vy-budovanie konkurencieschopnosti si vyÏa-duje znaãné úsilie a objem finanãn˘ch pro-striedkov. Zapojenie súkromného sektora dorozvoja letiska neznamená, Ïe ‰tát sa vzdávakontroly nad verejn˘m majetkom. Formadlhodobého prenájmu prená‰a na investorav‰etky riziká podnikania a budúcich investí-cií. O koncesii rozhodla vláda SR uznesenímã. 189/2011 zo 16. marca 2011. V súãasnos-ti prebieha v˘ber poradcu pre v˘ber koncesio-nára, ktor˘ má byÈ ukonãen˘ do konca júla.Potom budú prijaté ìal‰ie rozhodnutia naúrovni vedenia ná‰ho ministerstva, resp. vlá-dy SR.

Aké novinky ãakajú cestujúcich na termi-náloch niektor˘ch na‰ich letísk?

V súãasnosti sa dokonãuje 2. etapa v˘stav-by terminálu Letiska Bratislava, na 13. júla2012 bolo naplánované jeho slávnostné otvo-renie. Roãná kapacita letiska sa zv˘‰i z 3,5

Dlhodobé snahy civilného letectva SR smerujú predov‰etk˘m k dosiahnutiu vysokej úrovnebezpeãnosti a plneniu kapacitn˘ch poÏiadaviek vzdu‰ného priestoru. Aby sa mohli uskutoãniÈniektoré plánované medzinárodné projekty, je nevyhnutné nielen pokraãovaÈ v komunikácii so

v‰etk˘mi krajinami, ale tieÏ dorie‰iÈ niektoré situácie vnútri Slovenska. O tom, aké v˘zvy ãakajúslovenské civilné letectvo a ão je pre ich zdolanie potrebné urobiÈ, hovorí Radmila VALÍâKOVÁ,generálna riaditeºka Sekcie civilného letectva a vodnej dopravy Ministerstva dopravy, v˘stavby

a regionálneho rozvoja SR. Pripravila Zuzana Staníková.

Civilné letectvo SR – integrálnasúãasÈ dopravného systému EÚ

Rokovanie SR s Egyptom o bilaterálnej dohode o leteck˘ch dopravn˘ch sluÏbách sa uskutoãnilo 6. júna 2012 v Bratislave.Foto: Vaniãková

57

mil. na 5 mil. cestujúcich. Oãakávame ajotvorenie nového terminálu na Sliaãi, a to 9.júla tohto roka.

Ako sa podieºajú regióny na správe mal˘chletísk? Do‰lo k nejak˘m pozitívnym zme-nám oproti roku 2009, kedy bola schvále-ná Anal˘za súãasného stavu úãasti regiónovna správe letísk a návrhu efektívnej‰iehorie‰enia?

Vláda SR 6. júla 2011 prijala uznesenie ã.458, ktor˘m rozhodla previesÈ celú majetko-vú úãasÈ ‰tátu na základnom imaní LetiskaPie‰Èany, a. s., v súlade s bodom A.1 uznese-nia vlády SR ã. 617 z 9. septembra 2009 st˘m, Ïe noví vlastníci zachovajú funkãnosÈ le-tiska minimálne 10 rokov. O letiskách Poprad-Tatry, Sliaã a Îilina mala vláda rozhodnúÈ prizostavovaní ‰tátneho rozpoãtu na rok 2012.Vzhºadom na predãasné voºby bol zachova-n˘ status quo.

Sekcia civilného letectva a vodnej dopra-vy (SCLVD) v spolupráci so sekciou rozpoã-tu, in‰titútom stratégie a odborom v˘konuakcionárskych práv a zriaìovateºsk˘ch funk-cií pripravili na pokyn ‰tátneho tajomníkaFranti‰ka Palka v˘chodiskov˘ materiál o ìal-‰om fungovaní mal˘ch letísk Poprad-Tatry,Sliaã a Îilina. K tomuto materiálu by vede-nie ministerstva malo v krátkom ãase prijaÈ zá-ver.

V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiÈ,Ïe malé medzinárodné letiská v SR sa poãtomvybaven˘ch cestujúcich ani zìaleka nepri-bliÏujú k ãíslam, ktoré udáva Európska komi-sia pre kategóriu letísk regionálneho v˘zna-mu. Intenzita civilnej leteckej prevádzky ahlavne poãty vybaven˘ch cestujúcich nedáva-jú predpoklady na samofinancovanie mal˘chletísk a ‰tát, ak by chcel zachovaÈ ich fungo-vanie súãasn˘m spôsobom, musel by ich fi-nancovaÈ naìalej aj v budúcnosti. Nedá sareálne predpokladaÈ, Ïe by sa poãty cestujú-cich v najbliÏ‰ích piatich aÏ desiatich rokochzv˘‰ili do takej miery, Ïe by sa finanãná pod-pora ‰tátu mohla úplne zastaviÈ, alebo aspoÀv˘razne klesaÈ. A to e‰te nehovoríme o inves-tíciách súvisiacich s dráhov˘m systémom(napr. generálna rekon‰trukcia vzletovo-pri-stávacej dráhy v Poprade – cca 70 miliónov

eur). Malé letiská ako súãasÈ dopravnej inf-ra‰truktúry by mali slúÏiÈ najmä potrebámregiónov, a preto by mali patriÈ pod správu re-giónov. Pre regióny je prínosom, ak budúmaÈ moÏnosÈ priamo ovplyvÀovaÈ ãinnosÈ le-tiska ako nástroja pre rozvoj cestovného ru-chu, ekonomiky a zamestnanosti. Je v‰ak po-trebné dorie‰iÈ spôsob financovania. Na dru-hej strane, ak regióny neprejavia dostatoãn˘záujem o prevzatie letísk do svojej správy asúãasne sa nájde súkromn˘ partner, ktor˘ bymal záujem letisko prevádzkovaÈ a investovaÈdo jeho infra‰truktúry, do úvahy pripadá ajdlhodob˘ prenájom (koncesia na prevádzkuletiska) za presne stanoven˘ch podmienok,prípadne odpredaj akcií.

Prispieva do ná‰ho civilného letectva ajEurópska únia?

V tomto programovacom období nie je le-tecká doprava nijak˘m spôsobom financo-vaná z prostriedkov EÚ. Je na‰ou ambíciouvrátiÈ ju do systému v programovacom obdo-bí 2014 – 2020.

Ako súvisí bezpeãnosÈ letov˘ch prevádzko-v˘ch sluÏieb s modernizáciou letiskovejinfra‰truktúry?

V rámci EÚ jestvuje program modernizá-cie infra‰truktúry riadenia letovej prevádzkySESAR. Celá Európa by mala prejsÈ v hori-zonte 30 rokov na tento jednotn˘ systém, v˘-sledkom ktorého by mala byÈ zv˘‰ená úroveÀbezpeãnosti a plynulosti letovej prevádzky. Vposlednom období bola u nás ukonãená in‰ta-lácia systému ILS (Instrument Landing Sys-tem) na letisku Îilina, ktor˘ podstatne zvy‰u-je kvalitu poskytovania letov˘ch prevádzko-v˘ch sluÏieb na tomto letisku.

Aké sú súãasné projekty na zv˘‰enie bez-peãnosti letovej prevádzky v rámci EÚ?Aká je v tomto smere spolupráca Minister-stva dopravy a najmä va‰ej Sekcie s Leto-v˘mi prevádzkov˘mi sluÏbami SR?

Najv˘znamnej‰ím projektom v oblasti ci-vilného letectva v rámci EÚ je projekt Sing-le European Sky (SES). Prvoradou úlohoutohto projektu je uspokojiÈ poÏiadavky na ka-pacitu vzdu‰ného priestoru a bezpeãnosÈ. Pro-

jekt je zaloÏen˘ na rozdelení vzdu‰ného prie-storu nad Európu na 9 blokov, ktoré zohºad-Àujú predov‰etk˘m toky letovej prevádzky.Slovenská republika je súãasÈou FABCE(Functional Airspace Block Central Europe –funkãn˘ blok vzdu‰ného priestoru strednáEurópa) spolu s ìal‰ími 6 krajinami – âeskárepublika, Rakúsko, Maìarsko, Chorvátsko,Slovinsko a Bosna a Hercegovina.

Úzka spolupráca SCLVD s Letov˘mi pre-vádzkov˘mi sluÏbami, ‰. p., (LPS SR) je v tej-to oblasti na v˘bornej úrovni a t˘ka sa najmäpresadzovania záujmov Slovenskej republikya LPS SR na rokovaniach v rámci SES aFABCE. V poslednom období to je napríkladrie‰enie otázky zodpovednosti za poskyto-vanie letov˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb voFABCE. LPS SR sa v rámci FABCE stali lí-drom spomedzi men‰ích ‰tátov, ão nás ne-smierne te‰í. V oblasti SES spolupracujemeaj s Leteck˘m úradom SR a Ministerstvomobrany SR.

Aké úlohy stoja pred va‰ou sekciou v naj-bliÏ‰om období?

V civilnom letectve je kºúãov˘m dátumom4. december 2012, keì sa oãakáva spustenierealizácie projektu funkãn˘ch blokov vzdu‰-ného priestoru v rámci jednotného európske-ho vzdu‰ného priestoru. S t˘m súvisí dorie-‰enie vzÈahov s Ukrajinou a Maìarskom vovzÈahu k delegovanému vzdu‰nému priesto-ru (vzdu‰nému priestoru, v ktorom riadi leto-vú prevádzku z praktick˘ch dôvodov in˘ po-skytovateº leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb,ako poskytovateº z vlastného ‰tátu). V‰etko,ão sa robí na poli bezpeãnosti a LPS SR,smeruje k obhájeniu postavenia medzi sied-mimi krajinami v rámci FABCE.

Nevyhnutnou podmienkou na‰ej ìal‰ej ãin-nosti je komplexná revízia leteckého zákonaã. 143/1998 Z. z. v znení neskor‰ích zmien,ãomu predchádza uÏ vy‰e polroãné porovná-vanie na‰ej legislatívy s legislatívou EÚ amedzinárodn˘mi záväzkami vypl˘vajúcimiz ãlenstva SR v medzinárodn˘ch organizá-ciách civilného letectva s cieºom odstrániÈrozpory a duplicitu a dosiahnuÈ jej sprehºad-nenie.


Loìou po Dunaji bezpeãne a plynulo

„Preprava osôb a tovarov vodnou dopravou je na Slovensku i v celej Európe v˘znamne roz‰írená.Rozvoj vodnej dopravy si vyÏaduje prísne bezpeãnostné kritériá a spoluprácu riekami

prepojen˘ch ‰tátov. O to viac, Ïe tento druh dopravy je efektívny a ekologick ,“ povedal preParlamentn˘ kuriér riaditeº odboru vodnej dopravy Ministerstva dopravy, v˘stavby a

regionálneho rozvoja Ing. Matej VANÍâEK. Pripravila Zuzana Staníková.Slovensko síce nemá more, ale má Dunaj.Po Dunaji je moÏné doplaviÈ sa aÏ do âier-neho mora, do v˘znamného prístavu Con-

stanca, ak to nezmaria v˘kyvy poãasia. Odroku 1992 je Dunaj prepojen˘ s riekouR˘n, ão umoÏÀuje plavbu z âierneho mora

58


aÏ do Severného. R˘n je bohat‰í na vodu amá veºa príbreÏného priemyslu. Ako sa SRsnaÏí zlep‰ovaÈ plavebné podmienky poDunaji?

Minister dopravy, v˘stavby a regionálnehorozvoja SR Ján Poãiatek spolu s rezortn˘mikolegami z Nemecka, Rakúska, Chorvátska,Rumunska a Moldavska (svoje podpisy ne-skôr pripoja predstavitelia Srbska, Bosny aHercegoviny a Ukrajiny) v podunajskom re-gióne podpísal na rokovaní ministrov v Lu-xemburgu 7. júna 2012 Deklaráciu o efektív-nom udrÏiavaní infra‰truktúry vodnej cestyDunaj. Dunaj je nielen najväã‰ou riekou pre-tekajúcou cez Slovensko, ale aj hospodárskynajv˘znamnej‰ou vodnou cestou na konti-nente. Práve minuloroãné suchá, ktoré obme-dzili splavnosÈ Dunaja na viac neÏ dva mesia-ce a spôsobili znaãné hospodárske straty, zdô-raznili potrebu udrÏiavaÈ a zveºaìovaÈ tútovodnú cestu. Slovensko dlhodobo poukazu-je na skutoãnosÈ, Ïe zlep‰enie plavebn˘chpodmienok na Dunaji nie je len otázkou ba-grovania plytk˘ch úsekov. Deklarácia hovo-rí o vôli podunajsk˘ch ‰tátov rozvíjaÈ tútorieku ako v˘znamnú vodnú cestu a v tomtoúsilí vzájomne kooperovaÈ aj vzhºadom na vy-t˘ãen˘ cieº zv˘‰iÈ nákladnú dopravu na Du-naji do roku 2020 o 20 percent.

Jedn˘m zo spôsobov, ako zabezpeãiÈ vod-né cesty s garantovan˘mi plavebn˘mi pa-rametrami, ktoré zodpovedajú kapacit-n˘m, bezpeãnostn˘m i ekologick˘m poÏia-davkám je program NAIADES (Integrova-n˘ európsky akãn˘ program pre vnútro-zemskú vodnú dopravu pre roky 2006 –2013). Ako SR pristupuje k tomuto progra-mu?

SR sa zameriava najmä na liberalizáciuvstupu na vnútrozemsk˘ trh vodnej dopravy,kde kºúãovú otázku zohráva vzájomné uzná-vanie lodn˘ch osvedãení, odborn˘ch spôso-bilostí a rovnaké technické poÏiadavky naplavidlá. Pri modernizácií a rozvoji doprav-nej infra‰truktúry je prioritou modernizácia arozvoj infra‰truktúry vodnej dopravy, tedadobudovanie existujúcich vodn˘ch ciest amodernizácia verejn˘ch prístavov. Ide hlav-ne o dobudovanie tej ãasti vodnej cesty Váh,

ktorá je v súãasnosti v˘hºadovo sledovanouvodnou cestou a zreálnenie podmienok preplavbu v tej ãasti Váhu, ktorá je uÏ dnes evi-dovaná ako sledovaná vodná cesta. Na‰ouvíziou je umoÏniÈ obchodnú plavbu po VáhuaÏ po Îilinu.

Aké sú plány na ìal‰í rozvoj vnútrozemskejvodnej dopravy?

ëal‰ou veºkou aktivitou v rámci EÚ jeStratégia EÚ pre Dunajsk˘ región. Dunajsk˘región zah⁄Àa územie 14 európskych ‰tátov,8 ãlensk˘ch krajín EÚ – Nemecko, Rakúsko,Slovensko, âeská republika, Maìarsko, Slo-vinsko, Bulharsko a Rumunsko a 6 neãlen-sk˘ch – Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Herce-govina, âierna Hora, Ukrajina a Moldavsko,kde Ïije cca 110 miliónov obyvateºov. PrejsÈ„od slov k skutkom“ je cieºom Akãného plá-nu Dunajskej stratégie, ktor˘ identifikuje kon-krétne priority pre makroregión. Akãn˘ plántvoria 4 piliere a 11 prioritn˘ch oblastí. V rám-ci prioritnej oblasti 1a (rozvoj vnútrozem-skej vodnej dopravy) zameranej na rozvojvnútrozemskej vodnej dopravy na Dunaji ajeho prítokoch je z ná‰ho pohºadu najdôleÏi-tej‰í cieº, zameran˘ na zlep‰enie infra‰truktú-ry a odstránenie prekáÏok pre plavbu na Du-naji. V máji 2012 sa uskutoãnilo 3. zasadnu-tie riadiaceho v˘boru pre prioritnú oblasÈ 1aDunajskej stratégie, kde sa aktuálne rokova-lo aj o zozname projektov, ktoré riadiaci v˘-bor podporí v EK formou tzv. odporúãacíchlistov. Reálne rie‰enia pre rozvoj vnútrozem-skej vodnej dopravy by mali vyplynúÈ okreminého zo záverov rokovaní jednotliv˘ch pra-covn˘ch skupín a riadiacich v˘borov v rám-ci prioritnej oblasti 1a Dunajskej stratégie.

O vodnej doprave stále prevláda predsta-va, Ïe je málo efektívna a Ïe pri nej hroziaekologické havárie. Ak˘ je vá‰ názor?

Pravidelne vyhodnocujeme mnoÏstvo pre-praveného tovaru pri pouÏití urãitého v˘kon-ného lodného motora. Zistilo sa, Ïe v porov-naní s ostatn˘mi druhmi dopravy je vodná do-prava najv˘konnej‰ia a najekologickej‰ia. Mánajmen‰iu spotrebu paliva na prevezenú tonu,navy‰e sa zavádzajú ekologické lodné palivás prímesou vodíka alebo skvapalneného ply-

nu. Vyrábajú sa tankové lode s dvojit˘mdnom, aby sa zabránilo ekologick˘m ‰ko-dám v prípade havárií. Zavádzajú sa tieÏ tech-nológie na intermodálne a RO-RO prepravy(kontajnery, cestné vozidlá) na lodiach. T˘m-to sme pred ostatn˘mi sektormi markantne vpopredí. Je teda ãas vyuÏiÈ potenciál vodnejdopravy na odºahãenie cestnej, predov‰et-k˘m kamiónovej dopravy.

Slovensko napriek tomu, Ïe je vnútrozem-sk˘ ‰tát, prevádzkuje v‰ak aj námornú do-pravu. Ako je to moÏné?

Vypl˘va to z rôznych medzinárodn˘ch do-hovorov a predpisov. Loìou je moÏné dostaÈsa od nás k moru. Vydávame aj licencie na v˘-kon vodnej dopravy. V súãasnosti je v tejtooblasti jednou z najdôleÏitej‰ích vecí pokra-ãovanie v tvorbe kvalitného národného sys-tému v námornej plavbe vrátane systému ná-morného registra SR (pre rekreaãné aj pre veº-ké plavidlá). SnaÏíme sa dosiahnuÈ ão najväã-‰iu bezpeãnosÈ plavieb, preto sprísÀujemekritériá pre námorné lode, napríklad nezare-gistrujeme loì star‰iu ako 5 rokov. V súãas-nosti registrujeme 5 námorn˘ch lodí a pribliÏ-ne 4 000 rekreaãn˘ch plavidiel.

Aké priority sleduje námorná doprava?Pre SR je najdôleÏitej‰ou pristúpenie k me-

dzinárodn˘m dohovorom a zabezpeãenie, abysystéme právnych predpisov a z nich vypl˘-vajúcich záväzkov pre SR boli do roku 2013v súlade so v‰etk˘mi prís1u‰n˘mi medziná-rodn˘mi dohovormi. Naìalej zostáva nevyh-nutnosÈou vykonanie v‰etk˘ch opatrení predosiahnutie a splnenie záväzku, aby v roku2013 bola SR mierou bezpeãnosti na tzv. bie-lej listine.

Ako beÏní obãania vyuÏívajú moÏnosÈ prí-sÈ do kontaktu s námornou dopravou vSR?

V Bratislave funguje námorná ‰kola a ‰ko-liace strediská, ktoré vychovávajú adeptovpre ãlenov posádok plavidiel a poskytujú kur-zy bezpeãnosti a prvej pomoci záujemcom oprácu stewarda na v˘letn˘ch lodiach naprík-lad po Karibiku a podobne.

59


Vediete sekciu bytovej politiky a mestské-ho rozvoja. Ak˘ je európsky pohºad namestsk˘ rozvoj a aké úlohy v tejto oblas-ti sú najaktuálnej‰ie pre Slovensko?

V uplynul˘ch desaÈroãiach sa v˘razne po-sunulo nazeranie na ciele a ideály rozvojamiest, zásadn˘ v˘znam nadobudol konceptudrÏateºného rozvoja. ZároveÀ sa táto proble-matika v Európe posúvala z odborn˘ch di-skusií ãoraz viac do politick˘ch debát. To sú-visí s ãoraz väã‰ou úãasÈou finanãn˘ch pro-striedkov ‰trukturálnych fondov EÚ, ktorépriamo, alebo nepriamo smerujú do tejto ob-lasti. Od opatrn˘ch zaãiatkov, keì otázky ur-bánnej obnovy a rozvoja únia nevnímala akotému, ktorá by bola v komunitárnej kompe-tencii, aÏ do súãasnosti, keì sa stáva jednouz kºúãov˘ch tém.

V priebehu deväÈdesiatych rokov minulé-ho storoãia do‰lo postupne aj k zásadnej zme-ne v postoji k problémov˘m mestsk˘m ob-lastiam, mnoho západoeurópskych krajín roz-pracovalo národné stratégie, ako aj mestskékoncepcie a iniciatívy, ktoré sa snaÏili reago-vaÈ na nové v˘zvy. Slovenská situácia je v tej-to oblasti skromnej‰ia. Neexistuje zatiaº ná-rodná koncepcia mestského rozvoja, na mest-skej úrovni sa komplexnej‰ie stratégie neob-javujú, v lep‰om prípade mestá vychádzajúz územného plánu, ale odváÏna koncepãnávízia väã‰inou ch˘ba. Faktom v‰ak zostáva,

Ïe v na‰ich mestách je dôleÏitou v˘zvou fy-zická a sociálna rekon‰trukcia panelov˘chsídlisk. To v‰ak platí aj pre mnohé ìal‰iepostsocialistické krajiny.

Preto v období prípravy programovéhoobdobia 2007 – 2013 vytvorili krajiny V4fórum na pravidelné stretávanie sa expertova ministrov zodpovedn˘ch za b˘vanie a mest-sk˘ rozvoj. Fórum poskytlo moÏnosÈ harmo-nizovaÈ postoje pri rokovaní s Európskou ko-misiou. V auguste 2004 sa v Prahe pri prí-prave ministerskej konferencie formulovaloMemorandum o podpore zo ‰trukturálnychfondov EÚ na obnovu veºk˘ch povojnov˘chsídlisk, ktoré zohralo v˘znamnú úlohu pripresadzovaní záujmov nov˘ch ãlensk˘ch kra-jín EÚ na celoeurópskej úrovni.

Kon‰tatovalo sa v Àom, Ïe veºké panelo-vé sídliská moÏno povaÏovaÈ za jeden z hlav-n˘ch urbanistick˘ch problémov nov˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátov. Memorandum zdôrazÀovalo,Ïe bez komplexn˘ch zásahov – fyzickej ob-novy, ekonomick˘ch a sociálnych aktivít –mnoh˘m z t˘chto sídlisk hrozí úpadok. Zá-roveÀ vyjadrovalo nádej nov˘ch ãlensk˘ch‰tátov, Ïe pripravované nariadenia o ‰truktu-rálnych fondoch EÚ pre obdobie po roku2006 umoÏnia vyuÏívaÈ podporu z EÚ naich obnovu.

Návrhy predloÏené v tomto dokumentepredstavovali v˘znamné zmeny dovtedaj‰ích

princípov a praxe ‰trukturálnych fondov. Me-morandum zároveÀ znamenalo v˘zvu prenové ãlenské krajiny, aby sa spojili pri presa-dzovaní svojich záujmov. V priebehu disku-sií sa k iniciatíve pripojili i Bulharsko a Ru-munsko. Tak sa podarilo spustiÈ proces, kto-r˘ bol po dvoch rokoch koncentrovaného úsi-lia na v‰etk˘ch úrovniach, poãnúc expertnoua konãiac najvy‰‰ou politickou, úspe‰n˘. Jas-ne sa preukázalo, Ïe problémy mestsk˘ch ob-lastí v nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch sú naozajodli‰né od problémov v EÚ-15, poÏiadavkysa podarilo presadiÈ, nariadenie pre Európskyfond regionálneho rozvoja po prv˘ krát vhistórii pripustilo podporu aktivít pri obnovebytového fondu za podmienky, Ïe sa podpo-ra bude viazaÈ na územia postihnuté, aleboohrozené úpadkom a aktivity budú viazané naintegrované územne viazané komplexné pro-jekty. V kaÏdom prípade v‰ak tento posunznamenal otvorenie nov˘ch moÏností a v˘-ziev aj pre Slovensko.

Problematika mestského rozvoja sa stala vsúãasnom programovom období horizontál-nou témou politiky súdrÏnosti Európskej únie,bude tomu tak aj v období 2014 – 2020. Spo-loãné princípy a stratégie pre politiky mest-ského rozvoja v krajinách EÚ ambiciózneformuluje Lipská charta, ktorá za základn˘prístup k mestskému rozvoju povaÏuje inte-grované stratégie mestského rozvoja. Tie súnov˘m nástrojom v rozvoji miest, ktor˘ mázabezpeãiÈ optimálne a efektívne vyuÏitieverejn˘ch a súkromn˘ch prostriedkov a har-monizáciu jednotliv˘ch aktivít pri rozvoji aobnove miest. Ich realizácia má zabezpeãiÈudrÏateºné komunity – ako jeden z politic-k˘ch cieºov EÚ. Poãíta sa s nimi aj v najnov-‰ích diskusiách o budúcom smerovaní poli-tiky súdrÏnosti.

Práve integrovan˘ prístup sa v tomto ob-dobí stáva kºúãov˘m slovom v plánovacíchprocesoch. ZdôrazÀujú sa ciele ekologickej,ekonomickej a sociálnej udrÏateºnosti. Akonajproblematickej‰ia sa vníma metóda ad hocúzemn˘ch plánov zón, ktoré presadzujú ãiast-kové investorské záujmy. To je Ïiaº ãastá rea-lita u nás. Tak isto ako nedostatoãné sa vní-majú postupy zamerané najmä na funkãnérozdelenie územia ako ich poznáme z ná‰hoúzemného plánovania. Dôraz sa kladie nakomplexn˘ prístup, ktor˘ má zabezpeãiÈ sku-toãné previazanie jednotliv˘ch sektorov˘chrozvojov˘ch koncepcií, stratégií a nástrojov.

Dá sa teda predpokladaÈ nutnosÈ ìal‰ieho

V bytovej politike chceme dosiahnuÈ

ão najefektívnej‰í v˘sledok

Elena SZOLGAYOVÁ, generálna riaditeºka sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstvadopravy, v˘stavby a regionálneho rozvoja SR sa v rámci pracovného zaradenia dlhodobo venuje

b˘vaniu a urbanizmu. Pre Parlamentn˘ kuriér poskytla rozhovor redaktorke Anne Komovej.

60

v˘voja inteligentn˘ch a inovatívnych politík,národná úroveÀ by mala formulovaÈ koncepã-né princípy Ïiaduceho mestského rozvoja aefektívnej‰ie motivovaÈ miestnu samosprávuk osvojeniu si súãasn˘ch integrovan˘ch prí-stupov k mestskému rozvoju. To sú úlohy,ktoré pred nami stoja.

Spomenuli ste, Ïe panelové sídliská pred-stavujú u nás i v ìal‰ích nov˘ch ãlen-sk˘ch krajinách EÚ jeden z najváÏnej‰íchproblémov. Predstavujú v‰ak nezanedba-teºnú ãasÈ bytového fondu Slovenska. Akosa na tieto otázky pozeráte?

Na úvod je potrebné povedaÈ, Ïe hromad-ná bytová v˘stavba v 60. aÏ 80. rokoch mi-nulého storoãia podstatn˘m spôsobom prispe-la k rie‰eniu problému s nedostatkom bytovna Slovensku v tom období. V rokoch najin-tenzívnej‰ej v˘stavby 1971 – 1980 pribúda-lo na Slovensku takmer 50 000 bytov roãne,dnes je to okolo 15 000. Byty v toºko kriti-zovan˘ch panelákoch poskytli v ãase svojhovzniku svojim obyvateºom b˘vanie veºmislu‰ného priestorového i hygienického ‰tan-dardu. Sídliská predstavujú jeden z najv˘z-namnej‰ích urbanistick˘ch fenoménov slo-venskej reality. Tvoria typické obytné prostre-die pre väã‰inu obyvateºov miest a napriekmnoh˘m kritick˘m hlasom to tak zostane ajv najbliÏ‰ích desaÈroãiach. Preto treba hºadaÈkon‰truktívne návrhy, ako pristupovaÈ k ichrevitalizácii.

Panelové sídliská, podobne ako v‰etko vplánovanom hospodárstve, boli navrhované sistou logikou. O nej sa, samozrejme, dá disku-tovaÈ, no navrhovanie podºa technicko-hospo-dárskych ukazovateºov malo svoj rád. Dnes,napriek tomu, Ïe územné plánovanie je ná‰ zá-konn˘ nástroj na organizovanie územia, veº-mi ãasto dochádza k negatívnym ad hoc roz-hodnutiam, ktoré nesledujú Ïiaden koncept apri ktor˘ch sa neoveruje napríklad dopravnéa hlukové zaÈaÏenie územia ãi poÏiadavkyna potrebnú vybavenosÈ územia. Nové prvkyzaÈaÏujú pôvodnú ‰truktúru poÏiadavkami naprevádzku – najmä na parkovanie a doprav-nú obsluÏnosÈ. Pri zabezpeãovaní v‰etk˘ch ak-tivít sa prevaÏne spoliehame na súkromn˘sektor, no ten zabezpeãí len veºmi úzky okruhpotrieb v území – t˘ch, ktoré nájdu dostatokzákazníkov a vedia byÈ ziskové. Existujú v‰aksluÏby, ktoré sú v území potrebné, no nege-nerujú zisk. Práve tu vznikajú zárodky dne‰-n˘ch problémov sídlisk.

V ãom vidíte najväã‰ie problémy na‰ichsídlisk?

Okrem kºúãovej otázky obnovy bytov˘chdomov najväã‰ími problémami je statická adynamická doprava, ale aj niektoré ch˘bajú-ce druhy obãianskej vybavenosti. Jedna vecje predstava odborníka-urbanistu, ktor˘ sasnaÏí zohºadniÈ v‰etky vplyvy a na základetoho navrhnúÈ optimálne usporiadanie územia,ak sa v‰ak táto predstava trhovo nenaplnífunkciami, vzniká napätie a nespokojnosÈ.·tát ani samospráva nemôÏe nútiÈ súkromn˘sektor zabezpeãiÈ v‰etky funkcie, ktoré sú vúzemí potrebné. Samospráva by mala dôraz-nej‰ie presadzovaÈ urãité celospoloãenské zá-ujmy a dôsledne dodrÏiavaÈ územn˘ plánobce ãi zóny, ak existuje, pretoÏe v nich bymali byÈ tieto poÏiadavky premietnuté. Na

druhej strane by sa urbanisti mali zriecÈ pred-stavy, Ïe existuje dokonal˘ svet a Ïe sa ichpredstavy o území samé splnia. Nemá zmy-sel – a v ‰tátnej ãi komunálnej sfére nie sú nato ani prostriedky – suplovaÈ prirodzen˘ v˘-voj, treba ho skôr pozorne sledovaÈ a rozum-ne regulovaÈ. Obyvatelia si uvedomujú, Ïe jesituácia v sídliskách zlá a v akademickej ro-vine aj súhlasia s krokmi na jej nápravu, lenão sa v‰ak urãí konkrétne miesto, kde sa mánieão realizovaÈ, hneì sú proti – hlavne do-máci, aj keì z toho majú maÈ profit práve oni.Nie je to iba na‰a národná ‰pecialita. V an-glickej odbornej literatúre sa tento fenoménnaz˘va NIMBY – not in my back yard – voº-ne preloÏené nie na mojom dvore. Mestá saodjakÏiva vyvíjali a tento proces sa v ostat-n˘ch rokoch e‰te zr˘chºuje. Musíme akcep-tovaÈ fakt, Ïe sídliská zo 70. rokov nemôÏuostaÈ bez zmeny, ak majú vyhovovaÈ pod-mienkam dne‰ného Ïivota.

Predmetom kritiky b˘vajú aj nadstavby adostavby, zvy‰ujúce hustotu zastavanostidaného sídliska. Vidíte tu moÏnosÈ nápra-vy?

Tlak na intenzívnej‰ie vyuÏívanie zasta-vaného územia sídiel je pochopiteºn˘. Problé-mom zahusÈovania a nadstavieb je v‰ak nedo-statoãná technická infra‰truktúra. Architekto-nická stránka je obrazom predstáv objedná-vateºov, architektov, no Ïiaº aj t˘ch, ktorí tie-to nadstavby schvaºujú. Je smutné, Ïe niekdevznikajú celé bytové domy bez prístupov˘chkomunikácií, po ktor˘ch by pre‰la sanitka ãihasiãské auto, nehovoriac o ch˘bajúcich chod-níkoch, parkovacích plochách, v harmonizá-ciu uliãného pohºadu ãi povedzme plotov uÏani nedúfam. Ako môÏe vzniknúÈ takéto nie-ão v spoloãnosti, kde máme dôsledné územ-né plánovanie, precízny a prísny schvaºova-cí proces s vyjadreniami v‰etk˘ch zaintereso-van˘ch orgánov a subjektov? Musíme otvo-rene povedaÈ, Ïe tu zjavne nieão nefunguje.

Pri ch˘bajúcich územn˘ch plánoch zón saúzemie riadi územn˘m plánom sídla, ktor˘v‰ak nedokáÏe regulovaÈ rozvoj územia v ta-kej podrobnosti, ako by bolo treba, a tak saniekedy prijímajú rozporuplné rozhodnutia.Ak aj má oblasÈ spracovan˘ územn˘ plánzóny, mnohé z nich vznikajú úãelovo akopríspevok developera, ktor˘ chce v danomúzemí realizovaÈ svoj projekt. Ak v nich náj-deme dobré my‰lienky a rie‰enia pre v‰eobec-n˘ prospech, ich realizácia zvyãajne narazí naodpor obyvateºov. A rie‰enie? SprehºadniÈ aoptimalizovaÈ proces riadenia územného roz-voja. Samosprávy by mali maÈ aktívnej‰í akon‰truktívnej‰í prístup a pomôcÈ by mohlaaj lep‰ia komunikácia a vysvetºovanie zá-merov verejnosti e‰te pred zaãiatkom ich rea-lizácie. .

âasto sa so sídliskami spájajú aj negatív-ne aspekty. Súvisí to so skladbou obyvate-ºov? Ako sídliská zatraktívniÈ?

Je to veºmi citlivá otázka. V Európe sa uÏdlhodobo povaÏuje sociálny mix za jedno zozákladn˘ch v˘chodísk pre súdrÏnú spoloã-nosÈ. Na druhej strane sú ãloveku prirodzenétendencie zdruÏovaÈ sa na základe sociálnejpríslu‰nosti. Za socializmu sme si boli v‰et-ci rovní a moÏnosti b˘vania boli obmedzené,a tak na sídliskách naozaj b˘vali v‰etci a

skladba obyvateºstva sídlisk je dodnes po-merne rôznorodá, ão je vlastne na‰ou v˘ho-dou. Pokiaº sa samosprávam podarí zachovaÈsídliská s dostatkom vybavenia a dobrou inf-ra‰truktúrou, presadzovaÈ dobrú koncepciu apracovaÈ v území v sociálnej a kultúrnejsfére, dá sa zabrániÈ sociálnej segregácii avzniku get.

Efektívnym nástrojom je ponúknuÈ okremdnes prevládajúceho súkromného vlastníctvabytov aj iné formy b˘vania – mestské ãi obec-né nájomné byty pre mladé rodiny, ktorémôÏu svojím pôsobením pozitívne ovplyvniÈsociálne prostredie v území, prípadne realizo-vaÈ developersk˘ projekt pre stredné vrstvyobyvateºstva. Tu existujú veºké rezervy. Dô-leÏitou je aj otázka obnovy existujúceho by-tového fondu. Aj keì sa tieto aktivity uÏ dob-re rozbehli, je tu e‰te veºa moÏností, ako môÏesamospráva aj v tejto oblasti podaÈ pomoc-nú ruku, ãi uÏ v koncepãnej oblasti, alebo vnásledn˘ch praktick˘ch krokoch smerujúcichk skvalitneniu verejn˘ch priestorov sídlisk.

Ist˘m nedostatkom je, Ïe premena sídlisksa odohráva obvykle bez jasnej spoloãnejkoncepcie. Je raritou, ak samospráva pri prí-prave územn˘ch plánov zóny alebo urbanis-tick˘ch ‰túdií poÏaduje spracovaÈ komplex-nej‰iu obnovu niektorej ãasti mesta. Na‰ímcieºom je zaãaÈ viac komunikovaÈ so samo-správou a ponúknuÈ jej overené modely kon-cepãnej obnovy obytn˘ch zón zo zahraniãia.Ak sa zharmonizujú 3 – 4 aktivity, ktoré sa vúzemí v blízkom ãasovom horizonte tak ãitak majú realizovaÈ, v˘sledok môÏe byÈ hod-notnej‰í, ako pri ich realizácii po ãastiach.

Aj názory na architektonické stvárnenieobnoven˘ch domov sa lí‰ia nielen medzi laic-kou a odbornou verejnosÈou, ale aj medzisamotn˘mi odborníkmi. Väã‰ina z nich sav‰ak prikláÀa k zachovaniu v˘razu a t˘m ajurãitej identity nielen na úrovni jednéhodomu, ale ‰ir‰ej urbanistickej ‰truktúry ãiobytného súboru. Laická verejnosÈ v‰ak zvy-ãajne podºahne nad‰eniu zo ‰irokého v˘berufarieb, ãasto rozhoduje aj ponuka dodávate-ºa a jeho presvedãovacie metódy. V sledokv‰etci poznáme, na‰e sídliská z hºadiska fa-rebnosti niekedy pripomínajú psychodelickésny. Pritom s rovnak˘m mnoÏstvom vynalo-Ïeného úsilia a peÀazí sa dá dosiahnuÈ omno-ho harmonickej‰í v˘sledok, ktor˘ by uºahãilorientáciu v prostredí a urãil identitu priesto-rov. Iniciátorom takejto spolupráce a koordi-nácie v‰ak musí byÈ samospráva, ktorá privhodnej komunikácii a spolupráci s verejnos-Èou môÏe spracovaÈ jednoduchú urbanisticko-architektonickú ‰túdiu usmerÀujúcu obnovu‰tvrte. Úlohu samosprávy ako mediátora,ovplyvÀovateºa a komunikátora cieºov niktonemôÏe nahradiÈ.

To platí aj pre zaangaÏovanie súkromnéhosektora na projektoch revitalizácie územia. Akmá mesto celistvú koncepciu obnovy niekto-rej oblasti, je omnoho jednoduch‰ie získaÈinvestora na ch˘bajúce a plánované projek-ty. Keì projekty neponúkne mesto, investorhºadá príleÏitosti v území sám a v˘sledoknemusí spæÀaÈ predstavu mesta. Zákon po-skytuje nástroj územného rozhodnutia a sta-vebného povolenia, no nepredpokladá, Ïe sav ‰irokej miere bude stavaÈ naãierno s ná-slednou legalizáciou alebo Ïe sa zneuÏije ná-stroj zmeny stavby pred dokonãením. Zákon


61

je jedna vec, jeho interpretácia druhá a tre-tia vec je cesta, ako sa zákon dodrÏiava ale-bo obchádza. âím celistvej‰iu a presnej‰iu ví-ziu má mesto, t˘m efektívnej‰ie môÏe byÈ jej„rozmieÀanie na drobné“ pri konkrétnychstavebn˘ch zámeroch. Ak chceme dosiahnuÈão najefektívnej‰í v˘sledok, treba v prístupek tvorbe územia prekonaÈ bariéry rezortizmuna úrovni samosprávy, ale aj v ‰tátnom sek-tore.

Pri obnove bytov˘ch domov ide zväã‰alen o zateplenie, pri ktorom sa nerie‰iav‰etky stavebno-technické problémy bu-dov. Ako by mala vyzeraÈ potrebná celko-vá obnova, aké sú moÏnosti jej financova-nia?

Pravdou je, Ïe zateplen˘ch bytov˘ch do-mov je stále viac, ão je pozitívne. Z odbor-n˘ch odhadov vychádza, Ïe zateplen˘ch jevy‰e 20 % bytov˘ch domov. Îiaº, vlastníci by-tov, ktorí sa rozhodujú o rozsahu rekon‰truk-cie, ãasto dávajú rovnítko medzi zateplenie acelkovú obnovu, neuvedomujú si potrebu re-kon‰trukcie technickej infra‰truktúry domov– v˘Èahov a rozvodov. Existujúce podpornénástroje ‰tátu v tejto oblasti - ·tátny fondrozvoja b˘vania a v malej miere aj dotaãn˘fond MDVRR SR na odstraÀovanie systé-mov˘ch porúch, motivujú vlastníkov nehnu-teºností realizovaÈ obnovu v plnej miere. Aj

banky a stavebné sporiteºne v súãasnosti po-núkajú zv˘hodnené podmienky pre spolo-ãenstvá vlastníkov bytov, pri stavebnom spo-rení majú spoloãenstvá moÏnosÈ získaÈ nakaÏdé 4 byty ‰tátnu prémiu. Dnes nie sú anitak problémom financie, ako skôr potrebazv˘‰iÈ povedomie obyvateºov o potrebe cel-kovej obnovy bytov˘ch domov. V tomtosmere spolupracujeme s bankami, sporiteºÀa-mi a správcami, aby vedeli spoloãenstvá vprípravnej fáze usmerniÈ, poradiÈ im a po-môcÈ. Ako najnov‰iu dobrú správu moÏnouviesÈ, Ïe sme pripravili návrh novely záko-na o ·tátnom fonde rozvoja b˘vania, ktorávytvára moÏnosÈ, aby fond mohol získaÈ pro-striedky zo ‰trukturálnych fondov EÚ na v˘-hodné úvery na zatepºovanie. Vláda návrhschválila a po prijatí zákona v parlamentebude moÏné takto zabezpeãiÈ pre rok 2013desaÈ miliónov eur. ZároveÀ sa tak vytváramoÏnosÈ aj pre ìal‰ie programové obdobie.

Na záver sa vrátim e‰te k b˘vaniu. Prednedávnom ste sa vrátili z Lillehammeruv Nórsku, kde ste Slovensko reprezentova-li na medzinárodnej konferencii Európ-skej siete v˘skumu b˘vania v panelovejdiskusii o teórii a praxi bytovej politiky.Aká je medzinárodná odozva slovenskejbytovej politiky?

Slovensko je jedna z mála postsocialistic-

k˘ch krajín, kde bol v uplynul˘ch takmer 20rokoch v˘voj v oblasti b˘vania pomerne ply-nul˘ a stabiln˘. Koncepcie ‰tátnej bytovejpolitiky prijímané vládou od roku 1995 (dnesplatná je Koncepcia ‰tátnej bytovej politikydo roku 2015) vytvárali základn˘ rámec prepostupné formulovanie legislatívnych a eko-nomick˘ch nástrojov na podporu rozvoja b˘-vania – pripomeniem uÏ spomínan˘ ·tátnyfond rozvoja b˘vania, dotaãn˘ program roz-voja b˘vania, bonifikáciu hypoték, ãi staveb-né sporenie. V sledkom je okrem iného uÏvy‰e 35 000 nov˘ch nájomn˘ch bytov po ce-lom Slovensku, ktor˘ch v˘stavbu zabezpeãu-jú mestá a obce a ktoré poskytli b˘vanie do-mácnostiam s príjmom do trojnásobku Ïi-votného minima, ãi desaÈtisíce obnoven˘chbytov. K zachovaniu a ìal‰iemu rozvoju exi-stujúcich podporn˘ch mechanizmov sa prihlá-sila aj vláda vo svojom programovom vyhlá-sení, ão dáva záruku stability aj do budúcna,aj v súãasn˘ch ekonomicky komplikovan˘chãasoch.

Práve stabilita a postupné zdokonaºova-nie podporn˘ch nástrojov rozvoja b˘vania súmedzinárodne vysoko hodnotené a ãasto slú-Ïia ako in‰pirácia pre ìal‰ie krajiny. Ne-skromne poviem, Ïe nás to úprimne te‰í apodnecuje k ìal‰ej tvorivej práci v tejto ob-lasti.


Aktivity a v˘znamcestovného ruchu

Stanislav RUSINKO, generálny riaditeº sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy, v˘stavbya regionálneho rozvoja SR v rozhovore s redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou Komovou

pribliÏuje moÏnosti a upozorÀuje na v˘znam cestovného ruchu aj pre zaãlenenie Slovenska do medzinárodnej spolupráce, jeho v˘znam pre rozvoj hospodárstva Slovenska a propagáciu

turistiky, ktorá priná‰a ãasto nové moÏnosti pre zviditeºnenie Slovenska vo svete.Ako by ste hodnotili moÏnosti a hlavnepodmienky pre rozvoj cestovného ruchu naSlovensku?

Cestovn˘ ruch sa na rozhraní 20. a 21. sto-roãia vyprofiloval na fenomén ovplyvÀujúcihospodársky rast a rozvoj krajín, ktoré sa muintenzívne venujú. Je to tak vìaka záujmu ºudío cestovanie, spoznávanie nov˘ch a netra-diãn˘ch lokalít, trávenie voºného ãasu aktív-nym pohybom v príjemnom prostredí, ako ajo oddych a naãerpanie síl pod starostliv˘m do-hºadom skúseného personálu v ‰pecializova-n˘ch zariadeniach.

Hrdíme sa t˘m, Ïe Slovensko má veºkémnoÏstvo unikátnych prírodn˘ch, kultúrnych,náboÏensk˘ch, ale aj technick˘ch pamiatok namalom území, ãím by mal maÈ ohromné pred-poklady pre intenzívny rozvoj cestovnéhoruchu a t˘m aj stabilné strategické postaveniev národnom hospodárstve a spoloãnosti. Tov‰ak vyÏaduje koordinovanú spoluprácu v‰et-k˘ch zainteresovan˘ch, najmä t˘ch, ktorí pô-sobia priamo v turistick˘ch destináciách –

62

samospráv, podnikateºov, kultúrnych, spolo-ãensk˘ch i cirkevn˘ch in‰titúcií.

Aby cestovn˘ ruch plnil svoje poslanie,musí sa jeho rozvoj a kontinuálna podpora staÈnárodnou prioritou. Doteraj‰ie skúsenostiukazujú, Ïe efektívnosÈ odvetvia cestovnéhoruchu sa dosahuje najmä vhodn˘m zosúlaìo-vaním ekonomick˘ch aktivít podnikateºsk˘chsubjektov za podpory miestnej ‰tátnej správy,samosprávy a mimovládnych organizácií pô-sobiacich v cestovnom ruchu.

Súãasná vláda SR má vo svojom programo-vom vyhlásení viacero aktivít, ktor˘mi chceposilniÈ pozíciu cestovného ruchu v rámcinárodného hospodárstva. Jeho základn˘mcieºom by malo byÈ zvy‰ovanie konkuren-cieschopnosti cestovného ruchu pri lep‰omvyuÏívaní jeho potenciálu so zámerom vyrov-návaÈ regionálne disparity a vytváraÈ novépracovné príleÏitosti.

âo je základom pre ‰tátnu politiku ces-tovného ruchu Slovenska?

Základom ‰tátnej politiky cestovného ruchuje potenciál cestovného ruchu, ktor˘ spoãívav jeho vplyve na hospodárstvo, rozvoj regió-nov a podporu podnikania, tvorbu nov˘chpracovn˘ch miest, optimálne uspokojovaniepotrieb domácich a zahraniãn˘ch náv‰tevní-kov tak, aby malo z neho národné hospodár-stvo ão najväã‰í úÏitok. Hlavn˘mi nositeºmirozhodovacích procesov pri vytváraní ‰tátnejpolitiky cestovného ruchu sú v súãasnosti na-sledovné in‰titúcie a organizácie: Komisiapre podnikateºské prostredie a cestovn˘ ruchV boru NR SR pre hospodárske záleÏitosti,sekcia cestovného ruchu pôsobiaca v rámciMinisterstva dopravy, v˘stavby a regionálne-ho rozvoja SR, SACR – Slovenská agentúrapre cestovn˘ ruch, útvary pre cestovn˘ ruchpôsobiace pri samosprávnych krajoch a vzni-kajúce krajské a oblastné organizácie cestov-ného ruchu v zmysle zákona ã. 91/2010 Z. z.o podpore cestovného ruchu v znení neskor-‰ích predpisov (k dne‰nému dÀu vzniklo uÏ32 organizácií CR).

Uveden˘ zákon o podpore cestovného ru-chu je prv˘m systémov˘m opatrením podpo-ry a rozvoja cestovného ruchu na Slovensku.Je postaven˘ na motivaãnom princípe pri za-chovaní dobrovoºnosti zdruÏovania, ktoréhocieºom je zdruÏovaÈ kºúãové subjekty v CR –zástupcov obcí, samosprávnych krajov, pod-nikateºsk˘ch subjektov, ‰tátnych in‰titúcií,mimovládnych neziskov˘ch organizácií apod. Zákon zavádza tri základné systémovéprvky: – urãuje kompetencie v CR; – urãuje organizaãnú ‰truktúru subjektov v

CR; – urãuje systém financovania organizácií CR.

Aj keì rozhodujúcu úlohu pri rozvoji ces-tovného ruchu má nepochybne aj súkromn˘sektor, úlohou verejného sektora je formulo-vanie stratégie jeho rozvoja a definovanienástrojov na jej zabezpeãenie.

V súãasnosti pracuje sekcia cestovného ru-chu na základnom strategickom dokumente –Stratégii rozvoja cestovného ruchu do roku2020 – ktorej cieºom bude oÏivenie cestovné-ho ruchu do roku 2020 a zv˘‰enie jeho kva-lity a konkurencieschopnosti. V nej by sme saradi zamerali na:

– posilnenie v˘znamu a postavenia odvet-via cestovného ruchu v národnom hospo-dárstve

– zv˘‰enie konkurencieschopnosti cestovné-ho ruchu Slovenska

– zv˘‰enie atraktívnosti a posilnenie imidÏuSlovenska ako dovolenkového cieºa.

Ak˘ v˘znam má cestovn˘ ruch pre hospo-dárstvo Slovenska, na ktoré krajiny saorientuje bilaterálna spolupráca?

Vìaka svojmu prierezovému charakteru amultiplikaãn˘m vplyvom sa stal cestovn˘ruch siln˘m ekonomick˘m odvetvím s r˘ch-lo rastúcim podielom na HDP, s efektívnymzvy‰ovaním trvalej zamestnanosti a rozvojo-v˘m impulzom ekonomicky zaostal˘ch regió-nov. Hovorí sa, Ïe cestovn˘ ruch udrÏuje sve-tové hospodárstvo v pohybe.

Pri v˘zname cestovného ruchu pre národ-né hospodárstvo treba spomenúÈ jeho vplyvna platobnú bilanciu, rozvoj zamestnanosti –vytváranie pracovn˘ch príleÏitostí a pozitív-ny vplyv na ekonomicko-sociálny rozvoj re-giónov.

Cestovn˘ ruch je jedno z najdynamickej‰iesa rozvíjajúcich odvetví a aj v podmienkachSlovenska dnes uÏ svojimi v˘konmi predsta-vuje hospodárske odvetvie. Na Slovenskudnes v cestovnom ruchu podniká zhruba 20tisíc podnikateºov. V charakteristick˘ch odvet-viach cestovného ruchu je zamestnan˘ch(podºa údajov ·tatistického úradu SR pribliÏ-ne 110 tis. osôb. Podiel pracovn˘ch miest nacelkovom poãte pracovn˘ch miest za ekono-miku celkom predstavuje 5,5 %. Toto odvet-vie môÏe v súãasnosti ponúknuÈ náv‰tevní-kom viac ako 150-tisíc lôÏok v takmer v 2 500ubytovacích zariadeniach. Na základe spraco-van˘ch údajov satelitného úãtu cestovného ru-chu za rok 2008, príspevok obratu cestovné-ho ruchu k HDP Slovenska predstavoval cca2,32 %, ão v absolútnom vyjadrení bolo tak-mer 1,5 miliardy eur. Priemer EÚ je na úrov-ni medzi 4 – 5 %. Slovensko má preto veºkúrezervu v tomto smere a obrovsk˘ priestor naìal‰í dynamick˘ rast.

Medzinárodná spolupráca v cestovnom ru-chu vychádza zo zahraniãnej politiky SR anadväzuje na zameranie ekonomickej diplo-macie SR. Bilaterálna spolupráca sa orientu-je predov‰etk˘m na susedné krajiny, krajinys tradiãn˘mi kontaktmi v CR a na krajiny, sktor˘mi má SR podpísané medzivládne a re-zortné dohody a v rámci nich ustanovené bi-laterálne komisie. Problematika cestovnéhoruchu je tieÏ súãasÈou medzivládnych komi-sií a zmie‰an˘ch komisií pre hospodársku avedecko-technickú spoluprácu (v gescii MHSR) a MVK pre cezhraniãnú spoluprácu (vgescii MV SR). Najintenzívnej‰ia je spoluprá-ca s âeskou republikou. Dobrá spolupráca jeaj s Poºskom, Rakúskom, Chorvátskom.

Osobitnou súãasÈou medzinárodnej spolu-práce v cestovnom ruchu je spolupráca kra-jín V4. Cieºom spolupráce je aktívne marke-tingové a propagaãné pôsobenie krajín stre-doeurópskeho regiónu na zámorsk˘ch trhochv záujme zv˘‰enia náv‰tevnosti krajín stred-nej Európy náv‰tevníkmi z USA, Japonska,âíny, Indie a krajín Latinskej Ameriky a ìal-‰ích potenciálnych trhov, ako aj predæÏenie ichpobytu v t˘chto krajinách. V poslednom ob-dobí sa SR zapája aj do spolupráce v cestov-

nom ruchu v rámci V chodného partnerstvahlavne s Ukrajinou, Bieloruskom a Moldav-skom. Tu má moÏnosÈ ponúknuÈ svoje skúse-nosti hlavne pri príprave projektov cestovné-ho ruchu financovan˘ch z rôznych podpor-n˘ch fondov, ako aj príklady marketingo-v˘ch aktivít a spoloãn˘ch prezentácií a works-hopov.

Multilaterálna spolupráca v oblasti cestov-ného ruchu zameraná predov‰etk˘m na naj-dôleÏitej‰ie a najväã‰ie medzinárodné orga-nizácie, ktoré svojou ãinnosÈou najv˘znamnej-‰ie ovplyvÀujú politiku cestovného ruchu.SR spolupracuje predov‰etk˘m so Svetovouorganizáciou cestovného ruchu (United Na-tions World Tourism Organization –UNWTO), má zastúpenie vo V bore pre ces-tovn˘ ruch OECD a v Poradnom v˘bore precestovn˘ ruch Európskej komisie.

Aktívnym zapájaním sa do práce medziná-rodn˘ch organizácií cestovného ruchu máSlovensko moÏnosÈ podieºaÈ sa na ich ãinnos-ti, získavaÈ najnov‰ie informácie a skúsenos-ti, maÈ prístup k prognózam a marketingov˘manal˘zam svetov˘ch trhov, k ‰tatistick˘múdajom o ekonomick˘ch ukazovateºoch jed-notliv˘ch trhov, spolupracovaÈ pri tvorbe do-kumentov, ovplyvÀovaÈ prácu v˘borov, v kto-r˘ch je ãlenom, zapájaÈ sa do rôznych vzde-lávacích programov urãen˘ch na pomoc ãlen-sk˘m ‰tátom prostredníctvom zvy‰ovania od-bornosti a získavania know-how v danej ob-lasti. Okrem toho ãlenstvo v medzinárod-n˘ch organizáciách cestovného ruchu zohrá-va dôleÏitú úlohu pri propagácii Slovenska vzahraniãí a posilnení jeho pozície na medzi-národnom trhu cestovného ruchu.

S ktor˘mi ministerstvami va‰a sekcia ces-tovného ruchu spolupracuje, ão dokáÏetespoloãne ovplyvniÈ, ãomu pomôcÈ?

Vzhºadom na prierezov˘ charakter cestov-ného ruchu spolupráca s väã‰inou minister-stiev je priam nevyhnutná. Ak mám byÈ kon-krétny, chcel by som vyzdvihnúÈ veºmi dob-rú spoluprácu s Ministerstvom kultúry SR, na-príklad pri projekte Európske hlavné mestokultúry – Ko‰ice 2013 – ão povaÏujeme aj zpohºadu cestovného ruchu za mimoriadnedôleÏit˘ – alebo v oblasti nehnuteºného kul-túrneho dediãstva a pamiatok UNESCO aich vyuÏitia v cestovnom ruchu, ãi spoluprá-ca pri rie‰ení tzv. „hned˘ch tabúº“, ktoré slú-Ïia na oznaãovanie v˘znamn˘ch turistick˘chcieºov a zlep‰ujú priestorovú orientáciu ná-v‰tevníkov v regiónoch Slovenska.

V spolupráci s Ministerstvom Ïivotnéhoprostredia SR rie‰ime problematiku harmoni-zácie záujmov ochrany prírody a rozvoja ces-tovného ruchu i trvalo udrÏateºného rozvojacestovného ruchu. Sekcia cestovného ruchusa aktívne zapája do zonácie, prehodnocova-nia siete NATURA 2000, implementácie me-dzinárodn˘ch dohovorov ako napr. Karpatské-ho dohovoru alebo Európskeho dohovoru okrajine. V sledkom je napr. ratifikovan˘ Pro-tokol o trvalo udrÏateºnom cestovnom ruchuv rámci Karpatského dohovoru.

Spoloãné témy máme aj s ministerstvom‰kolstva v oblasti odborného vzdelávania. Jena‰im spoloãn˘m záujmom, aby ‰koly pripra-vili tak˘ch kvalifikovan˘ch absolventov, kto-rí nebudú maÈ problém uplatniÈ sa na trhupráce a budú spæÀaÈ poÏiadavky a potreby


63

jednotliv˘ch zamestnávateºov v oblasti ces-tovného ruchu. Aktívne spolupracujeme ajna tvorbe národného projektu „Národná sú-stava povolaní v Slovenskej republike“ pro-stredníctvom aktívnej úãasti na zasadaniachSektorovej rady pre obchod, marketing, gas-tronómiu a cestovn˘ ruch. ëal‰ou aktuálnouoblasÈou je cykloturistika, ktorá síce patrí dokompetencie Ministerstva ‰kolstva, vedy, v˘-skumu a ‰portu SR, ale t˘ka sa to aj cestov-ného ruchu a preto na‰e ministerstvo má zá-ujem aktívne podporovaÈ rozvoj cykloturisti-ky. Rokujeme o prerozdelení kompetencií aoãakávame, Ïe sa tak budú daÈ r˘chlej‰ie rie-‰iÈ otázky pomoci rozvoja cykloturistiky naSlovensku na úrovni ústredn˘ch orgánov ‰tát-nej správy a do celého procesu sa vnesie sys-témovosÈ a pruÏnosÈ pri prijímaní rozhodnu-tí aj v oblasti finanãnej pomoci.

V záujme zniÏovania administratívnej zá-ÈaÏe ubytovateºov v CR sme intenzívne spo-lupracovali s Ministerstvom vnútra SR, v˘-sledkom ãoho bola novela zákona o pobytecudzincov úãinná od 1. 1. 2012. t˘kajúca sapravideln˘ch hlásení pobytu cudzincov v uby-tovacích zariadeniach na Slovensku.

Sekcia cestovného ruchu bola do novemb-ra 2010 integrálnou súãasÈou Ministerstvahospodárstva SR. Vzhºadom na to, Ïe cestov-n˘ ruch je hospodárskym odvetvím, máme ajpo delimitácii na MDVRR SR veºa spoloã-n˘ch tém. Napr. hºadanie synergie pri efektív-nom ãerpaní ‰trukturálnych fondov v ope-raãnom programe KonkurencieschopnosÈ ahospodársky rast, alebo pri novelizácii záko-na ã. 561/2007 Z. z. o investiãnej pomoci, scieºom podpory investiãn˘ch zámerov v turiz-me. Vláda Slovenskej republiky vo svojomprogramovom vyhlásení na roky 2012–2016sa zaviazala, Ïe vytvorí priaznivú investiãnúklímu pre domácich a zahraniãn˘ch investo-rov. Z toho dôvodu bude sekcia nápomocnápri otvorení spomínaného zákona v tomtoroku a vytváraní dôveryhodného podnikateº-ského prostredia. V spolupráci s MH SR a SA-RIO môÏeme ovplyvÀovaÈ vytvorenie ‰ir‰ejdatabázy investiãn˘ch príleÏitostí v cestov-nom ruchu, resp. v˘raznej‰ie presadzovaÈ zá-ujmy sekcie a subjektov cestovného ruchu vzahraniãí prostredníctvom siete ekonomic-k˘ch diplomatov v zahraniãí, ktorí po delimi-tácii z MH SR pre‰li pod MZV SR.

V spolupráci s Ministerstvom pôdohospo-dárstva a rozvoja vidieka SR pripravuje sek-cia cestovného ruchu podklady pre v˘stavbucyklochodníkov, ktoré by mohli byÈ financo-vané z Regionálneho operaãného programu.

Aké sú va‰e moÏnosti a pôsobenie na regio-nálny rozvoj Slovenska?

Cestovn˘ ruch sa stáva faktorom regionál-neho rozvoja zvyãajne tam, kde sa nachádzavhodná primárna ponuka (prírodné a kultúr-ne atraktivity, organizované podujatia, ktoréovplyvÀujú náv‰tevnosÈ). Cestovn˘ ruch vregióne ovplyvÀuje tvorbu nov˘ch pracov-n˘ch miest, stimuluje rozvoj technickej inf-ra‰truktúry, ovplyvÀuje zárobkovú situáciumiestneho obyvateºstva, je zdrojom príjmovmiestnych podnikov cestovného ruchu a mápozitívny vplyv na tvorbu hodnoty a rast hru-bého domáceho produktu regiónu. Aby boliúãinky cestovného ruchu v regionálnom roz-voji priaznivé je nevyhnutné jeho rozvoj ko-

ordinovaÈ. To je predov‰etk˘m úloha ‰tátnejsprávy a samosprávy. V záujme efektívnehorozvoja cestovného ruchu na‰a sekcia aktív-ne spolupracuje so samosprávnymi krajmi, sregionálnymi rozvojov˘mi agentúrami, ob-lastn˘mi a krajsk˘mi organizáciami cestovné-ho ruchu.

Z ãoho vychádza marketingová stratégiacestovného ruchu, aké sú praktické po-znatky z okolit˘ch ‰tátov a ão sa dá zo spo-lupráce s okolit˘mi krajinami prevziaÈ aprispôsobiÈ na‰im podmienkam?

Marketingová stratégia Slovenskej agentú-ry pre cestovn˘ ruch na roky 2011 – 2013 saopierala o podrobn˘ prieskum medzi odbor-nou a laickou verejnosÈou, ako aj o relevant-né dáta, ktoré sú k tejto problematike k dis-pozícii. Po viac ako dvadsiatich rokoch to bolprv˘ vládou odsúhlasen˘ materiál, ktor˘ kon-cepãne rie‰il problematiku turizmu ako odvet-via s veºk˘m potenciálom pre rozvoj. Rovna-ko po prv˘ raz zadefinoval pojem destinaãné-ho manaÏmentu. Urãite sa treba in‰pirovaÈ uturisticky úspe‰n˘ch krajín ako sú susednéRakúsko ãi âeská republika.

Existujú aj konkrétne úlohy, ktoré napæÀa-jú podstatu a zmysel cestovného ruchu apriná‰ajú pozitívne v˘sledky pre turistic-k˘ rozvoj na Slovensku?

SpomeÀme napríklad koncepãné dokumen-ty ako: Zásady ‰tátnej politiky cestovnéhoruchu SR, Novú stratégiu rozvoja cestovné-ho ruchu SR do roku 2013, na základe ktor˘chbola vypracovaná a v máji 2011 vládou schvá-lená Marketingová stratégia SACR 2011 –2013. Spomínané koncepãné materiály obsa-hujú mnohé odporúãania UNWTO – Sveto-vej organizácie cestovného ruchu, ktoráokrem iného sleduje aj trendy v cestovnom ru-chu, keìÏe plní funkciu globálneho fóra preproblematiku tvorby politiky cestovného ru-chu a zároveÀ kompetentn˘m a praktick˘mzdrojom know-how v tejto oblasti.

Koncepãné dokumenty obsahujú tieÏ kon-krétne úlohy, adresáta a termín splnenia prev‰etky dotknuté ministerstvá, organizácie a in-‰titúcie, ktoré naplnili, naplnili len ãiastoãne,alebo vôbec nenaplnili zadané úlohy.

Strategick˘ch a koncepãn˘ch materiálov voblasti cestovného ruchu bolo vypracova-n˘ch mnoho – tak na národnej, ako aj na re-gionálnej a miestnej úrovni. Aj ich realizácioudo‰lo v odvetví CR na Slovensku k pozitív-nym zmenám. Stále sa v‰ak nedarí rie‰iÈ niek-toré problémy a nedostatky, ktoré negatívneovplyvÀujú rozvoj cestovného ruchu a kvôliktor˘m dokonca stráca svoju konkurencie-schopnosÈ uÏ aj v porovnaní s v˘konmi na‰ichsusedov. Za rie‰enie v tejto oblasti z hºadis-ka systémovej zmeny povaÏujem zákon ã.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.Prostredníctvom tohto zákona je moÏné pod-poriÈ a zmobilizovaÈ subjekty zainteresovanéna rozvoji cestovného ruchu v konkrétnych re-giónoch, ãi destináciách, ktorí udrÏateºn˘mspôsobom môÏu zv˘‰iÈ kvalitu celkovej des-tinácie s konkurenãn˘mi produktmi a kvalit-n˘mi sluÏbami. Práve takéto konkurenãnéprodukty cestovného ruchu sú potrebné prená‰ miestny trh, ako aj na‰e zdrojové trhy vzahraniãí.

Úzka spolupráca subjektov zainteresova-


n˘ch na rozvoji cestovného ruchu v konkrét-nych regiónoch, ãi destináciách a systémovériadenie na lokálnej, regionálnej, ale aj nanárodnej úrovni zabezpeãí kvalitatívnu zme-nu v ponuke cestovného ruchu, ktorou jemoÏné zv˘‰iÈ konkurencieschopnosÈ cestov-ného ruchu Slovenska na medzinárodnomtrhu.

Sú moÏnosti cestovného ruchu na Slovens-ku propagované aj v okolit˘ch krajinách,je záujem napríklad o v˘menu historic-k˘ch, kultúrnych a rekreaãn˘ch aktivít?

Slovenská agentúra pre cestovn˘ ruch, ‰tát-na príspevková organizácia v zriaìovateºskejpôsobnosti Ministerstva dopravy, v˘stavby aregionálneho rozvoja SR pravidelne propagu-je Slovensko na najv˘znamnej‰ích veºtrhochcestovného ruchu v Európe, ale aj v dôleÏi-t˘ch zámorsk˘ch krajinách napríklad v âíne,Latinskej Amerike, USA a pod. v rámci part-nerstva spoloãnej prezentácie krajín V4, ãímsa ‰etria finanãné prostriedky a zároveÀ zvy-‰uje pravdepodobnosÈ väã‰ieho záujmu o ná-v‰tevu viacer˘ch krajín pri jednej ceste do Eu-rópy. Druh˘m ÈaÏiskom sú infocesty a famtri-py pre zahraniãn˘ch novinárov a touroperá-torov na Slovensko. Do tohto propagaãnéhomixu patria aj kampane v médiách na zdro-jov˘ch trhoch. S veºk˘mi oãakávaniami sle-dujeme dianie na ukrajinskom a ruskom trhu,kde záujem turistov o Slovensko narastá.

64


V ãom vidíte najväã‰í prínos skvalitneniapo‰tov˘ch a telekomunikaãn˘ch sluÏieb.Rezort pre‰iel veºk˘mi zmenami, ktoré bolinajpodstatnej‰ie?

Sektor elektronick˘ch komunikácií na Slo-vensku za posledn˘ch dvadsaÈ rokov pre‰ielzásadn˘mi zmenami súvisiacimi hlavne s po-stupnou liberalizáciou trhu, ktorej poslednáfáza nastala zaãiatkom roka 2003, kedy do‰lok úplnej liberalizácii telefónnej sluÏby po-skytovanej prostredníctvom pevnej telefónnejsiete. Implementáciou príslu‰nej legislatívyEurópskej únie do právneho poriadku Slo-venskej republiky do‰lo k v˘raznému zjedno-du‰eniu administratívneho postupu pre vstuppodnikateºsk˘ch subjektov na trh elektronic-k˘ch komunikácií. Zatiaº ão pred vstupomSlovenska do EÚ bolo moÏné poskytovaÈ aké-koºvek sluÏby len na základe licencie, imple-mentáciou regulaãného rámca EÚ do právne-ho poriadku SR sa docielilo, Ïe prevaÏnú väã-‰inu sluÏieb môÏu podniky poskytovaÈ posplnení relatívne jednoduchého procesu regi-strácie za predpokladu splnenia podmienokjednoznaãne definovan˘ch v zákone o elektro-nick˘ch komunikáciách. Zákon tieÏ vytvorilpodmienky pre úãinnej‰iu reguláciu, vìakaktorej mohol Telekomunikaãn˘ úrad SR vy-tvoriÈ podmienky pre vznik konkurenãnéhoprostredia. Podstatné zmeny sa udiali aj vpriebehu minulého roku, kedy bol do právne-

ho poriadku implementovan˘ revidovan˘ re-gulaãn˘ rámec pre elektronické komuniká-cie. Nov˘ zákon ã. 351/2011 Z. z. o elektro-nick˘ch komunikáciách podporuje investíciedo nov˘ch komunikaãn˘ch infra‰truktúr, naj-mä uvoºnením frekvenãného spektra pre mo-bilné ‰irokopásmové sluÏby, vytvára pod-mienky na spoºahlivej‰ie a bezpeãnej‰ie elek-tronické komunikácie, hlavne z hºadiska za-bezpeãenia ochrany osobn˘ch, prevádzko-v˘ch a lokalizaãn˘ch údajov a dôvernosÈ ko-munikácie a neposlednom rade posilÀuje prá-va koncov˘ch uÏívateºov na trhu elektronic-k˘ch komunikácií. Rok 2011 bol tieÏ v zna-mení veºkého pokroku v zavádzaní pozemské-ho digitálneho televízneho vysielania a v po-stupnom vypínaní analógového televíznehovysielania.

V po‰tov˘ch sluÏbách sa zásadná zmenaudiala prijatím zákona ã. 324/2011 Z. z. o po-‰tov˘ch sluÏbách a o zmene a doplnení niek-tor˘ch zákonov, ktor˘ nadobudol úãinnosÈ od1. 1. 2012. Zaviedol úplnú liberalizáciu na trhupo‰tov˘ch sluÏieb pri súãasnom zabezpeãeníposkytovania univerzálnej po‰tovej sluÏby ajej financovania. Nastala zmena v systémevzniku oprávnení na poskytovanie po‰tov˘chsluÏieb, a to vo väzbe na zameniteºné sluÏbya bol zaveden˘ nov˘ model financovania uni-verzálnej sluÏby prostredníctvom kompen-zaãného fondu.

PríleÏitosti na skvalitnenie po‰tov˘ch sluÏiebmôÏe priniesÈ ‰ir‰ie rozvinutie hospodárskej sú-ÈaÏe. Väã‰ie moÏnosti v˘beru znamenajú väã-‰iu flexibilitu pri stanovovaní najúãinnej‰iehoa najvhodnej‰ieho mechanizmu na zabezpeãe-nie dostupnosti univerzálnej sluÏby, priãomsa zachovajú zásady objektivity, transparent-nosti a nediskriminácie, proporcionality a naj-men‰ieho naru‰enia trhu, ktoré sú potrebnéna zabezpeãenie voºného poskytovania po‰to-v˘ch sluÏieb na vnútornom trhu.

Vznikol Po‰tov˘ regulaãn˘ úrad, aká jejeho úloha a v˘znam pre rozvoj po‰tov˘chsluÏieb?

Po‰tov˘ regulaãn˘ úrad získal nové kompe-tencie v oblasti ‰tátnej regulácie v súvislosti sozmenou v systéme vzniku oprávnenia na po-skytovanie po‰tovej sluÏby a financovania uni-verzálnej sluÏby. ZároveÀ sa upravil postup a

kompetencie Po‰tového regulaãného úradu priv˘kone ‰tátneho dohºadu formou kontroly.

Po‰tov˘ regulaãn˘ úrad vykonáva ‰tátnureguláciu na trhu po‰tov˘ch sluÏieb, ktorápredstavuje utváranie podmienok na vznik audrÏiavanie konkurenãného prostredia, urão-vanie v‰eobecn˘ch pravidiel poskytovaniapo‰tov˘ch sluÏieb, urãovanie v‰eobecn˘chpodmienok poskytovania zameniteºn˘ch po-‰tov˘ch sluÏieb a po‰tového platobného sty-ku, udeºovanie oprávnenia alebo ukladaniepovinnosti poskytovaÈ univerzálnu sluÏbu, ur-ãovanie podmienok na poskytovanie univer-zálnej sluÏby a poÏiadaviek na prevádzku ve-rejnej po‰tovej siete, reguláciu po‰tov˘ch sa-dzieb za poskytovanie univerzálnej sluÏby apo‰tového platobného styku a reguláciu finan-covania univerzálnej sluÏby.

Na základe nového zákona o po‰tov˘chsluÏbách Po‰tov˘ regulaãn˘ úrad vytvoril pod-mienky na uplatnenie nového systému udeºo-vania povolení, a to najmä v súvislosti so za-meniteºn˘mi sluÏbami a podmienky na prípad-né uplatnenie kompenzácie ãist˘ch nákladovuniverzálnej sluÏby, ktoré predstavujú pre po-skytovateºa univerzálnej sluÏby neprimeranúzáÈaÏ.

Aké sú ìal‰ie úlohy v zlep‰ovaní kvality av rozvoji jednotného trhu po schválení no-vého zákona o po‰tov˘ch sluÏbách?

Na úãely zlep‰ovania kvality po‰tov˘chsluÏieb, ako aj na rozvíjanie jednotného trhupo‰tov˘ch sluÏieb bola v roku 2010 vytvore-ná ERGP (Európska skupina regulaãn˘ch or-gánov pre po‰tové sluÏby/European regulatorsGroup for Postal Services). Skupina je zloÏe-ná z vnútro‰tátnych regulaãn˘ch orgánov v ob-lasti po‰tov˘ch sluÏieb a jej úlohou je posky-tovaÈ poradenstvo a pomáhaÈ Európskej komi-sii s cieºom konsolidovaÈ vnútorn˘ trh po‰to-v˘ch sluÏieb, uºahãovaÈ konzultácie, koordi-náciu a spoluprácu medzi nezávisl˘mi vnútro-‰tátnymi regulaãn˘mi orgánmi v ãlensk˘ch‰tátoch, ako aj medzi t˘mito orgánmi a Eu-rópskou komisiou.

Po‰tov˘ regulaãn˘ úrad spolupracuje sERGP, zapája sa do jej ãinnosti a získané po-znatky premieta do svojej ãinnosti pri urãova-ní poÏiadaviek na kvalitu univerzálnej sluÏby,ktorej základné kvalitatívne charakteristiky

Skvalitnenie po‰tov˘ch a telekomunikaãn˘ch sluÏieb

je evidentné

Vstup Slovenska do Európskej únie znamenal zmeny aj v po‰tov˘ch sluÏbách Slovenskaa zrealizovalo sa otvorenie po‰tového trhu . Skvalitnenie sluÏieb nastalo a stále pokraãuje aj

v telekomunikáciách a po‰tách. V sledky upresÀuje a Parlamentn˘ kuriér informuje generálnyriaditeº sekcie elektronick˘ch komunikácií a po‰tov˘ch sluÏieb Ministerstva dopravy, v˘stavby

a regionálneho rozvoja SR Viliam PODHORSK¯ a redaktorka Anna Komová.

65

sú pravidelnosÈ, spoºahlivosÈ a dostupnosÈ po-skytovania sluÏby a lehoty na dodanie po‰to-v˘ch zásielok v rámci univerzálnej sluÏby.

V ak˘ch úlohách treba nadväzovaÈ na Eu-rópsku úniu, pripravujú sa a realizujú ajzmeny v medzinárodn˘ch zmluvách?

V roku 2012 sa budú konaÈ dve v˘znamnémedzinárodné podujatia. V decembri 2012bude Svetová konferencia o medzinárodn˘chtelekomunikáciách Medzinárodnej telekomu-nikaãnej únie (ITU) s cieºom prijaÈ nové zne-nie Medzinárodného telekomunikaãného po-riadku. Medzinárodn˘ telekomunikaãn˘ poria-dok bol prijat˘ v roku 1988 a je medzinárod-nou zmluvou, ktorá ustanovuje hlavné pri-ncípy v súvislosti s prevádzkou medzinárod-n˘ch telekomunikácií. Cieºom zmluvy je za-bezpeãiÈ globálnu interoperabilitu, rozvoj aefektívnu prevádzku technick˘ch zariadení azlep‰iÈ prístupnosÈ medzinárodn˘ch teleko-munikaãn˘ch sluÏieb.

25. svetov˘ po‰tov˘ kongres, ktor˘ sa budekonaÈ na jeseÀ 2012, taktieÏ prijme zmeny vmedzinárodn˘ch zmluvách uzatvoren˘ch vrámci Svetovej po‰tovej únie (UPU). Minis-terstva dopravy, v˘stavby a regionálneho roz-voja SR zabezpeãuje stanoviská v spoluprácis ostatn˘mi európskymi krajinami a Európs-kou komisiou. Nadobudnutie platnosti me-dzinárodn˘ch zmlúv UPU je navrhované od1. 1. 2014 a tieto nahradia Akty Svetovej po-‰tovej únie (oznámenie Ministerstva zahraniã-n˘ch vecí Slovenskej republiky ã. 50/2010Z. z. o prijatí aktov Svetovej po‰tovej únie).

V ãom je v˘znamná po‰tová politika, kto-rá je schválená do roku 2014?

Základn˘m cieºom Po‰tovej politiky doroku 2014 je vytvorenie rámca na realizáciupodmienok implementácie opatrení smernice2008/6/ES transponovanej do zákona ã.324/2011 Z. z. o po‰tov˘ch sluÏbách. ËaÏis-ko úloh, ktoré z toho vypl˘vajú, spoãíva naj-mä na Po‰tovom regulaãnom úrade, ktor˘ za-bezpeãuje úlohy po‰tovej regulácie, ktoré somuÏ spomínal v druhej otázke.

Po‰tová politika do roku 2014 sa t˘ka aj po-stavenia poskytovateºa univerzálnej sluÏby azároveÀ zabezpeãenia poskytovania univerzál-nej sluÏby po otvorení po‰tového trhu, ktoréje rie‰ené po‰tovou licenciou na základe ko-nania Po‰tového regulaãného úradu. Uvede-n˘ dokument zároveÀ urãuje prioritu pri rie-‰ení úloh po‰tovej politiky na úrovni orgánov‰tátnej správy v medzinárodn˘ch vzÈahoch vpo‰tov˘ch sluÏbách, ktorou je orientácia naãinnosti a spoluprácu vypl˘vajúcu SR z ãlen-stva v EÚ.

Ako sa zdokonaºujú elektronické komuni-kácie, aká je ich súãasná úroveÀ na Slovens-ku?

ÚroveÀ poskytovan˘ch sluÏieb na Slovens-ku je porovnateºná s vyspel˘mi ‰tátmi Európ-skej únie. Konkurencia v sektore elektronic-k˘ch komunikácií priniesla pre koncov˘chuÏívateºov pozitívne efekty v podobe ‰ir‰ej po-nuky a dostupnosti sluÏieb, ako aj zníÏeniecien za sluÏby elektronick˘ch komunikácií.Najv˘raznej‰ie sa to prejavilo v rámci ‰ir‰ejdostupnosti ‰irokopásmového pripojenia (ãi uÏpevného, alebo mobilného), silnejúce konku-renãné prostredie viedlo k zníÏeniu cien ‰iro-

kopásmového pripojenia, k zv˘‰eniu kvalityposkytovan˘ch sluÏieb, k prechodu od spoplat-Àovania na základe objemu prenesen˘ch dátk spoplatÀovaniu formou pau‰álneho mesaã-ného poplatku, zníÏeniu cien hovorného k za-vedeniu sluÏieb ako sú Triple Play, IP TV ale-bo sluÏby digitálnej televízie a v neposlednomrade k zavedeniu modern˘ch technológií akonapríklad poskytovanie sluÏieb prostredníc-tvom optickej infra‰truktúry zavedenej ão naj-bliÏ‰ie ku koncovému zákazníkovi. .

Súãasne chcem pripomenúÈ, Ïe aj Slovens-ká po‰ta, a. s., postupne vytvára podmienky nasprístupnenie sluÏieb e-Governmentu obãa-nom prostredníctvom postupného vytváraniaintegrovaného obsluÏného miesta na svojichpracoviskách. Jeho základn˘m poslaním jesprostredkovaÈ obãanovi asistované elektronic-ké sluÏby verejnej správy, ‰etriÈ jeho ãas a pe-niaze. Predstavujú najpohodlnej‰í spôsob, akoz jediného miesta komunikovaÈ s úradmi a in-‰titúciami, a to za profesionálnej pomoci ‰pe-ciálne ‰koleného personálu.

NapæÀajú sa priority ‰tátu v oblasti elektro-nick˘ch komunikácií, ktoré sú stanovené doroku 2013? V ãom sú nedostatky?

Priority ‰tátu v oblasti elektronick˘ch ko-munikácií a úlohy z nich vypl˘vajúce, stano-vené v Národnej politike pre elektronické ko-munikácie na roky 2009 – 2013, ktoré sa t˘-kajú najmä harmonizácie regulaãného rámca,rozvoja súÈaÏe, vyuÏívania frekvenãnéhospektra, ochrany súkromia a bezpeãnosti, me-dzinárodnej spolupráce a rozvoja inovatív-nych sluÏieb sú priebeÏne plnené v súlade svyt˘ãen˘m harmonogramom. V ostatnom ob-dobí povaÏujeme za najdôleÏitej‰ie prijatiezákona ã. 351/2011 Z. z. o elektronick˘chkomunikáciách, ktor˘ nadobudol úãinnosÈ 1.novembra 2011. V rámci politiky frekvenãné-ho spektra Slovenská republika úspe‰ne na-plnilo v˘zvu Európskej komisie zabezpeãiÈplynul˘ prechod na pozemské digitálne tele-vízne vysielanie V auguste 2011 pri‰lo kúplnému ukonãeniu analógového pozemské-ho televízneho vysielania verejnoprávnehovysielateºa a do konca roka 2011 bolo vypnu-t˘ch celkovo 950 analógov˘ch televíznychvysielaãov a televíznych prevádzaãov. T˘mbolo uvoºnené frekvenãné pásmo 800 MHz(790 – 862 MHz, tzv. digitálna dividenda) navyuÏívanie ìal‰ími sluÏbami elektronick˘chkomunikácií.

Dynamick˘ v˘voj môÏeme sledovaÈ aj v ob-lasti ‰irokopásmového prístupu. Napriek tomusa zatiaº nepodarilo odstrániÈ zaostávanie Slo-venskej republiky za ostatn˘mi krajinami Eu-rópskej únie (sme na 4. mieste od konca). Po-ãet internetov˘ch ‰irokopásmov˘ch pripojenív pevnej sieti na 100 obyvateºov v Slovenskejrepublike dosiahol v januári 2012 úroveÀ 17,8%, t. j. v priebehu roka 2011 sa zv˘‰il o 1,3percentuálneho bodu. Napriek nárastu tátohodnota stále nedosahuje priemer ãlensk˘chkrajín Európskej únie, ktor˘ bol v januári2012 na úrovni 27,7 %. Zaujímavé je v‰ak roz-delenie ‰irokopásmového pripojenia na inter-net v pevnej sieti podºa technológií, ktoré salí‰i od priemerného rozdelenia v ãlensk˘chkrajinách Európskej únie. V Slovenskej repu-blike je relatívne nízky podiel technológieDSL. Slovenská republika v‰ak v˘razne pre-vy‰uje priemer ãlensk˘ch krajín Európskej

únie v podiele optick˘ch ‰irokopásmov˘chpripojení. Podºa ‰tatistiky OECD z júna 2011bola Slovenská republika zaradená na 3. mies-te v podiele optick˘ch ‰irokopásmov˘ch pri-pojení na celkovom poãte ‰irokopásmov˘chpripojení v ãlensk˘ch krajinách OECD.

Rozvoj infra‰truktúry ‰irokopásmového prí-stupu si v‰ak vyÏaduje rozsiahle investície,ktoré sa oãakávajú predov‰etk˘m od subjek-tov pôsobiacich na trhu elektronick˘ch komu-nikácií. Z dlhodobého hºadiska je potrebnéuvaÏovaÈ aj o moÏnosti realizácie ‰irokopás-mov˘ch projektov na území SR z nového fi-nanãného nástroja pre spájanie Európy – CEF,v rámci ktorého Európska komisia vyãlenilasumu cca 9,2 mld. eur na podporu investíciído r˘chlych a veºmi r˘chlych ‰irokopásmo-v˘ch sietí a celoeurópskych digitálnych slu-Ïieb. CEF je komplementárny nástroj, ktor˘moÏno investiãne prepojiÈ zo ‰trukturálnymifondmi alebo s kapitálom súkromného sekto-ra.

Ako ste spokojn˘ s medzinárodnou spolu-prácou v oblasti elektronick˘ch komuniká-cií?

Prioritnou úlohou pre nás je zabezpeãova-nie záujmov SR v orgánoch Európskej únie,a to najmä na zasadnutiach v‰etk˘ch formá-cií Rady EÚ, a v Európskej komisii. ZnaãnúpozornosÈ taktieÏ venujeme aktívnemu zastu-povaniu a pôsobeniu SR v medzinárodn˘ch or-ganizáciách zaoberajúcich sa problematikouelektronick˘ch komunikácií, predov‰etk˘m vMedzinárodnej telekomunikaãnej únii (ITU),Organizácii pre hospodársku spoluprácu arozvoj (OECD), Európskej konferencii po-‰tov˘ch a telekomunikaãn˘ch administratív(CEPT), Európskom in‰titúte pre telekomuni-kaãné normy (ETSI), ako aj ìal‰ích organizá-cií. Spoluprácu na medzinárodnej úrovni hod-notím ako veºmi dobrú, najmä so susedn˘mikrajinami.

Aké máte plány pre ìal‰ie obdobie, akézmeny a moÏné skvalitnenie prinesie v˘hºa-dové obdobie pre verejnosÈ?

Z dôvodu zabezpeãenia ão naj‰ir‰ej do-stupnosti najmodernej‰ích sluÏieb elektronic-k˘ch komunikácií a rozvoja vysokor˘chlost-n˘ch sietí si Slovenská republika stanovilaza cieº zabezpeãiÈ dostupnosÈ ‰irokopásmové-ho pripojenia pre v‰etk˘ch s prenosovou r˘-chlosÈou minimálne 1 Mbit/s do konca roku2013 a do konca roku 2020 umoÏniÈ prístupk vysokor˘chlostnému internetovému pripo-jeniu s prenosovou r˘chlosÈou 30 Mbit/s prev‰etk˘ch obãanov, verejnú správu, podnikateº-sk˘ sektor i tretí sektor.

V najbliÏ‰om období je preto dôleÏité sú-strediÈ sa najmä na efektívne vyuÏívanie frek-venãného spektra. Ako som uÏ spomenul, v sú-vislosti s prechodom z analógového na digi-tálne pozemské televízne vysielanie bolo uvoº-nené frekvenãné pásmo 800 MHz na vyuÏíva-nie ìal‰ími sluÏbami elektronick˘ch komuni-kácií. S ohºadom na rozvoj trhov elektronic-k˘ch komunikácií v celej Európe je najväã‰ízáujem vyuÏiÈ toto frekvenãné pásmo na mo-bilné ‰irokopásmové siete. Telekomunikaã-n˘ úrad SR zaãal s prípravou spoloãného v˘-berového konania na pridelenie frekvencií zfrekvenãn˘ch pásiem 800 MHz, 1800 MHz a2,6 GHz.


66

Ekonomick˘ rozvoj Slovenska priná‰a zvy-‰ujúce sa nároky na dopravnú infra‰truk-túru. Zmena ‰truktúry priemyslu uberá zv˘konov Ïelezniãnej dopravy a ãoraz väã-‰í podiel prepravy nákladov i osôb sa pre-súva na cesty. Ako vnímate v˘voj v oblas-ti dopravnej infra‰truktúry, najmä podvplyvom politick˘ch rozhodnutí na jednejstrane a nevyhnutnosÈou jej dobudovaniana celom území ‰tátu, aby bola zabezpeãe-ná konkurencieschopnosÈ a regionálny roz-voj?ªubomír VáÏny (Smer): Je potrebné uviesÈ,Ïe dobudovanie diaºnic na Slovensku nie jetéma, okolo ktorej sa toãí cel˘ svet, t. j. tre-ba ju odpolitizovaÈ a rad‰ej realizovaÈ. Nadruhej strane v‰ak treba zdôrazniÈ, Ïe prime-raná dostupnosÈ regiónov (cca 50 km) k diaº-niãnej sieti je najv˘znamnej‰ím faktorom(hoci nie jedin˘m) na odstraÀovanie regionál-nych disparít, resp. akékoºvek ich odìaºova-nie bude maÈ za následok prehlbovanie zaos-talosti príslu‰n˘ch regiónov. Je preto nevyh-nutné, aby kaÏdá vláda vynaloÏila zv˘‰enéúsilie tejto téme a od predchádzajúcej vládynemoÏno jej prístup oznaãiÈ inak ako nezod-povedn˘. Stopnutím v˘stavby diaºnic ceztakzvané projekty verejno-súkromného part-nerstva (PPP-projekty) v roku 2010 zastavi-la vláda Ivety Radiãovej v˘stavbu 105 kmdiaºnice D1 bez náhradného rie‰enia so v‰et-

k˘mi súvislosÈami, napríklad zniÏovaním za-mestnanosti. Dnes mohli byÈ jednotlivé úse-ky pred dokonãením vysoko rozostavané.Exminister Figeº tak splnil vlastn˘ a v˘razneminimalistick˘ program prípravy a v˘stavbydiaºnic a r˘chlostn˘ch ciest len na 60 %.„Najrealistickej‰í plán“, ak˘ Slovensko pod-ºa Figeºov˘ch slov malo, znamenal rozsiahleprepú‰Èanie v najväã‰ích slovensk˘ch firmácha neustály pokles stavebnej produkcie.

Plán v˘stavby diaºnic bude potrebné pre-hodnotiÈ, aktualizovaÈ a zreálniÈ. Prv˘m dô-vodom je, Ïe Národná diaºniãná spoloãnosÈ sadostáva do zloÏitej situácie z dôvodu zaãatiatendrov, na ktoré nemá alokované zdroje v‰tátnom rozpoãte, ako v prípade tunela Vi‰-Àové. Druh˘m hroziacim rizikom je prepad-nutie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú ur-ãené na v˘stavbu diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest.Napriek ubezpeãeniam exministra Figeºa otom, Ïe zdroje z operaãného programu Dopra-va budú vyãerpané, riziko zo straty nenávrat-n˘ch peÀazí je nespochybniteºné.

Igor Choma (Smer): Trend presunu dopra-vy zo Ïeleznice na cesty je tu uÏ niekoºko ro-kov a súvisí s nízkou schopnosÈou Ïelezniã-nej dopravy reagovaÈ na poÏiadavky trhu z po-hºadu garancie vãasnosti prepravy, ako aj nut-nosti prekladaÈ tovar a tak ãi tak ho nakoniecnaloÏiÈ na nákladné vozidlá s cieºom dopra-

viÈ ho na miesto urãenia. ëal‰ím negatívnymfaktorom je stále vysoká cena nákladnej do-pravy.

Z tohto pohºadu je úplné dobudovanie as-poÀ základnej infra‰truktúry (D1, D3, R2)nevyhnutnosÈou, s ktorou sa treba vyrovnaÈãím skôr. Bez nej je pre podnikateºsk˘ sektorstále problematické investovaÈ vo v˘chod-n˘ch regiónoch do budovania priemyslu, a toi napriek tomu, Ïe ostatné podmienky môÏubyÈ atraktívne.

Igor Hra‰ko (OºaNO): V‰etky rozhodnutiaby mali vychádzaÈ z potrieb regiónov v súvz-ÈaÏnosti k ‰tátu ako celku. A práve takto bymali byÈ orientované politické rozhodnutia. Vpraxi sa v‰ak stretávame s individuálnymi ãiskupinov˘mi záujmami, ktoré sú v‰ak mno-hokrát kontraproduktívne a nerie‰ia rozvojo-vé potreby. Obmena politickej garnitúry pokaÏd˘ch voºbách, v ktorej sa menia rozhod-nutia len preto, Ïe to bola agenda predchádza-júcej vlády a politické nominácie na miesta,kde by mali figurovaÈ najmä odborníci a nievÏdy je tak˘ skutkov˘ stav, posúvajú v˘voj aracionalizáciu dopravnej infra‰truktúry nie-kam späÈ. Dnes je nevyhnutné dobudovaÈ do-pravnú infra‰truktúru, ale komplexne, beznezmyselného preferovania lobistick˘ch zá-ujmov. Ak zabezpeãíme dostupnosÈ zdrojov,nielen materiálnych, ale aj pracovnej sily, a sú-ãasne aj odbyt hotov˘ch tovarov a sluÏieb, taks klesajúcimi ãasov˘mi aj finanãn˘mi ná-kladmi môÏe byÈ zabezpeãená aj konkurencie-schopnosÈ a rozvoj menej preferovan˘ch re-giónov.

Kritici hovoria, Ïe nekoncepãné a zlé ria-denie ‰tátnych Ïelezniãn˘ch spoloãnostínedostatoãnou flexibilitou i vysok˘mi cena-mi v nákladnej preprave, vypudili na ces-ty aj nemalú ãasÈ tak˘ch komodít, ktoré vy-uÏívali dominantne práve Ïeleznice. V dô-sledku nekoncepãného riadenia tak Slo-vensko v dopravnej infra‰truktúre ãelí najednej strane problému slabo vyÈaÏenej Ïe-lezniãnej siete a na druhej strane problé-mu preÈaÏen˘ch ciest. V˘chodiskom bymali byÈ investície aj vìaka eurofondom.PovaÏujete veºké investiãné zámery Îelez-níc SR, ku ktor˘m neexistujú nezávisléanal˘zy, za primerané úÏitku, ktoré prine-sú?ªubomír VáÏny: S negatívnym javom zniÏo-

Cesty, diaºnice, Ïeleznice...dokedy budú iba hrou sºubov?

Napriek horúãavám, ktoré akoby spomaºovali rytmus chodu spoloãnosti, na‰i poslanci sa zaoberajúotázkami, ktoré nás ovplyvÀujú nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hºadiska. Rie‰enia v oblasti

dopravnej infra‰truktúry, bytovej v˘stavby, alebo v segmente Ïelezniãnej dopravy ãi telekomunikáciách,majú svoj priamy dopad aj na oblasÈ zamestnanosti, rie‰enia regionálneho rozvoja, a t˘m aj na kvalitu

Ïivota obãanov. K dlhodobo nerie‰en˘m a nevyrie‰en˘m patrí aj oblasÈ cestovného ruchu. V rámci ankety sa poslancov NR SR na tieto okruhy p˘tala Marta Toma‰oviãová.

N Á R O D N Á R A D A S R

67

túru pre v‰etk˘ch dopravcov. Vhodn˘m rie‰ením je usporiadanie hol-

dingového typu. Stratové obsluÏné ãinnostivrátane nepotrebného majetku by mohli byÈrie‰ené v trhovom prostredí, ak by si vedelitieto ãinnosti na seba zarobiÈ, nemuselo by prí-sÈ k takému rozsiahlemu a masívnemu prepú‰-Èaniu zamestnancov v celom sektore. Tak˘tomodel je v súlade so Stratégiou dopravy doroku 2020. Holding bude maÈ v˘hody veºk˘chpodnikov, napr. ekonomické postavenie natrhu a zároveÀ v˘hody men‰ích podnikov,ako napríklad pruÏnosÈ a uÏ‰ia závislosÈ odrealizovan˘ch sluÏieb a vyuÏívania voºn˘chkapacít. Podstatu fungovania holdingovéhotypu usporiadania obchodn˘ch spoloãnostímoÏno charakterizovaÈ nasledovn˘mi sku-toãnosÈami:• sústredenie dcérskych spoloãností pod ko-

ordinaãn˘, organizaãn˘ a riadiaci vplyvjedného materského subjektu, tzv. holdin-govej spoloãnosti, ktorá vlastní rozhodujú-ci podiel (cel˘ alebo jeho ãasÈ) na ich ka-pitále,

• nezávislosÈ dcérskych spoloãností od hol-dingovej spoloãnosti z hºadiska právnejsubjektivity,

• obchodné vedenie holdingovej spoloãnos-ti (predstavenstvo v prípade akciovej spo-loãnosti) vykonáva práva akcionára v dcér-skych spoloãnostiach,

• nezávislosÈ dcérskych spoloãností od ãin-ností, ktoré nesúvisia s predmetom ich ãin-ností a ktoré pre ne zabezpeãuje holdingo-vá spoloãnosÈ, resp. iná spoloãnosÈ v rám-ci skupiny, napr.: centralizované admini-stratívne (nev˘robné) funkcie, IT sluÏby,personalistika, centralizované obstaráva-nie a pod.

vania v˘konov na Ïelezniciach zápasí celá Eu-rópa. Ide o to, aby ‰tát v maximálnej miere vy-uÏíval v‰etky svoje nástroje na v˘razné nepre-hlbovanie tohto stavu. Zjednodu‰ene to zna-mená znev˘hodÀovanie cesty a zv˘hodÀo-vanie Ïeleznice. Zatiaº jedin˘ nástroj v tejtooblasti je elektronické m˘to, a ani to Ïiaº, ne-bolo vyuÏívané dostatoãne. Dopravn˘ sys-tém v dne‰nej podobe nie je udrÏateºn˘. Z po-hºadu ìal‰ích 40 rokov je zrejmé, Ïe dopravasa nemôÏe vyvíjaÈ rovnak˘m spôsobom akodoteraz. Pokiaº budeme uplatÀovaÈ doteraj‰íprístup, závislosÈ dopravy od ropy by dosaho-vala stále takmer 90 % hranicu a zdroje ob-noviteºnej energie by iba minimálne presaho-vali 10 % cieº stanoven˘ do roku 2020. Emi-sie CO2 z dopravy by v roku 2050 zostávalio tretinu vy‰‰ie ako v roku 1990. Náklady spô-sobené preÈaÏením dopravy sa do roku 2050zv˘‰ia pribliÏne o 50 %. Sociálne náklady ne-hôd a hluku by aj naìalej rástli taktieÏ na ne-udrÏateºnú úroveÀ. Znamená to, Ïe benefitÏelezníc sa nedá hodnotiÈ iba investiãn˘mi ná-kladmi a ‰tát v tejto oblasti musí maÈ dvojitúúlohu, t. j. popri ozdravovaní a zefektívneníÏelezníc treba tento dopravn˘ mód naìalejzv˘hodÀovaÈ.

Preto aj nová vláda v súlade s EK sa musísnaÏiÈ o podporu ekologickej dopravy a zv˘-‰enie podielu deºby dopravnej práce práve vprospech ekologického módu, t. j. u nás Ïe-lezniãnej dopravy. V minulosti práve aj z dô-vodu podpory Ïelezniãnej dopravy bol zave-den˘ nov˘ regulaãn˘ nástroj v podobe spo-platnenia cestnej infra‰truktúry. Elektronick˘v˘ber m˘ta má aj druhotn˘ cieº, ktor˘ popriúlohe zabezpeãenia dodatoãn˘ch zdrojov nafinancovanie infra‰truktúry má aj zabezpeãiÈzrovnoprávnenie podmienok v Ïelezniãnej acestnej doprave. M˘to je ìal‰ím regulaãn˘mnástrojom, ktor˘ má napomôcÈ presunu ãas-ti tovarov na Ïeleznice. âo sa t˘ka samotn˘chinvestícií do Ïelezniãnej dopravy, tak ako ajin˘ch odvetviach po roz‰írení EÚ existujú vdopravnej infra‰truktúre medzi v˘chodnou azápadnou ãasÈou EÚ veºké rozdiely, ktorébude treba vyrovnaÈ. Európsky kontinent samusí zjednotiÈ aj v oblasti infra‰truktúry. Dob-re fungujúca dopravná sieÈ si vyÏaduje znaã-né finanãné prostriedky. Náklady na rozvojinfra‰truktúry EÚ, ktorá by uspokojovala do-pyt po preprave, sa odhadli na viac ako 1,5 bi-lióna eur na obdobie 2010 – 2030. Dokonãe-nie siete TEN-T si do roku 2020 vyÏiada oko-lo 550 miliárd eur, z ãoho pribliÏne 215 mi-liárd eur sa investuje do odstránenia hlav-n˘ch problematick˘ch miest. V tom nie sú za-hrnuté investície do vozidiel, vybavenie anabíjacia infra‰truktúra, ão si môÏe vyÏiadaÈdodatoãn˘ bilión eur, aby sa dosiahol cieºzníÏiÈ emisie v dopravnom systéme. Sú po-trebné rôzne zdroje financií z verejn˘ch aj sú-kromn˘ch zdrojov. Je potrebné lep‰ie koordi-novaÈ kohézny fond a ‰trukturálne fondy scieºmi dopravnej politiky a ãlenské ‰táty mu-sia zaistiÈ dostupnosÈ dostatoãn˘ch vnútro‰tát-nych finanãn˘ch prostriedkov pri plánovanísvojich rozpoãtov, ako aj dostatoãné kapaci-ty na plánovanie a uskutoãÀovanie projektov.ëal‰ie zdroje financovania, ktoré je potrebnézváÏiÈ, zah⁄Àajú reÏimy pre internalizáciu ex-tern˘ch nákladov a poplatky za pouÏívanieinfra‰truktúry, ktoré by mohli vytvoriÈ doda-toãné zdroje príjmov. T˘m by sa stali inves-

tície do infra‰truktúry príÈaÏlivej‰ie pre sú-kromn˘ kapitál. Odblokovanie potenciálu sú-kromn˘ch financií si vyÏaduje aj zdokonale-n˘ regulaãn˘ rámec a inovatívne finanãnénástroje. Nové finanãné nástroje môÏu pod-porovaÈ vo väã‰ej miere financovanie pro-stredníctvom verejno-súkromn˘ch partner-stiev (PPP).

V súãasnosti väã‰ina ukazovateºov pro-duktivity práce v Ïelezniãnej doprave je vneprospech Slovenska. Základn˘m predpo-kladom na to, aby slovenské Ïelezniãné pod-niky obstáli v zahraniãnej konkurencii je po-trebná inovácia Ïelezniãnej infra‰truktúry,mobiln˘ch prostriedkov a celkového riadenia.·truktúra zamestnancov v Ïelezniãnej dopra-ve sa bude meniÈ predov‰etk˘m s ohºadom narozsiahlu inováciu infra‰truktúry dráh, do-pravn˘ch prostriedkov vo väzbe na uplatÀo-vanie novej legislatívy SR a EÚ, ale aj vzhºa-dom na postupnú liberalizáciu trhu osobnejÏelezniãnej dopravy. V budúcnosti sa oãaká-va nárast v˘konov intermodálnej prepravy, ãobude maÈ pozitívny vplyv na prevádzku no-v˘ch intermodálnych terminálov a logistic-k˘ch centier a bude maÈ za následok potrebuzamestnancov.

Slovensko je v‰ak predurãené na to, aby saoveºa v˘znamnej‰ie ako doposiaº profilova-lo ako tranzitná krajina napr. aj v nákladnejÏelezniãnej doprave. Je preto dôleÏité, abynajv˘znamnej‰í podnik v nákladnej Ïelezniã-nej doprave ostal v rukách ‰tátu, samozrejmeriaden˘ kvalifikovan˘m manaÏmentom tak,aby nákladn˘ Ïelezniãn˘ tranzit zostal za-chovan˘ a narastal. V oblasti verejnej osob-nej dopravy musí byÈ zabezpeãená jednoznaã-ná úprava zmluvn˘ch vzÈahov. Rozdelenierizík pri objednávaní v˘konov vo verejnomzáujme má viesÈ ku zatraktívneniu verejnej

osobnej dopravy pre cestujúcich a zníÏeniu ce-lospoloãensk˘ch v˘davkov na jej zabezpeãe-nie. TieÏ je potrebné znovu otvoriÈ a hlavnedorie‰iÈ tému harmonizácie Ïelezniãn˘ch a au-tobusov˘ch v˘konov vo verejnom záujme.Na zefektívnenie Ïelezniãnej dopravy je po-trebné zabezpeãiÈ úzku spoluprácu správcu Ïe-lezniãnej infra‰truktúry a prevádzkovateºaÏelezniãn˘ch sluÏieb pri zachovaní nediskri-minaãného prístupu na Ïelezniãnú infra‰truk-

Igor Choma: Ja osobne ich nepovaÏujem vtomto ãase za efektívne. Chápem, Ïe tu vÏdybol a stále je veºk˘ tlak Európskej únie na re-kon‰trukciu a úplné dobudovanie elektrifiká-cie Ïelezniãn˘ch tratí v víziou opätovného oÏi-venia Ïelezniãnej prepravy tovarov, ale my-slím si, Ïe najprv, a to uÏ od zaãiatku prístu-pového a potom prvého programového obdo-bia sme sa mali sústrediÈ na dobudovanie zá-kladnej diaºniãnej siete, ktorá tu doteraz nie


68


je, a aÏ potom sa malo ísÈ do rekon‰trukcií Ïe-lezniãn˘ch tratí, ktoré tu sú a fungujú.

Igor Hra‰ko: Stranícke nominácie do vede-nia ak˘chkoºvek podnikov s úãasÈou ‰tátu, nie-len Ïelezníc, vytvárajú problémy. TakÏe najednej strane riadenie za odmenu a poslu‰nosÈnominantov na strane druhej. OpäÈ v‰ak na-ráÏame na problém odbornosti, takÏe nekon-cepãné rie‰enia podfarbené základom nie veº-mi ‰Èastn˘ch politick˘ch rozhodnutí narobia‰tátu viac ‰kody, ako osohu. Investície z eu-rofondov sa predsa dali vyuÏívaÈ uÏ dávno anezáleÏalo od toho, kto je momentálne primoci. Ale kaÏdá vládna garnitúra potrebujepre „svojich“ ºudí a pre seba niekde nahrabaÈe‰te nejaké financie navy‰e. Cez straníckenominácie sa to dá lep‰ie, keìÏe je pravdepo-dobné lep‰ie zakrytie v˘skytu väã‰ej mierykorupcie a klientelizmu. A to sa t˘ka práveveºk˘ch investiãn˘ch akcií bez predo‰l˘chanal˘z. âím men‰í prehºad o rozpoãtov˘chpoloÏkách, t˘m väã‰ia moÏnosÈ kde-tu nieãozahaliÈ. Ale pozor, ºudia si to uÏ vo väã‰ej mie-re v‰ímajú.

Podºa vá‰ho názoru je správne definovanáudrÏateºnosÈ dynamiky v˘stavby diaºnic ar˘chlostn˘ch ciest na Slovensku? V ãom súhlavné príãiny predraÏovania líniov˘chstavieb v SR oproti in˘m krajinám?ªubomír VáÏny: Dynamika v˘stavby, ktorábola nami nastavená bola reálna. Po nástupepredchádzajúcej vlády klesla stavebná pro-dukcia o cca 7 – 8 % a odvtedy sa v klesajú-com tempe niã nezmenilo. Najväã‰ím hrdi-nom pri v˘stavbe diaºnic bol pán Figeº, pre-toÏe vymyslel to, ão e‰te nikto nikdy nevymy-slel. Tak ako sa budú stavaÈ diaºnice u nás zapoloviãné ceny oproti t˘m európskym, tov‰ak nie je aÏ taká veºká záhada.

Spotrebiteºské príruãky nabádajú spotrebi-teºa, aby si pozorne ponuku pre‰tudoval, ob-zvlá‰È, ak je cena podozrivo nízka. To rezortdopravy urobil, av‰ak verejnosti to nepriznal.Podklady, ktoré má k dispozícii súãasné ve-denie rezortu sú jednoznaãné. Na stavbe D1Dubná Skala – Turany je samozrejme najväã-‰í objekt ã. 101 Diaºnica. Ocenenie projektan-tom bolo v pôvodnej dokumentácii napr. prepodkladové vrstvy vozovky, dosypávka kraj-níc, priepusty 15,8 mil. €. Ak zoberiete po-nuky dvoch najväã‰ích hráãov, tak úspe‰n˘uchádzaã ponúkol cenu za túto poloÏku 2,7mil. €, pritom ponuka druhého silného uchá-dzaãa bola 8,6 mil. €. Ako je moÏné, Ïe prá-ce na spodnej stavbe diaºnice tak v˘raznezlacneli? Ide pritom o súãasÈ stavby, ktorá sanajviac podieºa na jej Ïivotnosti.

Najväã‰í rozdiel v ponukách jednotliv˘chuchádzaãov je na objekte, ktor˘ pozostáva zrealizácie zábrany proti vtákom, ão sa v mé-diách uÏ stokrát opakovalo. Minister Figeº tie-to tvrdenia nedávno dementoval s t˘m, Ïeide o moje v˘mysly. KeìÏe pravda oslobodzu-je, mal médiám predloÏiÈ rozbor ceny napr.objektu ã. 266 v ponuke D1 Dubná Skala –Turany, ktor˘ bol projektantom v dokumen-tácii PPP-projektu zadefinovan˘ v podobeoceºovej kon‰trukcie s v˘plÀou na báze me-takrylátov a polykarbonátov. Projektant ten-to objekt nacenil na 11,9 mil. €. Zaujímavéje, Ïe tieto práce, ktoré budú vykonávané nakonci stavby, víÈaz tendra nacenil v objeme

0,8 mil. €, pritom druh˘ uchádzaã uvádzacenu 4,5 mil. €. Tu nie je cena podozrivo níz-ka? Toºko k ponuke a prebiehajúcej v˘stav-be, ktorá má údajne SR stáÈ 8,5 mil. €/km. Ta-k˘chto absurdít je v ponukách viacero, otáz-ne je, preão kompetentní mlãia a nepriznajú,Ïe zrejme niekde nastala chyba a Ïe sú tomíny pre budúcnosÈ. Stále zdôrazÀujem, Ïev˘stavba Ïlt˘m FIDIC-om bez udania pres-n˘ch parametrov ‰tátom je nev˘hodná, aleukáÏe sa to aÏ o tri aÏ ‰tyri roky, keì budú tie-to „lacné“ stavby pred dokonãením.

âo je vlastne cena európskych diaºnic?Ak sa vrátim k cene európskych diaºnic,

ktorá má byÈ podºa pána Figeºa na úrovni 8,5mil. €/km, tak podºa materiálu ¤SD (¤editel-ství silnic a dálnic), ktorí zatiaº jediní urobi-li porovnanie, je táto cena uletená a nereálna.V materiáli zrovnalo ¤SD parametre diaºnicna rovnakú porovnateºnú úroveÀ (u nás tosúãasné vedenie neurobilo) v˘sledky sú v‰akprekvapujúce. PretoÏe niÏ‰ie uvedené ceny súpre extravilán a níÏinu aÏ pahorkatinu a pod-ºa t˘chto údajov sú ceny u nás v priemere sokolit˘mi ‰tátmi. Údaje ¤SD vychádzajú z

podkladov nami vybudovan˘ch diaºnic v mi-nulom období, ktoré sa preplácali aj z fondovEÚ a kontrolovali Európskou komisiou. Akésú potom európske ceny diaºnic:

Potom podsúvaná cena cca 8,5 mil. € zakm v horskom alebo tunelovom úseku nemô-Ïe byÈ reálna ani v európskom kontexte a na-z˘vaná európskou cenou, ako to ãasto poãú-vame. Rozdiel v horskom prostredí resp. pritunelovom úseku je v rozpätí od 2- do 7-ná-sobku diaºnice v rovinatom území (uznesenievlády 203/2005 k anal˘ze nákladovosti v˘-stavby diaºnic). ëal‰í dôkaz o tom, Ïe cenynovo zakontrahovan˘ch diaºnic sú podozrivonízko a hlboko pod‰tandard a priemer cien vEÚ. Odpoveìou sú dva ãasové míºniky. Prv˘bude koneãná cena pri odovzdaní cesty douÏívania a druh˘ budúce uÏívanie diaºnice, ato ukáÏe aÏ ãas. Obávam sa, aby na‰e diaºni-ce nedopadli rovnako ako ostravská diaºnicaD47, ktorú idú âesi kompletne prekopaÈ, pre-toÏe v roku 2002 mala byÈ cena tieÏ poloviã-ná a tieÏ r˘chlej‰ie postavená. Zostalo len prisºuboch politikov, a tak diaºniãn˘ Èah doteraznie je dostavan˘, ãasÈ diaºnice je zvlnená a cel-ková cena je uÏ viac ako dvojnásobná. Naz˘-vaÈ preto zazmluvnené ceny diaºnic predchá-dzajúcou vládou cenami európskymi predsamotnou v˘stavbou a hlavne pred ich dokon-ãením, je síce dobr˘ populistick˘ predvoleb-n˘ Èah, av‰ak má jeden háãik, ch˘ba mu to-tiÏto reálny základ a európsky kontext.

Igor Choma: Problémom tu je, Ïe kaÏdouzmenou vlády sa mení definícia dynamiky v˘-stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest. Pokiaº sa(koneãne) zreteºne nezadefinuje, a kaÏdá na-sledujúca vláda ju nebude svojvoºne meniÈ,proces v˘stavby bude stále chaotick˘ a nedo-statoãn˘.

Otázka predraÏovania je m˘tus, ktor˘ sanedarí vyvrátiÈ, a to napriek tomu, Ïe aj za môj-ho pôsobenia v NDS sme dali spracovaÈ v za-hraniãí ‰túdiu na porovnanie cien v˘stavbydiaºnic v rôznych prostrediach (rovina, horna-t˘ terén, mosty, tunely). Porovnávala porov-nateºné, a to v siedmich krajinách Európskejúnie a zreteºne preukázala, Ïe cena kilometradiaºnic na Slovensku je podpriemerná. To ãosa udialo s cenami diaºnic za posledné dva rokynie je zníÏením cien, ale zníÏením kvalitydiaºnic, o tom som hlboko presvedãen˘. Aleto uvidíme aÏ po ich spustení do prevádzky.

Ceny podºa âR – Reditelstva silnic a dálnic extravilán, níÏina, pahorkatina

Cena za km, extravilán, Kurz zo dÀa: 16. 1. 2012níÏina, pahorkatina 1€ = 25,595 CZK

Kã €

âeská republika 226 611 241 9 064 450

Slovensko 244 533 927 9 781 357

Chorvátsko 175 563 635 7 022 545

Maìarsko 286 829 366 11 473 175

Dánsko 150 605 487 6 024 219

Nemecko 210 834 494 8 433 380

Rakúsko 329 285 322 13 171 413

Slovinsko 186 639 956 7 465 599

69


na jednej strane a geografick˘m rozloÏe-ním podnikateºsk˘ch aktivít a situáciou natrhu práce na strane druhej je nedostatoã-n˘. Svedãí o tom pretrvávajúci priestoro-v˘ nesúlad medzi moÏnosÈou získaÈ b˘va-nie a moÏnosÈou nájsÈ zamestnanie. Príãi-ny tohto stavu majú pôvod jednak vo v˘-voji spred roka 1989, ale aj v nedostatoã-nej adaptácii bytového hospodárstva nanové podmienky v poslednom desaÈroãí.Odborná verejnosÈ hovorí o legislatívnychprekáÏkach a ch˘bajúcich stimuloch oÏive-nia v˘stavby a trhu s bytmi. Aké sú dôsled-ky ch˘bajúcej koncepcie prepojenia byto-vej v˘stavby a trhu práce podºa vás?ªubomír VáÏny: Zv˘‰enú pozornosÈ by smemali venovaÈ rozvoju nájomného b˘vania akovo verejnom nájomnom sektore, tak aj v sú-kromnom nájomnom sektore. V tejto súvislos-ti by malo byÈ na‰im zámerom v nadchádza-júcom období legislatívne rie‰iÈ problemati-ku nájomn˘ch vzÈahov súkromn˘ch vlastní-kov a nájomcov bytov, ale i vzÈahov vlastní-kov a nájomcov v‰eobecne, a to pri zachova-ní in‰titútu chráneného nájmu bytu, av‰ak privzájomne vyváÏenom postavení vlastníkov anájomcov. V tomto smere by mala vláda vy-tváraÈ rámec pre zapojenie v‰etk˘ch subjek-tov procesu rozvoja b˘vania a posilÀovaÈpartnerstvo medzi verejn˘m, súkromn˘m amimovládnym sektorom.

Igor Choma: Neviem posúdiÈ, ãi vzÈah me-dzi bytovou v˘stavbou a rozloÏením podni-kateºov a trhom práce je nedostatoãn˘. Tonie je o tom. KaÏd˘ podnikateº pri spracová-vaní svojho zámeru, najmä investiãného, bymal vedieÈ posúdiÈ aj tieto súvislosti, a podºatoho sa rozhodnúÈ. Faktom ale je, Ïe bytováv˘stavba stagnuje, samospráva nemá vlastnézdroje na v˘stavbu bytov a trvale sa borí s pro-blémom nedostatku nájomn˘ch. Ale najmä so-ciálnych bytov. V tomto smere ja veºmi Ïia-duci otvoren˘ prístup vlády k tejto problema-tike. Mestá a obce bez v˘raznej podpory ‰tá-tu nebudú v ìal‰om období rie‰iÈ túto situá-ciu.

Igor Hra‰ko: Myslím, Ïe tu nie je dobre po-písaná korelácia vzÈahov dopytu práce a do-stupnosti b˘vania. Pokiaº by sa dostatoãnepodporoval segment malého a stredného pod-nikania a takzvané rodinné podnikanie, tak sanemusíme baviÈ o otázke ch˘bajúcich byto-v˘ch kapacít v miestach s koncentrovan˘mv˘skytom pracovn˘ch miest a t˘m pádommigráciou za prácou na dlhé vzdialenosti.Myslím aj na to, Ïe miera nezamestnanosti jev kaÏdom regióne taká, Ïe ak sa nájde prime-ran˘ poãet nov˘ch pracovn˘ch miest, tak sanetreba nikam sÈahovaÈ a problém nedostat-ku b˘vania sa neprejaví. Jedin˘ región, kto-r˘ netrpí nezamestnanosÈou, je Bratislavsk˘.Tu dochádza k efektu nedostatku dostupnéhob˘vania pri migrácii z in˘ch regiónov, alev˘stavba je realizovaná priebeÏne z ìal‰ímisvojimi nedostatkami. TakÏe podºa mÀa netre-ba rie‰iÈ otázku koncepcie prepojenia b˘va-nia na trh práce, ale rie‰iÈ trh práce na súãas-n˘ stav b˘vania. Îiaº, podpora regionálnej za-mestnanosti u nás pokrivkáva.

Geografická poloha, prírodné podmienkya pamiatky kultúrneho dediãstva vytvá-

Igor Hra‰ko: Nikde som nevidel a ani neãí-tal definíciu udrÏateºnosti dynamiky v˘stav-by diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest na Slovensku,takÏe na túto otázku je ÈaÏká odpoveì. AlekaÏdá dynamika v˘stavby je závislá od prísu-nu financií do daného segmentu. TakÏe ak sú,dynamika je spravidla väã‰ia, ak nie sú, dy-namika v˘stavby klesá. Súãasná vláda de-klaruje napredovanie vo v˘stavbe na‰ej diaº-niãnej siete, ale v rámci nového rozpoãtové-ho obdobia 2014 – 2020 pre ãerpanie eurofon-dov bude kráten˘ rozpoãet takmer o polovi-cu, takÏe aj na‰e ãerpanie je v tomto prípadeohrozené a obmedzené na niÏ‰ie ãerpanie. AkeìÏe musíme v súãasnosti hlavne ‰etriÈ, takiné zdroje na v˘stavbu nebudú. A v ãom sapredraÏuje v˘stavba? OpäÈ to súvisí s korup-ciou a klientelizmom. NahrabaÈ e‰te tam, kdesa dá, systémom „veì to nejde z ná‰ho, ale zeurópskeho“ a dodatkami sa rie‰ia dofinanco-vania stavieb so „zvlá‰tnymi“ podmienkami.

NepovaÏujete za krátkozraké, Ïe doúdrÏby, opráv a rekon‰trukcií ciest 1. trie-dy sa najmenej v poslednom desaÈroãí tak-mer vôbec neinvestovalo, priãom mnohéobce a mestá, ale aj VÚC avizujú tento na-rastajúci problém? ªubomír VáÏny: Predchádzajúca vládaschválila program prípravy a v˘stavby ciestprvej triedy na roky 2011 aÏ 2014, ktor˘ v‰akhodnotím ako zdrap papiera s irelevantn˘miúdajmi. Vláda by nemala schvaºovaÈ kon-cepãn˘ materiál, ktor˘ nebol finanãne kryt˘.Mali si preveriÈ zabezpeãenie ch˘bajúcichprostriedkov ‰tátneho rozpoãtu, keìÏe v roku2012 ch˘bajú zdroje na úrovni 49 % a v ostat-n˘ch rokoch je to e‰te v˘raznej‰ie, v roku2013 78 % a v roku 2014 82 % z potreby.Zhor‰ujúci sa stav ciest I. triedy je následkomch˘bajúcej nadradenej infra‰truktúry, keìÏeÈaÏká doprava sa realizuje na cestách, ktoré niesú na takúto záÈaÏ kon‰trukãne stavané. Bolopreto potrebné realizovaÈ tie stavby v zásob-níku OPD, ktoré sme pripravovali a sústrediÈsa na v˘stavbu nov˘ch obchvatov miest. Vnú-torná realokácia financií OPD 2007 – 2013 vhodnote 200 miliónov € z r˘chlostn˘ch ciestna cesty prvej triedy je urãená len na plátaniedier a nie na realizáciu preloÏiek, obchvatova rekon‰trukcií ciest. MôÏe to síce znamenaÈdoãasné zlep‰enie stavu siete ciest I. triedy.Takéto kozmetické úpravy vydrÏia len max.5 rokov a bez rekon‰trukcie podloÏia budú vy-zeraÈ ako napr. cesta v Batke pri RimavskejSobote, ktorá uÏ po mesiaci vykazuje znaã-né pozdæÏne trhliny a tie sa po zime e‰te viaczväã‰ia. Preto jedn˘m z rie‰ení je zabezpeãiÈodklon v˘konov na diaºnice a r˘chlostné ces-ty, vyuÏiÈ prioritnú os 5.2. operaãného progra-mu na v˘stavbu nov˘ch úsekov ciest I. trie-dy vrátane rekon‰trukcií a nie daÈ 200 mil. €len na plátanie dier.

Igor Choma: Aj k tejto otázke mám svojnázor. Chápem, Ïe cesty I. triedy by si Ïiada-li rekon‰trukciu, niektoré úseky sú naozaj vzlej kondícii. Na druhej strane v‰ak treba vi-dieÈ to, Ïe ak dobudujeme diaºnice, a veºkáãasÈ premávky, a t˘m aj zaÈaÏenia na ne sa pri-rodzene presunie. A to je vhodná doby na to,aby sme sa pustili do ich zásadnej rekon-‰trukcie. Som za to, aby sme teraz smerova-li maximálne zdroje do ur˘chleného dobudo-

vania diaºnic, ãasÈ zdrojov do nevyhnutn˘chopráv ciest I. triedy.

Igor Hra‰ko: Samozrejme, Ïe je to krátko-zraké. Ale po vstupe do EÚ sa predpokladal,alebo bola vidina na r˘chlej‰í nárast diaºniã-nej cestnej siete. Ak by v˘stavba bola uÏ v ko-neãnom ‰tádiu, tak sa mohli rie‰iÈ cesty I. aII. triedy, ktoré mnohé sú v stave svojej naj-vy‰‰ej degenerácie a slabej Ïivotnosti. Nie po-malé látanie, ale komplexná rekon‰trukciaby prospela, a tam by sa dalo u‰etriÈ kopec fi-nanãn˘ch prostriedkov, ale firmy, zabezpeãu-júce rekon‰trukcie by nemali zase toºko prá-ce a „to sa predsa u nás tak nerobí“. A situá-cia? Diaºnice máme nedostavané, financiech˘bajú a stav ciest je úboh˘, no a rie‰enie vnedohºadne.

Kºúãov˘mi faktormi ovplyvÀujúcimi minu-loroãn˘ v˘voj v telekomunikaãnom sekto-re boli v˘razná konkurencia na trhu pod-porená existenciou niekoºk˘ch virtuálnychoperátorov, ako aj pretrvávajúca regulácia.Podºa generálneho riaditeºa Orange, natrhu panuje nerovnováha, keì sa na jednejstrane síce zvy‰uje poãet uÏívateºov, no nastrane druhej klesajú v˘nosy. Kde vidíteprednosti a v ãom sú podºa vás nedostatkyv tomto segmente?ªubomír VáÏny: Táto téma je oveºa ‰ir‰ia, alepráve preto, Ïe je nerovnováha, musí byÈ re-gulácia, inak by podniky s v˘znamn˘m vply-vom na trhu veºmi r˘chlo priviedli men‰ie dolikvidácie v tomto ‰pecifickom segmente te-lekomunikácií. âasÈ klesajúcich v˘nosov jezapríãinená práve konkurenciou a tlakom nacenovú politiku operátorov, ão je z pohºaduuÏívateºov v poriadku. Medzi nedostatky mô-Ïeme zaradiÈ napr. niektoré ÈaÏkopádne kom-petencie regulátora, alebo z pohºadu ‰tátukomplikované usmerÀovanie niektor˘ch ná-kladov operátorov. Aj keì v tomto segmentemusí a dúfam, Ïe doãasne bude pokraãovaÈ re-gulácia, dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe je v Àom dosta-toãná konkurencia a tieÏ dynamika rozvoja anov˘ch produktov.

Igor Choma: Neviem sa vyjadriÈ, tejto oblas-ti som sa zatiaº nevenoval.

Igor Hra‰ko: Prednosti vidím v konkurencii,v niãom inom. Nedostatok? Prvotn˘ je cham-tivosÈ. Keì tá istá spoloãnosÈ môÏe u susedovv Rakúsku ponúkaÈ porovnateºnú sluÏbu ìa-leko lacnej‰ie, tak nám je jasné, Ïe to cham-tivosÈ je. A niekomu klesajú v˘nosy? Ale tosa deje na trhu kaÏd˘ deÀ, v tom je riziko pod-nikania. A pokiaº je segment natoºko napät˘,Ïe musí byÈ kvôli chamtivosti regulovan˘ naEurópskej úrovni, tak je jasné, Ïe toto sú ne-dostatky v segmente. Nedostatoãná konkuren-cia, ktorá by dokázala udrÏaÈ ceny na prime-ranej úrovni s porovnateºn˘mi sluÏbami. Vir-tuálni operátori odvíjajú svoje ceny od svo-jich poskytovateºov, takÏe len ukrajujú zosvojho zisku, aby boli konkurencie schopní,takÏe veºa vody nenamútia. Ale ìal‰ím nedo-statkom segmentu je zneprehºadÀovanie slu-Ïieb. Ceny akoÏe klesajú, ale aj za ne menejsluÏieb dostaneme. Ale je to zaobalené tak, Ïeo tom mnohokrát zákazník ani nevie.

VzÈah medzi bytovou v˘stavbou a b˘vaním

70


rajú predpoklady, aby sa cestovn˘ ruchstal dôleÏit˘m odvetvím rozvoja Sloven-ska. Napriek tomu, Ïe o rozvoji cestovné-ho ruchu a jeho potenciály hovoria v‰etkyvlády od vzniku SR, v˘sledky zatiaº ne-zodpovedajú moÏnostiam zámeru vyrovná-vaÈ regionálne disparity a vytváraÈ novépracovné príleÏitosti., ako aj potrebu roz-siahlej súãinnosti medziodvetvovej spolu-práce in‰titúcií a s t˘m súvisiaceho trvaloudrÏateºného rozvoja cestovného ruchu vSlovenskej republike.ªubomír VáÏny: Minulá vláda nevykonalasystémové zmeny v oblasti cestovného ruchua teda nepriniesla systémové rie‰enie. Nove-lou zákona o podpore cestovného ruchu sa ibazv˘‰ila byrokracia a administratíva. Pritomzmena zákona mala veºmi nízku ambíciu t. j.2 % nárast poãtu prenocovaní ako základné-ho ukazovateºa cestovného ruchu. Systémo-vému rie‰eniu naìalej ch˘ba koncepcia a ná-sledne podºa nej by mali byÈ poskytovanédotácie, a to do t˘ch oblastí a ãastí Slovenska,ktoré majú predpoklad rastu, tak aby boladosiahnutá efektivita vynaloÏenia ‰tátnej po-moci samozrejme s akcentom na kvalitu slu-Ïieb.

Igor Choma: Súhlasím s t˘mto názorom. Jena ‰kodu veci, Ïe doteraz Ïiadna vláda nebo-la schopná v tejto oblasti pripraviÈ zmyslupl-nú a akceptovateºnú koncepciu rozvoja ces-tovného ruchu. Stále mám pocit, Ïe tu ch˘bagenerálny integrátor ãinností a postupov sme-rujúcich k spracovaniu jasnej a zreteºnej stra-tégie v tejto oblasti a v ìal‰om jej postupné-ho napæÀania. Pritom si nemyslím, Ïe to je ne-prekonateºn˘ problém. Jednoducho, je po-trebné si k tomu sadnúÈ na úrovni vlády, pri-zvaÈ odborníkov i praktikov, daÈ jasné noty,rozdeliÈ úlohy a postupovaÈ krok za krokom.Do piatich rokov by bol v˘sledok zreteºn˘.

Igor Hra‰ko: Pokiaº vládni predstavitelia,nielen tejto vlády, nepochopia, Ïe je skutoã-ne nevyhnutné podporiÈ základné ãlánky vy-tvárania hodnôt v oblasti cestovného ruchu anadväzujúcich sluÏieb, tak tu nikdy cestovn˘ruch nebude prekvitaÈ, ako v in˘ch krajinách.Vysoká miera byrokratizácie a stále sa menia-ci systém odvodov a daní, teda zhor‰ovaniepodnikateºského prostredia sú faktory, ktoréneprispievajú k úspe‰nému vyuÏívaniu danos-tí na‰ej krajiny v oblasti cestovného ruchu.Najskôr treba stabilizovaÈ podnikateºské pro-stredie, aby vôbec nastal rozvoj, potom stimu-lovaÈ vlastné rozvojové aktivity, aby bol ten-to rozvoj trval˘ a napokon musíme udrÏiavaÈrastové mechanizmy, aby bol rast dlhodoboudrÏateºn˘.

Aj keì v t˘chto dÀoch sa v parlamente rie-‰ila otázka trvalého eurovalu, ão je skôr oodlive financií zo ‰tátnej kasy, onedlho bu-deme bilancovaÈ ãerpanie eurofondov pro-gramového obdobia 2007 – 2013. Oblasti,o ktor˘ch sme hovorili, majú moÏnosti ichãerpaÈ. Podºa vá‰ho názoru a informácií,ako dopadne hodnotenie, resp. v ktor˘choblastiach uspejeme? ªubomír VáÏny: KrátkosÈ trvania koalície zavlády I. Radiãovej s vysokou intenzitou za-stavovania projektov bude maÈ svoje násled-ky. Projekty, ktor˘mi sa exminister dopravy

Ján Figeº pred voºbami hrdil, boli ãasto lenukonãením toho, ão zaãal rezort za vlády Ró-berta Fica. A inak niã v˘znamné. Som pre-svedãen˘, Ïe za súãasné ãerpanie eurofondovz Operaãného programu Doprava (OPD), kto-ré si chcela pripísaÈ ako svoj úspech predchá-dzajúca vláda, môÏe dobré nastavenie proce-sov na zaãiatku programového obdobia, a tov roku 2007. Exminister Figeº sa v‰ak rozho-dol naìalej manipulovaÈ fakty tak, aby mu tovyhovovalo. Podºa exministra Figeºa smemali vraj 4 roky a za ten ãas sme vyãerpali 11% z objemu prostriedkov v OPD. Tu v‰ak preobjektívnosÈ treba dodaÈ, ão uÏ pán exminis-ter nepovaÏoval za podstatné, Ïe na ãerpanieeuroforondov poãas na‰ej vlády, sme mali 3a nie 4 roky. Plánované obdobie na fondy EÚje stanovené od roku 2007 do roku 2013.Slovensko v‰ak mohlo spustiÈ procedúry amechanizmy s ãerpaním aÏ v druhej polovi-ci roka 2007, v auguste. AÏ vtedy schválilaEurópska komisia dokumenty Národn˘ stra-tegick˘ referenãn˘ rámec a OPD, ão bola ne-vyhnutná podmienka. Exminister Figeº, taknastúpil do nami rozbehnutého vlaku. A na-priek tomu, Ïe vlak sme rozbehli, v˘sledky ne-vidno práve po Àom.

Napokon pozrite si bilanciu úspe‰nosti ãer-pania. NajdôleÏitej‰ie a najväã‰ie sú priorit-ná os ã. 1 modernizácia Ïelezníc, kde novávláda zazmluvnila len 1 projekt zo 6 a priorit-ná os ã. 2 diaºnice, kde zazmluvnila len 1 pro-jekt z 3, prioritná os ã. 3 intermodálna dopra-va 0 projektov zo 4 nami zazmluvnen˘ch.Som rád, Ïe sa na‰ej vláde dokonca podarilozazmluvniÈ celú prioritnú os ã. 6 Ïelezniãnáverejná osobná doprava a pripraviÈ ìal‰ie Ïia-dosti. Zazmluvnenie mal˘ch projektov, kto-ré schvaºuje ministerstvo dopravy a nie komi-sia je okrajová záleÏitosÈ.

Samochvála ministra Figeºa sa opiera naj-mä o tvrdenie, Ïe sa mu podarilo zazmluvniÈ52 % projektov. No reálne zv˘‰ili zazmluv-nenie o 16 %. Ak si dobre pamätám, tak kudÀu 30.6.2010 bolo zazmluvnen˘ch cca 36 %a zdvihnúÈ zazmluvnenie na 52 % je skôrzlyhanie ako úspech, keìÏe podºa na‰ich v˘-poãtov z dôvodu nezaãatia D1 Turany – Hu-bová, kde doteraz neurobil minister ani ãiar-ku a modernizácie trate Zlatovce – Trenãians-ka Teplá, prídeme o najmenej 15 % zdrojovalokovan˘ch v t˘chto osiach. Politici typu p.Figeºa ãasto zvyknú pouÏívaÈ argumenty akosa im to hodí a ãlovek sa v tom niekedy ne-musí vyznaÈ. No ja tvrdím, Ïe by mali veriÈvlastn˘m oãiam. Keì dnes prechádzate Slo-venskom, jazdíte po nov˘ch úsekoch diaºnica vidíte mnoÏstvo rozostavan˘ch komuniká-cií, na ktor˘ch sa e‰te pred dvoma rokmi pra-covalo. Po nástupe predchádzajúcej vládyv˘stavba zastala, resp. v˘razne spomalila,nestavalo sa a len sa hovorilo, kto ão chce aão asi bude. Z toho v‰ak na Slovensku niã ne-máme. Hmatateºn˘ a merateºn˘ v˘sledokpredchádzajúcej vlády nie sú odovzdané úse-ky infra‰truktúry, ale benefit v˘razne lacnej-‰ích cien diaºnic, ako napr. cena stanovená ex-pertízou, ale ako som uÏ uviedol, tento pro-blém sa vykry‰talizuje ãasom a hoci nerád, aleobávam sa, Ïe to Slovensko bude stáÈ oveºaviac.

Igor Choma: Celkové hodnotenie dopadnezle, to znamená, Ïe nevyãerpáme poskytnu-

té fondy v plnom rozsahu. Príãin je niekoºko.V prvom rade je to o nekvalitnom nastaveníprocesu spracovávania Ïiadostí o nenávratnéfinanãné prostriedky, ich kontrole, ãerpaní,schvaºovaní, preplácaní. Nastavili sme si taképravidlá, techniku a byrokraciu, ktoré váÏnymspôsobom komplikujú vyuÏitie moÏnosti riad-ne ãerpaÈ. V druhom rade tu boli nekvalifiko-vané rozhodnutia najmä predchádzajúcej vlá-dy. A ako príklad uvediem opäÈ budovaniediaºnic. V rokoch 2008 – 2010 sme urobili veº-mi veºa v oblasti prípravy v˘stavby diaºnic.Dali sme si veºa práce s dôkladn˘m nastave-ní prípravy v súvislosti s ãerpaním fondov,schválili sme s JASPERS postupy ãerpania nakonkrétne úseky. Zásadn˘m predpokladombola v˘stavba D1 a R1 cez PPP projekty, sú-beÏne s t˘m boli pripravené úseky najmä D3a R2 tak, aby sme úplne vyãerpali európskezdroje so spolufinancovaním ‰tátu. Boli pri-pravené podrobné harmonogramy ãerpaniazdrojov v jednotliv˘ch mesiacoch (!!) v úzkejzáväznosti na procesy prípravy, inÏinierskejãinnosti, v˘kupu pozemkov, odovzdávaniastavieb. A som presvedãen˘, Ïe by to fungo-valo. Av‰ak zásadné zlé rozhodnutia (a mu-sím podotknúÈ Ïe politické, nie odborné) mi-nulej vlády súvisiace so zru‰ením PPP-projek-tov a neúspe‰nou snahou o realokáciu zdro-jov tento proces úplne a nenávratne zvrátili.Stratili sme veºmi cenné dva roky. Dnes anipri najlep‰ej snahe nebudeme schopní vyuÏiÈv‰etky európske peniaze na v˘stavbu diaºnic.

Igor Hra‰ko: Celkov˘ podiel ãerpania nazáväzku v programovacom období 2007 –2013 je od najniÏ‰ej úrovne 11,33 % aÏ po48,6 % (stav k 31. 3. 2012). TakÏe tesne predkoncom tohto programovacieho obdobia ne-máme vyãerpanú ani polovicu pridelen˘ch fi-nancií v rámci operaãn˘ch programov (OP)Národného strategického referenãného rám-ca (NSRR). Samozrejme, Ïe ak ich nevyãer-páme, môÏeme o ne prísÈ. Relatívne najlep-‰ie ãerpan˘mi programami sú OP Zdravotníc-tvo, Regionálny OP, OP Technická pomoc, OPZamestnanosÈ a sociálna inklúzia a OP Kon-kurencieschopnosÈ a hospodársky rast, s po-dielom ãerpania od 40 % do 50 %. Najhor‰ieãerpan˘mi programami sú OP Informatizáciaspoloãnosti, OP Vzdelávanie a OP Îivotnéprostredie (ERDF+KF) pod 20 % alokova-n˘ch zdrojov. Súãasná vláda uÏ poÏiadalaEurópsku komisiu o presun financií v rámcijednotliv˘ch OP, aby nenastala situácia nevy-ãerpania záväzkov, a t˘m k ich automatické-mu zru‰eniu. E‰te je v‰ak predãasné hodno-tiÈ, ako uspejeme v jednotliv˘ch oblastiach,lebo nás ãakajú e‰te dva roky do konca toh-to programovacieho obdobia a veºa vecí sae‰te môÏe zmeniÈ, dúfajme, Ïe k lep‰iemu. Ana záver uÏ len jedno kon‰tatovanie o ãerpa-n˘ch zdrojoch EÚ. Keby sa na zaãiatku na-stavili podmienky tak, Ïe financie z t˘chtozdrojov aj zostanú na Slovensku, mohli smesa posunúÈ trochu ìalej, ale z kaÏdého ãerpa-ného 1 eura sa do EÚ vrátilo 60 centov (totovyrátali Poliaci), cez rôzne nadnárodné kor-porácie pri veºk˘ch zákazkách rie‰enia rastuna‰ej krajiny a dvíhanie Ïivotnej úrovne na-‰ich obãanov.

71

D I A L Ó G Y F M & E W

UÏ pred novembrom 1989 ste boli hºada-ãom hodnôt, hoci okolo vás dominoval so-cialistick˘ reÏim. Aké ste mali vízie, sny atúÏby v tom ãase, ktor˘ bol oznaãovan˘ zanormalizáciu? Veì vy ste sa hneì od zaãiat-ku roku 1990 predrali do popredia sloven-skej politiky, boli ste disidentom, aktivis-tom tzv. tajnej cirkvi, patrili ste k organi-zátorom tzv. bratislavského Veºkého piat-ku, v˘znamnej pokojnej verejnej manifes-tácie veriacich za náboÏenskú a obãianskuslobodu, známej aj pod názvom Svieãko-vá manifestácia. V novembri 1989 ste sastali ãlenom koordinaãného v˘boru Verej-nosti proti násiliu a v roku 1992 ãlenomKresÈanskodemokratického hnutia. Odroku 1990 ste boli poslancom slovenskéhoparlamentu, v rokoch 1990 aÏ 92 jeho pred-sedom. Mali ste nieão vo svojom vnútri, vo

svojej du‰i, ão vás stále hnalo niekam do-predu?

Ak by som mal t˘ch 40 rokov, lebo vlast-ne to bolo 40 rokov – 20 rokov v období nor-malizácie a 20 rokov v súãasnej politike – tedaak by som mal cel˘ tento jeden ºudsk˘ tvori-v˘ vek nejak˘m spôsobom charakterizovaÈ,povedal by som, Ïe to stále bolo nejaké vnú-torné nutkanie prekraãovaÈ hranice. A to nut-kanie mi predkladal konkrétny Ïivot. Bolo vtom tajomstvo rokov normalizácie, ale mnesa zdá, Ïe sa to potom vlastne v mojom Ïivo-te pretiahlo aj ìalej, do ãasov slobody. Bolito malé spoloãenstvá, ktoré ma niesli. A ta-jomstvo mal˘ch spoloãenstiev je nieão, ãoãlovek nemôÏe celkom opísaÈ, ãoho sa musídotknúÈ. Je to spoloãenstvo ºudí, ktorí zdie-ºajú rovnaké hodnoty, rovnaké túÏby, ktorí za-Ïívajú veºmi úprimn˘ priateºsk˘ ºudsk˘ kon-

takt, ktorí sa stretávajú na základe dôvery, aktorí potom tak˘mto spôsobom chcú ísÈ za ne-jak˘m svojím cieºom. A normalizácia, nechbola na jednej strane dusivá a z kaÏdéhomoÏného hºadiska zlá, ak bola pre ºudí niãi-vá, keìÏe vytvorila atmosféru úplnej duchov-nej nehybnosti, tak na druhej strane vyãleni-la práve do mal˘ch spoloãenstiev elitu náro-da. Raz sa ma op˘tala jedna moja známa, ãimi stojí tak˘to Ïivot za to: chodiÈ na v˘slu-chy a maÈ v‰elijaké problémy, kade ãlovekchodí. Ja som povedal, Ïe mi to stojí za to,pretoÏe sa práve vìaka tomu stretávam s eli-tou ãeského a slovenského národa. A skutoã-ne v tom ãase tak, ako to v âesku boli stoper-centné osobnosti, o ktor˘ch sa bude nakoniecraz písaÈ v dejinách, tak aj na Slovensku toboli proste hviezdne postavy, ktoré si pove-dali, Ïe sa nebudú prispôsobovaÈ vtedaj‰iemureÏimu, a ktoré za cenu mnoh˘ch materiál-nych alebo spoloãensk˘ch strát si predsa lenudrÏali svoj Ïivotn˘ postoj. Stretanie s t˘mi-to ºuìmi bolo pre mÀa proste druhou univer-zitou, resp. ja som sa pri nich nauãil e‰teviac, ako z kníh. Za krátky ãas pri rozhovo-re alebo stretnutí s takou osobnosÈou si ãlo-vek viac roz‰íril obzor, ako pri ãítaní niekoº-k˘ch kníh. Ale v prvom rade t˘m prekraão-vaním hranice v období komunizmu boloudrÏaÈ vieru na Slovensku, a nielen ju udrÏaÈ,ale aj roz‰irovaÈ – a s Àou udrÏaÈ a roz‰irovaÈduchovn˘ rozmer, alebo rozmer slobody naSlovensku. A od toho sa uÏ potom odvíjalov‰etko, ão k tomu treba a ão Ïivot priná‰al –to znamená stretávanie sa s individualitami,literatúra, veºa stretnutí v prírode, v˘lety, aleaj duchovné cviãenia a zaruãene aj podáva-nie správ do zahraniãia, pretoÏe to bola pri-rodzená sebaobrana oproti tomu, ão tu robi-la ·tátna bezpeãnosÈ a ão sme povaÏovali zajeden zo spôsobov, ako sme sa mohli brániÈ.Áno, toto bol ten sen, ktor˘ sa potom prenie-sol aj do ponovembrovej éry, veì, ak sa na to

Neviem, ão by som dnes povedal

ako predseda parlamentu

O ãom?O vnútornom nutkaní prekraãovaÈ hranice

O mal˘ch spoloãenstvách, ktoré ho niesliO udrÏiavaní a roz‰irovaní viery v období komunizmu

O tom, ão bol najhlb‰í ideál a sen ponovembrovej éryO ohrozovaní slobody rôznymi nastupujúcimi hnutiami

O dne‰nej unavenosti SlovenskaO nulovom vzÈahu Slovákov k svojmu ‰tátu

O dôsledkoch toho, Ïe SR nevznikla referendom

72

pozriem dôkladnej‰ie, ten najhlb‰í ideál po-novembrovej éry bol, aby sme ão najskôr a in-tenzívne zaãali napæÀaÈ rozmer slobody. Mysme boli t˘mto plní – najmä preto, Ïe to ne-bolo také jednoduché, ako sme si najprv my-sleli, keìÏe ten vytúÏen˘ rozmer slobody za-ãal byÈ veºmi r˘chlo ohrozovan˘ rôznymi na-stupujúcimi hnutiami, jednak by som povedaltak˘m radikálnym národn˘m alebo nacionál-nym vypätím, jednak priamym alebo aj ne-priamym ohrozovaním demokracie, a potomnásledne alebo súbeÏne e‰te aj zápas o to, abysme ão najskôr patrili do starej dobrej Euró-py, ktorá je nositeºkou hodnôt a slu‰nosti. Ato v‰etko znamená byÈ v plnej miere zarade-n˘ do európskych ‰truktúr. To bolo nieão, ãood nás trvalo Ïiadalo prekroãiÈ svoje hranice,a prekroãiÈ nielen hranice svoje, ale aj tohookolia, v ktorom Ïijeme, resp. uÏ potom v jed-nej chvíli prekraãovaÈ hranice Slovenska.MoÏno problémom tejto doby je to, Ïe celkomdobre nevieme zadefinovaÈ, ão by sme maliv tejto chvíli prekroãiÈ a ão je teda ten ideál,na ktor˘ sa treba nejak˘m spôsobom upriamiÈ,pretoÏe za t˘ch 20 rokov sa akosi na‰e sny ana‰e hranice naplnili, alebo – naopak – vyãer-pali.

A nie je prekvapujúce, Ïe práve teraz v‰e-lião z toho, ão dlhé roky rámcovalo vá‰vtedaj‰í Ïivot a ão teraz máte blízko priruke, Ïe sa toho môÏete dotknúÈ a môÏetev tom naplniÈ svoj dne‰n˘ Ïivot, je terazakési utlmené?

Ja som naozaj prekvapen˘ z toho, v akomunavenom stave je Slovensko. Nedávno somãítal v novinách, Ïe medzi turistami, ktorípri‰li na Slovensko, urobili anketu, ão bychceli odkázaÈ Slovákom. A dominovali od-povede: aby sa viac usmievali. Slováci súskutoãne nejakí unavení a frustrovaní. Súvi-sí to, podºa mojej mienky, aj s t˘m – alebo naj-mä s t˘m –, Ïe nemajú dosÈ peÀazí, veì aj dô-chodky sú také malé, Ïe sú akurát len na holépreÏitie. A ãlovek k svojmu Ïivotu predsa lenpotrebuje nejakú radosÈ, potrebuje sem-tamvycestovaÈ niekam, vidieÈ in˘ch ºudí, vidieÈiné kultúry. A toto v‰etko veºmi mnoh˘m Slo-vákom nedochádza, v‰etko, ão majú alebo ãoich obklopuje, je akoby len na tom ich oby-ãajnom Ïivote, a ten sa sústreìuje na ich b˘-vanie a na to, aby vyplatili svoje základné Ïi-votné potreby. Povedal by som, Ïe neexistu-jú ani také malé ideály, ktoré by dávali ºudídokopy. Teda to, ão sa obãas deje na vidieku,povedzme na Kysuciach, kde sa ºudia po so-botách stretávajú, robia si grilovaãky, roz-právajú si, ão je u nich nového. A úplne akokeby vypadli také malé spoloãenstvá ºudí,ktorí by sa radi stretli a v tom, ão by spolu pre-Ïili alebo ão by si porozprávali, by na‰li svo-je pote‰enie. ªudia sa ãoraz viac stretávajú lenod dlhej chvíle alebo kvôli spoloãenskej po-vinnosti, ãiÏe stratil sa zmysel aj pre takémalé ideály, a teda stratil sa aj tak˘ mal˘zmysel pre radosÈ. Lebo aj obyãajn˘ ÏivotmôÏe priniesÈ stra‰ne veºa radosti.

Sú to uÏ desaÈroãia, ale kedysi, ja neviem,pred ‰esÈdesiatimi rokmi alebo moÏno ajviac, keì som patril medzi mlad‰ích ºudí,sme mali v evanjelickej cirkvi dorast, kdesme sa v‰etci 15-18-roãní raz t˘Ïdennestretli a sme sa navzájom obohacovali. Ne-

diali sa pritom nijaké svetoborné veci, de-batovali sme o ãomkoºvek, od vecí náboÏen-sk˘ch aÏ po úplne pozemské, a mali sme toveºmi radi. Je zvlá‰tne, Ïe teraz, keì mámeaj slobodu, aj – tak by som povedal – ma-ximálnu neviazanosÈ, aj sme, zdá sa mi, v‰e-stranne vyspelej‰í, v‰etko akosi upadá, ale-bo sa málo z takého spirituálneho v ÏivoteuplatÀuje.

Keì sme sa v 89-om dostali k moci, tak tágarnitúra, ktorá vtedy prebrala vládu, bolanaplnená skúsenosÈou Ïivota z obdobia komu-nizmu. Svoje najlep‰ie roky od dvadsiatky do‰tyridsiatky, alebo od tridsiatky do päÈdesiat-ky sme preÏili v období normalizácie, teda vdobe, keì sa – povedal by som – utláãali a de-formovali základné ºudské hodnoty a nor-málne videnie sveta. âiÏe my sme boli t˘m-to vnútorne existenciálne stigmatizovaní atoto poznaãovalo aj v‰etko, ão sme robili vtom prvopoãiatoãnom ponovembrovom obdo-bí, teda za t˘ch zvlá‰tnych vtedaj‰ích 20 ro-kov. Ja mám pocit, Ïe teraz sa dostáva k mociuÏ ìal‰ia generácia, ktorej skúsenosÈ z posled-n˘ch dvadsiatich rokov je práve dosÈ tvrd˘ zá-pas o preÏitie. UÏ nie je také samozrejmé do-staÈ byt, nie je také samozrejmé dostaÈ prácu,respektíve na druhej strane. ak má ãlovek pe-niaze, tak si môÏe veºa dovoliÈ, môÏe veºa za-ÏiÈ, môÏe cestovaÈ, môÏe si kúpiÈ domãek a po-dobne, ãiÏe existenciálnym znakom generá-cie, ktorá sa teraz dostáva k moci, je pragma-tizmus a Èah za peniazmi, pretoÏe – to si po-vedzme úprimne – tie peniaze umoÏÀujú ºu-ìom, ktorí ich majú, stra‰ne veºa. TakÏe tátotendencia prevláda v celej spoloãnosti, nie lenna najvy‰‰ích politick˘ch miestach. Je to vlna,ktorá nesie veºmi mnoh˘ch ºudí, v kultúre, vsamospráve, na v‰etk˘ch miestach v ‰tátnejspráve. A toto bude dlho trvaÈ, priãom s takou-to celospoloãenskou vlnou sa väã‰inou nedániã robiÈ, proste ona valcuje a je t˘m cunami,ktoré odná‰a so sebou v‰etko, ão mu stojí vceste – a bude to veºmi pomal˘ proces zno-vu, k˘m opäÈ zaãne vyrastaÈ nejaká lep‰iaalebo nádejnej‰ia alternatíva. Na zaãiatkunormalizácie, keì sa zaãala rozlievaÈ jej vlnapod tlakom sovietskych tankov – a tie tu boliprítomné 20 rokov –, zaãali vyrastaÈ takétomalé spoloãenstvá, ktoré spomínam, aj vevanjelickej cirkvi, aj katolíckej, a my musí-me uznaÈ jednu vec – a je to moja Ïivotná skú-senosÈ –, Ïe to trvalo 20 rokov, k˘m sa vybu-dovala nejaká hodnotnej‰ia alternatíva, ãiÏe– ja som síce optimista, ale súãasne tvrdím,Ïe to bude trvaÈ 20 rokov, k˘m sa znovu na-stolí situácia, ktorá opäÈ bude kritická a po-ãas nej sa znovu ukáÏe, Ïe ten konzumn˘svet, ktor˘ nás ovláda alebo sa nás pokú‰aovládnuÈ, je vyprázdnen˘, a znovu sa budemusieÈ objaviÈ niekto, kto príde s nejak˘m pre-Ïit˘m ideálom, nie nejak˘m, ão v sebe nosil20 rokov – a nebude to môcÈ byÈ len malá sku-pina ºudí, bude to musieÈ byÈ nejak˘ generaã-n˘ Èah.. âiÏe, bohuÏiaº, asi nepreskoãíme tie-to normálne spoloãenské vlny.

Neviem, ãi ide doslova o to, aby sme ich pre-skoãili, ale ja by som skôr povedal nieão, ãomá ‰ir‰í dosah: Ako keby ch˘bali ºudia,ktorí majú dar druh˘ch okolo seba nieãímobohatiÈ, nieãím ich posvätiÈ, nieãím zveºa-diÈ ich osobnosÈ, aby mali radosÈ z nieão-ho podstatného vo svojom Ïivote a aby si

uvedomovali, Ïe ãlovek má dispozície preúÏasné veci, len nie vÏdy svoje schopnostivyuÏíva.

Áno, len niekedy rozm˘‰ºam, ão by som asitak dnes, keby som mal podobné postavenie,aké som mal pred 20 rokmi ako predsedaparlamentu, povedal, ak˘ prejav by som pred-niesol, aby som ºudí proste strhol. A obávamsa, Ïe tie slová alebo tie my‰lienky,, nech bysom ich akokoºvek hºadal, by boli ako patró-ny, ktoré by lietali a padali do vody. Nechcemt˘m povedaÈ, Ïe ºudia nie sú disponovaní, alemám pocit, Ïe ani ja sám neviem, ãím bysom mal osloviÈ ºudí, ktorí sa mi zdajú byÈ voveºkej miere vyãerpaní, takÏe ako keby pre-stali veriÈ aj slovám. A preto mám pocit, Ïebude treba zaãaÈ tak nejako ako keby odzno-vu – to znamená pomenovaÈ veci pokojne apravdivo, aby sme prestali byÈ nejak˘mi tak-tikmi a farizejmi, ktorí preto, aby preÏili, savo svojich v˘rokoch prispôsobujú tomu, ão ºu-dia chcú poãuÈ, a to od politiky po kultúru,pretoÏe práve pravdivé pomenovanie vecí mátakú stra‰nú silu, ktorá potom spustí nejak˘úplne nov˘ svet. Tá pravda v‰ak nemôÏe byÈagresívna, lebo to potom znovu vyvolávachaos a potom sa treba akoby znovu zaãaÈ vra-caÈ k nejak˘m základn˘m hodnotám, ako je– a teraz ani neviem, ãi to mám tak priamo-ãiaro povedaÈ, aby to nevyznelo ako fráza, po-vedzme rodina a podobne. Ale inak, ako pria-mo, sa Ïiadne základné hodnoty povedaÈ ne-dajú, napríklad aj priateºstvo alebo kamarát-stvo, alebo taká obyãajná radosÈ z toho, Ïeidem na náv‰tevu k niekomu, lebo je to môjpriateº. Tak˘mto pozitívnym prejavom ºudské-ho vzÈahu môÏe byÈ aj to, Ïe ja niekomu,koho povaÏujem za svojho priateºa, kúpim,keìÏe má narodeniny, dar, a ja mu ho nekú-pim len preto, aby som mu kúpil dar, ale po-kúsim sa prem˘‰ºaÈ chvíºu, ãím by som muurobil radosÈ, priãom to vôbec nemusí byÈ dra-hé. Teraz sa napríklad na Vianoce udomácnilnov˘ zvyk ÏelaÈ niekomu, kto je nám blízky,nieão pekné cez sms-ky a maily. Ja to pova-Ïujem aÏ za nedôstojné, pretoÏe si jeden textnahodím a teraz nahodím cel˘ môj adresár apustím to. Nie. Ja si myslím, Ïe aj na Veºkúnoc, aj na Vianoce ãlovek by mal ísÈ a hºadaÈnejaké pohºadnice, o ktor˘ch si myslí, Ïe súpekné, a kaÏdému perom napísaÈ nieão, ão jevyslovene osobné. âlovek by mal urobiÈ pro-ste tento krok, ktor˘ stojí istú námahu, ale pri-nesie hlbok˘ efekt. Ten druh˘ si totiÏ hneìuvedomí, Ïe si ma niekto váÏi, Ïe ma neberielen tak, teda formálne, a ãlovek znovu zaãneobjavovaÈ niektoré základné pozornosti, kto-ré sa tieÏ opierajú o relevantnú pravdu. âiÏeãlovek sa nesmie daÈ zmanipulovaÈ frázovi-tosÈou alebo mechanickosÈou charakteristic-kou pre túto dobu a musí sa vracaÈ k obyãaj-n˘m hodnotám.

Nemali by sme zabudnúÈ na to, Ïe po No-vembri ´89 práve vy ste boli – ako predse-da NR SR – najvy‰‰ím ústavn˘m ãiniteºomna Slovensku. KeìÏe SR si odhlasovalo po-trebu prezidenta aÏ po tom, keì sme sa sta-li samostatn˘m ‰tátom, tak vy ste boli tak-povediac hlavou ‰tátu. S ak˘mi pocitmi Ïi-jete dnes, keì ste vysokú slovenskú politi-ku úplne opustili, keìÏe ste odi‰li z jej po-predia, a va‰a nová strana, ktorú zaloÏilVladimír Palko, sa zatiaº nepresadila?


73

som bol v Ïivote skôr postaven˘ do nejakejzaujímavej pozície, ktorú som potom i‰ielnapæÀaÈ bez toho, aby som o tom vopred pre-m˘‰ºal. Kde by mÀa bolo napadlo ku koncuosemdesiatych rokov, Ïe budem uÏ o rok ale-bo o dva najvy‰‰ím ústavn˘m ãiniteºom? Pro-ste, to boli udalosti, ktoré som si neplánoval,a predsa pri‰li.

PovaÏujete to vôbec za jedno z víÈazstievvá‰ho Ïivota, Ïe ste sa popredn˘m ãiniteºomstali?

Tak hovorí sa, alebo ºudia ducha hovoria,Ïe ãlovek vtedy i‰iel správnou cestou, ak saza seba obzrel a mal v srdci pokoj a tichú ra-dosÈ. To sú také dva dôleÏité atribúty – Ïe sazmysel Ïivota napæÀa pohºadom naspäÈ, lebosú situácie, ktoré ãlovek nemôÏe od seba od-vrhnúÈ a ani by ich nemal odvrhovaÈ, lebo toje súãasÈ Ïivota, ale len ak mu priná‰ajú po-koj a tichú radosÈ. Ak sa teda pozriem namoje vrcholné situácie s odstupom ãasu, takmusím povedaÈ, Ïe skutoãne cítim oboje, ajpokoj a aj tichú radosÈ, alebo in˘mi slovami– nemám v sebe pocit nejakého úplného zly-hania, preto sa pri spätnom pohºade na to, akosom sa rozhodoval v dôleÏit˘ch Ïivotn˘chsituáciách, pozerám pokojne, lebo sa nazdá-vam, Ïe som svoj Ïivot naplnil zmysluplne.

Patríte medzi nemnoh˘ch politikov, ktor˘o svojich minul˘ch rokoch môÏu uvaÏovaÈpokojne z toho hºadiska, Ïe ak sa hovorí oGorile, teda o korupcii, vy, som o tom pre-svedãen˘, nemáte niã na svedomí.

Tak to dúfam. To je dané aj v˘chovou, keìste proste raz ist˘m spôsobom vychovan˘ achodíte na spoveì a musíte nejak˘m spôso-bom zhodnocovaÈ svoj Ïivot, toto vás vytvo-rí alebo sformuje uÏ ako malé dieÈa, a vy sauÏ vlastne nemáte kam pohnúÈ, lebo v‰etkoostatné vás znervózÀuje, pretoÏe vám nepri-ná‰a pokoj. A práve toto je dané aj v˘chovou– toto sme nehºadali, ale to je stále na‰ou sú-ãasÈou..

A ak je u nás dosÈ ºudí edukovan˘ch, pre-ão je potom v slovenskej politike a v‰eobec-ne v slovenskom verejnom Ïivote toºko ne-vychovan˘ch alebo zle vychovan˘ch ºudí,preão sa tak rozmáha toºko ukrutnej, ne-chutnej korupcie a podobn˘ch negatív-nych javov?

Tá korupcia je vlastne v‰ade na svete, moÏ-no nie v takej miere, ako tuná, ale proste naj-mä v postkomunistickej ére práve pri tej moÏ-nosti, ktorú znamenajú veºké peniaze, je tostra‰né poku‰enie. U nás je to v‰ak dané e‰tejednou vecou: na Slovensku je to – podºamojej mienky – e‰te umocnené t˘m, Ïe my ne-máme absolútne Ïiaden vzÈah k ‰tátu. Mysme zatiaº vo svojej slovenskej mentalite bu-dovali vzÈah k sebe, k svojej rodine, uÏ‰ej, aleaj k ‰ir‰ej, ale uÏ neexistuje nejak˘ veºk˘vzÈah vybudovan˘ napríklad k dedine alebok mestu. To robí pár ºudí, ale keì sa pozrieteokolo seba, Ïe by obãania pestovali vzÈah kprostrediu, v ktorom Ïijú, Ïe by povedzme ne-hádzali odpadky z okna, vtedy nikomu nezí-de ani na um, Ïe práve aj z takejto drobnostisi moÏno odvodiÈ, ãi má obãan vzÈah k svoj-mu ‰tátu, alebo ho nemá. To sa nesie aj po-ãas dlh˘ch rokov na‰ej existencie. To sa ne-sie aj históriou, v ktorej sme viac nemali, ako

Ja zatiaº necítim nejakú vnútornú vyprázd-nenosÈ alebo frustráciu. Aj preto, Ïe cítim po-trebu uzavrieÈ my‰lienkovo to pribliÏne 20-roãné obdobie po Novembri ´89 – a k tomusom sa rozhodol vydaÈ svoje dve knihy. PremÀa bolo obrovskou radosÈou – a priná‰alo mito obrovské Ïivotné bohatstvo – stretávaÈ sas ºuìmi, a tak som vydal prvú knihu, ktorousom tak nejako uzavrel celú tú veºkú prvú fázumojej politickej ãinnosti a mojich veºmi od-li‰n˘ch stretnutí s veºmi rôznorod˘mi ºuìmi:urobil som v˘ber ãlánkov alebo príhovorov,ktoré som o t˘chto ºuìoch kedy napísal auzavrel som to, veì to bolo od 1985-eho do2010-eho, teda za 25 rokov. Skutoãne dosÈ. Jeto slu‰ná doba. A teraz si potrebujem nejakonanovo uzavrieÈ svoj my‰lienkov˘ svet, kto-r˘ je uloÏen˘ predov‰etk˘m v samizdatoch, apotom v prejavoch, ktoré som písal o Slovens-ku, o slovensk˘ch pomeroch, ale aj o na‰ichsusedoch. âiÏe potreba uzavrieÈ to je vo mnestra‰ne silná, pretoÏe jednak je to oslobodzu-júce nieão uzavrieÈ alebo akoby materiálne po-loÏiÈ na stôl a povedaÈ si, tak tuto to je a uÏten osud teraz nie je v mojich rukách, a jed-nak ja sám som uÏ unaven˘ t˘mto prem˘‰ºa-ním, proste i ja potrebujem to prem˘‰ºanieuzavrieÈ, aby som sa poprípade mohol otvo-riÈ pre nieão nové – a uÏ som niekedy nervóz-ny z toho, ako sa práve ja, keì je nejaká po-treba, stále musím vyjadrovaÈ k nejak˘m pro-blémom, alebo ma Ïiadajú, aby som sa vyja-dril k niektor˘m ºuìom, alebo k nieãomu do-konca e‰te z obdobia komunizmu. Mám po-cit, Ïe uÏ je to naplnené, Ïe uÏ som proste po-vedal v‰etko. Chcem sa toho zbaviÈ, aby sompoprípade mohol byÈ otvoren˘ pre nieão nové,ale ão bude to nové, to naozaj neviem – moÏ-no aj niã. To e‰te len uvidíme, ão mi starobaa moje okolie prinesie.

V priebehu uplynul˘ch rokov vám boloviac ãi menej blízke aj cirkevné prostredie.To vám poskytuje nejaké podnety, ktoré byvás nútili uvaÏovaÈ o rôznych okolnostiachtoho, o ãom ste uvaÏovali pred 20 – 30 rok-mi?

Cirkev sa na jednej strane opiera o funda-menty, ktoré ju nesú cel˘mi dejinami, my tov katolíckej cirkvi naz˘vame sviatosti, alepodobne je to aj v in˘ch cirkvách; krst, bir-movka, om‰a a kázne sú fundamenty, ktoré sanemenia a ktoré robia cirkev stále prítomnouv kaÏdom ãase. Na druhej strane sa cirkev akospoloãenská organizácia, ktorá by sa malavyjadrovaÈ aj k aktuálnym problémom verej-ného Ïivota, nachádza v takej istej situácii, akov‰etky ostatné zloÏky na‰ej spoloãnosti, akoslovenskí intelektuáli, ako na‰e vedecké pra-coviská, ako na‰i politici – proste preÏíva tieisté problémy, tú istú krízu, to isté vajatanietejto doby na Slovensku. A moÏno nielen naSlovensku, ale v celom postkomunistickompriestore, pretoÏe tie problémy sú stra‰ne po-dobné vo v‰etk˘ch t˘chto krajinách. TakÏeunavené nie je len Slovensko, ale v‰etky kra-jiny, ktoré oznaãujeme ako postkomunistic-ké. A teda ani cirkev sa tomu nevyhla, lebo satomu vyhnúÈ nemôÏe. A tie podnety, na kto-ré sa aj vy p˘tate, prichádzajú znovu a zno-vu, aj keì nie povedzme na úrovni ãasopisov,na úrovni katolíckych novín, veì, povedzmesi pravdu, tu na Slovensku neexistujú praktic-ky Ïiadne reflexívne katolícke ãasopisy. Tie

impulzy prichádzajú na úrovni osobn˘ch stret-nutí, veì ãlovek má mnoh˘ch priateºov, po-sedí si s nimi, a pri t˘ch posedeniach sa aj oniviac otvoria, povedia viac, pomenujú viac aslobodnej‰ie problémy, ktor˘mi Ïijú a ktor˘-mi aj ja Ïijem a mnohí ºudia v mojom okolí.TakÏe najsilnej‰ie podnety sa aj ku mne ãas-to dostávajú pri osobn˘ch stretnutiach.

Necítite nejakú trpkosÈ z toho, Ïe ste v úza-dí? Máte pocit, Ïe sa Ïivot správa k vámslu‰ne?

Áno, mám pocit, Ïe sa Ïivot správa ku mneslu‰ne, pretoÏe nakoniec naozaj v‰etko, ãosom preÏil – veì ja som bol stále akoby v pr-vej línii diania, aj za komunizmu, aj potom –,ma nútilo a doteraz priam núti k spokojnostia skutoãne len málokto si môÏe povedaÈ, Ïemal také ‰Èastie v Ïivote, ako ja, Ïe bol pri toº-k˘ch udalostiach, takÏe pri tom vôbec nemô-Ïem maÈ nejak˘ negatívny pocit. Okrem tohosám niekedy rozm˘‰ºam, ão by som hovoril,keby som bol teraz v parlamente, alebo ão bysom tam robil, keby som bol v opozícii. Do-konca si vravím, Ïe celkom ani nezávidím t˘mºuìom, ktorí tam sú. Tak áno, majú nejaké spo-loãenské postavenie, majú nejak˘ finanãn˘príjem, ktor˘ je lep‰í, ako majú iní ºudia, aleto je príli‰ málo na to, aby mal ãlovek pocit,Ïe je nejako vysoko, to sa musím sám sebaklamaÈ, keby som si chcel hovoriÈ, Ïe terazrozhodujem o osudoch tejto krajiny. âiÏe za-tiaº nemám nejak˘ prepiato sebaist˘ aleboprepiato sebazaznávajúci pocit. Ten moÏnozaãne narastaÈ s pribúdajúcim ãasom, preto-Ïe, samozrejme, Ïivot ide nezadrÏateºne ìalej,a zaruãene v Àom budú prichádzaÈ noví ºudiaa nikto nemôÏe byÈ naplnen˘ len zo svojej mi-nulosti, a uÏ vôbec nemôÏe ÏiÈ iba zo svojejminulosti. To sa ukáÏe, ãi moÏno e‰te viac ne-pôjdem na okraj, ale stále cítim, Ïe som prí-tomn˘ v tom impulze, ktor˘ ma vy‰vihol po-merne vysoko, stále som prítomn˘ pri stret-nutiach so svojimi kamarátmi, a teda e‰te po-cit nejakého poklesu nemám. Ale neviem, ãobude zajtra alebo pozajtra.

A túÏite po tom, aby ste sa nejak˘m spôso-bom dostali do takej pozície, ktorá by vászasa vrátila do centra udalostí? Nie pres-ne do takej pozície, v akej ste boli pred 20-imi rokmi, lebo to sa uÏ úplne rovnako zo-pakovaÈ nedá, ale predsa len do popredia?

Budem teraz tro‰ku patetick˘. Musím po-vedaÈ, Ïe sa v mojom Ïivote napæÀala jednapravda, alebo jedna múdrosÈ: Ak som sa prí-li‰ o nieão snaÏil, tak mi to takmer na 100 %nikdy nevy‰lo, aj keì som sa ão ako o to usi-loval, pretoÏe ãlovek sa o v‰elião pokú‰a.Ale akoby Ïivot sám – teraz nechcem hovo-riÈ, Ïe Pán Boh, ale Ïivot sám – ma dotiaholdo situácií, keì som stra‰ne veºa dostal ako-by zadarmo, Ïe som bol zrazu v centre diania.A vlastne tak˘mto spôsobom sa odvíjal môjÏivot 40 rokov takmer na jeho vrchole – tedaako by som bol napríklad za obdobia komu-nizmu takpovediac na vrchole disentu. Pretosa ãlovek niekedy ani nemá právo sÈaÏovaÈalebo nesmie nejako prepiato po nieãomvrcholnom, ‰piãkovom túÏiÈ – musí väã‰i-nou len ãakaÈ, a keì uÏ v tej nejakej vy‰‰ej ré-Ïii Ïivota sa s ním nebude rátaÈ, lebo nakoniecsa zdá, Ïe ani uÏ ako by nemal ão povedaÈ,predsa ho zrazu prekvapí nejaká príleÏitosÈ. Ja


74

mali svoj ‰tát, to sa nesie aj obdobím komu-nizmu, Ïe ‰tát nás vo veºkom niãil a Ïe jed-noducho takmer v‰etk˘ch okradol. ProstekradnúÈ v ‰táte a ‰tátu nebolo niã, ão by väã-‰ina hodnotila ako nieão nemravné, pretoÏekoniec koncov za komunizmu prv˘m zlode-jom bol samotn˘ ‰tát; a to sa udialo, podºa mo-jej mienky, aj t˘m, Ïe Slovenská republika ne-vznikla referendom, ale ako nieão, ão jej bolopovedané, Ïe sa to má tak a tak staÈ. ªudia sisvoj ‰tát nezobrali s vedomím, Ïe sa preÀrozhodli a Ïe si uvedomili: za toto nesiem ajzodpovednosÈ, ale ideu samostatnosti si pri-svojili, lebo ich na to nahovorili ‰tátotvorní ãi-nitelia. A toto budeme e‰te dlho niesÈ v sebea budeme maÈ ão robiÈ, aby sme vybudovalivzÈah obãana k svojmu ‰tátu, aby malo ão naj-viac ºudí pocit, Ïe to, kde Ïijem, je môj ‰tát.My sa vieme podnietiÈ a vydráÏdiÈ k záºubek tomuto ‰tátu zatiaº len pri nejakom hokeji,poprípade futbale, ale v kaÏdodennom Ïivo-te sa k nemu nevieme zmobilizovaÈ. Proste ajv tom sa prejavuje nedostatok na‰ej zodpo-vednosti. âlovek sa rozhoduje pre rodinu tak-mer vÏdy sám a potom prirodzen˘m spôso-bom nesie za Àu zodpovednosÈ, ale my smesa nerozhodli sami pre tento ‰tát a nenesiemezaÀ plnohodnotnú zodpovednosÈ – a to sat˘ka v‰etk˘ch politick˘ch garnitúr, aj t˘ch,ktoré sa bili do p⁄s, akí sú veºkí Slováci, pri-ãom sa ukázalo, Ïe najviac dojili tú kravu, kto-rou je ‰tát, práve oni.

Slovensko nikdy nebolo príli‰ v popredíeurópskeho verejného a kultúrneho Ïivo-ta, skôr naopak. Prúd dejín ho viac niesol,neÏ by sme sami Èahali dejiny Európy. Menísa teraz toto jeho postavenie, ãi e‰te stálenie? Z toho, ão ste povedali, by to skôr vy-znelo tak, Ïe sme e‰te stále tam, kde smeboli pred rokmi. Dáva Slovensko svetu na-javo, Ïe je dôleÏitou súãasÈou strednej Eu-rópy, a Ïe tu vôbec je a Ïe si ho teda nemoÏ-no pliesÈ povedzme so Slovinskom?

V kaÏdom prípade – a to je chvályhodné –Slovensko uÏ je zapísané na mape a aj oko-lie a aj celá Európska únia vie, Ïe tu na‰a kra-jina existuje ako rovnocenn˘ ‰tát. Nakoniecto e‰te lep‰ie vidíme podºa toho, Ïe Slovens-ko je uÏ zaradené do ekonomicky lep‰ej sku-piny ‰tátov, ale aj politicky sme vlastne v po-predí a v podstate tu nenaráÏame na nijaképroblémy. Po tejto stránke sa tu rozhodneãosi zmenilo, alebo sa e‰te viac umocnilo to,Ïe Európa bola tradiãne vybudovaná na ist˘chhodnotách. Tie hodnoty sú kresÈanské a hu-manistické, takÏe jedn˘m dychom moÏno po-vedaÈ, Ïe Európa je napríklad v˘kvetom ve-deckej civilizácie a Ïe je to kontinent poriad-ku, kde vyslovené slovo vo veºkej miere pla-tí a kde sluÏby sú také, aké majú byÈ. Jednavec teda je, Ïe sa Slovensko akceptuje a Ïe hoberú ako seriózneho partnera, i keì nemoÏnoúplne obísÈ druhú vec, a to otázku, ãi si Slo-vensko nejak˘m spôsobom vo svete tak vá-Ïia, Ïe by o Àom hovorili s takou úctou, akosa hovorí o Nórsku, Dánsku a in˘ch mal˘chkrajinách, kde panuje istá kultúra, ist˘ poria-dok, kde si uctia hosÈa a kde ho v nejakompodniku, povedzme v re‰taurácii, neokradnú.A práve tu máme obrovské rezervy, tuná mu-síme otvorene povedaÈ, Ïe zatiaº nepatríme dotejto prvej ligy hocako mal˘ch ‰tátov. Proste,ak Slovensko neprekroãí tieÀ svojich mal˘ch

slovensk˘ch pomerov a nebude ochotné ale-bo schopné sa prispôsobiÈ v kultúre Ïivotaostatn˘m krajinám, tak si nás nebude nikto vá-ÏiÈ. Turisti sem prídu z Viedne na deÀ sa po-zrieÈ a vrátia sa naspäÈ, a to je v‰etko. MoÏ-no sem-tam niekto príde do Tatier, ale stále tuzostanú problémy s Tatrami a budú nám ichzapæÀaÈ iba Poliaci, a ak im umoÏníme lep‰ídevízov˘ prístup, tak prídu e‰te Rusi aleboUkrajinci. Toto je vec, ktorú treba otvorenepovedaÈ. Proste, musíme presiahnuÈ svojehranice a na‰ím cieºom musí byÈ Slovenskotaké kultúrne, ako sú kultúrne iné malé náro-dy v Európe.

Nedá mi nepovedaÈ – a teraz si dovolím byÈveºmi úprimn˘ –, Ïe na va‰om poste pred-sedu parlamentu ste mali moÏnosÈ, ale há-dam aj povinnosÈ sa ão najviac vyjadrovaÈ‰tátnicky o v‰etk˘ch závaÏn˘ch skutoãnos-tiach, ktoré formovali a charakterizovalislovenskú existenciu v Európe. Nemali byÈtieto v˘roky dôraznej‰ie alebo nemalo ichbyÈ viac, ak mali v dostatoãnej miereovplyvÀovaÈ aj názory obãanov SR, ale ajnázory cudzincov, ktorí sa zaujímali o Slo-vensko a jeho postavenie v Európe?

MoÏno vám budem tro‰ku oponovaÈ, ale jasi myslím, Ïe nejak˘m spôsobom som ichhovoril. Za t˘ch 20 rokov vo vysokej politi-ke som dal takmer 200 veºk˘ch rozhovorovpre médiá. A keì si ich pozriem aj dnes, ale-bo len tak prelistujem, môÏem s ãist˘m sve-domím poznamenaÈ, Ïe som sa vÏdy vyjadro-val k nejakému aktuálnemu problému a vkaÏdom prípade len tak, ako som to cítil. Jasom uÏ ani nesledoval, koºkokrát som bol vtelevíznych a rozhlasov˘ch reláciách, ale somsi ist˘, Ïe som vÏdy hovoril to, ão cítim. Je inávec, Ïe ãloveku sa nepodarí v kaÏdom rozho-vore povedaÈ nieão také, ão by mohol dekla-rovaÈ ako svoje historické vystúpenie, platnéna v‰etky ãasy. KaÏdé vystúpenie sa vÏdydotkne len nejakého momentálneho problé-mu, ktor˘ ho najviac tlaãí. A najmä by som po-vedal, Ïe publicita tak˘chto prejavov je veº-mi obmedzená. AÏ tak veºmi sa to neãíta. Vy-jde to v nejakom Sme, alebo, ja neviem, vT˘Ïdni, a tam to preãíta 15 tisíc ºudí, alebo –v optimálnom prípade – nech to ãíta 100-ti-síc ºudí, ale to stále nie je nieão, ão by zasiah-lo celé Slovensko. TakÏe ja si myslím, Ïesom sa pomerne dosÈ vyjadroval, ale súãas-ne je moÏné, Ïe som sa nevyjadril tak fasci-nujúco, Ïe by to zostalo zapísané vo veãn˘chdejinách Slovenska a Ïe si to zapamätá kaÏ-d˘ a bude sa t˘m riadiÈ – ale tá snaha z mo-jej strany istotne bola, lebo si myslím, Ïe ajpreto za mnou chodili Ïurnalisti so ÏiadosÈouo také mnoÏstvo rozhovorov, lebo mali pocit,Ïe sa snaÏím vyjadriÈ k veciam pravdivo.

Kedysi ste naozaj pomerne ãasto úãinkova-li v rôznych politick˘ch televíznych diskus-n˘ch reláciách, teraz je to zriedkavej‰ie.Nech˘ba vám táto moÏnosÈ zblízka komu-nikovaÈ so ‰irokou verejnosÈou?

Áno, va‰a otázka je oprávnená, ale – akosom uÏ povedal – dnes ãasto neviem, ão bysom t˘m ºuìom hovoril. Proste, jedna vec jehovoriÈ tak, aby to v koneãnom vyznení boliduchovné a morálne v˘zvy, lenÏe na druhejstrane práve to je najÈaÏ‰ie a zároveÀ najºah-‰ie. Bol som teraz na stretávke 50 rokov od

závereãnej bodky za základnou ‰kolou a tamsi nikto síce na niã nesÈaÏoval, ale predsa lenkaÏd˘ tak nejako aspoÀ medzi reãou spome-nul, Ïe jeho dôchodok je asi 300 eur, alebo vlep‰om prípade 350. No a teraz sa prihovor-te takému ãloveku nieãím duchovn˘m alebospirituálnym. Takému ãlovekovi môÏete na-najv˘‰ povedaÈ, aby skúsil e‰te robiÈ vrátni-ka, alebo nieão podobné. Alebo aby si neja-ko pripomohol, ale to je asi tak v‰etko. Leboãloveku sa najÈaÏ‰ie vyjadruje k materiálnejnúdzi niekoho blízkeho. Ja naozaj nemámtakú moÏnosÈ, aby som v mene ‰tátu zv˘‰ilkaÏdému dôchodky o 300 eur, alebo minimál-ne t˘m, ktorí majú najniÏ‰ie penzie, a to jeskutoãne ohromn˘ problém, hoci, opakujem,oni sa nesÈaÏovali a ak˘mkoºvek lamentá-ciám sa vyh˘bali. KaÏd˘ si uÏ potom rad‰ejhºadá nejaké tie svoje radosti v záhrade a po-dobne, ale nie je jednoduché sa dnes vyjadro-vaÈ k finanãn˘m problémom.

Dôchodky a v‰etko, ão sa okolo nich toãí,je jedna z t˘ch závaÏn˘ch otázok, ktorá sapodºa mÀa neodôvodnene a nespravodlivoa ‰kodlivo teraz odsunula. Preão to je v‰akv‰etko tak? Preão sú také nízke dôchodky?Dokonca ani zboÏní kresÈanskí demokratinebojujú za to, aby v‰etci slovenskí dô-chodcovia mali také penzie, aby aspoÀ ãias-toãne boli na úrovni vyspelej‰ích, a teda ci-vilizovan˘ch európskych krajín, ak uÏ ne-hovorím o t˘ch najbohat‰ích. Naopak,kresÈanskí demokrati sú tí, ão chcú pro-blém nespravodliv˘ch dôchodkov vyrie‰iÈveºmi jednoducho: keì sa má valorizovaÈ,tak navrhujú dokonca zníÏiÈ valorizáciuv‰etk˘m dôchodcom, aj t˘m niekoºk˘m,ktorí majú ako-tak slu‰n˘ dôchodok a ztoho nahodiÈ pár eur t˘m, ão sú úplne a Ïa-lostne biedni. Preão nikto nebojuje za inépostavenie seniorov, a teda dôchodcov?

U nás je celkovo veºmi nízka úroveÀ pla-tov. Nedávno nav‰tívili premiéra uãitelia, zktor˘ch mnohí majú nedôstojne nízke platy,a premiér im povedal, Ïe ‰tát nemá nejak˘ zá-zraãn˘ biãík, aby vyrobil peniaze. Lekári a se-striãky majú neznesiteºne nízke platy, hoci vov‰eobecnosti u nás nie je povedzme situáciataká zlá, ako je v Rumunsku, Bulharsku ale-bo v niektor˘ch podobn˘ch krajinách. Alepredsa len, my tak ãi onak stále patríme z po-stkomunistick˘ch krajín k t˘m najúbohej‰ím.A oproti západu nás proste delia desaÈroãia.Keì som bol, takpovediac, pri moci a zú-ãastÀoval som sa na koaliãn˘ch rokovaniacha keì bolo treba niekde prisunúÈ peniaze, po-vedzme do ‰kolstva, zrazu sa ukázalo, Ïe tonejde, Ïe stále bolo treba budovaÈ diaºnice apodobne, a Ïe ak sa nemá spustiÈ nejaká stra‰-ná inflaãná ‰pirála alebo zadlÏovanie krajiny,nemôÏeme niã urobiÈ. Makroekonomika másvoje zákony, a to je veºk˘ problém, takÏe tie-to princípy a normy nemôÏeme obchádzaÈ.

Aj vy viete, Ïe uãitelia by mali dostaÈ vy‰-‰ie zárobky, ale ani vy sa nep˘tate, ãi si ichzaslúÏia – teda ãi sú ich v˘kony – aspoÀväã‰iny z nich – kvalitné a dostatoãné.

To je jednoducho zaãarovan˘ kruh, preto-Ïe oni ãasto neuãia dosÈ a solídne aj preto, leboproste ich ohodnotenie im dáva zároveÀ ajakési spoloãenské postavenie – stavia dnesuãiteºov takmer na okraj spoloãnosti, nema-


75

jú vôbec tú váÏnosÈ, ão mali niekedy, tak pre-ão by mali byÈ motivovaní dôleÏit˘mi spolo-ãensk˘mi záleÏitosÈami a preão by sa mali ísÈpotrhaÈ a nechaÈ tam Ïivot za takú malú v˘-platu, akú dostanú? Nehovoriac o tom, Ïepodºa mojej mienky sú dnes na veºmi nízkejúrovni aj vysoké ‰koly a Ïe produkovaniebudúcich uãiteºov je ãasto veºmi problematic-ké. ÚroveÀ vysok˘ch ‰kôl je veºmi poklesnu-tá. IsteÏe, aj my sme boli pri tom, keì sa za-vádzal dne‰n˘ ‰kolsk˘ systém, v ktorom jev‰etko platené na Ïiaka a t˘m pádom právekvalita ide stra‰ne dole kopcom.

Ale z toho, o ãom teraz hovoríme, vypl˘va,Ïe vlastne úÏasne sú potrební práve takí ºu-dia, ktorí budú maÈ v spoloãnosti autoritu,ktorí majú primeranú kvalitu, a presne jumusia maÈ vo v˘razn˘ch ºudsk˘ch hodno-tách, ktorí dokáÏu bojovaÈ za správne veci,ktorí dokáÏu verejnosti vysvetºovaÈ kaÏdúkºúãovú situáciu a ktorí sa teda dokáÏudoÏadovaÈ zmeny aj smerom k uãiteºom.Napokon, ak ide o uãiteºov, nemoÏno zabú-daÈ ani na to, Ïe práve tí majú na starostibudúcnosÈ Slovenska. A keby ste e‰te stá-le boli predsedom Národnej rady, pouãiliby ste sa nieão z t˘ch uplynul˘ch desiatichrokov medzi ãasom, keì ste ním e‰te boli,a ãasom, keì uÏ ním nie ste?

Neviem, ale moÏno postaãí, keì namiestoodpovede vám porozprávam nieão z pono-vembrového obdobia. Raz po 92-om nás,vrcholn˘ch politikov z Maìarska, Slovenska,z âiech a neviem, kto tam e‰te bol, zavolalanejaká americká nadácia do ·vajãiarska a p˘-tali sa nás – keby sme mali radiÈ nejakej kra-jine, v ktorej práve padá komunizmus –, ãoby sme im na základe t˘ch ch˘b, ão sme myurobili, poradili, aby sa do nich nedostali ajoni. Nastal stra‰n˘ zmätok. I‰li sme sa potrhaÈ,aby sme sa vymanili z h⁄by názorov, v ktorejsme sa zaãali motaÈ. Ale potom v jednej chví-li vstal b˘val˘ disident a b˘val˘ predseda ãe-skej vlády Petr Pithart a povedal: Nie, toto, ãood nás chcete, je úplne mimo akejkoºvek di-skusie. Proste, v‰etko sme robili tak, ako smenajlep‰ie vedeli a nijako ináã by sme to robiÈani nevedeli. A keby sme dnes s t˘mi vedo-mosÈami a v tej situácii a s t˘mi skúsenosÈa-mi, ktoré máme, to i‰li robiÈ, znovu by smerobili len to isté. TakÏe otázka, ão hovoriÈdneska, a ako by som to alebo ono robil, jetro‰ku fiktívna. Podstatné je, aby ãlovek maldobr˘ úmysel – a ináã sa politik nemá obze-raÈ, pretoÏe v danej chvíli, keì sa niekto s dob-r˘m úmyslom nejako rozhoduje, mal by niesÈzodpovednosÈ za to, za ão sa rozhoduje, alenejaké morálne v˘ãitky nemôÏe maÈ, lebodoba proste ãloveka k nejakému rozhodnutiudotlaãila. TakÏe moÏno by som dnes menej Ïa-rtoval, ale nie preto, Ïe by som ºutoval to, ãosom Ïartoval, ale preto, Ïe uÏ som star‰í a uÏsa mi toºko ÏartovaÈ nechce.

A vtedy, keì ste sa dostali do popredia ale-bo do politick˘ch v˘‰in, vtedy ste ãasto cí-tili sebauspokojenie?

To vôbec nemoÏno takto hovoriÈ, pretoÏemy sme boli v podstate za t˘ch 20 rokov skôrv defenzíve, my sme boli 20 rokov pod abso-lútnym tlakom stále niektorej vrstvy obyva-teºstva. Veì ja som v t˘ch prv˘ch rokoch akopredseda parlamentu odchádzal ãasto zad-

n˘m vchodom, pretoÏe parlament bol tou ãionou skupinou obsaden˘. Ja som nemohol ísÈpo ulici – a to isté bolo v období Meãiarovejvlády. To bolo také radikálne obdobie, Ïe jasom mal skôr pocit, Ïe sa len bránime. Ale ajpotom to bolo tak, Ïe proste politik bol ten,koho kaÏd˘ pozná. A e‰te dnes na mÀa ºudiaãasto útoãia, preão to ãi ono neurobíme tak,ako by sa im páãilo, keìÏe si neuvedomia, Ïeja uÏ „tam hore“ nie som. TakÏe mám pocit,Ïe postavenie politika na Slovensku je zaseskôr defenzívne, Ïe ºudia pri závaÏn˘ch pro-blémoch v spoloãnosti stále na vás útoãia a ni-jak˘ pocit nejakej úÏasnej satisfakcie sme vÏiadnom období nedostali. To sa skôr dosta-lo niektor˘m politikom vonku. A DzurindamoÏno aj preto mal pocit takého nad‰tan-dardného úspechu, Ïe mu ten úspech bol pri-znan˘ viac vonku, ako tu doma. Zatiaº naSlovensku, snáì okrem Vladimíra Meãiara,neviem o nejakom politikovi, ktor˘ by bol takbezv˘hradne prijíman˘, Ïe by mohol maÈ po-cit satisfakcie, nikto nebol, a ani Vladimír Me-ãiar nebol tak absolútne prijíman˘, aby mo-hol stopercentne dominovaÈ. Aj on bol stálevystaven˘ útokom.

Ktor˘ politick˘ ãiniteº má moÏnosÈ ovplyv-niÈ verejnosÈ? Predseda parlamentu, pred-seda vlády, prezident?

Podºa mÀa najväã‰iu moÏnosÈ ovplyvniÈverejnú mienku má prezident, pretoÏe je naj-slobodnej‰í, je volen˘ priamo, nemá príli‰núzodpovednosÈ materiálnu, teda v˘konnú, aak je ãlovekom, ktor˘ sleduje ducha ãasu v ce-lej krajine, tak má najlep‰iu moÏnosÈ osloviÈºudí a chodiÈ po Slovensku, po univerzitách,po ‰kolách. Ale to zatiaº Ïiadny prezident ne-naplnil.

A neboh˘ ãesk˘ prezident Václav Havel?Keì si spomeniem, s akou v‰eobecnou ak-

ceptáciou a hrdosÈou sa s ním lúãil ãesk˘ ná-rod, tak asi naplnil potreby âechov, hoci ta-kisto bol kontroverzn˘. Ale jeho národ hoaspoÀ v hodine smrti prijal absolútne bezv˘-hradne. T˘ch ºudí tam predsa nikto nehnal naulice a na svieãkové námestia po cel˘ch âe-chách. MoÏno mu dal posvätenie a svojráz-nu peãaÈ majestát smrti, takÏe Havel zostanejeden z najväã‰ích âechov. Mal aj ‰Èastie,pretoÏe sa narodil v dobe, v ktorej sa prosterodia symboly, legendy. Asi v Àom nieãobolo, keì ho ãesk˘ národ prijal. Na Slovens-ku si ho veºmi nepripomíname, to bola lenúzka vrstva ºudí, ktorá sme si na neho spomí-nali, ale âechov naozaj nejak˘m spôsobomstrhol – proste svojím Ïivotn˘m príbehom.

Havel bol ãesko-slovensk˘m prezidentom.Nevypl˘va z toho logicky, Ïe bol teda aj slo-vensk˘m, aj ãesk˘m?

Na Slovensku ho ºudia v zaãiatkoch prijí-mali úplne spontánne, veì to sa nikdy niko-mu nedostalo toºko slávy, ako jemu, nech bolakokoºvek kontroverzn˘. Dokonca uÏ akoÈaÏko chor˘ prezident-dôchodca nav‰tíviltrenãiansku Pohodu, a to bolo znovu nenúte-né prijatie. Viem, lebo ja som bol v tom vlá-ãiku, ktor˘ chodil medzi tamoj‰ími ºuìmi.Havel bol v˘razn˘ zjav, takÏe ho prijímala ajmládeÏ, a najmä jeho my‰lienky, aj keì hoveºmi nepoznala. Nedávno som si listovalznovu v jeho slávnej eseji „NeÏiÈ so lÏou –

Moc bezmocn˘ch“ – tak to je jeden z vrchol-n˘ch prejavov. Nemal vysokú ‰kolu, ale táesej je systém, to preãítaÈ je veºk˘ traktát.Opakujem, u Havla bol siln˘ uÏ jeho Ïivotn˘príbeh, veì on bol trikrát vo väzení, v ktoromskoro zomrel. A potom i‰iel do prvej línie, veìv Novembri ’89 bol osobou ãíslo jeden, bolprv˘ ponovembrov˘ prezident, prijal ho cel˘svet, a to, Ïe mu na pohreb pri‰la hviezdna zo-stava svetovej politiky, to âesi nikdy nezaÏi-li a ani uÏ nezaÏijú, aby také svetové uznaniedostala jedna osobnosÈ. Dokonca aj pápeÏnapísal pri jeho úmrtí list – a to sa dá ÈaÏkozrovnávaÈ. To bola proste aj ‰Èastena. Legen-dou zostane aj Dubãek, ale Havlova usmiatatvár sa zaskvela v jednej chvíli len jedna, a tovtedy, keì ºudia túÏili práve po takej tvári, ato bolo vtedy, keì sa v plnej miere uvoºnilaspoloãenská situácia. Havel bol aj legenda, aj‰Èastie.

Je aspoÀ minimálna ‰anca, Ïe sa v blízkejbudúcnosti nájde aj na Slovensku nejakátakáto individualita?

V tomto sú prezidentské voºby dosÈ spra-vodlivé, v maximálnej miere odzrkadºujú ob-raz na‰ej krajiny, takÏe je to svojím spôsobomreferendum o tom, koho kto chce, aby nás re-prezentoval. Ak väã‰inové Slovensko terazchce, aby jeho prezidentom bol Ivan Ga‰pa-roviã, tak je ním práve on a ja to uÏ viac aninebudem komentovaÈ. Proste toto je ná‰ ob-raz, obraz slovenského intelektuálneho sve-ta. Pavol Hru‰ovsk˘ mal v jednom ‰Èastie, Ïepri desiatom v˘roãí spolu so svojimi priateº-mi napísal prejav, ktor˘ – ako sa zrazu uká-zalo – bol prelomov˘, lebo bol o integrálnomchápaní slovensk˘ch dejín. Pohotovo vyuÏilpríleÏitosÈ, Ïe mal okolo seba ºudí, ktorí mupomohli s t˘m prejavom, a tak aj zostane tenprejav zapísan˘ v dejinách slovenského mo-derného parlamentarizmu, lebo som si ist˘, Ïesám jeden ãlovek nemôÏe tak˘ zrel˘ text ob-siahnuÈ

Stojí v‰ak za pov‰imnutie, Ïe podobné ‰tát-nické vystúpenie poprednej osobnosti byste dnes nena‰li v celej Európe. V Európenieto takej individuality, ktorá by dokáza-la strhnúÈ takmer v‰etk˘ch obãanov nieãímdôleÏit˘m a súãasne originálnym.

Nie, pretoÏe skutoãne v celej Európe sú tov‰etko prejavy falo‰né a taktizujúce. Len siv‰imnite, Ïe nikto sa neodváÏi pravdivo po-menovaÈ v‰etko, ão si spoloãenská celoeu-rópska situácia vyÏaduje. KaÏd˘ si myslí, Ïemusí braÈ ohºad na milión rôznych záleÏitos-tí, ale nadov‰etko na svojich voliãov a moÏ-no aj na medzinárodné okolnosti. Dnes jeproste doba, ktorá spôsobuje, Ïe medzi poli-tikmi nemáte proroka.

S Franti‰kom Miklo‰kom uvaÏoval publicista Ernest Weidler


76

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

MoÏno je to hlúposÈ, ale dodrÏiavam ju: ni-komu nehovorím, ktorej politickej strane somdal vo voºbách svoj hlas. Slepo verím, Ïe sa tonepatrí, lebo je to moje intímne tajomstvo. Alekeby som napríklad povedal, Ïe som volilSDKÚ, moje Ïivotné skúsenosti ma presviedãa-jú, Ïe moje okolie by okamÏite na moju osobuzasvätene a nespochybniteºne reagovalo: Je topraviãiar...

Ja som v‰ak presvedãen˘, Ïe ak niekto dekla-ruje svoj obdiv ãi svoj re‰pekt k spomínanej stra-ne alebo ku KDH, e‰te vonkoncom nemusí byÈpoliticky „napravo“, a ak je niekto voliãomSmeru alebo SDª, nie je automaticky ºaviãiar,tak, ako nie je mechanicky liberálom ten, kto saprezentuje ako voliã alebo priaznivec SaS. Somsi ist˘, Ïe formálny príklon k nejakému politic-kému subjektu ãi zoskupeniu neznamená, Ïe jeto automaticky aj príklon k nejakej ideológii.Skôr to b˘va tak, Ïe niekto volí tzv. ºavicovústranu preto, lebo tá mu symbolizuje aspoÀ ne-jaké sociálne cítenie alebo zmysel jej funkcio-nárov pre tie náhºady, ktoré demon‰trujú „oby-ãajní ºudia“, keìÏe ich nepovaÏujú za frázy – apredvádzajú ich veºmi nahlas ani nie tak v po-litike, ako skôr v dave ºudí na sídlisku. A niek-to zasa volí SDKÚ, lebo sa mu zdá – uÏ ãi je topravda, alebo nie –, Ïe tam sú v popredí morál-ni a slu‰ní ºudia. A in˘ volí KDH, lebo verí vBoha a povaÏuje cirkev za organizáciu, ku kto-rej sa musí ãlovek obracaÈ, ak chce byÈ spase-n˘, bez ohºadu na to, koºko nekresÈansk˘ch, ãipriamo hrie‰nych ãinov sa aj v cirkvi odohrá (ae‰te navy‰e, ak si niekto predchádza nejakú cir-kev, tak – prinajmen‰om na Slovensku – nie jeto hocijaká kresÈanská cirkev, ale v˘luãne cir-kev katolícka). A ani politick˘ liberalizmusskoncentrovan˘ do nejakej konkrétnej strany ne-kladie na najvy‰‰ie miesto vo svojom rebríãkuhodnôt stav bez závislosti a bez jednostrann˘chzákazov, ale presadzovanie t˘ch úlomkov slo-

body, ktoré sa práve jemu v priebehu rokov za-páãili.

Samozrejme, dôleÏit˘m faktorom, ktor˘ovplyvÀuje obyvateºsk˘ v˘ber nejakej strany,b˘va ãasto aj to, kto je lídrom toho ãi onoho po-litického subjektu. Ak v polovici 90. rokov bolona Slovensku bezkonkurenãne najpríÈaÏlivej-‰ou stranou pre státisíce obãanov HZDS, hociv podstate nijak˘ vyhranen˘ program ani nema-lo, tak bezpochyby o tom rozhodoval jej vtedaj-‰í takmer boÏsk˘, nespochybniteºn˘ líder, naj-mä pre babky-demokratky, a t˘m bol VladimírMeãiar. A ak v posledn˘ch rokoch je podobnoudominantnou osobou v slovenskej politike Ro-bert Fico, jeho prítomnosÈ na ãele Smeru-SDdáva tejto strane postavenie najdôveryhodnej-‰ieho politického subjektu, ktor˘ ako prv˘ v mo-dern˘ch slovensk˘ch dejinách od vzniku sa-mostatnej SR vytvoril vládu jednej strany, ke-ìÏe má v parlamente drvivú väã‰inu 83 poslan-cov.

Strany, ktoré sa oznaãujú ako nav˘sosÈ pra-vicové alebo ako liberálne, takúto individuali-tu nemali a nemajú, pretoÏe Figeº alebo Sulík ve-dia zaujaÈ iba zlomok obyvateºstva a aj to lenfragmentmi svojho verejného pôsobenia. A as-poÀ náznakom charizmy v neveºkom ãasovomobdobí pár tisícok priaznivcov SDKÚ-DS pri-Èahuje mnohotvárna líderská trojica (najdlh‰iezakladateº Mikulá‰ Dzurinda, najsilnej‰ie a „naj-ºudskej‰ie“ Iveta Radiãová a z hºadiska potriebslovenskej ekonomiky najuÏitoãnej‰ie reformá-tor Ivan Miklo‰).

Bolo by v‰ak dosÈ trúfalé pokú‰aÈ sa vystih-núÈ, ako alebo podºa ãoho sa rozhodujú jednot-livé obãianske skupiny, komu vo voºbách venu-jú svoje hlasy. Pritom, keì si veºmi komplexneuvedomíme dôsledky tohto jednoduchého a kra-tuãkého 2-3-minútového aktu vhadzovania vo-lebn˘ch lístoãkov do hlasovacích urien, politic-kí lídri by mali maximálne uváÏlivo posudzo-vaÈ, ãi sú voºby v SR v˘sledkom rozváÏnej ak-tivity ão najväã‰ieho poãtu obãanov a v‰etk˘chvplyvn˘ch politick˘ch strán. Aby sa v tomto akteodzrkadºovala absolútna demokratickosÈ celejprípravy volieb a potom samotn˘ch volieb, ale– na druhej strane – aj zodpovednosÈ politick˘chsubjektov za to, ako vysvetºujú obyvateºstvusúãasnú situáciu ‰tátu a ãím ovplyvÀujú tak˘priebeh volieb, aby z nich vyplynulo ako dôsle-dok ão najkvalitnej‰ie a najuÏitoãnej‰ie zosku-penie vládnej moci v nasledujúcom období. Po-merne ºahko sa dá dosiahnuÈ, aby dane, ktoréplatia obyvateºstvo i rôzne podniky a in‰titúcie,zodpovedali momentálnym moÏnostiam v‰et-k˘ch platiteºov, ale aj potrebám ‰tátu – a aby vlá-da mohla zabezpeãiÈ dostatoãné financie prezdravotníctvo, pre ‰kolstvo, pre verejnú dopra-vu atì., ktoré bez ‰tátnej finanãnej podpory ne-môÏu v Ïiadnom ‰táte strednej Európy existo-vaÈ a fungovaÈ. Oveºa ÈaÏ‰ie je prijaÈ tak˘ kºúã,ktor˘ tento vzÈah moÏností a potrieb zharmoni-zuje a ktor˘ ochráni a podporí ekonomick˘ rastkrajiny, aby sa dokázala drÏaÈ v popredí európ-skeho ‰tandardu Ïivotnej úrovne. Aj keì pole-miky v televíznych a rozhlasov˘ch publicistic-k˘ch reláciách na prv˘ pohºad pôsobia, ako byto boli ideologické súboje, ich diskusná sveto-názorová protireãivosÈ je zväã‰a len zdanlivá.

Toho, kto poãúva protikladné tvrdenia zúãast-nen˘ch úãastníkov diskusie, jednotlivé tvrdenianestrhnú k tomu, aby sa zapálil pre vyslovenéargumenty a aby si osvojil niektoré v˘povede.Ako sa ºudovo hovorí, je to v koneãnom dôsled-ku iba mlátenie prázdnej slamy. Máme vôbecnaporúdzi odpoveì na v˘chodiskovú, a tedanajpodstatnej‰iu otázku: Aké je dnes vlastneSlovensko? Postkomunistické? ªavicové? Ka-tolícke? ZboÏné? Pohanské? Obskúrne? Prosto-pa‰né? Ateistické? Bezfarebné? O ãom vlastnenajzapálenej‰ie diskutujeme v kaviarÀach akrãmách? O nieãom aspoÀ trochu závaÏnom?Alebo o nieãom úplne bezv˘znamnom, duchov-ne prázdnom, indiferentnom? A ão uãitelia?Aké idey pri vyuãovaní slovenãiny a in˘chpredmetov vkladajú do zvedav˘ch mlad˘chdu‰í? Pomáhajú rozvíjaÈ politické myslenie a po-tom aj presvedãenie mladej generácie? âo jevlastne dôleÏité pre stvárÀovanie vedomia mla-d˘ch ºudí, ale aj ostatn˘ch obãanov? BezbrehosÈv myslení dne‰n˘ch obãanov ich premieÀa nabeztvarú hmotu a preto ani pravicovosÈ Bratis-lavy alebo liberalizmus univerzitn˘ch miest ne-predstavuje niã hlb‰ie, na ão by sa dalo spoºah-núÈ, keì politické strany uvaÏujú o svojom po-litickom zázemí a o tom, na ão sa môÏu spoºah-núÈ v najbliÏ‰ích voºbách. Ako je zniãujúci stra-nícky fanatizmus, lebo potláãa súdnosÈ ºudí,rovnako je strápÀujúci aj nihilizmus a neustálepochybovanie o v‰etkom, lebo tak˘to du‰evn˘stav oslabuje Ïivotn˘ zmysel ãloveka a jehoúctu k nekaÏdodenn˘m hodnotám. Súãasné po-litické strany sa len veºmi navonok a bez úprim-ného presvedãenia hlásia k nejak˘m svetonázo-rov˘m krédam. Nie je to veºmi kon‰truktívnaperspektíva pre politickú budúcnosÈ vyspelejkrajiny. Re‰pektovan˘ ‰tát musí byÈ vyváÏe-nou kombináciou slobodymilovnosti a cieºave-domosti, uvoºnenosti ducha i duchovnej na-plnenosti, ekonomického rastu a impulzívnos-ti, teda schopnosti ão najväã‰ieho poãtu ºudí, nonajmä lídrov, improvizovaÈ. KeìÏe sa k hodnot-n˘m a rôznorod˘m vlastnostiam musia mladí ºu-dia prepracovaÈ, je evidentné, Ïe mimoriadnu anedocenenú úlohu má v dobrom modernom ‰tá-te ‰kolstvo, ktoré má mlad˘ch ºudí nainfikovaÈnielen potrebnou mierou vzdelanosti a poznat-kov, ale aj zmyslu pre hodnoty v celej ich ‰iro-kej ‰kále. A majú ich podnietiÈ k plnohodnotné-mu vzÈahu s in˘mi ºuìmi. Slováci majú veºa po-zitívnych daností, ão sa najlep‰ie potvrdzujevtedy, keì odídu natrvalo do zahraniãia a tam,ak chcú vyÏiÈ, musia podávaÈ maximálne v˘ko-ny. Prezentujú sa uznávan˘mi a ãasto aÏ obdi-vuhodn˘mi aktivitami a za ne zväã‰a majú vosvojom okolí dobré meno. Bezpodmieneãnetaké ho v‰ak musia maÈ aj doma.

Ernest Weidler,publicista

Politické tendencie obãanov

77

B A N Í C T V O N A S L O V E N S K U

ËaÏba nerastn˘ch surovín a potenciálne v˘hody

pre samosprávy

Mestá a obce, ãi akékoºvek sídla nevznika-li v minulosti vo svojich lokalitách iba náho-dou. Na‰i múdri predkovia ich zakladali nav˘hodn˘ch a uÏitoãn˘ch miestach, ktoré bolibezpeãné a dobre ochrániteºné. Vznikali naobchodn˘ch cestách alebo kriÏovatkách tak˘-chto ciest, v blízkosti zdrojov na samotnévybudovanie sídla (kameÀ, drevo, kovy...), ná-sledne aj na uÏivenie jeho obyvateºov (rybyv riekach, zver v horách, poºnohospodárstvona poliach), ako aj udrÏanie i zvy‰ovanie kva-lity Ïivota v˘robou a obchodovaním vo vinár-stve, hrnãiarstve, stolárstve a v neposlednomrade i baníctve. ËaÏba nerastov vÏdy bolahybnou silou rozvoja celej krajiny a v˘datn˘mzdrojom príjmov do ‰tátnej pokladne. Dáva-la obÏivu, poskytovala mnoÏstvo práce a h˘-bala vedecko-technick˘m svetom – svetomvynálezov, pokroku i vzdelania. I dnes je totak v‰ade tam, kde baníctvo stále funguje.Tam, kde sa stalo iba históriou sa vyuÏívajúaspoÀ jeho pamiatky na rozvoj cestovného ru-chu.

Vo v‰eobecnosti sa dá povedaÈ, Ïe prítom-

nosÈ akéhokoºvek investora a zamestnávate-ºa, ktor˘ sa správa zodpovedne a v zmysleplatnej legislatívy, je dobrá a vítaná. Priná‰aso sebou mnohé benefity. ZamestnanosÈ v re-gióne, aby miestni obyvatelia nemuseli dochá-dzaÈ za prácou mnoho kilometrov, väã‰iukúpnu silu, odvody do ‰tátnej pokladne, od-vody do miestnej samosprávy a pod. S reali-záciou väã‰ej investície je skoro vÏdy spoje-n˘ aj infra‰truktúrny rozvoj oblasti, ktor˘ jefinancovan˘ z nákladov na prípravu ãinnos-ti – vodovod, kanalizácia, elektrické vedenie,cesta, zdravotnícke stredisko, ‰kôlka a pod. Jeprirodzené, Ïe investor hºadá tie najvhodnej-‰ie podmienky pre svoj projekt, najmä eko-nomicky v˘hodné prostredie, av‰ak v prípa-de ÈaÏby je limitovan˘ umiestnením loÏiska,a preto sa snaÏí o ústretovosÈ s miestnou ko-munitou, ão je práve pre danú komunitu ìal-‰ou pridanou hodnotou.

V súãasnosti prichádzajú na Slovensko fir-my, ktor˘ch vnútorná kultúra sa môÏe hrdopop˘‰iÈ slovom „zodpovedné podnikanie“, t. j. nielen plné re‰pektovanie legislatívy a Ïi-votného prostredia, ale dôraz na trvalo udrÏa-teºn˘ rozvoj regiónu, kde chcú takíto inves-tori pôsobiÈ. Uvedomujú si svoje moÏnostirealizovaÈ svoju pomoc aj v oblasti rozvoja apodpory kultúry, ‰portu i vzdelania, a právevìaka tak˘mto súkromn˘m investorom sa unás môÏe realizovaÈ mnoÏstvo nádhern˘ch adôleÏit˘ch kultúrnych projektov. Tam, kde‰tát nedokáÏe vstúpiÈ, tam pomáhajú práve sú-kromní investori.

V paragrafe 5 banského zákona sa loÏis-ko vyhraden˘ch nerastov definuje ako ne-rastné bohatstvo, aj keì v súãasnosti je umnoh˘ch ºudí umelo vyvolan˘ pocit, Ïe ideskôr o nerastné prekliatie. Samozrejme, ÈaÏ-ba nerastn˘ch surovín má negatívne dopady,ktoré netreba bagatelizovaÈ, ale fámy Ïe vregiónoch sa po zaãatí ÈaÏby nebude daÈ ÏiÈhraniãí so ‰írením popla‰nej správy. Moder-né ÈaÏobné postupy dokáÏu negatívne dopa-dy minimalizovaÈ a v˘razne ekonomicky po-zdvihnúÈ región. Jedn˘m z hlavn˘ch prínosovje rast zamestnanosti. Veºké banské projektydokáÏu vytvoriÈ stovky priamych pracovn˘chmiest a pribliÏne 3-násobne viac nepriamychpracovn˘ch príleÏitostí v dodávateºskom sek-tore a sektore sluÏieb. Investície pri budova-ní ÈaÏobn˘ch prevádzok dosahujú desiatkymiliónov eur a operaãné náklady tvoria ãas-to viac ako dve tretiny obratu, ão môÏe pred-stavovaÈ rádovo stovky miliónov eur roãne.

Tieto finanãné prostriedky zostávajú pre-vaÏne v regióne a sú distribuované najmämedzi mzdy zamestnancov, platby pre dodá-vateºov energií a palív, vykonávateºov sta-

vebn˘ch a zemn˘ch prác, dodávateºov spo-trebného materiálu a kapitálové v˘davky.Okrem nákladov je banská prevádzka v˘-znamn˘m platcom daní a odvodov, a to aj voforme miestnych daní ako kaÏdá podnika-teºská prevádzka. Moderné banské projekty súnároãné na plochu, ãím by sa mohli staÈ veº-k˘m prispievateºom do rozpoãtov obcí voforme platieb dane z nehnuteºností. ËaÏbavyhraden˘ch nerastov je zaÈaÏená aj ìal‰ouformou dane, ktorej sadzba sa odvíja od dru-hu dob˘vaného nerastu. Táto daÀ je ‰pecific-ká iba pre ÈaÏobné projekty a tvorí kompen-záciu ‰tátu za vyuÏívanie nerastného bohat-stva v jeho vlastníctve. Okrem tejto dane jeÈaÏobná spoloãnosÈ povinná platiÈ v‰etkyostatné dane ako kaÏd˘ in˘ podnikateºsk˘subjekt v SR. V súãasnosti je odvod za vyÈa-Ïen˘ nerast príjmom environmentálneho fon-du, ktorého prostredníctvom sú podporovanéenvironmentálne projekty v celej SR, bezohºadu na to, kde sa prostriedky do fondu tvo-ria. Tu existujú isté medzery a práve adresnej-‰ia distribúcia t˘chto financií do regiónovzaÈaÏen˘ch banskou ãinnosÈou, alebo priameprerozdelenie ãasti odvodu medzi regióny sbansk˘mi prevádzkami by mohlo vytvoriÈstimuly pre obce a mestá pre akceptáciu ÈaÏ-by nerastn˘ch surovín.

Jednou z veºk˘ch v˘ziev moderného baníct-va je zabezpeãenie trvalo udrÏateºného rozvo-ja – udrÏanie zamestnanosti, diverzifikáciapriemyslu a rekultivácia územia po banskejprevádzke tak, aby sa toto územie mohlo ìa-lej vyuÏívaÈ ãi uÏ ako technická pamiatka naprilákanie turistov alebo vyhºadaním ìal‰ímmoÏností priemyselného vyuÏitia tohto úze-mia. Projekt rekultivácie musí byÈ vypracova-n˘ pred zaãatím banskej ãinnosti a na rekul-tiváciu musí investor vyãleniÈ úãelovo viaza-nú finanãnú rezervu e‰te pred realizáciouprác. PovinnosÈ vytváraÈ úãelovo viazanú fi-nanãnú rezervu a nakladanie s Àou upravujezákon ã. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpa-dom z ÈaÏobného priemyslu Túto rezervumôÏe podºa zákona ÈaÏiar ãerpaÈ iba pri rekul-tivácii. Ak by sa ÈaÏobná spoloãnosÈ dostalado problémov a nebola by schopná rekultivá-ciu realizovaÈ, táto finanãná rezerva prechá-dza pod správu príslu‰ného krajského úraduÏivotného prostredia, ktor˘ za tieto peniaze za-bezpeãí rekultiváciu podºa schváleného plá-nu rekultivácie.

Mgr. Marián Urban

78


Ktoré otázky moderátorov povaÏujete vmediálnych diskusiách s politikmi za naj-vhodnej‰ie?

Samozrejme, kaÏdá otázka je dobrá a vhod-ná, ale keìÏe teraz ãasto debatujeme s ºuìmina celom Slovensku, povedal by som, Ïe naj-ãastej‰ie otázky sú na pracovné miesta. To jetéma, ktorou sa zaãína aj konãí kaÏdá disku-sia. Pred tromi rokmi sme preÏívali na svojejkoÏi vplyv celosvetovej krízy, kvôli ktorejsme na Slovensku stratili 140-tisíc pracov-n˘ch miest a, pochopiteºne, nikto z nás ne-chce, aby sa táto situácia opakovala. Preto jedôleÏité hovoriÈ o tom, aké kroky podnikne-me, aby sme ochránili súãasné pracovné mies-ta a aby sme pomohli vytvoriÈ nové. Za opat-renia, ktoré musíme robiÈ, povaÏujem v prvomrade zabezpeãenie stability na‰ej európskejmeny, ktorá – ako vieme – je v ohrození av‰etci sa zhodujú na tom, Ïe v súãasnosti jeeurozóna epicentrom moÏnej krízy ãi moÏnejnákazy nielen pre celú Európsku úniu, ale ajpre cel˘ svet, takÏe za eminentnú úlohu po-vaÏujem zabezpeãenie stability spoloãnej eu-rópskej meny aj tak˘mi doãasn˘mi ochrann˘-mi opatreniami, ako je euroval, o ktorom bola

‰iroká diskusia a na ktorom sa rozpadla Ra-diãovej vláda. Je potrebné hovoriÈ predov‰et-k˘m o dodrÏiavaní pravidiel, preto som rád,Ïe na európskej úrovni do‰lo k medzivládnejdohode o fi‰kálnej spolupráci, pretoÏe to jekºúãové, aby sme v rozpoãtoch nemíÀali viac,neÏ si môÏeme dovoliÈ a aby boli potrestanítí, ktorí nedodrÏiavajú pravidlá. A s t˘m v‰et-k˘m súvisí aj zniÏovanie byrokracie.

Na druhej strane, hoci to sa vÏdy nepovie,zaÈaÏujú spoloãnosÈ morálne problémy, veìpráve tie vyvolávajú komplikácie najrôz-nej‰ieho druhu – napokon, aj rie‰enie ne-zamestnanosti a mnoh˘ch in˘ch ekono-mick˘ch ãi sociálnych problémov závisí odtoho, akú má morálku politik, ktor˘ jezodpovedn˘ za svoju oblasÈ. TakÏe ão jevlastne dôleÏitej‰ie, nezamestnanosÈ alebonemorálnosÈ?

V‰etko záleÏí od prístupu. NemôÏeme v‰et-ky princípy len zapísaÈ do pravidiel a do zá-konov. Je dôleÏité – a ãasto dôleÏitej‰ie –, akosa k t˘mto zákonom staviame, ako fungujúneformálne pravidlá. A tie môÏu fungovaÈlen na základe dodrÏiavania slova, len na zá-

klade vnútorn˘ch morálnych princípov, kto-ré sú, podºa môjho názoru, povinní presa-dzovaÈ najmä verejní ãinitelia, pretoÏe ãichcú, alebo nechcú, oni sú príkladom preostatn˘ch, keìÏe oni sú tí viditeºní. Otázkymorálky vystupujú dnes viac do poprediapráve preto, lebo to, ão sa udialo v posledn˘chrokoch vo svete, bolo spojené s nedostatkommorálnych princípov a s nedodrÏiavaním pra-vidiel formálnych, ale aj neformálnych. Akeì sa pozerám do minulosti, tak najsilnej‰ímorálny kódex, ktor˘ pomáhal ºuìom nielenpreÏiÈ, ale aj k tomu, aby si formovali svojepravidlá a aby sa ich dodrÏiavaním aj zlep‰o-vali, bolo Desatoro, bolo kresÈanské desato-ro, ktoré bolo po stároãia, teda vlastne vÏdyprincípom, na ktorom sa ºudia zhodli a ktor˘dodrÏiavali. Myslím si, Ïe niã lep‰ie zatiaº ºu-dia nevymysleli a pokiaº budeme dodrÏiavaÈpráve tieto morálne pravidlá, pokiaº sa takpo-vediac vrátime k dodrÏiavaniu Desatora, mô-Ïeme pomôcÈ zlep‰ovaÈ kvalitu jednotliv˘chºudí i celej spoloãnosti.

Mnohí obãania, ale aj novinári povaÏujúva‰u stranu SDKÚ-DS za stranu, ktorámá predpoklady práve na rie‰enie morál-nych problémov. Na druhej strane v‰ak,podºa argumentácie vá‰ho politického pro-tipólu, teda vládneho Smeru, akoby odmorálnych princípov ustupovala práveSDKÚ. Nezdá sa vám, Ïe práve v mravnejnedostatoãnosti sú rezervy va‰ej strany?

Predov‰etk˘m si nemyslím, Ïe by sme ustu-povali od morálnych princípov, práve na-opak. Neviem, na základe ãoho tak usudzu-jete, ale ja si skôr myslím, Ïe práve my zov‰etk˘ch strán na Slovensku presadzujememorálne princípy najviac. Presadzujeme rea-lizáciu systémov˘ch zmien, potrebn˘ch prepodporu transparentnosti a protikorupãn˘chopatrení. Bola to práve SDKÚ-DS, ktorá –keì bola pri moci – tieto opatrenia presadilaa v t˘chto zmenách sme my boli najúspe‰nej-‰í. Mám na mysli povinné zverejÀovaniezmlúv na internete, platnosÈ zmlúv aÏ po ichzverejnení, elektronické aukcie, skutoãné ma-jetkové priznania sudcov, zmeny pre lep‰ie in-formovanie aj v oblasti trebárs ‰kolstva, v˘-

Nestaãí, ak pravidlá fungujúlen formálne

Medzi slovensk˘mi politikmi má zrejme najkurióznej‰iu podnikateºskú minulosÈ Ivan ·TEFANEC. VerejnosÈ si ho musela v‰imnúÈ uÏ zakrátko po Novembri 1989 – od roku 1994 fungoval 10 rokov na rôznychriaditeºsk˘ch postoch slovenskej mutácie svetoznámej firmy Coca-Cola Beverages. Pre mnoh˘ch pôsobil dosÈ

zvlá‰tne a moÏno aj neprijateºne jeho skok od svetovo povestného chutného nápoja (oceÀovaného najmä mladougeneráciou) coca-cola rovno do politiky. Od roku 2004 zaãal totiÏ pracovaÈ pre vládu a v roku 2006 sa stal

poslancom NR SR za SDKÚ-DS ako ãlen v˘boru pre európske záleÏitosti a ãlen finanãného v˘boru. V súãasnosti,keì je SDKÚ v opozícii, si nemoÏno nev‰imnúÈ, Ïe ak sa konajú nejaké spoloãné podujatia pravicovo-liberálnych

strán alebo ak sa vytvárajú spoloãné v˘bory poslancov opozície, ·tefanec v nich obvykle zastupuje svoju materskústranu SDKÚ-DS. UÏ dávno totiÏ nie je komerãn˘m finanãníkom, ale aj v rozhovore

s Ernestom Weidlerom pre PK vystupuje ako rozhºaden˘ intelektuál a politik.

79

berové konania v súdnictve, zverejÀova-nie súdnych rozhodnutí na internete atì.,atì. Práve v‰etky tieto opatrenia, ktoréboli také v˘razné z na‰ej strany, obmedzi-li korupãné správanie a vniesli viac morál-ky do verejného Ïivota. V tomto chceme,samozrejme, pokraãovaÈ a bude to jeden zna‰ich základn˘ch pilierov aj v budúcomvolebnom programe. Inak, samozrejmousúãasÈou politického boja sú rôzne podo-zrenia, ktoré je potrebné vy‰etriÈ. Tomutosme sa nikdy nebránili a nikto z na‰ichpredstaviteºov nevstupoval do nezávislos-ti vy‰etrovania. Práve naopak, vÏdy smeúzkostlivo dbali na to, aby politici neza-sahovali do nezávislosti polície, prokura-túry, teda v‰etk˘ch, ktorí sú zodpovední zavy‰etrovanie, aby sme tieto in‰titúcie vdemokratickom ‰táte mali funkãné, to poprvé. Po druhé, musím pripomenúÈ, aké jedôleÏité, aby súdnictvo bolo pod kontro-lou verejnosti, ale zároveÀ aby bolo nezá-vislé, aby sa tam teda dostal ão najãistej-‰í vietor a aby fungoval tento pilier úplnenezávisle na politikoch. A po tretie, musí-me si e‰te v súvislosti s minul˘mi voºba-mi spomenúÈ na ná‰ho dlhoroãného pánapredsedu. VerejnosÈ bola provokovaná sil-nou ohováraãskou kampaÀou o financova-ní na‰ej politickej strany. Teraz sme dvaroky po tejto kampani, a ão sa dokázalo?Vidíte, je jasné aj z dne‰n˘ch poznatkov,Ïe to bola bublina, a Ïe teda nebolo na tomniã pravdy, jednoducho sa vytiahla vtedyúdajná kauza, ktorá bola v tom ãase uÏ 10rokov stará, a staré boli aj informácie, nazáklade ktor˘ch sa robili nesprávne záve-ry, ale realita bola taká, Ïe nikdy nebol po-ru‰en˘ zákon, v‰etko sa dialo v rámci zá-kona a financovanie bolo jednoducho ãis-té, transparentné. Ná‰ pán predseda vtedyodstúpil z kandidátky, ale práve a najmäpreto, aby sa nestal ìal‰ím terãom a abypomohol SDKÚ-DS k lep‰iemu volebné-mu v˘sledku. A treba ãervenou farboupodãiarknuÈ, Ïe sme jediná strana, ktorá vkaÏd˘ch voºbách pouÏíva in‰titút primárokna kaÏdé miesto, o ktoré majú ãlenovia zá-ujem, ãiÏe sa snaÏíme nominovaÈ t˘ch,ktorí získajú dôveru ãlenov. Napokon,otvorme e‰te otázku, ktorá b˘va ãasto vcentre pozornosti, ale rovnako ãasto je ajzahmlievaná. Je to otázka financovaniapolitick˘ch strán. Viete, e‰te keì sme boliv opozícii za predminulého volebného ob-dobia, bol som to práve ja, ktor˘ sompredloÏil zákon o sprísnení podmienokpre financovanie politick˘ch strán. K tomusa, na‰Èastie, potom pridali v‰etky politic-ké strany. Ak si pamätáte, po igelitkovom‰kandále HZDS sa nemohli dávaÈ darypolitick˘m stranám v hotovosti, muselo tobyÈ cez úãet, notársky overen˘ na obidvochstranách, aby tieto dary boli finanãne limi-tované, aby boli zverejnené na internete aaby v‰etci darcovia boli známi. My sme sanikdy netajili ºuìmi, ktorí nám pomáhalia myslím si, Ïe by sa t˘m nemali tajiÈ aniiné politické subjekty, práve naopak,SDKÚ-DS nad rámec zákona zverejÀova-la pravidelne svoje príspevky uÏ predt˘m,neÏ tento zákon zaãal platiÈ. TakÏe ten ná‰Èah za transparentnosÈou a prehºadnosÈoutu bol vÏdy.


Nemá Ïiaden zmysel, aby som bol lojálny voãi re-publike, v ktorej politici urobili z nespravodlivosti‰tandard a z u‰ºachtilého pocitu solidarity povinnosÈvoãi ‰tátu.

Teológ Michal Havran. Pravda 5. 6. 2012

(História ºudstva naznaãuje, Ïe na vytvoreniezrelej komunity sú nevyhnutní lídri, ktorí si ve-dia nielen osvojiÈ úctyhodné vízie, ale ich aj pre-ná‰aÈ na svoje ‰iroké okolie.)

***

Nikdy som nebol otrokom drogy. Mal som rád Ïi-vot, prírodu, pekné veci a videl som, Ïe mi drogy totov‰etko berú, ão som nechcel dovoliÈ. Pred 15 rokmisom kúpil star˘ mlyn z roku 1799. Najskôr sme hovyuÏívali len na Ïúry, neskôr som sa pustil do rekon-‰trukcie a teraz tam b˘vam. Pamätám si starú Bra-tislavu a je mi za Àou ºúto, lebo viem, akú mala du‰u.Celé sa to stratilo, z mesta sa stal predraÏen˘ a pri-tom g˘ãovo lacn˘ azylov˘ tábor pre karieristov.

Spevák Whisky (Miloslav Láber), líder skupiny Slobodná Európa. Sme 5. 6.

(Len málo ºudí dokáÏe vidieÈ, ão im ‰kodí a e‰temenej sa toho dokáÏe aj zriecÈ. Treba ãloveka po-ºutovaÈ, ak je preÀho nadmieru lákav˘ „g˘ãovolacn˘ tábor pre karieristov“.)

***

V na‰ej nemocnici uÏ zaãali padaÈ prvé hlavy. Do-stali sme nové pracovné zmluvy, ktoré obhajujú naj-mä záujmy zamestnávateºa. SnaÏia sa nám zníÏiÈ pla-ty, hoci parlament prijal zákon, ktor˘ nám ich malzv˘‰iÈ. Mnohé sluÏobne star‰ie sestry boli prirade-né do administratívy. To, ão sa odohrávalo, bol jas-n˘ psychick˘ nátlak.

Jedna z prepusten˘ch sestier (poprosila o anonymitu). Sme 6. 6.

(Je nepochopiteºné, Ïe premiér a ministerka zdra-votníctva dovoºujú poniÏovaÈ tvrdo pracujúcesestry. Veì je ich povinnosÈou okamÏite zasiahnuÈa vyvodiÈ dôsledky zo sporného konania manaÏ-mentov v tak˘ch dôleÏit˘ch in‰titúciách, ako súnemocnice.)

***

Firma TOMS sa zaoberá predajom obuvi a oku-liarov. Za kaÏd˘ predan˘ pár alebo okuliare ìal‰í dázadarmo dieÈaÈu v núdzi.

Zakladateº Virgin Group Richard Branson. HN 6. 6.

(KeìÏe my sme si zvykli vyhodnotiÈ kaÏdú inicia-tívu len ako prejav zi‰tnosti, tak tento originálnyspôsob predaja neoznaãíme ako charitu, ale moÏ-no len ako prejav vypoãítavosti. Boli by sme v‰akprekvapení, koºkí boháãi a úspe‰ní podnikatelianaozaj úprimne vkladajú do svojho biznisu ajchuÈ pomáhaÈ ºuìom, keì sú v biede. Pocit zdobra, ktoré vykonali, je dôleÏitou súãasÈou ichsebauspokojenia.

***

Vnímanie korupcie je spojené s nedôverou v po-litikov. Zvlá‰È nebezpeãné na nej je to, Ïe niãí dôve-ru v politick˘ systém. VidieÈ to aj v âesku na prípa-de strany Veci verejné. Profilovala sa ako protiko-rupãná strana. Ukázalo sa v‰ak, Ïe je súãasÈou ko-rupãn˘ch záujmov.

Sean Hanley z University Collegev Lond˘ne. Pravda 6. 6.

(Korupcia je jeden z najodpornej‰ích javov, kto-r˘ zasahuje takmer kaÏd˘ ‰tát. A predsa ju ºudianenávidia menej, neÏ by sa mohlo ãakaÈ. To je v˘-

SUPE

RMON

ITOR

a (m

edzi

t˘m

) min

ikom

entá

re2.

júna

– 1.

júla

2012

80

S U P E R M O N I T O R

razn˘ dôkaz o tom, Ïe ºudia sú veºmi pohodlní –alebo unavení. Nechce sa im s celou vervou bojo-vaÈ proti úplatkárstvu. Rad‰ej ho vydrÏia, neÏ bysa trápili s jeho potláãaním.)

***

Ak niekto hovorí o návrate k národn˘m menám,ignoruje fatálne dôsledky, ktoré by dnes zánik euramal. Tak˘to krok by priniesol na medzinárodné trhyi do jednotliv˘ch národn˘ch ekonomík obrovsk˘chaos a nestabilitu. Náklady na stabilizáciu spoloã-nej meny – akokoºvek astronomické – nikdy nebu-dú také vysoké, ak˘ by bol koneãn˘ globálny úãet zazánik eura.

Splnomocnenec vlády pre zavedenie eura v r. 2007 – 2009 Igor Barát. HN 7. 6.

(Mnohí s prehnanou ºahkosÈou, ak nie priam ºah-komyseºnosÈou vravia o zajtraj‰om osude eura.Akékoºvek spochybnenie alebo znetvorenie toh-to osudu by sa v‰ak dotklo ekonomickej bázy de-siatok európskych ‰tátov, mnoh˘ch maximálne v˘-konn˘ch, a akákoºvek nestabilita by ohrozila nie-len ‰táty ako také, ale aj tisíce rodín v nich.)

***

ªudská populácia má jednoznaãne nastaven˘ kurzsmerujúci ku kolízii s prírodou. Keì uÏ k nej dôjde,ekosystémy na celej planéte skolabujú doslova mih-nutím oka. Ak sa r˘chlo nieão neurobí so spôsobom,ako vyuÏívame ºudské zdroje, globálna kataklizmanás ãaká e‰te v tomto storoãí. Naposledy sa bod zlo-mu odohral pred 12-tisíc rokmi, keì sa skonãila ºa-dová doba. Na úplnú zmenu Ïivotn˘ch podmienokplanéte staãilo tisíc rokov. Pre ºudstvo je v‰ak hroz-né, Ïe teraz sa zmeny dejú oveºa r˘chlej‰ie.

Arne Mooers zo Simon Fraser University. Îurnál Nature 7. 6.

(Vo vesmíre sa dejú prevratné zmeny. Preão by saneodohralo nieão, ão by bolo viac ako prevrat? Myºudia kaÏdú maliãkosÈ povaÏujeme za veºkolep˘zlom, hoci okrem nás si ho nikto ani nev‰imne.Pritom na desivú kolíziu vôbec nie sme priprave-ní.)

***

Hrdinovia môjho filmu Prometheus sú ako hlupá-ci bez pudu sebazáchovy, správajú sa detinsky, ne-rozumne, nelogicky. V skumy archeológov potvrdzu-jú, Ïe Erich von Däniken mal pravdu, keì sa nazdá-val, Ïe ºudskú rasu v minulosti nav‰tevovali mimo-zem‰Èania.

ReÏisér Ridley Scott. Sme 7. 6.(Film je pln˘ absurdn˘ch a záhadn˘ch situácií,priãom nemá ani dej, o ktor˘ by sa divák moholoprieÈ. Asi sa uÏ pomaly zaãína doba, keì len ne-preniknuteºné záhadnosti budú schopné vzru‰iÈdiváka a ten aÏ vtedy uverí, Ïe sleduje umeleckédielo.)

***

Asi to bude znieÈ dosÈ technicky, ale keì prv˘krátnav‰tívim nejaké mesto, v‰ímam si v prvom rade ‰ír-ku chodníkov: Koºko miesta má na ulici chodec,koºko majú autá?

·éf mestského plánovania New Yorku, urbanistaAlexandros Washburn.

ihned.cz 7. 6.(Keì si ãlovek uvedomí Washburnovu filozofiu,hneì sa mu vráti radosÈ zo Ïivota. Slovenskí úrad-níci a funkcionári pred kaÏd˘m verdiktom skú-majú, aké v˘hody prinesie im. Americkí mysliaprednostne na ºudí, pre ktor˘ch konajú to, za ãosú platení.)

***

Keì oslovím modelku, teda dievãa, Ïe môÏe prí-sÈ na druh˘ deÀ ráno, to má stále nejak˘ problém sosvojím telom. Chalan povie, daj mi t˘ÏdeÀ alebodva, zájde si do posilÀovne, a keì príde, nemá Ïia-den problém. Ak nechce, povie priamo, Ïe nechce,a t˘m sa to skonãilo.

Slovensk˘ fotograf Robert Vano, ktor˘ získal svetovú slávu v USA. HN 7. 6.

(Dievãatá sú vrto‰ivej‰ie, preto sa profesionálomspolupracuje s nimi zloÏitej‰ie.)

***

Umenie nás nemôÏe, hoci by sme si to priali,uchrániÈ pred vojnami, chudobou, závisÈou, chamti-vosÈou, starobou ãi smrÈou, ale môÏe nám byÈ upro-stred toho v‰etkého oporou.

Klasik vedeckej fantastiky Ray Bradbury. Sme 7. 6.

(âo je pre ãloveka dôleÏitej‰ie? Dobre vypeãen˘chlieb, alebo citovo pôsobiaca sonáta?)

***

Dizajn je nieão, ão mení ºudstvo. U nás sa v‰akto slovo stalo priam nadávkou. Je zrazu v‰ade – te-levízia je plná dizajnu záhrad a bytov, a pritom ne-cítiÈ, Ïe ktosi nad t˘m naozaj prem˘‰ºal.

âesk˘ dizajnér Jakub Berdych. Sme 8. 6.

(Berdych kvalifikovane vysvetlil verejnosti, Ïenejak˘ v˘tvor je umeleck˘ len vtedy, ak autor prijeho vzniku rozm˘‰ºal a vd˘chol mu nev‰edn˘rozmer.)

***

Poviem to rovno: Keì som dostal ponuku, abysom úãinkoval v Hlase âesko Slovenska, presved-ãili ma peniaze a dobrá zmluva. Mal som isté k‰ef-ty, o ktor˘ch som vedel, Ïe mi zarobia peniaze. Noa ão, ak ma konkurencia porazí? O ão ide? Bude lac-nej‰í chlieb?

Raper a kouã Patrik Rytmus Vrbovsk˘. TV max 8. 6.

(V‰etko sa krúti okolo peÀazí. Ale ãlovek nemô-Ïe v‰etku svoju Ïivotnú radosÈ zbieraÈ iba z nich.MôÏe, ale to, ão nazbiera, je len karikatúra dob-rého Ïivotného pocitu.)

***

SDKÚ má skutoãne dobr˘ program, jeden z naj-vypracovanej‰ích na Slovensku. Nepotrebuje ohuro-vaÈ voliãa. Nové vedenie by sa malo jasne di‰tanco-vaÈ od gorilej minulosti. A od spôsobu, ako sa stra-na zbavila Ivety Radiãovej. Ako inak chce presved-ãiÈ ºudí, Ïe sa zmenila?

Politológ Ján Baránek. Plus 7 dní 8. 6.

(V SDKÚ nepostaãí, Ïe sa vymenil predseda. Tre-ba totiÏ vymeniÈ nieão podstatnej‰ie.)

***

Hrad Krásna Hôrka vybavujeme aktívnymi bles-kozvodmi.

Riaditeº Slovenského národného múzea RastislavPúdelka. Pravda 8. 6.

(âo je vlastne zniãujúcej‰ie? Keì zhorí veºkole-p˘ hrad, takÏe o miliónové ãiastky a o hodnotnúkultúrnu pamiatku príde cel˘ národ, alebo keìzhorí chalupa za niekoºko tisíc eur a rodine s 3deÈmi nezostane vonkoncom niã, aby mali kde b˘-vaÈ?)

***

Pojem médium, ktor˘ sme si dlho spájali s ãistoumaºbou, sochou alebo grafikou, stratil svoje opodstat-nenie. Na scéne sa objavili nové technické médiá,ktor˘ch princíp fungovania je diametrálne odli‰n˘ odklasick˘ch médií. K˘m vzÈah medzi maliarom a ob-razom je bezprostredn˘, umenie nov˘ch médií vzni-ká ãasto aj za podpory technického aparátu.

Historiãka umenia Jana GerÏová. Sme 8. 6.

(Divák sa dnes vzru‰uje t˘m, ão maliar a sochárvytvoril aj s prispením fotoaparátu, kamery ainternetu, takÏe jeho tvorbu vôbec nemôÏemeprirovnaÈ k renesanãnej.)

***

Matica je v súãasnosti jednou z najhlúpej‰ích slo-vensk˘ch organizácií.

Teológ a publicista Michal Havran ml. Extra plus jún 2012

(Nie je ºahké zhodnotiÈ Havranov text: Je to r˘-dza pravda – alebo r˘dze grobianstvo?)

***

Názor, ktor˘ oznaãuje homosexualitu za chorobu,je kontroverzn˘, a my nemôÏeme veãne diskutovaÈso stranou, ktorej jedin˘ argument je katechizmus.Musíme sa uÏ prestaÈ motaÈ okolo slovíãok, ako jehriech. Stále nechápem, Ïe to môÏe byÈ pre niekohoproblém. KresÈansk˘m odporcom Dúhového pocho-du by som odkázala, aby sa viac zamerali na podsta-tu ich viery a nie na koncert, ktor˘ veriacim nijakoneublíÏi.

Organizátorka Dúhového pochodu Romana Schlesinger. Sme 9. 6.

(âlovek e‰te stále nedokáÏe ÏiÈ duchovne nezotro-ãen˘. Hoci Boh je symbolom voºnosti.)

***

Herec Hugo Haas povedal, Ïe herectvo je krásnadu‰evná choroba, z ktorej sa Ïiaden herec nechce anemôÏe vylieãiÈ. Ani ja. âo je na herectve úÏasné?UmoÏnilo mi preÏiÈ tisícky Ïivotov. KaÏdú postavuröntgenujem, poÏiãiavam jej Kráºoviãovú, svoje telo– a debatujem s Àou: Preão to autor takto napísal, pre-ão táto postava takto koná? Kladiem si otázku, ãi bysom ja takto konala. Je to veºmi zaujímavé, ale chceto daÀ – musím sa stávaÈ niek˘m in˘m.

Hereãka Mária Kráºoviãová. Pravda 9. 6.

(V Ïivote je kaÏd˘ niek˘m in˘m, ale bez toho, abyv tom bola aj stopa po tvorivosti.)

***

Bratislava je len malé mesteãko obklopené veºk˘-mi sídliskami, v ktorom sa smutne Ïije, lebo tu ne-máme ani krásnu prírodu a ani v meste nie je naozajniã pekného, ão by pote‰ilo.

Hereãka Viera Strnisková. Tele plus 9. 6.

(A uÏ tu nie sú ani jedineãní herci, ktorí Bratisla-vu povy‰ovali na naj‰piãkovej‰ie mesto medziDunajom a Tatrami. Veì pred niekoºk˘mi desa-Èroãiami tu pôsobila úctyhodná plejáda herec-k˘ch osobností, ktoré urobili zo Slovenska v˘-znamn˘ európsky národ. Karol Machata, CtiborFilãík, Ladislav Chudík, ale aj Ivan Mistrík –„slovensk˘ Gérard Philipe“ – ktor˘ v podstatemlad˘, 47-roãn˘ – spáchal samovraÏdu, to boliumelci, akí by dnes nemohli na skomercionalizo-vanom Slovensku vôbec vyrásÈ.)

81

***

Keby pediatrické aféry boli jedna ãi dve, tak si po-viem, Ïe také nieão sa môÏe staÈ. Bolo toho v‰ak veºaa obvinenia prichádzali z rôznych krajín. Preto somsa prirodzene sám seba p˘tal, ãi práve toto má byÈmoja „rodina“. Videli sme, Ïe cirkev to programo-vo zahmlieva. Nemienila pomáhaÈ obetiam, v‰etkyprípady sa snaÏila ututlaÈ. Nápravu sa chystala uro-biÈ vÏdy aÏ vtedy, keì to cez médiá preniklo na ve-rejnosÈ, keì sa uÏ nemohla vyhováraÈ. Stretol somsa s ºuìmi, ktorí predo mnou plakali, lebo ich zneu-Ïili kÀazi a oni sa s t˘m nevedeli vyrovnaÈ.

B˘val˘ katolícky kÀaz Miroslav Kocúr.Sme 9. 6.

(Neãudo, Ïe dnes nikto nevie povedaÈ, akú mávlastne cirkev bázu a perspektívu.)

***

ManaÏéri v ‰tátnych podnikoch môÏu dostávaÈ ajvysoké odmeny, musia v‰ak najprv zabezpeãiÈ, abytakáto spoloãnosÈ prosperovala, mala spokojn˘chzamestnancov a aj zákazníkov. Ale ak podnik hos-podári od deviatich k piatim a ak tam pracujú ºudia,ktorí majú veºmi nízke mzdy a spoloãnosÈ nie jeschopná zv˘‰iÈ ich príjmovú úroveÀ, nemôÏe si vy-sok˘ predstaviteº tejto spoloãnosti vyplácaÈ odmeny178 000 eur. Takáto odmena je neprípustná.

·tátny tajomník ministerstva financiíPeter Pellegrini. Sobotné dialógy (SRo) 9. 6.

(Dobrí manaÏéri majú byÈ skutoãne dobre plate-ní. Je to beÏné aj v in˘ch krajinách. LenÏe tam jebeÏné aj to, Ïe manaÏéri sú tieÏ dobre kontrolo-vaní.)

Îe zaniklo âesko-Slovensko, to pomohlo obomkrajinám. My nemáme starosti s Maìarmi a Slová-ci majú pocit, Ïe sú svojimi pánmi, nemusia v‰etkorobiÈ cez Prahu. Zarobili sme na tom aj my, aj Slo-váci. A preto sa aj máme radi. Hlúpe je v‰ak to, ÏeSlováci skôr rozumejú ãe‰tine neÏ my slovenãine.Slovák sa ºahko nauãí po ãesky, ale âech slovenãi-nu ÈaÏko napodobÀuje. Stále si v‰ak rozumieme amoÏno viac neÏ kedykoºvek predt˘m. Sme stále âe-choslováci a nepotrebujeme k tomu navy‰e Ïiadneâesko-Slovensko.

Filmov˘ a divadeln˘ reÏisér Jifií Menzel. Sme 9. 6.

(Ak sa v‰ak uvaÏuje o vytvorení Spojen˘ch ‰tá-tov európskych, napovedá to, Ïe mnohí cítia po-trebu spojiÈ do jedného celku ão najviac ‰tátov.A nie rozbíjaÈ tie, ão tu sú.)

***

K bezv˘hradnej viere mám ìaleko – som pln˘ po-chybností. Veì ako sa vyhnúÈ zúfalstvu pri tom, ãosa vo svete neustále deje? Pritom najväã‰ie zlo pra-mení práve z náboÏenstiev. Vzájomne sa trháme nakusy, hoci moÏno v skutoãnosti v‰etci vz˘vame tohoistého boha.

Americk˘ filmár Darren Aronofsky.Pravda 11. 6.

(ªudská spolupatriãnosÈ nevypl˘va z viery v jed-ného boha, ale z rovnakého spôsobu, ako túto vie-ru v kaÏdodennom zhone prejavujeme a ako Àouin‰pirujeme in˘ch ºudí.)

***

ªudovít ·túr bol jednou z najdôleÏitej‰ích osob-ností 19. storoãia a keì nepochopíme jeho osobnosÈ,nepochopíme to, ako zo slovensky hovoriacich ob-ãanov vznikol slovensk˘ národ.

Maìarsk˘ historik József Demmel. T˘ÏdeÀ 11. 6.

(Máloktoré spoloãenstvo malo také nepriaznivépodmienky na to, aby vytvorilo Ïivotaschopn˘národ. Slováci museli maÈ veºkú húÏevnatosÈ, Ïesa predsa len presadili.)

***

Kráºovská rodina nemôÏe byÈ príli‰ vzdialená odºudu, ani príli‰ populistická. Musí byÈ schopná ko-munikovaÈ s ºudom, nesmie v‰ak byÈ neviazane ºu-dová. Poãas kráºovninej vlády sa ãlenovia jej rodi-ny od tejto rovnováhy neraz vzdialili, ão sa im za-kaÏd˘m vypomstilo.

Komentátor Financial Times Gideon Rachman. T˘ÏdeÀ 11. 6.

(Je zrejme dobre, Ïe v Európe sú e‰te kráºovstvá.Ich spôsob vládnutia Európanom ukazuje, Ïekráºovská vzne‰enosÈ vytrháva beÏn˘ch ºudí ztrvalej prízemnosti.)

***

V súkromnej sfére majú zlaté padáky svoj v˘znam.·piãkoví odborníci nemajú len adekvátnu mzdu, alespravidla aj pevné postavenie. Ak chcú ‰tátne firmynakupovaÈ tak˘ch, musia im ponúknuÈ viac ako pri-vátna sféra. Navy‰e totiÏ pár rokov v ‰tátnej firme imnepekne po‰kvrní Ïivotopis a citeºne zníÏi ‰ance naìal‰ie uplatnenie.

Komentátor Arpád Soltész. HN 12. 6.

(KDH na ãele s predsedom Jánom Figeºom sadostalo do ÈaÏko prekonateºného závozu. Boli tonajmä kresÈanskodemokratickí poslanci, ktorínútili NR SR prijaÈ namiesto doteraj‰ieho spôso-bu valorizácie dôchodkov – percentuálne – mecha-nické zv˘‰enie v‰etk˘m rovnako o pevne stanove-nú sumu, ãím mnoh˘ch pripravili o slu‰nú sumu.Ale na svojich nominantov na ãele po‰ty ãi Ïelez-níc uÏ také útlocitné nebolo. Dalo im plné dávkyvo v˘‰ke niekoºk˘ch desiatok tisícov – 178 000 –,len aby, chudáci, netrpeli.)

***

Na Zanzibare je skutoãne v‰etko, ão sºubujú ces-tovné kancelárie. Dlhé piesoãnaté pláÏe s palmami,tyrkysové more a zachoval˘ podmorsk˘ svet. Kohovyvaºovanie na pláÏi zaãne nudiÈ, ten sa môÏe vybraÈna tzv. „spice tour“, kde sa pestujú klinãeky, vanil-ka, mu‰kátov˘ orie‰ok ãi ‰korica. ·tvrÈ Stone Townv hlavnom meste Zanzibar City bola vyhlásená zasvetovú pamiatku UNESCO. Ostrov Ïije predov‰et-k˘m z cestovného ruchu a rybolovu. Roãne ho na-v‰tívi aÏ 100-tisíc ºudí. Preslávil ho spevák FredyMercury, ktor˘ sa tu narodil.

Mgr. art. Dana Závadová. Pravda 12. 6.

(Omamná je chuÈ a vôÀa, ktorá sa z citovanéhotextu rinie. Neãudujem sa ºuìom, ktor˘m sa po-darilo v mlad‰om veku zarobiÈ si prekvapujúcesumy, Ïe sa potom, keì im roky pribudnú, vybe-rajú na v˘lety po celom svete.)

***

V Bratislave sme si uÏ zniãili Vydricu, podhradie,Ïidovskú ‰tvrÈ so synagógou, Rybné námestie, Zuc-kermandel, Podhradské i Rázusovo nábreÏie. Hádamstaãilo. A keì k trávnat˘m terasám na nábreÏí predEuroveou zakotvíme pontóny, tie sa aspoÀ dajú raz-dva odtiahnuÈ.

Divadelník Martin Porubjak. SME 12. 6.

(My v‰ak chceme Bratislavu – na rozdiel od in˘chnárodov, ktoré majú svoju metropolu pri podob-nej veºrieke, ako je Dunaj – nezveºadiÈ, ale spus-

to‰iÈ, aÏ k˘m na pobreÏí nezostane niã civilizova-né. Podºa toho nás iné národy dokáÏu r˘chlo iden-tifikovaÈ.)

. ***

Exminister Figeº, ktor˘ b˘valú najvy‰‰iu ‰éfkuSlovenskej po‰ty Hrdú a generálneho riaditeºa Îelez-niãnej spoloãnosti Kraveca do funkcií nominoval, sadnes obhajuje t˘m, Ïe o takom vysokom odchodnompre nich – pre Hrdú 178-tisíc eur, pre Kraveca 170-tisíc – nevedel. Ako sa v‰ak môÏe tváriÈ, Ïe nevedel,ão podpisuje. Veì bol, preboha, minister! Navy‰e jeviac ako ãudné, Ïe prevalenie sa tejto „absurdity“ do-teraz KDH a jeho predsedu doslova nezomlelo. Zaako-tak slu‰né v˘chodisko Figeºa z tejto situáciepovaÏujem jeho okamÏit˘ odchod z funkcie.

Politológ Tomá‰ Koziak. Pravda 12. 6.

(Hanebné a trápne nie je to, Ïe obaja vysokí ãini-telia v˘znamn˘ch ‰tátnych podnikov dostali priodchode z funkcií vysoké ãiastky – je to odôvod-nen˘ zvyk v celej Európe –, ale to, Ïe sú to sumy,ktoré sa za ich pracovné postavenie a v˘konypredsa len vymykajú etick˘m normám. Îelez-niãn˘ zamestnanec s priemernou mzdou by si po-rovnateºnú sumu zarobil za 20 rokov. A nezískalby pritom opätovnú kandidatúru za ‰éfa KDH.)

***

UÏ dlho ma zaujíma ãlovek a jeho osobná slobo-da. Veì aj celá moja tvorba je o hºadaní osobnej slo-body. Nikdy som preto nezapadala do dobov˘chreálií, no vÏdy som sa cítila slobodná v myslení. Sú-ãasne som vÏdy túÏila po spriaznenosti skupiny.Hºadala som blízke du‰e, lebo v tom, ão som robi-la, som sa cítila veºmi osamelá. Cel˘ Ïivot tvorímeaj sami seba, a to rôznymi spôsobmi. Menia sa oko-lité podmienky, ale aj tie vÏdy vytvára ãlovek. Veºarozm˘‰ºam nad t˘m, kto som a kto je moje okolie.

Fotografka Milota Havránková. Sme 12. 6.

(Umenie – ktorékoºvek, literárne, hudobné, v˘-tvarné – je prv˘ a asi aj jedin˘ schod od ãlovekak nadzemsk˘m v˘‰kam. Umelec dáva ãlovekunielen pocit závratnosti, ale aj jedineãnosti, aumoÏÀuje ºudsk˘m bytostiam vydriapaÈ sa k Bo-Ïej nekoneãnosti.)

***

Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 12. 6.(Alebo rozumiem, ale môÏem sa bezchybne tvá-riÈ, Ïe nerozumiem.)

***

·vajãiarsko tu nebude, k˘m sa nám nepodarí zme-niÈ myslenie ºudí v krajine. A to je proces, ktor˘ môÏunajviac ovplyvniÈ politici. Je krásne prirovnávaÈ sak vyspel˘m ‰tátom, no v skutoãnosti je to prirovná-vanie sa k vyspel˘m ºuìom Ïijúcim v dan˘ch ‰tátoch.A obãania kaÏdého ‰tátu budú len takí skvelí, aké jerozumné vedenie ich krajiny. Poãtom tak˘ mal˘ ná-rod, ako sú Slováci, skoro v kaÏdom ‰porte poráÏa-


82

Premiér Robert Fico. Pravda 14. 6.

(Navy‰e zvy‰ovanie uãiteºsk˘ch platov by malo zá-visieÈ aj od kvality, ktorú uãitelia v ‰kolách pred-vádzajú – a tá veru nie je vÏdy vysoká. Naopak,deti sú ãasto oprávnene veºmi otrávené a nevediasa v ‰kole nauãiÈ toºko, koºko by potrebovali.)

***

Ak by sa premiér necítil sebaisto, rokovanie s mi-movládnymi parlamentn˘mi stranami by nezvolal.Bol by hlupák, keby v˘sledkom stretnutia malo byÈto, Ïe sa v úlohe fackovacieho panáka ocitne on, anie druhí. A Fico ‰ibnut˘ rozhodne nie je. To v‰aknemoÏno úplne tvrdiÈ o reprezentantoch ostatn˘chstrán, ktoré sa na rokovaní zúãastnili. Fico ich vy-zval, aby mu predloÏili návrhy, ktoré by „priniesli300 miliónov eur v tomto roku a 1,5 miliardy v2013“, a oni mu ich predloÏili. Samozrejme, Ïe ichpotom vysmial, iné sa ani nedalo ãakaÈ.

Publicista Juraj Hrabko. Sme 14. 6.

(Ficove úspechy v porovnaní s opozíciou nie sú tes-né víÈazstvá na body, ale úplne viditeºné k. o.triumfy.)

***

Chronické Ïilové ochorenie je daÀ, ktor˘m platíºudstvo za civilizáciu. V dospelosti ho máme takmerv‰etci, aj keì nie u kaÏdého sa prejaví vznikomchronickej Ïilovej nedostatoãnosti. Je zaujímavé, Ïecivilizácie, ktoré nepoznajú sed, k⁄ãové Ïily nema-jú. Nedostatok pohybu a sedav˘ spôsob Ïivota v‰akspôsobujú, Ïe polovica aÏ dve tretiny obyvateºstvavo vyspel˘ch krajinách trpia na problém naz˘van˘chronické Ïilové ochorenie. Domorodci z tichomor-sk˘ch ostrovov neìaleko Nového Zélandu ako To-kelau ãi Pukapuka o tak˘chto problémoch netu‰ia.

Angiologiãka Viera ·tvrtinová.OÎene.sk 14. 6.

(NeÏilo by sa nám v‰ak ºah‰ie, keby sme nevede-li, z ãoho mnohé choroby pochádzajú?)

***

Alarmujúci je pohºad na polovicu legislatívnychnávrhov, ktoré pre‰li ne‰tandardn˘m procesomschvaºovania. DesaÈ noviel bolo v skrátenom pripo-mienkovaní. Zbytoãne veºa. Zostáva záhadou, pre-ão je medzi nimi napríklad návrh na vytvorenieRady vlády pre ºudské práva, národnostné men‰inya rodovú rovnosÈ. Skrátenie pripomienkovania pri ná-vrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabili-tu zas zaváÀa snahou predkladateºa zámerne vytvo-riÈ ãasovú tieseÀ a eliminovaÈ tak aspoÀ ãasÈ pripo-mienok.

Prezident ZdruÏenia podnikateºov SRJán Oravec. HN 14. 6.

(To sú dozvuky komunistického narábania s úrad-n˘mi dokumentmi: za kaÏdú cenu, hoci aj defor-maãne, povzná‰aÈ v‰etko, ão vyprodukuje vlád-na moc, len aby si obãania a najmä zahraniãie vy-lep‰ili a vyle‰tili dojem o kvalite ºavicovej vlády.)

***

O ão viac na‰a politická trieda vykrikuje o ‰etre-ní, o zodpovednosti, o uÈahovaní opaskov, o tom, akonajväã‰ím zlom sú sociálne odkázaní, ktorí vraj pre-jedajú na‰u budúcnosÈ, o to viac vyniká drzá rabo-vaãka panákov, ão sa vìaka politike dostávajú ku ko-rytám.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 14. 6.

(Ako mohlo KDH vôbec pripustiÈ, Ïe sa práve me-


jú ‰portovcov z oveºa väã‰ích národov a dosahujúsvetové v˘kony. Ako je to moÏné? Ja tvrdím, Ïemáme „správne bunky“.

Finanãník Peter Kri‰tofoviã. HN 13. 6.

(Je to presne tak: Kvalita národa je odrazomkvality elít, ktoré ho vedú. Máme jedineãn˘ch‰portovcov, a to aj v takom nároãnom ‰porte,ako je hokej. To dokazuje, Ïe môÏeme byÈ aj vov‰eliãom ìal‰om v popredí – my, obãania, na tomáme. Ak nám nieão ch˘ba, tak sú to osvietenéosobnosti, ktoré by potiahli národ vpred. Je do-slova Ïalostná osvietenosÈ a urodzenosÈ t˘ch, kto-rí sa v parlamente tvária, Ïe tiahnu národ vpred.)

***

Amerika je aj nie je pre slovensk˘ch podnikate-ºov atraktívna. Ameriãania majú inovácie, sú dravía ak sa nieão nepodarí, je to pre nich impulz, aby ro-bili ãosi iné. Málokto v‰ak na druhej strane vie, Ïeinfra‰truktúra je v Amerika zastaraná, mnohé firmysú na trhu uÏ 30 ãi 40 rokov a nie sú v biznise ino-vatívne. Ch˘bajú tieÏ moderné energetické závody.

Majiteº spoloãnosti Helecom Peter Hele‰ic. Profit 13. 6.

(Aby mohli slovenskí podnikatelia prenikaÈ doekonomiky a maÈ úspech, bezpodmieneãne potre-bujú, aby im politici vytvárali optimálne pod-mienky. Veì i preto sú v popredí verejného Ïivo-ta. Oni majú byÈ zárukou a spolutvorcami dob-rého podnikateºského a justiãného prostredia , akonaznaãuje expertka Markéta ·ichtafiová.)

***

V posledn˘ch rokoch sa na vedúce posty ‰piãko-vej in‰titúcie angaÏovalo viacero ºudí, ktorí divadlunerozumejú a t˘m trpí znaãka SND. Ch˘ba profesio-nalita, vytratil sa morálny kredit.

Nov˘ riaditeº SND Marián Chudovsk˘. Sme 13. 6.

(Slovenské národné divadlo je jedna z hviezd-nych in‰titúcií v kultúrnom prostredí SR. Zname-ná viac, neÏ len balet, operu a ãinohru. Patrí k t˘mpevn˘m pilierom národného organizmu, ktor˘udrÏiava ducha národa aj vtedy, keì sa v‰elião inérozpadáva.)

***

Neviem, ãi si v‰etky ãlenské krajiny EÚ uvedo-mujú, Ïe európska integrácia prechádza rozhodujú-cim obdobím. Fragmentácia nie je rie‰ením a budúc-nosÈ krajín eurozóny a ostatn˘ch ‰tátov EÚ je pre-pojená. A najmä nás nesmie zaskoãiÈ, Ïe v niektor˘cheurópskych krajinách vyvoláva obavy sociálny v˘-voj. Rastie totiÏ chudoba a sociálne vylúãenie.

·éf Európskej komisie José Barroso. Pravda 13. 6.

(Chudoba na území, ktoré sa hrdo uÏ desaÈroãiatvári, Ïe je na tom sociálne dobre, je zaráÏajúcaa zvlá‰È nebezpeãná. Nie sme na Àu pripravení –a ona nás môÏe zaskoãiÈ kedykoºvek. Musíme ro-biÈ v‰etko pre to, aby sme boli dlhodobo úspe‰ní.)

***

Som za to, aby sa pre ºudí na manaÏérskych po-zíciách vo v˘znamn˘ch podnikoch s úãasÈou ‰tátu vy-tvorili také podmienky odmeÀovania, aby mali po-cit, Ïe si ‰tát ich prácu váÏi. NemôÏe to v‰ak byÈ ãin-nosÈ, pri ktorej ºudia doslova bohatnú. PretoÏe, akniekto dostane odstupné 200.000 alebo 250.000 eur,tak to uÏ je nenáleÏité.

Premiér Robert Fico. HN 13. 6.

(KaÏd˘ dobr˘ manaÏér, teda aj vo vedúcich po-zíciách ‰tátu, musí maÈ cit pre platy, ktor˘mi od-meÀuje svojich podriaden˘ch. Keì dá málo, odí-du mu, keì dá priveºa, rozh˘be rovnováhu medziv˘konmi a ich ocenením.)

***

Odmietam, aby sa kvôli nejakej momentálnej ne-vere manÏelstvá rozvádzali. Na druhej strane, pokiaºje nevera v manÏelstve ‰tandardom, tak˘to vzÈahnemá zmysel. K nevere som sa sám priznal. Veì nik-to z nás nie je dokonal˘. V Teleráne som dostal pria-mo otázku, ãi som Ïenu niekedy oklamal, a tak akov in˘ch otázkach, ani v tejto som nevidel dôvod, pre-ão by som klamal. O to skôr, Ïe sa to stalo pred 30rokmi a s manÏelkou sme si veci vydiskutovali. A vi-díte, oplatilo sa – o mesiac máme 40. v˘roãie sobá-‰a.

Autor knihy Posledná nevera Jozef Baná‰. Pravda 13. 6.

(Je v podstate dosÈ ÈaÏké úprimne hovoriÈ o pro-blémoch svojho citového Ïivota, ale, zdá sa, Ïe súvÏdy ºudia, ktorí ãoraz rad‰ej o Àom otvorene apriamoãiaro hovoria.)

***

„Zlaté padáky“, ktoré dostali niektorí nominantiKDH z ministerstva dopravy, je mimoriadne neprí-jemná politická aj manaÏérska chyba, ktorá môÏehnutie zatlaãiÈ do e‰te väã‰ej – potenciálne fatálnej– defenzívy, neÏ je teraz.

Poslanec Radoslav Procházka (KDH). Sme 13. 6.

(Exminister dopravy Ján Figeº je v nepríjemnejdileme: Ak ‰éfovia – nominanti KDH – prijmú tzv.zlaté padáky, pobúria obãanov nehoráznymi su-mami a verejná mienka ho len tak neospravedl-ní. Ak Figeº zru‰í vyplatenie zlat˘ch padákov,doºahne naÀho ‰kvrna nespoºahlivého ‰éfa, kto-r˘ nesplní svoju povinnosÈ. A je tu aj tretí aspekt:na hlavu KDH padne tupá sekera pobúrenia zanadmerné rozdávanie ‰tátnych peÀazí)

***

V domácnosti je to beÏn˘ problém. Potrebujete dosteny vyv⁄taÈ dieru, len vám ch˘ba v⁄taãka. MôÏetebeÏaÈ do obchodu a kúpiÈ si ju, prípadne vám ju po-Ïiãia nejak˘ známy. Internet vám v‰ak umoÏÀujee‰te jedno rie‰enie. Spoluspotrebiteºstvo (collabora-tive consumption) zavítalo totiÏ uÏ aj na Slovenskoa vy sa tak môÏete dostaÈ k v⁄taãke, ‰portovému ná-radiu ãi hudobnému nástroju prakticky zadarmo.Americk˘ ãasopis Wired my‰lienku zaradil medzi de-saÈ ideí, ktoré radikálne zmenia svet.

Zakladateº Odkomunity Marián RepáÀ. TV oko 14. 6.

(Marián, ktor˘ sa rozhodol my‰lienku spoluspot-rebiteºstva preniesÈ na Slovensko, nie je nijak˘ roj-ko – vy‰tudoval ekonómiu a 12 rokov podnikal.KaÏd˘ nápad potrebuje niekoho, kto ho zrealizu-je a niekoho – alebo toho istého –, kto ho vo svo-jom okolí alebo vo svojom národnom spoloãenstveroz‰íri. RepáÀ mu dal krídla práve na Slovensku.)

***

Ja chápem, Ïe verejnosÈ, ktorá Ïije zo svojich pla-tov, má neustále pocit, a ãasto je to aj oprávnené, Ïeich ohodnocovanie nezodpovedá v˘znamu toho, ãorobia. Ale my nie sme ãarodejníci. V‰etky návrhy mô-Ïeme vÏdy zhodnocovaÈ len v rámci moÏností ‰tát-neho rozpoãtu, ktor˘ sa pripravuje na budúci rok. Ajpreto neviem, ãi budeme môcÈ pozitívne reagovaÈ napetíciu uãiteºov, ktorí Ïiadajú vy‰‰ie platy.

83

dzi jeho nominantmi rozmohli ohurujúce odme-ny, ktor˘m v podstate nepredchádzala nijaká po-zoruhodnú ãinnosÈ?)

***

Chcem sa ospravedlniÈ obãanom a ãlenom KDHza to, Ïe ãasÈ na‰ich nominantov v dôleÏit˘ch verej-n˘ch funkciách nezvládla svoj odchod, a preto ichverejne vyz˘vam, aby tie nehorázne zlaté padáky sosto tisícmi eur vrátili späÈ na úãty, z ktor˘ch ich do-stali.

Podpredseda KDH Július Brocka. Sme 14. 6.

(ObludnosÈ vysok˘ch súm, ktoré dostali – aj spodpisom predsedu KDH Figeºa – niektorí vyso-kí úradníci – generálni riaditelia po‰ty, Ïeleznícatì. –, je aj v tom, Ïe tisíce niÏ‰ích úradníkov budúoprávnene dotknutí za to, Ïe oni nedostali vôbecniã.)

***

Pesniãka K˘m stúpa dym rotovala tak, Ïe sa z nejstal obrovsk˘ hit aj napriek uspávajúcej leÏérnosti atextu, ktorému sa dalo porozumieÈ moÏno aÏ na tre-tíkrát, prípadne nikdy. Je Ïiariv˘m príkladom toho,Ïe hitom sa môÏe staÈ aj pieseÀ, ktorá pôsobí ufúºa-ne a ktorá nemá text kÀuãiaci o láske. Navy‰e Vla-do Krausz napísal k nej aÏ zenbudhistick˘ pohºad nasvet, keì veci moÏno vidieÈ rozliãn˘m spôsobom ameditácia sa spája s náhlym osvietením.

Publicista Du‰an Taragel. TV oko 14. 6.

(V‰etky zhadzovaãné reãi o pop-music sú preja-vom nekultúrnosti, veì kde inde neÏ v nej je toº-ko ‰tylizácie na veºmi solídnej úrovni, akú nemoÏ-no nájsÈ ani v literatúre, ani maliarstve.)

***

Témou predstavenia Voda na vode sú sny, ktorénás prenasledujú a ktor˘ch sa chceme zbaviÈ, aleboich len nevieme uskutoãniÈ. A sú nimi aj dávno za-budnuté pocity túÏby, osamelosti, strachu, Ïiarlivos-ti, krehkosti a zraniteºnosti. V snoch a vo vode je v‰et-ko ukryté. Sny si v‰ak nepamätáme a voda je hlbo-ká. Sme príli‰ bezbranní.

Choreografka ·árka Ondri‰ová. Pravda 14. 6.

(Z toho, ão povedala choreografka súboru Elle-danse, ná‰ môÏe zraniÈ pocit, Ïe v‰etko pre ãlove-ka podstatné je skryté – a nedosiahnuteºne hlbo-ko. V najhlb‰ích hæbkach.)

***

Cítim sa byÈ hrdá Slovenka. Urãite sa nehanbímza to, Ïe sa snaÏím poctivo a tvrdo pracovaÈ a zará-baÈ peniaze. Aj keì je otázne, ão znamená úspech.Ak úspech znamená milióny na úãte, tak nemôÏemtvrdiÈ, Ïe som úspe‰ná. Ak znamená fungujúcu spo-loãnosÈ, ktorá dokáÏe aj po 7 rokoch na takom ma-lom trhu, ako je slovensk˘, rásÈ skoro o 30 % roã-ne, tak asi úspe‰ná som.

Dolárová milionárka a spolumajiteºka fy. Pelikan Tatiana Ondrejková.

HN 15. 6.(âo je vlastne úspech? Sú to milióny eur, ktoré ob-divuje a závidí veºké mnoÏstvo spoluobãanov?Alebo pesniãkársky v˘kon, ktorému tlieskajú ti-síce nad‰en˘ch divákov na Pohode? Alebo obraz,ktor˘ kúpi nejak˘ znalec umenia a vystavuje po-tom v ParíÏi?)

***

Dvadsiate storoãie napriek v‰etk˘m dramatick˘maj tragick˘m peripetiám bolo aj storoãím obidvochna‰ich národov. Ani jeden z piatich pokusov o ‰tá-toprávne usporiadanie ãesko-slovensk˘ch vzÈahovv‰ak nemal tak˘ charakter a trvanie, ktoré by spoloã-nému ‰tátu zabezpeãili dlhodobú budúcnosÈ. Slová-ci boli z kaÏdej stránky slab‰ím partnerom a slovens-kí politici boli vôbec radi, Ïe sa Slovensko dostalospod maìarského podruãia, takÏe nijaké zásadné po-Ïiadavky nekládli.

Historik Milan Zemko. Sme 15. 6.

(Keby sa dnes uskutoãnilo referendum, ktoré bymalo ukázaÈ, ak˘ je vzÈah Slovákov k âechom aãi by kedysi slab‰ia zloÏka spoloãného ‰tátu –Slováci – nemala chuÈ obnoviÈ spoloãn˘ ‰tát, kto-vie, ak˘ by bol v˘sledok. Ale nech by bol ak˘koº-vek, nikoho rozumného by neprekvapil.)

***

O‰iaº z citového vzplanutia, o ktoré ste sa usilo-vali alebo ktoré vás náhle prekvapilo, je nieão úÏas-né, povzná‰a, robí vás vesel˘mi, ‰Èastn˘mi, spokoj-n˘mi. Lietate nad zemou, nad problémami, svet jenádhern˘ a toãí sa iba pre vás... Ak to chcete spolus partnerom ÈahaÈ ão najdlh‰ie, treba si toto obdobieporiadne vychutnaÈ a neupadaÈ do depresie, keì táveºká zaºúbenosÈ náhodou vyfuãí. Pre pevn˘ vzÈahje aj tak najdôleÏitej‰ie nezabúdaÈ na chvíle vzpla-nutí a ãerpaÈ z nich silu a motiváciu a byÈ si navzá-jom stále oporou a istotou.

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 15. 6.

(Treba teda vydrÏaÈ vedºa seba a nepoddaÈ sanáhlym slabostiam.)

***

Samozrejme, bol som ministrom. To, ão sa dialov rezorte – Ïe moji odstupujúci manaÏéri dostali mi-moriadne vysoké odstupné – je zodpovednosÈ minist-ra. Mojou chybou je, Ïe som dôveroval osobám,ktoré ma sklamali. ZároveÀ to zatieÀuje obrovské v˘-sledky v rezorte, ktoré sme dosiahli. Áno, mal by somniesÈ zodpovednosÈ. Ale len tro‰iãku.

Exminister dopravy Ján Figeº. Sme 15. 6.

(Figeº pôsobí ako veºmi slu‰n˘ ãlovek. Ale moÏ-no niesÈ zodpovednosÈ iba tro‰iãku?)

***

Na modelingu nie je niã zlé, okrem toho, Ïe ne-vydrÏí navÏdy. Aj vo mne bol stereotyp modelky, kto-r˘ má väã‰ina ºudí – Ïe sme hlúpe. Ale vôbec to taknebolo. Tí ºudia sú tak umelecky zaloÏení a inteligent-ní. Musíte sa vybraÈ na v˘let do ich mozgu, byÈ tu-ristom v ich úÏasne zaujímavej mysli. Preto sa ne-vyh˘bam nekonvenãn˘m filmov˘ch úlohám, ktorévám umoÏnia stretnúÈ ºudí inteligentn˘ch a zaujíma-v˘ch a vy sa vyberiete na v˘let do ich mozgu.

Talianska hereãka a modelka Isabella Rossellini. Pravda 15. 6.

(ÚÏasne ºahko – a stupídne – oznaãíme nieão zahlúpe, len preto, lebo sme sa z nejakého dôvoduneprepracovali do hæbky zdanlivo povrchnéhoãloveka. LenÏe skutoãné umenie je práve to: pred-raÈ sa tam, kde nie sme schopní na prv˘ pohºadniã pozitívne zazrieÈ.)

***

Grécki politici pevne veria, Ïe ich miesto je v zá-padnom tábore. A preto oprávnene vyslovujú obavy:„Predstavte si, Ïe ku v‰etk˘m na‰im ekonomick˘mproblémom by sme e‰te zaãali flirtovaÈ s Ruskom a

âínou spôsobom, ktor˘ by udrel do tváre na‰ichpartnerov vrátane Ameriãanov,“ povedal zdroj blíz-ky socialistickej strane Pasok.

Komentátor Tony Barber. The Financial Times 15. 6.

(Zaãnú maÈ niekedy Rusko a âína dobré menomedzi vyspel˘mi ‰tátmi sveta?)

***

Niektorí ºudia majú zo seba lep‰í pocit, keì nie-koho zhodia alebo sa bavia na nieãí úãet alebo zos-mie‰nia jeho prácu. Nemám potrebu brániÈ sa, pre-toÏe dôleÏitej‰ie je pre mÀa pokraãovaÈ v skladaníhudby a v spievaní pesniãiek.

Lady Gaga. Pravda 15. 6.(âasto sa veºmi m˘lime, keì niekoho povaÏujemeza hlupáka len preto, Ïe sa nepretvaruje a Ïe ne-chce nasilu robiÈ zo seba filozofa.)

***

Darmo odborníci hodnotia ProtipoÏiarne opatre-nia na na‰om hrade ako nedostatoãné. Proste nemá-me peniaze na nátery, ktoré zniÏujú horºavosÈ a ni-ãivosÈ ‰kôd, spôsoben˘ch ohÀom. Ale je to tak aj naväã‰ine in˘ch impozantn˘ch hradov po celom Slo-vensku. Napríklad jedineãn˘ Oravsk˘ hrad, kde jetieÏ veºká ãasÈ expozícií pod strechou, má podobne,ako mala Krásna Hôrka, drevenú strechu bez náte-ru. ·indºové strechy sú v‰etky horºavé.

Kastelán Jaroslav Matejka z hradu Beckov. Sme 16. 6.

(Je pozoruhodné, aké bohatstvo máme roztrúse-né po celom Slovensku v podobe viac ãi menej za-chovan˘ch nádhern˘ch hradov a rôznych zrúca-nín. Ale je nepochopiteºné, Ïe za 20 rokov od vzni-ku samostatnej SR sa nena‰la ani jedna vláda, kto-rá by nielen reãami, ale aj – a najmä – konkrét-nymi ãinmi vykonala nieão na zveºadenie tohto de-diãstva.)

***

„âím by si chcel byÈ?“ p˘tajú sa dieÈaÈa príbuznía ono zaraz vysloví svoju veºkú túÏbu: pirát, trakto-rista, bezdomovec, projektov˘ manaÏér, indián, koz-monaut. Pôvodná pestrosÈ povolaní sa v‰ak uÏ z det-sk˘ch snov vytratila. KaÏdé druhé má v tom úplnejasno: „Kádéhákom!“ vystrelí úplne bez rozm˘‰ºa-nia. K tomu, aby sa dieÈa stalo ãlenom KDH, ho naj-ãastej‰ie nevedú religiózne, teologické ãi azda poli-tické názory, ale najmä spôsob odmeÀovania, ktor˘je dnes v SR iba v tomto hnutí adekvátny vynaloÏe-nej námahe.

Filozof Oliver Bako‰. Pravda 16. 6.

(âloveku vyráÏa dych, keì si zosumíruje postupKDH v uplynul˘ch mesiacoch: najprv ‰éf hnutiaako minister dopravy sprostredkuje vybran˘mnominantom KDH obrovské odstupné. Keì sa toprehupne do verejne mienky, zatvári sa milo avºúdne a najmä nechápavo: „A oni naozaj tie stá-tisíce dostali?“ Keì mu povedali, Ïe áno, zatvárisa e‰te nechápavej‰ie: „A to som podpísal ja?“,hoci veºmi dobre vie, Ïe nik in˘ to podpísaÈ nesmel.Pritom posvätnosÈ KDH neutrpela nijak˘ ‰rám.Boh bol s nimi.)

***

V polovici júna to bol rok (!), ão poslanci zvoliliza generálneho prokurátora Jozefa âenté‰a. Ten v‰aknarazil na prezidenta Ga‰paroviãa, ktor˘ ho nechcevymenovaÈ. Bez ohºadu na to, ão predchádzalo voº-be, dnes je zodpovednosÈ rozdelená na prezidenta aÚstavn˘ súd. Pritom stav, keì je niekto zvolen˘ a rok


84

nech si Ïijú vo svojej nevedomosti! Len nech pritomneprekáÏajú pri potrebn˘ch rozhodnutiach.

Premiér Robert Fico. HN 19. 6.

(Slovensku v‰ak ne‰kodí len izolovanosÈ od euro-zóny, ale aj politikárãenie, ktoré vytvára umeléhranice medzi SR a Berlínom ãi ParíÏom.)

***

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 18. 6.(Je to len kresliarkina ne‰ikovnosÈ? Alebo je JánFigeº naozaj tak˘ mal˘ popri Ficovi?)

***

Európa e‰te azda nikdy nebola taká rozhádaná, akoje práve teraz. Zvaºovanie viny jeden na druhého sastalo beÏnou politickou praxou: Hoci Grécko nie jebez viny, je v problémoch pre aroganciu najmä eu-rópskych predstaviteºov z bohat‰ích krajín, ktorípresvedãili sam˘ch seba, Ïe spoloãná mena môÏefungovaÈ aj bez spoloãnej vlády.

DrÏiteº Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman.

New York Times 19. 6.(Na prv˘ pohºad je ãudné len v˘chodisko, ktorévidí z kritickej situácie Krugman – míÀaÈ viac pe-Àazí. Ale skúsen˘ ekonóm iste dobre vie, o ãom ho-vorí. Gréci sa ocitli vo finanãnom vzduchoprázd-ne – a bolo by veºmi nepríjemné, ba priamo ne-únosné, keby sa nositelia tak˘ch historick˘chhodnôt ako Heléni ponorili do mora beznádejn˘chjavov.)

***

Nevedela som sa tu zaradiÈ. PrekáÏali mi obchod-né domy aj ºudia, mala som z nich fóbie. Ale dnesuÏ pojem strach nepoznám. Ak mám ÈaÏké stavypsychiky, tak z predstavy, Ïe by som bola zavretá najednom mieste alebo Ïe by som musela chodiÈ do prá-ce na ôsmu.

Motorkárka Katarína Vrábelová (23). OÏene.sk 19. 6.

(Potreba slobodného Ïivota je pre Vrábelovú po-cit úprimn˘ a najrôznej‰í ºudia majú právo nasvoj spôsob Ïivota, pokiaº t˘m ne‰kodia druh˘m.DodrÏiavanie pravidiel uºahãuje ºuìom existen-ciu. Ale zato nemoÏno vylúãiÈ ani miernu anar-chiu.)

***

Regina Spektor je tvrdohlavo svojská a veºmisvojsky vtipná. A práve preto ju jej fanú‰ikovia mi-lujú. Robí si s nimi, ão len chce. Spieva im banálnepríbehy o tom, ako sa rozhodla, Ïe bude cel˘ mesiacjesÈ iba mandarínky, ale aj dychberúce a patetickyznejúce slová o priateºstve, láske a smrti. A niekedyto postaví na hlavu, z komického urobí tragické a na-opak.

Publicistka Jana Moãková. Sme 19. 6.

(Absurdity, ktoré sa nedajú nikam zaradiÈ, stáleviac zamorujú ‰lágrové koncerty a ich divákov

nie je vymenovan˘, nemoÏno oznaãiÈ inak, ako ‰kan-dál.

Exministerka spravodlivosti Lucia ÎitÀanská. Sme 16. 6.

(KeìÏe nijak˘mi právnymi krokmi nemoÏno aniprezidenta, ani ústavn˘ súd donútiÈ, aby konali,nech by to akokoºvek bolo v záujme SR a v súla-de so slovensk˘mi zásadami, zostáva v podstatejediná moÏnosÈ: zaktivizovaÈ masy ºudí a rozh˘-baÈ verejnú mienku. Tej by sa aj hlava ‰tátu, ajvcelku pasívni ãlenovia najposvätnej‰ieho súdumohli zºaknúÈ. Mohli, ale ani nemuseli.)

***

Ja mám nie najlep‰iu skúsenosÈ s niektor˘mi des-tináciami, ako sú Vysoké Tatry, a myslím si, Ïe je tozakliate v ºuìoch, nie iba v peniazoch. So slovensk˘mubytovaním a sluÏbami pre turistov mám veºmi ne-gatívnu skúsenosÈ. Sme zvyknutí na klamstvo. Po-núkame toto, toto, toto, ale prídem na miesto a zis-tím, Ïe ono to tak vôbec nie je. A ten ãlovek, ão mito predáva, si myslí, Ïe ja som tak˘ hlúpy, Ïe sa tame‰te niekedy vrátim.

Herec Róbert Jakab. Pravda 16. 6.

(Je vôbec lieãiteºná permanentná potreba mno-h˘ch ºudí neustále klamaÈ?)

***

Aj keì ma naz˘vali zázraãn˘m dieÈaÈom, vôbecsom nemal ten pocit. T˘m, Ïe som bol stále s dospe-l˘mi, sa moje dospievanie asi ur˘chlilo. Ale súãas-ne mi to detstvo predæÏilo, ãomu som veºmi rád.Keì ãlovek nestratí schopnosÈ byÈ dieÈaÈom, môÏe saviac z nieãoho pote‰iÈ, môÏe byÈ úprimnej‰í a nero-bí si také starosti, ako si robia dospelí. Je vlastne slo-bodnej‰í.

Zázraãn˘ mlad˘ huslista Dalibor Karvay z Vrútok.

OÎene.sk 16. 6.(Nezabudnite: Ak chcete byÈ ão najslobodnej‰í,buìte dieÈaÈom!)

***

Niektorí tvrdia, Ïe v Aténach sa rozhodovalo oosude eura. Treba ich vyviesÈ z omylu. O osude eurasa rozhoduje v Berlíne. A to uÏ pár desiatok rokov.

Komentátor Ivan Szabó. HN 18. 6.

(R˘chlych a nespochybniteºn˘ch záverov rôznychdôleÏit˘ch situácií sú desiatky. Ale nikdy si nemô-Ïeme byÈ istí, ãi realita predsa len nie je úplne iná.Úplne.)

***

ªudia mi zvyknú vravieÈ: Ty tak ÈaÏko pracuje‰.Ale my ÈaÏko nepracujeme, my hráme hudbu. Znieto zjednodu‰ujúco, ale je to tak. Nie je to, ako pra-covaÈ v kancelárii.

âlen skupiny Beatles Paul McCartney. Pravda 18. 6.

(Nik nevie s istotou povedaÈ, ãi je excelentná hrav beatovej skupine drina – alebo jedna z najväã-‰ích radostí, akú môÏe vyspel˘ kultúrny ãlovekmaÈ.)

***

Osem a pol hodiny sme boli zatvorení v kancelá-rii a nikoho nezaujímalo, ão robíme, hlavne, Ïe smev práci. Po dvoch mesiacoch niãnerobenia som na-písala sÈaÏnosÈ a Ïiadala vedúceho o pokyny. Ten sanám ospravedlnil, no niã sa nezmenilo. PoÏiadala

som preto o ukonãenie pracovného pomeru a odi‰lasom dohodou bez odstupného. Nemohla som lentak chodiÈ do práce a braÈ plat zo ‰tátnych peÀazí, hocisom v práci iba sedela.

Biela vrana 2010 Zuzana Melicherãíková. Sme 18. 6.

(Biela vrana = ocenenie pre ºudí, ktorí menia spoloãnosÈ k lep‰iemu.)

(Melicherãíková na verejnú správu zanevrela.Odi‰la do súkromného sektora, hoci sa jej na mi-nisterstve pracovalo dobre. Keì videla, Ïe prepus-tili i slu‰n˘ch ºudí, ktorí upozornili v minulosti nak‰efty, pochopila, Ïe v takom prostredí by ne-mohla pracovaÈ.)

***

Hereãka Liv Ullmann bola tesne pred príchodomdo Trenãianskych Teplíc vo veºmi zloÏitej osobnej si-tuácii a zdalo sa, Ïe nebude môcÈ z Bostonu vôbecodcestovaÈ. Nakoniec pri‰la, i keì to bolo pre Àu ajej manÏela ÈaÏké rozhodnutie s následn˘mi kompli-káciami.

Viceprezident Art Film Festu Peter Hledík. Pravda 18. 6.

(Pri‰la preto, lebo to sºúbila – a veºkosÈ ãlovekasa meria aj t˘m, ako dodrÏuje sºuby.)

***

Nemecko sa stáva ãoraz dominantnej‰ou siloukontinentu. Mierov˘mi a dobrovoºn˘mi prostriedka-mi dosiahlo to, ão sa mu kedysi nedarilo silou. Me-rané v˘‰kou HDP je Nemecko ‰tvrtou najsilnej‰ouekonomikou sveta, a pokiaº ide o v˘vozy, je dokon-ca druhé. Rast Nemecka znamená aj rast slovenskejekonomiky. Navy‰e, Nemecko e‰te zosilnie.

Riaditeºka Next Finance Markéta ·ichtafiová. Sme 18. 6.

(Hoci sme si to takmer nev‰imli, aj tak je to po-zoruhodn˘ fakt: Nemecko sa v uplynul˘ch desa-Èroãiach dralo k moci najmä odsúdeniahodn˘miprejavmi krvavej nadvlády, ale nikdy sa nepre-pracovalo k absolútnemu víÈazstvu. AÏ teraz, keìsilové spôsoby nahradilo diplomaciou a mierumi-lovn˘mi úskokmi, sa dostalo do popredia sveto-vej politiky.)

***

MoÏno máme trochu ‰Èastie v tom, Ïe nie sme aÏtaké atraktívne zameranie – ãi uÏ fyzikálne inÏinier-stvo, alebo jadrová energetika –, takÏe to ‰tudujú na-ozaj najmä tí, ktorí to ‰tudovaÈ chcú. Ak si totiÏniekto vyberie ako svoj odbor jadrovú energetiku, takvie, Ïe si vyberá nároãnej‰ie zameranie neÏ mnohoin˘ch. âiÏe vie, Ïe sa bude musieÈ viac uãiÈ a akcep-tuje to. A akceptuje to buì preto, lebo ho to baví, ale-bo preto, lebo vidí relatívne dobré uplatnenie, kdemôÏe za kvalitnú prácu získaÈ trval˘ a mierne nad-priemern˘ plat.

Predseda Slovenskej nukleárnejspoloãnosti Vladimír SlugeÀ.

T˘ÏdeÀ 18. 6.(Jadrovoenergetické firmy pracovníkov nepre-pú‰Èajú. Je to zamestnanie na cel˘ Ïivot.)

***

Slovensko nemá inú ako európsku budúcnosÈ.Keì sme ekonomicky na 80 % závislí od najväã‰íchekonomík eurozóny, musíme byÈ spoºahliv˘m part-nerom. Nie v záujme Bruselu, Berlína ãi ParíÏa, alev záujme SR. Ak si páni v SaS dodnes neuvedomilitakú bazálnu vec, Ïe ekonomiky a bankové sektorysú medzi krajinami EÚ prepojené, a prepad v jednejsa prelieva do ostatn˘ch, potom môÏem len povedaÈ:


85

treba obdivovaÈ, Ïe predsa len dokáÏu nájsÈ ne-jak˘ poriadok v tomto chaose.)

***

Navrhujeme vytvoriÈ z Európskej únie jednotn˘‰tát podºa vzoru USA. Ministri zahraniãia z na‰ich10 krajín vypracovali pre EÚ úplne novú demokra-tickú ‰truktúru. Bol by to spolkov˘ ‰tát podobn˘tomu americkému – s dvojkomorov˘m parlament-n˘m systémom a priamo volen˘m prezidentom EÚ.Prezident Európskej komisie by sa stal priamo vo-len˘m ‰éfom vlády, ktor˘ by si svoj tím zostavovalsám. Stal by sa tak najvplyvnej‰ím politikom Euró-py.

Nemeck˘ minister zahraniãia GuidoWesterwelle. DiePresse.com 20. 6.

(Bude v‰ak tento model ústretovej‰í k obãanomEurópy? Prípadne aj lacnej‰í a dostupnej‰í, akoje EÚ?)

***

Oceány sú nepreskúmanou oblasÈou na‰ej plané-ty. âím viac sa dozvedáme o mrzaãení mora, t˘m jeobraz hrôzostra‰nej‰í. Ak si toto nedokáÏeme uve-domiÈ, potom veºryby, delfíny, Ïraloky a koralovéútesy budú uÏ len látkou na hodinách dejepisu detína‰ich detí.

Podnikateº Richard Branson. HN 20. 6.

(Ak sa dobre pozeráme okolo seba, musíme sa veº-mi nástojãivo p˘taÈ, ak˘ je vzÈah ºudstva k sve-tu. Zemeguºu a jej Ïivoãí‰stvo viac zveºaìujeme,alebo niãíme?)

***

Nútia ma, aby som sa priznala – a ja ani neviemk ãomu –, inak vraj dostanem 4 roky väzenia. Ja ne-cítim vinu. Áno, spievala som punk modlitbu v chrá-me, ale nikoho som nechcela uraziÈ. NemôÏem sa di-viÈ, veì sudkyÀa nevypoãula ani prosbu mamiãky 4-roãného dieÈaÈa, ktoré je od nej uÏ 3 mesiace izolo-vané. Rozhodla, Ïe si vo väznici posedí najmenej ìal-‰í mesiac.

Uväznená ãlenka skupiny Pussy Riot NadeÏda Tolokonnikovová. Sme 21. 6.

(Punk je v˘trÏnícky Ïivotn˘ a hudobn˘ ‰t˘l. Vpodstate ne‰kodí, ale pre t˘ch, ktorí chcú slobo-dymilovné a sebavedomé mladé Ïeny dostaÈ zamreÏe a tam ich drÏaÈ, je dobrou zámienkou nanekompromisn˘ a zväã‰a nehumánny zásah. Rus-ko bude maÈ veºké problémy dostaÈ sa do Európ-skej únie, ale ruskí gubernátori po tom moÏno aninetúÏia.)

***

Kresba: Shooty. Sme 21. 6.(ObedovaÈ v rovnakom klube nútia Ïivnostníkovv‰etky vlády.)

***

Zámok Franza Kafku je inscenácia, ktorá pasuje

do súãasnosti, ale na druhej strane je úplne mimo. Vãase, keì základom v‰etkého je maÈ divákov, ãonajjednoduch‰ie a r˘chlo zarobiÈ, povrchne ukázaÈnieão nabl˘skané, ão sa tvári ako realita, priãom mák nej ìaleko, v období vnútornej i duchovnej prázd-noty spoloãnosti je pokus uviesÈ Kafku dosÈ riskant-n˘.

ReÏisér Roman Polák. Pravda 21. 6.

(Je to tak: âlovek v Kafkovi ako by bol z Marsu.Kafka analyzoval v‰etko, aj to, ão sa nám zdá jed-noduché. Tá anal˘za ho zoÏierala, strácal sa vnej, keìÏe mal na Àu toºko pohºadov.)

***

Je neuveriteºné, koºko praÏsk˘ch budov bolo v mi-nulosti pokryt˘ch slovensk˘m travertínom z Dreve-níka. T˘m, Ïe je porézny a Ïe pôsobí teplo, je veºmipríjemn˘ a má takpovediac ºudsk˘ rozmer. Mimocho-dom, v starom Egypte v 32. storoãí pred Kristom za-ãali robiÈ veºké nádoby z travertínu, ktoré sa potomv men‰om meradle vyrábali ìal‰ích 4 000 rokov aslúÏili na prepravu mastí a voÀaviek.

Geológ a spisovateº Václav Cílek. TV oko 22. 6.

(Zaruãene máloktor˘ Slovák vie, na akú voÀavúkrásu slúÏi tak˘ obyãajn˘ slovensk˘ vápenec,ak˘m je travertín.)

***

Videnie ako produkt zraku je jedn˘m z najv˘z-namnej‰ích ãiniteºov pri vnímaní sveta azda i preto,Ïe aÏ 80 % z obklopujúcej skutoãnosti nám sprostred-kúvajú zrakové vnemy. To, ão vidíme naraz, keì po-zorujeme z vtáãej perspektívy rozºahlé teritóriummesta v jeho mnoh˘ch farbách, tvaroch, jednotlivos-tiach, detailoch a zároveÀ aj v celku, by sme muse-li jazykom pomenúvaÈ a charakterizovaÈ len postup-ne, veºmi dlho, ale i tak by sme sa nedopracovali ktomu, ão obsiahneme jedin˘m pohºadom.

Spisovateº Stanislav Rakús. Sme 22. 6.

(Aj dynamickosÈ zrakom zachytiteºn˘ch dejov ãimoÏnosÈ nadlho pobudnúÈ v sugestívnych v˘tvar-n˘ch objektoch a v prírodnej kráse sveta spôso-buje, Ïe nevidomosÈ patrí k najÈaÏ‰ím údelomãloveka. Slovo videnie sa stáva v jazyku aj signá-lom postoja, nazerania, zaujatia stanoviska, tak-Ïe toto slovo je ponad primárnu zmyslovosÈ i v˘-razom ºudskej dispozície hæbkovo preniknúÈ dopodstaty vecí.)

***

V televízii je to uÏ vy‰e dvadsaÈ rokov rovnaké.Priemerná ÏivotnosÈ riaditeºa STV je nieão viac akorok. Nebola som vo funkcii na to, aby som realizo-vala predstavy politikov, ale aby som napæÀala pro-jekt, s ktor˘m ma zvolili, a aby som plnila úlohy zozákona. A ten nehovorí niã o tom, Ïe by sa s uply-nutím volebného obdobia jednej vlády mal generál-ny riaditeº RTVS vzdaÈ funkcie, aby si nová vládamohla daÈ zvoliÈ vlastného.

B˘valá ‰éfka rozhlasu a televízie Miroslava Zemková. Plus 7 dní 22. 6.

(Stojí v‰ak politikom za to – vzhºadom na to, ãoSTV vysiela –, aby znevaÏovali sami seba svojímnie veºmi elegantn˘m bojom o vedenie tohto mé-dia?)

***

Pred dvoma rokmi som bola na Malte , kde mauchvátili päÈtisíc rokov staré chrámy Hagar Qim aMnajdra, obrovské kamene. Mám pocit, Ïe sa tam

nieão udialo – aj vo mne, aj kedysi dávno. Ostrov jespú‰Èaãom a ãistiãom energií.

Hereãka Slávka Halãáková. TV max 22. 6.

(Kam ãloveka Ïenie a priÈahuje ãosi tajuplné, ãosa kaÏdú chvíºu neãakane niekde objaví? Je to lendôsledok obdivuhodnej fantázie, ktorá ãlovekuvnucuje nádherné alebo prekliate veci? Je to v˘-plod mozgu, ktor˘ nevie niã dôleÏité objasniÈ a ne-cháva ãloveka tápaÈ na zvlá‰tnych miestach zeme-gule alebo pri pradávnych kameÀoch? Je to voº-ne pohodená energia, ktorá ãloveku kdesi ãosivnucuje a ãímsi ho formuje?)

***

Legenda Mallarmé sa dostáva k slovenskému ãi-tateºovi pomerne oneskorene, ale prekladaÈ tohtobásnika nie je jednoduché, a jednoduché nebude aniãítanie. Je to pre ãitateºov, ktorí poãujú aj ticho, cí-tia najºah‰í dotyk a vidia aj neviditeºné. „V Mallar-mého ãistej poézii je iniciatíva ponechaná slovám, takako v mystike ãistej lásky je iniciatíva daná Bohu.V prameni básne je zaiste schéma, citov˘ tón, vní-mav˘ prázdny priestor, pouÏiteºná voºná sila.

Poetka Mila Haugová. Sme 22. 6.

(V prvom momente sa môÏe zdaÈ jalov˘m luxu-som in‰pirovaÈ slovenského vzdelanca k tomu, abysi kúpil a zaãal ãítaÈ slovensk˘ preklad básní Mal-larmého – preãítaÈ naraz celú knihu je takmer vy-lúãené. A moÏno predsa len vyburcujeme niekoº-ko citliv˘ch slovensk˘ch du‰í, aby zveºadili svojubytosÈ o tento umeleck˘ unikát.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 22. 6.(Euro po v˘prasku alebo po letn˘ch horúãavách?)

***

Niektoré z opoziãn˘ch strán sa podieºajú na orga-nizovaní petície na ochranu druhého dôchodkovéhopiliera. Argumentujú t˘m, Ïe vláda zníÏením povin-ného príspevku do druhého a zv˘‰ením do prvého pi-liera útoãí na generáciu, ktorá si zodpovedne ‰etrí nasvoje budúce dôchodky. Akoby generácia, ktorá od-vádzala do Sociálnej poisÈovne nepochybne väã‰iepríspevky, postupovala nezodpovedne.

Novinár Ivan ·páni. Pravda 22. 6.

(Dôchodca nie je jednoducho star‰í ãlovek, kto-r˘ dosiahol vek umoÏÀujúci poberaÈ penziu. Ti-síce z nich sú obãania, ktorí desaÈroãia tvrdo pra-covali a zveºaìovali svoju vlasÈ, posúvali ju do po-predia EÚ a zaslúÏia si patriãné ocenenie svojhov˘konu. Robert Fico a Ján Richter deformáciouvalorizácie, ktorá bude znamenaÈ niÏ‰í dôcho-dok, vlastne okrádajú obãanov, ktorí si nezaslú-Ïia ºahtikárske manipulovanie s penziami.)

***

Îensk˘ch románov nie je nikdy dosÈ, preto ich vy-davateºstvá chrlia jeden za druh˘m. Vydavateºstvo


86

IKAR zaloÏilo edíciu Príbehy z kabelky a pokrstiloprv˘ch ‰esÈ kníh, ktoré sú o citov˘ch otrasoch a sil-n˘ch emóciách, ão mnohé Ïeny nielen v kniÏkách takrady preÏívajú.

Publicistka Zuzana Liptáková. TV oko 22. 6.

(Je lep‰ie, keì Ïeny ãítajú aspoÀ g˘ãe, neÏ kebyneãítali – tak, ako nekoneãné mnoÏstvo muÏov –vôbec niã? Alebo aj ináã: Musí byÈ kaÏdá knihapre Ïeny „slaìákom“?)

***

Kºúãovou krajinou v EÚ pri vytváraní novéhoformátu spolupráce bude hospodársky najsilnej‰iakrajina starého kontinentu Nemecko a Slovensko simusí daÈ pozor, aby pritom nestratilo. Oni sa rozhod-nú a oni si vyp˘tajú cenu, to je realita. My musímebyÈ maximálne opatrní, aby sme pri následnej redi-stribúcii nevy‰li z toho hor‰ie, ako sme na tom dnes.Európa je v obrovskej ‰lamastike. Bomba nám tikápod stolom, preto som presvedãen˘, Ïe sa blíÏime kbodu zlomu. Tak˘to pocit som nadobudol na roko-vaní ministrov financií únie.

Minister financií SR Peter KaÏimír. Sobotné dialógy (SRo) 23. 6.

(Na‰i ministri dnes naozaj necestujú do Európyna v˘lety. Musia si poriadne vysúkaÈ rukávy, abysi nás tam v‰imli a nechali nám euro-omrvinky aaj tro‰ku sebavedomia.)

***

Bratislava sa veºmi zmenila, jej vzhºad sa zlep‰il,mnohé domy sú pekne opravené. Ulice sú Ïiv‰ie a ºu-dia sa viac usmievajú. Myslím si v‰ak, Ïe najmä vcentre Starého Mesta, kde sa pohybujú turisti, ch˘-bajú galérie a re‰taurácie s modern˘m jedálnym líst-kom.

Historiãka umenia Marica Vilãek (75,v 1965 emigrovala do USA).

Pravda 23. 6.(Nám, úzkoprs˘m a obmedzen˘m, nezáleÏí natom, aby sa na‰a metropola, sused Viedne a Bu-dape‰ti, prezentovala impozantne a aby ão najviacobchodov bolo otvoren˘ch aj cez víkend. Chvas-táme sa t˘m, Ïe zakrátko v sobotu a v nedeºuv‰etko pekne zamkneme.)

***

Euro preÏije, aj keby ·panielsko bolo odrezané odfinanãn˘ch trhov. Euro je zdravou a dobre fungujú-cou menou i napriek problémom niektor˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátov. Aj keby sa ·panielsko nedokázalosamo na trhu financovaÈ, neznamenalo by to automa-ticky, Ïe zo zóny odíde.

âlen Rady guvernérov ECB Ewald Nowotny. Sme 23. 6.

(Je do plaãu alebo na smiech ãítaÈ kaÏd˘ deÀ zasebou tlaã. Súhrn informácií, ktor˘ s˘ti obãana,je zmätok. Je to kolekcia protichodn˘ch faktov,ktor˘m ãlovek musí veriÈ, lebo sú vyslovené takbohorovne. O to viac, Ïe vychádzajú z úst naslo-vovzat˘ch expertov. )

***

Politickú integráciu Európy povaÏujem za neÏia-ducu. Zjednocovanie Európy sa malo zastaviÈ v ãase,keì sa dosiahol voºn˘ pohyb tovaru, osôb, kapitáluãi pracovn˘ch síl. Bolo zl˘m rozhodnutím pú‰ÈaÈ sado integrácie politickej.

Tímlíder SaS pre verejné financie JozefKollár (SaS).

Sobotné dialógy (SRo) 23. 6.(Mnohí experti zámerne zabúdajú na to, Ïe eko-

nomická integrácia si nevyÏaduje nevyhnutne ajintegráciu politickú.)

***

Ak „hovoriace“ poãítaãe programovali ºudia, majúprávo na prejav aj tieto prístroje. Ale to, Ïe progra-mátor môÏe vytvoriÈ, ão chce, neznamená, Ïe jeho v˘-tvor je vybaven˘ ústavn˘mi právami. Ani v˘tvordoktora Frankensteina, hoci chodil a rozprával, niãnekvalifikovalo, aby mohol aj hlasovaÈ. Poãítaãe ro-bia kaÏd˘ deÀ bilióny neviditeºn˘ch rozhodnutí.Keby sme dali poãítaãom právo, urãené pre ºudí, po-stavili by sme na‰e stroje nad nás samotn˘ch.

Profesor práva na Columbia University Tim Wu.Sme 23. 6.

(A nestaviame dnes uÏ takmer kaÏd˘ prístroj nadseba? Nestávame sa jeho otrokom?)

***

UÏ Ján Slota vedel, Ïe v nacionalistickej agendenie je absencia zdravého rozumu na prekáÏku. Prá-ve naopak.

Analytik Peter JavÛrek.Pravda 23. 6.

(A ktorej strane je nedostatok rozumu na prekáÏ-ku?)

***

Za Jána Figeºa na post predsedu KDH zahlasujem,lebo v momentálnej situácii KDH nemá iného kan-didáta. Je to dobr˘ a ãestn˘ ãlovek. No obklopil saºuìmi, ktor˘ch nevedel ustráÏiÈ. Teraz si potrebujeurobiÈ poriadok v predsedníctve aj v strane – aj so zla-t˘mi padákmi.

Okresn˘ podpredseda KDH v Michalovciach Daniel Adamãík.

HN 25. 6.(Keì si v‰ak Figeº priam katastrofálne neporadilso „zlat˘mi padákmi“, s ãím in˘m závaÏn˘m sie‰te bude vedieÈ poradiÈ? Zlaté padáky mu zasa-dili tvrd‰iu ranu, neÏ tu‰il.)

***

KDH na schopnej‰ieho predsedu ako je Ján Figeºnemá.

Komentátor Peter Schutz. Sme 25. 6.

(Schutz najkrat‰ou moÏnou oznamovacou vetouabsolútne precízne charakterizoval situáciu v naj-nehybnej‰om a najmeravej‰om hnutí, aké SRmá. Dodajme e‰te jednu analytikovu vetu – a e‰tekrat‰iu a e‰te presnej‰iu: Figeº je KDH.)

***

Poliakom sa podarilo dotiahnuÈ svoje ‰kolstvo narovnakú alebo e‰te vy‰‰iu úroveÀ ako majú Ameri-ãania ãi Nóri, hoci do vzdelania investujú oveºa me-nej, neÏ USA. To by mohla byÈ in‰pirácia i pre slo-venského ministra ‰kolstva âaploviãa. V Poºsku i voFínsku je dostupnosÈ vzdelávania pre v‰etk˘ch Ïia-kov bez ohºadu na ich talent. A práve tá je p˘choufínskeho vzdelávacieho zázraku. Pre nás je veºkou ná-dejou âaploviãovo vyhlásenie, Ïe sme otvorení v‰et-k˘m pozitívnym príkladom, ktoré nám pomôÏu mo-dernizovaÈ na‰e ‰kolstvo.

Lucia Kle‰tincová z In‰titútu hospodárskej politiky. Pravda 25. 6.

(Ministrovho prísºubu sa treba drÏaÈ a urobiÈv‰etko pre to, aby sa vymazali v‰etky absurdnos-ti, ktor˘mi zamoril slovenské ‰kolstvo niekdaj‰íexpert Marián Mikolaj zo SNS. Ten sa chcel zakaÏdú cenu blysnúÈ svojou revoluãnosÈou, a tak

ohuroval SR zdanlivo efektn˘mi reformami, kto-ré v‰ak ‰kolsk˘ vzdelávací systém devastovali,veì Ïiaci sa nemali ani z ãoho uãiÈ, lebo mnohéuãebnice sa nestihli vôbec vydaÈ.)

***

V poºskej hre Korepetítor sa diváci práve pri tex-te, ktor˘ „hrám“ ja, majú moÏnosÈ zamyslieÈ nad t˘m,ako ná‰ Ïivot vyzerá v oãiach in˘ch ºudí a ako smeniekedy aÏ príli‰ závislí od nich.

Herec Peter Marcin. HN 25. 6.

(·koda, Ïe na‰i autori sa takmer vôbec nezam˘-‰ºajú nad t˘m, akí sme a ako Ïijeme. Pritom prá-ve my by sme takéto zadumania naliehavo potre-bovali. Veì ão môÏe byÈ pre nás zaujímavej‰ie auÏitoãnej‰ie, ako vedieÈ nieão o podstate ná‰ho Ïi-vota?)

***

Ruskí lídri nepodporujú Asada preto, lebo od nichnakupuje zbrane, ale preto, lebo sa boja, Ïe jehozvrhnutie by sa v koneãnom dôsledku obrátilo pro-ti nim. V S˘rii bránili pozorovateºom nav‰tevovaÈmiesta, na ktor˘ch s˘rska armáda páchala masakre,ale uÏ len ich prítomnosÈ vytvárala falo‰n˘ dojem, Ïemedzinárodné spoloãenstvo „nieão robilo“.

Britsk˘ publicista Gwynne Dyer. Sme 25. 6.

(Na svete sa dejú závratné ohavnosti – a to v‰et-ko núti svet a aj jednotliv˘ch ºudí v Àom, aby saich usilovali pokrytecky skryÈ: Hºa, BoÏe, veì jev‰etko v najlep‰om poriadku!)

***

RozãuºovaÈ sa nad t˘m, Ïe ºudia s príchodomelektronick˘ch médií menej ãítajú knihy, je také ja-lové a hlúpe, Ïe len Ïasnem, ako sa táto senilná my-‰lienka ujala a letí vzduchom z úst do úst. ªudia uÏvôbec neãítajú! Stra‰né! A kedy ºudia viac ãítali,prosím vás pekne? A ão také úÏasné ãítali? Brak. âí-tali mraky braku v‰emoÏného druhu. A za t˘m pla-ãete?

Speváãka a spisovateºka Lucia Piussi. Sme 26. 6.

(Nebol to excelentn˘ internet, ktor˘ vytlaãil zºudského vedomia vzácne kreatívne vymoÏenos-ti. Pochybn˘mi kniÏkami nahradil vzácnej‰iu po-nuku z literárnej tvorby sám ãlovek, lebo je prí-li‰ pohodln˘ na to, aby si zaÈaÏoval hlavu nároã-nej‰ími textami.)

***

Narábanie so sviatkami je veºmi háklivá záleÏitosÈ.Robert Fico si osvojil návrh exministra Jozefa Mi-hála, aby boli voºná vypl˘vajúce zo sviatkov v pia-tok. Piatok je ideálny voºn˘ deÀ a predstava desia-tich voºn˘ch piatkov, v ktor˘ch budeme oslavovaÈ pô-vodne voºné utorky alebo pondelky, z nás urobí ka-lendárnu avantgardu Európy.

Teológ Michal Havran. Pravda 26. 6.

(Nedá sa ani povedaÈ, akí sme smie‰ni – a stálesmie‰nej‰í – s na‰imi pokusmi zmeniÈ desaÈroãiai stároãia pevne stanoven˘ chod spoloãnosti. Hocinavrhovan˘mi zmenami sa nijako nezlep‰í spôsobna‰ej existencie, nikto nám nevezme pocit, Ïe smegeniálni.)

***

Príbeh Radoslava Procházku v KDH mi pripomí-na príbeh b˘valej premiérky Ivety Radiãovej v


87

SDKÚ-DS. Je elementom, ktor˘ stranu oÏivil, dotia-hol tisícky intelektuálne zaloÏen˘ch kresÈansk˘chvoliãov. Bude v‰ak pre neho ÈaÏké dosiahnuÈ situá-ciu, aby mohol kandidovaÈ za predsedu KDH. Nelá-mem v‰ak nad jeho platformou palicu. Viem si totiÏpredstaviÈ súÏitie oboch názorov˘ch prúdov kresÈan-sk˘ch demokratov.

Politológ Pavol Marchevsk˘. Aktuálne.sk 26. 6.

(Vnútornú prázdnotu KDH i SDKÚ-DS dokazu-jú roky ich málo v˘raznej existencie. Niãím strhu-júcim nepritiahli desaÈtisíce obãanov a ani ichplatformy – ak uÏ o nich hovoria – nemajú nija-k˘ pozoruhodn˘ obsah. Máloãím v˘razn˘m sazapísali do modern˘ch dejín Slovenska, nie je vnich niã nadãasové.)

***

Nápad zru‰iÈ dva ‰tátne sviatky sa popri v‰etk˘chnávrhoch na zv˘‰enie daní a odvodov ãi v˘razné osla-benie II. piliera zdá byÈ takmer nevinn˘ a ºahko zne-siteºn˘. LenÏe spôsob, ako sa prezentuje a komu vskutoãnosti poslúÏi, dobre ilustruje, ako sa vo v‰et-kom dnes postupuje.

Ekonóm Martin Barto. Sme 26. 6.

(Je priam obdivuhodné, ak˘mi hlúposÈami a ne-zmyslami sa obãas aj t˘Ïdne zaoberáme, priãomkoneãn˘ efekt je takmer nulov˘. Ru‰enie ‰tát-nych sviatkov umoÏÀuje tváriÈ sa veºmi múdro,lenÏe celé ‰etrenie tejto akcie je absolútne smie‰-ne a zanedbateºné.)

***

Viktor Orbán „stratil cit pre mieru“. Inak by ma-ìarskí politici svojimi neoficiálnymi v˘jazdmi do su-sedn˘ch ‰tátov zbytoãne neprovokovali a nevyvolá-vali napätie v strednej Európe.

Nápad uskutoãniÈ zasadnutie maìarského parla-mentného v˘boru pre spolupatriãnosÈ na univerzitev Komárne patrí presne do tejto kategórie. Ale ão sadá ãakaÈ od politikov, ktorí si z pripomínania histo-rick˘ch tráum hraniãiacich s národn˘m sebatr˘zne-ním vytvorili oficiálnu ‰tátnu ideológiu a kde súspanilé jazdy po „Karpatskej kotline“ formou ich se-barealizácie?

Komentátor Marián Repa. Pravda 27. 6.

(Pritom maìarskí politici nie sú takí neinteligent-ní, aby si neuvedomili dôsledky svojej provokácie,ktorou zasadnutie ich parlamentného v˘boru vKomárne rozhodne bolo.)

***

Dne‰né deti uÏ sedia za poãítaãmi minimálne oddesiatich, dvanásÈroãní uÏ predávajú prvé aplikáciepre telefón Apple a v pätnástich uÏ robia weby na zá-kazky. Nie je to veºmi pekné, ale ão ak nás títo mla-dí o chvíºu po‰lú do starého Ïeleza? Zakladateº Twit-teru mal 35, keì s ním pri‰iel, jeden zo zakladateºovGoogle dokonca 41, no keì skupina Y Combinatorurobila priemer z takmer 500 nov˘ch projektov, naktoré prispela dokopy miliónmi dolárov, zistila, Ïepriemern˘ ‰éf webového projektu má 26. „V 25 stena vrchole, v tridsiatke ste uÏ úplne mimo.“

Publicista a webdeveloper Tomá‰ Ulej. Sme 27. 6.

(Sú e‰te vôbec stvorenia, ktoré prichádzajú do 1.triedy na základnú ‰kolu deÈmi? Nie sú uÏ ‰kolák-mi zatiaº iba na I. stupni?)

***

Mám veºmi rád hudbu Vlada Godára s názvomMater, ktorá zaznela v rámci festivalu Viva Musica.

Túto hudbu mám veºmi rád aj – alebo najmä – kvô-li tomu, Ïe sa páãi rovnako mne v 39 rokoch, ako ajmojej 7-roãnej dcére.

ReÏisér Peter Kerekes. HN 27. 6.

(Univerzálna hudba, ktorá zaujme rôzne generá-cie, prestáva byÈ v˘nimoãn˘m zázrakom zasahu-júcim v‰etk˘ch citliv˘ch ºudí. Je zdrojom beÏné-ho silného záÏitku.)

***

KeìÏe STV za posledn˘ch 20 rokov ne‰éfoval anijeden riaditeº aÏ do konca svojho obdobia, stále ostá-va veãná otázka: ão najprv? Najprv umoÏniÈ konti-nuálne dlhodobo pôsobiÈ jednému riaditeºovi, k˘mnevznikne poÏadovaná kvalita, alebo meniÈ riadite-ºov dovtedy, k˘m sa nenájde jeden skvel˘? Ani to, anito, aspoÀ dokiaº nebude jasné, ão od RTVS oãaká-vame.

Komentátor Peter JavÛrek.Pravda 27. 6.

(A ão ak sa riaditelia STV uÏ vyberajú tak, abymohli byÈ ão najskôr odvolaní?)

***

Správy v STV ostali do znaãnej miery nezaujíma-vé. Veì uÏ nepriÈahovali ani politikov. Ani ich veº-mi neiritovali, a tak tí ani nemali potrebu do nich za-sahovaÈ. Otázka je, ãi je to dobré.

Predseda Rady RTVS Miroslav Kollár. Sme 27. 6.

(V˘kony ºudí, ktorí sa uÏ roky na desiatkach po-stov – ãlenovia vedenia, ãlenovia rád, ãlenoviaparlamentn˘ch mediálnych v˘borov, vedúci odde-lení atì. – motajú okolo STV a ãiastoãne aj SRo,sú katastrofálne. Spravodajstvo sa vôbec nedáprirovnaÈ informáciám a komentárom v televí-ziách susedn˘ch ‰tátov – ORF, âT atì. V Brati-slave akákoºvek profesionalita, pestrosÈ a zaujíma-vosÈ ch˘ba.)

***

Niekedy vezmem aj menej kvalitn˘, dokonca zl˘scenár. Ale viete, aj ja musím platiÈ ‰eky a svojho úã-tovníka. Neveºmi ma to te‰í, ale je to tak. Dobr˘ sce-nár ma v‰ak napæÀa pote‰ením z tvorby.

Britsk˘ herec Ben Kingsley. Pravda 27. 6.

(E‰te ‰Èastie, Ïe divák ani netu‰í, ão sa skr˘va vov‰etk˘ch záhyboch tvorivého procesu.)

***

Solidarita má svoje medze a tie sme uÏ dosiahli.Desiatky rokov sa tu budovalo sociálno-trhové hos-podárstvo, v ktorom ‰tát zvy‰oval viac a viac svojev˘davky. S t˘m v‰ak musel zvy‰ovaÈ príjmy, a takzvy‰oval dane. Dnes v‰ak zv˘‰enie daní neznamenázv˘‰enie príjmov. Skôr naopak. Preto snahy vládzvy‰ovaÈ dane nebudú úspe‰né.

Analytik Next Finance Martin Prokop. HN 28. 6.

(SR prekvapujúco patrí medzi ekonomicky najús-pe‰nej‰ie európske ‰táty, ale napriek tomu sa ne-dokáÏe vydriapaÈ na úplne najvy‰‰ie stupienky Ïi-votnej úrovne v Európe.)

***

Maìarská men‰ina na Slovensku nie je odsúdenána zánik. Na zánik sú, dúfajme, odsúdení hlupáci, kto-rí sa stále pokú‰ajú robiÈ si ÏivnosÈ z nacionalistic-k˘ch tém.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 28. 6.

(Je nám ãoraz nepochopiteºnej‰ie, Ïe Maìari i vMaìarsku i na Slovensku posudzujú potreby svoj-ho národa nie na základe spoloãensk˘ch, ale et-nick˘ch kritérií.)

***

Trenãianska pohoda je úÏasné miesto, kde sa ãlo-vek môÏe kultúrne vyÏiÈ. Pre mÀa je fascinujúce i pre-to, Ïe sa tam stretávajú rôzne generácie – úplne malédeti s rodiãmi, alebo i star‰í ºudia, ktorí si prinesú sto-liãky, sedia pod slneãníkom a vychutnávajú si hud-bu. To je pre mÀa veºk˘ záÏitok.

Hereãka Kristína Svarinská. HN 28. 6.

(To, ão v danej chvíli spája v˘razne odli‰né gene-rácie, môÏe aj stároãia zbliÏovaÈ ºudské du‰e naj-mä t˘m, ão je v nich hlboko zakorenené a ão ne-sie nezniãiteºnú ãloveãenskosÈ.)

***

So sexom majú skúsenosti uÏ Ïiaci v základn˘ch‰kolách. Pohlavn˘ styk mal v SR kaÏd˘ siedmy chla-pec a kaÏdé desiate dievãa vo veku 15 rokov. HociSR vy‰la v medzinárodnom prieskume WHO najlep-‰ie spomedzi 36 krajín, experti povaÏujú zistenia zaalarmujúce.

Deti v takomto veku e‰te nie sú biologicky, emo-cionálne ani sociálne pripravené sexuálne ÏiÈ. Súnáchylnej‰ie ãasto meniÈ partnerov a nechrániÈ sa predneÏelan˘m tehotenstvom. A o veºa sa ochudobnia, ke-ìÏe obvykle pritom preskoãia obdobie platonick˘chlások.

âlenka v˘skumného tímu WHO Andrea Madarasová z LF v Ko‰iciach.

Sme 28. 6.(Podºa psychologiãky majú mnohí ‰koláci pretopohlavn˘ styk príli‰ skoro, aby sa mohli predspoluÏiakmi pochváliÈ. Majú pocit hrdinstva, keìmôÏu povedaÈ, Ïe sex uÏ zaÏili.)

***

Slnkom zaliate vápencové skaly medzi Sicíliou aAfrikou – Malta – boli poãas stároãí magnetom premnohé civilizácie. Od Feniãanov, Rimanov, Arabov,kriÏiackych rytierov, Napoleonov˘ch vojakov aÏ poAngliãanov, ktorí na ostrovoch zostávajú dodnes.UÏ nie ako zástupcovia koloniálnej veºmoci, ale akoturisti ãi dôchodcovia, ktor˘ch láka príjemná klíma,skvelé jedlo a priezraãné more. Pri pohºade zo záhradhistória oÏíva pred oãami. Za chrbtom má náv‰tev-ník veºkolepé paláce Valetty, zdobené osemcípov˘-mi maltézskymi kríÏmi.

Publicista Miloslav Surgo‰. OÎene.sk 28. 6.

(Nie je veºmi pochopiteºné, preão mnohé obdivu-hodnosti Európy nie sú tak˘m magnetom, ako bolipoãas predo‰l˘ch storoãí.)

***

Pre mÀa je dôleÏité, aby som neustále pestovalkontakt s divákom. A aby som si udrÏal schopnosÈvyjsÈ na javisko za ak˘chkoºvek okolností. Musí‰ daÈºuìom to, ão rola obná‰a, bez ohºadu na svoj osob-n˘ stav. Je to boj samého so sebou, ale herec rastiekaÏd˘m predstavením. DôleÏité je neustále sa pribli-ÏovaÈ k maximu svojich moÏností.

Herec a hudobník Dano Heriban. TV oko 28. 6.

(Herectvo a podobné povolania sú mimoriadnenároãné na disciplinovanosÈ a obetavosÈ kaÏdé-ho, koho sa toto povolanie zmocní. V in˘ch za-mestnaniach sa ãlovek podriadi napríklad choro-be. Herec v‰ak musí vedieÈ odolaÈ aj nemoci –musí ísÈ aj vo vysokej horúãke do divadla a po-


88

hybovaÈ sa po javisku, ako keby bol úplne v po-riadku.)

***

PribliÏne 7 % detí a mlad˘ch ºudí je obéznych a18 % trpí nadváhou. V priemere 70 % detí trávi pripoãítaãi a sledovaní televízie 4 hodiny denne, no po-hybov˘m aktivitám sa pravidelne venuje iba necelátretina.

Komentátor Marián Repa. Pravda 28. 6.

(S t˘m sa nedá niã robiÈ. ËukaÈ do poãítaãa a ku-kaÈ sa do televíznej obrazovky je pre mnoh˘ch stá-le vzru‰ujúcej‰ia rozko‰, ktorej sa nevyrovná aniúÏasn˘ sexuálny záÏitok.)

***

Kresba: Danglár. Pravda 28. 6.(Pán minister, vy ovládate toºko kotrmelcov, Ïe vy-staãia aj na tri telocviky.)

***

E‰te ako dieÈa som videla rusko-japonsk˘ film. Da-bovan˘, ale boli tam aj pôvodné ãasti v japonãine: ‰in-toistickí mnísi tam odriekali nejaké modlitby a boloto úchvatné. Väã‰ina japonológov ide na japonãinupre znaky, ale ja som si ju vybrala pre jej fonetickúkrásu.

Eva Luka (46), vl. menom Lukáãová, v Japonsku preÏila 8 rokov.

Sme 29. 6.(Lukáãová získala doktorát na prestíÏnej univer-zite v Osake. Vydala tri zbierky básní a získala via-cero literárnych ocenení. Klobúk dolu pred EvouLukou, ktorá je schopná vytu‰iÈ fonetickú krásuslov v cudzom jazyku.)

***

Poãas celého obdobia komunizmu sme slovenskácirkev i ja sám pracovali, Ïili a priná‰ali obete pre ver-nosÈ cirkvi a najmä pápeÏovi. VernosÈ pápeÏovi Be-nediktovi XVI. a vernosÈ cirkvi je aj v t˘chto chví-ºach pre mÀa najvy‰‰ím príkazom svedomia, ale toneznamená, Ïe moÏno mlãaÈ, keì má byÈ pravda za-hmlená nepravdou a nespravodlivosÈou.

Expredseda NR SR Franti‰ek Miklo‰ko. Pravda 29. 6.

(Ak sa zahæbime do ºudsk˘ch dejín, musí námbyÈ zrejmé, Ïe pre ãloveka vÏdy bola a dodnes jenajdôleÏitej‰ia odpoveì na otázku, ãi je Boh. Akov‰ak ukazujú desiatky javov, ktoré sa odohrali vcirkevnom prostredí, vernosÈ pápeÏovi a hlavnejnáboÏenskej organizácii hrá v˘znamnej‰iu úlohuv Ïivote veriacich, neÏ úprimná viera v Boha.)

***

Ak máte partnera, ktor˘ nemá problém vyblafnúÈna rovinu, ão mu prekáÏa, priãom si nedáva servít-ku pred ústa a rád pomenúva veci tak, ako mu sad-nú na jazyk – aspoÀ viete presne, na ãom ste. Urãi-

te to zabolí a ak na takéto správanie nie ste zvyknu-tá, môÏe vás jeho náhly v˘lev veºmi ‰okovaÈ a úplnevyradiÈ z prevádzky. Najmä ak nechápete, ako sa onkrátko po búrke usmieva ako slnieãko a snaÏí safungovaÈ ìalej akoby niã.

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 29. 6.

(Len veºmi zriedkakedy sú vzÈahy muÏa a Ïenyúplne bezbolestné. Preto obaja musia byÈ vo dnei v noci pripravení na neãakané búrky a musia imvedieÈ odolávaÈ.)

***

Je dôleÏité zniÏovaÈ napätie medzi zamestnanca-mi. Porozprávajte sa s nimi. Zorganizujte podniko-v˘ veãierok a dajte im príleÏitosÈ lep‰ie spoznaÈ ve-dúceho. Nech je rie‰enie akékoºvek, dávajte pozitív-ne signály a vyhnite sa ‰íreniu obviÀovania.

Podnikateº Richard Branson, zakladateº Virgin Group.

HN 29. 6.(U nás sa vo väã‰ine firiem ignoruje potreba vy-tváraÈ v podniku pozitívnu spoloãenskú atmosfé-ru a myslieÈ na to, ão dáva zamestnancom dobr˘pocit istoty.)

***

Zrieknutie sa hlb‰ích znalostí z oblasti matemati-ky, prírodn˘ch a technick˘ch vied, ale aj základ-n˘ch technick˘ch zruãností je vlastne rezignáciou namodernú civilizáciu. Takéto prístupy k Ïivotu odsu-dzujú Slovensko na zaostalosÈ, pretoÏe nesedíme nazásobách ropy a ná‰ rozvoj závisí najmä od intelek-tuálnych schopností na‰ich ºudí a od toho, ako zvlád-neme najnov‰ie technológie. Pritom ideálom by bolo,keby sme ich sami aj vym˘‰ºali.

Politológ Daniel ·mihula. Pravda 29. 6.

(Intelektuálna zdatnosÈ je prvou podmienkou prepridusen˘ch Slovákov, aby sa prebrali a aby zmo-dernizovali svoju bezv˘raznú existenciu.)

***

Politici urobili maximum toho, ão vedia a mini-mum toho, ão mali.

Publicista Juraj Javorsk˘. Sme 30. 6.

(Do toho, ão politici urobia, vkladajú neraz veºaenergie, ale nie vÏdy sa z toho vyliahne úctyhod-ná hodnota. Nikdy by sa v‰ak nemalo staÈ, aby de-gradovali svoje schopnosti.)

***

Obraz slovenského zdravotníctva je katastrofálny,nespokojní sú lekári, ostatní zdravotníci aj pacienti.Zdravotn˘m poisÈovniam sa v‰ak darí dobre. V‰et-ky dosiahli kladné hospodárske v˘sledky. A hoci imv˘davky vzrástli, peÀazí na samotnú zdravotnú sta-rostlivosÈ i‰lo menej.

Publicistka SoÀa Pacherová. Pravda 30. 6.

(KDH by sa malo veºmi nahlas a verejne vyjadriÈk tejto sfére. V‰etko v nej má totiÏ svoje korene vnepremyslenosti a nesústredenosti b˘valého mi-nistra zdravotníctva Uhliarika, ktorého nomino-valo práve KDH. Slovenské spoloãenské postave-nie tohto odvetvia nezodpovedá jeho humanitné-mu poslaniu, ale ani vzdelaniu a intelektu mno-h˘ch jeho prestaviteºov.)

***

Pre mÀa je móda jedn˘m z kºúãov k v˘voju ºud-stva – k v˘tvarnému umeniu, k ekonomike, socioló-

gii. Po mnoh˘ch storoãiach sa zmenila dæÏka suknea Ïena kaÏdého veku ukázala kolená. Dovtedy moh-li maÈ odhalené kolená iba deti. Bolo to prevratné.Móda totiÏ nie je len o tom, ãi si máme obliecÈ suk-Àu dlhú, ãi krátku. Pomáha pochopiÈ minulosÈ a cezÀu lep‰ie rozumieme aj sami sebe. ·aty sú nieãoveºmi osobné, nesú v sebe odtlaãok ãloveka, a to sym-bolicky i doslovne. Pomáhajú pochopiÈ priebeh jed-notliv˘ch úsekov dejín.

Historiãka umenia Zuzana ·idlíková. Sme 30. 6.

(Îena by si mala uvedomiÈ, ão preÏívajú tisíce mu-Ïov, ktorí sa dívajú na nohy v krátkych sukniach.Vôbec netvrdíme, Ïe sa do popredia derie nieão ne-mravné, ‰kodlivé, zahanbujúce. Tvrdíme, Ïe reak-cia v du‰i okoloidúceho sa dá ÈaÏko opísaÈ.)

***

Patrila som do partie s Julom Satinsk˘m a Mila-nom Lasicom. S Milanom sme boli niekoºko rokovaj manÏelia. DosÈ hrdo môÏem povedaÈ, Ïe písali premÀa najlep‰í autori a hudobníci a muÏi, ktorí sa somnou objavovali, získavali vraj odlesk z mojej no-blesy. Veºmi som sa snaÏila, aby ani jedna pieseÀ vmojom podaní nevyznievala sentimentálne a banál-ne. Aby v‰etko pôsobilo dôstojne a na patriãnej spo-loãenskej úrovni.

Speváãka Zora Kolínska. OÎene.sk 30. 6.

(V Kolínskej bolo nieão osobnostné, ão podneco-valo mnoh˘ch vyspel˘ch tvorcov, aby produkova-li pesniãky práve pre Àu. Dnes o tak˘chto Ïenáchani nechyrujeme.)

***

Dávame státisíce, ba moÏno milióny eur do rek-valifikaãn˘ch projektov, kde za‰koºujeme neprispô-sobiv˘ch obãanov, ako pracovaÈ s poãítaãom, aleoni potrebujú dostaÈ také praktické skúsenosti, kto-ré sa dajú vyuÏiÈ pri aktivaãn˘ch prácach v prospechmiest a obcí.

Predseda SDKÚ Pavol Fre‰o. Pravda 30. 6.

(Preão veºmi hojne robíme to, ão nijako nalieha-vo nepotrebujeme? A oveºa menej sa venujemepraxi, ktorá nie je neodkladne potrebná pre na‰uexistenciu?)

***

Kresba: Shooty. Sme 30. 6.(Praviãiari iné vysvedãenia ako obãianske ani ne-dostávajú.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler


www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s

Lobujtes 1. lobistickým časopisom na Slovensku

aj v novom volebnom období

Documents

Parlamentný Kuriér - 2012 / CCIX. - CCX