2 | S. R. O.

Drahí čitatelia, milí spolužiaci a učitelia,

posledné mesiace boli nabité množstvom významných zmien. Bol zvolený nový

pápež, Holandsko i Venezuela budú mať nového vodcu. A ešte k tomu aj to

globálne otepľovanie, ktoré nám tohto roku prinieslo zdanlivo nekonečnú

bohatú snehovú nádielku. ;-)

Keďže sme v žiadnom prípade nechceli ostať pozadu ani v školskom časopise

S.R.O., nastala aj u nás zásadná zmena. Po Lenke Roskošovej som sa stala novou

šéfredaktorkou práve ja. Veľmi sa z toho teším a v prvom rade by som chcela

všetkým svojim predchodcom z celého srdca poďakovať za doterajšiu skvele

odvedenú prácu. Neostáva mi nič iné, ako dúfať, že budem ich dôstojnou

nasledovníčkou. :-)

Nemám v úmysle vás dlho zdržiavať mojimi plánmi do budúcna, veď

každopádne, ak to so mnou vydržíte, uvidíte ich na vlastné oči. Keďže vždy je čo

vylepšovať, budem sa snažiť sem priniesť to najlepšie zo mňa a postupne spolu

so šikovnými redaktormi vylepšovať tento časopis čo najviac, ako sa len dá.

Jednu malú zmenu sme však priniesli už teraz a tou sú stále rubriky. Zatiaľ sú

štyri – Škola, Téma, Kultúra a Naša tvorba. V každej z nich sme si pre vás

pripravili veľmi zaujímavé články, ako napríklad reportáž z exkurzie vo

Švajčiarsku, exkluzívny rozhovor so spevákom kapely Kýbel Mačiek, či článok o

nedávno uskutočnených udeľovaniach filmových cien. Keďže marec je mesiacom

knihy, v téme sme sa venovali práve knihám, takže všetci knihomoli sa môžu

tešiť na viacero knižných recenzií a zaujímavostí.

Ďakujem za spoluprácu súčasným redaktorom, ktorých sa v tomto čísle zapojilo

naozaj hojne a taktiež sa teším na tých z vás, ktorí sa ešte len rozhodnete k nám

pripojiť. Veľmi radi vás prijmeme s otvorenou náručou medzi nás a budeme sa

tešiť na vaše výtvory. :-)

Na záver mi už len zostáva poďakovať sa všetkým vám, ktorí ste si toto číslo

kúpili. Dúfam, že sa vám bude páčiť a prajem príjemné čítanie. :-)

Vaša šéfredaktorka

Anna Puchovská

ÚV

OD

NÍK

S. R. O. 3

4 Poznávací zájazd Švajčiarsko – CERN

7 Koza za koláčik 2

8 Naše úspechy na súťažiach

10 Čo ste možno nevedeli o knihách

11 Fenomén severskej detektívky

12 Fantastické fantasy

14 Koncert The Fraternity, Kýbel Mačiek a Dlhé Vedenie

17 55th Annual Grammy Awards

18 Soška za film

20 Deň učiteľov

20 Ak o tom viete snívať, dokážete to robiť

21 Ako prekabátiť rodičov (záver)

22 Čerešňa

23 Raj

REDAKCIA Šéfredaktorka: Anna Puchovská

Grafik: Imrich Nagy

Pedagogický dozor: p.p. Alexandra Chovanová

Jazyková korekcia: Anna Puchovská

Redaktori: Lenka Roskošová, Daniellita, Barbora Bachanová, Naty, MiEl,

Juraj Komiňák, Erik „Eros“ Michalík

ŠK

OL

A

TÉ

MA

K

UL

TÚ

RA

N

AŠ

A T

VO

RB

A

4 | S. R. O.

Poznávací zájazd Švajčiarsko – CERN ... alebo ako sme bývali v okolí okolia Paríža.

Počas februára tohto roku sa na našom gymnáziu podarilo zorganizovať jedinečný

poznávací zájazd do malebného alpského štátu, Švajčiarsko. Študenti z viacerých

tried mali možnosť na pár dní opustiť zasneženú Bratislavu, vytrhnúť sa

z kolotoča školských povinností a vrhnúť sa do objavovania Ženevy, Bernu

a predovšetkým najrôznejších tajomstiev fyziky vo vedeckom múzeu

Technorama, či v najväčšom centre pre jadrový výskum na svete, v CERNe. Ako to

všetko dopadlo sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Technorama Po dlhej, viac než desať hodinovej únavnej ceste, sme sa

konečne dostali k prvému bodu našej exkurzie – do

Technoramy. Toto „múzeum“ bolo vynikajúcou ukážkou

nielen pre milovníkov fyziky, ale aj pre deti, či pre tých,

ktorým fyzika nič nehovorí.

Pokusy od výmyslu sveta boli rozosiate na troch

poschodiach. Niektoré využívali magnety, svetlo, plazmu,

či optické klamy. Platilo pri nich len jedno pravidlo – „Je

zakázané nechytať sa“. Bolo ich tak veľa, že za krátku dobu, ktorú sme mali na prehliadku určenú,

sme si nestihli dobre pozrieť možno ani polovicu.

Vlastnú časť múzea mali aj vláčiky, ktoré boli umiestnené v suteréne. Nechýbali ani prednášky

(po nemecky), ktoré nás zaujali aj napriek tomu, že väčšina z nás nerozumela ani slovo. Ukázali

nám teslové cievky, robili rôzne pokusy s plynmi a mnoho ďalších menej zaujímavých vecí.

Bola tu aj hra, ktorá vzala mnohým ľuďom už aj tak drahý čas z rozchodu. Nasadíte si „indiánske

čelenky“, ktoré vysielajú impulzy do počítača a posadíte sa za stôl, na ktorom je guľôčka. Cieľom

hry bolo dostať guľôčku k súperovi a to iba pomocou mysle. Stačilo sa iba uvoľniť a na nič

nemyslieť. Nie je to však také jednoduché ako to znie, rozhodne nie za prítomnosti spolužiakov.

Podozrenie z korupcie guľôčky, ktorá stále chodila na jednu stranu, nás nakoniec posunulo ďalej.

Palác národov OSN Centrum frankofónnej časti Švajčiarska, Ženeva, sa okrem šarmu prístavného mesta pýši

hosťovaním najrôznejších medzinárodných organizácií.

Objektom nášho záujmu bol Palác národov, ktorý bol pôvodne sídlom organizácie Spoločnosť

Národov, predchodkyne OSN. Dnes tu sídli ženevská pobočka OSN, ktorá je druhou najväčšou

hneď po tej v New Yorku a ročne zorganizuje viac než 9000 medzinárodných konferencií.

Palác národov je sprístupnený verejnosti, avšak pred vstupom je treba prejsť prísnou

bezpečnostnou kontrolou na detektore kovu. Treba uznať, že je naozaj dôsledná, neunikne jej

ani hliníkový obal od žuvačky vo vrecku nohavíc, že Samo? ;-)

ŠK

OL

A

S. R. O. 5

Pekne prehľadaní a zbavení obalov od žuvačiek sme sa pustili do

prehliadky novej aj starej budovy OSN. Videli sme viacero

konferenčných miestností, niektoré práve v prevádzke, iné vyzdobené

krásnymi umeleckými dielami. Pozornosť určite upútal strop

dekorovaný surrealistickou freskou od Miquela Barcela, či symbolické

maľby od José María Serta.

Našu pozornosť upútala výstava venovaná obetiam nášľapných mín,

rovnako tiež obrovská stolička týčiaca sa pred vstupom do Paláca

národov, ktorá tiež pripomína túto hrôzu vojny.

Množstvo malieb a priestorových diel z najrôznejších krajín

sprevádzalo naše kroky počas celej prehliadky. Najzaujímavejšie bolo

určite plátno z Číny, na ktorom bol chrám, ktorého schodisko sa otáčalo za vami, kamkoľvek ste

sa pohli.

CERN Ďalším zaujímavým bodom našej exkurzie bola návšteva

najrozsiahlejšieho výskumného centra časticovej fyziky na

svete – CERN. Bol založený v roku 1954 a zaoberá sa hlavne

našimi najprirodzenejšími otázkami – „Čo je to hmota?“,

„Ako vznikla hmota?“, „Ako vznikli zložité hmotné objekty?“.

Nachádza sa tam najväčší urýchľovač častíc na svete,

nazývaný skrátene LEP (Large Electron-Positron Collider). Je

to najzložitejší prístroj, ktorý kedy človek vyrobil. Jeho obvod je dvadsaťsedem kilometrov a je

zapustený v hĺbke 50 až 150m pod zemou.

Návšteva CERN-u sa však nevyrovnala našim očakávaniam. Do tunela sme sa bohužial nedostali,

lebo bol uzavretý.

Prvým bodom programu bol obed v jedálni s pracovníkmi CERN-u. Ako sme prechádzali okolo

dverí teoretických fyzikov, všetky dvere sa postupne zabuchli. Keď sme sa v krátkom čase najedli,

pokračovali sme v programe.

Následovala prezentácia, ktorá nás zasvetila do výskumu v CERN-e a trvala asi pol hodinu. 3D

film nám ukázal priestory, kam sme sa nedostali. Rozdelení na dve skupiny sme mali ďalšiu

prednášku. Fyzička, ktorá vysvetlovala to, čo sme videli pred niekoľými minútami, nám

nepovedala prakticky nič nové.

Presunom autobusom na francúzku stranu sme sa dostali do haly, kde boli rozmontované časti

urýchlovača. Taktiež sa tam testujú a „zabiehajú“ obrovské magnety. Naša sprievodkyňa nám

povedala k niektorým exponátom krátky komentár. Priznala sa však, že značnú časť z výstavy

sama videla po prvý krát.

Po ukončení prednášky a nakúpení suvenírov, sme znovu sadli do autobusu.

Ženeva Samotnú Ženevu sme mali možnosť si pozrieť až dosť neskoro popoludní. Vzhľadom na ročné

obdobie boli preto naše možnosti obmedzené. Cez tmu sme videli málo, ale aj pohľad na

romanticky osvetlenú večernú Ženevu nebol tak celkom na zahodenie.

6 | S. R. O.

Pomerne rýchlo sme si pozreli najvýznamnejšie pamiatky mesta – kvetinové hodiny, Reformation

Wall, venovaný dejateľom reformačného hnutia, či skrytý pamätník Jeana Jaquesa Rousseaua.

Einstein Museum Albert Einstein žil v Berne v čase, keď jeho teória relativity obrátila ľudské vnímanie času

a priestoru hore nohami. Na približne 1000 m2 sa nachádza asi 550 objektov a replík z doby jeho

života. Napriek tomu, že je známy teóriou relativity, Nobelovu cenu dostal „iba“ za vysvetlenie

fotoefektu. V múzeu sme videli jeho dokumenty a doklady, ako napríklad pas, či modrá knížka,

ale taktiež jeho zápisky. Časť výstavy bola venovaná dôležitým historickým milníkom počas života

Alberta Einsteina (výbuch v Hirošime, nacizmus, socializmus apod.).

Bern Prehliadka hlavného mesta Bern bola pre

viacerých z nás vrcholom celého výletu, veľmi

vydareným zakončením. Maličké mesto, ktoré

má len 3 hlavné ulice, nás celkom uchvátilo

svojou priateľskou atmosférou.

Čarovné uličky s dvierkami vedúcimi do

podzemia, bohato zdobené drevené fontány na

každom kroku a porozhadzované konfety na zemi z nedávneho karnevalu. Presne to sa mi

vybavuje, keď si spomeniem na toto mesto.

Z historických pamiatok sme mali možnosť vidieť nádhernú Katedrálu Sv. Vinca, ktorá sa síce

nachádzala v rekonštrukcii, ale aj tak bola zvnútra veľmi očarujúca, so svojimi vyrezávanými

lavicami a štyrmi organmi. Kto stihol si pozrel aj Bundeshaus, čiže budovu parlamentu.

Názov Bern v preklade znamená medveď. Medvede sú dôležitým symbolom tohto mesta a na

jeho začiatku je aj možnosť vidieť živé medvede v ohrade, blízko rieky. My sme ich síce nevideli,

lebo boli skryté, ale každopádne nás sprievodca ubezpečil, že sú tam.

Mixle Pixle Celkový dojem z výletu je určite pozitívny a myslím, že za všetkých zúčastnených sa môžem len

poďakovať naším profesorkám, p.p. Pistovčákovej, Vodnákovej a Jurčovej, za to, že tento výlet

úspešne zorganizovali. Je síce pravda, že niektoré veci neboli dokonalé, napríklad takmer úplná

absencia rozchodov v mestách a krátky čas na nakupovanie, jedenie, ale za ten čas to zrejme ani

inak nešlo. Mínusom bola aj poloha hotela, v ktorom sme boli ubytovaný. Údajne hotel v okolí

Ženevy, bol skôr hotelom „v okolí okolia Paríža“, ako sme to nazvali, pretože sa nachádzal až za

švajčiarskymi hranicami, vo Francúzsku.

Dôležité však je, že sme videli kus sveta, krásnu švajčiarsku krajinu (a trochu aj francúzsku),

v ktorej vidíte maximálne dvoch Švajčiarov pokope (prípadne ešte s kravou alebo so psom),

najdrahšie autá, najškaredšie graffiti, ale hlavne tam stretnete ochotných a vzdelaných ľudí, ktorí

sú milí a spokojní a radi pomôžu.

Na koniec už len pridám jedno odporúčanie. Nikdy si nekupujte na pumpe balenú vodu OK,

naozaj nie je okej. ;-)

TEXT: Anna Puchovská a Juraj Komiňák, FOTO: Monika Ťažárová

ŠK

OL

A

S. R. O. 7

Koza za koláčik 2 V stredu 8. februára ste mohli na chodbách školy zacítiť

príjemnú vôňu koláčikov . O čo vlastne išlo nám priblíži naša

obľúbená pani profesorka geografie RNDr. Zuzana Koutná.

Tento rok sa už po druhýkrát uskutočnila na našej škole

jedinečná charitatívna akcia s podareným názvom „Koza za

koláčik“. Odkiaľ prišiel nápad vyzbierať peniažky práve na kúpu

kozy?

„Koza“ bola spontánny nápad. Neviem kedy, ani prečo, jednoducho

mi to napadlo. Celé zrealizovanie mala v rukách Lucka Koišová z 5.B,

ktorá zorganizovala spolužiačky a v priebehu týždňa bola prvá „Koza

za koláčik“.

Ako ste presvedčili študentov, aby zapojili svoje kulinárske

vlohy a niečo upiekli?

Na škole máme veľa nielen múdrych, ale aj šikovných, dobrosrdečných a nadšených detí, ktoré

sa radi zapoja, takže hľadanie "pekárov" bolo veľmi jednoduché.

Koľko študentov sa zapojilo do organizácie?

Tento rok pieklo 8 dievčat a 1 dobrovoľník predával. Menovite Lucia Koišová, Laura Štiglicová,

Janka Viechová, Viktória Slováková, Janka Sedláčková, Simona Stratená, Lucka Liptáková, Karin

Spustová a Matej Gális.

Minulý rok sa vyzbieralo 82,61 €. Koľko sme prispeli tento krát?

Vyzbieralo sa 80,88€.

Kam poputujú naše príspevky? Kúpi sa iba koza alebo pomôžeme aj iným spôsobom?

Výnos tento rok rozdelíme na 1 kozu a zvyšné pôjdu na výtvarné potreby do House of Smile -

centra pre deti. Tak sa rozhodli študenti v internetovom hlasovaní.

Koláčiky sa rozchytali doslova za pár minút. Čím si vysvetľujete takýto veľký úspech?

Prečo sa rozchytali tak rýchlo? Lebo deti majú radi sladké a koláčiky boli naozaj vynikajúce :-D

Ako ste spokojná s celkovým priebehom tejto akcie?

Ja som spokojná a veľmi veľmi vďačná. Nielen tým, čo piekli - za ich čas a námahu, ale všetkým,

čo prispeli, pretože dali viac ako peniaze. Dali kúsok seba. Bolo veľa študentov, ktorí vhodili do

kasičky viac, ako bola cena koláčika alebo si dokonca ani koláč nevzali.

Môžeme sa tešiť na „Kozu za koláčik“ aj o rok?

Neviem, čo bude o rok, ale pevne verím, že „Koza za koláčik 3“ nebude chýbať

Myslíte si, že by bolo možné zorganizovať na našej škole aj viac podobných udalostí?

Na našej škole sa dá zorganizovať veľa vecí, ale musia hlavne chcieť študenti.

Viac info o aktivitách, na ktoré prispievame na www.viacnezsperk.sk a na FB stránke

www.facebook.com/viacnezsperk.

Text: Anna Puchovská, Foto: Monika Ťažárová

8 | S. R. O.

Naše úspechy na súťažiach Olympiáda ľudských práv

7.2.2013 Bratislava

SOŠ Hotelových služieb a obchodu v bratislavskej Rači hostila vo štvrtok účastníkov trošku

nezvyčajne ladenej a stále medzi študentmi málo rozšírenej Olympiády ľudských práv, ktorá má

za cieľ poukázať na dôležitosť demokracie či ľudských práv a rozšíriť ich medzi mladými ľuďmi.

Na krajské kolo postúpili študenti stredných škôl a gymnázií, ktorí sa umiestnili na prvých dvoch

miestach v školskom kole, pozostávajúcom z testovej časti zameranej na všeobecné znalosti

práva na Slovensku a medzinárodných dokumentov zakotvujúcich ľudské práva.

Krajské kolo zahŕňalo, okrem testovej časti, ústny prejav na danú tému, ktorú si každý účastník

vylosoval a potom ju prezentoval vo vopred danom poradí. Medzi ukončením testovania a

vyhodnotením bol pre žiakov pripravený odborný workshop vedený víťazom celoslovenského

kola a členom klubu, ktorý založili víťazi predchádzajúcich ročníkov. Na celoštátne finále dostalo

pozvánku osem ľudí, umiestnených na prvých miestach.

Spolu so mnou naše gymnázium reprezentovala Katarína Kučerová zo Septimy A.

Osobne by som túto olympiádu hodnotila ako zaujímavú skúsenosť a v tomto prípade slovíčko

„zaujímavú“ je asi najvýstižnejšie, aké mi napadlo. Drobné výhrady by sa rozhodne našli voči

organizácii, avšak ide o všeobecne platný problém všetkých olympiád na Slovensku. Taktiež by som,

pravdepodobne, pozmenila workshop, keďže ja ho nehodnotím ako prínosný. Miestami som sa

úprimne nudila (nie sama) a taktiež trpel občasnou dezorganizáciou. Kladnou častou sú tézy na ústny

prejav, myslím si, že každý má možnosť vyjadriť sa k nim, ponúkajú veľký priestor asociácií. No testová

časť mi prišla príliš zameraná na nezmyselné veci, netýkajúce sa všeobecného prehľadu. Bolo nám

povedané, že ide o prvý ročník nového typu práve tejto testovej časti, tak, hádam, sa do budúceho

ročníka budú konať korekcie na jeho znení...

Olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry

8.2.2013 Bratislava

Základná Škola Prokofievova 5 v bratislavskej Petržalke dňa 8.2. privítala účastníkov piateho

ročníka krajského kola z Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry. Súťažiaci boli rozdelení,

podľa veku, do troch súťažných kategórií. Naša škola mala zastúpenie v kategórii B, kde nás

reprezentovala Anna Puchovská zo Sexty A a v najstaršej kategórii C, Lenka Roskošová zo

Septimy B. Olympiáda pozostávala z troch častí, podobne ako školské kolo, z písomnej,

zameranej na pochopenie textu, z transformácie textu, kde mal súťažiaci za úlohu napísať alebo

prepísať daný text s využitím konkrétnych prostriedkov a z ústnej časti, diskusie na danú tému

pred odbornou porotou s prípravou dvadsať minút. Výsledky boli uverejnené a spojené so

slávnostným vyhodnotením poobede toho istého dňa.

V kategórii B Anna Puchovská skončila na úžasnom prvom mieste a našu školu bude ďalej

reprezentovať na celoslovenskom kole a v kategórii C sa Lenka Roskošová umiestnila na

štvrtom mieste.

Hviezdoslavov Kubín 2013

27.2.2013 Modra

Viezli sme sa v autobuse do Modry aj so zvyškom bratislavských recitátorov smerujúcich do

Malokarpatského osvetového strediska na Hornej 20. Netušili sme, kam ideme, ani, ako to tam

bude vyzerať. Po skúsenostiach z minulých rokov som sa ja osobne najväčšmi obávala

nepríjemnej a neobjektívnej (ak sa pri recitácii dá vravieť o objektívnosti) poroty. Avšak všetko nás

prekvapilo. Porota bola naozaj odborná, mala prehľad o dianí na slovenskej literárnej scéne,

ŠK

OL

A

S. R. O. 9

súčasnej i minulej a podali nám aj kvalitnú spätnú väzbu, ktorá je vždy výhodou a zakaždým

človeka dakam posunie. Stručne by som teda opísala program, hoci sa musím priznať, že už nám

bolo dlho, vysedávali sme tam neuveriteľných sedem hodín.

Keďže sme netušili, kam vlastne ideme a či miesto konania objavíme, vyrazili sme skôr a pred

začatím podujatia mali ešte možnosť obzrieť si okolie a nádvorie, krásne upravené. Prvýkrát v

Modre. Dokonca i studňu tam mali modrú. No a domnievam sa, že tú zimu zabezpečili v celom

objekte práve kvôli tomu, aby sme aj my boli modrí. Recitácie začali prvým bratislavským

okresom, kde sa predstavili iba dve súťažiace. Pokračovalo sa prekvapivo tretím okresom a

potom sľúbenou prestávkou, počas ktorej som sa tešila na kávu a kávenky. Škoda, že /ne/káva sa

nedala nikde vyliať tak, aby na mňa škaredo nepozerali ostatní, napriek tomu, že i všetky učiteľky

ju vylievali a kultivovane na ňu nadávali. Potom nasledoval náš okres. Poéziu otvorila Nikoleta

Izdenczyová z 1.A, recitujúc J.W.Goetheho. Prózu som pre zmenu otvárala ja s úryvkom poviedky

Ruka z knihy Mimo Času od Petra Krištúfka. S prednesom sa skončilo okolo jednej poobede.

Čakali sme, že, konečne, pôjdeme domov, úprimne, tie stoličky boli otrasné. A to som ešte k nim

milá, boli aspoň také pekné. Ale nasledovali rozbory. Úžasné rozbory. Jedinou ich chybou bolo, že

každému sa venovali zhruba pätnásť minút a to pri asi tridsiatich súťažiacich (s mojím odhadom

to môže pokojne byť aj päťdesiat) znamená rýchlo zvyšujúci sa záujem odísť. Končili sme,

samozrejme, vyhodnotením. To už boli skoro tri hodiny. A dopadli sme celkom úspešne! Nikol

získala čestné uznanie a ja druhé miesto. Približujúc sa k záveru, chcem poďakovať za

prípravu aj podporu, v mene nás oboch, našim profesorkám slovenského jazyka a literatúry.

Každému, kto sa zaujíma aj nezaujíma o literatúru, no jednoducho má nadanie na prednes a

rozprávanie, či ho to ešte aj baví, odporúčam zúčastniť sa aj takéhoto typu súťaže. Dá to človeku

rôzne skúsenosti, ktoré sa inde získať nedajú. Napríklad aj to, že pizzeria v centre Modry, so

stolíkmi a stoličkami, robí pizzu iba do krabice.

Lenka Roskošová, Septima B

Stredoškolská odborná činnosť

Príležitosť, ktorá sa veľmi dobre vyníma na vysokoškolských prihláškach a tak isto aj na ústnych

maturitách, kde po tejto skúsenosti nebudete mať problém plynule predniesť všetky svoje

vedomosti.

O čo vlastne ide? Je to súťaž, ktorá sa organizuje každý rok v priebehu niekoľkých kôl - školské,

krajské, celoštátne a potom pre tých najlepších aj celoeurópske. Tento kvázi projekt sa dá

prirovnať k vysokoškolským prácam. Vyberiete si z pomedzi okruhov predmetov. Napríklad máte

široké poznatky o rastlinách a radi sa o ne staráte, tak si vyberiete okruh biológia, poprípade

didaktická pomôcka. V každom okruhu máte na výber niekoľko tém plus aj vždy možnosť voľnej

témy. Nasleduje zháňanie odbornej literatúry a zväčšenie kapacity vedomostí na danú tému,

potom pozorovania, poprípade pokusy, či samotná stavba nejakého prístroja (jeden chalan sám

navrhol funkčnú mechanickú ruku), na záver to všetko spíšete do určitého formátu okolo tých 25

A4 a potom pred porotou prezentuje jej skrátenú formu asi 15 minút. Pre bližšie informácie sa

spýtajte profesora, ktorý organizuje SOČ z vami vybraného predmetu alebo hľadajte v

vševediacom Googli.

Účasť na tohtoročnom školskom kole SOČ bola taká istá ako minulý rok. Jedna práca z oboru

biológia na tému vtáčkare (celosvetovo skôr známe ako tarantule) a didaktickú pomôcku, ktorej

tvorcovia prekladali videa o dejoch v bunkách. Účasť publika bola potešujúco veľká a takisto aj

ich záujem o prezentácie. Prvá prezentácia nám ukázala ako vlastne vznikol názov vtáčkar a

prečo je tarantula zlé pomenovanie, ich spôsoby obrany, odlišnosti oboch pohlaví, priebeh

rozmnožovania a video ako sa z vajíčka behom mesiacov postupne vyvíja dospelý vtáčkar. Druhá

účastníčka nám sprostredkovala video o delení buniek a ukázala aj postup prekladu a nahratia

dabingu za pomoci ľahko dostupných programov.

Dúfam, že ďalší rok uvidím aj niečo od vás. Držím palce nádejným SOČ-károm.

Naty

10 | S. R. O.

Čo ste možno nevedeli o knihách

Najplodnejší autor

Najplodnejší autor je vlastne autorka. Skúsite hádať? Meno Dame Barbara

Cartlandová by ste asi netipovali, ale žáner pravdepodobne áno. Táto usilovná

dáma sa venovala písaniu romantických románov. Na konte má neuveriteľných

723 kníh. Jeden román napísala za rekordných 18 dní, čo znamená 20 kníh

ročne! Cartlandová tieto knihy písala tak, že ich diktovala svojim sekretárkam,

ktorých mala šesť. Celkovo predala viac ako miliardu výtlačkov a jej romány

boli preložené do 38 jazykov.

Prvá audiokniha na svete

Vznikla spolu s prvým prístrojom na reprodukciu zvuku. Thomas Alva Edison ako prvú zvukovú

nahrávku v histórii nahovoril detskú riekanku Mary Had A Little Lamb. Zaznamenal ju na voskový

valec potiahnutý staniolovou fóliou a 29. novembra 1877 ju predviedol prostredníctvom

legendárneho fonografu.

Najstaršia kniha

Najstaršia kniha bola objavená v Bulharsku pri kopaní kanálu, kde našli starovekú hrobku s

nástennými maľbami. Vnútri sa nachádza pravdepodobne najstaršia

kniha na svete. Bola na kraji zviazaná ako novodobá kniha. Má šesť strán

vyrobených z pravého zlata a je napísaná v jazyku Etruskov, ktorí sa

usídlili v Taliansku asi pred 3000 rokmi p.n.l. Znázorňuje obrázky jazdca,

morskej panny a niekoľkých bojovníkov.

Najdrahší komiks

Najcennejší komiks na svete je prvé číslo komiksu z roku 1938 s prvým

komiksovým superhrdinom - Supermanom. Jeho autorom je Jerry Siegel

a ilustroval ho Joe Shuster. V roku 2001 sa kópia prvého čísla Action

Comics predala za 240 533 libier (278 169,31 EUR).

Najprominentnejší dlžník knižnice

Najstaršia newyorská knižnica odhalila kurióznu výpožičku od prvého amerického prezidenta

Georga Washingtona. Ešte v roku 1789 si vypožičal dve knihy a dokonca sa podpísal jednoducho

iba „prezident“. Po 220-tich rokoch by za nevrátenie publikácií zaplatil pokutu až do výšky 300

tisíc dolárov.

Najmenšia kniha na svete

Najmenšiu knihu si môžete kúpiť ako suvenír v Guttenbergovom múzeu v

nemeckom Mainzi. Má len sedem milimetrov štvorcových a volá sa Das

kleinste Buch der Welt, čiže Najmenšia kniha sveta. Je viazaná ručne do

koženého prebalu zdobeného zlatými ornamentmi. Stojí 24 eur a v cene

je i špeciálna lupa, vďaka ktorej si môžete knihu prečítať. Nájdete v nej

Otčenáš preložený do siedmich svetových jazykov.

Anna Puchovská

Zdroj: http://www.knihozrut.sk/zaujimavosti

TÉ

MA

S. R. O. 11

Fenomén severskej detektívky Každé obdobie má svoj knižný fenomén. Niečo, čo čitateľov zaujme natoľko, že sú ochotní

nakupovať aj knihy, ktoré by si asi za normálnych okolností nekúpili, len preto, lebo sú

zrazu bestsellermi. Donedávna bol boom konšpiračných teórií Dana Browna alebo

upírskych ság typu Twilight. Dnes je najčerstvejším fenoménom severská detektívka.

Švédski autori Stieg Larsson a Lars Kepler, či Nór Jo Nesbo vzbudili záujem o tento špecifický

žáner takmer na celom svete. Vynikajúca trilógia Millennium prvého menovaného sa dočkala

dokonca aj filmového spracovania, a to nielen domáceho, ale aj z dielne Hollywoodu.

Čo je príčinou ich obrovského úspechu? Dôvodov môžeme nájsť hneď niekoľko.

V prvom rade ide o veľmi kvalitne napísané knižné tituly. Autori nie sú žiadni amatéri. Na

domácej scéne pôsobia dlhé roky ako profesionálni spisovatelia, či novinári. Napínavé príbehy

neobsahujú žiadnu vatu, sú fakticky podložené a uveriteľné, aj napriek tomu, že sú občas

šokujúce a dosť brutálne.

Dôležitým je tiež hlavný hrdina. Svojrázny detektív, ktorý má množstvo ľudských vlastností

a často krát aj tých negatívnych. Je to odľud, alkoholik, či namyslenec, ale aj napriek tomu

(a možno práve preto), sa s ním čitateľ dokáže ľahko stotožniť.

Komplikované a špecifické príbehy dotiahnuté do najmenšieho detailu, sa často venujú aj

spoločenským témam, a tak lepšie umožnia čitateľovi vtiahnuť sa do víru udalostí a zžiť sa

s postavami príbehu.

Prostredie krajín severnej Európy je pre čitateľov novodobou exotikou. Priznajte sa, koľko toho

naozaj viete o týchto svojráznych studených krajinách? Asi málo. A to je práve to, čo nás na

týchto príbehoch veľmi priťahuje. Možnosť spoznať nové krajiny, v ktorých ľudia naozaj jedia

mäsové guličky a nakupujú nábytok v Ikea.

Ak máte záujem zistiť, či sú tieto detektívky skutočne také dobré, možno vám pomôže rozhodnúť

sa odporúčanie našej redaktorky Naty.

Anna Puchovská

Recenzia: JO NESBO - Spasiteľ

Ku kritikmi chválenému nórskemu spisovateľovi menom Jo Nesbo,

ktorý sa už niekoľko rokov venuje písaniu detektívok, som sa

dostala celkom náhodne. Kniha Spasiteľ ma zaujala predovšetkým

obalom a tiež tým, že kriminálny žáner nie je práve moja

zabehnutá parketa. A práve tento román dopomohol k mojej

závislosti na ďalších dielach spomínaného autora. Záhadný prípad

zastrelenia člena Armády spásy počas koncertu v centre Osla sa

pod vedením Harryho Hola postupne odkrýva a odhaľuje spleť

pozoruhodných tajomstiev príbuzných obete. Zo začiatku

plánovaná vražda pôsobí ako omyl ohľadom obete, ale ako dej

plynie, ukáže sa neuveriteľný autorov cit pre nečakané zvraty,

komplikované prípady a predovšetkým schopnosť prinútiť čitateľa

vžiť sa do hlavných postav a prežívať všetko ako oni. Taktiež vás

niektoré vety pobavia, poučia, či dokonca dojmú až k slzám. Nie je

to len detektívka, aspoň pre mňa to bol neoceniteľný zážitok plný

napätia, úvah do života a dôvodov bojovať o svoje šťastie.

Naty

12 | S. R. O.

Fantastické fantasy Drahí čitatelia, aj tento mesiac nebudete

ukrátení o recenziu. Tentoraz práve knižného

charakteru a to v nádielke hneď dvoch kníh zo

série Príbeh kráľovraha.

Patrick Rothfuss, ako už aj meno napovedá, je americky

spisovateľ. Čo ste ale zrejme nevedeli je, že sa venuje čim

ďalej tým viac populárnejšiemu žánru fantasy. Nie, nie,

prosím, čitatelia náučnej literatúry a iní zavrhovatelia

spomínaného žánru, nepreskakujte môj článok. Verte mi

(a keď to už ja vravím, tak to bude istotne pravda), knihy od tohto spisovateľa nepatria do

skupiny tých, ktoré začnete čítať, zapália vo vás iskru, ale aj tak skončia o pár dní v poličke

s označením: „Keď budem mať viac času, tak ťa určite dočítam.“

Knihy tohto spisovateľa prečítate s takou rýchlosťou a oduševnením, že spomínaný osud ich

u väčšiny čítajúcej populácie nepostihne. Nejde totiž o to klasické fantasy podobné viac

rozprávkam pre malé deti. Pri čítaní a následnom pohltení do deja si ani nevšimnete, že sa tu

vôbec vyskytujú nejaké nereálne skutočnosti.

Ale aby som vás už nenapínal a priviedol na tú správnu vlnu, v skratke vás s dielami tohto

spisovateľa zoznámim. Ja osobne som mal tú česť hneď s dvoma knihami. Prvá ma názov Meno

vetra a druhá kniha, pokračovateľka nedopísanej trilógie, sa volá Strach múdreho muža. Prečítajte

si niečo o prvej z nich.

Recenzia: PATRICK ROTHFUSS – Meno vetra

Kniha začína retrospektívou hostinského Kvothea, ktorého navštívi kronikár, ktorý tvrdí, že vie, že

Kvothe nie je obyčajný krčmár a chce si zapísať jeho príbeh. Kvothe po dlhom naliehaní pripustí

a začne rozprávať čoraz viac neuveriteľnejší príbeh.

V prvej knihe nás spisovateľ zoznámi s ranným detstvom mladého červenovlasého mladíka

zvaného Kvothe. Jeho rodičia vedú kočovnú spoločnosť umelcov, ktorí spievajú a hrajú

predstavenia po celej krajine. Tu sa náš hrdina priúča hereckému a speváckemu umeniu, ktoré

mu v budúcnosti pomôžu prekonať nejednu prekážku.

Prvý krát sa tu zoznamuje aj so sympatikou. Sympatika je niečo ako spojenie chémie, fyziky

a mágie dohromady. Kvothea ju vyučuje jeden bývalý profesor z univerzity.

Všetko ide ako má, až pokým nedôjde k nečakanému zvratu. Kvotheov otec zloží pieseň

o Chandriancoch, mýtických bytostiach, démonoch, ktorých sa ľudia stránia a rozprávať sa o nich

je to najväčšie tabu. Kvotheov otec na tieto reči samozrejme nedbá, čo sa mu stane osudným,

keďže jeho a aj celú spoločnosť kočovných umelcov nájde malý Kvothe uhorených v modrých

plameňoch, čo je poznávací znak pri strete so spomínanými démonmi.

Sklamaný životom a načisto bez peňazí sa vydá do prístavného mesta, kde sa z neho stáva

žobrák. Táto životná etapa ho naučí novým praktickým veciam. Naučí sa dobre kradnúť, biť,

žobrať a celkovo prežiť na rušnej ulici, kde sa mnohokrát dostáva do konfliktov na život a na

smrť. Naučí sa tiež hospodáriť s každou hrivnou a každým šestákom a aj pomoci, keďže za istú

TÉ

MA

S. R. O. 13

sumu peňazí dennodenne kupuje suroviny pre

chudobného muža, ktorý sa stará o chorých a

siroty. Paradox, nemyslíte?

Po tejto skúsenosti sa mu podarí dostať na správnu

cestu a zamieri rovno na univerzitnú pôdu, kde

najskôr musí prejsť skúškou, ne ktorej potrebuje

stopercentne uspieť, keďže je bez peňazí. Nuž náš

hrdina sa vynájde aj v tejto situácii.

Obdobie na univerzite je preňho veľmi výdatné

a obohacujúce. Nachádza tu mnoho priateľov

a s oduševneným študovaním sa zakrátko stáva

silným študentom. Vyhráva strieborné píšťaly, ktoré

smie nosiť iba výnimočný hudobník. Taktiež sa

zdokonaľuje v sympatike a po pripustení do

univerzitného archívu pátra po zmienke

o Chandriancoch, ktorí mu vyvraždili rodinu.

Nachádza text o ichstrachu z bájnych Amyrov, a tak

sa rozhodne, že po štúdiu Amyriov vyhľadá.

Pri štúdiu sa mu podarí zopár úchvatných kúskov,

napríklad zachráni univerzitné ubytovne pred

požiarom, zoznámi sa s krásnou meštiankou, urobí

si nepriateľov na univerzite aj mimo nej, ale hlavne, zoznámi sa s profesorom, ktorý ho začne učiť

menotvorbu.

Náš hrdina postupne spoznáva prvú lásku, nenávisť, zisťuje akí sú ľudia v skutočnosti falošní, a tí,

ktorí vyzerajú, že mu ubližujú v skutočnosti tužia po pomoci. Ku koncu knihy sa vydáva na púť do

neďalekého mesta, lebo sa šíria chýry o mŕtvych ľuďoch a modrom ohni.

Autor píše naozaj neobvyklým spôsobom, keďže si neberiem servítku pred ústa a veci nazýva

pravým menom. Sex je sex, nenávisť nenávisťou, túžba je proste túžbou, nič nie je zjemnené ani

hyperbolizované. Všetko je úplné reálne. Autor má záľubu v momentoch posledného

prekvapenia. Keď sa vám zdá, že už sa nemôže stať nič neuveriteľnejšie, verte tomu, že sa to

zvrtne do takej roviny, ktorú by ste ani nečakali.

Ak od knihy čakáte niečo štýlu Harry Potter alebo Upírske denníky, sklamem vás. Toto čítanie je

realistickejšie, pravdivejšie a vôbec nejde o knihu, ktorú by ste čítali deťom na dobrú noc. Je

určená pre starších a dospelých čitateľov.

Kniha samotná vás dokonca naučí mnohým veciam. Pri opisoch Kvotheovej chudoby a šetrenia

každého centíka začnete byť šetrnejší aj v bežnom živote. Bojovať za to, čo chceme aj napriek

tomu, že nám osud alebo ľudia hádžu pod nohy polená sa takisto priučíte práve z tohto knižného

titulu.

Ako sa príbeh vyvíjal a čo všetko červenovlasý mladík zažil na univerzite, v chudobnom prístave

a medzi putovnou spoločnosťou a ako sa vyvinie celé jeho pátranie a boj sa dočítate sami.

Erik „Eros“ Michalík

14 | S. R. O.

Ako sa v novom Britishi rockovalo Koncert The Fraternity, Kýbel Mačiek a Dlhé Vedenie

Na každej správnej strednej škole musí byť aspoň jedna rocková kapela. Tá naša

„gymhroňácka“ sa volá The Fraternity a v sobotu 2.marca ste mali možnosť si vychutnať

ich koncert v nových priestoroch bratislavského rockového klubu British Rock Stars. Ako

bolo sa dozviete práve na stránkach nášho časopisu v exkluzívnych rozhovoroch s členmi

kapiel.

Po menších personálnych zmenách sa kapela The Fraternity ustálila na 5-člennej zostave –

basujúci frontman Kubo „Štefko“ Štefančík zo septimy B, gitarista Laco Okasa z 3.B, bubeník Edo

Beran z 2.A spolu s bratom, absolventom nášho gymnázia, spevákom Adamom a nakoniec

gitarista Šani, ktorý síce na našu školu nechodí, no to vôbec nevadí.

Títo šikovní chalani si pripravili na koncert zmes

známych rockových coverov a vlastných

vypalovačiek. Oboje fungovalo veľmi dobre

a nálada bola už od začiatku veľmi veselá. Aj keď

pred koncertom niektorí členovia javili znaky

miernej nervozity a straty koordinácie, keď vyšli

na pódium, všetko fungovalo tak ako sa patrí na

správnu rockovú kapelu.

Zapogovali sme si na pesničky od kapiel Horkýže

Slíže, Alkehol či The White Stripes, ale aj vlastné

kúsky kapely, s mierne nezverejniteľnými

názvami, sa dobre uchytili a diváci sa bavili o sto šesť. Aj keď to zozačiatku s účasťou vyzeralo

všelijako, klub sa naplnil a nielen žiakmi nášho gymnázia a inou mládežou, ale aj niektorými

našimi profesormi!

Po približne trištvrte hodinovom nabitom a veľmi vydarenom sete chalani z The Fraternity museli

uvoľniť miesto ďalším nádejným kapelám a presunuli sa z pozície zabávačov na zabávajúcich sa.

V exkluzívnych rozhovoroch s členmi kapely The Fraternity v ďalšom čísle sa dozviete aj to, ako vnímali

tento koncert a taktiež všetko o ich začiatkoch, hudbe a plánoch do budúcnosti. ;)

Po krátkej pauze nasledovala aktuálna nitrianska senzácia Kýbel Mačiek. Táto buranrollová

formácia, ako sa sami nazývajú, je povestná svojimi originálnymi a zábavnými textami najmä

medzi nami, študákmi. Tak ako sa patrí, poriadne nazvučení a s ovešaným pódiom svojim

plagátom s typickou mačkou, začali „nitránčania“ hrať svoj set pesničiek.

Počuli sme všetky pecky ako Buran, Šalátový holokaust, Blonďavá, či Nechoď do lesa. V uvoľnenej

nálade hudba výborne fungovala a všetci sme si schuti zaskákali na chytľavé melódie a zaspievali

podarené texty.

KU

LT

ÚR

A

S. R. O. 15

Aby ste nepovedali, že si to tu všetko vymýšľam,

vyspovedala som priamo frontmana Kýblu Mačiek,

Tomáša „Bilča“ Bilčáka, aby nám povedal čo-to o svojej

kapele a o tomto koncerte.

Pre tých, čo vás ešte náhodou nepoznajú, ako by si

charakterizoval kapelu Kýbel Mačiek?

Sme netradičná kapela idúca proti súčasným rockovým

trendom. Náš štýl nazývame “buranroll”, čo vcelku

výstižne vystihuje hudobnú aj textovú stránku našej

tvorby. Čo sa žánru týka, kombinujeme gitarové štýly ako

punkrock či rocknroll spolu s našimi nápadmi. Občas nás

prirovnávajú k Horkýže Slíže, čo je celkom lichotivé

Prečo práve Kýbel Mačiek, čo bolo inšpiráciou k tomuto názvu?

K vzniku slovného spojenia Kýbel Mačiek sa viaže konkrétna historka. Ide o náhodu v kombinácii

s progresívnym myslením: kýblom sme nazývali grindcorový

vokál. Istý maník, ktorý je čestným členom kapely, ho rád

imitoval nosiac tričko so zhúlenou mačkou na prsiach. Tam

nastalo audiovizuálne prepojenie pojmov a vznikol Kýbel Mačiek

Ako píšete texty? Čo vás inšpiruje?

Ako inšpirácia pre text postačí nejaká absurdná situácia, či téma.

Niekedy stačí jediné slovné spojenie a okolo neho sa dá postaviť

celá pesnička. Vyberáme si témy, ktorým sa ostatní interpreti

skôr nevenujú.

Aké boli vaše ambície, keď ste zakladali kapelu a ako si

spokojný s tým, čo ste zatiaľ dosiahli?

Našou ambíciou bolo založiť dobrú kapelu, či sa nám to podarilo

je na vašom posúdení

Čo hovoríš na kapelu The Fraternity?

Chalani odohrali solídny koncert. Na to, že hrajú relatívne krátko. Sú pomerne mladí, takže je

priskoro hodnotiť, keďže sa určite budú zlepšovať a vybrusovať svoj štýl

Odkiaľ prišiel nápad zorganizovať spoločný koncert?

Bol to nápad práve chalanov z Fraternity. Zobrali si na starosť všetku organizáciu za čo sme im

veľmi vďační.

Ako sa ti hralo v Bratislave? Hrali ste tu už aj predtým?

V Bratislave sa mi vždy hralo výborne. Hrali sme tu už štvrtýkrát, hrali sme tu dokonca náš úplne

prvý koncert. Po našej domácej Nitre je Bratislava nami najviac navštevovaným mestom. V sále

bolo horúco ako v pekle, bol to vyčerpávajúci večer, ale odchádzali sme spokojní

Čo hovoríš na atmosféru a publikum? Ktoré je lepšie, domáce nitrianske či bratislavské?

V Britishi ľudia reagovali skvelo, bavili sa V Nitre, keďže sme doma, hrávame obvykle pred

väčším publikom, ktoré vie tiež rozpútať pod pódiom riadny rokenrol. Bratislavčania sa však

nenechali zahanbiť, takže je to taká remíza. Radšej by som mal na koncerte 30 pogujúcich

Bratislavčanov ako 100 statických Nitrančanov

16 | S. R. O.

Na aký najbližší koncert sa môžeme tešiť? Vrátite sa

niekedy v dohľadnej dobe do hlavného mesta?

Momentálne máme na pláne dočasnú hibernáciu. Ideme riešiť

dáke reklamné a marketingové záležitosti ohľadom chodu

kapely. Do leta sa sem-tam vyskytneme v nejakých kluboch,

vybavujeme si aj účasť na letných festivaloch.

Nedávno ste vydali CD Vzbura buranov. Čo nám o ňom

môžeš povedať a kde sa dá kúpiť?

Na albume je 12 pesničiek. Sú tam celkom nové skladby a aj

také, ktoré vznikli ešte pred založením samotnej kapely.

Nájdete tam punkové vypalovačky, ale aj akustický slaďák s ústnou harmonikou :) CD-čká si

môžete kúpiť na koncertoch alebo objednať cez mailovú adresu kybelmaciek@gmail.com.

Posielame ich poštou, spolu s ďalšími drobnosťami ako odznaky, či nálepky.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Chystáme sa čím ďalej tým viac koncertovať, počas leta nacvičiť nové pesničky a potom ísť s

novým materiálom nahrávať nový album. Chceli by sme ich dokopy nahrať osem alebo tak

nejako.

A nakoniec, aký najkurióznejší zážitok s fanúšikmi si zažil? ;-)

Bežne sa mi stáva že niekto napr. vyskočí na pódium a ide spievať so mnou, poprípade pri

absencii pódia mi často krát ide o život, keď stojím na jednej úrovni s pogujúcimi pankáčmi.

Najkurióznejší zážitok bolo, keď sa na náš prvý koncert prišla pozrieť kopa ľudí, ktorí sa super

bavili. Fakt to bolo nečakané a neuveriteľné, keďže prvý koncert je v živote kapely jedinečná

udalosť

Ako posledné sa predstavilo punk-rockové Dlhé Vedenie. Chalani predviedli veľmi kvalitnú show,

kde sa ukázali ako zohratá a veľmi dobrá kapela. Výraznou piesňou bola napríklad textovo silná

Chyby alebo Nie si tu sám. Najviac hviezdil bubeník René, ktorého

možno poznáte aj z jeho druhej kapely Konečná Verzia.

Do konca nás síce vydržalo málo, ale každopádne bola sobota

v Britishi s týmito tromi nádejnými mladými kapelkami dobrou

voľbou. Všetky tri vrelo odporúčam! Ak máte radi dobrú rockovú

muziku a radi si zájdete vyskákať sa raz za čas do nejakého klubu,

ak zvolíte jednu z týchto kapiel, určite neurobíte chybu.

A kupujte CD-čká a odznaky a iné prkotinky, lebo tieto kapely to

potrebujú, aby mohli robiť to, čo ich baví a aby tým mohli baviť aj

nás. ;-)

Anna Puchovská

KU

LT

ÚR

A

S. R. O. 17

55th Annual Grammy Awards V noci z 10. na 11. februára sa po 55. krát uskutočnilo prestížne

odovzdávanie hudobných cien Grammy. Pre hudobníkov a umelcov

všetkých žánrov a národností nastal čas na ocenenie ich celoročného úsilia.

Táto čarovná noc bola plná úprimnej radosti a sklamaní, ale taktiež

vydarených netradičných vystúpení tých najväčších hviezd.

Ceremoniál zahájila mladá americká country-popová hviezda Taylor Swift

so svojím hitom „We Are Never Ever Getting Back Together“. Scéna síce bola

dostatočne bombastická, ale samotná pieseň s mierne prostým

tínedžerským textom v porovnaní s ostatnými vystúpeniami pôsobila

suverénne najslabšie.

Intenzívnym hudobným večerom už po druhý krát divákov sprevádzal

sympatický raper LL Cool J. Uviedol množstvo zaujímavých vystúpení

a svojím vlastným aj celú show úspešne ukončil.

Niektoré vystúpenia spájali legendárne vzory s mladými umelcami, ako napríklad to s Eltonom Johnom

a Edom Sheeranom, v ktorom sir Elton zložil hold mladému Britovi zaspievaním jeho piesne „The A Team“.

Zaujímavé boli aj individuálne vystúpenia Fun., Franka Oceana, či Justina Timberlake, ktorý po celý večer

žiaril nadšením zo svojho kolosálneho návratu na hudobnú scénu po hereckej pauze. Jack White prevetral

obe sprievodné kapely, komornú a pôvabnú ženskú aj výbušnú a silnú mužskú, vo veľmi strhujúcom

vystúpení.

Súčasťou večera bolo tiež viacero čísiel vzdávajúcich hold zosnulým interpretom. Veľmi príjemne a zábavne

si poctili zakladateľa reggae žánru Boba Marleyho Rihanna, Bruno Mars, Sting i jeho synovia Damian a Ziggy

Marley. Celá sála tancovala, keď sa rozozvučali tóny hitu „Could You Be Loved“.

Samotné predávania ocenení boli niekedy samostatnými vystúpeniami. Sošky do rúk odovzdávali osobnosti

ako Neil Patrick Harris, Dave Grohl, Adele, či Prince.

Pre niektorých boli víťazi prekvapením a možno aj sklamaním, dokonca sa hovorí o absencii veľkých mien.

Ak považujete za veľké mená polozabudnutú Lady GaGa, či Katy Perry, tak ste boli zrejme sklamaní. Ale ak

ste pozorne sledovali súčasnú scénu, určite budete súhlasiť, že umelci, ktorí zvíťazili, si svoje ceny

jednoznačne zaslúžia.

Pre mňa boli tohtoročné Grammy dôkazom, že kritici, ale hlavne ľudia, ešte stále dokážu oceniť kvalitnú

hudbu. Nahrávka roka od austrálskeho Gotye, bola vynikajúcim alternatívnym hitom, možno povedať až

antihitom, ktorý sa vinul celým uplynulým rokom a neunikol takmer nikomu.

Nováčikovia Fun. so svojím indie poňatím popu sú tiež príjemným osviežením na

mainstreamovej scéne.

Celkovým víťazom ročníka sa stal Dan Auerbach zo skupiny The Black Keys s piatimi

soškami. Ako producent, ale najmä frontman kapely ukázal, že na poriadnu hudbu

netreba masy hudobníkov, skladateľov a vizážistov, ale stačia dvaja típkovia, ktorí to

myslia úprimne a vedia dobre hrať.

Prekvapením bola cena pre Adele, ktorá síce uplynulý rok nič nové nenahrala, ale

predsa získala sošku Grammy. Spolu s Mumford & Sons potvrdila nástup silnej britskej

generácie do súčasnej populárnej hudby.

Nahrávka roka "Somebody That I Used to Know" – Gotye ft. Kimbra

Album roku Babel – Mumford & Sons

Pieseň roku "We Are Young" Fun. ft. Janelle Monáe

Najlepší nováčik Fun.

Producent roku Dan Auerbach

Najlepší popový výkon "Set Fire to the Rain" (Live) – Adele

Najlepší popový album Stronger – Kelly Clarkson

Najlepší rockový výkon "Lonely Boy" – The Black Keys

Najlepší rockový album El Camino – The Black Keys

Anna Puchovská

18 | S. R. O.

Soška za film Február bol vystriedaný marcom a spolu s ním neprichádza len jar, dlhšie dni a lepšia nálada,

marec tiež prináša vrece s výsledkami ocenení filmovej tvorby za uplynulý rok.

Odovzdávanie 85. ročníka Oscarov sa konalo v hollywoodskom Dolby Theatre. Večerom

sprevádzal Seth MacFarlane, môžete ho poznať z filmu Macík, v ktorom hral a zároveň ho

režíroval. Napriek tomu, že najúspešnejším filmom podľa nominácií bol Lincoln, najviac sošiek,

štyri, skončilo na konte filmu Pí a jeho život.

Víťazi hlavných kategórií za rok 2012 sú:

Najlepší film: Argo, réžia: Ben Affleck

Najlepšia réžia: Ang Lee, Pí a jeho život

Najlepší herec: Daniel Day-Lewis, Lincoln

Najlepší herec vo vedľajšej úlohe: Christoph Waltz, Divoký Django

Najlepšia herečka: Jennifer Lawrence, Terapia láskou

Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe: Anne Hathaway, Bedári

Najlepší pôvodný scenár: Quentin Tarantino, Divoký Django

Najlepší adaptovaný scenár: Chris Terrio, Argo

Najlepšia kamera: Claudio Miranda, Pí a jeho život

Najlepšia pesnička: Adele, Skyfall

Najlepší cudzojazyčný film: Láska, réžia: Michael Haneke

Najlepší dokument: Searching For Sugar Man, réžia: Malik Bendjelloul, Simon Chinn

Najlepší animovaný film: Neskrotná, réžia: Mark Andrews, Brenda Chapman

Kým v minulosti počas prvých ročníkov Oscarov by ste sa za päť dolárov stali súčastou tohto

galaprogramu, dnes je vstup len na pozvánky. Kedže Amerika nie je za rohom, Slovensko má

možnosti sledovania priameho prenosu nasledovné: sledovať ho na kanáloch HBO alebo ORF1.

Vzrušujúcejším zážitkom je zájsť do neďalekej Českej republiky, kde sa koná tradičná Oscarová

noc v kine s premietaním na veľké plátno.

2. marca v pražskej Lucerne prebehol 20. ročník odovzdávania cien Českého leva. Moderátor

galavečera Jan Budař bol príjemným osviežením po Lucii Bílej z minulého roka. Opäť prinášame

len víťazov hlavných kategórií.

Najlepší film: V tieni, réžia: Kryštof Mucha, David Ondříček, Ehud Bleiberg

Réžia: David Ondříček, V tieni

Scenár: V tieni, Marek Epstein, David Ondříček, Misha Votruba

Hlavný mužský herecký výkon: Ivan Trojan, V tieni

Hlavný ženský herecký výkon: Gabriela Míčová, Odpad mesto smrť

Vedľajší mužský herecký výkon: Ondřej Vetchý, Okresný prebor - Posledný zápas Pepika

Vedľajší ženský herecký výkon: Klára Melíšková, Štyri slnká

Hudba: V tieni, Jan P. Muchow, Michal Novinski

Zvuk: V tieni, Pavel Rejholec, Jakub Čech

Najlepšie výtvarné riešenie: V tieni, Ján Vlasák, Jarmila Konečná, Lukáš Král

Dokument: Láska v hrobe, David Vondráček

Strih: V tieni, Michal Lánsky

Kamera: V tieni, Adam Sikora

KU

LT

ÚR

A

S. R. O. 19

Najočakávanejšou snímkou tohto roka bola snímka V tieni. Napriek svojmu názvu v tieni

nezostala, práve naopak, vo vrecku jej skončilo deväť levov a takmer zatienila všetky ostatné.

Po 27. raz sa v Madride rozdali ceny Goya. Tohtoročný horúci favorit Snehulienka zvládol

zhrabnúť ocenenie aj bez slov a farby v desiatich kategóriách. Čiernobielu a nemú Snehulienku

nasleduje snímka Nič nás nerozdelí s piatimi soškami. Ostatné filmové počiny skončili

nasledovne.

Najlepší film: Snehulienka

Nalepšia réžia: J.A. Bayona, Nič nás nerozdelí

Najlepší pôvodný scenár: Pablo Berger, Snehulienka

Najlepší adaptovaný scenár: Javier Barreira, Gorka Magallón, Ignacio del Moral, Jordi Gasull, Neil

Landan, Neuveriteľné dobrodružstvá Tadea Jonesa

Najlepší herec: José Sacristán, Mŕtvy a byť šťastný

Najlepší herec vo vedľajšej úlohe: Julián Villagrán, Zásahová jednotka č.7

Najlepšia herečka: Maribel Verdú, Snehulienka

Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe: Candela Peña, Jedna pištoľ v každej ruke

Najlepšia kamera: Kiko de la Rica, Snehulienka

Najlepšia pesnička: No te puedo encontrar, Snehulienka

Najlepší animovaný film: Enrique Gato, Neuveriteľné dobrodružstvá Tadea Jonesa

Najlepší európsky film: Nedotknuteľní, Eric Toledano, Olivier Nakache

Na nadšencov filmu čakajú, kompletné výsledky nielen Oscarov, Goyu a Českého leva, ale aj

francúzsky César, nemecké Berlinale či slovenské Slnko v sieti.

20 | S. R. O.

Deň učiteľov (aneb Komenského opakovanie je matkou múdrosti, čiže obraz našej škody hrou)

Deň učiteľov je jedným z tých, ktorý študenti považujú za viac, než všedný a jediným rozdielom

je, že ráno sa kúpi (samo) kvietok a odovzdá sa učiteľke či učiteľovi, lebo sa to patrí. A pritom sa jedná

o sviatok s veľmi zvláštnou a zaujímavou históriou a navyše opodstatnením, čo si ale my, študenti,

odmietame uvedomovať.

Jeho pôvod siaha dakde k vyhláseniu Charty učiteľov medzinárodnou organizáciou UNESCO v

roku 1966, jeho zoficiálnenie nastalo 5. októbra 1994 na počesť pripomenutia vydania dokumentu.

Od tohto dátumu môžeme nahlas datovať Svetový deň učiteľov, uznávaný na celom svete. Avšak, ono

by to bolo príliš nudné, keby to bolo také jedoduché, aspoň sa domnievam. Na Slovensku sa Deň

učiteľov stal spomienkou narodenia Jana Amosa Komenského (28.3). Ja by som to pomenovala

priveľmi prazvláštnou náhodou a asociáciou, hoci, samozrejme, má to opodstatnenie, ak odhliadneme

od jeho českého pôvodu a úmrtia v Holandsku. No vraj sa v jeho rodostrome objavujú slovenskí

predkovia. Aj keby nie, tak sme všetci Slovania a to, že si ho osvojujú a do dejín zapisujú i Maďari či

Nemci nebudem rozoberať. I ja by som si zopár cudzincov chcela zapísať do dejín mojej krajiny, to by

nebolo zlé, napríklad Meryl Streep či Tori Amos písať s origénom slovenským.

Napriek tomu, ako naše školstvo, lovstvo peňazí a korupcie, ak chcem byť negatívne

zmýšľajúcim realistom (ten pozitívne zmýšľajúci by ostal pri lovstve peňazí), myslím si, že pedagógovia

robia skvelú prácu, možno i z toho titulu, že to nie je iba práca (hoci tohto faktu sa zrejme chytilo aj

ministerstvo a vedenie štátu, avšak dovoľujem si podotknúť, že zase z dobrého pocitu a svedomia sa

uživiť nedá) A ak sa raz, jedného dňa, stane učiteľstvo pre všetkých iba zárobkovou činnosťou, potom

si želám, aby sa tento deň vymazal z kalendárov. Zbytočne by žiaci míňali na karafiáty a bonboniéry.

Ale teraz si, až na hanbu výnimkam, zaslúžia viac pozornosti a to nie len v priebehu Dňa učiteľov.

Je mi Vás ľúto, pán Komenský. Keby ste zašli na univerzitu po Vás pomenovanú, či školu inú,

zistili by ste, že nech sa školstvo reformuje ako reformuje, v dnešnom svete sa z tých reforiem stavajú

vyššie renty no a nové Renaulty pre ministrov, a revolty sa nekonajú, lebo „škola hrou“ je už iba, či až,

škoda hrou, štýlom pokus/omyl na študentoch, ktorým radšej zobrali všetky revolvery, a tých škôd sa

kopí a kopí s školstvo sa topí a topí... smrdiac viac ako topenie oškvarkov... v mene opakovania, ktoré

je vraj matkou múdrosti.

Lenka Roskošová, Septima B

Ak o tom viete snívať, dokážete to robiť Každý z nás má sny. Niekto väčšie, niekto menšie. Snívame odmalička, sny sú akoby naším

každodenným spoločníkom. Dôležité je, ako veľmi túžime po tom, aby sa naše sny splnili.

Nemôžeme predsa stále len snívať. To by sme nežili.

Jediná jedna vec nám pomôže zrealizovať naše sny. Keď povieme vetu: "Ja to dokážem".

Musíme byť presvedčení o tom, že naše sny sa splnia na 100%. Je dôležité byť spokojný so sebou

samým, lebo inak si stále so sebou nesieme vnútorný nepokoj a ten nás spomaľuje.

Treba v seba veriť a pracovať na sebe, len vtedy môžeme dosiahnuť všetko, po čom túžime.

Nenechať sa ovplyvniť žiadnou prekážkou, neznepokojovať sa nad odsudzovaním alebo

posmeškami. Každý deň si opakovať, že nikto v našom živote nie je dôležitejší, než my sami a

preto treba v prvom rade dbať na seba a svoje sny.

Nič v tomto živote nie je nemožné. Sú len veci, pre ktoré sa rozhodneme, že ich

uskutočníme a veci, ktoré sú nám ľahostajné. Musíme mať silnú vôľu a nepochybovať o svojich

schopnostiach. Keď sme sebavedomí a odhodlaní, všetky naše sny budú skutočnosťou. Takže

áno, ak o niečom vieme snívať, vieme to aj robiť, pretože nič nie je nemožné, treba len chcieť.

Také jednoduché.

Daniellita

NA

ŠA

TV

OR

BA

S. R. O. 21

Ako prekabátiť rodičov – Záver Pokojne som sedela v mojej obrovskej izbe. Baldachýn s gitarami a mikrofónmi nad mojou

posteľou ma veľmi rušil. Rodičia mi ho nechcú dať dole. Myslia si, že som ešte malé dievčatko,

ktoré si spieva na karaoke party konzole. BIG FACEPALM!!!

Úlohy spravené, nový status na facebooku daný a sms-kovanie s kamošmi nedokončené. Môj

normálny deň. Obávam sa, ako rodičia prídu domov a ja ich budem musieť privítať ako poslušná

dcérenka ľudí, s bielym plotom a s každomesačnou, decentnou úpravou záhrady všade okolo

domu.

Zrazu som započula zavretie dverí drahého auta. Otec ho zatváral vždy veľmi opatrne, len aby ho

nepoškodil ani škrabnutím. Veľké, sklenené dvere domu sa otvorili. Otec, veľký gentleman,

otváral mame dvere. Mama vstúpila určite s úsmevom a milým chichotaním. Zbehla som dole

a čakala na mamu a otca pred dverami do predsiene. Keď sa vyzuli a dali si svoje papuče

s nápisom : „Home, sweet home.“, otvorili dvere priamo ku mne.

„Ahojte, ako bolo na dopoludnajšej opere?“ musím sa im strkať do zadku ako blbec. Prečo musím

mať takých prísnych rodičov?!

„Dobre bolo, ďakujem. Čo bolo v škole?“ Musia sa to pýtať každý boží deň?

„Jednotka!“

„Sme na teba s mamou veľmi pyšní.“

„Ale v tej elektronickej žiackej knížke sa stala chyba, namiesto jednotky tam mám ohavnú

známku.“

„Óóóóha, no nevadí, povedz to učiteľke nech ti to opraví.“ Nenávidím te ich prekvapené výkriky.

„Isteže mami.“ Lož zabrala!!!

„ Dobre zlatíčko, ináč máš už úlohy spravené? Keď áno, môžeš ísť s nami do opery alebo do

divadla.“ Nieeeeeee, opera a divadlo??? What??? Are you kidding me??? Nie.

„Prepáčte rada by som išla s vami ale mám ešte pár úloch a chcem ich mať spravené.“

„Dobre, my si ideme len zobrať svetre, lebo vonku je zima a ideme do divadla a potom na dlhú

operu. Teším sa.“ Natešene povedala mama. Zobrali svetre a odišli. Keď som počula odchod

auta, vyskočila som do výšky jedného metra ako som bola šťastná, že budú celý večer preč.

Po pár hodinách chatovania a skypovania s celou školou, mi zazvonil mobil. Zodvihla som

lahučký iPhone a stlačila Prijať hovor. Bola to mama.

„Ahoj mami, čo sa deje?“

„Niečo si nám nepovedala, moja milá.“ Moje srdce začalo poriadne búchať. Ako sa to dozvedeli?

„Mami ja som vám nič neutajila.“

„Ale áno, utajila. Otec volal učiteľke a pýtal sa jej, že prečo ti tam dala tú zlú známku. A ty žiadnu

jednotku nemáš! Máš tú najohavnejšiu známku, ktorá existuje! Sklamala si nás. A aby si sa naučila

mať voči rodičom úctu a rešpekt, pôjdeš cez letné prázdniny do vojenského tábora! Maj sa.“ A zložila.

Po jej preslove som mala sánku ovisnutú ako tunel na spolužiačkinom uchu. Mobil pri mojom

uchu bol neustále zasvietený. Keď som si uvedomila všetko, čo mi moja mama povedala, začala

som kričať od hnevu a nadávať ostošesť.

„Vojenský tábor!!! Sa zbláznila? Robí si prču? Are you kidding me? Vážne?“ Pokračovalo to ďalej.

Po dvoch mesiacoch boli letné prázdniny. Po všetkých mojich prosbách, mlčaniach a dobrého

chovania (to som sa prekvapila) som išla tak či tak na vojenský tábor. No coment! Prišla som

z tábora, dobúchaná, s modrinami, so zvrtnutým kotníkom a obrovskou ranou na ruke. Mama

a otec sa len usmievali. Asi začnem veriť prísloviam. Lož má krátke nohy, ďaleko nezájde.

Barbora Bachanová, P.A

22 | S. R. O.

Čerešňa

Čerešňa na našej záhrade

nad kameňom

rodí

každý rok

červené čerešne

červavejú

keď ich neoberiem

a dnes

sedím na verande

topiaca sa

vo vôni

páliacich listov

pomaly stekajúc

do seba

i strom už bez čerešní

vzlyká

schladieva sa

za škrekotu sivých vrán

pod kameňom matky

ležia čerešne

červavé zvyšky

ktoré zakryl

zamŕzajú

Lenka Roskošová, Septima B

NA

ŠA

TV

OR

BA

S. R. O. 23

Raj

Velebím a vítam Ťa

Usmiata krásavica vo farbách odetá

Vdychuješ život Ty slnečnica

Dosť bolo tempa pripomínajúceho cestu do hrobu

Podobné zlato šepkávam Tvojej sestre

Tej

Tej čo je ako Ty len naopak

Vždy to myslím vážne

Celých 365 dní

Vstúp

Nie ja sama prekypujem nadšením

Víta Ťa potlesk ťapiek ťapotavých

Tlkot srdca mladého srnca

Čerstvé hlávky biele fialové

Si viac než si myslíš

Potrebujeme Ťa

No Ty nepotrebuješ nás

Nie sme radení do truhlice krás

Si

Rajom

Každému

Kto

Znova

Zrodiť

Sa

Chce

MiEl

24 | S. R. O.

Nájdete nás aj

na Facebooku!

facebook.com/sro.nerucimezanic

Aj tvoje diela môžu byť

uverejnené v našom časopise!

Napíš nám na facebook, alebo svoj výtvor

jednoducho dones do kabinetu p. p. Chovanovej.