SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA

2116547

ZOOTECHNICKÉ HODNOTENIE VÝKRMU OŠÍPANÝCH

U SAMOSTATNE HOSPODÁRIACEHO ROĽNÍKA -

TEŠMAK

2010 Agnesa Radosová, Bc

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA

ZOOTECHNICKÉ HODNOTENIE VÝKRMU OŠÍPANÝCH

U SAMOSTATNE HOSPODÁRIACEHO ROĽNÍKA –

TEŠMAK

Diplomová práca

Študijný program: Technológia potravín

Študijný odbor: 6.1.13 Spracovanie poľnohospodárskych produktov

Školiace pracovisko: Katedra špeciálnej zootechniky

Školiteľ: prof. Ing. Juraj Mlynek, CSc.

Nitra 2010 Agnesa Radosová, Bc

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA

Katedra: Katedra špeciálnej zootechniky

Šk. rok: 2009 / 2010

ZADÁVACÍ PROTOKOL ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Meno študenta: Agnesa Radosová, Bc. Štud. program: Technológia potravín

Téma: Zootechnické hodnotenie výkrmu ošípaných u samostatne hospodáriaceho

roľníka - Tešmak

Vedúci záverečnej práce: prof. Ing. Juraj Mlynek, CSc.

Cieľ: Cieľom záverečnej práce bolo vypracovať zootechnickú analýzu výkrmu

ošípaných.

Materiál a metodika (stručne): Zo všetkých dostupných záznamov bola vypracovaná

analýza, v ktorej sme sledovali nasledujúce ukazovatele za roky 2004-2008

stavy ošípaných vo výkrme celková produkcia mäsa priemerný denný prírastok vo výkrme celková spotreba KZ na kg prírastku vo výkrme ošípaných tržby za predaj bravčového mäsa realizačná cena 1 kg mäsa

Dátum zadania: 2007

Termín odovzdania: apríl 2010

Vedúci záverečnej práce: Vedúci katedry:Prof. Ing. Juraj Mlynek, CSc. prof.Ing. Ondrej Debrecéni, CSc.

3

Čestné vyhlásenie

Podpísaná A g n e s a R a d o s o v á týmto prehlasujem, že som záverečnú prácu na

tému „ZOOTECHNICKÉ HODNOTENIE VÝKRMU OŠÍPANÝCH U SAMOSTATNE

HOSPODÁRIACEHO ROĽNÍKA – TEŠMAK“, vypracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 12.apríla 2010

Agnesa Radosová

4

Poďakovanie

Touto cestou by som chcela úprimne poďakovať vedúcemu práce

prof. Ing. Jurajovi Mlynekovi, CSc. a Ing. Mariánovi Mrázovi za všestrannú pomoc, rady,

pripomienky a vedenie pri spracovávaní mojej záverečnej práce.

5

Abstrakt

V záverečnej práci sme na základe dostupných informácií zhodnotili výkrm

ošípaných z hľadiska stavov, výkrmových, ekonomických ukazovateľov a možného

využitia biotechnologických metód v chove. Sledovali sme výrobné obdobie v rozmedzí

piatich rokov. Na základe analýzy chovov sme navrhli riešenie na zlepšenie úrovne chovu.

Z výsledkov, ktoré sme zistili je možné urobiť nasledovný záver: Najväčšia celoročná

produkcia bravčového mäsa bola dosiahnutá v roku 2005, a to 151,6 tony. Z hľadiska

spotreby kŕmnej zmesi na 1 kg prírastku vo výkrme sa ukázal ako najlepší rok 2007, kedy

bola spotreba kŕmnej zmesi 3,08 kg na 1 kg prírastku. Vo výkrme ošípaných boli

dosiahnuté najlepšie priemerné denné prírastky v roku 2008, kedy dosiahli hodnotu 949 g.

Najvyšší zisk vo výrobe bravčového mäsa bol v roku 2005, kedy sa dosiahol zisk 0,20

EUR (5,98 Sk). V tomto roku bola aj najvyššia realizačná cena a to 1,40 EUR (42,10 Sk)

za 1 kg živej hmotnosti.

Kľúčové slová: výkrmové ošípané, spotreba kŕmnej zmesi na 1 kg prírastku, priemerný

denný prírastok, zisk.

Abstract

My degree work was based on obtained information of fattening pigs in terms of

stocks, feeding and economic indicators and the potential use of biotechnological methods

in breeding. We followed and studied the production period of five years. On the basis of

holding, we proposed a solution to improve the level of breeding. According to the

obtained results, it can be concluded as follows: The largest year-round production of pork

was reached in 2005, the number of 151.6 tonnes. In terms of consumption of compound in

1 kg increase in fattening it was proved as the best year in 2007, when consumption was

3.08 kg of compound in 1 kg increment. Fattening pigs have been achieved the best

average daily gain in 2008, which amounted to 949 g. The highest profit of pig production

in 2005, when profits reached 0.20 euros (5.98 Sk). In this year there was the highest stike

price, 1.40 euros (42.10 Sk) per 1 kg body weight.

Keywords: fattening pigs, the consumption of feed mixtures for 1 kg gain, average daily

gain, profit.

6

ObsahZoznam skratiek a značiek..................................................................................................7

Úvod.......................................................................................................................................8

Cieľ práce............................................................................................................................10

1 Prehľad literatúry.........................................................................................................11

1.1 Biotechnológia............................................................................................................11

1.1.1 Superovulácia, získavanie embryí, hodnotenie kvality vajíčok (oocyt, zygota,

embryo)................................................................................................................................11

1.1.2 Získavanie a hodnotenie ejakulátu, zmrazovanie spermií, umelá inseminácia.........12

1.1.3 Modifikácia genómu za účelom tvorby ploidov........................................................12

1.1.4 Zmrazovanie embryí..................................................................................................12

1.1.5 Prenos embryí- embryotransfer (ET)........................................................................13

1.1.6 Oplodnenie in vivo, in vitro ICSI, SUZI...................................................................13

1.1.7 Partenogenéza............................................................................................................13

1.1.8 Tvorba gynogénnych a androgénnych jedincov........................................................14

1.1.9 Tvorba chimérických embryí....................................................................................14

1.1.10 Tvorba klonovaných embryí...................................................................................14

1.1.11 Tvorba transgénnych embryí...................................................................................15

1.2 Ekonomika chovu ošípaných......................................................................................15

1.3 Výživa a kŕmenie ošípaných......................................................................................17

1.4 Rozmnožovanie, reprodukcia ošípaných....................................................................21

1.5 Šľachtenie ošípaných..................................................................................................22

1.6 Chovateľské podmienky, ustajnenie, welfara zvierat.................................................23

2 Materiál a metodika......................................................................................................29

2.1 Predmet výskumu.......................................................................................................29

2.2 Charakteristika biologického materiálu......................................................................32

3 Dosiahnuté výsledky......................................................................................................34

4 Diskusia..........................................................................................................................40

Záver....................................................................................................................................43

Návrh na využitie výsledkov..............................................................................................44

Zoznam použitej literatúry................................................................................................45

Prílohy.................................................................................................................................51

7

Zoznam skratiek a značiek

ET embryotransfer

MPF maturation promoting factor - faktor zodpovedný za dozrievanie vajíčka

KZ kŕmna zmes

BU biele ušľachtilé plemeno

ŠCH šľachtiteľský chov

RCH rozmnožovací chov

PSE bledé, mäkké, vodnaté mäso

DFD tmavé, tvrdé, suché mäso

SHR súkromne hospodáriaci roľník

CMČ cenné mäsité časti

SVJH stanica výkrmnosti a jatočnej hodnoty

HACCP analýza nebezpečenstiev a metód kritických kontrolných bodov v potravinárstve

SEUROP

klasifikácia jatočných polovičiek v krajinách Európskej únie

IVF In vitro oplodnenie

8

Úvod

Chov ošípaných je v celosvetovom meradle významným odvetvím

poľnohospodárstva, ktoré sa veľkou mierou podieľa na zabezpečení výživy obyvateľstva

kvalitnou bielkovinou. Špecificky to platí aj na Slovensku, ktoré je krajinou s veľkou

tradíciou spotreby bravčového mäsa. Keďže bravčové mäso tvorí viac ako 50 % z celkovej

spotreby mäsa u nás, je tu predpoklad, že spotrebiteľ bude na Slovensku preferovať

bravčové mäso aj v budúcnosti.

Základným poslaním chovu ošípaných realizovaného akoukoľvek formou, je

produkcia jatočných ošípaných pre získanie kvalitného mäsa a tuku. Mäso ošípaných -

bravčovina bola, je a zostane rozhodujúcim konzumným a údenársky spracovávaným

mäsom na Slovensku. U konzumenta je obľúbené pre svoju chuťovú osobitosť, ľahkú

mechanickú opracovateľnosť, všestrannú údenársku využiteľnosť, kulinársku rozmanitosť

a vysokú biologickú hodnotu. Mäso ošípaných je zdrojom takmer všetkých živín a

výživových látok, ktoré potrebuje ľudský organizmus pre svoje normálne funkcie, a to

veľmi priaznivých pomeroch.

Okrem toho chov ošípaných je vysoko efektívny a ekonomicky výhodný pre vysokú

rastovú a reprodukčnú schopnosť. Dokázalo sa tiež, že chov ošípaných bude možné

preorientovať na veľkovýrobu s priemyselnými základmi, pri vysokej koncentrácii,

technizácii a najmä vysokej produktivite práce, pričom biologické požiadavky ošípaných je

možné rešpektovať.

Chov ošípaných má pre naše národné hospodárstvo a jednotlivé hospodárske podniky

mnoho výhod. Fyziologická a úžitková ranosť pri vysokej plodnosti a krátkej dobe

prasnosti umožňujú rýchlu reprodukciu v chove a vysokú obrátkovosť vo výkrme

jatočných ošípaných.

Z hľadiska výživy ľudí patrí bravčové mäso medzi potraviny vysokej kvality

s pekným vzhľadom, dobrou chuťou a aromatickými vlastnosťami. Je aj plnohodnotné,

pokiaľ ide o obsah biologicky dôležitých látok. Zásobuje ľudský organizmus živočíšnymi

bielkovinami, ktoré udržujú rovnováhu zloženia nepostrádateľných aminokyselín v

organizme. Bravčové mäso obsahuje menšie množstvo menej hodnotných bielkovín

kolagénu a elastínu, ako hovädzie a baranie mäso.

9

V poslednom desaťročí prešiel chov ošípaných vo svete a konkrétne v Európe

významnými zmenami. Významne sa zvýšila úžitkovosť, hlavne v reprodukčných

ukazovateľoch. Niektoré vyspelé štáty vykazujú aj viac ako 23 odchovaných prasiat na

prasnicu za rok. No tak isto sa dosiahol veľký pokrok v produkčných a kvalitatívnych

ukazovateľoch, čo vedie celosvetovo k veľkej ponuke kvalitnej suroviny, ktorá však

mnohokrát prevyšuje dopyt spotrebiteľov. To však následne vedie k poklesu realizačných

cien.

Slovensko sa z toho hodnotenia vymyká a to hlavne preto, že od roku 1989 u nás

poklesli stavy ošípaných i úžitkovosť ošípaných, čo viedlo až k tomu, že nie sme vo výrobe

bravčového mäsa sebestační a čo sa týka výšky výrobných nákladov ani

konkurencieschopní mäsu dovážanému k nám z okolitých krajín. Je to určité negatívum, na

ktoré sa však môžeme pozerať z perspektívneho pohľadu aj pozitívne. Hlavne preto, že tu

v tomto odvetví nachádzame priestor pre uplatnenie takých podnikov, ktoré budú vyrábať

bravčové mäso kvalitne a veľmi efektívne. Sú na to dané predpoklady hlavne

v tom, že ošípaná ako druh hospodárskych zvierat má veľkú reprodukčnú schopnosť

a pomerne krátky generačný interval, čo zásadne vedie k dosiahnutiu vysokého

genetického zisku v krátkom období.

Biotechnológia sa v živočíšnej výrobe využíva nielen pre zlepšovanie reprodukcie

zvierat, ale i pre zvyšovanie živočíšnej produkcie. Očakáva sa, že biotechnológia bude

hrať kľúčovú rolu vo výrobe dostatočného množstva potravín pre rastúcu ľudskú

populáciu.

10

Cieľ práce

Cieľom záverečnej práce bolo na základe dostupných informácií zhodnotiť výkrm

ošípaných u samostatne hospodáriaceho roľníka – Tešmak. Chov sme hodnotili z hľadiska

stavov, výkrmových, ekonomických ukazovateľov a možného využitia biotechnologických

metód v chove.

Sledovali sme výrobné obdobie v rozmedzí piatich rokov. Na základe analýzy chovov

sme navrhli riešenie na zlepšenie úrovne chovu.

11

1 Prehľad literatúry

1.1 Biotechnológia

Rozvoj biologických vied bol v poslednom desaťročí veľmi intenzívny. V tejto

súvislosti došlo k expanzii nových technológií, ktoré nazývame riadená reprodukcia,

asistovaná reprodukcia, alebo jednoducho biotechnológie.

Biotechnológie cicavcov, sa u zvierat vyvíjali s cieľom skrátiť reprodukčné intervaly

zvierat, využiť a skvalitniť ich genetický materiál, prekonať poruchy reprodukcie, resp.

využiť ich ako zdroj buniek, tkanív, alebo poznatkov využiteľných v biomedicínskom

výskume.

Prvou technológiu využívanou do dnešných dní je umelá inseminácia, ktorá využíva

schopnosť spermií pretrvať v zmrazenom stave. Takto uchované spermie môžu byť

následne použité na plošné zlepšovanie genofondu hospodárskych zvierat, alebo môžu

napomáhať udržať počty jedincov ohrozených druhov.

V súlade s nárastom poznatkov o hormonálnom riadení pohlavného cyklu boli

vyvinuté schémy superovulačného ošetrenia, ktoré umožnili získavať niekoľkonásobne

vyššie množstvo embryí v prepočte na ovuláciu, ako u prirodzeného pohlavného cyklu.

Ďalšou technológiou, ktorá v tomto období zaznamenala intenzívny rozvoj bola

produkcia embryí v podmienkach in vitro, ktorá využívala biologické poznatky dozrievania

oocytov, kapacitácie spermií a kultivácie embryí mimo organizmu.

1.1.1 Superovulácia, získavanie embryí, hodnotenie kvality vajíčok (oocyt, zygota,

embryo)

PETROVIČOVÁ et al. (2006) uvádzajú, že superovulácia predstavuje docielenie

nadpriemerného počtu ovulácií za pomoci exogénnych gonádotropínov. Princíp spočíva v

zásobovaní samičieho organizmu vysokými dávkami gonádotropných hormónov za

účelom regrutácie a selekcie veľkého počtu folikulov.

12

1.1.2 Získavanie a hodnotenie ejakulátu, zmrazovanie spermií, umelá inseminácia

TRANDŽÍK, LAURINČÍK (2006) uvádzajú, že umelá inseminácia je veľmi účinný

a cieľavedomý rozmnožovací postup, ktorý vychádza z vedeckých poznatkov biológie

a fyziológie reprodukcie.

V súčasnosti sa umelá inseminácia používa takmer pri všetkých druhoch

hospodárskych zvierat. Vzhľadom na počet druhov zvierat zapojených do umelej

inseminácie je na prvom mieste hovädzí dobytok, potom ovce, prasnice a kobyly.

Takto je chovateľ schopný kvalitný genetický materiál po najlepších jedincoch

rozširovať vo väčších počtoch zvierat a takto oveľa rýchlejšie vymieňať genetický

materiál.

1.1.3 Modifikácia genómu za účelom tvorby ploidov

Inseminácia zvierat

TRANDŽÍK, LAURINČÍK (2006) tvrdia, že výsledky oplodnenia a plodnosti samíc

závisia od času medzi ovuláciou a insemináciou, od dĺžky fertilizačnej schopnosti samičej

a samčej pohlavnej bunky, ako aj od času potrebného na kapacitáciu a prechod spermií do

vajcovodov. Tieto výsledky ďalej ovplyvňuje aj kvalita spermií plemenníkov, zdravotný

stav a výživa plemenníc, technika inseminácie a chovateľská úroveň.

Prasnice a prasničky - sa inseminujú v prvej polovici reflexu nehybnosti (12 hodín

od jeho začiatku).

1.1.4 Zmrazovanie embryí

TRANDŽÍK, LAURINČÍK (2006) tvrdia, že zvýšené využitie zárodočných buniek

z biologického hľadiska najhodnotnejších jedincov a práca s genetickým materiálom, kladú

vysokú náročnosť na vypracovanie metodík na hlboké zmrazovanie ranných embryí zvierat

a ich prenosu do pripravených príjemkýň.

Program prenosu embryí pri hospodárskych zvieratách je zameraný hlavne na

výraznejšie rozmnožovanie genofondu vynikajúcich plemenníc samčieho ale aj samičieho

potomstva.

13

Prenosom čerstvých a zmrazených embryí sa sledujú tieto ciele:

genetické zlepšenie chovov, využitím vlastných darcov vysokej genetickej

hodnoty

viacnásobné využitie najlepších potenciálnych matiek

rozmnoženie importovaných plemien

vytvorenie banky embryí pre génové rezervy

príjemkyne sa nemusia synchronizovať ku dňu odberu embryí

docieli sa optimálne využitie stáda vhodným načasovaním pôrodov

zmrazené embryá možno jednoduchšie exportovať a importovať, ako živé embryá

kontrola dedičnosti a úžitkovosti sa môže urobiť oveľa rýchlejšie a s väčším

efektom

1.1.5 Prenos embryí - embryotransfer (ET)

PETROVIČOVÁ, LAURINČÍK (2006) uvádzajú, že princíp metódy spočíva v prenose

embryí získaných od jednej samice (donorky) do druhej samice (recipientky), pričom

obidve musia mať zosynchronizovaný pohlavný cyklus.

Význam ET je v možnosti získať potomkov od starších problémových zvierat

s vysokou plemennou hodnotou, ďalej v produkcii geneticky modifikovaných zvierat

cestou prenosu embryí, ktoré prešli určitými genetickými manipuláciami.

1.1.6 Oplodnenie in vivo, in vitro, ICSI, SUZI

In vitro oplodnenie (IVF)

CHRENEK et al. (2006) konštatujú, že hlavným dôvodom in vitro oplodnenia u zvierat je

produkcia dostatočného množstva oplodnených vajíčok (zygot), či už pre účely cieleného

embryotransferu alebo pre génové alebo embryonálne manipulácie. Okrem toho, dôvodom

je aj štúdium morfologických a molekulárnych detailov interakcie spermie a oocytu.

1.1.7 Partenogenéza

CHRENEK, LAURINČÍK (2006) konštatujú, že termín “partenogenéza“ môžeme teda

definovať ako produkciu embryí využitím len materského genetického materiálu, bez

prítomnosti samčej pohlavnej bunky - spermie. S bežným javom partenogenetického

14

vývoja až do živonarodeného jedinca sa stretávame u včely. Rovnako aj u cicavcov sa dá

docieliť partenogenetická aktivácia neoplodnených cicavčích oocytov rôznymi

mechanickými, fyzikálnymi a chemickými stimulmi, avšak, celý mechanizmus aktivácie

oocytov cicavcov je ešte málo preskúmaný.

1.1.8 Tvorba gynogénnych a androgénnych jedincov

CHRENEK, LAURINČÍK (2006) uvádzajú, že sa jedná o jedince, ktoré vplyvom

mikromanipulačného zásahu nesú genetickú výbavu len po otcovi - dve samčie prvojadrá,

hovoríme o androgénnych jedincoch, alebo sú vybavení genetickou informáciou po matke

- obidve prvojadrá samičie. V takom prípade sa jedná o gynogénne jedince.

1.1.9 Tvorba chimérických embryí

Tvorba chimérických embryí (jedincov)

CHRENEK, LAURINČÍK (2006) konštatujú, že technika tvorby chimér spočíva

v agregácii dvoch populácií buniek rovnakého alebo rôzneho druhu buniek, alebo

v prenose rôzneho počtu embryonálnych buniek (blastomér) jednej populácie do embrya

(druhá populácia) v rôznom vývojovom štádiu.

1.1.10 Tvorba klonovaných embryí

CHRENEK, LAURINČÍK (2006) uvádzajú, že klonovanie – tvorba geneticky

identických jedincov - je v prírode známa (rastliny, nižšie formy živočíchov). Pri vyšších

druhoch živočíchov, vrátane človeka, predstavujú náhodne vzniknuté klony identické

jednovaječné dvojičky. Rozoznávame tri techniky tvorby klonovaných jedincov:

tvorba identických jedincov „bisekciou“,

tvorba identických jedincov prenosom jadier embryonálnych buniek,

tvorba identických jedincov prenosom jadier somatických buniek.

15

1.1.11 Tvorba transgénnych embryí

Prenos génov do embrya

CHRENEK, LAURINČÍK (2006) tvrdia, že vo väčšine prípadov sa na prenos cudzích

génov používa metóda priamej mikroinjekcie DNA do prvojadra oplodneného vajíčka.

Metódy prenosu génov do embrya rozdeľujeme nasledovne:

mikroinjekcia cudzej DNA do prvojadra (pronukleus) oplodneného vajíčka,

mikroinjekcia cudzej DNA do obidvoch prvojadier oplodneného vajíčka,

použitie retrovírusov resp. adenovírusov ako nosičov na prenos cudzej DNA,

použitie embryonálnych kmeňových buniek,

elektroporácia,

„génové delo“.

1.2 Ekonomika chovu ošípaných

DEMO, HETÉNYI (2002) tvrdia, že chov ošípaných patrí v našich podmienkach

k významným odvetviam živočíšnej výroby. Ak chceme, aby toto dôležité odvetvie

živočíšnej výroby dosiahlo ekonomický zisk, je potrebné, aby si chovatelia uvedomili

potencionálne schopnosti ošípaných a v maximálnej miere sa k nim snažili približovať.

Pri vstupe do EÚ je potrebné, v tomto odvetví počítať s nasledovnými parametrami

úžitkovosti, resp. požiadavkami:

odchov na prasnicu a rok 20 ks pri intenzite vrhov 2,2,

denný prírastok vo výkrme 700 g a viac,

spotreba krmiva na jednotku prírastku pod 3 kg kŕmnych zmesí,

priemerný podiel svaloviny v jatočné opracovanom tele 53 - 55 %,

podiel PSE mäsa v prevádzkových podmienkach pod 5%,

náklady na produkciu 1 kg živej hmotnosti bravčového mäsa do 40 Sk,

dosiahnutie dobrého zdravotného stavu ošípaných a vysokej kvality bravčového

mäsa,

ekologizácia produkcie bravčoviny s rozšírením tzv. welfarového systému chovu

s cieľom produkcie značkového bravčového mäsa ( až do 20% produkcie).

16

KOČNER (2001) tvrdí, že súčasný vývoj v ekonomike chovu ošípaných ukazuje, že

výroba v tomto odvetví poľnohospodárskej výroby je stratová, napriek sľubným

predpovediam z roku 1990.

Čo urobiť, aby sa ekonomika chovu ošípaných zlepšila?

Na dosiahnutie konkurencie schopnosti s EÚ a CEFTA bude potrebné, aby

v budúcnosti štát dotoval hlavne tie oblasti chovu, ktoré zvýšia jeho efektívnosť, teda

technológie a plemenný materiál. Zo strany podnikateľskej sféry by bolo vhodné

orientovať sa na špecializované chovy ošípaných v tých oblastiach, kde sa nachádza

vlastný surovinový zdroj kŕmnych zmení a modernizovať tieto chovy na európsku úroveň.

MACZ (1999) tvrdí, že chovateľ v EÚ považuje za nutné dosahovať tieto výrobné

ekonomické ukazovatele:

odstav prasiat na prasnicu za rok 20 ks,

doba výkrmu od narodenia do hmotnosti 105-110 kg do 175 dní, t.j. denný,

prírastok od narodenia 600 g,

spotreba KZ vo výkrme do 2,8 kg na kg prírastku,

podiel chudého mäsa nad 55%,

produktivita na 1 pracovníka 100 prasníc a vo výkrme 2000 ks prasiat.

MURGAŠ (1996) tvrdí, že chov ošípaných tvorí vo výrobnom, ekonomickom

a marketingovom portfóliu druhé najvýznamnejšie odvetvie po chove HD.

Chov ošípaných organizačne tvoria:

Šľachtiteľské chovy vytvárajúce predpoklady pre plemenársku prácu a produkciu

plemenného materiálu s požadovaným genofondom.

Rozmnožovacie chovy produkujúce biologický materiál pre úžitkové chovy.

Úžitkové chovy zamerané na produkciu bravčového mäsa pre trh. ŠCH a RCH

majú mať potrebný predstih pred úžitkovými chovmi.

KEČKEMETHYOVÁ (2000) hovorí, že výsledný produkt v chove ošípaných – bravčové

mäso – má dôležité miesto v požiadavkách spotrebiteľov Slovenskej republiky,

vychádzajúce z ich ustálených zvyklostí a tradícií. Tieto skutočnosti tvoria priaznivé

17

východiská pre perspektívnosť tohto výrobného odvetvia v poľnohospodárskych

podnikoch pre nastávajúce obdobia.

KRETTER (2000) vyjadruje názor, že bravčové mäso je významnou komoditou vo

výrobnom obchodnom portfóliu agrárnych podnikov. Má významné postavenie v spotrebe

potravín obyvateľstva, ktoré vychádza aj z ustálených stravovacích zvyklostí a návykov.

1.3 Výživa a kŕmenie ošípaných

ŠIMON (2004) definuje probiotiká ako živé mikroorganizmy, ktoré sa používajú ako

kŕmne aditíva a ktoré na základe podpory rovnováhy črevnej mikroflóry majú pre

hostiteľský organizmu prospešný účinok (FULLER 1989). Tieto kŕmne aditíva sa skúmajú

už niekoľko desaťročí, výskumy prispeli aj k registrácii rôznych mikroorganizmov. Od čias,

kedy sa v EÚ rozhodlo o zákaze používania kŕmnych antibiotík ( s platnosťou od roku

2006), prebiehajú diskusie o probiotikách ako alternatívnej forme stimulácie rastu.

KODEŠ, HUČKO (2003) uvádzajú, že technológia mokrého kŕmenia podporuje žravosť

zvierat i ich intenzitu rastu, avšak tiež zvyšuje vzdušnú vlhkosť a nehodí sa do starých zle

vetraných objektov. Suché kŕmenie je jednoduchšie, ale zvyšuje prašnosť v maštaliach

a výskyt respiratórnych chorôb u zvierat. Najlacnejšie sú technológie suchého kŕmenia,

najdrahšie sú technológie mokrého kŕmenia. Forma vlhčeného krmiva - drobnohrudkovitá

štruktúra ( sušina okolo 20 - 25% a pomer krmivo : voda = 1 : 2,5 ) potláča nedostatky

oboch predchádzajúcich spôsobov (minimalizuje prašnosť, nezvyšuje vzdušnú vlhkosť,

podporuje žravosť zvierat). Nedostatkom je však nemožnosť dávkovaného kŕmenia,

podobne ako pri použití samokrmítok.

SOMMER (2001) uvádza, že novšie výsledky uvedené vo vedeckej a odbornej literatúre

jednoznačne poukazujú na to, že možno znížiť obsah N-látok v kŕmnych zmesiach

výkonových ošípaných, pričom sa odporúča :

potrebu energie hodnotiť na báze netto energie,

potrebu aminokyselín stanovovať na báze stráviteľných aminokyselín,

zachovať konštantný pomer medzi obsahom lyzínu netto energie v kŕmnych

zmesiach,

pomer medzi jednotlivými aminokyselinami stanoviť podľa pomeru v tzv.

18

ideálnych bielkovinách.

Prax sa pri zostavovaní kŕmnych zmesí musí riadiť okrem uvedených biologických

a ekologických aspektov aj cenovými reláciami jednotlivých komponentov. Preto bude

potrebné uvážiť najmä nasledovné 2 alternatívy:

maximálne využiť domáce zdroje bielkovinových komponentov (hrach, repka)

v kombinácii so zvýšenými množstvami aminokyselín,

zvýšiť podiel sóje v kŕmnych zmesiach v kombinácii s nižšími dávkami

jednotlivých aminokyselín,

Je potrebné počítať s tým, že nielen cena sóje, ale aj lyzínu a ďalších

aminokyselín sa v budúcom období výrazne zvýši.

KOVÁČ et al. (1994) uvádzajú, že zvýšením denného príjmu kŕmnej zmesi v priemere za

celý výkrm o 0,1 kg, zvýši sa denný prírastok o 0,02 kg. Obdobie výkrmu sa skráti

o 6-7 dní. Spotreba KZ na 1kg prírastku poklesne len nepatrne, kým potreba na záchovnú

dávku sa zníži až o 0,5 kg. Požiadavka je dosahovať čo najvyššie prírastky, aby sa skrátilo

obdobie výkrmu a aby sa znížil podiel časti krmiva pripadajúceho na záchovnú potrebu.

MAJERČIAK, BUCHOVÁ (1998) zistili, že rozhodujúcim faktorom efektívnosti výkrmu

sú vysoké denné prírastky, plemenný typ zvierat, ustajnenie, vzduchotechnika, ako aj

kŕmenie. Problematika zahŕňa vysokú kvalitu odstavčiat, v každej fáze výkrmu správne

krmivo, voda ako živina, tekuté krmivo až do 26% sušiny, hygiena krmiva, správne krivky

kŕmenia, krátky válov.

VÍTEK et al. (2006) konštatujú, že jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich

jatočnú hodnotu ošípaných je ich porážková hmotnosť, resp. hmotnosť jatočne upraveného

tela (JUT). Oba tieto ukazovatele sa priamo podieľajú na jatočnej výťažnosti, súčasne

určujú makrovláknové zloženie jatočného tela, čo súvisí priamo s výškou realizačnej ceny

a rentabilitou chovu ošípaných. Autori zistili, že pri nižšej porážkovej hmotnosti sa

dosahuje vyšší podiel svaloviny v porovnaní s vyššou porážkovou hmotnosťou. S výškou

porážkovej hmotnosti jatočných ošípaných úmerne narastá podiel tučných častí jatočného

tela.

19

BOBČEK et al. ( 2005 ) konštatujú vo svojej práci na tému „ Vplyv skrmovania

organického selénu na produkčné ukazovatele a kvalitu mäsa jatočných ošípaných“

nasledovné: Výsledky práce jednoznačne potvrdili vhodnosť použitia organického selénu

do kŕmnych zmesí pre ošípané za účelom zlepšenia produkčných ukazovateľov

a schopnosti vytvárať významné telové depozity selénu v svalovej hmote ošípaných, ako aj

transferu selénu v metabolicky vhodnej prirodzenej formy selénu umožňujú efektívny

prenos potravinovým reťazcom čo sa aj začína využívať v celosvetovej praxi pri modernej

koncepcii výroby tzv. funkčných potravín živočíšnych produktov, ktoré sú obohatené

o organický selén. Výsledky dovoľujú poukázať na hlavné výhody aplikácie organického

selénu v chove ošípaných, akými sú retencia selénu v svaloch a tkanivách ošípaných,

pozitívny vplyv na kvalitu mäsa pri nižšom výskyte syndrómu bledého mäsa (PSE),

menšie straty odkvapom z jatočných polovičiek a neposlednej rade lepšia nutričná hodnota

mäsa obohateného o selén, čo má pozitívny vplyv na ľudí.

Podľa GÁLIKA (1996) – jedným z významných činiteľov ovplyvňujúcich produkčný

účinok zmesí je ich zodpovedajúce vybilancovanie na obsah esenciálnych AMK.

Doporučuje sa, aby v KZ pre predvýkrm (živá hmotnosť 15 – 45 kg) a výkrm ošípaných

(živá hmotnosť 35-65 a 65-120 kg) na 1MJ metabolizovateľnej E pripadalo 0,76; 0,64

a 0,53 g lyzínu.

LÁD (1998) uvádza, že v ideálnom proteíne sa vzájomný pomer aminokyselín vyjadruje

vo vzťahu k obsahu lyzínu, ktorý sa považuje za 100%. Pre rastúce ošípané odporúčajú

nasledovný pomer:

AMINOKYSELINA %

Lyzín 100Treonín 65

Metionín a cysteín 55

Tryptofán 19

Arginín 42

Izoleucín 50

Leucín 100

Histidín 33

Fenylalanín a tyrozín 100

Valín 70

20

VALIGA et al. (2001) konštatujú , že s použitím kompletnej kŕmnej zmesi obsahujúcej

9,1% lyzínu a čiastočnou náhradou sójového extrahovaného šrotu repkovými výliskami sa

podarilo v prevádzkovom výkrmovom pokuse dosiahnuť priemerný denný hmotnostný

prírastok 0,864 kg.ks od počiatočnej priemernej hmotnosti 25,70 kg výkrmu do priemernej

hmotnosti pri zabití 119,05 kg.

MLYNEK, MICHÁLEK (2001) konštatujú že vysokovýkonné populácie ošípaných ,

ktoré sa vyznačujú vynikajúcou intenzitou rastu pri tvorbe želateľného podielu svalového

tkaniva, si vyžadujú zabezpečiť optimálnu výživu pri väzbe na kvantitatívne a kvalitatívne

zmeny jednotlivých tkanív tela v období výkrmu. Hoci mnohé živiny majú významnú

úlohu vo vývoji organizmu ošípaných , zvýšená pozornosť sa venuje najmä prívodu

bielkovín a energie. Ideálna bielkovina pre konkrétnu populáciu závisí predovšetkým od

množstva a vzájomného pomeru aminokyselín.

MLYNEK, VAVRIŠÍNOVÁ (2005) uvádzajú, že nevhodné bilancovanie kŕmnych dávok,

kŕmenie pokazenými krmivami a tiež nesprávne technológie výživy sú v praxi

najčastejšími chybami výživy ošípaných. Súčasné vysokomäsité plemená ošípaných sú

mimoriadne citlivé na poskytovanie im plnohodnotných diét, najmä v rozsahu exogénnych

aminokyselín. Nadbytok energie v krmive vždy zhoršuje produkčné výsledky. Často sa

vyskytujúce nesprávne uskladnenie zrna obilnín, premnoženie plesní hlavne z druhu

Aspergillus, Penicillium a Fusarium vedie k vzniku substancií pomenovaných mykotoxíny

a následkom čoho k ochoreniu - mykotoxinózam.

Ich prejavy sú: celková slabosť, hnačky, bezvládnosť, kožné zmeny, malátnosť,

zakrpatenie, ktoré sa často končí úhynom. Náhle zmeny krmiva, neskorý začiatok

prikrmovania prasiat, nedostatok vody, príliš bohatá alebo chudobná výživa vo vzťahu

k veku a fyziologickému stavu zvierat, sú to taktiež rovnako často sa vyskytujúce chyby.

Stredná hodnota dávky krmiva v kg s rôznou koncentráciou energie pre zvieratá vo

výkrme s priemerným prírastkom 800g/deň

21

Mesiac výkrmu

Telesná hmotnosť

ME, MJ/kg krmiva12,5 13,0 13,5

1 30 – 52 2,10 2,00 1,902 52 - 75 2,55 2,45 2,353 75 - 97 2,90 2,80 2,704 97 - 110 3,05 2,95 2,85

2,60 2,50 2,40

1.4 Rozmnožovanie, reprodukcia ošípaných

MLYNEK, TRSŤAN (2002) Hmotnosť prasiatok po narodení je jedným zo základných

faktorov ovplyvňujúci zdravotný stav a ich úžitkovosť. So zvyšujúcou hmotnosťou pri

narodení sa úmerne zvyšuje aj počet odchovaných prasiatok, znižuje výskyt infekčných

ochorení, klesajú straty prasiatok, zvyšujú sa priemerné denné prírastky vo všetkých

úsekoch chovu a výkrmu ošípaných a čiastočne sa zvyšuje aj reprodukčná schopnosť

prasníc. Z tohto dôvodu je potrebné klásť veľký dôraz na hmotnosť prasiatok pri narodení.

Zvýšenie tejto hmotnosti je možné dosiahnuť vylúčením negatívnych vplyvov gravidných

prasníc, hlavne nedostatočnej výživy, škodlivých látok v krmive ako napríklad

mykotoxínov, infekčných ochorení, stresu a v neposlednom rade aj šľachtiteľským

zlepšením reprodukčných ukazovateľov. Z uvádzaných výsledkov vidieť, že zvieratá

s pôrodnou hmotnosťou väčšou ako 1,5 kg dosahujú výrazne lepšie výkrmové parametre.

Preto tieto spomenuté faktory veľmi výrazne vplývajú na ekonomické ukazovatele chovu.

Ošípané (ciciaky a odstavčatá) reagujú veľmi citlivo na krmivá čo sa výrazne odráža aj

v ich produkčnej schopnosti.

BARTL, KAAS (2003) uvádzajú, že prvé dni života ciciakov rozhodujú o jeho ďalšom

osude a má najväčší vplyv na jeho odchov a neskorší výkrm ošípaných. Krmivo, podávané

v tomto období, sa preto musí vyznačovať najvyššími výživnými hodnotami, kvalitou

a stráviteľnosťou živín. Dobré krmivo pre ciciaky musí mať nasledujúce vlastnosti:

má obsahovať ľahko stráviteľnú, vysoko biologicky hodnotnú bielkovinu,

má dodať dobre stráviteľnú energiu,

má obsahovať veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok,

má obsahovať komponenty vyznačujúce sa nízkym stupňom väzby kyselín,

má mať chuť a vôňu, ktorá ciciaky láka,

má obsahovať komponenty najvyššej kvality.

22

1.5 Šľachtenie ošípaných

HRUŠKA, JANIČINA (2000) pre urýchlenie zlepšenia genetického potenciálu sa

v súčasnej dobe začínajú pri selekcii využívať genetické markéry. Na Slovensku zatiaľ

využívame, aj keď v obmedzenom rozsahu HAL - gén, ktorý má vzťah k stresovým

situáciám, úhynu najmä prasiat, výskytu PSE mäsa a tým aj v ekonomike chovu

ošípaných. V štádiu overovania vhodnosti zavedenia do praxe, najmä z hľadiska

ekonomiky je zavedenie gén estrogénneho receptora, ktorého alela B je viazaná na väčší

počet prasiat vo vrhu a práve využívaním tohto ukazovateľa pri selekcii by sa mala zlepšiť

plodnosť našich plemien ošípaných.

OFENBARTL (2003) uvádza, že molekulárna genetika sa v poslednej dobe stále častejšie

dostáva do povedomia ľudí. Je samozrejmé, že aj v procese šľachtenia ošípaných je snahou

využiť poznatky tohto relatívne mladého odvetvia. V rámci jednotlivých plemenárskych

programov došlo pomocou DNA testov s následnou selekciou k očisteniu materských

populácií od stresovej alely „n" (recesívna). Niekoľko chovateľov však rieši otázku, aké

genotypy kancov využiť na produkciu finálnych hybridov. Pokiaľ je v niektorom chove

nedostatočná mäsnatosť prasníc, siaha sa ojedinelé ku kančom s genotypom „nn".

Vyprodukované jatočné ošípané majú ošípané 100% genotypy „Nn" čo má pozitívny vplyv

na ich mäsnatosť. Ďaleko častejšie sa pri terminálnych kancoch používa genotyp „ Nn".

Väčšinou ide o hybridné kance, napr. biele otcovské x pietrain alebo duroc x pietrain.

Pri jatočných ošípaných môžeme očakávať mäsnatosť s prijateľným výskytom akostných

chýb mäsa. Poslednou možnosťou je použitie nestresového genotypu „NN" terminálnych

kancov. Predpokladom je veľmi dobrá mäsnatosť prasníc základného stáda.

BOBČEK et al. (2001) hovoria, že pri kvalitatívnej výrobe bravčového mäsa popri

zabezpečovaní efektívnej ekonomickej výroby, dôležité postavenie má plemenárska práca,

pomocou ktorej môžeme pozitívne ovplyvňovať kvalitatívnu ale aj kvantitatívnu stránku

produkcie bravčového mäsa. Plemenitba a selekcia v chove ošípaných svojím zameraním

sleduje sústavné znižovanie výrobných nákladov zlepšovaním výkrmových a jatočných

ukazovateľov. Základným poslaním skúšok výkrmovosti a jatočnej hodnoty na SVJH je

spresniť odhad plemennej hodnoty rodičov, testovaných z hľadiska smeru šľachtenia

a zistiť variabilitu v uzatváraní produkčných znakov a jednotlivých plemien. Usmernenou

23

selekciou možno efektívne vplývať na vývoj určitého znaku, prípadne znížiť jeho

variabilitu.

1.6 Chovateľské podmienky, ustajnenie, welfare zvierat

VAŇO et al. (2001) tvrdia, že technológiu v chove ošípaných je potrebné vidieť

v komplexnosti celého výrobného procesu. Veľkovýrobné komplexy si vyžadujú plnú

realizáciu zásad cyklogramovej výroby odstavčiat a turnusovej výroby výkrmových

ošípaných. Realizácia turnusovej výroby prináša hlavné výhody v tom:

Ustajnené ošípané v rovnakom veku a hmotnosti resp. u prasníc v rovnakom

štádiu pohlavného cyklu.

Prináša prehľadnejšiu evidenciu s využitím softwarového vybavenia na riadenie

reprodukcie a výkrmu.

Úplné vyprázdnenie maštaľného hnoja z priestoru kotercov s následnou účinnou

dezinfekciou.

POLTÁRSKY (1997) uvádza, že musí byť snahou vytvárať všetkým kategóriám

ošípaných čo najoptimálnejšie podmienky ustajnenia, mikroklímy a kŕmenia. Základné

poznatky z ekológie majú patriť takým organizačným a chovateľským opatreniam, aby

smerovali k maximálnemu využitiu potencionálnych schopností ošípaných a budú zárukou

redukcie kvalitného a ekonomicky výhodného bravčového mäsa.

ODEHNAL et al. (2001) zdôrazňujú, že na dosiahnutie optimálnych výsledkov v chovoch

je základným predpokladom vytvorenie zodpovedajúcich klimatických podmienok

v ustajňovacích priestoroch v priamej súvislosti s druhom, kategóriou a počtom v tomto

priestore. Kvalita ustajňovacieho priestoru má vplyv na konverziu krmiva. Pri nízkej

teplote prostredia dochádza k zvýšenej spotrebe krmiva, potrebného na produkciu tepla.

Pri vysokej teplote prostredia zvieratá prijímajú menej krmiva a denný prírastok klesá.

SÁNDOR (2001) vo svojej práci o chove ošípaných z pohľadu welfare a stavebnej

biológie zaujíma nasledovné stanovisko: „Je dôležité, aby živý organizmus bol v harmónii,

v súlade s vonkajším prostredím. Pri vhodnej optimalizácii životného prostredia, podľa

zásad stavebnej biológie, môžeme zvyšovať produkciu. S geopatogénnou zónou treba

počítať ako s objektívnym faktorom životného prostredia. Preto je treba postupy tienenia

24

a eliminovania geopatogénnych zón zaviesť do legislatívy. Pri projektovej príprave

výstavby by sa malo rešpektovať vonkajšie prostredie, vypracovaním posudku

o nezávadnosti a z hľadiska GPZ. Musíme si uvedomiť, že stupeň intenzity GPZ 4 až 5 nie

je vhodný na výstavbu. Ak je však lokalita enormne narušená a musí sa z nejakých príčin

na uvedenom mieste stavať, je potrebné homogenizovať narušené elektromagnetické pole

inštaláciou veľkoplošných tieničov. Na výstavbu treba použiť materiály na prirodzenej

báze, používať minimum kovových prvkov." Meraním sa zistilo, že pálená tehla, ale aj

pórobetón je vhodným materiálom na hrubú stavbu. Dôraz treba klásť na výber správnej

tepelnej izolácie, najlepšie je izoláciu klásť z vonkajšej strany konštrukcie. Výhoda týchto

prírodných materiálov je v tom, že sú ekologicky nezávadné, nemajú negatívny vplyv na

vonkajšie prostredie a sú ekonomicky nenáročné. Ak budeme rešpektovať skúsenosti

a poznatky našich predkov, ktorí boli v úzkom kontakte s prírodou, môže to pomôcť

k zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie.

BOTTO et al. (2001) riešia inovačné trendy vo vývoji technologických systémov

ustajnenia ošípaných. Ich záver bol nasledovný:

Zabezpečenie optimálneho prostredia pre všetky kategórie ošípaných pri využití

systémov chovu, ktoré spĺňajú aj ekologické požiadavky, je dôležitým

predpokladom pre vytvorenie pohody zvierat a tým i pre dosiahnutie optimálnej

produkcie.

Technologické systémy ustajnenia ošípaných je potrebné riešiť v súlade s nárokmi

zvierat na welfare a prirodzené správanie pri rešpektovaní aj požiadaviek na

ochranu životného prostredia.

LIKAR (2001) vo svojom príspevku: „Technológie a stavby pre ošípané na rozhraní

storočia" uvádza názor na otázku „Prečo suché kŕmenie?" nasledovné:

1. Jednoduchšie technicky.

2. Lacnejšie pre malé podniky.

3. Ideálne v prípade veľkých skupín ošípaných.

4. Ideálne pre maštale so zlou vzduchotechnikou.

5. Ideálne pre maštale s podstielaním.

25

Výskumy Funki ukázali, že je obtiažne obidva systémy porovnávať, ale v zásade platí:

pokiaľ sú maštale nové s kvalitným zariadením pre ustajnenie a vetrané, budú

výsledky podstatne lepšie pri tekutom kŕmení,

ochorenie prasiat sa pri tekutom kŕmení mierne znižuje,

tekuté kŕmenie je pre ošípané lepšie konzumovateľné, a aj malé prasiatka ju

prijímajú lepšie a aj viacej. Ideálne v dochove je však ponechať možnosť kŕmenia

suchého aj tekutého.

Spotreba u ad-libitných systémov, či už suchých alebo tekutých je vyššia, rovnako

aj prírastok je vyšší - ekonomický výsledok však treba kalkulovať podľa cien

krmív a mäsa čo sa dá ideálne len na počítačových systémoch,

Pri tekutom výkrme ad-libitne alebo reštruktívne aj zaujímavé, že koncový

výsledok bol skoro rovnaký.

Efekt strategického kŕmenia na produkciu (25 - 98)

Systém kŕmenia Reštruktívne kŕmenie Ad-libitné kŕmeniePočet ošípaných 1050 1118

Krmivo/prasa/deň 1,93 2,06Denný prírastok „g" 717 756Krmivo/kg prírastku 2,71 2,73Obsah mäsitých častí 61,2 60,7

Mortalita „%" 5,3 5,8

BOTTO (1997) uvádza, že uplatňované technologické systémy ustajnenia ošípaných majú

zabezpečiť zvieratám podmienky pre pohodu, dobré zdravie, rast a úžitkovosť vo všetkých

štádiách života. Uplatňujú sa individuálne v pôrodných kotercoch s voľným pohybom,

alebo dočasne, či trvalo obmedzeným pohybom. Z hľadiska správania sú vhodnejšie

podstielané koterce s voľným pohybom prasnice.

ŠOTTNIK (2001) uvádza, že v podmienkach pôrodníc je treba rešpektovať základnú

požiadavku na diferencovanú tvorbu tepelno-vlhkostného režimu pre prasnicu a prasiatka.

Pri inovácii technologicko-stavebných riešení zavádzať v návrhu vetracích sústav

odvetranie hnojných kanálov, čim sa môže znížiť obsah škodlivých plynov v pásme pobytu

prasníc a hlavne prasiatok; patričnú pozornosť venovať i otázkam vetrania relatívne

malých kapacít pre cca 10 ks prasníc a pod.

26

V sekciách objektov predvýkrmu riešiť deficit tepelnej bilancie vhodným

vykurovacím systémom, hlavne pri mladších kategóriách. Efektívne sa pritom môžu

aplikovať priamo vykurovacie zariadenia. Pri ich exploatácii nedochádza k nedovolenému

zvýšeniu obsahu oxidu uhličitého, pri súčasnom zabezpečení požiadaviek na vetranie

v zimnom období.

Vpredvýkrme a výkrme ošípaných z hľadiska tvorby maštaľnej mikroklímy sú vhodné

jednak stelivové systémy, ktoré umožňujú čiastočne zníženie teplotných nárokov pri

porovnaní s bez podstielkovými systémami chovu. Tieto sú v zásade prevádzkované so

zaroštovaňou podlahou resp., aspoň čiastočne zaroštovanou podlahou, aby sa znížila

celková produkcia vodnej pary, aby bola priaznivejšia výsledná tvorba prostredia chovu .

Praktické skúsenosti u nás poukazujú na to, že ak je riešenie bez podstielky s pevnou

podlahou je zisťovaná a bilancovaná vysoká vlhkosť vzduchu. Takto vytvorené prostredie

nie je v súlade s potrebami zoohygieny - zdravotne nezávadného prostredia.

ŘIHA (2003) predpokladá, že k problémom z welfare dochádza, ak sú zvieratá poranené,

prenasledované odháňané ostatnými spolu ustajnenými zvieratami od krmiva. Zvieratá

môžu mať rôzne negatívne pocity, môžu pociťovať bolesť, strach hlad, smäd alebo

vyčerpanie. Nadmerná agresivita je vždy spojená zo stresom, čo naznačuje problémy

a welfare, a to aj u agresora. Pri zoskupovaniu zvierat dochádza k agresivite

v dôsledku snahy zvierat znovu nastoliť sociálne - hierarchickú štruktúru v skupine.

Agresívne chovanie sa v priebehu dňa môže značne meniť.

MATOUŠEK, KRÁLOVÁ (2001) pozorujú, že výsledky chovania prasiat v odchove

a výkrme nasvedčujú tomu, že pokiaľ majú prasatá možnosť zamestnania sa určitými

predmetmi, tak túto možnosť využívajú. Pozitívny vplyv prítomnosti „hračiek”

v kotercoch bol zrejmý z nižšej početnosti agonistického správania a bezúčelného pohybu

po koterci, ale aj rýchlejšie ukľudnenie zvierat po presunoch. Vzhľadom

k uvedeným argumentom je možné doporučiť umiestnenie predmetov do kotercov prasiat

pre ich pobavenie a zamestnanie. Táto úprava by mohla byť ďalším krokom na ceste

k zlepšeniu životných podmienok zvierat v intenzívnych chovoch.

PAŠKA, MLYNEK (2000) vyjadrujú názor, že s výhľadom do 21.storočia je a bude

potrebné rešpektovať právo zvierat prežiť svoj produkčný život na farme v pohode, právo

27

chovateľa vyžadovať od zvierat vysokú úžitkovú výkonnosť, právo spotrebiteľa (keďže

platí hneď a dobre) požadovať zdravotne nezávadné potraviny. Už súčasnosť jednoznačne

ukazuje, že chov ošípaných na farmách smeruje k rešpektovaniu životne dôležitých potrieb

zvierat.

KLIMEN (1983) uvádza o novej technológii, ktorá sa viac využíva v chove ošípaných ako

v chove hovädzieho dobytka. Viac sa používajú aj nové postupy v rámci tzv.

„BIOTECHNIKY“ (riadená reprodukcia, synchronizácia, transplantácia, turnusový zástav

atď.). Pomocou týchto postupov nielenže zvyšujeme ukazovatele reprodukcie, ale

umožňujú aj lepšiu organizáciu práce a v konečnom dôsledku aj vyššiu ekonomiku chovu.

KONESZ (2001) uvádza, že medzi základné priority ošípaných patrí dobrý zdravotný stav

vo vlastných chovoch. Niektoré overené postupy, ktoré sa využili pri zakladaní vlastných

chovov, využívajú aj v súčasnosti chovatelia ošípaných a začínajú spájať zmenu genetiky

so zmenou zdravotného stavu. Uvedomujú si, že zdravie je ten základný kameň, na ktorom

je potrebné stavať a ktorý rozhodne v konečnom dôsledku o úspechu či neúspechu chovu.

PAŠKA (1997) uvádza, že chovateľské prostredie a zariadenie veľkovýrobných celkov,

v ktorých sa má realizovať úžitková schopnosť prasníc, sa mení. Uplatňujú sa:

Automatické kŕmenie kompletnými kŕmnymi zmesami podľa kategórií ošípaných

Automatické napájanie

Vhodné prostredie v kotercoch pre ošípanú

Automatické odstraňovanie výkalov

JURČINA (1999) uvádza takú skutočnosť, že v ošipárni nemusíme denne zmývať

vnútorné zariadenie a ani nepotrebujeme veľké množstvo vody na technické používanie.

V objekte, kde sa splachujú fekálie, sa spotrebuje denne veľmi veľa vody. Okrem toho

z preplnených nádrží veľmi často vytekajú splašky po okolí a slúžia ako semenisko múch,

komárov, lariev i zápachu. Nakoľko ide o riedky a studený substrát, ťažko tam môže

prebehnúť zrecí proces, pri ktorom by sa dal predpokladať mikrobiálny rozklad

a likvidácia patogénnych zárodkov. takéto studené substráty si vyžiadajú chemické

ošetrenie látkami, ktoré zbavia hnojovicu choroboplodných zárodkov (formalín, kyselina

28

peroctová). Je to však chemický zásah, ktorý po vyliatí hnojovice na pôdu môže mať ďalší

negatívny dopad v podobe likvidácie pôdnych baktérií.

KAPITANČÍK (1999) uvádza zaujímavé poznatky o spôsobe odchovu najmä ošípaných

na trvalej podstielke s prídavkom biologicky aktívnych fermentov a mikrobiálnych

komponentov. Ich použitie vyžaduje príslušnú úpravu odchovne a potom je možné systém

realizovať.

KONESZ (2001) uvádza zladenie organizačných opatrení tak, aby sa zvieratá naskladnili

nielen do čistého prostredia zo zooveterinárneho hľadiska (depopulácia, plošná

dekontaminácia – viacnásobná účinná dezinfekcia celého areálu vrátane podroštových

priestorov a žúmp, ale aby boli dlhodobo udržiavané v čistom prostredí (realizácia

čiernobielej prevádzky – turnusový systém, hygienická slučka, bariérové oplotenie).

Niektoré faktory nie je možné zmeniť (lokalita, dispozičné riešenie farmy), ale môžeme

však zmeniť uhol pohľadu.

29

2 Materiál a metodika

Materiál, ktorý je použitý vo výsledkovej časti diplomovej práce je získaný

z evidencie, ktorá je v podniku vedená. Eviduje sa stav, obraty, úhyn zvierat, množstvo

vyrobeného mäsa a tržby. Sú vedené záznamy o spotrebe krmiva, počet kŕmnych dní

a prírastková schopnosť. Zo všetkých dostupných záznamov bola vypracovaná táto

analýza, v ktorej sme sledovali nasledujúce ukazovatele:

stavy ošípaných vo výkrme

celková produkcia mäsa

priemerný denný prírastok vo výkrme

celková spotreba KZ na kg prírastku vo výkrme ošípaných

tržby za predaj bravčového mäsa

realizačná cena 1 kg mäsa

Analýza bola spracovaná za roky 2004-2008. Úlohou bolo poznať jednotlivé

zootechnické výsledky, ktoré podnik v sledovanom období dosiahol. Po zhodnotení

výsledkov za sledované obdobie bolo potrebné zaujať stanovisko a vypracovať návrh na

ich odstránenie, a tým zlepšenie výsledkov a celkovej úrovne chovu. Analýza bola

vypracovaná na základe osobného preverenia chovu a dostupných údajov, ktoré mi podnik

poskytol.

2.1 Predmet výskumu

Predmetom nášho výskumu bolo združenie SHR (samostatne hospodáriaci roľník)

v Šahách časť Tešmak.

Majitelia:

Ing. Marián Mráz

Bc. Juraj Mráz

Združenie bolo založené v roku 1993. Majitelia začali pestovať na 32 ha obilniny

a zeleninu.

V súčasnosti poľnohospodárska rastlinná a živočíšna výroba je predmetom činnosti

združenia.

30

Výmera poľnohospodárskej pôdy je nasledovná:

820 ha – ornej pôdy

55 ha - TTP

Podnik sa nachádza na výbežku Krupinskej pahorkatiny a na rovinách Ipľa východne

od Šiah 3,5 km.

Pestujú tu obilniny, olejniny a cukrovú repu.

Majú zasiate:

300 ha – pšenicu ozimnú

140 ha - repku ozimnú

a na jar plánujú zasiať:

110 ha – jarného jačmeňa

140 ha - slnečnice

100 ha - kukurice na zrno

30 ha - cukrovej repy

Živočíšna výroba sa rozbehla v roku 1999. Na stredisku sa nachádzajú 3 kravíny,

1 teľatník a ostatné budovy v dezolátnom stave. Bývalé kravíny sú technicky prerobené na

chov ošípaných.

V podniku pracujú štyria zamestnanci:

2 - obsluha strojov

1 - ŽV ošípané

1 - ŽV, čiast. obsluha strojov

Ustajnenie

Ošípané z dôvodu stresu nepresúvajú z maštale vykrmujú sa tam, kde sa naskladnili.

V súčasnosti výkrm ošípaných prebieha v 3 maštaliach. Ošípané sú ustajnené na

podstielke, ktorá sa mení každý deň. Plocha pre ustajnenie sa pohybuje

v rozmedzí 1,4 až 1,6 m2. Vetrací systém je prirodzený – výmena vzduchu sa deje zmenou

31

prúdenia vzduchu cez rôzne otvory. Ošípané sa naskladňujú turnusovite. Po vyskladnení sa

vykoná vyčistenie kotercov a maštaľ sa nechá podľa možnosti oddýchnuť cca 3 až 4

týždne.

1. kravín: kapacita výkrmne je 240 ks. V objekte sa nachádza 8 kotercov o rozmere

4x14 m, a ošípané sú v nich ustajnené po 30 ks. Zábrany sú z oceľových tyčí, podlaha

agrodlažba.

2. kravín: kapacita maštale je max 400 ks, nakoľko výmena vzduchu nie je dostatočná,

plní sa 300-350 ks ošípaných. V nej sú ustajnené v kotercoch po 25 ks. Objekt má

16 kotercov, dva koterce slúžia na oddelenie prípadných poranených alebo chorých zvierat.

Ošípané sú ustajnené v kotercoch o rozmere 4x7 m.

3. Tretí objekt s kapacitou na 120 ks je prerobený z teľatníka na ošipáreň s okrajovou

chodbou. V strede je prípravovňa a v každom krídle sa nachádza 6 kotercov po 10 ks

ošípaných.

Kŕmenie

Kŕmenie je zabezpečené samokŕmidlami, tzv. suché kŕmenie s vlhčením krmiva od

nemeckej firmy BIG DUCHMAN. Ošípané si dávkujú malé množstvo krmiva svojím

rypákom, malým prúdom vody vlhčia krmivo, alebo pijú vodu podľa potreby. V kotercoch

sú kŕmidlá inštalované po 1, 2, 3 kusoch podľa veľkosti koterca. Jedno kŕmidlo je pre 10 až

12 ks ošípaných. Voda je zabezpečená z centrálneho vodovodu a spĺňa kritéria podľa STN

ako pitná voda. Po dosiahnutí 40 kg živej hmotnosti výkrmu ošípaných sa prechádza na

VUL a tá sa kŕmi do jatočnej hmotnosti. Kŕmne zmesi vyrábajú vo vlastnej výrobni

z vlastných aj nakúpených krmív na základe spolupráce s firmou TEKRO. Na farme asi

pred jeden a pol rokom začali do kŕmnej zmesi miešať biologický prípravok

DEODORASE na zníženie uvoľňovania čpavku. Podľa výrobcu by malo dôjsť k zníženiu

emisií o 40 %, subjektívne je to jednoznačne vidieť.

32

2.2 Charakteristika biologického materiálu

Jedným zo svetových trendov, ktoré začínajú uplatňovať i v Čechách a na Slovensku,

je nákup prasničiek v živej hmotnosti cca 25 kg. Veľkou výhodou nákupu týchto zvierat je

predĺženie obdobia pre aklimatizáciu. Aktívna imunita sa môže lepšie vyvinúť a chovateľ

môže lepšie ovplyvňovať alebo priamo riadiť rast zvierat a nástup puberty.

Vstup Slovenska do EÚ priniesol nové riešenie pre našich farmárov. Otvoril sa trh

a majitelia hneď medzi prvými cez obchodnú spoločnosť kúpili prvé odstavčatá

z Holandska. V tomto chove majitelia požadujú od dodávateľa nasledovné plemená:

Pietrain - charakteristickou črtou týchto ošípaných je strakaté čierno-biele alebo biele

zafarbenie. Uši má biele, krátke a stojaté, aj keď sa vyskytujú jedinci s tmavými ľahko

sklonenými ušami. Telo má strednej dĺžky, široké, má výrazné lopatky a stehná - často je

pomenovaná štvoršunkovou ošípanou. S pomedzi všetkých plemien vo svete sa vyznačuje

najväčším množstvom mäsa a najmenším množstvom tuku v jatočnom tele.

Yorkshire - plemeno výrazne mäsového úžitkového typu. Charakteristické je

stredným až väčším telesným rámcom, nepigmentovanou pokožkou, z ktorej vyrastajú biele

štetiny, uši má stojaté. Dosahuje 846 g priemerný denný prírastok, spotrebu ME 34,26

Mj/kg prírastku, 56,47 % CMČ a priemernú hrúbku chrbtovej slaniny 1,62 cm.

Duroc (Du) - je to univerzálne plemeno s genetickou a fenotypovou variabilitou od

kombinovaného až po mäsový úžitkový typ. Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom.

Plemenný typ je vyjadrený hrdzavočerveným sfarbením, prechádzajúcim od svetlejších po

tmavšie odtiene. Hlava je pomerne ľahká, krátka s výrazne čiernou pigmentovanou sliznicou

rypáka, uši sú polosklopené, mäsové partie, hlavne chrbtová línia a stehno sú dobre vyvinuté.

Končatiny sú mierne vyššie, suché, pevné, postoj končatín mierne strmej ši, zvlášť pri

zadných končatinách, čo je považované za typický plemenný znak tohto plemena.

Rohovina je sýto čierna.

Vyznačuje sa vysokou rastovou schopnosťou, dobrou konverziou živín,

zodpovedajúcou výťažnosťou hlavných mäsitých častí s výbornou kvalitou mäsa. Plemeno

vyniká konštitučnou pevnosťou, odolnosťou proti pôsobeniu stresových faktorov, dobrou

adaptabilitou. Je vhodné aj pre malovýrobné extenzívne podmienky chovu. Na Slovensko

bolo importované začiatkom 70. rokov z USA. V ŠCH dosiahlo: 7,4 ks dochovaných prasiat

na prasnicu a 14,3 do roka na jednu prasnicu pri počte vrhov 1,94 a mliečnosti 41,9 kg. Podiel

33

cenných mäsitých častí je 54,57 %, podiel mäsa v stehne z hmotnosti jatočnej polovičky

22,30 % a hrúbka slaniny 1,72 cm.

Landras (L) - kombinovaný až mäsový typ. Plemenný typ je vyjadrený bielym

sfarbením, hlava je ľahká, uši sklopené, je stredného až veľkého telesného rámca s dlhým,

pri pohľade z boku i zhora typickým lichobežníkovým trupom. Živá hmotnosť kancov

v dospelosti 270 až 290 kg, prasníc 230 až 250 kg, výška kancov na kohútiku 85 až 90 cm,

prasníc 80 až 85 cm, dĺžka tela kancov je 180 až 195 cm, prasníc 170 až 175 cm. Dlhé

stredotrupie je veľmi dobre osvalené, kostra je kompaktná. Je to plemeno reprodukčné až

univerzálne, ktoré sa vyznačuje vynikajúcimi reprodukčnými vlastnosťami, vysokou

intenzitou rastu a primeranou mäsovou úžitkovosťou. V ŠCH dosiahlo: počet živo

narodených prasiat 10,5 a 9,5 ks dochovaných prasiat pri počte vrhov 2,00 a 55,6 kg

mliečnosti. Podiel CMČ dosiahol 53,64 % a podiel stehna z hmotnosti jatočnej polovičky

22,07 % pri hrúbke slaniny 1,62 cm.

34

3 Dosiahnuté výsledky

3.1 Stavy ošípaných vo výkrme za sledované obdobie

Tabuľka č. 1: Počet chovaných ošípaných.

Rok 2004 2005 2006 2007 2008Počet

ošípaných v ks584 1334 1256 782 188

Počet chovaných ošípaných, ako uvádzame v tabuľke a grafe č. 1 mal kolísavú

tendenciu. V roku 2004 sa chovalo 584 ošípaných, v roku 2005 sme zaznamenali výrazný

nárast, keď stav dosiahol 1 334 ks, čo je 228,4% s porovnaním roku 2004. Stavy prasníc od

roku 2006 klesali až do roku 2008. Najmenší počet prasníc bol v roku 2008, kedy bol stav

188 kusov. Vývoj stavov od roku 2004 až do 2008 uvádzame v grafe č. 1:

Graf. č. 1

2004 2005 2006 2007 20080

200

400

600

800

1000

1200

1400

1600

584

13341256

782

188

Počet ošípaných vo výkrme

Poče

t ošíp

anýc

h v

kuso

ch

35

3.2 Analýza výkrmových ukazovateľov

Produkcia bravčového mäsa

Celková produkcia mäsa v sledovanom období mala hodnoty, ktoré uvádzame

v tabuľke a grafe č.2.

Tabuľka č. 2: Celoročná produkcia bravčového mäsa.

Rok 2004 2005 2006 2007 2008Produkcia bravčového

mäsa v tonách

62,4 151,6 140,4 96,0 23,9

Najmenej mäsa sa vyrobilo v roku 2008, 23,9 tony a najviac v roku 2005, 151,6 ton.

Prírastky celoročnej produkcii bravčového mäsa vždy vidieť v rokoch, keď sa dochovalo

viac ošípaných. Obdobie piatich rokov, ktoré posudzujeme je zaznamenané v grafe č. 2:

Graf. č. 2

2004 2005 2006 2007 20080

20

40

60

80

100

120

140

160

62.4

151.6140.4

96

23.9

Celoročná produkcia bravčového mäsa v tonách

Prod

ukcia

bra

včov

ého

mäs

a v

toná

ch

36

3.3 Prírastková schopnosť vo výkrme ošípaných

Priemerný denný prírastok je dôležitý zootechnický a ekonomický ukazovateľ.

V chove ošípaných patrí medzi najdôležitejšie a jeho hodnota veľmi napovie o úrovni

a kvalite chovu. V sledovanom období sme najnižší prírastok vo výkrme (827 g)

zaznamenali v roku 2004. V roku 2005 bol prírastok 913 g a v roku 2006 už dosiahol

hodnotu 947 g. Porovnaním z roku 2004 a rokom 2005 je prírastok o 10,3% viac

a porovnaie roku 2005 ku roku 2006 je prírastok o 3,7% viac. Priemerný denný prírastok je

uvedený v tabuľke a grafe č. 3.

Tabuľka č. 3:Priemerný denný prírastok vo výkrme ošípaných

Rok 2004 2005 2006 2007 2008Priemerný

denný prírastok v g

827 913 947 946 949

Grafické znázornenie úrovne prírastkov v sledovanom období má zlepšujúcu

tendenciu od roku 2004 a 2008, čo je následkom zvýšenia kvality kŕmných zmesí a kvality

nakúpených odstavčiat.

Graf. č. 3

2004 2005 2006 2007 2008760780800820840860880900920940960

827

913

947 946 949

Priemerný denný prírastok vo výkrme ošípaných

Príra

stky

v g

ram

och

37

3.4 Spotreba kŕmnej zmesi na kg prírastku vo výkrme ošípaných

Spotreba kŕmnej zmesi na kg prírastku za sledované obdobie rokov 2004–2008 je

uvedená v tabuľke a grafe č. 5

Tabuľka č. 5: Spotreba kŕmnej zmesi na kg prírastku vo výkrme ošípaných

Rok 2004 2005 2006 2007 2008VUL 3,34 3,24 3,19 3,08 3,12

Spotreba kŕmnej zmesi na kg prírastku vo výkrme mala mierne klesajúcu tendenciu od

sledovaného roku 2004 až do roku 2007 a to od 3,34 do 3,08 kg, čo je pokles o 7,8%.

Najvyššia hodnota 3,34 kg bola v roku 2004.

Graf. č. 5

2004 2005 2006 2007 20082.95

3

3.05

3.1

3.15

3.2

3.25

3.3

3.35

3.43.34

3.24

3.19

3.083.12

Spotreba kŕmnej zmesi na kg prírastku vo výkrme ošípaných

Spot

reba

krm

iva

v kg

38

3.5 Ekonomika výroby bravčového mäsa

Náklady na produkciu 1 kg prírastku živej hmotnosti sú uvedené v tabuľke

a grafe č. 6

Tabuľka č. 6: Náklady na produkciu 1kg prírastku živej hmotnosti.

Rok 2004 2005 2006 2007 2008Náklady na krmivo

v EUR/Sk0,49 / 14,9 0,47 / 14,3 0,51 / 15,3 0,51 / 15,5 0,52 / 15,8

Celkové výrobné náklady v EUR/Sk

1,21 / 36,35 1,20 / 36,12 1,26 / 37,87 1,20 / 36,18 1,20 / 36,21

V roku 2004 náklady dosiahli 1,21 EUR (36,35 Sk) z čoho boli náklady na krmivo

0,49 EUR (14,9 Sk), čo je 40,9%. V roku 2005 sa znížili celkové výrobné náklady na 1,20

EUR (36,12 Sk) a poklesli náklady na krmivo na 0,47 EUR (14,3 Sk). V roku 2006 sa opäť

zvýšili celkové výrobné náklady na 1,26 EUR (37,87 Sk), a tak isto sa zvýšili aj náklady na

krmivo na 0,51 EUR (15,3 Sk). Najvyššie náklady na krmivo sme zaznamenali v roku

2008 a to 0,52 EUR (15,8 Sk).

Graf. č. 6

2004 2005 2006 2007 20080

0.2

0.4

0.6

0.8

1

1.2

1.41.21 1.2

1.261.2 1.2

0.49 0.47 0.51 0.51 0.52

Náklady na produkciu 1 kg prírastku živejhmotnosti ošípaných

Celkové výrobné náklady v EUR

Náklady na krmivo v EUR

39

3.6 Ekonomická efektívnosť chovu ošípaných

Tabuľka. č. 7: Ekonomická efektívnosť chovu ošípaných je uvedená v tabuľke

a grafe č. 7

Rok 2004 2005 2006 2007 2008Priemerná

realizačná cena v EUR/Sk

1,25 / 37,78 1,40 / 42,1 1,39 / 41,92 1,22 / 36,65 1,19 / 36

Celkové výrobné náklady v EUR/Sk

1,21 / 36,35 1,20 / 36,12 1,26 / 37,87 1,20 / 36,18 1,20 / 36,21

Miera zisku v EUR/Sk

0,05 / 1,43 0,20 / 5,98 0,13 / 4,05 0,02 / 0,47 -0,01 / -0,21

Od roku 2004 do roku 2007 sme zaznamenali zisk vo výrobe bravčového mäsa.

Najväčší zisk bol v roku 2005, keď dosiahol až 0,20 EUR (5,98 Sk) na 1 kg živej váhy, čo

ovplyvnila vysoká nákupná cena, ktorá bola zapríčinená nedostatkom bravčového mäsa

a jeho dopytom v SR. Najmenšia miera zisku bola v roku 2007 len 0,02 EUR (0,47 Sk), čo

zapríčinila nízka realizačná cena v uvedenom roku.

Podľa grafu č. 7 je možné vidieť, že nákupná cena za 1 kg živej hmotnosti sa výrazne

zvýšila v roku 2005, keď mala hodnotu 1,40 EUR (42,10 Sk), čo je 111,43 % nákupnej

ceny roku 2004. V roku 2006 bola realizačná cena podobná ako v roku 2005 a to 1,39 EUR

(41,92 Sk). V roku 2008 realizačná cena bravčového mäsa poklesla na hodnotu 1,19 EUR

(36 Sk), čo zapríčinila stratu vo výrobe bravčového mäsa.

Graf. č. 7

2004 2005 2006 2007 2008-0.2

0

0.2

0.4

0.6

0.8

1

1.2

1.4

1.6

1.251.4 1.39

1.22 1.19

1.21 1.2 1.26 1.2 1.2

0.050.2

0.130.02 -0.01

Ekonomická efektívnosť chovu ošípaných

Priemerná real-izačná cena v EUR

Celkové výrobné náklady v EUR

Miera zisku v EUR

40

4 Diskusia

BÍRO (1999) – uvádza, že bravčové mäso je základným konzumným mäsom na

Slovensku. Jeho spotreba tvorí viac ako 50 % z celkového spotrebovaného mäsa. Z týchto

dôvodov chov ošípaných sa považuje za rozhodujúce odvetvie živočíšnej výroby.

Ďalší vývoj chovu ošípaných na Slovensku sa bude uberať smerom zvyšovania

ekonomickej efektívnosti a kvality mäsa. V krátkej budúcnosti by sa mali dosiahnuť

parametre úžitkovosti:

počet odchovaných prasiat od prasnice do roka 20 ks

počet vrhov na prasnicu do roka 2,2 – 2,4

priemerný denný prírastok vo výkrme 650 – 700 g

spotreba krmiva na kg prírastku 3,3 kg

podiel chudej svaloviny 54 % a viac

podiel jatočných ošípaných zaradených pri speňažovaní EUROP systémom do E

a U 60 – 70 %

Biologické predpoklady na to máme. Je potrebné len skvalitniť výživu, sprísniť

selekciu a rozšíriť moderné technológie ustajnenia a kŕmenia všetkých kategórií ošípaných.

Dôležitú úlohu pritom má šľachtenie ošípaných zamerané na metódy testácií a hodnotenia.

Záverom vlastnú úžitkovosť a VJH s výstupom odhadu plemennej hodnoty metódou

BLUP – Animal model ošípaných.

KOVÁČ (1998) – uvádza, že mäso v širšom zmysle slova zahrňuje všetky požívateľné

časti zabitých zvierat. Mäso v užšom slova zmysle predstavuje kostrové svalstvo zvierat,

ktoré je vo vzájomnom spojení s ostatnými tkanivami – kostrovým, tukovým, väzivovým

a nervovým. V najužšom chápaní je mäso čistým, priečne pruhovaným svalovým

tkanivom, ktorého základným stavebným prvkom je svalové vlákno.

BOTTO et al. (2001) uvádzajú, že zabezpečenie optimálneho prostredia pre všetky

kategórie ošípaných pri využití systémov chovu spĺňajúcich aj ekologické požiadavky je

dôležitým predpokladom pre vytvorenie pohody zvierat a tým i pre dosiahnutie optimálnej

produkcie. Technologické systémy chovu ošípaných je potrebné riešiť v súlade s nárokmi

zvierat na welfare a prirodzené správanie ako aj s požiadavkami na ochranu životného

prostredia.

41

VÍTEK (2004) – tvrdia, že jedným z významných faktorov ovplyvňujúcim zmäsilosť

prasiat je ich hmotnosť. V staršom ponímaní bola táto problematika spájaná s vekom

zvierat. Zvýšenie podielu sadla pri vysokej porážkovej hmotnosti bolo potom markantné.

Súviselo to teda s predstavou o dosiahnutí extrémne rozdielnych hmotností zvierat pri

výkrme do značne rozdielneho veku.

V súčasnej dobe však došlo ku štandardizácii veku porážaných prasiat tak, ako to

vyplýva zo zásad turnusového spôsobu výkrmu. Vek porážaných zvierat kolíše väčšinou

okolo siedmeho mesiaca veku a u jednotlivých predávaných kolekcií jatočných ošípaných

sa priemerná porážková hmotnosť pohybuje v rozmedzí cca od 105 do 120 kg.

LAGIN, BOBKO (2004) uvádzajú, že v súčasnosti chované a testované plemená

a úžitkové typy ošípaných sa vyznačujú malou hrúbkou slaniny, ktorá v miestach

významných pre kvalifikačný odhad podielu mäsa v jatočných telách často dosahuje len

hodnoty pod 10 mm. Výrazné až extrémne osvalenie nesie so sebou riziko zníženej

odolnosti zvierat voči fyzickej záťaži a stresu počas prepravy a predporážkovej

manipulácie. Uvedená skutočnosť sa môže významne prejaviť vo fyzikálno-technologickej

charakteristike kvality mäsa.

STUPKA (2004) vyjadrujú názor, že pre dosiahnutie požadovaného vyššieho podielu

svaloviny v jatočnom tele je účelné zamerať sa na zvyšovanie podielu mäsa v jednotlivých

partiách jatočného tela. Ako veľmi zaujímavá časť sa javí bok a jeho kvalita z pohľadu

zastúpenia mäso : tuk. Zistili, že pri posúdení percentuálneho zastúpenia mäsa v boku vo

vzťahu k dosiahnutej živej hmotnosti a pohlavia je zrejmé, že prasničky dosiahli od 100 kg

živej hmotnosti vysoko štatisticky významne vyšší percentuálny podiel zastúpenia mäsa

oproti kancom, pričom s narastajúcou hmotnosťou sa podiel mäsa v boku výrazne nemení.

BOTTO, ŠOTTNÍK (2002) – tvrdia, že s ustajnením ošípaných úzko súvisí kŕmenie

a napájanie. Voľba závisí od kŕmnych komponentov, konzistencie krmiva, kategórie

ošípaných a od možností chovateľa. Dôležitou požiadavkou pri kŕmení z válova je

zabezpečiť pre každé zviera dostatočný priestor na nerušený príjem krmiva. Všetky

ošípané musia mať každý deň vhodný prístup k výživnej a hygienickej kŕmnej dávke, ktorá

zodpovedá ich fyziologickým potrebám, dosahovanej produkcii a zabezpečuje plné

zdravie.

42

Svoje opodstatnenie má uplatnenie multifázového kŕmenia pre rôzne kategórie

ošípaných na základe energie a živín a to pri suchom aj mokrom kŕmení.

Správne koncipované kŕmne zariadenie pre prasnice musí zabezpečiť výživu každej

prasnice podľa kŕmnej krivky odpovedajúcej reprodukčnému cyklu a musí vylúčiť alebo

výrazne obmedziť konkurenčné chovanie zvierat počas kŕmenia. Tieto požiadavky spĺňajú

automatické kŕmne boxy (AKB), v ktorých každá prasnica v priebehu dňa dostane svoju

individuálne stanovenú kŕmnu dávku na základe automatickej identifikácie a podľa

pokynov riadiaceho počítača.

BOTTO ( 2005 ) tvrdí, že s uplatnením vhodného technologického systému chovu

ošípaných a zabezpečením optimálneho chovného prostredia sa vytvárajú predpoklady pre

dosiahnutie priaznivých výsledkov v chove. Predpokladom toho je zabezpečenie správnych

parametrov ustajňovacích priestorov a požiadaviek týkajúcich sa welfare pre každú

kategóriu ošípaných v zmysle platnej legislatívy.

43

Záver

V predloženej záverečnej práci sú uvedené výsledky analýzy u SHR (Ing.Marian Mráz

a Bc. Juraj Mráz) – Tešmak. Za cieľ sme si dali zhodnotiť chov ošípaných z hľadiska

výkrmových ukazovateľov za päťročné obdobie rokov 2004 – 2008.

Z výsledkov, ktoré sme zistili je možné urobiť nasledovný záver:

1) stavy ošípaných – mali počas sledovaných troch rokov zvyšujúcu tendenciu

a posledné dva roky naopak znižujúcu tendenciu. Najvyšší stav ošípaných sme

zaznamenali v roku 2005 a to 1334 kusov.

2) výkrmové ukazovatele boli v hodnotenom období nasledovné:

najväčšia celoročná produkcia bravčového mäsa bola dosiahnutá v roku 2005, a to

151,6 tony,

z hľadiska spotreby kŕmnej zmesi na 1 kg prírastku vo výkrme sa ukázal ako najlepší

rok 2007, kedy bola spotreba kŕmnej zmesi 3,08 kg na 1 kg prírastku,

vo výkrme ošípaných boli dosiahnuté najlepšie priemerné denné prírastky v roku

2008, kedy dosiahli hodnotu 949 g,

najvyšší zisk vo výrobe bravčového mäsa bol v roku 2005, kedy sa dosiahol zisk

0,20 EUR (5,98 Sk). V tomto roku bola aj najvyššia realizačná cena a to 1,40 EUR

(42,10 Sk) za 1 kg živej hmotnosti,

v sledovanom chove sa nevyužívajú biotechnologické metódy.

44

Návrh na využitie výsledkov

Len vysokou efektívnosťou je možné v súčasnosti dosiahnuť rentabilitu chovu.

Na základe zhodnotenia výkrmu ošípaných navrhujeme nasledovné opatrenia:

1) Znížiť spotrebu kŕmnej zmesi na kg prírastku vo výkrme pod hodnotu 3,0 kg. Toto

je možné dosiahnuť len v prípade kvalitných a dobre vyvážených kŕmnych zmesí. Nami

sledovaný podnik k tejto hodnote nemá ďaleko a neposlednom rade je možné sa k tomu

dopracovať aj znížením strát pri manipulácii s krmivami.

2) V priemernom dennom prírastku vo výkrme už pravdepodobne nebude veľký

priestor ich zvyšovania z dôvodu genetických parametrov chovaného hybrida (V roku

2008 boli dosiahnuté 949g priemerné denné prírastky).

3) Podľa nášho názoru je možnosť určitého zlepšenia chovu zlepšením zdravotného

stavu a vyrovnanosťou naskladňovaných jedincov.

4) V budúcnosti, po zlepšení celkovej ekonomickej situácii v chove ošípaných bude

možné v sledovanom chove zaviesť aj biotechnologické metódy, ktoré by sa mohli uplatniť

hlavne v reprodukčnom procese.

45

Zoznam použitej literatúry

1. BARTL, J. – KAAS, M.: 2003. Správna výživa a dobrý zdravotní stav selat jsou základem úspechu v produkcii prasat. In. Náš chov, roč. 63, č. 1, 2003. s. 26-28

2. BÍRO, O.: 1999. Šľachtenie základných plemien ošípaných chovaných na Slovensku. In.: Ako smerovať chov ošípaných do 21. storočia. In: Zborník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. 1999. ISBN 80-7137-620-5. s. 69–72

3. BOBČEK, B. – LIDAY,I. – BOBČEK,R. – REHÁČEK, P.: 2001. Vývojová tendencia výkrmových a jatočných ukazovateľov materských plemien ošípaných za roky 1995 – 2000 v SR. In. Chov ošípaných v 21. storočí. Nitra 2001. ISBN 80-7137-912-3. s. 69-72

4. BOBČEK, B. - MRÁZOVÁ, J. - BOBČEK, R. - LAHUČKÝ, R. - DEMO, P.: 2005.

Vplyv skrmovania organického selénu na produkčné ukazovatele a kvalitu mäsa

jatočných ošípaných - Effect of organic selenium feed supplement on production

parameters and carcass pig meat quality. Agriculture. - 0551-3677. - Roč. 51, č. 1,

2005, s. 22-29

5. BOTTO, Ľ.: 2005. Najnovšie trendy v ustajnení ošípaných s ohľadom na správnu poľnohospodársku prax a welfare. In. Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve. roč. 8, č. 3, 2005. ISSN 1335-6178. s. 37-38

6. BOTTO, Ľ. – BRESTENSKÝ, V. – HETÉNYI, L.: 2001. Ekologické a etologické aspekty uplatňovaných technológií chovu ošípaných. In. Technológie chovu ošípaných a životné prostredie : Zborník referátov z odborného seminára : Nitra 29.5.2001. 1. vyd. – Nitra: Výskumný ústav živočíšnej výroby, 2001. s. 21-28

7. BOTTO, Ľ. – BRESTENSKÝ, V. – MIHINA, Š.:. Inovačné trendy vo vývoji technologických systémov ustajnenia ošípaných. Lit. 10,res.angl. In. Chov ošípaných v 21. storočí: Medzinárodná konferencia. 3.9.2001. Nitra: Slovenská Poľnohospodárska univerzita, 2001. ISBN 80-7137-912-3. s.285-288

8. BOTTO, L. - ŠOTTNÍK, J.: 2002. Ustajnenie ošípaných. In. Sprievodca chovateľa hospodárskych zvierat. VÚŽV Nitra 5, 2002. ISBN 80-88872-18-9. s. 120–121

9. BOTTO, Ľ.: 1997. Systémy ustajnenia vysokoprasných a dojčiacich prasníc z hľadiska pohody a správania. In. Slovenský chov, roč. 2, č. 3, 1997. s. 17–18

10. DEMO, P. - HETÉNYI, L.: 2002. Šľachtenie ošípaných. In. Sprievodca chovateľa hospodárskych zvierat. VÚŽV Nitra 5, 2002. ISBN 80-88872-18-9. s. 101

46

11. GÁLIK, R.: 1996. Stráviteľnosť živín a využitie „N“ KZ pre výkrmové ošípané pri aplikácii probiotika Fermacto. In: Poľnohospodárstvo, roč. 42, č. 7, 1996. s. 507–518

12. HRUŠKA, J. – JANIČINA, P.: 2000. Využitie genetických markérov pri šľachtení ošípaných. In. Acta fytotechnika et zootechnica, roč. 3, 2000, s. 117–118

13. CHRENEK, P. – STREJČEK, F. – LAURINČÍK, J.: 2006. Oplodnenie in vivo, in vitro, ICSI, SUZI, 2006. s. 55

http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

14. CHRENEK, P. – LAURINČÍK, J.: Partenogenéza, 2006. s. 63http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

15. CHRENEK, P. – LAURINČÍK, J.: Modifikácia genómu za účelom tvorby ploidov, 2006. s. 68

http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

16. CHRENEK, P. – LAURINČÍK, J.: Tvorba chimérických embryí, 2006. s. 74http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

17. CHRENEK, P. – LAURINČÍK, J.: Tvorba klonovaných embryí, 2006. s. 81http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

18. CHRENEK, P. – LAURINČÍK, J.: Tvorba transgénnych embry, 2006. s. 87http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

19. JURČINA, A.: 1999. Biotechnologické systémy v podstielke ošípaných a ich pomoc pri tvorbe a ochrane životného prostredia, In. Slovenský chov 1999. č, 3, , ISSN 1335-1990. s.23

20. KAPITANČÍK, B.: 1999. Biotechnologické systémy v podstielke ošípaných a ich pomoc pri tvorbe a ochrane životného prostredia, In. Slovenský chov 1999. č.3, s.23

21. KEČKEMÉTHYOVÁ, L.: 2000. Produkčno-ekonomické problémy chovu ošípaných na Slovensku. In Zborník vedeckých prác z riešenia výskumných projektov E 39, E40, E44, E45, 450. Nitra: SPU, 2000. s. 74-78

22. KLIMENT, J.: 1983. Reprodukcia hospodárskych zvierat, Nové technológie a ekonomika výroby bravčového mäsa. Príroda Bratislava, SÚKK 1866/I-82. 1983, s. 355

23. KOČNER, M.: 2001. Problémy v ekonomike chovu ošípaných. In. Chov ošípaných v 21. storočí, Nitra 2001. ISBN 80-7137-912-3. s. 341-343

24. KODEŠ, A. - HUČKO, B.: 2003. Chov a výživa prasat. In.: Farmár, roč. 9, č. 4, 2003. s. 34-38

47

25. KONESZ, M.: 2001. Zdravý chov je základ úspechu, In. Slovenský chov 2001. č. 2, s.12

26. KONESZ, M.: 2001. Zdravý chov je základ úspechu, In. Slovenský chov 2001. č.2, s.12

27. KOVÁČ, Ľ.: 1998. Chov ošípaných. Bratislava : Devos Pinus, 1998. ISBN 80-968016-7-8. s. 59-63

28. KOVÁČ, M. – PAŠKA, I. – HANZLÍK, K. – HAŠČÁK, P.: 1994. Niektoré aktuálne problémy výživy neprežúvavcov vzhľadom na zdroje a ceny komponentov KZ. In. Faktory rozvoja ŽV, Zborník 1994. s. 14–31

29. KRETTER, A.: 2000. Trh s produktmi z chovu ošípaných a jeho vývoj v Slovenskej republike. In. Marketingový manažment v chove ošípaných a vo výrobe bravčového mäsa na Slovensku v podmienkach globalizácie. Nitra: Agroinštitút, 2000. s. 158-159

30. LAGIN, L. - BOBKO, M.: 2004. Jatočná hodnota vybraných úžitkových typov ošípaných chovaných na Slovensku. In. Chov hospodárskych zvierat v podmienkach EÚ [CD-ROM]. Nitra: SPU, 2004. ISBN 80-88943-21-3. s. 296

31. LÁD F.: Výživa a krmení prasat ve výkrmu, mäsa ako základ pre efektívnosť chovu. In. Chov hospodárskych zvierat v podmienkach EÚ., ISBN 80-7105-178-0.s 10

32. LIKAR, K.: 2001. Technológie a stavby pro prasatá na rozhraní století: Zkušenosti z realizaci - 7 obr., 4 tab. In. Chov ošípaných v 21. storočí: Medzinárodná konferencia. 12.-13.9.2001. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2001. ISBN 80-7137-912-3. s. 306-318

33. MACZ, J.: 1999. Súčasná situácia v chove ošípaných a výchľad do budúcnosti. In. Ako smerovať chov ošípaných do 21. storočia, Zborník 1999. s. 1–4

34. MAJERČIAK, P. – BUCHOVÁ, B.: 1998. Krmivo a techniky kŕmenia vo výkrme

ošípaných. In. Slovenský chov, 1998. č. 2, s. 33

35. MATOUŠEK, V. – KRÁLOVÁ, P.: 2001. Chování prasat ve výkrmu při zajištovaní welfare. In. Aktuální poznatky v chovu a šlechtění prasat. Sborník, Brno, 2001. ISBN – 80-7157-494-5. s. 55–58

36. MLYNEK, J. – MICHÁLEK, J.: 2001. Vplyv fázového výkrmu na mäsovú úžitkovosť ošípaných. In. Slovenský chov, 2001. č. 10. s. 32

48

37. MLYNEK, J. - VAVRIŠÍNOVÁ, K.: 2005. Živočíšna produkcia a výroba. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2005. ISBN 80-8069-495-8, s. 110

38. MLYNEK, J., TRSTAN, I.: 2002. Kŕmenie ciciakov a odstavčiat novým výrobkom Quick – Start, In. Slovenský chov, 2002. č. 10, s. 34–36

39. MURGAŠ, J.: 1996. Strategický manažment a stratégia podnikania v chove ošípaných. In. Manažment a marketing v chove ošípaných, Nitra , 1996. s. 278–284

40. ODEHNAL, J., ZABLOUDIL, F., ŠOCH, M.: 2001. Chov ošípaných v 21. storočí. In. Medzinárodná konferencia, Nitra SPU, 2001. ISBN 80-7137-912-3. s. 293 - 297

41. OFFENBARTL, F.: 2003. Molekulárna genetika a šľachtenie ošípaných. In. Slovenský chov. Nitra: vydavateľstvo Slovenský chov , s.r.o., roč. VIII., 2003. č. 10, ISSN 1335 - 1990. s. 27

42. PAŠKA, I.: 1997. Chov ošípaných, Chov a ošetrovanie prasníc, Príroda 1997. s. 159

43. PAŠKA, I. - MLYNEK, J.: 2000. Etológia u ošípaných v priemyselnom systéme chovu. In. Slovenský veterinársky časopis, roč.25, č.4, 2000. s. 208

44. PETROVIČOVÁ, I – LAURINČÍK, J.: 2006. Prenos embryí – embryotransfer, 2006. s. 45http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

45. PETROVIČOVÁ, I. – STREJČEK, F. – LAURIČNÍK, J.: Superovulácia, získavanie embryí, hodnotenie kvality vajíčok (oocyt, 12 zygota, embryo), 2006. s. 12http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

46. POLTÁRSKY, J.: 1997. Pohoda chovných a výkrmových ošípaných - jeden z kľúčov ku chovateľskému úspechu. In. Slovenský chov , roč. 2, č. 2, 1997. s. 18-19

47. ŘÍHA, J.: 2003. Agresivní chovaní jako ukazatel welfare. In. Využívání genetického potenciálu prasnic moderními způsoby chovu. Rapotín, 2003. ISBN 80-903143-3-3. s. 114

48. ŠIMON, O.: 2004. Použitie probiotík ako kŕmnych adidív. In.: Úspech v maštali, roč. 8, č. 2, 2004. s. 6

49. ŠOTNÍK, J.: 2001. Zásady tvorby mikroklímy v modernizáciách objektov pre chov ošípaných. In. Aktuální poznatky v chovu a šlechtění prasat. Sborník, Brno, 2001. ISBN – 80-7157-494-5. s. 87-90

49

50. SÁNDOR, A.: 2001. Chov ošípaných z pohľadu welfare a stavebnej biológie. In. Technológie chovu ošípaných a životné prostredie: Zborník referátov z odborného seminára. 29.5.2001. 1. vyd. Nitra: Výskumný ústav živočíšnej výroby, 2001. s. 75-80

51. SOMMER, A.: 2001. Možnosti riešenia bielkovinovej výživy výkrmových ošípaných znížením obsahu dusíkatých látok v kŕmnych zmesiach. In. Slovenský chov, ISSN 1335. 1990. Roč.6., č. 8, 2001. s.12-13

52. STUPKA, R.: 2004. Vliv dosažené živé hmotnosti ve vztahu k pohlaví na složení masné partie bok. In. Chov hospodárskych zvierat v podmienkach EÚ [CD-ROM]. Nitra : SPU, 2004, ISBN 80-88943-21-3. s. 254

53. TRANDŽÍK, J. – LAURINČÍK, J.: Zmrazovanie embryí, 2006. s.33 http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

54. TRANDŽÍK, J. – LAURINČÍK, J.: Získavanie a hodnotenie ejakulátu, zmrazovanie spermií, inseminácia, s. 20http://www.fpv.ukf.sk/kbg/publikacie/Biotechnologie-navody%20na%20cvicenia.pdf

55. VAŇO, M. – BUČKO, O. – KOVÁČ, Ľ.: 2001. Turnusová a cyklogramová výroba chovu ošípaných v praktických podmienkach. In. Chov ošípaných v 21. storočí, Zborník, 2001. s. 179 –182

56. VALIGA, J. - MARCIN, A. - MOLNÁROVÁ, I.: 2001. Vplyv lyzínu, metionínu a treonínu na produkciu výkrmových ošípaných In. Slovenský chov, 2001. č. 9, s. 37

57. VÍTEK, M. 2004. Podíl svaloviny v jatečném těle prasat jako ukazovatel zmasilosti boku. In. Collection of Scientific Papers, Faculty of Agriculture in České Budějovice, Series for Animal Sciences, Volume 21. Special Issue. České Budějovice: Jihočeská univerzita, Zemědělská fakulta, 2004. s. 113-115

58. VÍTEK, M., VALIŠ, L., PULKRÁBEK, J., DAVID, L.: 2006. Aktuální otázky

produkce jatečných zvířet. II. mezinárodní veděcká konference, Brno 2006, s. 130-

133.

50

PRÍLOHY

51

Obrázok č. 1: Výkrm ošípaných

Obrázok č. 2: Výkrm ošípaných

52

Obrázok č. 3: Výkrm ošípaných

Obrázok č. 4: Výkrm ošípaných

53