P R V É K R O K Y S L O V E N S K E J E G Y P T O L Ó G I E

Dušan Magdo len

(Kab ine t o r i en ta l i s t i ky SAV, B ra t i s l ava)

Prv˝ch p‰ù rokov slovenskej egyptolÛgie (etablovala sa v Kabinete ori-entalistiky Slovenskej akadÈmie vied v Bratislave roku 1997) svedËÌ o tom, ûe tento vedn˝ odbor, ktorÈho poËiatky sa klad˙ k roku 1822, kedyfranc˙zsky uËenec J.-F. Champollion rozl˙ötil tajomstvo egyptsk˝chhieroglyfov, si v ötrukt˙re slovenskej vedy nach·dza svoje pevnÈ miesto.Pr·ca slovensk˝ch egyptolÛgov sa v s˙Ëasnom obdobÌ s˙streÔuje predov-öetk˝m do dvoch hlavn˝ch oblastÌ: vedeck˝ v˝skum a populariz·cia.

V oblasti vedeckÈho v˝skumu stojÌ v popredÌ spracov·vanie staro-egyptsk˝ch pamiatok, ktorÈ sa nach·dzaj˙ v zbierkov˝ch fondoch slo-vensk˝ch m˙zeÌ v Bratislave, Rimavskej Sobote, Leviciach,TopoæËiankach, Betliari a inde. SlovenskÈ egyptiaka tvorÌ öirok˝ reper-to·r predmetov, ktorÈ poch·dzaj˙ predovöetk˝m z pohrebnej v˝bavynajm‰ nekr·æovsk˝ch osÙb, ako naprÌklad: rakvy, m˙mie, veöebty, kano-py, n·doby, amulety a Ôalöie. N·jdu sa vöak medzi nimi aj takÈ, ktorÈkedysi tvorili s˙Ëasù kr·æovskej pohrebnej v˝bavy egyptsk˝ch faraÛnov.Do tejto kategÛrie patrÌ ûulov˝ ˙lomok veöebta Amenhotepa III., faraÛ-na 18. dynastie. œalöie fragmenty kr·æovsk˝ch veöebtov poch·dzaj˙z 20. dynastie. Druh˙ poËetn˙ kategÛriu staroegyptsk˝ch pamiatok naSlovensku tvoria bronzovÈ soöky rozliËn˝ch boûstiev. Hoci v‰Ëöia Ëasùt˝chto pamiatok bola uû v minulosti spracovan·, odbornej, ale i laickejverejnosti tieto pamiatky zost·vaj˙ st·le nezn·me. »as od Ëasu pracov-nÌci m˙zeÌ upozorÚuj˙ na predmety v depozit·roch m˙zeÌ, ktorÈ svojimvzhæadom naznaËuj˙ moûn˝ egyptsk˝ pÙvod. Podobne tomu bolo aj priÑobjaveì ûulov˝ch fragmentov staroegyptskej sochy, o ktor˝ch budepodrobnejöie pojednanÈ niûöie.

Jednou z tÈm egyptologickÈho v˝skumu na Slovensku je aj pro-blematika osobnostÌ poch·dzaj˙cich z ˙zemia dneönÈho Slovenska, ktorÈv minulosti navötÌvili Egypt a zaujÌmali sa o jeho d·vnu minulosù a pamiatky. Spomedzi tak˝chto osobnostÌ v˝znamnÈ postavenie zaujÌmaKarol ºudovÌt Libai (Libay), v˝tvarn˝ umelec, kresliË a vedutista. K. º. Libai (1814ñ1888) sa narodil v Banskej Bystrici v rodine zn·mehozlatnÌka. Ako chlapec sa uËil u svojho otca zlatnÌckemu remeslu, noneskÙr sa rozhodol pre öt˙dium na AkadÈmii v˝tvarn˝ch umenÌ voViedni. Tu Ôalej rozvÌjal svoj talent a nadanie. Po öt˙diach vo Viedni

115522

pÙsobil Libai v mnoh˝ch eurÛpskych mest·ch. Zn·me s˙ pritom jehon·vraty do rodnej Banskej Bystrice a pobyty na ÔalöÌch miestach se-vernÈho Uhorska, kde vytvoril mnoho prekr·snych kresieb s motÌvmitatranskej prÌrody, ûivota æudÌ na dedine, k˙peæn˝ch miest, starobyl˝chhradov a podobne.

Koncom roka 1855 sa Libai vybral do Egypta. Spolu s rak˙skym orienta-listom AlfrÈdom von Kremerom sprev·dzal krajinou po NÌle grÛfa JosefaBreunera. Ich spoloËn· cesta trvala niekoæko mesiacov, poËas ktor˝chprecestovali Egypt aû po druhÈ nÌlske pereje pri W·dÌ Halfe. ⁄lohouLibaia na tejto ceste bolo v˝tvarne dokumentovaù krajinu na NÌle, ûivotæudÌ, pamiatky miestneho obyvatelstva, ale aj pozoruhodnÈ a tajuplnÈ pam‰tihodnosti starobylej civiliz·cie. Kresby, ktorÈ Libai v Egypte vyhotovil, boli kr·tko po jeho n·vrate z Egypta litografovanÈ a vydanÈ v podobe veækorozmernÈho albumu, ktor˝ vyöiel roku 1857 voViedni pod n·zvom Aegypten. Reisebilder aus dem Orient. NeskÙr bolalbum doplnen˝ o Ôalöie litografie ako aj text k obr·zkom, ktor˝ napÌsalvon Kremer. Autorom ˙vodu je samotn˝ Libai. Roku 1858 obdrûal Libaiv BerlÌne za svoj album Humboldtovu cenu.

Ako uû bolo povedanÈ, farebnÈ litografie v Libaiovom albume zobra-zuj˙ prÌrodnÈ zaujÌmavosti, miestnych obyvateæov, isl·mske a staro-egyptskÈ pamiatky a Ôalöie motÌvy. Z egyptologickÈho pohæadu si natomto mieste zasluhuj˙ zvl·ötnu pozornosù pamiatky starovekÈhoEgypta, ktorÈ si v struËnosti teraz predstavÌme.

Najsevernejöou pamiatkou starÈho Egypta, s ktorou sa Libai zozn·-mil, bol obelisk v Alexandrii zn·my pod menom ÑKleopatrina ihlaì.Obelisk st·l pÙvodne v meste HÈliopolis, ktorÈ bolo hlavn˝m kultov˝mstrediskom slneËnÈho boha Rea. Obelisk tu dal vzt˝Ëiù Thutmose III.,faraÛn 18. dynastie. Po asi 1400 rokoch ho rÌmsky cis·r Augustus dalpremiestnit do Alexandrie.

œalöÌ z obr·zkov staroegyptsk˝ch pamiatok v Libaiovom albume zobra-zuje sl·vne pyramÌdy v GÌze, ktorÈ postavili faraÛni 4. dynastie Chufu,Chafre a Menkaure. Tieto majest·tne monumenty zachytil umelec pripohæade od v˝chodnej strany z nÌlskeho ˙dolia. Na kresbe moûno vidieù ajsiluetu Veækej sfingy ponorenej v piesku a hrobku kr·æovnej Chentkausz konca 4. dynastie. Panor·mu gÌzskych pyramÌd vhodne dotv·raj˙ sku-pinky paliem rast˙cich v nÌlskom ˙dolÌ a æudskÈ postaviËky predstavuj˙cenepochybne zvedav˝ch n·vötevnÌkov putuj˙cich k pyramÌdam.

V oblasti strednÈho Egypta navötÌvil Libai aj lokalitu Beni Hasan,ktor· je zn·ma skaln˝mi hrobkami spr·vcov kraja z obdobia StrednejrÌöe. Umelca zaujali malebnou v˝zdobou vn˙torn˝ch priestorov ako ajarchitekt˙rou a vo svojom albume im venoval dve kresby; jedna z nichzobrazuje vchod do hrobky zdoben˝ p·rom tzv. protodÛrskych stæpov a druh· interiÈr hrobky.

œalej proti pr˙du NÌlu sa nach·dza Dendera, starobylÈ kultovÈ cent-rum bohyne Hathor. Jej veækolep˝ chr·m, ktor˝ sem l·kal zvedav˝ch

115533

P R V É K R O K Y S L O V E N S K E J E G Y P T O L Ó G I E

n·vötevnÌkov, celkom prirodzene up˙tal aj Libaiovu pozornosù. Pri hæa-danÌ vhodnÈho miesta a pohæadu na zobrazenie sa Libai vybral do jehovn˙torn˝ch priestorov. Pre svoj z·mer mu uËaroval slnkom osvetlen˝pronaos so stæpovou sieÚou. Pohæad od vchodu do hlböÌch ËastÌ chr·muv jeho hlavnej ose s pronaom v popredÌ sa rozhodol zveËniù na svojejkresbe. Monumentalitu hypostylu dokresæuj˙ æudskÈ postaviËky v chr·me (obr. 1).

Okolie dneönÈho Luxoru je vöeobecne zn·me mnoûstvom pamiatok,ktorÈ sa tu nach·dzaj˙ na oboch brehoch NÌlu. Libai si pre svoje kresbyvybral niekoæko z nich, ktorÈ kreslil na viacer˝ch miestach. Nie n·hodousa na v˝chodnom brehu nechal inöpirovaù mohutn˝mi rozvalinamiveækolepÈho chr·movÈho komplexu v Karnaku. Karnack˝ chr·m bol kul-tov˝m sÌdlom boha Amona-Rea, ktor˝ sa v obdobÌ Novej rÌöe stal öt·t-nym boûstvom Egypta. Chr·my a kaplnky tu mali aj ÔalöÌ bohovia a bohyne. EgyptskÌ faraÛni po st·roËia rozöirovali karnack˝ chr·m,ktor˝ sa stal jedn˝m z najv‰ËöÌch v celej krajine. Niet sa preto Ëomudiviù, ûe Libai tejto jedineËnej pamiatke venoval dve kresby. Prv· z nichzobrazuje ruiny na prvom n·dvorÌ medzi prv˝m a druh˝m pylÛnom. V centre obr·zku za druh˝m pylÛnom vidno pozdæû v˝chodoz·padnej osichr·mu monument·lne stæpy VeækÈho hypostylu, cez ktorÈ sa predieraj˙l˙Ëe poludÚajöieho slnka. V pozadÌ kresby sa Ërt· silueta sl·vnostnÈhochr·mu faraÛna Thutmoseho III (obr. 2). Druh· kresba zobrazuje kar-nack˝ chr·m od juûnej strany. V popredÌ na obr·zku dominuje sfingov·alej, ktor· vedie k z·padnÈmu z dvojice juûn˝ch vchodov v mohutnomohradnom m˙re, ktor˝ obklopoval cel˝ chr·m. Vchod v podobe vysokejbr·ny zdobÌ okrÌdlen˝ slneËn˝ kot˙Ë. Za vchodom sa nach·dza masÌvnypylÛn chr·mu, ktor˝ bol zasv‰ten˝ mesaËnÈmu bohovi Chonsuovi, sy-novi boha Amona a jeho manûelky bohyne Mut. V pozadÌ obr·zku moûnovidieù rozvaliny ÔalöÌch stavieb, ktorÈ sa tiahnu pozdÂû v˝chodoz·padnejosi chr·mu (obr. 3). Juûne od Karnaku sa nach·dza tzv. luxorsk˝ chr·m.Aj ten sa umelec rozhodol zveËniù na svojej kresbe. V Ëase jeho n·vötevybol vchod do chr·mu do znaËnej v˝öky zasypan˝ pieskom, ktor˝ kolos·l-nym soch·m zdobiacim vstup do chr·mu siahal aû po ramen·. Pr·vetak˝to pohæad si Libai vybral pre svoju kresbu. KompozÌciu ûivo dotvorilæudsk˝mi postaviËkami prech·dzaj˙cimi popri kolosoch. V pozadÌ kresbysa nach·dza meöita Ab˙ el-Haggag. Z pamiatok nach·dzaj˙cich sa naz·padnom brehu NÌlu si Libai vybral MemnÛnovÈ kolosy, monument·l-ne pozostatky zo z·duönÈho chr·mu Amenhotepa III. a pohæad naRamesseum, z·duön˝ chr·m panovnÌka Ramesseho II. z 19. dynastie.

StaroegyptskÈ pamiatky, ktorÈ kreslil Libai medzi Luxorom a Asu·nom, poch·dzaj˙ v‰Ëöinou z PtolemaiovskÈho a RÌmskeho obodo-bia. Patria k nim Chnumov chr·m v Esne, Horov chr·m v Edfu (obr. 4),chr·m Sobeka a Hora v KÛm Ombe, chr·movÈ komplexy na FÌlÈ a Bigge.Juûne od Asu·nu kreslil Libai staroegyptskÈ pamiatky eöte v Kal·böi, W·dÌ es-Seb˙e a napokon v Ab˙ Simbele.

115544

P R V É K R O K Y S L O V E N S K E J E G Y P T O L Ó G I E

Libaiov album sa radÌ k ötandarn˝m dielam, akÈ svojho Ëasu v EurÛpevznikali. Svojou kompozÌciou, obsahom, formou spracovania, ale aj kva-litou prevedenia sa nesporne vyrovn· dobov˝m publik·ciam, z ktor˝chniektorÈ Libai zrejme poznal. UrËit˝m spÙsobom to naznaËuje aj v˝berpamiatok a kompozÌcia niektor˝ch kresieb. Zd· sa vöak, ûe napriek svo-jej jedineËnosti Libaiov album zostal v tieni diel z·padn˝ch autorov a upadol do zabudnutia. S˙ËasnÈ pr·ce o pozn·vanÌ Egypta a jeho pa-miatok v 19. storoËÌ v podstate mlËia tak o albume ako aj o jeho autoro-vi. Nenaölo sa preÚho miesto ani v novom publikovanom vydanÌ slovnÌ-ka Who was who in Egyptology, hoci t·to publik·cia okrem egyptolÛgovuv·dza men· mnoh˝ch in˝ch cestovateæov a umelcov. Pri pohæade nakresby banskobystrickÈho rod·ka K. º. Libaia vöak nadob˙dame pre-svedËenie, ûe tento umelec medzi takÈ osobnosti, ak˝mi boli D. Roberts, Ch. Barry a ÔalöÌ, nepochybne patrÌ.

Pred ned·vnom boli v depozit·ri MestskÈho m˙zea v Bratislave(MMB) na hrade DevÌn objavenÈ dva kamennÈ fragmenty sochy. Popredbeûnom presk˙manÌ sa zistilo, ûe sa jedn· o ûulovÈ ˙lomky sochy,ktor· pravdepodobne poch·dza zo starÈho Egypta. Jeden z ˙lomkovpredstavuje spodn˙ Ëasù tv·re s ËiastoËne dochovan˝mi ˙stami, ÔalejæavÈ lÌce, bradu a tzv. posv‰tn˙ bradu (obr. 5), ak˙ mÙûeme vidieù navyobrazeniach egyptsk˝ch faraÛnov a niektor˝ch bohov. Druh˝ fragmentbol neskÙr po dÙkladnom öt˙diu identifikovan˝ ako chrb·t pravej rukyod z·p‰stia po nasadenie prstov. Rozmery oboch fragmentov naznaËuj˙,ûe socha bola pÙvodne zhotoven· v ûivotnej aû mierne nadûivotnejveækosti. éiaæ pÌsomnÈ z·znamy, ktorÈ by mohli napomÙcù pri öt˙diut˝chto artefaktov, Ëo sa t˝ka ich pÙvodu, spÙsobe a Ëase nadobudnutiaatÔ., neexistuj˙. Oba ˙lomky egyptskej sochy z MMB vyvolali naSlovensku diskusiu o jej identite a pÙvodnom tvare.

ätrukt˙ra materi·lu v lomov˝ch Ëastiach napoved·, ûe oba ˙lomkyboli vyhotovenÈ z toho istÈho druhu kameÚa, t.j. je pravdepodobnÈ, ûepÙvodne patrili jednej a tej istej soche. Opracovan· Ëasù je starostlivovyhladen· a svedËÌ o kvalitnej soch·rskej pr·ci. Posv‰tn· brada, ktor·sa nap·ja na spodn˙ Ëasù brady naznaËuje, ûe socha predstavovala vyso-ko postavenÈho Ëloveka, prÌpadne boûstvo. Vzhæadom k dæûke posv‰tnejbrady, v akej sa dochovala a jej v˝zdobe sa zd·, ûe sa jednalo o sochuegyptskÈho faraÛna. ⁄sta sa zachovali v æavej Ëasti pribliûne do polovicevzhæadom k vertik·lnej osi tv·re. Na druhom fragmente identifikova-nom ako chrb·t ruky sa v oblasti, kde sa predpoklad· palec a ukazov·k,nach·dza zaËiatok depresie, ktor· oddeæuje oba spomÌnanÈ prsty.V oblasti z·p‰stia sa nach·dzaj˙ stopy po opracovanÌ, ktorÈ by mohli byùzvyökami po n·ramku, ktor˝ zdobil ruku v tejto Ëasti.

Signifikantn˝ch prvkov potrebn˝ch k urËeniu identity pÙvodnej sochyje teda m·lo. Napriek tomu bol vysloven˝ n·zor, ûe fragmenty poch·d-zaj˙ zo sochy egyptskÈho faraÛna Amenhotepa III. zhotovenej v podobepanovnÌka sediaceho na trÛne s rukami poloûen˝mi na stehn·ch. T·to

115555

P R V É K R O K Y S L O V E N S K E J E G Y P T O L Ó G I E

interpret·cia, ktor· vych·dza predovöet˝m zo öt˙dia ˙st a elipsovitÈhotvaru chrb·ta ruky, odznela aj poËas predn·öky na 8. Medzin·rodnomegyptologickom kongrese, ktor˝ sa konal na prelome marca a aprÌla roku2000 v K·hire. NeskÙr sa vöak na z·klade podrobnejöieho öt˙dia kom-paratÌvneho materi·lu objavili urËitÈ pochybnosti, ktorÈ nab·daj˙ k revÌzii z·verov predch·dzaj˙cej öt˙die. Pri hlböej anal˝ze Ëasti tv·rena prvom fragmente sa uk·zalo, ûe vyobrazenie lÌnie, ktor· sp·ja horn˙a doln˙ peru a d·va ˙stam ich charakteristick˝ tvar, nezodpoved· prÌliûöt˝lu, ak˝ bol typick˝ pre sochy Amenhotepa III. Porovn·vacÌ materi·l,ktor˝ sa nach·dza v eurÛpskych a z·morskych m˙ze·ch zreteæne ukazu-je, ûe aj v˝zdoba tzv. posv‰tnej brady, ak· sa nach·dza na fragmente z MMB, nie je pre sochy uvedenÈho panovnÌka typick·. Tvar ˙st spolu s v˝zdobou posv‰tnej brady v podobe vertik·lnych sÌnusoidn˝ch kriviekhovoria skÙr pre niektorÈho z panovnÌkov prvej polovice 18. dynastie,ako pre Amenhotepa III. V tejto s˙vislosti prich·dza do ˙vahy faraÛnThutmose III., prÌpadne Hatöepsut. Pokiaæ ide o kr·æovskÈ sochy z tohtoobdobia, stojÌ za zmienku, ûe uveden˝ spÙsob v˝zdoby posv‰tnej brady saveæmi Ëasto opakuje pr·ve na soch·ch Thutmoseho III. Na margo pÙvod-nÈho tvaru sochy, je potrebnÈ zdÙrazniù, ûe ˙lomok tv·re a chrb·ta rukynie s˙ dostatoËne reprezentatÌvnymi Ëasùami sochy, na z·klade ktor˝chby bolo moûnÈ rekonötruovaù jej pÙvodn˝ tvar. K tomu by sa ûiadalo maùk dispozÌcii Ôalöie Ëasti, naprÌklad z oblasti kolien, p·sa, ramien, atÔ.TypolÛgia kr·æovsk˝ch sÙch totiû jasne ukazuje, ûe postavy egyptsk˝chfaraÛnov sa zobrazovali v rÙznych poloh·ch, panovnÌci mohli st·ù, sedi-eù, kæaËaù na kolen·ch, leûaù, priËom poloha r˙k mohla byù tieû rÙzna.Vöetky uvedenÈ typy kr·æovsk˝ch sÙch boli v Egypte na zaËiatku NovejrÌöe zn·me a v z·sade tvary ˙lomkov z MMB dovoæuj˙ rekonötruovaùsochu vo vöetk˝ch uveden˝ch podob·ch.

Stav oboch fragmentov egyptskej sochy z MMB, ûiaæ, neumoûÚuje jed-noznaËne urËiù identitu sochy a eöte menej hovorÌ o pÙvodnom tvaresochy. Kaûd˝ z·ver v tomto smere je len viac Ëi menej pravdepodobnoudomnienkou, ktor˙ vöak treba dÙkladne oprieù o öt˙dium porovn·va-cieho materi·lu.

L i t e r a t ˙ r a :

Bierbrier, M. L., Who was who in Egyptology. Egypt Exploration Society, London 1995.

Hudec, J., ÑTorz· sochy faraÛna z Novej rÌöeì, v: ZbornÌk MestskÈho m˙zea Bratislava,

XIII (2001), 5ñ12.

Libay, L., Aegypten. Reisebilder aus dem Orient. VydanÈ vlastn˝m n·kladom, Wien

1857.

Magdolen, D., ÑStaroegyptskÈ pamiatky oËami BanskobystriËanaì, v: HistÛria, 3 (2002),

38ñ39.

Zmet·kov·, D. (ed.), Karol ºudovÌt Libay, Cesty a n·vraty na Slovensko. KatalÛg

k rovnomennej v˝stave. Slovensk· n·rodn· galÈria, Bratislava 1997.

115566

P R V É K R O K Y S L O V E N S K E J E G Y P T O L Ó G I E

O B R A Z O V Á P Ř Í L O H A – D U Š A N M A G D O L E N

Obr. 1

Obr. 2

O B R A Z O V Á P Ř Í L O H A – D U Š A N M A G D O L E N

Obr. 3

Obr. 5

Obr. 4