ParlamentnýČASOPIS

Z NÁRODNEJ RADY

SLOVENSKEJ REPUBLIKYKuriér

CLXXXV. – CLXXXVI. ČÍSLO 2010

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

2

INZERÁT

CLXXXV. – CLXXXVI. ãíslo 2010

PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej rady Slovenskej republiky

Mesaãník, roãník XVIII

Vydavateº: Slovenská národná reklamná a propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie: BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.sk

eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)

http://www.parlamentnykurier.sk

Registrované MK SR ã. EV4085/10ISSN 1335–0307

·éfredaktor: Franti‰ek Nagy

Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler

Redakcia: Anna KomováRobert Kotian

Izabela NagyováPeter Zemaník

Redakãn˘ kruh: Tibor BastrnákStanislav Jani‰

Bibiána ObrimãákováRafael Rafaj

Mária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásová

madar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:

Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995

Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566

Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel

02/54 414 544, 0905 224 492

Typo & lito: AppleStudioTlaã: WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava: J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary,

archív redakcieKarikatúry: Fedor Vico

Predplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1

Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR

âíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458

Foto na titulnej strane: Richard Sulík, predseda NR SR

Obsah

EditorialAby sa nám Ïilo dobre (F. Nagy) 2Predseda NR SRJe to tu lep‰ie, ako som ãakal (Rozhovor s R. Sulíkom) 2Stavba roka 2010Cena verejnosti 2010 (M. Brichtová) 5ÍsÈ za svojím cieºom (Rozhovor s M. Bartkom) 42BCI – partner veºk˘ch my‰lienok (I. Kimliãka) 44Aj Bratislava uÏ má svoj Manhattan (ZIPP Bratislava) 46Podpredsedovia NR SRPodpredsedovia NR SR (rk) 6Vláda SR·esÈ priorít vlády Ivety Radiãovej (rk) 8Z Programového vyhlásenia vlády (rk) 9Nová vláda SR (rk) 10Îivotné prostredieRozhodujúcou bude spolupráca v‰etk˘ch zloÏiek v povodí (D. Kvocera) 20Zru‰enie Recyklaãného fondu je cesta správnym smerom (M. Jurkoviã) 64Nakladanie s pouÏit˘mi batériami a akumulátormi... (J. Kamenick˘) 69Ministerstvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií SRMinisterstvo dopravy stojí pred mnoÏstvom závaÏn˘ch úloh (Rozhovor s J. Figeºom) 22Îelezniãná dopravaÚloha Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy je nezastupiteºná 24(Rozhovor so S. Podmanick˘m) Stavebníctvo na SlovenskuModernizácia Ïelezniãn˘ch tratí neznamená len zv˘‰enie r˘chlosti vlakov 26(Rozhovor s ª. Turiniãom)ëal‰ia v˘znamná referencia TSS, a. s. (ª. Haãko) 27Na‰e stavby menia vበsvet... (Rozhovor s J. Hricom) 28Slovenské stavebníctvo nemôÏe zastaÈ na polceste (Rozhovor so Zs. Lukáãom) 38Tam, kde poãuÈ ticho... (Rozhovor s I. Gallom) 40Revitalizácia bytového fondu a Slovensko (Rozhovor so Z. Kormanovou) 51Národná rada SRJe rozbehnutá aj modernizácia Ïelezniãnej dopravy (Rozhovor s ª. VáÏnym) 29V stavba diaºnic na Slovensku (Rozhovor s I. Chomom) 31Plány a moÏnosti v doprave (Rozhovor s D. ·vantnerom) 33M˘tny systém na Slovensku (Rozhovor s P. Pelegrinim) 34Ako ìalej s Bratislavsk˘m letiskom? (Rozhovor s A. Pfiidalom) 35Situácia v stavebníctve je zloÏitá (Rozhovor s J. Miku‰om) 53Aj v pôdohospodárstve je mnoÏstvo problémov (Rozhovor s M. Feckom) 54Lesy by mali slúÏiÈ v‰etk˘m (Rozhovor s M. Záhumensk˘m) 57Dajú sa vôbec vyãísliÈ ‰kody spôsobené povodÀami? (Rozhovor s M. Sabolovou) 65PozornosÈ treba stále venovaÈ aj odpadovému hospodárstvu (Rozhovor s J. Golianom) 66Likvidácia odpadu stále aktuálna (Rozhovor s L. Sólymosom) 67Ako futbalov˘ bohatier Du‰an Galis chodil na Hviezdoslavov Kubín 84(Rozhovor s D. Galisom)SARIOSARIO – scenár sa opakuje? (I. âarnogursk˘) 36Svet financiíOsemnásÈ rokov stavebného sporenia na Slovensku (Rozhovor s I. Bére‰om) 41Priemysel na SlovenskuZákladom úspechu je diferenciácia produktov, procesov a sluÏieb (Rozhovor s A. Barcíkom) 48Ministerstvo hospodárstva a v˘stavby SRV stavba na Slovensku a jej perspektívy (Rozhovor s E. Szolgayovou) 49LESY SRV prieseãníku spoloãn˘ch záujmov (I. Viszlai) 59Biomasa – perspektíva slovenskej energetiky (P. Gogola) 60Drevársky priemyselPRP, s. r. o. – ãlen Zväzu spracovateºov dreva Slovenskej republiky 61Ministerstvo pôdohospodárstva, Ïivotného prostredia a regionálneho rozvoja SRVrátiÈ stabilitu do rezortu (Rozhovor so Zs. Simonom) 62Slovensko-maìarská spoluprácaPokraãujeme v obojstranne úspe‰nej spolupráci (Rozhovor so Z. Szikszaim a Zs. Harsányim)70Spoloãné úspechy sú väã‰ie ako na‰e problémy (Rozhovor s A. Heizerom) 71Potrebujeme pravideln˘ vecn˘ a otvoren˘ dialóg (Rozhovor s P. Weissom) 75KultúraDizajn nikdy nemôÏe byÈ umením (I. Venkov) 78Dialógy OA & EWRobert Fico nemá povahu na inú koalíciu neÏ so SNS a HZDS (Rozhovor s O. Andrásym) 80Glosy – Poznámky – Eseje Svätopluk na Hrad (E. Weidler) 86Slovenské zdravotníctvoâo si myslíme, Ïe sme? (E. Andrejãáková) 88 SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 89

www.parlamentnykurier.sk

Neºutujete svoje rozhodnutie staÈ sapredsedom NR SR?

Nie, je to tu dobré, lep‰ie ako som ãakal.

Chceli ste byÈ aj ministrom financií apamätám si va‰e pôvodné plány so Slo-bodou a solidaritou – dostaÈ sa v t˘-chto voºbách do parlamentu a v roku2014 uÏ aj do vlády. I‰li ste zrejmeskratkou.

Áno, dosiahli sme prekvapujúco dobr˘volebn˘ v˘sledok, no a v tej povolebnejkon‰telácii, aká na Slovensku bola, sa jed-noducho nedalo zotrvaÈ pri pôvodnompláne, Ïe ísÈ najprv pôjdeme do NR SR aaÏ potom do vlády. Vo vláde sme uÏ teraz– aj napriek rôznym ‰koláckym chybám,ktoré teraz robíme, ale ktoré ãoskoro, dú-fam, pominú. Dúfam.

K t˘m sa e‰te dostaneme. Zdá sa, ako-by volebn˘ v˘sledok zaskoãil v‰etk˘ch– predchádzajúca vláda akoby si mysle-la, Ïe e‰te bude vládnuÈ, a snaÏila sa povoºbách nar˘chlo prijaÈ e‰te nejakézmluvy a dotiahnuÈ predaje, a vy ako-by ste tieÏ neãakali, Ïe sa dostanete kmoci a chvíºami to vyzerá, akoby steboli zaskoãení t˘m, ão vás v‰etko ãaká.Boli ste v SaS pripravení aÏ na tak˘veºk˘ diel zodpovednosti, ak˘ ste pre-vzali?

Nie, neboli sme. Ten v˘sledok nás veº-mi pozitívne prekvapil, ale sme priprave-ní tú zodpovednosÈ prevziaÈ so v‰etk˘minásledkami, ão so sebou priná‰a. Myslímsi, Ïe k úãasti SaS vo vláde sa staviamezodpovedne. Som presvedãen˘, Ïe na‰iministri to robia tak dobre ako vedia, a Ïeãoskoro bude vidieÈ aj prvé v˘sledky. Na-pokon, nie nadarmo sa hovorí, Ïe kaÏdávláda má prv˘ch sto dní na to, aby ukáza-la, ão chce a ão nie.

Momentálne ste mediálnym fackova-cím panákom – to ste si zrejme v‰imli.

Áno, za posledn˘ t˘ÏdeÀ som to schy-

E D I T O R I A L

2

Zaãína sa nové volebné obdobie, zaãínasa nová sezóna slovenského parlamentarizmu,ktorú otvára obmenen˘ zbor zákonodarcov. Ak nim prichádza znovu so svojou ponukou slu-Ïieb aj ãasopis Parlamentn˘ kuriér. Aj naìa-lej chce byÈ nezávisl˘m, a teda nestraníckymzdrojom uÏitoãn˘ch informácií, aktuálnychanal˘z a objektívnych kritick˘ch postrehov,aj naìalej chce byÈ – po dlh˘ch rokoch svoj-ho úãinkovania, dosiaº vÏdy odobren˘ch vpodstate v‰etk˘mi politick˘mi stranami, kto-r˘m dali obãania vo voºbách dôveru – zmy-sluplnou súãasÈou kaÏdodenného poslanecké-ho Ïivota. A za to v podstate od kompetent-n˘ch ãiniteºov NR SR oãakáva len jedno –ochranu jeho nezávislosti, ktorá sa doterazvÏdy ukázala ako osoÏná zloÏka fungovaniaparlamentnej demokracie.

Politické zloÏenie súãasného parlamentudáva dosÈ dôvodov na to, aby Národná radaSR dávala kaÏdému pocit istoty, Ïe sa môÏunaplniÈ oprávnené záujmy ão najväã‰iehopoãtu rozmanit˘ch skupín obyvateºstva. T˘m,Ïe SR má svoju prvú premiérku, je predpokla-dom na oãakávanie, Ïe koneãne aj na Slovens-ku budú maÈ Ïeny ão najrovnoprávnej‰ie po-stavenie vo v‰etk˘ch ekonomick˘ch i politic-k˘ch aktivitách a budú za ne odmenené niepodºa ich rodu, ale podºa hodnoty ich v˘ko-nu. T˘m, Ïe sa ako nováãik dostala do parla-mentn˘ch lavíc na úctyhodnom mieste re-bríãka v poãte mandátov strana, ktorá bazíru-je na vyuÏívaní modernej techniky a na skú-maní potrieb mladej generácie – „Sloboda asolidarita“ –, sa otvára priestor práve aj pretúto generáciu, doteraz dosÈ ãasto prehliada-nú prominentmi tradiãn˘ch politick˘ch sub-jektov. T˘m, Ïe bez preru‰enia je súãasÈou par-lamentného zboru aj strana zastupujúca pre-dov‰etk˘m ‰pecifické záujmy men‰ín, najmänajväã‰ej, maìarskej – Most-Híd – a Ïe je do-konca súãasÈou novej vládnej koalície, priãom

medzi svojimi prioritami zv˘razÀuje koordi-náciu s politikmi a obãanmi v ‰irokej politic-kej ‰kále – teda aj so Slovákmi –, je zasa ná-znakom, Ïe sa môÏe zmierniÈ zbytoãné obãas-né napätie medzi tzv. ‰tátotvorn˘m národoma medzi t˘mi, ktorí hºadajú svoju primeranú‰kolskú a kultúrnu samobytnosÈ etnickej men-‰iny. T˘m, Ïe najsilnej‰ou stranou v pléneNR SR je strana Smer-SD, ktorá do poprediasvojho programu a svojich politicko-spolo-ãensk˘ch princípov kladie sociálnu solidari-tu, je dosÈ veºká garancia, Ïe sa pri preroko-vávaní rôznych zákonov a dôleÏit˘ch opatre-ní nezabudne na mimoriadne dôleÏit˘ sociál-ny aspekt. T˘m, Ïe zasa na druhej strane jenajsilnej‰ou koaliãnou politickou stranouSDKÚ-DS, ktorá má veºk˘ podiel na poeuróp-‰Èovaní slovenskej politiky a celého verejné-ho Ïivota a má viditeºnú zásluhu na vstupe SRdo dôleÏit˘ch euro-atlantick˘ch ‰truktúr (EÚ,NATO), je bezpeãn˘m pozitívnym v˘chodi-skom fungovania Slovenska ako ‰tátu, ktor˘bázu svojho nadnárodného zaãlenenia vidí vdemokratickom spoloãenstve Európy a Ame-riky. T˘m, Ïe nad siln˘m prúdom hºadania aochraÀovania ºudsk˘ch hodnôt bdie KDH ajcez svoju blízkosÈ k cirkevn˘m organizáciám– hoci ho iste nemoÏno chápaÈ iba ako jedi-n˘ politick˘ stæp morálnej a spirituálnej zá-kladne Ïivota a princípov ‰irokej verejnosti –,sa aj dôleÏité nemateriálne ºudské ciele obãa-nov SR dostávajú do správnych dimenzií akon‰telácií. A t˘m, Ïe sa do NR, hoci len tes-ne, dostala aj SNS, je tu dosÈ siln˘ rámec ajpre priamo pomenované nacionálne zabezpe-ãenie slovenskej identity vo svete, kde savzÈahy medzi ºuìmi a ºudsk˘mi skupinamipod tlakom nevídanej globálnej komunikácierozpadávajú a v národoch sa oslabuje ichkompaktnosÈ a súdrÏnosÈ.

Ne‰lo a nejde mi o vymenovávanie v‰et-k˘ch závaÏn˘ch hºadísk, ktoré tvoria práveprostredníctvom parlamentu a jeho ãlenov, aleaj vlády a jej ministrov rámec súãasnej poli-tickej existencie tohto volebného obdobia.To je totiÏ v podstate nevyãísliteºné. Ale chcelsom len upozorniÈ pomocou sumarizácie via-cer˘ch základn˘ch elementov, ktoré obãaniasvojou voºbou urãili na vykonávanie politic-kej, ekonomickej a legislatívnej praxe, Ïe SRmá v súãasnosti k dispozícii v‰etky potrebnénástroje, aby politické elity vykonali ão naj-viac z toho, ão ‰tát, národné hospodárstvo,kultúra, ‰kolstvo, ale aj jednotlivé rodiny ãipriamo jednotlivci potrebujú, aby Slovenskoãoraz viac prenikalo do jadra európskej poli-tiky, ale aby sa aj predieralo na jej ãelo – a abybolo ºuìom v SR dobre. Je to pekn˘ cieº precelú ‰kálu slovensk˘ch politikov, ale z inéhoaspektu aj pre Ïurnalistov, rôznych expertova analytikov.

Ak sa nám v tomto zmysle bude dariÈ, bu-deme maÈ veºmi dobr˘ pocit. Aj my v Parla-mentnom kuriéri.

‰éfredaktor

Aby sa nám Ïilo dobre Stal sa kométou na politickomnebi – e‰te na zaãiatku roka mal

obavy o kaÏd˘ straten˘ hlaspravice, a tak ponúkol

spoluprácu a miesto nakandidátke Obyãajn˘m ºuìom

Igora Matoviãa. DvanásÈ percentvoliãov ho prekvapilo a dodnes sa

snaÏí s t˘mto ãíslom vyrovnaÈ –najmä pri obsadzovaní postov vo

vládnych ‰truktúrach.Rozhodnutie staÈ sa predsedom

parlamentu neºutuje – ãi právom,ukáÏu najbliωie mesiace.

Predseda NR SR a strany Sloboda a solidarita

Richard SULÍK.

3

P R E D S E D A N R S R

tal z viacer˘ch strán. To sa stáva, ãlovek ajtoto musí zaÏiÈ. DôleÏité je rozli‰ovaÈ sámpred sebou, ão som zavinil a ão nie, kde somsa mohol chybe vyhnúÈ a e‰te dôleÏitej‰ie je z toho sa pouãiÈ.

Aké je teda va‰e pouãenie?Napríklad kon‰trukcia, ktorú sme chceli

pôvodne robiÈ s Liberálnym domom, to bolajasná chyba. To sme nemali vôbec robiÈ. Mojepouãenie je jasné – Ïe musíme byÈ veºmi opa-trní, ão sa t˘ka verejn˘ch a súkromn˘ch pe-Àazí.

Spomínali ste, Ïe ste podcenili verejnúmienku...

...podcenili sme citlivosÈ na‰ich voliãov...

... áno, citlivosÈ va‰ich voliãov. Pritom stestrana, ktorá má moÏno najintenzívnej‰íkontakt s vlastn˘mi voliãmi, mnohé veci vova‰om programe a pri oslovovaní verejnos-ti ste robili na základe internetovej komu-nikácie s voliãmi a cez facebook. Som pre-kvapen˘, Ïe vás prekvapila citlivosÈ voliãovna tieto otázky.

Jednoducho, stalo sa, aj majster tesár sautne. Ako majstra tesára mám na mysli prá-ve to, ão ste vraveli, Ïe intenzívne komuni-kujeme s voliãmi. Jednoducho tú kon‰trukciuLiberálneho domu sme nevnímali ako proble-matickú. Nakoniec sa ukázalo, Ïe tento ná‰

vnem nebol správny. Pouãili sme sa z toho,dúfam, Ïe navÏdy.

Pritom keby ste ten Liberálny dom zaloÏi-li ako strana a príjmy zo ‰tátneho rozpoã-tu by i‰li na prevádzku strany, tak ten pro-blém nevznikne a ºudia by ten projekt vní-mali presne tak, ako ste to chceli – Ïe je totransparentné financovanie.

Presne tak to teraz robíme, strana odkúpi-la podiely od pôvodn˘ch spoloãníkov a dnesje v˘hradn˘m vlastníkom spoloãnosti Libe-rálny dom. Takto sme to mali spraviÈ hneì odzaãiatku.

ªudí na‰tvalo, Ïe videli presun financií od‰tátu na 16 úãtov spoloãníkov cez Liberál-ny dom. To na Slovensku dokáÏe na‰tvaÈ.

Áno.

Vrátim sa e‰te ku kauze Igor Matoviã – ne-máte problém s t˘m, Ïe niekedy strieºatepriveºmi r˘chlo od boku?

Napríklad?

Napríklad keì ste pri reakcii na Matovi-ãa ako argument spomenuli svojho trojroã-ného syna Huga – to sú slová, ktoré zbytoã-ne vytvárajú negatívny dojem.

Poãkajte, tá medializácia uÏ trvala vy‰et˘ÏdÀa, keì som vlastne prv˘krát reagoval,ãiÏe vôbec sa nedá povedaÈ, Ïe by som strie-ºal od pása.

Tak to uÏ vôbec nechápem. Veì ste sa malidohodnúÈ a s t˘m prirovnaním ste ho fak-ticky urazili.

Na‰e vzÈahy sú úplne korektné, veì krát-ko potom sme sa dohodli a oznámili dohoduna spoloãnej tlaãovke. Na‰a spolupráca terazfunguje veºmi dobre, ãiÏe nezdieºam vበná-zor, Ïe som ho urazil. Dnes uÏ to nie je téma.Programové vyhlásenie vlády dostalo 79 hla-sov, ãiÏe ten postup viedol k cieºu.

Stali ste sa predsedom NR SR a nie minis-trom financií – stále to povaÏujete za dob-r˘ krok?

Áno. napriek tomu, Ïe to bola moja dlho-dobo vysnívaná predstava, tak som po zohºad-není kon‰telácie volebn˘ch v˘sledkov do-spel k záveru, Ïe pokiaº SaS nemá byÈ stra-nou na jedno volebné obdobie, tak jednodu-cho musím ísÈ do NR SR. Aj z toho dôvodu,aby som sa vedel venovaÈ strane, aj na‰im po-slancom. Keby som bol ministrom financií,tak som v úrade od rána do veãera a strana bysa skôr ãi neskôr rozpadla.

Máte obavy o svoju stranu?Nemám, len hovorím, Ïe keby som i‰iel na

ministerstvo financií, tak by som vytvorilpredpoklady na to, aby som tie obavy muselmaÈ.

Na druhej strane, keby ste boli na minis-terstve financií, tak by ste sa venovali té-mam, ktor˘m rozumiete, a teraz ako pred-

Je to tu lep‰ie, ako som ãakal

4

Nevedeli. Jednoducho uÏ to bolo na hraneostrí noÏa. My sme ponúkali, Ïe budeme sú-hlasiÈ s vatikánskou zmluvou o v˘hrade vosvedomí, ak oni budú súhlasiÈ aspoÀ s tou de-kriminalizáciou marihuany, ale odmietli to.I‰lo to aÏ tak ìaleko, Ïe som mal na v˘ber, ãinechám padnúÈ koalíciu...

...aÏ takto to bolo postavené?Áno, ãi padne vláda kvôli tomu a ìal‰ie ‰ty-

ri roky tu bude vládnuÈ Fico. Tak som si po-vedal, Ïe nechcem byÈ obvinen˘ z toho, Ïekvôli nedohode na marihuane ìalej vládneFico, lebo tu existujú dôleÏitej‰ie problémy.

A s k˘m by teda vládol Fico, ak by ste ne-ustúpili? Povedali vám?

To sa musíte op˘taÈ jeho. Ale povaÏujemto za príli‰ hypotetickú otázku.

Sme na prahu vami iniciovaného referen-da – ão robíte pre to, aby bolo úspe‰né?

Zaãíname s kampaÀou, poãas uhorkovej se-zóny nemalo zmysel vybúchaÈ sa z peÀazí. Nareferendum netreba polroãnú kampaÀ. Prinaj-menej 400-tisíc ºudí sa podpísalo pod referen-dum, vedia o referende a my sme uprednost-nili krat‰iu a intenzívnej‰iu kampaÀ.

Doteraz bolo úspe‰né iba jedno referen-dum, aj pri tom je otázne, ãi sa podarilo zís-kaÈ úãasÈ férovo. ZískaÈ ºudí pre úãasÈ ne-závisí len od otázok, ale aj od spôsobu,ak˘m ich budete oslovovaÈ.

Budeme maÈ billbordy, aj bannery na inter-nete, budeme dávaÈ ºuìom do schránok ozna-my.

PomôÏu vám aj ostatní koaliãní partneri,alebo vás v tom nechajú osamote?

Je to na‰a aktivita, ale dúfam, Ïe keì budev NR SR zamietnuté obmedzenie imunity, Ïepotom sa k nám pridajú.

Poãítate s t˘m, Ïe najprv bude zamietnu-tá imunita a potom sa bude konaÈ referen-dum?

Referendum bude 18. septembra a schôdzasa zaãína skôr. Predpokladám, Ïe o imunitesa bude hlasovaÈ zaãiatkom septembra.

Myslíte si, Ïe bude zamietnutá?Podºa toho, ako sa vyjadroval Smer, tak

zrejme áno. A potom ºuìom povieme, Ïe po-litici ignorujú ich vôºu a tak majú moÏnosÈpriamo im ukázaÈ, ão chcú a „vnútiÈ“ im svojnázor.

Z marketingového hºadiska to vyzerá akopremyslen˘ krok.

Ja budem rád, ak parlament prijme zru‰e-nie imunity.

Jestvuje viacero názorov na záväznosÈ roz-hodnutí referenda. Viacero ústavn˘chprávnikov v‰ak uÏ povedalo, Ïe v˘sledokreferenda je záväzn˘ – ste o tom presved-ãen˘?

Na sto percent. O tom, Ïe je to záväzné, ho-vorí predseda ústavnoprávneho v˘boru NRSR Radoslav Procházka, hovorí to aj predsed-níãka Ústavného súdu Yvetta Macejková. Tosú dve silné mená, podºa ktor˘ch netreba o zá-väznosti referenda diskutovaÈ..

seda NR SR sa musíte venovaÈ tvrdej opo-zícii, akú by ste inde nemali.

To si nemyslím. Po prvé mám pri sebe mi-moriadne zdatn˘ch ºudí, Horta, Bugára a Hru-‰ovského. Po druhé, vnikám do tej problema-tiky a napriek tomu, Ïe som nov˘, som si uÏosvojil základné úkony. Nakoniec, manaÏo-vaÈ NR SR nie je príli‰ odli‰né ako manaÏo-vaÈ in˘ subjekt alebo ministerstvo. Ak od-hliadnem od odbornej stránky veci, tak je tostále len manaÏovanie nejakej in‰titúcie, apreto si myslím, Ïe toto je celkom dobre.

MôÏete manaÏovaÈ in‰titúciu, ktorá viac-menej ide jedn˘m smerom – buì je to va‰afirma alebo strana. Ak v‰ak manaÏujeteNR SR, máte proti sebe 71 viac alebo me-nej vycviãen˘ch politikov, ktorí ãakajú nakaÏdú va‰u chybu a zaváhanie a v‰etkydrobnosti aj väã‰ie veci vám vÏdy spoãíta-jú. Máte proti sebe najsilnej‰iu politickústranu, takmer celú b˘valú vládu, ãiÏe ºudí,ktorí nech uÏ vládli akokoºvek, problema-tike rozumejú – zrejme je to nároãnej‰ípost ako ministerstvo financií.

Áno, je, na druhej strane mi to pomôÏezdokonaliÈ sa vo svojej práci. Nech ma kole-govia upozorÀujú na chyby a pre‰ºapy, mámsnahu to dostatoãne vnímaÈ, aby som ich uÏnerobil. Nemám najmen‰iu obavu z toho, Ïemi 71 ºudí pozerá na prsty. To je v poriadku.

S tromi podpredsedami sa vám spolupra-cuje dobre, ‰tvrt˘m podpredsedom parla-mentu sa stal Robert Fico. Neprekvapilovás to?

MÀa jeho rozhodnutie prekvapilo, ale ke-ìÏe existujú nejaké dohody medzi koalícioua opozíciou a jedna z nich je, Ïe opozícia vÏdymá jedného podpredsedu parlamentu a koa-lícia do tej nominácie nehovorí, tak sme ten-to návrh opozície re‰pektovali.

Ako vnímate rokovania o zostavení vládya jej programu – bol to vበúspech?

Áno.

Preão?Lebo viac ako polovica na‰ich bodov sa v

tom programe nachádza. Po druhé je v Àomzapísan˘ projekt odvodového bonusu a tobola na‰a najvy‰‰ia programová priorita.VÏdy sme voliãom hovorili, Ïe o tento pro-jekt budeme bojovaÈ, a to sa aj stalo. Odvo-dov˘ bonus je v programe vlády zapísan˘ abude sa to realizovaÈ.

Súhlasíte s názorom viacer˘ch ekonomic-k˘ch analytikov, Ïe PVV nie je veºmi radi-kálny a proreformn˘ dokument?

Hlavne si nemyslím, Ïe je to také veºmi dô-leÏité. PVV dáva iba nejak˘ v˘hºad na to, ãochce táto vláda robiÈ, ale najmä vytvára ob-rovsk˘ priestor na jeho konkrétnu realizáciu.A keìÏe v PVV sa nachádza aj odvodov˘ bo-nus, z tohto hºadiska je to dosÈ reformné pro-gramové vyhlásenie.

Keì sa pred ‰tyrmi rokmi k moci dostalRobert Fico, postupne rezignoval na viace-ré svoje radikálne predvolebné vyhláse-nia na margo rovnej dane a zavedenia euranapríklad, teraz akoby sa Iveta Radiãovásvojimi vyhláseniami snaÏila upokojiÈ ve-

rejnosÈ, Ïe na opatrenia vlády ºudia veºminedoplatia. Nemáte tieÏ tak˘ pocit?

Pocit? Áno. Ale Iveta Radiãová má dôvodto robiÈ, lebo aj ja pozorujem, ako vo veºk˘chvrstvách obyvateºstva vzniká akási panika, Ïeteraz nám idú zobraÈ v‰etko. A to nie je prav-da. Politika sa dá robiÈ aj inak ako iba krátiÈsociálne dávky. Preto si myslím, Ïe ak sasnaÏí ºudí upokojiÈ, je to správne. Ako poznámºudí vo vláde a ich plány, tak si myslím, Ïe re-formné kroky budú najmä na strane podporyzamestnávania, nie na strane nejakého bezhla-vého ‰etrenia.

Zakladáte Liberálny dom a tvárite sa akoliberálna strana...

...my sme liberálna strana, máme v názveslovo sloboda...

...aj solidarita. Aké ciele chcete presadzo-vaÈ ako liberálna strana? Dve veci vámnevy‰li uÏ na samom zaãiatku.

Áno, ale my sme svojim voliãom hovori-li, Ïe najvy‰‰iu prioritu má odvodov˘ bonusa aÏ potom je v‰etko ostatné. A to, Ïe nám tiedve veci – teda dekriminalizácia marihuanya registrované partnerstvá – nevy‰li na zaãiat-ku, e‰te neznamená, Ïe nevyjdú vôbec. Jed-noducho aj na‰a spoloãnosÈ si na tie témymusí zvyknúÈ, treba o tom viesÈ spoloãenskúdiskusiu a vyjadrovaÈ sa k nim. Som pre-svedãen˘, Ïe uÏ v ìal‰om volebnom obdobíurobíme opäÈ v˘razn˘ krok k tomu, aby na‰aspoloãnosÈ akceptovala to, Ïe budeme maÈ re-gistrované partnerstvá alebo dekriminalizova-nú marihuanu. Som presvedãen˘, Ïe argu-menty sú na na‰ej strane. To, Ïe sa nám ichnepodarilo teraz presadiÈ, neznamená, Ïe to uÏnikdy nepresadíme. Máme to v programe ajnaìalej.

Liberálnym stranám sa na Slovensku nik-dy veºmi nedarilo, moÏno aj preto, kto ichviedol a ako prezentoval – Slovensko nie jezrejme liberálne nastavená krajina, libera-lizmus zrejme nikdy nebude tvoriÈ hlavn˘politick˘ prúd, aj vo vláde ste ako liberá-li v dosÈ brutálnej men‰ine. Myslíte, Ïe savám to podarí presadiÈ pri tej presile kon-zervatívcov v koalícii?

Skôr alebo neskôr zvíÈazí my‰lienka slobo-dy jednotlivca ako najvy‰‰ia hodnota v spo-loãnosti, a treba k tomu prispieÈ. To nezname-ná, Ïe v‰etko sa podarí za ‰tyri roky, ale pred-sa len v˘voj spoloãnosti vypovedá, Ïe si ÏelámaÈ viac slobody. Aj keì tá cesta nebude veº-mi ani jednoduchá a ani krátka.

MoÏno to závisí od toho, medzi ãím si spo-loãnosÈ vyberá. Lebo ãasÈ spoloãnosti sivyberie slobodu vÏdy a je ãasÈ spoloãnos-ti, ktorá ak si má vybraÈ medzi slobodou atzv. sociálnymi v˘dobytkami, tak ste zasav men‰ine. O tom zrejme viete.

Áno, lebo práve tie spomínané sociálne v˘-dobytky zase nesú so sebou vy‰‰ie dane. Po-zrite, priestor pre stranu ako je Sloboda a so-lidarita, v politickom spektre existuje, úspe‰-ne sme ho vyplnili a budeme pracovaÈ na tom,aby sme aspoÀ tento priestor udrÏali.

Stále nechápem, preão sa vám tie dve témynepodarilo presadiÈ do programu vlády.Nevedeli ste nájsÈ kompromis s KDH?

P R E D S E D A N R S R

5

P R E D S E D A N R S R

Takisto si v‰ak pamätám viacero odli‰n˘chrozhodnutí senátov Ústavného súdu a jeotázne, Ïe poslancov NR SR nemôÏete nú-tiÈ, ako majú hlasovaÈ.

Ale oni uÏ vôbec nemusia hlasovaÈ, v˘sled-ky referenda budú vyhlásené ako zákon. Topredsa ide mimo hlasovania poslancov. Chá-pem, Ïe ich nemôÏeme prinútiÈ hlasovaÈ, aletoto referendum cieli aÏ do fázy po hlasova-ní.

Na druhej strane by ten zákon mal nejakovyzeraÈ.

Bude. Napí‰e sa a bude vyzeraÈ.

Ale potom ho musí niekto schváliÈ. Alebonie?

Nie. Referendom ho obãania schvália. Lenho bude musieÈ predseda NR SR podpísaÈ. Ti-pujem, Ïe ho podpí‰e.

Tomuto celkom nerozumiem. V referendeje otázka – „Súhlasíte s t˘m, aby Národnárada Slovenskej republiky zákonom roz‰í-rila moÏnosÈ prerokovaÈ konanie poslancaNárodnej rady Slovenskej republiky akopriestupok na v‰etky priestupky podºa zá-kona o priestupkoch?“ Ak bude dostatoã-ná úãasÈ a ºudia povedia áno na túto otáz-ku...

Preru‰ím vás. Nepoznám presn˘ mechaniz-mus, ale mám od relevantn˘ch povolan˘chºudí informáciu, Ïe v˘sledky referenda sú zá-väzné.

Spoãiatku boli poslanci dosÈ nervózni zRadiãovej vyjadrení, Ïe ak nás ãakajú ÈaÏ-ké ãasy a prebrali ste krajinu v dezolátnomstave...

...to sme prebrali, to je hol˘ fakt, osemper-centn˘ deficit o tom svedãí, je toho jasn˘mdôkazom.

To asi treba uznaÈ. ªudí teda zrejme ãaka-jú ÈaÏké ãasy a politici by asi mali ísÈ prí-kladom.

Pôjdeme.

Povedali ste to sebavedome, viete to aj za-ruãiÈ?

Prinajmenej po dohode s koaliãn˘mi part-nermi – prevzal som iniciatívu, Ïe z pozíciepredsedu NR SR budem diskutovaÈ s poslan-cami a poslaneck˘mi klubmi a predloÏímkompletn˘ návrh na zmeny v odmeÀovaní po-slancov. Predstavu mám a robím pracujem nanej.

Fakticky, ak ministri a poslanci prídu o de-satinu príjmov...

E‰te to nechcem konkretizovaÈ...

Bude to zjavn˘ signál, Ïe ºudí ãaká uÈaho-vanie opaskov a bude to pre nich tvrdé.

Mierne zníÏenie príjmov sa dá oãakávaÈ,uvidíme, ão bude v tom, aká bude koneãnápodoba tohto návrhu.

Zmenil sa vበvzÈah k médiám po voºbách?Po tom, ão som si odskákal, som k médiám

veºmi zhovievav˘, odpú‰Èam si rôzne komen-táre. SnaÏím sa o to, aby sa ten vzÈah nezme-nil. Uvedomujem si, Ïe médiá musia o nieãompísaÈ a s veºkou mierou pokory a trpezlivos-ti zná‰am v‰etko, ão o mne popí‰u. Urãite sanestane, aby som volal nejakému ‰éfredakto-rovi alebo majiteºovi, a rie‰il, ão to o mne po-písali. Nie v‰etky ãlánky boli úplne korekt-né, ale v drvivej väã‰ine sú v poriadku.

Preão boli väã‰inou o vás a nie o va‰ich koa-liãn˘ch partneroch?

O tom sme sa bavili na zaãiatku – jedno-ducho platíme nováãikovskú daÀ a sme aj za-ujímavej‰í t˘m, Ïe sme noví. Niektoré chybysme nemuseli urobiÈ, ale budem si na to dá-vaÈ pozor.

V‰etky stavby, posudzované odbornouporotou so zahraniãnou úãasÈou, sa budútakmer cel˘ september uchádzaÈ prostredníc-tvom internetového portálu zoznam.sk opriazeÀ ‰irokej verejnosti, a to svojím zaují-mav˘m architektonick˘m rie‰ením, urba-nistick˘m rie‰ením, stavebno-kon‰trukãn˘mrie‰ením, kvalitou stavebnej realizácie, resp.viac ãi menej veºkolep˘m investiãn˘m záme-rom stavebníka (investora) ãi developera.Na niekoho zapôsobí fasáda – sklo, hliník ãitradiãn˘ materiál –, na niekoho usporiadaniehmôt ãi ich prienikov, na iného netradiãná ar-chitektúra, resp. celospoloãensk˘ prínos stav-by pre obec, mesto, región ãi Slovensko zhºadiska hospodárskeho, ekologického, so-ciálneho atì. Bude zasa iste zaujímavé, akodopadne konfrontácia medzi príslu‰nou od-bornou verejnosÈou, ktorú v súÈaÏi zastupu-je porota a ‰irokou porotou laickej verejnos-ti...

Aj keì ‰iroká verejnosÈ by nemala ovplyv-ÀovaÈ architekta v jeho tvorbe (nie je to voº-ná umelecká tvorba, ale riadi sa zákonitos-Èami, ktoré by mal architekt re‰pektovaÈ), máv‰ak prirodzené právo vyjadrovaÈ sa (ako to

je v rozvinut˘ch zahraniãn˘ch ekonomi-kách) napríklad k vyuÏívaniu stavebn˘chpozemkov a k investiãn˘m zámerom ichvlastníkov (verejn˘ch i súkromn˘ch staveb-níkov ãi developerov), aby ich nie vÏdy pri-merané ekonomické záujmy nedeformova-li tvorivé ambície a kreativitu architektov ãiprostredie, v ktorom Ïijeme (megalomans-ké stavby v historick˘ch ãastiach miest ãi vhustej mestskej zástavbe, v lesoparkoch ap.).A na to je potrebná rozhºadenosÈ aj v oblas-ti architektúry a staviteºstva, zvy‰ovanie ve-domostného potenciálu, a t˘m zákonite zv˘-‰ené sebavedomie pri petiãn˘ch aktivitách,ãi zaujímaní stanoviska k územn˘m plánomrozvoja obcí, miest a regiónov.

Veì stavebné dielo prinajmen‰om dve ge-nerácie priam bytostne vpl˘va na nበÏivot,formuje ho a zveºaìuje a kultivuje nielen pro-stredie, krajinu, ale aj nás. A aj to je jednouz ambícií súÈaÏe Stavba roka a Ceny verej-nosti, zúãastÀovaÈ sa na tomto procese, na-zvime to „renesancie“ ducha, a t˘m aj kva-lity Ïivota nás obãanov.

Dovoºte nám – organizátorovi celo‰tátnejsúÈaÏe Stavba roka a zriaìovateºovi Ceny

verejnosti ABF Slovakia – zaÏelaÈ vám, vá-Ïení respondenti, pri vstúpení do galérie sta-vebn˘ch diel súÈaÏe Stavba roka 2010 na in-ternetovom portáli zoznam.sk pekn˘ záÏitokpri ich prehliadke a vysloviÈ presvedãenie, Ïenielen jedno z t˘chto z rôznych hºadísk za-ujímav˘ch diel postaven˘ch na Slovensku,moÏno dokonca niekde blízko vá‰ho bydlis-ka... ãi vo va‰ej obci, meste, vás zaujme na-toºko, Ïe im dáte tie najvy‰‰ie hodnotenia.Ktoré z nich to bude, to zverejníme 7. októb-ra 2010 na slávnostnom vyhlásení v˘sledkovsúÈaÏe Stavba roka 2010 a odovzdávaní cien.Tradíciu odovzdávania t˘chto cien zaãalaminul˘ rok pani Silvia Ga‰paroviãová, man-Ïelka prezidenta SR.

Webová anketa je Ïrebovateºná. Jej ví-Èaz získa osobn˘ automobil Peugeot 206+,ktor˘ na podporu ankety venovala firmaPeugeot Slovakia.

Ing. Mária Brichtová, prezidentka ABF Slovakia

www.zoznam.sk / s tavbaroka2010

ZdruÏenie pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia dáva po druh˘ razv histórii aj ‰irokej verejnosti moÏnosÈ hlasovaÈ o najkraj‰iu stavbu v celo‰tátnej súÈaÏi

STAVBA ROKA 2010, a udeliÈ tak CENU VEREJNOSTI, ktorej je zriaìovateºom.

Cena verejnosti 2010Po druh˘ raz v súÈaÏi STAVBA ROKA 2010

problém, ktor˘ ãasto radikalizuje postoje. Ak satak nestane, konflikt v slovensko-maìarsk˘chvzÈahoch bude pokraãovaÈ, Ïiaº, na úkor rie‰e-ní niektor˘ch in˘ch váÏnej‰ích problémov.

(Slovenská televízia, 4. júla)K nahrávke, kde hlas podobn˘ Ficovi, ho-

vorí o kupovaní miest na kandidátke Smeru.Aj na Slovensku je istá miera verejnej podpo-ry tak˘m politikom, ktorí sa správajú neãestne,ba v niektor˘ch prípadoch kriminálne a zdajúsa byÈ v tomto konaní beztrestní.

(hnonline.sk, 5.augusta)Liberálny dom. UÏ v minulosti kresÈanskí

demokrati kritizovali prenajímanie si poslanec-k˘ch kancelárií v sídlach vlastn˘ch politick˘chstrán. Toto je nieão podobné a preto mám voãitomu v˘hrady. Treba skúmaÈ, ãi je to v súlades právnym poriadkom a ãi tam nie je konfliktzáujmov.

(aktuálne.sk, 6.augusta)Komunikácia vnútri koalície. Ministri by

nemali rozprávaÈ o podobe úsporn˘ch opatrení,pokiaº sa na nich nedohodne koaliãn˘ ‰tvorlís-tok. KresÈanskí demokrati na Koaliãnej radebudú ÏiadaÈ jasné pravidlá hry. „Re‰triktívneopatrenia musí najskôr prerokovaÈ Koaliãnárada, ktorá sa musí dohodnúÈ, v akej podobe sanavrhnú. AÏ potom by mali opatrenia prezen-tovaÈ ministri,“ povedal predseda poslanecké-ho klubu KDH Pavol Hru‰ovsk˘. Navy‰e varu-je, Ïe súãasné praktiky neprospievajú stabilitekoalície.

(hnonline.sk, 23. augusta)Zostane socha Svätopluka na Bratislav-

skom hrade, alebo nie? Osobne som presved-ãen˘, Ïe nejak˘ symbol by mal na Hrade stáÈ.Symbol, ão má oporu aj v Ústave Slovenskej re-publiky, sú na‰i vierozvestcovia Cyril a Metod.

(TA 3, 25. augusta)Prezidentovo veto o vzniku ministerstva Ïi-

votného prostredia. Nemáme problém zákono ministerstve Ïivotného prostredia znovaschváliÈ. Verím, Ïe opozícia nebude robiÈ ob-‰trukcie. V‰etko je moÏné. Ale ak sledujeme ajnárodno‰tátny záujem, nemali by sme z toho ro-

6

neho konania v‰etky opatrenia, ktoré sú na topotrebné. Nepochybujem o tom, Ïe Medziná-rodn˘ menov˘ fond je in‰titúcia, ktorá má v pra-vicovej vláde urãitú úctu a re‰pekt. Preãítajte sihodnotenie Medzinárodného menového fonduvo vzÈahu k Slovensku – zrazu zistíte, Ïe Slo-vensko má najlep‰ie hodnotenie v celom regió-ne. Zrazu zistíte, Ïe v‰etky plány na oÏivenieekonomiky, na ozdravenie verejn˘ch financií,ktoré boli veºmi po‰kodené krízou boli hodno-tené – hovorím teraz o plánoch mojej vlády –ako absolútne realistické. Slovensko je na veº-mi dobrej ceste. Toto je hodnotenie Medziná-rodného menového fondu. Potrebujete jednodu-cho vytvoriÈ nejakú atmosféru, Ïe tu je rozvrat,Ïe treba ãosi robiÈ, aby ste mohli prijímaÈ roz-hodnutia a opatrenia, ktoré pravicová vláda po-vaÏuje za celkom prirodzené vrátanie privatizá-cie.

(Sobotné dialógy, 14. augusta)Podºa ruského denníka Kommersant za

slovensk˘m Gazpromom môÏu byÈ aj penia-ze b˘valého slovenského premiéra RobertaFica. Bolo by príjemné byÈ spoloãníkom takej-to spoloãnosti, pretoÏe by to garantovalo veºmipohodln˘ Ïivot, ale to sú nereálne veci a myslímsi, Ïe niekto hrá veºmi zaujímavé mediálne hry.Preto to musím len tak˘mto formálnym spôso-bom odmietnuÈ, je to úpln˘ nezmysel.

(Rádio Slovensko, 17. augusta)Imunita sudcov. Súãasná koalícia chce imu-

nitu sudcov v parlamente okresaÈ spolu s privi-légiami poslancov, no opoziãn˘ Smer, ktoréhohlasy potrebuje, je proti: To by znamenalo, Ïektor˘koºvek nepohodln˘ sudca pre vládnu koa-líciu by mohol byÈ ‰ikanovan˘ v podobe zaãa-tého trestného stíhania.“

(Rádio Expres, 23. augusta)O návrhu na odvolanie Richarda Sulíka.

Predseda parlamentu otvorene hovorí, Ïe veºmipotrebuje okrskov˘ch predstaviteºov, lebo, ci-tujem: „...tí vedia sãítanie ovplyvniÈ“. Toto vy-jadrenie predsedu parlamentu Národnej radySR sa nedá nijako ospravedlniÈ. Tak niekto pria-mo hovorí na mikrofón, Ïe sa dajú ovplyvÀo-vaÈ nejaké v˘sledky referenda, tak sa p˘tam: „ãoto pre boha za ãloveka stojí na ãele slovenské-ho parlamentu!“

(Rádio Slovensko, 25. augusta)

PAVOL HRU·OVSK¯PODPREDSEDA NR SR

Narodil sa 9. júna 1952, vy‰tudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave (1973 – 1978), je Ïenat , má jedno dieÈa. V rokoch 1978 – 1989 pracoval ako podnikov˘ právnik.Po novembri 1989 sa stal kooptovan˘m poslancomFederálneho zhromaÏdenia âSFR, kde pôsobil aj po voºbáchv roku 1990 aÏ do rozpadu âeskoslovenska. Od roku 1992 jeposlancom Národnej rady SR, v rokoch 1998 – 2002 bolpodpredsedom NR SR, po voºbách v roku 2002 sa stalpredsedom Národnej rady. V rokoch 2006 – 2010 bolposlancom NR SR, aj predsedom poslaneckého klubu KDH.Po voºbách v roku 2010 sa stal podpredsedom NR SR. Od roku 1990 je ãlenom KresÈanskodemokratického hnutia, v rokoch 2000 – 2009 bol jeho predsedom.

Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov:Slovensko-maìarské vzÈahy. Budape‰È musí

opustiÈ ideu veºkého Maìarska. Tam niekde je

P O D P R E D S E D O V I A N R S R

Podpredsedovia NR SR

ROBERT FICOPODPREDSEDA NR SR, PREDSEDA STRANY SMER-SD

Narodil sa 15. septembra 1964 v Topoºãanoch, je absolventomPrávnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. S manÏelkou Svetlanou má jedného syna. Povolaním je právnik a pôsobil aj ako vysoko‰kolsk˘pedagóg. V roku 1992 získal titul CSc. Od absolvovania ‰kolyaÏ do roku 1995 pracoval na Právnickom in‰titúte MS SR. V rokoch 1994 – 2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SRv konaní pred Európskou komisiou pre ºudské práva a Európskym súdom pre ºudské práva..V rokoch 1987 – 1990 bol ãlenom Komunistickej stranySlovenska, neskôr v rokoch 1990 – 1999 bol ãlenom Strany demokratickej ºavice. V roku 1999 z SDª vystúpil a bol jedn˘m zo zakladateºov strany Smer, v roku 2005premenovanej na Smer – sociálna demokracia. Jej predsedom je od jej vzniku v decembri 1999.Od roku 1992 je poslancom NR SR, spoãiatku za SDª,neskôr za Smer-SD. Po voºbách v roku 2006 sa stalpredsedom vlády, a hoci jeho strana Smer získala aj v tohtoroãn˘ch voºbách najviac hlasov, nepodarilo sa muzostaviÈ vládu. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR bol zvolen˘za podpredsedu NR SR.

Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov:Programové vyhlásenie vlády. Som ºavico-

v˘ politik, ktor˘ vyznáva sociálno-demokra-tické hodnoty, vyznáva sociálny ‰tát, tak je po-tom potrebné veºmi otvorene aj pomenovaÈ pro-gramové vyhlásenie vlády a akou cestou saSlovensko uberá. Slovensko sa pustilo pravico-vou cestou, na tom nie je niã zlé, pretoÏe poli-tika a politická scéna sa vÏdy delí na pravicu ana ºavicu a nejak˘ stred, ale tie segmenty, kto-ré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlá-dy, jednoznaãne otáãajú kormidlo na Slovens-ku, a opäÈ ide slovenskou cestou individualiz-mu slabého ‰tátu, naozaj sú tu náznaky aj osla-bovania sociálneho statusu – pracovno-právne-ho statusu ºudí.

(Sobotné dialógy, 14. augusta)Ekonomická situácia Slovenska. Predo-

v‰etk˘m sa vytvára atmosféra, Ïe v tomto ‰tá-te je rozvrat. Ja to stále poãúvam – v‰etko je roz-vrátené, v‰etko je zlé. Keby to tak bolo, vládauÏ dávno prijíma formou skráteného legislatív-

biÈ koaliãno-opoziãn˘ spor. Vytvorenie minis-terstva Ïivotného prostredia povaÏujem za nut-né, lebo environmentalistika je asi najdôleÏitej-‰ou politikou tohto storoãia.

(Pravda, 21. augusta)

ING. MILAN HORTPODPREDSEDA NR SR,PODPREDSEDA SDKÚ-DS

Narodil sa 6. februára 1953 v âervenom Kameni, v roku1977 ukonãil ‰túdium na Obchodnej fakulte Vysokej ‰kolyekonomickej v Bratislave. B˘va v Novej Dubnici, je Ïenat ,má päÈ detí.Pred novembrom 1989 pracoval v ZVS Dubnica a ZËS Nová Dubnica, v rokoch 1990 – 1994 bol primátoromNovej Dubnice, v rokoch 1994 – 1998 pracoval v Regionálnom komunálnom centre v Trenãíne, v Matadore Dubnica a ZËS Elektronika Nová Dubnica. Je spoluzakladateºom Klubu primátorov miest Slovenska a Únie miest Slovenska – dva roky pôsobil vo funkcii jejviceprezidenta.Od roku 1990 bol ãlenom KresÈanskodemokratického hnutia,od roku 1994 ãlenom predsedníctva KDH, v roku 1997pôsobil ako podpredseda KDH pre komunálnu politiku.Poslancom Národnej rady SR sa stal v roku 1998 zaSlovenskú demokratickú koalíciu. V roku 2000 stál privzniku Slovenskej demokratickej a kresÈanskej únie, v roku2002 sa stal poslancom NR SR za SDKÚ, od roku 2006vykonáva funkciu podpredsedu NR SR, do tejto funkcie bolzvolen˘ aj po voºbách v roku 2010.

Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov:Kultúrna in‰titúcia z parlamentu. Novoz-

volen˘ podpredseda NR SR Milan Hort si Ïelá,aby parlament nebol len najvy‰‰ím zákonodar-n˘m zborom, ale aj kultúrnou in‰titúciou. „Ten-to víkend v Levoãi a v Nitre som poãul v˘zvyk nám, politikom, predov‰etk˘m v tom, abysme boli ‰íritelia pokoja a nie nepokoja. O to sabudem snaÏiÈ a k tomu budem aj vás vyz˘vaÈ.“

(hnonline.sk, 8. júla)Opoziãné návrhy v NR SR. Roberta Fica za

podpredsedu NR SR podºa Milana Horta pod-porila aj SDKÚ. Oãakáva, Ïe svoju silu v par-lamente vyuÏije, na druhej strane v‰ak tvrdí, Ïe„pokiaº prídu s múdrymi návrhmi, nebudeme torie‰iÈ tak, Ïe len preto, Ïe to je návrh z opozí-cie, Ïe sa o tom ani nebudeme rozprávaÈ.“

(Rádio Slovensko, 11. júla)Delenie parlamentn˘ch postov. Prístup koa-

lície k opozícii pri delení parlamentn˘ch postovnebol nikdy korektnej‰í. „V minulom období

Svät˘ ·tefan a slovensko-maìarské vzÈa-hy. Niekedy politici z toho robia citlivej‰iutému neÏ samotná téma je. Napríklad pri desia-tom v˘roãí samostatnosti Slovenskej republikyvtedaj‰í predseda NR SR hovoril aj o tom, Ïesvät˘ ·tefan patril aj do histórie Slovákov. Nedása hovoriÈ o tom, Ïe nejaké národy v UhorskuÏili oddelene. Svät˘ ·tefan urobil to, ão vtedybolo najlep‰ie, Ïe svoj ºud doviedol ku kresÈan-stvu. Vytvoril tak ‰tát, ktor˘ bol na vtedaj‰iudobu dosÈ siln˘. Urãite patrí do histórie. Nemy-slím si, Ïe zo svätého ·tefana treba robiÈ neja-k˘ zdroj napätia.

(hnonline.sk, 20. augusta)Komunikácia v koalícii. V koalícii by sa uÏ

v budúcnosti nemala opakovaÈ situácia ako pridaÀovom a odvodovom balíãku. Predseda Mos-tu-Híd Béla Bugár hovorí, Ïe sporom by sadalo predísÈ vytvorením koaliãnej rady odbor-níkov, ktorá by navrhované zmeny prerokova-la pred t˘m, ako ich ministri odprezentujú.

(Pravda 25. augusta) Obnovenie ministerstva Ïivotného pro-

stredia. Koalícia je podºa predsedu strany Most-Híd Béla Bugára schopná znovu v NR SR za-hlasovaÈ za vznik ministerstva Ïivotného pro-stredia. „Predpokladám, Ïe v‰etci prítomní po-slanci koalície budú hlasovaÈ za vznik minister-stva, a t˘m sa prelomí veto prezidenta,“ pove-dal Bugár na tlaãovej besede. Strana Most-HídzároveÀ odsúva schválenie nominanta, ktor˘sa mal staÈ ministrom Ïivotného prostredia.„Máme troch kandidátov,“ dodal Bugár. Re-zort Ïivotného prostredia pripadol strane Most-Híd po uzatvorení Koaliãnej zmluvy. Podºa Bu-gára za zru‰ením envirorezortu bola snaha o za-krytie stôp, napríklad v kauze emisií.

(pre agentúru SITA 27. augusta) Námestníci riaditeºa SIS. „Nebolo by dob-

ré, keby si koalícia rozparcelovala SIS. Politic-ky je to neprípustné. Dá sa povedaÈ, Ïe mámezáujem toho ãloveka udrÏaÈ, lebo v rámci SISje odborníkom. Neviem si v‰ak predstaviÈ, Ïeponúkneme nového ãloveka a ten bude námest-níkom. Nebudeme maÈ záujem,“ zdôraznil Bu-gár.

(Pravda, 28. augusta)

7

nám prináleÏalo viac predsedov aj podpredse-dov v˘borov. My sme pomer dodrÏali.“ Prezdvojenie poslancov vo v˘boroch sa vraj roz-hodli, aby ich opozícia nemohla znefunkãniÈ.„Nechceme valcovaÈ, jedin˘ dôvod je, aby ne-mohli v˘bory blokovaÈ.“

(Sme, 20. júla)NeúãasÈ Roberta Fica v NR SR. Robert

Fico zakr˘va svoje flákanie a neúãasÈ na roko-vaní parlamentu banskou tragédiou v Handlo-vej. „Na pietnu spomienku pri príleÏitosti 1. v˘-roãia úmrtia 20 baníkov v Handlovej sme do-stali pozvánky viacerí,“ tvrdil Hort. Podºa nehotam ráno mohli Handlovãania zapáliÈ svieãku pripamätníku. „Samotná spomienková akcia sazaãína aÏ o 19. hodine zádu‰nou om‰ou. Dnesdopoludnia a poãas dÀa sa niã také, ão je piet-nym aktom, nedeje. Chcem sa sp˘taÈ, ãi je pánFico kostolník, alebo zvonár, lebo nevidím in˘dôvod, preão by tam mal byÈ.“

(Plus 1 deÀ, 11. augusta)Oslavy Slovenského národného povstania.

Podpredseda parlamentu Milan Hort sa na po-vstanie pozrel ako na viaceré v˘zvy. V zvu ne-maÈ strach postaviÈ sa proti prejavom potiera-nia slobody, v˘zvu k zodpovednosti za dar slo-body a demokraciu, v˘zvu bojovaÈ proti ºahos-tajnosti, ktorej plodom je totalita aj vojna a v˘-zvu vrátiÈ Povstaniu historickú pravdu, pretoÏepatrí celému Slovensku a nemá rozdeºovaÈ, alespájaÈ.

(SITA, 29. augusta)

BÉLA BUGÁRPODPREDSEDA NR SR, PREDSEDA STRANY MOST-HÍD

Narodil sa v Bratislave (7. júla 1958), kde aj vy‰tudovalSlovenskú technickú univerzitu. Zaãínal ako strojn˘ inÏinierv Závodoch ÈaÏkého strojárstva v Bratislave. Îije v ·amoríne. Je Ïenat , má jednu dcéru. Medzi jeho záujmy patrí jeho záhrada, ale aj zbrane.V rokoch 1990 – 1991 bol ãlenom predsedníctva MaìarskéhokresÈanskodemokratického hnutia, v rokoch 1991 – 1998predsedom MKDH, v rokoch 1998 – 2007 bol predsedomStrany maìarskej koalície. Siedmeho júna 2009 spolu s ìal‰ími b˘val˘mi poslancami SMK – MKP zaloÏil politickú stranu Most-Híd, ktorej je predsedom.V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom FederálnehozhromaÏdenia, od roku 1992 je poslancom Národnej radySR. V rokoch 1998 – 2006 bol podpredsedom NR SR, v ãase po abdikácii Pavla Hru‰ovského z funkcie predseduNárodnej rady SR bol od 7. februára 2006 do koncavolebného obdobia poveren˘ plniÈ v‰etky ústavné kompetenciepredsedu Národnej rady SR. Po voºbách v roku 2010 saopätovne stal podpredsedom Národnej rady SR, je ãlenom v˘boru NR SR pre sociálne veci.

Z povolebn˘ch vyjadrení a postojov:Volebné v˘sledky. Béla Bugár je odhodlan˘

vstúpiÈ so svojou stranou Most-Híd do pravico-vej koalície, so Smerom rokovaÈ o povolebnejspolupráci nebude. Napriek tesnému rozdielumedzi moÏnou koalíciou Smer a SNS a ‰tvor-koalíciou SDKÚ, SaS, KDH a Most, ktor˘ bytvorili len asi ‰tyri mandáty, verí, Ïe je moÏnézostaviÈ vládu, „ktorá zaãne rie‰iÈ problémy tej-to krajiny“. Bugár zopakoval to, ão tvrdil cel˘deÀ – Ïe by bol rád, ak by sa SMK dostala doparlamentu. Tá v‰ak zostala pred jeho bránamiso ziskom nieão cez ‰tyri percentá. „Je to ichzodpovednosÈ a ich v˘sledok práce,“ povedalBugár. „Strana bola úspe‰ná,“ povedal na tla-ãovej konferencii Béla Bugár. „Dne‰n˘m dÀomzaãíname novú éru.“

(Sme, 13. júna)

P O D P R E D S E D O V I A N R S R

8

Predsedníãka vlády Iveta Radiãová opakova-ne za priority jej tímu oznaãila zdravé a udrÏa-teºné hospodárenie, nulovú toleranciu korupcie,zabezpeãenie prístupu k spravodlivosti, dosta-tok pracovn˘ch príleÏitostí, motivujúce podni-kateºské prostredie a aktívnu obãiansku spoloã-nosÈ. Na dosiahnutie t˘chto cieºov chce vládapodºa jej slov podporovaÈ vzdelan˘ch ºudí ainovatívnu spoloãnosÈ, zabezpeãiÈ ºuìom prístupku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Napokon, zaujímavá a signifikantná bola ajjej prvá mediálna konfrontácia po schváleníprogramu vlády, ktorá sa odohrala o niekoºkodní na pôde Slovenského rozhlasu v Sobotn˘chdialógoch. Iveta Radiãová: Programové vyhlásenie vládysa sústreìuje na ‰esÈ priorít. Tie priority sa sna-Ïia rie‰iÈ to, ão pomenováva aj opozícia akohlavné problémy Slovenskej republiky. Dôsled-ky hospodárskej krízy, potrebu konsolidovaniaverejn˘ch financií, tvorbu nov˘ch pracovn˘chmiest, zlep‰enie aj príjmovej situácie obãanovv súvislosti s t˘mito rie‰eniami. ëalej zlep‰e-nie propodnikateºského prostredia, zníÏeniemiery korupcie, potrebné zásahy do súdnictvamá rovnako v svojom programe i opozícia.Teda vymáhateºnosÈ práva, zlep‰enie morálky vSlovenskej republike. ZároveÀ medzi prioritypatrí kvalita vzdelania, podpora vedy, v˘skumua inovácií a dostupnosÈ, zefektívnenie zdravot-níckej starostlivosti. K tomuto sú následné kro-ky uÏ dnes v riadnom pripomienkovom kona-ní. Dnes do pripomienkového konania ‰li prvéreálne rie‰enia a to v oblasti sluÏieb zamestna-nosti, v oblasti zdravotného poistenia, v oblas-ti sociálneho poistenia, v oblasti zmien daní, aleaj zniÏovania korupcie, to znamená zverejÀova-nie zmlúv a aj v oblasti rie‰enia dôsledkov po-vodní. To je dané do pripomienkového konania,takÏe tie kroky, ktoré vláda po vyslovení dôve-ry chce uãiniÈ, sa sústreìujú na spomínané pri-ority a zároveÀ rie‰enia akútnych problémov,ktoré Slovenská republika má.Robert Fico: Pokiaº ide o toto programové vy-hlásenie, ja som sa nikdy nebál prihlásiÈ k ºavi-ci, a hovorím to veºmi jasne a otvorene, som ºa-vicov˘ politik, ktor˘ vyznáva sociálno-demo-kratické hodnoty, vyznáva sociálny ‰tát. Ja v‰akby som chcel povedaÈ okrem t˘chto v‰eobec-n˘ch charakteristík aj dve konkrétne veci. Pre-dov‰etk˘m ma veºmi mrzí, Ïe nemôÏeme pova-ÏovaÈ toto vyhlásenia za dôveryhodné, pretoÏevôbec nezodpovedá tomu, ão strany vládnejkoalície hovorili pred voºbami. Jeden krátky prí-

klad. V spoloãnej relácii pani Radiãová v STVvyhlásila: My nemáme v pláne privatizovaÈ,toto chcem vyhlásiÈ. Toto bolo pekné vyhláse-nie pred voºbami, pretoÏe slovenská verejnosÈnechce poãúvaÈ o privatizácii niã, lebo privati-zácia bola vÏdy spojená s veºk˘mi ‰kandálmi.Ak ale dnes otvoríme programové vyhlásenievlády, tak zistíme, Ïe sa ide privatizovaÈ úplnev‰etko. Teplárne, neuveriteºne cenn˘ majetoktohto ‰tátu, letisko, Cargo, SAD-ky. V podsta-te v‰etko, ão má nejakú hodnotu. P˘tame sa pre-to, ako máme dôverovaÈ programovému vy-hláseniu vlády, ako máme dôverovaÈ ºuìom,ktorí reprezentujú vládnu koalíciu, keì bez ak˘-chkoºvek problémov pred voºbami hovorili, Ïesa nebude privatizovaÈ a podstatou programo-vého vyhlásenia vlády je práve privatizácia.Druhá konkrétnosÈ sa t˘ka hospodárskeho ras-tu. Odovzdali sme tejto pravicovej vláde Slo-

·esÈ priorít vládyIvety Radiãovej

Desiateho augusta poslanci Národnej rady SR schválili Programové vyhlásenie vlády SR.,Dôveru kabinetu Ivety Radiãovej vyslovilo 79 poslancov zo 145 prítomn˘ch. Ako sa dalo oãakávaÈ

– hoci ‰umy okolo „obyãajn˘ch ºudí“ Igora Matoviãa naznaãovali aj moÏné problémy, súhlas s predloÏen˘m dokumentom vyjadrili v‰etci koaliãní poslanci, nech˘bal ani jeden. Poslanci oboch

opoziãn˘ch strán hlasovali proti – ch˘bali piati z nich (zo Smeru Pavol Pa‰ka, Miroslav âíÏ, Ján Poãiatek, Vladimír Jáno‰ a zo Slovenskej národnej strany jej predseda Ján Slota).

V L Á D A S R

9

Za najdôleÏitej‰í cieº vláda Slovenskej republiky povaÏuje vytváraÈ predpoklady pre zvy‰o-vanie kvality Ïivota obãanov a Ïivotnej úrovne. Nevyhnutn˘m predpokladom na dosiahnutietohto cieºa je obnovenie rastu ekonomiky a konkurencieschopnosti. NajdôleÏitej‰ím indikáto-rom toho, ãi sa to vláde darí alebo nie, bude v˘voj v oblasti tvorby nov˘ch pracovn˘ch príle-Ïitostí. Potrebujeme znovu na‰tartovaÈ nielen vysok˘, ale aj udrÏateºn˘ ekonomick˘ rast, kto-r˘ so sebou prinesie aj nové pracovné príleÏitosti. Za najdôleÏitej‰ie v tejto súvislosti vládaSlovenskej republiky povaÏuje:1. zdravé a udrÏateºné verejné financie, zastavenie prudko rastúceho zadlÏovania a postupné

zniÏovanie deficitu verejn˘ch financií (najmä zásadn˘m zníÏením korupcie a plytvania a efek-tívnej‰ím vyuÏívaním verejn˘ch zdrojov);

2. zlep‰ovanie v posledn˘ch ‰tyroch rokoch stále sa zhor‰ujúceho podnikateºského prostredia,ão je nevyhnutn˘ predpoklad prílevu investícií a rastu zamestnanosti;

3. odstránenie bariér rastu zamestnanosti, napríklad zníÏenie odvodového zaÈaÏenia celkovo,najmä v‰ak u málo kvalifikovanej práce, pruÏné formy pracovn˘ch úväzkov, medzitrh prá-ce;

4. rie‰enie nov˘ch sociálnych rizík: tzv. pracujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe a rizika,keì vzdelanie prestáva byÈ dostatoãnou ochranou pred hrozbou nízko platenej práce ãi ne-zamestnanosti; súãasn˘ sociálny ‰tát zlyháva pri rie‰ení t˘chto akútnych sociálnych rizík;

5. dôraz na rast vzdelania, vedy a v˘skumu, najmä z hºadiska zlep‰enia upadajúcej kvality vtejto oblasti (vláda Slovenskej republiky povaÏuje túto oblasÈ za kºúãovú z hºadiska udrÏa-teºnosti rastu ekonomiky a zamestnanosti v budúcnosti);

6. v˘razné zlep‰enie v oblasti vymáhateºnosti práva a boja proti korupcii. Imunita poslancov. Vláda navrhne zásadné obmedzenie imunity poslancov a ìal‰ích ústav-

n˘ch ãiniteºov vrátane sudcov. Imunita poslancov Národnej rady sa má vzÈahovaÈ iba na v˘-roky poslancov v parlamente.

Verejné obstarávanie. Vláda bude presadzovaÈ pouÏívanie súÈaÏn˘ch metód verejného ob-starávania, a to aj v t˘ch prípadoch, v ktor˘ch to dnes nie je povinné (neprioritné sluÏby), azavedie sprísnenie podmienok pri podprahovej metóde verejného obstarávania. Vláda sa za-viazala, Ïe zverejní obchodné zmluvy, ktoré v minulosti uzavrel ‰tát, orgány verejnej správy aobchodné spoloãnosti so 100-percentn˘m podielom ‰tátu.

Ochrana a podpora ºudsk˘ch práv. Vláda bude vytváraÈ ão najlep‰ie podmienky pre to, abypríslu‰níci národnostn˘ch men‰ín uplatÀovali svoje právo na vyjadrenie, zachovanie a rozvojvlastnej identity. Osobitnú pozornosÈ bude vláda venovaÈ otázke postavenia, integrácie a roz-voja rómskej komunity. Na Slovensku dlhodobo Ïijú tisíce Rómov v nevyhovujúcich hygienic-k˘ch podmienkach, priãom mnohí sú odkázaní v˘luãne na ‰tátne sociálne dávky.

Práca, sociálne veci, rodina. Vláda zastaví plytvanie finanãn˘ch prostriedkov v takzvan˘chsociálnych podnikoch. Vláda prehodnotí doteraj‰í systém dávok sociálneho poistenia a posil-ní solidaritu v systéme so zachovaním poistného charakteru sociálneho poistenia. V razné zjed-nodu‰enie ‰tátnej sociálnej podpory by mal priniesÈ takzvan˘ odvodov˘ bonus, ktor˘ sa kabi-net zaviazal presadzovaÈ za predpokladu fi‰kálnej neutrality a zohºadnenia dosahov na mar-ginalizované skupiny.

Zdravotníctvo. Vláda zru‰í súãasnú podobu takzvan˘ch v˘menn˘ch lístkov, ktoré sú odpo-rúãaniami v‰eobecn˘ch lekárov na vy‰etrenie u ‰pecialistov. Vláda umoÏní zdravotn˘m pois-Èovniam tvorbu zisku za presne stanoven˘ch podmienok tak, aby sa nezhor‰ovala pozícia ‰tá-tu v prebiehajúcich sporoch o ochranu investícií.

·kolstvo, veda, mládeÏ a ‰port. ·tátny vzdelávací program tvorí súãasÈ reformn˘ch zmienvzdelávania z predchádzajúceho volebného obdobia. Urãuje uãivo, ktoré je povinné pre v‰et-ky ‰koly, okrem neho si ãasÈ hodín môÏu uãitelia prispôsobiÈ podºa vlastn˘ch predstáv. Kabi-net zavedie povinn˘ posledn˘ roãník materskej ‰koly s moÏnosÈou alternatívnych rie‰ení predeti, u ktor˘ch sa preukáÏe predpoklad úspe‰ného zvládnutia ‰kolskej dochádzky aj bez úãas-ti na pred‰kolskom vzdelávaní. V súãasnosti sa ‰tát snaÏí motivovaÈ k umiestÀovaniu detí domatersk˘ch ‰kôl hradením ‰kolného v poslednom roãníku ‰kôlky. Oãakáva sa, Ïe nav‰tevova-nie ‰kôlky by mohlo napríklad vyrovnávaÈ rozdiely medzi uãebn˘mi v˘sledkami väã‰inovej po-pulácie a detí z rómskych osád.

Kultúra. Vláda otvorí otázku decentralizácie v oblasti kultúry a posilní nezávislosÈ národ-n˘ch kultúrnych in‰titúcií od politiky. V oblasti médií vláda plánuje zru‰iÈ koncesionárske po-platky a transformovaÈ ‰tátnu tlaãovú agentúru TASR.

Bezpeãnostná politika a obrana. Vláda prehodnotí mieru zapojenia Ozbrojen˘ch síl do ope-rácií medzinárodného krízového manaÏmentu s cieºom ìal‰ieho posilnenia ich príspevku dooperácie ISAF v Afganistane v súlade so stratégiou medzinárodného spoloãenstva postupné-ho odovzdávania zodpovednosti afgansk˘m in‰titúciám.

Zahraniãná politika. Vláda osobitne chce zlep‰iÈ vzÈahy s Maìarskom. Za základ rozvojabilaterálnych vzÈahov s Maìarskom povaÏuje Zmluvu o dobrom susedstve a priateºskej spo-lupráci z roku 1995, ako aj ãlenstvo oboch krajín v EÚ a NATO.

vensko s najvy‰‰ím hospodárskym rastom vrámci Európskej únie. Dúfam, Ïe tento fakt ne-bude nikto spochybÀovaÈ. Slovensko má v ãasesvetovej hospodárske krízy najvy‰‰í hospodár-sky rast v rámci Európskej únie a dosiahlo sato t˘m, Ïe sme veºmi tlaãili na veºké verejné in-vestície. Diaºnice, atómové elektrárne, letiská,rekon‰trukcia Hradu, pretoÏe sme vedeli, Ïekeì nefunguje malé a stredné podnikanie, pre-toÏe je málo zákaziek, a trhy boli veºmi slabé,‰tát musí veºa investovaÈ do rôznych projektov,aby rast stimuloval. A to sa nám jednoducho po-darilo. Keì sa v‰ak pozrieme do programové-ho vyhlásenia vlády, zisÈujeme, Ïe veºké verej-né investície prakticky konãia. Uvediem ibajeden projekt, ktor˘ ma mrzí osobne, a to je ‰i-rokorozchodná Ïeleznica. Dávam dnes váÏne dopozornosti vyhlásenie maìarského premiéra,ktor˘ povedal, Ïe ak Slovensko to nechce, onito s radosÈou zoberú. âiÏe ak Rusi, Ukrajinci,Maìari, âesi, Rakú‰ania – v‰etci hovoria, Ïe jeto skvel˘ projekt, nechápem, preão Slovenskosa vzdáva tak˘chto obrovsk˘ch verejn˘ch inves-tícií, ktoré dávajú aj priestor, aj moÏnosÈ nahospodársky rast. E‰te dodám dve veci: otázkaatómovej elektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuniciach– tá je prakticky m⁄tva, pretoÏe sa pí‰e, Ïe lenvtedy, ak do toho vstúpi súkromn˘ investor.Tretia vec je veºmi laxn˘ prístup k diaºniciam,a práve dynamická v˘stavba diaºnic bolo to, ão‰tartovalo hospodársky rast. Toto sú na‰e v˘hra-dy, my re‰pektujeme schválenie programovéhovyhlásenia vlády. Myslím, Ïe parlament prebe-hol ‰tandardne, asi ste neoãakávali niã iné panípredsedníãka, normálna diskusia v parlamente,schválili ste si programové vyhlásenie. Mymáme v‰ak váÏne v˘hrady v tom, Ïe ste nieãoúplne iné hovorili verejnosti a nieão úplne inéste robili hneì potom, ako ste získali vládnumoc. Iveta Radiãová: Slovenská republika má hos-podársky rast, ale ten sa vÏdy pomeriava ktomu, ão bolo pred rokom alebo pred dvomarokmi. Samozrejme, Ïe rastie, keì sme boli vmínusov˘ch ãíslach. Ale inak súhlasím, Ïe hokoneãne má. ZáleÏí vÏdy od toho, s ãím porov-návate. Druhé kon‰tatovanie a v tom sa budemodráÏaÈ od správy o sociálnej situácii schvále-nej vládou pána Fica 7. júla. V tej sa kon‰tatu-je, Ïe sa zhor‰ila príjmová situácia obãanovSlovenska. Îe dve tretiny obãanov majú niωípríjem ako 500 eur, Ïe sú kraje, ako Pre‰ovsk˘,kde 80 % obãanov má niωí príjem ako 500 eur.Táto správa kon‰tatuje spomalenie tvorby pra-covn˘ch miest, zníÏenie zamestnanosti. Kon‰ta-tuje v˘razné zv˘‰enie nezamestnanosti, to súveci, na ktoré chceme reagovaÈ a musíme rea-govaÈ.

Toto sú dôsledky aj predchádzajúceho ‰tvor-roãného obdobia, toto je sociálna situácia tak,ako ste ju definovali vo va‰ej správe, a na tú tre-ba reagovaÈ a prijímaÈ opatrenia. Prijímameopatrenia, uÏ prv˘mi zákonmi, ktoré teraz ‰li dopripomienkového konania, na podporu rastuzamestnanosti, na rie‰enie kritickej situácie v re-giónoch a na solidaritu t˘ch, ktorí dnes pocti-vo ako zamestnanci platia dane, odvody a majúpotom prístup k nejak˘m sluÏbám verzus tí,ktorí majú rôzne príjmy, rôznymi spôsobmi avôbec sa nepodieºajú na odvodovom zaÈaÏení,neprispievajú do systému, ale pritom si nároku-jú na náhrady z tohto systému. Prikroãili smehneì k t˘mto rie‰eniam.

V L Á D A S R

Z Programovéhovyhlásenia vlády

10

Z programového vyhlásenia vlády:Popri objektívnych vplyvoch a dôsledkoch

hospodárskej krízy Slovensko pre‰lo obdobímpoklesu dôveryhodnosti zahraniãnej politiky,zhor‰enia konkurencieschopnosti, nárastu ko-rupcie, plytvania a neefektívneho nakladanias verejn˘mi zdrojmi, poklesu kvality podni-kateºského prostredia, zhor‰enia vymáhateº-nosti práva, rastu sociálnych rizík a neza-mestnanosti a v neposlednom rade zhor‰eniapolitickej kultúry a rozdúchavania napätí.

Za najdôleÏitej‰í cieº preto vláda Sloven-skej republiky dnes povaÏuje vytváraÈ pred-poklady pre zvy‰ovanie kvality Ïivota obãa-nov a Ïivotnej úrovne. Nevyhnutn˘m predpo-kladom na dosiahnutie tohto cieºa je obnove-nie rastu na‰ej ekonomiky, obnovenie rastuna‰ej konkurencieschopnosti. NajdôleÏitej-‰ím indikátorom toho, ãi sa to vláde darí ale-bo nie, bude v˘voj v oblasti tvorby nov˘chpracovn˘ch príleÏitostí. V tejto oblasti je dnessituácia zlá a zìaleka nielen v dôsledku krí-zy. Potrebujeme znovu na‰tartovaÈ nielen vy-sok˘, ale aj udrÏateºn˘ ekonomick˘ rast, kto-r˘ so sebou prinesie aj nové pracovné príle-Ïitosti. Za najdôleÏitej‰ie v tejto súvislostivláda Slovenskej republiky povaÏuje: • zdravé a udrÏateºné verejné financie, zasta-

venie prudko rastúceho zadlÏovania a po-stupné zniÏovanie deficitu verejn˘ch fi-nancií;

• zlep‰ovanie v posledn˘ch ‰tyroch rokochstále sa zhor‰ujúceho podnikateºského pro-stredia, ão je nevyhnutn˘ predpoklad prí-levu investícií a rastu zamestnanosti;

• odstránenie bariér rastu zamestnanosti, na-príklad zníÏenie odvodového zaÈaÏenia cel-kovo, najmä v‰ak pri málo kvalifikovanejpráci, pruÏné formy pracovn˘ch úväzkov,medzitrh práce;

• rie‰enie nov˘ch sociálnych rizík: tzv. pra-cujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe arizika, keì vzdelanie prestáva byÈ dostatoã-nou ochranou pred hrozbou nízko platenejpráce ãi nezamestnanosti; súãasn˘ sociál-ny ‰tát zlyháva pri rie‰ení t˘chto akútnychsociálnych rizík;

• dôraz na rast vzdelania, vedy a v˘skumu,najmä z hºadiska zlep‰enia upadajúcej kva-lity v tejto oblasti (vláda Slovenskej repu-bliky povaÏuje túto oblasÈ za kºúãovú zhºadiska udrÏateºnosti rastu ekonomiky azamestnanosti v budúcnosti);

• v˘razné zlep‰enie v oblasti vymáhateºnos-ti práva a boja proti korupcii a dôsledné re‰-pektovanie základn˘ch práv a slobôd, vrá-tane príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín.Nastal ãas, aby tí, ão poctivo pracujú a

trpezlivo zná‰ali reformy, mali istotu dobreocenenej práce, aby sa mohli neru‰ene staraÈo svoju rodinu, aby mali k dispozícii moder-né zdravotníctvo, aby ich deti dostali kvalit-né vzdelanie, aby sa nemuseli obávaÈ o svo-ju budúcnosÈ na dôchodku.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Kríza v Grécku. Za krízu v Grécku by

mali platiÈ banky. „Îiadame banky, aby sa

zhostili svojej zodpovednosti, pretoÏe smeniã nepoãuli o príspevku, ktor˘ uhradí ich dielzodpovednosti za grécku krízu. Keby Slo-vensko zaplatilo svoj diel, takmer 800 milió-nov eur na podporu Grécka, jeho ‰tátny dlhby vyskoãil na 9,5 percenta HDP. To nie jeÏiadna solidarita s Gréckom, to je solidaritas bankami.“

Bankrot nezodpovedn˘ch ‰tátov. Nad-merne zadlÏené krajiny eurozóny by mali byÈprinútené vyhlásiÈ bankrot, a nie ich zachra-ÀovaÈ, citoval Radiãovú prestíÏny americk˘ekonomick˘ denník Wall Street Journal. Eu-rozóna potrebuje podºa nej vytvoriÈ proces ria-deného bankrotu pre ‰táty, ktoré nezvládajúsvoje dlhy, aby ‰etrnej‰ie hospodáriace eko-nomiky nemuseli znova platiÈ úãty za rozha-dzovaãn˘ch susedov.

Tretí pilier. „V treÈom pilieri sa budú ru-‰iÈ daÀové v˘nimky, ale zostanú tam aj tak ìal-‰ie zv˘hodnenia.“. Ak by koalícia zv˘‰ilaodvody z príspevkov, zamestnávatelia hrozi-li, Ïe budú pracovníkom na sporenie prispie-vaÈ menej alebo vôbec. Pilier by potom stra-til na v˘zname. Zamestnávateºom a zamest-nancom hrozilo, Ïe by z príspevkov na spo-renie odvádzali plné odvody na úrovni 48,6percenta.

Vedenie SIS. Koalícia sa dohodla iba namoÏn˘ch odporúãaniach pre nového riadite-ºa SIS. „Pokiaº majú strany návrhy vhodn˘chuchádzaãov na miesta, ktorí spæÀajú kvalifi-kaãné predpoklady, vzdelanostné predpokla-dy, previerkové predpoklady, tak môÏu daÈisté návrhy, odporúãanie, ale to je v‰etko.Îiadne politické rozdelenie pozícií neprichá-dza do úvahy.“

Ochrana pred povodÀami. Vláda chce s povodÀami bojovaÈ nov˘m spôsobom. Pod-ºa vzoru okolit˘ch krajín sa bude snaÏiÈ pre-staÈ budovaÈ betónové stavby na odchyt vodya prejde na stratégiu rozloÏenia a zachytáva-nia vody v krajine. „Aby voda nestekala prú-dom a veºmi prudko lesn˘mi cestami, vytvo-ren˘mi brázdami na poliach a podobne do ko-r˘t, kde zvy‰ujeme hrádze, a ony uÏ nestaãia.Nechceme ísÈ cestou zvy‰ovania hrádzí a mú-rov, ale cestou rozkladania tej vody v teritó-riu.“

Príjmy a v˘davky ‰tátu. „TakÏe keì tozhrniem, realokácia eurofondov spolu so ‰tát-nym rozpoãtom na ‰trukturálne priority, dru-h˘ krok – ‰krty vo verejn˘ch v˘davkoch vt˘ch rezortoch, kde môÏeme ‰krtaÈ, a nie je tomálo, a tretí krok, kde chceme u‰etriÈ viac ako900 miliónov eur, je príjmová stránka rozpoã-tu, ktorá súvisí s t˘m prv˘m, pretoÏe ak na-‰tartujeme zamestnanosÈ, tak to zvy‰uje prí-jmy z daní a z odvodov. âiastoãné opatrenia,ão v tejto ãasti navrhujeme zatiaº urobiÈ, je ru-‰enie v˘nimiek, ktor˘ch je mnoÏstvo. Ne-platili sa odvody z rôznych typov zmlúv, te-raz nemám na mysli dohody, to sa ponechá-va bez odvodov, ale zmluvy, typu umeleck˘chzmlúv a podobne, kde neboli platené Ïiadneodvody a nahrádza to príjem zo zamestnania,z odpisov, z kapitálu a podobne.“

IVETA RADIâOVÁ, PREDSEDNÍâKA VLÁDY SR

Dátum a miesto narodenia: 7. decembra 1956Vzdelanie:1975 – 1979 Filozofická fakulta Univerzity Komenského 1979 – 1981 PhDr. („Kvantitatívny a kvalitatívny v˘skum”)Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Katedra sociológie1983 – 1986 PhD. („Typologická metóda v sociálnychvedách“) Slovenská akadémia vied1990 postdoktorandské ‰túdium, University of Oxford, Veºká Británia 1997 docentúra, („KriÏovatky sociálneho poznania –problémy sociálnej politiky“) Filozofická fakulta Univerzity Komenského2005 profesúra („Procesy sociálnej inklúzie a exklúzie“)Filozofická fakulta Univerzity KomenskéhoProfesionálna kariéra:1979 – 1989 koordinátorka v˘skumného tímu pre rodinnúpolitiku, Sociologick˘ ústav SAV 1990 – 1993 vysoko‰kolská pedagogiãka, Katedra sociológie,Univerzita Komenského 1992 – 2005 v˘konná riaditeºka, Nadácia S. P. A. C. E. –Centrum pre anal˘zy sociálnej politiky, Bratislava 1993 – 1997 zástupkyÀa riaditeºa, Academia Istropolitana,Bratislava 1997 – 2005 vysoko‰kolská pedagogiãka, Katedra politológie,Univerzita Komenského2005 riaditeºka, Sociologick˘ ústav SAV 2005 – 2007 garant odboru sociológia, Katedra sociológie,Univerzita Kon‰tantína Filozofa, Nitra.Pôsobila ako hosÈujúca profesorka na univerzitách v USA,Veºkej Británii, ·védsku, Fínsku, Rakúsku a zároveÀ akoexpertka Európskej komisie v oblasti sociálnej politiky. 2007 – vysoko‰kolská pedagogiãka, Katedra sociálnej práce,Univerzita KomenskéhoPolitická ãinnosÈ: 1990 – 1992 VerejnosÈ proti násiliu (VPN) 2005 – 2006 ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny 2006 podpredsedníãka SDKÚ-DS (od novembra 2006) 2006 – 2009 poslankyÀa NR SR 2010 predsedníãka vlády

Nová vláda SRV L Á D A S R

11

JÁN FIGEªPRV¯ PODPREDSEDA VLÁDY SR AMINISTER DOPRAVY, PÔ·T ATELEKOMUNIKÁCIÍ

Dátum a miesto narodenia: 20. január 1960, Vranov nad TopºouVzdelanie: Technická univerzita v Ko‰iciach 1978 – 1983, Georgetown University, Washington D. C., USAMedzinárodné vzÈahy (univerzitn˘ semestrálny kurz) 1994,UFSIA Antwerpy, Belgicko, Európska ekonomická integrácia(univerzitn˘ semestrálny kurz) 1994Profesionálna kariéra: 1983 – 1992 Závody priemyselnej automatizácie Pre‰ov,v˘skumn˘ a v˘vojov˘ pracovník 1992 – 1998 poslanec Národnej rady SR1998 – 2002 ‰tátny tajomník Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR1998 – 2003 hlavn˘ vyjednávaã SR pre rokovania o vstupeSR do EÚ2002 – 2004 poslanec NR SR 22. 11. 2004 – 31. 12. 2006 ãlen Európskej komisiezodpovedn˘ za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru aviacjazyãnosÈ1. 1. 2007 – 30. 9. 2009 ãlen Európskej komisie zodpovedn˘za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládeÏPolitická ãinnosÈ: 1990 ãlen KDH)1994 – 1998 podpredseda KDH pre zahraniãnú politiku1998 – 2000 ãlen Predsedníctva SDK 2000 – 2004 podpredseda KDH pre zahraniãnú politiku2003 – 2004 ãlen Predsedníctva EPP – ED frakcie v EP2009 predseda KDH

Z programového vyhlásenia vlády:Vláda SR zabezpeãí budovanie dopravnej

infra‰truktúry, ktorá podporí sociálnu inklú-ziu prepojením menej rozvinut˘ch regiónovna nadradenú infra‰truktúru a posilní medzi-národnú konkurencieschopnosÈ Slovenskejrepubliky, ako aj vyuÏitie geografického po-tenciálu SR.

Prioritou vlády SR je zníÏiÈ finanãnú nároã-nosÈ dopravn˘ch stavieb na priemernú úroveÀkrajín EÚ.

Prioritou vlády SR bude zníÏiÈ finanãnú ná-roãnosÈ PPP-projektov, ktoré zatiaº neboli fi-nanãné uzavreté.

Vláda SR si kladie za cieº zabezpeãiÈ doroku 2014 nad‰tandardné cestné spojenieBratislavy a Ko‰íc a zaãne s v˘stavbou úse-kov na r˘chlostn˘ch cestách v jednotliv˘chregiónoch Slovenska (okrem in˘ch diaºniãné

úseky D1, D4, r˘chlostné cesty R2, R4, R7,R9, nové mostné stavby).

V oblasti televízneho vysielania vláda SRuskutoãní v‰etky potrebné kroky smerujúcek ukonãeniu prechodu na digitálne pozems-ké televízne vysielanie do roku 2012.

Vláda SR v súlade so spoloãenskou hodno-tou cestovného ruchu, únosnosÈou krajiny averejn˘m záujmom nastaví ãinnosti v cestov-nom ruchu tak, aby sa harmonizovali záujmyudrÏateºného rozvoja cestovného ruchu aochrany Ïivotného prostredia.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Nepopulárne opatrenia. Väã‰í objem ne-

populárnych opatrení a podstatn˘ch zmien po-trebn˘ch pre konsolidáciu verejn˘ch financiíje potrebné urobiÈ uÏ v prvom roku vlády: „UÏz princípu celkového ozdravenia, pretoÏe slo-venské verejné financie sú v neudrÏateºnomstave a ãím neskôr budú korigované, t˘m tobude zloÏitej‰ie a bolestnej‰ie. Preto primera-né, ale jasné kroky v prvom roku umoÏniajasné následné kroky v ìal‰ích rokoch. Dobr˘gazda neÏije na úver, ale vyrovnane hospodá-ri, a toto by mala byÈ ambícia Slovenska.“

Drahá v˘stavba. Preão iní majú vysokéceny? âo je obvyklá cena, keì je ekonomic-ká kríza a zároveÀ rastúci tlak konkurencie,sme uÏ ‰esÈ rokov súãasÈou Európskej únie,sme na polmiliardovom trhu, ktor˘ je solvent-n˘? Skanska je seversk˘ kapitál, ale realizu-je lokálne práce a vyuÏíva miestne zdroje, za-mestnáva na‰ich ºudí. Nie je to neznáma, anipochybná firma. Skôr si myslím, Ïe trebaprijaÈ transparentné pravidlá, ktoré ozdraviapomery, ale aj ukáÏu, Ïe súÈaÏe môÏu vyhrá-vaÈ lacnej‰í, kvalitní. Nielen tí, ktorí majú ka-marátov na ministerstve. Lacnej‰ia ponuka bynemala byÈ automaticky vyhadzovaná, ãobolo praxou v minul˘ch rokoch.

·irokorozchodná Ïeleznica. Nateraz ne-vidím dôvod podporovaÈ tak˘to zámer. Brá-niÈ mu nechcem. Ak sa firmy dohodnú, náj-du prostriedky a objemy, ktoré im vrátia in-vestíciu, nech sa vozí. Ale na‰e Ïeleznice súnevyÈaÏené. Potrebujeme druhé – ‰ir‰ie? A ãonaopak? Keby sme Èahali európsky rozmer nav˘chod, tak ako Peter Veºk˘ chcel europeizo-vaÈ Rusko? Viem o projektoch, ktoré z Euró-py smerujú do âíny, ale s európskym rozme-rom koºajníc. âo tak uvaÏovaÈ takto? Ja somSlovák.

Meãiarove amnestie. Je to jazva na svedo-mí spoloãnosti a je dôleÏité, aby sa ‰tát aspoloãnosÈ usilovali o priechodnosÈ pre spra-vodlivosÈ. Zru‰enie amnestií je právne moÏ-né.

IVAN MIKLO·PODPREDSEDA VLÁDY SR A MINISTER FINANCIÍ

Dátum a miesto narodenia: 2. júna 1960, SvidníkVzdelanie:1979 – 1983 Národohospodárska fakulta V· ekonomickejBratislava1993 London School of Economics, Lond˘n Profesionálna kariéra: 1983 – 1987 asistent, V· ekonomická Bratislava1987 – 1990 odborn˘ asistent, V· ekonomická Bratislava1990 poradca podpredsedu vlády SR za ekonomickú reformu1990 – 1991 riaditeº odboru hospodárskej a sociálnej politiky,Úrad vlády SR1992 – 1998 v˘konn˘ riaditeº a prezident spol. MESA 10

1994 – 1998 predná‰ateº, Trnavská univerzita, predmet„Ekonomická transformácia“1997 – 1998 ãlen Dozornej rady FNM1998 dezignovan˘ 1. viceprezident East-West Institute, New YorkPolitická ãinnosÈ: 1991 – 1992 minister privatizácie SR1998 – 2002 podpredseda vlády SR pre ekonomiku2002 podpredseda vlády pre ekonomiku a minister dopravy,pô‰t a telekomunikácií SR2002 – 2006 podpredseda vlády SR a minister financií SR2006 – 2010 poslanec NR SR

Z programového vyhlásenia vlády:Medzi priority programu vlády Slovenskej

republiky patria: zdravé a udrÏateºné verejnéfinancie, zastavenie prudko rastúceho zadlÏo-vania a postupné zniÏovanie deficitu verej-n˘ch financií; zlep‰ovanie v posledn˘ch ‰ty-roch rokoch stále sa zhor‰ujúceho podnika-teºského prostredia, ão je nevyhnutn˘ pred-poklad prílevu investícií a rastu zamestnanos-ti; odstránenie bariér rastu zamestnanosti, na-príklad zníÏenie odvodového zaÈaÏenia celko-vo, najmä v‰ak u málo kvalifikovanej práce,pruÏné formy pracovn˘ch úväzkov, medzitrhpráce.

Hospodárska politika vlády SR bude zalo-Ïená na princípoch ekonomickej slobody,konkurencie a rovnosti ‰ancí, ale aj na takejsolidarite, ktorá nevedie k závislosti a zneu-Ïívaniu, ale je postavená na adresnej a úãin-nej pomoci t˘m, ktorí sú objektívne znev˘-hodnení a nemôÏu si pomôcÈ sami.

Zodpovednú rozpoãtovú politiku a v˘raz-né zníÏenie súãasného deficitu verejn˘ch fi-nancií povaÏuje vláda SR za základn˘ pred-poklad pre úspe‰n˘ ekonomick˘ v˘voj a dlho-dobo udrÏateºn˘ rast Ïivotnej úrovne obãanovSlovenskej republiky. Zásadn˘m cieºom vlá-dy SR je zníÏenie deficitu verejn˘ch financiípod úroveÀ 3 % hrubého domáceho produk-tu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodrÏalosvoje záväzky voãi Európskej únii vypl˘va-júce z Paktu stability a rastu. Vláda SR pri-jme väã‰inu opatrení potrebn˘ch na zníÏeniedeficitu s úãinnosÈou od roku 2011. Postup-ne bude vláda SR zniÏovaÈ deficit verejn˘chfinancií a strednodobo smerovaÈ k vyrovna-nému rozpoãtu.

ZniÏovanie deficitu bude vláda SR realizo-vaÈ opatreniami na strane príjmov aj v˘dav-

V L Á D A S R

12

kov verejn˘ch financií. Opatrenia na stranepríjmov budú smerovaÈ k stabilizácii ich po-dielu na hrubom domácom produkte, ktor˘postupne klesá. Opatrenia vo v˘davkovejãasti rozpoãtu budú ich podiel zniÏovaÈ. Zni-Ïovanie podielu verejn˘ch v˘davkov budespojené s nárastom efektívnosti ich vyuÏíva-nia a obmedzením korupcie.

Vláda SR obnoví poriadok vo verejn˘ch fi-nanciách. PredloÏí do Národnej rady SR ná-vrh ústavného zákona o rozpoãtovej zodpo-vednosti (tzv. rozpoãtová ústava), ktor˘ de-finuje jasné pravidlá disciplíny a transpa-rentnosti vo verejn˘ch financiách.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Rozpoãet – dane – odvody. Nie som od-

porcom zv˘‰enia DPH, som v‰ak zásadneproti tomu, aby sme ponechali doteraj‰ie de-formácie, zv˘hodnenia a privilégiá pri plate-ní daní a odvodov. Nie je predsa moÏné dlho-dobo tolerovaÈ stav, kedy väã‰ina ekonomic-ky aktívnych ºudí v krajine (zamestnanci v za-mestnaneckom pomere) platí 43 percent danea odvody, a men‰ina (SZâO) 15 percent aÏ25 percent dane a odvody. Pau‰álne v˘dav-ky a niωí vymeriavací základ pre SZâO bolizavedené pre podporu mal˘ch Ïivnostníkov,ale stali sa vyhºadávan˘m nástrojom na zni-Ïovanie daÀového a odvodového zaÈaÏeniapre desaÈtisíce ºudí, ktorí by inak pracovali vnormálnom zamestnaneckom pomere a odvá-dzali vy‰‰ie dane a odvody. A to sa musízmeniÈ.

Súhlasím zároveÀ s v˘hradou, Ïe by smesa mali snaÏiÈ nezvy‰ovaÈ daÀové a odvodo-vé zaÈaÏenie práce. Ako to urobiÈ? Najvhod-nej‰ia by mohla byÈ kombinácia zru‰enia v˘-nimiek a deformácií spolu so zníÏením odvo-dov a zjednotením a zv˘‰ením DPH o jedno,maximálne dve percentá. Urobili by sa tedaopatrenia, ktoré sme s ministrom Mihálomnavrhli (moÏno s v˘nimkou zv˘‰enia stropovna platenie odvodov na 5-násobok priemer-nej mzdy), zároveÀ by sa zníÏili sadzby od-vodov tak, aby to bolo v zásade rozpoãtovoneutrálne a potrebné zdroje na strane prí-jmov ‰tátneho rozpoãtu by sa generovali zjed-notenou a zv˘‰enou sadzbou DPH. Ak by sapodarilo urobiÈ e‰te niektoré ìal‰ie opatrenia,napríklad zdobrovoºnenie niektor˘ch odvo-dov a uplatnenie odvodov aj na v‰etky iné ne-kapitálové príjmy (dohody, honoráre, odme-ny, odchodné, odstupné a pod.) a na vyplate-né dividendy rezidentov, tak by zníÏenie sa-dzieb odvodov mohlo byÈ aj v˘raznej‰ie (ale-bo zv˘‰enie DPH niωie).

Myslím, Ïe toto by mohlo byÈ spravodli-v˘m a aj dostatoãne úãinn˘m rie‰ením aktu-álnej rozpoãtovo-daÀovo-odvodovej dilemy.

RUDOLF CHMELPODPREDSEDA VLÁDY SR PRE ªUDSKÉ PRÁVA A MEN·INY

Dátum a miesto narodenia: 11. február 1939, PlzeÀ Vzdelanie:1956 – 1961 Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave pedagogické a vedecké tituly – PhDr. (1968), DrSc. (1992),Doc. (1992) Profesionálna kariéra: od 1961 vedeck˘ pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV 1982 – 1989 tajomník Zväzu ãeskoslovensk˘ch spisovateºov

1988 – 1989 ‰éfredaktor ãasopisu Slovenské pohºady1989 – 1990 riaditeº Literárnovedného ústavu SAV 1993 – 1997 vedúci Katedry maìarskej literatúry a jazyka naFF UK v Bratislave 1993 – 2000 prezident Open Society Foundation – Nadácieotvorenej spoloãnosti 1994 – 2002 vedúci Kabinetu slovakistiky na FF UK v Praheod 1997 predseda redakãnej rady ãasopisu OS (od 2007‰éfredaktor)od 2006 riaditeº Ústavu slavistick˘ch a v˘chodoeurópskych‰túdií FF UK v PrahePolitická ãinnosÈ:1990 – 1992 veºvyslanec âSFR v Maìarsku 1994 poslanec NR SR 2002 – 2005 minister kultúry SR2005 – 2006 minister kultúry SR 2005 – 2006 poslanec NR SR od 2009 podpredseda strany Most-Híd od 2010 podpredseda vlády SR pre ºudské práva a národnostné men‰iny

Z programového vyhlásenia vlády:Vláda SR napraví re‰trikãné legislatívne a

politické opatrenia z predchádzajúceho obdo-bia, ktoré neboli v súlade s ºudsko-právnymiprincípmi. V krátkom ãase pripraví návrhyzmien zákona o periodickej tlaãi a agentúr-nom spravodajstve a o zmene a doplneníniektor˘ch zákonov (tlaãov˘ zákon), zákonao ‰tátnom jazyku SR, zákona o obãianstve SR,legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak,aby re‰pektovali ºudské aj men‰inové právazaruãené Ústavou SR aj medzinárodn˘mi do-hovormi, ktor˘mi je Slovenská republika via-zaná. Vláda SR bude iniciovaÈ nápravu v in-dividuálnych prípadoch, v ktor˘ch mohlodôjsÈ k zásahom do dôstojnosti obãana zostrany ‰tátu.

Vláda SR vytvorí priestor na naplneniepráva obãanov vrátane obãanov patriacich kmen‰inám a osôb s trval˘m pobytom na úze-mí Slovenskej republiky na efektívnu úãasÈ naspráve vecí verejn˘ch. Toto právo musí za-h⁄ÀaÈ ich právo na prístup k informáciám,ako aj právo na efektívne ovplyvÀovanie roz-hodovacích procesov, ktoré sa ich bytostne t˘-kajú.

Vláda SR uznáva a oceÀuje v˘znam a prí-spevok kultúry národnostn˘ch men‰ín tra-diãne ob˘vajúcich územie Slovenska k jehokultúrnemu bohatstvu, duchovn˘m hodno-tám a kultúrnej rozmanitosti. Vláda SR budepreto vytváraÈ ão najlep‰ie podmienky pre to,aby príslu‰níci národnostn˘ch men‰ín uplat-

Àovali svoje právo na vyjadrenie, zachovaniea rozvoj vlastnej identity.

·tát musí zachovanie a rozvoj kultúry avzdelanosti národnostn˘ch men‰ín napomá-haÈ svojou aktívnou podporou. V záujme na-plnenia tejto úlohy a v záujme zv˘‰enia so-ciálnej súdrÏnosti spoloãnosti vláda SR vypra-cuje dlhodobú koncepciu ochrany a podporykultúry a ‰kolstva národnostn˘ch men‰ín vrá-tane rómskej men‰iny, ako aj dlhodobú kon-cepciu interetnickej spolupráce, interetnic-kého dialógu a interkultúrnej v˘chovy a vzde-lávania vrátane zabezpeãenia príslu‰n˘ch in-‰titucionálnych a finanãn˘ch mechanizmov.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Jazyk národnostn˘ch men‰ín. Vicepre-

miér Rudolf Chmel plánuje v budúcnosti pre-hodnotiÈ 20-percentnú hranicu pre pouÏíva-nie jazykov národnostn˘ch men‰ín. ZníÏiÈby sa mala na 10 percent. Takáto zmena byumoÏnila pouÏívaÈ jazyk národnostnej men-‰iny v úradnom styku vy‰‰iemu poãtu obcí,ktor˘ch sú menej poãetné minority. „Hrani-cu budeme prehodnocovaÈ v zmysle odporú-ãaní, ktoré navrhujú zníÏiÈ túto hranicu z 20 %na 10, nejde teraz primárne o maìarskú men-‰inu, ale aj o tie ostatné men‰iny.

Odluka cirkvi od ‰tátu. Podpredsedavlády pre ºudské práva a men‰iny RudolfChmel je za odluku cirkvi od ‰tátu. V súãas-nosti podºa jeho slov platí status quo, Ïe cir-kev je platená z rozpoãtu ministerstva kul-túry. Ako dodal, predstavuje to pomerne veº-kú poloÏku rezortu. Za ideálne povaÏuje od-delenie finanãného balíka, ktor˘ putuje nacirkvi, od samotného rozpoãtu ministerstva.„K˘m k tomu dôjde, to je e‰te pomerne dlhácesta.“

Dvojaké obãianstvo. Zru‰enie novely zá-kona o ‰tátnom obãianstve nebude také jed-noduché, ako to nov˘ kabinet prezentoval.EliminovaÈ úãinky maìarského zákona naslovenskom území sama Slovenská republi-ka nie je schopná vlastnou právnou úpravou.Vicepremiér Rudolf Chmel pri‰iel s predsta-vou uzatvoriÈ s Maìarskom dvojstrannú do-hodu, ktorá stanoví podmienky uplatÀova-nia dvojakého obãianstva. „Nezaruãujemv‰ak, Ïe je to pre v‰etk˘ch priechodné.“

Kauzy po‰kodzujúce dôstojnosÈ. Vice-premiér pre ºudské práva a men‰iny si chceposvietiÈ na individuálne kauzy, v ktor˘chmohlo dôjsÈ alebo do‰lo k zásahu do ºudskejdôstojnosti. Rudolf Chmel hovorí aj o tom, Ïenezostane pri jednoduchom ospravedlnení saz jeho strany za pre‰ºapy, ktoré nemala sna-hu rie‰iÈ b˘valá vláda. „Ak budem povaÏovaÈza vhodné, tak to nebudem rie‰iÈ iba takpo-vediac jednoduch˘m ospravedlnením.“

Vlasteneck˘ zákon. Nová vláda zatiaº natzv. vlasteneckom zákone niã meniÈ nebude,hoci mnohí jej zástupcovia spornú noveluzákona o ‰tátnych symboloch pred voºbamisiahodlho kritizovali. „Pravda je tá, Ïe sme na-vrhli novelizáciu vlasteneckého zákona, alena koaliãnej rade nedo‰lo k dohode,“ pove-dal vicepremiér pre ºudské práva a men‰inyRudolf Chmel a dodal, Ïe návrh stroskotal nazástupcoch KDH. Pripomenul, Ïe vlastenec-tvo sa vynucovaÈ zákonom nedá. „Hraniãí tos poru‰ením slobody názoru, ako na to upo-zorÀujú niektoré judikáty.“

Téma homosexuálov. ªudia s homosexu-

V L Á D A S R

vlády doãasne, len do konca tohto roka, zní-Ïenú sadzbu poistného do rezervného fonduSociálnej poisÈovne na úrovni 2 % len samo-statne zárobkovo ãinné osoby. Podmienkouna pokles sadzby poistného do rezervnéhofondu Sociálnej poisÈovne v‰ak podºa mi-nistra je, aby sa presadili v‰etky pôvodné ná-vrhy na plátanie dier a ru‰enie v˘nimiek priplatení odvodov.

Druh˘ pilier. Sporitelia v druhom pilieripri‰li pre zmeny Ficovej vlády o desiatkyeur. Dôchodkové spoloãnosti vypredali sko-ro v‰etky akcie a preto zhodnocujú ich vkla-dy oveºa pomal‰ie. Nov˘ minister chce legi-slatívu meniÈ. V dohºadnom ãase to v‰ak ne-bude. „Chceme zmeniÈ niekoºko dôleÏit˘chpravidiel pre celkové fungovanie druhéhopiliera, ãi sú to pravidlá investovania, ãi sú topravidlá poplatkov, alebo garancie pre spori-teºov.“

MIKULÁ· DZURINDA, MINISTER ZAHRANIâN¯CH VECÍ

Dátum a miesto narodenia: 4. februára 1955, Spi‰sk˘ ·tvrtok Vzdelanie:Vysoká ‰kola dopravy a spojov (1979), vedecká hodnosÈ kandidát vied – CSc. (1988)Profesionálna kariéra: 1979 – 1988 ekonomick˘ analytik vo V skumnom ústavedopravnom v Îiline, 1988 – 1990 riaditeº pre informaãné technológie na oblastnom riaditeºstve âeskoslovensk˘ch ‰tátnych dráh v Bratislave, 1991 námestník ministra dopravy a pô‰t SR 1992 poslanec SNR 1994 minister dopravy, pô‰t a verejn˘ch prác 1994 – 1998 poslanec NR SR 1998 – 2002, 2002 – 2006 predseda vlády SR2006 – 2010 poslanec NR SR Politická ãinnosÈ:1990 zakladajúci ãlen KresÈanskodemokratického hnutia,vstup do politiky, 1993 podpredseda KDH pre ekonomiku, 1998 hovorca, neskôr predseda Slovenskej demokratickejkoalície 2000 zaloÏenie Slovenskej demokratickej a kresÈanskej únie,predseda

Z programového vyhlásenia vlády:Zahraniãná politika Slovenskej republiky

bude ãitateºná a dôveryhodná, reflektujúcahodnoty vyznávané Slovenskom a zdieºanéeuroatlantick˘m spoloãenstvom.

álnou orientáciou zatiaº od vlády plnú podpo-ru ãakaÈ nemôÏu. Podºa podpredsedu vládyRudolfa Chmela sa v‰ak téma o neheterose-xuálnej orientácii na politick˘ stôl s postupomãasu. „Myslím si, Ïe Slovensko je stále vní-mané ako konzervatívna krajina s limitmi,ktoré sú historicky dané, aj preto sa tieto vecinedostali do programového vyhlásenia vlá-dy.“ Teraz podºa vicepremiéra netreba tlaãiÈna pílku v situácii, keì je to nepriechodné.„Budeme dôsledne re‰pektovaÈ práva t˘chtoobãanov vrátane práva nediskriminácie v za-mestnaní ãi vo verejnom Ïivote. Vytvorímeosobité oddelenie pre práva znev˘hodnen˘chskupín.“

JOZEF MIHÁL,PODPREDSEDA VLÁDY SR A MINISTERPRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY

Dátum narodenia: 18. marca 1965Vzdelanie: 1983 – 1988 Matematicko-Fyzikálna fakulta UniverzityKomenského – RNDr.Profesionálna kariéra: 1990 – 2006 spoloãník-analytik pre personalistické a mzdovépodsystémy, AURUS, s. r. o., – informaãné systémy2005 – 2006 extern˘ poradca ministra zdravotníctva SR pre reformu zákona o zdravotnom poistení a systém roãnéhozúãtovania poistného na verejné zdravotné poistenie2007 – majiteº RELIA, s.r.o. – podnikové a ekonomicképoradenstvo2007 – spoluautor internetového portálu www.drak.porada.skso zameraním na oblasÈ mzdového úãtovníctva, daní a odvodovPolitická ãinnosÈ:2009 podpredseda strany Sloboda a solidarita

Z programového vyhlásenia vlády:Medzi priority programu vlády Slovenskej

republiky patria: odstránenie bariér rastu za-mestnanosti, napríklad zníÏenie odvodovéhozaÈaÏenia celkovo, najmä v‰ak pri málo kva-lifikovanej práci, pruÏné formy pracovn˘chúväzkov, medzitrh práce; rie‰enie nov˘ch so-ciálnych rizík: tzv. pracujúcej chudoby, zostar-nutia v chudobe a rizika, keì vzdelanie pre-stáva byÈ dostatoãnou ochranou pred hrozbounízko platenej práce ãi nezamestnanosti; sú-ãasn˘ sociálny ‰tát zlyháva pri rie‰ení t˘chtoakútnych sociálnych rizík.

V sociálnej oblasti sa vláda SR sústredí napodporu rastu Ïivotnej úrovne obyvateºstva,a to aj v komplikovanej situácii prebiehajú-

cej hospodárskej krízy. Preto bude najvy‰‰ouprioritou vlády SR v sociálnej oblasti zvy‰o-vanie zamestnanosti a s t˘m spojená podpo-ra tvorby nov˘ch pracovn˘ch miest ako naj-úãinnej‰ieho prostriedku na zabezpeãenierastu príjmov obyvateºstva.

Tvorbe nov˘ch a udrÏaniu existujúcichpracovn˘ch miest bráni viacero faktorov, me-dzi ktor˘mi sú mimoriadne v˘znamné vyso-ké odvodové zaÈaÏenie a nepruÏnosÈ pracov-ného trhu. Vláda SR preto povaÏuje reformuodvodového systému a zmeny v pracovno-právnych normách za podstatnú súãasÈ svoj-ho programu na nasledujúce volebné obdobie.

Vláda SR prehodnotí doteraj‰ie nastaveniesystému sociálneho poistenia najmä z pohºa-du medzigeneraãnej a generaãnej solidarity,z pohºadu spravodlivosti dávkovej politiky, zpohºadu zreálnenia nastavenia sadzieb poist-ného, ako aj z pohºadu osobného rozsahu so-ciálneho poistenia. Osobitnú pozornosÈ budevláda SR venovaÈ finanãnej stabilizácii prie-beÏne financovaného systému dôchodkové-ho poistenia a v tejto súvislosti prijme opat-renia na zv˘‰enie miery úspe‰nosti v˘beru po-istného a dôsledné vymáhanie pohºadávok.

Pre stabilizáciu systému starobného dô-chodkového sporenia vláda SR ur˘chleneprijme opatrenia, ktoré odstránia obmedzeniana investovanie aktív sporiteºov a zároveÀzabezpeãia dostatoãnú ochranu sporiteºov.

Systém pomoci v hmotnej núdzi je kompli-kovan˘ a demotivujúci. Preto vláda SR na-vrhne legislatívne úpravy, ktoré podporia mo-tiváciu nezamestnan˘ch prijaÈ pracovné po-zície, a to zavedením kombinácie práce a dá-vok pre dlhodobo nezamestnan˘ch (medzitrhpráce). Vláda SR zainteresuje zamestnávate-ºov na vytváraní nov˘ch pracovn˘ch miest predlhodobo nezamestnan˘ch úºavami na poist-nom na sociálne poistenie a zdravotné pois-tenie a ìal‰ími opatreniami, ktoré vytvoriamotivaãné prostredie nielen pre domácich, aleaj pre zahraniãn˘ch podnikateºov. Vláda SRzavedie konkurenciu pre ‰tátne sluÏby za-mestnanosti.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Dotácie. Nová legislatívna úprava posky-

tovania dotácií by mala sprehºadniÈ ich posky-tovanie, ãomu má pomôcÈ internet. „Urãite sadosiahne to, Ïe budeme maÈ vy‰‰iu transpa-rentnosÈ a ºudia budú vidieÈ, komu boli dotá-cie poskytnuté a preão, a, naopak, komu po-skytnuté neboli a preão,“ vysvetlil ‰éf rezor-tu práce Jozef Mihál. Nov˘ návrh zákona odotáciách v pôsobnosti ministerstva práce,sociálnych vecí a rodiny totiÏ zavádza ichuverejÀovanie na internete. ªudia tak budúmaÈ moÏnosÈ pozrieÈ sa na zdôvodnenia aprijímateºov v‰etk˘ch pridelen˘ch peÀazí.„Takisto v‰etky Ïiadosti, ktoré neboli prijatéalebo schválené, sa musia zverejniÈ na inter-nete aj so zdôvodnením.“

Odvody. Minister práce a sociálnych vecíJozef Mihál by bol rád, ak by sa zv˘‰ené od-vody spôsobené zru‰ením v˘nimiek sãastikompenzovali zníÏením odvodov˘ch sadzieb.„Som veºk˘m fanú‰ikom takéhoto rie‰enia.“Ako ìalej uviedol, vie si predstaviÈ zníÏeniesadzby poistného do rezervného fondu soli-darity zo súãasn˘ch 4,75 % za 2 % pre v‰et-k˘ch platiteºov poistného. V súãasnosti majúv rámci tzv. protikrízov˘ch opatrení b˘valej

V L Á D A S R

13

14

Zahraniãnopolitick˘ záujem Slovenskabude vláda SR opieraÈ o hodnoty, ako sú prá-vo na Ïivot, osobná sloboda, zachovanie ºud-skej dôstojnosti a ìal‰ie, tvoriace demokra-tick˘ poriadok základn˘ch ºudsk˘ch práv aslobôd Slovenska. Bude presadzovaÈ triezvevlastenectvo a vedomie európskej spolupa-triãnosti.

Vláda SR osobitne chce zlep‰iÈ vzÈahy s Maìarskou republikou. Za základ rozvojabilaterálnych vzÈahov s Maìarskou republi-kou povaÏuje Zmluvu o dobrom susedstve apriateºskej spolupráci z roku 1995, ako ajãlenstvo oboch krajín v EÚ a NATO.

Vláda SR podporí kroky smerujúce k po-silÀovaniu energetickej bezpeãnosti EÚ, kto-rá je pre SR kºúãovou otázkou jej domácejprosperity a bezpeãnosti.

Vláda SR má záujem na dobr˘ch politic-k˘ch, hospodárskych a kultúrnych vzÈahochs Ruskom. Ich hæbku budú urãovaÈ hodnoty,ktoré vyznáva, a jasne definovan˘ záujemSlovenska.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Misia v Afganistane. Slovensko pod vply-

vom holandského odchodu postoj k pôsobe-niu v afganskej misii nezmení. „Sme súãas-Èou ‰ir‰ieho spoloãenstva, ktoré operuje vAfganistane, a preto kaÏdé rozhodnutie bude-me prijímaÈ po vzájomnej dohode, rozhovo-roch. Nepredpokladám v‰ak, Ïe sa zmení po-stavenie alebo status na‰ich vojakov v Afga-nistane.“

PôÏiãka Grécku. „Je to také jednoduché,byÈ populistom, hromadiÈ dlh a kupovaÈ si vo-liãov. BohuÏiaº máme v Európe silnú ten-denciu smerom k populizmu, a to je veºmi ne-bezpeãné.“ Základné dôvody, pre ktoré saSlovensko rozhodlo pomoc Grécku odmiet-nuÈ: „Prvá otázka znie: Kto by profitoval z po-moci Grécku? Obchodné banky. Otázka ãís-lo dva: Komu poskytujeme finanãnú pomoc?Zodpovedn˘m alebo nezodpovedn˘m politi-kom?“

Postoj ku Kosovu. SR povaÏuje jedno-stranné uznávanie nezávislosti Kosova bezsúhlasu alebo vypoãutia Srbska za nespravod-livé. Rezolúcia OSN prijatá po vojne v Ko-sove hovorí len o „podstatnej autonómii“Kosova. „Preto ak sa dnes cítia Srbi podve-dení, viem to pochopiÈ,“ povedal Dzurinda.Odmietol tvrdenie, Ïe tento postoj Slovenskasúvisí s maìarskou men‰inou, podºa jehoslov moÏno situáciu okolo Kosova porovnaÈskôr s Baskami v ·panielsku, s Katalánskom,JuÏn˘m Osetskom ãi Abcházskom. „Jedno-stranné od‰tiepenia etnick˘ch skupín nie súv záujme Európy,“ vyhlásil.

VzÈah s Maìarskom. Nová slovenská vlá-da chce zredukovaÈ napätie so susedn˘m Ma-ìarskom. „Musíme hºadieÈ viac do budúc-nosti, ako do minulosti.“ Vzájomnej dôvereu‰kodilo, Ïe nová parlamentná väã‰ina v Bu-dape‰ti schválila v máji bez konzultácií so su-sednou krajinou zákon, umoÏÀujúci príslu‰-níkom maìarsk˘ch men‰ín v susedn˘ch ‰tá-toch dvojaké obãianstvo. Za „nie dobrú“ oz-naãil minister zahraniãn˘ch vecí v‰ak aj od-poveì vtedaj‰ej vlády, ktorá neodkladneschválila protizákon, v zmysle ktorého kaÏ-d˘ Ïiadateº o maìarské obãianstvo automatic-ky stratí slovenské. „Tento zákon zmeníme,“prisºúbil MikulበDzurinda. Slovenská stra-

na mieni rovnako zmeniÈ aj vlastn˘ kontro-verzne vníman˘ zákon o ‰tátnom jazyku, kto-r˘ predpokladá sankcie za zverejÀovanie ve-rejn˘ch oznamov iba v jazykoch národnost-n˘ch men‰ín, nie v‰ak v slovenskom jazyku.

JURAJ MI·KOV,MINISTER HOSPODÁRSTVA A V¯STAVBY

Dátum a miesto narodenia: 15. apríla 1973, Bratislava Vzdelanie: 1991 – 1994 Univerzita Komenského, Filozofická fakulta,Bratislava1996 – 2001 Univerzita Komenského, Fakulta manaÏmentu,Bratislava – postgraduálne ‰túdiumProfesionálna kariéra:1991 Slovensk˘ rozhlas, redaktor 1992 denník SME, redaktor1992 – 1993 Randolph, Young & Moore, Bratislava – konateº1993 – 1999 Burian, Mi‰kov & Partners, Bratislava – konateº2000 – 2009 MUW Saatchi & Saatchi, Bratislava – konateº,generálny riaditeºPolitická ãinnosÈ:2009 politická strana Sloboda a Solidarita, Bratislava –podpredseda

Z programového vyhlásenia vlády:Hospodárska politika vlády SR bude zalo-

Ïená na princípoch ekonomickej slobody,konkurencie a rovnosti ‰ancí, ale aj na takejsolidarite, ktorá nevedie k závislosti a zneu-Ïívaniu, ale je postavená na adresnej a úãin-nej pomoci t˘m, ktorí sú objektívne znev˘-hodnení a nemôÏu si pomôcÈ sami.

Vo vzÈahu k EÚ bude vláda SR podporo-vaÈ tie opatrenia, ktoré ur˘chºujú vytváraniea liberalizáciu jednotného európskeho trhu,bude v‰ak proti nárastu európskej reguláciea byrokracie. Vláda SR je jednoznaãne zazachovanie suverenity ãlensk˘ch krajín v ob-lasti hospodárskej a sociálnej politiky v‰adetam, kde to jasne a jednoznaãne neprotireãípotrebám spoloãného európskeho trhu. Plnev‰ak bude podporovaÈ európske politiky anástroje, ktoré prispievajú k dlhodobej udrÏa-teºnosti verejn˘ch financií a k zodpovednejhospodárskej politike v jednotliv˘ch ãlen-sk˘ch ‰tátoch EÚ, ako je napríklad Pakt sta-bility a rastu.

Pre dlhodob˘ úspech Slovenska je nevyh-nutn˘ rozvoj na‰ej ekonomiky tak, aby bolaãoraz menej zaloÏená na lacnej pracovnejsile a ãoraz viac sa opierala o schopnosti a ve-

domosti na‰ich obãanov. Pre koncepãn˘ roz-voj vedomostnej ekonomiky bude nevyhnut-né zabezpeãiÈ systematick˘, koordinovan˘ avzájomne prepojen˘ postup jednotliv˘ch re-zortov, ktoré ju priamo ovplyvÀujú a tvoria.

Vláda SR nebude privatizovaÈ strategicképodniky. Podporí v‰ak kroky k zefektívneniufungovania vybran˘ch podnikov so ‰tátnouúãasÈou vrátane od‰tátnenia teplární ãi zo-stávajúcich zvy‰n˘ch podielov v podnikochs vplyvom vlády, napríklad v autobusovejdoprave.

Vláda SR bude klásÈ dôraz na aktívnu po-litiku získavania zahraniãn˘ch investícií ajformou budovania znaãky „Slovensko“ (bran-ding) v súãinnosti so v‰etk˘mi relevantn˘miorganizáciami verejnej správy.Vláda SR zrea-lizuje pre zaostalej‰ie regióny a regióny svysokou nezamestnanosÈou pilotné referenã-né projekty na prilákanie investícií v spolu-práci s prichádzajúcimi alebo existujúcimiinvestormi.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Dane a odvody. Kºúãové a najcitlivej‰ie

opatrenie, ktor˘m je vy‰‰ia DPH, má s v˘nim-kou Slobody a Solidarity podporu v‰etk˘chvládnych strán. Koalícia chce, aby sa 19–per-centná DPH zv˘‰ila na 20 percent. Na vy‰‰iuDPH majú prejsÈ aj lieky a knihy, ktoré sú zda-Àované desiatimi percentami, a tieÏ produk-ty z dvora, kde je DPH na úrovni 6 percent.Premiérka Iveta Radiãová (SDKÚ) zjednote-nie DPH uÏ raz odmietla, ale teraz postupnemení názor. Naopak, SaS rast DPH nepri-pú‰Èa. „V otázke DPH nie sme ochotní poºa-viÈ,“ povedal po rokovaní koalície podpred-seda SaS Juraj Mi‰kov. Podºa neho v‰ak budeprijaté rie‰enie bez ústupkov jednotliv˘chstrán, pri ktorom budú „v‰etci spokojní“.

Veºké upratovanie. Ministerstvo hospo-dárstva zrejme ãaká veºké upratovanie. ·éf re-zortu Juraj Mi‰kov z SaS plánuje v rámci‰etrenia vysÈahovaÈ ministerstvo zo súãasné-ho sídla a nájsÈ inú budovu vhodnú pre jehorezort. Na nové miesto by podºa informáciíHN malo navy‰e prejsÈ menej ºudí, ako za-mestnáva rezort v súãasnosti. „Ministerstvohospodárstva a v˘stavby uÏ dlhodobo sídliav nevyhovujúcich priestoroch, ktoré sú navy-‰e nevyhovujúce na správu a prevádzku. Pre-to je v záujme nového vedenia ministerstvahºadaÈ vhodnej‰ie, lacnej‰ie a modernej‰iesídlo.“

Prvé investície. Vláda schválila investiã-né stimuly spoloãnostiam pôsobiacich v Tor-nale a Spi‰skej Novej Vsi. Vìaka tomu sa vy-tvorí 550 nov˘ch pracovn˘ch miest. „Ja somveºmi rád, Ïe práve prvé z investícií, ktoréschválila táto vláda a investiãné pomoci, kto-ré schválila táto vláda smerujú do oblastí,ktoré si vláda aj v programovom vyhlásenídala za prioritné. To znamená, Ïe investíciebudú smerovaÈ predov‰etk˘m do oblastí svysokou nezamestnanosÈou a tak isto inves-tície budú smerovaÈ do oblastí s vy‰‰ou pri-danou hodnotou.“

Záujem IBM. SpoloãnosÈ IBM môÏe in-vestovaÈ na Slovensku v stredoslovenskomalebo v˘chodoslovenskom regióne. MinisterJuraj Mi‰kov prijal predstaviteºov spoloãnos-ti IBM Slovensko, s. r. o., ktorí ho informo-vali, Ïe Slovensko sa stalo jedn˘m z piatichvybran˘ch kandidátov pre zahraniãného in-

V L Á D A S R

sÈujeme v rezorte ‰kolstva také obrovské pro-blémy, a v takom mnoÏstve, Ïe ani neviem,kedy sa k tomuto dostanem.“

DANIEL LIP·IC,MINISTER VNÚTRA

Dátum a miesto narodenia: 8. júla 1973, Bratislava Vzdelanie: 1991 – 1996 Právnická fakulta UK, Bratislava 1994 University of Minnesota Law School, Minneapolis, USA(‰tudijn˘ pobyt), Georgetown University Law Center,Washington, D.C., USA (‰tudijn˘ pobyt)1997 postgraduálne ‰túdium (PhD) Právnická fakulta UK,odbor ústavné právo1998 – 2000 postgraduálne ‰túdium (LL.M.) Harvard LawSchool, Cambridge, USAProfesionálna kariéra:1996 – 1997 Poradenské stredisko pre slovenské podniky a banky, Bratislava – riaditeº projektu konkurzného práva 1997 – ãlen Rady expertov In‰titútu konkurzného práva 1998 – advokátska kancelária Valko & Partners 1998 – 2002 vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR. 2002 – advokátska kancelária Valko & Partners, advokát 2002 – 2006 podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Politická ãinnosÈ:1991 – 1995 predseda pravicovej mládeÏníckej organizácieObãiansko-demokratická mládeÏ (ODM)2000 – 2006 podpredseda KDH pre vnútornú politiku.2006 – 2010 poslanec NR SR, ãlen ústavnoprávneho v˘boruNR SR2007 – podpredseda KDH pre vnútornú politiku 2009 – podpredseda KDH pre vnútro a spravodlivosÈ

Z programového vyhlásenia vlády:Kºúãov˘mi in‰titúciami pre bezpeãnosÈ ob-

ãanov, poriadok a zákonnosÈ sú polícia a ìal-‰ie represívne zloÏky ‰tátu. Vláda SR bude odnich so v‰etk˘m dôrazom vyÏadovaÈ napæÀa-nie ich základného poslania, a t˘m je tvrdosÈk zloãinu a slu‰nosÈ voãi obãanom.

Predov‰etk˘m Policajn˘ zbor musí dôsled-nej‰ie a efektívne vyuÏívaÈ svoje oprávnenia,personálny potenciál, zdroje a prostriedkyna zv˘‰enie pocitu bezpeãia a istoty obãanov.Vláda SR bude poÏadovaÈ väã‰iu otvorenosÈpolície voãi obãanom, zlep‰enie vzájomnejkomunikácie a úãinnej‰ie vyuÏívanie pod-netov obãanov.

Vláda SR je pevne rozhodnutá viesÈ razant-nej‰ie zásahy a tvrd‰ie postihovaÈ organizo-van˘ zloãin. Prijme systém ochrany ozna-movateºov závaÏnej kriminality a zefektívniin‰titút spolupracujúceho obvineného. Úpra-

vestora, ktor˘ smeruje do strednej Európy.Predstavitelia IBM na tomto stretnutí podºaministerstva nekonkretizovali svoje zámery.Ich snahou bolo vypoãuÈ si najmä moÏnosti,ktoré im Slovensko ponúka. Podºa Mi‰kovabude Slovensko zaujímavej‰ie najmä z hºadis-ka slobodnej‰ieho podnikateºského prostredia,nezaÈaÏeného zbytoãnou administratívnounároãnosÈou a s flexibilnej‰ím trhom práce.

EUGEN JURZYCAMINISTER ·KOLSTVA, VEDY, V¯SKUMUA ·PORTU

Dátum a miesto narodenia: 8 februára 1958 Vzdelanie: vy‰tudoval Vysokú ‰kolu ekonomickú v Bratislave,absolvoval polroãnú stáÏ na Georgetown University v USA (1993) a ‰tudoval na Open University v Bratislave (1991 – 1992) Profesionálna kariéra:V minulosti pracoval v Centre pre hospodársky rozvoj, na Protimonopolnom úrade SR, v In‰titúte pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO, bol ãlenom Bankovej rady NBS(december 2000 – december 2001), ãlenom Rady Nadácieotvorenej spoloãnosti, konzultantom OECD a Svetovej banky. Bol neplaten˘m ãlenom poradn˘ch orgánov rôznychin‰titúcií, napríklad prezidenta SR Rudolfa Schustera,ministra financií SR Ivana Miklo‰a, ministerky práce a sociálnych vecí Ivety Radiãovej, ministerstva práceriadeného Petrom Magva‰im a hospodárskej rady Vlády SR.Politická ãinnosÈ: Nie je a nikdy nebol ãlenom politickej strany, od septembra2009 viedol protikrízov˘ tím odborníkov SDKÚ-DS.

Z programového vyhlásenia vlády:Jednou zo ‰iestich priorít vlády Ivety Ra-

diãovej je dôraz na rast vzdelania, vedy av˘skumu, najmä z hºadiska zlep‰enia upada-júcej kvality v tejto oblasti (vláda Slovenskejrepubliky povaÏuje túto oblasÈ za kºúãovú zhºadiska udrÏateºnosti rastu ekonomiky a za-mestnanosti v budúcnosti).

SchopnosÈ Slovenska úãinne vyuÏiÈ a zve-ºaìovaÈ svoj ºudsk˘ potenciál je predpokladomúspechu nielen ekonomického a sociálneho,ale aj mravného a kultúrneho. ·tátna politi-ka v oblasti ‰kolstva, ale aj vedy, ‰portu a mlá-deÏe zohráva v tomto smere zásadnú úlohu,ak vedie ku kvalitn˘m ‰kolám, vynikajúcemuvzdelaniu, ‰piãkov˘m objavom ãi príklad-n˘m ‰portov˘m v˘konom.

Meradlom úspechu by nemal byÈ poãet

schválen˘ch zákonov, ale skutoãné zlep‰eniev tom, ão robia uãitelia, ‰tudenti, Ïiaci, ved-ci, ‰portovci a mladí ºudia a aké v˘sledky do-sahujú. Vláda SR preto zv˘‰i v˘‰ku finanã-n˘ch zdrojov na ‰kolstvo, vedu a ‰port poãasvolebného obdobia.

NajdôleÏitej‰ím cieºom vlády SR v oblas-ti základn˘ch a stredn˘ch ‰kôl je zmena sys-tému a obsahu v˘uãby. Pri zmene povinnéhoobsahu vzdelávania bude pre vládu SR hlav-n˘m kritériom v˘chova aktívneho obãanaschopného uplatniÈ sa na medzinárodnomtrhu práce a napæÀaÈ svoje sociálne a duchov-né potreby.

Vláda SR zrovnoprávni financovanie ‰kôla ‰kolsk˘ch zariadení bez ohºadu na ich zria-ìovateºa. Posilní finanãnú a morálnu motivá-ciu zriaìovateºov organizovaÈ kvalitné vzde-lávanie ão najefektívnej‰ím spôsobom a za-bezpeãí zverejÀovanie zrozumiteºn˘ch infor-mácií o tom, ako jednotlivé úrovne systémuprerozdeºujú finanãné prostriedky.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov: ·etrenie v rezorte. Pri ‰etrení v rezorte

‰kolstva minister Eugen Jurzyca nepôjde ces-tou krátenia uãiteºsk˘ch platov ani normatí-vov. ZniÏovaÈ plánuje kapitálové v˘davky.„Pokiaº ide o nejaké investiãné akcie, to zna-mená stavby, väã‰ie opravy, tam sa budemesnaÏiÈ ‰etriÈ.“ Navrhovan˘ rozpoãet rezortu narok 2011 ho nete‰í. K˘m v tomto roku môÏeminúÈ nieão cez 2,3 mld. eur, na budúci rokto bude skoro o 300 miliónov eur menej.„ZabolieÈ to zabolí, budeme sa správaÈ tak,ako sa musí teraz kaÏd˘ slu‰n˘ rezort správaÈ.Verejné financie sú v zlom stave, potrebuje-me zniÏovaÈ deficit.“

Povinná angliãtina. ·koláci sa budú po-vinne uãiÈ anglick˘ jazyk aÏ od tretieho roã-níka základnej ‰koly. Pôvodn˘ návrh pritomhovoril o povinnej angliãtine uÏ pre prvá-kov. „Zaãneme od tretieho roãníka a ak uvi-díme, Ïe ‰koly zareagovali dobre, tak sa po-tom posunieme do druhého roãníka, prípad-ne aj do prvého.“ PovinnosÈ uãiÈ prv˘ cudzíjazyk uÏ tretiakov s moÏnosÈou v˘beru medziangliãtinou a nemãinou ukladá ‰kolám odseptembra tohto roka koncepcia vyuãovaniajazykov, ktorú schválilo e‰te ministerstvopod vedením Jána Mikolaja z SNS. Jurzyco-va novela ‰kolského zákona zavádza povin-nú angliãtinu od septembra 2011.

Národn˘ futbalov˘ ‰tadión. Za predpo-kladu, Ïe stav verejn˘ch financií by umoÏnilv˘stavbu ‰tadióna z verejn˘ch zdrojov, stava-li by ho na základe súÈaÏe. Tak aby sme lendoplnili to, ão je ochotn˘ postaviÈ súkromn˘sektor, pretoÏe normálne futbalové ‰tadiónyu nás stavia súkromn˘ sektor.

Vlasteneck˘ zákon. ·éf rezortu ‰kolstvarozumie kritike ‰kôl, ktoré sa sÈaÏujú, Ïe navlasteneckú v˘zdobu nemajú peniaze. Pri zo-stavovaní rozpoãtu na budúci rok na to budeprihliadaÈ. „V tomto konkrétnom prípade imurãite nevymyslím Ïiaden zázrak, je to zákon,ktor˘ prijala b˘valá vláda.“ DvojkríÏ ãi iné‰tátne symboly si podºa neho treba ctiÈ, ale zá-kony na upevÀovanie vlastenectva nepovaÏu-je za ‰Èastné. Na zmenu v legislatíve v‰ak ponástupe do úradu nemal ãas, vzhºadom na to,Ïe zákon má úãinnosÈ od septembra. „Tútoambíciu mám stále, ale urobiÈ to pokojn˘mspôsobom, nie zo dÀa na deÀ. Momentálne zi-

V L Á D A S R

15

16

vou trestnoprávnych predpisov zlep‰í vyuÏí-vanie operatívno-pátracej ãinnosti a infor-maãno-technick˘ch prostriedkov.

Vláda SR zameria pozornosÈ aj na drobnúkriminalitu, s ktorou sa obãania stretávajúnajãastej‰ie. Okrem iného posilnením poãtupolicajtov v hliadkovej sluÏbe, predov‰et-k˘m v problematick˘ch oblastiach. Posilníochranu majetku obãanov Ïijúcich v blízkos-ti sociálne odkázan˘ch spoloãenstiev. Zasa-dí sa za budovanie dôvery rómskej komuni-ty k in‰titúciám ‰tátu (integrácia Rómov doPolicajného zboru, obecnej polície), a to aj jejzv˘‰enou ochranou pred úÏerníctvom.

Boj proti korupcii bude patriÈ medzi hlav-né priority vlády SR. Vláda SR bude pôsobiÈna to, aby sa posilnili a zlep‰ili väzby medzipolíciou, prokuratúrou a súdmi v záujme ur˘-chlenia a vy‰‰ej efektívnosti konania v závaÏ-n˘ch korupãn˘ch kauzách v celom reÈazci,poãínajúc odhalením, vy‰etrovaním, obÏa-lobou a konãiac odsúdením páchateºa. Efek-tívnym vyuÏívaním policajn˘ch kapacít, le-gislatívnych i technick˘ch prostriedkov a ná-strojov chce dosiahnuÈ väã‰iu úspe‰nosÈ vodhaºovaní prípadov korupcie.

Z povolebn˘ch postojov a vystúpení:Priebeh trestn˘ch konaní. Minister vnút-

ra Daniel Lip‰ic navrhuje pozmeniÈ systémpriebehu trestn˘ch konaní. Zatiaº ão v dne‰-nej praxi b˘va na pojednávaniach iba jedenprokurátor, v budúcnosti by na strane obÏa-loby spolu s ním mohol sedieÈ tím ºudí z vy-‰etrovacieho t˘mu. Podºa ministra by to po-mohlo zefektívniÈ prácu polície. Keì môÏumaÈ obÏalovaní viacero obhajcov, preão bynemohla posilniÈ aj obÏaloba? Ide naozaj ãas-to o megakauzy, kde je potrebné maÈ veºmidetailn˘ prehºad o desiatkach tisíc strán spi-sov, kde sa dobre orientujú napríklad vy‰etro-vatelia, ktorí by mali byÈ poruke prokuráto-rom na hlavn˘ch pojednávaniach, aby vede-li r˘chlo, promptne, kvalifikovane reagovaÈ.A preto je dobré, keby obÏaloba mohla aj nasúdnom pojednávaní v niektor˘ch prípadochpôsobiÈ v tíme.

Policajti dostanú „‰korpióny“. PomôcÈochrane obãanov by malo vyzbrojenie policaj-tov automatickou zbraÀou, oznámil ministervnútra Daniel Lip‰ic. Podºa neho bude maÈ kaÏ-dá policajná hliadka odteraz v aute poloauto-mat vzor 61 ‰korpión. „Nevieme zabezpeãiÈ,aby sme na Slovensku nemali zloãin, ten budevÏdy, ale ão vieme zabezpeãiÈ a na ão sme abudeme pripravení, je to aby sme minimalizo-vali riziká zloãinu pre nevinn˘ch ºudí.“

Ohniská zloãinu. Po pondelkovom masak-ri v bratislavskej Devínskej Novej Vsi minis-ter vnútra Daniel Lip‰ic vyhlásil, Ïe trebananovo vytypovaÈ ohniská zloãinu. Situáciasa dnes totiÏ mení. Drogy a horiace autá ro-bia centrá zloãinu aj z donedávna pokojn˘chlokalít. Navy‰e, ako ukázalo pondelkové vy-ãíÀanie ‰ialenca, aj vcelku pokojné miesto samôÏe v okamihu zmeniÈ na obávanú zónu.Vojna mafiánskych gangov, ako ju verejnosÈpozná z 90. rokov, sa dnes uÏ nezopakuje. Bo-sovia sú zväã‰a buì m⁄tvi, alebo za mreÏamia ich nástupcovia uprednostÀujú skôr operá-cie v ústraní, niekedy aj za tichej toleranciepolicajtov. Okrem v˘palníctva a prostitúcie súv kurze najmä drogy. Z mafiánskych praktíkje dnes najroz‰írenej‰ie podpaºovanie áut.

ªUBOMÍR GALKOMINISTER OBRANY

Dátum narodenia: 14. februára 1968 Vzdelanie:1986 – 1991 Univerzita Komenského, Matematicko-fyzikálnafakulta, Bratislava Profesionálna kariéra: 1991 – 1992 programátor, Podnik v˘poãtovej technikyBratislava1992 – 1993 programátor – analytik, CK Arrangement aConsulting s r. o., Bratislava1993 – 2001 manaÏér – riadenie vlastnej sietemaloobchodn˘ch a veºkoobchodn˘ch prevádzok a tvorbasoftvérov˘ch aplikácií, Bratislava2001 – 2003 riaditeº hypermarketu Kaufland, Bratislava2003 – 2004 zástupca manaÏéra prevádzky, InterfructSlovakia, Bratislava2004 – júl 2010 riaditeº spoloãnosti DONA DN, a. s.,Bratislava Politická ãinnosÈ:2009 podpredseda strany Sloboda a solidaritajúl 2010 minister obrany Slovenskej republiky

Z programového vyhlásenia vlády:Vláda SR bude uskutoãÀovaÈ bezpeãnost-

nú a obrannú politiku tak, aby bola Slovens-ká republika schopná vãas a primerane rea-govaÈ na situácie ohrozujúce bezpeãnosÈ ob-ãanov, ‰tátu a spojencov. Bude aktívne pri-spievaÈ k zaruãovaniu bezpeãnosti a ochranehodnôt, ktoré má spoloãné so svojimi spojen-cami a partnermi.

Vláda SR udrÏí vysokú angaÏovanosÈozbrojen˘ch síl v operáciách medzinárodné-ho krízového manaÏmentu pod vedením me-dzinárodn˘ch organizácií a pri tvorbe síl vy-sokej pripravenosti NATO a EÚ. Svoje úsi-lie bude v súlade s prioritami zahraniãnej aobrannej politiky Slovenskej republiky kon-centrovaÈ na pôsobenie v men‰om poãte ope-rácií nasadzovaním kompaktn˘ch kontingen-tov budovan˘ch na základe organick˘ch jed-notiek. Prehodnotí mieru zapojenia Ozbroje-n˘ch síl SR do operácií medzinárodného krí-zového manaÏmentu s cieºom ìal‰ieho posil-nenia ich príspevku do operácie ISAF v Af-ganistane v súlade so stratégiou medzinárod-ného spoloãenstva postupného odovzdávaniazodpovednosti afgansk˘m in‰titúciám.

Vláda SR zabezpeãí pokraãovanie transfor-mácie Ozbrojen˘ch síl SR v súlade so záver-mi strategického hodnotenia obrany, na ão vy-

tvorí dlhodobo stabilné, zodpovedajúce zdro-jové podmienky. Za základné piliere transfor-mácie povaÏuje rozvoj ºudského potenciálu amodernizáciu ozbrojen˘ch síl.

Vláda SR poloÏí dôraz na cielenú moder-nizáciu ozbrojen˘ch síl, ktorá umoÏní sústre-diÈ limitované zdroje na postupnú komplex-nú modernizáciu organick˘ch jednotiek zame-ranú na dosahovanie poÏadovan˘ch spôsobi-lostí. Posúdi moÏnosÈ zavedenia a efektívne-ho vyuÏitia systému aktívnych záloh.

Vláda SR bude podporovaÈ angaÏovanieobranného priemyslu Slovenskej republiky vmedzinárodnom prostredí, predov‰etk˘m vrámci modernizaãn˘ch a bezpeãnostn˘ch pro-jektov NATO a Európskej obrannej agentúry.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Rozpoãet. Rozpoãet ministerstva obrany

bol doteraz akousi „pokladniãkou“ vlády, zktorej si predchádzajúci kabinet Roberta Ficavyberal vÏdy, keì kvôli bezbrehému míÀaniupeÀazí v in˘ch rezortoch uÏ nebol dostatok pe-Àazí. „Hraniãilo to aÏ s ohrozením obrany-schopnosti Slovenskej republiky.“

Kredit armády. Príslu‰níci armády bymali maÈ väã‰iu podporu verejnosti, lebo si tozaslúÏia. Podºa jeho názoru je potrebné zv˘-‰iÈ kredit OS, ktor˘ za posledné ‰tyri roky preniektoré ‰kandály utrpel. „DokáÏeme, Ïe spra-vovaÈ verejné financie sa dá transparentne abez ‰kandálov. Len ÈaÏko si niekto vie pred-staviÈ, ako sa cíti vojak na stráÏnej veÏi v Af-ganistane, na ktorého niekoºko hodín pr‰í aktor˘ zvy‰ok sluÏby, navy‰e v priamom ohro-zení Ïivota, musí vydrÏaÈ v mokrej uniformeiba kvôli tomu, Ïe mu niekto neobstaral ne-premokavé obleãenie, ako majú ostatné armá-dy v Afganistane.“ V tak˘ch chvíºach je pod-ºa Galka hrdosÈ vojaka na jeho ozbrojené silyskutoãne otrasená. Zdôraznil tieÏ, Ïe penia-ze, ktoré sú urãené pre vojakov, musia zostaÈvojakom a nie tiecÈ niekam inde.

Tendre. „Musíme pohnaÈ na zodpoved-nosÈ t˘ch, ktorí majú na svedomí rozkrádanie– v‰etky tie netransparentné tendre a nev˘hod-né zmluvy. To sa musí staÈ minulosÈou – raza navÏdy, aby verejnosÈ mala dôveru v rezortako celok. Aby videla, Ïe kaÏdé euro skutoã-ne smeruje na zabezpeãenie úloh ozbroje-n˘ch síl, a nie do nejak˘ch obálok s provízia-mi. V takom stave, v akom rezort zanechal,sa ãudujem, kde vôbec berie exminister Ba‰-ka tú odvahu vyjadrovaÈ sa o niekoho odbor-nosti.“

Dediãstvo. „To, ão nám zanechalo predchá-dzajúce vedenie ministerstva, je nehorázne.Vrhá to zl˘ tieÀ na celé ministerstvo, priãomje tu veºa zamestnancov, ktorí si svoju prácurobili, robia a chcú robiÈ poctivo. V rezorte,ktorého rozpoãet sa zniÏoval, on dovolil ‰afá-riÈ a bezbreho rozkrádaÈ. Medializované prí-pady modernizácie vrtuºníkov, predraÏenejv˘poãtovej techniky, ãlnov bez motorov, fik-tívnych mediálnych tréningov, údajného bra-nia provízií, korupcie, to v‰etko je len ‰piãkouºadovca. A on sa tvári, Ïe o niãom nevedel.Kde bol, ão robil, keì sa toto dialo na minis-terstve? Koºko tak˘chto prípadov e‰te odha-líme? Teraz sa snaÏí od t˘chto a ìal‰ích prí-padov, ktoré nás ãakajú, odvrátil pozornosÈ. Tosa mu v‰ak nepodarí,“ podãiarkol ministerGalko na margo vyjadrení exministra Ba‰ku.

V L Á D A S R

ujmom skupiny pochybn˘ch ºudí, ktorá tie-to medzery vyuÏívala vo svoj vlastn˘ pro-spech.“

·tefan Harabin. Ak by posledné roky pla-tili paragrafy, ktoré tento t˘ÏdeÀ navrhlo mi-nisterstvo spravodlivosti, ·tefan Harabin byv pre neho lep‰om prípade ãelil iba discipli-nárnemu stíhaniu. V hor‰om by mu hrozilonielen vyzleãenie z talára, ale moÏno aj vä-zenie. Návrhy noviel sudcovsk˘ch zákonov,ktoré zverejnilo ministerstvo spravodlivosti,ale majú platiÈ aÏ od 1. januára budúcehoroka. Ak ich vláda a parlament prijmú v na-vrhovanej podobe, ‰éf Najvy‰‰ieho súdu SRstratí po tomto dátume veºkú ãasÈ vplyvu nadsudcami. Naopak siln˘ vplyv nad nimi budemaÈ naìalej ministerstvo spravodlivosti. Po-istkou pred zneuÏívaním moci, ãi uÏ zo stra-ny sudcov alebo politikov, má byÈ otvoreniejustície verejnej kontrole – vo v˘berov˘ch ko-misiách na sudcov majú sedieÈ aj neprávni-ci. Rozsudky majú putovaÈ na internet do de-siatich dní od ich právoplatnosti.

ZSOLT SIMONMINISTER PÔDOHOSPODÁRSTVA,ÎIVOTNÉHO PROSTREDIAA REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Dátum a miesto narodenia: 26.augusta 1970 Rimavská SobotaVzdelanie:1988 – 1993 Vysoká ‰kola zemûdûlská v Brne – Fakultaprevádzkovo ekonomickáProfesionálna kariéra:1993 – 1994 súkromne hospodáriaci roºník na v˘mere 1 300 ha PP1995 zakladateº, konateº AGROTRADE, spol. s r.o. Politická ãinnosÈ:1999 – expert pre poºnohospodárstvo v Strane maìarskejkoalície2002 – 2006 – minister pôdohospodárstva Slovenskejrepubliky2006 – 2010 poslanec NR SR (SMK-MKP) 2009 – odchod z SMK, spoluzakladateº strany Most-Híd,podpredseda

Z programového vyhlásenia vlády:Vláda SR si uvedomuje, Ïe 86 % územia

Slovenska je vidieckeho charakteru, pretobude klásÈ veºk˘ dôraz na vidiecku a regio-nálnu politiku v snahe udrÏaÈ osídlenie a zv˘-

LUCIA ÎIT≈ANSKÁ,MINISTERKA SPRAVODLIVOSTI

Dátum narodenia: 3. júna 1964Vzdelanie: 1983 – 1987 Právnická fakulta Univerzity Komenského,Bratislava1993 – 1995 doktorandské ‰túdium práva na Právnickejfakulte UK Bratislava2001 – docentúra v odbore obchodného práva s úãinnosÈou od 1. 2. 2002Profesionálna kariéra:1987 – 1989 právniãka, Vodohospodárska v˘stavbaBratislava1989 – 1990 podniková právniãka, Vydavateºstvo Práca,Bratislava1990 – 1992 Protimonopoln˘ úrad SR 1992 – 2002 odb. asistentka na katedre obchodného,hospodárskeho a finanãného práva Právnickej fakulty UKBratislava2002 – súãasnosÈ docentka na katedre obchod.,hospodárskeho a finanãného práva Právnickej fakulty UKBratislavaPolitická ãinnosÈ:2/2006 – 6/2006 ministerka spravodlivosti SR2006 – 2010 poslankyÀa NR SR2010 – ministerka spravodlivosti SR

Z programového vyhlásenia vlády:Súãasná situácia v justícii, nízka úroveÀ vy-

moÏiteºnosti práva, stav korupcie a klienteliz-mu, ako aj spôsob a metódy vládnutia vytvo-rili na Slovensku atmosféru v‰eobecnej nedô-very voãi ‰tátnym in‰titúciám, súdom a sud-com a právnemu ‰tátu.

Obnovenie dôvery v spravodlivosÈ, v ‰táta jeho in‰titúcie vyÏaduje zmenu vo faktic-kom fungovaní ‰tátnych in‰titúcií. Cieºomje, aby sa ºudia mohli spravodlivosti faktic-ky a v primeranom ãase domôcÈ, ale aj aby cí-tili, Ïe ‰tát takto môÏe fungovaÈ a funguje.

Vo vzÈahu k súdom je cieºom vlády SR vy-tvoriÈ také podmienky, aby súdy rozhodova-li nestranne podºa práva a v primeranom ãasea aby sa zv˘‰ila dôvera ºudí vo vzÈahu k sú-dom a právnemu systému vôbec.

Vláda SR nepodporuje prelínanie v˘kon-nej a súdnej moci v podobe obsadzovaniafunkcií vo vláde a ‰tátnej správe sudcami smoÏnosÈou bezprostredného návratu sudcudo talára. Vláda SR preto navrhne zmenuprávnej úpravy, aby sudcovia nemohli bezuplynutia akejkoºvek lehoty striedaÈ sudcovs-kú funkciu s funkciou vo v˘konnej moci,

vrátane toho, Ïe minister spravodlivosti nebu-de môcÈ kandidovaÈ na predsedu Najvy‰‰ie-ho súdu SR.

Z rovnak˘ch dôvodov vláda SR presadí,aby ãlenmi Súdnej rady SR ani ãlenmi orgá-nov sudcovskej samosprávy nemohli byÈpredsedovia a podpredsedovia súdov akopredstavitelia v˘konnej moci na súdoch, anavrhne oddelenie Súdnej rady SR od Najvy‰-‰ieho súdu SR vrátane ústavného návrhu, abypredseda Najvy‰‰ieho súdu SR nebol predse-dom Súdnej rady SR.

S cieºom otvorenia neprimerane uzatvore-ného súdneho systému bude vláda SR presa-dzovaÈ aj kandidátov, ktorí nie sú sudcami,tieÏ verejné rokovania Súdnej rady a povin-nosÈ Súdnej rady odôvodÀovaÈ svoje rozhod-nutia. Vláda SR navrhne ústavnú zmenu, abyãlenmi Súdnej rady mohli byÈ aj neprávnici.

Vláda SR presadí zákonnú povinnosÈ súdovzverejÀovaÈ v‰etky súdne rozhodnutia na in-ternete a postupne vytvorí podmienky naelektronické nahrávanie v‰etk˘ch pojedná-vaní.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Povinné zverejÀovanie súdnych rozhod-

nutí. Povinné zverejÀovanie súdnych rozhod-nutí odstráni doteraj‰iu prax z obchádzania zá-kona o slobodnom prístupe k informáciám.Ak prejdú návrhy ministerky spravodlivostiLucie ÎitÀanskej, súdy by mali automatickyzverejÀovaÈ v‰etky súdne rozhodnutia a to do10 dní od nadobudnutia ich právoplatnosti.

„ZverejÀovanie súdnych rozhodnutí sanemá t˘kaÈ len rozhodnutí v konkrétnych ve-ciach, ale aj niektor˘ch procesn˘ch rozhod-nutí. Je to opatrenie, ktoré vyÏaduje pocho-piteºne aj urãitú technickú prípravu.“

Prv˘ balíãek. Ministerka spravodlivostiLucia ÎitÀanská predstavila prv˘ balíãekopatrení, ktor˘m chce dosiahnuÈ revolúciu vjustícii. Cieºom je priblíÏiÈ ju ºuìom. Zverej-Àovanie súdnych rozhodnutí na internete, ve-rejné v˘berové konania na miesta sudcov apredsedov súdov, obmedzenie ‰ikanovaniasudcov ãi zru‰enie odmien sudcom. Tietoopatrenia budú prv˘mi, ktoré sa bude snaÏiÈpresadiÈ prvá dáma justície. „Je nevyhnutnézastaviÈ rozmáhajúcu sa vnútornú korupciu arozdeºovanie financií a voºn˘ch miest sudcovsúdom na základe nejasn˘ch pravidiel.“ Zme-ny rozdelila do troch kategórií – t˘kajú saotvorenia justície verejnej kontroly, odstráne-nia moÏnosti vnútornej korupcie a ovplyvÀo-vania sudcov a posilnenia nezávislosti súd-nictva, aby bolo garantované nestranné roz-hodovanie sudcov pri jednotliv˘ch sporoch.

Prekopanie justície. Ministerka spravod-livosti Lucia ÎitÀanská predstavila balík zá-konov, ktoré by mali zv˘‰iÈ verejnú kontrolusúdnictva. Mali by tieÏ obmedziÈ vplyv pred-sedu Najvy‰‰ieho súdu ·tefana Harabina.Podºa ministerky je potrebné nastaviÈ pra-vidlá tak, aby neposkytovali priestor na zastra-‰ovanie, rodinkárstvo a korupciu. ÎitÀanskápriznala, Ïe oãakáva znaãnú diskusiu. Jej po-zícia je o to komplikovanej‰ia, Ïe prekopávapravidlá, ktoré v roku 2000 priniesla pravicav osobe ministra spravodlivosti Jána âarno-gurského (KDH).

„V systéme sa ukázali urãité nedostatky,“pripustila. „Namiesto toho, aby boli problé-mové miesta odstránené, prispôsobovali sa zá-

V L Á D A S R

17

18

‰iÈ Ïivotnú úroveÀ obyvateºov vo vidieckychregiónoch. Rie‰enia vlády SR budú vychádzaÈzo spoloãného a vzájomného pôsobenia via-cer˘ch faktorov tak, aby úãinne vyuÏili pro-dukãnú schopnosÈ vidieka s ohºadom na di-verzifikáciu poºnohospodárskych ãinností,rozvoj regiónov a rozvoj agroturistiky. Prirozvoji vidieka a regiónov vláda SR budeklásÈ dôraz na zníÏenie regionálnych rozdie-lov.

Vláda SR vytvorí podmienky na rozvojrastlinnej a Ïivoãí‰nej v˘roby tak, aby saplne vyuÏil ich ekonomick˘ potenciál. Prime-ranú pozornosÈ bude venovaÈ aj oblastiam,ako sú vãelárstvo, rybné hospodárstvo, poºov-níctvo.

Vláda SR prispôsobí legislatívu pre pria-my predaj farmárskych v˘robkov podmien-kam v in˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ, a to roz-‰írením na v‰etky druhy farmárskych v˘rob-kov a zmiernením kritérií na ich v˘robu apriamy predaj pri súãasnom zachovaní ichzdravotnej bezchybnosti. Vláda SR podporív˘robu a predaj regionálnych potravinár-skych ‰pecialít, ako aj udrÏanie a rozvoj re-gionálnych ‰pecifík.

V oblasti poºnohospodárskej a potravinár-skej v˘roby bude vláda SR podporovaÈ ma-ximálnu mieru finalizácie v˘roby, a t˘m ajtvorbu vy‰‰ej pridanej hodnoty. Bude sa za-sadzovaÈ za podporu a rozvoj ekologickéhopoºnohospodárstva.

Vláda SR bude klásÈ dôraz na vyuÏitie v˘-robn˘ch kapacít vidieka nielen na produkciupotravín, ale aj na podporu v˘roby obnoviteº-n˘ch zdrojov energií (biomasa, dendromasaatì.).

Vláda SR zru‰í zbytoãne prísne predpisy akvóty obmedzujúce farmárov a potravinárovtak európske, ako aj idúce nad rámec legisla-tívy EÚ a vyrovná rozsah kontroly domácichpotravín s rozsahom kontroly dováÏan˘chpotravín.

Vláda SR posilní vlastnícke práva k pôde.Uskutoãní systematickú zmenu rie‰enia re‰-titúcií. Náhradn˘ pozemok bude moÏn˘ zís-kaÈ len v katastri, kde pôvodn˘ nárok vznikol,a v ostatn˘ch prípadoch sa uskutoãní finanã-né vyrovnanie.

Na les sa vláda SR bude pozeraÈ ako na in-tegrálnu súãasÈ vidieckeho prostredia, kde jepotrebné hospodáriÈ podºa zásad trvalo udrÏa-teºného rozvoja tak, aby pre obãanov zabez-peãoval moÏnosÈ na aktívnu rekreáciu. V tej-to súvislosti zru‰í obmedzenia vjazdu cyklis-tov na lesné cesty.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Zdanenie vína. Vy‰‰ie spotrebné dane z ci-

gariet ãi alkoholu koalícia schválila, pri zda-není vína v‰ak váha. Proti novej spotrebnejdani je najmä minister pôdohospodárstvaZsolt Simon (Most) a kritizujú ju aj vinári.Spotrebná daÀ z vína je pritom jedn˘m z po-sledn˘ch bodov pri spotrebn˘ch daniach, naktor˘ch sa strany vládnej koalície na posled-nom rokovaní zasekli. âi nakoniec vináribudú zaÈaÏení spotrebnou daÀou rovnako akov˘robcovia cigariet a tvrdého alkoholu, zatiaºnie je isté. Predstavitelia Mostu odmietajú za-viesÈ novú spotrebnú daÀ z tichého vína. ·tátdoteraz zdaÀuje len spotrebu ‰umivého vína.

Poplatky za pozemky. Minister pôdohos-podárstva Zsolt Simon chce zru‰iÈ poplatky

za vyberanie pozemkov z poºnohospodárskejpôdy, ktoré zaviedla minulá vláda. Tvrdí, Ïediskriminujú vlastníkov kvalitnej pôdy a slú-Ïia ‰pekulantom a skorumpovan˘m úradní-kom. Pôdu chce chrániÈ novelizáciou staveb-ného zákona a zákona o územnom plánova-ní. práve poplatky tvorili priestor pre korup-ciou. Investori vraj vynímajú pôdu buì cezobce, ktoré majú moÏnosÈ v˘nimiek alebo sasnaÏia preklasifikovaÈ pôdu z kvalitnej na ne-kvalitnú, aby zaplatili niωí poplatok. „Veìkeì len preklasifikujú prvotriednu pôdu do 4.triedy, tak namiesto 15 eur za meter ‰tvorco-v˘ zaplatia 6 eur.“

Vy‰‰ia DPH. „MôÏeme ísÈ cestou rie‰eniaremeselníkov, Ïivnostníkov, budeme „nasie-raÈ ºudí', ale reálny v˘ber peÀazí pre rozpoãetbude minimálny. Alebo je ãestnej‰ie sa posta-viÈ a povedaÈ, Ïe daÀ za vládnutie Roberta Ficaje zv˘‰iÈ DPH o percento. S ãasov˘m ohrani-ãením. Aby kaÏd˘ vedel, Ïe toto musí zapla-tiÈ preto, Ïe tu vládol Fico. DPH by dnes bolaãistej‰ím a transparentnej‰ím rie‰ením. My-slím, Ïe jedno percento by nám pomohlo abolo by to lep‰ie ako ãiastoãné rie‰enia – akozavádzanie nov˘ch daní ãi odvodov. Nemaliby sme ísÈ cestou: povedzme si, ão sme e‰tenezdanili a zdaÀme to.“

Vy‰‰ia DPH a ceny potravín. „Je evident-né, Ïe reÈazce majú vysok˘ príjem a aj zisk.Zoberme si cenu chleba. V roku 2005 sa vy-‰plhala na dne‰nú úroveÀ a odvtedy sa veºminezmenila. Ale cena obilia v roku 2005 bola200 eur a minul˘ rok 100 eur. Kam zmizla ob-chodná marÏa? V potravinách by sa 20 aÏ 30-percentné zdraÏenie nemalo prejaviÈ. Zv˘‰e-nie DPH o percento si dokáÏu obchodnícivykryÈ z marÏe. TakÏe nevidím priestor nazvy‰ovanie cien potravín.“

Kauza emisie. „Predstava Interblue GroupEurope, Ïe sú nástupcovia Interblue Group, jenadsadená a nereálna. Aby záväzok pre‰iel naniekoho iného, treba súhlas oboch strán. Slo-vensko s t˘m v‰ak nesúhlasilo. Pôvodná ga-ráÏová firma teda skonãila bez právoplatné-ho nástupcu. Nikde nie je oficiálna zmienka,Ïe majú nástupníctvo. Potom by bolo moÏnévymáhaÈ od nich sumu, ktorú nám dlÏia. Slo-vensko tak pri‰lo nielen o polovicu sumy, oktorú lacnej‰ie predalo emisie, ale aj o 15 mi-liónov eur za zelené schémy. PokraãovaÈ vzmluve by bola nesmierna hlúposÈ. Niet po-ch˘b, Ïe pri obchode do‰lo k pochybeniu azneuÏitiu. Konajú orgány ãinné v trestnom ko-naní a budem rád, keì oznaãia konkrétnehovinníka.“

IVAN UHLIARIKMINISTER ZDRAVOTNÍCTVA

Dátum a miesto narodenia: 3. júna 1968 v NámestoveVzdelanie:1993 Lekárska fakulta Karlovej univerzity v PraheProfesionálna kariéra:1993 – Nemocnica s poliklinikou v Skalici,1996 – 2003 marketingov˘ manaÏér vo firme Pfizer Inc., 2004 – 2005 riaditeº divízie v Sanofi Aventis 2005 – 2006 riaditeº spoloãnosti Bristol Myers Squibb pre SR2006 – 2009 generálny riaditeº pre âR a SR vo firme OzoneLaboratories2009 – riaditeº pre stratégiu a marketing NsP Skalica

Z programového vyhlásenia vlády:Systém zdravotnej starostlivosti musí za-

bezpeãiÈ dostupnosÈ opodstatnenej zdravot-nej starostlivosti v adekvátnej kvalite za ãonajniωiu cenu. ZáÈaÏ financovania zdravot-níctva – aj vo forme individuálnych platieb –by mala byÈ rozloÏená spravodlivo. NemôÏeobmedziÈ dostupnosÈ opodstatnenej starostli-vosti ãi v˘znamne zhor‰iÈ finanãnú situáciusociálne ohrozen˘ch pacientov. Na druhejstrane by mala prispievaÈ k efektívnemu vy-uÏívaniu starostlivosti platenej z povinnéhozdravotného poistenia. Zdravotníctvo má byÈfinancované udrÏateºne, bez zadlÏovania s ne-gatívnymi následkami pre ìal‰í rozvoj.

Vláda SR posilní prevenciu a motiváciu knej vrátane podpory a financovania existujú-cich celonárodn˘ch programov, ako sú Národ-n˘ program prevencie ochorení srdca a ciev,Národn˘ program du‰evného zdravia, Ná-rodn˘ program starostlivosti o deti a dorast,a vytvorí ìal‰ie, najmä so zameraním na se-niorov a onkologick˘ch pacientov, bez náro-ku na dodatoãné rozpoãtové zdroje.

Vláda SR zavedie bonus pre dospel˘chobyvateºov, ktorí nevyãerpali zdravotnú sta-rostlivosÈ v danom roku. Vláda SR stanovíjednotné podmienky poskytnutia bonusu tak,aby sa predi‰lo selekcii pacientov zdravotn˘-mi poisÈovÀami.

Vláda SR zv˘‰i dostupnosÈ liekov pre oby-vateºov vrátane nízkopríjmov˘ch skupín. Zá-roveÀ vláda SR zavedie v liekovej politiketak˘ systém úhrad, aby sa minimalizoval rastv˘davkov na lieky. Vláda SR zavedie predpi-sovanie liekov na úrovni úãinnej látky a pod-porí ìal‰ie mechanizmy financovania pre fi-nanãne nároãnú lieãbu.

Vláda SR zru‰í povinnosÈ vystavovaniaodporúãacích lístkov k ‰pecialistom. So zre-teºom na bezpeãnosÈ pacienta bude odosiela-nie pacientov lekárom v‰eobecnej starostli-vosti lekárovi do ‰pecializovanej ambulant-nej starostlivosti alebo do ústavnej starostli-vosti zdôvodnené v dokumentácii stanovenouformou.

Vláda SR prehodnotí a re‰trukturalizujeminimálnu sieÈ poskytovateºov zdravotnejstarostlivosti s dôrazom na zrovnoprávneniepostavenia v‰etk˘ch poskytovateºov bez ohºa-du na vlastníka a právnu formu.

Vláda SR uskutoãní transformáciu nemoc-

V L Á D A S R

sadami nediskriminácie, aby sa zabezpeãilipráva príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín naúrovni roku 2006. Odstráni nezmyselné re-‰trikcie a obmedzenia v zákonoch t˘kajú-cich sa národnostn˘ch men‰ín.

Vláda SR zru‰í koncesionárske poplatky avytvorí nov˘ legislatívny rámec financovania,organizácie a fungovania verejnoprávnychmédií s cieºom zv˘‰iÈ efektivitu ich ãinnostia posilniÈ ich verejnoprávny charakter. Budekomplexne rie‰iÈ jednotn˘ systém oznaão-vania televíznych programov s dôrazom naºudskú dôstojnosÈ a ochranu malolet˘ch.

Vláda SR prehodnotí uplatÀovanie tlaão-vého zákona a vykoná potrebné legislatívnezmeny, najmä zru‰enie práva na odpoveì,najmä verejného ãiniteºa. Vláda SR transfor-muje Tlaãovú agentúru SR.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Digitalizácia kultúrneho dediãstva. Pro-

jekt digitalizácie kultúrneho dediãstva je v kri-tickom stave. Otázne je aj ãerpanie finanã-n˘ch prostriedkov zo zdrojov Európskej úniepre túto oblasÈ. „Cel˘ tento proces nie je do-statoãne rozbehnut˘ a dokonca mám isté in-formácie, Ïe môÏe by ohrozené celé ãerpaniet˘m, Ïe sa neurobili konkrétne kroky smeromk vypracovaniu v˘ziev a projektov, ale rie‰i-lo sa to, aby mali nejaké súkromné firmy vy-tvorené veºmi exkluzívne postavenie.“

Mediálny komplex. My‰lienku realizáciemediálneho komplexu povaÏuje minister kul-túry a cestovného ruchu Daniel Krajcer za ab-solútne legitímnu. Poukázal pritom na tech-nick˘ stav budov Slovenskej televízie a Slo-venského rozhlasu. Priestory oboch in‰titúciínie sú v „Je otázkou, preão by sa takto neefek-tívne mali vynakladaÈ finanãné prostriedkylen na zachovanie súãasn˘ch sãasti nevyho-vujúcich priestorov, a nie na rozvoj. Z tohtopohºadu je táto úvaha absolútne legitímna.“Ide podºa neho o jednu z alternatív, ako rie-‰iÈ zúfal˘ priestorov˘ stav televízie, ale aj lep-‰iu efektivitu rozhlasu.

Koncesionárske poplatky. Ministerstvokultúry vyzvalo ºudí a firmy, aby neprestáva-li platiÈ takzvané koncesionárske poplatkypre Slovenskú televíziu a Slovensk˘ rozhlas.Minister Daniel Krajcer tak urobil po tom, ãoviaceré médiá informovali, Ïe v˘ber povin-ne platen˘ch príspevkov pre verejnoprávnemédiá v˘razne klesol v dôsledku diskusií ozru‰ení koncesionárskych poplatkov. Úhradysú hlavn˘m zdrojom financovania oboch mé-dií. „Zákon o úhradách za sluÏby STV a Slo-vensk˘ rozhlas stále platí a kaÏd˘ si musí plniÈpovinnosti vypl˘vajúce z tohto zákona,“ vy-hlásil Krajcer. Zru‰enie platieb je podºa nehoplánované od januára 2012.

Financovanie cirkví. Minister kultúry acestovného ruchu Daniel Krajcer vzorne plnívládny program a diskusiu o financovaní cirk-ví sa mu v súlade s ním podarilo rozprúdiÈ. Bezcelospoloãenskej diskusie totiÏ nechce v tej-to oblasti niã meniÈ. Model 18+1% DiskusiuKrajcer otvoril v rozhovore pre rakúsku agen-túru Kathpress, keì povedal, Ïe odvádzaniedane z príjmu fyzick˘ch osôb by sa mohlozmeniÈ na model 18 + 1. Jedno percento z daneby mohol kaÏd˘ z nás úãelovo viazaÈ na pod-poru cirkví a duchovn˘ch spoloãenstiev. Rov-nako je dnes moÏné venovaÈ dve percentádane mimovládnym organizáciám.

níc na obchodné spoloãnosti a umoÏní trans-formáciu aj neziskov˘m organizáciám v zá-ujme zv˘‰enia transparentnosti podnikania vposkytovaní zdravotníckych sluÏieb.

Z povolebn˘ch vystúpení a postojov:Nové lekárne. Nov˘ minister zdravotníct-

va Ivan Uhliarik navrhne sprísniÈ podmienkyna otváranie nov˘ch lekární. Podºa neho je ichna Slovensku príli‰ veºa. Ako ìalej poukázal,v âesku je na 10 miliónov obyvateºov do 2 000 lekární. U nás je to pri poloviãnom poã-te obyvateºov okolo 2 400. Konkrétne obme-dzenia vzniku nov˘ch lekární e‰te podºa mi-nistra dohodnuté nie sú. V Európe je v‰akpodºa neho beÏné, aby sa tak dialo na zákla-de poãtu obyvateºov v urãitom regióne. Mi-nister chce zmeny presadiÈ ão najskôr. „Dú-fajme, Ïe sa nám to podarí budúci rok.“

V˘menné lístky. K lekárovi-‰pecialistovibudeme môcÈ ísÈ od roku 2011 aj bez v˘-menného lístka. Na tlaãovej besede to potvrdilnov˘ minister zdravotníctva Ivan Uhliarik st˘m, Ïe vláda zru‰í povinnosÈ ich vystavova-nia. Pacienti tak budú maÈ moÏnosÈ ísÈ k ‰pe-cialistovi priamo, a to bez akéhokoºvek po-platku, alebo tak ako doteraz, najprv nav‰tí-viÈ svojho v‰eobecného lekára. Podºa nové-ho ministra to pritom nespôsobí Ïiadne pro-blémy. „Ja si osobne myslím, Ïe aj tak väã-‰ina pacientov pôjde cez svojho v‰eobecné-ho lekára, ku ktorému má najväã‰iu dôveru.“

Fúzia ‰tátnych poisÈovní. Minister zdra-votníctva Ivan Uhliarik netají pochybnostinad úãelnosÈou a efektívnosÈou zlúãeniadvoch ‰tátnych poisÈovní, V‰ZP a SZP, ktorésa spojili od 1. januára 2010, priãom tentoproces má skonãiÈ v budúcom roku. Zlúãeniepodºa ministra neprinieslo v˘razn˘ úsporn˘efekt, prioritou pre neho je oddlÏenie V‰ZP,ktorej staré predstavenstvo chce I. UhliarikodvolaÈ, aby najväã‰iu poisÈovÀu riadil kva-litn˘ odborn˘ manaÏment. „Zlúãenie V‰eo-becnej a Spoloãnej zdravotnej poisÈovne ne-prinieslo také úspory, ako by sme chceli, ne-bolo to zvládnuté a budeme na tom intenzív-ne robiÈ.“

SieÈ nemocníc. Minister zdravotníctva IvanUhliarik prehodnotí nemocniãn˘ systém, tak-zvanú minimálnu sieÈ poskytovateºov zdravot-nej starostlivosti. V súãasnej podobe je ten-to systém neefektívny a zaÈaÏuje ‰tátnu zdra-votnú poisÈovÀu. „Systém, ako dnes funguje,je nev˘hodn˘ pre ‰tátnu poisÈovÀu. Je moÏ-no v˘hodn˘ pre danú nemocnicu, Ïe vie, Ïemá zaruãen˘ obrat. Chceme zru‰iÈ tento sys-tém minimálnej siete, prehodnotiÈ ho, prehod-notiÈ na základe kvality nemocníc, potomnech sa rozhodne aj ‰tátna poisÈovÀa.

Bezplatné sluÏby. Minister zdravotníctvachystá zmeny. ·tát nám bude z verejnéhozdravotného poistenia hradiÈ o‰etrenia, ktorébudú uvedené v základnom zdravotnom ba-líãku. Za nad‰tandard si budeme musieÈ pri-platiÈ. Rozsah bezplatn˘ch sluÏieb by sa v‰akradikálne zúÏiÈ nemal. Minister pripravujezoznam zdravotníckych úkonov, ktoré budúhradené z verejného poistenia. „Na základeústavy Slovenskej republiky máme nárok nazdravotnú starostlivosÈ, ale nikde nie je pove-dané, v akom rozsahu a do kedy. A presne totochceme vyrie‰iÈ návrhom ‰tandardu a defino-vaním nad‰tandardu.“

DANIEL KRAJCERMINISTER KULTÚRY A CESTOVNÉHORUCHU

Dátum narodenia: 19. septembra 1969 Vzdelanie:1991 – 1993 Univerzita Komenského, Bratislava, odbor: knihoveda, informatika a anglick˘ jazyk 2003 – 2009 Právnická fakulta Univerzity Komenského, BAProfesionálna kariéra:1994 – 1996 redaktor, moderátor Slovensk˘ rozhlas1996 – 2006 redaktor, moderátor TV Markíza2006 – 2010 ãlen top manaÏmentu, moderátor TV JOJ

Z programového vyhlásenia vlády:Vláda SR bude presadzovaÈ modernú,

transparentnú a ‰truktúrovanú kultúrnu poli-tiku, nadviaÏe na v‰etky pozitívne princípyvybudované v predchádzajúcich obdobiach,podporí optimálne vzÈahy medzi kultúrou aostatn˘mi oblasÈami, bude vytváraÈ adekvát-nu kultúrnu klímu zaloÏenú na slobode, otvo-renosti, tolerancii a kreativite, bude podporo-vaÈ tvorbu, vznik nov˘ch hodnôt a diel, akoaj kultúrne hodnoty minulosti, prehlbovaÈmedzinárodné väzby a spoluprácu v zmyslekultúrnej rozmanitosti a pluralizmu.

Hlavn˘m cieºom vlády SR je zefektívneniea roz‰írenie systému viaczdrojového financo-vania kultúry s cieºom dosiahnuÈ súãinnosÈmedzi verejn˘mi financiami a in˘mi zdrojmi.

Vláda SR vytvorí podmienky na efektívnej-‰ie vyuÏitie finanãn˘ch prostriedkov pre ob-lasÈ kultúry prostredníctvom ‰trukturálnychfondov a komunitárnych programov EÚ. Dooperaãn˘ch programov po roku 2013 zapra-cuje viac priorít pre kultúru (obnova kultúr-neho dediãstva, rekon‰trukcie a vybudovanienov˘ch kultúrnych infra‰truktúr, podporavzdelávania a odbornej prípravy v rámci kul-túrneho sektora, podpora partnerstiev medzikultúrnym sektorom a ostatn˘mi odvetviami).

Vláda SR posilní právnu subjektivitu ná-rodn˘ch kultúrnych in‰titúcií, zv˘‰i ich auto-nómnosÈ a odbornú nezávislosÈ od politiky.

Vláda SR vytvorí podmienky na úãinnú atransparentnú podporu ne‰tátnej kultúry re-‰trukturalizáciou dotaãného systému MK SR.

Vláda SR zabezpeãí ochranu a rozvoj ‰tát-neho jazyka a bude dbaÈ o posilnenie posta-venia ‰tátneho jazyka ako nástroja komuni-kácie a integrácie spoloãnosti v súlade so zá-

V L Á D A S R

19

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

20

PrietrÏe mraãien a obdobia sucha. Dva javy,ktoré sú ãoraz ãastej‰ím sprievodn˘m znakomv˘kyvov poãasia v strednej Európe. Príãinoutohto nebezpeãného trendu je nielen globálneotepºovanie, ale aj dlhoroãná industriálna ãinnosÈãloveka, ktor˘ uväznil potoky a rieky do upra-ven˘ch kor˘t, vyrúbal lesy zadrÏiavajúce vodua niekdaj‰ie prirodzené zemné plochy vyasfal-toval a zabetónoval. Krajina postupne zaãalastrácaÈ schopnosÈ zachytávaÈ vodu. DaÏìovékvapky sa nezachytia tam, kde spadli, ale r˘ch-lo stekajú do potokov a riek. Pri prívalov˘ch ale-bo dlhotrvajúcich daÏìoch sa voda rúti zregulo-van˘m korytom a povodÀová vlna udrie plnousilou tam, kde je to najbolestivej‰ie. Do ulíc amiest, do domov a budov, kde niãí materiálnehodnoty a zav‰e aj ºudské Ïivoty.

·kody vyvolané povodÀami sú teda spoloã-n˘m dôsledkom dvoch rozdielnych vplyvov.Vplyvu prírodn˘ch podmienok a aktivít ãlove-ka v povodí. Hrádze a ìal‰ie protipovodÀové za-riadenia nemôÏu poskytnúÈ a garantovaÈ absolút-nu ochranu pred povodÀami. Je v‰ak veºmi dô-leÏité zniÏovaÈ povodÀové riziká na najniωiumoÏnú mieru.

Ako teda moÏno v súãasnosti hodnotiÈ stavprotipovodÀovej ochrany na Slovensku? V od-

povedi na túto otázku nemoÏno samozrejme ne-zv˘razniÈ industriálne diela, ktoré sa na Slo-vensku vybudovali v predchádzajúcich desaÈro-ãiach. Gabãíkovo, Oravská priehrada, LiptovskáMara a ostatné vodné diela celej váÏskej kaská-dy, ìalej Zemplínska ‰írava, Doma‰a a ìal‰ie.Hoci i‰lo o investiãne mimoriadne nákladnédiela, ich osoh z hºadiska protipovodÀovej ochra-ny, vyuÏívania hydroenergetického potenciálu,ako aj zlep‰ovania prietokov v ãase sucha je ne-nahraditeºn˘. PovodÀové problémy v‰ak pre-trvávajú v povodí rieky Moravy, na Kysuciach,na hornom i dolnom toku Ipºa, no najmä na v˘-chodnom Slovensku. Tohtoroãné povodne v‰akjednoznaãne ukázali, Ïe pred vodn˘m Ïivlom ne-musia byÈ uchránené ani tie oblasti, kde sa po-vodeÀ doteraz vôbec nepredpokladala. Av‰akrozvodnená Handlovka v Handlovej, Nitra vPrievidzi, Lehotsk˘ potok v Janovej Lehote,ªubick˘ potok v KeÏmarku alebo Jakubianka vNovej ªubovni postavili tohto roku v‰etky do-teraj‰ie povodÀové prognózy doslova naruby.

Vláda SR na svojom rokovaní 14. júla 2010uloÏila ministrovi pôdohospodárstva, Ïivotnéhoprostredia a regionálneho rozvoja SR pripraviÈanal˘zu stavu protipovodÀovej ochrany na úze-mí SR vrátane stavu realizácie povodÀového

varovného a predpovedného systému a do 31.decembra 2010 ju predloÏiÈ na rokovanie vlády.Slovensk˘ vodohospodársky podnik sa samo-zrejme bude v˘raznou mierou podieºaÈ na spra-covaní tohto materiálu, ktor˘ bude obsahovaÈnielen anal˘zu súãasného stavu, ale musí vyt˘-ãiÈ aj úlohy v oblasti ochrany pred povodÀamiaÏ do konca roku 2015, keì podºa zákona ã.7/2010 Z.z. o ochrane pred povodÀami nadobud-nú úãinnosÈ plány manaÏmentu povodÀov˘ch ri-zík.

V súvislosti s prípravou tohto dokumentu jeale potrebné pripomenúÈ aj plnenie, resp. neplne-nie predchádzajúceho 10-roãného protipovodÀo-vého programu.

Pred vy‰e desiatimi rokmi, 19. januára 2000,bol vládnym uznesením ã. 31/2000 prijat˘ „Pro-gram protipovodÀovej ochrany SR do roku2010“. Na základe tohto uznesenia, ktoré Vlá-da SR revidovala e‰te 15. januára 2003, sa narealizáciu celého „Programu protipovodÀovejochrany v SR do roku 2010“ malo vynaloÏiÈ viacako 20,766 mld. Sk (689,305 mil. eur), z ãohomal na investiãnú ãinnosÈ pouÏiÈ najviac (18,415mld. Sk /611,267 mil. eur) práve Slovensk˘ vo-dohospodársky podnik.

Program predstavoval syntézu aktivít v‰et-k˘ch orgánov v povodiach, ktoré majú na sta-rosti ochranu pred povodÀami a preventívneopatrenia na vodn˘ch tokoch.

Vláda SR svojím uznesením ã. 990 zo 17.októbra 2001 uloÏila ministrom pôdohospodár-stva, vnútra a Ïivotného prostredia aktualizovaÈãasov˘ harmonogram Programu protipovodÀo-vej ochrany a ministerke financií pri zostavova-ní ‰tátnych rozpoãtov v jednotliv˘ch rokoch zo-hºadniÈ aj potrebu finanãn˘ch prostriedkov narealizáciu tohto programu. Napriek v‰etk˘muzneseniam a záväzkom v‰ak Slovensk˘ vodo-hospodársky podnik získal za 10 rokov na inves-

Rozhodujúcou bude spoluprácav‰etk˘ch zloÏiek v povodí

Slovensk˘ vodohospodársky podnik (SVP), ‰. p., Banská ·tiavnica spravuje prostredníctvom svojich ‰tyrochod‰tepn˘ch závodov (Bratislava, Pie‰Èany, Banská Bystrica a Ko‰ice) vy‰e 32-tisíc km vodn˘ch tokov, 287 vodn˘ch

nádrÏí, tisíce kilometrov hrádzí a odvodÀovacích kanálov, desiatky ãerpacích staníc vnútorn˘ch vôd ako aj mnoÏstvovodohospodárskych objektov, ktoré sú majetkom ‰tátu. Je jedn˘m z rozhodujúcich realizátorov protipovodÀov˘ch

opatrení na celom Slovensku, no meniace sa prírodné prostredie, spôsobené globálnym otepºovaním, ale aj necitliv˘mizásahmi do prírody bude musieÈ aj v podmienkach Slovenského vodohospodárskeho podniku zmeniÈ filozofiu pohºadu

na celkov˘ komplexn˘ systém protipovodÀovej ochrany. Nad uplynul˘m obdobím, ale aj úlohami, ktoré ãakajú Slovensk˘ vodohospodársky podnik sa dnes zam˘‰ºa

Ing. Daniel KVOCERA, poveren˘ v˘konom funkcie generálneho riaditeºa SVP.

Postup sanaãn˘ch prác na pravom brehu Ondavy si prezrel generálny riaditeº SVP Ing. Daniel Kvocera – prv˘ sprava. Prv˘ zºava riaditeº od‰tepného závodu SVP Ko‰ice Ing. Ján Tkáã.

Rozvodnená Îitava poãas májov˘ch a júnov˘ch povodnívystúpila aÏ po okná domov.

21

tície protipovodÀovej ochrany len 5 310 376 tis.Sk (176 272 tis. eur). Celkov˘ deficit Slovenské-ho vodohospodárskeho podniku voãi Progra-mu protipovodÀovej ochrany na vodn˘ch to-koch, vodn˘ch stavbách a povodiach v jehospráve predstavuje 13 104 642 tis. Sk (434 994tis. eur) z celkovej plánovanej sumy 18 415 018tis. Sk (611 267 tis. eur).

V prvej polovici uplynulého 10-roãného ob-dobia, teda v rokoch 1999 – 2005 sa Slovensk˘vodohospodársky podnik zameral na odstráne-nie následkov povodní z rokov 1997 aÏ 1999 arealizáciu preventívnych opatrení. V rámci t˘ch-to prác SVP zrealizoval 68 stavieb a opatreníprotipovodÀového charakteru. Bolo to napríkladzv˘‰enie protipovodÀovej ochrany na rieke Mo-rave, rekon‰trukcia vodohospodárskych stavieba objektov na v˘chodoslovenskej níÏine, proti-povodÀové opatrenia v mestách a obciach na to-koch Myjava, Chvojnica, Horná Kysuca, Raj-ãianka, Varínka, Horná Bebrava, Doln˘ Ipeº,Hron v Brezne, Zolná, PodluÏianka, Svinka,stredn˘ Hornád, horná Torysa atì. Z humanitár-nej finanãnej pomoci ‰vajãiarskej vlády, ktorúvo v˘‰ke 4 mil. ‰vajãiarskych frankov poskytliSlovenskej republike po povodniach v roku2002, sa vykonali ìal‰ie protipovodÀové opat-renia v obciach Brezno, ªubietová, Lehota podVtáãnikom, Pre‰ov (oprava hate a rieãneho ko-ryta), Suãany, Friãka a Vy‰n˘ TvaroÏec.

Za jednu z najv˘znamnej‰ích protipovodÀo-v˘ch investícií uplynulého obdobia v‰ak moÏ-no povaÏovaÈ realizáciu projektu protipovodÀo-vej ochrany Bratislavy, ktorú Slovensk˘ vodo-hospodársky podnik ukonãil v tomto roku cel-kov˘m nákladom 31 238 tis. eur (941 076 tis.Sk).

Slovensk˘ vodohospodársky podnik, ‰. p.,ako správca tokov v rámci celej Slovenskej re-publiky, na protipovodÀové projekty vyuÏívauÏ od vstupu Slovenskej republiky do Európskejúnie i prostriedky Európskeho fondu regionál-neho rozvoja, ako aj Kohézneho fondu. V rám-ci skráteného programového obdobia 2004 –2006 SVP zrealizoval 22 tak˘chto projektov vcelkovej hodnote okolo 88 344 tis. eur (2 661451 tis. Sk). Na tieto projekty nadviazal podnikv programovom období 2007 – 2013 v rámciOperaãného programu Îivotné prostredie pri-ãom doposiaº v rámci prvej a druhej v˘zvyuplatnil 21 projektov v celkovej hodnote opráv-nen˘ch v˘davkov 33 199 887 eur (1 000 179 796Sk). Ide o nasledujúce investiãné projekty: do-tesnenie podloÏia nábreÏného múra Moravy vSuchohrade, ochranné opatrenia na potoku Pol-tárica v Poltári, úprava Ipºa v Kalinove, úpravapotoka Jasenica v Banskom Studenci, stabilizá-

cia koryta Studeného potoka v obci Oravsk˘Biely Potok, protipovodÀové opatrenia na ºavoma pravom brehu rieky Nitry, rekon‰trukcia tech-nologick˘ch zariadení vodného diela RuÏín, pro-tipovodÀová ochrana a regulácia rieky Poprad,úprava P‰urnovického potoka v P‰urnoviciach,rekon‰trukcia ãerpacej stanice vnútorn˘ch vôdv Kopãanoch, utesnenie ºavej ochrannej hrádzeVáhu v úseku Kolárovo – Komoãa, úprava tokuOravice, stabilizácia ºavej ochrannej hrádze vod-ného diela Kráºová, usmernenie povodÀov˘chprietokov a eliminácia usadzovania sedimentovv zdrÏi VS Kozmálovce, úprava odtokov˘ch po-merov v povodí dobronivského potoka v Dob-rej Nive, rekon‰trukcia hate Vy‰né Opátske v Ko-‰iciach a úprava Dolinského potoka v Klukna-ve. V rámci tretej v˘zvy na predkladanie projek-tov operaãného programu Îivotné prostredieplánuje Slovensk˘ vodohospodársky podnikpredloÏiÈ ìal‰ích 21 projektov v celkovej hodno-te 51 105 tis. eur (1 539 589 tis. Sk).

Z uveden˘ch projektov je zrejmé, Ïe Sloven-sk˘ vodohospodársky podnik má ‰iroko rozvi-nut˘ program investiãn˘ch akcií protipovodÀo-vej ochrany, no limitovan˘ je predov‰etk˘m do-statkom finanãn˘ch zdrojov.

V ìal‰om období sa podnik pri eliminácii ne-Ïiaducich dôsledkov povodní bude samozrejmesnaÏiÈ zhodnotiÈ a vyuÏiÈ aj skúsenosti z povod-ní tohtoroãn˘ch. V tejto súvislosti je v‰ak potreb-né upozorniÈ na jeden zásadn˘ problém. Správ-ca tokov a povodí síce na jednej strane zastupu-je ‰tátne a verejné záujmy v oblasti hydrologic-kého reÏimu krajiny, ale na strane druhej, nemák dispozícii prakticky Ïiadne prostriedky, ktor˘-mi by mohol ovplyvniÈ konanie jednotliv˘chuÏívateºov územia, resp. ich spôsob exploatova-nia krajiny!

Slovensk˘ vodohospodársky podnik preto zav˘znamn˘ fakt povaÏuje zriadenie Úradu splno-mocnenca Vlády SR pre územnú samosprávu, in-tegrovan˘ manaÏment povodí a krajiny, od kto-rého oãakávame pomoc predov‰etk˘m v integrá-cii v‰etk˘ch zloÏiek ovplyvÀujúcich pôdne i hy-drologické pomery na Slovensku.

Poºnohospodárov a lesníkov ãaká prehodno-tenie spôsobov obhospodarovania a vyuÏívaniapôdneho fondu a obce a mestá sa budú musieÈdokázaÈ vyrovnaÈ so zákazom budovania tech-nickej infra‰truktúry v inundaãn˘ch územiach privodn˘ch tokoch. TaktieÏ nበSlovensk˘ vodohos-podársky podnik budú v protipovodÀovej oblas-ti ãakaÈ nové úlohy. Rieky moÏno regulovaÈ,hrádze zvy‰ovaÈ, vyrovnávaÈ prietoky, ur˘chºo-vaÈ odtok, budovaÈ vodné nádrÏe a poldre, mo-nitorovaÈ a prevádzkovaÈ varovn˘ systém, alenajdôleÏitej‰ie je pochopiÈ prirodzenosÈ rieky anauãiÈ sa s Àou ÏiÈ. Ochrana pred povodÀami ne-môÏe byÈ obmedzená len na ochranu niekoº-k˘ch izolovan˘ch úsekov tokov v rámci kompe-tencií jednotliv˘ch ãiniteºov. Je nevyhnutné pre-sunúÈ ochranu pred povodÀami k prevencii amanaÏmentu rizík, pristúpiÈ k povodiu ako kcelku, zaloÏenému na multilaterálnej spoluprá-ci a interdisciplinárnom plánovaní v celom po-vodí. V otázkach protipovodÀovej ochrany sabude potrebné preorientovaÈ z pasívnej ochranypred povodÀami na komplexn˘ manaÏment po-vodÀov˘ch rizík. Pri ohrození veºk˘mi vodamibude nevyhnutné zosúladiÈ aktivity na v‰etk˘chriadiacich úrovniach. Znamená to zosúladiÈ stra-tégie územného plánovania s manaÏmentom ri-zík, redukovaÈ územia ohrozené povodÀamizväã‰ením prirodzenej retencie najmä v hor-

n˘ch ãastiach povodí a vyuÏívaÈ ‰truktúrovanúhydrotechnickú protipovodÀovú ochranu, akousú ochranné hrádze, vodohospodárske nádrÏe,úpravy tokov ãi poldre. Na v‰etk˘ch úrovniach,od jednotlivcov, susedov, cez obce, regióny, Eu-rópsku úniu aÏ po celú Európu akceptovaÈ pri-ncípy humánnej solidarity, zdokonaliÈ predpo-vedné systémy ohrozenia povodÀami a vãasné-ho varovania na nadregionálnej i lokálnej úrov-ni, a taktieÏ zlep‰iÈ technické vybavenie a úro-veÀ pripravenosti organizácií, zodpovedn˘ch zaprotipovodÀovú ochranu.

Aj nበSlovensk˘ vodohospodársky podnikvlastní mnohé stroje a zariadenia, ktoré sú uÏ za-starané, technicky málo v˘konné a poruchové.Ale aj napriek tomu uÏ od májov˘ch a júnov˘chpovodní pracovníci SVP v plnom nasadení za-bezpeãujú opravu po‰koden˘ch vodohospodár-skych stavieb. Robotníci a technici zo strediskastavebnej v˘roby závodu Dunaj, od‰tepného zá-vodu SVP Bratislava, budujú pretrhnuté ãastihrádze na rieke Ondave, ìal‰í na‰i ºudia z OZSVP Pie‰Èany pracujú na odstraÀovaní následkovpovodní v Handlovej, Prievidzi, ale aj v okreseÎiar nad Hronom atì. Prvoradou úlohou je opra-viÈ po‰kodené hrádze, brehy vodn˘ch tokov, po-‰kodené ãerpacie stanice a v‰etky vodohospo-dárske objekty ‰tátu, za ktoré sme zodpovední.No pritom uÏ musíme myslieÈ aj na ìal‰ie úlo-hy, ktoré Slovensk˘ vodohospodársky podnik ãa-kajú v príprave a podávaní ìal‰ích projektov, me-dzi ktor˘mi bude aj mimoriadne dôleÏit˘ projekt„Plán manaÏmentu povodÀového rizika povodívodn˘ch tokov Slovenska“. Tento plán má byÈpodºa nového zákona o ochrane pred povodÀa-mi ã. 7/2010 Z.z., schválen˘ a zverejnen˘ do 22.decembra 2015.

V súvislosti s hrozbou povodní a realizáciouprotipovodÀov˘ch opatrení bude v‰ak potrebnézv˘‰enou mierou pôsobiÈ aj na vedomie obyva-teºstva, pretoÏe celoplo‰nú ochranu vodn˘chzdrojov a územia nie je moÏné zrealizovaÈ inak,ako systémom vytvorenia stimulaãn˘ch kritériípre v‰etk˘ch, ktorí hospodársky vyuÏívajú akú-koºvek ãasÈ zemského povrchu.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Potok Handlovka zmenil ulicu na rozvodnenú rieku, ktorá zcesty vytrhávala asfalt.

Neveºk˘ potok Jakubianka v Jakubanoch zniãil aj betónov˘ most.

Kráãajúci bager uvoºÀuje nánosy a po‰kodené kamennéopevnenie na Lehotskom potoku v Janovej Lehote poãas

augustovej povodne.

22

zanedbávan˘ch ciest I. triedy. TaktieÏ moderni-záciu Ïelezníc a ich finanãnú konsolidáciu. In-tenzívne sa chcem venovaÈ aj bratislavskému le-tisku, ktoré nie je v dobrej kondícii a v˘raznezaostáva za konkurenciou v Európe.

Rozhodujúcou otázkou pri realizácii veºk˘chdopravn˘ch stavieb sú finanãné prostriedky.Ak˘ bude v tejto súvislosti ìal‰í osud projek-tov PPP? Ako sa budú rie‰iÈ najmä tie pro-jekty, ktoré ãakajú na realizáciu, predov‰et-k˘m 75 km úsekov medzi Martinom a Pre-‰ovom?

Z dôvodu nepredloÏenia finanãnej uzávierkyzo strany koncesionára, som sa rozhodol viac uÏnepredlÏovaÈ termín, ktor˘ bol uÏ 6x predæÏen˘.Budeme v‰ak stavaÈ, úseky na v˘chode pri Pre-‰ove a Levoãi chceme zaãaÈ stavaÈ cez eurofon-dy uÏ na budúci rok. TieÏ pri RuÏomberku. TieÈaωie úseky máme rozpracované v alternatívebuì cez nové PPP-projekty alebo cez eurofon-dy. âo sa t˘ka tretieho balíka PPP, tam ãakámena finanãnú uzávierku.

Vyhlásili ste, Ïe priestor na zlacnenie v˘stav-by súkromn˘ch diaºnic vidíte najmä v úro-koch, ktoré sa zaplatia bankám, ktoré pro-jekty financujú. âo keì bude cena stále vy-soká? Je moÏné vo v˘znamnej‰ej miere po-uÏiÈ na v˘stavbu diaºnic eurofondy?

Môj predchodca podpísal zmluvu, ktorá bySlovensko stála sumu vy‰e 9 miliárd eur za 75kilometrov diaºnice poãas nasledujúcich tridsia-tich rokov! To je neospravedlniteºné predraÏe-nie! Koncesionár ponúkol zºavu zo základnejceny iba 3%. Nebola predloÏená celková fi-nanãná uzávierka, moÏné zníÏenie ceny bolo lenindikatívne záväzné. Eurofondy povaÏujemeza najlacnej‰ie peniaze, lebo sú pre nás nená-vratn˘m darom. Chceme ich oveºa intenzívnej-‰ie vyuÏívaÈ.

Dá sa vôbec zníÏiÈ finanãná nároãnosÈ do-pravn˘ch stavieb, nebude to na úkor kvali-ty? Neohrozí prehodnotenie PPP-projektovsamotnú v˘stavbu diaºniãnej siete v SR? Ne-môÏe maÈ prípadné stornovanie uÏ uzatvore-n˘ch dohôd finanãné a právne následky preSlovenskú republiku?

UÏ r˘chlostná cesta R4 o ktorej v˘stavbesom nedávno rozhodol ukazuje, Ïe dá sa stavaÈkvalitne a aj lacnej‰ie. Vyhrala najniωia ponu-ka, rozdiel medzi touto a najdrah‰ou bol 37miliónov eur. To povaÏujem za potrebné zdô-razniÈ. To, Ïe sme nepredæÏili lehotu na finanã-né uzavretie PPP neohrozí v˘stavbu diaºnic.Budeme stavaÈ, práca bude aj na r˘chlostn˘chcestách a zanedban˘ch cestách I. triedy, uÏ bu-dúci rok zaãneme s v˘stavbou na v˘chodnej ãas-ti diaºnice D1. Netreba byÈ posadnut˘mi lendiaºniãnou témou, ale rozvíjaÈ cestnú sieÈ kom-plexne na celom území a realisticky.

V akom stave ste prebrali ministerstvo posvojom predchodcovi ªubomírovi VáÏnom?

Toto ministerstvo nie je v dobrej kondícii, naj-mä obchodné spoloãnosti, ktoré patria pod jehopôsobnosÈ. ZadlÏenosÈ v slovensk˘ch Ïelezni-ciach je obrovská a ãaká nás veºa roboty, abysme zastavili ìal‰í prepad a konsolidovali Ïelez-nice. Celkov˘ obraz, najmä v rovinne obstará-vaní, je zl˘. TransparentnosÈ na tomto minister-stve bol skôr cudzí pojem. Ale máme uÏ aj prvélastoviãky, a to zavedenie povinného verejné-ho elektronického obstarávania na Ïelezniciach

a prvé dosiahnuté úspory. TaktieÏ sme spustiliv˘stavbu cesty R4 pri Ko‰iciach a urobili dôle-Ïité rozhodnutia ohºadom cesty R7 pri Bratisla-ve a prvého balíka PPP.

V programovom vyhlásení vlády SR ste sa vãasti Doprava sústredili na rozvoj kvalitnej,dostupnej a integrovanej dopravnej infra-‰truktúry. Aké sú va‰e priority v tejto oblas-ti?

Za priority povaÏujem v˘stavbu diaºnic a r˘-chlostn˘ch ciest, ale aj opravu 15 aÏ 20 rokov

Ministerstvo dopravy stojí pred mnoÏstvom závaÏn˘ch úloh

Na ãele Ministerstva dopravy pô‰t a telekomunikácií SR je po tohtoroãn˘ch voºbách predseda KDH Ján FIGEª.Pre Parlamentn˘ kuriér poskytol informácie v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.

M I N I S T E R S T V O D O P R A V Y , P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í S R

23

Ak˘ je vበpostoj k vyhláseniu firiem Dopra-stav a Váhostav, Ïe zaãnú hromadne prepú-‰ÈaÈ v dôsledku spochybnenia projektu PPPdiaºnice D1?

Na‰a odpoveì je tá, Ïe stavaÈ budeme, ale lac-nej‰ie. Spú‰Èame veºkú rekon‰trukciu ciest pr-vej triedy a v stavaní diaºnic a r˘chlostn˘chciest pokraãujeme. KaÏd˘ má rovnaké pod-mienky na to, aby sa seriózne zapojil.

V akom ãasovom rozpätí sa bude zabezpeão-vaÈ spojenie Bratislava – Ko‰ice a ìal‰ie diaº-niãné úseky D1, D4, r˘chlostné cesty R2, R4,R7, R9, ako aj nové mostné stavby? Akábude postupnosÈ prác a ão sa oãakáva od ichdokonãenia?

âasov˘ horizont je rôzny, nechcem ‰pekulo-vaÈ o ãase. Napríklad príprava R7 bola zaned-baná. R4 sa uÏ stavia, v˘stavba by mala trvaÈ 30mesiacov. Na D1 zaãíname opravou nedávnoslávnostne otvoreného úseku b˘valou vládou uÏtento rok, podobne na R4 pri Svidníku, s ìal‰í-mi úsekmi D1 na budúci.

Okrem v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘ch ciestje pre Slovensko mimoriadne dôleÏitá aj mo-dernizácia medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch ko-ridorov. Ako mienite postupovaÈ v tomtosmere?

Chceme pokraãovaÈ v modernizácii Ïeleznícna Slovensku. Do roku 2014 by sa mali z jed-

nej ‰tvrtiny obmeniÈ vlakové súpravy za úplnenové, moderné, bezpeãné a pohodlné. TaktieÏ dokonca roka by sme chceli na vybran˘ch úsekochspustiÈ modernizáciu na 160 km/h r˘chlosÈ.Na‰e koºajnice sa málo vyuÏívajú, treba zinten-zívniÈ prepravu na Ïelezniciach.

Vo volebnom programe KDH bolo aj presa-denie transformácie Îelezníc SR na obchod-nú spoloãnosÈ. Platí to e‰te?

V súãasnosti vychádzame z koaliãnej doho-dy. V prvom rade chceme Ïelezniãné spoloãnos-ti finanãne konsolidovaÈ.

Ak˘ bude ìal‰í osud ÎS Cargo? Bude tátospoloãnosÈ predsa len sprivatizovaná? Ak˘mspôsobom sa budete snaÏiÈ zabezpeãiÈ vstupstrategického partnera do spoloãnosti?

Cargo i‰lo dolu vodou. Najprv ho musíme za-stabilizovaÈ a zastaviÈ ekonomick˘ prepad. Ná-sledne budeme pre Cargo hºadaÈ strategickéhopartnera, ktor˘ posilní jeho ìal‰í rozvoj.

Dôjde aj k prehodnoteniu elektronickéhom˘ta?

M˘to po úvodn˘ch problémoch a zmätkochuÏ funguje. Treba ho zlep‰iÈ z hºadiska spoºahli-vosti a precíznosti, ale aj efektívnosti v˘beru.

Ak˘ bude ìal‰í osud plánovanej ‰irokoroz-chodnej Ïelezniãnej trate?

Vláda a ani ja osobne nepodporujeme tak˘-to projekt. Na‰e koºajnice sú málo vyÈaÏené, po-trebujeme ich modernizovaÈ a viac vyuÏívaÈ anie tu stavaÈ novú traÈ ruského typu. Je to nekom-patibilné s Európou. Preto Európska komisianedá na tak˘to projekt ani cent. Zaplatí takú in-vestíciu celá spoloãnosÈ? Odporúãam realiz-mus a zodpovednosÈ, nie megalomanstvo.

Ako plánujete podporovaÈ dopravnú infra-‰truktúru v menej rozvinut˘ch regiónoch?

Musíme zrekon‰truovaÈ cesty a trate po po-vodniach, ale taktieÏ chceme rekon‰truovaÈ dlhozanedbávané, preÈaÏované cesty I. triedy.

Od novembra 2010 by malo byÈ minister-stvo premenované na Ministerstvo dopravy,regionálneho rozvoja a cestovného ruchu.Pán minister, v ãom vidíte v˘hody roz‰íreniakompetencií a úloh vá‰ho ministerstva, jemoÏné zvládnuÈ na jednom ministerstve do-pravu, regióny, cestovn˘ ruch aj eurofondy?

Ako jeden z prv˘ch gratulantov k môjmuvymenovaniu za ministra bol nemeck˘ minis-ter dopravy, v˘stavby a rozvoja miest. Celkov˘regionálny rozvoj úzko súvisí s v˘stavbou ainfra‰truktúrou. V Nemecku to vedia dávno,som rád, Ïe sme si to osvojili uÏ aj na Sloven-sku. V posilnení rezortu vidím príleÏitosÈ pre sy-nergick˘ efekt a pridanú hodnotu vìaka uωie-mu spojeniu dôleÏit˘ch politík.

M I N I S T E R S T V O D O P R A V Y , P Ô · T A T E L E K O M U N I K Á C I Í S R

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

24

HLAVNÉ PREDNOSTI ÎELEZNIâNEJDOPRAVY

Hlavné prednosti Ïelezniãnej dopravy, a tonielen na Slovensku, sú neod‰kriepiteºné: – neporovnateºne vy‰‰ia prepravná kapacita

oproti cestnej doprave, – r˘chlosÈ, najmä pri tranzitnej doprave,– vysoká bezpeãnosÈ a komfort pri preprave

osôb,– najprijateºnej‰ia doprava z pohºadu ekoló-

gie,– po prijatí príslu‰nej a koncepãnej legislatívy

aj najekonomickej‰ia doprava. Vo väã‰ine ‰tátov Európskej únie sú si toho

uÏ dávno vedomí. Îiaº, u nás na Slovensku za-tiaº len minimálne. Dlhodobo nevyváÏen˘ po-mer dotácií ‰tátu v neprospech rozvoja Ïelezniã-nej dopravy oproti cestnej doprave zatiaº síce(na‰Èastie) v˘razne nenaru‰il chod tohto druhudopravy, kvalita, komfort, obºúbenosÈ a konku-rencieschopnosÈ koºajovej dopravy sa v‰ak po-súva stále niωie. Navy‰e v tejto neprajnej po-zícii jej ãasto neprávom ubliÏujú aj médiá, kto-ré vnímajú nároãné stavby modernizácie Ïe-lezniãn˘ch tratí ako „megalomanské“. Nevedo-mosÈ v‰ak autorov neospravedlÀuje! Skutoãníodborníci vedia posúdiÈ vysokú technickú ná-

roãnosÈ a potvrdiÈ finanãnú primeranosÈ t˘chtostavieb na Ïeleznici. SlúÏi ku cti správcovi Ïe-lezniãnej dopravnej cesty, Ïe k príprave svojichprojektov pristupuje dlhodobo zodpovedne asnaÏí sa neporu‰iÈ národné a európske pravidláa normy, a vytvára tak pozitívne podmienkypre spolufinancovanie z fondov EÚ.

STAV CESTNEJ I ÎELEZNIâNEJDOPRAVNEJ INFRA·TRUKTÚRYNA SLOVENSKU

Stav cestnej i Ïelezniãnej dopravnej infra-‰truktúre na Slovensku je neprimeran˘ súãas-n˘m potrebám a stavu vo väã‰ine ostatn˘chkrajín EÚ. Nedostatoãná sieÈ diaºnic a r˘chlost-n˘ch komunikácií, najmä ch˘bajúce súvislédiaºniãné prepojenia v˘chod – západ, ale aj se-ver – juh a neuveriteºne pomaly sa rozbiehajú-ca modernizácia Ïelezniãn˘ch koridorov staviana‰u dopravnú infra‰truktúru ão do kvality a po-krytia územia na posledné miesta medzi kraji-nami EÚ.

Pri tvorbe ‰tátneho rozpoãtu a následne i prirozdeºovaní financií v kapitole „Doprava“ sa,Ïiaº, uÏ dlhé roky „ujde“ nielen na rozvoj Ïelez-niãnej infra‰truktúry, na obnovu vozÀového par-ku, ale aj na beÏnú údrÏbu Ïalostne málo peÀa-zí! Porovnanie s investíciami prúdiacimi docestnej infra‰truktúry sa ani nedá urobiÈ. Îelez-nica nie je a nebola zatiaº prioritou ani jednej vlá-dy po roku 1989.

Aktuálny stav: K dne‰nému dÀu je celkovozmodernizovan˘ch a v prevádzke takmer 100km trate na koridore V.a v úseku BratislavaRaãa – Nové Mesto n/V. Od roku 2009 pokra-ãuje modernizácia Ïelezniãnej trate na tomto ko-ridore aÏ na dvoch úsekoch, a to Nové Meston/V – Zlatovce a Trenãianska Teplá – Belu‰a. Vzávereãnej fáze je projektová a inÏinierska prí-prava ìal‰ieho úseku Púchov – Îilina. V prípra-ve sú uÏ aj úseky modernizácie Ïelezniãnej tra-te Liptovsk˘ Mikulበ– Poprad – Ko‰ice. Vroku 2008 zaãala realizácia modernizácie aj nakoridore ãíslo VI v úseku Îilina – Krásno nadKysucou a v tomto roku sa zaãala príprava aj nadruhom úseku z Krásna nad Kysucou cez âad-cu aÏ po ‰tátnu hranicu s âeskom.

V realizácii je aj 2. stavba zriaìovacej stani-ce Îilina-Tepliãka.

Pre dosiahnutie interoperability v rámci eu-rópskej siete TEN-T, ku ktorej sa Slovenskozaviazalo, je potrebné ìalej implementovaÈ navybrané koridorové trate systém ERTMS (Eu-ropean Railway Traffic Management System) ajeho zloÏky ETCS (európsky vlakov˘ zabezpe-

ãovaã) a GSM-R (Ïelezniãn˘ rádiov˘ systém).V tejto oblasti Slovensko zaostáva iba mierne.V tomto plánovacom období sa pôvodne pláno-valo aj s projektovou a inÏinierskou prípravoumodernizácie Ïelezniãnej prekládkovej stanicev âiernej nad Tisou.

Na stavbách modernizácie Ïelezniãnej infra-‰truktúry bolo od roku 2002 do roku 2009 prein-vestovan˘ch za prispenia európskych fondov(ISPA, Kohézny fond, ·trukturálny fond, TEN-T),celkovo vy‰e 630 mil. eur (takmer 20 mld. Sk).

·KODLIVÉ NÁZORY TZV. EXPERTOVA ICH MOÎNÉ NÁSLEDKY

V poslednom období sme boli viackrát sved-kami neodborn˘ch a nekompetentn˘ch návrhova rozhodnutí v oblasti zabezpeãenia prevádzky-schopnosti a rozvoja Ïelezniãnej, ale i mest-skej koºajovej dopravy. Niektorí tzv. experti ho-voria dokonca o nepotrebnosti modernizovaÈÏelezniãné koridory. Vôbec si neuvedomujúmoÏné následky:– V posledn˘ch 50 rokoch, ãi uÏ pred alebo po

roku 1989, i‰lo do údrÏby Ïelezniãn˘ch tratíminimálne mnoÏstvo peÀazí. Niektoré trate súuÏ vo veºmi kritickom stave! TakÏe sa dá pritakomto trende oãakávaÈ, Ïe na niektor˘ch tra-tiach, a to nielen regionálnych, ale aj hlav-n˘ch, bude minimálne obmedzená, ak niezru‰ená prevádzka.

– V prípade osobnej dopravy to môÏe spôsobiÈv rann˘ch a veãern˘ch ‰piãkách dopravn˘kolaps. Nehovoriac o problémoch s verej-nou osobnou dopravou v niektor˘ch regió-noch, kde Ïeleznica je hlavn˘m dopravn˘mspojením.

Úloha Ïelezniãnej a mestskejkoºajovej dopravy je nezastupiteºná

Na Slovensku sa prednosti Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy stále nedoceÀujú.Absentuje napæÀanie Dopravnej politiky SR a EÚ, premyslená a najmä trvalá koncepcia,plynulé a seriózne financovanie a absentuje napokon v neposlednom rade aj osveta medzi

verejnosÈou o prednostiach a nevyhnutnosti rozvoja Ïelezniãnej a mestskej koºajovej dopravy na Slovensku. O tejto mimoriadne závaÏnej problematike pí‰e pre Parlamentn˘ kuriér

Ing. Slavomír PODMANICK , generálny riaditeº REMING Consult, a. s.

25

– V nákladnej doprave môÏu rovnako nastaÈproblémy, napríklad s dopravou Ïeleznej rudyz Ukrajiny do US Steel v Ko‰iciach. AlemôÏu nastaÈ aj celoplo‰né problémy pri v˘-padku podielu Ïelezniãnej prepravy na celko-vej preprave tovaru t˘m, Ïe koridorové Ïelez-niãné trate nebudú interoperabilné a nebudúspæÀaÈ medzinárodne dohodnuté parametre.Diaºnice tak budú maÈ problém zvládnuÈ ìal-‰í nárast kamiónovej dopravy a buì dôjde kukolapsu, alebo musíme budovaÈ uÏ teraz v ce-lom úseku Bratislava – Ko‰ice nie ‰tvor-, ale‰esÈprúdovú diaºnicu.

– A po roku 2015 uÏ budeme musieÈ rátaÈ pribudovaní infra‰truktúry s prispením EÚ vrámci eurofondov uÏ len s 10 aÏ 20%, opro-ti dne‰n˘m moÏnostiam dostaÈ príspevok aÏvo v˘‰ke 85 %.Pochybné a pochybovaãné stanoviská a ná-

vrhy v‰ak oscilujú aj okolo pokraãovania pro-jektovej a inÏinierskej prípravy stavieb moder-nizácie medzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch korido-rov! Kompetentní si musia uvedomiÈ, Ïe prípra-va cca 50 km dlhého úseku trvá minimálne 5 aÏ6 rokov pred spustením vlastn˘ch stavebn˘chprác. Navy‰e zastavením uÏ rozbehnut˘ch pro-jektov˘ch prác, ktoré sú v˘sledkom riadnych ve-rejn˘ch súÈaÏí, sa napáchajú ìaleko väã‰ie ‰ko-dy, ako keì príprava bude plynulo a kvalitne po-kraãovaÈ (opätovné prieskumy, opätovná inÏi-nierska ãinnosÈ, úhrada márnych prác – zmare-né majetkovoprávne úkony, náhrada u‰lého zis-ku atì.)

Ak si niekto myslí, Ïe zru‰ením platn˘chzmlúv, v drvivej väã‰ine so slovensk˘mi projek-tov˘mi firmami a vypísaním nov˘ch verejn˘chsúÈaÏí sa dosiahne zníÏenie celkovej ceny pro-jektovej prípravy stavieb, a to s odstupom 4 –5 rokov, je na veºkom omyle. Naopak, je reál-ne predpokladaÈ, Ïe cena stúpne minimálnedvoj- aÏ trojnásobne!

·ETRIME, ALE NA SPRÁVNOM MIESTE!Najprv ‰tatistika, porovnanie cien so zahra-

niãím: – U nás na Slovensku na stavbách modernizá-

cie Ïelezniãnej dopravnej infra‰truktúry sa po-hybuje sumárna cena za EIA, za v‰etky prie-skumy, za celú projektovú a inÏiniersku prí-pravu, vrátane majetkovoprávnej ãinnosti aautorského dozoru aÏ po kolaudáciu, v prie-mere od 1,5 do 3,5 % z investiãn˘ch nákla-dov celej stavby.

– V zahraniãí sa tieto ceny pohybujú na úrov-ni 5 aÏ 10 %, vo ·vajãiarsku je to aÏ 15 % av Anglicku dokonca aÏ 17 % z investiãn˘chnákladov.

– Pomer ceny za cel˘ komplex projektovej a in-Ïinierskej prípravy stavieb trvajúci 10 aÏ 15rokov, verzus ceny za stavebn˘ dozor, sa naSlovensku pohybuje v pomere takmer 1:1.Podºa Cenníka UNIKA, resp. podºa ‰tatisti-ky a zvyklostí v zahraniãí by mal byÈ pomer5:1. Ak je teda stavebn˘ dozor s cenami na eu-rópskej úrovni, tak ceny za projektovú a in-Ïiniersku ãinnosÈ sú na Slovensku oprotiostatn˘m ‰tátom EÚ niekoºkonásobne pod-hodnotené!

– Ceny za realizáciu stavieb sú so zahraniãímzrovnateºné, aj keì sa o t˘ch na‰ich hovorí,Ïe sú vy‰‰ie. Áno, ale je to dôsledok naprík-lad zanedbanej údrÏby, z ãoho vypl˘va primodernizácii nevyhnutnosÈ rie‰iÈ aj takétovyvolané investície. Îiaº, nevyuÏívame prí-leÏitosÈ, a zároveÀ so stavbou „modernizácie“nedávame celú Ïelezniãnú infra‰truktúru doporiadku na ìal‰ie desaÈroãia (rekon‰trukciasociálnych zariadení, ãakárni, vestibulov atì.),ão by samozrejme tieÏ zvy‰ovalo realizaãnéceny. Po skonãení takejto „modernizácie“preto verejnosÈ nemá pocit, Ïe sa nieão udia-lo, pretoÏe verejné priestory sú takmer v rov-nako zlom stave ako pre „modernizáciou“.Následné ãiastkové stavby na dosiahnutie ta-kéhoto pozitívneho efektu vyjdú v koneã-nom sumáre urãite drah‰ie.

KDE SA DÁ U·ETRIË? 1. ·etrenie vidím paradoxne v posilnení finan-

covania prípravy. Je dobré daÈ väã‰í ãasov˘priestor na dôkladnú prípravu investícií, tedana podrobné prieskumné práce, posúdenievplyvov stavby na Ïivotné prostredie, na pro-jektové práce na v‰etk˘ch stupÀoch a na in-Ïiniersku ãinnosÈ, vrátane majetkovopráv-neho usporiadania. T˘m by sa zv˘‰ila kvali-ta prípravy, jej koncepãnosÈ a vylúãili by savo veºkej miere moÏné problémy poãas v˘-stavby.

2. Pri veºk˘ch líniov˘ch stavbách (ale aj priväã‰ích stavbách nad 1 mil. eur) pre v˘berzhotoviteºa vyuÏívaÈ formu „ãerveného FIDI-Cu“, t. j. v˘ber zhotoviteºa aÏ na základestavebného povolenia a riadnej realizaãnejdokumentácie. Z pohºadu projektanta je prak-ticky jedno, ãi realizaãn˘ projekt vypracujepre investora, alebo pre vybraného zhotovi-teºa. Av‰ak v záujme optimalizácie pomerukvality a ceny stavby to má veºk˘ v˘znam.

3. UnifikovaÈ Ïelezniãné stavebné objekty atechnologické zariadenia. Úspora sa dosiah-ne nielen v zjednoten˘ch jasn˘ch cenách,ale v budúcnosti u‰etrí náklady na prevá-dzku a údrÏbu.

4. VymedziÈ konkrétnych pracovníkov v ria-diacich orgánoch, zodpovedn˘ch za koncep-ciu rozvoja technickej úrovne stavby a nedá-vaÈ moÏnosÈ, obrazne povedané, kaÏdému,resp. jednotliv˘m v˘konn˘m jednotkám Ïe-lezniãn˘ch spoloãností vstupovaÈ do proce-su prípravy stavieb s neoprávnen˘mi poÏia-davkami (zanedbaná údrÏba, vylep‰enie pra-coviska a pod.)

ZÁVERV na‰ej projektantskej branÏi máme pocit, Ïe

Ïiadna z doteraj‰ích vlád, alebo Ïiadna zo ‰tát-nych in‰titúcií, organizácií, sa nepotrebuje ob-rátiÈ na nás so ÏiadosÈou o názor a konzultovaÈs nami koncepciu Ïelezniãnej a mestskej koºa-jovej dopravy, ich integráciu s ostatn˘mi druh-

mi dopravy, resp. ìal‰iu stratégiu rozvoja dopra-vy (vysokor˘chlostné trate, ‰irokorozchodnátraÈ a pod.). My, projektanti, ktorí sme pri zro-de väã‰iny projektov, ktorí sme väã‰inou nosi-teºmi technického rozvoja, progresu, noviniek,technologick˘ch postupov a ekonomick˘ch ana-l˘z, nemáme tak moÏnosÈ pomôcÈ svojím názo-rom, anal˘zou. Máme pocit, Ïe smer urãujú stá-le tí istí, ktorí uÏ raz nezvládli ponúknutú moÏ-nosÈ správne nasmerovaÈ rozvoj dopravy, alebonoví, neskúsení, len tzv. experti. No my sme tua sme pripravení spolupracovaÈ a podieºaÈ sa natvorbe koncepcie rozvoja dopravy na Slovens-ku v kontexte s európskou sieÈou a jej pravidla-mi.

Zostáva nám iba dúfaÈ, Ïe v‰etky prednosti Ïe-lezniãnej dopravy sa stanú koneãne v‰eobecneznámymi. Pozitívnym prezentovaním Ïelezniã-nej dopravy a harmonizáciou podmienok precestnú a Ïelezniãnú prepravu sa môÏe zásadnezmeniÈ postoj podnikateºskej obce, prepravcovi verejnosti k Ïeleznici.

Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

SpoloãnosÈ REMING CONSULT, a. s., jeprojektová, inÏinierska a konzultaãná spoloã-nosÈ, ktorá od roku 1998 je jedn˘m z hlavn˘chdodávateºov pre Îeleznice Slovenskej republi-ky pri príprave modernizácie koridorov. Je ge-nerálnym projektantom na paneurópskom ko-ridore ãíslo V.a v úsekoch Trnava – Îilina, Lip-tovsk˘ Mikulበ– Poprad a Krompachy – Ky-sak a na koridore ãíslo VI v úseku Krásno n/K– âadca – ‰tátna hranica.

SpoloãnosÈ REMING CONSULT, a. s., sa uÏod svojho vzniku snaÏí podieºaÈ na rozvoji a napresadení nov˘ch progresívnych technick˘ch atechnologick˘ch rie‰ení koºajovej dopravy.MoÏno ako u jednej z mála je jedn˘m z cieºovv jej politike zviditeºnenie Ïelezniãnej dopravya mestskej koºajovej dopravy, najmä ich nespor-n˘ch predností, ak˘mi sú veºké prepravné ka-pacity, vysoká bezpeãnosÈ, komfort, r˘chlosÈ aekologická prijateºnosÈ. V roku 2001 bola ini-ciátorom vzniku profesijnej spoloãnosti PSKD– Prevádzka a stavby koºajovej dopravy, ktoráformou diskusn˘ch klubov, workshopov a orga-nizovaním medzinárodnej konferencie „Fórumkoºajovej dopravy“ robí osvetu Ïelezniãnej amestskej koºajovej doprave.

Îelezniãná stanica Leopoldov

Vizualizácia Ïelezniãnej stanice ·trba

26

Va‰a spoloãnosÈ bola jednou z t˘ch, ktoréstáli takpovediac pri kolíske modernizáciemedzinárodn˘ch Ïelezniãn˘ch koridorov naSlovensku. Modernizácia sa vo vedomí laic-kej verejnosti ãasto zuÏuje len na zv˘‰enie r˘-chlosti vlakov na 160 km/hod. Je to správnypohºad?

Slovensko zastáva z pohºadu svojej polohy vEurópe v˘znamné postavenie v európskej Ïelez-niãnej doprave. V rámci dohôd AGC a AGTCsú na Slovensku zaradené do európskej Ïelez-niãnej siete trasy ã. 30, 40, 52, 61, 63 a v rám-ci krétskych koridorov ã. IV, V, VI a IX. Uve-dené dohody predpisujú parametre Ïelezniãnejdopravnej cesty a vlakov kombinovanej dopra-vy. V‰etky stredo- a v˘chodoeurópske ‰táty sasnaÏia modernizovaÈ vybrané koridorové Ïe-lezniãné trasy s v˘raznou pomocou európskychfondov. Ako príklad moÏno uviesÈ Poºsko, kto-ré v poslednom ãase vypísalo 12 tendrov na mo-dernizáciu traÈov˘ch úsekov, z ktor˘ch väã‰inavedie súbeÏne s na‰ou severnou hranicou sme-rom na Ukrajinu.

Stavom na‰ich Ïelezniãn˘ch tratí budemelen ÈaÏko konkurovaÈ nov˘m poÏiadavkám. Akopríklad môÏeme uviesÈ Ïelezniãnú traÈ Ko‰ice– Îilina. Táto traÈ má parametre pre r˘chlosÈ 100aÏ 120 km/h, ão by vyhovovalo dohodám prer˘chlosÈ nákladn˘ch vlakov. V skutoãnosti v‰akv GVD 2009/2010 je na tomto 200 km úsekuaÏ 24 krát zníÏenie r˘chlosti na 75 aÏ 95 km/h.

TakÏe priemerne kaÏd˘ch 8,5 km musí vlakmeniÈ r˘chlosÈ. ëal‰ím veºk˘m problémom jeobmedzenie priechodného prierezu poÏadova-ného dohodami AGC a AGTC. Na tomto úse-ku je aÏ 114 obmedzení, ktoré sú spôsobené po-lohou stoÏiarov, mal˘mi tunelov˘mi prierez-mi, úzkymi Ïelezniãn˘mi mostmi, nástupi‰Èami,zníÏenou v˘‰kou trakãného vedenia a pod. Mno-ho mostov nevyhovuje poÏadovanému zaÈaÏe-niu zaÈaÏovacím vlakom UIC-71. Z tohto krát-keho rozboru vidno, Ïe modernizácia Ïelezniã-n˘ch tratí neznamená len zv˘‰enie r˘chlostivlakov, ale ide o komplexné zlep‰enie stavutratí, najmä Ïelezniãného zvr‰ku a spodku, mos-tov, zabezpeãovacích a oznamovacích zariade-ní, trakãného vedenia.

Ak˘ máte názor na v˘stavbu ‰irokorozchod-nej trate naprieã Slovenskom? Jej ‰ance sú,zdá sa, dnes uÏ veºmi slabé...

Myslím si, Ïe na v˘stavbu ‰irorokorozchod-nej trate cez Slovensko sa treba pozeraÈ realis-ticky. Vzhºadom na ekonomickú silu krajín nav˘chod od na‰ej hranice a obrovskú produkciunajmä ázijsk˘ch krajín dôjde pravdepodobneskôr alebo neskôr k pokraãovaniu v˘stavby ‰i-rokého rozchodu smerom na západ, a to buì cezSlovensko alebo cez Maìarsko ãi Poºsko. NaSlovensku je to pribliÏne 400 km dlh˘ úsek. Tre-ba ekonomicky zhodnotiÈ a rozhodnúÈ, ãi jeplánovaná preprava tovaru v budúcnosti preSlovensko zaujímavá, alebo nie.

Stavby dopravnej infra‰truktúry sú dnes naSlovensku veºmi drahé. âiastoãne je to moÏ-no spôsobené nároãnou konfiguráciou Slo-venska, ale moÏno sú aj iné príãiny... Viete ichidentifikovaÈ? A poznáte aj rie‰enia?

V zásade moÏno skon‰tatovaÈ, Ïe 1 km mo-dernizovanej trate na Slovensku stojí viac akoporovnateºné úseky v Poºsku alebo Maìarsku.Náklady u nás sú v‰ak skreslené napr. poÏiadav-kami miestnych samospráv, cez ktoré moderni-zácia prechádza. Vzhºadom na nedostatok fi-nanãn˘ch prostriedkov sa do Ïelezniãného pro-jektu zapoãítavajú napríklad vyvolané investí-cie, ako sú cestné kriÏovatky, úpravy kanalizá-cie, vodn˘ch tokov a pod., ktoré zasahujú ìale-ko za hranice Ïelezniãného pozemku. Bez za-pracovania t˘chto poÏiadaviek v‰ak nemoÏnodostaÈ pre projekt územné rozhodnutie.

A recept? Jednoducho je potrebné pri v‰et-

k˘ch projektoch sledovaÈ zvlá‰È náklady na mo-dernizáciu dopravnej cesty a zvlá‰È náklady navyvolané investície. Pokiaº hovoríme o Ïelez-niãn˘ch stavbách, konfigurácia terénu vpl˘valen na ãasÈ nákladov. âi je stavba vedená na ro-vine alebo v horách, na 100 km úsek je potreb-né prakticky rovnaké mnoÏstvo koºajníc, pod-valov, trakãného vedenia, oznamovacích a za-bezpeãovacích káblov a zariadení. Rozdiel prihornatom teréne je väã‰inou iba v Ïelezniãnomspodku (násypy a zárezy), mostoch a tuneloch.âiÏe z hºadiska projektovej prípravy treba hºa-daÈ rezervy najmä v t˘chto oblastiach.

Slovensko tento rok zasiahli v dvoch vlnáchobrovské povodne. âo to znamenalo pre va‰uspoloãnosÈ?

Ohrozenie Ïelezniãn˘ch tratí povodÀami rie-‰ia v prvom slede priamo Ïelezniãné zloÏky.Na‰a firma sa zúãastnila na rie‰ení zosuvu natrati do Trebi‰ova, ìalej v Ïst. âadca a aktuál-ne rie‰ime zosuv na trati Prievidza – Handlová.Tento zosuv je najhor‰í, keìÏe tu je ÏelezniãnátraÈ ohrozovaná pohybom masívu v dæÏke 200 ma lokálne opatrenia v rámci Ïelezniãného pozem-ku nezabezpeãia trvalú stabilizáciu územia. Súto situácie, ktoré vyÏadujú okamÏité nasadeniebez ohºadu na vlastné zákazky a osobné voºno.V rámci Ïelezniãnej infra‰truktúry sa ukazuje,Ïe na rozdiel od dopadov povodní na cestnú inf-ra‰truktúru nie sú hlavn˘m problémom mosty,ale násypové telesá v tesnej blízkosti mostov.Na‰ou úlohou do budúcnosti je zlep‰enie ochra-ny t˘chto priºahl˘ch násypov.

Modernizácia Ïelezniãn˘ch tratí neznamenálen zv˘‰enie r˘chlosti vlakov

„Príprava modernizácie Ïelezniãn˘ch koridorov˘ch tratí u nás bola v poslednom období spomalená, ão je aj dôsledkom nev˘razneho ãerpania európskych fondov. Do 5 rokov môÏe nastaÈ situácia, Ïe Slovensko

zostane bokom, pretoÏe preprava tovaru po Ïeleznici z Ukrajiny do západnej Európy bude napríklad cez Poºsko v˘razne r˘chlej‰ia ako po na‰om území,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. ªubomír TURINIâ,

riaditeº a konateº spoloãnosti PRODEX.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

nálnej koordinácii stavby, ktorú mala na staros-ti Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., sa dæÏkarealizácie rekon‰trukcie elektriãkovej trate naKríÏnej ulici stihla v poÏadovanom termíne avyhovela tak i poÏiadavkám hlavného mestaBratislava a Dopravnému podniku Bratislavy,aby rekon‰trukcia bola ukonãená do zaãiatku‰kolského roka, t. j. 2. septembra 2010. Elek-triãková traÈ bola sprevádzkovaná v plnom roz-sahu.

Budúci rok sa bude v Bratislave konaÈ sve-tov˘ hokejov˘ ‰ampionát, ktor˘ by mal Sloven-sku dopomôcÈ k zviditeºneniu sa a otvoriÈ mubrány nov˘ch moÏností, ako sa prezentovaÈ vosvete vìaka ‰portov˘m talentom v hokeji. Bez-problémová doprava bude v tom ãase v mestejednou z kºúãov˘ch podmienok dobrého fungo-vania celého ‰ampionátu. V˘znamovo pretotáto rekon‰trukcia prispela k skvalitneniu azlep‰eniu dopravy na území Bratislavy a zabez-peãila bezpeãnosÈ a vy‰‰í uÏívateºsk˘ komfortpre cestujúcich.

Podieºaním sa na v˘znamn˘ch stavbách, akoubola práve rekon‰trukcia elektriãkovej trate naKríÏnej ulici v Bratislave, si Trnavská staveb-ná spoloãnosÈ zabezpeãuje pozíciu skúseného akvalitného zástupcu na stavebnom trhu. SvojouodbornosÈou, spoºahlivosÈou a kvalitou kráãaTrnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., nielen k am-bícii presadiÈ sa na neºahkom stavebnom trhuako hráã, ktor˘ má záujem staÈ sa na realizova-n˘ch stavbách lídrom, ale tieÏ si udrÏiava a po-silÀuje popredné postavenie spoloãnosti medzislovensk˘mi stavebn˘mi spoloãnosÈami.

Ing. ªubo‰ HAâKOpredseda predstavenstva

Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s.www.tss.sk

OdbornosÈ Trnavskej stavebnej spoloãnosti,a. s., potvrdzuje i skutoãnosÈ, Ïe získala v˘-znamné postavenie na Ïelezniãnom stavebnomtrhu, ão jej umoÏÀuje prienik na stavebn˘ trh.K upevneniu pozície na trhu jej napomáhajú ajmnohé certifikáty, ako i realizácia ãi spolupo-dieºanie sa na v˘znamn˘ch stavbách, vìaka kto-r˘m sa úspe‰ne etabluje v nároãnom konku-renãnom prostredí slovenského stavebného trhu.TSS, a. s., má vo svojich referenciách viacerév˘znamné stavby, medzi ktoré nepochybne pat-ria rekon‰trukcie Elektriãkového tunela podhradom v Bratislave, Letiska M. R. ·tefánika,Záhradníckej ulice ãi rekon‰trukcia elektriãko-vej trate na KríÏnej ulici v Bratislave.

S potrebou rekon‰trukcie elektriãkovej tratena KríÏnej ulici v Bratislave pri‰iel ako hlavn˘investor Dopravn˘ podnik Bratislava. Trnavs-ká stavebná spoloãnosÈ, a. s., sa stala vrcholo-v˘m zhotoviteºom rekon‰trukãn˘ch prác. Pod-netov na rekon‰trukciu bolo viacero, ale hlav-n˘m a rozhodujúcim dôvodom bol havarijn˘stav koºajového zvr‰ku, ktor˘ bol vy‰e tridsaÈ-päÈ rokov star˘. KeìÏe koºajnice a ich upevne-nia boli opotrebované, r˘chlosÈ elektriãiek samusela v˘razne zníÏiÈ. V nevyhovujúcom sta-ve boli i zastávky elektriãiek.

S rekon‰trukciou elektriãkovej trate na KríÏ-nej ulici v Bratislave sa zaãalo 10. júla 2010.Realizácia bola urãená na dva mesiace. V rám-ci tejto stavby bolo treba rie‰iÈ elektriãkovútraÈ, elektriãkové zastávky, elektriãkové prístre-‰ky, trolejové vedenie elektriãiek, trolejbusov nakriÏovatkách KríÏna – Legionárska, Trnavském˘to. ëal‰ími objektmi, ktoré museli prejsÈ re-kon‰trukciou, boli napájacie a spätné vedeniaDP, ovládanie v˘hybiek, ohrev v˘hybiek, osvet-

lenie prístre‰kov, opatrenia v zóne trolejovéhovedenia, prípojka NN pre cestovné lístky a sve-telná signalizácia pre elektriãky.

Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., ako ge-nerálny zhotoviteº t˘chto prác v koordinácii shlavn˘mi subdodávateºmi, ktor˘mi boli spo-loãnosti ELZA, a. s., NOPE, a. s., a RAILWAYS, spol. s r. o., rekon‰truovala trakãné,trolejové vedenie, vytvorila svetelnú a cestnúsignalizáciu. NajdôleÏitej‰ou ãasÈou rekon‰truk-cie bolo zhotovenie elektriãkovej trate. Celko-vá dæÏka rekon‰trukcie predstavuje 1 500 me-trov. Pôvodn˘ stav elektriãkovej trate bol tvo-ren˘ zo Ïliabkov˘ch koºajníc uloÏen˘ch na dre-ven˘ch podvaloch v ‰trkovom lôÏku. Teraz jecel˘ úsek navrhnut˘ zo Ïliabkov˘ch koºajnícNT1 uloÏen˘ch buì na betónovej doske alebona paneloch DZP s pruÏn˘m upevnením koºaj-níc. TraÈ je budovaná s izolaãn˘mi materiálmi(boky koºajníc a podloÏie pod koºajnicami),ktoré zniÏujú hluk a vibrácie. Priestor elektriã-kovej trate je v úseku kriÏovatiek vyrie‰en˘ be-tónovou doskou a v ostatn˘ch úsekoch zámko-vou dlaÏbou. V priestoroch zastávok bol nahra-den˘ pôvodn˘ asfaltov˘ povrch zámkovou dlaÏ-bou s úpravou pre nevidiacich. Zastávkové prí-stre‰ky boli zamenené za nov˘ materiál na mies-tach, ktoré boli skorodované a ostatné povrchyboli oãistené a o‰etrené nov˘m náterom a no-v˘m zasklením.

Celá rekon‰trukcia elektriãkovej trate naKríÏnej ulici prebiehala s obmedzen˘mi pod-mienkami. Na jednotlivé etapy rekon‰trukcie bolsamostatne vytvoren˘ a schválen˘ mestom a po-líciou POD (projekt organizácie dopravy), kto-r˘m sa zabezpeãila neobmedzená priechodnosÈz jednotliv˘ch ulíc a premávky v nej. Vìaka od-born˘m technologick˘m postupom a profesio-

ëal‰ia v˘znamná referencia TSS, a. s.

Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., pôsobí na slovenskomstavebnom trhu od roku 1990. Jej hlavnou ãinnosÈou je zváranie

koºajníc a v˘hybiek pre Ïelezniãné a elektriãkové trate, komplexnérekon‰trukcie koºají, regenerácia srdcoviek a jazykov v˘hybiek navarovaním. Zabezpeãuje viaceré ‰pecializované

ãinnosti, ktoré súvisia s údrÏbou, opravami a modernizáciou Ïelezniãnej dopravnej cesty. V nedávnom obdobíroz‰írila Trnavská stavebná spoloãnosÈ, a. s., portfólio svojej ãinnosti o nové postupy pri zváraní, konkrétne

o aluminotermické zváranie koºajníc tvarov R 65, UIC 60 a S 49 metódou SoWoS, SKV a SKV L75, pri ktor˘ch pouÏíva novú technológiu Elektro-Thermit ESSEN.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

27

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

28

venstva a riaditeº divízie inÏinierskych stavieb,Ing. Milan CagáÀ, obchodno-technick˘ riaditeº.Prechodom t˘chto kºúãov˘ch pracovníkov je za-bezpeãené plynulé pokraãovanie vo v‰etk˘chãinnostiach odkúpen˘ch ãastí podniku.

Okrem personálnej kontinuity je tu aj kon-tinuita referencií. TuCon, a. s., má bohaté re-ferencie z uÏ realizovan˘ch zákaziek v oblas-ti podzemného staviteºstva a v oblasti budo-vania stokov˘ch sietí, ãistiãiek odpadov˘chvôd a vodovodov. Ktoré konkrétne?

T˘m, Ïe spoloãnosÈ TuCon, a. s., prebralakúpou ãasti podniku na seba v‰etky záväzky, po-vinnosti a práva k v‰etk˘m zákazkám odkúpe-n˘ch ãastí podniku, preberá na seba aj v‰etky re-ferencie k realizovan˘m projektom odkúpe-n˘ch ãastí podniku. K na‰im najhodnotnej‰ímdomácim referenciám patrí: razenie a betonáÏdiaºniãného tunela Bôrik, betonáÏ tunela Sitina,roz‰írenie vodovodu v Senci, odkanalizovanieMalokarpatského regiónu a v˘stavba âOV v Pe-zinku, v˘stavba prívodu vody v ChorvátskomGrobe.

Zo zahraniãn˘ch referencií je to hlavne: ra-zenie Ïelezniãného tunela Bibra v Nemecku, ra-zenie a betonáÏ cestného tunela Oshlid, razia-ce práce na Podzemnej vodnej elektrárni Ká-rahnjúkar na Islande, takisto raziace práce napodzemn˘ch vodn˘ch elektrárÀach Glendoe v·kótsku a Sisimiut v Grónsku, i v˘stavba Pod-zemnej stanice ã. 7 metra v Sofii v Bulharsku.

Zo star˘ch zásluh sa samozrejme dlho ÏiÈnedá. SpoloãnosÈ TuCon, a. s., dokonãila diaº-niãn˘ tunel Bôrik, ktor˘ bol 5. decembra2009 slávnostne spusten˘ do prevádzky a po-kraãuje v realizácii ìal‰ích zákaziek. Mohliby ste spomenúÈ tie najdôleÏitej‰ie ãi uÏ naSlovensku alebo v zahraniãí?

Referencie sú síce pekná vec, ale ako hovo-ríte, len z toho sa ÏiÈ nedá, to je pravda. Na mar-go toho musím povedaÈ, Ïe hoci Slovensko po-trebuje tunely veºmi súrne, my ako ‰pecializo-vaná spoloãnosÈ, keì chceme preÏiÈ, musíme sihºadaÈ prácu v zahraniãí. Momentálne pracujúna‰i tunelári na v˘stavbe podzemn˘ch preãer-pávacích elektrární Nant de Drance a LinthLimmern vo ·vajãiarsku, zabezpeãujú betonáÏtunela Bibra v Nemecku. Od augusta tohto rokusme rozbehli práce aj v Grónsku, a to na v˘stav-be podzemnej preãerpávacej elektrárne llulissat.Verím, Ïe budúcnosÈ prinesie viac pracovn˘chpríleÏitostí aj pre TuCon, a. s., a Ïe budeme maÈmoÏnosÈ vyuÏiÈ na‰e skúsenosti z mnoÏstva za-hraniãn˘ch stavieb aj na domácom trhu, na ãosa uÏ te‰íme.

âo v‰etko, aké druhy prác a v˘konov, TuCon,a. s., ponúka svojim zákazníkom?

Ako som uÏ spomenul, sme ‰pecializovanáspoloãnosÈ, zameriavame sa hlavne na razeniecestn˘ch, diaºniãn˘ch a Ïelezniãn˘ch tunelov,

podzemn˘ch elektrární, prístupov˘ch, vtoko-v˘ch a odtokov˘ch tunelov. ëalej realizujemebetonárske práce sekundárnych v˘stuÏí tunelova ostatn˘ch podzemn˘ch diel. V oblasti inÏinier-skej v˘stavby je to v˘stavba kanalizácií a ãis-tiarní odpadov˘ch vôd v˘kopovou a bezv˘ko-povou technológiou. Okrem tohto sortimentu sana domácom trhu orientujeme aj na sanáciu av˘stavbu skládok komunálneho odpadu a revi-talizáciu a úpravu verejn˘ch priestranstiev.

Aké sú zámery, ciele a ambície spoloãnosti dobudúcnosti?

Dlhoroãné skúsenosti zo zahraniãn˘ch sta-vieb, zmysel na‰ich zamestnancov pre kvalitneodvedenú prácu, ako aj podpora skupiny Mar-ti nám dáva dobrú v˘chodiskovú pozíciu byÈ dô-leÏitou stavebnou spoloãnosÈou nielen na slo-venskom trhu, ale aj v zahraniãí. Na‰ím cieºomje spokojnosÈ na‰ich zákazníkov, obchodn˘chpartnerov a v neposlednom rade v‰etk˘ch za-mestnancov spoloãnosti TuCon, a. s. Chceme saplnohodnotne a ãestne zapájaÈ do verejn˘ch sú-ÈaÏí a realizácie zákaziek z oblasti ná‰ho staveb-ného zamerania.

Kontakt:TuCon, a. s. Priemyselná 2, 010 01 Îilinatel.: +421 41 5115 411fax: +421 41 5115 401e-mail: info@tucon.skwww.tucon.sk

âo v‰etko na základe uvedenej Zmluvy pre-‰lo do vlastníctva va‰ej spoloãnosti? A ãoznamená názov TuCon?

SpoloãnosÈ TuCon, a. s., (ãlen ‰vajãiarskejstavebnej skupiny Marti Holding AG) odkúpi-la od spoloãnosti Tubau, a. s., na základe Zmlu-vy o predaji ãasti podniku v súlade s § 487 Ob-chodného zákonníka tieto ãasti podniku: Diví-ziu podzemn˘ch stavieb, Divíziu inÏinierskychstavieb, Divíziu headquarters podzemn˘ch sta-vieb a inÏinierskych stavieb, Dcérske spoloãnos-ti a organizaãné zloÏky v zahraniãí. To zname-ná, Ïe spoloãnosÈ TuCon t˘mto aktom prebra-la na seba v‰etky záväzky, povinnosti a právak v‰etk˘m zákazkám, ktoré realizovali odkúpe-né ãasti podniku a ìalej pokraãuje vo v‰etk˘chich aktivitách. Názov spoloãnosti TuCon jeskráten˘ názov na‰ej hlavnej stavebnej aktivi-ty – Tunnel Construction.

Dôkazom kontinuity kvality v sortimentestavieb podzemného staviteºstva a inÏinier-skych stavieb v spoloãnosti TuCon, a. s., je ajzloÏenie vedenia spoloãnosti. V akom zloÏe-ní v súãasnosti pracuje vrcholov˘ manaÏ-ment TuCon, a. s.?

Z vedenia spoloãnosti Tubau, a. s., pre‰li dovedenia spoloãnosti TuCon, a. s., okrem mÀa ajìal‰í ‰tyria riaditelia: Ing. Viera Palanová, pod-predsedníãka predstavenstva a ekonomická ria-diteºka spoloãnosti, Ing. Tibor Bielokostolsk˘,ãlen predstavenstva a riaditeº divízie podzem-n˘ch stavieb, Ing. ªubomír GaÀa, ãlen predsta-

Na‰e stavby menia vበsvet...

Nová Ïilinská stavebná spoloãnosÈ TuCon, a. s., vznikla koncom roka 2009 a plynulo pokraãuje v podnikateºsk˘chaktivitách v˘robn˘ch divízií podzemn˘ch stavieb a inÏinierskych stavieb spoloãnosti TUBAU, a. s.,

ktoré odkúpila na základe Zmluvy o predaji ãasti podniku. Parlamentn˘ kuriér oslovil predsedu predstavenstvaa generálneho riaditeºa TuCon, a. s., Ing. Jozefa HRICA.

Podzemná preãerpávacia elektráreÀ Linth Limmern –·vajãiarsko, zariadenie stavby KLL.

Îelezniãn˘ tunel Bibra, Nemecko

29

N Á R O D N Á R A D A S R

âo sa podarilo urobiÈ poãas vá‰ho pôsobeniana ministerstve dopravy pô‰t a telekomuni-kácií, v kresle ministra? Aké aktuálne úlohytreba vyrie‰iÈ pri procese modernizácie Ïe-lezniãnej dopravy na Slovensku?

V razne sme sa pohli dopredu v Ïelezniãnejinfra‰truktúre. Slovensko má vybudovanú mo-dernizovanú Ïelezniãnú sieÈ z Bratislavy poNové Mesto nad Váhom, ão je cca 100 kilome-trov. Procesy sú nastavené tak, Ïe do konca roku2015 je moÏné realizovaÈ modernizáciu aÏ doBelu‰e, a potom e‰te ostane úsek Belu‰a – Îi-lina. Modernizáciu koridoru Nového Mestanad Váhom do Belu‰e sme uÏ úspe‰ne rozbeh-li a pevne verím, Ïe Slovensko bude maÈ 160kilometrov modernej interoperabilnej Ïelez-niãnej trate s projektovanou r˘chlosÈou trate 160km/hod. Stavebné práce prebiehajú aj na úse-ku Îilina – Krásno nad Kysucou, ão je spolu cca20 kilometrov. MôÏem hovoriÈ o naozaj zmy-sluplnom ãerpaní Operaãného programu Dopra-va, pretoÏe sa pomaly blíÏime k cieºu – na‰ousnahou vÏdy bolo presunúÈ ão najviac tovaru,ale aj cestujúcej verejnosti z cestnej dopravy naÏelezniãnú.

Rezort musí v budúcnosti rie‰iÈ e‰te ozdra-venie Ïelezniãného sektora. Podarilo sa nám za-bezpeãiÈ pravidelné platby zo ‰tátneho rozpoã-tu, nie také Ïivelné ako doteraz. Je to uÏ danév zákone o dráhach a na tomto môÏu stavaÈ takÎeleznice Slovenskej republiky, ako aj ZSSKSlovensko v oblasti osobnej dopravy. Pri záko-nom fixovan˘ch platbách si budú istí, koºko do-stanú, a koºko si musia vyrobiÈ sami. Takáto fi-nanãná a zákonom definovaná stabilita zo stra-

ny ‰tátu je veºmi dôleÏitá, no na druhej strane,je to záväzok aj pre vedenie rezortu, pretoÏe ta-k˘to nárast platieb by ani ‰tátny rozpoãet ne-uniesol, a preto bude treba pokraãovaÈ v ozdra-vovaní Ïelezniãného sektora. Na to by mal slú-ÏiÈ holdingov˘ spôsob usporiadania Ïelezníc,ktor˘ sme v prv˘ch krokoch uviedli do Ïivota.

Negatívny hospodársky v˘sledok sa zle pod-písal pod hospodárenie Ïelezniãnej spoloãnos-ti Cargo, v prípade ktorého vláda nakoniec roz-hodla, Ïe bliωí sú jej ºudia ako ekonomické úva-hy a v˘sledovky. V roku 2009 roãné v˘kony vporovnaní s minul˘mi rokmi, kedy oscilovaliokolo 48 – 49 miliónov ton tovaru, klesli na ka-tastrofálny v˘sledok, a preto bolo treba CargupomôcÈ, aby sa spamätalo. Nebolo to preto, Ïeby ºudia nerobili alebo nechceli robiÈ ale v˘luã-ne ako dôsledok svetovej hospodárskej krízy.Keby vtedy ‰tát nevypomohol Cargu, do‰lo byk hromadnému prepú‰Èaniu a v podstate aj kukrachu tejto firmy, preto sme sa rozhodli sano-vaÈ tento podnik finanãnou injekciou, ktorá savolá návratná v˘poÏiãka ‰tátu na dobu ‰tyrochrokov a táto finanãná pôÏiãka znamenala to, ÏeCargo sa obrátilo do normálnych hospodár-skych ãísiel. Odrazilo sa od dna. Myslím si, Ïeza rok 2010 sa budeme pri roãn˘ch v˘konochh˘baÈ niekde okolo 36 – 37 miliónov ton. Aj keìto nie je tak ako pred krízou, z hºadiska prevá-dzkov˘ch ãinností je Cargo pripravené konku-rovaÈ na trhu ìalej, pretoÏe dosahuje kladn˘ hos-podársky v˘sledok.

Aké nové trendy by sa mali sledovaÈ v budú-cich rokoch?

Medzi hlavné priority patrí najmä zvy‰ova-nie traÈovej r˘chlosti v úsekoch, kde je vzhºa-dom na geografické podmienky moÏné mini-málne na 160 km (s moÏnosÈou prevádzky do200 km/h) a zabezpeãiÈ interoperabilitu pri mo-dernizovaní a rekon‰trukcii tratí zaraden˘chdo TEN-T siete. Potrebné je taktieÏ do roku2016 zmodernizovaÈ Ïelezniãné trate TEN-T,ktoré sú súãasÈou prioritn˘ch projektov, a toprojekt ã. 23 (úsek Nové Mesto nad Váhom –Îilina – ‰t. hranica SR/PR) a projekt ã. 17(úsek ‰t. hranica Rakúsko/SR – Bratislava vrá-tane napojenia letiska Bratislava na Ïelezniã-nú sieÈ). Dlhodob˘mi cieºmi by mali byÈ najmädo roku 2020 zmodernizovanie Ïelezniãnej tra-te TEN-T v úseku Îilina – Ko‰ice – ‰t. hrani-ca SR/Ukrajina, do roku 2020 realizovaÈ naúseku koridoru IV Kúty – Bratislava – ·túro-vo systém ERTMS, ktor˘ je súãasÈou koridoraE „DráÏìany – Praha – ViedeÀ/Bratislava –Budape‰È – Konstanca“ (do roku 2015 úsek ‰t.hranica âR/SR – Bratislava – Rajka a do roku2020 úsek Bratislava – Nové Zámky – ·túro-vo/Komárno – ‰t. hranica SR/MR) a zmoder-nizovanie úseku Púchov – Lúky pod Makytou– Horní Lideã, ktor˘ je súãasÈ koridoru prekonkurencieschopnú Ïelezniãnú nákladnú do-pravu “Praha – Horní Lideã – Îilina – Ko‰ice– âierna n/T“. DôleÏité bude taktieÏ zabezpe-ãenie postupnej elektrifikácie a modernizácietratí spájajúcich krajské mestá s hlavn˘mi ko-ridormi: Leopoldov – Nitra – ·urany, Bánov-ce nad Ondavou – Humenné, Zvolen – Fiºako-vo – Haniska pri Ko‰iciach.

Treba sa zaoberaÈ aj prepojením Ïelezniãné-ho koridoru TEN-T 17 s letiskom a Ïelezni-cami v Bratislave?

Na úvod Treba uviesÈ, Ïe táto stavba je sú-ãasÈou prioritného projektu ã. 17 (TEN-T) – Pa-ríÏ – ·trasburg – ·tuttgart – ViedeÀ – Bratisla-va, (A ãasÈ ÖBB Kittsee/Bratislava-PetrÏalka –uzol Bratislava, ÖBB Marcheg/ÎSR DevínskaNV).

To znamená, Ïe prepojenie európskych Ïe-lezniãn˘ch koridorov TEN-T na území Bratis-lavy bude súãasÈou Ïelezniãnej osi ParíÏ –·trasburg – ·tutgart – ViedeÀ – Bratislava(prioritn˘ projekt ã. 17). Spoloãné pôsobenieÏelezniãnej dopravy a koºajovej mestskej dopra-vy v hlavnom meste, spolu s ìal‰ími dvoma sa-mostatn˘mi projektmi – napojenie Letiska M.R. ·tefánika na Ïelezniãnú sieÈ a elektrifikáciouÏelezniãnej trate Devínska NV – Marchegg, zá-sadn˘m spôsobom ovplyvní moÏnosti pohybua prepravy domácich aj zahraniãn˘ch cestujú-cich v celom bratislavskom regióne, ako aj vpriºahl˘ch regiónoch.

Je rozbehnutá aj modernizáciaÏelezniãnej dopravy

Dopravná politika SR do roku 2015 si uvedomuje nevyhnutnosÈ zabezpeãiÈ proporcionálny rozvoj v‰etk˘ch druhov dopravy. Na uskutoãnení spomínaného plánu pracoval aj exminister

ªubomír VÁÎNY. O tom, ão sa dosiahlo a ão je vo v˘hºade aj na na‰ich Ïelezniciach, ãítajte v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

30

N Á R O D N Á R A D A S R

Projekt prepojenia Ïelezniãn˘ch koridorov jena území mesta Bratislavy rozdelen˘ na 3 sa-mostatné ãasti:• nové Ïelezniãné spojenie Bratislava Pred-

mestie – Bratislava PetrÏalka (Prioritná os 4,operaãn˘ program Doprava 2007 – 2013),

• Ïelezniãné napojenie letiska M. R. ·tefáni-ka, vrátane zdvojkoºajnenia trate na úsekuBratislava-PetrÏalka – Kittsee a v úseku Bra-tislava hlavná stanica – Bratislava-NovéMesto (Prioritná os 4, operaãn˘ programDoprava 2007 – 2013),

• elektrifikácia Ïelezniãnej trate D. N. Ves –Marchegg (Prioritná os 1, operaãn˘ programDoprava 2007 – 2013).Koneãné rie‰enie integrovan˘ch dopravn˘ch

systémov bude re‰pektovaÈ v˘sledky ‰túdierealizovateºnosti prioritného projektu ã. 17 amoÏnosti prepojenia Ïelezniãnej infra‰truktú-ry s mestskou koºajovou dopravou.

Na zlep‰enie súãasného stavu verejnej osob-nej dopravy v regióne Bratislava je nevyhnut-né zavedenie vysokokapacitného, ekologické-ho a bezkolízneho integrovaného nosného sys-tému prepravy osôb. DôleÏité je najmä skapa-citniÈ a ur˘chliÈ prepojenie prímestsk˘ch ãastís centrom, prepojenie centra s mestskou ãasÈouPetrÏalka a napojenie letiska M.R. ·tefánika naÏelezniãnú sieÈ.

Ak˘ je zámer a v˘znam ‰irokorozchodnejtrate?

Na základe „Memoranda o porozumení“,podpísaného medzi Ministerstvom dopravy,pô‰t a telekomunikácií SR a Rusk˘mi Ïelezni-cami (RÎD) 4. mája 2007 v Moskve, bola zria-dená pracovná skupina, zloÏená zo zástupcovRuska, Ukrajiny, Rakúska a Slovenska, s cie-ºom posúdenia moÏnosti predæÏenia ·RT z Ko-‰íc cez Bratislavu do Viedne a vybudovania lo-gistického centra na dohodnutom území.

Po rokovaniach v decembri 2008 a v januá-ri 2009 bola prehodnocovaná a prijatá kon-cepcia zaloÏenia spoloãnosti s ruãením obme-dzen˘m podºa rakúskeho právneho poriadku sosídlom vo Viedni s obchodn˘m menom ÖBB-Breitspur Planungsgesellschaft mbH, priãomv‰etky ‰tyri zúãastnené krajiny majú rovnocen-n˘ podiel.

Hlavn˘m cieºom takto zaloÏenej spoloãnos-ti je posúdenie spoloãného projektu z hºadiskaekonomickej a finanãnej efektívnosti, dopa-dov na súãasnú infra‰truktúru, prepravné prú-dy, dopravné v˘kony, ako aj ‰ir‰ích väzieb (Ïi-votné prostredie, zamestnanosÈ a pod. ) a na ten-to úãel sa vypracováva ‰túdia realizovateºnos-ti.

Vstup ÎSR do spoloãného podniku – ob-chodnej spoloãnosti, bol realizovan˘ odkúpe-ním obchodného podielu vo v˘‰ke 25 000 eura v ìal‰om kroku realizáciou peÀaÏného vkla-du ÎSR vo v˘‰ke 1 500 000 eur do spoloãnejobchodnej spoloãnosti za úãelom nav˘‰eniajej základného imania.

Momentálne spracováva renomovaná ne-mecká spoloãnosÈ Roland Berger Strategy Con-sulting s pätnástimi firmami, medzi ktor˘mi súaj tri slovenské, takzvanú predbeÏnú ‰túdiuuskutoãniteºnosti. V sledky tejto spoloãnostiuznáva väã‰ina európskych bankov˘ch domov.·túdia má analyzovaÈ ekonomickú návratnosÈa financovateºnosÈ projektu, zhodnotiÈ dosah naexistujúcu infra‰truktúru, vplyvy na Ïivotnéprostredie a vyvolané investície. Zjednodu‰e-

ne povedané má ‰túdia odpovedaÈ na otázku „Jetoto dielo financovateºné európskymi a sveto-v˘mi bankami bez v˘znamnej úãasti zúãastne-n˘ch ‰tátov?“ Ak áno treba ísÈ ìalej, ak nie tre-ba to ukonãiÈ.

Som znepokojen˘ t˘m, Ïe v programovomvyhlásení vlády je jednoznaãne deklarované, Ïevláda SR nepodporuje tento projekt. Je zaráÏa-júce, Ïe vláda SR nepoãká na ‰túdiu uskutoã-niteºnosti, ktorá bude spracovaná do októbra2010 a potom sa rozhodne. Nehovoriac o akti-vitách susedného Maìarska prevziaÈ dan˘ tran-zit zo Slovenska.

Vytvárajú sa podmienky na uplatnenie libe-ralizácie vnútro‰tátnej osobnej Ïelezniãnejdopravy?

Pri príprave legislatívy v minulom období bolkladen˘ dôraz predov‰etk˘m na harmonizáciuvnútro‰tátnych predpisov s právom EÚ v oblas-ti podnikania v Ïelezniãnej doprave. Imple-mentovanie príslu‰n˘ch smerníc Európskejúnie smerovan˘ch na akceptovanie princípovliberalizácie trhu. Európska komisia nám schvá-lila tieto zákony. Menovite sú to: zákon ã.513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplne-ní niektor˘ch zákonov a ã. 514/2009 Z. z. o do-prave na dráhach, ktoré vytvorili podmienky nauplatnenie liberalizácie vnútro‰tátnej Ïelezniã-nej osobnej dopravy.

Akékoºvek aktivity nad rámec t˘chto záko-nov, budú znamenaÈ to, Ïe neefektívne trate sabuì zatvoria, alebo zostanú na krku ‰tátu. aefektívne trate budú obsluhované zahraniãn˘-mi dopravcami s dopadom na zamestnanosÈ vSlovenskej republike. V prvom momente jedôleÏité daÈ národnému prepravcovi ZSSK Slo-vensko ‰ancu a hlavne podmienky ohºadne par-ku vozidiel, ktor˘ musí byÈ v primeranom sta-ve a takisto aj ohºadne poplatkov nato, aby pri-pravil napríklad dlhoroãnú zmluvu a potom jemoÏné postupn˘m liberalizovaním vybran˘chtratí alebo vlakov zdvíhaÈ kvalitu verejnej osob-nej dopravy.

Treba klásÈ dôraz aj na revitalizáciu Ïelez-niãn˘ch spoloãností? âo to prinesie na trhuEÚ?

V Ïelezniãnej nákladnej doprave sa hospo-dárska a finanãná kríza zaãala vo v˘znamnejmiere prejavovaÈ uÏ koncom roka 2008, kde bolnajv˘raznej‰í prepad v mnoÏstve prepravené-ho tovaru zaznamenan˘ v komoditách Ïeleznáruda, uhlie, koks a kovov˘ materiál. Negatív-ny v˘voj v oblasti prepráv bol aj v prvom pol-roku 2009, kde mnoÏstvo prepraveného tova-ru v Ïelezniãnej doprave predstavuje len 55 %v˘konov v porovnaní s minul˘m rokom. Ten-to prudk˘ pokles prepráv mal priamy vplyv nafinanãn˘ v˘padok v trÏbách prepravn˘ch spo-loãností, ale aj na v˘padok príjmov manaÏéraÏelezniãnej infra‰truktúry.

Inovácia Ïelezniãnej infra‰truktúry, doprav-n˘ch prostriedkov a celkového riadenia je ne-vyhnutn˘m predpokladom, aby slovenské Ïe-lezniãné podniky obstáli v zahraniãnej konku-rencii. V súãasnosti sú viaceré ukazovatele pro-duktivity práce v porovnaní so susedn˘mi a naj-vyspelej‰ími krajinami v tejto oblasti v nepros-pech Slovenska (Príloha 1, grafy 5 – 10). Naj-priaznivej‰ie indikátory sú v Ïelezniãnej náklad-nej doprave, menej priaznivé sú v oblasti Ïelez-niãnej infra‰truktúry a najmenej priaznivé sú voblasti Ïelezniãnej osobnej dopravy.

Ak˘ má v˘znam Národn˘ systém doprav-n˘ch informácií, uvedie sa do prevádzky?

V voj dopravy v ostatn˘ch rokoch vo vyspe-l˘ch krajinách Európskej únie (EÚ) je charak-terizovan˘ v˘razn˘m nárastom cestnej dopra-vy na úkor ostatn˘ch druhov dopráv. Tento v˘-voj dopravy priná‰a viacero negatívnych vply-vov najmä v oblasti Ïivotného prostredia, zvy-‰ovania kongescií na cestnej sieti a zvy‰ovanianehodovosti.

Zo spracovan˘ch ‰túdií a vykonan˘ch ana-l˘z na úrovni EK vypl˘va, Ïe na dosiahnutieoãakávan˘ch cieºov je potrebné sa prioritnezameraÈ na realizáciu a implementáciu kon-krétnych rie‰ení v cestnej doprave zaloÏen˘chna vyuÏití informaãn˘ch a komunikaãn˘ch sys-témov a technológií, ktoré umoÏÀujú zníÏiÈ ne-gatívne faktory a vplyvy cestnej dopravy s niÏ-‰ími nárokmi na verejné financovanie a vytvá-rajú podmienky pre vy‰‰iu angaÏovanosÈ sú-kromného sektora.

Cieºom Národného systému dopravn˘ch in-formácií (ìalej len „NSDI“) je vybudovaniekomplexného celo‰tátneho systému doprav-n˘ch informácií, ktor˘ je zaloÏen˘ na imple-mentácií informaãn˘ch a komunikaãn˘ch sys-témov a technológií v cestnej doprave na Slo-vensku. SúãasÈou je Národné dopravné infor-maãné centrum, ktoré umoÏní integráciu do-pravn˘ch informácií a dopravn˘ch dát z agen-dov˘ch informaãn˘ch systémov a telematic-k˘ch aplikácií.

Dopady realizácie programu sa postupneprejavia efektívnej‰ím vyuÏitím kapacity cest-nej infra‰truktúry, postupn˘m vytáraním pod-mienok pre odstránenie kongescií a zr˘chleniadopravy, zníÏením nehodovosti a zv˘‰enímbezpeãnosti dopravy a zníÏením negatívnychvplyvov na Ïivotné prostredie. Na strane jed-notliv˘ch subjektov dopravno-prepravného pro-cesu sa úãinky prejavia predov‰etk˘m zefektív-nením samotného dopravno-prepravného pro-cesu. Realizácia konkrétnych projektov budemaÈ priazniv˘ dopad na Ïivotné prostredie a ne-bude maÈ negatívny vplyv na zamestnanosÈ.Zasa zjednodu‰ene povedané funkãn˘ NSDI viezníÏiÈ kongescie aÏ o 20 %, ão môÏe byÈ v˘-znamn˘ prínos.

V súlade s uznesením vlády SR ã. 22/2009k návrhu Programu podpory rozvoja inteligent-n˘ch dopravn˘ch systémov – Národn˘ systémdopravn˘ch informácií bola v prvom polroku2010 uskutoãnená súÈaÏ na dodanie komplex-ného návrhu NSDI, pilotného overovaciehorie‰enia IDS, pilotného overovacieho rie‰eniaNDIC a návrhu postupu a realizácie prevádzkyNSDI. Projekt je ãasovo a technicky nároãn˘aj vzhºadom na mnoÏstvo existujúcich ãiastko-v˘ch rie‰ení v SR, a preto je potrebné pokraão-vaÈ v nastavenom harmonograme.

âo je nevyhnutné zdokonaliÈ na zvy‰ovaniebezpeãnosti v Ïelezniãnej doprave?

ÎSR eviduje celkov˘ poãet priecestí na úze-mí Slovenskej republiky 2220. Z toho je 1 144priecestí nezabezpeãen˘ch a 1 056 zabezpeãe-n˘ch priecestn˘m zabezpeãovacím zariadením.Aj keì na Slovensku na modern˘ch tratiachkaÏd˘m rokom pribúdajú mimoúrovÀové prie-cestia, mnoÏstvo priecestí je jednoúrovÀov˘ch,a práve na nich vodiãi ãasto riskujú. Treba siv‰ak uvedomiÈ, Ïe vlak sa na trati pohybujeveºkou r˘chlosÈou a staãí jeden nerozváÏny

31

N Á R O D N Á R A D A S R

krok, napr. nere‰pektovanie svetelnej signalizá-cie a v‰etko sa môÏe skonãiÈ tragicky. Mnohomotoristov a chodcov je kaÏdoroãne usmrten˘chalebo zranen˘ch na Ïelezniãn˘ch priecestiach nacelom svete aj napriek v‰etk˘m vykonan˘mopatreniam na zdôraznenie prítomnosti Ïelezniã-n˘ch priecestí a na zv˘‰enie ich bezpeãnosti.Takmer v‰etky nehody na Ïelezniãn˘ch prieces-tiach sú spôsobené úãastníkmi cestnej premáv-ky, ktorí nere‰pektujú svetelnú signalizáciu,znaãky a základné pravidlá bezpeãnosti. Neho-dy na Ïelezniãn˘ch priecestiach tvoria 2 %smrteºn˘ch úrazov v cestnej doprave, ale aÏ tre-tinu v Ïelezniãnej doprave podºa európskych ‰ta-tistík. Cestné a Ïelezniãné organizácie zo zúãast-nen˘ch krajín potvrdzujú svoju spoloãnú zod-povednosÈ zaoberaÈ sa t˘mto problémom orga-nizovaním bezpeãnostn˘ch akcií na podporupovedomia verejnosti a bezpeãného správaniasa na a v okolí Ïelezniãn˘ch priecestí. Vzdelá-vacie aktivity sú teda kºúãov˘m prostriedkom nazniÏovanie poãtu nehôd na priecestiach.

Akú úlohu v rozvoji osobnej Ïelezniãnej do-pravy v rámci regiónov by mali maÈ samo-správne kraje?

ZSSK Slovensko sa uÏ niekoºko rokov za-oberá koordináciou dopravnej obsluÏnosti naúrovni samosprávnych krajov. Prijat˘m záko-nom ã. 514/2009 o doprave na dráhach je moÏ-né presunutie kompetencie v regionálnej osob-nej Ïelezniãnej doprave na samosprávne krajeako prenesen˘ v˘kon ‰tátnej správy, nasledu-júce obdobie bude rozhodujúce pre implemen-táciu zákona do praxe. Presunutím kompeten-cií na VÚC v‰ak dochádza k nerovnému bojuna trhu medzi spojmi Ïelezniãnej a autobuso-vej dopravy. Samosprávne kraje nemajú urãe-

nú základnú obsluÏnosÈ územia pre oba módydopravy, a preto bude veºmi dôleÏité rozhodnúÈ,ktoré linky budú na úrovni regiónu nevyhnut-né na zabezpeãenie základnej obsluÏnosti. VÚCmusia zabezpeãiÈ, aby nebola tá istá trasa súbeÏ-ne obsluhovaná aj autobusovou, aj Ïelezniãnoudopravou za cenu ru‰enia v˘konov.

âo treba urobiÈ pre zharmonizovanie verej-nej osobnej dopravy?

V nasledujúcom období je potrebné vytvo-riÈ podmienky na komplexné zabezpeãenie zá-kladnej dopravnej obsluÏnosti regiónov a samo-správnych krajov formou integrovan˘ch do-pravn˘ch systémov. V oblasti dopravnej infra-‰truktúry zabezpeãiÈ, aby koºajová doprava pre-pájala prímestské oblasti s centrami veºk˘chmiest a tam, kde je to moÏné aj integráciu inf-ra‰truktúry koºajovej dopravy (systém rail &tram). V miestach spádov˘ch centier (identifi-kovan˘ch v plánoch dopravnej obsluÏnosti)realizovaÈ prestupné body verejnej dopravy aIAD vrátane budovania záchytn˘ch parkovísk(park & ride), ãím sa vytvoria podmienky na to,aby líniová (radiálna) dopravná obsluÏnosÈ bolazabezpeãovaná Ïelezniãnou dopravou a autobu-sová doprava zabezpeãovala nadväznú prepra-vu k prestupn˘m uzlom (tzv. tangenciálne väz-by), budovaÈ záchytné parkoviská, ktoré umoÏ-nia realizovaÈ kombinovan˘ spôsob prepravyprestupom z IAD na verejnú dopravu. Postup-ne presunúÈ kompetencie v oblasti regionálneja prímestskej Ïelezniãnej dopravy na samo-správne kraje (ako prenesen˘ v˘kon ‰tátnejsprávy, priãom finanãné zdroje z úrovne ‰tátubudú úãelovo viazané na poskytovanie sluÏiebverejnej osobnej Ïelezniãnej dopravy). Uplat-ÀovaÈ nariadenie EP a Rady ã. 1370/2007 o sluÏ-

bách verejnej Ïelezniãnej a autobusovej do-pravy v rámci prideºovania a podmienok plne-nia zmlúv o sluÏbách vo verejnom záujme;vstupom na trh nov˘ch dopravcov prostred-níctvom verejného obstarávania vytvoriÈ pod-mienky na zniÏovanie nákladov dopravcov azvy‰ovanie kvality prepravy. RealizovaÈ obno-vu Ïelezniãn˘ch mobiln˘ch prostriedkov pre re-gionálnu, medziregionálnu a prímestskú do-pravu v súlade s OP Doprava a pokraãovaÈ vmodernizácii po roku 2013. V rámci NSDIpodporovaÈ ur˘chlenie realizácie informaãn˘cha komunikaãn˘ch systémov pre cestujúcichumoÏÀujúce efektívne rozhodovanie pri spôso-be prepravy – verejná osobná doprava alebo in-dividuálny motorizmus.

Dopravná politika si vyÏaduje aj ist˘ finanã-n˘ rozpoãet, aké sú reálne moÏnosti moder-nizácie v súãasnosti?

Finanãné nároky na modernizáciu a v˘stav-bu infra‰truktúry vychádzajú z prijatého mate-riálu Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej re-publiky do roku 2020. Rezort dopravy má k dis-pozícii prostriedky z operaãného programu Do-prava 2007 – 2013, v˘chodiská ‰tátneho rozpoã-tu na r. 2010 aÏ 2012, súkromné zdroje a príj-my zo spoplatnenia infra‰truktúry. Je zrejmé, Ïetieto prostriedky nie sú dostatoãné, a preto je po-trebné hºadaÈ aj ìal‰ie moÏnosti. Základn˘mpredpokladom budúceho obdobia v‰ak budezachovanie financovania rozvoja dopravnejinfra‰truktúry zo zdrojov EÚ minimálne naúrovni programovacieho obdobia 2007 – 2013s t˘m, Ïe v súlade s oãakávanou politikou EÚo podpore ekologick˘ch druhov dopravy budedôraz kladen˘ na podporu rozvoja Ïelezniãnejinfra‰truktúry.

Ako by ste hodnotili zvládnutie v˘stavbydiaºnic na Slovensku v uplynulom období?

V stavba diaºnic v minulom volebnom ob-dobí sa rozbehla naozaj naplno. I napriek po-ãiatoãn˘m problémom, ktoré súviseli s nedo-statoãnou prípravou v˘stavby diaºnic z pohºa-du projektovej prípravy, majetkového vyrov-nania pozemkov a inÏinierskou ãinnosÈou,sa podarila v˘stavbu veºmi zdynamizovaÈ.Programové vyhlásenie vlády, ktoré zadefi-novalo odovzdanie 100 km nov˘ch diaºnic ar˘chlostn˘ch ciest bolo splnené bezo zvy‰ku– ukonãen˘ch bolo 143 km. Vláda RobertaFica v‰ak mala e‰te väã‰ie ambície a chcelaprepojiÈ Bratislavu s Ko‰icami do roku 2010,toto sa v‰ak splniÈ nepodarilo vzhºadom na ne-priaznivé vonkaj‰ie okolnosti na finanãn˘chtrhoch.

Veºa práce urobila Národná diaºniãná spo-loãnosÈ v oblasti prípravy v˘stavby diaºnic, t.j.projektovej prípravy, majetkovej prípravy –v˘kupu pozemkov, investiãnej prípravy ako

V˘stavba diaºnic na Slovensku

Jedna z priorít b˘valej vlády, v˘stavba diaºnic, je v súãasnosti predmetom prehodnocovania.B˘val˘ generálny riaditeº Národnej diaºniãnej spoloãnosti Igor CHOMA dnes pôsobí

ako poslanec Národnej rady SR za Smer-SD. Parlamentn˘ kuriér ho prostredníctvom redaktorky Anny Komovej oslovil s niekoºk˘mi otázkami.

32

N Á R O D N Á R A D A S R

celku. Len na porovnanie, oproti roku 2006boli investície do prípravy v roku 2009 aÏ 3,6násobne vy‰‰ie. TakÏe – odpoveì na va‰uotázku – v˘stavba diaºnic bola zvládnutá veº-mi dobre a prostriedky vloÏené do prípravyv˘stavby ìal‰ích úsekov diaºnic a r˘chlost-n˘ch ciest by bolo dobré zúroãiÈ ão najskôr.

Naozaj za v‰etko mohla iba kríza? Nebo-li aj iné príãiny, preão sa stále posúvalonapr. ukonãenie diaºnice Bratislava – Ko-‰ice? Neurobili by ste dnes niektoré roz-hodnutia inak?

Národná diaºniãná spoloãnosÈ vÏdy bola aje spoloãnosÈou v˘konnou, funguje v zmys-le obchodného zákonníka a nie je rozpoãto-vou organizáciou. To znamená, Ïe vykonávav‰etky ãinnosti súvisiace s v˘stavbou,údrÏbou a správou diaºnic a r˘chlostn˘chciest na základe poÏiadaviek ‰tátu. Jej úlohounie je rozhodovaÈ, ão sa ide stavaÈ a ão nie,tu môÏe dávaÈ ministerstvu len svoje odbor-né odporúãania. TakÏe, príde objednávka od‰tátu, ktor˘ zastupuje MDPaT a Národnádiaºniãná spoloãnosÈ sa ujíma investorskejãinnosti v plnom rozsahu. V rámci vlastn˘chmoÏností ovplyvnen˘ch príjmami z predajadiaºniãn˘ch nálepiek a elektronického m˘tavkladá voºné prostriedky predov‰etk˘m doopráv povrchov komunikácií a vylep‰ova-nia ‰tandardov sluÏieb pre motoristov.

Ak˘ je vበnázor na PPP-projekty? Sú na-ozaj také predraÏené? Nebolo moÏné ísÈv˘raznej‰ie aj cestou eurofondov?

UÏ niekoºkokrát bolo poãas tohto roka po-vedané, Ïe eurofondy ani zìaleka nestaãiana postavenie ch˘bajúcich úsekov diaºnic ar˘chlostn˘ch ciest na Slovensku. Ak sa v˘-znamne nezväã‰í balík prostriedkov z euro-fondov pre operaãn˘ program doprava (OPD)presunom prostriedkov z in˘ch operaãn˘chprogramov, bude akékoºvek prehodnocovaniev˘stavby jednotliv˘ch úsekov len zbytoãnoustratou ãasu, ktor˘ je pre doãerpanie posky-tovan˘ch prostriedkov veºmi dôleÏit˘. Teraj-‰í zásobník projektov je dobre pripraven˘,Ïiadosti o fondy sú v ‰tádiu v˘raznej rozpra-covanosti.

Môj názor na PPP-projekty je, Ïe nie sú zpohºadu prínosu pre ‰tát, a to najmä v tomtoobdobí, predraÏené. Boli pripravené dobre aje potrebné zuÏitkovaÈ energiu a prostriedkyvloÏené do PPP-projektov bezodkladne tak,Ïe v˘stavba diaºnic bude r˘chlo pokraãovaÈ.Za nekorektné v‰ak povaÏujem to, Ïe niktonehovorí o prínosoch diaºnic vybudovan˘chcez PPP-projekty, o pozitívnom prínose diaº-nic na HDP, priãom je zrejmé, Ïe práve ten-to pozitívny dopad uÏ v 16. aÏ 17. roku splá-cania sa preklopí do stavu, kedy prínos v˘-stavby diaºnic na HDP bude vy‰‰í ako roãnásplátka koncesionárovi, keìÏe je kon‰tantnápoãas cel˘ch 30 rokov, ale pozitívny dopadv˘stavby diaºnic v percentuálnom vyjadreníbude v rozsahu 0,7 – 0,8% HDP, o ktorom sadá predpokladaÈ, Ïe bude maÈ stále rastúcitrend.

A ão elektronické m˘to? V ber m˘ta i systém samotn˘ funguje veº-

mi dobre, toto je podstatné a deklarujem tostále. Hladina nevôle upadla (je predsa po voº-bách) a peniaze idú do kasy Národnej diaºniã-

nej spoloãnosti plynule. Z v˘beru m˘ta splá-ca Národná diaºniãná spoloãnosÈ samotn˘m˘tny systém, ale najmä úver, ktor˘ si zobra-la e‰te poãas Dzurindovej vlády (mimocho-dom, kto zobral sprostredkovateºskú províziuza úver vo v˘‰ke 16,8 mld. Sk?). Zvy‰okvoºn˘ch prostriedkov ide do v˘stavby no-v˘ch úsekov a údrÏby star˘ch úsekov.

Okolo zavedenia m˘ta bolo zbytoãne veºarozruchu. Dalo sa síce predpokladaÈ, Ïe sa-motn˘ systém bude podroben˘ kritike zo stra-ny dopravcov, av‰ak jeho spolitizovaním sacel˘ proces zavádzania zbytoãne kompliko-val, priãom ‰tát pri‰iel vynúten˘mi úpravamisystému o nemalé prostriedky. Dnes nikto om˘te nehovorí, ão je dobre, pretoÏe to jednoz-naãne hovorí o tom, Ïe funguje naozaj tak akomá. A treba si uvedomiÈ aj skutoãnosÈ, Ïe v˘-ber m˘ta úzko súvisel a súvisí s PPP-projekt-mi, pretoÏe z v˘beru m˘ta na úsekoch posta-ven˘ch t˘mto spôsobom sa splácajú splátkykoncesionárovi, priãom ‰tát len doplatí to, ãosa nevyberie z m˘ta. Okrem toho systémelektronického v˘beru m˘ta je veºmi dobrepripraven˘ na akékoºvek prehodnocovanie,resp. úpravu sadzieb m˘tneho jednotliv˘chúsekov, ktorá môÏe byÈ veºmi pohodlne dife-rencovaná podºa rôznych kritérií, ak˘mi súnapr. dopravné zaÈaÏenie úseku, tunelové tra-sy atì.

Ak˘m smerom by podºa vás mala pokra-ãovaÈ modernizácia cestnej siete?

Ak hovoríme o sieti diaºnic a r˘chlostn˘chcestách, je potrebné hovoriÈ predov‰etk˘m odobudovaní základnej siete diaºnic, o dokon-ãení diaºnice D1. Toto je zásadná vec. Moder-nizácia bude potom o opravách niektor˘ch po-vrchov, ìalej je potrebné dobudovaÈ sieÈ diaº-niãn˘ch odpoãívadiel s ãerpacími stanicamipohonn˘ch hmôt, stravovacím, ubytovacím asociálnym zázemím. Veºmi váÏne a zodpo-vedne je treba nastaviÈ stratégiu informatizá-cie diaºniãnej siete s vybudovaním spoloãné-ho centra zberu informácií spolu s integrova-n˘m záchrann˘m systémom, elektronick˘mm˘tom, zloÏkami ministerstva vnútra. Tentoprojekt bol dobre pripraven˘, bolo by veºmidobré v Àom pokraãovaÈ. No a následne, akhovoríme o modernizácii, je potrebné prehod-notiÈ roz‰írenie niektor˘ch súãasn˘ch diaºnicz dvojpruhov na trojpruhy a ìalej zahusÈovaÈsieÈ diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest.

Ako ìalej rie‰iÈ financovanie pôvodne plá-novan˘ch diaºnic a r˘chlostn˘ch komuni-kácií?

Vláda Roberta Fica mala financovanie po-kraãovania v˘stavby diaºnic nastavené tak,aby v˘stavba plynulo pokraãovala. Stále tobolo o plnom vyuÏití európskych fondov,‰tátneho rozpoãtu, vlastn˘ch zdrojov Národ-nej diaºniãnej spoloãnosti (najmä príjmov zelektronického m˘ta) a PPP-projektov

O nov˘ch spôsoboch financovania v˘stav-by diaºnic snáì bude informovaÈ nová vláda,ale ak to bude – v zmysle jej vyjadrení – odlhodobom prehodnocovaní, zru‰ení PPP-projektov ãi ich retendrovaní, anal˘ze straté-gie v˘stavby diaºnic do budúceho obdobiaatì., tak ich v˘stavba isto zaÏije veºk˘ útlm,tak ako to bolo za vlády Mikulá‰a Dzurindu.

Ako by ste hodnotili pokrok v realizácii

operaãného programu Doprava 2007 –2013?

Zaãiatky boli ÈaÏké, zmenili sa váÏnymspôsobom podmienky ãerpania, príprava Ïia-dostí, sprísnili sa podmienky verejného obsta-rávania. Na‰li sme spôsoby korektnej prípra-vy Ïiadostí o prostriedky z EÚ fondov, zlep-‰ila sa podstatne komunikácia medzi koneã-n˘m prijímateºom a riadiacim orgánom, akoaj medzi riadiacim orgánom a JASPERS –predæÏenou rukou európskej komisie.

Poãas môjho pôsobenia boli schválenédve veºké Ïiadosti o príspevok z fondov nastavby Sverepec – VrtiÏer (PovaÏská Bystri-ca) a Îarnovica – ·á‰ovské Podhradie II. eta-pa. ëal‰ie prostriedky sa uÏ ãerpali na rozbeh-nuté stavby z fondov˘ch preddavkov. V roz-pracovanosti bolo ‰esÈ ìal‰ích veºk˘ch Ïiados-tí na v˘stavbu diaºnic.

Vedel som ako generálny riaditeº NDS ga-rantovaÈ ministrovi dopravy, Ïe v‰etky pro-striedky plánovacieho obdobia 2007 – 2013budú bezozvy‰ku na v˘stavbu diaºnic doãer-pané vãas.

Hospodárska kríza spôsobila uÏ kráteniev˘davkov nielen na rok 2010. Ako to pod-ºa vás ovplyvní stav a plnenie programu v˘-stavby diaºnic?

Vláda Roberta Fica v tom mala jasno, zv˘-‰en˘m a ur˘chlen˘m ãerpaním eurofondov,PPP projektmi. Ako to chce rie‰iÈ nová vlá-da, keì chce prehodnocovaÈ aj úseky pripra-vené na v˘stavbu z fondov, to naozaj netu‰ím.Ak sa to bude diaÈ, stratí Slovensko veºmi dô-leÏit˘ ãas.

Okrem toho zaznamenávam snahy o opä-tovné prehodnocovanie trasovania diaºniceD1 v oblasti Îiliny, ão povaÏujem za mrha-nie úsilia, ‰tudovania a vyhodnocovania naj-vhodnej‰ej trasy predchádzajúcimi vedenia-mi ministerstva, Národnej diaºniãnej spoloã-nosti, Slovenskej správy ciest, Îilinskej uni-verzity, V˘skumného ústavu dopravy atì.,nehovoriac o tom, Ïe ak by sa mala zmeniÈ zá-sadn˘m spôsobom trasa diaºnice, Slovenskopríde o uÏ vynaloÏené investície vo v˘‰ke viacako 232 mil. € (7 miliárd Sk), vloÏen˘ch dopredinvestiãnej a investiãnej prípravy diaºni-ce D1 v úseku Hriãovské Podhradie – Dub-ná skala, t. j. projektovú prípravu, stavebnépráce, ktoré priamo súvisia s t˘mto úsekom,vybudovanie prieskumn˘ch ‰tôlní tunelovVi‰Àové a Ovãiarsko, v˘kupu pozemkov.

Toto by som pokladal za neodpustiteºnúchybu vlády Ivety Radiãovej.

Ktoré stavby ciest treba prehodnotiÈ v dô-sledku zloÏitého financovania?

Netreba niã prehodnocovaÈ, treba pokraão-vaÈ vo v˘stavbe diaºnic. Stále platia slová ex-premiéra Fica, Ïe najdrah‰ia diaºnica je tánepostavená. A ãi si to nová vláda praje ale-bo nie, Slovensko a jeho ekonomika potrebu-je základnú diaºniãnú sieÈ ako soº.

33

N Á R O D N Á R A D A S R

rozvíjaÈ TEN – transeurópske siete v oblastidopravy, energetiky a telekomunikácií. Dekla-rovan˘m cieºom projektov transeurópskychsietí je efektívnej‰ia infra‰truktúra. KeìÏe sazaãalo schyºovaÈ k roz‰íreniu EÚ o v˘chod-nú ãasÈ Európy, ukázala sa potreba roz‰íreniaTEN-T aj na v˘chod, teda v druhej polovicideväÈdesiatych rokov zaãal tzv. TINA procespre tieto krajiny. TINA sieÈ sa na‰ím vstupomdo EU stala TEN-T. Ide vlastne o kombino-vané prepravné trasy alebo reÈazce. Právetento fenomén integrácie na dopravn˘ch tra-sách vytvoril aj pojem „koridor“ so spresne-ním ich funkãného pôsobenia o slovné spo-jenia „multimodálny“, prípadne intermodál-ny. Multimodálna preprava sa vykonáva mi-nimálne dvoma druhmi dopravy a intermodál-na sa vykonáva viacer˘mi druhmi dopravy.

Kedy by sa malo ukonãiÈ budovanie kori-dorov, od ãoho to závisí?

V stavba koridorov nie je krátkodobou zá-leÏitosÈou a vyÏaduje si najmä znaãné finanã-né prostriedky. Predov‰etk˘m z dôvodu ne-dostatku financií na ich budovanie je ÈaÏkéstanoviÈ presn˘ ãasov˘ horizont ich ukonãe-nia. V súãasnosti pokraãujú modernizaãnépráce na V. paneurópskom koridore. Na mo-dernizáciu Ïelezniãnej infra‰truktúry sa vyuÏí-vajú najmä zdroje z EÚ a zo ‰tátneho rozpoã-tu. V programovom období 2007 aÏ 2013 jepotrebn˘ch 105 mld. Sk. K dispozícii je pri-bliÏne 77 mld. Sk, na ktor˘ch sú postavenépredpoklady realizácie stavieb. Vypl˘va to znávrhu modernizácie a rozvoja Ïelezniãnejinfra‰truktúry na roky 2007 aÏ 2010, ktor˘ vy-pracovalo ministerstvo dopravy.

âo sa podarilo naplniÈ z plánov pre dopra-vu a ktoré projekty zostali e‰te neukonãe-né?

V súãasnosti pokraãujú modernizaãné prá-ce na V. Paneurópskom koridore. V marci toh-to roku bola ukonãená II. etapa modernizá-cie Ïelezniãnej trate Trnava – Nové Mesto, vúseku Pie‰Èany – Nové Mesto nad Váhom.Modernizácia tohto koridoru bude pokraão-vaÈ v rámci projektu modernizácie trate NovéMesto nad Váhom – Púchov. V rámci tohtokoridoru je súãasne v ‰tádiu prípravy projek-tovej dokumentácie úsek Liptovsk˘ Mikulቖ Ko‰ice.

Kohézne fondy v znaãnej miere pomáha-jú pri rozvoji dopravy na Slovensku, na ãokonkrétne sa vyuÏívajú a ão by sa bez nichneobi‰lo?

Kohézne fondy poskytujú podporu priamopre samostatne definované projekty a nie preprogramy ako v prípade ‰trukturálnych fon-dov. Cieºom Kohéznych fondov je zniÏova-nie rozdielov na národnej úrovni medzi ãlen-sk˘mi krajinami EÚ prostredníctvom spolu-financovania ãasovo a investiãne nároãn˘chprojektov v oblasti dopravnej infra‰truktúrya ochrany Ïivotného prostredia. Urãite by sabez nich neobi‰la v˘stavba diaºnic, r˘chlost-n˘ch ciest, ciest I. triedy a tieÏ modernizáciaa rozvoj Ïelezníc.

Ktoré investiãné programy sa stále realizu-jú a ak˘ je celkov˘ rozpoãet operaãnéhoprogram Doprava?

V chodiskov˘m dokumentom SR pri vy-pracovaní operaãného programu Doprava(OPD) bola „Dopravná politika“ SR do roku2015, ktorá bola schválená uznesením vládySR ã.445/2005. Pri tvorbe operaãného plánuDopravy boli zohºadnené aj ìal‰ie dokumen-ty a ich stratégie urãujúce priority a ciele do-pravnej politiky. Pri napæÀaní v‰etk˘ch prioríta cieºov prostredníctvom operaãného progra-mu Doprava, bude re‰pektovan˘ globálnycieº operaãného plánu Dopravy, ktor˘m jepodpora trvalo udrÏateºnej mobility prostred-níctvom rozvoja dopravnej infra‰truktúry arozvoja verejnej – osobnej dopravy. ·pecific-k˘mi cieºmi operaãného programu Dopravasú :• Modernizácia a rozvoj Ïelezniãnej infra-

‰truktúry• Modernizácia a rozvoj cestnej infra‰truk-

túry

• Modernizácia a rozvoj infra‰truktúry inter-modálnej prepravy

• Rozvoj verejnej osobnej prepravyTieto ‰pecifické ciele sa budú dosahovaÈ

prostredníctvom realizácie stratégie definova-n˘ch prioritn˘ch osí:• Os: Îelezniãná infra‰truktúra• Os: Cestná infra‰truktúra ( TEN-T )• Os: Infra‰truktúra intermodálnej prepravy• Os: Infra‰truktúra integrovan˘ch doprav-

n˘ch systémovCelkov˘ rozpoãet operaãného programu

Doprava je 2 206 904 595 eur.

Na ão sa najviac ãerpajú prostriedky z Eu-rópskeho fondu regionálneho rozvoja(ERDF)?

Prostriedky Európskeho fondu regionál-neho rozvoja sa ãerpajú realizáciou strategic-k˘ch prioritn˘ch osí, a to :• Os. ã. 5: Cestná infra‰truktúra (r˘chlostné

cesty a cesty I. triedy)• Os ã. 6: Îelezniãná verejná osobná dopra-

va• Os ã. 7: Technická pomoc

Ak˘ má v˘znam budovanie multimodál-nych koridorov TEN-T v Ïelezniãnej do-prave?

Z teórie dopravnej obsluhy vysoko rozvi-nut˘ch hospodárskych regiónov vypl˘va, Ïehlavné dopravné trasy – koridory je úãelné si-tuovaÈ na relatívne priamych spojniciach naj-v˘znamnej‰ích dopravn˘ch uzlov s t˘m, Ïelokálna obsluha vnútorn˘ch priemyseln˘chcelkov by sa mala dopravne obsluhovaÈ ponajkrat‰ích a t˘m aj najefektívnej‰ích ces-tách. Multimodálny znamená, Ïe majú slúÏiÈviacer˘m dopravn˘m modom – druhom do-pravy. Zhruba od roku 1990 sa v EÚ zaãali

Plány a moÏnosti v doprave

Poslanec NRSR za SNS Du‰an ·VANTNER pôsobil v minulosti ako ‰tátny tajomník Ministerstvadopravy pô‰t a telekomunikácií SR. Jeho práca je stále spojená s dopravou aj vo V bore NR SR pre

hospodárstvo v˘stavbu a dopravu. Rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér poskytol redaktorke Anne Komovej.

N Á R O D N Á R A D A S R

34

Platenie m˘tneho kamionistami za pre-jazd po slovensk˘ch cestách stále platí,ako ste spokojn˘ so systémom, splnilo tova‰e oãakávanie?

Urãite áno. Veì samotné dáta za prv˘ pol-rok prevádzky systému sú toho najlep‰ímdôkazom. Po prv˘ krát v histórií sú k dispo-zícií reálne dáta o vyuÏívanosti dopravnejinfra‰truktúry zo strany vozidiel nad 3,5t. Naich základe sa jednoznaãne preukázalo, ÏeSlovenská republika je v˘znamne zaÈaÏova-ná ÈaÏkou nákladnou dopravou, najmä vozid-lami nad 12t. Zo 120 000 vozidiel zaregistro-van˘ch v tejto kategórii je len asi 19 000 slo-vensk˘ch. Práve tieto vozidlá najviac zaÈaÏu-jú dopravnú infra‰truktúru. Je v záujme na-‰ich obãanov, aby tí, ktorí dopravnú infra-‰truktúru niãia, prispievali na jej údrÏbu resp.na jej ìal‰ie roz‰irovanie. Zoberme si najviacvyuÏívan˘ tzv. severo-juÏn˘ tranzitn˘ koridor.Z veºkej ãasti ho vyuÏívajú práve poºskí do-pravcovia, ktor˘ch je zaregistrovan˘ch viacako 30 000! Preto môÏem povedaÈ, Ïe mojeoãakávania to splnilo.

Únia autodopravcov Slovenska je presved-ãená, Ïe jeho efektivita je okolo 60 percent,to je málo, odkiaº majú tak˘ údaj?

Budem úprimn˘ – jednoducho si ho prav-depodobne vymysleli. Únia autodopravcovod konca roku 2009 podºa môjho názoru sle-dovala len jedin˘ cieº, a t˘m bolo „nespustiÈm˘to“. Jednoznaãne a preukázateºne nevstú-pili poãas viac ako 2 rokov od schválenia zá-kona 25/2007 o elektronickom v˘bere m˘tado Ïiadnej kon‰truktívnej diskusie. Keì sprekvapením zistili, Ïe systém bude od 1. ja-nuára 2010 uveden˘ do prevádzky, vynaloÏi-li v‰etko úsilie na zabránenie jeho spustenia,resp. jeho obmedzenie.

Nepotvrdili sa ani masívne medializovanépopla‰né správy o náraste cien potravín.Komu by prospelo zru‰enie, resp. zníÏenierozsahu spoplatnenia? Myslím, Ïe odpoveìpoznáte... A ão sa t˘ka efektivity, neverím, Ïeby dosahovala také slabé ãísla. Takéto ãíslopovaÏujem len za súãasÈ antikampane a sna-hu zdiskreditovaÈ cel˘ systém v oãiach verej-nosti. Ja sa musím drÏaÈ oficiálnych ãísel a tiehovoria nieão celkom iné.

Máte informácie od ãeskej firmy Logica,ktorá mala sledovaÈ a vyhodnotiÈ efektivi-tu v˘beru m˘ta za pol roka?

Zaregistroval som medializovanú infor-máciu, kde nezávisl˘ audítor – firma Logica– deklarovala splnenie 8 sledovan˘ch krité-rií na 100 %. Kritérium efektivita v˘berum˘ta splnil prevádzkovateº systému na 98,81%. Podºa mne dostupn˘ch informácií, takú-to vysokú efektivity v˘beru m˘ta sa nikomuv prvom polroku po zavedení nepodarilo do-siahnuÈ. Dokonca som si vyhºadal star‰ie in-formácie distribuované zo strany firmyKapsch v âeskej republike v roku 2007, kdedeklarovali asi o1 % niωiu efektivitu akodosiahol SkyToll v prvom polroku prevá-dzky na Slovensku. ZároveÀ chcem zdôraz-niÈ, Ïe je veºmi dôleÏité klásÈ dôraz na plne-nie sledovan˘ch parametrov a vyÏadovaÈ odprevádzkovateºa systému ich dôsledné plne-nie. Peniaze na v˘stavbu dopravnej infra-‰truktúry „potrebujeme ako soº“. V prípade,Ïe prevádzkovateº nebude spæÀaÈ poÏadova-né kritériá, bol som vÏdy zástancom vyvode-nia sankcií.

Je podºa vás systém v˘beru m˘ta stále dob-re nastaven˘, netreba niã meniÈ?

Je potrebné si uvedomiÈ, Ïe sme v rekord-ne krátkom ãase vybudovali systém, ktor˘ zahranicami Slovenska nachádza uznanie. Îiaº,u nás je m˘to stále úãelovo politizovaná kau-za. ·tát má k dispozícii nielen vybrané m˘to,ktorého v˘‰ka uÏ v júni prev˘‰ila celoroãn˘v˘ber zo známok pre vozidlá nad 3,5t z roku2009, ale aj ucelené ‰tatistické údaje o prevá-dzke systému. TaktieÏ sú mnohé podnetnéreakcie zo strany dopravcov a logistick˘chspoloãností. Snahou ‰tátu by malo byÈ ichkomplexné vyhodnotenie s cieºom maxima-lizovaÈ v˘ber m˘ta pre ‰tát. KaÏd˘ systém jemoÏné neustále zdokonaºovaÈ a preto si my-slím, Ïe na základe vyhodnotení jeho prevá-dzky v prvom roku fungovania, bude moÏnéna va‰u otázku odpovedaÈ presnej‰ie.

Aké sú skúsenosti s m˘tnym systémom po-ãas letn˘ch mesiacov, netreba upraviÈ plánv˘beru?

V prvom rade treba správne vyhodnotiÈ

dáta z prevádzky. Z nich môÏeme odvodiÈopatrenia, ktoré vedia zabezpeãiÈ vy‰‰í v˘berm˘ta. Typick˘m príkladom je veºká zaÈaÏe-nosÈ slovensk˘ch ciest zo strany zahraniã-n˘ch ÈaÏk˘ch nákladn˘ch vozidiel patriacichdo emisnej kategórie EURO 0-2. Tieto vozid-lá neprimerane zaÈaÏujú Ïivotné prostredie vna‰ej krajine. M˘to by preto napríklad malopôsobiÈ demotivujúco na prepravcov, aby vosvojich vozov˘ch parkoch pouÏívali vozidláuveden˘ch kategórií.

Viete, preão sa spochybÀuje kvalita systé-mu, musí byÈ nejak˘ dôvod?

Ako som zdôraznil v jednej z predchádza-júcich odpovedí, je v tom politika a snaha ovyhnutie sa plateniu m˘ta. Nebránim sa anisom sa nikdy nebránil otvorenej a efektívnejdiskusií. Îiaº konaniu Únie autodopravcov zozaãiatku roku ch˘bala „úprimnosÈ“.

Dnes sa pouÏíva aj takzvan˘ ticketing, my-slím, Ïe ste to iniciovali vy, preão je to v˘-hodné? Je to podºa va‰ich predstáv?

MoÏnosÈ alternatívnej úhrady m˘ta je beÏ-nou súãasÈou m˘tnych systémov v Európe.V˘born˘m príkladom je Nemecko, kde je„ticketing“ moÏn˘ pre akúkoºvek trasu v rám-ci krajiny. Teda dopravca nemusí maÈ nain‰ta-lovanú palubnú jednotku, ale jednoducho sipredplatí vybranú trasu. Nevymyslel somteda niã nové, ale snaÏil som sa dopravcomvytvoriÈ ìal‰iu moÏnosÈ platenia m˘ta bezzbytoãnej administratívnej nároãnosti. Na-príklad pri príleÏitostn˘ch prepravách a po-dobne. Mojím cieºom bolo zároveÀ zabrániÈneúmern˘m dobám ãakania na hraniciach vprv˘ch dÀoch roka 2010. Ide teda naozaj obeÏnú vec a ak si pamätáte, zo strany vtedaj-‰ej opozície som za to ut⁄Ïil mnoÏstvo kriti-ky. Keì sa na to pozerám teraz, som stále pre-svedãen˘, Ïe som konal správne.

Je slovensk˘ systém elektronického v˘be-ru m˘ta pripraven˘ na interoperabilitu selektronick˘mi m˘tnymi systémami v Eu-rópe?

Samotná problematika efektívnej interope-rability je veºkou v˘zvou pre celú Európskuúniu. V októbri 2009 bolo prijaté rozhodnu-tie o definícii Európskej sluÏby elektronické-ho v˘beru m˘ta a jej technick˘ch prvkov(2009/750/ES). T˘mto rozhodnutím sa spus-til proces zavedenia tzv. Európskej sluÏbyelektronického v˘beru m˘ta, ão v jednodu-chosti znamená veºké zjednodu‰enie pri vy-uÏívaní spoplatnen˘ch ciest v rámci Európy.Dopravca bude potrebovaÈ v˘luãne 1 zmlu-vu, 1 palubnú jednotku a dostane jedinú fak-túru pri prejazde cez krajiny EÚ.

Z technologického hºadiska sme imple-

M˘tny systém na Slovensku

M˘tny systém na Slovensku je v prevádzke pribliÏne 9 mesiacov a uÏ sa vyskytujú informácie o zaostávaní jeho kvality. Ako sa plní zmluva? Viac v rozhovore s poslancom NRSR za Smer-SD

Petrom PELEGRINIM, ktor˘ sa aj v minulom období podrobnej‰ie venoval práve elektronickému m˘tu a redaktorkou Annou Komovou.

O bratislavskom Letisku M. R. ·tefánikamoÏno hovoriÈ ako o najv˘znamnej‰omleteckom uzle na Slovensku. Súãasná vlá-da uvaÏuje o jeho sprivatizovaní. Je priva-tizácia Letiska M. R. ·tefánika v Bratisla-ve naozaj nevyhnutná?

Nevyhnutné je letisko finanãne skonsoli-dovaÈ. Následne by vláda respektíve minister-stvo dopravy malo hºadaÈ strategického part-nera, ktor˘ zabezpeãí ìal‰í rozvoj letiska,a t˘m aj skvalitnenie sluÏieb pre obãanov.

âo sa oãakáva od vstupu strategickéhopartnera do letiskovej dopravy a prepra-vy?

Od strategického partnera oãakávam inves-tície do rozvoja letiska, aby nezaostávalo zasvojimi európskymi konkurentmi, ale aby sana letisku skvalitÀovali sluÏby pre obãanov.

Zabezpeãí sa privatizáciou letiska dlho-dobá a trvalá implementácia jednotnéhoeurópskeho vzdu‰ného priestoru?

Privatizácia letiska a trvalá implementá-cia jednotného európskeho vzdu‰ného prie-storu sú dve osobitné problematiky: privati-zácia letiska má priamy vplyv na letisko akoinfra‰truktúru nevyhnutnú pre rozvoj leteckejdopravy, implementácia jednotného európ-skeho vzdu‰ného priestoru vypl˘va z do-

pravnej politiky EÚ veºmi zjednodu‰ene pred-stavuje vzdu‰n˘ priestor bez hraníc.

Aké podmienky je potrebné vytvoriÈ pre le-teck˘ch dopravcov a osobnú leteckú dopra-vu, aby letisko bolo plne konkurencie-schopné aj v rámci ‰ir‰ieho regiónu stred-nej Európy?

Nevyhnutnou podmienkou je, aby infra-‰truktúra letiska spæÀala ‰tandardy beÏné v eu-rópskom priestoru, t. j. aby spæÀalo technic-ké a prevádzkové parametre, ktoré sú nevyh-nutné pre bezpeãnú a komfortnú prevádzkuz hºadiska leteck˘ch spoloãností aj cestujú-cich. Leteckí dopravcovia musia maÈ rovna-ké legislatívne prostredie ako v celom európ-skom spoloãnom trhu.

Dopravná politika SR v oblasti civilného le-tectva je veºmi liberálna, nekladie Ïiadne ad-ministratívne prekáÏky na vstup leteck˘chdopravcov na trh leteckej dopravy. V rámciEÚ sa uplatÀujú rovnaké pravidlá vypl˘vajú-ce z ãlenstva v medzinárodn˘ch organizá-ciách a z európskej legislatívy.

Preão je z vá‰ho pohºadu dôleÏité sfunkã-niÈ pre SR blok vzdu‰ného priestoru stred-nej Európy, zachovaÈ poskytovanie letec-k˘ch navigaãn˘ch sluÏieb a zabezpeãiÈ im-plementáciu jednotného európskehovzdu‰ného priestoru?

Sfunkãnenie bloku vzdu‰ného priestoru jezáväzok, ktor˘ vypl˘va z príslu‰nej európskejdopravnej politiky (jednotn˘ európsky vzdu‰-n˘ priestor – SES). Jeho zmyslom je uºahãiÈpohyb lietadiel vo vzdu‰nom priestore Euró-py (prekraãovanie hraníc), zjednotiÈ techno-logické postupy a technické prostriedky nut-né pre letové navigaãné sluÏby. Konkrétnymprínosom by malo byÈ zr˘chlenie leteckejdopravy, bez ome‰kaní vzniknut˘ch z dôvo-du hustej leteckej prevádzky, s pozitívnym do-padom na ochranu Ïivotného prostredia (zní-Ïenie vyãkávania na prílety/odlety lietadiel)a podobne. Zachovanie poskytovateºa leto-v˘ch prevádzkov˘ch sluÏieb je na‰ím prio-ritn˘m záujmom, ktor˘ má väzby na suvere-nitu ‰tátu, zamestnanosÈ vysoko kvalifiko-van˘ch riadiacich letovej prevádzky a finan-cie.

Európska dopravná politika podporujezvy‰ovanie úrovne bezpeãnosti leteckej do-pravy a prepravy. âo je potrebné pre bez-peãnosÈ urobiÈ zo strany SR?

Medzinárodná organizácia civilného le-tectva (ìalej ICAO) v zmysle svojich poÏia-daviek na bezpeãnú prevádzku civilného le-tectva vyÏaduje, aby ãlenské ‰táty v rámci cel-kového manaÏmentu civilného letectva malivypracovan˘ Národn˘ program bezpeãnejprevádzky v civilnom letectve (ìalej len„SSP“) s úãinnosÈou od novembra 2010.

V roku 2010 treba pre SSP zabezpeãiÈ „na-‰tartovanie“ dobrovoºného systému hlásení,dokonãenie administratívnych prác, schváliÈprocesy SSP, osvetu na úrovni ‰tátnej admi-nistratívy, osvetu na úrovni prevádzkovateºovatì. V ìal‰om období bude potrebné zabez-peãiÈ ‰kolenia a tréning zodpovedn˘ch osôb.

Ak˘m spôsobom moÏno vytvoriÈ transpa-rentné podmienky regulácie leteck˘ch do-pravcov?

Transparentné podmienky regulácie sú uÏvytvorené (resp. sa tvoria v súlade s doprav-nou politikou EÚ). Je potrebné, aby sa dôsled-ne uplatÀovali postupy a pravidlá vypl˘vajú-ce z medzinárodn˘ch záväzkov SR, politikyEÚ a s Àou spojenej príslu‰nej legislatívy aregulácie, transparentne, bez protekcioniz-mu a klientelizmu, napr. vyhodnocovanímkritérií (plní/neplní).

Akú podporu zo strany slovenskej vládymoÏno oãakávaÈ pri rozvoji letiska v Bra-tislave?

Vláda by mala v prvom rade skonsolidovaÈletisko finanãne a personálne. To povaÏujemza primárne rie‰enie. Sekundárne by malarie‰iÈ vstup strategického partnera a pomoc privytvorení podmienok pre pravidelné leteckélinky.

âo by prinieslo prípadné spojenie brati-slavského a viedenského letiska?

O tom nechcem ‰pekulovaÈ, lebo nikde nieje napísané, Ïe to bude viedenské letisko. Ur-ãite musí prebehnúÈ transparentn˘ medziná-rodn˘ tender.

Ako ìalej s bratislavsk˘m letiskom?Jednou z úloh vlády SR je aj rozvoj letiska v Bratislave. ëalej uÏ v rozhovore

s poslancom NR SR za KDH Alojzom PRIDALOM a redaktorkou Annou Komovou.

35

mentovali jednoznaãne najvyspelej‰í sys-tém. Jedine slovenská palubná jednotka je vsúãasnosti technologicky pripravená na spo-luprácu s mikrovlnn˘m, ako aj so satelitn˘msystémom. Bolo by veºmi nerozumné, kebysme nedokázali ako krajina túto v˘chodi-skovú pozíciu vyuÏiÈ. Jednoznaãne by smemali znásobiÈ na‰u angaÏovanosÈ v Bruseli amali by sme sa snaÏiÈ byÈ jedn˘m z lídrovprocesu zavádzanie Európskej m˘tnej sluÏ-by.

Médiami pre‰lo veºa informácií o tom, kto

má vlastne zákazku na elektronické m˘toza 852 miliónov eur? Viete ako je to?

Napriek úãelovej politizácii procesu v˘-beru prevádzkovateºa bol tento vybran˘ plnev súlade s platnou legislatívou. Prevádzkova-teºom sa stala spoloãnosÈ, ktorá vznikla v sú-lade s poÏiadavkami tendra, v˘luãne z ãlenovvíÈazného konzorcia. Tender pre‰iel kontro-lou Úradu pre verejné obstarávanie, ktor˘skon‰tatoval, Ïe nedo‰lo k poru‰eniu zákona.A to je pre mÀa rozhodujúce.

Preão EK skúma zmluvu a cel˘ proces v˘-

beru m˘ta, myslíte si, Ïe nie je nieão v po-riadku?

Samotn˘ proces v˘beru prevádzkovateºam˘ta pre‰iel viacnásobnou kontrolou na Úra-de pre verejné obstarávanie. Je prirodzenoupovinnosÈou EK dohliadaÈ na transparentnosÈprocesu verejného obstarávania v ãlensk˘chkrajinách. Podobne sa EK dopytovala na prie-beh v˘berového konania aj v susednej âeskejrepublike. PovaÏujem cel˘ proces zo stranyEK za ‰tandardn˘.

N Á R O D N Á R A D A S R

36

dobne ako eurofondy, vybavovanie dotácií zaprovízie, ão viedlo vo viacer˘ch prípadoch kzmareniu investícií).

5. Obsadzovaním pozície riaditeºa v˘luãnez radov preveren˘ch spolupracovníkov okoliaministra (bez skutoãného kvalifikaãného poza-dia a v zmysle uvedeného klientelizmu).

6. Z t˘chto dôvodov nastala diskvalifikáciaorganizácie v medzinárodnom meradle, ão v˘-razne negatívne ovplyvnilo vstup medziná-rodn˘ch investorov na Slovensko (‰tatistickyje uveden˘ argument v porovnaní s okolit˘mi‰tátmi jasne preukázateºn˘).

Priznám sa, Ïe som ãakal s nádejou, akodopadne súãasná v˘mena stráÏí. BohuÏiaº, ne-zm˘lil som sa. Napriek tomu, Ïe akoby zázra-kom na miesto riaditeºa SARIO za predo‰lejvlády vymenovali manaÏéra s medzinárod-n˘m formátom, b˘valého riaditeºa Microsoftuna Slovensku a dlhoroãného riaditeºa Americ-kej obchodnej komory, mechanizmus zmien sanezmenil. Bol odvolan˘.

Som presvedãen˘, Ïe bola chyba ho odvo-laÈ. Myslím si, Ïe minister ho mal poveriÈ ve-dením organizácie aÏ do konkurzu, do ktoré-ho by mal moÏnosÈ prihlásiÈ sa. Bol by som pre-to opatrn˘ v oãakávaní, ako profesionálne pre-behne v˘ber budúceho riaditeºa. Najmä s ohºa-dom na skutoãnosÈ, Ïe existuje skoro absolút-ny predpoklad, Ïe tento bude nasledovníkomsúãasného ministra hospodárstva znovu vy-menen˘.

Verte mi, veºmi rád sa budem v t˘chto dvochbodoch m˘liÈ. Preão? Politika agentúry za jejcelé doteraj‰ie obdobie mala neoficiálne defi-novan˘ bod jeden svojho poslania takto: Ak-vizícia zahraniãn˘ch investícií s podmienkou,Ïe prispeje k maximalizovaniu príjmov mi-nistrom zadefinovan˘ch organizácií.

Pritom pre Slovensko by bolo substanãneprospe‰né, aby sa profesionálnosÈ, nezávislosÈa kontinuita, osobn˘mi a straníckymi záujma-mi neovplyvÀovanej ãinnosti SARIA stala pra-vidlom. Veì ide o kºúãové miesto slovenské-ho hospodárstva, ak vezmeme do úvahy fakt,Ïe finanãn˘ rozvoj a rozvoj vnútro‰tátnychhospodárskych ‰tandardov Slovenska záviselza posledn˘ch 20 rokov v absolútnej väã‰ineod zahraniãn˘ch investícií, ão nás dnes v˘raz-ne hospodársky a kultúrne odli‰uje od b˘val˘ch‰tátov GUS.

K pokraãovaniu v tomto trende je v‰ak po-trebné zbaviÈ sa klientelistick˘ch praktík vhospodárstve. Myslím t˘m aj v pokraãovaníkultúry likvidácie priamej závislosti úãelo-v˘ch organizácií, podobn˘ch ako je SARIO, odaktuálnej politickej reprezentácie. Tak ako sacelá slovenská spoloãnosÈ musela zbaviÈ ústav-nej závislosti hospodárskych organizácií z predroku 89 od komunistickej strany, tak ako sa mu-sela v procese privatizovania po roku 89 zba-viÈ závislosti od ministrov a vlád, tak sa musí

skonãiÈ aj dne‰ná závislosÈ klientelistickéhoprepojenia subvencovaného hospodárstva odjednotliv˘ch politick˘ch subjektov. A kaÏd˘,kto sa blahosklonne usmieva nad mojím ãlán-kom nevie, ão ãiní. Alebo veºmi presne vie. Aleto SARIU nepomôÏe.

Nemám ambíciu mie‰aÈ sa do rozhodnutívlády ani ministrov. Môj názor je venovan˘ v˘-luãne tejto oblasti ako pohºad ãloveka, ktor˘ jedanou problematikou, chtiac-nechtiac, dlhéroky priamo ovplyvÀovan˘. Je iste správnedaÈ Grékom lekciu z racionality ich hospodár-skeho správania sa. Len aby nám v tejto jed-nej konkrétnej problematike nemusel daÈ razzas pre zmenu lekciu Brusel, alebo nebodaj ne-jak˘ nezávisl˘ medzinárodn˘ súd. Napríklad napodnet medzinárodn˘ch stavebn˘ch konzorcií.

A na záver e‰te jedna poznámka. Nie je vô-bec pravda, ako mi uÏ niektorí vrcholoví poli-tickí reprezentanti argumentovali, Ïe miesto ria-diteºa SARIA je politicky definovaná funkcia.Ak by to mala byÈ pravda, tak sa len potvrdítendencia ovplyvÀovaÈ cez riaditeºa tejto orga-nizácie prístup k zahraniãn˘m investorom, a tookrem odbornej stránky aj politicky záujmovo.No ruãím vám, Ïe Ïiadneho investora vôbec ne-zaujíma, ãi ide o ºavicov˘ alebo pravicov˘ prí-stup k jeho investícii. Maximálne odborne an-gaÏovan˘, alebo klientelisticko-diletantsk˘.Nech si vlády a strany v nich zastúpené defi-nujú objem, ãasovosÈ a iné kritériá pre podpo-ru zahraniãn˘ch investícií na ministerskej avládnej úrovni. Samotn˘ v˘kon ãinnosti nechale odovzdajú, podobne ako riadenie národnejbanky, odborníkom.

V ber a iniciovanie prípadného odvolaniariaditeºa a jeho zástupcov by som preto navrholzrealizovaÈ komisii menovanej v˘luãne me-dzinárodn˘mi komerãn˘mi a stavovsk˘mi or-ganizáciami, tromi najväã‰ími bankami na Slo-vensku, tromi najväã‰ími právnick˘mi a trominajväã‰ími audítorsk˘mi firmami a zástupca-mi obchodn˘ch komôr piatich investiãne naj-viac angaÏovan˘ch ‰tátov na Slovensku.Funkãné obdobie by malo byÈ 6 rokov, aby saani náhodou nekrylo s v˘menou politick˘chgarnitúr. Riaditeºa by v˘luãne na návrh komi-sie menoval a odvolával, vrátane práva veta,minister, e‰te lep‰ie – prezident.

Kto chce preukázaÈ úprimnú a efektívnusnahu bojovaÈ s korupciou práve v takej citli-vej oblasti ako je spolupráca so zahraniãn˘miinvestormi, nech nezametie tento problém podkoberec. Lebo ak sa nevyrie‰i otázka SARIAdo budúcnosti, môÏeme zabudnúÈ, Ïe nám SA-RIO efektívne pomôÏe v kooperáciach, ná-‰mu stavebníctvu ale aj celému hospodárstvutak˘ch potrebn˘ch.

Ing. Ivan âARNOGURSK¯IPEC – Management, s.r.o.

Pí‰em vo veci v˘meny riaditeºa organizácieSARIO. Viem, Ïe nie som zodpovedn˘ za tútooblasÈ, keìÏe v‰ak v tejto oblasti uÏ 20 rokovna Slovensku pracujem, rád by som sa k tejtodôleÏitej a strategicky chúlostivej otázke vy-jadril. A to aj preto, Ïe v‰etci oãakávame ìal-‰ie impulzy medzinárodn˘ch kooperácií aj vstavebníctve.

História Slovenskej agentúry pre rozvoj in-vestícií a obchodu SARIO a problematika ak-vizície zahraniãn˘ch investícií na Slovensku jepoznaãená niekoºk˘mi závaÏn˘mi negatívny-mi skutoãnosÈami. Budem menovaÈ:

1. Neúspe‰n˘ zaãiatok. Zmena organizácie(SNAZIR – SARIO) ako subjektu, z dôvodufinanãn˘ch a politick˘ch ch˘b. Zmena mala,relatívne krátko po zaloÏení SNAZIRu v de-väÈdesiatych rokoch, ãiastoãne znak finanã-no-právneho trestného ãinu.

2. K v˘mene riaditeºa dochádza zakaÏd˘m,keì sa mení minister. Nie teda iba pri zmenevlády, ão by v‰ak pre nezávislú organizáciu tak-tieÏ nemalo byÈ pravidlom.

3. Primárnou investiãno-akviziãnou politi-kou, venujúcou sa prednostne veºkoprojek-tom, ãím sa ‰trukturálne negatívne ovplyvni-lo portfólio slovenského ekonomického pro-stredia. (Vo veºkoprojektoch sa organizovanestrácali dotaãné miliardy systémovo ºah‰ie neÏpri mnoÏstve mal˘ch projektov.) Preto je Slo-vensko dnes, v rámci národohospodárskej‰truktúry portfólia podnikov, hospodársky zra-niteºnej‰ie a makroekonomicky nestabilnej-‰ie. SARIO bolo, v rámci tejto praxe, pritomjedn˘m z v˘konn˘ch nástrojov tohto trendu.

4. Politikou zabezpeãovania dotácií pre pro-jekty s v˘razne klientelistick˘m pozadím (po-

SARIO – scenár sa opakuje?MôÏe SARIO v tejto podobe podporovaÈ na‰e stavebníctvo v zahraniãí?

Vymenila sa vláda, do rozhodujúcich pozícií ‰tátu nastúpili úplne typovo a názorovo rozdielne skupinypolitikov – a prichádzajú zmeny. U voliãov v‰ak narastá napätie z ich praktick˘ch v˘sledkov.

S A R I O

38

Situácia aj na slovenskom stavebnom trhunie je jednoduchá. âo robiÈ v súãasnej ne-ºahkej ekonomickej situácii Slovenska?Existujú nástroje na zdynamizovanie slo-venského stavebného trhu, a aké sú moÏ-nosti a úloha zväzu v tomto procese?

ZSPS bol a verím, Ïe aj zostane partneromministerstva, v ktorého kompetencii je staveb-níctvo, bytová politika a stavebn˘ zákon. Vy-jadrujeme sa k v‰etk˘m legislatívnym a kon-cepãn˘m návrhom ‰tátnej správy, buì priamoalebo prostredníctvom Republikovej únie za-mestnávateºov. Sme dlhoroãn˘mi ãlenmiFIEC – Európskej federácie stavebného prie-myslu a teda máme moÏnosÈ porovnávaÈ v˘-voj slovenského stavebníctva a jeho ciele aúlohy s na‰imi európskymi partnermi.

Nástroje „zdynamizovania“ môÏeme zosu-marizovaÈ do niekoºk˘ch tematick˘ch cel-kov, ktoré patria medzi priority ZSPS do naj-bliωej budúcnosti, kde zväz má záujem pô-sobiÈ na ‰tátne orgány: zlep‰iÈ podnikateºsképrostredie, a to nezvy‰ovaním ceny práce,flexibilnosÈou zákonníka práce, zníÏením ad-ministratívnej nároãnosti stavebného povoºo-vania, skvalitnením a transparentnosÈou verej-ného obstarávania apod., naìalej podporo-vaÈ bytovú v˘stavbu a sociálne b˘vanie efek-tívnym vyuÏitím súkromn˘ch a verejn˘chprostriedkov – bonifikácia hypoték, staveb-né sporenie atì. – pokraãovaÈ v programezatepºovania budov, „oddémonizovaÈ“ proble-matiku prípravy a realizácie PPP-projektov(priãom nejde len o veºké infra‰truktúrne pro-jekty a ich uplatÀovanie ako ‰tandardného ná-stroja ekonomickej a sociálnej politiky kra-jín EÚ, ale aj o men‰ie projekty) a regenero-vaÈ panelové sídliská s vyuÏitím prostriedkovEÚ.

V ostatn˘ch rokoch sme zaznamenali vstupna na‰e pomery mamutích zahraniãn˘chsubjektov na slovensk˘ stavebn˘ trh ãi uÏpriamo, alebo prostredníctvom akvizícieslovensk˘ch stavebn˘ch firiem. Tieto ma-mutie zahraniãné stavebné firmy terazovládajú trh ãasto aÏ dumpingov˘mi cena-mi. Ako hodnotíte túto skutoãnosÈ?

Neexistuje anal˘za t˘chto dopadov na slo-venské stavebníctvo. Tak˘to proces sa dalale oãakávaÈ a netreba sa ho obávaÈ, samozrej-me, pokiaº budú správne fungovaÈ in‰titúty zá-kona o verejnom obstarávaní, aby bola zaru-ãená rovnosÈ ‰ancí pre v‰etk˘ch úãastníkov

tendra a víÈaz bude zodpovedne vyhlásen˘nielen podºa toho, Ïe dal najniωiu ponuku, alepodºa toho, ãi ponúkol pre ‰tát najhospodár-nej‰ie rie‰enie stavby. Najniωia cena, akokoº-vek v˘znamná, je len jednou z viacer˘ch kri-térií posudzovania, kam patria najmä kvali-tatívne záruky budúcej prevádzky stavebné-ho diela.

Globálna finanãná kríza neobi‰la ani Slo-vensko. Jedn˘m z jej dopadov, a to nielenu nás, je vysoká úroveÀ vládnych dlhov,ktoré obmedzujú na‰tartovanie ìal‰ích sti-mulaãn˘ch programov. Ako sa to dot˘kaodvetvia stavebníctva?

Odpoveì je v podstate identická s odpove-ìou na prvú otázku. Slovenské stavebníctvoje vyvinut˘ a Ïivotaschopn˘ organizmus a ne-potrebuje ‰tát ako „pestúnku“. To ão potrebu-je je kvalitné a stabilné podnikateºské prostre-die a cieºavedomá hospodárska a sociálnapolitika. Ak bude ‰tát túto úlohu úspe‰neplniÈ, táto bude zákonite generovaÈ dostatokpodnikateºsk˘ch príleÏitostí stavebného cha-rakteru.

Pomerne citlivou problematikou je etikapodnikania. âoraz ãastej‰ie sa v ostatn˘chrokoch pertraktuje, dokonca aj v masmé-diách, získavanie verejn˘ch zákaziek dum-pingov˘mi cenami, dokonca aÏ manipulá-ciou so ‰tátnymi tendrami. Aké je stanovis-ko zväzu k tejto problematike?

Zväz stavebn˘ch podnikateºov Slovenskaoslávi v tomto roku uÏ dvadsaÈ rokov svojejexistencie a aj v minulosti dal jasne najavo,Ïe etika podnikania je dôleÏitou otázkou akopre ãlenskú základÀu tak aj pre zastre‰ujúcizväz. Uvedomujeme si, Ïe zväz zdruÏuje pri-rodzen˘ch konkurentov na trhu. UdrÏaniekorektn˘ch vzÈahov v ãlenskej základni jepodmienené kódexom, ktorého dodrÏiavaniefirmy pri vstupe do zväzu dobrovoºne prija-li. DodrÏiavanie jednotliv˘mi firmami je veº-mi komplikované zhodnotiÈ, av‰ak práve pri-rodzená konkurencia dáva príleÏitosÈ na vy-ãistenie vzÈahov, nesmie v‰ak byÈ ovplyvÀo-vaná deformovan˘m prostredím. Veºmi dôle-Ïitá je jednoznaãnosÈ zadaní v obstarávaní, ãoje podmienkou transparentnosti kaÏdej jejetapy. Samozrejme, aj ìal‰ie dodrÏanie v‰et-k˘ch podmienok, vypl˘vajúcich zo záverovprocesu obstarávania.

Slovenské stavebníctvonemôÏe zastaÈ na polceste

Zväz stavebn˘ch podnikateºov Slovenska (ZSPS) zdruÏuje na základe dobrovoºnosti mnohév˘znamné firmy pôsobiace na slovenskom stavebnom trhu. Okrem toho, Ïe chráni v súlade

s etick˘m kódexom záujmy svojich ãlenov, snaÏí sa svojou aktívnou úãasÈou pri tvorbe zákonovzlep‰ovaÈ podnikateºské prostredie v‰etk˘m, ktorí podnikajú v slovenskom stavebníctve.

Parlamentn˘ kuriér oslovil prezidenta ZSPS, Ing. Zsolta LUKÁâA.

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

39

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

VráÈme sa e‰te k problému, Ïe hlavn˘m kri-tériom získania verejnej zákazky b˘va naj-niωia cena. Nemali by byÈ optimálnymkritériom pre v˘ber najvhodnej‰ieho uchá-dzaãa predov‰etk˘m referencie z uÏ reali-zovan˘ch – a to nielen verejn˘ch – záka-ziek?

Súhlasím. Nemyslím si, Ïe jedin˘m krité-riom získania verejnej zákazky by mala byÈnajniωia cena. Problematika kritérií musí byÈkomplexná a vyÏaduje zásadné „preoranie“dne‰ného zákona o verejnom obstarávaní.Veríme, Ïe Úrad pre verejné obstarávanie po-pri súãasnej „malej“ novele zákona ão najskôrotvorí diskusiu k t˘mto otázkam, ktor˘ch v˘-sledkom bude optimálne vyváÏenie vzÈahovobstarávateºa a uchádzaãov v príprave a pro-cese v˘beru. V sledn˘ efekt obstarávania mábyÈ ão najhospodárnej‰í návrh s primeran˘mestetick˘m aj úÏitkov˘m efektom pre spoloã-nosÈ.

Odvodové zaÈaÏenie na Slovensku patrímedzi najvy‰‰ie nielen v Európe. AngaÏu-je sa zväz aj v tejto problematike a bude saangaÏovaÈ aj v chystanej novelizácii pra-covného práva?

Samozrejme, Ïe sa v tomto smere angaÏu-jeme. Zväz ako in‰titúcia zastupujúca zamest-návateºov v stavebnom segmente slovenské-ho hospodárskeho priestoru má prioritn˘ zá-ujem o túto problematiku, a keìÏe aj v ìal‰íchsegmentoch podnikania sú záujmy zamest-návateºov podobné, konáme tak prostredníc-tvom Republikovej únie zamestnávateºov.

Prepú‰Èanie pracovníkov najmä vo veº-k˘ch stavebn˘ch firmách predov‰etk˘m vdôsledku nerealizovania ‰tátnych zákaziekje tvrdou realitou dne‰n˘ch dní. LenÏe pripredpokladanom investiãnom oÏivení sta-vebného trhu môÏu stavebn˘m firmámtíto odborníci a remeselníci po ãase ch˘baÈ.Je v silách zväzu rie‰iÈ aj túto problemati-ku, a to nielen ako jednorazovú pomocsvojim ãlenom, ale systémovo?

Áno, myslím si, Ïe zväz aj na tomto polimôÏe zohraÈ pozitívnu úlohu. V zmysle záko-na o strednom odbornom ‰kolstve sme v spo-lupráci so ‰tátnymi, samosprávnymi in‰titú-

ciami a podnikateºmi vytvorili rezortnú radu,ako poradn˘ orgán, ktor˘ sa pokúsi daÈ v tej-to oblasti urãitú víziu potrieb vzdelávania. V ãase intenzívneho rozvoja a vysokého do-pytu po stavebnej produkcii skoro kaÏdá sta-vebná firma pociÈovala nedostatok vo v˘cho-ve a dopæÀaní personálnych stavov z radov no-vej generácie. Kríza priniesla zas prebytokcelkov˘ch kapacít a t˘m demotivuje prirodze-ne podporovaÈ „stavebn˘ dorast“. Je to v‰akkrátkodobé, lebo aj kríza sa raz skonãí a skon-ãí sa len s vyuÏitím existujúcich kapacít po-silnen˘ch zálohou, ktorú si musíme vychovaÈa vy‰koliÈ. Práve z tohto dôvodu zväz pripra-vuje projekty spolufinancované z európskychfondov, orientované na vzdelávanie a prípra-vu stredného stavebného manaÏmentu. Voviacer˘ch sme boli úspe‰ní a niektoré rozbie-hame práve v tomto období.

Niektor˘m slovensk˘m stavebn˘m firmámsa dodnes darí aj na zahraniãn˘ch staveb-n˘ch trhoch. Má zväz dosah na ochranuzáujmov svojich ãlenov aj v tomto zahra-niãnom podnikateºskom prostredí?

Sme plnohodnotn˘mi ãlenmi FIEC a akktorákoºvek na‰a firma bude potrebovaÈ po-moc, sme na zväze pripravení prostredníc-tvom kontaktov a ‰truktúr tejto európskej or-ganizácie jej pomôcÈ. Najlep‰ia pomoc je vpreventívnych opatreniach, ktor˘mi sa niek-tor˘m ÈaÏkostiam dá predísÈ a my práve ztohto dôvodu vnímame na‰u úlohu vo FIECako pripomienkujúci subjekt európskej legi-slatívy ovplyvÀujúci stavebníctvo.

Na záver e‰te jedna otázka: existuje vôbecnejak˘ univerzálny návod pre na‰ich pod-nikateºov v stavebníctve ako preÏiÈ totoskutoãne ÈaÏké obdobie? âo by ste im od-porúãali?

Univerzálny recept nepoznám. Ale staveb-né remeslo má na Slovensku dlhú a úspe‰nútradíciu. PreÏilo svoje vrcholy i pády a boloi zostane v mnohom závislé od vonkaj‰íchpodmienok ÈaÏko ovplyvniteºn˘ch ãlovekom.Dobr˘ v˘sledok sa dostavil poväã‰ine vtedy,keì bol zaloÏen˘ na poctivej a kvalitne odve-denej práci. MoÏno, Ïe práve v tom sa skr˘-va i odpoveì na va‰u otázku.

Ing. Zsolt LUKÁâNaroden˘: 20. 10. 1966

Vzdelanie:2010 STU Bratislava, Stavebná fakulta,

doktorantské ‰túdium1985 – 1990 STU Bratislava, Stavebná fakulta,

Odbor vodné stavby, vodné hospodárstvo

ëal‰ie ukonãené vzdelanie:1990 – 1991 STU Bratislava, ‰pecializaãné ‰túdium,

vysvedãenie o závereãnej skú‰ke1993 New York Support Center,

financovanie neziskov˘ch organizácií, certifikát1997 Slovenská komora stavebn˘ch inÏinierov,

stavebn˘ dozor, osvedãenie o odbornej spôsobilosti2004 Univerzita Komenského, postgraduálne ‰túdium

– európska integrácia, certifikát

Odborné aktivity:ãlen vedeckej rady STU Bratislava,

Stavebnej fakulty od 2009ãlen vedeckej rady TU v Ko‰iciach,

Stavebnej fakulty od 2009ãlen predstavenstva Západoslovenskej

vodárenskej spoloãnosti od 2007ãlen ekonomickej sekcie

Slovenskej poºovníckej komory od 2008predseda ochranárskeho zdruÏenia

Pro Enviro od 2006

Prehºad odbornej praxe:2009 – súãasnosÈ Zväz stavebn˘ch podnikateºov

Slovenska, pozícia: prezident2006 – 2009 Západoslovenská

vodárenská spoloãnosÈ, a.s.pozície: ãlen predstavenstva, v˘robnotechnick˘

riaditeº, ‰pecialista pre eurofondy2000 – 2006 Ministerstvo v˘stavby

a regionálneho rozvoja SRpozície: ‰tátny tajomník,

generálny riaditeº, riaditeº odboru1997 – 2000 Finetis, s. r. o.

pozície: majiteº, konateº1993 – 1997 Slovenská poisÈovÀa, a. s.

pozície: generálny riaditeº, riaditeº odboru, referent organizaãného odboru

1992 – 1993 City University Bratislavapozície: poradca

1991 – 1992 Vojensk˘ projekãn˘ ústav

40

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

Áno, práve o tomto atraktívnom projekteby sme sa chceli s Vami porozprávaÈ. Mohliby ste na‰im ãitateºom povedaÈ o Àom trochuviac?

Jeho základnou my‰lienkou je vybudovaÈ po-kojné a neopakovateºné ubytovanie v srdci prí-rody Levoãsk˘ch vrchov. Aby som priblíÏil je-dineãnosÈ ná‰ho investiãného zámeru, budem ci-tovaÈ slogan z na‰ej web stránky: Apartmány Le-voãská dolina, tam kde ticho poãujete... Pred-stavte si miesto, kde ìaleko od ru‰n˘ch aglome-rácií ste obklopen˘ prekrásnou prírodou, poko-jom a tichom. Práve v takomto prostredí vyras-tá projekt apartmánov Levoãská dolina. Navy-‰e, lokalita sa nachádza v blízkosti starobyléhomesta Levoãe, ktorá so svojimi umeleck˘mi a ar-chitektonick˘mi skvostami je cieºom náv‰tevmnoh˘ch domácich aj zahraniãn˘ch turistov.V stavbou apartmánov by sme chceli ponúknuÈlokalitu Levoãská dolina ako komplexné stredis-ko cestovného ruchu urãeného predov‰etk˘m prerodiny s deÈmi a pre náv‰tevníkov, ktorí prefe-rujú pokoj, ticho a prekrásnu prírodu.

Aké apartmány budete ponúkaÈ?Moderná architektúra spæÀa v‰etky nároky na

moderné b˘vanie. Jednotlivé apartmány bolinavrhnuté s dôrazom na dostatok svetla a súkro-mia.

Dispoziãné rie‰enie apartmánov˘ch domov jerie‰ené s ohºadom na poÏiadavky modernéhob˘vania – s oddelenou dennou a oddychovouãasÈou. SúãasÈou kaÏdému apartmánu budespevnená plocha, kde bude moÏné parkovaÈ 2autá. Apartmány poskytnú teda dostatok mies-ta i pohodlia, aby ste si mohli vychutnaÈ kaÏdúvoºnú chvíºku so svojou rodinou ãi známymi. K apartmánom patria pozemky s v˘merou od600 do 1200 m2.

Apartmánove domy budú postavené akoenergeticky úsporné stavby v ‰t˘le horskej ar-chitektúry s pouÏit˘m miestnych materiálov vkombinácii skaly, dreva a presklen˘ch plôch.

PouÏitie kvalitn˘ch stavebn˘ch materiálovako aj celkové dizajnovanie stavieb do polohyhorsk˘ch chát (drevo, kameÀ, sklo) ponúknev‰etko to, ão si môÏete ÏelaÈ a oãakávaÈ od ob-ºúbeného rekreaãného strediska. V príprave jeaj projekt hotelu s ponukou 12 atraktívnychapartmánov zo zázemím ‰portu a aktívneho od-dychu a regenerácie (tenisová hala, welnes).Lokalita je v tesnej blízkosti lyÏiarskeho stre-diska Ski centre Levoãa, ão poskytuje pre t˘ch

aktívnej‰ích aj pestré moÏnosti na rozmanité vy-uÏitie voºného ãasu.

Ak˘ je ãasov˘ harmonogram v˘stavby?Celkov˘ komplex by mal byÈ vybudovan˘ v

3 etapách. 1. etapa – vznikne ulica s apartma-nov˘mi domami. Plánované ukonãenie tejtoetapy je v roku 2012. 2. etapa – vybuduje sa od-dychov˘ relaxaãn˘ park, vodná plocha a dets-ké ihriská. 3. etapa – bude dobudovan˘ apartmá-nov˘ hotel s tenisovou halou, wellness a fitness.V‰etky podrobnej‰ie informácie nájdete na we-bovej stránke projektu www.levocskadolina.sk

Ktoré e‰te iné stavby firma realizuje v súãas-nosti?

Na‰a spoloãnosÈ je uÏ viac ako trinásÈ rokovaktívna predov‰etk˘m v realizácii inÏinierskychstavieb, pozemn˘ch stavieb, cestn˘ch komuni-kácií.V súãasnosti sú to rekon‰trukcie a obno-va základn˘ch ‰kôl, v˘stavba nájomn˘ch do-mov, obnova a revitalizácia centier obcí a v˘-stavba kanalizácií a ãistiarní odpadov˘ch vôd.

ARPROG, akciová spoloãnosÈ PopradPartizánska 3878/86 A058 01 Popradtel.: 00421/52/772 10 20fax: 00421/52/776 17 44e-mail: arprog@arprog.sk, www.arprog.sk

S menom va‰ej spoloãnosti sa okrem mno-h˘ch takpovediac úÏitkov˘ch stavieb predo-v‰etk˘m v okolí Popradu spája aj jedna ex-kluzívna: Ski centrum Levoãa v Levoãskejdoline, ktorú ste zrealizovali pred niekoºk˘-mi rokmi. Pokraãujete v roz‰irovaní a dobu-dovávaní tohto Ski centra?

Áno, v minulom roku sme investovali domodernizácie zasneÏovania, skvalitnenia osvet-lenia lyÏiarskeho svahu a bezpeãného prístupudo ná‰ho strediska v˘stavbou komfortnéhoschodiska z parkoviska priamo pod vleky. PredVianocami sme dali do prevádzky Relax cen-trum Levoãská dolina. Ponúkame tu príjemnéposedenie v bare s kapacitou 50 osôb, dve bow-lingové dráhy, biliard, stoln˘ futbal, ‰ípky, ma-sáÏe, rozliãné druhy sáun – fínsku, suchú, by-linkovú a parnú. V súãasnosti dokonãujemev˘stavbu inÏinierskych sietí aj s vybudovanímdopravnej infra‰truktúry pre investiãnú akciuApartmány Levoãská dolina.

Tam kde poãuÈ ticho...

„Projekt Apartmány Levoãská dolina ponúka 14 ‰t˘lov˘ch apartmánov˘ch domov, ktoré v dvoch typoch (dvoj a ‰tvorapartmán) ponúkajú pohodlné komfortné b˘vanie a dokonale harmonizujú s okolitou prírodou“,

povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Igor GALLO, predseda predstavenstva ARPROG, a. s., Poprad.

Veãerné a denné lyÏovanie v areály Ski centrum Levoãa.

Veãerná vizualizácia penziónu Levoãská dolina.

Kresba a vizualizácia apartmánové domy Levoãská dolina.

41

noznaãne absencia nájomného b˘vania. Pred ro-kom 1989 bolo 100 % bytov v bytov˘ch do-moch nájomn˘ch. Dnes oficiálne ‰tatistiky uvá-dzajú, Ïe podiel nájomn˘ch bytov z celkovéhobytového fondu na Slovensku sú len 3 %. Naj-mä ºudia s nízkym príjmom, ktorí sú nútení ces-tovaÈ za prácou, a mladí ºudia by potrebovali lac-nej‰ie b˘vanie v men‰ích, resp. ‰tartovacích ná-jomn˘ch bytoch. LenÏe tie nie sú k dispozícii.

âo navrhujete?V spolupráci bánk, ‰tátu, samosprávy a sú-

kromn˘ch investorov sa dajú vytvoriÈ podmien-ky na v˘stavbu prevaÏne malometráÏnych nájom-n˘ch bytov urãen˘ch pre mladé rodiny a sociál-ne slab‰ích jedincov. Vo svete je to beÏn˘ spô-sob b˘vania, ktor˘ navy‰e umoÏÀuje bezproblé-movú migráciu pracovnej sily za prácou podºapotrieb zamestnávateºov. Len pre zaujímavosÈ,napríklad v Nemecku registrujú 54-percentn˘podiel nájomn˘ch bytov z celkového poãtu by-tov v krajine, v Rakúsku je to 48 %, v Holand-sku 44 % a vo Francúzsku a Dánsku po 42 %. U nás si naplnenie cieºa v˘stavby rádovo väã‰ie-ho poãtu nájomn˘ch bytov s podporou ‰tátu vy-Ïaduje aj legislatívne úpravy. Základn˘ návrhspôsobu financovania tak˘chto bytov vrátanenámetov na zmeny v legislatíve sme predstavilivláde e‰te v roku 2006. Napokon sa v‰ak projektnepodarilo uviesÈ do praxe.

Podºa zverejnen˘ch informácií, stavebné spo-renie potvrdilo svoju stabilitu aj v ãasoch eko-nomickej krízy a v˘sledky preukazujú, Ïe,stavebnému sporeniu sa na Slovensku darí. V novembri 2010 oslávi 18. narodeniny va‰aprvá a najväã‰ia stavebná sporiteºÀa na Slo-vensku. MôÏete potvrdiÈ pretrvávajúci zá-ujem o stavebné sporenie?

Navzdory kríze, vlani sme v porovnaní s ro-kom 2008 zaznamenali v˘razn˘ nárast poãtuuzatvoren˘ch zmlúv o stavebnom sporení. No a tento rok sa zase zintenzívnila túÏba na‰ichklientov po ãerpaní úverov na b˘vanie. Len za pr-v˘ch sedem mesiacov tohto roka PSS, a. s., po-skytla viac úverov na b˘vanie a vo väã‰om ob-jeme, ako za cel˘ minul˘ rok. Ak chcem zhrnúÈpôsobenie Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., na Slo-vensku za celé uplynulé obdobie v jednej vete,tak najv˘stiÏnej‰ie na‰u úlohu v spoloãnosti a dô-veru obãanov v PSS, a. s., vystihuje, Ïe poãas jejexistencie uzatvorili na‰i klienti spolu vy‰e 3 milióny zmlúv o stavebnom sporení a investo-vali do svojho b˘vania úvery a nasporené pro-striedky v objeme viac ako 6 miliárd eur, priãomv súãasnosti evidujeme v stave viac ako 803-ti-síc aktívnych sporiteºov.

To je naozaj úspe‰ná vizitka. Preão je stavebnésporenie také zaujímavé pre na‰ich obãanov?

Stavebné sporenie je atraktívne pre na‰ichklientov predov‰etk˘m kvôli dlhodobej stabili-te a nároku na stavebn˘ úver s nízkou úrokovousadzbou uÏ od 2,9 % roãne garantovanou poãascelého obdobia splácania. V neposlednom radetieÏ veºmi zaujímav˘m zhodnocovaním vkla-dov. PSS, a. s., poskytuje klientom zhodnotenievkladov v˘hodnou stálou 2-percentnou úrokovousadzbou poãas celej dæÏky sporenia. Sporiteliamajú zákonn˘ nárok na ‰tátnu prémiu tento rokvo v˘‰ke aÏ 12,5 % z roãn˘ch vkladov, maximál-ne 66,39 eur roãne. V sledkom je, Ïe v˘nos zosporenia poãas 6 rokov dosahuje priemerne roã-ne aÏ 5,95 %. Navy‰e, vklady klientov sú chrá-nené v plnej v˘‰ke.

A propos – ‰tátna prémia. Na sklonku leta saobjavili v tlaãi informácie o zmene jej v˘‰kyv nasledujúcom roku. MôÏe to priniesÈ zme-nu v správaní sa stavebn˘ch sporiteºov?

Myslím si Ïe nie. V hodou stavebného spore-nia je, Ïe percentuálna v˘‰ka ‰tátnej prémie sa odroka 2006 poãíta podºa vzorca a tak klienti vopredpresne vedia, aká bude ‰tátna prémia na nasledu-júci rok uÏ od leta roka predchádzajúceho. ·tát-na prémia sa tak stáva reálnym odrazom v˘vojaúrokov˘ch sadzieb na trhu. Podobnú ‰tátnu pré-miu vo v˘‰ke 10 % z roãn˘ch vkladov, ktorá pla-tí pre rok 2011, mali na‰i klienti uÏ v roku 2007a v roku 2006 bola e‰te o pol percenta niωia. Ma-ximálna v˘‰ka ‰tátnej prémie 66,39 eura pre jed-ného klienta roãne zostáva v platnosti aj naìalej.V závislosti od v˘voja úrokov˘ch sadzieb v na-sledujúcich rokoch môÏe opäÈ nastaÈ nárast ‰tát-nej prémie. Na‰i klienti vedia, Ïe uzatvárajú zmlu-vu na niekoºko rokov, nielen na jeden, a pretooscilácia ‰tátnej prémie okolo 10 % z vkladov v roku bude permanentn˘ stav, ktor˘ potvrdzujestabilitu systému stavebného sporenia.

âo by ste dodali na záver?Dovolím si poìakovaÈ slovensk˘m vládam

a poslancom parlamentu, Ïe vnímajú a chápustavebné sporenie ako stabilnú súãasÈ systému fi-nancovania b˘vania. Za 18 rokov, ktoré pôsobí-me na slovenskom bankovom trhu, sme malimoÏnosÈ vytvoriÈ si pevnú pozíciu, ktorú sme ob-hájili najmä v krízov˘ch rokoch. Za motiváciu a tieÏ záväzok pre na‰u prácu do budúcnosti po-vaÏujeme najmä na‰ich spokojn˘ch klientov,ktor˘m sme pomohli uskutoãniÈ ich sny a plányspojené s b˘vaním.

Viac informácií získate v kanceláriách ob-chodn˘ch zástupcov PSS, a. s., na telefónnom ãís-le 02/58 55 58 55 alebo na www.pss.sk.

Ako hodnotíte z pohºadu va‰ej banky situáciuna slovenskom realitnom trhu?

V súvislosti s hospodárskou krízou som skep-tik a zvyknem hovoriÈ, Ïe napriek prechodnémuoÏiveniu ekonomiky sa kríza e‰te stále neskon-ãila. NemôÏeme sa predsa po dvoch rokochskromnosti z niãoho niã prehupnúÈ do obdobiahojnosti. Napriek tomu, tendenciu pozitívnehotrendu v slovenskej ekonomike vnímam aj natrhu s realitami. Som presvedãen˘, Ïe sa tak dejetieÏ v dôsledku zreálnenia cien bytov vìaka pre-bytku ponuky voºn˘ch bytov nad dopytom ku-pujúcich. Napriek tomu sa domnievam, Ïe pádcien na slovenskom realitnom trhu e‰te nie je ko-neãn˘. Predpokladám, Ïe viacerí developeri, kto-rí nebudú schopní uhrádzaÈ svoje záväzky ban-kám, prídu o svoje nehnuteºnosti s nad‰tandard-n˘mi veºkometráÏnymi a luxusn˘mi bytmi, kto-ré potom banky predajú záujemcom lacnej‰ie, uÏbez developerskej marÏe. V súvislosti so sta-vebn˘mi pozemkami si myslím, Ïe tie si svoje te-raj‰ie ceny udrÏia.

Je zrejmé, Ïe k investorskému boomu do ne-hnuteºností z rokov 2006 aÏ 2008 máme terazìaleko. Kde vidíte najväã‰ie rezervy sloven-ského realitného trhu?

Okrem uÏ ãasto spomínan˘ch vysok˘ch cienv porovnaní s príjmami obyvateºstva, je to jed-

OsemnásÈ rokov stavebnéhosporenia na Slovensku

Hospodárska kríza upravila aj investiãné aktivity Slovákov v oblasti b˘vania. V roku 2010 upriamili svojupozornosÈ oveºa viac na obnovu svojich domácností ako na v˘stavbu alebo kúpu nehnuteºností. V tomto roku

môÏeme sledovaÈ mierne oÏivenie aj stagnujúceho záujmu o nové byty. Dôkazom je nárast úverov na b˘vanie, ktoréposkytli banky v tomto roku svojim klientom v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. O b˘vaní a jeho

financovaní sa zhovárame s Ing. Imrichom BÉRE·OM, predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteºne, a. s.

S V E T F I N A N C I Í

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

42

Kedy vznikla va‰a spoloãnosÈ a aké je jejsúãasné podnikateºské zameranie?

Akciová spoloãnosÈ INTERGEO vznikla v roku 2000, teda v auguste sme oslávili de-siate v˘roãie vzniku.

Na‰a spoloãnosÈ môÏe prakticky konaÈ podzemou, na zemi, nad zemou, pod vodou a ajvo vzduchu – to je ‰kála oprávnení zapísanáv Obchodnom registri. V súãasnosti v‰ak vy-konáva tri hlavné ãinnosti a to voda na kºúã(vyhºadanie alebo odstránenie vody napr. hy-droizolácie, vrty, studne, voda a rozvody vodypre tepelné ãerpadlá, hydrodynamické skú‰ky,sanácie, voda na úÏitkové úãely a pitná voda,ale aj odvlhãovanie priestorov pomocou in-ventorov s 92 % úãinnosÈou a spotrebou len2W), tepelné ãerpadlá na kºúã (vrátane ‰tú-dií návratnosti a realizaãn˘ch projektov a rea-lizácie strojovne) a ‰peciálne ãinnosti, pôso-bíme aj tam, kde iné spoloãnosti neuspeli(napr. nede‰truktívne geofyzikálne meraniapodloÏia stavieb, ale aj ciest aÏ do hæbky 100 mversus návrh a v˘poãet depresn˘ch studní, ale-bo odvodÀovacích vrtov na zníÏenie tlako-vosti a hladiny podzemnej vody, filtrácia 6 000 m3 vody/hod. pomocou samooãisÈova-cích filtrov, kry‰talická izolácia miestnostítrezorov bánk a podzemia firiem voãi vode aplesniam a iné.

Va‰a spoloãnosÈ realizovala viaceré pilotnéprojekty na Slovensku nielen v oblasti te-peln˘ch ãerpadiel. MôÏete podrobnej‰iespomenúÈ tie, na ktoré ste najviac hrdí?

Medzi naozaj unikátne neopakovateºnéstavby môÏem zaradiÈ dve, a to Veºkokapacit-né podzemné sklady pre ropné produkty sve-tlej v˘‰ky 10 m a drenáÏne ‰tôlne a ‰achty Re-publikového úloÏiska rádioaktívnych odpadovMochovce razené v zhutnenom íle, s dæÏkouvy‰e 400 m. TaktieÏ nemôÏem nespomenúÈ 5-roãné pôsobenie na v˘stavbe autostrády A9pri Norimbergu v Spolkovej republike Ne-mecko v oblasti drenáÏí a odvodnenia diaºni-ce. V oblasti tepeln˘ch ãerpadiel sa mámemoÏnosÈ prezentovaÈ naozaj jedineãn˘mi rie-‰eniami. Medzi pilotné projekty môÏem za-radiÈ napríklad tepelné ãerpadlo v˘konu 125kW, vykurujúce základnú ‰kolu a materskú‰kolu, ktoré nám bez servisného zásahu pra-cuje uÏ 5 rokov, a táto realizácia je aj nastránke Európskej únie ako pilotn˘ projekt pre‰koly na Slovensku. Medzi ìal‰ie pilotné pro-jekty patrí realizácia tepelného ãerpadla nakºúã, ktoré vykuruje budovy futbalového ‰ta-dióna v Kalnej nad Hronom, pripravuje TUVpre futbalistov a vodu do masáÏnej vírivky.TaktieÏ tam patrí projekt ka‰tieºa Tomá‰ov,vykurovaného tepeln˘m ãerpadlom vrátaneTUV, chladenia, ohrevu vody pre bazén, VZTa realizácie studní na kºúã vrátane rozvodov

vody pre v˘kon tepeln˘ch ãerpadiel 2 x 212kW.

Máte bohaté skúsenosti z praxe, ale aj teó-rie, ste autorom niekoºk˘ch patentov, tedamôÏete porovnávaÈ. Ak˘ je vበnázor na vy-uÏívanie alternatívnych zdrojov energií,konkrétne vetra, plynu, biomasy, ãi na dru-hej strane vodnej, geotermálnej a jadrovejenergie?

Porovnanie bude jednoduché – to, ão nemáobnoviteºnosÈ, ão nemá stabilnú v˘konnosÈalebo tvorí emisie, prípadne po‰kodzuje prí-rodnú scenériu krajiny, ale pritom potrebujeneustále stopercentnú náhradu za seba – tonemá budúcnosÈ (plyn, biomasa, vietor). To,ãoho máme dostatok a nevyuÏívame to, ale-bo len veºmi málo a pritom sme veºmocou vosvete – to je nevyhnutné podporovaÈ (vodnáa geotermálna energia). Máme prakticky de-siatky aÏ stovky uÏ realizovan˘ch geotermál-nych vrtov a pritom vykurujeme alebo pripra-vujeme TUV plynom alebo in˘mi neobnovi-teºn˘mi zdrojmi za cenu okolo 30 eur za GJ,a pritom okrem geotermálnej vody mámemnoÏstvo vyuÏiteºn˘ch zásob aj chladnej pod-zemnej vody pre tepelné ãerpadlá – kapacit-ne môÏeme pokryÈ s veºkou rezervou spotre-bu celého Slovenska a to za cenu od 8,2 eura,po max. 12,2 eura za GJ, ão je voãi in˘m zdro-jom energie max. na úrovni do 50 % teraj‰íchnákladov. Pritom ide o bezemisn˘ a bezob-sluÏn˘ systém s najlep‰ou ekonomikou pre-vádzky a dlhou ÏivotnosÈou.

Ideálnym zdrojom elektriny okrem vod-nej a geotermálnej energie je jadrová energia,ale aj slneãná energia – najekonomickej‰íma bezemisn˘m a bezobsluÏn˘m vyuÏitím tej-to energie sú zas tepelné ãerpadlá, ktoré ve-dia pracovaÈ v reÏime vykurovania alebo chla-denia.

Venujme sa teraz trochu inej – ale vlastnepredsa len kontinuálnej téme. V tohtoroã-nej súÈaÏi Stavba roka sa o priazeÀ poro-ty, ale aj ‰irokej verejnosti uchádza aj no-vostavba Relaxaãno-‰portov˘ areál Kalnánad Hronom, ktorej je va‰a firma hlavn˘m

Doc. Ing. Michal BARTKO, CSc.* 04.12.1950 Handlová

1970 SP· Dubnica n/V – s vyznamenaním 1975 V·DS Îilina – s ãerven˘m diplomom 1980 V·DS Îilina – vedecká a‰pirantúra

1987 ·tátna cena za vedu a techniku s V· diplomom 1997 Osvedãenie o odbornej spôsobilosti – v˘kon prác

bansk˘m spôsobom1998 Personálny certifikát TUV Bayern ISO 9000

2000 Docent pre podzemné staviteºstvo a geotechniku 2001 Autorizovan˘ stavebn˘ inÏinier pre pozemné

a inÏinierske stavby pre Slovenskú republiku 2001 Odborne spôsobilá osoba pre projektovanie

jednoduch˘ch stavieb do 300 m2

2002 Autorizovan˘ stavebn˘ inÏinier pre pozemné stavbyâeská republika

2003 Personálny certifikát ISO 14001 environmentálny2003 Osvedãenie o odbornej spôsobilosti na projektovanie

banskej ãinnosti a ãinnosti vykonávanej bansk˘m spôsobom 2004Certifikovaná osoba pre hydroizolácie betónov˘ch

kon‰trukcií kry‰talick˘m systémom Akvatron 2005 Odborná spôsobilosÈ pre projektovanie a realizáciu

tepeln˘ch ãerpadiel do 500 kW 2006 Znalec Ministerstva Ïivotného prostredia SR

pre 7 odborov a 3 oblasti EIA a IPKZDrÏiteº ‰peciálnych oprávnení – svetov˘ potápaãsk˘ preukaz,

kapitánsky preukaz na vedenie lodí a pilotn˘ preukazmotorov˘ paragliding.

Vynálezy, autorské osvedãenia, priemyselné vzory , expertízy Najlep‰í zlep‰ovateº a vynálezca podniku

Banské stavby Prievidza DrÏiteº (majiteº) 7 autorsk˘ch osvedãení (patentov) do r. 1990,

jeden priemyseln˘ vzor technologického zariadenia (r. 2008),podanie jedného návrhu na patent a jedného priemyselného

vzoru r. 2009 Spracovateº viacer˘ch expertíznych posudkov pre OSN (napr.voda pre Zrenjanin, Mozambik...), niektoré Ministerstvá SR,

súdy, organizácie a súkromné osoby

ÍsÈ za svojím cieºom

„PretoÏe sme typická inÏinierska organizácia, vieme veºmi pruÏne reagovaÈ na poÏiadavky trhu resp. vychádzameaj z potrieb investorov a poÏiadaviek na realizáciu ‚nerealizovateºného‘. Samozrejme aj nám klesli v˘nosy a obratza minul˘ rok, ale uÏ evidentne cítime veºk˘ dopyt po skutoãne odborn˘ch prácach s garanciou, kde nehrá úlohu

len cena, ale hlavne referencie a odbornosÈ,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº a predseda predstavenstva spoloãnosti INTERGEO, a. s., doc. Ing. Michal BARTKO, CSc.

43

zhotoviteºom na kºúã a vy osobne ste jed-n˘m z dvojice hlavn˘ch projektantov. Pre-ão ste prihlásili túto stavbu do súÈaÏe? âoje na nej zvlá‰tne, ãím vyniká, na ão by stechceli na nej upozorniÈ?

Relaxaãno-‰portov˘ areál sa nachádza vcentre obce Kalná nad Hronom a vyuÏívakoncept poskytovania komplexn˘ch sluÏiebpre obyvateºstvo vrátane kompletného záze-mia pri vyuÏití najmodernej‰ích technológií,materiálov a patentov.

Cel˘ komplex pozostáva z prevádzkovejbudovy s podzemnou a nadzemnou ãasÈou abazénovej ãasti s odsúvateºn˘m prekrytím. V prvom nadzemnom podlaÏí (I. NP) sa na-chádza administratíva, predajÀa, ‰atne s pre-zliekarÀami, bufet – bar s letnou terasou, re-cepcia a ovládanie bazénov˘ch atrakcií. V ba-zénovej ãasti napojenej na prevádzkovú bu-dovu sa nachádza relaxaãno-plaveck˘ bazénvybaven˘ bazénov˘mi atrakciami ako: vod-né delo delfín, vzduchové relaxaãné sedadláa leÏadlá, podvodné vzduchové gejzíry a pod-vodné masáÏne trysky vodné a vzduchovovodné na sedadlovej ãasti pre relaxáciu. V podzemnej ãasti prvého podzemného pod-laÏia (I. PP) sa nachádza fitnescentrum svlastn˘mi ‰atÀami sociálnymi zariadeniami aposilÀovÀou a v ãasti I. PP je umiestnenástrojovÀa s tepeln˘m ãerpadlom, zásobníkmiTUV, zásobníkmi chladu a tepla a bazénovátechnológia. Podzemná ãasÈ je vybavená ajpodzemn˘m kolektorom, kde je umiestnenáãasÈ strojov bazénov˘ch atrakcií a samostat-nou nútene vetranou miestnosÈou, kde je ba-zénová chémia a jej automatické dávkovaãe(napr. chlóru a pod.)

V európskom meradle bola ako novinka vy-uÏitá technológia vykurovania a chladeniatepeln˘m ãerpadlom, ktoré má aÏ päÈ funkcií:ohrieva bazénovú vodu aÏ na 38 °C (prípad-ne dokáÏe aj viac ako 40°C), vykuruje I. NPa podlahu pod prekrytím bazéna nízkoteplot-n˘m podlahov˘m vykurovaním, vykuruje I.PP v strope kapilárnymi rohoÏami bezprieva-novo, vykuruje v zime alebo chladí v lete pre-krytie bazéna kapilárnymi rohoÏami a za pia-te pripravuje 3 000 litrov teplej úÏitkovejvody pre náv‰tevníkov bazéna a fitnescentra.

Chcem podãiarknuÈ, Ïe prakticky kaÏdáobec, mesto, ‰kola, nemocnica, obãianskezdruÏenie, ‰portov˘ klub, seniorsk˘ ústav na

Slovensku môÏu maÈ takéto svoje „wellness“a to za cenu len päÈpercentného spolufinan-covania, pretoÏe eurofondy konkrétne tietoenvironmentálne rie‰enia dotujú 95 % – vie-me pomôcÈ aj s tak˘mito projektmi. A upozor-nil by som e‰te na jednu skutoãnosÈ: rie‰enievykurovania a chladenia prekrytia bazéna jenielen unikátnym rie‰ením, ale je aj v paten-tovom konaní pred udelením patentu, keìÏeprihlá‰ke patentu v r. 2009 predchádzal roz-siahly re‰er‰n˘ prieskum.

V ponuke va‰ej spoloãnosti je aj atraktív-ny penzión MaT v centre Bojníc. âím obo-hacuje ponuku v ubytovaní tohto kúpeºné-ho mesta?

V Bojniciach sme okrem hotelov zaradenív kategórii ***+, sme na tichom mieste, je tamvlastn˘ dvor s moÏnosÈou grilovania na záhra-de a posedenia pod kryt˘mi altánkami. Pen-zión svojim náv‰tevníkom ponúka plne vyba-venú kuchynku, spoloãenskú miestnosÈ a sa-mozrejme nezabúda ani na najmen‰ie ratoles-ti: je pre nich pripravené pieskovisko, hojdaã-ka, bicykle, kolobeÏky, detsk˘ kútik na hraniea mnoÏstvo satelitn˘ch programov v televízii– viac na www.pensionmat.sk. Koncom rokabude uÏ spusten˘ do prevádzky aj tzv. kráºov-sk˘ apartmán v podkroví, komplet vybaven˘vy‰e storoãn˘m vysoko zachovan˘m staroÏit-n˘m nábytkom vrátane postelí, s priamou vy-hliadkou na Bojnick˘ zámok.

Aké sú ìal‰ie ambície va‰ej spoloãnosti? âoje vyprojektované – a ão projektujete?

Ambície sú veºmi odváÏne: dosiahnuÈ po-mocou kombinácie elektriny získanej zo slnkapomocou fotovoltaick˘ch ãlánkov a elektric-k˘ch akumulátorov úplnú sebestaãnosÈ vody,tepla a chladu pre nízkoenergetické domy svyuÏitím podzemnej vody ako zdroja energie.Veºká ãasÈ tohto rie‰enia sa nám uÏ podarila(okrem zdroja elektriny) na nízkoenergetic-kom dome pri Seredi, kde zdrojom tepla achladu sú dve studne a tepelné ãerpadlo má‰esÈ funkcií – ohrev TUV, chladenie a vyku-rovanie stropov kapilárnymi rohoÏami, pod-lahové vykurovanie, ohrev bazénovej vody,uÏitková voda, ale rodina má aj pitnú vodu zostudní po úprave v domovej úpravni vôd –projekt funguje prakticky od r. 2007. Vypro-jektované máme dva veºké projekty pre tepel-

né ãerpadlá, a to základná ‰kola, vykurova-nie a TUV v˘kon 3 x 125 kW a Nemocnicav˘kon vy‰e 820 kW – TUV, vykurovanie,chladenie, bazénová voda pomocou tepel-n˘ch ãerpadiel voda – voda. V súãasnostiprojektujeme na vyuÏitie tepeln˘ch ãerpa-diel jeden veºk˘ hotel v Tatrách – vykurova-nie, ohrev TUV, ohrev bazénovej vody. Vy-poãítaná návratnosÈ vloÏenej investície dostudní a tepeln˘ch ãerpadiel tu vychádza na3,5 roka.

Na záver: ako zvládate krízu? Zo v‰et-k˘ch strán ãlovek poãuje ponosy, náreky,ãasto vidí apatiu... Je to aj vበpostoj?

Náreky a ponosy sú prejavom nedostatoã-nej sebadôvery ºudí, alebo aj závisti. A apa-tia alebo rezignácia sa prejavuje u ºudí, kto-rí cel˘ Ïivot robili len jeden typ práce – alena to je liek a to jednoznaãn˘, pretoÏe sloven-sk˘ národ je múdry a vynaliezav˘: staãí, abysi ãlovek miesto náreku urobil zámer – totosom robil, toto uÏ nechcem robiÈ, toto by mabavilo, ale musím sa nieãomu novému nauãiÈ,ãi uÏ poãítaãu, alebo novej profesii, alebo pro-ste idem za prácou inam. Platí zásada: keì Èavyhodia dverami vráÈ sa oknom, ak zavrúokno spusÈ sa komínom, alebo keì sa uÏ nedánájdi iné rie‰enie, ale zákon pritom neporu‰– teda nevzdávaj sa pri prvom neúspechu achoì za svojím cieºom, lebo svet sa veºmir˘chlo mení.

www.intergeo.sk www.pensionmat.skwww.osobnosti.sk

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

44

BUSINESS CENTRUM AQUAPOLIS

Trnava je ‰pecializovan˘, vysoko modern˘

administratívny objekt. V nimoãnosÈ admini-

stratívneho centra spoãíva predov‰etk˘m v

dôslednej orientácii na pohodlie, komfort a

celkovú pohodu uÏívateºov kancelárskych

priestorov. SamozrejmosÈou je moÏnosÈ fle-

xibilného rie‰enia dispozície plochy jednotli-

v˘ch podlaÏí. Vzhºadom na dostatoãnú hæbku

miestností sú zaistené i priestory na optimál-

nu prácu s v˘poãtovou technikou a zázemie

pre rokovacie miestnosti. Vysok˘ poãet par-

kovacích miest zaruãuje príjemné parkovanie

pre uÏívateºov centra, ako aj pre jeho ná-

v‰tevníkov. Objekt sa skladá z troch dilataã-

n˘ch celkov s dvoma podzemn˘mi a piatimi

aÏ siedmimi nadzemn˘mi podlaÏiami. Celko-

vá úÏitková plocha objektu je 26 220 m2.

INNER CITY RESIDENCE Dunajská uli-

ca, Bratislava je súãasÈou mestského bloku

ohraniãeného ulicami Dunajská, Lazaretská,

Grosslingová a Klementisova. Stavba bola na-

vrhnutá tak, aby re‰pektovala historickú uliã-

nú ãiaru. DopæÀa ch˘bajúce ãasti tohto mest-

ského bloku. Objekt má ‰tyri podzemné a 7

nadzemn˘ch podlaÏí. V podzemn˘ch podla-

Ïiach sú umiestnené technologické miestnos-

ti a parkovacie státia s kapacitou 225 miest.

Prízemie je urãené pre prevádzky obchodu a

sluÏieb a od druhého podlaÏia sa nachádza

celkovo 43 bytov rôznych veºkostí a vy‰‰ím

‰tandardom vybavenosti. Jednotlivé bloky

medzi sebou vytvárajú zaujímavé polopri-

vátne priestory so zelen˘m átriom na streche

1np. Na juÏnej strane je záhrada susediaca s

objektmi na opaãnej strane mestského bloku.

V˘nimoãnosÈou budovy je zaloÏenie v

hæbke 14 m pod úrovÀou terénu a 7 m pod

úrovÀou podzemnej vody, v bezprostrednom

susedstve pôvodnej zástavby.

Viac o t˘chto ako aj ostatn˘ch stavbách sa

dozviete na www.bci.as.

BCI, a.s., je vo svojich 19 rokoch uÏ tradiãn˘m partnerom na stavebnom trhu. Od svojho vznikuna zaãiatku 90. rokov minulého storoãia zrealizovala stovky stavieb na domácom i zahraniãnom

trhu so zameraním na pozemné staviteºstvo, ekologické a vodohospodárske stavby. Po roãnej prestávke je v súÈaÏi STAVBA ROKA a veríme, Ïe opäÈ úspe‰ne.

V tomto roãníku súÈaÏíme s dvoma stavbami – „Business centrum Aquapolis Trnava“ a „Inner City Residence Dunajská ulica Bratislava“.

Generálny riaditeº a predseda predstavenstva BCI, a. s., Ing. Ivan Kimliãka predstavuje diela v súÈaÏi STAVBA ROKA

Ing. Ivan Kimliãka pôsobí v spoloãnosti BCI, a. s., od jej vzniku, v pozícii generálneho riaditeºa od apríla tohto roku.

Business centrum Aquapolis, Trnava, Foto: Ing. Marián Madunick˘

45

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

Inner City Residence, Dunajská ulica, Bratislava, Foto: Peter Jurkoviã

www.bci.as

Business centrum Aquapolis, Trnava, Foto: Ing. Marián Madunick˘

S T A V B A R O K A 2 0 1 0

46

Na Raãianskej ulici v mestskej ãasti Novémesto stojí nová dominanta. Je Àou obytn˘ kom-plex, pod zrod ktorého sa podpísala renomova-ná stavebná spoloãnosÈ ZIPP BRATISLAVA.

AÏ 87 metrov vysoká budova má 26 nadzem-n˘ch a 3 podzemné podlaÏia. Ukr˘va v sebe 161bytov od jedno- aÏ po ‰tvorizbové a 195 parko-vacích miest.

B˘vanie v Manhattane – lebo tak je nov˘ by-tov˘ dom pomenovan˘ – je urãené predov‰etk˘mmlad˘m ºuìom a mlad˘m rodinám, pre ktor˘ch

je dôleÏité nestrácaÈ kontakt so Ïivotom veºko-mesta, maÈ na dosah dopravu, nákupné a zábav-né moÏnosti, rovnako ako ‰port, ãi kultúru.

Americké, teda úãelné a komfortné b˘vaniev tomto prípade nesymbolizuje iba názov stav-by, ale aj jej vysoká kvalita, zodpovedajúcanajnároãnej‰ím svetov˘m ‰tandardom. Ako savyjadril generálny riaditeº spoloãnosti ZIPPBRATISLAVA Dipl. Ing. Juraj Hirner, bytov˘komplex Manhattan je charakteristick˘ nielensvojou nekonvenãnou, pritom ale úãelnou archi-

tektúrou, ale i t˘m, Ïe toto b˘vanie je bezpeã-né a kvalitné zároveÀ. „Pre na‰u stavebnú spo-loãnosÈ je charakteristické, Ïe pracujeme len skvalitn˘mi stavebn˘mi materiálmi a pouÏívameiba také technologické a stavebné postupy, v˘-sledkom ktor˘ch je – podobne ako v tomto prí-pade – efektívne b˘vanie s optimálnou energe-tickou nároãnosÈou, zdravá mikroklíma vo v‰et-k˘ch interiérov˘ch priestoroch, dlhodobá Ïi-votnosÈ stavby ako celku a v‰etk˘ch jej súãas-tí.“

V tom ãase hlavná náplÀ podnikateºskej ãinnostispoloãnosti ZIPP Bratislava, s.r.o., bola tvorená vsúlade s dopytom a poÏiadavkami najmä veºk˘ch in-vestorov. To umoÏnilo postupne a koncepãne budo-vaÈ zdravé obchodné meno spoloãnosti na základespokojnosti zákazníkov s dosahovanou kvalitou, splnením zmluvn˘ch termínov pri dodrÏiavaní zmluv-ne dohodnutej ceny predmetu diela, ão sa zákonitepremietalo i do kontinuálneho rastu základného ima-nia a finanãnej sily spoloãnosti.

S rastúcim dopytom stavebného trhu po bytovej aobãianskej v˘stavbe sa spoloãnosÈ ZIPP Bratislava,s.r.o., ãoraz viac zúãastÀovala v˘berov˘ch konanírôznych investorov a developerov realizujúcich ten-to druh v˘stavby. Reálna cenová politika, modernéprefabrikované technológie a finanãné garancie, kto-rá bola spoloãnosÈ v prípade poÏiadavky investorovschopná poskytnúÈ, tvorili základné predpoklady zvy-‰ujúcej sa úspe‰nosti spoloãnosti v konkurenãnej sú-ÈaÏi v tomto segmente podnikania.

Prudk˘ rozvoj bytovej v˘stavby spôsobil, Ïe na sta-vebnom trhu bol doãasne i priestor pre nesolventn˘chinvestorov. NeschopnosÈ niektor˘ch investorov splá-caÈ svoje záväzky prirodzene viedla k tomu, Ïe spo-loãnosÈ ZIPP Bratislava, s.r.o., ako dodávateº – zho-toviteº stavebn˘ch prác na rozostavan˘ch staveb-n˘ch projektoch, na ktor˘ch sa zúãastÀovala, konti-nuálne prevzala na seba i záväzky a povinnosti na-miesto nesolventného investora odkúpením jeho po-hºadávok. Tento postup umoÏnil stavebné projekty do-konãiÈ a následne predaÈ koncov˘m investorom –uÏívateºom.

Rozvoj tohto druhu podnikania t.j. komplexnejrealizácie stavebnej ãinnosti od zabezpeãenia a ma-naÏmentu projektovej dokumentácie aÏ po v˘stavbuvrátane jej financovania ako programov˘ a systémo-v˘ vznik developmentu v spoloãnosti ZIPP BRATI-SLAVA, s.r.o., moÏno datovaÈ do obdobia rokov 2000– 2003. V roku 2004 sa celá spoloãnosÈ ZIPP Brati-slava s.r.o. vrátane svojej developerskej skupiny sta-la súãasÈou stavebného koncernu STRABAG SE, takako aj v roku 2006 slovenská poboãka (Mischek Slo-vakia, s.r.o.) rakúskej spoloãnosti MISCHEK s viacako 40 roãnou tradíciou developera projektov b˘va-nia. Zlúãením oboch developersk˘ch aktivít v kon-cerne STRABAG SE v roku 2008 vzniká nová spo-

loãnosÈ pod obchodn˘m názvom STRABAG ZIPPDevelopment, s.r.o., najmä za úãelom dosiahnutia sy-nergického efektu a zv˘‰enej kvality vzájomnej koo-perácie pri získavaní a rozvoji nov˘ch projektov.

SpoloãnosÈ STRABAG ZIPP Development,s.r.o., ponúka zákazníkom v rámci svojich slu-Ïieb najmä tieto ãinnosti:• vyhºadávanie vhodn˘ch pozemkov a projektov pre

investorov• ekonomické posúdenie a návrh optimálneho zhod-

notenia získan˘ch pozemkov a projektov• zabezpeãenie finanãn˘ch prostriedkov prípadne fi-

nanãn˘ch partnerov pre jednotlivé projekty • kompletn˘ inÏiniering od akvizície po predaj pro-

jektu v celku alebo po ãastiach • technick˘ management a priebeÏná kontrola jedno-

tliv˘ch stupÀov projektovej dokumentácie• stavebno – technická realizácia projektov , technic-

k˘ dozor investora• zabezpeãenie marketingu pre realizované projekty• kontrola kvality vykonan˘ch stavebn˘ch prác, kon-

trola odstránenia vád a nedorobkov zisten˘ch pripreberacom konaní, odborn˘ dohºad nad rie‰enímreklamácií zákazníkov poãas záruãnej lehoty

• odovzdanie nehnuteºností zákazníkom

Realizované projekty:• Bytov˘ dom, ëatelinová ulica, Bratislava• Bytové domy Kohútová-Gemerská , Bratislava• Administratívno-prevádzkové centrum f. Mischek,

Kopãianska ul., Bratislava• Bytov˘ dom, Raãianske m˘to, Bratislava• Administratívna budova, âajkovského ul., Brati-

slava• Rodinné domy v Rusovciach, v Jarovciach, vo Vaj-

noroch• Bytov˘ dom , blok A+B , Turecká ul. , Senec • Bytov˘ dom, Tomá‰ikova ulica, Bratislava • Polyfunkãn˘ dom, Tatranské námestie, Poprad • Obytn˘ súbor „Agria“, Botanická ulica, Nitra • Obytn˘ súbor „Zipava“, OkruÏná ulica, Stupava • Dom polyfunkãnej vybavenosti , Ul. L. Svobodu,

Poprad-Juh • Bytov˘ dom „Manhattan“, Raãianska ulica, Brati-

slava

V roku 2004 sa stala spoloãnosÈ súãasÈoukoncernu STRABAG SE, ktor˘ patrí knajväã‰ím stavebn˘m zoskupeniam v Európe. ToumoÏÀuje poskytovaÈ investorom nad‰tandardnézáruky, garancie a poistenia. Vysoká kvalita,vysoká v˘konnosÈ, presné plnenie termínovdodávok, silne dimenzované technické a v˘robnékapacity posunuli ZIPP medzi najv˘znamnej‰iestavebno-v˘robné podniky v celom b˘valomâeskoslovensku. O tom svedãia realizovanézákazky pre najnároãnej‰ích zákazníkov:VOLKSWAGEN, IKEA, OBI, SAMSUNG,TESCO, BAUMAX, KAUFLAND, AHOLD,JOHNSON CONTROLS, REWE, GLOBUS,FAURE&MACHET, HORNBACH a mnoh˘chìal‰ích. Osobitnú pozornosÈ si zasluhujev˘stavba NÁRODNEJ BANKY SLOVENSKAa realizácia v˘robného závodu PEUGEOT PSAv Trnave.

ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o., je prvá sta-vebná spoloãnosÈ v Slovenskej republike, ktorázískala certifikát systému riadenia kvality pod-ºa európskej normy EN ISO 9001 a EN ISO9002. Certifikát vydala v˘znaãná nemecká cer-tifikaãná spoloãnosÈ LGA InterCert Norimberg.

Podnikateºské smerovanie spoloãnosti je za-merané na:• Dodávku a realizáciu stavieb na kºúã: v˘rob-

né závody • obchodné a logistické centrá •bankové domy • polyfunkãné objekty • byto-vé domy • elektrárne • ‰portové areály

• Realizáciu inÏinierskych stavieb: mosty •cesty • ãistiarne odpadov˘ch vôd • kanalizáciea iné ekologické stavby • dodávky dielcovPrefa pre tunely (tübbingy)

• V˘robu a montáÏ: prefabrikovan˘ch kon-‰trukcií doplÀovan˘ch monolitick˘mi alebooceºov˘mi kon‰trukciami • kanalizaãn˘ch rúra ‰ácht • nádrÏí na pohonné hmoty • váh • cest-n˘ch zvodidiel oporn˘ch múrov a protihluko-v˘ch stien a in˘ch betónov˘ch a Ïelezobetó-nov˘ch dielcov a v˘robkov.

Aj Bratislava uÏ má svoj Manhattan

STRABAG – ZIPP Development, s.r.o. ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o.

Tohtoroãn˘ september so sebou priná‰a v˘nimoãnú udalosÈ – hlavné mesto je bohat‰ie o modernú stavbu, ktorá v sebe spája atribúty kvalitného b˘vania a mestského Ïivotného ‰t˘lu. Bratislavsk˘ Manhattan

sa uÏ v t˘chto dÀoch pripravuje na predaj bytov prv˘m záujemcom.

Developerská ãinnosÈ na Slovensku zaãína písaÈ svoju históriu po roku 1989 a súvisí sozaãiatkom rozvoja stavebn˘ch aktivít viacer˘ch transformovan˘ch alebo novovytvoren˘ch

stavebn˘ch skupín – spoloãností s hlavn˘m zameraním na segment v˘stavby bytov˘ch domov, kde postupne vypæÀali uvoºnen˘ podnikateºsk˘ priestor po b˘valej „komplexnej bytovej v˘stavbe“.

SpoloãnosÈ ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o.,je stavebná spoloãnosÈ s viac ako

40-roãnou tradíciou v stavebnej v˘robe.Svojím roãn˘m v˘konom v oblasti

pozemného staviteºstva patrí k najv˘znamnej‰ím stavebn˘m firmám

na Slovensku.

48

P R I E M Y S E L N A S L O V E N S K U

‰truktúry v SR. Ako ste reagovali na súãas-nú globálnu hospodársku krízu, ktorá spô-sobila aj veºmi dramatické zníÏenie sta-vebn˘ch aktivít v SR vrátane útlmu veº-k˘ch stavieb dopravnej infra‰truktúry?

Otvorene potvrdzujem, Ïe súãasné pod-mienky podnikania v stavebníctve sú veºmizloÏité. Prebytok v˘robn˘ch kapacít priniesolso sebou zníÏenie cien stavebn˘ch materiálov,ktoré dramaticky poklesli na bezprecedentnúúroveÀ. MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe súãasn˘ trh nieje slobodn˘ pre mimoriadnu dominanciu od-berateºov nad v˘robcami. Obchodné transak-cie nie sú teda rovnako v˘hodné pre obochúãastníkov obchodn˘ch vzÈahov, t.j. tak prev˘robcu ako aj spotrebiteºa. Neexistujú ‰tan-dardy správania sa, ktoré by zaisÈovali ãi ga-rantovali preÏitie v‰etk˘ch stavebn˘ch fi-riem. KaÏd˘ subjekt si musí hºadaÈ vlastnúcestu. Veríme, Ïe v krátkom období budúotvorené ìal‰ie v˘znamné projekty budova-nia infra‰truktúry Slovenska a my budemeako spoºahliv˘ partner opäÈ pri t˘chto stav-bách, ktoré budú po uvedení do prevádzkyzvy‰ovaÈ kvalitu Ïivota ºudí na Slovensku.

Odli‰nosÈou na‰ej spoloãnosti od in˘ch jeaj to, Ïe zahraniãné spoloãnosti dosadzujúna najvy‰‰ie riadiace posty manaÏérov ãastoiba na krátku dobu, poãas ktorej sa, podºamôjho názoru, títo vedúci pracovníci nemô-Ïu zÏiÈ v potrebnej miere s pracovn˘m a anivonkaj‰ím sociálnym zázemím firmy. Dlho-dobá zodpovednosÈ vrcholového manaÏmen-tu v PovaÏskej cementárni, a. s., Ladce umoÏ-Àuje lep‰ie vnímaÈ hodnoty, na ktor˘ch zále-Ïí spolupracovníkom, ale aj ostatn˘m subjek-tom, ktoré prispievajú k Ïivotu firmy. Veºmipozitívne vnímam to, Ïe priateºská etika sa zna‰ej ekonomiky nevytratila. Toto je nበveº-k˘ tromf aj v prijímaní opatrení a reagovanína súãasnú krízovú situáciu, ktorá tak ako tov‰etci pociÈujeme, mimoriadne tvrdo dopad-la na stavebníctvo.

MôÏete uviesÈ príklady va‰ich v˘znamnej-‰ích aktivít, v ktor˘ch sa v˘robky a sluÏbyako v˘sledok práce va‰ich ºudí prejavujúv súãasn˘ch redukovan˘ch stavebn˘ch ak-tivitách na Slovensku?

Ceníme si na‰u úãasÈ nielen na nedávnoukonãen˘ch diaºniãn˘ch úsekoch, viacer˘chv˘znamn˘ch developersk˘ch projektoch avôbec na kaÏdej zákazke. Z aktuálnych akti-vít sú v˘znamnej‰ie napr. na‰a úãasÈ v dodáv-kach stavebn˘ch materiálov na budovaní r˘-

chlostnej cesty R1, rekon‰trukcii Ïelezniã-nej trate t. ã. v okolí Nového Mesta nad Vá-hom. Najnov‰ie sme realizovali úspe‰n˘ vstupdo spoloãnosti Perteso, s. r. o., Trenãín, kto-rá je dodávateºom betónov˘ch zmesí pre tai-wanskú spoloãnosÈ Takenaka na v˘stavbunajväã‰ej priemyselnej investície v Trenãínev ostatn˘ch rokoch. Ide o veºk˘ závod na v˘-robu plazmov˘ch obrazoviek pre firmy Sam-sung, Hitachi a Panasonic, ktor˘ by mal cie-ºovo zamestnaÈ aÏ 3 000 ºudí. K úãasti na tej-to investícii prispel nበústretov˘ prístup k‰pecifick˘m poÏiadavkám zákazníka.

Na záver chcem dodaÈ, Ïe kedykoºvek v ob-dobí rastov˘ch trendov hospodárenia, ako ajv období recesie platí, Ïe diferenciácia pro-duktov, procesov a sluÏieb je základom kon-kurenãného úspechu kaÏdej firmy. V záujmeudrÏania ãi zv˘‰enia konkurencieschopnostimusíme dosiahnuÈ, aby inovácie v na‰ej fir-me nikdy nekonãili a stali sa trval˘m návy-kom v‰etk˘ch na‰ich zamestnancov. Somhlboko presvedãen˘ o tom, Ïe úspe‰né efek-tívne zmeny môÏu byÈ dosahované len vofirmách s tímovou spoluprácou a priateºsk˘-mi vzÈahmi. DôleÏitosÈ tak˘chto vzÈahov sastáva podstatn˘m faktorom v˘konnosti a kon-kurencieschopnosti firiem.

Ako ste prijali úspech pri hlasovaní o totoprestíÏne ocenenie, veì hlasujúcich nemo-hli upútaÈ v˘robky ako sú cement ãi betón?

UÏ môj súhlas s nomináciou som povaÏo-val skôr za povinnosÈ voãi svojim spolupra-covníkom ako za „‰ancu“ pre seba. Bolo byspravodlivej‰ie, ak by bola navrhnutá firma,ktorú riadim uÏ 15 rokov. Ak niekto dlhodo-bo úspe‰ne riadi spoloãnosÈ, iste sú to spoje-né nádoby a vÏdy je to v˘sledok práce tak ria-diaceho pracovníka ako aj celého kolektívu.Úlohy sa vÏdy delegujú. To, ão v‰ak ‰éf ne-môÏe úplne delegovaÈ, je jeho zodpovednosÈ.

ËaÏko som si vedel predstaviÈ, Ïe hlasujú-ci zo ‰irokého spektra spoloãensk˘ch odbo-rov môÏu oceniÈ viaceré v˘nimoãné v˘sled-ky na‰ej firmy, napr. takmer trojnásobné zv˘-‰enie v˘konnosti, technické a technologickéinovácie hlavne do ekologického zhodnoco-vania odpadov ako i to, Ïe rozvoj sme reali-zovali bez kapitálovej injekcie a v‰etky vy-tvárané vlastné zdroje za dve desaÈroãia boliinvestované do modernizácie. Îiadny akcio-nár nedostal, napriek úspe‰nému napredova-niu, za toto obdobie ani halier ãi cent divi-dend! A to, Ïe v‰etky vytvárané zdroje bolipouÏité na rozvoj, je tieÏ moÏno slovenskouraritou. Úsilie na‰ej firmy sa nevyznaãujehonbou za ziskom, ale zameraním sa na naj-vy‰‰iu kvalitu z vykonan˘ch ãinností a pro-dukcie spojenou so sociálnou etikou.

Pred rokom 2009, t. j. v období stavebné-ho rozmachu, bola va‰a spoloãnosÈ v˘-znamn˘m, moÏno najväã‰ím dodávateºomcementov a betónov na veºké stavby infra-

Základom úspechu je diferenciáciaproduktov, procesov a sluÏieb

PovaÏská cementáreÀ, a. s., Ladce získala v posledn˘ch rokoch snáì v‰etky ocenenia,niektoré aj opakovane, ktoré podnikateºsk˘ subjekt, hlavne v systéme Slovak Gold

a na úrovni rezortov, mohol dosiahnuÈ. K oceneniam spoloãnosti pribudlo tento rok ajindividuálne ocenenie ZLAT¯ BIATEC, ktoré udelilo Nezávislé ekonomické fórum

Hospodársky klub Ing. Antonovi Barcíkovi, generálnemu riaditeºovi spoloãnosti.To evokovalo niekoºko otázok pre Ing. Antona BARCÍKA na stránkach Parlamentného kuriéra.

Ing. Anton Barcík (vºavo) pri preberaní ocenenia Zlat˘ Biatecod Ing. Petra Mihoka, CSc.

49

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A A V ¯ S T A V B Y S R

Máte bohaté skúsenosti v oblasti staveb-níctva, ako by ste hodnotili architektonic-k˘ v˘raz budov, ktoré sa dnes stavajú?SpæÀajú potreby obyvateºov s prihliadnu-tím na súãasn˘ Ïivotn˘ ‰t˘l?

KeìÏe sa dnes prevaÏná väã‰ina bytovej v˘-stavby uskutoãÀuje v súkromnom sektore,moÏno povedaÈ, Ïe aj architektonick˘ v˘raznovopostaven˘ch budov zodpovedá tomu,ão trh poÏaduje. PoÏiadavky sa, samozrejme,lí‰ia podºa toho, s ak˘mi predstavami klien-ti prichádzajú a o ak˘ segment bytového trhuide. Men‰í vplyv klientov je pri bytov˘chdomoch, najmarkantnej‰í je v segmente rodin-n˘ch domov. Po prvotnom období, keì bolomnoho novostavieb poznaãen˘ch prvkami,ktoré sa trocha pejoratívne, ale oprávneneoznaãujú ako „podnikateºsk˘ barok“, je po-te‰ujúce, Ïe sa objavuje ãoraz viac finanãnesiln˘ch investorov, ão sa obracia na kvalitn˘charchitektov a v˘sledkom takéhoto spojenia súmestské vily, oprávnene sa radiace svojoukvalitou do európskej ‰piãky. Takisto aj vsegmente v˘stavby rodinn˘ch domov, ktoréboli tradiãne dominujúce vo vidieckych síd-lach, je badateºn˘ posun k racionálnej‰ímprojektom reflektujúcim zmenen˘ Ïivotn˘‰t˘l, snahu po ekonomickej a energetickejhospodárnosti. Pozitívne je aj to, Ïe pri v˘-stavbe bytov˘ch domov v mestách ide väã‰i-nou o individualizované projekty, ktoré pri-ná‰ajú do mestskej krajiny nové súãasné pr-vky a obohacujú tak ãasto monotónny obrazpanelov˘ch sídlisk. Platí to v plnej miere aj

o v˘stavbe obecn˘ch nájomn˘ch bytov, kto-ré boli financované z verejn˘ch prostried-kov, kombináciou dotácie od ministerstvav˘stavby a regionálneho rozvoja (po zmenáchv kompetenãnom zákone od 1. 7. 2010 minis-terstva hospodárstva a v˘stavby) a v˘hodné-ho úveru zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania.KeìÏe ide väã‰inou o men‰ie projekty, preja-vuje sa väã‰ia variabilita rie‰ení a neopaku-je sa tá kritizovaná monotónnosÈ paneláko-v˘ch sídlisk z minulosti.

âo ch˘ba novej bytovej v˘stavbe, kde jenajváÏnej‰í problém?

NajváÏnej‰ím problémom novej bytovejv˘stavby je prakticky úplná absencia v˘stav-by nájomn˘ch bytov v súkromnom nájom-nom sektore, osobitne cenovo dostupn˘chsúkromn˘ch nájomn˘ch bytov, ktoré by slú-Ïili najmä ako tzv. ‰tartovacie byty pre mla-dé rodiny, na b˘vanie v rámci mobility pra-covnej sily a aj na prechodné b˘vanie pre ‰tu-dentov tak, ako je to beÏné v krajinách s vy-spelou ekonomikou. Je na ‰kodu, Ïe v tomtosegmente zatiaº nie sú aktívni typickí inves-tori, ktor˘mi sú v západnej Európe napríkladdôchodkové a poisÈovacie spoloãnosti, ãomajú k dispozícii dlhodob˘ kapitál. V tejto sú-vislosti treba pripomenúÈ, Ïe Slovensko má zkrajín Európskej únie jeden z najniωích po-dielov nájomn˘ch bytov z celkového bytové-ho fondu. Tento podiel reprezentuje iba cca3 %, zatiaº ão v ostatn˘ch krajinách EÚ sa ten-to podiel pohybuje na úrovni od 20 % aÏ do

60 %. Vysok˘ podiel vlastníckeho b˘vania jetypick˘ pre krajiny b˘valého socialistickéhobloku, v ktor˘ch prebehol masívny proces pri-vatizácie. Nie vÏdy a pre kaÏdého je v‰akvlastníctvo tou najlep‰ou formou zabezpeãe-nia svojho b˘vania, aj keì na Slovensku jeformou najpopulárnej‰ou.

Aké sú tendencie bytovej v˘stavby na Slo-vensku?

Ako som uÏ spomenula, väã‰ina bytov, ãiuÏ v mestách, alebo na vidieku vzniká vìa-ka súkromn˘m projektom. V oblasti rodin-n˘ch domov moÏno hovoriÈ o dvoch základ-n˘ch trendoch. Prv˘m je v˘stavba exkluzív-nych nehnuteºností pre veºmi majetnú klien-telu. Druh˘m je v˘stavba rodinn˘ch domov,ktoré predstavujú typickú formu zabezpeãe-nia b˘vania na vidieku. Pote‰ujúce je, Ïeokrem populárnych katalógov˘ch projektovsa ãoraz ãastej‰ie objavujú aj originálne ar-chitektonické rie‰enia. V segmente v˘stavbybytov˘ch domov, ão je predov‰etk˘m mest-sk˘ fenomén, je tieÏ badateºn˘ trend skvalit-Àovania konceptov, ãi uÏ z dispoziãného, ale-bo v˘razového hºadiska. Z urbanistickéhopohºadu je charakteristick˘ tlak na rast, ãas-to extenzívny, zastavan˘ch území miest.Vznikajú nové mestské a prímestské obytnéskupiny a ‰tvrte, charakteristické zástavbourodinn˘ch domov.

âo to znamená a ão priná‰a tzv. koberco-vá v˘stavba? Aké má v˘hody b˘vanie kon-dominálneho typu?

Kobercová v˘stavba je termín pouÏívan˘v súvislosti s priestorov˘m usporiadaním naj-mä rodinn˘ch nízkopodlaÏn˘ch domov, kto-ré sú umiestnené na mal˘ch parcelách a ichskupina vytvára ak˘si pomyseln˘ koberec.âasto sa vyuÏíva radová zástavba a átriovézoskupenia. Intenzifikuje sa t˘m vyuÏitieúzemia. V porovnaní s tradiãnou slovenskoupredstavou, s ktorou sa spája samostatne sto-jaci rodinn˘ dom obkolesen˘ veºkou záhra-dou ide o efektívnej‰í spôsob zástavby, kto-r˘ je vhodn˘ najmä v mestsk˘ch okrajov˘choblastiach.

K otázke kondomínií, teda zdieºaného sku-pinového vlastníctva treba poznamenaÈ, Ïe jeto jednoznaãne prevládajúci typ vlastníctva vmestsk˘ch oblastiach. T˘ka sa rovnako byto-v˘ch domov, ktoré boli po roku 1993 pred-metom prevodu vlastníctva z obcí a druÏ-stiev na pôvodn˘ch obyvateºov – nájomníkova ãlenov bytov˘ch druÏstiev, ako aj nov˘chprojektov bytov˘ch domov, ktoré sa stavajú

V˘stavba na Slovensku a jej perspektívy

Ako to vyzerá na Slovensku s dostatkom nájomn˘ch domov? Zaostáva samospráva a ‰tát s v˘stavboudomov? Je problémom bytovej v˘stavby aj umiestnenie a architektúra? Viac sa o tejto problematike

doãítate v rozhovore s generálnou riaditeºkou Sekcie stavebníctva a bytovej politiky Ministerstvahospodárstva a v˘stavby SR Elenou SZOLGAYOVOU. Pripravila redaktorka Anna Komová.

50

v mestách. Pri tomto type vlastníctva je zdie-ºaná zodpovednosÈ za spoloãné priestory a za-riadenia bytov˘ch domov medzi vlastníkmijednotliv˘ch bytov. Právne je táto problema-tika predmetom zákona ã. 182/1993 Z. z. ovlastníctve bytov a nebytov˘ch priestorov,ktor˘ od svojho prijatia v roku 1993 pre‰ielveºk˘m mnoÏstvom novelizaãn˘ch úprav.Najväã‰ím problémom je schopnosÈ jednotli-v˘ch vlastníkov dohodnúÈ sa na potrebn˘chrie‰eniach a ich financovaní. V hodou je, Ïev prípade kvalitného správcu je moÏné dlho-dobo zabezpeãiÈ potrebnú údrÏbu a opravy naprofesionálnej úrovni.

âo by mali spæÀaÈ cenovo dostupné byto-vé domy?

Ako uÏ samotn˘ názov napovedá, mali byto byÈ domy, ktor˘ch cenu ãi uÏ vo forme ná-jomného, alebo vo forme hypotéky sú ichobyvatelia schopní zaplatiÈ. Cenovo dostup-né bytové domy by mali samozrejme z tech-nickej stránky spæÀaÈ v‰etky technické poÏia-davky a zabezpeãovaÈ beÏn˘ ‰tandard vyba-venia bytu. Ako som uÏ spomenula, Minister-stvo hospodárstva a v˘stavby SR prostredníc-tvom Programu rozvoja b˘vania priamymidotáciami podporuje v˘stavbu cenovo do-stupn˘ch nájomn˘ch bytov˘ch domov, kto-ré sú urãené predov‰etk˘m pre nájomné b˘-vanie sociálne slab˘ch skupín obyvateºstva apre mladé rodiny. Táto podpora je urãená lenpre obce a mestá, ktoré ju veºmi vítajú, pri-ãom si financovanie nájomn˘ch bytov okremt˘chto dotácií zabezpeãujú aj s vyuÏitím mi-moriadne v˘hodn˘ch stavebn˘ch úverov od·tátneho fondu rozvoja b˘vania. ·tátna pod-pora v˘stavby obecn˘ch nájomn˘ch bytovpatrí spolu s obnovou bytového fondu uÏdlhodobo k prioritám ‰tátnej bytovej politi-ky a v tomto segmente roãne pribúda na Slo-vensku okolo 2 500 bytov. V sledky kaÏdo-roãne propaguje aj súÈaÏ Progresívne, ceno-vo dostupné b˘vanie, ktorú organizuje na‰eministerstvo. Je pote‰ujúce, Ïe v˘sledky sú-ÈaÏe potvrdzujú moÏnosÈ postaviÈ kvalitné aarchitektonicky hodnotné stavebné diela aj zapodmienok prísnych nákladov˘ch limitov.

Prejdime ku kvalite, ako by ste hodnotilitúto stránku v˘stavby? Dbá sa na kvalitu?

Kvalita novej v˘stavby bytov je v rozho-dujúcej miere podmienená trhov˘m prostre-dím a je preto v záujme developerov na tútokvalitu dbaÈ, aby obstáli v tvrdej konkuren-cii. Pri obecn˘ch nájomn˘ch bytoch je zasaúlohou samosprávy zabezpeãiÈ primeranúkontrolu poãas v˘stavby, aby sa dosiahlakvalita. Na‰a skúsenosÈ ukazuje, Ïe je veºmidôleÏité, aby pri kontrole kvality boli zabez-peãené záujmy koneãného uÏívateºa. V prípa-de, kde dozor na stavbe zabezpeãuje iba do-dávateºská stavebná forma, je niekedy právetoto najslab‰ím ohnivkom v procese v˘stav-by.

Dá sa porovnaÈ súãasná kvalita v˘stavbys kvalitou z minulosti?

Pri porovnávaní kvality súãasnej v˘stav-by s v˘stavbou v minulosti moÏno kon‰tato-vaÈ, Ïe súãasná v˘stavba je kvalitatívne navy‰‰ej úrovni. Je to dané dvoma základn˘mifaktormi. Prv˘m je dostupnosÈ v˘robkov astavebn˘ch materiálov, ktoré majú kvalitatív-

ne vy‰‰iu úroveÀ neÏ v minulosti (napr. plas-tové okná, nové druhy zariaìovacích predme-tov, podlahov˘ch krytín, obkladov, dlaÏieb,omietkov˘ch zmesí a pod.). Druh˘m hlavn˘mfaktorom je veºká konkurencia medzi deve-lopermi bytovej v˘stavby. Pri cenách, ktorésú v podstate porovnateºné, je predajnosÈ ichponuky podmienená práve kvalitou.

Kde sa najãastej‰ie objavujú nedostatky aako sa dajú odstrániÈ?

Dlhodob˘m problémom je kvalita staveb-n˘ch prác, postupn˘ zánik remeseln˘ch zruã-ností, nedodrÏiavanie technick˘ch a techno-logick˘ch postupov, snaha o príli‰ r˘chlu v˘-stavbu, ktorá nere‰pektuje prirodzené a po-trebné technologické lehoty. Paleta moÏn˘chnedostatkov je, Ïiaº, hodne ‰iroká, takÏe ne-moÏno odpovedaÈ jednoznaãne. DôleÏité jev‰ak formulovanie zmluvy o kúpe, respektí-ve v˘stavbe nehnuteºnosti, kde by mali byÈv‰etky podmienky na odstránenie ch˘b stav-by jasne dohodnuté. T˘m sa dá vyhnúÈ mno-h˘m budúcim problémom.

Dá sa povedaÈ, Ïe dobr˘ územn˘ plán je zá-kladn˘m predpokladom koncepãnej v˘-stavby bytov?

Samozrejme, Ïe kvalitne pripraven˘ územ-n˘ plán je v˘chodiskom pre koncepãn˘ a ra-cionálny územn˘ rozvoj. Sám o sebe v‰ak nieje jeho dostatoãn˘. Veºmi dôleÏit˘ je rozho-dovací proces, ktor˘ na územn˘ plán nadvä-zuje. A práve tu sme svedkami mnoh˘ch ãas-to nepochopiteºn˘ch situácií. T˘ka sa to na-príklad dodatoãného povoºovania stavieb,ktoré vznikli bez stavebného povolenia, ale-bo v hrubom nesúlade s t˘m, ão bolo v sta-vebnom povolení schválené – sú to notoric-ky známe konfliktné stavby s viacnásobnevy‰‰ím poãtom podlaÏí, alebo väã‰ou zasta-vanou plochou, neÏ pôvodne územn˘ plán,alebo vydané stavebné povolenie predpokla-dali. Faktom zostáva, Ïe v tejto oblasti jepred ‰tátnou správou a samosprávou e‰te veºapráce.

Je dostatok kvalifikovan˘ch odborníkov nausmerÀovanie investorov?

Kvalifikovan˘ch odborníkov na usmerÀo-vanie investorov je dostatok. Problém spoãí-va v tom, Ïe o t˘chto odborníkov nie je zostrany investorov (osobitne investorov zostrany samospráv) dostatoãn˘ záujem. Îiaº,treba kon‰tatovaÈ, Ïe práve nízky záujem sa-mospráv o kvalifikovan˘ch odborníkov nausmerÀovanie koncepãn˘ch zámerov pri v˘-stavbe obecn˘ch nájomn˘ch bytov viedol vminulosti k ekonomicky a demograficky ne-podloÏenému vysokému záujmu obcí o v˘-stavbu nájomn˘ch bytov s veºkou podlahovouplochou. Veºk˘ byt s veºkou podlahovou plo-chou je samozrejme podstatne drah‰í neÏ bytmen‰í. KeìÏe nájomné v nájomn˘ch bytochsa odvíja najmä od obstarávacej ceny vznikalproblém poskytnúÈ tieto byty obãanom s níz-kymi príjmami, pre ktor˘ch boli tieto byty ur-ãené. Ministerstvo hospodárstva a v˘stavbySR preto upravilo kritériá pre v˘ber Ïiadostío poskytnutie dotácie tak, aby preferovalov˘stavbu men‰ích bytov. Situácia sa v ostat-n˘ch rokoch preto v˘razne zlep‰ila.

Aké sú plány v oblasti zahusÈovania existu-

júcej ‰truktúry miest? Nevytráca sa t˘mexistujúca potreba kaÏdého obyvateºa naÏivotn˘ priestor?

Rozhodnutie o zahusÈovaní existujúcej zá-stavby, najmä sídliskového typu zo 70. a 80.rokov minulého storoãia je otázkou, ktorúmusí rie‰iÈ územn˘ plán, ãi uÏ sídla, alebozóny. Je to teda otázka, ktorú musí rie‰iÈ sa-mospráva. Viem, Ïe zahusÈovanie je predo-v‰etk˘m pre pôvodn˘ch obyvateºov veºminepopulárna téma. Na druhej strane je potreb-né si uvedomiÈ, Ïe pokrok sa nedá zastaviÈ aten priná‰a so sebou zmeny. Rast poãtu no-v˘ch domácností, najmä v ekonomicky pro-sperujúcich regiónoch nesie so sebou pocho-piteºne aj tlak na novú v˘stavbu. Konceptytrvalo udrÏateºného rozvoja vyÏadujú, aby sahospodárne nakladalo s územím, aby sa exi-stujúce plochy ão najefektívnej‰ie vyuÏívali.To má zabrániÈ narastajúcemu tlaku na subur-banizáciu, teda posun novej v˘stavby na okra-je miest a do prímestsk˘ch oblastí. Tento pro-ces totiÏ zvy‰uje ãasto dopravnú záÈaÏ uÏ ajtak preplnen˘ch dopravn˘ch koridorov. Dô-leÏitá je zrejme komunikácia s pôvodn˘miobyvateºmi o zámeroch zahusÈovania uÏ odplánovacích etáp.

A ão naznaãuje kúpychtivosÈ obyvateºov aceny bytov?

Ekonomická kríza preukázala, Ïe develo-peri sa musia prispôsobiÈ kúpyschopnostiobyvateºstva. „KúpychtivosÈ“ nie je z tohtopohºadu dôleÏitá, pretoÏe vyjadruje iba latent-n˘ záujem o obstaranie bytu, zatiaº ão kúpy-schopnosÈ reálnu moÏnosÈ obyvateºstva obsta-raÈ si vlastn˘ byt. Práve táto stránka vytvárav trhovom prostredí aspekt dopytu, ktor˘ mávplyv na formovanie cenovej hladiny na stra-ne ponuky. Jasne sa to prejavilo na cenách ne-hnuteºností, keì po období skokového náras-tu ceny bytov v ostatnom období stagnovali,ba dokonca klesali, keìÏe reálny dopyt v˘raz-ne klesol.

Regionálne rozdiely existujú, kde sú najv˘-raznej‰ie uspokojené potreby Slovákov?

Z pohºadu aktivít v oblasti rozvoja b˘vaniasú dlhodobo v popredí najmä Bratislavsk˘,Trnavsk˘ a Îilinsk˘ kraj. Menej aktivít v ob-lasti v˘stavby nov˘ch bytov sa zaznamená-va v Banskobystrickom a Ko‰ickom kraji.Príãin takéhoto v˘voja je samozrejme viac,ale zrejme t˘m najv˘raznej‰ím vplyvom jemiera nezamestnanosti a t˘m aj schopnosÈobyvateºov investovaÈ svoje voºné zdroje dozabezpeãenia vlastného b˘vania. Na tieto re-gionálne disproporcie v‰ak vpl˘va aj pripra-venosÈ samosprávy na koncepãn˘ rozvoj. Ne-gatívny vplyv má napr. územná nepriprave-nosÈ, nedostatok stavebn˘ch pozemkov, ne-ochota vlastníkov odpredaÈ pozemky v prípa-de rozvojov˘ch zámerov vo verejnom záuj-me a pod. Treba v‰ak predpokladaÈ, Ïe sostabilizáciou ekonomickej situácie sa zlep‰íaj celkové rozloÏenie aktivít v oblasti rozvo-ja b˘vania na na‰om území.

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A A V ¯ S T A V B Y S R

51

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

âo povaÏujete za urãite v˘hodné v rámci re-vitalizácie bytového fondu, ão priná‰a zate-pºovanie budov a rodinn˘ch domov pre v˘-stavbu Slovenska?

AktuálnosÈ tejto úlohy je premietnutá doKoncepcie ‰tátnej bytovej politiky do roku2015 a do prijatého Programového vyhláseniavlády SR. Obidva tieto záväzné dokumentypotvrdzujú pozornosÈ ‰tátu k financovaniu ‰tát-nej podpory pri zveºaìovaní (revitalizácii) by-tového fondu SR v spolufinancovaní s jehovlastníkmi, komerãn˘mi zdrojmi a bankov˘msektorom.

Potreba revitalizácie bytového fondu je zv˘-raznená jeho neuspokojiv˘m technick˘m sta-vom, jeho vysok˘m podielom na celkovej spo-trebe energie na vykurovanie (cca 40 %). Tátoúloha vychádza aj z prijatej smernice EÚ, kto-rá urãuje pre ãlenské ‰táty EÚ záväzné pravid-lá pre oblasÈ energetickej hospodárnosti byto-v˘ch a nebytov˘ch budov.

Umiestnenie ‰tátnych finanãn˘ch prostried-kov do financovania obnovy bytov˘ch budovje v súãasnom období aj napriek súãasnémupriebehu hospodárskej krízy najv˘hodnej‰ouinvestíciou s minimálny rizikom ohrozenia jejnávratnosti.

Myslíte si, Ïe revitalizácia bytového fonduprispela aj k zmierneniu dôsledkov hospo-dárskej krízy v stavebníctve?

Obnova bytového fondu je cca uÏ od roku2006 v rámci ‰tátnej podpory (dotaãnej a úve-rovej) uplatÀovaná novou koncepciou zatepºo-vania, ktorá zabezpeãuje jeho ìal‰ie dlhodobéuÏívanie pri splnení a zlep‰ení základn˘ch po-Ïiadaviek na stavby a spokojnosÈ jeho vlastní-

kov – uÏívateºov. V sledn˘m efektom z reali-zácie obnovy sú pozitívne dopady na:• úsporu potreby tepla a zníÏenie energetickej

nároãnosti bytovej budovy ako celku,• zlep‰enie technického a fyzického stavu bu-

dov modernizáciou a odstránením násled-kov zanedbanej údrÏby,

• odstránenie hygienick˘ch nedostatkov, naj-mä plesní,

• vytvorenie podmienok tepelnej pohody v by-toch zv˘‰ením vnútornej povrchovej teploty,

• eliminovanie zatekania cez obvodové plá‰-te budovy, stre‰n˘ plá‰È a okná.Nezanedbateºn˘ je aj efekt z tejto podpory

na ostatné odvetvia hospodárstva SR s prínos-mi pozitívnych dopadov :• z kaÏdého investovaného eura má ‰tát pri rea-

lizácii prínos 0,57 eura,• multiplikaãn˘m efektom sa z investovanej

sumy 33,194 mil. eur (1,0 mld. Sk) získavacca 3 700 pracovn˘ch príleÏitostí. Po zváÏení v‰etk˘ch pozitívnych prínosov

preto vláda SR v roku 2009 pristúpila navy‰ek financovaniu a realizácii Vládneho programuzatepºovania (VPZ ), na ktor˘ vyãlenila finanã-né prostriedky v sume cca 71,0 mil. eur.

Inventarizaãné v˘sledky poÏadovan˘ch Ïia-dostí a poskytnut˘ch úverov˘ch podpôr zo·FRB najmä pre právnické osoby ( bytovédomy ) v úãeloch „Obnova bytovej budovy“ a„ Zatepºovanie bytovej budovy ( VPZ ) v roku2009 ( cca 80 – 85 % Ïiadostí z celkového poã-tu podan˘ch Ïiadostí, ão bol základn˘ zámervlády SR – maximalizovaÈ efekt energetickejúspornosti). Zvy‰ok cca 15 – 20 % boli Ïiados-ti fyzick˘ch osôb na zateplenie rodinn˘ch do-mov. Sumárne tieto v˘sledky preukazujú jed-

noznaãne pozitívny dopad na zmiernenie dô-sledkov hospodárskej krízy najmä v oblastiúspor energií a v oblasti zamestnanosti staveb-n˘ch subjektov.

A naopak, nie sú ohrozené príjmy do ·FRBpráve vplyvom hospodárskej krízy?

Spätné väzby a ich v˘sledky do konca roka2008 preukázali vysokú efektívnosÈ v oblastihospodárenia ·FRB so ‰tátnymi prostriedkamia ich uÏitia úverov˘mi dlÏníkmi.

Samozrejme, Ïe negatívne dopady hospodár-skej krízy v oblasti zamestnanosti v roku 2009sa v prevaÏnej miere dot˘kajú príjmovej oblas-ti dlÏníkov, ktor˘mi sú fyzické osoby. Z tohtodôvodu sa zhor‰il stav splácania poskytnut˘chúverov a narastá poãet neplatiãov.

Poskytnut˘ úver ·FRB je u fyzick˘ch osôbzabezpeãovan˘ vlastn˘m objektom RD, ktor˘je zatepºovan˘ a u právnick˘ch osôb v prípa-doch bytov˘ch domov finanãn˘mi prostriedka-mi fondu prevádzky, údrÏby a opráv bytovéhodomu. Tvorba tohto fondu v‰etk˘mi vlastník-mi bytov a nebytov˘ch priestorov v bytovomdome v˘razne zniÏuje mieru rizika návratnos-ti poskytnut˘ch úverov˘ch prostriedkov ·FRB.

V prípadoch neplnenia splátkov˘ch povin-ností dlÏníkov, prípadne ich Ïiadostí o odkladsplátok úveru ·FRB podºa jednotliv˘ch zmluv-n˘ch prípadov ( po dokladovaní príãin zo stra-ny dlÏníka a ich posúdení fondom) tieto rie‰i shºadaním v˘chodiska tak, aby tento nepriazni-v˘ dopad na návratné zdroje rozpoãtu ·FRB bolminimalizovan˘.

Presne pred rokom sa v˘razne zvy‰oval po-ãet Ïiadostí na zatepºovanie budov a byto-v˘ch domov, ako je to so ÏiadosÈami o poskyt-nutie podpory v súãasnosti?

V voj poãtu Ïiadostí v roku 2010 vysokopresiahol objem vyãlenen˘ch prostriedkov naobidva úãely t.j. na obnovu (27,0 mil. eur) a za-tepºovanie (0,0 eur) a ·FRB nemohol znaãn˘poãet Ïiadostí v obidvoch úãeloch posúdiÈ z dô-vodu nedostatku finanãn˘ch prostriedkov.

Aké druhy podpory existujú a ão treba splniÈpre ich získanie?

Pre poskytovanie úverov˘ch podpôr z pro-striedkov ·FRB platia v úãele „obnovy byto-vej budovy“ a v úãele „Vládneho programu za-tepºovania“ tieto podmienky: a) Úãel obnova bytovej budovy

• v˘‰ka úveru do 80 % obstarávacej cenystavby (OC), maximálne 420 eur na 1 m2

podlahovej plochy bytu, (OC = cena zazhotovenie stavby + projektové práce)

• roãná úroková sadzba 1 %,• lehota splatnosti úveru max. 20 rokov,• dæÏka ãasu uskutoãnenia stavby = 24 me-

Revitalizácia bytového fondu a Slovensko

V stavebníctve na Slovensku stále pokraãuje proces revitalizácie bytového fondu, a tak investíciezo ·FRB sú urãite dôleÏité. Viac o ich vyuÏití a ìal‰ích moÏnostiach sa dozviete od riaditeºky

·tátneho fondu rozvoja b˘vania Zuzany KORMANOVEJ a redaktorky Anny Komovej.

52

S T A V E B N Í C T V O N A S L O V E N S K U

siacov odo dÀa otvorenia úverového úãtuÏiadateºovi.

b) Vládny program zatepºovania ( VPZ ) 1. v˘‰ka úveru do 100 % oprávnen˘ch ná-

kladov stavby, ale • max. 50 eur / m2 zateplenej plochy pri

rodinnom dome,• max. 80 eur / m2 zateplenej plochypri bytovom dome,

2. v˘‰ka úroku = 0,0 % ,3. max. dæÏka splatnosti úveru 15 rokov, 4. dæÏka ãasu uskutoãnenia stavby = 24 me-

siacov od dÀa otvorenia úverového úãtuÏiadateºovi

Pri t˘chto základn˘ch parametroch je potreb-né Ïiadateºmi dokladovaÈ náleÏitosti preukazu-júce splnenie podmienok poskytnutia podporyurãené platn˘mi zákonn˘mi a vykonávacímipredpismi (internetová stránka ·FRB: www.sfrb.sk).

S ak˘m rozpoãtom ·FRB pracuje v roku2010, je to dostaãujúce aj pre potreby pro-gramu zatepºovania?

Na rok 2010 má ·FRB schválen˘ rozpoãetfinanãn˘ch prostriedkov na poskytnutie podpôrv celkovej v˘‰ke 139 021 142,00 eur. Jeho‰truktúra sa ãlení podºa jednotliv˘ch úãelov av˘‰ky podºa úãelov sú uvedené v bode ã. 4.

Poãet podan˘ch Ïiadosti v úãele obnova by-tovej budovy = 262 ks so sumárnou poÏiadav-kou na celkovú v˘‰ku podpory 51 875 132,39eur, ão znaãí, Ïe poÏiadavky presiahli rozpoã-tové zdroje ·FRB vo v˘‰ke 24 875 132,39 eur.

Poãet podan˘ch Ïiadostí v úãele programuzatepºovania (VPZ) = 96 ks so sumárnou poÏiadavkou na celkovú v˘‰ku podpory 17 181 005,68 eur priãom rozpoãet ·FRB je0,00 eur.

Vzhºadom na moÏnosti ‰tátneho rozpoãtutreba kon‰tatovaÈ, Ïe prísun finanãn˘ch pro-striedkov zo ‰tátneho rozpoãtu spolu s návrat-n˘mi zdrojmi ·FRB z poskytnut˘ch úverov vpredchádzajúcich obdobiach je pri predklada-n˘ch poÏiadavkách na obnovu a zatepºovanienedostatoãn˘.

Dá sa povedaÈ, Ïe ide o v˘hodnú ‰tátnu pod-poru tak pre stavebníctvo na Slovensku akoaj pre jeho Ïiadateºov?

Ako sme uÏ uviedli, a súãasn˘ stav tomu vplnej miere nasvedãuje, poskytovanie ‰tátnejpodpory (nenávratné dotácie pre právnickéosoby, ktor˘ch poskytovateºom je Minister-stvo hospodárstva a v˘stavby SR spolu s úver-mi zo ·FRB pre fyzické a právnické osoby s v˘-hodn˘mi parametrami) patrí k najdôleÏitej‰ímpilierom ‰tátnej bytovej politiky a má nezastu-piteºné miesto medzi ekonomick˘mi nástrojmibytovej politiky ‰tátu.

Tieto podporné nástroje ‰tátu sa v súãasnejdobe spájajú s komplexnou obnovou sídlisk, ichobytného prostredia, ktoré sú financované zprostriedkov ‰trukturálnych fondov Európskejúnie. Je preto potrebné v ão najväã‰ej mierepodporovaÈ jeden zo základn˘ch princípov ‰tá-tu – prístupnosÈ zabezpeãenia kvalitného b˘va-nia pre obãana, ão je v˘znamn˘m meradlom so-ciálnej a kultúrnej vyspelosti krajiny.

Skutoãn˘ technick˘ stav bytového fondu SRje naozaj zanedban˘, myslíte si, Ïe sa dá sú-ãasn˘ stav úplne zmeniÈ? Asi treba hovoriÈ

o dlhodobej‰om procese?Tento proces je vzhºadom k rozsahu zaned-

bania technického stavu a údrÏby bytovéhofondu SR dlhodob˘ a je závisl˘ od moÏností azabezpeãenia finanãn˘ch prostriedkov vlast-níkov bytov v bytov˘ch domoch a tieÏ od v˘-voja a moÏností ‰tátnych rozpoãtov˘ch pro-striedkov.

V mnoh˘ch prípadoch ide o bytové domy sbytmi vo vlastníctve osôb s niωími príjmami, prektor˘ch sú podmienky ‰tátnej podpory mimo-riadne v˘hodné. K podpore ‰tátu v tejto oblastipristupujú aj úverové programy stavebného spo-renia a hypotekárneho financovania tohto pro-cesu (úãelové úvery) komerãn˘mi bankami.

Ako na nové moÏnosti reagujú stavebné fir-my?

V súãasnosti platné zákonné a vykonávaciepredpisy urãujú pre realizáciu t˘chto ‰pecific-k˘ch stavebn˘ch práce, ktor˘mi zatepºovaciepráce sú, aj preukázanie odbornej spôsobilos-ti stavebn˘ch firiem pri ich v˘bere vlastníkmibytov, bytov˘ch a rodinn˘ch domov tak, abyv˘sledn˘ efekt po realizácii zodpovedal záve-rom tepelno-technického posudku a projekto-van˘m poÏiadavkám.

Správnou realizáciou obnovy bytovéhodomu v potrebnom rozsahu a realizovanímpodºa predpísaného technologického postupu sadosiahne:• stav zabraÀujúci haváriám,• predæÏenie Ïivotnosti bytového domu,• úspory energie – spotreba tepla na byt a dom,• zv˘‰enie ‰tandardu b˘vania v porovnaní s no-

vou v˘stavbou.Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe stavebné firmy vo väã-

‰ine prípadov pochopili túto poÏiadavku trhu aoperatívne roz‰írili svoj predmet ãinnosti pre

realizovanie prác v tejto oblasti vy‰kolenímsvojich pracovníkov so získaním nutn˘choprávnení (licencií). Tieto kroky v‰ak v˘razneovplyvnili aj oblasÈ zamestnanosti vo v˘rob-n˘ch firmách stavebníctva SR. Nedá sa opome-núÈ ani pozitívny dopad na oblasÈ v˘roby sta-vebn˘ch látok a materiálov pre zatepºovaciepráce.

Aká je perspektíva ·tátneho fondu rozvojab˘vania, jeho moÏnosti a ìal‰ie plány?

·tátny fond rozvoja b˘vania plní úlohy sú-visiace s financovaním ‰tátnej podpory pri roz-‰irovaní a zveºaìovaní bytového fondu v Slo-venskej republike. Z tohto pohºadu je jedn˘mz najdôleÏitej‰ích pilierov ‰tátnej bytovej poli-tiky a má nezastupiteºné postavenie medzi eko-nomick˘mi nástrojmi bytovej politiky ‰tátu.

Realizácia poskytovania podpory z pro-striedkov ·FRB sa uskutoãÀuje v súlade so zá-konom o ·FRB, nariadením vlády SR a súvi-siacimi vykonávacími predpismi. âinnosÈ·FRB zriadeného zákonom v roku 1996 bolav predchádzajúcich obdobiach smerovaná hlav-ne do roz‰irovania bytového fondu (nájomnébyty a obstarávanie bytov fyzick˘mi osobami)a poãet Ïiadostí v úãele obnovy v porovnaní sostatn˘mi úãelmi poskytovania podpôr bol za-nedbateºn˘. V období rokov 1996 – 1999 bolazo ·FRB poskytnutá podpora v úãele obnovyna cca 1259 bytov v celkovej v˘‰ke 95 132 tis.Sk. Obrat nastal v roku 2000 – 2005, keì bolauÏ poskytnutá podpora na obnovu celkom 13182 bytov a najmä po roku 2006 – 2008 s poã-tom podporen˘ch bytov 19 350.

V období rokov 1996 – 2009 bolo podpore-n˘ch v úãele obnovy 33 791 bytov sumou cca3,694 mld. Sk. Tento trend pokraãuje aj v ro-koch 2009 a 2010.

Celkov˘ v˘voj od r. 1996 preukazuje aj rekapitulácia:

Rok Poãet obnoven˘ch bytov Finanãná podporab. j. Sk - tis. Sk, * eur – tis. eur

Obnova VPZ Spolu Obnova VPZ Spolu

1996 97 – 97 350 – 350

1997 330 – 330 59 296 – 59 296

1998 688 – 688 27 856 – 27 856

1999 144 – 144 7 630 – 7 630

2000 2 447 – 2 447 239 818 – 239 818

2001 1 470 – 1 470 83 867 – 83 867

2002 1 317 – 1 317 52 165 – 52 165

2003 4 389 – 4 389 248 392 – 248 392

2004 1 818 – 1 818 322 958 – 322 958

2005 1 741 – 1 741 250 000 – 250 000

2006 4 644 – 4 644 693 457 – 693 457

2007 8 231 – 8 231 956 798 – 956 798

2008 6 475 – 6 475 751 128 – 751 128

Spolu 33 791 – 33 791 3 693 715 – 3 693 715prepoãet podpory na eur (tis. eur) *122 609 *122 607

2009 7 210 14 775 21 985 *26 299 *70 871 *97 170

2010predpoklad 6 174 – 6 174 *21 108 – *21 108

Spolu 13 384 14 775 28 159 *47 407 *70 871 *118 278

Celkom 47 175 14 775 61 950 *170 016 *70 871 *240 887

Poznámka:Sumy finanãnej podpory neoznaãené sú v tis. SkSumy finanãnej podpory oznaãené * sú v tis. eur

53

N Á R O D N Á R A D A S R

·tatistiky vykazujú, Ïe pokles v stavebníct-ve pokraãuje aj v tomto roku, kedy by malanastaÈ stabilizácia, prípadne mierny vzo-stup?

Je známe, Ïe pre ekonomiku je aktuálna si-tuácia v stavebníctve ak˘msi indikátorom bu-dúceho celkového v˘voja. Ak by sme sa pozre-li na dne‰nú situáciu v stavebníctve, kde smemedziroãne stále v záporn˘ch ãíslach, mali bysme byÈ ohºadom v˘voja celej krajiny pesimis-ti. V skutoãnosti v‰ak priemyselná produkciastúpa percentuálne v dvojcifern˘ch ãíslach, tak-Ïe sa zdá, akoby základné pouãky neplatili.Ony platia, len Slovensko sa ocitlo v ‰peciálnejsituácii. Rozpor je v tom, Ïe pred finanãnou krí-zou zaÏívalo realitn˘ boom, Stavalo sa viac, akobol reálny dopyt. Na druhej strane, na‰a kraji-na je stále viac závislá od priemyselnej produk-cie, najmä v automobilkách a elektronickompriemysle, so zameraním na v˘voz. Preto smednes v takej zvlá‰tnej situácii, staviame meneja vyrábame oveºa viac. To sa ãoskoro zmení. Vstavebníctve oãakávam stabilizovanie moÏnoe‰te v tomto roku, najneskôr budúci rok. Signá-ly prichádzajú hlavne z bankového sektora, hy-potekárne úvery sú na vzostupe. Predpokla-dám, Ïe ‰tát neprestane stavaÈ diaºnice, zároveÀv‰ak verím, Ïe to bude v úspornej‰om reÏime.Ak by sme stavali pridraho, vráti sa nám to v bu-dúcnosti.

Do akej miery sa zníÏil plánovan˘ predaj vstavebníctve a ão to znamená pre stavebnéfirmy na Slovensku?

Nemám poruke presné ãísla, ale viem, Ïe sostavebn˘mi materiálmi sa obchoduje menej.Paradoxne to ma pozitívny dopad na t˘ch, ão na-kupujú a stavajú. Ceny poklesli, dá sa povedaÈ,Ïe v porovnaní so zahraniãím sa zreálnili. Toto

v‰ak neplatí pri stavebn˘ch v˘konoch. Tam jerozhodujúcim ukazovateºom cena práce. Tá naSlovensku neklesá, ani nepoklesne. Veì si lenuvedomme, Ïe budúci rok prestanú platiÈ obme-dzenia pracovného trhu pre Slovákov v Európ-skej únii. Napríklad zamestnaÈ sa v Rakúsku byuÏ nemal byÈ Ïiaden problém. To sa prejaví ìal-‰ím odchodom na‰ich stavebn˘ch robotníkov dozárobkovo zaujímavej‰ej cudziny, moÏno ich ne-dostatkom na Slovensku, ão bude tlaãiÈ na cenupráce. Ak dnes veºké stavebné firmy avizujú pre-pú‰Èanie zamestnancov pre predpokladan˘ po-kles objednávok pri v˘stavbe diaºnic, za krátkyãas moÏno budú maÈ problém zohnaÈ ºudí naSlovensku a budú sa musieÈ viac zaujímaÈ o ro-botníkov zo zahraniãia, napríklad z Ukrajiny. Ikeby v‰ak na‰i robotníci zostali doma, rastmiezd sa nezastaví, ão bude tlaãiÈ na ceny sta-vebn˘ch v˘konov. S t˘m musia stavebné firmypoãítaÈ, súboj medzi nimi sa bude asi zostrovaÈ.

Myslíte si, Ïe vzrastie rast stavebnej produk-cie so zaãiatkom realizácie prvého balíkaPPP-projektov v˘stavby diaºnice D1 medziMartinom a Pre‰ovom?

âo sa t˘ka PPP-projektov, treba si uvedomiÈ,Ïe ide o nezodpovedne nafúknuté rozpoãty.Oãakávam, Ïe vláda bude pokraãovaÈ vo v˘stav-be diaºnice medzi Îilinou a Pre‰ovom a Ïe mi-nister dopravy dokáÏe ceny projektov zreálniÈ.Rovnako zaujímavo a pomaly uÏ aj reálne vy-zerá moÏnosÈ pouÏiÈ na v˘stavbu diaºnic penia-ze z penzijného systému. TakÏe pokraãovanie vov˘stavbe diaºnic na Slovensku, ako som uÏ spo-menul, bude jednou z príãin otoãenia v˘voja vstavebníctve. Veì aÏ tak veºa sa toho na Sloven-sku za posledné ‰tyri roky nepostavilo. Málo sazaoberáme t˘m, Ïe porovnateºné projekty ako vdiaºniãnej sieti sú v modernizácii Ïelezniãnej do-pravy. Na tom má záujem Európska únia a nato ‰tedro prispieva bruselsk˘mi fondmi.

Zlep‰uje sa ekonomická situácia investorov?Na investorov na Slovensku vpl˘vajú dve

základné veci – vnútorné podnikateºské pro-stredie a v˘voj v exportn˘ch krajinách, najmäv Nemecku a âesku. Podnikateºská alianciaSlovenska meria v˘voj podnikateºského pro-stredia na Slovensku vlastn˘m indexom podni-kateºského prostredia – ten od roku 2006 len kle-sal. Dnes máme informácie, Ïe podnikateliapozitívne vnímajú programové vyhlásenie vlá-dy, teda veria tomu, Ïe prostredie pre nich sazlep‰í. Pre investora je dôleÏitá nielen aktuálnasituácia, ale aj v˘hºad, ktor˘ je dnes pozitívny.V voj v exportn˘ch krajinách sa zlep‰uje, veìNemecko dosiahlo v druhom ‰tvrÈroku 2010rekordn˘ medziroãn˘ rast hrubého produktu odzjednotenia krajiny. Keì to zhrniem, zlep‰ujú sapodmienky pre investorov doma, ão bude maÈpozitívny dopad na ich budúcu vnútornú situá-ciu. Perspektívne dobre vyzerá situácia v export-

n˘ch krajinách, takÏe bude kde produkciu vy-robenú na Slovensku predávaÈ.

Myslíte si, Ïe zlep‰ená ekonomická situáciainvestorov by mohla znamenaÈ aj zv˘‰eniedopytu po stavebn˘ch prácach?

Samozrejme, to sú veci, ktoré idú ruka vruke. Keì investori roz‰irujú v˘robu, súvisí toso stavebn˘mi prácami. Spomeniem jednu ‰pe-ciálnu kategóriu investorov – vodárenské firmy.Slovensko má záväzky voãi Európskej únii v od-kanalizovaní obcí. Do roku 2015 musia maÈnapríklad v‰etky obce s poãtom obyvateºov viacako dvetisíc funkãnú kanalizáciu. âas uteká,predpokladám, Ïe s vy‰‰ím objemom stave-n˘ch prác na podnet vodárensk˘ch firiem bude-me môcÈ poãítaÈ uÏ ãoskoro. Problémom v‰akbudú ako vÏdy peniaze. Minulá vláda odmieta-la vo svojej cenovej politike zohºadÀovaÈ poÏia-davky vodárensk˘ch firiem, ktoré potrebujúzdroje na investície. Teraz to bude treba ur˘chle-ne rie‰iÈ, ão nie je pre súãasnú vládu jednodu-ché. Rie‰enie sa v‰ak musí nájsÈ, ak si chceSlovensko plniÈ medzinárodné záväzky a záro-veÀ zv˘‰iÈ kvalitu Ïivota obyvateºov.

Aká je súãasná situácia v stavebníctve na Slo-vensku v porovnaní s âeskou republikou?

âesko zaznamenáva o nieão men‰í prepadako Slovensko. Ale situácia je v podstate veº-mi podobná. Na‰e krajiny si stále pamätajú spo-loãnú minulosÈ, hoci uÏ neplatí to, ão platilo e‰tezhruba pre desiatimi rokmi – Ïe Slovensko ver-ne nasleduje ãesk˘ v˘voj s urãit˘m ãasov˘moneskorením. Po urãitom stagnovaní v posled-nom roku, dvoch, má Slovensko ‰ancu opäÈ do-háÀaÈ svojho vyspelej‰ieho suseda. To je reál-nej‰ia méta, ako meraÈ sa s Nemeckom aleboRakúskom. VztiahnuÈ to môÏeme na celú eko-nomiku, stavebníctvo nevynímajúc.

Zmenila sa situácia v stavebníctve v oblas-tiach, ktoré boli postihnuté povodÀami?

Nemám informácie, ako sa zmenila situácia.Isté je jedno – v oblastiach, kam dorazili povod-ne je veºa po‰koden˘ch cestn˘ch a Ïelezniãn˘chobjektov. Utrpeli i stavby – najmä rodinné domy.Celkové ‰kody nedávno, e‰te pred vyãíÀanímÏivlu v Handlovej, vyãíslila vláda na 650 milió-nov eur, z toho asi polovica pripadá na obãanov.Je to obrovská suma, dúfajme, Ïe nám takútodieru pomôÏe zaplátaÈ aj Európska únia. Akchceme následky povodní odstrániÈ, musí sa vpostihnut˘ch oblastiach zaãaÈ opäÈ stavaÈ. A tonielen domy, ale aj po‰kodené mosty, Ïelezniã-né trate, cesty, vodovody, kanalizácie.

Aká je vyÈaÏenosÈ kapacít v pozemnom sta-viteºstve?

Pokiaº viem, tak sa pohybuje niekde medzi 60aÏ 70 percentami. Ideálnych 100 percent je ÈaÏ-ké dosiahnuÈ, to nemôÏeme ãakaÈ. Chcem v‰ak

Situácia v stavebníctve je zloÏitá

Aké sú stratégie v stavebníctve na Slovensku, ktoré reagujú na aktuálnu situáciu na trhu? Treba ich prispôsobovaÈ zhor‰en˘m podmienkam? Aj o tom v rozhovore s poslancom NR SR

za SDKÚ-DS a ãlenom V boru pre hospodárstvo, v˘stavbu a dopravu poslancomJozefom MIKU·OM, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.

54

N Á R O D N Á R A D A S R

upozorniÈ, Ïe stagnovanie aÏ pokles vyÈaÏi-teºnosti sa zaãal dávnej‰ie, i pre odklad v˘-stavby diaºnic. Minulá vláda sa s veºk˘mi vy-hláseniami pustila do PPP-projektov, ale je-din˘ v˘znamnej‰í rozbehnut˘ projekt je v˘-stavba r˘chlostnej cesty medzi Novou BaÀoua Nitrou. Problém bol v nezvládnutí riadeniatohto procesu, ãi uÏ i‰lo o získavanie zdro-jov alebo o schvaºovacie procedúry. T˘mnemyslím len PPP-projekty, rovnako iné spô-soby financovania. Ale iba som v‰etko neve-‰al na krk iba prechádzajúcej vláde, musímspomenúÈ prasknutie realitnej bubliny naSlovensku. Hoci sme ju nezaÏili v takomrozsahu ako ·panielsko ãi Írsko, pocítili smeju. Dnes uÏ vidíme pozitívne zmeny. Akosom spomenul, banky sú ochotnej‰ie poÏiãia-vaÈ, nielen na individuálne hypotéky, ale ajna developerské projekty. Napríklad v Bra-tislave sa opäÈ reálne hovorí o prestavbehlavnej Ïelezniãnej a hlavnej autobusovejstanice a priºahl˘ch priestorov. Tu ide o sú-kromné zdroje, vláda a samospráva len môÏupomôcÈ vytvoriÈ vhodné podmienky, aby sainvestície rozbehli a podnietili ìal‰í rozvoj.âo sa t˘ka bytovej v˘stavby, mne na Slo-vensku stále ch˘ba cielená podpora ‰tátu,aby nájomné byty mohli popri samosprá-vach stavaÈ súkromní investori. Rozmachv˘stavby nájomn˘ch bytov cez aktivity sú-kromn˘ch investorov by pomohol stavebníct-vu i sociálne odkázan˘m obyvateºom.

âo je podºa vás najzloÏitej‰ie prekonaÈ,aby sa stav a súãasná situácia zmenila arozbehli sa stavebné práce?

Odpoveì je jednoduchá – treba vytvoriÈkvalitnej‰ie podmienky na podnikanie. Hocisme do veºkej miery závislí do v˘voja na ex-portn˘ch trhoch, mnoho nástrojov máme vrukách sami. MôÏeme skvalitÀovaÈ podnika-teºské prostredie a motivovaÈ investorov,aby sa pú‰Èali do nov˘ch projektov. T˘mdáme prácu ºuìom, lebo ak sú nezamestna-ní, nemôÏeme od nich ãakaÈ, Ïe si napríkladbudú stavaÈ nové domy. V poãte bytov naobyvateºa stále zaostávame za priemeromvyspelej Európy, máme ão dobiehaÈ. MaÈdobré b˘vanie je jednou z kategórií, ktorousa posudzuje kvalita Ïivota. Podmienky napodnikanie môÏe napríklad v˘razne zlep‰iÈzv˘‰enie vymoÏiteºnosti práva. Práve prepodnikateºov v stavebníctve je nepríjemnouÈarchou, ak sa nemôÏu dovolaÈ svojich práv.Jedna nevymoÏená pohºadávka z veºkéhoprojektu môÏe men‰iu firmu doslova zlikvi-dovaÈ. Slovensko nie je vo vzduchoprázdne,stále si musíme byÈ vedomí, Ïe zahraniãn˘chinvestorov, priná‰ajúcich aj nové stavebnéprojekty, rovnako ako my potrebujú âesi,Poliaci ãi Maìari. âi chceme alebo nie, sokolit˘mi ‰tátmi súperíme o investorov. Vi-díme, Ïe Poliaci, ktorí prekonávajú hospo-dársku krízu najúspe‰nej‰ie, majú lep‰ie re-nomé ako my. âesi dlhodobo predstihujúna‰u krajinu v príleve zahraniãn˘ch inves-tícií. A Maìari, ktorí sú na tom dnes najhor-‰ie, hºadajú nástroje, ako si polep‰iÈ. Avizo-vali napríklad zavedenie rovnej dane so sa-dzbou niωou, ako je na Slovensku. TakÏe jaza hlavnú úlohu vlády v tejto oblasti pova-Ïujem skvalitnenie podnikateºského prostre-dia. Keì sa bude dariÈ firmám, bude sa da-riÈ stavebníkom i v‰etk˘m obãanom.

Pán poslanec, je urãite veºmi dôleÏitá aj sta-bilizácia celého agrárneho stavu, a preto sapokúsme zhrnúÈ nezrovnalosti v oblastipozemkového práva a vysvetliÈ, preão jedôleÏité ich odstrániÈ.

Áno, stabilizácia agrárneho stavu je veºmidôleÏitá lebo ako sa uvádza v programovomvyhlásení vlády, 86 % územia Slovenska jevidiecka a vidiek to je hlavne pôda – záhra-dy, oráãiny, lúky a pasienky, lesy, voda. Naj-väã‰ím problémom je obrovská rozdrobenosÈpozemkov. Keì sa pozrieme späÈ do histórie,zdedili sme Ïiaº uhorské pozemkové právo,ktoré umoÏÀovalo v rámci dediãsk˘ch kona-ní dediÈ spoluvlastnícke podiely k pozem-kom prakticky neobmedzene a v plo‰nomvyjadrení aÏ do 1 m2, na rozdiel od âeskej re-publiky, kde platilo rakúske pozemkové prá-vo a delenie pozemkov bolo ohraniãené v˘-merou (ak sa nem˘lim, 2 ha). Je to samozrej-me diametrálny rozdiel. Takéto trie‰tenievlastníckeho práva na Slovensku je absolút-ne nevyhovujúce pre akúkoºvek ãinnosÈ napôde. Boli si toho vedomí aj na‰i predkoviav b˘valom âeskoslovensku. Preto sa snaÏilitieto pozemky sceliÈ do väã‰ích blokov for-mou komasácií v niekoºk˘ch vybran˘ch ka-tastrálnych územiach na Slovensku. Îiaº ne-stihlo sa to urobiÈ pre zaãiatkom druhej sve-tovej vojny. Po jej skonãení pri‰iel víÈazn˘ fe-bruár 1948 a prakticky aÏ do 1. 1. 1990 sa uÏí-

vacie právo k pôde stalo nadraden˘m vlast-níckemu právu. Tu treba uviesÈ, Ïe aj poãasbudovania socializmu sa spracúvali a realizo-vali tzv. HTÚP (Hospodársko-technické úpra-vy pozemkov) a neskôr SPPÚ (súhrnné pro-jekty pozemkov˘ch úprav), ale tie pracovalis poºnohospodárskym fondom cez uÏívacieprávo, nie vlastnícke. Takto vznikli veºkoblo-kové hony s v˘merou niekoºko desiatok aÏstoviek hektárov, rekultivovalo sa, odvodÀo-valo, zúrodÀovalo, prehnojovalo a zavlaÏova-lo bez akceptovania vlastníckych hraníc po-zemkov. V‰etko bolo podriadené maximál-nym v˘nosom z pôdy v snahe zabezpeãiÈ po-travinovú sebestaãnosÈ, ãím sa poºnohospo-dárska pôda drancovala. Pôda stratila z vlast-níckej stránky svoj v˘znam a pri mnoh˘ch de-diãsk˘ch konaniach sa buì vôbec nededilaalebo dedila ãasto len s vyjadrením nejakej su-márnej v˘mery a ceny. Svetl˘m poãinom v t˘-chto ãasoch bolo, Ïe dedil zvyãajne jedendediã (v mnoh˘ch prípadoch aj proti jehovôli) s povinnosÈou vyplatiÈ ustupujúcich de-diãov pokiaº táto pôda prestane byÈ v uÏíva-ní socialistickej organizácie. V takto nastave-nom spoloãenskom systéme do‰lo k absolút-nemu odcudzeniu vlastníka od pôdy. Novem-ber 1989 spôsobil revolúciu aj v oblasti po-zemkového práva. Od 90. rokov 20. storoãiabol prijat˘ súbor zákonov t˘kajúcich sa vlast-níckeho a uÏívacieho práva k pozemkom,

Aj v pôdohospodárstveje mnoÏstvo

problémov

Aj v rezorte pôdohospodárstva sa plánuje a zvaÏuje ão jedôleÏité, ão treba zachovaÈ z toho dobrého a ão zmeniÈ. Svoje

názory prezentuje aj poslanec NRSR za SAS Martin FECKO v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

55

ako aj ich evidencie. Vlastnícke právo opätov-ne nadobudlo svoju váÏnosÈ a stáva sa právomnadriaden˘m nad uÏívacím právom, tak akoto bolo v ostatn˘ch európskych krajinách(vynímajúc postkomunistické). Osobne simyslím, Ïe zákony ako ã. 229/1991 Zb. oúprave vlastníckych vzÈahov k pôde a inémupoºnohospodárskemu majetku v znení ne-skor‰ích predpisov, ã. 330/1991 Z. o pozem-kov˘ch úpravách, usporiadaní pozemkovéhovlastníctva, pozemkov˘ch úradoch, pozemko-vom fonde a pozemkov˘ch spoloãenstvách vznení neskor‰ích predpisov, ã. 180/1995 Z. z.o niektor˘ch opatreniach na usporiadanievlastníctva k pozemkom v znení neskor‰íchpredpisov, ã. 181/1995 Z. z. o pozemkov˘chspoloãenstvách, ã. 162/1995 Z. z. o katastrinehnuteºností v znení neskor‰ích predpisov aã. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k po-zemkom a o zmene a doplnení zákona NR SRã. 180/1995 Z. z. o niektor˘ch opatreniach nausporiadanie vlastníctva k pozemkom v zne-ní neskor‰ích predpisov, sú v podstate kvalit-né právne normy, ktoré dávajú dobr˘ základobãanovi Slovenskej republiky na v˘kon jehovlastníckeho a uÏívacieho práva k pozem-kom. Îiaº, k t˘mto zákonom (okrem zákonaã. 162/1995 Z. z. v z. n. p.) doteraz neboli vy-dané príslu‰né vykonávacie vyhlá‰ky a taksÈaÏujú ãinnosÈ prvo- a druhostupÀov˘ch or-gánov ‰tátnej správy pri ich uvádzaní do Ïi-vota. Pracovníci t˘chto orgánov ‰tátnej sprá-vy boli odkázaní pri posudzovaní kompliko-van˘ch podaní vychádzaÈ len zo súdnych ju-dikátov. Z tejto skutoãnosti pramenilo aj veºanesprávnych rozhodnutí a následne z tohoplynúce sÈaÏnosti resp. súdne Ïaloby od ob-ãanov. V pozemkovej agende boli prijaté Ïiaºaj také zákony, ktoré kopírovali „socialistic-ké“ maniere, boli zamerané vyslovene protivlastníkovi pozemku a tlaãili ho ºudovo po-vedané do kúta. Tak˘ je podºa mÀa zákon ã.64/1997 Z. z. o uÏívaní pozemkov v záhrad-n˘ch osadách a vyrovnania vlastníctva k nimv znení neskor‰ích predpisov. Mám zato, Ïezákladom kaÏdého ‰tátu je v prvom rade(okrem ºudí samozrejme) existencia jehozvrchovaného územia, a preto by mal vedieÈkoºko má pozemkov (parciel) a koºko vlast-níkov. Len potom môÏe naplno vyuÏiÈ je-stvujúci pozemkov˘ potenciál na ak˘koºvekrozvoj (investiãn˘ aj neinvestiãn˘). Îiaº naSlovensku ani po 19 rokoch takéto údaje ne-máme. Podºa slov súãasného ministra pôdo-hospodárstva, Ïivotného prostredia a regionál-neho rozvoja aÏ v 203 katastrálnych úze-miach nebolo ukonãené konanie podºa vy‰‰ieuvádzaného zákona ã. 180/1995 Z. z., ktoré-ho základn˘m úãelom je vyhotovenie, schvá-lenie a zápis do katastra nehnuteºností tzv. Re-gistrov obnovenej evidencie pozemkov (ìa-lej len ROEP). V sledkom takéhoto konaniaje zaloÏenie nov˘ch listov vlastníctva na zá-klade jestvujúcich pozemkovokniÏn˘ch vlo-Ïiek resp. in˘ch právnych listín priãom sazároveÀ vypracujú aj príslu‰né mapové pod-klady. Zápisom ROEP-u do katastra nehnu-teºností sa vytvorí nov˘ právny stav, ktor˘ sastáva záväzn˘m do budúcna. Pri prijímanívy‰‰ie spomínaného súboru právnych predpi-sov sa uvaÏovalo, Ïe re‰tituãné nároky (zákonã. 229/1991 Zb. v z. n. p.) budú ukonãené do5 rokov, pozemkové úpravy (zákon ã.330/1991 Zb. v z. n. p.) do 10 rokov, záhrad-

né osady (zákon ã. 64/1997 Z. z.) do 5 rokova ROEP-y (zákon ã. 180/1995 Z. z. v z. n. p.)do 10 rokov. No reãi sa hovoria a chlieb sa je.Sme v roku 2010 a úplne nie je ukonãené ztoho niã. Dôvody sú rôzne, no podºa mÀa jeto stále o ºuìoch ich zodpovednosti a kontro-le plnenia si svojich povinností a je jedno ãije to post referenta na obvodnom pozemko-vom úrade, pozemkovom fonde, ãi post pred-nostu na katastrálnom úrade, ‰tátneho tajom-níka alebo ministra.

Problémov v agrosektore t˘kajúcich sa po-zemkového práva je dosÈ. Napríklad, nie jepredsa moÏné, aby:• vlastník pozemkov po ukonãení ROEP-u

zistil, Ïe má len poloviãnú resp. Ïiadnuv˘meru oproti tej, s ktorou vstupoval do ko-nania,

• oprávnená osoba pri re‰tituãnom nárokunedostala po 5 a viac rokoch náhradu odSlovenského pozemkového fondu,

• neboli uzatvorené nájomné zmluvy na les-né pozemky, ktoré sú vo vlastníctve fyzic-k˘ch osôb a uÏívajú ich Lesy SR, ‰. p.,

• vlastník poºnohospodárskej pôdy sa nemo-hol ujaÈ jej uÏívania, pretoÏe ju obhospo-daruje in˘ miestny agropodnikateº, ktor˘má uzavretú nájomnú zmluvu so SPF naplochu, nie na jednotlivé pozemky (parce-ly),

• boli registrované urbárske spoloãenstvavykazujúce hospodársku ãinnosÈ na svojichnehnuteºnostiach, ktoré nesplnili podmien-ku registrácie spoloãenstva podºa zákona ã.181/1995 Z. z.,

• poberateº subvencií na pôdu deklarovalpôdohospodárskej platovej agentúre ob-hospodarovanú v˘meru len verifikáciou, t. j. zákresom na ortofotomapách, nie ceznájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov,

• vlastník pozemku dostával minimálny ná-jom od uÏívateºa, ktor˘ na túto pôdu (ãas-to aj poÏadovane poãas roka neobrobenú)poberá min. 10-krát väã‰iu finanãnú sub-venciu,

• bol duplicitn˘ list vlastníctva a pod.Tak˘to stav traumatizuje obãanov, vyvolá-

va nedôveru a hádky. Celé takéto prostrediesa javí ako netransparentné, byrokratické a ko-rupãné a pritom na‰a Ústava SR zaruãuje ne-dotknuteºnosÈ vlastníckeho práva. Je na ãases t˘m nieão zaãaÈ robiÈ.

Agrárny systém dokáÏe priniesÈ pridanúhodnotu. âo treba urobiÈ preto, aby sa takstalo?

Pridaná hodnota vzniká prácou. Práca je to,ão vykonávame pre druh˘ch. Na to v‰ak po-trebujeme urãité podmienky. PredstaviteliaSlovenskej poºnohospodárskej a potravinár-skej komory oznaãili teraj‰ie fungovanie poº-nohospodárov ako najväã‰iu krízu od roku1989. Pomaly nemajú ão predávaÈ, aby na tomzarobili. Ceny viacer˘ch ÈaÏiskov˘ch agrár-nych komodít klesli pod úroveÀ v˘robn˘chnákladov. S problémami zápasí uÏ nielen Ïi-voãí‰na, ale aj rastlinná v˘roba, v ktorej sapestovateºom zniÏujú ceny za predaj zrnín.Hovorí sa aj o obmedzení ãi dokonca nerea-lizovaní investiãn˘ch projektov s podporou zProgramu rozvoja vidieka. V takomto prípa-de by to viedlo k prehæbeniu e‰te väã‰ích roz-dielov medzi slovensk˘mi a zahraniãn˘miroºníkmi, pokiaº ide o ich technické a techno-

logické vybavenie. Je potrebné pruÏne reago-vaÈ na situáciu na trhu, zreálniÈ ceny a upra-viÈ podmienky intervenãn˘ch nákupov, prijaÈsystémové opatrenia na riadenie rizík poºno-hospodárskej v˘roby a hlavne podporiÈ prvo-v˘robu (mal˘ch a stredn˘ch agopodnikateºov,ktorí nám tieÏ svojou ãinnosÈou pomáhajúzniÏovaÈ nezamestnanosÈ). ZameraÈ by sme samali na zabezpeãenie potravinovej dostatoã-nosti na Slovensku.

Vidíte moÏnosti na zv˘‰enie priamych pla-tieb, sú zabezpeãené pre poºnohospodárovpriame platby v maximálnej v˘‰ke?

Predchádzajúca vláda nezabezpeãila prepoºnohospodárov priame platby v maximál-nej v˘‰ke. Finanãné pohºadávky a záväzky,ktoré zostali nevyrie‰ené, zrejme neumoÏniauvaÏovaÈ o ich nav˘‰ení v tomto roku. Na dru-hej strane európska legislatíva pre progra-movacie obdobie 2007 – 2013 dáva priestorna postupnú implementáciu priamych pla-tieb. Podºa eurokomisára pre poºnohospodár-stvo a rozvoj vidieka Daciana Ciolosa súpriame platby dôleÏitou súãasÈou príjmu far-márov a mali by sa zachovaÈ. PrehodnotiÈ bysa v‰ak malo ich nastavenie, aby boli rovno-cennej‰ie. Priame platby by mali zaruãiÈ mi-nimálnu úroveÀ príjmov poºnohospodárov.Obmedzovanie moÏností produkcie európ-skeho poºnohospodárstva je proti záujmomEurópskej únie, a preto chce presadzovaÈvhodne financovanú poºnohospodársku poli-tiku aj po roku 2013.

Vyrie‰ilo sa uÏ financovanie DPH pre obcecez Program rozvoja vidieka?

Nie. Program rozvoja vidieka môÏe byÈpre malé obce likvidaãn˘. Pri ãerpaní eurofon-dov sú znev˘hodnené, pretoÏe si musia dosvojich nákladov zarátaÈ aj 19-percentnú daÀDPH. Tá sa totiÏ v tomto programe berie akoneoprávnen˘ náklad a nedá sa preto odpoãí-taÈ. V prípade, Ïe by chcela takáto obec opra-viÈ napríklad miestnu ‰kolu pomocou fon-dov EÚ v celkovej sume milión eur, muselaby tak zaplatiÈ na daniach takmer dvestotisíceur, ão pre väã‰inu mal˘ch obcí predstavujepodstatnú ãasÈ ich roãného rozpoãtu. Obce sútak nútené zobraÈ si úver, ale tieto prostried-ky rezervovaÈ na svojich úãtoch, ão im nedo-voºuje realizovaÈ iné projekty alebo vlastné in-vestície. Veºké obce a mestá, ktoré podávajúprojekty pomocou in˘ch mechanizmov, auto-maticky neplatia DPH. Je to nesystémovénespravodlivé. Aj malé obce môÏu síce pod-ºa zákona poÏiadaÈ o vrátenie DPH z t˘chtoprojektov, nikto im ale nezaruãuje, Ïe na tobude dosÈ peÀazí.

Ako je to s DPH pre pozemkové úpravy? Projekty pozemkov˘ch úprav podºa záko-

na ã. 330/1991 Zb. v z. n. p. boli doteraz fi-nancované buì zo ‰tátneho rozpoãtu alebo zeurofondov. V súãasnosti zostali len euro-fondy a v nich nie je zahrnutá DPH. Túto po-loÏku z ceny platí ‰tát a v koneãnom dôsled-ku zostáva aj ‰tátu.

Ak sa ráta s rovnak˘m ekonomick˘m ras-tom Slovenska aj na budúci rok, aké bymali byÈ priame platby pre farmárov vroku 2011?

Mali by sa zv˘‰iÈ o 10 %, pretoÏe sa zv˘-

N Á R O D N Á R A D A S R

56

N Á R O D N Á R A D A S R

zv˘‰iÈ starostlivosÈ a ochranu pred povodÀa-mi. ªudia sa musia s povodÀami nauãiÈ ÏiÈ ajv budúcnosti. Hodnota majetku, ktor˘ ohro-zujú, je stále vy‰‰ia. Preto sa musí sústrediÈpozornosÈ celej spoloãnosti na prevenciu a sa-motnú ochranu pred veºk˘mi vodami s cieºomzníÏiÈ alebo minimalizovaÈ ‰kody.

V oblasti pôdohospodárstva vo vzÈahu sspadnutej zráÏkovej vode by sme mali najprvzásadne zmeniÈ filozofiu, ktorá tu doterazpanovala a aj panuje a to, Ïe vodu z územiaje potrebné ãím skôr odviesÈ a najlep‰ie varikeby tam nebola Ïiadna voda. Preto sa v mi-nulosti v ãasoch budovania socializmu odvod-Àovalo, rekultivovalo a upravovali vodnétoky. Vynakladali sa na to nemalé finanãnéprostriedky ‰tátu a takúto krajinu sme zdedi-li. No niã netrvá veãne a ani tieto zásahy dokrajiny. V posledn˘ch 20 rokoch sa kvôli de-ficitu financií v agrosektore s tak˘mito zásah-mi príroda vyrovnala po svojom, sama svo-jou silou. Ako príklad by som uviedol odvod-nené lány poºnohospodárskej pôdy rúrkovoudrenáÏou v 60. a 70. rokoch 20 storoãia, kto-rej ÏivotnosÈ bola 30 – 40 rokov a v mnoh˘chprípadoch je uÏ nefunkãná. Vytvárajú sa mo-krade v poºnohospodárskej krajine, ãomusom rád.

Zmena filozofie by mala spoãívaÈ v ão naj-väã‰om zadrÏaní zráÏkovej vody a spomale-nie jej odtoku, aby nedochádzalo k sústrede-nému steãeniu vôd v tom istom ãase v jednommieste, ktoré kapacitne nestaãí a dochádza kvybreÏovaniu a záplavám.

Zachytávanie zráÏkovej vody sa musí ro-biÈ v celom povodí, poãnúc od najvy‰‰ích po-lôh po najniωie.

Lesy, ako sa uÏ mnohokrát spomínalo, súnajväã‰ia ‰pongia na zadrÏiavanie a postup-né uvoºÀovanie vody do krajiny v ãase su-ch˘ch období. Tu podºa mÀa máme veºa res-tov. Donedávna moÏn˘ holorubn˘ spôsobÈaÏby dreva a keì k tomu pridruÏíme aj ve-terné kalamity v posledn˘ch rokoch, tak ho-lín nám rastie na lesnom pôdnom fonde akohúb po daÏdi.

Jednou z moÏností spomalenia odtoku daÏ-ìovej vody z lesného pôdneho fondu podºamôjho názoru je aj vytváranie prehrádzok nahorsk˘ch bystrinách a periodicky such˘chv˘moºoch a strÏiach, ako to navrhuje pánKrafãík z OZ ªudia a voda z Ko‰íc. Je to lenãiastkové rie‰enie, ale môÏe byÈ úãinné.Okrem toho malo by byÈ samozrejmosÈoudôsledné dodrÏiavanie predpísaného lesnéhohospodárskeho plánu v‰etk˘mi subjektmihospodáriacimi v lese hlavne ão sa t˘ka pred-písanej v˘sadby stromãekov na plochách ve-den˘ch ako holiny.

Na poºnohospodárskom pôdnom fonde vi-dím moÏnosti eliminovania niãiv˘ch pôvod-ní v protierozívnom obrábaní pôd, napríkladsadenie okopanín v smere vrstevníc (nie kol-mo na ne ako sa to robí teraz), vytváraniemen‰ích pôdnych celkov (max. 5 – 10 ha) srôznym osevn˘m postupom t.j. aj s rôznymãasov˘m reÏimom zakladania, o‰etrovania azberu úrody dan˘ch plodín, ponechávanie ajúhorov v osevn˘ch postupoch, zakladaniezasakovacích pásov a priekop (po vrstevni-ciach), v˘sadba remízok po obvode hranícjednotliv˘ch pôdnych blokov. Hlavne v níÏin-n˘ch oblastiach súhlasím, tak ako je to uvá-dzané v programovom vyhlásení vlády SR s

‰i ãasÈ financovaná Európskou úniou. Ak byzostal podiel ‰tátneho rozpoãtu rovnak˘, tedana úrovni 20 % a príspevok Európskej únieby sa zv˘‰il z teraj‰ích 70 % na 80 % v roku2011, bolo by to spolu 100 %. Treba v‰ak po-vedaÈ, Ïe Slovenskej republike hrozí kráteniepeÀazí v priamych platbách, je ohrozená ak-reditácia platobnej agentúry, ktorá ich vyplá-ca a v rokoch 2011 – 2013, v dôsledku tohomôÏu dostaÈ farmári niωiu platbu za hektárhlavne v znev˘hodnen˘ch oblastiach. Dôvo-dom je zvy‰ovanie roãného vyplácania t˘chtofinanãn˘ch prostriedkov v uplynulom obdo-bí, ktoré treba teraz upraviÈ na pôvodn˘ stav.

UvaÏovalo sa aj o zv˘‰ení DPH pri preda-ji z dvora. Nie je to v rozpore s legislatívouEÚ?

Ako problém sa ukazuje fakt, Ïe zníÏenímDPH pri produktoch tzv. predaja z dvora z 19% na 6 % nastala situácia, keì sa tovar nedo-stáva na trh za rovnak˘ch a rovnocenn˘chpodmienok. A to je v rozpore s legislatívouEurópskej únie, ktorej pravidlá stanovujú, Ïeten ist˘ tovar sa nemôÏe doma zv˘hodÀovaÈalebo inak zdaÀovaÈ. K˘m produkt predáva-n˘ z dvora sa zdaÀuje 6 %, ten ist˘ produktpredávan˘ napríklad v klasickej predajni sazdaÀuje 19 %. Ide teda o rôznu sadzbu DPHna rovnak˘ tovar. V tejto súvislosti sa uvaÏu-je o zjednotení dane z pridanej hodnoty akojedno z rie‰ení. Treba braÈ do úvahy, Ïe pre-daj z dvora sa t˘ka drobn˘ch pestovateºov,ktor˘ch roãn˘ obrat nepresahuje v˘‰ku napovinnú platbu DPH. Okrem toho na predajz dvora sa urãili u nás iba niektoré produkty.Európska legislatíva v‰ak povoºuje takto pre-dávaÈ aj iné komodity, namieste je uvaÏovaÈo roz‰írení ponuky.

Je rozdielna DPH dostatoãn˘m rie‰enímpre rozvoj predaja z dvora?

Podºa doteraj‰ích skúseností, zníÏenie danedrobnému farmárovi pomôÏe iba ãiastoãne.Neprilep‰í si predajca z dvora, ktor˘ predá-va v˘robky, ak˘mi sú napríklad o‰tiepok,bryndza a syry. ZníÏenie dane sa totiÏ t˘ka ibamäsa, mlieka, vajec, r˘b a medu, ãiÏe prvot-n˘ch produktov. Zákon pomáha skôr väã‰ímproducentom, ak˘mi sú poºnohospodárskedruÏstvá.

Ak˘ je vôbec v˘znam predaja z dvora, máv˘razn˘ podiel v agrosektore?

MôÏe prispieÈ k zlep‰eniu Ïivota na vidie-ku a potravinovej bezpeãnosti nás v‰etk˘ch.Farmárom uºahãuje predaj kvalitn˘ch pre-bytkov z domácej produkcie a v˘roby priamospotrebiteºovi. Predaj ãerstv˘ch produktovspotrebiteºovi je bezpeãnej‰í ako ich zdæhavácesta do veºk˘ch obchodn˘ch reÈazcov. Súpriamo od prvov˘robcu, ãerstvé, priemysel-ne nespracované, chemicky neo‰etrené – ne-konzervované. Kontroln˘m orgánom sú prí-slu‰né Regionálne veterinárne a potravinovésprávy, ak predajca dodrÏiava ‰tátom stano-vené podmienky, spotrebiteºovi niã nehrozí.Najprísnej‰ím kontrolórom kvality je v‰akvÏdy spotrebiteº. Projekt Predaj z dvora vie-dol k vzniku viacer˘ch zväzov, ktoré chcúprostredníctvom neho zlep‰iÈ Ïivot na vidie-ku. Na internete majú dokonca vlastné strán-ky s logom, prostredníctvom ktor˘ch sa môÏupredajcovia z dvora zviditeºniÈ. Pracujú na

tom, aby mohli predajcom, registrovan˘mna stránke, zabezpeãiÈ vlastn˘ systém kontro-ly a servis na komunikáciu s kontroln˘m or-gánom. Aby pri predaji z dvora mal˘ch far-márov dosiahli ão najmen‰iu byrokraciu apovinnosti voãi ‰tátu a ão najkrat‰iu cestu odpredajcu k spotrebiteºovi. Vytvoril sa lep‰ípriestor na podporu trhu s ekologick˘mi po-travinami, po ktor˘ch je veºk˘ spotrebiteºsk˘dopyt a rozvoj ekologického poºnohospodár-stva. Úradné predpisy, programy a plány vEurópskej únii sú v tomto smere obsiahle adôkladne prepracované. V neposlednom radesa môÏe zv˘‰iÈ priamy príjem mal˘ch roºní-kov a podnikateºov priamym predajom, ãopodporí aj agroturistiku, spestrí sortiment po-núkan˘ch produktov v naturálnej forme. Ne-smieme zabúdaÈ ani na stabilizáciu zamestna-nosti v agrosektore. Najväã‰í podiel v agro-sektore pri predaji z dvora majú producentimedu, ktor˘ch sa zaregistrovalo cca 3 486, ìa-lej je to 241 prvov˘robcov surového kravské-ho, ovãieho a kozieho mlieka vrátane mlieã-nych automatov, okolo 1 108 uÏívateºov po-ºovn˘ch revírov a funkãn˘ch je vy‰e desaÈ ma-l˘ch bitúnkov.

âomu pomohlo 7-roãné obdobie nemoÏ-nosti nákupu pôdy zahraniãn˘mi subjekt-mi, ktoré sa konãí na budúci rok? Neuva-Ïuje sa o jeho predæÏení?

Osobne si myslím, Ïe malo a má svojeopodstatnenie obdobie nemoÏnosti nákupupôdy zahraniãn˘mi subjektmi. Keby to nebo-lo (hlavne v prv˘ch rokoch emarga), bojím sa,Ïe by na‰a pôda bola skúpená zahraniãn˘miobãanmi a nerád by som sa doÏil toho, abysom bol v nájme vo vlastnej krajine. Vypl˘-va to z dlhodobo pretrvávajúcej nízkej cenypoºnohospodárskych a lesn˘ch pozemkov a vmnoh˘ch prípadoch slabého ekonomickéhozázemia vlastníkov t˘chto pozemkov. Zvlá‰Èpri prepoãte kurzu vtedaj‰ej slovenskej koru-ny k ostatn˘m nemám zahraniãn˘ investor ne-mal problém doslova za drobné poskupovaÈpôdu pouÏijúc pritom rôzne marketingovémetódy hlavne na populácii star‰ích obãanov.Ako som uÏ uviedol vy‰‰ie do‰lo k odcudze-niu sa ná‰ho obãana od pôdy. Nevedeli smesi ju ceniÈ a hoci sa to uÏ vìakabohu z rokana rok mení, predsa len máme niekoºko 100--tisíc ha pôdy neznámych vlastníkov, kde jepriestor na rôzne druhy machinácií. Îiaº, jee‰te v na‰ej republike veºa nedokonal˘ch zá-konov v tejto oblasti, ktoré to umoÏÀujú. Akosa ukazuje 20 rokov je veºmi krátky ãas na to,aby si vlastníci pozemkov na Slovensku uve-domili cenu pôdy ktorú vlastnia. Preto osob-ne by som ìal‰ie predæÏenie takéhoto obdo-bia privítal a bol za.

Zamerajme sa aj na neustále hroziace po-vodne. âo sa dá urobiÈ v oblasti pôdohos-podárstva na minimalizovanie niãiv˘chpovodní?

Veºká voda a povodÀové ‰kody sú a zosta-nú aktuálnymi témami. Je známe, Ïe ãlovekstavebn˘mi zásahmi, intenzívnym prestavo-vaním a vyuÏívaním oblastí, ktoré sú v blíz-kosti vody, v˘razne zhor‰il povodÀovú si-tuáciu na tokoch. Situáciu sÈaÏuje aj to, akosúãasné poznatky o úãinku klimatick˘chzmien ukazujú, Ïe aj v budúcnosti sú pravde-podobné zv˘‰ené riziká povodní. Preto treba

57

N Á R O D N Á R A D A S R

vytváraním such˘ch poldrov, ktoré v such˘chobdobiach budú zdrojom biomasy na ìal‰iespracovanie.

Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích úkonov na zmen-‰ovanie rizík povodní v‰ak aj naìalej zostá-va údrÏba, ãistenie a udrÏiavanie prietokovejschopnosti priekop, kanálov, mal˘ch ale ajostatn˘ch vodn˘ch tokov, ako aj retenãnejschopnosti vodn˘ch nádrÏí a ostatn˘ch vod-n˘ch plôch.

Podºa ‰tatistiky potenciálne ohrozená poº-nohospodárska pôda procesmi vodnej erózieu nás predstavuje 43,3 %. Je to vysoké ãíslo,ktoré by mohlo byÈ e‰te vy‰‰ie, ak by sa ne-

vyvíjali nové technológie pestovania poºn˘chplodín. NajdôleÏitej‰ím opatrením je trvalépokrytie pôdy. Viaceré v˘skumy preukázali,Ïe priama sejba so zodpovedajúcim pokrytímpôdy rastlinn˘mi zvy‰kami – viac ako 30 %povrchu poºa po sejbe – je jednou z najefek-tívnej‰ích metód zniÏovania vodnej erózie.

Podºa zistenia tohtoroãná nepriazeÀ poãa-sia úplne zniãila, alebo po‰kodila úrodu natakmer 250 000 ha poºnohospodárskej pôdy,‰kody v poºnohospodárstve sa odhadujú naskoro 150 miliónov eur. Ide o tak˘ veºk˘ roz-sah po‰kodenia vodn˘m Ïivlom, s ak˘m sapoºnohospodári nestretli celé desaÈroãia.

Rie‰enie protipovodÀov˘ch opatrení sa do-slova núka prostredníctvom vypracovávan˘chprojektoch pozemkov˘ch úprav podºa zákonaã. 330/1991 Z. z. v z. n. p., ktoré sú financo-vané cez eurofondy a v˘konn˘m orgánom súobvodné pozemkové úrady, ako orgány ‰pe-cializovanej ‰tátnej správy Ministerstva pôdo-hospodárstva a Ïivotného prostredia SR. Pred-metom konania je spravidla celé katastrálneúzemia a hoci sa zatiaº v prevaÏnej miera rea-lizujú len v poºnohospodárskom fonde, nie jeproblém roz‰íriÈ to aj na lesn˘ pôdny fond. Prikumulácii rôznych finanãn˘ch zdrojov vidímv tom veºkú perspektívu.

podhorsk˘ch a horsk˘ch regiónoch, tak Ïeproblémové územie má v˘meru takmer 500tis. ha.

Najväã‰ím problémom horsk˘ch smreãínje masové premnoÏenie podkôrového hmy-zu, najmä lykoÏrúta smrekového, ktor˘ plo‰-ne napáda smreãiny a spôsobuje ich masovéhynutie. Za normálnych okolností tento ‰kod-ca napáda najmä nepôvodné a dospelé smre-ãiny. Keì sa masovo premnoÏí (ako je to v sú-ãasnosti na Slovensku) likviduje v‰etky smre-ãiny bez ohºadu na vek a pôvod. Problém shorsk˘mi smreãinami sa zaãal po roku 2002po prijatí nového zákona o ochrane prírodya krajiny. Tento zákon umoÏÀoval ignorovaÈodborné stanoviská lesníkov, ktorí presadzo-vali ekologickú aktívnu ochranu smreãín a dalmoc ekologick˘m mimovládnym organizá-ciám a úradom Ïivotného prostredia ktoréuprednostÀovali pasívnu ochranu lesa tak-zvan˘ bezzásahov˘ reÏim proti kalamitn˘m‰kodcom smreãín. Posledn˘m klincom dorakvy horsk˘ch smreãín bola obrovská vetro-vá kalamita v novembri 2004, ktorej znaãnúãasÈ v horsk˘ch oblastiach lesníci nemohlispracovaÈ ãi asanovaÈ pre odpor mimovlád-nych ekologick˘ch organizácií a prieÈahy vkonaní spôsoben˘ch úradmi Ïivotného pro-stredia. Preto pri‰lo k masovému premnoÏe-niu lykoÏrúta smrekového ktorého dynami-ka po tepl˘ch letách v rokoch 2005 a 2006 na-brala „raketovú r˘chlosÈ“. MÎP SR a jemupodriadené úrady a in‰titúcie v rokoch 2005a 2006, zl˘mi a alibistick˘mi rozhodnutiamiznemoÏnili lesníkom vykonávaÈ efektívnuochranu lesa a spôsobili podkôrnikovú kala-mitu v smreãinách aká nemá obdobu v úze-mí medzi Dunajom a Tatrami za celú známuhistóriu. Dnes uÏ je takmer nemoÏno odvrá-tiÈ obrovskú ekologickú katastrofu, v podo-be rozpadu horsk˘ch lesov na v˘mere takmer500 tis. ha, ão spôsobí obrovskú ekologickúkatastrofu v horsk˘ch a podhorsk˘ch oblas-tiach a obnova resp. revitalizácia t˘chto lesovbude trvaÈ obrovské ãasové obdobie a budefinanãne mimoriadne nároãná.

Ako hodnotítestav lesov na Slovensku?MoÏno oznaãiÈ napríklad vekovú ‰truktú-ru lesov v SR za optimálnu?

Slovensko patrí medzi tie ‰Èastné krajiny vEurópe, ktoré majú vysokú lesnatosÈ (41 %)a uÏ viac ako dve storoãia hospodária slovens-kí lesníci trvalo udrÏateºn˘m spôsobom. Nienáhodou je slovenské lesníctvo povaÏovanéza jedno z najlep‰ích v Európe, veì uÏ od ãiasMárie Terézie bolo Slovensko centrom lesníc-kej vedy a vzdelania v Európe. Lesníci t˘m,Ïe pouÏívajú systém lesohospodárskeho plá-novania, zabezpeãujú to najpodstatnej‰ie preles a spoloãnosÈ, t. j. permanentnú starostli-vosÈ o les (kaÏd˘ hektár lesa má svoj lesn˘hospodársky plán), trvalú obnovu lesa (lesn˘pôdny fond po vyÈaÏení sa musí do dvoch ro-kov zalesniÈ, ak nejde o kalamitu) a trvalúudrÏateºnosÈ lesného hospodárstva (nesmi saz lesa vyrúbaÈ viac ako je ekologicky a bio-logicky únosné). Argumenty, ktoré toto pod-ãiarkujú, moÏno jednoducho zhrnúÈ do dvochbodov:• Na Slovensku za posledn˘ch 100 rokov

v˘razne vzrástla v˘mera lesov a aj zásobydreva v nich.

• Slovensko je v rámci EÚ krajinou s najväã-‰ou v˘merou chránen˘ch cenn˘ch lesn˘chúzemí národného ãi európskeho v˘znamu.NebyÈ skvelej práce lesníkov, ochranco-via prírody a mimovládne organizácie bynemali ão chrániÈ.

âo spôsobuje zl˘ stav lesov, ktoré stromysú najviac po‰kodené a ão ich po‰kodzuje?

Napriek vy‰‰ie uveden˘m faktom o pozi-tívach slovensk˘ch lesov a úspechoch sloven-sk˘ch lesníkov, majú slovenské lesy svoj pro-blém a to najmä so zdravotn˘m stave smre-ãín.

K˘m v‰eobecne zdravotn˘ stav listnat˘chlesov a ihliãnat˘ch lesov okrem smreãín jeveºmi dobr˘ (to predstavuje 75 % lesov naSlovensku, veºmi zl˘ je stav smreãín a tonajme horsk˘ch lesov tvoren˘ch drevinousmrek. Toto je váÏny ekologick˘, ekonomic-k˘ a sociálny problém, lebo smreãiny pokr˘-vajú 25 % územia Slovenska, a to najmä v

Lesy by mali slúÏiÈ v‰etk˘mSlovensko sa svojou rozlohou lesného porastu, ão je asi 40,6 percent, zaraìuje medzi európske krajiny s najvy‰‰ím

podielom lesov vzhºadom na rozlohu ‰tátu. Vieme sa o ne staraÈ a zúroãiÈ svoju snahu? Aj o tom sa v rozhovore s poslancom NRSR za SMER SD Mariánom ZÁHUMENSK¯M rozprávala redaktorka Anna Komová.

58

N Á R O D N Á R A D A S R

Minulá vláda rozbehla ambiciózny pro-gram vyuÏívania drevnej ‰tiepky ako ob-noviteºného zdroja energie. Ako hodnotí-te túto ideu a ão je potrebné e‰te urobiÈ –napríklad v legislatívnej oblasti – aby sacel˘ proces naplno rozbehol?

Drevná ‰tiepka alebo dendromasa je sku-toãne jeden z najefektívnej‰ích obnoviteº-n˘ch zdrojov energie v lesnat˘ch krajináchak˘mi je aj Slovensko. Máme tu v‰ak stále je-den obrovsk˘ problém, a to je problém koor-dinácie tejto aktivity. V súãasnosti sa na ria-dení tejto aktivity podieºa viacero rezortov. Toãasto priná‰a viac komplikácií ako úÏitku.Preto by bolo potrebné, aby koordinátorom aurãujúcim rezortom v tejto oblasti bol rezort,ktor˘ surovinu tj dendromasu vlastní, t. j. re-zort do ktorého patrí lesníctvo. Ostatné rezor-ty ako energetika, financie, regionálny rozvoj,Ïivotné prostredie a pod. by mali vytváraÈpodporné aktivity podºa ‰pecifikácie koordi-nujúceho rezortu. AÏ potom moÏno oãakávaÈzásadnej‰í posun vpred v tejto oblasti. No atomu treba prispôsobiÈ existujúcu legislatívu.

Aká je podºa vás na Slovensku moÏnosÈ vy-uÏívania ostatn˘ch alternatívnych zdro-jov energií – vetra, geotermálnej energie,solárnej energie? Preão v ich vyuÏívanístále zaostávame za mnoh˘mi krajinamiEÚ?

Obávam sa, Ïe v prípade vetra, geotermál-nej energie ãi solárnej energie sú uÏ k dispo-zícii precízne kalkulácie návratnosti investí-cií do energetick˘ch technológií a Slovens-ko, s v˘nimkou niektor˘ch regiónov prísneviazan˘ch na ten ktor˘ druh alternatívnehozdroja, napr. v˘chodné Slovensko – geoter-málna, juÏné Slovensko – solárna, západné,juhozápadné Slovensko – veterná, patrí pri sú-ãasnej technologickej úrovni a cenovej do-stupnosti komponentov a technológií medzikrajiny s v˘razne suboptimálnymi podmien-kami pre rozsiahle vyuÏívanie t˘chto alterna-tívnych zdrojov. Ekologické je v tomto prí-pade ekonomické len za cenu vysokého po-dielu intervencie v podobe dotácií a subven-cií. Slovensko má v rámci vyuÏívania alter-natívnych zdrojov energií prístupnej‰ie zdro-je vo vyuÏití biomasy, tak v poºnohospodár-stve ako aj v lesníctve, a v tejto oblasti sú v˘-voj a trendy progresívne, aj keì e‰te ani tu nieoptimálne.

Ak˘ vplyv na kvalitu lesov majú, podºavás, povodne a klimatické zmeny?

Myslím Ïe tú otázku treba rozdeliÈ na dvesamostatné ãasti – vplyv klimatickej zmenyna lesy a vplyv lesov na zmierÀovanie povod-ní.. Ide o to Ïe klimatická zmena uÏ nie je ibaakademickou témou, ale zdá sa Ïe je reálnymjavom na planéte. MnoÏstvo záplav, huriká-nov, smr‰tí, anomálnych teplôt v lete ãi vzime, nikoho nenecháva na pochybách Ïe naplanéte Zem sa „nieão“ deje. Klimatickázmena bude negatívne vpl˘vaÈ aj na lesnéspoloãenstva uÏ len t˘m Ïe, Ïe sa zvy‰uje pe-riodicita siln˘ch vetern˘ch smr‰tí, ktoré lámua vyvracajú lesy na Slovensku a následnetropické suchá, ktoré spôsobujú stresy stro-mom a vytvárajú optimálne podmienky prepremnoÏenie ‰kodcov. Znamená to, Ïe zakla-danie lesov, ich pestovanie a ochrana lesovmusí byÈ na tieto skutoãnosti prispôsobené,

Máme aj také lesy, ktoré sú zaradené dokategórie nepo‰koden˘ch?

Ako som uÏ uviedol, najmä listnaté lesy súna Slovensku zdravé, máme v‰ak aj cenné aveºmi vzácne pralesy a niekoºko sto roãné les-né komplexy v horsk˘ch oblastiach. Práve tie-to najcennej‰ie fragmenty, ktoré máme vìa-ka excelentnej práci generácií vynikajúcichlesníkov na Slovensku sú dnes ohrozené prá-ve t˘m, Ïe ich zniãí lykoÏrút, ktor˘ sa zbytoã-ne premnoÏil. To sú nenahraditeºné ‰kody,lebo Slovensko patrí medzi málo krajín vEurópe, ktoré e‰te majú pralesy.

V rámci lesného hospodárstva sa dbá naprednostnú ÈaÏbu, dokáÏe sa aj t˘mto spô-sobom zabrániÈ znehodnoteniu dreva?

Máte zrejme na mysli ÈaÏbu náhodnú, kto-rej naliehavosÈ je prednostná. NaliehavosÈnáhodn˘ch ÈaÏieb, teda spracovanie surové-ho dreva z kalamitou postihnut˘ch porastovvypl˘va zo zákona o lesoch a je odôvodnenánielen zabránením znehodnotenia drevnej su-roviny, ale likvidácia kalamity má aj v˘raz-nú bezpeãnostnú a proti poÏiarnu funkciu.Zákon ukladá aj termíny a podmienky, zaak˘ch sa má kalamita v záujme minimalizá-cie strát na kvalite dreva spracovaÈ. Vo v‰eo-becnosti platí, Ïe miera znehodnotenia závi-sí od druhu kalamitou postihnutej dreviny, odroãného obdobia a od ãasu, za ktor˘ sa po‰ko-dené drevo vyÈaÏí, sústredí a dopraví k spra-covateºovi. Vãasn˘m spracovaním kalamita-mi postihnut˘ch porastov sa preukázateºne za-braÀuje ìal‰iemu technickému znehodnoteniudreva (zaparením, drevokazn˘mi ‰kodcami,hubami a plesÀami) a zároveÀ, osobitne vprípade ihliãnat˘ch porastov sa zabraÀuje ‰í-reniu tzv. sekundárnej kalamity v dôsledkupremnoÏenia ‰kodcov vyuÏívajúcich najmävetrom prvotne po‰kodené, vädnúce porastyna reprodukciu zv˘‰eného poãtu generáciínapádajúcich potom postupne okolité, aj zdra-vé porasty.

Vo viacer˘ch krajinách EÚ je problémomnelegálna ÈaÏba drevnej suroviny, ako je tou nás na Slovensku? Ak˘ v˘znam a dosahmá pre obmedzenie nelegálnej ÈaÏby a ne-legálneho obchodu s vyÈaÏen˘m drevomAkãn˘ plán EÚ pre vymáhateºnosÈ lesné-ho práva, ‰tátnu správu a obchod (ForestLaw Enforcement, Governance and Trade-FLEGT)?

Tento problém má trocha in˘ charakter.Prenikol do európskej environmentálnej alesníckej politiky cez OSN aktivity v oblas-ti ekológie a biodiverzity. Tento problém jemimoriadne váÏny najmä v Afrike, v JuÏnejAmerike, v Ázii, kde obrovská neriadená ex-ploatácia lesov spôsobuje váÏne negatívneglobálne efekty. Európa nemá s t˘mto feno-ménom (nelegálna ÈaÏba) v˘raznej‰ie problé-my, lebo v Európe sú dostatoãné legislatívnenástroje a historicky odskú‰ané mechaniz-my, ktoré tento problém eliminujú. Ani Slo-vensko v tejto oblasti nemá zásadnej‰ie pro-blémy. Problém Európy a krajín EÚ je v nie-ãom inom. Ak chce Európa prispieÈ k elimi-nácii nelegálnej ÈaÏby na in˘ch kontinentoch,musí prestaÈ kupovaÈ nelegálne vyÈaÏené dre-vo resp. v˘robky z takéhoto dreva. Preto satouto témou uÏ niekoºko zasadnutí venoval ajKonferencia ministrov o ochrane lesov v Eu-

rópe ale aj EÚ, kde vznikla aj aktivita s ná-zvom FLAGT. Tak Ïe v súãasnosti je cieºomkrajín EÚ vytvoriÈ tak˘ mechanizmus abyv‰etko drevo a v˘robky z dreva prichádzajú-cich do EÚ z tretích krajín podliehali kontro-le pôvodu tj musia maÈ deklaráciu Ïe nepo-chádzajú z nelegálnych ÈaÏieb. Tento mecha-nizmus musí zaviesÈ kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát EÚ.Toto opatrenie má logiku, lebo ak na nelegál-ne vyÈaÏené drevo ako tovar nie sú klienti t. j. zákazníci, nie je dôvod, preão takéto dre-vo ÈaÏiÈ.

Aké sú najväã‰ie problémy na trhu s dre-vom, ktoré treba postupne odstraÀovaÈ?

Buk má v slovensk˘ch lesoch najväã‰iezastúpenie a to aÏ 30 %. V súvislosti s rozpa-dom smreãín a rozsiahlou lykoÏrútovou ka-lamitou sa v˘mera buãín bude naìalej zväã-‰ovaÈ a veºmi r˘chlo dosiahne takmer 40 %v˘mery lesov na Slovensku. Napriek tejtosituácii má Slovensko minimálne spracova-teºské kapacity na bukovú guºatinu. Zanikliveºké spracovateºské kapacity typu BuãinaZvolen, Bukóza Vranov, Preglejka Îarnovi-ca a nové sa nevytvorili. Je nutné podporiÈvznik spracovateºsk˘ch kapacít na spracova-nie bukovej guºatiny na Slovensku aj formou‰tátnej strategickej podpory akú dostali naSlovensku napr. automobilky. V opaãnomprípade znaãná ãasÈ dreva zo Slovensk˘ch le-sov sa nebude spracovávaÈ na Slovensku, ãímsa k nej nepridá pridaná hodnota a nebudú savytváraÈ nové pracovné miesta.

Preão sa vo väã‰ej miere drevo zo sloven-sk˘ch lesov nespracúva doma na Slovens-ku, nemala by vláda viac podporovaÈ slo-vensk˘ drevospracujúci priemysel?

V súãasnosti je na trhu s drevom najväã‰ídopyt po ihliãnatej guºatine, ktorá sa pouÏívana stavebné a nábytkárske úãely a po listna-tej vláknine pre papier a celulózu. Naprotitomu je veºk˘ prebytok bukovej guºatiny, naktorú na Slovensku temer neexistuje odbera-teº. Pri tom buk je na Slovensku najviac za-stúpenou drevinou, a v súvislosti so zl˘mzdravotn˘m stavom smreãín sa zastúpeniebuka bude e‰te zvy‰ovaÈ (lebo ãasÈ smreãín saskonvertuje na buãiny). Tak sa stane, Ïe naSlovensku bude 40 – 45 % lesov bukov˘ch aprodukcia bukovej guºatiny sa stane nerie‰i-teºn˘m problémom. Preto je nutné tento pro-blém rie‰iÈ a podporiÈ na Slovensku vybudo-vanie spracovateºsk˘ch kapacít na bukovúguºatinu a na cenné bukové sortimenty. KeìÏe buk má najväã‰ie zastúpenie v lesoch stred-ného a v˘chodného Slovenska, podpora spra-covateºsk˘ch kapacít by súãasne rie‰ila tvor-bu nov˘ch pracovn˘ch miest v regiónoch s vy-sokou nezamestnanosÈou. Súãasná vláda by ktomuto problému mala pristúpiÈ rovnako akokeì bol v minulosti podporovan˘ na Slovens-ku rozvoj automobilového priemyslu. Totov‰ak má oveºa väã‰iu logiku, lebo drevo akona‰a domáca, ekologická a trvalo sa obnovu-júca surovina dáva oveºa väã‰iu stabilitu preudrÏanie pracovn˘ch miest ako napr. auto-mobilov˘ priemysel. Drevo je pre nás Slová-kov rovnaké národné bohatstvo ako napr. prekrajiny Blízkeho V chodu ropa, preto by smesa mali viac zameraÈ na jeho finálne spraco-vanie dreva a t˘m do na‰ej domácej surovinyvloÏiÈ ão najviac „pridanej hodnoty“.

59

N Á R O D N Á R A D A S R

inak sa lesné spoloãenstvá nebudú doÏívaÈ120 – 150 rokov ako v súãasnosti, ale horkoÈaÏko moÏno 40 – 50 rokov.

Na druhej strane, stabilne prírode blízkelesy sú v˘znamn˘m stabilizaãn˘m prvkom vkrajine. Tak˘to les spomaºuje odtok vody ajpri veºk˘ch prívaloch, udrÏiava vodu v kra-jine a zlep‰uje celkovú vodnú bilanciu úze-mia. Preto by malo byÈ záujmom SlovenskamaÈ zdravé a vitálne lesy. Preto je nutné pre-staÈ s nezmyseln˘mi experimentmi ekologic-k˘ch NGO a ochrany prírody a nechaÈ lesní-kov aby sa o lesy starali s rovnakou profesio-nalitou ako to pre nás robia posledn˘ch 250rokov.

Lesníctvo a ochrana prírody musí byÈ kom-paktná jednotka ktorá má v‰etky odbornépredpoklady aby zabezpeãila zdrav˘ a kvalit-n˘ les na na‰om území, schopná plniÈ v‰etky

funkcie ktoré od neho ako obãania oãakáva-me – od ochrany cenn˘ch a vzácnych bioto-pov cez turistiku aÏ po produkciu ekologic-kej trvalo sa obnovujúcej suroviny teda dre-va.

NebyÈ LESNÍKOV a ich 250-roãnej eko-logicky orientovanej starostlivosti o lesy nana‰om území, nemala by ochrana prírody ãochrániÈ, neboli by práve tu u nás vysoko vzác-ne územia európskeho v˘znamu a nebola bytu najvzácnej‰ia flóra a fauna Európy. Hlbo-k˘ antagonizmus spôsoben˘ aroganciou úrad-níkov a nevládnych organizácií v oblastiochrany prírody a Ïivotného prostredia sa dáodstrániÈ iba ak lesníctvo a ochrana prírodybude pod jedn˘m ministerstvom. Rovnako,lesníctvo a vodné hospodárstvo musí byÈ sú-ãasÈou jedného rezortu, lebo je to práve zdra-v˘ a vitálny les, ktor˘ dokáÏe v horsk˘ch a

podhorsk˘ch územiach zachytávaÈ a kumulo-vaÈ vodu a t˘m splo‰ÈovaÈ povodÀové vlny naúnosnú mieru. Sú to práve horské bystrinyktoré musia byÈ intenzívne spravované audrÏiavané aby nevytvárali riziko niãiv˘chpovodní v mal˘ch povodiach. V súãasnostitieto povodia spravujú lesníci, ão je nezmy-sel, lebo na vodné toky sú odborníkmi vodo-hospodári. Preto by sa lesníci mali straÈ o lesa vodohospodári o vodné toky a mali by byÈspolu v jednom rezorte aby ich ãinnosÈ bolakoordinovaná. Vytvorenie spoloãného rezor-tu pre les, vodu a prírodu by prispelo aj k v˘-znamnej úspore nákladov na ‰tátnu správu,veì ‰tátna správa ochrany prírody vzhºadomna jej neprehºadnosÈ duplicity a nelogickosÈ,patrí k najdrah‰ím a súãasne k najmenej efek-tívnym ãlánkom ‰tátnej správy na Slovensku.

Je v záujme rozvoja slovenskej ekonomi-ky podporovaÈ zhodnocovanie drevnej suro-viny s ão najvy‰‰ou mierou pridanej hodno-ty. Aby v˘sledok práce slovensk˘ch lesníkov– slovenské drevo – dávalo prácu umu a ru-kám slovensk˘ch spracovateºov dreva a abyich v˘robky nachádzali spokojn˘ch spotrebi-teºov doma i v zahraniãí.

Spracovanie dreva má na Slovensku tradí-ciu, ktorá sa poãíta na stároãia. Vznik lesníct-va bol vlastne podmienen˘ potrebou obnovyvyrúban˘ch lesov a zabezpeãenia dostatoã-n˘ch zdrojov pre bane, huty a ìal‰ích odbe-rateºov.

Dnes je vzÈah lesníkov a spracovateºovdreva na inej úrovni. Vzrastá v˘znam mi-moprodukãn˘ch funkcií lesa – produkcie ky-slíka, zadrÏiavania vody v krajine, do popre-

dia sa dostáva aj rekreaãná funkcia. Ale to ni-jako nezniÏuje v˘znam produkcie dreva – je-dinej obnoviteºnej suroviny, ktorej má Slo-vensko dostatok. A práve tento fakt môÏe prisprávnom nastavení vzÈahov vnútri lesníc-ko-drevárskeho komplexu v˘razne vy‰‰oumierou prispievaÈ k tvorbe hrubého domáce-ho produktu.

Podmienkou úspechu v nachádzaní spoloã-n˘ch záujmov je zachovávanie princípu trva-lo udrÏateºného obhospodarovania lesov nastrane lesníkov a investície do technológií svy‰‰ou pridanou hodnotou na strane drevo-spracujúceho priemyslu. DôleÏitou budeschopnosÈ drevospracujúceho priemyslu tech-nologicky sa preorientovaÈ zo spracovaniaihliãnatej guºatiny na guºatinu listnatú, ktorábude v nadchádzajúcich desaÈroãiach prebe-raÈ dominanciu v sortimentnej skladbe. Neza-nedbateºn˘m sociálnym faktorom je vytvára-

nie pracovn˘ch príleÏitostí, a to najmä v re-giónoch, kde iné moÏnosti jednoducho nie sú.

Spoloãné záujmy pri propagácii zvy‰ova-nia miery spotreby dreva na Slovensku v ne-dávnej minulosti vyjadrovala kampaÀ „Viacdreva do Ïivota“, ktorú realizovali LESY SRv spolupráci Zväzom spracovateºov drevaSlovenskej republiky. Táto kampaÀ predsta-vila verejnosti drevo ako univerzálnu surovi-nu, ktorá má skvelé úÏitkové vlastnosti a jeekologick˘m a kreatívnym materiálom bu-dúcnosti.

V prieseãníku záujmov lesníkov a spraco-vateºov dreva sú profesionálne a ‰etrne obhos-podarované lesné ekosystémy, poskytujúcedostatok kvalitného dreva, urãeného k uspo-kojovaniu potrieb spoloãnosti.

Ing. Igor VISZLAIpoveren˘ generálny riaditeº ‰. p. LESY SR

V prieseãníku spoloãn˘ch záujmovLesy Slovenskej republiky obhospodarujú 943 272 ha, ão je 47 % rozlohy na‰ich lesov.

Sú najväã‰ím lesohospodárskym subjektom a najväã‰ím domácim producentom dreva.Jedn˘m z princípov obchodnej politiky ‰tátneho podniku Lesy Slovenskej republiky

je orientácia na koncov˘ch spracovateºov dreva na Slovensku.

60

Pointa je zaráÏajúco jednoduchá: Fíni po-chopili, Ïe najprirodzenej‰ím zdrojom ener-gie má byÈ to, ãoho majú najviac – teda lesy.Je pravdou, Ïe lesnatosÈ Fínska (cca 72%) jev˘razne vy‰‰ia ako lesnatosÈ Slovenska (cca41%), av‰ak rozloha nevyuÏívanej poºnohos-podárskej pôdy a pasienkov núka lesníkompríleÏitosÈ zv˘‰iÈ lesnatosÈ krajiny a vyuÏiÈ nato práve r˘chlo rastúce dreviny. Teda o zdro-je sa netreba obávaÈ. Podstatné je to, Ïe bio-masa je domáci zdroj, je obnoviteºn˘, je eko-logick˘ a dokáÏeme ho vyprodukovaÈ dosta-tok. O potrebe zniÏovania závislosti od dovo-zu zemného plynu netreba diskutovaÈ.

Otázka znie, kto prevezme na svoje pleciavybudovanie v˘robnej a distribuãnej siete?Odpoveì je tu:

LESY SR, ‰. p., vybudoval flexibilnú ‰pe-cializovanú organizaãnú jednotku schopnúna celom území SR zásobovaÈ regionálnychodberateºov. Je Àou Od‰tepn˘ závod (OZ)Biomasa.

OZ Biomasa vytvorilo 7 regionálnych stre-dísk s cieºom:• ão najefektívnej‰ej spolupráce s 26 lesn˘-

mi závodmi – v˘robcami energetickéhodreva

• optimalizácie logistiky dodávok ‰tiepky zlesa k zákazníkom

• splniÈ komplexné poÏiadavky vy‰e 30-tichregionálnych teplární

LESY SR, ‰. p., zabezpeãuje na celom úze-mí SR BEZPEâNOSË a DOSTUPNOSˉtiepky pre regionálne teplárne a elektrárne.

LESY SR, ‰. p. obhospodarujú v˘znamn˘potenciálny zdroj biomasy na energetickéúãely• obhospodarujú 943 272 ha, ão je 47 % les-

nej pôdy SR• plánovaná roãná ÈaÏba v roku 2009 –

3 834 000 m3

• skutoãná ÈaÏba v roku 2009 – 4 945 972 m3

• z toho kalamita aÏ 2 915 000 m3

Potenciálny zdroj v˘roby biomasy v ‰. p.LESY SR je 1 200 000 ton roãne.

V prospech vyuÏitia biomasy na v˘robutepla, ale aj elektrickej energie hovoria via-ceré argumenty:1. tento relatívne nov˘ produkt na trhu má ko-

merãn˘ potenciál, ktor˘ bude rásÈ,2. lesníkom dáva priestor pre komplexné spra-

covanie donedávna nevyuÏívanej hmoty,3. vytváranie nov˘ch, stabiln˘ch pracovn˘ch

miest má bezpochyby ekonomick˘ aj so-ciálny aspekt. Dosiaº bolo na Slovensku vybudovan˘ch

viac ako ‰tyridsaÈ stredn˘ch a veºk˘ch te-plární. Toto je cesta, ktorá ukazuje perspek-tívu slovenskej energetike.

Peter GOGOLAhovorca ‰. p. LESY SR

Biomasa – perspektíva slovenskej energetiky

Titulok azda navodí na perách predstaviteºov jadrovej loby sotva znateºn˘ úsmev, ale nenechajte sa zmiasÈ.Potenciál v˘roby tepla a elektrickej energie z biomasy (konkrétne drevnej ‰tiepky) je zatiaº nedocenen ,

ale pri preskúmaní energetického portfólia ‰kandinávskych krajín, napr. Fínska prekvapivo veºk .

L E S Y S R

0

20

40

60

80

100

120

140

PJ

Technický potenciál OZE v SR (zdroj MH SR)

Biomasa Slneãná energia Vodná energia Geotermálna energia Veterná energia

0

18

16

14

12

10

8

6

4

2

Perce

nto %

Podiel palivovej dendromasy na krytí domácej spotreby PEZ v lesnícky vyspelých štátoch EÚ

Rakúsko ·védsko Fínsko Slovensko

D R E V Á R S K Y P R I E M Y S E L

Svojim zákazníkom PRP, s. r. o., ponúka ‰i-rokú paletu produktov od stavebného reziva,ako sú hranoly, dosky, for‰ne, laty rôznych roz-merov a dæÏok, aÏ po obkladové materiály, pro-fily a stre‰né kon‰trukcie.

Zaãiatkom roku 2009 firma investovala dovybudovania su‰iarne a hobºovacích a profilo-vacích automatov, ão jej umoÏnilo obohatiÈsvoju ponuku o su‰ené rezivo a zároveÀ zara-diÈ do v˘robného programu aj lepené produk-ty. Pre podnik to znamenalo vybudovanie no-vej v˘robnej haly, kam umiestnil modernú ta-liansku v˘robnú linku. Následne sa zaãalo naj-prv s v˘robou dæÏkovo nadpájan˘ch KVH hra-nolov, ku ktor˘m pribudli lepené nosníkovéhranoly BSH a vrstvené hranoly DUO a TRIO.Tieto produkty sa zatiaº vyváÏajú prevaÏne dozahraniãia, ale aj na Slovensku si postupne na-chádzajú svoje odbytové cesty.

Dôvodom je predov‰etk˘m fakt, Ïe oprotiostatn˘m stavebn˘m materiálom je z hºadiskaekológie drevo vÏdy vo v˘hode. Relatívne krát-ky v˘robn˘ proces, ºahké opracovanie, produk-cia bez odpadov, to je len niekoºko dôvodov, pre-ão je drevo „in“. Drevárom praje aj postupn˘ ná-rast environmentálneho povedomia a návrat ktradiãn˘m hodnotám a materiálom. Pre PRP, s. r. o., to znamená veºkú konkurenãnú v˘hodu,na ktorú sa rozhodlo staviÈ a pri svojom ìal‰omroz‰irovaní investovalo do kúpy centra na opra-covanie hranolov. Ide o moderné CNC-zariade-nie so ‰irok˘m spektrom vyuÏitia.

Najjednoduch‰ie prvky, ktoré sa v súãasnos-ti na stroji vyrábajú, sú komponenty pre oba-lové materiály vyuÏívané v potravinárskompriemysle. V letnej sezóne sa k nim pridruÏilav˘roba dielov na stre‰né kon‰trukcie, altánkya rôzne prístre‰ky. PRP, s. r. o., ponúka reali-záciu tak˘chto stavieb od prípravy projektu aÏpo koneãnú montáÏ. Postupne plánuje dobudo-vaÈ celú montáÏnu linku na v˘robu drevodo-mov.

Produktovú paletu dopæÀajú odpady vznika-júce pri spracovaní drevnej hmoty – pilina,‰tiepka, kôra a odrezky, ktoré sa v súãasnostipredávajú na ìal‰ie spracovanie slovensk˘m ajzahraniãn˘m odberateºom, v budúcnosti v‰akvedenie spoloãnosti uvaÏuje nad ich spracova-ním vo vlastnej réÏii, a to pri v˘robe tepelnejenergie.

KeìÏe firma poÀala ako nástroj konkurenã-ného boja nielen roz‰irovanie sortimentu, ale ajmodernizáciu existujúceho technologickéhovybavenia, priebeÏne inovuje svoje technoló-gie a postupne ich roz‰iruje o ìal‰ie technolo-gické celky. V tomto roku pristúpila k v˘menefrancúzskej píly, konkrétne k v˘mene pílov˘ch

kotúãov za pílové pásy, ktoré majú mnoÏstvov˘hod. ZároveÀ bolo ku piliarskej linke dobu-dované automatické triedenie a paketovaniereziva. Rovnakou cestou sa chce firma PRP, s. r. o., vydaÈ aj pri dostavbe, resp. roz‰irovanísvojej dcérskej spoloãnosti PRP PLUS, s. r. o.,v Luãenci, kam plánuje do novej haly umiest-niÈ modernú piliarsku technológiu, priãom smontáÏnymi prácami sa zaãne uÏ koncom toh-to roku.

Zaãiatkom minulého roku firma vybudova-la sklad a predajÀu reziva v Senci a v najbliÏ-‰ích mesiacoch sa chystá aj vybudovanie ìal-‰ieho skladu v Bratislave.

V súãasnej neºahkej ekonomickej situácii súroz‰irovanie a ìal‰ia modernizácia závodovpodmienené hºadaním odbytu pre vyrábanéprodukty. Vzhºadom na to, Ïe firma vyuÏívalapredov‰etk˘m svoju strategickú polohu pri ma-ìarsk˘ch hraniciach a po páde maìarského trhuvplyvom hospodárskej krízy v roku 2009 tútokonkurenãnú v˘hodu stratila, bola nútená hºa-daÈ nové trhy, kam by svoje produkty mohlaumiestniÈ. Veºké nádeje do budúcnosti vedeniespoloãnosti PRP, s. r. o., vkladá do krajín Arab-ského polostrova a Afriky, kam postupne zaãí-na vyváÏaÈ prevaÏnú ãasÈ svojej produkcie.ManaÏment si v‰ak uvedomuje, Ïe z hºadiskarozloÏenia rizika nie je vhodné zameraÈ sa lenna trh jednej krajiny, resp. skupiny krajín, pre-to má podchytené aj európske trhy. Svoje v˘-robky vyváÏa predov‰etk˘m do krajín Európ-skej únie. Nebráni sa v‰ak ani v˘vozu do v˘-chodnej Európy ãi Ázie.

Vzhºadom na obchodnú spoluprácu s firma-mi z rôznych krajín na rôznych kontinentochfirma PRP, s. r. o., investovala aj do systémovmanaÏérstva kvality. V roku 2008 zaviedla atrvalo udrÏiava certifikovan˘ systém manaÏér-stva kvality ISO 9001:2000, zároveÀ je drÏite-ºom certifikátov ISO 14001:2004 a OHSAS18001:2007 a certifikátu vnútropodnikovejkontroly kvality. V t˘chto dÀoch pracuje nazavedení systému spotrebiteºského reÈazca les-n˘ch produktov PEFC podºa technického doku-mentu SFCS 1007:2009.

PRP, s. r. o.Îelezniãná 1068, 990 01 Veºk˘ Krtí‰tel./fax: +421 47 48 30010,tel.: +421 47 48 30020e-mail: prp@prp.sk, www.prpsk.com

dcérska spoloãnosÈ: PRP PLUS, s. r. o.prevádzka Opatová 538, 984 01 Luãenectel.: +421 47 45 11437e-mail: prpplus@prpplus.sk

Firma PRP, s. r. o., je druh˘m najväã‰ím drevospracujúcim podnikom bez zahraniãnej úãasti. Na slovenskom trhu pôsobí uÏ 16 rokov. Poãas tohto obdobia kládla a stále kladie dôraz na roz‰irovanie

produktového radu, nosn˘m programom je v‰ak naìalej spracovanieihliãnatej guºatiny na ãerstvé stavebné rezivo.

ãlen Zväzu spracovateºov dreva Slovenskej republiky

61

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA, ÎIVOTNÉHO PROSTREDIA A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

62

Vraví sa, Ïe dvakrát do tej istej rieky nevstú-pi‰. Do kresla ‰éfa agrorezortu ste zasadli podruh˘ raz. V ãom sa zhodujú a v ãom odli-‰ujú pocity a oãakávania oproti vá‰mu pr-vému funkãnému obdobiu?

Dvakrát do tej istej rieky som nevstúpil,pretoÏe tento rezort je v tejto chvíli oveºa väã-‰í, neÏ som kedysi zastával. Momentálne za-stre‰ujem aj ministerstvo Ïivotného prostre-dia a polovicu agendy b˘valého ministerstvav˘stavby a regionálneho rozvoja. Do veºkejmiery je to obrovská v˘zva, ale aj zodpoved-nosÈ. UÏ tak trochu notoricky hovorím, Ïe se-dím v kresle, kde v predchádzajúcom volebnomobdobí sedelo aÏ jedenásÈ ministrov, z tohopiati za Ïivotné prostredie, ‰tyria za pôdohos-podárstvo a dvaja za v˘stavbu a regionálny roz-voj. Nerátam pritom t˘ch, ão len „zaskakova-li“ na t˘ÏdeÀ alebo mesiac. TakÏe je tu aj tomuzodpovedajúce problematické prostredie, ale ajv˘zva na odstránenie nedostatkov.

Ako ste spokojn˘ s programov˘m vyhláse-ním vlády, ão sa t˘ka pôdohospodárstva a Ïi-votného prostredia? Aké budú va‰e priori-ty pre najbliωie obdobie?

Myslím si Ïe oblasti, ktoré ministerstvo te-raz zastre‰uje, dostatoãne pokr˘va Programo-vé vyhlásenie vlády. Dokument konkrétne rea-guje na v˘zvy a problémy, ktoré stoja pred t˘-

mito odvetviami. KaÏd˘ bod a kaÏdá veta vÀom má svoje opodstatnenie je mojou priori-tou.

Ako hodnotíte ãerpanie eurofondov a prá-cu Pôdohospodárskej platobnej agentúry?

Momentálne mám na starosti tri agentúry,kaÏdá má svoje ‰pecifiká. V Slovenskej agen-túre Ïivotného prostredia ãakajú na vyhlásenienov˘ch v˘ziev a na realizáciu jednotliv˘chprojektov. Agentúra pre regionálny rozvoj, kto-rá zostala po b˘valom ministerstve v˘stavby aregionálneho rozvoja. Moji predchodcovia zaSNS prijali dve opatrenia na rozvoj infra‰truk-túry vzdelávania a regenerácie sídiel. Boli tak턉tedrí a predvídaví“, Ïe schválili o 354 mil. eurviac, neÏ sú disponibilné zdroje a zazmluvni-li z toho projekty v sume prekraãujúcej limityo 186 mil. eur. Takéto preãerpanie bude maÈ zanásledok korekciu a kompenzáciu zo ‰tátnehorozpoãtu. Ministerstvu teraz neostáva niã iné,len analyzovaÈ projekty a preveriÈ zmluvy z hºa-diska reálnosti a opodstatnenosti v˘davkov.Hºadáme peniaze v dodatoãn˘ch zdrojoch, kto-ré SR získala. Plánujeme ich poskytnúÈ na re-generáciu sídiel a na opravu cestnej infra‰truk-túry – na cesty II. a III. triedy, a na rie‰enie pro-blémov, ktoré spôsobili povodne.

Pôdohospodárska platobná agentúra je vzloÏitej situácii, pretoÏe v mnoh˘ch prípadoch

neplní akreditaãné kritériá. Na stupnici 1-5miery plnenia akreditaãn˘ch podmienok, kde1 je absolútne neplnenie a 5 je maximálneplnenie, máme veºa oblastí, ktoré sú trvaloalebo niekoºko polroãn˘ch období opätovne zasebou oznaãen˘ch ako 1. SR tak hrozí moÏnosÈodÀatia akreditácie Pôdohospodárskej platob-nej agentúry.

Ako to vidíte s priamymi platbami pre poº-nohospodárov na tento, prípadne na budú-ci rok?

Je to problém akreditácie Pôdohospodár-skej platobnej agentúry. Ak to agentúra stratí,alebo bude maÈ podmieneãnú akreditáciu, takmôÏe dôjsÈ k ist˘m sklzom. Pri priamych plat-bách by v tomto roku nemalo dôjsÈ k finanã-n˘m ‰krtom. Pre nás je prioritou uchovaÈ ak-reditáciu Platobnej agentúry v plnej ãi podmie-neãnej podobe.

Hrozí nám tieÏ, Ïe prídeme o ãasÈ peÀazí zpriamych platieb a platieb na cukor, kde mô-Ïeme prísÈ podºa odhadu o 20 percent pro-striedkov. Za roky 2007 – 2009 Pôdohospo-dárska platobná agentúra nevykonávala jednot-livé ãinnosti kontroly tak, ako to predpisuje le-gislatíva EÚ. Toto je prvoradá úloha – abysme to, ão sa dá, zachránili. Samozrejme, v ob-lasti pôdohospodárstva ur˘chºujeme v‰etkyplatby, aby kaÏd˘ farmár mohol dostaÈ maxi-málny objem peÀazí, ktoré môÏu z rezortu pô-dohospodárstva odísÈ prostredníctvom platob-nej agentúry.

Slovensko stále viac a opakovane suÏujúpovodne. Aké finanãné nástroje a v akomobjeme pouÏijete na odstránenie ‰kôd a rea-lizáciu preventívnych protipovodÀov˘chopatrení?

·kody z povodní treba rozdeliÈ do niekoºkokategórií. Po prvé farmári, ktorí hospodáriana pôde. Ministerstvo sa ich snaÏí od‰kodniÈ,respektíve identifikovaÈ na základe satelitnéhosnímkovania. V˘poãet ‰kôd z tohtoroãn˘chzáplav pomocou tohto monitoringu by moholbyÈ hotov˘ zaãiatkom septembra a v˘zvu na od-‰kodnenie postihnut˘ch poºnohospodárov byPôdohospodárska platobná agentúra teoretic-ky mohla zverejniÈ zhruba v polovici mesiaca.KeìÏe ide o ‰tátnu pomoc, podlieha e‰te noti-fikácii Bruselu. ëal‰ia ãasÈ ‰kôd v ‰peciálnejrastlinnej v˘robe sa nedá kvantifikovaÈ pro-stredníctvom satelitn˘ch snímok. Na ich v˘po-

VrátiÈ stabilitu do rezortu

Slovenská republika má podºa neho znaãné me‰kanie z dôvodu aproximácie niektor˘chnariadení Európskej únie do svojho právneho poriadku, procesov, do Pôdohospodárskej platobnej

agentúry. Pripomína, Ïe je potrebné prehodnotiÈ mnohé oblasti doteraz uplatÀované vpoºnohospodárskej politike a v politike vidieka. Za najväã‰ie ohrozenie agrárneho stavu povaÏuje

pokles produkãnej schopnosti, a t˘m aj podielu rezortu na hrubom domácom produkte.Pripravuje prehodnotenie v‰etk˘ch projektov, ktoré boli doteraz uzatvorené v rámci v˘ziev namodernizáciu fariem. Prihovára sa tieÏ za zmenu celého systému predaja z dvora. O v˘zvach

takzvaného megarezortu sa s ministrom pôdohospodárstva, Ïivotného prostredia a regionálnehorozvoja SR Zsoltom SIMONOM zhovárala Izabela Nagyová.

63

ãet sa pouÏijú údaje zo Ïiadostí o priame plat-by príslu‰n˘ch subjektov a zistenia verifikaã-n˘ch komisií.

Pri stanovení spôsobu od‰kodnenia sme vznaãnej miere determinovaní zákonom, ktor˘prijala e‰te vláda Roberta Fica. Boli by sme voveºa ºah‰ej a lep‰ie rie‰iteºnej situácii, kebytento zákon paradoxne dnes neexistoval. T˘m,ãím chceli byÈ populistickí pred voºbami, Ïebudú rie‰iÈ povodne, dnes tento proces brzdia.

Povodne tento rok zniãili aj veºkú ãasÈ úro-dy. Nízka úroda povedie k zvy‰ovaniu cienpotravín a v˘robkov, ale aj cien krmív predobytok a hydinu. NezdraÏie teda len múkaa peãivo, ale aj hydina, bravãové a hovädziemäso, mlieko, mlieãne v˘robky a vajcia.Vstúpi ministerstvo do tohto procesu?

Dnes sme svedkami, Ïe rastú ceny rastlin-n˘ch aj Ïivoãí‰nych komodít. A za posledn˘chpäÈ aÏ ‰esÈ rokov obdobie si nepamätám, keì byrapídne prepadli ceny potravín o 20 – 35 per-cent. Bolo uÏ obdobie, keì na území SR bolacena p‰enice 200 eur za tonu. Chlieb stál toºkoão dnes. Cenov˘ rozdiel nárastu teda nemusí byÈpre konãeného spotrebiteºa tak˘ veºk˘, preto-Ïe pôvodná cena chleba bola stanovená vtedy,keì základná surovina teda p‰enica stála 200 eurza tonu. Preto je podºa môjho názoru akékoº-vek zvy‰ovanie cien o 20-30 percent v obcho-doch ‰pekulatívne. Nehovoriac o tom, Ïe vrámci EÚ existuje sieÈ intervenãn˘ch skladov,kde dnes EÚ vlastní 270-tisíc ton obilia, ãiÏe vy-kryÈ lokálny nedostatok obilia je moÏné. Na Slo-vensku môÏe nastaÈ problém, pretoÏe v predchá-dzajúcom volebnom období sa aj pre prístupMinisterstva pôdohospodárstva SR v˘razne na-ru‰ilo intervenãné skladovanie, systém skladi-skov˘ch záloÏn˘ch listov a ich garancie. Ban-ky uÏ dnes nie sú ochotné financovaÈ nákup obi-lia pri Ïatve pre skladovateºov, mlynárov a pe-károv. KaÏd˘ nakúpi len toºko, ão potrebuje, tre-bárs trojmesaãnú zásobu. MôÏe sa staÈ, Ïe dob-ré a kvalitné obilie, ktoré máme na Slovensku,nakúpia obchodníci z okolit˘ch krajín, a my bu-deme musieÈ zase v januári nakúpiÈ z Maìarska,âeskej republiky a Poºska.

Ak˘ je stav lesníctva a drevospracujúcehopriemyslu na Slovensku? Aké ozdravujúceprvky chcete priniesÈ do ãinnosti Lesov SR?

Situácia je katastrofálna. Nie je moÏné ne-kontrolovateºne ÈaÏiÈ drevo v lesoch a podpi-sovaÈ rôzne zmluvy. Podnik musí byÈ transpa-rentn˘. V niektor˘ch prípadoch sú podpísanézmluvy na dodávky dreva v objemoch do roku2027. Tieto dokumenty naznaãujú, Ïe ak bysme ich v‰etky v plnej miere chceli naplniÈ, taksme nútení vzdaÈ sa slovensk˘ch lesov. KaÏd˘riaditeº vedel, Ïe ‰tátny podnik nebude tieto zá-väzky schopn˘ splniÈ. Napriek tomu dali dozmlúv sankcie, na základe ktor˘ch daÀoví po-platníci by mali dotovaÈ ‰tátne lesy, aby tietodokázali zaplatiÈ penále, ktoré nás ãakajú.

Minulá vláda rozbehla ambiciózny programvyuÏívania biomasy, najmä drevnej ‰tiepky.Budete v Àom pokraãovaÈ?

VyuÏitie biomasy je opodstatnené v SR.Otázna je forma, ãiÏe v akej miere chcemevyuÏiÈ produkciu na ornej pôde na v˘robu bio-masy. Toto je pre SR kºúãové. Drevnú ‰tiepkua biomasu robme na záplavov˘ch pásmach –na pozemkoch, ktoré sú pravidelne atakované,

podmáãané, sú predmetom erózie alebo spla-vovania a vym˘vajú rôzne ryhy. Vytvorme nat˘chto územiach zalesnené pásy, ktoré budemepravidelne obhospodarovaÈ a vyuÏívaÈ na pro-dukciu energie. To je v poriadku: av‰ak najkva-litnej‰iu pôdu treba vyuÏívaÈ na nieão iné.

Na budúci rok sa skonãí prechodné sede-mroãné obdobie na nemoÏnosÈ nákupu pôdyzahraniãn˘mi subjektmi. Plánujete tu pone-chaÈ právny stav tak, ako je doteraz, alebolobovaÈ, aby sa prechodné obdobie na ne-moÏnosÈ nákupu pôdy v SR predæÏilo?

PredæÏenie tohto obdobia nemá z hºadiskapredaja alebo nadobúdania majetku cudzinca-mi na území SR Ïiadny relevantn˘ v˘znam. Zjedného dôvodu, a to, Ïe dnes neexistuje Ïiad-na právna prekáÏka, aby si zahraniãn˘ obãannemohol v SR zaloÏiÈ právnickú osobu, nemo-hol byÈ jej konateºom, a nemohol nakúpiÈ toº-ko pôdy, koºko by chcel. Tak˘to krok by bolteda skôr deklaratórny. âo teda ochránime t˘m,ak fyzick˘m osobám neumoÏníme nákup pôdya právnick˘m áno? Skôr vidím cestu v hºada-ní spôsobov, aby pôda, ktorá má slúÏiÈ na poº-nohospodársku a lesnú v˘robu, musela byÈ via-zaná na nejaké ìal‰ie podmienky, ktoré platiana území SR. Teda nieão podobné, ako za-viedli v Dánsku alebo v in˘ch krajinách EÚ.

Známe je va‰e angaÏovanie sa za zmenusystému takzvaného predaja z dvora. Odjeho daÀového zv˘hodnenia aÏ po roz‰íreniezáberu o ovocie, zeleninu, hrozno, víno, kve-ty, ale aj ìal‰ie komodity. Dá sa kvantifiko-vaÈ prínos tohto systému?

Keì za predaj z dvora budeme povaÏovaÈ to,Ïe niekto doma v záhrade alebo na jednom,dvoch hektároch pôdy vo fóliovníku bude pes-tovaÈ zeleninu a predávaÈ priamo z dvora – st˘m súhlasím. Pokiaº bude maÈ niekto na sala-‰i ovce a vyrábaÈ ovãí hrudkov˘ syr, o‰tiepoka predávaÈ v malom priamo z dvora – ani s t˘mnemám problém. Av‰ak, aby si veºkofarma,ktorá produkuje niekoºko tisíc litrov mlieka, zo-brala 100 – 300 litrov a naplnila mlieãny au-tomat vo vzdialenosti 20 – 30 kilometrov a tak-to ho predávala spotrebiteºovi – to uÏ nepova-Ïujem za predaj z dvora. Mám problém s t˘m,Ïe predaj mlieka pod znaãkou predaj z dvoraje moÏn˘ a zv˘hodnen˘, ale slovenskú bryndzuuÏ predávame aÏ s 19-percentnou daÀou. Do

tejto kategórie predchádzajúca vláda vôbecnezahrnula trebárs ovocie a zeleninu ãi rezanékvety. Napríklad mal˘ farmár alebo drobnopes-tovateº v zmysle právnych predpisov SR nie jepovinn˘ byÈ platcom DPH do sumy pribliÏne50-tisíc eur obratu. Vzniká problém aj naprík-lad s rie‰ením DPH na mäso, ktoré máme ‰e-sÈpercentné aj 19-percentné. T˘m sa zaviedolobrovsk˘ chaos a vytvoril priestor na korupciu.

Vo va‰ej kompetencii je aj oblasÈ Ïivotnéhoprostredia. Slovensko sa pripravuje na im-plementáciu novej smernice EÚ o obaloch aodpadoch. Ak˘ bude ìal‰í postup?

Intenzívne pracujeme na tom, aby sme splni-li podmienky EÚ. Pripravujeme materiál, kto-r˘ predloÏíme na Európsky súdny dvor, keìÏev tejto oblasti sa zaãalo voãi SR konanie. Sys-tém odpadového hospodárstva bude treba zno-vu sprehºadniÈ. Zber a spracovanie odpadu bolopomerne dobre nastavené uÏ v rokoch 2004 –2006. Problém je, do akej miery sa uplatÀuje,aké sú legislatívne bariéry na to, aby zahraniã-né spoloãnosti mohli prísÈ a obchodovaÈ s od-padmi na území do SR, aby sme ich mohli vy-viezÈ mimo územia SR. Podºa môjho názorubránime voºnej konkurencii v tejto oblasti, ãodo znaãnej miery deformuje slovensk˘ trh.

Ako hodnotíte úroveÀ separovaného zberuv SR a v jeho rámci ãinnosÈ Recyklaãnéhofondu?

Recyklaãn˘ fond musí r˘chlo prejsÈ legisla-tívnou zmenou, ktorá zabezpeãí, Ïe tento fondbude kontrolovaÈ ‰tát, ministerstvo a peniaze sabudú transparentne pouÏívaÈ urãené úãely. Jechoré, Ïe v mene ‰tátu sa vyberú peniaze, dajúsa do fondu, ale ‰tát uÏ nemá prístup k tomu,aby skontroloval, ako sa pouÏijú, aké percen-to si vyplatia na odmeny, kde peniaze skonãia.Vláda chce cel˘ problém s Recyklaãn˘m fon-dom prehodnotiÈ a stanoviÈ spôsob, ako z nehovon. Predpokladám, Ïe legislatívne sa to dotiah-ne v tomto roku. Závisí to, samozrejme, ajtoho, kedy opätovne vznikne ministerstvo Ïi-votného prostredia. Veºmi ÈaÏké je realizovaÈ le-gislatívne opatrenia – aj v oblasti odpadov – vstave, keì sa ministerstvo najprv zluãuje, po-tom oddeºuje. Vládna koalícia v programo-vom vyhlásení preto zadefinovala, Ïe príslu‰-né ministerstvo chce oÏiviÈ v pôvodnom roz-sahu.

MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA, ÎIVOTNÉHO PROSTREDIA A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

64

podnikania - obchodovanie s potvrdeniami o re-cyklácii. S potvrdeniami, ktoré zaruãujú podni-kateºom, ktorí uvádzajú na slovensk˘ trh v˘rob-ky, z ktor˘ch sa stane po pouÏití odpad, odpoã-ty platieb do Recyklaãného fondu. Ak si podni-kateº kúpi takúto potvrdenku a vydokladuje juRecyklaãnému fondu, tak nemusí mu zaplatiÈpoplatok za mnoÏstvo v˘robkov uveden˘ch naslovensk˘ trh. Zaujímavé je, Ïe potvrdenia slú-Ïiace na odpoãet platieb do Recyklaãného fon-du vystavujú a predávajú predov‰etk˘m recyklá-tori – spoloãnosti, ktoré z existencie Recyklaã-ného fondu v nemalej miere profitujú. Vìaka jehodotáciám vznikli, alebo roz‰irujú svoju ãinnosÈ.A takto vlastne „deti“ ukracujú o ìal‰ie príspev-ky svojho „sponzora“.

Veºk˘m zástancom Recyklaãného fondu jesamospráva. Je naozaj pravdou, Ïe slovenskémestá a obce získali z Recyklaãného fondu fi-nanãné zdroje na rozvoj separovaného zberu,ale v porovnaní s ostatn˘mi prijímateºmi peÀa-zí Èahali len za v˘razne krat‰í koniec. Pre objek-tívnosÈ treba uznaÈ, Ïe peniaze z fondu, ktoré slú-Ïili na rozvoj separovaného zberu, napr. nákupkontajnerov, naozaj rozvoju separovaného zbe-ru pomohli. I keì poznáme príklady, kedy Recy-klaãn˘ fond poskytol finanãné prostriedky na-príklad na tri dotrieìovacie linky, ktoré sú od sebavzdialené 30 km a kaÏdá z nich ide len na treti-nu svojej kapacity. Tak má kaÏdé mesto svoju do-trieìovaciu linku, i keì ekonomika a zdrav˘ ro-zum vravia, Ïe by staãila jedna, a tá by bola vy-ÈaÏená.

Neobmedzená podpora samosprávy Recyklaã-nému fondu je v‰ak mnohokrát na zamyslenie.Príkladom je skutoãnosÈ, Ïe v dobe, kedy samo-správa najviac potrebovala a potrebuje finanãnéprostriedky, tak práve Recyklaãn˘ fond robíopatrenia, aby mestám a obciam sÈaÏil prístup kfinanãn˘m prostriedkom urãen˘m na podporu se-parovaného zberu. Poãas krízy, keì v˘kupnéceny druhotn˘ch surovín prudko klesli, nedoká-zal Recyklaãn˘ fond nijak˘m spôsobom reago-vaÈ a podporiÈ mestá a obce, ktoré najviac na tútosituáciu doplácali. A to i napriek tomu, Ïe Recy-klaãn˘ fond má dostatoãné finanãné rezervy. Vsúãasnosti, kedy samospráva zápasí s prudk˘mprepadom príjmov, prijal Recyklaãn˘ fond i spodporou ZdruÏenia miest a obcí Slovenskaopatrenia, ktoré umoÏÀujú mestám a obciam Ïia-daÈ peniaze na podporu separovaného zberu lenraz roãne. Doteraz to bolo moÏné viackrát za rok.Obce Ïiadali spravidla o podporu v polroãn˘chintervaloch, pretoÏe ìal‰ieho polroka trvalo Re-cyklaãnému fondu, k˘m peniaze vyplatil. Súãas-ná situácia povedie k tomu, Ïe obce a mestá ne-

dostanú peniaze na separovan˘ zber, na ktorémajú zákonn˘ nárok, skôr ako za jeden a pol roka.

T⁄Àom v oku v‰etk˘ch zástancov Recyklaãné-ho fondu sú vÏdy ‰tandardné európske ‰truktú-ry – spoloãnosti, ktoré reprezentujú ‰tandardnéeurópske rie‰enia podpory separovaného zberuodpadu a jeho spracovania. Zástancom Recy-klaãného fondu vÏdy najviac leÏia v Ïalúdku ko-lektívne systémy v elektro odpade a batériách ale-bo oprávnené organizácie v obaloch. Spoloã-nosti, ktoré majú v súãasnosti jedineãnú príleÏi-tosÈ, ako ukázaÈ, Ïe to, na ão mal slúÏiÈ Recyklaã-n˘ fond, dokáÏu vykonaÈ efektívnej‰ie a racionál-nej‰ie. V zahraniãí to ich dvadsaÈroãná históriapreukázala. Teraz je rad na Slovensku.

Kolektívne systémy a ich spoloãné clearingo-vé centrum starajúce sa o podporu zberu a spra-covania elektroodpadu, alebo iniciatíva viacer˘chprofesn˘ch zdruÏení priemyslu prostredníctvomoprávnenej organizácie ENVI-PAK podporovaÈseparovan˘ zber odpadov z obalov priamo vmestách a obciach sú projekty, ktoré majú veº-kú ‰ancu nahradiÈ Recyklaãn˘ fond. Sú efektív-nej‰ou a lep‰ou alternatívou pre priemysel, akoi pre samosprávu. Lep‰ou alternatívou sú predo-v‰etk˘m preto, Ïe dokáÏu efektívnej‰ie a flexi-bilnej‰ie narábaÈ s finanãn˘mi prostriedkami,ktoré zaplatíme v‰etci v cenách v˘robkov. Spo-loãnosti, ktoré sú na rozdiel od Recyklaãnéhofondu kontrolovateºné Slovenskou in‰pekciouÏivotného prostredia, sú odolnej‰ie voãi korup-cii a ich investície sa orientujú na efektívny v˘-sledok.

Úlohou zákonodarcov bude uÏ len vytvoriÈtaké legislatívne pravidlá, aby i na Slovenskumohli ãi uÏ oprávnené organizácie, alebo ko-lektívne systémy vykonávaÈ svoju ãinnosÈ podob-ne, ako v zahraniãí. Radi im k tomu poskytnemedlhoroãné know-how alebo sprostredkujeme skú-senosti zo zahraniãia.

Miroslav JURKOVIâv˘konn˘ riaditeº

SLICPEN – Slovenské priemyselné zdruÏeniepre obaly a Ïivotné prostredie

www.slicpen.sk

Recyklaãn˘ fond je zvlá‰tna in‰titúcia, ktoránemá nikde v Európe ani vo svete obdobu. Re-cyklaãn˘ fond bol vytvoren˘ na to, aby pomo-hol na Slovensku na‰tartovaÈ separovan˘ zber od-padu ako i recyklaãné kapacity, v ktor˘ch sabude tento odpad spracovávaÈ. Na tento úãelmal pouÏívaÈ finanãné prostriedky, ktoré zapla-tia spoloãnosti predávajúce na slovenskom trhusvoje v˘robky a ktoré vlastne zaplatia zákazní-ci v cenách v˘robkov.

Na zaãiatku, v rokoch 2000 a 2001, pri tvor-be zákona o odpadoch, bola pozitívna my‰lien-ka – obzrieÈ sa po Európe a skombinovaÈ rôznesystémy podpory separovaného zberu a recy-klácie odpadu a takto vytvoriÈ jedineãn˘ a doko-nal˘ „slovensk˘“ systém. Takmer desaÈ rokovexistencie Recyklaãného fondu v‰ak ukázalo,Ïe princíp, na ktorom bol zaloÏen˘, v sloven-sk˘ch pomeroch zmutoval a z Recyklaãnéhofondu sa stal negatívny príklad pre ostatné kra-jiny. Staãí len veºmi zbeÏné porovnanie s podob-n˘mi krajinami. Slovinsko a âeská republika,ktoré sa vydali inou cestou, sú momentálne vmiere separácie a recyklácie na tom omnoholep‰ie. Na porovnanie: priemern˘ obãan âeskejrepubliky vyseparuje za rok 57 kg odpadu, prie-mern˘ obãan Slovenskej republiky 26 kg. V ro-ku 1993 sme mali rovnakú ‰tartovaciu pozíciu.

Z nástroja, ktor˘ mal slúÏiÈ na rozvoj separo-vaného zberu a recyklácie, sa stala brzda a pre-káÏka rozvoja. Recyklaãn˘ fond sa stal nástro-jom aplikácie ekonomick˘ch ochranárskychopatrení, ktoré slúÏia len vybranej skupine. Do-konca ukázal, Ïe ani dotácie a re‰trikcie pri ob-chodovaní s druhotnou surovinou nezvíÈazia nadtrhom a zdrav˘m rozumom. Príkladom môÏebyÈ podpora jediného spracovateºa lepenky akartónu na Slovensku. SpoloãnosÈ, ktorá sídlilav ·túrove, odi‰la zo Slovenska i napriek protek-cionistick˘m opatreniam, ktoré mali nasmerovaÈv‰etok na Slovensku vyzbieran˘ kartón práve dotejto fabriky aj v období, keì by bolo omnohov˘hodnej‰ie vyviezÈ tento materiál na spracova-nie do zahraniãia. A to i napriek dotáciám, kto-ré spoloãnosÈ dostala na zber a spracovanie toh-to materiálu.

Recyklaãn˘ fond sa stal antitrhov˘m nástro-jom, ktor˘ slúÏi na obmedzovanie voºného po-hybu tovaru (druhotnej suroviny) a na druhej stra-ne na podporu ãastokrát ekonomicky neefektív-nych technológií. Svojou politikou predraÏujecelé slovenské odpadové hospodárstvo a to saprejavuje následne v cenách v˘robkov, ako i vmiestnych poplatkoch za odpad.

Recyklaãn˘ fond svojou existenciou vytvorilúplne novú oblasÈ hospodárstva a nov˘ druh

Zru‰enie Recyklaãného fonduje cesta správnym smerom

Z rokovaní novej vládnej koalície o programovom vyhlásení Vlády SR vzi‰la my‰lienka zru‰iÈRecyklaãn˘ fond. Koneãnému rie‰eniu otázky, ako naloÏiÈ s Recyklaãn˘m fondom,

má predchádzaÈ rozsiahla anal˘za. Pokúsim sa v t˘chto zopár riadkoch o struãnú a r˘chluanal˘zu fungovania Recyklaãného fondu a dovolím si spomenúÈ alternatívy, ktoré uÏ

na Slovensku fungujú a ktoré majú potenciál Recyklaãn˘ fond nahradiÈ.

65

N Á R O D N Á R A D A S R

oãakávajú v‰ak aj veºké finanãné v˘davky naopravu a údrÏbu vodn˘ch tokov, ktoré majú vosvojej správe. Zachytila som nav˘‰enie finan-cií o viac ako pol milióna eur.

Máte informácie ako sa k neoãakávan˘mudalostiam postavili poisÈovne?

Podºa mne dostupn˘ch informácií sa poisÈov-ne správali profesionálne. Posilnili poãty likvi-dátorov a technikov, aby ihneì po záplaváchmapovali poÏiadavky klientov. Musím ale smut-ne kon‰tatovaÈ, Ïe mnoho obãanov nemalo svo-je domy a ostatné nehnuteºnosti poistené, a pre-to sú odkázaní na pomoc Vlády SR, respektívein˘ch organizácií.

Neexistuje nejak˘ fond, z ktorého by sa hra-dili straty , ktoré spôsobia rôzne Ïivelné si-tuácie, napríklad extrémne poãasie, oheÀ,vietor...?

Ako som uÏ spomínala v ‰tátnom rozpoãte súfinancie na obdobné Ïivelné situácie, hlavne re-zerva predsedu vlády a rezerva vlády. V rozpoã-te pre budúci rok súãasná vláda plánuje vyãle-niÈ prostriedky na likvidáciu ‰kôd po povod-niach. UÏ v priebehu augusta tohto roku uvoº-nila na likvidáciu ‰kôd a protipovodÀové opat-renia niekoºko milión eur. âo povaÏujem zapodstatné je hºadanie preventívnych opatrení.Má k tomu prispieÈ aj krok novej predsedníãkyvlády. Tá vymenovala splnomocnenca, ktor˘bude protipovodÀové opatrenia koordinovaÈ.

Aké sú skúsenosti s náhradami ‰kôd z oko-lit˘ch krajín?

Nepoznám konkrétne mechanizmy od‰kod-Àovania susedn˘ch krajín. MôÏe to byÈ in‰pirá-ciou pre rezort a splnomocnenca.

Aká pomoc sa oãakáva z Fondu solidarity EÚna odstránenie následkov ‰kôd z povodní, oktorú Slovensko poÏiadalo, splnili sme poÏia-davky?

Slovensko sa tohto roku ocitlo v mimoriad-nej situácii, a preto vyuÏilo moÏnosÈ pomoci EÚa poÏiadalo z Fondu solidarity financie na od-stránenie následkov ‰kôd z povodní. Podmien-ky Ïiadosti sme splnili. Teraz záleÏí na európ-skych ‰truktúrach, ak˘ objem financií poskyt-ne SR, pretoÏe nielen Slovensko ale aj iné kra-jiny EÚ, ako Maìarsko, Poºsko, Rakúsko, Ne-mecko i âesko, boli zasiahnuté povodÀami.

Hydrometeorologick˘ ústav stále informujeo v˘strahách z povodní, práve teraz je vo v˘-strahe v˘chodné Slovensko, aké sú moÏnos-

Koºko obcí a miest na Slovensku je postihnu-t˘ch niãiv˘mi povodÀami?

Prvou vlnou povodní bolo postihnut˘ch vy‰e350 obcí. Za t˘mito obcami v‰ak vnímam mnoÏ-stvo rodín a jednotlivcov. Teda nie je rozhodu-júci poãet obcí, ale rozsah ‰kôd na majetku ob-ãanov a obcí. PovodÀové ‰kody sa vyskytli ajlokalitách, kde by sa to nebolo predpokladalo,napríklad v obci NiÏná My‰ºa.

Aké ‰kody sa zaznamenali a kde to bolo naj-dramatickej‰ie, v ktor˘ch oblastiach?

V prvej povodÀovej vlne bolo zasiahnuté zmôjho pohºadu najviac v˘chodné Slovensko,juÏne od Ko‰íc. Napríklad ako som uÏ spomí-nala obec NiÏná My‰ºa. VáÏna situácia bola ajv Trebi‰ovskom okrese. Nakoniec, so zatajen˘mdychom celé Slovensko prostredníctvom médiísledovalo najdramatickej‰ie chvíle a spolu sú-citilo s po‰koden˘mi obãanmi. Rozsah ‰kôdmapovali a dodnes mapujú príslu‰né rezorty, mi-nisterstvo pôdohospodárstva, obce a mestá, akoaj poisÈovne, ktoré budú musieÈ v mnoh˘ch prí-padoch tieto ‰kody uhradiÈ. ëal‰ou vlnou povod-ní boli najviac po‰kodené územia Handlovej,Prievidze a Martina a zdá sa, Ïe e‰te stále nie jekoniec povodÀového nebezpeãenstva, nakoºkopoãasie je nevyspytateºné.

E‰te sa pravdepodobne neodstránili ani ‰ko-dy po vlaÀaj‰ích povodniach?

Tak ako po mnohé roky v minulosti sa ‰ko-dy po povodniach v mnoh˘ch obciach odstrá-

nili, ale finanãná úhrada pre samosprávy a in-‰titúcie prichádza s oneskorením. Aj v roku2007 som sa angaÏovala pri dofinancovaní ná-kladov povodÀami po‰koden˘ch obcí z predchá-dzajúcich rokov.

Zdá sa, Ïe s tak˘mito udalosÈami reálne ne-rátame. Napríklad rezerva predsedu vlády bolav tomto roku vyãerpaná skôr, teda v prvom pol-roku, neÏ bolo Slovensko zasiahnuté povodÀa-mi. Táto rezerva by mala predov‰etk˘m slúÏiÈpri obdobn˘ch havarijn˘ch situáciách a Ïivel-n˘ch pohromách.

Ako vyzerá so záplavami ornej pôdy na Slo-vensku, odzrkadlí sa to na cenách potravín?

Z médií som zachytila správu, Ïe uÏ v prvejvlne povodní bolo po‰koden˘ch 300-tisíc haornej pôdy a vyãíslená ‰koda môÏe prev˘‰iÈ100 miliónov eur. Verím, Ïe sa to na cene po-travín neodzrkadlí, ale to je uÏ otázka pre od-borníkov.

Aj lesné porasty utrpeli straty, viete kde súspôsobené najväã‰ie ‰kody?

Najhor‰ie na tom bol okres Rimavská Sobo-ta, ale aj okres Îarnovica, okres Bardejov, ìa-lej oblasÈ pri maìarsk˘ch hraniciach Karanã, kdebol najväã‰í zosuv pôdy. Istotne by o tom ve-deli presnej‰ie informovaÈ zástupcovia LesovSR a ministerstvo pôdohospodárstva a Ïivotné-ho prostredia. E‰te v júni tohto roku, pred dru-hou vlnou záplav, Lesy SR vyãíslili ‰kody po po-vodniach na pribliÏne 6 miliónov eur. Lesy SR

Dajú sa vôbec vyãísliÈ ‰kodyspôsobené povodÀami?

Ak by sme sa zamerali len na finanãné straty, ktoré spôsobili povodne na Slovensku, odhadujú sa doteraz na pribliÏne 700 miliónov eur. No, straty sme zaznamenali aj na ºudsk˘ch Ïivotoch a o to väã‰í smútok doºahol na v‰etk˘ch obyvateºov Slovenska. Povodne zasiahli aj okolité ‰táty. Ako to vníma poslankyÀa NRSR za KDH

a predsedníãka v˘boru pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie Mária SABOLOVÁ,to sa môÏete doãítaÈ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.

ti ão najväã‰ej ostraÏitosti, moÏno vôbec ro-biÈ nejaké zaruãene overené opatrenia aby sazabránilo veºk˘m stratám na majetkoch oby-vateºov, ale aj v rámci hospodárstva na Slo-vensku?

Domnievam sa, Ïe na podobné v˘strahy hyd-rometeorologického ústavu nedokáÏeme rea-govaÈ natoºko, aby sme zabránili stratám vplnom rozsahu. Tohtoroãné povodne nám uká-zali, Ïe voda ‰kodila aj tam, kde doteraz e‰te nik-dy. Napríklad v okolí rozsiahlej ÈaÏby ‰trkopie-skov v obci Geãa pri Ko‰iciach. Tam sa hladi-na ‰trkopieskového ãaÀanského jazera zdvihlaviac ako o dva metre. Zdvihla sa aj vìaka pre-pojeniu s riekou Hornád, podºa mÀa, chybou zlé-ho plánovania a povolenia ÈaÏby ‰trku v tesnej

blízkosti Hornádu. To spôsobilo v okolit˘chobciach âaÀa a ÎdaÀa okrem problému vylie-vajúceho sa Hornádu, aj dlhodobú zv˘‰enú hla-dinu spodnej vody. Obãania v obciach GyÀov,Geãa, Valaliky a Kok‰ov Bak‰a, ktoré sú pomer-ne vzdialené rieky Hornád mali svoje domypomoãené e‰te aj zaãiatkom augusta. Muselo savytvoriÈ umelé koryto, ktor˘m sa z jazera vypú‰-Èala voda do Hornádu.

Povodne sú sãasti nevyspytateºné „rozmary“klímy, ale aj katastrofy, ktoré si my ºudia dlho-dobo pripravujeme.

Overené a zaruãené opatrenia sú tie, ktorébudú re‰pektovaÈ prírodu a jej zákonitosti. Ne-môÏeme byÈ zameraní len na odstraÀovanie ná-sledkov povodní a budovanie technokratick˘ch

prvkov v krajine, ak˘mi sú protipovodÀové hrá-dze, ãi priehrady alebo napriamovania kor˘triek. Je potrebné zameraÈ sa viac na opatrenia,ktoré vedú k predchádzaniu príãin povodní v po-dobe zmeny ‰truktúry, vyuÏitia a obnovy retenã-nej schopnosti krajiny. Patria k tomu poldre,zlep‰ovanie kvality lesn˘ch porastov, v˘sadbadrevinnej vegetácie v poºnohospodárskej kraji-ne, vznik mokradí atì.

Zdá sa, Ïe my, ºudia tejto doby, dokáÏeme ria-diÈ stroje, no pozabudli sme, Ïe ani my a ani prí-roda strojom nie je. Prírodné pohromy sú pre násvarovn˘m signálom, aby sme sa nanovo uãili ro-zumieÈ a naãúvaÈ prírode.

66

Ako hodnotíte situáciu odpadov z hºadis-ka ich zhodnocovania a vyuÏívania druhot-n˘ch surovín obsiahnut˘ch v odpadoch?Zhodnocujú sa odpady na Slovensku do-statoãne?

Podºa plánu by sa mala celková úroveÀ re-cyklácie v tomto roku dostaÈ na úroveÀ 70 %.Menej optimisticky v‰ak pôsobí pohºad na zá-ber recyklácie komunálneho odpadu. Podºaorganizácie Priatelia zeme z tristo kíl vypro-dukovaného komunálneho odpadu na hlavuzískame pribliÏne desaÈ kíl surovín. Z celko-vého mnoÏstva komunálneho odpadu doká-Ïeme vyseparovaÈ a opätovne pouÏiÈ necel˘chsedem percent. Gro komunálneho odpadustále tvorí zmesov˘ odpad, ktor˘ sa buì sklád-kuje, alebo spaºuje.

Máme veºa tak˘ch odpadov, ktoré patriado kategórie odpadov vyÏadujúcich si zv˘-‰enú pozornosÈ pri nakladaní, ãi spadajú-cich do kategórie nebezpeãn˘ch odpadov?

Zv˘‰enú pozornosÈ treba venovaÈ manipu-lácii so v‰etk˘m odpadom. Hoci v prílohe zá-kona 223/2001 sú uvedené vlastnosti, podºaktor˘ch sú odpady zatriedené do jednotli-v˘ch kategórií. Aj nebezpeãn˘ odpad v‰ak tre-ba deliÈ medzi priemyseln˘ odpad, kde exi-stuje systém pre jeho zhromaÏìovanie a ìal-‰ie nakladanie s ním. Nebezpeãné zloÏky súv‰ak obsiahnuté aj v komunálnom odpade zdomácností. Napríklad vo forme oleja, pouÏi-t˘ch batérií, zvy‰kov chemikálií a pod. Tuvzniká veºké riziko, pretoÏe, ako sme uÏ ho-vorili vy‰‰ie, podstatná ãasÈ tohto odpadu saskládkuje a jeho nebezpeãné zloÏky môÏu na-páchaÈ veºké ‰kody na Ïivotnom prostredí.

Ktoré kraje sú najviac zaÈaÏené mnoÏ-stvom nebezpeãn˘ch odpadov a ako sa rie-‰ia ich problémy vznikajúce práve s jehoodvozom a likvidáciou?

Podºa doteraj‰ích skúseností treba v Slo-venskej republike venovaÈ väã‰iu pozor-nosÈ práve komunálnemu odpadu, preão jeto tak?

Nielen v Slovenskej republike. Komunál-ny odpad je problém, s ktor˘m sa pasujúv‰etky vyspelé krajiny. Je to istá daÀ za rastÏivotnej úrovne. Globalizovan˘ svetov˘ ob-chod produkuje obrovskú ponuku rôznychdruhov tovarov a ich obalov, ktoré sú dostup-né ‰irok˘m vrstvám obyvateºov. Treba si uve-domiÈ, Ïe roãne na Slovensku sa roãne vypro-dukuje pribliÏne jeden a pol milióna ton ko-munálneho odpadu, ão je okolo tristo kíl najedného obyvateºa. ÚroveÀ spracovania ko-munálneho odpadu vo svete je rôzna. Slo-venská republika patrí, aj napriek pokroku vposledn˘ch rokoch, na spodné prieãky v po-myselnom rebríãku krajín.

PozornosÈ treba stále venovaÈ ajodpadovému hospodárstvu

Hoci Slovenská republika patrí medzi malé ‰táty strednej Európy, veºkú pozornosÈ treba venovaÈ Ïivotnémuprostrediu, konkrétne odpadovému hospodárstvu. Viac o tom vie poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ján GOLIAN,

ktor˘ sa s informáciami pre Parlamentn˘ kuriér podelil s redaktorkou Annou Komovou.

N Á R O D N Á R A D A S R

67

Z celkového mnoÏstva nebezpeãného od-padu vzniká pribliÏne jeho polovica v Ko‰ic-kom kraji, na druhom mieste je Banskoby-strick˘ kraj (a tretia prieãka patrí Bratislav-skému kraju.

MoÏno spájaÈ pozitívny trend zniÏovanianebezpeãn˘ch odpadov so zlep‰ovanímtechnológií v jednotliv˘ch priemyseln˘chodvetviach?

Nesporne. Okrem zdokonaºovania systémupri nakladaní s nebezpeãn˘m odpadom vpriemysle zohrávajú veºkú úlohu aj tzv. eko-logické kritériá pri v˘voji nov˘ch technoló-gií. âasto uÏ v procese spracovania surovínhºadajú v˘robcovia také spôsoby spracovaniaa pouÏitia jednotliv˘ch prvkov, ktoré zniÏu-jú celkové mnoÏstvo vyprodukovaného odpa-du.

Ktoré odvetvia hospodárstva sa najviacpodieºajú na vzniku odpadov z hºadiskamnoÏstva?

Najväã‰ím producentom nebezpeãn˘ch od-padov je priemyselná v˘roba, priãom sa vy-produkované mnoÏstvo jednotliv˘mi odvet-viami dá primeraÈ k ich podielu na ‰truktúreHDP.

Ak˘ v˘znam zohráva pri vzniku odpadovv˘roba papiera a celulózy?

Papier tvorí pribliÏne pätinu v‰etkého od-padu. Vytriedením 100 ton papiera sa u‰etríhektár storoãného lesa. Podºa údajov severoa-merickej organizácie pre ochranu Ïivotnéhoprostredia Earth Care spotrebuje v˘roba 1t pa-piera zo starého papiera v porovnaní s v˘ro-bou z celulózy len 1/2 vody, zniÏuje zneãis-tenie ovzdu‰ia o 74 – 75 %, zneãistenie vodyo 35 % a zachráni 17 stromov. V podiele vy-zbieraného papiera na celkovej spotrebe pa-piera v‰ak Ïiaº stále zaostávame za vyspel˘-mi západoeurópskymi krajinami.

Ako sa pracuje s biologicky rozloÏiteºn˘m

odpadom, ktor˘ vzniká nielen v komunál-nej, ale aj v priemyselnej sfére?

Napriek prv˘m lastoviãkám v podobe kom-postární, ktoré v niektor˘ch mestách vzniklina spracovanie biologicky rozloÏiteºného od-padu, by sa dalo povedaÈ, Ïe jedna lastoviã-ka leto nerobí. Aby sme v‰ak o váÏnych ve-ciach hovorili váÏne. Z obsahu priemernéhosmetiaka tvoria pribliÏne polovicu biologic-ky rozloÏiteºné odpady, ktoré sú vhodné nakompostovanie. Ako sme si uÏ povedali takpribliÏne tri ‰tvrtiny komunálneho odpaduvytvárajú tzv. zmesov˘ odpad, z ktorého 86percent skládkujeme a 14 percent spaºuje-me. Skúste si to prepoãítaÈ na obsah popolni-ce a máte odpoveì na otázku ako sa pracujes biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom.

V ãom má v˘znam separovanie zloÏiek ko-munálneho odpadu? Sú systémy triedené-ho zberu odpadu nastavené správne?

Dnes v˘razne prevaÏujúci spôsob naklada-nia s odpadmi, skládkovanie a spaºovanie,zakladá problémy pre Ïivotné prostredie nadlhé roky a navy‰e napríklad aj samotné spa-ºovanie odpadu je zdrojom nebezpeãného od-padu, ktor˘ uÏ nie je spáliteºn˘ ani recyklo-vateºn˘. Samotné systémy triedeného zberu súna Slovensku stále v plienkach. Máme uve-domel˘ch starostov a zastupiteºstvá, ktorébudujú systémy triedeného zberu odpadu amáme aj tie druhé. Rovnako je to aj v základ-nej bunke, ktorá produkuje odpad v domác-nosti. Nedá sa v‰ak hovoriÈ pau‰álne o celomSlovensku, pretoÏe systémy separovania od-padu a následn˘ v˘kup ãi zber surovín sú vjednotliv˘ch mestách a obciach odli‰né. SkôrneÏ nastavovanie systému je preto potrebná‰iroká osveta a v˘mena skúseností medzi ob-cami tak, aby si kaÏd˘ mohol nájsÈ model, kto-r˘ je aplikovateºn˘ na jeho podmienky.

Akú úlohu zohráva v rámci odpadovéhohospodárstva recyklácia ?

Odpoveì na túto otázku má dve roviny. Z

pohºadu reálneho stavu som o nej uÏ viackráthovoril – je to t˘ch necel˘ch sedem percentseparovaného zberu a teda mizivá úloha. Zpohºadu moÏností v‰ak ide o obrovsk˘ poten-ciál ekologického spôsobu získavania surovín.Spracovanie a ìal‰ie zhodnocovanie odpa-dov v sebe skr˘va obrovsk˘ potenciál samo-statného odvetvia, s mnoÏstvom pracovn˘chpríleÏitostí. Podºa organizácie Priatelia zemeje v uÏ spomínanej priemernej popolnici lenosem percent odpadu, ktor˘ je recyklovateº-n˘ v obmedzenej miere a sedem percent od-padu, ktor˘ sa uÏ nedá recyklovaÈ.

V rámci zákona o odpadoch moÏno získaÈpríspevok z Recyklaãného fondu. Pomáhato odpadovému hospodárstvu a kto môÏeo tento príspevok poÏiadaÈ?

Toto je skôr otázka na vedenie Recyklaã-ného fondu, ale môÏem vám zacitovaÈ, Ïepríspevok sa poskytuje ,,právnick˘m a fy-zick˘m osobám, najmä ako príspevok naúhradu investiãn˘ch a prevádzkov˘ch nákla-dov potrebn˘ch na zabezpeãenie zberu azhodnotenia odpadov a spracovania star˘chvozidiel, ako aj na úhradu ìal‰ích nákladovpodºa § 63 zákona o odpadoch.“ O tom, ãi topomáha odpadovému hospodárstvu sa môÏemlen domnievaÈ, Ïe ako kaÏdá pozitívna moti-vácia áno, nepoznám v‰ak ãísla, ktoré by tútodomnienku verifikovali.

Ako hodnotíte stav legislatívy v SR ão sat˘ka budovania a prevádzkovania skládokodpadov?

Slovensko je ãlenskou krajinou Európskejúnie a v‰etka na‰a dnes platná legislatíva pre-to musí byÈ v súlade s legislatívou Únie. Zmôjho pohºadu na Slovensku ãasto nie je pro-blém legislatíva, ale jej uplatÀovanie v reál-nom Ïivote. Tu v‰ak musia zohrávaÈ väã‰iuúlohu ‰tátne orgány, ktoré to majú v popisepráce. Nie tak, ako to môÏeme v priamom pre-nose uÏ dlhé mesiace sledovaÈ pri v˘stavbeskládky v Pezinku.

N Á R O D N Á R A D A S R

Likvidácia odpadu stále aktuálna

V programovom vyhlásení vlády sa v ãasti zameranej na Ïivotné prostredie venuje pozornosÈ aj odpadu. Priestor v Parlamentnom kuriéri dostáva aj v rozhovore s poslancom NR SR za Most-Híd

Lászlóom SÓLYMOSOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.Odpadové hospodárstvo, ktoré priná‰aniekoºko miliónov eur, je regulované vlá-dou. Myslíte si, Ïe sa mu venuje dostatoã-ná pozornosÈ, aké sú zámery?

V prípade odpadového hospodárstva ide ooblasÈ, ktorá bola poãas desaÈroãí budovaniabeztriednej spoloãnosti hanebne zanedbáva-ná. Na odpad sa hºadelo ako na „smeti“, kto-ré staãí kdesi vyviezÈ a problém bol „porie-‰en˘“. Problém sa stal navy‰e oveºa závaÏnej-‰ím v období uvaÏovaného vstupu Slovenskado Európskej únie – zhruba v rokoch 2000 aÏ2002.

V roku 2008 bola prijatá nová rámcovásmernica – Smernica Európskeho parlamen-tu a Rady. Cieºom novej smernice o odpadeje predov‰etk˘m vytvorenie „európskej recy-klujúcej spoloãnosti“, zníÏenie mnoÏstva od-padov a zv˘‰enie kvót recyklácie a opätovné-ho pouÏitia odpadov, moderné hospodárenies odpadmi – je v nej teda zahrnutá aj odpo-veì na va‰u otázku, t˘kajúcu sa zámerov nabudúce obdobie.

âo je dôleÏité preferovaÈ v jednotliv˘chmestách a ão obciach?

N Á R O D N Á R A D A S R

68

PovinnosÈou obcí a miest je uÏ v súãasnos-ti separovan˘ zber ‰tyroch základn˘ch komo-dít: papiera, plastov, skla a kovov˘ch obalov.Prioritnou úlohou MÎP SR, ale aj komunál-nej sféry na najbliωie obdobie, bude zabez-peãenie prostriedkov na efektívny separova-n˘ zber jednotliv˘ch zloÏiek komunálnychodpadov.

Ak˘ je stav napríklad v budovaní kanali-zácií a ãistiãiek odpadov˘ch vôd v regió-noch a ão moÏno oãakávaÈ v tejto oblasti?

Sú potrebné investície do budovania verej-n˘ch kanalizácií a ãistiarní odpadov˘ch vôdz rozpoãtov miest a obcí a taktieÏ regionál-nych vodárensk˘ch spoloãností na dorie‰enienevyhovujúcich sieti a ãistiarní odpadov˘chvôd.

Budú peniaze na budovanie vodovodov akanalizácií aj z Environmentálneho a‰trukturálnych fondov EÚ?

O finanãné prostriedky vo forme nenávrat-n˘ch finanãn˘ch príspevkov na podporu v˘-stavby verejn˘ch vodovodov a kanalizácií jemoÏné sa uchádzaÈ v súãasnosti a taktieÏ v bu-dúcnosti v rámci Operaãného programu Îi-votné prostredie a z Environmentálneho fon-du.

Je dobrá spolupráca medzi samosprávamipri spoloãnom boji proti nelegálnemu ukla-daniu odpadov?

Na rie‰enie problematiky nelegálnych sklá-dok odpadov je moÏné nazeraÈ z dvoch hºa-dísk – rie‰iÈ dôsledky neute‰enej situáciesankãn˘mi opatreniami, resp. predchádzaÈvzniku „ãiernych“ skládok vhodn˘mi pre-ventívnymi opatreniami. V prvom prípadeide o pomerne komplikované rie‰enie a kom-petencie samospráv sú urãené platn˘mi práv-nymi predpismi. Treba tu v‰ak poznamenaÈ,Ïe nie je v silách ‰tátu ani obcí postaviÈ poli-cajta na kaÏdú lúku, ku kaÏdej priekope, ãi nakaÏdé pole, na ktorom sa nedisciplinovan˘ ob-ãan rozhodne „zlikvidovaÈ“ svoj odpad.

Myslím si, Ïe nás v‰etk˘ch ãaká pomernedlhá cesta v˘chovy a budovania si zodpoved-ného vzÈahu k ná‰mu bezprostrednému oko-liu. Urãitú v˘hodu v prev˘chove svojich ob-

ãanov majú obce, kde správanie sa jednotliv-cov nie je celkom anonymné.

Ako je prispôsobená legislatíva, dostatoã-ne umoÏÀuje a podporuje obmedzovanieneÏiaduceho skládkovania?

Ako som uÏ spomenul, SR je povinná pre-vziaÈ novú rámcovú smernicu o odpade, kto-rá zavádza záväznú hierarchiu odpadovéhohospodárstva a vyÏaduje prijaÈ konkrétneopatrenia na preferovanie opätovného pouÏí-vania a materiálového a energetického zhod-nocovania odpadov pred ich zne‰kodÀovanímformou ukladania na skládky odpadov.

Nebolo by treba prehodnotiÈ rozsah a mie-ru poplatkov a odvodov v oblasti Ïivotné-ho prostredia?

Podºa ãl. 44 ods. 4 Ústavy SR „KaÏd˘ jepovinn˘ chrániÈ a zveºaìovaÈ Ïivotné prostre-die.“ Táto zásada je v˘chodiskom pre uplat-Àovanie princípu „ZneãisÈovateº platí“, ktor˘je nosn˘m princípom pre legislatívu ochranyÎP v EÚ. V ochrane Ïivotného prostredia vSR sa uplatÀujú viaceré ekonomické nástro-je ustanovené ako zákonná povinnosÈ. âi tre-ba prehodnotiÈ rozsah a mieru poplatkov a od-vodov je témou odbornej diskusie s dotknu-t˘mi stranami.

Aká je budúcnosÈ Recyklaãného fondu,moÏno hovoriÈ o transparentnom a efektív-nom zhodnocovaní a likvidácii odpadov?

Nemyslím si, Ïe je transparentné, a pretoje potrebná po anal˘ze ãinnosti RF prehodno-tiÈ jeho fungovanie. Obsahuje to aj v progra-mové vyhlásenie vlády, Ïe po anal˘ze sa sosamosprávou a odbornou verejnosÈou spracu-je návrh na transparentné a efektívne zhodno-covanie a likvidáciu odpadov.

Existujú aj ìal‰ie rie‰enia organizovaniatrhu s odpadmi?

Predov‰etk˘m si musíme uvedomiÈ, Ïe vprípade odpadov veºmi ãasto nejde o „odpad“v pravom zmysle tohto slova. To, ão jedni ne-potrebujú a povaÏujú to za „odpad“ predsta-vuje pre druh˘ch cennú vstupnú surovinu prirealizácii ich podnikateºsk˘ch zámerov. Otom, ãi urãitá komodita bude „odpadom“ ale-

bo cennou surovinou rozhodujú predov‰et-k˘m jej dostupnosÈ a náklady na jej získava-nie. Aj obrovská hruda zlata na dne Marián-skej priekopy je prakticky bezcenná, pretoÏenáklady na jej vylovenie mnohonásobne pre-vy‰ujú jej hodnotu. Preto aj otázka organizo-vania trhu s odpadmi je predov‰etk˘m problé-mom sústreìovania dostatoãného mnoÏstva„odpadov“ – druhotn˘ch surovín na prístup-n˘ch miestach, najlep‰ie v blízkosti relevant-n˘ch spracovateºsk˘ch zariadení, zároveÀ jeto problém dostatku informácií o existencii ta-k˘chto koncentrovan˘ch mnoÏstiev „odpa-dov“ a v neposlednom rade je to aj otázkaekonomickej efektívnosti zberu, triedenia azhromaÏìovania takto chápan˘ch „odpadov“.A aj ekonomickí laici pochopia, Ïe tak˘to sys-tém dokáÏe efektívne fungovaÈ iba v prípade,ak dokáÏe aspoÀ pokryÈ svoje náklady a ne-vyÏaduje dotaãné zásahy zvonka. A práve otak˘to ideálny prípad rovnováhy environ-mentálneho a ekonomického myslenia sa ajpri organizovaní nakladania s odpadmi mu-síme usilovaÈ.

Prená‰ajú sa, podºa vás, skúsenosti z oko-lit˘ch krajín aj do odpadového hospodár-stva SR?

Slovenská republika ako ãlensk˘ ‰tát EÚnemôÏe ostaÈ izolovaná ani pri rie‰ení proble-matiky nakladania s odpadmi.

Aj keì sa skládkovanie odpadov v zmys-le právnych predpisov a koncepãn˘ch mate-riálov odpadového hospodárstva povaÏujeza posledn˘ ãlánok reÈazca nakladania s od-padom – najlep‰ie by bolo, keby odpad vzni-kal v ão najmen‰ej miere, a keì uÏ vznikne,aby sa prednostne materiálovo alebo energe-ticky zhodnocoval, na ão slúÏi aj separova-n˘ zber – skládky odpadov stále zostávajú zá-kladn˘m druhom zariadení na nakladanie sodpadmi pre väã‰inu nevyuÏiteºného odpaduna na‰om území. V blízkej budúcnosti bymal v˘znam skládok odpadov klesaÈ, ão je ajv súlade s koncepãn˘mi zámermi Európskejúnie.

Zavádzaním najlep‰ích dostupn˘ch techník(BAT) sa bude totiÏ zniÏovaÈ produkcia prie-myselného odpadu a veºké mnoÏstvo zne-‰kodÀovaného komunálneho odpadu, akoproduktu konzumnej spoloãnosti, sa budezniÏovaÈ separovan˘m zberom a následn˘mzhodnocovaním odpadu.

69

Medzi takéto komodity patria ojazdené auto-mobily, ale aj batérie a akumulátory. Dnes je vy-tvoren˘ systém zberu a zhodnotenia batérií a aku-mulátorov tak, Ïe zabezpeãuje 100 % zberu a zhod-notenia batérií a akumulátorov, ktoré sa ich pôvod-covia rozhodnú odovzdaÈ do systému. V‰etk˘mobciam, ale aj in˘m pôvodcom sa bezplatne zapo-Ïiãiava kontajner a zabezpeãuje odvoz zozbiera-n˘ch batérií a akumulátorov. KaÏd˘ pôvodca do-stáva e‰te aj zaplatené za odovzdan˘ pouÏit˘ aku-mulátor motivaãn˘ príspevok vo v˘‰ke od 0,22eur do 0,56 eur za 1 kg podºa toho, aká je cena olo-va na svetov˘ch burzách (za 20 kg akumulátor od4,4 eur do 11,20 eur).

Novelou zákona v novembri 2009 sa roz‰írila po-vinnosÈ zhodnocovania aj na pouÏité prenosné ba-térie a akumulátory. Bol t˘m zaveden˘ nov˘ súborprávnych noriem, ako nakladaÈ s t˘mto druhomodpadu, za ak˘ch podmienok a nové povinnosti predovozcov, predajcov, zberateºov a zhodnocovateºov.

Ako si plnia jednotlivé subjekty svoje povinnos-ti zo zákona? Je to veºmi rozdielne. Z viac ako 400dovozcov len niekoºko desiatok si plní zo zákonaim urãené povinnosti. Základnou povinnosÈou je,Ïe ten, ão dovezie na trh tovar, mal by obãanmi za-platen˘ poplatok za recykláciu odviesÈ vo formeplatby za zber, dopravu a zhodnotenie subjektom,ktoré túto recykláciu vykonávajú. Smernica EÚ e‰teukladá, Ïe by mali byÈ z poplatku hradené v‰etkyinformaãné kampane o zbere a recyklácii. Aj keìzákon obsahuje sankcie za poru‰ovanie zákona,kontrola a vymoÏiteºnosÈ práva je bezzubá, ne-funkãná.

Systém zberu, dopravy a zhodnotenia aj prenos-n˘ch batérií a akumulátorov je pripraven˘ a uÏ ajrozbehnut˘. Od zaãiatku nplatnosti zákona (1. 11.2009) oprávnené spoloãnosti uÏ aj zozbierali viacako 180 ton prenosn˘ch batérií. Autorizovaná spo-loãnosÈ zhodnotila od prijatia novely zákona viacako 150 ton prenosn˘ch batérií a akumulátorov. Dása teda kon‰tatovaÈ, Ïe Slovenská republika je v ko-modite batérií a akumulátorov technicky priprave-ná plniÈ si úlohy ochrany Ïivotného prostredia. Jelen na t˘ch, ão prenosné batérie a akumulátory do-váÏajú alebo tretie osoby konajúce v ich mene (vzmysle zákona Recyklaãn˘ fond), aby si zákonomstanovenú povinnosÈ prefinancovania nakladania spouÏit˘mi batériami plnili voãi t˘m, ktorí vykoná-vajú zhodnotenie. Dnes má kaÏd˘ pôvodca odpa-dov t˘chto komodít vytvorené technické, organizaã-né aj ekonomické podmienky, aby mohol svoj od-pad odovzdaÈ do regulovaného a ekologicky prija-teºného systému chrániaceho Ïivotné prostredie.

Na Slovensku boli za pomoci Recyklaãnéhofondu síce vybudované recyklaãné kapacity, ale vkomodite batérie a akumulátory hlavne bez jeho po-moci. Spracovanie batérií a akumulátorov z Recy-klaãného fondu nebolo podporené. V komodite

prenosn˘ch batérií boli podporené projekty, ktorédosahujú niωiu technickú a ekonomickú efektív-nosÈ a projekty s vy‰‰ou úrovÀou zberu a zhodno-tenia a celospoloãenského prínosu podporené ne-boli. Niekedy sa stáva, Ïe dotáciu dostávajú sub-jekty, ktoré ani nespæÀajú podmienky urãené zo zá-kona o odpadoch pre udelenie dotácie.

Cieº, ktor˘ si dali tvorcovia zákona ã. 223/2001,bolo vybudovaÈ potrebné kapacity pre zhodnoteniea v ìal‰ej etape financovanie prevádzkov˘ch nákla-dov spojen˘ch so zberom a zhodnotením odpadov.Táto zásada sa dnes neuplatÀuje. Budujú sa dubi-ózne nepotrebné technológie a potom ch˘bajú fi-nancie na konkrétny v˘kon zhodnocovania a zbe-ru odpadov. Recyklaãn˘ fond nebol vytvoren˘ akopodnikateºsk˘ subjekt. Bol vytvoren˘ ako úãelov˘fond, v ktorom sa majú len sústreìovaÈ peÀaÏné pro-striedky na podporu zberu, zhodnotenia a spraco-vania. Získané finanãné prostriedky okrem 3% ur-ãen˘ch na správu má byÈ v plnom rozsahu pouÏi-t˘ch na priebeÏné vyfinancovanie nakladania s od-padmi.

My‰lienka vytvorenia Recyklaãného fondu je je-dineãná, len vìaka tejto my‰lienke máme dnes vpodstate vybudovan˘ recyklaãn˘ priemysel. Recy-klaãn˘ fond preto netreba ru‰iÈ, len je potrebnézmeniÈ prístup niektor˘ch jednotlivcov, ktorí si po-m˘lili úlohu Recyklaãného fondu. Recyklaãn˘fond nie je s.r.o. ani akciová spoloãnosÈ. Keì sabude postupovaÈ podºa platného zákona, nebude dô-vod drÏaÈ finanãné prostriedky na úloÏkách v ko-merãn˘ch bankách a t˘m obmedzovaÈ financova-nie nakladania s odpadmi v Slovenskej republike.Je preto nutné zaviesÈ dôslednej‰iu kontrolu nadhospodárením a celkovou ãinnosÈou v Recyklaã-nom fonde. NedovoliÈ, aby e‰te aj vnútorná kontro-la orgánov zo zákona ustanoven˘ch bola svojvôºoujednotlivcov obmedzovaná.

Precedensom je od roku 2005 vytvorenie kolek-tívnych organizácií a systémov. Hlavne prijatie li-mitov zhodnotenia. Dovozcovia a v˘robcovia, kto-rí tieto kolektívne systémy vytvorili prehlasujú, Ïesplnením Európskou úniou stanoven˘ch minimál-nych limitov zhodnotenia povaÏujú prefinancova-nie tejto ãasti vzniknutého odpadu za splnenie cie-ºa zhodnocovania. Nezaujíma ich, kto prefinancu-je zhodnotenie ostatn˘ch 70 % odpadu, hoci oni odkupujúcich obãanov vyzbierali peniaze za 100 %na trhu realizovaného tovaru.

Tu by bolo správne zistiÈ, kam idú ostatné penia-ze od obãanov, ktoré títo zaplatili za zhodnoteniev cene tovaru. Kolektívne systémy nemajú stano-vené Ïiadne limity a povinnosti pouÏitia pre vyzbie-rané finanãné prostriedky od obãanov (ktoré môÏupouÏiÈ napr. na svoju správu), ale dokonca ani to,na aké ciele ich majú pouÏiÈ. Nie je zabezpeãenáÏiadna kontrola od t˘ch, ão platia, ani t˘ch, ão

zhodnocujú odpady. E‰te aj vo svojich stanováchmajú kolektívne organizácie zapísané, Ïe ãlenmisprávnych orgánov môÏu byÈ len dovozcovia ale-bo v˘robcovia. Vôbec nere‰pektujú odporúãaniaEurópskej únie, Ïe do procesu Ïivotného cyklu to-varov majú byÈ zainteresované hlavne subjekty,ktoré sa priamo podieºajú na zhodnocovaní a recy-klácii odpadov, ktoré sa z tovarov ãasom stávajú.

Také ponímanie kolektívnych systémov ako saponíma v Slovenskej republike nie je tá najspráv-nej‰ia cesta. Dôkazom toho bola aj situácia v od-padovom hospodárstve v obciach koncom roku2009 a stále vytváranie ãiernych skládok. Kolek-tívne systémy nie sú Ïiadni recyklátori. Recyklaã-n˘ priemysel, vybudovan˘ za pomoci Recyklaãné-ho fondu alebo podnikateºsk˘mi subjektmi je ten,ktor˘ zabezpeãuje zhodnocovanie alebo zne‰kod-Àovanie odpadov. Recyklaãn˘ fond aj kolektívneorganizácie sú povinné len prefinancovávaÈ nakla-dania s odpadmi z finanãn˘ch prostriedkov vybra-n˘ch od obãanov.

Recyklaãn˘ fond má zákonom o odpadoch sta-novené, na aké úãely môÏu byÈ prostriedky pouÏi-té a presne 3% môÏe pouÏiÈ na svoju správu. Ko-lektívne systémy nemajú schválené Ïiadne pravid-lá, hoci nakladajú s finanãn˘mi prostriedkami nás,obãanov.

VáÏnym nedostatkom na‰ej legislatívy je, Ïe ne-dostatoãne jasne definuje niektoré základné po-jmy. Nedostatoãne je zdôraznená zásada ZneãisÈo-vateº platí. Dovozcovia alebo v˘robcovia nespráv-ne prehlasujú, Ïe oni platia a snaÏia sa konkrétne-ho platcu – kupujúceho vylúãiÈ. V robca si do cenyzapoãítava vÏdy aj náklady za zhodnotenie a kupu-júci ju platí. V robca je len v˘beraã poplatku zazhodnotenie a má povinnosÈ touto finanãnou ãiast-kou prefinancovaÈ cel˘ proces nakladania s odpa-dom a náklady na verejné informaãné kampane ozbere, spracovaní a recyklácii odpadov. Európskaúnia kladie dôraz medzi subjektami zainteresova-n˘mi na Ïivotnom cykle tovarov na v˘robcov a vcykle, keì sa stanú odpadom hlavne na subjekty,ktoré sa priamo podieºajú na ich spracovaní a recy-klácii. U nás akoby tieto zásady Európskej únie ne-platili. Väã‰ina dovozcov prenosn˘ch batérií a aku-mulátorov má záujem len predaÈ svoj tovar, alekto, a hlavne za ão, má spracovaÈ odpad, ktor˘m saich tovar ãasom stáva, uÏ ich nezaujíma. Je to tre-stuhodné správanie sa voãi Ïivotnému prostrediu.

Dr. Ján KAMENICK¯prezident REBAT

neziskového zdruÏenia podnikateºov,zabezpeãujucich zber, dopravu a recykláciu

opotrebovan˘ch batérii a akumulátorov,obsahujucich niektoré nebezpeãné látky,

a dovozcov batérii a akumulátorov

Nakladanie s pouÏit˘mibatériami a akumulátormi

po prijatí novely zákona o odpadoch

Slovensko sa po prijatí novej legislatívy v odpadovom hospodárstve po roku 2001 veºk˘m krokom priblíÏilo k úrovninakladania s odpadom v ekologicky vyspel˘ch krajinách Európy.Z krajiny s nízkou a nepostaãujúcou technickou

a technologickou úrovÀou zhodnocovacieho – recyklaãného priemyslu sa vytvorili kapacity na spracovanie a recykláciu jednotliv˘ch komodít na takej úrovni, Ïe sme niektoré ekologicky vyspelé krajiny Európy aj predbehli.

Î I V O T N É P R O S T R E D I E

70

Szikszai: Veºk˘ deÀ poºa Fendt je uÏ tradiã-né podujatie, jedno z najväã‰ích v Európe. VítakaÏdé dva roky 50-tisícovú odbornú verejnosÈnielen z celého Nemecka, ale zo v‰etk˘ch kra-jín sveta. Na v˘nimoãnej prehliadke sa pri prá-ci predstavilo viac neÏ 100 kusov traktorov azberacej techniky Fendt s v˘konmi od 100 do650 koní, spoloãne s ìal‰ími 130 kusmi pracov-ného náradia.

Najväã‰ou novinkou v traktoroch bola nová900 séria prezentovaná modelom FENDT 939Vario SCR s 390 konsk˘mi silami. Je to momen-tálne najsilnej‰í klasick˘ kolesov˘ traktor nasvete. Okrem sily je stroj vybaven˘ s nespoãet-n˘mi inováciami uºahãujúcimi prácu a hospo-dárenie farmárov.

Fendt predstavil aj svoj nov˘ sortiment, sa-mochodnú rezaãku kukurice Fendt Katana 65smotorom MTU o v˘kone 650 PS, a nech˘bal anizadn˘ nakladaã FENDT CARGO R, ãi hybrid-n˘ kombajn FENDT Hybrid 9470 X. O v‰etk˘cht˘chto novinkách priná‰ame odborné ãlánky vmédiách a tieÏ sa môÏete o nich doãítaÈ na na-‰ej internetovej stránke.

Ak˘mi novinkami ste tento rok oslovili – ae‰te oslovíte – slovensk˘ch a maìarsk˘ch far-márov?

Szikszai: V‰etky novinky, ktoré na‰i dodáva-telia uvedú, sa snaÏíme dostaÈ na Slovensko v ãomoÏno najkrat‰om ãase. Uvedomujeme si, ÏekaÏdá inovácia je v záujme lep‰ieho hospodáre-nia, a tu sa poãíta kaÏd˘ deÀ. Teda ãím skôr za-ãneme, o to väã‰í osoh môÏeme farmárom spro-stredkovaÈ. Samozrejme, pri uvádzaní a distribú-cii skúmame potreby trhu a moÏnosti umiestne-nia daného produktu. Noviniek tento rok bolo na-ozaj veºa od elektronizácie cez sprísnené emis-né normy strojov aÏ po zvy‰ovanie ich v˘konov.

Harsányi: Na trh uvádzame veºa noviniek –v prvom rade je to inovácia motorov poºnohos-podárskych strojov v súlade s pripravovanou no-vou emisnou normou 3b (TieR IV interim). Vy-Ïaduje to rekon‰trukciu strojov a súãasne zave-denie nov˘ch rie‰ení. Dá sa oãakávaÈ, Ïe prenové stroje budú nároãnej‰ie servisné sluÏby, atak aj na predajcov poºnohospodárskych strojovbudú kladené vy‰‰ie poÏiadavky ão sa t˘ka ná-hradn˘ch dielov.

Aké boli v˘sledky oboch spoloãností za minu-l˘ rok? Podpísala sa na va‰ich hospodár-skych v˘sledkoch kríza viac, ako ste ãakali?Ako to vychádza v porovnaní oboch krajín:Slovenska a Maìarska?

Szikszai: V histórii na‰ej spoloãnosti dopo-siaº najúspe‰nej‰ím bol rok 2008. Minul˘ rok bolpriemern˘ a súãasn˘, podºa doteraj‰ích v˘sled-kov, bude pribliÏne na úrovni vlaÀaj‰ieho. I na-priek enormnej nepriazni poãasia sa v sektorepoºnohospodárstva Ïivot nezastavil. Síce pri in-vestovaní sú na‰i partneri opatrnej‰í, viac zva-Ïujú a hlavne sa rozhodujú pre efektívnej‰ietechnológie, ktoré v na‰om ‰irokom portfóliu ajnájdu. Na druhej strane je aj to pravdou, Ïe natrhu sa tento rok objavilo viac pouÏitej poºno-hospodárskej techniky a tu sme nápomocní do-dávkami náhradn˘ch dielov a servisu.

Harsányi: V histórii AXIÁLu bol minul˘rok naozaj v˘nimoãn˘. Dosiahli sme na‰e do-teraz najvy‰‰ie ãisté trÏby 57,2 mld Ft. Bolo toaj vìaka nenávratn˘m dotáciám na kúpu poºno-hospodárskej techniky vo v˘‰ke 25 %, ktoré ma-ìarskí farmári ãerpali od zaãiatku leta aÏ do je-sene. V tomto roku sme bez dotácií a aj kvôli ne-priazni poãasia sa dá oãakávaÈ iba ‰tvrtinov˘ cel-kov˘ predaj poºnohospodárskej techniky opro-ti minulému roku.

PoÏiadavky po servisn˘ch sluÏbách a dodáv-kach náhradn˘ch dielov permanentne trvajú, ajz dôvodu väã‰ieho opotrebenia strojov v tohto-roãnom v˘nimoãne zlom poãasí. A v porovna-ní oboch krajín? K˘m v Maìarsku nákup novejpoºnohospodárskej techniky vo veºkej miereovplyÀujú poskytované resp. neposkytované fi-

nanãné podpory, na Slovensku badaÈ v˘kyvy vinvestovaní v oveºa men‰ej miere, pretoÏe tu niesú priame dotácie na túto oblasÈ.

Aj Slovensko tento rok mimoriadne suÏova-li povodne. Premietlo sa to nejak˘m spôso-bom do va‰ej obchodnej stratégie?

Szikszai: Podºa zverejnen˘ch informácií veº-ké povodne na Slovensku zaplavili takmer 300-tisíc hektárov poºnohospodárskej pôdy, v˘raz-ne ovplyvnili a zniãili úrodu v‰etk˘ch druhovplodín, hlavne na v˘chodnom Slovensku, ale ne-‰etrili ani stred a západ. Finanãn˘ tok v sekto-re sa zabrzdil a boli sme nútení hºadaÈ aj novécesty v spolupráci s partnermi. Sme e‰te viacotvorení individuálnym rie‰eniam, pristupujemek partnerom podºa ich aktuálnych moÏností.T˘ka sa to napr. veºk˘ch investícií, kde sa pre-dæÏili obdobia úverov ãi lízingov. Forma a v˘-‰ky splátok sú tieÏ ‰ité na mieru, a tu na‰a spo-loãnosÈ vstupuje do rokovania s lízingov˘mi aúverov˘mi spoloãnosÈami v záujme získania ãonajv˘hodnej‰ích podmienok pre svojich partne-rov. Situácia na trhu nás priviedla aj k roz‰íre-niu sortimentu strojov a ponúkan˘ch sluÏieb.

„Cesta k maximálnej efektivite vedie cez Wa-denbrunn.“ Pod t˘mto mottom poz˘vala svo-jich zákazníkov spoloãnosÈ Fendt a Saaten-Union na 2. septembra 2010 na Veºk˘ deÀpoºa do Hofgut Wadenbrunnu pri Würzbur-gu v Spolkovej republike Nemecko. Zúãast-nila sa aj spoloãnosÈ HRIADEª. Ako akciaprebiehala a s ak˘mi novinkami ste sa nanej stretli?

Pokraãujeme v obojstranneúspe‰nej spolupráci

Spolupráca spoloãností HRIADEª, s. r. o., (SR) a AXIÁL, Kft. (MR) je uÏ mnohoroãná. Obe spoloãnostimôÏu ísÈ príkladom v rozvíjaní slovensko-maìarsk˘ch podnikateºsk˘ch vzÈahov. âo sa v tomto smeree‰te vylep‰ilo od posledného „dvojrozhovoru“ v Parlamentnom kuriéri v auguste minulého roka, na tosme sa sp˘tali Dipl. Ing. Zoltána SZIKSZAIHO, generálneho riaditeºa spoloãnosti HRIADEª, s. r. o.,

a Dipl. Ing. Zsolta HARSÁNYIHO, generálneho riaditeºa spoloãnosti AXIÁL, Kft.

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

Dipl. Ing. Zoltán Szikszai Dipl. Ing. Zsolt Harsányi

71

V marci tohto roku uplynulo 15 rokov odpodpísania základnej zmluvy medzi Ma-ìarskom a Slovenskom. Ako ste spokojn˘s vyuÏívaním jej mechanizmov pri vzá-jomnej spolupráci a pri rie‰ení citliv˘chotázok?

Podºa môjho názoru skúsenosti uplynu-

l˘ch 15 rokov dokazujú, Ïe základná zmluvaa mechanizmy napomáhajúce k jej naplneniu,ãiÏe medzivládne zmie‰ané komisie splnili aplnia svoju úlohu. Spory medzi nami vznika-jú práve vtedy, keì na rie‰enie problémo-v˘ch otázok tieto mechanizmy nevyuÏíva-me. Ministri zahraniãn˘ch vecí na stretnutiach

kaÏdoroãne vyhodnocujú ãinnosÈ t˘chto ko-misií. Faktom zostáva, Ïe v uplynulom rokuzmie‰ané komisie pracovali rôznou intenzi-tou a v˘sledkami. Práve preto sme spoloãneiniciovali na stretnutiach na najvy‰‰ej úrov-ni – naposledy 20. júla na rokovaniach pred-sedov vlád Viktora Orbána a Ivety Radiãovej– aktivizáciu ãinnosti systému zmie‰an˘chkomisií, a obnovenie práce menej aktívnychzmie‰an˘ch komisií. Viktor Orbán a IvetaRadiãová sa zhodli aj na tom, Ïe sporné otáz-ky treba prerokovaÈ predov‰etk˘m na odbor-nej úrovni, v t˘chto zmie‰an˘ch komisiách,e‰te predt˘m, neÏ sa dostanú na politickúúroveÀ.

Vo v‰eobecnosti o zmie‰an˘ch komisiáchmôÏem povedaÈ, Ïe sme ich zaloÏili e‰te predvstupom do EÚ. Do roku 2004 teda mecha-nizmus zmie‰an˘ch komisií slúÏil v prvomrade integraãn˘m cieºom. Po vstupe do EÚniektoré zmie‰ané komisie nenachádzali vnov˘ch podmienkach svoje uplatnenie a ichãinnosÈ vyhasla. Iné v˘bory, naopak, úspe‰-ne pôsobili naìalej, odzrkadºujúc tak skutoã-nosÈ, Ïe v danej odbornej oblasti spoluprácamedzi jednotliv˘mi rezortmi bola na veºmivysokej úrovni. Mimoriadne aktívne, úspe‰-ne a príkladne pracovala napríklad v poradíposledná zaloÏená zmie‰aná komisia, ktorá sazaoberá cezhraniãnou spoluprácou orgánovúzemn˘ch celkov a miestnych samospráv.Podobná úspe‰nosÈ charakterizuje aj prácuzmie‰anej komisie pre vojenské a iné bezpeã-nostno-politické otázky. Aktívna bola v mi-nulom roku aj komisia pre záleÏitosti men‰ín.Ako je známe, na jej pôde rokovali obe kra-jiny o situácii, ktorá vznikla na základe no-velizácie slovenského zákona o ‰tátnom ja-zyku.

Úlohy, ktor˘mi sa systém zmie‰an˘ch ko-misií zaoberá, sú teda rôznorodé. Na jednejstrane majú slúÏiÈ prehæbeniu spolupráce me-dzi oboma krajinami, vyuÏívaniu v˘sledkovich práce majú byÈ nástrojom kooperácie. Nadruhej strane, v prípade sporn˘ch otázok, ichmajú udrÏaÈ na odbornej úrovni, majú zabrá-niÈ, aby sa problémy bez snahy navrhnúÈ rie-‰enia dostali z tohto rámca a opäÈ zapríãinilipolitické napätie medzi na‰imi krajinami.

Podºa podpredsedu vlády SR pre ºudsképráva a men‰iny Rudolfa Chmela, b˘valé-ho veºvyslanca SR v Maìarsku, sloboda ademokracia slovensko-maìarsk˘m vzÈa-hom na oboch stranách Dunaja, zdá sa,

Slovenská republika a Maìarská republika sú viacstranní spojenci; ako ãlenské krajiny NATO, RadyEurópy, OBSE, Vy‰ehradskej skupiny a Európskej únie – to v‰etko sú príleÏitosti na osvojenie si zlat˘ch

pravidiel spolupráce a priateºského spolunaÏívania. Obãasné vyostrené situácie poãas ostatn˘ch 20 rokovv‰ak podstatne zamestnávajú diplomaciu oboch krajín. Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘m

veºvyslancom Maìarskej republiky v SR Antalom HEIZEROM pripravila Izabela Nagyová.

Spoloãné úspechy sú väã‰ie ako na‰e problémy

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

72

na o financovaní kultúry národnostn˘ch men-‰ín. Podrobnosti e‰te nepoznáme, nevieme,aké sú úpravy z obsahovej stránky, akú budúmaÈ hæbku, ako ani kedy sa dostanú na rad. Vprípade zákona o ‰tátnom jazyku SR – s dô-razom na to, Ïe konkrétne rie‰enie je vecouslovenskej strany – za smerodajné povaÏuje-me odporúãania vysokého komisára OBSEpre národnostné men‰iny. Ukazuje sa, Ïe po-staviÈ sankcie mimo platnosÈ zákona, aleboich celkom zru‰iÈ, nebude dostaãujúce.

Veríme, Ïe slovenská strana bude vo v‰et-k˘ch sporn˘ch otázkach pristupovaÈ k t˘mtotémam na základe zásad formulovan˘ch 20.júla poãas stretnutia premiérov a bude ichviesÈ snaha o zlep‰enie vzÈahov.

ªudí oboch krajín znepokojujú zlé me-dzietnické vzÈahy. Ale oveºa viac ich zaují-majú iné – napríklad ekonomické a so-ciálne podmienky. Maìarsko ãaká v˘raz-né uÈahovanie opaskov a Slovensko zápa-sí s vysokou mierou nezamestnanosti. Doakej miery ovplyvnila globálna ekonomic-ká a finanãná kríza ìal‰í záujem maìar-sk˘ch investorov o Slovensko?

Energetická, finanãná a ekonomická krízaminul˘ch rokov mala váÏny vplyv na nበre-gión. Potvrdilo sa, Ïe krajiny regiónu sa môÏuspoºahnúÈ v prvom rade jedna na druhú. B˘-valá slovenská vláda to nebola ochotná pri-znaÈ, dokonca komunikovala v tom zmysle,Ïe slovensk˘ ekonomick˘ a finanãn˘ systémje v porovnaní s neistou situáciou ostatn˘chkrajín regiónu najstabilnej‰í, a je na tom lep-‰ie ako ostatné krajiny. Nová vláda zistila, Ïeaj slovenská ekonomika je zraniteºná. Okreminého práve toto zistenie viedlo k tomu, Ïe 20.júla na stretnutí Viktora Orbána a Ivety Ra-diãovej premiéri rozhodli, Ïe do slovensko-maìarskej spolupráce sa zapoja nové oblas-ti, ako napríklad rozvoj severojuÏnej infra-‰truktúry, cezhraniãná spolupráca a zdynami-zovanie hospodárskej politiky.

Z hºadiska hospodárskej spolupráce Ma-ìarsko stále patrí medzi piatich najdôleÏitej-‰ích hospodárskych partnerov Slovenska. Nazáklade slovensk˘ch údajov sa v roku 2009vo vzájomnej obchodnej v˘mene Maìarskodostalo na ‰tvrté miesto. Predbehlo Rakúsko,Taliansko a Poºsko. Z hºadiska slovenskéhoimportu je Maìarsko po Nemecku a âeskejrepublike na treÈom mieste a v exporte jepiatym najdôleÏitej‰ím partnerom Sloven-ska.

S poºutovaním v‰ak musím kon‰tatovaÈ, Ïev porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami,v minul˘ch rokoch bol po prv˘krát citeºn˘vplyv politick˘ch vzÈahov na poli hospodár-skej spolupráce, ão sa v hospodárskej diplo-macii prejavilo zdrÏanliv˘m správaním a vobchodnej sfére prevládlo vyãkávanie spôso-bené neistotou. Táto tendencia pokraãovala av prvom ‰tvrÈroku 2010 sa posilnila. Verímv‰ak, Ïe vôºa predsedov vlád sa presadí a ajv tejto oblasti nastane znaãné zlep‰enie.

âo sa t˘ka kapitálov˘ch vzÈahov, vo v‰eo-becnosti platí, Ïe prílev prevádzkového kapi-tálu od roku 2007 na Slovensko postupneklesal a v roku 2009 v porovnaní s HDP do-siahol len 1,18 percenta. A znaãne vzrástol od-lev prevádzkového kapitálu.

V slovensko-maìarsk˘ch hospodárskychvzÈahoch sú kapitálové vzÈahy urãujúce, a na

e‰te stále nesvedãí. Dejiny slovensko-ma-ìarsk˘ch vzÈahov za posledn˘ch dvadsaÈrokov sú skôr prehliadkou neúspechov takna strane slovenskej, ako aj maìarskej po-litiky, vnútornej i zahraniãnej. Ak sa po-zrieme na súãasnú situáciu, ão nás okremhistórie spája a ão by stálo za podporu? JemoÏné jednoznaãne povedaÈ, ão, ãi ktomôÏe za zhor‰enie slovensko-maìarsk˘chvzÈahov?

Vôbec nesúhlasím s hodnotením, ktoréotázka obsahuje a naznaãuje neúspech. Reál-na situácia je oveºa komplikovanej‰ia, preto-Ïe náznaky úspe‰nej spolupráce, ako aj pro-blémy pribliÏujúce sa ku konfliktu sú prí-tomné paralelne. Viaceré oblastí obojstrannejspolupráce by sa dali nazvaÈ aj príbehmi úspe-chu. Pri pohºade na obrat v˘meny tovarov bysme mohli povedaÈ, Ïe v rokoch predchádza-júcich finanãno-ekonomickej kríze mala tátooblasÈ dynamick˘ 20 – 30-percentn˘ roãn˘rast. MôÏeme to povedaÈ aj tak, Ïe subjektyz obchodnej a trhovej sféry na‰li správnucestu a ukázali aktérom politického Ïivota prí-klad na spoluprácu. ëalej by som mohol spo-menúÈ regionálnu a cezhraniãnú spoluprácu,ktorá sa tieÏ vo v˘znamnej miere vyvíjala aposilnila vzÈahy ºudí Ïijúcich na oboch stra-nách hraníc. Fungujú euroregióny a od roku2008 aj Európske zoskupenie územnej spo-lupráce – EGTC.

Maìarsko a Slovensko naformulovali vpodstate podobné záujmy v rámci NATO ale-bo EÚ, taktieÏ spolupráca v rámci V4 jeúspe‰ná.

Z rôznych oblastí spolupráce som vybrallen zopár, aby som poukázal na to, Ïe v po-ãetn˘ch konkrétnych záleÏitostiach prebie-ha skutoãne úãinná a úspe‰ná spolupráca me-dzi na‰imi krajinami. Tieto úspechy v‰ak ãas-to zatieÀujú problémy, ktoré sú dodnes me-dzi nami nevyrie‰ené, prípadne, v ktor˘chzastávame zásadne odli‰né názory. Napríklad,pri posudzovaní spoloãnej historickej minu-losti sme sa e‰te nedopracovali k spoloãnémupohºadu. Je prirodzené, Ïe na‰e prístupy súodli‰né, av‰ak história je exaktná veda, pra-cuje s faktami. Nie je práve naj‰Èastnej‰ie, akpolitici diktujú historikom na základe aktuál-nych politick˘ch záujmov v˘sledky, ku kto-r˘m majú dospieÈ. K zblíÏeniu smeruje na-príklad aj akceptovanie, Ïe dejiny Uhorské-ho kráºovstva sú aj dejinami národov, ktoréboli jeho súãasÈou. Na lep‰ie spoznanie vzá-jomn˘ch postojov by poslúÏila aj spoloãnápublikácia o slovensko-maìarsk˘ch dejinách,ktorej príprava je v procese. Bene‰ove dekré-ty a vysÈahovanie obyvateºstva doteraz pôso-bia bolestivo, a namiesto ich lieãenia sa predniekoºk˘mi rokmi potvrdili. Máme zásadneodli‰né názory a ciele v oblasti men‰inov˘chpráv. Maìarsk˘ úmysel na zachovanie iden-tity a miestami hrub‰ie, miestami miernej‰ie,latentnej‰ie prejavujúce sa asimilaãné snahyznamenajú konfliktné body. Dovoºte mi, abysom sa odvolal na minuloroãné odporúãaniaKnuta Vollebaeka na zmeny v slovenskom zá-kone o ‰tátnom jazyku: na znovunastolenierovnováhy medzi legitímnou ochranou ‰tát-neho jazyka a legitímnou ochranou pouÏíva-nia men‰inového jazyka by Slovensko malomodifikovaÈ zákon o pouÏívaní jazykov ná-rodnostn˘ch men‰ín. ëalej by sa mal vytvo-riÈ zákon o národnostn˘ch men‰inách a finan-

covaní kultúr národnostn˘ch men‰ín. Ktoré zospomínan˘ch odporúãaní sa doteraz usku-toãnili? Z maìarského uhla pohºadu obdobierokov 2006 – 2010 bolo na slovenskej stra-ne jednoznaãne obdobím zúÏenia men‰ino-v˘ch práv, ão poznaãilo aj kvalitu obojstran-n˘ch vzÈahov. K tomuto sa pridruÏilo aj to, Ïepredchádzajúce slovenské politické vedenievyhodnotilo a nakladalo s niektor˘mi krok-mi Maìarska ako s ohrozením národnej bez-peãnosti, ão taktieÏ prispelo k zhor‰eniu vzÈa-hov. A aby som sa nevyhol otázke t˘kajúcejsa zodpovednosti: pristupujem k tejto proble-matike trochu inak. Je jasné, Ïe sa záujmy kra-jín v danej oblasti neprelínajú, ale protichod-né záujmy do seba naráÏajú. Podstatné je,ako vieme narábaÈ s problémami. Maìarskomuselo v predchádzajúcich niekoºk˘ch ro-koch bojovaÈ s váÏnymi finanãn˘mi a ekono-mick˘mi v˘zvami a prijaÈ bolestivé rozhod-nutia na zmiernenie úãinkov krízy. Vôbec ne-potrebovalo, aby sa dostalo do konfliktu s ho-ciktorou susednou krajinou. Naopak, malo zá-ujem na tom, aby sa susedské vzÈahy vyvíja-li dobre. Tento strategick˘ cieº sa nám poda-rilo dosiahnuÈ pri v‰etk˘ch susedn˘ch kraji-nách, s v˘nimkou Slovenska. Dovoºte mi,aby som sa odvolal na spoloãné zasadnutiavlád, ktoré sa s viacer˘mi susedn˘mi krajina-mi stali zvykom, a ktoré priniesli váÏne im-pulzy na v‰estrann˘ rozvoj obojstrann˘chvzÈahov. Spoloãné zasadnutia vlád sa uskutoã-nili v predchádzajúcich niekoºk˘ch rokoch sRakúskom, Rumunskom, Chorvátskom a Slo-vinskom. Snáì príde ãas, keì aj slovenská amaìarská vláda budú maÈ spoloãné zasadnu-tie.

Aké sú va‰e oãakávania v spojitosti so sú-ãasnou vládou SR?

Ako veºvyslanec Maìarskej republiky somskôr pozorovateºom tunaj‰ích udalostí. Oãa-kávania smerom k teraj‰ej vláde môÏu nafor-mulovaÈ skôr Maìari Ïijúci na Slovensku.Politická reprezentácia Maìarov Ïijúcich naSlovensku, ako aj obãianske a profesijné zo-skupenia dobre artikulujú tieto oãakávania.Dobr˘m príkladom sú problémy spomenutépredsedom Zväzu maìarsk˘ch pedagógov naSlovensku 28. augusta na celo‰tátnom otvo-rení ‰kolského roka ‰kôl s vyuãovacím jazy-kom maìarsk˘m, ktoré by sa dali zhrnúÈ tak,Ïe zákony za posledné ‰tyri roky nepriazni-vo zasiahli ‰koly s vyuãovacím jazykom ma-ìarsk˘m na Slovensku. Svoje oãakávaniasformulovali smerom k stredopravej vláde.Veríme, Ïe ich vláda vypoãuje, a taktieÏ, Ïerezort ‰kolstva bude maÈ k nim väã‰iu empa-tiu, neÏ predt˘m.

âo sa t˘ka obojstrann˘ch vzÈahov, dúfame,Ïe nastúpením novej slovenskej vlády sa zme-ní nielen ‰t˘l komunikácie, ale Ïe sa primár-ne v rámci obojstranného dialógu dostanemebliωie k rie‰eniu reálne jestvujúcich problé-mov.

V rámci koaliãn˘ch rokovaní, ktoré nasle-dovali po slovensk˘ch parlamentn˘ch voº-bách, a pri zostavovaní programového vyhlá-senia sa do agendy dostali viaceré body, kto-ré ãakajú na rie‰enie a realizáciu. Napríklad,novelizácia zákona o ‰tátnom jazyku SR ale-bo stiahnutie novelizácie zákona o ‰tátnomobãianstve, ktorá trestá slovensk˘ch obãa-nov. Do tejto oblasti patrí aj vytvorenie záko-

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

73

rozdiel od väã‰iny vzÈahov v regióne, súdvojstranné. Maìarsk˘ kapitálov˘ export jev‰ak rádovo vy‰‰í neÏ slovensk˘. Pre posil-nené malé a stredné podniky na maìarskomtrhu je Slovensko od roku 2000 primárnymcieºom, a sem smerujúce investície sú uÏroky medzi najvy‰‰ími. Vy‰e 20 percent ma-ìarského kapitálového exportu smeruje naSlovensko, celková hodnota sú tri miliardyeur. Maìarsko sa stalo piatym najväã‰ím part-nerom Slovenska. Aj keì najväã‰iu ãasÈ t˘-chto investícií tvoria veºké podniky, záujemmikro, mal˘ch a stredn˘ch podnikov je ãorazväã‰í. Medzi najväã‰ie maìarské podniky,ktoré majú svoje investície na Slovensku zaposledn˘ch osem rokov, patrí MOL, OTPBank, Danubius, Trigránit, Samsung H, Ja-splastik, OTP Garancia, EGIS, Litexo, ABOMILL, PAUL&CO, Bofoam, Transcom, Me-diterran, Leier, Purátor Techno TIP, Continen-tal Tabacco, Limex, Lindbergh-Dachser, OTPLeasing, Profesia, Transelektro. V hlavn˘chodvetviach hospodárstva, v automobilovoma elektrotechnickom priemysle, ako aj v ob-lastiach roz‰irovania trhu spoloãnosÈami Tri-gránit, MOL a OTP, boli v rokoch pred krí-zou investície v˘razne vysoké, av‰ak v po-slednom ãase v súlade s medzinárodn˘mitrendmi je citeºná opatrnosÈ vypl˘vajúca zneistoty. Aj v roku 2010, i keì s opatrnou in-vestiãnou stratégiou, je prítomná na trhu spo-loãnosÈ Trigránit, ktorá v minulosti celkovoinvestovala 220 mil. eur a vytvorila 10-tisícnov˘ch pracovn˘ch miest. Pripravuje pro-jekt Metropolis v hodnote 1,5 mld. eur. Kom-plex poskytne konferenãné, turistické, voºno-ãasové a ‰portové sluÏby, a objemom by mo-hol predbehnúÈ automobilovú investíciu spo-loãnosti KIA Motors. Av‰ak jeho kritici spo-maºujú chod rokovaní pre kasíno, ktoré je sú-ãasÈou projektu. A keì uÏ som spomenul maléa stredné podniky, musím podotknúÈ, Ïe mo-mentálne vy‰e 10-tisíc podnikov má nejakúzainteresovanosÈ na Slovensku. Ako je zrej-mé z údajov, záujem je veºk˘. Dúfajme, Ïezmena politického prostredia prinesie zo se-bou e‰te väã‰í záujem. Veºvyslanectvo máveºmi jasné ciele v tejto oblasti: podpora ex-portu kapitálu, so zreteºom na spomínanémalé a stredné podniky.

Bilaterálna spolupráca medzi oboma kra-jinami sa neodohráva len v obchodno-eko-nomickej a v pracovnej oblasti, ale i na polikultúry. Mohli by ste uviesÈ niektoré úspe‰-né príklady z posledného obdobia?

Som presvedãen˘, Ïe kultúra znamená takéspojivo medzi jednotliv˘mi krajinami – ob-zvlá‰È medzi Maìarskom a Slovenskom –ktoré je vhodné na uvoºnenie, zmiernenie na-pätia a na lep‰ie vzájomné spoznávanie sa. Ajz hºadiska budovania imidÏu krajiny je tátooblasÈ neodmysliteºnou súãasÈou spolupráce,zároveÀ poskytuje priestor pre kultúrne in‰ti-túcie a obãianske organizácie, aby si bezpro-strednou spoluprácou vytvorili priateºsk˘vzÈah medzi sebou. Z hºadiska maìarskejkultúry je Slovensko v jedineãnej situácii,keìÏe Maìari Ïijúci na Slovensku sú nositeº-mi – podºa môjho presvedãenia – jednotnejmaìarskej kultúry Karpatskej kotliny.

Kultúrne vzÈahy oboch krajín sú zaloÏenéna priamej spolupráci in‰titúcií a organizácií,ako aj jednotlivcov. Odborníci z oblasti kul-

túry a umelci sa pravidelne zúãastÀujú nakultúrnych a umeleck˘ch podujatiach a fes-tivaloch oboch krajín.

V kultúrnych vzÈahoch na regionálnej úrov-ni a na báze in‰titúcií v Maìarsku zohrávajúv˘znamnú úlohu organizácie Slovákov, pre-dov‰etk˘m in‰titúcie Celo‰tátnej slovenskejsamosprávy a budape‰tiansky Slovensk˘ in-‰titút. Na Slovensku je to Csemadok a iné ma-ìarské organizácie, i bratislavsk˘ Kultúrny in-‰titút Maìarskej republiky.

Prostredníctvom vzájomne operujúcichkultúrnych in‰titúcií sa z ãasu na ãas uskutoã-ní ãoraz populárnej‰ia séria podujatí pod ná-zvom Kulturális napok – Dni kultúry na Slo-vensku aj v Maìarsku.

Pre obe strany je zvlá‰È dôleÏitá spoluprá-ca v men‰inovej kultúre a pri ochrane pamia-tok. Profesionálne vzÈahy medzi celo‰tátny-mi in‰titúciami na ochranu kultúrneho de-diãstva sú tieÏ veºmi dobré.

Popri mnohovrstevn˘ch in‰titucionálnychvzÈahoch medzi múzeami bol v˘nimoãn˘mprejavom spolupráce príprava v˘stavy Ume-nie a kultúra v období panovania ÎigmundaLuxemburského v roku bola 2006, kde väã-‰ina vypoÏiãan˘ch materiálov bola poskytnu-tá zo slovensk˘ch ‰tátn˘ch a cirkevn˘ch zbie-rok. Na základe iniciatívy Maìarskej komi-sie pri UNESCO sa obe krajiny rozhodli prepredloÏenie spoloãnej kandidatúry na zápis doZoznamu svetového kultúrneho dediãstvaPevnostného systému Komárno – Komárom.

Ministri kultúry V4 na základe maìarskejiniciatívy v roku 2007 schválili na stretnutí vBudape‰ti projekt Vy‰ehradská antológia, v˘-sledkom ãoho bolo, Ïe v októbri 2007 v rám-ci ìal‰ieho stretnutia ministrov V4 v Bratisla-ve predstavili päÈjazyãn˘ v˘ber súãasnej lite-ratúry. Program bol medzinárodne úspe‰n˘vìaka vynikajúcej spolupráci ‰tyroch minis-terstiev a redaktorov oboch krajín. V roku2009 v Káhire vydali arabsko-anglickú ver-ziu tejto publikácie.

V apríli 2009 v Múzeu moderného umeniaDanubiana v âunove otvorili spoloãnú slo-vensko-maìarskú v˘stavu Umenie tolerancie.Predstavili tam diela 200 umelcov – z kaÏdejkrajiny po 100 maliarov, sochárov a grafikov.

V apríli minulého roku a neskôr v januári2010 na radnici v holandskom Haagu a neskôr

v Budape‰ti sprístupnili maìarsko-slovenskúv˘stavu súãasného umenia pod taktovkoubudape‰tianskej Univerzity v˘tvarného ume-nia. Od roku 2005 sa kaÏdoroãne sa organi-zuje jarn˘ koncert V4. Hostiteº a hlavn˘ or-ganizátor sa mení podºa rotaãného princípu.V roku 2011 sa tejto úlohy ujme Slovensk˘kultúrny in‰titút v Budape‰ti.

Na najväã‰om letnom festivale na Slovens-ku, na trenãianskej BaÏant Pohode vystúpil ajOrchester Maìarskej národnej opery, a spo-lu s orchestrom Opery SND spestrili poduja-tie noblesou a gráciou.

Vo v˘poãte zaujímav˘ch podujatí by sommohol pokraãovaÈ. UÏ z uvedeného je zrejmé,Ïe pokladnica kultúrnych programov je veº-mi bohatá. Verím, Ïe tento poklad bude aj na-ìalej obohacovaÈ obecenstvo kultúrnych nad-‰encov v oboch krajinách.

Ako hodnotíte úroveÀ vzájomnej spolu-práce Slovenska a Maìarska vo vede, v˘-skume a vzdelávaní?

Mnohí sa domnievajú, Ïe tieto oblasti pred-stavujú rezervoár nevyuÏit˘ch moÏností, aÏe ani jeden ‰tát zatiaº nedokázal vyuÏiÈ v‰et-ky moÏnosti, ktoré sa mu na tomto poli po-núkajú. Ak sa v‰ak zamyslíme trochu hlb‰ie,aj tu nachádzame pozoruhodné v˘sledky, ikeì je nesporné, Ïe táto forma spoluprácemá svoje rezervy. Predov‰etk˘m treba kon‰ta-tovaÈ, Ïe na základe bilaterálnej dohody, kto-rú v januári 2003 obe vlády podpísali, prebie-ha spolupráca v oblasti kultúry, vzdelávania,vedy, ‰portu a mládeÏníckych aktivít.

Konkrétna ãinnosÈ sa uskutoãÀuje na zákla-de pracovného harmonogramu pre oblasÈvzdelávania, vedy, mládeÏe a ‰portu, ktor˘sme uzatvorili na roky 2003 – 2004. V roku2004 sme jeho platnosÈ predæÏili v˘menounôt. Spoloãné programy v rámci pracovnéhoharmonogramu pre vzdelávanie sa podºa mo-jich informácií realizujú bez problémov. Nazostavení nového pracovného harmonogramusa pracuje.

Spoluprácu v t˘chto oblastiach pozornesleduje aj Zmie‰aná komisia pre otázky vzde-lávania, vedy, ‰portu a mládeÏe, ktorá sa na-posledy stretla 19. novembra 2009. Medzinami panuje zhoda názorov na v˘chovu pe-dagógov a ich ìal‰ie vzdelávanie, na pokra-

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

74

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

ãovanie spolupráce v oblasti vysoko‰kolské-ho vzdelávania, a ako aj na ìal‰iu podporu vy-uãovania materinského jazyka pre slovenskúnárodnosÈ v Maìarsku a maìarskú národnosÈna Slovensku. Na podnet maìarskej stranyúãastníci rokovania podporili aj zabezpeãe-nie rovnakého prístupu k podporn˘m prí-spevkom EÚ pre národnosti a národnostné in-‰titúcie. Zhodli sa na potrebe vzdelávacíchprogramov na zamedzenie extrémizmu me-dzi mlad˘mi ºuìmi. V oblasti vzdelávaniaMaìarsko môÏe podporiÈ materské ‰koly a‰koly s vyuãovacím jazykom maìarsk˘m vSlovenskej republike. Veºk˘ problém v tejtooblasti predstavuje, Ïe z roka na rok klesá po-ãet maìarsk˘ch detí zapísan˘ch do ‰kôl na zá-kladnom stupni vzdelávania.

Obe strany podporujú spoluprácu in‰titú-cií na základnom, strednom, odbornom a vy-soko‰kolskom stupni vzdelávania. A to for-mou v˘meny univerzitn˘ch a vysoko‰kol-sk˘ch pedagógov a vedeck˘ch pracovníkovv strednom a vysoko‰kolskom vzdelávaní,ktorí vyuãujú hungarológiu, slovensk˘ jazyka literatúru.

Na úrovni vysoko‰kolsk˘ch in‰titúcií pô-sobia lektori slovenského a maìarského jazy-ka a hosÈujúci pedagógovia. Lektorov sloven-ského jazyka nájdeme v Maìarskej republi-ke na Univerzite Loránda Eötvösa v Budape‰-ti, na Pedagogickej fakulte Univerzity Gyu-lu Juhásza v Segedíne a v materskej a základ-nej ‰kole v Sarva‰i. Na Slovensku lektorimaìarského jazyka predná‰ajú na Univerzi-te Komenského v Bratislave, na UniverziteKon‰tantína Filozofa v Nitre a na Pre‰ovskejuniverzite.

Obe krajiny podporujú spoluprácu vyso-k˘ch ‰kôl, ako aj pedagógov a v˘skumn˘chpracovníkov vysoko‰kolsk˘ch in‰titúcií voblasti vedecko-v˘skumnej ãinnosti. Zabez-peãujeme päÈmesaãné doktorandské vzdelá-vanie pre desiatich záujemcov na sloven-sk˘ch univerzitách a rovnak˘ poãet záujem-cov prijímame aj v Maìarsku.

Na troch fakultách Univerzity Jánosa Se-lyeho v Komárne na dennom vysoko‰kol-skom ‰túdiu, ktoré prebieha v podstate v ma-ìarskom jazyku, sa vzdeláva vy‰e 2 700 po-slucháãov. Na Univerzite Jánosa Selyeho savytvára moÏnosÈ, aby sa postupne vypraco-vala na modernú európsku univerzitu, slo-vensko-maìarskú vedeckú dielÀu, na jedno zv˘znamn˘ch intelektuálnych centier sloven-sk˘ch Maìarov. Od ‰kolského roku 2007/2008tu otvorili dva nové odbory – telesnú v˘cho-vu a zemepis. Infra‰truktúra univerzity sa uÏteraz podobá in˘m univerzitám, disponujekniÏnicou, ktorá má vy‰e 200-tisíc zväzkov,modern˘mi posluchárÀami, ktoré sú vybave-né najnov‰ou technikou. Poskytuje priestorpre vysunuté ‰túdiá budape‰tianskych univer-zít Corvinus Egyetem a Mıszaki és Gazda-ságtudományi Egyetem.

V oblasti vedeckej spolupráce by som rádvyzdvihol skutoãnosÈ, Ïe poãtom spoloãn˘chprojektov s Maìarskom Slovenská akadémiavied zaujíma druhé miesto hneì za ãesk˘miprojektmi.

Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európ-skej únie je podpora spolupráce jej ãlen-sk˘ch ‰tátov na regionálnej úrovni. Ako sarozvíja spolupráca s maìarsk˘ch regió-

nov so slovensk˘mi. Ak˘ je tu podiel a úlo-ha Veºvyslanectva MR v Bratislave?

Vo v‰eobecnosti moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe re-gionálna spolupráca medzi oboma krajinamisa prejavuje najãastej‰ie v oblasti kultúry acestovného ruchu. Av‰ak pre obyvateºov re-giónov predstavujú rukolapné v˘hody inves-tície do infra‰truktúry a prepojenie moÏnos-tí na pracovn˘ch trhoch na oboch stranách‰tátnych hraníc. Rozhodujúcim prvkom cez-hraniãnej spolupráce oboch ‰tátov je, Ïe naslovenskej strane pozdæÏ 679 km dlhej spoloã-nej ‰tátnej hranice Ïijú predov‰etk˘m obãa-nia maìarskej národnosti.

V‰eobecne známym trendom je aj to, Ïe nazápadnej strane spoloãnej hranice sa pod me-nej aktívnu spoluprácu podpisuje deliaca úlo-ha Dunaja, ako aj hospodárska vyspelosÈ re-giónov – v oboch krajinách, najmä na Slo-vensku, je na tomto území nízka miera neza-mestnanosti. Atraktívne sú prihraniãné ma-ìarské obce, do ktor˘ch sa zaãalo masívne sÈa-hovanie obãanov SR. S novou situáciou sa za-oberá aj spoloãn˘ projekt Stredisko regio-nálnych v˘skumov pri Maìarskej akadémiivied – MTA Regionális Kutatások Központ-ja a Fórum in‰titútu pre v˘skum men‰ín – Fó-rum Kisebbségkutató Intézet, ktor˘ od‰tarto-vali v t˘chto dÀoch.

Vo strednej a v˘chodnej ãasti slovensko-maìarskej hranice, odhliadnuc od obãasn˘chpovodní rieky Ipeº, niet prirodzenej prekáÏ-ky, ktorá by oddeºovala obãanov Ïijúcich naoboch stranách ‰tátnej hranice. Súãasne saukazuje siln˘ dopyt po hºadaní spoloãn˘chmoÏností na rozvoj zaostalej‰ích regiónovoboch krajín, preto je na t˘chto územiachcezhraniãná spolupráca aktívnej‰ia. Zvlá‰tnupozornosÈ si zaslúÏi okolie mesta Balassagy-armat (Ipeºské mosty, Ïelezniãné prepojeniev údolí Ipºa). Na v˘chode v˘znamnú úlohuzohráva aktívna spolupráca medzi partnersk˘-mi mestami Ko‰ice a Miskolc.

Jednou z hlavn˘ch línií slovensko-maìar-skej regionálnej spolupráce, ako aj jej sym-bolom, je projekt mostov na rieke Ipeº. Do-konãenie v˘stavby oboch mostov, vhodn˘chaj pre cestnú premávku v oblasti PeÈov – Pö-styénpuszta a Ráro‰ – Ráróspuszta sa plánu-je v prvej polovici budúceho roka – i keì fi-nalizácia prvého z nich na slovenskej stranesi vyÏiada stavbu takmer trojkilometrovejverejnej komunikácie. Po rozhodnutí moni-torovacieho v˘boru Európskej teritoriálnejspolupráce o smerovaní podpory v apríli toh-to roku sa aj na niωom toku Ipºa sa otváramoÏnosÈ na vypracovanie projektu rekon-‰trukcie ìal‰ích dvoch mostov v oblasti Chºa-ba – Ipolydámasd a Pastovce – Vámosmiko-la. Projektová dokumentácia rekon‰trukcieostatn˘ch Ipeºsk˘ch mostov pri obciach Hu-gyag, Ipolyvarbó, Kóvár, Ipolyhídvég, Vá-mosmikola a Damásd je tieÏ pripravená. V -zvu na predkladanie ponúk na stavebné prá-ce mostu v katastri obce Hunyag by mali vy-písaÈ v najbliωej budúcnosti.

Rozsiahlej‰ie investície do infra‰truktúry súpre zloÏitej‰ie schvaºovacie procesy, rozdiel-nosÈ kompetencií medzi oboma krajinami, aich niekoºkonásobne vy‰‰ie finanãné objemy,pomal‰ie. V súvislosti s cestnou komuniká-ciou spájajúcou Ko‰ice s Miskolcom sa zro-dila expertízna dohoda o prieseãn˘ch hra-niãn˘ch bodoch, ktorá je v medzivládnom

pripomienkovacom procese. Pre nedávnu re-kon‰trukciu 65-kilometrového úseku r˘chlost-nej cestnej komunikácie na maìarskej stranemaìarské ministerstvo dopravy po anal˘zeprepravn˘ch údajov nepovaÏuje v˘stavbudiaºnice za opodstatnenú. Slovensko na svo-jom 21-kilometrovom úseku predt˘m pod-mieÀovalo jej v˘stavbu splnením tejto pod-mienky na maìarskej strane. Po zostavenínovej slovenskej vlády sa zdá, Ïe sa udalos-ti zr˘chlili. Slovenská strana v auguste ozná-mila, Ïe spoloãnosÈ Skanska SK, ktorá zí-skala zákazku vo verejnej súÈaÏi s najlacnej-‰ou ponukou, ãoskoro zaãne s v˘stavbou slo-venského úseku tejto r˘chlostnej cestnej ko-munikácie.

K v˘znamn˘m investiãn˘m zámerom pat-rí aj projekt v˘stavby mosta cez Dunaj v Ko-márne. Slovenská strana nedávno rozhodla,Ïe sa uprednostní verzia, podºa ktorej obchá-dzka miest bude viesÈ zo západnej strany, alerealizaãné práce sa pravdepodobne v najbliÏ-‰ej budúcnosti e‰te nezaãnú.

ëal‰ím príkladom maìarsko-slovenskej re-gionálnej spolupráce je Ister-Granum EGTCso sídlom v Ostrihome. V menej pokroãilom‰tádiu sú iniciatívy EGTC, Komárom – Tata– Komárno, Salgótarján – Luãenec a Edelé-ny – RoÏÀava. V pohraniãnej oblasti v rám-ci voºnej‰ej spolupráce vznikli ìal‰ie eurore-gióny, ako Euroregión Váh – Dunaj – Ipeº, Eu-roregión Ipeº, Euroregión Dunaj, EuroregiónNeogradiensis, Euroregión Sajó – Rimavica,Euroregión Ko‰ice – Miskolc, Zemplínskyeuroregión, Euroregión trojitého Podunajska.

Ako sºubná iniciatíva sa ãrtá prepojenie aefektívnej‰ie vyuÏitie Ïelezniãn˘ch sietí –plán v˘stavby Ïelezniãnej trate, ktorá pove-die v údolí Ipºa. V chodisková ‰túdia je uÏ ho-tová. Rekon‰trukciou a sprevádzkovaním tej-to trate na úseku Ipolytarnóc – Kalonda – Lu-ãenec by sa v˘razne skrátila Ïelezniãná dopra-va medzi juhom Banskobystrického kraja soslovenskou metropolou, lebo by sa z Luãen-ca cestovalo do Bratislavy aj cez Maìarsko.

V rámci vodohospodárskej spolupráce naúzemiach v okolí Balassagyarmatu sa zaãa-lo s v˘stavbou spoloãnej vodnej nádrÏe. Pro-jekt, ktor˘ vychádza z plánov z roku 1960, jemomentálne v pripomienkovom konaní envi-ronmentálnych organizácií. V oblasti zdravot-níctva sa v októbri 2009 zaãala spoluprácamedzi Nemocnicou v Ostrihome a slovenskouzdravotnou poisÈovÀou Dôvera. Od zaãiatkunovembra poistenci tejto poisÈovne novembermajú moÏnosÈ vyuÏívaÈ zdravotnú starostli-vosÈ urgentného a lôÏkového charakteru. Dô-vera tak reagovala na poÏiadavky obyvateºov·túrova a okolia s t˘m, Ïe sa zabezpeãila do-stupnosÈ zdravotnej starostlivosti, keìÏe naj-bliωie dostupné lôÏkové zariadenia zdravot-nej starostlivosti pre pacientov boli vzdiale-né aÏ niekoºko desiatok kilometrov. Na poliregionálnej spolupráce dôleÏitú úlohu zohrá-va aj to, Ïe na zasadaniach medzivládnej ma-ìarsko-slovenskej zmie‰anej komisie pre cez-hraniãnú spoluprácu strany prerokúvajú v˘-voj regionálnej spolupráce polroãne. Memo-randum o porozumení na vybudovanie 100km dlhého plynovodu medzi Vecsésom a Veº-k˘m Krtí‰om s podporou EÚ za 30 miliónoveur podpísali vlani maìarsk˘ prepravca ply-nu FGSZ, Zrt. a dcérska spoloãnosÈ SPP Eu-stream.

75

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

Ak˘ je vበvzÈah k Maìarsku?Ako k susednej spojeneckej krajine, s kto-

rou máme najdlh‰iu spoloãnú hranicu a dlhúspoloãnú históriu v stredoeurópskom regió-ne, s ktorou máme preto kultúrne veºa spoloã-ného a s ktorou máme veºa spoloãn˘ch záuj-mov. Je to krajina so zaujímav˘m vnútropo-litick˘m v˘vojom a najmä s veºk˘m potenciá-lom pre rozvoj spolupráce so Slovenskou re-publikou, ktorá bude priná‰aÈ vzájomn˘ úÏi-tok. Je tu bohat˘ kultúrny a intelektuálny Ïi-vot. NudiÈ sa tu nedá ani chvíºu.

Aké ciele ste si stanovili na obdobie va‰ejdiplomatickej misie v Maìarskej republi-ke?

PrekonaÈ stav, keì sa na‰e vzÈahy faktickyredukovali iba na otázky postavenia maìar-skej národnostnej men‰iny na Slovensku a po-zornosÈ sa sústreìovala iba na tie oblasti vzÈa-hov, kde máme názorové rozdiely alebo zá-ujmové konflikty vypl˘vajúce z odli‰néhovnímania niektor˘ch momentov na‰ej spoloã-nej histórie. V dôsledku toho sa zanedbáva-lo t˘ch 95 percent ostatn˘ch vzÈahov, kdeproblémy nie sú a kde je obrovsk˘ potenciálpre rozvoj spolupráce. Treba veci postaviÈ zhlavy na nohy a zameriavaÈ sa predov‰etk˘mna realizáciu na‰ich spoloãn˘ch vitálnych zá-ujmov. A t˘ch máme oveºa, oveºa viac, akosporn˘ch otázok. To, ão najviac potrebujeme,je pravideln˘ vecn˘ a otvoren˘ dialóg, vyuÏí-vanie mechanizmov spolupráce zakotven˘chv základnej zmluve, zhodnocovanie faktu,Ïe sme partneri a spojenci v EÚ, NATO a V4,Ïe sme susedia.

Ktoré z nich sa vám podarilo doterazsplniÈ?

Mám dobr˘ pocit, Ïe napriek v‰etk˘m spo-rom i konfliktom bolo tak potrebného dialó-

gu viac a Ïe sa na‰e vzÈahy predsa len viac sú-streìujú na hºadanie moÏností vecnej spolu-práce, ktorá obãanom oboch ‰tátov nieão pri-nesie. Samozrejme, dosahovanie t˘chto cie-ºov nie je iba v rukách zastupiteºského úradu.Rozhodujúca je vrcholová politika. Po stret-nutí premiérov b˘val˘ch vlád v Seãanoch 11.septembra 2009 sa vzÈahy evidentne upoko-jili a zaãali sa viac orientovaÈ na vyuÏívaniemoÏností spolupráce. Je pozitívne, Ïe po voº-bách sa predsedovia nov˘ch vlád veºmi r˘ch-lo stretli. Iveta Radiãová a Viktor Orbán sa do-hodli na ão najr˘chlej‰ej aktivizácii ãinnostizmie‰an˘ch komisií a na tom, Ïe otvorenéotázky sa budú rie‰iÈ v ich rámci namiesto po-sielania si odkazov cez Dunaj.

V slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch uÏ dlho-dobo panujú nezhody. Preão sú vzÈahy Slo-vákov a Maìarov také komplikované?

Keby sme chceli ísÈ do podrobností, v˘kladby trval veºmi dlho. Ak sa mám vyjadriÈ struã-ne, vzÈahy sú komplikované preto, lebo mámekomplikovanú spoloãnú históriu, z ktorej vy-rástlo veºa vzájomnej nedôvery, predsudkova stereotypov. A kríÏia sa niektoré na‰e záuj-my a koncepãné pohºady. Napríklad v prístu-pe k men‰inovej problematike. Maìarské vlá-dy sa usilovali zaviesÈ do novej európskejzmluvy princíp kolektívnych práv pre prí-slu‰níkov národnostn˘ch men‰ín. My, spolus jasnou väã‰inou ãlensk˘ch ‰tátov EÚ zotr-vávame na princípe individuálnych práv prí-slu‰níkov men‰ín, na ktorom je postaven˘ ajnajdôleÏitej‰í dokument Rady Európy pretúto oblasÈ ochrany ºudsk˘ch práv – Rámco-v˘ dohovor na ochranu národnostn˘ch men-‰ín. DôleÏité je, aby sme sa viac navzájom po-znali, prekonávali predsudky a posilÀovalivzájomnú dôveru. Za v˘znamn˘ krok v tom-to smere pokladám ãinnosÈ zmie‰anej komi-

Potrebujeme pravideln˘vecn˘ a otvoren˘ dialóg

Keì vlani pred nástupom na misiu veºvyslanca uvaÏoval o zmysle a obsahu svojho novéhoposlania, pri‰iel k záveru, Ïe dlhodobá politická skúsenosÈ z tvorby a realizácie zahraniãnej

politiky, ale aj z osobnej úãasti na niektor˘ch dôleÏit˘ch momentoch v˘voja slovensko-maìarsk˘ch vzÈahov je v˘hodou, nie hendikepom. Podobne, ako ich dlhodobé pozorovanie

zblízka, v jeho prípade zo zahraniãného v˘boru Národnej rady SR, prostredníctvom osobnéhopoznania niektor˘ch aktérov maìarskej i slovenskej politiky, kontaktov s poslancami Európskeho

parlamentu, predstaviteºov politick˘ch strán zdruÏen˘ch v hlavn˘ch európskych politick˘chrodinách. Priznáva, Ïe dobrou prípravou na pôsobenie v komplikovanom vzÈahu,

kde permanentn˘m predmetom záujmu sú práva príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín, respektíveinterpretácia medzinárodn˘ch záväzkov v oblasti ochrany národnostn˘ch men‰ín,

bolo aj pôsobenie v Parlamentnom zhromaÏdení Rady Európy. Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom Slovenskej republiky

v Maìarsku Petrom WEISSOM pripravila Izabela Nagyová.

76

sie historikov. Netrpezlivo ãakám na publiko-vanie v˘sledkov jej práce. Hoci sme susediaa kultúrne máme k sebe oveºa bliωie neÏ jev‰eobecná mienka, málo sa navzájom po-známe. Preto okrem rozvíjania politickej spo-lupráce na v‰etk˘ch úrovniach a dialógu nadiplomatickej pôde, potrebujeme aj viac ve-rejnej diplomacie.

Je podºa vás Maìarsko, alebo niektorá re-levantná ãasÈ jeho spoloãnosti a politické-ho spektra, pre Slovensko nebezpeãen-stvom?

Nielen pre Slovensko, ale aj pre samo Ma-ìarsko a jeho ‰ir‰ie okolie sú nebezpeãní po-litickí extrémisti, radikáli a revizionisti. Pre-to vítam v‰etky kroky, ktoré sa urobili naeliminovanie Maìarskej gardy.

V ãom vidíte nevyuÏité moÏnosti vo vzá-jomn˘ch susedsk˘ch politick˘ch kontak-toch?

Okrem dlhodobej absencie oficiálnych bi-laterálnych náv‰tev na najvy‰‰ej úrovni –premiéri sa takto naposledy stretli v roku2002 a od decembra 2005 sa nerealizovalopozvanie na náv‰tevu slovenského preziden-ta v Maìarskej republike, ktoré mu tlmoãile‰te prezident László Sólyom – ma prekva-pila minimálna alebo takmer Ïiadna frekven-cia dialógu medzi politick˘mi stranami patria-cimi k t˘m ist˘m európskym politick˘m ro-dinám. Potrebujeme sa stretávaÈ, viesÈ otvo-rené diskusie na v‰etk˘ch moÏn˘ch úrov-niach. Problémy by sa nemali otváraÈ a rie‰iÈiba v rámci oficiálnych medzi‰tátnych vzÈa-hov alebo na okraji multilaterálnych pracov-n˘ch stretnutí v Bruseli, ale aj v politickomdialógu politicky príbuzn˘ch strán. Pravda, tooficiálna diplomacia nemôÏe priamo ovplyv-niÈ. Za dôleÏité pokladám vyuÏiÈ moÏnostiparlamentnej diplomacie, osobitne zahraniã-n˘ch v˘borov a v˘borov pre európske zále-Ïitosti a slovensko-maìarskej skupiny pria-teºstva v rámci Medziparlamentnej únie. A,samozrejme, je tu dialóg na úrovni obãian-skych spoloãností, ktorého nikdy nie je dosÈ.

Na rozdiel od politiky sú obchodné a pod-nikateºské kontakty oboch krajín oveºa ra-cionálnej‰ie. Ako hodnotíte súãasn˘ stavvzájomnej obchodnej v˘meny?

Maìarská republika je podºa údajov za rok2009 piatym najv˘znamnej‰ím obchodn˘mpartnerom SR, po Nemecku, âR, Francúzs-ku a Rusku, s podielom 5,8-percenta na ob-chodnom obrate SR. Oproti roku 2008 takMaìarská republika poklesla zo ‰tvrtéhomiesta, av‰ak jej podiel na celkovom obratevzrástol oproti minuloroãn˘m 5,6 percenta o0,2 percentuálneho bodu. Vo v˘voze zo SRje Maìarsko na piatom mieste, v dovoze doSR na ‰iestom mieste. Vlani vyviezla SR doMaìarska tovar za 2,512 mld. eur a doviez-la tovar v hodnote 2,042 mld. eur. Vzájom-n˘ obrat predov‰etk˘m vplyvom eskalujúcejhospodárskej krízy poklesol o 19,13 percen-ta. Slovensk˘ v˘voz do Maìarska poklesol vroku 2009 o 24 percent. Slovensk˘ dovoz zMaìarska poklesol v roku 2009 o 12,12 per-centa. Podºa posledn˘ch ‰tatistick˘ch údajovza obdobie január – máj 2010 slovensk˘ ex-port do Maìarskej republiky oproti rovnaké-mu obdobiu minulého roku vzrástol o 28 per-

cent a slovensk˘ dovoz poklesol o 6,3 percen-ta. Priame zahraniãné investície Maìarska vSR dosiahli k 31. decembru 2008 dve miliar-dy eur, ãím sa Maìarsko v objeme zahraniã-n˘ch investícií v SR zaraìuje na piate mies-to. Najväã‰ími maìarsk˘mi investormi v SRsú OTP Banka Slovensko, Slovnaft Bratisla-va, Slovenské lieãebné kúpele Pie‰Èany, ob-chodné stredisko Polus City Center Bratisla-va.

O aké oblasti hospodárskej spolupráce sMaìarskom má záujem v najbliωej budúc-nosti Slovenská republika?

Máme záujem, aby vzájomn˘ obchod me-dzi obidvomi krajinami ìalej narastal. Pova-Ïujem za osobitne dôleÏité, aby sa zaãali in-tenzívnej‰ie rozvíjaÈ vzÈahy medzi mal˘mi astredn˘mi podnikateºmi. V hodou by mohlabyÈ nulová jazyková bariéra podnikateºov najuÏnom Slovensku pri kontakte s maìarsk˘-mi podnikateºmi. Zastupiteºsk˘ úrad SR vBudape‰ti podporuje prezentácie produktovslovensk˘ch firiem, myslím si, Ïe v potravi-nárskom priemysle máme Maìarsku stále ãoponúknuÈ. Veºk˘ potenciál vidím aj v ces-tovnom ruchu. Hoci v propagácii cestovnéhoruchu stále zaostávame za aktivitami, ktoré natomto poli realizuje nበjuÏn˘ sused. Na dru-hej strane si myslím, Ïe pre maìarsk˘ch tu-ristov je Slovensko e‰te stále atraktívnou aãasto nav‰tevovanou destináciou.

Akú pozíciu má Slovensko v rebríãku za-hraniãn˘ch investorov a ak˘ je celkov˘objem investícií SR v MR?

Podºa ·tatistického úradu SR investovalislovenské spoloãnosti v Maìarsku do roku2008 len 13,5 mil. eur, ãím Maìarsko zauja-lo aÏ dvanáste miesto spomedzi v‰etk˘ch za-hraniãn˘ch investiãn˘ch destinácií SR. To jeveºká v˘zva pre oba ‰táty a verím, Ïe budepredmetom diskusií v rámci príslu‰n˘ch zmie-‰an˘ch komisií.

Koºko spoloãností so slovensk˘m zastúpe-ním pôsobí v Maìarsku?

V Maìarsku je, Ïiaº, nízky poãet etablova-n˘ch slovensk˘ch spoloãností s priamym za-stúpením. Je to napríklad I. D. C. HungariaRt., Tento Hungary Rt., Debreceni CsoportKft. Hlavn˘m dôvodom je nestabilná hospo-dárska situácia krajiny a vysoké daÀové za-ÈaÏenie, a preto slovenské firmy uprednostÀu-jú vyhºadávanie maìarského obchodnéhopartnera. Databáza na evidenciu slovensk˘chspoloãností v Maìarsku, ako aj opaãne, zatiaºneexistuje.

Bilaterálna spolupráca medzi oboma kra-jinami sa neodohráva len v obchodno-eko-nomickej oblasti, ale i na poli kultúry. Akéiniciatívy na tomto poli plánuje podporiÈveºvyslanectvo SR?

Veºvyslanectvo SR v Budape‰ti sa pro-stredníctvom Slovenského in‰titútu snaÏí pod-porovaÈ ‰iroké spektrum kultúrnych aktivít.Na jednej strane pribliÏujú slovenskú kultú-ru maìarskej verejnosti, na druhej strane vy-tvárajú Ïiv˘ a produktívny dialóg medzi umel-cami z oboch krajín. V blízkej budúcnosti saSlovensko v Budape‰ti predstaví cez v˘sta-vu fotografií bratislavského Ïidovského cin-torína pod názvom Metamorfóza Chatama

Sofera, ako aj v˘stavou reprezentatívnehov˘beru zo súãasnej slovenskej grafiky, ktorúorganizujeme v spolupráci so Stredoslovens-kou galériou. Interkultúrnemu dialógu urãi-te napomôÏe aj predstavenie Divadla Astor-ka Na koho to slovo padne autora GáboraGörgeya, alebo septembrová konferencia vPaláci umenia o kultúre v strednej Európe podnázvom SúÈaÏ alebo spolupráca. Spoluprácamedzi Slovenskou republikou a Maìarskourepublikou v kultúrnej oblasti je v‰ak oveºa‰ir‰ia a intenzívnej‰ia ako sú uvedené príkla-dy a prebieha na kaÏdodennej báze.

Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európ-skej únie je podpora spolupráce jej ãlen-sk˘ch ‰tátov na regionálnej úrovni. Ako sarozvíja spolupráca slovensk˘ch regiónov smaìarsk˘mi. Ak˘ je tu podiel a úloha Veº-vyslanectva SR v Budape‰ti?

Regionálna a cezhraniãná spolupráca samnohokrát povaÏuje za indikátora dvojstran-n˘ch vzÈahov. V slovensko-maìarskej reláciisa vníma ako oblasÈ, ktorá priná‰a pozitíva preobãanov oboch ‰tátov. Vzájomná slovensko-maìarská spolupráca sa aj vìaka podpore mi-nul˘ch a súãasn˘ch cezhraniãn˘ch programovEÚ v˘razne in‰titucionalizovala a ich priaz-nivé v˘sledky sú evidentné. Cezhraniãné pro-gramy sú nástrojom zlep‰enia Ïivotn˘ch pod-mienok obãanov Slovenska aj Maìarska, súdôkazom snahy o ekonomick˘ a sociálnyrozvoj prihraniãn˘ch regiónov. Súãasn˘ pro-gram cezhraniãnej spolupráce medzi Sloven-skom a Maìarskom predstavuje v rámci bi-laterálnych vzÈahov najdôleÏitej‰í finanãn˘ in-‰trument spolufinancovan˘ z prostriedkovEÚ. V rámci Programu cezhraniãnej spoluprá-ce Maìarská republika – Slovenská republi-ka sa z prostriedkov Európskeho fondu regio-nálneho rozvoja na obdobie rokov 2007 –2013 alokovalo 175,6 mil. eur. O úspe‰nostirealizácie programu svedãia doteraj‰ie v˘-sledky: v rámci prvej v˘zvy na predkladanieprojektov vyhlásenej v roku 2008 bolo schvá-len˘ch 97 projektov, ktoré sa realizujú. Niek-toré boli uÏ úspe‰ne ukonãené. Druhá v˘zvana predkladanie projektov bola vyhlásenávlani. V jej rámci Spoloãn˘ monitorovací v˘-bor v apríli 2010 schválil ìal‰ích 107 projek-tov.

Znaãná pozornosÈ sa venuje aj novémuprávnemu nástroju EÚ – Európskemu zosku-peniu územnej spolupráce – EZÚS. Predsta-vuje jednu z najväã‰ích noviniek politiky sú-drÏnosti EÚ, ktorá umoÏÀuje prihraniãn˘mpartnersk˘m regiónom a ich in‰titúciám efek-tívnej‰ie spolupracovaÈ. Dôvody pre budova-nie zoskupenia sú jasné - hºadaÈ efektívnecesty cezhraniãnej spolupráce. Maìarsko aSlovensko sa v tomto smere vyznaãujú ak˘m-si prvenstvom, a to vytvorením Európskehozoskupenia územnej spolupráce Ister-Gra-num, ktoré vzniklo v máji 2008 so sídlom vOstrihome. EZÚS Ister-Granum sa pokladá zatretie takéto zoskupenie v EÚ. Prvé EZÚS sosídlom v SR je Európske zoskupenie územ-nej spolupráce KRAS-BODVA so sídlom vHaãave, ktoré zaloÏili v marci 2009. âlenmisú obec Hru‰ov (Slovensko); obec Perkupa(Maìarsko) a obec Varbóc (Maìarsko).

Základn˘m nástrojom vlád na rozvoj cez-hraniãnej a regionálnej spolupráce je pravi-delné stretávanie sa príslu‰n˘ch zmie‰an˘ch

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

Z hºadiska asimilácie men‰ín v Maìarskubolo najtragickej‰ím obdobím 20. storoãie.Práve v tomto období sa v men‰inách zrodi-la takzvaná nemá generácia. Príslu‰níci národ-nostn˘ch men‰ín dobre neovládajú príslu‰n˘men‰inov˘ jazyk, oveºa lep‰ie hovoria pomaìarsky. Men‰inová politika Maìarskej re-publiky vo v‰eobecnosti bola a je predmetomkritiky aj parlamentn˘ch ombudsmanov prepráva národnostn˘ch a etnick˘ch men‰ín. Vtejto súvislosti by som pripomenul slová b˘-valého ombudsmana pre národné a etnickémen‰iny MR JenŒa Kaltenbacha. Na margomen‰inovej politiky Maìarska v lete minulé-ho roku uviedol, Ïe situácia men‰ín Ïijúcichv Maìarsku je v zásade a v rovine právnychdeklarácií ruÏová, ale skutoãnosÈ je skºuãujú-ca. V‰etky men‰iny v Maìarsku sa dostali nakoneãn˘ bod straty identity, ich príslu‰níci ne-ovládajú svoj jazyk, nepoznajú vlastnú minu-losÈ a nepestujú svoju men‰inovú kultúru.

Maìarsko ãasto zdôrazÀuje v˘znam takz-vaného maìarského men‰inového zákona,ktor˘ uznáva individuálne a kolektívne prá-va men‰ín. Dokonca ho dáva za vzor in˘mkrajinám, kde Ïijú men‰iny. Realita Ïivotamen‰ín v Maìarsku v‰ak ukázala, ako pove-dal b˘val˘ men‰inov˘ ombudsman Kalten-bach, Ïe tento zákon sa zaradil do kategórieprávnych noriem majúcich dekoraãné, ozdob-né prvky, ktoré sú prakticky nevykonateºné.Men‰inová autonómia podºa neho v Maìar-sku existuje len na papieri.

Maìarsk˘ men‰inov˘ zákon sa v teda pra-xi neosvedãil.

Politika Maìarska voãi men‰inám v kraji-ne sa ukázala ako dobr˘ politick˘ marketing,nie v‰ak ako nástroj rozvoja a podporovaniamen‰ín v Maìarsku. Spomínan˘ men‰inov˘zákon na jednej strane men‰inám garantuje ‰i-roké práva v oblasti vzdelávania, kultúry, ja-zykov˘ch práv a formálne zabezpeãuje samo-správnosÈ riadenia vlastn˘ch záleÏitostí. Nadruhej strane v‰ak treba poukázaÈ na to, Ïe vpraxi sa tieto práva neuplatÀujú, keìÏe celo-

‰tátne men‰inové samosprávy nie sú – perso-nálne ani finanãne – pripravené na plnenie t˘-chto úloh. Jednoducho, nemajú potenciál plniÈúlohy, ktoré im zákon umoÏÀuje. V Maìarskusa de facto ‰tát úplne stiahol z úlohy starostli-vosti o domáce men‰iny a preniesol tietokompetencie na samotné men‰iny. Tie v‰akvzhºadom na svoju poãetnosÈ a celkov˘ stavnie sú v stave ìal‰ieho rozvoja.

Maìarsko naìalej venuje podstatne väã‰iupozornosÈ národnej politike, ãiÏe starostli-vosti o maìarskú men‰inu v susedn˘ch kra-jín a rozvíjaniu my‰lienky takzvaného spája-nia maìarského národa ponad hranice, neÏ ná-rodnostn˘m men‰inám Ïijúcim vo vlastnejkrajine. A to aj napriek tomu, Ïe podºa medzi-národného práva je re‰pektovanie a ochranamen‰inov˘ch práv v prvom rade povinnosÈou‰tátu, v ktorom men‰ina Ïije. Národná poli-tika tvorí tradiãne jeden z hlavn˘ch pilierovzahraniãnej politiky Maìarska a je vìaãnoutémou aj na vnútropolitickej scéne.

Situáciu v men‰inovej politike MR a roz-voji men‰ín v krajine v˘razne sÈaÏuje aj fakt,Ïe akákoºvek kritika men‰inovej politiky ãi uÏz vnútra Maìarska alebo zo zahraniãia nechá-va hlavn˘ch predstaviteºov národnostn˘chmen‰ín Ïijúcich v Maìarsku neaktívnymi.Kritika situácie men‰ín v Maìarsku zo stra-ny parlamentn˘ch ombudsmanov pre právanárodnostn˘ch men‰ín a etnick˘ch skupín vMaìarsku nevzbudila Ïiadnu celospoloãens-kú diskusiu, respektíve ani náznak takejtodebaty. A médiá jej venovali len minimálnupozornosÈ, na rozdiel od Ïivej mediálnej aspoloãenskej diskusie v Maìarsku o Ïivotemaìarskej men‰iny v susedn˘ch krajinách.Dokonca som a stretol s názorom, Ïe situáciamen‰ín v Maìarsku skutoãne nie je dobrá, apreto by sa o ne mali viac zaujímaÈ takzvanématerské ‰táty. To je v‰ak proti logike plat-n˘ch medzinárodn˘ch dokumentov o ochra-ne práv príslu‰níkov národnostn˘ch men‰ín,ktoré prisudzujú rozhodujúcu úlohu ‰tátom,ktor˘ch obãanmi sú.

komisií, ktoré fungujú na základe základnejslovensko-maìarskej zmluvy. Veºvyslanec-tvo sa stretáva aj s predstaviteºmi maìar-sk˘ch regiónov a dáva impulzy na stretnutiaa rokovania zainteresovan˘ch regiónov. Pokomunálnych a regionálnych voºbách v Ma-ìarsku, ktoré sa uskutoãnia 3. októbra, plánu-jem iniciovaÈ stretnutie predsedov VÚC, kto-ré susedia s Maìarskom, s ich novozvolen˘-mi maìarsk˘mi kolegami. Tak˘to dialóg istevygeneruje pre spoluprácu nové impulzy.Osobitne aktuálne je to v prípade regiónov najuhov˘chode Slovenska a severov˘chode Ma-ìarska, ktoré zhodne trpia zaostávaním zazápadn˘mi ãasÈami ‰tátov. Nie náhodou mi-nister zahraniãn˘ch vecí SR MikulበDzurin-da kladie do popredia v˘stavbu r˘chlostnejcesty, ktorá by spojila Ko‰ice a Mi‰kovec. Jejhospodársky prínos pre tieto regióny, i pre oba‰táty, by bol mimoriadny. Profitovali by zneho obãania Maìarska i Slovenska.

Ako hodnotíte súãasn˘ stav, v akom sa na-chádza slovenská men‰ina v Maìarsku?

Îiaº, musím kon‰tatovaÈ, Ïe slovenskámen‰ina v Maìarsku je dnes v pokroãilom‰tádiu jazykovej a kultúrnej asimilácie. Ten-to jav je v‰ak typick˘ pre v‰etk˘ch 13 záko-nom uznan˘ch národnostn˘ch men‰ín a etnic-k˘ch skupín v Maìarsku.

Slováci v Maìarsku sú – po Nemcoch aRómoch – treÈou najväã‰ou národnostnoumen‰inou. Podºa posledného sãítania obyva-teºstva v Maìarsku v roku 2001 sa k sloven-skej národnosti prihlásilo 17 693 obyvateºov.

Na úrovni zastupiteºského úradu SR v Bu-dape‰ti pravidelne prebiehajú stretnutia akonzultácie s predstaviteºmi slovenského ná-rodnostného Ïivota v Maìarsku. Pravidelnekomunikujem s predsedom Celo‰tátnej slo-venskej samosprávy Jánom Fuzikom a s re-prezentantmi miestnych slovensk˘ch men‰i-nov˘ch samospráv a obãianskych organizá-cií Slovákov v Maìarsku. Mimoriadne oce-Àujem aktivity Slovákov na poli slovenské-ho národnostného kultúrneho Ïivota v Mlyn-koch a Béke‰skej âabe. Na stretnutiach soSlovákmi pravidelne mapujeme ich poÏiadav-ky a nastoºujeme ich na zasadnutiach Zmie-‰anej slovensko-maìarskej komisie pre zále-Ïitosti men‰ín.

Z posledn˘ch v˘znamn˘ch projektov, kto-ré sa nám podarilo realizovaÈ s Maìarskou re-publikou, by som vyzdvihol najmä zaãatie v˘-stavby Slovenského domu v Mlynkoch. 21.apríla 2010 predsedníãka Úradu pre SlovákovÏijúcich v zahraniãí Vilma Prívarová a vtedaj-‰í ‰tátny tajomník Úradu predsedu vlády MRFerenc Gémesi slávnostne poloÏili jeho zá-kladn˘ kameÀ. Kauza Mlynky vyvolala veº-k˘ mediálny záujem a ako odporúãanie sa do-stala do agendy Zmie‰anej slovensko-ma-ìarskej komisie pre záleÏitosti men‰ín. V sú-ãasnom ‰tádiu sa chceme sústrediÈ na ão naj-r˘chlej‰iu realizáciu tohto veºkorysého pro-jektu, ktor˘ podporili vlády oboch krajín.Verím, Ïe Slovensk˘ dom sa stane Ïiv˘mcentrom národnostného Ïivota Slovákov vPili‰skom regióne.

V Maìarsku Ïili v povojnovom období po-ãetné men‰iny. Dnes sú z nich zvy‰ky. Akovnímate súãasnú men‰inovú politiku Ma-ìarska?

S L O V E N S K O - M A ë A R S K Á S P O L U P R Á C A

77

78

Zaãal som s najÈaωím, so sochou. UÏ na zaãiatku svojej tvorby som sa musel postaviÈ priestoru a snaÏiÈ sa ho zvládnuÈprv˘mi neist˘mi tvarmi. Mal som ‰Èastie, Ïe som sa v˘zve priestoru mohol postaviÈ v ateliéri môjho otca.

Po prv˘ch men‰ích úspechoch v soche pri‰la iná úloha – zvládnuÈ dizajn. Skúsenosti zo socháriny, kde som sa snaÏilo logicky vyvíjajúce sa abstraktné kompozície v priestore sa ukázali ako zásadné pre uspokojivé zvládnutie estetiky dizajnu.Dizajn v istom zmysle vyÏaduje e‰te dôslednej‰iu metodiku a tvarov˘ rozvoj. UtilitárnosÈ dizajnu si totiÏ vyÏadujejednoduché tvarové rie‰enia.

Ak v‰ak tieto jednoduché tvarové rie‰enia nebudú logicky stavan˘m celkom, vzhºadom na ich úãel, pouÏité materiály,prípadne tematické zaradenie zam˘‰ºaného dizajnu, v˘sledok bude neúspechom.

Dizajn e‰te vo v‰eobecnosti nedosiahol vrcholy v˘tvarného umenia. Dôvodom je neporovnateºne krat‰ia história a v˘vindizajnu. Za dizajn v modernom zmysle môÏeme povaÏovaÈ (napriek beletriám niektor˘ch historikov) len poindustriálnyv˘vin. Industrializácia a priemysel sú piliermi racionality dizajnu a racionalita je nevyhnutná pre splnenie poÏiadavkyfunkcie.

ëal‰ím dôvodom zväã‰a neúspe‰n˘ch pokusov o kvalitn˘ a hodnotn˘ dizajn je problematika syntézy znalostí, emocionalityumenia a spomenutej racionality. Je pomerne jednoduché navrhnúÈ racionálny dizajn bez ambície o jeho „pôsobenie“v priestore.

Nároãnou úlohou je tvoriÈ racionálne stavan˘ dizajn so snahou o pôsobenie podobné umeleckému dielu. Dizajn síce nikdynemôÏe byÈ umením (ani architekúra nie), pretoÏe je utilitárny, môÏe v‰ak poskytovaÈ podobn˘ pocit ako umenie.Dosahovanie tohto cieºa je podºa môjho názoru budúcnosÈou dizajnu. NuÏ a budúcnosÈ umenia, tá neexistuje, ãas nie jeveliãinou umenia.

Ivan Venkov

predstavuje svoju tvorbuhovorí o v˘chodiskách

súãasného dizajnu a umenia

Naroden˘ v Bratislave v roku 1988. V rokoch 2004 – 2008, ‰túdium na Strednej odbornej ‰kole polygrafickej,v súãasnosti ‰túdium na STU, dizajn. Pod vedením otca, sochára Emila Venkova sa venuje sochárskej tvorbe od roku 2001.

„Dizajn nikdy nemôÏe byÈ umením“

K U L T Ú R A

VENKOVIvan

Kreslo „The Chest“ Fºa‰a na whiskey

79

N Á R O D N Á R A D A S RK U L T Ú R A

vºavo, vpravo – Aplikovaná typografia, Busta 01, Aplikovaná typografia, Busta 02dole vºavo – hlava abstraktnej figúry, sadra, v˘‰ka 65 cmdole vpravo – návrh reproduktora A01

Obe busty (01, 02) boli vytvorené pomerne zloÏit˘mpostupom v modelovacom programe a následne bolirenderované, av‰ak veæmi podobn˘ v˘sledok sa dá dosiahnuÈaj v skutoãnosti, samozrejme, za neporovnateºne dlh‰í ãas.

Corpus reproduktorov A01 sa skladá z dvoch poºgúl, ktoré po zatvorení uschovajú stredn˘, kruhov˘ prvokaudiosústavy. V podstavci bude dostatok priestoru pre bassov˘ reproduktor.

ostatné práce moÏno nájsÈ na behance.net/venkovkontakt – +421 910 140 551, Malacká cesta 41, Pezinok

„Vo svojom dizajne sa snaÏím integrovaÈ poznatkyz v˘tvarného umenia. Ide mi predov‰etk˘m o vytvorenietvarového „príbehu“ vo vhodne zvolen˘ch materiáloch za úãelom dosiahnutia pôsobenia v priestore, ktoré saintenzitou snaÏí priblíÏiÈ pôsobeniu umeleckého diela,samozrejme, v medziach funkãnosti dizajnu.“

80

D I A L Ó G Y O A & E W

Novinári, politológovia, ale aj zahraniãní ko-mentátori hodnotia v˘sledok slovensk˘ch vo-lieb ako víÈazstvo stredo-prav˘ch strán. Koº-kí z voliãov v‰ak poznajú programy t˘chtostrán a koºkí si uvedomujú, ãi sú ºavicové, li-berálne, alebo pravicové? Nie je to skôr tak,Ïe väã‰ina obãanov ich volila preto, Ïe sa imtieto tzv. pravicové strany zdali byÈ zárukouzmeny politiky k väã‰ej slu‰nosti a kultúrnos-ti?

Samozrejme, Ïe asi aj toto bol jeden z aspek-tov, na ktor˘ ºudia prihliadali, keì sa rozhodo-vali, ale ja si myslím, Ïe zase ani tá pravicovosÈnebola celkom zanedbateºná, a to najmä poddvoma vplyvmi: jeden vplyv boli voºby v âe-skej republike, a Slováci vÏdy tak tro‰ku sozv˘‰enou pozornosÈou pozerajú na svojho star-‰ieho brata, takÏe myslím si, Ïe ãeské v˘sled-ky ovplyvnili mnoh˘ch Slovákov. A potom asivo veºkej miere zapôsobilo na rozhodovaniena‰ich voliãov to, ão sa odohrávalo v Grécku,lebo doteraz prevládal dojem, Ïe rozhadzovaniepeÀazí je beztrestné, takÏe preão by vlády ne-rozdávali peniaze, keì to ºuìom dobre padne a

vlastne to nikde nech˘ba. A zrazu sa ukázalo, Ïeto tak nie je, Ïe v jednom momente, keì topraskne a v‰etko sa prevalí, tak je z toho pro-blém a môÏe to viesÈ dokonca k ‰tátnemu ban-krotu. Tohto sa zºakli v âechách, tam bolo úplneevidentné, Ïe ich voºby to veºmi ovplyvnilo, amyslím si, Ïe aj u nás to tro‰ku vystra‰ilo ºudí,Ïe nepremyslené dlhy majú aj dôsledky a Ïe zahriech je potom aj trest.

A toto vedomie o problémoch Grécka môÏeovplyvniÈ aj budúce mesiace na Slovensku?Málokto si totiÏ uvedomuje, Ïe nová vládabude musieÈ práve aj pod dojmom osudu za-dlÏeného a schudobneného Grécka pristúpiÈk dosÈ tvrd˘m opatreniam. Bude sa musieÈobmedziÈ rozhadzovanie ‰tátnych peÀazí azdá sa mi, Ïe nikto ani netu‰í, ako to krotkíobãania Slovenska prijmú. Pochopia sociál-nu politiku, ktorá vyplynie zo ‰etrenia verej-n˘ch financií? Nevzbúria sa proti Radiãovejvláde, ako sa búria Gréci proti zru‰eniu svoj-ho predo‰lého pohodlného Ïivota?

Predpokladám, Ïe sa nebudú búriÈ. Slováci to

jednak nemajú v povahe, naopak, majú skôr tra-diãne poddansk˘ syndróm, ãiÏe je viac pravde-podobné, Ïe si ponadávajú na vrchnosÈ, ale Ïeby rebelovali – to nepredpokladám. To Grécimajú predsa len tro‰ku temperamentnej‰iu po-vahu. Ale je pravda, a to je paradox, Ïe tú „pra-vicovosÈ“ si to moÏno najviac odskáãu voliãipravicov˘ch strán, lebo keì vláda bude chcieÈniekomu zobraÈ, tak musí zobraÈ len t˘m, ãomajú, a to sú skôr voliãi pravicov˘ch strán.ËaÏko e‰te nieão zoberú nejakému nezamestna-nému, lebo ten ani teraz niã nemá. Stretol somsa v‰ak s názorom mojich známych, ktorí súvcelku zámoÏní, Ïe si uvedomujú teraj‰iu situá-ciu a Ïe moÏno ich rodinu to bude dosÈ stáÈ, aksa majú vykompenzovaÈ dôsledky krízy, ale Ïesú ochotní podstúpiÈ nejaké finanãné obete kvô-li celkovému blahu ‰tátu. Samozrejme neviem,ãi je to iba ojedinel˘ názor, ale s tak˘m konkrét-nym postojom niektor˘ch ºudí som sa stretol, atak môÏem predpokladaÈ, Ïe aj iní majú takétozm˘‰ºanie. A Ïe keby sa napríklad predsa lenpresadil Sulíkov tzv. daÀov˘ bonus, tak by saodvádzali zdravotné a sociálne odvody aj z ná-jomného a v‰etk˘ch in˘ch zdaÀovan˘ch prí-jmov, ão sa doteraz nerobilo. Ak mnohí ºudia,ktor˘ch by sa to bezprostredne t˘kalo, napriektomu volili pravicu, tak to dokazuje, Ïe asi aj naSlovensku Ïijú uÏ zodpovední ºudia, ktorí ne-myslia len na seba. Je totiÏ veºmi potrebné, abytakíto ºudia tu boli. Ja, samozrejme, neviem vnejakej úplnosti posúdiÈ situáciu slovenskejekonomiky, ale sa mi to zatiaº javí tak, Ïe na tomnie sme nejako veºmi zle. A ani po t˘chto voº-bách ja nepatrím medzi t˘ch, aj keì som pravi-ãiar, ktorí si myslia, Ïe sociálna demokraciapochádza priamo od diabla. V tom období, keìsa Fico dostal k moci, tak zo v‰etk˘ch strán smepoãuli, ako sa ‰tátu darí, ako máme veºa peÀa-zí, ale obãania ako jednotlivci to veºmi nepoci-Èovali, lebo aj keì mal ‰tát veºa peÀazí, samot-ní ºudia ich tak veºa nemali, a asi aj kvôli tomutu bol tak˘ tlak a bola taká, povedal by som, spo-loãenská objednávka, aby z peÀazí tohto ‰tátuaj ºudia daão dostali. A preto sa v Európe mini-málne od 2. svetovej vojny pravidelne strieda-jú pravicové a ºavicové vlády, ão sa konkrétneprejavuje tak, Ïe tie ºavicové viacej rozdajú a tie

Robert Fico nemá povahu na inú koalíciu neÏ so SNS a HZDS

O ãom?O beztrestnom rozhadzovaní ‰tátnych peÀazí

O zodpovedn˘ch ºuìoch, ktorí volia pravicuO ochote bohat˘ch dotovaÈ sociálne odkázan˘ch

O ohrozenom Ïivote boháãov v BrazíliiO ‰kodlivosti absolútnej väã‰iny a uÏitoãnosti koalícií

O tom, ãi voliãi SNS chcú kultivovaného SlotuO tom, ãi je pravica ‰truktúrovanej‰ia alebo len zlepenec

O odsúvaní Dzurindu do zabudnutia

81

D I A L Ó G Y O A & E W

pravicové potom tro‰ku túto ‰tedrosÈ pri‰krtia,aby sa ‰tátna kasa zase naplnila. A keì sa zasenaplní, tak potom prídu socialisti, ktorí ju zasetro‰ku vyprázdnia. Tak to funguje a v podstateje to v poriadku, lebo ão ºudia z toho majú, keìje stra‰ne bohat˘ ‰tát, ale oni sú chudobní. Za-tiaº sa – bohuÏiaº – nepodarilo nájsÈ tak˘ model,v ktorom by jedna vláda dokázala udrÏaÈ vo vy-váÏenej polohe ekonomickú a sociálnu situáciuvo vzÈahu obãanov a ‰tátu. Buì je to sem, ale-bo je to tam: buì sa veºmi rozdáva, alebo sa veº-mi ‰etrí. Neviem, preão e‰te nevznikol tak˘model, ktor˘ by bol akoÏe stredov˘, ale prax –nielen slovenská, ale aj v takzvan˘ch západn˘chdemokraciách – je taká, Ïe vÏdy sa pravicové aºavicové vlády striedali a striedajú, ão je, zdá sa,koniec-koncov, vcelku dobr˘ model, ktor˘ fun-guje inde a nie je dôvod, aby nefungoval aj unás.

Pritom niektoré sociálne opatrenia na‰ej so-ciálnodemokratickej vlády nemajú ani takpraktick˘ dosah na existenciu ºudí, ako skôrpsychologick˘. Napríklad vianoãn˘ dôcho-dok, pôsobiaci veºmi negatívne najmä na roz-hºaden˘ch ºudí, ktorí sú schopní vnímaÈ spo-loãenskú a sociálnu situáciu v ‰ir‰om horizon-te, ukazuje, aké je ÈaÏké dostaÈ v‰etky fakto-ry fungovania ‰tátu do rovnováhy, o ktorejhovoríte. Vianoãn˘ dôchodok je pre väã‰inut˘ch, ão ho dostávajú, vlastne smie‰ny. Lenminimálne im zlep‰í Ïivot. A pritom je pret˘ch, ão ho dostanú, osvieÏením ich Ïivota, ajkeì je to len bezv˘znamn˘ch 50-100 eur razdo roka. A keby im ho nová vláda nedala, pri-jali by to s veºkou nevôºou.

Môj názor na to je uÏ dlhodobo rovnak˘ a natúto tému som sa v takom ‰ir‰om kontexte svoj-ho ãasu rozprával s Ivetou Radiãovou, keì e‰tebola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodi-ny. Vravel som, Ïe to nie je dobrá cesta, keì sabudú zniÏovaÈ dôchodky a keì budú starí ºudiaÏiÈ na pokraji biedy. Skôr si myslím, Ïe ak sa pre-dlÏuje celkov˘ vek ºudí, je múdra cesta rad‰ejzv˘‰iÈ hranicu odchodu do dôchodku. Ale keìuÏ raz niekto do toho dôchodku odíde, mal bymaÈ ten dôchodok tak˘, aby z neho mohol slu‰-ne vyÏiÈ. Aj tak mnohí dôchodcovia – a vy stetoho tieÏ príkladom – sa snaÏia z posledn˘ch sílrobiÈ, lebo jednoducho zo sumy, ktorú dostanúako dôchodok, veºmi ÈaÏko vyÏijú. Dokonca siviem predstaviÈ nejak˘ vzorec, ktor˘ by pri sta-novovaní veku odchodu do dôchodku vychádzalz momentálnej priemernej dæÏky Ïivota obyva-teºstva. Ale musí platiÈ, Ïe keì uÏ raz niekto tenvek dosiahne, musí ÏiÈ ako ãlovek a nie ako Ïo-brák. Je asi najhor‰ie, a principiálne to platí vov‰etkom, priãom pre dôchodcov to platí dvoj-násobne, Ïe keì máte málo peÀazí a tie sa e‰tepokú‰ate rozdeliÈ na veºa kôpok, lebo potom defacto nemá nikto niã: keì kaÏdému pridáte dveeurá, tak vlastne nikomu nepridáte niã, ale pe-niaze sa minú. âiÏe rad‰ej pridaÈ sto eur nieko-mu (napríklad sociálne na to odkázan˘m), akodve eurá v‰etk˘m.

Darmo v‰ak ‰tudujem dôchodkové systémykdekoºvek na svete, neobjavil som ani jeden,ktor˘ by priniesol dobré rie‰enie a ktor˘ byzaruãil dôstojn˘ Ïivot ‰irokej skupine sta-r˘ch ºudí. Pri‰iel som vlastne iba na jedno ná-dejné v˘chodisko, ale aj to je problematické.A, pokiaº poznám va‰e názory, vy budeteprv˘, ão s ním nebudete veºmi súhlasiÈ. De-

siatky ‰tátov, ba hádam v‰etky, len tak po-trebné obrovské sumy na dôchodky nezoÏe-nú. To, ão do dôchodkového systému prichá-dza, sú len také paberky, s ktor˘mi sa neja-ké veºké zázraky nedajú urobiÈ. A ten spôsob,na ktor˘ ja myslím, je na pleciach bohat˘chºudí. Ist˘ predpoklad alebo malú nádej midáva, Ïe väã‰inou Ameriãania, kde je veºabohat˘ch ºudí, vedia nielen to, ão je ich, po-vedzme, morálna povinnosÈ, ale ão je súãas-ne aj pre nich rozumné: a racionálne i rozum-né je, ak ãasÈ zo svojich miliónov alebo mi-liárd poskytnú ‰tátu, aby ich mohol pouÏiÈ ãiuÏ priamo na dôchodky alebo na iné dôleÏi-té ãi dokonca nevyhnutné sociálne sluÏby.Veì odkiaº zinakadiaº by pri‰li, ak nie od t˘-chto bohat˘ch ºudí?

No, neviem.... je to také ad hoc rie‰enie, niesom si ist˘, ãi by to bolo dobré. Ale na druhejstrane, ako som uÏ dnes povedal, peniaze mô-Ïete, pochopiteºne, zobraÈ len t˘m, ktorí ichmajú. Ten mechanizmus vlastne aj tak prebie-ha, lebo kaÏd˘, kto má viac peÀazí, viac aj ku-puje, a pri kaÏdej kúpe je vlastne nejaké DPH,takÏe ten, kto má veºa a z toho „veºa“ nakupu-je, tak aj viacej prispieva prostredníctvom moÏ-no ani nie dane z príjmu, ale toho, Ïe odvádzadépéháãku. A keby sa zaviedla e‰te dáka oso-bitná milionárska alebo miliardárska daÀ, tak toby v tomto otvorenom svete prakticky mohloviesÈ k tomu, Ïe v‰etci by boli poprihlasovaníniekde na Kajmansk˘ch ostrovoch alebo naCypre, kde je minimálna ãi dokonca Ïiadna daÀa potom uÏ by sme nemali ani to, ão máme te-raz. To sa stalo vlastne v Maìarsku, Ïe mnohímaìarskí podnikatelia majú sídlo svojich fi-riem na území Slovenskej republiky, lebo tu súv˘hodnej‰ie dane ako u nich. Ja mám známehojedného Maìara zo ·amorína a u neho je nahlá-sen˘ch – papierovo – tu‰ím 20 maìarsk˘ch fi-riem a tu platia dane, takÏe Slovenská republi-ka na tom získava, ale Maìarská na tom tratí.Tratí na tom, Ïe majú vysoké dane. âiÏe kebysme nieão takéto urobili a nebolo by to urobe-né celosvetovo, aj na Kajmansk˘ch ostrovoch,aj v Lichten‰tajnsku, ão je asi nemoÏné, takpráve tí bohatí, ktorí majú moÏnosÈ vybraÈ si, Ïekde chcú maÈ sídlo pre svoj podnik, by svojuvlasÈ veºmi r˘chlo opustili. TotiÏ, viete, vy kebyste sa chceli nahlásiÈ ako daÀov˘ rezident naprík-lad na Kajmansk˘ch ostrovoch, tak na to nemá-te, lebo to je predsa len drah˘ ‰pás. Ale keì uÏvám ide o sto miliónov eur, tak si to sídlo na Kaj-mansk˘ch ostrovoch urobíte a budete platiÈdane tam a nebudete v podstate odvádzaÈ niã. Aak by ste apelovali na morálku t˘ch ºudí, tak saobávam, Ïe úspe‰n˘ by ste neboli...

Ale moÏno by predsa len stálo za pokus, kebynejaké silné organizácie podnikateºov alebofinanãníkov so súhlasom v‰etk˘ch boháãov,ktorí k nim patria, pri‰li s nejakou vlastnouiniciatívou a ponúkli by ‰tátu systém uspoko-jiv˘ aj pre majetn˘ch, aj pre chudobn˘ch.PretoÏe raz moÏno príde ãas, Ïe nielen vUSA, ale aj na Slovensku si moÏno rozumníboháãi uvedomia, ão potrebujú, ak˘ systém,ak chcú pokojne uÏívaÈ svoj majetok a zve-ºaìovaÈ ho. Potrebujú, aby aj ostatn˘ch sto-tisíc alebo päÈstotisíc ºudí okolo nich sa maloako-tak dobre, a aby si sami spoãítali, ãi simôÏu dovoliÈ 10 alebo dokonca 20 % zo svo-jich príjmov kaÏd˘ mesiac vyãleniÈ na opráv-nené zabezpeãenie existenãn˘ch a sociálnych

potrieb kaÏdého obãana. Pritom by im moÏ-no – ba celkom urãite – prekáÏalo, keby sa natejto veºkolepej akcii mali priÏiviÈ e‰te aj‰tátni úradníci, a to len na to, aby sa zdalo,Ïe v‰etko oni organizujú a kontrolujú. Tak-Ïe by takúto ‰peciálnu sociálnu poisÈovÀumohli maÈ v rukách priamo samotní boháãia riadili by sa len zákonom, ktor˘ by stano-voval pravidlá tohto systému.

Obávam sa, Ïe veºmi reálne to nie je, abyniekto dobrovoºne dal väã‰í objem peÀazí. Tosa stáva v ‰pecifick˘ch situáciách, keì hrozí ne-jaká revolúcia alebo podobn˘ spoloãensk˘ po-hyb. Ale to tieÏ uÏ, povedal by som, platiloskôr v minulom ãase, lebo dnes sa tí, ktor˘m sanieão nepozdáva, zoberú a odídu preã, ãiÏe jed-noducho opustia krajinu, v ktorej Ïijú a kdeplatia dane. Dnes je ten problém, ktor˘ som tutieÏ, v t˘chto dialógoch, raz spomínal, Ïe fun-guje nadnárodn˘ kapitál a s jeho predstaviteº-mi rokujú národné vlády, pretoÏe k nadnárod-nému kapitálu neexistuje rovnocenn˘ partner.Pritom ten nadnárodn˘ kapitál má, samozrejme,naozaj veºkú v˘hodu, Ïe sa môÏe bez nejak˘chproblémov rovno presúvaÈ z jednej krajiny dodruhej. A tak ‰tát, ktor˘ by chcel povedzme za-viesÈ nieão také, o ãom vy uvaÏujete, tak jedno-ducho bude úplne bojkotovan˘, a nakoniec nie-lenÏe nezíska viac, ale získa e‰te o dosÈ menej.To je praktická stránka Ïivota. Nadnárodn˘ ka-pitál bez Slovenska alebo bez Maìarska úplnev pohode vyÏije, zoberie sa a odíde do Vietna-mu, kde je povedzme iná cena práce, a keì tíVietnamci dostanú ‰tvrtinu z toho, ão dostanúSlováci, tak budú e‰te stále veºmi spokojní.Väã‰inou v‰etky tieto daÀové záleÏitosti sa skôrt˘kajú strednej podnikateºskej vrstvy, ktoránemá na to, aby utiekla, a skôr z nej ‰tát vytiah-ne peniaze, ako z t˘ch veºmi bohat˘ch, lebo tímajú na to, aby si zriadili sídla na Cypre a naKajmansk˘ch ostrovoch. Ja nehovorím, Ïe to jesprávne, lebo potom sa, samozrejme, na jednejstrane hromadí bohatstvo a na druhej strane saroz‰iruje stále väã‰ia chudoba. A kto by o tompochyboval, tak nech si kúpi letenku do JuÏnejAmeriky a tam uvidí, ão sú to rozdiely a proti-klady medzi hojnosÈou a blahobytom a medzibiedou a absolútnym nedostatkom. Ja chápem,ão vy chcete povedaÈ, lebo Ïivot bohat˘ch ºudív Brazílii je nezávideniahodn˘. Oni tam Ïijú ako‰tvanci ohradení v‰elijak˘mi múrmi s elektric-k˘mi drôtmi, ãiÏe skoro ako v koncentráku, lenobrátenom. TakÏe keì som bol vo Venezuele akeì som sa stretol s na‰ím honorárnym konzu-lom a s jeho manÏelkou – vtedy tam bol pán Du-‰an Polónyi –, bol som dosÈ zaskoãen˘, keì somzistil, Ïe mali jedinú túÏbu: zmiznúÈ odtiaº a prí-sÈ sem na Slovensko – práve kvôli tomu, Ïe tusa normálne dá ísÈ do mesta bez toho, aby ãlo-veka okamÏite prepadli a okradli. Tam sa tonedá. Tam sa dokonca nedá uÏ ísÈ ani autom,lebo keì ãlovek ide, tak ho aj v aute prepadnúv centre mesta na kriÏovatke. A to v‰etko vypl˘-va, pochopiteºne, z veºkého rozdielu medzi bo-hat˘mi a chudobn˘mi.

Vy ste pred chvíºou v podstate spochybnilimoju prvú úvahu súvisiacu s voºbami, totiÏÏe ºudia ani tak nehlasovali vo veºkej miereza pravicové princípy, ale Ïe dúfajú nájsÈ vt˘chto stranách slu‰nosÈ, ktorá sa zo Sloven-ska úplne vytráca.

Ale to áno, samozrejme – to je pravda, Ïe hºa-dajú slu‰nosÈ. Napokon, ak sa pamätáte, prvé

82

vyhlásenia Roberta Fica po tom, keì ho meno-vali za premiéra, boli, Ïe keì sa stane nejak˘ mi-nister podozriv˘ z korupcie, tak ho do troch mi-nút odvolá. Ale nakoniec z t˘chto reãí aÏ tak veºav praxi nezostalo, lebo aj keì boli evidentné‰kandály niektor˘ch ministrov, stále zostávali vofunkcii a vlastne niã sa nedialo. A tak sa Fico-vi stalo viac-menej to isté, ão Dzurindovi vo vlá-de predchádzajúcej, Ïe krk mu vykrútila jehoarogancia a to, Ïe nebojoval – aspoÀ ºudia ne-mali ten pocit, Ïe bojuje – proti nejakej korup-cii a zlodejstvu. A preto v podstate keby som malnejak˘ odkaz pre túto nastupujúcu vláda, tak jeto v˘zva, aby preboha uÏ raz skúsili naozaj dbaÈo ãestnosÈ a aby naozaj v prípade, Ïe sa vyskyt-ne ão len nejaké podozrenie z nelegálnych ãin-ností, z neprehºadn˘ch tendrov a z rôznych ko-rupcií, aby okamÏite konali, lebo po ‰tyrochrokoch skonãia rovnako ako Fico. A pred nímDzurinda a pred ním Meãiar.

Pri hodnotení politiky na Slovensku mi tro-chu v⁄ta v hlave ako rozpor to, ão sa hovorío Ficovi a jeho spôsobe politiky – totiÏ, Ïe uro-bí ãokoºvek, ão zv˘‰i jeho popularitu a popu-laritu jeho strany, a v tom alebo za t˘m vidiamnohí aj jeho populizmus. Ale na druhejstrane predsa len je natoºko svetaznal˘, abyvidel, Ïe mnohé jeho kroky a reãi mu ‰kodia,a teda ohrozujú práve jeho popularitu, a onsa t˘mto krokom predsa len nevyh˘bal.

Aby sme v‰ak boli úplne realistickí, tak jemunevykrútilo krk toto, lebo jemu dokonca stúp-la podpora voliãov v porovnaní s predchádza-júcimi voºbami. Jemu sa stalo paradoxne osud-n˘m to, Ïe zlikvidoval svoj koaliãn˘ potenciál,keìÏe odlákal od HZDS a od SNS príli‰ veºkémnoÏstvo voliãov. Najmä od HZDS toºko, ÏeMeãiarovo hnutie úplne vypadlo z parlamentua potom nemal s k˘m uzatvoriÈ novú vládu.âiÏe sa mu stalo také nieão, ako mne na základ-nej ‰kole: ako trieda sme skákali do diaºky a jasom skoãil tak dobre, Ïe som preskoãil aj Ïinen-ku, dopadol som na parkety a zlomil som siruku. TakÏe síce som bol prv˘, ale so zlomenourukou. Aj Ficovi sa stalo nieão také. Ako sa ho-vorí: e‰te jedno takéto víÈazstvo – a je po nás!

Ale Robert Fico aj mimo koaliãn˘ch partne-rov – alebo e‰te viac – postupoval dosÈ neprí-vetivo. Len zriedkakedy v rôznych otázkachvychádzal v ústrety obãanom, bol veºmi, ão javiem, nevºúdny...

No tak – najnevºúdnej‰í bol k novinárom, ato sa mu, samozrejme, tieÏ vypomstilo, keì imnadával do idiotov, lebo novinári mu to tro‰kuvrátili a ja by som dokonca povedal, Ïe tieto voº-by moÏno viac ovplyvnili noviny a novinári, neÏopoziãní politici. Lebo kampaÀ, ktorú viedlaopozícia, bola podºa mÀa mimoriadne nenápa-ditá, a ja si neviem predstaviÈ, Ïe na základe ichpredvolebn˘ch bilboardov alebo na základepredvolebn˘ch debát, v ktor˘ch vystupovali,by sa ão i len jeden ãlovek rozhodol, Ïe bude vo-liÈ toho alebo hentoho pravicového politika. Tuje, a uÏ dlhodobo, iná vec: Slovensko je rozde-lené na tak˘ch akoby potenciálnych voliãovHZDS a SNS a teraz aj Smeru, a na tak˘ch, ãosú proti. A v predchádzajúcich voºbách t˘m, Ïemnohí praviãiari boli sklamaní z morálky pre-do‰lej koalície, najmä teda z SDKÚ, ne‰li vo-liÈ. Nevolili Fica. Ani Meãiara a uÏ vôbec nieSlotu. Jednoducho nevolili nikoho. A preto po-tom tá druhá strana vyhrala. Keì robíme tento

rozhovor, e‰te ani nevznikla nová vláda, ale uÏteraz vieme povedaÈ, Ïe pokiaº zase Radiãovejvláda sklame pravicov˘ch voliãov, ktorí sú tustále tí istí, pokiaº sa praviãiarom a liberálom ne-podarí ustriehnuÈ dodrÏanie ideí a princípov, sktor˘mi i‰li do volieb, najmä v oblasti morálky,tak o ‰tyri roky pravicoví voliãi nepôjdu voliÈ azase vyhrá ºavica.

Aj tak si myslím, Ïe keby Fico neútoãil ste-reotypne na svojich politick˘ch protivníkov,mohol e‰te zv˘‰iÈ svoju popularitu.

A koºko mal získaÈ – 50 %? Veì v niektor˘chokresoch aj získal 50 %, dokonca v okrese Me-dzilaborce mal tu‰ím 61 %, ão uÏ je veºmi veºa.UÏ len Orbán v Maìarsku má viac, ão je, podºamÀa, uÏ úplne kontraproduktívne, lebo na kohosa Orbán vyhovorí, keì vládne so svojou stranouúplne sám?! A to, ão v predvolebnej kampani na-táral, sa predsa zrealizovaÈ nedá, to je jasné.Koaliãní partneri sú dobrí najmä na to, Ïe keìniektoré veci, ktoré strana v zápale voliãom na-sºubovala, nechce splniÈ, môÏe obãanom pove-daÈ: „No, viete, my sme to chceli urobiÈ, alekoaliãní partneri nám to neschválili.“ Orbán tonemôÏe povedaÈ, lebo má ústavnú väã‰inu. Keìnapríklad Sulíkovci rozprávali o marihuane a otom, Ïe ju dekriminalizujú, tak, samozrejme, Ïeto nezrealizujú, ale povedia: „Viete, my sme sabili ako levy za na‰u my‰lienku a za nበnávrh,ale videli ste, nedalo sa!“ A to je ako veºká v˘-hoda byÈ v koalícii, lebo tam sa dá vyhovoriÈ nakoaliãn˘ch partnerov. Orbán je v ÈaÏkej situácii,lebo sa nemá na koho vyhovoriÈ.

Z pohºadu Smeru bolo vlastne múdre, Ïe siako koaliãn˘ch partnerov vybrali dve slabéstrany, aj keì v mnoh˘ch ohºadoch celej vlá-de poriadne podkúrili...

Ja si myslím, Ïe to nebolo múdre, dokonca sitrúfam povedaÈ, Ïe to bolo veºmi hlúpe a krát-kozraké, ale to zase vypl˘va viac-menej z pod-staty Roberta Fica, Ïe on chcel byÈ akoby jedi-n˘m v‰emocn˘m pánom, ão teda aj bol, a Me-ãiar so Slotom chodili za ním ako baránkovia aon si s nimi robil, ão chcel. Ale viete: kaÏdá min-ca má dve strany. Tak aj táto: Fico na jednej stra-ne mal absolútnu moc. Na druhej strane, kebybol múdrej‰í a keby bol VTEDY, nie teraz, alevtedy, i‰iel do koalície s KDH, ako sa to ãrta-lo, a e‰te dajme tomu s niek˘m, no tak asi by ne-mal takú absolútnu moc a vládnutie by mal zlo-Ïitej‰ie, lebo by musel aj tro‰ku poãúvaÈ koaliã-n˘ch partnerov, a nie im len diktovaÈ hotovéveci, ale takáto koalícia by mohla, samozrejme,vydrÏaÈ omnoho dlh‰ie. Ja si myslím, Ïe to cí-tili aj mnohí Ficovi blízki kolegovia. Z toho, ãosom sa rozprával s Róbertom KaliÀákom, mibolo jasné, Ïe on bol veºk˘m nepriateºom toho,aby v koalícii so Smerom bol Ján Slota. A ãasukázal, Ïe mal pravdu.

Ja viem, v tak˘chto dialógoch je ÈaÏké pro-rokovaÈ, ale ani tak nejde o predpovedanie,ako skôr o vstupovanie do politick˘ch du‰í.âo myslíte, keby niekedy v blízkej budúcnos-ti Robert Fico znovu mohol nejakú koalíciuzloÏiÈ, ovplyvnilo by jeho uvaÏovanie a roz-hodovanie to, ão ‰tyri roky skúsil vo vláde,ktorá práve skonãila svoje funkãné obdo-bie?

Obávam sa, Ïe nie. Treba braÈ do úvahy jehopovahovú ãrtu: on chce byÈ jedin˘, hlavn˘ a do-minantn˘. MoÏno aÏ na úplne v˘nimoãné situá-

cie. Napríklad, keì sa hneì po voºbách hovori-lo, Ïe vraj chcel veliká‰sky ponúknuÈ KDH pre-miérske kreslo a dokonca polovicu ministrov, ãoje poriadny nepomer medzi volebn˘m v˘sled-kom KDH kontra volebn˘ v˘sledok Smeru. Bolby tento absurdn˘ krok moÏno aj urobil, kebyt˘m vypálil rybník pravicov˘m stranám. Viemsi predstaviÈ, Ïe pre mnoh˘ch KDH-kov najmäna krajskej úrovni to mohlo byÈ aj lákavé, lebotakéto rozdelenie platí nielen pre parlament avládu, ale aj v miestnych a regionálnych ‰truk-túrach, Ïe by miestni a krajskí KDH-ci mali viacvplyvu, ako budú maÈ takto. Ale zdrav˘ rozumvyhral, lebo Fico a jeho Smer sa za tie ‰tyri rokynatoºko skompromitovali, hlavne spoluprácouso SNS, Ïe si to KDH nemohlo zrejme dovoliÈ,aj keby si to pravdepodobne, snáì okrem Lip-‰ica, v kútiku du‰e Ïelalo. Voliãi KDH by im tozrejme nikdy neodpustili a KDH by po takejkoalícii uÏ asi rovno mohli aj rozpustiÈ. Keby sapo minul˘ch voºbách Smer nebol skompromi-toval t˘m, Ïe bol vo vláde so Slotom a Meãia-rom, niã také hrozné by sa nestalo, lebo socia-listi existujú aj inde v Európe, nielen u nás, aspájajú sa do rôznych koalícií. Je normálne, Ïesocialistickú stranu pustia do ob˘vaãky aj vslu‰n˘ch rodinách, nemusí byÈ len v predsieni,ale SNS sa tak vyprofilovala, Ïe do ob˘vaãkysa uÏ pustiÈ nedá. Stala sa z nej strana, ktorámôÏe byÈ len v garáÏi. Alebo v stodole...

Keì uÏ hovoríme o SNS, myslíte si, Ïe aj v tej-to strane predsa len je niekoºko politikov,ktor˘m ide na nervy oficiálny ‰t˘l politiky ce-lej akoÏe národoveckej strany?

Ja si myslím, Ïe je to naopak. Nie Ïe funkcio-nári tlaãia na vedenie, ako sa má správaÈ, ale vo-liãi tlaãia na politikov. Ja si myslím, Ïe Ján Slo-ta nie je vo svojej podstate tak˘ ãlovek, za aké-ho sa vydáva a ako navonok pôsobí. On je lenobchodník, ktor˘ vie, Ïe u istej ãasti populáciezíska obºubu a priazeÀ, keì bude práve tak˘, akosa uÏ dlho ukazuje. Primitivizmus je mnoh˘msympatick˘ a aj preto sa dlho pohybuje medzipiatimi a desiatimi percentami, ão je dosÈ. Tak-Ïe on to, ão in˘ch poburuje, robí podºa mÀa zúplne pragmatick˘ch a vypoãítav˘ch dôvodov.Prosto ponúka voliãom tak˘ tovar, o ak˘ majúzáujem. Keby Slota zaãal byÈ slu‰n˘ a zaãal byhovoriÈ akoby uváÏlivo, tak nezíska ani jednopercento, lebo voliãi SNS nechcú kultivované-ho Slotu. Obraz SNS je teda odvoden˘ od jehovoliãov, a nie od Slotu. Dokonca keby Slota vy-hodnotil situáciu tak, Ïe voliãi od neho Ïiadajúslu‰nosÈ, tak som si ist˘, Ïe on by – podºa mÀa– vedel byÈ aj spôsobn˘ a solídny. Ale keìÏe jehovoliãom sa páãia také proklamácie, ako Ïe zo-berieme tanky a vytiahneme s nimi na Budape‰Èalebo Ïe svätého ·tefana nazve ‰a‰om na koni,tak im vychádza v ústrety. Lebo on je obchod-ník. A treba povedaÈ, Ïe dobr˘. AspoÀ donedáv-na bol.

Poslanec Smeru-SD Du‰an Jarjabek oznaãilpo voºbách ako veºkú prednosÈ ich poslanec-kého klubu, Ïe v‰etci poslanci v Àom absolút-ne Èahajú za jeden povraz a Ïe budú siln˘mprotipólom vládnej koalície. To je v podsta-te pravda, Ïe poslanci Smeru sa uÏ aj v mi-nulom volebnom období prezentovali akosiln˘ a súdrÏn˘ celok. Je to v‰ak preto, Ïemajú úplne rovnaké názory – alebo je v tompud sebazáchovy, ktor˘ im na‰epkáva, Ïe akby zostali sami, mohli by sa vytratiÈ z jedno-

D I A L Ó G Y O A & E W

83

D I A L Ó G Y O A & E W

liateho uzavretého celku, alebo by ich dokon-ca mohli odtiaº vykopnúÈ, keby neboli nale-pení k ostatn˘m v skalopevnom klube, aleboje to e‰te moÏno aj preto, Ïe medzi ãlenmiSmeru je málo originálnych osobností, kto-ré by sa mohli presadiÈ i mimo svojej stranya mimo svojho klubu, teda mimo jednoliate-ho spoloãenstva tvoriace Smer?

Asi to má viacero rovín a jedna rovina je na-ozaj tá, Ïe ºavicové strany sú väã‰inou jednot-nej‰ie, k˘m problémom slovenskej pravice je,Ïe je rozdrobená v niekoºk˘ch stranách, takÏeto nie je zlepenec, ako hovorí Robert Fico, alejednoducho pravicová obec je ‰trukturovanej-‰ia neÏ ºavica. Jedni sú liberálnej‰ie orientova-ní, druhí konzervatívnej‰ie a e‰te aj v rámci toh-to ãlenenia sú rôzne odtienky: jedni sú kresÈan-sky zameraní, druhí sú ateisti, tretí si vediapredstaviÈ registrované partnerstvá osôb rovna-kého pohlavia, a iní zase nie. âiÏe nájsÈ spoloã-ného menovateºa pravicov˘ch strán je zloÏitej-‰ie, ako nájsÈ spoloãného menovateºa ºavicov˘chstrán. Pritom hovorím hlavne o voliãskej základ-ni, a nie o prominentn˘ch ãlenoch Smeru, leboKaliÀáka nepovaÏujem za nejakého simplexné-ho ãloveka, a ani âaploviãa nie. A druh˘ mo-ment je moÏno ten, Ïe tí, ão zakladali Smer, bolimanaÏérsky zdatní, a uÏ vznik strany Smer bolveºmi dobre vy‰pekulovan˘: nesnaÏili sa o zlú-ãenie ºavicov˘ch strán, o ão sa predt˘m snaÏilPeter Weiss, ale to ne‰lo, lebo v‰etci b˘valípredsedovia chceli byÈ zase minimálne pod-predsedami a mali v‰elijaké svoje frakcie, ãi tobol Jaroslav Wolf, ãi Boris Zala, ãi hociktoríostatní. V Smere to v‰ak urobili geniálne v tom,Ïe zaloÏili nov˘ subjekt a vytunelovali v‰etkyºavicové strany, ãiÏe kto do ich novej strany pri-‰iel, tak tam pri‰iel, povedal by som, s hol˘mzadkom, a keì chcel nieão dosiahnuÈ, tak to po-tom musel dosiahnuÈ uÏ v samotnom Smere anemohol sa odvolávaÈ na to, Ïe on je b˘val˘predseda alebo b˘val˘, ja neviem, pokladníkalebo ão. Keì tam pri‰iel a keì ho vôbec zobra-li, tak tam pri‰iel s hol˘m zadkom a bol rád, Ïeje tam. To bolo v˘borne vymyslené, takÏe do-minancia predsedu v Smere bola veºmi silná.Ale zase naráÏame na to, Ïe kaÏdá minca má dvestrany: na jednej strane je dobre, keì je siln˘predseda, ale na druhej strane je to aj zlé, lebopotom v‰etko je na tom jednom, na predsedo-vi. Asi bolo z krátkodobého hºadiska dobré, Ïesa v‰etko odohralo pod jednou strechou, ale zdlhodobého aspektu je zase asi zloÏitej‰ie, keìmá v‰etko vym˘‰ºaÈ len jedna hlava.

Mnohí povaÏujú za najdôleÏitej‰í moment t˘-chto volieb to, Ïe nimi sa na Slovensku skon-ãil meãiarizmus. Myslíte si, Ïe naozaj sa ne-jak˘m spôsobom nemôÏe znovu vrátiÈ?

Tak teraz neviem, ãi myslíme meãiarizmus vzmysle Meãiarovej osoby, alebo ako ‰t˘lu po-litiky.

Asi jedno s druh˘m, to sa nedá úplne odde-liÈ...

No, Meãiar ako tak˘ uÏ naozaj asi skonãil, ato uÏ bolo vidno hlavne zo zloÏenia jeho stra-ny a z jej fungovania v posledn˘ch rokoch.Meãiar nakoniec skonãil t˘m, Ïe vlastne v‰et-ci akoby relatívne normálni politici v HZDS odneho odi‰li a zostal nakoniec jeden 68-roãn˘Meãiar a okolo neho sa pohybovala kopa v‰e-lijak˘ch dievãatiek a chlapãekov. Ja keì som vi-del tie úbohé deti s t˘m star˘m pánom, obãas

som si spomenul na zábery z konca druhej sve-tovej vojny, keì Hitler trasúcou sa rukou vyzna-menával hrdinov bitky o Berlín – 10-12 roãnédeti. TakÏe to uÏ naozaj nehrozí, Ïe by samot-n˘ Meãiar v politike e‰te nieão znamenal. Ak mije nieão do istej miery ºúto, tak len to, Ïe nepo-chopil ãas odchodu, tak ako kedysi âarnogur-sk˘, ktor˘ v pravej chvíli odi‰iel a odi‰iel so cÈoua doteraz je priz˘van˘ do váÏnych a dôleÏit˘chdebát. A keby bol Meãiar odi‰iel vtedy, keì za-k˘val, Ïe „s Pánom Bohom idem od vás“, takby moÏno doteraz bol uznávan˘ politik. MoÏ-no kontroverzn˘ a priamo paradoxn˘, ale bol bypovaÏovan˘ za osobnosÈ na slovenskej politic-kej scéne. On sa v‰ak takto pomaliãky prepra-coval aÏ úplne ku komickej figúrke, Ïe uÏ ãlo-vek nie Ïe sa ho nebojí, ale b˘val˘ siln˘ líder uÏje skôr takmer v‰etk˘m na smiech a je z nehotaká smutná postava, ako bol v Bratislave Schö-ne Náci, ktor˘ sa potuloval s paliãkou po mes-te.

A, hoci sa dosÈ uÏ na to zabúda, ten, komu sapodarilo zastaviÈ prúd meãiarizmu, bol Mi-kulበDzurinda. A dnes naraz aj Dzurinda jez takého generálneho pohºadu odsúvan˘ dozabudnutia. Bez ohºadu na jeho historick˘ v˘-kon, ak zaÀ povaÏujeme niektoré reformyekonomického charakteru, najmä poãas jehodruhej vlády, ktoré urobili zo Slovenska tig-ra EÚ, a ak zaÀ povaÏujeme práve aj zasta-venie, potlaãenie a obmedzenie meãiarizmu.Pre veºké mnoÏstvo obãanov to bol úÏasn˘, aÏheroick˘ úkon.

Ja si myslím, Ïe MikulበDzurinda je naozajvynikajúci politik. âo je jeho problém, a to mipotvrdili viacerí, s ktor˘mi úzko spolupracoval,je to, Ïe je dosÈ vierolomn˘ alebo – ako by somto povedal – veci, ktoré sºúbil, keì sa mu ãasomstali nev˘hodn˘mi, tak nielenÏe nesplnil, ale do-konca tvrdil, Ïe nikdy niã také nesºúbil. Preto simyslím, Ïe keby si mal napríklad Béla Bugár te-raz vybraÈ nejakého spolupracovníka, tak Dzu-rindu ako takého nebude veºmi vyhºadávaÈ, lebomá s ním veºmi zlé skúsenosti ako s partnerompri rokovaniach. Bolo to Bugárovo slávne vy-hlásenie, keì povedal, Ïe s Dzurindom medzi‰tyrmi oãami uÏ nikdy rokovaÈ nebude. TakÏe– predpokladám – Bugár skôr bude hraÈ v pro-spech Ivety Radiãovej. A asi aj Ján Figeº, aj keìon nemá aÏ také priame osobné skúsenosti, akoich má napríklad b˘val˘ predseda KDH PavolHru‰ovsk˘, ale on mu o nich asi porozpráva.Iveta Radiãová, podºa v‰etkého, je korektnej‰ípartner, ako bol Dzurinda, ão je – pokiaº ide oDzurindu – ‰koda, lebo on má od Boha úÏasn˘talent pre politiku, je z neho veºmi ‰ikovn˘ ré-tor a dobr˘ argumentátor, a keì bol v besede sFicom, tak to bolo zase úplne iné, ako keì tambola Radiãová. O to viac ‰koda, Ïe má takúto ne-príjemnú vlastnosÈ – Ïe keì mu to je nev˘hod-né, tak odtají vlastné slová.

Ale keby sme sa pokúsili o objektívnosÈ: súz hºadiska Slovenska Dzurindove negatívasilnej‰ie a nepríjemnej‰ie, neÏ to, ão urobil po-zitívne?

To nie. Ja si myslím, Ïe to pozitívne, ão vy-konal, je pre Slovensko silnej‰ie, ale pre jeho po-litick˘ch partnerov to aj tak vyznieva asi skôrnegatívne, lebo oni na vlastnej koÏi zaÏívali sním nepríjemné chvíle. Viete, my sme sa nezú-ãastÀovali na rokovaniach, ktoré viedol, aleviete si asi aj vy predstaviÈ, aké je to ÈaÏko zne-

siteºné, keì sa s niek˘m dohodnete a potom tenz vás urobí „blbca“, keì povie, Ïe v Ïivote steo nieãom takom nehovorili, ani nikdy vám niãtaké nesºúbil, lebo potom vy vyzniete prinajmen-‰om ako nejak˘ somár, ktor˘ si nepamätá, o ãomste s t˘m druh˘m hovorili. TakÏe aj vy by ste sarad‰ej snaÏili s tak˘m ãlovekom sa nestretávaÈa nerokovaÈ s ním. A keby ste uÏ rokovaÈ mu-seli, tak iba tak, aby bol z toho rozhovoru neja-k˘ zápis alebo aby tam boli viacerí prítomní. Tosa v‰ak asi nie vÏdy dá. Ale Dzurinda urãite preSlovensko urobil veºa, preto mi je ºúto, Ïe mátúto vlastnosÈ, lebo je ‰koda, ak tak˘ vynikajú-ci a talentovan˘ politik úãinkuje s tak˘mto de-fektom. Inak, aby sme boli objektívni, Fico jetieÏ od Boha talent a tieÏ ho je ‰koda.

Navy‰e, keì si uvedomíme, Ïe Slovenskonemá v˘razn˘ch politikov, alebo ich má veº-mi málo. Príli‰ málo pre svoje potreby a nato, aby bolo ‰tátom s európskymi rozmermi.Ale ak sa vrátim e‰te na chvíºu k Dzurindo-vi – v novej vláde dostáva post ministra za-hraniãn˘ch vecí. Je správne, aby mu pravi-ca na základe jeho predo‰l˘ch aktivít umoÏ-nila fungovaÈ aj v súãasnej politike?

Viete, vìaãnosÈ vôbec je v Ïivote veºmi zlo-Ïitá a v politike e‰te viac, tam je to úplne o‰e-metná vec a asi sa nedá z vìaãnosti za b˘valézásluhy udeºovaÈ nejakú v˘konnú moc, to by asinebola správna cesta. A tieÏ je pravda, Ïe dva-krát sa nedá vstúpiÈ do tej istej rieky. Dzurinda,ja si myslím, má naozaj, ako ste správne pove-dali, veºkú zásluhu na tom, Ïe sme sa stali sko-ro ‰tandardnou európskou krajinou, zaãlene-nou do severoatlantického paktu a EÚ, ale ak jenieão ÈaÏké, tak je to schopnosÈ postrehnúÈ po-Ïiadavku doby. Vtedy, v roku 1998, ju Dzurin-da vypozoroval, ale ktor˘ politik odpovie naotázku, ão Slovensko potrebuje teraz. Bolo bylogické, Ïe stojíme na prahu éry Radiãovej, aleãi to bude naozaj, to si netrúfam povedaÈ. Skôrmi to pripadá tak, Ïe prichádza sulíkovské ob-dobie, ão znamená, Ïe podºa v‰etkého moÏnoSulík dodá nadchádzajúcej dobe svoju tvár skôr,ako Radiãová. Sila reÈaze sa totiÏ vÏdy urãujepodºa najslab‰ieho ohnivka. A t˘m najslab‰ímprvkom koalície je SaS. Najslab‰ím preto, leboje to ako v tom vtipe: „Viete hraÈ na husle?“ „Ne-viem, e‰te nikdy som to neskú‰al.“ Je moÏné,Ïe Sulík bude vynikajúci predseda Národnejrady, ale zatiaº to nevyskú‰al ani ako radov˘ po-slanec. A Krajcer bude moÏno skvel˘ ministerkultúry, ale o jeho kvalitách v tomto smere za-tiaº nevieme niã. Lebo robiÈ rozhovory s mini-strami je iné ako byÈ ministrom. A ão sa t˘kaDzurindu a Radiãovej, myslím, Ïe na jeseÀ budezvolan˘ kongres SDKÚ, na ktorom sa definitív-ne rozhodne, kto bude predsedom strany. Pre-behne zrejme dosÈ tvrd˘ boj, priãom si ja netrú-fam predpovedaÈ, ako dopadne. Samozrejme, Ïev rámci SDKÚ má Dzurinda silnej‰ie postave-nie ako Radiãová, ale na druhej strane, keì onauÏ je premiérka, tak mnohí z Dzurindov˘chpriaznivcov asi budú maÈ tendenciu odpútaÈ saod Dzurindu ako od b˘valej éry, nejak˘m spô-sobom sa prekºuãkovaÈ k nej a pridaÈ sa k reál-nej moci, tak ako to politici majú v povahe. Leboo tom je politika, Ïe sa spájame s t˘mi, ão sú primoci a utekáme od t˘ch, ktorí pri moci nie sú.

S Oliverom Andrásym (krátko po voºbách)uvaÏoval Ernest Weidler

84

N Á R O D N Á R A D A S R

Po mimoriadne pestr˘ch, úspe‰n˘ch, ale ajnároãn˘ch futbalov˘ch rokoch ste presunuli Èa-Ïisko svojho osobného záujmu do ‰irokej pro-blematiky verejného Ïivota, teda do politiky.A hneì v jej najvy‰‰ej forme – ako poslanecNR SR. Dajú sa oznaãiÈ tie predo‰lé 4 roky(2006 – 2010) za zaujímavej‰ie, ako povedzmetri desaÈroãia va‰ich amatérskych a profesio-nálnych futbalov˘ch aktivít?

Ja si myslím, Ïe to posledné obdobie má svo-je ãaro, pretoÏe keì je ãlovek cel˘ Ïivot pri ‰por-te, tak tam platia ìaleko iné pravidlá, k˘m poli-

tika je zase o nieãom inom. Ale zasa na druhejstrane musím povedaÈ, Ïe aj v politike som si r˘ch-lo na‰iel svoj post – ako b˘val˘ ‰portovec aleboako tréner som mal moÏnosÈ veºmi pomáhaÈ naj-mä mal˘m obciam, ão sa t˘ka ‰portu, a te‰í mato, pretoÏe ako ãlovek chodí najmä po t˘ch men-‰ích obciach a vidí radosÈ ºudí z ihrísk, ktoré smeim postavili, ale tieÏ z turnajov, ktoré na rôznycha úplne odli‰n˘ch miestach usporadúvame, tak tomá tieÏ spoloãensk˘ v˘znam a musím povedaÈ,Ïe po tejto stránke oãakávanie, ktoré som mal, sasplnilo.

·portovcom sa v‰ak zasa nestáva tak ãas-to ako politikom, Ïe by si ich ºudia neváÏili. Ajdneska ráno som sa rozprával s jedn˘m pánomktor˘ mi povedal, Ïe politika podºa neho nie jeãistá.

To je pravda, ale pravda je najmä to, Ïe poli-tika by si mala viacej váÏiÈ ‰portovcov, zvlá‰Èt˘ch, ktorí reprezentujú Slovensko, a mala by imdávaÈ väã‰í priestor, pretoÏe ‰port spája ºudí, a toje najmä dnes veºmi dôleÏité a potrebné. Ja si my-slím, Ïe ‰port je skutoãne fantastick˘ fenomén,ktor˘ my na Slovensku vieme doceniÈ len vtedy,keì sú majstrovstvá sveta alebo olympijské hry,a keì sa nám na nich darí. Pre ‰port skutoãne tre-ba veºa robiÈ a ak váÏne chceme, aby sa viac uro-bilo, treba viac zapojiÈ politikov do v‰etkého, ãopomôÏe ‰portu, pretoÏe v tomto máme skutoãneveºké rezervy.

Niekedy to naozaj vyzerá tak, ako keby ani je-den politik – okrem vás – nebral ‰port profe-sionálne, ako vec vy‰‰ieho princípu.

NemôÏe ho preto chápaÈ ani jeden politik, leboe‰te nestál pred päÈdesiattisíc divákmi na nejakomveºkom medzinárodnom podujatí, keì hrajú slo-venskú hymnu, a teda ani nevie, ão preÏíva ‰por-tovec, ktor˘ hrá alebo preteká za svoj národ. Ne-precítil to, pretoÏe nikdy necítil tie zimomriavkypri hraní hymny a nepreÏil pocit zodpovednostivoãi svojmu národu. Nie voãi politikom, nie voãipriateºom, ale voãi tomu národu, ktor˘ sa v tak˘-chto chvíºach, keì môÏe, aj verejne a nahlas pre-javí. PretoÏe nieão iné je hraÈ za klub, kde ‰por-tovec reprezentuje svoj tím, a iné za národ, pre-toÏe tam reprezentuje svojich priateºov a mnoÏ-

Je to zvlá‰tny novinársky pocit: Keì Ïurnalista chodí po chodbách a vestibuloch parlamentu, stretáva poslancov jednéhoza druh˘m a väã‰inou, keì sa to opakuje mesiace a roky, pri kaÏdej tvári sa mu hneì v podvedomí vynorí aj politická

strana, s ktorou sa osobnosÈ toho-ktorého poslanca spája. Ale sú niektorí, ktorí z tohto pravidla vyboãia a zrazu tvárzostáva tvárou, ão znamená, Ïe je za Àou predov‰etk˘m ãlovek – doslova: ºudská bytosÈ – a aÏ potom jeho partajná

zaradenosÈ. Pre Ernesta Weidlera, dlhoroãného Ïurnalistu Parlamentného kuriéra, takéto poºud‰tenie veºmi tesne súvisís Du‰anom Galisom. Na prv˘ pohºad by mohlo byÈ vysvetlením to, Ïe Galis patrí k najznámej‰ím slovensk˘m ‰portov˘m

individualitám, keì na jeho 266 ligov˘ch zápasov (a 89 gólov) za VSS Ko‰ice, Slovan Bratislava, ale aj belgick˘ Hasseltnadviazala kariéra trénera slovenskej futbalovej reprezentácie. Ale pre publicistu Galis znamenal predsa len nieão viac.

Weidler sa pracovne skontaktoval s desiatkami slávnych ‰portovcov, ale bezprostredn˘ – takreãeno priateºsk˘ – dialógnadviazal naozaj skôr v˘nimoãne neÏ beÏne. Aj rozhovor, ktor˘ vznikol na málo vºúdnej chodbe parlamentu, vysvetºuje,

Ïe ‰ir‰í kruh záujmov, neÏ je len ‰port (teda kultúrne aktivity), bol v˘chodiskom pre ich vzájomné porozumenie. Ale ão je zvlá‰È závaÏné a ão si zaslúÏi osobitnú pozornosÈ, je Galisova schopnosÈ vnímaÈ ºudí a svet aj mimo straníckychdogiem, desiatich partajn˘ch prikázaní a propagandistick˘ch floskúl. Aby nevznikol omyl: v NR SR nie je jedin . Ale je

príli‰ málo tak˘ch, ktorí sa dokáÏu vytrhnúÈ z kli‰éovitého obrazu verného syna rodnej strany a ani medzi stenamiparlamentu nie sú len figúrkou verného posluhovaãa predsedu partajn˘ch ‰truktúr, ktorí rapkajú to, ão sa od nich

v t˘chto ‰truktúrach ãaká. Ak by tento text vyznel ako prepiata chvála Galisovej mimostraníckosti, bol by to nepríjemn˘omyl. Tieto vety nechcú zveliãiÈ Galisovu poslaneckú individuálnosÈ, ale chceli by oveºa viac – ak sa to podarí –

podãiarknuÈ dôleÏitosÈ politikovho kultúrneho zázemia (Galis je z mesta Hviezdoslavov˘ch Kubínov!) pre pln‰iedotvorenie jeho viacrozmernej osobnosti. Dobr˘ politik by nemal byÈ úzkoprs , ãi priamo zaduben , pretoÏe musí vidieÈ

ãloveka nie len ako produkt nejak˘ch politick˘ch kon‰trukcií, ale ako v˘slednicu pozitívnych vplyvov ºudskej kultúrnosti,vzdelanosti a komunikatívnej zrelosti. Du‰an Galis je ãlenom V boru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládeÏ a ‰port.

Ako futbalov˘ bohatier Du‰an Galischodil na Hviezdoslavov Kubín

85

N Á R O D N Á R A D A S R

stvo ìal‰ích ºudí, ktorí sú mu blízki. Na celomsvete sa správajú s úctou k tomu, ão sa oznaãujeza národ a o to viacej by sme si mali váÏiÈ t˘chto‰portovcov, pretoÏe oni sú najviditeºnej‰ími no-siteºmi, tak by som to povedal, veºmi úãinnej re-klamy tej-ktorej krajiny. Pritom ‰port je reklamanajlacnej‰ia a veºakrát si nevieme doceniÈ t˘chºudí, ão ju predvádzajú celému svetu. Aj na po-slednej olympiáde sme videli, Ïe dokáÏu urobiÈsvojej krajine veºké meno, tak, ako ho urobili ajfutbalisti na júnov˘ch majstrovstvách sveta a naão sme py‰ní pri úspe‰n˘ch zápasoch a pretekoch.Na chvíºu odboãím, ale vlastne to, ão chcem po-vedaÈ, patrí k podstate ‰portu a v˘sledkom vÀom. Veºakrát totiÏ umiestnenie nezávisí od kva-lity toho muÏstva, ktoré hrá, ale závisí aj od ‰Èas-tia, napríklad od toho, ãi ten puk alebo lopta idedo bránky, alebo do tyãky. A ide aj o to, Ïe nie jevÏdy podstatné, ãi je to-ktoré muÏstvo prvé ale-bo ‰ieste, ale o to, Ïe národ, za ktor˘ hrá, mu „fan-dí“, a Ïe ten národ je dokonca ochotn˘ ísÈ do ulíc,aby podporil svoje muÏstvo, a nezaoberá sa in˘-mi problémami, ãasto veºmi ubíjajúcimi. A vie sanadchnúÈ za t˘ch hráãov, ktorí reprezentujú –pretoÏe sa z nich stávajú idoly ‰irok˘ch más. Pri-tom tí zboÏÀovaní hráãi to tieÏ nemajú vÏdy ºah-ké. Dneska som dostal esemesku od hokejistuPaºa Demitru, ktor˘ je môj priateº, a ten mi v krát-kej esemeske napísal, Ïe uÏ konãí. Zakrútilo sa mipred oãami. A tak som mu napísal: Neblázni, te-raz by ste sa mali rozlúãiÈ doma, kde sú ºudia, kto-rí vás vÏdy podporovali, a nie vonku. Teraz ne-môÏete len tak povedaÈ: Konãíme v reprezentá-cii! Ja som za to, aby ste skonãili doma a rozlú-ãili sa so svojimi dlhoroãn˘mi „fanú‰ikmi“ domaako hrdinovia, a nie, Ïe uÏ neprídete. No tak miodpísal, Ïe to sú ÈaÏké veci, ale Ïe e‰te uvidí. Tosú ºudia, ktor˘ch by sme si mali viacej váÏiÈ, alenie, ako sa k nim neraz správame – ãasto sú sku-toãne práve oni nedocenení. A nemyslím len tútomoju generáciu ‰portovcov, ale aj tie minulé, e‰tekeì boxoval Janko Zachara, ktor˘ získal na olym-piáde zlato: ani oni neboli docenení. Neviem, ãije e‰te niektor˘ in˘ národ tak˘to. âo pri ‰portespája ºudí, je prevencia mlad˘ch ºudí, ale na to,aby sme ich dostali tam, kde chceme, musíme imvytvoriÈ podmienky, a v tomto zatiaº zlyhávame.Preto som v minulom období podporil pána Ficaako premiéra, keì sa rozbehol, aby dal ºuìom naj-mä na dedinách 600-620 ihrísk, ão povaÏujem zaveºmi pekné. To by nemalo prestaÈ. Na druhej stra-ne visí vo vzduchu iná otázka: Preão tí, ão pre-dávali strategické podniky, nedali do zmluvy, Ïeten, kto predá alebo kúpi, ja neviem, SPP, tak po-staví za to 30 ‰tadiónov pre deti? Preão sa nedá-vali do zmlúv takéto veci – a dneska sme mohlimaÈ pokoj? Máme problém s telocviãÀami a ne-museli sme ho maÈ. Viete, my sme na jednej stra-ne veºkí Slováci, keì sa treba chváliÈ, Ïe fandí-me Slovensku, ale na druhej strane, keì smemali pomôcÈ mlad˘m ‰portovcom, aby mali dob-re vytvorené podmienky, tak sa na to nemyslelo.Je to o podmienkach a motivácii pre na‰e deti.Preão nie sú na billboardoch vedºa cesty ‰piãko-ví ‰portovci a koºko razy sú tam ºudia, ktor˘ch aninepoznáme, lebo vlastne niã dobrého a veºkéhonevykonali? Stra‰ne ma trápi, keì mi nedávno za-volal jeden olympijsk˘ víÈaz, Ïe by chcel predaÈzlatú medailu. Viete, to sú také veci, ktoré ja ne-pochopím. Chcel ju predaÈ preto, Ïe bol chamti-v˘ a chcel maÈ e‰te viac, neÏ má, hoci to, ão uva-Ïoval predaÈ, má morálnu hodnotu s neodmera-teºnou cenou, alebo preto, Ïe sme ho nechaliexistenãne klesnúÈ tak hlboko, Ïe nemá z ãoho ÏiÈ,hoci pre ºudí urobil oveºa viac, neÏ ktokoºvek in˘?

Keì tu teraz takto sedíme oproti sebe, schádza mina um – a úplne presne sa na to pamätám –, akoste po zápase s Anglickom pri‰li za mnou a robi-li sme rozhovor. A to si pamätám ako dneska, ãosom po tom zápase cítil e‰te dlho. Uvedomil somsi, aké je stra‰ne krásne, keì urobí‰ radosÈ náro-du a keì ho tak pote‰í‰, Ïe ºudia idú do práce sdobr˘m pocitom a ako sa te‰ia, Ïe sa Slovenskopresadilo aj v konkurencii s tak˘mi siln˘mi kra-jinami, ako sa nám to párkrát podarilo. To sommal pred chvíºou na mysli, keì som povedal, Ïe‰port ºudí spája. To som skutoãne cítil, ão ma sºuìmi okolo mÀa spája. Amyslím, Ïe na tomto tre-ba v budúcnosti ìaleko viac pracovaÈ, lebo veºadobr˘ch a vynikajúcich vecí, ktoré boli u nás zazlej totality, sme zniãili, ão bola chyba. Aj Pálf-fy, aj viacerí ìal‰í starí hráãi boli vychovaní v‰portov˘ch triedach a v ‰peciálnych ‰kolách e‰teza totality, tam dostali základy. Ale keì sa mi vspomienkach vrátil rozhovor s vami po veºkomzápase s Anglickom, vracia sa mi do spomienokaj úplne iné stretnutie s vami. V mojom rodnomKubíne sa poãas môjho detstva rozbiehalo podu-jatie, ktoré dnes asi nemá páru. Zaãali sa tu schá-dzaÈ mladí recitátori z celého Slovenska, interpre-tovali poéziu a súÈaÏili medzi sebou. KaÏd˘ roksa tu zaãal uskutoãÀovaÈ Hviezdoslavov Kubín,na ktor˘ ste chodili aj vy – myslím, Ïe do poro-ty. Ja som vyrastal na Radlinského ulici a vytrva-lo som sa potækal po strede mesta, ako by som stá-le niekoho hºadal a ãakal. Pre nás v Dolnom Ku-bíne bola vtedy ãesÈ stretávaÈ tam mnoh˘ch ºudí,ktor˘ch mená sa spomínali aj v novinách a rádiu– o televízii vtedy Slovensko e‰te ani nechyrova-lo –, a my sme dúfali, Ïe ich spoznáme aj bliωie.Tá ãesÈ spoãívala vtedy v tom, Ïe kaÏdá rodinamohla ubytovaÈ nejakého recitátora u seba doma,a pre na‰e rodiny to bola naozaj ãesÈ, keì u násniekto b˘val a my sme sa, rodiãia, ale aj my,deti, o neho starali, lebo to bolo nieão také, o ãomsme sa potom cel˘ rok rozprávali a te‰ili sme sana ìal‰í roãník Hviezdoslavovho Kubína. Iste sae‰te pamätáte, Ïe hotely takmer vôbec neboli,veì – ak si dobre spomínam – aj vy, porotcoviaa lektori, ste b˘vali v Hviezdoslavovom múzeu,také to boli ãasy! A my sme boli stra‰ne radi, keìsme povedzme sedeli so známymi a tí povedali:U nás b˘val ªubo Roman a on vyhral Hviezdo-slavov Kubín! Viete ão, to boli také veci, ktorédneska uÏ asi ani neexistujú, Ïe tí recitátori, tedaumelci, sa stretli na ‰tadióne a hrali dokonca me-dzi sebou futbal. Apribrali do muÏstva aj nás, cha-lanov, pre ktor˘ch bol futbal denn˘m chlebíkom.Aìal‰í ºudia sa tam pri‰li na nich pozrieÈ ako obe-censtvo a mali sa v Dolnom Kubíne t˘ÏdeÀ o ãombaviÈ. Toto uÏ asi na celom Slovensku ch˘ba.Mimochodom, boli to práve slávni bratislavskíherci, ktorí neskôr, za ãias slávy slovenského ho-keja a futbalu, chodili na v‰etky ligové zápasy Slo-vana a boli fanú‰ikmi na Ïivot a na smrÈ.

Viete, to je stra‰né, Ïe slovenská politika dnesakoby nepestovala takmer niã iné, len nenávisÈ.Keì v Rakúsku náhle tragicky zomrel radikál-ny politik Haider, ktor˘ s mnoh˘mi in˘mi po-litikmi vychádzal veºmi zle, na jeho pohrebe sav‰etci odporcovia aspoÀ hlavou uklonili jehorakve. Nedávno Radiãová vyhrala interné voº-by SDKÚ a stala sa volebnou líderkou pravi-ce, ale keì bola v televíznej diskusii s predsta-viteºom tu‰ím Smeru, bol som dosÈ ‰okovan˘,keì jej ten ani nezablahoÏelal. Ja viem, Ïe jeto súperka, ale bolo by to pekné spoloãenskégesto. Bol som v‰ak zasa mimoriadne príjem-ne prekvapen˘, keì v ãasopise, ktor˘ bol blíz-

ky vládnej koalícii, vynadali rozhlasu a vyãí-tavo sa ho p˘tali, preão sa ani nezaujíma o ãlo-veka, ktor˘ tam 50 rokov robil...

Pán Weidler, ja si vás váÏim... Lebo najviac sivበmôÏe váÏiÈ ten, kto s vami nieão zaÏil. Ja sompreÏil s vami, aj keì som vás nepoznal, relácie Namodrej vlne a Pri stí‰enom svetle a mÀa ste si zí-skali tak, Ïe vÏdy som ãakal na piatok veãer naôsmu hodinu, kedy sa uÏ va‰a relácia zaãne. âiÏeje nieão, ão ma priÈahovalo, a boli iné relácie, kto-ré ma nepriÈahovali. Sú veci, ktoré vás zbliÏujú,a ja som si vás váÏil aj preto, lebo ste chodili naHviezdoslavove Kubíny a poznali ste t˘ch ºudí,ktorí na ne chodili tieÏ. âiÏe vy ste sa stretával stou skupinou ºudí, ktorá bola nad vecou a tam stesa dobre cítili, lebo tam ste boli odosobnen˘, tamste boli pre nich rovnocenn˘m partnerom. Poviemvám jednu príhodu. Keì som hrával v Belgicku,hral so mnou hráã, ktor˘ bol uãiteºom na strednej‰kole, a on nemal o Slovensku ani potuchy. A jasom mu povedal: Vie‰, ão vieme o Belgicku,Holandsku a o Beneluxe my? Vtedy bolo na‰e‰kolstvo na ìaleko vy‰‰ej úrovni. Ako je to moÏ-né, Ïe v Belgicku neviete, kde je Slovensko, veìto je hanba? Je to moÏné asi aj preto, lebo ºudiaa ich kultúry sa v Európe ãoraz viac mie‰ajú me-dzi sebou. Dneska máte voºn˘ pohyb, dneska voFrancúzsku Ïije 7 miliónov tak˘ch, v Turecku Ïije7 miliónov onak˘ch, a to má vplyv na kultúru.

Pritom práve Európa by mala byÈ v˘stavnouskriÀou a protipólom USA. Je nehorázne, keìsi môÏu dovoliÈ úradníci v Európskej únii‰trajkovaÈ za podstatne vy‰‰ie platy, neÏ majú,a uÏ tie, ão majú, sú také, o ak˘ch sa 9/10 ob-ãanov Slovenska ani nesníva. A oni v Bruselisú nespokojní...

Pán Weidler, e‰te vám poviem jeden záÏitok,ktor˘ ma trápi. Sedel som v lete v Trstenej na ná-mestí a tam, poãúvajte dobre, za dve hodiny pre-‰lo okolo mÀa asi 35-40 kamiónov dreva do Poº-ska. Díval som sa na tie drevá a na tie stromy a,verte mi, srdce mi normálne plakalo, keì som vi-del a keì som si uvedomil, koºko ten strom mu-sel rásÈ a teraz takto konãí. To je stra‰né, nie? Apre väã‰inu ºudí to je detail, to je niã, to je len je-den strom, v‰ak?

Viete, ão som sa vás chcel uÏ dávnej‰ie op˘taÈ,pán Galis? Preão nie ste vy premiérom?

Ja?

T˘m nechcem spochybniÈ ani pána Dzurindu,ani pána Fica, ani pani Radiãovú. Ale faktomje, Ïe ‰tát potrebuje takpovediac globálnuosobnosÈ, ktorá vidí veci zo v‰etk˘ch strán. Ajpolitick˘ch, aj spoloãensk˘ch, aj historick˘ch.A e‰te aj kultúrnych.

Viete, ja mám v˘hodu v mojom priebehu Ïivo-ta. Mne ‰port dal stra‰ne veºa. Predov‰etk˘m to,Ïe za zlej totality som mohol vidieÈ cel˘ svet a uro-biÈ si vlastn˘ názor, Ïe som mohol podaÈ ruku te-raj‰iemu marockému kráºovi, ktor˘ bol vtedy 13-roãné dieÈa, a stisnúÈ ju. A ja som sa mohol sa stre-távaÈ s najrôznej‰ími ºuìmi. âiÏe som si moholnájsÈ vlastn˘ obzor a urobiÈ si vlastn˘ názor. Adô-leÏité je aj to, Ïe som vyrastal v Dolnom Kubíne,ktor˘ bol na vtedaj‰iu úroveÀ veºmi kultúrny a ajhistoricky veºmi bohat˘. Veì tam Ïil romantick˘básnik Janko Matú‰ka, vo Vy‰nom Kubíne má Pa-mätn˘ dom Martin Kukuãín, ako lekár tam Ïil spi-sovateº Náda‰i-Jégé. A Ïil tam a písal Hviezdo-slav. Ja som ako gymnazista musel vedieÈ o t˘-chto velikánoch v‰etko – a aj tak som mal som‰tvorku zo slovenãiny...

86

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Slovenská politicko-spoloãenská malicher-nosÈ je takmer bezhraniãná. Pred niekoºk˘mimesiacmi prepukla v plnej svojej kráse a sile,keì vtedaj‰í predseda NR SR Pavol Pa‰ka apremiér Robert Fico pri‰li s dobr˘m nápadompostaviÈ na polopusté nádvorie bratislavskejdominanty – Hradu – nejakú sochu. Hneìteraz podãiarknime, Ïe tento typ sôch je me-nej umeleck˘m a viac úÏitkov˘m v˘tvarn˘mdielom, ktoré má zapæÀaÈ nejak˘ voºn˘ prie-stor v meste, v záhrade, na zámku alebo vchráme, a aj preto kritériá na posúdenie jehohodnoty nie sú úplne totoÏné s kritériami,ktor˘mi sa klasifikujú vystavené diela s v˘-razne umeleck˘mi ambíciami.

KeìÏe v súãasnosti Hrad nemá, pochopiteº-ne, „ob˘vacie“ zameranie, ale slúÏi predov‰et-k˘m turistom, aby mali zmyslupln˘ a oblaÏu-júci cieº pre svoje prechádzky po hlavnommeste SR, aj socha v tomto areáli – najmä aksa postaví nová – by mala vytvoriÈ príjemnémiesto, kde sa náv‰tevník na chvíºu zastaví,trochu sa poobzerá a moÏno si vypoãuje his-torick˘ v˘klad sprievodcu po tomto mieste.

Celá niekoºkot˘ÏdÀová hádka o tom, akásocha tam má stáÈ, koho má zobrazovaÈ aako má vyzeraÈ, bola teda úplne nezmyselnáa aj smie‰na. KaÏd˘ turista, ktor˘ príde doPrahy, sa usiluje zájsÈ na Václavské námestie.Tomu síce na jeho hornej ãasti dominuje so-cha svätého Václava – a to je centrálny bodtejto prechádzky –, ale sotvakto sa pritom ajdopátra, kto tento Václav bol a ão poãas svoj-ho vládnutia v âesku vykonal. Nanajv˘‰ sazainteresovan˘ chodec dozvie, Ïe to bol svä-tec a knieÏa a Ïe Ïil v rokoch 907 – 935 (tak-mer v tom istom ãase, len o pol storoãia ne-skôr, ako veºkomoravsk˘ Svätopluk). ªudiasa z rôznych dôvodov pod Václavovou sochouskoro kaÏd˘ deÀ stretávajú, manifestujú tam,protestujú, obãas, keì je príleÏitosÈ a dôvod,kladú kvety a vence, ale len zriedkakedy ve-dia, preão práve tam hore, pod Múzeom.

KeìÏe zväã‰a panovníci, primátori alebomajitelia zámkov rozhodovali definitívne otom, aká socha bude stáÈ v priestore, ktorívlastnili alebo ktorí spravovali, bolo dosÈ lo-gické, Ïe v Bratislave dôleÏité slovo o v‰et-k˘ch podstatn˘ch veciach súvisiacich so so-chou umiestnenou na nádvorí Hradu, budemaÈ „správca“ slovenského parlamentu a tedaaj budov, ktoré tvoria sídlo NR SR, a t˘m bolpredseda NR SR, pred rokom-dvoma Pa‰kaa teraz Richard Sulík. Potiaºto je vari v‰etkov poriadku. Komplikácie nastali, keì sa jed-noznaãne urãilo meno historickej osobnostistelesnenej v soche.

Pravda je, Ïe slovenská história neponúkaveºmi ‰irokú ‰kálu politick˘ch, duchovn˘chalebo kultúrnych osobností, ktoré by si moh-li nárokovaÈ, aby ich podstatná ãasÈ obyvate-ºov Slovenska povaÏovala za skutoãn˘ch re-prezentantov národn˘ch hodnôt alebo pozo-ruhodn˘ch ãinov, spojen˘ch povedzme s nad-ãasov˘m vládnutím. V diskusii e‰te pred po-stavením sochy sa vlastne objavila jedinádvojica, ktorá mala ‰ancu zviditeºniÈ sa nahradnom nádvorí. Ale ani tá nebola bez pro-

blémov. Solúnski bratia Kon‰tantín (Cyril) aMetod síce dali základy „slovenskému“ jazy-ku, keìÏe vytvorili prvé písmo v dejináchSlovanov (hlaholiku), ale e‰te stále viac savnímajú ako vierozvestovia, teda duchovnéosoby, a zaruãene by im ako postavám dôle-Ïitej sochy mnohí zazlievali, Ïe nemajú ovlá-daÈ celoslovenskú Bratislavu, keìÏe sú najmäkatolíci.

Zato „Svatopluk“ in‰piroval v roku 1830 knapísaniu „slovenského národného bohatier-skeho eposu Svatopluk“ básnika Jána Hollé-ho a potom, o 130 rokov, skladateºa EugenaSuchoÀa k vytvoreniu jedného zo základ-n˘ch diel slovenskej opernej literatúry. Obetieto diela oprávnene pripomíname v súvislos-ti so sochou, o ktorej je reã, lebo práve onypotvrdzujú, Ïe Svätopluk – ãi uÏ kráº, veºko-vojvoda alebo knieÏa – bol skutoãne jednouz nemnoh˘ch postáv, ktorú re‰pektovali slo-venské tvorivé individuality, a preto ani dnessi nikto nemôÏe veºmi dovoliÈ odsúvaÈ tohtopanovníka zo slovenskej histórie a z potriebslovenskej prítomnosti. Túto postavu môÏe-me Pa‰kovi a Ficovi schváliÈ, ak len chcemeobjektívne posúdiÈ jej v˘ber pre nádvoriehradu nad parlamentom. Patrí tam. V tom bysme mohli vidieÈ pozitívny prvok Ficov˘chuvaÏovaní a skutkov, ktor˘ by sme mohlichápaÈ ako pozitívny jav v protiklade k rôz-nym smie‰nym chybám, lebo aj tak˘ch saexpremiér hojne dopustil.

To v‰ak, ako ju vnútili obãanom SR, ako juin‰talovali a napokon odhalili, odkr˘va, pre-ão sa – aj s prezidentom Ga‰paroviãom – vy-ãlenili a vyãleÀujú zo zoznamu kreatívnychosobností, ktoré dokáÏu in‰pirovaÈ obãanovk rozumnému, ale aj trochu nad‰enému vzÈa-hu k slovenskej tradícii. Tak naivne vkompo-novaÈ zriedkav˘, ale potrebn˘ kultúrotvorn˘ãin do predvolebnej kampane Smeru-SD, akoto vykonali predseda a podpredseda najsilnej-‰ej parlamentnej strany, nemá v Európe asipáru.

Ak sa na akte odovzdania sochy Slová-kom zúãastnili z politickej elity len predsta-vitelia tejto jednej strany – a s nimi poslu‰neaj „nadstranícky“ prezident – a ch˘bali naÀom nielen reprezentanti opoziãn˘ch parla-mentn˘ch strán, ale dokonca aj oboch partner-sk˘ch koaliãn˘ch strán (pozvali ich? nepoz-vali?), je to neprimeranosÈ, ktorá zbavuje od-haºovanie sochy jeho celoslovenského a ce-lo‰tátneho ‰tatútu. Napriek prítomnosti niek-tor˘ch zahraniãn˘ch diplomatov sa tento sláv-nostn˘ akt premenil na provinãné a úzko ãa-sovo ohraniãené podujatie. Nebolo v Àom vpodstate niã, ão by mohlo obohatiÈ a pritiah-nuÈ tisíce obyvateºov SR, dediãov Svätoplu-kovho rozmachu. Znovu s istou trpkosÈoupripomeÀme, Ïe dejiny malého stredoeuróp-skeho národa majú uzuãké rozpätie a „nadslo-venského“ Svätopluka skutoãne len jedné-ho. Ga‰paroviã, Pa‰ka a Fico absolútne ne-vyuÏili príleÏitosÈ, ktorú si sami vytvorili a ne-ãudo, Ïe Slováci len dosÈ vlaÏne zareagovalina príchod sochy v˘znamného panovníka,ktor˘ moÏno nebol priamo star˘m Slovákom,

Svätopluk na Hrad

87

povedanému e‰te pridáme, Ïe niektorí od-borníci odhalili na ‰títe sochy dvojkríÏ, kto-r˘ je podºa heraldika Ladislava Vrteºa po-dobn˘ znaku fa‰izoidnej Hlinkovej gardy.

Kulich nie je tak˘ jedineãn˘ umelec, abysa Svätopluk a Bratislavsk˘ hrad bez neho ne-zaobi‰li, najmä keì ide v dlhoroãnej v‰ednos-ti o jeden z prv˘ch a zriedkav˘ch pokusov daÈtomuto ná‰mu obdobiu trochu dlhodobej krá-sy a slávy. Sochárov tu teraz síce veºa nie je,ale rozhodne by sa na‰li takí, ktorí by robiliSvätoplukovi, Bratislave a v tomto zmysle ajFicovi ãesÈ. V‰etci traja najvy‰‰í ‰tátni ãini-telia, ktorí posväcovali rozhodne zaujímavúveºkomoravskú osobnosÈ, sami dali tejto uda-losti veºmi zlú vizitku – povrchné ideologic-ké poÏehnanie s krátkozrak˘m politick˘mzámerom ju úplne znehodnotili.

Na zaãiatku júna to mal byÈ elegantn˘,vzru‰ujúci a slávnostn˘ deÀ s celosloven-sk˘m dosahom. Je v podstate smutné a nevys-vetliteºné, na aké bezv˘znamné a nudné zgru-povanie vnútorne nezainteresovan˘ch, po-vinne nazh⁄Àan˘ch úãastníkov sa táto sväto-plukiáda premenila. ObviniÈ novinárov, mé-diá alebo neÏiãliv˘ch ãi národne indiferent-n˘ch politikov z takejto hanebnej spoloãen-skej dekadencie a z takéhoto spoloãenskéhoúpadku, hoci sa viditeºne strápnili tí, ão ne-dokázali aspoÀ trochu vniknúÈ do duchovné-ho zázemia státisícov slovensk˘ch obyvate-ºov, je viac ako omyl. Ani poãas komunizmunebolo úplne jednoduché ohlúpiÈ ‰iroké masy– aj vtedy si to vyÏadovalo premyslenú prí-pravu a dobre prekomponovan˘ scenár. Au-tori a reÏiséri tohto „svätoplukovského“, aleaj kulichovského veãera zaostali za profe-sionálnymi moÏnosÈami, ktoré sa tu predsa lenrysovali. Idea „vyhraÈ voºby“ nie je veºmiin‰piratívna.

Zhrnul by som to asi takto: Svätopluk máprávo sa dnes vy‰tveraÈ na nádvorie Bratislav-ského hradu a tam byÈ na niekoºko minút voforme sochy partnerom náv‰tevníkov tejtoturistickej atrakcie. My, dne‰ní i minulí oby-vatelia Bratislavy, v‰ak nemáme povinnosÈ av‰etci ani potrebu ukláÀaÈ sa pred priemern˘mdielom komunistického a postkomunistické-ho plodného sochára Jána Kulicha, ktor˘ bezproblémov prejde od boº‰evick˘ch milicioná-rov k zobrazovaniu zboÏn˘ch kresÈanov. Ajpredseda NR SR Richard Sulík môÏe pochy-bovaÈ o náleÏitosti Kulichovej sochy Sväto-pluka na Hrade a môÏe uvaÏovaÈ, ak nestojíhore celkom vhodne a ak – podºa neho – na-ru‰uje dôstojnosÈ aj samotného nádvoria, ajSvätopluka v Kulichovej interpretácii, Ïe hopreloÏí na nejaké iné miesto. A keìÏe nevie-me, ão mu poradiÈ, aby to urobil v súlade sosvojím vysok˘m ústavn˘m postavením, mô-Ïeme ho chápaÈ, Ïe zostavil na pomoc komi-siu skúsen˘ch, múdrych a úprimn˘ch ºudí. Aksochu dali postaviÈ Fico a Pa‰ka bez toho, abys podobn˘mi odborníkmi konzultovali vhod-nosÈ autora, historickej postavy Svätopluka ijeho koÀa, nesmieme maÈ za zlé ani Sulíko-vi, Ïe si vybral tak˘to spôsob rie‰enia.

Ernest Weidler, publicista

ale bol kºúãov˘m zjavom v˘chodiskovej rí‰ena území, ktoré storoãia nijakou rí‰ou – po-dobnou Rímskej – vlastne nebolo.

TakÏe mÀa neznechucuje samotné postave-nie sochy Svätopluka na koni v priestoreBratislavského hradu, ale ão je na jednej stra-ne veºmi zarmucujúce a na druhej strane z as-pektu samotného tvorivého aktu alebo auto-rskej nadãasovosti (ãi, v tomto prípade, ãaso-vej neobmedzenosti, atemporálnosti) z hºadis-ka mnoh˘ch obãanov SR nenáleÏité, je kon-‰truktér tejto sochy.

Hoci ani z tohto pohºadu nechceme byÈmalicherní a nechceme skúmaÈ straníckosÈalebo svetonáhºad autora sochy, Ján Kulichnebol v predo‰lom reÏime iba ãlenom KSâ,ale bol veºmi aktívnym a angaÏovan˘m slu-Ïobníkom strany v sluÏbách minulého reÏi-mu, bol ãlenom oddelenia kultúry ÚV KSSa rektorom V·VU v rokoch 1973 – 1989 a nat˘chto postoch aj jedn˘m z najhlavnej‰íchnormalizátorov slovenskej kultúry a vyso-kého ‰kolstva, takÏe mal vplyv aj na Ïivotnéa tvorivé osudy mnoh˘ch slobodymilovn˘ch‰tudentov i umelcov (pozri názor Mgr. ArtMichala Moravãíka: „NeumoÏÀoval mnoh˘mtalentom, aby boli prijatí a mohli normálnefungovaÈ v umeleckom Ïivote“). Je tvorcomsôch a súso‰í (V. I. Lenin v Îiline, Milicio-nár na Raãianskom m˘te v Bratislave), kto-ré vyvolávajú nepríjemné spomienky na niek-daj‰í svetonázorov˘, ale aj ºudsk˘ útlak. Ku-lich nie je osobnosÈou, ktorú by vyspelej‰í ob-ãania SR s úctou zaãleÀovali do svojho Ïivo-ta a do zoznamu vyzret˘ch, úctyhodn˘ch au-torít slovenského spoloãenstva.

Ak bol Miroslav Válek jedineãn˘m a bez-konkurenãn˘m básnikom v 20. storoãí, v‰et-ci civilizovaní a kultivovaní Slováci si hováÏia – napriek tomu, Ïe mal vysokú funkciuv straníckych orgánoch (ãlen PredsedníctvaÚV KSS) a Ïe bol dokonca komunistick˘mministrom kultúry – a súhlasia s recitovanímjeho ver‰ov. Robert Fico a Pavol Pa‰ka byv‰ak len ÈaÏko (a najmä presvedãivo) vysve-tlili slovenskej verejnosti, preão práve Kuli-chovi zverili do rúk vytvorenie sochy na Bra-tislavskom nádvorí, ktorá má uÏ ãi tak aleboonak symbolizovaÈ nieão mimoriadne dôle-Ïité pre celú slovenskú verejnosÈ. A ak sa prisvojom odôvodÀovaní „Svätopluka na Hra-de“ za‰tiÈujú osobnosÈou kardinála Jána Kor-ca, ktor˘ priam zboÏne ocenil dávneho panov-níka a jeho sprítomnenie Kulichom, tieÏ sadopú‰Èajú váÏneho omylu. Ján Korec sa totiÏpo roku 1989 mohol staÈ obdivuhodnou osob-nosÈou moderného Slovenska, keby nebol vroku 1990 odhalil v Bánovciach nad Bebra-vou pamätnú tabuºu Jozefovi Tisovi a kebynebol odslúÏil 18. apríla 1997 v Nitre pri prí-leÏitosti 50. v˘roãia Tisovej popravy zádu‰-nú om‰u, ãím prejavil nad‰tandardne pozitív-ny vzÈah k ‰tátu (a jeho vodcovi), ktor˘ pat-rí k najtragickej‰ím a najproblematickej‰ímpiatim rokom z tisícroãnej slovenskej histó-rie. A tak – povedané s utlmen˘mi emóciami– dvojnásobne sa ideová platforma skon-‰truovania Svätoplukovej sochy Ficovi a Pa‰-kovi nevydarila a ãi vymkla z rúk. Kulich aKorec nie sú príli‰ dôstojn˘mi osobnosÈami,aby mohli zaruãiÈ hodnotu a príÈaÏlivosÈ Svä-toplukovho umiestnenia na Bratislavskomhradnom nádvorí. Najmä ak ku v‰etkému

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

88

S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

V prvom rade tento príspevok nechce spochyb-ÀovaÈ dobré úmysly Ïiadnej z na‰ich vládnych gar-nitúr, minul˘ch ani súãasn˘ch, pri reformn˘chsnahách v oblasti financovania zdravotníctva.Skôr chce byÈ podkladom na rozm˘‰ºanie a moÏ-no aj diskusiu o tom, ãi sa u nás nespoliehame viacna intuitívne rie‰enia a na zjednodu‰ené aplikácieekonomick˘ch zákonitostí na zdravotníctvo, a st˘m spojené zlyhávanie systému, na impulzívnepreberanie niektor˘ch prvkov zo zahraniãn˘chmodelov z t˘ch najbohat‰ích krajín, bez ohºadu naúroveÀ na‰ej ekonomiky a bez toho, aby sa ozmenách rozhodovalo na základe anal˘z a najmädôkazov o tom, Ïe naozaj môÏu poskytnúÈ rie‰e-nie skutoãn˘ch problémov.

Nemali by sa systémové zmeny, teda reformy,uskutoãÀovaÈ s vyuÏívaním vedeck˘ch modelovmanaÏmentu zmien, rovnako ako to uÏ funguje vniektor˘ch organizáciách? Veì nejde o Ïiadne zá-zraky, len o to, aby sa politici, predt˘m ako o ná-vrhoch na zmenu budú rozhodovaÈ, predkladate-ºov dôsledne p˘tali, preão sa má zmena uskutoã-niÈ, ão sa Àou má dosiahnuÈ, ak˘ je súãasn˘ stav,ãím sa lí‰i od Ïelateºného cieºového stavu a ão jepotrebné urobiÈ, aby sme sa do tohto stavu dosta-li. Pritom si netreba zamieÀaÈ prostriedky s cieºmi.

V zdravotnej politike existujú (alebo by maliexistovaÈ) tri ‰iroké ciele: vysoká kvalita, discipli-nované financovanie a maximum krytia zdravot-nej starostlivosti. Pri hºadaní „ão najmenej zlej rov-nováhy“ medzi financovaním, krytím a kvalitou,by bolo dobre usilovaÈ o vnútorné politické kom-promisy a neuchyºovaÈ sa k zjednodu‰en˘m vyhlá-seniam, Ïe v‰etky problémy ná‰ho zdravotníctvasa vyrie‰ia podporou konkurencie a súkromnéhosektora. Konkurencia a súkromn˘ trh zdravotné-ho poistenia sú preukázateºne najdrah‰ím mode-lom financovania zdravotníctva.

Myslíme si, Ïe sme jeden z najbohat‰ích a naj-rozvinutej‰ích ‰tátov na svete? Îe si preto môÏe-me dovoliÈ ten najdrah‰í model financovania zdra-votníctva, a navy‰e bez adekvátneho systémuvládnej regulácie, s ktorou u nás zatiaº nemámetoºko skúseností ako v in˘ch rozvinut˘ch ekono-mikách?

Sme síce ãlenmi Európskej únie (EÚ), aj Orga-nizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj(OECD), ktoré spájajú najrozvinutej‰ie ekono-miky sveta, av‰ak tie sa pri financovaní zdravot-níctva z verejn˘ch zdrojov väã‰inou nespolieha-jú na trh.

V zásade sa vo svete vyskytuje jeden z troch zá-kladn˘ch modelov financovania zdravotníctva:‰tátne financovanie (z daní), sociálne verejné zdra-votné poistenie s pluralitou poisÈovní, alebo jed-nou poisÈovÀou, alebo súkromné poistenie, resp.ich kombinácie. Analytici a ekonómovia vo sve-te vyprodukovali mnoÏstvo literatúry o potenciál-nych v˘hodách konkurenãn˘ch trhov zdravotné-ho poistenia v porovnaní so systémom s jedn˘mplatiteºom a naopak, o zlyhávaní trhu v zdravot-nom poistení a v zdravotníctve. V‰eobecne platí,Ïe pre chudobnej‰ie krajiny je vhodnej‰í systém‰tátneho financovania, prípadne jednej poisÈovne.Je to z dôvodu, Ïe konkurencia na trhu zdravot-ného poistenia (aj napriek jej potenciálu získavaÈprínosy v kvalite a efektívnosti) je spojená s vy‰-‰ími nákladmi, je teda v porovnaní s jedn˘m pla-titeºom podstatne drah‰ia.

Slovensko sa v porovnaní s ostatn˘mi 29 kra-

jinami OECD, nachádza väã‰inou na chvoste: vroku 2008 predstavovali na‰e celkové v˘davky nazdravotníctvo 7,8 % HDP Slovenska, ão je podpriemerom 9,0 % v krajinách OECD. Keì nebe-rieme do úvahy USA, ako príklad extrémne vy-sok˘ch v˘davkov na zdravotníctvo (16,0 % HDP),ìaleko zaostávame za tak˘mi krajinami, ako jenapr. ·vajãiarsko (10,7 %), Nemecko (10,5 %), ãiHolandsko (9,9 %) a v tomto ukazovateli sme aÏna 21. mieste.

E‰te hor‰ie sa umiestÀujeme pri porovnávanícelkov˘ch zdravotníckych v˘davkov per capita (nahlavu obyvateºa), keì s na‰imi v˘davkami 1738USD (v r. 2008) sme hlboko pod priemeromOECD 3 060 USD, a v tomto ukazovateli sme saumiestnili e‰te niωie ako v predchádzajúcom – aÏna 26. mieste (za nami sú uÏ len Maìarsko, Poº-sko, âile, Mexiko a Turecko). V davky bohat˘chkrajín boli v roku 2008 nepomerne vy‰‰ie – USA7 538 USD, ·vajãiarsko 4627 USD, Holandsko 4063 USD, Nemecko 3 737 USD.

Pri porovnaní nami zvoleného systému finan-covania zdravotníctva s ostatn˘mi krajinamiOECD sa v‰ak paradoxne chceme radiÈ k t˘mnajbohat‰ím krajinám:

Z 30 krajín OECD majú v 13 krajinách univer-zálne krytie zdravotníctva financované z daní(Austrália, Kanada, Dánsko, Fínsko, Island, Írs-ko, Taliansko, Nov˘ Zéland, Nórsko, Portugals-ko, ·panielsko, ·védsko a Veºká Británia).

V 14 krajinách majú povinné verejné sociálnezdravotné poistenie financované zo sociálnychpoistn˘ch príspevkov stiahnut˘ch k príjmu, z tohov 6 krajinách v rámci jedného spoloãného fonduzdravotného poistenia (Belgicko, Kórea, Luxem-bursko, Poºsko, Maìarsko a Turecko) a v 8 kraji-nách cez pluralitné poisÈovne (Rakúsko, Fran-cúzsko, Grécko, Nemecko, âeská republika, Slo-venská republika, Japonsko a Mexiko).

AÏ v 5 krajinách s pluralitou poisÈovní (Rakús-ko, Francúzsko, Grécko, Japonsko a Mexiko) v˘-ber konkrétnej poisÈovne nie je vecou slobodnejvoºby a vo v‰eobecnosti je viazan˘ na profesio-nálny status. Naopak, v 3 ìal‰ích krajinách – âes-ká republika, Nemecko, Slovenská republika – siºudia môÏu poisÈovÀu vybraÈ.

Îiadna krajina (okrem Slovenska v rokoch2005 – 2007) neumoÏÀuje zdravotn˘m poisÈov-niam v povinnom verejnom sociálnom zdravot-nom poistení ponechávaÈ si zisky.

V 2 krajinách (Holandsko a ·vajãiarsko) jezdravotníctvo financované cez povinné súkrom-né zdravotné poistenie, priãom vo ·vajãiarsku naprísne neziskovej báze. Iba v Holandsku smú po-skytovaÈ zdravotné poistenie ziskové aj nezisko-vé zdravotné poisÈovne. Trh súkromného zdravot-ného poistenia je v‰ak v Holandsku silno regulo-van˘ a jeho existencia je zaloÏená na moÏnostizdravotn˘ch poisÈovní upravovaÈ v urãen˘ch me-dziach ako ponuku hraden˘ch zdravotníckychsluÏieb, tak v˘‰ku poistného. Navy‰e, k súãasné-mu modelu dospelo bohaté Holandsko po dlhodo-b˘ch skúsenostiach s duálnym modelom verejné-ho a súkromného poistenia.

Jedine v USA bol aÏ doteraz systém dobrovoº-ného súkromného poistenia, zaloÏeného na zisku,ktor˘ sa v‰ak uÏ tieÏ pre jeho neudrÏateºnosÈ po-súva k univerzálnemu modelu.

Na Slovensku, oproti in˘m krajinám so systé-mom sociálneho zdravotného poistenia, poistné

príspevky za viac ako polovicu obyvateºstva (tzv.poistenci ‰tátu – deti, dôchodcovia, a i.) platí ‰tátzo ‰tátneho rozpoãtu, teda z daní. Systém je tedastále vysoko závisl˘ na ‰tátnom rozpoãte, napriektomu, Ïe jedn˘m z cieºov pri jeho zavádzaní boloodpojenie financovania zdravotníctva od ‰tátne-ho rozpoãtu. Autonómiu systému financovania(ão najväã‰ie moÏné odpojenie od ‰tátneho rozpoã-tu) a „vytvorenie takého prostredia v nepovinnompoistení, ktoré umoÏní legalizáciu neformálnychplatieb“ povaÏovali za hlavn˘ cieº v oblasti finan-covania aj autori tzv. Zajacovej reformy. Aj keìani tento cieº, ani ìal‰ie ciele a ani predpokladypre ich realizáciu naplnené neboli, vytvorili smeak˘si organizaãn˘ „slovensk˘ originál“, cez práv-nu formu zdravotn˘ch poisÈovní ako akciov˘chspoloãností, dokonca s moÏnosÈou rozdeºovaniazisku z verejného zdravotného poistenia ich ma-jiteºom. Tento zvlá‰tny organizaãn˘ model niek-torí ºudia vnímajú ako konkurenãn˘ súkromn˘trh zdravotného poistenia a ãudujú sa, keì ho vlá-da chce regulovaÈ. Zmenou právnej formy pois-Èovní v‰ak nedo‰lo k náhrade verejného poisteniasúkromn˘m poistením, v ktorom má svoje priro-dzené miesto aj trh aj zisk.

V tejto súvislosti sa u nás niekedy argumentu-je, Ïe iné ãlánky zdravotníckeho reÈazca (lekárne,distribútori) môÏu maÈ regulovan˘ zisk, tak pre-ão by ho nemohli maÈ zdravotné poisÈovne. Od-poveì dávajú rozsudky Európskeho súdneho dvo-ra, aj Lisabonská zmluva, ktoré chápu ãinnosÈzdravotn˘ch poisÈovní spravujúcich verejné zdra-votné poistenie, ako neziskovú „sociálnu neeko-nomickú ãinnosÈ vo verejnom záujme“, ktorou jeaj: „manaÏment schém povinného poistenia plnia-cich v˘luãne sociálne ciele, fungujúcich na princí-pe solidarity, ponúkajúcich poistné dávky nezávis-le od príspevkov.“ Na tieto sluÏby sa nevzÈahujúosobitné právne predpisy EÚ ani ustanovenia ovnútornom trhu a hospodárskej súÈaÏi a ich regu-lácia je v plnej kompetencii ãlensk˘ch ‰tátov EÚ.

Naopak, v prípade umoÏnenia fungovania zdra-votn˘ch poisÈovní na ziskovom základe, ãím sazmení charakter ich ãinnosti na podnikanie, trebapoãítaÈ aj s predpismi EÚ o neÏivotnom poistení,o vnútornom trhu a hospodárskej súÈaÏi, ktoré sadoteraz v na‰ej legislatíve vzÈahujú len dobrovoº-né individuálne zdravotné poistenie.

Otázkou v‰ak je, ãi motivácia zdravotn˘ch po-isÈovní peniazmi vyrie‰i nበnajväã‰í pretrvávajú-ci problém, ktor˘m je nedostatok financií v zdra-votníctve (ão dokumentujú aj vy‰‰ie uvedené úda-je v porovnaní s OECD) a s t˘m priamo súvisia-ci odchod na‰ich lekárov a sestier za lep‰ími zá-robkami do zahraniãia? âi sa nesprávame ako„majstri sveta“, keì na lieãbu ná‰ho zdravotníct-va chceme aplikovaÈ stratégie, ktoré majú skôr ‰an-cu presúvaÈ nedostatoãné zdravotnícke peniazemimo zdravotníckych sluÏieb a dokonca aj mimoná‰ho ‰tátu? âi podobne ako s Gréckom, sa tak-to nedosiahne skôr podporovanie bohat˘ch chu-dobn˘mi? âi kvôli tomu, aby si zdravotné pois-Èovne dobre Ïili, pustíme zdravotníctvu Ïily? Ale-bo, ãi by sme na vypudenie vysokej entropie (mie-ra nevyuÏívania energie, vyãerpanosti) najskôrnepotrebovali zaviesÈ do ná‰ho systému „nemec-k˘ poriadok“ a disciplínu?

Ing. Eva Andrejãákováãlenka Dozornej rady V‰ZP

Bratislava august 2010

âo si myslíme, Ïe sme?Úvahy o prístupoch k zmenám vo financovaní ná‰ho zdravotníctva

89

S U P E R M O N I T O R

Seriálová tvorba nereflektuje reálny Ïivot.V‰etko sa zjednodu‰uje a zabúda sa na to, Ïeãlovek je bytosÈ, ktorá preÏíva vnútorné drá-my, cíti a trpí. Nie je len súãiastkou v stroji.

Autorka dokumentárnych filmovTina Diosi. Pravda 21. 4.

(Telenovelová infekcia deformuje ãlove-kove sebareflexie a jeho cítenie.)

***

Elita sa odtrhla od spoloãnosti, zaãala ÏiÈsvojím krásnym Ïivotom. V schémach so-ciálnej ‰truktúry ju nemôÏete zachytiÈ, preto-Ïe nemáte mierku, v ktorej by ste mohli vy-jadriÈ jej podiel na bohatstve a porovnaÈ ho spodielom ostatn˘ch, lebo je to astronomickyvzdialené.

âesk˘ sociológ Jan Keller. Slovo 21. 4.

(Americkí miliardári rozdávajú polovicusvojho majetku sociálne potrebn˘m. Slo-venskí milionári vravia: miÀme svoje ma-jetky do posledného centu a chudobní nechskapú.)

***

MnoÏstvu novinárov narástol hrebienok.Nazdávajú sa, Ïe práve oni sú urãujúcimi h˘-bateºmi politického diania. A ich denn˘mchlebom sa stali ‰tvanice na politikov. Spra-vidla v‰ak pracujú s dobre podstrãen˘mi in-formaãn˘mi polotovarmi z partajn˘ch ku-ch˘À.

Komentátor LukበJelínek. Neviditeln˘ pes 22. 4.

(Nielen novinárov, ale v‰etk˘ch nás zava-ºuje brakov˘ polotovar z páchnucich ku-ch˘À.)

***

Medzinárodné porovnania nemilosrdnepreukázali, Ïe tvrdenia o vysokej kvalite ná-‰ho ‰kolstva sú iba dobre pestovan˘m m˘tom.Z medzinárodn˘ch meraní jednoznaãne vy-plynulo, Ïe v˘kony na‰ich Ïiakov sú v rám-ci krajín OECD a EÚ iba podpriemerné.

Komentátor Marián Le‰ko. Sme 22. 4.

(A pritom samotní mladí ºudia, ktorí cho-dia do na‰ej bezduchej ‰koly, majú zl˘ po-cit zo Ïivota, Èaωie nachádzajú jeho zmy-sel a cítia, Ïe im ãosi podstatné ch˘ba.)

***

Keì sme nestihli Kunsthalle za KÀaÏka akeì sme to nestihli za Chmela, ktor˘ je naj-bliωí priateº kultúry, akú máme teraz ‰ancu?Politici si neuvedomujú, Ïe hoci patríme k naj-väã‰ím v˘robcom áut, nemusí nás to spasiÈ.Bez Kunsthalle metropola nie je veºkomes-tom.

V tvarník Rudolf Sikora. Pravda 22. 4.

(To ani nie je otázka financií, ale otázkakultúrnej u‰ºachtilosti popredn˘ch politi-kov.)

***

Téma druhého dielu Danteho BoÏskej ko-médie – Oãistec – ma veºmi zaujala. SnaÏilsom sa namaºovaÈ vlastné predstavy o tomtomedzisvete: Lebka, ão sa smeje. Kostra, kto-rá sa modlí. Zºahka naãrtnuté nahé postavy sosvätoÏiarami, vzná‰ajúcimi sa nad ich hlava-mi.

V‰estrann˘ v˘tvarník Marek Ormandík.Pravda 23. 4.

(Oãistec v plnej miere patrí do ºudskej fan-tázie. Ale ão si dokáÏeme vôbec predstaviÈ?A ak˘ zmysel ãi akú hodnotu tieto na‰epredstavy majú? âím nás obohacujú?)

***

SR nemá svojich otcov zakladateºov, Ïiad-nych politick˘ch vizionárov, ani silnú my-‰lienku, ako by mala krajina vyzeraÈ. Ocitlosa v zóne slobody, ale bez know-how, ako ‰tátbudovaÈ.

Zuzana Wienk, Aliancia Fair-Play. HN 23. 4.

(Boli ·túrovci alebo ·tefánik vizionári?Keì iné nie, boli aspoÀ trochu idealisti.Mali pred svojimi oãami nieão pekné au‰ºachtilé. âo majú pred oãami bezduchíúradníci?)

***

V tvarníci to majú oveºa ºah‰ie, ako myherci. Nie sú od nikoho závislí. Bohatí si nie-ão za svoje peniaze kupovaÈ musia. Aj keì saumeniu nerozumejú, obrazy sú dobrá inves-tícia.

Hereãka a spisovateºka Milka Zimková.OÎene.sk 24. 4.

(Ale hercom neprekáÏa, keì ich ºudia zdra-via na ulici, lebo ich poznajú z telenovely.)

***

Grécko kvôli nadmernému konzumu nie jekonkurencieschopné. Keì teraz EÚ Ïiada odGrékov uprostred ÈaÏkej recesie krátiÈ v˘dav-ky a mzdy a zvy‰ovaÈ dane, hrozí depresia.

Frankfurter Allgemeine Zeitung 24. 4.(Dôsledkom sú sociálne nepokoje. ObãaniatotiÏ nie sú k vláde milosrdní. Nepodporiaju v ÈaÏko rie‰iteºnej situácii, naopak, e‰te‰trajkujú proti jej úsporn˘m opatreniam.)

***

V ãeskom Ïargóne je „obyãajn˘ ãlovek“ten, na koho sa ka‰le a nikto sa ho nezastane.

Redaktor Adam Drda. Rádio âesko 26. 4.

(Politici si nie vÏdy uvedomujú, Ïe keì sachcú ºuìom zalí‰kaÈ nieãím veºmi ºudov˘m,ãasto ich hlboko uráÏajú, lebo úplne z nichvymazávajú ich osobnosÈ a osobitosÈ.)

***

Mimozemské inteligentné formy Ïivotatakmer urãite existujú. Sotvakto si v‰ak uve-domuje, Ïe kontakt s nimi by mohol byÈ preºudí príli‰ nebezpeãn˘. V prípade pokroãilej-‰ích foriem Ïivota by mohlo ísÈ o koãovníkov,ktor˘ch cieºom bude dob˘janie a kolonizova-nie.

Britsk˘ astrofyzik Stephen Hawking. Sme 26. 4.

(ªudstvu trvá uÏ storoãia, ão sa nechávaopantaÈ romantizmom náv‰tevy vesmír-ãanov na Zemi. Ale konkrétny kontaktbude úplne odli‰n˘ od na‰ich predstáv a ne-vieme si ani predstaviÈ, ako na takéto stret-nutie zareagujeme. âi sa do nepríãetnostinevydesíme.)

***

Po Slovensku chodia papalá‰i, ktorí rozprá-vajú o tom, ako si z vysúden˘ch peÀazí od Pe-tit Pressu a Plus sedem dní postavia dom.

Komentátor LukበFila. Sme 27. 4.

(Pritom EÚ vyslovene Ïiada súdy, aby pripokutách médiám ostávali na spodnej hra-nici, lebo finanãné trestanie médií sa ºah-ko môÏe staÈ moÏnosÈou zniãiÈ nepohodlnémédium. Fico, Harabin a spol. poÏiadavka-mi na horibilné pokuty od médií nielenzdeformovali do obludnej podoby vzÈahsúdnictva k médiám, ale aj spochybnilislobodu slova.)

***

SUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre21. apríla 2010 – 5. augusta 2010

90

Román stále prerábam. Naão v‰ak, prebo-ha, písaÈ? A ako ÏiÈ, ako doãerta ÏiÈ na tomtosvete?

âesk˘ spisovateº Jan Balabán (49). Pravda 28. 4.

(Krehk˘, tajupln˘ Ïivot ani inteligentnémuãloveku ãasto nevie daÈ na niã odpoveì.)

***

Ak ste so svojím Ïivotom nespokojní a lenãakáte, kedy sa to koneãne zmení, môÏete ãa-kaÈ veãnosÈ... a niã sa neudeje. Treba nieãopodniknúÈ, chytiÈ núkajúce sa príleÏitosti.

Prozaiãka TáÀa Keleová-Vasilková (predala uÏ 750 000 v˘tlaãkov kníh).

Pravda 28. 4.(Spisovateºka, ktorá dosiaº predala 750 000v˘tlaãkov, nemá dôvod byÈ nihilistkou.)

***

Kresba: Pavel Jakubec. HN 28. 4.(A my teraz nevieme, ãi sú vysokí úradní-ci príjemne prekvapení alebo sklamaní.)

***

Podºa niektor˘ch autorít sa starovekí Gré-ci prepracovali k filozofii tak, Ïe sa na svet za-ãali dívaÈ s údivom. Zapoãúvali sa napríkladdo ‰umenia stromov alebo spevu vtákov a p˘-tali sa, ão to znamená. âudovali sa, a práveto ich krôãik po krôãiku priviedlo k filozofii.

Filozof Oliver Bako‰. Pravda 29. 4.

(Preto nám televízia a uÏ aj internet ãorazviac bránia hlb‰ie uvaÏovaÈ o svojej exis-tencii, lebo nás brzdia v údive – v‰etkonám takmer okamÏite vysvetlia.)

***

Tlaãi dôveruje len 3,6 % ºudí. To je stra‰-né ãíslo. Je to prudk˘ pokles. Médiá na Slo-vensku nedokáÏu ovplyvniÈ situáciu v spoloã-nosti. Ch˘ba sebareflexia novinárov.

Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Eduard Chmelár.Sme 29. 4.

(Nastupujú totiÏ mlad‰í Ïurnalisti a tí ne-vedia vytváraÈ obsahovo plnohodnotnéanal˘zy a uÏ vôbec si nedávajú záleÏaÈ na‰tylistickej jedineãnosti svojich textov, hociaj formulácie v˘razne ovplyvÀujú to, akoich ºudia prijímajú a ako ich v sebe spra-cúvajú.)

***

Padol na mÀa strach staÈ sa seniorom vkrajine, kde inteligentní mladí ºudia (aspoÀvyzerajú tak) vyjadrujú neskr˘vanú nenávisÈa predsudky voãi seniorskej generácii.

Psychologiãka Ivana Jani‰ová.Prvnízprávy.cz 29. 4.

(Starci nemajú záujem ÏiÈ nespravodlivo naúkor mladej generácie, teda svojich detí avnukov. Ale aj tak chcú dov⁄‰iÈ svoju exis-tenciu dôstojne. Vzniká nerie‰iteºn˘ roz-por.)

***

Chcem Európu, ktorá bude zaloÏená na ra-cionálnej a politickej spolupráci rovnocen-n˘ch ‰tátov a nie zhora umelo organizovanou„domovinou“ v‰etk˘ch Európanov. A najmächcem obãianstvo ako v˘chodiskov˘ princípusporiadania akéhokoºvek ºudského spolo-ãenstva, v ktorom moÏno slobodne ÏiÈ. T˘msa Európa aÏ dosiaº od zvy‰ku sveta najviacodli‰ovala.

âesk˘ prezident Václav Klaus.MF Dnes dne 30. 4.

(SR nielenÏe nemala Havla, ale nemá anitakú individualitu, akou je Klaus. Politikabez osobností je len súborom byrokratic-k˘ch ãinností, ktoré sa povinne vykonáva-jú, ale obãanov ‰tátu nikam nepozdvihujú,nedávajú im nijaké zdravé a pote‰ujúceimpulzy.)

***

âlenstvo v cirkvi nikoho nerobí ani lep‰ím,ani hor‰ím. A aj hrie‰ny kÀaz legitímne ude-ºuje sviatosti. Nedáva totiÏ zo seba, ale pro-stredníctvom seba od Boha.

Teológ Robert Miller. Rádio âesko 30. 4.

(Tak ako je to? Je cirkev viac in‰titúcia po-chádzajúca od ºudí, alebo predsa len odBoha? Mnohí cirkevní ãinitelia sú takí ag-resívni, Ïe Bohu nie vÏdy zostane miesto.)

***

ªavicové strany pre stredo‰kolákov neexi-stujú. Fakt, Ïe by ‰tudenti mohli úplne vyma-zaÈ z politickej scény sociálnodemokratickústranu, prekvapil aj mÀa. Rovnako ma v‰akprekvapil aj drviv˘ úspech TOP 09 (novástredopravá strana).

Fejtónista ·tûpán ·afránek. Neviditeln˘ pes 1. 5.

(Aj keì v SR ‰tudenti aÏ takí nemilosrdník ºavici asi nie sú, predsa len nie sú aÏ takívyhranení obdivovatelia Roberta Fica, ako40 % ich rodiãov. Ktovie, lebo sociológovianám nepomáhajú pri odkr˘vaní zákutímlad˘ch du‰í a ich v‰eºudsk˘ch potrieb.)

***

Experiment menovej únie bez únie politic-kej zlyhal. Eurozóna musí pristúpiÈ k väã‰ejpolitickej integrácii, inak jej hrozí rozpad.

Komentátor Wolfgang Münchau.Financial Times 3. 5.

(Dlhé roky sa EÚ zdala byÈ najstabilnej‰ouoblasÈou svetovej politiky. Málokomu z jejobyvateºov ão len zi‰lo na um, ak˘ Damo-klov meã rozkladu visí nad ich hlavami.)

***

Vláde sa v rezorte kultúry podarilo na 90 %naplniÈ to, ão si predsavzala. Kvantitatívne ajkvalitatívne sa najzásadnej‰í posun podaril voblasti médií a audiovízie.

Minister kultúry Marek Maìariã.Sme 3. 5.

(MoÏno byrokrati dosiahli v kultúre 90-percentné v˘kony, ale samotná kultúra – ajs médiami v nej – sa na nijak˘ch 90 % spo-loãensk˘ch aktivít nevy‰plhala. Skôr na-opak.)

***

UÏ 24 novinárov zabili v tomto roku. ëal-‰ích napadli len pre v˘strahu. Statoãní novi-nári napriek tomu pokraãujú v hºadaní prav-dy, nech by to malo hocak˘ následok. Najviacºudí, ktorí sa boja dobr˘ch správ, sú skorum-povaní jedinci zapojení do hier veºkej politi-ky.

Charge d’Affaires USA v SRKeith Eddins. HN 4. 5.

(Aj morálnu a ºudskú úroveÀ slovenskejpolitickej elity ukazuje jej vzÈah k noviná-rom.)

***

V prieskume ARRA 17 % pedagógovuviedlo, Ïe by svoju fakultu nikomu neodpo-ruãilo. AÏ 89 % sa v‰ak domnieva, Ïe absol-venti sú veºmi dobre pripravení na prax.

Publicista Michal Feik. Slovo 5. 5.

(Je zaráÏajúce, koºk˘m vládam SR je ºahos-tajn˘ nielen osud ponovembrovej generá-cie, ale nadväzne na to aj osud celej SR.Dzurinda a Fico priam deklarativne igno-rovali intelektuálov, ÈarbavosÈ tohto náro-da im úplne staãí na to, aby ho mohli viesÈ.)

***

âeská politika podºa prezidenta Klausazdegenerovala. Jej veºk˘m problémom súmalé strany. Sú to neznáme, prázdne, nede-finované zoskupenia bez ãlenskej základne,ktoré predstavujú najväã‰ie nebezpeãenstvopre demokraciu. Majú voliãov, ale skoro Ïiad-nych ãlenov. Sú to len kluby politick˘ch ‰í-brov a lobistov, upnut˘ch na politickú karié-ru a prisat˘ch k Ïivotodarn˘m cecíkom boha-t˘ch sponzorov.

Politológ Bohumil DoleÏal.Lidovky.cz 5. 5.

(T˘ka sa to ani nie tak strán mal˘ch, akoskôr nov˘ch. V Anglicku môÏe LabourParty vo voºbách prehraÈ, ale zato z poli-tiky nezmizne. Ak˘ neist˘ je v‰ak osudstrán, ktoré vznikli bez koreÀov, ukazujezánik alebo vratká situácia SOP, ANO adnes uÏ aj HZDS.)

S U P E R M O N I T O R

91

***

Dne‰ná spoloãnosÈ je pedofilná, to je tenproblém. A to sa potom odráÏa aj v ‰kandá-loch, ktoré sa t˘kajú sexuálneho obÈaÏovaniaa ktoré v poslednej dobe zmietajú katolíckucirkev na celom svete. Aj v Brazílii. Bolo byv‰ak zvlá‰tne, keby cirkev obvinila vlastn˘chsynov.

Arcibiskup Dadeus Grings.Brazílsky denník O Globo 6. 5.

(Absolútne pom˘len˘ spôsob uvaÏovania,ktor˘ vychádza z toho, Ïe cirkev je akásimimoriadna organizácia, ktorá má nárokna mimoºudské posudzovanie problémov.)

***

Je neuveriteºné, ako sa veci menia. Kto bypred pár rokmi povedal, Ïe na Slovensko prí-de toºko zaujímav˘ch a kvalitn˘ch hudobní-kov. Bob Dylan v Bratislave, Elton John v Ko-‰iciach.

Hudobník Ivan Tásler. HN 6. 5.(Nie sú to síce najdôleÏitej‰ie oblasti, v kto-r˘ch sa stávame európskymi, vo filme ale-bo v literatúre sú Maìari a Poliaci ìalekopred nami, ale dôleÏité je, Ïe sa uÏ h˘beme.)

***

Kresba: Marián Kamensk˘. Trend 6. 5.(Sedia Gréci, sedia, do ohníãka hºadia – aEÚ im naÀ prikladá palivo z eurofondov.)

***

Meno vládcu Tutanchamona (1336 – 1327pred n. l.) patrí k najskloÀovanej‰ím v deji-nách starého Egypta. Nepreslávil sa v‰ak veº-k˘mi ãinmi, ale iba t˘m, Ïe zomrel. Jehomeno sa stalo slávnym vìaka bohatej v˘ba-ve jeho hrobky. A kvôli zvestiam, ktoré sa ‰í-rili v 20. storoãí, Ïe kto siahne na Àu, zasiah-ne ho faraónova kliatba. V Káhire zomrel57-roãn˘ lord Carnarvon po u‰tipnutí mo-skytom – na rovnakom mieste, na akom malranu Tutanchamon.

Archeológ Drahoslav Hulínek.TV oko 7. 5.

(Neveríme v‰elijak˘m legendám a kliat-bam. Ale ani najvyspelej‰í ºudia interneto-vého veku ich nevymazávajú zo svojho Ïi-vota. Existencia ãohosi nadprirodzenéhopôsobí na ºudstvo blahodarne – punc ne-

v‰ednosti nepotlaãí ani nezadrÏateºn˘ letvekov i tisícroãí.)

***

Klasická éra Ïurnalizmu sa definitívneskonãila a uÏ nebude moÏné obnoviÈ pôvod-nú funkciu médií. Novinári dnes e‰te stále do-káÏu na‰trbiÈ povesÈ ãloveka alebo poukázaÈna nejakú nespravodlivosÈ. No nedokáÏu pod-statnej‰ie ovplyvniÈ voºby, zmeniÈ myslenieºudí, pohnúÈ dejinami. Noviny dnes naprieksvojej snahe nereprezentujú verejnosÈ, ale re-Èazec oveºa uωích ekonomick˘ch a politic-k˘ch záujmov.

Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Eduard Chmelár. Pravda 7. 5.

(Kºúãová je otázka, ãi vybledol iba papiersamotn˘ch novín, resp. ãi ho vymenila ob-razovka internetu, ak je to on-line, alebo ãivybledli a zostali bez energie novinári.)

***

Aj vy na Slovensku sa bránite proti tomu,Ïe máte pomáhaÈ bohat‰ím Grékom. Ja vámv‰ak musím brutálne povedaÈ: veì ste to eurochceli!

Prezident âR Václav Klaus. Pravda 10. 5.

(Ale i tak sa môÏe po krátkom ãase ukázaÈ,Ïe rozhodnutie Slovákov nebolo také hlú-pe.)

***

Keì sa u nás zriaìoval úrad ombudsmana,kdekto pochyboval o jeho zmysle. Preto samohlo staÈ, Ïe v roku 2000 zvolili za prvéhoverejného ochrancu práv Otakara Motejla,ãiÏe ãloveka, ktor˘ bol na túto funkciu odbor-ne i ºudsky vhodn˘. âo sa v‰ak stane teraz,keì Motejl (9. 5. zomrel) svojím pôsobenímvtisol úradu punc v˘znamnosti a dôveryhod-nosti a keì oznaãenie ombudsman na vizitkebude spoloãensky maximálne prestíÏne?.

Komentátor Ivan Hoffman.Deník.cz 11. 5.

(Motejl bol jedineãn˘ ãlovek, právnik, hu-manista, a ÈaÏko nájsÈ v SR niekoho, kto bysa s ním mohol porovnaÈ. U nás sa jeho ná-protivkom stal ãlovek, ktorého sa jeho stra-na – HZDS – chcela zbaviÈ a tak potrebo-vala preÀho nájsÈ ne‰kodnú funkciu, kto-rá mu umoÏní, aby sa uchoval medzi ºuì-mi ako mal˘ prominent bez veºk˘ch prá-vomocí.)

***

Raz som sedela s Rudom Slobodom a ta-tu‰kom (Vinco ·ikula) v krãme a radili mi, ãomám robiÈ, aby som sa páãila chlapcom: Mu-sí‰ veºa ãítaÈ, Veronka, veºa, bude‰ maÈ potomna tvári tak˘ preduchovnen˘ v˘raz a to sa mu-Ïom stra‰ne páãi, smiali sa.

Spisovateºka Veronika ·ikulová.Sme 11. 5.

(Aj my uÏ roky pripomíname ãitateºom,ak˘ skvel˘ prameÀ rozko‰e je v románoch

a básÀach, ale aj v hudbe a vo v˘tvarnomumení. A nenaz˘va sa to erotika.)

***

Prieskumy verejnej mienky nezisÈujú názo-ry. Pracovník v˘skumnej agentúry vás od pr-vej chvíle ubezpeãuje, Ïe vás zdrÏí „len párminút“, a valí na vás jednu otázku za druhou.Potom sa nemoÏno diviÈ, Ïe respondent vy-strelí prvé, ão mu zíde na um. Zv˘‰iÈ dô-chodky? Áno. Je to viac peÀazí od ‰tátu, kto-r˘ ich vÏdy niekde zoÏenie. Na úvahy kde, nieje ãas.

Esejista Jakub Vosáhlo.Neviditeln˘ pes. 11. 5.

(Treba vysmiaÈ politikov a naivn˘ch ºudí,ktorí prikladajú neprimeranú dôveru skôrv˘skumnej hre, neÏ odbornému posudkuobãianskych postojov v závaÏn˘ch otáz-kach.)

***

Veºa filmov premietan˘ch na festivale vCannes sa vyrába v koprodukcii viacer˘chkrajín. Je to súãasn˘ trend a vyvoláva disku-siu o tom, ão národná kinematografia dnespredstavuje.

Programová kurátorka MFF Rotterdamªudmila Cviková. Pravda 12. 5.

(Kooperácia národov a nie nacionálna izo-lácia je základom vo v‰etkom, ão dôleÏitésa v kaÏdom ‰táte deje.)

***

Pôvodne sa hovorilo, Ïe Grécko potrebuje25 miliárd eur. Teraz je to zrazu vy‰e 100 mi-liárd. Treba nechaÈ Grécko skrachovaÈ. ·tátyuÏ nemôÏu ÏiÈ nad svoje pomery.

Investiãn˘ guru Jim Rogers.Portál t˘Ïdenníka Der Spiegel 13. 5.

(To isté vlastne hovorí slovensk˘ ‰tátnick˘guru Radiãová.)

***

âínu som nav‰tívil uÏ trikrát, priãom maohromil r˘chly pokrok ãínskeho justiãnéhosystému a zlep‰enie ochrany ºudsk˘ch práv.

Predseda Najvy‰‰ieho súdu SR·tefen Harabin. Sme 13. 5.

(A nemala by âína záujem o Harabinoveexkluzívne justiãné znalosti a spôsoby?)

***

Dnes sú uÏ niektoré emócie zvierat vedec-ky potvrdené a vieme, Ïe fungujú na rovna-kej báze ako u ãloveka. U psa alebo ‰impan-za si vieme dokonca predstaviÈ, Ïe preÏívajúradosÈ, ale napríklad u hada, ktor˘ nemá vy-vinuté mimické svaly, Ïiadnu emóciu nepred-pokladáme.

Dr. Lucia Kr‰ková z Katedry Ïivoãí‰nejfyziológie a etológie. TV oko 14. 5.

(Pritom by sme iste radi vedeli, ãi pocityzvierat nemajú aj nejakú vy‰‰iu hodnotu,neÏ vyjadruje len vonkaj‰ia svalová tech-

S U P E R M O N I T O R

92

nika a ãi sa v nich teda neskr˘va aj nieãoBoÏie.)

***

Pre nás nie je problém neustále nat⁄ãaÈruky a braÈ od in˘ch, no ak niekto potrebujepomoc od nás, hoci i ten, kto nám predt˘mochotne pomáhal, správame sa ako najpo-slednej‰í chrapúni.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 14. 5.

(Nie je v‰ak vÏdy ºahké rozlí‰iÈ, kedy koná-me ako chrapúni, a kedy sa len chránime.)

***

Strana TOP 09 vznikla z ºudí, ktorí opus-tili svoje strany, hoci tie ich vyniesli do vlád-nych kresiel. Proste nechali svojich kapitánovv ‰tichu. âo oãakáva voliã od tak˘chto cha-rakterov?

Politológ a historik Jan Berwid-Buquoy.Blog.aktuálnû.cz 15. 5.

(V‰elijaké u‰ºachtilé zásady romantick˘chãias a románov sú dnes na smiech.)

***

Mal som sprvu dojem, Ïe politici Smeru sasnaÏia aspoÀ budiÈ dojem, Ïe majú snahu posebe nieão zanechaÈ alebo to aspoÀ hrozne ne-pokaziÈ. Ale o tú ilúziu som definitívne pri-‰iel.

Predseda SaS Richard Sulík. HN 17. 5.

(Nech si v Smere-SD o Sulíkovi myslia, ãochcú, jeho slová by im mali v⁄taÈ v hlave.)

***

Kresba: Alan Lesyk. Pravda 17. 5.(To je terã, ak˘ potrebujeme na ostrú streº-bu.)

***

Îeny a knihy sú efektné spojenie. Nieke-dy sa poh⁄davo – hlúpo a nespravodlivo – ho-vorí o Ïensk˘ch románoch, ale nebyÈ Ïien, takby nemal v tejto dobe kto ãítaÈ.

Spisovateº Daniel Hevier. HN 18. 5.

(Staãí, Ïe ºudia vôbec ãítajú? Alebo kultúr-nosÈ je to aÏ vtedy, keì sa ãíta dobrá kni-ha?)

***

Móda toãí svetom. Preão tak tvrdohlavo ºu-dia trvajú na obleãení, ktoré by malo signa-lizovaÈ, ão si myslia? Preão si to jednoduchoiba nemyslia, ale podporujú to „kost˘mom“?.

Herec Marián Gei‰berg. Pravda 18. 5.

(Lebo v‰etci sme hercami neustále a abysme mohli denne hraÈ, potrebujeme ko-st˘m.)

***

Je len na nás, ktorú z ciest pred nami si vy-berieme. Nበosud bude tak˘, ak˘ si zaslúÏi-me.

Politológ Daniel Dobiá‰. Slovo 19. 5.

(Nie je to pravda. Veì ãím si zaslúÏi dieÈa,aby ho postihla rakovina?)

***

Príroda sa povodÀami a poãasím ºudstvunepomstieva. Len funguje podºa zákonov ãlo-veku nie celkom známych. Pritom prírodnézákony sa na rozdiel od ºudsk˘ch nedajú ni-ãím „obkecaÈ“. Veºkú ranu zasadilo väã‰inekrajín 20. storoãie budovaním veºk˘ch údol-n˘ch nádrÏí.

Publicista Petr A. Novotn˘. Respekt.cz 19. 5.

(Prírody sa kaÏd˘ deÀ nejak˘m spôsobomdot˘kame a máme pritom pocit, Ïe si jupodriaìujeme. Ale ona nás pevne drÏí vhrsti a koná podºa svojho, i keì sa tvárimilo.)

***

Zvy‰ovanie verejného dlhu nesie so sebouvysokú cenu. Rozsiahle schodky a dlhy budetreba zredukovaÈ zv˘‰ením daní a zníÏenímv˘davkov. Globálna finanãná kríza e‰te nie jeza nami.

Profesor ekonómie Nouriel Roubini. HN 20. 5.

(Nová anglická vláda sa zriekla sluÏob-n˘ch áut s t˘m, Ïe premiér a ministri budúchodiÈ pe‰i alebo sa budú voziÈ v MHD.Na‰a socialisticky solidárna vláda sa ne‰tí-tila pouÏívaÈ drahé autá s dobre platen˘-mi vodiãmi. A predseda NS Harabin savozí po lukratívnych a drah˘ch zahraniã-n˘ch cestách, dokonca i so svojou manÏel-kou.)

***

V Európskom parlamente sa uvaÏuje aj otom, Ïe by nám na budúci rok malo pribud-núÈ mesaãne ìal‰ích 1 500 eur. To nie je vô-bec moÏné, aby sa tak˘mto spôsobom hospo-dárilo. V ãase krízy zvy‰ovaÈ verejné v˘dav-ky a prijímaÈ ìal‰ích úradníkov je absolútnyv˘smech.âesk˘ europoslanec Hynek Fajmon (ODS).

Pravda 20. 5.(Aj cynickí finanãníci, aj chamtiví úradní-ci sú hanbou skvelého projektu, ak˘m jeEÚ.)

***

Po vysviacke v Ríme som odslúÏila svojuprvú om‰u. Môj prípad predstavuje obrovs-kú ‰ancu pre v‰etky veriace Ïeny. Znamenáto pre ne nádej, Ïe sa rozprúdi dôleÏitá deba-ta medzi katolíkmi o moÏnosti, aby aj onymohli nastúpiÈ na túto cestu. Koneãne sasplnila moja dávna túÏba, ktorú si môÏu splniÈaj ìal‰ie veriace: Od detstva som snívala, Ïesa stanem farárkou.

Katolícka farárka Maria VittoriaLonghitanová. Daily Telegraph 21. 5.

(Je to úplne oprávnená otázka: Preão byBohu prekáÏalo, Ïe Ïeny sa s muÏmi podie-ºajú rovnocenne na náboÏensk˘ch obra-doch a Ïe nerobia iba to, ão vyhovuje mu-Ïom?)

***

Najstar‰ie vodné mlyny na na‰om územípochádzajú z obdobia stredoveku. Najar-chaickej‰í typ mlyna sa u nás zachoval naprík-lad v humenskom múzeu v prírode.

Etnograf a ‰éf Slovenskej mlynologickejspoloãnosti Ladislav Mlynka.

TV oko 21. 5.(Slovensko je posiate hradmi, zámkami,star˘mi dreven˘mi kostolíkmi a, ako vidí-me, aj star˘mi mlynmi, ktoré majú ro-mantické ãaro, ale súãasne dokumentárnuhodnotu, v ktorej sa skr˘va dôleÏit˘ obrazv˘robného procesu. A pritom sme stálerozladení.)

***

MôÏeme sa ãudovaÈ, Ïe povodne sa opaku-jú? Prakticky v‰ade som videl úplnú rezigná-ciu ‰tátu na úpravy kor˘t vodn˘ch tokov. Za-ná‰ajú ich odpad a dreviny a nik ich neodÈa-Ïuje.

Minister vnútra âR Martin Pecina.iHNed.cz 22. 5.

(Aj v SR sa v súvislosti s povodÀami hovo-rí o rôznych aktivitách, ale najmenej otom najdôleÏitej‰om – o krokoch, ktoré ãonajskôr a najúãinnej‰ie zadrÏia prívalyneãakan˘ch riek a vyliatych vodn˘ch plôchv budúcich mesiacoch a rokoch.)

***

Mojím najväã‰ím ‰Èastím sú moje deti, do-spel˘ chlapec a takmer dospelé dievãa. Mámza sebou najväã‰iu prehru, totiÏ rozvod s ichspoluautorkou, a bolo celkom reálne oãaká-vaÈ, Ïe sa moje vzÈahy s deÈmi pokazia. Aleniã také sa nestalo a to je súãasÈou mojej veº-kej radosti.

Spevák Richard Müller. Sme 22. 5.

(Jedno z najjednoduch‰ích a pritom naj-kraj‰ích a najsilnej‰ích vyznaní náklon-nosti k b˘valej Ïene a k svojim deÈom, akésa v poslednom ãase v na‰ich médiách ob-javilo.)

***

S U P E R M O N I T O R

93

milovaÈ svojho blíÏneho, teda konkrétnehoãloveka, ktor˘ je ohrozen˘. Rad‰ej rozpráva-me o ideách, hovoríme o ºudstve, o cirkvi, onárode, ale nevieme vidieÈ svojho brata asestru v ohrození.

Duchovn˘ Anton Srholec,ktorému cirkev komplikovala jeho kÀazstvo.

T˘ÏdeÀ 31. 5. (Bohu je asi jedno, ãi je ãlovek kresÈan, Ïidalebo ateista. Keby chcel ãloveka vrátiÈ donebeského kráºovstva, teda spasiÈ ho, sot-va by pouÏil takú okºuku, akú mu pripisu-je ãasÈ ºudstva. PreÀho nie je nutná animravnosÈ. Je nutná pre ºudí, aby Ïili lep-‰ie.)

***

Ako nová celo‰tátna volebná strana vy-rástli Veci verejné v priebehu niekoºk˘ch me-siacov. Kto sú v‰ak jej poslanci a ão reprezen-tujú, nevieme a nevedia to ani oni sami jedeno druhom.

Publicista TomበHaas.Neviditeln˘ pes 1. 6.

(Tragédiou nie je, ak masa voliãov nevie,kto je nová strana SaS. Ne‰Èastím je, ak 22nov˘ch poslancov za SaS nevie, kto sú tí,ktorí ich volili, a ão od nich oãakávajú.)

***

K˘m v demokraciách, ktoré neboli zniãe-né totalitn˘mi reÏimami, sa politické stranyvyvíjali pomerne dlho, v ãesk˘ch ponovem-brov˘ch pomeroch sa formovali ako projek-ty „zhora“.

Politológ Jifií Pehe. âasopis Pfiítomnost. 2. 6.

(Napriek veºkorysej finanãnej podpore od‰tátu si skoro nik nev‰íma, ako tieto poli-tické bázy ‰tátu fungujú, ako vyuÏívajúhmotné dotácie a akú protihodnotu po-skytujú.)

***

Rakúsko je baroková krajina, nepre‰lo po-dobn˘m v˘vojom ako Slovensko. ªudia saradi najedia a zabavia, ale v˘tvarné umeniepovaÏujú za priveºmi intelektuálne na vníma-nie.

Rakúsky kurátor Peter Lindner.Pravda 3. 6.

(Zdá sa, Ïe dnes má najväã‰iu ‰ancu byÈ eu-rópskym umením v˘tvarná tvorba. Ra-kúska barokovosÈ nie je v Lindnerovomhodnotení veºmi pozitívna, skôr znamená,Ïe ViedeÀ príli‰ podlieha tradiãnosti. I pre-to dokáÏeme obohatiÈ jej atmosféru nov˘-mi aspektmi.)

***

Niektorí budú tvrdiÈ, Ïe stratili roky Ïivo-ta na vysokej ‰kole, pretoÏe v politike aj taksvoju odbornosÈ neuplatnia. Majú pravdu!Politika je jedin˘ odbor, v ktorom sa nevyÏa-duje vzdelanie. Na riadenie ‰tátu nie je potreb-n˘ ani vodiãsk˘ preukaz na mal˘ motocykel.

Dne‰ná mládeÏ je skazená. Sebavedomá,drzá, pije, fajãí, sexuálne je neviazaná. Záro-veÀ je schopná ohromn˘ch fyzick˘ch i inte-lektuálnych v˘konov. TrinásÈroãn˘ chalanvyliezol na Mount Everest, 16-roãné dievãasamo oboplávalo svet na jachte. A namiestoãasopisu Leo ãítajú dospievajúce deti Shakes-peara a Nietzscheho. Áno, tieto deti by malimaÈ volebné právo.

Komentátor Martin Komárek.MF Dnes 25. 5.

(ËaÏko v‰ak odpovedaÈ na otázku, ão mávlastne urãovaÈ vek volebného práva.)

***

UvaÏovanie o smrti je pre mÀa dôleÏité. Asipreto, Ïe jej nerozumiem, sa jej stra‰ne bojím.Mám z nej hrôzu. Kdesi som síce ãítal, Ïe tzv.horor mortis – strach zo smrti – je pre ãlove-ka prirodzen˘, no i tak si myslím, Ïe smrÈ jeveºmi ãudná. Písanie o nej mi síce nepomá-ha zmieriÈ sa s Àou, ale aspoÀ sa môÏem vy-rozprávaÈ s Àou a dostaÈ obavy zo seba.

Spisovateº Peter Karpinsk˘.Sme 25. 5.

(BáÈ sa smrti má svoju logiku. K˘m Ïijeme,sme, na‰e telo má svoju formu a my samôÏeme vykázaÈ nieãím jedineãn˘m. Akv‰ak berieme smrÈ ako nieão viac, neÏ jeobludná prázdnota, máme do konca Ïivo-ta o ãom uvaÏovaÈ – a sú to závaÏné my-‰lienky.)

***

Také roztrÏky, ako je slovensko-maìarsk˘spor o obãianstve, sa pred sto rokmi konãilivojnou. Keby nebol rok 2010, ale 1910, uÏ bysedlal Fico sivka s v˘krikom „Na Budape‰È!“AÏ do Uhorska by sa slovensk˘ premiér aninemusel unúvaÈ, aj jeho maìarsk˘ kolega Or-bán je uÏ „na koni“ a svojimi nacionalistic-k˘mi v˘padmi mu ide ãulo v ústrety.

Redaktorka Markéta Barto‰ová.Rádio âesko 26. 5.

(Svet je zavalen˘ zloÏit˘mi situáciami advojaké obãianstvo popri nezamestnanos-ti alebo nízkych dôchodkoch je pre Maìa-rov i Slovákov zanedbateºná komplikácia.)

***

Tublatanka sa stala rebelantskou kapelou80. rokov. ªudia vtedy prahli po odváÏnej‰íchtextoch. Teraz je úplne iná doba, ºudia súakoby povrchnej‰í, nad pesniãkami neroz-m˘‰ºajú. Nemajú na to ãas. MuÏi poãúvajú rá-dio úchytkom v aute, Ïeny si ho zapnú pri va-rení. Poãúvajú to, ão do nich rádiá „natlaãia“.Dnes sú ºudské u‰i a mozgy ostreºované ko-merciou.

Líder skupiny Tublatanka MaÈo ëurinda. Pravda 27. 5.

(Pohor‰ovaÈ sa nad bezduchosÈou nemázmysel. Ale z ëurindov˘ch slov vypl˘va ajiné: ak˘ v˘znam mal za komunizmu roz-hlas a ak˘ by mohol a mal maÈ i dnes.)

***

Maìarsk˘ zákon uºahãujúci udelenie ob-ãianstva pre zahraniãn˘ch Maìarov, je prejavfalo‰ného nacionalizmu, ktor˘ v zjednocujú-cej sa Európe nemá miesto. Pritom vyhroco-vaním napätia sa nacionalisti navzájom posil-Àujú vo svojej snahe prezentovaÈ sa ako jedi-ní skutoãní ochrancovia svojho národa a sna-Ïia sa odvrátiÈ pozornosÈ od vlastnej neschop-nosti.

Denník Salzburger Nachrichten 27. 5. (Uznávanú maìarskú európskosÈ Orbánporiadne sprovinãnil a znehodnotil.)

***

Maìari Ïijúci na Slovensku in˘ domov akotu nemajú. Îijú tu tisíc rokov, patrili raz na tú,raz na onú stranu. Nemajú inú vlasÈ. Dokon-ca aj Budape‰È im mnohokrát dáva najavo, Ïesú to len Maìari z Félvidéku. Voãi Maìaromz Budape‰ti akoby boli o nieão menej hodnot-ní.

Politológ Miroslav Kus˘. Plus 7 dní 28. 5.

(Maìari na juÏnom Slovensku to majú zlo-Ïité so svojím spoloãensk˘m postavením.)

***

Paroubkovi dali voliãi jasne najavo, Ïe na-dutosÈ, arogancia a agresivita k úspechu ne-vedú. Bol si natoºko ist˘ drviv˘m víÈazstvomsvojej strany, Ïe sa zabudol dívaÈ okolo seba.

Komentátorka Petra BlaÏková.Lidovky.cz 29. 5.

(NadutosÈ a agresivita síce ãasto vedú kúspechu, ale rozhodne nie vÏdy.)

***

âoraz ãastej‰ie sa stretávame so slovensk˘-mi knihami, kde je celá reklamná kampaÀ za-loÏená na nízkom veku autora. DvadsaÈroã-n˘ autor thrillerov! DvanásÈroãná autorkadobrodruÏnej trilógie! Ich vek je jedineãn˘marketingov˘ Èah, ktor˘ zaruãuje predajnosÈ.

Spisovateºka Daniela KapitáÀová.Pravda 29. 5.

(UÏ nekonzumujeme tvorivé záÏitky, alev‰etko vnímame cez pikantnosti o tvor-coch.)

***

Slávime odstavenie komunistov od moci,pritom komunistov a in˘ch boº‰evikov jeplná celá EÚ, len sa dnes tak nenaz˘vajú. To,ão dnes médiá oznaãujú ako pravica, sú na-pospol zoskupenia lobistick˘ch prezliekaãovkabátov, ktorí sa spoliehajú na ºudskú naivi-tu.

Publicista Jan Koláfi.Blog.iDNES.cz 30. 5.

(Spoloãensk˘ Ïivot v strednej Európe saãím ìalej, t˘m menej riadi ideami.)

***

Je to hanba, Ïe sa stále schovávame zaútlak, ktor˘ sme preÏili. A nenauãili sme sa

S U P E R M O N I T O R

94

Publicista K. H. Bfiezovsk˘.Vanilka 3. 6.

(Je to smutná pravda: od politika sa neÏia-da niã iné, len aby bol vern˘ a poslu‰n˘ svo-jej strane. V tomto zmysle sa táto aktivitaveºmi nelí‰i od lotérie. Staãí trafiÈ správneãísla.)

***

Kresba: Fedor Vico. HN 3. 6. (HZDS je bezradné. Keì ho vyliali z kory-ta, vypadlo aj od napchan˘ch válovov.)

***

ªavica nepohorela len v âesku. Európaakoby pochopila, Ïe v ÈaÏk˘ch ãasoch ekono-mickej krízy je hazardom zveriÈ vládu do rúkºuìom, pre ktor˘ch je hlavn˘m kritériomúspechu popularita medzi ‰irok˘mi masami.Rie‰ením nie sú veºkodu‰ne rozdávané Ïobra-ãenky, ale tak˘ dôchodok, aby tí, ktorí cel˘Ïivot poctivo pracovali, dnes na ne neboli od-kázaní.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 4. 6.

(Nie je umením zniÏovaÈ dôchodky a sociál-ne dávky, ale umením i povinnosÈou vládyje vytvoriÈ podmienky na dôstojn˘ Ïivotpre ºudí, ktorí si oddreli svoje a majú trideti.)

***

Prv˘ zákon, ktor˘ v Maìarsku presadil Or-bán, iba odvádza pozornosÈ od ekonomic-k˘ch ÈaÏkostí krajiny a nesúrod˘ch snáh vlá-dy o ich rie‰enie.

The Economist 5. 6.(Orbán neÈahá Maìarsko z ekonomick˘chÈaÏkostí. Zdá sa, Ïe skôr je bezradn˘.)

***

Mojím skutoãn˘m otcom je rímskokatolíc-ky farár. Jeho bigotní rodiãia ho dokopali ktomu, aby sa stal kÀazom. V sledkom bolo,Ïe navonok sa ukazoval ako bezchybn˘ farár,ale v skutoãnosti bol pokrytcom, ktor˘ cel˘Ïivot trpel zlyhaním. Bol to ne‰Èastník, kto-r˘ nedokázal potlaãiÈ to, ão je ãloveku priro-dzené, teda sexualitu. Pritom vo svojej farnos-ti bol obetav˘, pomáhal núdznym. Predstavo-val veºk˘ ºudsk˘ paradox.

Milan N. (49). Sme 5. 6.

(Cirkev zastre‰uje veºa tragick˘ch a ne-rie‰iteºn˘ch ºudsk˘ch situácií.)

***

·etriÈ, ‰krtaÈ, prepú‰ÈaÈ. Ako by súãasnádoba nepoznala niã iné. Oz˘vajú sa v‰ak hla-sy, Ïe mnohé ekonomiky nepotrebujú zviazaÈruky, ale skôr „nakopnúÈ“: treba vsadiÈ nasilnej‰í rast. Keì ekonomick˘ motor nasko-ãí, schodok sa zníÏi, pretoÏe podniky zapla-tia vy‰‰ie dane.

Komentátor Igor Záruba.Ekonomick˘ deník E15 8. 6.

(V minulej vláde SR ch˘bal ekonomick˘expert, ktor˘ by mal autoritu a bol byschopn˘ dôveryhodne odporúãaÈ, ktoré-mu variantu ekonomickej filozofie daÈprednosÈ.)

***

âlovek, ktor˘ vyuÏíva svoju sluÏobné po-stavenie na vybavovanie si osobn˘ch úãtov,nemá ão robiÈ ani v beÏnom podniku, nieto vrezorte spravodlivosti.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 8. 6.

(Publicista svoje kon‰tatovanie rámcujesprávnym náhºadom: „Fico pri zostavo-vaní svojej koalície v roku 2006 urobilmnoÏstvo zl˘ch rozhodnutí. No asi Ïiadnez nich nemalo a nemá na stav spoloãnostitak˘ dosah, ako to, Ïe prenechal rezortspravodlivosti HZDS.“)

***

Joga je intenzívne cviãenie tela a mysle, ni-koho k niãomu nenúti, neurãuje a niã nepri-kazuje. ZauÏívan˘m m˘tom o joge je aj se-denie v lotosovom sede a meditácia. Sú aj ta-kéto statické druhy jogy, no napríklad stará as-htanga joga je dynamická a nároãná.

Tréner ashtanga jogy Jaroslav Pávek. OÎene.sk 8. 6.

(KresÈanskí fundamentalisti robia v‰etkopre to, aby nevpustili do vedomia moder-ného ãloveka – a teda ani do ‰koly jeho detí– nijakú odch˘lku od stároãného stereoty-pu. Preto odmietajú alebo aÏ zakazujújogu. Pritom ponevieraÈ sa len tak po sve-te vedie ãasto ku skutoãnému úpadku du‰e,ak˘m je chorobná závislosÈ na g˘ãovej te-levízii.)

***

Malí podnikatelia sú pre prosperujúcu kra-jinu dôleÏití – sú motormi, ktoré Ïenú hospo-dárstvo. Preto je nevyhnutné, aby vlády a in-vestori hºadali spôsoby vyuÏitia tejto energie.

Britsk˘ podnikateº a zakladateºVirgin Group Richard Branson. HN 9. 6.

(Od mal˘ch podnikateºov sa oãakávajú ne-nápadné, ale veºké v˘kony: musia byÈ cie-ºavedomí, húÏevnatí, nepoddajní a trpezli-ví. Nikdy nesmú ustúpiÈ.)

***

Akoby uÏ bolo povedané v‰etko. Asi budenutné vstúpiÈ do ticha a znovu sa nájsÈ.

V tvarník Milan Pa‰téka zo Skupiny Mikulá‰a Galandu. Pravda 11. 6.

(Tieto slová napísal Pa‰téka poãas bujne-júceho komunizmu, keì galandovcov zaká-zali. Jedineãní umelci v‰ak aj v ãase, keìcenzúra drvila vyspelé individuality, si do-kázali vÏdy nájsÈ spôsob, ako striasÈ zoseba tlak a poskytovaÈ citlivej verejnosti sil-né posolstvá, ktoré povzbudzovali v ºuìochchuÈ „nájsÈ sa“, ão diktátori nemali radi.)

***

Keì hºadíme na spú‰È, ão zanechala veºkávoda, cítime, Ïe za rozkradnuté miliardy, kto-ré nenávratne zmizli na súkromn˘ch úãtoch,sme uÏ mohli postaviÈ hrádzu aj okolo celejSR.

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 11. 6.

(Akú moÏnosÈ má slu‰n˘ ‰tát donútiÈ vy-vrheºov, aby vrátili milióny, ktoré zákernev podstate ukradli cez rôzne transakcieobãanom? Veì kaÏdá krádeÏ je zloãin,nie?)

***

Demokracia a pravidelné slobodné voºbynemôÏu zaruãiÈ, Ïe nám budú vládnuÈ tí naj-lep‰í. Sú v‰ak zárukou toho, Ïe aj celkomzl˘ch vládcov je moÏné vymeniÈ baz násilia.

Komentátor Peter JavÛrek. Pravda 12. 6.

(Z tohto hºadiska by voºby mohli byÈ kaÏ-d˘ rok.)

***

Svieãky, trochu ãerveného vína, bosé nohya hviezdy. Tak si predstavujem romantick˘veãer.

Biatlonistka Anastasia Kuzminová,olympijská víÈazka za SR.

OÎene.sk 14. 6.(UÏ to si zaslúÏi pozornosÈ, Ïe ‰portovky-Àa si na romantick˘ veãer spomenie a Ïezrejme po Àom aj túÏi. Hviezdy a bosénohy môÏu byÈ krásnou a príÈaÏlivou kom-bináciou.)

***

Iveta Radiãová stelesÀuje nov˘ typ politi-ka v strednej Európe. DôleÏité sú pre Àu skú-senosti „jej“ SDKÚ s reformami, ktoré z vy-silenej krajiny urobili v rokoch 2002 – 2006tatranského tigra. R˘chle tempo reforiemv‰ak sociálne slab‰ím obãanom nevyhovova-lo. A tak jednou z v˘ziev pre Àu je vy‰‰íohºad voãi sociálne slab˘m skupinám.

Frankfurter Rundschau. 14. 6.(Väã‰ia spoloãenská citlivosÈ je podmien-kou, aby sa Radiãová stala tatranskou ti-gricou.)

***

S U P E R M O N I T O R

95

Úradník má vÏdy toºko práce, koºko má naÀu ãasu. A ãasu len pribúda, keìÏe kaÏd˘ na-driaden˘ je t˘m dôleÏitej‰í a nevyhnutnej‰í,ãím viac má podriaden˘ch.

Komentátor Peter Schutz. Sme 17. 6.

(Ak niekto prevalcoval Roberta Fica, takto bolo úradníctvo. Fico dobre vedel o jehoprebujnenosti a tak hneì na zaãiatku svoj-ho vládnutia naplánoval zníÏenie jeho poã-tu o pätinu. Na konci svojej vlády ich malo jednu pätinu – viac! Boj s byrokratmiprehral.)

***

Z pohºadu obãana mamu na poste premiér-ky podporujem, som v‰etk˘mi desiatimi za,lebo si myslím, Ïe to zvládne, ºudovo pove-dané, ºavou zadnou. Ale v tom druhom pohºa-de – pohºade dcéry – viete si predstaviÈ, Ïe súaj obavy napríklad o jej zdravie.

Eva Kelley, dcéra Ivety Radiãovej. HN 17. 6.

(Radiãová reprezentuje vy‰‰í ‰tandard tej-to krajiny a má predpoklad byÈ zaujíma-v˘m fenoménom. Len musí správne od-hadnúÈ svoje sily, a nekonaÈ vyz˘vavo na-dobãiansky.)

***

Je to paradox, ale predo‰lé 4 roky boli viacrokmi Slotu ako Fica. Slota bol síce len po-slanec, no riadil ministerstvá SNS, gradovalantimaìarské nálady a rád ‰okoval svojouvulgárnosÈou.

Politológ Samuel Abrahám. Plus 7 dní 18. 6.

(Pritom nikdy nezabudol rozsvietiÈ sväto-Ïiaru svojho vlastenectva.)

***

Práve bankári môÏu podkopávaÈ ekono-miku a prejaviÈ sa ako „mravne invalidní“.

Profesor ekonómie na ColumbiaUniversity Joseph E. Stiglitz. HN 18. 6.

(Invalidn˘ je cel˘ mechanizmus: trh posky-tuje konkurenãnú v˘hodu veºk˘m bankámnie preto, Ïe by bolo efektívnej‰ie, ale pre-to, Ïe sú príli‰ veºké, aby padli.)

***

Spi‰sko-gemersk˘ sociálny podnik v RoÏ-Àave skonãil po 2 rokoch v likvidácii. Stiholokrem vyãerpanej ‰tátnej dotácie za milióndvestotisíc eur narobiÈ i dlhy. Vytvoril iba 20pracovn˘ch miest. Ministerstvo s ním vypo-vedalo zmluvu z dôvodu poru‰enia zmluv-n˘ch podmienok.

Exhovorca ministerstva práceMichal Stu‰ka (a ìal‰í). Sme 19. 6.

(Niã tak necharakterizuje potemkiniáduTomanovej sociálnej solidarity ako zaloÏe-nie, miliónové dotovanie a nefungovanie 8sociálnych podnikov, ktoré mali zmierniÈdopady ekonomickej krízy. Ingrid Drozdí-ková: „FinancovaÈ sa mali z eurofondov.

Ich cieºom bolo zníÏiÈ nezamestnanosÈ, len-Ïe od zaãiatku sa ich fungovanie spájalo so‰kandálmi.“)

***

Dokonalé veci sú nudné. Aj v renesanciizverili dokonalosÈ bohu a ºuìom krásu.

Literát ·tefan Chrappa, líder skupín âad a Vandali. T˘ÏdeÀ 21. 6.

(Boh sa v‰ak perfektnosti vzdal, asi HotieÏ uÏ nudila. Preto je cel˘ vesmír nedoko-nal˘.)

***

Skutoãná vláda je v rukách peÀazí, nie tzv.pravice ãi ºavice. Tie sú len kulisy pre verej-nosÈ.

Publicista TomበLanû.Lidovky.cz 22. 6.

(V strednej Európe by sme ÈaÏko hºadalipolitickú stranu, ktorá má aj in˘ zmysel –hlb‰í a spoloãensky uÏitoãnej‰í –, neÏ ibanah⁄ÀaÈ peniaze chamtivcom.)

***

Ekonomiku neriadia zvolení zástupcoviaobãanov, ale nik˘m nevolení majitelia a ma-naÏéri firiem bez kontroly a spoloãenskejzodpovednosti.

Komentáror Michal Feik.Slovo 23. 6.

(O to viac by mali byÈ volení zástupcoviaºudu zodpovedn˘mi správcami ‰tátu.)

***

SnemovÀa oÏije Ïensk˘m ‰armom. AÏ 3dámy v jej vedení majú otupiÈ teraj‰ie gro-bianstvo. âo ako zu‰ºachtená snemovÀa v‰akbude len trblietav˘m preludom, ak v nej budúìalej platiÈ súãasné pravidlá prijímania záko-nov vychádzajúce v ústrety podnikateºsk˘mskupinám.

Komentátor Jifií Leschtina. Hospodáfiské noviny 23. 6.

(V SR sa skultivovanie verejného Ïivotaspája s nomináciou prvej Ïeny na post ‰éf-ky vlády. Ale bezohºadnosÈ pri presadzova-ní vlastn˘ch záujmov politikmi bez ohºaduna rod nás vedú k opatrnosti a nedôvere.Nie v‰etky Ïeny sú láskavej‰ie ako politici-muÏi.)

***

Divadlo je na‰a duchovná potrava. Ak sapredstavenie podarí, zostane krásny pocit,vnútorné obohatenie a niekedy si cez posta-vy vyrie‰ime aj vlastné frustrácie. Problém jev tom, Ïe Ïijeme mediálnu realitu, v ktorej di-vadlo vytlaãili bulvárne a ºahko stráviteºnésenzácie.

Hereãka Anna ·i‰ková. TV oko 25. 6.

(Na‰e vedomie je zavalené tisícami nechut-ností, ktoré v nás oslabujú ºudské rozme-ry na‰ej existencie. Máme stále nádej, ale

tá je oklie‰Èovaná náporom braku.)

***

Je zvlá‰tne, ak 4 politické strany, ktorémajú príbuzné programy a vyznávajú veºmipodobné idey, naz˘va zlepencom práve ãlo-vek, ktor˘ stál na ãele minulej vládnej koalí-cie. âo vlastne hodnotovo spájalo Smer,HZDS a SNS, okrem toho najhlavnej‰ieho:ekonomick˘ch záujmov?

Komentátor Milo‰ Luknár. Plus 7 dní 25. 6.

(A Luknár si aj sám priamoãiaro a zrejmepresne odpovedá: V podstate vôbec niã.)

***

Bol som nad‰en˘ zo stretnutí s ºuìmi, kto-rí kultivovali obyvateºov v obci. Opaãné po-znanie bolo ãastej‰ie: riaditeº domu kultúry,ktor˘ sa na to miesto dostal za trest, lebo pil.

Humorista Milan Markoviã. Pravda 26. 6.

(Kto zhrnie v‰etky absurdity, ktoré denneznehodnocujú nበÏivot?)

***

Gramofónové platne preÏili a poãúvajú saaj dnes. MoÏno preto, Ïe majú zvuk, ktor˘ sanedá napodobniÈ. Podstatné je totiÏ pravidlo,aby nahrávka kopírovala moÏnosti ºudskéhoucha. Vinylová platÀa je zázrak prírody, je zlo-Ïená z prírodn˘ch materiálov, a to zaruãujekompatibilitu s prírodou aj s moÏnosÈami ná-‰ho sluchu. Preto hrá platÀa príjemne a tep-lo.

Hudobník Laco Luãeniã. Pravda 26. 6.

(Luãeniã odokr˘va úÏasnú schopnosÈ ºud-skej du‰e. A rovnako i niektor˘ch predme-tov.)

***

Moja babka cez celé 20. storoãie sa nikdynevybrala za hranice, ale hranice rozmanit˘chkrajín sa vzná‰ali nad strechou na‰ej starejchalupy, ako sa im zachcelo.

Poºsk˘ spisovateº Jerzy Pilch.Sme 26. 6.

(Ak ãlovek nechodí za hranice, ale hrani-ce za ním, jeho vlastenectvo to veºmi osla-buje.)

***

Po voºbách, keì ste nachytali nejak˘ch vo-liãov, ste im povedali: Zabudnite, niã nebu-de!

Premiér Robert Fico v diskusii s Ivetou Radiãovou.

O 5 minút 12 (STV) 27. 6.(Po voºbách sa Fico novej premiérke tvrdovyhráÏal, Ïe navrhované ústavné zmeny –napríklad obmedzenie imunity poslancov– nebude moÏné zrealizovaÈ bez opozície,a tá novú koalíciu vytresce t˘m, Ïe jej hlasnedá a Ïe niã nepodporí. Ako keby ne‰lo o

S U P E R M O N I T O R

96

záujem obãanov, aby dostali potrebn˘ zá-kon, ale len o osobn˘ úÏitok Radiãovej ãiFica.)

***

Budúca koalícia prerokováva rad rôznychnávrhov, ktoré v‰ak netvoria nijak˘ systém,ale pestrú zmes nápadov. Nemá Ïiadnu spo-loãnú stratégiu, ktorá by bola hodnotovo pod-loÏená. Budúce opatrenia sa zatiaº javia lenako séria experimentov. Zjavne nemá nieãoako spoloãnú filozofiu, ktorá by jej, napriekv‰etk˘m rozdielom, dávala spoloãn˘ smer.

Komentátor Rudolf Kuãera.âesk˘ rozhlas 28. 6.

(V SR uÏ v 1998 plnohodnotnou filozofioubol boj proti meãiarizmu, lebo úspech vÀom bol podmienkou, aby sa SR stala sú-ãasÈou EÚ a aby sa zbavila zvy‰kov komu-nizmu.)

***

V mene na‰ich zosnul˘ch spolubratov vásvyz˘vam, aby ste zváÏili svoje zotrvanie naposte, inak SR ostane jedin˘m postkomunis-tick˘m ‰tátom, kde predseda najvy‰‰iehosúdu ako sudca b˘valého komunistického re-Ïimu odsúdil kÀaza. Îiadame vás to v menepátra Janíka, ktorého ste súdili v roku 1986ako predseda senátu v Poprade. Poãas Vá‰hopôsobenia sú v‰etci tí, ktorí majú odvahu slo-bodne vysloviÈ svoj názor, zastra‰ovaní jus-tiãnou mafiou.

Za Svetové zdruÏenie b˘val˘ch ãs. politick˘ch väzÀov Franti‰ek Bednár.

Sme 28. 6.(List b˘val˘ch politick˘ch väzÀov je jed-n˘m z najsilnej‰ích apelov v˘znamnej sku-piny obãanov na predsedu Najvy‰‰iehosúdu SR Harabina. Ten, kto sa v‰ak sprá-va niekoºko rokov tak autoritatívne akoHarabin, nevenuje pozornosÈ nijakémumorálnemu apelu.)

***

Záchrann˘ balík v celkovej hodnote 110miliárd eur, ktor˘ Grécku poskytli EÚ aMMF, iba odìaºuje bankrot krajiny. Gréckosa platobnej neschopnosti nemôÏe vyhnúÈ.Jej odkladanie v‰ak spôsobí iba to, Ïe európ-ske banky stratia e‰te viac.

Prominentn˘ ekonóm Nouriel Roubini.Financial Times 29. 6.

(Je naozaj moÏné, Ïe malé Slovensko môÏemaÈ pravdu oproti obrovskej presile Mer-kelov˘ch a Sarkozyovcov? A naozaj bymalo túto svoju pravdu skryÈ pod posteº?)

***

âasto sa stretávam s ºuìmi, ktorí mi vravia,Ïe nikdy niã neukradli. KrádeÏ v‰ak nie je lenmateriálna. Je dosÈ ºudí, ktorí nám kradnúnapríklad spanie. Kradnú nám na‰u pohodu,na‰u intimitu, ale i ãas. Kradnú nám nieão, ãomá pre nás moÏno väã‰iu cenu, neÏ nejakáãaãka.

Teológ a psychiater Max Ka‰parÛ.âesk˘ rozhlas 29. 6.

(Je len málo politikov, ktorí by brali doúvahy, Ïe nie sú len dobre platen˘mi úrad-níkmi, ktorí sa starajú o nበhmotn˘ dob-robyt, ale ãiniteºmi, ktori sa majú staraÈ okomplexnú spokojnosÈ obãanov, aby ‰tátbol zázemím duchovnej uspokojenosti ºud-skej du‰e.)

***

Treba potlaãiÈ korupãné praktiky, ktoré siverejnosÈ zaãala spájaÈ práve s ºavicou. ASmer by mal do svojho programu prevziaÈ ajagendu men‰inov˘ch práv, a to nielen národ-nostn˘ch.

Politológ Daniel ·mihula.Slovo 30. 6.

(Je nepochopiteºné, Ïe Smer-SD, ktor˘ satváril, Ïe má plno mysliteºov, k nijakémusvetonázoru nedospel. Ani dobre znejúcefrázy nenahradia filozofiu.)

***

Chystám sa na nakrúcanie Rasputina. Ten-to dobrodruh, svät˘ starec a sibírsky prorokje veºmi kuriózny. O peniaze mi pri nakrúca-ní aÏ tak nejde. Nie sú pre mÀa vôbec dôle-Ïité, robím za veºa peÀazí, ale pokojne aj za-darmo.

Herec Gérard Depardieu. HN 30. 6.

(Patrí medzi najväã‰ie slobody umelca, aknie je a nemusí byÈ otrokom peÀazí.)

***

Je ãeská vláda moderná? Minister kultúry– zubár za TOPku – má s kulturou spoloãné-ho asi toºko, ako kapor so Saharou. A doKSâ vstúpil v lete 1989. Stihol to ozaj na po-slednú chvíºu.

Komentátor Martin Fendrych.T˘den.cz 1. 7.

(TakÏe v SR b˘val˘ televízny moderátor jepredsa len príhodnej‰í.)

***

Dzurinda je veºmi skúsen˘ politik, ktor˘ sibude uvedomovaÈ, Ïe destabilizácia formujú-cej sa koalície vráti s veºkou slávou k mociFica.

âesk˘ politológ Stanislav Balík.HN 2. 7.

(Slovenskí odborníci a novinári sa vyÏíva-jú v predãasnom obviÀovaní Dzurindu,ako bude asi ‰kodiÈ Radiãovej. âesk˘ ex-pert vníma situáciu oveºa triezvej‰ie.)

***

Kamenec, právny zástupca karikaturistuShootyho, to napísal bezchybne: „Spor Ficaso Shootym je absolútne absurdn˘.“ Za kri-tizujúce obrázky politikov súdia autorov v Al-Ïírsku. Slovensko hádam nie je na jeho úrov-ni. Súd by mal takúto Ïalobu hodiÈ do ko‰a,

ponechaÈ slobodu slova a uchrániÈ povinnosÈkarikaturistov kritizovaÈ politikov.

Americk˘ karikaturista Daryl Cagle. Plus 7 dní 2. 7.

(Ficova reakcia na Shootyho karikatúru,na ktorej spochybnil expremiérovu mo-rálnu chrbtovú kosÈ a za ktorú Ïiada od-‰kodné 33-tisíc eur, patrí medzi to najtráp-nej‰ie, ão sa mu prihodilo. To je to, ão mubráni veºkoryso vnímaÈ inteligentn˘ch ºudíokolo seba. Mal ísÈ so Shootym na kávu azablahoÏelaÈ mu, ako sa mu vydaril vtip-n˘ obrázok.)

***

Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 5. 7.(Koºko rokov musí byÈ e‰te Dzurinda vpolitike, aby stihol pouÏiÈ v‰etky voºné kres-lá?)

***

Som síce pokrstená katolíãka, ale inklinu-jem skôr k evanjelikom. Príde mi to ãistej‰ie.Akoby tam bol dôleÏitej‰í vzÈah medzi ãlove-kom a Bohom aj bez tristo ìal‰ích sprostred-kovateºov.

Speváãka Katka Ko‰ãová. Sme 6. 7.

(Nie duchovní, ale pop-speváci ponúkajúverejnosti úvahy o dôleÏit˘ch veciach.VzÈah evanjelikov a katolíkov priniesol vpriebehu storoãí mnohé dôleÏité filozofic-ké i pragmatické momenty do Ïivota Slo-vákov. Katolíci a evanjelici na to dnes ka‰-lú.)

***

Nebudem zastieraÈ, Ïe sa mi pri podpisekoaliãnej zmluvy a pri zvukoch slovenskejhymny chveli nohy a preÏívala som ten oka-mih ako okamih radosti a pokory. Pre mojuvládu bude najdôleÏitej‰ie vrátiÈ krajine dô-stojnosÈ a základy plurality.

Premiérka Iveta Radiãová. HN 7. 7.

(UÏ sa na‰li komentátori a politici, ktorí vy-smiali vzletn˘ ‰t˘l Radiãovej. Sme cynici ahlupáci. âlen vlády nie je len chladn˘ úrad-ník manipulujúci s ãíslami. Mal by byÈ iosobnosÈou – ako b˘vajú americkí prezi-denti – a vytrhnúÈ ºudí zo zakliatia bezcit-nosti.)

***

Musím odmietnuÈ interpretácie, kto pri

S U P E R M O N I T O R

97

schvaºovaní koaliãnej dohody prehral a vy-hral. To sú príznaky politiky vnímanej ako bit-ka o pa‰aliky, v ktorej víÈazí ten, kto schmat-ne najväã‰iu kosÈ. Ja tento politick˘ ‰t˘l od-mietam a vy‰‰ie staviam záujmy celku. Vy-hrali v‰etci, ão sa dokázali dohodnúÈ a takukonãili ‰pekulácie o tom, ãi vôbec vzniknesilná proreformná vláda.

Predseda novej vlády âR Petr Neãas. Lidové noviny 7. 7.

(Neãasov i Radiãovej kabinet majú pred-poklad, Ïe to budú vlády inteligentné.)

***

Lídri by mali maÈ schopnosÈ robiÈ ÈaÏké roz-hodnutia a vá‰eÀ i schopnosÈ in‰pirovaÈ pra-covníkov a previesÈ ich cez ÈaÏké obdobia. Vzamestnancoch treba objavovaÈ to najlep‰ie.

Britsk˘ podnikateº Richard Branson. HN 7. 7.

(Väã‰ina slovensk˘ch ‰éfov myslí v lep‰omprípade len na to, ako zarobiÈ ão najviacpeÀazí. A v hor‰om, ako dobehnúÈ i okabá-tiÈ vlastn˘ch zamestnancov a zákazníkov.)

***

Silu opozície moÏno vidieÈ predov‰etk˘mv jej schopnosti tlaãiÈ vládu k stene. A to naj-mä t˘m, Ïe rozvinie pred verejnosÈou vlast-né alternatívne programy.

Komentátor Jifií Leschtina. Hospodáfiské noviny 8. 7.

(V SR sme nezbadali, Ïe by sa Ficov klanodhodlával konkurovaÈ Radiãovej vládeproduktívnymi nápadmi, ktoré by Ïivotobãanov zlep‰ovali, a nie zlovôºou.)

***

ÚÏasné spomienky na dovolenku dokáÏuvyvolaÈ vône. VôÀa pokosenej trávy, vôÀalesn˘ch jahôd ãi aromatickej kávy, ktorouvás lákali v hoteli na raÀajky. Keì ju opäÈ za-vetríte, omráãi vás a vráti v my‰lienkach tam,kde ste sa cítili v˘borne.

Publicistka Monika Schönová.OÎene.sk 8. 7.

(Medzi ãasto zabúdané schopnosti ºudské-ho tela patria zmysly. Neraz vravíme oboÏskej sile hudby. Bez sluchu by sme o nejvôbec nevedeli. V˘tvarné umenie by násne‰okovalo, keby na‰e oãi nevideli. A prezaºúbeného muÏa ãaro Ïeny stúpne jej vô-Àou stonásobne.)

***

Ak chce SR budovaÈ modernú spoloãnosÈ,musí sa viac koncentrovaÈ na oblasÈ vzdelá-vania, podpory inovácií a inovatívnych firiema dobudovania infra‰truktúry krajiny. Predseda obchodnej a priemyselnej komory

Peter Mihók. HN 9. 7.(Ignorovaním podobn˘ch naliehav˘ch ape-lov prichádzame o na‰u osobnú budúc-nosÈ. Pritom medzi nami je dosÈ ºudí, kto-rí sa vedia zaradiÈ medzi kvalitn˘ch európ-skych vzdelancov, hoci v SR sú skôr na

okraji spoloãnosti i uznaním, i finanãn˘mocenením.)

***

Vlnené ‰aty znaãky Next, tunika z obcho-du Attrativo ãi ‰perky z Orsay. Reklama akovy‰itá. A kto ju robí? „Miss parlamentu“, po-slankyÀa Kaslová. Tvrdí, Ïe neporu‰ila zákono konflikte záujmov: „Îiadne peniaze som zato nedostala.“ Pritom v rozhovoroch, ku kto-r˘m boli fotky uverejnené, sa o jej názorochna základné problémy ãeskej spoloãnosti niãnedozviete.

Komentátor Viliam Buchert. Reflex.cz 10. 7.

(Pri ãítaní takejto informácie ani neviete,ãi máte krútiÈ hlavou nad t˘m, Ïe zástup-kyÀa ºudu poskytuje svoje pekné telo, abynaÀ nave‰ali efektné ‰aty a rôzne vzácnos-ti a vyuÏili to na reklamu, alebo nad t˘m,Ïe zrejme okrem príÈaÏlivého tela nijakéiné dary prírody, ktoré súvisia s du‰evnouãinnosÈou a politickou zdatnosÈou, nemá.)

***

Stredná Európa je prírodne veºmi pekná, aleaj kultúrne veºmi bohatá. Preto by sme maliviac ako v minulosti pochopiÈ, Ïe pracovnémiesta nie sú len automobilky, priemysel, aleaj rozvoj cestovného ruchu. V Àom vidímveºk˘ potenciál. Rovnako ako knieÏa Schwar-zenberg v âR.

Minister zahraniãia MikulበDzurinda.Pravda 10. 7.

(Nበregión môÏe pritiahnuÈ turistov z ce-lej Európy, len keì bude drÏaÈ pohroma-de.)

***

Ak sa premiérka zaãala obklopovaÈ ºuìmiz mimovládneho sektora, je to prirodzené, ke-ìÏe sa v tomto prostredí pohybovala: A ne-prekvapuje ma ani to, Ïe jej poradcom bude‰éfovaÈ franti‰kánsky kÀaz Balázs. MoÏnoto, Ïe nie je zo straníckeho prostredia, budeskôr na úÏitok.

Politológ Grigorij MeseÏnikov.Sme 13. 7.

(Tak˘to v˘ber ºudí je jediná moÏnosÈ, akozvrátiÈ byrokratické stereotypy a v˘razneosvieÏiÈ verejn˘ Ïivot. Vytvorí si dobr˘ zá-klad pre poºud‰tenie postkomunistickejMeãiarovej, Ficovej, no ãiastoãne i Dzurin-dovej politiky.)

***

Namiesto predaja a delenia V‰eobecnejzdravotnej poisÈovne by mali politici uvaÏo-vaÈ o tom, ako zabezpeãiÈ, aby zdravotné po-isÈovne medzi sebou súÈaÏili. Dnes sa totiÏ po-dobajú ako vajce vajcu. Ak bude kaÏdá ponú-kaÈ iné produkty, ovplyvní to u ºudí aj v˘berpoisÈovne.

Prezident asociácie súkromn˘ch lekárovLadislav Pásztor. Pravda 13. 7.

(Zásah Smeru–SD do dobre sa rozbiehajú-

cej koncepcie zdravotného poistenia juváÏne po‰kodil. Ponuka Dzurindovou vlá-dou vytvorenej ‰irokej ‰kály poisÈovní otvo-rila pred obãanmi dovtedy nevídané moÏ-nosti, ako sa postaraÈ o svoje zdravie. Roz-ru‰enie tohto konceptu veºmi sÈaÏí obnove-nie pluralitného poistenia a zdravotnej sta-rostlivosti.)

***

SkladaÈ elektronickú hudbu nie je ºahké.ªahké je zapliesÈ sa do pasce poãítaãov˘chprogramov, ktoré vytvoria hudbu namiestohudobníka. A takej hudby je teraz veºa. Tech-nológia veºmi pokroãila a veºmi ovplyvnilahudbu. Na konci dÀa si v‰ak hudobník musíuvedomiÈ, Ïe muzika je to, ão vytvorí va‰ahlava a va‰e srdce, nie poãítaã.

Líder formácie Leftfield Neil Barnes.Pravda 13. 7.

(OdmietaÈ spoluprácu internetu pri ume-leckej tvorbe je takmer nemoÏné a aj zby-toãné. Umením je nedaÈ sa ním pohltiÈ auchovaÈ si pri Àom priestor pre osobné ná-pady.)

***

Aby sa ekonomiky európskej „periférie“(Grécko, ·panielsko, Írsko) ozdravili, sú po-trebné tri typy korekcií: medzi eurozónou asvetom, medzi okrajom eurozóny a jej ja-drom a medzi dlhom a príjmom v silne za-dlÏen˘ch krajinách. Európa a MMF odmieta-jú v‰ak uznaÈ, Ïe európska kríza vyÏadujediferencované politiky na dosiahnutie rôz-norod˘ch cieºov.

Profesor na Barcelona GraduateSchool Eduardo Levy Yeyati. HN 13. 7.

(Vznik eurozóny priniesol oveºa väã‰í radproblémov, neÏ boli politici na ne pripra-vení. A teraz vyvíjajú len malé úsilie na to,aby dosiahli ão najväã‰iu ekonomickú rov-nováhu na celom kontinente. Aj SR tlaãiado stereotypn˘ch rie‰ení, ktoré nedávnovymysleli.)

***

Profesorka sociológie po neúspe‰nej kan-didatúre na prezidentku SR nemala vraj pred-poklady na to, aby viedla politickú stranu. Adnes má maÈ na to, aby viedla 5 a pol milió-nov˘ ‰tát?

Komentátor Michal Feik.Slovo 14. 7.

(Zatiaº si Radiãová poãína obratne. Zosta-vila vládu, predstihujúcu svojou morál-nou principiálnosÈou, kultivovanosÈou aprofesionalitou predo‰lú a dáva obãanomnádej, Ïe sa SR stane vyspelou stredoeu-rópskou krajinou, ak jej aj oni pomôÏu.)

***

Pri v˘stupe Nerudovou ulicou k PraÏské-mu hradu sa ãlovek poriadne zapotí. A právetouto cestou kráãal Neãas pe‰o na svoje ne-dávne menovanie za premiéra. To by mohlo

S U P E R M O N I T O R

98

byÈ mienené symbolicky. Ministri predsa ne-sºubujú obyvateºstvu niã iného ako krv, pota slzy.

Rakúsky denník Die Presse 14. 7.(Ak chcú Neãas a Radiãová zabezpeãiÈ ãolen trochu solídnu budúcnosÈ, musia vyrie-‰iÈ tajniãku, ako vylep‰iÈ a reformovaÈ ‰táta ako pritom ºudí ão najmenej zaÈaÏiÈ slza-mi.)

***

Politológ Rastislav Tóth v televízii nahlaszauvaÏoval, ãi Iveta Radiãová má na pre-miérsky post patriãné predpoklady a ãi môÏezvládnuÈ takú funkciu. Pripomínam, Ïe tobolo v ãase, keì uÏ bola za premiérku vyme-novaná a mala za sebou úspe‰né rokovania ozostavení vlády.

Spisovateºka Jana JuráÀová. Sme 14. 7.

(Otázka, ãi Radiãová úspe‰ne dov⁄‰i svo-je cieºavedomé úsilie staÈ sa individualitouv politike, je náleÏitá. Ale nie z úst rokystranícky modifikovan˘ch analytikov, akoje Tóth donedávna prezentujúci meãia-rovské náhºady na slovenskú politiku. Z ichvystúpení cítiÈ priam odpor k inteligent-n˘m ºuìom a re‰pekt k politickej priemer-nosti.)

***

SR má dobré ‰ance znovu naskoãiÈ na kon-junktúrny vlak. Nová vláda v‰ak musí vyrie-‰iÈ cel˘ rad závaÏn˘ch hospodárskych a so-ciálnych problémov, aby bol rast HDP sku-toãne reálny. Na vrchole zoznamu jej priorítstoji konsolidácia verejn˘ch financií, odbú-ranie vysokej miery nezamestnanosti, presa-denie dávnej‰ie prijat˘ch reforiem a utlmeniekorupcie.

Jens-Uwe Strohbach zo Slovensko-nemeckej

obchodnej komory. HN 15. 7.

(Táto prognóza potvrdzuje, Ïe trend, kto-r˘ uplatÀovali Dzurindove vlády 1998 –2006, bol rozumn˘ a uÏitoãn˘. A v európ-skom kontexte uznávan˘.)

***

Aj keì sa verejnosti zdajú odmeny vyso-k˘ch manaÏérov ‰tátnych firiem astronomic-ké, nejde o niã mimoriadne ãi nemravné. Jelogické, Ïe ãlovek, ktor˘ stojí na ãele firmys obratom dvesto miliárd korún a nesie za jejhospodárenie zodpovednosÈ, zarába rovnakoako domáca pop-star ãi nadpriemern˘ ãesk˘futbalista v zahraniãnom klube.

Komentátor Pavel Páral.MF Dnes 16. 7

(Zaujímavé zárobky úspe‰n˘ch ºudí bysme nemali hodnotiÈ podºa v˘‰ky sumy,ktorú dostanú na osobn˘ úãet, ale podºa ichspoloãenskej ceny.)

***

Horor je pre mÀa vlastne rozprávka, lenbrutálnej‰ia a sugestívnej‰ia. Rozprávkovépríbehy sú temné – krv, srdcia, oãi, skamene-liny, to je v‰etko archetypálne. V hororovomfilme nemusíte vedieÈ, ão si hrdinovia rozprá-vajú, ãasto hovoria hlúposti a najmä, veºatoho nenahovoria. Je dôleÏité, aby boli vohrození Ïivota a aby sa diváci báli. Fanú‰i-kovia sa te‰ia, ako sa budú báÈ.

ReÏisér Gejza Dezorz. TV oko 16. 7.

(K˘m horory sú deÈom na pozeranie prísnezakázané, rozprávky sa im priam vnucu-jú, hoci – ako vypl˘va zo slov experta – sav niãom od hrôzostra‰n˘ch filmov nelí‰ia.)

***

Ja som vyrastala a Ïila medzi Maìarmi naÎitnom ostrove a mám len tie najlep‰ie skú-senosti. Sú to milí, kultivovaní, pracovití aveºmi priateºskí ºudia. Nemajú problémy soSlovákmi a ani Slováci s nimi. Iste, moÏno sanájde zopár ‰ialencov, ktorí nevychádzajúdobre s nik˘m, ani keby b˘vali sami na cu-dzej planéte. Sú to v‰ak vÏdy len umelo Ïi-vené problémy.

Pesniãkárka SoÀa HorÀáková.Pravda 16. 7.

(Je nepochopiteºné, Ïe nepríãetní ºudiamôÏu devastovaÈ celé svoje okolie.)

***

B˘valá ministerka spravodlivosti Petríko-vá zriadila na úrade masáÏny salón. Jedna ma-sáÏ vy‰la rezort na 8 eur. Za poslednú faktú-ru zaplatili daÀoví poplatníci vy‰e 1 300 eur.Peniaze na to i‰li zo sociálneho fondu na mi-nisterstve. Petríková chodila na masáÏe aj 2xt˘Ïdenne.

Portál sme.sk – Pravda 17. 7.(Kde sa v ãiniteºoch predo‰lej koalície bra-la tá nekoneãná drzosÈ, s ktorou rozha-dzovali ‰tátne peniaze v ãase, keì ‰tátuubúdali príjmy, lebo kríza ohrozovala polEurópy?)

***

Rie‰enie gréckej dlhovej krízy je chybné, ke-ìÏe ide v podstate o záchranu bánk, ktoré niãnezaplatia, ani euro. Je to negatívny signál dobudúcnosti, pretoÏe vytvára morálne riziko.

Minister financií SR Ivan Miklo‰.Rakúsky denník Der Standard 19. 7.

(Mravné riziko súvisiace s peniazmi jeazda najhor‰ie. Nadmieru ÈaÏko sa muodoláva.)

***

Po ãesk˘ch cestách jazdí mnoÏstvo ºudí,ktorí nie sú mentálne spôsobilí riadiÈ auto.Zmenu v‰ak brzdí v˘stredné stanovisko, Ïe ni-komu sa nesmie neprávom odobraÈ vodiãsk˘preukaz. V kaÏdom prípade potrebujú ãeskécesty menej slobody a viac diktatúry.

Sociológ Petr Hampl.Blog.iHNed.cz 20. 7.

(Nie je ºahké posúdiÈ, kedy je sloboda viacneÏ ºudsk˘ Ïivot.)

***

Slovenská únia nezávislého súdnictva(SÚNS) povaÏuje návrh ústavného zákona zdielne premiérky Radiãovej na zru‰enie imu-nity nielen pre poslancov, ale aj pre sudcovza nástroj na politické ãistky v justícii. Ide oúãelovú snahu, ktorou bude moÏné ktorého-koºvek sudcu zaãaÈ kedykoºvek trestne stíhaÈa postaviÈ tak mimo v˘konu funkcie aj na nie-koºko rokov.

Poveren˘ predseda SÚNS Daniel Hudák.

Sme 20. 7.(Je vrcholnou opováÏlivosÈou b˘valého‰tátneho tajomníka ministerstva spravod-livosti Hudáka takto vstupovaÈ do proce-su zdemokratiãÈovania slovenskej politi-ky a justície. V ãase, keì bol vysok˘m ‰tát-nym ãiniteºom, nezasiahol proti harabi-novsk˘m zákrokom obmedzujúcim ãin-nosÈ sudcov, ktorí sa opováÏili kritickyhodnotiÈ slovenskú justíciu.)

***

Rozsiahla imunita ãesk˘ch poslancov jerezíduom starého Rakúska, kde na poslancovpadal odlesk panovníkovho tabu. âo je v‰akdnes na funkcii poslanca (ale i prezidenta)posvätné?

Publicista Petr Honzejk. Hospodáfiské noviny 21. 7.

(Na ktorom slovenskom politikovi je ãosiposvätné – okrem jeho platu a pouÏitejmoci?)

***

KaÏd˘ ãlovek to, ão sa naz˘va svetom,tvorí aj cez seba samého. Utvára svet uÏ svo-jou prítomnosÈou a vôbec pritom nemusí tu-‰iÈ, aká je pre ostatn˘ch dôleÏitá. KaÏd˘ je na-pokon ãlovekom vÏdy iba vedºa iného ãlove-ka. Vºúdne slovo a záujem o druhého doká-Ïu zázraky.

Filozof Oliver Bako‰. Pravda 22. 7.

(KaÏd˘ jednotlivec má na tom mieste, kdeÏije a funguje, svoju dôleÏitosÈ, a to takú,akú dokáÏe sám zázraãne naakumulovaÈ apresvedãiÈ o nej svoje prostredie.)

***

Takmer 145-tisíc eur si na odmenách za ja-nuár – apríl vyplatili úradníci, ktorí na minis-terstve ‰kolstva boli zodpovední za eurofon-dy. ·éfovia odborov dostali aj okolo 5 000eur! Eurofondy sa pritom nedarí vyuÏívaÈefektívne. V programe vzdelávania sme vy-ãerpali len 4,83 %. Je to ‰kandalózne. Pritomuãitelia majú nízke platy a o nieãom takomnemôÏu ani snívaÈ.

PoslankyÀa SDKÚ Tatiana Rosová. Sme 22. 7.

(Hlavná vec, Ïe ‰éf rezortu chcel deÈom

S U P E R M O N I T O R

99

sochároch komunistickej éry v Bratislave.)

***

ªudia najviac preceÀujú vlastnú nesmrteº-nosÈ.

V tvarníãka Dorota Sadovská.OÎene 27. 7.

(Faktom je skôr to, Ïe ºudia skoro vôbec ne-uvaÏujú nielen o vlastnej, ale ani o v‰eºud-skej nesmrteºnosti – a mali by, lebo niã nieje dôleÏitej‰ie. Hoci ani na‰ím uvaÏova-ním o trvalosti Ïivota niã na nej nezmení-me. Rozplynie sa ako prach a popol.)

***

Odmietame tvrdenie, Ïe ºavicové myslenieje generaãnou záleÏitosÈou a nepochybujeme,Ïe práve v tejto dobe si ºavicové hodnoty do-káÏu nájsÈ veºa stúpencov i medzi mlad˘miºuìmi.

·éfredaktor Slova Martin Krno.Pravda 28. 7.

(Je odváÏne, ak nie drzé, keì tieto slová na-pí‰e ãlovek, ktor˘ priviedol ºavicov˘ t˘Ï-denník aÏ k zániku. „Slovo“ uÏ totiÏ viacnevyjde.)

***

Je nedôstojné, aby si dobrá a obºúbená uãi-teºka musela zarábaÈ navy‰e ako upratovaã-ka alebo pokladníãka v supermarkete. Druhíuãitelia sú zasa schopní Ïiakom pripraviÈ pek-lo na zemi, priãom neexistuje jedin˘ spôsobobrany. Je nutné prepustiÈ zo ‰kolstva sadis-tov a alkoholikov, ktorí sa ukájajú zneuÏíva-ním moci na bezbrann˘ch Ïiakoch.

Ekonóm Pavel Kohout. Neviditeln˘ pes 28. 7.

(So ‰kolstvom je podstatná ãasÈ rodín vrôznej miere prepojená, veì uãitelia for-mujú ich deti, ale do istej miery aj názorya Ïivotn˘ ‰t˘l celej rodinnej komunity. Apredsa je takmer neuveriteºné, ako je ten-to rezort od nepamäti odsúvan˘ na koniecpozornosti.)

***

Penzie dôchodcov by sa mali zvy‰ovaÈ po-mal‰ím tempom neÏ doteraz. NemôÏem tovylúãiÈ, pretoÏe nieão musíme robiÈ v dô-chodkovom systéme v 1. pilieri. Niekde sa tomusí pribrzdiÈ.

Minister sociálnych vecí Jozef Mihál. HN 30. 7.

(Aké odborné anal˘zy Mihál pre‰tudoval,neÏ sa rozhodol uvaÏovaÈ o niωej valorizá-cii dôchodkov v SR? Vie, Ïe „vysok˘ dô-chodok“ starého obãana v SR je niωí akonajniωia penzia v Rakúsku? Vie, ak˘ jeminimálny dôchodok Belgicku a Dánsku – 832, 826 €)?

***

Pomer priemern˘ch dôchodkov k priemer-nej mzde v hospodárstve je 350,34:744,50.

zákonmi vnútiÈ lásku ku skorumpovanejvlasti.)

***

V Japonsku mi prekáÏa, Ïe keì sa dostaneÏena do vy‰‰ej pozície, zaãne – na rozdiel odRadiãovej – pouÏívaÈ Ïenstvo ako argumentspôsobilosti rie‰iÈ Ïenské problémy. „Preto-Ïe som Ïena, rozumiem problémom Ïien.“Ako keby sa vzdala svojej politickej schop-nosti.

Slovensko-japonsk˘ publicistaMasahiko Shiraki. TV oko 23. 7.

(Radiãová sa programovo vyh˘ba tomu,aby nejako ‰peciálne vo svojej premiérskejpraxi vyãleÀovala Ïeny ako ‰peciálny sub-jekt, aÏ sa zdá, Ïe je k nim krutej‰ia, neÏmuÏi-politici. Jej ne-feminizmus je v‰akoceneniahodn˘m znakom jej úsilia vládnuÈmoderne.)

***

Premiérka SR Iveta Radiãová si získala vEurópe kredit rozhodnej a tvrdej politiãky.

Poºsk˘ predseda vlády Donald Tusk. Sme 23. 7.

(Radiãovej postavenie v EÚ je veºkou ná-dejou pre SR. O to je smutnej‰ie a úzkopr-sej‰ie, Ïe v samotnej SR napríklad mesaã-ník blízky SNS oznaãuje jej vládu za „naj-hor‰iu, aká mohla vzniknúÈ“ a ju samotnúza Ïenu, ktorá rozohráva „‰pinavú hru“.)

***

V ãase vrcholiacej finanãnej krízy vypla-tili americké banky svojim topmanaÏérombonusy v hodnote 1,6 miliardy USD. Odme-ny nemoÏno povaÏovaÈ za nezákonné, ale ne-boli múdre.Splnomocnenec prezidenta Obamu Kenneth

Freiberg. New York Times 23. 7.(Ak Fico bojoval proti sociálnym nespra-vodlivostiam slovensk˘ch kapitalistov, boloto ºahké a bez rizika. Veºk˘m politick˘m ãi-nom by bolo aÏ to, ak by bol dal dohroma-dy socialistov v EÚ a na ich ãele viedol zá-pas proti nehoráznej kapitalistickej nena-Ïratosti.)

***

Aj Ïivot masového vraha si zaslúÏi úctu,lebo Ïivot je dar od Boha, hoci ºudia s nímmôÏu narábaÈ svojvoºne.

Katolícky kaplán z Marianky Marek Vadrna. Sme 24. 7.

(Je Ïivot naozaj dar? Nie je to len zloÏit˘údel, ktor˘ na plecia kaÏdému ãloveku na-loÏia jeho rodiãia, keì ho splodia? Za ãomám byÈ komu vìaãn˘, keì je tento osudvstrãen˘ do rúk rôznym bezcitn˘m ºuìoma tí ho formujú podºa svojej ºubovôle?)

***

Nová slovenská premiérka si vybrala zaoficiálneho ‰éfa svojich poradcov svojho

priateºa, franti‰kánskeho kÀaza Jána Krstite-ºa Balázsa, s ktor˘m sa ukazuje na verejnos-ti uÏ dlh‰í ãas (najmä potom, keì sa rozi‰laso svojím partnerom, s ktor˘m Ïila po smrtisvojho manÏela Stana Radiãa). Vzápätí Ba-lázs oznámil cirkvi, Ïe v jej sluÏbách konãí.A tak sa v slovensk˘ch krãmách rie‰i otázka,ãi Balázs podºahol zvodom moci, alebo zvo-dom samotnej Radiãovej.

Publicista Martin M. ·imeãka.Respekt.cz 24. 7.

(Pritom nikomu nezíde ani na um uvaÏo-vaÈ, ãi Balázs nekonal v túÏbe po novejsluÏbe.)

***

K˘m novinárovi ani po 20 rokoch praxe vzdravotníckej rubrike nezíde na um, aby sapovaÏoval za lekára, redaktor, ktor˘ si vypo-ãul dve tlaãovky niektorej politickej strany, sapokladá za potenciálneho ‰tátnika. Pochopí,Ïe politika je vlastne jediná profesia na sve-te, v ktorej ãlovek môÏe vyniknúÈ bez toho,aby nieão naozaj dokázal.

Novinár Ivo ·ebestík pôsobiaci v Belgicku. Britské listy 26. 7.

(Politika má mnoho prvkov, ktoré ju de-gradujú v rebríãku v‰eºudsk˘ch hodnôt.)

***

Medzi na‰e priority zaraìujem napríklad to,aby plat poslanca závisel od jeho dochádzky.T˘ka sa to v‰etk˘ch zamestnancov na Slo-vensku. Poslanec nie je nejak˘ nadãlovek.

Poslanec SaS Igor Matoviã z obãianskeho hnutia Obyãajní ºudia.

Pravda 26. 7.(MoÏno je táto poÏiadavka len frajerina,ale ak aj je, je zmysluplná.)

***

Milan Rastislav ·tefánik bol dobrodruh aakãn˘ intelektuál, proeurópsky vlastenec a vi-zionár, brilantn˘ diplomat a generál. Za ko-munizmu ho vy‰krtli z dejín. A teraz – ako-koºvek je to absurdné – ho tí, ão ho z dejín vy-‰krtli, oslavujú.

Premiérka Iveta Radiãová na Bradle pri 130. v˘roãí narodenia M. R. ·.

Sme 26.7.(Bol to ãarovn˘ záber v TV: Bradlo, Ra-

diãová, Fico a nad nimi duch ·tefánika.)

***

Spontánne nad‰enie Prahy i podporu ma-gistrátu si získal nápad autorky brakov˘ch ro-mánov: stavba sochy Michaela Jacksona naLetnej, zhotovená zo Ïivice, tváriacej sa, Ïeje bronz, a stojaca na stæpe predstierajúcom,Ïe je rímsky. Po ãase bude zaujímavé sa po-zrieÈ, ãi verejné nad‰enie sa dalo napáliÈ ob-divom k chvíºkov˘m hodnotám. Ak vôbec Ïi-vica dovtedy vydrÏí.

Komentátor Martin Weiss. Lidovky.cz 27. 7.

(Ak je nieão nezniãiteºné, tak sú to stopy po

S U P E R M O N I T O R

100

Dôchodok teda netvorí ani polovicu prie-mernej mesaãnej mzdy, je to len 47,06 %.

Publicistka Dorota Hudecová.Pravda 30. 7.

(Tára sa o tom, Ïe sa nikomu v SR nezni-Ïujú príjmy. Ak sa v‰ak valorizácia zníÏi,je to pokles príjmov seniorov. Pritom slo-venské dôchodky od vzniku SR stále lenklesajú. Ak dostáva slovensk˘ dôchodca550 ?, má vysok˘ dôchodok a treba mu hozníÏiÈ!)

***

Kresba: Shooty. Sme 30. 7.(Keì odi‰iel ªupták, zdalo sa, Ïe uÏ nikdysa neobjavia také rarity. Ako sme sa m˘-lili.)

***

Akoby v nás letné teploty prebúdzali in-‰tinkt, ktor˘ nás núti zdruÏovaÈ sa do veºk˘chskupín a spolu s úplne neznámymi ºuìmi pre-ÏívaÈ nejaké udalosti, ktoré samy osebe, bezkulisy úãastníkov, nepredstavujú pre nás niãpozoruhodné. Takto sa v nás poãas letn˘chdní a nocí prebúdzajú milovníci Shakespea-rov˘ch hier, slovenského folklóru alebocountry. âosi nás Èahá na festivaly, predsta-venia, pochody a veºké párty. Chceme byÈ jed-n˘mi z mnoh˘ch.

Filozof Miroslav Marcelli. Pravda 31. 7.

(Marcelli to spoºahlivo vysvetºuje: „Skús-te sa na niektoré z t˘chto predstavení po-zeraÈ v televízii: budete maÈ lep‰í zvuk,nebudú vás ru‰iÈ nespratní susedia, nebu-dú vás ‰típaÈ komáre, nestratíte ãas ãaka-ním pred záchodmi, a predsa to nebude tenprav˘ záÏitok. Ráta sa iba osobná úãasÈ.Iba ten, kto tam fyzicky bol, môÏe precítiÈjedineãnosÈ tejto udalosti.“)

***

Len idiot sa usmieva 24 hodín denne. Rakúsky psychiater Viktor Frankl.

Sme 31. 7.(A len ãlovek, ktor˘ nechápe zmysel Ïivo-ta, sa neusmieva vôbec.)

***

Guvernér Schwarzenegger vie, ako pri-tiahnuÈ peniaze do kasy. Tvrdo sa postavil zapodporn˘ program pre kinematografiu, kto-r˘ dáva filmov˘m ‰tábom rôzne daÀové, fi-nanãné úºavy, keì sa rozhodnú natáãaÈ v Ka-lifornii. Do programu sa investovalo 300 mil.

USD a spätne získali 2 miliardy USD. Parád-ne ãíslo, ak k tomu prirátame tisíce pracov-n˘ch miest, ktoré tak vznikli.

Publicista Peter Vrábel. HN 2. 8.

(SR má na malom území veºa skvel˘ch prí-rodn˘ch i historick˘ch daností, ktor˘miby dokázalo pritiahnuÈ filmárov odkiaº-koºvek zo sveta – napokon, pred rokmi sato uÏ sem-tam zaãalo dariÈ. My v‰ak na mi-lióny spojené so slávou pre na‰u krajinuka‰leme.)

***

Hoci deti uÏ v ‰kole tlaãia do obrovsk˘ch‰kolsk˘ch v˘konov, sú du‰evne ãasto depri-vované, sú ako vyfúknuté vajíãka. Ch˘ba imdetstvo, bezstarostnosÈ aj emocionálny roz-mer.

Programátor Martin Vystavil, od roku 1998 v USA. T˘ÏdeÀ 2. 8.

(Sme vykrádaãmi citového zázemia na‰ichvlastn˘ch detí.)

***

Ak sa na záchranu rozpoãtu budú skladaÈzamestnanci i Ïivnostníci, nevidím dôvod,preão by sa nemali aj poslanci a vy‰‰í ‰tátniúradníci, ak majú v˘hody, o ak˘ch in˘ ãlovekani nesníva.

Riaditeº Podnikateºskej aliancieSlovenska Róbert Kiãina. Sme 3. 8.

(A politológ Kus˘ si myslí, Ïe vláda bymala zníÏiÈ pau‰álne náhrady poslancom,zru‰iÈ dotovanie poslaneck˘ch kancelárií askrátiÈ peniaze na asistentov. AÏ vtedy samorálna sila politika prejaví naplno, keìneváha siahnuÈ aj na vlastné v˘hody.)

***

V prázdnej ‰krupine súãasnej âSSD sausala‰ila skupina stalinistov s ºudskou tvárouz ºavého krídla OF a normalizaãní komunis-ti z najniωích poschodí KSâ, ktorí v popre-vratovej panike vyskákali z okien bez toho,aby si príli‰ ublíÏili.

Komentátor Bohumil DoleÏal. Lidové noviny 3. 8.

(Na Slovensku by sa málokto opováÏil tak-to bez ‰krupúº písaÈ o rôznych komunis-toch a hºadaÈ ich v rôznych stranách demo-kratického ponovembrového parlamentu.)

***

VÏdy som sa cítila ako novinárka. Neºutu-jem, Ïe som vzala miesto hovorkyne Smerua urobila by som to opäÈ. V‰etko, ão vás ne-zabije, vás posilní. Nech si ktokoºvek myslío Ficovi ãokoºvek, v Smere som sa veºmiveºa nauãila z marketingu. Pravda je, Ïe poodchode zo Smeru som si ÈaÏko hºadala prá-cu. ªudia ma stotoÏÀovali so Smerom. Nik-dy som v‰ak nebola ãlenkou strany, robilasom to ãisto profesionálne.

B˘valá hovorkyÀa Smeru-SD Katarína KliÏanová R˘sová. Sme 4. 8.

(Chybou KliÏanovej nebolo, Ïe pracovalaako hovorkyÀa politickej strany – aj toniekto musí robiÈ –, ale Ïe nemala potreb-n˘ odstup od informácií, ktoré muselasprostredkovaÈ médiám. E‰te aj vo svo-jich intonáciách podºahla tónu a spôso-bom propagandy Smeru.)

***

Uplynulé ‰tyri roky b˘valej vlády Rober-ta Fica povaÏujem za dobu temna, dobu hroz-ného odborného diletantizmu. Na Slovenskubola situácia v súvislosti s korupciou a klien-telizmom taká zlá, akú krajina doteraz nikdynezaÏila. Boli to aÏ absurdné scény toho, akosa kradlo. Som rád, Ïe sa Slovensku bl˘skana lep‰ie ãasy.

Predseda NR SR Richard Sulík.Pravda 4. 8.

(Bol by to príjemn˘ zázrak, keby pri‰laoslobodzujúca, a nie devastujúca búrka.)

***

Z poverenia vlády som predal 5 % akciíâEZ. Táto moja operácia – tvrdím – patrí douãebníc. Odhadujem, Ïe som ‰tátu vyhral 10miliárd korún. PretoÏe som pritom skutoãnehral poker. Vzal som na seba plnú zodpoved-nosÈ a v tej hre som zvíÈazil. S t˘m sa mi budeskvele zomieraÈ v domove dôchodcov. To jepre mÀa najväã‰ia rozko‰, akú som tu zaÏil.

âesk˘ minister financií Miroslav Kalousek. Respekt.cz 4. 8.

(Aj keì z ministra vraj hovorí osobné opo-jenie z úspechu, za pozornosÈ stojí, Ïe sa vâR nájdu politici, ktorí sa te‰ia z toho, Ïevykonali nieão pre svoju vlasÈ. Ktor˘ slo-vensk˘ politik bude z podobného dôvoduzomieraÈ s v˘born˘m pocitom v domovedôchodcov?)

***

UÏ vy‰e 40 americk˘ch miliardárov – a jamedzi nimi – reagovalo na v˘zvu Billa Ga-tesa a Warrena Buffetta. Prisºúbili sme, Ïe savzdáme aspoÀ polovice svojho bohatstva.Peniaze pôjdu na charitatívne úãely, a to buìe‰te za ná‰ho Ïivota, alebo po na‰ej smrti. AktotiÏ chcete urobiÈ nieão pre svoje deti a uká-zaÈ im, ako veºmi ich milujete, je najlep‰iepodporovaÈ organizácie, ktoré vytvoria lep‰ísvet pre ne a aj pre ich deti.

Newyorsk˘ starosta Michael Bloomberg. HN 5. 8.

(LakomosÈ na‰ich boháãov oÏobraãuje nie-len ‰tát, ale deformuje aj spoloãenské pro-stredie, v ktorom Ïijeme, a z na‰ich detí zo-stávajú len spoloãenské nuly.)

Vyberajú a komentujú Anna Weidlerová a Ernest Weidler

S U P E R M O N I T O R

www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.swww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.paramentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.skwww.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s

Lobujtes 1. lobistickým časopisom na Slovensku

aj v novom volebnom období