Embed Size (px)
Citation preview
SOLIDAacuteRNE EKO-LOGICKEacute A MO-DERNEacute SLOVENSKOSociaacutelno-demokratickaacute alternatiacuteva sociaacutelno-ekonomickej transformaacutecie v novom viacročnom finančnom raacutemci Euroacutepskej uacutenie
B Schmoumlgnerovaacute (editorka)J Becker P Csefalvayovaacute M Ftaacutečnik R Geist J Košč M Kaliňaacutek P Magvaši B Schmoumlgnerovaacute D ŠkoblaM Uhlerovaacute J Zamkovskyacute
November 2020
HOSPODAacuteRST VO A FINANCIE Slovensko musiacute v najbližšom obdobiacute zvlaacutednuť trojjedinuacute transformaacuteciu environmen-taacutelnu digitaacutelnu a sociaacutelnu
Akeacute reformy a naacutestroje si taacuteto transformaacutecia vyžaduje aby sa podarilo presadiť a udržať zaacutekladneacute sociaacutelno-demokra-tickeacute hodnoty
Cieľom je transformovať Slo-vensko so stredno-priacutejmovou maacutelo diverzifikovanou nerov-nomerne rozvinutou a k ži-votneacutemu prostrediu maacutelo citli-vou ekonomikou patriace iba medzi miernych inovaacutetorov na Slovensko s konkuren-cieschopnou vzdelanostnou ekonomikou odpovedajuacutecou uacuterovni Priemyslu 40 environ-mentaacutelne udržateľnou a soci-aacutelne spravodlivou
ANALYacuteZA
B
SOLIDAacuteRNE EKO-LOGICKEacute A MO-DERNEacute SLOVENSKOSociaacutelno-demokratickaacute alternatiacuteva sociaacutelno-ekonomickej transformaacutecie v novom viacročnom finančnom raacutemci Euroacutepskej uacutenie
HOSPODAacuteRST VO A FINANCIE
1
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ObsahUacutevod 2Diverzifikaacutecia digitalizaacutecia a konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva- naacutestroje rozvoja a odolnosti 411 Diverzifikaacutecia ako jeden z naacutestrojov rozvoja a odolnosti 412 Udržateľnaacute konkurencieschopnosť 6 121 Konkurencieschopnosť niacutezke mzdy alebo rast produktivity praacutece 7 122 Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu 8 123 Naacutevrhy na ďalšie smerovanie spracovateľskeacuteho priemyslu 1113 Digitaacutelna transformaacutecia ako naacutestroj konkurencieschopnosti 11 131 Digitaacutelna transformaacutecia a požiadavky na vzdelanie 12Zelenaacute transformaacutecia 1521Transformaacutecia odvetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem 16 211 Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera pre rozvoj energetiky 16 212 Využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie17 213 Komplexnaacute obnova budov ako najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie 18 214 Teplaacuterenstvo systeacutemy centraacutelneho zaacutesobovania teplom 19 215 Doprava 2122 Obehoveacute hospodaacuterstvocirkulaacuterna ekonomika 2323 Polemika s ortodoxnyacutem priacutestupom k problematike životneacuteho prostredia 25 231 Sociaacutelny štaacutet a životneacute prostredie Hľadanie alternatiacutev 26Podpora regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja 2831 Lokaacutelna energetika 3132 Sanitačnaacute infraštruktuacutera novyacute priacutestup na priacuteklade priacuterodnyacutech čistiarniacute odpadovyacutech vocircd 3133 Podpora lokaacutelnej dostupnosti a produkcie potraviacuten 3234 Naacutejomneacute a sociaacutelne byacutevanie 3335 Sociaacutelny podnik ako naacutestroj lokaacutelneho rozvoja 3536 ldquoOwnershipldquo regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja na samospraacutevnej uacuterovni 37Fiškaacutelna konsolidaacutecia a fiškaacutelne reformy 4041Fiškaacutelna konsolidaacutecia a udržateľnosť verejnyacutech financiiacute 40 411 Fiškaacutelna konsolidaacutecia ako a akyacutem tempom 41 412 Fiškaacutelna discipliacutena ako naacutestroj konsolidaacutecie 42 413 Koordinaacutecia fiškaacutelnej politiky a politiky NBS 4342 Rozpočet ako naacutestroj sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja 44421 Akaacute daňovaacute politika v obdobiacute po koronakriacuteze a v čase digitaacutelnej a environmentaacutelnej transformaacutecie 45Solidaacuterna spoločnosť 4751 Transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť 47 511 Sociaacutelne občianstvo a ako ho dosiahnuť 4852 Digitaacutelna transformaacutecia a buduacutecnosť praacutece a odborov 50 521 Digitaacutelna transformaacutecia rizikaacute a priacutenosy a sociaacutelno-demokratickeacute politiky 51 522 Uacuteloha odborov v novyacutech podmienkach digitaacutelnej transformaacutecie 5253 Solidaacuterna spoločnosť Ako riešiť roacutemsku otaacutezku53Akaacute Euroacutepska uacutenia a eurozoacutena Spravodlivaacute a sociaacutelna 5661 Ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene 56 611 Fiškaacutelne pravidlaacute a makroekonomickaacute koordinaacutecia 5762 Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam a obchodnej politike EUacute 59 621 Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute 59 622 Koniec daňovej suacuteťaže boj proti daňovyacutem uacutenikom a daňovyacutem rajom 59 623 Digitaacutelna daň 60 624 Obchodneacute zmluvy EUacute 60Zaacuteverom 62
1
2
3
4
5
6
2
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uacutevod Rozsah domaacutecich a euroacutepskych finančnyacutech zdrojov s ktoryacutemi buduacute disponovať vlaacutedy a samospraacutevne orgaacuteny v rokoch 2021-27 predstavuje priacuteležitosť na transfor-movanie SR z niacutezko (stredno)-priacutejmovej maacutelo diverzifiko-vanej nerovnomerne rozvinutej a k životneacutemu prostre-diu maacutelo citlivej ekonomiky patriacej medzi iba miernych inovaacutetorov na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 environmentaacutelne priateľskej a soci-aacutelne spravodlivej Tento proces sa zrejme nedaacute dovŕšiť v priebehu 7- ročneacuteho obdobia no docircležiteacute je ho naštartovať a riadiť tak aby sa nepredlžoval Zaacutemerom tejto štuacutedie je navrh-nuacuteť akeacute reformy a akeacute naacutestroje na ich presadenie si takaacute-to trojjedinaacute transformaacutecia (environmentaacutelna digitaacutelna a sociaacutelna) vyžaduje aby sa podarilo presadiť a udržať zaacute-kladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty v spoločnosti v nasledujuacutecom obdobiacute Zaacutekladnyacutem nedostatkom strateacutegie Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko1 je že konzervuje zaacutekladneacute vlastnosti slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva vysokuacute zaacutevislosť na maacutelo diver-zifikovanom vyacutevoze a v docircsledku toho vysokuacute vonkajšiu zraniteľnosť vysokuacute zaacutevislosť od priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute a malyacute podiel domaacutecich investiacuteciiacute do vzdelania vedy vyacuteskumu vyacutevoja a inovaacuteciiacute nerovnomernyacute regio-naacutelny rozvoj a oneskorenyacute rozvoj na lokaacutelnej uacuterovni a narastajuacutece sociaacutelne rozdiely K pozitiacutevam strateacutegie mož-no pripočiacutetať že vo vaumlčšom rozsahu charakterizuje envi-ronmentaacutelne docircsledky takeacutehoto rozvojoveacuteho modelu Koncept ekologickej modernizaacutecie z ktoreacuteho sa pritom vychaacutedza však v realite naraacuteža na limity svojich mož-nostiacute Materiaacutel neotvaacutera kardinaacutelnejšiu otaacutezku limitov rastu a redukuje environmentaacutelne otaacutezky na otaacutezky technickeacuteho riešenia Štuacutediu pripravil malyacute autorskyacute kolektiacutev ktoryacute nemo-hol dostatočne reagovať na všetky straacutenky slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a musel sa preto suacutestrediť iba na to čo pokladal za kľuacutečoveacute a na čo mu stačili kapacity Nie na všetkom sa riešitelia zhodli Niektoreacute odlišneacute postoje rie-šiteľov uvaacutedzame v podčiarnikoch ineacute suacute zaacutesadnejšieho charakteru a odraacutežajuacute diskusiu medzi mainstreamovyacutemi a radikaacutelnejšiacutemi naacutezormi napr o raste (existuje environ-mentaacutelne udržateľnyacute rast) o tom či HDP je vhodnyacutem ukazovateľom merania prosperujuacuteceho hospodaacuterstva a pod Je len prirodzeneacute že všetky rozdiely sme nedokaacuteza-li preklenuacuteť Kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy
na jeho radikaacutelnu transformaacuteciu sme zahrnuli do šiestich kapitol V prvej kapitole sa hľadajuacute spocircsoby ako diverzifi-kovať štruktuacuteru slovenskeacuteho hospodaacuterstva Medzi rieši-teľmi ani tu nebolo uacuteplne rovnakeacute stanovisko Odlišovalo sa v naacutezoroch na postavenie automobiloveacuteho priemyslu v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva a v napĺňaniacute cie-ľov pri dosahovaniacute uhliacutekovej neutrality na to či Sloven-sko predstavuje ešte staacutele bdquomontaacutežnu haluldquo alebo či sa z tejto pasce dostalo už do vyššiacutech etaacutep produkčneacuteho reťazca Docirckladnejšia analyacuteza automobiloveacuteho odvetvia za ostatneacute roky poukaacutezala na dosiahnutyacute pokrok pri rie-šeniacute štrukturaacutelnych probleacutemov tohto odvetvia To však maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva nerieši Potreba diverzifikovať slovenskuacute ekonomiku si vy-žaduje po prveacute podporiť domaacutece podniky s inovatiacutevnym profilom ktoreacute buduacute prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 pre ktoreacute existuje resp vznikaacute sektor vyacuteskumu a vyacutevoja a je predpoklad ryacutechlej transformaacutecie jeho vyacutesledkov na inovaacutecie Po druheacute je potrebneacute podporiť ekonomickeacute sektory ktoreacute suacute orientovaneacute dovnuacutetra a osobitne v zaostaacutevajuacutecich re-gioacutenoch Preto zdocircrazňujeme uacutelohu regionaacutelneho a lo-kaacutelneho rozvoja ktoruacute dokument MF SR uacuteplne ignoruje Je zrejmeacute že protagonistami tyacutechto zmien už nemocircžu byť len zahraničniacute investori a že v regionaacutelnom a lokaacutel-nom rozvoji buduacute musieť zohraacutevať kľuacutečovuacute uacutelohu lokaacutel-ni akteacuteri2 Zaacutekladnyacutem nositeľom dynamiky štruktuacutery sloven-skeacuteho hospodaacuterstva od prvyacutech rokoch transformaacutecie boli priame zahraničneacute investiacutecie Priame zahraničneacute in-vestiacutecie tyacutem že sa do roku 2018 koncentrovali najmauml na zaacutepade krajiny upevnili extreacutemne nerovnomerneacute vyacutevo-joveacute vzorce Od finančnej kriacutezy v roku 2008 sa tento trend nerovnomerneacuteho rozvoja ešte viac posilnil3 a ani fakt že v roku 2019 polovica priamych zahraničnyacutech in-vestiacuteciiacute smerovala do menej rozvinutyacutech regioacutenov tento trend ešte nezvraacutetil Spraacuteva Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu z r 2017 upozorňuje ldquoMeraneacute Gini koeficientom Slovensko vykazuje najvaumlčšie regionaacutelne rozdiely medzi štaacutetmi EUacuterdquo4 Hoci hlavnou črtou rozvojoveacuteho modelu suacute mimoriadne veľkeacute regionaacutelne rozdiely ktoreacute predstavujuacute zaacutekladnuacute vyacutezvu rozvojovej strateacutegie Naacuterodnyacute integrova-nyacute reformnyacute plaacuten sa touto otaacutezkou explicitne nezaoberaacute Našou snahou je navrhnuacuteť zaacutekladneacute črty ako riešiť roz-diely v regionaacutelnom rozvoji a najmauml ako naštartovať lo-kaacutelny rozvoj Vyacutesledky ktoreacute SR dosahuje vo vzdelaniacute vede vyacute-
1 Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyine-strategicke-materialy
2 Becker Joachim Uneven Development and a New Approach to Regional Development in Slovakia In Kurswechel 22018 63-72 Ani v otaacutezke podielu zahraničnyacutech investoroch na lokaacutelnom rozvoji nebol rovnakyacute naacutezor J Becker odporuacuteča spoľahnuacuteť sa na domaacutecich investorov
3 Medve-Baacutelint Gergő Changes still below the surface Regional patterns pf foreign direct investmentin post-crisis central and Eastern Europe In Galgoacuteczi BeacutelaDrahkoupil JanBernaciak Magdalena (eds) Foreign direct investment in eastern and southern Europe after 2008 Still a lever of growth Brussels 2015 71-101
4 Slovak Republic Staff Report for the 2017 Article IV consultation IMF February 23 2017
3
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
skume a vyacutevoji nie suacute uacuteplne izolovaneacute od existujuacuteceho rozvojoveacuteho modelu Hoci zahraničneacute spoločnosti majuacute vyššiacute dopyt po pracovnej sile s vyššou kvalifikaacuteciou ne-platiacute tondash ako ukaacutezali v nedaacutevnej empirickej štuacutedii Jan Drahokoupil and Brian Fabo vo všeobecnosti5 bdquoZahra-ničneacute spoločnosti žiadajuacute stredne kvalifikovanuacute pracov-nuacute silu iba v priacutepade kvalifikovanyacutech remesiel a operaacuteto-rov Suacute to domaacutece firmy ktoreacute hľadajuacute zamestnancov s digitaacutelnymi kompetenciamildquo uzavierajuacute Nadnaacuterodneacute korporaacutecie suacutestreďujuacute vyacuteskumneacute a vyacute-vojoveacute aktivity prevažne do domovskyacutech krajiacuten6 Miest-ne možnosti zamestnania vysokokvalifikovanyacutech osocircb suacute tak obmedzeneacute a to napriek tomu že už existujuacute po-zitiacutevne priacuteklady dopytu po vysokokvalifikovanyacutech za-mestnancov aj v zahraničnyacutech podnikoch Takouto lasto-vičkou je napriacuteklad bratislavskyacute Volkswagen Štruktuacuterne zmeny v rozvojovom modeli mocircžu tomuto trendu napo-mocirccť Slovenskyacute model rozvoja okrem toho kopiacuteruje ten-dencie charakteristickeacute pre globaacutelny ekonomickyacute režim orientovanyacute na kvantitatiacutevny rast spotreby zdrojov a energie a obchaacutedzanie sociaacutelnych a najmauml environmen-taacutelnych externaliacutet Volanie po raste ktoryacute nie je environ-mentaacutelne a sociaacutelne udržateľnyacute ohrozuje zaacuteklady exis-tencie modernej civilizaacutecie Koronakriacuteza duacutefajme po určitom čase odznie no klimatickaacute kriacuteza a jej docircsledky zostaacutevajuacute Riziko pred ktoryacutem globaacutelna spoločnosť a Slo-vensko stojiacute je že napriek tomu budeme tvrdohlavo po-kračovať v prolongovaniacute tohto rastoveacuteho trendu Potrebujeme kardinaacutelny obrat v koncepčnyacutech priacute-stupoch a naacutesledne v politikaacutech a potrebujeme zabezpe-čiť aby opatrenia zaacuteroveň prispievali k zvyšovaniu odol-nosti spoločnosti proti buduacutecim predviacutedateľnyacutem kriacutezam a aby na ich pozitiacutevnych efektoch v relatiacutevne kraacutetkom čase sa mohla podieľať vaumlčšina spoločnosti Osobitnou vyacutezvou je dosiahnuť sociaacutelnu akceptovateľnosť zelenej transformaacutecie Jej suacutečasťou bude aj uacutetlm niektoryacutech od-vetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem a ktoryacute treba riešiť tak aby jeho sociaacutelne docircsledky boli mi-nimaacutelne Každyacute novyacute zaacutemer a projekt v Programe obnovy a odolnosti regioacutenu by mal preukaacutezať minimaacutelnu energe-tickuacute a materiaacutelovuacute naacuteročnosť a to tak počas realizaacutecie ako aj počas celej svojej životnosti Ekonomickeacute hodno-tenie rocircznych infraštruktuacuternych a inyacutech zaacutemerov by malo byť komplexneacute - je preto treba opustiť zjednodušeneacute posudzovanie na zaacuteklade najnižšej ceny vstupnej investiacute-cie Štuacutedia navrhuje aj odlišnyacute priacutestup k fiškaacutelnej konso-lidaacutecii a k fiškaacutelnym reformaacutem v porovnaniacute s bdquocommon wisdomldquo (všeobecnyacutem naacutezorom) a viaceryacutemi oficiaacutelnymi
materiaacutelmi Inak definuje tzv pro-rastovyacute daňovyacute mix zdocircrazňuje obidve zaacutekladneacute funkcie daniacute ndash fiškaacutelnu a re-distribučnuacute tj ako naacutestroj zmierňovania nerovnostiacute Kri-ticky sa vyjadruje k tzv vyacutedavkovyacutem stropom a navrhuje koordinaacuteciu vlaacutednej anticyklickej politiky s politikou NBS Štuacutedia si v 5 kapitole kladie otaacutezku či maacute SR v Eu-roacutepskej uacutenii iba automaticky akceptovať čo navrhnuacute naj-silnejšiacute hraacuteči (byť tzv policy taker) alebo maacute mať ambiacuteciu podieľať sa na tvorbe euroacutepskych politiacutek (byť tzv bdquopolicy makerldquo) tj byť hraacutečom ktoreacuteho hlas pri formovaniacute eu-roacutepskych politiacutek bude počuteľnyacute Materiaacutel Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko sa bdquostavia do zaacutekrytuldquo s dokumenta-mi vlaacuted ktoreacute si zriedkavo ndash ak vocircbec ndash klaacutedli otaacutezku akuacute poziacuteciu maacute Slovensko zastaacutevať v kľuacutečovyacutech otaacutezkach ako je napriacuteklad ekonomickeacute riadenie eurozoacuteny Bez strategickeacuteho uvažovania o tyacutechto otaacutezkach vlaacutedy SR re-agujuacute ad hoc a ešte častejšie sa mechanicky priklaacuteňajuacute k rozhodnutiam silnyacutech štaacutetov eurozoacuteny Štuacutedia prezentuje sociaacutelno-demokratickeacute naacutevrhy na to ako pokračovať na-pr v reforme fiškaacutelnych pravidiel v posilneniacute dvojiteacuteho mandaacutetu ECB atď V 5 kapitole Solidaacuterna spoločnosť si kladieme otaacutez-ku akeacute buduacute docircsledky environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie na zamestnanosť na mieru nerovnostiacute uacuteroveň chudoby a pod inyacutemi slovami na sociaacutelnu udrža-teľnosť a inkluziacutevnosť slovenskej spoločnosti Akeacute politi-ky by mohli podporiť pozitiacutevne docircsledky resp zmierniť negatiacutevne docircsledky Akaacute bude uacuteloha odborov a sociaacutel-neho dialoacutegu v novyacutech podmienkach Okrem zmierňovania miery nerovnosti daňovyacutemi naacutestrojmi musia aj niacutezkopriacutejmovyacutem rodinaacutem zabezpečiť podmienky pre docircstojnyacute život sociaacutelne transfery a služ-by vo verejnom zaacuteujme určeneacute pre každeacuteho (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) Dostupnosť k vzdelaniu k zdraviu a k byacute-vaniu (praacutevo na byacutevanie ako ľudskeacute praacutevo- koniec bezdo-movectva) a praacutevo na slušnuacute praacutecu (tzv decent job ndash ter-miacuten ktoreacuteho autorom je byacutevalyacute generaacutelny riaditeľ Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Juan Somavia) pomocirc-žu riešiť pascu chudoby energetickuacute chudobu i pracujuacute-cu chudobu Solidaacuterna spoločnosť musiacute zabezpečiť envi-ronmentaacutelnu spravodlivosť (dostupnosť k čistej vode a pod) starostlivosť o seniorov (udržateľnyacute docircchodkovyacute systeacutem opatrovateľskuacute a zdravotnuacute starostlivosť) a riešiť roacutemsku otaacutezku Naše kapacitneacute možnosti suacute obmedzeneacute a preto na všetky zmieneneacute otaacutezky nie sme schopniacute odpovedať Ich naacutečrt je docircležityacute však preto aby sme naznačili kde v uva-žovaniacute o solidaacuternom ekologickom a modernom Sloven-sku treba pokračovať
5 Drahokoupil JanFabo Brian The limits of foreign-led growth Demands for skills by foreign and domestic firms In Review of International Political Economy 2020 (DOI 1010800969229020201802323)
6 Pavliacutenek Petr Dependent Growth Foreign Investment and the Development of the Automotive Industry in East-Central Europe 2017 Cham and Rodet-Kroichvili NathalieHeim SteacutephaneWoessner Raymond Internationalisation de la recherche et deacuteveloppement quelles strateacute-gies des constructeurs automobiles dans lrsquoespace est-europeacuteen et meacutediterraneacuteen In Revue de la reacutegulation 2015 15(1) (httpsjournalsopeneditionorgregulation10605 2018
1 DIVERZIFIKAacuteCIA DIGITALIZAacuteCIA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKEacuteHO HOSPODAacuteRSTVA- NAacuteSTROJE ROZVOJA A ODOLNOSTI
Hospodaacutersky rast Slovenskej republiky ako štaacutetu s ma-lyacutem ekonomickyacutem rozmerom je tradične viac ťahanyacute expor-tom ako domaacutecou spotrebou Znamenaacute to že na jednej stra-ne musiacute byť hospodaacuterstvo konkurenčne schopneacute presadiť sa na zahraničnyacutech trhoch na strane druhej je citliveacute od poruacutech ktoreacute na trhoch kľuacutečovyacutech odberateľov jeho pro-dukcie vznikajuacute Neprimerane vysokaacute koncentraacutecia hospo-
Koronakriacuteza nanovo odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a osobitne priemyslu Počas jarneacuteho lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najvaumlčšiacutech poklesov priemyselnej vyacuteroby spomedzi všetkyacutech krajiacuten Euroacutepskej uacutenie V maacuteji 2020 bola priemyselnaacute vyacuteroba staacutele o 333 nižšia ako pred rokom Treba ale dodať že priemyselnaacute produkcia kle-sala už aj v druhej polovici roka 2019 v decembri 2019 už piaty mesiac po sebe a oproti decembru 2018 sa zniacutežila o 71 Z odvetviacute ktoreacute sa najviac podieľali na celkovom po-klese produkcie v priemysle v r 2019 najvyacuteznamnejšie zniacute-ženie zaznamenali vyacuteroba dopravnyacutech prostriedkov o 11 7 Slovenskaacute ekonomika ako ekonomicky malyacute štaacutet je viac ako stredne veľkeacute a veľkeacute ekonomiky (možno s vyacutenimkou nemeckej ekonomiky) orientovanaacute na export a maacute maacutelo di-verzifikovanuacute štruktuacuteru priemyslu zavesenuacute najmauml na auto-mobilovom priemysle a elektrotechnickom priemysle Spo-lu s dovozom dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky (dovoz a vyacutevoz ku HDP) uacuteroveň v r 2018 až 190 Vyššiu mieru otvorenosti dosiahli v EUacute už iba Luxembursko (387 percent HDP) Malta (269 percent HDP) a Iacutersko (212 per-cent HDP) Export je docircležityacutem ťahuacuteňom rastu a jeho pokles už v 2 štvrťroku 2019 mal za naacutesledok spomalenie rastu HDP8 V štruktuacutere exportu suacute s podielom 652 na prvom mieste
daacuterstva ktoraacute sa odraacuteža v priacuteliš uacutezkej exportnej orientaacutecii tuacuteto citlivosť či dokonca zraniteľnosť zvyšujuacute Konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva zaacute-visiacute od toho ako ryacutechlo sa dokaacuteže adaptovať na meniace sa vonkajšie požiadavky ktoreacute nie suacute v jej rukaacutech ako dokaacuteže investovať do inovaacuteciiacute a predovšetkyacutem ako inovatiacutevny a adaptabilnyacute je kľuacutečovyacute rozvojovyacute faktor-ľudskyacute faktor
11 DIVERZIFIKAacuteCIA AKO JEDEN Z NAacuteSTROJOV ROZ-VOJA A ODOLNOSTI
7 Priemyselnaacute produkcia v decembri 2019 ŠUacute SR Na rozhraniacute juacutena-juacutela 2020 k najryacutechlejšiemu naštartovaniu dochaacutedza u automobiloveacuteho priemyslu ako kľuacutečoveacuteho odvetvia v slovenskom priemysle Mesačnyacute bulletin NBS Oktoacuteber 2020 httpwwwnbssk_imgDocuments_Me-sacnyBulletin2020protectedmb1020pdf
8 Spraacuteva o ekonomike SR September 2019 NBShttpswwwnbssk_imgDocuments_PublikacieSESR2019protectedSESR_0919skpdf
stroje a prepravneacute zariadenia Z odvetvoveacuteho hľadiska je to predovšetkyacutem automobilovyacute priemysel Na jednotku jeho vyacutevozu pripadaacute až 76 stotiacuten jednotiek dovozu čo odraacuteža rozsiahle medzinaacuterodneacute dodaacutevateľsko-odberateľskeacute vaumlzby tohto odvetvia a to napriek tomu že sa podarilo vybudovať značnuacute dodaacutevateľskuacute sieť na Slovensku Export smeruje prevažne do štaacutetov EUacute (80) z toho až 218 do Nemecka 108 do Česka a v poradiacute nasledu-juacute dva ďalšie štaacutety V4 Slovenskyacute automobilovyacute priemysel je v rukaacutech zahra-ničnyacutech investorov Na začiatku transformačnej recesie vstup zahraničnyacutech investorov ako nemeckeacuteho VW bol po-zitiacutevnym signaacutelom pre zahraničneacute investiacutecie a pomohol riešiť nezamestnanosť ktoraacute počas transformačneacuteho obdobia nadobudla sociaacutelne takmer neudržateľneacute hodnoty Značnaacute orientaacutecia na zahraničnyacutech investorov prinaacuteša aj niektoreacute otaacutezniky Dnes o buduacutecnosti slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu sa rozhoduje vo Wolfsburgu v Pariacuteži v Soule či v Spojenom kraacuteľovstve Veľkej Britaacutenie a Severneacuteho Iacuterska Bo-li by tieto rozhodnutia diametraacutelne ineacute keby sa o nich rozho-dovalo v Bratislave Trnave Nitre či v Žiline9
Vlaacutedy v post transformačnom obdobiacute sa ekonomickou štruktuacuterou Slovenska a jej zaacutevislosťou na exporte a zahra-ničnyacutech investiacuteciaacutech 10 nezaoberali alebo ak aj aacuteno a prijali
4
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
9 Konkurencieschopnosť automobiloveacuteho priemyslu zaacutevisiacute od mnohyacutech faktorov od finančnyacutech zdrojov od rozvinuteacuteho vyacuteskumu od strate-gickeacuteho marketingu ktoryacute identifikuje trhy a usmerňuje vyacuteskum vyacutevoj a produkciu aby reagovali na individualizaacuteciu požiadaviek zaacutekazniacutekmi prechodom na individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby umožnenuacute technologickyacutem pokrokom Pri rozhodovaniacute o tom ako ďalej v automobilovom priemysle treba brať do uacutevahy všetky tieto faktory Miesto rozhodovania nie je to kľuacutečoveacute Rozhoduje sa tam kde suacute na to vytvoreneacute predpo-klady Slovenskaacute republika nemaacute ani inštitucionaacutelne predpoklady ani finančneacute zdroje a ani dostatočneacute ľudskeacute zdroje aby takeacuteto rozhodnutia mohla robiť
10 O tyacutechto otaacutezkach rokovali napr Rada vlaacutedy pre export Rada vlaacutedy pre vedu techniku a inovaacutecie a prijali viacereacute odporuacutečania najmauml k RIS3SK (Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu SR) pre hospodaacutersku politiku atď
11 Podiel priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute na tvorbe hrubeacuteho fixneacuteho kapitaacutelu bol v roku 2017 na uacuterovni cca 10 a po roku 2013 vykazuje poz-voľnyacute a pomerne stabilnyacute naacuterast Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020 str 38
12 V jednom zo svojich medializovanyacutech vystuacutepeniacute upozornil na to novyacute minister pocircdohospodaacuterstva a rozvoja vidieka Jaacuten Mičovskyacute
5
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
v tomto smere viacereacute dokumenty ich realizaacutecia naraacutežala na rezortizmus konzervativizmus vyacutekonnej moci a priacutepadne odpor časti podnikateľskyacutech kruhov Je zrejmeacute že malaacute ekonomika nemocircže mať diverzifiko-vanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva v takom rozsahu ako stredne veľkaacute alebo veľkaacute ekonomika Na druhej strane nadmerne vysokaacute zaacutevislosť na jednom či dvoch exportnyacutech odvetviach vystavuje hospodaacuterstvo malej ekonomiky značnyacutem rizikaacutem K rizikaacutem maacutelo diverzifikovanej priemyselnej štruktuacutery s dominantnyacutem postaveniacutem automobiloveacuteho priemyslu v SR patriacute citlivosť na konjunktuacuterny cyklus doma a osobitne v za-hraničiacute (počas finančnej a ekonomickej kriacutezy Nemecko bolo nuacuteteneacute zaviesť šrotovneacute aby zamedzilo extreacutemnemu prepa-du dopytu po produkcii domaacuteceho automobiloveacuteho prie-myslu) Rizikom mocircže byť i prebiehajuacuteca zelenaacute transformaacute-cia a s ňou napriacuteklad aj v bliacutezkej buduacutecnosti vyacuteraznejšiacute podiel verejnej dopravy na uacutekor individuaacutelnej dopravy tlak spoloč-nosti na znižovanie škodlivyacutech emisiiacute a pod Medzi rizikaacute vyššieho podielu zahraničnyacutech investiacuteciiacute 11 patriacute aj hrozba dezinvestiacuteciiacute zvlaacutešť vtedy keď zahraničnyacute in-vestor hlavneacute investičneacute vyacutehody už vyčerpal (napriacuteklad koniec daňovyacutech praacutezdnin a inyacutech investičnyacutech stimulov niacutezka cena praacutece a pod) a jeho tzv utopeneacute naacuteklady (sunk costs) neboli priveľkeacute Vysokyacute podiel zaacutevislosti na priamych zahraničnyacutech investiacuteciaacutech predstavuje preto ďalšie potenci-aacutelne riziko Prvky vysokej koncentraacutecie vyacuteroby suacute charakteristickeacute i pre veľkeacute poľnohospodaacuterske podniky v ktoryacutech dominuje produkcia niekoľkyacutech produktov (repka olejnaacute kukurica obilie) 12 Niacutezke zhodnotenie produkcie doma vyčerpaacutevanie pocircdy a nutnosť použiacutevať rastuacutece množstvo umelyacutech živiacuten a pesticiacutedov zvyacutešeneacute rizikaacute dopadu klimatickyacutech zmien a pod patria medzi docircsledky vysokej koncentraacutecie rastlinnej pro-dukcie Spornaacute je preto ekonomickaacute vyacutehodnosť z vysokej kon-centraacutecie vyacuteroby dosahovanaacute ignorovaniacutem externaliacutet ndash ako sme už naznačili ndash postupnyacutem vyčerpaacutevaniacutem rezerv pros-tredia ohrozovaniacutem zdravia populaacutecie a pod Plnyacutem interna-lizovaniacutem externyacutech naacutekladov do kalkulaacuteciiacute vyacuterobcov by sa vyacutehodnosť z vysokej koncentraacutecie vyacuteroby v poľnohospo-daacuterstve s najvaumlčšou pravdepodobnosťou stratila Vysokaacute koncentraacutecia v energetike a dlheacute dopravneacute cesty zdražujuacute energie pre odberateľov ndash podniky i sektor
domaacutecnostiacute (napr naacuteklady s transmisiou energiiacute vraacutetane do-daacutevok tepla dodaacutevateľmi tepla ktoriacute profitujuacute z lokaacutelneho monopolu) Politika podpory takyacutechto tendenciiacute brzdiacute noveacute trendy v rozvoji lokaacutelnej energetiky v produkcii tepla jeho odberateľmi a pod Naznačuje to že nielen priemysel no i ineacute odvetvia i keď v menšej miere vyžadujuacute diverzifikaacuteciu Diverzifikaacuteciu slovenskeacuteho hospodaacuterstva nechaacutepeme ako akeacutekoľvek znevyacutehodňovanie existujuacutecich vysoko pro-duktiacutevnych segmentov hospodaacuterstva ale ako vytvaacuteranie priaznivyacutech podmienok pre vznik novyacutech inovatiacutevnych pod-nikov naprieč hospodaacuterstvom ktoreacute buduacute perspektiacutevne konkurencieschopneacute a buduacute preto prispievať aj k diverzifikaacute-cii exportu priamo alebo sprostredkovane cez dodaacutevateľ-sko-odberateľskeacute vzťahy Už sme uviedli že slovenskeacute hospodaacuterstvo je vysoko zaacutevisleacute na exporte Je to jeden z rizikovyacutech faktorov V priacute-pade kriacutez akou je i taacuteto vysokaacute vyacutevoznaacute zaacutevislosť maacute za naacutesledok prudkyacute pokles HDP rast nezamestnanosti a vaacutežne sociaacutelne docircsledky Podpora diverzifikaacutecie exportu (ako medzirezortneacuteho programu) by mala byť zameranaacute na vaumlčšiu odvetvovuacute a ge-ografickuacute diverzifikaacuteciu Inštitucionaacutelne zabezpečenie vyacutevo-zu poskytuje okrem MH SR EXIM banka a SZRB V rezorte MH SR pocircsobiacute priacutespevkovaacute organizaacutecia SARIO ktoraacute maacute dvojityacute mandaacutet ziacuteskavať zahraničnyacutech investorov a podpo-rovať zahraničnyacute obchod Pokiaľ sa nepodariacute posilniť kompe-tencie SARIO v tomto smere je treba zvaacutežiť vytvorenie oso-bitnej Agentuacutery pre rozvoj exportu Bude potrebneacute aj začať vytvaacuterať zahraničneacute kancelaacuterie na podporu exportu a merať ich vyacutekonnosť uzatvorenyacutemi exportnyacutemi kontraktmi Inšti-tuacutet ekonomickyacutech diplomatov na MZV SR sa neukaacutezal ako efektiacutevny naacutestroj na podporu zahraničnoobchodnyacutech vzťa-hov Podpora diverzifikaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva ako sme už naznačili by sa nemala obmedzovať iba na priemy-sel napriek tomu že je a zrejme zostane kľuacutečovyacutem odvet-viacutem v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva Naacutestrojmi diver-zifikaacutecie sa mocircžu stať i zelenaacute transformaacutecia a podpora lokaacutelneho rozvoja o ktoryacutech pojednaacutevame na inom mieste Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti bude vyžadovať rast produktovej diverzifikaacutecie u veľkyacutech a stredne veľkyacutech poľnohospodaacuterskych podnikov a nadvaumlzujuacuteceho spracova-nia produkcie Lokaacutelny rozvoj si vyžiada podporu rozvoja
13 Maleacute a stredneacute podnikanie v čiacuteslach v roku 2019 httpmonitoringmspskwp-contentuploads202007MSP_v_cislach_2019pdf
14 V roku 1970 vznikol Cambridge Science Park ktoryacute transformoval Cambridge z trhoveacuteho mesta na jedno z technologickyacutech centier na svete založenom na kooperaacutecii univerzity a maleacuteho a stredneacuteho podnikania Až 61 spoločnostiacute dnes fungujuacutecich v Cambridgeskom vedeckom parku vzniklo priamo v ňom Dodnes v ňom pocircsobiacute až 130 spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich viac ako 7 tisiacutec vysokokvalifikovanyacutech zamestnancov
15 Podľa Doing Business v r 2020 je Slovensko na 45 mieste so skoacutere 756 Doing Business httpswwwdoingbusinessorgendataexplo-reeconomiesslovakia
16 Podľa Indexu ekonomickej slobody je Slovensko na 60 mieste ako bdquomierne slobodneacuteldquo httpswwwheritageorgindexabout
12 UDRŽATEĽNAacute KONKURENCIESCHOPNOSŤ
6
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
zeleninaacuterstva a ovocinaacuterstva lokaacutelnych produktov podľa scheacutemy Food for fork (vo voľnom preklad Strava na vidličku) vytvaacuterania vertikaacutelnych sietiacute pre malyacutech farmaacuterov (odber skladovanie balenie spracovanie predaj) Podporou diverzifikaacutecie energetiky a osobitne lokaacutel-nou energetikou sa zaoberaacuteme na inom mieste Vo veľkostnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva do-minujuacute mikropodniky (0-9 zamestnancov) ktoreacute predstavu-juacute 969 celkoveacuteho počtu podnikateľskyacutech subjektov nasle-dujuacute maleacute podniky s 10 až 49 zamestnancami (podiel 24) a stredneacute podniky s 50 až 249 zamestnancami (podiel 05)13
Praacuteve maleacute a stredneacute podniky (MSP) sa v koronakriacuteze ukaacuteza-li ako najzraniteľnejšie Vysokyacute podiel mikropodnikov a malyacutech podnikov mocircže byť prekaacutežkou pri ich priacutepadnej exportnej orientaacutecii pri za-vaacutedzaniacute inovaacuteciiacute naacuteročnejšiacutech na investiacutecie a pod Až 712 exportu SR pripadaacute na podniky v ktoryacutech zamestnanosť je vyššia ako 250 tj podiel malyacutech a strednyacutech podnikov je menšiacute ako 28
Konkurencieschopnosť je v strede pozornosti vlaacuted-nych politikov pravicovyacutech think-tankov a meacutediiacute Podnika-teľskaacute sfeacutera kritizuje ak sa zhoršiacute umiestnenie Slovenska na rebriacutečku pripravovanom Svetovou bankou Doing Business alebo rebriacutečku ekonomickej slobody (Index of Economic Freedom) ktoryacute ročne pripravuje jeden z najvplyvnejšiacutech konzervatiacutevnych think-tankov USA The Heritage Founda-tion Obidva uvaacutedzaneacute rebriacutečky sa zameriavajuacute iba na pod-mienky podnikania Index Doing Business zahrnuje pod-mienky ako dostupnosť uacuteverov vymaacutehanie kontraktov ochrana menšinovyacutech vlastniacutekov a pod ktoryacutech zlepšova-nie mocircže pomocirccť rozvoju podnikania Ineacute ako flexibilneacute pod-mienky zamestnanosti a naacuteklady na prepuacutešťanie a čiastočne aj daňoveacute a odvodoveacute zaťaženie ktoreacute Index hodnotiacute ako tyacutem lepšie čiacutem je nižšie resp čiacutem suacute podmienky laxnejšie spochybňujeme Index Doing Business nepokladaacuteme preto za index ktoryacute by dostatočne meral podmienky pre udrža-
Za ostatneacute roky naraacutestol podiel MSP v high tech ale takmer 94 z celkoveacuteho počtu malyacutech a strednyacutech podni-kov pocircsobiacich v r 2019 v high-tech sektoroch bolo evido-vanyacutech v high-tech službaacutech (poznatkovoznalostne inten-ziacutevne služby s vysokou technologickou uacuterovňou) a len viac ako 6 MSP bolo aktiacutevnych v high-tech odvetviach prie-myselnej vyacuteroby Tento podiel nie je veľmi priaznivyacute a pou-kazuje na pretrvaacutevajuacutece medzery resp neexistenciu previa-zania univerziacutet a VŠ na podnikateľskuacute sfeacuteru Kyacutem veľkeacute podniky suacute schopneacute financovať svoj podnikovyacute vyacuteskum MSP nemajuacute vlastnyacute vyacuteskum a suacute odkaacutezaneacute na pomoc zvon-ka14 Podmienky na transformaacuteciu mikropodnikov na maleacute malyacutech na stredneacute a strednyacutech na veľkeacute podniky nie suacute dostatočne vytvoreneacute napriek tomu že v SR existuje program podpory MSP už od 90 rokov a maacute dostatočneacute inštitucionaacutelne zabezpečenie (SZRB SIH Slovak Business Agency predtyacutem NARMSP) Vlaacuteda by sa mala zaoberať otaacutezkou či suacute tieto inštituacutecie dostatočne efektiacutevne
teľnuacute konkurencieschopnosť 15
Ešte viac spochybňujeme vyacutepovednuacute schopnosť Inde-xu ekonomickej slobody ktoryacute medzi 12 indikaacutetormi vychaacute-dzajuacutec z ideoloacutegie bdquofree marketldquo negatiacutevne hodnotiacute ukazo-vatele charakterizujuacutece bdquoveľkosťldquo štaacutetu (vlaacutedne vyacutedavky daňoveacute zaťaženie) alebo pracovno-praacutevnu legislatiacutevu obme-dzujuacutecu trh praacutece 16
Sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na konkurencieschop-nosť je inyacute Nepodporuje akuacutekoľvek ale udržateľnuacute konku-rencieschopnosť tj založenuacute na environmentaacutelnej a sociaacutel-nej udržateľnosti zahrnujuacutecej aj koncept bdquodecent jobsldquo alebo bdquogood jobsldquo Odcudzuje konkurencieschopnosť založenuacute na suacuteťaži ku dnu resp založenuacute na environmentaacutelnom sociaacutel-nom a daňovom dumpingu Najbližšie sa k naacutešmu chaacutepaniu konkurencieschopnosti bliacuteži Globaacutelny index konkurencieschopnosti č 4 ktoryacute meria faktory konkurencieschopnosti v obdobiacute 4 priemyselnej re-voluacutecie V tejto podobe ho publikuje Svetoveacute ekonomickeacute
17 The Global Competitiveness Report 2019 httpwww3weforumorgdocsWEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019pdf
18 Spraacuteva o Slovensku 2019 httpseceuropaeuslovakiasitesslovakiafilesprehladna_prezentacia_spravy_o_slovensku_2019pdf
19 European Innovation Scoreboard 2020 httpseceuropaeudocsroomdocuments42981
7
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
121 KONKURENCIESCHOPNOSŤ NIacuteZKE MZDY ALEBO RAST PRODUKTIVITY PRAacuteCE
foacuterum (WEF) od r 2018 Spraacuteva WEF z r 2019 skuacutema vzťa-hy medzi konkurencieschopnosťou zdieľanou prosperitou a environmentaacutelnou udržateľnosťou Zdocircrazňuje že konku-rencieschopnosť vytvaacuteranie rovnejšej spoločnosti ponuacuteka-juacutecej priacuteležitosti pre každeacuteho a environmentaacutelne udržateľ-nejšiacute systeacutem sa vzaacutejomne nevylučujuacute Kritizuje že desiatky
Spraacuteva Komisie o Slovensku 2019 uvaacutedza že SR pre-stala byť liacutedrom v raste produktivity praacutece keď rast naacutekla-dov praacutece vaumlčšinou zaostaacuteval za rastom produktivity V po-slednyacutech rokoch sa však rast produktivity vyacuterazne spomalil pri zryacutechleniacute rastu naacutekladov praacutece 18 Osobitne sa to ukaacutezalo v spracovateľskom priemysle keď priemernyacute rast produkti-vity praacutece sa spomalil na 28 ročne kyacutem priemernyacute rast reaacutelnych miezd v rokoch 2015 ndash 2019 bol až 56 Stratil sa tak podľa spraacutevy pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Za naacuterastom mzdovej hladiny a naacutekladov praacutece bolo niekoľko faktorov napaumltie na trhu praacutece keď dopyt po praacute-ci prevyšoval ponuku a tlačil na rast miezd a niektoreacute admi-nistratiacutevne opatrenia ako rast minimaacutelnej mzdy priacuteplatky k mzdaacutem napriacuteklad za nadčasy a praacutecu v noci a pod Spraacuteva ďalej uvaacutedza že od roku 2014 mzdovaacute kvoacuteta (mzdy na HDP) stuacutepala až v roku 2019 dosiahla svoju re-kordnuacute hodnotu tesne nad 48 a od hodnoty EUacute 15 bola vzdialenaacute už len 6 percentuaacutelnych bodov Takeacuteto zvyacutešenie mzdovej kvoacutety mocircže podľa Komisie znamenať ohrozenie konkurenčnej vyacutehody niacutezkych naacutekladov keďže sa straacuteca tzv mzdovyacute vankuacuteš ktoryacute znamenal podporu konkuren-cieschopnosti cez niacutezku mzdovuacute hladinu Ryacutechlejšiacute rast mzdovyacutech naacutekladov ako rast produktivity praacutece neznamenaacute že sme dosiahli mzdovuacute uacuteroveň tzv sta-ryacutech štaacutetov EUacute ako to aj porovnanie mzdovyacutech kvoacutet doku-
rokov presadzovanyacute docircraz iba na ekonomickyacute rast bez docircra-zu na to že rast maacute byť inkluziacutevny a environmentaacutelne udrža-teľnyacute maacute katastrofaacutelne docircsledky na Zem a ľudstvo 17
V nasledujuacutecom texte pod konkurencieschopnosťou budeme mať na mysli sociaacutelne a ekologicky udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť
mentuje Slovenskaacute ekonomika zostaacuteva naďalej v porovnaniacute s nimi niacutezkopriacutejmovou ekonomikou resp v porovnaniacute s EUacute 27 zostaacuteva v pasci uacuterovne stredneacuteho priacutejmu Spomalenie resp zastavenie rastu produktivity praacutece v ostatnyacutech rokoch je charakteristickeacute pre vaumlčšinu štaacutetov EUacute a zrejme suacutevisiacute s nedostatočnyacutemi investiacuteciami podnikateľskej sfeacutery ako i s nedostatočnyacutemi investiacuteciami vlaacuted štaacutetov EUacute do infraštruktuacutery vzdelania a vyacuteskumu a vyacutevoja ktoreacute by mohli stimulovať inovaacutecie a rast produktivity praacutece Kovidovaacute po-moc by nemala preto zakonzervovať terajšiu uacuteroveň podni-kania charakterizovanuacute spomaleniacutem rastu produktivity praacute-ce a nedostatočnyacutemi investiacuteciami do inovaacuteciiacute Spraacuteva Komisie varuje že reaacutelna prax nereagovala na vyacutezvy Priemyslu 40 a zdaacute sa že novaacute vlna automatizaacutecie robotizaacutecie a digitalizaacutecie produkcie zasiahne reaacutelne fungo-vanie slovenskyacutech podnikov s vyacuteraznyacutem oneskoreniacutem Tre-ba suacutehlasiť že pokiaľ bude chyacutebať konkreacutetna podpora verej-nyacutech politiacutek a buduacute pokračovať niacutezke investiacutecie do inovaacuteciiacute konkurencieschopnosť Slovenska bude naďalej zaacutevislaacute na niacutezkej mzdovej hladine Inyacutemi slovami chyba nie je v raste miezd ale v nedos-tatočnom inovačnom potenciaacuteli slovenskeacuteho hospodaacuterstva Podľa Innovation Scorebord patriacute Slovensko s uacuterovňou 7248 medzi miernych inovaacutetorov ako to vyplyacuteva z prilože-neacuteho grafu 19
20 Strateacutegia rozvoja slovenskej spoločnosti httpsarchivvladagovskolduvdatafiles5613pdf
8
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
122 KONKURENCIESCHOPNOSŤ SPRACOVATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
Spracovateľskyacute priemysel zostaacuteva nosnyacutem odvetviacutem slovenskeacuteho priemyslu a preto udržanie a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti je kľuacutečoveacute Konkurencieschopnyacute spracovateľskyacute priemysel musiacute na jednej strane prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 (zjednodušene digitaacutelnou transformaacuteciou) čo dokaacuteže iba nasadeniacutem inovaacuteciiacute z vedy a vyacuteskumu Na strane druhej taacuteto transformaacutecia by mala zabezpečiť ponuku vysokokvali-fikovanej a dobre platenej praacutece vyluacutečenie agentuacuternej praacutece a praacutece na živnosť kde to nie je podmieneneacute charakterom praacutece zabezpečovať dobreacute pracovneacute podmienky a pod Aj dočasnaacute kovidovaacute pomoc štaacutetu (kurzarbeit) musiacute byť pod-mienenaacute zachovaniacutem a stabilizaacuteciou zamestnanosti a taacuteto podmienka musiacute byť vymaacutehateľnaacute V roku 2010 zverejnila Slovenskaacute akadeacutemia vied dote-raz najkomplexnejšiu strateacutegiu rozvoja slovenskej spoloč-nosti20 V nej sa uvaacutedza že ryacutechly postup globalizaacutecie vedie k internacionalizaacutecii všetkyacutech procesov spracovateľskeacuteho priemyslu a k zmene paradigmy podnikania ktoraacute sa preja-vuje v spracovateľskom priemysle v raste produktivity v celosvetovej harmonizaacutecii podnikovyacutech kultuacuter vo vytvaacuteraniacute pružnyacutech svetovyacutech informačnyacutech sietiacute a z toho ryacutechlo vzni-kajuacutecich a zanikajuacutecich podnikateľskyacutech sietiacute Aj priemysel SR musiacute reagovať na tuacuteto novuacute paradigmu zaacutesadnou reštruk-turalizaacuteciou riadiacich procesov v podnikoch vraacutetane zmeny podnikovej kultuacutery Zmena vonkajšieho prostredia a ryacutech-losť tyacutechto zmien si vyžadujuacute ryacutechlejšiu reakciu v priemysel-
nej podnikovej sfeacutere Bez reakciiacute na tieto zaacutesadneacute zmeny každaacute firma skocircr či neskocircr stratiacute svoju konkurenčnuacute schop-nosť Novaacute paradigma si vyžaduje aj zaacutesadnuacute zmenu v štruk-tuacutere dosahovania konkurenčnej schopnosti na globaacutelnych trhoch Tuacute už nebude možneacute dosahovať niacutezkymi mzdami no rastom pridanej hodnoty dosahovanej produktovyacutemi technologickyacutemi či organizačnyacutemi inovaacuteciami Podnikovuacute sfeacuteru čakaacute i zelenaacute transformaacutecia Vlaacutedy sa bu-duacute snažiť internalizovať negatiacutevne externality podnikateľskej činnosti ako napriacuteklad emisie CO2 zdaňovaniacutem Suacutečasťou novej paradigmy bude priemyselnaacute strateacutegia zameranaacute na celyacute životnyacute cyklus produktov (pozri cirkulaacuterna ekonomika) Všetky tieto zmeny suacute charakteristickeacute pre hospodaacuterske strateacutegie so sociaacutelnodemokratickou orientaacuteciou Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu bude zaacutevisieť od vyacutesledkov vyacuteskumu a vyacutevoja novyacutech tech-noloacutegiiacute využiacutevania najnovšiacutech informačnyacutech a komunikač-nyacutech prostriedkov ktoreacute buduacute zaacutekladom novej generaacutecie priemyslu označovaneacuteho ako Priemysel 40 Podnik buduacutec-nosti bude podnik založenyacute na inovačnej vyacutekonnosti spoje-nej s tvorbou novyacutech a efektiacutevnych vyacuteskumnyacutech produkč-nyacutech predajnyacutech a užiacutevateľskyacutech sieti spojenyacutech s vysokokvalifikovanyacutemi ľudskyacutemi zdrojmi
Otaacutezkou je kde sa na ceste za bdquopodnikom buduacutecnostildquo na-chaacutedza suacutečasnaacute podnikateľskaacute sfeacutera
Graf č1 Štaacutety EUacute podľa Innovation Scorebord
21 Zaacutevody automobiloveacuteho priemyslu na Slovensku už nie suacute tzv montaacutežnymi zaacutevodmi charakterizuje ich hromadneacute nasadenie robotov užitie sofistikovanyacutech digitalizovanyacutech produkčnyacutech systeacutemov založenyacutech na baacuteze modernyacutech strojaacuterenskyacutech chemickyacutech metalurgickyacutech digi-taacutelnych a elektrotechnickyacutech technoloacutegiiacute využitie automatizovaneacuteho skladovania pružnaacute automatizovanaacute vnuacutetropodnikovaacute logistika a pod
22 V zaacutevodoch automobilovyacutech zaacutevodov suacute okrem vozidiel s klasickyacutem spaľovaciacutem pohonom vyraacutebaneacute spolu 4 modely BEV (Battery Electric Vehicle) a 11 modelov PHEV (Plug-In Hybrid Electric Vehicle and Hybrid Electric Vehicle) Transformaacutecia z produkcie fosiacutelnych vozidiel na elektromobily poukazuje na vysokuacute adaptabilnosť slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu Na druhej strane na čo poukazuje J Zamkovskyacute emisnaacute stopa elektromobilov je porovnateľnaacute s dieselovyacutemi automobilmi Navrhuje preto radikaacutelnejšiu transformaacuteciu nahradiť produkciu osobnyacutech aacuteut vyacuterobou vozidiel pre verejnuacute dopravu a presmerovať investiacutecie z vyacutestavby diaľnic a novyacutech ciest do obnovy regionaacutelnych do-pravnyacutech sietiacute elektrifikaacutecie železniacutec atď O tom podrobnejšie v kapitole Zelenaacute ekonomika časť Doprava
9
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 1 Ako sa formovala suacutečasnaacute štruktuacutera priemyslu v Slovenskej republike
Po obdobiacute transformaacutecie z centraacutelne plaacutenovaneacuteho na trhoveacute hospodaacuterstvo a po vstupe SR do EUacute sa postupne sformovala štruktuacutera spracovateľskeacuteho priemyslu v čiastočne podobnej štruktuacutere ako pred trans-formaacuteciou no s vysokyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu V prvej dekaacutede transformaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva zohraacuteval docircležituacute uacutelohu z hľadiska produkcie a stability zamestnanosti chemickyacute a farmaceutic-kyacute priemysel a textilnyacute priemysel Chemickyacute priemysel v devaumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia ťažil predo-všetkyacutem z ukončenyacutech modernizačnyacutech investiacutecii a vlastneacuteho priemyselneacuteho vyacutevoja a inovaacutecii z konca osem-desiatych rokov v rafinovanyacutech ropnyacutech produktoch v polymeacuteroch a vyacuteroby antioxidantov a plniacutev do polymeacuterov Na začiatku tejto dekaacutedy boli ich vyacutehodou aj pomerne vyacutehodneacute ceny ropy a zemneacuteho plynu Tieto vyacutehody postupne zanikli Novyacutem zaacutesadnyacutem konkurentom slovenskeacutemu chemickeacutemu priemyslu sa stal čiacutensky chemickyacute priemysel ktoryacute od začiatku 21 storočia mal mimoriadne vysokuacute dynamiku rastu Taacute nebo-la založenaacute iba na lacnej pracovnej sile a zniacuteženyacutech limitoch na ochranu životneacuteho prostredia no hlavne na kvalitnej vyacuteskumnej zaacutekladni a ryacutechlych inovaacuteciaacutech priemyselnej produkcie Textilnyacute priemysel v prvyacutech trans-formačnyacutech rokoch ťažil z niacutezkej ceny praacutece a z niacutezkej hodnoty slovenskej koruny Produkcia sa uskutočňovala predovšetkyacutem formou bdquo praacutece vo mzdeldquo a zamestnaacutevala ženskuacute pracovnuacute silu s veľmi niacutezkymi zaacuterobkami To znižovalo počet nezamestnanyacutech v mnohyacutech okresoch postihnutyacutech hospodaacuterskou transformaacuteciou Tento spocircsob zamestnaacutevania začiatkom tohto storočia pominul a dnes je textilnyacute priemysel marginaacutelnym priemysel-nyacutem odvetviacutem SRRozhodujuacutecim odvetviacutem v spracovateľskom priemysle je automobilovyacute priemysel so štyrmi poprednyacutemi nad-naacuterodnyacutemi investormi zameranyacute na produkciu osobnyacutech automobilov V maacuteji 1991 nemeckyacute koncern Vol-kswagen založil spoločnyacute podnik s vtedajšiacutem vyacuterobcom automobilov v Bratislave BAZ Dnes Volkswagen Slovakia as je 100 dceacuterou materskeacuteho Volkswagen AG Po vstupe SR do EUacute začala svoju činnosť v Trna-ve trnavskaacute Groupe PSA Slovakia a na severozaacutepade Slovenska pri Žiline juhokoacuterejskaacute Kia Motors Slovakia sro z koncernu HUYNDAI V polovici druhej dekaacutedy 21storočia začala činnosť britskaacute Jaguar Land Rover Slovakia sro V podnikoch automobiloveacuteho priemyslu (4 vyacuterobneacute zaacutevody a 2 vyacuterobcovia kategoacuterie TIER1) je zamestnanyacutech viacej ako 177 tisiacutec zamestnancov a spolu priamymi a nepriamymi dodaacutevateľmi okolo 275 tisiacutec zamestnancov Podiel automobiloveacuteho priemyslu na tvorbe HDP je 139 na celkovom exporte SR 466 a na priemyselnej produkcii 495
Ako sme už uviedli vyššie cieľom diverzifikaacutecie sloven-skeacuteho hospodaacuterstva nemaacute byť diskriminovať existujuacutece konkurencieschopneacute podniky no vytvaacuterať priazniveacute pod-mienky pre vznik novyacutech inovatiacutevnych a bdquozelenyacutechldquo podni-kov ktoreacute nahradia zastaraleacute podniky resp podniky s vyso-kou environmentaacutelnou stopou ako je to napr na Hornej Nitre Vlaacutedy SR by zaacuteroveň mali prestať ponuacutekať investičneacute stimuly pre domaacutece a zahraničneacute firmy ktoreacute by maacutelo diver-zifikovanuacute štruktuacuteru ešte viac zakonzervovali Slovenskyacute automobilovyacute priemysel dnes už nie je bdquomontaacutežnou halouldquo21 a už ani neobstojiacute naacutezor že nie je dostatočne pripravenyacute na noveacute sofistikovaneacute trendy rozvo-ja akyacutemi suacute produkcia elektromobilov automobilov na hyb-
ridneacute pohony a alternatiacutevne palivaacute (vodiacutek) Transformaacuteciou zaacutevodu na elektromobily prechaacutedza zaacutevod VW v Martine v Bratislave vyraacuteba VW už tri takeacuteto modely elektromobily už začali vyraacutebať i PSA a KIA23
Vysokyacute podiel viazania maacutelo kvalifikovanej a niacutezko pla-tenej praacutece charakteristickyacute pre prveacute faacutezy rozvoja automo-biloveacuteho priemyslu v SR ustupuje požiadavkaacutem na vyššiu a vysoko kvalifikovanuacute praacutecu Vyžaduje si to efektiacutevne zvlaacuted-nutie častyacutech inovaacuteciiacute zavedenie najpokrokovejšiacutech techno-loacutegiiacute vysokuacute opakovanuacute kvalitu individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby podľa špecifickyacutech prianiacute zaacutekazniacuteka a pod Už daacutevno sa nejednaacute o niacutezkopriacutejmoveacute kategoacuterie zamestnancov nao-pak automobilovyacute priemysel je priemyslom s najvyššiacutemi
23 httpwwwoecdorgfuture-of-workAutomation-policy-brief-2018pdf
24 Machinery amp Equipment Industry in Slovakia publikaacutecia SARIO Bratislava januaacuter 2020
10
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
priemernyacutemi mzdami spomedzi všetkyacutech odvetviacute spracova-teľskeacuteho priemyslu Noveacute technologickeacute postupy ako automatizaacutecia a ro-botizaacutecia prebiehajuacute v spracovateľskom priemysle SR ako celku pomalšie a je riziko že ich akceleraacutecia bude znamenať vyacuterazneacute prepuacutešťanie a rast nezamestnanosti Podľa OECD Slovenskaacute republika patriacute z tohto hľadiska k najzraniteľnejšiacutem a až okolo 34 zamestnanyacutech by mohlo byť prechodom na Priemysel 40 postihnutyacutech23 Pokrok automobiloveacuteho prie-myslu postupne prechaacutedzajuacuteceho na Priemysel 40 však ne-potvrdzuje že by praacuteve toto odvetvie malo byť najpostihnu-tejšiacutem odvetviacutem spracovateľskeacuteho priemyslu z hľadiska dopadov robotizaacutecie na zamestnanosť Vyacutezvy pred automobilovyacutem priemyslom v SR suacute pre-dovšetkyacutem v dekarbonizaacutecii pohonov v uplatneniacute prvkov umelej inteligencie v produktoch a vo vyacuterobnyacutech technoloacute-giaacutech a v demografickom vyacutevoji a uacuterovni odborneacuteho a vyso-koškolskeacuteho vzdelaacutevania I keď podiel naacutekladov na vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie v automobilovom priemysle na celkovyacutech vyacutedavkoch podnikovej sfeacutery v SR je nadpriemernyacute nie je adekvaacutetny jeho postaveniu v hospodaacuterstve SR Až na maleacute
vyacutenimky slovenskaacute fragmentovanaacute vyacuteskumnaacute a vyacutevojovaacute sfeacutera univerziacutet a SAV nie je schopnaacute uspokojiť požiadavky tohto odvetvia Z hľadiska geografickeacuteho rozloženia strojaacuterskeho prie-myslu (v tom i automobiloveacuteho) ako naznačuje priloženyacute obraacutezok 24 jeho najvyššia koncentraacutecia sa dosahuje na zaacute-padnom Slovensku najnižšia na vyacutechodnom a južnom Slo-vensku Potenciaacutel jeho ďalšieho rozvoja je možno hľadať praacuteve v južnyacutech a vyacutechodnyacutech regioacutenoch Slovenska Z ostatnyacutech odvetviacute spracovateľskeacuteho priemyslu sa musiacute vyacuteraznejšie modernizovať chemickyacute a farmaceutickyacute priemysel aby si udržal svoju konkurenčnuacute schopnosť v stredoeuroacutepskom priestore Potenciaacutel chemickeacuteho priemys-lu je aj vo využitiacute vyacuteroby vodiacuteka ako nosiča energie v nad-vaumlznosti na rozviacutejajuacuteci sa vyacuteskumnyacute a inovačnyacute smer v SR a v EUacute Farmaceutickyacute priemysel by mal aktiacutevnejšie využiacutevať riešenia vyvinuteacute v SAV zameraneacute na biotechnoloacutegie a geacute-noveacute inžinierstvo Elektrotechnickyacute priemysel maacute potenciaacutel podieľať sa na produkcii prvkov pre automatizaacuteciu a roboti-zaacuteciu optoelektronickyacutech systeacutemov a pod To však nie je možneacute zo slovenskyacutech kapitaacutelovyacutech zdrojov
Obr č 1 Geografickeacute rozloženie strojaacuterskeho priemyslu v SR
25 Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov sa staacutevajuacute vyacuteznamnyacutem informačnyacutem zdrojom pre strategickeacute riadenie rozvoja ľudskyacutech zdro-jov v SR ktoreacute zabezpečiacute potreby trhu praacutece v strednodobom a dlhodobom horizonte Naacuterodnyacute projekt Sektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutevnemu trhu praacutece v Slovenskej republike sa realizuje podporou z Euroacutepskeho sociaacutelneho fondu v raacutemci Operačneacuteho programu Ľudskeacute zdroje www esfgovsk
26 RIS3 ( Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation) ktoryacute sa v suacutečasnosti spracovaacuteva (termiacuten koniec roku 2020) a maacute sluacutežiť ako podklad k zameraniu vyacuteziev na Operačnyacute program VaI Vlastneacute zdroje podnikateľskej sfeacutery na vyacuteskum a vyacutevoj suacute niacutezke i keď ich podiel na hrubyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj vzraacutestol a v r 2018 dosiahol 488 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
27 Vlaacuteda sa chystaacute zvyacutešiť tzv superodpočet ktoryacute je vyššiacute ako v inyacutech štaacutetoch no zatiaľ investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja dostatočne nemotivuje Docircvody niacutezkych investiacuteciiacute do VaV zrejme nie suacute len na strane financovania
28 Index digitaacutelnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Slovensko Index hodnotiacute internetoveacute pripojenie ľudskyacute kapitaacutel použiacutevanie internetu integraacuteciu digitaacutelnych technoloacutegiiacute a digitaacutelne verejneacute služby httpseceuropaeuslovakianewsdesi2020_sk
11
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
bull Na zaacutesadnom obrate vo vzdelaacutevaniacute v SR v celej osi vzde-laacutevacieho procesu od zaacutekladneacuteho stredneacuteho odborneacuteho cez vysokoškolskeacute a celoživotneacute vzdelaacutevanie To si vyžiada obsahoveacute inštitucionaacutelne a infraštruktuacuterne inovaacutecie na priacute-pravu konkurenčne schopnyacutech ľudskyacutech zdrojov už pre bu-duacutecu dekaacutedu po roku 2030 K tomu mocircžu sluacutežiť spracovaneacute Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov v raacutemci naacuterod-neacuteho projektu bdquoSektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutev-nemu trhu praacutece v SRldquo na ktoryacutech spracovaniacute sa podieľalo okolo 700 odborniacutekov z praxe ako reprezentantov odborov a zamestnaacutevateľskyacutech zvaumlzov 25
bull Na dosiahnutiacute zvratu v podnikovom vyacuteskume a inovaacuteci-aacutech využitiacutem zdrojov z Euroacutepskych štrukturaacutelnych a inves-tičnyacutech fondov (EŠIF) v rokoch 2021 až 2027 na zaacuteklade schvaacuteleneacuteho strategickeacuteho dokumentu RIS3 2027 26 Vyacuteraz-nejšie je treba využiť suacutečasnyacute systeacutem daňovej podpory pre vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie 27 Odstraacuteniť fragmentaacuteciu univer-zitneacuteho vyacuteskumu a reštrukturalizovať SAV na verejnopro-spešnuacute inštituacuteciu bull Na zvyšovaniacute produktivity a pridanej hodnoty v priemys-le prostredniacutectvom technologickyacutech a procesnyacutech inovaacuteciiacute a
Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute sa stala jednou z nos-nyacutech pilierov Plaacutenu obnovy a odolnosti v EUacute maacute byť i fakto-rom rastu konkurencieschopnosti euroacutepskeho a slovenskeacute-ho podnikateľskeacuteho sektora Slovensko v digitalizaacutecii
Konkurenčnaacute schopnosť hospodaacuterstva SR ako dominantneacuteho prvku garantujuacuteceho nevyhnutnyacute sociaacutelny environmentaacutelny a kultuacuterny rozvoj Slovenska v buduacutecom obdobiacute je založenaacute na tyacutechto zaacutekladnyacutech smerovaniach
123 NAacuteVRHY NA ĎALŠIE SMEROVANIE SPRACO-VATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
13 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA AKO NAacuteSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI
automatizaacutecie Orientaacutecia podnikov na automatizaacuteciu a digi-talizaacuteciu bude priacutenosnaacute aj pre štaacutet kde je možneacute pri vyrov-naniacute sa uacuterovne automatizaacutecie a digitalizaacutecie na uacuteroveň tech-nologicky vyspelyacutech štaacutetov priniesť do štaacutetneho rozpočtu približne 16 mldeuro Tak ako inde aj u naacutes bude potrebnyacute impulz zo strany štaacutetu napriacuteklad prostredniacutectvom uacuteľavy na dani z priacutejmov za splnenia určenyacutech podmienok bull Na zintenziacutevneniacute činnosti Slovenskeacuteho investičneacuteho hol-dingu pri poskytovaniacute modernizačnyacutech a rozvojovyacutech pro-jektov umožňujuacutecich reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho farma-ceutickeacuteho a elektronickeacuteho priemyslu aby sa vyacuteraznejšie podieľali na diverzifikaacutecii slovenskeacuteho spracovateľskeacuteho priemyslu bull Na strateacutegii využitia vodiacuteka ako energetickeacuteho nosiča docirc-ležiteacuteho pre rozvoj hospodaacuterstva SR využiteľneacuteho najmauml na reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho priemyslu bull Podporiť SARIO v postinvestorskej starostlivosti o vyacute-znamnyacutech investorov v SR pri ich nasmerovaniacute na zvyacutešeniacute podielu na digitaacutelnej a zelenej transformaacutecii slovenskeacuteho hospodaacuterstva a pri umiestňovaniacute priamych investiacutecii do re-gioacutenov vyacutechodneacuteho a južneacuteho Slovenska
bohužiaľ vyacuterazne zaostaacuteva Podľa Indexu digitaacutelnej ekono-miky a spoločnosti (DESI) Euroacutepskej komisie obsadilo v roku 2020 až 22 miesto spomedzi 28 členskyacutech štaacutetov EUacute 28
Je pozadu pokiaľ ide o budovanie sietiacute s veľmi vyso-
30 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
31 Tamže
32 Vysokyacute stupeň digitaacutelne intenzity vznikaacute ak podnik využiacuteva minimaacutelne sedem z uvedenyacutech technoloacutegiiacute vaumlčšina pracovniacutekov použiacuteva inter-net podnik maacute priacutestup k zručnostiach IKT špecialistov pevnyacute širokopaacutesmovyacute internet (ryacutechlosť viac ako 30 Mbps) viac ako 20 pracovniacutekov využiacuteva mobilneacute zariadenia maacute www straacutenku maacute na www straacutenke niektoreacute sofistikovaneacute funkcionality podnik je priacutetomnyacute na sociaacutelnych meacutediaacutech viac ako 1 obratu pochaacutedza z e-obchodu využiacuteva B2C možnosti pri on-line predaji použiacuteva CRM software zdieľa informaacutecie v raacutemci elektronickeacuteho manažmentu dodaacutevateľskyacutech sietiacute platiacute si reklamu na internete nakupuje pokročileacute služby cloud computingu zasiela elektronickeacute faktuacutery Tamže
33 Shaping Europeacutes digital future COM (2020) 67 final 1922020
12
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
kou kapacitou (VHCN) a 5G sietiacute v pripojiteľnosti na inter-net je na 21 mieste je pozadu v rozviacutejaniacute digitaacutelnych zruč-nostiacute (na 20 mieste spomedzi krajiacuten EUacute) vo využiacutevaniacute internetovyacutech služieb kleslo zo 17 na 20 miesto (je možneacute že počas koronakriacutezy sa tento ukazovateľ zlepšiacute) a zaostaacuteva pri použiacutevaniacute pokročilejšiacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute v podni-koch Podľa DESI podnikovaacute sfeacutera je pozadu za euroacutepskym priemerom v integraacutecii všetkyacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute Len 11 malyacutech a strednyacutech podnikov (MSP) predaacuteva online (v porovnaniacute s 13 v predchaacutedzajuacutecom roku) 29 Zraniteľnosť MSP v koronakriacuteze je vysokaacute a je pravdepodobneacute že ich podiel v organizačnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva sa zniacuteži no naopak zvyacuteši sa tyacutech ktoreacute využiacutevajuacute predaj cez internet Nepriazniveacute umiestnenie podnikovej sfeacutery v integraacutecii digitaacutelnych technoloacutegiiacute je vyacutesledkom i niacutezkej a klesajuacutecej miery investiacuteciiacute do informačno-telekomunikačnyacutech techno-loacutegiiacute (IKT) v rokoch 2011 až 2019 ako na to poukazuje spraacute-va Ekonomickeacuteho uacutestavu SAV o hospodaacuterskom vyacutevoji Slo-venska 30
Podiel IKT aktiacutev (počiacutetačovyacute hardveacuter (PH) telekomuni-kačneacute zariadenia (TZ) a počiacutetačovyacute softveacuter a databaacutezy (PSD)) na celkovyacutech fixnyacutech aktiacutevach patriacute medzi najnižšie v raacutemci ekonomiacutek EUacute (priemer EUacute 21 je 11 ) 31
Digitaacutelna transformaacutecia čakaacute celuacute spoločnosť v ktorej čoraz vaumlčšiu uacutelohu hrajuacute digitaacutelne technoloacutegie Digitaacutelne technoloacutegie nielen transformujuacute praacutecu ale menia i to ako traacutevime voľnyacute čas ako sa staraacuteme o svoje zdravie ako ko-munikujeme na diaľku či ako sa učiacuteme Slovenskuacute ekonomiku čakaacute rovnako digitaacutelna transfor-maacutecia Na to aby sme uacutespešne zvlaacutedli digitaacutelnu transformaacute-ciu ekonomiky a spoločnosti potrebujeme vzdelanyacutech ľudiacute ktoriacute dokaacutežu využiacutevať ziacuteskaneacute kompetencie v praacuteci pri ko-munikaacutecii s verejnou spraacutevou či v osobnom živote Raacutemec digitaacutelnej buduacutecnosti Euroacutepy načrtla Euroacutepska komisia v tzv digitaacutelnom baliacutečku z februaacutera 2020 Doku-
Spraacuteva uvaacutedza že podnikov s vysokyacutem stupňom di-gitaacutelnej intenzity 32 v roku 2019 predstavuje len 18 pod-nikov na Slovensku a zdocircrazňuje že nepriaznivyacute je relatiacutevne niacutezky podiel veľkyacutech podnikov s vysokyacutem stupňom digitaacutel-nej intenzity Je toho naacutezoru že nižšia digitalizaacutecia mocircže byť aj fakto-rom zaostaacutevania slovenskeacuteho podnikoveacuteho sektora za prie-merom EUacute alebo za takyacutemi ekonomikami strednej a vyacute-chodnej Euroacutepy akyacutemi suacute Česko alebo Estoacutensko ktoreacute suacute liacutedrami digitalizaacutecie v regioacutene
Pokiaľ je tento naacutezor spraacutevny bude treba hľadať rieše-nie Jeho časťou je nedostatočnaacute digitaacutelna infraštruktuacutera zodpovednosť za budovanie ktorej nesie štaacutet Ďalšiacutem fakto-rom mocircže byť i nedostatočnyacute tlak na časť podnikateľskej sfeacutery najmauml MSP ktoreacute využiacutevajuacute niacutezko platenuacute pracovnuacute silu a nie suacute ekonomicky motivovaneacute nahradiťdoplniť ju di-gitaacutelnymi technoloacutegiami ktoreacute vyžadujuacute prvotneacute investiacutecie a naacutesledne vyššie kvalifikovanuacute a drahšiu pracovnuacute silu
Ďalšiacutem faktorom je nepochybne uacuteroveň vzdelaacutevania ktoraacute nie je takaacute aby produkovala absolventov strednyacutech či vysokyacutech škocircl so všetkyacutemi zručnosťami nevyhnutnyacutemi pre digitaacutelnu ekonomiku Naacutevrhy ako dosiahnuť v tomto smere zaacutesadnyacute obrat suacute zhrnuteacute v nasledujuacutecej časti
131 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A POŽIADAVKY NA VZDELANIE
ment o vytvaacuteraniacute Euroacutepskej digitaacutelnej buduacutecnosti 33 hovoriacute o troch cieľoch ktoreacute suacute aktuaacutelne aj pre naacutes 1) Technoloacutegie ktoreacute pracujuacute pre ľudiacute ndash to suacute takeacute ktoreacute znamenajuacute priacutenos pre každodennyacute život ľudiacute a produkuje ich silnaacute konkuren-cieschopnaacute ekonomika rešpektujuacuteca euroacutepske hodnoty 2) Spravodlivaacute a konkurencieschopnaacute ekonomika ndash založenaacute na jednotnom trhu na ktorom suacuteťažia firmy všetkyacutech veľko-stiacute využiacutevajuacute digitaacutelne technoloacutegie produkty a služby v ta-kom rozsahu aby zvyacutešili ich produktivitu a konkuren-cieschopnosť pri rešpektovaniacute praacutev spotrebiteľov 3) Otvorenaacute demokratickaacute udržateľnaacute spoločnosť ndash v ktorej sa občania rozhodujuacute ako buduacute konať komu poskytnuacute svo-
34 White Paper on Artificial Intelligence - A European approach to excellence and trust COM (2020) 65 final 1922020 351 A European Strategy for Data COM (2020) 66 final 1922020
36 A new Industrial Strategy for Europe COM (2020) 102 final 1032020
37 Digital Education Action Plan 2021-27 Resetting educatiion and training for the digital age COM (2020) 624 final 3092020
38 Why donacutet European Girls Like Science or Technology httpsnewsmicrosoftcomeuropefeaturesdont-european-girls-like-science-tech-nologysm000d40qc917yvfeiu4j2grpby1xul
39 European Skills Agenda for for susatinable competitivness social fairness and resilience COM (2020) 224 final 172020
13
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
je daacuteta online aj offline Euroacutepska cesta k digitaacutelnej transfor-maacutecii rešpektuje demokratickeacute hodnoty zaacutekladneacute praacuteva a prispieva ku udržateľnej klimaticky neutraacutelnej a zdrojovo efektiacutevnej ekonomike Komisia v baliacutečku prijala aj ďalšie dokumenty tyacutekajuacutece sa podpory rozvoja umelej inteligencie34 euroacutepskej strateacute-gie naraacutebania s daacutetami35 o strateacutegii priemyselnej politiky36 a nasledovať buduacute ďalšie tyacutekajuacutece napr malyacutech a strednyacutech podnikov Euroacutepska komisia si je veľmi dobre vedomaacute že bez dobre pripravenyacutech ľudiacute ktoriacute majuacute potrebneacute zručnosti ne-bude digitaacutelna transformaacutecia uacutespešnaacute Preto v septembri 2020 pripravila aktualizaacuteciu Akčneacuteho plaacutenu digitaacutelneho vzdelaacutevania Obnova vzdelaacutevania a priacutepravy pre digitaacutelnu dobu37 Prinaacuteša viacuteziu pre kvalitneacute inkluziacutevne a dostupneacute di-gitaacutelne vzdelaacutevanie v Euroacutepe Ambiacuteciou Euroacutepskej komisie je vytvoriť do roku 2025 modernyacute Euroacutepsky vzdelaacutevaciacute priestor Obsah dokumentu ovplyvnila aj pandeacutemia CO-VID-19 ktoraacute priniesla množstvo vyacuteziev pre systeacutemy vzde-laacutevania a odbornej priacutepravy spojenyacutech s vynuacutetenyacutem pre-chodom na režimy digitaacutelneho online vzdelaacutevania Novyacute Akčnyacute plaacuten digitaacutelneho vzdelaacutevania 2021-27 maacute dve strategickeacute priority1Podporovať rozvoj vyacutekonneacuteho ekosysteacutemu digitaacutelneho vzdelaacutevania ktoryacute obsahuje efektiacutevne plaacutenovanie digitaacutel-nych kapaciacutet zahŕňajuacutecich infraštruktuacuteru konektivitu a digi-taacutelne vybavenie vraacutetane schopnosti využiacutevať hybridneacute vzdelaacutevanie Okrem toho je treba poskytnuacuteť silnejšiu pod-poru učiteľom a ďalšiacutem pedagogickyacutem zamestnancom aby boli pripraveniacute použiacutevať digitaacutelne technoloacutegie vo vzdelaacutevaniacute Vzdelaacutevanie s podporou digitaacutelnych technoloacutegiiacute nemocirc-že prebiehať jednoduchou replikaacuteciou toho čo sa deje v triede dnes Ani technoloacutegie ani kompetencie nebuduacute stačiť na kvalitneacute a inkluziacutevne vzdelaacutevanie ak sa vzdelaacutevaciacute proces nezmeniacute Digitaacutelny ekosysteacutem si vyžaduje aj kvalitnyacute obsah použiacutevateľsky priacutevetiveacute naacutestroje a zabezpečeneacute platformy s rešpektovaniacutem sociaacutelnych aspektov zachovania suacutekromia a etiky 2Zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute pre di-gitaacutelnu transformaacuteciu Meniaca sa spoločnosť rovnako ako zelenaacute a digitaacutelna transformaacutecia ekonomiky si vyžadujuacute so-liacutedne digitaacutelne kompetencie Okrem nich suacute však docircležiteacute aj komplementaacuterne zručnosti ako suacute adaptabilita spolupraacuteca komunikačneacute zručnosti riešenie probleacutemov kritickeacute mysle-nie tvorivosť podnikavosť a pripravenosť učiť sa Digitaacutelna gramotnosť je kritickaacute aj z hľadiska každodenneacuteho života na zvlaacutedanie obrovskeacuteho množstva informaacuteciiacute rozlišovania de-zinformaacuteciiacute a schopnosti participovať v digitaacutelnej spoločnos-
ti Vyacuteučba informatiky a programovania pomocircže žiakom lepšie pochopiť digitaacutelny svet rozviacutejať noveacute zručnosti a po-mocirccť pri vaumlčšej orientaacutecii na tzv STEM odbory (matematika fyzika cheacutemia priacuterodoveda či informatika) Snahou je zvyacutešiť zaacuteujem o tieto odbory aj u dievčat ktoreacute suacute nielen u naacutesndash ako potvrdil i nedaacutevny prieskum spoločnosti Microsoft ndash medzi študentami tyacutechto odborov staacutele zastuacutepeneacute omnoho menej ako chlapci38
V akčnom plaacutene sa Euroacutepska komisia zaviazala že za-čne dialoacuteg s členskyacutemi štaacutetmi a pripraviacute odporuacutečanie ku docirc-ležityacutem faktorom uacutespešneacuteho digitaacutelneho vzdelaacutevania do ro-ku 2022 Takisto navrhne odporuacutečanie pre online vyučovanie a vyučovanie na diaľku do roku 2021 a vytvoriacute Euroacutepsky raacutemec obsahu digitaacutelneho vzdelaacutevania Podporiacute gigabitovuacute konektivitu škocircl aj konektivitu vo vnuacutetri škocircl a členskeacute štaacutety pri naacutekupe digitaacutelneho vybavenia e-learningo-vyacutech aplikaacuteciiacute a platforiem Na všetkyacutech uacuterovniach vzdelaacuteva-nia podporiacute plaacuteny digitaacutelnej transformaacutecie prostredniacutectvom spolupraacutece v programe Erasmus a pripraviacute seba-hodnotiaci naacutestroj SELFIE aj pre učiteľov ktoryacute doplniacute seba- hodnotiaci naacutestroj SELFIE pre školy Pre zlepšenie zručnostiacute komisia pripraviacute usmernenie ako zvyacutešiť digitaacutelnu gramotnosť a ako bojovať proti dezin-formaacuteciaacutem Takisto navrhne odporuacutečanie na zlepšenie po-skytovania digitaacutelnych zručnostiacute vo vzdelaacutevaniacute a odbornej priacuteprave To umožniacute využiť euroacutepske naacutestroje na investiacutecie do profesijneacuteho rozvoja učiteľov do zdieľania dobrej praxe s docircrazom na pedagogickeacute metoacutedy pri kvalitnej vyacuteučbe programovania a viacereacute ďalšie kroky Euroacutepska komisia 1 juacutela 2020 zverejnila Euroacutepsku agendu zručnostiacute 39 ktoraacute obsahuje ambicioacutezne ciele zame-raneacute na zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a ziacuteskania novyacutech na najbližšiacutech 5 rokov Jej cieľom je dosiahnuť udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť sociaacutelnu spravodlivosť a odolnosť Dokument obsahuje 12 aktiviacutet z ktoryacutech prvaacute je Naacuterodnaacute dohoda o zručnostiach ako cesta k dohode akteacuterov na uacuterov-ni naacuterodnyacutech štaacutetov ako použiť euroacutepske fondy ako kataly-zaacutetor pre verejneacute a suacutekromneacute investiacutecie do zručnostiacute ľudiacute V raacutemci euroacutepskeho semestra sa bude monitorovať plnenie 4 indikaacutetorov s cieľovou hodnotou v roku 2025 zvyacutešiť podiel dospelyacutech v skupine 25-64 v celoživotnom vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 38 na 50 zvyacutešiť uacutečasť niacutezko kvalifikovanyacutech dospelyacutech 25-64 vo vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 18 na 30 zvyacutešiť podiel nezamestnanyacutech dospelyacutech 25-64 s ak-tuaacutelnym zapojeniacutem do vzdelaacutevania z 11 na 20 a zvyacutešiť podiel obyvateľov vo veku 16-74 ktoriacute majuacute aspoň zaacutekladneacute digitaacutelne zručnosti z 56 na 70 Tieto ciele suacute pre SR naacuteročneacute napr podiel na celoži-
40 V nadvaumlznosti na dokumenty EK predchaacutedzajuacuteca vlaacuteda prijala dňa 752019 Strateacutegiu digitaacutelnej transformaacutecie SR do roku 2030 a dňa 372019 Akčnyacute plaacuten na roky 2020-2022 Bola by to ďalšia strata keby novaacute vlaacuteda na ne nenadvaumlzovala
14
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
votnom vzdelaacutevaniacute vo veku 25-64 v SR je na uacuterovni 4 a Slovensko sa tyacutem radiacute medzi paumlť štaacutetov EUacute s najnižšiacutem per-centom celoživotneacuteho vzdelaacutevania Suacute dva docircležiteacute aspekty tyacutekajuacutece sa digitaacutelneho vzde-laacutevania ktoreacute suacute navzaacutejom prepojeneacute Jeden je rastuacuteci počet digitaacutelnych technoloacutegiiacute (aplikaacuteciiacute platforiem softveacuteru) na zlepšenie vzdelaacutevania a priacutepravy priacutekladom mocircže byť online alebo zmiešaneacute vyučovanie Druhyacutem aspektom je potreba vybaviť všetkyacutech učiacich sa digitaacutelnymi kompetenciami (ve-domosťami zručnosťami a postojmi) aby mohli žiť pracovať a učiť sa vo svete staacutele viac ovplyvňovanom digitaacutelnymi technoloacutegiami Zvlaacutednuť obidva aspekty digitaacutelneho vzdelaacute-vania vyžaduje aktivity na viaceryacutech uacuterovniach zahrnujuacutecich infraštruktuacuteru strateacutegie zručnosti učiteľov žiakov obsahu vzdelaacutevania hodnotenie ako aj praacutevny raacutemec vzdelaacutevania Z tohto pohľadu rozvoj digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute predstavuje nielen zaacuteklad pre efektiacutevnu digitaacutelnu transfor-maacuteciu vo vzdelaacutevaniacute ale zaacuteroveň posilňuje profil absolventa ktoryacute je schopnyacute uacutespešne sa zapojiť do diania v spoločnosti
Všetky aspekty života a pracovnyacute trh vyžadujuacute absolventa ktoryacute nedisponuje len suacuteborom vedomostiacute ale vie svoje znalosti využiacutevať v širšiacutech suacutevislostiach v rocircznych kontex-toch a situaacuteciaacutech ako aj produkovať noveacute poznatky Je zrej-meacute že program digitaacutelnej transformaacutecie vzdelaacutevania bude potrebneacute začleniť do širšej reformy vzdelaacutevania založenej na prechode od vedomostiacute ku kompetenciaacutem aj na uacuterovni ško-ly To si bude vyžadovať ako sme už naznačili aj zmeny v obsahu vzdelaacutevania Pri koncipovaniacute prioriacutet digitaacutelnej transformaacutecie by malo Slovensko vychaacutedzať z tyacutechto euroacutepskych kontextov 40 a zvoliť si konkreacutetne ciele ktoreacute pomocircžu digitaacutelnej transfor-maacutecii ekonomiky a celej spoločnosti Ak bude iba dohaacuteňať zameškaneacute v digitalizaacutecii verejnej spraacutevy na čo sa prednost-ne zameriava dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko bu-de to maacutelo na to aby sa ekonomika posunula na vyššiu uacutero-veň a dokaacutezala si udržať konkurencieschopnosť s inyacutemi krajinami
41 httpsrokovaniagovskRVLMaterial235921
42 Nie je zatiaľ rozhodnuteacute či a v akej forme bude integraacutelnou suacutečasťou OP Slovensko
43 Ide o predbežneacute definovanie okruhov keďže PD a OP Slovensko suacute momentaacutelne v procese priacutepravy a prechaacutedzajuacute rozsiahlymi konzultaacute-ciami v raacutemci participatiacutevnych procesov
15
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepske ciele zelenej transformaacutecie počas viacročneacute-ho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 definuje Euroacutep-ska zelenaacute dohoda (European Green Deal) euroacutepske strateacute-gie a požiadavky na implementaacuteciu euroacutepskej legislatiacutevy Jednyacutem z docircležityacutech cieľov harmonizaacutecie naacuterodnyacutech legisla-tiacutev a priacutestupov je pritom zabezpečenie rovnakyacutech podmie-nok (level playing field) na spoločnom euroacutepskom trhu (Single European Market) Slovenskaacute republika si v nadvaumlznosti na euroacutepske ciele ako kľuacutečovyacute strategickyacute zaacutevaumlzok postavila dosiahnutie uhliacute-kovej neutrality do roku 2050 Okrem tohto zaacutevaumlzku sa za-viazala plniť naacuterodneacute ciele ako ich definuje Strateacutegia envi-ronmentaacutelnej politiky SR do roku 203041 sektoroveacute strateacutegie hlavne pre energetiku a dopravu a ďalšie naacuterodneacute programoveacute dokumenty Cieľ uhliacutekovej neutrality predstavuje veľkuacute ekonomickuacute a sociaacutelnu vyacutezvu Slovensko patriacute medzi štaacutety EUacute s najvyš-šiacutem podielom priemyslu na hrubom domaacutecom produkte a zaacuteroveň medzi štaacutety s najvyššou energetickou naacuteročnosťou Na podporu realizaacutecie cieľov EUacute a cieľov naacuterodnyacutech politiacutek by mali sluacutežiť zdroje alokovaneacute v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 Nejde o maleacute pro-striedky ale zaacuteroveň treba vidieť vyacutešku tejto podpory v kon-texte zdrojov rozpočtu štaacutetu Nemali by nahraacutedzať bežneacute investičneacute zdroje ale mali by predstavovať katalyzaacutetor zmien a inkubaacutetor priacutestupov ktoreacute by mal postupne finan-covať štaacutet Hlavnyacutemi euroacutepskymi zdrojmi na financovanie zelenej transformaacutecie by mali byť Operačnyacute program Slovensko ktoryacute bude realizovať priority identifikovaneacute v Partnerskej dohode na roky 2021-2027 Tieto zdroje s cieľom zabezpe-čiť regionaacutelnu dekarbonizaacuteciu buduacute posilneneacute cez Mecha-nizmus spravodlivej transformaacutecie42 Unikaacutetnu formu pod-pory pre realizaacuteciu dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem poskytne Fond obnovy Operačnyacute program Slovensko nadvaumlzuje na Partner-skuacute dohodu medzi Euroacutepskou uacuteniou a Slovenskou republi-kou a zameriava sa na nasledovneacute okruhy 43 bull Podpora energetickej uacutečinnosti a znižovania emisiiacute skleniacute-kovyacutech plynov bull Podpora obnoviteľnej energie bull Vyacutevoj inteligentnyacutech energetickyacutech systeacutemov sietiacute a uk-ladania mimo TEN-E bull Podpora prispocircsobenia sa zmene kliacutemy predchaacutedzania rizikaacutem a odolnosti voči katastrofaacutem
bull Podpora priacutestupu k vode a trvalo udržateľneacuteho hospodaacute-renia s vodou bull Podpora prechodu na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje bull Posilnenie ochrany priacuterody a biodiverzity rozvoja zelenej infraštruktuacutery najmauml v mestskom prostrediacute a zniacuteženia zne-čistenia bull Podpora trvalo udržateľnej multimodaacutelnej mestskej mobi-lity Predmetom finančnej podpory Mechanizmu spravod-livej transformaacutecie (Just Transition Mechanism) je dosiahnu-tie klimatickej neutrality EUacute do roku 2050 cestou regionaacutel-nych priacutestupov JTM pozostaacuteva z troch pilierov z Fondu spravodlivej transformaacutecie (JTF) scheacutemy spravodlivej trans-formaacutecie v raacutemci InvestEU a uacuteveroveacuteho naacutestroja verejneacuteho sektora Podpora sa koncentruje na najzraniteľnejšie uacutezemia a regioacuteny v Euroacutepe s cieľom poskytnuacuteť im potrebneacute naacutestroje a vedomosti aby bola ich transformaacutecia na niacutezko uhliacutekoveacute diverzifikovaneacute lokaacutelne ekonomiky uacutespešnaacute Na Slovenska ide o 4 vybraneacute kraje Bratislavskyacute Trenčiansky Banskobys-trickyacute a Košickyacute Zaacutekladom pre dekarbonizaacuteciu bude vypra-covanie akčnyacutech plaacutenov zameranyacutech na posilnenie regionaacutel-nej konkurencieschopnosti zamedzenie uhliacutekovyacutech uacutenikov na podporu uacutespor energie a podporu obnoviteľnyacutech zdrojov energie Pre využitie zdrojov z Fondu obnovy je spracovanyacute Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) ktoreacuteho cieľom by malo byť definovanie dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem a kompenzaacutecia naacutekladov ktoreacute mocircžu tieto reformy mať Naacute-rodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) je koncipovanyacute tak aby pomohol naplniť ciele zelenej transformaacutecie V časti o fiškaacutelnych reformaacutech sa zavaumlzuje posilniť zdaňovanie exter-naliacutet (zdaňovanie motorovyacutech vozidiel maacute zohľadňovať množstvo vypuacutešťanyacutech emisiiacute CO2 zdaňovanie vonkajšej reklamy) V časti o zelenej ekonomike sa zameriava na OZE na znižovanie spotreby energie na odpadoveacute hospodaacuterstvo na ochranu biodiverzity a podporu verejnej a osobitne že-lezničnej dopravy Suacutečinnosť a možneacute synergie medzi plaacutenovanyacutemi priacute-stupmi a zdrojmi financovania (OP Slovensko JMTNIRP) suacute v suacutečasnosti predmetom odbornej diskusie Ukazuje sa že medzi nimi existuje veľa prienikov no i dupliciacutet a hlavne to že maacuteme k dispoziacutecii analyacutezy toho kde sme no hlavnyacute prob-leacutem je v definovaniacute a implementaacutecii riešeniacute
2 ZELENAacute TRANSFORMAacuteCIA
44 httpscepapriateliazemesknas-archivspravy1269-regionalne-centra-udrzatelnej-energetiky
16
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Nutnyacutemi podmienkami k splneniu doteraz najambicioacutez-nejšieho politickeacuteho zaacutevaumlzku Slovenska ndash do roku 2050 dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu je dosiahnuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti a v znižovaniacute energetickej potreby
Hlavnuacute prioritu v obdobiacute 2020 ndash 2050 ako sme už na-značili musiacute dostať znižovanie celkovej energetickej spotre-by Cieľ rast energetickej efektiacutevnosti zďaleka nestačiacute v bež-nom živote ndash naopak ndash často nemusiacute viesť k celkovyacutem uacutesporaacutem energie Aj využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie (OZE) musiacute byť dimenzovaneacute primaacuterne na optimali-zovanuacute spotrebu a suacutečasne musiacute docircsledne rešpektovať kri-teacuteriaacute udržateľnosti Tieto priority charakterizujuacutece udržateľ-nuacute energetiku treba premietnuť do nastavenia všetkyacutech buduacutecich strategickyacutech zaacutemerov a opatreniacute a docircsledne ich v praxi uplatňovať Suacutečasnuacute prax orientovanuacute na maximalizaacuteciu využiacutevania OZE bez ohľadu na ich neefektiacutevne finaacutelne využitie a limity priacuterodneacuteho prostredia časovuacute aj obsahovuacute nekonzistent-nosť verejnyacutech podpornyacutech programov nekoncepčneacute na-stavenie sledovanyacutech indikaacutetorov formalizmus pri hodnote-niacute dosahovaneacuteho pokroku a absenciu hodnovernyacutech informaacuteciiacute a postupov treba bezodkladne nahradiť systeacutemo-vyacutem priacutestupom Na to suacute však nevyhnutneacute stabilneacute a primeraneacute kapa-city pre rozvoj udržateľnej energetiky (systeacutemoveacute personaacutel-ne technickeacute aj finančneacute) a to tak na štaacutetnej ako aj krajskej subregionaacutelnej a lokaacutelnej uacuterovni s presne definovanyacutemi kompetenciami a uacutelohami Takeacuteto kapacity čiastočne existu-juacute na štaacutetnej uacuterovni v regioacutenoch však uacuteplne chyacutebajuacute
Optimaacutelnou zaacutekladnou uacutezemnou jednotkou v raacutemci novej koordinačnej infraštruktuacutery pre rozvoj regionaacutelnej udržateľnej energetiky suacute subregioacuteny Na tejto uacuterovni musiacute byť udržateľnaacute energetika (v širšom zmysle vraacutetane napr dopravy) systematicky a jednotne koordinovanaacute a plaacutenova-naacute a to s cieľom zvyšovať mieru energetickej sebestačnosti daneacuteho subregioacutenu a v raacutemci neho energetiku decentralizo-vať (tj posilňovať kontrolu subregioacutenu nad tyacutemto sekto-rom) Integrovanyacute naacuterodnyacute energetickyacute a klimatickyacute plaacuten na roky 2021 ndash 2030 (NECP schvaacutelenyacute vlaacutedou v decembri 2019) obsahuje dve noveacute vzaacutejomne komplementaacuterne opat-renia ktoreacute mocircžu naštartovať obrat od suacutečasnej živelnosti k
21 TRANSFORMAacuteCIA ODVETVIacute KTOREacute NAJVIAC PRISPIEVAJUacute KU KLIMATICKYacuteM ZMENAacuteM
211 NOVAacute PLAacuteNOVACIA A KOORDINAČNAacute INFRA-ŠTRUKTUacuteRA PRE ROZVOJ ENERGETIKY
v transformaacutecii odvetviacute energetiky dopravy pri zaacutesobovaniacute teplom a pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie Ope-račnyacute program Slovensko predpokladaacute aj podporu precho-du na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje
systematickeacutemu rozvoju bezuhliacutekovej regionaacutelnej energeti-ky Prvyacutem opatreniacutem ndash vytvoreniacutem krajskyacutech energetickyacutech centier (KEC) ndash sa posilnia existujuacutece odborneacute kapacity štaacutetnej spraacutevy (SIEA) Druheacute opatrenie ndash regionaacutelne centraacute udržateľnej energetiky (RCUE) ndash predstavujuacute noveacute odborneacute kapacity samospraacutev v subregioacutenoch resp uacutezemiach mest-skeacuteho rozvoja Tieto dve opatrenia spolu s vytvoreniacutem energetickyacutech jednotiek v samospraacutevnych krajoch a ener-getickyacutemi manažeacutermi na uacuterovni miestnych samospraacutev by mali tvoriť kostru buduacuteceho systeacutemu rozvoja regionaacutelnej energetiky Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera by mala zabezpečiť kvalitnyacute zber uacutedajov a ich štandardizovaneacute vy-hodnocovanie zabezpečiť moderneacute regionaacutelne energetickeacute plaacutenovanie jednotnyacute monitoring a hodnotenie uacutečinnosti prijiacutemanyacutech opatreniacute priebežnuacute spaumltnuacute vaumlzbu pre tvorbu verejnyacutech podpornyacutech scheacutem na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie OZE podporiť implementaacuteciu inovatiacutevnych energetickyacutech zaacutemerov šityacutech na miestne po-treby a značne posilniť transfer vedomostiacute dobrej praxe a informaacuteciiacute medzi regioacutenmi Okrem stabilizaacutecie ekonomiky regioacutenov zaacuteroveň zaacutesadnyacutem spocircsobom by mala prispieť k plneniu naacuterodnyacutech energetickyacutech a klimatickyacutech zaacutevaumlzkov Slovenska Jadrom tohto systeacutemu buduacute RCUE s pocircsobnosťou na uacutezemiacute subregioacutenov resp v uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja 44 Podmienkou opraacutevnenosti pre poskytnutie podpory pre RCUE musiacute byť primerane silnyacute mandaacutet zo strany dotknu-tyacutech miestnych samospraacutev v danom uacutezemiacute RCUE buduacute okrem priacutepravy a priebežnej aktualizaacutecie niacutezkouhliacutekovyacutech strateacutegiiacute pre danyacute subregioacuten podporovať ich implementaacuteciu pomaacutehať samospraacutevam a ďalšiacutem akteacute-rom v uacutezemiacute optimalizovať ich energetickuacute potrebu a spot-rebu (nebuduacute však vykonaacutevať energetickyacute manažment kon-kreacutetnym subjektom) a buduacute podporovať využiacutevanie OZE s rešpektom k limitom prostredia RCUE buduacute poskytovať samospraacutevam služby ktoreacute si v suacutečasnosti musia obstaraacutevať na trhu vraacutetane priacutepravy pokladov pre tvorbu prioritnyacutech a pilotnyacutech projektov Okrem toho buduacute podporovať transfer
17
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č2 Finančnaacute kompenzaacutecia pre energeticky naacuteročneacute podniky nie je riešeniacutem
Značne energeticky naacuteročnyacute je aj slovenskyacute priemysel Aby si napriek vysokej energetickej naacuteročnosti a vysokyacutem cenaacutem energiiacute ako nižšie vysvetlil minister hospodaacuterstva udržali konkurencieschopnosť takmer 100 podnikov ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Finančnuacute kompenzaacute-ciu ktoraacute je v suacutelade s euroacutepskymi pravidlami štaacutetnej pomoci pre energeticky naacuteročneacute podniky po suacutehlase Euroacutepskej komisie ziacuteskalo prvyacutekraacutet minulyacute rok 76 spoločnostiacute spolu vo vyacuteške 40 mil eur Tento rok najvyššia kompenzaacutecia pripadne spoločnosti US Steel Košice a to takmer 115 mil eur Ďalej nasledujuacute Slovnaft Brati-slava ktoryacute ziacuteska necelyacutech 63 mil eur a Mondi SCP Ružomberok s viac ako 31 mil eur V prvej desiatke suacute ešte CRH Slovensko Železiarne Podbrezovaacute Bekaert Slovakia Považskaacute cementaacutereň Johns Manville Slova-kia Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec
Poskytnutie pomoci minister hospodaacuterstva Richard Suliacutek zdocircvodnil takto
bdquoUvedomujeme si že ceny elektriny pre podnikateľov suacute v porovnaniacute so zahraničiacutem vyššie čo znižuje ich konkurencieschopnosť Rezort hospodaacuterstva v suacutečasnosti hľadaacute riešenie ktoreacute by prinieslo zniacuteženie koncovej ceny elektriny respektiacuteve jej regulovanej časti To by znamenalo zniacuteženie ceny natrvalo a pre všetkyacutechldquo Pod-ľa Takmer 100 spoločnostiacute ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Energiask 23 septembra 2020
Jednou z podmienok na ziacuteskanie kompenzaacutecie je spotreba elektriny najmenej vo vyacuteške 1 GWh v pred-chaacutedzajuacutecom roku Chce tyacutem štaacutet podporovať udržanie spotreby energie použiacutevaniacutem neekologickyacutech techno-loacutegiiacute z minuleacuteho storočia a naopak pokutovať tyacutech ktoriacute by spotrebu energie pod 1 GWh zniacutežili Prečo finanč-neacute kompenzaacutecie ktoreacute nie suacute ničiacutem inyacutem ako dotaacuteciou zo štaacutetneho rozpočtu nie suacute určeneacute na investiacutecie do znižovania vysokej energetickej naacuteročnosti odvetviacute ako železiarstvo oceliarstvo metalurgia neželeznyacutech ko-vov vyacuteroba cementu chemickyacute priemysel vyacuteroba celuloacutezy a papiera a pod ale na zakonzervovanie (či pod-poru) vysokej spotreby energiiacute do buduacutecna Okrem toho by častokraacutet mohli produkovať energie zo svojho odpadu alebo z obnoviteľnyacutech zdrojov
212 VYUŽIacuteVANIE OBNOVITEĽNYacuteCH ZDROJOV ENERGIE
Indikatiacutevny cieľ podielu OZE uvedenyacute v NIRP na uacuterovni 192 nie je dostatočnyacute Vychaacutedza z Integrovaneacuteho naacuterod-neacuteho energetickeacuteho a klimatickeacuteho plaacutenu SR na roky 2021 ndash 2030 a je založenyacute aj na predpoklade naacutehrady uhlia zem-nyacutem plynom ako bdquotranzitnyacutem palivomldquo v energetickom mixe
Slovenska Nespraacutevnosť tohto predpokladu je vysvetlenaacute v časti o teplaacuterenstve Jeho docircsledkom bude zvyacutešenie už aj tak nezdravo vysokej zaacutevislosti od dovozu zemneacuteho plynu (Slo-vensko je po Holandsku druhaacute najviac splynofikovanaacute krajina v EUacute) zablokovanie investiacuteciiacute do rozvoja využiacutevania OZE
skuacutesenostiacute informaacuteciiacute a dobrej praxe Takeacuteto ale ani žiadne podobneacute kapacity na regionaacutelnej uacuterovni v suacutečasnosti na Slo-vensku neexistujuacute Z regionaacutelneho hľadiska sa vytvoreniacutem RCUE odstraacuteni živelnosť v rozhodovaniacute o investiacuteciaacutech a projektoch tyacutekajuacute-cich sa energetiky v širšom zmysle zabezpečiacute sa systema-tickeacute energetickeacute plaacutenovanie a uacutezemnaacute harmonizaacutecia pripra-vovanyacutech zaacutemerov a vytvoriacute sa kvalitnyacute a dostupnyacute energetickyacute informačnyacute systeacutem Pre potreby štaacutetnej spraacutevy RCUE zabezpečia poskytovanie štandardizovanyacutech a hod-novernyacutech uacutedajov a podnetov z uacuterovne subregioacutenov po-trebnyacutech pre analytickuacute činnosť monitoring plnenia naacuterod-nyacutech cieľov a nastavovanie podpornyacutech scheacutem zameranyacutech na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie obno-viteľnyacutech zdrojov RCUE buduacute zaacuteroveň garanciou efektiacutevne-ho využiacutevania verejnyacutech prostriedkov na uacuterovni uacutezemnyacutech
samospraacutev NECP predpokladaacute v dekaacutede 2021 ndash 2030 vybudova-nie 16 RCUE čo by pokrylo iba časť potreby celeacuteho uacutezemia Slovenska Preto je potrebneacute zabezpečiť zdroje na vytvore-nie takyacutechto kapaciacutet vo všetkyacutech subregioacutenoch a uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja (odhadovanaacute celkovaacute finančnaacute potreba pre roky 2024 ndash 2030 je 75 mil eur) Predpokladanyacute termiacuten zriadenia RCUE je januaacuter 2024 Dovtedy je potrebneacute vytvo-riť podmienky pre ich efektiacutevne fungovanie najmauml vyriešiť otaacutezku ich praacutevnej formy uzavrieť dohody o medziobecnej spolupraacuteci s mandaacutetom pre buduacutece RCUE na plaacutenovanie a koordinaacuteciu udržateľnej energetiky na uacutezemiacute subregioacutenov vytvoriť a otestovať metodickeacute postupy pre energetickeacute plaacutenovanie vytvoriť systeacutem odbornej priacutepravy a vzdelaacuteva-nia personaacutelu RCUE atď
45 Okrem toho docircležiteacute kriteacuterium ndash zakaacutezať verejnuacute podporu biomasovyacutem projektom ktoreacute nepreukaacutežu efektiacutevne využitie vyrobenej energie (napr vykurovanie nezateplenyacutech budov) ndash sa do schvaacutelenyacutech kriteacuteriiacute nedostalo
46 Investiacutecia do obnovy budov v hodnote 100 milioacutenov eur dokaacuteže vytvoriť dodatočnyacute HDP v objeme 130 mil euro priacutejmy verejnyacutech financiiacute (dane odvody uacutespory na sociaacutelnych transferoch) vo vyacuteške 313 mil euro a 3 500 pracovnyacutech miest Zdroj Makroekonomickeacute dopady investiacuteciiacute do hĺb-kovej obnovy budov na Slovensku Uacutestav manažmentu STUBA 2016
47 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja SR do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 MŽP SR 2020
18
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 3 Uacuterok z OZE vyššiacute ako v banke
Viedenskyacute magistraacutet v r 2011 prišiel s iniciatiacutevou nazvanou Smart City Wien Jeho suacutečasťou je i iniciatiacute-va Energia zo Slnka Zistilo sa že až 555 striech viedenskyacutech budov tj asi 30 km štvorcovyacutech je vhodnyacutech na osadenie solaacuternymi člaacutenkami Pre Viedeň tento projekt realizuje Wien Energie GmbH patriaca do spoloč-nosti Wiener Stadtwerke Holding AG v 100-percentnom vlastniacutectve Viedne Zaujiacutemavou formou suacutekrom-no-verejneacuteho partnerstva je možnosť danaacute obyvateľovi Viedne zakuacutepiť si panel pokryacutevajuacuteci strechu železnič-nej stanice v cene 950 eur a naacutesledne ho prenajať energetickej spoločnosti za ročnyacutech 31 z investovanej ceny Na novej železničnej stanici Wien Mitte je už umiestnenyacutech viac ako 1400 fotovoltaickyacutech panelov na ploche 9000 m2 Dostala preto prezyacutevku bdquoľudovaacute solaacuterna farmaldquo Podobnyacutech energetickyacutech PPP projektov ku koncu r 2013 už vo Viedni fungovalo jedenaacutesť
213 KOMPLEXNAacute OBNOVA BUDOV AKO NAJVAumlČŠIacute PO-TENCIAacuteL UacuteSPOR ENERGIE Sektor budov ponuacuteka najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie na Slovensku Ich komplexnaacute obnova predstavuje zaacuteroveň obrovskyacute priestor pre inovaacutecie vyacuterazneacute zlepšenie životnyacutech a pracovnyacutech podmienok veľkej časti populaacutecie a rast počtu novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute v trvalo perspektiacutevnom prie-myselnom odvetviacute s potenciaacutelom posilňovania stability lo-kaacutelnej ekonomiky46 Obnova budov je naacutekladovo najhospodaacuternejšie a naje-fektiacutevnejšie opatrenie na znižovanie emisiiacute skleniacutekovyacutech ply-nov Aj podľa vlaacutednych dokumentov 47 je obnova budov do roku 2030 najdocircležitejšiacute zdroj možnyacutech uacutespor energie Preto by sa obnova budov mala stať jednou z kľuacutečovyacutech investič-nyacutech prioriacutet v rokoch 2021 ndash 2030 Na tento uacutečel by sa mala presunuacuteť značnaacute časť plaacutenovanej alokaacutecie finančnyacutech
zdrojov určenyacutech na vyacutestavbu novyacutech ciest a cestnej infraš-truktuacutery Efektiacutevne využitie verejnyacutech zdrojov na obnovu budov je však podmieneneacute spraacutevnym nastaveniacutem podmienok pod-pory a kvalitnou pasportizaacuteciou budov To si vyžaduje spl-nenie dvoch zaacutekladnyacutech predpokladov novuacute definiacuteciu ener-getickyacutech prioriacutet a vznik plaacutenovacej a koordinačnej infraštruktuacutery na rozvoj udržateľnej energetiky v regioacutenoch ako o tom pojednaacuteme nižšie Podporneacute opatrenia nesmuacute ďalej kopiacuterovať doterajšie defekty dotačnyacutech programov Predovšetkyacutem musia zabez-pečiťbull komplexnyacute priacutestup k obnove budov bdquopriacutepad od priacutepa-duldquo a podľa individuaacutelnej potreby (komplexneacute zateplenie
uacutenik peňaziacute z ekonomiky a premrhanie vzaacutecneho času na jej docircslednuacute dekarbonizaacuteciu Zvyacutešenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie odporuacuteča aj Euroacutepska komisia (na aspoň 24 ) pri-čom spoločnyacute cieľ EUacute je na uacuterovni 32 Veľmi docircležitou reformou musiacute byť prijatie kriteacuteriiacute udr-žateľneacuteho využiacutevania OZE Docircsledky dlhodobo nešetrneacuteho a predimenzovaneacuteho využiacutevania dreva na energetickeacute uacutečely ndash spocircsobeneacuteho praacuteve absenciou takyacutechto kriteacuteriiacute a zle nasta-venyacutemi stimulmi na vyacutestavbu najmauml teplaacuterniacute ndash by mali byť dostatočnyacutem mementom Taacuteto neudržateľnaacute prax viedla nie-len k protipraacutevnemu spaľovaniu sortimentov vyššej kvality dreva ktoreacute mali v raacutemci požiadavky vyššej uacuterovne zhodno-tenia zdrojov prinaacutešať podstatne vyššiacute ekonomickyacute a spolo-čenskyacute efekt ale aj k drancovaniu lesov vzaacutecnych a hodnot-
nyacutech biotopov a naruacutešaniu ekologickej stability krajiny s naacuteslednyacutemi hospodaacuterskymi škodami V suacutečasnom programovacom obdobiacute Slovensko prijalo kriteacuteriaacute udržateľneacuteho využiacutevania drevnej biomasy avšak tie platia iba pre projekty financovaneacute iba časťou EŠIF45 a otaacutezna je aj uacutečinnosť kontroly ich dodržiavania Reforma preto musiacute zahŕňať nielen doplnenie existujuacutecich kriteacuteriiacute a rozšiacuterenie ich pocircsobnosti na všetky verejneacute podporneacute fondy dostupneacute po-čas celej dekaacutedy (vraacutetane Fondu obnovy a odolnosti Fond spravodlivej transformaacutecie EŠIF a štaacutetneho rozpočtu) ale aj prijatie novyacutech kriteacuteriiacute udržateľnosti pre energetickeacute využiacute-vanie ostatnyacutech OZE predovšetkyacutem poľnohospodaacuterskej biomasy vody a vetra Suacutečasťou reformy musiacute byť uacutečinnyacute legislatiacutevny a administratiacutevny raacutemec na zabezpečenie uacutečin-nosti kontroly dodržiavania prijatyacutech kriteacuteriiacute
48 Z tohto docircvodu je cieľ 3 (bdquopočet domaacutecnostiacute s vymenenyacutem kotlom kumulatiacutevne 15 000 do roku 2022 40 000 do roku 2024 a 80 000 do roku 2026ldquo) v časti bdquoZelenaacute ekonomikaldquo NIRP stanovenyacute veľmi nevhodne
49 Energy Sector Strategy 2019 ndash 2023 EBRD 2018
19
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
rekonštrukcia vykurovaciacutech systeacutemov integraacutecia obnoviteľ-nyacutech zdrojov adaptačneacute opatrenia kvalita vnuacutetorneacuteho pro-stredia)bull prevenciu pred plytvaniacutem verejnyacutech zdrojov financo-vaniacutem energeticky nezmyselnyacutech opatreniacute (napr inštalaacutecie tepelnyacutech čerpadiel do budov s vysokou mernou potrebou tepla na vykurovanie) a parciaacutelnych opatreniacute blokujuacutecich ale-bo komplikujuacutecich energetickeacute uacutespory v buduacutecnosti (napr kotliacutekovyacutemi dotaacuteciami v priacutepade nezateplenyacutech domov )48
bull vysokuacute mieru celoročneacuteho využitia obnovenyacutech bu-dov a vyluacutečiť z podpory obnovu sporadicky využiacutevanyacutech budov a budov s neznaacutemou mierou využitia (vyžadovať pre-vaacutedzkovyacute audit)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci ako stimul k ambicioacuteznej-šej obnove budov (napr k integraacutecii prvkov využiteľnyacutech na osvetu vzdelaacutevanie a vyacuteskum k uplatneniu inteligentneacuteho merania a regulaacutecie atď) a tiež k zintenziacutevneniu obnovy bu-dov v najmenej rozvinutyacutech okresoch a v priacutepade ekono-micky slabšiacutech subjektov (napr malyacutech obciacute alebo sociaacutelne slabšiacutech vlastniacutekov budov)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci na obnovu budov vyso-keacuteho spoločenskeacuteho vyacuteznamu (najmauml budov na byacutevanie na
Riešenie probleacutemov zaacutesobovania teplom ktoreacute ponuacuteka NIRP predstavuje neambicioacutezny ndash kozmetickyacute priacutestup a na-značuje nepochopenie hĺbky a rozsah opatreniacute ku ktoryacutem bude musieť Slovensko siahnuť ak chce za tri dekaacutedy dekar-bonizovať svoju ekonomiku Namiesto zmeny systeacutemu kto-ryacute v energetike patriacute minulosti predstavenyacute priacutestup bdquozamr-zolldquo na vyacutemene jedneacuteho jeho fosiacutelneho komponentu za inyacute opticky menej uhliacutekovo naacuteročnyacute Opticky preto lebo uhliacuteko-veacute stopy celeacuteho životneacuteho cyklu uhlia (ktoreacute treba vyradiť z energetickeacuteho mixu Slovenska) a zemneacuteho plynu suacute porov-nateľneacute49 Preto je potrebneacute minimalizovať investiacutecie do zemneacuteho plynu a suacutevisiacej infraštruktuacutery a investiacutecie sme-rovať do riešeniacute ktoreacute nevyacutehodnuacute a veľmi vysokuacute zaacutevislosť slovenskej ekonomiky od zemneacuteho plynu čo najryacutechlejšie eliminujuacute Okrem toho investiacutecie do znižovania straacutet v rozvodoch moraacutelne zastaranyacutech suacutestav centraacutelneho zaacutesobovania tep-lom (CZT) dimenzovanyacutech na plytvanie teplom v budovaacutech zablokujuacute ich využitie na štrukturaacutelnu zmenu teplaacuterenstva Štrukturaacutelna zmena spočiacuteva v generačnej zmena teplaacuteren-stva Distribuacuteciu vykurovacieho meacutedia s vysokou teplotou a dodaacutevky tepla do budov s vysokou energetickou naacuteročnos-ťou (suacutečasnaacute 3 generaacutecia suacutestav CZT) nahradia inteligentne
jednej strane a administratiacutevnych budov verejnej spraacutevy škocircl a zdravotniacuteckych zariadeniacute na druhej strane)bull zaacutekaz podpory pre projekty nadbytočnej potreby (na-pr komplexy aquaparkov a inyacutech atrakciiacute a ich zaacutezemie lu-xusneacute zariadenia atď)bull jednotnuacute suacutestavu povinne sledovanyacutech indikaacutetorov (minimaacutelne mernuacute energetickuacute potrebu a spotrebu a emisnuacute stopu pred a po realizaacutecii projektu obnovy pričom postupne treba prejsť na sledovanie emisnej stopy v raacutemci životneacuteho cyklu budov ndash stupňovanaacute intenzita pomoci by sa teda mala uplatňovať aj vo vzťahu k použityacutem materiaacutelom a zvolenyacutem technoloacutegiaacutem obnovy budov) Osobitnuacute pozornosť treba venovať komplexnej obno-ve rodinnyacutech domov Ich energetickaacute potreba (a potenciaacutel uacutespor) vo vidieckych regioacutenoch tvoriacute vyše 70 celkovej po-treby sektoru budov resp ich celkoveacuteho potenciaacutelu uacutespor Vo vidieckych regioacutenoch žije asi 40 populaacutecie Slovenska V tomto priacutepade treba vyacuterazne posilniť technickuacute pomoc zameranuacute na priacutepravu projektov (vyacuteznamnuacute uacutelohu mocircže zo-hrať buduacuteca koordinačnaacute infraštruktuacutera na rozvoj udržateľ-nej energetiky v regioacutenoch)
214 TEPLAacuteRENSTVO SYSTEacuteMY CENTRAacuteLNEHO ZAacuteSOBOVANIA TEPLOM
regulovaneacute niacutezkoteplotneacute systeacutemy centraacutelneho vykurovania budov s optimalizovanou energetickou potrebou na baacuteze diverzifikovanyacutech nefosiacutelnych obnoviteľnyacutech zdrojov (4 a 5 generaacutecia) Presne takuacuteto štrukturaacutelnu zmenu by obrovskyacute baliacutek peňaziacute na obnovu a odolnosť nemal minuacuteť Ak Sloven-sko trvaacute na ambiacutecii dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do 30 ro-kov k takejto zmene tak či onak bude musieť docircjsť a to čiacutem skocircr Vyacutevoj teplaacuterenstva na Slovensku doteraz postupoval opačne ndash namiesto radikaacutelneho zniacuteženia koncovej potreby tepla v budovaacutech a prispocircsobovaniu kapacity CZT takejto redukcii sa priebežne predlžovala životnosť neperspektiacutev-nych predimenzovanyacutech suacutestav 3 generaacutecie CZT systeacute-mom postupnyacutech opraacutev Štrukturaacutelnej zmene uacutečinne braacuteni legislatiacuteva ktoraacute uprednostňuje konzervaacuteciu ziskov teplaacute-renskyacutech spoločnostiacute pred verejnyacutem zaacuteujmom (dekarboni-zaacuteciou a energetickyacutemi uacutesporami) napriacuteklad tyacutem že ekono-micky demotivuje vlastniacutekov budov k investiacuteciaacutem do energetickyacutech uacutespor a komplikuje individuaacutelnu integraacuteciu decentraacutelnych OZE na krytie energetickej potreby budov Finančneacute zdroje na obnovu a zvyacutešenie odolnosti eko-nomiky tak predstavujuacute jedinečnuacute priacuteležitosť vydlaacuteždiť cestu pre generačnuacute obnovu teplaacuterenskyacutech suacutestav Optimalizaacute-
20
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 4 Ako ďalej so zaacutesobovaniacutem teplom
Systeacutem centraacutelneho zaacutesobovania teplom (CZT) vznikal prevažne v 70-tych a 80-tych rokoch ako suacutečasť rozsiahlych obytnyacutech urbanistickyacutech štruktuacuter Bol dimenzovanyacute tak aby dokaacutezal zabezpečiť vykurovanie a dodaacutevky teplej vody na požadovanej uacuterovni v tom čase platnyacutech stavebno-technickyacutech noriem Primaacuternym zdrojom energie bol a staacutele je hlavne zemnyacute plyn dovaacutežanyacute z Ruska Tento systeacutem je už dnes zastaralyacute a ne-udržateľnyacute z ekologickyacutech aj ekonomickyacutech docircvodov Zemnyacute plyn je fosiacutelne palivo ktoreacuteho spaľovaniacutem sa uvoľňujuacute skleniacutekoveacute plyny k znižovaniu ktoryacutech sa Slovensko zaviazalo Cena zemneacuteho plynu sa zvyacutešila a v buduacutecnosti ešte porastie a zatepľovanie budov spocircsobilo vyacuterazne nižšiu potrebu tepla na vykurovanie Suacutečas-neacute stavebnotechnickeacute normy predpisujuacute pre noveacute budovy dosiahnutie energetickej triedy A resp A1 a pre staršie budovy sa majuacute tieto parametre dosiahnuť v raacutemci ich hĺbkovej rekonštrukcie a obnovy Zaacutekladom takejto rekonštrukcie ako ukaacutezal pilotnyacute projekt v objekte na ulici P Horova v Deviacutenskej Novej Vsi je odpojenie sa od CZT a vybudovanie vlastneacuteho energetickeacuteho systeacutemu na baacuteze využitia obnoviteľnyacutech zdrojov v danom priacutepade energie slnka Teplyacute vzduch je siacutece zadarmo a ani slnko neposiela faktuacutery ale do zariadeniacute schopnyacutech využiť niacutezkopotenciaacutelne teplo pre energetickeacute pokrytie budov je potrebneacute investovať V uvedenom objekte si komplexnaacute a hĺbkovaacute rekonštrukcia zameranaacute na dosiahnutie energetickej triedy A in-štalaacuteciu vlastneacuteho vykurovacieho systeacutemu a teplej vody a vetrania s rekuperaacuteciou vyžiadala investiacutecie vo vyacuteške približne 20 tisiacutec eurbyt Majitelia bytov sa združili vzali si uacutever a dokaacutežu hradiť splaacutetky pocircžičiek z uacutespor za energie ktoreacute im rekonštrukcia priniesla Vyacutesledkom inovaacuteciiacute v pokryacutevaniacute energetickyacutech potrieb budov je ich uacuteplnaacute resp čiastočnaacute energetickaacute sebestačnosť Vyacutevoj pokračuje od pasiacutevnych budov s minimaacutelnou potrebou energiiacute k aktiacutevnym teda takyacutem ktoreacute produkujuacute viac energie ako spotrebujuacute Solaacuterne fotovoltaickeacute člaacutenky mocircžu napr prebytok vyrobenej elektriny poskytnuacuteť inyacutem budovaacutem v raacutemci lokaacutelnej siete Teplaacuterne a ineacute zariadenia CZT veduacute aktiacutevny odpor voči snahaacutem spotrebiteľov energiiacute ušetriť na vyacutedav-koch za energie Tieto vyacutedavky predstavujuacute veľkuacute časť z naacutekladov za byacutevanie a ako je znaacuteme tieto naacuteklady popri vyacutedavkoch za potraviny tvoria najvaumlčšiu položku v rozpočtoch domaacutecnostiacute Komerčnyacute vlastniacutek CZT bdquopotrestaacuteldquo všetkyacutech ktoriacute zniacutežia svoju energetickuacute potrebu zvyacutešeniacutem jednotkovej ceny tepla argumentujuacutec že fixneacute naacuteklady sa mu nezniacutežili a musiacute ich rozpočiacutetať na ostatnyacutech bdquoIchldquo sprivatizovaneacute systeacutemy boli dimenzova-neacute na obrovskuacute energetickuacute potrebu v minulosti Suacutekromneacute CZT majuacute veľkyacute vplyv a natoľko silnyacute lobing že dokaacutežu presadiť vyacutenimku zo smernice Euroacutep-skej komisie o znižovaniacute emisiiacute CO2 a formovať energetickuacute politiku Ministerstva hospodaacuterstva SR Prostred-niacutectvom tlaku na Uacuterad pre regulaacuteciu sieťovyacutech odvetviacute sa im dariacute pravidelne presadiť zvyšovanie ceny tepla a eliminovať tak straty spocircsobeneacute znižovaniacutem odberu tepla v docircsledku zatepľovania budov Formujuacute aj energetickuacute politiku štaacutetu V texte Energetickej politiky štaacutetu z r 2014 sa napr objavuje na-sledujuacuteca veta v ktorej sa kritizuje bdquo postupom Protimonopolneacuteho uacuteradu dochaacutedza k nelogickeacutemu odpaacutejaniu odberateľov tepla od centraacutelnej dodaacutevky a nekoordinovanej vyacutestavbe novyacutech ekonomicky technicky a envi-ronmentaacutelne neopodstatnenyacutech zdrojov tepla v dosahu existujuacutecich systeacutemov CZTldquo Taacuteto veta sa v procese medzirezortneacuteho pripomienkovania do vyacutesledneacuteho textu nedostala pre naacutemietky Protimonopolneacuteho uacuteradu ale v duchu tohto tvrdenia sa prijala novela zaacutekona o tepelnej energetike z dielne Ministerstva hospodaacuterstva ktoraacute umožňuje CZT zabraacuteniť odpaacutejaniu bytovyacutech domov od CZT Inyacutemi slovami zaacutekon nedovoliacute nikomu odpojiť sa od systeacutemu bez suacutehlasu operaacutetora CZT Pokiaľ sa preukaacuteže že CZT je potrebneacute malo by byť vo verejnyacutech rukaacutech (v rukaacutech miest a obciacute) a nie v suacutekromnyacutech rukaacutech Primaacuternym cieľom obecneacuteho CZT by nebol zisk za každuacute cenu ale naopak efektiacutevne uspokojovanie verejneacuteho zaacuteujmu Podporovalo by znižovanie spotreby tepla zatepľovaniacutem uspokojovalo by potreby dodaacutevkami ekologicky vyprodukovaneacuteho tepla prispelo by k zvyacutešeniu lokaacutelneho obehu peňaziacute a pod
ciou energetickej potreby napojenyacutech budov ndash ktoraacute je prvyacutem a nevyhnutnyacutem krokom ndash sa zaacuteroveň automaticky dosiahne aj vyacuterazneacute zniacuteženie prevaacutedzkovyacutech alebo život-nyacutech naacutekladov ich užiacutevateľov Aj taacuteto teacutema podčiarkuje nalie-havosť prijatia novyacutech energetickyacutech prioriacutet a vybudovania kapaciacutet pre kvalitneacute energetickeacute plaacutenovanie v regioacutenoch Pilotnyacute program dekarbonizaacutecie hornej Nitry je naacutezor-nyacutem priacutekladom docircsledkov kombinaacutecie nepripravenosti na generačnuacute zmenu suacutečasneacuteho neefektiacutevneho CZT na baacuteze uhlia a spoločenskej potreby zachovať kontinuitu v zaacutesobo-
vaniacute budov teplom Vlaacuteda sa v časovom strese rozhoduje pre jedno z dvoch zlyacutech predloženyacutech riešeniacute Obe riešenia vychaacutedzajuacute z existujuacutecej vysokej energetickej naacuteročnosti budov a počiacutetajuacute s využitiacutem zemneacuteho plynu Preto je treba vyacutesledneacute riešenie (bez ohľadu na to ktoryacute variant to bude) považovať iba za dočasneacute a nuacutedzoveacute Verejneacute fondy ktoreacute smerujuacute na dekarbonizaacuteciu hornej Nitry musia byť praacuteve počas tohto prechodneacuteho obdobia využiteacute na prekonanie suacutečasneacuteho bludneacuteho kruhu v rozvoji teplaacuterenstva
50 National Inventory Report 2020 SHMUacute 2020
51 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 Ministerstvo životneacuteho prostredia 2020
21
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
215 DOPRAVA
Vyacutestavba novej cestnej infraštruktuacutery sa tradične po-važuje za automatickuacute a jednu z kľuacutečovyacutech investičnyacutech pri-oriacutet pri priacuteprave verejnyacutech rozpočtov Taacuteto prax nie je zluči-teľnaacute s naacuterodnyacutem cieľom dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 Doprava predstavuje 18 celkovyacutech ročnyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov na Slovensku (2018) Oproti vyacutecho-diskoveacutemu roku 1990 emisie skleniacutekovyacutech plynov vzraacutestli o vyše 13 Emisie z cestnej dopravy tvoria v raacutemci celeacuteho sektora dopravy takmer 95 a oproti roku 1990 vzraacutestli až o 60 50 V poslednyacutech rokoch sa zintenziacutevnil presun z ve-rejnej na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Vzhľadom na rastuacuteci počet osobnyacutech automobilov a rast kamioacutenovej do-pravy prudko rastie spotreba fosiacutelnych pohonnyacutech hmocirct Dlhodobyacute trend vyacutevoja emisiiacute v doprave ndash najmauml cestnej ndash je teda v porovnaniacute s inyacutemi sektormi presne opačnyacute a z hľa-diska naacuterodneacuteho klimatickeacuteho zaacutevaumlzku SR predstavuje veľkeacute riziko 51 Doterajšiacute rast individuaacutelnej automobilovej dopravy a kamioacutenovej dopravy (vraacutetane budovania ich infraštruktuacutery a technickeacuteho zaacutezemia) je preto potrebneacute vyhodnotiť ako spoločensky nežiaduacuteci trend a tento zaacutever je treba docircsledne premietnuť do verejnej politiky vraacutetane nastavenia všet-kyacutech verejnyacutech fondov určenyacutech pre dekaacutedu 2021 ndash 2030 Ako ukazuje priloženyacute graf vysokyacute podiel osobnej au-tomobilovej dopravy je charakteristickyacute pre celuacute Euroacutepu
Pokiaľ chce EUacute naplniť svoju Zelenuacute dohodu a SR svoje zaacute-vaumlzky na redukciu skleniacutekovyacutech plynov novou dopravnou prioritou a zaacuteroveň jednou z najdocircležitejšiacutech štrukturaacutelnych reforiem v nadchaacutedzajuacutecej dekaacutede by sa mal stať masiacutevny rozvoj spoľahlivyacutech efektiacutevnych komfortnyacutech užiacutevateľsky vyacutehodnyacutech systeacutemov integrovanej verejnej dopravy dopl-nenyacutech o infraštruktuacuteru pre bezmotorovuacute cyklistickuacute a zdieľanuacute dopravu s cieľom maximaacutelne a čo najryacutechlejšie zniacute-žiť intenzitu individuaacutelnej automobilovej dopravy Tento proces musiacute byť stimulovanyacute najmauml vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem in-vestiacuteciiacute do rozvoja železničnej dopravy (vraacutetane elektrifikaacute-cie a rozvoja železničnej infraštruktuacutery) investiacuteciami do elektrifikaacutecie autobusovej dopravy a uacutetlmom investiacuteciiacute sme-rujuacutecich k vyacutestavbe novyacutech ciest všetkyacutech kategoacuteriiacute (tieto zdroje by sa mali presmerovať na vyššie spomenuteacute uacutečely a tiež na investiacutecie do komplexnej obnovy budov) Zaacuteroveň je potrebneacute realizovať doplňujuacutece opatrenia na znevyacutehodňovanie individuaacutelnej automobilovej dopravy (daňoveacute administratiacutevne logistickeacute) a stanoviť konkreacutetne ciele znižovania jej uhliacutekovyacutech emisiiacute Ich načasovanie sa však musiacute odviacutejať od preukaacutezania dosiahnuteacuteho pokroku a reaacutelne rozšiacuterenej ponuky uvedenyacutech dopravnyacutech alternatiacutev Je pozitiacutevne že NIRP deklaruje jasnuacute podporu rozvoja železničnej dopravy Avšak je potrebneacute rozšiacuteriť tento akcent na celuacute niacutezkouhliacutekovuacute verejnuacute dopravu resp integrovaneacute dopravneacute systeacutemy (vraacutetane nastavenia indikaacutetorov)
Graf č 2 Štruktuacutera dopravy v štaacutetoch EUacute
52 httpseceuropaeueurostatstatistics-explainedindexphptitle=Passenger_transport_statisticssk
22
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č5 Od individuaacutelnej k verejnej hromadnej doprave
Znižovanie produkcie oxidu uhličiteacuteho a oxidov dusiacuteka ktoreacute majuacute nepriaznivyacute dopad na klimatickeacute zmeny ako aj inyacutech škodliviacuten zhoršujuacutecich zdravotnyacute stav populaacutecie (napr respiračneacute ochorenia) sa nezaobiacutede bez zmeny v priacutestupe spoločnosti k doprave Aj napriek existencii relatiacutevne rozvinutej infraštruktuacutery verejnej hromadnej dopravy na Slovensku je dnes doprava na Slovensku neprimerane orientovanaacute na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Priacutečin je niekoľko Jednyacutem z nich je rastuacuteci individualizmus po roku 1989 nastaveneacute daňoveacute pravidlaacute na kuacutepu resp leasing a prevaacutedzkovanie motoroveacuteho vozidla pre podnikateľov ktoreacute neprimerane zvyacutehodňuje individuaacutelne cestovanie pred hromadnou dopravou a situaacutecia vo verejnej doprave Nemaacuteme na mysli iba osob-nuacute železničnuacute dopravu ktoraacute je v kritickom stave (prestarnutyacute vozovyacute park a naň nadvaumlzujuacuteca vysokaacute poru-chovosť niacutezka ryacutechlosť prepravy a časteacute a dlheacute meškanie a pod) no i regionaacutelnu a mestskuacute verejnuacute dopravu Postupneacute znižovanie frekvencie a počtu liniek suacutekromnyacutech dopravcov a často stuacutepajuacuteca cena takejto dopravy je azda najdocircležitejšiacutem faktorom ktoryacute odraacutedza od použiacutevania verejnej dopravy Napriacuteklad od 1 augusta tohto roka zvyacutešilo mesto Martin cenu cestovneacuteho ako reakciu na pokles počtu cestujuacutecich počas koronakriacutezy Dospelo to tak ďaleko že pri zvyacutešenyacutech cenaacutech dopravneacuteho sa štvorčlennej rodine oplatiacute namiesto verejnou dopravou cestovať taxiacutekom Pokles počtu cestujuacutecich a z toho prameniace nižšie tržby suacute zvaumlčša kompenzovaneacute zniacuteženiacutem frekvencie spojov čo znova vedie k poklesu počtu cestujuacutecich Rozvoju verejnej dopravy nepomohla ani privatizaacutecia autobusovej dopravy Samospraacutevam zostala v ru-kaacutech povinnosť dotovať verejnuacute dopravu ale zisk zostal v rukaacutech suacutekromnyacutech vlastniacutekov dopravnyacutech spoloč-nostiacute Zavedeniacutem dopravy zdarma pre niektoreacute okruhy cestujuacutecich na železnici malo za naacutesledok naacuterast prepra-vovanyacutech osocircb ktoryacute medzi rokmi 20172016 bol s vyacutenimkou Rumunska najvyššiacute medzi štaacutetmi EUacute a dosiahol 86 52 To isteacute nemožno povedať o adekvaacutetnom raste počtu zamestnancov v železničnej doprave a o ich odmeňovaniacute Doprava patriacute k odvetviam s podpriemernou mzdou Priemernaacute mesačnaacute mzda v pozemnej doprave (pozemnaacute doprava a doprava potrubiacutem) v novembri minuleacuteho roka dosiahla 937 eur (Aktuaacutelne uacutedaje o dopra-ve Štatistickyacute uacuterad SR) Pritom vzhľadom k zodpovednosti a času straacutevenom v praacuteci patria vodiči autobuso-vej dopravy k najhoršie platenyacutem povolaniam na Slovensku Ich zamestnaacutevatelia majuacute veľkyacute probleacutem uzatvoriť kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa ktoraacute za posledneacute roky viac-menej neexistuje a uzatvoriť podnikovuacute ko-lektiacutevnu zmluvu s naacuterastom mzdy sa dariacute zvaumlčša len po naacutetlaku (protestoch a štrajkoch) V roku 2003 sa pokuacutesili štrajkovať železničiari kvocircli rušeniu regionaacutelnych tratiacute a s tyacutem suacutevisiacim prepuacuteš-ťaniacutem zamestnancov Vtedajšia vlaacuteda sa prostredniacutectvom naacutetlaku na suacutedy postarala o predbežneacute opatrenie suacutedu ktoryacute tento štrajk zakaacutezal To že suacuted po čase uznal že štrajk bol zaacutekonnyacute a legitiacutemny už ale nepomohlo Regionaacutelne trate boli zrušeneacute a nadbytočniacute zamestnanci prepusteniacute Ak chceme motivovať ľudiacute k použiacutevaniu verejnej hromadnej dopravy musiacute sa zaacutesadnyacutem spocircsobom zlep-šiť jej uacuteroveň hustota a frekvencia Bude potrebneacute znovu sprevaacutedzkovať zatvoreneacute regionaacutelne železničneacute trate a elektrifikovať ich v mestaacutech investovať do vyacutestavby električkovyacutech a trolejbusovyacutech tratiacute a zaacutesadnyacutem spocircsobom zmeniť cenovuacute politiku prepravneacuteho buď ceny zaacutesadne zniacutežiť alebo zaviesť dopravu zdarma Mocirc-žeme sa inšpirovať Estoacutenskom kde pre občanov Tallinu je doprava v meste uacuteplne zdarma už sedem rokov a od roku 2018 je cestovneacute zdarma pre všetkyacutech aj v regionaacutelnej autobusovej doprave Podobne dopravu zdar-ma zaviedli v rocircznych formaacutech aj v Luxembursku Francuacutezsku Šveacutedsku a vo viaceryacutech českyacutech mestaacutech (Košč J Zadarmo nie je zadarmo httpspoleblogskekonomika-a-spolocnost-verejna-doprava-zadar-mo-nie-je-zadarmo)
53 Zelenšie Slovensko httpswwwminzpskfilesieppublikacia_zelensie-slovensko-sj_webpdf
54 Na rozdiel od snaacuteh rozšiacuteriť spaľovanie komunaacutelnych odpadov v spaľovniach ktoreacute sa mocircže zdať aj niektoryacutem samospraacutevam ako vhodneacute riešenie ako sa zbaviť starostiacute s rokmi zanedbanyacutemi sklaacutedkami a s rastuacutecim novyacutem odpadom nie je to spoločensky žiaduacutece riešenie Demoti-vuje k predchaacutedzaniu vzniku odpadov a ich recyklaacutecii (spaľovňa ndash ak maacute byť rentabilnaacute ndash musiacute mať stabilneacute dodaacutevky masy odpadu) Vyžaduje okrem toho vysokeacute investičneacute naacuteklady ktoreacute by sa mohli oveľa efektiacutevnejšie využiť na predchaacutedzanie vzniku a recyklaacuteciu odpadov
55 A New Circular Economy Action Plan for a Cleaner and More Competitive Europe httpseceuropaeuenvironmentcircular-economypdfnew_circular_economy_action_planpdf
23
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
22 OBEHOVEacute HOSPODAacuteRSTVOCIRKULAacuteRNA EKONOMIKA
Prechod na obehoveacute hospodaacuterstvo sa v poslednyacutech rokoch na Slovensku staacuteva teacutemou čiacuteslo jedna Je jednou z hlavnyacutech prioriacutet environmentaacutelnej politiky do roku 2030 V suacutečasnosti dochaacutedza aj k zmenaacutem v odpadovej politike Zvyšovaniacutem poplatkov za sklaacutedkovanie vznikol motivačnyacute systeacutem pre obce triediť odpad Poplatky za plastoveacute tašky na jedno použitie dramaticky zniacutežili ich spotrebu Vo febru-aacuteri 2019 vstuacutepil do platnosti Program predchaacutedzania vzniku odpadu v Slovenskej republike ktoreacuteho hlavnyacutem cieľom je zvyacutešiť podiel recyklaacutecie odpadu Podpora systeacutemu zaacuteloho-vania pre naacutepojoveacute obaly ako suacute PET fľaše a hliniacutekoveacute ple-chovky a zaacutekaz vybranyacutech druhov jednorazovyacutech plastov ku ktoryacutem v suacutečasnosti Ministerstvo životneacuteho prostredia pristuacutepilo je tiež veľkyacutem krokom vpred k obehoveacutemu hos-podaacuterstvu Podľa spraacutevy Euroacutepskej komisie bdquoSpraacuteva o Slovensku 2019ldquo je podpora obehoveacuteho hospodaacuterstva efektiacutevne vyu-žiacutevanie zdrojov a ochrana životneacuteho prostredia kľuacutečom k udržateľneacutemu rastu produktivity Slovenska Novaacute modernaacute Strateacutegia environmentaacutelnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 si kladie za cieľ zniacutežiť emisie skleniacutekovyacutech plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 a mimo tyacutechto sektorov o 20 v porovnaniacute s rokom 2005 Miera recyklaacutecie komunaacutelneho odpadu sa zvyacuteši na 60 do roku 2030 a miera sklaacutedkovania sa zniacuteži o menej ako 25 do roku 2035 Ekologickeacute obstaraacutevanie bu-de pokryacutevať 70 hodnoty všetkyacutech obstaraacutevaniacute do roku 2030 s docircrazom na ekologickeacute technoloacutegie a pokrok v ino-vaacuteciaacutech Suacutečasnyacute stav odpadoveacuteho hospodaacuterstva v SR charak-terizujuacute tri skutočnosti Po prveacute v porovnaniacute s krajinami EUacute je produkcia komunaacutelneho odpadu na obyvateľa ešte vždy pod priemernou uacuterovňou EUacute-27 V SR vzniklo v roku 2018 spolu 13 478 036 ton odpadov z toho 2 325 178 ton ko-munaacutelnych odpadov čo predstavuje 427 kg komunaacutelneho odpadu na obyvateľa Po druheacute v produkcii odpadov podľa klasifikaacutecie eko-nomickyacutech činnostiacute SK NACE je najvaumlčšiacutem producentom odpadov priemyselnaacute vyacuteroba (hlavne ostatnyacute odpad) ktoraacute sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 347 za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 159 podielom Po tretie dominantnou činnosťou nakladania s ko-munaacutelnym odpadom je sklaacutedkovanie odpadov ktoreacute pred-
stavuje takmer 54 komunaacutelneho odpadu Recyklaacutecia ko-munaacutelnych odpadov dosiahla uacuteroveň 38 Zvyšnyacutech 8 skončilo v spaľovniach komunaacutelneho odpadu Čo by mohlo priniesť obehoveacuteho hospodaacuterstvo keby sa ho podarilo zaviesť vo vaumlčšom rozsahu Obehoveacute hospo-daacuterstvo je postaveneacute na využiacutevaniacute dostupnyacutech zdrojov envi-ronmentaacutelne a ekonomicky udržateľnyacutem spocircsobom Zaacutekladnou charakteristikou obehoveacute hospodaacuterstva je uzatvaacuteranie materiaacutelovyacutech tokov tzv cyklov ktoreacute na roz-diel od suacutečasneacuteho lineaacuterneho systeacutemu ktoreacuteho podstatou je model bdquovyťažiť (zdroj) vyrobiť (produkt) zahodiť (produkt po použitiacute)ldquo počiacuteta s obmedzovaniacutem zdrojovyacutech vstupov a minimalizaacuteciou odpadu Kľuacutečovyacutem sa staacuteva dizajn vyacuterobkov a služieb voľba materiaacutelu a optimalizaacutecia vyacuterobnyacutech proce-sov vraacutetane využiacutevania obnoviteľnyacutech zdrojov Koncept obehoveacuteho hospodaacuterstva maacute posilniť zdrojo-vuacute nezaacutevislosť a uacutesporou zdrojov zvyacutešiť ochranu životneacuteho prostredia Polovica celkovyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov a viac ako 90 straty biodiverzity a nedostatku vody je spocirc-sobenaacute ťažbou a spracovaniacutem zdrojov Rozšiacuterenie obehoveacute-ho hospodaacuterstva z priekopniacutekov na hlavneacute hospodaacuterske subjekty bude docircležityacutem priacutespevkom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutraacutelnosti do roku 2050 Obehoveacute hospodaacuterstvo zaacuteroveň predstavuje aj uacutespory pre podniky Až 40 vyacutedavkov vyacuterobnyacutech podnikov sme-ruje do materiaacutelovyacutech vstupov V raacutemci uzavretyacutech cyklov zdroj-produkt-odpad-zdroj mocircže sa podariť zvyacutešiť ziskovosť podnikov Okrem toho buduacute firmy chraacuteneneacute pred koliacutesaniacutem cien zdrojov Obehoveacute hospodaacuterstvo mocircže priniesť noveacute pracovneacute priacuteležitosti v dotrieďovaciacutech službaacutech v logistike a pod54 Podpora tzv repair economy tj opravaacuterenstva ktoreacute pod-poruje aj najnovšia euroacutepska legislatiacuteva nielenže šetriacute zdroj-mi a znižuje odpad no opravaacuterenskeacute služby suacute služby s vyš-šou pridanou hodnotou a buduacute vytvaacuterať potenciaacutel novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute Obehoveacute hospodaacuterstvo je jednyacutem z docircležityacutech naacute-strojov ako dosiahnuť klimatickuacute neutralitu Euroacutepska komi-sia v marci 2020 predstavila novyacute akčnyacute plaacuten pre obehoveacute hospodaacuterstvo ako jeden z hlavnyacutech pilierov Euroacutepskej zele-nej dohody ktoryacute sa bude implementovať aj do legislatiacutevy SR 55
56 Zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie predstavuje naacutekup takyacutech tovarov a služieb ktoreacute spĺňajuacute priacutesne podmienky na spotrebu energie (laptopy) množstvo produkovanyacutech emisiiacute (autaacute) či pocircvod suroviacuten (papier) Predstavuje jeden z najsilnejšiacutech stimulov pre zeleneacute podnikanie a ponuku inovatiacutevnych a environmentaacutelnych technoloacutegiiacute na SR
57 Ekomodulaacutecia je naceňovanie vyacuterobkov podľa miery ich recyklovateľnosti
24
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zaacutekladnyacute raacutemec Akčneacuteho plaacutenu je nasledovnyacute
bull Urobiť z udržateľnyacutech vyacuterobkov bežnyacute štandard Vyacuterobky uvedeneacute na trh navrhnuacuteť tak aby vydržali dlhšie a aby sa dali jednoduchšie opraviť recyklovať a viackraacutet použiť Re-cyklovanyacute materiaacutel v čo najvaumlčšej miere nahradiacute primaacuterne suroviny Jednorazoveacute vyacuterobky buduacute obmedzeneacute riešiť probleacutem predčasneacuteho zastaraacutevania a zakaacutezať zničenie ne-predaneacuteho trvanliveacuteho tovaru bull Posilniť postavenie spotrebiteľov bull Zamerať sa na sektory ktoreacute využiacutevajuacute najviac zdrojov a teda majuacute vysokyacute potenciaacutel obehovosti bull Elektronika a IKT ndash predĺžiť životnosť vyacuterobkov a zlepšiť zber a spracovanie odpadu Spotrebitelia buduacute mocirccť využiacute-vať skutočneacute bdquopraacutevo na opravuldquo bull Bateacuterie a vozidlaacute ndash zvyacutešenie podielu recyklaacutecie bull Obaly ndash noveacute povinneacute požiadavky o tom čo sa na trhu EUacute povoľuje vraacutetane zniacuteženia (nadmerneacuteho) balenia bull Plasty ndash noveacute povinneacute požiadavky na recyklovanyacute obsah s osobitnyacutem docircrazom na mikroplasty ako aj bioplasty a bio-logicky rozložiteľneacute plasty bull Textilneacute vyacuterobky ndash povinnosť zberu a triedenia textilneacuteho odpadu recyklovateľnosť materiaacutelov bull Stavebniacutectvo a budovy ndash komplexnaacute strateacutegia pre udrža-teľne zastavaneacute uacutezemia podporiacute zaacutesady obehovosti v priacutepa-de budov pasportizaacutecia materiaacutelov využiacutevanie recyklaacutetov povinnosť triedenia a recyklaacutecie odpadov z demolaacutecii bull Potraviny ndash novaacute legislatiacutevna iniciatiacuteva o opaumltovnom pou-žiacutevaniacute obalov pre potraviny ktorej zaacutemerom je nahradiť v stravovaciacutech službaacutech jednorazoveacute obaly stolovyacute riad a priacute-bory vyacuterobkami na viacnaacutesobneacute použitie bull Predchaacutedzanie vzniku odpadu Docircraz klaacutesť na samotneacute predchaacutedzanie vzniku odpadu a jeho transformaacuteciu na kva-litneacute druhotneacute zdroje z čoho mocircže ťažiť dobre fungujuacuteci trh s druhotnyacutemi surovinami Smerovanie Slovenska v obehovom hospodaacuterstve bu-de musieť zohľadňovať nielen Akčnyacute plaacuten EUacute pre obehoveacute hospodaacuterstvo ale aj Euroacutepsku strateacutegiu pre plasty v obeho-vom hospodaacuterstve a Agendu 2030 pre udržateľnyacute rozvoj ndash strategickyacute rozvojovyacute cieľ č 12 ndash Obehovaacute ekonomika Opatrenia vyplyacutevajuacutece z uvedenyacutech dokumentov sa odrazi-li v revidovanyacutech smerniciach ktoreacute boli diskutovaneacute v Eu-roacutepskom Parlamente v raacutemci bdquoOdpadoveacuteho baliacutečkaldquo (Waste Package) Dňa 14062018 boli schvaacuteleneacute revidovaneacute smer-nice uverejneneacute v Uacuteradnom vestniacuteku EUacute 1 Uvedeneacute praacutevne predpisy EUacute vyacuteznamne ovplyvnia praacutevnu uacutepravu odpado-veacuteho hospodaacuterstva SRNovelou zaacutekona o odpadoch sa doposiaľ podarilo dosiah-nuť- Zaacutekaz uvaacutedzať na trh vybraneacute jednorazoveacute vyacuterobky Uacutečinnosť od 3Juacutela 2021
- Zaacutekaz sklaacutedkovania biologicky rozložiteľneacuteho kuchyn-skeacuteho odpadu koniec vyacutenimkaacutem- Zaacutekaz sklaacutedkovania odpadu bez jeho predchaacutedzajuacutecej uacutepravy podpora recyklovaniu- Zvyacutehodnenie vyacuterobcov ekologickyacutech vyacuterobkovNovela zvyacutehodňuje vyacuterobcov environmentaacutelne priaznivej-šiacutech vyacuterobkov Zavaacutedza sa ekomodulaacutecia Kolektiacutevne organi-zaacutecie združujuacutece vyacuterobcov tak buduacute musieť zohľadniť vo svojich cenniacutekoch recyklovateľnosť trvanlivosť či možnosti opaumltovneacuteho použitia vyacuterobku - Bol schvaacutelenyacute Zaacutekon o zaacutelohovaniacute PET fliaš a naacutepojo-vyacutech plechoviek Uacutečinnosť k 112022 Je potrebneacute si však uvedomiť že za odpadoveacute hospo-daacuterstvo siacutece zodpovedaacute MŽP SR no predchaacutedzaniacutem vzniku odpadu sa musia zaoberať aj ineacute rezorty v pocircsobnosti kto-ryacutech sa realizuje ťažba suroviacuten vyacuteroba distribuacutecia a predaj tovarov a služieb Ciele ktoreacute potrebujeme dosiahnuť - Zabezpečenie povinneacuteho obsahu recyklaacutetu vo vybra-nyacutech druhoch vyacuterobkov - Podpora modelu bdquoprodukt ako službaldquo vyacuterobca ostaacuteva vlastniacutekom vyacuterobku- Podpora a umožnenie repasaacutecie vyacuterobkov podpora opraviteľnosti- Podpora recyklaacutecie odpadov ndash zameranie sa na sta-vebnyacute priemysel povinneacute limity recyklaacutecie a zhodnotenia pre jednotliveacute druhy stavebnyacutech odpadov- Zaacutevaumlzneacute kriteacuteria a ciele pre Zeleneacute verejneacute obstaraacuteva-nie 56 - Podpora znižovania vzniku potravinoveacuteho odpadu ktoryacute vznikaacute v maloobchode a u spotrebiteľa Zniacuteženie po-travinovyacutech straacutet v celom reťazci vyacuteroby a distribuacutecie potra-viacuten - Zvyšovanie poplatkov skladovania odpadov ktoreacute bu-duacute motivovať zhodnotenie odpadov 57
- Využitie ekomodulačneacuteho naacutestroja Na to aby sme uvedeneacute ciele dosiahli suacute suacutečasneacute le-gislatiacutevne opatrenia nedostatočneacute a nedostatočneacute suacute i fi-nančneacute naacutestroje na ich presadenie Na splnenie cieľov EUacute v recyklaacutecii odpadov nebuduacute suacutečasneacute opatrenia postačujuacutece EUacute stanovuje ciele recyklaacutecie na uacuterovni 50 v roku 2020 a každyacutech 5 rokov zvyacutešenie o 5 až po rok 2035 s cieľom dosiahnuť 65 Zaacuteroveň v roku 2035 platiacute cieľ sklaacutedkovania maximaacutelne 10 komunaacutelnych odpadov Je možneacute že Slovensko bude musieť požiadať o odklad plnenia cieľov o 5 rokov v docircsledku vysokej miery sklaacutedko-vania do roku 2020 Pri porovnaniacute recyklaacutecie dosahovanej v prognoacuteze bez opatreniacute s opatreniami a s cieľmi EUacute vidieť že na splnenie cieľu budeme musieť prijiacutemať dodatočneacute opatre-nia ktoreacute zvyacutešia do roku 2035 recyklaacuteciu
58 Hajer M A The Politics of Environmental Discourse Ecological Modernization and the Policy Process Oxford UK 1995 Oxford University Press
59 Janicke M Ecological modernization new perspectives Journal of Cleaner production 2008 13 557-565
60 Spaargaren G a Mol A Sociology environment and modernity Ecological modernization as a theory of social change Society and Natural Resources 1992 55 323 - 344 Mol A The environmental movement in an era of ecological modernisation Geoforum 31 2000 45 - 56Začiatkom 90 rokov minuleacuteho storočia sa začala presadzovať tzv environmentaacutelna Kuznetsova krivka v tvare obraacuteteneacuteho U podľa ktorej je spočiatku hospodaacutersky rast sprevaacutedzanyacute znehodnoteniacutem životneacuteho prostredia ale po dosiahnutiacute určitej uacuterovne hospodaacuterskeho rastu sa znečisťovanie zmierňuje Vysvetľuje sa to tyacutem že s rastom životnej uacuterovne sa ľudia viac zaujiacutemajuacute o životneacute prostredie a presadzujuacute rast ktoryacute je k nemu šetrnyacute
25
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Čo mocircžeme robiť inak1 Legislatiacutevnou uacutepravou zvyacutešiť poplatky za uloženie odpa-dov na sklaacutedku odpadov 2 Legislatiacutevnou uacutepravou zaviesť povinnyacute obsah recyklaacutetu vo vybranyacutech druhoch vyacuterobkov2 Finančne motivovať obce k zavaacutedzaniu opatreniacute na pred-chaacutedzanie vzniku odpadov (napriacuteklad zber od dveriacute k dve-raacutem alebo domaacutece kompostovanie) s možnosťou zniacuteženia poplatku za uloženie odpadu na sklaacutedku 3 Zaviesť povinnuacute scheacutemu PAYT ndash Pay As You Throw (množstvovyacute zber) pre domaacutecnosti a bytoveacute domy (fyzickeacute osoby) Na to aby bolo možneacute bez obaacutev prejsť na takyacuteto uacutečin-nyacute a spravodlivyacute systeacutem ktoryacute vytvoriacute ľuďom podmienky pre triedenie odpadov a zaacuteroveň ich bude motivovať je po-trebneacute poznať to ako sa obyvatelia (domaacutecnosti) k svojim odpadom spraacutevajuacute V suacutečasnosti suacute odpady anonymneacute ob-ce často nemajuacute prehľad o vydanyacutech naacutedobaacutech Docircslednuacute evidenciu odpadov na uacuterovni domaacutecnostiacute považujeme za naacutestroj pomocou ktoreacuteho bude možneacute zmapovať aktuaacutelnu situaacuteciu odpadoveacuteho hospodaacuterstva na obci či v meste Pra-videlnyacutem evidovaniacutem odpadov vyprodukovanyacutech jednotli-vyacutemi domaacutecnosťami je možneacute ziacuteskať prehľad o spraacutevaniacute sa občanov postupne ich pripraviť na prechod k PAYT a elimi-novať obavu že takyacuteto krok by mohol viesť k zvyacutešenej sna-he zbaviť sa odpadu nelegaacutelne a teda k vzniku čiernych sklaacute-dok
Priacutestup ktoryacute presadzuje Euroacutepska uacutenia a ktoryacute sa rea-lizuje na Slovensku je postavenyacute na podpore ekonomickeacuteho rastu spojeneacuteho s ekologickou modernizaacuteciou Je to analy-tickyacute priacutestup ale zaacuteroveň aj politickaacute strateacutegia58 Ilustruje mnoheacute z paradoxov ktoreacute nachaacutedzame v priacutestupoch k rie-šeniu zmeny kliacutemy a ochrany priacuterodnyacutech zdrojov Koncept ekologickej modernizaacutecie bol formulovanyacute za-čiatkom 80 rokov minuleacuteho storočia v Nemecku a ryacutechlo naberal na popularite v mnohyacutech krajinaacutech sveta59 Vychaacute-dza z premisy že je možneacute naacutejsť novuacute definiacuteciu vzťahu me-dzi ekonomickyacutem rastom a ekoloacutegiou V zaacutesade sa predpo-kladaacute že mocircžeme dosiahnuť ekonomickyacute rast pričom
4 Stanovenie minimaacutelneho percenta vratnyacutech fliaš (zaacuteloho-vanyacutech opakovane použiteľnyacutech obalov) ktoreacute musiacute vyacuterob-ca uviesť na trh v pomere s jednorazovyacutemi vratnyacutemi fľašami obalmi Podpora vyacuterobcov ktoriacute splnia tieto kriteacuteriaacute formou nižšiacutech poplatkov do systeacutemu RZV5 Legislatiacutevnou uacutepravou jasne zadefinovať ekomodulaacuteciu Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute pre-ukaacutezateľne recyklovateľneacute (potreba certifikaacutecie)6 Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute preukaacutezateľne opraviteľneacute (potreba certifikaacutecie)7 Daňoveacute uacuteľavy vo forme nižšej DPH pre vyacuterobky s envi-ronmentaacutelnym označeniacutem8 Povinneacute zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie10 Finančnaacute podpora budovania centier opaumltovneacuteho pou-žitia knižniacutec veciacute bezobalovyacutech obchodov a lokaacutelnych zaacutelo-hovyacutech systeacutemov Podporiť predchaacutedzaniu vzniku odpadov a odpadov z obalov mocircžu vo vyacuteznamnej miere aj ineacute naacutestroje K takyacutemto patria aj vzdelaacutevacie a informačneacute aktivity zahrnujuacutece sys-tematickeacute vzdelaacutevanie obyvateľov žiakov a študentov ma-terskyacutech zaacutekladnyacutech strednyacutech a vysokyacutech škocircl v teacuteme predchaacutedzania vzniku odpadov šiacuterenie informovanosti o vhodnejšiacutech alternatiacutevach k jednorazovyacutem produktom in-formačnaacute podpora triedeneacuteho zberu a zhodnocovania bio-logicky rozložiteľnyacutech odpadov a informačnaacute kampaň na teacutemu obehoveacuteho hospodaacuterstva
budeme cestou inovaacuteciiacute znižovať environmentaacutelne dopady60 Inyacutemi slovami ide o snahu postupne transformovať vyacuterobu a spotrebu bez toho aby sa naruacutešali suacutečasneacute atribuacute-ty ekonomiky založeneacute na zvyšovaniacute vyacuteroby a spotreby Ko-nečnyacutem cieľom postupnej premeny je stav uzavreteacuteho cyk-lu ktoryacute Paul Hawken nazyacuteva priacuterodnyacute kapitalizmus (Natural Capitalism) a Euroacutepska uacutenia ho definuje ako obehoveacute hos-podaacuterstvo (Circular Economy) Ekologickou modernizaacuteciou by sme mali dosiahnuť zvyacutešenie produktivity ktoraacute by naacute-sledne umožnila financovať transformaacuteciu suacutečasneacuteho mo-delu priemyslu na bdquobiologickyacute model uzavreteacuteho cykluldquo s nulovyacutem odpadom postupne prejsť od predaja tovarov k
23 POLEMIKA S ORTODOXNYacuteM PRIacuteSTUPOM K PROB-LEMATIKE ŽIVOTNEacuteHO PROSTREDIA
26
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uvažovanie o cieľoch a prostriedkoch reforiem smeru-juacutecich k ochrane životneacuteho prostredia je užitočneacute začať nie-koľkyacutemi zaacutekladnyacutemi otaacutezkami Je sociaacutelny štaacutet irelevantnyacute je prekaacutežkou alebo je naopak predpokladom uvažovania o systeacutemovyacutech environmentaacutelnych zmenaacutech Je zameranie reforiem a intervenciiacute financovanyacutech v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca krokom k podpore sociaacutelneho štaacutetu ale-bo k jeho oslabeniu Ako sa bude naacutesledne sila či slabosť sociaacutelneho štaacutetu prejavovať pri presadzovaniacute ochrany život-neacuteho prostredia Sociaacutelny štaacutet vznikal ako hraacutedza proti deštrukčnyacutem si-laacutem kapitalizmu Ako poistka pre tyacutech ktoryacute z rocircznych docircvo-dov nemajuacute priamy podiel na vyprodukovanom zisku Je vyacutesledkom dlhyacutech a v mnohyacutech krajinaacutech krvavyacutech zaacutepasov o prerozdelenie zdrojov Zaacuteroveň sa ale ukaacutezal prospešnyacute aj
pre fungovanie kapitalizmu Brzdil alebo dokonca elimino-val spoločenskeacute nepokoje ktoreacute ho mohli ohroziť a dokonca viesť k jeho zaacuteniku Keď noveacute formy vyacuteroby a spotreby začali vyžadovať inyacute typ praacutece a raacutestla uacuteloha vzdelania tvorivosti a samostat-neacuteho rozhodovania sociaacutelny štaacutet sa ukaacutezal ako veľmi pro-spešnyacute Podporoval vzostup ľudiacute na spoločenskom rebriacutečku čo naacutesledne zvaumlčšovalo množstvo kvalifikovanej pracovnej sily na jednej strane a rast spotreby na strane druhej Umož-nil zaacuteroveň legitimizaacuteciu kapitalizmu ako demokratickeacuteho systeacutemu a spravil ho atraktiacutevnou alternatiacutevou nielen pre vlastnyacutech obyvateľov ale aj globaacutelne Zameranie zelenej dohody vytvaacutera raacutemec pre to čo Euroacutepska uacutenia nazyacuteva spravodlivou transformaacuteciou Akyacutem spocircsobom si jej spravodlivosť zadefinujuacute členskeacute štaacutety ale
231 SOCIAacuteLNY ŠTAacuteT A ŽIVOTNEacute PROSTREDIE HĽADANIE ALTERNATIacuteV
poskytovaniu služieb a reinvestovať do priacuterodneacuteho kapitaacutelu ktoryacute naacutem zaručiacute buduacutecu prosperitu Ekologickaacute modernizaacutecia je založenaacute na skuacutemaniacute a zaacute-roveň propagovaniacute inovaacuteciiacute a technologickyacutech priacutestupov k riešeniu environmentaacutelnych probleacutemov Na rozdiel od jed-noduchyacutech riešeniacute znižovania konečnyacutech emisiiacute zahŕňa rocircz-ne opatrenia na podporu eko - inovaacuteciiacute a ich rozširovanie Podstatou je snaha presadzovať trhoveacute a ekonomickeacute rieše-nia environmentaacutelnych probleacutemov cestou postupneacuteho zni-žovania materiaacutelovej naacuteročnosti použiacutevaniacutem eko ndash designu recyklaacutecie dematerializaacutecie spotreby a mnohyacutech inyacutech tech-niacutek Ide o vytvaacuteranie novyacutech produktov a technologickyacutech procesov ktoreacute majuacute nižšiu spotrebu priacuterodnyacutech zdrojov a menšie dopady na životneacute prostredie Stimuluje vyacuteskum no-vyacutech foriem vyacuteroby a spotreby Ako priacuteklady uveďme industriaacutelnu ekoloacutegiu industriaacutel-ny metabolizmus či zeleneacute obstaraacutevanie Z tohto teoretickeacute-ho raacutemca vychaacutedzajuacute a na ňom budujuacute koncepty čistejšej produkcie recyklaacutecie a rozsiahly segment trhu s konzultač-nyacutemi firmami snažiacimi sa aplikovať noveacute priacutestupy k tech-noloacutegiaacutem vyacuteroby alebo manažmentu odpadov Znižovaniacutem množstva spotrebovanej energie podpo-rou obnoviteľnyacutech zdrojov použitiacutem čistejšiacutech technoloacutegiiacute a spotrebou menšieho množstva suroviacuten sa zaacuteroveň šetria naacuteklady Odtiaľ takzvanaacute win-win strateacutegia ochrany priacuterody a suacutečasneacuteho zvyšovania zisku V druhom slede je cieľom ovplyvniť už samotnyacute design produktu takyacutem spocircsobom aby si napriacuteklad vyžadoval menej problematickyacutech materiaacute-lov či aby bol vyacuterobok ľahšie recyklovateľnyacute V širšom raacutemci sa mocircže ekologickaacute modernizaacutecia dotyacute-kať otaacutezok zmeny hodnocirct spraacutevania a životneacuteho štyacutelu Zjed-nodušene sa daacute povedať že ide o podobnyacute priacutestup ako pri zvyšovaniacute produktivity praacutece čo najvaumlčšie zniacuteženie množ-stva použityacutech priacuterodnyacutech zdrojov a vyprodukovaneacuteho od-
padu na jednotku produkcie Priacuterodnyacutemi zdrojmi suacute tu mys-leneacute všetky suroviny energia priacutepadne ekosysteacutemy ako takeacute Koncept ekologickej modernizaacutecie v realite naraacuteža na limity svojich možnostiacute a probleacutem globaacutelneho spocircsobu vyacute-roby a spotreby Neotvaacutera otaacutezku funkčnosti systeacutemu ne-vyžaduje zaacutesadneacute zmeny v systeacuteme a neohrozuje zaacutekladne mechanizmy fungovania kapitalizmu Stavia na predpoklade že riešenie našich suacutečasnyacutech probleacutemov je do značnej miery iba technickaacute a technologickaacute otaacutezka V tomto zmysle vy-chaacutedza a spaumltne posilňuje dominantnuacute sociaacutelnu paradigmu s jej vierou v technickeacute riešenia Ak sa dnes znižuje ekologickaacute stopa krajiacuten EUacute je to v značnej miere preto že sme spolu s vyacuterobou vyviezli aj ekologickeacute naacuteklady do inyacutech krajiacuten V tomto kontexte musiacuteme chaacutepať aj intervencie v raacutem-ci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca Ak v ostatnyacutech rokoch pred začiatkom kriacutezy spojenej s COVID 19 medziročne na Slovensku stuacutepali emisie skleniacutekovyacutech plynov (aj keď z oveľa menšieho zaacutekladu) indikuje to limitovanyacute a pomalyacute vplyv na dosahovanie cieľov uhliacutekovej neutrality To je zrejmeacute z vyacute-sledkov hodnoteniacute minulyacutech viacročnyacutech finančnyacutech raacutem-cov a z vyhodnocovacia hlavnyacutech indikaacutetorov Druhyacutem zaacutevažnyacutem probleacutemom je že mnoheacute imple-mentovaneacute priacutestupy mocircžu mať silne sociaacutelne dopady Ukončenie ťažby a spotreby uhlia je docircležiteacute ale znamenaacute pre mnoho ľudiacute stratu praacutece alebo zdraženie paliacutev Zavede-nie priacutesnych noriem na emisie mocircže znamenať presun nie-ktoryacutech vyacuterob do krajiacuten z nižšiacutemi environmentaacutelnymi štan-dardami Environmentaacutelna modernizaacutecia maacute v tomto kontexte poziacuteciu užitočneacuteho naacutestroja ktoryacute ale saacutem o sebe nestačiacute na dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutrality Reformy ktoreacute buduacute potrebneacute otvaacuterajuacute širšie otaacutezky naacutekladov a ich vzťahu ku konceptu buduacutecnosti sociaacutelneho štaacutetu
62 Steingart G 2008 Globaacutelniacute vaacutelka o blahobyt Noveacute rozdeleniacute světovyacutech finančniacutech trhů Praha Knižniacute klub
27
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
do značnej miery zaacutevisiacute na členskyacutech krajinaacutech a ich pohľadu na vzťah medzi životnyacutem prostrediacutem a sociaacutelnym štaacutetom Partnerskaacute dohoda a Operačnyacute program Slovensko riešia predovšetkyacutem potreby plnenia zaacutevaumlzkov a cieľov politiacutek de-finovanyacutech na uacuterovni EUacute a Slovenskej republiky V kontexte identifikaacutecie a realizovania dlhodobyacutech strategickyacutech refo-riem je najdocircležitejšou časťou plaacutenovania intervenciiacute Naacuterod-nyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten ktoryacute maacute ambiacutecie naštartova-nia zaacutesadnyacutech štrukturaacutelnych reforiem Ak sa kriticky pozrieme na plaacutenovanie využiacutevania zdro-jov viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca je zrejmeacute zameranie na kraacutetkodobeacute a strednodobeacute ciele ktoreacute sa v podstate len veľ-mi maacutelo liacutešia od toho čo je predmetom podpory dnes Inter-vencie by sa mali zamerať na znižovanie spotreby energie a OZE na znižovanie odpadov na zachovanie biodiverzity a podporu mulitimodaacutelnej dopravy a znižovanie individuaacutelnej dopravy Pozitiacutevnym krokom je že v raacutemci fiškaacutelnej reformy zahŕňa NIRP posilnenie zdaňovania externaliacutet (zdaňovanie vonkajšej reklamy a prvok CO2 v zdaneniacute motorovyacutech vozi-diel) Ide o veľmi malyacute a nesmelyacute krok ku ekologickej daňovej reforme ktoraacute bude pre dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutra-lity nevyhnutnaacute Radikaacutelnejšie ciele dekarbonizaacutecie ekonomiky ohrozujuacute celeacute segmenty priemyslu a majuacute preto len veľmi limitovanuacute podporu na uacuterovni koaliacutecie i opoziacutecie V spoločnosti neexis-tuje konsenzus ako pokračovať Komplexnaacute diskusia na Slo-vensku zatiaľ neprebehla Neexistuje konsenzus medzi poli-tickyacutemi stranami medzi priemyslom a službami medzi predstaviteľmi zamestnaacutevateľov a odbormi Podpora verejnosti pre radikaacutelnejšie postupy pri ochra-ne kliacutemy siacutece stuacutepla ale daacute sa predpokladať že do značnej miery preto lebo sa zatiaľ žiadne nerealizovali Ako pozna-menaacuteva Gabor Steingart62 ľudia si nechcuacute len kupovať lacneacute tričkaacute a lacnuacute elektroniku ale chcuacute si tiež udržať svoje pra-covneacute miesta Podobne by sme mohli otvoriť otaacutezku toho či by vaumlčšina obyvateľov dala prednosť nižšiacutem daniam a dispo-nibilneacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ako to
napriacuteklad presadzuje NIRP alebo lepšiemu priacutestupu ku kva-litnej zdravotnej starostlivosti školstvu a zabezpečeniu v priacutepade nuacutedze To čo vidiacuteme je skocircr zameranie sa na čiastkoveacute rieše-nia ktoreacute siacutece pomaacutehajuacute ale bez silnejšieho motivačneacuteho a vymaacutehateľneacuteho raacutemca ambicioacuteznych cieľov veduacute len ku veľ-mi pomaleacutemu progresu Keď prezident Emmanuel Macron vo Francuacutezsku zvyacutešil daňoveacute zaťaženie paliacutev ktoreacute prezentoval v raacutemci ekologic-kej reformy vyacutesledkom bolo hnutie žltyacutech viest Je to me-mento aj pre Slovensko Akaacutekoľvek reforma na podporu ži-votneacuteho prostredia musiacute byť robenaacute v kontexte sociaacutelnych reforiem Ak by sme mali brať smerovanie k uhliacutekovej neutralite vaacutežne musiacuteme začať s reformami ktoreacute buduacute mať ďaleko-siahle docircsledky na sociaacutelnu sfeacuteru (zamestnanosť) i ekono-mickuacute sfeacuteru (predovšetkyacutem priemysel) Bude potrebneacute otvoriť serioacuteznu diskusiu o ekologickej daňovej reforme či komplexnom zdaňovaniacute uhliacuteka Nemocircžeme obiacutesť teacutemy ako regulaacutecia spotreby cestou zaratuacutevania negatiacutevnych environ-mentaacutelnych externaliacutet do cien produktov a služieb Suacute to všetko veľmi nepopulaacuterne ale nevyhnutneacute kroky Museli by sme sa pokuacutesiť o definovanie alternatiacutevy ktoraacute obmedzuje lacnuacute a kraacutetkodobuacute spotrebu naacuteročnuacute na priacuterodneacute zdroje ale poskytuje lepšiu možnosť sebarealizaacutecie pre vaumlčšinu po-pulaacutecie a zaacuteroveň znižuje sociaacutelne a environmentaacutelne rizikaacute To čo nie je ekologicky škodliveacute a je sociaacutelne prospešneacute (ako napriacuteklad zdravotnaacute starostlivosť vzdelanie kultuacutera) by malo byť lacneacute a dostupneacute Naopak to čo je environmentaacutel-ne problematickeacute (napriacuteklad osobnaacute automobilovaacute doprava fosiacutelne palivaacute) by malo byť draheacute Nie je to len otaacutezka ekolo-gickej daňovej reformy ale celkoveacuteho prehodnotenia cieľov vyacuteroby a spotreby V tomto kontexte ale Slovenskaacute republi-ka skocircr posilňuje tendencie ku nižšiacutem daniam a disponibil-neacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ktoreacute ale mocircžu nielen z ekologickeacuteho hľadiska predstavovať pre vaumlč-šinu obyvateľov tejto krajiny skocircr stratu ako zisk
63 V minulosti existoval napr inštituacutet urbanizaacutecie a uacutezemneacuteho plaacutenovania (URBION) ktoryacute pripravoval plaacuteny rozvoja dopravnej energetickej a vodohospodaacuterskej infraštruktuacutery rozvoja byacutevania a občianskej vybavenosti v zaacutevislosti od demografickeacuteho vyacutevoja a regionaacutelneho ekono-mickeacuteho raacutemca v uacutezemiacute64 I keď novelizovanyacute zaacutekon o investičnyacutech stimuloch nerozoznaacuteva štaacutetnu pomoc medzi zahraničnyacutem investorom a domaacutecim investorom uchaacutedzajuacute sa o ňu predovšetkyacutem zahraničniacute a nie domaacuteci investori
65 V tzv Lokaacutelnej Lehote v ktorej peniaze zdroje a mozgy cirkulujuacute je lokaacutelny multiplikaacutetor LM3 podstatne vaumlčšiacute ako v tzv Deravej Lehote z ktorej peniaze atď utekajuacute von Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) je jednoduchyacute spocircsob merania lokaacutelnych ekonomickyacutech dopadov Meria ako peniaze ktoreacute sa minuacute v lokaacutelnej ekonomike cirkulujuacute vnuacutetri nej tj akyacute majuacute multiplikačnyacute efekt koľko priacutejmov generujuacute pre lokaacutelnych ľudiacute Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) vyvinula New Economics Foundation httpswwwnefconsultingcomour-servicesevaluation-impact-asses-smentlocal-multiplier-3
Použitie lokaacutelnej meny pokiaľ preň lokaacutelna ekonomika vytvaacutera vhodneacute podmienky a suacute pre jej vznik vytvoreneacute aj ineacute predpoklady uacuteroveň LM3 zvyšuje V histoacuterii je azda najznaacutemejšiacute experiment vo Woumlrgli (1932-1933) ktoryacute bol inšpirovanyacute Silviom Gesellom ekonoacutemom zo začiatku 20 storočia Až do jeho zaacutekazu pomaacutehal uacutespešne prekonaacutevať docircsledky Veľkej hospodaacuterskej kriacutezy v rakuacuteskom meste Woumlrgl S lokaacutelnymi a regionaacutelnymi menami sa vo vaumlčšom rozsahu experimentovalo po vzniku kriacutezy po r 2007-2008 v USA Kanade Braziacutelii Nemecku Francuacutezsku a pod Francuacutezsky zaacutekon o sociaacutelnej a solidaacuternej ekonomike LOI ndeg 2014856 du 31 Juillet 2014 v člaacutenku č 16 umožňuje vznik doplnkovyacutech lokaacutelnych mien
3 PODPORA REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
28
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Suacutečasťou odpovede voči rastuacutecej nestabilite a zraniteľ-nosti spoločnosti danej vysokou mierou zaacutevislosti od exter-neacuteho prostredia je posilňovanie i keď čiastočnej či obme-dzenej ekonomickej energetickej a potravinovej sebestačnosti regioacutenov a podpora lokaacutelneho rozvoja Je to naacuteročnyacute beh na dlheacute trate ktoryacute ndash beruacutec do uacutevahy absenciu novodobej tradiacutecie cieľavedomeacuteho plaacutenovania a primera-nyacutech kapaciacutet na uacuterovni regioacutenov a komunaacutelnej uacuterovni 63 ndash vyžaduje docircslednuacute priacutepravu rozsiahlu asistenciu ako i reš-pektovanie limitov prostredia v tom i priacuterodneacuteho prostredia Bude potrebneacute upustiť od toho aby sa za jedinyacute naacute-stroj regionaacutelneho resp lokaacutelneho rozvoja pokladal vstup zahraničneacuteho investora a na jeho ziacuteskanie sa vynakladali rozsiahle verejneacute zdroje formou daňovyacutech uacuteľav dotaacuteciiacute a pod a poskytovali im ineacute administratiacutevne zvyacutehodnenia oproti domaacutecim podnikom 64
Okrem toho treba si postaviť ambicioacutezne plaacuteny na po-stupneacute znižovanie zaacutevislosti regioacutenov od dovozov Všade kde je to možneacute treba kryť miestnu potrebu domaacutecimi zdrojmi a kapacitami Rozvojoveacute a investičneacute projekty ne-
Suacutečasnaacute energetika je mimoriadne centralizovanyacute sek-tor na ktoreacute majuacute demokratickeacute inštituacutecie na lokaacutelnej uacuterovni minimaacutelny alebo žiadny dosah O tom či sa bude v obci modernizovať distribučnaacute elektraacuterenskaacute sieť alebo akyacute druh paliva použiacuteva suacutekromnaacute teplaacutereň nerozhoduje samospraacute-va Čiacutem menšia je samospraacuteva tyacutem menšiacute maacute vplyv na vyacute-
smuacute podporovať odsaacutevanie peňaziacute zdrojov a mozgov z re-gioacutenov 65 Realizaacutecia buduacutecich zaacutemerov by mala preferovať svoj-pomocneacute riešenia s využiacutevaniacutem obecnyacutech alebo komunit-nyacutech sociaacutelnych podnikov uacutečinneacute a uacutečelneacute využiacutevanie lokaacutel-nych materiaacutelov zdrojov pracovnej sily a dodaacutevateľov (podporovaneacute zelenyacutem a sociaacutelne zodpovednyacutem verejnyacutem obstaraacutevaniacutem) Externeacute dodaacutevky na kľuacuteč ak sa dajuacute realizo-vať vlastnyacutemi kapacitami by sa nemali plaacutenovať ani podpo-rovať Namiesto projektov s vysokou energetickou naacuteroč-nosťou a vysokyacutem podielom dovaacutežanyacutech komponentov a subdodaacutevok by mal regioacuten hľadať riešenia v regionalizova-nyacutech cykloch vyacuteroby spracovania distribuacutecie a spotreby (a cieľavedome rozviacutejať a dopĺňať ich chyacutebajuacutece člaacutenky v regio-naacutelnej energetike poľnohospodaacuterstve obchode potravi-naacuterstve atď) Platiacute to aj naopak ndash opatrenia na podporu hos-podaacuterskych aktiviacutet by vo všeobecnosti nemali podporovať zbytočnyacute vyacutevoz kapitaacutelu alebo zdrojov z regioacutenov
31 LOKAacuteLNA ENERGETIKA
voj miestnej energetiky V bežnej praxi obce skocircr pomaacutehajuacute cudziacutem firmaacutem realizovať ich energetickeacute zaacutemery Namiesto toho aby plaacutenovali rozvoj energetiky s cieľom postupne rozširovať svoju kontrolu nad tyacutemto kľuacutečovyacutem odvetviacutem buduacutecnosti a zvyšovali mieru svojej energetickej sebestač-nosti
66 Obraacutezky dodal J Zamkovskyacute
29
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Ak maacute byť energetika udržateľnaacute kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity ktoryacutem sluacuteži V raacutemci nich by mali mať vyacuteznamneacute slovo miestne a regionaacutelne sa-mospraacutevy Z dnešnej poziacutecie pozorovateľov vyacutevoja v ener-getike sa zo samospraacutev musia stať jej rozhodujuacuteci koordinaacute-tori Iba tak bude lokaacutelna energetika garantom stability a pevnyacutem pilierom buduacuteceho rozvoja regioacutenov a nie jeho hlavnyacutem rizikovyacutem faktorom Žijeme vo svete množiacich sa ekonomickyacutech a finanč-nyacutech kriacutez a prehlbujuacutecich sa nerovnostiacute medzi ľuďmi a re-gioacutenmi Expandujuacuteca konzumnaacute spoločnosť nenaacutevratne vy-čerpaacuteva priacuterodneacute zdroje a rastie koncentraacutecia moci v rukaacutech skupiacuten ktoreacute z tyacutechto negatiacutevnych trendov profitujuacute Eko-nomickaacute stabilita jednotlivcov rodiacuten komuniacutet obciacute a regioacute-nov klesaacute A rastie ich zaacutevislosť od globaacutelnej ekonomiky ktorej podstatu nevedia a za suacutečasnyacutech podmienok ani ne-mocircžu uacutečinne ovplyvniť Obce a regioacuteny sa snažia vymaniť z existujuacutecich finanč-nyacutech ťažkostiacute a ekonomickeacuteho zaostaacutevania rocircznymi spocircsob-mi rozpredaacutevajuacute zbytky vlastnyacutech zdrojov (napr pocircdy lesov prevaacutedzok budov) postupne privatizovali infraštruktuacuteru a služby (napr vodaacuterenskeacute služby verejnuacute dopravu odpadoveacute hospodaacuterstvo a energetiku) a živelne realizujuacute projekty kto-reacute nie suacute prioritneacute a často nemajuacute veľkyacute vyacuteznam pre buduacutec-nosť ich regioacutenu iba preto že nejakeacute ministerstvo vydalo vyacutezvu na predkladanie projektov Z takyacutechto projektov oby-čajne priamo alebo nepriamo dotujuacute cudziacutech investorov
ktoriacute hľadajuacute všetky dostupneacute cesty ako sa čo najľahšie a najryacutechlejšie dostať k ziskom A pre regioacuten suacute takeacuteto projek-ty v konečnom docircsledku viac zaacuteťažou ako priacutenosom Napriacute-klad preto že vytiahnu z verejnyacutech pokladniacute zvyšky rezerv Rastuacuteca spotreba energie v podmienkach veľmi cen-tralizovanej a monopolizovanej energetiky zaacuteroveň zname-naacute rast dovozu energie a paliacutev Ekonomickyacute docircsledok je jas-nyacute z regioacutenov unikaacute kapitaacutel a suacute čoraz nestabilnejšie Dovoz energie a paliacutev (rovnako ako dovoz všeobecne) totiž pocircsobiacute ako uacutečinnaacute drenaacutež zdrojov z regioacutenov Praacuteve v čase kedy by sa jeho využitie regioacutenom najviac zišlo Okriacutedlenaacute fraacuteza bdquoinej cesty nietldquo za ktoruacute sa doterajšia prax neopraacutevnene skryacuteva neobstojiacute Pomocirccť mocircže iba zaacute-sadnaacute zmena uvažovania o energetike a ekonomike a to na všetkyacutech uacuterovniach Čiacutem skocircr docircjde k obratu smerom k po-silňovaniu energetickej autonoacutemie regioacutenov tyacutem ryacutechlejšie sa regioacuteny začnuacute ekonomicky stabilizovať V ideaacutelnom priacutepade to znamenaacute že samospraacutevy a re-gioacuteny buduacute schopneacute vyrobiť toľko tepla elektriny a paliacutev koľko spotrebujuacute Dovoz paliacutev a energie bude teda pre ne otaacutezkou možnosti nie existenčnej nutnosti Energetika ne-smie pocircsobiť ako drenaacutež miestnych peňaziacute z regioacutenu ale musiacute sa stať zdrojom priacutejmov a praacutece pre regioacuten ako ukazu-je aj porovnanie dvoch nižšie uvedenyacutech obraacutezkov To sa ale nedaacute dosiahnuť ryacutechlo ani živelne ale iba postupne a dob-ryacutem plaacutenovaniacutem
Obr č2 Energetika ako drenaacutež miestnych finančnyacutech zdrojov
Obr č 3 Od zaacutevislosti k sebestačnosti 66
30
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Energetickaacute sebestačnosť regioacutenov v praxi na prvom kroku znamenaacute eliminovať zbytočnuacute spotrebu energie na miestnej uacuterovni Zostaacutevajuacutecu potrebu ktoruacute už nie je možneacute obmedziť je treba technologicky technicky a logisticky vy-ladiť tak aby bola opodstatnenaacute efektiacutevna a pokiaľ možno aby neraacutestla Na druhom kroku miestnu energetickuacute potre-bu je potrebneacute pokryť miestnymi obnoviteľnyacutemi zdrojmi docircsledne rešpektujuacutec princiacutepy udržateľnosti Energetickuacute sebestačnosť nie je možneacute dosiahnuť bez citliveacuteho a efektiacutevneho využiacutevania lokaacutelnych ľudskyacutech ve-domostnyacutech finančnyacutech technickyacutech a kapitaacutelovyacutech zdro-jov ani bez vysokej miery lokalizaacutecie miestnej ekonomiky (tj bez orientaacutecie vaumlčšiny hospodaacuterskych činnostiacute na uspo-
kojovanie lokaacutelnych potrieb obmedzovania dovozu potra-viacuten vyacuterobkov a služieb bez rozvoja domaacutecich pracovnyacutech priacuteležitostiacute a diverzifikaacutecie lokaacutelnych ekonomickyacutech aktiviacutet) To ale neznamenaacute nič ineacute ako to že energetika sa musiacute stať vyacuteznamnou a stabilnou lokaacutelnou politickou prioritou Nutnyacutem predpokladom pre to je však povyacutešenie inteli-gentnej energetiky na stabilnuacute politickuacute prioritu (presahujuacute-cu štvorročneacute komunaacutelne volebneacute obdobia) vybudovanie primeranyacutech kapaciacutet samospraacutev pre tuacuteto sfeacuteru a systematic-keacute plaacutenovanie Nasledujuacuteci raacutemček na priacuteklade Guumlssingu ilustruje ako sa rozvojom lokaacutelnej energetiky daacute dosiahnuť rozvoj mikro-regioacutenu
Raacutemček č 6 Priacutebeh Guumlssingu
Guumlssing je hlavnyacutem mestom pocircvodne slabo rozvinuteacuteho okresu susediaceho s Maďarskom s asi 27-tisiacutec obyvateľmi ktoryacute podľa štatistiky patril do roku 1988 k najchudobnejšiacutem regioacutenom Rakuacuteska Priacutebeh Guumlssing ukazuje ako dokaacuteže orientaacutecia na noveacute zdroje energie transformovať poľnohospodaacutersky regioacuten s vysokyacutem percentom vysťahovalectva v ktorom pocircvodne chyacutebala dopravnaacute infraštruktuacutera priemyselneacute podniky a ponuka novyacutech pracovnyacutech miest zmeniť na Guumlssing ktoryacute tyacutem čo v priebehu dva a pol desaťročia dosiahol ziacuteskal medzinaacuterodnyacute rešpekt a uznanie Guumlssing okres a jeho okresneacute centrum investovali (prevažne z euroacutepskych zdrojov) do decentralizovanej vyacuteroby elektriny i tepla z obnoviteľnyacutech zdrojov hlavne zo slnka biomasy a bioplynu ziacuteskaneacuteho z poľnohospo-daacuterskeho odpadu a odštartovali tak proces ktoryacute sa z bdquoumierajuacuteceholdquo regioacutenu prepracoval na regioacuten ponuacuteka-juacuteci vysokyacute životnyacute štandard Guumlssing v poslednyacutech rokoch dokonca označili za najinovatiacutevnejšie a najpriateľ-skejšie mesto voči životneacutemu prostrediu v Rakuacutesku Priacutestupneacute a stabilneacute ceny energiiacute z obnoviteľnyacutech zdrojov nezaacutevisleacute od vyacutevoja cien ropy alebo plynu na trhu podporili rozvoj maleacuteho a stredneacuteho podnikania Len priamo v meste Guumlssing s približne 4 tisiacutec obyvateľ-mi pribudlo vyše 50 novyacutech podnikov vytvorilo sa viac ako 1 100 novyacutech pracovnyacutech miest čistyacute priacutejem mesta dosiahol vyše 9 milioacutenov eur a obrat za energiu nad 13 milioacutenov eur ročne Pridanou hodnotou okresu Guumlssing je aktuaacutelne 45-percentneacute samozaacutesobovanie energiou z OZE s potenciaacutelom 100-percentneacuteho samo-zaacutesobovania Energia sa ziacuteskava najmauml z biomasy a slnečnej energie prostredniacutectvom bioplynovyacutech staniacutec biomasovyacutech elektraacuterniacute a teplaacuterniacute slnečnyacutech elektraacuterniacute a kolektorov Každaacute energetickaacute prevaacutedzka je zaacuteroveň vyacuteskumnou stanicou ktoraacute zdokonaľuje použiacutevaneacute technoloacutegie a tiež priacutekladom pre tisiacutecky naacutevštevniacutekov ktoriacute sa do mesta prichaacutedzajuacute inšpirovať a učiť Vyacuteroba je decentralizovanaacute a docircmyselne poprepaacutejanaacute tak aby vyacutepadok zo žiadnej z energetickyacutech prevaacutedzok nekomplikoval život obyvateľom mesta Centraacutelnym koordinačnyacutem bodom nielen pre Model Guumlssing ale takisto pre ďalšie nadvaumlzujuacutece projekty je v roku 1996 založeneacute Euroacutepske centrum pre obnoviteľneacute zdroje energie ndash EEE (Europaumlisches Zentrum fuumlr Erneuerbare Energie Guumlssing GmbH) ktoreacute siacutedli v Technologickom centre zameranom na životneacute prostredie Na odovzdaacutevanie poznatkov z oblasti OZE vznikla sieť regionaacutelnych naacuterodnyacutech a medzinaacuterodnyacutech partnerov V Rakuacutesku suacute regioacuteny ktoreacute nielenže suacute už energeticky sebestačneacute ale suacute aj prebytkoveacute a energiu vyvaacute-žajuacute Docircležitaacute informaacutecia pre naacutes je to že produkciu energie si držia vo svojich rukaacutech miestne družstvaacute sa-mospraacutevy farmaacuteri a v novyacutech či modernizovanyacutech budovaacutech aj ich obyvatelia Peniaze za spotrebu energie im potom z regioacutenov neodtekajuacute preč ale točia sa v lokaacutelnej ekonomike Je to priacuteklad ako treba energetiku uacutezko previazať s regionaacutelnou resp lokaacutelnou ekonomikou Rozvoju regioacutenov resp miest a obciacute nepomocircže iba prejsť na obnoviteľneacute zdroje (nepochybne to pomocircže v boji proti klimatickyacutem zmenaacutem) ak celuacute produkciu buduacute vlastniť cudzie a nie lokaacutelne firmy Tak ako doteraz cudzie firmy bdquovysaacutevalildquo z regioacutenov peniaze cez dodaacutevky plynu ropy alebo uhlia buduacute vysaacutevať peniaze cez slnko alebo vie-tor Iba regionaacutelna kontrola a vlastniacutectvo decentralizovanej energetiky bude stabilizovať regionaacutelnu a lokaacutelnu ekonomiku Toto je hlavnaacute lekcia ktoruacute sa musiacuteme naučiť od vyspelejšiacutech štaacutetov (Juraj Zamkovskyacute Regionaacutelna energetika na Slovensku neexistuje bez nej klimatickeacute zaacutevaumlzky nesplniacuteme Euractivsk 163 2020)
67 ŠUacute SR 2016
68 VUacuteVH Enviroportaacutel 2020
69 Vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd zo žuacutemp na najbližšie ČOV je finančne najnaacuteročnejšiacute režim ich likvidaacutecie V porovnaniacute s cenou stočneacuteho v mestaacutech s verejnou kanalizaacuteciou a ČOV suacute približne 5 až 7-kraacutet drahšie
70 Bežnou reakciou na naacutekladneacute vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd je obchaacutedzanie zaacutevaumlznyacutech predpisov upravujuacutecich nakladanie s komunaacutelnymi odpadovyacutemi vodami Producenti odpadovyacutech vocircd v malyacutech obciach ich vypuacutešťajuacute zvaumlčša uacuteplne alebo iba čiastočne bez čistenia do vodnyacutech tokov alebo do pocircdy (buď prečerpaacutevaniacutem zo žuacutemp alebo uacutemyselnyacutem budovaniacutem netesnyacutech žuacutemp)
31
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
32 SANITAČNAacute INFRAŠTRUKTUacuteRA NOVYacute PRIacuteSTUP NA PRIacuteKLADE PRIacuteRODNYacuteCH ČISTIARNIacute ODPADOVYacuteCH VOcircD
S klesajuacutecou veľkosťou obciacute na Slovensku prudko rastie počet podiel obyvateľov bez priacutestupu k sanitačnej infraš-truktuacutere Napojenosť obciacute s menej ako 2000 obyvateľmi v 14 z 15 najmenej rozvinutyacutech okresov na verejnuacute kanalizaacute-ciu a čistenie odpadovyacutech vocircd (48 populaacutecie tyacutechto okre-sov) je iba 23 67 (slovenskyacute priemer v roku 2018 bol vyše 68 68) Tento priepastnyacute rozdiel v priacutestupe k tejto zaacutekladnej službe maacute niekoľko priacutečin Okrem mernej investičnej naacuteroč-nosti vyacutestavby stokovyacutech sietiacute a ČOV v malyacutech obciach (EurEO) ktoraacute rastie s ich klesajuacutecou veľkosťou menšej hustote zastavanosti a slabšej ekonomickej situaacutecie obyva-teľstva v malyacutech siacutedlach suacute paradoxne rozhodujuacutecou priacuteči-nou suacutečasneacuteho stavu najmauml politickeacute zaacutevaumlzky Slovenska voči EUacute pri zabezpečeniacute odvaacutedzania a čistenia OV Vďaka nim sa podpora z verejnyacutech fondov suacutestreďuje na riešenie aglomeraacuteciiacute nad 10 tisiacutec respektiacuteve nad 2 tisiacutec obyvateľov Zvyšovanie napojenosti menšiacutech aglomeraacuteciiacute dlhodobo ostaacuteva na okraji zaacuteujmu štaacutetu (okrem rozostavanej infraš-truktuacutery a oblastiacute s ohrozenyacutemi zdrojmi pitnej vody) Absencia sanitačnej infraštruktuacutery zvyšuje životneacute naacute-klady ich obyvateľov oproti obyvateľom miest ktoriacute majuacute infraštruktuacuteru k dispoziacutecii vďaka verejnyacutem fondom 69 a zaacutero-veň predstavuje neudržateľnuacute zaacuteťaž životneacuteho prostredia v malyacutech siacutedlach70
Všestranne vyacutehodnyacutem riešeniacutem tejto situaacutecie by mohla byť svojpomocnaacute vyacutestavba a prevaacutedzka sanitačnej infraš-truktuacutery s priacuterodnyacutemi čistiarňami odpadovyacutech vocircd (vlastnyacute-mi kapacitami obciacute) Toto riešenie by okrem zvyacutešenia život-nej uacuterovne ľudiacute a ochrany životneacuteho prostredia zaacuteroveň posilnilo stabilitu lokaacutelnej ekonomiky a prinieslo nezanedba-teľnyacute počet pracovnyacutech priacuteležitostiacute pri ktoryacutech sa vyžaduje minimaacutelna kvalifikaacutecia a to v oblastiach s nadpriemerne vy-sokou nezamestnanosťou a nevyacutehodnou štruktuacuterou neza-mestnanyacutech Priacuterodneacute technoloacutegie čistenia OV suacute založeneacute na rov-nakom princiacutepe ako bežneacute aktivačneacute (mechanicko-biologic-keacute) ČOV Hlavnyacute rozdiel medzi nimi spočiacuteva v ryacutechlosti čis-tiaceho procesu ndash ten je v priacutepade priacuterodnyacutech ČOV pomalyacute
a čistenie odpadovyacutech vocircd si preto vyžaduje vaumlčšiu plochu oproti aktivačnyacutem ČOV Plošnuacute naacuteročnosť priacuterodnyacutech ČOV však vyvažuje ich veľmi niacutezka prevaacutedzkovaacute naacuteročnosť a ab-sencia zložitejšiacutech technoloacutegiiacute Pri porovnateľnyacutech investič-nyacutech naacutekladoch (v priacutepade vyacutestavby na kľuacuteč) majuacute porovna-teľnuacute životnosť aj čistiacu schopnosť ako aktivačneacute ČOV Suacute ale energeticky nenaacuteročneacute čo sa premieta do niekoľkonaacute-sobne nižšiacutech prevaacutedzkovyacutech naacutekladov počas celej ich život-nosti Ale nielen to Tyacutem že značnuacute časť investičnyacutech naacutekla-dov priacuterodnyacutech čistiarniacute tvoria zemneacute a jednoducheacute staveb-neacute praacutece suacute realizovateľneacute bdquosvojpomocneldquo - buď vlastnyacutemi kapacitami obce (napr formou obecneacuteho sociaacutelneho podni-ku) alebo kapacitami dostupnyacutemi v obci alebo v bezprostred-nom okoliacute V takomto priacutepade mocircžu investičneacute naacuteklady na vyacutestavbu priacuterodnej ČOV nielen klesnuacuteť oproti vyacutestavbe na kľuacuteč ale vaumlčšina použityacutech peňaziacute by ostala v regioacutene Napriek tomu takmer všetky ČOV v malyacutech obciach na Slovensku tvoria aktivačneacute ČOV budovaneacute na kľuacuteč externyacute-mi dodaacutevateľmi Ich vyacutestavbu obce financujuacute z verejnyacutech prostriedkov najmauml dotaacuteciiacute ndash to znamenaacute že verejneacute penia-ze ktoreacute do regioacutenu pritečuacute vzaacutepaumltiacute zvaumlčšeneacute o spolufinan-covanie samospraacutev z neho odtečuacute preč Ostaacutevajuacute po nich technologicky naacuteročneacute zariadenia ktoreacute si vyžadujuacute vyso-kokvalifikovanuacute uacutedržbu a obsluhu Preto suacute aktivačneacute ČOV vaumlčšinou prevaacutedzkovaneacute externe Ak maacute byť pre prevaacutedzko-vateľa finančne naacuteročnaacute prevaacutedzka ekonomicky udržateľnaacute naacuteklady (stočneacute) musia preniesť na užiacutevateľov (najmauml do-maacutecnosti) Naopak jednoduchaacute (tiež svojpomocne realizovateľnaacute) prevaacutedzka priacuterodnyacutech ČOV poskytuje priacuteležitosť ďalšieho zniacuteženia prevaacutedzkovyacutech naacutekladov pracovneacute priacuteležitosti v malyacutech obciach a teda aj vyacutehodnejšie ekonomickeacute pod-mienky pre domaacutecnosti Vzhľadom na veľkyacute počet malyacutech siacutediel bez priacutestupu k čisteniu odpadovyacutech vocircd ponuacuteka uvedenyacute novyacute priacutestup k vyacutestavbe priacuterodnyacutech ČOV obrovskyacute potenciaacutel k posilneniu ich ekonomickej stability Jeho uplatnenie by podporilo zmysluplneacute využitie verejnyacutech fondov a poskytlo by praacutecu
71 Komplexnyacute pohľad na potenciaacutel vyacutestavby sanitačnej infraštruktuacutery v malyacutech siacutedlach jeho vyacutehody ekonomickeacute sociaacutelne a environmentaacutelne pozitiacuteva priniesla štuacutedia bdquoAnalyacuteza podmienok spraacutevneho naacutevrhu a aplikaacutecie extenziacutevnych systeacutemov čistenia odpadovyacutech vocircd vo vybranyacutech obciach okresu Rimavskaacute Sobotaldquo vypracovanaacute expertnyacutem tiacutemom splnomocnenca vlaacutedy pre podporu najmenej rozvinutyacutech okresov v roku 2017 Materiaacutel charakterizuje aj priacutepravu podmienok pre realizaacuteciu pilotnyacutech projektov v okrese Rimavskaacute Sobota
72 Potravinovaacute dostupnosť na vidieku httpswwwzmosskpotravinova-dostupnost-na-vidieku-oznammid419520htmlm_419520
32
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
33 PODPORA LOKAacuteLNEJ DOSTUPNOSTI A PRODUK-CIE POTRAVIacuteN
relatiacutevne veľkeacutemu počtu inak ťažko zamestnateľnyacutech ľudiacute vo vidieckych regioacutenoch Podporilo by vznik obecnyacutech podni-kov ktoreacute po dokončeniacute sanitačnej infraštruktuacutery v ďalšiacutech rokoch mocircžu vďaka ziacuteskanyacutem skuacutesenostiam a techniky po-skytovať ineacute služby technickeacuteho charakteru (opravy miest-nych komunikaacuteciiacute realizaacutecia vodozaacutedržnyacutech a protipovodňo-vyacutech opatreniacute tereacutenne uacutepravy zber biomasy na tzv bielych plochaacutech a podobne) Čo je nemenej docircležiteacute uvedenyacute priacutestup by viedol k citeľneacutemu zvyacutešeniu životnej uacuterovne ľudiacute vo vidieckych re-gioacutenoch a k zniacuteženiu zaťaženia ich životneacuteho prostredia71
Zmeniť hlboko zakorenenyacute priacutestup k vyacutestavbe sanitač-nej infraštruktuacutery nebude jednoducheacute a vyžiada si veľmi
Združenie miest a obciacute Slovenska v polovici decembra 2019 predstavilo vyacutesledky prieskumu o dostupnosti potra-viacuten na vidieku Na zaacuteklade tyacutechto daacutet v priebehu šiestich mesiacov vypracovalo dopadovuacute štuacutediu formulujuacutecu vyacute-chodiskaacute ako riešiť dostupnosť zaacutekladnyacutech potraviacuten ale i zaacute-kladneacuteho nepotravinoveacuteho tovaru na vidieku 72 Z uvedeneacuteho prieskumu je okrem ineacuteho zrejmeacute že len 46 obciacute do 250 obyvateľov maacute kamennuacute predajňu V ob-ciach od 250 do 500 obyvateľov suacute kamenneacute predajne v 82 samospraacutev Služby pojazdnej predajne v oboch veľkost-nyacutech kategoacuteriaacutech využiacuteva 7 obciacute Z prieskumu tiež vyplyacute-va že iba 26 obciacute prevaacutedzkuje vlastnuacute predajňu potraviacuten Signifikantne vyššie je zastuacutepenie obecnyacutech kamennyacutech predajniacute v najmenšiacutech obciach do 250 obyvateľov (69) oproti množstvu kamennyacutech predajniacute v obciach od 251 do 500 obyvateľov (08) Tlak na zabezpečenie potraviacuten v najmenšiacutech obciach je vyacuterazne vaumlčšiacute ako vo vaumlčšiacutech obciach a nuacuteti samospraacutevy k prevaacutedzkovaniu vlastnyacutech obecnyacutech predajniacute Suacutekromneacute potraviny v obciach prevaacutedzkuje 742 prevaacutedzkovateľov a 289 potravinovyacutech predajniacute pocircsobia-cich v najmenšiacutech skupinaacutech obciacute patriacute do vaumlčšej maloob-chodnej siete Na Slovensku v kategoacuterii malyacutech obciacute (do 500 obyvate-ľov) bolo identifikovanyacutech 102 reaacutelnych bdquopotravinovyacutech puacuteštiacuteldquo Až 62 tyacutechto obciacute patriacute do veľkostnej kategoacuterie do 250 obyvateľov Ide o obce lokalizovaneacute prevažne na vyacute-chode Slovenska V Bratislavskom Trnavskom a Trenčian-skom kraji neboli identifikovaneacute reaacutelne potravinoveacute puacutešte v kategoacuterii malyacutech obciacute ale aj na tomto uacutezemiacute suacute obce respek-
docircslednuacute priacutepravu Bez vopred dobre pripravenyacutech podmie-nok (metodiky kapacity poradenstvo systeacutem koučingu pra-covniacutekov vhodne a pružne nastaveneacute komplexneacute a viacroč-neacute financovanie atď) by bol takyacuteto novyacute priacutestup odsuacutedenyacute na neuacutespech a iba by demotivoval k ďalšiacutem inovaacuteciaacutem V opačnom priacutepade by však mohol priniesť revolučnuacute zmenu k využiacutevaniu verejnyacutech fondov na posilňovanie lokaacutelnej se-bestačnosti s veľkyacutem replikačnyacutem efektom v ďalšiacutech odvet-viach (v stavebniacutectve a vyacuterobe stavebnyacutech komponentov z priacuterodnyacutech materiaacutelov v starostlivosti o krajinu lesnom hos-podaacuterstve v poľnohospodaacuterstve pri zvyšovaniacute adaptability a odolnosti voči zmene kliacutemy atď)
tiacuteve lazy v ktoryacutech obyvatelia nemajuacute priacutestup ku kuacutepe zaacutek-ladnyacutech potraviacuten Obyvatelia žijuacuteci v potravinovyacutech puacutešťach majuacute zvy-čajne podpriemerneacute ročneacute priacutejmy a suacute aj takyacutemto spocircsobom sociaacutelno-ekonomicky znevyacutehodneniacute pri naacutekupe potraviacuten Okrem toho nemocircžeme zabuacutedať na zmenu socio-ekono-mickeacuteho spraacutevania ľudiacute v docircsledku COVID-19 ktoraacute ešte skomplikovala dostupnosť potraviacuten pre značnuacute časť ľudiacute ži-juacutecich v obciach bez kamenneacuteho obchodu To všetko znaacuteso-buje potrebu udržateľnyacutech riešeniacute Podľa prieskumu ZMOS 553 starostov konštatova-lo že nie je možneacute ekonomicky zabezpečiť činnosť potravi-novej predajne Dokonca 642 starostov obciacute s počtom obyvateľov do 250 si mysliacute že to nie je možneacute v priacutepade obciacute do 500 obyvateľov je o tejto nemožnosti presvedče-nyacutech 33 respondentov Prevaacutedzka maloobchodnej predajne potraviacuten na vidie-ku nie je žiaden biznis Mnoheacute majuacute probleacutem udržať pre-vaacutedzkovuacute ekonomiku na nule mnoheacute zanikajuacute preto lebo sa postupne dostaacutevajuacute do neudržateľnej ekonomickej straty Čo navrhujeme - legislatiacutevne zjednodušenie predaja lokaacutelnych vyacuterob-kov prostredniacutectvom lokaacutelnych obchodnyacutech sietiacute (pojazdneacute predajne donaacuteška maleacute obecneacute predajne) tyacutem že buduacute po-staveneacute na roveň predaja z dvora - vyacutechodiskom na odstraacutenenie probleacutemu s nedostup-nosťou potraviacuten na vidieku je možnosť zavedenia dotačnyacutech scheacutem na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodnyacutech predajniacute podľa vzoru uacutespešnyacutech a
73 Spraacuteva o plneniacute zaacutemerov Koncepcie štaacutetnej bytovej politiky do roku 2020
33
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
udržateľnyacutech riešeniacute v okolityacutech štaacutetoch - riešenie sa ponuacuteka v dotaacutecii na prevaacutedzku maloob-chodnej (kamennej) predajne v dotaacutecii na prevaacutedzku po-jazdnej predajne priacutepadne v podpore predaja z dvora Okrem toho je možneacute vytvaacuterať predajňu potraviacuten na baacuteze sociaacutelneho podniku a tiež využitiacutem personaacutelneho zaacutezemia formou tereacutennej sociaacutelnej praacutece - nevyhnutne vytvoriť pre bliacutezku buduacutecnosť adekvaacutetne legislatiacutevne prostredie na zavedenie modelu tzv franchisin-govyacutech predajniacute (značka a distribuacutecia potraviacuten by bola za-bezpečenaacute slovenskyacutem obchodnyacutem reťazcom prevaacutedzka predajne zasa lokaacutelnym akteacuterom) - z alternatiacutevnych riešeniacute je možneacute vytvoriť model kto-reacuteho pridanaacute hodnota je vyacutesledkom medziobecnej spolu-praacutece tj založeniacute spoločnej kamennej predajne Toto rieše-nie je vhodneacute pokiaľ geografickaacute vzdialenosť obciacute je malaacute - je možneacute kombinovať verejno-suacutekromneacute partnerstvaacute na prevaacutedzke maloobchodnyacutech predajniacute potraviacuten a nepotravi-noveacuteho tovaru Zaacuteroveň sa vďaka tomuto partnerstvu zni-žujuacute vstupneacute ale aj prevaacutedzkoveacute ekonomickeacute naacuteklady a eli-minuje riziko neudržateľnosti konkreacutetnej formy zabezpečovania predaja potraviacuten - podporou maloobchodnyacutech predajniacute na vidieku by bolo aj zniacuteženie dane z pridanej hodnoty na zaacutekladneacute potra-viny Ich cena zohraacuteva docircležituacute uacutelohu v spotrebiteľskom koši zaacutekazniacuteka a naacutesledne vo vyacuteške dopytu a zmysluplnosti pre-vaacutedzkovania kamennyacutech obchodov Pri riešeniach dostupnosti potraviacuten na vidieku je po-trebneacute smerovať pozornosť na iniciatiacutevu Euroacutepskej komisie bdquoZ farmy na stocirclldquo ktoraacute je suacutečasťou Euroacutepskej zelenej doho-dy Dostupnosť potraviacuten na vidieku ako služby vo verejnom
Byacutevanie je zaacutekladnou potrebou človeka ktorej uspoko-jenie je podmienkou na uspokojenie ďalšiacutech životne docircleži-tyacutech potrieb Byacutevanie plniacute celyacute rad funkciiacute v živote jednotliv-ca a celej spoločnosti Maacute sociaacutelne aspekty ovplyvňuje hospodaacutersky rozvoj (napr neschopnosť pokryacutevať dopyt po byacutevaniacute brzdiacute mobilitu za praacutecou) a odraacuteža sa na stabilite spoločnosti Je tiež určujuacutece pre rozvoj siacutediel a populačnyacute rast Podľa sčiacutetania v roku 2011 v porovnaniacute so štaacutetmi EUacute maacute Slovensko s 370 bytmi na 1000 obyvateľov druhyacute naj-nižšiacute podiel Priemer Euroacutepskej uacutenie je 470 bytov1000 obyvateľov Už to naznačuje prirodzenyacute silnyacute dopyt po byacute-vaniacute Na Slovensku je spolu 1994897 bytov z toho je 891 trvalo obyacutevanyacutech s veľkyacutemi rozdielmi medzi krajmi73Tri štvrtiny bytoveacuteho fondu boli postaveneacute pred rokom 1990 z toho 856000 v panelovyacutech viacpodlažnyacutech domoch Vyacute-stavbu novyacutech obydliacute po roku 1990 ťahajuacute najmauml suacutekromneacute
zaacuteujme zvyšuje podpora lokaacutelnej produkcie a jej lokaacutelneho odberu To vytvaacutera priacuteležitosť pre lokaacutelnych poľnohospodaacute-rov doraacutebať potravinaacuterske produkty na zaacuteklade dopytu v ktorom kvantita ustupuje kvalite Taacuteto novaacute tendencia po-maacuteha nasmerovať produkciu a konzumaacuteciu potraviacuten na en-vironmentaacutelne udržateľnuacute cestu keď sa minimalizujuacute do-pravneacute naacuteklady na jednej strane a na strane druhej tlak na zdravotne nezaacutevadneacute potraviny brzdiacute nadmerneacute použiacutevanie pesticiacutedov umelyacutech hnojiacutev a pod ktoreacute poškodzujuacute zdravie a niečia životneacute prostredie Na rastuacuteci dopyt po kvalitnyacutech a cenovo dostupnyacutech potravinaacutech by obce mali reagovať zriaďovaniacutem predajniacute resp vaumlčšie mestaacute tržniacutec s celoročnou prevaacutedzkou ktoreacute by ponuacutekali čerstveacute a zdraveacute potraviny produkovaneacute lokaacutelne Dodaacutevateľov ndash lokaacutelne priacutemestskeacute farmy a poľnohospodaacuter-ske podniky by obec odbremenila od logistiky spojenej s predajom a suacutečasne by mala pod kontrolou spocircsob pestova-nia plodiacuten a chovu zvierat a teda kvalitu produktov Obce by mali investovať do zdravia detiacute a mlaacutedeže Na-priek vlaacutednou mocou zrušenyacutech obedov zadarmo finančne podporovať stravovanie v školskyacutech jedaacutelňach a postarať sa o prednostneacute zaacutesobovanie školskyacutech kuchyacuteň zdravyacutemi su-rovinami z lokaacutelnych zdrojov Organickyacute odpad z poľnohospodaacuterskych podnikov a lokaacutelnych fariem ako aj separovanyacute zelenyacute odpad z domaacutec-nostiacute by obec mala spracovať vo vlastnyacutech zariadeniach na bioplyn ktoryacute by sa mohol použiť na vyacuterobu elektriny a tep-la pre potreby obyvateľov obce Podporilo by sa tak nielen bezodpadoveacute hospodaacuterenie ale posilnil by sa aj vlastnyacute roz-počet a rozpočty domaacutecnostiacute a v neposlednom rade udržal obeh peňaziacute v regioacutene
34 NAacuteJOMNEacute A SOCIAacuteLNE BYacuteVANIE
investiacutecie developerskeacute projekty a rodinneacute domy v prieme-re ročne zhruba 15500 bytovyacutech jednotiek Z toho zhruba 10 tvoria projekty samospraacutevy ale ich podiel v posled-nyacutech rokoch klesaacute Slovensko je jednou z krajiacuten strednej a vyacutechodnej Eu-roacutepy ktoreacute prešli rozsiahlou privatizaacuteciou bytoveacuteho fondu po roku 1989 Je to vyacutesledok politickeacuteho rozhodnutia z roku 1992 o odpredaji bytov do osobneacuteho vlastniacutectva občanom za niacutezku cenu založenyacute na pravicovom presvedčeniacute že suacutek-romneacute je lepšie ako štaacutetne alebo družstevneacute a že ľudia sa buduacute o svoje vlastniacutectvo lepšie starať Vyacutesledkom je štruktuacutera bytoveacuteho fondu v ktorej 905 obyvateľov byacuteva vo vlastnom byte čo je najvyššiacute po-diel v raacutemci eurozoacuteny Iba 3 bytov suacute vo vlastniacutectve samo-spraacutev a sluacutežia najmauml pre potreby sociaacutelneho byacutevania pre najslabšie skupiny 3 prenajiacutemajuacute vlastniacuteci za trhoveacute ceny (ide najmauml o druheacute či tretie byty ktoreacute sluacutežia ich majiteľom
74 httpwwwnovostavbyskblog-novostavieb-a-developerskych-projektov41649-najviac-penazi-davame-na-byvanie-ale-dokazeme-si-aj-nie-co-usporit
75 Dotaacutecia do Štaacutetneho fondu rozvoja byacutevania ako mechanizmu na podporu vyacutestavby verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev by bolo treba v štaacutetnom rozpočte stabilizovať tak ako to odporuacuteča ZMOS Malo by to pomocirccť tomu aby sa samospraacutevy mohli pri priacuteprave svojich projektov spoľahnuacuteť dotaacutecie z tohto fondu a zniacutežiť naacuteklady a naacutesledne aj vyacutešku naacutejomneacuteho pre najpotrebnejšie sociaacutelne skupiny Štaacutetny fond rozvoja byacutevania uacutespešne sluacuteži aj na podporu obnovy bytoveacuteho fondu a zniacuteženia jeho energetickej naacuteročnosti čo je uacuteloha o ktorej piacutešeme na inom mieste
76 Dostupneacute na straacutenke httpswwwzmosskkniznica-zmoshtml
77 Dostupneacute na straacutenke wwwfessk
34
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ako investičneacute byty) a 35 vlastnia stavebneacute bytoveacute druž-stvaacute ktoreacute neboli odkuacutepeneacute počas privatizaacutecie Podielom naacutejomneacuteho byacutevania k byacutevaniu v suacutekromnom vlastniacutectve sa radiacute Slovensko v Euroacutepskej uacutenii na posledneacute priečky Tento podiel maacute vaacutežne sociaacutelno-ekonomickeacute dopa-dy na ekonomickuacute mobilitu a demografickyacute vyacutevoj Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev zna-menaacute obmedzenyacute priacutestup k byacutevaniu pre niacutezko-priacutejmoveacute sku-piny zdravotne postihnutyacutech marginalizovaneacute skupiny ale-bo bezdomovcov Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania zaacutesadne znižuje dostupnosť byacutevania najmauml pre mladyacutech ľudiacute pre ktoryacutech jedinaacute reaacutelna cesta k vlastneacutemu byacutevaniu je hypoteacute-ka ktoraacute je pre časť z nich nedostupnaacute Aj preto až 57 mladyacutech ľudiacute vo veku 25-34 žije so svojimi rodičmi To je jeden z najvyššiacutech podielov v EUacute Ďalšiacutem limitom dostupnosti byacutevania suacute mesačneacute po-platky Podľa dostupneacuteho prieskumu až 78 slovenskyacutech domaacutecnostiacute s niacutezkym priacutejmom vynakladaacute viac ako 40 svoj-ho priacutejmu na naacuteklady spojeneacute s byacutevaniacutem Podľa klasifikaacutecie OECD suacute tieto domaacutecnosti nadmerne zaťaženeacute74 Aj v sku-pine tyacutech ktoriacute majuacute hypoteacuteku 31 vynakladaacute na byacutevanie viac ako 40 svojho priacutejmu Na druhej strane priacutespevok na byacutevanie je na Slovensku obmedzenyacute iba na tyacutech ktoriacute pobe-rajuacute daacutevky v hmotnej nuacutedzi Štaacutet pomaacuteha mladyacutem rodinaacutem doplatkom na splaacutetky hypoteacuteky aby im uľahčil cestu k vlast-neacutemu byacutevaniu Riešeniacutem tejto situaacutecie je zvyacutešenie celkoveacuteho počtu bytov a zvyacutešenie podielu naacutejomnyacutech bytov v troch segmen-toch a) verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania b) podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania postaveneacuteho bytovyacutemi organizaacuteciami s verejnou podporou c) suacutekromneacuteho naacutejom-neacuteho byacutevania Prveacute dva segmenty sa na Slovensku zatiaľ takmer nerozviacutejajuacute Vlaacutedny reformnyacute plaacuten akcentuje na pr-vom mieste naacutejomneacute byty s trhovyacutem naacutejomnyacutem Ide o cha-rakteristickyacute pravicovyacute priacutestup ktoryacute vychaacutedza z toho že trh situaacuteciu s byacutevaniacutem vyrieši Ale progresiacutevne riešenie suacute cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou ktoreacute kladie vlaacutedny dokument na druheacute miesto Ako konkreacutetne chce podporiť ich vyacutestavbu o tom hovoriacute len v naacuteznakoch Naopak riešeniacutem ktoreacute podporujeme je cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou Znamenaacute to najmauml roz-voj verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania a rozvoj podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania ktoreacute treba založiť takmer od začiatku Verejneacute naacutejomneacute byacutevanie vo vlastniacutectve samospraacutev maacute sluacutežiť v prvom rade na pokrytie potrieb sociaacutelne najslabšiacutech skupiacuten Na vyacutestavbu ďalšiacutech dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov
ktoreacute by pokryacutevali potreby mladyacutech rodiacuten a ďalšiacutech skupiacuten obyvateľstva treba podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute mocircžu mať podobu sociaacutelneho podniku byacutevania byto-veacuteho družstva či špeciaacutelnej neziskovej organizaacutecie s licen-ciou Z finančneacuteho hľadiska možno na ich podporu využiť Štaacutetny fond75 rozvoja byacutevania formou vyacutehodnyacutech uacuteverov na podporu vyacutestavby verejnyacutech naacutejomnyacutech bytov doplnenyacutech štaacutetnou dotaacuteciou ktoraacute umožniacute zniacutežiť naacuteklady na vyacutestavbu a tyacutem aj zniacutežiť naacutejomneacute pre najslabšie skupiny v tomto seg-mente naacutejomnyacutech bytov Ako vyacutechodisko pre koncipovanie štaacutetnej bytovej poli-tiky do roku 2030 treba využiť analyacutezu naacutejomneacuteho byacutevania ktoruacute pripravil ZMOS a viacero odporuacutečaniacute ktoreacute z nej vy-plyacutevajuacute76 Rovnako treba využiť aj vyacutesledky projektu Nadaacute-cie Fridricha Eberta bdquoViac dostupneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania na Slovensku Ako na toldquo a odporuacutečania v ňom obsiahnu-teacute77
Medzi vyacutechodiskaacute navrhovaneacute ZMOSom patria okrem inyacutech
a) stanoviť pevnyacute finančnyacute objem určenyacute na podporu vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo vlastniacutectve samospraacutev v štaacutet-nom rozpočte SR b) definovať možnosti projektov verejno-suacutekromneacuteho part-nerstva určenyacutech na riešenie probleacutemov suacutevisiacich so zvy-šovaniacutem počtu dostupnyacutech bytov c) stanoviť percento naacutejomnyacutech bytov v developerskyacutech projektoch napriacuteklad vo vaumlčšiacutech mestaacutech d) postupne vytvoriť siete regionaacutelnych (neziskovyacutech) orga-nizaacuteciiacute ktoreacute by zabezpečovali proces obstaraacutevania naacutejom-nyacutech bytov pre mestaacute a obce v danom regioacutene a poskytova-li by profesionaacutelnu spraacutevu bytov vraacutetane sociaacutelnej praacutecee) podporiť pilotnyacute projekt pre spraacutevcovstvo naacutejomnyacutech by-tov čo pre samostatneacute obce je finančne aj organizačne naacute-ročneacute f) vytvoriť databaacutezu nevyužityacutech a prebytočnyacutech nehnuteľ-nostiacute vo vlastniacutectve štaacutetu a samospraacutevy ktoreacute je možno pre-stavať na naacutejomneacute byacutevanieg) upraviť pravidlaacute pre vyacutepočet naacutejmov v bytoch s regulova-nyacutem naacutejmomh) zmeniť suacutečasnuacute praacutevnu uacutepravu s cieľom zabezpečiť vzaacute-jomnuacute rovnovaacutehu praacutevneho postavenia medzi vlastniacutekom a naacutejomcom pri naacutejme bytu
Z projektu Nadaacutecie Fridricha Eberta suacute to ďalšie vybra-
78 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112
79 Social Enterprises and The Social Economy Going Forward European Commision October 2016
35
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
neacute odporuacutečaniaa) rozšiacuteriť vyacutechodisko štaacutetnej bytovej politiky aby sa dostup-neacute byacutevanie stalo prioritou štaacutetu a samospraacutev a pokryacutevalo nielen niacutezko-priacutejmoveacute a zraniteľneacute skupiny ale aj skupiny so strednyacutem priacutejmomb) podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute podporovaneacuteho a neziskoveacuteho byacutevania ktoryacutech hlavnou naacuteplňou by bola vyacute-stavba a spraacuteva naacutejomnyacutech bytovc) na ich podporu navrhnuacuteť vhodneacute stimulačneacute naacutestroje najmauml s využitiacutem zaacutekona o sociaacutelnom podniku byacutevania78 osobitne preskuacutemať možnosti oživenia naacutejomneacuteho byacutevania prostredniacutectvom byacutevania družstevneacuteho typu d) identifikovať vhodneacute pozemky vo vlastniacutectve štaacutetu a sa-mospraacutev na vyacutestavbu verejneacuteho sociaacutelneho ako aj dostup-neacuteho naacutejomneacuteho byacutevaniae) nahradiť pojem sociaacutelneho byacutevania pojmom podporova-neacuteho byacutevania (resp byacutevania s podporou) ktoryacute vniacutema takeacute-to byacutevanie ako kvalitneacute nesegregovaneacute cenovo dostupneacute byacutevanie reflektujuacutece potreby zraniteľnyacutech skupiacuten a poskytu-juacutece docircstojneacute podmienky na život f) využiť poplatok za rozvoj aj na podporu budovania sociaacutel-nychcenovo dostupnyacutech bytov stanoveniacutem povinnosti v zaacutekone použiť istyacute percentuaacutelny podiel z vyacutenosu poplatku na tento uacutečelg) vypracovať novuacute praacutevnu uacutepravu priacutespevku na byacutevanie a to vyčleneniacutem tohto priacutespevku z pomoci v hmotnej nuacutedzi a určeniacutem jeho vyacutešky a možnostiacute použitia tak aby boli vytvo-reneacute podmienky na udržateľnosť primeraneacuteho byacutevania aj
Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k k lokaacutelnemu (a regio-naacutelnemu) rozvoju prirodzene podporuje rozvoj sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelnych podnikov Expertnaacute skupina o sociaacutelnom podnikaniacute Euroacutepskej ko-misie The Commision Expert Group and Social Entreprene-urship (GECES) v štuacutedii o sociaacutelnych podnikoch79 uvaacutedza 5 pozitiacutevnych priacutenosov sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelneho pod-nikania Z nich suacute najrelevantnejšie nasledovneacute Po prveacute vy-tvorenie a rozvoj kvalitnej inkluziacutevnej praacutece Sociaacutelne podni-ky často operujuacute v pracovne naacuteročnyacutech odvetviach v porovnaniacute s dnes prevažujuacutecimi kapitaacutelovo naacuteročnyacutemi od-vetviami a tyacutem vytvaacuterajuacute vysokyacute počet pracovnyacutech priacuteleži-tostiacute Štuacutedia uvaacutedza že v rokoch 2008-2015 v Španielsku vzniklo 31 tisiacutec sociaacutelnych podnikov ktoreacute vytvorili 210 tisiacutec pracovnyacutech priacuteležitostiacute
pre zraniteľneacute skupinyh) podporiť pilotneacute projekty spolupraacutece štaacutetu a samospraacutevy využiacutevajuacutece princiacutepy Housing first a Rapid re-housing ktoreacute už 20 rokov vykazujuacute v zahraničiacute najvaumlčšiu uacutespešnosť v ukončovaniacute dlhodobeacuteho bezdomovectvai) diskutovať o opatreniach zameranyacutech na zabezpečenie so-ciaacutelnej inkluacutezie a sociaacutelneho mixu vraacutetane využitia skuacutesenos-tiacute z Veľkej Britaacutenie s vyčleneniacutem časti bytov v komerčnyacutech projektoch na naacutejomneacute byacutevaniej) nastaviť podmienky na udržateľnosť naacutejomnyacutech bytov po-čas celej životnosti bytoveacuteho domu Koncepcia štaacutetnej bytovej politiky do roku 2030 by mala priniesť posun v segmente naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev aby boli schopneacute lepšie pokryacutevať by-toveacute potreby najzraniteľnejšiacutech skupiacuten Takisto by mala pri-niesť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute buduacute spolupracovať so samospraacutevami buduacute ziacuteskavať verejnuacute podporu (najmauml formou vyacutehodnyacutech uacuteverov) a ktoryacutech hlavnou naacuteplňou bu-de vyacutestavba a spraacuteva cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov na neziskovom princiacutepe podobne ako je to napr v Rakuacutesku a ďalšiacutech euroacutepskych krajinaacutech Takyacuteto segment na Sloven-sku doteraz neexistuje a mohol by znamenať vyacuteraznyacute posun v počte cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov Aby sa vy-tvorila širšia ponuka v diferencovanej štruktuacutere je možneacute podporiť i vznik segmentu suacutekromneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania s trhovyacutem naacutejomnyacutem iba s nepriamou štaacutetnou podporou zrejme pre ľudiacute s vyššiacutemi priacutejmami
Ako druhyacute priacutenos sociaacutelneho podnikania sa uvaacutedza so-ciaacutelna inkluacutezia a redukcia chudoby Mnoheacute sociaacutelne podniky poskytujuacute služby zraniteľnyacutem osobaacutem uspokojujuacute ich soci-aacutelne potreby v byacutevaniacute zdravotnej starostlivosti v opatrova-teľstve Mnoheacute z nich zamestnaacutevajuacute zdravotne postihnuteacute osoby osoby dlhodobo nezamestnaneacute a pomaacutehajuacute im in-tegrovať sa spaumlť do spoločnosti Ďalšiacutem priacutenosom sociaacutelneho podnikanie je že pomaacuteha-juacute uspokojovať lokaacutelne potreby a takyacutemto spocircsobom rozviacute-jať lokaacutelnu ekonomiku Okrem toho mocircžu zohraacutevať aj docircle-žituacute uacutelohu pri zelenej transformaacutecii a osobitne pri rozvoji tzv repair economy Štuacutedia uvaacutedza že až 77 Euroacutepanov by radšej dalo opraviť svoje produkty ako kupovať noveacute a až 60 by bolo ochotnyacutech si kuacutepiť produkty z druhej ruky Poruchovosť tzv kaziacutetka suacute častokraacutet zabudovaneacute do
35 SOCIAacuteLNY PODNIK AKO NAacuteSTROJ LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
80 Euroacutepska komisia prijala 10 novyacutech pravidiel pre ekodizajn Pozri httpseceuropaeuenergytopicsenergy-efficiencyenergy-la-bel-and-ecodesignregulation-laying-down-ecodesign-requirements-1-october-2019_enredir=1 alebo httpseceuropaeuslovakianewsnew_rules_make_household_appliances_more_sustainable_sk
81 V Euroacutepskej zelenej dohode sa uvaacutedza ako jeden z docircvodov bdquorepair economyldquo zastavenie exportu elektronickeacuteho odpadu do chudobnyacutech štaacutetov Afriky a niektoryacutech aacutezijskyacutech štaacutetov I keď existuje Bazilejskaacute konvencia o riadeniacute pohybu nebezpečnyacutech odpadov cez hranice štaacutetov a ich zneškodňovaniacute a tiež Dohovor z Bamako ktoryacute takyacuteto dovoz do Afriky zakazuje odpad z EUacute sa tam dovaacuteža ako bdquosecond handrdquo tovar Z mi-lioacutenov ton elektroodpadu ktoryacute sa každoročne vyprodukuje v EUacute časť skončiacute v štvrti ghanskeacuteho hlavneacuteho mesta Akkra na najhoršej sklaacutedke na svete Agbogbloshie Na smetiskaacutech v Ghane Nigeacuterii ale i v Pakistane Indii a pod sa z neho tiacute najchudobnejšiacute snažia ziacuteskať aspoň niečo čo by mohli speňažiť Vystavujuacute sa pritom škodlivyacutem uacutečinkom toxickyacutech laacutetok ktoreacute nenapraviteľne poškodzujuacute ich zdravie
82 Pri komunikovaniacute o Euroacutepskej zelenej dohode Komisia uviedla že Akčnyacute plaacuten pre cirkulaacuternu ekonomiku bude zahrnovať opatrenia ktoreacute majuacute podporiť biznis aby ponuacutekal produkty ktoreacute sa dajuacute opraviť Komisia bude obmedzovať plaacutenovaneacute zastaraacutevanie osobitne u elektroniky
83 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112Zaacutekon je prekomplikovanyacute a vieme si predstaviť že skocircr odraacutedza ako podporuje zakladanie sociaacutelnych podnikov
84 Škobla D Kovaacutečovaacute L Ondoš S Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku Bratislava 2018
36
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
produktov dlhodobej spotreby Odborne nazyacutevaneacute plaacuteno-vaneacute zastaraacutevanie inyacutemi slovami naprogramovanie predčas-nej nefunkčnosti zariadenia tyacutem že niektoraacute z jeho suacutečiastok tzv kaziacutetko maacute zaacutemerne kraacutetku životnosť a nedaacute sa nahradiť je podnikateľskou taktikou ako umelo zvyšovať dopyt po svojich vyacuterobkoch Noveacute euroacutepske pravidlaacute pre ekodizajn80 ktoreacute buduacute platiť od marca 2021 pre všetky spotrebiče uvedeneacute na eu-roacutepsky trh majuacute nielen dosahovať predpiacutesanuacute energetickuacute uacutečinnosť ale i zabezpečiť možnosť opravy spotrebičov naacute-hradnyacutemi dielmi Euroacutepske pravidlaacute z hľadiska ochrany zaacuteuj-mov spotrebiteľa a životneacuteho prostredia81 nezašli dostatoč-ne ďaleko a nezakročili proti zabudovanyacutem defektom82 ktoryacutech cieľom je vyvolať nefunkčnosť vyacuterobku ale aspoň čiastočne suacute krokom spraacutevnym smerom Prinesuacute dopyt po opravaacuterenskyacutech službaacutech Opravaacuterenskeacute služby však neexistujuacute (u naacutes zvaumlčša za-nikli po r 1989 boli to napriacuteklad družstvaacute invalidov alebo ineacute samostatneacute prevaacutedzky) alebo suacute neprimerane draheacute Rozvoj opravaacuterenskyacutech služieb by rozšiacuteril ponuku a prispel k ich zlacneniu Mohli by sa stať predmetom podnikania lokaacutel-nych sociaacutelnych podnikov a poskytnuacuteť noveacute pracovneacute priacutele-žitosti Na dopyt po opravaacuterenskyacutech zručnostiach musiacute rea-govať aj vzdelaacutevaciacute systeacutem Slovenskaacute legislatiacuteva ako novuacute formu podnikania uzaacute-konila sociaacutelne podnikanie a sociaacutelny podnik83 Sociaacutelny podnik a podnik so sociaacutelnym dosahom zaacutekon definuje ako podnik vykonaacutevajuacuteci hospodaacutersku činnosť ktorej hlavnyacutem cieľom je napĺňanie verejneacuteho zaacuteujmu (tj poskytovanie spo-ločensky prospešnej služby pre spoločnosť v tom i znevyacute-hodnenyacutem alebo zraniteľnyacutem osobaacutem) alebo napĺňanie ko-munitneacuteho zaacuteujmu (tzv komunitnoprospešnyacute podnik) Hlavnyacutem cieľom sociaacutelneho podniku nie je teda dosa-hovanie zisku a v priacutepade že ho vytvoriacute použije viac ako 50 zo zisku po zdaneniacute na dosiahnutie hlavneacuteho cieľa Zaacutekon si uvedomuje že založenie a fungovanie sociaacutelneho podni-ku ktoreacuteho primaacuternym cieľom nie je zisk si bude vyžadovať pomoc Ustanovuje štyri formy pomoci investičnuacute pomoc (zaacutekon umožňuje poskytovať naacutevratnuacute i nenaacutevratnuacute finanč-
nuacute pomoc) kompenzačnuacute pomoc dotaacutecie a pomoc na pod-poru dopytu Doterajšia prax zakladania sociaacutelnych podnikov na-priek tomu že je ešte kraacutetka ukazuje že sociaacutelne podnika-nie na Slovensku čeliacute mnohyacutem prekaacutežkam legislatiacutevneho fi-nančneacuteho administratiacutevneho znalostneacuteho a ineacuteho charakteru Štuacutedia Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku84 uvaacutedza že pri zakladaniacute sociaacutelneho podniku je docircležitaacute motivaacutecia a naacutepad a potrebnyacute sociaacutelny kapitaacutel ktoreacute však zďaleka nestačia Sociaacutelne podniky suacute zaacutevisleacute na vonkajšom prostrediacute z viaceryacutech hľadiacutesk Vyžadujuacute podporu na lokaacutelnej uacuterovni jed-noduchšie sa zakladajuacute v prostrediacute kde existuje kuacutepna sila alebo kde sociaacutelny podnik sa stane dodaacutevateľom strednyacutech alebo veľkyacutech firiem Zaacutekonom ustanovenaacute forma podpory dopytu po bdquoproduktochldquo sociaacutelneho podnikania je nedosta-točnaacute Opatrenia na podporu sociaacutelneho podnikania by sa mali vzťahovať na rocirczne uacuterovne rozhodovania počnuacutec cen-traacutelnymi orgaacutenmi a nimi vytvorenyacutemi inštituacuteciami až na uacutero-veň krajskyacutech samospraacutev a samozrejme lokaacutelnej samospraacute-vy Prvou prekaacutežkou vzniku sociaacutelneho podniku je nedo-statok finančneacuteho kapitaacutelu Sociaacutelne podniky ktoreacute nie suacute orientovaneacute na zisk ale na dosahovanie určiteacuteho spoločen-skeacuteho cieľa suacute pre financovanie komerčnyacutemi bankami riziko-veacute Finančnaacute pomoc na podporu sociaacutelneho podnikania mu-siacute byť preto odlišnaacute Naacutevratnaacute finančnaacute pomoc by mala byť poskytovanaacute s maumlkkyacutemi uacuteverovyacutemi podmienkami pre ktoruacute by napriacuteklad SZRB mohla vytvoriť osobitnyacute uacuteverovyacute program Nenaacutevratnuacute finančnuacute pomoc by mohli poskytovať samospraacutevne orgaacuteny a granty z euroacutepskych fondov Ako ďalšiacute naacutevrh na podporu sociaacutelneho podnikania uvaacutedza štuacutedia podporu podnikateľskyacutech zručnostiacute Medzi najčastejšie chyacutebajuacutece zručnosti patria schopnosť vytvoriť biznis plaacuten manažment a plaacutenovanie v podnikaniacute marketing a pod Chyacuteba aj lepšie prepojenie služieb zamestnanosti s podporou sociaacutelnych podnikov Sociaacutelnym podnikom za-
85 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
86 Stručnyacute prehľad krokov reformy verejnej spraacutevy je prevzatyacute z Buacutešik J Reformneacute procesy v štaacutetnej spraacuteve In Decentralizaacutecia verejnej spraacutevy Slovenskej republiky ndash otvoreneacute otaacutezky Bratislava 2005 httpslibraryfesdepdf-filesbuerosslowakei04686pdf
37
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
mestnaacutevajuacutecim znevyacutehodnenyacutech zamestnancov by napriacute-klad pomohol kompenzačnyacute priacutespevok pre znevyacutehodneneacute-ho zamestnanca s nižšou produktivitou Chyacuteba poskytovanie pracovneacuteho poradenstva prepojenie sociaacutelnej praacutece a slu-žieb a pod
Slovensko je typickou ruraacutelnou (vidieckou) krajinou s vysokyacutem počtom obciacute v rocircznych veľkostnyacutech kategoacuteriaacutech Podľa P Gajdoša85 suacute obce vyacuteznamnyacute siacutedelnyacute typ ktoryacute tvo-riacute viac ako 97 zo všetkyacutech lokaacutelnych samospraacutevnych cel-kov (miest a obciacute spolu) na Slovensku a kde byacuteva asi 44 jeho obyvateľov Spravovanie uacutezemia po roku 1990 prechaacutedzalo veľkyacute-mi reformnyacutemi zmenami najskocircr v r 1990 sa rozhodlo o obnoveniacute miestnej samospraacutevy a jej oddeleniacute od štaacutetnej spraacutevy V roku 1996 sa uskutočnil druhyacute krok reformy verej-nej spraacutevy keď vzniklo 8 krajskyacutech a 79 okresnyacutech uacuteradov Zaacutekonom č 3022001 Z z bola zriadenaacute samospraacuteva vyš-šiacutech uacutezemnyacutech celkov (samospraacutevnych krajov) Uacutezemnyacute ob-vod samospraacutevneho kraja je zhodnyacute s uacutezemiacutem kraja Na Slo-vensku teda vzniklo 8 samospraacutevnych krajov Vytvoreniacutem druheacuteho stupňa uacutezemnej samospraacutevy boli splneneacute podmienky pre prechod niektoryacutech pocircsobnostiacute z orgaacutenov miestnej štaacutetnej spraacutevy na obce a vyššie uacutezemneacute celky podľa zaacutekona č 4162001 Z z Popri tzv originaacutelnej pocircsobnosti sa na samospraacutevne orgaacuteny preniesli mnoheacute funkcie štaacutetu a v suacutevislosti s tyacutem i majetok štaacutetu a finančneacute zdroje štaacutetu V roku 2003 vlaacuteda SR schvaacutelila Naacutevrh projektu decentralizaacutecie verejnej spraacutevy a v rokoch 2004 a 2005 bo-li schvaacuteleneacute ešte niektoreacute zaacutekony a vykonaacutevajuacutece predpisy upravujuacutece novyacute systeacutem financovania uacutezemnyacutech samo-spraacutev Zrušeniacutem všetkyacutech okresnyacutech uacuteradov a transformaacute-ciou krajskyacutech uacuteradov k 11 2004 integrovanaacute štaacutetna spraacute-va zanikla a vytvorilo sa 9 samostatnyacutech systeacutemov orgaacutenov špecializovanej štaacutetnej spraacutevy 86
Z tohto kraacutetkeho prehľadu je zrejmeacute že suacutečasneacute uspo-riadanie kompetencie financovanie a pod samospraacutevnych celkov sa utvaacuteralo postupne a pre samospraacutevne orgaacuteny to bol i proces postupneacuteho preberania zodpovednosti a učenia sa k samostatneacutemu rozhodovaniu Samospraacutevne orgaacuteny na uacuterovni regioacutenov (krajov) miest a obciacute dnes nie suacute len objektom politiacutek z centra no aspoň do určitej miery i subjektom svojho rozvoja I keď obmedzenyacute-mi naacutestrojmi mocircžu podporovať svoj ekonomickyacute rozvoj Znamenaacute to že na svojej uacuterovni by mali formovať a formujuacute vlastneacute politiky na rozvoj regioacutenu a lokaacutelny rozvoj
Je zrejmeacute že potenciaacutel sociaacutelneho podnikania pre lo-kaacutelny rozvoj nie je zatiaľ ani zďaleka využityacute Mal by sa stať partnerom komunaacutelnych podnikov a dopĺňať ich aktivity pre ktoreacute inštituacutet komunaacutelneho podniku nie je vhodnyacute
Samospraacutevne orgaacuteny suacute aj vyacuteznamnyacutem dodaacutevateľom služieb vo verejnom zaacuteujme ktoryacutemi prispievajuacute k sociaacutelne-mu rozvoju svojho regioacutenu či mesta a obce Miestna uacutezem-naacute samospraacuteva maacute najvaumlčšiacute priamy dosah na zabezpečova-nie verejnyacutech služieb a verejnoprospešnyacutech činnostiacute bdquona miesteldquo ktoreacute zabezpečuje priamo prostredniacutectvom svojich komunaacutelnych podnikov alebo i objednaacutevaniacutem u suacutekromnyacutech dodaacutevateľov služby Zabezpečuje prevaacutedzku verejneacuteho osvetlenia celoplošnuacute zimnuacute uacutedržbu spraacutevu ihriacutesk a športo-viacutesk čistenie verejnyacutech priestranstiev nastavuje odpadoveacute hospodaacuterstvo zabezpečuje teplo a tepluacute vodu v bytovkaacutech a pod Regionaacutelnu a lokaacutelnu rozvojovuacute politiku netreba inter-pretovať ako konkurenta hospodaacuterskej politiky štaacutetu Je vyacute-razom samospraacutevnosti v uacutezemiacute prejavom decentralizaacutecie a ukaacutežkou schopnostiacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy využiacutevať čo najviac originaacutelnych kompetenciiacute Dosah lokaacutelnej rozvojovej politiky zaacutevisiacute od viaceryacutech faktorov od veľkosti obciacute tj od počtu ich obyvateľov a od veľkosti uacutezemia od vzdialenosti od regionaacutelnych centier rozvoja a pod Ďalšiacutemi nemenej docircležityacutemi faktormi je ocho-ta a zaacuteujem samospraacutev kooperovať a integrovať sa tj zaacuteu-jem obciacute kooperovať či integrovať sa na spoločnyacute vyacutekon uacuteloh ktoreacute nie suacute schopneacute zvlaacutednuť izolovane a schopnosť ziacuteskať finančneacute zdroje na spolupraacutecu Prekaacutežkou neraz je praacuteve chyacutebajuacuteca vocircľa lokaacutelnej reprezentaacutecie vykročiť cestou spolupraacutece namiesto pomerne často rozšiacutereneacuteho a doposiaľ preferovaneacuteho individualizmu Rozvoj medziobecnej spolupraacutece maacute pritom priamy dosah na efektiacutevnosť zvyšovanie kvality a rozsah poskyto-vanyacutech verejnyacutech služieb Ovplyvňuje totiž veľkosť lokaacutelne-ho trhu ktoryacute sa kreuje pod tlakom bdquomapyldquo spolupracujuacute-cich samospraacutev a jej intenzita do značnej miery určuje dynamiku lokaacutelneho rozvoja Umožňuje napriacuteklad dosiahnuť uacutespory z veľkosti pri verejnom obstaraacutevaniacute a benefity vo forme in-house zaacutekaziek a často aj poskytnutie služieb kto-reacute by malaacute obec samostatne nebola schopnaacute poskytnuacuteť Viac ako 29-ročneacute skuacutesenosti s miestnou uacutezemnou sa-mospraacutevou ukazujuacute i na ďalšie aspekty prečo je potrebneacute podporovať rozvoj medziobecnej spolupraacutece a v nadchaacute-
36 bdquoOWNERSHIPldquo REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA NA SAMOSPRAacuteVNEJ UacuteROVNI
87 Mesto resp obec prenaacuteša na suacutekromneacuteho partnera finančneacute technickeacute a prevaacutedzkoveacute rizikaacute riziko dostupnosti či dopytu po danej službe či infraštruktuacutere Suacutekromnyacute partner zvyčajne infraštruktuacuteru navrhne postaviacute saacutem financuje a prevaacutedzkuje Toto spojenie podporuje inovatiacutevny priacutestup suacutekromneacuteho sektora a zodpovednuacute kalkulaacuteciu naacutekladov životneacuteho cyklu projektu (napr motivaacutecia využiť pre vyacutestavbu vysokokvalit-neacute materiaacutely ktoreacute vyžadujuacute minimaacutelne naacuteklady na uacutedržbu počas prevaacutedzky a pod) Po ukončeniacute vyacutestavby a začatiacute poskytovania služieb v požadovanej kvalite zadaacutevateľ začne suacutekromneacutemu partnerovi platiť pravidelneacute platby alebo mu umožniacute vyacuteber uacutehrad priamo od konečnyacutech užiacutevateľov alebo tretiacutech straacuten resp sa tieto platby kombinujuacute
88 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
89 httpseuractivsksectiondigitalizacialinksdossiersmart-cities-buducnost-miest-v-europe
38
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
dzajuacutecom obdobiacute presadzovať zavaacutedzanie kriteacuteriiacute pre dotač-neacute scheacutemy s docircrazom na podporu medziobecnej spolupraacute-ce Jednyacutem z nich je aj medziobecnaacute spolupraacuteca ako naacutestroj na formovanie tzv smart regioacutenov či kooperaacutecia pri priacutepra-ve koncepčnyacutech a strategickyacutech dokumentov alebo rozviacuteja-nie medziobecnej spolupraacutece pri podporovaniacute malyacutech a strednyacutech podnikateľskyacutech subjektov v zriaďovateľskej pocirc-sobnosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy Podnikateľskaacute činnosť na samospraacutevnej uacuterovni v riade-niacute samospraacutevnych orgaacutenov pri poskytovaniacute verejnoprospeš-nyacutech služieb nie je dostatočne rozvinutaacute Tak ako sa prijala teacuteza že štaacutet nemaacute čo podnikať na lokaacutelnej uacuterovni sa udo-maacutecnilo že mesto a obec nemaacute podnikať a maacute všetky služby bdquooutsorsovaťldquo do suacutekromneacuteho sektora Lokaacutelny rozvoj vy-žaduje aj rozviacutejať vlastnuacute podnikateľskuacute činnosť prostredniacutec-tvom komunitneacuteho podnikania komunaacutelnych podnikov a v ostatnom čase i sociaacutelnych podnikov V prostrediacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy však nie je potrebneacute hodnotiť zabezpečovanie verejnyacutech služieb fi-nančnyacutem ziskom ale skocircr inyacutemi kategoacuteriami ako kvalita roz-sah efektivita a napokon aj sociaacutelnymi aspektmi činnosti komunitnyacutech hlavne sociaacutelnych podnikov ako napr posky-tovať zamestnanosť v prospech ohrozenyacutech skupiacuten obyva-teľov ľudiacute so zdravotnyacutem hendikepom nedostatočnyacutem vzdelaniacutem alebo ďalšiacutemi objektiacutevnymi barieacuterami ktoreacute ich znevyacutehodňujuacute na klasickom trhu praacutece Teda parametrami ktoreacute suacute relevantneacute pre kvalitu komunitneacuteho života Komunaacutelne podniky určeneacute na zabezpečovanie verej-nyacutech služieb treba hodnotiť aj z hľadiska obslužnosti uacutezemia rozsahu poskytovanyacutech služieb a z hľadiska tvorby a udržia-vania pracovnyacutech miest a nielen z hľadiska dosahovania eko-nomickyacutech ukazovateľov Na druhej strane spaacutejanie viace-ryacutech samospraacutev pri zakladaniacute spoločnyacutech podnikov ktoreacute buduacute tieto služby vykonaacutevať pre viac obciacute naraz umožniacute dosahovanie ich vyššej efektiacutevnosti zjednodušiacute spolufinan-covanie eurofondovyacutech projektov pomocircže rozloženiu riziacutek zlacnie verejneacute obstaraacutevanie a pod Ďalšiacute priacutenos v komunitnom podnikaniacute kooperujuacutecich obciacute sa ponuacuteka v ich dosahu na cenotvorbu v možnostiach spoločneacuteho investovanie do modernizaacutecie v lepšej verejnej kontrole pri disponovaniacute s verejnyacutem majetkom a naacutesledne v zhodnocovaniacute obecneacuteho majetku Komunitneacute podnikanie mocircže priamo no i nepriamo (na-pr cez zvyacutešenuacute zamestnanosť) zvyacutešiť vlastneacute priacutejmy obciacute a pomocirccť zvyšovaniu miery samofinancovania miestnej uacutezemnej samospraacutevy čo v praxi znamenaacute viac finančnyacutech
prostriedkov na vyacutekon originaacutelnych samospraacutevnych funkciiacute a rast disponibilnyacutech zdrojov určenyacutech na vyacutedavkoveacute potre-by suacutevisiace s rozvojom uacutezemia Doplnkovou formou podnikania na ktorom sa podieľa-juacute samospraacutevy je suacutekromno-verejneacute partnerstvo (PPP) PPP projekty mocircžu byť využiacutevaneacute na zabezpečenie verejnej in-fraštruktuacutery (vybudovanie a prevaacutedzkovanie) alebo verejno-prospešnej služby Požiadavky (parametre infraštruktuacutery uacuteroveň poskytovanej služby a pod) definuje samospraacutevny orgaacuten ktoryacute sa podieľa na financovaniacute obvykle postupnyacutem splaacutecaniacutem svojho finančneacuteho podielu Mesto resp obec de-finuje požadovaneacute vyacutestupy projektu ktoreacute by mali byť kvan-tifikovateľneacute a merateľneacute aby sa umožnili monitorovať a hodnotiť vyacutekon suacutekromneacuteho partnera Zodpovednosť za zabezpečenie služby však zostaacuteva uacutelohou mesta resp obce Ak sme kriticky poukazovali na nedostatočnuacute me-dziobecnuacute spolupraacutecu ktoraacute by mala obce posilniť upozor-ňujeme i na to že intenziacutevnejšia by mala byť i kooperaacutecia samospraacutev lokaacutelnej a regionaacutelnej uacuterovne Socioloacuteg Peter Gajdoš v publikaacutecii bdquoAko sa meniacute vidiek na Slovenskuldquo uve-rejnil prieskum vniacutemania vyššiacutech uacutezemnyacutech celkov starosta-mi obciacute Autori prieskumu na zaacuteklade odpovediacute zostavili reb-riacuteček faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute rozvoj v obciach Niet pochyacuteb že podľa štatutaacuternych predstaviteľov obciacute suacute fi-nančneacute možnosti najvyacuteraznejšiacutem faktorom rozvoja obciacute Ďalšie priečky obsadili politickeacute a ekonomickeacute zmeny v štaacute-te Až za celoštaacutetnymi zmenami nasledujuacute ekonomickeacute zme-ny v danom regioacutene Zo stupnice 15 faktorov ovplyvňujuacute-cich rozvoj v obci obsadila regionaacutelna politika až 7 priečku Takeacuteto veľmi niacutezke vniacutemanie dopadu politiacutek vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov je negatiacutevnym signaacutelom o prepojenosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy v regioacutene s pocircsobeniacutem vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov Vaumlčšia spolupraacuteca obidvoch uacuterovniacute samospraacutev mocircže prispieť k vaumlčšej kooperaacutecii susednyacutech obciacute a znižovaniu vnuacutetroregionaacutelnych rozdielov čo mimochodom bolo jedno z očakaacutevaniacute od činnosti samospraacutevnych krajov už pri ich vzni-ku v roku 2002 Spaacutejanie vidieka na baacuteze mikroregioacutenov po-silniacute ich ekonomickuacute silu a ako sme už upozornili vytvaacutera priestor na efektiacutevnejšie zabezpečovanie verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute vraacutetane poskytovania tyacutech služieb ktoryacutech zabezpečovanie je v priacutepade samostatnyacutech obciacute s malyacutem počtom obyvateľov problematickeacute a finančne neuacutenosneacute Medziobecnaacute spolupraacuteca a spolupraacuteca dvoch uacuterovniacute samo-spraacutev im mocircže pomocirccť transformovať sa na bdquosmartldquo regioacuteny a smart mestaacute a smart obce89
39
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č7 Centraacute zdieľanyacutech služieb
Štruktuacutera samospraacutev napovedaacute že pri 2978 samospraacutevach maacuteme 2261 s počtom obyvateľov do 3000 a 1123 do 500 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutev tvoria obce so štatuacutetom mesta 141 samospraacutev 10 miest maacute nad 50000 obyvateľov a 20 miest maacute menej ako 5000 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutevnych celkov tvoria obce 96
Poskytovanie komplexu prenesenyacutech a originaacutelnych kompetenciiacute v malyacutech a najmenšiacutech obciach je pre tieto samospraacutevy často nerealizovateľneacute Vyacutechodisko nie je v rušeniacute obciacute V každej komunite je potrebnyacute bdquoosobnyacute prvyacute kontaktldquo Perspektiacutevou je medziobecnaacute spolupraacuteca Jednou z organizačnyacutech foriem medziobec-nej spolupraacutece suacute tzv centraacute zdieľanyacutech služieb
1) Princiacutep zdieľania sa osvedčil pri spoločnyacutech obecnyacutech uacuteradoch Využitie potenciaacutelu zdieľania je vhodneacute na realizaacuteciu spoločneacuteho vyacutekonu originaacutelnych kompetenciiacute ako aj na zabezpečenie dostupnosti poskytovanyacutech verejnoprospešnyacutech služieb na uacuterovni mikroregioacutenov Bude nevy-hnutneacute odstraacuteniť dlhodobeacute systeacutemoveacute nedostatkov zo strany štaacutetu ktoreacute braacutenia efektiacutevnejšiemu spoločneacutemu realizovaniu preneseneacuteho vyacutekonu štaacutetnej spraacutevy
2) Podpora integrovanyacutech centier zdieľanyacutech služieb Pilotnyacute projekt pre zriadenie tzv Centier zdieľanyacutech služieb a ich naacuteslednaacute aplikaacutecia na uacuteroveň mikroregioacutenov suacute ideaacutelnym spocircsobom nastavenia systematickej podpory medziobecnej spolupraacutece
3) Podpora princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo Podporou spoločnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniacute na uacuterovni mikroregioacutenov a spoločneacuteho vyacutekonu verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute sa mocircžu dosiahnuť bdquouacutespory z rozsahuldquo ktoreacute pomocircžu ekonomike participujuacutecich mikroregioacutenov 4) Zavedenie legislatiacutevnej povinnosti samospraacutev integrovať vybraneacute časti svojej agendy pod spoločnyacute vyacutekon v raacutemci tzv Centier zdieľanyacutech služieb
Po pilotnom testovaniacute integraacutecie časti agendy pre spoločnyacute vyacutekon a odstraacuteneniacute nedostatkov zistenyacutech v pilotnyacutech centraacutech bude nevyhnutneacute rozšiacuteriť tzv Centraacute zdieľanyacutech služieb na celoplošnuacute uacuteroveň s minimali-zaacuteciou riziacutek vyplyacutevajuacutecich zo soliteacuterstva ktoreacute by obmedzilo dosahovanie očakaacutevanyacutech bdquouacutespor z rozsahuldquo personaacutelneho obsadenia funkčnosti udržateľnosti aj predpokladu napĺňania princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo
5) Podpora porovnaacutevania a princiacutepov benchmarkingu Pri pilotnom zriadeniacute tzv Centier zdieľanyacutech služieb bude potrebneacute aplikovať na ich činnosť naacutestroje ben-chmarkingu pretože spoločneacute porovnaacutevanie pomocircže pri odstraňovaniacute individuaacutelnych pochybeniacute a pomocircže zefektiacutevniť spoločnyacute vyacutekon agendy
6) Systematickaacute podpora medziobecnej spolupraacutece na baacuteze verejnoprospešnyacutech činnostiacute Mestaacute a obce majuacute zaacutekonnuacute povinnosť vykonaacutevať verejnoprospešneacute činnosti Mnoheacute z nich je efektiacutevnejšie realizovať spoločne na uacuterovni viaceryacutech spolupracujuacutecich obciacute Tyacutemto priacutestupom samospraacutevy ziacuteskajuacute priamy dosah na cenotvorbu na rozsah a kvalitu zabezpečujuacutecich služieb dosahujuacute vyššiu efektiacutevnosť a to aj pri využiacutevaniacute Euroacutepskych investičnyacutech a štrukturaacutelnych fondov
7) Integraacutecia elektronickyacutech služieb a budovanie lokaacutelneho eGovernmentu Podpora budovania tzv lokaacutelneho eGovernmentu kde bude z jedneacuteho centraacutelneho bodu zabezpečovanaacute taacuteto agenda pre samospraacutevy na uacuterovni mikroregioacutenu pomocircže využiť limitovanyacute odbornyacute potenciaacutel pre viacero samospraacutev naraz
8) Podpora koordinovaneacuteho rozvoja uacutezemia Využitie odborne zdatneacuteho personaacutelu pre projektovyacute manažment na uacuterovni viaceryacutech samospraacutev v prostrediacute mikroregioacutenu je priestor na to aby samospraacutevy uacutezko prepojeneacute a vzaacutejomne spolupracujuacutece dokaacutezali pripravo-vať a implementovať projekty pri ktoryacutech sa spolupraacutecou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresova-nyacutech samospraacutev znižuje miera riziacutek spojenyacutech s udržateľnosťou a zaacuteroveň vytvaacutera platforma na vlastnyacute pro-jektovyacute manažment
4 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A FIŠKAacuteLNE REFORMY
90 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
91 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
92 Dovozne naacuteročnyacute slovenskyacute export je zaacutevislyacute od riadne fungujuacutecej zahraničnej dodaacutevateľskej siete ktoraacute bola v prvej vlne čiastočne naru-šenaacute Preto sa hovorilo nielen o kriacuteze na strane dopytu no i na strane ponuky V druhej vlne pre ťažkosti s dovozom niektoryacutech komponentov ohlaacutesila už obmedzenie vyacuteroby automobilka Kia
93 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
94 Strednodobaacute predikcia 2 štvrťrok NBS 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_PublikaciePREDIK2020protectedP2Q-2020pdf Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020 httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyprogram-stabilityprogram-stabilityhtml Eurostat revidoval uacutedaj dlhu za r 2019
40
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-202390 predpokladal dvojmesačneacute trvanie pandeacutemie Me-dzityacutem nastuacutepila jej druhaacute vlna s čiastočne negatiacutevnejšiacutem dopadom na niektoreacute segmenty podnikateľskeacuteho sektora ako i služieb poskytovanyacutech vo verejnom zaacuteujme (zdravot-niacutectvo verejnaacute doprava a pod) Vzhľadom na to že počas prvej vlny sa vlaacutedy a podnikateľskaacute sfeacutera a ostatneacute segmen-ty spoločnosti naučili na ňu reagovať nie suacute očakaacutevania až natoľko negatiacutevne ako v prvej vlne Index PMI v eurozoacutene (Manufacturing Purchasing Managerslsquo Index ktoryacute meria uacuteroveň naacutekupu v priemysle a pokiaľ je nad 50 indikuje jeho rast) k 1 oktoacutebru 2020 je nad uacuterovňou 50 (537) hoci v apriacuteli klesol na 334 Je však predčasneacute predpovedať akaacute bude jeho uacuteroveň a uacuteroveň inyacutech indikaacutetorov očakaacutevaneacuteho rastu (poklesu) v nasledujuacutecich mesiacoch a ako sa to odraziacute na jednotlivyacutech faktoroch rastu exporte konečnej spotrebe domaacutecnostiacute a investiacuteciaacutech Investiacutecie suacutekromneacuteho sektora buduacute zrejme hlboko poddimenzovaneacute Odhaduje sa že fixneacute investiacutecie v r 2020 klesnuacute o takmer dvojciferneacute čiacuteslo a približne o toľko aj export 91 Dĺžka a rozsah druhej vlny suacute hlavnyacutem faktorom neis-toty pri odhadoch kedy a v akom rozsahu sa obnovia uka-zovatele exportu konečnej spotreby domaacutecnostiacute a suacutekrom-nyacutech investiacuteciiacute Koronakriacuteza nie je však jedinyacutem faktorom
Po skončeniacute suacutečasnej koronakriacutezy buduacute podľa MF SR verejneacute financie čeliť vyacutezve dlhodobej udržateľnosti a nut-nosti fiškaacutelnej konsolidaacutecie tj nutnosti znižovania deficitu
neistoty Na zaacutekladnyacutech ekonomickyacutech ukazovateľoch sa odraziacute politika vlaacutedy SR a v miere ako sme zaacutevisliacute od expor-tu zahraničnyacute dopyt a priacutepadne i ponuka 92
V roku 2020 sa predpokladaacute pokles HDP o 67 HDP v nasledujuacutecom roku rast o 55 HDP Napriek opatreniam vlaacutedy ktoreacute zmierňujuacute rast nezamestnanosti sa v roku 2020 zaznamenal prudkyacute pokles zamestnanosti a miera neza-mestnanosti sa iba postupne bude dostaacutevať na predkriacutezovuacute uacuteroveň Uacuteroveň zamestnanosti bude zaacutevisieť i od modelu zelenej a digitaacutelnej transformaacutecie Podľa NBS deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 82 HDP93 Program stability MF SR predpokladaacute deficit na uacuterovni 84 HDP a Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na roky 2021- 2023 až 968 HDP Docircvodom je vyacuteraznyacute po-kles daňovo-odvodovyacutech priacutejmov v docircsledku poklesu HDP a fiškaacutelne naacuteklady opatreniacute na stabilizaacuteciu ekonomiky V roku 2021 sa očakaacuteva deficit na uacuterovni 744 HDP Rast deficitu sa odraziacute na zvyacutešenom dlhu štaacutetu Kyacutem ku koncu roka 2019 dosiahol dlh štaacutetu hodnotu 485 HDP a čistyacute dlh iba 43 2 HDP94 v tomto roku dlh mocircže naraacutesť tesne nad hranicu 60 HDP (podľa MF SR až na uacuteroveň 612 HDP) Odhady na nasledujuacutece roky suacute podľa Naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na uacuterovni 65 HDP a v roku 2023 až 694 HDP
verejnyacutech financiiacute a zadlženosti štaacutetu Na dodržanie euroacutep-skych fiškaacutelnych pravidiel je potrebneacute podľa maacutejoveacuteho Programu stability prijať konsolidačneacute opatrenia vo vyacuteške
41 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNYacuteCH FINANCIIacute
95 Je to zhruba uacuteroveň pomoci SR z euroacutepskeho Fondu obnovy na čerpanie ktoryacutech maacute vlaacuteda predložiť Naacuterodnyacute plaacuten obnovy a odolnosti odsuacutehlasenyacute Bruselom do 30 apriacutela 2021
41
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
11 miliardy v roku 2021 až 34 miliardy v roku 2023 Podľa oktoacutebroveacuteho naacutevrhu MF SR by mal deficit klesnuacuteť z -744 HDP v roku 2021 až na uacuteroveň vyrovnaneacuteho rozpočtu v roku 2023 To by si vyžiadalo prijatie konsolidačnyacutech opat-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia okrem dodržania euroacutepskych pravidiel a uacutestavneacuteho zaacutekona o rozpočtovej zodpovednosti maacute zabezpečiť udržanie vysokeacuteho ratingu slovenskeacuteho dlhu ratingovyacutemi agentuacuterami docircvery finančnyacutech trhov a v docirc-sledku toho niacutezke uacuteroky na financovanie naacutešho kraacutetko i dl-hodobeacuteho dlhu Fiškaacutelna konsolidaacutecia je vo všeobecnosti naacutestrojom makroekonomickej stability no tuacuteto uacutelohu neplniacute vždy Docirc-ležiteacute je okrem jej rozsahu i tempo realizaacutecie ako na to spraacutevne upozornil vlaacutedny materiaacutel Pokiaľ v nasledujuacutecich štvrťrokoch bude pretrvaacutevať recesia resp iba veľmi niacutezky rast uryacutechľovanie fiškaacutelnej konsolidaacutecie mocircže mať za naacutesle-dok prehlbovanie recesie analogicky ako tomu bolo po fi-nančnej a ekonomickej kriacuteze 20082009 Mocircže hroziť že budeme mať novuacute ldquoVeľkuacute recesiuldquo ndash v rozmedziacute niekoľkyacutech rokoch po tej predchaacutedzajuacutecej a podmienky na fiškaacutelnu kon-solidaacuteciu sa ešte zhoršia Docircležiteacute bude preto spraacutevne nastavenie rozsahu i tempa fiškaacutelnej konsolidaacutecie Pokiaľ by nastalo zotavenie hospodaacuterstva v podobe bdquoVldquo tj prebehlo by ryacutechlo pod-mienky pre fiškaacutelnu konsolidaacuteciu by mohli byť priaznivejšie Vypuknutie druhej vlny v niektoryacutech štaacutetoch EUacute v rozsahu vaumlčšom ako bola prvaacute vlna robiacute takyacuteto obrat maacutelo pravde-podobnyacutem a je možneacute skocircr predpokladať že budeme čeliť nepriazniveacutemu scenaacuteru hospodaacuterskeho vyacutevoja v tvare U
Fiškaacutelna konsolidaacutecia na strane vyacutedavkov pravicovyacutech vlaacuted je zameranaacute zvyčajne na znižovanie vyacutedavkov do soci-aacutelnej sfeacutery ako bdquoneefektiacutevnychldquo vyacutedavkov (napr zvyšovanie adresnosti sociaacutelnych daacutevok a štaacutetnej podpory podmieňo-vanie sociaacutelnych daacutevok praacutecou napr daacutevok v hmotnej nuacutedzi nuacutetenou praacutecou a pod) ako i na bdquoreformyldquo v poskytovaniacute služieb vo verejnom zaacuteujme (obmedzenie vyacutedavkov vo vzdelaacutevacom systeacuteme ako napr naacutesilneacute rušenie resp zlučo-vanie škocircl zvyšovanie spoluuacutečasti pacienta na zdravotnej starostlivosti okrem spoplatňovania i privatizaacutecia zdravot-niacutectva a pod) Okrem toho fiškaacutelna konsolidaacutecia byacuteva previazanaacute s tlakom na zmrazovanie miezd a prepuacutešťanie vo verejnom sektore (plaacutenovaneacute v buduacutecom roku na uacuterovni 5) na spo-malenie zvyšovania minimaacutelnej mzdy resp s pokusmi pre-
reniacute dokonca až v objeme 6 mld eur95 Materiaacutel ale uvaacutedza bdquoTakaacuteto prudkaacute fiškaacutelna reštrikcia by mala zaacutevažneacute devastač-neacute uacutečinky na ekonomiku i celuacute spoločnosť vraacutetane sociaacutelne-ho zmieru a politickej stabilityldquo
sadiť regionaacutelnu či odvetvovuacute minimaacutelnu mzdu v snahe bdquoušetriťldquo pre podnikateľov ale aj s tlakom na nižšiu ochranu zamestnanca a ohrozenie sociaacutelneho partnerstva ( u naacutes ne-funkčnosť tripartity) a pod Riziko opatreniacute ktoreacute majuacute ne-gatiacutevny dopadu na kuacutepyschopnyacute dopyt sektora domaacutecnostiacute je v tom ndash osobitne ak sa tyacuteka obmedzenia dopytu po do-maacutecej produkcii a službaacutech že buduacute recesiu predlžovať Aj keď pre exportne orientovaneacute slovenskeacute hospodaacuterstvo (o tom na inom mieste) bude docircležityacute vonkajšiacute dopyt bez pod-pory domaacuteceho suacutekromneacuteho dopytu sa z nej ťažko dosta-neme von Fiškaacutelna konsolidaacutecia sa nemocircže preto odohrať iba v rovine štaacutetneho rozpočtu resp rozpočtu všeobecnej vlaacutedy (rozpočtu verejnej spraacutevy) Jej uacutespech bude primaacuterne zaacutevi-sieť od toho či sa podariacute transformovať doterajšiacute sociaacutel-no-ekonomickyacute model rozvoja na novyacute model ktoreacuteho nos-neacute piliere buduacute diverzifikovanaacute štruktuacutera slovenskej ekonomiky environmentaacutelna a digitaacutelna transformaacutecia pod-pora lokaacutelneho rozvoja a solidaacuterna spoločnosť (časti 1 2 3 a 6 tejto štuacutedie) Podľa Programu stability fiškaacutelna konsolidaacutecia maacute viesť k zniacuteženiu vysokeacuteho rizika dlhodobej udržateľnosti verej-nyacutech financiiacute Aby sa to podarilo dosiahnuť bude podľa vlaacute-dy potrebnaacute kombinaacutecia postupneacuteho znižovania deficitu a docircchodkovej reformy Podoba docircchodkovej reformy je za-tiaľ naznačenaacute iba veľmi stručne napr sa chce presadiť na-viazanosť veku na odchod do docircchodku na strednuacute dĺžku života zastaviť indexaacuteciu minimaacutelneho docircchodku Nič sa nedozvedaacuteme o udržateľnosti 1 piliera docircchodkoveacuteho sys-teacutemu tj Sociaacutelnej poisťovne za podmienky zachovania au-tomatizmu zvyšovania odvodoveacuteho percenta do II pilieru pri znovuzavedeniacute povinnosti na vstup do II piliera a naj-novšie i vyčlenenia osobitneacuteho fondu z prostriedkov odvaacute-dzanyacutech do Sociaacutelnej poisťovne na kurzarbeit Udržateľnosť verejnyacutech financiiacute bude zaacutevisieť i od udr-žateľnosti financovania v zdravotniacutectve Transformaacutecia ne-mocniacutec na as ako naacutestroj na zamedzenie rastu ich zadlže-nosti sa neosvedčila a navrhuje sa novyacute naacutestroj - dlhovaacute brzda Pri podfinancovaniacute zdravotniacutectva a jeho vysokej skrytej zadlženosti to na hospodaacutereniacute nemocniacutec nič nezme-niacute Bude sa treba vraacutetiť k zaacutekazu zisku zdravotnyacutech poisťovniacute
411 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA AKO A AKYacuteM TEM-POM
96 Takyacuteto bol naacutevrh Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu ktoryacute schvaacutelila vlaacuteda SR v rokoch 1 Dzurindovej vlaacutedy Vyhlaacutesenie o hospodaacuterskej politike (Na uacutečely programu SMP s Medzinaacuterodnyacutem menovyacutem fondom) Materiaacutel na rokovanie vlaacutedy 1482001 28 Marca 2001
97 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
98 IMK navrhuje pravidlo na vyacutedavkoveacute stropy na neinvestičneacute vyacutedavky okrem cyklickyacutech vyacutedavkov ako suacute napr podpora v nezamestnanosti a niektoreacute ineacute sociaacutelne vyacutedavky pre vysoko zadlženeacute štaacutety a na investičneacute vyacutedavky použiť tzv zlateacute pravidlo Zlateacute pravidlo znamenaacute že investiacute-cie by sa mali financovať na dlh Medzi takto financovaneacute investiacutecie nezahrňuje iba tradične chaacutepaneacute investiacutecie do infraštruktuacutery a pod ale aj investiacutecie do ľudskeacuteho kapitaacutelu ako do vzdelania a pod Proposal for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
99 Supiot Alain La Gouvernance par les nombres Cours au Collegravege de France (2012-2014) Paris 2015
42
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
412 FIŠKAacuteLNA DISCIPLIacuteNA AKO NAacuteSTROJ KON-SOLIDAacuteCIE
alebo k modelu zdravotneacuteho poistenia ktoryacute bude zahrno-vať transformaacuteciu VŠZP na neziskovuacute inštituacuteciu a suacutekrom-nyacutech zdravotnyacutech poisťovniacute na doplnkoveacute zdravotneacute pois-ťovne96
Vlaacuteda maacute v uacutemysle reviacuteziu reformy verejnej spraacutevy Taacute by nemala prebehnuacuteť bez docirckladnej analyacutezy jej suacutečasneacuteho fungovania Lokaacutelny rozvoj ktoryacute presadzujeme ako docircleži-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia navrhovanaacute vlaacutednymi materiaacutelmi kladie neprimeranyacute docircraz na vyacutedavkovuacute straacutenku rozpočtu Do riadenia financiiacute chce zaviesť viacročneacute vyacutedavkoveacute stro-py a chce posilniť princiacutep Hodnoty za peniaze Zavedeniacutem zaacutekonnej povinnosti reviacutezie vyacutedavkov by sa reviacutezia stala in-tegraacutelnou suacutečasťou rozpočtoveacuteho procesu uvaacutedza97 Niektoreacute z ďalšiacutech naacutevrhov vlaacutedy ako zlepšiť rozpočto-vuacute discipliacutenu a predviacutedateľnosť ako napr transparentnosť rozpočtu (priacuteprava rozpočtu na rok 2021 bola nielen uacuteplne netransparentnaacute ale pri jeho priacuteprave uacuteplne absentovala uacuteloha tripartity) funkčneacute trojročneacute rozpočtovanie a pod suacute žiaduacutece Treba však dodať že princiacutep Hodnoty za peniaze bol zabudovanyacute v programovom rozpočtovaniacute a viacročneacute rozpočtovanie ako i rozpočtovanie pre celuacute verejnuacute spraacutevu boli suacutečasťou reformy fiškaacutelneho manažmentu na prelome konca 90 rokov a začiatkom 21 storočia ale sa buď využiacute-vali formaacutelne alebo sa ignorovali uacuteplne Inak je to ale s vyacute-davkovyacutemi stropmi Navrhuje ich vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko ako nielen naacutestroj na udržanie vyacutedavkov rozpoč-tu ale aj ako naacutestroj posilnenia proticyklickej funkcie verej-nyacutech financiiacute Viacročneacute vyacutedavkoveacute stropy mocircžu v čase vy-sokeacuteho hospodaacuterskeho rastu pocircsobiť proti jeho nadmerneacutemu prehriatiu no v čase recesie naopak predstavujuacute vyacuteraznyacute procyklickyacute naacutestroj tj pocircsobia jednostranne iba v jednom smere Obmedzujuacute zvyacutešenie vyacutedavkov ktoreacute by mali po-mocirccť dostať sa z recesie ako napriacuteklad vyacutedavky do infraš-truktuacutery na podporu podnikania alebo do sociaacutelnych slu-žieb Vyacutedavkoveacute stropy nie suacute teda naacutestrojom
tyacute faktor transformaacutecie nielen slovenskeacuteho hospodaacuterstva ale i demokratizaacutecie spoločnosti sa nebude mocirccť zabezpe-čiť bez novyacutech zdrojov Časť z nich by sa mohla ziacuteskať z lo-kaacutelnych daniacute vraacutetane inak nastavenej dane z nehnuteľnostiacute a z daňoveacuteho mixu pre samospraacutevy ktoryacute by bol menej citlivyacute na konjunktuacuterne vyacutekyvy a zaacuteroveň by zabezpečoval vyššie priacutejmy
proti-cyklickosti Naacutestrojom proticyklickeacuteho vyacutevoja suacute auto-matickeacute stabilizaacutetory zabudovaneacute v rozpočte ako dane a sociaacutelne vyacutedavky reagujuacutece na rastpokles hospodaacuterstva napr daň z priacutejmov (progresiacutevne zdanenie) podpora v neza-mestnanosti (aj kurz arbeit) a je potrebneacute ich uacutelohu posilňo-vať a nie redukovať98
Vyacutedavkoveacute stropy suacute diskutabilneacute i z hľadiska udržiava-nia demokratickyacutech princiacutepov spoločnosti Oslabujuacute rozho-dovanie parlamentu ako demokraticky zvolenej inštituacutecie a posilňujuacute postavenie technokratickeacuteho rozhodovania (napr zaacutevermi uacutetvaru Hodnota za peniaze by sa mali bdquoriadiťldquo minis-tri preceňujuacute sa zaacutevery Rady pre rozpočtovuacute zodpoved-nosť ktoraacute nemaacute žiadnu politickuacute zodpovednosť a pod) Napriek tomu že si vaacutežime a rešpektujeme expertneacute naacutezory odmietame neoliberaacutelnu koncepciu technokratmi bdquoobme-dzenej demokracieldquo Vyacutedavkoveacute stropy mocircžu byť okrem toho brzdou akeacute-koľvek reštrukturalizačneacuteho uacutesilia a reforiem ktoreacute sa neza-obiacutedu bez dodatočnyacutech vyacutedavkov Mocircžu sa tak stať aj brz-dou environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie a prispieť k sociaacutelnej degradaacutecii99 Zmluva o stabilite koordinaacutecii a spraacuteve v hospodaacuterskej a menovej uacutenii skraacutetene nazyacutevanaacute fiškaacutelny pakt je medzinaacute-rodnaacute zmluva ktoraacute sa stala uacutečinnou k 1 januaacuteru 2013 Taacuteto zmluva požaduje aby rozpočet verejnej spraacutevy bol vyrovna-nyacute alebo v prebytku podľa definiacutecie uvedenej v zmluve Okrem pravidiel o skoro vyrovnanom rozpočte automatic-kom mechanizme na spustenie korekčnyacutech opatreniacute posta-veniacute ECJ atď požiadavkou bola jej transpoziacutecia do naacuterodnej
100 Private Sector Debt in GDP httpsstatsoecdorgindexaspxqueryid=34814 NBS uvaacutedza inyacute uacutedaj o zadlženosti suacutekromneacuteho sektora Podľa nej v poslednom štvrťroku bola na uacuterovni 934 HDP (Tento uacutedaj pravdepo-dobne nezahrnuje dlh sektora domaacutecnostiacute) Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
101 httpsdataoecdorghhahousehold-debthtm
102 Spraacuteva o finančnej stabilite NBS maacutej 2020
103 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf NBS neskocircr spriacutesnila limit pre maximaacutelny podiel splaacutetok k priacutejmu zniacuteženeacutemu o životneacute minimum (DSTI) z 80 na 60 a avizovala že bude postupne spriacutesňovať uplatňovanie vyacutenimiek z tohto pravidla
104 Po oktoacutebrovom zasadnutiacute Riadiaceho vyacuteboru ECB Cristine Lagarde zdocircraznila že vyacutehľad eurozoacuteny zostaacuteva neistyacute a rizikaacute suacute staacutele skocircr smerom nadol ndash hlavne z docircvodu epidemiologickyacutech riziacutek Naďalej suacute preto veľmi potrebneacute dostatočneacute monetaacuterne a fiškaacutelne stimuly ktoreacute podporujuacute ekonomickyacute rast inflaacuteciu a trhy praacutece v eurozoacutene Erste Group Research Tyacuteždennyacute prehľad 20 10 2020
105 bdquoHlavnyacutem cieľom Euroacutepskeho systeacutemu centraacutelnych baacutenk ďalej len bdquoESCBldquo je udržať cenovuacute stabilitu Bez toho aby bola dotknutaacute cenovaacute stabilita ESCB podporuje všeobecneacute hospodaacuterske politiky v Uacutenii so zaacutemerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Uacutenie ako suacute vymedzeneacute v člaacutenku 3 Zmluvy o Euroacutepskej uacuteniildquo Konsolidovaneacute znenie zmluvy o Euroacutepskej uacutenii a zmluvy o fungovaniacute Euroacutepskej uacutenie Člaacutenok 127 paragraf 1
43
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
legislatiacutevy do jedneacuteho roka Predčasne z iniciatiacutevy vtedajšej vlaacutedy a za podpory vtedajšej opoziacutecie (Smer-SD) bol prijatyacute uacutestavnyacute zaacutekon o rozpočtovej zodpovednosti s uacutečinnosťou od 1 marca 2012 tj o dva roky skocircr ako to bolo potrebneacute
Ako sme už uviedli podľa odhadu Ministerstva financiiacute SR stuacutepne verejnyacute dlh zo 48 resp 485 HDP (revidova-neacute Eurostatom) v roku 2019 na 612 v roku 2020 a bude raacutesť aj ďalej Cieľom finančnej konsolidaacutecie je zastaviť rast dlhu štaacutetu Toto snaženie nemocircže iacutesť na uacutekor rastu zadlže-nosti suacutekromneacuteho sektora osobitne sektora domaacutecnostiacute Kyacutem dlh štaacutetu v r 2019 bol na uacuterovni 485 HDP dlh suacutek-romneacuteho sektora dosahoval 135 HDP a nad 100 sa po-hybuje už od r 2009100 Dlh sektora domaacutecnostiacute dosiahol 81 disponibilneacuteho priacutejmu v r 2019101
V priebehu roka 2019 sa postupne spomalil rast uacuteve-rov v suacutekromnom sektore i v sektore domaacutecnostiacute Najdyna-mickejšie raacutestli uacutevery domaacutecnostiacute na nehnuteľnosti a ich rast bol stabilnyacute i počas koronakriacutezy102 Uvaacutedza sa že Slovensko je euroacutepskym liacutedrom v tempe rastu novyacutech pocircžičiek sektora domaacutecnostiacute Udržanie suacutečasneacuteho tempa rastu zadlženosti v dlhodobom horizonte mocircže zvyacutešiť dlhy slovenskyacutech domaacutec-nostiacute zo suacutečasnyacutech 40 HDP (v ČR 31 HDP) až nad 100 HDP Pritom najhoršiacute scenaacuter rastu vlaacutedneho dlhu SR v r 2021 Rady rozpočtovej zodpovednosti je pod 80 HDP najlepšiacute nad 45 HDP Rast uacuteverov na nehnuteľnosti je odrazom politiky štaacute-tu ktoraacute nepodporuje naacutejomneacute byacutevanie a vyvolaacuteva vysokyacute dopyt po hypotekaacuternych uacuteveroch a tyacutem generuje tzv dlho-veacute otroctvo Niacutezka priacutejmovaacute uacuteroveň domaacutecnostiacute ich nuacuteti čerpať spotrebiteľskeacute uacutevery Pokles tyacutechto uacuteverov sa zazna-menal iba počas koronakriacutezy a odraacuteža rastuacutecu neistotu do-maacutecnostiacute do buduacutecnosti
Okrem toho tento zaacutekon bol postavenyacute tak že sa ukaacutezal ako neprimerane tvrdaacute kazajka pre rast pre efektiacutevne manažo-vanie dlhovej služby a pre riešenie naacutesledkov kriacutezy akou je aj koronakriacuteza Korektuacutera tohto zaacutekona je preto nevyhnutnaacute
Investiacutecie do naacutejomneacuteho byacutevania a priacuteslušnej infraš-truktuacutery sa musia stať naacutestrojom sociaacutelne udržateľneacuteho roz-voja Mocircžu zaacuteroveň prispieť k reštrukturalizaacutecii hospodaacuter-stva a k posilneniu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja Je otaacutezne či NBS nemala promptnejšie reagovať na nežiaduci trend zadlžovanie domaacutecnostiacute Uacuteprava limitu pomeru uacuteveru a jeho zabezpečenia (LTV) a zavedenie limitu na pomer cel-kovej zadlženosti k priacutejmu spotrebiteľa (tzv DTI) boli zave-deneacute od 1 7 2019 ale napriek tomu uacutevery domaacutecnostiam v prvyacutech mesiacoch roka raacutestli rovnakyacutem tempom103
V časoch kriacutezy a recesie je akuacutetnejšie ako v obdobiacute sta-bilneacuteho hospodaacuterskeho vyacutevoja koordinovať fiškaacutelnu politiku vlaacutedy s politikou centraacutelnej banky104 Do určitej miery to pla-tiacute i v našom priacutepade keď zodpovednosť za menovuacute politiku je na ECB Vo všeobecnosti je neefektiacutevne ak menovaacute poli-tika ide v jednom smere a fiškaacutelna v smere opačnom (napr fiškaacutelna politika je reštriktiacutevna a menovaacute expanziacutevna alebo naopak) Okrem toho maacute každaacute z politiacutek iba obmedzeneacute uacutečinky a je preto docircležiteacute kombinovať uacutečinky obidvoch Pri-pomeňme si obdobie Veľkej recesie keď ECB upozorňova-la že je potrebneacute aby opatrenia proti recesii prijiacutemali aj vlaacute-dy Analogickaacute situaacutecia vznikaacute v suacutečasnosti keď opatrenia na pomoc proti kriacuteze a možnej recesii ktoraacute ju mocircže nasle-dovať treba koordinovať Vyacutechodiskom koordinaacutecie musiacute byť bdquodvojityacute mandaacutetldquo NBS ako suacutečasti ESCB105 Uacutečasť guverneacutera na rokovaniach vlaacutedy a pripomienko-vanie vlaacutednych materiaacutelov by mali byť doplneneacute o reciproč-
413 KOORDINAacuteCIA FIŠKAacuteLNEJ POLITIKY A POLITIKY NBS
106 Spraacuteva o finančnej stabilita NBS maacutej 2020 upozorňuje na rizikaacute spojeneacute s predlžovaniacutem splatnosti uacuteverov na byacutevanie a osobitne na feno-meacuten poskytovania uacuteverov so splatnosťou po dosiahnutiacute docircchodkoveacuteho veku na sektor domaacutecnostiacute i bankovyacute sektor
107 httpswwwecbeuropaeuecborgaclimatehtmlindexenhtml
108 Guverneacuter Naacuterodnej banky Slovenska Peter Kažimiacuter pri tejto priacuteležitosti povedal bdquoSom hrdyacute že sa Naacuterodnaacute banka Slovenska stala suacutečas-ťou koaliacutecie odhodlanyacutech Ekologicky udržateľnaacute buduacutecnosť bude zaacutevisieť od toho ako dokaacutežeme spravovať rizikaacute a mobilizovať kapitaacutel pre zeleneacute a niacutezkouhliacutekoveacute investiacutecieldquo Aj Naacuterodnaacute banka Slovenska sa zapaacuteja do celosvetoveacuteho boja proti zmene kliacutemy Tlačovaacute spraacuteva NBS 21 11 2019 httpswwwnbsskskinformacie-pre-mediatlacove-spravyspravy-vseobecnedetail-tlacovej-spravy_aj-narodna-banka-sloven-ska-sa-zapaja-do-celosvetoveho-boja-proti-zmene-klimy
109 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
110 httpswwwecbeuropaeupressprdate2020htmlecbpr200318_1~3949d6f266enhtmlV raacutemci programu PEPP mocircže centraacutelna banka realizovať naacutekupy štaacutetnych dlhopisov a okrem toho mocircže kupovať aj kraacutetkodobeacute pokladničneacute poukaacutežky ktoreacute predtyacutem nespadali do jej programu naacutekupu aktiacutev Tieto kroky ECB umožňujuacute realizovať naacutekupy vo vaumlčšom rozsahu a centraacutel-na banka tyacutem pomaacuteha v stabilizaacutecii vyacutenosov a spreadov na štaacutetnych dlhopisoch
44
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
42 ROZPOČET AKO NAacuteSTROJ SOCIAacuteLNE A ENVIRON-MENTAacuteLNE UDRŽATEĽNEacuteHO ROZVOJA
nuacute uacutečasť ministra financiiacute na rokovaniacute Bankovej rady NBS Druhou možnosťou je inštituacutet pravidelnyacutech koordinačnyacutech poraacuted Cieľom je zvyacutešiť vzaacutejomnuacute informovanosť a zlepšiť koordinaacuteciu rozhodnutiacute vlaacutedy a NBS Argumentovanie ohro-zovaniacutem nezaacutevislosti NBS je neopodstatneneacute odraacuteža orto-doxnuacute interpretaacuteciu nezaacutevislosti centraacutelnych baacutenk a nepo-chopenie koordinovaneacuteho postupu obidvoch inštituacuteciiacute v kritickyacutech situaacuteciaacutech Primaacuternymi okruhmi spoločneacuteho zaacuteujmu okrem tradič-nyacutech medzi ktoreacute patria hospodaacutersky vyacutevoj rozpočtoveacute hospodaacuterenie a dlhovaacute služba štaacutetu patria finančnaacute stabilita a osobitne docircsledky odkladu splaacutetok uacuteverov na bankovuacute sfeacuteru106 bankovyacute dohľad a dohľad nad finančnyacutem trhom a najnovšie i boj proti klimatickyacutem zmenaacutem ECB definovala 4 okruhy v ktoryacutech v raacutemci svojho mandaacutetu chce prispieť k boju proti klimatickyacutem zmenaacutem107 Napriacuteklad v okruhu Do-hľad nad bankami chce ECB dosiahnuť aby pri svojom roz-hodovaniacute banky začali brať do uacutevahy rizikaacute z klimatickyacutech zmien Na naacuterodnej uacuterovni by centraacutelne banky mohli iacutesť o krok ďalej a viesť s bankovyacutem sektorom dialoacuteg ako podporiť zele-neacute investiacutecie O to viac keď aj NBS sa stala členom Skupiny pre zelenšiacute finančnyacute systeacutem (Network for Greening the Fi-nancial System - NGFS) tj skupiny centraacutelnych baacutenk a uacutera-dov dohľadu ktoreacute sa zaoberajuacute podporou financovania na riešenie vplyvov klimatickyacutech zmien108
Akuacutetna je informovanosť vlaacutedy o krokoch NBS na
Ciele štaacutetneho rozpočtu definujuacute vlaacutedy rozdielne v zaacute-vislosti od ich konkreacutetnych podmienok Najčastejšie zahrnu-juacute podporu ekonomickeacuteho rastu a dosahovanie resp udrža-nie ekonomickej stability Medzi sociaacutelne ciele rozpočtu sa zaraďuje rast zamestnanosti znižovanie chudoby znižova-
zmiernenie dopadov koronakriacutezy na bankovyacute a finančnyacute sektor napriacuteklad zniacuteženie minimaacutelnej požiadavky na kapitaacutel ktoreacute znamenalo pre slovenskyacute bankovyacute sektor uvoľnenie kapitaacutelu v objeme približne 125 mld euro109 Podľa NBS tento objem uvoľneneacuteho kapitaacutelu postačiacute na dodržanie pravidiel regulaacutecie baacutenk aby mohli poskytovať uacutevery podnikom a do-maacutecnostiam do roku 2024 (pri zachovaniacute tempa rastu uacuteve-rov ako v roku 2019) NBS nasledovala odporuacutečanie ECB a EIOP a vyzvala banky poisťovne a zaisťovne aby sa zdržali vyacuteplaty divi-dend a spaumltneacuteho naacutekupu akciiacute a uvoľnenyacute kapitaacutel požili vyacute-lučne na krytie dopadov kriacutezy a zachovanie svojich kľuacutečo-vyacutech aktiviacutet Vlaacuteda by mala byť informovanaacute ako toto odporuacutečanie banky dodržali Taacuteto požiadavka je o to aktuaacutel-nejšia že vlaacutedna moc zrušila bankovyacute odvod na 2 polovicu roka 2020 a celkom od 11 2021 Docircležityacutem okruhom informovania je aplikaacutecia naacutestro-jov ECB proti koronakriacuteze v slovenskyacutech podmienkach V marci 2020 ECB spustila novyacute program s naacutezvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) ako doplnok exis-tujuacuteceho Asset Purchase Programme (APP) ktoryacute umožňuje aj naacutekup cennyacutech papierov verejneacuteho sektora v rozsahu ka-pitaacutelu centraacutelnych baacutenk a naacutekup cennyacutech papierov finančneacute-ho a nefinančneacuteho suacutekromneacuteho sektora110 NBS maacute tak možnosť stimulovať bankovyacute sektor aby uacutevery smerovali na podporu novyacutech investiacuteciiacute do produktiacutevnej sfeacutery a nie na neproduktiacutevne finančneacute operaacutecie
nie priacutejmovyacutech a majetkovyacutech rozdielov a znižovanie regio-naacutelnych rozdielov Prostriedkom na dosahovanie cieľov roz-počtu je realokaacutecia zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti cez štaacutetny rozpočet a rozpočty inyacutech verejnyacutech inštituacuteciiacute resp použitiacutem požičanyacutech zdrojov
111 The Wellbeing Budget 30 May 2019 httpswwwtreasurygovtnzsitesdefaultfiles2019-05b19-wellbeing-budgetpdf
112 Taxing Wages - Comparative tables httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=AWCOMP
113 Košč Jaacuten Myacutety a fakty o daňovo-odvodovom zaťaženiacute na Slovensku Pracujuacuteca chudoba 2020
114 Revenue Statistics 2019 Tax revenue trends in the OECD Global Revenue Statistics Database httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=RS_GBL
115 Vo Šveacutedsku aj po vlaacutedach pravice sa udržala na uacuterovni 439 HDP Daňovaacute reforma v r 2004 zniacutežila daňovuacute kvoacutetu 2 na uacuteroveň 28 a jej pokles v jednom roku predstavoval 8 bodov Vladimiacuter Špidla zvykol hovoriť že ak klesne daňovaacute kvoacuteta pod 30HDP je koniec demokracie
45
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Novozeacutelandskaacute vlaacuteda pre rok 2019 po prvyacutekraacutet pripra-vila štaacutetny rozpočet nazvanyacute bdquoWellbeing Budgetldquo (v preklade Rozpočet blaha) ktoryacute vymedzuje svoje ciele nasledovne 1 zaoberať sa vaacutežne mentaacutelnym zdraviacutem 2 zlepšiť život detiacute 4 budovať vyacutekonnuacute spoločnosť 5 transformovať ekonomi-ku 6 investovať na Novom Zeacutelande Tretiacute cieľ je osobitnyacute a dotyacuteka sa podpory pocircvodneacuteho obyvateľstva111
Podľa vlaacutednych materiaacutelov rizikami pre verejneacute financie suacute opatrenia prijateacute minulou vlaacutedou v docircchodkovom systeacute-me (trinaacuteste docircchodky indexaacutecia minimaacutelneho docircchodku určenie veku na odchod do docircchodku) Okrem reformy docirc-chodkoveacuteho systeacutemu vlaacuteda pripravuje reformu daňovo-od-vodoveacuteho systeacutemu zameranuacute na prorastovyacute daňovyacute mix znižovanie daňovyacutech uacutenikov na priacutejmovej strane a zvyšova-nie hodnoty za peniaze na strane vyacutedavkov Ako zmeniť daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece tak aby sa podporil rast a neohrozila fiškaacutelna funkcia daniacute Naacutevrh vlaacutedy ešte nie je hotovyacute no z toho čo naznačuje chce zvyacutešiť spotrebneacute dane priacutep DPH zaviesť environmentaacutelnu daň a daň z nehnuteľnostiacute na cenovom princiacutepe Daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece v SR za r 2019 predstavuje 4188 na celkovyacutech naacutekladoch praacutece kyacutem priemer v OECD je 36112 Zďaleka to však medzi štaacutetmi EUacute nie je najvyššie zaťaženie praacutece Vyššie resp značne vyššie dosahujuacute takmer všetky tzv stareacute štaacutety EUacute (Belgicko Fran-cuacutezsko Nemecko Taliansko atď) ale i Maďarsko a Česko Slovenskiacute podnikatelia tvrdia opak a stal sa z toho už myacute-tus113 Inaacute vec je štruktuacutera daňovo-odvodoveacuteho zaťaženia praacutece tj ako sa na celkovyacutech naacutekladoch praacutece podieľa daň z priacutejmu odvody zamestnanca a odvody zamestnaacutevateľa Medzi štaacutetmi EUacute je podiel dane z priacutejmu na celkovyacutech naacutekla-doch praacutece v SR spolu s Greacuteckom najnižšiacute Daňovou reformou v r 2004 (zavedenia tzv rovnej da-ne dokončenie rušenia daniacute z majetku vraacutetane dane z de-
Definovanie prioriacutet sociaacutelno-demokratickeacuteho rozpočtu na nasledujuacutece obdobie by malo zahrnovať transformaacuteciu slovenskej ekonomiky na vyacutekonnuacute a environmentaacutelne udr-žateľnuacute a posilňovanie sociaacutelnej suacutedržnosti v spoločnosti Hlavnyacutem zdrojom rozpočtu na dosiahnutie tyacutechto cie-ľov je prerozdeľovanie zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti prostredniacutectvom daňovej a odvodovej politiky
dičstva zrušenie dane z dividend) a naacuteslednyacutemi čiastkovyacutemi zaacutesahmi (niektoreacute i v smere jej čiastkovej naacutepravy) sa daňo-vaacute štruktuacutera v SR značne deformovala Podiel priacutejmov z da-ne priacutejmov fyzickyacutech osocircb (fo) na celkovyacutech daňovyacutech a odvodovyacutech priacutejmoch bol v r 2018 102 (priemer OECD 239) dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb 104 (priemer OE-CD 93) sociaacutelne a zdravotneacute odvody 439 ku 26 v OE-CD majetkoveacute dane 13 ku 58 DPH 211 ku 202 spotrebneacute dane 121 ku 12 2 a napokon ostatneacute dane 11 ku 26114 Z uvedeneacuteho je zrejmeacute že zaacutekladneacute rozdiely suacute tri v štruktuacutere daňovo-odvodovyacutech priacutejmov suacute v SR hlboko pod-dimenzovaneacute priacutejmy z dane f o ako je priemer OECD (me-nej ako polovica) vyacuterazne vyššiacute podiel pripadaacute na sociaacutelne a zdravotneacute odvody (suacute 17 kraacutet vyššie ako priemer OECD) a štvornaacutesobne nižšie suacute priacutejmy z majetkovyacutech daniacute Pri tom daňovo-odvodoveacute zaťaženie meraneacute ako daňoveacute a odvodo-veacute priacutejmy ku HDP (tzv komplexnaacute daňovaacute kvoacuteta resp da-ňovaacute kvoacuteta 2) je opaumlť na rozdiel od myacutetov rozširujuacutecich think-tankami a meacutediami pomerne niacutezka V r 2018 dosaho-vala 331 HDP 115 podľa MF v r 2019 bola vyššia a dosa-hovala 346 HDP Zaacutevery z naznačenyacutech porovnaniacute suacute zrejmeacute a vyjadrujuacute zaacutekladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty Po prveacute V daňo-vom mixe treba zvyacutešiť daň z priacutejmu fyzickyacutech osocircb zavede-niacutem viaceryacutech paacutesiem progresiacutevneho zdanenia do daňoveacute-ho zaacutekladu zahrnuacuteť všetky priacutejmy fo vraacutetane priacutejmov z prenaacutejmu dividend a inyacutech kapitaacutelovyacutech priacutejmov a pod Pri
421 AKAacute DAŇOVAacute POLITIKA V OBDOBIacute PO KORONA-KRIacuteZE A V ČASE DIGITAacuteLNEJ A ENVIRONMENTAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
116 Urobiť treba aj poriadok s odpočiacutetateľnyacutemi položkami (napriacuteklad prehodnotiť odpisovanie automobilov z daňoveacuteho zaacutekladu pre podnikate-ľov ktoreacute maacute za naacutesledok nielen daňoveacute vyacutepadky no i stimuluje k nadmerneacutemu použiacutevaniu osobnej dopravy na uacutekor ekologicky prijateľnejšej verejnej dopravy) Opaumltovne zaviesť daňovuacute licenciu ktoruacute Smer-SD zrušil na tlak Mosta-Hiacuted ale inak upraviť nastavenie dňovyacutech sadzieb tak aby sa zabezpečila vaumlčšia plynulosť jej zvyšovania
117 Interpretaacutecia dane z dedičstva ako dane zo smrti sa udomaacutecnila v pravicovej reacutetorike Tieto tri majetkoveacute dane (daň z dedičstva daň z da-rovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute) sa vyberajuacute vo všetkyacutech štaacutetoch V4 okrem SR Progresiacutevna daň z priacutejmu sa zase pravicou interpretuje ako daň za uacutespech Každoročne sa publikuje tzv deň daňovej slobody od kedy už bdquoprestaacutevame robiť na štaacutetldquo
118 Who profits from COVID-19 and how can we use that money to help us get a vaccineJuly 22 2020 httpswwwoxfamamericaorgexplorestorieswho-profits-covid-19-and-how-can-we-use-money-help-us-get-vaccine
118 httpseceuropaeutaxation_customsbusinesstax-cooperation-controlvat-gap_en
46
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tom zaviesť progresiacutevnu daň tak aby najnižšia priacutejmovaacute sku-pina po odpočiacutetateľnyacutech položkaacutech z daňoveacuteho zaacutekladu pla-tila fakticky nulovuacute daň Po druheacute Zniacutežiť odvodoveacute na sociaacutelne a zdravotneacute uacutečely pre zamestnaacutevateľov Pokles odvodov do zdravotnyacutech poisťovniacute a Sociaacutelnej poisťovne bude treba nahradiť zvyacuteše-nyacutem odvodom zo štaacutetneho rozpočtu Zvyacutešenie spotrebnyacutech daniacute priacutep DPH na pokrytie vyacutepadku daňovyacutech a odvodo-vyacutech priacutejmov v priacutepade zniacuteženia zdanenia praacutece je prenaacuteša-niacutem daňovej zaacuteťaže na stredneacute a niacutezkopriacutejmoveacute skupiny a zvyšuje priacutejmoveacute nerovnosti Zvyšovanie nepriamych daniacute v prospech znižovania priamych daniacute nie je sociaacutelno-demo-kratickeacute riešenie a preto ho zaacutesadne treba odmietnuť 116
Naopak treba znovu zaviesť majetkoveacute dane ktoreacute sa zrušili počas Dzurindovyacutech vlaacuted (daň z dedičstva zaviesť tak aby nezaťažila bežneacuteho dediča obnoviť daň z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute)117 Jednou z možnostiacute je aj zvaacutežiť daň z luxusu ktoraacute do naacutestupu Emmanuela Macro-na bola daňou vo Francuacutezsku alebo sa z nej financovala vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo Viedni po 1 svetovej vojne (tzv červenaacute Viedeň) Podporiť treba zavedenie environmentaacutelnych daniacute a niektoryacutech inyacutech novyacutech daniacute Ako každaacute kriacuteza aj taacuteto bude mať svojich viacuteťazov a porazenyacutech Za skutočnyacutech viacuteťazov kriacutezy označil pre televiacuteznu stanicu CNBC eurokomisaacuter pre hospodaacuterstvo a dane Paolo Gentiloni gigantickeacute digitaacutelne spoločnosti Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA (Google Amazon Facebook Apple) suacute nepochybne čistiacute viacuteťazi kriacutezy V druhom štvrťroku priacutejmy Amazonu z e-obchodu vzraacutestli oproti minuleacutemu roku o 478 na 459 mld USD a pod To by malo byť ešte silnejšiacutem impulzom k zavedeniu euroacutepskej digitaacutelnej dane Viacuteťazmi kriacutezy nie suacute len digitaacutelne spoločnosti Suacute nimi farmaceutickeacute spoločnosti ktoreacute už teraz zaraacutebajuacute na vakciacute-ne resp liekoch na Covid-19 spoločnosti ktoreacute zaraacutebajuacute na kovidovyacutech testoch a pod Pre viacuteťazov kriacutezy ako reakciu na koronakriacutezu navrhuje zavedenie jednorazovej pandemickej dane OXFAM America118 Dodatkovaacute daň za neprimeranyacute zisk sa napriacuteklad zaviedla v USA počas 2 svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz Ako reakcia na globaacutelnu finančnuacute a ekonomickuacute kriacutezu sa zvažovalo zaviesť daň z finančnyacutech transakciiacute ktoraacute mala byť nielen finančnyacutem zdrojom na riešenie docircsledkov kriacutezy ale i na obmedzenie neproduktiacutevnych finančnyacutech transakciiacute ktoreacute prispeli k vzniku kriacutezy Taacuteto daň sa ale nezaviedla
resp iba v niektoryacutech štaacutetoch EUacute (napr vo Francuacutezsku) a naďalej zostaacuteva nevyužityacutem možnyacutem daňovyacutem priacutejmom Na zmiernenie docircsledkov buduacutecej finančnej kriacutezy na daňoveacuteho poplatniacuteka sa presadila i bankovaacute daň Jej zrušenie suacutečas-nou vlaacutedou napriek tomu že daň neohrozila stabilitu banko-veacuteho sektora iba zniacutežila jeho ziskovosť prispieva k rastu deficitu verejnyacutech financiiacute Daňovaacute politika musiacute reflektovať zelenuacute transformaacuteciu a transformaacuteciu na priemysel č4 resp digitaacutelnu transformaacute-ciu Pripomeňme vyacuterok Vladimiacutera Špidlu o priemyselnej spo-ločnosti č 4 bdquoNemocircže iacutesť o spoločnosť niacutezkych daniacuteldquo Pri zelenej a digitaacutelnej transformaacutecii bude treba zame-dziť pravicovej agende zameranej na oslabovanie obidvoch funkciiacute daniacute fiškaacutelnej a redistribučnej Redistribučnuacute funkciu daniacute plnia predovšetkyacutem progresiacutevna daň z priacutejmov a majet-koveacute dane ale adekvaacutetne plnenie fiškaacutelnej funkcie daniacute umožňuje produkovať tzv verejneacute statky (bezplatnyacute priacutestup k vzdelaniu k zdravotnej starostlivosti poskytovanie sociaacutel-nej pomoci a po) ktoreacute suacutekromnyacute sektor produkovať nie je schopnyacute Obidve funkcie daniacute pokiaľ suacute spraacutevne nastaveneacute umožňujuacute zachovať sociaacutelny štaacutet Okrem pozitiacutevnej motivaacutecie podnikateľskeacuteho sektora i sektora domaacutecnostiacute k zelenej transformaacutecii treba použiť i negatiacutevnu motivaacuteciu a zaviesť viacereacute environmentaacutelne da-ne (daň z CO2 daň z plastov a pod) Rozsiahlejšie uplatňo-vanie automatizaacutecie a robotizaacutecie znovu nastoliacute otaacutezku dane z vyacuterobnyacutech prostriedkov konkreacutetne dane z robotov ktorej zavedenie by čiastočne pomohlo aj trhu praacutece Ambiacuteciou vlaacutedy je znižovať daňoveacute uacuteniky ale konkreacutet-nejšie ako to chce dosiahnuť neuvaacutedza Sociaacutelna demokra-cia pokladaacute boj proti daňovyacutem uacutenikom (tax evasion) proti kraacuteteniu dane a inyacutem daňovyacutem podvodom proti agresiacutevne-mu daňoveacutemu plaacutenovaniu (tax avoidance) a daňovyacutem rajom ktoreacute zhoršujuacute daňoveacute priacutejmy štaacutetu za jeden z faktorov fi-nancovateľnosti sociaacutelneho štaacutetu Zvyčajne sa uvaacutedza iba veľkaacute daňovaacute medzera u DPH (v r 2018 bola vyššia iba v Rumunsku Greacutecku a Litve119) ktoraacute sa v ostatnyacutech rokoch mierne zmenšila ale daňovaacute medzera u priamych daniacute je značnaacute a nedariacute sa zmenšovať Vo vaumlčšine priacutepadov boj proti znižovaniu daňovyacutech priacutejmov je nedostatočne uacutečinnyacute ak sa uskutočňuje iba na naacuterodnej uacuterovni O tom čo by mala sociaacutelno-demokratickaacute politika presadzovať v tomto smere na euroacutepskej uacuterovni resp v OECD pojednaacutevame inde
5 SOLIDAacuteRNASPOLOČNOSŤ
47
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
51 TRANSFORMAacuteCIA NA SOLIDAacuteRNU SPOLOČNOSŤ
Slovensko prešlo od 90 rokov dlhuacute a kľukatuacute cestu Pocircvodneacute predstavy o implementaacutecii trhovej ekonomiky bez priacutevlastkov či o odstraacuteneniacute všetkyacutech naacutenosov štaacutetneho pa-ternalizmu sa siacutece našťastie nezrealizovali ale podobne do-padli aj priacutesľuby o sociaacutelne spravodlivej spoločnosti otvore-nej pre všetkyacutech Slovensko zažilo niekoľko vĺn transformaacutecie pričom ideaacutely sociaacutelnej solidarity suacutedržnosti sociaacutelneho začlenenia boli v najlepšom priacutepade v poziacutecii akeacutehosi nevyhnutneacuteho priacutedavku ktoriacute si politici osvojili no často ani to nie Podobnyacute osud postretol aj vyacuteraz bdquoreformyldquo Jeho pocirc-vodnyacute zmysel spočiacuteval v presadzovaniacute naacutestrojov podporu-juacutecich sociaacutelnu solidaritu a suacutedržnosť Volanie po reformaacutech v tomto zmysle sa stalo trvalou suacutečasťou politickej diskusie a ako takeacute sa pomaly premieňalo na bezobsažnyacute politickyacute refreacuten Ešte častejšie sa však pod reformami začali rozumieť opatrenia zaacutesadnejšieho vyacuteznamu ktoreacute majuacute skocircr za naacutesle-dok oslabovanie sociaacutelnej suacutedržnosti a solidarity (napriacuteklad daňovaacute reforma z r 2004 ktoraacute zaviedla rovnuacute daň prispe-la k rastu priacutejmovyacutech nerovnostiacute alebo docircchodkovaacute refor-ma ktoraacute oslabila medzigeneračnuacute solidaritu) Slovensko netrpiacute nedostatkom strateacutegiiacute koncepčnyacutech materiaacutelov i veľkyacutech viacuteziiacute Ide o stovky straacuten dokumentov kde sa miešajuacute rocirczne priacutestupy od technokraticky excelent-ne zvlaacutednutyacutech postrehov o potrebe parametrickyacutech uacuteprav rocircznych systeacutemov cez kopiacuterovanie slovniacuteka i celyacutech argu-mentov nadnaacuterodnyacutech akteacuterov (EUacute OSN) až po dokumenty plneacute praacutezdnych formulaacuteciiacute ktoreacute prestali byť aktuaacutelne už v čase piacutesania Probleacutem je že ich reaacutelny vyacuteznam pre uvažovanie o cie-ľoch a obsahu verejnyacutech politiacutek (priacutepadne nedajbože aj pre vyacutekon verejnej politiky) je prinajmenšom nedostatočnyacute Pla-tiacute to aj o strateacutegiaacutech tyacutekajuacutecich sa sociaacutelneho začleňovania a sociaacutelnej solidarity Slovensko sa na viaceryacutech miestach a na viaceryacutech uacuterovniach opakovane prihlaacutesilo k medzinaacuterodnyacutem zaacutevaumlz-kom ktoreacute ndash ak by boli braneacute politickou triedou vaacutežne ndash by mohli spoľahlivo navigovať reformneacute uacutesilie počas posled-nyacutech dekaacuted Politickaacute prax však ukazuje skocircr na opačneacute ten-
dencie ndash snahu zbavovať sa zodpovednosti za implementaacute-ciu takyacutech politiacutek ktoreacute by viedli ku garancii sociaacutelnych praacutev alebo sa uchyľuje ku kreatiacutevnym interpretaacuteciaacutem umožňujuacute-cim prezentovať zaacutesahy do sociaacutelnych praacutev a naacutestrojov ich ochrany V ostatnom čase verejneacute a odborneacute diskusie o tom kam nasmerovať Slovensko sa nesuacute v relatiacutevne jednotnom duchu Docircraz sa kladie na zlepšenie vzdelaacutevacieho systeacutemu a jeho vyacutesledkov zvyšovanie rovnosti priacuteležitostiacute zvyšova-nie zamestnanosti zlepšenie podmienok pre kombinaacuteciu rodinneacuteho a pracovneacuteho života V podobnom duchu sa ne-sie aj najnovšiacute dokument bdquoModerneacute a uacutespešneacute Slovenskoldquo ktoryacute priniesol reformneacute menu pre najbližšie sedemročneacute obdobie 2021-2027 Ide o mainstreamovyacute (v dobrom vyacutez-name tohto slova) priacutestup ktoryacute mocircže znamenať docircležityacute posun v doteraz zaznaacutevanyacutech oblastiach Videneacute perspektiacutevou progresiacutevnej ľavice je to ale maacutelo Rovnosť priacuteležitostiacute je nevyhnutnyacute zaacuteklad ktoryacute ale nemusiacute stačiť na redukciu medzigeneračnej reprodukcie ekonomic-keacuteho sociaacutelneho a kultuacuterneho kapitaacutelu ak existujuacutece sociaacutel-ne nerovnosti aktiacutevne formujuacute priebeh vzdelanostnyacutech draacuteh detiacute a študentov a ich vzdelaacutevacie voľby Hoci Slovensko vykazuje v medzinaacuterodnyacutech porovna-niach nižšiu mieru priacutejmovyacutech nerovnostiacute sociaacutelne a ekono-micky je silno diferencovaneacute Probleacutem nastaacuteva najmauml tam kde sa hromadiacute viacero negatiacutevnych faktorov a ich kombino-vanyacute efekt vytlaacuteča zasiahnuteacute skupiny na okraj spoločnosti Verejnaacute politika by si tak za cieľ mala explicitne klaacutesť nielen vytvaacuteranie podmienok pre rovnosť priacuteležitostiacute ale aj ad hoc modifikaacuteciu trhovyacutech vyacutesledkov teda znižovanie sociaacutelnych nerovnostiacute A zbaviť sa pohodlneacuteho obrazu produkovaneacuteho agregovanyacutemi štatistikami o nivelizovanej priacutejmovej či ma-jetkovej štruktuacutere Zvyšovanie zamestnanosti samo osebe už stačiť ne-musiacute Prioritou by malo byť vytvaacuteranie podmienok pre vznik bdquodobryacutechldquo pracovnyacutech miest Pre tento uacutečel treba presadiť reaacutelne politickeacute strateacutegie ale aj de-stigmatizovať silnejšiu uacutelohu štaacutetu v ekonomike vraacutetane v regulaacutecii trhu praacutece
48
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
511 SOCIAacuteLNE OBČIANSTVO A AKO HO DOSIAHNUŤ
Vo všeobecnosti kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom by mohla byť revitalizaacutecia konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo ktoreacute je protipoacutelom ekonomicky chaacutepaneacuteho členstva v politickej ko-munite Sociaacutelne občianstvo vyžaduje predovšetkyacutem uni-verzaacutelny priacutestupu k verejnyacutem službaacutem a redistribuacuteciu z kto-ryacutech profitujuacute nielen skupiny na najnižšiacutech priečkach priacutejmovej distribuacutecie Zaacuteroveň prijatie konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo si vyžaduje priznať že Slovensko maacute obrovskyacute investičnyacute dlh pri presadzovaniacute sociaacutelnej solidarity tyacutekajuacuteci sa ľudskeacuteho kapitaacutelu materiaacutelnych podmienok i dlhu na in-vestiacuteciaacutech do adekvaacutetnych životnyacutech podmienok Pozornosť by sa preto pri osvojovaniacute si konceptu soci-aacutelneho občianstva mala zamerať na nasledujuacutece reformy 1Reforma sociaacutelnych služieb Vysokeacute naacuteklady niacutezka kvalita dlheacute čakacie rady zanedbanaacute infraštruktuacutera pod-hodnotenyacute ľudskyacute kapitaacutel ndash to všetko suacute symptoacutemy barieacuter plnohodnotnej realizaacutecie sociaacutelneho občianstva 2Reforma dlhodobej starostlivosti Tempo starnutia populaacutecie na Slovensku je jedno z najvyššiacutech v raacutemci EUacute Je až neuveriteľneacute ako spoločnosť prehliada probleacutemy v sekto-re ktoryacutem sa zabezpečuje starostlivosť o najzraniteľnejšiacutech V porovnaniacute s ostatnyacutemi štaacutetmi EUacute Slovensko daacuteva na dlho-dobuacute starostlivosť jeden z najnižšiacutech podielov HDP Taacuteto charakteristika platiacute i pre viacereacute ďalšie sektory verejnej po-litiky 3Reforma verejnyacutech služieb zamestnanosti vraacutetane aktiacutevnych opatreniacute na trhu praacutece Služby zamestnanosti suacute kľuacutečovyacutem bodom sociaacutelno-demokratickeacuteho modelu sociaacutel-neho štaacutetu Prostredniacutectvom nich sa dlhuacute dobu darilo škan-dinaacutevskym krajinaacutem udržiavať tento model sociaacutelneho štaacutetu 4Reforma rodinnej politiky Slovensko už roky pred sebou tlačiacute mix rodinno-politickyacutech opatreniacute ktoreacute vykazujuacute vysokuacute inštitucionaacutelnu odolnosť resp skostnatenosť Re-
forma by si vyžiadala viacereacute naacutestroje rodinnej politiky radi-kaacutelne obmeniť s cieľom podporiť možnosť voľby pri garancii adekvaacutetnej životnej uacuterovne 5To že byacutevanie nie je bežnou komoditou sa už začiacutena postupne uznaacutevať aj v oficiaacutelnych strategickyacutech materiaacuteloch Doterajšia dlhodobaacute prax podpory vlastniacuteckeho byacutevania sa ukaacutezala ako bdquouacutespešnaacuteldquo ndash Slovensko patriacute ku krajinaacutem EUacute s vysokyacutem podielom vlastniacuteckeho byacutevania ndash avšak za cenu veľkyacutech sociaacutelnych naacutekladov Popri dlhovom zaťaženiacute do-maacutecnostiacute ide aj o obrovskyacute dlh voči verejneacutemu naacutejomneacutemu sektoru ktoryacute bol dlheacute roky v nemilosti Dekomodifikaacutecia byacutevania musiacute byť jadrom akeacutehokoľvek sociaacutelno-demokratic-keacuteho projektu Mocircže byť priacutekladom toho ako spoločnosť dokaacuteže vymaniť z rozpiacutenajuacutecej sa logiky trhoveacuteho mechaniz-mu aspoň jednu jej časť ktoraacute sa tyacuteka saturovania zaacuteklad-nyacutech potrieb a praacutev 6Masiacutevne investiacutecie do infraštruktuacutery a sociaacutelnych in-tervenciiacute v prospech marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Hoci sa verejnaacute debata na Slovensku už zaacutesadne posunula staacutele možno pozorovať obavy z bdquopriacutelišnejldquo štedrosti ktoraacute by mohla viesť k zaacutevislosti od ponuacutekanej pomoci Namiesto spoliehania sa len na lokaacutelne mikro-iniciatiacutevy ktoreacute cielia po-moc na vybraneacute skupiny marginalizovanyacutech domaacutecnostiacute a ktoreacute majuacute projektovuacute povahu je potrebneacute vytvoriť pod-mienky pre dlhodobeacute fungovanie štaacutetom garantovanej po-moci pre všetkyacutech priacuteslušniacutekov marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Sociaacutelno-demokratickyacutem cieľom je solidaacuterna spoloč-nosť založenaacute na sociaacutelnej suacutedržnosti a sociaacutelnom začleňo-vaniacute Plaacuten sociaacutelno-demokratickyacutech reforiem bude dobre pripravenyacute vtedy ak bude rešpektovať objektiacutevne hranice a obmedzenia a zaacuteroveň sa v ňom buduacute odraacutežať zaacutemery ciele a sociaacutelno-demokratickeacute hodnotoveacute nastavenie
Raacutemček č 8 Posilňovanie uacutelohy odborov nie je samouacutečelneacute
Tento rok 7 oktoacutebra po trinaacutestyacutekraacutet si ľudia pripomenuli Svetovyacute deň slušnej praacutece (World Day for De-cent Work) Ako uvaacutedza Medzinaacuterodnaacute konfederaacutecia odborovyacutech organizaacutecii (ITUC) na svojej straacutenke httpswwwituc-csiorgwddw-2020-enlang=en osobitne v tejto dobe musiacute byť bdquodecent workldquo v centre vlaacutednej politiky ak sa chceme vraacutetiť k hospodaacuterskemu rastu a prebudovať ekonomiku na takuacute ktoraacute kladie ľudiacute na prveacute miesto ITUC pri tejto priacuteležitosti predstavila novyacute Sociaacutelny kontrakt pre obnovu a rozvoj Podmienky pre odbory ktoreacute zastupujuacute organizovanyacutech i neorganizovanyacutech zamestnancov nie suacute u naacutes na takej uacuterovni aby presadzovali zaacuteujmy zamestnancov dostatočne Potrebneacute bude presadiť viacereacute legislatiacutev-ne zmeny ktoreacute posilnia kolektiacutevne vyjednaacutevanie sociaacutelny dialoacuteg zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch ob-chodnyacutech spoločnostiacute zvyacutešiť organizovanosť v odboroch či reformovať inšpektoraacutety praacutece
49
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Kolektiacutevne zmluvyPre zabezpečenie efektiacutevneho kolektiacutevneho vyjednaacutevania bude potrebneacute legislatiacutevne nastaviť povinnosť za-mestnaacutevateľskyacutech organizaacutecii vyjednaacutevať kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa v priacutepade že o to požiada repre-zentatiacutevna odborovaacute organizaacutecia V suacutečasnosti sa staacuteva že zamestnaacutevateľskeacute organizaacutecie nechcuacute vyjednaacutevať alebo svoje organizaacutecie zakladajuacute naschvaacutel v takej forme aby mohli tvrdiť že nemocircžu kolektiacutevne vyjednaacutevať (Slovenskaacute bankovaacute asociaacutecia) Rovnako je potrebneacute zabezpečiť kontinuitu podnikovyacutech kolektiacutevnych zmluacutev V priacutepade nedohody novej KZ a exspirovaniacute starej neplatiacute žiadna KZ Je potrebneacute zmeniť legislatiacutevu tak ako napr v Rakuacutesku kde v priacutepade nedohody na novej KZ platiacute staraacute kolektiacutevna zmluva
Posilnenie tripartity a sociaacutelneho dialoacutegu vyžadujeNa Slovensku od roku 1989 pravidelne prebiehajuacute politickeacute uacutetoky na tripartitu a zamestnaacutevatelia aj odbory si za poslednyacutech 20 rokov zvykli presadzovať svoje zaacuteujmy prostrednictvom vzťahov s politikmi a tripartita bola zvaumlčša len doplnkom Politici taktiež nepomaacutehali funkčnosti tripartity ndash od pokusov na zrušenie cez porušo-vanie pravidiel až po jednostrannosť a formaacutelnosťbull posilnenie bipartity na naacuterodnej a odvetvovej uacuterovni spolupraacuteca akteacuterovbull eliminovať fragmentaacuteciu zamestnaacutevateľov i odborovbull zlepšiť spolupraacutecu medzi organizaacuteciami zamestnaacutevateľov a odboraacuterovbull posilnenie kompetenciiacute odborov a zamestnaacutevateľov - rešpektovanie ich vzaacutejomnej dohodybull sociaacutelni partneri majuacute možnosť pomocirccť sociaacutelnemu dialoacutegu tak že nebuduacute hľadať ryacutechle zisky na uacutekor dlhodobeacuteho budovania svojej legitimity v sociaacutelnom dialoacutegu(httpswwwcelsiskmediaresearch_reportsRR29_V6XQ2Tvpdf)
Posilnenie odborovej organizovanostibull zaplateneacute členskeacute poplatky členov odborov ndash možnosť odpočiacutetať zo zaacutekladu danebull povinnosť neorganizovanyacutech zamestnancov podieľať sa na naacutekladoch kolektiacutevneho vyjednaacutevania (podni-kovaacute KZ KZ vyššieho stupňa) jednorazovyacutem poplatkom
Zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch obchodnyacutech spoločnostiacute- Nie je ničiacutem nezvyčajnyacutem ak vedenie spoločnosti zavaacutedza zaacutestupcov zamestnancov v informaacuteciaacutech tyacute-kajuacutecich sa finančnej kondiacutecie a hospodaacuterenia podniku Takyacuteto stav je kontraproduktiacutevny pretože braacuteni zaacute-stupcom zamestnancov formulovať relevantneacute finančneacute argumenty pri kolektiacutevnom vyjednaacutevaniacute Vedenie spoločnostiacute často rozhoduje o pracovnyacutech podmienkach zamestnancov bez možnosti vplyvu zaacutestupcov za-mestnancov na tieto rozhodnutia bull Navrhujeme zaacutekonnuacute povinnosť aby voleniacute zaacutestupcovia zamestnancov boli suacutečasťou vyacutekonnyacutech a kon-trolnyacutech orgaacutenov spoločnostiacute Vyacutekonneacute orgaacuteny prijiacutemajuacutece operatiacutevne riešenia s dopadmi na zamestnancov ich zaťaženie či pracovnyacute čas (spravidla porady vedenia) vyžadujuacute zaacutesah zaacutestupcov zamestnancov Je potreb-neacute zabezpečiť povinnuacute uacutečasť zaacutestupcov zamestnancov na zasadnutiach vyacutekonnyacutech orgaacutenov s hlasom porad-nyacutembull V suacutečasnosti len akcioveacute spoločnosti s počtom zamestnancov nad 50 zamestnancov suacute povinneacute vytvoriť dozorneacute rady pričom pri ich štruktuacutere platiacute že 13 počtu ich členov musia tvoriť zaacutestupcovia zamestnancov Tento stav je potrebneacute rozšiacuteriť aj na ostatneacute obchodneacute spoločnosti nakoľko aj dceacuterske spoločnosti nadnaacuterod-nyacutech korporaacuteciiacute majuacute u naacutes tuacuteto formu Je teda potrebneacute zaviesť povinnosť zriadiť dozorneacute rady aj v inyacutech obchodnyacutech spoločnostiach s povinnou uacutečasťou zamestnancov s hlasom rozhodujuacutecim a zosuacuteladiť v tejto oblasti stav s akciovyacutemi spoločnosťami
Reforma inšpektoraacutetov praacuteceInšpektoraacutety praacutece treba posilniť personaacutelne (zvyacutešiť počet inšpektorov) odborne (zabezpečiť kvalitneacute a prie-bežneacute vzdelaacutevanie pre všetkyacutech inšpektorov) finančne (zvyacutešiť ich platy) kompetenčne (rozšiacuteriť kompetencie) a zbaviť politickeacuteho vplyvu na všetkyacutech stupňoch riadenia Inšpektorov a inšpektorky je potrebneacute zbaviť zbytočnej byrokracie duplicitnej praacutece a nezmyselneacuteho a neko-nečneacuteho vypisovania tabuliek a vyacutekazov ktoreacute majuacute dokladovať čo koľko a ako robia Taacuteto povinnosť vyplyacuteva z nedocircvery voči ich pracovneacutemu nasadeniu a zbytočne im berie priestor na riešenie podnetovZaviesť register pracovnopraacutevnych deliktov priacutestupneacuteho širokej verejnosti vo forme zoznamu firiem v kto-ryacutech bola vykonaacutevanaacute inšpekcia praacutece so zistenyacutem porušeniacutem zaacutekonnyacutech povinnostiacuteNavrhujeme vybrateacute pokuty udeleneacute IP použiť napriacuteklad na financovanie inštituacutetu pre kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie na vyplatenie nevyplatenyacutech miezd zamestnancov zamestnaacutevateľa od ktoreacuteho sa pokuta vybrala alebo na dofinancovanie fungovania Inšpektoraacutetu či zvyšovania odbornej uacuterovne jeho zamestnancov
120 Terminologicky je možneacute stretnuacuteť sa aj s pojmami ako 4 priemyselnaacute revoluacutecia digitaacutelna revoluacutecia inteligentnyacute priemysel Priemysel 40 digitaacutelna ekonomika
121 Rozvoj informačnyacutech technoloacutegiiacute kombinovanyacutech s robotizaacuteciou automatizaacuteciou rozvoj internetu 3D tlač rozvoj autonoacutemnych dopravnyacutech prostriedkov rozvoj a využitie dronov noveacute typy zbraniacute v oblasti obrany boja s terorizmom atď
122 Social Dialogue and the Future of Work ILO 2018
123 Hejduk R Smejkalovaacute K Špidla V Budoucnost praacutece Masarykova demokratickaacute akademie Praha 2017
124 Spocircsob deľby praacutece ndash ziacuteskanie informaacutecie alebo vstup do konkreacutetnej uacutelohy alebo projektu tyacutem že sa ziacuteskajuacute služby mnohyacutech ľudiacute či už plateneacute alebo neplateneacute zvyčajne prostredniacutectvom internetu
125 The Future of Jobs Report World Economic Forum 2018
50
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
52 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A BUDUacuteCNOSŤ PRAacuteCE A ODBOROV
Keď je diskusia o digitalizaacuteci120 hovoriacute sa predovšetkyacutem o technologickyacutech121 a ekonomickyacutech suacutevislostiach priacutepad-ne o možnyacutech zmenaacutech na trhu praacutece no veľmi maacutelo o jej sociaacutelnych dosahoch na ktoreacute by mali reagovať verejneacute po-litiky Digitalizaacutecia prinaacuteša so sebou mnoho riziacutek či nežiadu-cich dopadov ako napriacuteklad stratu tradičnyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute a možnyacute rast miery nezamestnanosti riziko rastu miery nerovnostiacute narastajuacute nestabilneacute formy praacutece zniacuteže-naacute je istota zamestnania a pod122 Uacutelohou sociaacutelno-demokratickej politiky je tieto dopa-dy digitalizaacutecie eliminovať alebo aspoň zmierniť a na druhej strane naplniť pozitiacutevne očakaacutevania s ňou spojeneacute Digitali-zaacutecia mocircže zmeniť postavenie praacutece v živote človeka po-skytnuacuteť mu viac voľneacuteho času a umožniť mu lepšie kombi-novať praacutecu s inyacutemi životnyacutemi rolami ponuacuteknuť praacutecu ktoraacute bude pomaacutehať rozviacutejať tvoriveacute schopnosti človeka ktoraacute mocircže byť spravodlivo ohodnotenaacute a pod123
Najčastejšie zaacutekladneacute scenaacutere a trendy dopadu digitali-zaacutecie na trh praacutece ktoreacute uvaacutedza literatuacutera suacute nasledovneacute bull vznik a tvorba pracovnyacutech miest vznik novyacutech odvetviacute novyacutech produktov a služieb vznik novyacutech profesiiacute bull transformaacutecia a zmena suacutečasnyacutech pracovnyacutech miest s no-vyacutemi formami riadenia organizaacutecie praacutece- zaacutenik pracovnyacutech miest a ich nahradenie robotmi a auto-matmi bull zmena foriem praacutece ako napriacuteklad platformovaacute praacuteca zdieľanaacute alebo kolaboratiacutevna ekonomika praacuteca z domu praacute-ca na diaľku domaacutecka praacuteca neformaacutelna ekonomika gig ekonomika crowdsourcing124
tbull zmena charakteru a priacutestupov k praacuteci v sociaacutelno-psycho-logickom a behavioraacutelnom kontexte ndash ghosting at work (zduacutechnutie z praacutece) fire movement (vystrelenie) gig reality (gig realita) passion exploitation (emocionaacutelne vykorisťova-nie) unretirement (ne-odchod do docircchodku) Medzi najviac ohrozeneacute profesie a odvetvia s najvyš-šiacutem rizikom (stupňom) postupnej automatizaacutecie a digitalizaacute-cie možno zaradiť kancelaacuterske a administratiacutevne praacutece pre-
daj a obchod dopravu a logistiku spracovateľskyacute priemysel vyacutestavbu niektoreacute druhy služieb (finančneacute daňoveacute pora-denstvo preklady a pod) Do roku 2022 buduacute najviac na uacutestupe pracovneacute mies-ta spojeneacute s činnosťami ako vkladanie uacutedajov uacutečtovniacutectvo vyacutekazy a mzdy a inaacute administratiacutevna činnosť hromadnaacute to-vaacuterenskaacute praacuteca informaacutecie klientom a zaacutekazniacutecky servis podpora obchodu a uacuteradniacutecky manažment audiacutetorstvo materiaacutelne zabezpečenie a skladniacutectvo klasickyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov či poštovaacute služba Naopak medzi najviac rozviacutejajuacutece sa alebo stabilizova-neacute profesie či odvetvia s najnižšiacutem rizikom dopadov auto-matizaacutecie možno zaradiť vzdelaacutevanie umenie a meacutediaacute praacutev-ne služby manažment a riadenie ľudskyacutech zdrojov niektoreacute finančneacute služby poskytovanie zdravotnyacutech a sociaacutelnych služieb vedu a vyacuteskum ďalšie typy služieb ako sociaacutelna praacute-ca starostlivosť o zdravie telo kraacutesu a pod daacutetovaacute analyacuteza a expertiacuteza umelaacute inteligencia a vyacuteučba strojov modernyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov vyacutevoj softveacuterov a aplikaacute-ciiacute profesionaacutelny obchod a marketing veľkeacute daacuteta digitaacutelna transformaacutecia noveacute technoloacutegie organizačnyacute rozvoj servis informačnyacutech technoloacutegiiacute Na vzorke spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich 15 milioacutenov zamestnancov zistila spraacuteva Svetoveacuteho ekonomickeacuteho foacute-ra125 že do roku 2022 zanikne takmer 1 milioacuten pracovnyacutech miest a vznikne 175 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Extrapolaacuteciou tyacutechto uacutedajov sa dostaacutevame k scenaacuteru že do roku 2022 mocircže zaniknuacuteť (celosvetovo) 75 milioacutenov pracov-nyacutech miest a vzniknuacuteť 133 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Existuje teda predpoklad že skocircr ako k čisteacutemu zaacuteniku pracovnyacutech miest docircjde k vzniku novyacutech pracovnyacutech miest ale trh praacutece sa zmeniacute a zvyacuteši sa dopyt ako sme už naznači-li po istyacutech typoch služieb profesiiacute a uacuterovne kvalifikaacutecie Danaacute zmena vyvolaacute konkreacutetne požiadavky na trh praacutece Už v suacutečasnosti evidujeme nesuacutelad medzi ponukou a dopy tom pracovnyacutech miest a poziacuteciiacute keďže systeacutem vzdelaacute-
51
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
vania nereflektuje dostatočne požiadavky trhu praacutece Pokiaľ už dnes nezačneme plaacutenovať ako uspokojiť potreby trhu praacutece po novej pracovnej sile ako zabezpečiť zamestnanosť potenciaacutelne novyacutech nezamestnanyacutech ako riešiť naacuteroky na rekvalifikaacuteciu a pod digitalizaacutecia danyacute probleacutem ešte prehĺbi Digitalizaacutecia bude znamenať zaacutenik rutinnyacutech pracov-nyacutech miest a podľa OECD Česko a Slovensko suacute v medzinaacute-rodnom porovnaniacute z krajiacuten OECD na tom najhoršie keďže sa predpokladaacute zaacutenik až 45 takyacutechto pracovnyacutech miest
V docircsledku vyššie načrtnutyacutech vyacutevojovyacutech tendenciiacute možno očakaacutevať (sociaacutelne) rizikaacute v podobe redukcie pracov-nyacutech miest naacuterastu štrukturaacutelneho nadbytku pracujuacutecich zmenšujuacutecej sa schopnosti novyacutech sektorov a odvetviacute ab-sorbovať pracovneacute miesta znižujuacutecej sa schopnosti zamest-nancov vyhrať suacuteťaž proti technoloacutegiaacutem za pomoci vzdela-nia rozšiacuterenej technologickej nezamestnanosti prehlbovania priacutejmovej nerovnosti naacuterastu chudoby a sociaacutelneho vyluacuteče-nia spojeneacuteho s (novyacutemi a bdquonovšiacutemildquo) sociaacutelnymi rizikami zvyšujuacutecej sa nezamestnanosti naacuterastu tlaku na systeacutem sociaacutelneho zabezpečenia a jeho financovania vznikajuacutecich (novyacutech) foriem (prekeacuterneho) zamestnania a naacuterastu neis-tyacutech pracovnyacutech miest znižovania podielu praacutece na naacuterod-nom docircchodku znižovania miezd pracovnyacutech a sociaacutelnych štandardov a naacutesledneacuteho oslabovania scheacutem sociaacutelneho zabezpečenia nedostatočnej ochrany zamestnancov v pro-strediacute novovytvorenyacutech pracovnyacutech miest v novyacutech odvet-viach (BOZP pracovnopraacutevna oblasť) rozširujuacutecej sa pracu-juacutecej chudoby Uvedeneacute rizikaacute mocircžu viesť k zvyacutešenej polarizaacutecii spo-ločnosti v docircsledku rastuacuteceho dopytu podnikateľskeacuteho sek-tora po vyacutenimočnyacutech schopnostiach a talentoch (deľba na potrebnyacutech a uacutedajne nepotrebnyacutech) k zvyšovaniu naacuterokov a v docircsledku toho naacuterastu chorobnosti a naacuterastu istyacutech fo-riem ochorenia ako napriacuteklad depresiiacute Digitalizaacutecia však prinaacuteša aj noveacute priacuteležitosti v podobe generovania novyacutech pracovnyacutech miest vo zvyacutešeniacute pracov-nyacutech zručnosti zamestnancov v raste produktivity praacutece spojenej s vytvaacuteraniacutem vyššej pridanej hodnoty v naacuteraste spotrebiteľskyacutech benefitov v zlepšeniacute interpersonaacutelnej ko-nektivity v synergickom efekte niektoryacutech sektorov ako napr IKT sektora generovať vysokyacute počet pridruženyacutech pracovnyacutech miest v prekonaacutevaniacute pracovnyacutech barieacuter pre ľudiacute s postihnutiacutem v redukcii praacutece a fyzickej zaacuteťaže v zefektiacutev-ňovaniacute praacutece v presune pracovnej sily do vzdelaacutevania slu-
Ďalšie odhady hovoria o tom že celkom 54 euroacutepskych pracovnyacutech miest je ohrozenyacutech digitalizaacuteciou a najviac ohrozeneacute suacute krajiny ako Rumunsko (6193 ) Portugalsko (5894 ) Bulharsko (5656 ) a Greacutecko (5647 ) Naopak menej ohrozeneacute suacute krajiny strednej a severnej Euroacutepy ako Nemecko (5112 ) Belgicko (5038 ) Francuacutezsko (4954 ) Holandsko (4950 ) VB (4717 ) a Šveacutedsko (4669 ) Slovensko maacute v takomto porovnaniacute 5470 ohrozenyacutech pracovnyacutech miest
žieb sociaacutelnej a zdravotnej starostlivosti vo využitiacute kreatiacutev-neho potenciaacutelu človeka v naacuteraste investiacuteciiacute do vedy a vyacuteskumu a v celkovom naacuteraste blahobytu Poznajuacutec rizikaacute ohrozenia ale i priacuteležitosti a priacutenosy digitalizaacutecie bude nevyhnutneacute nastaviť verejneacute politiky tak aby zo 4 priemyselnej revoluacutecie neprofitovala len uacutezka sku-pina tzv zvyacutehodnenyacutech Je to možneacute dosiahnuť použitiacutem naacutestrojov daňovej sociaacutelnej a vzdelaacutevacej politiky posilne-niacutem sociaacutelneho dialoacutegu ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych konfliktov na všetkyacutech uacuterovniach hori-zontaacutelnej i vertikaacutelnej vertikaacutelne (podnikoveacute KV odvetvoveacute KV naacuterodnaacute tripartita regionaacutelny sociaacutelny dialoacuteg) posilne-niacutem postavenia zaacutestupcov zamestnancov legislatiacutevnym ukotveniacutem novyacutech foriem praacutece ochranou združovania pracujuacutecich posilneniacutem rocircznych naacutestrojov prevencie chorocircb ako suacute rehabilitaacutecie a rekondiacutecie v novyacutech opatreniach bez-pečnosti a ochrany zdravia pri praacuteci a pod Daneacute vyacutezvy sa spaacutejajuacute s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociaacutelnych praacutev vytvaacuteraniacutem kvalitnyacutech a hlavne udržateľnyacutech pracovnyacutech miest skracovaniacutem pra-covneacuteho tyacuteždňa vyššiacutem zapojeniacutem žien a mladyacutech ľudiacute do rozhodovaciacutech procesov postihovaniacutem nerovneacuteho zaob-chaacutedzania so zamestnancami a zamestnankyňami na praco-visku či s potrebou sociaacutelnej inkluacutezie marginalizovanyacutech skupiacuten Sociaacutelno-demokratickaacute reakcia na digitaacutelnu transfor-maacuteciu akcentuje nutnosť zabezpečiť pre každeacuteho praacutecu ako i využitie vyacutehod ktoreacute priemysel č 4 prinaacuteša Docircraz kladie na bull skracovanie pracovneacuteho času ktoreacute umožniacute zosuacutelaďova-nie rodinneacuteho a pracovneacuteho života bull odstraňovanie rodovyacutech nerovnostiacute lepšiacute priacutestup k sta-rostlivosti o deti ktoryacute umožniacute zvyacutešiť pracovneacute priacuteležitosti žienbull zlepšovanie a skvalitňovanie pracovneacuteho prostredia a
521 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA RIZIKAacute A PRIacuteNOSY A SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKEacute POLITIKY
126 Dopad digitalizaacutecie na bezpečnosť a zdravie pri praacuteci bude vaacutežny najmauml v podobe zvyacutešeneacuteho stresu psychosociaacutelnych riziacutek syndroacutemu vyhorenia v docircsledku zvyacutešenyacutech naacuterokov na vyacutekon čas tempo spracovanie informaacuteciiacute zmien sociaacutelnych vzťahov a foriem komunikaacutecie Z fyziologickeacuteho hľadiska možno očakaacutevať zvyacutešenyacute naacuterast ochoreniacute kardiovaskulaacuterneho systeacutemu obezity cukrovky pohyboveacuteho aparaacutetu atď
127 Visser J Trade Unions in the Balance ILO Actrav Working paper 20109
128 Data Labour Unions YouTubers Unions
129 Mocircžeme identifikovať niekoľko skupiacuten pracovniacutekov ktoryacutem už v suacutečasnosti chyacuteba odboroveacute zastuacutepenie (najmauml v zmysle ponuky a zaacuteujmu aktiacutevnej reprezentaacutecie ich zaacuteujmov) napr agentuacuterni zamestnanci platformoviacute pracovniacuteci domaacutecki pracovniacuteci migrujuacuteci pracovniacuteci imigranti študenti nezamestnaniacute a pod
130 Snahy o organizovanosť a reprezentaacuteciu prichaacutedzajuacute skocircr zo strany zamestnaacutevateľov (Uber v ITAS RUacuteZ)
52
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
522 UacuteLOHA ODBOROV V NOVYacuteCH PODMIENKACH DIGITAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
eliminaacuteciu psychosociaacutelnych riziacutek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri praacuteci na prevenciu rehabilitaacuteciu rekondiacuteciu re-flektujuacutec možnyacute vznik novyacutech typov chronickyacutech ochoreniacute a chorocircb z povolania126bull zvyšovanie miezd a platov konvergenciu miezd a stie-
J Visser načrtol štyri možneacute scenaacutere vyacutevoja odborov v digitaacutelnej ekonomike1271 postupnaacute marginalizaacutecia odborov - danyacute scenaacuter nastane v priacutepade ak buduacute suacutečasneacute trendy v odborovom organizovaniacute pokračovať bez zmien S klesajuacutecou mierou organizovanosti v odboroch buduacute odbory staacutele menej relevantneacute ich sila bude oslabovať a nebuduacute mať vyacuteznamnyacute vplyv na trh praacutece a tvorbu politiacutek2 dualizaacutecia odborov a ich politiacutek - namiesto postupneacuteho zhoršovania situaacutecie buduacute odbory schopneacute obraacuteniť svoju poziacuteciu a odolaacutevať tam kde suacute v suacutečasnosti silneacute napr vo veľkyacutech firmaacutech pri profesiaacutech s kvalifikovanou remeselnou pracovnou silou v logistike u odborniacutekov vo verejnom sek-tore v sociaacutelnych službaacutech a pod Danyacute scenaacuter predpokladaacute ostrejšie rozliacutešenie a vaumlčšie rozdiely medzi firmami s odbo-rovyacutemi organizaacuteciami a firmami bez odborov3 naacutehrada odborov a vyacutemena za ineacute formy - odbory po-stupne ustuacutepia inyacutem formaacutem societaacutelneho zastuacutepenia ktoreacute buduacute vychaacutedzať z a) legislatiacutevy (zaacuteruky minimaacutelneho a život-neacuteho minima mzdoveacute panely zamestnaneckeacute rady rady pre produktivitu arbitraacutežne a kontrolneacute orgaacuteny) b) iniciatiacutevy zamestnaacutevateľov (zapojenie zamestnancov etickeacute koacutedexy rocirczne participatiacutevne modely) c) obchodneacute modely (praacutevnic-keacute firmy sprostredkovateľskeacute pracovneacute agentuacutery konzul-tanti) a d) viac či menej spontaacutenne prerušovaneacute formy soci-aacutelnej a komunitnej činnosti4 revitalizaacutecia odborov - odbory naacutejdu spocircsob ako posilniť svoju poziacuteciu zvraacutetiť suacutečasnyacute trend omladiť členskuacute zaacuteklad-ňu a rozšiacuteriť svoje pocircsobenie nad raacutemec suacutečasnej členskej zaacutekladne a uspieť pri organizovaniacute bdquonovej nestabilnej pra-
ranie mzdovyacutech rozdielov medzi regioacutenmi medzi štaacutetmi Eu-roacutepy medzi mužmi a ženami napriacuteklad cez inštituacutety sociaacutel-neho dialoacutegu kolektiacutevneho vyjednaacutevania a naacutestroje daňovej politiky
covnej silyldquo v digitaacutelnej ekonomike128 Vyacutezvy na trhu praacutece v kombinaacutecii s digitaacutelnou revoluacuteciou a prechodom do online sveta suacute zaacuteroveň veľkou priacuteležitosťou aby odbory reagovali inovatiacutevne mysleli bdquooutside of the boxldquo Odbory na Slovensku129 majuacute značnyacute priestor na zvy-šovanie členskej zaacutekladne integraacutecie ak sa im podariacute zastu-povať zaacuteujmy zamestnancov v digitaacutelnej ekonomike Vyža-duje si to využitie inovatiacutevnych priacutestupov a strateacutegiiacute a buacuterania doterajšiacutech internyacutech štrukturaacutelnych barieacuter Odbory v SR suacute konfrontovaneacute aj s novyacutemi vyacutezvami organizovania praacutece akou je praacuteca v tzv zdieľanej (platfor-movej) ekonomike Zatiaľ je ale len okrajovo a skocircr neformaacutel-ne reflektovanaacute tradičnyacutemi sociaacutelnymi partnermi Z toho docircvodu nie je ani prenesenaacute do diskusie a kľuacutečovyacutech otaacutezok v raacutemci formaacutelneho sociaacutelneho dialoacutegu alebo kolektiacutevneho vyjednaacutevania V suacutečasnosti by mala podľa naacutezorov sociaacutelnych partne-rov reagovať na ňu najmauml legislatiacuteva Identifikujuacute sa rocirczne štrukturaacutelne prekaacutežky aby mohli byť pracovniacuteci platformo-vej ekonomiky organizovaniacute (v odboroch) a reprezentovaniacute (odbormi) napriacuteklad aj v raacutemci kolektiacutevneho vyjednaacutevania kde je probleacutem definovať zamestnaacutevateľa ako potenciaacutelneho partnera pre možneacute negociaacutecie130 Na zaacuteklade suacutečasnej de-finiacutecie zaacutevislej praacutece sa javiacute byť taktiež problematickeacute defi-novať pracovniacutekov platforiem ako zamestnancov To isteacute platiacute aj o domaacuteckej praacuteci ktoraacute nie je na Sloven-sku praacutevne ukotvenaacute Slovenskaacute republika neprijala Doho-vor Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece o domaacuteckej praacuteci č 1892011 Napriek tomu že rastie dopyt po osobnyacutech a domaacutecich službaacutech tento sektor nie je definovanyacute a jeho
131 Sedlaacutekovaacute M Job Quality and Industrial Relations in the Personal and Household Services (PHS-QUALITY) National report Slovakia 2020
132 Ministerstvo investiacuteciiacute regionaacutelneho rozvoja a informatizaacutecie Slovenskej republiky Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027 Pracovnyacute dokument Bratislava 2020
53
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
pracovniacuteci suacute bdquoneviditeľniacuteldquo a rozptyacuteleniacute naprieč inyacutemi odvet-viami čo sťažuje aj možnosť ich organizovania formulaacutecie a reprezentaacutecie ich zaacuteujmov 131
Ak sa odbory majuacute stať docircležityacutemi akteacutermi pri tvorbe a adaptaacutecii verejnyacutech politiacutek adekvaacutetnych pre digitaacutelnu eko-nomiku je docircležiteacute aby ich predstavitelia i členovia porozu-meli prečo je transformaacutecia nevyhnutnaacute čo prinesie ako k nej prispieť i ako k nej pristuacutepiť Ich nezastupiteľneacute miesto je v niekoľkyacutech uacuterovniach a to na globaacutelnej (celosvetovej uni-verzaacutelnej) euroacutepskej naacuterodnej regionaacutelnej lokaacutelnej a od-vetvovej Buduacute plniť uacutelohu1 sociaacutelneho akteacutera a nositeľa osvety smerom k svojim čle-nom a zamestnancom ale aj smerom k širokej verejnosti2 nositeľa naacutetlakovej politiky smerom k vlaacutedam (vlaacutede) na naacuterodnej a nadnaacuterodnej uacuterovni ale aj smerom k zamestnaacute-vateľom3 mediaacutetora medzi vlaacutedou prijiacutemajuacutecou a realizujuacutecou verej-neacute politiky a zamestnancami ktoryacutech sa opatrenia tyacutechto politiacutek buduacute dotyacutekať4 spolutvorcu verejnyacutech politiacutek s ohľadom na reprezentaacuteciu zaacuteujmov zamestnancov5i niciaacutetora legislatiacutevnych opatreniacute ktoreacute jednak garantujuacute citlivuacute a spravodlivuacute transformaacuteciu ochraacutenia zamestnancov ktoriacute by mohli byť touto transformaacuteciou negatiacutevne dotknutiacute
Dokument Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027132 rieši otaacutezku marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet v kapitole 47 Podpora sociaacutelno-ekonomickej integraacutecie marginalizova-nyacutech roacutemskych komuniacutet (MRK) Priority suacute v ňom vo vše-obecnosti zvoleneacute pomerne spraacutevne Po prveacute je to vzdelaacutevanie bdquoVzdelaacutevaciacute systeacutem nie je dostatočne pripravenyacute reagovať na sociaacutelne znevyacutehodne-nie vytvaacuterať inkluziacutevne prostredie a zohľadňovať kultuacuterne špecifikaacute a individuaacutelne potreby detiacute vraacutetane kvalitneacuteho predprimaacuterneho vzdelaacutevania a dostupneacuteho celodenneacuteho vzdelaacutevacieho systeacutemuldquo Venuje sa tu aj pozornosť diskrimi-naacutecii roacutemskych detiacute v školskom systeacuteme bdquo Je tiež nevyhnut-neacute predchaacutedzať neodocircvodneneacutemu zaraďovaniu roacutemskych detiacute do špeciaacutelnych škocircl z docircvodu ich sociaacutelneho znevyacutehod-nenialdquo a otaacutezke etickej emancipaacutecie Roacutemov bdquoPre roacutemske deti je tiež potrebneacute vytvaacuterať podmienky na ich vzdelaacutevanie sa aj v materinskom jazykuldquo Ďalšia pozornosť je veľmi spraacutevne obraacutetenaacute na otaacutezky štrukturaacutelnej povahy ako je napriacuteklad sanitačnaacute infraštruk-
iniciujuacute legislatiacutevne opatrenia v pracovno-praacutevnej oblasti a v oblasti BOZP ktoreacute reagujuacute na aktuaacutelne potreby a meniace sa podmienky ako je napriacuteklad uacuteprava či skracovanie pra-covneacuteho času ochranneacute pracovneacute prostriedky využitie so-ciaacutelneho fondu definovanie novyacutech stresorov a psychosoci-aacutelnych riziacutek na pracovisku a pod V tomto ohľade bude na vyacutezname naberať aj sociaacutelny dialoacuteg a kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie ktoreacute dokaacuteže flexibilnejšie a promptne reagovať na vzni-kajuacutece potreby zamestnancov i zamestnaacutevateľov v porovna-niacute s legislatiacutevnym procesom6 dohliadača (watch-dog) nad prijiacutemaniacutem a realizaacuteciou opatreniacute verejnej politiky s docircrazom na solidaritu a sociaacutelnu spravodlivosť so zachovaniacutem čo najvyššej možnej ochrany alebo prevencie pred možnyacutemi sociaacutelnymi rizikami a nega-tiacutevnymi sociaacutelnymi javmi spojenyacutemi s digitaacutelnou transformaacute-ciou Uacuteloha odborov na všetkyacutech uacuterovniach podnikovej naacute-rodnej euroacutepskej i medzinaacuterodnej bude v transformačnom procese no i v digitaacutelnej ekonomike nezastupiteľnaacute Je to jeden z maacutela naacutestrojov pracujuacutecich cez ktoryacute mocircžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujuacutecich či vydobytie ďalšiacutech sociaacutelnych štandardov a opatreniacute smerujuacutecim k soci-aacutelnej spravodlivosti zabezpečeniu solidarite zachovaniu docircstojnej praacutece a docircstojneacuteho života vocircbec
tuacutera v osadaacutech obmedzenyacute priacutestup k pitnej vode absencia kanalizaacutecie chyacutebajuacutece pripojenie k elektrine nezabezpeče-nyacute odvoz a neekologickeacute nakladanie s komunaacutelnym odpa-dom Vaacutežnou otaacutezkou je i nedoriešeneacute vlastniacutectvo pozem-kov ktoreacute Roacutemovia použiacutevajuacute na byacutevanie Obidva tieto štrukturaacutelne probleacutemy bdquoneštandardneacute obydlia postaveneacutena nevysporiadanyacutech pozemkoch bez pripojenia k inžinier-skym sieťamldquo suacute odborniacutekmi považovaneacute za kľuacutečoveacute pri zlepšovaniacute podmienok v osadaacutech Je možneacute suacutehlasiť aj s poukazovaniacutem na probleacutem zadl-žovania ktoryacute vedie k exekuacuteciaacutem bdquoProbleacutemom uplynulyacutech rokov bola aj dostupnosť nevyacutehodnyacutech mikropocircžičiek od nebankovyacutech spoločnostiacuteldquo Zaacuteroveň je treba povedať že do-kument nekriticky propaguje naacutestroj mikropocircžičiek pri vyacute-stavbe a svojpomocnej vyacutestavbe obydliacute Tento spocircsob pod-pory ndash projekty mimovlaacutedneho sektora založeneacute na mikropocircžičkaacutech a svojpomocnej vyacutestavbe ndash sa daacute uplatniť iba limitovane (z viaceryacutech docircvodov ktoreacute nie je dostatočne možneacute rozviesť na tomto mieste) a nie je vhodnyacute na maso-vejšiu podporu vyacutestavby a štandardneacuteho naacutejomneacuteho byacuteva-
53 SOLIDAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AKO RIEŠIŤ ROacuteMSKU OTAacuteZKU
133 Ministerstvo financiiacute Slovenskej republiky Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten Bratislava 2020
54
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
nia Aj tento dokument spraacutevne podporuje pokračovanie opatreniacute ako tereacutenna sociaacutelna praacuteca zdravotniacute asistenti asistenti učiteľa a ďalšie pomaacutehajuacutece profesie Dokument Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem133 zase navrhuje v kapitole venovanej roacutemskym komunitaacutem bdquoposil-nenie koordinačnej uacutelohy Uacuteradu splnomocnenkyne vlaacutedy pre roacutemske komunityldquo a bdquopravidelnyacute zber uacutedajov a monitoro-vanie pokroku v oblasti ekonomickej a sociaacutelnej integraacutecie ľudiacute z MRKldquo Podobne ako Priority pre suacutedržnosť predpokla-daacute bdquorozšiacuterenie projektov na podporu integraacutecie MRK a inyacutech ohrozenyacutech skupiacuten (komunitneacute centraacute zdraveacute regioacuteny te-reacutenna sociaacutelna praacuteca miestna občianska poriadkovaacute služba tereacutenni domovniacutecildquo a navrhuje bližšie nedefinovaneacute bdquozvyacuteše-nie kapaciacutet pre kvalitnuacute a dostupnuacute formaacutelnu starostlivosť o deti do 3 rokovldquo Predpokladaacute sa aj bdquoindividuaacutelna praacuteca so znevyacutehodne-nyacutemi skupinami na trhu praacuteceldquo prostredniacutectvom Uacuteradov praacutece (napr odborneacute poradenstvo zisťovanie odbornyacutech schopnostiacute a zručnostiacute uchaacutedzačov a bdquomentoringldquo či asis-tencia po naacutestupe do zamestnania) Dokument kritizuje AOTP a navrhuje bdquoaktivačnuacute činnosť pre organizaacutetora pod-mieniť poskytnutiacutem praacutece s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvojardquo Navrhuje aj ldquozvyacutešenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudiacute z prostredia MRK vyžadu-juacutecu ochranu pred nadmernyacutemi doplatkamirdquo Tieto naacutevrhy aktiviacutet suacute (s vyacutenimkou podpory mikropocirc-žičiek a samo-vyacutestavby bytov) v podstate (aj zo sociaacutelno-de-mokratickeacuteho hľadiska) formulovaneacute spraacutevne a daacute sa s nimi suacutehlasiť Kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že ab-strahujuacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať To že sa pri priacuteprave strategickyacutech doku-mentov a opatreniacute verejnyacutech politiacutek z rocircznych docircvodov zaacute-merne alebo nezaacutemerne neanalyzuje ako funguje naacuteš post transformačnyacute kapitalizmus maacute za naacutesledok že posledneacute desaťročia sa v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacute-cie Roacutemov na Slovensku bluacutedi v kruhu Probleacutemy ktoreacute sa najvypuklejšie prejavujuacute napr v prostrediacute roacutemskych osaacuted nie je možneacute vniacutemať selektiacutevne ako špecifickeacute roacutemske prob-leacutemy spojeneacute s roacutemskou kultuacuterou či s ich spraacutevaniacutem ale ako docircsledky nerovnostiacute ktoreacute generuje neregulovanyacute trhovyacute mechanizmus Ako priacuteklad mocircžeme uviesť fenomeacuten školskej segregaacute-cie a vznik segregovanyacutech škocircl na etnickej baacuteze Nerovneacute šance detiacute v ich školskej karieacutere vyplyacutevajuacute nie z abstraktnej kategoacuterie etnicity ale primaacuterne z materiaacutelneho postavenia rodičov a rodičmi akumulovaneacuteho sociaacutelneho kultuacuterneho a symbolickeacuteho kapitaacutelu V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Inyacutemi slovami ekonomickeacute nerovnosti ktoreacute vznikajuacute ako docircsledok zlyhania trhu pokiaľ nie suacute dostatočne zmier-
ňovaneacute aktivitami štaacutetu ktoryacute by cez svoju redistribučnuacute funkciu bol arbitrom rovnyacutech priacuteležitostiacute nevyhnutne veduacute k segregaacutecii Roacutemov Pokiaľ by štaacutet pokladal za opraacutevnenyacute verejnyacute zaacuteujem integraacuteciu a inkluziacuteve vzdelaacutevanie roacutemskych detiacute nemocircže tento probleacutem riešiť odtrhnuto a nezaacutevisle od otaacutezok zamestnanosti byacutevania sanitaacutecieinfraštruktuacutery osaacuted a diskriminaacutecie Inak povedaneacute zabezpečiť inkluziacutevne vzdelaacutevanie pre roacutemske deti je možneacute iba prijiacutemaniacutem takyacutech politiacutek ktoreacute umožnia pre Roacutemov docircstojneacute pracovneacute priacutejmy štandardneacute bytoveacute a hygienickeacute podmienky života Inyacute priacuteklad Nedostatočneacute alebo nespraacutevne riešenie probleacutemov roacutemskeho byacutevania (napriacuteklad nekritickyacutem propa-govaniacutem mikropocircžičiek a samovyacutestavby) vyplyacuteva z abstra-hovania od širšiacutech otaacutezok bytovej politiky Po prveacute vo vše-obecnosti nemocircžeme byť v suacutečasnosti prekvapeniacute nedostatkom naacutejomneacuteho byacutevania a vysokyacutemi cenami naacutej-mov a bytov pretože byty suacute jednou z kľuacutečovyacutech komodiacutet v kapitalistickej ekonomike a ich produkcia udržiavanie ob-chodovanie s nimi je nastaveneacute tak aby prinaacutešalo vysokyacute zisk Aby byty mohli sluacutežiť pre verejneacute uacutečely a byť dostupneacute je ich potrebneacute bdquoodkomodifikovaťldquo - teda musiacute byť zabraacutene-neacute tomu aby sa plne stali subjektom trhovej vyacutemeny V docirc-sledku rozsiahlej reprivatizaacutecie a privatizaacutecie bytoveacuteho fon-du obciam a mestaacutem dnes skoro žiadne byty nepatria a tieto naacutesledne nie suacute schopneacute vytvoriť vyacuteznamnejšiu sieť sociaacutel-neho a nekomerčneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania aj pre Roacutemov a aj pre niacutezkopriacutejmoveacute domaacutecnosti všeobecne Samozrejme poskytovanie naacutejomneacuteho byacutevania pre tieto skupiny populaacutecie by muselo byť postaveneacute na nedis-kriminačnyacutech pravidlaacutech a muselo by brať do uacutevahy že ľudia musia mať zabezpečeneacute dostatočneacute podmienky pre genero-vanie priacutejmu (zamestnanie) a udržanie si byacutevania Sociaacutel-no-demokratickyacute štaacutet by mal masiacutevne financovať novuacute vyacute-stavbu určenuacute pre nekomerčneacute naacutejomneacute na obciach a vstupovať legislatiacutevne tam kde by obce nelikvidovali osady alebo nezlepšovali podmienky byacutevania v nich alebo kde by dochaacutedzalo k diskriminaacutecii Roacutemov pri alokaacutecii bytov Priacutečiny všeobecne pripuacutešťanyacutech nedostatočnyacutech vyacute-sledkov pri integraacutecii Roacutemov za posledneacute dve desaťročia z prostriedkov Euroacutepskych štrukturaacutelnych a investičnyacutech fon-dov by zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska bolo možneacute vidieť aj v štrukturaacutelnom nastaveniacute tyacutechto fondov Všetky intervencie z EUacute fondov suacute dnes nastaveneacute ako bdquoprojektyldquo Probleacutemom je že každyacute projekt maacute svoj začiatok a svoj ko-niec Vaumlčšina takyacutechto projektov napriacuteklad rocirczne uzavreteacute pracovneacute dielne pre roacutemskych pracovniacutekov napriek tomu že v kraacutetkom časovom obdobiacute povedzme 2-3 roky fungova-li pomerne dobre po ukončeniacute grantovyacutech podmienok skončili Aj veľmi zmysluplneacute projekty na podporu margina-lizovanyacutech Roacutemov ako suacute tereacutenna sociaacutelna praacuteca komunit-neacute centra zdravotniacute asistenti tiež trpia tzv programovyacutem cyklom v raacutemci ktoreacuteho dochaacutedza k diskontinuite a prestaacutev-kach medzi jednou a druhou faacutezou projektoveacuteho financova-nia Vedie to k rocircznym probleacutemom s cieľovou skupinou a aj odchodom skuacutesenyacutech pracovniacutekov a pracovniacutečok Všetky
55
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tieto a podobneacute projekty podpornyacutech profesiiacute pre MRK by bolo by potrebne transformovať na štandardneacute programy so štandardnyacutem štaacutetnym financovaniacutem Beruacutec do uacutevahy docircsledky neriadeneacuteho trhoveacuteho me-chanizmu ktoryacute vedie k prehlbovaniu sociaacutelnych nerovnos-tiacute sociaacutelno-demokratickeacute kroky smerujuacutece k zlepšeniu po-stavenia Roacutemov by mali byť postaveneacute na podpore ekonomickyacutech politiacutek ktoreacute pocircsobia pozitiacutevne ku sociaacutelnej koheacutezii spoločnosti neprehlbujuacute ekonomickeacute rozdiely v spo-ločnosti a neotvaacuterajuacute priacutejmove nožničky medzi bohatyacutemi a chudobnyacutemi Sociaacutelne politiky by mali byť nastaveneacute ako bdquouniverza-listickeacuteldquo (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) a mali by zahrnuacuteť nielen Roacutemov a niacutezko priacutejmoveacute domaacutecnosti ale aj strednuacute vrstvu Toto platiacute pre užšie zameraneacute sektoroveacute opatrenia napriacute-klad ako suacute bezplatneacute obedy pre deti v školaacutech ale aj docirc-sledne bezplatnyacute priacutestup k zdravotniacutectvu k liekom a podob-
ne Okrem toho by bolo potreba zabezpečiť nekompromisneacute dodržiavanie antidiskriminačnej legislatiacutevy a princiacutepov ľud-skyacutech praacutev Medzi ľudskyacutemi praacutevami a sociaacutelnymi a ekono-mickyacutemi praacutevami zo sociaacutelne-demokratickej perspektiacutevy nie je žiadna tenzia či kontradikcia ale naopak - suacute to komple-mentaacuterne praacuteva Sociaacutelno-demokratickaacute politika ktoraacute by mala za cieľ zabezpečiť integraacuteciu Roacutemov a zlepšenie ich životnyacutech pod-mienok nemocircže byť izolovanaacute ani od ostatnyacutech politiacutek akyacute-mi suacute napr daňovaacute politika Silnejšej koheacutezii spoločnosti a tyacutem paacutedom aj integraacutecii Roacutemov by teda pomohli opatrenia spočiacutevajuacutece vo vyššom zdaňovaniacute kapitaacutelu a vyššej miere sociaacutelnych transferov Inyacutemi slovami pre zlepšenie situaacutecie (nielen) Roacutemov potrebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania
6 AKAacute EUROacutePSKA UacuteNIA A EUROZOacute-NA SPRAVODLIVAacute A SOCIAacuteLNA
134 httpswwweuroparleuropaeuEPRSEPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINALpdf
135 Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financecom_2020_55_enpdfPodrobnejšie Commission Staff Working Document Accompanying the document Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financeswd_2020_210_enpdf
56
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zakotvenie Slovenska v Euroacutepskej uacutenii počnuacutec rokom 2004 a v eurozoacutene od roku 2009 EUacute je preň ako štaacutet s malou otvorenou ekonomikou s relatiacutevne niacutezkou mierou inovaacuteciiacute a dominantnou vyacuterobou s nižšou až strednou prida-nou hodnotou v jeho ďalšom hospodaacuterskom sociaacutelnom a modernizačnom rozvoji kľuacutečoveacute Preto je preň kľuacutečovyacute i raacute-mec predviacutedateľnyacutech euroacutepskych hospodaacuterskych a meno-vyacutech politiacutek Otaacutezkou však je či maacute SR rezignovať iba na to že bude pasiacutevne akceptovať politiky ktoreacute dohodnuacute v EUacute a osobitne v eurozoacutene veľkeacute štaacutety napr Nemecko a Francuacutezsko resp vaumlčšina štaacutetov EUacute a eurozoacuteny Analogicky je otaacutezkou či maacute NBS hrať v ECB iba uacutelohu pozorovateľa a paušaacutelne suacutehlasiť s rozhodnutiami vaumlčšiny Vstupom do EUacute a do eurozoacuteny sa štaacutet vzdal časti svojej suverenity s tyacutem že sa bude podieľať na rozhodovaniacute že bude spolurozhodovať zdieľať suvereni-tu s ostatnyacutemi členmi EUacute a eurozoacuteny SR ako malyacute štaacutet EUacute nemaacute dosť bdquožetoacutenovldquo na presadzo-
Začiatkom februaacutera tr sa novaacute Euroacutepska komisia roz-hodla otvoriť diskusiu o suacutečasnom raacutemci hospodaacuterskeho a fiškaacutelneho dohľadu s osobitnyacutem zreteľom na reformy znaacute-me pod naacutezvom Six Pack a Two Pack134 Jej zaacutemerom je zis-tiť do akej miery boli rocirczne prvky dohľadu zavedeneacute alebo zmeneneacute a doplneneacute baliacutečkami Six Pack a Two Pack uacutečinneacute pri dosahovaniacute kľuacutečovyacutech cieľov a to pri zabezpečeniacute udr-žateľnyacutech verejnyacutech financiiacute a hospodaacuterskeho rastu ako aj pri predchaacutedzaniacute makroekonomickej nerovnovaacutehy pri užšej koordinaacutecii hospodaacuterskych politiacutek135 a pri podpore konver-gencie ekonomickej vyacutekonnosti členskyacutech štaacutetov Pocircvodnyacutem zaacutemerom bolo ukončiť tuacuteto diskusiu do 30 juacutena 2020 ale potreba bdquozamerať sa na okamžiteacute vyacutezvy EUacute spocircsobeneacute koronakriacutezouldquo viedli Komisiu k rozhodnutiu vraacute-tiť sa k diskusii neskocircr bdquokeď sa vyriešia okamžiteacute probleacutemyldquo Jej opaumltovneacute spustenie sa čakaacute na začiatku buduacuteceho roka Predpokladaacuteme že Slovensko (ministerstvo financiiacute na pocircde Rady NBS v raacutemci ECB) nebude meniť svoje poziacutecie a bude vystupovať ako v minulosti iba ako člen koaliacutecie bdquofiškaacutelne zodpovednyacutech krajiacutenldquo a nebude presadzovať zaacutesadnejšie
vanie svojich naacutevrhov v Euroacutepskej rade resp v Euroacutepskom parlamente a v ECB Veľkosť krajiny však nie je najdocircležitej-šiacutem faktorom jej vplyvu v EUacute Aj Slovensko ako relatiacutevne malaacute krajina mocircže vytvaacuterať rocirczne ad hoc koaliacutecie rovnako zmyacutešľajuacutecich štaacutetov vraacutetane využiacutevania inštituacutetu posilnenej spolupraacutece SR ako bdquopolicy makerldquo by sa mala snažiť angažovať sa vo všetkyacutech pre ňu relevantnyacutech smeroch euroacutepskej politi-ky Keďže kapacity autorov tejto štuacutedie suacute obmedzeneacute suacute-strediacuteme sa na oblasti ktoreacute považujeme za kľuacutečoveacute na ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene na budovanie bankovej uacutenie obchodnuacute politiku a na sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na daňoveacute otaacutezky Odporuacutečania formulovaneacute v štuacutedii suacute v zhode s politic-kyacutemi prioritami Strany euroacutepskych socialistov a ďalšiacutech progresiacutevnych siacutel v EUacute a smerujuacute k zvyacutešeniu odolnosti Eu-roacutepskej uacutenie a vytvoreniu inštituacuteciiacute a pravidiel ktoreacute suacute soci-aacutelne spravodliveacute a suacutečasne efektiacutevne
požiadavky v EUacute EMUacute ktoreacute by zabezpečili jej vaumlčšiu efek-tiacutevnosť a suacutečasne vaumlčšiu sociaacutelnu udržateľnosť Diskusie resp verejnej konzultaacutecie sa mohli zuacutečastniť jednotlivci a samozrejme inštituacutecie Autorom tejto štuacutedie nie je znaacuteme či a akou formou sa tejto diskusie zuacutečastnilo Mi-nisterstvo financiiacute SR NBS resp inaacute inštituacutecia v SR Kriacutezy poslednyacutech rokov pritom ukaacutezali na nedostatky menovej uacutenie a že jej dobudovanie je potrebneacute Kritickeacute hla-sy upozorňovali na jej nekompletnosť (rigidneacute a neefektiacutevne rozpočtoveacute pravidlaacute neexistencia spoločneacuteho rozpočtu a pod) už v čase jej vzniku Časť podporovateľov projektu spoločnej meny (napr francuacutezsky prezident Franccedilois Mitte-rand) však predpokladala že katalyzaacutetorom dobudovania eurozoacuteny bude najbližšia kriacuteza Tento optimizmus sa zatiaľ neukaacutezal opraacutevnenyacutem Využiť globaacutelnu finančnuacute kriacutezu 20078 a po nej kriacutezu eura na zaacutesadnejšiu reformu riadenia eurozoacuteny sa nepodarilo Ambiacuteciou by malo byť využiť k to-mu koronakriacutezu Podariacute sa to tentokraacutetNapriek pripravovanej diskusie o buduacutecnosti EUacute ktoraacute otvaacutera možnosť reviacutezie zmluacutev reforma EUacute sa neuskutočniacute
61 EKONOMICKEacute RIADENIE V EUROZOacuteNE
136 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
137 Kaletsky Anatole Europersquos Hamiltonian Moment Project Syndicate May 21 2020 Vznik spoločneacuteho dlhu ako upozorňujuacute experti by po-mohlo posilniť poziacuteciu eura ako druhej rezervnej meny a zaacuteklad pre medzinaacuterodneacute pocircžičky v tvrdej mene The International Role of the Euro ECB June 2019 httpswwwecbeuropaeupubirehtmlecbire201906~f0da2b823eenhtmltoc1
138 Massimo Amato Things that could be done once the lesson is learned 10 April 2020httpwwwprimeeconomicsorgarticlesthings-that-could-be-done-once-the-lesson-is-learned
57
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
formou Big Bang ale postupnyacutemi krokmi Finančnaacute kriacuteza si vynuacutetila vznik bankovej uacutenie ktorej realizaacutecia s komplikaacuteciami pokračuje (2 pilier the Single Resolution Mechanism (SRM)
Koronakriacuteza mocircže byť impulzom pre pokračovanie re-formy ekonomickeacuteho riadenia eurozoacuteny Riešenie koronakriacutezy a jej docircsledkov bude mať za naacutesledok rast deficitu a zadlže-nosti štaacutetov eurozoacuteny a vyžaduje si prijať mimoriadne opatre-nia Jednyacutem z nich je vznik Fondu obnovy financovanyacute na baacuteze spoločneacuteho dlhu formou koronabondov Fond obnovy je ale dočasnyacute naacutestroj ktoreacuteho životnosť je ohraničenaacute rokom 2024 Pozastavenie požiadavky dodržiavať Maastrichtskeacute kri-teacuteriaacute počas koronakriacutezy je tiež dočasneacute pokiaľ sa kriticky ne-prehodnotiacute a priacutepadnaacute zmena sa nezakotviacute v revidovanyacutech euroacutepskych zmluvaacutech Analogicky to možno povedať i o opat-reniach ECB Ak by sa však v kraacutetkom čase pristuacutepilo k strikt-neacutemu dodržiavaniu suacutečasnyacutech fiškaacutelnych pravidiel docircsledky na obnovenie rastu a zamestnanosti a v EUacute by mohli byť tak zaacutevažneacute že by ohrozili stabilitu menovej uacutenie resp EUacute ako takej Vyžaduje si to preto zvaacutežiť naacutevrhy ako napriacuteklad prehod-notenie hornej hranice zadlženosti štaacutetu zo 60 HDP na 90 HDP136 Hlavnyacutem argumentom je že ak miera reaacutelneho rastu dlhodobo prekračuje mieru reaacutelnej uacuterokovej sadzby o 2 -3 primaacuterny deficit 2 -3 HDP je dlhodobo udržateľnyacute dokonca i pri uacuterovni zadlženosti 100 Podľa toho by sa Maastrichtskaacutepodmienka 60 HDP mala revidovať Pragmatickyacutem rieše-niacutem je podľa autorov zvyacutešiť tuacuteto hranicu na 90 HDP Rast zadlženosti štaacutetov po koronakriacuteze zhoršiacute podmien-ky financovania ich dlhu na finančnyacutech trhoch- hlavne keď osobitneacute naacutestroje ECB a Komisie ktoreacute dočasne pomaacutehajuacute uacuterokoveacute miery udržať na niacutezkych ba dokonca zaacutepornyacutech hod-notaacutech prestanuacute pocircsobiť Opaumltovne bude treba otvoriť otaacutez-ku spoločneacuteho dlhu ktoraacute sa dnes posunula do inej roviny ako počas eurokriacutezy Nepochybne najvyacuteznamnejšiacutem posunom spocircsobenyacutem koronakriacutezou bolo rozhodnutie o vytvoreniacute Fondu obnovy Vznik Plaacutenu obnovy a odolnosti a osobitneacuteho fondu na jeho financovanie zastavilo diskusie (pravdepodobne iba dočasne) o samostatnom rozpočte eurozoacuteny a vyacuterazne vstuacutepilo do dis-
donedaacutevna blokovalo Nemecko) Rovnako ECB aby zachraacute-nila euro pristuacutepila k neortodoxnyacutem opatreniam ktoreacute boli na hrane jej doterajšieho mandaacutetu
kusiiacute o spoločnom euroacutepskom dlhu eurobondoch a novyacutech vlastnyacutech zdrojoch EUacute Tento mimoriadny rozpočet bude financovanyacute z dlhu (čo niektoriacute odborniacuteci označili za Hamil-tonovskyacute moment137) za ktoryacute bude ručiť EUacute spoločne svo-jim rozpočtom Hoci tento spocircsob financovania aktiviacutet EUacute nie je uacuteplne novyacute (garancie z rozpočtu EUacute boli použiteacute napr v Junckerovom plaacutene) bezprecedentnyacute je rozsah spoločneacute-ho dlhu a predpokladanyacute spocircsob jeho splaacutecania (z novyacutech euroacutepskych daniacute a poplatkov) Plaacuten obnovy a odolnosti a jeho finančnyacute naacutestroj bol vy-tvorenyacute ad hoc ako jednorazoveacute riešenie kriacutezy vyvolanej pandeacutemiou COVID-19 Na jeho zaacuteklade však mocircže byť vy-tvorenyacute raacutemec pre buduacuteci stabilizačnyacute naacutestroj využiacutevanyacute v raacutemci potreby (raacutemcoveacute pravidlaacute pre veľkosť pomer grantov a pocircžičiek pravidiel použitia) financovanyacute spoločnyacutem dl-hom (flexibilita ryacutechlosť použitia) V tejto suacutevislosti stojiacute za uacutevahu i naacutevrh transformovať ESM na Dlhovuacute agentuacuteru eurozoacuteny138 Dlhovaacute agentuacutera eu-rozoacuteny by mohla mobilizovať fondy na finančnyacutech trhoch za vyacutehodnejšiacutech podmienok ndash napokon by aj na tieto trhy pri-niesla vaumlčšiu stabilitu lebo by zniacutežila riziko investovania Za takmer bezrizikoveacute dnes trhy pokladajuacute iba nemeckeacute cenneacute papiere štaacutetu Rizikovaacute priraacutežka eurobondov by mohla byť o niečo vyššia no Nemecko by mohlo napriacuteklad profitovať z proporciaacutelne nižšiacutech odvodov do rozpočtu eurozoacuteny aby si priacutepadneacute straty vykompenzovalo Koronakriacuteza a suacutečasne dlhodobaacute potreba zelenej trans-formaacutecie euroacutepskej ekonomiky otvaacuterajuacute aj otaacutezku reviacutezie ďalšiacutech euroacutepskych rozpočtovyacutech pravidiel Mala by vytvo-riť priestor pre verejneacute investiacutecie do dlhodobej udržateľnos-ti a odolnosti napriacuteklad prijatiacutem zlateacuteho pravidla pre verejneacute investiacutecie resp oddeleniacutem investičneacuteho a bežneacuteho rozpoč-tu Problematickeacute je aj vyacutelučneacute využiacutevanie indikaacutetora dlhu a deficitu Ak nemajuacute fiškaacutelne pravidlaacute odporovať cieľom EUacute v inyacutech oblastiach (napr zelenaacute transformaacutecia) mali by byť nahradeneacute širšiacutem suacuteborom indikaacutetorov (ekonomickeacute sociaacutel-
611 FIŠKAacuteLNE PRAVIDLAacute A MAKROEKONOMICKAacute KOORDINAacuteCIA
139 The role of fiscal rules in relation with the green economy httpswwweuroparleuropaeuRegDataetudesSTUD2020614524IPOL_STU(2020)614524_ENpdf
140 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
141 Expanziacutevna politika ECB zatiaľ zo znaacutemych docircvodov nehroziacute hyperinflaacuteciou ako mnohiacute kritici kvantitatiacutevneho uvoľňovania varujuacute ale už dnes je zrejmeacute že prehlbovanie rastu nerovnostiacute je jej neželateľnyacutem docircsledkom Je to vyacutezvou pre politiky vlaacutedy aby prijali opatrenia ktoreacute tieto nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
58
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ne environmentaacutelne) pričom rozhodnutia o limitoch a sme-rovaniacute fiškaacutelnej politiky by boli suacutečasťou viacuacuterovňoveacuteho raacutemca riadenia do ktoreacuteho buduacute zapojeniacute zaacutestupcovia člen-skyacutech krajiacuten i Euroacutepsky parlament Slovensko by sa pri pre-sadzovaniacute tyacutechto zmien mohlo oprieť aj o poziacuteciu Euroacutepske-ho parlamentu139 Pri identifikaacutecii makroekonomickyacutech nerovnovaacuteh po-trebuje EUacute vyrovnanejšiacute priacutestup Fiškaacutelny kompakt spriacutesnil podmienky na aktivovanie proceduacutery nadmerneacuteho deficitu Naopak eurozoacutena je benevolentnejšia v priacutepade nadmer-nej makroekonomickej nerovnovaacutehy a k iniciovaniu proce-duacutery s ňou spojenej Pokiaľ sa maacute opaumltovne naštartovať konvergenčnyacute proces medzi Severom a Juhom v eurozoacutene musiacute vzraacutesť citlivosť voči nadmernej makroekonomickej ne-rovnovaacutehe v eurozoacutene a symetricky tuacuteto proceduacuteru použiť v priacutepade nadmerneacuteho prekročenia symetricky definovanej hornej i dolnej hranice 140
Už sme uviedli že predpokladanyacute spocircsob splaacutecania pocirc-žičiek na Program obnovy a odolnosti je z novyacutech euroacutep-skych daniacute a poplatkov Naacutejdenie dohody o novyacutech zdrojoch je oi docircležiteacute preto aby splaacutecanie pocircžičiek v buduacutecnosti nezaťažilo kapacity spoločneacuteho euroacutepskeho rozpočtu Pres-naacute podoba zdrojov (euroacutepskych daniacute a pocircžičiek) je vyacutesled-kom kombinaacutecie pragmatickeacuteho a hodnotoveacuteho priacutestupu Pragmatickou otaacutezkou je podpora pre zavedenie dane a vyacuteška ziacuteskanyacutech prostriedkov a hodnotovou zavedenie dane k dosiahnutiu inyacutech politickyacutech prioriacutet (zelenaacute transformaacutecia spravodliveacute zdaňovanie stabilita finančnyacutech trhov) V kraacutetkodobom horizonte je potrebneacute schvaacutelenie dane z nerecyklovanyacutech jednorazovyacutech plastov uhliacutekoveacuteho cla euroacutepskej digitaacutelnej dane aj systeacutemu financovania z priacutejmov z Euroacutepskeho systeacutemu obchodovania s emisiami (EUacute ETS) V strednodobom horizonte by k nim mala pribudnuacuteť daň z fi-nančnyacutech transakciiacute a a podiel EUacute na priacutejmoch v raacutemci spo-ločneacuteho zaacutekladu dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb (CCC-TB) Okrem priacutejmov pre spoločnyacute rozpočet je docircležiteacute zdocirc-razniť aj nepriame efekty tyacutechto daniacute ktoryacutemi chceme do-siahnuť vyššie uvedeneacute priority akyacutemi suacute obmedzenie jed-norazovyacutech plastov znižovanie emisiiacute boj proti agresiacutevnym daňovyacutem praktikaacutem či dospieťk širšiacutem politickyacutem prioritaacutem ako je boj proti korupcii (efektiacutevnejšia kontrola boj proti podvodom v oblastiach ktoreacute sa dostanuacute pod definiacuteciu fi-nančnyacutech zaacuteujmov EUacute prostredniacutectvom Uacuteradu euroacutepskeho prokuraacutetora) Schvaacutelenyacute systeacutem novyacutech vlastnyacutech zdrojov by mal po-stupne nahraacutedzať dominantneacute financovanie spoločneacuteho rozpočtu z naacuterodnyacutech priacutespevkov Diskusia bude otvorenaacute
pred rokom 2027 pri rokovaniach o buduacutecom viacročnom finančnom raacutemci V tejto diskusii je potrebneacute zaacutesadne reformovať aj vyacute-davkovuacute straacutenku rozpočtu Euroacutepsky rozpočet potrebuje naacutestroje fiškaacutelnej stabilizaacutecie Ich staacutelou zložkou by mali byť transfery ktoreacute zabezpečia suacutedržnosť EUacute podobne ako je tomu v USA (federaacutelne sociaacutelne programy ako sociaacutelne za-bezpečenie v nezamestnanosti Medicaid Medicare a pod) Euroacutepska centraacutelna banka zohrala v predchaacutedzajuacutecej kriacuteze menovej uacutenie (2010-2012) kľuacutečovuacute uacutelohu pri stabilizaacute-cii spoločnej meny V raacutemci existujuacutecich pravidiel a mandaacutetu prebrala sprostredkovane funkciu veriteľa poslednej inštan-cie a stabilizaacutetora finančneacuteho trhu Hoci expanziacutevna menovaacute politika nedokaacutezala dosiahnuť inflačnyacute cieľ pomohla prediacutesť deflaacutecii a stabilizovala euroacutepsky finančnyacute trh Probleacutemom je však politickaacute udržateľnosť suacutečasneacuteho kurzu nakoľko ne-štandardnaacute politika ECB bola spochybnenaacute na Suacutednom dvo-re EUacute a čeliacute opoziacutecii aj zvnuacutetra banky141 V kraacutetkodobom horizonte bude ECB pokračovať v sta-bilizujuacutecej expanziacutevnej menovej politike Pandemickyacute nuacute-dzovyacute program naacutekupu aktiacutev (PEPP) bude prebiehať do juacutena 2021 alebo dokyacutem ECB nerozhodne že kriacutezovaacute faacuteza koro-naviacuterusu sa skončila Aj ďalšie opatrenia ECB ako PELTRO (Pandemickeacute nuacutedzoveacute dlhodobeacute refinančneacute operaacutecie) ktoreacute pomocircžu zabezpečiť dostatočnuacute likviditu a Program ciele-nyacutech dlhodobyacutech refinančnyacutech operaacuteciiacute TLTRO3 ktoryacute za-čal v juacuteni 2020 bude prebiehať do juacutena 2021 Do tohto kontextu vstupuje diskusia o reviacutezii mandaacutetu ktoruacute ECB oficiaacutelne spustila začiatkom roka ECB sa nechce vzdať hlavneacuteho mandaacutetu udržania cenovej stability Reviacutezia sa maacute tyacutekať dvoch hlavnyacutech oblastiacute - Kvantitatiacutevnej formulaacutecie cenovej stability naacutestrojov mo-netaacuternej politiky hospodaacuterskych a menovyacutech analyacutez a spocirc-sobov komunikaacutecie ndash teda otaacutezok ktoreacute spadali pod aktivity ECB aj doteraz - Či a v akej miere maacute ECB prihliadať na ďalšie faktory ako finančnaacute stabilita zamestnanosť alebo environmentaacutelna stabilita NBS by sa mala zasadzovať za to aby sa neortodoxnaacute politika ECB zakotvila do Euroacutepskej zmluvy Bude treba v nej zdocircrazniť dvojityacute mandaacutet ECB (inflaacutecia a rast a zamestna-nosť ako je to v priacutepade FEDu ako i environmentaacutelna udrža-teľnosť) presadzovať uacutelohu ECB ako veriteľa poslednej in-štancie (lender of last resort) a za určityacutech podmienok financovanie štaacutetneho dlhu (monetizaacutecia dlhu) čo sa dočas-ne a v obmedzenej miere deje aj dnes
142 Staršia štuacutedia Euroacutepskej komisie bdquoEuropean Tax Surveyldquo kvantifikovala naacuteklady medzinaacuterodnyacutech podnikov ktoreacute suacute generovaneacute existenciou 15 naacuterodnyacutech daňovyacutech suacutestav bdquostaryacutech štaacutetovldquo (tzv compliance costs) Pre veľkeacute podniky neprekračujuacute 19 percenta odvedenyacutech daniacute no pre maleacute a stredneacute podniky dosahujuacute až 309 percenta zaplatenyacutech daniacute V EUacute 27 suacute tieto naacuteklady nepochybne ešte vyššie nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
59
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
62 SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKYacute PRIacuteSTUP K DAŇOVYacuteM OTAacuteZKAM A OBCHODNEJ POLITIKE EUacute
621 EUROacutePSKA DAŇ Z FINANČNYacuteCH TRANSAKCIIacute
622 KONIEC DAŇOVEJ SUacuteŤAŽE BOJ PROTI DAŇOVYacuteM UacuteNIKOM A DAŇOVYacuteM RAJOM
Nad raacutemec diskusie iniciovanej Komisiou vo februaacuteri 2020 o ekonomickom riadeniacute si vlaacutedna moc členskeacuteho štaacutetu musiacute definovať čo chce presadzovať v inyacutech politikaacutech ako suacute niektoreacute otaacutezky daňovej politiky obchodnej politiky a pod Medzi tyacutemito dvoma politikami je zaacutesadnyacute rozdiel da-ňovaacute politika je naacuterodnou politikou kyacutem obchodnaacute politika je spoločnou politikou EUacute Aj v priacutepade daňovej politiky
O dani z finančnyacutech transakciiacute (FTT) na uacuterovni G20 sa začalo hovoriť v r 2009 tj po vypuknutiacute globaacutelnej finančnej kriacutezy ale k žiadnemu rozhodnutiu o jej zavedeniacute na globaacutelnej uacuterovni nedošlo Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute sa do agendy EUacute dostala v roku 2011 keď Euroacutepska komisia predstavila naacutevrh celoeuroacutepskej dane z finančnyacutech transak-ciiacute a počiacutetala s jej uplatneniacutem najneskocircr v roku 2014 V pr-vom detailnom naacutevrhu bola nastavenaacute tak že mala Uacutenii pri-niesť každyacute rok 57 mld eur Celouacutenijnaacute FTT sa nepodarila presadiť (uplatnenie princiacutepu veta zo strany Veľkej Britaacutenie a pod) Jedenaacutesť štaacute-tov EUacute sa zapojilo do tzv Iniciatiacutevy posilnenej spolupraacutece
Dňa 24 10 2006 NR SR hlasmi pravicovej opoziacutecie prijala Deklaraacuteciu o daňovej suverenite v priamych daniach Pravicovaacute časť NR SR odkazovala na rovnuacute daň ktoruacute za-viedla v r 2004 a ktoraacute podľa jej interpretaacutecie stvorila zo Slovenska bdquoekonomickeacuteho tigraldquo Zaacutemerom bolo laacutekať na niacutez-ku daň zahraničnyacutech investorov Inyacutemi slovami bola zaacutestan-kyňou daňovej suacuteťaže v EUacute Ani v nasledujuacutecich rokoch nepatrilo Slovensko k aktiacutev-nym advokaacutetom daňovej spolupraacutece v EUacute postoj sa čiastoč-ne otvoril len v otaacutezke spoločneacuteho konsolidovaneacuteho daňo-veacuteho zaacutekladu firiem Postoj suacutečasnej vlaacutedy v tejto otaacutezke nie je znaacutemy Daňovaacute suacuteťaž ohrozuje sociaacutelny štaacutet dvakraacutet znižuje sociaacutelne transfery ktoryacutech cieľom je zmierňovať priacutejmoveacute
však existujuacute určiteacute spoločneacute princiacutepy a dosah daňovej poli-tiky sa mocircže zvaumlčšovať pokiaľ sa presadia euroacutepske dane ako napr euroacutepska daň na CO2 euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute euroacutepska digitaacutelna daň a pod V priacutepade obchod-nej politiky majuacute štaacutety EUacute možnosť do nej zasahovať na Eu-roacutepskej rade a euroacutepske obchodneacute zmluvy prechaacutedzajuacute rati-fikaacuteciou cez naacuterodneacute parlamenty
Vo veľmi obmedzenej forme ju zaviedlo Francuacutezsko ostatneacute štaacutety zapojeneacute do tejto iniciatiacutevy (Belgicko Greacutecko Nemec-ko Portugalsko Rakuacutesko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko) by ju podľa naacutevrhu mali zaviesť najneskocircr 1 janu-aacutera 2021 Koronakriacuteza je priacuteležitosťou aby sa opaumlť obnovila dis-kusia o FTT ako zdroja na riešenie docircsledkov koronakriacutezy a perspektiacutevne ako zdroj euroacutepskeho rozpočtu Kľuacutečoveacute je aby FTT zahrnovala prevažnuacute vaumlčšinu finančnyacutech transakciiacute a osobitne tyacutech ktoreacute nemajuacute produktiacutevny charakter resp neprispievajuacute k efektiacutevnosti finančnyacutech trhov a potenciaacutelne ohrozujuacute finančnuacute stabilitu
nerovnosti a decimuje verejnyacute sektor resp služby vo verej-nom zaacuteujme poskytovaneacute štaacutetom resp verejnou spraacutevou Euroacutepska diskusia o fiškaacutelnej harmonizaacutecii u priamych daniacute praacutevnickyacutech osocircb sa nezameriava na harmonizaacuteciu da-ňovyacutech sadzieb ale na definovanie spoločneacuteho konsolido-vaneacuteho zaacutekladu (CCCTB) Jeho cieľom by malo byť nielen zjednodušiť zdaňovanie pre euroacutepske firmy (pre medzinaacute-rodneacute podniky resp podniky s cezhraničnyacutemi ekonomickyacute-mi činnosťami) a tak zniacutežiť zbytočneacute administratiacutevne naacuteklady pre biznis142 ale aj pomocirccť eliminovať daňoveacute uacuteniky techni-kami ako napr profit-shifting prostredniacutectvom transfero-vyacutech oceneniacute alebo inyacutech foriem agresiacutevneho daňoveacuteho plaacutenovania
143 httpstaxfoundationorgdigital-tax-europe-2020
144 Po rozhodnutiacute Euroacutepskeho suacutedneho dvora v juacuteli 2014 dokumenty k ďalšiacutem kolaacutem rokovania o zmluve medzi Euroacutepskou uacuteniou a Spojenyacutemi štaacutetmi znaacutemej ako Transatlantickeacute obchodneacute a investičneacute partnerstvo (TTIP) sa už mali zverejňovať
145 Slovensko maacute s USA platnuacute investičnuacute zmluvu z roku 1991 v ktorej je takyacuteto mechanizmus arbitraacuteže jednostranne vyacutehodnyacute pre americkeacuteho investora zakotvenyacute Podľa Ministerstva hospodaacuterstva SR by novaacute uacuteprava vzťahov investor ndash štaacutet v zmluve TTIP umožnila Slovensku zbaviť sa nevyacutehodneacuteho mechanizmu z roku 1991 Preto MH SR zmluvu TTIP podporovalo
60
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
623 DIGITAacuteLNA DAŇ
624 OBCHODNEacute ZMLUVY EUacute
Samostatnou kapitolou je zdaňovanie nadnaacuterodnyacutech digitaacutelnych spoločnostiacute Ide o mimoriadne ziskovyacute a dyna-mickyacute sektor s rastuacutecim podielom na ekonomike ktoryacute okrem toho ešte vyjde z koronakriacutezy ako jeden z najvaumlčšiacutech viacuteťazov Pre digitaacutelne služby je charakteristickeacute že uľahčujuacute vytvaacuteranie korporaacutetnych štruktuacuter sluacutežiacich na agresiacutevne daňoveacute praktiky Rozhodnutie Suacutedneho dvora EUacute v spore Komisie s fir-mou Apple v ktorom Komisia prikaacutezala spoločnosti Apple uhradiť iacuterskej vlaacutede daňovyacute dlh vo vyacuteške 13 mld eur v pro-spech sťažujuacuteceho sa Apple ukaacutezalo limity využiacutevania pravi-diel štaacutetnej pomoci v boji proti agresiacutevnym daňovyacutem prakti-kaacutem Euroacutepska digitaacutelna daň sa uvaacutedza ako jeden z možnyacutech zdrojov splaacutecania spoločnyacutech pocircžičiek na Plaacuten obnovy Aj preto Komisia prisľuacutebila predstavenie vlastneacuteho naacutevrhu na zavedenie digitaacutelnej dane ak sa do konca roka 2020 nenaacutej-de dohoda o digitaacutelnej dani na pocircde OECD
V ostatnyacutech rokoch ndash s vyacutenimkou USA ndash akcelerovalo dokončovanie viacročnyacutech rokovaniacute EUacute o obchodnyacutech a priacute-padne investičnyacutech zmluvaacutech s obchodnyacutemi partnermi ako Kanada (CETA) Japonsko a Mercosur Naacutestupom Trumpo-vej administratiacutevy boli rokovania o zmluve TTIP zmrazeneacute Priacutepravy zmluvy s Kanadou a USA boli netransparentneacute a proces ich priacutepravy bol podrobenyacute verejnej kritike Až po nej nastalo čiastočneacute zlepšenie informovanosti o procese nego-ciaacuteciiacute144 Kriticky treba hodnotiť aj mnoheacute časti resp kapitoly pripravovanyacutech zmluacutev Jednou z najkontroverznejšiacutech usta-noveniacute dohocircd s Kanadou i USA bol mechanizmus riešenia sporov medzi štaacutetom a investorom Nahradenie doterajšie-ho mechanizmu urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacute-tom znaacutemy pod skratkou ISDS resp ISDM upravenyacutem me-chanizmom ICS (Investment Court System) v zmluve s Kanadou ktoryacute Komisia vydaacutevala za bdquoradikaacutelnu reformuldquo je len čiastkovyacutem riešeniacutem Zahraničniacute investori v sporoch s vlaacutedami buduacute ako doteraz mocirccť obchaacutedzať naacuterodneacute suacutedy Hroziacute že vlaacutedy buduacute naďalej rukojemniacutekmi arbitraacutežneho ko-nania ktoreacute v prevažnyacutech priacutepadoch daacutevalo za pravdu za-
Globaacutelna dohoda na pocircde OECD je však nepravdepo-dobnaacute aj v priacutepade viacuteťazstva demokratickeacuteho kandidaacuteta v americkyacutech prezidentskyacutech voľbaacutech Zaacuteroveň viacereacute eu-roacutepske krajiny začali či pripravujuacute zdaňovanie digitaacutelnych spoločnostiacute resp priacutejmov z digitaacutelnych služieb Bez spoloč-neacuteho euroacutepskeho priacutestupu však hroziacute fragmentaacutecia digitaacutel-neho trhu v docircsledku nekoordinovanyacutech naacuterodnyacutech pravi-diel a nižšia efektiacutevnosť vyacuteberu dane Z tyacutechto docircvodov je potrebneacute čo najryacutechlejšie vytvo-renie euroacutepskej digitaacutelnej dane ktoraacute by zdaňovala obrat spoločnostiacute v krajine v ktorej bol realizovanyacute Limity pre fir-my podliehajuacutece dani mali by byť nastaveneacute tak aby sa zda-ňovali len veľkeacute nadnaacuterodneacute spoločnosti ktoreacute vyacuteznamne profitujuacute z existencie jednotneacuteho euroacutepskeho trhu a dokaacute-žu vytvaacuterať korporaacutetne štruktuacutery pre umeleacute presuacutevanie da-ňoveacuteho zaacutekladu Časť vybratej dane maacute sluacutežiť ako priacutejem euroacutepskeho rozpočtu143
hraničnyacutem investorom a obmedzovalo vlaacutedy v presadzovaniacute domaacutecej politiky ISDS sa z legitiacutemnej ochrany zahraničnyacutech investorov pretransformoval do spocircsobu ako sa zahraničniacute investori mohli vyhraacutežať legitiacutemnym vlaacutedam a ovplyvňovať ich politiku V zamrznutej zmluve s USA sa zrejme ani nahra-denie ISDS mechanizmom ICS pokiaľ sa rokovania obnovia podľa doterajšiacutech indiacuteciiacute nemusiacute podariť presadiť145
Obchodneacute a investičneacute zmluvy EUacute so zahraničnyacutemi partnermi nemocircžu byť spocircsobom ako sa oslabia euroacutepske štandardy v ochrane priacuterody v boji proti klimatickyacutem zme-naacutem v ochrane zamestnancov alebo v ochrane praacutev štaacutetu a jeho demokraticky zvolenyacutech orgaacutenov realizovať politickeacute rozhodnutia v prospech spoločnosti Suacutečasne nemocircžu byť pre EUacute naacutestrojom oslabovania sociaacutelnych a environmentaacutel-nych štandardov v tretiacutech krajinaacutech Obchodnaacute politika EUacute maacute prispievať k posilňovaniu globaacutelnych sociaacutelnych a environmentaacutelnych štandardov nie uacutezkych zaacuteujmov exporteacuterov a investorov Mechanizmus urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacutetom musiacute podlie-hať demokratickej kontrole oboch straacuten a neobmedzovať presadzovanie verejneacuteho zaacuteujmu v sociaacutelnej environmen-
146 Americkyacute Kongres napr prijal rozhodnutie že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak ako je to v EUacute
61
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
taacutelnej oblasti a pod Nemocircžu tiež viesť k obmedzeniu kvality či rozsahu verejnyacutech služieb Ak zmluva predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie pri ochrane zdravia spotrebiteľa v sociaacutelnej či environmentaacutel-nej politike malo by iacutesť o konvergenciu smerom nahor a nie naopak Obchodneacute dohody sa majuacute opierať o medzinaacuterod-neacute dohovory a zmluvy (dohovory Medzinaacuterodnej organizaacute-cie praacutece Pariacutežska klimatickaacute zmluva a pod) Predmetom kritiky zmluvy s USA suacute aj kapitoly o regu-laacutecii životnom prostrediacute či docircsledky na ochranu zamest-nanca vzhľadom na to že USA nie suacute signataacutermi viaceryacutech dohovorov Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Otaacutezne bolo či sa do zmluvy zahrnuacute i verejneacute služby napriacuteklad zdravot-niacutectvo a či by to nepoviedlo k ďalšej redukcii verejneacuteho zdra-votniacutectva v prospech rozširovaniu suacutekromneacuteho zdravotniacutec-tva TTIP predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie V prevažnej vaumlčšine odvetviacute (potravinaacuterskeho kozmetickeacuteho a farmace-utickeacuteho a chemickeacuteho priemyslu) je však uacuteroveň regulaacutecie v USA nižšia ako v Uacutenii Opraacutevneneacute suacute preto obavy že har-monizaacutecia povedie k znižovaniu regulačnyacutech štandardov v EUacute Najviac by sa to mohlo odraziť na ochrane zdravia a ži-votneacuteho prostredia V EUacute v tyacutechto priacutepadoch platiacute princiacutep predbežnej opatrnosti ktoryacute v USA neplatiacute Pokiaľ sa dosta-točne nepreukaacuteže napriacuteklad škodlivosť niektoreacuteho produk-
tu nie je povinnosť ho z trhu stiahnuť146 USA medzityacutem odstuacutepili od Pariacutežskej dohody o kliacuteme a nevieme či po v naacutestupe noveacuteho prezidenta sa k tejto do-hode vraacutetia EUacute je napriacuteklad nepriateľsky naklonenaacute k tomu aby sa plyn ťažil hydraulickyacutem štiepeniacutem Napriek tomu zrej-me takyacuteto plyn bude dovaacutežať a bude tlak aby sa tento druh ťažby presadil i v EUacute Klimatickeacute zmeny nuacutetia prehodnotiť i priacutestup k medzi-naacuterodneacutemu obchodu Nie je realistickeacute jeho drastickeacute ob-medzenie a už vocircbec nie suacute riešeniacutem priacutestupy ako ekono-mickyacute nacionalizmus alebo prvky merkantilizmu Na druhej strane treba v medzinaacuterodnom obchode začať brať do uacuteva-hy uhliacutekovuacute stopu a preto sa pokuacutesiť presadiť uhliacutekoveacute clo do politiky Svetovej obchodnej organizaacutecie (WTO) Euroacutepske hospodaacuterske politiky vraacutetane obchodnej po-litiky majuacute prispievať k posilňovaniu sociaacutelnych štandardov environmentaacutelnej udržateľnosti a udržateľnosti EUacute EMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou i viacereacute na-štartovaneacute diskusie (mandaacutet ECB fiškaacutelne pravidlaacute ale všeobecne aj diskusia o buduacutecnosti EUacute) vytvaacuterajuacute priestor pre takeacuteto pravidlaacute a inštituacutecie v zhode s progresiacutevnym so-ciaacutelne spravodlivyacutem a environmentaacutelne zodpovednyacutem programom Mal by byť i vyacutechodiskom pri formovaniacute poziacutecie SR v EUacute a v eurozoacutene
147 Schiller Dan Digital capitalism stagnation and contention 13 October 2015 httpswwwopendemocracynetendigital-capitalism-stagna-tion-and-contentionPodrobnuacute politicko-ekonomickuacute analyacutezu digitaacutelneho kapitalizmu možno naacutejsť v kniheBetancourt Michael The Critique of Digital Capitalism punctum books brooklyn ny 2015
62
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepsky plaacuten obnovy a odolnosti je zameranyacute na dve kľuacutečoveacute transformaacutecie na zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu Z dvoch uvedenyacutech transformaacuteciiacute prvuacute pokladaacuteme za nena-hraditeľnuacute a neodkladnuacute a preto v našej štuacutedii sme na ňu zamerali vaumlčšiu pozornosť Nie je to teda naacutehoda a ani docirc-sledok obmedzenyacutech riešiteľskyacutech kapaciacutet Zelenaacute transformaacutecia je natoľko urgentnaacute že ak sa v kraacutetkej dobe nedosiahne v nej zaacutesadnyacute pokrok ani neskor-šie adaptačneacute opatrenia nedokaacutežu zamedziť devastačnyacutem uacutečinkom klimatickyacutech zmien Už dnes dokonca i štaacutet akyacutem je Slovenskaacute republika v pomerne v priaznivom geografic-kom paacutesme je vystavovanyacute suchaacutem ktoreacute nemajuacute obdobu alebo frekventovanyacutem povodniam ktoreacute sa predtyacutem vy-skytovali iba zriedka (tzv storočnaacute voda sa opakuje skoro každoročne) Straty nie suacute iba ekonomickeacute no okrem zdra-votnyacutech docircsledkov akcelerujuacute i sociaacutelne rozdiely Už dnes časť globaacutelnej migraacutecie je reakciou na klimatickeacute zmeny a podiel klimatickyacutemi zmenami generovanej migraacutecie bude ak-celerovať Akcelerovať buduacute i vojenskeacute konflikty ako docircsledok hladomorov zo sucha boja o vodu a pod Mnoheacute sa možno rozrastuacute do vaumlčšiacutech a veľkyacutech vojnovyacutech konfliktov Euroacutepska uacutenia zostaacuteva premiantom v boji proti klima-tickyacutem zmenaacutem a svoje najnovšie ambiacutecie vyjadrila v Euroacutep-skej zelenej zmluve Slovenskaacute republika zobrala na seba zatiaľ najambicioacuteznejšiacute politickyacute zaacutevaumlzok dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 V štuacutedii sme sa zaoberali nutnyacutemi podmienkami aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť dosiah-nuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti v transformaacutecii odvetviacute energetiky v doprave v obnove budov pri zaacutesobo-vaniacute teplom pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie a v presadzovaniacute cirkulaacuternej ekonomiky Podpora lokaacutelneho a regionaacutelneho rozvoja maacute tiež kli-matickyacute rozmer K znižovaniu uhliacutekovyacutech emisiiacute pomocircže rozvoj lokaacutelnej energetiky no i podpora lokaacutelnej produkcie potraviacuten ktoraacute znižuje ich uhliacutekovuacute stopu (všetci maacuteme skuacute-senosť s kuacutepou jabĺk z Noveacuteho Zeacutelandu hovaumldzieho maumlsa z Braziacutelie a pod) atď Spomaliť a pokiaľ sa daacute zamedziť zryacutechľovaniu klimatic-kyacutech zmien musiacute napomocirccť i fiškaacutelna politika na naacuterodnej uacuterovni a iniciatiacutevy na euroacutepskej či globaacutelnej uacuterovni Naacutestroje takto nastavenej fiškaacutelnej politiky nie suacute ešte v štuacutedii dosta-točne reflektovaneacute a buduacute si vyžadovať dodatočnuacute pozor-nosť na naacuterodnej no i euroacutepskej uacuterovni Prehodnotiť bude treba i niektoreacute ineacute naacutestroj ako obchodovanie s emisiami CO2 a vyjadriť k nemu jednoznačnejšiacute sociaacutelno-demokratic-kyacute postoj Euroacutepske obchodneacute a investičneacute dohody nedostatoč-ne zohľadňujuacute uhliacutekovuacute stopu a je otaacutezne či uhliacutekoveacute claacute
buduacute dostatočnyacutem naacutestrojom na redukciu uhliacutekovej stopy dovozu Uacuteloha štaacutetu pri podpore zelenej transformaacutecie je nena-hraditeľnaacute na všetkyacutech uacuterovniach Zelenuacute transformaacuteciu podnikateľskej sfeacutery musiacute štaacutet stimulovať pozitiacutevne (napr finančnyacutemi zdrojmi v podobe dotaacuteciiacute zelenyacutem verejnyacutem ob-staraacutevaniacutem a pod) i negatiacutevne (napr spriacutesňovaniacutem noriem na produkciu CO2 a pod) Centraacutelna vlaacuteda musiacute vytvaacuterať podmienky na zelenuacute transformaacuteciu na regionaacutelnej a lokaacutel-nej uacuterovni a podporiť ozelenenie a obmedzenie tendenciiacute ku konzumerizmu V porovnaniacute so zelenou transformaacuteciou maacute digitaacutelna transformaacutecia inuacute naliehavosť jej hybnyacutemi silami nie je uve-domenie si že ide o existenčnuacute otaacutezku o otaacutezku prežitia ľudstva ako ho poznaacuteme dnes ale o dosahovanie vyššej efektiacutevnosti a konkurencieschopnosti a je ťahanaacute suacutekrom-nyacutem zaacuteujmom jednotlivca (napr on line objednaacutevanie tova-rov a služieb využitie e-Government na ryacutechlejšie vybavo-vanie administratiacutevnych uacutekonov elektronickeacute recepty a pod) a biznisu ktoryacute v digitalizaacutecii nachaacutedza spocircsob ako zvyšovať produktivitu praacutece a zisk Uacuteloha štaacutetu pri digitaacutelnej transformaacutecii je odlišnaacute štaacutet by mal vytvaacuterať prostredie ktoreacute je priateľskeacute digitaacutelnej transformaacutecii podnikateľskej sfeacutery digitaacutelnu infraštruktuacuteru a poskytovať vzdelanie pre digitaacutelny vek Priama pomoc bizni-su (pozitiacutevna stimulaacutecia formou dotaacuteciiacute daňovyacutech uacuteľav a pod) by sa mala realizovať iba v prvej štartovacej faacuteze trans-formaacutecie a prevažne formou podpory vyacuteskumu a vyacutevoja a vedy Biznis musiacute robiť rozhodnutia o digitaacutelnej transformaacutecii saacutem a takou ryacutechlosťou aby odolal konkurenčneacutemu tlaku Nepriazniveacute externeacute podmienky (napr nedostupnosť k širo-kopaacutesmoveacutemu internetu) zhoršujuacute jeho konkurenčnuacute poziacute-ciu a naopak maumlkkeacute podmienky (napr niacutezka cena praacutece daňovyacute dumping) odďaľujuacute jeho rozhodnutie investovať do digitaacutelnej transformaacutecie Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute podľa Dana Schillera147 vedie k vzniku digitaacutelneho kapitalizmu prinaacuteša so sebou i rizikaacute na ktoreacute musia vlaacutedy reagovať Medzi ne patriacute ohro-zenie bdquokrehkej stavby demokracieldquo (zneužiacutevanie uacutedajov zaacute-kazniacutekov kyberkriminalita atď) ohrozenie tradičnyacutech pra-covnyacutech miest priemyslom č 4 zvyšovanie miery nerovnosti nižšia ochrana zamestnancov v rocircznych netra-dičnyacutech formaacutech praacutece (home office gig economy a pod) Pozitiacutevnymi i negatiacutevnymi docircsledkami digitaacutelnej transformaacute-cie na spoločnosť a politikami na vlaacutednej uacuterovni i uacutelohou odborov sa zaoberaacuteme v kapitole Solidaacuterna spoločnosť Vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko igno-ruje že slovenskeacute hospodaacuterstvo sa v priebehu dvoch-troch
Zaacuteverom
63
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
desiatok rokov sa stalo maacutelo diverzifikovanyacutem s dominant-nyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu Niacutezka diverzifiko-vanosť nielen priemyselnej štruktuacutery ktoraacute je naviac ex-treacutemne zaacutevislaacute na dovoze a vyacutevoze no pomerne niacutezka diverzifikovanosť i poľnohospodaacuterskej vyacuteroby či energetiky robia slovenskeacute hospodaacuterstvo ľahko zraniteľneacute Pokles HDP v roku koronakriacutezy to znovu ilustroval Politiky na podporu vaumlčšej diverzifikaacutecie nie suacute namie-reneacute proti uacutespešnyacutem odvetviam Na druhej strane je načase skoncovať s investičnyacutemi stimulmi smerujuacutecimi do dnes už dominantneacuteho odvetvia Podpora diverzifikaacutecie ktoruacute navr-hujeme je previazanaacute s environmentaacutelnou transformaacuteciou (napr diverzifikaacutecia energetiky zahrnujuacuteca OZE rozvoj obe-hoveacuteho hospodaacuterstva a pod) s regionaacutelnym a lokaacutelnym rozvojom ale i s tradičnejšiacutemi formami ako je diverzifikaacutecia exportu (odvetvovaacute i geografickaacute) Euroacutepsky Plaacuten obnovy a odolnosti sa explicitne neza-meriava na tretiu transformaacuteciu a tou je transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť Politickaacute štruktuacutera suacutečasnej euroacutepskej moci nie je priaznivo naklonenaacute tretej transformaacutecii Sociaacutel-ny pilier EUacute je iba fragmentom a nie zaacutekladom resp štarteacute-rom k Sociaacutelnej uacutenii Štuacutedia sa pokuacuteša vzkriesiť pocircvodnyacute vyacuteznam slova bdquoreformaldquo a navrhuje reformy ktoreacute by smero-vali slovenskuacute spoločnosť k solidaacuternej spoločnosti Načrtaacuteva reformy ako reformu sociaacutelnych služieb služieb zamestna-nosti rodinnej politiky a dlhodobej starostlivosti a upozor-ňuje na potrebu realizaacutecie zabuacutedaneacuteho ľudskeacuteho praacuteva na byacutevanie Digitaacutelna transformaacutecia prinaacuteša so sebou viacereacute soci-aacutelne rizikaacute ako redukciu pracovnyacutech miest naacuterast štrukturaacutel-neho nadbytku pracujuacutecich a v docircsledku toho naacuterast neza-mestnanosti prehlbovanie priacutejmovej nerovnosti naacuterast chudoby a sociaacutelneho vyluacutečenia tyacutech ktoriacute nestihlinemohli ziacuteskať digitaacutelne zručnosti vznik (novyacutech) foriem (prekeacuterne-ho) zamestnania a naacuterast neistyacutech pracovnyacutech miest (gig economy a pod) S tyacutemito rizikami sa musia vyrovnať verej-neacute politiky ktoreacute musia byť nastaveneacute tak aby z digitaacutelnej transformaacutecie neprofitovala iba uacutezka skupina zvyacutehodne-nyacutech Cesta vedie cez naacutestroje daňovej sociaacutelnej a vzdelaacuteva-cej politiky cez posilňovanie priacutejmov verejnyacutech rozpočtov napriacuteklad cez oveľa ambicioacuteznejšiacute daňovyacute mix (zavedenie novyacutech alebo posilnenie u naacutes skocircr marginaacutelnych daniacute ako napr progresiacutevne zdaňovanie zdaňovanie kapitaacutelu a majet-ku daň z luxusu environmentaacutelne dane digitaacutelne dane da-ne z robotov) cez vyššie platby do scheacutem zdravotneacuteho a sociaacutelneho zabezpečenia cez posilnenie sociaacutelneho dialoacutegu
ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych kon-fliktov na všetkyacutech uacuterovniach horizontaacutelnej i vertikaacutelnej de-finičneacute a legislatiacutevne ukotvenie novyacutech foriem praacutece v pra-covno-praacutevnom daňovom kontexte a v systeacuteme sociaacutelneho zabezpečenia Solidaacuterna spoločnosť na Slovensku nemocircže vylučovať zo seba Roacutemov Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem ako aj ineacute vlaacutedne dokumenty navrhovali rocirczne čiastkoveacute riešenia na zlepšenie postavenia Roacutemov Štuacutedia poukazuje na to že kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že abstrahu-juacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať Preto sa za posledneacute desaťročia v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacutecie Roacutemov na Sloven-sku bluacutedi v kruhu Post-transformačnyacute model slovenskeacuteho kapitalizmu nemaacute nastavenuacute svoju redistribučnuacute politiku aby dostatočne riešil mieru nerovnostiacute napĺňal zaacutekladneacute ľudskeacute praacutevo na byacutevanie a pod nielen pre roacutemsku komunitu ale pre celuacute spoločnosť V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Marginalizovaniacute Roacutemovia suacute podmnožinou ľudiacute kto-ryacutech marginalizuje chudoba no okrem toho čelia i predsud-kom diskriminaacutecii a pod Pre zlepšenie situaacutecie Roacutemov po-trebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania a nielen čiastkoveacute projekty ktoreacute sa ( dočasne) orientujuacute na parciaacutelne straacutenky ich života (priacutestup k vode predškolskeacute vzdelaacutevanie roacutem-skych detiacute a pod) Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko nemaacute ambiacuteciu ndash a to je charakteristickeacute i pre ineacute vlaacutedne materiaacutely predchaacutedzajuacutecich vlaacuted ndash formulovať čo by chcela vlaacutedna moc presadzovať v Euroacutepskej uacutenii a osobitne v eurozoacutene Zaacuteverečnaacute kapitola po prvyacutekraacutet tuacuteto veľkuacute medzeru chce naplniť Formuluje naacutevr-hy akoby sa malo reformovať ekonomickeacute riadenie eurozoacute-ny zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska akyacute by mal byť so-ciaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam EUacute a k euroacutepskej obchodnej politike Euroacutepske hospodaacuterske politiky by mali prispievať k po-silňovaniu sociaacutelnych štandardov k environmentaacutelnej udr-žateľnosti a udržateľnosti EUacuteEMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou je po finančnej a ekonomickej kriacuteze a po kriacuteze eura novou priacuteležitosťou ako sa k takejto EUacute a eurozoacutene posunuacuteť bližšie Taacuteto priacuteležitosť by sa mala využiť oveľa lepšie ako po kriacutezach 2008 a 2010
64
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
65
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
66
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Brigita Schmoumlgnerovaacute (editorka) Progresiacutevne foacuterum pod-predsedniacutečka vlaacutedy SR (1994) ministerkafinanciiacute SR (1998 - 2002)
Joachim Becker Ekonomickaacute univerzita Viedeň
Petra Csefalvayovaacute Inštituacutet cirkulaacuternej ekonomiky
Milan Ftaacutečnik Slovenskaacute technickaacute univerzita minister školstva SR (1998 - 2002)
Radovan Geist wwweuractivsk
Michal Kaliňaacutek Združenie miest a obciacute SR
Jaacuten Košč Odborovyacute zvaumlz KOVO
Peter Magvaši minister hospodaacuterstva SR (1994) minister praacutece sociaacutelnych veci a rodiny SR (1998 - 2002)
Daniel Škobla Uacutestav etnoloacutegie a sociaacutelnej antropoloacutegie Slo-venskej akadeacutemie vied
Monika Uhlerovaacute Konfederaacutecia odborovyacutech zvaumlzov SR
Juraj Zamkovskyacute Priatelia Zeme-CEPA
Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) je najstaršou politickou nadaacute-ciou Nemecka Pomenovanaacute je po Friedrichovi Ebertovi prvom demokraticky zvolenom riacutešskom prezidentovi Ako nadaacutecia bliacutezka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociaacutelnej demokracie slobodu spravodlivosť a
Friedrich-Ebert-Stiftung eV zastuacutepenie v Slovenskej republikeMaroacutethyho 6 | 811 06 Bratislavawwwfessk
Autori Brigita Schmoumlgnerovaacute a autorskyacute kolektiacutev Za publikaacuteciu zodpovedaacute Robert ŽanonyGrafika Jakub KlobušickyacuteObjednaacutevky fesfessk
Komerčneacute využitie publikaacuteciiacute vydanyacutech Friedrich-Ebert-Sti-ftung (FES) nie je povoleneacute bez piacutesomneacuteho suacutehlasu od FES
SCHMOumlGNEROVAacute Brigita Solidaacuterne ekologickeacute a moder-neacute Slovensko 1 vyd Bratislava Friedrich-Ebert-Stiftung eV - zastuacutepenie v Slovenskej republike 2020
(b ovaneacute)978-80-89149-85-8
solidaritu Ako všeobecne prospešnaacute inštituacutecia pocircsobiacuteme nezaacutevisle a v našom zaacuteujme je podporovať pluralistickyacute spo-ločenskyacute dialoacuteg k politickyacutem vyacutezvam suacutečasnostiBližšie informaacutecie k našej činnosti ako aj k aktuaacutelnym projek-tom naacutejdete na našej webovej straacutenke wwwfessk
Viac informaacuteciiacute k tejto teacuteme naacutejdete tuhttpwwwfessk
Slovensko musiacute v najbližšom obdobiacute zvlaacutednuť trojjedinuacute transformaacuteciu envi-ronmentaacutelnu digitaacutelnu a sociaacutelnu Z krajiny so stredno-priacutejmovou maacutelo di-verzifikovanou nerovnomerne rozvinu-tou a k životneacutemu prostrediu maacutelo citli-vou ekonomikou patriacou iba medzi miernych inovaacutetorov sa potrebuje trans-formovať na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 en-vironmentaacutelne udržateľnuacute a sociaacutelne spravodlivuacute Štuacutedia bdquoSolidaacuterne ekologickeacute a moderneacute Slovenskoldquo prinaacuteša v šiestich kapitolaacutech kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy na jeho radikaacutelnu transformaacute-ciu Za hlavneacute vyacutezvy Slovenska pokladaacute tiacutem autorov diverzifikaacuteciu hospodaacuterstva a zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu ako predpoklady udržateľnej konkuren-cieschopnosti ekonomiky orientaacuteciu na podporu domaacutecich podnikov s inovatiacutev-
nym profilom podporu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja so zameraniacutem na lokaacutelnu energetiku lokaacutelnu produkciu potraviacuten podporu naacutejomneacuteho byacutevania či sociaacutelneho podnikania Zelenou trans-formaacuteciou bude musieť prejsť každeacute od-vetvie no za kľuacutečoveacute odvetvia ktoreacute čakaacute zelenaacute transformaacutecia štuacutedia pokladaacute energetiku dopravu a obnovu budov Rovnakyacute docircraz venuje štuacutedia kri-tickej reflexii fiškaacutelnej konsolidaacutecie kde ponuacuteka alternatiacutevny pohľad na rozpoč-tovuacute a daňovuacute politiku ktoreacute majuacute byť naacutestrojom sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja Zo sociaacutelno-de-mokratickyacutech poziacuteciiacute kritike podrobuje aktuaacutelnu formu ekonomickeacuteho riadenia EUacute a eurozoacuteny a prinaacuteša naacutevrhy ako po-silniť fiškaacutelnu poziacuteciu Uacutenie zavedeniacutem dane z finančnyacutech transakciiacute zdaneniacutem digitaacutelnych korporaacuteciiacute a obmedzovaniacutem daňovej suacuteťaže a daňovyacutech uacutenikov
Cieľ budovať suacutedržnuacute spoločnosť v ne-poslednom rade odolnuacute voči rastuacutecim protidemokratickyacutem tendenciaacutem čeliacute aktuaacutelne mnohyacutem vyacutezvam v podobe di-gitalizaacutecie a robotizaacutecie klimatickyacutech zmien rastuacutecej priacutejmovej a majetkovej nerovnosti v dostupnosti verejnyacutech služieb a nerovnyacutech podmienok pre docircstojnyacute život Naacutestrojmi na zvlaacutednutie tyacutechto vyacuteziev suacute politiky solidaacuternej spo-ločnosti ktoreacute štuacutedia prinaacuteša overeneacute praxou mnohyacutech vyspelyacutech štaacutetov s ne-zastupiteľnou uacutelohou odborov a sociaacutel-neho dialoacuteguŠtuacutedia je priacutespevkom do verejnej odbor-nej diskusie ktorej cieľom musiacute byť takeacute využitie neopakovateľnyacutech euroacutepskych finančnyacutech prostriedkov v nasledujuacutecich rokoch ktoreacute urobia zo Slovenska soli-daacuternejšiu ekologicky udržateľnuacute a modernuacute krajinu
SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
B
SOLIDAacuteRNE EKO-LOGICKEacute A MO-DERNEacute SLOVENSKOSociaacutelno-demokratickaacute alternatiacuteva sociaacutelno-ekonomickej transformaacutecie v novom viacročnom finančnom raacutemci Euroacutepskej uacutenie
HOSPODAacuteRST VO A FINANCIE
1
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ObsahUacutevod 2Diverzifikaacutecia digitalizaacutecia a konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva- naacutestroje rozvoja a odolnosti 411 Diverzifikaacutecia ako jeden z naacutestrojov rozvoja a odolnosti 412 Udržateľnaacute konkurencieschopnosť 6 121 Konkurencieschopnosť niacutezke mzdy alebo rast produktivity praacutece 7 122 Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu 8 123 Naacutevrhy na ďalšie smerovanie spracovateľskeacuteho priemyslu 1113 Digitaacutelna transformaacutecia ako naacutestroj konkurencieschopnosti 11 131 Digitaacutelna transformaacutecia a požiadavky na vzdelanie 12Zelenaacute transformaacutecia 1521Transformaacutecia odvetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem 16 211 Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera pre rozvoj energetiky 16 212 Využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie17 213 Komplexnaacute obnova budov ako najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie 18 214 Teplaacuterenstvo systeacutemy centraacutelneho zaacutesobovania teplom 19 215 Doprava 2122 Obehoveacute hospodaacuterstvocirkulaacuterna ekonomika 2323 Polemika s ortodoxnyacutem priacutestupom k problematike životneacuteho prostredia 25 231 Sociaacutelny štaacutet a životneacute prostredie Hľadanie alternatiacutev 26Podpora regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja 2831 Lokaacutelna energetika 3132 Sanitačnaacute infraštruktuacutera novyacute priacutestup na priacuteklade priacuterodnyacutech čistiarniacute odpadovyacutech vocircd 3133 Podpora lokaacutelnej dostupnosti a produkcie potraviacuten 3234 Naacutejomneacute a sociaacutelne byacutevanie 3335 Sociaacutelny podnik ako naacutestroj lokaacutelneho rozvoja 3536 ldquoOwnershipldquo regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja na samospraacutevnej uacuterovni 37Fiškaacutelna konsolidaacutecia a fiškaacutelne reformy 4041Fiškaacutelna konsolidaacutecia a udržateľnosť verejnyacutech financiiacute 40 411 Fiškaacutelna konsolidaacutecia ako a akyacutem tempom 41 412 Fiškaacutelna discipliacutena ako naacutestroj konsolidaacutecie 42 413 Koordinaacutecia fiškaacutelnej politiky a politiky NBS 4342 Rozpočet ako naacutestroj sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja 44421 Akaacute daňovaacute politika v obdobiacute po koronakriacuteze a v čase digitaacutelnej a environmentaacutelnej transformaacutecie 45Solidaacuterna spoločnosť 4751 Transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť 47 511 Sociaacutelne občianstvo a ako ho dosiahnuť 4852 Digitaacutelna transformaacutecia a buduacutecnosť praacutece a odborov 50 521 Digitaacutelna transformaacutecia rizikaacute a priacutenosy a sociaacutelno-demokratickeacute politiky 51 522 Uacuteloha odborov v novyacutech podmienkach digitaacutelnej transformaacutecie 5253 Solidaacuterna spoločnosť Ako riešiť roacutemsku otaacutezku53Akaacute Euroacutepska uacutenia a eurozoacutena Spravodlivaacute a sociaacutelna 5661 Ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene 56 611 Fiškaacutelne pravidlaacute a makroekonomickaacute koordinaacutecia 5762 Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam a obchodnej politike EUacute 59 621 Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute 59 622 Koniec daňovej suacuteťaže boj proti daňovyacutem uacutenikom a daňovyacutem rajom 59 623 Digitaacutelna daň 60 624 Obchodneacute zmluvy EUacute 60Zaacuteverom 62
1
2
3
4
5
6
2
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uacutevod Rozsah domaacutecich a euroacutepskych finančnyacutech zdrojov s ktoryacutemi buduacute disponovať vlaacutedy a samospraacutevne orgaacuteny v rokoch 2021-27 predstavuje priacuteležitosť na transfor-movanie SR z niacutezko (stredno)-priacutejmovej maacutelo diverzifiko-vanej nerovnomerne rozvinutej a k životneacutemu prostre-diu maacutelo citlivej ekonomiky patriacej medzi iba miernych inovaacutetorov na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 environmentaacutelne priateľskej a soci-aacutelne spravodlivej Tento proces sa zrejme nedaacute dovŕšiť v priebehu 7- ročneacuteho obdobia no docircležiteacute je ho naštartovať a riadiť tak aby sa nepredlžoval Zaacutemerom tejto štuacutedie je navrh-nuacuteť akeacute reformy a akeacute naacutestroje na ich presadenie si takaacute-to trojjedinaacute transformaacutecia (environmentaacutelna digitaacutelna a sociaacutelna) vyžaduje aby sa podarilo presadiť a udržať zaacute-kladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty v spoločnosti v nasledujuacutecom obdobiacute Zaacutekladnyacutem nedostatkom strateacutegie Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko1 je že konzervuje zaacutekladneacute vlastnosti slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva vysokuacute zaacutevislosť na maacutelo diver-zifikovanom vyacutevoze a v docircsledku toho vysokuacute vonkajšiu zraniteľnosť vysokuacute zaacutevislosť od priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute a malyacute podiel domaacutecich investiacuteciiacute do vzdelania vedy vyacuteskumu vyacutevoja a inovaacuteciiacute nerovnomernyacute regio-naacutelny rozvoj a oneskorenyacute rozvoj na lokaacutelnej uacuterovni a narastajuacutece sociaacutelne rozdiely K pozitiacutevam strateacutegie mož-no pripočiacutetať že vo vaumlčšom rozsahu charakterizuje envi-ronmentaacutelne docircsledky takeacutehoto rozvojoveacuteho modelu Koncept ekologickej modernizaacutecie z ktoreacuteho sa pritom vychaacutedza však v realite naraacuteža na limity svojich mož-nostiacute Materiaacutel neotvaacutera kardinaacutelnejšiu otaacutezku limitov rastu a redukuje environmentaacutelne otaacutezky na otaacutezky technickeacuteho riešenia Štuacutediu pripravil malyacute autorskyacute kolektiacutev ktoryacute nemo-hol dostatočne reagovať na všetky straacutenky slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a musel sa preto suacutestrediť iba na to čo pokladal za kľuacutečoveacute a na čo mu stačili kapacity Nie na všetkom sa riešitelia zhodli Niektoreacute odlišneacute postoje rie-šiteľov uvaacutedzame v podčiarnikoch ineacute suacute zaacutesadnejšieho charakteru a odraacutežajuacute diskusiu medzi mainstreamovyacutemi a radikaacutelnejšiacutemi naacutezormi napr o raste (existuje environ-mentaacutelne udržateľnyacute rast) o tom či HDP je vhodnyacutem ukazovateľom merania prosperujuacuteceho hospodaacuterstva a pod Je len prirodzeneacute že všetky rozdiely sme nedokaacuteza-li preklenuacuteť Kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy
na jeho radikaacutelnu transformaacuteciu sme zahrnuli do šiestich kapitol V prvej kapitole sa hľadajuacute spocircsoby ako diverzifi-kovať štruktuacuteru slovenskeacuteho hospodaacuterstva Medzi rieši-teľmi ani tu nebolo uacuteplne rovnakeacute stanovisko Odlišovalo sa v naacutezoroch na postavenie automobiloveacuteho priemyslu v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva a v napĺňaniacute cie-ľov pri dosahovaniacute uhliacutekovej neutrality na to či Sloven-sko predstavuje ešte staacutele bdquomontaacutežnu haluldquo alebo či sa z tejto pasce dostalo už do vyššiacutech etaacutep produkčneacuteho reťazca Docirckladnejšia analyacuteza automobiloveacuteho odvetvia za ostatneacute roky poukaacutezala na dosiahnutyacute pokrok pri rie-šeniacute štrukturaacutelnych probleacutemov tohto odvetvia To však maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva nerieši Potreba diverzifikovať slovenskuacute ekonomiku si vy-žaduje po prveacute podporiť domaacutece podniky s inovatiacutevnym profilom ktoreacute buduacute prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 pre ktoreacute existuje resp vznikaacute sektor vyacuteskumu a vyacutevoja a je predpoklad ryacutechlej transformaacutecie jeho vyacutesledkov na inovaacutecie Po druheacute je potrebneacute podporiť ekonomickeacute sektory ktoreacute suacute orientovaneacute dovnuacutetra a osobitne v zaostaacutevajuacutecich re-gioacutenoch Preto zdocircrazňujeme uacutelohu regionaacutelneho a lo-kaacutelneho rozvoja ktoruacute dokument MF SR uacuteplne ignoruje Je zrejmeacute že protagonistami tyacutechto zmien už nemocircžu byť len zahraničniacute investori a že v regionaacutelnom a lokaacutel-nom rozvoji buduacute musieť zohraacutevať kľuacutečovuacute uacutelohu lokaacutel-ni akteacuteri2 Zaacutekladnyacutem nositeľom dynamiky štruktuacutery sloven-skeacuteho hospodaacuterstva od prvyacutech rokoch transformaacutecie boli priame zahraničneacute investiacutecie Priame zahraničneacute in-vestiacutecie tyacutem že sa do roku 2018 koncentrovali najmauml na zaacutepade krajiny upevnili extreacutemne nerovnomerneacute vyacutevo-joveacute vzorce Od finančnej kriacutezy v roku 2008 sa tento trend nerovnomerneacuteho rozvoja ešte viac posilnil3 a ani fakt že v roku 2019 polovica priamych zahraničnyacutech in-vestiacuteciiacute smerovala do menej rozvinutyacutech regioacutenov tento trend ešte nezvraacutetil Spraacuteva Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu z r 2017 upozorňuje ldquoMeraneacute Gini koeficientom Slovensko vykazuje najvaumlčšie regionaacutelne rozdiely medzi štaacutetmi EUacuterdquo4 Hoci hlavnou črtou rozvojoveacuteho modelu suacute mimoriadne veľkeacute regionaacutelne rozdiely ktoreacute predstavujuacute zaacutekladnuacute vyacutezvu rozvojovej strateacutegie Naacuterodnyacute integrova-nyacute reformnyacute plaacuten sa touto otaacutezkou explicitne nezaoberaacute Našou snahou je navrhnuacuteť zaacutekladneacute črty ako riešiť roz-diely v regionaacutelnom rozvoji a najmauml ako naštartovať lo-kaacutelny rozvoj Vyacutesledky ktoreacute SR dosahuje vo vzdelaniacute vede vyacute-
1 Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyine-strategicke-materialy
2 Becker Joachim Uneven Development and a New Approach to Regional Development in Slovakia In Kurswechel 22018 63-72 Ani v otaacutezke podielu zahraničnyacutech investoroch na lokaacutelnom rozvoji nebol rovnakyacute naacutezor J Becker odporuacuteča spoľahnuacuteť sa na domaacutecich investorov
3 Medve-Baacutelint Gergő Changes still below the surface Regional patterns pf foreign direct investmentin post-crisis central and Eastern Europe In Galgoacuteczi BeacutelaDrahkoupil JanBernaciak Magdalena (eds) Foreign direct investment in eastern and southern Europe after 2008 Still a lever of growth Brussels 2015 71-101
4 Slovak Republic Staff Report for the 2017 Article IV consultation IMF February 23 2017
3
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
skume a vyacutevoji nie suacute uacuteplne izolovaneacute od existujuacuteceho rozvojoveacuteho modelu Hoci zahraničneacute spoločnosti majuacute vyššiacute dopyt po pracovnej sile s vyššou kvalifikaacuteciou ne-platiacute tondash ako ukaacutezali v nedaacutevnej empirickej štuacutedii Jan Drahokoupil and Brian Fabo vo všeobecnosti5 bdquoZahra-ničneacute spoločnosti žiadajuacute stredne kvalifikovanuacute pracov-nuacute silu iba v priacutepade kvalifikovanyacutech remesiel a operaacuteto-rov Suacute to domaacutece firmy ktoreacute hľadajuacute zamestnancov s digitaacutelnymi kompetenciamildquo uzavierajuacute Nadnaacuterodneacute korporaacutecie suacutestreďujuacute vyacuteskumneacute a vyacute-vojoveacute aktivity prevažne do domovskyacutech krajiacuten6 Miest-ne možnosti zamestnania vysokokvalifikovanyacutech osocircb suacute tak obmedzeneacute a to napriek tomu že už existujuacute po-zitiacutevne priacuteklady dopytu po vysokokvalifikovanyacutech za-mestnancov aj v zahraničnyacutech podnikoch Takouto lasto-vičkou je napriacuteklad bratislavskyacute Volkswagen Štruktuacuterne zmeny v rozvojovom modeli mocircžu tomuto trendu napo-mocirccť Slovenskyacute model rozvoja okrem toho kopiacuteruje ten-dencie charakteristickeacute pre globaacutelny ekonomickyacute režim orientovanyacute na kvantitatiacutevny rast spotreby zdrojov a energie a obchaacutedzanie sociaacutelnych a najmauml environmen-taacutelnych externaliacutet Volanie po raste ktoryacute nie je environ-mentaacutelne a sociaacutelne udržateľnyacute ohrozuje zaacuteklady exis-tencie modernej civilizaacutecie Koronakriacuteza duacutefajme po určitom čase odznie no klimatickaacute kriacuteza a jej docircsledky zostaacutevajuacute Riziko pred ktoryacutem globaacutelna spoločnosť a Slo-vensko stojiacute je že napriek tomu budeme tvrdohlavo po-kračovať v prolongovaniacute tohto rastoveacuteho trendu Potrebujeme kardinaacutelny obrat v koncepčnyacutech priacute-stupoch a naacutesledne v politikaacutech a potrebujeme zabezpe-čiť aby opatrenia zaacuteroveň prispievali k zvyšovaniu odol-nosti spoločnosti proti buduacutecim predviacutedateľnyacutem kriacutezam a aby na ich pozitiacutevnych efektoch v relatiacutevne kraacutetkom čase sa mohla podieľať vaumlčšina spoločnosti Osobitnou vyacutezvou je dosiahnuť sociaacutelnu akceptovateľnosť zelenej transformaacutecie Jej suacutečasťou bude aj uacutetlm niektoryacutech od-vetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem a ktoryacute treba riešiť tak aby jeho sociaacutelne docircsledky boli mi-nimaacutelne Každyacute novyacute zaacutemer a projekt v Programe obnovy a odolnosti regioacutenu by mal preukaacutezať minimaacutelnu energe-tickuacute a materiaacutelovuacute naacuteročnosť a to tak počas realizaacutecie ako aj počas celej svojej životnosti Ekonomickeacute hodno-tenie rocircznych infraštruktuacuternych a inyacutech zaacutemerov by malo byť komplexneacute - je preto treba opustiť zjednodušeneacute posudzovanie na zaacuteklade najnižšej ceny vstupnej investiacute-cie Štuacutedia navrhuje aj odlišnyacute priacutestup k fiškaacutelnej konso-lidaacutecii a k fiškaacutelnym reformaacutem v porovnaniacute s bdquocommon wisdomldquo (všeobecnyacutem naacutezorom) a viaceryacutemi oficiaacutelnymi
materiaacutelmi Inak definuje tzv pro-rastovyacute daňovyacute mix zdocircrazňuje obidve zaacutekladneacute funkcie daniacute ndash fiškaacutelnu a re-distribučnuacute tj ako naacutestroj zmierňovania nerovnostiacute Kri-ticky sa vyjadruje k tzv vyacutedavkovyacutem stropom a navrhuje koordinaacuteciu vlaacutednej anticyklickej politiky s politikou NBS Štuacutedia si v 5 kapitole kladie otaacutezku či maacute SR v Eu-roacutepskej uacutenii iba automaticky akceptovať čo navrhnuacute naj-silnejšiacute hraacuteči (byť tzv policy taker) alebo maacute mať ambiacuteciu podieľať sa na tvorbe euroacutepskych politiacutek (byť tzv bdquopolicy makerldquo) tj byť hraacutečom ktoreacuteho hlas pri formovaniacute eu-roacutepskych politiacutek bude počuteľnyacute Materiaacutel Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko sa bdquostavia do zaacutekrytuldquo s dokumenta-mi vlaacuted ktoreacute si zriedkavo ndash ak vocircbec ndash klaacutedli otaacutezku akuacute poziacuteciu maacute Slovensko zastaacutevať v kľuacutečovyacutech otaacutezkach ako je napriacuteklad ekonomickeacute riadenie eurozoacuteny Bez strategickeacuteho uvažovania o tyacutechto otaacutezkach vlaacutedy SR re-agujuacute ad hoc a ešte častejšie sa mechanicky priklaacuteňajuacute k rozhodnutiam silnyacutech štaacutetov eurozoacuteny Štuacutedia prezentuje sociaacutelno-demokratickeacute naacutevrhy na to ako pokračovať na-pr v reforme fiškaacutelnych pravidiel v posilneniacute dvojiteacuteho mandaacutetu ECB atď V 5 kapitole Solidaacuterna spoločnosť si kladieme otaacutez-ku akeacute buduacute docircsledky environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie na zamestnanosť na mieru nerovnostiacute uacuteroveň chudoby a pod inyacutemi slovami na sociaacutelnu udrža-teľnosť a inkluziacutevnosť slovenskej spoločnosti Akeacute politi-ky by mohli podporiť pozitiacutevne docircsledky resp zmierniť negatiacutevne docircsledky Akaacute bude uacuteloha odborov a sociaacutel-neho dialoacutegu v novyacutech podmienkach Okrem zmierňovania miery nerovnosti daňovyacutemi naacutestrojmi musia aj niacutezkopriacutejmovyacutem rodinaacutem zabezpečiť podmienky pre docircstojnyacute život sociaacutelne transfery a služ-by vo verejnom zaacuteujme určeneacute pre každeacuteho (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) Dostupnosť k vzdelaniu k zdraviu a k byacute-vaniu (praacutevo na byacutevanie ako ľudskeacute praacutevo- koniec bezdo-movectva) a praacutevo na slušnuacute praacutecu (tzv decent job ndash ter-miacuten ktoreacuteho autorom je byacutevalyacute generaacutelny riaditeľ Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Juan Somavia) pomocirc-žu riešiť pascu chudoby energetickuacute chudobu i pracujuacute-cu chudobu Solidaacuterna spoločnosť musiacute zabezpečiť envi-ronmentaacutelnu spravodlivosť (dostupnosť k čistej vode a pod) starostlivosť o seniorov (udržateľnyacute docircchodkovyacute systeacutem opatrovateľskuacute a zdravotnuacute starostlivosť) a riešiť roacutemsku otaacutezku Naše kapacitneacute možnosti suacute obmedzeneacute a preto na všetky zmieneneacute otaacutezky nie sme schopniacute odpovedať Ich naacutečrt je docircležityacute však preto aby sme naznačili kde v uva-žovaniacute o solidaacuternom ekologickom a modernom Sloven-sku treba pokračovať
5 Drahokoupil JanFabo Brian The limits of foreign-led growth Demands for skills by foreign and domestic firms In Review of International Political Economy 2020 (DOI 1010800969229020201802323)
6 Pavliacutenek Petr Dependent Growth Foreign Investment and the Development of the Automotive Industry in East-Central Europe 2017 Cham and Rodet-Kroichvili NathalieHeim SteacutephaneWoessner Raymond Internationalisation de la recherche et deacuteveloppement quelles strateacute-gies des constructeurs automobiles dans lrsquoespace est-europeacuteen et meacutediterraneacuteen In Revue de la reacutegulation 2015 15(1) (httpsjournalsopeneditionorgregulation10605 2018
1 DIVERZIFIKAacuteCIA DIGITALIZAacuteCIA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKEacuteHO HOSPODAacuteRSTVA- NAacuteSTROJE ROZVOJA A ODOLNOSTI
Hospodaacutersky rast Slovenskej republiky ako štaacutetu s ma-lyacutem ekonomickyacutem rozmerom je tradične viac ťahanyacute expor-tom ako domaacutecou spotrebou Znamenaacute to že na jednej stra-ne musiacute byť hospodaacuterstvo konkurenčne schopneacute presadiť sa na zahraničnyacutech trhoch na strane druhej je citliveacute od poruacutech ktoreacute na trhoch kľuacutečovyacutech odberateľov jeho pro-dukcie vznikajuacute Neprimerane vysokaacute koncentraacutecia hospo-
Koronakriacuteza nanovo odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a osobitne priemyslu Počas jarneacuteho lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najvaumlčšiacutech poklesov priemyselnej vyacuteroby spomedzi všetkyacutech krajiacuten Euroacutepskej uacutenie V maacuteji 2020 bola priemyselnaacute vyacuteroba staacutele o 333 nižšia ako pred rokom Treba ale dodať že priemyselnaacute produkcia kle-sala už aj v druhej polovici roka 2019 v decembri 2019 už piaty mesiac po sebe a oproti decembru 2018 sa zniacutežila o 71 Z odvetviacute ktoreacute sa najviac podieľali na celkovom po-klese produkcie v priemysle v r 2019 najvyacuteznamnejšie zniacute-ženie zaznamenali vyacuteroba dopravnyacutech prostriedkov o 11 7 Slovenskaacute ekonomika ako ekonomicky malyacute štaacutet je viac ako stredne veľkeacute a veľkeacute ekonomiky (možno s vyacutenimkou nemeckej ekonomiky) orientovanaacute na export a maacute maacutelo di-verzifikovanuacute štruktuacuteru priemyslu zavesenuacute najmauml na auto-mobilovom priemysle a elektrotechnickom priemysle Spo-lu s dovozom dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky (dovoz a vyacutevoz ku HDP) uacuteroveň v r 2018 až 190 Vyššiu mieru otvorenosti dosiahli v EUacute už iba Luxembursko (387 percent HDP) Malta (269 percent HDP) a Iacutersko (212 per-cent HDP) Export je docircležityacutem ťahuacuteňom rastu a jeho pokles už v 2 štvrťroku 2019 mal za naacutesledok spomalenie rastu HDP8 V štruktuacutere exportu suacute s podielom 652 na prvom mieste
daacuterstva ktoraacute sa odraacuteža v priacuteliš uacutezkej exportnej orientaacutecii tuacuteto citlivosť či dokonca zraniteľnosť zvyšujuacute Konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva zaacute-visiacute od toho ako ryacutechlo sa dokaacuteže adaptovať na meniace sa vonkajšie požiadavky ktoreacute nie suacute v jej rukaacutech ako dokaacuteže investovať do inovaacuteciiacute a predovšetkyacutem ako inovatiacutevny a adaptabilnyacute je kľuacutečovyacute rozvojovyacute faktor-ľudskyacute faktor
11 DIVERZIFIKAacuteCIA AKO JEDEN Z NAacuteSTROJOV ROZ-VOJA A ODOLNOSTI
7 Priemyselnaacute produkcia v decembri 2019 ŠUacute SR Na rozhraniacute juacutena-juacutela 2020 k najryacutechlejšiemu naštartovaniu dochaacutedza u automobiloveacuteho priemyslu ako kľuacutečoveacuteho odvetvia v slovenskom priemysle Mesačnyacute bulletin NBS Oktoacuteber 2020 httpwwwnbssk_imgDocuments_Me-sacnyBulletin2020protectedmb1020pdf
8 Spraacuteva o ekonomike SR September 2019 NBShttpswwwnbssk_imgDocuments_PublikacieSESR2019protectedSESR_0919skpdf
stroje a prepravneacute zariadenia Z odvetvoveacuteho hľadiska je to predovšetkyacutem automobilovyacute priemysel Na jednotku jeho vyacutevozu pripadaacute až 76 stotiacuten jednotiek dovozu čo odraacuteža rozsiahle medzinaacuterodneacute dodaacutevateľsko-odberateľskeacute vaumlzby tohto odvetvia a to napriek tomu že sa podarilo vybudovať značnuacute dodaacutevateľskuacute sieť na Slovensku Export smeruje prevažne do štaacutetov EUacute (80) z toho až 218 do Nemecka 108 do Česka a v poradiacute nasledu-juacute dva ďalšie štaacutety V4 Slovenskyacute automobilovyacute priemysel je v rukaacutech zahra-ničnyacutech investorov Na začiatku transformačnej recesie vstup zahraničnyacutech investorov ako nemeckeacuteho VW bol po-zitiacutevnym signaacutelom pre zahraničneacute investiacutecie a pomohol riešiť nezamestnanosť ktoraacute počas transformačneacuteho obdobia nadobudla sociaacutelne takmer neudržateľneacute hodnoty Značnaacute orientaacutecia na zahraničnyacutech investorov prinaacuteša aj niektoreacute otaacutezniky Dnes o buduacutecnosti slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu sa rozhoduje vo Wolfsburgu v Pariacuteži v Soule či v Spojenom kraacuteľovstve Veľkej Britaacutenie a Severneacuteho Iacuterska Bo-li by tieto rozhodnutia diametraacutelne ineacute keby sa o nich rozho-dovalo v Bratislave Trnave Nitre či v Žiline9
Vlaacutedy v post transformačnom obdobiacute sa ekonomickou štruktuacuterou Slovenska a jej zaacutevislosťou na exporte a zahra-ničnyacutech investiacuteciaacutech 10 nezaoberali alebo ak aj aacuteno a prijali
4
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
9 Konkurencieschopnosť automobiloveacuteho priemyslu zaacutevisiacute od mnohyacutech faktorov od finančnyacutech zdrojov od rozvinuteacuteho vyacuteskumu od strate-gickeacuteho marketingu ktoryacute identifikuje trhy a usmerňuje vyacuteskum vyacutevoj a produkciu aby reagovali na individualizaacuteciu požiadaviek zaacutekazniacutekmi prechodom na individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby umožnenuacute technologickyacutem pokrokom Pri rozhodovaniacute o tom ako ďalej v automobilovom priemysle treba brať do uacutevahy všetky tieto faktory Miesto rozhodovania nie je to kľuacutečoveacute Rozhoduje sa tam kde suacute na to vytvoreneacute predpo-klady Slovenskaacute republika nemaacute ani inštitucionaacutelne predpoklady ani finančneacute zdroje a ani dostatočneacute ľudskeacute zdroje aby takeacuteto rozhodnutia mohla robiť
10 O tyacutechto otaacutezkach rokovali napr Rada vlaacutedy pre export Rada vlaacutedy pre vedu techniku a inovaacutecie a prijali viacereacute odporuacutečania najmauml k RIS3SK (Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu SR) pre hospodaacutersku politiku atď
11 Podiel priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute na tvorbe hrubeacuteho fixneacuteho kapitaacutelu bol v roku 2017 na uacuterovni cca 10 a po roku 2013 vykazuje poz-voľnyacute a pomerne stabilnyacute naacuterast Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020 str 38
12 V jednom zo svojich medializovanyacutech vystuacutepeniacute upozornil na to novyacute minister pocircdohospodaacuterstva a rozvoja vidieka Jaacuten Mičovskyacute
5
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
v tomto smere viacereacute dokumenty ich realizaacutecia naraacutežala na rezortizmus konzervativizmus vyacutekonnej moci a priacutepadne odpor časti podnikateľskyacutech kruhov Je zrejmeacute že malaacute ekonomika nemocircže mať diverzifiko-vanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva v takom rozsahu ako stredne veľkaacute alebo veľkaacute ekonomika Na druhej strane nadmerne vysokaacute zaacutevislosť na jednom či dvoch exportnyacutech odvetviach vystavuje hospodaacuterstvo malej ekonomiky značnyacutem rizikaacutem K rizikaacutem maacutelo diverzifikovanej priemyselnej štruktuacutery s dominantnyacutem postaveniacutem automobiloveacuteho priemyslu v SR patriacute citlivosť na konjunktuacuterny cyklus doma a osobitne v za-hraničiacute (počas finančnej a ekonomickej kriacutezy Nemecko bolo nuacuteteneacute zaviesť šrotovneacute aby zamedzilo extreacutemnemu prepa-du dopytu po produkcii domaacuteceho automobiloveacuteho prie-myslu) Rizikom mocircže byť i prebiehajuacuteca zelenaacute transformaacute-cia a s ňou napriacuteklad aj v bliacutezkej buduacutecnosti vyacuteraznejšiacute podiel verejnej dopravy na uacutekor individuaacutelnej dopravy tlak spoloč-nosti na znižovanie škodlivyacutech emisiiacute a pod Medzi rizikaacute vyššieho podielu zahraničnyacutech investiacuteciiacute 11 patriacute aj hrozba dezinvestiacuteciiacute zvlaacutešť vtedy keď zahraničnyacute in-vestor hlavneacute investičneacute vyacutehody už vyčerpal (napriacuteklad koniec daňovyacutech praacutezdnin a inyacutech investičnyacutech stimulov niacutezka cena praacutece a pod) a jeho tzv utopeneacute naacuteklady (sunk costs) neboli priveľkeacute Vysokyacute podiel zaacutevislosti na priamych zahraničnyacutech investiacuteciaacutech predstavuje preto ďalšie potenci-aacutelne riziko Prvky vysokej koncentraacutecie vyacuteroby suacute charakteristickeacute i pre veľkeacute poľnohospodaacuterske podniky v ktoryacutech dominuje produkcia niekoľkyacutech produktov (repka olejnaacute kukurica obilie) 12 Niacutezke zhodnotenie produkcie doma vyčerpaacutevanie pocircdy a nutnosť použiacutevať rastuacutece množstvo umelyacutech živiacuten a pesticiacutedov zvyacutešeneacute rizikaacute dopadu klimatickyacutech zmien a pod patria medzi docircsledky vysokej koncentraacutecie rastlinnej pro-dukcie Spornaacute je preto ekonomickaacute vyacutehodnosť z vysokej kon-centraacutecie vyacuteroby dosahovanaacute ignorovaniacutem externaliacutet ndash ako sme už naznačili ndash postupnyacutem vyčerpaacutevaniacutem rezerv pros-tredia ohrozovaniacutem zdravia populaacutecie a pod Plnyacutem interna-lizovaniacutem externyacutech naacutekladov do kalkulaacuteciiacute vyacuterobcov by sa vyacutehodnosť z vysokej koncentraacutecie vyacuteroby v poľnohospo-daacuterstve s najvaumlčšou pravdepodobnosťou stratila Vysokaacute koncentraacutecia v energetike a dlheacute dopravneacute cesty zdražujuacute energie pre odberateľov ndash podniky i sektor
domaacutecnostiacute (napr naacuteklady s transmisiou energiiacute vraacutetane do-daacutevok tepla dodaacutevateľmi tepla ktoriacute profitujuacute z lokaacutelneho monopolu) Politika podpory takyacutechto tendenciiacute brzdiacute noveacute trendy v rozvoji lokaacutelnej energetiky v produkcii tepla jeho odberateľmi a pod Naznačuje to že nielen priemysel no i ineacute odvetvia i keď v menšej miere vyžadujuacute diverzifikaacuteciu Diverzifikaacuteciu slovenskeacuteho hospodaacuterstva nechaacutepeme ako akeacutekoľvek znevyacutehodňovanie existujuacutecich vysoko pro-duktiacutevnych segmentov hospodaacuterstva ale ako vytvaacuteranie priaznivyacutech podmienok pre vznik novyacutech inovatiacutevnych pod-nikov naprieč hospodaacuterstvom ktoreacute buduacute perspektiacutevne konkurencieschopneacute a buduacute preto prispievať aj k diverzifikaacute-cii exportu priamo alebo sprostredkovane cez dodaacutevateľ-sko-odberateľskeacute vzťahy Už sme uviedli že slovenskeacute hospodaacuterstvo je vysoko zaacutevisleacute na exporte Je to jeden z rizikovyacutech faktorov V priacute-pade kriacutez akou je i taacuteto vysokaacute vyacutevoznaacute zaacutevislosť maacute za naacutesledok prudkyacute pokles HDP rast nezamestnanosti a vaacutežne sociaacutelne docircsledky Podpora diverzifikaacutecie exportu (ako medzirezortneacuteho programu) by mala byť zameranaacute na vaumlčšiu odvetvovuacute a ge-ografickuacute diverzifikaacuteciu Inštitucionaacutelne zabezpečenie vyacutevo-zu poskytuje okrem MH SR EXIM banka a SZRB V rezorte MH SR pocircsobiacute priacutespevkovaacute organizaacutecia SARIO ktoraacute maacute dvojityacute mandaacutet ziacuteskavať zahraničnyacutech investorov a podpo-rovať zahraničnyacute obchod Pokiaľ sa nepodariacute posilniť kompe-tencie SARIO v tomto smere je treba zvaacutežiť vytvorenie oso-bitnej Agentuacutery pre rozvoj exportu Bude potrebneacute aj začať vytvaacuterať zahraničneacute kancelaacuterie na podporu exportu a merať ich vyacutekonnosť uzatvorenyacutemi exportnyacutemi kontraktmi Inšti-tuacutet ekonomickyacutech diplomatov na MZV SR sa neukaacutezal ako efektiacutevny naacutestroj na podporu zahraničnoobchodnyacutech vzťa-hov Podpora diverzifikaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva ako sme už naznačili by sa nemala obmedzovať iba na priemy-sel napriek tomu že je a zrejme zostane kľuacutečovyacutem odvet-viacutem v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva Naacutestrojmi diver-zifikaacutecie sa mocircžu stať i zelenaacute transformaacutecia a podpora lokaacutelneho rozvoja o ktoryacutech pojednaacutevame na inom mieste Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti bude vyžadovať rast produktovej diverzifikaacutecie u veľkyacutech a stredne veľkyacutech poľnohospodaacuterskych podnikov a nadvaumlzujuacuteceho spracova-nia produkcie Lokaacutelny rozvoj si vyžiada podporu rozvoja
13 Maleacute a stredneacute podnikanie v čiacuteslach v roku 2019 httpmonitoringmspskwp-contentuploads202007MSP_v_cislach_2019pdf
14 V roku 1970 vznikol Cambridge Science Park ktoryacute transformoval Cambridge z trhoveacuteho mesta na jedno z technologickyacutech centier na svete založenom na kooperaacutecii univerzity a maleacuteho a stredneacuteho podnikania Až 61 spoločnostiacute dnes fungujuacutecich v Cambridgeskom vedeckom parku vzniklo priamo v ňom Dodnes v ňom pocircsobiacute až 130 spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich viac ako 7 tisiacutec vysokokvalifikovanyacutech zamestnancov
15 Podľa Doing Business v r 2020 je Slovensko na 45 mieste so skoacutere 756 Doing Business httpswwwdoingbusinessorgendataexplo-reeconomiesslovakia
16 Podľa Indexu ekonomickej slobody je Slovensko na 60 mieste ako bdquomierne slobodneacuteldquo httpswwwheritageorgindexabout
12 UDRŽATEĽNAacute KONKURENCIESCHOPNOSŤ
6
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
zeleninaacuterstva a ovocinaacuterstva lokaacutelnych produktov podľa scheacutemy Food for fork (vo voľnom preklad Strava na vidličku) vytvaacuterania vertikaacutelnych sietiacute pre malyacutech farmaacuterov (odber skladovanie balenie spracovanie predaj) Podporou diverzifikaacutecie energetiky a osobitne lokaacutel-nou energetikou sa zaoberaacuteme na inom mieste Vo veľkostnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva do-minujuacute mikropodniky (0-9 zamestnancov) ktoreacute predstavu-juacute 969 celkoveacuteho počtu podnikateľskyacutech subjektov nasle-dujuacute maleacute podniky s 10 až 49 zamestnancami (podiel 24) a stredneacute podniky s 50 až 249 zamestnancami (podiel 05)13
Praacuteve maleacute a stredneacute podniky (MSP) sa v koronakriacuteze ukaacuteza-li ako najzraniteľnejšie Vysokyacute podiel mikropodnikov a malyacutech podnikov mocircže byť prekaacutežkou pri ich priacutepadnej exportnej orientaacutecii pri za-vaacutedzaniacute inovaacuteciiacute naacuteročnejšiacutech na investiacutecie a pod Až 712 exportu SR pripadaacute na podniky v ktoryacutech zamestnanosť je vyššia ako 250 tj podiel malyacutech a strednyacutech podnikov je menšiacute ako 28
Konkurencieschopnosť je v strede pozornosti vlaacuted-nych politikov pravicovyacutech think-tankov a meacutediiacute Podnika-teľskaacute sfeacutera kritizuje ak sa zhoršiacute umiestnenie Slovenska na rebriacutečku pripravovanom Svetovou bankou Doing Business alebo rebriacutečku ekonomickej slobody (Index of Economic Freedom) ktoryacute ročne pripravuje jeden z najvplyvnejšiacutech konzervatiacutevnych think-tankov USA The Heritage Founda-tion Obidva uvaacutedzaneacute rebriacutečky sa zameriavajuacute iba na pod-mienky podnikania Index Doing Business zahrnuje pod-mienky ako dostupnosť uacuteverov vymaacutehanie kontraktov ochrana menšinovyacutech vlastniacutekov a pod ktoryacutech zlepšova-nie mocircže pomocirccť rozvoju podnikania Ineacute ako flexibilneacute pod-mienky zamestnanosti a naacuteklady na prepuacutešťanie a čiastočne aj daňoveacute a odvodoveacute zaťaženie ktoreacute Index hodnotiacute ako tyacutem lepšie čiacutem je nižšie resp čiacutem suacute podmienky laxnejšie spochybňujeme Index Doing Business nepokladaacuteme preto za index ktoryacute by dostatočne meral podmienky pre udrža-
Za ostatneacute roky naraacutestol podiel MSP v high tech ale takmer 94 z celkoveacuteho počtu malyacutech a strednyacutech podni-kov pocircsobiacich v r 2019 v high-tech sektoroch bolo evido-vanyacutech v high-tech službaacutech (poznatkovoznalostne inten-ziacutevne služby s vysokou technologickou uacuterovňou) a len viac ako 6 MSP bolo aktiacutevnych v high-tech odvetviach prie-myselnej vyacuteroby Tento podiel nie je veľmi priaznivyacute a pou-kazuje na pretrvaacutevajuacutece medzery resp neexistenciu previa-zania univerziacutet a VŠ na podnikateľskuacute sfeacuteru Kyacutem veľkeacute podniky suacute schopneacute financovať svoj podnikovyacute vyacuteskum MSP nemajuacute vlastnyacute vyacuteskum a suacute odkaacutezaneacute na pomoc zvon-ka14 Podmienky na transformaacuteciu mikropodnikov na maleacute malyacutech na stredneacute a strednyacutech na veľkeacute podniky nie suacute dostatočne vytvoreneacute napriek tomu že v SR existuje program podpory MSP už od 90 rokov a maacute dostatočneacute inštitucionaacutelne zabezpečenie (SZRB SIH Slovak Business Agency predtyacutem NARMSP) Vlaacuteda by sa mala zaoberať otaacutezkou či suacute tieto inštituacutecie dostatočne efektiacutevne
teľnuacute konkurencieschopnosť 15
Ešte viac spochybňujeme vyacutepovednuacute schopnosť Inde-xu ekonomickej slobody ktoryacute medzi 12 indikaacutetormi vychaacute-dzajuacutec z ideoloacutegie bdquofree marketldquo negatiacutevne hodnotiacute ukazo-vatele charakterizujuacutece bdquoveľkosťldquo štaacutetu (vlaacutedne vyacutedavky daňoveacute zaťaženie) alebo pracovno-praacutevnu legislatiacutevu obme-dzujuacutecu trh praacutece 16
Sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na konkurencieschop-nosť je inyacute Nepodporuje akuacutekoľvek ale udržateľnuacute konku-rencieschopnosť tj založenuacute na environmentaacutelnej a sociaacutel-nej udržateľnosti zahrnujuacutecej aj koncept bdquodecent jobsldquo alebo bdquogood jobsldquo Odcudzuje konkurencieschopnosť založenuacute na suacuteťaži ku dnu resp založenuacute na environmentaacutelnom sociaacutel-nom a daňovom dumpingu Najbližšie sa k naacutešmu chaacutepaniu konkurencieschopnosti bliacuteži Globaacutelny index konkurencieschopnosti č 4 ktoryacute meria faktory konkurencieschopnosti v obdobiacute 4 priemyselnej re-voluacutecie V tejto podobe ho publikuje Svetoveacute ekonomickeacute
17 The Global Competitiveness Report 2019 httpwww3weforumorgdocsWEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019pdf
18 Spraacuteva o Slovensku 2019 httpseceuropaeuslovakiasitesslovakiafilesprehladna_prezentacia_spravy_o_slovensku_2019pdf
19 European Innovation Scoreboard 2020 httpseceuropaeudocsroomdocuments42981
7
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
121 KONKURENCIESCHOPNOSŤ NIacuteZKE MZDY ALEBO RAST PRODUKTIVITY PRAacuteCE
foacuterum (WEF) od r 2018 Spraacuteva WEF z r 2019 skuacutema vzťa-hy medzi konkurencieschopnosťou zdieľanou prosperitou a environmentaacutelnou udržateľnosťou Zdocircrazňuje že konku-rencieschopnosť vytvaacuteranie rovnejšej spoločnosti ponuacuteka-juacutecej priacuteležitosti pre každeacuteho a environmentaacutelne udržateľ-nejšiacute systeacutem sa vzaacutejomne nevylučujuacute Kritizuje že desiatky
Spraacuteva Komisie o Slovensku 2019 uvaacutedza že SR pre-stala byť liacutedrom v raste produktivity praacutece keď rast naacutekla-dov praacutece vaumlčšinou zaostaacuteval za rastom produktivity V po-slednyacutech rokoch sa však rast produktivity vyacuterazne spomalil pri zryacutechleniacute rastu naacutekladov praacutece 18 Osobitne sa to ukaacutezalo v spracovateľskom priemysle keď priemernyacute rast produkti-vity praacutece sa spomalil na 28 ročne kyacutem priemernyacute rast reaacutelnych miezd v rokoch 2015 ndash 2019 bol až 56 Stratil sa tak podľa spraacutevy pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Za naacuterastom mzdovej hladiny a naacutekladov praacutece bolo niekoľko faktorov napaumltie na trhu praacutece keď dopyt po praacute-ci prevyšoval ponuku a tlačil na rast miezd a niektoreacute admi-nistratiacutevne opatrenia ako rast minimaacutelnej mzdy priacuteplatky k mzdaacutem napriacuteklad za nadčasy a praacutecu v noci a pod Spraacuteva ďalej uvaacutedza že od roku 2014 mzdovaacute kvoacuteta (mzdy na HDP) stuacutepala až v roku 2019 dosiahla svoju re-kordnuacute hodnotu tesne nad 48 a od hodnoty EUacute 15 bola vzdialenaacute už len 6 percentuaacutelnych bodov Takeacuteto zvyacutešenie mzdovej kvoacutety mocircže podľa Komisie znamenať ohrozenie konkurenčnej vyacutehody niacutezkych naacutekladov keďže sa straacuteca tzv mzdovyacute vankuacuteš ktoryacute znamenal podporu konkuren-cieschopnosti cez niacutezku mzdovuacute hladinu Ryacutechlejšiacute rast mzdovyacutech naacutekladov ako rast produktivity praacutece neznamenaacute že sme dosiahli mzdovuacute uacuteroveň tzv sta-ryacutech štaacutetov EUacute ako to aj porovnanie mzdovyacutech kvoacutet doku-
rokov presadzovanyacute docircraz iba na ekonomickyacute rast bez docircra-zu na to že rast maacute byť inkluziacutevny a environmentaacutelne udrža-teľnyacute maacute katastrofaacutelne docircsledky na Zem a ľudstvo 17
V nasledujuacutecom texte pod konkurencieschopnosťou budeme mať na mysli sociaacutelne a ekologicky udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť
mentuje Slovenskaacute ekonomika zostaacuteva naďalej v porovnaniacute s nimi niacutezkopriacutejmovou ekonomikou resp v porovnaniacute s EUacute 27 zostaacuteva v pasci uacuterovne stredneacuteho priacutejmu Spomalenie resp zastavenie rastu produktivity praacutece v ostatnyacutech rokoch je charakteristickeacute pre vaumlčšinu štaacutetov EUacute a zrejme suacutevisiacute s nedostatočnyacutemi investiacuteciami podnikateľskej sfeacutery ako i s nedostatočnyacutemi investiacuteciami vlaacuted štaacutetov EUacute do infraštruktuacutery vzdelania a vyacuteskumu a vyacutevoja ktoreacute by mohli stimulovať inovaacutecie a rast produktivity praacutece Kovidovaacute po-moc by nemala preto zakonzervovať terajšiu uacuteroveň podni-kania charakterizovanuacute spomaleniacutem rastu produktivity praacute-ce a nedostatočnyacutemi investiacuteciami do inovaacuteciiacute Spraacuteva Komisie varuje že reaacutelna prax nereagovala na vyacutezvy Priemyslu 40 a zdaacute sa že novaacute vlna automatizaacutecie robotizaacutecie a digitalizaacutecie produkcie zasiahne reaacutelne fungo-vanie slovenskyacutech podnikov s vyacuteraznyacutem oneskoreniacutem Tre-ba suacutehlasiť že pokiaľ bude chyacutebať konkreacutetna podpora verej-nyacutech politiacutek a buduacute pokračovať niacutezke investiacutecie do inovaacuteciiacute konkurencieschopnosť Slovenska bude naďalej zaacutevislaacute na niacutezkej mzdovej hladine Inyacutemi slovami chyba nie je v raste miezd ale v nedos-tatočnom inovačnom potenciaacuteli slovenskeacuteho hospodaacuterstva Podľa Innovation Scorebord patriacute Slovensko s uacuterovňou 7248 medzi miernych inovaacutetorov ako to vyplyacuteva z prilože-neacuteho grafu 19
20 Strateacutegia rozvoja slovenskej spoločnosti httpsarchivvladagovskolduvdatafiles5613pdf
8
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
122 KONKURENCIESCHOPNOSŤ SPRACOVATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
Spracovateľskyacute priemysel zostaacuteva nosnyacutem odvetviacutem slovenskeacuteho priemyslu a preto udržanie a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti je kľuacutečoveacute Konkurencieschopnyacute spracovateľskyacute priemysel musiacute na jednej strane prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 (zjednodušene digitaacutelnou transformaacuteciou) čo dokaacuteže iba nasadeniacutem inovaacuteciiacute z vedy a vyacuteskumu Na strane druhej taacuteto transformaacutecia by mala zabezpečiť ponuku vysokokvali-fikovanej a dobre platenej praacutece vyluacutečenie agentuacuternej praacutece a praacutece na živnosť kde to nie je podmieneneacute charakterom praacutece zabezpečovať dobreacute pracovneacute podmienky a pod Aj dočasnaacute kovidovaacute pomoc štaacutetu (kurzarbeit) musiacute byť pod-mienenaacute zachovaniacutem a stabilizaacuteciou zamestnanosti a taacuteto podmienka musiacute byť vymaacutehateľnaacute V roku 2010 zverejnila Slovenskaacute akadeacutemia vied dote-raz najkomplexnejšiu strateacutegiu rozvoja slovenskej spoloč-nosti20 V nej sa uvaacutedza že ryacutechly postup globalizaacutecie vedie k internacionalizaacutecii všetkyacutech procesov spracovateľskeacuteho priemyslu a k zmene paradigmy podnikania ktoraacute sa preja-vuje v spracovateľskom priemysle v raste produktivity v celosvetovej harmonizaacutecii podnikovyacutech kultuacuter vo vytvaacuteraniacute pružnyacutech svetovyacutech informačnyacutech sietiacute a z toho ryacutechlo vzni-kajuacutecich a zanikajuacutecich podnikateľskyacutech sietiacute Aj priemysel SR musiacute reagovať na tuacuteto novuacute paradigmu zaacutesadnou reštruk-turalizaacuteciou riadiacich procesov v podnikoch vraacutetane zmeny podnikovej kultuacutery Zmena vonkajšieho prostredia a ryacutech-losť tyacutechto zmien si vyžadujuacute ryacutechlejšiu reakciu v priemysel-
nej podnikovej sfeacutere Bez reakciiacute na tieto zaacutesadneacute zmeny každaacute firma skocircr či neskocircr stratiacute svoju konkurenčnuacute schop-nosť Novaacute paradigma si vyžaduje aj zaacutesadnuacute zmenu v štruk-tuacutere dosahovania konkurenčnej schopnosti na globaacutelnych trhoch Tuacute už nebude možneacute dosahovať niacutezkymi mzdami no rastom pridanej hodnoty dosahovanej produktovyacutemi technologickyacutemi či organizačnyacutemi inovaacuteciami Podnikovuacute sfeacuteru čakaacute i zelenaacute transformaacutecia Vlaacutedy sa bu-duacute snažiť internalizovať negatiacutevne externality podnikateľskej činnosti ako napriacuteklad emisie CO2 zdaňovaniacutem Suacutečasťou novej paradigmy bude priemyselnaacute strateacutegia zameranaacute na celyacute životnyacute cyklus produktov (pozri cirkulaacuterna ekonomika) Všetky tieto zmeny suacute charakteristickeacute pre hospodaacuterske strateacutegie so sociaacutelnodemokratickou orientaacuteciou Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu bude zaacutevisieť od vyacutesledkov vyacuteskumu a vyacutevoja novyacutech tech-noloacutegiiacute využiacutevania najnovšiacutech informačnyacutech a komunikač-nyacutech prostriedkov ktoreacute buduacute zaacutekladom novej generaacutecie priemyslu označovaneacuteho ako Priemysel 40 Podnik buduacutec-nosti bude podnik založenyacute na inovačnej vyacutekonnosti spoje-nej s tvorbou novyacutech a efektiacutevnych vyacuteskumnyacutech produkč-nyacutech predajnyacutech a užiacutevateľskyacutech sieti spojenyacutech s vysokokvalifikovanyacutemi ľudskyacutemi zdrojmi
Otaacutezkou je kde sa na ceste za bdquopodnikom buduacutecnostildquo na-chaacutedza suacutečasnaacute podnikateľskaacute sfeacutera
Graf č1 Štaacutety EUacute podľa Innovation Scorebord
21 Zaacutevody automobiloveacuteho priemyslu na Slovensku už nie suacute tzv montaacutežnymi zaacutevodmi charakterizuje ich hromadneacute nasadenie robotov užitie sofistikovanyacutech digitalizovanyacutech produkčnyacutech systeacutemov založenyacutech na baacuteze modernyacutech strojaacuterenskyacutech chemickyacutech metalurgickyacutech digi-taacutelnych a elektrotechnickyacutech technoloacutegiiacute využitie automatizovaneacuteho skladovania pružnaacute automatizovanaacute vnuacutetropodnikovaacute logistika a pod
22 V zaacutevodoch automobilovyacutech zaacutevodov suacute okrem vozidiel s klasickyacutem spaľovaciacutem pohonom vyraacutebaneacute spolu 4 modely BEV (Battery Electric Vehicle) a 11 modelov PHEV (Plug-In Hybrid Electric Vehicle and Hybrid Electric Vehicle) Transformaacutecia z produkcie fosiacutelnych vozidiel na elektromobily poukazuje na vysokuacute adaptabilnosť slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu Na druhej strane na čo poukazuje J Zamkovskyacute emisnaacute stopa elektromobilov je porovnateľnaacute s dieselovyacutemi automobilmi Navrhuje preto radikaacutelnejšiu transformaacuteciu nahradiť produkciu osobnyacutech aacuteut vyacuterobou vozidiel pre verejnuacute dopravu a presmerovať investiacutecie z vyacutestavby diaľnic a novyacutech ciest do obnovy regionaacutelnych do-pravnyacutech sietiacute elektrifikaacutecie železniacutec atď O tom podrobnejšie v kapitole Zelenaacute ekonomika časť Doprava
9
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 1 Ako sa formovala suacutečasnaacute štruktuacutera priemyslu v Slovenskej republike
Po obdobiacute transformaacutecie z centraacutelne plaacutenovaneacuteho na trhoveacute hospodaacuterstvo a po vstupe SR do EUacute sa postupne sformovala štruktuacutera spracovateľskeacuteho priemyslu v čiastočne podobnej štruktuacutere ako pred trans-formaacuteciou no s vysokyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu V prvej dekaacutede transformaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva zohraacuteval docircležituacute uacutelohu z hľadiska produkcie a stability zamestnanosti chemickyacute a farmaceutic-kyacute priemysel a textilnyacute priemysel Chemickyacute priemysel v devaumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia ťažil predo-všetkyacutem z ukončenyacutech modernizačnyacutech investiacutecii a vlastneacuteho priemyselneacuteho vyacutevoja a inovaacutecii z konca osem-desiatych rokov v rafinovanyacutech ropnyacutech produktoch v polymeacuteroch a vyacuteroby antioxidantov a plniacutev do polymeacuterov Na začiatku tejto dekaacutedy boli ich vyacutehodou aj pomerne vyacutehodneacute ceny ropy a zemneacuteho plynu Tieto vyacutehody postupne zanikli Novyacutem zaacutesadnyacutem konkurentom slovenskeacutemu chemickeacutemu priemyslu sa stal čiacutensky chemickyacute priemysel ktoryacute od začiatku 21 storočia mal mimoriadne vysokuacute dynamiku rastu Taacute nebo-la založenaacute iba na lacnej pracovnej sile a zniacuteženyacutech limitoch na ochranu životneacuteho prostredia no hlavne na kvalitnej vyacuteskumnej zaacutekladni a ryacutechlych inovaacuteciaacutech priemyselnej produkcie Textilnyacute priemysel v prvyacutech trans-formačnyacutech rokoch ťažil z niacutezkej ceny praacutece a z niacutezkej hodnoty slovenskej koruny Produkcia sa uskutočňovala predovšetkyacutem formou bdquo praacutece vo mzdeldquo a zamestnaacutevala ženskuacute pracovnuacute silu s veľmi niacutezkymi zaacuterobkami To znižovalo počet nezamestnanyacutech v mnohyacutech okresoch postihnutyacutech hospodaacuterskou transformaacuteciou Tento spocircsob zamestnaacutevania začiatkom tohto storočia pominul a dnes je textilnyacute priemysel marginaacutelnym priemysel-nyacutem odvetviacutem SRRozhodujuacutecim odvetviacutem v spracovateľskom priemysle je automobilovyacute priemysel so štyrmi poprednyacutemi nad-naacuterodnyacutemi investormi zameranyacute na produkciu osobnyacutech automobilov V maacuteji 1991 nemeckyacute koncern Vol-kswagen založil spoločnyacute podnik s vtedajšiacutem vyacuterobcom automobilov v Bratislave BAZ Dnes Volkswagen Slovakia as je 100 dceacuterou materskeacuteho Volkswagen AG Po vstupe SR do EUacute začala svoju činnosť v Trna-ve trnavskaacute Groupe PSA Slovakia a na severozaacutepade Slovenska pri Žiline juhokoacuterejskaacute Kia Motors Slovakia sro z koncernu HUYNDAI V polovici druhej dekaacutedy 21storočia začala činnosť britskaacute Jaguar Land Rover Slovakia sro V podnikoch automobiloveacuteho priemyslu (4 vyacuterobneacute zaacutevody a 2 vyacuterobcovia kategoacuterie TIER1) je zamestnanyacutech viacej ako 177 tisiacutec zamestnancov a spolu priamymi a nepriamymi dodaacutevateľmi okolo 275 tisiacutec zamestnancov Podiel automobiloveacuteho priemyslu na tvorbe HDP je 139 na celkovom exporte SR 466 a na priemyselnej produkcii 495
Ako sme už uviedli vyššie cieľom diverzifikaacutecie sloven-skeacuteho hospodaacuterstva nemaacute byť diskriminovať existujuacutece konkurencieschopneacute podniky no vytvaacuterať priazniveacute pod-mienky pre vznik novyacutech inovatiacutevnych a bdquozelenyacutechldquo podni-kov ktoreacute nahradia zastaraleacute podniky resp podniky s vyso-kou environmentaacutelnou stopou ako je to napr na Hornej Nitre Vlaacutedy SR by zaacuteroveň mali prestať ponuacutekať investičneacute stimuly pre domaacutece a zahraničneacute firmy ktoreacute by maacutelo diver-zifikovanuacute štruktuacuteru ešte viac zakonzervovali Slovenskyacute automobilovyacute priemysel dnes už nie je bdquomontaacutežnou halouldquo21 a už ani neobstojiacute naacutezor že nie je dostatočne pripravenyacute na noveacute sofistikovaneacute trendy rozvo-ja akyacutemi suacute produkcia elektromobilov automobilov na hyb-
ridneacute pohony a alternatiacutevne palivaacute (vodiacutek) Transformaacuteciou zaacutevodu na elektromobily prechaacutedza zaacutevod VW v Martine v Bratislave vyraacuteba VW už tri takeacuteto modely elektromobily už začali vyraacutebať i PSA a KIA23
Vysokyacute podiel viazania maacutelo kvalifikovanej a niacutezko pla-tenej praacutece charakteristickyacute pre prveacute faacutezy rozvoja automo-biloveacuteho priemyslu v SR ustupuje požiadavkaacutem na vyššiu a vysoko kvalifikovanuacute praacutecu Vyžaduje si to efektiacutevne zvlaacuted-nutie častyacutech inovaacuteciiacute zavedenie najpokrokovejšiacutech techno-loacutegiiacute vysokuacute opakovanuacute kvalitu individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby podľa špecifickyacutech prianiacute zaacutekazniacuteka a pod Už daacutevno sa nejednaacute o niacutezkopriacutejmoveacute kategoacuterie zamestnancov nao-pak automobilovyacute priemysel je priemyslom s najvyššiacutemi
23 httpwwwoecdorgfuture-of-workAutomation-policy-brief-2018pdf
24 Machinery amp Equipment Industry in Slovakia publikaacutecia SARIO Bratislava januaacuter 2020
10
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
priemernyacutemi mzdami spomedzi všetkyacutech odvetviacute spracova-teľskeacuteho priemyslu Noveacute technologickeacute postupy ako automatizaacutecia a ro-botizaacutecia prebiehajuacute v spracovateľskom priemysle SR ako celku pomalšie a je riziko že ich akceleraacutecia bude znamenať vyacuterazneacute prepuacutešťanie a rast nezamestnanosti Podľa OECD Slovenskaacute republika patriacute z tohto hľadiska k najzraniteľnejšiacutem a až okolo 34 zamestnanyacutech by mohlo byť prechodom na Priemysel 40 postihnutyacutech23 Pokrok automobiloveacuteho prie-myslu postupne prechaacutedzajuacuteceho na Priemysel 40 však ne-potvrdzuje že by praacuteve toto odvetvie malo byť najpostihnu-tejšiacutem odvetviacutem spracovateľskeacuteho priemyslu z hľadiska dopadov robotizaacutecie na zamestnanosť Vyacutezvy pred automobilovyacutem priemyslom v SR suacute pre-dovšetkyacutem v dekarbonizaacutecii pohonov v uplatneniacute prvkov umelej inteligencie v produktoch a vo vyacuterobnyacutech technoloacute-giaacutech a v demografickom vyacutevoji a uacuterovni odborneacuteho a vyso-koškolskeacuteho vzdelaacutevania I keď podiel naacutekladov na vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie v automobilovom priemysle na celkovyacutech vyacutedavkoch podnikovej sfeacutery v SR je nadpriemernyacute nie je adekvaacutetny jeho postaveniu v hospodaacuterstve SR Až na maleacute
vyacutenimky slovenskaacute fragmentovanaacute vyacuteskumnaacute a vyacutevojovaacute sfeacutera univerziacutet a SAV nie je schopnaacute uspokojiť požiadavky tohto odvetvia Z hľadiska geografickeacuteho rozloženia strojaacuterskeho prie-myslu (v tom i automobiloveacuteho) ako naznačuje priloženyacute obraacutezok 24 jeho najvyššia koncentraacutecia sa dosahuje na zaacute-padnom Slovensku najnižšia na vyacutechodnom a južnom Slo-vensku Potenciaacutel jeho ďalšieho rozvoja je možno hľadať praacuteve v južnyacutech a vyacutechodnyacutech regioacutenoch Slovenska Z ostatnyacutech odvetviacute spracovateľskeacuteho priemyslu sa musiacute vyacuteraznejšie modernizovať chemickyacute a farmaceutickyacute priemysel aby si udržal svoju konkurenčnuacute schopnosť v stredoeuroacutepskom priestore Potenciaacutel chemickeacuteho priemys-lu je aj vo využitiacute vyacuteroby vodiacuteka ako nosiča energie v nad-vaumlznosti na rozviacutejajuacuteci sa vyacuteskumnyacute a inovačnyacute smer v SR a v EUacute Farmaceutickyacute priemysel by mal aktiacutevnejšie využiacutevať riešenia vyvinuteacute v SAV zameraneacute na biotechnoloacutegie a geacute-noveacute inžinierstvo Elektrotechnickyacute priemysel maacute potenciaacutel podieľať sa na produkcii prvkov pre automatizaacuteciu a roboti-zaacuteciu optoelektronickyacutech systeacutemov a pod To však nie je možneacute zo slovenskyacutech kapitaacutelovyacutech zdrojov
Obr č 1 Geografickeacute rozloženie strojaacuterskeho priemyslu v SR
25 Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov sa staacutevajuacute vyacuteznamnyacutem informačnyacutem zdrojom pre strategickeacute riadenie rozvoja ľudskyacutech zdro-jov v SR ktoreacute zabezpečiacute potreby trhu praacutece v strednodobom a dlhodobom horizonte Naacuterodnyacute projekt Sektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutevnemu trhu praacutece v Slovenskej republike sa realizuje podporou z Euroacutepskeho sociaacutelneho fondu v raacutemci Operačneacuteho programu Ľudskeacute zdroje www esfgovsk
26 RIS3 ( Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation) ktoryacute sa v suacutečasnosti spracovaacuteva (termiacuten koniec roku 2020) a maacute sluacutežiť ako podklad k zameraniu vyacuteziev na Operačnyacute program VaI Vlastneacute zdroje podnikateľskej sfeacutery na vyacuteskum a vyacutevoj suacute niacutezke i keď ich podiel na hrubyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj vzraacutestol a v r 2018 dosiahol 488 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
27 Vlaacuteda sa chystaacute zvyacutešiť tzv superodpočet ktoryacute je vyššiacute ako v inyacutech štaacutetoch no zatiaľ investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja dostatočne nemotivuje Docircvody niacutezkych investiacuteciiacute do VaV zrejme nie suacute len na strane financovania
28 Index digitaacutelnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Slovensko Index hodnotiacute internetoveacute pripojenie ľudskyacute kapitaacutel použiacutevanie internetu integraacuteciu digitaacutelnych technoloacutegiiacute a digitaacutelne verejneacute služby httpseceuropaeuslovakianewsdesi2020_sk
11
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
bull Na zaacutesadnom obrate vo vzdelaacutevaniacute v SR v celej osi vzde-laacutevacieho procesu od zaacutekladneacuteho stredneacuteho odborneacuteho cez vysokoškolskeacute a celoživotneacute vzdelaacutevanie To si vyžiada obsahoveacute inštitucionaacutelne a infraštruktuacuterne inovaacutecie na priacute-pravu konkurenčne schopnyacutech ľudskyacutech zdrojov už pre bu-duacutecu dekaacutedu po roku 2030 K tomu mocircžu sluacutežiť spracovaneacute Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov v raacutemci naacuterod-neacuteho projektu bdquoSektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutev-nemu trhu praacutece v SRldquo na ktoryacutech spracovaniacute sa podieľalo okolo 700 odborniacutekov z praxe ako reprezentantov odborov a zamestnaacutevateľskyacutech zvaumlzov 25
bull Na dosiahnutiacute zvratu v podnikovom vyacuteskume a inovaacuteci-aacutech využitiacutem zdrojov z Euroacutepskych štrukturaacutelnych a inves-tičnyacutech fondov (EŠIF) v rokoch 2021 až 2027 na zaacuteklade schvaacuteleneacuteho strategickeacuteho dokumentu RIS3 2027 26 Vyacuteraz-nejšie je treba využiť suacutečasnyacute systeacutem daňovej podpory pre vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie 27 Odstraacuteniť fragmentaacuteciu univer-zitneacuteho vyacuteskumu a reštrukturalizovať SAV na verejnopro-spešnuacute inštituacuteciu bull Na zvyšovaniacute produktivity a pridanej hodnoty v priemys-le prostredniacutectvom technologickyacutech a procesnyacutech inovaacuteciiacute a
Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute sa stala jednou z nos-nyacutech pilierov Plaacutenu obnovy a odolnosti v EUacute maacute byť i fakto-rom rastu konkurencieschopnosti euroacutepskeho a slovenskeacute-ho podnikateľskeacuteho sektora Slovensko v digitalizaacutecii
Konkurenčnaacute schopnosť hospodaacuterstva SR ako dominantneacuteho prvku garantujuacuteceho nevyhnutnyacute sociaacutelny environmentaacutelny a kultuacuterny rozvoj Slovenska v buduacutecom obdobiacute je založenaacute na tyacutechto zaacutekladnyacutech smerovaniach
123 NAacuteVRHY NA ĎALŠIE SMEROVANIE SPRACO-VATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
13 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA AKO NAacuteSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI
automatizaacutecie Orientaacutecia podnikov na automatizaacuteciu a digi-talizaacuteciu bude priacutenosnaacute aj pre štaacutet kde je možneacute pri vyrov-naniacute sa uacuterovne automatizaacutecie a digitalizaacutecie na uacuteroveň tech-nologicky vyspelyacutech štaacutetov priniesť do štaacutetneho rozpočtu približne 16 mldeuro Tak ako inde aj u naacutes bude potrebnyacute impulz zo strany štaacutetu napriacuteklad prostredniacutectvom uacuteľavy na dani z priacutejmov za splnenia určenyacutech podmienok bull Na zintenziacutevneniacute činnosti Slovenskeacuteho investičneacuteho hol-dingu pri poskytovaniacute modernizačnyacutech a rozvojovyacutech pro-jektov umožňujuacutecich reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho farma-ceutickeacuteho a elektronickeacuteho priemyslu aby sa vyacuteraznejšie podieľali na diverzifikaacutecii slovenskeacuteho spracovateľskeacuteho priemyslu bull Na strateacutegii využitia vodiacuteka ako energetickeacuteho nosiča docirc-ležiteacuteho pre rozvoj hospodaacuterstva SR využiteľneacuteho najmauml na reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho priemyslu bull Podporiť SARIO v postinvestorskej starostlivosti o vyacute-znamnyacutech investorov v SR pri ich nasmerovaniacute na zvyacutešeniacute podielu na digitaacutelnej a zelenej transformaacutecii slovenskeacuteho hospodaacuterstva a pri umiestňovaniacute priamych investiacutecii do re-gioacutenov vyacutechodneacuteho a južneacuteho Slovenska
bohužiaľ vyacuterazne zaostaacuteva Podľa Indexu digitaacutelnej ekono-miky a spoločnosti (DESI) Euroacutepskej komisie obsadilo v roku 2020 až 22 miesto spomedzi 28 členskyacutech štaacutetov EUacute 28
Je pozadu pokiaľ ide o budovanie sietiacute s veľmi vyso-
30 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
31 Tamže
32 Vysokyacute stupeň digitaacutelne intenzity vznikaacute ak podnik využiacuteva minimaacutelne sedem z uvedenyacutech technoloacutegiiacute vaumlčšina pracovniacutekov použiacuteva inter-net podnik maacute priacutestup k zručnostiach IKT špecialistov pevnyacute širokopaacutesmovyacute internet (ryacutechlosť viac ako 30 Mbps) viac ako 20 pracovniacutekov využiacuteva mobilneacute zariadenia maacute www straacutenku maacute na www straacutenke niektoreacute sofistikovaneacute funkcionality podnik je priacutetomnyacute na sociaacutelnych meacutediaacutech viac ako 1 obratu pochaacutedza z e-obchodu využiacuteva B2C možnosti pri on-line predaji použiacuteva CRM software zdieľa informaacutecie v raacutemci elektronickeacuteho manažmentu dodaacutevateľskyacutech sietiacute platiacute si reklamu na internete nakupuje pokročileacute služby cloud computingu zasiela elektronickeacute faktuacutery Tamže
33 Shaping Europeacutes digital future COM (2020) 67 final 1922020
12
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
kou kapacitou (VHCN) a 5G sietiacute v pripojiteľnosti na inter-net je na 21 mieste je pozadu v rozviacutejaniacute digitaacutelnych zruč-nostiacute (na 20 mieste spomedzi krajiacuten EUacute) vo využiacutevaniacute internetovyacutech služieb kleslo zo 17 na 20 miesto (je možneacute že počas koronakriacutezy sa tento ukazovateľ zlepšiacute) a zaostaacuteva pri použiacutevaniacute pokročilejšiacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute v podni-koch Podľa DESI podnikovaacute sfeacutera je pozadu za euroacutepskym priemerom v integraacutecii všetkyacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute Len 11 malyacutech a strednyacutech podnikov (MSP) predaacuteva online (v porovnaniacute s 13 v predchaacutedzajuacutecom roku) 29 Zraniteľnosť MSP v koronakriacuteze je vysokaacute a je pravdepodobneacute že ich podiel v organizačnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva sa zniacuteži no naopak zvyacuteši sa tyacutech ktoreacute využiacutevajuacute predaj cez internet Nepriazniveacute umiestnenie podnikovej sfeacutery v integraacutecii digitaacutelnych technoloacutegiiacute je vyacutesledkom i niacutezkej a klesajuacutecej miery investiacuteciiacute do informačno-telekomunikačnyacutech techno-loacutegiiacute (IKT) v rokoch 2011 až 2019 ako na to poukazuje spraacute-va Ekonomickeacuteho uacutestavu SAV o hospodaacuterskom vyacutevoji Slo-venska 30
Podiel IKT aktiacutev (počiacutetačovyacute hardveacuter (PH) telekomuni-kačneacute zariadenia (TZ) a počiacutetačovyacute softveacuter a databaacutezy (PSD)) na celkovyacutech fixnyacutech aktiacutevach patriacute medzi najnižšie v raacutemci ekonomiacutek EUacute (priemer EUacute 21 je 11 ) 31
Digitaacutelna transformaacutecia čakaacute celuacute spoločnosť v ktorej čoraz vaumlčšiu uacutelohu hrajuacute digitaacutelne technoloacutegie Digitaacutelne technoloacutegie nielen transformujuacute praacutecu ale menia i to ako traacutevime voľnyacute čas ako sa staraacuteme o svoje zdravie ako ko-munikujeme na diaľku či ako sa učiacuteme Slovenskuacute ekonomiku čakaacute rovnako digitaacutelna transfor-maacutecia Na to aby sme uacutespešne zvlaacutedli digitaacutelnu transformaacute-ciu ekonomiky a spoločnosti potrebujeme vzdelanyacutech ľudiacute ktoriacute dokaacutežu využiacutevať ziacuteskaneacute kompetencie v praacuteci pri ko-munikaacutecii s verejnou spraacutevou či v osobnom živote Raacutemec digitaacutelnej buduacutecnosti Euroacutepy načrtla Euroacutepska komisia v tzv digitaacutelnom baliacutečku z februaacutera 2020 Doku-
Spraacuteva uvaacutedza že podnikov s vysokyacutem stupňom di-gitaacutelnej intenzity 32 v roku 2019 predstavuje len 18 pod-nikov na Slovensku a zdocircrazňuje že nepriaznivyacute je relatiacutevne niacutezky podiel veľkyacutech podnikov s vysokyacutem stupňom digitaacutel-nej intenzity Je toho naacutezoru že nižšia digitalizaacutecia mocircže byť aj fakto-rom zaostaacutevania slovenskeacuteho podnikoveacuteho sektora za prie-merom EUacute alebo za takyacutemi ekonomikami strednej a vyacute-chodnej Euroacutepy akyacutemi suacute Česko alebo Estoacutensko ktoreacute suacute liacutedrami digitalizaacutecie v regioacutene
Pokiaľ je tento naacutezor spraacutevny bude treba hľadať rieše-nie Jeho časťou je nedostatočnaacute digitaacutelna infraštruktuacutera zodpovednosť za budovanie ktorej nesie štaacutet Ďalšiacutem fakto-rom mocircže byť i nedostatočnyacute tlak na časť podnikateľskej sfeacutery najmauml MSP ktoreacute využiacutevajuacute niacutezko platenuacute pracovnuacute silu a nie suacute ekonomicky motivovaneacute nahradiťdoplniť ju di-gitaacutelnymi technoloacutegiami ktoreacute vyžadujuacute prvotneacute investiacutecie a naacutesledne vyššie kvalifikovanuacute a drahšiu pracovnuacute silu
Ďalšiacutem faktorom je nepochybne uacuteroveň vzdelaacutevania ktoraacute nie je takaacute aby produkovala absolventov strednyacutech či vysokyacutech škocircl so všetkyacutemi zručnosťami nevyhnutnyacutemi pre digitaacutelnu ekonomiku Naacutevrhy ako dosiahnuť v tomto smere zaacutesadnyacute obrat suacute zhrnuteacute v nasledujuacutecej časti
131 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A POŽIADAVKY NA VZDELANIE
ment o vytvaacuteraniacute Euroacutepskej digitaacutelnej buduacutecnosti 33 hovoriacute o troch cieľoch ktoreacute suacute aktuaacutelne aj pre naacutes 1) Technoloacutegie ktoreacute pracujuacute pre ľudiacute ndash to suacute takeacute ktoreacute znamenajuacute priacutenos pre každodennyacute život ľudiacute a produkuje ich silnaacute konkuren-cieschopnaacute ekonomika rešpektujuacuteca euroacutepske hodnoty 2) Spravodlivaacute a konkurencieschopnaacute ekonomika ndash založenaacute na jednotnom trhu na ktorom suacuteťažia firmy všetkyacutech veľko-stiacute využiacutevajuacute digitaacutelne technoloacutegie produkty a služby v ta-kom rozsahu aby zvyacutešili ich produktivitu a konkuren-cieschopnosť pri rešpektovaniacute praacutev spotrebiteľov 3) Otvorenaacute demokratickaacute udržateľnaacute spoločnosť ndash v ktorej sa občania rozhodujuacute ako buduacute konať komu poskytnuacute svo-
34 White Paper on Artificial Intelligence - A European approach to excellence and trust COM (2020) 65 final 1922020 351 A European Strategy for Data COM (2020) 66 final 1922020
36 A new Industrial Strategy for Europe COM (2020) 102 final 1032020
37 Digital Education Action Plan 2021-27 Resetting educatiion and training for the digital age COM (2020) 624 final 3092020
38 Why donacutet European Girls Like Science or Technology httpsnewsmicrosoftcomeuropefeaturesdont-european-girls-like-science-tech-nologysm000d40qc917yvfeiu4j2grpby1xul
39 European Skills Agenda for for susatinable competitivness social fairness and resilience COM (2020) 224 final 172020
13
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
je daacuteta online aj offline Euroacutepska cesta k digitaacutelnej transfor-maacutecii rešpektuje demokratickeacute hodnoty zaacutekladneacute praacuteva a prispieva ku udržateľnej klimaticky neutraacutelnej a zdrojovo efektiacutevnej ekonomike Komisia v baliacutečku prijala aj ďalšie dokumenty tyacutekajuacutece sa podpory rozvoja umelej inteligencie34 euroacutepskej strateacute-gie naraacutebania s daacutetami35 o strateacutegii priemyselnej politiky36 a nasledovať buduacute ďalšie tyacutekajuacutece napr malyacutech a strednyacutech podnikov Euroacutepska komisia si je veľmi dobre vedomaacute že bez dobre pripravenyacutech ľudiacute ktoriacute majuacute potrebneacute zručnosti ne-bude digitaacutelna transformaacutecia uacutespešnaacute Preto v septembri 2020 pripravila aktualizaacuteciu Akčneacuteho plaacutenu digitaacutelneho vzdelaacutevania Obnova vzdelaacutevania a priacutepravy pre digitaacutelnu dobu37 Prinaacuteša viacuteziu pre kvalitneacute inkluziacutevne a dostupneacute di-gitaacutelne vzdelaacutevanie v Euroacutepe Ambiacuteciou Euroacutepskej komisie je vytvoriť do roku 2025 modernyacute Euroacutepsky vzdelaacutevaciacute priestor Obsah dokumentu ovplyvnila aj pandeacutemia CO-VID-19 ktoraacute priniesla množstvo vyacuteziev pre systeacutemy vzde-laacutevania a odbornej priacutepravy spojenyacutech s vynuacutetenyacutem pre-chodom na režimy digitaacutelneho online vzdelaacutevania Novyacute Akčnyacute plaacuten digitaacutelneho vzdelaacutevania 2021-27 maacute dve strategickeacute priority1Podporovať rozvoj vyacutekonneacuteho ekosysteacutemu digitaacutelneho vzdelaacutevania ktoryacute obsahuje efektiacutevne plaacutenovanie digitaacutel-nych kapaciacutet zahŕňajuacutecich infraštruktuacuteru konektivitu a digi-taacutelne vybavenie vraacutetane schopnosti využiacutevať hybridneacute vzdelaacutevanie Okrem toho je treba poskytnuacuteť silnejšiu pod-poru učiteľom a ďalšiacutem pedagogickyacutem zamestnancom aby boli pripraveniacute použiacutevať digitaacutelne technoloacutegie vo vzdelaacutevaniacute Vzdelaacutevanie s podporou digitaacutelnych technoloacutegiiacute nemocirc-že prebiehať jednoduchou replikaacuteciou toho čo sa deje v triede dnes Ani technoloacutegie ani kompetencie nebuduacute stačiť na kvalitneacute a inkluziacutevne vzdelaacutevanie ak sa vzdelaacutevaciacute proces nezmeniacute Digitaacutelny ekosysteacutem si vyžaduje aj kvalitnyacute obsah použiacutevateľsky priacutevetiveacute naacutestroje a zabezpečeneacute platformy s rešpektovaniacutem sociaacutelnych aspektov zachovania suacutekromia a etiky 2Zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute pre di-gitaacutelnu transformaacuteciu Meniaca sa spoločnosť rovnako ako zelenaacute a digitaacutelna transformaacutecia ekonomiky si vyžadujuacute so-liacutedne digitaacutelne kompetencie Okrem nich suacute však docircležiteacute aj komplementaacuterne zručnosti ako suacute adaptabilita spolupraacuteca komunikačneacute zručnosti riešenie probleacutemov kritickeacute mysle-nie tvorivosť podnikavosť a pripravenosť učiť sa Digitaacutelna gramotnosť je kritickaacute aj z hľadiska každodenneacuteho života na zvlaacutedanie obrovskeacuteho množstva informaacuteciiacute rozlišovania de-zinformaacuteciiacute a schopnosti participovať v digitaacutelnej spoločnos-
ti Vyacuteučba informatiky a programovania pomocircže žiakom lepšie pochopiť digitaacutelny svet rozviacutejať noveacute zručnosti a po-mocirccť pri vaumlčšej orientaacutecii na tzv STEM odbory (matematika fyzika cheacutemia priacuterodoveda či informatika) Snahou je zvyacutešiť zaacuteujem o tieto odbory aj u dievčat ktoreacute suacute nielen u naacutesndash ako potvrdil i nedaacutevny prieskum spoločnosti Microsoft ndash medzi študentami tyacutechto odborov staacutele zastuacutepeneacute omnoho menej ako chlapci38
V akčnom plaacutene sa Euroacutepska komisia zaviazala že za-čne dialoacuteg s členskyacutemi štaacutetmi a pripraviacute odporuacutečanie ku docirc-ležityacutem faktorom uacutespešneacuteho digitaacutelneho vzdelaacutevania do ro-ku 2022 Takisto navrhne odporuacutečanie pre online vyučovanie a vyučovanie na diaľku do roku 2021 a vytvoriacute Euroacutepsky raacutemec obsahu digitaacutelneho vzdelaacutevania Podporiacute gigabitovuacute konektivitu škocircl aj konektivitu vo vnuacutetri škocircl a členskeacute štaacutety pri naacutekupe digitaacutelneho vybavenia e-learningo-vyacutech aplikaacuteciiacute a platforiem Na všetkyacutech uacuterovniach vzdelaacuteva-nia podporiacute plaacuteny digitaacutelnej transformaacutecie prostredniacutectvom spolupraacutece v programe Erasmus a pripraviacute seba-hodnotiaci naacutestroj SELFIE aj pre učiteľov ktoryacute doplniacute seba- hodnotiaci naacutestroj SELFIE pre školy Pre zlepšenie zručnostiacute komisia pripraviacute usmernenie ako zvyacutešiť digitaacutelnu gramotnosť a ako bojovať proti dezin-formaacuteciaacutem Takisto navrhne odporuacutečanie na zlepšenie po-skytovania digitaacutelnych zručnostiacute vo vzdelaacutevaniacute a odbornej priacuteprave To umožniacute využiť euroacutepske naacutestroje na investiacutecie do profesijneacuteho rozvoja učiteľov do zdieľania dobrej praxe s docircrazom na pedagogickeacute metoacutedy pri kvalitnej vyacuteučbe programovania a viacereacute ďalšie kroky Euroacutepska komisia 1 juacutela 2020 zverejnila Euroacutepsku agendu zručnostiacute 39 ktoraacute obsahuje ambicioacutezne ciele zame-raneacute na zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a ziacuteskania novyacutech na najbližšiacutech 5 rokov Jej cieľom je dosiahnuť udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť sociaacutelnu spravodlivosť a odolnosť Dokument obsahuje 12 aktiviacutet z ktoryacutech prvaacute je Naacuterodnaacute dohoda o zručnostiach ako cesta k dohode akteacuterov na uacuterov-ni naacuterodnyacutech štaacutetov ako použiť euroacutepske fondy ako kataly-zaacutetor pre verejneacute a suacutekromneacute investiacutecie do zručnostiacute ľudiacute V raacutemci euroacutepskeho semestra sa bude monitorovať plnenie 4 indikaacutetorov s cieľovou hodnotou v roku 2025 zvyacutešiť podiel dospelyacutech v skupine 25-64 v celoživotnom vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 38 na 50 zvyacutešiť uacutečasť niacutezko kvalifikovanyacutech dospelyacutech 25-64 vo vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 18 na 30 zvyacutešiť podiel nezamestnanyacutech dospelyacutech 25-64 s ak-tuaacutelnym zapojeniacutem do vzdelaacutevania z 11 na 20 a zvyacutešiť podiel obyvateľov vo veku 16-74 ktoriacute majuacute aspoň zaacutekladneacute digitaacutelne zručnosti z 56 na 70 Tieto ciele suacute pre SR naacuteročneacute napr podiel na celoži-
40 V nadvaumlznosti na dokumenty EK predchaacutedzajuacuteca vlaacuteda prijala dňa 752019 Strateacutegiu digitaacutelnej transformaacutecie SR do roku 2030 a dňa 372019 Akčnyacute plaacuten na roky 2020-2022 Bola by to ďalšia strata keby novaacute vlaacuteda na ne nenadvaumlzovala
14
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
votnom vzdelaacutevaniacute vo veku 25-64 v SR je na uacuterovni 4 a Slovensko sa tyacutem radiacute medzi paumlť štaacutetov EUacute s najnižšiacutem per-centom celoživotneacuteho vzdelaacutevania Suacute dva docircležiteacute aspekty tyacutekajuacutece sa digitaacutelneho vzde-laacutevania ktoreacute suacute navzaacutejom prepojeneacute Jeden je rastuacuteci počet digitaacutelnych technoloacutegiiacute (aplikaacuteciiacute platforiem softveacuteru) na zlepšenie vzdelaacutevania a priacutepravy priacutekladom mocircže byť online alebo zmiešaneacute vyučovanie Druhyacutem aspektom je potreba vybaviť všetkyacutech učiacich sa digitaacutelnymi kompetenciami (ve-domosťami zručnosťami a postojmi) aby mohli žiť pracovať a učiť sa vo svete staacutele viac ovplyvňovanom digitaacutelnymi technoloacutegiami Zvlaacutednuť obidva aspekty digitaacutelneho vzdelaacute-vania vyžaduje aktivity na viaceryacutech uacuterovniach zahrnujuacutecich infraštruktuacuteru strateacutegie zručnosti učiteľov žiakov obsahu vzdelaacutevania hodnotenie ako aj praacutevny raacutemec vzdelaacutevania Z tohto pohľadu rozvoj digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute predstavuje nielen zaacuteklad pre efektiacutevnu digitaacutelnu transfor-maacuteciu vo vzdelaacutevaniacute ale zaacuteroveň posilňuje profil absolventa ktoryacute je schopnyacute uacutespešne sa zapojiť do diania v spoločnosti
Všetky aspekty života a pracovnyacute trh vyžadujuacute absolventa ktoryacute nedisponuje len suacuteborom vedomostiacute ale vie svoje znalosti využiacutevať v širšiacutech suacutevislostiach v rocircznych kontex-toch a situaacuteciaacutech ako aj produkovať noveacute poznatky Je zrej-meacute že program digitaacutelnej transformaacutecie vzdelaacutevania bude potrebneacute začleniť do širšej reformy vzdelaacutevania založenej na prechode od vedomostiacute ku kompetenciaacutem aj na uacuterovni ško-ly To si bude vyžadovať ako sme už naznačili aj zmeny v obsahu vzdelaacutevania Pri koncipovaniacute prioriacutet digitaacutelnej transformaacutecie by malo Slovensko vychaacutedzať z tyacutechto euroacutepskych kontextov 40 a zvoliť si konkreacutetne ciele ktoreacute pomocircžu digitaacutelnej transfor-maacutecii ekonomiky a celej spoločnosti Ak bude iba dohaacuteňať zameškaneacute v digitalizaacutecii verejnej spraacutevy na čo sa prednost-ne zameriava dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko bu-de to maacutelo na to aby sa ekonomika posunula na vyššiu uacutero-veň a dokaacutezala si udržať konkurencieschopnosť s inyacutemi krajinami
41 httpsrokovaniagovskRVLMaterial235921
42 Nie je zatiaľ rozhodnuteacute či a v akej forme bude integraacutelnou suacutečasťou OP Slovensko
43 Ide o predbežneacute definovanie okruhov keďže PD a OP Slovensko suacute momentaacutelne v procese priacutepravy a prechaacutedzajuacute rozsiahlymi konzultaacute-ciami v raacutemci participatiacutevnych procesov
15
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepske ciele zelenej transformaacutecie počas viacročneacute-ho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 definuje Euroacutep-ska zelenaacute dohoda (European Green Deal) euroacutepske strateacute-gie a požiadavky na implementaacuteciu euroacutepskej legislatiacutevy Jednyacutem z docircležityacutech cieľov harmonizaacutecie naacuterodnyacutech legisla-tiacutev a priacutestupov je pritom zabezpečenie rovnakyacutech podmie-nok (level playing field) na spoločnom euroacutepskom trhu (Single European Market) Slovenskaacute republika si v nadvaumlznosti na euroacutepske ciele ako kľuacutečovyacute strategickyacute zaacutevaumlzok postavila dosiahnutie uhliacute-kovej neutrality do roku 2050 Okrem tohto zaacutevaumlzku sa za-viazala plniť naacuterodneacute ciele ako ich definuje Strateacutegia envi-ronmentaacutelnej politiky SR do roku 203041 sektoroveacute strateacutegie hlavne pre energetiku a dopravu a ďalšie naacuterodneacute programoveacute dokumenty Cieľ uhliacutekovej neutrality predstavuje veľkuacute ekonomickuacute a sociaacutelnu vyacutezvu Slovensko patriacute medzi štaacutety EUacute s najvyš-šiacutem podielom priemyslu na hrubom domaacutecom produkte a zaacuteroveň medzi štaacutety s najvyššou energetickou naacuteročnosťou Na podporu realizaacutecie cieľov EUacute a cieľov naacuterodnyacutech politiacutek by mali sluacutežiť zdroje alokovaneacute v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 Nejde o maleacute pro-striedky ale zaacuteroveň treba vidieť vyacutešku tejto podpory v kon-texte zdrojov rozpočtu štaacutetu Nemali by nahraacutedzať bežneacute investičneacute zdroje ale mali by predstavovať katalyzaacutetor zmien a inkubaacutetor priacutestupov ktoreacute by mal postupne finan-covať štaacutet Hlavnyacutemi euroacutepskymi zdrojmi na financovanie zelenej transformaacutecie by mali byť Operačnyacute program Slovensko ktoryacute bude realizovať priority identifikovaneacute v Partnerskej dohode na roky 2021-2027 Tieto zdroje s cieľom zabezpe-čiť regionaacutelnu dekarbonizaacuteciu buduacute posilneneacute cez Mecha-nizmus spravodlivej transformaacutecie42 Unikaacutetnu formu pod-pory pre realizaacuteciu dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem poskytne Fond obnovy Operačnyacute program Slovensko nadvaumlzuje na Partner-skuacute dohodu medzi Euroacutepskou uacuteniou a Slovenskou republi-kou a zameriava sa na nasledovneacute okruhy 43 bull Podpora energetickej uacutečinnosti a znižovania emisiiacute skleniacute-kovyacutech plynov bull Podpora obnoviteľnej energie bull Vyacutevoj inteligentnyacutech energetickyacutech systeacutemov sietiacute a uk-ladania mimo TEN-E bull Podpora prispocircsobenia sa zmene kliacutemy predchaacutedzania rizikaacutem a odolnosti voči katastrofaacutem
bull Podpora priacutestupu k vode a trvalo udržateľneacuteho hospodaacute-renia s vodou bull Podpora prechodu na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje bull Posilnenie ochrany priacuterody a biodiverzity rozvoja zelenej infraštruktuacutery najmauml v mestskom prostrediacute a zniacuteženia zne-čistenia bull Podpora trvalo udržateľnej multimodaacutelnej mestskej mobi-lity Predmetom finančnej podpory Mechanizmu spravod-livej transformaacutecie (Just Transition Mechanism) je dosiahnu-tie klimatickej neutrality EUacute do roku 2050 cestou regionaacutel-nych priacutestupov JTM pozostaacuteva z troch pilierov z Fondu spravodlivej transformaacutecie (JTF) scheacutemy spravodlivej trans-formaacutecie v raacutemci InvestEU a uacuteveroveacuteho naacutestroja verejneacuteho sektora Podpora sa koncentruje na najzraniteľnejšie uacutezemia a regioacuteny v Euroacutepe s cieľom poskytnuacuteť im potrebneacute naacutestroje a vedomosti aby bola ich transformaacutecia na niacutezko uhliacutekoveacute diverzifikovaneacute lokaacutelne ekonomiky uacutespešnaacute Na Slovenska ide o 4 vybraneacute kraje Bratislavskyacute Trenčiansky Banskobys-trickyacute a Košickyacute Zaacutekladom pre dekarbonizaacuteciu bude vypra-covanie akčnyacutech plaacutenov zameranyacutech na posilnenie regionaacutel-nej konkurencieschopnosti zamedzenie uhliacutekovyacutech uacutenikov na podporu uacutespor energie a podporu obnoviteľnyacutech zdrojov energie Pre využitie zdrojov z Fondu obnovy je spracovanyacute Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) ktoreacuteho cieľom by malo byť definovanie dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem a kompenzaacutecia naacutekladov ktoreacute mocircžu tieto reformy mať Naacute-rodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) je koncipovanyacute tak aby pomohol naplniť ciele zelenej transformaacutecie V časti o fiškaacutelnych reformaacutech sa zavaumlzuje posilniť zdaňovanie exter-naliacutet (zdaňovanie motorovyacutech vozidiel maacute zohľadňovať množstvo vypuacutešťanyacutech emisiiacute CO2 zdaňovanie vonkajšej reklamy) V časti o zelenej ekonomike sa zameriava na OZE na znižovanie spotreby energie na odpadoveacute hospodaacuterstvo na ochranu biodiverzity a podporu verejnej a osobitne že-lezničnej dopravy Suacutečinnosť a možneacute synergie medzi plaacutenovanyacutemi priacute-stupmi a zdrojmi financovania (OP Slovensko JMTNIRP) suacute v suacutečasnosti predmetom odbornej diskusie Ukazuje sa že medzi nimi existuje veľa prienikov no i dupliciacutet a hlavne to že maacuteme k dispoziacutecii analyacutezy toho kde sme no hlavnyacute prob-leacutem je v definovaniacute a implementaacutecii riešeniacute
2 ZELENAacute TRANSFORMAacuteCIA
44 httpscepapriateliazemesknas-archivspravy1269-regionalne-centra-udrzatelnej-energetiky
16
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Nutnyacutemi podmienkami k splneniu doteraz najambicioacutez-nejšieho politickeacuteho zaacutevaumlzku Slovenska ndash do roku 2050 dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu je dosiahnuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti a v znižovaniacute energetickej potreby
Hlavnuacute prioritu v obdobiacute 2020 ndash 2050 ako sme už na-značili musiacute dostať znižovanie celkovej energetickej spotre-by Cieľ rast energetickej efektiacutevnosti zďaleka nestačiacute v bež-nom živote ndash naopak ndash často nemusiacute viesť k celkovyacutem uacutesporaacutem energie Aj využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie (OZE) musiacute byť dimenzovaneacute primaacuterne na optimali-zovanuacute spotrebu a suacutečasne musiacute docircsledne rešpektovať kri-teacuteriaacute udržateľnosti Tieto priority charakterizujuacutece udržateľ-nuacute energetiku treba premietnuť do nastavenia všetkyacutech buduacutecich strategickyacutech zaacutemerov a opatreniacute a docircsledne ich v praxi uplatňovať Suacutečasnuacute prax orientovanuacute na maximalizaacuteciu využiacutevania OZE bez ohľadu na ich neefektiacutevne finaacutelne využitie a limity priacuterodneacuteho prostredia časovuacute aj obsahovuacute nekonzistent-nosť verejnyacutech podpornyacutech programov nekoncepčneacute na-stavenie sledovanyacutech indikaacutetorov formalizmus pri hodnote-niacute dosahovaneacuteho pokroku a absenciu hodnovernyacutech informaacuteciiacute a postupov treba bezodkladne nahradiť systeacutemo-vyacutem priacutestupom Na to suacute však nevyhnutneacute stabilneacute a primeraneacute kapa-city pre rozvoj udržateľnej energetiky (systeacutemoveacute personaacutel-ne technickeacute aj finančneacute) a to tak na štaacutetnej ako aj krajskej subregionaacutelnej a lokaacutelnej uacuterovni s presne definovanyacutemi kompetenciami a uacutelohami Takeacuteto kapacity čiastočne existu-juacute na štaacutetnej uacuterovni v regioacutenoch však uacuteplne chyacutebajuacute
Optimaacutelnou zaacutekladnou uacutezemnou jednotkou v raacutemci novej koordinačnej infraštruktuacutery pre rozvoj regionaacutelnej udržateľnej energetiky suacute subregioacuteny Na tejto uacuterovni musiacute byť udržateľnaacute energetika (v širšom zmysle vraacutetane napr dopravy) systematicky a jednotne koordinovanaacute a plaacutenova-naacute a to s cieľom zvyšovať mieru energetickej sebestačnosti daneacuteho subregioacutenu a v raacutemci neho energetiku decentralizo-vať (tj posilňovať kontrolu subregioacutenu nad tyacutemto sekto-rom) Integrovanyacute naacuterodnyacute energetickyacute a klimatickyacute plaacuten na roky 2021 ndash 2030 (NECP schvaacutelenyacute vlaacutedou v decembri 2019) obsahuje dve noveacute vzaacutejomne komplementaacuterne opat-renia ktoreacute mocircžu naštartovať obrat od suacutečasnej živelnosti k
21 TRANSFORMAacuteCIA ODVETVIacute KTOREacute NAJVIAC PRISPIEVAJUacute KU KLIMATICKYacuteM ZMENAacuteM
211 NOVAacute PLAacuteNOVACIA A KOORDINAČNAacute INFRA-ŠTRUKTUacuteRA PRE ROZVOJ ENERGETIKY
v transformaacutecii odvetviacute energetiky dopravy pri zaacutesobovaniacute teplom a pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie Ope-račnyacute program Slovensko predpokladaacute aj podporu precho-du na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje
systematickeacutemu rozvoju bezuhliacutekovej regionaacutelnej energeti-ky Prvyacutem opatreniacutem ndash vytvoreniacutem krajskyacutech energetickyacutech centier (KEC) ndash sa posilnia existujuacutece odborneacute kapacity štaacutetnej spraacutevy (SIEA) Druheacute opatrenie ndash regionaacutelne centraacute udržateľnej energetiky (RCUE) ndash predstavujuacute noveacute odborneacute kapacity samospraacutev v subregioacutenoch resp uacutezemiach mest-skeacuteho rozvoja Tieto dve opatrenia spolu s vytvoreniacutem energetickyacutech jednotiek v samospraacutevnych krajoch a ener-getickyacutemi manažeacutermi na uacuterovni miestnych samospraacutev by mali tvoriť kostru buduacuteceho systeacutemu rozvoja regionaacutelnej energetiky Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera by mala zabezpečiť kvalitnyacute zber uacutedajov a ich štandardizovaneacute vy-hodnocovanie zabezpečiť moderneacute regionaacutelne energetickeacute plaacutenovanie jednotnyacute monitoring a hodnotenie uacutečinnosti prijiacutemanyacutech opatreniacute priebežnuacute spaumltnuacute vaumlzbu pre tvorbu verejnyacutech podpornyacutech scheacutem na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie OZE podporiť implementaacuteciu inovatiacutevnych energetickyacutech zaacutemerov šityacutech na miestne po-treby a značne posilniť transfer vedomostiacute dobrej praxe a informaacuteciiacute medzi regioacutenmi Okrem stabilizaacutecie ekonomiky regioacutenov zaacuteroveň zaacutesadnyacutem spocircsobom by mala prispieť k plneniu naacuterodnyacutech energetickyacutech a klimatickyacutech zaacutevaumlzkov Slovenska Jadrom tohto systeacutemu buduacute RCUE s pocircsobnosťou na uacutezemiacute subregioacutenov resp v uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja 44 Podmienkou opraacutevnenosti pre poskytnutie podpory pre RCUE musiacute byť primerane silnyacute mandaacutet zo strany dotknu-tyacutech miestnych samospraacutev v danom uacutezemiacute RCUE buduacute okrem priacutepravy a priebežnej aktualizaacutecie niacutezkouhliacutekovyacutech strateacutegiiacute pre danyacute subregioacuten podporovať ich implementaacuteciu pomaacutehať samospraacutevam a ďalšiacutem akteacute-rom v uacutezemiacute optimalizovať ich energetickuacute potrebu a spot-rebu (nebuduacute však vykonaacutevať energetickyacute manažment kon-kreacutetnym subjektom) a buduacute podporovať využiacutevanie OZE s rešpektom k limitom prostredia RCUE buduacute poskytovať samospraacutevam služby ktoreacute si v suacutečasnosti musia obstaraacutevať na trhu vraacutetane priacutepravy pokladov pre tvorbu prioritnyacutech a pilotnyacutech projektov Okrem toho buduacute podporovať transfer
17
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č2 Finančnaacute kompenzaacutecia pre energeticky naacuteročneacute podniky nie je riešeniacutem
Značne energeticky naacuteročnyacute je aj slovenskyacute priemysel Aby si napriek vysokej energetickej naacuteročnosti a vysokyacutem cenaacutem energiiacute ako nižšie vysvetlil minister hospodaacuterstva udržali konkurencieschopnosť takmer 100 podnikov ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Finančnuacute kompenzaacute-ciu ktoraacute je v suacutelade s euroacutepskymi pravidlami štaacutetnej pomoci pre energeticky naacuteročneacute podniky po suacutehlase Euroacutepskej komisie ziacuteskalo prvyacutekraacutet minulyacute rok 76 spoločnostiacute spolu vo vyacuteške 40 mil eur Tento rok najvyššia kompenzaacutecia pripadne spoločnosti US Steel Košice a to takmer 115 mil eur Ďalej nasledujuacute Slovnaft Brati-slava ktoryacute ziacuteska necelyacutech 63 mil eur a Mondi SCP Ružomberok s viac ako 31 mil eur V prvej desiatke suacute ešte CRH Slovensko Železiarne Podbrezovaacute Bekaert Slovakia Považskaacute cementaacutereň Johns Manville Slova-kia Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec
Poskytnutie pomoci minister hospodaacuterstva Richard Suliacutek zdocircvodnil takto
bdquoUvedomujeme si že ceny elektriny pre podnikateľov suacute v porovnaniacute so zahraničiacutem vyššie čo znižuje ich konkurencieschopnosť Rezort hospodaacuterstva v suacutečasnosti hľadaacute riešenie ktoreacute by prinieslo zniacuteženie koncovej ceny elektriny respektiacuteve jej regulovanej časti To by znamenalo zniacuteženie ceny natrvalo a pre všetkyacutechldquo Pod-ľa Takmer 100 spoločnostiacute ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Energiask 23 septembra 2020
Jednou z podmienok na ziacuteskanie kompenzaacutecie je spotreba elektriny najmenej vo vyacuteške 1 GWh v pred-chaacutedzajuacutecom roku Chce tyacutem štaacutet podporovať udržanie spotreby energie použiacutevaniacutem neekologickyacutech techno-loacutegiiacute z minuleacuteho storočia a naopak pokutovať tyacutech ktoriacute by spotrebu energie pod 1 GWh zniacutežili Prečo finanč-neacute kompenzaacutecie ktoreacute nie suacute ničiacutem inyacutem ako dotaacuteciou zo štaacutetneho rozpočtu nie suacute určeneacute na investiacutecie do znižovania vysokej energetickej naacuteročnosti odvetviacute ako železiarstvo oceliarstvo metalurgia neželeznyacutech ko-vov vyacuteroba cementu chemickyacute priemysel vyacuteroba celuloacutezy a papiera a pod ale na zakonzervovanie (či pod-poru) vysokej spotreby energiiacute do buduacutecna Okrem toho by častokraacutet mohli produkovať energie zo svojho odpadu alebo z obnoviteľnyacutech zdrojov
212 VYUŽIacuteVANIE OBNOVITEĽNYacuteCH ZDROJOV ENERGIE
Indikatiacutevny cieľ podielu OZE uvedenyacute v NIRP na uacuterovni 192 nie je dostatočnyacute Vychaacutedza z Integrovaneacuteho naacuterod-neacuteho energetickeacuteho a klimatickeacuteho plaacutenu SR na roky 2021 ndash 2030 a je založenyacute aj na predpoklade naacutehrady uhlia zem-nyacutem plynom ako bdquotranzitnyacutem palivomldquo v energetickom mixe
Slovenska Nespraacutevnosť tohto predpokladu je vysvetlenaacute v časti o teplaacuterenstve Jeho docircsledkom bude zvyacutešenie už aj tak nezdravo vysokej zaacutevislosti od dovozu zemneacuteho plynu (Slo-vensko je po Holandsku druhaacute najviac splynofikovanaacute krajina v EUacute) zablokovanie investiacuteciiacute do rozvoja využiacutevania OZE
skuacutesenostiacute informaacuteciiacute a dobrej praxe Takeacuteto ale ani žiadne podobneacute kapacity na regionaacutelnej uacuterovni v suacutečasnosti na Slo-vensku neexistujuacute Z regionaacutelneho hľadiska sa vytvoreniacutem RCUE odstraacuteni živelnosť v rozhodovaniacute o investiacuteciaacutech a projektoch tyacutekajuacute-cich sa energetiky v širšom zmysle zabezpečiacute sa systema-tickeacute energetickeacute plaacutenovanie a uacutezemnaacute harmonizaacutecia pripra-vovanyacutech zaacutemerov a vytvoriacute sa kvalitnyacute a dostupnyacute energetickyacute informačnyacute systeacutem Pre potreby štaacutetnej spraacutevy RCUE zabezpečia poskytovanie štandardizovanyacutech a hod-novernyacutech uacutedajov a podnetov z uacuterovne subregioacutenov po-trebnyacutech pre analytickuacute činnosť monitoring plnenia naacuterod-nyacutech cieľov a nastavovanie podpornyacutech scheacutem zameranyacutech na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie obno-viteľnyacutech zdrojov RCUE buduacute zaacuteroveň garanciou efektiacutevne-ho využiacutevania verejnyacutech prostriedkov na uacuterovni uacutezemnyacutech
samospraacutev NECP predpokladaacute v dekaacutede 2021 ndash 2030 vybudova-nie 16 RCUE čo by pokrylo iba časť potreby celeacuteho uacutezemia Slovenska Preto je potrebneacute zabezpečiť zdroje na vytvore-nie takyacutechto kapaciacutet vo všetkyacutech subregioacutenoch a uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja (odhadovanaacute celkovaacute finančnaacute potreba pre roky 2024 ndash 2030 je 75 mil eur) Predpokladanyacute termiacuten zriadenia RCUE je januaacuter 2024 Dovtedy je potrebneacute vytvo-riť podmienky pre ich efektiacutevne fungovanie najmauml vyriešiť otaacutezku ich praacutevnej formy uzavrieť dohody o medziobecnej spolupraacuteci s mandaacutetom pre buduacutece RCUE na plaacutenovanie a koordinaacuteciu udržateľnej energetiky na uacutezemiacute subregioacutenov vytvoriť a otestovať metodickeacute postupy pre energetickeacute plaacutenovanie vytvoriť systeacutem odbornej priacutepravy a vzdelaacuteva-nia personaacutelu RCUE atď
45 Okrem toho docircležiteacute kriteacuterium ndash zakaacutezať verejnuacute podporu biomasovyacutem projektom ktoreacute nepreukaacutežu efektiacutevne využitie vyrobenej energie (napr vykurovanie nezateplenyacutech budov) ndash sa do schvaacutelenyacutech kriteacuteriiacute nedostalo
46 Investiacutecia do obnovy budov v hodnote 100 milioacutenov eur dokaacuteže vytvoriť dodatočnyacute HDP v objeme 130 mil euro priacutejmy verejnyacutech financiiacute (dane odvody uacutespory na sociaacutelnych transferoch) vo vyacuteške 313 mil euro a 3 500 pracovnyacutech miest Zdroj Makroekonomickeacute dopady investiacuteciiacute do hĺb-kovej obnovy budov na Slovensku Uacutestav manažmentu STUBA 2016
47 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja SR do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 MŽP SR 2020
18
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 3 Uacuterok z OZE vyššiacute ako v banke
Viedenskyacute magistraacutet v r 2011 prišiel s iniciatiacutevou nazvanou Smart City Wien Jeho suacutečasťou je i iniciatiacute-va Energia zo Slnka Zistilo sa že až 555 striech viedenskyacutech budov tj asi 30 km štvorcovyacutech je vhodnyacutech na osadenie solaacuternymi člaacutenkami Pre Viedeň tento projekt realizuje Wien Energie GmbH patriaca do spoloč-nosti Wiener Stadtwerke Holding AG v 100-percentnom vlastniacutectve Viedne Zaujiacutemavou formou suacutekrom-no-verejneacuteho partnerstva je možnosť danaacute obyvateľovi Viedne zakuacutepiť si panel pokryacutevajuacuteci strechu železnič-nej stanice v cene 950 eur a naacutesledne ho prenajať energetickej spoločnosti za ročnyacutech 31 z investovanej ceny Na novej železničnej stanici Wien Mitte je už umiestnenyacutech viac ako 1400 fotovoltaickyacutech panelov na ploche 9000 m2 Dostala preto prezyacutevku bdquoľudovaacute solaacuterna farmaldquo Podobnyacutech energetickyacutech PPP projektov ku koncu r 2013 už vo Viedni fungovalo jedenaacutesť
213 KOMPLEXNAacute OBNOVA BUDOV AKO NAJVAumlČŠIacute PO-TENCIAacuteL UacuteSPOR ENERGIE Sektor budov ponuacuteka najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie na Slovensku Ich komplexnaacute obnova predstavuje zaacuteroveň obrovskyacute priestor pre inovaacutecie vyacuterazneacute zlepšenie životnyacutech a pracovnyacutech podmienok veľkej časti populaacutecie a rast počtu novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute v trvalo perspektiacutevnom prie-myselnom odvetviacute s potenciaacutelom posilňovania stability lo-kaacutelnej ekonomiky46 Obnova budov je naacutekladovo najhospodaacuternejšie a naje-fektiacutevnejšie opatrenie na znižovanie emisiiacute skleniacutekovyacutech ply-nov Aj podľa vlaacutednych dokumentov 47 je obnova budov do roku 2030 najdocircležitejšiacute zdroj možnyacutech uacutespor energie Preto by sa obnova budov mala stať jednou z kľuacutečovyacutech investič-nyacutech prioriacutet v rokoch 2021 ndash 2030 Na tento uacutečel by sa mala presunuacuteť značnaacute časť plaacutenovanej alokaacutecie finančnyacutech
zdrojov určenyacutech na vyacutestavbu novyacutech ciest a cestnej infraš-truktuacutery Efektiacutevne využitie verejnyacutech zdrojov na obnovu budov je však podmieneneacute spraacutevnym nastaveniacutem podmienok pod-pory a kvalitnou pasportizaacuteciou budov To si vyžaduje spl-nenie dvoch zaacutekladnyacutech predpokladov novuacute definiacuteciu ener-getickyacutech prioriacutet a vznik plaacutenovacej a koordinačnej infraštruktuacutery na rozvoj udržateľnej energetiky v regioacutenoch ako o tom pojednaacuteme nižšie Podporneacute opatrenia nesmuacute ďalej kopiacuterovať doterajšie defekty dotačnyacutech programov Predovšetkyacutem musia zabez-pečiťbull komplexnyacute priacutestup k obnove budov bdquopriacutepad od priacutepa-duldquo a podľa individuaacutelnej potreby (komplexneacute zateplenie
uacutenik peňaziacute z ekonomiky a premrhanie vzaacutecneho času na jej docircslednuacute dekarbonizaacuteciu Zvyacutešenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie odporuacuteča aj Euroacutepska komisia (na aspoň 24 ) pri-čom spoločnyacute cieľ EUacute je na uacuterovni 32 Veľmi docircležitou reformou musiacute byť prijatie kriteacuteriiacute udr-žateľneacuteho využiacutevania OZE Docircsledky dlhodobo nešetrneacuteho a predimenzovaneacuteho využiacutevania dreva na energetickeacute uacutečely ndash spocircsobeneacuteho praacuteve absenciou takyacutechto kriteacuteriiacute a zle nasta-venyacutemi stimulmi na vyacutestavbu najmauml teplaacuterniacute ndash by mali byť dostatočnyacutem mementom Taacuteto neudržateľnaacute prax viedla nie-len k protipraacutevnemu spaľovaniu sortimentov vyššej kvality dreva ktoreacute mali v raacutemci požiadavky vyššej uacuterovne zhodno-tenia zdrojov prinaacutešať podstatne vyššiacute ekonomickyacute a spolo-čenskyacute efekt ale aj k drancovaniu lesov vzaacutecnych a hodnot-
nyacutech biotopov a naruacutešaniu ekologickej stability krajiny s naacuteslednyacutemi hospodaacuterskymi škodami V suacutečasnom programovacom obdobiacute Slovensko prijalo kriteacuteriaacute udržateľneacuteho využiacutevania drevnej biomasy avšak tie platia iba pre projekty financovaneacute iba časťou EŠIF45 a otaacutezna je aj uacutečinnosť kontroly ich dodržiavania Reforma preto musiacute zahŕňať nielen doplnenie existujuacutecich kriteacuteriiacute a rozšiacuterenie ich pocircsobnosti na všetky verejneacute podporneacute fondy dostupneacute po-čas celej dekaacutedy (vraacutetane Fondu obnovy a odolnosti Fond spravodlivej transformaacutecie EŠIF a štaacutetneho rozpočtu) ale aj prijatie novyacutech kriteacuteriiacute udržateľnosti pre energetickeacute využiacute-vanie ostatnyacutech OZE predovšetkyacutem poľnohospodaacuterskej biomasy vody a vetra Suacutečasťou reformy musiacute byť uacutečinnyacute legislatiacutevny a administratiacutevny raacutemec na zabezpečenie uacutečin-nosti kontroly dodržiavania prijatyacutech kriteacuteriiacute
48 Z tohto docircvodu je cieľ 3 (bdquopočet domaacutecnostiacute s vymenenyacutem kotlom kumulatiacutevne 15 000 do roku 2022 40 000 do roku 2024 a 80 000 do roku 2026ldquo) v časti bdquoZelenaacute ekonomikaldquo NIRP stanovenyacute veľmi nevhodne
49 Energy Sector Strategy 2019 ndash 2023 EBRD 2018
19
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
rekonštrukcia vykurovaciacutech systeacutemov integraacutecia obnoviteľ-nyacutech zdrojov adaptačneacute opatrenia kvalita vnuacutetorneacuteho pro-stredia)bull prevenciu pred plytvaniacutem verejnyacutech zdrojov financo-vaniacutem energeticky nezmyselnyacutech opatreniacute (napr inštalaacutecie tepelnyacutech čerpadiel do budov s vysokou mernou potrebou tepla na vykurovanie) a parciaacutelnych opatreniacute blokujuacutecich ale-bo komplikujuacutecich energetickeacute uacutespory v buduacutecnosti (napr kotliacutekovyacutemi dotaacuteciami v priacutepade nezateplenyacutech domov )48
bull vysokuacute mieru celoročneacuteho využitia obnovenyacutech bu-dov a vyluacutečiť z podpory obnovu sporadicky využiacutevanyacutech budov a budov s neznaacutemou mierou využitia (vyžadovať pre-vaacutedzkovyacute audit)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci ako stimul k ambicioacuteznej-šej obnove budov (napr k integraacutecii prvkov využiteľnyacutech na osvetu vzdelaacutevanie a vyacuteskum k uplatneniu inteligentneacuteho merania a regulaacutecie atď) a tiež k zintenziacutevneniu obnovy bu-dov v najmenej rozvinutyacutech okresoch a v priacutepade ekono-micky slabšiacutech subjektov (napr malyacutech obciacute alebo sociaacutelne slabšiacutech vlastniacutekov budov)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci na obnovu budov vyso-keacuteho spoločenskeacuteho vyacuteznamu (najmauml budov na byacutevanie na
Riešenie probleacutemov zaacutesobovania teplom ktoreacute ponuacuteka NIRP predstavuje neambicioacutezny ndash kozmetickyacute priacutestup a na-značuje nepochopenie hĺbky a rozsah opatreniacute ku ktoryacutem bude musieť Slovensko siahnuť ak chce za tri dekaacutedy dekar-bonizovať svoju ekonomiku Namiesto zmeny systeacutemu kto-ryacute v energetike patriacute minulosti predstavenyacute priacutestup bdquozamr-zolldquo na vyacutemene jedneacuteho jeho fosiacutelneho komponentu za inyacute opticky menej uhliacutekovo naacuteročnyacute Opticky preto lebo uhliacuteko-veacute stopy celeacuteho životneacuteho cyklu uhlia (ktoreacute treba vyradiť z energetickeacuteho mixu Slovenska) a zemneacuteho plynu suacute porov-nateľneacute49 Preto je potrebneacute minimalizovať investiacutecie do zemneacuteho plynu a suacutevisiacej infraštruktuacutery a investiacutecie sme-rovať do riešeniacute ktoreacute nevyacutehodnuacute a veľmi vysokuacute zaacutevislosť slovenskej ekonomiky od zemneacuteho plynu čo najryacutechlejšie eliminujuacute Okrem toho investiacutecie do znižovania straacutet v rozvodoch moraacutelne zastaranyacutech suacutestav centraacutelneho zaacutesobovania tep-lom (CZT) dimenzovanyacutech na plytvanie teplom v budovaacutech zablokujuacute ich využitie na štrukturaacutelnu zmenu teplaacuterenstva Štrukturaacutelna zmena spočiacuteva v generačnej zmena teplaacuteren-stva Distribuacuteciu vykurovacieho meacutedia s vysokou teplotou a dodaacutevky tepla do budov s vysokou energetickou naacuteročnos-ťou (suacutečasnaacute 3 generaacutecia suacutestav CZT) nahradia inteligentne
jednej strane a administratiacutevnych budov verejnej spraacutevy škocircl a zdravotniacuteckych zariadeniacute na druhej strane)bull zaacutekaz podpory pre projekty nadbytočnej potreby (na-pr komplexy aquaparkov a inyacutech atrakciiacute a ich zaacutezemie lu-xusneacute zariadenia atď)bull jednotnuacute suacutestavu povinne sledovanyacutech indikaacutetorov (minimaacutelne mernuacute energetickuacute potrebu a spotrebu a emisnuacute stopu pred a po realizaacutecii projektu obnovy pričom postupne treba prejsť na sledovanie emisnej stopy v raacutemci životneacuteho cyklu budov ndash stupňovanaacute intenzita pomoci by sa teda mala uplatňovať aj vo vzťahu k použityacutem materiaacutelom a zvolenyacutem technoloacutegiaacutem obnovy budov) Osobitnuacute pozornosť treba venovať komplexnej obno-ve rodinnyacutech domov Ich energetickaacute potreba (a potenciaacutel uacutespor) vo vidieckych regioacutenoch tvoriacute vyše 70 celkovej po-treby sektoru budov resp ich celkoveacuteho potenciaacutelu uacutespor Vo vidieckych regioacutenoch žije asi 40 populaacutecie Slovenska V tomto priacutepade treba vyacuterazne posilniť technickuacute pomoc zameranuacute na priacutepravu projektov (vyacuteznamnuacute uacutelohu mocircže zo-hrať buduacuteca koordinačnaacute infraštruktuacutera na rozvoj udržateľ-nej energetiky v regioacutenoch)
214 TEPLAacuteRENSTVO SYSTEacuteMY CENTRAacuteLNEHO ZAacuteSOBOVANIA TEPLOM
regulovaneacute niacutezkoteplotneacute systeacutemy centraacutelneho vykurovania budov s optimalizovanou energetickou potrebou na baacuteze diverzifikovanyacutech nefosiacutelnych obnoviteľnyacutech zdrojov (4 a 5 generaacutecia) Presne takuacuteto štrukturaacutelnu zmenu by obrovskyacute baliacutek peňaziacute na obnovu a odolnosť nemal minuacuteť Ak Sloven-sko trvaacute na ambiacutecii dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do 30 ro-kov k takejto zmene tak či onak bude musieť docircjsť a to čiacutem skocircr Vyacutevoj teplaacuterenstva na Slovensku doteraz postupoval opačne ndash namiesto radikaacutelneho zniacuteženia koncovej potreby tepla v budovaacutech a prispocircsobovaniu kapacity CZT takejto redukcii sa priebežne predlžovala životnosť neperspektiacutev-nych predimenzovanyacutech suacutestav 3 generaacutecie CZT systeacute-mom postupnyacutech opraacutev Štrukturaacutelnej zmene uacutečinne braacuteni legislatiacuteva ktoraacute uprednostňuje konzervaacuteciu ziskov teplaacute-renskyacutech spoločnostiacute pred verejnyacutem zaacuteujmom (dekarboni-zaacuteciou a energetickyacutemi uacutesporami) napriacuteklad tyacutem že ekono-micky demotivuje vlastniacutekov budov k investiacuteciaacutem do energetickyacutech uacutespor a komplikuje individuaacutelnu integraacuteciu decentraacutelnych OZE na krytie energetickej potreby budov Finančneacute zdroje na obnovu a zvyacutešenie odolnosti eko-nomiky tak predstavujuacute jedinečnuacute priacuteležitosť vydlaacuteždiť cestu pre generačnuacute obnovu teplaacuterenskyacutech suacutestav Optimalizaacute-
20
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 4 Ako ďalej so zaacutesobovaniacutem teplom
Systeacutem centraacutelneho zaacutesobovania teplom (CZT) vznikal prevažne v 70-tych a 80-tych rokoch ako suacutečasť rozsiahlych obytnyacutech urbanistickyacutech štruktuacuter Bol dimenzovanyacute tak aby dokaacutezal zabezpečiť vykurovanie a dodaacutevky teplej vody na požadovanej uacuterovni v tom čase platnyacutech stavebno-technickyacutech noriem Primaacuternym zdrojom energie bol a staacutele je hlavne zemnyacute plyn dovaacutežanyacute z Ruska Tento systeacutem je už dnes zastaralyacute a ne-udržateľnyacute z ekologickyacutech aj ekonomickyacutech docircvodov Zemnyacute plyn je fosiacutelne palivo ktoreacuteho spaľovaniacutem sa uvoľňujuacute skleniacutekoveacute plyny k znižovaniu ktoryacutech sa Slovensko zaviazalo Cena zemneacuteho plynu sa zvyacutešila a v buduacutecnosti ešte porastie a zatepľovanie budov spocircsobilo vyacuterazne nižšiu potrebu tepla na vykurovanie Suacutečas-neacute stavebnotechnickeacute normy predpisujuacute pre noveacute budovy dosiahnutie energetickej triedy A resp A1 a pre staršie budovy sa majuacute tieto parametre dosiahnuť v raacutemci ich hĺbkovej rekonštrukcie a obnovy Zaacutekladom takejto rekonštrukcie ako ukaacutezal pilotnyacute projekt v objekte na ulici P Horova v Deviacutenskej Novej Vsi je odpojenie sa od CZT a vybudovanie vlastneacuteho energetickeacuteho systeacutemu na baacuteze využitia obnoviteľnyacutech zdrojov v danom priacutepade energie slnka Teplyacute vzduch je siacutece zadarmo a ani slnko neposiela faktuacutery ale do zariadeniacute schopnyacutech využiť niacutezkopotenciaacutelne teplo pre energetickeacute pokrytie budov je potrebneacute investovať V uvedenom objekte si komplexnaacute a hĺbkovaacute rekonštrukcia zameranaacute na dosiahnutie energetickej triedy A in-štalaacuteciu vlastneacuteho vykurovacieho systeacutemu a teplej vody a vetrania s rekuperaacuteciou vyžiadala investiacutecie vo vyacuteške približne 20 tisiacutec eurbyt Majitelia bytov sa združili vzali si uacutever a dokaacutežu hradiť splaacutetky pocircžičiek z uacutespor za energie ktoreacute im rekonštrukcia priniesla Vyacutesledkom inovaacuteciiacute v pokryacutevaniacute energetickyacutech potrieb budov je ich uacuteplnaacute resp čiastočnaacute energetickaacute sebestačnosť Vyacutevoj pokračuje od pasiacutevnych budov s minimaacutelnou potrebou energiiacute k aktiacutevnym teda takyacutem ktoreacute produkujuacute viac energie ako spotrebujuacute Solaacuterne fotovoltaickeacute člaacutenky mocircžu napr prebytok vyrobenej elektriny poskytnuacuteť inyacutem budovaacutem v raacutemci lokaacutelnej siete Teplaacuterne a ineacute zariadenia CZT veduacute aktiacutevny odpor voči snahaacutem spotrebiteľov energiiacute ušetriť na vyacutedav-koch za energie Tieto vyacutedavky predstavujuacute veľkuacute časť z naacutekladov za byacutevanie a ako je znaacuteme tieto naacuteklady popri vyacutedavkoch za potraviny tvoria najvaumlčšiu položku v rozpočtoch domaacutecnostiacute Komerčnyacute vlastniacutek CZT bdquopotrestaacuteldquo všetkyacutech ktoriacute zniacutežia svoju energetickuacute potrebu zvyacutešeniacutem jednotkovej ceny tepla argumentujuacutec že fixneacute naacuteklady sa mu nezniacutežili a musiacute ich rozpočiacutetať na ostatnyacutech bdquoIchldquo sprivatizovaneacute systeacutemy boli dimenzova-neacute na obrovskuacute energetickuacute potrebu v minulosti Suacutekromneacute CZT majuacute veľkyacute vplyv a natoľko silnyacute lobing že dokaacutežu presadiť vyacutenimku zo smernice Euroacutep-skej komisie o znižovaniacute emisiiacute CO2 a formovať energetickuacute politiku Ministerstva hospodaacuterstva SR Prostred-niacutectvom tlaku na Uacuterad pre regulaacuteciu sieťovyacutech odvetviacute sa im dariacute pravidelne presadiť zvyšovanie ceny tepla a eliminovať tak straty spocircsobeneacute znižovaniacutem odberu tepla v docircsledku zatepľovania budov Formujuacute aj energetickuacute politiku štaacutetu V texte Energetickej politiky štaacutetu z r 2014 sa napr objavuje na-sledujuacuteca veta v ktorej sa kritizuje bdquo postupom Protimonopolneacuteho uacuteradu dochaacutedza k nelogickeacutemu odpaacutejaniu odberateľov tepla od centraacutelnej dodaacutevky a nekoordinovanej vyacutestavbe novyacutech ekonomicky technicky a envi-ronmentaacutelne neopodstatnenyacutech zdrojov tepla v dosahu existujuacutecich systeacutemov CZTldquo Taacuteto veta sa v procese medzirezortneacuteho pripomienkovania do vyacutesledneacuteho textu nedostala pre naacutemietky Protimonopolneacuteho uacuteradu ale v duchu tohto tvrdenia sa prijala novela zaacutekona o tepelnej energetike z dielne Ministerstva hospodaacuterstva ktoraacute umožňuje CZT zabraacuteniť odpaacutejaniu bytovyacutech domov od CZT Inyacutemi slovami zaacutekon nedovoliacute nikomu odpojiť sa od systeacutemu bez suacutehlasu operaacutetora CZT Pokiaľ sa preukaacuteže že CZT je potrebneacute malo by byť vo verejnyacutech rukaacutech (v rukaacutech miest a obciacute) a nie v suacutekromnyacutech rukaacutech Primaacuternym cieľom obecneacuteho CZT by nebol zisk za každuacute cenu ale naopak efektiacutevne uspokojovanie verejneacuteho zaacuteujmu Podporovalo by znižovanie spotreby tepla zatepľovaniacutem uspokojovalo by potreby dodaacutevkami ekologicky vyprodukovaneacuteho tepla prispelo by k zvyacutešeniu lokaacutelneho obehu peňaziacute a pod
ciou energetickej potreby napojenyacutech budov ndash ktoraacute je prvyacutem a nevyhnutnyacutem krokom ndash sa zaacuteroveň automaticky dosiahne aj vyacuterazneacute zniacuteženie prevaacutedzkovyacutech alebo život-nyacutech naacutekladov ich užiacutevateľov Aj taacuteto teacutema podčiarkuje nalie-havosť prijatia novyacutech energetickyacutech prioriacutet a vybudovania kapaciacutet pre kvalitneacute energetickeacute plaacutenovanie v regioacutenoch Pilotnyacute program dekarbonizaacutecie hornej Nitry je naacutezor-nyacutem priacutekladom docircsledkov kombinaacutecie nepripravenosti na generačnuacute zmenu suacutečasneacuteho neefektiacutevneho CZT na baacuteze uhlia a spoločenskej potreby zachovať kontinuitu v zaacutesobo-
vaniacute budov teplom Vlaacuteda sa v časovom strese rozhoduje pre jedno z dvoch zlyacutech predloženyacutech riešeniacute Obe riešenia vychaacutedzajuacute z existujuacutecej vysokej energetickej naacuteročnosti budov a počiacutetajuacute s využitiacutem zemneacuteho plynu Preto je treba vyacutesledneacute riešenie (bez ohľadu na to ktoryacute variant to bude) považovať iba za dočasneacute a nuacutedzoveacute Verejneacute fondy ktoreacute smerujuacute na dekarbonizaacuteciu hornej Nitry musia byť praacuteve počas tohto prechodneacuteho obdobia využiteacute na prekonanie suacutečasneacuteho bludneacuteho kruhu v rozvoji teplaacuterenstva
50 National Inventory Report 2020 SHMUacute 2020
51 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 Ministerstvo životneacuteho prostredia 2020
21
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
215 DOPRAVA
Vyacutestavba novej cestnej infraštruktuacutery sa tradične po-važuje za automatickuacute a jednu z kľuacutečovyacutech investičnyacutech pri-oriacutet pri priacuteprave verejnyacutech rozpočtov Taacuteto prax nie je zluči-teľnaacute s naacuterodnyacutem cieľom dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 Doprava predstavuje 18 celkovyacutech ročnyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov na Slovensku (2018) Oproti vyacutecho-diskoveacutemu roku 1990 emisie skleniacutekovyacutech plynov vzraacutestli o vyše 13 Emisie z cestnej dopravy tvoria v raacutemci celeacuteho sektora dopravy takmer 95 a oproti roku 1990 vzraacutestli až o 60 50 V poslednyacutech rokoch sa zintenziacutevnil presun z ve-rejnej na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Vzhľadom na rastuacuteci počet osobnyacutech automobilov a rast kamioacutenovej do-pravy prudko rastie spotreba fosiacutelnych pohonnyacutech hmocirct Dlhodobyacute trend vyacutevoja emisiiacute v doprave ndash najmauml cestnej ndash je teda v porovnaniacute s inyacutemi sektormi presne opačnyacute a z hľa-diska naacuterodneacuteho klimatickeacuteho zaacutevaumlzku SR predstavuje veľkeacute riziko 51 Doterajšiacute rast individuaacutelnej automobilovej dopravy a kamioacutenovej dopravy (vraacutetane budovania ich infraštruktuacutery a technickeacuteho zaacutezemia) je preto potrebneacute vyhodnotiť ako spoločensky nežiaduacuteci trend a tento zaacutever je treba docircsledne premietnuť do verejnej politiky vraacutetane nastavenia všet-kyacutech verejnyacutech fondov určenyacutech pre dekaacutedu 2021 ndash 2030 Ako ukazuje priloženyacute graf vysokyacute podiel osobnej au-tomobilovej dopravy je charakteristickyacute pre celuacute Euroacutepu
Pokiaľ chce EUacute naplniť svoju Zelenuacute dohodu a SR svoje zaacute-vaumlzky na redukciu skleniacutekovyacutech plynov novou dopravnou prioritou a zaacuteroveň jednou z najdocircležitejšiacutech štrukturaacutelnych reforiem v nadchaacutedzajuacutecej dekaacutede by sa mal stať masiacutevny rozvoj spoľahlivyacutech efektiacutevnych komfortnyacutech užiacutevateľsky vyacutehodnyacutech systeacutemov integrovanej verejnej dopravy dopl-nenyacutech o infraštruktuacuteru pre bezmotorovuacute cyklistickuacute a zdieľanuacute dopravu s cieľom maximaacutelne a čo najryacutechlejšie zniacute-žiť intenzitu individuaacutelnej automobilovej dopravy Tento proces musiacute byť stimulovanyacute najmauml vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem in-vestiacuteciiacute do rozvoja železničnej dopravy (vraacutetane elektrifikaacute-cie a rozvoja železničnej infraštruktuacutery) investiacuteciami do elektrifikaacutecie autobusovej dopravy a uacutetlmom investiacuteciiacute sme-rujuacutecich k vyacutestavbe novyacutech ciest všetkyacutech kategoacuteriiacute (tieto zdroje by sa mali presmerovať na vyššie spomenuteacute uacutečely a tiež na investiacutecie do komplexnej obnovy budov) Zaacuteroveň je potrebneacute realizovať doplňujuacutece opatrenia na znevyacutehodňovanie individuaacutelnej automobilovej dopravy (daňoveacute administratiacutevne logistickeacute) a stanoviť konkreacutetne ciele znižovania jej uhliacutekovyacutech emisiiacute Ich načasovanie sa však musiacute odviacutejať od preukaacutezania dosiahnuteacuteho pokroku a reaacutelne rozšiacuterenej ponuky uvedenyacutech dopravnyacutech alternatiacutev Je pozitiacutevne že NIRP deklaruje jasnuacute podporu rozvoja železničnej dopravy Avšak je potrebneacute rozšiacuteriť tento akcent na celuacute niacutezkouhliacutekovuacute verejnuacute dopravu resp integrovaneacute dopravneacute systeacutemy (vraacutetane nastavenia indikaacutetorov)
Graf č 2 Štruktuacutera dopravy v štaacutetoch EUacute
52 httpseceuropaeueurostatstatistics-explainedindexphptitle=Passenger_transport_statisticssk
22
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č5 Od individuaacutelnej k verejnej hromadnej doprave
Znižovanie produkcie oxidu uhličiteacuteho a oxidov dusiacuteka ktoreacute majuacute nepriaznivyacute dopad na klimatickeacute zmeny ako aj inyacutech škodliviacuten zhoršujuacutecich zdravotnyacute stav populaacutecie (napr respiračneacute ochorenia) sa nezaobiacutede bez zmeny v priacutestupe spoločnosti k doprave Aj napriek existencii relatiacutevne rozvinutej infraštruktuacutery verejnej hromadnej dopravy na Slovensku je dnes doprava na Slovensku neprimerane orientovanaacute na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Priacutečin je niekoľko Jednyacutem z nich je rastuacuteci individualizmus po roku 1989 nastaveneacute daňoveacute pravidlaacute na kuacutepu resp leasing a prevaacutedzkovanie motoroveacuteho vozidla pre podnikateľov ktoreacute neprimerane zvyacutehodňuje individuaacutelne cestovanie pred hromadnou dopravou a situaacutecia vo verejnej doprave Nemaacuteme na mysli iba osob-nuacute železničnuacute dopravu ktoraacute je v kritickom stave (prestarnutyacute vozovyacute park a naň nadvaumlzujuacuteca vysokaacute poru-chovosť niacutezka ryacutechlosť prepravy a časteacute a dlheacute meškanie a pod) no i regionaacutelnu a mestskuacute verejnuacute dopravu Postupneacute znižovanie frekvencie a počtu liniek suacutekromnyacutech dopravcov a často stuacutepajuacuteca cena takejto dopravy je azda najdocircležitejšiacutem faktorom ktoryacute odraacutedza od použiacutevania verejnej dopravy Napriacuteklad od 1 augusta tohto roka zvyacutešilo mesto Martin cenu cestovneacuteho ako reakciu na pokles počtu cestujuacutecich počas koronakriacutezy Dospelo to tak ďaleko že pri zvyacutešenyacutech cenaacutech dopravneacuteho sa štvorčlennej rodine oplatiacute namiesto verejnou dopravou cestovať taxiacutekom Pokles počtu cestujuacutecich a z toho prameniace nižšie tržby suacute zvaumlčša kompenzovaneacute zniacuteženiacutem frekvencie spojov čo znova vedie k poklesu počtu cestujuacutecich Rozvoju verejnej dopravy nepomohla ani privatizaacutecia autobusovej dopravy Samospraacutevam zostala v ru-kaacutech povinnosť dotovať verejnuacute dopravu ale zisk zostal v rukaacutech suacutekromnyacutech vlastniacutekov dopravnyacutech spoloč-nostiacute Zavedeniacutem dopravy zdarma pre niektoreacute okruhy cestujuacutecich na železnici malo za naacutesledok naacuterast prepra-vovanyacutech osocircb ktoryacute medzi rokmi 20172016 bol s vyacutenimkou Rumunska najvyššiacute medzi štaacutetmi EUacute a dosiahol 86 52 To isteacute nemožno povedať o adekvaacutetnom raste počtu zamestnancov v železničnej doprave a o ich odmeňovaniacute Doprava patriacute k odvetviam s podpriemernou mzdou Priemernaacute mesačnaacute mzda v pozemnej doprave (pozemnaacute doprava a doprava potrubiacutem) v novembri minuleacuteho roka dosiahla 937 eur (Aktuaacutelne uacutedaje o dopra-ve Štatistickyacute uacuterad SR) Pritom vzhľadom k zodpovednosti a času straacutevenom v praacuteci patria vodiči autobuso-vej dopravy k najhoršie platenyacutem povolaniam na Slovensku Ich zamestnaacutevatelia majuacute veľkyacute probleacutem uzatvoriť kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa ktoraacute za posledneacute roky viac-menej neexistuje a uzatvoriť podnikovuacute ko-lektiacutevnu zmluvu s naacuterastom mzdy sa dariacute zvaumlčša len po naacutetlaku (protestoch a štrajkoch) V roku 2003 sa pokuacutesili štrajkovať železničiari kvocircli rušeniu regionaacutelnych tratiacute a s tyacutem suacutevisiacim prepuacuteš-ťaniacutem zamestnancov Vtedajšia vlaacuteda sa prostredniacutectvom naacutetlaku na suacutedy postarala o predbežneacute opatrenie suacutedu ktoryacute tento štrajk zakaacutezal To že suacuted po čase uznal že štrajk bol zaacutekonnyacute a legitiacutemny už ale nepomohlo Regionaacutelne trate boli zrušeneacute a nadbytočniacute zamestnanci prepusteniacute Ak chceme motivovať ľudiacute k použiacutevaniu verejnej hromadnej dopravy musiacute sa zaacutesadnyacutem spocircsobom zlep-šiť jej uacuteroveň hustota a frekvencia Bude potrebneacute znovu sprevaacutedzkovať zatvoreneacute regionaacutelne železničneacute trate a elektrifikovať ich v mestaacutech investovať do vyacutestavby električkovyacutech a trolejbusovyacutech tratiacute a zaacutesadnyacutem spocircsobom zmeniť cenovuacute politiku prepravneacuteho buď ceny zaacutesadne zniacutežiť alebo zaviesť dopravu zdarma Mocirc-žeme sa inšpirovať Estoacutenskom kde pre občanov Tallinu je doprava v meste uacuteplne zdarma už sedem rokov a od roku 2018 je cestovneacute zdarma pre všetkyacutech aj v regionaacutelnej autobusovej doprave Podobne dopravu zdar-ma zaviedli v rocircznych formaacutech aj v Luxembursku Francuacutezsku Šveacutedsku a vo viaceryacutech českyacutech mestaacutech (Košč J Zadarmo nie je zadarmo httpspoleblogskekonomika-a-spolocnost-verejna-doprava-zadar-mo-nie-je-zadarmo)
53 Zelenšie Slovensko httpswwwminzpskfilesieppublikacia_zelensie-slovensko-sj_webpdf
54 Na rozdiel od snaacuteh rozšiacuteriť spaľovanie komunaacutelnych odpadov v spaľovniach ktoreacute sa mocircže zdať aj niektoryacutem samospraacutevam ako vhodneacute riešenie ako sa zbaviť starostiacute s rokmi zanedbanyacutemi sklaacutedkami a s rastuacutecim novyacutem odpadom nie je to spoločensky žiaduacutece riešenie Demoti-vuje k predchaacutedzaniu vzniku odpadov a ich recyklaacutecii (spaľovňa ndash ak maacute byť rentabilnaacute ndash musiacute mať stabilneacute dodaacutevky masy odpadu) Vyžaduje okrem toho vysokeacute investičneacute naacuteklady ktoreacute by sa mohli oveľa efektiacutevnejšie využiť na predchaacutedzanie vzniku a recyklaacuteciu odpadov
55 A New Circular Economy Action Plan for a Cleaner and More Competitive Europe httpseceuropaeuenvironmentcircular-economypdfnew_circular_economy_action_planpdf
23
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
22 OBEHOVEacute HOSPODAacuteRSTVOCIRKULAacuteRNA EKONOMIKA
Prechod na obehoveacute hospodaacuterstvo sa v poslednyacutech rokoch na Slovensku staacuteva teacutemou čiacuteslo jedna Je jednou z hlavnyacutech prioriacutet environmentaacutelnej politiky do roku 2030 V suacutečasnosti dochaacutedza aj k zmenaacutem v odpadovej politike Zvyšovaniacutem poplatkov za sklaacutedkovanie vznikol motivačnyacute systeacutem pre obce triediť odpad Poplatky za plastoveacute tašky na jedno použitie dramaticky zniacutežili ich spotrebu Vo febru-aacuteri 2019 vstuacutepil do platnosti Program predchaacutedzania vzniku odpadu v Slovenskej republike ktoreacuteho hlavnyacutem cieľom je zvyacutešiť podiel recyklaacutecie odpadu Podpora systeacutemu zaacuteloho-vania pre naacutepojoveacute obaly ako suacute PET fľaše a hliniacutekoveacute ple-chovky a zaacutekaz vybranyacutech druhov jednorazovyacutech plastov ku ktoryacutem v suacutečasnosti Ministerstvo životneacuteho prostredia pristuacutepilo je tiež veľkyacutem krokom vpred k obehoveacutemu hos-podaacuterstvu Podľa spraacutevy Euroacutepskej komisie bdquoSpraacuteva o Slovensku 2019ldquo je podpora obehoveacuteho hospodaacuterstva efektiacutevne vyu-žiacutevanie zdrojov a ochrana životneacuteho prostredia kľuacutečom k udržateľneacutemu rastu produktivity Slovenska Novaacute modernaacute Strateacutegia environmentaacutelnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 si kladie za cieľ zniacutežiť emisie skleniacutekovyacutech plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 a mimo tyacutechto sektorov o 20 v porovnaniacute s rokom 2005 Miera recyklaacutecie komunaacutelneho odpadu sa zvyacuteši na 60 do roku 2030 a miera sklaacutedkovania sa zniacuteži o menej ako 25 do roku 2035 Ekologickeacute obstaraacutevanie bu-de pokryacutevať 70 hodnoty všetkyacutech obstaraacutevaniacute do roku 2030 s docircrazom na ekologickeacute technoloacutegie a pokrok v ino-vaacuteciaacutech Suacutečasnyacute stav odpadoveacuteho hospodaacuterstva v SR charak-terizujuacute tri skutočnosti Po prveacute v porovnaniacute s krajinami EUacute je produkcia komunaacutelneho odpadu na obyvateľa ešte vždy pod priemernou uacuterovňou EUacute-27 V SR vzniklo v roku 2018 spolu 13 478 036 ton odpadov z toho 2 325 178 ton ko-munaacutelnych odpadov čo predstavuje 427 kg komunaacutelneho odpadu na obyvateľa Po druheacute v produkcii odpadov podľa klasifikaacutecie eko-nomickyacutech činnostiacute SK NACE je najvaumlčšiacutem producentom odpadov priemyselnaacute vyacuteroba (hlavne ostatnyacute odpad) ktoraacute sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 347 za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 159 podielom Po tretie dominantnou činnosťou nakladania s ko-munaacutelnym odpadom je sklaacutedkovanie odpadov ktoreacute pred-
stavuje takmer 54 komunaacutelneho odpadu Recyklaacutecia ko-munaacutelnych odpadov dosiahla uacuteroveň 38 Zvyšnyacutech 8 skončilo v spaľovniach komunaacutelneho odpadu Čo by mohlo priniesť obehoveacuteho hospodaacuterstvo keby sa ho podarilo zaviesť vo vaumlčšom rozsahu Obehoveacute hospo-daacuterstvo je postaveneacute na využiacutevaniacute dostupnyacutech zdrojov envi-ronmentaacutelne a ekonomicky udržateľnyacutem spocircsobom Zaacutekladnou charakteristikou obehoveacute hospodaacuterstva je uzatvaacuteranie materiaacutelovyacutech tokov tzv cyklov ktoreacute na roz-diel od suacutečasneacuteho lineaacuterneho systeacutemu ktoreacuteho podstatou je model bdquovyťažiť (zdroj) vyrobiť (produkt) zahodiť (produkt po použitiacute)ldquo počiacuteta s obmedzovaniacutem zdrojovyacutech vstupov a minimalizaacuteciou odpadu Kľuacutečovyacutem sa staacuteva dizajn vyacuterobkov a služieb voľba materiaacutelu a optimalizaacutecia vyacuterobnyacutech proce-sov vraacutetane využiacutevania obnoviteľnyacutech zdrojov Koncept obehoveacuteho hospodaacuterstva maacute posilniť zdrojo-vuacute nezaacutevislosť a uacutesporou zdrojov zvyacutešiť ochranu životneacuteho prostredia Polovica celkovyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov a viac ako 90 straty biodiverzity a nedostatku vody je spocirc-sobenaacute ťažbou a spracovaniacutem zdrojov Rozšiacuterenie obehoveacute-ho hospodaacuterstva z priekopniacutekov na hlavneacute hospodaacuterske subjekty bude docircležityacutem priacutespevkom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutraacutelnosti do roku 2050 Obehoveacute hospodaacuterstvo zaacuteroveň predstavuje aj uacutespory pre podniky Až 40 vyacutedavkov vyacuterobnyacutech podnikov sme-ruje do materiaacutelovyacutech vstupov V raacutemci uzavretyacutech cyklov zdroj-produkt-odpad-zdroj mocircže sa podariť zvyacutešiť ziskovosť podnikov Okrem toho buduacute firmy chraacuteneneacute pred koliacutesaniacutem cien zdrojov Obehoveacute hospodaacuterstvo mocircže priniesť noveacute pracovneacute priacuteležitosti v dotrieďovaciacutech službaacutech v logistike a pod54 Podpora tzv repair economy tj opravaacuterenstva ktoreacute pod-poruje aj najnovšia euroacutepska legislatiacuteva nielenže šetriacute zdroj-mi a znižuje odpad no opravaacuterenskeacute služby suacute služby s vyš-šou pridanou hodnotou a buduacute vytvaacuterať potenciaacutel novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute Obehoveacute hospodaacuterstvo je jednyacutem z docircležityacutech naacute-strojov ako dosiahnuť klimatickuacute neutralitu Euroacutepska komi-sia v marci 2020 predstavila novyacute akčnyacute plaacuten pre obehoveacute hospodaacuterstvo ako jeden z hlavnyacutech pilierov Euroacutepskej zele-nej dohody ktoryacute sa bude implementovať aj do legislatiacutevy SR 55
56 Zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie predstavuje naacutekup takyacutech tovarov a služieb ktoreacute spĺňajuacute priacutesne podmienky na spotrebu energie (laptopy) množstvo produkovanyacutech emisiiacute (autaacute) či pocircvod suroviacuten (papier) Predstavuje jeden z najsilnejšiacutech stimulov pre zeleneacute podnikanie a ponuku inovatiacutevnych a environmentaacutelnych technoloacutegiiacute na SR
57 Ekomodulaacutecia je naceňovanie vyacuterobkov podľa miery ich recyklovateľnosti
24
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zaacutekladnyacute raacutemec Akčneacuteho plaacutenu je nasledovnyacute
bull Urobiť z udržateľnyacutech vyacuterobkov bežnyacute štandard Vyacuterobky uvedeneacute na trh navrhnuacuteť tak aby vydržali dlhšie a aby sa dali jednoduchšie opraviť recyklovať a viackraacutet použiť Re-cyklovanyacute materiaacutel v čo najvaumlčšej miere nahradiacute primaacuterne suroviny Jednorazoveacute vyacuterobky buduacute obmedzeneacute riešiť probleacutem predčasneacuteho zastaraacutevania a zakaacutezať zničenie ne-predaneacuteho trvanliveacuteho tovaru bull Posilniť postavenie spotrebiteľov bull Zamerať sa na sektory ktoreacute využiacutevajuacute najviac zdrojov a teda majuacute vysokyacute potenciaacutel obehovosti bull Elektronika a IKT ndash predĺžiť životnosť vyacuterobkov a zlepšiť zber a spracovanie odpadu Spotrebitelia buduacute mocirccť využiacute-vať skutočneacute bdquopraacutevo na opravuldquo bull Bateacuterie a vozidlaacute ndash zvyacutešenie podielu recyklaacutecie bull Obaly ndash noveacute povinneacute požiadavky o tom čo sa na trhu EUacute povoľuje vraacutetane zniacuteženia (nadmerneacuteho) balenia bull Plasty ndash noveacute povinneacute požiadavky na recyklovanyacute obsah s osobitnyacutem docircrazom na mikroplasty ako aj bioplasty a bio-logicky rozložiteľneacute plasty bull Textilneacute vyacuterobky ndash povinnosť zberu a triedenia textilneacuteho odpadu recyklovateľnosť materiaacutelov bull Stavebniacutectvo a budovy ndash komplexnaacute strateacutegia pre udrža-teľne zastavaneacute uacutezemia podporiacute zaacutesady obehovosti v priacutepa-de budov pasportizaacutecia materiaacutelov využiacutevanie recyklaacutetov povinnosť triedenia a recyklaacutecie odpadov z demolaacutecii bull Potraviny ndash novaacute legislatiacutevna iniciatiacuteva o opaumltovnom pou-žiacutevaniacute obalov pre potraviny ktorej zaacutemerom je nahradiť v stravovaciacutech službaacutech jednorazoveacute obaly stolovyacute riad a priacute-bory vyacuterobkami na viacnaacutesobneacute použitie bull Predchaacutedzanie vzniku odpadu Docircraz klaacutesť na samotneacute predchaacutedzanie vzniku odpadu a jeho transformaacuteciu na kva-litneacute druhotneacute zdroje z čoho mocircže ťažiť dobre fungujuacuteci trh s druhotnyacutemi surovinami Smerovanie Slovenska v obehovom hospodaacuterstve bu-de musieť zohľadňovať nielen Akčnyacute plaacuten EUacute pre obehoveacute hospodaacuterstvo ale aj Euroacutepsku strateacutegiu pre plasty v obeho-vom hospodaacuterstve a Agendu 2030 pre udržateľnyacute rozvoj ndash strategickyacute rozvojovyacute cieľ č 12 ndash Obehovaacute ekonomika Opatrenia vyplyacutevajuacutece z uvedenyacutech dokumentov sa odrazi-li v revidovanyacutech smerniciach ktoreacute boli diskutovaneacute v Eu-roacutepskom Parlamente v raacutemci bdquoOdpadoveacuteho baliacutečkaldquo (Waste Package) Dňa 14062018 boli schvaacuteleneacute revidovaneacute smer-nice uverejneneacute v Uacuteradnom vestniacuteku EUacute 1 Uvedeneacute praacutevne predpisy EUacute vyacuteznamne ovplyvnia praacutevnu uacutepravu odpado-veacuteho hospodaacuterstva SRNovelou zaacutekona o odpadoch sa doposiaľ podarilo dosiah-nuť- Zaacutekaz uvaacutedzať na trh vybraneacute jednorazoveacute vyacuterobky Uacutečinnosť od 3Juacutela 2021
- Zaacutekaz sklaacutedkovania biologicky rozložiteľneacuteho kuchyn-skeacuteho odpadu koniec vyacutenimkaacutem- Zaacutekaz sklaacutedkovania odpadu bez jeho predchaacutedzajuacutecej uacutepravy podpora recyklovaniu- Zvyacutehodnenie vyacuterobcov ekologickyacutech vyacuterobkovNovela zvyacutehodňuje vyacuterobcov environmentaacutelne priaznivej-šiacutech vyacuterobkov Zavaacutedza sa ekomodulaacutecia Kolektiacutevne organi-zaacutecie združujuacutece vyacuterobcov tak buduacute musieť zohľadniť vo svojich cenniacutekoch recyklovateľnosť trvanlivosť či možnosti opaumltovneacuteho použitia vyacuterobku - Bol schvaacutelenyacute Zaacutekon o zaacutelohovaniacute PET fliaš a naacutepojo-vyacutech plechoviek Uacutečinnosť k 112022 Je potrebneacute si však uvedomiť že za odpadoveacute hospo-daacuterstvo siacutece zodpovedaacute MŽP SR no predchaacutedzaniacutem vzniku odpadu sa musia zaoberať aj ineacute rezorty v pocircsobnosti kto-ryacutech sa realizuje ťažba suroviacuten vyacuteroba distribuacutecia a predaj tovarov a služieb Ciele ktoreacute potrebujeme dosiahnuť - Zabezpečenie povinneacuteho obsahu recyklaacutetu vo vybra-nyacutech druhoch vyacuterobkov - Podpora modelu bdquoprodukt ako službaldquo vyacuterobca ostaacuteva vlastniacutekom vyacuterobku- Podpora a umožnenie repasaacutecie vyacuterobkov podpora opraviteľnosti- Podpora recyklaacutecie odpadov ndash zameranie sa na sta-vebnyacute priemysel povinneacute limity recyklaacutecie a zhodnotenia pre jednotliveacute druhy stavebnyacutech odpadov- Zaacutevaumlzneacute kriteacuteria a ciele pre Zeleneacute verejneacute obstaraacuteva-nie 56 - Podpora znižovania vzniku potravinoveacuteho odpadu ktoryacute vznikaacute v maloobchode a u spotrebiteľa Zniacuteženie po-travinovyacutech straacutet v celom reťazci vyacuteroby a distribuacutecie potra-viacuten - Zvyšovanie poplatkov skladovania odpadov ktoreacute bu-duacute motivovať zhodnotenie odpadov 57
- Využitie ekomodulačneacuteho naacutestroja Na to aby sme uvedeneacute ciele dosiahli suacute suacutečasneacute le-gislatiacutevne opatrenia nedostatočneacute a nedostatočneacute suacute i fi-nančneacute naacutestroje na ich presadenie Na splnenie cieľov EUacute v recyklaacutecii odpadov nebuduacute suacutečasneacute opatrenia postačujuacutece EUacute stanovuje ciele recyklaacutecie na uacuterovni 50 v roku 2020 a každyacutech 5 rokov zvyacutešenie o 5 až po rok 2035 s cieľom dosiahnuť 65 Zaacuteroveň v roku 2035 platiacute cieľ sklaacutedkovania maximaacutelne 10 komunaacutelnych odpadov Je možneacute že Slovensko bude musieť požiadať o odklad plnenia cieľov o 5 rokov v docircsledku vysokej miery sklaacutedko-vania do roku 2020 Pri porovnaniacute recyklaacutecie dosahovanej v prognoacuteze bez opatreniacute s opatreniami a s cieľmi EUacute vidieť že na splnenie cieľu budeme musieť prijiacutemať dodatočneacute opatre-nia ktoreacute zvyacutešia do roku 2035 recyklaacuteciu
58 Hajer M A The Politics of Environmental Discourse Ecological Modernization and the Policy Process Oxford UK 1995 Oxford University Press
59 Janicke M Ecological modernization new perspectives Journal of Cleaner production 2008 13 557-565
60 Spaargaren G a Mol A Sociology environment and modernity Ecological modernization as a theory of social change Society and Natural Resources 1992 55 323 - 344 Mol A The environmental movement in an era of ecological modernisation Geoforum 31 2000 45 - 56Začiatkom 90 rokov minuleacuteho storočia sa začala presadzovať tzv environmentaacutelna Kuznetsova krivka v tvare obraacuteteneacuteho U podľa ktorej je spočiatku hospodaacutersky rast sprevaacutedzanyacute znehodnoteniacutem životneacuteho prostredia ale po dosiahnutiacute určitej uacuterovne hospodaacuterskeho rastu sa znečisťovanie zmierňuje Vysvetľuje sa to tyacutem že s rastom životnej uacuterovne sa ľudia viac zaujiacutemajuacute o životneacute prostredie a presadzujuacute rast ktoryacute je k nemu šetrnyacute
25
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Čo mocircžeme robiť inak1 Legislatiacutevnou uacutepravou zvyacutešiť poplatky za uloženie odpa-dov na sklaacutedku odpadov 2 Legislatiacutevnou uacutepravou zaviesť povinnyacute obsah recyklaacutetu vo vybranyacutech druhoch vyacuterobkov2 Finančne motivovať obce k zavaacutedzaniu opatreniacute na pred-chaacutedzanie vzniku odpadov (napriacuteklad zber od dveriacute k dve-raacutem alebo domaacutece kompostovanie) s možnosťou zniacuteženia poplatku za uloženie odpadu na sklaacutedku 3 Zaviesť povinnuacute scheacutemu PAYT ndash Pay As You Throw (množstvovyacute zber) pre domaacutecnosti a bytoveacute domy (fyzickeacute osoby) Na to aby bolo možneacute bez obaacutev prejsť na takyacuteto uacutečin-nyacute a spravodlivyacute systeacutem ktoryacute vytvoriacute ľuďom podmienky pre triedenie odpadov a zaacuteroveň ich bude motivovať je po-trebneacute poznať to ako sa obyvatelia (domaacutecnosti) k svojim odpadom spraacutevajuacute V suacutečasnosti suacute odpady anonymneacute ob-ce často nemajuacute prehľad o vydanyacutech naacutedobaacutech Docircslednuacute evidenciu odpadov na uacuterovni domaacutecnostiacute považujeme za naacutestroj pomocou ktoreacuteho bude možneacute zmapovať aktuaacutelnu situaacuteciu odpadoveacuteho hospodaacuterstva na obci či v meste Pra-videlnyacutem evidovaniacutem odpadov vyprodukovanyacutech jednotli-vyacutemi domaacutecnosťami je možneacute ziacuteskať prehľad o spraacutevaniacute sa občanov postupne ich pripraviť na prechod k PAYT a elimi-novať obavu že takyacuteto krok by mohol viesť k zvyacutešenej sna-he zbaviť sa odpadu nelegaacutelne a teda k vzniku čiernych sklaacute-dok
Priacutestup ktoryacute presadzuje Euroacutepska uacutenia a ktoryacute sa rea-lizuje na Slovensku je postavenyacute na podpore ekonomickeacuteho rastu spojeneacuteho s ekologickou modernizaacuteciou Je to analy-tickyacute priacutestup ale zaacuteroveň aj politickaacute strateacutegia58 Ilustruje mnoheacute z paradoxov ktoreacute nachaacutedzame v priacutestupoch k rie-šeniu zmeny kliacutemy a ochrany priacuterodnyacutech zdrojov Koncept ekologickej modernizaacutecie bol formulovanyacute za-čiatkom 80 rokov minuleacuteho storočia v Nemecku a ryacutechlo naberal na popularite v mnohyacutech krajinaacutech sveta59 Vychaacute-dza z premisy že je možneacute naacutejsť novuacute definiacuteciu vzťahu me-dzi ekonomickyacutem rastom a ekoloacutegiou V zaacutesade sa predpo-kladaacute že mocircžeme dosiahnuť ekonomickyacute rast pričom
4 Stanovenie minimaacutelneho percenta vratnyacutech fliaš (zaacuteloho-vanyacutech opakovane použiteľnyacutech obalov) ktoreacute musiacute vyacuterob-ca uviesť na trh v pomere s jednorazovyacutemi vratnyacutemi fľašami obalmi Podpora vyacuterobcov ktoriacute splnia tieto kriteacuteriaacute formou nižšiacutech poplatkov do systeacutemu RZV5 Legislatiacutevnou uacutepravou jasne zadefinovať ekomodulaacuteciu Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute pre-ukaacutezateľne recyklovateľneacute (potreba certifikaacutecie)6 Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute preukaacutezateľne opraviteľneacute (potreba certifikaacutecie)7 Daňoveacute uacuteľavy vo forme nižšej DPH pre vyacuterobky s envi-ronmentaacutelnym označeniacutem8 Povinneacute zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie10 Finančnaacute podpora budovania centier opaumltovneacuteho pou-žitia knižniacutec veciacute bezobalovyacutech obchodov a lokaacutelnych zaacutelo-hovyacutech systeacutemov Podporiť predchaacutedzaniu vzniku odpadov a odpadov z obalov mocircžu vo vyacuteznamnej miere aj ineacute naacutestroje K takyacutemto patria aj vzdelaacutevacie a informačneacute aktivity zahrnujuacutece sys-tematickeacute vzdelaacutevanie obyvateľov žiakov a študentov ma-terskyacutech zaacutekladnyacutech strednyacutech a vysokyacutech škocircl v teacuteme predchaacutedzania vzniku odpadov šiacuterenie informovanosti o vhodnejšiacutech alternatiacutevach k jednorazovyacutem produktom in-formačnaacute podpora triedeneacuteho zberu a zhodnocovania bio-logicky rozložiteľnyacutech odpadov a informačnaacute kampaň na teacutemu obehoveacuteho hospodaacuterstva
budeme cestou inovaacuteciiacute znižovať environmentaacutelne dopady60 Inyacutemi slovami ide o snahu postupne transformovať vyacuterobu a spotrebu bez toho aby sa naruacutešali suacutečasneacute atribuacute-ty ekonomiky založeneacute na zvyšovaniacute vyacuteroby a spotreby Ko-nečnyacutem cieľom postupnej premeny je stav uzavreteacuteho cyk-lu ktoryacute Paul Hawken nazyacuteva priacuterodnyacute kapitalizmus (Natural Capitalism) a Euroacutepska uacutenia ho definuje ako obehoveacute hos-podaacuterstvo (Circular Economy) Ekologickou modernizaacuteciou by sme mali dosiahnuť zvyacutešenie produktivity ktoraacute by naacute-sledne umožnila financovať transformaacuteciu suacutečasneacuteho mo-delu priemyslu na bdquobiologickyacute model uzavreteacuteho cykluldquo s nulovyacutem odpadom postupne prejsť od predaja tovarov k
23 POLEMIKA S ORTODOXNYacuteM PRIacuteSTUPOM K PROB-LEMATIKE ŽIVOTNEacuteHO PROSTREDIA
26
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uvažovanie o cieľoch a prostriedkoch reforiem smeru-juacutecich k ochrane životneacuteho prostredia je užitočneacute začať nie-koľkyacutemi zaacutekladnyacutemi otaacutezkami Je sociaacutelny štaacutet irelevantnyacute je prekaacutežkou alebo je naopak predpokladom uvažovania o systeacutemovyacutech environmentaacutelnych zmenaacutech Je zameranie reforiem a intervenciiacute financovanyacutech v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca krokom k podpore sociaacutelneho štaacutetu ale-bo k jeho oslabeniu Ako sa bude naacutesledne sila či slabosť sociaacutelneho štaacutetu prejavovať pri presadzovaniacute ochrany život-neacuteho prostredia Sociaacutelny štaacutet vznikal ako hraacutedza proti deštrukčnyacutem si-laacutem kapitalizmu Ako poistka pre tyacutech ktoryacute z rocircznych docircvo-dov nemajuacute priamy podiel na vyprodukovanom zisku Je vyacutesledkom dlhyacutech a v mnohyacutech krajinaacutech krvavyacutech zaacutepasov o prerozdelenie zdrojov Zaacuteroveň sa ale ukaacutezal prospešnyacute aj
pre fungovanie kapitalizmu Brzdil alebo dokonca elimino-val spoločenskeacute nepokoje ktoreacute ho mohli ohroziť a dokonca viesť k jeho zaacuteniku Keď noveacute formy vyacuteroby a spotreby začali vyžadovať inyacute typ praacutece a raacutestla uacuteloha vzdelania tvorivosti a samostat-neacuteho rozhodovania sociaacutelny štaacutet sa ukaacutezal ako veľmi pro-spešnyacute Podporoval vzostup ľudiacute na spoločenskom rebriacutečku čo naacutesledne zvaumlčšovalo množstvo kvalifikovanej pracovnej sily na jednej strane a rast spotreby na strane druhej Umož-nil zaacuteroveň legitimizaacuteciu kapitalizmu ako demokratickeacuteho systeacutemu a spravil ho atraktiacutevnou alternatiacutevou nielen pre vlastnyacutech obyvateľov ale aj globaacutelne Zameranie zelenej dohody vytvaacutera raacutemec pre to čo Euroacutepska uacutenia nazyacuteva spravodlivou transformaacuteciou Akyacutem spocircsobom si jej spravodlivosť zadefinujuacute členskeacute štaacutety ale
231 SOCIAacuteLNY ŠTAacuteT A ŽIVOTNEacute PROSTREDIE HĽADANIE ALTERNATIacuteV
poskytovaniu služieb a reinvestovať do priacuterodneacuteho kapitaacutelu ktoryacute naacutem zaručiacute buduacutecu prosperitu Ekologickaacute modernizaacutecia je založenaacute na skuacutemaniacute a zaacute-roveň propagovaniacute inovaacuteciiacute a technologickyacutech priacutestupov k riešeniu environmentaacutelnych probleacutemov Na rozdiel od jed-noduchyacutech riešeniacute znižovania konečnyacutech emisiiacute zahŕňa rocircz-ne opatrenia na podporu eko - inovaacuteciiacute a ich rozširovanie Podstatou je snaha presadzovať trhoveacute a ekonomickeacute rieše-nia environmentaacutelnych probleacutemov cestou postupneacuteho zni-žovania materiaacutelovej naacuteročnosti použiacutevaniacutem eko ndash designu recyklaacutecie dematerializaacutecie spotreby a mnohyacutech inyacutech tech-niacutek Ide o vytvaacuteranie novyacutech produktov a technologickyacutech procesov ktoreacute majuacute nižšiu spotrebu priacuterodnyacutech zdrojov a menšie dopady na životneacute prostredie Stimuluje vyacuteskum no-vyacutech foriem vyacuteroby a spotreby Ako priacuteklady uveďme industriaacutelnu ekoloacutegiu industriaacutel-ny metabolizmus či zeleneacute obstaraacutevanie Z tohto teoretickeacute-ho raacutemca vychaacutedzajuacute a na ňom budujuacute koncepty čistejšej produkcie recyklaacutecie a rozsiahly segment trhu s konzultač-nyacutemi firmami snažiacimi sa aplikovať noveacute priacutestupy k tech-noloacutegiaacutem vyacuteroby alebo manažmentu odpadov Znižovaniacutem množstva spotrebovanej energie podpo-rou obnoviteľnyacutech zdrojov použitiacutem čistejšiacutech technoloacutegiiacute a spotrebou menšieho množstva suroviacuten sa zaacuteroveň šetria naacuteklady Odtiaľ takzvanaacute win-win strateacutegia ochrany priacuterody a suacutečasneacuteho zvyšovania zisku V druhom slede je cieľom ovplyvniť už samotnyacute design produktu takyacutem spocircsobom aby si napriacuteklad vyžadoval menej problematickyacutech materiaacute-lov či aby bol vyacuterobok ľahšie recyklovateľnyacute V širšom raacutemci sa mocircže ekologickaacute modernizaacutecia dotyacute-kať otaacutezok zmeny hodnocirct spraacutevania a životneacuteho štyacutelu Zjed-nodušene sa daacute povedať že ide o podobnyacute priacutestup ako pri zvyšovaniacute produktivity praacutece čo najvaumlčšie zniacuteženie množ-stva použityacutech priacuterodnyacutech zdrojov a vyprodukovaneacuteho od-
padu na jednotku produkcie Priacuterodnyacutemi zdrojmi suacute tu mys-leneacute všetky suroviny energia priacutepadne ekosysteacutemy ako takeacute Koncept ekologickej modernizaacutecie v realite naraacuteža na limity svojich možnostiacute a probleacutem globaacutelneho spocircsobu vyacute-roby a spotreby Neotvaacutera otaacutezku funkčnosti systeacutemu ne-vyžaduje zaacutesadneacute zmeny v systeacuteme a neohrozuje zaacutekladne mechanizmy fungovania kapitalizmu Stavia na predpoklade že riešenie našich suacutečasnyacutech probleacutemov je do značnej miery iba technickaacute a technologickaacute otaacutezka V tomto zmysle vy-chaacutedza a spaumltne posilňuje dominantnuacute sociaacutelnu paradigmu s jej vierou v technickeacute riešenia Ak sa dnes znižuje ekologickaacute stopa krajiacuten EUacute je to v značnej miere preto že sme spolu s vyacuterobou vyviezli aj ekologickeacute naacuteklady do inyacutech krajiacuten V tomto kontexte musiacuteme chaacutepať aj intervencie v raacutem-ci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca Ak v ostatnyacutech rokoch pred začiatkom kriacutezy spojenej s COVID 19 medziročne na Slovensku stuacutepali emisie skleniacutekovyacutech plynov (aj keď z oveľa menšieho zaacutekladu) indikuje to limitovanyacute a pomalyacute vplyv na dosahovanie cieľov uhliacutekovej neutrality To je zrejmeacute z vyacute-sledkov hodnoteniacute minulyacutech viacročnyacutech finančnyacutech raacutem-cov a z vyhodnocovacia hlavnyacutech indikaacutetorov Druhyacutem zaacutevažnyacutem probleacutemom je že mnoheacute imple-mentovaneacute priacutestupy mocircžu mať silne sociaacutelne dopady Ukončenie ťažby a spotreby uhlia je docircležiteacute ale znamenaacute pre mnoho ľudiacute stratu praacutece alebo zdraženie paliacutev Zavede-nie priacutesnych noriem na emisie mocircže znamenať presun nie-ktoryacutech vyacuterob do krajiacuten z nižšiacutemi environmentaacutelnymi štan-dardami Environmentaacutelna modernizaacutecia maacute v tomto kontexte poziacuteciu užitočneacuteho naacutestroja ktoryacute ale saacutem o sebe nestačiacute na dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutrality Reformy ktoreacute buduacute potrebneacute otvaacuterajuacute širšie otaacutezky naacutekladov a ich vzťahu ku konceptu buduacutecnosti sociaacutelneho štaacutetu
62 Steingart G 2008 Globaacutelniacute vaacutelka o blahobyt Noveacute rozdeleniacute světovyacutech finančniacutech trhů Praha Knižniacute klub
27
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
do značnej miery zaacutevisiacute na členskyacutech krajinaacutech a ich pohľadu na vzťah medzi životnyacutem prostrediacutem a sociaacutelnym štaacutetom Partnerskaacute dohoda a Operačnyacute program Slovensko riešia predovšetkyacutem potreby plnenia zaacutevaumlzkov a cieľov politiacutek de-finovanyacutech na uacuterovni EUacute a Slovenskej republiky V kontexte identifikaacutecie a realizovania dlhodobyacutech strategickyacutech refo-riem je najdocircležitejšou časťou plaacutenovania intervenciiacute Naacuterod-nyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten ktoryacute maacute ambiacutecie naštartova-nia zaacutesadnyacutech štrukturaacutelnych reforiem Ak sa kriticky pozrieme na plaacutenovanie využiacutevania zdro-jov viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca je zrejmeacute zameranie na kraacutetkodobeacute a strednodobeacute ciele ktoreacute sa v podstate len veľ-mi maacutelo liacutešia od toho čo je predmetom podpory dnes Inter-vencie by sa mali zamerať na znižovanie spotreby energie a OZE na znižovanie odpadov na zachovanie biodiverzity a podporu mulitimodaacutelnej dopravy a znižovanie individuaacutelnej dopravy Pozitiacutevnym krokom je že v raacutemci fiškaacutelnej reformy zahŕňa NIRP posilnenie zdaňovania externaliacutet (zdaňovanie vonkajšej reklamy a prvok CO2 v zdaneniacute motorovyacutech vozi-diel) Ide o veľmi malyacute a nesmelyacute krok ku ekologickej daňovej reforme ktoraacute bude pre dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutra-lity nevyhnutnaacute Radikaacutelnejšie ciele dekarbonizaacutecie ekonomiky ohrozujuacute celeacute segmenty priemyslu a majuacute preto len veľmi limitovanuacute podporu na uacuterovni koaliacutecie i opoziacutecie V spoločnosti neexis-tuje konsenzus ako pokračovať Komplexnaacute diskusia na Slo-vensku zatiaľ neprebehla Neexistuje konsenzus medzi poli-tickyacutemi stranami medzi priemyslom a službami medzi predstaviteľmi zamestnaacutevateľov a odbormi Podpora verejnosti pre radikaacutelnejšie postupy pri ochra-ne kliacutemy siacutece stuacutepla ale daacute sa predpokladať že do značnej miery preto lebo sa zatiaľ žiadne nerealizovali Ako pozna-menaacuteva Gabor Steingart62 ľudia si nechcuacute len kupovať lacneacute tričkaacute a lacnuacute elektroniku ale chcuacute si tiež udržať svoje pra-covneacute miesta Podobne by sme mohli otvoriť otaacutezku toho či by vaumlčšina obyvateľov dala prednosť nižšiacutem daniam a dispo-nibilneacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ako to
napriacuteklad presadzuje NIRP alebo lepšiemu priacutestupu ku kva-litnej zdravotnej starostlivosti školstvu a zabezpečeniu v priacutepade nuacutedze To čo vidiacuteme je skocircr zameranie sa na čiastkoveacute rieše-nia ktoreacute siacutece pomaacutehajuacute ale bez silnejšieho motivačneacuteho a vymaacutehateľneacuteho raacutemca ambicioacuteznych cieľov veduacute len ku veľ-mi pomaleacutemu progresu Keď prezident Emmanuel Macron vo Francuacutezsku zvyacutešil daňoveacute zaťaženie paliacutev ktoreacute prezentoval v raacutemci ekologic-kej reformy vyacutesledkom bolo hnutie žltyacutech viest Je to me-mento aj pre Slovensko Akaacutekoľvek reforma na podporu ži-votneacuteho prostredia musiacute byť robenaacute v kontexte sociaacutelnych reforiem Ak by sme mali brať smerovanie k uhliacutekovej neutralite vaacutežne musiacuteme začať s reformami ktoreacute buduacute mať ďaleko-siahle docircsledky na sociaacutelnu sfeacuteru (zamestnanosť) i ekono-mickuacute sfeacuteru (predovšetkyacutem priemysel) Bude potrebneacute otvoriť serioacuteznu diskusiu o ekologickej daňovej reforme či komplexnom zdaňovaniacute uhliacuteka Nemocircžeme obiacutesť teacutemy ako regulaacutecia spotreby cestou zaratuacutevania negatiacutevnych environ-mentaacutelnych externaliacutet do cien produktov a služieb Suacute to všetko veľmi nepopulaacuterne ale nevyhnutneacute kroky Museli by sme sa pokuacutesiť o definovanie alternatiacutevy ktoraacute obmedzuje lacnuacute a kraacutetkodobuacute spotrebu naacuteročnuacute na priacuterodneacute zdroje ale poskytuje lepšiu možnosť sebarealizaacutecie pre vaumlčšinu po-pulaacutecie a zaacuteroveň znižuje sociaacutelne a environmentaacutelne rizikaacute To čo nie je ekologicky škodliveacute a je sociaacutelne prospešneacute (ako napriacuteklad zdravotnaacute starostlivosť vzdelanie kultuacutera) by malo byť lacneacute a dostupneacute Naopak to čo je environmentaacutel-ne problematickeacute (napriacuteklad osobnaacute automobilovaacute doprava fosiacutelne palivaacute) by malo byť draheacute Nie je to len otaacutezka ekolo-gickej daňovej reformy ale celkoveacuteho prehodnotenia cieľov vyacuteroby a spotreby V tomto kontexte ale Slovenskaacute republi-ka skocircr posilňuje tendencie ku nižšiacutem daniam a disponibil-neacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ktoreacute ale mocircžu nielen z ekologickeacuteho hľadiska predstavovať pre vaumlč-šinu obyvateľov tejto krajiny skocircr stratu ako zisk
63 V minulosti existoval napr inštituacutet urbanizaacutecie a uacutezemneacuteho plaacutenovania (URBION) ktoryacute pripravoval plaacuteny rozvoja dopravnej energetickej a vodohospodaacuterskej infraštruktuacutery rozvoja byacutevania a občianskej vybavenosti v zaacutevislosti od demografickeacuteho vyacutevoja a regionaacutelneho ekono-mickeacuteho raacutemca v uacutezemiacute64 I keď novelizovanyacute zaacutekon o investičnyacutech stimuloch nerozoznaacuteva štaacutetnu pomoc medzi zahraničnyacutem investorom a domaacutecim investorom uchaacutedzajuacute sa o ňu predovšetkyacutem zahraničniacute a nie domaacuteci investori
65 V tzv Lokaacutelnej Lehote v ktorej peniaze zdroje a mozgy cirkulujuacute je lokaacutelny multiplikaacutetor LM3 podstatne vaumlčšiacute ako v tzv Deravej Lehote z ktorej peniaze atď utekajuacute von Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) je jednoduchyacute spocircsob merania lokaacutelnych ekonomickyacutech dopadov Meria ako peniaze ktoreacute sa minuacute v lokaacutelnej ekonomike cirkulujuacute vnuacutetri nej tj akyacute majuacute multiplikačnyacute efekt koľko priacutejmov generujuacute pre lokaacutelnych ľudiacute Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) vyvinula New Economics Foundation httpswwwnefconsultingcomour-servicesevaluation-impact-asses-smentlocal-multiplier-3
Použitie lokaacutelnej meny pokiaľ preň lokaacutelna ekonomika vytvaacutera vhodneacute podmienky a suacute pre jej vznik vytvoreneacute aj ineacute predpoklady uacuteroveň LM3 zvyšuje V histoacuterii je azda najznaacutemejšiacute experiment vo Woumlrgli (1932-1933) ktoryacute bol inšpirovanyacute Silviom Gesellom ekonoacutemom zo začiatku 20 storočia Až do jeho zaacutekazu pomaacutehal uacutespešne prekonaacutevať docircsledky Veľkej hospodaacuterskej kriacutezy v rakuacuteskom meste Woumlrgl S lokaacutelnymi a regionaacutelnymi menami sa vo vaumlčšom rozsahu experimentovalo po vzniku kriacutezy po r 2007-2008 v USA Kanade Braziacutelii Nemecku Francuacutezsku a pod Francuacutezsky zaacutekon o sociaacutelnej a solidaacuternej ekonomike LOI ndeg 2014856 du 31 Juillet 2014 v člaacutenku č 16 umožňuje vznik doplnkovyacutech lokaacutelnych mien
3 PODPORA REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
28
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Suacutečasťou odpovede voči rastuacutecej nestabilite a zraniteľ-nosti spoločnosti danej vysokou mierou zaacutevislosti od exter-neacuteho prostredia je posilňovanie i keď čiastočnej či obme-dzenej ekonomickej energetickej a potravinovej sebestačnosti regioacutenov a podpora lokaacutelneho rozvoja Je to naacuteročnyacute beh na dlheacute trate ktoryacute ndash beruacutec do uacutevahy absenciu novodobej tradiacutecie cieľavedomeacuteho plaacutenovania a primera-nyacutech kapaciacutet na uacuterovni regioacutenov a komunaacutelnej uacuterovni 63 ndash vyžaduje docircslednuacute priacutepravu rozsiahlu asistenciu ako i reš-pektovanie limitov prostredia v tom i priacuterodneacuteho prostredia Bude potrebneacute upustiť od toho aby sa za jedinyacute naacute-stroj regionaacutelneho resp lokaacutelneho rozvoja pokladal vstup zahraničneacuteho investora a na jeho ziacuteskanie sa vynakladali rozsiahle verejneacute zdroje formou daňovyacutech uacuteľav dotaacuteciiacute a pod a poskytovali im ineacute administratiacutevne zvyacutehodnenia oproti domaacutecim podnikom 64
Okrem toho treba si postaviť ambicioacutezne plaacuteny na po-stupneacute znižovanie zaacutevislosti regioacutenov od dovozov Všade kde je to možneacute treba kryť miestnu potrebu domaacutecimi zdrojmi a kapacitami Rozvojoveacute a investičneacute projekty ne-
Suacutečasnaacute energetika je mimoriadne centralizovanyacute sek-tor na ktoreacute majuacute demokratickeacute inštituacutecie na lokaacutelnej uacuterovni minimaacutelny alebo žiadny dosah O tom či sa bude v obci modernizovať distribučnaacute elektraacuterenskaacute sieť alebo akyacute druh paliva použiacuteva suacutekromnaacute teplaacutereň nerozhoduje samospraacute-va Čiacutem menšia je samospraacuteva tyacutem menšiacute maacute vplyv na vyacute-
smuacute podporovať odsaacutevanie peňaziacute zdrojov a mozgov z re-gioacutenov 65 Realizaacutecia buduacutecich zaacutemerov by mala preferovať svoj-pomocneacute riešenia s využiacutevaniacutem obecnyacutech alebo komunit-nyacutech sociaacutelnych podnikov uacutečinneacute a uacutečelneacute využiacutevanie lokaacutel-nych materiaacutelov zdrojov pracovnej sily a dodaacutevateľov (podporovaneacute zelenyacutem a sociaacutelne zodpovednyacutem verejnyacutem obstaraacutevaniacutem) Externeacute dodaacutevky na kľuacuteč ak sa dajuacute realizo-vať vlastnyacutemi kapacitami by sa nemali plaacutenovať ani podpo-rovať Namiesto projektov s vysokou energetickou naacuteroč-nosťou a vysokyacutem podielom dovaacutežanyacutech komponentov a subdodaacutevok by mal regioacuten hľadať riešenia v regionalizova-nyacutech cykloch vyacuteroby spracovania distribuacutecie a spotreby (a cieľavedome rozviacutejať a dopĺňať ich chyacutebajuacutece člaacutenky v regio-naacutelnej energetike poľnohospodaacuterstve obchode potravi-naacuterstve atď) Platiacute to aj naopak ndash opatrenia na podporu hos-podaacuterskych aktiviacutet by vo všeobecnosti nemali podporovať zbytočnyacute vyacutevoz kapitaacutelu alebo zdrojov z regioacutenov
31 LOKAacuteLNA ENERGETIKA
voj miestnej energetiky V bežnej praxi obce skocircr pomaacutehajuacute cudziacutem firmaacutem realizovať ich energetickeacute zaacutemery Namiesto toho aby plaacutenovali rozvoj energetiky s cieľom postupne rozširovať svoju kontrolu nad tyacutemto kľuacutečovyacutem odvetviacutem buduacutecnosti a zvyšovali mieru svojej energetickej sebestač-nosti
66 Obraacutezky dodal J Zamkovskyacute
29
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Ak maacute byť energetika udržateľnaacute kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity ktoryacutem sluacuteži V raacutemci nich by mali mať vyacuteznamneacute slovo miestne a regionaacutelne sa-mospraacutevy Z dnešnej poziacutecie pozorovateľov vyacutevoja v ener-getike sa zo samospraacutev musia stať jej rozhodujuacuteci koordinaacute-tori Iba tak bude lokaacutelna energetika garantom stability a pevnyacutem pilierom buduacuteceho rozvoja regioacutenov a nie jeho hlavnyacutem rizikovyacutem faktorom Žijeme vo svete množiacich sa ekonomickyacutech a finanč-nyacutech kriacutez a prehlbujuacutecich sa nerovnostiacute medzi ľuďmi a re-gioacutenmi Expandujuacuteca konzumnaacute spoločnosť nenaacutevratne vy-čerpaacuteva priacuterodneacute zdroje a rastie koncentraacutecia moci v rukaacutech skupiacuten ktoreacute z tyacutechto negatiacutevnych trendov profitujuacute Eko-nomickaacute stabilita jednotlivcov rodiacuten komuniacutet obciacute a regioacute-nov klesaacute A rastie ich zaacutevislosť od globaacutelnej ekonomiky ktorej podstatu nevedia a za suacutečasnyacutech podmienok ani ne-mocircžu uacutečinne ovplyvniť Obce a regioacuteny sa snažia vymaniť z existujuacutecich finanč-nyacutech ťažkostiacute a ekonomickeacuteho zaostaacutevania rocircznymi spocircsob-mi rozpredaacutevajuacute zbytky vlastnyacutech zdrojov (napr pocircdy lesov prevaacutedzok budov) postupne privatizovali infraštruktuacuteru a služby (napr vodaacuterenskeacute služby verejnuacute dopravu odpadoveacute hospodaacuterstvo a energetiku) a živelne realizujuacute projekty kto-reacute nie suacute prioritneacute a často nemajuacute veľkyacute vyacuteznam pre buduacutec-nosť ich regioacutenu iba preto že nejakeacute ministerstvo vydalo vyacutezvu na predkladanie projektov Z takyacutechto projektov oby-čajne priamo alebo nepriamo dotujuacute cudziacutech investorov
ktoriacute hľadajuacute všetky dostupneacute cesty ako sa čo najľahšie a najryacutechlejšie dostať k ziskom A pre regioacuten suacute takeacuteto projek-ty v konečnom docircsledku viac zaacuteťažou ako priacutenosom Napriacute-klad preto že vytiahnu z verejnyacutech pokladniacute zvyšky rezerv Rastuacuteca spotreba energie v podmienkach veľmi cen-tralizovanej a monopolizovanej energetiky zaacuteroveň zname-naacute rast dovozu energie a paliacutev Ekonomickyacute docircsledok je jas-nyacute z regioacutenov unikaacute kapitaacutel a suacute čoraz nestabilnejšie Dovoz energie a paliacutev (rovnako ako dovoz všeobecne) totiž pocircsobiacute ako uacutečinnaacute drenaacutež zdrojov z regioacutenov Praacuteve v čase kedy by sa jeho využitie regioacutenom najviac zišlo Okriacutedlenaacute fraacuteza bdquoinej cesty nietldquo za ktoruacute sa doterajšia prax neopraacutevnene skryacuteva neobstojiacute Pomocirccť mocircže iba zaacute-sadnaacute zmena uvažovania o energetike a ekonomike a to na všetkyacutech uacuterovniach Čiacutem skocircr docircjde k obratu smerom k po-silňovaniu energetickej autonoacutemie regioacutenov tyacutem ryacutechlejšie sa regioacuteny začnuacute ekonomicky stabilizovať V ideaacutelnom priacutepade to znamenaacute že samospraacutevy a re-gioacuteny buduacute schopneacute vyrobiť toľko tepla elektriny a paliacutev koľko spotrebujuacute Dovoz paliacutev a energie bude teda pre ne otaacutezkou možnosti nie existenčnej nutnosti Energetika ne-smie pocircsobiť ako drenaacutež miestnych peňaziacute z regioacutenu ale musiacute sa stať zdrojom priacutejmov a praacutece pre regioacuten ako ukazu-je aj porovnanie dvoch nižšie uvedenyacutech obraacutezkov To sa ale nedaacute dosiahnuť ryacutechlo ani živelne ale iba postupne a dob-ryacutem plaacutenovaniacutem
Obr č2 Energetika ako drenaacutež miestnych finančnyacutech zdrojov
Obr č 3 Od zaacutevislosti k sebestačnosti 66
30
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Energetickaacute sebestačnosť regioacutenov v praxi na prvom kroku znamenaacute eliminovať zbytočnuacute spotrebu energie na miestnej uacuterovni Zostaacutevajuacutecu potrebu ktoruacute už nie je možneacute obmedziť je treba technologicky technicky a logisticky vy-ladiť tak aby bola opodstatnenaacute efektiacutevna a pokiaľ možno aby neraacutestla Na druhom kroku miestnu energetickuacute potre-bu je potrebneacute pokryť miestnymi obnoviteľnyacutemi zdrojmi docircsledne rešpektujuacutec princiacutepy udržateľnosti Energetickuacute sebestačnosť nie je možneacute dosiahnuť bez citliveacuteho a efektiacutevneho využiacutevania lokaacutelnych ľudskyacutech ve-domostnyacutech finančnyacutech technickyacutech a kapitaacutelovyacutech zdro-jov ani bez vysokej miery lokalizaacutecie miestnej ekonomiky (tj bez orientaacutecie vaumlčšiny hospodaacuterskych činnostiacute na uspo-
kojovanie lokaacutelnych potrieb obmedzovania dovozu potra-viacuten vyacuterobkov a služieb bez rozvoja domaacutecich pracovnyacutech priacuteležitostiacute a diverzifikaacutecie lokaacutelnych ekonomickyacutech aktiviacutet) To ale neznamenaacute nič ineacute ako to že energetika sa musiacute stať vyacuteznamnou a stabilnou lokaacutelnou politickou prioritou Nutnyacutem predpokladom pre to je však povyacutešenie inteli-gentnej energetiky na stabilnuacute politickuacute prioritu (presahujuacute-cu štvorročneacute komunaacutelne volebneacute obdobia) vybudovanie primeranyacutech kapaciacutet samospraacutev pre tuacuteto sfeacuteru a systematic-keacute plaacutenovanie Nasledujuacuteci raacutemček na priacuteklade Guumlssingu ilustruje ako sa rozvojom lokaacutelnej energetiky daacute dosiahnuť rozvoj mikro-regioacutenu
Raacutemček č 6 Priacutebeh Guumlssingu
Guumlssing je hlavnyacutem mestom pocircvodne slabo rozvinuteacuteho okresu susediaceho s Maďarskom s asi 27-tisiacutec obyvateľmi ktoryacute podľa štatistiky patril do roku 1988 k najchudobnejšiacutem regioacutenom Rakuacuteska Priacutebeh Guumlssing ukazuje ako dokaacuteže orientaacutecia na noveacute zdroje energie transformovať poľnohospodaacutersky regioacuten s vysokyacutem percentom vysťahovalectva v ktorom pocircvodne chyacutebala dopravnaacute infraštruktuacutera priemyselneacute podniky a ponuka novyacutech pracovnyacutech miest zmeniť na Guumlssing ktoryacute tyacutem čo v priebehu dva a pol desaťročia dosiahol ziacuteskal medzinaacuterodnyacute rešpekt a uznanie Guumlssing okres a jeho okresneacute centrum investovali (prevažne z euroacutepskych zdrojov) do decentralizovanej vyacuteroby elektriny i tepla z obnoviteľnyacutech zdrojov hlavne zo slnka biomasy a bioplynu ziacuteskaneacuteho z poľnohospo-daacuterskeho odpadu a odštartovali tak proces ktoryacute sa z bdquoumierajuacuteceholdquo regioacutenu prepracoval na regioacuten ponuacuteka-juacuteci vysokyacute životnyacute štandard Guumlssing v poslednyacutech rokoch dokonca označili za najinovatiacutevnejšie a najpriateľ-skejšie mesto voči životneacutemu prostrediu v Rakuacutesku Priacutestupneacute a stabilneacute ceny energiiacute z obnoviteľnyacutech zdrojov nezaacutevisleacute od vyacutevoja cien ropy alebo plynu na trhu podporili rozvoj maleacuteho a stredneacuteho podnikania Len priamo v meste Guumlssing s približne 4 tisiacutec obyvateľ-mi pribudlo vyše 50 novyacutech podnikov vytvorilo sa viac ako 1 100 novyacutech pracovnyacutech miest čistyacute priacutejem mesta dosiahol vyše 9 milioacutenov eur a obrat za energiu nad 13 milioacutenov eur ročne Pridanou hodnotou okresu Guumlssing je aktuaacutelne 45-percentneacute samozaacutesobovanie energiou z OZE s potenciaacutelom 100-percentneacuteho samo-zaacutesobovania Energia sa ziacuteskava najmauml z biomasy a slnečnej energie prostredniacutectvom bioplynovyacutech staniacutec biomasovyacutech elektraacuterniacute a teplaacuterniacute slnečnyacutech elektraacuterniacute a kolektorov Každaacute energetickaacute prevaacutedzka je zaacuteroveň vyacuteskumnou stanicou ktoraacute zdokonaľuje použiacutevaneacute technoloacutegie a tiež priacutekladom pre tisiacutecky naacutevštevniacutekov ktoriacute sa do mesta prichaacutedzajuacute inšpirovať a učiť Vyacuteroba je decentralizovanaacute a docircmyselne poprepaacutejanaacute tak aby vyacutepadok zo žiadnej z energetickyacutech prevaacutedzok nekomplikoval život obyvateľom mesta Centraacutelnym koordinačnyacutem bodom nielen pre Model Guumlssing ale takisto pre ďalšie nadvaumlzujuacutece projekty je v roku 1996 založeneacute Euroacutepske centrum pre obnoviteľneacute zdroje energie ndash EEE (Europaumlisches Zentrum fuumlr Erneuerbare Energie Guumlssing GmbH) ktoreacute siacutedli v Technologickom centre zameranom na životneacute prostredie Na odovzdaacutevanie poznatkov z oblasti OZE vznikla sieť regionaacutelnych naacuterodnyacutech a medzinaacuterodnyacutech partnerov V Rakuacutesku suacute regioacuteny ktoreacute nielenže suacute už energeticky sebestačneacute ale suacute aj prebytkoveacute a energiu vyvaacute-žajuacute Docircležitaacute informaacutecia pre naacutes je to že produkciu energie si držia vo svojich rukaacutech miestne družstvaacute sa-mospraacutevy farmaacuteri a v novyacutech či modernizovanyacutech budovaacutech aj ich obyvatelia Peniaze za spotrebu energie im potom z regioacutenov neodtekajuacute preč ale točia sa v lokaacutelnej ekonomike Je to priacuteklad ako treba energetiku uacutezko previazať s regionaacutelnou resp lokaacutelnou ekonomikou Rozvoju regioacutenov resp miest a obciacute nepomocircže iba prejsť na obnoviteľneacute zdroje (nepochybne to pomocircže v boji proti klimatickyacutem zmenaacutem) ak celuacute produkciu buduacute vlastniť cudzie a nie lokaacutelne firmy Tak ako doteraz cudzie firmy bdquovysaacutevalildquo z regioacutenov peniaze cez dodaacutevky plynu ropy alebo uhlia buduacute vysaacutevať peniaze cez slnko alebo vie-tor Iba regionaacutelna kontrola a vlastniacutectvo decentralizovanej energetiky bude stabilizovať regionaacutelnu a lokaacutelnu ekonomiku Toto je hlavnaacute lekcia ktoruacute sa musiacuteme naučiť od vyspelejšiacutech štaacutetov (Juraj Zamkovskyacute Regionaacutelna energetika na Slovensku neexistuje bez nej klimatickeacute zaacutevaumlzky nesplniacuteme Euractivsk 163 2020)
67 ŠUacute SR 2016
68 VUacuteVH Enviroportaacutel 2020
69 Vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd zo žuacutemp na najbližšie ČOV je finančne najnaacuteročnejšiacute režim ich likvidaacutecie V porovnaniacute s cenou stočneacuteho v mestaacutech s verejnou kanalizaacuteciou a ČOV suacute približne 5 až 7-kraacutet drahšie
70 Bežnou reakciou na naacutekladneacute vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd je obchaacutedzanie zaacutevaumlznyacutech predpisov upravujuacutecich nakladanie s komunaacutelnymi odpadovyacutemi vodami Producenti odpadovyacutech vocircd v malyacutech obciach ich vypuacutešťajuacute zvaumlčša uacuteplne alebo iba čiastočne bez čistenia do vodnyacutech tokov alebo do pocircdy (buď prečerpaacutevaniacutem zo žuacutemp alebo uacutemyselnyacutem budovaniacutem netesnyacutech žuacutemp)
31
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
32 SANITAČNAacute INFRAŠTRUKTUacuteRA NOVYacute PRIacuteSTUP NA PRIacuteKLADE PRIacuteRODNYacuteCH ČISTIARNIacute ODPADOVYacuteCH VOcircD
S klesajuacutecou veľkosťou obciacute na Slovensku prudko rastie počet podiel obyvateľov bez priacutestupu k sanitačnej infraš-truktuacutere Napojenosť obciacute s menej ako 2000 obyvateľmi v 14 z 15 najmenej rozvinutyacutech okresov na verejnuacute kanalizaacute-ciu a čistenie odpadovyacutech vocircd (48 populaacutecie tyacutechto okre-sov) je iba 23 67 (slovenskyacute priemer v roku 2018 bol vyše 68 68) Tento priepastnyacute rozdiel v priacutestupe k tejto zaacutekladnej službe maacute niekoľko priacutečin Okrem mernej investičnej naacuteroč-nosti vyacutestavby stokovyacutech sietiacute a ČOV v malyacutech obciach (EurEO) ktoraacute rastie s ich klesajuacutecou veľkosťou menšej hustote zastavanosti a slabšej ekonomickej situaacutecie obyva-teľstva v malyacutech siacutedlach suacute paradoxne rozhodujuacutecou priacuteči-nou suacutečasneacuteho stavu najmauml politickeacute zaacutevaumlzky Slovenska voči EUacute pri zabezpečeniacute odvaacutedzania a čistenia OV Vďaka nim sa podpora z verejnyacutech fondov suacutestreďuje na riešenie aglomeraacuteciiacute nad 10 tisiacutec respektiacuteve nad 2 tisiacutec obyvateľov Zvyšovanie napojenosti menšiacutech aglomeraacuteciiacute dlhodobo ostaacuteva na okraji zaacuteujmu štaacutetu (okrem rozostavanej infraš-truktuacutery a oblastiacute s ohrozenyacutemi zdrojmi pitnej vody) Absencia sanitačnej infraštruktuacutery zvyšuje životneacute naacute-klady ich obyvateľov oproti obyvateľom miest ktoriacute majuacute infraštruktuacuteru k dispoziacutecii vďaka verejnyacutem fondom 69 a zaacutero-veň predstavuje neudržateľnuacute zaacuteťaž životneacuteho prostredia v malyacutech siacutedlach70
Všestranne vyacutehodnyacutem riešeniacutem tejto situaacutecie by mohla byť svojpomocnaacute vyacutestavba a prevaacutedzka sanitačnej infraš-truktuacutery s priacuterodnyacutemi čistiarňami odpadovyacutech vocircd (vlastnyacute-mi kapacitami obciacute) Toto riešenie by okrem zvyacutešenia život-nej uacuterovne ľudiacute a ochrany životneacuteho prostredia zaacuteroveň posilnilo stabilitu lokaacutelnej ekonomiky a prinieslo nezanedba-teľnyacute počet pracovnyacutech priacuteležitostiacute pri ktoryacutech sa vyžaduje minimaacutelna kvalifikaacutecia a to v oblastiach s nadpriemerne vy-sokou nezamestnanosťou a nevyacutehodnou štruktuacuterou neza-mestnanyacutech Priacuterodneacute technoloacutegie čistenia OV suacute založeneacute na rov-nakom princiacutepe ako bežneacute aktivačneacute (mechanicko-biologic-keacute) ČOV Hlavnyacute rozdiel medzi nimi spočiacuteva v ryacutechlosti čis-tiaceho procesu ndash ten je v priacutepade priacuterodnyacutech ČOV pomalyacute
a čistenie odpadovyacutech vocircd si preto vyžaduje vaumlčšiu plochu oproti aktivačnyacutem ČOV Plošnuacute naacuteročnosť priacuterodnyacutech ČOV však vyvažuje ich veľmi niacutezka prevaacutedzkovaacute naacuteročnosť a ab-sencia zložitejšiacutech technoloacutegiiacute Pri porovnateľnyacutech investič-nyacutech naacutekladoch (v priacutepade vyacutestavby na kľuacuteč) majuacute porovna-teľnuacute životnosť aj čistiacu schopnosť ako aktivačneacute ČOV Suacute ale energeticky nenaacuteročneacute čo sa premieta do niekoľkonaacute-sobne nižšiacutech prevaacutedzkovyacutech naacutekladov počas celej ich život-nosti Ale nielen to Tyacutem že značnuacute časť investičnyacutech naacutekla-dov priacuterodnyacutech čistiarniacute tvoria zemneacute a jednoducheacute staveb-neacute praacutece suacute realizovateľneacute bdquosvojpomocneldquo - buď vlastnyacutemi kapacitami obce (napr formou obecneacuteho sociaacutelneho podni-ku) alebo kapacitami dostupnyacutemi v obci alebo v bezprostred-nom okoliacute V takomto priacutepade mocircžu investičneacute naacuteklady na vyacutestavbu priacuterodnej ČOV nielen klesnuacuteť oproti vyacutestavbe na kľuacuteč ale vaumlčšina použityacutech peňaziacute by ostala v regioacutene Napriek tomu takmer všetky ČOV v malyacutech obciach na Slovensku tvoria aktivačneacute ČOV budovaneacute na kľuacuteč externyacute-mi dodaacutevateľmi Ich vyacutestavbu obce financujuacute z verejnyacutech prostriedkov najmauml dotaacuteciiacute ndash to znamenaacute že verejneacute penia-ze ktoreacute do regioacutenu pritečuacute vzaacutepaumltiacute zvaumlčšeneacute o spolufinan-covanie samospraacutev z neho odtečuacute preč Ostaacutevajuacute po nich technologicky naacuteročneacute zariadenia ktoreacute si vyžadujuacute vyso-kokvalifikovanuacute uacutedržbu a obsluhu Preto suacute aktivačneacute ČOV vaumlčšinou prevaacutedzkovaneacute externe Ak maacute byť pre prevaacutedzko-vateľa finančne naacuteročnaacute prevaacutedzka ekonomicky udržateľnaacute naacuteklady (stočneacute) musia preniesť na užiacutevateľov (najmauml do-maacutecnosti) Naopak jednoduchaacute (tiež svojpomocne realizovateľnaacute) prevaacutedzka priacuterodnyacutech ČOV poskytuje priacuteležitosť ďalšieho zniacuteženia prevaacutedzkovyacutech naacutekladov pracovneacute priacuteležitosti v malyacutech obciach a teda aj vyacutehodnejšie ekonomickeacute pod-mienky pre domaacutecnosti Vzhľadom na veľkyacute počet malyacutech siacutediel bez priacutestupu k čisteniu odpadovyacutech vocircd ponuacuteka uvedenyacute novyacute priacutestup k vyacutestavbe priacuterodnyacutech ČOV obrovskyacute potenciaacutel k posilneniu ich ekonomickej stability Jeho uplatnenie by podporilo zmysluplneacute využitie verejnyacutech fondov a poskytlo by praacutecu
71 Komplexnyacute pohľad na potenciaacutel vyacutestavby sanitačnej infraštruktuacutery v malyacutech siacutedlach jeho vyacutehody ekonomickeacute sociaacutelne a environmentaacutelne pozitiacuteva priniesla štuacutedia bdquoAnalyacuteza podmienok spraacutevneho naacutevrhu a aplikaacutecie extenziacutevnych systeacutemov čistenia odpadovyacutech vocircd vo vybranyacutech obciach okresu Rimavskaacute Sobotaldquo vypracovanaacute expertnyacutem tiacutemom splnomocnenca vlaacutedy pre podporu najmenej rozvinutyacutech okresov v roku 2017 Materiaacutel charakterizuje aj priacutepravu podmienok pre realizaacuteciu pilotnyacutech projektov v okrese Rimavskaacute Sobota
72 Potravinovaacute dostupnosť na vidieku httpswwwzmosskpotravinova-dostupnost-na-vidieku-oznammid419520htmlm_419520
32
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
33 PODPORA LOKAacuteLNEJ DOSTUPNOSTI A PRODUK-CIE POTRAVIacuteN
relatiacutevne veľkeacutemu počtu inak ťažko zamestnateľnyacutech ľudiacute vo vidieckych regioacutenoch Podporilo by vznik obecnyacutech podni-kov ktoreacute po dokončeniacute sanitačnej infraštruktuacutery v ďalšiacutech rokoch mocircžu vďaka ziacuteskanyacutem skuacutesenostiam a techniky po-skytovať ineacute služby technickeacuteho charakteru (opravy miest-nych komunikaacuteciiacute realizaacutecia vodozaacutedržnyacutech a protipovodňo-vyacutech opatreniacute tereacutenne uacutepravy zber biomasy na tzv bielych plochaacutech a podobne) Čo je nemenej docircležiteacute uvedenyacute priacutestup by viedol k citeľneacutemu zvyacutešeniu životnej uacuterovne ľudiacute vo vidieckych re-gioacutenoch a k zniacuteženiu zaťaženia ich životneacuteho prostredia71
Zmeniť hlboko zakorenenyacute priacutestup k vyacutestavbe sanitač-nej infraštruktuacutery nebude jednoducheacute a vyžiada si veľmi
Združenie miest a obciacute Slovenska v polovici decembra 2019 predstavilo vyacutesledky prieskumu o dostupnosti potra-viacuten na vidieku Na zaacuteklade tyacutechto daacutet v priebehu šiestich mesiacov vypracovalo dopadovuacute štuacutediu formulujuacutecu vyacute-chodiskaacute ako riešiť dostupnosť zaacutekladnyacutech potraviacuten ale i zaacute-kladneacuteho nepotravinoveacuteho tovaru na vidieku 72 Z uvedeneacuteho prieskumu je okrem ineacuteho zrejmeacute že len 46 obciacute do 250 obyvateľov maacute kamennuacute predajňu V ob-ciach od 250 do 500 obyvateľov suacute kamenneacute predajne v 82 samospraacutev Služby pojazdnej predajne v oboch veľkost-nyacutech kategoacuteriaacutech využiacuteva 7 obciacute Z prieskumu tiež vyplyacute-va že iba 26 obciacute prevaacutedzkuje vlastnuacute predajňu potraviacuten Signifikantne vyššie je zastuacutepenie obecnyacutech kamennyacutech predajniacute v najmenšiacutech obciach do 250 obyvateľov (69) oproti množstvu kamennyacutech predajniacute v obciach od 251 do 500 obyvateľov (08) Tlak na zabezpečenie potraviacuten v najmenšiacutech obciach je vyacuterazne vaumlčšiacute ako vo vaumlčšiacutech obciach a nuacuteti samospraacutevy k prevaacutedzkovaniu vlastnyacutech obecnyacutech predajniacute Suacutekromneacute potraviny v obciach prevaacutedzkuje 742 prevaacutedzkovateľov a 289 potravinovyacutech predajniacute pocircsobia-cich v najmenšiacutech skupinaacutech obciacute patriacute do vaumlčšej maloob-chodnej siete Na Slovensku v kategoacuterii malyacutech obciacute (do 500 obyvate-ľov) bolo identifikovanyacutech 102 reaacutelnych bdquopotravinovyacutech puacuteštiacuteldquo Až 62 tyacutechto obciacute patriacute do veľkostnej kategoacuterie do 250 obyvateľov Ide o obce lokalizovaneacute prevažne na vyacute-chode Slovenska V Bratislavskom Trnavskom a Trenčian-skom kraji neboli identifikovaneacute reaacutelne potravinoveacute puacutešte v kategoacuterii malyacutech obciacute ale aj na tomto uacutezemiacute suacute obce respek-
docircslednuacute priacutepravu Bez vopred dobre pripravenyacutech podmie-nok (metodiky kapacity poradenstvo systeacutem koučingu pra-covniacutekov vhodne a pružne nastaveneacute komplexneacute a viacroč-neacute financovanie atď) by bol takyacuteto novyacute priacutestup odsuacutedenyacute na neuacutespech a iba by demotivoval k ďalšiacutem inovaacuteciaacutem V opačnom priacutepade by však mohol priniesť revolučnuacute zmenu k využiacutevaniu verejnyacutech fondov na posilňovanie lokaacutelnej se-bestačnosti s veľkyacutem replikačnyacutem efektom v ďalšiacutech odvet-viach (v stavebniacutectve a vyacuterobe stavebnyacutech komponentov z priacuterodnyacutech materiaacutelov v starostlivosti o krajinu lesnom hos-podaacuterstve v poľnohospodaacuterstve pri zvyšovaniacute adaptability a odolnosti voči zmene kliacutemy atď)
tiacuteve lazy v ktoryacutech obyvatelia nemajuacute priacutestup ku kuacutepe zaacutek-ladnyacutech potraviacuten Obyvatelia žijuacuteci v potravinovyacutech puacutešťach majuacute zvy-čajne podpriemerneacute ročneacute priacutejmy a suacute aj takyacutemto spocircsobom sociaacutelno-ekonomicky znevyacutehodneniacute pri naacutekupe potraviacuten Okrem toho nemocircžeme zabuacutedať na zmenu socio-ekono-mickeacuteho spraacutevania ľudiacute v docircsledku COVID-19 ktoraacute ešte skomplikovala dostupnosť potraviacuten pre značnuacute časť ľudiacute ži-juacutecich v obciach bez kamenneacuteho obchodu To všetko znaacuteso-buje potrebu udržateľnyacutech riešeniacute Podľa prieskumu ZMOS 553 starostov konštatova-lo že nie je možneacute ekonomicky zabezpečiť činnosť potravi-novej predajne Dokonca 642 starostov obciacute s počtom obyvateľov do 250 si mysliacute že to nie je možneacute v priacutepade obciacute do 500 obyvateľov je o tejto nemožnosti presvedče-nyacutech 33 respondentov Prevaacutedzka maloobchodnej predajne potraviacuten na vidie-ku nie je žiaden biznis Mnoheacute majuacute probleacutem udržať pre-vaacutedzkovuacute ekonomiku na nule mnoheacute zanikajuacute preto lebo sa postupne dostaacutevajuacute do neudržateľnej ekonomickej straty Čo navrhujeme - legislatiacutevne zjednodušenie predaja lokaacutelnych vyacuterob-kov prostredniacutectvom lokaacutelnych obchodnyacutech sietiacute (pojazdneacute predajne donaacuteška maleacute obecneacute predajne) tyacutem že buduacute po-staveneacute na roveň predaja z dvora - vyacutechodiskom na odstraacutenenie probleacutemu s nedostup-nosťou potraviacuten na vidieku je možnosť zavedenia dotačnyacutech scheacutem na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodnyacutech predajniacute podľa vzoru uacutespešnyacutech a
73 Spraacuteva o plneniacute zaacutemerov Koncepcie štaacutetnej bytovej politiky do roku 2020
33
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
udržateľnyacutech riešeniacute v okolityacutech štaacutetoch - riešenie sa ponuacuteka v dotaacutecii na prevaacutedzku maloob-chodnej (kamennej) predajne v dotaacutecii na prevaacutedzku po-jazdnej predajne priacutepadne v podpore predaja z dvora Okrem toho je možneacute vytvaacuterať predajňu potraviacuten na baacuteze sociaacutelneho podniku a tiež využitiacutem personaacutelneho zaacutezemia formou tereacutennej sociaacutelnej praacutece - nevyhnutne vytvoriť pre bliacutezku buduacutecnosť adekvaacutetne legislatiacutevne prostredie na zavedenie modelu tzv franchisin-govyacutech predajniacute (značka a distribuacutecia potraviacuten by bola za-bezpečenaacute slovenskyacutem obchodnyacutem reťazcom prevaacutedzka predajne zasa lokaacutelnym akteacuterom) - z alternatiacutevnych riešeniacute je možneacute vytvoriť model kto-reacuteho pridanaacute hodnota je vyacutesledkom medziobecnej spolu-praacutece tj založeniacute spoločnej kamennej predajne Toto rieše-nie je vhodneacute pokiaľ geografickaacute vzdialenosť obciacute je malaacute - je možneacute kombinovať verejno-suacutekromneacute partnerstvaacute na prevaacutedzke maloobchodnyacutech predajniacute potraviacuten a nepotravi-noveacuteho tovaru Zaacuteroveň sa vďaka tomuto partnerstvu zni-žujuacute vstupneacute ale aj prevaacutedzkoveacute ekonomickeacute naacuteklady a eli-minuje riziko neudržateľnosti konkreacutetnej formy zabezpečovania predaja potraviacuten - podporou maloobchodnyacutech predajniacute na vidieku by bolo aj zniacuteženie dane z pridanej hodnoty na zaacutekladneacute potra-viny Ich cena zohraacuteva docircležituacute uacutelohu v spotrebiteľskom koši zaacutekazniacuteka a naacutesledne vo vyacuteške dopytu a zmysluplnosti pre-vaacutedzkovania kamennyacutech obchodov Pri riešeniach dostupnosti potraviacuten na vidieku je po-trebneacute smerovať pozornosť na iniciatiacutevu Euroacutepskej komisie bdquoZ farmy na stocirclldquo ktoraacute je suacutečasťou Euroacutepskej zelenej doho-dy Dostupnosť potraviacuten na vidieku ako služby vo verejnom
Byacutevanie je zaacutekladnou potrebou človeka ktorej uspoko-jenie je podmienkou na uspokojenie ďalšiacutech životne docircleži-tyacutech potrieb Byacutevanie plniacute celyacute rad funkciiacute v živote jednotliv-ca a celej spoločnosti Maacute sociaacutelne aspekty ovplyvňuje hospodaacutersky rozvoj (napr neschopnosť pokryacutevať dopyt po byacutevaniacute brzdiacute mobilitu za praacutecou) a odraacuteža sa na stabilite spoločnosti Je tiež určujuacutece pre rozvoj siacutediel a populačnyacute rast Podľa sčiacutetania v roku 2011 v porovnaniacute so štaacutetmi EUacute maacute Slovensko s 370 bytmi na 1000 obyvateľov druhyacute naj-nižšiacute podiel Priemer Euroacutepskej uacutenie je 470 bytov1000 obyvateľov Už to naznačuje prirodzenyacute silnyacute dopyt po byacute-vaniacute Na Slovensku je spolu 1994897 bytov z toho je 891 trvalo obyacutevanyacutech s veľkyacutemi rozdielmi medzi krajmi73Tri štvrtiny bytoveacuteho fondu boli postaveneacute pred rokom 1990 z toho 856000 v panelovyacutech viacpodlažnyacutech domoch Vyacute-stavbu novyacutech obydliacute po roku 1990 ťahajuacute najmauml suacutekromneacute
zaacuteujme zvyšuje podpora lokaacutelnej produkcie a jej lokaacutelneho odberu To vytvaacutera priacuteležitosť pre lokaacutelnych poľnohospodaacute-rov doraacutebať potravinaacuterske produkty na zaacuteklade dopytu v ktorom kvantita ustupuje kvalite Taacuteto novaacute tendencia po-maacuteha nasmerovať produkciu a konzumaacuteciu potraviacuten na en-vironmentaacutelne udržateľnuacute cestu keď sa minimalizujuacute do-pravneacute naacuteklady na jednej strane a na strane druhej tlak na zdravotne nezaacutevadneacute potraviny brzdiacute nadmerneacute použiacutevanie pesticiacutedov umelyacutech hnojiacutev a pod ktoreacute poškodzujuacute zdravie a niečia životneacute prostredie Na rastuacuteci dopyt po kvalitnyacutech a cenovo dostupnyacutech potravinaacutech by obce mali reagovať zriaďovaniacutem predajniacute resp vaumlčšie mestaacute tržniacutec s celoročnou prevaacutedzkou ktoreacute by ponuacutekali čerstveacute a zdraveacute potraviny produkovaneacute lokaacutelne Dodaacutevateľov ndash lokaacutelne priacutemestskeacute farmy a poľnohospodaacuter-ske podniky by obec odbremenila od logistiky spojenej s predajom a suacutečasne by mala pod kontrolou spocircsob pestova-nia plodiacuten a chovu zvierat a teda kvalitu produktov Obce by mali investovať do zdravia detiacute a mlaacutedeže Na-priek vlaacutednou mocou zrušenyacutech obedov zadarmo finančne podporovať stravovanie v školskyacutech jedaacutelňach a postarať sa o prednostneacute zaacutesobovanie školskyacutech kuchyacuteň zdravyacutemi su-rovinami z lokaacutelnych zdrojov Organickyacute odpad z poľnohospodaacuterskych podnikov a lokaacutelnych fariem ako aj separovanyacute zelenyacute odpad z domaacutec-nostiacute by obec mala spracovať vo vlastnyacutech zariadeniach na bioplyn ktoryacute by sa mohol použiť na vyacuterobu elektriny a tep-la pre potreby obyvateľov obce Podporilo by sa tak nielen bezodpadoveacute hospodaacuterenie ale posilnil by sa aj vlastnyacute roz-počet a rozpočty domaacutecnostiacute a v neposlednom rade udržal obeh peňaziacute v regioacutene
34 NAacuteJOMNEacute A SOCIAacuteLNE BYacuteVANIE
investiacutecie developerskeacute projekty a rodinneacute domy v prieme-re ročne zhruba 15500 bytovyacutech jednotiek Z toho zhruba 10 tvoria projekty samospraacutevy ale ich podiel v posled-nyacutech rokoch klesaacute Slovensko je jednou z krajiacuten strednej a vyacutechodnej Eu-roacutepy ktoreacute prešli rozsiahlou privatizaacuteciou bytoveacuteho fondu po roku 1989 Je to vyacutesledok politickeacuteho rozhodnutia z roku 1992 o odpredaji bytov do osobneacuteho vlastniacutectva občanom za niacutezku cenu založenyacute na pravicovom presvedčeniacute že suacutek-romneacute je lepšie ako štaacutetne alebo družstevneacute a že ľudia sa buduacute o svoje vlastniacutectvo lepšie starať Vyacutesledkom je štruktuacutera bytoveacuteho fondu v ktorej 905 obyvateľov byacuteva vo vlastnom byte čo je najvyššiacute po-diel v raacutemci eurozoacuteny Iba 3 bytov suacute vo vlastniacutectve samo-spraacutev a sluacutežia najmauml pre potreby sociaacutelneho byacutevania pre najslabšie skupiny 3 prenajiacutemajuacute vlastniacuteci za trhoveacute ceny (ide najmauml o druheacute či tretie byty ktoreacute sluacutežia ich majiteľom
74 httpwwwnovostavbyskblog-novostavieb-a-developerskych-projektov41649-najviac-penazi-davame-na-byvanie-ale-dokazeme-si-aj-nie-co-usporit
75 Dotaacutecia do Štaacutetneho fondu rozvoja byacutevania ako mechanizmu na podporu vyacutestavby verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev by bolo treba v štaacutetnom rozpočte stabilizovať tak ako to odporuacuteča ZMOS Malo by to pomocirccť tomu aby sa samospraacutevy mohli pri priacuteprave svojich projektov spoľahnuacuteť dotaacutecie z tohto fondu a zniacutežiť naacuteklady a naacutesledne aj vyacutešku naacutejomneacuteho pre najpotrebnejšie sociaacutelne skupiny Štaacutetny fond rozvoja byacutevania uacutespešne sluacuteži aj na podporu obnovy bytoveacuteho fondu a zniacuteženia jeho energetickej naacuteročnosti čo je uacuteloha o ktorej piacutešeme na inom mieste
76 Dostupneacute na straacutenke httpswwwzmosskkniznica-zmoshtml
77 Dostupneacute na straacutenke wwwfessk
34
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ako investičneacute byty) a 35 vlastnia stavebneacute bytoveacute druž-stvaacute ktoreacute neboli odkuacutepeneacute počas privatizaacutecie Podielom naacutejomneacuteho byacutevania k byacutevaniu v suacutekromnom vlastniacutectve sa radiacute Slovensko v Euroacutepskej uacutenii na posledneacute priečky Tento podiel maacute vaacutežne sociaacutelno-ekonomickeacute dopa-dy na ekonomickuacute mobilitu a demografickyacute vyacutevoj Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev zna-menaacute obmedzenyacute priacutestup k byacutevaniu pre niacutezko-priacutejmoveacute sku-piny zdravotne postihnutyacutech marginalizovaneacute skupiny ale-bo bezdomovcov Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania zaacutesadne znižuje dostupnosť byacutevania najmauml pre mladyacutech ľudiacute pre ktoryacutech jedinaacute reaacutelna cesta k vlastneacutemu byacutevaniu je hypoteacute-ka ktoraacute je pre časť z nich nedostupnaacute Aj preto až 57 mladyacutech ľudiacute vo veku 25-34 žije so svojimi rodičmi To je jeden z najvyššiacutech podielov v EUacute Ďalšiacutem limitom dostupnosti byacutevania suacute mesačneacute po-platky Podľa dostupneacuteho prieskumu až 78 slovenskyacutech domaacutecnostiacute s niacutezkym priacutejmom vynakladaacute viac ako 40 svoj-ho priacutejmu na naacuteklady spojeneacute s byacutevaniacutem Podľa klasifikaacutecie OECD suacute tieto domaacutecnosti nadmerne zaťaženeacute74 Aj v sku-pine tyacutech ktoriacute majuacute hypoteacuteku 31 vynakladaacute na byacutevanie viac ako 40 svojho priacutejmu Na druhej strane priacutespevok na byacutevanie je na Slovensku obmedzenyacute iba na tyacutech ktoriacute pobe-rajuacute daacutevky v hmotnej nuacutedzi Štaacutet pomaacuteha mladyacutem rodinaacutem doplatkom na splaacutetky hypoteacuteky aby im uľahčil cestu k vlast-neacutemu byacutevaniu Riešeniacutem tejto situaacutecie je zvyacutešenie celkoveacuteho počtu bytov a zvyacutešenie podielu naacutejomnyacutech bytov v troch segmen-toch a) verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania b) podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania postaveneacuteho bytovyacutemi organizaacuteciami s verejnou podporou c) suacutekromneacuteho naacutejom-neacuteho byacutevania Prveacute dva segmenty sa na Slovensku zatiaľ takmer nerozviacutejajuacute Vlaacutedny reformnyacute plaacuten akcentuje na pr-vom mieste naacutejomneacute byty s trhovyacutem naacutejomnyacutem Ide o cha-rakteristickyacute pravicovyacute priacutestup ktoryacute vychaacutedza z toho že trh situaacuteciu s byacutevaniacutem vyrieši Ale progresiacutevne riešenie suacute cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou ktoreacute kladie vlaacutedny dokument na druheacute miesto Ako konkreacutetne chce podporiť ich vyacutestavbu o tom hovoriacute len v naacuteznakoch Naopak riešeniacutem ktoreacute podporujeme je cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou Znamenaacute to najmauml roz-voj verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania a rozvoj podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania ktoreacute treba založiť takmer od začiatku Verejneacute naacutejomneacute byacutevanie vo vlastniacutectve samospraacutev maacute sluacutežiť v prvom rade na pokrytie potrieb sociaacutelne najslabšiacutech skupiacuten Na vyacutestavbu ďalšiacutech dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov
ktoreacute by pokryacutevali potreby mladyacutech rodiacuten a ďalšiacutech skupiacuten obyvateľstva treba podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute mocircžu mať podobu sociaacutelneho podniku byacutevania byto-veacuteho družstva či špeciaacutelnej neziskovej organizaacutecie s licen-ciou Z finančneacuteho hľadiska možno na ich podporu využiť Štaacutetny fond75 rozvoja byacutevania formou vyacutehodnyacutech uacuteverov na podporu vyacutestavby verejnyacutech naacutejomnyacutech bytov doplnenyacutech štaacutetnou dotaacuteciou ktoraacute umožniacute zniacutežiť naacuteklady na vyacutestavbu a tyacutem aj zniacutežiť naacutejomneacute pre najslabšie skupiny v tomto seg-mente naacutejomnyacutech bytov Ako vyacutechodisko pre koncipovanie štaacutetnej bytovej poli-tiky do roku 2030 treba využiť analyacutezu naacutejomneacuteho byacutevania ktoruacute pripravil ZMOS a viacero odporuacutečaniacute ktoreacute z nej vy-plyacutevajuacute76 Rovnako treba využiť aj vyacutesledky projektu Nadaacute-cie Fridricha Eberta bdquoViac dostupneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania na Slovensku Ako na toldquo a odporuacutečania v ňom obsiahnu-teacute77
Medzi vyacutechodiskaacute navrhovaneacute ZMOSom patria okrem inyacutech
a) stanoviť pevnyacute finančnyacute objem určenyacute na podporu vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo vlastniacutectve samospraacutev v štaacutet-nom rozpočte SR b) definovať možnosti projektov verejno-suacutekromneacuteho part-nerstva určenyacutech na riešenie probleacutemov suacutevisiacich so zvy-šovaniacutem počtu dostupnyacutech bytov c) stanoviť percento naacutejomnyacutech bytov v developerskyacutech projektoch napriacuteklad vo vaumlčšiacutech mestaacutech d) postupne vytvoriť siete regionaacutelnych (neziskovyacutech) orga-nizaacuteciiacute ktoreacute by zabezpečovali proces obstaraacutevania naacutejom-nyacutech bytov pre mestaacute a obce v danom regioacutene a poskytova-li by profesionaacutelnu spraacutevu bytov vraacutetane sociaacutelnej praacutecee) podporiť pilotnyacute projekt pre spraacutevcovstvo naacutejomnyacutech by-tov čo pre samostatneacute obce je finančne aj organizačne naacute-ročneacute f) vytvoriť databaacutezu nevyužityacutech a prebytočnyacutech nehnuteľ-nostiacute vo vlastniacutectve štaacutetu a samospraacutevy ktoreacute je možno pre-stavať na naacutejomneacute byacutevanieg) upraviť pravidlaacute pre vyacutepočet naacutejmov v bytoch s regulova-nyacutem naacutejmomh) zmeniť suacutečasnuacute praacutevnu uacutepravu s cieľom zabezpečiť vzaacute-jomnuacute rovnovaacutehu praacutevneho postavenia medzi vlastniacutekom a naacutejomcom pri naacutejme bytu
Z projektu Nadaacutecie Fridricha Eberta suacute to ďalšie vybra-
78 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112
79 Social Enterprises and The Social Economy Going Forward European Commision October 2016
35
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
neacute odporuacutečaniaa) rozšiacuteriť vyacutechodisko štaacutetnej bytovej politiky aby sa dostup-neacute byacutevanie stalo prioritou štaacutetu a samospraacutev a pokryacutevalo nielen niacutezko-priacutejmoveacute a zraniteľneacute skupiny ale aj skupiny so strednyacutem priacutejmomb) podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute podporovaneacuteho a neziskoveacuteho byacutevania ktoryacutech hlavnou naacuteplňou by bola vyacute-stavba a spraacuteva naacutejomnyacutech bytovc) na ich podporu navrhnuacuteť vhodneacute stimulačneacute naacutestroje najmauml s využitiacutem zaacutekona o sociaacutelnom podniku byacutevania78 osobitne preskuacutemať možnosti oživenia naacutejomneacuteho byacutevania prostredniacutectvom byacutevania družstevneacuteho typu d) identifikovať vhodneacute pozemky vo vlastniacutectve štaacutetu a sa-mospraacutev na vyacutestavbu verejneacuteho sociaacutelneho ako aj dostup-neacuteho naacutejomneacuteho byacutevaniae) nahradiť pojem sociaacutelneho byacutevania pojmom podporova-neacuteho byacutevania (resp byacutevania s podporou) ktoryacute vniacutema takeacute-to byacutevanie ako kvalitneacute nesegregovaneacute cenovo dostupneacute byacutevanie reflektujuacutece potreby zraniteľnyacutech skupiacuten a poskytu-juacutece docircstojneacute podmienky na život f) využiť poplatok za rozvoj aj na podporu budovania sociaacutel-nychcenovo dostupnyacutech bytov stanoveniacutem povinnosti v zaacutekone použiť istyacute percentuaacutelny podiel z vyacutenosu poplatku na tento uacutečelg) vypracovať novuacute praacutevnu uacutepravu priacutespevku na byacutevanie a to vyčleneniacutem tohto priacutespevku z pomoci v hmotnej nuacutedzi a určeniacutem jeho vyacutešky a možnostiacute použitia tak aby boli vytvo-reneacute podmienky na udržateľnosť primeraneacuteho byacutevania aj
Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k k lokaacutelnemu (a regio-naacutelnemu) rozvoju prirodzene podporuje rozvoj sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelnych podnikov Expertnaacute skupina o sociaacutelnom podnikaniacute Euroacutepskej ko-misie The Commision Expert Group and Social Entreprene-urship (GECES) v štuacutedii o sociaacutelnych podnikoch79 uvaacutedza 5 pozitiacutevnych priacutenosov sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelneho pod-nikania Z nich suacute najrelevantnejšie nasledovneacute Po prveacute vy-tvorenie a rozvoj kvalitnej inkluziacutevnej praacutece Sociaacutelne podni-ky často operujuacute v pracovne naacuteročnyacutech odvetviach v porovnaniacute s dnes prevažujuacutecimi kapitaacutelovo naacuteročnyacutemi od-vetviami a tyacutem vytvaacuterajuacute vysokyacute počet pracovnyacutech priacuteleži-tostiacute Štuacutedia uvaacutedza že v rokoch 2008-2015 v Španielsku vzniklo 31 tisiacutec sociaacutelnych podnikov ktoreacute vytvorili 210 tisiacutec pracovnyacutech priacuteležitostiacute
pre zraniteľneacute skupinyh) podporiť pilotneacute projekty spolupraacutece štaacutetu a samospraacutevy využiacutevajuacutece princiacutepy Housing first a Rapid re-housing ktoreacute už 20 rokov vykazujuacute v zahraničiacute najvaumlčšiu uacutespešnosť v ukončovaniacute dlhodobeacuteho bezdomovectvai) diskutovať o opatreniach zameranyacutech na zabezpečenie so-ciaacutelnej inkluacutezie a sociaacutelneho mixu vraacutetane využitia skuacutesenos-tiacute z Veľkej Britaacutenie s vyčleneniacutem časti bytov v komerčnyacutech projektoch na naacutejomneacute byacutevaniej) nastaviť podmienky na udržateľnosť naacutejomnyacutech bytov po-čas celej životnosti bytoveacuteho domu Koncepcia štaacutetnej bytovej politiky do roku 2030 by mala priniesť posun v segmente naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev aby boli schopneacute lepšie pokryacutevať by-toveacute potreby najzraniteľnejšiacutech skupiacuten Takisto by mala pri-niesť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute buduacute spolupracovať so samospraacutevami buduacute ziacuteskavať verejnuacute podporu (najmauml formou vyacutehodnyacutech uacuteverov) a ktoryacutech hlavnou naacuteplňou bu-de vyacutestavba a spraacuteva cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov na neziskovom princiacutepe podobne ako je to napr v Rakuacutesku a ďalšiacutech euroacutepskych krajinaacutech Takyacuteto segment na Sloven-sku doteraz neexistuje a mohol by znamenať vyacuteraznyacute posun v počte cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov Aby sa vy-tvorila širšia ponuka v diferencovanej štruktuacutere je možneacute podporiť i vznik segmentu suacutekromneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania s trhovyacutem naacutejomnyacutem iba s nepriamou štaacutetnou podporou zrejme pre ľudiacute s vyššiacutemi priacutejmami
Ako druhyacute priacutenos sociaacutelneho podnikania sa uvaacutedza so-ciaacutelna inkluacutezia a redukcia chudoby Mnoheacute sociaacutelne podniky poskytujuacute služby zraniteľnyacutem osobaacutem uspokojujuacute ich soci-aacutelne potreby v byacutevaniacute zdravotnej starostlivosti v opatrova-teľstve Mnoheacute z nich zamestnaacutevajuacute zdravotne postihnuteacute osoby osoby dlhodobo nezamestnaneacute a pomaacutehajuacute im in-tegrovať sa spaumlť do spoločnosti Ďalšiacutem priacutenosom sociaacutelneho podnikanie je že pomaacuteha-juacute uspokojovať lokaacutelne potreby a takyacutemto spocircsobom rozviacute-jať lokaacutelnu ekonomiku Okrem toho mocircžu zohraacutevať aj docircle-žituacute uacutelohu pri zelenej transformaacutecii a osobitne pri rozvoji tzv repair economy Štuacutedia uvaacutedza že až 77 Euroacutepanov by radšej dalo opraviť svoje produkty ako kupovať noveacute a až 60 by bolo ochotnyacutech si kuacutepiť produkty z druhej ruky Poruchovosť tzv kaziacutetka suacute častokraacutet zabudovaneacute do
35 SOCIAacuteLNY PODNIK AKO NAacuteSTROJ LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
80 Euroacutepska komisia prijala 10 novyacutech pravidiel pre ekodizajn Pozri httpseceuropaeuenergytopicsenergy-efficiencyenergy-la-bel-and-ecodesignregulation-laying-down-ecodesign-requirements-1-october-2019_enredir=1 alebo httpseceuropaeuslovakianewsnew_rules_make_household_appliances_more_sustainable_sk
81 V Euroacutepskej zelenej dohode sa uvaacutedza ako jeden z docircvodov bdquorepair economyldquo zastavenie exportu elektronickeacuteho odpadu do chudobnyacutech štaacutetov Afriky a niektoryacutech aacutezijskyacutech štaacutetov I keď existuje Bazilejskaacute konvencia o riadeniacute pohybu nebezpečnyacutech odpadov cez hranice štaacutetov a ich zneškodňovaniacute a tiež Dohovor z Bamako ktoryacute takyacuteto dovoz do Afriky zakazuje odpad z EUacute sa tam dovaacuteža ako bdquosecond handrdquo tovar Z mi-lioacutenov ton elektroodpadu ktoryacute sa každoročne vyprodukuje v EUacute časť skončiacute v štvrti ghanskeacuteho hlavneacuteho mesta Akkra na najhoršej sklaacutedke na svete Agbogbloshie Na smetiskaacutech v Ghane Nigeacuterii ale i v Pakistane Indii a pod sa z neho tiacute najchudobnejšiacute snažia ziacuteskať aspoň niečo čo by mohli speňažiť Vystavujuacute sa pritom škodlivyacutem uacutečinkom toxickyacutech laacutetok ktoreacute nenapraviteľne poškodzujuacute ich zdravie
82 Pri komunikovaniacute o Euroacutepskej zelenej dohode Komisia uviedla že Akčnyacute plaacuten pre cirkulaacuternu ekonomiku bude zahrnovať opatrenia ktoreacute majuacute podporiť biznis aby ponuacutekal produkty ktoreacute sa dajuacute opraviť Komisia bude obmedzovať plaacutenovaneacute zastaraacutevanie osobitne u elektroniky
83 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112Zaacutekon je prekomplikovanyacute a vieme si predstaviť že skocircr odraacutedza ako podporuje zakladanie sociaacutelnych podnikov
84 Škobla D Kovaacutečovaacute L Ondoš S Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku Bratislava 2018
36
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
produktov dlhodobej spotreby Odborne nazyacutevaneacute plaacuteno-vaneacute zastaraacutevanie inyacutemi slovami naprogramovanie predčas-nej nefunkčnosti zariadenia tyacutem že niektoraacute z jeho suacutečiastok tzv kaziacutetko maacute zaacutemerne kraacutetku životnosť a nedaacute sa nahradiť je podnikateľskou taktikou ako umelo zvyšovať dopyt po svojich vyacuterobkoch Noveacute euroacutepske pravidlaacute pre ekodizajn80 ktoreacute buduacute platiť od marca 2021 pre všetky spotrebiče uvedeneacute na eu-roacutepsky trh majuacute nielen dosahovať predpiacutesanuacute energetickuacute uacutečinnosť ale i zabezpečiť možnosť opravy spotrebičov naacute-hradnyacutemi dielmi Euroacutepske pravidlaacute z hľadiska ochrany zaacuteuj-mov spotrebiteľa a životneacuteho prostredia81 nezašli dostatoč-ne ďaleko a nezakročili proti zabudovanyacutem defektom82 ktoryacutech cieľom je vyvolať nefunkčnosť vyacuterobku ale aspoň čiastočne suacute krokom spraacutevnym smerom Prinesuacute dopyt po opravaacuterenskyacutech službaacutech Opravaacuterenskeacute služby však neexistujuacute (u naacutes zvaumlčša za-nikli po r 1989 boli to napriacuteklad družstvaacute invalidov alebo ineacute samostatneacute prevaacutedzky) alebo suacute neprimerane draheacute Rozvoj opravaacuterenskyacutech služieb by rozšiacuteril ponuku a prispel k ich zlacneniu Mohli by sa stať predmetom podnikania lokaacutel-nych sociaacutelnych podnikov a poskytnuacuteť noveacute pracovneacute priacutele-žitosti Na dopyt po opravaacuterenskyacutech zručnostiach musiacute rea-govať aj vzdelaacutevaciacute systeacutem Slovenskaacute legislatiacuteva ako novuacute formu podnikania uzaacute-konila sociaacutelne podnikanie a sociaacutelny podnik83 Sociaacutelny podnik a podnik so sociaacutelnym dosahom zaacutekon definuje ako podnik vykonaacutevajuacuteci hospodaacutersku činnosť ktorej hlavnyacutem cieľom je napĺňanie verejneacuteho zaacuteujmu (tj poskytovanie spo-ločensky prospešnej služby pre spoločnosť v tom i znevyacute-hodnenyacutem alebo zraniteľnyacutem osobaacutem) alebo napĺňanie ko-munitneacuteho zaacuteujmu (tzv komunitnoprospešnyacute podnik) Hlavnyacutem cieľom sociaacutelneho podniku nie je teda dosa-hovanie zisku a v priacutepade že ho vytvoriacute použije viac ako 50 zo zisku po zdaneniacute na dosiahnutie hlavneacuteho cieľa Zaacutekon si uvedomuje že založenie a fungovanie sociaacutelneho podni-ku ktoreacuteho primaacuternym cieľom nie je zisk si bude vyžadovať pomoc Ustanovuje štyri formy pomoci investičnuacute pomoc (zaacutekon umožňuje poskytovať naacutevratnuacute i nenaacutevratnuacute finanč-
nuacute pomoc) kompenzačnuacute pomoc dotaacutecie a pomoc na pod-poru dopytu Doterajšia prax zakladania sociaacutelnych podnikov na-priek tomu že je ešte kraacutetka ukazuje že sociaacutelne podnika-nie na Slovensku čeliacute mnohyacutem prekaacutežkam legislatiacutevneho fi-nančneacuteho administratiacutevneho znalostneacuteho a ineacuteho charakteru Štuacutedia Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku84 uvaacutedza že pri zakladaniacute sociaacutelneho podniku je docircležitaacute motivaacutecia a naacutepad a potrebnyacute sociaacutelny kapitaacutel ktoreacute však zďaleka nestačia Sociaacutelne podniky suacute zaacutevisleacute na vonkajšom prostrediacute z viaceryacutech hľadiacutesk Vyžadujuacute podporu na lokaacutelnej uacuterovni jed-noduchšie sa zakladajuacute v prostrediacute kde existuje kuacutepna sila alebo kde sociaacutelny podnik sa stane dodaacutevateľom strednyacutech alebo veľkyacutech firiem Zaacutekonom ustanovenaacute forma podpory dopytu po bdquoproduktochldquo sociaacutelneho podnikania je nedosta-točnaacute Opatrenia na podporu sociaacutelneho podnikania by sa mali vzťahovať na rocirczne uacuterovne rozhodovania počnuacutec cen-traacutelnymi orgaacutenmi a nimi vytvorenyacutemi inštituacuteciami až na uacutero-veň krajskyacutech samospraacutev a samozrejme lokaacutelnej samospraacute-vy Prvou prekaacutežkou vzniku sociaacutelneho podniku je nedo-statok finančneacuteho kapitaacutelu Sociaacutelne podniky ktoreacute nie suacute orientovaneacute na zisk ale na dosahovanie určiteacuteho spoločen-skeacuteho cieľa suacute pre financovanie komerčnyacutemi bankami riziko-veacute Finančnaacute pomoc na podporu sociaacutelneho podnikania mu-siacute byť preto odlišnaacute Naacutevratnaacute finančnaacute pomoc by mala byť poskytovanaacute s maumlkkyacutemi uacuteverovyacutemi podmienkami pre ktoruacute by napriacuteklad SZRB mohla vytvoriť osobitnyacute uacuteverovyacute program Nenaacutevratnuacute finančnuacute pomoc by mohli poskytovať samospraacutevne orgaacuteny a granty z euroacutepskych fondov Ako ďalšiacute naacutevrh na podporu sociaacutelneho podnikania uvaacutedza štuacutedia podporu podnikateľskyacutech zručnostiacute Medzi najčastejšie chyacutebajuacutece zručnosti patria schopnosť vytvoriť biznis plaacuten manažment a plaacutenovanie v podnikaniacute marketing a pod Chyacuteba aj lepšie prepojenie služieb zamestnanosti s podporou sociaacutelnych podnikov Sociaacutelnym podnikom za-
85 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
86 Stručnyacute prehľad krokov reformy verejnej spraacutevy je prevzatyacute z Buacutešik J Reformneacute procesy v štaacutetnej spraacuteve In Decentralizaacutecia verejnej spraacutevy Slovenskej republiky ndash otvoreneacute otaacutezky Bratislava 2005 httpslibraryfesdepdf-filesbuerosslowakei04686pdf
37
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
mestnaacutevajuacutecim znevyacutehodnenyacutech zamestnancov by napriacute-klad pomohol kompenzačnyacute priacutespevok pre znevyacutehodneneacute-ho zamestnanca s nižšou produktivitou Chyacuteba poskytovanie pracovneacuteho poradenstva prepojenie sociaacutelnej praacutece a slu-žieb a pod
Slovensko je typickou ruraacutelnou (vidieckou) krajinou s vysokyacutem počtom obciacute v rocircznych veľkostnyacutech kategoacuteriaacutech Podľa P Gajdoša85 suacute obce vyacuteznamnyacute siacutedelnyacute typ ktoryacute tvo-riacute viac ako 97 zo všetkyacutech lokaacutelnych samospraacutevnych cel-kov (miest a obciacute spolu) na Slovensku a kde byacuteva asi 44 jeho obyvateľov Spravovanie uacutezemia po roku 1990 prechaacutedzalo veľkyacute-mi reformnyacutemi zmenami najskocircr v r 1990 sa rozhodlo o obnoveniacute miestnej samospraacutevy a jej oddeleniacute od štaacutetnej spraacutevy V roku 1996 sa uskutočnil druhyacute krok reformy verej-nej spraacutevy keď vzniklo 8 krajskyacutech a 79 okresnyacutech uacuteradov Zaacutekonom č 3022001 Z z bola zriadenaacute samospraacuteva vyš-šiacutech uacutezemnyacutech celkov (samospraacutevnych krajov) Uacutezemnyacute ob-vod samospraacutevneho kraja je zhodnyacute s uacutezemiacutem kraja Na Slo-vensku teda vzniklo 8 samospraacutevnych krajov Vytvoreniacutem druheacuteho stupňa uacutezemnej samospraacutevy boli splneneacute podmienky pre prechod niektoryacutech pocircsobnostiacute z orgaacutenov miestnej štaacutetnej spraacutevy na obce a vyššie uacutezemneacute celky podľa zaacutekona č 4162001 Z z Popri tzv originaacutelnej pocircsobnosti sa na samospraacutevne orgaacuteny preniesli mnoheacute funkcie štaacutetu a v suacutevislosti s tyacutem i majetok štaacutetu a finančneacute zdroje štaacutetu V roku 2003 vlaacuteda SR schvaacutelila Naacutevrh projektu decentralizaacutecie verejnej spraacutevy a v rokoch 2004 a 2005 bo-li schvaacuteleneacute ešte niektoreacute zaacutekony a vykonaacutevajuacutece predpisy upravujuacutece novyacute systeacutem financovania uacutezemnyacutech samo-spraacutev Zrušeniacutem všetkyacutech okresnyacutech uacuteradov a transformaacute-ciou krajskyacutech uacuteradov k 11 2004 integrovanaacute štaacutetna spraacute-va zanikla a vytvorilo sa 9 samostatnyacutech systeacutemov orgaacutenov špecializovanej štaacutetnej spraacutevy 86
Z tohto kraacutetkeho prehľadu je zrejmeacute že suacutečasneacute uspo-riadanie kompetencie financovanie a pod samospraacutevnych celkov sa utvaacuteralo postupne a pre samospraacutevne orgaacuteny to bol i proces postupneacuteho preberania zodpovednosti a učenia sa k samostatneacutemu rozhodovaniu Samospraacutevne orgaacuteny na uacuterovni regioacutenov (krajov) miest a obciacute dnes nie suacute len objektom politiacutek z centra no aspoň do určitej miery i subjektom svojho rozvoja I keď obmedzenyacute-mi naacutestrojmi mocircžu podporovať svoj ekonomickyacute rozvoj Znamenaacute to že na svojej uacuterovni by mali formovať a formujuacute vlastneacute politiky na rozvoj regioacutenu a lokaacutelny rozvoj
Je zrejmeacute že potenciaacutel sociaacutelneho podnikania pre lo-kaacutelny rozvoj nie je zatiaľ ani zďaleka využityacute Mal by sa stať partnerom komunaacutelnych podnikov a dopĺňať ich aktivity pre ktoreacute inštituacutet komunaacutelneho podniku nie je vhodnyacute
Samospraacutevne orgaacuteny suacute aj vyacuteznamnyacutem dodaacutevateľom služieb vo verejnom zaacuteujme ktoryacutemi prispievajuacute k sociaacutelne-mu rozvoju svojho regioacutenu či mesta a obce Miestna uacutezem-naacute samospraacuteva maacute najvaumlčšiacute priamy dosah na zabezpečova-nie verejnyacutech služieb a verejnoprospešnyacutech činnostiacute bdquona miesteldquo ktoreacute zabezpečuje priamo prostredniacutectvom svojich komunaacutelnych podnikov alebo i objednaacutevaniacutem u suacutekromnyacutech dodaacutevateľov služby Zabezpečuje prevaacutedzku verejneacuteho osvetlenia celoplošnuacute zimnuacute uacutedržbu spraacutevu ihriacutesk a športo-viacutesk čistenie verejnyacutech priestranstiev nastavuje odpadoveacute hospodaacuterstvo zabezpečuje teplo a tepluacute vodu v bytovkaacutech a pod Regionaacutelnu a lokaacutelnu rozvojovuacute politiku netreba inter-pretovať ako konkurenta hospodaacuterskej politiky štaacutetu Je vyacute-razom samospraacutevnosti v uacutezemiacute prejavom decentralizaacutecie a ukaacutežkou schopnostiacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy využiacutevať čo najviac originaacutelnych kompetenciiacute Dosah lokaacutelnej rozvojovej politiky zaacutevisiacute od viaceryacutech faktorov od veľkosti obciacute tj od počtu ich obyvateľov a od veľkosti uacutezemia od vzdialenosti od regionaacutelnych centier rozvoja a pod Ďalšiacutemi nemenej docircležityacutemi faktormi je ocho-ta a zaacuteujem samospraacutev kooperovať a integrovať sa tj zaacuteu-jem obciacute kooperovať či integrovať sa na spoločnyacute vyacutekon uacuteloh ktoreacute nie suacute schopneacute zvlaacutednuť izolovane a schopnosť ziacuteskať finančneacute zdroje na spolupraacutecu Prekaacutežkou neraz je praacuteve chyacutebajuacuteca vocircľa lokaacutelnej reprezentaacutecie vykročiť cestou spolupraacutece namiesto pomerne často rozšiacutereneacuteho a doposiaľ preferovaneacuteho individualizmu Rozvoj medziobecnej spolupraacutece maacute pritom priamy dosah na efektiacutevnosť zvyšovanie kvality a rozsah poskyto-vanyacutech verejnyacutech služieb Ovplyvňuje totiž veľkosť lokaacutelne-ho trhu ktoryacute sa kreuje pod tlakom bdquomapyldquo spolupracujuacute-cich samospraacutev a jej intenzita do značnej miery určuje dynamiku lokaacutelneho rozvoja Umožňuje napriacuteklad dosiahnuť uacutespory z veľkosti pri verejnom obstaraacutevaniacute a benefity vo forme in-house zaacutekaziek a často aj poskytnutie služieb kto-reacute by malaacute obec samostatne nebola schopnaacute poskytnuacuteť Viac ako 29-ročneacute skuacutesenosti s miestnou uacutezemnou sa-mospraacutevou ukazujuacute i na ďalšie aspekty prečo je potrebneacute podporovať rozvoj medziobecnej spolupraacutece a v nadchaacute-
36 bdquoOWNERSHIPldquo REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA NA SAMOSPRAacuteVNEJ UacuteROVNI
87 Mesto resp obec prenaacuteša na suacutekromneacuteho partnera finančneacute technickeacute a prevaacutedzkoveacute rizikaacute riziko dostupnosti či dopytu po danej službe či infraštruktuacutere Suacutekromnyacute partner zvyčajne infraštruktuacuteru navrhne postaviacute saacutem financuje a prevaacutedzkuje Toto spojenie podporuje inovatiacutevny priacutestup suacutekromneacuteho sektora a zodpovednuacute kalkulaacuteciu naacutekladov životneacuteho cyklu projektu (napr motivaacutecia využiť pre vyacutestavbu vysokokvalit-neacute materiaacutely ktoreacute vyžadujuacute minimaacutelne naacuteklady na uacutedržbu počas prevaacutedzky a pod) Po ukončeniacute vyacutestavby a začatiacute poskytovania služieb v požadovanej kvalite zadaacutevateľ začne suacutekromneacutemu partnerovi platiť pravidelneacute platby alebo mu umožniacute vyacuteber uacutehrad priamo od konečnyacutech užiacutevateľov alebo tretiacutech straacuten resp sa tieto platby kombinujuacute
88 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
89 httpseuractivsksectiondigitalizacialinksdossiersmart-cities-buducnost-miest-v-europe
38
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
dzajuacutecom obdobiacute presadzovať zavaacutedzanie kriteacuteriiacute pre dotač-neacute scheacutemy s docircrazom na podporu medziobecnej spolupraacute-ce Jednyacutem z nich je aj medziobecnaacute spolupraacuteca ako naacutestroj na formovanie tzv smart regioacutenov či kooperaacutecia pri priacutepra-ve koncepčnyacutech a strategickyacutech dokumentov alebo rozviacuteja-nie medziobecnej spolupraacutece pri podporovaniacute malyacutech a strednyacutech podnikateľskyacutech subjektov v zriaďovateľskej pocirc-sobnosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy Podnikateľskaacute činnosť na samospraacutevnej uacuterovni v riade-niacute samospraacutevnych orgaacutenov pri poskytovaniacute verejnoprospeš-nyacutech služieb nie je dostatočne rozvinutaacute Tak ako sa prijala teacuteza že štaacutet nemaacute čo podnikať na lokaacutelnej uacuterovni sa udo-maacutecnilo že mesto a obec nemaacute podnikať a maacute všetky služby bdquooutsorsovaťldquo do suacutekromneacuteho sektora Lokaacutelny rozvoj vy-žaduje aj rozviacutejať vlastnuacute podnikateľskuacute činnosť prostredniacutec-tvom komunitneacuteho podnikania komunaacutelnych podnikov a v ostatnom čase i sociaacutelnych podnikov V prostrediacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy však nie je potrebneacute hodnotiť zabezpečovanie verejnyacutech služieb fi-nančnyacutem ziskom ale skocircr inyacutemi kategoacuteriami ako kvalita roz-sah efektivita a napokon aj sociaacutelnymi aspektmi činnosti komunitnyacutech hlavne sociaacutelnych podnikov ako napr posky-tovať zamestnanosť v prospech ohrozenyacutech skupiacuten obyva-teľov ľudiacute so zdravotnyacutem hendikepom nedostatočnyacutem vzdelaniacutem alebo ďalšiacutemi objektiacutevnymi barieacuterami ktoreacute ich znevyacutehodňujuacute na klasickom trhu praacutece Teda parametrami ktoreacute suacute relevantneacute pre kvalitu komunitneacuteho života Komunaacutelne podniky určeneacute na zabezpečovanie verej-nyacutech služieb treba hodnotiť aj z hľadiska obslužnosti uacutezemia rozsahu poskytovanyacutech služieb a z hľadiska tvorby a udržia-vania pracovnyacutech miest a nielen z hľadiska dosahovania eko-nomickyacutech ukazovateľov Na druhej strane spaacutejanie viace-ryacutech samospraacutev pri zakladaniacute spoločnyacutech podnikov ktoreacute buduacute tieto služby vykonaacutevať pre viac obciacute naraz umožniacute dosahovanie ich vyššej efektiacutevnosti zjednodušiacute spolufinan-covanie eurofondovyacutech projektov pomocircže rozloženiu riziacutek zlacnie verejneacute obstaraacutevanie a pod Ďalšiacute priacutenos v komunitnom podnikaniacute kooperujuacutecich obciacute sa ponuacuteka v ich dosahu na cenotvorbu v možnostiach spoločneacuteho investovanie do modernizaacutecie v lepšej verejnej kontrole pri disponovaniacute s verejnyacutem majetkom a naacutesledne v zhodnocovaniacute obecneacuteho majetku Komunitneacute podnikanie mocircže priamo no i nepriamo (na-pr cez zvyacutešenuacute zamestnanosť) zvyacutešiť vlastneacute priacutejmy obciacute a pomocirccť zvyšovaniu miery samofinancovania miestnej uacutezemnej samospraacutevy čo v praxi znamenaacute viac finančnyacutech
prostriedkov na vyacutekon originaacutelnych samospraacutevnych funkciiacute a rast disponibilnyacutech zdrojov určenyacutech na vyacutedavkoveacute potre-by suacutevisiace s rozvojom uacutezemia Doplnkovou formou podnikania na ktorom sa podieľa-juacute samospraacutevy je suacutekromno-verejneacute partnerstvo (PPP) PPP projekty mocircžu byť využiacutevaneacute na zabezpečenie verejnej in-fraštruktuacutery (vybudovanie a prevaacutedzkovanie) alebo verejno-prospešnej služby Požiadavky (parametre infraštruktuacutery uacuteroveň poskytovanej služby a pod) definuje samospraacutevny orgaacuten ktoryacute sa podieľa na financovaniacute obvykle postupnyacutem splaacutecaniacutem svojho finančneacuteho podielu Mesto resp obec de-finuje požadovaneacute vyacutestupy projektu ktoreacute by mali byť kvan-tifikovateľneacute a merateľneacute aby sa umožnili monitorovať a hodnotiť vyacutekon suacutekromneacuteho partnera Zodpovednosť za zabezpečenie služby však zostaacuteva uacutelohou mesta resp obce Ak sme kriticky poukazovali na nedostatočnuacute me-dziobecnuacute spolupraacutecu ktoraacute by mala obce posilniť upozor-ňujeme i na to že intenziacutevnejšia by mala byť i kooperaacutecia samospraacutev lokaacutelnej a regionaacutelnej uacuterovne Socioloacuteg Peter Gajdoš v publikaacutecii bdquoAko sa meniacute vidiek na Slovenskuldquo uve-rejnil prieskum vniacutemania vyššiacutech uacutezemnyacutech celkov starosta-mi obciacute Autori prieskumu na zaacuteklade odpovediacute zostavili reb-riacuteček faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute rozvoj v obciach Niet pochyacuteb že podľa štatutaacuternych predstaviteľov obciacute suacute fi-nančneacute možnosti najvyacuteraznejšiacutem faktorom rozvoja obciacute Ďalšie priečky obsadili politickeacute a ekonomickeacute zmeny v štaacute-te Až za celoštaacutetnymi zmenami nasledujuacute ekonomickeacute zme-ny v danom regioacutene Zo stupnice 15 faktorov ovplyvňujuacute-cich rozvoj v obci obsadila regionaacutelna politika až 7 priečku Takeacuteto veľmi niacutezke vniacutemanie dopadu politiacutek vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov je negatiacutevnym signaacutelom o prepojenosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy v regioacutene s pocircsobeniacutem vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov Vaumlčšia spolupraacuteca obidvoch uacuterovniacute samospraacutev mocircže prispieť k vaumlčšej kooperaacutecii susednyacutech obciacute a znižovaniu vnuacutetroregionaacutelnych rozdielov čo mimochodom bolo jedno z očakaacutevaniacute od činnosti samospraacutevnych krajov už pri ich vzni-ku v roku 2002 Spaacutejanie vidieka na baacuteze mikroregioacutenov po-silniacute ich ekonomickuacute silu a ako sme už upozornili vytvaacutera priestor na efektiacutevnejšie zabezpečovanie verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute vraacutetane poskytovania tyacutech služieb ktoryacutech zabezpečovanie je v priacutepade samostatnyacutech obciacute s malyacutem počtom obyvateľov problematickeacute a finančne neuacutenosneacute Medziobecnaacute spolupraacuteca a spolupraacuteca dvoch uacuterovniacute samo-spraacutev im mocircže pomocirccť transformovať sa na bdquosmartldquo regioacuteny a smart mestaacute a smart obce89
39
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č7 Centraacute zdieľanyacutech služieb
Štruktuacutera samospraacutev napovedaacute že pri 2978 samospraacutevach maacuteme 2261 s počtom obyvateľov do 3000 a 1123 do 500 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutev tvoria obce so štatuacutetom mesta 141 samospraacutev 10 miest maacute nad 50000 obyvateľov a 20 miest maacute menej ako 5000 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutevnych celkov tvoria obce 96
Poskytovanie komplexu prenesenyacutech a originaacutelnych kompetenciiacute v malyacutech a najmenšiacutech obciach je pre tieto samospraacutevy často nerealizovateľneacute Vyacutechodisko nie je v rušeniacute obciacute V každej komunite je potrebnyacute bdquoosobnyacute prvyacute kontaktldquo Perspektiacutevou je medziobecnaacute spolupraacuteca Jednou z organizačnyacutech foriem medziobec-nej spolupraacutece suacute tzv centraacute zdieľanyacutech služieb
1) Princiacutep zdieľania sa osvedčil pri spoločnyacutech obecnyacutech uacuteradoch Využitie potenciaacutelu zdieľania je vhodneacute na realizaacuteciu spoločneacuteho vyacutekonu originaacutelnych kompetenciiacute ako aj na zabezpečenie dostupnosti poskytovanyacutech verejnoprospešnyacutech služieb na uacuterovni mikroregioacutenov Bude nevy-hnutneacute odstraacuteniť dlhodobeacute systeacutemoveacute nedostatkov zo strany štaacutetu ktoreacute braacutenia efektiacutevnejšiemu spoločneacutemu realizovaniu preneseneacuteho vyacutekonu štaacutetnej spraacutevy
2) Podpora integrovanyacutech centier zdieľanyacutech služieb Pilotnyacute projekt pre zriadenie tzv Centier zdieľanyacutech služieb a ich naacuteslednaacute aplikaacutecia na uacuteroveň mikroregioacutenov suacute ideaacutelnym spocircsobom nastavenia systematickej podpory medziobecnej spolupraacutece
3) Podpora princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo Podporou spoločnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniacute na uacuterovni mikroregioacutenov a spoločneacuteho vyacutekonu verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute sa mocircžu dosiahnuť bdquouacutespory z rozsahuldquo ktoreacute pomocircžu ekonomike participujuacutecich mikroregioacutenov 4) Zavedenie legislatiacutevnej povinnosti samospraacutev integrovať vybraneacute časti svojej agendy pod spoločnyacute vyacutekon v raacutemci tzv Centier zdieľanyacutech služieb
Po pilotnom testovaniacute integraacutecie časti agendy pre spoločnyacute vyacutekon a odstraacuteneniacute nedostatkov zistenyacutech v pilotnyacutech centraacutech bude nevyhnutneacute rozšiacuteriť tzv Centraacute zdieľanyacutech služieb na celoplošnuacute uacuteroveň s minimali-zaacuteciou riziacutek vyplyacutevajuacutecich zo soliteacuterstva ktoreacute by obmedzilo dosahovanie očakaacutevanyacutech bdquouacutespor z rozsahuldquo personaacutelneho obsadenia funkčnosti udržateľnosti aj predpokladu napĺňania princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo
5) Podpora porovnaacutevania a princiacutepov benchmarkingu Pri pilotnom zriadeniacute tzv Centier zdieľanyacutech služieb bude potrebneacute aplikovať na ich činnosť naacutestroje ben-chmarkingu pretože spoločneacute porovnaacutevanie pomocircže pri odstraňovaniacute individuaacutelnych pochybeniacute a pomocircže zefektiacutevniť spoločnyacute vyacutekon agendy
6) Systematickaacute podpora medziobecnej spolupraacutece na baacuteze verejnoprospešnyacutech činnostiacute Mestaacute a obce majuacute zaacutekonnuacute povinnosť vykonaacutevať verejnoprospešneacute činnosti Mnoheacute z nich je efektiacutevnejšie realizovať spoločne na uacuterovni viaceryacutech spolupracujuacutecich obciacute Tyacutemto priacutestupom samospraacutevy ziacuteskajuacute priamy dosah na cenotvorbu na rozsah a kvalitu zabezpečujuacutecich služieb dosahujuacute vyššiu efektiacutevnosť a to aj pri využiacutevaniacute Euroacutepskych investičnyacutech a štrukturaacutelnych fondov
7) Integraacutecia elektronickyacutech služieb a budovanie lokaacutelneho eGovernmentu Podpora budovania tzv lokaacutelneho eGovernmentu kde bude z jedneacuteho centraacutelneho bodu zabezpečovanaacute taacuteto agenda pre samospraacutevy na uacuterovni mikroregioacutenu pomocircže využiť limitovanyacute odbornyacute potenciaacutel pre viacero samospraacutev naraz
8) Podpora koordinovaneacuteho rozvoja uacutezemia Využitie odborne zdatneacuteho personaacutelu pre projektovyacute manažment na uacuterovni viaceryacutech samospraacutev v prostrediacute mikroregioacutenu je priestor na to aby samospraacutevy uacutezko prepojeneacute a vzaacutejomne spolupracujuacutece dokaacutezali pripravo-vať a implementovať projekty pri ktoryacutech sa spolupraacutecou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresova-nyacutech samospraacutev znižuje miera riziacutek spojenyacutech s udržateľnosťou a zaacuteroveň vytvaacutera platforma na vlastnyacute pro-jektovyacute manažment
4 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A FIŠKAacuteLNE REFORMY
90 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
91 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
92 Dovozne naacuteročnyacute slovenskyacute export je zaacutevislyacute od riadne fungujuacutecej zahraničnej dodaacutevateľskej siete ktoraacute bola v prvej vlne čiastočne naru-šenaacute Preto sa hovorilo nielen o kriacuteze na strane dopytu no i na strane ponuky V druhej vlne pre ťažkosti s dovozom niektoryacutech komponentov ohlaacutesila už obmedzenie vyacuteroby automobilka Kia
93 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
94 Strednodobaacute predikcia 2 štvrťrok NBS 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_PublikaciePREDIK2020protectedP2Q-2020pdf Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020 httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyprogram-stabilityprogram-stabilityhtml Eurostat revidoval uacutedaj dlhu za r 2019
40
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-202390 predpokladal dvojmesačneacute trvanie pandeacutemie Me-dzityacutem nastuacutepila jej druhaacute vlna s čiastočne negatiacutevnejšiacutem dopadom na niektoreacute segmenty podnikateľskeacuteho sektora ako i služieb poskytovanyacutech vo verejnom zaacuteujme (zdravot-niacutectvo verejnaacute doprava a pod) Vzhľadom na to že počas prvej vlny sa vlaacutedy a podnikateľskaacute sfeacutera a ostatneacute segmen-ty spoločnosti naučili na ňu reagovať nie suacute očakaacutevania až natoľko negatiacutevne ako v prvej vlne Index PMI v eurozoacutene (Manufacturing Purchasing Managerslsquo Index ktoryacute meria uacuteroveň naacutekupu v priemysle a pokiaľ je nad 50 indikuje jeho rast) k 1 oktoacutebru 2020 je nad uacuterovňou 50 (537) hoci v apriacuteli klesol na 334 Je však predčasneacute predpovedať akaacute bude jeho uacuteroveň a uacuteroveň inyacutech indikaacutetorov očakaacutevaneacuteho rastu (poklesu) v nasledujuacutecich mesiacoch a ako sa to odraziacute na jednotlivyacutech faktoroch rastu exporte konečnej spotrebe domaacutecnostiacute a investiacuteciaacutech Investiacutecie suacutekromneacuteho sektora buduacute zrejme hlboko poddimenzovaneacute Odhaduje sa že fixneacute investiacutecie v r 2020 klesnuacute o takmer dvojciferneacute čiacuteslo a približne o toľko aj export 91 Dĺžka a rozsah druhej vlny suacute hlavnyacutem faktorom neis-toty pri odhadoch kedy a v akom rozsahu sa obnovia uka-zovatele exportu konečnej spotreby domaacutecnostiacute a suacutekrom-nyacutech investiacuteciiacute Koronakriacuteza nie je však jedinyacutem faktorom
Po skončeniacute suacutečasnej koronakriacutezy buduacute podľa MF SR verejneacute financie čeliť vyacutezve dlhodobej udržateľnosti a nut-nosti fiškaacutelnej konsolidaacutecie tj nutnosti znižovania deficitu
neistoty Na zaacutekladnyacutech ekonomickyacutech ukazovateľoch sa odraziacute politika vlaacutedy SR a v miere ako sme zaacutevisliacute od expor-tu zahraničnyacute dopyt a priacutepadne i ponuka 92
V roku 2020 sa predpokladaacute pokles HDP o 67 HDP v nasledujuacutecom roku rast o 55 HDP Napriek opatreniam vlaacutedy ktoreacute zmierňujuacute rast nezamestnanosti sa v roku 2020 zaznamenal prudkyacute pokles zamestnanosti a miera neza-mestnanosti sa iba postupne bude dostaacutevať na predkriacutezovuacute uacuteroveň Uacuteroveň zamestnanosti bude zaacutevisieť i od modelu zelenej a digitaacutelnej transformaacutecie Podľa NBS deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 82 HDP93 Program stability MF SR predpokladaacute deficit na uacuterovni 84 HDP a Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na roky 2021- 2023 až 968 HDP Docircvodom je vyacuteraznyacute po-kles daňovo-odvodovyacutech priacutejmov v docircsledku poklesu HDP a fiškaacutelne naacuteklady opatreniacute na stabilizaacuteciu ekonomiky V roku 2021 sa očakaacuteva deficit na uacuterovni 744 HDP Rast deficitu sa odraziacute na zvyacutešenom dlhu štaacutetu Kyacutem ku koncu roka 2019 dosiahol dlh štaacutetu hodnotu 485 HDP a čistyacute dlh iba 43 2 HDP94 v tomto roku dlh mocircže naraacutesť tesne nad hranicu 60 HDP (podľa MF SR až na uacuteroveň 612 HDP) Odhady na nasledujuacutece roky suacute podľa Naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na uacuterovni 65 HDP a v roku 2023 až 694 HDP
verejnyacutech financiiacute a zadlženosti štaacutetu Na dodržanie euroacutep-skych fiškaacutelnych pravidiel je potrebneacute podľa maacutejoveacuteho Programu stability prijať konsolidačneacute opatrenia vo vyacuteške
41 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNYacuteCH FINANCIIacute
95 Je to zhruba uacuteroveň pomoci SR z euroacutepskeho Fondu obnovy na čerpanie ktoryacutech maacute vlaacuteda predložiť Naacuterodnyacute plaacuten obnovy a odolnosti odsuacutehlasenyacute Bruselom do 30 apriacutela 2021
41
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
11 miliardy v roku 2021 až 34 miliardy v roku 2023 Podľa oktoacutebroveacuteho naacutevrhu MF SR by mal deficit klesnuacuteť z -744 HDP v roku 2021 až na uacuteroveň vyrovnaneacuteho rozpočtu v roku 2023 To by si vyžiadalo prijatie konsolidačnyacutech opat-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia okrem dodržania euroacutepskych pravidiel a uacutestavneacuteho zaacutekona o rozpočtovej zodpovednosti maacute zabezpečiť udržanie vysokeacuteho ratingu slovenskeacuteho dlhu ratingovyacutemi agentuacuterami docircvery finančnyacutech trhov a v docirc-sledku toho niacutezke uacuteroky na financovanie naacutešho kraacutetko i dl-hodobeacuteho dlhu Fiškaacutelna konsolidaacutecia je vo všeobecnosti naacutestrojom makroekonomickej stability no tuacuteto uacutelohu neplniacute vždy Docirc-ležiteacute je okrem jej rozsahu i tempo realizaacutecie ako na to spraacutevne upozornil vlaacutedny materiaacutel Pokiaľ v nasledujuacutecich štvrťrokoch bude pretrvaacutevať recesia resp iba veľmi niacutezky rast uryacutechľovanie fiškaacutelnej konsolidaacutecie mocircže mať za naacutesle-dok prehlbovanie recesie analogicky ako tomu bolo po fi-nančnej a ekonomickej kriacuteze 20082009 Mocircže hroziť že budeme mať novuacute ldquoVeľkuacute recesiuldquo ndash v rozmedziacute niekoľkyacutech rokoch po tej predchaacutedzajuacutecej a podmienky na fiškaacutelnu kon-solidaacuteciu sa ešte zhoršia Docircležiteacute bude preto spraacutevne nastavenie rozsahu i tempa fiškaacutelnej konsolidaacutecie Pokiaľ by nastalo zotavenie hospodaacuterstva v podobe bdquoVldquo tj prebehlo by ryacutechlo pod-mienky pre fiškaacutelnu konsolidaacuteciu by mohli byť priaznivejšie Vypuknutie druhej vlny v niektoryacutech štaacutetoch EUacute v rozsahu vaumlčšom ako bola prvaacute vlna robiacute takyacuteto obrat maacutelo pravde-podobnyacutem a je možneacute skocircr predpokladať že budeme čeliť nepriazniveacutemu scenaacuteru hospodaacuterskeho vyacutevoja v tvare U
Fiškaacutelna konsolidaacutecia na strane vyacutedavkov pravicovyacutech vlaacuted je zameranaacute zvyčajne na znižovanie vyacutedavkov do soci-aacutelnej sfeacutery ako bdquoneefektiacutevnychldquo vyacutedavkov (napr zvyšovanie adresnosti sociaacutelnych daacutevok a štaacutetnej podpory podmieňo-vanie sociaacutelnych daacutevok praacutecou napr daacutevok v hmotnej nuacutedzi nuacutetenou praacutecou a pod) ako i na bdquoreformyldquo v poskytovaniacute služieb vo verejnom zaacuteujme (obmedzenie vyacutedavkov vo vzdelaacutevacom systeacuteme ako napr naacutesilneacute rušenie resp zlučo-vanie škocircl zvyšovanie spoluuacutečasti pacienta na zdravotnej starostlivosti okrem spoplatňovania i privatizaacutecia zdravot-niacutectva a pod) Okrem toho fiškaacutelna konsolidaacutecia byacuteva previazanaacute s tlakom na zmrazovanie miezd a prepuacutešťanie vo verejnom sektore (plaacutenovaneacute v buduacutecom roku na uacuterovni 5) na spo-malenie zvyšovania minimaacutelnej mzdy resp s pokusmi pre-
reniacute dokonca až v objeme 6 mld eur95 Materiaacutel ale uvaacutedza bdquoTakaacuteto prudkaacute fiškaacutelna reštrikcia by mala zaacutevažneacute devastač-neacute uacutečinky na ekonomiku i celuacute spoločnosť vraacutetane sociaacutelne-ho zmieru a politickej stabilityldquo
sadiť regionaacutelnu či odvetvovuacute minimaacutelnu mzdu v snahe bdquoušetriťldquo pre podnikateľov ale aj s tlakom na nižšiu ochranu zamestnanca a ohrozenie sociaacutelneho partnerstva ( u naacutes ne-funkčnosť tripartity) a pod Riziko opatreniacute ktoreacute majuacute ne-gatiacutevny dopadu na kuacutepyschopnyacute dopyt sektora domaacutecnostiacute je v tom ndash osobitne ak sa tyacuteka obmedzenia dopytu po do-maacutecej produkcii a službaacutech že buduacute recesiu predlžovať Aj keď pre exportne orientovaneacute slovenskeacute hospodaacuterstvo (o tom na inom mieste) bude docircležityacute vonkajšiacute dopyt bez pod-pory domaacuteceho suacutekromneacuteho dopytu sa z nej ťažko dosta-neme von Fiškaacutelna konsolidaacutecia sa nemocircže preto odohrať iba v rovine štaacutetneho rozpočtu resp rozpočtu všeobecnej vlaacutedy (rozpočtu verejnej spraacutevy) Jej uacutespech bude primaacuterne zaacutevi-sieť od toho či sa podariacute transformovať doterajšiacute sociaacutel-no-ekonomickyacute model rozvoja na novyacute model ktoreacuteho nos-neacute piliere buduacute diverzifikovanaacute štruktuacutera slovenskej ekonomiky environmentaacutelna a digitaacutelna transformaacutecia pod-pora lokaacutelneho rozvoja a solidaacuterna spoločnosť (časti 1 2 3 a 6 tejto štuacutedie) Podľa Programu stability fiškaacutelna konsolidaacutecia maacute viesť k zniacuteženiu vysokeacuteho rizika dlhodobej udržateľnosti verej-nyacutech financiiacute Aby sa to podarilo dosiahnuť bude podľa vlaacute-dy potrebnaacute kombinaacutecia postupneacuteho znižovania deficitu a docircchodkovej reformy Podoba docircchodkovej reformy je za-tiaľ naznačenaacute iba veľmi stručne napr sa chce presadiť na-viazanosť veku na odchod do docircchodku na strednuacute dĺžku života zastaviť indexaacuteciu minimaacutelneho docircchodku Nič sa nedozvedaacuteme o udržateľnosti 1 piliera docircchodkoveacuteho sys-teacutemu tj Sociaacutelnej poisťovne za podmienky zachovania au-tomatizmu zvyšovania odvodoveacuteho percenta do II pilieru pri znovuzavedeniacute povinnosti na vstup do II piliera a naj-novšie i vyčlenenia osobitneacuteho fondu z prostriedkov odvaacute-dzanyacutech do Sociaacutelnej poisťovne na kurzarbeit Udržateľnosť verejnyacutech financiiacute bude zaacutevisieť i od udr-žateľnosti financovania v zdravotniacutectve Transformaacutecia ne-mocniacutec na as ako naacutestroj na zamedzenie rastu ich zadlže-nosti sa neosvedčila a navrhuje sa novyacute naacutestroj - dlhovaacute brzda Pri podfinancovaniacute zdravotniacutectva a jeho vysokej skrytej zadlženosti to na hospodaacutereniacute nemocniacutec nič nezme-niacute Bude sa treba vraacutetiť k zaacutekazu zisku zdravotnyacutech poisťovniacute
411 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA AKO A AKYacuteM TEM-POM
96 Takyacuteto bol naacutevrh Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu ktoryacute schvaacutelila vlaacuteda SR v rokoch 1 Dzurindovej vlaacutedy Vyhlaacutesenie o hospodaacuterskej politike (Na uacutečely programu SMP s Medzinaacuterodnyacutem menovyacutem fondom) Materiaacutel na rokovanie vlaacutedy 1482001 28 Marca 2001
97 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
98 IMK navrhuje pravidlo na vyacutedavkoveacute stropy na neinvestičneacute vyacutedavky okrem cyklickyacutech vyacutedavkov ako suacute napr podpora v nezamestnanosti a niektoreacute ineacute sociaacutelne vyacutedavky pre vysoko zadlženeacute štaacutety a na investičneacute vyacutedavky použiť tzv zlateacute pravidlo Zlateacute pravidlo znamenaacute že investiacute-cie by sa mali financovať na dlh Medzi takto financovaneacute investiacutecie nezahrňuje iba tradične chaacutepaneacute investiacutecie do infraštruktuacutery a pod ale aj investiacutecie do ľudskeacuteho kapitaacutelu ako do vzdelania a pod Proposal for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
99 Supiot Alain La Gouvernance par les nombres Cours au Collegravege de France (2012-2014) Paris 2015
42
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
412 FIŠKAacuteLNA DISCIPLIacuteNA AKO NAacuteSTROJ KON-SOLIDAacuteCIE
alebo k modelu zdravotneacuteho poistenia ktoryacute bude zahrno-vať transformaacuteciu VŠZP na neziskovuacute inštituacuteciu a suacutekrom-nyacutech zdravotnyacutech poisťovniacute na doplnkoveacute zdravotneacute pois-ťovne96
Vlaacuteda maacute v uacutemysle reviacuteziu reformy verejnej spraacutevy Taacute by nemala prebehnuacuteť bez docirckladnej analyacutezy jej suacutečasneacuteho fungovania Lokaacutelny rozvoj ktoryacute presadzujeme ako docircleži-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia navrhovanaacute vlaacutednymi materiaacutelmi kladie neprimeranyacute docircraz na vyacutedavkovuacute straacutenku rozpočtu Do riadenia financiiacute chce zaviesť viacročneacute vyacutedavkoveacute stro-py a chce posilniť princiacutep Hodnoty za peniaze Zavedeniacutem zaacutekonnej povinnosti reviacutezie vyacutedavkov by sa reviacutezia stala in-tegraacutelnou suacutečasťou rozpočtoveacuteho procesu uvaacutedza97 Niektoreacute z ďalšiacutech naacutevrhov vlaacutedy ako zlepšiť rozpočto-vuacute discipliacutenu a predviacutedateľnosť ako napr transparentnosť rozpočtu (priacuteprava rozpočtu na rok 2021 bola nielen uacuteplne netransparentnaacute ale pri jeho priacuteprave uacuteplne absentovala uacuteloha tripartity) funkčneacute trojročneacute rozpočtovanie a pod suacute žiaduacutece Treba však dodať že princiacutep Hodnoty za peniaze bol zabudovanyacute v programovom rozpočtovaniacute a viacročneacute rozpočtovanie ako i rozpočtovanie pre celuacute verejnuacute spraacutevu boli suacutečasťou reformy fiškaacutelneho manažmentu na prelome konca 90 rokov a začiatkom 21 storočia ale sa buď využiacute-vali formaacutelne alebo sa ignorovali uacuteplne Inak je to ale s vyacute-davkovyacutemi stropmi Navrhuje ich vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko ako nielen naacutestroj na udržanie vyacutedavkov rozpoč-tu ale aj ako naacutestroj posilnenia proticyklickej funkcie verej-nyacutech financiiacute Viacročneacute vyacutedavkoveacute stropy mocircžu v čase vy-sokeacuteho hospodaacuterskeho rastu pocircsobiť proti jeho nadmerneacutemu prehriatiu no v čase recesie naopak predstavujuacute vyacuteraznyacute procyklickyacute naacutestroj tj pocircsobia jednostranne iba v jednom smere Obmedzujuacute zvyacutešenie vyacutedavkov ktoreacute by mali po-mocirccť dostať sa z recesie ako napriacuteklad vyacutedavky do infraš-truktuacutery na podporu podnikania alebo do sociaacutelnych slu-žieb Vyacutedavkoveacute stropy nie suacute teda naacutestrojom
tyacute faktor transformaacutecie nielen slovenskeacuteho hospodaacuterstva ale i demokratizaacutecie spoločnosti sa nebude mocirccť zabezpe-čiť bez novyacutech zdrojov Časť z nich by sa mohla ziacuteskať z lo-kaacutelnych daniacute vraacutetane inak nastavenej dane z nehnuteľnostiacute a z daňoveacuteho mixu pre samospraacutevy ktoryacute by bol menej citlivyacute na konjunktuacuterne vyacutekyvy a zaacuteroveň by zabezpečoval vyššie priacutejmy
proti-cyklickosti Naacutestrojom proticyklickeacuteho vyacutevoja suacute auto-matickeacute stabilizaacutetory zabudovaneacute v rozpočte ako dane a sociaacutelne vyacutedavky reagujuacutece na rastpokles hospodaacuterstva napr daň z priacutejmov (progresiacutevne zdanenie) podpora v neza-mestnanosti (aj kurz arbeit) a je potrebneacute ich uacutelohu posilňo-vať a nie redukovať98
Vyacutedavkoveacute stropy suacute diskutabilneacute i z hľadiska udržiava-nia demokratickyacutech princiacutepov spoločnosti Oslabujuacute rozho-dovanie parlamentu ako demokraticky zvolenej inštituacutecie a posilňujuacute postavenie technokratickeacuteho rozhodovania (napr zaacutevermi uacutetvaru Hodnota za peniaze by sa mali bdquoriadiťldquo minis-tri preceňujuacute sa zaacutevery Rady pre rozpočtovuacute zodpoved-nosť ktoraacute nemaacute žiadnu politickuacute zodpovednosť a pod) Napriek tomu že si vaacutežime a rešpektujeme expertneacute naacutezory odmietame neoliberaacutelnu koncepciu technokratmi bdquoobme-dzenej demokracieldquo Vyacutedavkoveacute stropy mocircžu byť okrem toho brzdou akeacute-koľvek reštrukturalizačneacuteho uacutesilia a reforiem ktoreacute sa neza-obiacutedu bez dodatočnyacutech vyacutedavkov Mocircžu sa tak stať aj brz-dou environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie a prispieť k sociaacutelnej degradaacutecii99 Zmluva o stabilite koordinaacutecii a spraacuteve v hospodaacuterskej a menovej uacutenii skraacutetene nazyacutevanaacute fiškaacutelny pakt je medzinaacute-rodnaacute zmluva ktoraacute sa stala uacutečinnou k 1 januaacuteru 2013 Taacuteto zmluva požaduje aby rozpočet verejnej spraacutevy bol vyrovna-nyacute alebo v prebytku podľa definiacutecie uvedenej v zmluve Okrem pravidiel o skoro vyrovnanom rozpočte automatic-kom mechanizme na spustenie korekčnyacutech opatreniacute posta-veniacute ECJ atď požiadavkou bola jej transpoziacutecia do naacuterodnej
100 Private Sector Debt in GDP httpsstatsoecdorgindexaspxqueryid=34814 NBS uvaacutedza inyacute uacutedaj o zadlženosti suacutekromneacuteho sektora Podľa nej v poslednom štvrťroku bola na uacuterovni 934 HDP (Tento uacutedaj pravdepo-dobne nezahrnuje dlh sektora domaacutecnostiacute) Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
101 httpsdataoecdorghhahousehold-debthtm
102 Spraacuteva o finančnej stabilite NBS maacutej 2020
103 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf NBS neskocircr spriacutesnila limit pre maximaacutelny podiel splaacutetok k priacutejmu zniacuteženeacutemu o životneacute minimum (DSTI) z 80 na 60 a avizovala že bude postupne spriacutesňovať uplatňovanie vyacutenimiek z tohto pravidla
104 Po oktoacutebrovom zasadnutiacute Riadiaceho vyacuteboru ECB Cristine Lagarde zdocircraznila že vyacutehľad eurozoacuteny zostaacuteva neistyacute a rizikaacute suacute staacutele skocircr smerom nadol ndash hlavne z docircvodu epidemiologickyacutech riziacutek Naďalej suacute preto veľmi potrebneacute dostatočneacute monetaacuterne a fiškaacutelne stimuly ktoreacute podporujuacute ekonomickyacute rast inflaacuteciu a trhy praacutece v eurozoacutene Erste Group Research Tyacuteždennyacute prehľad 20 10 2020
105 bdquoHlavnyacutem cieľom Euroacutepskeho systeacutemu centraacutelnych baacutenk ďalej len bdquoESCBldquo je udržať cenovuacute stabilitu Bez toho aby bola dotknutaacute cenovaacute stabilita ESCB podporuje všeobecneacute hospodaacuterske politiky v Uacutenii so zaacutemerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Uacutenie ako suacute vymedzeneacute v člaacutenku 3 Zmluvy o Euroacutepskej uacuteniildquo Konsolidovaneacute znenie zmluvy o Euroacutepskej uacutenii a zmluvy o fungovaniacute Euroacutepskej uacutenie Člaacutenok 127 paragraf 1
43
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
legislatiacutevy do jedneacuteho roka Predčasne z iniciatiacutevy vtedajšej vlaacutedy a za podpory vtedajšej opoziacutecie (Smer-SD) bol prijatyacute uacutestavnyacute zaacutekon o rozpočtovej zodpovednosti s uacutečinnosťou od 1 marca 2012 tj o dva roky skocircr ako to bolo potrebneacute
Ako sme už uviedli podľa odhadu Ministerstva financiiacute SR stuacutepne verejnyacute dlh zo 48 resp 485 HDP (revidova-neacute Eurostatom) v roku 2019 na 612 v roku 2020 a bude raacutesť aj ďalej Cieľom finančnej konsolidaacutecie je zastaviť rast dlhu štaacutetu Toto snaženie nemocircže iacutesť na uacutekor rastu zadlže-nosti suacutekromneacuteho sektora osobitne sektora domaacutecnostiacute Kyacutem dlh štaacutetu v r 2019 bol na uacuterovni 485 HDP dlh suacutek-romneacuteho sektora dosahoval 135 HDP a nad 100 sa po-hybuje už od r 2009100 Dlh sektora domaacutecnostiacute dosiahol 81 disponibilneacuteho priacutejmu v r 2019101
V priebehu roka 2019 sa postupne spomalil rast uacuteve-rov v suacutekromnom sektore i v sektore domaacutecnostiacute Najdyna-mickejšie raacutestli uacutevery domaacutecnostiacute na nehnuteľnosti a ich rast bol stabilnyacute i počas koronakriacutezy102 Uvaacutedza sa že Slovensko je euroacutepskym liacutedrom v tempe rastu novyacutech pocircžičiek sektora domaacutecnostiacute Udržanie suacutečasneacuteho tempa rastu zadlženosti v dlhodobom horizonte mocircže zvyacutešiť dlhy slovenskyacutech domaacutec-nostiacute zo suacutečasnyacutech 40 HDP (v ČR 31 HDP) až nad 100 HDP Pritom najhoršiacute scenaacuter rastu vlaacutedneho dlhu SR v r 2021 Rady rozpočtovej zodpovednosti je pod 80 HDP najlepšiacute nad 45 HDP Rast uacuteverov na nehnuteľnosti je odrazom politiky štaacute-tu ktoraacute nepodporuje naacutejomneacute byacutevanie a vyvolaacuteva vysokyacute dopyt po hypotekaacuternych uacuteveroch a tyacutem generuje tzv dlho-veacute otroctvo Niacutezka priacutejmovaacute uacuteroveň domaacutecnostiacute ich nuacuteti čerpať spotrebiteľskeacute uacutevery Pokles tyacutechto uacuteverov sa zazna-menal iba počas koronakriacutezy a odraacuteža rastuacutecu neistotu do-maacutecnostiacute do buduacutecnosti
Okrem toho tento zaacutekon bol postavenyacute tak že sa ukaacutezal ako neprimerane tvrdaacute kazajka pre rast pre efektiacutevne manažo-vanie dlhovej služby a pre riešenie naacutesledkov kriacutezy akou je aj koronakriacuteza Korektuacutera tohto zaacutekona je preto nevyhnutnaacute
Investiacutecie do naacutejomneacuteho byacutevania a priacuteslušnej infraš-truktuacutery sa musia stať naacutestrojom sociaacutelne udržateľneacuteho roz-voja Mocircžu zaacuteroveň prispieť k reštrukturalizaacutecii hospodaacuter-stva a k posilneniu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja Je otaacutezne či NBS nemala promptnejšie reagovať na nežiaduci trend zadlžovanie domaacutecnostiacute Uacuteprava limitu pomeru uacuteveru a jeho zabezpečenia (LTV) a zavedenie limitu na pomer cel-kovej zadlženosti k priacutejmu spotrebiteľa (tzv DTI) boli zave-deneacute od 1 7 2019 ale napriek tomu uacutevery domaacutecnostiam v prvyacutech mesiacoch roka raacutestli rovnakyacutem tempom103
V časoch kriacutezy a recesie je akuacutetnejšie ako v obdobiacute sta-bilneacuteho hospodaacuterskeho vyacutevoja koordinovať fiškaacutelnu politiku vlaacutedy s politikou centraacutelnej banky104 Do určitej miery to pla-tiacute i v našom priacutepade keď zodpovednosť za menovuacute politiku je na ECB Vo všeobecnosti je neefektiacutevne ak menovaacute poli-tika ide v jednom smere a fiškaacutelna v smere opačnom (napr fiškaacutelna politika je reštriktiacutevna a menovaacute expanziacutevna alebo naopak) Okrem toho maacute každaacute z politiacutek iba obmedzeneacute uacutečinky a je preto docircležiteacute kombinovať uacutečinky obidvoch Pri-pomeňme si obdobie Veľkej recesie keď ECB upozorňova-la že je potrebneacute aby opatrenia proti recesii prijiacutemali aj vlaacute-dy Analogickaacute situaacutecia vznikaacute v suacutečasnosti keď opatrenia na pomoc proti kriacuteze a možnej recesii ktoraacute ju mocircže nasle-dovať treba koordinovať Vyacutechodiskom koordinaacutecie musiacute byť bdquodvojityacute mandaacutetldquo NBS ako suacutečasti ESCB105 Uacutečasť guverneacutera na rokovaniach vlaacutedy a pripomienko-vanie vlaacutednych materiaacutelov by mali byť doplneneacute o reciproč-
413 KOORDINAacuteCIA FIŠKAacuteLNEJ POLITIKY A POLITIKY NBS
106 Spraacuteva o finančnej stabilita NBS maacutej 2020 upozorňuje na rizikaacute spojeneacute s predlžovaniacutem splatnosti uacuteverov na byacutevanie a osobitne na feno-meacuten poskytovania uacuteverov so splatnosťou po dosiahnutiacute docircchodkoveacuteho veku na sektor domaacutecnostiacute i bankovyacute sektor
107 httpswwwecbeuropaeuecborgaclimatehtmlindexenhtml
108 Guverneacuter Naacuterodnej banky Slovenska Peter Kažimiacuter pri tejto priacuteležitosti povedal bdquoSom hrdyacute že sa Naacuterodnaacute banka Slovenska stala suacutečas-ťou koaliacutecie odhodlanyacutech Ekologicky udržateľnaacute buduacutecnosť bude zaacutevisieť od toho ako dokaacutežeme spravovať rizikaacute a mobilizovať kapitaacutel pre zeleneacute a niacutezkouhliacutekoveacute investiacutecieldquo Aj Naacuterodnaacute banka Slovenska sa zapaacuteja do celosvetoveacuteho boja proti zmene kliacutemy Tlačovaacute spraacuteva NBS 21 11 2019 httpswwwnbsskskinformacie-pre-mediatlacove-spravyspravy-vseobecnedetail-tlacovej-spravy_aj-narodna-banka-sloven-ska-sa-zapaja-do-celosvetoveho-boja-proti-zmene-klimy
109 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
110 httpswwwecbeuropaeupressprdate2020htmlecbpr200318_1~3949d6f266enhtmlV raacutemci programu PEPP mocircže centraacutelna banka realizovať naacutekupy štaacutetnych dlhopisov a okrem toho mocircže kupovať aj kraacutetkodobeacute pokladničneacute poukaacutežky ktoreacute predtyacutem nespadali do jej programu naacutekupu aktiacutev Tieto kroky ECB umožňujuacute realizovať naacutekupy vo vaumlčšom rozsahu a centraacutel-na banka tyacutem pomaacuteha v stabilizaacutecii vyacutenosov a spreadov na štaacutetnych dlhopisoch
44
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
42 ROZPOČET AKO NAacuteSTROJ SOCIAacuteLNE A ENVIRON-MENTAacuteLNE UDRŽATEĽNEacuteHO ROZVOJA
nuacute uacutečasť ministra financiiacute na rokovaniacute Bankovej rady NBS Druhou možnosťou je inštituacutet pravidelnyacutech koordinačnyacutech poraacuted Cieľom je zvyacutešiť vzaacutejomnuacute informovanosť a zlepšiť koordinaacuteciu rozhodnutiacute vlaacutedy a NBS Argumentovanie ohro-zovaniacutem nezaacutevislosti NBS je neopodstatneneacute odraacuteža orto-doxnuacute interpretaacuteciu nezaacutevislosti centraacutelnych baacutenk a nepo-chopenie koordinovaneacuteho postupu obidvoch inštituacuteciiacute v kritickyacutech situaacuteciaacutech Primaacuternymi okruhmi spoločneacuteho zaacuteujmu okrem tradič-nyacutech medzi ktoreacute patria hospodaacutersky vyacutevoj rozpočtoveacute hospodaacuterenie a dlhovaacute služba štaacutetu patria finančnaacute stabilita a osobitne docircsledky odkladu splaacutetok uacuteverov na bankovuacute sfeacuteru106 bankovyacute dohľad a dohľad nad finančnyacutem trhom a najnovšie i boj proti klimatickyacutem zmenaacutem ECB definovala 4 okruhy v ktoryacutech v raacutemci svojho mandaacutetu chce prispieť k boju proti klimatickyacutem zmenaacutem107 Napriacuteklad v okruhu Do-hľad nad bankami chce ECB dosiahnuť aby pri svojom roz-hodovaniacute banky začali brať do uacutevahy rizikaacute z klimatickyacutech zmien Na naacuterodnej uacuterovni by centraacutelne banky mohli iacutesť o krok ďalej a viesť s bankovyacutem sektorom dialoacuteg ako podporiť zele-neacute investiacutecie O to viac keď aj NBS sa stala členom Skupiny pre zelenšiacute finančnyacute systeacutem (Network for Greening the Fi-nancial System - NGFS) tj skupiny centraacutelnych baacutenk a uacutera-dov dohľadu ktoreacute sa zaoberajuacute podporou financovania na riešenie vplyvov klimatickyacutech zmien108
Akuacutetna je informovanosť vlaacutedy o krokoch NBS na
Ciele štaacutetneho rozpočtu definujuacute vlaacutedy rozdielne v zaacute-vislosti od ich konkreacutetnych podmienok Najčastejšie zahrnu-juacute podporu ekonomickeacuteho rastu a dosahovanie resp udrža-nie ekonomickej stability Medzi sociaacutelne ciele rozpočtu sa zaraďuje rast zamestnanosti znižovanie chudoby znižova-
zmiernenie dopadov koronakriacutezy na bankovyacute a finančnyacute sektor napriacuteklad zniacuteženie minimaacutelnej požiadavky na kapitaacutel ktoreacute znamenalo pre slovenskyacute bankovyacute sektor uvoľnenie kapitaacutelu v objeme približne 125 mld euro109 Podľa NBS tento objem uvoľneneacuteho kapitaacutelu postačiacute na dodržanie pravidiel regulaacutecie baacutenk aby mohli poskytovať uacutevery podnikom a do-maacutecnostiam do roku 2024 (pri zachovaniacute tempa rastu uacuteve-rov ako v roku 2019) NBS nasledovala odporuacutečanie ECB a EIOP a vyzvala banky poisťovne a zaisťovne aby sa zdržali vyacuteplaty divi-dend a spaumltneacuteho naacutekupu akciiacute a uvoľnenyacute kapitaacutel požili vyacute-lučne na krytie dopadov kriacutezy a zachovanie svojich kľuacutečo-vyacutech aktiviacutet Vlaacuteda by mala byť informovanaacute ako toto odporuacutečanie banky dodržali Taacuteto požiadavka je o to aktuaacutel-nejšia že vlaacutedna moc zrušila bankovyacute odvod na 2 polovicu roka 2020 a celkom od 11 2021 Docircležityacutem okruhom informovania je aplikaacutecia naacutestro-jov ECB proti koronakriacuteze v slovenskyacutech podmienkach V marci 2020 ECB spustila novyacute program s naacutezvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) ako doplnok exis-tujuacuteceho Asset Purchase Programme (APP) ktoryacute umožňuje aj naacutekup cennyacutech papierov verejneacuteho sektora v rozsahu ka-pitaacutelu centraacutelnych baacutenk a naacutekup cennyacutech papierov finančneacute-ho a nefinančneacuteho suacutekromneacuteho sektora110 NBS maacute tak možnosť stimulovať bankovyacute sektor aby uacutevery smerovali na podporu novyacutech investiacuteciiacute do produktiacutevnej sfeacutery a nie na neproduktiacutevne finančneacute operaacutecie
nie priacutejmovyacutech a majetkovyacutech rozdielov a znižovanie regio-naacutelnych rozdielov Prostriedkom na dosahovanie cieľov roz-počtu je realokaacutecia zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti cez štaacutetny rozpočet a rozpočty inyacutech verejnyacutech inštituacuteciiacute resp použitiacutem požičanyacutech zdrojov
111 The Wellbeing Budget 30 May 2019 httpswwwtreasurygovtnzsitesdefaultfiles2019-05b19-wellbeing-budgetpdf
112 Taxing Wages - Comparative tables httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=AWCOMP
113 Košč Jaacuten Myacutety a fakty o daňovo-odvodovom zaťaženiacute na Slovensku Pracujuacuteca chudoba 2020
114 Revenue Statistics 2019 Tax revenue trends in the OECD Global Revenue Statistics Database httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=RS_GBL
115 Vo Šveacutedsku aj po vlaacutedach pravice sa udržala na uacuterovni 439 HDP Daňovaacute reforma v r 2004 zniacutežila daňovuacute kvoacutetu 2 na uacuteroveň 28 a jej pokles v jednom roku predstavoval 8 bodov Vladimiacuter Špidla zvykol hovoriť že ak klesne daňovaacute kvoacuteta pod 30HDP je koniec demokracie
45
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Novozeacutelandskaacute vlaacuteda pre rok 2019 po prvyacutekraacutet pripra-vila štaacutetny rozpočet nazvanyacute bdquoWellbeing Budgetldquo (v preklade Rozpočet blaha) ktoryacute vymedzuje svoje ciele nasledovne 1 zaoberať sa vaacutežne mentaacutelnym zdraviacutem 2 zlepšiť život detiacute 4 budovať vyacutekonnuacute spoločnosť 5 transformovať ekonomi-ku 6 investovať na Novom Zeacutelande Tretiacute cieľ je osobitnyacute a dotyacuteka sa podpory pocircvodneacuteho obyvateľstva111
Podľa vlaacutednych materiaacutelov rizikami pre verejneacute financie suacute opatrenia prijateacute minulou vlaacutedou v docircchodkovom systeacute-me (trinaacuteste docircchodky indexaacutecia minimaacutelneho docircchodku určenie veku na odchod do docircchodku) Okrem reformy docirc-chodkoveacuteho systeacutemu vlaacuteda pripravuje reformu daňovo-od-vodoveacuteho systeacutemu zameranuacute na prorastovyacute daňovyacute mix znižovanie daňovyacutech uacutenikov na priacutejmovej strane a zvyšova-nie hodnoty za peniaze na strane vyacutedavkov Ako zmeniť daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece tak aby sa podporil rast a neohrozila fiškaacutelna funkcia daniacute Naacutevrh vlaacutedy ešte nie je hotovyacute no z toho čo naznačuje chce zvyacutešiť spotrebneacute dane priacutep DPH zaviesť environmentaacutelnu daň a daň z nehnuteľnostiacute na cenovom princiacutepe Daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece v SR za r 2019 predstavuje 4188 na celkovyacutech naacutekladoch praacutece kyacutem priemer v OECD je 36112 Zďaleka to však medzi štaacutetmi EUacute nie je najvyššie zaťaženie praacutece Vyššie resp značne vyššie dosahujuacute takmer všetky tzv stareacute štaacutety EUacute (Belgicko Fran-cuacutezsko Nemecko Taliansko atď) ale i Maďarsko a Česko Slovenskiacute podnikatelia tvrdia opak a stal sa z toho už myacute-tus113 Inaacute vec je štruktuacutera daňovo-odvodoveacuteho zaťaženia praacutece tj ako sa na celkovyacutech naacutekladoch praacutece podieľa daň z priacutejmu odvody zamestnanca a odvody zamestnaacutevateľa Medzi štaacutetmi EUacute je podiel dane z priacutejmu na celkovyacutech naacutekla-doch praacutece v SR spolu s Greacuteckom najnižšiacute Daňovou reformou v r 2004 (zavedenia tzv rovnej da-ne dokončenie rušenia daniacute z majetku vraacutetane dane z de-
Definovanie prioriacutet sociaacutelno-demokratickeacuteho rozpočtu na nasledujuacutece obdobie by malo zahrnovať transformaacuteciu slovenskej ekonomiky na vyacutekonnuacute a environmentaacutelne udr-žateľnuacute a posilňovanie sociaacutelnej suacutedržnosti v spoločnosti Hlavnyacutem zdrojom rozpočtu na dosiahnutie tyacutechto cie-ľov je prerozdeľovanie zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti prostredniacutectvom daňovej a odvodovej politiky
dičstva zrušenie dane z dividend) a naacuteslednyacutemi čiastkovyacutemi zaacutesahmi (niektoreacute i v smere jej čiastkovej naacutepravy) sa daňo-vaacute štruktuacutera v SR značne deformovala Podiel priacutejmov z da-ne priacutejmov fyzickyacutech osocircb (fo) na celkovyacutech daňovyacutech a odvodovyacutech priacutejmoch bol v r 2018 102 (priemer OECD 239) dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb 104 (priemer OE-CD 93) sociaacutelne a zdravotneacute odvody 439 ku 26 v OE-CD majetkoveacute dane 13 ku 58 DPH 211 ku 202 spotrebneacute dane 121 ku 12 2 a napokon ostatneacute dane 11 ku 26114 Z uvedeneacuteho je zrejmeacute že zaacutekladneacute rozdiely suacute tri v štruktuacutere daňovo-odvodovyacutech priacutejmov suacute v SR hlboko pod-dimenzovaneacute priacutejmy z dane f o ako je priemer OECD (me-nej ako polovica) vyacuterazne vyššiacute podiel pripadaacute na sociaacutelne a zdravotneacute odvody (suacute 17 kraacutet vyššie ako priemer OECD) a štvornaacutesobne nižšie suacute priacutejmy z majetkovyacutech daniacute Pri tom daňovo-odvodoveacute zaťaženie meraneacute ako daňoveacute a odvodo-veacute priacutejmy ku HDP (tzv komplexnaacute daňovaacute kvoacuteta resp da-ňovaacute kvoacuteta 2) je opaumlť na rozdiel od myacutetov rozširujuacutecich think-tankami a meacutediami pomerne niacutezka V r 2018 dosaho-vala 331 HDP 115 podľa MF v r 2019 bola vyššia a dosa-hovala 346 HDP Zaacutevery z naznačenyacutech porovnaniacute suacute zrejmeacute a vyjadrujuacute zaacutekladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty Po prveacute V daňo-vom mixe treba zvyacutešiť daň z priacutejmu fyzickyacutech osocircb zavede-niacutem viaceryacutech paacutesiem progresiacutevneho zdanenia do daňoveacute-ho zaacutekladu zahrnuacuteť všetky priacutejmy fo vraacutetane priacutejmov z prenaacutejmu dividend a inyacutech kapitaacutelovyacutech priacutejmov a pod Pri
421 AKAacute DAŇOVAacute POLITIKA V OBDOBIacute PO KORONA-KRIacuteZE A V ČASE DIGITAacuteLNEJ A ENVIRONMENTAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
116 Urobiť treba aj poriadok s odpočiacutetateľnyacutemi položkami (napriacuteklad prehodnotiť odpisovanie automobilov z daňoveacuteho zaacutekladu pre podnikate-ľov ktoreacute maacute za naacutesledok nielen daňoveacute vyacutepadky no i stimuluje k nadmerneacutemu použiacutevaniu osobnej dopravy na uacutekor ekologicky prijateľnejšej verejnej dopravy) Opaumltovne zaviesť daňovuacute licenciu ktoruacute Smer-SD zrušil na tlak Mosta-Hiacuted ale inak upraviť nastavenie dňovyacutech sadzieb tak aby sa zabezpečila vaumlčšia plynulosť jej zvyšovania
117 Interpretaacutecia dane z dedičstva ako dane zo smrti sa udomaacutecnila v pravicovej reacutetorike Tieto tri majetkoveacute dane (daň z dedičstva daň z da-rovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute) sa vyberajuacute vo všetkyacutech štaacutetoch V4 okrem SR Progresiacutevna daň z priacutejmu sa zase pravicou interpretuje ako daň za uacutespech Každoročne sa publikuje tzv deň daňovej slobody od kedy už bdquoprestaacutevame robiť na štaacutetldquo
118 Who profits from COVID-19 and how can we use that money to help us get a vaccineJuly 22 2020 httpswwwoxfamamericaorgexplorestorieswho-profits-covid-19-and-how-can-we-use-money-help-us-get-vaccine
118 httpseceuropaeutaxation_customsbusinesstax-cooperation-controlvat-gap_en
46
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tom zaviesť progresiacutevnu daň tak aby najnižšia priacutejmovaacute sku-pina po odpočiacutetateľnyacutech položkaacutech z daňoveacuteho zaacutekladu pla-tila fakticky nulovuacute daň Po druheacute Zniacutežiť odvodoveacute na sociaacutelne a zdravotneacute uacutečely pre zamestnaacutevateľov Pokles odvodov do zdravotnyacutech poisťovniacute a Sociaacutelnej poisťovne bude treba nahradiť zvyacuteše-nyacutem odvodom zo štaacutetneho rozpočtu Zvyacutešenie spotrebnyacutech daniacute priacutep DPH na pokrytie vyacutepadku daňovyacutech a odvodo-vyacutech priacutejmov v priacutepade zniacuteženia zdanenia praacutece je prenaacuteša-niacutem daňovej zaacuteťaže na stredneacute a niacutezkopriacutejmoveacute skupiny a zvyšuje priacutejmoveacute nerovnosti Zvyšovanie nepriamych daniacute v prospech znižovania priamych daniacute nie je sociaacutelno-demo-kratickeacute riešenie a preto ho zaacutesadne treba odmietnuť 116
Naopak treba znovu zaviesť majetkoveacute dane ktoreacute sa zrušili počas Dzurindovyacutech vlaacuted (daň z dedičstva zaviesť tak aby nezaťažila bežneacuteho dediča obnoviť daň z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute)117 Jednou z možnostiacute je aj zvaacutežiť daň z luxusu ktoraacute do naacutestupu Emmanuela Macro-na bola daňou vo Francuacutezsku alebo sa z nej financovala vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo Viedni po 1 svetovej vojne (tzv červenaacute Viedeň) Podporiť treba zavedenie environmentaacutelnych daniacute a niektoryacutech inyacutech novyacutech daniacute Ako každaacute kriacuteza aj taacuteto bude mať svojich viacuteťazov a porazenyacutech Za skutočnyacutech viacuteťazov kriacutezy označil pre televiacuteznu stanicu CNBC eurokomisaacuter pre hospodaacuterstvo a dane Paolo Gentiloni gigantickeacute digitaacutelne spoločnosti Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA (Google Amazon Facebook Apple) suacute nepochybne čistiacute viacuteťazi kriacutezy V druhom štvrťroku priacutejmy Amazonu z e-obchodu vzraacutestli oproti minuleacutemu roku o 478 na 459 mld USD a pod To by malo byť ešte silnejšiacutem impulzom k zavedeniu euroacutepskej digitaacutelnej dane Viacuteťazmi kriacutezy nie suacute len digitaacutelne spoločnosti Suacute nimi farmaceutickeacute spoločnosti ktoreacute už teraz zaraacutebajuacute na vakciacute-ne resp liekoch na Covid-19 spoločnosti ktoreacute zaraacutebajuacute na kovidovyacutech testoch a pod Pre viacuteťazov kriacutezy ako reakciu na koronakriacutezu navrhuje zavedenie jednorazovej pandemickej dane OXFAM America118 Dodatkovaacute daň za neprimeranyacute zisk sa napriacuteklad zaviedla v USA počas 2 svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz Ako reakcia na globaacutelnu finančnuacute a ekonomickuacute kriacutezu sa zvažovalo zaviesť daň z finančnyacutech transakciiacute ktoraacute mala byť nielen finančnyacutem zdrojom na riešenie docircsledkov kriacutezy ale i na obmedzenie neproduktiacutevnych finančnyacutech transakciiacute ktoreacute prispeli k vzniku kriacutezy Taacuteto daň sa ale nezaviedla
resp iba v niektoryacutech štaacutetoch EUacute (napr vo Francuacutezsku) a naďalej zostaacuteva nevyužityacutem možnyacutem daňovyacutem priacutejmom Na zmiernenie docircsledkov buduacutecej finančnej kriacutezy na daňoveacuteho poplatniacuteka sa presadila i bankovaacute daň Jej zrušenie suacutečas-nou vlaacutedou napriek tomu že daň neohrozila stabilitu banko-veacuteho sektora iba zniacutežila jeho ziskovosť prispieva k rastu deficitu verejnyacutech financiiacute Daňovaacute politika musiacute reflektovať zelenuacute transformaacuteciu a transformaacuteciu na priemysel č4 resp digitaacutelnu transformaacute-ciu Pripomeňme vyacuterok Vladimiacutera Špidlu o priemyselnej spo-ločnosti č 4 bdquoNemocircže iacutesť o spoločnosť niacutezkych daniacuteldquo Pri zelenej a digitaacutelnej transformaacutecii bude treba zame-dziť pravicovej agende zameranej na oslabovanie obidvoch funkciiacute daniacute fiškaacutelnej a redistribučnej Redistribučnuacute funkciu daniacute plnia predovšetkyacutem progresiacutevna daň z priacutejmov a majet-koveacute dane ale adekvaacutetne plnenie fiškaacutelnej funkcie daniacute umožňuje produkovať tzv verejneacute statky (bezplatnyacute priacutestup k vzdelaniu k zdravotnej starostlivosti poskytovanie sociaacutel-nej pomoci a po) ktoreacute suacutekromnyacute sektor produkovať nie je schopnyacute Obidve funkcie daniacute pokiaľ suacute spraacutevne nastaveneacute umožňujuacute zachovať sociaacutelny štaacutet Okrem pozitiacutevnej motivaacutecie podnikateľskeacuteho sektora i sektora domaacutecnostiacute k zelenej transformaacutecii treba použiť i negatiacutevnu motivaacuteciu a zaviesť viacereacute environmentaacutelne da-ne (daň z CO2 daň z plastov a pod) Rozsiahlejšie uplatňo-vanie automatizaacutecie a robotizaacutecie znovu nastoliacute otaacutezku dane z vyacuterobnyacutech prostriedkov konkreacutetne dane z robotov ktorej zavedenie by čiastočne pomohlo aj trhu praacutece Ambiacuteciou vlaacutedy je znižovať daňoveacute uacuteniky ale konkreacutet-nejšie ako to chce dosiahnuť neuvaacutedza Sociaacutelna demokra-cia pokladaacute boj proti daňovyacutem uacutenikom (tax evasion) proti kraacuteteniu dane a inyacutem daňovyacutem podvodom proti agresiacutevne-mu daňoveacutemu plaacutenovaniu (tax avoidance) a daňovyacutem rajom ktoreacute zhoršujuacute daňoveacute priacutejmy štaacutetu za jeden z faktorov fi-nancovateľnosti sociaacutelneho štaacutetu Zvyčajne sa uvaacutedza iba veľkaacute daňovaacute medzera u DPH (v r 2018 bola vyššia iba v Rumunsku Greacutecku a Litve119) ktoraacute sa v ostatnyacutech rokoch mierne zmenšila ale daňovaacute medzera u priamych daniacute je značnaacute a nedariacute sa zmenšovať Vo vaumlčšine priacutepadov boj proti znižovaniu daňovyacutech priacutejmov je nedostatočne uacutečinnyacute ak sa uskutočňuje iba na naacuterodnej uacuterovni O tom čo by mala sociaacutelno-demokratickaacute politika presadzovať v tomto smere na euroacutepskej uacuterovni resp v OECD pojednaacutevame inde
5 SOLIDAacuteRNASPOLOČNOSŤ
47
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
51 TRANSFORMAacuteCIA NA SOLIDAacuteRNU SPOLOČNOSŤ
Slovensko prešlo od 90 rokov dlhuacute a kľukatuacute cestu Pocircvodneacute predstavy o implementaacutecii trhovej ekonomiky bez priacutevlastkov či o odstraacuteneniacute všetkyacutech naacutenosov štaacutetneho pa-ternalizmu sa siacutece našťastie nezrealizovali ale podobne do-padli aj priacutesľuby o sociaacutelne spravodlivej spoločnosti otvore-nej pre všetkyacutech Slovensko zažilo niekoľko vĺn transformaacutecie pričom ideaacutely sociaacutelnej solidarity suacutedržnosti sociaacutelneho začlenenia boli v najlepšom priacutepade v poziacutecii akeacutehosi nevyhnutneacuteho priacutedavku ktoriacute si politici osvojili no často ani to nie Podobnyacute osud postretol aj vyacuteraz bdquoreformyldquo Jeho pocirc-vodnyacute zmysel spočiacuteval v presadzovaniacute naacutestrojov podporu-juacutecich sociaacutelnu solidaritu a suacutedržnosť Volanie po reformaacutech v tomto zmysle sa stalo trvalou suacutečasťou politickej diskusie a ako takeacute sa pomaly premieňalo na bezobsažnyacute politickyacute refreacuten Ešte častejšie sa však pod reformami začali rozumieť opatrenia zaacutesadnejšieho vyacuteznamu ktoreacute majuacute skocircr za naacutesle-dok oslabovanie sociaacutelnej suacutedržnosti a solidarity (napriacuteklad daňovaacute reforma z r 2004 ktoraacute zaviedla rovnuacute daň prispe-la k rastu priacutejmovyacutech nerovnostiacute alebo docircchodkovaacute refor-ma ktoraacute oslabila medzigeneračnuacute solidaritu) Slovensko netrpiacute nedostatkom strateacutegiiacute koncepčnyacutech materiaacutelov i veľkyacutech viacuteziiacute Ide o stovky straacuten dokumentov kde sa miešajuacute rocirczne priacutestupy od technokraticky excelent-ne zvlaacutednutyacutech postrehov o potrebe parametrickyacutech uacuteprav rocircznych systeacutemov cez kopiacuterovanie slovniacuteka i celyacutech argu-mentov nadnaacuterodnyacutech akteacuterov (EUacute OSN) až po dokumenty plneacute praacutezdnych formulaacuteciiacute ktoreacute prestali byť aktuaacutelne už v čase piacutesania Probleacutem je že ich reaacutelny vyacuteznam pre uvažovanie o cie-ľoch a obsahu verejnyacutech politiacutek (priacutepadne nedajbože aj pre vyacutekon verejnej politiky) je prinajmenšom nedostatočnyacute Pla-tiacute to aj o strateacutegiaacutech tyacutekajuacutecich sa sociaacutelneho začleňovania a sociaacutelnej solidarity Slovensko sa na viaceryacutech miestach a na viaceryacutech uacuterovniach opakovane prihlaacutesilo k medzinaacuterodnyacutem zaacutevaumlz-kom ktoreacute ndash ak by boli braneacute politickou triedou vaacutežne ndash by mohli spoľahlivo navigovať reformneacute uacutesilie počas posled-nyacutech dekaacuted Politickaacute prax však ukazuje skocircr na opačneacute ten-
dencie ndash snahu zbavovať sa zodpovednosti za implementaacute-ciu takyacutech politiacutek ktoreacute by viedli ku garancii sociaacutelnych praacutev alebo sa uchyľuje ku kreatiacutevnym interpretaacuteciaacutem umožňujuacute-cim prezentovať zaacutesahy do sociaacutelnych praacutev a naacutestrojov ich ochrany V ostatnom čase verejneacute a odborneacute diskusie o tom kam nasmerovať Slovensko sa nesuacute v relatiacutevne jednotnom duchu Docircraz sa kladie na zlepšenie vzdelaacutevacieho systeacutemu a jeho vyacutesledkov zvyšovanie rovnosti priacuteležitostiacute zvyšova-nie zamestnanosti zlepšenie podmienok pre kombinaacuteciu rodinneacuteho a pracovneacuteho života V podobnom duchu sa ne-sie aj najnovšiacute dokument bdquoModerneacute a uacutespešneacute Slovenskoldquo ktoryacute priniesol reformneacute menu pre najbližšie sedemročneacute obdobie 2021-2027 Ide o mainstreamovyacute (v dobrom vyacutez-name tohto slova) priacutestup ktoryacute mocircže znamenať docircležityacute posun v doteraz zaznaacutevanyacutech oblastiach Videneacute perspektiacutevou progresiacutevnej ľavice je to ale maacutelo Rovnosť priacuteležitostiacute je nevyhnutnyacute zaacuteklad ktoryacute ale nemusiacute stačiť na redukciu medzigeneračnej reprodukcie ekonomic-keacuteho sociaacutelneho a kultuacuterneho kapitaacutelu ak existujuacutece sociaacutel-ne nerovnosti aktiacutevne formujuacute priebeh vzdelanostnyacutech draacuteh detiacute a študentov a ich vzdelaacutevacie voľby Hoci Slovensko vykazuje v medzinaacuterodnyacutech porovna-niach nižšiu mieru priacutejmovyacutech nerovnostiacute sociaacutelne a ekono-micky je silno diferencovaneacute Probleacutem nastaacuteva najmauml tam kde sa hromadiacute viacero negatiacutevnych faktorov a ich kombino-vanyacute efekt vytlaacuteča zasiahnuteacute skupiny na okraj spoločnosti Verejnaacute politika by si tak za cieľ mala explicitne klaacutesť nielen vytvaacuteranie podmienok pre rovnosť priacuteležitostiacute ale aj ad hoc modifikaacuteciu trhovyacutech vyacutesledkov teda znižovanie sociaacutelnych nerovnostiacute A zbaviť sa pohodlneacuteho obrazu produkovaneacuteho agregovanyacutemi štatistikami o nivelizovanej priacutejmovej či ma-jetkovej štruktuacutere Zvyšovanie zamestnanosti samo osebe už stačiť ne-musiacute Prioritou by malo byť vytvaacuteranie podmienok pre vznik bdquodobryacutechldquo pracovnyacutech miest Pre tento uacutečel treba presadiť reaacutelne politickeacute strateacutegie ale aj de-stigmatizovať silnejšiu uacutelohu štaacutetu v ekonomike vraacutetane v regulaacutecii trhu praacutece
48
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
511 SOCIAacuteLNE OBČIANSTVO A AKO HO DOSIAHNUŤ
Vo všeobecnosti kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom by mohla byť revitalizaacutecia konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo ktoreacute je protipoacutelom ekonomicky chaacutepaneacuteho členstva v politickej ko-munite Sociaacutelne občianstvo vyžaduje predovšetkyacutem uni-verzaacutelny priacutestupu k verejnyacutem službaacutem a redistribuacuteciu z kto-ryacutech profitujuacute nielen skupiny na najnižšiacutech priečkach priacutejmovej distribuacutecie Zaacuteroveň prijatie konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo si vyžaduje priznať že Slovensko maacute obrovskyacute investičnyacute dlh pri presadzovaniacute sociaacutelnej solidarity tyacutekajuacuteci sa ľudskeacuteho kapitaacutelu materiaacutelnych podmienok i dlhu na in-vestiacuteciaacutech do adekvaacutetnych životnyacutech podmienok Pozornosť by sa preto pri osvojovaniacute si konceptu soci-aacutelneho občianstva mala zamerať na nasledujuacutece reformy 1Reforma sociaacutelnych služieb Vysokeacute naacuteklady niacutezka kvalita dlheacute čakacie rady zanedbanaacute infraštruktuacutera pod-hodnotenyacute ľudskyacute kapitaacutel ndash to všetko suacute symptoacutemy barieacuter plnohodnotnej realizaacutecie sociaacutelneho občianstva 2Reforma dlhodobej starostlivosti Tempo starnutia populaacutecie na Slovensku je jedno z najvyššiacutech v raacutemci EUacute Je až neuveriteľneacute ako spoločnosť prehliada probleacutemy v sekto-re ktoryacutem sa zabezpečuje starostlivosť o najzraniteľnejšiacutech V porovnaniacute s ostatnyacutemi štaacutetmi EUacute Slovensko daacuteva na dlho-dobuacute starostlivosť jeden z najnižšiacutech podielov HDP Taacuteto charakteristika platiacute i pre viacereacute ďalšie sektory verejnej po-litiky 3Reforma verejnyacutech služieb zamestnanosti vraacutetane aktiacutevnych opatreniacute na trhu praacutece Služby zamestnanosti suacute kľuacutečovyacutem bodom sociaacutelno-demokratickeacuteho modelu sociaacutel-neho štaacutetu Prostredniacutectvom nich sa dlhuacute dobu darilo škan-dinaacutevskym krajinaacutem udržiavať tento model sociaacutelneho štaacutetu 4Reforma rodinnej politiky Slovensko už roky pred sebou tlačiacute mix rodinno-politickyacutech opatreniacute ktoreacute vykazujuacute vysokuacute inštitucionaacutelnu odolnosť resp skostnatenosť Re-
forma by si vyžiadala viacereacute naacutestroje rodinnej politiky radi-kaacutelne obmeniť s cieľom podporiť možnosť voľby pri garancii adekvaacutetnej životnej uacuterovne 5To že byacutevanie nie je bežnou komoditou sa už začiacutena postupne uznaacutevať aj v oficiaacutelnych strategickyacutech materiaacuteloch Doterajšia dlhodobaacute prax podpory vlastniacuteckeho byacutevania sa ukaacutezala ako bdquouacutespešnaacuteldquo ndash Slovensko patriacute ku krajinaacutem EUacute s vysokyacutem podielom vlastniacuteckeho byacutevania ndash avšak za cenu veľkyacutech sociaacutelnych naacutekladov Popri dlhovom zaťaženiacute do-maacutecnostiacute ide aj o obrovskyacute dlh voči verejneacutemu naacutejomneacutemu sektoru ktoryacute bol dlheacute roky v nemilosti Dekomodifikaacutecia byacutevania musiacute byť jadrom akeacutehokoľvek sociaacutelno-demokratic-keacuteho projektu Mocircže byť priacutekladom toho ako spoločnosť dokaacuteže vymaniť z rozpiacutenajuacutecej sa logiky trhoveacuteho mechaniz-mu aspoň jednu jej časť ktoraacute sa tyacuteka saturovania zaacuteklad-nyacutech potrieb a praacutev 6Masiacutevne investiacutecie do infraštruktuacutery a sociaacutelnych in-tervenciiacute v prospech marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Hoci sa verejnaacute debata na Slovensku už zaacutesadne posunula staacutele možno pozorovať obavy z bdquopriacutelišnejldquo štedrosti ktoraacute by mohla viesť k zaacutevislosti od ponuacutekanej pomoci Namiesto spoliehania sa len na lokaacutelne mikro-iniciatiacutevy ktoreacute cielia po-moc na vybraneacute skupiny marginalizovanyacutech domaacutecnostiacute a ktoreacute majuacute projektovuacute povahu je potrebneacute vytvoriť pod-mienky pre dlhodobeacute fungovanie štaacutetom garantovanej po-moci pre všetkyacutech priacuteslušniacutekov marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Sociaacutelno-demokratickyacutem cieľom je solidaacuterna spoloč-nosť založenaacute na sociaacutelnej suacutedržnosti a sociaacutelnom začleňo-vaniacute Plaacuten sociaacutelno-demokratickyacutech reforiem bude dobre pripravenyacute vtedy ak bude rešpektovať objektiacutevne hranice a obmedzenia a zaacuteroveň sa v ňom buduacute odraacutežať zaacutemery ciele a sociaacutelno-demokratickeacute hodnotoveacute nastavenie
Raacutemček č 8 Posilňovanie uacutelohy odborov nie je samouacutečelneacute
Tento rok 7 oktoacutebra po trinaacutestyacutekraacutet si ľudia pripomenuli Svetovyacute deň slušnej praacutece (World Day for De-cent Work) Ako uvaacutedza Medzinaacuterodnaacute konfederaacutecia odborovyacutech organizaacutecii (ITUC) na svojej straacutenke httpswwwituc-csiorgwddw-2020-enlang=en osobitne v tejto dobe musiacute byť bdquodecent workldquo v centre vlaacutednej politiky ak sa chceme vraacutetiť k hospodaacuterskemu rastu a prebudovať ekonomiku na takuacute ktoraacute kladie ľudiacute na prveacute miesto ITUC pri tejto priacuteležitosti predstavila novyacute Sociaacutelny kontrakt pre obnovu a rozvoj Podmienky pre odbory ktoreacute zastupujuacute organizovanyacutech i neorganizovanyacutech zamestnancov nie suacute u naacutes na takej uacuterovni aby presadzovali zaacuteujmy zamestnancov dostatočne Potrebneacute bude presadiť viacereacute legislatiacutev-ne zmeny ktoreacute posilnia kolektiacutevne vyjednaacutevanie sociaacutelny dialoacuteg zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch ob-chodnyacutech spoločnostiacute zvyacutešiť organizovanosť v odboroch či reformovať inšpektoraacutety praacutece
49
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Kolektiacutevne zmluvyPre zabezpečenie efektiacutevneho kolektiacutevneho vyjednaacutevania bude potrebneacute legislatiacutevne nastaviť povinnosť za-mestnaacutevateľskyacutech organizaacutecii vyjednaacutevať kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa v priacutepade že o to požiada repre-zentatiacutevna odborovaacute organizaacutecia V suacutečasnosti sa staacuteva že zamestnaacutevateľskeacute organizaacutecie nechcuacute vyjednaacutevať alebo svoje organizaacutecie zakladajuacute naschvaacutel v takej forme aby mohli tvrdiť že nemocircžu kolektiacutevne vyjednaacutevať (Slovenskaacute bankovaacute asociaacutecia) Rovnako je potrebneacute zabezpečiť kontinuitu podnikovyacutech kolektiacutevnych zmluacutev V priacutepade nedohody novej KZ a exspirovaniacute starej neplatiacute žiadna KZ Je potrebneacute zmeniť legislatiacutevu tak ako napr v Rakuacutesku kde v priacutepade nedohody na novej KZ platiacute staraacute kolektiacutevna zmluva
Posilnenie tripartity a sociaacutelneho dialoacutegu vyžadujeNa Slovensku od roku 1989 pravidelne prebiehajuacute politickeacute uacutetoky na tripartitu a zamestnaacutevatelia aj odbory si za poslednyacutech 20 rokov zvykli presadzovať svoje zaacuteujmy prostrednictvom vzťahov s politikmi a tripartita bola zvaumlčša len doplnkom Politici taktiež nepomaacutehali funkčnosti tripartity ndash od pokusov na zrušenie cez porušo-vanie pravidiel až po jednostrannosť a formaacutelnosťbull posilnenie bipartity na naacuterodnej a odvetvovej uacuterovni spolupraacuteca akteacuterovbull eliminovať fragmentaacuteciu zamestnaacutevateľov i odborovbull zlepšiť spolupraacutecu medzi organizaacuteciami zamestnaacutevateľov a odboraacuterovbull posilnenie kompetenciiacute odborov a zamestnaacutevateľov - rešpektovanie ich vzaacutejomnej dohodybull sociaacutelni partneri majuacute možnosť pomocirccť sociaacutelnemu dialoacutegu tak že nebuduacute hľadať ryacutechle zisky na uacutekor dlhodobeacuteho budovania svojej legitimity v sociaacutelnom dialoacutegu(httpswwwcelsiskmediaresearch_reportsRR29_V6XQ2Tvpdf)
Posilnenie odborovej organizovanostibull zaplateneacute členskeacute poplatky členov odborov ndash možnosť odpočiacutetať zo zaacutekladu danebull povinnosť neorganizovanyacutech zamestnancov podieľať sa na naacutekladoch kolektiacutevneho vyjednaacutevania (podni-kovaacute KZ KZ vyššieho stupňa) jednorazovyacutem poplatkom
Zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch obchodnyacutech spoločnostiacute- Nie je ničiacutem nezvyčajnyacutem ak vedenie spoločnosti zavaacutedza zaacutestupcov zamestnancov v informaacuteciaacutech tyacute-kajuacutecich sa finančnej kondiacutecie a hospodaacuterenia podniku Takyacuteto stav je kontraproduktiacutevny pretože braacuteni zaacute-stupcom zamestnancov formulovať relevantneacute finančneacute argumenty pri kolektiacutevnom vyjednaacutevaniacute Vedenie spoločnostiacute často rozhoduje o pracovnyacutech podmienkach zamestnancov bez možnosti vplyvu zaacutestupcov za-mestnancov na tieto rozhodnutia bull Navrhujeme zaacutekonnuacute povinnosť aby voleniacute zaacutestupcovia zamestnancov boli suacutečasťou vyacutekonnyacutech a kon-trolnyacutech orgaacutenov spoločnostiacute Vyacutekonneacute orgaacuteny prijiacutemajuacutece operatiacutevne riešenia s dopadmi na zamestnancov ich zaťaženie či pracovnyacute čas (spravidla porady vedenia) vyžadujuacute zaacutesah zaacutestupcov zamestnancov Je potreb-neacute zabezpečiť povinnuacute uacutečasť zaacutestupcov zamestnancov na zasadnutiach vyacutekonnyacutech orgaacutenov s hlasom porad-nyacutembull V suacutečasnosti len akcioveacute spoločnosti s počtom zamestnancov nad 50 zamestnancov suacute povinneacute vytvoriť dozorneacute rady pričom pri ich štruktuacutere platiacute že 13 počtu ich členov musia tvoriť zaacutestupcovia zamestnancov Tento stav je potrebneacute rozšiacuteriť aj na ostatneacute obchodneacute spoločnosti nakoľko aj dceacuterske spoločnosti nadnaacuterod-nyacutech korporaacuteciiacute majuacute u naacutes tuacuteto formu Je teda potrebneacute zaviesť povinnosť zriadiť dozorneacute rady aj v inyacutech obchodnyacutech spoločnostiach s povinnou uacutečasťou zamestnancov s hlasom rozhodujuacutecim a zosuacuteladiť v tejto oblasti stav s akciovyacutemi spoločnosťami
Reforma inšpektoraacutetov praacuteceInšpektoraacutety praacutece treba posilniť personaacutelne (zvyacutešiť počet inšpektorov) odborne (zabezpečiť kvalitneacute a prie-bežneacute vzdelaacutevanie pre všetkyacutech inšpektorov) finančne (zvyacutešiť ich platy) kompetenčne (rozšiacuteriť kompetencie) a zbaviť politickeacuteho vplyvu na všetkyacutech stupňoch riadenia Inšpektorov a inšpektorky je potrebneacute zbaviť zbytočnej byrokracie duplicitnej praacutece a nezmyselneacuteho a neko-nečneacuteho vypisovania tabuliek a vyacutekazov ktoreacute majuacute dokladovať čo koľko a ako robia Taacuteto povinnosť vyplyacuteva z nedocircvery voči ich pracovneacutemu nasadeniu a zbytočne im berie priestor na riešenie podnetovZaviesť register pracovnopraacutevnych deliktov priacutestupneacuteho širokej verejnosti vo forme zoznamu firiem v kto-ryacutech bola vykonaacutevanaacute inšpekcia praacutece so zistenyacutem porušeniacutem zaacutekonnyacutech povinnostiacuteNavrhujeme vybrateacute pokuty udeleneacute IP použiť napriacuteklad na financovanie inštituacutetu pre kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie na vyplatenie nevyplatenyacutech miezd zamestnancov zamestnaacutevateľa od ktoreacuteho sa pokuta vybrala alebo na dofinancovanie fungovania Inšpektoraacutetu či zvyšovania odbornej uacuterovne jeho zamestnancov
120 Terminologicky je možneacute stretnuacuteť sa aj s pojmami ako 4 priemyselnaacute revoluacutecia digitaacutelna revoluacutecia inteligentnyacute priemysel Priemysel 40 digitaacutelna ekonomika
121 Rozvoj informačnyacutech technoloacutegiiacute kombinovanyacutech s robotizaacuteciou automatizaacuteciou rozvoj internetu 3D tlač rozvoj autonoacutemnych dopravnyacutech prostriedkov rozvoj a využitie dronov noveacute typy zbraniacute v oblasti obrany boja s terorizmom atď
122 Social Dialogue and the Future of Work ILO 2018
123 Hejduk R Smejkalovaacute K Špidla V Budoucnost praacutece Masarykova demokratickaacute akademie Praha 2017
124 Spocircsob deľby praacutece ndash ziacuteskanie informaacutecie alebo vstup do konkreacutetnej uacutelohy alebo projektu tyacutem že sa ziacuteskajuacute služby mnohyacutech ľudiacute či už plateneacute alebo neplateneacute zvyčajne prostredniacutectvom internetu
125 The Future of Jobs Report World Economic Forum 2018
50
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
52 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A BUDUacuteCNOSŤ PRAacuteCE A ODBOROV
Keď je diskusia o digitalizaacuteci120 hovoriacute sa predovšetkyacutem o technologickyacutech121 a ekonomickyacutech suacutevislostiach priacutepad-ne o možnyacutech zmenaacutech na trhu praacutece no veľmi maacutelo o jej sociaacutelnych dosahoch na ktoreacute by mali reagovať verejneacute po-litiky Digitalizaacutecia prinaacuteša so sebou mnoho riziacutek či nežiadu-cich dopadov ako napriacuteklad stratu tradičnyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute a možnyacute rast miery nezamestnanosti riziko rastu miery nerovnostiacute narastajuacute nestabilneacute formy praacutece zniacuteže-naacute je istota zamestnania a pod122 Uacutelohou sociaacutelno-demokratickej politiky je tieto dopa-dy digitalizaacutecie eliminovať alebo aspoň zmierniť a na druhej strane naplniť pozitiacutevne očakaacutevania s ňou spojeneacute Digitali-zaacutecia mocircže zmeniť postavenie praacutece v živote človeka po-skytnuacuteť mu viac voľneacuteho času a umožniť mu lepšie kombi-novať praacutecu s inyacutemi životnyacutemi rolami ponuacuteknuť praacutecu ktoraacute bude pomaacutehať rozviacutejať tvoriveacute schopnosti človeka ktoraacute mocircže byť spravodlivo ohodnotenaacute a pod123
Najčastejšie zaacutekladneacute scenaacutere a trendy dopadu digitali-zaacutecie na trh praacutece ktoreacute uvaacutedza literatuacutera suacute nasledovneacute bull vznik a tvorba pracovnyacutech miest vznik novyacutech odvetviacute novyacutech produktov a služieb vznik novyacutech profesiiacute bull transformaacutecia a zmena suacutečasnyacutech pracovnyacutech miest s no-vyacutemi formami riadenia organizaacutecie praacutece- zaacutenik pracovnyacutech miest a ich nahradenie robotmi a auto-matmi bull zmena foriem praacutece ako napriacuteklad platformovaacute praacuteca zdieľanaacute alebo kolaboratiacutevna ekonomika praacuteca z domu praacute-ca na diaľku domaacutecka praacuteca neformaacutelna ekonomika gig ekonomika crowdsourcing124
tbull zmena charakteru a priacutestupov k praacuteci v sociaacutelno-psycho-logickom a behavioraacutelnom kontexte ndash ghosting at work (zduacutechnutie z praacutece) fire movement (vystrelenie) gig reality (gig realita) passion exploitation (emocionaacutelne vykorisťova-nie) unretirement (ne-odchod do docircchodku) Medzi najviac ohrozeneacute profesie a odvetvia s najvyš-šiacutem rizikom (stupňom) postupnej automatizaacutecie a digitalizaacute-cie možno zaradiť kancelaacuterske a administratiacutevne praacutece pre-
daj a obchod dopravu a logistiku spracovateľskyacute priemysel vyacutestavbu niektoreacute druhy služieb (finančneacute daňoveacute pora-denstvo preklady a pod) Do roku 2022 buduacute najviac na uacutestupe pracovneacute mies-ta spojeneacute s činnosťami ako vkladanie uacutedajov uacutečtovniacutectvo vyacutekazy a mzdy a inaacute administratiacutevna činnosť hromadnaacute to-vaacuterenskaacute praacuteca informaacutecie klientom a zaacutekazniacutecky servis podpora obchodu a uacuteradniacutecky manažment audiacutetorstvo materiaacutelne zabezpečenie a skladniacutectvo klasickyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov či poštovaacute služba Naopak medzi najviac rozviacutejajuacutece sa alebo stabilizova-neacute profesie či odvetvia s najnižšiacutem rizikom dopadov auto-matizaacutecie možno zaradiť vzdelaacutevanie umenie a meacutediaacute praacutev-ne služby manažment a riadenie ľudskyacutech zdrojov niektoreacute finančneacute služby poskytovanie zdravotnyacutech a sociaacutelnych služieb vedu a vyacuteskum ďalšie typy služieb ako sociaacutelna praacute-ca starostlivosť o zdravie telo kraacutesu a pod daacutetovaacute analyacuteza a expertiacuteza umelaacute inteligencia a vyacuteučba strojov modernyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov vyacutevoj softveacuterov a aplikaacute-ciiacute profesionaacutelny obchod a marketing veľkeacute daacuteta digitaacutelna transformaacutecia noveacute technoloacutegie organizačnyacute rozvoj servis informačnyacutech technoloacutegiiacute Na vzorke spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich 15 milioacutenov zamestnancov zistila spraacuteva Svetoveacuteho ekonomickeacuteho foacute-ra125 že do roku 2022 zanikne takmer 1 milioacuten pracovnyacutech miest a vznikne 175 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Extrapolaacuteciou tyacutechto uacutedajov sa dostaacutevame k scenaacuteru že do roku 2022 mocircže zaniknuacuteť (celosvetovo) 75 milioacutenov pracov-nyacutech miest a vzniknuacuteť 133 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Existuje teda predpoklad že skocircr ako k čisteacutemu zaacuteniku pracovnyacutech miest docircjde k vzniku novyacutech pracovnyacutech miest ale trh praacutece sa zmeniacute a zvyacuteši sa dopyt ako sme už naznači-li po istyacutech typoch služieb profesiiacute a uacuterovne kvalifikaacutecie Danaacute zmena vyvolaacute konkreacutetne požiadavky na trh praacutece Už v suacutečasnosti evidujeme nesuacutelad medzi ponukou a dopy tom pracovnyacutech miest a poziacuteciiacute keďže systeacutem vzdelaacute-
51
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
vania nereflektuje dostatočne požiadavky trhu praacutece Pokiaľ už dnes nezačneme plaacutenovať ako uspokojiť potreby trhu praacutece po novej pracovnej sile ako zabezpečiť zamestnanosť potenciaacutelne novyacutech nezamestnanyacutech ako riešiť naacuteroky na rekvalifikaacuteciu a pod digitalizaacutecia danyacute probleacutem ešte prehĺbi Digitalizaacutecia bude znamenať zaacutenik rutinnyacutech pracov-nyacutech miest a podľa OECD Česko a Slovensko suacute v medzinaacute-rodnom porovnaniacute z krajiacuten OECD na tom najhoršie keďže sa predpokladaacute zaacutenik až 45 takyacutechto pracovnyacutech miest
V docircsledku vyššie načrtnutyacutech vyacutevojovyacutech tendenciiacute možno očakaacutevať (sociaacutelne) rizikaacute v podobe redukcie pracov-nyacutech miest naacuterastu štrukturaacutelneho nadbytku pracujuacutecich zmenšujuacutecej sa schopnosti novyacutech sektorov a odvetviacute ab-sorbovať pracovneacute miesta znižujuacutecej sa schopnosti zamest-nancov vyhrať suacuteťaž proti technoloacutegiaacutem za pomoci vzdela-nia rozšiacuterenej technologickej nezamestnanosti prehlbovania priacutejmovej nerovnosti naacuterastu chudoby a sociaacutelneho vyluacuteče-nia spojeneacuteho s (novyacutemi a bdquonovšiacutemildquo) sociaacutelnymi rizikami zvyšujuacutecej sa nezamestnanosti naacuterastu tlaku na systeacutem sociaacutelneho zabezpečenia a jeho financovania vznikajuacutecich (novyacutech) foriem (prekeacuterneho) zamestnania a naacuterastu neis-tyacutech pracovnyacutech miest znižovania podielu praacutece na naacuterod-nom docircchodku znižovania miezd pracovnyacutech a sociaacutelnych štandardov a naacutesledneacuteho oslabovania scheacutem sociaacutelneho zabezpečenia nedostatočnej ochrany zamestnancov v pro-strediacute novovytvorenyacutech pracovnyacutech miest v novyacutech odvet-viach (BOZP pracovnopraacutevna oblasť) rozširujuacutecej sa pracu-juacutecej chudoby Uvedeneacute rizikaacute mocircžu viesť k zvyacutešenej polarizaacutecii spo-ločnosti v docircsledku rastuacuteceho dopytu podnikateľskeacuteho sek-tora po vyacutenimočnyacutech schopnostiach a talentoch (deľba na potrebnyacutech a uacutedajne nepotrebnyacutech) k zvyšovaniu naacuterokov a v docircsledku toho naacuterastu chorobnosti a naacuterastu istyacutech fo-riem ochorenia ako napriacuteklad depresiiacute Digitalizaacutecia však prinaacuteša aj noveacute priacuteležitosti v podobe generovania novyacutech pracovnyacutech miest vo zvyacutešeniacute pracov-nyacutech zručnosti zamestnancov v raste produktivity praacutece spojenej s vytvaacuteraniacutem vyššej pridanej hodnoty v naacuteraste spotrebiteľskyacutech benefitov v zlepšeniacute interpersonaacutelnej ko-nektivity v synergickom efekte niektoryacutech sektorov ako napr IKT sektora generovať vysokyacute počet pridruženyacutech pracovnyacutech miest v prekonaacutevaniacute pracovnyacutech barieacuter pre ľudiacute s postihnutiacutem v redukcii praacutece a fyzickej zaacuteťaže v zefektiacutev-ňovaniacute praacutece v presune pracovnej sily do vzdelaacutevania slu-
Ďalšie odhady hovoria o tom že celkom 54 euroacutepskych pracovnyacutech miest je ohrozenyacutech digitalizaacuteciou a najviac ohrozeneacute suacute krajiny ako Rumunsko (6193 ) Portugalsko (5894 ) Bulharsko (5656 ) a Greacutecko (5647 ) Naopak menej ohrozeneacute suacute krajiny strednej a severnej Euroacutepy ako Nemecko (5112 ) Belgicko (5038 ) Francuacutezsko (4954 ) Holandsko (4950 ) VB (4717 ) a Šveacutedsko (4669 ) Slovensko maacute v takomto porovnaniacute 5470 ohrozenyacutech pracovnyacutech miest
žieb sociaacutelnej a zdravotnej starostlivosti vo využitiacute kreatiacutev-neho potenciaacutelu človeka v naacuteraste investiacuteciiacute do vedy a vyacuteskumu a v celkovom naacuteraste blahobytu Poznajuacutec rizikaacute ohrozenia ale i priacuteležitosti a priacutenosy digitalizaacutecie bude nevyhnutneacute nastaviť verejneacute politiky tak aby zo 4 priemyselnej revoluacutecie neprofitovala len uacutezka sku-pina tzv zvyacutehodnenyacutech Je to možneacute dosiahnuť použitiacutem naacutestrojov daňovej sociaacutelnej a vzdelaacutevacej politiky posilne-niacutem sociaacutelneho dialoacutegu ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych konfliktov na všetkyacutech uacuterovniach hori-zontaacutelnej i vertikaacutelnej vertikaacutelne (podnikoveacute KV odvetvoveacute KV naacuterodnaacute tripartita regionaacutelny sociaacutelny dialoacuteg) posilne-niacutem postavenia zaacutestupcov zamestnancov legislatiacutevnym ukotveniacutem novyacutech foriem praacutece ochranou združovania pracujuacutecich posilneniacutem rocircznych naacutestrojov prevencie chorocircb ako suacute rehabilitaacutecie a rekondiacutecie v novyacutech opatreniach bez-pečnosti a ochrany zdravia pri praacuteci a pod Daneacute vyacutezvy sa spaacutejajuacute s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociaacutelnych praacutev vytvaacuteraniacutem kvalitnyacutech a hlavne udržateľnyacutech pracovnyacutech miest skracovaniacutem pra-covneacuteho tyacuteždňa vyššiacutem zapojeniacutem žien a mladyacutech ľudiacute do rozhodovaciacutech procesov postihovaniacutem nerovneacuteho zaob-chaacutedzania so zamestnancami a zamestnankyňami na praco-visku či s potrebou sociaacutelnej inkluacutezie marginalizovanyacutech skupiacuten Sociaacutelno-demokratickaacute reakcia na digitaacutelnu transfor-maacuteciu akcentuje nutnosť zabezpečiť pre každeacuteho praacutecu ako i využitie vyacutehod ktoreacute priemysel č 4 prinaacuteša Docircraz kladie na bull skracovanie pracovneacuteho času ktoreacute umožniacute zosuacutelaďova-nie rodinneacuteho a pracovneacuteho života bull odstraňovanie rodovyacutech nerovnostiacute lepšiacute priacutestup k sta-rostlivosti o deti ktoryacute umožniacute zvyacutešiť pracovneacute priacuteležitosti žienbull zlepšovanie a skvalitňovanie pracovneacuteho prostredia a
521 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA RIZIKAacute A PRIacuteNOSY A SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKEacute POLITIKY
126 Dopad digitalizaacutecie na bezpečnosť a zdravie pri praacuteci bude vaacutežny najmauml v podobe zvyacutešeneacuteho stresu psychosociaacutelnych riziacutek syndroacutemu vyhorenia v docircsledku zvyacutešenyacutech naacuterokov na vyacutekon čas tempo spracovanie informaacuteciiacute zmien sociaacutelnych vzťahov a foriem komunikaacutecie Z fyziologickeacuteho hľadiska možno očakaacutevať zvyacutešenyacute naacuterast ochoreniacute kardiovaskulaacuterneho systeacutemu obezity cukrovky pohyboveacuteho aparaacutetu atď
127 Visser J Trade Unions in the Balance ILO Actrav Working paper 20109
128 Data Labour Unions YouTubers Unions
129 Mocircžeme identifikovať niekoľko skupiacuten pracovniacutekov ktoryacutem už v suacutečasnosti chyacuteba odboroveacute zastuacutepenie (najmauml v zmysle ponuky a zaacuteujmu aktiacutevnej reprezentaacutecie ich zaacuteujmov) napr agentuacuterni zamestnanci platformoviacute pracovniacuteci domaacutecki pracovniacuteci migrujuacuteci pracovniacuteci imigranti študenti nezamestnaniacute a pod
130 Snahy o organizovanosť a reprezentaacuteciu prichaacutedzajuacute skocircr zo strany zamestnaacutevateľov (Uber v ITAS RUacuteZ)
52
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
522 UacuteLOHA ODBOROV V NOVYacuteCH PODMIENKACH DIGITAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
eliminaacuteciu psychosociaacutelnych riziacutek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri praacuteci na prevenciu rehabilitaacuteciu rekondiacuteciu re-flektujuacutec možnyacute vznik novyacutech typov chronickyacutech ochoreniacute a chorocircb z povolania126bull zvyšovanie miezd a platov konvergenciu miezd a stie-
J Visser načrtol štyri možneacute scenaacutere vyacutevoja odborov v digitaacutelnej ekonomike1271 postupnaacute marginalizaacutecia odborov - danyacute scenaacuter nastane v priacutepade ak buduacute suacutečasneacute trendy v odborovom organizovaniacute pokračovať bez zmien S klesajuacutecou mierou organizovanosti v odboroch buduacute odbory staacutele menej relevantneacute ich sila bude oslabovať a nebuduacute mať vyacuteznamnyacute vplyv na trh praacutece a tvorbu politiacutek2 dualizaacutecia odborov a ich politiacutek - namiesto postupneacuteho zhoršovania situaacutecie buduacute odbory schopneacute obraacuteniť svoju poziacuteciu a odolaacutevať tam kde suacute v suacutečasnosti silneacute napr vo veľkyacutech firmaacutech pri profesiaacutech s kvalifikovanou remeselnou pracovnou silou v logistike u odborniacutekov vo verejnom sek-tore v sociaacutelnych službaacutech a pod Danyacute scenaacuter predpokladaacute ostrejšie rozliacutešenie a vaumlčšie rozdiely medzi firmami s odbo-rovyacutemi organizaacuteciami a firmami bez odborov3 naacutehrada odborov a vyacutemena za ineacute formy - odbory po-stupne ustuacutepia inyacutem formaacutem societaacutelneho zastuacutepenia ktoreacute buduacute vychaacutedzať z a) legislatiacutevy (zaacuteruky minimaacutelneho a život-neacuteho minima mzdoveacute panely zamestnaneckeacute rady rady pre produktivitu arbitraacutežne a kontrolneacute orgaacuteny) b) iniciatiacutevy zamestnaacutevateľov (zapojenie zamestnancov etickeacute koacutedexy rocirczne participatiacutevne modely) c) obchodneacute modely (praacutevnic-keacute firmy sprostredkovateľskeacute pracovneacute agentuacutery konzul-tanti) a d) viac či menej spontaacutenne prerušovaneacute formy soci-aacutelnej a komunitnej činnosti4 revitalizaacutecia odborov - odbory naacutejdu spocircsob ako posilniť svoju poziacuteciu zvraacutetiť suacutečasnyacute trend omladiť členskuacute zaacuteklad-ňu a rozšiacuteriť svoje pocircsobenie nad raacutemec suacutečasnej členskej zaacutekladne a uspieť pri organizovaniacute bdquonovej nestabilnej pra-
ranie mzdovyacutech rozdielov medzi regioacutenmi medzi štaacutetmi Eu-roacutepy medzi mužmi a ženami napriacuteklad cez inštituacutety sociaacutel-neho dialoacutegu kolektiacutevneho vyjednaacutevania a naacutestroje daňovej politiky
covnej silyldquo v digitaacutelnej ekonomike128 Vyacutezvy na trhu praacutece v kombinaacutecii s digitaacutelnou revoluacuteciou a prechodom do online sveta suacute zaacuteroveň veľkou priacuteležitosťou aby odbory reagovali inovatiacutevne mysleli bdquooutside of the boxldquo Odbory na Slovensku129 majuacute značnyacute priestor na zvy-šovanie členskej zaacutekladne integraacutecie ak sa im podariacute zastu-povať zaacuteujmy zamestnancov v digitaacutelnej ekonomike Vyža-duje si to využitie inovatiacutevnych priacutestupov a strateacutegiiacute a buacuterania doterajšiacutech internyacutech štrukturaacutelnych barieacuter Odbory v SR suacute konfrontovaneacute aj s novyacutemi vyacutezvami organizovania praacutece akou je praacuteca v tzv zdieľanej (platfor-movej) ekonomike Zatiaľ je ale len okrajovo a skocircr neformaacutel-ne reflektovanaacute tradičnyacutemi sociaacutelnymi partnermi Z toho docircvodu nie je ani prenesenaacute do diskusie a kľuacutečovyacutech otaacutezok v raacutemci formaacutelneho sociaacutelneho dialoacutegu alebo kolektiacutevneho vyjednaacutevania V suacutečasnosti by mala podľa naacutezorov sociaacutelnych partne-rov reagovať na ňu najmauml legislatiacuteva Identifikujuacute sa rocirczne štrukturaacutelne prekaacutežky aby mohli byť pracovniacuteci platformo-vej ekonomiky organizovaniacute (v odboroch) a reprezentovaniacute (odbormi) napriacuteklad aj v raacutemci kolektiacutevneho vyjednaacutevania kde je probleacutem definovať zamestnaacutevateľa ako potenciaacutelneho partnera pre možneacute negociaacutecie130 Na zaacuteklade suacutečasnej de-finiacutecie zaacutevislej praacutece sa javiacute byť taktiež problematickeacute defi-novať pracovniacutekov platforiem ako zamestnancov To isteacute platiacute aj o domaacuteckej praacuteci ktoraacute nie je na Sloven-sku praacutevne ukotvenaacute Slovenskaacute republika neprijala Doho-vor Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece o domaacuteckej praacuteci č 1892011 Napriek tomu že rastie dopyt po osobnyacutech a domaacutecich službaacutech tento sektor nie je definovanyacute a jeho
131 Sedlaacutekovaacute M Job Quality and Industrial Relations in the Personal and Household Services (PHS-QUALITY) National report Slovakia 2020
132 Ministerstvo investiacuteciiacute regionaacutelneho rozvoja a informatizaacutecie Slovenskej republiky Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027 Pracovnyacute dokument Bratislava 2020
53
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
pracovniacuteci suacute bdquoneviditeľniacuteldquo a rozptyacuteleniacute naprieč inyacutemi odvet-viami čo sťažuje aj možnosť ich organizovania formulaacutecie a reprezentaacutecie ich zaacuteujmov 131
Ak sa odbory majuacute stať docircležityacutemi akteacutermi pri tvorbe a adaptaacutecii verejnyacutech politiacutek adekvaacutetnych pre digitaacutelnu eko-nomiku je docircležiteacute aby ich predstavitelia i členovia porozu-meli prečo je transformaacutecia nevyhnutnaacute čo prinesie ako k nej prispieť i ako k nej pristuacutepiť Ich nezastupiteľneacute miesto je v niekoľkyacutech uacuterovniach a to na globaacutelnej (celosvetovej uni-verzaacutelnej) euroacutepskej naacuterodnej regionaacutelnej lokaacutelnej a od-vetvovej Buduacute plniť uacutelohu1 sociaacutelneho akteacutera a nositeľa osvety smerom k svojim čle-nom a zamestnancom ale aj smerom k širokej verejnosti2 nositeľa naacutetlakovej politiky smerom k vlaacutedam (vlaacutede) na naacuterodnej a nadnaacuterodnej uacuterovni ale aj smerom k zamestnaacute-vateľom3 mediaacutetora medzi vlaacutedou prijiacutemajuacutecou a realizujuacutecou verej-neacute politiky a zamestnancami ktoryacutech sa opatrenia tyacutechto politiacutek buduacute dotyacutekať4 spolutvorcu verejnyacutech politiacutek s ohľadom na reprezentaacuteciu zaacuteujmov zamestnancov5i niciaacutetora legislatiacutevnych opatreniacute ktoreacute jednak garantujuacute citlivuacute a spravodlivuacute transformaacuteciu ochraacutenia zamestnancov ktoriacute by mohli byť touto transformaacuteciou negatiacutevne dotknutiacute
Dokument Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027132 rieši otaacutezku marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet v kapitole 47 Podpora sociaacutelno-ekonomickej integraacutecie marginalizova-nyacutech roacutemskych komuniacutet (MRK) Priority suacute v ňom vo vše-obecnosti zvoleneacute pomerne spraacutevne Po prveacute je to vzdelaacutevanie bdquoVzdelaacutevaciacute systeacutem nie je dostatočne pripravenyacute reagovať na sociaacutelne znevyacutehodne-nie vytvaacuterať inkluziacutevne prostredie a zohľadňovať kultuacuterne špecifikaacute a individuaacutelne potreby detiacute vraacutetane kvalitneacuteho predprimaacuterneho vzdelaacutevania a dostupneacuteho celodenneacuteho vzdelaacutevacieho systeacutemuldquo Venuje sa tu aj pozornosť diskrimi-naacutecii roacutemskych detiacute v školskom systeacuteme bdquo Je tiež nevyhnut-neacute predchaacutedzať neodocircvodneneacutemu zaraďovaniu roacutemskych detiacute do špeciaacutelnych škocircl z docircvodu ich sociaacutelneho znevyacutehod-nenialdquo a otaacutezke etickej emancipaacutecie Roacutemov bdquoPre roacutemske deti je tiež potrebneacute vytvaacuterať podmienky na ich vzdelaacutevanie sa aj v materinskom jazykuldquo Ďalšia pozornosť je veľmi spraacutevne obraacutetenaacute na otaacutezky štrukturaacutelnej povahy ako je napriacuteklad sanitačnaacute infraštruk-
iniciujuacute legislatiacutevne opatrenia v pracovno-praacutevnej oblasti a v oblasti BOZP ktoreacute reagujuacute na aktuaacutelne potreby a meniace sa podmienky ako je napriacuteklad uacuteprava či skracovanie pra-covneacuteho času ochranneacute pracovneacute prostriedky využitie so-ciaacutelneho fondu definovanie novyacutech stresorov a psychosoci-aacutelnych riziacutek na pracovisku a pod V tomto ohľade bude na vyacutezname naberať aj sociaacutelny dialoacuteg a kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie ktoreacute dokaacuteže flexibilnejšie a promptne reagovať na vzni-kajuacutece potreby zamestnancov i zamestnaacutevateľov v porovna-niacute s legislatiacutevnym procesom6 dohliadača (watch-dog) nad prijiacutemaniacutem a realizaacuteciou opatreniacute verejnej politiky s docircrazom na solidaritu a sociaacutelnu spravodlivosť so zachovaniacutem čo najvyššej možnej ochrany alebo prevencie pred možnyacutemi sociaacutelnymi rizikami a nega-tiacutevnymi sociaacutelnymi javmi spojenyacutemi s digitaacutelnou transformaacute-ciou Uacuteloha odborov na všetkyacutech uacuterovniach podnikovej naacute-rodnej euroacutepskej i medzinaacuterodnej bude v transformačnom procese no i v digitaacutelnej ekonomike nezastupiteľnaacute Je to jeden z maacutela naacutestrojov pracujuacutecich cez ktoryacute mocircžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujuacutecich či vydobytie ďalšiacutech sociaacutelnych štandardov a opatreniacute smerujuacutecim k soci-aacutelnej spravodlivosti zabezpečeniu solidarite zachovaniu docircstojnej praacutece a docircstojneacuteho života vocircbec
tuacutera v osadaacutech obmedzenyacute priacutestup k pitnej vode absencia kanalizaacutecie chyacutebajuacutece pripojenie k elektrine nezabezpeče-nyacute odvoz a neekologickeacute nakladanie s komunaacutelnym odpa-dom Vaacutežnou otaacutezkou je i nedoriešeneacute vlastniacutectvo pozem-kov ktoreacute Roacutemovia použiacutevajuacute na byacutevanie Obidva tieto štrukturaacutelne probleacutemy bdquoneštandardneacute obydlia postaveneacutena nevysporiadanyacutech pozemkoch bez pripojenia k inžinier-skym sieťamldquo suacute odborniacutekmi považovaneacute za kľuacutečoveacute pri zlepšovaniacute podmienok v osadaacutech Je možneacute suacutehlasiť aj s poukazovaniacutem na probleacutem zadl-žovania ktoryacute vedie k exekuacuteciaacutem bdquoProbleacutemom uplynulyacutech rokov bola aj dostupnosť nevyacutehodnyacutech mikropocircžičiek od nebankovyacutech spoločnostiacuteldquo Zaacuteroveň je treba povedať že do-kument nekriticky propaguje naacutestroj mikropocircžičiek pri vyacute-stavbe a svojpomocnej vyacutestavbe obydliacute Tento spocircsob pod-pory ndash projekty mimovlaacutedneho sektora založeneacute na mikropocircžičkaacutech a svojpomocnej vyacutestavbe ndash sa daacute uplatniť iba limitovane (z viaceryacutech docircvodov ktoreacute nie je dostatočne možneacute rozviesť na tomto mieste) a nie je vhodnyacute na maso-vejšiu podporu vyacutestavby a štandardneacuteho naacutejomneacuteho byacuteva-
53 SOLIDAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AKO RIEŠIŤ ROacuteMSKU OTAacuteZKU
133 Ministerstvo financiiacute Slovenskej republiky Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten Bratislava 2020
54
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
nia Aj tento dokument spraacutevne podporuje pokračovanie opatreniacute ako tereacutenna sociaacutelna praacuteca zdravotniacute asistenti asistenti učiteľa a ďalšie pomaacutehajuacutece profesie Dokument Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem133 zase navrhuje v kapitole venovanej roacutemskym komunitaacutem bdquoposil-nenie koordinačnej uacutelohy Uacuteradu splnomocnenkyne vlaacutedy pre roacutemske komunityldquo a bdquopravidelnyacute zber uacutedajov a monitoro-vanie pokroku v oblasti ekonomickej a sociaacutelnej integraacutecie ľudiacute z MRKldquo Podobne ako Priority pre suacutedržnosť predpokla-daacute bdquorozšiacuterenie projektov na podporu integraacutecie MRK a inyacutech ohrozenyacutech skupiacuten (komunitneacute centraacute zdraveacute regioacuteny te-reacutenna sociaacutelna praacuteca miestna občianska poriadkovaacute služba tereacutenni domovniacutecildquo a navrhuje bližšie nedefinovaneacute bdquozvyacuteše-nie kapaciacutet pre kvalitnuacute a dostupnuacute formaacutelnu starostlivosť o deti do 3 rokovldquo Predpokladaacute sa aj bdquoindividuaacutelna praacuteca so znevyacutehodne-nyacutemi skupinami na trhu praacuteceldquo prostredniacutectvom Uacuteradov praacutece (napr odborneacute poradenstvo zisťovanie odbornyacutech schopnostiacute a zručnostiacute uchaacutedzačov a bdquomentoringldquo či asis-tencia po naacutestupe do zamestnania) Dokument kritizuje AOTP a navrhuje bdquoaktivačnuacute činnosť pre organizaacutetora pod-mieniť poskytnutiacutem praacutece s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvojardquo Navrhuje aj ldquozvyacutešenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudiacute z prostredia MRK vyžadu-juacutecu ochranu pred nadmernyacutemi doplatkamirdquo Tieto naacutevrhy aktiviacutet suacute (s vyacutenimkou podpory mikropocirc-žičiek a samo-vyacutestavby bytov) v podstate (aj zo sociaacutelno-de-mokratickeacuteho hľadiska) formulovaneacute spraacutevne a daacute sa s nimi suacutehlasiť Kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že ab-strahujuacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať To že sa pri priacuteprave strategickyacutech doku-mentov a opatreniacute verejnyacutech politiacutek z rocircznych docircvodov zaacute-merne alebo nezaacutemerne neanalyzuje ako funguje naacuteš post transformačnyacute kapitalizmus maacute za naacutesledok že posledneacute desaťročia sa v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacute-cie Roacutemov na Slovensku bluacutedi v kruhu Probleacutemy ktoreacute sa najvypuklejšie prejavujuacute napr v prostrediacute roacutemskych osaacuted nie je možneacute vniacutemať selektiacutevne ako špecifickeacute roacutemske prob-leacutemy spojeneacute s roacutemskou kultuacuterou či s ich spraacutevaniacutem ale ako docircsledky nerovnostiacute ktoreacute generuje neregulovanyacute trhovyacute mechanizmus Ako priacuteklad mocircžeme uviesť fenomeacuten školskej segregaacute-cie a vznik segregovanyacutech škocircl na etnickej baacuteze Nerovneacute šance detiacute v ich školskej karieacutere vyplyacutevajuacute nie z abstraktnej kategoacuterie etnicity ale primaacuterne z materiaacutelneho postavenia rodičov a rodičmi akumulovaneacuteho sociaacutelneho kultuacuterneho a symbolickeacuteho kapitaacutelu V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Inyacutemi slovami ekonomickeacute nerovnosti ktoreacute vznikajuacute ako docircsledok zlyhania trhu pokiaľ nie suacute dostatočne zmier-
ňovaneacute aktivitami štaacutetu ktoryacute by cez svoju redistribučnuacute funkciu bol arbitrom rovnyacutech priacuteležitostiacute nevyhnutne veduacute k segregaacutecii Roacutemov Pokiaľ by štaacutet pokladal za opraacutevnenyacute verejnyacute zaacuteujem integraacuteciu a inkluziacuteve vzdelaacutevanie roacutemskych detiacute nemocircže tento probleacutem riešiť odtrhnuto a nezaacutevisle od otaacutezok zamestnanosti byacutevania sanitaacutecieinfraštruktuacutery osaacuted a diskriminaacutecie Inak povedaneacute zabezpečiť inkluziacutevne vzdelaacutevanie pre roacutemske deti je možneacute iba prijiacutemaniacutem takyacutech politiacutek ktoreacute umožnia pre Roacutemov docircstojneacute pracovneacute priacutejmy štandardneacute bytoveacute a hygienickeacute podmienky života Inyacute priacuteklad Nedostatočneacute alebo nespraacutevne riešenie probleacutemov roacutemskeho byacutevania (napriacuteklad nekritickyacutem propa-govaniacutem mikropocircžičiek a samovyacutestavby) vyplyacuteva z abstra-hovania od širšiacutech otaacutezok bytovej politiky Po prveacute vo vše-obecnosti nemocircžeme byť v suacutečasnosti prekvapeniacute nedostatkom naacutejomneacuteho byacutevania a vysokyacutemi cenami naacutej-mov a bytov pretože byty suacute jednou z kľuacutečovyacutech komodiacutet v kapitalistickej ekonomike a ich produkcia udržiavanie ob-chodovanie s nimi je nastaveneacute tak aby prinaacutešalo vysokyacute zisk Aby byty mohli sluacutežiť pre verejneacute uacutečely a byť dostupneacute je ich potrebneacute bdquoodkomodifikovaťldquo - teda musiacute byť zabraacutene-neacute tomu aby sa plne stali subjektom trhovej vyacutemeny V docirc-sledku rozsiahlej reprivatizaacutecie a privatizaacutecie bytoveacuteho fon-du obciam a mestaacutem dnes skoro žiadne byty nepatria a tieto naacutesledne nie suacute schopneacute vytvoriť vyacuteznamnejšiu sieť sociaacutel-neho a nekomerčneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania aj pre Roacutemov a aj pre niacutezkopriacutejmoveacute domaacutecnosti všeobecne Samozrejme poskytovanie naacutejomneacuteho byacutevania pre tieto skupiny populaacutecie by muselo byť postaveneacute na nedis-kriminačnyacutech pravidlaacutech a muselo by brať do uacutevahy že ľudia musia mať zabezpečeneacute dostatočneacute podmienky pre genero-vanie priacutejmu (zamestnanie) a udržanie si byacutevania Sociaacutel-no-demokratickyacute štaacutet by mal masiacutevne financovať novuacute vyacute-stavbu určenuacute pre nekomerčneacute naacutejomneacute na obciach a vstupovať legislatiacutevne tam kde by obce nelikvidovali osady alebo nezlepšovali podmienky byacutevania v nich alebo kde by dochaacutedzalo k diskriminaacutecii Roacutemov pri alokaacutecii bytov Priacutečiny všeobecne pripuacutešťanyacutech nedostatočnyacutech vyacute-sledkov pri integraacutecii Roacutemov za posledneacute dve desaťročia z prostriedkov Euroacutepskych štrukturaacutelnych a investičnyacutech fon-dov by zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska bolo možneacute vidieť aj v štrukturaacutelnom nastaveniacute tyacutechto fondov Všetky intervencie z EUacute fondov suacute dnes nastaveneacute ako bdquoprojektyldquo Probleacutemom je že každyacute projekt maacute svoj začiatok a svoj ko-niec Vaumlčšina takyacutechto projektov napriacuteklad rocirczne uzavreteacute pracovneacute dielne pre roacutemskych pracovniacutekov napriek tomu že v kraacutetkom časovom obdobiacute povedzme 2-3 roky fungova-li pomerne dobre po ukončeniacute grantovyacutech podmienok skončili Aj veľmi zmysluplneacute projekty na podporu margina-lizovanyacutech Roacutemov ako suacute tereacutenna sociaacutelna praacuteca komunit-neacute centra zdravotniacute asistenti tiež trpia tzv programovyacutem cyklom v raacutemci ktoreacuteho dochaacutedza k diskontinuite a prestaacutev-kach medzi jednou a druhou faacutezou projektoveacuteho financova-nia Vedie to k rocircznym probleacutemom s cieľovou skupinou a aj odchodom skuacutesenyacutech pracovniacutekov a pracovniacutečok Všetky
55
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tieto a podobneacute projekty podpornyacutech profesiiacute pre MRK by bolo by potrebne transformovať na štandardneacute programy so štandardnyacutem štaacutetnym financovaniacutem Beruacutec do uacutevahy docircsledky neriadeneacuteho trhoveacuteho me-chanizmu ktoryacute vedie k prehlbovaniu sociaacutelnych nerovnos-tiacute sociaacutelno-demokratickeacute kroky smerujuacutece k zlepšeniu po-stavenia Roacutemov by mali byť postaveneacute na podpore ekonomickyacutech politiacutek ktoreacute pocircsobia pozitiacutevne ku sociaacutelnej koheacutezii spoločnosti neprehlbujuacute ekonomickeacute rozdiely v spo-ločnosti a neotvaacuterajuacute priacutejmove nožničky medzi bohatyacutemi a chudobnyacutemi Sociaacutelne politiky by mali byť nastaveneacute ako bdquouniverza-listickeacuteldquo (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) a mali by zahrnuacuteť nielen Roacutemov a niacutezko priacutejmoveacute domaacutecnosti ale aj strednuacute vrstvu Toto platiacute pre užšie zameraneacute sektoroveacute opatrenia napriacute-klad ako suacute bezplatneacute obedy pre deti v školaacutech ale aj docirc-sledne bezplatnyacute priacutestup k zdravotniacutectvu k liekom a podob-
ne Okrem toho by bolo potreba zabezpečiť nekompromisneacute dodržiavanie antidiskriminačnej legislatiacutevy a princiacutepov ľud-skyacutech praacutev Medzi ľudskyacutemi praacutevami a sociaacutelnymi a ekono-mickyacutemi praacutevami zo sociaacutelne-demokratickej perspektiacutevy nie je žiadna tenzia či kontradikcia ale naopak - suacute to komple-mentaacuterne praacuteva Sociaacutelno-demokratickaacute politika ktoraacute by mala za cieľ zabezpečiť integraacuteciu Roacutemov a zlepšenie ich životnyacutech pod-mienok nemocircže byť izolovanaacute ani od ostatnyacutech politiacutek akyacute-mi suacute napr daňovaacute politika Silnejšej koheacutezii spoločnosti a tyacutem paacutedom aj integraacutecii Roacutemov by teda pomohli opatrenia spočiacutevajuacutece vo vyššom zdaňovaniacute kapitaacutelu a vyššej miere sociaacutelnych transferov Inyacutemi slovami pre zlepšenie situaacutecie (nielen) Roacutemov potrebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania
6 AKAacute EUROacutePSKA UacuteNIA A EUROZOacute-NA SPRAVODLIVAacute A SOCIAacuteLNA
134 httpswwweuroparleuropaeuEPRSEPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINALpdf
135 Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financecom_2020_55_enpdfPodrobnejšie Commission Staff Working Document Accompanying the document Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financeswd_2020_210_enpdf
56
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zakotvenie Slovenska v Euroacutepskej uacutenii počnuacutec rokom 2004 a v eurozoacutene od roku 2009 EUacute je preň ako štaacutet s malou otvorenou ekonomikou s relatiacutevne niacutezkou mierou inovaacuteciiacute a dominantnou vyacuterobou s nižšou až strednou prida-nou hodnotou v jeho ďalšom hospodaacuterskom sociaacutelnom a modernizačnom rozvoji kľuacutečoveacute Preto je preň kľuacutečovyacute i raacute-mec predviacutedateľnyacutech euroacutepskych hospodaacuterskych a meno-vyacutech politiacutek Otaacutezkou však je či maacute SR rezignovať iba na to že bude pasiacutevne akceptovať politiky ktoreacute dohodnuacute v EUacute a osobitne v eurozoacutene veľkeacute štaacutety napr Nemecko a Francuacutezsko resp vaumlčšina štaacutetov EUacute a eurozoacuteny Analogicky je otaacutezkou či maacute NBS hrať v ECB iba uacutelohu pozorovateľa a paušaacutelne suacutehlasiť s rozhodnutiami vaumlčšiny Vstupom do EUacute a do eurozoacuteny sa štaacutet vzdal časti svojej suverenity s tyacutem že sa bude podieľať na rozhodovaniacute že bude spolurozhodovať zdieľať suvereni-tu s ostatnyacutemi členmi EUacute a eurozoacuteny SR ako malyacute štaacutet EUacute nemaacute dosť bdquožetoacutenovldquo na presadzo-
Začiatkom februaacutera tr sa novaacute Euroacutepska komisia roz-hodla otvoriť diskusiu o suacutečasnom raacutemci hospodaacuterskeho a fiškaacutelneho dohľadu s osobitnyacutem zreteľom na reformy znaacute-me pod naacutezvom Six Pack a Two Pack134 Jej zaacutemerom je zis-tiť do akej miery boli rocirczne prvky dohľadu zavedeneacute alebo zmeneneacute a doplneneacute baliacutečkami Six Pack a Two Pack uacutečinneacute pri dosahovaniacute kľuacutečovyacutech cieľov a to pri zabezpečeniacute udr-žateľnyacutech verejnyacutech financiiacute a hospodaacuterskeho rastu ako aj pri predchaacutedzaniacute makroekonomickej nerovnovaacutehy pri užšej koordinaacutecii hospodaacuterskych politiacutek135 a pri podpore konver-gencie ekonomickej vyacutekonnosti členskyacutech štaacutetov Pocircvodnyacutem zaacutemerom bolo ukončiť tuacuteto diskusiu do 30 juacutena 2020 ale potreba bdquozamerať sa na okamžiteacute vyacutezvy EUacute spocircsobeneacute koronakriacutezouldquo viedli Komisiu k rozhodnutiu vraacute-tiť sa k diskusii neskocircr bdquokeď sa vyriešia okamžiteacute probleacutemyldquo Jej opaumltovneacute spustenie sa čakaacute na začiatku buduacuteceho roka Predpokladaacuteme že Slovensko (ministerstvo financiiacute na pocircde Rady NBS v raacutemci ECB) nebude meniť svoje poziacutecie a bude vystupovať ako v minulosti iba ako člen koaliacutecie bdquofiškaacutelne zodpovednyacutech krajiacutenldquo a nebude presadzovať zaacutesadnejšie
vanie svojich naacutevrhov v Euroacutepskej rade resp v Euroacutepskom parlamente a v ECB Veľkosť krajiny však nie je najdocircležitej-šiacutem faktorom jej vplyvu v EUacute Aj Slovensko ako relatiacutevne malaacute krajina mocircže vytvaacuterať rocirczne ad hoc koaliacutecie rovnako zmyacutešľajuacutecich štaacutetov vraacutetane využiacutevania inštituacutetu posilnenej spolupraacutece SR ako bdquopolicy makerldquo by sa mala snažiť angažovať sa vo všetkyacutech pre ňu relevantnyacutech smeroch euroacutepskej politi-ky Keďže kapacity autorov tejto štuacutedie suacute obmedzeneacute suacute-strediacuteme sa na oblasti ktoreacute považujeme za kľuacutečoveacute na ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene na budovanie bankovej uacutenie obchodnuacute politiku a na sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na daňoveacute otaacutezky Odporuacutečania formulovaneacute v štuacutedii suacute v zhode s politic-kyacutemi prioritami Strany euroacutepskych socialistov a ďalšiacutech progresiacutevnych siacutel v EUacute a smerujuacute k zvyacutešeniu odolnosti Eu-roacutepskej uacutenie a vytvoreniu inštituacuteciiacute a pravidiel ktoreacute suacute soci-aacutelne spravodliveacute a suacutečasne efektiacutevne
požiadavky v EUacute EMUacute ktoreacute by zabezpečili jej vaumlčšiu efek-tiacutevnosť a suacutečasne vaumlčšiu sociaacutelnu udržateľnosť Diskusie resp verejnej konzultaacutecie sa mohli zuacutečastniť jednotlivci a samozrejme inštituacutecie Autorom tejto štuacutedie nie je znaacuteme či a akou formou sa tejto diskusie zuacutečastnilo Mi-nisterstvo financiiacute SR NBS resp inaacute inštituacutecia v SR Kriacutezy poslednyacutech rokov pritom ukaacutezali na nedostatky menovej uacutenie a že jej dobudovanie je potrebneacute Kritickeacute hla-sy upozorňovali na jej nekompletnosť (rigidneacute a neefektiacutevne rozpočtoveacute pravidlaacute neexistencia spoločneacuteho rozpočtu a pod) už v čase jej vzniku Časť podporovateľov projektu spoločnej meny (napr francuacutezsky prezident Franccedilois Mitte-rand) však predpokladala že katalyzaacutetorom dobudovania eurozoacuteny bude najbližšia kriacuteza Tento optimizmus sa zatiaľ neukaacutezal opraacutevnenyacutem Využiť globaacutelnu finančnuacute kriacutezu 20078 a po nej kriacutezu eura na zaacutesadnejšiu reformu riadenia eurozoacuteny sa nepodarilo Ambiacuteciou by malo byť využiť k to-mu koronakriacutezu Podariacute sa to tentokraacutetNapriek pripravovanej diskusie o buduacutecnosti EUacute ktoraacute otvaacutera možnosť reviacutezie zmluacutev reforma EUacute sa neuskutočniacute
61 EKONOMICKEacute RIADENIE V EUROZOacuteNE
136 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
137 Kaletsky Anatole Europersquos Hamiltonian Moment Project Syndicate May 21 2020 Vznik spoločneacuteho dlhu ako upozorňujuacute experti by po-mohlo posilniť poziacuteciu eura ako druhej rezervnej meny a zaacuteklad pre medzinaacuterodneacute pocircžičky v tvrdej mene The International Role of the Euro ECB June 2019 httpswwwecbeuropaeupubirehtmlecbire201906~f0da2b823eenhtmltoc1
138 Massimo Amato Things that could be done once the lesson is learned 10 April 2020httpwwwprimeeconomicsorgarticlesthings-that-could-be-done-once-the-lesson-is-learned
57
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
formou Big Bang ale postupnyacutemi krokmi Finančnaacute kriacuteza si vynuacutetila vznik bankovej uacutenie ktorej realizaacutecia s komplikaacuteciami pokračuje (2 pilier the Single Resolution Mechanism (SRM)
Koronakriacuteza mocircže byť impulzom pre pokračovanie re-formy ekonomickeacuteho riadenia eurozoacuteny Riešenie koronakriacutezy a jej docircsledkov bude mať za naacutesledok rast deficitu a zadlže-nosti štaacutetov eurozoacuteny a vyžaduje si prijať mimoriadne opatre-nia Jednyacutem z nich je vznik Fondu obnovy financovanyacute na baacuteze spoločneacuteho dlhu formou koronabondov Fond obnovy je ale dočasnyacute naacutestroj ktoreacuteho životnosť je ohraničenaacute rokom 2024 Pozastavenie požiadavky dodržiavať Maastrichtskeacute kri-teacuteriaacute počas koronakriacutezy je tiež dočasneacute pokiaľ sa kriticky ne-prehodnotiacute a priacutepadnaacute zmena sa nezakotviacute v revidovanyacutech euroacutepskych zmluvaacutech Analogicky to možno povedať i o opat-reniach ECB Ak by sa však v kraacutetkom čase pristuacutepilo k strikt-neacutemu dodržiavaniu suacutečasnyacutech fiškaacutelnych pravidiel docircsledky na obnovenie rastu a zamestnanosti a v EUacute by mohli byť tak zaacutevažneacute že by ohrozili stabilitu menovej uacutenie resp EUacute ako takej Vyžaduje si to preto zvaacutežiť naacutevrhy ako napriacuteklad prehod-notenie hornej hranice zadlženosti štaacutetu zo 60 HDP na 90 HDP136 Hlavnyacutem argumentom je že ak miera reaacutelneho rastu dlhodobo prekračuje mieru reaacutelnej uacuterokovej sadzby o 2 -3 primaacuterny deficit 2 -3 HDP je dlhodobo udržateľnyacute dokonca i pri uacuterovni zadlženosti 100 Podľa toho by sa Maastrichtskaacutepodmienka 60 HDP mala revidovať Pragmatickyacutem rieše-niacutem je podľa autorov zvyacutešiť tuacuteto hranicu na 90 HDP Rast zadlženosti štaacutetov po koronakriacuteze zhoršiacute podmien-ky financovania ich dlhu na finančnyacutech trhoch- hlavne keď osobitneacute naacutestroje ECB a Komisie ktoreacute dočasne pomaacutehajuacute uacuterokoveacute miery udržať na niacutezkych ba dokonca zaacutepornyacutech hod-notaacutech prestanuacute pocircsobiť Opaumltovne bude treba otvoriť otaacutez-ku spoločneacuteho dlhu ktoraacute sa dnes posunula do inej roviny ako počas eurokriacutezy Nepochybne najvyacuteznamnejšiacutem posunom spocircsobenyacutem koronakriacutezou bolo rozhodnutie o vytvoreniacute Fondu obnovy Vznik Plaacutenu obnovy a odolnosti a osobitneacuteho fondu na jeho financovanie zastavilo diskusie (pravdepodobne iba dočasne) o samostatnom rozpočte eurozoacuteny a vyacuterazne vstuacutepilo do dis-
donedaacutevna blokovalo Nemecko) Rovnako ECB aby zachraacute-nila euro pristuacutepila k neortodoxnyacutem opatreniam ktoreacute boli na hrane jej doterajšieho mandaacutetu
kusiiacute o spoločnom euroacutepskom dlhu eurobondoch a novyacutech vlastnyacutech zdrojoch EUacute Tento mimoriadny rozpočet bude financovanyacute z dlhu (čo niektoriacute odborniacuteci označili za Hamil-tonovskyacute moment137) za ktoryacute bude ručiť EUacute spoločne svo-jim rozpočtom Hoci tento spocircsob financovania aktiviacutet EUacute nie je uacuteplne novyacute (garancie z rozpočtu EUacute boli použiteacute napr v Junckerovom plaacutene) bezprecedentnyacute je rozsah spoločneacute-ho dlhu a predpokladanyacute spocircsob jeho splaacutecania (z novyacutech euroacutepskych daniacute a poplatkov) Plaacuten obnovy a odolnosti a jeho finančnyacute naacutestroj bol vy-tvorenyacute ad hoc ako jednorazoveacute riešenie kriacutezy vyvolanej pandeacutemiou COVID-19 Na jeho zaacuteklade však mocircže byť vy-tvorenyacute raacutemec pre buduacuteci stabilizačnyacute naacutestroj využiacutevanyacute v raacutemci potreby (raacutemcoveacute pravidlaacute pre veľkosť pomer grantov a pocircžičiek pravidiel použitia) financovanyacute spoločnyacutem dl-hom (flexibilita ryacutechlosť použitia) V tejto suacutevislosti stojiacute za uacutevahu i naacutevrh transformovať ESM na Dlhovuacute agentuacuteru eurozoacuteny138 Dlhovaacute agentuacutera eu-rozoacuteny by mohla mobilizovať fondy na finančnyacutech trhoch za vyacutehodnejšiacutech podmienok ndash napokon by aj na tieto trhy pri-niesla vaumlčšiu stabilitu lebo by zniacutežila riziko investovania Za takmer bezrizikoveacute dnes trhy pokladajuacute iba nemeckeacute cenneacute papiere štaacutetu Rizikovaacute priraacutežka eurobondov by mohla byť o niečo vyššia no Nemecko by mohlo napriacuteklad profitovať z proporciaacutelne nižšiacutech odvodov do rozpočtu eurozoacuteny aby si priacutepadneacute straty vykompenzovalo Koronakriacuteza a suacutečasne dlhodobaacute potreba zelenej trans-formaacutecie euroacutepskej ekonomiky otvaacuterajuacute aj otaacutezku reviacutezie ďalšiacutech euroacutepskych rozpočtovyacutech pravidiel Mala by vytvo-riť priestor pre verejneacute investiacutecie do dlhodobej udržateľnos-ti a odolnosti napriacuteklad prijatiacutem zlateacuteho pravidla pre verejneacute investiacutecie resp oddeleniacutem investičneacuteho a bežneacuteho rozpoč-tu Problematickeacute je aj vyacutelučneacute využiacutevanie indikaacutetora dlhu a deficitu Ak nemajuacute fiškaacutelne pravidlaacute odporovať cieľom EUacute v inyacutech oblastiach (napr zelenaacute transformaacutecia) mali by byť nahradeneacute širšiacutem suacuteborom indikaacutetorov (ekonomickeacute sociaacutel-
611 FIŠKAacuteLNE PRAVIDLAacute A MAKROEKONOMICKAacute KOORDINAacuteCIA
139 The role of fiscal rules in relation with the green economy httpswwweuroparleuropaeuRegDataetudesSTUD2020614524IPOL_STU(2020)614524_ENpdf
140 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
141 Expanziacutevna politika ECB zatiaľ zo znaacutemych docircvodov nehroziacute hyperinflaacuteciou ako mnohiacute kritici kvantitatiacutevneho uvoľňovania varujuacute ale už dnes je zrejmeacute že prehlbovanie rastu nerovnostiacute je jej neželateľnyacutem docircsledkom Je to vyacutezvou pre politiky vlaacutedy aby prijali opatrenia ktoreacute tieto nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
58
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ne environmentaacutelne) pričom rozhodnutia o limitoch a sme-rovaniacute fiškaacutelnej politiky by boli suacutečasťou viacuacuterovňoveacuteho raacutemca riadenia do ktoreacuteho buduacute zapojeniacute zaacutestupcovia člen-skyacutech krajiacuten i Euroacutepsky parlament Slovensko by sa pri pre-sadzovaniacute tyacutechto zmien mohlo oprieť aj o poziacuteciu Euroacutepske-ho parlamentu139 Pri identifikaacutecii makroekonomickyacutech nerovnovaacuteh po-trebuje EUacute vyrovnanejšiacute priacutestup Fiškaacutelny kompakt spriacutesnil podmienky na aktivovanie proceduacutery nadmerneacuteho deficitu Naopak eurozoacutena je benevolentnejšia v priacutepade nadmer-nej makroekonomickej nerovnovaacutehy a k iniciovaniu proce-duacutery s ňou spojenej Pokiaľ sa maacute opaumltovne naštartovať konvergenčnyacute proces medzi Severom a Juhom v eurozoacutene musiacute vzraacutesť citlivosť voči nadmernej makroekonomickej ne-rovnovaacutehe v eurozoacutene a symetricky tuacuteto proceduacuteru použiť v priacutepade nadmerneacuteho prekročenia symetricky definovanej hornej i dolnej hranice 140
Už sme uviedli že predpokladanyacute spocircsob splaacutecania pocirc-žičiek na Program obnovy a odolnosti je z novyacutech euroacutep-skych daniacute a poplatkov Naacutejdenie dohody o novyacutech zdrojoch je oi docircležiteacute preto aby splaacutecanie pocircžičiek v buduacutecnosti nezaťažilo kapacity spoločneacuteho euroacutepskeho rozpočtu Pres-naacute podoba zdrojov (euroacutepskych daniacute a pocircžičiek) je vyacutesled-kom kombinaacutecie pragmatickeacuteho a hodnotoveacuteho priacutestupu Pragmatickou otaacutezkou je podpora pre zavedenie dane a vyacuteška ziacuteskanyacutech prostriedkov a hodnotovou zavedenie dane k dosiahnutiu inyacutech politickyacutech prioriacutet (zelenaacute transformaacutecia spravodliveacute zdaňovanie stabilita finančnyacutech trhov) V kraacutetkodobom horizonte je potrebneacute schvaacutelenie dane z nerecyklovanyacutech jednorazovyacutech plastov uhliacutekoveacuteho cla euroacutepskej digitaacutelnej dane aj systeacutemu financovania z priacutejmov z Euroacutepskeho systeacutemu obchodovania s emisiami (EUacute ETS) V strednodobom horizonte by k nim mala pribudnuacuteť daň z fi-nančnyacutech transakciiacute a a podiel EUacute na priacutejmoch v raacutemci spo-ločneacuteho zaacutekladu dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb (CCC-TB) Okrem priacutejmov pre spoločnyacute rozpočet je docircležiteacute zdocirc-razniť aj nepriame efekty tyacutechto daniacute ktoryacutemi chceme do-siahnuť vyššie uvedeneacute priority akyacutemi suacute obmedzenie jed-norazovyacutech plastov znižovanie emisiiacute boj proti agresiacutevnym daňovyacutem praktikaacutem či dospieťk širšiacutem politickyacutem prioritaacutem ako je boj proti korupcii (efektiacutevnejšia kontrola boj proti podvodom v oblastiach ktoreacute sa dostanuacute pod definiacuteciu fi-nančnyacutech zaacuteujmov EUacute prostredniacutectvom Uacuteradu euroacutepskeho prokuraacutetora) Schvaacutelenyacute systeacutem novyacutech vlastnyacutech zdrojov by mal po-stupne nahraacutedzať dominantneacute financovanie spoločneacuteho rozpočtu z naacuterodnyacutech priacutespevkov Diskusia bude otvorenaacute
pred rokom 2027 pri rokovaniach o buduacutecom viacročnom finančnom raacutemci V tejto diskusii je potrebneacute zaacutesadne reformovať aj vyacute-davkovuacute straacutenku rozpočtu Euroacutepsky rozpočet potrebuje naacutestroje fiškaacutelnej stabilizaacutecie Ich staacutelou zložkou by mali byť transfery ktoreacute zabezpečia suacutedržnosť EUacute podobne ako je tomu v USA (federaacutelne sociaacutelne programy ako sociaacutelne za-bezpečenie v nezamestnanosti Medicaid Medicare a pod) Euroacutepska centraacutelna banka zohrala v predchaacutedzajuacutecej kriacuteze menovej uacutenie (2010-2012) kľuacutečovuacute uacutelohu pri stabilizaacute-cii spoločnej meny V raacutemci existujuacutecich pravidiel a mandaacutetu prebrala sprostredkovane funkciu veriteľa poslednej inštan-cie a stabilizaacutetora finančneacuteho trhu Hoci expanziacutevna menovaacute politika nedokaacutezala dosiahnuť inflačnyacute cieľ pomohla prediacutesť deflaacutecii a stabilizovala euroacutepsky finančnyacute trh Probleacutemom je však politickaacute udržateľnosť suacutečasneacuteho kurzu nakoľko ne-štandardnaacute politika ECB bola spochybnenaacute na Suacutednom dvo-re EUacute a čeliacute opoziacutecii aj zvnuacutetra banky141 V kraacutetkodobom horizonte bude ECB pokračovať v sta-bilizujuacutecej expanziacutevnej menovej politike Pandemickyacute nuacute-dzovyacute program naacutekupu aktiacutev (PEPP) bude prebiehať do juacutena 2021 alebo dokyacutem ECB nerozhodne že kriacutezovaacute faacuteza koro-naviacuterusu sa skončila Aj ďalšie opatrenia ECB ako PELTRO (Pandemickeacute nuacutedzoveacute dlhodobeacute refinančneacute operaacutecie) ktoreacute pomocircžu zabezpečiť dostatočnuacute likviditu a Program ciele-nyacutech dlhodobyacutech refinančnyacutech operaacuteciiacute TLTRO3 ktoryacute za-čal v juacuteni 2020 bude prebiehať do juacutena 2021 Do tohto kontextu vstupuje diskusia o reviacutezii mandaacutetu ktoruacute ECB oficiaacutelne spustila začiatkom roka ECB sa nechce vzdať hlavneacuteho mandaacutetu udržania cenovej stability Reviacutezia sa maacute tyacutekať dvoch hlavnyacutech oblastiacute - Kvantitatiacutevnej formulaacutecie cenovej stability naacutestrojov mo-netaacuternej politiky hospodaacuterskych a menovyacutech analyacutez a spocirc-sobov komunikaacutecie ndash teda otaacutezok ktoreacute spadali pod aktivity ECB aj doteraz - Či a v akej miere maacute ECB prihliadať na ďalšie faktory ako finančnaacute stabilita zamestnanosť alebo environmentaacutelna stabilita NBS by sa mala zasadzovať za to aby sa neortodoxnaacute politika ECB zakotvila do Euroacutepskej zmluvy Bude treba v nej zdocircrazniť dvojityacute mandaacutet ECB (inflaacutecia a rast a zamestna-nosť ako je to v priacutepade FEDu ako i environmentaacutelna udrža-teľnosť) presadzovať uacutelohu ECB ako veriteľa poslednej in-štancie (lender of last resort) a za určityacutech podmienok financovanie štaacutetneho dlhu (monetizaacutecia dlhu) čo sa dočas-ne a v obmedzenej miere deje aj dnes
142 Staršia štuacutedia Euroacutepskej komisie bdquoEuropean Tax Surveyldquo kvantifikovala naacuteklady medzinaacuterodnyacutech podnikov ktoreacute suacute generovaneacute existenciou 15 naacuterodnyacutech daňovyacutech suacutestav bdquostaryacutech štaacutetovldquo (tzv compliance costs) Pre veľkeacute podniky neprekračujuacute 19 percenta odvedenyacutech daniacute no pre maleacute a stredneacute podniky dosahujuacute až 309 percenta zaplatenyacutech daniacute V EUacute 27 suacute tieto naacuteklady nepochybne ešte vyššie nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
59
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
62 SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKYacute PRIacuteSTUP K DAŇOVYacuteM OTAacuteZKAM A OBCHODNEJ POLITIKE EUacute
621 EUROacutePSKA DAŇ Z FINANČNYacuteCH TRANSAKCIIacute
622 KONIEC DAŇOVEJ SUacuteŤAŽE BOJ PROTI DAŇOVYacuteM UacuteNIKOM A DAŇOVYacuteM RAJOM
Nad raacutemec diskusie iniciovanej Komisiou vo februaacuteri 2020 o ekonomickom riadeniacute si vlaacutedna moc členskeacuteho štaacutetu musiacute definovať čo chce presadzovať v inyacutech politikaacutech ako suacute niektoreacute otaacutezky daňovej politiky obchodnej politiky a pod Medzi tyacutemito dvoma politikami je zaacutesadnyacute rozdiel da-ňovaacute politika je naacuterodnou politikou kyacutem obchodnaacute politika je spoločnou politikou EUacute Aj v priacutepade daňovej politiky
O dani z finančnyacutech transakciiacute (FTT) na uacuterovni G20 sa začalo hovoriť v r 2009 tj po vypuknutiacute globaacutelnej finančnej kriacutezy ale k žiadnemu rozhodnutiu o jej zavedeniacute na globaacutelnej uacuterovni nedošlo Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute sa do agendy EUacute dostala v roku 2011 keď Euroacutepska komisia predstavila naacutevrh celoeuroacutepskej dane z finančnyacutech transak-ciiacute a počiacutetala s jej uplatneniacutem najneskocircr v roku 2014 V pr-vom detailnom naacutevrhu bola nastavenaacute tak že mala Uacutenii pri-niesť každyacute rok 57 mld eur Celouacutenijnaacute FTT sa nepodarila presadiť (uplatnenie princiacutepu veta zo strany Veľkej Britaacutenie a pod) Jedenaacutesť štaacute-tov EUacute sa zapojilo do tzv Iniciatiacutevy posilnenej spolupraacutece
Dňa 24 10 2006 NR SR hlasmi pravicovej opoziacutecie prijala Deklaraacuteciu o daňovej suverenite v priamych daniach Pravicovaacute časť NR SR odkazovala na rovnuacute daň ktoruacute za-viedla v r 2004 a ktoraacute podľa jej interpretaacutecie stvorila zo Slovenska bdquoekonomickeacuteho tigraldquo Zaacutemerom bolo laacutekať na niacutez-ku daň zahraničnyacutech investorov Inyacutemi slovami bola zaacutestan-kyňou daňovej suacuteťaže v EUacute Ani v nasledujuacutecich rokoch nepatrilo Slovensko k aktiacutev-nym advokaacutetom daňovej spolupraacutece v EUacute postoj sa čiastoč-ne otvoril len v otaacutezke spoločneacuteho konsolidovaneacuteho daňo-veacuteho zaacutekladu firiem Postoj suacutečasnej vlaacutedy v tejto otaacutezke nie je znaacutemy Daňovaacute suacuteťaž ohrozuje sociaacutelny štaacutet dvakraacutet znižuje sociaacutelne transfery ktoryacutech cieľom je zmierňovať priacutejmoveacute
však existujuacute určiteacute spoločneacute princiacutepy a dosah daňovej poli-tiky sa mocircže zvaumlčšovať pokiaľ sa presadia euroacutepske dane ako napr euroacutepska daň na CO2 euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute euroacutepska digitaacutelna daň a pod V priacutepade obchod-nej politiky majuacute štaacutety EUacute možnosť do nej zasahovať na Eu-roacutepskej rade a euroacutepske obchodneacute zmluvy prechaacutedzajuacute rati-fikaacuteciou cez naacuterodneacute parlamenty
Vo veľmi obmedzenej forme ju zaviedlo Francuacutezsko ostatneacute štaacutety zapojeneacute do tejto iniciatiacutevy (Belgicko Greacutecko Nemec-ko Portugalsko Rakuacutesko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko) by ju podľa naacutevrhu mali zaviesť najneskocircr 1 janu-aacutera 2021 Koronakriacuteza je priacuteležitosťou aby sa opaumlť obnovila dis-kusia o FTT ako zdroja na riešenie docircsledkov koronakriacutezy a perspektiacutevne ako zdroj euroacutepskeho rozpočtu Kľuacutečoveacute je aby FTT zahrnovala prevažnuacute vaumlčšinu finančnyacutech transakciiacute a osobitne tyacutech ktoreacute nemajuacute produktiacutevny charakter resp neprispievajuacute k efektiacutevnosti finančnyacutech trhov a potenciaacutelne ohrozujuacute finančnuacute stabilitu
nerovnosti a decimuje verejnyacute sektor resp služby vo verej-nom zaacuteujme poskytovaneacute štaacutetom resp verejnou spraacutevou Euroacutepska diskusia o fiškaacutelnej harmonizaacutecii u priamych daniacute praacutevnickyacutech osocircb sa nezameriava na harmonizaacuteciu da-ňovyacutech sadzieb ale na definovanie spoločneacuteho konsolido-vaneacuteho zaacutekladu (CCCTB) Jeho cieľom by malo byť nielen zjednodušiť zdaňovanie pre euroacutepske firmy (pre medzinaacute-rodneacute podniky resp podniky s cezhraničnyacutemi ekonomickyacute-mi činnosťami) a tak zniacutežiť zbytočneacute administratiacutevne naacuteklady pre biznis142 ale aj pomocirccť eliminovať daňoveacute uacuteniky techni-kami ako napr profit-shifting prostredniacutectvom transfero-vyacutech oceneniacute alebo inyacutech foriem agresiacutevneho daňoveacuteho plaacutenovania
143 httpstaxfoundationorgdigital-tax-europe-2020
144 Po rozhodnutiacute Euroacutepskeho suacutedneho dvora v juacuteli 2014 dokumenty k ďalšiacutem kolaacutem rokovania o zmluve medzi Euroacutepskou uacuteniou a Spojenyacutemi štaacutetmi znaacutemej ako Transatlantickeacute obchodneacute a investičneacute partnerstvo (TTIP) sa už mali zverejňovať
145 Slovensko maacute s USA platnuacute investičnuacute zmluvu z roku 1991 v ktorej je takyacuteto mechanizmus arbitraacuteže jednostranne vyacutehodnyacute pre americkeacuteho investora zakotvenyacute Podľa Ministerstva hospodaacuterstva SR by novaacute uacuteprava vzťahov investor ndash štaacutet v zmluve TTIP umožnila Slovensku zbaviť sa nevyacutehodneacuteho mechanizmu z roku 1991 Preto MH SR zmluvu TTIP podporovalo
60
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
623 DIGITAacuteLNA DAŇ
624 OBCHODNEacute ZMLUVY EUacute
Samostatnou kapitolou je zdaňovanie nadnaacuterodnyacutech digitaacutelnych spoločnostiacute Ide o mimoriadne ziskovyacute a dyna-mickyacute sektor s rastuacutecim podielom na ekonomike ktoryacute okrem toho ešte vyjde z koronakriacutezy ako jeden z najvaumlčšiacutech viacuteťazov Pre digitaacutelne služby je charakteristickeacute že uľahčujuacute vytvaacuteranie korporaacutetnych štruktuacuter sluacutežiacich na agresiacutevne daňoveacute praktiky Rozhodnutie Suacutedneho dvora EUacute v spore Komisie s fir-mou Apple v ktorom Komisia prikaacutezala spoločnosti Apple uhradiť iacuterskej vlaacutede daňovyacute dlh vo vyacuteške 13 mld eur v pro-spech sťažujuacuteceho sa Apple ukaacutezalo limity využiacutevania pravi-diel štaacutetnej pomoci v boji proti agresiacutevnym daňovyacutem prakti-kaacutem Euroacutepska digitaacutelna daň sa uvaacutedza ako jeden z možnyacutech zdrojov splaacutecania spoločnyacutech pocircžičiek na Plaacuten obnovy Aj preto Komisia prisľuacutebila predstavenie vlastneacuteho naacutevrhu na zavedenie digitaacutelnej dane ak sa do konca roka 2020 nenaacutej-de dohoda o digitaacutelnej dani na pocircde OECD
V ostatnyacutech rokoch ndash s vyacutenimkou USA ndash akcelerovalo dokončovanie viacročnyacutech rokovaniacute EUacute o obchodnyacutech a priacute-padne investičnyacutech zmluvaacutech s obchodnyacutemi partnermi ako Kanada (CETA) Japonsko a Mercosur Naacutestupom Trumpo-vej administratiacutevy boli rokovania o zmluve TTIP zmrazeneacute Priacutepravy zmluvy s Kanadou a USA boli netransparentneacute a proces ich priacutepravy bol podrobenyacute verejnej kritike Až po nej nastalo čiastočneacute zlepšenie informovanosti o procese nego-ciaacuteciiacute144 Kriticky treba hodnotiť aj mnoheacute časti resp kapitoly pripravovanyacutech zmluacutev Jednou z najkontroverznejšiacutech usta-noveniacute dohocircd s Kanadou i USA bol mechanizmus riešenia sporov medzi štaacutetom a investorom Nahradenie doterajšie-ho mechanizmu urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacute-tom znaacutemy pod skratkou ISDS resp ISDM upravenyacutem me-chanizmom ICS (Investment Court System) v zmluve s Kanadou ktoryacute Komisia vydaacutevala za bdquoradikaacutelnu reformuldquo je len čiastkovyacutem riešeniacutem Zahraničniacute investori v sporoch s vlaacutedami buduacute ako doteraz mocirccť obchaacutedzať naacuterodneacute suacutedy Hroziacute že vlaacutedy buduacute naďalej rukojemniacutekmi arbitraacutežneho ko-nania ktoreacute v prevažnyacutech priacutepadoch daacutevalo za pravdu za-
Globaacutelna dohoda na pocircde OECD je však nepravdepo-dobnaacute aj v priacutepade viacuteťazstva demokratickeacuteho kandidaacuteta v americkyacutech prezidentskyacutech voľbaacutech Zaacuteroveň viacereacute eu-roacutepske krajiny začali či pripravujuacute zdaňovanie digitaacutelnych spoločnostiacute resp priacutejmov z digitaacutelnych služieb Bez spoloč-neacuteho euroacutepskeho priacutestupu však hroziacute fragmentaacutecia digitaacutel-neho trhu v docircsledku nekoordinovanyacutech naacuterodnyacutech pravi-diel a nižšia efektiacutevnosť vyacuteberu dane Z tyacutechto docircvodov je potrebneacute čo najryacutechlejšie vytvo-renie euroacutepskej digitaacutelnej dane ktoraacute by zdaňovala obrat spoločnostiacute v krajine v ktorej bol realizovanyacute Limity pre fir-my podliehajuacutece dani mali by byť nastaveneacute tak aby sa zda-ňovali len veľkeacute nadnaacuterodneacute spoločnosti ktoreacute vyacuteznamne profitujuacute z existencie jednotneacuteho euroacutepskeho trhu a dokaacute-žu vytvaacuterať korporaacutetne štruktuacutery pre umeleacute presuacutevanie da-ňoveacuteho zaacutekladu Časť vybratej dane maacute sluacutežiť ako priacutejem euroacutepskeho rozpočtu143
hraničnyacutem investorom a obmedzovalo vlaacutedy v presadzovaniacute domaacutecej politiky ISDS sa z legitiacutemnej ochrany zahraničnyacutech investorov pretransformoval do spocircsobu ako sa zahraničniacute investori mohli vyhraacutežať legitiacutemnym vlaacutedam a ovplyvňovať ich politiku V zamrznutej zmluve s USA sa zrejme ani nahra-denie ISDS mechanizmom ICS pokiaľ sa rokovania obnovia podľa doterajšiacutech indiacuteciiacute nemusiacute podariť presadiť145
Obchodneacute a investičneacute zmluvy EUacute so zahraničnyacutemi partnermi nemocircžu byť spocircsobom ako sa oslabia euroacutepske štandardy v ochrane priacuterody v boji proti klimatickyacutem zme-naacutem v ochrane zamestnancov alebo v ochrane praacutev štaacutetu a jeho demokraticky zvolenyacutech orgaacutenov realizovať politickeacute rozhodnutia v prospech spoločnosti Suacutečasne nemocircžu byť pre EUacute naacutestrojom oslabovania sociaacutelnych a environmentaacutel-nych štandardov v tretiacutech krajinaacutech Obchodnaacute politika EUacute maacute prispievať k posilňovaniu globaacutelnych sociaacutelnych a environmentaacutelnych štandardov nie uacutezkych zaacuteujmov exporteacuterov a investorov Mechanizmus urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacutetom musiacute podlie-hať demokratickej kontrole oboch straacuten a neobmedzovať presadzovanie verejneacuteho zaacuteujmu v sociaacutelnej environmen-
146 Americkyacute Kongres napr prijal rozhodnutie že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak ako je to v EUacute
61
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
taacutelnej oblasti a pod Nemocircžu tiež viesť k obmedzeniu kvality či rozsahu verejnyacutech služieb Ak zmluva predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie pri ochrane zdravia spotrebiteľa v sociaacutelnej či environmentaacutel-nej politike malo by iacutesť o konvergenciu smerom nahor a nie naopak Obchodneacute dohody sa majuacute opierať o medzinaacuterod-neacute dohovory a zmluvy (dohovory Medzinaacuterodnej organizaacute-cie praacutece Pariacutežska klimatickaacute zmluva a pod) Predmetom kritiky zmluvy s USA suacute aj kapitoly o regu-laacutecii životnom prostrediacute či docircsledky na ochranu zamest-nanca vzhľadom na to že USA nie suacute signataacutermi viaceryacutech dohovorov Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Otaacutezne bolo či sa do zmluvy zahrnuacute i verejneacute služby napriacuteklad zdravot-niacutectvo a či by to nepoviedlo k ďalšej redukcii verejneacuteho zdra-votniacutectva v prospech rozširovaniu suacutekromneacuteho zdravotniacutec-tva TTIP predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie V prevažnej vaumlčšine odvetviacute (potravinaacuterskeho kozmetickeacuteho a farmace-utickeacuteho a chemickeacuteho priemyslu) je však uacuteroveň regulaacutecie v USA nižšia ako v Uacutenii Opraacutevneneacute suacute preto obavy že har-monizaacutecia povedie k znižovaniu regulačnyacutech štandardov v EUacute Najviac by sa to mohlo odraziť na ochrane zdravia a ži-votneacuteho prostredia V EUacute v tyacutechto priacutepadoch platiacute princiacutep predbežnej opatrnosti ktoryacute v USA neplatiacute Pokiaľ sa dosta-točne nepreukaacuteže napriacuteklad škodlivosť niektoreacuteho produk-
tu nie je povinnosť ho z trhu stiahnuť146 USA medzityacutem odstuacutepili od Pariacutežskej dohody o kliacuteme a nevieme či po v naacutestupe noveacuteho prezidenta sa k tejto do-hode vraacutetia EUacute je napriacuteklad nepriateľsky naklonenaacute k tomu aby sa plyn ťažil hydraulickyacutem štiepeniacutem Napriek tomu zrej-me takyacuteto plyn bude dovaacutežať a bude tlak aby sa tento druh ťažby presadil i v EUacute Klimatickeacute zmeny nuacutetia prehodnotiť i priacutestup k medzi-naacuterodneacutemu obchodu Nie je realistickeacute jeho drastickeacute ob-medzenie a už vocircbec nie suacute riešeniacutem priacutestupy ako ekono-mickyacute nacionalizmus alebo prvky merkantilizmu Na druhej strane treba v medzinaacuterodnom obchode začať brať do uacuteva-hy uhliacutekovuacute stopu a preto sa pokuacutesiť presadiť uhliacutekoveacute clo do politiky Svetovej obchodnej organizaacutecie (WTO) Euroacutepske hospodaacuterske politiky vraacutetane obchodnej po-litiky majuacute prispievať k posilňovaniu sociaacutelnych štandardov environmentaacutelnej udržateľnosti a udržateľnosti EUacute EMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou i viacereacute na-štartovaneacute diskusie (mandaacutet ECB fiškaacutelne pravidlaacute ale všeobecne aj diskusia o buduacutecnosti EUacute) vytvaacuterajuacute priestor pre takeacuteto pravidlaacute a inštituacutecie v zhode s progresiacutevnym so-ciaacutelne spravodlivyacutem a environmentaacutelne zodpovednyacutem programom Mal by byť i vyacutechodiskom pri formovaniacute poziacutecie SR v EUacute a v eurozoacutene
147 Schiller Dan Digital capitalism stagnation and contention 13 October 2015 httpswwwopendemocracynetendigital-capitalism-stagna-tion-and-contentionPodrobnuacute politicko-ekonomickuacute analyacutezu digitaacutelneho kapitalizmu možno naacutejsť v kniheBetancourt Michael The Critique of Digital Capitalism punctum books brooklyn ny 2015
62
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepsky plaacuten obnovy a odolnosti je zameranyacute na dve kľuacutečoveacute transformaacutecie na zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu Z dvoch uvedenyacutech transformaacuteciiacute prvuacute pokladaacuteme za nena-hraditeľnuacute a neodkladnuacute a preto v našej štuacutedii sme na ňu zamerali vaumlčšiu pozornosť Nie je to teda naacutehoda a ani docirc-sledok obmedzenyacutech riešiteľskyacutech kapaciacutet Zelenaacute transformaacutecia je natoľko urgentnaacute že ak sa v kraacutetkej dobe nedosiahne v nej zaacutesadnyacute pokrok ani neskor-šie adaptačneacute opatrenia nedokaacutežu zamedziť devastačnyacutem uacutečinkom klimatickyacutech zmien Už dnes dokonca i štaacutet akyacutem je Slovenskaacute republika v pomerne v priaznivom geografic-kom paacutesme je vystavovanyacute suchaacutem ktoreacute nemajuacute obdobu alebo frekventovanyacutem povodniam ktoreacute sa predtyacutem vy-skytovali iba zriedka (tzv storočnaacute voda sa opakuje skoro každoročne) Straty nie suacute iba ekonomickeacute no okrem zdra-votnyacutech docircsledkov akcelerujuacute i sociaacutelne rozdiely Už dnes časť globaacutelnej migraacutecie je reakciou na klimatickeacute zmeny a podiel klimatickyacutemi zmenami generovanej migraacutecie bude ak-celerovať Akcelerovať buduacute i vojenskeacute konflikty ako docircsledok hladomorov zo sucha boja o vodu a pod Mnoheacute sa možno rozrastuacute do vaumlčšiacutech a veľkyacutech vojnovyacutech konfliktov Euroacutepska uacutenia zostaacuteva premiantom v boji proti klima-tickyacutem zmenaacutem a svoje najnovšie ambiacutecie vyjadrila v Euroacutep-skej zelenej zmluve Slovenskaacute republika zobrala na seba zatiaľ najambicioacuteznejšiacute politickyacute zaacutevaumlzok dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 V štuacutedii sme sa zaoberali nutnyacutemi podmienkami aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť dosiah-nuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti v transformaacutecii odvetviacute energetiky v doprave v obnove budov pri zaacutesobo-vaniacute teplom pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie a v presadzovaniacute cirkulaacuternej ekonomiky Podpora lokaacutelneho a regionaacutelneho rozvoja maacute tiež kli-matickyacute rozmer K znižovaniu uhliacutekovyacutech emisiiacute pomocircže rozvoj lokaacutelnej energetiky no i podpora lokaacutelnej produkcie potraviacuten ktoraacute znižuje ich uhliacutekovuacute stopu (všetci maacuteme skuacute-senosť s kuacutepou jabĺk z Noveacuteho Zeacutelandu hovaumldzieho maumlsa z Braziacutelie a pod) atď Spomaliť a pokiaľ sa daacute zamedziť zryacutechľovaniu klimatic-kyacutech zmien musiacute napomocirccť i fiškaacutelna politika na naacuterodnej uacuterovni a iniciatiacutevy na euroacutepskej či globaacutelnej uacuterovni Naacutestroje takto nastavenej fiškaacutelnej politiky nie suacute ešte v štuacutedii dosta-točne reflektovaneacute a buduacute si vyžadovať dodatočnuacute pozor-nosť na naacuterodnej no i euroacutepskej uacuterovni Prehodnotiť bude treba i niektoreacute ineacute naacutestroj ako obchodovanie s emisiami CO2 a vyjadriť k nemu jednoznačnejšiacute sociaacutelno-demokratic-kyacute postoj Euroacutepske obchodneacute a investičneacute dohody nedostatoč-ne zohľadňujuacute uhliacutekovuacute stopu a je otaacutezne či uhliacutekoveacute claacute
buduacute dostatočnyacutem naacutestrojom na redukciu uhliacutekovej stopy dovozu Uacuteloha štaacutetu pri podpore zelenej transformaacutecie je nena-hraditeľnaacute na všetkyacutech uacuterovniach Zelenuacute transformaacuteciu podnikateľskej sfeacutery musiacute štaacutet stimulovať pozitiacutevne (napr finančnyacutemi zdrojmi v podobe dotaacuteciiacute zelenyacutem verejnyacutem ob-staraacutevaniacutem a pod) i negatiacutevne (napr spriacutesňovaniacutem noriem na produkciu CO2 a pod) Centraacutelna vlaacuteda musiacute vytvaacuterať podmienky na zelenuacute transformaacuteciu na regionaacutelnej a lokaacutel-nej uacuterovni a podporiť ozelenenie a obmedzenie tendenciiacute ku konzumerizmu V porovnaniacute so zelenou transformaacuteciou maacute digitaacutelna transformaacutecia inuacute naliehavosť jej hybnyacutemi silami nie je uve-domenie si že ide o existenčnuacute otaacutezku o otaacutezku prežitia ľudstva ako ho poznaacuteme dnes ale o dosahovanie vyššej efektiacutevnosti a konkurencieschopnosti a je ťahanaacute suacutekrom-nyacutem zaacuteujmom jednotlivca (napr on line objednaacutevanie tova-rov a služieb využitie e-Government na ryacutechlejšie vybavo-vanie administratiacutevnych uacutekonov elektronickeacute recepty a pod) a biznisu ktoryacute v digitalizaacutecii nachaacutedza spocircsob ako zvyšovať produktivitu praacutece a zisk Uacuteloha štaacutetu pri digitaacutelnej transformaacutecii je odlišnaacute štaacutet by mal vytvaacuterať prostredie ktoreacute je priateľskeacute digitaacutelnej transformaacutecii podnikateľskej sfeacutery digitaacutelnu infraštruktuacuteru a poskytovať vzdelanie pre digitaacutelny vek Priama pomoc bizni-su (pozitiacutevna stimulaacutecia formou dotaacuteciiacute daňovyacutech uacuteľav a pod) by sa mala realizovať iba v prvej štartovacej faacuteze trans-formaacutecie a prevažne formou podpory vyacuteskumu a vyacutevoja a vedy Biznis musiacute robiť rozhodnutia o digitaacutelnej transformaacutecii saacutem a takou ryacutechlosťou aby odolal konkurenčneacutemu tlaku Nepriazniveacute externeacute podmienky (napr nedostupnosť k širo-kopaacutesmoveacutemu internetu) zhoršujuacute jeho konkurenčnuacute poziacute-ciu a naopak maumlkkeacute podmienky (napr niacutezka cena praacutece daňovyacute dumping) odďaľujuacute jeho rozhodnutie investovať do digitaacutelnej transformaacutecie Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute podľa Dana Schillera147 vedie k vzniku digitaacutelneho kapitalizmu prinaacuteša so sebou i rizikaacute na ktoreacute musia vlaacutedy reagovať Medzi ne patriacute ohro-zenie bdquokrehkej stavby demokracieldquo (zneužiacutevanie uacutedajov zaacute-kazniacutekov kyberkriminalita atď) ohrozenie tradičnyacutech pra-covnyacutech miest priemyslom č 4 zvyšovanie miery nerovnosti nižšia ochrana zamestnancov v rocircznych netra-dičnyacutech formaacutech praacutece (home office gig economy a pod) Pozitiacutevnymi i negatiacutevnymi docircsledkami digitaacutelnej transformaacute-cie na spoločnosť a politikami na vlaacutednej uacuterovni i uacutelohou odborov sa zaoberaacuteme v kapitole Solidaacuterna spoločnosť Vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko igno-ruje že slovenskeacute hospodaacuterstvo sa v priebehu dvoch-troch
Zaacuteverom
63
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
desiatok rokov sa stalo maacutelo diverzifikovanyacutem s dominant-nyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu Niacutezka diverzifiko-vanosť nielen priemyselnej štruktuacutery ktoraacute je naviac ex-treacutemne zaacutevislaacute na dovoze a vyacutevoze no pomerne niacutezka diverzifikovanosť i poľnohospodaacuterskej vyacuteroby či energetiky robia slovenskeacute hospodaacuterstvo ľahko zraniteľneacute Pokles HDP v roku koronakriacutezy to znovu ilustroval Politiky na podporu vaumlčšej diverzifikaacutecie nie suacute namie-reneacute proti uacutespešnyacutem odvetviam Na druhej strane je načase skoncovať s investičnyacutemi stimulmi smerujuacutecimi do dnes už dominantneacuteho odvetvia Podpora diverzifikaacutecie ktoruacute navr-hujeme je previazanaacute s environmentaacutelnou transformaacuteciou (napr diverzifikaacutecia energetiky zahrnujuacuteca OZE rozvoj obe-hoveacuteho hospodaacuterstva a pod) s regionaacutelnym a lokaacutelnym rozvojom ale i s tradičnejšiacutemi formami ako je diverzifikaacutecia exportu (odvetvovaacute i geografickaacute) Euroacutepsky Plaacuten obnovy a odolnosti sa explicitne neza-meriava na tretiu transformaacuteciu a tou je transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť Politickaacute štruktuacutera suacutečasnej euroacutepskej moci nie je priaznivo naklonenaacute tretej transformaacutecii Sociaacutel-ny pilier EUacute je iba fragmentom a nie zaacutekladom resp štarteacute-rom k Sociaacutelnej uacutenii Štuacutedia sa pokuacuteša vzkriesiť pocircvodnyacute vyacuteznam slova bdquoreformaldquo a navrhuje reformy ktoreacute by smero-vali slovenskuacute spoločnosť k solidaacuternej spoločnosti Načrtaacuteva reformy ako reformu sociaacutelnych služieb služieb zamestna-nosti rodinnej politiky a dlhodobej starostlivosti a upozor-ňuje na potrebu realizaacutecie zabuacutedaneacuteho ľudskeacuteho praacuteva na byacutevanie Digitaacutelna transformaacutecia prinaacuteša so sebou viacereacute soci-aacutelne rizikaacute ako redukciu pracovnyacutech miest naacuterast štrukturaacutel-neho nadbytku pracujuacutecich a v docircsledku toho naacuterast neza-mestnanosti prehlbovanie priacutejmovej nerovnosti naacuterast chudoby a sociaacutelneho vyluacutečenia tyacutech ktoriacute nestihlinemohli ziacuteskať digitaacutelne zručnosti vznik (novyacutech) foriem (prekeacuterne-ho) zamestnania a naacuterast neistyacutech pracovnyacutech miest (gig economy a pod) S tyacutemito rizikami sa musia vyrovnať verej-neacute politiky ktoreacute musia byť nastaveneacute tak aby z digitaacutelnej transformaacutecie neprofitovala iba uacutezka skupina zvyacutehodne-nyacutech Cesta vedie cez naacutestroje daňovej sociaacutelnej a vzdelaacuteva-cej politiky cez posilňovanie priacutejmov verejnyacutech rozpočtov napriacuteklad cez oveľa ambicioacuteznejšiacute daňovyacute mix (zavedenie novyacutech alebo posilnenie u naacutes skocircr marginaacutelnych daniacute ako napr progresiacutevne zdaňovanie zdaňovanie kapitaacutelu a majet-ku daň z luxusu environmentaacutelne dane digitaacutelne dane da-ne z robotov) cez vyššie platby do scheacutem zdravotneacuteho a sociaacutelneho zabezpečenia cez posilnenie sociaacutelneho dialoacutegu
ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych kon-fliktov na všetkyacutech uacuterovniach horizontaacutelnej i vertikaacutelnej de-finičneacute a legislatiacutevne ukotvenie novyacutech foriem praacutece v pra-covno-praacutevnom daňovom kontexte a v systeacuteme sociaacutelneho zabezpečenia Solidaacuterna spoločnosť na Slovensku nemocircže vylučovať zo seba Roacutemov Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem ako aj ineacute vlaacutedne dokumenty navrhovali rocirczne čiastkoveacute riešenia na zlepšenie postavenia Roacutemov Štuacutedia poukazuje na to že kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že abstrahu-juacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať Preto sa za posledneacute desaťročia v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacutecie Roacutemov na Sloven-sku bluacutedi v kruhu Post-transformačnyacute model slovenskeacuteho kapitalizmu nemaacute nastavenuacute svoju redistribučnuacute politiku aby dostatočne riešil mieru nerovnostiacute napĺňal zaacutekladneacute ľudskeacute praacutevo na byacutevanie a pod nielen pre roacutemsku komunitu ale pre celuacute spoločnosť V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Marginalizovaniacute Roacutemovia suacute podmnožinou ľudiacute kto-ryacutech marginalizuje chudoba no okrem toho čelia i predsud-kom diskriminaacutecii a pod Pre zlepšenie situaacutecie Roacutemov po-trebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania a nielen čiastkoveacute projekty ktoreacute sa ( dočasne) orientujuacute na parciaacutelne straacutenky ich života (priacutestup k vode predškolskeacute vzdelaacutevanie roacutem-skych detiacute a pod) Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko nemaacute ambiacuteciu ndash a to je charakteristickeacute i pre ineacute vlaacutedne materiaacutely predchaacutedzajuacutecich vlaacuted ndash formulovať čo by chcela vlaacutedna moc presadzovať v Euroacutepskej uacutenii a osobitne v eurozoacutene Zaacuteverečnaacute kapitola po prvyacutekraacutet tuacuteto veľkuacute medzeru chce naplniť Formuluje naacutevr-hy akoby sa malo reformovať ekonomickeacute riadenie eurozoacute-ny zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska akyacute by mal byť so-ciaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam EUacute a k euroacutepskej obchodnej politike Euroacutepske hospodaacuterske politiky by mali prispievať k po-silňovaniu sociaacutelnych štandardov k environmentaacutelnej udr-žateľnosti a udržateľnosti EUacuteEMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou je po finančnej a ekonomickej kriacuteze a po kriacuteze eura novou priacuteležitosťou ako sa k takejto EUacute a eurozoacutene posunuacuteť bližšie Taacuteto priacuteležitosť by sa mala využiť oveľa lepšie ako po kriacutezach 2008 a 2010
64
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
65
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
66
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Brigita Schmoumlgnerovaacute (editorka) Progresiacutevne foacuterum pod-predsedniacutečka vlaacutedy SR (1994) ministerkafinanciiacute SR (1998 - 2002)
Joachim Becker Ekonomickaacute univerzita Viedeň
Petra Csefalvayovaacute Inštituacutet cirkulaacuternej ekonomiky
Milan Ftaacutečnik Slovenskaacute technickaacute univerzita minister školstva SR (1998 - 2002)
Radovan Geist wwweuractivsk
Michal Kaliňaacutek Združenie miest a obciacute SR
Jaacuten Košč Odborovyacute zvaumlz KOVO
Peter Magvaši minister hospodaacuterstva SR (1994) minister praacutece sociaacutelnych veci a rodiny SR (1998 - 2002)
Daniel Škobla Uacutestav etnoloacutegie a sociaacutelnej antropoloacutegie Slo-venskej akadeacutemie vied
Monika Uhlerovaacute Konfederaacutecia odborovyacutech zvaumlzov SR
Juraj Zamkovskyacute Priatelia Zeme-CEPA
Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) je najstaršou politickou nadaacute-ciou Nemecka Pomenovanaacute je po Friedrichovi Ebertovi prvom demokraticky zvolenom riacutešskom prezidentovi Ako nadaacutecia bliacutezka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociaacutelnej demokracie slobodu spravodlivosť a
Friedrich-Ebert-Stiftung eV zastuacutepenie v Slovenskej republikeMaroacutethyho 6 | 811 06 Bratislavawwwfessk
Autori Brigita Schmoumlgnerovaacute a autorskyacute kolektiacutev Za publikaacuteciu zodpovedaacute Robert ŽanonyGrafika Jakub KlobušickyacuteObjednaacutevky fesfessk
Komerčneacute využitie publikaacuteciiacute vydanyacutech Friedrich-Ebert-Sti-ftung (FES) nie je povoleneacute bez piacutesomneacuteho suacutehlasu od FES
SCHMOumlGNEROVAacute Brigita Solidaacuterne ekologickeacute a moder-neacute Slovensko 1 vyd Bratislava Friedrich-Ebert-Stiftung eV - zastuacutepenie v Slovenskej republike 2020
(b ovaneacute)978-80-89149-85-8
solidaritu Ako všeobecne prospešnaacute inštituacutecia pocircsobiacuteme nezaacutevisle a v našom zaacuteujme je podporovať pluralistickyacute spo-ločenskyacute dialoacuteg k politickyacutem vyacutezvam suacutečasnostiBližšie informaacutecie k našej činnosti ako aj k aktuaacutelnym projek-tom naacutejdete na našej webovej straacutenke wwwfessk
Viac informaacuteciiacute k tejto teacuteme naacutejdete tuhttpwwwfessk
Slovensko musiacute v najbližšom obdobiacute zvlaacutednuť trojjedinuacute transformaacuteciu envi-ronmentaacutelnu digitaacutelnu a sociaacutelnu Z krajiny so stredno-priacutejmovou maacutelo di-verzifikovanou nerovnomerne rozvinu-tou a k životneacutemu prostrediu maacutelo citli-vou ekonomikou patriacou iba medzi miernych inovaacutetorov sa potrebuje trans-formovať na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 en-vironmentaacutelne udržateľnuacute a sociaacutelne spravodlivuacute Štuacutedia bdquoSolidaacuterne ekologickeacute a moderneacute Slovenskoldquo prinaacuteša v šiestich kapitolaacutech kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy na jeho radikaacutelnu transformaacute-ciu Za hlavneacute vyacutezvy Slovenska pokladaacute tiacutem autorov diverzifikaacuteciu hospodaacuterstva a zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu ako predpoklady udržateľnej konkuren-cieschopnosti ekonomiky orientaacuteciu na podporu domaacutecich podnikov s inovatiacutev-
nym profilom podporu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja so zameraniacutem na lokaacutelnu energetiku lokaacutelnu produkciu potraviacuten podporu naacutejomneacuteho byacutevania či sociaacutelneho podnikania Zelenou trans-formaacuteciou bude musieť prejsť každeacute od-vetvie no za kľuacutečoveacute odvetvia ktoreacute čakaacute zelenaacute transformaacutecia štuacutedia pokladaacute energetiku dopravu a obnovu budov Rovnakyacute docircraz venuje štuacutedia kri-tickej reflexii fiškaacutelnej konsolidaacutecie kde ponuacuteka alternatiacutevny pohľad na rozpoč-tovuacute a daňovuacute politiku ktoreacute majuacute byť naacutestrojom sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja Zo sociaacutelno-de-mokratickyacutech poziacuteciiacute kritike podrobuje aktuaacutelnu formu ekonomickeacuteho riadenia EUacute a eurozoacuteny a prinaacuteša naacutevrhy ako po-silniť fiškaacutelnu poziacuteciu Uacutenie zavedeniacutem dane z finančnyacutech transakciiacute zdaneniacutem digitaacutelnych korporaacuteciiacute a obmedzovaniacutem daňovej suacuteťaže a daňovyacutech uacutenikov
Cieľ budovať suacutedržnuacute spoločnosť v ne-poslednom rade odolnuacute voči rastuacutecim protidemokratickyacutem tendenciaacutem čeliacute aktuaacutelne mnohyacutem vyacutezvam v podobe di-gitalizaacutecie a robotizaacutecie klimatickyacutech zmien rastuacutecej priacutejmovej a majetkovej nerovnosti v dostupnosti verejnyacutech služieb a nerovnyacutech podmienok pre docircstojnyacute život Naacutestrojmi na zvlaacutednutie tyacutechto vyacuteziev suacute politiky solidaacuternej spo-ločnosti ktoreacute štuacutedia prinaacuteša overeneacute praxou mnohyacutech vyspelyacutech štaacutetov s ne-zastupiteľnou uacutelohou odborov a sociaacutel-neho dialoacuteguŠtuacutedia je priacutespevkom do verejnej odbor-nej diskusie ktorej cieľom musiacute byť takeacute využitie neopakovateľnyacutech euroacutepskych finančnyacutech prostriedkov v nasledujuacutecich rokoch ktoreacute urobia zo Slovenska soli-daacuternejšiu ekologicky udržateľnuacute a modernuacute krajinu
SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
1
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ObsahUacutevod 2Diverzifikaacutecia digitalizaacutecia a konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva- naacutestroje rozvoja a odolnosti 411 Diverzifikaacutecia ako jeden z naacutestrojov rozvoja a odolnosti 412 Udržateľnaacute konkurencieschopnosť 6 121 Konkurencieschopnosť niacutezke mzdy alebo rast produktivity praacutece 7 122 Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu 8 123 Naacutevrhy na ďalšie smerovanie spracovateľskeacuteho priemyslu 1113 Digitaacutelna transformaacutecia ako naacutestroj konkurencieschopnosti 11 131 Digitaacutelna transformaacutecia a požiadavky na vzdelanie 12Zelenaacute transformaacutecia 1521Transformaacutecia odvetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem 16 211 Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera pre rozvoj energetiky 16 212 Využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie17 213 Komplexnaacute obnova budov ako najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie 18 214 Teplaacuterenstvo systeacutemy centraacutelneho zaacutesobovania teplom 19 215 Doprava 2122 Obehoveacute hospodaacuterstvocirkulaacuterna ekonomika 2323 Polemika s ortodoxnyacutem priacutestupom k problematike životneacuteho prostredia 25 231 Sociaacutelny štaacutet a životneacute prostredie Hľadanie alternatiacutev 26Podpora regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja 2831 Lokaacutelna energetika 3132 Sanitačnaacute infraštruktuacutera novyacute priacutestup na priacuteklade priacuterodnyacutech čistiarniacute odpadovyacutech vocircd 3133 Podpora lokaacutelnej dostupnosti a produkcie potraviacuten 3234 Naacutejomneacute a sociaacutelne byacutevanie 3335 Sociaacutelny podnik ako naacutestroj lokaacutelneho rozvoja 3536 ldquoOwnershipldquo regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja na samospraacutevnej uacuterovni 37Fiškaacutelna konsolidaacutecia a fiškaacutelne reformy 4041Fiškaacutelna konsolidaacutecia a udržateľnosť verejnyacutech financiiacute 40 411 Fiškaacutelna konsolidaacutecia ako a akyacutem tempom 41 412 Fiškaacutelna discipliacutena ako naacutestroj konsolidaacutecie 42 413 Koordinaacutecia fiškaacutelnej politiky a politiky NBS 4342 Rozpočet ako naacutestroj sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja 44421 Akaacute daňovaacute politika v obdobiacute po koronakriacuteze a v čase digitaacutelnej a environmentaacutelnej transformaacutecie 45Solidaacuterna spoločnosť 4751 Transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť 47 511 Sociaacutelne občianstvo a ako ho dosiahnuť 4852 Digitaacutelna transformaacutecia a buduacutecnosť praacutece a odborov 50 521 Digitaacutelna transformaacutecia rizikaacute a priacutenosy a sociaacutelno-demokratickeacute politiky 51 522 Uacuteloha odborov v novyacutech podmienkach digitaacutelnej transformaacutecie 5253 Solidaacuterna spoločnosť Ako riešiť roacutemsku otaacutezku53Akaacute Euroacutepska uacutenia a eurozoacutena Spravodlivaacute a sociaacutelna 5661 Ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene 56 611 Fiškaacutelne pravidlaacute a makroekonomickaacute koordinaacutecia 5762 Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam a obchodnej politike EUacute 59 621 Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute 59 622 Koniec daňovej suacuteťaže boj proti daňovyacutem uacutenikom a daňovyacutem rajom 59 623 Digitaacutelna daň 60 624 Obchodneacute zmluvy EUacute 60Zaacuteverom 62
1
2
3
4
5
6
2
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uacutevod Rozsah domaacutecich a euroacutepskych finančnyacutech zdrojov s ktoryacutemi buduacute disponovať vlaacutedy a samospraacutevne orgaacuteny v rokoch 2021-27 predstavuje priacuteležitosť na transfor-movanie SR z niacutezko (stredno)-priacutejmovej maacutelo diverzifiko-vanej nerovnomerne rozvinutej a k životneacutemu prostre-diu maacutelo citlivej ekonomiky patriacej medzi iba miernych inovaacutetorov na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 environmentaacutelne priateľskej a soci-aacutelne spravodlivej Tento proces sa zrejme nedaacute dovŕšiť v priebehu 7- ročneacuteho obdobia no docircležiteacute je ho naštartovať a riadiť tak aby sa nepredlžoval Zaacutemerom tejto štuacutedie je navrh-nuacuteť akeacute reformy a akeacute naacutestroje na ich presadenie si takaacute-to trojjedinaacute transformaacutecia (environmentaacutelna digitaacutelna a sociaacutelna) vyžaduje aby sa podarilo presadiť a udržať zaacute-kladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty v spoločnosti v nasledujuacutecom obdobiacute Zaacutekladnyacutem nedostatkom strateacutegie Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko1 je že konzervuje zaacutekladneacute vlastnosti slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva vysokuacute zaacutevislosť na maacutelo diver-zifikovanom vyacutevoze a v docircsledku toho vysokuacute vonkajšiu zraniteľnosť vysokuacute zaacutevislosť od priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute a malyacute podiel domaacutecich investiacuteciiacute do vzdelania vedy vyacuteskumu vyacutevoja a inovaacuteciiacute nerovnomernyacute regio-naacutelny rozvoj a oneskorenyacute rozvoj na lokaacutelnej uacuterovni a narastajuacutece sociaacutelne rozdiely K pozitiacutevam strateacutegie mož-no pripočiacutetať že vo vaumlčšom rozsahu charakterizuje envi-ronmentaacutelne docircsledky takeacutehoto rozvojoveacuteho modelu Koncept ekologickej modernizaacutecie z ktoreacuteho sa pritom vychaacutedza však v realite naraacuteža na limity svojich mož-nostiacute Materiaacutel neotvaacutera kardinaacutelnejšiu otaacutezku limitov rastu a redukuje environmentaacutelne otaacutezky na otaacutezky technickeacuteho riešenia Štuacutediu pripravil malyacute autorskyacute kolektiacutev ktoryacute nemo-hol dostatočne reagovať na všetky straacutenky slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a musel sa preto suacutestrediť iba na to čo pokladal za kľuacutečoveacute a na čo mu stačili kapacity Nie na všetkom sa riešitelia zhodli Niektoreacute odlišneacute postoje rie-šiteľov uvaacutedzame v podčiarnikoch ineacute suacute zaacutesadnejšieho charakteru a odraacutežajuacute diskusiu medzi mainstreamovyacutemi a radikaacutelnejšiacutemi naacutezormi napr o raste (existuje environ-mentaacutelne udržateľnyacute rast) o tom či HDP je vhodnyacutem ukazovateľom merania prosperujuacuteceho hospodaacuterstva a pod Je len prirodzeneacute že všetky rozdiely sme nedokaacuteza-li preklenuacuteť Kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy
na jeho radikaacutelnu transformaacuteciu sme zahrnuli do šiestich kapitol V prvej kapitole sa hľadajuacute spocircsoby ako diverzifi-kovať štruktuacuteru slovenskeacuteho hospodaacuterstva Medzi rieši-teľmi ani tu nebolo uacuteplne rovnakeacute stanovisko Odlišovalo sa v naacutezoroch na postavenie automobiloveacuteho priemyslu v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva a v napĺňaniacute cie-ľov pri dosahovaniacute uhliacutekovej neutrality na to či Sloven-sko predstavuje ešte staacutele bdquomontaacutežnu haluldquo alebo či sa z tejto pasce dostalo už do vyššiacutech etaacutep produkčneacuteho reťazca Docirckladnejšia analyacuteza automobiloveacuteho odvetvia za ostatneacute roky poukaacutezala na dosiahnutyacute pokrok pri rie-šeniacute štrukturaacutelnych probleacutemov tohto odvetvia To však maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva nerieši Potreba diverzifikovať slovenskuacute ekonomiku si vy-žaduje po prveacute podporiť domaacutece podniky s inovatiacutevnym profilom ktoreacute buduacute prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 pre ktoreacute existuje resp vznikaacute sektor vyacuteskumu a vyacutevoja a je predpoklad ryacutechlej transformaacutecie jeho vyacutesledkov na inovaacutecie Po druheacute je potrebneacute podporiť ekonomickeacute sektory ktoreacute suacute orientovaneacute dovnuacutetra a osobitne v zaostaacutevajuacutecich re-gioacutenoch Preto zdocircrazňujeme uacutelohu regionaacutelneho a lo-kaacutelneho rozvoja ktoruacute dokument MF SR uacuteplne ignoruje Je zrejmeacute že protagonistami tyacutechto zmien už nemocircžu byť len zahraničniacute investori a že v regionaacutelnom a lokaacutel-nom rozvoji buduacute musieť zohraacutevať kľuacutečovuacute uacutelohu lokaacutel-ni akteacuteri2 Zaacutekladnyacutem nositeľom dynamiky štruktuacutery sloven-skeacuteho hospodaacuterstva od prvyacutech rokoch transformaacutecie boli priame zahraničneacute investiacutecie Priame zahraničneacute in-vestiacutecie tyacutem že sa do roku 2018 koncentrovali najmauml na zaacutepade krajiny upevnili extreacutemne nerovnomerneacute vyacutevo-joveacute vzorce Od finančnej kriacutezy v roku 2008 sa tento trend nerovnomerneacuteho rozvoja ešte viac posilnil3 a ani fakt že v roku 2019 polovica priamych zahraničnyacutech in-vestiacuteciiacute smerovala do menej rozvinutyacutech regioacutenov tento trend ešte nezvraacutetil Spraacuteva Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu z r 2017 upozorňuje ldquoMeraneacute Gini koeficientom Slovensko vykazuje najvaumlčšie regionaacutelne rozdiely medzi štaacutetmi EUacuterdquo4 Hoci hlavnou črtou rozvojoveacuteho modelu suacute mimoriadne veľkeacute regionaacutelne rozdiely ktoreacute predstavujuacute zaacutekladnuacute vyacutezvu rozvojovej strateacutegie Naacuterodnyacute integrova-nyacute reformnyacute plaacuten sa touto otaacutezkou explicitne nezaoberaacute Našou snahou je navrhnuacuteť zaacutekladneacute črty ako riešiť roz-diely v regionaacutelnom rozvoji a najmauml ako naštartovať lo-kaacutelny rozvoj Vyacutesledky ktoreacute SR dosahuje vo vzdelaniacute vede vyacute-
1 Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyine-strategicke-materialy
2 Becker Joachim Uneven Development and a New Approach to Regional Development in Slovakia In Kurswechel 22018 63-72 Ani v otaacutezke podielu zahraničnyacutech investoroch na lokaacutelnom rozvoji nebol rovnakyacute naacutezor J Becker odporuacuteča spoľahnuacuteť sa na domaacutecich investorov
3 Medve-Baacutelint Gergő Changes still below the surface Regional patterns pf foreign direct investmentin post-crisis central and Eastern Europe In Galgoacuteczi BeacutelaDrahkoupil JanBernaciak Magdalena (eds) Foreign direct investment in eastern and southern Europe after 2008 Still a lever of growth Brussels 2015 71-101
4 Slovak Republic Staff Report for the 2017 Article IV consultation IMF February 23 2017
3
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
skume a vyacutevoji nie suacute uacuteplne izolovaneacute od existujuacuteceho rozvojoveacuteho modelu Hoci zahraničneacute spoločnosti majuacute vyššiacute dopyt po pracovnej sile s vyššou kvalifikaacuteciou ne-platiacute tondash ako ukaacutezali v nedaacutevnej empirickej štuacutedii Jan Drahokoupil and Brian Fabo vo všeobecnosti5 bdquoZahra-ničneacute spoločnosti žiadajuacute stredne kvalifikovanuacute pracov-nuacute silu iba v priacutepade kvalifikovanyacutech remesiel a operaacuteto-rov Suacute to domaacutece firmy ktoreacute hľadajuacute zamestnancov s digitaacutelnymi kompetenciamildquo uzavierajuacute Nadnaacuterodneacute korporaacutecie suacutestreďujuacute vyacuteskumneacute a vyacute-vojoveacute aktivity prevažne do domovskyacutech krajiacuten6 Miest-ne možnosti zamestnania vysokokvalifikovanyacutech osocircb suacute tak obmedzeneacute a to napriek tomu že už existujuacute po-zitiacutevne priacuteklady dopytu po vysokokvalifikovanyacutech za-mestnancov aj v zahraničnyacutech podnikoch Takouto lasto-vičkou je napriacuteklad bratislavskyacute Volkswagen Štruktuacuterne zmeny v rozvojovom modeli mocircžu tomuto trendu napo-mocirccť Slovenskyacute model rozvoja okrem toho kopiacuteruje ten-dencie charakteristickeacute pre globaacutelny ekonomickyacute režim orientovanyacute na kvantitatiacutevny rast spotreby zdrojov a energie a obchaacutedzanie sociaacutelnych a najmauml environmen-taacutelnych externaliacutet Volanie po raste ktoryacute nie je environ-mentaacutelne a sociaacutelne udržateľnyacute ohrozuje zaacuteklady exis-tencie modernej civilizaacutecie Koronakriacuteza duacutefajme po určitom čase odznie no klimatickaacute kriacuteza a jej docircsledky zostaacutevajuacute Riziko pred ktoryacutem globaacutelna spoločnosť a Slo-vensko stojiacute je že napriek tomu budeme tvrdohlavo po-kračovať v prolongovaniacute tohto rastoveacuteho trendu Potrebujeme kardinaacutelny obrat v koncepčnyacutech priacute-stupoch a naacutesledne v politikaacutech a potrebujeme zabezpe-čiť aby opatrenia zaacuteroveň prispievali k zvyšovaniu odol-nosti spoločnosti proti buduacutecim predviacutedateľnyacutem kriacutezam a aby na ich pozitiacutevnych efektoch v relatiacutevne kraacutetkom čase sa mohla podieľať vaumlčšina spoločnosti Osobitnou vyacutezvou je dosiahnuť sociaacutelnu akceptovateľnosť zelenej transformaacutecie Jej suacutečasťou bude aj uacutetlm niektoryacutech od-vetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem a ktoryacute treba riešiť tak aby jeho sociaacutelne docircsledky boli mi-nimaacutelne Každyacute novyacute zaacutemer a projekt v Programe obnovy a odolnosti regioacutenu by mal preukaacutezať minimaacutelnu energe-tickuacute a materiaacutelovuacute naacuteročnosť a to tak počas realizaacutecie ako aj počas celej svojej životnosti Ekonomickeacute hodno-tenie rocircznych infraštruktuacuternych a inyacutech zaacutemerov by malo byť komplexneacute - je preto treba opustiť zjednodušeneacute posudzovanie na zaacuteklade najnižšej ceny vstupnej investiacute-cie Štuacutedia navrhuje aj odlišnyacute priacutestup k fiškaacutelnej konso-lidaacutecii a k fiškaacutelnym reformaacutem v porovnaniacute s bdquocommon wisdomldquo (všeobecnyacutem naacutezorom) a viaceryacutemi oficiaacutelnymi
materiaacutelmi Inak definuje tzv pro-rastovyacute daňovyacute mix zdocircrazňuje obidve zaacutekladneacute funkcie daniacute ndash fiškaacutelnu a re-distribučnuacute tj ako naacutestroj zmierňovania nerovnostiacute Kri-ticky sa vyjadruje k tzv vyacutedavkovyacutem stropom a navrhuje koordinaacuteciu vlaacutednej anticyklickej politiky s politikou NBS Štuacutedia si v 5 kapitole kladie otaacutezku či maacute SR v Eu-roacutepskej uacutenii iba automaticky akceptovať čo navrhnuacute naj-silnejšiacute hraacuteči (byť tzv policy taker) alebo maacute mať ambiacuteciu podieľať sa na tvorbe euroacutepskych politiacutek (byť tzv bdquopolicy makerldquo) tj byť hraacutečom ktoreacuteho hlas pri formovaniacute eu-roacutepskych politiacutek bude počuteľnyacute Materiaacutel Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko sa bdquostavia do zaacutekrytuldquo s dokumenta-mi vlaacuted ktoreacute si zriedkavo ndash ak vocircbec ndash klaacutedli otaacutezku akuacute poziacuteciu maacute Slovensko zastaacutevať v kľuacutečovyacutech otaacutezkach ako je napriacuteklad ekonomickeacute riadenie eurozoacuteny Bez strategickeacuteho uvažovania o tyacutechto otaacutezkach vlaacutedy SR re-agujuacute ad hoc a ešte častejšie sa mechanicky priklaacuteňajuacute k rozhodnutiam silnyacutech štaacutetov eurozoacuteny Štuacutedia prezentuje sociaacutelno-demokratickeacute naacutevrhy na to ako pokračovať na-pr v reforme fiškaacutelnych pravidiel v posilneniacute dvojiteacuteho mandaacutetu ECB atď V 5 kapitole Solidaacuterna spoločnosť si kladieme otaacutez-ku akeacute buduacute docircsledky environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie na zamestnanosť na mieru nerovnostiacute uacuteroveň chudoby a pod inyacutemi slovami na sociaacutelnu udrža-teľnosť a inkluziacutevnosť slovenskej spoločnosti Akeacute politi-ky by mohli podporiť pozitiacutevne docircsledky resp zmierniť negatiacutevne docircsledky Akaacute bude uacuteloha odborov a sociaacutel-neho dialoacutegu v novyacutech podmienkach Okrem zmierňovania miery nerovnosti daňovyacutemi naacutestrojmi musia aj niacutezkopriacutejmovyacutem rodinaacutem zabezpečiť podmienky pre docircstojnyacute život sociaacutelne transfery a služ-by vo verejnom zaacuteujme určeneacute pre každeacuteho (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) Dostupnosť k vzdelaniu k zdraviu a k byacute-vaniu (praacutevo na byacutevanie ako ľudskeacute praacutevo- koniec bezdo-movectva) a praacutevo na slušnuacute praacutecu (tzv decent job ndash ter-miacuten ktoreacuteho autorom je byacutevalyacute generaacutelny riaditeľ Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Juan Somavia) pomocirc-žu riešiť pascu chudoby energetickuacute chudobu i pracujuacute-cu chudobu Solidaacuterna spoločnosť musiacute zabezpečiť envi-ronmentaacutelnu spravodlivosť (dostupnosť k čistej vode a pod) starostlivosť o seniorov (udržateľnyacute docircchodkovyacute systeacutem opatrovateľskuacute a zdravotnuacute starostlivosť) a riešiť roacutemsku otaacutezku Naše kapacitneacute možnosti suacute obmedzeneacute a preto na všetky zmieneneacute otaacutezky nie sme schopniacute odpovedať Ich naacutečrt je docircležityacute však preto aby sme naznačili kde v uva-žovaniacute o solidaacuternom ekologickom a modernom Sloven-sku treba pokračovať
5 Drahokoupil JanFabo Brian The limits of foreign-led growth Demands for skills by foreign and domestic firms In Review of International Political Economy 2020 (DOI 1010800969229020201802323)
6 Pavliacutenek Petr Dependent Growth Foreign Investment and the Development of the Automotive Industry in East-Central Europe 2017 Cham and Rodet-Kroichvili NathalieHeim SteacutephaneWoessner Raymond Internationalisation de la recherche et deacuteveloppement quelles strateacute-gies des constructeurs automobiles dans lrsquoespace est-europeacuteen et meacutediterraneacuteen In Revue de la reacutegulation 2015 15(1) (httpsjournalsopeneditionorgregulation10605 2018
1 DIVERZIFIKAacuteCIA DIGITALIZAacuteCIA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKEacuteHO HOSPODAacuteRSTVA- NAacuteSTROJE ROZVOJA A ODOLNOSTI
Hospodaacutersky rast Slovenskej republiky ako štaacutetu s ma-lyacutem ekonomickyacutem rozmerom je tradične viac ťahanyacute expor-tom ako domaacutecou spotrebou Znamenaacute to že na jednej stra-ne musiacute byť hospodaacuterstvo konkurenčne schopneacute presadiť sa na zahraničnyacutech trhoch na strane druhej je citliveacute od poruacutech ktoreacute na trhoch kľuacutečovyacutech odberateľov jeho pro-dukcie vznikajuacute Neprimerane vysokaacute koncentraacutecia hospo-
Koronakriacuteza nanovo odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a osobitne priemyslu Počas jarneacuteho lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najvaumlčšiacutech poklesov priemyselnej vyacuteroby spomedzi všetkyacutech krajiacuten Euroacutepskej uacutenie V maacuteji 2020 bola priemyselnaacute vyacuteroba staacutele o 333 nižšia ako pred rokom Treba ale dodať že priemyselnaacute produkcia kle-sala už aj v druhej polovici roka 2019 v decembri 2019 už piaty mesiac po sebe a oproti decembru 2018 sa zniacutežila o 71 Z odvetviacute ktoreacute sa najviac podieľali na celkovom po-klese produkcie v priemysle v r 2019 najvyacuteznamnejšie zniacute-ženie zaznamenali vyacuteroba dopravnyacutech prostriedkov o 11 7 Slovenskaacute ekonomika ako ekonomicky malyacute štaacutet je viac ako stredne veľkeacute a veľkeacute ekonomiky (možno s vyacutenimkou nemeckej ekonomiky) orientovanaacute na export a maacute maacutelo di-verzifikovanuacute štruktuacuteru priemyslu zavesenuacute najmauml na auto-mobilovom priemysle a elektrotechnickom priemysle Spo-lu s dovozom dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky (dovoz a vyacutevoz ku HDP) uacuteroveň v r 2018 až 190 Vyššiu mieru otvorenosti dosiahli v EUacute už iba Luxembursko (387 percent HDP) Malta (269 percent HDP) a Iacutersko (212 per-cent HDP) Export je docircležityacutem ťahuacuteňom rastu a jeho pokles už v 2 štvrťroku 2019 mal za naacutesledok spomalenie rastu HDP8 V štruktuacutere exportu suacute s podielom 652 na prvom mieste
daacuterstva ktoraacute sa odraacuteža v priacuteliš uacutezkej exportnej orientaacutecii tuacuteto citlivosť či dokonca zraniteľnosť zvyšujuacute Konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva zaacute-visiacute od toho ako ryacutechlo sa dokaacuteže adaptovať na meniace sa vonkajšie požiadavky ktoreacute nie suacute v jej rukaacutech ako dokaacuteže investovať do inovaacuteciiacute a predovšetkyacutem ako inovatiacutevny a adaptabilnyacute je kľuacutečovyacute rozvojovyacute faktor-ľudskyacute faktor
11 DIVERZIFIKAacuteCIA AKO JEDEN Z NAacuteSTROJOV ROZ-VOJA A ODOLNOSTI
7 Priemyselnaacute produkcia v decembri 2019 ŠUacute SR Na rozhraniacute juacutena-juacutela 2020 k najryacutechlejšiemu naštartovaniu dochaacutedza u automobiloveacuteho priemyslu ako kľuacutečoveacuteho odvetvia v slovenskom priemysle Mesačnyacute bulletin NBS Oktoacuteber 2020 httpwwwnbssk_imgDocuments_Me-sacnyBulletin2020protectedmb1020pdf
8 Spraacuteva o ekonomike SR September 2019 NBShttpswwwnbssk_imgDocuments_PublikacieSESR2019protectedSESR_0919skpdf
stroje a prepravneacute zariadenia Z odvetvoveacuteho hľadiska je to predovšetkyacutem automobilovyacute priemysel Na jednotku jeho vyacutevozu pripadaacute až 76 stotiacuten jednotiek dovozu čo odraacuteža rozsiahle medzinaacuterodneacute dodaacutevateľsko-odberateľskeacute vaumlzby tohto odvetvia a to napriek tomu že sa podarilo vybudovať značnuacute dodaacutevateľskuacute sieť na Slovensku Export smeruje prevažne do štaacutetov EUacute (80) z toho až 218 do Nemecka 108 do Česka a v poradiacute nasledu-juacute dva ďalšie štaacutety V4 Slovenskyacute automobilovyacute priemysel je v rukaacutech zahra-ničnyacutech investorov Na začiatku transformačnej recesie vstup zahraničnyacutech investorov ako nemeckeacuteho VW bol po-zitiacutevnym signaacutelom pre zahraničneacute investiacutecie a pomohol riešiť nezamestnanosť ktoraacute počas transformačneacuteho obdobia nadobudla sociaacutelne takmer neudržateľneacute hodnoty Značnaacute orientaacutecia na zahraničnyacutech investorov prinaacuteša aj niektoreacute otaacutezniky Dnes o buduacutecnosti slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu sa rozhoduje vo Wolfsburgu v Pariacuteži v Soule či v Spojenom kraacuteľovstve Veľkej Britaacutenie a Severneacuteho Iacuterska Bo-li by tieto rozhodnutia diametraacutelne ineacute keby sa o nich rozho-dovalo v Bratislave Trnave Nitre či v Žiline9
Vlaacutedy v post transformačnom obdobiacute sa ekonomickou štruktuacuterou Slovenska a jej zaacutevislosťou na exporte a zahra-ničnyacutech investiacuteciaacutech 10 nezaoberali alebo ak aj aacuteno a prijali
4
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
9 Konkurencieschopnosť automobiloveacuteho priemyslu zaacutevisiacute od mnohyacutech faktorov od finančnyacutech zdrojov od rozvinuteacuteho vyacuteskumu od strate-gickeacuteho marketingu ktoryacute identifikuje trhy a usmerňuje vyacuteskum vyacutevoj a produkciu aby reagovali na individualizaacuteciu požiadaviek zaacutekazniacutekmi prechodom na individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby umožnenuacute technologickyacutem pokrokom Pri rozhodovaniacute o tom ako ďalej v automobilovom priemysle treba brať do uacutevahy všetky tieto faktory Miesto rozhodovania nie je to kľuacutečoveacute Rozhoduje sa tam kde suacute na to vytvoreneacute predpo-klady Slovenskaacute republika nemaacute ani inštitucionaacutelne predpoklady ani finančneacute zdroje a ani dostatočneacute ľudskeacute zdroje aby takeacuteto rozhodnutia mohla robiť
10 O tyacutechto otaacutezkach rokovali napr Rada vlaacutedy pre export Rada vlaacutedy pre vedu techniku a inovaacutecie a prijali viacereacute odporuacutečania najmauml k RIS3SK (Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu SR) pre hospodaacutersku politiku atď
11 Podiel priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute na tvorbe hrubeacuteho fixneacuteho kapitaacutelu bol v roku 2017 na uacuterovni cca 10 a po roku 2013 vykazuje poz-voľnyacute a pomerne stabilnyacute naacuterast Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020 str 38
12 V jednom zo svojich medializovanyacutech vystuacutepeniacute upozornil na to novyacute minister pocircdohospodaacuterstva a rozvoja vidieka Jaacuten Mičovskyacute
5
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
v tomto smere viacereacute dokumenty ich realizaacutecia naraacutežala na rezortizmus konzervativizmus vyacutekonnej moci a priacutepadne odpor časti podnikateľskyacutech kruhov Je zrejmeacute že malaacute ekonomika nemocircže mať diverzifiko-vanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva v takom rozsahu ako stredne veľkaacute alebo veľkaacute ekonomika Na druhej strane nadmerne vysokaacute zaacutevislosť na jednom či dvoch exportnyacutech odvetviach vystavuje hospodaacuterstvo malej ekonomiky značnyacutem rizikaacutem K rizikaacutem maacutelo diverzifikovanej priemyselnej štruktuacutery s dominantnyacutem postaveniacutem automobiloveacuteho priemyslu v SR patriacute citlivosť na konjunktuacuterny cyklus doma a osobitne v za-hraničiacute (počas finančnej a ekonomickej kriacutezy Nemecko bolo nuacuteteneacute zaviesť šrotovneacute aby zamedzilo extreacutemnemu prepa-du dopytu po produkcii domaacuteceho automobiloveacuteho prie-myslu) Rizikom mocircže byť i prebiehajuacuteca zelenaacute transformaacute-cia a s ňou napriacuteklad aj v bliacutezkej buduacutecnosti vyacuteraznejšiacute podiel verejnej dopravy na uacutekor individuaacutelnej dopravy tlak spoloč-nosti na znižovanie škodlivyacutech emisiiacute a pod Medzi rizikaacute vyššieho podielu zahraničnyacutech investiacuteciiacute 11 patriacute aj hrozba dezinvestiacuteciiacute zvlaacutešť vtedy keď zahraničnyacute in-vestor hlavneacute investičneacute vyacutehody už vyčerpal (napriacuteklad koniec daňovyacutech praacutezdnin a inyacutech investičnyacutech stimulov niacutezka cena praacutece a pod) a jeho tzv utopeneacute naacuteklady (sunk costs) neboli priveľkeacute Vysokyacute podiel zaacutevislosti na priamych zahraničnyacutech investiacuteciaacutech predstavuje preto ďalšie potenci-aacutelne riziko Prvky vysokej koncentraacutecie vyacuteroby suacute charakteristickeacute i pre veľkeacute poľnohospodaacuterske podniky v ktoryacutech dominuje produkcia niekoľkyacutech produktov (repka olejnaacute kukurica obilie) 12 Niacutezke zhodnotenie produkcie doma vyčerpaacutevanie pocircdy a nutnosť použiacutevať rastuacutece množstvo umelyacutech živiacuten a pesticiacutedov zvyacutešeneacute rizikaacute dopadu klimatickyacutech zmien a pod patria medzi docircsledky vysokej koncentraacutecie rastlinnej pro-dukcie Spornaacute je preto ekonomickaacute vyacutehodnosť z vysokej kon-centraacutecie vyacuteroby dosahovanaacute ignorovaniacutem externaliacutet ndash ako sme už naznačili ndash postupnyacutem vyčerpaacutevaniacutem rezerv pros-tredia ohrozovaniacutem zdravia populaacutecie a pod Plnyacutem interna-lizovaniacutem externyacutech naacutekladov do kalkulaacuteciiacute vyacuterobcov by sa vyacutehodnosť z vysokej koncentraacutecie vyacuteroby v poľnohospo-daacuterstve s najvaumlčšou pravdepodobnosťou stratila Vysokaacute koncentraacutecia v energetike a dlheacute dopravneacute cesty zdražujuacute energie pre odberateľov ndash podniky i sektor
domaacutecnostiacute (napr naacuteklady s transmisiou energiiacute vraacutetane do-daacutevok tepla dodaacutevateľmi tepla ktoriacute profitujuacute z lokaacutelneho monopolu) Politika podpory takyacutechto tendenciiacute brzdiacute noveacute trendy v rozvoji lokaacutelnej energetiky v produkcii tepla jeho odberateľmi a pod Naznačuje to že nielen priemysel no i ineacute odvetvia i keď v menšej miere vyžadujuacute diverzifikaacuteciu Diverzifikaacuteciu slovenskeacuteho hospodaacuterstva nechaacutepeme ako akeacutekoľvek znevyacutehodňovanie existujuacutecich vysoko pro-duktiacutevnych segmentov hospodaacuterstva ale ako vytvaacuteranie priaznivyacutech podmienok pre vznik novyacutech inovatiacutevnych pod-nikov naprieč hospodaacuterstvom ktoreacute buduacute perspektiacutevne konkurencieschopneacute a buduacute preto prispievať aj k diverzifikaacute-cii exportu priamo alebo sprostredkovane cez dodaacutevateľ-sko-odberateľskeacute vzťahy Už sme uviedli že slovenskeacute hospodaacuterstvo je vysoko zaacutevisleacute na exporte Je to jeden z rizikovyacutech faktorov V priacute-pade kriacutez akou je i taacuteto vysokaacute vyacutevoznaacute zaacutevislosť maacute za naacutesledok prudkyacute pokles HDP rast nezamestnanosti a vaacutežne sociaacutelne docircsledky Podpora diverzifikaacutecie exportu (ako medzirezortneacuteho programu) by mala byť zameranaacute na vaumlčšiu odvetvovuacute a ge-ografickuacute diverzifikaacuteciu Inštitucionaacutelne zabezpečenie vyacutevo-zu poskytuje okrem MH SR EXIM banka a SZRB V rezorte MH SR pocircsobiacute priacutespevkovaacute organizaacutecia SARIO ktoraacute maacute dvojityacute mandaacutet ziacuteskavať zahraničnyacutech investorov a podpo-rovať zahraničnyacute obchod Pokiaľ sa nepodariacute posilniť kompe-tencie SARIO v tomto smere je treba zvaacutežiť vytvorenie oso-bitnej Agentuacutery pre rozvoj exportu Bude potrebneacute aj začať vytvaacuterať zahraničneacute kancelaacuterie na podporu exportu a merať ich vyacutekonnosť uzatvorenyacutemi exportnyacutemi kontraktmi Inšti-tuacutet ekonomickyacutech diplomatov na MZV SR sa neukaacutezal ako efektiacutevny naacutestroj na podporu zahraničnoobchodnyacutech vzťa-hov Podpora diverzifikaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva ako sme už naznačili by sa nemala obmedzovať iba na priemy-sel napriek tomu že je a zrejme zostane kľuacutečovyacutem odvet-viacutem v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva Naacutestrojmi diver-zifikaacutecie sa mocircžu stať i zelenaacute transformaacutecia a podpora lokaacutelneho rozvoja o ktoryacutech pojednaacutevame na inom mieste Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti bude vyžadovať rast produktovej diverzifikaacutecie u veľkyacutech a stredne veľkyacutech poľnohospodaacuterskych podnikov a nadvaumlzujuacuteceho spracova-nia produkcie Lokaacutelny rozvoj si vyžiada podporu rozvoja
13 Maleacute a stredneacute podnikanie v čiacuteslach v roku 2019 httpmonitoringmspskwp-contentuploads202007MSP_v_cislach_2019pdf
14 V roku 1970 vznikol Cambridge Science Park ktoryacute transformoval Cambridge z trhoveacuteho mesta na jedno z technologickyacutech centier na svete založenom na kooperaacutecii univerzity a maleacuteho a stredneacuteho podnikania Až 61 spoločnostiacute dnes fungujuacutecich v Cambridgeskom vedeckom parku vzniklo priamo v ňom Dodnes v ňom pocircsobiacute až 130 spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich viac ako 7 tisiacutec vysokokvalifikovanyacutech zamestnancov
15 Podľa Doing Business v r 2020 je Slovensko na 45 mieste so skoacutere 756 Doing Business httpswwwdoingbusinessorgendataexplo-reeconomiesslovakia
16 Podľa Indexu ekonomickej slobody je Slovensko na 60 mieste ako bdquomierne slobodneacuteldquo httpswwwheritageorgindexabout
12 UDRŽATEĽNAacute KONKURENCIESCHOPNOSŤ
6
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
zeleninaacuterstva a ovocinaacuterstva lokaacutelnych produktov podľa scheacutemy Food for fork (vo voľnom preklad Strava na vidličku) vytvaacuterania vertikaacutelnych sietiacute pre malyacutech farmaacuterov (odber skladovanie balenie spracovanie predaj) Podporou diverzifikaacutecie energetiky a osobitne lokaacutel-nou energetikou sa zaoberaacuteme na inom mieste Vo veľkostnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva do-minujuacute mikropodniky (0-9 zamestnancov) ktoreacute predstavu-juacute 969 celkoveacuteho počtu podnikateľskyacutech subjektov nasle-dujuacute maleacute podniky s 10 až 49 zamestnancami (podiel 24) a stredneacute podniky s 50 až 249 zamestnancami (podiel 05)13
Praacuteve maleacute a stredneacute podniky (MSP) sa v koronakriacuteze ukaacuteza-li ako najzraniteľnejšie Vysokyacute podiel mikropodnikov a malyacutech podnikov mocircže byť prekaacutežkou pri ich priacutepadnej exportnej orientaacutecii pri za-vaacutedzaniacute inovaacuteciiacute naacuteročnejšiacutech na investiacutecie a pod Až 712 exportu SR pripadaacute na podniky v ktoryacutech zamestnanosť je vyššia ako 250 tj podiel malyacutech a strednyacutech podnikov je menšiacute ako 28
Konkurencieschopnosť je v strede pozornosti vlaacuted-nych politikov pravicovyacutech think-tankov a meacutediiacute Podnika-teľskaacute sfeacutera kritizuje ak sa zhoršiacute umiestnenie Slovenska na rebriacutečku pripravovanom Svetovou bankou Doing Business alebo rebriacutečku ekonomickej slobody (Index of Economic Freedom) ktoryacute ročne pripravuje jeden z najvplyvnejšiacutech konzervatiacutevnych think-tankov USA The Heritage Founda-tion Obidva uvaacutedzaneacute rebriacutečky sa zameriavajuacute iba na pod-mienky podnikania Index Doing Business zahrnuje pod-mienky ako dostupnosť uacuteverov vymaacutehanie kontraktov ochrana menšinovyacutech vlastniacutekov a pod ktoryacutech zlepšova-nie mocircže pomocirccť rozvoju podnikania Ineacute ako flexibilneacute pod-mienky zamestnanosti a naacuteklady na prepuacutešťanie a čiastočne aj daňoveacute a odvodoveacute zaťaženie ktoreacute Index hodnotiacute ako tyacutem lepšie čiacutem je nižšie resp čiacutem suacute podmienky laxnejšie spochybňujeme Index Doing Business nepokladaacuteme preto za index ktoryacute by dostatočne meral podmienky pre udrža-
Za ostatneacute roky naraacutestol podiel MSP v high tech ale takmer 94 z celkoveacuteho počtu malyacutech a strednyacutech podni-kov pocircsobiacich v r 2019 v high-tech sektoroch bolo evido-vanyacutech v high-tech službaacutech (poznatkovoznalostne inten-ziacutevne služby s vysokou technologickou uacuterovňou) a len viac ako 6 MSP bolo aktiacutevnych v high-tech odvetviach prie-myselnej vyacuteroby Tento podiel nie je veľmi priaznivyacute a pou-kazuje na pretrvaacutevajuacutece medzery resp neexistenciu previa-zania univerziacutet a VŠ na podnikateľskuacute sfeacuteru Kyacutem veľkeacute podniky suacute schopneacute financovať svoj podnikovyacute vyacuteskum MSP nemajuacute vlastnyacute vyacuteskum a suacute odkaacutezaneacute na pomoc zvon-ka14 Podmienky na transformaacuteciu mikropodnikov na maleacute malyacutech na stredneacute a strednyacutech na veľkeacute podniky nie suacute dostatočne vytvoreneacute napriek tomu že v SR existuje program podpory MSP už od 90 rokov a maacute dostatočneacute inštitucionaacutelne zabezpečenie (SZRB SIH Slovak Business Agency predtyacutem NARMSP) Vlaacuteda by sa mala zaoberať otaacutezkou či suacute tieto inštituacutecie dostatočne efektiacutevne
teľnuacute konkurencieschopnosť 15
Ešte viac spochybňujeme vyacutepovednuacute schopnosť Inde-xu ekonomickej slobody ktoryacute medzi 12 indikaacutetormi vychaacute-dzajuacutec z ideoloacutegie bdquofree marketldquo negatiacutevne hodnotiacute ukazo-vatele charakterizujuacutece bdquoveľkosťldquo štaacutetu (vlaacutedne vyacutedavky daňoveacute zaťaženie) alebo pracovno-praacutevnu legislatiacutevu obme-dzujuacutecu trh praacutece 16
Sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na konkurencieschop-nosť je inyacute Nepodporuje akuacutekoľvek ale udržateľnuacute konku-rencieschopnosť tj založenuacute na environmentaacutelnej a sociaacutel-nej udržateľnosti zahrnujuacutecej aj koncept bdquodecent jobsldquo alebo bdquogood jobsldquo Odcudzuje konkurencieschopnosť založenuacute na suacuteťaži ku dnu resp založenuacute na environmentaacutelnom sociaacutel-nom a daňovom dumpingu Najbližšie sa k naacutešmu chaacutepaniu konkurencieschopnosti bliacuteži Globaacutelny index konkurencieschopnosti č 4 ktoryacute meria faktory konkurencieschopnosti v obdobiacute 4 priemyselnej re-voluacutecie V tejto podobe ho publikuje Svetoveacute ekonomickeacute
17 The Global Competitiveness Report 2019 httpwww3weforumorgdocsWEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019pdf
18 Spraacuteva o Slovensku 2019 httpseceuropaeuslovakiasitesslovakiafilesprehladna_prezentacia_spravy_o_slovensku_2019pdf
19 European Innovation Scoreboard 2020 httpseceuropaeudocsroomdocuments42981
7
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
121 KONKURENCIESCHOPNOSŤ NIacuteZKE MZDY ALEBO RAST PRODUKTIVITY PRAacuteCE
foacuterum (WEF) od r 2018 Spraacuteva WEF z r 2019 skuacutema vzťa-hy medzi konkurencieschopnosťou zdieľanou prosperitou a environmentaacutelnou udržateľnosťou Zdocircrazňuje že konku-rencieschopnosť vytvaacuteranie rovnejšej spoločnosti ponuacuteka-juacutecej priacuteležitosti pre každeacuteho a environmentaacutelne udržateľ-nejšiacute systeacutem sa vzaacutejomne nevylučujuacute Kritizuje že desiatky
Spraacuteva Komisie o Slovensku 2019 uvaacutedza že SR pre-stala byť liacutedrom v raste produktivity praacutece keď rast naacutekla-dov praacutece vaumlčšinou zaostaacuteval za rastom produktivity V po-slednyacutech rokoch sa však rast produktivity vyacuterazne spomalil pri zryacutechleniacute rastu naacutekladov praacutece 18 Osobitne sa to ukaacutezalo v spracovateľskom priemysle keď priemernyacute rast produkti-vity praacutece sa spomalil na 28 ročne kyacutem priemernyacute rast reaacutelnych miezd v rokoch 2015 ndash 2019 bol až 56 Stratil sa tak podľa spraacutevy pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Za naacuterastom mzdovej hladiny a naacutekladov praacutece bolo niekoľko faktorov napaumltie na trhu praacutece keď dopyt po praacute-ci prevyšoval ponuku a tlačil na rast miezd a niektoreacute admi-nistratiacutevne opatrenia ako rast minimaacutelnej mzdy priacuteplatky k mzdaacutem napriacuteklad za nadčasy a praacutecu v noci a pod Spraacuteva ďalej uvaacutedza že od roku 2014 mzdovaacute kvoacuteta (mzdy na HDP) stuacutepala až v roku 2019 dosiahla svoju re-kordnuacute hodnotu tesne nad 48 a od hodnoty EUacute 15 bola vzdialenaacute už len 6 percentuaacutelnych bodov Takeacuteto zvyacutešenie mzdovej kvoacutety mocircže podľa Komisie znamenať ohrozenie konkurenčnej vyacutehody niacutezkych naacutekladov keďže sa straacuteca tzv mzdovyacute vankuacuteš ktoryacute znamenal podporu konkuren-cieschopnosti cez niacutezku mzdovuacute hladinu Ryacutechlejšiacute rast mzdovyacutech naacutekladov ako rast produktivity praacutece neznamenaacute že sme dosiahli mzdovuacute uacuteroveň tzv sta-ryacutech štaacutetov EUacute ako to aj porovnanie mzdovyacutech kvoacutet doku-
rokov presadzovanyacute docircraz iba na ekonomickyacute rast bez docircra-zu na to že rast maacute byť inkluziacutevny a environmentaacutelne udrža-teľnyacute maacute katastrofaacutelne docircsledky na Zem a ľudstvo 17
V nasledujuacutecom texte pod konkurencieschopnosťou budeme mať na mysli sociaacutelne a ekologicky udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť
mentuje Slovenskaacute ekonomika zostaacuteva naďalej v porovnaniacute s nimi niacutezkopriacutejmovou ekonomikou resp v porovnaniacute s EUacute 27 zostaacuteva v pasci uacuterovne stredneacuteho priacutejmu Spomalenie resp zastavenie rastu produktivity praacutece v ostatnyacutech rokoch je charakteristickeacute pre vaumlčšinu štaacutetov EUacute a zrejme suacutevisiacute s nedostatočnyacutemi investiacuteciami podnikateľskej sfeacutery ako i s nedostatočnyacutemi investiacuteciami vlaacuted štaacutetov EUacute do infraštruktuacutery vzdelania a vyacuteskumu a vyacutevoja ktoreacute by mohli stimulovať inovaacutecie a rast produktivity praacutece Kovidovaacute po-moc by nemala preto zakonzervovať terajšiu uacuteroveň podni-kania charakterizovanuacute spomaleniacutem rastu produktivity praacute-ce a nedostatočnyacutemi investiacuteciami do inovaacuteciiacute Spraacuteva Komisie varuje že reaacutelna prax nereagovala na vyacutezvy Priemyslu 40 a zdaacute sa že novaacute vlna automatizaacutecie robotizaacutecie a digitalizaacutecie produkcie zasiahne reaacutelne fungo-vanie slovenskyacutech podnikov s vyacuteraznyacutem oneskoreniacutem Tre-ba suacutehlasiť že pokiaľ bude chyacutebať konkreacutetna podpora verej-nyacutech politiacutek a buduacute pokračovať niacutezke investiacutecie do inovaacuteciiacute konkurencieschopnosť Slovenska bude naďalej zaacutevislaacute na niacutezkej mzdovej hladine Inyacutemi slovami chyba nie je v raste miezd ale v nedos-tatočnom inovačnom potenciaacuteli slovenskeacuteho hospodaacuterstva Podľa Innovation Scorebord patriacute Slovensko s uacuterovňou 7248 medzi miernych inovaacutetorov ako to vyplyacuteva z prilože-neacuteho grafu 19
20 Strateacutegia rozvoja slovenskej spoločnosti httpsarchivvladagovskolduvdatafiles5613pdf
8
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
122 KONKURENCIESCHOPNOSŤ SPRACOVATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
Spracovateľskyacute priemysel zostaacuteva nosnyacutem odvetviacutem slovenskeacuteho priemyslu a preto udržanie a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti je kľuacutečoveacute Konkurencieschopnyacute spracovateľskyacute priemysel musiacute na jednej strane prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 (zjednodušene digitaacutelnou transformaacuteciou) čo dokaacuteže iba nasadeniacutem inovaacuteciiacute z vedy a vyacuteskumu Na strane druhej taacuteto transformaacutecia by mala zabezpečiť ponuku vysokokvali-fikovanej a dobre platenej praacutece vyluacutečenie agentuacuternej praacutece a praacutece na živnosť kde to nie je podmieneneacute charakterom praacutece zabezpečovať dobreacute pracovneacute podmienky a pod Aj dočasnaacute kovidovaacute pomoc štaacutetu (kurzarbeit) musiacute byť pod-mienenaacute zachovaniacutem a stabilizaacuteciou zamestnanosti a taacuteto podmienka musiacute byť vymaacutehateľnaacute V roku 2010 zverejnila Slovenskaacute akadeacutemia vied dote-raz najkomplexnejšiu strateacutegiu rozvoja slovenskej spoloč-nosti20 V nej sa uvaacutedza že ryacutechly postup globalizaacutecie vedie k internacionalizaacutecii všetkyacutech procesov spracovateľskeacuteho priemyslu a k zmene paradigmy podnikania ktoraacute sa preja-vuje v spracovateľskom priemysle v raste produktivity v celosvetovej harmonizaacutecii podnikovyacutech kultuacuter vo vytvaacuteraniacute pružnyacutech svetovyacutech informačnyacutech sietiacute a z toho ryacutechlo vzni-kajuacutecich a zanikajuacutecich podnikateľskyacutech sietiacute Aj priemysel SR musiacute reagovať na tuacuteto novuacute paradigmu zaacutesadnou reštruk-turalizaacuteciou riadiacich procesov v podnikoch vraacutetane zmeny podnikovej kultuacutery Zmena vonkajšieho prostredia a ryacutech-losť tyacutechto zmien si vyžadujuacute ryacutechlejšiu reakciu v priemysel-
nej podnikovej sfeacutere Bez reakciiacute na tieto zaacutesadneacute zmeny každaacute firma skocircr či neskocircr stratiacute svoju konkurenčnuacute schop-nosť Novaacute paradigma si vyžaduje aj zaacutesadnuacute zmenu v štruk-tuacutere dosahovania konkurenčnej schopnosti na globaacutelnych trhoch Tuacute už nebude možneacute dosahovať niacutezkymi mzdami no rastom pridanej hodnoty dosahovanej produktovyacutemi technologickyacutemi či organizačnyacutemi inovaacuteciami Podnikovuacute sfeacuteru čakaacute i zelenaacute transformaacutecia Vlaacutedy sa bu-duacute snažiť internalizovať negatiacutevne externality podnikateľskej činnosti ako napriacuteklad emisie CO2 zdaňovaniacutem Suacutečasťou novej paradigmy bude priemyselnaacute strateacutegia zameranaacute na celyacute životnyacute cyklus produktov (pozri cirkulaacuterna ekonomika) Všetky tieto zmeny suacute charakteristickeacute pre hospodaacuterske strateacutegie so sociaacutelnodemokratickou orientaacuteciou Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu bude zaacutevisieť od vyacutesledkov vyacuteskumu a vyacutevoja novyacutech tech-noloacutegiiacute využiacutevania najnovšiacutech informačnyacutech a komunikač-nyacutech prostriedkov ktoreacute buduacute zaacutekladom novej generaacutecie priemyslu označovaneacuteho ako Priemysel 40 Podnik buduacutec-nosti bude podnik založenyacute na inovačnej vyacutekonnosti spoje-nej s tvorbou novyacutech a efektiacutevnych vyacuteskumnyacutech produkč-nyacutech predajnyacutech a užiacutevateľskyacutech sieti spojenyacutech s vysokokvalifikovanyacutemi ľudskyacutemi zdrojmi
Otaacutezkou je kde sa na ceste za bdquopodnikom buduacutecnostildquo na-chaacutedza suacutečasnaacute podnikateľskaacute sfeacutera
Graf č1 Štaacutety EUacute podľa Innovation Scorebord
21 Zaacutevody automobiloveacuteho priemyslu na Slovensku už nie suacute tzv montaacutežnymi zaacutevodmi charakterizuje ich hromadneacute nasadenie robotov užitie sofistikovanyacutech digitalizovanyacutech produkčnyacutech systeacutemov založenyacutech na baacuteze modernyacutech strojaacuterenskyacutech chemickyacutech metalurgickyacutech digi-taacutelnych a elektrotechnickyacutech technoloacutegiiacute využitie automatizovaneacuteho skladovania pružnaacute automatizovanaacute vnuacutetropodnikovaacute logistika a pod
22 V zaacutevodoch automobilovyacutech zaacutevodov suacute okrem vozidiel s klasickyacutem spaľovaciacutem pohonom vyraacutebaneacute spolu 4 modely BEV (Battery Electric Vehicle) a 11 modelov PHEV (Plug-In Hybrid Electric Vehicle and Hybrid Electric Vehicle) Transformaacutecia z produkcie fosiacutelnych vozidiel na elektromobily poukazuje na vysokuacute adaptabilnosť slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu Na druhej strane na čo poukazuje J Zamkovskyacute emisnaacute stopa elektromobilov je porovnateľnaacute s dieselovyacutemi automobilmi Navrhuje preto radikaacutelnejšiu transformaacuteciu nahradiť produkciu osobnyacutech aacuteut vyacuterobou vozidiel pre verejnuacute dopravu a presmerovať investiacutecie z vyacutestavby diaľnic a novyacutech ciest do obnovy regionaacutelnych do-pravnyacutech sietiacute elektrifikaacutecie železniacutec atď O tom podrobnejšie v kapitole Zelenaacute ekonomika časť Doprava
9
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 1 Ako sa formovala suacutečasnaacute štruktuacutera priemyslu v Slovenskej republike
Po obdobiacute transformaacutecie z centraacutelne plaacutenovaneacuteho na trhoveacute hospodaacuterstvo a po vstupe SR do EUacute sa postupne sformovala štruktuacutera spracovateľskeacuteho priemyslu v čiastočne podobnej štruktuacutere ako pred trans-formaacuteciou no s vysokyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu V prvej dekaacutede transformaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva zohraacuteval docircležituacute uacutelohu z hľadiska produkcie a stability zamestnanosti chemickyacute a farmaceutic-kyacute priemysel a textilnyacute priemysel Chemickyacute priemysel v devaumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia ťažil predo-všetkyacutem z ukončenyacutech modernizačnyacutech investiacutecii a vlastneacuteho priemyselneacuteho vyacutevoja a inovaacutecii z konca osem-desiatych rokov v rafinovanyacutech ropnyacutech produktoch v polymeacuteroch a vyacuteroby antioxidantov a plniacutev do polymeacuterov Na začiatku tejto dekaacutedy boli ich vyacutehodou aj pomerne vyacutehodneacute ceny ropy a zemneacuteho plynu Tieto vyacutehody postupne zanikli Novyacutem zaacutesadnyacutem konkurentom slovenskeacutemu chemickeacutemu priemyslu sa stal čiacutensky chemickyacute priemysel ktoryacute od začiatku 21 storočia mal mimoriadne vysokuacute dynamiku rastu Taacute nebo-la založenaacute iba na lacnej pracovnej sile a zniacuteženyacutech limitoch na ochranu životneacuteho prostredia no hlavne na kvalitnej vyacuteskumnej zaacutekladni a ryacutechlych inovaacuteciaacutech priemyselnej produkcie Textilnyacute priemysel v prvyacutech trans-formačnyacutech rokoch ťažil z niacutezkej ceny praacutece a z niacutezkej hodnoty slovenskej koruny Produkcia sa uskutočňovala predovšetkyacutem formou bdquo praacutece vo mzdeldquo a zamestnaacutevala ženskuacute pracovnuacute silu s veľmi niacutezkymi zaacuterobkami To znižovalo počet nezamestnanyacutech v mnohyacutech okresoch postihnutyacutech hospodaacuterskou transformaacuteciou Tento spocircsob zamestnaacutevania začiatkom tohto storočia pominul a dnes je textilnyacute priemysel marginaacutelnym priemysel-nyacutem odvetviacutem SRRozhodujuacutecim odvetviacutem v spracovateľskom priemysle je automobilovyacute priemysel so štyrmi poprednyacutemi nad-naacuterodnyacutemi investormi zameranyacute na produkciu osobnyacutech automobilov V maacuteji 1991 nemeckyacute koncern Vol-kswagen založil spoločnyacute podnik s vtedajšiacutem vyacuterobcom automobilov v Bratislave BAZ Dnes Volkswagen Slovakia as je 100 dceacuterou materskeacuteho Volkswagen AG Po vstupe SR do EUacute začala svoju činnosť v Trna-ve trnavskaacute Groupe PSA Slovakia a na severozaacutepade Slovenska pri Žiline juhokoacuterejskaacute Kia Motors Slovakia sro z koncernu HUYNDAI V polovici druhej dekaacutedy 21storočia začala činnosť britskaacute Jaguar Land Rover Slovakia sro V podnikoch automobiloveacuteho priemyslu (4 vyacuterobneacute zaacutevody a 2 vyacuterobcovia kategoacuterie TIER1) je zamestnanyacutech viacej ako 177 tisiacutec zamestnancov a spolu priamymi a nepriamymi dodaacutevateľmi okolo 275 tisiacutec zamestnancov Podiel automobiloveacuteho priemyslu na tvorbe HDP je 139 na celkovom exporte SR 466 a na priemyselnej produkcii 495
Ako sme už uviedli vyššie cieľom diverzifikaacutecie sloven-skeacuteho hospodaacuterstva nemaacute byť diskriminovať existujuacutece konkurencieschopneacute podniky no vytvaacuterať priazniveacute pod-mienky pre vznik novyacutech inovatiacutevnych a bdquozelenyacutechldquo podni-kov ktoreacute nahradia zastaraleacute podniky resp podniky s vyso-kou environmentaacutelnou stopou ako je to napr na Hornej Nitre Vlaacutedy SR by zaacuteroveň mali prestať ponuacutekať investičneacute stimuly pre domaacutece a zahraničneacute firmy ktoreacute by maacutelo diver-zifikovanuacute štruktuacuteru ešte viac zakonzervovali Slovenskyacute automobilovyacute priemysel dnes už nie je bdquomontaacutežnou halouldquo21 a už ani neobstojiacute naacutezor že nie je dostatočne pripravenyacute na noveacute sofistikovaneacute trendy rozvo-ja akyacutemi suacute produkcia elektromobilov automobilov na hyb-
ridneacute pohony a alternatiacutevne palivaacute (vodiacutek) Transformaacuteciou zaacutevodu na elektromobily prechaacutedza zaacutevod VW v Martine v Bratislave vyraacuteba VW už tri takeacuteto modely elektromobily už začali vyraacutebať i PSA a KIA23
Vysokyacute podiel viazania maacutelo kvalifikovanej a niacutezko pla-tenej praacutece charakteristickyacute pre prveacute faacutezy rozvoja automo-biloveacuteho priemyslu v SR ustupuje požiadavkaacutem na vyššiu a vysoko kvalifikovanuacute praacutecu Vyžaduje si to efektiacutevne zvlaacuted-nutie častyacutech inovaacuteciiacute zavedenie najpokrokovejšiacutech techno-loacutegiiacute vysokuacute opakovanuacute kvalitu individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby podľa špecifickyacutech prianiacute zaacutekazniacuteka a pod Už daacutevno sa nejednaacute o niacutezkopriacutejmoveacute kategoacuterie zamestnancov nao-pak automobilovyacute priemysel je priemyslom s najvyššiacutemi
23 httpwwwoecdorgfuture-of-workAutomation-policy-brief-2018pdf
24 Machinery amp Equipment Industry in Slovakia publikaacutecia SARIO Bratislava januaacuter 2020
10
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
priemernyacutemi mzdami spomedzi všetkyacutech odvetviacute spracova-teľskeacuteho priemyslu Noveacute technologickeacute postupy ako automatizaacutecia a ro-botizaacutecia prebiehajuacute v spracovateľskom priemysle SR ako celku pomalšie a je riziko že ich akceleraacutecia bude znamenať vyacuterazneacute prepuacutešťanie a rast nezamestnanosti Podľa OECD Slovenskaacute republika patriacute z tohto hľadiska k najzraniteľnejšiacutem a až okolo 34 zamestnanyacutech by mohlo byť prechodom na Priemysel 40 postihnutyacutech23 Pokrok automobiloveacuteho prie-myslu postupne prechaacutedzajuacuteceho na Priemysel 40 však ne-potvrdzuje že by praacuteve toto odvetvie malo byť najpostihnu-tejšiacutem odvetviacutem spracovateľskeacuteho priemyslu z hľadiska dopadov robotizaacutecie na zamestnanosť Vyacutezvy pred automobilovyacutem priemyslom v SR suacute pre-dovšetkyacutem v dekarbonizaacutecii pohonov v uplatneniacute prvkov umelej inteligencie v produktoch a vo vyacuterobnyacutech technoloacute-giaacutech a v demografickom vyacutevoji a uacuterovni odborneacuteho a vyso-koškolskeacuteho vzdelaacutevania I keď podiel naacutekladov na vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie v automobilovom priemysle na celkovyacutech vyacutedavkoch podnikovej sfeacutery v SR je nadpriemernyacute nie je adekvaacutetny jeho postaveniu v hospodaacuterstve SR Až na maleacute
vyacutenimky slovenskaacute fragmentovanaacute vyacuteskumnaacute a vyacutevojovaacute sfeacutera univerziacutet a SAV nie je schopnaacute uspokojiť požiadavky tohto odvetvia Z hľadiska geografickeacuteho rozloženia strojaacuterskeho prie-myslu (v tom i automobiloveacuteho) ako naznačuje priloženyacute obraacutezok 24 jeho najvyššia koncentraacutecia sa dosahuje na zaacute-padnom Slovensku najnižšia na vyacutechodnom a južnom Slo-vensku Potenciaacutel jeho ďalšieho rozvoja je možno hľadať praacuteve v južnyacutech a vyacutechodnyacutech regioacutenoch Slovenska Z ostatnyacutech odvetviacute spracovateľskeacuteho priemyslu sa musiacute vyacuteraznejšie modernizovať chemickyacute a farmaceutickyacute priemysel aby si udržal svoju konkurenčnuacute schopnosť v stredoeuroacutepskom priestore Potenciaacutel chemickeacuteho priemys-lu je aj vo využitiacute vyacuteroby vodiacuteka ako nosiča energie v nad-vaumlznosti na rozviacutejajuacuteci sa vyacuteskumnyacute a inovačnyacute smer v SR a v EUacute Farmaceutickyacute priemysel by mal aktiacutevnejšie využiacutevať riešenia vyvinuteacute v SAV zameraneacute na biotechnoloacutegie a geacute-noveacute inžinierstvo Elektrotechnickyacute priemysel maacute potenciaacutel podieľať sa na produkcii prvkov pre automatizaacuteciu a roboti-zaacuteciu optoelektronickyacutech systeacutemov a pod To však nie je možneacute zo slovenskyacutech kapitaacutelovyacutech zdrojov
Obr č 1 Geografickeacute rozloženie strojaacuterskeho priemyslu v SR
25 Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov sa staacutevajuacute vyacuteznamnyacutem informačnyacutem zdrojom pre strategickeacute riadenie rozvoja ľudskyacutech zdro-jov v SR ktoreacute zabezpečiacute potreby trhu praacutece v strednodobom a dlhodobom horizonte Naacuterodnyacute projekt Sektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutevnemu trhu praacutece v Slovenskej republike sa realizuje podporou z Euroacutepskeho sociaacutelneho fondu v raacutemci Operačneacuteho programu Ľudskeacute zdroje www esfgovsk
26 RIS3 ( Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation) ktoryacute sa v suacutečasnosti spracovaacuteva (termiacuten koniec roku 2020) a maacute sluacutežiť ako podklad k zameraniu vyacuteziev na Operačnyacute program VaI Vlastneacute zdroje podnikateľskej sfeacutery na vyacuteskum a vyacutevoj suacute niacutezke i keď ich podiel na hrubyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj vzraacutestol a v r 2018 dosiahol 488 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
27 Vlaacuteda sa chystaacute zvyacutešiť tzv superodpočet ktoryacute je vyššiacute ako v inyacutech štaacutetoch no zatiaľ investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja dostatočne nemotivuje Docircvody niacutezkych investiacuteciiacute do VaV zrejme nie suacute len na strane financovania
28 Index digitaacutelnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Slovensko Index hodnotiacute internetoveacute pripojenie ľudskyacute kapitaacutel použiacutevanie internetu integraacuteciu digitaacutelnych technoloacutegiiacute a digitaacutelne verejneacute služby httpseceuropaeuslovakianewsdesi2020_sk
11
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
bull Na zaacutesadnom obrate vo vzdelaacutevaniacute v SR v celej osi vzde-laacutevacieho procesu od zaacutekladneacuteho stredneacuteho odborneacuteho cez vysokoškolskeacute a celoživotneacute vzdelaacutevanie To si vyžiada obsahoveacute inštitucionaacutelne a infraštruktuacuterne inovaacutecie na priacute-pravu konkurenčne schopnyacutech ľudskyacutech zdrojov už pre bu-duacutecu dekaacutedu po roku 2030 K tomu mocircžu sluacutežiť spracovaneacute Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov v raacutemci naacuterod-neacuteho projektu bdquoSektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutev-nemu trhu praacutece v SRldquo na ktoryacutech spracovaniacute sa podieľalo okolo 700 odborniacutekov z praxe ako reprezentantov odborov a zamestnaacutevateľskyacutech zvaumlzov 25
bull Na dosiahnutiacute zvratu v podnikovom vyacuteskume a inovaacuteci-aacutech využitiacutem zdrojov z Euroacutepskych štrukturaacutelnych a inves-tičnyacutech fondov (EŠIF) v rokoch 2021 až 2027 na zaacuteklade schvaacuteleneacuteho strategickeacuteho dokumentu RIS3 2027 26 Vyacuteraz-nejšie je treba využiť suacutečasnyacute systeacutem daňovej podpory pre vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie 27 Odstraacuteniť fragmentaacuteciu univer-zitneacuteho vyacuteskumu a reštrukturalizovať SAV na verejnopro-spešnuacute inštituacuteciu bull Na zvyšovaniacute produktivity a pridanej hodnoty v priemys-le prostredniacutectvom technologickyacutech a procesnyacutech inovaacuteciiacute a
Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute sa stala jednou z nos-nyacutech pilierov Plaacutenu obnovy a odolnosti v EUacute maacute byť i fakto-rom rastu konkurencieschopnosti euroacutepskeho a slovenskeacute-ho podnikateľskeacuteho sektora Slovensko v digitalizaacutecii
Konkurenčnaacute schopnosť hospodaacuterstva SR ako dominantneacuteho prvku garantujuacuteceho nevyhnutnyacute sociaacutelny environmentaacutelny a kultuacuterny rozvoj Slovenska v buduacutecom obdobiacute je založenaacute na tyacutechto zaacutekladnyacutech smerovaniach
123 NAacuteVRHY NA ĎALŠIE SMEROVANIE SPRACO-VATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
13 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA AKO NAacuteSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI
automatizaacutecie Orientaacutecia podnikov na automatizaacuteciu a digi-talizaacuteciu bude priacutenosnaacute aj pre štaacutet kde je možneacute pri vyrov-naniacute sa uacuterovne automatizaacutecie a digitalizaacutecie na uacuteroveň tech-nologicky vyspelyacutech štaacutetov priniesť do štaacutetneho rozpočtu približne 16 mldeuro Tak ako inde aj u naacutes bude potrebnyacute impulz zo strany štaacutetu napriacuteklad prostredniacutectvom uacuteľavy na dani z priacutejmov za splnenia určenyacutech podmienok bull Na zintenziacutevneniacute činnosti Slovenskeacuteho investičneacuteho hol-dingu pri poskytovaniacute modernizačnyacutech a rozvojovyacutech pro-jektov umožňujuacutecich reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho farma-ceutickeacuteho a elektronickeacuteho priemyslu aby sa vyacuteraznejšie podieľali na diverzifikaacutecii slovenskeacuteho spracovateľskeacuteho priemyslu bull Na strateacutegii využitia vodiacuteka ako energetickeacuteho nosiča docirc-ležiteacuteho pre rozvoj hospodaacuterstva SR využiteľneacuteho najmauml na reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho priemyslu bull Podporiť SARIO v postinvestorskej starostlivosti o vyacute-znamnyacutech investorov v SR pri ich nasmerovaniacute na zvyacutešeniacute podielu na digitaacutelnej a zelenej transformaacutecii slovenskeacuteho hospodaacuterstva a pri umiestňovaniacute priamych investiacutecii do re-gioacutenov vyacutechodneacuteho a južneacuteho Slovenska
bohužiaľ vyacuterazne zaostaacuteva Podľa Indexu digitaacutelnej ekono-miky a spoločnosti (DESI) Euroacutepskej komisie obsadilo v roku 2020 až 22 miesto spomedzi 28 členskyacutech štaacutetov EUacute 28
Je pozadu pokiaľ ide o budovanie sietiacute s veľmi vyso-
30 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
31 Tamže
32 Vysokyacute stupeň digitaacutelne intenzity vznikaacute ak podnik využiacuteva minimaacutelne sedem z uvedenyacutech technoloacutegiiacute vaumlčšina pracovniacutekov použiacuteva inter-net podnik maacute priacutestup k zručnostiach IKT špecialistov pevnyacute širokopaacutesmovyacute internet (ryacutechlosť viac ako 30 Mbps) viac ako 20 pracovniacutekov využiacuteva mobilneacute zariadenia maacute www straacutenku maacute na www straacutenke niektoreacute sofistikovaneacute funkcionality podnik je priacutetomnyacute na sociaacutelnych meacutediaacutech viac ako 1 obratu pochaacutedza z e-obchodu využiacuteva B2C možnosti pri on-line predaji použiacuteva CRM software zdieľa informaacutecie v raacutemci elektronickeacuteho manažmentu dodaacutevateľskyacutech sietiacute platiacute si reklamu na internete nakupuje pokročileacute služby cloud computingu zasiela elektronickeacute faktuacutery Tamže
33 Shaping Europeacutes digital future COM (2020) 67 final 1922020
12
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
kou kapacitou (VHCN) a 5G sietiacute v pripojiteľnosti na inter-net je na 21 mieste je pozadu v rozviacutejaniacute digitaacutelnych zruč-nostiacute (na 20 mieste spomedzi krajiacuten EUacute) vo využiacutevaniacute internetovyacutech služieb kleslo zo 17 na 20 miesto (je možneacute že počas koronakriacutezy sa tento ukazovateľ zlepšiacute) a zaostaacuteva pri použiacutevaniacute pokročilejšiacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute v podni-koch Podľa DESI podnikovaacute sfeacutera je pozadu za euroacutepskym priemerom v integraacutecii všetkyacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute Len 11 malyacutech a strednyacutech podnikov (MSP) predaacuteva online (v porovnaniacute s 13 v predchaacutedzajuacutecom roku) 29 Zraniteľnosť MSP v koronakriacuteze je vysokaacute a je pravdepodobneacute že ich podiel v organizačnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva sa zniacuteži no naopak zvyacuteši sa tyacutech ktoreacute využiacutevajuacute predaj cez internet Nepriazniveacute umiestnenie podnikovej sfeacutery v integraacutecii digitaacutelnych technoloacutegiiacute je vyacutesledkom i niacutezkej a klesajuacutecej miery investiacuteciiacute do informačno-telekomunikačnyacutech techno-loacutegiiacute (IKT) v rokoch 2011 až 2019 ako na to poukazuje spraacute-va Ekonomickeacuteho uacutestavu SAV o hospodaacuterskom vyacutevoji Slo-venska 30
Podiel IKT aktiacutev (počiacutetačovyacute hardveacuter (PH) telekomuni-kačneacute zariadenia (TZ) a počiacutetačovyacute softveacuter a databaacutezy (PSD)) na celkovyacutech fixnyacutech aktiacutevach patriacute medzi najnižšie v raacutemci ekonomiacutek EUacute (priemer EUacute 21 je 11 ) 31
Digitaacutelna transformaacutecia čakaacute celuacute spoločnosť v ktorej čoraz vaumlčšiu uacutelohu hrajuacute digitaacutelne technoloacutegie Digitaacutelne technoloacutegie nielen transformujuacute praacutecu ale menia i to ako traacutevime voľnyacute čas ako sa staraacuteme o svoje zdravie ako ko-munikujeme na diaľku či ako sa učiacuteme Slovenskuacute ekonomiku čakaacute rovnako digitaacutelna transfor-maacutecia Na to aby sme uacutespešne zvlaacutedli digitaacutelnu transformaacute-ciu ekonomiky a spoločnosti potrebujeme vzdelanyacutech ľudiacute ktoriacute dokaacutežu využiacutevať ziacuteskaneacute kompetencie v praacuteci pri ko-munikaacutecii s verejnou spraacutevou či v osobnom živote Raacutemec digitaacutelnej buduacutecnosti Euroacutepy načrtla Euroacutepska komisia v tzv digitaacutelnom baliacutečku z februaacutera 2020 Doku-
Spraacuteva uvaacutedza že podnikov s vysokyacutem stupňom di-gitaacutelnej intenzity 32 v roku 2019 predstavuje len 18 pod-nikov na Slovensku a zdocircrazňuje že nepriaznivyacute je relatiacutevne niacutezky podiel veľkyacutech podnikov s vysokyacutem stupňom digitaacutel-nej intenzity Je toho naacutezoru že nižšia digitalizaacutecia mocircže byť aj fakto-rom zaostaacutevania slovenskeacuteho podnikoveacuteho sektora za prie-merom EUacute alebo za takyacutemi ekonomikami strednej a vyacute-chodnej Euroacutepy akyacutemi suacute Česko alebo Estoacutensko ktoreacute suacute liacutedrami digitalizaacutecie v regioacutene
Pokiaľ je tento naacutezor spraacutevny bude treba hľadať rieše-nie Jeho časťou je nedostatočnaacute digitaacutelna infraštruktuacutera zodpovednosť za budovanie ktorej nesie štaacutet Ďalšiacutem fakto-rom mocircže byť i nedostatočnyacute tlak na časť podnikateľskej sfeacutery najmauml MSP ktoreacute využiacutevajuacute niacutezko platenuacute pracovnuacute silu a nie suacute ekonomicky motivovaneacute nahradiťdoplniť ju di-gitaacutelnymi technoloacutegiami ktoreacute vyžadujuacute prvotneacute investiacutecie a naacutesledne vyššie kvalifikovanuacute a drahšiu pracovnuacute silu
Ďalšiacutem faktorom je nepochybne uacuteroveň vzdelaacutevania ktoraacute nie je takaacute aby produkovala absolventov strednyacutech či vysokyacutech škocircl so všetkyacutemi zručnosťami nevyhnutnyacutemi pre digitaacutelnu ekonomiku Naacutevrhy ako dosiahnuť v tomto smere zaacutesadnyacute obrat suacute zhrnuteacute v nasledujuacutecej časti
131 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A POŽIADAVKY NA VZDELANIE
ment o vytvaacuteraniacute Euroacutepskej digitaacutelnej buduacutecnosti 33 hovoriacute o troch cieľoch ktoreacute suacute aktuaacutelne aj pre naacutes 1) Technoloacutegie ktoreacute pracujuacute pre ľudiacute ndash to suacute takeacute ktoreacute znamenajuacute priacutenos pre každodennyacute život ľudiacute a produkuje ich silnaacute konkuren-cieschopnaacute ekonomika rešpektujuacuteca euroacutepske hodnoty 2) Spravodlivaacute a konkurencieschopnaacute ekonomika ndash založenaacute na jednotnom trhu na ktorom suacuteťažia firmy všetkyacutech veľko-stiacute využiacutevajuacute digitaacutelne technoloacutegie produkty a služby v ta-kom rozsahu aby zvyacutešili ich produktivitu a konkuren-cieschopnosť pri rešpektovaniacute praacutev spotrebiteľov 3) Otvorenaacute demokratickaacute udržateľnaacute spoločnosť ndash v ktorej sa občania rozhodujuacute ako buduacute konať komu poskytnuacute svo-
34 White Paper on Artificial Intelligence - A European approach to excellence and trust COM (2020) 65 final 1922020 351 A European Strategy for Data COM (2020) 66 final 1922020
36 A new Industrial Strategy for Europe COM (2020) 102 final 1032020
37 Digital Education Action Plan 2021-27 Resetting educatiion and training for the digital age COM (2020) 624 final 3092020
38 Why donacutet European Girls Like Science or Technology httpsnewsmicrosoftcomeuropefeaturesdont-european-girls-like-science-tech-nologysm000d40qc917yvfeiu4j2grpby1xul
39 European Skills Agenda for for susatinable competitivness social fairness and resilience COM (2020) 224 final 172020
13
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
je daacuteta online aj offline Euroacutepska cesta k digitaacutelnej transfor-maacutecii rešpektuje demokratickeacute hodnoty zaacutekladneacute praacuteva a prispieva ku udržateľnej klimaticky neutraacutelnej a zdrojovo efektiacutevnej ekonomike Komisia v baliacutečku prijala aj ďalšie dokumenty tyacutekajuacutece sa podpory rozvoja umelej inteligencie34 euroacutepskej strateacute-gie naraacutebania s daacutetami35 o strateacutegii priemyselnej politiky36 a nasledovať buduacute ďalšie tyacutekajuacutece napr malyacutech a strednyacutech podnikov Euroacutepska komisia si je veľmi dobre vedomaacute že bez dobre pripravenyacutech ľudiacute ktoriacute majuacute potrebneacute zručnosti ne-bude digitaacutelna transformaacutecia uacutespešnaacute Preto v septembri 2020 pripravila aktualizaacuteciu Akčneacuteho plaacutenu digitaacutelneho vzdelaacutevania Obnova vzdelaacutevania a priacutepravy pre digitaacutelnu dobu37 Prinaacuteša viacuteziu pre kvalitneacute inkluziacutevne a dostupneacute di-gitaacutelne vzdelaacutevanie v Euroacutepe Ambiacuteciou Euroacutepskej komisie je vytvoriť do roku 2025 modernyacute Euroacutepsky vzdelaacutevaciacute priestor Obsah dokumentu ovplyvnila aj pandeacutemia CO-VID-19 ktoraacute priniesla množstvo vyacuteziev pre systeacutemy vzde-laacutevania a odbornej priacutepravy spojenyacutech s vynuacutetenyacutem pre-chodom na režimy digitaacutelneho online vzdelaacutevania Novyacute Akčnyacute plaacuten digitaacutelneho vzdelaacutevania 2021-27 maacute dve strategickeacute priority1Podporovať rozvoj vyacutekonneacuteho ekosysteacutemu digitaacutelneho vzdelaacutevania ktoryacute obsahuje efektiacutevne plaacutenovanie digitaacutel-nych kapaciacutet zahŕňajuacutecich infraštruktuacuteru konektivitu a digi-taacutelne vybavenie vraacutetane schopnosti využiacutevať hybridneacute vzdelaacutevanie Okrem toho je treba poskytnuacuteť silnejšiu pod-poru učiteľom a ďalšiacutem pedagogickyacutem zamestnancom aby boli pripraveniacute použiacutevať digitaacutelne technoloacutegie vo vzdelaacutevaniacute Vzdelaacutevanie s podporou digitaacutelnych technoloacutegiiacute nemocirc-že prebiehať jednoduchou replikaacuteciou toho čo sa deje v triede dnes Ani technoloacutegie ani kompetencie nebuduacute stačiť na kvalitneacute a inkluziacutevne vzdelaacutevanie ak sa vzdelaacutevaciacute proces nezmeniacute Digitaacutelny ekosysteacutem si vyžaduje aj kvalitnyacute obsah použiacutevateľsky priacutevetiveacute naacutestroje a zabezpečeneacute platformy s rešpektovaniacutem sociaacutelnych aspektov zachovania suacutekromia a etiky 2Zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute pre di-gitaacutelnu transformaacuteciu Meniaca sa spoločnosť rovnako ako zelenaacute a digitaacutelna transformaacutecia ekonomiky si vyžadujuacute so-liacutedne digitaacutelne kompetencie Okrem nich suacute však docircležiteacute aj komplementaacuterne zručnosti ako suacute adaptabilita spolupraacuteca komunikačneacute zručnosti riešenie probleacutemov kritickeacute mysle-nie tvorivosť podnikavosť a pripravenosť učiť sa Digitaacutelna gramotnosť je kritickaacute aj z hľadiska každodenneacuteho života na zvlaacutedanie obrovskeacuteho množstva informaacuteciiacute rozlišovania de-zinformaacuteciiacute a schopnosti participovať v digitaacutelnej spoločnos-
ti Vyacuteučba informatiky a programovania pomocircže žiakom lepšie pochopiť digitaacutelny svet rozviacutejať noveacute zručnosti a po-mocirccť pri vaumlčšej orientaacutecii na tzv STEM odbory (matematika fyzika cheacutemia priacuterodoveda či informatika) Snahou je zvyacutešiť zaacuteujem o tieto odbory aj u dievčat ktoreacute suacute nielen u naacutesndash ako potvrdil i nedaacutevny prieskum spoločnosti Microsoft ndash medzi študentami tyacutechto odborov staacutele zastuacutepeneacute omnoho menej ako chlapci38
V akčnom plaacutene sa Euroacutepska komisia zaviazala že za-čne dialoacuteg s členskyacutemi štaacutetmi a pripraviacute odporuacutečanie ku docirc-ležityacutem faktorom uacutespešneacuteho digitaacutelneho vzdelaacutevania do ro-ku 2022 Takisto navrhne odporuacutečanie pre online vyučovanie a vyučovanie na diaľku do roku 2021 a vytvoriacute Euroacutepsky raacutemec obsahu digitaacutelneho vzdelaacutevania Podporiacute gigabitovuacute konektivitu škocircl aj konektivitu vo vnuacutetri škocircl a členskeacute štaacutety pri naacutekupe digitaacutelneho vybavenia e-learningo-vyacutech aplikaacuteciiacute a platforiem Na všetkyacutech uacuterovniach vzdelaacuteva-nia podporiacute plaacuteny digitaacutelnej transformaacutecie prostredniacutectvom spolupraacutece v programe Erasmus a pripraviacute seba-hodnotiaci naacutestroj SELFIE aj pre učiteľov ktoryacute doplniacute seba- hodnotiaci naacutestroj SELFIE pre školy Pre zlepšenie zručnostiacute komisia pripraviacute usmernenie ako zvyacutešiť digitaacutelnu gramotnosť a ako bojovať proti dezin-formaacuteciaacutem Takisto navrhne odporuacutečanie na zlepšenie po-skytovania digitaacutelnych zručnostiacute vo vzdelaacutevaniacute a odbornej priacuteprave To umožniacute využiť euroacutepske naacutestroje na investiacutecie do profesijneacuteho rozvoja učiteľov do zdieľania dobrej praxe s docircrazom na pedagogickeacute metoacutedy pri kvalitnej vyacuteučbe programovania a viacereacute ďalšie kroky Euroacutepska komisia 1 juacutela 2020 zverejnila Euroacutepsku agendu zručnostiacute 39 ktoraacute obsahuje ambicioacutezne ciele zame-raneacute na zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a ziacuteskania novyacutech na najbližšiacutech 5 rokov Jej cieľom je dosiahnuť udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť sociaacutelnu spravodlivosť a odolnosť Dokument obsahuje 12 aktiviacutet z ktoryacutech prvaacute je Naacuterodnaacute dohoda o zručnostiach ako cesta k dohode akteacuterov na uacuterov-ni naacuterodnyacutech štaacutetov ako použiť euroacutepske fondy ako kataly-zaacutetor pre verejneacute a suacutekromneacute investiacutecie do zručnostiacute ľudiacute V raacutemci euroacutepskeho semestra sa bude monitorovať plnenie 4 indikaacutetorov s cieľovou hodnotou v roku 2025 zvyacutešiť podiel dospelyacutech v skupine 25-64 v celoživotnom vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 38 na 50 zvyacutešiť uacutečasť niacutezko kvalifikovanyacutech dospelyacutech 25-64 vo vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 18 na 30 zvyacutešiť podiel nezamestnanyacutech dospelyacutech 25-64 s ak-tuaacutelnym zapojeniacutem do vzdelaacutevania z 11 na 20 a zvyacutešiť podiel obyvateľov vo veku 16-74 ktoriacute majuacute aspoň zaacutekladneacute digitaacutelne zručnosti z 56 na 70 Tieto ciele suacute pre SR naacuteročneacute napr podiel na celoži-
40 V nadvaumlznosti na dokumenty EK predchaacutedzajuacuteca vlaacuteda prijala dňa 752019 Strateacutegiu digitaacutelnej transformaacutecie SR do roku 2030 a dňa 372019 Akčnyacute plaacuten na roky 2020-2022 Bola by to ďalšia strata keby novaacute vlaacuteda na ne nenadvaumlzovala
14
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
votnom vzdelaacutevaniacute vo veku 25-64 v SR je na uacuterovni 4 a Slovensko sa tyacutem radiacute medzi paumlť štaacutetov EUacute s najnižšiacutem per-centom celoživotneacuteho vzdelaacutevania Suacute dva docircležiteacute aspekty tyacutekajuacutece sa digitaacutelneho vzde-laacutevania ktoreacute suacute navzaacutejom prepojeneacute Jeden je rastuacuteci počet digitaacutelnych technoloacutegiiacute (aplikaacuteciiacute platforiem softveacuteru) na zlepšenie vzdelaacutevania a priacutepravy priacutekladom mocircže byť online alebo zmiešaneacute vyučovanie Druhyacutem aspektom je potreba vybaviť všetkyacutech učiacich sa digitaacutelnymi kompetenciami (ve-domosťami zručnosťami a postojmi) aby mohli žiť pracovať a učiť sa vo svete staacutele viac ovplyvňovanom digitaacutelnymi technoloacutegiami Zvlaacutednuť obidva aspekty digitaacutelneho vzdelaacute-vania vyžaduje aktivity na viaceryacutech uacuterovniach zahrnujuacutecich infraštruktuacuteru strateacutegie zručnosti učiteľov žiakov obsahu vzdelaacutevania hodnotenie ako aj praacutevny raacutemec vzdelaacutevania Z tohto pohľadu rozvoj digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute predstavuje nielen zaacuteklad pre efektiacutevnu digitaacutelnu transfor-maacuteciu vo vzdelaacutevaniacute ale zaacuteroveň posilňuje profil absolventa ktoryacute je schopnyacute uacutespešne sa zapojiť do diania v spoločnosti
Všetky aspekty života a pracovnyacute trh vyžadujuacute absolventa ktoryacute nedisponuje len suacuteborom vedomostiacute ale vie svoje znalosti využiacutevať v širšiacutech suacutevislostiach v rocircznych kontex-toch a situaacuteciaacutech ako aj produkovať noveacute poznatky Je zrej-meacute že program digitaacutelnej transformaacutecie vzdelaacutevania bude potrebneacute začleniť do širšej reformy vzdelaacutevania založenej na prechode od vedomostiacute ku kompetenciaacutem aj na uacuterovni ško-ly To si bude vyžadovať ako sme už naznačili aj zmeny v obsahu vzdelaacutevania Pri koncipovaniacute prioriacutet digitaacutelnej transformaacutecie by malo Slovensko vychaacutedzať z tyacutechto euroacutepskych kontextov 40 a zvoliť si konkreacutetne ciele ktoreacute pomocircžu digitaacutelnej transfor-maacutecii ekonomiky a celej spoločnosti Ak bude iba dohaacuteňať zameškaneacute v digitalizaacutecii verejnej spraacutevy na čo sa prednost-ne zameriava dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko bu-de to maacutelo na to aby sa ekonomika posunula na vyššiu uacutero-veň a dokaacutezala si udržať konkurencieschopnosť s inyacutemi krajinami
41 httpsrokovaniagovskRVLMaterial235921
42 Nie je zatiaľ rozhodnuteacute či a v akej forme bude integraacutelnou suacutečasťou OP Slovensko
43 Ide o predbežneacute definovanie okruhov keďže PD a OP Slovensko suacute momentaacutelne v procese priacutepravy a prechaacutedzajuacute rozsiahlymi konzultaacute-ciami v raacutemci participatiacutevnych procesov
15
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepske ciele zelenej transformaacutecie počas viacročneacute-ho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 definuje Euroacutep-ska zelenaacute dohoda (European Green Deal) euroacutepske strateacute-gie a požiadavky na implementaacuteciu euroacutepskej legislatiacutevy Jednyacutem z docircležityacutech cieľov harmonizaacutecie naacuterodnyacutech legisla-tiacutev a priacutestupov je pritom zabezpečenie rovnakyacutech podmie-nok (level playing field) na spoločnom euroacutepskom trhu (Single European Market) Slovenskaacute republika si v nadvaumlznosti na euroacutepske ciele ako kľuacutečovyacute strategickyacute zaacutevaumlzok postavila dosiahnutie uhliacute-kovej neutrality do roku 2050 Okrem tohto zaacutevaumlzku sa za-viazala plniť naacuterodneacute ciele ako ich definuje Strateacutegia envi-ronmentaacutelnej politiky SR do roku 203041 sektoroveacute strateacutegie hlavne pre energetiku a dopravu a ďalšie naacuterodneacute programoveacute dokumenty Cieľ uhliacutekovej neutrality predstavuje veľkuacute ekonomickuacute a sociaacutelnu vyacutezvu Slovensko patriacute medzi štaacutety EUacute s najvyš-šiacutem podielom priemyslu na hrubom domaacutecom produkte a zaacuteroveň medzi štaacutety s najvyššou energetickou naacuteročnosťou Na podporu realizaacutecie cieľov EUacute a cieľov naacuterodnyacutech politiacutek by mali sluacutežiť zdroje alokovaneacute v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 Nejde o maleacute pro-striedky ale zaacuteroveň treba vidieť vyacutešku tejto podpory v kon-texte zdrojov rozpočtu štaacutetu Nemali by nahraacutedzať bežneacute investičneacute zdroje ale mali by predstavovať katalyzaacutetor zmien a inkubaacutetor priacutestupov ktoreacute by mal postupne finan-covať štaacutet Hlavnyacutemi euroacutepskymi zdrojmi na financovanie zelenej transformaacutecie by mali byť Operačnyacute program Slovensko ktoryacute bude realizovať priority identifikovaneacute v Partnerskej dohode na roky 2021-2027 Tieto zdroje s cieľom zabezpe-čiť regionaacutelnu dekarbonizaacuteciu buduacute posilneneacute cez Mecha-nizmus spravodlivej transformaacutecie42 Unikaacutetnu formu pod-pory pre realizaacuteciu dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem poskytne Fond obnovy Operačnyacute program Slovensko nadvaumlzuje na Partner-skuacute dohodu medzi Euroacutepskou uacuteniou a Slovenskou republi-kou a zameriava sa na nasledovneacute okruhy 43 bull Podpora energetickej uacutečinnosti a znižovania emisiiacute skleniacute-kovyacutech plynov bull Podpora obnoviteľnej energie bull Vyacutevoj inteligentnyacutech energetickyacutech systeacutemov sietiacute a uk-ladania mimo TEN-E bull Podpora prispocircsobenia sa zmene kliacutemy predchaacutedzania rizikaacutem a odolnosti voči katastrofaacutem
bull Podpora priacutestupu k vode a trvalo udržateľneacuteho hospodaacute-renia s vodou bull Podpora prechodu na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje bull Posilnenie ochrany priacuterody a biodiverzity rozvoja zelenej infraštruktuacutery najmauml v mestskom prostrediacute a zniacuteženia zne-čistenia bull Podpora trvalo udržateľnej multimodaacutelnej mestskej mobi-lity Predmetom finančnej podpory Mechanizmu spravod-livej transformaacutecie (Just Transition Mechanism) je dosiahnu-tie klimatickej neutrality EUacute do roku 2050 cestou regionaacutel-nych priacutestupov JTM pozostaacuteva z troch pilierov z Fondu spravodlivej transformaacutecie (JTF) scheacutemy spravodlivej trans-formaacutecie v raacutemci InvestEU a uacuteveroveacuteho naacutestroja verejneacuteho sektora Podpora sa koncentruje na najzraniteľnejšie uacutezemia a regioacuteny v Euroacutepe s cieľom poskytnuacuteť im potrebneacute naacutestroje a vedomosti aby bola ich transformaacutecia na niacutezko uhliacutekoveacute diverzifikovaneacute lokaacutelne ekonomiky uacutespešnaacute Na Slovenska ide o 4 vybraneacute kraje Bratislavskyacute Trenčiansky Banskobys-trickyacute a Košickyacute Zaacutekladom pre dekarbonizaacuteciu bude vypra-covanie akčnyacutech plaacutenov zameranyacutech na posilnenie regionaacutel-nej konkurencieschopnosti zamedzenie uhliacutekovyacutech uacutenikov na podporu uacutespor energie a podporu obnoviteľnyacutech zdrojov energie Pre využitie zdrojov z Fondu obnovy je spracovanyacute Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) ktoreacuteho cieľom by malo byť definovanie dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem a kompenzaacutecia naacutekladov ktoreacute mocircžu tieto reformy mať Naacute-rodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) je koncipovanyacute tak aby pomohol naplniť ciele zelenej transformaacutecie V časti o fiškaacutelnych reformaacutech sa zavaumlzuje posilniť zdaňovanie exter-naliacutet (zdaňovanie motorovyacutech vozidiel maacute zohľadňovať množstvo vypuacutešťanyacutech emisiiacute CO2 zdaňovanie vonkajšej reklamy) V časti o zelenej ekonomike sa zameriava na OZE na znižovanie spotreby energie na odpadoveacute hospodaacuterstvo na ochranu biodiverzity a podporu verejnej a osobitne že-lezničnej dopravy Suacutečinnosť a možneacute synergie medzi plaacutenovanyacutemi priacute-stupmi a zdrojmi financovania (OP Slovensko JMTNIRP) suacute v suacutečasnosti predmetom odbornej diskusie Ukazuje sa že medzi nimi existuje veľa prienikov no i dupliciacutet a hlavne to že maacuteme k dispoziacutecii analyacutezy toho kde sme no hlavnyacute prob-leacutem je v definovaniacute a implementaacutecii riešeniacute
2 ZELENAacute TRANSFORMAacuteCIA
44 httpscepapriateliazemesknas-archivspravy1269-regionalne-centra-udrzatelnej-energetiky
16
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Nutnyacutemi podmienkami k splneniu doteraz najambicioacutez-nejšieho politickeacuteho zaacutevaumlzku Slovenska ndash do roku 2050 dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu je dosiahnuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti a v znižovaniacute energetickej potreby
Hlavnuacute prioritu v obdobiacute 2020 ndash 2050 ako sme už na-značili musiacute dostať znižovanie celkovej energetickej spotre-by Cieľ rast energetickej efektiacutevnosti zďaleka nestačiacute v bež-nom živote ndash naopak ndash často nemusiacute viesť k celkovyacutem uacutesporaacutem energie Aj využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie (OZE) musiacute byť dimenzovaneacute primaacuterne na optimali-zovanuacute spotrebu a suacutečasne musiacute docircsledne rešpektovať kri-teacuteriaacute udržateľnosti Tieto priority charakterizujuacutece udržateľ-nuacute energetiku treba premietnuť do nastavenia všetkyacutech buduacutecich strategickyacutech zaacutemerov a opatreniacute a docircsledne ich v praxi uplatňovať Suacutečasnuacute prax orientovanuacute na maximalizaacuteciu využiacutevania OZE bez ohľadu na ich neefektiacutevne finaacutelne využitie a limity priacuterodneacuteho prostredia časovuacute aj obsahovuacute nekonzistent-nosť verejnyacutech podpornyacutech programov nekoncepčneacute na-stavenie sledovanyacutech indikaacutetorov formalizmus pri hodnote-niacute dosahovaneacuteho pokroku a absenciu hodnovernyacutech informaacuteciiacute a postupov treba bezodkladne nahradiť systeacutemo-vyacutem priacutestupom Na to suacute však nevyhnutneacute stabilneacute a primeraneacute kapa-city pre rozvoj udržateľnej energetiky (systeacutemoveacute personaacutel-ne technickeacute aj finančneacute) a to tak na štaacutetnej ako aj krajskej subregionaacutelnej a lokaacutelnej uacuterovni s presne definovanyacutemi kompetenciami a uacutelohami Takeacuteto kapacity čiastočne existu-juacute na štaacutetnej uacuterovni v regioacutenoch však uacuteplne chyacutebajuacute
Optimaacutelnou zaacutekladnou uacutezemnou jednotkou v raacutemci novej koordinačnej infraštruktuacutery pre rozvoj regionaacutelnej udržateľnej energetiky suacute subregioacuteny Na tejto uacuterovni musiacute byť udržateľnaacute energetika (v širšom zmysle vraacutetane napr dopravy) systematicky a jednotne koordinovanaacute a plaacutenova-naacute a to s cieľom zvyšovať mieru energetickej sebestačnosti daneacuteho subregioacutenu a v raacutemci neho energetiku decentralizo-vať (tj posilňovať kontrolu subregioacutenu nad tyacutemto sekto-rom) Integrovanyacute naacuterodnyacute energetickyacute a klimatickyacute plaacuten na roky 2021 ndash 2030 (NECP schvaacutelenyacute vlaacutedou v decembri 2019) obsahuje dve noveacute vzaacutejomne komplementaacuterne opat-renia ktoreacute mocircžu naštartovať obrat od suacutečasnej živelnosti k
21 TRANSFORMAacuteCIA ODVETVIacute KTOREacute NAJVIAC PRISPIEVAJUacute KU KLIMATICKYacuteM ZMENAacuteM
211 NOVAacute PLAacuteNOVACIA A KOORDINAČNAacute INFRA-ŠTRUKTUacuteRA PRE ROZVOJ ENERGETIKY
v transformaacutecii odvetviacute energetiky dopravy pri zaacutesobovaniacute teplom a pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie Ope-račnyacute program Slovensko predpokladaacute aj podporu precho-du na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje
systematickeacutemu rozvoju bezuhliacutekovej regionaacutelnej energeti-ky Prvyacutem opatreniacutem ndash vytvoreniacutem krajskyacutech energetickyacutech centier (KEC) ndash sa posilnia existujuacutece odborneacute kapacity štaacutetnej spraacutevy (SIEA) Druheacute opatrenie ndash regionaacutelne centraacute udržateľnej energetiky (RCUE) ndash predstavujuacute noveacute odborneacute kapacity samospraacutev v subregioacutenoch resp uacutezemiach mest-skeacuteho rozvoja Tieto dve opatrenia spolu s vytvoreniacutem energetickyacutech jednotiek v samospraacutevnych krajoch a ener-getickyacutemi manažeacutermi na uacuterovni miestnych samospraacutev by mali tvoriť kostru buduacuteceho systeacutemu rozvoja regionaacutelnej energetiky Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera by mala zabezpečiť kvalitnyacute zber uacutedajov a ich štandardizovaneacute vy-hodnocovanie zabezpečiť moderneacute regionaacutelne energetickeacute plaacutenovanie jednotnyacute monitoring a hodnotenie uacutečinnosti prijiacutemanyacutech opatreniacute priebežnuacute spaumltnuacute vaumlzbu pre tvorbu verejnyacutech podpornyacutech scheacutem na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie OZE podporiť implementaacuteciu inovatiacutevnych energetickyacutech zaacutemerov šityacutech na miestne po-treby a značne posilniť transfer vedomostiacute dobrej praxe a informaacuteciiacute medzi regioacutenmi Okrem stabilizaacutecie ekonomiky regioacutenov zaacuteroveň zaacutesadnyacutem spocircsobom by mala prispieť k plneniu naacuterodnyacutech energetickyacutech a klimatickyacutech zaacutevaumlzkov Slovenska Jadrom tohto systeacutemu buduacute RCUE s pocircsobnosťou na uacutezemiacute subregioacutenov resp v uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja 44 Podmienkou opraacutevnenosti pre poskytnutie podpory pre RCUE musiacute byť primerane silnyacute mandaacutet zo strany dotknu-tyacutech miestnych samospraacutev v danom uacutezemiacute RCUE buduacute okrem priacutepravy a priebežnej aktualizaacutecie niacutezkouhliacutekovyacutech strateacutegiiacute pre danyacute subregioacuten podporovať ich implementaacuteciu pomaacutehať samospraacutevam a ďalšiacutem akteacute-rom v uacutezemiacute optimalizovať ich energetickuacute potrebu a spot-rebu (nebuduacute však vykonaacutevať energetickyacute manažment kon-kreacutetnym subjektom) a buduacute podporovať využiacutevanie OZE s rešpektom k limitom prostredia RCUE buduacute poskytovať samospraacutevam služby ktoreacute si v suacutečasnosti musia obstaraacutevať na trhu vraacutetane priacutepravy pokladov pre tvorbu prioritnyacutech a pilotnyacutech projektov Okrem toho buduacute podporovať transfer
17
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č2 Finančnaacute kompenzaacutecia pre energeticky naacuteročneacute podniky nie je riešeniacutem
Značne energeticky naacuteročnyacute je aj slovenskyacute priemysel Aby si napriek vysokej energetickej naacuteročnosti a vysokyacutem cenaacutem energiiacute ako nižšie vysvetlil minister hospodaacuterstva udržali konkurencieschopnosť takmer 100 podnikov ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Finančnuacute kompenzaacute-ciu ktoraacute je v suacutelade s euroacutepskymi pravidlami štaacutetnej pomoci pre energeticky naacuteročneacute podniky po suacutehlase Euroacutepskej komisie ziacuteskalo prvyacutekraacutet minulyacute rok 76 spoločnostiacute spolu vo vyacuteške 40 mil eur Tento rok najvyššia kompenzaacutecia pripadne spoločnosti US Steel Košice a to takmer 115 mil eur Ďalej nasledujuacute Slovnaft Brati-slava ktoryacute ziacuteska necelyacutech 63 mil eur a Mondi SCP Ružomberok s viac ako 31 mil eur V prvej desiatke suacute ešte CRH Slovensko Železiarne Podbrezovaacute Bekaert Slovakia Považskaacute cementaacutereň Johns Manville Slova-kia Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec
Poskytnutie pomoci minister hospodaacuterstva Richard Suliacutek zdocircvodnil takto
bdquoUvedomujeme si že ceny elektriny pre podnikateľov suacute v porovnaniacute so zahraničiacutem vyššie čo znižuje ich konkurencieschopnosť Rezort hospodaacuterstva v suacutečasnosti hľadaacute riešenie ktoreacute by prinieslo zniacuteženie koncovej ceny elektriny respektiacuteve jej regulovanej časti To by znamenalo zniacuteženie ceny natrvalo a pre všetkyacutechldquo Pod-ľa Takmer 100 spoločnostiacute ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Energiask 23 septembra 2020
Jednou z podmienok na ziacuteskanie kompenzaacutecie je spotreba elektriny najmenej vo vyacuteške 1 GWh v pred-chaacutedzajuacutecom roku Chce tyacutem štaacutet podporovať udržanie spotreby energie použiacutevaniacutem neekologickyacutech techno-loacutegiiacute z minuleacuteho storočia a naopak pokutovať tyacutech ktoriacute by spotrebu energie pod 1 GWh zniacutežili Prečo finanč-neacute kompenzaacutecie ktoreacute nie suacute ničiacutem inyacutem ako dotaacuteciou zo štaacutetneho rozpočtu nie suacute určeneacute na investiacutecie do znižovania vysokej energetickej naacuteročnosti odvetviacute ako železiarstvo oceliarstvo metalurgia neželeznyacutech ko-vov vyacuteroba cementu chemickyacute priemysel vyacuteroba celuloacutezy a papiera a pod ale na zakonzervovanie (či pod-poru) vysokej spotreby energiiacute do buduacutecna Okrem toho by častokraacutet mohli produkovať energie zo svojho odpadu alebo z obnoviteľnyacutech zdrojov
212 VYUŽIacuteVANIE OBNOVITEĽNYacuteCH ZDROJOV ENERGIE
Indikatiacutevny cieľ podielu OZE uvedenyacute v NIRP na uacuterovni 192 nie je dostatočnyacute Vychaacutedza z Integrovaneacuteho naacuterod-neacuteho energetickeacuteho a klimatickeacuteho plaacutenu SR na roky 2021 ndash 2030 a je založenyacute aj na predpoklade naacutehrady uhlia zem-nyacutem plynom ako bdquotranzitnyacutem palivomldquo v energetickom mixe
Slovenska Nespraacutevnosť tohto predpokladu je vysvetlenaacute v časti o teplaacuterenstve Jeho docircsledkom bude zvyacutešenie už aj tak nezdravo vysokej zaacutevislosti od dovozu zemneacuteho plynu (Slo-vensko je po Holandsku druhaacute najviac splynofikovanaacute krajina v EUacute) zablokovanie investiacuteciiacute do rozvoja využiacutevania OZE
skuacutesenostiacute informaacuteciiacute a dobrej praxe Takeacuteto ale ani žiadne podobneacute kapacity na regionaacutelnej uacuterovni v suacutečasnosti na Slo-vensku neexistujuacute Z regionaacutelneho hľadiska sa vytvoreniacutem RCUE odstraacuteni živelnosť v rozhodovaniacute o investiacuteciaacutech a projektoch tyacutekajuacute-cich sa energetiky v širšom zmysle zabezpečiacute sa systema-tickeacute energetickeacute plaacutenovanie a uacutezemnaacute harmonizaacutecia pripra-vovanyacutech zaacutemerov a vytvoriacute sa kvalitnyacute a dostupnyacute energetickyacute informačnyacute systeacutem Pre potreby štaacutetnej spraacutevy RCUE zabezpečia poskytovanie štandardizovanyacutech a hod-novernyacutech uacutedajov a podnetov z uacuterovne subregioacutenov po-trebnyacutech pre analytickuacute činnosť monitoring plnenia naacuterod-nyacutech cieľov a nastavovanie podpornyacutech scheacutem zameranyacutech na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie obno-viteľnyacutech zdrojov RCUE buduacute zaacuteroveň garanciou efektiacutevne-ho využiacutevania verejnyacutech prostriedkov na uacuterovni uacutezemnyacutech
samospraacutev NECP predpokladaacute v dekaacutede 2021 ndash 2030 vybudova-nie 16 RCUE čo by pokrylo iba časť potreby celeacuteho uacutezemia Slovenska Preto je potrebneacute zabezpečiť zdroje na vytvore-nie takyacutechto kapaciacutet vo všetkyacutech subregioacutenoch a uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja (odhadovanaacute celkovaacute finančnaacute potreba pre roky 2024 ndash 2030 je 75 mil eur) Predpokladanyacute termiacuten zriadenia RCUE je januaacuter 2024 Dovtedy je potrebneacute vytvo-riť podmienky pre ich efektiacutevne fungovanie najmauml vyriešiť otaacutezku ich praacutevnej formy uzavrieť dohody o medziobecnej spolupraacuteci s mandaacutetom pre buduacutece RCUE na plaacutenovanie a koordinaacuteciu udržateľnej energetiky na uacutezemiacute subregioacutenov vytvoriť a otestovať metodickeacute postupy pre energetickeacute plaacutenovanie vytvoriť systeacutem odbornej priacutepravy a vzdelaacuteva-nia personaacutelu RCUE atď
45 Okrem toho docircležiteacute kriteacuterium ndash zakaacutezať verejnuacute podporu biomasovyacutem projektom ktoreacute nepreukaacutežu efektiacutevne využitie vyrobenej energie (napr vykurovanie nezateplenyacutech budov) ndash sa do schvaacutelenyacutech kriteacuteriiacute nedostalo
46 Investiacutecia do obnovy budov v hodnote 100 milioacutenov eur dokaacuteže vytvoriť dodatočnyacute HDP v objeme 130 mil euro priacutejmy verejnyacutech financiiacute (dane odvody uacutespory na sociaacutelnych transferoch) vo vyacuteške 313 mil euro a 3 500 pracovnyacutech miest Zdroj Makroekonomickeacute dopady investiacuteciiacute do hĺb-kovej obnovy budov na Slovensku Uacutestav manažmentu STUBA 2016
47 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja SR do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 MŽP SR 2020
18
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 3 Uacuterok z OZE vyššiacute ako v banke
Viedenskyacute magistraacutet v r 2011 prišiel s iniciatiacutevou nazvanou Smart City Wien Jeho suacutečasťou je i iniciatiacute-va Energia zo Slnka Zistilo sa že až 555 striech viedenskyacutech budov tj asi 30 km štvorcovyacutech je vhodnyacutech na osadenie solaacuternymi člaacutenkami Pre Viedeň tento projekt realizuje Wien Energie GmbH patriaca do spoloč-nosti Wiener Stadtwerke Holding AG v 100-percentnom vlastniacutectve Viedne Zaujiacutemavou formou suacutekrom-no-verejneacuteho partnerstva je možnosť danaacute obyvateľovi Viedne zakuacutepiť si panel pokryacutevajuacuteci strechu železnič-nej stanice v cene 950 eur a naacutesledne ho prenajať energetickej spoločnosti za ročnyacutech 31 z investovanej ceny Na novej železničnej stanici Wien Mitte je už umiestnenyacutech viac ako 1400 fotovoltaickyacutech panelov na ploche 9000 m2 Dostala preto prezyacutevku bdquoľudovaacute solaacuterna farmaldquo Podobnyacutech energetickyacutech PPP projektov ku koncu r 2013 už vo Viedni fungovalo jedenaacutesť
213 KOMPLEXNAacute OBNOVA BUDOV AKO NAJVAumlČŠIacute PO-TENCIAacuteL UacuteSPOR ENERGIE Sektor budov ponuacuteka najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie na Slovensku Ich komplexnaacute obnova predstavuje zaacuteroveň obrovskyacute priestor pre inovaacutecie vyacuterazneacute zlepšenie životnyacutech a pracovnyacutech podmienok veľkej časti populaacutecie a rast počtu novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute v trvalo perspektiacutevnom prie-myselnom odvetviacute s potenciaacutelom posilňovania stability lo-kaacutelnej ekonomiky46 Obnova budov je naacutekladovo najhospodaacuternejšie a naje-fektiacutevnejšie opatrenie na znižovanie emisiiacute skleniacutekovyacutech ply-nov Aj podľa vlaacutednych dokumentov 47 je obnova budov do roku 2030 najdocircležitejšiacute zdroj možnyacutech uacutespor energie Preto by sa obnova budov mala stať jednou z kľuacutečovyacutech investič-nyacutech prioriacutet v rokoch 2021 ndash 2030 Na tento uacutečel by sa mala presunuacuteť značnaacute časť plaacutenovanej alokaacutecie finančnyacutech
zdrojov určenyacutech na vyacutestavbu novyacutech ciest a cestnej infraš-truktuacutery Efektiacutevne využitie verejnyacutech zdrojov na obnovu budov je však podmieneneacute spraacutevnym nastaveniacutem podmienok pod-pory a kvalitnou pasportizaacuteciou budov To si vyžaduje spl-nenie dvoch zaacutekladnyacutech predpokladov novuacute definiacuteciu ener-getickyacutech prioriacutet a vznik plaacutenovacej a koordinačnej infraštruktuacutery na rozvoj udržateľnej energetiky v regioacutenoch ako o tom pojednaacuteme nižšie Podporneacute opatrenia nesmuacute ďalej kopiacuterovať doterajšie defekty dotačnyacutech programov Predovšetkyacutem musia zabez-pečiťbull komplexnyacute priacutestup k obnove budov bdquopriacutepad od priacutepa-duldquo a podľa individuaacutelnej potreby (komplexneacute zateplenie
uacutenik peňaziacute z ekonomiky a premrhanie vzaacutecneho času na jej docircslednuacute dekarbonizaacuteciu Zvyacutešenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie odporuacuteča aj Euroacutepska komisia (na aspoň 24 ) pri-čom spoločnyacute cieľ EUacute je na uacuterovni 32 Veľmi docircležitou reformou musiacute byť prijatie kriteacuteriiacute udr-žateľneacuteho využiacutevania OZE Docircsledky dlhodobo nešetrneacuteho a predimenzovaneacuteho využiacutevania dreva na energetickeacute uacutečely ndash spocircsobeneacuteho praacuteve absenciou takyacutechto kriteacuteriiacute a zle nasta-venyacutemi stimulmi na vyacutestavbu najmauml teplaacuterniacute ndash by mali byť dostatočnyacutem mementom Taacuteto neudržateľnaacute prax viedla nie-len k protipraacutevnemu spaľovaniu sortimentov vyššej kvality dreva ktoreacute mali v raacutemci požiadavky vyššej uacuterovne zhodno-tenia zdrojov prinaacutešať podstatne vyššiacute ekonomickyacute a spolo-čenskyacute efekt ale aj k drancovaniu lesov vzaacutecnych a hodnot-
nyacutech biotopov a naruacutešaniu ekologickej stability krajiny s naacuteslednyacutemi hospodaacuterskymi škodami V suacutečasnom programovacom obdobiacute Slovensko prijalo kriteacuteriaacute udržateľneacuteho využiacutevania drevnej biomasy avšak tie platia iba pre projekty financovaneacute iba časťou EŠIF45 a otaacutezna je aj uacutečinnosť kontroly ich dodržiavania Reforma preto musiacute zahŕňať nielen doplnenie existujuacutecich kriteacuteriiacute a rozšiacuterenie ich pocircsobnosti na všetky verejneacute podporneacute fondy dostupneacute po-čas celej dekaacutedy (vraacutetane Fondu obnovy a odolnosti Fond spravodlivej transformaacutecie EŠIF a štaacutetneho rozpočtu) ale aj prijatie novyacutech kriteacuteriiacute udržateľnosti pre energetickeacute využiacute-vanie ostatnyacutech OZE predovšetkyacutem poľnohospodaacuterskej biomasy vody a vetra Suacutečasťou reformy musiacute byť uacutečinnyacute legislatiacutevny a administratiacutevny raacutemec na zabezpečenie uacutečin-nosti kontroly dodržiavania prijatyacutech kriteacuteriiacute
48 Z tohto docircvodu je cieľ 3 (bdquopočet domaacutecnostiacute s vymenenyacutem kotlom kumulatiacutevne 15 000 do roku 2022 40 000 do roku 2024 a 80 000 do roku 2026ldquo) v časti bdquoZelenaacute ekonomikaldquo NIRP stanovenyacute veľmi nevhodne
49 Energy Sector Strategy 2019 ndash 2023 EBRD 2018
19
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
rekonštrukcia vykurovaciacutech systeacutemov integraacutecia obnoviteľ-nyacutech zdrojov adaptačneacute opatrenia kvalita vnuacutetorneacuteho pro-stredia)bull prevenciu pred plytvaniacutem verejnyacutech zdrojov financo-vaniacutem energeticky nezmyselnyacutech opatreniacute (napr inštalaacutecie tepelnyacutech čerpadiel do budov s vysokou mernou potrebou tepla na vykurovanie) a parciaacutelnych opatreniacute blokujuacutecich ale-bo komplikujuacutecich energetickeacute uacutespory v buduacutecnosti (napr kotliacutekovyacutemi dotaacuteciami v priacutepade nezateplenyacutech domov )48
bull vysokuacute mieru celoročneacuteho využitia obnovenyacutech bu-dov a vyluacutečiť z podpory obnovu sporadicky využiacutevanyacutech budov a budov s neznaacutemou mierou využitia (vyžadovať pre-vaacutedzkovyacute audit)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci ako stimul k ambicioacuteznej-šej obnove budov (napr k integraacutecii prvkov využiteľnyacutech na osvetu vzdelaacutevanie a vyacuteskum k uplatneniu inteligentneacuteho merania a regulaacutecie atď) a tiež k zintenziacutevneniu obnovy bu-dov v najmenej rozvinutyacutech okresoch a v priacutepade ekono-micky slabšiacutech subjektov (napr malyacutech obciacute alebo sociaacutelne slabšiacutech vlastniacutekov budov)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci na obnovu budov vyso-keacuteho spoločenskeacuteho vyacuteznamu (najmauml budov na byacutevanie na
Riešenie probleacutemov zaacutesobovania teplom ktoreacute ponuacuteka NIRP predstavuje neambicioacutezny ndash kozmetickyacute priacutestup a na-značuje nepochopenie hĺbky a rozsah opatreniacute ku ktoryacutem bude musieť Slovensko siahnuť ak chce za tri dekaacutedy dekar-bonizovať svoju ekonomiku Namiesto zmeny systeacutemu kto-ryacute v energetike patriacute minulosti predstavenyacute priacutestup bdquozamr-zolldquo na vyacutemene jedneacuteho jeho fosiacutelneho komponentu za inyacute opticky menej uhliacutekovo naacuteročnyacute Opticky preto lebo uhliacuteko-veacute stopy celeacuteho životneacuteho cyklu uhlia (ktoreacute treba vyradiť z energetickeacuteho mixu Slovenska) a zemneacuteho plynu suacute porov-nateľneacute49 Preto je potrebneacute minimalizovať investiacutecie do zemneacuteho plynu a suacutevisiacej infraštruktuacutery a investiacutecie sme-rovať do riešeniacute ktoreacute nevyacutehodnuacute a veľmi vysokuacute zaacutevislosť slovenskej ekonomiky od zemneacuteho plynu čo najryacutechlejšie eliminujuacute Okrem toho investiacutecie do znižovania straacutet v rozvodoch moraacutelne zastaranyacutech suacutestav centraacutelneho zaacutesobovania tep-lom (CZT) dimenzovanyacutech na plytvanie teplom v budovaacutech zablokujuacute ich využitie na štrukturaacutelnu zmenu teplaacuterenstva Štrukturaacutelna zmena spočiacuteva v generačnej zmena teplaacuteren-stva Distribuacuteciu vykurovacieho meacutedia s vysokou teplotou a dodaacutevky tepla do budov s vysokou energetickou naacuteročnos-ťou (suacutečasnaacute 3 generaacutecia suacutestav CZT) nahradia inteligentne
jednej strane a administratiacutevnych budov verejnej spraacutevy škocircl a zdravotniacuteckych zariadeniacute na druhej strane)bull zaacutekaz podpory pre projekty nadbytočnej potreby (na-pr komplexy aquaparkov a inyacutech atrakciiacute a ich zaacutezemie lu-xusneacute zariadenia atď)bull jednotnuacute suacutestavu povinne sledovanyacutech indikaacutetorov (minimaacutelne mernuacute energetickuacute potrebu a spotrebu a emisnuacute stopu pred a po realizaacutecii projektu obnovy pričom postupne treba prejsť na sledovanie emisnej stopy v raacutemci životneacuteho cyklu budov ndash stupňovanaacute intenzita pomoci by sa teda mala uplatňovať aj vo vzťahu k použityacutem materiaacutelom a zvolenyacutem technoloacutegiaacutem obnovy budov) Osobitnuacute pozornosť treba venovať komplexnej obno-ve rodinnyacutech domov Ich energetickaacute potreba (a potenciaacutel uacutespor) vo vidieckych regioacutenoch tvoriacute vyše 70 celkovej po-treby sektoru budov resp ich celkoveacuteho potenciaacutelu uacutespor Vo vidieckych regioacutenoch žije asi 40 populaacutecie Slovenska V tomto priacutepade treba vyacuterazne posilniť technickuacute pomoc zameranuacute na priacutepravu projektov (vyacuteznamnuacute uacutelohu mocircže zo-hrať buduacuteca koordinačnaacute infraštruktuacutera na rozvoj udržateľ-nej energetiky v regioacutenoch)
214 TEPLAacuteRENSTVO SYSTEacuteMY CENTRAacuteLNEHO ZAacuteSOBOVANIA TEPLOM
regulovaneacute niacutezkoteplotneacute systeacutemy centraacutelneho vykurovania budov s optimalizovanou energetickou potrebou na baacuteze diverzifikovanyacutech nefosiacutelnych obnoviteľnyacutech zdrojov (4 a 5 generaacutecia) Presne takuacuteto štrukturaacutelnu zmenu by obrovskyacute baliacutek peňaziacute na obnovu a odolnosť nemal minuacuteť Ak Sloven-sko trvaacute na ambiacutecii dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do 30 ro-kov k takejto zmene tak či onak bude musieť docircjsť a to čiacutem skocircr Vyacutevoj teplaacuterenstva na Slovensku doteraz postupoval opačne ndash namiesto radikaacutelneho zniacuteženia koncovej potreby tepla v budovaacutech a prispocircsobovaniu kapacity CZT takejto redukcii sa priebežne predlžovala životnosť neperspektiacutev-nych predimenzovanyacutech suacutestav 3 generaacutecie CZT systeacute-mom postupnyacutech opraacutev Štrukturaacutelnej zmene uacutečinne braacuteni legislatiacuteva ktoraacute uprednostňuje konzervaacuteciu ziskov teplaacute-renskyacutech spoločnostiacute pred verejnyacutem zaacuteujmom (dekarboni-zaacuteciou a energetickyacutemi uacutesporami) napriacuteklad tyacutem že ekono-micky demotivuje vlastniacutekov budov k investiacuteciaacutem do energetickyacutech uacutespor a komplikuje individuaacutelnu integraacuteciu decentraacutelnych OZE na krytie energetickej potreby budov Finančneacute zdroje na obnovu a zvyacutešenie odolnosti eko-nomiky tak predstavujuacute jedinečnuacute priacuteležitosť vydlaacuteždiť cestu pre generačnuacute obnovu teplaacuterenskyacutech suacutestav Optimalizaacute-
20
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 4 Ako ďalej so zaacutesobovaniacutem teplom
Systeacutem centraacutelneho zaacutesobovania teplom (CZT) vznikal prevažne v 70-tych a 80-tych rokoch ako suacutečasť rozsiahlych obytnyacutech urbanistickyacutech štruktuacuter Bol dimenzovanyacute tak aby dokaacutezal zabezpečiť vykurovanie a dodaacutevky teplej vody na požadovanej uacuterovni v tom čase platnyacutech stavebno-technickyacutech noriem Primaacuternym zdrojom energie bol a staacutele je hlavne zemnyacute plyn dovaacutežanyacute z Ruska Tento systeacutem je už dnes zastaralyacute a ne-udržateľnyacute z ekologickyacutech aj ekonomickyacutech docircvodov Zemnyacute plyn je fosiacutelne palivo ktoreacuteho spaľovaniacutem sa uvoľňujuacute skleniacutekoveacute plyny k znižovaniu ktoryacutech sa Slovensko zaviazalo Cena zemneacuteho plynu sa zvyacutešila a v buduacutecnosti ešte porastie a zatepľovanie budov spocircsobilo vyacuterazne nižšiu potrebu tepla na vykurovanie Suacutečas-neacute stavebnotechnickeacute normy predpisujuacute pre noveacute budovy dosiahnutie energetickej triedy A resp A1 a pre staršie budovy sa majuacute tieto parametre dosiahnuť v raacutemci ich hĺbkovej rekonštrukcie a obnovy Zaacutekladom takejto rekonštrukcie ako ukaacutezal pilotnyacute projekt v objekte na ulici P Horova v Deviacutenskej Novej Vsi je odpojenie sa od CZT a vybudovanie vlastneacuteho energetickeacuteho systeacutemu na baacuteze využitia obnoviteľnyacutech zdrojov v danom priacutepade energie slnka Teplyacute vzduch je siacutece zadarmo a ani slnko neposiela faktuacutery ale do zariadeniacute schopnyacutech využiť niacutezkopotenciaacutelne teplo pre energetickeacute pokrytie budov je potrebneacute investovať V uvedenom objekte si komplexnaacute a hĺbkovaacute rekonštrukcia zameranaacute na dosiahnutie energetickej triedy A in-štalaacuteciu vlastneacuteho vykurovacieho systeacutemu a teplej vody a vetrania s rekuperaacuteciou vyžiadala investiacutecie vo vyacuteške približne 20 tisiacutec eurbyt Majitelia bytov sa združili vzali si uacutever a dokaacutežu hradiť splaacutetky pocircžičiek z uacutespor za energie ktoreacute im rekonštrukcia priniesla Vyacutesledkom inovaacuteciiacute v pokryacutevaniacute energetickyacutech potrieb budov je ich uacuteplnaacute resp čiastočnaacute energetickaacute sebestačnosť Vyacutevoj pokračuje od pasiacutevnych budov s minimaacutelnou potrebou energiiacute k aktiacutevnym teda takyacutem ktoreacute produkujuacute viac energie ako spotrebujuacute Solaacuterne fotovoltaickeacute člaacutenky mocircžu napr prebytok vyrobenej elektriny poskytnuacuteť inyacutem budovaacutem v raacutemci lokaacutelnej siete Teplaacuterne a ineacute zariadenia CZT veduacute aktiacutevny odpor voči snahaacutem spotrebiteľov energiiacute ušetriť na vyacutedav-koch za energie Tieto vyacutedavky predstavujuacute veľkuacute časť z naacutekladov za byacutevanie a ako je znaacuteme tieto naacuteklady popri vyacutedavkoch za potraviny tvoria najvaumlčšiu položku v rozpočtoch domaacutecnostiacute Komerčnyacute vlastniacutek CZT bdquopotrestaacuteldquo všetkyacutech ktoriacute zniacutežia svoju energetickuacute potrebu zvyacutešeniacutem jednotkovej ceny tepla argumentujuacutec že fixneacute naacuteklady sa mu nezniacutežili a musiacute ich rozpočiacutetať na ostatnyacutech bdquoIchldquo sprivatizovaneacute systeacutemy boli dimenzova-neacute na obrovskuacute energetickuacute potrebu v minulosti Suacutekromneacute CZT majuacute veľkyacute vplyv a natoľko silnyacute lobing že dokaacutežu presadiť vyacutenimku zo smernice Euroacutep-skej komisie o znižovaniacute emisiiacute CO2 a formovať energetickuacute politiku Ministerstva hospodaacuterstva SR Prostred-niacutectvom tlaku na Uacuterad pre regulaacuteciu sieťovyacutech odvetviacute sa im dariacute pravidelne presadiť zvyšovanie ceny tepla a eliminovať tak straty spocircsobeneacute znižovaniacutem odberu tepla v docircsledku zatepľovania budov Formujuacute aj energetickuacute politiku štaacutetu V texte Energetickej politiky štaacutetu z r 2014 sa napr objavuje na-sledujuacuteca veta v ktorej sa kritizuje bdquo postupom Protimonopolneacuteho uacuteradu dochaacutedza k nelogickeacutemu odpaacutejaniu odberateľov tepla od centraacutelnej dodaacutevky a nekoordinovanej vyacutestavbe novyacutech ekonomicky technicky a envi-ronmentaacutelne neopodstatnenyacutech zdrojov tepla v dosahu existujuacutecich systeacutemov CZTldquo Taacuteto veta sa v procese medzirezortneacuteho pripomienkovania do vyacutesledneacuteho textu nedostala pre naacutemietky Protimonopolneacuteho uacuteradu ale v duchu tohto tvrdenia sa prijala novela zaacutekona o tepelnej energetike z dielne Ministerstva hospodaacuterstva ktoraacute umožňuje CZT zabraacuteniť odpaacutejaniu bytovyacutech domov od CZT Inyacutemi slovami zaacutekon nedovoliacute nikomu odpojiť sa od systeacutemu bez suacutehlasu operaacutetora CZT Pokiaľ sa preukaacuteže že CZT je potrebneacute malo by byť vo verejnyacutech rukaacutech (v rukaacutech miest a obciacute) a nie v suacutekromnyacutech rukaacutech Primaacuternym cieľom obecneacuteho CZT by nebol zisk za každuacute cenu ale naopak efektiacutevne uspokojovanie verejneacuteho zaacuteujmu Podporovalo by znižovanie spotreby tepla zatepľovaniacutem uspokojovalo by potreby dodaacutevkami ekologicky vyprodukovaneacuteho tepla prispelo by k zvyacutešeniu lokaacutelneho obehu peňaziacute a pod
ciou energetickej potreby napojenyacutech budov ndash ktoraacute je prvyacutem a nevyhnutnyacutem krokom ndash sa zaacuteroveň automaticky dosiahne aj vyacuterazneacute zniacuteženie prevaacutedzkovyacutech alebo život-nyacutech naacutekladov ich užiacutevateľov Aj taacuteto teacutema podčiarkuje nalie-havosť prijatia novyacutech energetickyacutech prioriacutet a vybudovania kapaciacutet pre kvalitneacute energetickeacute plaacutenovanie v regioacutenoch Pilotnyacute program dekarbonizaacutecie hornej Nitry je naacutezor-nyacutem priacutekladom docircsledkov kombinaacutecie nepripravenosti na generačnuacute zmenu suacutečasneacuteho neefektiacutevneho CZT na baacuteze uhlia a spoločenskej potreby zachovať kontinuitu v zaacutesobo-
vaniacute budov teplom Vlaacuteda sa v časovom strese rozhoduje pre jedno z dvoch zlyacutech predloženyacutech riešeniacute Obe riešenia vychaacutedzajuacute z existujuacutecej vysokej energetickej naacuteročnosti budov a počiacutetajuacute s využitiacutem zemneacuteho plynu Preto je treba vyacutesledneacute riešenie (bez ohľadu na to ktoryacute variant to bude) považovať iba za dočasneacute a nuacutedzoveacute Verejneacute fondy ktoreacute smerujuacute na dekarbonizaacuteciu hornej Nitry musia byť praacuteve počas tohto prechodneacuteho obdobia využiteacute na prekonanie suacutečasneacuteho bludneacuteho kruhu v rozvoji teplaacuterenstva
50 National Inventory Report 2020 SHMUacute 2020
51 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 Ministerstvo životneacuteho prostredia 2020
21
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
215 DOPRAVA
Vyacutestavba novej cestnej infraštruktuacutery sa tradične po-važuje za automatickuacute a jednu z kľuacutečovyacutech investičnyacutech pri-oriacutet pri priacuteprave verejnyacutech rozpočtov Taacuteto prax nie je zluči-teľnaacute s naacuterodnyacutem cieľom dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 Doprava predstavuje 18 celkovyacutech ročnyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov na Slovensku (2018) Oproti vyacutecho-diskoveacutemu roku 1990 emisie skleniacutekovyacutech plynov vzraacutestli o vyše 13 Emisie z cestnej dopravy tvoria v raacutemci celeacuteho sektora dopravy takmer 95 a oproti roku 1990 vzraacutestli až o 60 50 V poslednyacutech rokoch sa zintenziacutevnil presun z ve-rejnej na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Vzhľadom na rastuacuteci počet osobnyacutech automobilov a rast kamioacutenovej do-pravy prudko rastie spotreba fosiacutelnych pohonnyacutech hmocirct Dlhodobyacute trend vyacutevoja emisiiacute v doprave ndash najmauml cestnej ndash je teda v porovnaniacute s inyacutemi sektormi presne opačnyacute a z hľa-diska naacuterodneacuteho klimatickeacuteho zaacutevaumlzku SR predstavuje veľkeacute riziko 51 Doterajšiacute rast individuaacutelnej automobilovej dopravy a kamioacutenovej dopravy (vraacutetane budovania ich infraštruktuacutery a technickeacuteho zaacutezemia) je preto potrebneacute vyhodnotiť ako spoločensky nežiaduacuteci trend a tento zaacutever je treba docircsledne premietnuť do verejnej politiky vraacutetane nastavenia všet-kyacutech verejnyacutech fondov určenyacutech pre dekaacutedu 2021 ndash 2030 Ako ukazuje priloženyacute graf vysokyacute podiel osobnej au-tomobilovej dopravy je charakteristickyacute pre celuacute Euroacutepu
Pokiaľ chce EUacute naplniť svoju Zelenuacute dohodu a SR svoje zaacute-vaumlzky na redukciu skleniacutekovyacutech plynov novou dopravnou prioritou a zaacuteroveň jednou z najdocircležitejšiacutech štrukturaacutelnych reforiem v nadchaacutedzajuacutecej dekaacutede by sa mal stať masiacutevny rozvoj spoľahlivyacutech efektiacutevnych komfortnyacutech užiacutevateľsky vyacutehodnyacutech systeacutemov integrovanej verejnej dopravy dopl-nenyacutech o infraštruktuacuteru pre bezmotorovuacute cyklistickuacute a zdieľanuacute dopravu s cieľom maximaacutelne a čo najryacutechlejšie zniacute-žiť intenzitu individuaacutelnej automobilovej dopravy Tento proces musiacute byť stimulovanyacute najmauml vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem in-vestiacuteciiacute do rozvoja železničnej dopravy (vraacutetane elektrifikaacute-cie a rozvoja železničnej infraštruktuacutery) investiacuteciami do elektrifikaacutecie autobusovej dopravy a uacutetlmom investiacuteciiacute sme-rujuacutecich k vyacutestavbe novyacutech ciest všetkyacutech kategoacuteriiacute (tieto zdroje by sa mali presmerovať na vyššie spomenuteacute uacutečely a tiež na investiacutecie do komplexnej obnovy budov) Zaacuteroveň je potrebneacute realizovať doplňujuacutece opatrenia na znevyacutehodňovanie individuaacutelnej automobilovej dopravy (daňoveacute administratiacutevne logistickeacute) a stanoviť konkreacutetne ciele znižovania jej uhliacutekovyacutech emisiiacute Ich načasovanie sa však musiacute odviacutejať od preukaacutezania dosiahnuteacuteho pokroku a reaacutelne rozšiacuterenej ponuky uvedenyacutech dopravnyacutech alternatiacutev Je pozitiacutevne že NIRP deklaruje jasnuacute podporu rozvoja železničnej dopravy Avšak je potrebneacute rozšiacuteriť tento akcent na celuacute niacutezkouhliacutekovuacute verejnuacute dopravu resp integrovaneacute dopravneacute systeacutemy (vraacutetane nastavenia indikaacutetorov)
Graf č 2 Štruktuacutera dopravy v štaacutetoch EUacute
52 httpseceuropaeueurostatstatistics-explainedindexphptitle=Passenger_transport_statisticssk
22
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č5 Od individuaacutelnej k verejnej hromadnej doprave
Znižovanie produkcie oxidu uhličiteacuteho a oxidov dusiacuteka ktoreacute majuacute nepriaznivyacute dopad na klimatickeacute zmeny ako aj inyacutech škodliviacuten zhoršujuacutecich zdravotnyacute stav populaacutecie (napr respiračneacute ochorenia) sa nezaobiacutede bez zmeny v priacutestupe spoločnosti k doprave Aj napriek existencii relatiacutevne rozvinutej infraštruktuacutery verejnej hromadnej dopravy na Slovensku je dnes doprava na Slovensku neprimerane orientovanaacute na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Priacutečin je niekoľko Jednyacutem z nich je rastuacuteci individualizmus po roku 1989 nastaveneacute daňoveacute pravidlaacute na kuacutepu resp leasing a prevaacutedzkovanie motoroveacuteho vozidla pre podnikateľov ktoreacute neprimerane zvyacutehodňuje individuaacutelne cestovanie pred hromadnou dopravou a situaacutecia vo verejnej doprave Nemaacuteme na mysli iba osob-nuacute železničnuacute dopravu ktoraacute je v kritickom stave (prestarnutyacute vozovyacute park a naň nadvaumlzujuacuteca vysokaacute poru-chovosť niacutezka ryacutechlosť prepravy a časteacute a dlheacute meškanie a pod) no i regionaacutelnu a mestskuacute verejnuacute dopravu Postupneacute znižovanie frekvencie a počtu liniek suacutekromnyacutech dopravcov a často stuacutepajuacuteca cena takejto dopravy je azda najdocircležitejšiacutem faktorom ktoryacute odraacutedza od použiacutevania verejnej dopravy Napriacuteklad od 1 augusta tohto roka zvyacutešilo mesto Martin cenu cestovneacuteho ako reakciu na pokles počtu cestujuacutecich počas koronakriacutezy Dospelo to tak ďaleko že pri zvyacutešenyacutech cenaacutech dopravneacuteho sa štvorčlennej rodine oplatiacute namiesto verejnou dopravou cestovať taxiacutekom Pokles počtu cestujuacutecich a z toho prameniace nižšie tržby suacute zvaumlčša kompenzovaneacute zniacuteženiacutem frekvencie spojov čo znova vedie k poklesu počtu cestujuacutecich Rozvoju verejnej dopravy nepomohla ani privatizaacutecia autobusovej dopravy Samospraacutevam zostala v ru-kaacutech povinnosť dotovať verejnuacute dopravu ale zisk zostal v rukaacutech suacutekromnyacutech vlastniacutekov dopravnyacutech spoloč-nostiacute Zavedeniacutem dopravy zdarma pre niektoreacute okruhy cestujuacutecich na železnici malo za naacutesledok naacuterast prepra-vovanyacutech osocircb ktoryacute medzi rokmi 20172016 bol s vyacutenimkou Rumunska najvyššiacute medzi štaacutetmi EUacute a dosiahol 86 52 To isteacute nemožno povedať o adekvaacutetnom raste počtu zamestnancov v železničnej doprave a o ich odmeňovaniacute Doprava patriacute k odvetviam s podpriemernou mzdou Priemernaacute mesačnaacute mzda v pozemnej doprave (pozemnaacute doprava a doprava potrubiacutem) v novembri minuleacuteho roka dosiahla 937 eur (Aktuaacutelne uacutedaje o dopra-ve Štatistickyacute uacuterad SR) Pritom vzhľadom k zodpovednosti a času straacutevenom v praacuteci patria vodiči autobuso-vej dopravy k najhoršie platenyacutem povolaniam na Slovensku Ich zamestnaacutevatelia majuacute veľkyacute probleacutem uzatvoriť kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa ktoraacute za posledneacute roky viac-menej neexistuje a uzatvoriť podnikovuacute ko-lektiacutevnu zmluvu s naacuterastom mzdy sa dariacute zvaumlčša len po naacutetlaku (protestoch a štrajkoch) V roku 2003 sa pokuacutesili štrajkovať železničiari kvocircli rušeniu regionaacutelnych tratiacute a s tyacutem suacutevisiacim prepuacuteš-ťaniacutem zamestnancov Vtedajšia vlaacuteda sa prostredniacutectvom naacutetlaku na suacutedy postarala o predbežneacute opatrenie suacutedu ktoryacute tento štrajk zakaacutezal To že suacuted po čase uznal že štrajk bol zaacutekonnyacute a legitiacutemny už ale nepomohlo Regionaacutelne trate boli zrušeneacute a nadbytočniacute zamestnanci prepusteniacute Ak chceme motivovať ľudiacute k použiacutevaniu verejnej hromadnej dopravy musiacute sa zaacutesadnyacutem spocircsobom zlep-šiť jej uacuteroveň hustota a frekvencia Bude potrebneacute znovu sprevaacutedzkovať zatvoreneacute regionaacutelne železničneacute trate a elektrifikovať ich v mestaacutech investovať do vyacutestavby električkovyacutech a trolejbusovyacutech tratiacute a zaacutesadnyacutem spocircsobom zmeniť cenovuacute politiku prepravneacuteho buď ceny zaacutesadne zniacutežiť alebo zaviesť dopravu zdarma Mocirc-žeme sa inšpirovať Estoacutenskom kde pre občanov Tallinu je doprava v meste uacuteplne zdarma už sedem rokov a od roku 2018 je cestovneacute zdarma pre všetkyacutech aj v regionaacutelnej autobusovej doprave Podobne dopravu zdar-ma zaviedli v rocircznych formaacutech aj v Luxembursku Francuacutezsku Šveacutedsku a vo viaceryacutech českyacutech mestaacutech (Košč J Zadarmo nie je zadarmo httpspoleblogskekonomika-a-spolocnost-verejna-doprava-zadar-mo-nie-je-zadarmo)
53 Zelenšie Slovensko httpswwwminzpskfilesieppublikacia_zelensie-slovensko-sj_webpdf
54 Na rozdiel od snaacuteh rozšiacuteriť spaľovanie komunaacutelnych odpadov v spaľovniach ktoreacute sa mocircže zdať aj niektoryacutem samospraacutevam ako vhodneacute riešenie ako sa zbaviť starostiacute s rokmi zanedbanyacutemi sklaacutedkami a s rastuacutecim novyacutem odpadom nie je to spoločensky žiaduacutece riešenie Demoti-vuje k predchaacutedzaniu vzniku odpadov a ich recyklaacutecii (spaľovňa ndash ak maacute byť rentabilnaacute ndash musiacute mať stabilneacute dodaacutevky masy odpadu) Vyžaduje okrem toho vysokeacute investičneacute naacuteklady ktoreacute by sa mohli oveľa efektiacutevnejšie využiť na predchaacutedzanie vzniku a recyklaacuteciu odpadov
55 A New Circular Economy Action Plan for a Cleaner and More Competitive Europe httpseceuropaeuenvironmentcircular-economypdfnew_circular_economy_action_planpdf
23
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
22 OBEHOVEacute HOSPODAacuteRSTVOCIRKULAacuteRNA EKONOMIKA
Prechod na obehoveacute hospodaacuterstvo sa v poslednyacutech rokoch na Slovensku staacuteva teacutemou čiacuteslo jedna Je jednou z hlavnyacutech prioriacutet environmentaacutelnej politiky do roku 2030 V suacutečasnosti dochaacutedza aj k zmenaacutem v odpadovej politike Zvyšovaniacutem poplatkov za sklaacutedkovanie vznikol motivačnyacute systeacutem pre obce triediť odpad Poplatky za plastoveacute tašky na jedno použitie dramaticky zniacutežili ich spotrebu Vo febru-aacuteri 2019 vstuacutepil do platnosti Program predchaacutedzania vzniku odpadu v Slovenskej republike ktoreacuteho hlavnyacutem cieľom je zvyacutešiť podiel recyklaacutecie odpadu Podpora systeacutemu zaacuteloho-vania pre naacutepojoveacute obaly ako suacute PET fľaše a hliniacutekoveacute ple-chovky a zaacutekaz vybranyacutech druhov jednorazovyacutech plastov ku ktoryacutem v suacutečasnosti Ministerstvo životneacuteho prostredia pristuacutepilo je tiež veľkyacutem krokom vpred k obehoveacutemu hos-podaacuterstvu Podľa spraacutevy Euroacutepskej komisie bdquoSpraacuteva o Slovensku 2019ldquo je podpora obehoveacuteho hospodaacuterstva efektiacutevne vyu-žiacutevanie zdrojov a ochrana životneacuteho prostredia kľuacutečom k udržateľneacutemu rastu produktivity Slovenska Novaacute modernaacute Strateacutegia environmentaacutelnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 si kladie za cieľ zniacutežiť emisie skleniacutekovyacutech plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 a mimo tyacutechto sektorov o 20 v porovnaniacute s rokom 2005 Miera recyklaacutecie komunaacutelneho odpadu sa zvyacuteši na 60 do roku 2030 a miera sklaacutedkovania sa zniacuteži o menej ako 25 do roku 2035 Ekologickeacute obstaraacutevanie bu-de pokryacutevať 70 hodnoty všetkyacutech obstaraacutevaniacute do roku 2030 s docircrazom na ekologickeacute technoloacutegie a pokrok v ino-vaacuteciaacutech Suacutečasnyacute stav odpadoveacuteho hospodaacuterstva v SR charak-terizujuacute tri skutočnosti Po prveacute v porovnaniacute s krajinami EUacute je produkcia komunaacutelneho odpadu na obyvateľa ešte vždy pod priemernou uacuterovňou EUacute-27 V SR vzniklo v roku 2018 spolu 13 478 036 ton odpadov z toho 2 325 178 ton ko-munaacutelnych odpadov čo predstavuje 427 kg komunaacutelneho odpadu na obyvateľa Po druheacute v produkcii odpadov podľa klasifikaacutecie eko-nomickyacutech činnostiacute SK NACE je najvaumlčšiacutem producentom odpadov priemyselnaacute vyacuteroba (hlavne ostatnyacute odpad) ktoraacute sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 347 za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 159 podielom Po tretie dominantnou činnosťou nakladania s ko-munaacutelnym odpadom je sklaacutedkovanie odpadov ktoreacute pred-
stavuje takmer 54 komunaacutelneho odpadu Recyklaacutecia ko-munaacutelnych odpadov dosiahla uacuteroveň 38 Zvyšnyacutech 8 skončilo v spaľovniach komunaacutelneho odpadu Čo by mohlo priniesť obehoveacuteho hospodaacuterstvo keby sa ho podarilo zaviesť vo vaumlčšom rozsahu Obehoveacute hospo-daacuterstvo je postaveneacute na využiacutevaniacute dostupnyacutech zdrojov envi-ronmentaacutelne a ekonomicky udržateľnyacutem spocircsobom Zaacutekladnou charakteristikou obehoveacute hospodaacuterstva je uzatvaacuteranie materiaacutelovyacutech tokov tzv cyklov ktoreacute na roz-diel od suacutečasneacuteho lineaacuterneho systeacutemu ktoreacuteho podstatou je model bdquovyťažiť (zdroj) vyrobiť (produkt) zahodiť (produkt po použitiacute)ldquo počiacuteta s obmedzovaniacutem zdrojovyacutech vstupov a minimalizaacuteciou odpadu Kľuacutečovyacutem sa staacuteva dizajn vyacuterobkov a služieb voľba materiaacutelu a optimalizaacutecia vyacuterobnyacutech proce-sov vraacutetane využiacutevania obnoviteľnyacutech zdrojov Koncept obehoveacuteho hospodaacuterstva maacute posilniť zdrojo-vuacute nezaacutevislosť a uacutesporou zdrojov zvyacutešiť ochranu životneacuteho prostredia Polovica celkovyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov a viac ako 90 straty biodiverzity a nedostatku vody je spocirc-sobenaacute ťažbou a spracovaniacutem zdrojov Rozšiacuterenie obehoveacute-ho hospodaacuterstva z priekopniacutekov na hlavneacute hospodaacuterske subjekty bude docircležityacutem priacutespevkom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutraacutelnosti do roku 2050 Obehoveacute hospodaacuterstvo zaacuteroveň predstavuje aj uacutespory pre podniky Až 40 vyacutedavkov vyacuterobnyacutech podnikov sme-ruje do materiaacutelovyacutech vstupov V raacutemci uzavretyacutech cyklov zdroj-produkt-odpad-zdroj mocircže sa podariť zvyacutešiť ziskovosť podnikov Okrem toho buduacute firmy chraacuteneneacute pred koliacutesaniacutem cien zdrojov Obehoveacute hospodaacuterstvo mocircže priniesť noveacute pracovneacute priacuteležitosti v dotrieďovaciacutech službaacutech v logistike a pod54 Podpora tzv repair economy tj opravaacuterenstva ktoreacute pod-poruje aj najnovšia euroacutepska legislatiacuteva nielenže šetriacute zdroj-mi a znižuje odpad no opravaacuterenskeacute služby suacute služby s vyš-šou pridanou hodnotou a buduacute vytvaacuterať potenciaacutel novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute Obehoveacute hospodaacuterstvo je jednyacutem z docircležityacutech naacute-strojov ako dosiahnuť klimatickuacute neutralitu Euroacutepska komi-sia v marci 2020 predstavila novyacute akčnyacute plaacuten pre obehoveacute hospodaacuterstvo ako jeden z hlavnyacutech pilierov Euroacutepskej zele-nej dohody ktoryacute sa bude implementovať aj do legislatiacutevy SR 55
56 Zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie predstavuje naacutekup takyacutech tovarov a služieb ktoreacute spĺňajuacute priacutesne podmienky na spotrebu energie (laptopy) množstvo produkovanyacutech emisiiacute (autaacute) či pocircvod suroviacuten (papier) Predstavuje jeden z najsilnejšiacutech stimulov pre zeleneacute podnikanie a ponuku inovatiacutevnych a environmentaacutelnych technoloacutegiiacute na SR
57 Ekomodulaacutecia je naceňovanie vyacuterobkov podľa miery ich recyklovateľnosti
24
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zaacutekladnyacute raacutemec Akčneacuteho plaacutenu je nasledovnyacute
bull Urobiť z udržateľnyacutech vyacuterobkov bežnyacute štandard Vyacuterobky uvedeneacute na trh navrhnuacuteť tak aby vydržali dlhšie a aby sa dali jednoduchšie opraviť recyklovať a viackraacutet použiť Re-cyklovanyacute materiaacutel v čo najvaumlčšej miere nahradiacute primaacuterne suroviny Jednorazoveacute vyacuterobky buduacute obmedzeneacute riešiť probleacutem predčasneacuteho zastaraacutevania a zakaacutezať zničenie ne-predaneacuteho trvanliveacuteho tovaru bull Posilniť postavenie spotrebiteľov bull Zamerať sa na sektory ktoreacute využiacutevajuacute najviac zdrojov a teda majuacute vysokyacute potenciaacutel obehovosti bull Elektronika a IKT ndash predĺžiť životnosť vyacuterobkov a zlepšiť zber a spracovanie odpadu Spotrebitelia buduacute mocirccť využiacute-vať skutočneacute bdquopraacutevo na opravuldquo bull Bateacuterie a vozidlaacute ndash zvyacutešenie podielu recyklaacutecie bull Obaly ndash noveacute povinneacute požiadavky o tom čo sa na trhu EUacute povoľuje vraacutetane zniacuteženia (nadmerneacuteho) balenia bull Plasty ndash noveacute povinneacute požiadavky na recyklovanyacute obsah s osobitnyacutem docircrazom na mikroplasty ako aj bioplasty a bio-logicky rozložiteľneacute plasty bull Textilneacute vyacuterobky ndash povinnosť zberu a triedenia textilneacuteho odpadu recyklovateľnosť materiaacutelov bull Stavebniacutectvo a budovy ndash komplexnaacute strateacutegia pre udrža-teľne zastavaneacute uacutezemia podporiacute zaacutesady obehovosti v priacutepa-de budov pasportizaacutecia materiaacutelov využiacutevanie recyklaacutetov povinnosť triedenia a recyklaacutecie odpadov z demolaacutecii bull Potraviny ndash novaacute legislatiacutevna iniciatiacuteva o opaumltovnom pou-žiacutevaniacute obalov pre potraviny ktorej zaacutemerom je nahradiť v stravovaciacutech službaacutech jednorazoveacute obaly stolovyacute riad a priacute-bory vyacuterobkami na viacnaacutesobneacute použitie bull Predchaacutedzanie vzniku odpadu Docircraz klaacutesť na samotneacute predchaacutedzanie vzniku odpadu a jeho transformaacuteciu na kva-litneacute druhotneacute zdroje z čoho mocircže ťažiť dobre fungujuacuteci trh s druhotnyacutemi surovinami Smerovanie Slovenska v obehovom hospodaacuterstve bu-de musieť zohľadňovať nielen Akčnyacute plaacuten EUacute pre obehoveacute hospodaacuterstvo ale aj Euroacutepsku strateacutegiu pre plasty v obeho-vom hospodaacuterstve a Agendu 2030 pre udržateľnyacute rozvoj ndash strategickyacute rozvojovyacute cieľ č 12 ndash Obehovaacute ekonomika Opatrenia vyplyacutevajuacutece z uvedenyacutech dokumentov sa odrazi-li v revidovanyacutech smerniciach ktoreacute boli diskutovaneacute v Eu-roacutepskom Parlamente v raacutemci bdquoOdpadoveacuteho baliacutečkaldquo (Waste Package) Dňa 14062018 boli schvaacuteleneacute revidovaneacute smer-nice uverejneneacute v Uacuteradnom vestniacuteku EUacute 1 Uvedeneacute praacutevne predpisy EUacute vyacuteznamne ovplyvnia praacutevnu uacutepravu odpado-veacuteho hospodaacuterstva SRNovelou zaacutekona o odpadoch sa doposiaľ podarilo dosiah-nuť- Zaacutekaz uvaacutedzať na trh vybraneacute jednorazoveacute vyacuterobky Uacutečinnosť od 3Juacutela 2021
- Zaacutekaz sklaacutedkovania biologicky rozložiteľneacuteho kuchyn-skeacuteho odpadu koniec vyacutenimkaacutem- Zaacutekaz sklaacutedkovania odpadu bez jeho predchaacutedzajuacutecej uacutepravy podpora recyklovaniu- Zvyacutehodnenie vyacuterobcov ekologickyacutech vyacuterobkovNovela zvyacutehodňuje vyacuterobcov environmentaacutelne priaznivej-šiacutech vyacuterobkov Zavaacutedza sa ekomodulaacutecia Kolektiacutevne organi-zaacutecie združujuacutece vyacuterobcov tak buduacute musieť zohľadniť vo svojich cenniacutekoch recyklovateľnosť trvanlivosť či možnosti opaumltovneacuteho použitia vyacuterobku - Bol schvaacutelenyacute Zaacutekon o zaacutelohovaniacute PET fliaš a naacutepojo-vyacutech plechoviek Uacutečinnosť k 112022 Je potrebneacute si však uvedomiť že za odpadoveacute hospo-daacuterstvo siacutece zodpovedaacute MŽP SR no predchaacutedzaniacutem vzniku odpadu sa musia zaoberať aj ineacute rezorty v pocircsobnosti kto-ryacutech sa realizuje ťažba suroviacuten vyacuteroba distribuacutecia a predaj tovarov a služieb Ciele ktoreacute potrebujeme dosiahnuť - Zabezpečenie povinneacuteho obsahu recyklaacutetu vo vybra-nyacutech druhoch vyacuterobkov - Podpora modelu bdquoprodukt ako službaldquo vyacuterobca ostaacuteva vlastniacutekom vyacuterobku- Podpora a umožnenie repasaacutecie vyacuterobkov podpora opraviteľnosti- Podpora recyklaacutecie odpadov ndash zameranie sa na sta-vebnyacute priemysel povinneacute limity recyklaacutecie a zhodnotenia pre jednotliveacute druhy stavebnyacutech odpadov- Zaacutevaumlzneacute kriteacuteria a ciele pre Zeleneacute verejneacute obstaraacuteva-nie 56 - Podpora znižovania vzniku potravinoveacuteho odpadu ktoryacute vznikaacute v maloobchode a u spotrebiteľa Zniacuteženie po-travinovyacutech straacutet v celom reťazci vyacuteroby a distribuacutecie potra-viacuten - Zvyšovanie poplatkov skladovania odpadov ktoreacute bu-duacute motivovať zhodnotenie odpadov 57
- Využitie ekomodulačneacuteho naacutestroja Na to aby sme uvedeneacute ciele dosiahli suacute suacutečasneacute le-gislatiacutevne opatrenia nedostatočneacute a nedostatočneacute suacute i fi-nančneacute naacutestroje na ich presadenie Na splnenie cieľov EUacute v recyklaacutecii odpadov nebuduacute suacutečasneacute opatrenia postačujuacutece EUacute stanovuje ciele recyklaacutecie na uacuterovni 50 v roku 2020 a každyacutech 5 rokov zvyacutešenie o 5 až po rok 2035 s cieľom dosiahnuť 65 Zaacuteroveň v roku 2035 platiacute cieľ sklaacutedkovania maximaacutelne 10 komunaacutelnych odpadov Je možneacute že Slovensko bude musieť požiadať o odklad plnenia cieľov o 5 rokov v docircsledku vysokej miery sklaacutedko-vania do roku 2020 Pri porovnaniacute recyklaacutecie dosahovanej v prognoacuteze bez opatreniacute s opatreniami a s cieľmi EUacute vidieť že na splnenie cieľu budeme musieť prijiacutemať dodatočneacute opatre-nia ktoreacute zvyacutešia do roku 2035 recyklaacuteciu
58 Hajer M A The Politics of Environmental Discourse Ecological Modernization and the Policy Process Oxford UK 1995 Oxford University Press
59 Janicke M Ecological modernization new perspectives Journal of Cleaner production 2008 13 557-565
60 Spaargaren G a Mol A Sociology environment and modernity Ecological modernization as a theory of social change Society and Natural Resources 1992 55 323 - 344 Mol A The environmental movement in an era of ecological modernisation Geoforum 31 2000 45 - 56Začiatkom 90 rokov minuleacuteho storočia sa začala presadzovať tzv environmentaacutelna Kuznetsova krivka v tvare obraacuteteneacuteho U podľa ktorej je spočiatku hospodaacutersky rast sprevaacutedzanyacute znehodnoteniacutem životneacuteho prostredia ale po dosiahnutiacute určitej uacuterovne hospodaacuterskeho rastu sa znečisťovanie zmierňuje Vysvetľuje sa to tyacutem že s rastom životnej uacuterovne sa ľudia viac zaujiacutemajuacute o životneacute prostredie a presadzujuacute rast ktoryacute je k nemu šetrnyacute
25
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Čo mocircžeme robiť inak1 Legislatiacutevnou uacutepravou zvyacutešiť poplatky za uloženie odpa-dov na sklaacutedku odpadov 2 Legislatiacutevnou uacutepravou zaviesť povinnyacute obsah recyklaacutetu vo vybranyacutech druhoch vyacuterobkov2 Finančne motivovať obce k zavaacutedzaniu opatreniacute na pred-chaacutedzanie vzniku odpadov (napriacuteklad zber od dveriacute k dve-raacutem alebo domaacutece kompostovanie) s možnosťou zniacuteženia poplatku za uloženie odpadu na sklaacutedku 3 Zaviesť povinnuacute scheacutemu PAYT ndash Pay As You Throw (množstvovyacute zber) pre domaacutecnosti a bytoveacute domy (fyzickeacute osoby) Na to aby bolo možneacute bez obaacutev prejsť na takyacuteto uacutečin-nyacute a spravodlivyacute systeacutem ktoryacute vytvoriacute ľuďom podmienky pre triedenie odpadov a zaacuteroveň ich bude motivovať je po-trebneacute poznať to ako sa obyvatelia (domaacutecnosti) k svojim odpadom spraacutevajuacute V suacutečasnosti suacute odpady anonymneacute ob-ce často nemajuacute prehľad o vydanyacutech naacutedobaacutech Docircslednuacute evidenciu odpadov na uacuterovni domaacutecnostiacute považujeme za naacutestroj pomocou ktoreacuteho bude možneacute zmapovať aktuaacutelnu situaacuteciu odpadoveacuteho hospodaacuterstva na obci či v meste Pra-videlnyacutem evidovaniacutem odpadov vyprodukovanyacutech jednotli-vyacutemi domaacutecnosťami je možneacute ziacuteskať prehľad o spraacutevaniacute sa občanov postupne ich pripraviť na prechod k PAYT a elimi-novať obavu že takyacuteto krok by mohol viesť k zvyacutešenej sna-he zbaviť sa odpadu nelegaacutelne a teda k vzniku čiernych sklaacute-dok
Priacutestup ktoryacute presadzuje Euroacutepska uacutenia a ktoryacute sa rea-lizuje na Slovensku je postavenyacute na podpore ekonomickeacuteho rastu spojeneacuteho s ekologickou modernizaacuteciou Je to analy-tickyacute priacutestup ale zaacuteroveň aj politickaacute strateacutegia58 Ilustruje mnoheacute z paradoxov ktoreacute nachaacutedzame v priacutestupoch k rie-šeniu zmeny kliacutemy a ochrany priacuterodnyacutech zdrojov Koncept ekologickej modernizaacutecie bol formulovanyacute za-čiatkom 80 rokov minuleacuteho storočia v Nemecku a ryacutechlo naberal na popularite v mnohyacutech krajinaacutech sveta59 Vychaacute-dza z premisy že je možneacute naacutejsť novuacute definiacuteciu vzťahu me-dzi ekonomickyacutem rastom a ekoloacutegiou V zaacutesade sa predpo-kladaacute že mocircžeme dosiahnuť ekonomickyacute rast pričom
4 Stanovenie minimaacutelneho percenta vratnyacutech fliaš (zaacuteloho-vanyacutech opakovane použiteľnyacutech obalov) ktoreacute musiacute vyacuterob-ca uviesť na trh v pomere s jednorazovyacutemi vratnyacutemi fľašami obalmi Podpora vyacuterobcov ktoriacute splnia tieto kriteacuteriaacute formou nižšiacutech poplatkov do systeacutemu RZV5 Legislatiacutevnou uacutepravou jasne zadefinovať ekomodulaacuteciu Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute pre-ukaacutezateľne recyklovateľneacute (potreba certifikaacutecie)6 Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute preukaacutezateľne opraviteľneacute (potreba certifikaacutecie)7 Daňoveacute uacuteľavy vo forme nižšej DPH pre vyacuterobky s envi-ronmentaacutelnym označeniacutem8 Povinneacute zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie10 Finančnaacute podpora budovania centier opaumltovneacuteho pou-žitia knižniacutec veciacute bezobalovyacutech obchodov a lokaacutelnych zaacutelo-hovyacutech systeacutemov Podporiť predchaacutedzaniu vzniku odpadov a odpadov z obalov mocircžu vo vyacuteznamnej miere aj ineacute naacutestroje K takyacutemto patria aj vzdelaacutevacie a informačneacute aktivity zahrnujuacutece sys-tematickeacute vzdelaacutevanie obyvateľov žiakov a študentov ma-terskyacutech zaacutekladnyacutech strednyacutech a vysokyacutech škocircl v teacuteme predchaacutedzania vzniku odpadov šiacuterenie informovanosti o vhodnejšiacutech alternatiacutevach k jednorazovyacutem produktom in-formačnaacute podpora triedeneacuteho zberu a zhodnocovania bio-logicky rozložiteľnyacutech odpadov a informačnaacute kampaň na teacutemu obehoveacuteho hospodaacuterstva
budeme cestou inovaacuteciiacute znižovať environmentaacutelne dopady60 Inyacutemi slovami ide o snahu postupne transformovať vyacuterobu a spotrebu bez toho aby sa naruacutešali suacutečasneacute atribuacute-ty ekonomiky založeneacute na zvyšovaniacute vyacuteroby a spotreby Ko-nečnyacutem cieľom postupnej premeny je stav uzavreteacuteho cyk-lu ktoryacute Paul Hawken nazyacuteva priacuterodnyacute kapitalizmus (Natural Capitalism) a Euroacutepska uacutenia ho definuje ako obehoveacute hos-podaacuterstvo (Circular Economy) Ekologickou modernizaacuteciou by sme mali dosiahnuť zvyacutešenie produktivity ktoraacute by naacute-sledne umožnila financovať transformaacuteciu suacutečasneacuteho mo-delu priemyslu na bdquobiologickyacute model uzavreteacuteho cykluldquo s nulovyacutem odpadom postupne prejsť od predaja tovarov k
23 POLEMIKA S ORTODOXNYacuteM PRIacuteSTUPOM K PROB-LEMATIKE ŽIVOTNEacuteHO PROSTREDIA
26
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uvažovanie o cieľoch a prostriedkoch reforiem smeru-juacutecich k ochrane životneacuteho prostredia je užitočneacute začať nie-koľkyacutemi zaacutekladnyacutemi otaacutezkami Je sociaacutelny štaacutet irelevantnyacute je prekaacutežkou alebo je naopak predpokladom uvažovania o systeacutemovyacutech environmentaacutelnych zmenaacutech Je zameranie reforiem a intervenciiacute financovanyacutech v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca krokom k podpore sociaacutelneho štaacutetu ale-bo k jeho oslabeniu Ako sa bude naacutesledne sila či slabosť sociaacutelneho štaacutetu prejavovať pri presadzovaniacute ochrany život-neacuteho prostredia Sociaacutelny štaacutet vznikal ako hraacutedza proti deštrukčnyacutem si-laacutem kapitalizmu Ako poistka pre tyacutech ktoryacute z rocircznych docircvo-dov nemajuacute priamy podiel na vyprodukovanom zisku Je vyacutesledkom dlhyacutech a v mnohyacutech krajinaacutech krvavyacutech zaacutepasov o prerozdelenie zdrojov Zaacuteroveň sa ale ukaacutezal prospešnyacute aj
pre fungovanie kapitalizmu Brzdil alebo dokonca elimino-val spoločenskeacute nepokoje ktoreacute ho mohli ohroziť a dokonca viesť k jeho zaacuteniku Keď noveacute formy vyacuteroby a spotreby začali vyžadovať inyacute typ praacutece a raacutestla uacuteloha vzdelania tvorivosti a samostat-neacuteho rozhodovania sociaacutelny štaacutet sa ukaacutezal ako veľmi pro-spešnyacute Podporoval vzostup ľudiacute na spoločenskom rebriacutečku čo naacutesledne zvaumlčšovalo množstvo kvalifikovanej pracovnej sily na jednej strane a rast spotreby na strane druhej Umož-nil zaacuteroveň legitimizaacuteciu kapitalizmu ako demokratickeacuteho systeacutemu a spravil ho atraktiacutevnou alternatiacutevou nielen pre vlastnyacutech obyvateľov ale aj globaacutelne Zameranie zelenej dohody vytvaacutera raacutemec pre to čo Euroacutepska uacutenia nazyacuteva spravodlivou transformaacuteciou Akyacutem spocircsobom si jej spravodlivosť zadefinujuacute členskeacute štaacutety ale
231 SOCIAacuteLNY ŠTAacuteT A ŽIVOTNEacute PROSTREDIE HĽADANIE ALTERNATIacuteV
poskytovaniu služieb a reinvestovať do priacuterodneacuteho kapitaacutelu ktoryacute naacutem zaručiacute buduacutecu prosperitu Ekologickaacute modernizaacutecia je založenaacute na skuacutemaniacute a zaacute-roveň propagovaniacute inovaacuteciiacute a technologickyacutech priacutestupov k riešeniu environmentaacutelnych probleacutemov Na rozdiel od jed-noduchyacutech riešeniacute znižovania konečnyacutech emisiiacute zahŕňa rocircz-ne opatrenia na podporu eko - inovaacuteciiacute a ich rozširovanie Podstatou je snaha presadzovať trhoveacute a ekonomickeacute rieše-nia environmentaacutelnych probleacutemov cestou postupneacuteho zni-žovania materiaacutelovej naacuteročnosti použiacutevaniacutem eko ndash designu recyklaacutecie dematerializaacutecie spotreby a mnohyacutech inyacutech tech-niacutek Ide o vytvaacuteranie novyacutech produktov a technologickyacutech procesov ktoreacute majuacute nižšiu spotrebu priacuterodnyacutech zdrojov a menšie dopady na životneacute prostredie Stimuluje vyacuteskum no-vyacutech foriem vyacuteroby a spotreby Ako priacuteklady uveďme industriaacutelnu ekoloacutegiu industriaacutel-ny metabolizmus či zeleneacute obstaraacutevanie Z tohto teoretickeacute-ho raacutemca vychaacutedzajuacute a na ňom budujuacute koncepty čistejšej produkcie recyklaacutecie a rozsiahly segment trhu s konzultač-nyacutemi firmami snažiacimi sa aplikovať noveacute priacutestupy k tech-noloacutegiaacutem vyacuteroby alebo manažmentu odpadov Znižovaniacutem množstva spotrebovanej energie podpo-rou obnoviteľnyacutech zdrojov použitiacutem čistejšiacutech technoloacutegiiacute a spotrebou menšieho množstva suroviacuten sa zaacuteroveň šetria naacuteklady Odtiaľ takzvanaacute win-win strateacutegia ochrany priacuterody a suacutečasneacuteho zvyšovania zisku V druhom slede je cieľom ovplyvniť už samotnyacute design produktu takyacutem spocircsobom aby si napriacuteklad vyžadoval menej problematickyacutech materiaacute-lov či aby bol vyacuterobok ľahšie recyklovateľnyacute V širšom raacutemci sa mocircže ekologickaacute modernizaacutecia dotyacute-kať otaacutezok zmeny hodnocirct spraacutevania a životneacuteho štyacutelu Zjed-nodušene sa daacute povedať že ide o podobnyacute priacutestup ako pri zvyšovaniacute produktivity praacutece čo najvaumlčšie zniacuteženie množ-stva použityacutech priacuterodnyacutech zdrojov a vyprodukovaneacuteho od-
padu na jednotku produkcie Priacuterodnyacutemi zdrojmi suacute tu mys-leneacute všetky suroviny energia priacutepadne ekosysteacutemy ako takeacute Koncept ekologickej modernizaacutecie v realite naraacuteža na limity svojich možnostiacute a probleacutem globaacutelneho spocircsobu vyacute-roby a spotreby Neotvaacutera otaacutezku funkčnosti systeacutemu ne-vyžaduje zaacutesadneacute zmeny v systeacuteme a neohrozuje zaacutekladne mechanizmy fungovania kapitalizmu Stavia na predpoklade že riešenie našich suacutečasnyacutech probleacutemov je do značnej miery iba technickaacute a technologickaacute otaacutezka V tomto zmysle vy-chaacutedza a spaumltne posilňuje dominantnuacute sociaacutelnu paradigmu s jej vierou v technickeacute riešenia Ak sa dnes znižuje ekologickaacute stopa krajiacuten EUacute je to v značnej miere preto že sme spolu s vyacuterobou vyviezli aj ekologickeacute naacuteklady do inyacutech krajiacuten V tomto kontexte musiacuteme chaacutepať aj intervencie v raacutem-ci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca Ak v ostatnyacutech rokoch pred začiatkom kriacutezy spojenej s COVID 19 medziročne na Slovensku stuacutepali emisie skleniacutekovyacutech plynov (aj keď z oveľa menšieho zaacutekladu) indikuje to limitovanyacute a pomalyacute vplyv na dosahovanie cieľov uhliacutekovej neutrality To je zrejmeacute z vyacute-sledkov hodnoteniacute minulyacutech viacročnyacutech finančnyacutech raacutem-cov a z vyhodnocovacia hlavnyacutech indikaacutetorov Druhyacutem zaacutevažnyacutem probleacutemom je že mnoheacute imple-mentovaneacute priacutestupy mocircžu mať silne sociaacutelne dopady Ukončenie ťažby a spotreby uhlia je docircležiteacute ale znamenaacute pre mnoho ľudiacute stratu praacutece alebo zdraženie paliacutev Zavede-nie priacutesnych noriem na emisie mocircže znamenať presun nie-ktoryacutech vyacuterob do krajiacuten z nižšiacutemi environmentaacutelnymi štan-dardami Environmentaacutelna modernizaacutecia maacute v tomto kontexte poziacuteciu užitočneacuteho naacutestroja ktoryacute ale saacutem o sebe nestačiacute na dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutrality Reformy ktoreacute buduacute potrebneacute otvaacuterajuacute širšie otaacutezky naacutekladov a ich vzťahu ku konceptu buduacutecnosti sociaacutelneho štaacutetu
62 Steingart G 2008 Globaacutelniacute vaacutelka o blahobyt Noveacute rozdeleniacute světovyacutech finančniacutech trhů Praha Knižniacute klub
27
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
do značnej miery zaacutevisiacute na členskyacutech krajinaacutech a ich pohľadu na vzťah medzi životnyacutem prostrediacutem a sociaacutelnym štaacutetom Partnerskaacute dohoda a Operačnyacute program Slovensko riešia predovšetkyacutem potreby plnenia zaacutevaumlzkov a cieľov politiacutek de-finovanyacutech na uacuterovni EUacute a Slovenskej republiky V kontexte identifikaacutecie a realizovania dlhodobyacutech strategickyacutech refo-riem je najdocircležitejšou časťou plaacutenovania intervenciiacute Naacuterod-nyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten ktoryacute maacute ambiacutecie naštartova-nia zaacutesadnyacutech štrukturaacutelnych reforiem Ak sa kriticky pozrieme na plaacutenovanie využiacutevania zdro-jov viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca je zrejmeacute zameranie na kraacutetkodobeacute a strednodobeacute ciele ktoreacute sa v podstate len veľ-mi maacutelo liacutešia od toho čo je predmetom podpory dnes Inter-vencie by sa mali zamerať na znižovanie spotreby energie a OZE na znižovanie odpadov na zachovanie biodiverzity a podporu mulitimodaacutelnej dopravy a znižovanie individuaacutelnej dopravy Pozitiacutevnym krokom je že v raacutemci fiškaacutelnej reformy zahŕňa NIRP posilnenie zdaňovania externaliacutet (zdaňovanie vonkajšej reklamy a prvok CO2 v zdaneniacute motorovyacutech vozi-diel) Ide o veľmi malyacute a nesmelyacute krok ku ekologickej daňovej reforme ktoraacute bude pre dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutra-lity nevyhnutnaacute Radikaacutelnejšie ciele dekarbonizaacutecie ekonomiky ohrozujuacute celeacute segmenty priemyslu a majuacute preto len veľmi limitovanuacute podporu na uacuterovni koaliacutecie i opoziacutecie V spoločnosti neexis-tuje konsenzus ako pokračovať Komplexnaacute diskusia na Slo-vensku zatiaľ neprebehla Neexistuje konsenzus medzi poli-tickyacutemi stranami medzi priemyslom a službami medzi predstaviteľmi zamestnaacutevateľov a odbormi Podpora verejnosti pre radikaacutelnejšie postupy pri ochra-ne kliacutemy siacutece stuacutepla ale daacute sa predpokladať že do značnej miery preto lebo sa zatiaľ žiadne nerealizovali Ako pozna-menaacuteva Gabor Steingart62 ľudia si nechcuacute len kupovať lacneacute tričkaacute a lacnuacute elektroniku ale chcuacute si tiež udržať svoje pra-covneacute miesta Podobne by sme mohli otvoriť otaacutezku toho či by vaumlčšina obyvateľov dala prednosť nižšiacutem daniam a dispo-nibilneacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ako to
napriacuteklad presadzuje NIRP alebo lepšiemu priacutestupu ku kva-litnej zdravotnej starostlivosti školstvu a zabezpečeniu v priacutepade nuacutedze To čo vidiacuteme je skocircr zameranie sa na čiastkoveacute rieše-nia ktoreacute siacutece pomaacutehajuacute ale bez silnejšieho motivačneacuteho a vymaacutehateľneacuteho raacutemca ambicioacuteznych cieľov veduacute len ku veľ-mi pomaleacutemu progresu Keď prezident Emmanuel Macron vo Francuacutezsku zvyacutešil daňoveacute zaťaženie paliacutev ktoreacute prezentoval v raacutemci ekologic-kej reformy vyacutesledkom bolo hnutie žltyacutech viest Je to me-mento aj pre Slovensko Akaacutekoľvek reforma na podporu ži-votneacuteho prostredia musiacute byť robenaacute v kontexte sociaacutelnych reforiem Ak by sme mali brať smerovanie k uhliacutekovej neutralite vaacutežne musiacuteme začať s reformami ktoreacute buduacute mať ďaleko-siahle docircsledky na sociaacutelnu sfeacuteru (zamestnanosť) i ekono-mickuacute sfeacuteru (predovšetkyacutem priemysel) Bude potrebneacute otvoriť serioacuteznu diskusiu o ekologickej daňovej reforme či komplexnom zdaňovaniacute uhliacuteka Nemocircžeme obiacutesť teacutemy ako regulaacutecia spotreby cestou zaratuacutevania negatiacutevnych environ-mentaacutelnych externaliacutet do cien produktov a služieb Suacute to všetko veľmi nepopulaacuterne ale nevyhnutneacute kroky Museli by sme sa pokuacutesiť o definovanie alternatiacutevy ktoraacute obmedzuje lacnuacute a kraacutetkodobuacute spotrebu naacuteročnuacute na priacuterodneacute zdroje ale poskytuje lepšiu možnosť sebarealizaacutecie pre vaumlčšinu po-pulaacutecie a zaacuteroveň znižuje sociaacutelne a environmentaacutelne rizikaacute To čo nie je ekologicky škodliveacute a je sociaacutelne prospešneacute (ako napriacuteklad zdravotnaacute starostlivosť vzdelanie kultuacutera) by malo byť lacneacute a dostupneacute Naopak to čo je environmentaacutel-ne problematickeacute (napriacuteklad osobnaacute automobilovaacute doprava fosiacutelne palivaacute) by malo byť draheacute Nie je to len otaacutezka ekolo-gickej daňovej reformy ale celkoveacuteho prehodnotenia cieľov vyacuteroby a spotreby V tomto kontexte ale Slovenskaacute republi-ka skocircr posilňuje tendencie ku nižšiacutem daniam a disponibil-neacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ktoreacute ale mocircžu nielen z ekologickeacuteho hľadiska predstavovať pre vaumlč-šinu obyvateľov tejto krajiny skocircr stratu ako zisk
63 V minulosti existoval napr inštituacutet urbanizaacutecie a uacutezemneacuteho plaacutenovania (URBION) ktoryacute pripravoval plaacuteny rozvoja dopravnej energetickej a vodohospodaacuterskej infraštruktuacutery rozvoja byacutevania a občianskej vybavenosti v zaacutevislosti od demografickeacuteho vyacutevoja a regionaacutelneho ekono-mickeacuteho raacutemca v uacutezemiacute64 I keď novelizovanyacute zaacutekon o investičnyacutech stimuloch nerozoznaacuteva štaacutetnu pomoc medzi zahraničnyacutem investorom a domaacutecim investorom uchaacutedzajuacute sa o ňu predovšetkyacutem zahraničniacute a nie domaacuteci investori
65 V tzv Lokaacutelnej Lehote v ktorej peniaze zdroje a mozgy cirkulujuacute je lokaacutelny multiplikaacutetor LM3 podstatne vaumlčšiacute ako v tzv Deravej Lehote z ktorej peniaze atď utekajuacute von Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) je jednoduchyacute spocircsob merania lokaacutelnych ekonomickyacutech dopadov Meria ako peniaze ktoreacute sa minuacute v lokaacutelnej ekonomike cirkulujuacute vnuacutetri nej tj akyacute majuacute multiplikačnyacute efekt koľko priacutejmov generujuacute pre lokaacutelnych ľudiacute Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) vyvinula New Economics Foundation httpswwwnefconsultingcomour-servicesevaluation-impact-asses-smentlocal-multiplier-3
Použitie lokaacutelnej meny pokiaľ preň lokaacutelna ekonomika vytvaacutera vhodneacute podmienky a suacute pre jej vznik vytvoreneacute aj ineacute predpoklady uacuteroveň LM3 zvyšuje V histoacuterii je azda najznaacutemejšiacute experiment vo Woumlrgli (1932-1933) ktoryacute bol inšpirovanyacute Silviom Gesellom ekonoacutemom zo začiatku 20 storočia Až do jeho zaacutekazu pomaacutehal uacutespešne prekonaacutevať docircsledky Veľkej hospodaacuterskej kriacutezy v rakuacuteskom meste Woumlrgl S lokaacutelnymi a regionaacutelnymi menami sa vo vaumlčšom rozsahu experimentovalo po vzniku kriacutezy po r 2007-2008 v USA Kanade Braziacutelii Nemecku Francuacutezsku a pod Francuacutezsky zaacutekon o sociaacutelnej a solidaacuternej ekonomike LOI ndeg 2014856 du 31 Juillet 2014 v člaacutenku č 16 umožňuje vznik doplnkovyacutech lokaacutelnych mien
3 PODPORA REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
28
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Suacutečasťou odpovede voči rastuacutecej nestabilite a zraniteľ-nosti spoločnosti danej vysokou mierou zaacutevislosti od exter-neacuteho prostredia je posilňovanie i keď čiastočnej či obme-dzenej ekonomickej energetickej a potravinovej sebestačnosti regioacutenov a podpora lokaacutelneho rozvoja Je to naacuteročnyacute beh na dlheacute trate ktoryacute ndash beruacutec do uacutevahy absenciu novodobej tradiacutecie cieľavedomeacuteho plaacutenovania a primera-nyacutech kapaciacutet na uacuterovni regioacutenov a komunaacutelnej uacuterovni 63 ndash vyžaduje docircslednuacute priacutepravu rozsiahlu asistenciu ako i reš-pektovanie limitov prostredia v tom i priacuterodneacuteho prostredia Bude potrebneacute upustiť od toho aby sa za jedinyacute naacute-stroj regionaacutelneho resp lokaacutelneho rozvoja pokladal vstup zahraničneacuteho investora a na jeho ziacuteskanie sa vynakladali rozsiahle verejneacute zdroje formou daňovyacutech uacuteľav dotaacuteciiacute a pod a poskytovali im ineacute administratiacutevne zvyacutehodnenia oproti domaacutecim podnikom 64
Okrem toho treba si postaviť ambicioacutezne plaacuteny na po-stupneacute znižovanie zaacutevislosti regioacutenov od dovozov Všade kde je to možneacute treba kryť miestnu potrebu domaacutecimi zdrojmi a kapacitami Rozvojoveacute a investičneacute projekty ne-
Suacutečasnaacute energetika je mimoriadne centralizovanyacute sek-tor na ktoreacute majuacute demokratickeacute inštituacutecie na lokaacutelnej uacuterovni minimaacutelny alebo žiadny dosah O tom či sa bude v obci modernizovať distribučnaacute elektraacuterenskaacute sieť alebo akyacute druh paliva použiacuteva suacutekromnaacute teplaacutereň nerozhoduje samospraacute-va Čiacutem menšia je samospraacuteva tyacutem menšiacute maacute vplyv na vyacute-
smuacute podporovať odsaacutevanie peňaziacute zdrojov a mozgov z re-gioacutenov 65 Realizaacutecia buduacutecich zaacutemerov by mala preferovať svoj-pomocneacute riešenia s využiacutevaniacutem obecnyacutech alebo komunit-nyacutech sociaacutelnych podnikov uacutečinneacute a uacutečelneacute využiacutevanie lokaacutel-nych materiaacutelov zdrojov pracovnej sily a dodaacutevateľov (podporovaneacute zelenyacutem a sociaacutelne zodpovednyacutem verejnyacutem obstaraacutevaniacutem) Externeacute dodaacutevky na kľuacuteč ak sa dajuacute realizo-vať vlastnyacutemi kapacitami by sa nemali plaacutenovať ani podpo-rovať Namiesto projektov s vysokou energetickou naacuteroč-nosťou a vysokyacutem podielom dovaacutežanyacutech komponentov a subdodaacutevok by mal regioacuten hľadať riešenia v regionalizova-nyacutech cykloch vyacuteroby spracovania distribuacutecie a spotreby (a cieľavedome rozviacutejať a dopĺňať ich chyacutebajuacutece člaacutenky v regio-naacutelnej energetike poľnohospodaacuterstve obchode potravi-naacuterstve atď) Platiacute to aj naopak ndash opatrenia na podporu hos-podaacuterskych aktiviacutet by vo všeobecnosti nemali podporovať zbytočnyacute vyacutevoz kapitaacutelu alebo zdrojov z regioacutenov
31 LOKAacuteLNA ENERGETIKA
voj miestnej energetiky V bežnej praxi obce skocircr pomaacutehajuacute cudziacutem firmaacutem realizovať ich energetickeacute zaacutemery Namiesto toho aby plaacutenovali rozvoj energetiky s cieľom postupne rozširovať svoju kontrolu nad tyacutemto kľuacutečovyacutem odvetviacutem buduacutecnosti a zvyšovali mieru svojej energetickej sebestač-nosti
66 Obraacutezky dodal J Zamkovskyacute
29
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Ak maacute byť energetika udržateľnaacute kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity ktoryacutem sluacuteži V raacutemci nich by mali mať vyacuteznamneacute slovo miestne a regionaacutelne sa-mospraacutevy Z dnešnej poziacutecie pozorovateľov vyacutevoja v ener-getike sa zo samospraacutev musia stať jej rozhodujuacuteci koordinaacute-tori Iba tak bude lokaacutelna energetika garantom stability a pevnyacutem pilierom buduacuteceho rozvoja regioacutenov a nie jeho hlavnyacutem rizikovyacutem faktorom Žijeme vo svete množiacich sa ekonomickyacutech a finanč-nyacutech kriacutez a prehlbujuacutecich sa nerovnostiacute medzi ľuďmi a re-gioacutenmi Expandujuacuteca konzumnaacute spoločnosť nenaacutevratne vy-čerpaacuteva priacuterodneacute zdroje a rastie koncentraacutecia moci v rukaacutech skupiacuten ktoreacute z tyacutechto negatiacutevnych trendov profitujuacute Eko-nomickaacute stabilita jednotlivcov rodiacuten komuniacutet obciacute a regioacute-nov klesaacute A rastie ich zaacutevislosť od globaacutelnej ekonomiky ktorej podstatu nevedia a za suacutečasnyacutech podmienok ani ne-mocircžu uacutečinne ovplyvniť Obce a regioacuteny sa snažia vymaniť z existujuacutecich finanč-nyacutech ťažkostiacute a ekonomickeacuteho zaostaacutevania rocircznymi spocircsob-mi rozpredaacutevajuacute zbytky vlastnyacutech zdrojov (napr pocircdy lesov prevaacutedzok budov) postupne privatizovali infraštruktuacuteru a služby (napr vodaacuterenskeacute služby verejnuacute dopravu odpadoveacute hospodaacuterstvo a energetiku) a živelne realizujuacute projekty kto-reacute nie suacute prioritneacute a často nemajuacute veľkyacute vyacuteznam pre buduacutec-nosť ich regioacutenu iba preto že nejakeacute ministerstvo vydalo vyacutezvu na predkladanie projektov Z takyacutechto projektov oby-čajne priamo alebo nepriamo dotujuacute cudziacutech investorov
ktoriacute hľadajuacute všetky dostupneacute cesty ako sa čo najľahšie a najryacutechlejšie dostať k ziskom A pre regioacuten suacute takeacuteto projek-ty v konečnom docircsledku viac zaacuteťažou ako priacutenosom Napriacute-klad preto že vytiahnu z verejnyacutech pokladniacute zvyšky rezerv Rastuacuteca spotreba energie v podmienkach veľmi cen-tralizovanej a monopolizovanej energetiky zaacuteroveň zname-naacute rast dovozu energie a paliacutev Ekonomickyacute docircsledok je jas-nyacute z regioacutenov unikaacute kapitaacutel a suacute čoraz nestabilnejšie Dovoz energie a paliacutev (rovnako ako dovoz všeobecne) totiž pocircsobiacute ako uacutečinnaacute drenaacutež zdrojov z regioacutenov Praacuteve v čase kedy by sa jeho využitie regioacutenom najviac zišlo Okriacutedlenaacute fraacuteza bdquoinej cesty nietldquo za ktoruacute sa doterajšia prax neopraacutevnene skryacuteva neobstojiacute Pomocirccť mocircže iba zaacute-sadnaacute zmena uvažovania o energetike a ekonomike a to na všetkyacutech uacuterovniach Čiacutem skocircr docircjde k obratu smerom k po-silňovaniu energetickej autonoacutemie regioacutenov tyacutem ryacutechlejšie sa regioacuteny začnuacute ekonomicky stabilizovať V ideaacutelnom priacutepade to znamenaacute že samospraacutevy a re-gioacuteny buduacute schopneacute vyrobiť toľko tepla elektriny a paliacutev koľko spotrebujuacute Dovoz paliacutev a energie bude teda pre ne otaacutezkou možnosti nie existenčnej nutnosti Energetika ne-smie pocircsobiť ako drenaacutež miestnych peňaziacute z regioacutenu ale musiacute sa stať zdrojom priacutejmov a praacutece pre regioacuten ako ukazu-je aj porovnanie dvoch nižšie uvedenyacutech obraacutezkov To sa ale nedaacute dosiahnuť ryacutechlo ani živelne ale iba postupne a dob-ryacutem plaacutenovaniacutem
Obr č2 Energetika ako drenaacutež miestnych finančnyacutech zdrojov
Obr č 3 Od zaacutevislosti k sebestačnosti 66
30
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Energetickaacute sebestačnosť regioacutenov v praxi na prvom kroku znamenaacute eliminovať zbytočnuacute spotrebu energie na miestnej uacuterovni Zostaacutevajuacutecu potrebu ktoruacute už nie je možneacute obmedziť je treba technologicky technicky a logisticky vy-ladiť tak aby bola opodstatnenaacute efektiacutevna a pokiaľ možno aby neraacutestla Na druhom kroku miestnu energetickuacute potre-bu je potrebneacute pokryť miestnymi obnoviteľnyacutemi zdrojmi docircsledne rešpektujuacutec princiacutepy udržateľnosti Energetickuacute sebestačnosť nie je možneacute dosiahnuť bez citliveacuteho a efektiacutevneho využiacutevania lokaacutelnych ľudskyacutech ve-domostnyacutech finančnyacutech technickyacutech a kapitaacutelovyacutech zdro-jov ani bez vysokej miery lokalizaacutecie miestnej ekonomiky (tj bez orientaacutecie vaumlčšiny hospodaacuterskych činnostiacute na uspo-
kojovanie lokaacutelnych potrieb obmedzovania dovozu potra-viacuten vyacuterobkov a služieb bez rozvoja domaacutecich pracovnyacutech priacuteležitostiacute a diverzifikaacutecie lokaacutelnych ekonomickyacutech aktiviacutet) To ale neznamenaacute nič ineacute ako to že energetika sa musiacute stať vyacuteznamnou a stabilnou lokaacutelnou politickou prioritou Nutnyacutem predpokladom pre to je však povyacutešenie inteli-gentnej energetiky na stabilnuacute politickuacute prioritu (presahujuacute-cu štvorročneacute komunaacutelne volebneacute obdobia) vybudovanie primeranyacutech kapaciacutet samospraacutev pre tuacuteto sfeacuteru a systematic-keacute plaacutenovanie Nasledujuacuteci raacutemček na priacuteklade Guumlssingu ilustruje ako sa rozvojom lokaacutelnej energetiky daacute dosiahnuť rozvoj mikro-regioacutenu
Raacutemček č 6 Priacutebeh Guumlssingu
Guumlssing je hlavnyacutem mestom pocircvodne slabo rozvinuteacuteho okresu susediaceho s Maďarskom s asi 27-tisiacutec obyvateľmi ktoryacute podľa štatistiky patril do roku 1988 k najchudobnejšiacutem regioacutenom Rakuacuteska Priacutebeh Guumlssing ukazuje ako dokaacuteže orientaacutecia na noveacute zdroje energie transformovať poľnohospodaacutersky regioacuten s vysokyacutem percentom vysťahovalectva v ktorom pocircvodne chyacutebala dopravnaacute infraštruktuacutera priemyselneacute podniky a ponuka novyacutech pracovnyacutech miest zmeniť na Guumlssing ktoryacute tyacutem čo v priebehu dva a pol desaťročia dosiahol ziacuteskal medzinaacuterodnyacute rešpekt a uznanie Guumlssing okres a jeho okresneacute centrum investovali (prevažne z euroacutepskych zdrojov) do decentralizovanej vyacuteroby elektriny i tepla z obnoviteľnyacutech zdrojov hlavne zo slnka biomasy a bioplynu ziacuteskaneacuteho z poľnohospo-daacuterskeho odpadu a odštartovali tak proces ktoryacute sa z bdquoumierajuacuteceholdquo regioacutenu prepracoval na regioacuten ponuacuteka-juacuteci vysokyacute životnyacute štandard Guumlssing v poslednyacutech rokoch dokonca označili za najinovatiacutevnejšie a najpriateľ-skejšie mesto voči životneacutemu prostrediu v Rakuacutesku Priacutestupneacute a stabilneacute ceny energiiacute z obnoviteľnyacutech zdrojov nezaacutevisleacute od vyacutevoja cien ropy alebo plynu na trhu podporili rozvoj maleacuteho a stredneacuteho podnikania Len priamo v meste Guumlssing s približne 4 tisiacutec obyvateľ-mi pribudlo vyše 50 novyacutech podnikov vytvorilo sa viac ako 1 100 novyacutech pracovnyacutech miest čistyacute priacutejem mesta dosiahol vyše 9 milioacutenov eur a obrat za energiu nad 13 milioacutenov eur ročne Pridanou hodnotou okresu Guumlssing je aktuaacutelne 45-percentneacute samozaacutesobovanie energiou z OZE s potenciaacutelom 100-percentneacuteho samo-zaacutesobovania Energia sa ziacuteskava najmauml z biomasy a slnečnej energie prostredniacutectvom bioplynovyacutech staniacutec biomasovyacutech elektraacuterniacute a teplaacuterniacute slnečnyacutech elektraacuterniacute a kolektorov Každaacute energetickaacute prevaacutedzka je zaacuteroveň vyacuteskumnou stanicou ktoraacute zdokonaľuje použiacutevaneacute technoloacutegie a tiež priacutekladom pre tisiacutecky naacutevštevniacutekov ktoriacute sa do mesta prichaacutedzajuacute inšpirovať a učiť Vyacuteroba je decentralizovanaacute a docircmyselne poprepaacutejanaacute tak aby vyacutepadok zo žiadnej z energetickyacutech prevaacutedzok nekomplikoval život obyvateľom mesta Centraacutelnym koordinačnyacutem bodom nielen pre Model Guumlssing ale takisto pre ďalšie nadvaumlzujuacutece projekty je v roku 1996 založeneacute Euroacutepske centrum pre obnoviteľneacute zdroje energie ndash EEE (Europaumlisches Zentrum fuumlr Erneuerbare Energie Guumlssing GmbH) ktoreacute siacutedli v Technologickom centre zameranom na životneacute prostredie Na odovzdaacutevanie poznatkov z oblasti OZE vznikla sieť regionaacutelnych naacuterodnyacutech a medzinaacuterodnyacutech partnerov V Rakuacutesku suacute regioacuteny ktoreacute nielenže suacute už energeticky sebestačneacute ale suacute aj prebytkoveacute a energiu vyvaacute-žajuacute Docircležitaacute informaacutecia pre naacutes je to že produkciu energie si držia vo svojich rukaacutech miestne družstvaacute sa-mospraacutevy farmaacuteri a v novyacutech či modernizovanyacutech budovaacutech aj ich obyvatelia Peniaze za spotrebu energie im potom z regioacutenov neodtekajuacute preč ale točia sa v lokaacutelnej ekonomike Je to priacuteklad ako treba energetiku uacutezko previazať s regionaacutelnou resp lokaacutelnou ekonomikou Rozvoju regioacutenov resp miest a obciacute nepomocircže iba prejsť na obnoviteľneacute zdroje (nepochybne to pomocircže v boji proti klimatickyacutem zmenaacutem) ak celuacute produkciu buduacute vlastniť cudzie a nie lokaacutelne firmy Tak ako doteraz cudzie firmy bdquovysaacutevalildquo z regioacutenov peniaze cez dodaacutevky plynu ropy alebo uhlia buduacute vysaacutevať peniaze cez slnko alebo vie-tor Iba regionaacutelna kontrola a vlastniacutectvo decentralizovanej energetiky bude stabilizovať regionaacutelnu a lokaacutelnu ekonomiku Toto je hlavnaacute lekcia ktoruacute sa musiacuteme naučiť od vyspelejšiacutech štaacutetov (Juraj Zamkovskyacute Regionaacutelna energetika na Slovensku neexistuje bez nej klimatickeacute zaacutevaumlzky nesplniacuteme Euractivsk 163 2020)
67 ŠUacute SR 2016
68 VUacuteVH Enviroportaacutel 2020
69 Vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd zo žuacutemp na najbližšie ČOV je finančne najnaacuteročnejšiacute režim ich likvidaacutecie V porovnaniacute s cenou stočneacuteho v mestaacutech s verejnou kanalizaacuteciou a ČOV suacute približne 5 až 7-kraacutet drahšie
70 Bežnou reakciou na naacutekladneacute vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd je obchaacutedzanie zaacutevaumlznyacutech predpisov upravujuacutecich nakladanie s komunaacutelnymi odpadovyacutemi vodami Producenti odpadovyacutech vocircd v malyacutech obciach ich vypuacutešťajuacute zvaumlčša uacuteplne alebo iba čiastočne bez čistenia do vodnyacutech tokov alebo do pocircdy (buď prečerpaacutevaniacutem zo žuacutemp alebo uacutemyselnyacutem budovaniacutem netesnyacutech žuacutemp)
31
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
32 SANITAČNAacute INFRAŠTRUKTUacuteRA NOVYacute PRIacuteSTUP NA PRIacuteKLADE PRIacuteRODNYacuteCH ČISTIARNIacute ODPADOVYacuteCH VOcircD
S klesajuacutecou veľkosťou obciacute na Slovensku prudko rastie počet podiel obyvateľov bez priacutestupu k sanitačnej infraš-truktuacutere Napojenosť obciacute s menej ako 2000 obyvateľmi v 14 z 15 najmenej rozvinutyacutech okresov na verejnuacute kanalizaacute-ciu a čistenie odpadovyacutech vocircd (48 populaacutecie tyacutechto okre-sov) je iba 23 67 (slovenskyacute priemer v roku 2018 bol vyše 68 68) Tento priepastnyacute rozdiel v priacutestupe k tejto zaacutekladnej službe maacute niekoľko priacutečin Okrem mernej investičnej naacuteroč-nosti vyacutestavby stokovyacutech sietiacute a ČOV v malyacutech obciach (EurEO) ktoraacute rastie s ich klesajuacutecou veľkosťou menšej hustote zastavanosti a slabšej ekonomickej situaacutecie obyva-teľstva v malyacutech siacutedlach suacute paradoxne rozhodujuacutecou priacuteči-nou suacutečasneacuteho stavu najmauml politickeacute zaacutevaumlzky Slovenska voči EUacute pri zabezpečeniacute odvaacutedzania a čistenia OV Vďaka nim sa podpora z verejnyacutech fondov suacutestreďuje na riešenie aglomeraacuteciiacute nad 10 tisiacutec respektiacuteve nad 2 tisiacutec obyvateľov Zvyšovanie napojenosti menšiacutech aglomeraacuteciiacute dlhodobo ostaacuteva na okraji zaacuteujmu štaacutetu (okrem rozostavanej infraš-truktuacutery a oblastiacute s ohrozenyacutemi zdrojmi pitnej vody) Absencia sanitačnej infraštruktuacutery zvyšuje životneacute naacute-klady ich obyvateľov oproti obyvateľom miest ktoriacute majuacute infraštruktuacuteru k dispoziacutecii vďaka verejnyacutem fondom 69 a zaacutero-veň predstavuje neudržateľnuacute zaacuteťaž životneacuteho prostredia v malyacutech siacutedlach70
Všestranne vyacutehodnyacutem riešeniacutem tejto situaacutecie by mohla byť svojpomocnaacute vyacutestavba a prevaacutedzka sanitačnej infraš-truktuacutery s priacuterodnyacutemi čistiarňami odpadovyacutech vocircd (vlastnyacute-mi kapacitami obciacute) Toto riešenie by okrem zvyacutešenia život-nej uacuterovne ľudiacute a ochrany životneacuteho prostredia zaacuteroveň posilnilo stabilitu lokaacutelnej ekonomiky a prinieslo nezanedba-teľnyacute počet pracovnyacutech priacuteležitostiacute pri ktoryacutech sa vyžaduje minimaacutelna kvalifikaacutecia a to v oblastiach s nadpriemerne vy-sokou nezamestnanosťou a nevyacutehodnou štruktuacuterou neza-mestnanyacutech Priacuterodneacute technoloacutegie čistenia OV suacute založeneacute na rov-nakom princiacutepe ako bežneacute aktivačneacute (mechanicko-biologic-keacute) ČOV Hlavnyacute rozdiel medzi nimi spočiacuteva v ryacutechlosti čis-tiaceho procesu ndash ten je v priacutepade priacuterodnyacutech ČOV pomalyacute
a čistenie odpadovyacutech vocircd si preto vyžaduje vaumlčšiu plochu oproti aktivačnyacutem ČOV Plošnuacute naacuteročnosť priacuterodnyacutech ČOV však vyvažuje ich veľmi niacutezka prevaacutedzkovaacute naacuteročnosť a ab-sencia zložitejšiacutech technoloacutegiiacute Pri porovnateľnyacutech investič-nyacutech naacutekladoch (v priacutepade vyacutestavby na kľuacuteč) majuacute porovna-teľnuacute životnosť aj čistiacu schopnosť ako aktivačneacute ČOV Suacute ale energeticky nenaacuteročneacute čo sa premieta do niekoľkonaacute-sobne nižšiacutech prevaacutedzkovyacutech naacutekladov počas celej ich život-nosti Ale nielen to Tyacutem že značnuacute časť investičnyacutech naacutekla-dov priacuterodnyacutech čistiarniacute tvoria zemneacute a jednoducheacute staveb-neacute praacutece suacute realizovateľneacute bdquosvojpomocneldquo - buď vlastnyacutemi kapacitami obce (napr formou obecneacuteho sociaacutelneho podni-ku) alebo kapacitami dostupnyacutemi v obci alebo v bezprostred-nom okoliacute V takomto priacutepade mocircžu investičneacute naacuteklady na vyacutestavbu priacuterodnej ČOV nielen klesnuacuteť oproti vyacutestavbe na kľuacuteč ale vaumlčšina použityacutech peňaziacute by ostala v regioacutene Napriek tomu takmer všetky ČOV v malyacutech obciach na Slovensku tvoria aktivačneacute ČOV budovaneacute na kľuacuteč externyacute-mi dodaacutevateľmi Ich vyacutestavbu obce financujuacute z verejnyacutech prostriedkov najmauml dotaacuteciiacute ndash to znamenaacute že verejneacute penia-ze ktoreacute do regioacutenu pritečuacute vzaacutepaumltiacute zvaumlčšeneacute o spolufinan-covanie samospraacutev z neho odtečuacute preč Ostaacutevajuacute po nich technologicky naacuteročneacute zariadenia ktoreacute si vyžadujuacute vyso-kokvalifikovanuacute uacutedržbu a obsluhu Preto suacute aktivačneacute ČOV vaumlčšinou prevaacutedzkovaneacute externe Ak maacute byť pre prevaacutedzko-vateľa finančne naacuteročnaacute prevaacutedzka ekonomicky udržateľnaacute naacuteklady (stočneacute) musia preniesť na užiacutevateľov (najmauml do-maacutecnosti) Naopak jednoduchaacute (tiež svojpomocne realizovateľnaacute) prevaacutedzka priacuterodnyacutech ČOV poskytuje priacuteležitosť ďalšieho zniacuteženia prevaacutedzkovyacutech naacutekladov pracovneacute priacuteležitosti v malyacutech obciach a teda aj vyacutehodnejšie ekonomickeacute pod-mienky pre domaacutecnosti Vzhľadom na veľkyacute počet malyacutech siacutediel bez priacutestupu k čisteniu odpadovyacutech vocircd ponuacuteka uvedenyacute novyacute priacutestup k vyacutestavbe priacuterodnyacutech ČOV obrovskyacute potenciaacutel k posilneniu ich ekonomickej stability Jeho uplatnenie by podporilo zmysluplneacute využitie verejnyacutech fondov a poskytlo by praacutecu
71 Komplexnyacute pohľad na potenciaacutel vyacutestavby sanitačnej infraštruktuacutery v malyacutech siacutedlach jeho vyacutehody ekonomickeacute sociaacutelne a environmentaacutelne pozitiacuteva priniesla štuacutedia bdquoAnalyacuteza podmienok spraacutevneho naacutevrhu a aplikaacutecie extenziacutevnych systeacutemov čistenia odpadovyacutech vocircd vo vybranyacutech obciach okresu Rimavskaacute Sobotaldquo vypracovanaacute expertnyacutem tiacutemom splnomocnenca vlaacutedy pre podporu najmenej rozvinutyacutech okresov v roku 2017 Materiaacutel charakterizuje aj priacutepravu podmienok pre realizaacuteciu pilotnyacutech projektov v okrese Rimavskaacute Sobota
72 Potravinovaacute dostupnosť na vidieku httpswwwzmosskpotravinova-dostupnost-na-vidieku-oznammid419520htmlm_419520
32
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
33 PODPORA LOKAacuteLNEJ DOSTUPNOSTI A PRODUK-CIE POTRAVIacuteN
relatiacutevne veľkeacutemu počtu inak ťažko zamestnateľnyacutech ľudiacute vo vidieckych regioacutenoch Podporilo by vznik obecnyacutech podni-kov ktoreacute po dokončeniacute sanitačnej infraštruktuacutery v ďalšiacutech rokoch mocircžu vďaka ziacuteskanyacutem skuacutesenostiam a techniky po-skytovať ineacute služby technickeacuteho charakteru (opravy miest-nych komunikaacuteciiacute realizaacutecia vodozaacutedržnyacutech a protipovodňo-vyacutech opatreniacute tereacutenne uacutepravy zber biomasy na tzv bielych plochaacutech a podobne) Čo je nemenej docircležiteacute uvedenyacute priacutestup by viedol k citeľneacutemu zvyacutešeniu životnej uacuterovne ľudiacute vo vidieckych re-gioacutenoch a k zniacuteženiu zaťaženia ich životneacuteho prostredia71
Zmeniť hlboko zakorenenyacute priacutestup k vyacutestavbe sanitač-nej infraštruktuacutery nebude jednoducheacute a vyžiada si veľmi
Združenie miest a obciacute Slovenska v polovici decembra 2019 predstavilo vyacutesledky prieskumu o dostupnosti potra-viacuten na vidieku Na zaacuteklade tyacutechto daacutet v priebehu šiestich mesiacov vypracovalo dopadovuacute štuacutediu formulujuacutecu vyacute-chodiskaacute ako riešiť dostupnosť zaacutekladnyacutech potraviacuten ale i zaacute-kladneacuteho nepotravinoveacuteho tovaru na vidieku 72 Z uvedeneacuteho prieskumu je okrem ineacuteho zrejmeacute že len 46 obciacute do 250 obyvateľov maacute kamennuacute predajňu V ob-ciach od 250 do 500 obyvateľov suacute kamenneacute predajne v 82 samospraacutev Služby pojazdnej predajne v oboch veľkost-nyacutech kategoacuteriaacutech využiacuteva 7 obciacute Z prieskumu tiež vyplyacute-va že iba 26 obciacute prevaacutedzkuje vlastnuacute predajňu potraviacuten Signifikantne vyššie je zastuacutepenie obecnyacutech kamennyacutech predajniacute v najmenšiacutech obciach do 250 obyvateľov (69) oproti množstvu kamennyacutech predajniacute v obciach od 251 do 500 obyvateľov (08) Tlak na zabezpečenie potraviacuten v najmenšiacutech obciach je vyacuterazne vaumlčšiacute ako vo vaumlčšiacutech obciach a nuacuteti samospraacutevy k prevaacutedzkovaniu vlastnyacutech obecnyacutech predajniacute Suacutekromneacute potraviny v obciach prevaacutedzkuje 742 prevaacutedzkovateľov a 289 potravinovyacutech predajniacute pocircsobia-cich v najmenšiacutech skupinaacutech obciacute patriacute do vaumlčšej maloob-chodnej siete Na Slovensku v kategoacuterii malyacutech obciacute (do 500 obyvate-ľov) bolo identifikovanyacutech 102 reaacutelnych bdquopotravinovyacutech puacuteštiacuteldquo Až 62 tyacutechto obciacute patriacute do veľkostnej kategoacuterie do 250 obyvateľov Ide o obce lokalizovaneacute prevažne na vyacute-chode Slovenska V Bratislavskom Trnavskom a Trenčian-skom kraji neboli identifikovaneacute reaacutelne potravinoveacute puacutešte v kategoacuterii malyacutech obciacute ale aj na tomto uacutezemiacute suacute obce respek-
docircslednuacute priacutepravu Bez vopred dobre pripravenyacutech podmie-nok (metodiky kapacity poradenstvo systeacutem koučingu pra-covniacutekov vhodne a pružne nastaveneacute komplexneacute a viacroč-neacute financovanie atď) by bol takyacuteto novyacute priacutestup odsuacutedenyacute na neuacutespech a iba by demotivoval k ďalšiacutem inovaacuteciaacutem V opačnom priacutepade by však mohol priniesť revolučnuacute zmenu k využiacutevaniu verejnyacutech fondov na posilňovanie lokaacutelnej se-bestačnosti s veľkyacutem replikačnyacutem efektom v ďalšiacutech odvet-viach (v stavebniacutectve a vyacuterobe stavebnyacutech komponentov z priacuterodnyacutech materiaacutelov v starostlivosti o krajinu lesnom hos-podaacuterstve v poľnohospodaacuterstve pri zvyšovaniacute adaptability a odolnosti voči zmene kliacutemy atď)
tiacuteve lazy v ktoryacutech obyvatelia nemajuacute priacutestup ku kuacutepe zaacutek-ladnyacutech potraviacuten Obyvatelia žijuacuteci v potravinovyacutech puacutešťach majuacute zvy-čajne podpriemerneacute ročneacute priacutejmy a suacute aj takyacutemto spocircsobom sociaacutelno-ekonomicky znevyacutehodneniacute pri naacutekupe potraviacuten Okrem toho nemocircžeme zabuacutedať na zmenu socio-ekono-mickeacuteho spraacutevania ľudiacute v docircsledku COVID-19 ktoraacute ešte skomplikovala dostupnosť potraviacuten pre značnuacute časť ľudiacute ži-juacutecich v obciach bez kamenneacuteho obchodu To všetko znaacuteso-buje potrebu udržateľnyacutech riešeniacute Podľa prieskumu ZMOS 553 starostov konštatova-lo že nie je možneacute ekonomicky zabezpečiť činnosť potravi-novej predajne Dokonca 642 starostov obciacute s počtom obyvateľov do 250 si mysliacute že to nie je možneacute v priacutepade obciacute do 500 obyvateľov je o tejto nemožnosti presvedče-nyacutech 33 respondentov Prevaacutedzka maloobchodnej predajne potraviacuten na vidie-ku nie je žiaden biznis Mnoheacute majuacute probleacutem udržať pre-vaacutedzkovuacute ekonomiku na nule mnoheacute zanikajuacute preto lebo sa postupne dostaacutevajuacute do neudržateľnej ekonomickej straty Čo navrhujeme - legislatiacutevne zjednodušenie predaja lokaacutelnych vyacuterob-kov prostredniacutectvom lokaacutelnych obchodnyacutech sietiacute (pojazdneacute predajne donaacuteška maleacute obecneacute predajne) tyacutem že buduacute po-staveneacute na roveň predaja z dvora - vyacutechodiskom na odstraacutenenie probleacutemu s nedostup-nosťou potraviacuten na vidieku je možnosť zavedenia dotačnyacutech scheacutem na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodnyacutech predajniacute podľa vzoru uacutespešnyacutech a
73 Spraacuteva o plneniacute zaacutemerov Koncepcie štaacutetnej bytovej politiky do roku 2020
33
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
udržateľnyacutech riešeniacute v okolityacutech štaacutetoch - riešenie sa ponuacuteka v dotaacutecii na prevaacutedzku maloob-chodnej (kamennej) predajne v dotaacutecii na prevaacutedzku po-jazdnej predajne priacutepadne v podpore predaja z dvora Okrem toho je možneacute vytvaacuterať predajňu potraviacuten na baacuteze sociaacutelneho podniku a tiež využitiacutem personaacutelneho zaacutezemia formou tereacutennej sociaacutelnej praacutece - nevyhnutne vytvoriť pre bliacutezku buduacutecnosť adekvaacutetne legislatiacutevne prostredie na zavedenie modelu tzv franchisin-govyacutech predajniacute (značka a distribuacutecia potraviacuten by bola za-bezpečenaacute slovenskyacutem obchodnyacutem reťazcom prevaacutedzka predajne zasa lokaacutelnym akteacuterom) - z alternatiacutevnych riešeniacute je možneacute vytvoriť model kto-reacuteho pridanaacute hodnota je vyacutesledkom medziobecnej spolu-praacutece tj založeniacute spoločnej kamennej predajne Toto rieše-nie je vhodneacute pokiaľ geografickaacute vzdialenosť obciacute je malaacute - je možneacute kombinovať verejno-suacutekromneacute partnerstvaacute na prevaacutedzke maloobchodnyacutech predajniacute potraviacuten a nepotravi-noveacuteho tovaru Zaacuteroveň sa vďaka tomuto partnerstvu zni-žujuacute vstupneacute ale aj prevaacutedzkoveacute ekonomickeacute naacuteklady a eli-minuje riziko neudržateľnosti konkreacutetnej formy zabezpečovania predaja potraviacuten - podporou maloobchodnyacutech predajniacute na vidieku by bolo aj zniacuteženie dane z pridanej hodnoty na zaacutekladneacute potra-viny Ich cena zohraacuteva docircležituacute uacutelohu v spotrebiteľskom koši zaacutekazniacuteka a naacutesledne vo vyacuteške dopytu a zmysluplnosti pre-vaacutedzkovania kamennyacutech obchodov Pri riešeniach dostupnosti potraviacuten na vidieku je po-trebneacute smerovať pozornosť na iniciatiacutevu Euroacutepskej komisie bdquoZ farmy na stocirclldquo ktoraacute je suacutečasťou Euroacutepskej zelenej doho-dy Dostupnosť potraviacuten na vidieku ako služby vo verejnom
Byacutevanie je zaacutekladnou potrebou človeka ktorej uspoko-jenie je podmienkou na uspokojenie ďalšiacutech životne docircleži-tyacutech potrieb Byacutevanie plniacute celyacute rad funkciiacute v živote jednotliv-ca a celej spoločnosti Maacute sociaacutelne aspekty ovplyvňuje hospodaacutersky rozvoj (napr neschopnosť pokryacutevať dopyt po byacutevaniacute brzdiacute mobilitu za praacutecou) a odraacuteža sa na stabilite spoločnosti Je tiež určujuacutece pre rozvoj siacutediel a populačnyacute rast Podľa sčiacutetania v roku 2011 v porovnaniacute so štaacutetmi EUacute maacute Slovensko s 370 bytmi na 1000 obyvateľov druhyacute naj-nižšiacute podiel Priemer Euroacutepskej uacutenie je 470 bytov1000 obyvateľov Už to naznačuje prirodzenyacute silnyacute dopyt po byacute-vaniacute Na Slovensku je spolu 1994897 bytov z toho je 891 trvalo obyacutevanyacutech s veľkyacutemi rozdielmi medzi krajmi73Tri štvrtiny bytoveacuteho fondu boli postaveneacute pred rokom 1990 z toho 856000 v panelovyacutech viacpodlažnyacutech domoch Vyacute-stavbu novyacutech obydliacute po roku 1990 ťahajuacute najmauml suacutekromneacute
zaacuteujme zvyšuje podpora lokaacutelnej produkcie a jej lokaacutelneho odberu To vytvaacutera priacuteležitosť pre lokaacutelnych poľnohospodaacute-rov doraacutebať potravinaacuterske produkty na zaacuteklade dopytu v ktorom kvantita ustupuje kvalite Taacuteto novaacute tendencia po-maacuteha nasmerovať produkciu a konzumaacuteciu potraviacuten na en-vironmentaacutelne udržateľnuacute cestu keď sa minimalizujuacute do-pravneacute naacuteklady na jednej strane a na strane druhej tlak na zdravotne nezaacutevadneacute potraviny brzdiacute nadmerneacute použiacutevanie pesticiacutedov umelyacutech hnojiacutev a pod ktoreacute poškodzujuacute zdravie a niečia životneacute prostredie Na rastuacuteci dopyt po kvalitnyacutech a cenovo dostupnyacutech potravinaacutech by obce mali reagovať zriaďovaniacutem predajniacute resp vaumlčšie mestaacute tržniacutec s celoročnou prevaacutedzkou ktoreacute by ponuacutekali čerstveacute a zdraveacute potraviny produkovaneacute lokaacutelne Dodaacutevateľov ndash lokaacutelne priacutemestskeacute farmy a poľnohospodaacuter-ske podniky by obec odbremenila od logistiky spojenej s predajom a suacutečasne by mala pod kontrolou spocircsob pestova-nia plodiacuten a chovu zvierat a teda kvalitu produktov Obce by mali investovať do zdravia detiacute a mlaacutedeže Na-priek vlaacutednou mocou zrušenyacutech obedov zadarmo finančne podporovať stravovanie v školskyacutech jedaacutelňach a postarať sa o prednostneacute zaacutesobovanie školskyacutech kuchyacuteň zdravyacutemi su-rovinami z lokaacutelnych zdrojov Organickyacute odpad z poľnohospodaacuterskych podnikov a lokaacutelnych fariem ako aj separovanyacute zelenyacute odpad z domaacutec-nostiacute by obec mala spracovať vo vlastnyacutech zariadeniach na bioplyn ktoryacute by sa mohol použiť na vyacuterobu elektriny a tep-la pre potreby obyvateľov obce Podporilo by sa tak nielen bezodpadoveacute hospodaacuterenie ale posilnil by sa aj vlastnyacute roz-počet a rozpočty domaacutecnostiacute a v neposlednom rade udržal obeh peňaziacute v regioacutene
34 NAacuteJOMNEacute A SOCIAacuteLNE BYacuteVANIE
investiacutecie developerskeacute projekty a rodinneacute domy v prieme-re ročne zhruba 15500 bytovyacutech jednotiek Z toho zhruba 10 tvoria projekty samospraacutevy ale ich podiel v posled-nyacutech rokoch klesaacute Slovensko je jednou z krajiacuten strednej a vyacutechodnej Eu-roacutepy ktoreacute prešli rozsiahlou privatizaacuteciou bytoveacuteho fondu po roku 1989 Je to vyacutesledok politickeacuteho rozhodnutia z roku 1992 o odpredaji bytov do osobneacuteho vlastniacutectva občanom za niacutezku cenu založenyacute na pravicovom presvedčeniacute že suacutek-romneacute je lepšie ako štaacutetne alebo družstevneacute a že ľudia sa buduacute o svoje vlastniacutectvo lepšie starať Vyacutesledkom je štruktuacutera bytoveacuteho fondu v ktorej 905 obyvateľov byacuteva vo vlastnom byte čo je najvyššiacute po-diel v raacutemci eurozoacuteny Iba 3 bytov suacute vo vlastniacutectve samo-spraacutev a sluacutežia najmauml pre potreby sociaacutelneho byacutevania pre najslabšie skupiny 3 prenajiacutemajuacute vlastniacuteci za trhoveacute ceny (ide najmauml o druheacute či tretie byty ktoreacute sluacutežia ich majiteľom
74 httpwwwnovostavbyskblog-novostavieb-a-developerskych-projektov41649-najviac-penazi-davame-na-byvanie-ale-dokazeme-si-aj-nie-co-usporit
75 Dotaacutecia do Štaacutetneho fondu rozvoja byacutevania ako mechanizmu na podporu vyacutestavby verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev by bolo treba v štaacutetnom rozpočte stabilizovať tak ako to odporuacuteča ZMOS Malo by to pomocirccť tomu aby sa samospraacutevy mohli pri priacuteprave svojich projektov spoľahnuacuteť dotaacutecie z tohto fondu a zniacutežiť naacuteklady a naacutesledne aj vyacutešku naacutejomneacuteho pre najpotrebnejšie sociaacutelne skupiny Štaacutetny fond rozvoja byacutevania uacutespešne sluacuteži aj na podporu obnovy bytoveacuteho fondu a zniacuteženia jeho energetickej naacuteročnosti čo je uacuteloha o ktorej piacutešeme na inom mieste
76 Dostupneacute na straacutenke httpswwwzmosskkniznica-zmoshtml
77 Dostupneacute na straacutenke wwwfessk
34
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ako investičneacute byty) a 35 vlastnia stavebneacute bytoveacute druž-stvaacute ktoreacute neboli odkuacutepeneacute počas privatizaacutecie Podielom naacutejomneacuteho byacutevania k byacutevaniu v suacutekromnom vlastniacutectve sa radiacute Slovensko v Euroacutepskej uacutenii na posledneacute priečky Tento podiel maacute vaacutežne sociaacutelno-ekonomickeacute dopa-dy na ekonomickuacute mobilitu a demografickyacute vyacutevoj Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev zna-menaacute obmedzenyacute priacutestup k byacutevaniu pre niacutezko-priacutejmoveacute sku-piny zdravotne postihnutyacutech marginalizovaneacute skupiny ale-bo bezdomovcov Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania zaacutesadne znižuje dostupnosť byacutevania najmauml pre mladyacutech ľudiacute pre ktoryacutech jedinaacute reaacutelna cesta k vlastneacutemu byacutevaniu je hypoteacute-ka ktoraacute je pre časť z nich nedostupnaacute Aj preto až 57 mladyacutech ľudiacute vo veku 25-34 žije so svojimi rodičmi To je jeden z najvyššiacutech podielov v EUacute Ďalšiacutem limitom dostupnosti byacutevania suacute mesačneacute po-platky Podľa dostupneacuteho prieskumu až 78 slovenskyacutech domaacutecnostiacute s niacutezkym priacutejmom vynakladaacute viac ako 40 svoj-ho priacutejmu na naacuteklady spojeneacute s byacutevaniacutem Podľa klasifikaacutecie OECD suacute tieto domaacutecnosti nadmerne zaťaženeacute74 Aj v sku-pine tyacutech ktoriacute majuacute hypoteacuteku 31 vynakladaacute na byacutevanie viac ako 40 svojho priacutejmu Na druhej strane priacutespevok na byacutevanie je na Slovensku obmedzenyacute iba na tyacutech ktoriacute pobe-rajuacute daacutevky v hmotnej nuacutedzi Štaacutet pomaacuteha mladyacutem rodinaacutem doplatkom na splaacutetky hypoteacuteky aby im uľahčil cestu k vlast-neacutemu byacutevaniu Riešeniacutem tejto situaacutecie je zvyacutešenie celkoveacuteho počtu bytov a zvyacutešenie podielu naacutejomnyacutech bytov v troch segmen-toch a) verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania b) podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania postaveneacuteho bytovyacutemi organizaacuteciami s verejnou podporou c) suacutekromneacuteho naacutejom-neacuteho byacutevania Prveacute dva segmenty sa na Slovensku zatiaľ takmer nerozviacutejajuacute Vlaacutedny reformnyacute plaacuten akcentuje na pr-vom mieste naacutejomneacute byty s trhovyacutem naacutejomnyacutem Ide o cha-rakteristickyacute pravicovyacute priacutestup ktoryacute vychaacutedza z toho že trh situaacuteciu s byacutevaniacutem vyrieši Ale progresiacutevne riešenie suacute cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou ktoreacute kladie vlaacutedny dokument na druheacute miesto Ako konkreacutetne chce podporiť ich vyacutestavbu o tom hovoriacute len v naacuteznakoch Naopak riešeniacutem ktoreacute podporujeme je cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou Znamenaacute to najmauml roz-voj verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania a rozvoj podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania ktoreacute treba založiť takmer od začiatku Verejneacute naacutejomneacute byacutevanie vo vlastniacutectve samospraacutev maacute sluacutežiť v prvom rade na pokrytie potrieb sociaacutelne najslabšiacutech skupiacuten Na vyacutestavbu ďalšiacutech dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov
ktoreacute by pokryacutevali potreby mladyacutech rodiacuten a ďalšiacutech skupiacuten obyvateľstva treba podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute mocircžu mať podobu sociaacutelneho podniku byacutevania byto-veacuteho družstva či špeciaacutelnej neziskovej organizaacutecie s licen-ciou Z finančneacuteho hľadiska možno na ich podporu využiť Štaacutetny fond75 rozvoja byacutevania formou vyacutehodnyacutech uacuteverov na podporu vyacutestavby verejnyacutech naacutejomnyacutech bytov doplnenyacutech štaacutetnou dotaacuteciou ktoraacute umožniacute zniacutežiť naacuteklady na vyacutestavbu a tyacutem aj zniacutežiť naacutejomneacute pre najslabšie skupiny v tomto seg-mente naacutejomnyacutech bytov Ako vyacutechodisko pre koncipovanie štaacutetnej bytovej poli-tiky do roku 2030 treba využiť analyacutezu naacutejomneacuteho byacutevania ktoruacute pripravil ZMOS a viacero odporuacutečaniacute ktoreacute z nej vy-plyacutevajuacute76 Rovnako treba využiť aj vyacutesledky projektu Nadaacute-cie Fridricha Eberta bdquoViac dostupneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania na Slovensku Ako na toldquo a odporuacutečania v ňom obsiahnu-teacute77
Medzi vyacutechodiskaacute navrhovaneacute ZMOSom patria okrem inyacutech
a) stanoviť pevnyacute finančnyacute objem určenyacute na podporu vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo vlastniacutectve samospraacutev v štaacutet-nom rozpočte SR b) definovať možnosti projektov verejno-suacutekromneacuteho part-nerstva určenyacutech na riešenie probleacutemov suacutevisiacich so zvy-šovaniacutem počtu dostupnyacutech bytov c) stanoviť percento naacutejomnyacutech bytov v developerskyacutech projektoch napriacuteklad vo vaumlčšiacutech mestaacutech d) postupne vytvoriť siete regionaacutelnych (neziskovyacutech) orga-nizaacuteciiacute ktoreacute by zabezpečovali proces obstaraacutevania naacutejom-nyacutech bytov pre mestaacute a obce v danom regioacutene a poskytova-li by profesionaacutelnu spraacutevu bytov vraacutetane sociaacutelnej praacutecee) podporiť pilotnyacute projekt pre spraacutevcovstvo naacutejomnyacutech by-tov čo pre samostatneacute obce je finančne aj organizačne naacute-ročneacute f) vytvoriť databaacutezu nevyužityacutech a prebytočnyacutech nehnuteľ-nostiacute vo vlastniacutectve štaacutetu a samospraacutevy ktoreacute je možno pre-stavať na naacutejomneacute byacutevanieg) upraviť pravidlaacute pre vyacutepočet naacutejmov v bytoch s regulova-nyacutem naacutejmomh) zmeniť suacutečasnuacute praacutevnu uacutepravu s cieľom zabezpečiť vzaacute-jomnuacute rovnovaacutehu praacutevneho postavenia medzi vlastniacutekom a naacutejomcom pri naacutejme bytu
Z projektu Nadaacutecie Fridricha Eberta suacute to ďalšie vybra-
78 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112
79 Social Enterprises and The Social Economy Going Forward European Commision October 2016
35
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
neacute odporuacutečaniaa) rozšiacuteriť vyacutechodisko štaacutetnej bytovej politiky aby sa dostup-neacute byacutevanie stalo prioritou štaacutetu a samospraacutev a pokryacutevalo nielen niacutezko-priacutejmoveacute a zraniteľneacute skupiny ale aj skupiny so strednyacutem priacutejmomb) podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute podporovaneacuteho a neziskoveacuteho byacutevania ktoryacutech hlavnou naacuteplňou by bola vyacute-stavba a spraacuteva naacutejomnyacutech bytovc) na ich podporu navrhnuacuteť vhodneacute stimulačneacute naacutestroje najmauml s využitiacutem zaacutekona o sociaacutelnom podniku byacutevania78 osobitne preskuacutemať možnosti oživenia naacutejomneacuteho byacutevania prostredniacutectvom byacutevania družstevneacuteho typu d) identifikovať vhodneacute pozemky vo vlastniacutectve štaacutetu a sa-mospraacutev na vyacutestavbu verejneacuteho sociaacutelneho ako aj dostup-neacuteho naacutejomneacuteho byacutevaniae) nahradiť pojem sociaacutelneho byacutevania pojmom podporova-neacuteho byacutevania (resp byacutevania s podporou) ktoryacute vniacutema takeacute-to byacutevanie ako kvalitneacute nesegregovaneacute cenovo dostupneacute byacutevanie reflektujuacutece potreby zraniteľnyacutech skupiacuten a poskytu-juacutece docircstojneacute podmienky na život f) využiť poplatok za rozvoj aj na podporu budovania sociaacutel-nychcenovo dostupnyacutech bytov stanoveniacutem povinnosti v zaacutekone použiť istyacute percentuaacutelny podiel z vyacutenosu poplatku na tento uacutečelg) vypracovať novuacute praacutevnu uacutepravu priacutespevku na byacutevanie a to vyčleneniacutem tohto priacutespevku z pomoci v hmotnej nuacutedzi a určeniacutem jeho vyacutešky a možnostiacute použitia tak aby boli vytvo-reneacute podmienky na udržateľnosť primeraneacuteho byacutevania aj
Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k k lokaacutelnemu (a regio-naacutelnemu) rozvoju prirodzene podporuje rozvoj sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelnych podnikov Expertnaacute skupina o sociaacutelnom podnikaniacute Euroacutepskej ko-misie The Commision Expert Group and Social Entreprene-urship (GECES) v štuacutedii o sociaacutelnych podnikoch79 uvaacutedza 5 pozitiacutevnych priacutenosov sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelneho pod-nikania Z nich suacute najrelevantnejšie nasledovneacute Po prveacute vy-tvorenie a rozvoj kvalitnej inkluziacutevnej praacutece Sociaacutelne podni-ky často operujuacute v pracovne naacuteročnyacutech odvetviach v porovnaniacute s dnes prevažujuacutecimi kapitaacutelovo naacuteročnyacutemi od-vetviami a tyacutem vytvaacuterajuacute vysokyacute počet pracovnyacutech priacuteleži-tostiacute Štuacutedia uvaacutedza že v rokoch 2008-2015 v Španielsku vzniklo 31 tisiacutec sociaacutelnych podnikov ktoreacute vytvorili 210 tisiacutec pracovnyacutech priacuteležitostiacute
pre zraniteľneacute skupinyh) podporiť pilotneacute projekty spolupraacutece štaacutetu a samospraacutevy využiacutevajuacutece princiacutepy Housing first a Rapid re-housing ktoreacute už 20 rokov vykazujuacute v zahraničiacute najvaumlčšiu uacutespešnosť v ukončovaniacute dlhodobeacuteho bezdomovectvai) diskutovať o opatreniach zameranyacutech na zabezpečenie so-ciaacutelnej inkluacutezie a sociaacutelneho mixu vraacutetane využitia skuacutesenos-tiacute z Veľkej Britaacutenie s vyčleneniacutem časti bytov v komerčnyacutech projektoch na naacutejomneacute byacutevaniej) nastaviť podmienky na udržateľnosť naacutejomnyacutech bytov po-čas celej životnosti bytoveacuteho domu Koncepcia štaacutetnej bytovej politiky do roku 2030 by mala priniesť posun v segmente naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev aby boli schopneacute lepšie pokryacutevať by-toveacute potreby najzraniteľnejšiacutech skupiacuten Takisto by mala pri-niesť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute buduacute spolupracovať so samospraacutevami buduacute ziacuteskavať verejnuacute podporu (najmauml formou vyacutehodnyacutech uacuteverov) a ktoryacutech hlavnou naacuteplňou bu-de vyacutestavba a spraacuteva cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov na neziskovom princiacutepe podobne ako je to napr v Rakuacutesku a ďalšiacutech euroacutepskych krajinaacutech Takyacuteto segment na Sloven-sku doteraz neexistuje a mohol by znamenať vyacuteraznyacute posun v počte cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov Aby sa vy-tvorila širšia ponuka v diferencovanej štruktuacutere je možneacute podporiť i vznik segmentu suacutekromneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania s trhovyacutem naacutejomnyacutem iba s nepriamou štaacutetnou podporou zrejme pre ľudiacute s vyššiacutemi priacutejmami
Ako druhyacute priacutenos sociaacutelneho podnikania sa uvaacutedza so-ciaacutelna inkluacutezia a redukcia chudoby Mnoheacute sociaacutelne podniky poskytujuacute služby zraniteľnyacutem osobaacutem uspokojujuacute ich soci-aacutelne potreby v byacutevaniacute zdravotnej starostlivosti v opatrova-teľstve Mnoheacute z nich zamestnaacutevajuacute zdravotne postihnuteacute osoby osoby dlhodobo nezamestnaneacute a pomaacutehajuacute im in-tegrovať sa spaumlť do spoločnosti Ďalšiacutem priacutenosom sociaacutelneho podnikanie je že pomaacuteha-juacute uspokojovať lokaacutelne potreby a takyacutemto spocircsobom rozviacute-jať lokaacutelnu ekonomiku Okrem toho mocircžu zohraacutevať aj docircle-žituacute uacutelohu pri zelenej transformaacutecii a osobitne pri rozvoji tzv repair economy Štuacutedia uvaacutedza že až 77 Euroacutepanov by radšej dalo opraviť svoje produkty ako kupovať noveacute a až 60 by bolo ochotnyacutech si kuacutepiť produkty z druhej ruky Poruchovosť tzv kaziacutetka suacute častokraacutet zabudovaneacute do
35 SOCIAacuteLNY PODNIK AKO NAacuteSTROJ LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
80 Euroacutepska komisia prijala 10 novyacutech pravidiel pre ekodizajn Pozri httpseceuropaeuenergytopicsenergy-efficiencyenergy-la-bel-and-ecodesignregulation-laying-down-ecodesign-requirements-1-october-2019_enredir=1 alebo httpseceuropaeuslovakianewsnew_rules_make_household_appliances_more_sustainable_sk
81 V Euroacutepskej zelenej dohode sa uvaacutedza ako jeden z docircvodov bdquorepair economyldquo zastavenie exportu elektronickeacuteho odpadu do chudobnyacutech štaacutetov Afriky a niektoryacutech aacutezijskyacutech štaacutetov I keď existuje Bazilejskaacute konvencia o riadeniacute pohybu nebezpečnyacutech odpadov cez hranice štaacutetov a ich zneškodňovaniacute a tiež Dohovor z Bamako ktoryacute takyacuteto dovoz do Afriky zakazuje odpad z EUacute sa tam dovaacuteža ako bdquosecond handrdquo tovar Z mi-lioacutenov ton elektroodpadu ktoryacute sa každoročne vyprodukuje v EUacute časť skončiacute v štvrti ghanskeacuteho hlavneacuteho mesta Akkra na najhoršej sklaacutedke na svete Agbogbloshie Na smetiskaacutech v Ghane Nigeacuterii ale i v Pakistane Indii a pod sa z neho tiacute najchudobnejšiacute snažia ziacuteskať aspoň niečo čo by mohli speňažiť Vystavujuacute sa pritom škodlivyacutem uacutečinkom toxickyacutech laacutetok ktoreacute nenapraviteľne poškodzujuacute ich zdravie
82 Pri komunikovaniacute o Euroacutepskej zelenej dohode Komisia uviedla že Akčnyacute plaacuten pre cirkulaacuternu ekonomiku bude zahrnovať opatrenia ktoreacute majuacute podporiť biznis aby ponuacutekal produkty ktoreacute sa dajuacute opraviť Komisia bude obmedzovať plaacutenovaneacute zastaraacutevanie osobitne u elektroniky
83 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112Zaacutekon je prekomplikovanyacute a vieme si predstaviť že skocircr odraacutedza ako podporuje zakladanie sociaacutelnych podnikov
84 Škobla D Kovaacutečovaacute L Ondoš S Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku Bratislava 2018
36
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
produktov dlhodobej spotreby Odborne nazyacutevaneacute plaacuteno-vaneacute zastaraacutevanie inyacutemi slovami naprogramovanie predčas-nej nefunkčnosti zariadenia tyacutem že niektoraacute z jeho suacutečiastok tzv kaziacutetko maacute zaacutemerne kraacutetku životnosť a nedaacute sa nahradiť je podnikateľskou taktikou ako umelo zvyšovať dopyt po svojich vyacuterobkoch Noveacute euroacutepske pravidlaacute pre ekodizajn80 ktoreacute buduacute platiť od marca 2021 pre všetky spotrebiče uvedeneacute na eu-roacutepsky trh majuacute nielen dosahovať predpiacutesanuacute energetickuacute uacutečinnosť ale i zabezpečiť možnosť opravy spotrebičov naacute-hradnyacutemi dielmi Euroacutepske pravidlaacute z hľadiska ochrany zaacuteuj-mov spotrebiteľa a životneacuteho prostredia81 nezašli dostatoč-ne ďaleko a nezakročili proti zabudovanyacutem defektom82 ktoryacutech cieľom je vyvolať nefunkčnosť vyacuterobku ale aspoň čiastočne suacute krokom spraacutevnym smerom Prinesuacute dopyt po opravaacuterenskyacutech službaacutech Opravaacuterenskeacute služby však neexistujuacute (u naacutes zvaumlčša za-nikli po r 1989 boli to napriacuteklad družstvaacute invalidov alebo ineacute samostatneacute prevaacutedzky) alebo suacute neprimerane draheacute Rozvoj opravaacuterenskyacutech služieb by rozšiacuteril ponuku a prispel k ich zlacneniu Mohli by sa stať predmetom podnikania lokaacutel-nych sociaacutelnych podnikov a poskytnuacuteť noveacute pracovneacute priacutele-žitosti Na dopyt po opravaacuterenskyacutech zručnostiach musiacute rea-govať aj vzdelaacutevaciacute systeacutem Slovenskaacute legislatiacuteva ako novuacute formu podnikania uzaacute-konila sociaacutelne podnikanie a sociaacutelny podnik83 Sociaacutelny podnik a podnik so sociaacutelnym dosahom zaacutekon definuje ako podnik vykonaacutevajuacuteci hospodaacutersku činnosť ktorej hlavnyacutem cieľom je napĺňanie verejneacuteho zaacuteujmu (tj poskytovanie spo-ločensky prospešnej služby pre spoločnosť v tom i znevyacute-hodnenyacutem alebo zraniteľnyacutem osobaacutem) alebo napĺňanie ko-munitneacuteho zaacuteujmu (tzv komunitnoprospešnyacute podnik) Hlavnyacutem cieľom sociaacutelneho podniku nie je teda dosa-hovanie zisku a v priacutepade že ho vytvoriacute použije viac ako 50 zo zisku po zdaneniacute na dosiahnutie hlavneacuteho cieľa Zaacutekon si uvedomuje že založenie a fungovanie sociaacutelneho podni-ku ktoreacuteho primaacuternym cieľom nie je zisk si bude vyžadovať pomoc Ustanovuje štyri formy pomoci investičnuacute pomoc (zaacutekon umožňuje poskytovať naacutevratnuacute i nenaacutevratnuacute finanč-
nuacute pomoc) kompenzačnuacute pomoc dotaacutecie a pomoc na pod-poru dopytu Doterajšia prax zakladania sociaacutelnych podnikov na-priek tomu že je ešte kraacutetka ukazuje že sociaacutelne podnika-nie na Slovensku čeliacute mnohyacutem prekaacutežkam legislatiacutevneho fi-nančneacuteho administratiacutevneho znalostneacuteho a ineacuteho charakteru Štuacutedia Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku84 uvaacutedza že pri zakladaniacute sociaacutelneho podniku je docircležitaacute motivaacutecia a naacutepad a potrebnyacute sociaacutelny kapitaacutel ktoreacute však zďaleka nestačia Sociaacutelne podniky suacute zaacutevisleacute na vonkajšom prostrediacute z viaceryacutech hľadiacutesk Vyžadujuacute podporu na lokaacutelnej uacuterovni jed-noduchšie sa zakladajuacute v prostrediacute kde existuje kuacutepna sila alebo kde sociaacutelny podnik sa stane dodaacutevateľom strednyacutech alebo veľkyacutech firiem Zaacutekonom ustanovenaacute forma podpory dopytu po bdquoproduktochldquo sociaacutelneho podnikania je nedosta-točnaacute Opatrenia na podporu sociaacutelneho podnikania by sa mali vzťahovať na rocirczne uacuterovne rozhodovania počnuacutec cen-traacutelnymi orgaacutenmi a nimi vytvorenyacutemi inštituacuteciami až na uacutero-veň krajskyacutech samospraacutev a samozrejme lokaacutelnej samospraacute-vy Prvou prekaacutežkou vzniku sociaacutelneho podniku je nedo-statok finančneacuteho kapitaacutelu Sociaacutelne podniky ktoreacute nie suacute orientovaneacute na zisk ale na dosahovanie určiteacuteho spoločen-skeacuteho cieľa suacute pre financovanie komerčnyacutemi bankami riziko-veacute Finančnaacute pomoc na podporu sociaacutelneho podnikania mu-siacute byť preto odlišnaacute Naacutevratnaacute finančnaacute pomoc by mala byť poskytovanaacute s maumlkkyacutemi uacuteverovyacutemi podmienkami pre ktoruacute by napriacuteklad SZRB mohla vytvoriť osobitnyacute uacuteverovyacute program Nenaacutevratnuacute finančnuacute pomoc by mohli poskytovať samospraacutevne orgaacuteny a granty z euroacutepskych fondov Ako ďalšiacute naacutevrh na podporu sociaacutelneho podnikania uvaacutedza štuacutedia podporu podnikateľskyacutech zručnostiacute Medzi najčastejšie chyacutebajuacutece zručnosti patria schopnosť vytvoriť biznis plaacuten manažment a plaacutenovanie v podnikaniacute marketing a pod Chyacuteba aj lepšie prepojenie služieb zamestnanosti s podporou sociaacutelnych podnikov Sociaacutelnym podnikom za-
85 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
86 Stručnyacute prehľad krokov reformy verejnej spraacutevy je prevzatyacute z Buacutešik J Reformneacute procesy v štaacutetnej spraacuteve In Decentralizaacutecia verejnej spraacutevy Slovenskej republiky ndash otvoreneacute otaacutezky Bratislava 2005 httpslibraryfesdepdf-filesbuerosslowakei04686pdf
37
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
mestnaacutevajuacutecim znevyacutehodnenyacutech zamestnancov by napriacute-klad pomohol kompenzačnyacute priacutespevok pre znevyacutehodneneacute-ho zamestnanca s nižšou produktivitou Chyacuteba poskytovanie pracovneacuteho poradenstva prepojenie sociaacutelnej praacutece a slu-žieb a pod
Slovensko je typickou ruraacutelnou (vidieckou) krajinou s vysokyacutem počtom obciacute v rocircznych veľkostnyacutech kategoacuteriaacutech Podľa P Gajdoša85 suacute obce vyacuteznamnyacute siacutedelnyacute typ ktoryacute tvo-riacute viac ako 97 zo všetkyacutech lokaacutelnych samospraacutevnych cel-kov (miest a obciacute spolu) na Slovensku a kde byacuteva asi 44 jeho obyvateľov Spravovanie uacutezemia po roku 1990 prechaacutedzalo veľkyacute-mi reformnyacutemi zmenami najskocircr v r 1990 sa rozhodlo o obnoveniacute miestnej samospraacutevy a jej oddeleniacute od štaacutetnej spraacutevy V roku 1996 sa uskutočnil druhyacute krok reformy verej-nej spraacutevy keď vzniklo 8 krajskyacutech a 79 okresnyacutech uacuteradov Zaacutekonom č 3022001 Z z bola zriadenaacute samospraacuteva vyš-šiacutech uacutezemnyacutech celkov (samospraacutevnych krajov) Uacutezemnyacute ob-vod samospraacutevneho kraja je zhodnyacute s uacutezemiacutem kraja Na Slo-vensku teda vzniklo 8 samospraacutevnych krajov Vytvoreniacutem druheacuteho stupňa uacutezemnej samospraacutevy boli splneneacute podmienky pre prechod niektoryacutech pocircsobnostiacute z orgaacutenov miestnej štaacutetnej spraacutevy na obce a vyššie uacutezemneacute celky podľa zaacutekona č 4162001 Z z Popri tzv originaacutelnej pocircsobnosti sa na samospraacutevne orgaacuteny preniesli mnoheacute funkcie štaacutetu a v suacutevislosti s tyacutem i majetok štaacutetu a finančneacute zdroje štaacutetu V roku 2003 vlaacuteda SR schvaacutelila Naacutevrh projektu decentralizaacutecie verejnej spraacutevy a v rokoch 2004 a 2005 bo-li schvaacuteleneacute ešte niektoreacute zaacutekony a vykonaacutevajuacutece predpisy upravujuacutece novyacute systeacutem financovania uacutezemnyacutech samo-spraacutev Zrušeniacutem všetkyacutech okresnyacutech uacuteradov a transformaacute-ciou krajskyacutech uacuteradov k 11 2004 integrovanaacute štaacutetna spraacute-va zanikla a vytvorilo sa 9 samostatnyacutech systeacutemov orgaacutenov špecializovanej štaacutetnej spraacutevy 86
Z tohto kraacutetkeho prehľadu je zrejmeacute že suacutečasneacute uspo-riadanie kompetencie financovanie a pod samospraacutevnych celkov sa utvaacuteralo postupne a pre samospraacutevne orgaacuteny to bol i proces postupneacuteho preberania zodpovednosti a učenia sa k samostatneacutemu rozhodovaniu Samospraacutevne orgaacuteny na uacuterovni regioacutenov (krajov) miest a obciacute dnes nie suacute len objektom politiacutek z centra no aspoň do určitej miery i subjektom svojho rozvoja I keď obmedzenyacute-mi naacutestrojmi mocircžu podporovať svoj ekonomickyacute rozvoj Znamenaacute to že na svojej uacuterovni by mali formovať a formujuacute vlastneacute politiky na rozvoj regioacutenu a lokaacutelny rozvoj
Je zrejmeacute že potenciaacutel sociaacutelneho podnikania pre lo-kaacutelny rozvoj nie je zatiaľ ani zďaleka využityacute Mal by sa stať partnerom komunaacutelnych podnikov a dopĺňať ich aktivity pre ktoreacute inštituacutet komunaacutelneho podniku nie je vhodnyacute
Samospraacutevne orgaacuteny suacute aj vyacuteznamnyacutem dodaacutevateľom služieb vo verejnom zaacuteujme ktoryacutemi prispievajuacute k sociaacutelne-mu rozvoju svojho regioacutenu či mesta a obce Miestna uacutezem-naacute samospraacuteva maacute najvaumlčšiacute priamy dosah na zabezpečova-nie verejnyacutech služieb a verejnoprospešnyacutech činnostiacute bdquona miesteldquo ktoreacute zabezpečuje priamo prostredniacutectvom svojich komunaacutelnych podnikov alebo i objednaacutevaniacutem u suacutekromnyacutech dodaacutevateľov služby Zabezpečuje prevaacutedzku verejneacuteho osvetlenia celoplošnuacute zimnuacute uacutedržbu spraacutevu ihriacutesk a športo-viacutesk čistenie verejnyacutech priestranstiev nastavuje odpadoveacute hospodaacuterstvo zabezpečuje teplo a tepluacute vodu v bytovkaacutech a pod Regionaacutelnu a lokaacutelnu rozvojovuacute politiku netreba inter-pretovať ako konkurenta hospodaacuterskej politiky štaacutetu Je vyacute-razom samospraacutevnosti v uacutezemiacute prejavom decentralizaacutecie a ukaacutežkou schopnostiacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy využiacutevať čo najviac originaacutelnych kompetenciiacute Dosah lokaacutelnej rozvojovej politiky zaacutevisiacute od viaceryacutech faktorov od veľkosti obciacute tj od počtu ich obyvateľov a od veľkosti uacutezemia od vzdialenosti od regionaacutelnych centier rozvoja a pod Ďalšiacutemi nemenej docircležityacutemi faktormi je ocho-ta a zaacuteujem samospraacutev kooperovať a integrovať sa tj zaacuteu-jem obciacute kooperovať či integrovať sa na spoločnyacute vyacutekon uacuteloh ktoreacute nie suacute schopneacute zvlaacutednuť izolovane a schopnosť ziacuteskať finančneacute zdroje na spolupraacutecu Prekaacutežkou neraz je praacuteve chyacutebajuacuteca vocircľa lokaacutelnej reprezentaacutecie vykročiť cestou spolupraacutece namiesto pomerne často rozšiacutereneacuteho a doposiaľ preferovaneacuteho individualizmu Rozvoj medziobecnej spolupraacutece maacute pritom priamy dosah na efektiacutevnosť zvyšovanie kvality a rozsah poskyto-vanyacutech verejnyacutech služieb Ovplyvňuje totiž veľkosť lokaacutelne-ho trhu ktoryacute sa kreuje pod tlakom bdquomapyldquo spolupracujuacute-cich samospraacutev a jej intenzita do značnej miery určuje dynamiku lokaacutelneho rozvoja Umožňuje napriacuteklad dosiahnuť uacutespory z veľkosti pri verejnom obstaraacutevaniacute a benefity vo forme in-house zaacutekaziek a často aj poskytnutie služieb kto-reacute by malaacute obec samostatne nebola schopnaacute poskytnuacuteť Viac ako 29-ročneacute skuacutesenosti s miestnou uacutezemnou sa-mospraacutevou ukazujuacute i na ďalšie aspekty prečo je potrebneacute podporovať rozvoj medziobecnej spolupraacutece a v nadchaacute-
36 bdquoOWNERSHIPldquo REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA NA SAMOSPRAacuteVNEJ UacuteROVNI
87 Mesto resp obec prenaacuteša na suacutekromneacuteho partnera finančneacute technickeacute a prevaacutedzkoveacute rizikaacute riziko dostupnosti či dopytu po danej službe či infraštruktuacutere Suacutekromnyacute partner zvyčajne infraštruktuacuteru navrhne postaviacute saacutem financuje a prevaacutedzkuje Toto spojenie podporuje inovatiacutevny priacutestup suacutekromneacuteho sektora a zodpovednuacute kalkulaacuteciu naacutekladov životneacuteho cyklu projektu (napr motivaacutecia využiť pre vyacutestavbu vysokokvalit-neacute materiaacutely ktoreacute vyžadujuacute minimaacutelne naacuteklady na uacutedržbu počas prevaacutedzky a pod) Po ukončeniacute vyacutestavby a začatiacute poskytovania služieb v požadovanej kvalite zadaacutevateľ začne suacutekromneacutemu partnerovi platiť pravidelneacute platby alebo mu umožniacute vyacuteber uacutehrad priamo od konečnyacutech užiacutevateľov alebo tretiacutech straacuten resp sa tieto platby kombinujuacute
88 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
89 httpseuractivsksectiondigitalizacialinksdossiersmart-cities-buducnost-miest-v-europe
38
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
dzajuacutecom obdobiacute presadzovať zavaacutedzanie kriteacuteriiacute pre dotač-neacute scheacutemy s docircrazom na podporu medziobecnej spolupraacute-ce Jednyacutem z nich je aj medziobecnaacute spolupraacuteca ako naacutestroj na formovanie tzv smart regioacutenov či kooperaacutecia pri priacutepra-ve koncepčnyacutech a strategickyacutech dokumentov alebo rozviacuteja-nie medziobecnej spolupraacutece pri podporovaniacute malyacutech a strednyacutech podnikateľskyacutech subjektov v zriaďovateľskej pocirc-sobnosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy Podnikateľskaacute činnosť na samospraacutevnej uacuterovni v riade-niacute samospraacutevnych orgaacutenov pri poskytovaniacute verejnoprospeš-nyacutech služieb nie je dostatočne rozvinutaacute Tak ako sa prijala teacuteza že štaacutet nemaacute čo podnikať na lokaacutelnej uacuterovni sa udo-maacutecnilo že mesto a obec nemaacute podnikať a maacute všetky služby bdquooutsorsovaťldquo do suacutekromneacuteho sektora Lokaacutelny rozvoj vy-žaduje aj rozviacutejať vlastnuacute podnikateľskuacute činnosť prostredniacutec-tvom komunitneacuteho podnikania komunaacutelnych podnikov a v ostatnom čase i sociaacutelnych podnikov V prostrediacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy však nie je potrebneacute hodnotiť zabezpečovanie verejnyacutech služieb fi-nančnyacutem ziskom ale skocircr inyacutemi kategoacuteriami ako kvalita roz-sah efektivita a napokon aj sociaacutelnymi aspektmi činnosti komunitnyacutech hlavne sociaacutelnych podnikov ako napr posky-tovať zamestnanosť v prospech ohrozenyacutech skupiacuten obyva-teľov ľudiacute so zdravotnyacutem hendikepom nedostatočnyacutem vzdelaniacutem alebo ďalšiacutemi objektiacutevnymi barieacuterami ktoreacute ich znevyacutehodňujuacute na klasickom trhu praacutece Teda parametrami ktoreacute suacute relevantneacute pre kvalitu komunitneacuteho života Komunaacutelne podniky určeneacute na zabezpečovanie verej-nyacutech služieb treba hodnotiť aj z hľadiska obslužnosti uacutezemia rozsahu poskytovanyacutech služieb a z hľadiska tvorby a udržia-vania pracovnyacutech miest a nielen z hľadiska dosahovania eko-nomickyacutech ukazovateľov Na druhej strane spaacutejanie viace-ryacutech samospraacutev pri zakladaniacute spoločnyacutech podnikov ktoreacute buduacute tieto služby vykonaacutevať pre viac obciacute naraz umožniacute dosahovanie ich vyššej efektiacutevnosti zjednodušiacute spolufinan-covanie eurofondovyacutech projektov pomocircže rozloženiu riziacutek zlacnie verejneacute obstaraacutevanie a pod Ďalšiacute priacutenos v komunitnom podnikaniacute kooperujuacutecich obciacute sa ponuacuteka v ich dosahu na cenotvorbu v možnostiach spoločneacuteho investovanie do modernizaacutecie v lepšej verejnej kontrole pri disponovaniacute s verejnyacutem majetkom a naacutesledne v zhodnocovaniacute obecneacuteho majetku Komunitneacute podnikanie mocircže priamo no i nepriamo (na-pr cez zvyacutešenuacute zamestnanosť) zvyacutešiť vlastneacute priacutejmy obciacute a pomocirccť zvyšovaniu miery samofinancovania miestnej uacutezemnej samospraacutevy čo v praxi znamenaacute viac finančnyacutech
prostriedkov na vyacutekon originaacutelnych samospraacutevnych funkciiacute a rast disponibilnyacutech zdrojov určenyacutech na vyacutedavkoveacute potre-by suacutevisiace s rozvojom uacutezemia Doplnkovou formou podnikania na ktorom sa podieľa-juacute samospraacutevy je suacutekromno-verejneacute partnerstvo (PPP) PPP projekty mocircžu byť využiacutevaneacute na zabezpečenie verejnej in-fraštruktuacutery (vybudovanie a prevaacutedzkovanie) alebo verejno-prospešnej služby Požiadavky (parametre infraštruktuacutery uacuteroveň poskytovanej služby a pod) definuje samospraacutevny orgaacuten ktoryacute sa podieľa na financovaniacute obvykle postupnyacutem splaacutecaniacutem svojho finančneacuteho podielu Mesto resp obec de-finuje požadovaneacute vyacutestupy projektu ktoreacute by mali byť kvan-tifikovateľneacute a merateľneacute aby sa umožnili monitorovať a hodnotiť vyacutekon suacutekromneacuteho partnera Zodpovednosť za zabezpečenie služby však zostaacuteva uacutelohou mesta resp obce Ak sme kriticky poukazovali na nedostatočnuacute me-dziobecnuacute spolupraacutecu ktoraacute by mala obce posilniť upozor-ňujeme i na to že intenziacutevnejšia by mala byť i kooperaacutecia samospraacutev lokaacutelnej a regionaacutelnej uacuterovne Socioloacuteg Peter Gajdoš v publikaacutecii bdquoAko sa meniacute vidiek na Slovenskuldquo uve-rejnil prieskum vniacutemania vyššiacutech uacutezemnyacutech celkov starosta-mi obciacute Autori prieskumu na zaacuteklade odpovediacute zostavili reb-riacuteček faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute rozvoj v obciach Niet pochyacuteb že podľa štatutaacuternych predstaviteľov obciacute suacute fi-nančneacute možnosti najvyacuteraznejšiacutem faktorom rozvoja obciacute Ďalšie priečky obsadili politickeacute a ekonomickeacute zmeny v štaacute-te Až za celoštaacutetnymi zmenami nasledujuacute ekonomickeacute zme-ny v danom regioacutene Zo stupnice 15 faktorov ovplyvňujuacute-cich rozvoj v obci obsadila regionaacutelna politika až 7 priečku Takeacuteto veľmi niacutezke vniacutemanie dopadu politiacutek vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov je negatiacutevnym signaacutelom o prepojenosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy v regioacutene s pocircsobeniacutem vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov Vaumlčšia spolupraacuteca obidvoch uacuterovniacute samospraacutev mocircže prispieť k vaumlčšej kooperaacutecii susednyacutech obciacute a znižovaniu vnuacutetroregionaacutelnych rozdielov čo mimochodom bolo jedno z očakaacutevaniacute od činnosti samospraacutevnych krajov už pri ich vzni-ku v roku 2002 Spaacutejanie vidieka na baacuteze mikroregioacutenov po-silniacute ich ekonomickuacute silu a ako sme už upozornili vytvaacutera priestor na efektiacutevnejšie zabezpečovanie verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute vraacutetane poskytovania tyacutech služieb ktoryacutech zabezpečovanie je v priacutepade samostatnyacutech obciacute s malyacutem počtom obyvateľov problematickeacute a finančne neuacutenosneacute Medziobecnaacute spolupraacuteca a spolupraacuteca dvoch uacuterovniacute samo-spraacutev im mocircže pomocirccť transformovať sa na bdquosmartldquo regioacuteny a smart mestaacute a smart obce89
39
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č7 Centraacute zdieľanyacutech služieb
Štruktuacutera samospraacutev napovedaacute že pri 2978 samospraacutevach maacuteme 2261 s počtom obyvateľov do 3000 a 1123 do 500 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutev tvoria obce so štatuacutetom mesta 141 samospraacutev 10 miest maacute nad 50000 obyvateľov a 20 miest maacute menej ako 5000 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutevnych celkov tvoria obce 96
Poskytovanie komplexu prenesenyacutech a originaacutelnych kompetenciiacute v malyacutech a najmenšiacutech obciach je pre tieto samospraacutevy často nerealizovateľneacute Vyacutechodisko nie je v rušeniacute obciacute V každej komunite je potrebnyacute bdquoosobnyacute prvyacute kontaktldquo Perspektiacutevou je medziobecnaacute spolupraacuteca Jednou z organizačnyacutech foriem medziobec-nej spolupraacutece suacute tzv centraacute zdieľanyacutech služieb
1) Princiacutep zdieľania sa osvedčil pri spoločnyacutech obecnyacutech uacuteradoch Využitie potenciaacutelu zdieľania je vhodneacute na realizaacuteciu spoločneacuteho vyacutekonu originaacutelnych kompetenciiacute ako aj na zabezpečenie dostupnosti poskytovanyacutech verejnoprospešnyacutech služieb na uacuterovni mikroregioacutenov Bude nevy-hnutneacute odstraacuteniť dlhodobeacute systeacutemoveacute nedostatkov zo strany štaacutetu ktoreacute braacutenia efektiacutevnejšiemu spoločneacutemu realizovaniu preneseneacuteho vyacutekonu štaacutetnej spraacutevy
2) Podpora integrovanyacutech centier zdieľanyacutech služieb Pilotnyacute projekt pre zriadenie tzv Centier zdieľanyacutech služieb a ich naacuteslednaacute aplikaacutecia na uacuteroveň mikroregioacutenov suacute ideaacutelnym spocircsobom nastavenia systematickej podpory medziobecnej spolupraacutece
3) Podpora princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo Podporou spoločnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniacute na uacuterovni mikroregioacutenov a spoločneacuteho vyacutekonu verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute sa mocircžu dosiahnuť bdquouacutespory z rozsahuldquo ktoreacute pomocircžu ekonomike participujuacutecich mikroregioacutenov 4) Zavedenie legislatiacutevnej povinnosti samospraacutev integrovať vybraneacute časti svojej agendy pod spoločnyacute vyacutekon v raacutemci tzv Centier zdieľanyacutech služieb
Po pilotnom testovaniacute integraacutecie časti agendy pre spoločnyacute vyacutekon a odstraacuteneniacute nedostatkov zistenyacutech v pilotnyacutech centraacutech bude nevyhnutneacute rozšiacuteriť tzv Centraacute zdieľanyacutech služieb na celoplošnuacute uacuteroveň s minimali-zaacuteciou riziacutek vyplyacutevajuacutecich zo soliteacuterstva ktoreacute by obmedzilo dosahovanie očakaacutevanyacutech bdquouacutespor z rozsahuldquo personaacutelneho obsadenia funkčnosti udržateľnosti aj predpokladu napĺňania princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo
5) Podpora porovnaacutevania a princiacutepov benchmarkingu Pri pilotnom zriadeniacute tzv Centier zdieľanyacutech služieb bude potrebneacute aplikovať na ich činnosť naacutestroje ben-chmarkingu pretože spoločneacute porovnaacutevanie pomocircže pri odstraňovaniacute individuaacutelnych pochybeniacute a pomocircže zefektiacutevniť spoločnyacute vyacutekon agendy
6) Systematickaacute podpora medziobecnej spolupraacutece na baacuteze verejnoprospešnyacutech činnostiacute Mestaacute a obce majuacute zaacutekonnuacute povinnosť vykonaacutevať verejnoprospešneacute činnosti Mnoheacute z nich je efektiacutevnejšie realizovať spoločne na uacuterovni viaceryacutech spolupracujuacutecich obciacute Tyacutemto priacutestupom samospraacutevy ziacuteskajuacute priamy dosah na cenotvorbu na rozsah a kvalitu zabezpečujuacutecich služieb dosahujuacute vyššiu efektiacutevnosť a to aj pri využiacutevaniacute Euroacutepskych investičnyacutech a štrukturaacutelnych fondov
7) Integraacutecia elektronickyacutech služieb a budovanie lokaacutelneho eGovernmentu Podpora budovania tzv lokaacutelneho eGovernmentu kde bude z jedneacuteho centraacutelneho bodu zabezpečovanaacute taacuteto agenda pre samospraacutevy na uacuterovni mikroregioacutenu pomocircže využiť limitovanyacute odbornyacute potenciaacutel pre viacero samospraacutev naraz
8) Podpora koordinovaneacuteho rozvoja uacutezemia Využitie odborne zdatneacuteho personaacutelu pre projektovyacute manažment na uacuterovni viaceryacutech samospraacutev v prostrediacute mikroregioacutenu je priestor na to aby samospraacutevy uacutezko prepojeneacute a vzaacutejomne spolupracujuacutece dokaacutezali pripravo-vať a implementovať projekty pri ktoryacutech sa spolupraacutecou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresova-nyacutech samospraacutev znižuje miera riziacutek spojenyacutech s udržateľnosťou a zaacuteroveň vytvaacutera platforma na vlastnyacute pro-jektovyacute manažment
4 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A FIŠKAacuteLNE REFORMY
90 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
91 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
92 Dovozne naacuteročnyacute slovenskyacute export je zaacutevislyacute od riadne fungujuacutecej zahraničnej dodaacutevateľskej siete ktoraacute bola v prvej vlne čiastočne naru-šenaacute Preto sa hovorilo nielen o kriacuteze na strane dopytu no i na strane ponuky V druhej vlne pre ťažkosti s dovozom niektoryacutech komponentov ohlaacutesila už obmedzenie vyacuteroby automobilka Kia
93 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
94 Strednodobaacute predikcia 2 štvrťrok NBS 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_PublikaciePREDIK2020protectedP2Q-2020pdf Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020 httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyprogram-stabilityprogram-stabilityhtml Eurostat revidoval uacutedaj dlhu za r 2019
40
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-202390 predpokladal dvojmesačneacute trvanie pandeacutemie Me-dzityacutem nastuacutepila jej druhaacute vlna s čiastočne negatiacutevnejšiacutem dopadom na niektoreacute segmenty podnikateľskeacuteho sektora ako i služieb poskytovanyacutech vo verejnom zaacuteujme (zdravot-niacutectvo verejnaacute doprava a pod) Vzhľadom na to že počas prvej vlny sa vlaacutedy a podnikateľskaacute sfeacutera a ostatneacute segmen-ty spoločnosti naučili na ňu reagovať nie suacute očakaacutevania až natoľko negatiacutevne ako v prvej vlne Index PMI v eurozoacutene (Manufacturing Purchasing Managerslsquo Index ktoryacute meria uacuteroveň naacutekupu v priemysle a pokiaľ je nad 50 indikuje jeho rast) k 1 oktoacutebru 2020 je nad uacuterovňou 50 (537) hoci v apriacuteli klesol na 334 Je však predčasneacute predpovedať akaacute bude jeho uacuteroveň a uacuteroveň inyacutech indikaacutetorov očakaacutevaneacuteho rastu (poklesu) v nasledujuacutecich mesiacoch a ako sa to odraziacute na jednotlivyacutech faktoroch rastu exporte konečnej spotrebe domaacutecnostiacute a investiacuteciaacutech Investiacutecie suacutekromneacuteho sektora buduacute zrejme hlboko poddimenzovaneacute Odhaduje sa že fixneacute investiacutecie v r 2020 klesnuacute o takmer dvojciferneacute čiacuteslo a približne o toľko aj export 91 Dĺžka a rozsah druhej vlny suacute hlavnyacutem faktorom neis-toty pri odhadoch kedy a v akom rozsahu sa obnovia uka-zovatele exportu konečnej spotreby domaacutecnostiacute a suacutekrom-nyacutech investiacuteciiacute Koronakriacuteza nie je však jedinyacutem faktorom
Po skončeniacute suacutečasnej koronakriacutezy buduacute podľa MF SR verejneacute financie čeliť vyacutezve dlhodobej udržateľnosti a nut-nosti fiškaacutelnej konsolidaacutecie tj nutnosti znižovania deficitu
neistoty Na zaacutekladnyacutech ekonomickyacutech ukazovateľoch sa odraziacute politika vlaacutedy SR a v miere ako sme zaacutevisliacute od expor-tu zahraničnyacute dopyt a priacutepadne i ponuka 92
V roku 2020 sa predpokladaacute pokles HDP o 67 HDP v nasledujuacutecom roku rast o 55 HDP Napriek opatreniam vlaacutedy ktoreacute zmierňujuacute rast nezamestnanosti sa v roku 2020 zaznamenal prudkyacute pokles zamestnanosti a miera neza-mestnanosti sa iba postupne bude dostaacutevať na predkriacutezovuacute uacuteroveň Uacuteroveň zamestnanosti bude zaacutevisieť i od modelu zelenej a digitaacutelnej transformaacutecie Podľa NBS deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 82 HDP93 Program stability MF SR predpokladaacute deficit na uacuterovni 84 HDP a Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na roky 2021- 2023 až 968 HDP Docircvodom je vyacuteraznyacute po-kles daňovo-odvodovyacutech priacutejmov v docircsledku poklesu HDP a fiškaacutelne naacuteklady opatreniacute na stabilizaacuteciu ekonomiky V roku 2021 sa očakaacuteva deficit na uacuterovni 744 HDP Rast deficitu sa odraziacute na zvyacutešenom dlhu štaacutetu Kyacutem ku koncu roka 2019 dosiahol dlh štaacutetu hodnotu 485 HDP a čistyacute dlh iba 43 2 HDP94 v tomto roku dlh mocircže naraacutesť tesne nad hranicu 60 HDP (podľa MF SR až na uacuteroveň 612 HDP) Odhady na nasledujuacutece roky suacute podľa Naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na uacuterovni 65 HDP a v roku 2023 až 694 HDP
verejnyacutech financiiacute a zadlženosti štaacutetu Na dodržanie euroacutep-skych fiškaacutelnych pravidiel je potrebneacute podľa maacutejoveacuteho Programu stability prijať konsolidačneacute opatrenia vo vyacuteške
41 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNYacuteCH FINANCIIacute
95 Je to zhruba uacuteroveň pomoci SR z euroacutepskeho Fondu obnovy na čerpanie ktoryacutech maacute vlaacuteda predložiť Naacuterodnyacute plaacuten obnovy a odolnosti odsuacutehlasenyacute Bruselom do 30 apriacutela 2021
41
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
11 miliardy v roku 2021 až 34 miliardy v roku 2023 Podľa oktoacutebroveacuteho naacutevrhu MF SR by mal deficit klesnuacuteť z -744 HDP v roku 2021 až na uacuteroveň vyrovnaneacuteho rozpočtu v roku 2023 To by si vyžiadalo prijatie konsolidačnyacutech opat-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia okrem dodržania euroacutepskych pravidiel a uacutestavneacuteho zaacutekona o rozpočtovej zodpovednosti maacute zabezpečiť udržanie vysokeacuteho ratingu slovenskeacuteho dlhu ratingovyacutemi agentuacuterami docircvery finančnyacutech trhov a v docirc-sledku toho niacutezke uacuteroky na financovanie naacutešho kraacutetko i dl-hodobeacuteho dlhu Fiškaacutelna konsolidaacutecia je vo všeobecnosti naacutestrojom makroekonomickej stability no tuacuteto uacutelohu neplniacute vždy Docirc-ležiteacute je okrem jej rozsahu i tempo realizaacutecie ako na to spraacutevne upozornil vlaacutedny materiaacutel Pokiaľ v nasledujuacutecich štvrťrokoch bude pretrvaacutevať recesia resp iba veľmi niacutezky rast uryacutechľovanie fiškaacutelnej konsolidaacutecie mocircže mať za naacutesle-dok prehlbovanie recesie analogicky ako tomu bolo po fi-nančnej a ekonomickej kriacuteze 20082009 Mocircže hroziť že budeme mať novuacute ldquoVeľkuacute recesiuldquo ndash v rozmedziacute niekoľkyacutech rokoch po tej predchaacutedzajuacutecej a podmienky na fiškaacutelnu kon-solidaacuteciu sa ešte zhoršia Docircležiteacute bude preto spraacutevne nastavenie rozsahu i tempa fiškaacutelnej konsolidaacutecie Pokiaľ by nastalo zotavenie hospodaacuterstva v podobe bdquoVldquo tj prebehlo by ryacutechlo pod-mienky pre fiškaacutelnu konsolidaacuteciu by mohli byť priaznivejšie Vypuknutie druhej vlny v niektoryacutech štaacutetoch EUacute v rozsahu vaumlčšom ako bola prvaacute vlna robiacute takyacuteto obrat maacutelo pravde-podobnyacutem a je možneacute skocircr predpokladať že budeme čeliť nepriazniveacutemu scenaacuteru hospodaacuterskeho vyacutevoja v tvare U
Fiškaacutelna konsolidaacutecia na strane vyacutedavkov pravicovyacutech vlaacuted je zameranaacute zvyčajne na znižovanie vyacutedavkov do soci-aacutelnej sfeacutery ako bdquoneefektiacutevnychldquo vyacutedavkov (napr zvyšovanie adresnosti sociaacutelnych daacutevok a štaacutetnej podpory podmieňo-vanie sociaacutelnych daacutevok praacutecou napr daacutevok v hmotnej nuacutedzi nuacutetenou praacutecou a pod) ako i na bdquoreformyldquo v poskytovaniacute služieb vo verejnom zaacuteujme (obmedzenie vyacutedavkov vo vzdelaacutevacom systeacuteme ako napr naacutesilneacute rušenie resp zlučo-vanie škocircl zvyšovanie spoluuacutečasti pacienta na zdravotnej starostlivosti okrem spoplatňovania i privatizaacutecia zdravot-niacutectva a pod) Okrem toho fiškaacutelna konsolidaacutecia byacuteva previazanaacute s tlakom na zmrazovanie miezd a prepuacutešťanie vo verejnom sektore (plaacutenovaneacute v buduacutecom roku na uacuterovni 5) na spo-malenie zvyšovania minimaacutelnej mzdy resp s pokusmi pre-
reniacute dokonca až v objeme 6 mld eur95 Materiaacutel ale uvaacutedza bdquoTakaacuteto prudkaacute fiškaacutelna reštrikcia by mala zaacutevažneacute devastač-neacute uacutečinky na ekonomiku i celuacute spoločnosť vraacutetane sociaacutelne-ho zmieru a politickej stabilityldquo
sadiť regionaacutelnu či odvetvovuacute minimaacutelnu mzdu v snahe bdquoušetriťldquo pre podnikateľov ale aj s tlakom na nižšiu ochranu zamestnanca a ohrozenie sociaacutelneho partnerstva ( u naacutes ne-funkčnosť tripartity) a pod Riziko opatreniacute ktoreacute majuacute ne-gatiacutevny dopadu na kuacutepyschopnyacute dopyt sektora domaacutecnostiacute je v tom ndash osobitne ak sa tyacuteka obmedzenia dopytu po do-maacutecej produkcii a službaacutech že buduacute recesiu predlžovať Aj keď pre exportne orientovaneacute slovenskeacute hospodaacuterstvo (o tom na inom mieste) bude docircležityacute vonkajšiacute dopyt bez pod-pory domaacuteceho suacutekromneacuteho dopytu sa z nej ťažko dosta-neme von Fiškaacutelna konsolidaacutecia sa nemocircže preto odohrať iba v rovine štaacutetneho rozpočtu resp rozpočtu všeobecnej vlaacutedy (rozpočtu verejnej spraacutevy) Jej uacutespech bude primaacuterne zaacutevi-sieť od toho či sa podariacute transformovať doterajšiacute sociaacutel-no-ekonomickyacute model rozvoja na novyacute model ktoreacuteho nos-neacute piliere buduacute diverzifikovanaacute štruktuacutera slovenskej ekonomiky environmentaacutelna a digitaacutelna transformaacutecia pod-pora lokaacutelneho rozvoja a solidaacuterna spoločnosť (časti 1 2 3 a 6 tejto štuacutedie) Podľa Programu stability fiškaacutelna konsolidaacutecia maacute viesť k zniacuteženiu vysokeacuteho rizika dlhodobej udržateľnosti verej-nyacutech financiiacute Aby sa to podarilo dosiahnuť bude podľa vlaacute-dy potrebnaacute kombinaacutecia postupneacuteho znižovania deficitu a docircchodkovej reformy Podoba docircchodkovej reformy je za-tiaľ naznačenaacute iba veľmi stručne napr sa chce presadiť na-viazanosť veku na odchod do docircchodku na strednuacute dĺžku života zastaviť indexaacuteciu minimaacutelneho docircchodku Nič sa nedozvedaacuteme o udržateľnosti 1 piliera docircchodkoveacuteho sys-teacutemu tj Sociaacutelnej poisťovne za podmienky zachovania au-tomatizmu zvyšovania odvodoveacuteho percenta do II pilieru pri znovuzavedeniacute povinnosti na vstup do II piliera a naj-novšie i vyčlenenia osobitneacuteho fondu z prostriedkov odvaacute-dzanyacutech do Sociaacutelnej poisťovne na kurzarbeit Udržateľnosť verejnyacutech financiiacute bude zaacutevisieť i od udr-žateľnosti financovania v zdravotniacutectve Transformaacutecia ne-mocniacutec na as ako naacutestroj na zamedzenie rastu ich zadlže-nosti sa neosvedčila a navrhuje sa novyacute naacutestroj - dlhovaacute brzda Pri podfinancovaniacute zdravotniacutectva a jeho vysokej skrytej zadlženosti to na hospodaacutereniacute nemocniacutec nič nezme-niacute Bude sa treba vraacutetiť k zaacutekazu zisku zdravotnyacutech poisťovniacute
411 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA AKO A AKYacuteM TEM-POM
96 Takyacuteto bol naacutevrh Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu ktoryacute schvaacutelila vlaacuteda SR v rokoch 1 Dzurindovej vlaacutedy Vyhlaacutesenie o hospodaacuterskej politike (Na uacutečely programu SMP s Medzinaacuterodnyacutem menovyacutem fondom) Materiaacutel na rokovanie vlaacutedy 1482001 28 Marca 2001
97 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
98 IMK navrhuje pravidlo na vyacutedavkoveacute stropy na neinvestičneacute vyacutedavky okrem cyklickyacutech vyacutedavkov ako suacute napr podpora v nezamestnanosti a niektoreacute ineacute sociaacutelne vyacutedavky pre vysoko zadlženeacute štaacutety a na investičneacute vyacutedavky použiť tzv zlateacute pravidlo Zlateacute pravidlo znamenaacute že investiacute-cie by sa mali financovať na dlh Medzi takto financovaneacute investiacutecie nezahrňuje iba tradične chaacutepaneacute investiacutecie do infraštruktuacutery a pod ale aj investiacutecie do ľudskeacuteho kapitaacutelu ako do vzdelania a pod Proposal for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
99 Supiot Alain La Gouvernance par les nombres Cours au Collegravege de France (2012-2014) Paris 2015
42
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
412 FIŠKAacuteLNA DISCIPLIacuteNA AKO NAacuteSTROJ KON-SOLIDAacuteCIE
alebo k modelu zdravotneacuteho poistenia ktoryacute bude zahrno-vať transformaacuteciu VŠZP na neziskovuacute inštituacuteciu a suacutekrom-nyacutech zdravotnyacutech poisťovniacute na doplnkoveacute zdravotneacute pois-ťovne96
Vlaacuteda maacute v uacutemysle reviacuteziu reformy verejnej spraacutevy Taacute by nemala prebehnuacuteť bez docirckladnej analyacutezy jej suacutečasneacuteho fungovania Lokaacutelny rozvoj ktoryacute presadzujeme ako docircleži-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia navrhovanaacute vlaacutednymi materiaacutelmi kladie neprimeranyacute docircraz na vyacutedavkovuacute straacutenku rozpočtu Do riadenia financiiacute chce zaviesť viacročneacute vyacutedavkoveacute stro-py a chce posilniť princiacutep Hodnoty za peniaze Zavedeniacutem zaacutekonnej povinnosti reviacutezie vyacutedavkov by sa reviacutezia stala in-tegraacutelnou suacutečasťou rozpočtoveacuteho procesu uvaacutedza97 Niektoreacute z ďalšiacutech naacutevrhov vlaacutedy ako zlepšiť rozpočto-vuacute discipliacutenu a predviacutedateľnosť ako napr transparentnosť rozpočtu (priacuteprava rozpočtu na rok 2021 bola nielen uacuteplne netransparentnaacute ale pri jeho priacuteprave uacuteplne absentovala uacuteloha tripartity) funkčneacute trojročneacute rozpočtovanie a pod suacute žiaduacutece Treba však dodať že princiacutep Hodnoty za peniaze bol zabudovanyacute v programovom rozpočtovaniacute a viacročneacute rozpočtovanie ako i rozpočtovanie pre celuacute verejnuacute spraacutevu boli suacutečasťou reformy fiškaacutelneho manažmentu na prelome konca 90 rokov a začiatkom 21 storočia ale sa buď využiacute-vali formaacutelne alebo sa ignorovali uacuteplne Inak je to ale s vyacute-davkovyacutemi stropmi Navrhuje ich vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko ako nielen naacutestroj na udržanie vyacutedavkov rozpoč-tu ale aj ako naacutestroj posilnenia proticyklickej funkcie verej-nyacutech financiiacute Viacročneacute vyacutedavkoveacute stropy mocircžu v čase vy-sokeacuteho hospodaacuterskeho rastu pocircsobiť proti jeho nadmerneacutemu prehriatiu no v čase recesie naopak predstavujuacute vyacuteraznyacute procyklickyacute naacutestroj tj pocircsobia jednostranne iba v jednom smere Obmedzujuacute zvyacutešenie vyacutedavkov ktoreacute by mali po-mocirccť dostať sa z recesie ako napriacuteklad vyacutedavky do infraš-truktuacutery na podporu podnikania alebo do sociaacutelnych slu-žieb Vyacutedavkoveacute stropy nie suacute teda naacutestrojom
tyacute faktor transformaacutecie nielen slovenskeacuteho hospodaacuterstva ale i demokratizaacutecie spoločnosti sa nebude mocirccť zabezpe-čiť bez novyacutech zdrojov Časť z nich by sa mohla ziacuteskať z lo-kaacutelnych daniacute vraacutetane inak nastavenej dane z nehnuteľnostiacute a z daňoveacuteho mixu pre samospraacutevy ktoryacute by bol menej citlivyacute na konjunktuacuterne vyacutekyvy a zaacuteroveň by zabezpečoval vyššie priacutejmy
proti-cyklickosti Naacutestrojom proticyklickeacuteho vyacutevoja suacute auto-matickeacute stabilizaacutetory zabudovaneacute v rozpočte ako dane a sociaacutelne vyacutedavky reagujuacutece na rastpokles hospodaacuterstva napr daň z priacutejmov (progresiacutevne zdanenie) podpora v neza-mestnanosti (aj kurz arbeit) a je potrebneacute ich uacutelohu posilňo-vať a nie redukovať98
Vyacutedavkoveacute stropy suacute diskutabilneacute i z hľadiska udržiava-nia demokratickyacutech princiacutepov spoločnosti Oslabujuacute rozho-dovanie parlamentu ako demokraticky zvolenej inštituacutecie a posilňujuacute postavenie technokratickeacuteho rozhodovania (napr zaacutevermi uacutetvaru Hodnota za peniaze by sa mali bdquoriadiťldquo minis-tri preceňujuacute sa zaacutevery Rady pre rozpočtovuacute zodpoved-nosť ktoraacute nemaacute žiadnu politickuacute zodpovednosť a pod) Napriek tomu že si vaacutežime a rešpektujeme expertneacute naacutezory odmietame neoliberaacutelnu koncepciu technokratmi bdquoobme-dzenej demokracieldquo Vyacutedavkoveacute stropy mocircžu byť okrem toho brzdou akeacute-koľvek reštrukturalizačneacuteho uacutesilia a reforiem ktoreacute sa neza-obiacutedu bez dodatočnyacutech vyacutedavkov Mocircžu sa tak stať aj brz-dou environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie a prispieť k sociaacutelnej degradaacutecii99 Zmluva o stabilite koordinaacutecii a spraacuteve v hospodaacuterskej a menovej uacutenii skraacutetene nazyacutevanaacute fiškaacutelny pakt je medzinaacute-rodnaacute zmluva ktoraacute sa stala uacutečinnou k 1 januaacuteru 2013 Taacuteto zmluva požaduje aby rozpočet verejnej spraacutevy bol vyrovna-nyacute alebo v prebytku podľa definiacutecie uvedenej v zmluve Okrem pravidiel o skoro vyrovnanom rozpočte automatic-kom mechanizme na spustenie korekčnyacutech opatreniacute posta-veniacute ECJ atď požiadavkou bola jej transpoziacutecia do naacuterodnej
100 Private Sector Debt in GDP httpsstatsoecdorgindexaspxqueryid=34814 NBS uvaacutedza inyacute uacutedaj o zadlženosti suacutekromneacuteho sektora Podľa nej v poslednom štvrťroku bola na uacuterovni 934 HDP (Tento uacutedaj pravdepo-dobne nezahrnuje dlh sektora domaacutecnostiacute) Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
101 httpsdataoecdorghhahousehold-debthtm
102 Spraacuteva o finančnej stabilite NBS maacutej 2020
103 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf NBS neskocircr spriacutesnila limit pre maximaacutelny podiel splaacutetok k priacutejmu zniacuteženeacutemu o životneacute minimum (DSTI) z 80 na 60 a avizovala že bude postupne spriacutesňovať uplatňovanie vyacutenimiek z tohto pravidla
104 Po oktoacutebrovom zasadnutiacute Riadiaceho vyacuteboru ECB Cristine Lagarde zdocircraznila že vyacutehľad eurozoacuteny zostaacuteva neistyacute a rizikaacute suacute staacutele skocircr smerom nadol ndash hlavne z docircvodu epidemiologickyacutech riziacutek Naďalej suacute preto veľmi potrebneacute dostatočneacute monetaacuterne a fiškaacutelne stimuly ktoreacute podporujuacute ekonomickyacute rast inflaacuteciu a trhy praacutece v eurozoacutene Erste Group Research Tyacuteždennyacute prehľad 20 10 2020
105 bdquoHlavnyacutem cieľom Euroacutepskeho systeacutemu centraacutelnych baacutenk ďalej len bdquoESCBldquo je udržať cenovuacute stabilitu Bez toho aby bola dotknutaacute cenovaacute stabilita ESCB podporuje všeobecneacute hospodaacuterske politiky v Uacutenii so zaacutemerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Uacutenie ako suacute vymedzeneacute v člaacutenku 3 Zmluvy o Euroacutepskej uacuteniildquo Konsolidovaneacute znenie zmluvy o Euroacutepskej uacutenii a zmluvy o fungovaniacute Euroacutepskej uacutenie Člaacutenok 127 paragraf 1
43
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
legislatiacutevy do jedneacuteho roka Predčasne z iniciatiacutevy vtedajšej vlaacutedy a za podpory vtedajšej opoziacutecie (Smer-SD) bol prijatyacute uacutestavnyacute zaacutekon o rozpočtovej zodpovednosti s uacutečinnosťou od 1 marca 2012 tj o dva roky skocircr ako to bolo potrebneacute
Ako sme už uviedli podľa odhadu Ministerstva financiiacute SR stuacutepne verejnyacute dlh zo 48 resp 485 HDP (revidova-neacute Eurostatom) v roku 2019 na 612 v roku 2020 a bude raacutesť aj ďalej Cieľom finančnej konsolidaacutecie je zastaviť rast dlhu štaacutetu Toto snaženie nemocircže iacutesť na uacutekor rastu zadlže-nosti suacutekromneacuteho sektora osobitne sektora domaacutecnostiacute Kyacutem dlh štaacutetu v r 2019 bol na uacuterovni 485 HDP dlh suacutek-romneacuteho sektora dosahoval 135 HDP a nad 100 sa po-hybuje už od r 2009100 Dlh sektora domaacutecnostiacute dosiahol 81 disponibilneacuteho priacutejmu v r 2019101
V priebehu roka 2019 sa postupne spomalil rast uacuteve-rov v suacutekromnom sektore i v sektore domaacutecnostiacute Najdyna-mickejšie raacutestli uacutevery domaacutecnostiacute na nehnuteľnosti a ich rast bol stabilnyacute i počas koronakriacutezy102 Uvaacutedza sa že Slovensko je euroacutepskym liacutedrom v tempe rastu novyacutech pocircžičiek sektora domaacutecnostiacute Udržanie suacutečasneacuteho tempa rastu zadlženosti v dlhodobom horizonte mocircže zvyacutešiť dlhy slovenskyacutech domaacutec-nostiacute zo suacutečasnyacutech 40 HDP (v ČR 31 HDP) až nad 100 HDP Pritom najhoršiacute scenaacuter rastu vlaacutedneho dlhu SR v r 2021 Rady rozpočtovej zodpovednosti je pod 80 HDP najlepšiacute nad 45 HDP Rast uacuteverov na nehnuteľnosti je odrazom politiky štaacute-tu ktoraacute nepodporuje naacutejomneacute byacutevanie a vyvolaacuteva vysokyacute dopyt po hypotekaacuternych uacuteveroch a tyacutem generuje tzv dlho-veacute otroctvo Niacutezka priacutejmovaacute uacuteroveň domaacutecnostiacute ich nuacuteti čerpať spotrebiteľskeacute uacutevery Pokles tyacutechto uacuteverov sa zazna-menal iba počas koronakriacutezy a odraacuteža rastuacutecu neistotu do-maacutecnostiacute do buduacutecnosti
Okrem toho tento zaacutekon bol postavenyacute tak že sa ukaacutezal ako neprimerane tvrdaacute kazajka pre rast pre efektiacutevne manažo-vanie dlhovej služby a pre riešenie naacutesledkov kriacutezy akou je aj koronakriacuteza Korektuacutera tohto zaacutekona je preto nevyhnutnaacute
Investiacutecie do naacutejomneacuteho byacutevania a priacuteslušnej infraš-truktuacutery sa musia stať naacutestrojom sociaacutelne udržateľneacuteho roz-voja Mocircžu zaacuteroveň prispieť k reštrukturalizaacutecii hospodaacuter-stva a k posilneniu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja Je otaacutezne či NBS nemala promptnejšie reagovať na nežiaduci trend zadlžovanie domaacutecnostiacute Uacuteprava limitu pomeru uacuteveru a jeho zabezpečenia (LTV) a zavedenie limitu na pomer cel-kovej zadlženosti k priacutejmu spotrebiteľa (tzv DTI) boli zave-deneacute od 1 7 2019 ale napriek tomu uacutevery domaacutecnostiam v prvyacutech mesiacoch roka raacutestli rovnakyacutem tempom103
V časoch kriacutezy a recesie je akuacutetnejšie ako v obdobiacute sta-bilneacuteho hospodaacuterskeho vyacutevoja koordinovať fiškaacutelnu politiku vlaacutedy s politikou centraacutelnej banky104 Do určitej miery to pla-tiacute i v našom priacutepade keď zodpovednosť za menovuacute politiku je na ECB Vo všeobecnosti je neefektiacutevne ak menovaacute poli-tika ide v jednom smere a fiškaacutelna v smere opačnom (napr fiškaacutelna politika je reštriktiacutevna a menovaacute expanziacutevna alebo naopak) Okrem toho maacute každaacute z politiacutek iba obmedzeneacute uacutečinky a je preto docircležiteacute kombinovať uacutečinky obidvoch Pri-pomeňme si obdobie Veľkej recesie keď ECB upozorňova-la že je potrebneacute aby opatrenia proti recesii prijiacutemali aj vlaacute-dy Analogickaacute situaacutecia vznikaacute v suacutečasnosti keď opatrenia na pomoc proti kriacuteze a možnej recesii ktoraacute ju mocircže nasle-dovať treba koordinovať Vyacutechodiskom koordinaacutecie musiacute byť bdquodvojityacute mandaacutetldquo NBS ako suacutečasti ESCB105 Uacutečasť guverneacutera na rokovaniach vlaacutedy a pripomienko-vanie vlaacutednych materiaacutelov by mali byť doplneneacute o reciproč-
413 KOORDINAacuteCIA FIŠKAacuteLNEJ POLITIKY A POLITIKY NBS
106 Spraacuteva o finančnej stabilita NBS maacutej 2020 upozorňuje na rizikaacute spojeneacute s predlžovaniacutem splatnosti uacuteverov na byacutevanie a osobitne na feno-meacuten poskytovania uacuteverov so splatnosťou po dosiahnutiacute docircchodkoveacuteho veku na sektor domaacutecnostiacute i bankovyacute sektor
107 httpswwwecbeuropaeuecborgaclimatehtmlindexenhtml
108 Guverneacuter Naacuterodnej banky Slovenska Peter Kažimiacuter pri tejto priacuteležitosti povedal bdquoSom hrdyacute že sa Naacuterodnaacute banka Slovenska stala suacutečas-ťou koaliacutecie odhodlanyacutech Ekologicky udržateľnaacute buduacutecnosť bude zaacutevisieť od toho ako dokaacutežeme spravovať rizikaacute a mobilizovať kapitaacutel pre zeleneacute a niacutezkouhliacutekoveacute investiacutecieldquo Aj Naacuterodnaacute banka Slovenska sa zapaacuteja do celosvetoveacuteho boja proti zmene kliacutemy Tlačovaacute spraacuteva NBS 21 11 2019 httpswwwnbsskskinformacie-pre-mediatlacove-spravyspravy-vseobecnedetail-tlacovej-spravy_aj-narodna-banka-sloven-ska-sa-zapaja-do-celosvetoveho-boja-proti-zmene-klimy
109 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
110 httpswwwecbeuropaeupressprdate2020htmlecbpr200318_1~3949d6f266enhtmlV raacutemci programu PEPP mocircže centraacutelna banka realizovať naacutekupy štaacutetnych dlhopisov a okrem toho mocircže kupovať aj kraacutetkodobeacute pokladničneacute poukaacutežky ktoreacute predtyacutem nespadali do jej programu naacutekupu aktiacutev Tieto kroky ECB umožňujuacute realizovať naacutekupy vo vaumlčšom rozsahu a centraacutel-na banka tyacutem pomaacuteha v stabilizaacutecii vyacutenosov a spreadov na štaacutetnych dlhopisoch
44
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
42 ROZPOČET AKO NAacuteSTROJ SOCIAacuteLNE A ENVIRON-MENTAacuteLNE UDRŽATEĽNEacuteHO ROZVOJA
nuacute uacutečasť ministra financiiacute na rokovaniacute Bankovej rady NBS Druhou možnosťou je inštituacutet pravidelnyacutech koordinačnyacutech poraacuted Cieľom je zvyacutešiť vzaacutejomnuacute informovanosť a zlepšiť koordinaacuteciu rozhodnutiacute vlaacutedy a NBS Argumentovanie ohro-zovaniacutem nezaacutevislosti NBS je neopodstatneneacute odraacuteža orto-doxnuacute interpretaacuteciu nezaacutevislosti centraacutelnych baacutenk a nepo-chopenie koordinovaneacuteho postupu obidvoch inštituacuteciiacute v kritickyacutech situaacuteciaacutech Primaacuternymi okruhmi spoločneacuteho zaacuteujmu okrem tradič-nyacutech medzi ktoreacute patria hospodaacutersky vyacutevoj rozpočtoveacute hospodaacuterenie a dlhovaacute služba štaacutetu patria finančnaacute stabilita a osobitne docircsledky odkladu splaacutetok uacuteverov na bankovuacute sfeacuteru106 bankovyacute dohľad a dohľad nad finančnyacutem trhom a najnovšie i boj proti klimatickyacutem zmenaacutem ECB definovala 4 okruhy v ktoryacutech v raacutemci svojho mandaacutetu chce prispieť k boju proti klimatickyacutem zmenaacutem107 Napriacuteklad v okruhu Do-hľad nad bankami chce ECB dosiahnuť aby pri svojom roz-hodovaniacute banky začali brať do uacutevahy rizikaacute z klimatickyacutech zmien Na naacuterodnej uacuterovni by centraacutelne banky mohli iacutesť o krok ďalej a viesť s bankovyacutem sektorom dialoacuteg ako podporiť zele-neacute investiacutecie O to viac keď aj NBS sa stala členom Skupiny pre zelenšiacute finančnyacute systeacutem (Network for Greening the Fi-nancial System - NGFS) tj skupiny centraacutelnych baacutenk a uacutera-dov dohľadu ktoreacute sa zaoberajuacute podporou financovania na riešenie vplyvov klimatickyacutech zmien108
Akuacutetna je informovanosť vlaacutedy o krokoch NBS na
Ciele štaacutetneho rozpočtu definujuacute vlaacutedy rozdielne v zaacute-vislosti od ich konkreacutetnych podmienok Najčastejšie zahrnu-juacute podporu ekonomickeacuteho rastu a dosahovanie resp udrža-nie ekonomickej stability Medzi sociaacutelne ciele rozpočtu sa zaraďuje rast zamestnanosti znižovanie chudoby znižova-
zmiernenie dopadov koronakriacutezy na bankovyacute a finančnyacute sektor napriacuteklad zniacuteženie minimaacutelnej požiadavky na kapitaacutel ktoreacute znamenalo pre slovenskyacute bankovyacute sektor uvoľnenie kapitaacutelu v objeme približne 125 mld euro109 Podľa NBS tento objem uvoľneneacuteho kapitaacutelu postačiacute na dodržanie pravidiel regulaacutecie baacutenk aby mohli poskytovať uacutevery podnikom a do-maacutecnostiam do roku 2024 (pri zachovaniacute tempa rastu uacuteve-rov ako v roku 2019) NBS nasledovala odporuacutečanie ECB a EIOP a vyzvala banky poisťovne a zaisťovne aby sa zdržali vyacuteplaty divi-dend a spaumltneacuteho naacutekupu akciiacute a uvoľnenyacute kapitaacutel požili vyacute-lučne na krytie dopadov kriacutezy a zachovanie svojich kľuacutečo-vyacutech aktiviacutet Vlaacuteda by mala byť informovanaacute ako toto odporuacutečanie banky dodržali Taacuteto požiadavka je o to aktuaacutel-nejšia že vlaacutedna moc zrušila bankovyacute odvod na 2 polovicu roka 2020 a celkom od 11 2021 Docircležityacutem okruhom informovania je aplikaacutecia naacutestro-jov ECB proti koronakriacuteze v slovenskyacutech podmienkach V marci 2020 ECB spustila novyacute program s naacutezvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) ako doplnok exis-tujuacuteceho Asset Purchase Programme (APP) ktoryacute umožňuje aj naacutekup cennyacutech papierov verejneacuteho sektora v rozsahu ka-pitaacutelu centraacutelnych baacutenk a naacutekup cennyacutech papierov finančneacute-ho a nefinančneacuteho suacutekromneacuteho sektora110 NBS maacute tak možnosť stimulovať bankovyacute sektor aby uacutevery smerovali na podporu novyacutech investiacuteciiacute do produktiacutevnej sfeacutery a nie na neproduktiacutevne finančneacute operaacutecie
nie priacutejmovyacutech a majetkovyacutech rozdielov a znižovanie regio-naacutelnych rozdielov Prostriedkom na dosahovanie cieľov roz-počtu je realokaacutecia zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti cez štaacutetny rozpočet a rozpočty inyacutech verejnyacutech inštituacuteciiacute resp použitiacutem požičanyacutech zdrojov
111 The Wellbeing Budget 30 May 2019 httpswwwtreasurygovtnzsitesdefaultfiles2019-05b19-wellbeing-budgetpdf
112 Taxing Wages - Comparative tables httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=AWCOMP
113 Košč Jaacuten Myacutety a fakty o daňovo-odvodovom zaťaženiacute na Slovensku Pracujuacuteca chudoba 2020
114 Revenue Statistics 2019 Tax revenue trends in the OECD Global Revenue Statistics Database httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=RS_GBL
115 Vo Šveacutedsku aj po vlaacutedach pravice sa udržala na uacuterovni 439 HDP Daňovaacute reforma v r 2004 zniacutežila daňovuacute kvoacutetu 2 na uacuteroveň 28 a jej pokles v jednom roku predstavoval 8 bodov Vladimiacuter Špidla zvykol hovoriť že ak klesne daňovaacute kvoacuteta pod 30HDP je koniec demokracie
45
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Novozeacutelandskaacute vlaacuteda pre rok 2019 po prvyacutekraacutet pripra-vila štaacutetny rozpočet nazvanyacute bdquoWellbeing Budgetldquo (v preklade Rozpočet blaha) ktoryacute vymedzuje svoje ciele nasledovne 1 zaoberať sa vaacutežne mentaacutelnym zdraviacutem 2 zlepšiť život detiacute 4 budovať vyacutekonnuacute spoločnosť 5 transformovať ekonomi-ku 6 investovať na Novom Zeacutelande Tretiacute cieľ je osobitnyacute a dotyacuteka sa podpory pocircvodneacuteho obyvateľstva111
Podľa vlaacutednych materiaacutelov rizikami pre verejneacute financie suacute opatrenia prijateacute minulou vlaacutedou v docircchodkovom systeacute-me (trinaacuteste docircchodky indexaacutecia minimaacutelneho docircchodku určenie veku na odchod do docircchodku) Okrem reformy docirc-chodkoveacuteho systeacutemu vlaacuteda pripravuje reformu daňovo-od-vodoveacuteho systeacutemu zameranuacute na prorastovyacute daňovyacute mix znižovanie daňovyacutech uacutenikov na priacutejmovej strane a zvyšova-nie hodnoty za peniaze na strane vyacutedavkov Ako zmeniť daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece tak aby sa podporil rast a neohrozila fiškaacutelna funkcia daniacute Naacutevrh vlaacutedy ešte nie je hotovyacute no z toho čo naznačuje chce zvyacutešiť spotrebneacute dane priacutep DPH zaviesť environmentaacutelnu daň a daň z nehnuteľnostiacute na cenovom princiacutepe Daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece v SR za r 2019 predstavuje 4188 na celkovyacutech naacutekladoch praacutece kyacutem priemer v OECD je 36112 Zďaleka to však medzi štaacutetmi EUacute nie je najvyššie zaťaženie praacutece Vyššie resp značne vyššie dosahujuacute takmer všetky tzv stareacute štaacutety EUacute (Belgicko Fran-cuacutezsko Nemecko Taliansko atď) ale i Maďarsko a Česko Slovenskiacute podnikatelia tvrdia opak a stal sa z toho už myacute-tus113 Inaacute vec je štruktuacutera daňovo-odvodoveacuteho zaťaženia praacutece tj ako sa na celkovyacutech naacutekladoch praacutece podieľa daň z priacutejmu odvody zamestnanca a odvody zamestnaacutevateľa Medzi štaacutetmi EUacute je podiel dane z priacutejmu na celkovyacutech naacutekla-doch praacutece v SR spolu s Greacuteckom najnižšiacute Daňovou reformou v r 2004 (zavedenia tzv rovnej da-ne dokončenie rušenia daniacute z majetku vraacutetane dane z de-
Definovanie prioriacutet sociaacutelno-demokratickeacuteho rozpočtu na nasledujuacutece obdobie by malo zahrnovať transformaacuteciu slovenskej ekonomiky na vyacutekonnuacute a environmentaacutelne udr-žateľnuacute a posilňovanie sociaacutelnej suacutedržnosti v spoločnosti Hlavnyacutem zdrojom rozpočtu na dosiahnutie tyacutechto cie-ľov je prerozdeľovanie zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti prostredniacutectvom daňovej a odvodovej politiky
dičstva zrušenie dane z dividend) a naacuteslednyacutemi čiastkovyacutemi zaacutesahmi (niektoreacute i v smere jej čiastkovej naacutepravy) sa daňo-vaacute štruktuacutera v SR značne deformovala Podiel priacutejmov z da-ne priacutejmov fyzickyacutech osocircb (fo) na celkovyacutech daňovyacutech a odvodovyacutech priacutejmoch bol v r 2018 102 (priemer OECD 239) dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb 104 (priemer OE-CD 93) sociaacutelne a zdravotneacute odvody 439 ku 26 v OE-CD majetkoveacute dane 13 ku 58 DPH 211 ku 202 spotrebneacute dane 121 ku 12 2 a napokon ostatneacute dane 11 ku 26114 Z uvedeneacuteho je zrejmeacute že zaacutekladneacute rozdiely suacute tri v štruktuacutere daňovo-odvodovyacutech priacutejmov suacute v SR hlboko pod-dimenzovaneacute priacutejmy z dane f o ako je priemer OECD (me-nej ako polovica) vyacuterazne vyššiacute podiel pripadaacute na sociaacutelne a zdravotneacute odvody (suacute 17 kraacutet vyššie ako priemer OECD) a štvornaacutesobne nižšie suacute priacutejmy z majetkovyacutech daniacute Pri tom daňovo-odvodoveacute zaťaženie meraneacute ako daňoveacute a odvodo-veacute priacutejmy ku HDP (tzv komplexnaacute daňovaacute kvoacuteta resp da-ňovaacute kvoacuteta 2) je opaumlť na rozdiel od myacutetov rozširujuacutecich think-tankami a meacutediami pomerne niacutezka V r 2018 dosaho-vala 331 HDP 115 podľa MF v r 2019 bola vyššia a dosa-hovala 346 HDP Zaacutevery z naznačenyacutech porovnaniacute suacute zrejmeacute a vyjadrujuacute zaacutekladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty Po prveacute V daňo-vom mixe treba zvyacutešiť daň z priacutejmu fyzickyacutech osocircb zavede-niacutem viaceryacutech paacutesiem progresiacutevneho zdanenia do daňoveacute-ho zaacutekladu zahrnuacuteť všetky priacutejmy fo vraacutetane priacutejmov z prenaacutejmu dividend a inyacutech kapitaacutelovyacutech priacutejmov a pod Pri
421 AKAacute DAŇOVAacute POLITIKA V OBDOBIacute PO KORONA-KRIacuteZE A V ČASE DIGITAacuteLNEJ A ENVIRONMENTAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
116 Urobiť treba aj poriadok s odpočiacutetateľnyacutemi položkami (napriacuteklad prehodnotiť odpisovanie automobilov z daňoveacuteho zaacutekladu pre podnikate-ľov ktoreacute maacute za naacutesledok nielen daňoveacute vyacutepadky no i stimuluje k nadmerneacutemu použiacutevaniu osobnej dopravy na uacutekor ekologicky prijateľnejšej verejnej dopravy) Opaumltovne zaviesť daňovuacute licenciu ktoruacute Smer-SD zrušil na tlak Mosta-Hiacuted ale inak upraviť nastavenie dňovyacutech sadzieb tak aby sa zabezpečila vaumlčšia plynulosť jej zvyšovania
117 Interpretaacutecia dane z dedičstva ako dane zo smrti sa udomaacutecnila v pravicovej reacutetorike Tieto tri majetkoveacute dane (daň z dedičstva daň z da-rovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute) sa vyberajuacute vo všetkyacutech štaacutetoch V4 okrem SR Progresiacutevna daň z priacutejmu sa zase pravicou interpretuje ako daň za uacutespech Každoročne sa publikuje tzv deň daňovej slobody od kedy už bdquoprestaacutevame robiť na štaacutetldquo
118 Who profits from COVID-19 and how can we use that money to help us get a vaccineJuly 22 2020 httpswwwoxfamamericaorgexplorestorieswho-profits-covid-19-and-how-can-we-use-money-help-us-get-vaccine
118 httpseceuropaeutaxation_customsbusinesstax-cooperation-controlvat-gap_en
46
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tom zaviesť progresiacutevnu daň tak aby najnižšia priacutejmovaacute sku-pina po odpočiacutetateľnyacutech položkaacutech z daňoveacuteho zaacutekladu pla-tila fakticky nulovuacute daň Po druheacute Zniacutežiť odvodoveacute na sociaacutelne a zdravotneacute uacutečely pre zamestnaacutevateľov Pokles odvodov do zdravotnyacutech poisťovniacute a Sociaacutelnej poisťovne bude treba nahradiť zvyacuteše-nyacutem odvodom zo štaacutetneho rozpočtu Zvyacutešenie spotrebnyacutech daniacute priacutep DPH na pokrytie vyacutepadku daňovyacutech a odvodo-vyacutech priacutejmov v priacutepade zniacuteženia zdanenia praacutece je prenaacuteša-niacutem daňovej zaacuteťaže na stredneacute a niacutezkopriacutejmoveacute skupiny a zvyšuje priacutejmoveacute nerovnosti Zvyšovanie nepriamych daniacute v prospech znižovania priamych daniacute nie je sociaacutelno-demo-kratickeacute riešenie a preto ho zaacutesadne treba odmietnuť 116
Naopak treba znovu zaviesť majetkoveacute dane ktoreacute sa zrušili počas Dzurindovyacutech vlaacuted (daň z dedičstva zaviesť tak aby nezaťažila bežneacuteho dediča obnoviť daň z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute)117 Jednou z možnostiacute je aj zvaacutežiť daň z luxusu ktoraacute do naacutestupu Emmanuela Macro-na bola daňou vo Francuacutezsku alebo sa z nej financovala vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo Viedni po 1 svetovej vojne (tzv červenaacute Viedeň) Podporiť treba zavedenie environmentaacutelnych daniacute a niektoryacutech inyacutech novyacutech daniacute Ako každaacute kriacuteza aj taacuteto bude mať svojich viacuteťazov a porazenyacutech Za skutočnyacutech viacuteťazov kriacutezy označil pre televiacuteznu stanicu CNBC eurokomisaacuter pre hospodaacuterstvo a dane Paolo Gentiloni gigantickeacute digitaacutelne spoločnosti Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA (Google Amazon Facebook Apple) suacute nepochybne čistiacute viacuteťazi kriacutezy V druhom štvrťroku priacutejmy Amazonu z e-obchodu vzraacutestli oproti minuleacutemu roku o 478 na 459 mld USD a pod To by malo byť ešte silnejšiacutem impulzom k zavedeniu euroacutepskej digitaacutelnej dane Viacuteťazmi kriacutezy nie suacute len digitaacutelne spoločnosti Suacute nimi farmaceutickeacute spoločnosti ktoreacute už teraz zaraacutebajuacute na vakciacute-ne resp liekoch na Covid-19 spoločnosti ktoreacute zaraacutebajuacute na kovidovyacutech testoch a pod Pre viacuteťazov kriacutezy ako reakciu na koronakriacutezu navrhuje zavedenie jednorazovej pandemickej dane OXFAM America118 Dodatkovaacute daň za neprimeranyacute zisk sa napriacuteklad zaviedla v USA počas 2 svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz Ako reakcia na globaacutelnu finančnuacute a ekonomickuacute kriacutezu sa zvažovalo zaviesť daň z finančnyacutech transakciiacute ktoraacute mala byť nielen finančnyacutem zdrojom na riešenie docircsledkov kriacutezy ale i na obmedzenie neproduktiacutevnych finančnyacutech transakciiacute ktoreacute prispeli k vzniku kriacutezy Taacuteto daň sa ale nezaviedla
resp iba v niektoryacutech štaacutetoch EUacute (napr vo Francuacutezsku) a naďalej zostaacuteva nevyužityacutem možnyacutem daňovyacutem priacutejmom Na zmiernenie docircsledkov buduacutecej finančnej kriacutezy na daňoveacuteho poplatniacuteka sa presadila i bankovaacute daň Jej zrušenie suacutečas-nou vlaacutedou napriek tomu že daň neohrozila stabilitu banko-veacuteho sektora iba zniacutežila jeho ziskovosť prispieva k rastu deficitu verejnyacutech financiiacute Daňovaacute politika musiacute reflektovať zelenuacute transformaacuteciu a transformaacuteciu na priemysel č4 resp digitaacutelnu transformaacute-ciu Pripomeňme vyacuterok Vladimiacutera Špidlu o priemyselnej spo-ločnosti č 4 bdquoNemocircže iacutesť o spoločnosť niacutezkych daniacuteldquo Pri zelenej a digitaacutelnej transformaacutecii bude treba zame-dziť pravicovej agende zameranej na oslabovanie obidvoch funkciiacute daniacute fiškaacutelnej a redistribučnej Redistribučnuacute funkciu daniacute plnia predovšetkyacutem progresiacutevna daň z priacutejmov a majet-koveacute dane ale adekvaacutetne plnenie fiškaacutelnej funkcie daniacute umožňuje produkovať tzv verejneacute statky (bezplatnyacute priacutestup k vzdelaniu k zdravotnej starostlivosti poskytovanie sociaacutel-nej pomoci a po) ktoreacute suacutekromnyacute sektor produkovať nie je schopnyacute Obidve funkcie daniacute pokiaľ suacute spraacutevne nastaveneacute umožňujuacute zachovať sociaacutelny štaacutet Okrem pozitiacutevnej motivaacutecie podnikateľskeacuteho sektora i sektora domaacutecnostiacute k zelenej transformaacutecii treba použiť i negatiacutevnu motivaacuteciu a zaviesť viacereacute environmentaacutelne da-ne (daň z CO2 daň z plastov a pod) Rozsiahlejšie uplatňo-vanie automatizaacutecie a robotizaacutecie znovu nastoliacute otaacutezku dane z vyacuterobnyacutech prostriedkov konkreacutetne dane z robotov ktorej zavedenie by čiastočne pomohlo aj trhu praacutece Ambiacuteciou vlaacutedy je znižovať daňoveacute uacuteniky ale konkreacutet-nejšie ako to chce dosiahnuť neuvaacutedza Sociaacutelna demokra-cia pokladaacute boj proti daňovyacutem uacutenikom (tax evasion) proti kraacuteteniu dane a inyacutem daňovyacutem podvodom proti agresiacutevne-mu daňoveacutemu plaacutenovaniu (tax avoidance) a daňovyacutem rajom ktoreacute zhoršujuacute daňoveacute priacutejmy štaacutetu za jeden z faktorov fi-nancovateľnosti sociaacutelneho štaacutetu Zvyčajne sa uvaacutedza iba veľkaacute daňovaacute medzera u DPH (v r 2018 bola vyššia iba v Rumunsku Greacutecku a Litve119) ktoraacute sa v ostatnyacutech rokoch mierne zmenšila ale daňovaacute medzera u priamych daniacute je značnaacute a nedariacute sa zmenšovať Vo vaumlčšine priacutepadov boj proti znižovaniu daňovyacutech priacutejmov je nedostatočne uacutečinnyacute ak sa uskutočňuje iba na naacuterodnej uacuterovni O tom čo by mala sociaacutelno-demokratickaacute politika presadzovať v tomto smere na euroacutepskej uacuterovni resp v OECD pojednaacutevame inde
5 SOLIDAacuteRNASPOLOČNOSŤ
47
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
51 TRANSFORMAacuteCIA NA SOLIDAacuteRNU SPOLOČNOSŤ
Slovensko prešlo od 90 rokov dlhuacute a kľukatuacute cestu Pocircvodneacute predstavy o implementaacutecii trhovej ekonomiky bez priacutevlastkov či o odstraacuteneniacute všetkyacutech naacutenosov štaacutetneho pa-ternalizmu sa siacutece našťastie nezrealizovali ale podobne do-padli aj priacutesľuby o sociaacutelne spravodlivej spoločnosti otvore-nej pre všetkyacutech Slovensko zažilo niekoľko vĺn transformaacutecie pričom ideaacutely sociaacutelnej solidarity suacutedržnosti sociaacutelneho začlenenia boli v najlepšom priacutepade v poziacutecii akeacutehosi nevyhnutneacuteho priacutedavku ktoriacute si politici osvojili no často ani to nie Podobnyacute osud postretol aj vyacuteraz bdquoreformyldquo Jeho pocirc-vodnyacute zmysel spočiacuteval v presadzovaniacute naacutestrojov podporu-juacutecich sociaacutelnu solidaritu a suacutedržnosť Volanie po reformaacutech v tomto zmysle sa stalo trvalou suacutečasťou politickej diskusie a ako takeacute sa pomaly premieňalo na bezobsažnyacute politickyacute refreacuten Ešte častejšie sa však pod reformami začali rozumieť opatrenia zaacutesadnejšieho vyacuteznamu ktoreacute majuacute skocircr za naacutesle-dok oslabovanie sociaacutelnej suacutedržnosti a solidarity (napriacuteklad daňovaacute reforma z r 2004 ktoraacute zaviedla rovnuacute daň prispe-la k rastu priacutejmovyacutech nerovnostiacute alebo docircchodkovaacute refor-ma ktoraacute oslabila medzigeneračnuacute solidaritu) Slovensko netrpiacute nedostatkom strateacutegiiacute koncepčnyacutech materiaacutelov i veľkyacutech viacuteziiacute Ide o stovky straacuten dokumentov kde sa miešajuacute rocirczne priacutestupy od technokraticky excelent-ne zvlaacutednutyacutech postrehov o potrebe parametrickyacutech uacuteprav rocircznych systeacutemov cez kopiacuterovanie slovniacuteka i celyacutech argu-mentov nadnaacuterodnyacutech akteacuterov (EUacute OSN) až po dokumenty plneacute praacutezdnych formulaacuteciiacute ktoreacute prestali byť aktuaacutelne už v čase piacutesania Probleacutem je že ich reaacutelny vyacuteznam pre uvažovanie o cie-ľoch a obsahu verejnyacutech politiacutek (priacutepadne nedajbože aj pre vyacutekon verejnej politiky) je prinajmenšom nedostatočnyacute Pla-tiacute to aj o strateacutegiaacutech tyacutekajuacutecich sa sociaacutelneho začleňovania a sociaacutelnej solidarity Slovensko sa na viaceryacutech miestach a na viaceryacutech uacuterovniach opakovane prihlaacutesilo k medzinaacuterodnyacutem zaacutevaumlz-kom ktoreacute ndash ak by boli braneacute politickou triedou vaacutežne ndash by mohli spoľahlivo navigovať reformneacute uacutesilie počas posled-nyacutech dekaacuted Politickaacute prax však ukazuje skocircr na opačneacute ten-
dencie ndash snahu zbavovať sa zodpovednosti za implementaacute-ciu takyacutech politiacutek ktoreacute by viedli ku garancii sociaacutelnych praacutev alebo sa uchyľuje ku kreatiacutevnym interpretaacuteciaacutem umožňujuacute-cim prezentovať zaacutesahy do sociaacutelnych praacutev a naacutestrojov ich ochrany V ostatnom čase verejneacute a odborneacute diskusie o tom kam nasmerovať Slovensko sa nesuacute v relatiacutevne jednotnom duchu Docircraz sa kladie na zlepšenie vzdelaacutevacieho systeacutemu a jeho vyacutesledkov zvyšovanie rovnosti priacuteležitostiacute zvyšova-nie zamestnanosti zlepšenie podmienok pre kombinaacuteciu rodinneacuteho a pracovneacuteho života V podobnom duchu sa ne-sie aj najnovšiacute dokument bdquoModerneacute a uacutespešneacute Slovenskoldquo ktoryacute priniesol reformneacute menu pre najbližšie sedemročneacute obdobie 2021-2027 Ide o mainstreamovyacute (v dobrom vyacutez-name tohto slova) priacutestup ktoryacute mocircže znamenať docircležityacute posun v doteraz zaznaacutevanyacutech oblastiach Videneacute perspektiacutevou progresiacutevnej ľavice je to ale maacutelo Rovnosť priacuteležitostiacute je nevyhnutnyacute zaacuteklad ktoryacute ale nemusiacute stačiť na redukciu medzigeneračnej reprodukcie ekonomic-keacuteho sociaacutelneho a kultuacuterneho kapitaacutelu ak existujuacutece sociaacutel-ne nerovnosti aktiacutevne formujuacute priebeh vzdelanostnyacutech draacuteh detiacute a študentov a ich vzdelaacutevacie voľby Hoci Slovensko vykazuje v medzinaacuterodnyacutech porovna-niach nižšiu mieru priacutejmovyacutech nerovnostiacute sociaacutelne a ekono-micky je silno diferencovaneacute Probleacutem nastaacuteva najmauml tam kde sa hromadiacute viacero negatiacutevnych faktorov a ich kombino-vanyacute efekt vytlaacuteča zasiahnuteacute skupiny na okraj spoločnosti Verejnaacute politika by si tak za cieľ mala explicitne klaacutesť nielen vytvaacuteranie podmienok pre rovnosť priacuteležitostiacute ale aj ad hoc modifikaacuteciu trhovyacutech vyacutesledkov teda znižovanie sociaacutelnych nerovnostiacute A zbaviť sa pohodlneacuteho obrazu produkovaneacuteho agregovanyacutemi štatistikami o nivelizovanej priacutejmovej či ma-jetkovej štruktuacutere Zvyšovanie zamestnanosti samo osebe už stačiť ne-musiacute Prioritou by malo byť vytvaacuteranie podmienok pre vznik bdquodobryacutechldquo pracovnyacutech miest Pre tento uacutečel treba presadiť reaacutelne politickeacute strateacutegie ale aj de-stigmatizovať silnejšiu uacutelohu štaacutetu v ekonomike vraacutetane v regulaacutecii trhu praacutece
48
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
511 SOCIAacuteLNE OBČIANSTVO A AKO HO DOSIAHNUŤ
Vo všeobecnosti kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom by mohla byť revitalizaacutecia konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo ktoreacute je protipoacutelom ekonomicky chaacutepaneacuteho členstva v politickej ko-munite Sociaacutelne občianstvo vyžaduje predovšetkyacutem uni-verzaacutelny priacutestupu k verejnyacutem službaacutem a redistribuacuteciu z kto-ryacutech profitujuacute nielen skupiny na najnižšiacutech priečkach priacutejmovej distribuacutecie Zaacuteroveň prijatie konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo si vyžaduje priznať že Slovensko maacute obrovskyacute investičnyacute dlh pri presadzovaniacute sociaacutelnej solidarity tyacutekajuacuteci sa ľudskeacuteho kapitaacutelu materiaacutelnych podmienok i dlhu na in-vestiacuteciaacutech do adekvaacutetnych životnyacutech podmienok Pozornosť by sa preto pri osvojovaniacute si konceptu soci-aacutelneho občianstva mala zamerať na nasledujuacutece reformy 1Reforma sociaacutelnych služieb Vysokeacute naacuteklady niacutezka kvalita dlheacute čakacie rady zanedbanaacute infraštruktuacutera pod-hodnotenyacute ľudskyacute kapitaacutel ndash to všetko suacute symptoacutemy barieacuter plnohodnotnej realizaacutecie sociaacutelneho občianstva 2Reforma dlhodobej starostlivosti Tempo starnutia populaacutecie na Slovensku je jedno z najvyššiacutech v raacutemci EUacute Je až neuveriteľneacute ako spoločnosť prehliada probleacutemy v sekto-re ktoryacutem sa zabezpečuje starostlivosť o najzraniteľnejšiacutech V porovnaniacute s ostatnyacutemi štaacutetmi EUacute Slovensko daacuteva na dlho-dobuacute starostlivosť jeden z najnižšiacutech podielov HDP Taacuteto charakteristika platiacute i pre viacereacute ďalšie sektory verejnej po-litiky 3Reforma verejnyacutech služieb zamestnanosti vraacutetane aktiacutevnych opatreniacute na trhu praacutece Služby zamestnanosti suacute kľuacutečovyacutem bodom sociaacutelno-demokratickeacuteho modelu sociaacutel-neho štaacutetu Prostredniacutectvom nich sa dlhuacute dobu darilo škan-dinaacutevskym krajinaacutem udržiavať tento model sociaacutelneho štaacutetu 4Reforma rodinnej politiky Slovensko už roky pred sebou tlačiacute mix rodinno-politickyacutech opatreniacute ktoreacute vykazujuacute vysokuacute inštitucionaacutelnu odolnosť resp skostnatenosť Re-
forma by si vyžiadala viacereacute naacutestroje rodinnej politiky radi-kaacutelne obmeniť s cieľom podporiť možnosť voľby pri garancii adekvaacutetnej životnej uacuterovne 5To že byacutevanie nie je bežnou komoditou sa už začiacutena postupne uznaacutevať aj v oficiaacutelnych strategickyacutech materiaacuteloch Doterajšia dlhodobaacute prax podpory vlastniacuteckeho byacutevania sa ukaacutezala ako bdquouacutespešnaacuteldquo ndash Slovensko patriacute ku krajinaacutem EUacute s vysokyacutem podielom vlastniacuteckeho byacutevania ndash avšak za cenu veľkyacutech sociaacutelnych naacutekladov Popri dlhovom zaťaženiacute do-maacutecnostiacute ide aj o obrovskyacute dlh voči verejneacutemu naacutejomneacutemu sektoru ktoryacute bol dlheacute roky v nemilosti Dekomodifikaacutecia byacutevania musiacute byť jadrom akeacutehokoľvek sociaacutelno-demokratic-keacuteho projektu Mocircže byť priacutekladom toho ako spoločnosť dokaacuteže vymaniť z rozpiacutenajuacutecej sa logiky trhoveacuteho mechaniz-mu aspoň jednu jej časť ktoraacute sa tyacuteka saturovania zaacuteklad-nyacutech potrieb a praacutev 6Masiacutevne investiacutecie do infraštruktuacutery a sociaacutelnych in-tervenciiacute v prospech marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Hoci sa verejnaacute debata na Slovensku už zaacutesadne posunula staacutele možno pozorovať obavy z bdquopriacutelišnejldquo štedrosti ktoraacute by mohla viesť k zaacutevislosti od ponuacutekanej pomoci Namiesto spoliehania sa len na lokaacutelne mikro-iniciatiacutevy ktoreacute cielia po-moc na vybraneacute skupiny marginalizovanyacutech domaacutecnostiacute a ktoreacute majuacute projektovuacute povahu je potrebneacute vytvoriť pod-mienky pre dlhodobeacute fungovanie štaacutetom garantovanej po-moci pre všetkyacutech priacuteslušniacutekov marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Sociaacutelno-demokratickyacutem cieľom je solidaacuterna spoloč-nosť založenaacute na sociaacutelnej suacutedržnosti a sociaacutelnom začleňo-vaniacute Plaacuten sociaacutelno-demokratickyacutech reforiem bude dobre pripravenyacute vtedy ak bude rešpektovať objektiacutevne hranice a obmedzenia a zaacuteroveň sa v ňom buduacute odraacutežať zaacutemery ciele a sociaacutelno-demokratickeacute hodnotoveacute nastavenie
Raacutemček č 8 Posilňovanie uacutelohy odborov nie je samouacutečelneacute
Tento rok 7 oktoacutebra po trinaacutestyacutekraacutet si ľudia pripomenuli Svetovyacute deň slušnej praacutece (World Day for De-cent Work) Ako uvaacutedza Medzinaacuterodnaacute konfederaacutecia odborovyacutech organizaacutecii (ITUC) na svojej straacutenke httpswwwituc-csiorgwddw-2020-enlang=en osobitne v tejto dobe musiacute byť bdquodecent workldquo v centre vlaacutednej politiky ak sa chceme vraacutetiť k hospodaacuterskemu rastu a prebudovať ekonomiku na takuacute ktoraacute kladie ľudiacute na prveacute miesto ITUC pri tejto priacuteležitosti predstavila novyacute Sociaacutelny kontrakt pre obnovu a rozvoj Podmienky pre odbory ktoreacute zastupujuacute organizovanyacutech i neorganizovanyacutech zamestnancov nie suacute u naacutes na takej uacuterovni aby presadzovali zaacuteujmy zamestnancov dostatočne Potrebneacute bude presadiť viacereacute legislatiacutev-ne zmeny ktoreacute posilnia kolektiacutevne vyjednaacutevanie sociaacutelny dialoacuteg zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch ob-chodnyacutech spoločnostiacute zvyacutešiť organizovanosť v odboroch či reformovať inšpektoraacutety praacutece
49
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Kolektiacutevne zmluvyPre zabezpečenie efektiacutevneho kolektiacutevneho vyjednaacutevania bude potrebneacute legislatiacutevne nastaviť povinnosť za-mestnaacutevateľskyacutech organizaacutecii vyjednaacutevať kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa v priacutepade že o to požiada repre-zentatiacutevna odborovaacute organizaacutecia V suacutečasnosti sa staacuteva že zamestnaacutevateľskeacute organizaacutecie nechcuacute vyjednaacutevať alebo svoje organizaacutecie zakladajuacute naschvaacutel v takej forme aby mohli tvrdiť že nemocircžu kolektiacutevne vyjednaacutevať (Slovenskaacute bankovaacute asociaacutecia) Rovnako je potrebneacute zabezpečiť kontinuitu podnikovyacutech kolektiacutevnych zmluacutev V priacutepade nedohody novej KZ a exspirovaniacute starej neplatiacute žiadna KZ Je potrebneacute zmeniť legislatiacutevu tak ako napr v Rakuacutesku kde v priacutepade nedohody na novej KZ platiacute staraacute kolektiacutevna zmluva
Posilnenie tripartity a sociaacutelneho dialoacutegu vyžadujeNa Slovensku od roku 1989 pravidelne prebiehajuacute politickeacute uacutetoky na tripartitu a zamestnaacutevatelia aj odbory si za poslednyacutech 20 rokov zvykli presadzovať svoje zaacuteujmy prostrednictvom vzťahov s politikmi a tripartita bola zvaumlčša len doplnkom Politici taktiež nepomaacutehali funkčnosti tripartity ndash od pokusov na zrušenie cez porušo-vanie pravidiel až po jednostrannosť a formaacutelnosťbull posilnenie bipartity na naacuterodnej a odvetvovej uacuterovni spolupraacuteca akteacuterovbull eliminovať fragmentaacuteciu zamestnaacutevateľov i odborovbull zlepšiť spolupraacutecu medzi organizaacuteciami zamestnaacutevateľov a odboraacuterovbull posilnenie kompetenciiacute odborov a zamestnaacutevateľov - rešpektovanie ich vzaacutejomnej dohodybull sociaacutelni partneri majuacute možnosť pomocirccť sociaacutelnemu dialoacutegu tak že nebuduacute hľadať ryacutechle zisky na uacutekor dlhodobeacuteho budovania svojej legitimity v sociaacutelnom dialoacutegu(httpswwwcelsiskmediaresearch_reportsRR29_V6XQ2Tvpdf)
Posilnenie odborovej organizovanostibull zaplateneacute členskeacute poplatky členov odborov ndash možnosť odpočiacutetať zo zaacutekladu danebull povinnosť neorganizovanyacutech zamestnancov podieľať sa na naacutekladoch kolektiacutevneho vyjednaacutevania (podni-kovaacute KZ KZ vyššieho stupňa) jednorazovyacutem poplatkom
Zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch obchodnyacutech spoločnostiacute- Nie je ničiacutem nezvyčajnyacutem ak vedenie spoločnosti zavaacutedza zaacutestupcov zamestnancov v informaacuteciaacutech tyacute-kajuacutecich sa finančnej kondiacutecie a hospodaacuterenia podniku Takyacuteto stav je kontraproduktiacutevny pretože braacuteni zaacute-stupcom zamestnancov formulovať relevantneacute finančneacute argumenty pri kolektiacutevnom vyjednaacutevaniacute Vedenie spoločnostiacute často rozhoduje o pracovnyacutech podmienkach zamestnancov bez možnosti vplyvu zaacutestupcov za-mestnancov na tieto rozhodnutia bull Navrhujeme zaacutekonnuacute povinnosť aby voleniacute zaacutestupcovia zamestnancov boli suacutečasťou vyacutekonnyacutech a kon-trolnyacutech orgaacutenov spoločnostiacute Vyacutekonneacute orgaacuteny prijiacutemajuacutece operatiacutevne riešenia s dopadmi na zamestnancov ich zaťaženie či pracovnyacute čas (spravidla porady vedenia) vyžadujuacute zaacutesah zaacutestupcov zamestnancov Je potreb-neacute zabezpečiť povinnuacute uacutečasť zaacutestupcov zamestnancov na zasadnutiach vyacutekonnyacutech orgaacutenov s hlasom porad-nyacutembull V suacutečasnosti len akcioveacute spoločnosti s počtom zamestnancov nad 50 zamestnancov suacute povinneacute vytvoriť dozorneacute rady pričom pri ich štruktuacutere platiacute že 13 počtu ich členov musia tvoriť zaacutestupcovia zamestnancov Tento stav je potrebneacute rozšiacuteriť aj na ostatneacute obchodneacute spoločnosti nakoľko aj dceacuterske spoločnosti nadnaacuterod-nyacutech korporaacuteciiacute majuacute u naacutes tuacuteto formu Je teda potrebneacute zaviesť povinnosť zriadiť dozorneacute rady aj v inyacutech obchodnyacutech spoločnostiach s povinnou uacutečasťou zamestnancov s hlasom rozhodujuacutecim a zosuacuteladiť v tejto oblasti stav s akciovyacutemi spoločnosťami
Reforma inšpektoraacutetov praacuteceInšpektoraacutety praacutece treba posilniť personaacutelne (zvyacutešiť počet inšpektorov) odborne (zabezpečiť kvalitneacute a prie-bežneacute vzdelaacutevanie pre všetkyacutech inšpektorov) finančne (zvyacutešiť ich platy) kompetenčne (rozšiacuteriť kompetencie) a zbaviť politickeacuteho vplyvu na všetkyacutech stupňoch riadenia Inšpektorov a inšpektorky je potrebneacute zbaviť zbytočnej byrokracie duplicitnej praacutece a nezmyselneacuteho a neko-nečneacuteho vypisovania tabuliek a vyacutekazov ktoreacute majuacute dokladovať čo koľko a ako robia Taacuteto povinnosť vyplyacuteva z nedocircvery voči ich pracovneacutemu nasadeniu a zbytočne im berie priestor na riešenie podnetovZaviesť register pracovnopraacutevnych deliktov priacutestupneacuteho širokej verejnosti vo forme zoznamu firiem v kto-ryacutech bola vykonaacutevanaacute inšpekcia praacutece so zistenyacutem porušeniacutem zaacutekonnyacutech povinnostiacuteNavrhujeme vybrateacute pokuty udeleneacute IP použiť napriacuteklad na financovanie inštituacutetu pre kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie na vyplatenie nevyplatenyacutech miezd zamestnancov zamestnaacutevateľa od ktoreacuteho sa pokuta vybrala alebo na dofinancovanie fungovania Inšpektoraacutetu či zvyšovania odbornej uacuterovne jeho zamestnancov
120 Terminologicky je možneacute stretnuacuteť sa aj s pojmami ako 4 priemyselnaacute revoluacutecia digitaacutelna revoluacutecia inteligentnyacute priemysel Priemysel 40 digitaacutelna ekonomika
121 Rozvoj informačnyacutech technoloacutegiiacute kombinovanyacutech s robotizaacuteciou automatizaacuteciou rozvoj internetu 3D tlač rozvoj autonoacutemnych dopravnyacutech prostriedkov rozvoj a využitie dronov noveacute typy zbraniacute v oblasti obrany boja s terorizmom atď
122 Social Dialogue and the Future of Work ILO 2018
123 Hejduk R Smejkalovaacute K Špidla V Budoucnost praacutece Masarykova demokratickaacute akademie Praha 2017
124 Spocircsob deľby praacutece ndash ziacuteskanie informaacutecie alebo vstup do konkreacutetnej uacutelohy alebo projektu tyacutem že sa ziacuteskajuacute služby mnohyacutech ľudiacute či už plateneacute alebo neplateneacute zvyčajne prostredniacutectvom internetu
125 The Future of Jobs Report World Economic Forum 2018
50
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
52 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A BUDUacuteCNOSŤ PRAacuteCE A ODBOROV
Keď je diskusia o digitalizaacuteci120 hovoriacute sa predovšetkyacutem o technologickyacutech121 a ekonomickyacutech suacutevislostiach priacutepad-ne o možnyacutech zmenaacutech na trhu praacutece no veľmi maacutelo o jej sociaacutelnych dosahoch na ktoreacute by mali reagovať verejneacute po-litiky Digitalizaacutecia prinaacuteša so sebou mnoho riziacutek či nežiadu-cich dopadov ako napriacuteklad stratu tradičnyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute a možnyacute rast miery nezamestnanosti riziko rastu miery nerovnostiacute narastajuacute nestabilneacute formy praacutece zniacuteže-naacute je istota zamestnania a pod122 Uacutelohou sociaacutelno-demokratickej politiky je tieto dopa-dy digitalizaacutecie eliminovať alebo aspoň zmierniť a na druhej strane naplniť pozitiacutevne očakaacutevania s ňou spojeneacute Digitali-zaacutecia mocircže zmeniť postavenie praacutece v živote človeka po-skytnuacuteť mu viac voľneacuteho času a umožniť mu lepšie kombi-novať praacutecu s inyacutemi životnyacutemi rolami ponuacuteknuť praacutecu ktoraacute bude pomaacutehať rozviacutejať tvoriveacute schopnosti človeka ktoraacute mocircže byť spravodlivo ohodnotenaacute a pod123
Najčastejšie zaacutekladneacute scenaacutere a trendy dopadu digitali-zaacutecie na trh praacutece ktoreacute uvaacutedza literatuacutera suacute nasledovneacute bull vznik a tvorba pracovnyacutech miest vznik novyacutech odvetviacute novyacutech produktov a služieb vznik novyacutech profesiiacute bull transformaacutecia a zmena suacutečasnyacutech pracovnyacutech miest s no-vyacutemi formami riadenia organizaacutecie praacutece- zaacutenik pracovnyacutech miest a ich nahradenie robotmi a auto-matmi bull zmena foriem praacutece ako napriacuteklad platformovaacute praacuteca zdieľanaacute alebo kolaboratiacutevna ekonomika praacuteca z domu praacute-ca na diaľku domaacutecka praacuteca neformaacutelna ekonomika gig ekonomika crowdsourcing124
tbull zmena charakteru a priacutestupov k praacuteci v sociaacutelno-psycho-logickom a behavioraacutelnom kontexte ndash ghosting at work (zduacutechnutie z praacutece) fire movement (vystrelenie) gig reality (gig realita) passion exploitation (emocionaacutelne vykorisťova-nie) unretirement (ne-odchod do docircchodku) Medzi najviac ohrozeneacute profesie a odvetvia s najvyš-šiacutem rizikom (stupňom) postupnej automatizaacutecie a digitalizaacute-cie možno zaradiť kancelaacuterske a administratiacutevne praacutece pre-
daj a obchod dopravu a logistiku spracovateľskyacute priemysel vyacutestavbu niektoreacute druhy služieb (finančneacute daňoveacute pora-denstvo preklady a pod) Do roku 2022 buduacute najviac na uacutestupe pracovneacute mies-ta spojeneacute s činnosťami ako vkladanie uacutedajov uacutečtovniacutectvo vyacutekazy a mzdy a inaacute administratiacutevna činnosť hromadnaacute to-vaacuterenskaacute praacuteca informaacutecie klientom a zaacutekazniacutecky servis podpora obchodu a uacuteradniacutecky manažment audiacutetorstvo materiaacutelne zabezpečenie a skladniacutectvo klasickyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov či poštovaacute služba Naopak medzi najviac rozviacutejajuacutece sa alebo stabilizova-neacute profesie či odvetvia s najnižšiacutem rizikom dopadov auto-matizaacutecie možno zaradiť vzdelaacutevanie umenie a meacutediaacute praacutev-ne služby manažment a riadenie ľudskyacutech zdrojov niektoreacute finančneacute služby poskytovanie zdravotnyacutech a sociaacutelnych služieb vedu a vyacuteskum ďalšie typy služieb ako sociaacutelna praacute-ca starostlivosť o zdravie telo kraacutesu a pod daacutetovaacute analyacuteza a expertiacuteza umelaacute inteligencia a vyacuteučba strojov modernyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov vyacutevoj softveacuterov a aplikaacute-ciiacute profesionaacutelny obchod a marketing veľkeacute daacuteta digitaacutelna transformaacutecia noveacute technoloacutegie organizačnyacute rozvoj servis informačnyacutech technoloacutegiiacute Na vzorke spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich 15 milioacutenov zamestnancov zistila spraacuteva Svetoveacuteho ekonomickeacuteho foacute-ra125 že do roku 2022 zanikne takmer 1 milioacuten pracovnyacutech miest a vznikne 175 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Extrapolaacuteciou tyacutechto uacutedajov sa dostaacutevame k scenaacuteru že do roku 2022 mocircže zaniknuacuteť (celosvetovo) 75 milioacutenov pracov-nyacutech miest a vzniknuacuteť 133 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Existuje teda predpoklad že skocircr ako k čisteacutemu zaacuteniku pracovnyacutech miest docircjde k vzniku novyacutech pracovnyacutech miest ale trh praacutece sa zmeniacute a zvyacuteši sa dopyt ako sme už naznači-li po istyacutech typoch služieb profesiiacute a uacuterovne kvalifikaacutecie Danaacute zmena vyvolaacute konkreacutetne požiadavky na trh praacutece Už v suacutečasnosti evidujeme nesuacutelad medzi ponukou a dopy tom pracovnyacutech miest a poziacuteciiacute keďže systeacutem vzdelaacute-
51
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
vania nereflektuje dostatočne požiadavky trhu praacutece Pokiaľ už dnes nezačneme plaacutenovať ako uspokojiť potreby trhu praacutece po novej pracovnej sile ako zabezpečiť zamestnanosť potenciaacutelne novyacutech nezamestnanyacutech ako riešiť naacuteroky na rekvalifikaacuteciu a pod digitalizaacutecia danyacute probleacutem ešte prehĺbi Digitalizaacutecia bude znamenať zaacutenik rutinnyacutech pracov-nyacutech miest a podľa OECD Česko a Slovensko suacute v medzinaacute-rodnom porovnaniacute z krajiacuten OECD na tom najhoršie keďže sa predpokladaacute zaacutenik až 45 takyacutechto pracovnyacutech miest
V docircsledku vyššie načrtnutyacutech vyacutevojovyacutech tendenciiacute možno očakaacutevať (sociaacutelne) rizikaacute v podobe redukcie pracov-nyacutech miest naacuterastu štrukturaacutelneho nadbytku pracujuacutecich zmenšujuacutecej sa schopnosti novyacutech sektorov a odvetviacute ab-sorbovať pracovneacute miesta znižujuacutecej sa schopnosti zamest-nancov vyhrať suacuteťaž proti technoloacutegiaacutem za pomoci vzdela-nia rozšiacuterenej technologickej nezamestnanosti prehlbovania priacutejmovej nerovnosti naacuterastu chudoby a sociaacutelneho vyluacuteče-nia spojeneacuteho s (novyacutemi a bdquonovšiacutemildquo) sociaacutelnymi rizikami zvyšujuacutecej sa nezamestnanosti naacuterastu tlaku na systeacutem sociaacutelneho zabezpečenia a jeho financovania vznikajuacutecich (novyacutech) foriem (prekeacuterneho) zamestnania a naacuterastu neis-tyacutech pracovnyacutech miest znižovania podielu praacutece na naacuterod-nom docircchodku znižovania miezd pracovnyacutech a sociaacutelnych štandardov a naacutesledneacuteho oslabovania scheacutem sociaacutelneho zabezpečenia nedostatočnej ochrany zamestnancov v pro-strediacute novovytvorenyacutech pracovnyacutech miest v novyacutech odvet-viach (BOZP pracovnopraacutevna oblasť) rozširujuacutecej sa pracu-juacutecej chudoby Uvedeneacute rizikaacute mocircžu viesť k zvyacutešenej polarizaacutecii spo-ločnosti v docircsledku rastuacuteceho dopytu podnikateľskeacuteho sek-tora po vyacutenimočnyacutech schopnostiach a talentoch (deľba na potrebnyacutech a uacutedajne nepotrebnyacutech) k zvyšovaniu naacuterokov a v docircsledku toho naacuterastu chorobnosti a naacuterastu istyacutech fo-riem ochorenia ako napriacuteklad depresiiacute Digitalizaacutecia však prinaacuteša aj noveacute priacuteležitosti v podobe generovania novyacutech pracovnyacutech miest vo zvyacutešeniacute pracov-nyacutech zručnosti zamestnancov v raste produktivity praacutece spojenej s vytvaacuteraniacutem vyššej pridanej hodnoty v naacuteraste spotrebiteľskyacutech benefitov v zlepšeniacute interpersonaacutelnej ko-nektivity v synergickom efekte niektoryacutech sektorov ako napr IKT sektora generovať vysokyacute počet pridruženyacutech pracovnyacutech miest v prekonaacutevaniacute pracovnyacutech barieacuter pre ľudiacute s postihnutiacutem v redukcii praacutece a fyzickej zaacuteťaže v zefektiacutev-ňovaniacute praacutece v presune pracovnej sily do vzdelaacutevania slu-
Ďalšie odhady hovoria o tom že celkom 54 euroacutepskych pracovnyacutech miest je ohrozenyacutech digitalizaacuteciou a najviac ohrozeneacute suacute krajiny ako Rumunsko (6193 ) Portugalsko (5894 ) Bulharsko (5656 ) a Greacutecko (5647 ) Naopak menej ohrozeneacute suacute krajiny strednej a severnej Euroacutepy ako Nemecko (5112 ) Belgicko (5038 ) Francuacutezsko (4954 ) Holandsko (4950 ) VB (4717 ) a Šveacutedsko (4669 ) Slovensko maacute v takomto porovnaniacute 5470 ohrozenyacutech pracovnyacutech miest
žieb sociaacutelnej a zdravotnej starostlivosti vo využitiacute kreatiacutev-neho potenciaacutelu človeka v naacuteraste investiacuteciiacute do vedy a vyacuteskumu a v celkovom naacuteraste blahobytu Poznajuacutec rizikaacute ohrozenia ale i priacuteležitosti a priacutenosy digitalizaacutecie bude nevyhnutneacute nastaviť verejneacute politiky tak aby zo 4 priemyselnej revoluacutecie neprofitovala len uacutezka sku-pina tzv zvyacutehodnenyacutech Je to možneacute dosiahnuť použitiacutem naacutestrojov daňovej sociaacutelnej a vzdelaacutevacej politiky posilne-niacutem sociaacutelneho dialoacutegu ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych konfliktov na všetkyacutech uacuterovniach hori-zontaacutelnej i vertikaacutelnej vertikaacutelne (podnikoveacute KV odvetvoveacute KV naacuterodnaacute tripartita regionaacutelny sociaacutelny dialoacuteg) posilne-niacutem postavenia zaacutestupcov zamestnancov legislatiacutevnym ukotveniacutem novyacutech foriem praacutece ochranou združovania pracujuacutecich posilneniacutem rocircznych naacutestrojov prevencie chorocircb ako suacute rehabilitaacutecie a rekondiacutecie v novyacutech opatreniach bez-pečnosti a ochrany zdravia pri praacuteci a pod Daneacute vyacutezvy sa spaacutejajuacute s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociaacutelnych praacutev vytvaacuteraniacutem kvalitnyacutech a hlavne udržateľnyacutech pracovnyacutech miest skracovaniacutem pra-covneacuteho tyacuteždňa vyššiacutem zapojeniacutem žien a mladyacutech ľudiacute do rozhodovaciacutech procesov postihovaniacutem nerovneacuteho zaob-chaacutedzania so zamestnancami a zamestnankyňami na praco-visku či s potrebou sociaacutelnej inkluacutezie marginalizovanyacutech skupiacuten Sociaacutelno-demokratickaacute reakcia na digitaacutelnu transfor-maacuteciu akcentuje nutnosť zabezpečiť pre každeacuteho praacutecu ako i využitie vyacutehod ktoreacute priemysel č 4 prinaacuteša Docircraz kladie na bull skracovanie pracovneacuteho času ktoreacute umožniacute zosuacutelaďova-nie rodinneacuteho a pracovneacuteho života bull odstraňovanie rodovyacutech nerovnostiacute lepšiacute priacutestup k sta-rostlivosti o deti ktoryacute umožniacute zvyacutešiť pracovneacute priacuteležitosti žienbull zlepšovanie a skvalitňovanie pracovneacuteho prostredia a
521 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA RIZIKAacute A PRIacuteNOSY A SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKEacute POLITIKY
126 Dopad digitalizaacutecie na bezpečnosť a zdravie pri praacuteci bude vaacutežny najmauml v podobe zvyacutešeneacuteho stresu psychosociaacutelnych riziacutek syndroacutemu vyhorenia v docircsledku zvyacutešenyacutech naacuterokov na vyacutekon čas tempo spracovanie informaacuteciiacute zmien sociaacutelnych vzťahov a foriem komunikaacutecie Z fyziologickeacuteho hľadiska možno očakaacutevať zvyacutešenyacute naacuterast ochoreniacute kardiovaskulaacuterneho systeacutemu obezity cukrovky pohyboveacuteho aparaacutetu atď
127 Visser J Trade Unions in the Balance ILO Actrav Working paper 20109
128 Data Labour Unions YouTubers Unions
129 Mocircžeme identifikovať niekoľko skupiacuten pracovniacutekov ktoryacutem už v suacutečasnosti chyacuteba odboroveacute zastuacutepenie (najmauml v zmysle ponuky a zaacuteujmu aktiacutevnej reprezentaacutecie ich zaacuteujmov) napr agentuacuterni zamestnanci platformoviacute pracovniacuteci domaacutecki pracovniacuteci migrujuacuteci pracovniacuteci imigranti študenti nezamestnaniacute a pod
130 Snahy o organizovanosť a reprezentaacuteciu prichaacutedzajuacute skocircr zo strany zamestnaacutevateľov (Uber v ITAS RUacuteZ)
52
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
522 UacuteLOHA ODBOROV V NOVYacuteCH PODMIENKACH DIGITAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
eliminaacuteciu psychosociaacutelnych riziacutek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri praacuteci na prevenciu rehabilitaacuteciu rekondiacuteciu re-flektujuacutec možnyacute vznik novyacutech typov chronickyacutech ochoreniacute a chorocircb z povolania126bull zvyšovanie miezd a platov konvergenciu miezd a stie-
J Visser načrtol štyri možneacute scenaacutere vyacutevoja odborov v digitaacutelnej ekonomike1271 postupnaacute marginalizaacutecia odborov - danyacute scenaacuter nastane v priacutepade ak buduacute suacutečasneacute trendy v odborovom organizovaniacute pokračovať bez zmien S klesajuacutecou mierou organizovanosti v odboroch buduacute odbory staacutele menej relevantneacute ich sila bude oslabovať a nebuduacute mať vyacuteznamnyacute vplyv na trh praacutece a tvorbu politiacutek2 dualizaacutecia odborov a ich politiacutek - namiesto postupneacuteho zhoršovania situaacutecie buduacute odbory schopneacute obraacuteniť svoju poziacuteciu a odolaacutevať tam kde suacute v suacutečasnosti silneacute napr vo veľkyacutech firmaacutech pri profesiaacutech s kvalifikovanou remeselnou pracovnou silou v logistike u odborniacutekov vo verejnom sek-tore v sociaacutelnych službaacutech a pod Danyacute scenaacuter predpokladaacute ostrejšie rozliacutešenie a vaumlčšie rozdiely medzi firmami s odbo-rovyacutemi organizaacuteciami a firmami bez odborov3 naacutehrada odborov a vyacutemena za ineacute formy - odbory po-stupne ustuacutepia inyacutem formaacutem societaacutelneho zastuacutepenia ktoreacute buduacute vychaacutedzať z a) legislatiacutevy (zaacuteruky minimaacutelneho a život-neacuteho minima mzdoveacute panely zamestnaneckeacute rady rady pre produktivitu arbitraacutežne a kontrolneacute orgaacuteny) b) iniciatiacutevy zamestnaacutevateľov (zapojenie zamestnancov etickeacute koacutedexy rocirczne participatiacutevne modely) c) obchodneacute modely (praacutevnic-keacute firmy sprostredkovateľskeacute pracovneacute agentuacutery konzul-tanti) a d) viac či menej spontaacutenne prerušovaneacute formy soci-aacutelnej a komunitnej činnosti4 revitalizaacutecia odborov - odbory naacutejdu spocircsob ako posilniť svoju poziacuteciu zvraacutetiť suacutečasnyacute trend omladiť členskuacute zaacuteklad-ňu a rozšiacuteriť svoje pocircsobenie nad raacutemec suacutečasnej členskej zaacutekladne a uspieť pri organizovaniacute bdquonovej nestabilnej pra-
ranie mzdovyacutech rozdielov medzi regioacutenmi medzi štaacutetmi Eu-roacutepy medzi mužmi a ženami napriacuteklad cez inštituacutety sociaacutel-neho dialoacutegu kolektiacutevneho vyjednaacutevania a naacutestroje daňovej politiky
covnej silyldquo v digitaacutelnej ekonomike128 Vyacutezvy na trhu praacutece v kombinaacutecii s digitaacutelnou revoluacuteciou a prechodom do online sveta suacute zaacuteroveň veľkou priacuteležitosťou aby odbory reagovali inovatiacutevne mysleli bdquooutside of the boxldquo Odbory na Slovensku129 majuacute značnyacute priestor na zvy-šovanie členskej zaacutekladne integraacutecie ak sa im podariacute zastu-povať zaacuteujmy zamestnancov v digitaacutelnej ekonomike Vyža-duje si to využitie inovatiacutevnych priacutestupov a strateacutegiiacute a buacuterania doterajšiacutech internyacutech štrukturaacutelnych barieacuter Odbory v SR suacute konfrontovaneacute aj s novyacutemi vyacutezvami organizovania praacutece akou je praacuteca v tzv zdieľanej (platfor-movej) ekonomike Zatiaľ je ale len okrajovo a skocircr neformaacutel-ne reflektovanaacute tradičnyacutemi sociaacutelnymi partnermi Z toho docircvodu nie je ani prenesenaacute do diskusie a kľuacutečovyacutech otaacutezok v raacutemci formaacutelneho sociaacutelneho dialoacutegu alebo kolektiacutevneho vyjednaacutevania V suacutečasnosti by mala podľa naacutezorov sociaacutelnych partne-rov reagovať na ňu najmauml legislatiacuteva Identifikujuacute sa rocirczne štrukturaacutelne prekaacutežky aby mohli byť pracovniacuteci platformo-vej ekonomiky organizovaniacute (v odboroch) a reprezentovaniacute (odbormi) napriacuteklad aj v raacutemci kolektiacutevneho vyjednaacutevania kde je probleacutem definovať zamestnaacutevateľa ako potenciaacutelneho partnera pre možneacute negociaacutecie130 Na zaacuteklade suacutečasnej de-finiacutecie zaacutevislej praacutece sa javiacute byť taktiež problematickeacute defi-novať pracovniacutekov platforiem ako zamestnancov To isteacute platiacute aj o domaacuteckej praacuteci ktoraacute nie je na Sloven-sku praacutevne ukotvenaacute Slovenskaacute republika neprijala Doho-vor Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece o domaacuteckej praacuteci č 1892011 Napriek tomu že rastie dopyt po osobnyacutech a domaacutecich službaacutech tento sektor nie je definovanyacute a jeho
131 Sedlaacutekovaacute M Job Quality and Industrial Relations in the Personal and Household Services (PHS-QUALITY) National report Slovakia 2020
132 Ministerstvo investiacuteciiacute regionaacutelneho rozvoja a informatizaacutecie Slovenskej republiky Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027 Pracovnyacute dokument Bratislava 2020
53
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
pracovniacuteci suacute bdquoneviditeľniacuteldquo a rozptyacuteleniacute naprieč inyacutemi odvet-viami čo sťažuje aj možnosť ich organizovania formulaacutecie a reprezentaacutecie ich zaacuteujmov 131
Ak sa odbory majuacute stať docircležityacutemi akteacutermi pri tvorbe a adaptaacutecii verejnyacutech politiacutek adekvaacutetnych pre digitaacutelnu eko-nomiku je docircležiteacute aby ich predstavitelia i členovia porozu-meli prečo je transformaacutecia nevyhnutnaacute čo prinesie ako k nej prispieť i ako k nej pristuacutepiť Ich nezastupiteľneacute miesto je v niekoľkyacutech uacuterovniach a to na globaacutelnej (celosvetovej uni-verzaacutelnej) euroacutepskej naacuterodnej regionaacutelnej lokaacutelnej a od-vetvovej Buduacute plniť uacutelohu1 sociaacutelneho akteacutera a nositeľa osvety smerom k svojim čle-nom a zamestnancom ale aj smerom k širokej verejnosti2 nositeľa naacutetlakovej politiky smerom k vlaacutedam (vlaacutede) na naacuterodnej a nadnaacuterodnej uacuterovni ale aj smerom k zamestnaacute-vateľom3 mediaacutetora medzi vlaacutedou prijiacutemajuacutecou a realizujuacutecou verej-neacute politiky a zamestnancami ktoryacutech sa opatrenia tyacutechto politiacutek buduacute dotyacutekať4 spolutvorcu verejnyacutech politiacutek s ohľadom na reprezentaacuteciu zaacuteujmov zamestnancov5i niciaacutetora legislatiacutevnych opatreniacute ktoreacute jednak garantujuacute citlivuacute a spravodlivuacute transformaacuteciu ochraacutenia zamestnancov ktoriacute by mohli byť touto transformaacuteciou negatiacutevne dotknutiacute
Dokument Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027132 rieši otaacutezku marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet v kapitole 47 Podpora sociaacutelno-ekonomickej integraacutecie marginalizova-nyacutech roacutemskych komuniacutet (MRK) Priority suacute v ňom vo vše-obecnosti zvoleneacute pomerne spraacutevne Po prveacute je to vzdelaacutevanie bdquoVzdelaacutevaciacute systeacutem nie je dostatočne pripravenyacute reagovať na sociaacutelne znevyacutehodne-nie vytvaacuterať inkluziacutevne prostredie a zohľadňovať kultuacuterne špecifikaacute a individuaacutelne potreby detiacute vraacutetane kvalitneacuteho predprimaacuterneho vzdelaacutevania a dostupneacuteho celodenneacuteho vzdelaacutevacieho systeacutemuldquo Venuje sa tu aj pozornosť diskrimi-naacutecii roacutemskych detiacute v školskom systeacuteme bdquo Je tiež nevyhnut-neacute predchaacutedzať neodocircvodneneacutemu zaraďovaniu roacutemskych detiacute do špeciaacutelnych škocircl z docircvodu ich sociaacutelneho znevyacutehod-nenialdquo a otaacutezke etickej emancipaacutecie Roacutemov bdquoPre roacutemske deti je tiež potrebneacute vytvaacuterať podmienky na ich vzdelaacutevanie sa aj v materinskom jazykuldquo Ďalšia pozornosť je veľmi spraacutevne obraacutetenaacute na otaacutezky štrukturaacutelnej povahy ako je napriacuteklad sanitačnaacute infraštruk-
iniciujuacute legislatiacutevne opatrenia v pracovno-praacutevnej oblasti a v oblasti BOZP ktoreacute reagujuacute na aktuaacutelne potreby a meniace sa podmienky ako je napriacuteklad uacuteprava či skracovanie pra-covneacuteho času ochranneacute pracovneacute prostriedky využitie so-ciaacutelneho fondu definovanie novyacutech stresorov a psychosoci-aacutelnych riziacutek na pracovisku a pod V tomto ohľade bude na vyacutezname naberať aj sociaacutelny dialoacuteg a kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie ktoreacute dokaacuteže flexibilnejšie a promptne reagovať na vzni-kajuacutece potreby zamestnancov i zamestnaacutevateľov v porovna-niacute s legislatiacutevnym procesom6 dohliadača (watch-dog) nad prijiacutemaniacutem a realizaacuteciou opatreniacute verejnej politiky s docircrazom na solidaritu a sociaacutelnu spravodlivosť so zachovaniacutem čo najvyššej možnej ochrany alebo prevencie pred možnyacutemi sociaacutelnymi rizikami a nega-tiacutevnymi sociaacutelnymi javmi spojenyacutemi s digitaacutelnou transformaacute-ciou Uacuteloha odborov na všetkyacutech uacuterovniach podnikovej naacute-rodnej euroacutepskej i medzinaacuterodnej bude v transformačnom procese no i v digitaacutelnej ekonomike nezastupiteľnaacute Je to jeden z maacutela naacutestrojov pracujuacutecich cez ktoryacute mocircžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujuacutecich či vydobytie ďalšiacutech sociaacutelnych štandardov a opatreniacute smerujuacutecim k soci-aacutelnej spravodlivosti zabezpečeniu solidarite zachovaniu docircstojnej praacutece a docircstojneacuteho života vocircbec
tuacutera v osadaacutech obmedzenyacute priacutestup k pitnej vode absencia kanalizaacutecie chyacutebajuacutece pripojenie k elektrine nezabezpeče-nyacute odvoz a neekologickeacute nakladanie s komunaacutelnym odpa-dom Vaacutežnou otaacutezkou je i nedoriešeneacute vlastniacutectvo pozem-kov ktoreacute Roacutemovia použiacutevajuacute na byacutevanie Obidva tieto štrukturaacutelne probleacutemy bdquoneštandardneacute obydlia postaveneacutena nevysporiadanyacutech pozemkoch bez pripojenia k inžinier-skym sieťamldquo suacute odborniacutekmi považovaneacute za kľuacutečoveacute pri zlepšovaniacute podmienok v osadaacutech Je možneacute suacutehlasiť aj s poukazovaniacutem na probleacutem zadl-žovania ktoryacute vedie k exekuacuteciaacutem bdquoProbleacutemom uplynulyacutech rokov bola aj dostupnosť nevyacutehodnyacutech mikropocircžičiek od nebankovyacutech spoločnostiacuteldquo Zaacuteroveň je treba povedať že do-kument nekriticky propaguje naacutestroj mikropocircžičiek pri vyacute-stavbe a svojpomocnej vyacutestavbe obydliacute Tento spocircsob pod-pory ndash projekty mimovlaacutedneho sektora založeneacute na mikropocircžičkaacutech a svojpomocnej vyacutestavbe ndash sa daacute uplatniť iba limitovane (z viaceryacutech docircvodov ktoreacute nie je dostatočne možneacute rozviesť na tomto mieste) a nie je vhodnyacute na maso-vejšiu podporu vyacutestavby a štandardneacuteho naacutejomneacuteho byacuteva-
53 SOLIDAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AKO RIEŠIŤ ROacuteMSKU OTAacuteZKU
133 Ministerstvo financiiacute Slovenskej republiky Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten Bratislava 2020
54
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
nia Aj tento dokument spraacutevne podporuje pokračovanie opatreniacute ako tereacutenna sociaacutelna praacuteca zdravotniacute asistenti asistenti učiteľa a ďalšie pomaacutehajuacutece profesie Dokument Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem133 zase navrhuje v kapitole venovanej roacutemskym komunitaacutem bdquoposil-nenie koordinačnej uacutelohy Uacuteradu splnomocnenkyne vlaacutedy pre roacutemske komunityldquo a bdquopravidelnyacute zber uacutedajov a monitoro-vanie pokroku v oblasti ekonomickej a sociaacutelnej integraacutecie ľudiacute z MRKldquo Podobne ako Priority pre suacutedržnosť predpokla-daacute bdquorozšiacuterenie projektov na podporu integraacutecie MRK a inyacutech ohrozenyacutech skupiacuten (komunitneacute centraacute zdraveacute regioacuteny te-reacutenna sociaacutelna praacuteca miestna občianska poriadkovaacute služba tereacutenni domovniacutecildquo a navrhuje bližšie nedefinovaneacute bdquozvyacuteše-nie kapaciacutet pre kvalitnuacute a dostupnuacute formaacutelnu starostlivosť o deti do 3 rokovldquo Predpokladaacute sa aj bdquoindividuaacutelna praacuteca so znevyacutehodne-nyacutemi skupinami na trhu praacuteceldquo prostredniacutectvom Uacuteradov praacutece (napr odborneacute poradenstvo zisťovanie odbornyacutech schopnostiacute a zručnostiacute uchaacutedzačov a bdquomentoringldquo či asis-tencia po naacutestupe do zamestnania) Dokument kritizuje AOTP a navrhuje bdquoaktivačnuacute činnosť pre organizaacutetora pod-mieniť poskytnutiacutem praacutece s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvojardquo Navrhuje aj ldquozvyacutešenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudiacute z prostredia MRK vyžadu-juacutecu ochranu pred nadmernyacutemi doplatkamirdquo Tieto naacutevrhy aktiviacutet suacute (s vyacutenimkou podpory mikropocirc-žičiek a samo-vyacutestavby bytov) v podstate (aj zo sociaacutelno-de-mokratickeacuteho hľadiska) formulovaneacute spraacutevne a daacute sa s nimi suacutehlasiť Kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že ab-strahujuacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať To že sa pri priacuteprave strategickyacutech doku-mentov a opatreniacute verejnyacutech politiacutek z rocircznych docircvodov zaacute-merne alebo nezaacutemerne neanalyzuje ako funguje naacuteš post transformačnyacute kapitalizmus maacute za naacutesledok že posledneacute desaťročia sa v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacute-cie Roacutemov na Slovensku bluacutedi v kruhu Probleacutemy ktoreacute sa najvypuklejšie prejavujuacute napr v prostrediacute roacutemskych osaacuted nie je možneacute vniacutemať selektiacutevne ako špecifickeacute roacutemske prob-leacutemy spojeneacute s roacutemskou kultuacuterou či s ich spraacutevaniacutem ale ako docircsledky nerovnostiacute ktoreacute generuje neregulovanyacute trhovyacute mechanizmus Ako priacuteklad mocircžeme uviesť fenomeacuten školskej segregaacute-cie a vznik segregovanyacutech škocircl na etnickej baacuteze Nerovneacute šance detiacute v ich školskej karieacutere vyplyacutevajuacute nie z abstraktnej kategoacuterie etnicity ale primaacuterne z materiaacutelneho postavenia rodičov a rodičmi akumulovaneacuteho sociaacutelneho kultuacuterneho a symbolickeacuteho kapitaacutelu V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Inyacutemi slovami ekonomickeacute nerovnosti ktoreacute vznikajuacute ako docircsledok zlyhania trhu pokiaľ nie suacute dostatočne zmier-
ňovaneacute aktivitami štaacutetu ktoryacute by cez svoju redistribučnuacute funkciu bol arbitrom rovnyacutech priacuteležitostiacute nevyhnutne veduacute k segregaacutecii Roacutemov Pokiaľ by štaacutet pokladal za opraacutevnenyacute verejnyacute zaacuteujem integraacuteciu a inkluziacuteve vzdelaacutevanie roacutemskych detiacute nemocircže tento probleacutem riešiť odtrhnuto a nezaacutevisle od otaacutezok zamestnanosti byacutevania sanitaacutecieinfraštruktuacutery osaacuted a diskriminaacutecie Inak povedaneacute zabezpečiť inkluziacutevne vzdelaacutevanie pre roacutemske deti je možneacute iba prijiacutemaniacutem takyacutech politiacutek ktoreacute umožnia pre Roacutemov docircstojneacute pracovneacute priacutejmy štandardneacute bytoveacute a hygienickeacute podmienky života Inyacute priacuteklad Nedostatočneacute alebo nespraacutevne riešenie probleacutemov roacutemskeho byacutevania (napriacuteklad nekritickyacutem propa-govaniacutem mikropocircžičiek a samovyacutestavby) vyplyacuteva z abstra-hovania od širšiacutech otaacutezok bytovej politiky Po prveacute vo vše-obecnosti nemocircžeme byť v suacutečasnosti prekvapeniacute nedostatkom naacutejomneacuteho byacutevania a vysokyacutemi cenami naacutej-mov a bytov pretože byty suacute jednou z kľuacutečovyacutech komodiacutet v kapitalistickej ekonomike a ich produkcia udržiavanie ob-chodovanie s nimi je nastaveneacute tak aby prinaacutešalo vysokyacute zisk Aby byty mohli sluacutežiť pre verejneacute uacutečely a byť dostupneacute je ich potrebneacute bdquoodkomodifikovaťldquo - teda musiacute byť zabraacutene-neacute tomu aby sa plne stali subjektom trhovej vyacutemeny V docirc-sledku rozsiahlej reprivatizaacutecie a privatizaacutecie bytoveacuteho fon-du obciam a mestaacutem dnes skoro žiadne byty nepatria a tieto naacutesledne nie suacute schopneacute vytvoriť vyacuteznamnejšiu sieť sociaacutel-neho a nekomerčneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania aj pre Roacutemov a aj pre niacutezkopriacutejmoveacute domaacutecnosti všeobecne Samozrejme poskytovanie naacutejomneacuteho byacutevania pre tieto skupiny populaacutecie by muselo byť postaveneacute na nedis-kriminačnyacutech pravidlaacutech a muselo by brať do uacutevahy že ľudia musia mať zabezpečeneacute dostatočneacute podmienky pre genero-vanie priacutejmu (zamestnanie) a udržanie si byacutevania Sociaacutel-no-demokratickyacute štaacutet by mal masiacutevne financovať novuacute vyacute-stavbu určenuacute pre nekomerčneacute naacutejomneacute na obciach a vstupovať legislatiacutevne tam kde by obce nelikvidovali osady alebo nezlepšovali podmienky byacutevania v nich alebo kde by dochaacutedzalo k diskriminaacutecii Roacutemov pri alokaacutecii bytov Priacutečiny všeobecne pripuacutešťanyacutech nedostatočnyacutech vyacute-sledkov pri integraacutecii Roacutemov za posledneacute dve desaťročia z prostriedkov Euroacutepskych štrukturaacutelnych a investičnyacutech fon-dov by zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska bolo možneacute vidieť aj v štrukturaacutelnom nastaveniacute tyacutechto fondov Všetky intervencie z EUacute fondov suacute dnes nastaveneacute ako bdquoprojektyldquo Probleacutemom je že každyacute projekt maacute svoj začiatok a svoj ko-niec Vaumlčšina takyacutechto projektov napriacuteklad rocirczne uzavreteacute pracovneacute dielne pre roacutemskych pracovniacutekov napriek tomu že v kraacutetkom časovom obdobiacute povedzme 2-3 roky fungova-li pomerne dobre po ukončeniacute grantovyacutech podmienok skončili Aj veľmi zmysluplneacute projekty na podporu margina-lizovanyacutech Roacutemov ako suacute tereacutenna sociaacutelna praacuteca komunit-neacute centra zdravotniacute asistenti tiež trpia tzv programovyacutem cyklom v raacutemci ktoreacuteho dochaacutedza k diskontinuite a prestaacutev-kach medzi jednou a druhou faacutezou projektoveacuteho financova-nia Vedie to k rocircznym probleacutemom s cieľovou skupinou a aj odchodom skuacutesenyacutech pracovniacutekov a pracovniacutečok Všetky
55
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tieto a podobneacute projekty podpornyacutech profesiiacute pre MRK by bolo by potrebne transformovať na štandardneacute programy so štandardnyacutem štaacutetnym financovaniacutem Beruacutec do uacutevahy docircsledky neriadeneacuteho trhoveacuteho me-chanizmu ktoryacute vedie k prehlbovaniu sociaacutelnych nerovnos-tiacute sociaacutelno-demokratickeacute kroky smerujuacutece k zlepšeniu po-stavenia Roacutemov by mali byť postaveneacute na podpore ekonomickyacutech politiacutek ktoreacute pocircsobia pozitiacutevne ku sociaacutelnej koheacutezii spoločnosti neprehlbujuacute ekonomickeacute rozdiely v spo-ločnosti a neotvaacuterajuacute priacutejmove nožničky medzi bohatyacutemi a chudobnyacutemi Sociaacutelne politiky by mali byť nastaveneacute ako bdquouniverza-listickeacuteldquo (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) a mali by zahrnuacuteť nielen Roacutemov a niacutezko priacutejmoveacute domaacutecnosti ale aj strednuacute vrstvu Toto platiacute pre užšie zameraneacute sektoroveacute opatrenia napriacute-klad ako suacute bezplatneacute obedy pre deti v školaacutech ale aj docirc-sledne bezplatnyacute priacutestup k zdravotniacutectvu k liekom a podob-
ne Okrem toho by bolo potreba zabezpečiť nekompromisneacute dodržiavanie antidiskriminačnej legislatiacutevy a princiacutepov ľud-skyacutech praacutev Medzi ľudskyacutemi praacutevami a sociaacutelnymi a ekono-mickyacutemi praacutevami zo sociaacutelne-demokratickej perspektiacutevy nie je žiadna tenzia či kontradikcia ale naopak - suacute to komple-mentaacuterne praacuteva Sociaacutelno-demokratickaacute politika ktoraacute by mala za cieľ zabezpečiť integraacuteciu Roacutemov a zlepšenie ich životnyacutech pod-mienok nemocircže byť izolovanaacute ani od ostatnyacutech politiacutek akyacute-mi suacute napr daňovaacute politika Silnejšej koheacutezii spoločnosti a tyacutem paacutedom aj integraacutecii Roacutemov by teda pomohli opatrenia spočiacutevajuacutece vo vyššom zdaňovaniacute kapitaacutelu a vyššej miere sociaacutelnych transferov Inyacutemi slovami pre zlepšenie situaacutecie (nielen) Roacutemov potrebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania
6 AKAacute EUROacutePSKA UacuteNIA A EUROZOacute-NA SPRAVODLIVAacute A SOCIAacuteLNA
134 httpswwweuroparleuropaeuEPRSEPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINALpdf
135 Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financecom_2020_55_enpdfPodrobnejšie Commission Staff Working Document Accompanying the document Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financeswd_2020_210_enpdf
56
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zakotvenie Slovenska v Euroacutepskej uacutenii počnuacutec rokom 2004 a v eurozoacutene od roku 2009 EUacute je preň ako štaacutet s malou otvorenou ekonomikou s relatiacutevne niacutezkou mierou inovaacuteciiacute a dominantnou vyacuterobou s nižšou až strednou prida-nou hodnotou v jeho ďalšom hospodaacuterskom sociaacutelnom a modernizačnom rozvoji kľuacutečoveacute Preto je preň kľuacutečovyacute i raacute-mec predviacutedateľnyacutech euroacutepskych hospodaacuterskych a meno-vyacutech politiacutek Otaacutezkou však je či maacute SR rezignovať iba na to že bude pasiacutevne akceptovať politiky ktoreacute dohodnuacute v EUacute a osobitne v eurozoacutene veľkeacute štaacutety napr Nemecko a Francuacutezsko resp vaumlčšina štaacutetov EUacute a eurozoacuteny Analogicky je otaacutezkou či maacute NBS hrať v ECB iba uacutelohu pozorovateľa a paušaacutelne suacutehlasiť s rozhodnutiami vaumlčšiny Vstupom do EUacute a do eurozoacuteny sa štaacutet vzdal časti svojej suverenity s tyacutem že sa bude podieľať na rozhodovaniacute že bude spolurozhodovať zdieľať suvereni-tu s ostatnyacutemi členmi EUacute a eurozoacuteny SR ako malyacute štaacutet EUacute nemaacute dosť bdquožetoacutenovldquo na presadzo-
Začiatkom februaacutera tr sa novaacute Euroacutepska komisia roz-hodla otvoriť diskusiu o suacutečasnom raacutemci hospodaacuterskeho a fiškaacutelneho dohľadu s osobitnyacutem zreteľom na reformy znaacute-me pod naacutezvom Six Pack a Two Pack134 Jej zaacutemerom je zis-tiť do akej miery boli rocirczne prvky dohľadu zavedeneacute alebo zmeneneacute a doplneneacute baliacutečkami Six Pack a Two Pack uacutečinneacute pri dosahovaniacute kľuacutečovyacutech cieľov a to pri zabezpečeniacute udr-žateľnyacutech verejnyacutech financiiacute a hospodaacuterskeho rastu ako aj pri predchaacutedzaniacute makroekonomickej nerovnovaacutehy pri užšej koordinaacutecii hospodaacuterskych politiacutek135 a pri podpore konver-gencie ekonomickej vyacutekonnosti členskyacutech štaacutetov Pocircvodnyacutem zaacutemerom bolo ukončiť tuacuteto diskusiu do 30 juacutena 2020 ale potreba bdquozamerať sa na okamžiteacute vyacutezvy EUacute spocircsobeneacute koronakriacutezouldquo viedli Komisiu k rozhodnutiu vraacute-tiť sa k diskusii neskocircr bdquokeď sa vyriešia okamžiteacute probleacutemyldquo Jej opaumltovneacute spustenie sa čakaacute na začiatku buduacuteceho roka Predpokladaacuteme že Slovensko (ministerstvo financiiacute na pocircde Rady NBS v raacutemci ECB) nebude meniť svoje poziacutecie a bude vystupovať ako v minulosti iba ako člen koaliacutecie bdquofiškaacutelne zodpovednyacutech krajiacutenldquo a nebude presadzovať zaacutesadnejšie
vanie svojich naacutevrhov v Euroacutepskej rade resp v Euroacutepskom parlamente a v ECB Veľkosť krajiny však nie je najdocircležitej-šiacutem faktorom jej vplyvu v EUacute Aj Slovensko ako relatiacutevne malaacute krajina mocircže vytvaacuterať rocirczne ad hoc koaliacutecie rovnako zmyacutešľajuacutecich štaacutetov vraacutetane využiacutevania inštituacutetu posilnenej spolupraacutece SR ako bdquopolicy makerldquo by sa mala snažiť angažovať sa vo všetkyacutech pre ňu relevantnyacutech smeroch euroacutepskej politi-ky Keďže kapacity autorov tejto štuacutedie suacute obmedzeneacute suacute-strediacuteme sa na oblasti ktoreacute považujeme za kľuacutečoveacute na ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene na budovanie bankovej uacutenie obchodnuacute politiku a na sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na daňoveacute otaacutezky Odporuacutečania formulovaneacute v štuacutedii suacute v zhode s politic-kyacutemi prioritami Strany euroacutepskych socialistov a ďalšiacutech progresiacutevnych siacutel v EUacute a smerujuacute k zvyacutešeniu odolnosti Eu-roacutepskej uacutenie a vytvoreniu inštituacuteciiacute a pravidiel ktoreacute suacute soci-aacutelne spravodliveacute a suacutečasne efektiacutevne
požiadavky v EUacute EMUacute ktoreacute by zabezpečili jej vaumlčšiu efek-tiacutevnosť a suacutečasne vaumlčšiu sociaacutelnu udržateľnosť Diskusie resp verejnej konzultaacutecie sa mohli zuacutečastniť jednotlivci a samozrejme inštituacutecie Autorom tejto štuacutedie nie je znaacuteme či a akou formou sa tejto diskusie zuacutečastnilo Mi-nisterstvo financiiacute SR NBS resp inaacute inštituacutecia v SR Kriacutezy poslednyacutech rokov pritom ukaacutezali na nedostatky menovej uacutenie a že jej dobudovanie je potrebneacute Kritickeacute hla-sy upozorňovali na jej nekompletnosť (rigidneacute a neefektiacutevne rozpočtoveacute pravidlaacute neexistencia spoločneacuteho rozpočtu a pod) už v čase jej vzniku Časť podporovateľov projektu spoločnej meny (napr francuacutezsky prezident Franccedilois Mitte-rand) však predpokladala že katalyzaacutetorom dobudovania eurozoacuteny bude najbližšia kriacuteza Tento optimizmus sa zatiaľ neukaacutezal opraacutevnenyacutem Využiť globaacutelnu finančnuacute kriacutezu 20078 a po nej kriacutezu eura na zaacutesadnejšiu reformu riadenia eurozoacuteny sa nepodarilo Ambiacuteciou by malo byť využiť k to-mu koronakriacutezu Podariacute sa to tentokraacutetNapriek pripravovanej diskusie o buduacutecnosti EUacute ktoraacute otvaacutera možnosť reviacutezie zmluacutev reforma EUacute sa neuskutočniacute
61 EKONOMICKEacute RIADENIE V EUROZOacuteNE
136 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
137 Kaletsky Anatole Europersquos Hamiltonian Moment Project Syndicate May 21 2020 Vznik spoločneacuteho dlhu ako upozorňujuacute experti by po-mohlo posilniť poziacuteciu eura ako druhej rezervnej meny a zaacuteklad pre medzinaacuterodneacute pocircžičky v tvrdej mene The International Role of the Euro ECB June 2019 httpswwwecbeuropaeupubirehtmlecbire201906~f0da2b823eenhtmltoc1
138 Massimo Amato Things that could be done once the lesson is learned 10 April 2020httpwwwprimeeconomicsorgarticlesthings-that-could-be-done-once-the-lesson-is-learned
57
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
formou Big Bang ale postupnyacutemi krokmi Finančnaacute kriacuteza si vynuacutetila vznik bankovej uacutenie ktorej realizaacutecia s komplikaacuteciami pokračuje (2 pilier the Single Resolution Mechanism (SRM)
Koronakriacuteza mocircže byť impulzom pre pokračovanie re-formy ekonomickeacuteho riadenia eurozoacuteny Riešenie koronakriacutezy a jej docircsledkov bude mať za naacutesledok rast deficitu a zadlže-nosti štaacutetov eurozoacuteny a vyžaduje si prijať mimoriadne opatre-nia Jednyacutem z nich je vznik Fondu obnovy financovanyacute na baacuteze spoločneacuteho dlhu formou koronabondov Fond obnovy je ale dočasnyacute naacutestroj ktoreacuteho životnosť je ohraničenaacute rokom 2024 Pozastavenie požiadavky dodržiavať Maastrichtskeacute kri-teacuteriaacute počas koronakriacutezy je tiež dočasneacute pokiaľ sa kriticky ne-prehodnotiacute a priacutepadnaacute zmena sa nezakotviacute v revidovanyacutech euroacutepskych zmluvaacutech Analogicky to možno povedať i o opat-reniach ECB Ak by sa však v kraacutetkom čase pristuacutepilo k strikt-neacutemu dodržiavaniu suacutečasnyacutech fiškaacutelnych pravidiel docircsledky na obnovenie rastu a zamestnanosti a v EUacute by mohli byť tak zaacutevažneacute že by ohrozili stabilitu menovej uacutenie resp EUacute ako takej Vyžaduje si to preto zvaacutežiť naacutevrhy ako napriacuteklad prehod-notenie hornej hranice zadlženosti štaacutetu zo 60 HDP na 90 HDP136 Hlavnyacutem argumentom je že ak miera reaacutelneho rastu dlhodobo prekračuje mieru reaacutelnej uacuterokovej sadzby o 2 -3 primaacuterny deficit 2 -3 HDP je dlhodobo udržateľnyacute dokonca i pri uacuterovni zadlženosti 100 Podľa toho by sa Maastrichtskaacutepodmienka 60 HDP mala revidovať Pragmatickyacutem rieše-niacutem je podľa autorov zvyacutešiť tuacuteto hranicu na 90 HDP Rast zadlženosti štaacutetov po koronakriacuteze zhoršiacute podmien-ky financovania ich dlhu na finančnyacutech trhoch- hlavne keď osobitneacute naacutestroje ECB a Komisie ktoreacute dočasne pomaacutehajuacute uacuterokoveacute miery udržať na niacutezkych ba dokonca zaacutepornyacutech hod-notaacutech prestanuacute pocircsobiť Opaumltovne bude treba otvoriť otaacutez-ku spoločneacuteho dlhu ktoraacute sa dnes posunula do inej roviny ako počas eurokriacutezy Nepochybne najvyacuteznamnejšiacutem posunom spocircsobenyacutem koronakriacutezou bolo rozhodnutie o vytvoreniacute Fondu obnovy Vznik Plaacutenu obnovy a odolnosti a osobitneacuteho fondu na jeho financovanie zastavilo diskusie (pravdepodobne iba dočasne) o samostatnom rozpočte eurozoacuteny a vyacuterazne vstuacutepilo do dis-
donedaacutevna blokovalo Nemecko) Rovnako ECB aby zachraacute-nila euro pristuacutepila k neortodoxnyacutem opatreniam ktoreacute boli na hrane jej doterajšieho mandaacutetu
kusiiacute o spoločnom euroacutepskom dlhu eurobondoch a novyacutech vlastnyacutech zdrojoch EUacute Tento mimoriadny rozpočet bude financovanyacute z dlhu (čo niektoriacute odborniacuteci označili za Hamil-tonovskyacute moment137) za ktoryacute bude ručiť EUacute spoločne svo-jim rozpočtom Hoci tento spocircsob financovania aktiviacutet EUacute nie je uacuteplne novyacute (garancie z rozpočtu EUacute boli použiteacute napr v Junckerovom plaacutene) bezprecedentnyacute je rozsah spoločneacute-ho dlhu a predpokladanyacute spocircsob jeho splaacutecania (z novyacutech euroacutepskych daniacute a poplatkov) Plaacuten obnovy a odolnosti a jeho finančnyacute naacutestroj bol vy-tvorenyacute ad hoc ako jednorazoveacute riešenie kriacutezy vyvolanej pandeacutemiou COVID-19 Na jeho zaacuteklade však mocircže byť vy-tvorenyacute raacutemec pre buduacuteci stabilizačnyacute naacutestroj využiacutevanyacute v raacutemci potreby (raacutemcoveacute pravidlaacute pre veľkosť pomer grantov a pocircžičiek pravidiel použitia) financovanyacute spoločnyacutem dl-hom (flexibilita ryacutechlosť použitia) V tejto suacutevislosti stojiacute za uacutevahu i naacutevrh transformovať ESM na Dlhovuacute agentuacuteru eurozoacuteny138 Dlhovaacute agentuacutera eu-rozoacuteny by mohla mobilizovať fondy na finančnyacutech trhoch za vyacutehodnejšiacutech podmienok ndash napokon by aj na tieto trhy pri-niesla vaumlčšiu stabilitu lebo by zniacutežila riziko investovania Za takmer bezrizikoveacute dnes trhy pokladajuacute iba nemeckeacute cenneacute papiere štaacutetu Rizikovaacute priraacutežka eurobondov by mohla byť o niečo vyššia no Nemecko by mohlo napriacuteklad profitovať z proporciaacutelne nižšiacutech odvodov do rozpočtu eurozoacuteny aby si priacutepadneacute straty vykompenzovalo Koronakriacuteza a suacutečasne dlhodobaacute potreba zelenej trans-formaacutecie euroacutepskej ekonomiky otvaacuterajuacute aj otaacutezku reviacutezie ďalšiacutech euroacutepskych rozpočtovyacutech pravidiel Mala by vytvo-riť priestor pre verejneacute investiacutecie do dlhodobej udržateľnos-ti a odolnosti napriacuteklad prijatiacutem zlateacuteho pravidla pre verejneacute investiacutecie resp oddeleniacutem investičneacuteho a bežneacuteho rozpoč-tu Problematickeacute je aj vyacutelučneacute využiacutevanie indikaacutetora dlhu a deficitu Ak nemajuacute fiškaacutelne pravidlaacute odporovať cieľom EUacute v inyacutech oblastiach (napr zelenaacute transformaacutecia) mali by byť nahradeneacute širšiacutem suacuteborom indikaacutetorov (ekonomickeacute sociaacutel-
611 FIŠKAacuteLNE PRAVIDLAacute A MAKROEKONOMICKAacute KOORDINAacuteCIA
139 The role of fiscal rules in relation with the green economy httpswwweuroparleuropaeuRegDataetudesSTUD2020614524IPOL_STU(2020)614524_ENpdf
140 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
141 Expanziacutevna politika ECB zatiaľ zo znaacutemych docircvodov nehroziacute hyperinflaacuteciou ako mnohiacute kritici kvantitatiacutevneho uvoľňovania varujuacute ale už dnes je zrejmeacute že prehlbovanie rastu nerovnostiacute je jej neželateľnyacutem docircsledkom Je to vyacutezvou pre politiky vlaacutedy aby prijali opatrenia ktoreacute tieto nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
58
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ne environmentaacutelne) pričom rozhodnutia o limitoch a sme-rovaniacute fiškaacutelnej politiky by boli suacutečasťou viacuacuterovňoveacuteho raacutemca riadenia do ktoreacuteho buduacute zapojeniacute zaacutestupcovia člen-skyacutech krajiacuten i Euroacutepsky parlament Slovensko by sa pri pre-sadzovaniacute tyacutechto zmien mohlo oprieť aj o poziacuteciu Euroacutepske-ho parlamentu139 Pri identifikaacutecii makroekonomickyacutech nerovnovaacuteh po-trebuje EUacute vyrovnanejšiacute priacutestup Fiškaacutelny kompakt spriacutesnil podmienky na aktivovanie proceduacutery nadmerneacuteho deficitu Naopak eurozoacutena je benevolentnejšia v priacutepade nadmer-nej makroekonomickej nerovnovaacutehy a k iniciovaniu proce-duacutery s ňou spojenej Pokiaľ sa maacute opaumltovne naštartovať konvergenčnyacute proces medzi Severom a Juhom v eurozoacutene musiacute vzraacutesť citlivosť voči nadmernej makroekonomickej ne-rovnovaacutehe v eurozoacutene a symetricky tuacuteto proceduacuteru použiť v priacutepade nadmerneacuteho prekročenia symetricky definovanej hornej i dolnej hranice 140
Už sme uviedli že predpokladanyacute spocircsob splaacutecania pocirc-žičiek na Program obnovy a odolnosti je z novyacutech euroacutep-skych daniacute a poplatkov Naacutejdenie dohody o novyacutech zdrojoch je oi docircležiteacute preto aby splaacutecanie pocircžičiek v buduacutecnosti nezaťažilo kapacity spoločneacuteho euroacutepskeho rozpočtu Pres-naacute podoba zdrojov (euroacutepskych daniacute a pocircžičiek) je vyacutesled-kom kombinaacutecie pragmatickeacuteho a hodnotoveacuteho priacutestupu Pragmatickou otaacutezkou je podpora pre zavedenie dane a vyacuteška ziacuteskanyacutech prostriedkov a hodnotovou zavedenie dane k dosiahnutiu inyacutech politickyacutech prioriacutet (zelenaacute transformaacutecia spravodliveacute zdaňovanie stabilita finančnyacutech trhov) V kraacutetkodobom horizonte je potrebneacute schvaacutelenie dane z nerecyklovanyacutech jednorazovyacutech plastov uhliacutekoveacuteho cla euroacutepskej digitaacutelnej dane aj systeacutemu financovania z priacutejmov z Euroacutepskeho systeacutemu obchodovania s emisiami (EUacute ETS) V strednodobom horizonte by k nim mala pribudnuacuteť daň z fi-nančnyacutech transakciiacute a a podiel EUacute na priacutejmoch v raacutemci spo-ločneacuteho zaacutekladu dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb (CCC-TB) Okrem priacutejmov pre spoločnyacute rozpočet je docircležiteacute zdocirc-razniť aj nepriame efekty tyacutechto daniacute ktoryacutemi chceme do-siahnuť vyššie uvedeneacute priority akyacutemi suacute obmedzenie jed-norazovyacutech plastov znižovanie emisiiacute boj proti agresiacutevnym daňovyacutem praktikaacutem či dospieťk širšiacutem politickyacutem prioritaacutem ako je boj proti korupcii (efektiacutevnejšia kontrola boj proti podvodom v oblastiach ktoreacute sa dostanuacute pod definiacuteciu fi-nančnyacutech zaacuteujmov EUacute prostredniacutectvom Uacuteradu euroacutepskeho prokuraacutetora) Schvaacutelenyacute systeacutem novyacutech vlastnyacutech zdrojov by mal po-stupne nahraacutedzať dominantneacute financovanie spoločneacuteho rozpočtu z naacuterodnyacutech priacutespevkov Diskusia bude otvorenaacute
pred rokom 2027 pri rokovaniach o buduacutecom viacročnom finančnom raacutemci V tejto diskusii je potrebneacute zaacutesadne reformovať aj vyacute-davkovuacute straacutenku rozpočtu Euroacutepsky rozpočet potrebuje naacutestroje fiškaacutelnej stabilizaacutecie Ich staacutelou zložkou by mali byť transfery ktoreacute zabezpečia suacutedržnosť EUacute podobne ako je tomu v USA (federaacutelne sociaacutelne programy ako sociaacutelne za-bezpečenie v nezamestnanosti Medicaid Medicare a pod) Euroacutepska centraacutelna banka zohrala v predchaacutedzajuacutecej kriacuteze menovej uacutenie (2010-2012) kľuacutečovuacute uacutelohu pri stabilizaacute-cii spoločnej meny V raacutemci existujuacutecich pravidiel a mandaacutetu prebrala sprostredkovane funkciu veriteľa poslednej inštan-cie a stabilizaacutetora finančneacuteho trhu Hoci expanziacutevna menovaacute politika nedokaacutezala dosiahnuť inflačnyacute cieľ pomohla prediacutesť deflaacutecii a stabilizovala euroacutepsky finančnyacute trh Probleacutemom je však politickaacute udržateľnosť suacutečasneacuteho kurzu nakoľko ne-štandardnaacute politika ECB bola spochybnenaacute na Suacutednom dvo-re EUacute a čeliacute opoziacutecii aj zvnuacutetra banky141 V kraacutetkodobom horizonte bude ECB pokračovať v sta-bilizujuacutecej expanziacutevnej menovej politike Pandemickyacute nuacute-dzovyacute program naacutekupu aktiacutev (PEPP) bude prebiehať do juacutena 2021 alebo dokyacutem ECB nerozhodne že kriacutezovaacute faacuteza koro-naviacuterusu sa skončila Aj ďalšie opatrenia ECB ako PELTRO (Pandemickeacute nuacutedzoveacute dlhodobeacute refinančneacute operaacutecie) ktoreacute pomocircžu zabezpečiť dostatočnuacute likviditu a Program ciele-nyacutech dlhodobyacutech refinančnyacutech operaacuteciiacute TLTRO3 ktoryacute za-čal v juacuteni 2020 bude prebiehať do juacutena 2021 Do tohto kontextu vstupuje diskusia o reviacutezii mandaacutetu ktoruacute ECB oficiaacutelne spustila začiatkom roka ECB sa nechce vzdať hlavneacuteho mandaacutetu udržania cenovej stability Reviacutezia sa maacute tyacutekať dvoch hlavnyacutech oblastiacute - Kvantitatiacutevnej formulaacutecie cenovej stability naacutestrojov mo-netaacuternej politiky hospodaacuterskych a menovyacutech analyacutez a spocirc-sobov komunikaacutecie ndash teda otaacutezok ktoreacute spadali pod aktivity ECB aj doteraz - Či a v akej miere maacute ECB prihliadať na ďalšie faktory ako finančnaacute stabilita zamestnanosť alebo environmentaacutelna stabilita NBS by sa mala zasadzovať za to aby sa neortodoxnaacute politika ECB zakotvila do Euroacutepskej zmluvy Bude treba v nej zdocircrazniť dvojityacute mandaacutet ECB (inflaacutecia a rast a zamestna-nosť ako je to v priacutepade FEDu ako i environmentaacutelna udrža-teľnosť) presadzovať uacutelohu ECB ako veriteľa poslednej in-štancie (lender of last resort) a za určityacutech podmienok financovanie štaacutetneho dlhu (monetizaacutecia dlhu) čo sa dočas-ne a v obmedzenej miere deje aj dnes
142 Staršia štuacutedia Euroacutepskej komisie bdquoEuropean Tax Surveyldquo kvantifikovala naacuteklady medzinaacuterodnyacutech podnikov ktoreacute suacute generovaneacute existenciou 15 naacuterodnyacutech daňovyacutech suacutestav bdquostaryacutech štaacutetovldquo (tzv compliance costs) Pre veľkeacute podniky neprekračujuacute 19 percenta odvedenyacutech daniacute no pre maleacute a stredneacute podniky dosahujuacute až 309 percenta zaplatenyacutech daniacute V EUacute 27 suacute tieto naacuteklady nepochybne ešte vyššie nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
59
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
62 SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKYacute PRIacuteSTUP K DAŇOVYacuteM OTAacuteZKAM A OBCHODNEJ POLITIKE EUacute
621 EUROacutePSKA DAŇ Z FINANČNYacuteCH TRANSAKCIIacute
622 KONIEC DAŇOVEJ SUacuteŤAŽE BOJ PROTI DAŇOVYacuteM UacuteNIKOM A DAŇOVYacuteM RAJOM
Nad raacutemec diskusie iniciovanej Komisiou vo februaacuteri 2020 o ekonomickom riadeniacute si vlaacutedna moc členskeacuteho štaacutetu musiacute definovať čo chce presadzovať v inyacutech politikaacutech ako suacute niektoreacute otaacutezky daňovej politiky obchodnej politiky a pod Medzi tyacutemito dvoma politikami je zaacutesadnyacute rozdiel da-ňovaacute politika je naacuterodnou politikou kyacutem obchodnaacute politika je spoločnou politikou EUacute Aj v priacutepade daňovej politiky
O dani z finančnyacutech transakciiacute (FTT) na uacuterovni G20 sa začalo hovoriť v r 2009 tj po vypuknutiacute globaacutelnej finančnej kriacutezy ale k žiadnemu rozhodnutiu o jej zavedeniacute na globaacutelnej uacuterovni nedošlo Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute sa do agendy EUacute dostala v roku 2011 keď Euroacutepska komisia predstavila naacutevrh celoeuroacutepskej dane z finančnyacutech transak-ciiacute a počiacutetala s jej uplatneniacutem najneskocircr v roku 2014 V pr-vom detailnom naacutevrhu bola nastavenaacute tak že mala Uacutenii pri-niesť každyacute rok 57 mld eur Celouacutenijnaacute FTT sa nepodarila presadiť (uplatnenie princiacutepu veta zo strany Veľkej Britaacutenie a pod) Jedenaacutesť štaacute-tov EUacute sa zapojilo do tzv Iniciatiacutevy posilnenej spolupraacutece
Dňa 24 10 2006 NR SR hlasmi pravicovej opoziacutecie prijala Deklaraacuteciu o daňovej suverenite v priamych daniach Pravicovaacute časť NR SR odkazovala na rovnuacute daň ktoruacute za-viedla v r 2004 a ktoraacute podľa jej interpretaacutecie stvorila zo Slovenska bdquoekonomickeacuteho tigraldquo Zaacutemerom bolo laacutekať na niacutez-ku daň zahraničnyacutech investorov Inyacutemi slovami bola zaacutestan-kyňou daňovej suacuteťaže v EUacute Ani v nasledujuacutecich rokoch nepatrilo Slovensko k aktiacutev-nym advokaacutetom daňovej spolupraacutece v EUacute postoj sa čiastoč-ne otvoril len v otaacutezke spoločneacuteho konsolidovaneacuteho daňo-veacuteho zaacutekladu firiem Postoj suacutečasnej vlaacutedy v tejto otaacutezke nie je znaacutemy Daňovaacute suacuteťaž ohrozuje sociaacutelny štaacutet dvakraacutet znižuje sociaacutelne transfery ktoryacutech cieľom je zmierňovať priacutejmoveacute
však existujuacute určiteacute spoločneacute princiacutepy a dosah daňovej poli-tiky sa mocircže zvaumlčšovať pokiaľ sa presadia euroacutepske dane ako napr euroacutepska daň na CO2 euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute euroacutepska digitaacutelna daň a pod V priacutepade obchod-nej politiky majuacute štaacutety EUacute možnosť do nej zasahovať na Eu-roacutepskej rade a euroacutepske obchodneacute zmluvy prechaacutedzajuacute rati-fikaacuteciou cez naacuterodneacute parlamenty
Vo veľmi obmedzenej forme ju zaviedlo Francuacutezsko ostatneacute štaacutety zapojeneacute do tejto iniciatiacutevy (Belgicko Greacutecko Nemec-ko Portugalsko Rakuacutesko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko) by ju podľa naacutevrhu mali zaviesť najneskocircr 1 janu-aacutera 2021 Koronakriacuteza je priacuteležitosťou aby sa opaumlť obnovila dis-kusia o FTT ako zdroja na riešenie docircsledkov koronakriacutezy a perspektiacutevne ako zdroj euroacutepskeho rozpočtu Kľuacutečoveacute je aby FTT zahrnovala prevažnuacute vaumlčšinu finančnyacutech transakciiacute a osobitne tyacutech ktoreacute nemajuacute produktiacutevny charakter resp neprispievajuacute k efektiacutevnosti finančnyacutech trhov a potenciaacutelne ohrozujuacute finančnuacute stabilitu
nerovnosti a decimuje verejnyacute sektor resp služby vo verej-nom zaacuteujme poskytovaneacute štaacutetom resp verejnou spraacutevou Euroacutepska diskusia o fiškaacutelnej harmonizaacutecii u priamych daniacute praacutevnickyacutech osocircb sa nezameriava na harmonizaacuteciu da-ňovyacutech sadzieb ale na definovanie spoločneacuteho konsolido-vaneacuteho zaacutekladu (CCCTB) Jeho cieľom by malo byť nielen zjednodušiť zdaňovanie pre euroacutepske firmy (pre medzinaacute-rodneacute podniky resp podniky s cezhraničnyacutemi ekonomickyacute-mi činnosťami) a tak zniacutežiť zbytočneacute administratiacutevne naacuteklady pre biznis142 ale aj pomocirccť eliminovať daňoveacute uacuteniky techni-kami ako napr profit-shifting prostredniacutectvom transfero-vyacutech oceneniacute alebo inyacutech foriem agresiacutevneho daňoveacuteho plaacutenovania
143 httpstaxfoundationorgdigital-tax-europe-2020
144 Po rozhodnutiacute Euroacutepskeho suacutedneho dvora v juacuteli 2014 dokumenty k ďalšiacutem kolaacutem rokovania o zmluve medzi Euroacutepskou uacuteniou a Spojenyacutemi štaacutetmi znaacutemej ako Transatlantickeacute obchodneacute a investičneacute partnerstvo (TTIP) sa už mali zverejňovať
145 Slovensko maacute s USA platnuacute investičnuacute zmluvu z roku 1991 v ktorej je takyacuteto mechanizmus arbitraacuteže jednostranne vyacutehodnyacute pre americkeacuteho investora zakotvenyacute Podľa Ministerstva hospodaacuterstva SR by novaacute uacuteprava vzťahov investor ndash štaacutet v zmluve TTIP umožnila Slovensku zbaviť sa nevyacutehodneacuteho mechanizmu z roku 1991 Preto MH SR zmluvu TTIP podporovalo
60
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
623 DIGITAacuteLNA DAŇ
624 OBCHODNEacute ZMLUVY EUacute
Samostatnou kapitolou je zdaňovanie nadnaacuterodnyacutech digitaacutelnych spoločnostiacute Ide o mimoriadne ziskovyacute a dyna-mickyacute sektor s rastuacutecim podielom na ekonomike ktoryacute okrem toho ešte vyjde z koronakriacutezy ako jeden z najvaumlčšiacutech viacuteťazov Pre digitaacutelne služby je charakteristickeacute že uľahčujuacute vytvaacuteranie korporaacutetnych štruktuacuter sluacutežiacich na agresiacutevne daňoveacute praktiky Rozhodnutie Suacutedneho dvora EUacute v spore Komisie s fir-mou Apple v ktorom Komisia prikaacutezala spoločnosti Apple uhradiť iacuterskej vlaacutede daňovyacute dlh vo vyacuteške 13 mld eur v pro-spech sťažujuacuteceho sa Apple ukaacutezalo limity využiacutevania pravi-diel štaacutetnej pomoci v boji proti agresiacutevnym daňovyacutem prakti-kaacutem Euroacutepska digitaacutelna daň sa uvaacutedza ako jeden z možnyacutech zdrojov splaacutecania spoločnyacutech pocircžičiek na Plaacuten obnovy Aj preto Komisia prisľuacutebila predstavenie vlastneacuteho naacutevrhu na zavedenie digitaacutelnej dane ak sa do konca roka 2020 nenaacutej-de dohoda o digitaacutelnej dani na pocircde OECD
V ostatnyacutech rokoch ndash s vyacutenimkou USA ndash akcelerovalo dokončovanie viacročnyacutech rokovaniacute EUacute o obchodnyacutech a priacute-padne investičnyacutech zmluvaacutech s obchodnyacutemi partnermi ako Kanada (CETA) Japonsko a Mercosur Naacutestupom Trumpo-vej administratiacutevy boli rokovania o zmluve TTIP zmrazeneacute Priacutepravy zmluvy s Kanadou a USA boli netransparentneacute a proces ich priacutepravy bol podrobenyacute verejnej kritike Až po nej nastalo čiastočneacute zlepšenie informovanosti o procese nego-ciaacuteciiacute144 Kriticky treba hodnotiť aj mnoheacute časti resp kapitoly pripravovanyacutech zmluacutev Jednou z najkontroverznejšiacutech usta-noveniacute dohocircd s Kanadou i USA bol mechanizmus riešenia sporov medzi štaacutetom a investorom Nahradenie doterajšie-ho mechanizmu urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacute-tom znaacutemy pod skratkou ISDS resp ISDM upravenyacutem me-chanizmom ICS (Investment Court System) v zmluve s Kanadou ktoryacute Komisia vydaacutevala za bdquoradikaacutelnu reformuldquo je len čiastkovyacutem riešeniacutem Zahraničniacute investori v sporoch s vlaacutedami buduacute ako doteraz mocirccť obchaacutedzať naacuterodneacute suacutedy Hroziacute že vlaacutedy buduacute naďalej rukojemniacutekmi arbitraacutežneho ko-nania ktoreacute v prevažnyacutech priacutepadoch daacutevalo za pravdu za-
Globaacutelna dohoda na pocircde OECD je však nepravdepo-dobnaacute aj v priacutepade viacuteťazstva demokratickeacuteho kandidaacuteta v americkyacutech prezidentskyacutech voľbaacutech Zaacuteroveň viacereacute eu-roacutepske krajiny začali či pripravujuacute zdaňovanie digitaacutelnych spoločnostiacute resp priacutejmov z digitaacutelnych služieb Bez spoloč-neacuteho euroacutepskeho priacutestupu však hroziacute fragmentaacutecia digitaacutel-neho trhu v docircsledku nekoordinovanyacutech naacuterodnyacutech pravi-diel a nižšia efektiacutevnosť vyacuteberu dane Z tyacutechto docircvodov je potrebneacute čo najryacutechlejšie vytvo-renie euroacutepskej digitaacutelnej dane ktoraacute by zdaňovala obrat spoločnostiacute v krajine v ktorej bol realizovanyacute Limity pre fir-my podliehajuacutece dani mali by byť nastaveneacute tak aby sa zda-ňovali len veľkeacute nadnaacuterodneacute spoločnosti ktoreacute vyacuteznamne profitujuacute z existencie jednotneacuteho euroacutepskeho trhu a dokaacute-žu vytvaacuterať korporaacutetne štruktuacutery pre umeleacute presuacutevanie da-ňoveacuteho zaacutekladu Časť vybratej dane maacute sluacutežiť ako priacutejem euroacutepskeho rozpočtu143
hraničnyacutem investorom a obmedzovalo vlaacutedy v presadzovaniacute domaacutecej politiky ISDS sa z legitiacutemnej ochrany zahraničnyacutech investorov pretransformoval do spocircsobu ako sa zahraničniacute investori mohli vyhraacutežať legitiacutemnym vlaacutedam a ovplyvňovať ich politiku V zamrznutej zmluve s USA sa zrejme ani nahra-denie ISDS mechanizmom ICS pokiaľ sa rokovania obnovia podľa doterajšiacutech indiacuteciiacute nemusiacute podariť presadiť145
Obchodneacute a investičneacute zmluvy EUacute so zahraničnyacutemi partnermi nemocircžu byť spocircsobom ako sa oslabia euroacutepske štandardy v ochrane priacuterody v boji proti klimatickyacutem zme-naacutem v ochrane zamestnancov alebo v ochrane praacutev štaacutetu a jeho demokraticky zvolenyacutech orgaacutenov realizovať politickeacute rozhodnutia v prospech spoločnosti Suacutečasne nemocircžu byť pre EUacute naacutestrojom oslabovania sociaacutelnych a environmentaacutel-nych štandardov v tretiacutech krajinaacutech Obchodnaacute politika EUacute maacute prispievať k posilňovaniu globaacutelnych sociaacutelnych a environmentaacutelnych štandardov nie uacutezkych zaacuteujmov exporteacuterov a investorov Mechanizmus urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacutetom musiacute podlie-hať demokratickej kontrole oboch straacuten a neobmedzovať presadzovanie verejneacuteho zaacuteujmu v sociaacutelnej environmen-
146 Americkyacute Kongres napr prijal rozhodnutie že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak ako je to v EUacute
61
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
taacutelnej oblasti a pod Nemocircžu tiež viesť k obmedzeniu kvality či rozsahu verejnyacutech služieb Ak zmluva predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie pri ochrane zdravia spotrebiteľa v sociaacutelnej či environmentaacutel-nej politike malo by iacutesť o konvergenciu smerom nahor a nie naopak Obchodneacute dohody sa majuacute opierať o medzinaacuterod-neacute dohovory a zmluvy (dohovory Medzinaacuterodnej organizaacute-cie praacutece Pariacutežska klimatickaacute zmluva a pod) Predmetom kritiky zmluvy s USA suacute aj kapitoly o regu-laacutecii životnom prostrediacute či docircsledky na ochranu zamest-nanca vzhľadom na to že USA nie suacute signataacutermi viaceryacutech dohovorov Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Otaacutezne bolo či sa do zmluvy zahrnuacute i verejneacute služby napriacuteklad zdravot-niacutectvo a či by to nepoviedlo k ďalšej redukcii verejneacuteho zdra-votniacutectva v prospech rozširovaniu suacutekromneacuteho zdravotniacutec-tva TTIP predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie V prevažnej vaumlčšine odvetviacute (potravinaacuterskeho kozmetickeacuteho a farmace-utickeacuteho a chemickeacuteho priemyslu) je však uacuteroveň regulaacutecie v USA nižšia ako v Uacutenii Opraacutevneneacute suacute preto obavy že har-monizaacutecia povedie k znižovaniu regulačnyacutech štandardov v EUacute Najviac by sa to mohlo odraziť na ochrane zdravia a ži-votneacuteho prostredia V EUacute v tyacutechto priacutepadoch platiacute princiacutep predbežnej opatrnosti ktoryacute v USA neplatiacute Pokiaľ sa dosta-točne nepreukaacuteže napriacuteklad škodlivosť niektoreacuteho produk-
tu nie je povinnosť ho z trhu stiahnuť146 USA medzityacutem odstuacutepili od Pariacutežskej dohody o kliacuteme a nevieme či po v naacutestupe noveacuteho prezidenta sa k tejto do-hode vraacutetia EUacute je napriacuteklad nepriateľsky naklonenaacute k tomu aby sa plyn ťažil hydraulickyacutem štiepeniacutem Napriek tomu zrej-me takyacuteto plyn bude dovaacutežať a bude tlak aby sa tento druh ťažby presadil i v EUacute Klimatickeacute zmeny nuacutetia prehodnotiť i priacutestup k medzi-naacuterodneacutemu obchodu Nie je realistickeacute jeho drastickeacute ob-medzenie a už vocircbec nie suacute riešeniacutem priacutestupy ako ekono-mickyacute nacionalizmus alebo prvky merkantilizmu Na druhej strane treba v medzinaacuterodnom obchode začať brať do uacuteva-hy uhliacutekovuacute stopu a preto sa pokuacutesiť presadiť uhliacutekoveacute clo do politiky Svetovej obchodnej organizaacutecie (WTO) Euroacutepske hospodaacuterske politiky vraacutetane obchodnej po-litiky majuacute prispievať k posilňovaniu sociaacutelnych štandardov environmentaacutelnej udržateľnosti a udržateľnosti EUacute EMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou i viacereacute na-štartovaneacute diskusie (mandaacutet ECB fiškaacutelne pravidlaacute ale všeobecne aj diskusia o buduacutecnosti EUacute) vytvaacuterajuacute priestor pre takeacuteto pravidlaacute a inštituacutecie v zhode s progresiacutevnym so-ciaacutelne spravodlivyacutem a environmentaacutelne zodpovednyacutem programom Mal by byť i vyacutechodiskom pri formovaniacute poziacutecie SR v EUacute a v eurozoacutene
147 Schiller Dan Digital capitalism stagnation and contention 13 October 2015 httpswwwopendemocracynetendigital-capitalism-stagna-tion-and-contentionPodrobnuacute politicko-ekonomickuacute analyacutezu digitaacutelneho kapitalizmu možno naacutejsť v kniheBetancourt Michael The Critique of Digital Capitalism punctum books brooklyn ny 2015
62
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepsky plaacuten obnovy a odolnosti je zameranyacute na dve kľuacutečoveacute transformaacutecie na zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu Z dvoch uvedenyacutech transformaacuteciiacute prvuacute pokladaacuteme za nena-hraditeľnuacute a neodkladnuacute a preto v našej štuacutedii sme na ňu zamerali vaumlčšiu pozornosť Nie je to teda naacutehoda a ani docirc-sledok obmedzenyacutech riešiteľskyacutech kapaciacutet Zelenaacute transformaacutecia je natoľko urgentnaacute že ak sa v kraacutetkej dobe nedosiahne v nej zaacutesadnyacute pokrok ani neskor-šie adaptačneacute opatrenia nedokaacutežu zamedziť devastačnyacutem uacutečinkom klimatickyacutech zmien Už dnes dokonca i štaacutet akyacutem je Slovenskaacute republika v pomerne v priaznivom geografic-kom paacutesme je vystavovanyacute suchaacutem ktoreacute nemajuacute obdobu alebo frekventovanyacutem povodniam ktoreacute sa predtyacutem vy-skytovali iba zriedka (tzv storočnaacute voda sa opakuje skoro každoročne) Straty nie suacute iba ekonomickeacute no okrem zdra-votnyacutech docircsledkov akcelerujuacute i sociaacutelne rozdiely Už dnes časť globaacutelnej migraacutecie je reakciou na klimatickeacute zmeny a podiel klimatickyacutemi zmenami generovanej migraacutecie bude ak-celerovať Akcelerovať buduacute i vojenskeacute konflikty ako docircsledok hladomorov zo sucha boja o vodu a pod Mnoheacute sa možno rozrastuacute do vaumlčšiacutech a veľkyacutech vojnovyacutech konfliktov Euroacutepska uacutenia zostaacuteva premiantom v boji proti klima-tickyacutem zmenaacutem a svoje najnovšie ambiacutecie vyjadrila v Euroacutep-skej zelenej zmluve Slovenskaacute republika zobrala na seba zatiaľ najambicioacuteznejšiacute politickyacute zaacutevaumlzok dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 V štuacutedii sme sa zaoberali nutnyacutemi podmienkami aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť dosiah-nuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti v transformaacutecii odvetviacute energetiky v doprave v obnove budov pri zaacutesobo-vaniacute teplom pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie a v presadzovaniacute cirkulaacuternej ekonomiky Podpora lokaacutelneho a regionaacutelneho rozvoja maacute tiež kli-matickyacute rozmer K znižovaniu uhliacutekovyacutech emisiiacute pomocircže rozvoj lokaacutelnej energetiky no i podpora lokaacutelnej produkcie potraviacuten ktoraacute znižuje ich uhliacutekovuacute stopu (všetci maacuteme skuacute-senosť s kuacutepou jabĺk z Noveacuteho Zeacutelandu hovaumldzieho maumlsa z Braziacutelie a pod) atď Spomaliť a pokiaľ sa daacute zamedziť zryacutechľovaniu klimatic-kyacutech zmien musiacute napomocirccť i fiškaacutelna politika na naacuterodnej uacuterovni a iniciatiacutevy na euroacutepskej či globaacutelnej uacuterovni Naacutestroje takto nastavenej fiškaacutelnej politiky nie suacute ešte v štuacutedii dosta-točne reflektovaneacute a buduacute si vyžadovať dodatočnuacute pozor-nosť na naacuterodnej no i euroacutepskej uacuterovni Prehodnotiť bude treba i niektoreacute ineacute naacutestroj ako obchodovanie s emisiami CO2 a vyjadriť k nemu jednoznačnejšiacute sociaacutelno-demokratic-kyacute postoj Euroacutepske obchodneacute a investičneacute dohody nedostatoč-ne zohľadňujuacute uhliacutekovuacute stopu a je otaacutezne či uhliacutekoveacute claacute
buduacute dostatočnyacutem naacutestrojom na redukciu uhliacutekovej stopy dovozu Uacuteloha štaacutetu pri podpore zelenej transformaacutecie je nena-hraditeľnaacute na všetkyacutech uacuterovniach Zelenuacute transformaacuteciu podnikateľskej sfeacutery musiacute štaacutet stimulovať pozitiacutevne (napr finančnyacutemi zdrojmi v podobe dotaacuteciiacute zelenyacutem verejnyacutem ob-staraacutevaniacutem a pod) i negatiacutevne (napr spriacutesňovaniacutem noriem na produkciu CO2 a pod) Centraacutelna vlaacuteda musiacute vytvaacuterať podmienky na zelenuacute transformaacuteciu na regionaacutelnej a lokaacutel-nej uacuterovni a podporiť ozelenenie a obmedzenie tendenciiacute ku konzumerizmu V porovnaniacute so zelenou transformaacuteciou maacute digitaacutelna transformaacutecia inuacute naliehavosť jej hybnyacutemi silami nie je uve-domenie si že ide o existenčnuacute otaacutezku o otaacutezku prežitia ľudstva ako ho poznaacuteme dnes ale o dosahovanie vyššej efektiacutevnosti a konkurencieschopnosti a je ťahanaacute suacutekrom-nyacutem zaacuteujmom jednotlivca (napr on line objednaacutevanie tova-rov a služieb využitie e-Government na ryacutechlejšie vybavo-vanie administratiacutevnych uacutekonov elektronickeacute recepty a pod) a biznisu ktoryacute v digitalizaacutecii nachaacutedza spocircsob ako zvyšovať produktivitu praacutece a zisk Uacuteloha štaacutetu pri digitaacutelnej transformaacutecii je odlišnaacute štaacutet by mal vytvaacuterať prostredie ktoreacute je priateľskeacute digitaacutelnej transformaacutecii podnikateľskej sfeacutery digitaacutelnu infraštruktuacuteru a poskytovať vzdelanie pre digitaacutelny vek Priama pomoc bizni-su (pozitiacutevna stimulaacutecia formou dotaacuteciiacute daňovyacutech uacuteľav a pod) by sa mala realizovať iba v prvej štartovacej faacuteze trans-formaacutecie a prevažne formou podpory vyacuteskumu a vyacutevoja a vedy Biznis musiacute robiť rozhodnutia o digitaacutelnej transformaacutecii saacutem a takou ryacutechlosťou aby odolal konkurenčneacutemu tlaku Nepriazniveacute externeacute podmienky (napr nedostupnosť k širo-kopaacutesmoveacutemu internetu) zhoršujuacute jeho konkurenčnuacute poziacute-ciu a naopak maumlkkeacute podmienky (napr niacutezka cena praacutece daňovyacute dumping) odďaľujuacute jeho rozhodnutie investovať do digitaacutelnej transformaacutecie Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute podľa Dana Schillera147 vedie k vzniku digitaacutelneho kapitalizmu prinaacuteša so sebou i rizikaacute na ktoreacute musia vlaacutedy reagovať Medzi ne patriacute ohro-zenie bdquokrehkej stavby demokracieldquo (zneužiacutevanie uacutedajov zaacute-kazniacutekov kyberkriminalita atď) ohrozenie tradičnyacutech pra-covnyacutech miest priemyslom č 4 zvyšovanie miery nerovnosti nižšia ochrana zamestnancov v rocircznych netra-dičnyacutech formaacutech praacutece (home office gig economy a pod) Pozitiacutevnymi i negatiacutevnymi docircsledkami digitaacutelnej transformaacute-cie na spoločnosť a politikami na vlaacutednej uacuterovni i uacutelohou odborov sa zaoberaacuteme v kapitole Solidaacuterna spoločnosť Vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko igno-ruje že slovenskeacute hospodaacuterstvo sa v priebehu dvoch-troch
Zaacuteverom
63
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
desiatok rokov sa stalo maacutelo diverzifikovanyacutem s dominant-nyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu Niacutezka diverzifiko-vanosť nielen priemyselnej štruktuacutery ktoraacute je naviac ex-treacutemne zaacutevislaacute na dovoze a vyacutevoze no pomerne niacutezka diverzifikovanosť i poľnohospodaacuterskej vyacuteroby či energetiky robia slovenskeacute hospodaacuterstvo ľahko zraniteľneacute Pokles HDP v roku koronakriacutezy to znovu ilustroval Politiky na podporu vaumlčšej diverzifikaacutecie nie suacute namie-reneacute proti uacutespešnyacutem odvetviam Na druhej strane je načase skoncovať s investičnyacutemi stimulmi smerujuacutecimi do dnes už dominantneacuteho odvetvia Podpora diverzifikaacutecie ktoruacute navr-hujeme je previazanaacute s environmentaacutelnou transformaacuteciou (napr diverzifikaacutecia energetiky zahrnujuacuteca OZE rozvoj obe-hoveacuteho hospodaacuterstva a pod) s regionaacutelnym a lokaacutelnym rozvojom ale i s tradičnejšiacutemi formami ako je diverzifikaacutecia exportu (odvetvovaacute i geografickaacute) Euroacutepsky Plaacuten obnovy a odolnosti sa explicitne neza-meriava na tretiu transformaacuteciu a tou je transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť Politickaacute štruktuacutera suacutečasnej euroacutepskej moci nie je priaznivo naklonenaacute tretej transformaacutecii Sociaacutel-ny pilier EUacute je iba fragmentom a nie zaacutekladom resp štarteacute-rom k Sociaacutelnej uacutenii Štuacutedia sa pokuacuteša vzkriesiť pocircvodnyacute vyacuteznam slova bdquoreformaldquo a navrhuje reformy ktoreacute by smero-vali slovenskuacute spoločnosť k solidaacuternej spoločnosti Načrtaacuteva reformy ako reformu sociaacutelnych služieb služieb zamestna-nosti rodinnej politiky a dlhodobej starostlivosti a upozor-ňuje na potrebu realizaacutecie zabuacutedaneacuteho ľudskeacuteho praacuteva na byacutevanie Digitaacutelna transformaacutecia prinaacuteša so sebou viacereacute soci-aacutelne rizikaacute ako redukciu pracovnyacutech miest naacuterast štrukturaacutel-neho nadbytku pracujuacutecich a v docircsledku toho naacuterast neza-mestnanosti prehlbovanie priacutejmovej nerovnosti naacuterast chudoby a sociaacutelneho vyluacutečenia tyacutech ktoriacute nestihlinemohli ziacuteskať digitaacutelne zručnosti vznik (novyacutech) foriem (prekeacuterne-ho) zamestnania a naacuterast neistyacutech pracovnyacutech miest (gig economy a pod) S tyacutemito rizikami sa musia vyrovnať verej-neacute politiky ktoreacute musia byť nastaveneacute tak aby z digitaacutelnej transformaacutecie neprofitovala iba uacutezka skupina zvyacutehodne-nyacutech Cesta vedie cez naacutestroje daňovej sociaacutelnej a vzdelaacuteva-cej politiky cez posilňovanie priacutejmov verejnyacutech rozpočtov napriacuteklad cez oveľa ambicioacuteznejšiacute daňovyacute mix (zavedenie novyacutech alebo posilnenie u naacutes skocircr marginaacutelnych daniacute ako napr progresiacutevne zdaňovanie zdaňovanie kapitaacutelu a majet-ku daň z luxusu environmentaacutelne dane digitaacutelne dane da-ne z robotov) cez vyššie platby do scheacutem zdravotneacuteho a sociaacutelneho zabezpečenia cez posilnenie sociaacutelneho dialoacutegu
ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych kon-fliktov na všetkyacutech uacuterovniach horizontaacutelnej i vertikaacutelnej de-finičneacute a legislatiacutevne ukotvenie novyacutech foriem praacutece v pra-covno-praacutevnom daňovom kontexte a v systeacuteme sociaacutelneho zabezpečenia Solidaacuterna spoločnosť na Slovensku nemocircže vylučovať zo seba Roacutemov Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem ako aj ineacute vlaacutedne dokumenty navrhovali rocirczne čiastkoveacute riešenia na zlepšenie postavenia Roacutemov Štuacutedia poukazuje na to že kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že abstrahu-juacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať Preto sa za posledneacute desaťročia v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacutecie Roacutemov na Sloven-sku bluacutedi v kruhu Post-transformačnyacute model slovenskeacuteho kapitalizmu nemaacute nastavenuacute svoju redistribučnuacute politiku aby dostatočne riešil mieru nerovnostiacute napĺňal zaacutekladneacute ľudskeacute praacutevo na byacutevanie a pod nielen pre roacutemsku komunitu ale pre celuacute spoločnosť V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Marginalizovaniacute Roacutemovia suacute podmnožinou ľudiacute kto-ryacutech marginalizuje chudoba no okrem toho čelia i predsud-kom diskriminaacutecii a pod Pre zlepšenie situaacutecie Roacutemov po-trebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania a nielen čiastkoveacute projekty ktoreacute sa ( dočasne) orientujuacute na parciaacutelne straacutenky ich života (priacutestup k vode predškolskeacute vzdelaacutevanie roacutem-skych detiacute a pod) Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko nemaacute ambiacuteciu ndash a to je charakteristickeacute i pre ineacute vlaacutedne materiaacutely predchaacutedzajuacutecich vlaacuted ndash formulovať čo by chcela vlaacutedna moc presadzovať v Euroacutepskej uacutenii a osobitne v eurozoacutene Zaacuteverečnaacute kapitola po prvyacutekraacutet tuacuteto veľkuacute medzeru chce naplniť Formuluje naacutevr-hy akoby sa malo reformovať ekonomickeacute riadenie eurozoacute-ny zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska akyacute by mal byť so-ciaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam EUacute a k euroacutepskej obchodnej politike Euroacutepske hospodaacuterske politiky by mali prispievať k po-silňovaniu sociaacutelnych štandardov k environmentaacutelnej udr-žateľnosti a udržateľnosti EUacuteEMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou je po finančnej a ekonomickej kriacuteze a po kriacuteze eura novou priacuteležitosťou ako sa k takejto EUacute a eurozoacutene posunuacuteť bližšie Taacuteto priacuteležitosť by sa mala využiť oveľa lepšie ako po kriacutezach 2008 a 2010
64
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
65
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
66
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Brigita Schmoumlgnerovaacute (editorka) Progresiacutevne foacuterum pod-predsedniacutečka vlaacutedy SR (1994) ministerkafinanciiacute SR (1998 - 2002)
Joachim Becker Ekonomickaacute univerzita Viedeň
Petra Csefalvayovaacute Inštituacutet cirkulaacuternej ekonomiky
Milan Ftaacutečnik Slovenskaacute technickaacute univerzita minister školstva SR (1998 - 2002)
Radovan Geist wwweuractivsk
Michal Kaliňaacutek Združenie miest a obciacute SR
Jaacuten Košč Odborovyacute zvaumlz KOVO
Peter Magvaši minister hospodaacuterstva SR (1994) minister praacutece sociaacutelnych veci a rodiny SR (1998 - 2002)
Daniel Škobla Uacutestav etnoloacutegie a sociaacutelnej antropoloacutegie Slo-venskej akadeacutemie vied
Monika Uhlerovaacute Konfederaacutecia odborovyacutech zvaumlzov SR
Juraj Zamkovskyacute Priatelia Zeme-CEPA
Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) je najstaršou politickou nadaacute-ciou Nemecka Pomenovanaacute je po Friedrichovi Ebertovi prvom demokraticky zvolenom riacutešskom prezidentovi Ako nadaacutecia bliacutezka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociaacutelnej demokracie slobodu spravodlivosť a
Friedrich-Ebert-Stiftung eV zastuacutepenie v Slovenskej republikeMaroacutethyho 6 | 811 06 Bratislavawwwfessk
Autori Brigita Schmoumlgnerovaacute a autorskyacute kolektiacutev Za publikaacuteciu zodpovedaacute Robert ŽanonyGrafika Jakub KlobušickyacuteObjednaacutevky fesfessk
Komerčneacute využitie publikaacuteciiacute vydanyacutech Friedrich-Ebert-Sti-ftung (FES) nie je povoleneacute bez piacutesomneacuteho suacutehlasu od FES
SCHMOumlGNEROVAacute Brigita Solidaacuterne ekologickeacute a moder-neacute Slovensko 1 vyd Bratislava Friedrich-Ebert-Stiftung eV - zastuacutepenie v Slovenskej republike 2020
(b ovaneacute)978-80-89149-85-8
solidaritu Ako všeobecne prospešnaacute inštituacutecia pocircsobiacuteme nezaacutevisle a v našom zaacuteujme je podporovať pluralistickyacute spo-ločenskyacute dialoacuteg k politickyacutem vyacutezvam suacutečasnostiBližšie informaacutecie k našej činnosti ako aj k aktuaacutelnym projek-tom naacutejdete na našej webovej straacutenke wwwfessk
Viac informaacuteciiacute k tejto teacuteme naacutejdete tuhttpwwwfessk
Slovensko musiacute v najbližšom obdobiacute zvlaacutednuť trojjedinuacute transformaacuteciu envi-ronmentaacutelnu digitaacutelnu a sociaacutelnu Z krajiny so stredno-priacutejmovou maacutelo di-verzifikovanou nerovnomerne rozvinu-tou a k životneacutemu prostrediu maacutelo citli-vou ekonomikou patriacou iba medzi miernych inovaacutetorov sa potrebuje trans-formovať na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 en-vironmentaacutelne udržateľnuacute a sociaacutelne spravodlivuacute Štuacutedia bdquoSolidaacuterne ekologickeacute a moderneacute Slovenskoldquo prinaacuteša v šiestich kapitolaacutech kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy na jeho radikaacutelnu transformaacute-ciu Za hlavneacute vyacutezvy Slovenska pokladaacute tiacutem autorov diverzifikaacuteciu hospodaacuterstva a zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu ako predpoklady udržateľnej konkuren-cieschopnosti ekonomiky orientaacuteciu na podporu domaacutecich podnikov s inovatiacutev-
nym profilom podporu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja so zameraniacutem na lokaacutelnu energetiku lokaacutelnu produkciu potraviacuten podporu naacutejomneacuteho byacutevania či sociaacutelneho podnikania Zelenou trans-formaacuteciou bude musieť prejsť každeacute od-vetvie no za kľuacutečoveacute odvetvia ktoreacute čakaacute zelenaacute transformaacutecia štuacutedia pokladaacute energetiku dopravu a obnovu budov Rovnakyacute docircraz venuje štuacutedia kri-tickej reflexii fiškaacutelnej konsolidaacutecie kde ponuacuteka alternatiacutevny pohľad na rozpoč-tovuacute a daňovuacute politiku ktoreacute majuacute byť naacutestrojom sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja Zo sociaacutelno-de-mokratickyacutech poziacuteciiacute kritike podrobuje aktuaacutelnu formu ekonomickeacuteho riadenia EUacute a eurozoacuteny a prinaacuteša naacutevrhy ako po-silniť fiškaacutelnu poziacuteciu Uacutenie zavedeniacutem dane z finančnyacutech transakciiacute zdaneniacutem digitaacutelnych korporaacuteciiacute a obmedzovaniacutem daňovej suacuteťaže a daňovyacutech uacutenikov
Cieľ budovať suacutedržnuacute spoločnosť v ne-poslednom rade odolnuacute voči rastuacutecim protidemokratickyacutem tendenciaacutem čeliacute aktuaacutelne mnohyacutem vyacutezvam v podobe di-gitalizaacutecie a robotizaacutecie klimatickyacutech zmien rastuacutecej priacutejmovej a majetkovej nerovnosti v dostupnosti verejnyacutech služieb a nerovnyacutech podmienok pre docircstojnyacute život Naacutestrojmi na zvlaacutednutie tyacutechto vyacuteziev suacute politiky solidaacuternej spo-ločnosti ktoreacute štuacutedia prinaacuteša overeneacute praxou mnohyacutech vyspelyacutech štaacutetov s ne-zastupiteľnou uacutelohou odborov a sociaacutel-neho dialoacuteguŠtuacutedia je priacutespevkom do verejnej odbor-nej diskusie ktorej cieľom musiacute byť takeacute využitie neopakovateľnyacutech euroacutepskych finančnyacutech prostriedkov v nasledujuacutecich rokoch ktoreacute urobia zo Slovenska soli-daacuternejšiu ekologicky udržateľnuacute a modernuacute krajinu
SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
2
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uacutevod Rozsah domaacutecich a euroacutepskych finančnyacutech zdrojov s ktoryacutemi buduacute disponovať vlaacutedy a samospraacutevne orgaacuteny v rokoch 2021-27 predstavuje priacuteležitosť na transfor-movanie SR z niacutezko (stredno)-priacutejmovej maacutelo diverzifiko-vanej nerovnomerne rozvinutej a k životneacutemu prostre-diu maacutelo citlivej ekonomiky patriacej medzi iba miernych inovaacutetorov na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 environmentaacutelne priateľskej a soci-aacutelne spravodlivej Tento proces sa zrejme nedaacute dovŕšiť v priebehu 7- ročneacuteho obdobia no docircležiteacute je ho naštartovať a riadiť tak aby sa nepredlžoval Zaacutemerom tejto štuacutedie je navrh-nuacuteť akeacute reformy a akeacute naacutestroje na ich presadenie si takaacute-to trojjedinaacute transformaacutecia (environmentaacutelna digitaacutelna a sociaacutelna) vyžaduje aby sa podarilo presadiť a udržať zaacute-kladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty v spoločnosti v nasledujuacutecom obdobiacute Zaacutekladnyacutem nedostatkom strateacutegie Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko1 je že konzervuje zaacutekladneacute vlastnosti slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva vysokuacute zaacutevislosť na maacutelo diver-zifikovanom vyacutevoze a v docircsledku toho vysokuacute vonkajšiu zraniteľnosť vysokuacute zaacutevislosť od priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute a malyacute podiel domaacutecich investiacuteciiacute do vzdelania vedy vyacuteskumu vyacutevoja a inovaacuteciiacute nerovnomernyacute regio-naacutelny rozvoj a oneskorenyacute rozvoj na lokaacutelnej uacuterovni a narastajuacutece sociaacutelne rozdiely K pozitiacutevam strateacutegie mož-no pripočiacutetať že vo vaumlčšom rozsahu charakterizuje envi-ronmentaacutelne docircsledky takeacutehoto rozvojoveacuteho modelu Koncept ekologickej modernizaacutecie z ktoreacuteho sa pritom vychaacutedza však v realite naraacuteža na limity svojich mož-nostiacute Materiaacutel neotvaacutera kardinaacutelnejšiu otaacutezku limitov rastu a redukuje environmentaacutelne otaacutezky na otaacutezky technickeacuteho riešenia Štuacutediu pripravil malyacute autorskyacute kolektiacutev ktoryacute nemo-hol dostatočne reagovať na všetky straacutenky slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a musel sa preto suacutestrediť iba na to čo pokladal za kľuacutečoveacute a na čo mu stačili kapacity Nie na všetkom sa riešitelia zhodli Niektoreacute odlišneacute postoje rie-šiteľov uvaacutedzame v podčiarnikoch ineacute suacute zaacutesadnejšieho charakteru a odraacutežajuacute diskusiu medzi mainstreamovyacutemi a radikaacutelnejšiacutemi naacutezormi napr o raste (existuje environ-mentaacutelne udržateľnyacute rast) o tom či HDP je vhodnyacutem ukazovateľom merania prosperujuacuteceho hospodaacuterstva a pod Je len prirodzeneacute že všetky rozdiely sme nedokaacuteza-li preklenuacuteť Kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy
na jeho radikaacutelnu transformaacuteciu sme zahrnuli do šiestich kapitol V prvej kapitole sa hľadajuacute spocircsoby ako diverzifi-kovať štruktuacuteru slovenskeacuteho hospodaacuterstva Medzi rieši-teľmi ani tu nebolo uacuteplne rovnakeacute stanovisko Odlišovalo sa v naacutezoroch na postavenie automobiloveacuteho priemyslu v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva a v napĺňaniacute cie-ľov pri dosahovaniacute uhliacutekovej neutrality na to či Sloven-sko predstavuje ešte staacutele bdquomontaacutežnu haluldquo alebo či sa z tejto pasce dostalo už do vyššiacutech etaacutep produkčneacuteho reťazca Docirckladnejšia analyacuteza automobiloveacuteho odvetvia za ostatneacute roky poukaacutezala na dosiahnutyacute pokrok pri rie-šeniacute štrukturaacutelnych probleacutemov tohto odvetvia To však maacutelo diverzifikovanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva nerieši Potreba diverzifikovať slovenskuacute ekonomiku si vy-žaduje po prveacute podporiť domaacutece podniky s inovatiacutevnym profilom ktoreacute buduacute prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 pre ktoreacute existuje resp vznikaacute sektor vyacuteskumu a vyacutevoja a je predpoklad ryacutechlej transformaacutecie jeho vyacutesledkov na inovaacutecie Po druheacute je potrebneacute podporiť ekonomickeacute sektory ktoreacute suacute orientovaneacute dovnuacutetra a osobitne v zaostaacutevajuacutecich re-gioacutenoch Preto zdocircrazňujeme uacutelohu regionaacutelneho a lo-kaacutelneho rozvoja ktoruacute dokument MF SR uacuteplne ignoruje Je zrejmeacute že protagonistami tyacutechto zmien už nemocircžu byť len zahraničniacute investori a že v regionaacutelnom a lokaacutel-nom rozvoji buduacute musieť zohraacutevať kľuacutečovuacute uacutelohu lokaacutel-ni akteacuteri2 Zaacutekladnyacutem nositeľom dynamiky štruktuacutery sloven-skeacuteho hospodaacuterstva od prvyacutech rokoch transformaacutecie boli priame zahraničneacute investiacutecie Priame zahraničneacute in-vestiacutecie tyacutem že sa do roku 2018 koncentrovali najmauml na zaacutepade krajiny upevnili extreacutemne nerovnomerneacute vyacutevo-joveacute vzorce Od finančnej kriacutezy v roku 2008 sa tento trend nerovnomerneacuteho rozvoja ešte viac posilnil3 a ani fakt že v roku 2019 polovica priamych zahraničnyacutech in-vestiacuteciiacute smerovala do menej rozvinutyacutech regioacutenov tento trend ešte nezvraacutetil Spraacuteva Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu z r 2017 upozorňuje ldquoMeraneacute Gini koeficientom Slovensko vykazuje najvaumlčšie regionaacutelne rozdiely medzi štaacutetmi EUacuterdquo4 Hoci hlavnou črtou rozvojoveacuteho modelu suacute mimoriadne veľkeacute regionaacutelne rozdiely ktoreacute predstavujuacute zaacutekladnuacute vyacutezvu rozvojovej strateacutegie Naacuterodnyacute integrova-nyacute reformnyacute plaacuten sa touto otaacutezkou explicitne nezaoberaacute Našou snahou je navrhnuacuteť zaacutekladneacute črty ako riešiť roz-diely v regionaacutelnom rozvoji a najmauml ako naštartovať lo-kaacutelny rozvoj Vyacutesledky ktoreacute SR dosahuje vo vzdelaniacute vede vyacute-
1 Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyine-strategicke-materialy
2 Becker Joachim Uneven Development and a New Approach to Regional Development in Slovakia In Kurswechel 22018 63-72 Ani v otaacutezke podielu zahraničnyacutech investoroch na lokaacutelnom rozvoji nebol rovnakyacute naacutezor J Becker odporuacuteča spoľahnuacuteť sa na domaacutecich investorov
3 Medve-Baacutelint Gergő Changes still below the surface Regional patterns pf foreign direct investmentin post-crisis central and Eastern Europe In Galgoacuteczi BeacutelaDrahkoupil JanBernaciak Magdalena (eds) Foreign direct investment in eastern and southern Europe after 2008 Still a lever of growth Brussels 2015 71-101
4 Slovak Republic Staff Report for the 2017 Article IV consultation IMF February 23 2017
3
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
skume a vyacutevoji nie suacute uacuteplne izolovaneacute od existujuacuteceho rozvojoveacuteho modelu Hoci zahraničneacute spoločnosti majuacute vyššiacute dopyt po pracovnej sile s vyššou kvalifikaacuteciou ne-platiacute tondash ako ukaacutezali v nedaacutevnej empirickej štuacutedii Jan Drahokoupil and Brian Fabo vo všeobecnosti5 bdquoZahra-ničneacute spoločnosti žiadajuacute stredne kvalifikovanuacute pracov-nuacute silu iba v priacutepade kvalifikovanyacutech remesiel a operaacuteto-rov Suacute to domaacutece firmy ktoreacute hľadajuacute zamestnancov s digitaacutelnymi kompetenciamildquo uzavierajuacute Nadnaacuterodneacute korporaacutecie suacutestreďujuacute vyacuteskumneacute a vyacute-vojoveacute aktivity prevažne do domovskyacutech krajiacuten6 Miest-ne možnosti zamestnania vysokokvalifikovanyacutech osocircb suacute tak obmedzeneacute a to napriek tomu že už existujuacute po-zitiacutevne priacuteklady dopytu po vysokokvalifikovanyacutech za-mestnancov aj v zahraničnyacutech podnikoch Takouto lasto-vičkou je napriacuteklad bratislavskyacute Volkswagen Štruktuacuterne zmeny v rozvojovom modeli mocircžu tomuto trendu napo-mocirccť Slovenskyacute model rozvoja okrem toho kopiacuteruje ten-dencie charakteristickeacute pre globaacutelny ekonomickyacute režim orientovanyacute na kvantitatiacutevny rast spotreby zdrojov a energie a obchaacutedzanie sociaacutelnych a najmauml environmen-taacutelnych externaliacutet Volanie po raste ktoryacute nie je environ-mentaacutelne a sociaacutelne udržateľnyacute ohrozuje zaacuteklady exis-tencie modernej civilizaacutecie Koronakriacuteza duacutefajme po určitom čase odznie no klimatickaacute kriacuteza a jej docircsledky zostaacutevajuacute Riziko pred ktoryacutem globaacutelna spoločnosť a Slo-vensko stojiacute je že napriek tomu budeme tvrdohlavo po-kračovať v prolongovaniacute tohto rastoveacuteho trendu Potrebujeme kardinaacutelny obrat v koncepčnyacutech priacute-stupoch a naacutesledne v politikaacutech a potrebujeme zabezpe-čiť aby opatrenia zaacuteroveň prispievali k zvyšovaniu odol-nosti spoločnosti proti buduacutecim predviacutedateľnyacutem kriacutezam a aby na ich pozitiacutevnych efektoch v relatiacutevne kraacutetkom čase sa mohla podieľať vaumlčšina spoločnosti Osobitnou vyacutezvou je dosiahnuť sociaacutelnu akceptovateľnosť zelenej transformaacutecie Jej suacutečasťou bude aj uacutetlm niektoryacutech od-vetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem a ktoryacute treba riešiť tak aby jeho sociaacutelne docircsledky boli mi-nimaacutelne Každyacute novyacute zaacutemer a projekt v Programe obnovy a odolnosti regioacutenu by mal preukaacutezať minimaacutelnu energe-tickuacute a materiaacutelovuacute naacuteročnosť a to tak počas realizaacutecie ako aj počas celej svojej životnosti Ekonomickeacute hodno-tenie rocircznych infraštruktuacuternych a inyacutech zaacutemerov by malo byť komplexneacute - je preto treba opustiť zjednodušeneacute posudzovanie na zaacuteklade najnižšej ceny vstupnej investiacute-cie Štuacutedia navrhuje aj odlišnyacute priacutestup k fiškaacutelnej konso-lidaacutecii a k fiškaacutelnym reformaacutem v porovnaniacute s bdquocommon wisdomldquo (všeobecnyacutem naacutezorom) a viaceryacutemi oficiaacutelnymi
materiaacutelmi Inak definuje tzv pro-rastovyacute daňovyacute mix zdocircrazňuje obidve zaacutekladneacute funkcie daniacute ndash fiškaacutelnu a re-distribučnuacute tj ako naacutestroj zmierňovania nerovnostiacute Kri-ticky sa vyjadruje k tzv vyacutedavkovyacutem stropom a navrhuje koordinaacuteciu vlaacutednej anticyklickej politiky s politikou NBS Štuacutedia si v 5 kapitole kladie otaacutezku či maacute SR v Eu-roacutepskej uacutenii iba automaticky akceptovať čo navrhnuacute naj-silnejšiacute hraacuteči (byť tzv policy taker) alebo maacute mať ambiacuteciu podieľať sa na tvorbe euroacutepskych politiacutek (byť tzv bdquopolicy makerldquo) tj byť hraacutečom ktoreacuteho hlas pri formovaniacute eu-roacutepskych politiacutek bude počuteľnyacute Materiaacutel Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko sa bdquostavia do zaacutekrytuldquo s dokumenta-mi vlaacuted ktoreacute si zriedkavo ndash ak vocircbec ndash klaacutedli otaacutezku akuacute poziacuteciu maacute Slovensko zastaacutevať v kľuacutečovyacutech otaacutezkach ako je napriacuteklad ekonomickeacute riadenie eurozoacuteny Bez strategickeacuteho uvažovania o tyacutechto otaacutezkach vlaacutedy SR re-agujuacute ad hoc a ešte častejšie sa mechanicky priklaacuteňajuacute k rozhodnutiam silnyacutech štaacutetov eurozoacuteny Štuacutedia prezentuje sociaacutelno-demokratickeacute naacutevrhy na to ako pokračovať na-pr v reforme fiškaacutelnych pravidiel v posilneniacute dvojiteacuteho mandaacutetu ECB atď V 5 kapitole Solidaacuterna spoločnosť si kladieme otaacutez-ku akeacute buduacute docircsledky environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie na zamestnanosť na mieru nerovnostiacute uacuteroveň chudoby a pod inyacutemi slovami na sociaacutelnu udrža-teľnosť a inkluziacutevnosť slovenskej spoločnosti Akeacute politi-ky by mohli podporiť pozitiacutevne docircsledky resp zmierniť negatiacutevne docircsledky Akaacute bude uacuteloha odborov a sociaacutel-neho dialoacutegu v novyacutech podmienkach Okrem zmierňovania miery nerovnosti daňovyacutemi naacutestrojmi musia aj niacutezkopriacutejmovyacutem rodinaacutem zabezpečiť podmienky pre docircstojnyacute život sociaacutelne transfery a služ-by vo verejnom zaacuteujme určeneacute pre každeacuteho (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) Dostupnosť k vzdelaniu k zdraviu a k byacute-vaniu (praacutevo na byacutevanie ako ľudskeacute praacutevo- koniec bezdo-movectva) a praacutevo na slušnuacute praacutecu (tzv decent job ndash ter-miacuten ktoreacuteho autorom je byacutevalyacute generaacutelny riaditeľ Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Juan Somavia) pomocirc-žu riešiť pascu chudoby energetickuacute chudobu i pracujuacute-cu chudobu Solidaacuterna spoločnosť musiacute zabezpečiť envi-ronmentaacutelnu spravodlivosť (dostupnosť k čistej vode a pod) starostlivosť o seniorov (udržateľnyacute docircchodkovyacute systeacutem opatrovateľskuacute a zdravotnuacute starostlivosť) a riešiť roacutemsku otaacutezku Naše kapacitneacute možnosti suacute obmedzeneacute a preto na všetky zmieneneacute otaacutezky nie sme schopniacute odpovedať Ich naacutečrt je docircležityacute však preto aby sme naznačili kde v uva-žovaniacute o solidaacuternom ekologickom a modernom Sloven-sku treba pokračovať
5 Drahokoupil JanFabo Brian The limits of foreign-led growth Demands for skills by foreign and domestic firms In Review of International Political Economy 2020 (DOI 1010800969229020201802323)
6 Pavliacutenek Petr Dependent Growth Foreign Investment and the Development of the Automotive Industry in East-Central Europe 2017 Cham and Rodet-Kroichvili NathalieHeim SteacutephaneWoessner Raymond Internationalisation de la recherche et deacuteveloppement quelles strateacute-gies des constructeurs automobiles dans lrsquoespace est-europeacuteen et meacutediterraneacuteen In Revue de la reacutegulation 2015 15(1) (httpsjournalsopeneditionorgregulation10605 2018
1 DIVERZIFIKAacuteCIA DIGITALIZAacuteCIA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKEacuteHO HOSPODAacuteRSTVA- NAacuteSTROJE ROZVOJA A ODOLNOSTI
Hospodaacutersky rast Slovenskej republiky ako štaacutetu s ma-lyacutem ekonomickyacutem rozmerom je tradične viac ťahanyacute expor-tom ako domaacutecou spotrebou Znamenaacute to že na jednej stra-ne musiacute byť hospodaacuterstvo konkurenčne schopneacute presadiť sa na zahraničnyacutech trhoch na strane druhej je citliveacute od poruacutech ktoreacute na trhoch kľuacutečovyacutech odberateľov jeho pro-dukcie vznikajuacute Neprimerane vysokaacute koncentraacutecia hospo-
Koronakriacuteza nanovo odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a osobitne priemyslu Počas jarneacuteho lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najvaumlčšiacutech poklesov priemyselnej vyacuteroby spomedzi všetkyacutech krajiacuten Euroacutepskej uacutenie V maacuteji 2020 bola priemyselnaacute vyacuteroba staacutele o 333 nižšia ako pred rokom Treba ale dodať že priemyselnaacute produkcia kle-sala už aj v druhej polovici roka 2019 v decembri 2019 už piaty mesiac po sebe a oproti decembru 2018 sa zniacutežila o 71 Z odvetviacute ktoreacute sa najviac podieľali na celkovom po-klese produkcie v priemysle v r 2019 najvyacuteznamnejšie zniacute-ženie zaznamenali vyacuteroba dopravnyacutech prostriedkov o 11 7 Slovenskaacute ekonomika ako ekonomicky malyacute štaacutet je viac ako stredne veľkeacute a veľkeacute ekonomiky (možno s vyacutenimkou nemeckej ekonomiky) orientovanaacute na export a maacute maacutelo di-verzifikovanuacute štruktuacuteru priemyslu zavesenuacute najmauml na auto-mobilovom priemysle a elektrotechnickom priemysle Spo-lu s dovozom dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky (dovoz a vyacutevoz ku HDP) uacuteroveň v r 2018 až 190 Vyššiu mieru otvorenosti dosiahli v EUacute už iba Luxembursko (387 percent HDP) Malta (269 percent HDP) a Iacutersko (212 per-cent HDP) Export je docircležityacutem ťahuacuteňom rastu a jeho pokles už v 2 štvrťroku 2019 mal za naacutesledok spomalenie rastu HDP8 V štruktuacutere exportu suacute s podielom 652 na prvom mieste
daacuterstva ktoraacute sa odraacuteža v priacuteliš uacutezkej exportnej orientaacutecii tuacuteto citlivosť či dokonca zraniteľnosť zvyšujuacute Konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva zaacute-visiacute od toho ako ryacutechlo sa dokaacuteže adaptovať na meniace sa vonkajšie požiadavky ktoreacute nie suacute v jej rukaacutech ako dokaacuteže investovať do inovaacuteciiacute a predovšetkyacutem ako inovatiacutevny a adaptabilnyacute je kľuacutečovyacute rozvojovyacute faktor-ľudskyacute faktor
11 DIVERZIFIKAacuteCIA AKO JEDEN Z NAacuteSTROJOV ROZ-VOJA A ODOLNOSTI
7 Priemyselnaacute produkcia v decembri 2019 ŠUacute SR Na rozhraniacute juacutena-juacutela 2020 k najryacutechlejšiemu naštartovaniu dochaacutedza u automobiloveacuteho priemyslu ako kľuacutečoveacuteho odvetvia v slovenskom priemysle Mesačnyacute bulletin NBS Oktoacuteber 2020 httpwwwnbssk_imgDocuments_Me-sacnyBulletin2020protectedmb1020pdf
8 Spraacuteva o ekonomike SR September 2019 NBShttpswwwnbssk_imgDocuments_PublikacieSESR2019protectedSESR_0919skpdf
stroje a prepravneacute zariadenia Z odvetvoveacuteho hľadiska je to predovšetkyacutem automobilovyacute priemysel Na jednotku jeho vyacutevozu pripadaacute až 76 stotiacuten jednotiek dovozu čo odraacuteža rozsiahle medzinaacuterodneacute dodaacutevateľsko-odberateľskeacute vaumlzby tohto odvetvia a to napriek tomu že sa podarilo vybudovať značnuacute dodaacutevateľskuacute sieť na Slovensku Export smeruje prevažne do štaacutetov EUacute (80) z toho až 218 do Nemecka 108 do Česka a v poradiacute nasledu-juacute dva ďalšie štaacutety V4 Slovenskyacute automobilovyacute priemysel je v rukaacutech zahra-ničnyacutech investorov Na začiatku transformačnej recesie vstup zahraničnyacutech investorov ako nemeckeacuteho VW bol po-zitiacutevnym signaacutelom pre zahraničneacute investiacutecie a pomohol riešiť nezamestnanosť ktoraacute počas transformačneacuteho obdobia nadobudla sociaacutelne takmer neudržateľneacute hodnoty Značnaacute orientaacutecia na zahraničnyacutech investorov prinaacuteša aj niektoreacute otaacutezniky Dnes o buduacutecnosti slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu sa rozhoduje vo Wolfsburgu v Pariacuteži v Soule či v Spojenom kraacuteľovstve Veľkej Britaacutenie a Severneacuteho Iacuterska Bo-li by tieto rozhodnutia diametraacutelne ineacute keby sa o nich rozho-dovalo v Bratislave Trnave Nitre či v Žiline9
Vlaacutedy v post transformačnom obdobiacute sa ekonomickou štruktuacuterou Slovenska a jej zaacutevislosťou na exporte a zahra-ničnyacutech investiacuteciaacutech 10 nezaoberali alebo ak aj aacuteno a prijali
4
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
9 Konkurencieschopnosť automobiloveacuteho priemyslu zaacutevisiacute od mnohyacutech faktorov od finančnyacutech zdrojov od rozvinuteacuteho vyacuteskumu od strate-gickeacuteho marketingu ktoryacute identifikuje trhy a usmerňuje vyacuteskum vyacutevoj a produkciu aby reagovali na individualizaacuteciu požiadaviek zaacutekazniacutekmi prechodom na individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby umožnenuacute technologickyacutem pokrokom Pri rozhodovaniacute o tom ako ďalej v automobilovom priemysle treba brať do uacutevahy všetky tieto faktory Miesto rozhodovania nie je to kľuacutečoveacute Rozhoduje sa tam kde suacute na to vytvoreneacute predpo-klady Slovenskaacute republika nemaacute ani inštitucionaacutelne predpoklady ani finančneacute zdroje a ani dostatočneacute ľudskeacute zdroje aby takeacuteto rozhodnutia mohla robiť
10 O tyacutechto otaacutezkach rokovali napr Rada vlaacutedy pre export Rada vlaacutedy pre vedu techniku a inovaacutecie a prijali viacereacute odporuacutečania najmauml k RIS3SK (Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu SR) pre hospodaacutersku politiku atď
11 Podiel priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute na tvorbe hrubeacuteho fixneacuteho kapitaacutelu bol v roku 2017 na uacuterovni cca 10 a po roku 2013 vykazuje poz-voľnyacute a pomerne stabilnyacute naacuterast Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020 str 38
12 V jednom zo svojich medializovanyacutech vystuacutepeniacute upozornil na to novyacute minister pocircdohospodaacuterstva a rozvoja vidieka Jaacuten Mičovskyacute
5
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
v tomto smere viacereacute dokumenty ich realizaacutecia naraacutežala na rezortizmus konzervativizmus vyacutekonnej moci a priacutepadne odpor časti podnikateľskyacutech kruhov Je zrejmeacute že malaacute ekonomika nemocircže mať diverzifiko-vanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva v takom rozsahu ako stredne veľkaacute alebo veľkaacute ekonomika Na druhej strane nadmerne vysokaacute zaacutevislosť na jednom či dvoch exportnyacutech odvetviach vystavuje hospodaacuterstvo malej ekonomiky značnyacutem rizikaacutem K rizikaacutem maacutelo diverzifikovanej priemyselnej štruktuacutery s dominantnyacutem postaveniacutem automobiloveacuteho priemyslu v SR patriacute citlivosť na konjunktuacuterny cyklus doma a osobitne v za-hraničiacute (počas finančnej a ekonomickej kriacutezy Nemecko bolo nuacuteteneacute zaviesť šrotovneacute aby zamedzilo extreacutemnemu prepa-du dopytu po produkcii domaacuteceho automobiloveacuteho prie-myslu) Rizikom mocircže byť i prebiehajuacuteca zelenaacute transformaacute-cia a s ňou napriacuteklad aj v bliacutezkej buduacutecnosti vyacuteraznejšiacute podiel verejnej dopravy na uacutekor individuaacutelnej dopravy tlak spoloč-nosti na znižovanie škodlivyacutech emisiiacute a pod Medzi rizikaacute vyššieho podielu zahraničnyacutech investiacuteciiacute 11 patriacute aj hrozba dezinvestiacuteciiacute zvlaacutešť vtedy keď zahraničnyacute in-vestor hlavneacute investičneacute vyacutehody už vyčerpal (napriacuteklad koniec daňovyacutech praacutezdnin a inyacutech investičnyacutech stimulov niacutezka cena praacutece a pod) a jeho tzv utopeneacute naacuteklady (sunk costs) neboli priveľkeacute Vysokyacute podiel zaacutevislosti na priamych zahraničnyacutech investiacuteciaacutech predstavuje preto ďalšie potenci-aacutelne riziko Prvky vysokej koncentraacutecie vyacuteroby suacute charakteristickeacute i pre veľkeacute poľnohospodaacuterske podniky v ktoryacutech dominuje produkcia niekoľkyacutech produktov (repka olejnaacute kukurica obilie) 12 Niacutezke zhodnotenie produkcie doma vyčerpaacutevanie pocircdy a nutnosť použiacutevať rastuacutece množstvo umelyacutech živiacuten a pesticiacutedov zvyacutešeneacute rizikaacute dopadu klimatickyacutech zmien a pod patria medzi docircsledky vysokej koncentraacutecie rastlinnej pro-dukcie Spornaacute je preto ekonomickaacute vyacutehodnosť z vysokej kon-centraacutecie vyacuteroby dosahovanaacute ignorovaniacutem externaliacutet ndash ako sme už naznačili ndash postupnyacutem vyčerpaacutevaniacutem rezerv pros-tredia ohrozovaniacutem zdravia populaacutecie a pod Plnyacutem interna-lizovaniacutem externyacutech naacutekladov do kalkulaacuteciiacute vyacuterobcov by sa vyacutehodnosť z vysokej koncentraacutecie vyacuteroby v poľnohospo-daacuterstve s najvaumlčšou pravdepodobnosťou stratila Vysokaacute koncentraacutecia v energetike a dlheacute dopravneacute cesty zdražujuacute energie pre odberateľov ndash podniky i sektor
domaacutecnostiacute (napr naacuteklady s transmisiou energiiacute vraacutetane do-daacutevok tepla dodaacutevateľmi tepla ktoriacute profitujuacute z lokaacutelneho monopolu) Politika podpory takyacutechto tendenciiacute brzdiacute noveacute trendy v rozvoji lokaacutelnej energetiky v produkcii tepla jeho odberateľmi a pod Naznačuje to že nielen priemysel no i ineacute odvetvia i keď v menšej miere vyžadujuacute diverzifikaacuteciu Diverzifikaacuteciu slovenskeacuteho hospodaacuterstva nechaacutepeme ako akeacutekoľvek znevyacutehodňovanie existujuacutecich vysoko pro-duktiacutevnych segmentov hospodaacuterstva ale ako vytvaacuteranie priaznivyacutech podmienok pre vznik novyacutech inovatiacutevnych pod-nikov naprieč hospodaacuterstvom ktoreacute buduacute perspektiacutevne konkurencieschopneacute a buduacute preto prispievať aj k diverzifikaacute-cii exportu priamo alebo sprostredkovane cez dodaacutevateľ-sko-odberateľskeacute vzťahy Už sme uviedli že slovenskeacute hospodaacuterstvo je vysoko zaacutevisleacute na exporte Je to jeden z rizikovyacutech faktorov V priacute-pade kriacutez akou je i taacuteto vysokaacute vyacutevoznaacute zaacutevislosť maacute za naacutesledok prudkyacute pokles HDP rast nezamestnanosti a vaacutežne sociaacutelne docircsledky Podpora diverzifikaacutecie exportu (ako medzirezortneacuteho programu) by mala byť zameranaacute na vaumlčšiu odvetvovuacute a ge-ografickuacute diverzifikaacuteciu Inštitucionaacutelne zabezpečenie vyacutevo-zu poskytuje okrem MH SR EXIM banka a SZRB V rezorte MH SR pocircsobiacute priacutespevkovaacute organizaacutecia SARIO ktoraacute maacute dvojityacute mandaacutet ziacuteskavať zahraničnyacutech investorov a podpo-rovať zahraničnyacute obchod Pokiaľ sa nepodariacute posilniť kompe-tencie SARIO v tomto smere je treba zvaacutežiť vytvorenie oso-bitnej Agentuacutery pre rozvoj exportu Bude potrebneacute aj začať vytvaacuterať zahraničneacute kancelaacuterie na podporu exportu a merať ich vyacutekonnosť uzatvorenyacutemi exportnyacutemi kontraktmi Inšti-tuacutet ekonomickyacutech diplomatov na MZV SR sa neukaacutezal ako efektiacutevny naacutestroj na podporu zahraničnoobchodnyacutech vzťa-hov Podpora diverzifikaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva ako sme už naznačili by sa nemala obmedzovať iba na priemy-sel napriek tomu že je a zrejme zostane kľuacutečovyacutem odvet-viacutem v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva Naacutestrojmi diver-zifikaacutecie sa mocircžu stať i zelenaacute transformaacutecia a podpora lokaacutelneho rozvoja o ktoryacutech pojednaacutevame na inom mieste Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti bude vyžadovať rast produktovej diverzifikaacutecie u veľkyacutech a stredne veľkyacutech poľnohospodaacuterskych podnikov a nadvaumlzujuacuteceho spracova-nia produkcie Lokaacutelny rozvoj si vyžiada podporu rozvoja
13 Maleacute a stredneacute podnikanie v čiacuteslach v roku 2019 httpmonitoringmspskwp-contentuploads202007MSP_v_cislach_2019pdf
14 V roku 1970 vznikol Cambridge Science Park ktoryacute transformoval Cambridge z trhoveacuteho mesta na jedno z technologickyacutech centier na svete založenom na kooperaacutecii univerzity a maleacuteho a stredneacuteho podnikania Až 61 spoločnostiacute dnes fungujuacutecich v Cambridgeskom vedeckom parku vzniklo priamo v ňom Dodnes v ňom pocircsobiacute až 130 spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich viac ako 7 tisiacutec vysokokvalifikovanyacutech zamestnancov
15 Podľa Doing Business v r 2020 je Slovensko na 45 mieste so skoacutere 756 Doing Business httpswwwdoingbusinessorgendataexplo-reeconomiesslovakia
16 Podľa Indexu ekonomickej slobody je Slovensko na 60 mieste ako bdquomierne slobodneacuteldquo httpswwwheritageorgindexabout
12 UDRŽATEĽNAacute KONKURENCIESCHOPNOSŤ
6
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
zeleninaacuterstva a ovocinaacuterstva lokaacutelnych produktov podľa scheacutemy Food for fork (vo voľnom preklad Strava na vidličku) vytvaacuterania vertikaacutelnych sietiacute pre malyacutech farmaacuterov (odber skladovanie balenie spracovanie predaj) Podporou diverzifikaacutecie energetiky a osobitne lokaacutel-nou energetikou sa zaoberaacuteme na inom mieste Vo veľkostnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva do-minujuacute mikropodniky (0-9 zamestnancov) ktoreacute predstavu-juacute 969 celkoveacuteho počtu podnikateľskyacutech subjektov nasle-dujuacute maleacute podniky s 10 až 49 zamestnancami (podiel 24) a stredneacute podniky s 50 až 249 zamestnancami (podiel 05)13
Praacuteve maleacute a stredneacute podniky (MSP) sa v koronakriacuteze ukaacuteza-li ako najzraniteľnejšie Vysokyacute podiel mikropodnikov a malyacutech podnikov mocircže byť prekaacutežkou pri ich priacutepadnej exportnej orientaacutecii pri za-vaacutedzaniacute inovaacuteciiacute naacuteročnejšiacutech na investiacutecie a pod Až 712 exportu SR pripadaacute na podniky v ktoryacutech zamestnanosť je vyššia ako 250 tj podiel malyacutech a strednyacutech podnikov je menšiacute ako 28
Konkurencieschopnosť je v strede pozornosti vlaacuted-nych politikov pravicovyacutech think-tankov a meacutediiacute Podnika-teľskaacute sfeacutera kritizuje ak sa zhoršiacute umiestnenie Slovenska na rebriacutečku pripravovanom Svetovou bankou Doing Business alebo rebriacutečku ekonomickej slobody (Index of Economic Freedom) ktoryacute ročne pripravuje jeden z najvplyvnejšiacutech konzervatiacutevnych think-tankov USA The Heritage Founda-tion Obidva uvaacutedzaneacute rebriacutečky sa zameriavajuacute iba na pod-mienky podnikania Index Doing Business zahrnuje pod-mienky ako dostupnosť uacuteverov vymaacutehanie kontraktov ochrana menšinovyacutech vlastniacutekov a pod ktoryacutech zlepšova-nie mocircže pomocirccť rozvoju podnikania Ineacute ako flexibilneacute pod-mienky zamestnanosti a naacuteklady na prepuacutešťanie a čiastočne aj daňoveacute a odvodoveacute zaťaženie ktoreacute Index hodnotiacute ako tyacutem lepšie čiacutem je nižšie resp čiacutem suacute podmienky laxnejšie spochybňujeme Index Doing Business nepokladaacuteme preto za index ktoryacute by dostatočne meral podmienky pre udrža-
Za ostatneacute roky naraacutestol podiel MSP v high tech ale takmer 94 z celkoveacuteho počtu malyacutech a strednyacutech podni-kov pocircsobiacich v r 2019 v high-tech sektoroch bolo evido-vanyacutech v high-tech službaacutech (poznatkovoznalostne inten-ziacutevne služby s vysokou technologickou uacuterovňou) a len viac ako 6 MSP bolo aktiacutevnych v high-tech odvetviach prie-myselnej vyacuteroby Tento podiel nie je veľmi priaznivyacute a pou-kazuje na pretrvaacutevajuacutece medzery resp neexistenciu previa-zania univerziacutet a VŠ na podnikateľskuacute sfeacuteru Kyacutem veľkeacute podniky suacute schopneacute financovať svoj podnikovyacute vyacuteskum MSP nemajuacute vlastnyacute vyacuteskum a suacute odkaacutezaneacute na pomoc zvon-ka14 Podmienky na transformaacuteciu mikropodnikov na maleacute malyacutech na stredneacute a strednyacutech na veľkeacute podniky nie suacute dostatočne vytvoreneacute napriek tomu že v SR existuje program podpory MSP už od 90 rokov a maacute dostatočneacute inštitucionaacutelne zabezpečenie (SZRB SIH Slovak Business Agency predtyacutem NARMSP) Vlaacuteda by sa mala zaoberať otaacutezkou či suacute tieto inštituacutecie dostatočne efektiacutevne
teľnuacute konkurencieschopnosť 15
Ešte viac spochybňujeme vyacutepovednuacute schopnosť Inde-xu ekonomickej slobody ktoryacute medzi 12 indikaacutetormi vychaacute-dzajuacutec z ideoloacutegie bdquofree marketldquo negatiacutevne hodnotiacute ukazo-vatele charakterizujuacutece bdquoveľkosťldquo štaacutetu (vlaacutedne vyacutedavky daňoveacute zaťaženie) alebo pracovno-praacutevnu legislatiacutevu obme-dzujuacutecu trh praacutece 16
Sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na konkurencieschop-nosť je inyacute Nepodporuje akuacutekoľvek ale udržateľnuacute konku-rencieschopnosť tj založenuacute na environmentaacutelnej a sociaacutel-nej udržateľnosti zahrnujuacutecej aj koncept bdquodecent jobsldquo alebo bdquogood jobsldquo Odcudzuje konkurencieschopnosť založenuacute na suacuteťaži ku dnu resp založenuacute na environmentaacutelnom sociaacutel-nom a daňovom dumpingu Najbližšie sa k naacutešmu chaacutepaniu konkurencieschopnosti bliacuteži Globaacutelny index konkurencieschopnosti č 4 ktoryacute meria faktory konkurencieschopnosti v obdobiacute 4 priemyselnej re-voluacutecie V tejto podobe ho publikuje Svetoveacute ekonomickeacute
17 The Global Competitiveness Report 2019 httpwww3weforumorgdocsWEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019pdf
18 Spraacuteva o Slovensku 2019 httpseceuropaeuslovakiasitesslovakiafilesprehladna_prezentacia_spravy_o_slovensku_2019pdf
19 European Innovation Scoreboard 2020 httpseceuropaeudocsroomdocuments42981
7
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
121 KONKURENCIESCHOPNOSŤ NIacuteZKE MZDY ALEBO RAST PRODUKTIVITY PRAacuteCE
foacuterum (WEF) od r 2018 Spraacuteva WEF z r 2019 skuacutema vzťa-hy medzi konkurencieschopnosťou zdieľanou prosperitou a environmentaacutelnou udržateľnosťou Zdocircrazňuje že konku-rencieschopnosť vytvaacuteranie rovnejšej spoločnosti ponuacuteka-juacutecej priacuteležitosti pre každeacuteho a environmentaacutelne udržateľ-nejšiacute systeacutem sa vzaacutejomne nevylučujuacute Kritizuje že desiatky
Spraacuteva Komisie o Slovensku 2019 uvaacutedza že SR pre-stala byť liacutedrom v raste produktivity praacutece keď rast naacutekla-dov praacutece vaumlčšinou zaostaacuteval za rastom produktivity V po-slednyacutech rokoch sa však rast produktivity vyacuterazne spomalil pri zryacutechleniacute rastu naacutekladov praacutece 18 Osobitne sa to ukaacutezalo v spracovateľskom priemysle keď priemernyacute rast produkti-vity praacutece sa spomalil na 28 ročne kyacutem priemernyacute rast reaacutelnych miezd v rokoch 2015 ndash 2019 bol až 56 Stratil sa tak podľa spraacutevy pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Za naacuterastom mzdovej hladiny a naacutekladov praacutece bolo niekoľko faktorov napaumltie na trhu praacutece keď dopyt po praacute-ci prevyšoval ponuku a tlačil na rast miezd a niektoreacute admi-nistratiacutevne opatrenia ako rast minimaacutelnej mzdy priacuteplatky k mzdaacutem napriacuteklad za nadčasy a praacutecu v noci a pod Spraacuteva ďalej uvaacutedza že od roku 2014 mzdovaacute kvoacuteta (mzdy na HDP) stuacutepala až v roku 2019 dosiahla svoju re-kordnuacute hodnotu tesne nad 48 a od hodnoty EUacute 15 bola vzdialenaacute už len 6 percentuaacutelnych bodov Takeacuteto zvyacutešenie mzdovej kvoacutety mocircže podľa Komisie znamenať ohrozenie konkurenčnej vyacutehody niacutezkych naacutekladov keďže sa straacuteca tzv mzdovyacute vankuacuteš ktoryacute znamenal podporu konkuren-cieschopnosti cez niacutezku mzdovuacute hladinu Ryacutechlejšiacute rast mzdovyacutech naacutekladov ako rast produktivity praacutece neznamenaacute že sme dosiahli mzdovuacute uacuteroveň tzv sta-ryacutech štaacutetov EUacute ako to aj porovnanie mzdovyacutech kvoacutet doku-
rokov presadzovanyacute docircraz iba na ekonomickyacute rast bez docircra-zu na to že rast maacute byť inkluziacutevny a environmentaacutelne udrža-teľnyacute maacute katastrofaacutelne docircsledky na Zem a ľudstvo 17
V nasledujuacutecom texte pod konkurencieschopnosťou budeme mať na mysli sociaacutelne a ekologicky udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť
mentuje Slovenskaacute ekonomika zostaacuteva naďalej v porovnaniacute s nimi niacutezkopriacutejmovou ekonomikou resp v porovnaniacute s EUacute 27 zostaacuteva v pasci uacuterovne stredneacuteho priacutejmu Spomalenie resp zastavenie rastu produktivity praacutece v ostatnyacutech rokoch je charakteristickeacute pre vaumlčšinu štaacutetov EUacute a zrejme suacutevisiacute s nedostatočnyacutemi investiacuteciami podnikateľskej sfeacutery ako i s nedostatočnyacutemi investiacuteciami vlaacuted štaacutetov EUacute do infraštruktuacutery vzdelania a vyacuteskumu a vyacutevoja ktoreacute by mohli stimulovať inovaacutecie a rast produktivity praacutece Kovidovaacute po-moc by nemala preto zakonzervovať terajšiu uacuteroveň podni-kania charakterizovanuacute spomaleniacutem rastu produktivity praacute-ce a nedostatočnyacutemi investiacuteciami do inovaacuteciiacute Spraacuteva Komisie varuje že reaacutelna prax nereagovala na vyacutezvy Priemyslu 40 a zdaacute sa že novaacute vlna automatizaacutecie robotizaacutecie a digitalizaacutecie produkcie zasiahne reaacutelne fungo-vanie slovenskyacutech podnikov s vyacuteraznyacutem oneskoreniacutem Tre-ba suacutehlasiť že pokiaľ bude chyacutebať konkreacutetna podpora verej-nyacutech politiacutek a buduacute pokračovať niacutezke investiacutecie do inovaacuteciiacute konkurencieschopnosť Slovenska bude naďalej zaacutevislaacute na niacutezkej mzdovej hladine Inyacutemi slovami chyba nie je v raste miezd ale v nedos-tatočnom inovačnom potenciaacuteli slovenskeacuteho hospodaacuterstva Podľa Innovation Scorebord patriacute Slovensko s uacuterovňou 7248 medzi miernych inovaacutetorov ako to vyplyacuteva z prilože-neacuteho grafu 19
20 Strateacutegia rozvoja slovenskej spoločnosti httpsarchivvladagovskolduvdatafiles5613pdf
8
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
122 KONKURENCIESCHOPNOSŤ SPRACOVATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
Spracovateľskyacute priemysel zostaacuteva nosnyacutem odvetviacutem slovenskeacuteho priemyslu a preto udržanie a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti je kľuacutečoveacute Konkurencieschopnyacute spracovateľskyacute priemysel musiacute na jednej strane prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 (zjednodušene digitaacutelnou transformaacuteciou) čo dokaacuteže iba nasadeniacutem inovaacuteciiacute z vedy a vyacuteskumu Na strane druhej taacuteto transformaacutecia by mala zabezpečiť ponuku vysokokvali-fikovanej a dobre platenej praacutece vyluacutečenie agentuacuternej praacutece a praacutece na živnosť kde to nie je podmieneneacute charakterom praacutece zabezpečovať dobreacute pracovneacute podmienky a pod Aj dočasnaacute kovidovaacute pomoc štaacutetu (kurzarbeit) musiacute byť pod-mienenaacute zachovaniacutem a stabilizaacuteciou zamestnanosti a taacuteto podmienka musiacute byť vymaacutehateľnaacute V roku 2010 zverejnila Slovenskaacute akadeacutemia vied dote-raz najkomplexnejšiu strateacutegiu rozvoja slovenskej spoloč-nosti20 V nej sa uvaacutedza že ryacutechly postup globalizaacutecie vedie k internacionalizaacutecii všetkyacutech procesov spracovateľskeacuteho priemyslu a k zmene paradigmy podnikania ktoraacute sa preja-vuje v spracovateľskom priemysle v raste produktivity v celosvetovej harmonizaacutecii podnikovyacutech kultuacuter vo vytvaacuteraniacute pružnyacutech svetovyacutech informačnyacutech sietiacute a z toho ryacutechlo vzni-kajuacutecich a zanikajuacutecich podnikateľskyacutech sietiacute Aj priemysel SR musiacute reagovať na tuacuteto novuacute paradigmu zaacutesadnou reštruk-turalizaacuteciou riadiacich procesov v podnikoch vraacutetane zmeny podnikovej kultuacutery Zmena vonkajšieho prostredia a ryacutech-losť tyacutechto zmien si vyžadujuacute ryacutechlejšiu reakciu v priemysel-
nej podnikovej sfeacutere Bez reakciiacute na tieto zaacutesadneacute zmeny každaacute firma skocircr či neskocircr stratiacute svoju konkurenčnuacute schop-nosť Novaacute paradigma si vyžaduje aj zaacutesadnuacute zmenu v štruk-tuacutere dosahovania konkurenčnej schopnosti na globaacutelnych trhoch Tuacute už nebude možneacute dosahovať niacutezkymi mzdami no rastom pridanej hodnoty dosahovanej produktovyacutemi technologickyacutemi či organizačnyacutemi inovaacuteciami Podnikovuacute sfeacuteru čakaacute i zelenaacute transformaacutecia Vlaacutedy sa bu-duacute snažiť internalizovať negatiacutevne externality podnikateľskej činnosti ako napriacuteklad emisie CO2 zdaňovaniacutem Suacutečasťou novej paradigmy bude priemyselnaacute strateacutegia zameranaacute na celyacute životnyacute cyklus produktov (pozri cirkulaacuterna ekonomika) Všetky tieto zmeny suacute charakteristickeacute pre hospodaacuterske strateacutegie so sociaacutelnodemokratickou orientaacuteciou Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu bude zaacutevisieť od vyacutesledkov vyacuteskumu a vyacutevoja novyacutech tech-noloacutegiiacute využiacutevania najnovšiacutech informačnyacutech a komunikač-nyacutech prostriedkov ktoreacute buduacute zaacutekladom novej generaacutecie priemyslu označovaneacuteho ako Priemysel 40 Podnik buduacutec-nosti bude podnik založenyacute na inovačnej vyacutekonnosti spoje-nej s tvorbou novyacutech a efektiacutevnych vyacuteskumnyacutech produkč-nyacutech predajnyacutech a užiacutevateľskyacutech sieti spojenyacutech s vysokokvalifikovanyacutemi ľudskyacutemi zdrojmi
Otaacutezkou je kde sa na ceste za bdquopodnikom buduacutecnostildquo na-chaacutedza suacutečasnaacute podnikateľskaacute sfeacutera
Graf č1 Štaacutety EUacute podľa Innovation Scorebord
21 Zaacutevody automobiloveacuteho priemyslu na Slovensku už nie suacute tzv montaacutežnymi zaacutevodmi charakterizuje ich hromadneacute nasadenie robotov užitie sofistikovanyacutech digitalizovanyacutech produkčnyacutech systeacutemov založenyacutech na baacuteze modernyacutech strojaacuterenskyacutech chemickyacutech metalurgickyacutech digi-taacutelnych a elektrotechnickyacutech technoloacutegiiacute využitie automatizovaneacuteho skladovania pružnaacute automatizovanaacute vnuacutetropodnikovaacute logistika a pod
22 V zaacutevodoch automobilovyacutech zaacutevodov suacute okrem vozidiel s klasickyacutem spaľovaciacutem pohonom vyraacutebaneacute spolu 4 modely BEV (Battery Electric Vehicle) a 11 modelov PHEV (Plug-In Hybrid Electric Vehicle and Hybrid Electric Vehicle) Transformaacutecia z produkcie fosiacutelnych vozidiel na elektromobily poukazuje na vysokuacute adaptabilnosť slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu Na druhej strane na čo poukazuje J Zamkovskyacute emisnaacute stopa elektromobilov je porovnateľnaacute s dieselovyacutemi automobilmi Navrhuje preto radikaacutelnejšiu transformaacuteciu nahradiť produkciu osobnyacutech aacuteut vyacuterobou vozidiel pre verejnuacute dopravu a presmerovať investiacutecie z vyacutestavby diaľnic a novyacutech ciest do obnovy regionaacutelnych do-pravnyacutech sietiacute elektrifikaacutecie železniacutec atď O tom podrobnejšie v kapitole Zelenaacute ekonomika časť Doprava
9
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 1 Ako sa formovala suacutečasnaacute štruktuacutera priemyslu v Slovenskej republike
Po obdobiacute transformaacutecie z centraacutelne plaacutenovaneacuteho na trhoveacute hospodaacuterstvo a po vstupe SR do EUacute sa postupne sformovala štruktuacutera spracovateľskeacuteho priemyslu v čiastočne podobnej štruktuacutere ako pred trans-formaacuteciou no s vysokyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu V prvej dekaacutede transformaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva zohraacuteval docircležituacute uacutelohu z hľadiska produkcie a stability zamestnanosti chemickyacute a farmaceutic-kyacute priemysel a textilnyacute priemysel Chemickyacute priemysel v devaumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia ťažil predo-všetkyacutem z ukončenyacutech modernizačnyacutech investiacutecii a vlastneacuteho priemyselneacuteho vyacutevoja a inovaacutecii z konca osem-desiatych rokov v rafinovanyacutech ropnyacutech produktoch v polymeacuteroch a vyacuteroby antioxidantov a plniacutev do polymeacuterov Na začiatku tejto dekaacutedy boli ich vyacutehodou aj pomerne vyacutehodneacute ceny ropy a zemneacuteho plynu Tieto vyacutehody postupne zanikli Novyacutem zaacutesadnyacutem konkurentom slovenskeacutemu chemickeacutemu priemyslu sa stal čiacutensky chemickyacute priemysel ktoryacute od začiatku 21 storočia mal mimoriadne vysokuacute dynamiku rastu Taacute nebo-la založenaacute iba na lacnej pracovnej sile a zniacuteženyacutech limitoch na ochranu životneacuteho prostredia no hlavne na kvalitnej vyacuteskumnej zaacutekladni a ryacutechlych inovaacuteciaacutech priemyselnej produkcie Textilnyacute priemysel v prvyacutech trans-formačnyacutech rokoch ťažil z niacutezkej ceny praacutece a z niacutezkej hodnoty slovenskej koruny Produkcia sa uskutočňovala predovšetkyacutem formou bdquo praacutece vo mzdeldquo a zamestnaacutevala ženskuacute pracovnuacute silu s veľmi niacutezkymi zaacuterobkami To znižovalo počet nezamestnanyacutech v mnohyacutech okresoch postihnutyacutech hospodaacuterskou transformaacuteciou Tento spocircsob zamestnaacutevania začiatkom tohto storočia pominul a dnes je textilnyacute priemysel marginaacutelnym priemysel-nyacutem odvetviacutem SRRozhodujuacutecim odvetviacutem v spracovateľskom priemysle je automobilovyacute priemysel so štyrmi poprednyacutemi nad-naacuterodnyacutemi investormi zameranyacute na produkciu osobnyacutech automobilov V maacuteji 1991 nemeckyacute koncern Vol-kswagen založil spoločnyacute podnik s vtedajšiacutem vyacuterobcom automobilov v Bratislave BAZ Dnes Volkswagen Slovakia as je 100 dceacuterou materskeacuteho Volkswagen AG Po vstupe SR do EUacute začala svoju činnosť v Trna-ve trnavskaacute Groupe PSA Slovakia a na severozaacutepade Slovenska pri Žiline juhokoacuterejskaacute Kia Motors Slovakia sro z koncernu HUYNDAI V polovici druhej dekaacutedy 21storočia začala činnosť britskaacute Jaguar Land Rover Slovakia sro V podnikoch automobiloveacuteho priemyslu (4 vyacuterobneacute zaacutevody a 2 vyacuterobcovia kategoacuterie TIER1) je zamestnanyacutech viacej ako 177 tisiacutec zamestnancov a spolu priamymi a nepriamymi dodaacutevateľmi okolo 275 tisiacutec zamestnancov Podiel automobiloveacuteho priemyslu na tvorbe HDP je 139 na celkovom exporte SR 466 a na priemyselnej produkcii 495
Ako sme už uviedli vyššie cieľom diverzifikaacutecie sloven-skeacuteho hospodaacuterstva nemaacute byť diskriminovať existujuacutece konkurencieschopneacute podniky no vytvaacuterať priazniveacute pod-mienky pre vznik novyacutech inovatiacutevnych a bdquozelenyacutechldquo podni-kov ktoreacute nahradia zastaraleacute podniky resp podniky s vyso-kou environmentaacutelnou stopou ako je to napr na Hornej Nitre Vlaacutedy SR by zaacuteroveň mali prestať ponuacutekať investičneacute stimuly pre domaacutece a zahraničneacute firmy ktoreacute by maacutelo diver-zifikovanuacute štruktuacuteru ešte viac zakonzervovali Slovenskyacute automobilovyacute priemysel dnes už nie je bdquomontaacutežnou halouldquo21 a už ani neobstojiacute naacutezor že nie je dostatočne pripravenyacute na noveacute sofistikovaneacute trendy rozvo-ja akyacutemi suacute produkcia elektromobilov automobilov na hyb-
ridneacute pohony a alternatiacutevne palivaacute (vodiacutek) Transformaacuteciou zaacutevodu na elektromobily prechaacutedza zaacutevod VW v Martine v Bratislave vyraacuteba VW už tri takeacuteto modely elektromobily už začali vyraacutebať i PSA a KIA23
Vysokyacute podiel viazania maacutelo kvalifikovanej a niacutezko pla-tenej praacutece charakteristickyacute pre prveacute faacutezy rozvoja automo-biloveacuteho priemyslu v SR ustupuje požiadavkaacutem na vyššiu a vysoko kvalifikovanuacute praacutecu Vyžaduje si to efektiacutevne zvlaacuted-nutie častyacutech inovaacuteciiacute zavedenie najpokrokovejšiacutech techno-loacutegiiacute vysokuacute opakovanuacute kvalitu individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby podľa špecifickyacutech prianiacute zaacutekazniacuteka a pod Už daacutevno sa nejednaacute o niacutezkopriacutejmoveacute kategoacuterie zamestnancov nao-pak automobilovyacute priemysel je priemyslom s najvyššiacutemi
23 httpwwwoecdorgfuture-of-workAutomation-policy-brief-2018pdf
24 Machinery amp Equipment Industry in Slovakia publikaacutecia SARIO Bratislava januaacuter 2020
10
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
priemernyacutemi mzdami spomedzi všetkyacutech odvetviacute spracova-teľskeacuteho priemyslu Noveacute technologickeacute postupy ako automatizaacutecia a ro-botizaacutecia prebiehajuacute v spracovateľskom priemysle SR ako celku pomalšie a je riziko že ich akceleraacutecia bude znamenať vyacuterazneacute prepuacutešťanie a rast nezamestnanosti Podľa OECD Slovenskaacute republika patriacute z tohto hľadiska k najzraniteľnejšiacutem a až okolo 34 zamestnanyacutech by mohlo byť prechodom na Priemysel 40 postihnutyacutech23 Pokrok automobiloveacuteho prie-myslu postupne prechaacutedzajuacuteceho na Priemysel 40 však ne-potvrdzuje že by praacuteve toto odvetvie malo byť najpostihnu-tejšiacutem odvetviacutem spracovateľskeacuteho priemyslu z hľadiska dopadov robotizaacutecie na zamestnanosť Vyacutezvy pred automobilovyacutem priemyslom v SR suacute pre-dovšetkyacutem v dekarbonizaacutecii pohonov v uplatneniacute prvkov umelej inteligencie v produktoch a vo vyacuterobnyacutech technoloacute-giaacutech a v demografickom vyacutevoji a uacuterovni odborneacuteho a vyso-koškolskeacuteho vzdelaacutevania I keď podiel naacutekladov na vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie v automobilovom priemysle na celkovyacutech vyacutedavkoch podnikovej sfeacutery v SR je nadpriemernyacute nie je adekvaacutetny jeho postaveniu v hospodaacuterstve SR Až na maleacute
vyacutenimky slovenskaacute fragmentovanaacute vyacuteskumnaacute a vyacutevojovaacute sfeacutera univerziacutet a SAV nie je schopnaacute uspokojiť požiadavky tohto odvetvia Z hľadiska geografickeacuteho rozloženia strojaacuterskeho prie-myslu (v tom i automobiloveacuteho) ako naznačuje priloženyacute obraacutezok 24 jeho najvyššia koncentraacutecia sa dosahuje na zaacute-padnom Slovensku najnižšia na vyacutechodnom a južnom Slo-vensku Potenciaacutel jeho ďalšieho rozvoja je možno hľadať praacuteve v južnyacutech a vyacutechodnyacutech regioacutenoch Slovenska Z ostatnyacutech odvetviacute spracovateľskeacuteho priemyslu sa musiacute vyacuteraznejšie modernizovať chemickyacute a farmaceutickyacute priemysel aby si udržal svoju konkurenčnuacute schopnosť v stredoeuroacutepskom priestore Potenciaacutel chemickeacuteho priemys-lu je aj vo využitiacute vyacuteroby vodiacuteka ako nosiča energie v nad-vaumlznosti na rozviacutejajuacuteci sa vyacuteskumnyacute a inovačnyacute smer v SR a v EUacute Farmaceutickyacute priemysel by mal aktiacutevnejšie využiacutevať riešenia vyvinuteacute v SAV zameraneacute na biotechnoloacutegie a geacute-noveacute inžinierstvo Elektrotechnickyacute priemysel maacute potenciaacutel podieľať sa na produkcii prvkov pre automatizaacuteciu a roboti-zaacuteciu optoelektronickyacutech systeacutemov a pod To však nie je možneacute zo slovenskyacutech kapitaacutelovyacutech zdrojov
Obr č 1 Geografickeacute rozloženie strojaacuterskeho priemyslu v SR
25 Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov sa staacutevajuacute vyacuteznamnyacutem informačnyacutem zdrojom pre strategickeacute riadenie rozvoja ľudskyacutech zdro-jov v SR ktoreacute zabezpečiacute potreby trhu praacutece v strednodobom a dlhodobom horizonte Naacuterodnyacute projekt Sektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutevnemu trhu praacutece v Slovenskej republike sa realizuje podporou z Euroacutepskeho sociaacutelneho fondu v raacutemci Operačneacuteho programu Ľudskeacute zdroje www esfgovsk
26 RIS3 ( Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation) ktoryacute sa v suacutečasnosti spracovaacuteva (termiacuten koniec roku 2020) a maacute sluacutežiť ako podklad k zameraniu vyacuteziev na Operačnyacute program VaI Vlastneacute zdroje podnikateľskej sfeacutery na vyacuteskum a vyacutevoj suacute niacutezke i keď ich podiel na hrubyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj vzraacutestol a v r 2018 dosiahol 488 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
27 Vlaacuteda sa chystaacute zvyacutešiť tzv superodpočet ktoryacute je vyššiacute ako v inyacutech štaacutetoch no zatiaľ investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja dostatočne nemotivuje Docircvody niacutezkych investiacuteciiacute do VaV zrejme nie suacute len na strane financovania
28 Index digitaacutelnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Slovensko Index hodnotiacute internetoveacute pripojenie ľudskyacute kapitaacutel použiacutevanie internetu integraacuteciu digitaacutelnych technoloacutegiiacute a digitaacutelne verejneacute služby httpseceuropaeuslovakianewsdesi2020_sk
11
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
bull Na zaacutesadnom obrate vo vzdelaacutevaniacute v SR v celej osi vzde-laacutevacieho procesu od zaacutekladneacuteho stredneacuteho odborneacuteho cez vysokoškolskeacute a celoživotneacute vzdelaacutevanie To si vyžiada obsahoveacute inštitucionaacutelne a infraštruktuacuterne inovaacutecie na priacute-pravu konkurenčne schopnyacutech ľudskyacutech zdrojov už pre bu-duacutecu dekaacutedu po roku 2030 K tomu mocircžu sluacutežiť spracovaneacute Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov v raacutemci naacuterod-neacuteho projektu bdquoSektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutev-nemu trhu praacutece v SRldquo na ktoryacutech spracovaniacute sa podieľalo okolo 700 odborniacutekov z praxe ako reprezentantov odborov a zamestnaacutevateľskyacutech zvaumlzov 25
bull Na dosiahnutiacute zvratu v podnikovom vyacuteskume a inovaacuteci-aacutech využitiacutem zdrojov z Euroacutepskych štrukturaacutelnych a inves-tičnyacutech fondov (EŠIF) v rokoch 2021 až 2027 na zaacuteklade schvaacuteleneacuteho strategickeacuteho dokumentu RIS3 2027 26 Vyacuteraz-nejšie je treba využiť suacutečasnyacute systeacutem daňovej podpory pre vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie 27 Odstraacuteniť fragmentaacuteciu univer-zitneacuteho vyacuteskumu a reštrukturalizovať SAV na verejnopro-spešnuacute inštituacuteciu bull Na zvyšovaniacute produktivity a pridanej hodnoty v priemys-le prostredniacutectvom technologickyacutech a procesnyacutech inovaacuteciiacute a
Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute sa stala jednou z nos-nyacutech pilierov Plaacutenu obnovy a odolnosti v EUacute maacute byť i fakto-rom rastu konkurencieschopnosti euroacutepskeho a slovenskeacute-ho podnikateľskeacuteho sektora Slovensko v digitalizaacutecii
Konkurenčnaacute schopnosť hospodaacuterstva SR ako dominantneacuteho prvku garantujuacuteceho nevyhnutnyacute sociaacutelny environmentaacutelny a kultuacuterny rozvoj Slovenska v buduacutecom obdobiacute je založenaacute na tyacutechto zaacutekladnyacutech smerovaniach
123 NAacuteVRHY NA ĎALŠIE SMEROVANIE SPRACO-VATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
13 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA AKO NAacuteSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI
automatizaacutecie Orientaacutecia podnikov na automatizaacuteciu a digi-talizaacuteciu bude priacutenosnaacute aj pre štaacutet kde je možneacute pri vyrov-naniacute sa uacuterovne automatizaacutecie a digitalizaacutecie na uacuteroveň tech-nologicky vyspelyacutech štaacutetov priniesť do štaacutetneho rozpočtu približne 16 mldeuro Tak ako inde aj u naacutes bude potrebnyacute impulz zo strany štaacutetu napriacuteklad prostredniacutectvom uacuteľavy na dani z priacutejmov za splnenia určenyacutech podmienok bull Na zintenziacutevneniacute činnosti Slovenskeacuteho investičneacuteho hol-dingu pri poskytovaniacute modernizačnyacutech a rozvojovyacutech pro-jektov umožňujuacutecich reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho farma-ceutickeacuteho a elektronickeacuteho priemyslu aby sa vyacuteraznejšie podieľali na diverzifikaacutecii slovenskeacuteho spracovateľskeacuteho priemyslu bull Na strateacutegii využitia vodiacuteka ako energetickeacuteho nosiča docirc-ležiteacuteho pre rozvoj hospodaacuterstva SR využiteľneacuteho najmauml na reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho priemyslu bull Podporiť SARIO v postinvestorskej starostlivosti o vyacute-znamnyacutech investorov v SR pri ich nasmerovaniacute na zvyacutešeniacute podielu na digitaacutelnej a zelenej transformaacutecii slovenskeacuteho hospodaacuterstva a pri umiestňovaniacute priamych investiacutecii do re-gioacutenov vyacutechodneacuteho a južneacuteho Slovenska
bohužiaľ vyacuterazne zaostaacuteva Podľa Indexu digitaacutelnej ekono-miky a spoločnosti (DESI) Euroacutepskej komisie obsadilo v roku 2020 až 22 miesto spomedzi 28 členskyacutech štaacutetov EUacute 28
Je pozadu pokiaľ ide o budovanie sietiacute s veľmi vyso-
30 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
31 Tamže
32 Vysokyacute stupeň digitaacutelne intenzity vznikaacute ak podnik využiacuteva minimaacutelne sedem z uvedenyacutech technoloacutegiiacute vaumlčšina pracovniacutekov použiacuteva inter-net podnik maacute priacutestup k zručnostiach IKT špecialistov pevnyacute širokopaacutesmovyacute internet (ryacutechlosť viac ako 30 Mbps) viac ako 20 pracovniacutekov využiacuteva mobilneacute zariadenia maacute www straacutenku maacute na www straacutenke niektoreacute sofistikovaneacute funkcionality podnik je priacutetomnyacute na sociaacutelnych meacutediaacutech viac ako 1 obratu pochaacutedza z e-obchodu využiacuteva B2C možnosti pri on-line predaji použiacuteva CRM software zdieľa informaacutecie v raacutemci elektronickeacuteho manažmentu dodaacutevateľskyacutech sietiacute platiacute si reklamu na internete nakupuje pokročileacute služby cloud computingu zasiela elektronickeacute faktuacutery Tamže
33 Shaping Europeacutes digital future COM (2020) 67 final 1922020
12
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
kou kapacitou (VHCN) a 5G sietiacute v pripojiteľnosti na inter-net je na 21 mieste je pozadu v rozviacutejaniacute digitaacutelnych zruč-nostiacute (na 20 mieste spomedzi krajiacuten EUacute) vo využiacutevaniacute internetovyacutech služieb kleslo zo 17 na 20 miesto (je možneacute že počas koronakriacutezy sa tento ukazovateľ zlepšiacute) a zaostaacuteva pri použiacutevaniacute pokročilejšiacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute v podni-koch Podľa DESI podnikovaacute sfeacutera je pozadu za euroacutepskym priemerom v integraacutecii všetkyacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute Len 11 malyacutech a strednyacutech podnikov (MSP) predaacuteva online (v porovnaniacute s 13 v predchaacutedzajuacutecom roku) 29 Zraniteľnosť MSP v koronakriacuteze je vysokaacute a je pravdepodobneacute že ich podiel v organizačnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva sa zniacuteži no naopak zvyacuteši sa tyacutech ktoreacute využiacutevajuacute predaj cez internet Nepriazniveacute umiestnenie podnikovej sfeacutery v integraacutecii digitaacutelnych technoloacutegiiacute je vyacutesledkom i niacutezkej a klesajuacutecej miery investiacuteciiacute do informačno-telekomunikačnyacutech techno-loacutegiiacute (IKT) v rokoch 2011 až 2019 ako na to poukazuje spraacute-va Ekonomickeacuteho uacutestavu SAV o hospodaacuterskom vyacutevoji Slo-venska 30
Podiel IKT aktiacutev (počiacutetačovyacute hardveacuter (PH) telekomuni-kačneacute zariadenia (TZ) a počiacutetačovyacute softveacuter a databaacutezy (PSD)) na celkovyacutech fixnyacutech aktiacutevach patriacute medzi najnižšie v raacutemci ekonomiacutek EUacute (priemer EUacute 21 je 11 ) 31
Digitaacutelna transformaacutecia čakaacute celuacute spoločnosť v ktorej čoraz vaumlčšiu uacutelohu hrajuacute digitaacutelne technoloacutegie Digitaacutelne technoloacutegie nielen transformujuacute praacutecu ale menia i to ako traacutevime voľnyacute čas ako sa staraacuteme o svoje zdravie ako ko-munikujeme na diaľku či ako sa učiacuteme Slovenskuacute ekonomiku čakaacute rovnako digitaacutelna transfor-maacutecia Na to aby sme uacutespešne zvlaacutedli digitaacutelnu transformaacute-ciu ekonomiky a spoločnosti potrebujeme vzdelanyacutech ľudiacute ktoriacute dokaacutežu využiacutevať ziacuteskaneacute kompetencie v praacuteci pri ko-munikaacutecii s verejnou spraacutevou či v osobnom živote Raacutemec digitaacutelnej buduacutecnosti Euroacutepy načrtla Euroacutepska komisia v tzv digitaacutelnom baliacutečku z februaacutera 2020 Doku-
Spraacuteva uvaacutedza že podnikov s vysokyacutem stupňom di-gitaacutelnej intenzity 32 v roku 2019 predstavuje len 18 pod-nikov na Slovensku a zdocircrazňuje že nepriaznivyacute je relatiacutevne niacutezky podiel veľkyacutech podnikov s vysokyacutem stupňom digitaacutel-nej intenzity Je toho naacutezoru že nižšia digitalizaacutecia mocircže byť aj fakto-rom zaostaacutevania slovenskeacuteho podnikoveacuteho sektora za prie-merom EUacute alebo za takyacutemi ekonomikami strednej a vyacute-chodnej Euroacutepy akyacutemi suacute Česko alebo Estoacutensko ktoreacute suacute liacutedrami digitalizaacutecie v regioacutene
Pokiaľ je tento naacutezor spraacutevny bude treba hľadať rieše-nie Jeho časťou je nedostatočnaacute digitaacutelna infraštruktuacutera zodpovednosť za budovanie ktorej nesie štaacutet Ďalšiacutem fakto-rom mocircže byť i nedostatočnyacute tlak na časť podnikateľskej sfeacutery najmauml MSP ktoreacute využiacutevajuacute niacutezko platenuacute pracovnuacute silu a nie suacute ekonomicky motivovaneacute nahradiťdoplniť ju di-gitaacutelnymi technoloacutegiami ktoreacute vyžadujuacute prvotneacute investiacutecie a naacutesledne vyššie kvalifikovanuacute a drahšiu pracovnuacute silu
Ďalšiacutem faktorom je nepochybne uacuteroveň vzdelaacutevania ktoraacute nie je takaacute aby produkovala absolventov strednyacutech či vysokyacutech škocircl so všetkyacutemi zručnosťami nevyhnutnyacutemi pre digitaacutelnu ekonomiku Naacutevrhy ako dosiahnuť v tomto smere zaacutesadnyacute obrat suacute zhrnuteacute v nasledujuacutecej časti
131 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A POŽIADAVKY NA VZDELANIE
ment o vytvaacuteraniacute Euroacutepskej digitaacutelnej buduacutecnosti 33 hovoriacute o troch cieľoch ktoreacute suacute aktuaacutelne aj pre naacutes 1) Technoloacutegie ktoreacute pracujuacute pre ľudiacute ndash to suacute takeacute ktoreacute znamenajuacute priacutenos pre každodennyacute život ľudiacute a produkuje ich silnaacute konkuren-cieschopnaacute ekonomika rešpektujuacuteca euroacutepske hodnoty 2) Spravodlivaacute a konkurencieschopnaacute ekonomika ndash založenaacute na jednotnom trhu na ktorom suacuteťažia firmy všetkyacutech veľko-stiacute využiacutevajuacute digitaacutelne technoloacutegie produkty a služby v ta-kom rozsahu aby zvyacutešili ich produktivitu a konkuren-cieschopnosť pri rešpektovaniacute praacutev spotrebiteľov 3) Otvorenaacute demokratickaacute udržateľnaacute spoločnosť ndash v ktorej sa občania rozhodujuacute ako buduacute konať komu poskytnuacute svo-
34 White Paper on Artificial Intelligence - A European approach to excellence and trust COM (2020) 65 final 1922020 351 A European Strategy for Data COM (2020) 66 final 1922020
36 A new Industrial Strategy for Europe COM (2020) 102 final 1032020
37 Digital Education Action Plan 2021-27 Resetting educatiion and training for the digital age COM (2020) 624 final 3092020
38 Why donacutet European Girls Like Science or Technology httpsnewsmicrosoftcomeuropefeaturesdont-european-girls-like-science-tech-nologysm000d40qc917yvfeiu4j2grpby1xul
39 European Skills Agenda for for susatinable competitivness social fairness and resilience COM (2020) 224 final 172020
13
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
je daacuteta online aj offline Euroacutepska cesta k digitaacutelnej transfor-maacutecii rešpektuje demokratickeacute hodnoty zaacutekladneacute praacuteva a prispieva ku udržateľnej klimaticky neutraacutelnej a zdrojovo efektiacutevnej ekonomike Komisia v baliacutečku prijala aj ďalšie dokumenty tyacutekajuacutece sa podpory rozvoja umelej inteligencie34 euroacutepskej strateacute-gie naraacutebania s daacutetami35 o strateacutegii priemyselnej politiky36 a nasledovať buduacute ďalšie tyacutekajuacutece napr malyacutech a strednyacutech podnikov Euroacutepska komisia si je veľmi dobre vedomaacute že bez dobre pripravenyacutech ľudiacute ktoriacute majuacute potrebneacute zručnosti ne-bude digitaacutelna transformaacutecia uacutespešnaacute Preto v septembri 2020 pripravila aktualizaacuteciu Akčneacuteho plaacutenu digitaacutelneho vzdelaacutevania Obnova vzdelaacutevania a priacutepravy pre digitaacutelnu dobu37 Prinaacuteša viacuteziu pre kvalitneacute inkluziacutevne a dostupneacute di-gitaacutelne vzdelaacutevanie v Euroacutepe Ambiacuteciou Euroacutepskej komisie je vytvoriť do roku 2025 modernyacute Euroacutepsky vzdelaacutevaciacute priestor Obsah dokumentu ovplyvnila aj pandeacutemia CO-VID-19 ktoraacute priniesla množstvo vyacuteziev pre systeacutemy vzde-laacutevania a odbornej priacutepravy spojenyacutech s vynuacutetenyacutem pre-chodom na režimy digitaacutelneho online vzdelaacutevania Novyacute Akčnyacute plaacuten digitaacutelneho vzdelaacutevania 2021-27 maacute dve strategickeacute priority1Podporovať rozvoj vyacutekonneacuteho ekosysteacutemu digitaacutelneho vzdelaacutevania ktoryacute obsahuje efektiacutevne plaacutenovanie digitaacutel-nych kapaciacutet zahŕňajuacutecich infraštruktuacuteru konektivitu a digi-taacutelne vybavenie vraacutetane schopnosti využiacutevať hybridneacute vzdelaacutevanie Okrem toho je treba poskytnuacuteť silnejšiu pod-poru učiteľom a ďalšiacutem pedagogickyacutem zamestnancom aby boli pripraveniacute použiacutevať digitaacutelne technoloacutegie vo vzdelaacutevaniacute Vzdelaacutevanie s podporou digitaacutelnych technoloacutegiiacute nemocirc-že prebiehať jednoduchou replikaacuteciou toho čo sa deje v triede dnes Ani technoloacutegie ani kompetencie nebuduacute stačiť na kvalitneacute a inkluziacutevne vzdelaacutevanie ak sa vzdelaacutevaciacute proces nezmeniacute Digitaacutelny ekosysteacutem si vyžaduje aj kvalitnyacute obsah použiacutevateľsky priacutevetiveacute naacutestroje a zabezpečeneacute platformy s rešpektovaniacutem sociaacutelnych aspektov zachovania suacutekromia a etiky 2Zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute pre di-gitaacutelnu transformaacuteciu Meniaca sa spoločnosť rovnako ako zelenaacute a digitaacutelna transformaacutecia ekonomiky si vyžadujuacute so-liacutedne digitaacutelne kompetencie Okrem nich suacute však docircležiteacute aj komplementaacuterne zručnosti ako suacute adaptabilita spolupraacuteca komunikačneacute zručnosti riešenie probleacutemov kritickeacute mysle-nie tvorivosť podnikavosť a pripravenosť učiť sa Digitaacutelna gramotnosť je kritickaacute aj z hľadiska každodenneacuteho života na zvlaacutedanie obrovskeacuteho množstva informaacuteciiacute rozlišovania de-zinformaacuteciiacute a schopnosti participovať v digitaacutelnej spoločnos-
ti Vyacuteučba informatiky a programovania pomocircže žiakom lepšie pochopiť digitaacutelny svet rozviacutejať noveacute zručnosti a po-mocirccť pri vaumlčšej orientaacutecii na tzv STEM odbory (matematika fyzika cheacutemia priacuterodoveda či informatika) Snahou je zvyacutešiť zaacuteujem o tieto odbory aj u dievčat ktoreacute suacute nielen u naacutesndash ako potvrdil i nedaacutevny prieskum spoločnosti Microsoft ndash medzi študentami tyacutechto odborov staacutele zastuacutepeneacute omnoho menej ako chlapci38
V akčnom plaacutene sa Euroacutepska komisia zaviazala že za-čne dialoacuteg s členskyacutemi štaacutetmi a pripraviacute odporuacutečanie ku docirc-ležityacutem faktorom uacutespešneacuteho digitaacutelneho vzdelaacutevania do ro-ku 2022 Takisto navrhne odporuacutečanie pre online vyučovanie a vyučovanie na diaľku do roku 2021 a vytvoriacute Euroacutepsky raacutemec obsahu digitaacutelneho vzdelaacutevania Podporiacute gigabitovuacute konektivitu škocircl aj konektivitu vo vnuacutetri škocircl a členskeacute štaacutety pri naacutekupe digitaacutelneho vybavenia e-learningo-vyacutech aplikaacuteciiacute a platforiem Na všetkyacutech uacuterovniach vzdelaacuteva-nia podporiacute plaacuteny digitaacutelnej transformaacutecie prostredniacutectvom spolupraacutece v programe Erasmus a pripraviacute seba-hodnotiaci naacutestroj SELFIE aj pre učiteľov ktoryacute doplniacute seba- hodnotiaci naacutestroj SELFIE pre školy Pre zlepšenie zručnostiacute komisia pripraviacute usmernenie ako zvyacutešiť digitaacutelnu gramotnosť a ako bojovať proti dezin-formaacuteciaacutem Takisto navrhne odporuacutečanie na zlepšenie po-skytovania digitaacutelnych zručnostiacute vo vzdelaacutevaniacute a odbornej priacuteprave To umožniacute využiť euroacutepske naacutestroje na investiacutecie do profesijneacuteho rozvoja učiteľov do zdieľania dobrej praxe s docircrazom na pedagogickeacute metoacutedy pri kvalitnej vyacuteučbe programovania a viacereacute ďalšie kroky Euroacutepska komisia 1 juacutela 2020 zverejnila Euroacutepsku agendu zručnostiacute 39 ktoraacute obsahuje ambicioacutezne ciele zame-raneacute na zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a ziacuteskania novyacutech na najbližšiacutech 5 rokov Jej cieľom je dosiahnuť udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť sociaacutelnu spravodlivosť a odolnosť Dokument obsahuje 12 aktiviacutet z ktoryacutech prvaacute je Naacuterodnaacute dohoda o zručnostiach ako cesta k dohode akteacuterov na uacuterov-ni naacuterodnyacutech štaacutetov ako použiť euroacutepske fondy ako kataly-zaacutetor pre verejneacute a suacutekromneacute investiacutecie do zručnostiacute ľudiacute V raacutemci euroacutepskeho semestra sa bude monitorovať plnenie 4 indikaacutetorov s cieľovou hodnotou v roku 2025 zvyacutešiť podiel dospelyacutech v skupine 25-64 v celoživotnom vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 38 na 50 zvyacutešiť uacutečasť niacutezko kvalifikovanyacutech dospelyacutech 25-64 vo vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 18 na 30 zvyacutešiť podiel nezamestnanyacutech dospelyacutech 25-64 s ak-tuaacutelnym zapojeniacutem do vzdelaacutevania z 11 na 20 a zvyacutešiť podiel obyvateľov vo veku 16-74 ktoriacute majuacute aspoň zaacutekladneacute digitaacutelne zručnosti z 56 na 70 Tieto ciele suacute pre SR naacuteročneacute napr podiel na celoži-
40 V nadvaumlznosti na dokumenty EK predchaacutedzajuacuteca vlaacuteda prijala dňa 752019 Strateacutegiu digitaacutelnej transformaacutecie SR do roku 2030 a dňa 372019 Akčnyacute plaacuten na roky 2020-2022 Bola by to ďalšia strata keby novaacute vlaacuteda na ne nenadvaumlzovala
14
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
votnom vzdelaacutevaniacute vo veku 25-64 v SR je na uacuterovni 4 a Slovensko sa tyacutem radiacute medzi paumlť štaacutetov EUacute s najnižšiacutem per-centom celoživotneacuteho vzdelaacutevania Suacute dva docircležiteacute aspekty tyacutekajuacutece sa digitaacutelneho vzde-laacutevania ktoreacute suacute navzaacutejom prepojeneacute Jeden je rastuacuteci počet digitaacutelnych technoloacutegiiacute (aplikaacuteciiacute platforiem softveacuteru) na zlepšenie vzdelaacutevania a priacutepravy priacutekladom mocircže byť online alebo zmiešaneacute vyučovanie Druhyacutem aspektom je potreba vybaviť všetkyacutech učiacich sa digitaacutelnymi kompetenciami (ve-domosťami zručnosťami a postojmi) aby mohli žiť pracovať a učiť sa vo svete staacutele viac ovplyvňovanom digitaacutelnymi technoloacutegiami Zvlaacutednuť obidva aspekty digitaacutelneho vzdelaacute-vania vyžaduje aktivity na viaceryacutech uacuterovniach zahrnujuacutecich infraštruktuacuteru strateacutegie zručnosti učiteľov žiakov obsahu vzdelaacutevania hodnotenie ako aj praacutevny raacutemec vzdelaacutevania Z tohto pohľadu rozvoj digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute predstavuje nielen zaacuteklad pre efektiacutevnu digitaacutelnu transfor-maacuteciu vo vzdelaacutevaniacute ale zaacuteroveň posilňuje profil absolventa ktoryacute je schopnyacute uacutespešne sa zapojiť do diania v spoločnosti
Všetky aspekty života a pracovnyacute trh vyžadujuacute absolventa ktoryacute nedisponuje len suacuteborom vedomostiacute ale vie svoje znalosti využiacutevať v širšiacutech suacutevislostiach v rocircznych kontex-toch a situaacuteciaacutech ako aj produkovať noveacute poznatky Je zrej-meacute že program digitaacutelnej transformaacutecie vzdelaacutevania bude potrebneacute začleniť do širšej reformy vzdelaacutevania založenej na prechode od vedomostiacute ku kompetenciaacutem aj na uacuterovni ško-ly To si bude vyžadovať ako sme už naznačili aj zmeny v obsahu vzdelaacutevania Pri koncipovaniacute prioriacutet digitaacutelnej transformaacutecie by malo Slovensko vychaacutedzať z tyacutechto euroacutepskych kontextov 40 a zvoliť si konkreacutetne ciele ktoreacute pomocircžu digitaacutelnej transfor-maacutecii ekonomiky a celej spoločnosti Ak bude iba dohaacuteňať zameškaneacute v digitalizaacutecii verejnej spraacutevy na čo sa prednost-ne zameriava dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko bu-de to maacutelo na to aby sa ekonomika posunula na vyššiu uacutero-veň a dokaacutezala si udržať konkurencieschopnosť s inyacutemi krajinami
41 httpsrokovaniagovskRVLMaterial235921
42 Nie je zatiaľ rozhodnuteacute či a v akej forme bude integraacutelnou suacutečasťou OP Slovensko
43 Ide o predbežneacute definovanie okruhov keďže PD a OP Slovensko suacute momentaacutelne v procese priacutepravy a prechaacutedzajuacute rozsiahlymi konzultaacute-ciami v raacutemci participatiacutevnych procesov
15
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepske ciele zelenej transformaacutecie počas viacročneacute-ho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 definuje Euroacutep-ska zelenaacute dohoda (European Green Deal) euroacutepske strateacute-gie a požiadavky na implementaacuteciu euroacutepskej legislatiacutevy Jednyacutem z docircležityacutech cieľov harmonizaacutecie naacuterodnyacutech legisla-tiacutev a priacutestupov je pritom zabezpečenie rovnakyacutech podmie-nok (level playing field) na spoločnom euroacutepskom trhu (Single European Market) Slovenskaacute republika si v nadvaumlznosti na euroacutepske ciele ako kľuacutečovyacute strategickyacute zaacutevaumlzok postavila dosiahnutie uhliacute-kovej neutrality do roku 2050 Okrem tohto zaacutevaumlzku sa za-viazala plniť naacuterodneacute ciele ako ich definuje Strateacutegia envi-ronmentaacutelnej politiky SR do roku 203041 sektoroveacute strateacutegie hlavne pre energetiku a dopravu a ďalšie naacuterodneacute programoveacute dokumenty Cieľ uhliacutekovej neutrality predstavuje veľkuacute ekonomickuacute a sociaacutelnu vyacutezvu Slovensko patriacute medzi štaacutety EUacute s najvyš-šiacutem podielom priemyslu na hrubom domaacutecom produkte a zaacuteroveň medzi štaacutety s najvyššou energetickou naacuteročnosťou Na podporu realizaacutecie cieľov EUacute a cieľov naacuterodnyacutech politiacutek by mali sluacutežiť zdroje alokovaneacute v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 Nejde o maleacute pro-striedky ale zaacuteroveň treba vidieť vyacutešku tejto podpory v kon-texte zdrojov rozpočtu štaacutetu Nemali by nahraacutedzať bežneacute investičneacute zdroje ale mali by predstavovať katalyzaacutetor zmien a inkubaacutetor priacutestupov ktoreacute by mal postupne finan-covať štaacutet Hlavnyacutemi euroacutepskymi zdrojmi na financovanie zelenej transformaacutecie by mali byť Operačnyacute program Slovensko ktoryacute bude realizovať priority identifikovaneacute v Partnerskej dohode na roky 2021-2027 Tieto zdroje s cieľom zabezpe-čiť regionaacutelnu dekarbonizaacuteciu buduacute posilneneacute cez Mecha-nizmus spravodlivej transformaacutecie42 Unikaacutetnu formu pod-pory pre realizaacuteciu dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem poskytne Fond obnovy Operačnyacute program Slovensko nadvaumlzuje na Partner-skuacute dohodu medzi Euroacutepskou uacuteniou a Slovenskou republi-kou a zameriava sa na nasledovneacute okruhy 43 bull Podpora energetickej uacutečinnosti a znižovania emisiiacute skleniacute-kovyacutech plynov bull Podpora obnoviteľnej energie bull Vyacutevoj inteligentnyacutech energetickyacutech systeacutemov sietiacute a uk-ladania mimo TEN-E bull Podpora prispocircsobenia sa zmene kliacutemy predchaacutedzania rizikaacutem a odolnosti voči katastrofaacutem
bull Podpora priacutestupu k vode a trvalo udržateľneacuteho hospodaacute-renia s vodou bull Podpora prechodu na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje bull Posilnenie ochrany priacuterody a biodiverzity rozvoja zelenej infraštruktuacutery najmauml v mestskom prostrediacute a zniacuteženia zne-čistenia bull Podpora trvalo udržateľnej multimodaacutelnej mestskej mobi-lity Predmetom finančnej podpory Mechanizmu spravod-livej transformaacutecie (Just Transition Mechanism) je dosiahnu-tie klimatickej neutrality EUacute do roku 2050 cestou regionaacutel-nych priacutestupov JTM pozostaacuteva z troch pilierov z Fondu spravodlivej transformaacutecie (JTF) scheacutemy spravodlivej trans-formaacutecie v raacutemci InvestEU a uacuteveroveacuteho naacutestroja verejneacuteho sektora Podpora sa koncentruje na najzraniteľnejšie uacutezemia a regioacuteny v Euroacutepe s cieľom poskytnuacuteť im potrebneacute naacutestroje a vedomosti aby bola ich transformaacutecia na niacutezko uhliacutekoveacute diverzifikovaneacute lokaacutelne ekonomiky uacutespešnaacute Na Slovenska ide o 4 vybraneacute kraje Bratislavskyacute Trenčiansky Banskobys-trickyacute a Košickyacute Zaacutekladom pre dekarbonizaacuteciu bude vypra-covanie akčnyacutech plaacutenov zameranyacutech na posilnenie regionaacutel-nej konkurencieschopnosti zamedzenie uhliacutekovyacutech uacutenikov na podporu uacutespor energie a podporu obnoviteľnyacutech zdrojov energie Pre využitie zdrojov z Fondu obnovy je spracovanyacute Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) ktoreacuteho cieľom by malo byť definovanie dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem a kompenzaacutecia naacutekladov ktoreacute mocircžu tieto reformy mať Naacute-rodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) je koncipovanyacute tak aby pomohol naplniť ciele zelenej transformaacutecie V časti o fiškaacutelnych reformaacutech sa zavaumlzuje posilniť zdaňovanie exter-naliacutet (zdaňovanie motorovyacutech vozidiel maacute zohľadňovať množstvo vypuacutešťanyacutech emisiiacute CO2 zdaňovanie vonkajšej reklamy) V časti o zelenej ekonomike sa zameriava na OZE na znižovanie spotreby energie na odpadoveacute hospodaacuterstvo na ochranu biodiverzity a podporu verejnej a osobitne že-lezničnej dopravy Suacutečinnosť a možneacute synergie medzi plaacutenovanyacutemi priacute-stupmi a zdrojmi financovania (OP Slovensko JMTNIRP) suacute v suacutečasnosti predmetom odbornej diskusie Ukazuje sa že medzi nimi existuje veľa prienikov no i dupliciacutet a hlavne to že maacuteme k dispoziacutecii analyacutezy toho kde sme no hlavnyacute prob-leacutem je v definovaniacute a implementaacutecii riešeniacute
2 ZELENAacute TRANSFORMAacuteCIA
44 httpscepapriateliazemesknas-archivspravy1269-regionalne-centra-udrzatelnej-energetiky
16
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Nutnyacutemi podmienkami k splneniu doteraz najambicioacutez-nejšieho politickeacuteho zaacutevaumlzku Slovenska ndash do roku 2050 dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu je dosiahnuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti a v znižovaniacute energetickej potreby
Hlavnuacute prioritu v obdobiacute 2020 ndash 2050 ako sme už na-značili musiacute dostať znižovanie celkovej energetickej spotre-by Cieľ rast energetickej efektiacutevnosti zďaleka nestačiacute v bež-nom živote ndash naopak ndash často nemusiacute viesť k celkovyacutem uacutesporaacutem energie Aj využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie (OZE) musiacute byť dimenzovaneacute primaacuterne na optimali-zovanuacute spotrebu a suacutečasne musiacute docircsledne rešpektovať kri-teacuteriaacute udržateľnosti Tieto priority charakterizujuacutece udržateľ-nuacute energetiku treba premietnuť do nastavenia všetkyacutech buduacutecich strategickyacutech zaacutemerov a opatreniacute a docircsledne ich v praxi uplatňovať Suacutečasnuacute prax orientovanuacute na maximalizaacuteciu využiacutevania OZE bez ohľadu na ich neefektiacutevne finaacutelne využitie a limity priacuterodneacuteho prostredia časovuacute aj obsahovuacute nekonzistent-nosť verejnyacutech podpornyacutech programov nekoncepčneacute na-stavenie sledovanyacutech indikaacutetorov formalizmus pri hodnote-niacute dosahovaneacuteho pokroku a absenciu hodnovernyacutech informaacuteciiacute a postupov treba bezodkladne nahradiť systeacutemo-vyacutem priacutestupom Na to suacute však nevyhnutneacute stabilneacute a primeraneacute kapa-city pre rozvoj udržateľnej energetiky (systeacutemoveacute personaacutel-ne technickeacute aj finančneacute) a to tak na štaacutetnej ako aj krajskej subregionaacutelnej a lokaacutelnej uacuterovni s presne definovanyacutemi kompetenciami a uacutelohami Takeacuteto kapacity čiastočne existu-juacute na štaacutetnej uacuterovni v regioacutenoch však uacuteplne chyacutebajuacute
Optimaacutelnou zaacutekladnou uacutezemnou jednotkou v raacutemci novej koordinačnej infraštruktuacutery pre rozvoj regionaacutelnej udržateľnej energetiky suacute subregioacuteny Na tejto uacuterovni musiacute byť udržateľnaacute energetika (v širšom zmysle vraacutetane napr dopravy) systematicky a jednotne koordinovanaacute a plaacutenova-naacute a to s cieľom zvyšovať mieru energetickej sebestačnosti daneacuteho subregioacutenu a v raacutemci neho energetiku decentralizo-vať (tj posilňovať kontrolu subregioacutenu nad tyacutemto sekto-rom) Integrovanyacute naacuterodnyacute energetickyacute a klimatickyacute plaacuten na roky 2021 ndash 2030 (NECP schvaacutelenyacute vlaacutedou v decembri 2019) obsahuje dve noveacute vzaacutejomne komplementaacuterne opat-renia ktoreacute mocircžu naštartovať obrat od suacutečasnej živelnosti k
21 TRANSFORMAacuteCIA ODVETVIacute KTOREacute NAJVIAC PRISPIEVAJUacute KU KLIMATICKYacuteM ZMENAacuteM
211 NOVAacute PLAacuteNOVACIA A KOORDINAČNAacute INFRA-ŠTRUKTUacuteRA PRE ROZVOJ ENERGETIKY
v transformaacutecii odvetviacute energetiky dopravy pri zaacutesobovaniacute teplom a pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie Ope-račnyacute program Slovensko predpokladaacute aj podporu precho-du na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje
systematickeacutemu rozvoju bezuhliacutekovej regionaacutelnej energeti-ky Prvyacutem opatreniacutem ndash vytvoreniacutem krajskyacutech energetickyacutech centier (KEC) ndash sa posilnia existujuacutece odborneacute kapacity štaacutetnej spraacutevy (SIEA) Druheacute opatrenie ndash regionaacutelne centraacute udržateľnej energetiky (RCUE) ndash predstavujuacute noveacute odborneacute kapacity samospraacutev v subregioacutenoch resp uacutezemiach mest-skeacuteho rozvoja Tieto dve opatrenia spolu s vytvoreniacutem energetickyacutech jednotiek v samospraacutevnych krajoch a ener-getickyacutemi manažeacutermi na uacuterovni miestnych samospraacutev by mali tvoriť kostru buduacuteceho systeacutemu rozvoja regionaacutelnej energetiky Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera by mala zabezpečiť kvalitnyacute zber uacutedajov a ich štandardizovaneacute vy-hodnocovanie zabezpečiť moderneacute regionaacutelne energetickeacute plaacutenovanie jednotnyacute monitoring a hodnotenie uacutečinnosti prijiacutemanyacutech opatreniacute priebežnuacute spaumltnuacute vaumlzbu pre tvorbu verejnyacutech podpornyacutech scheacutem na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie OZE podporiť implementaacuteciu inovatiacutevnych energetickyacutech zaacutemerov šityacutech na miestne po-treby a značne posilniť transfer vedomostiacute dobrej praxe a informaacuteciiacute medzi regioacutenmi Okrem stabilizaacutecie ekonomiky regioacutenov zaacuteroveň zaacutesadnyacutem spocircsobom by mala prispieť k plneniu naacuterodnyacutech energetickyacutech a klimatickyacutech zaacutevaumlzkov Slovenska Jadrom tohto systeacutemu buduacute RCUE s pocircsobnosťou na uacutezemiacute subregioacutenov resp v uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja 44 Podmienkou opraacutevnenosti pre poskytnutie podpory pre RCUE musiacute byť primerane silnyacute mandaacutet zo strany dotknu-tyacutech miestnych samospraacutev v danom uacutezemiacute RCUE buduacute okrem priacutepravy a priebežnej aktualizaacutecie niacutezkouhliacutekovyacutech strateacutegiiacute pre danyacute subregioacuten podporovať ich implementaacuteciu pomaacutehať samospraacutevam a ďalšiacutem akteacute-rom v uacutezemiacute optimalizovať ich energetickuacute potrebu a spot-rebu (nebuduacute však vykonaacutevať energetickyacute manažment kon-kreacutetnym subjektom) a buduacute podporovať využiacutevanie OZE s rešpektom k limitom prostredia RCUE buduacute poskytovať samospraacutevam služby ktoreacute si v suacutečasnosti musia obstaraacutevať na trhu vraacutetane priacutepravy pokladov pre tvorbu prioritnyacutech a pilotnyacutech projektov Okrem toho buduacute podporovať transfer
17
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č2 Finančnaacute kompenzaacutecia pre energeticky naacuteročneacute podniky nie je riešeniacutem
Značne energeticky naacuteročnyacute je aj slovenskyacute priemysel Aby si napriek vysokej energetickej naacuteročnosti a vysokyacutem cenaacutem energiiacute ako nižšie vysvetlil minister hospodaacuterstva udržali konkurencieschopnosť takmer 100 podnikov ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Finančnuacute kompenzaacute-ciu ktoraacute je v suacutelade s euroacutepskymi pravidlami štaacutetnej pomoci pre energeticky naacuteročneacute podniky po suacutehlase Euroacutepskej komisie ziacuteskalo prvyacutekraacutet minulyacute rok 76 spoločnostiacute spolu vo vyacuteške 40 mil eur Tento rok najvyššia kompenzaacutecia pripadne spoločnosti US Steel Košice a to takmer 115 mil eur Ďalej nasledujuacute Slovnaft Brati-slava ktoryacute ziacuteska necelyacutech 63 mil eur a Mondi SCP Ružomberok s viac ako 31 mil eur V prvej desiatke suacute ešte CRH Slovensko Železiarne Podbrezovaacute Bekaert Slovakia Považskaacute cementaacutereň Johns Manville Slova-kia Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec
Poskytnutie pomoci minister hospodaacuterstva Richard Suliacutek zdocircvodnil takto
bdquoUvedomujeme si že ceny elektriny pre podnikateľov suacute v porovnaniacute so zahraničiacutem vyššie čo znižuje ich konkurencieschopnosť Rezort hospodaacuterstva v suacutečasnosti hľadaacute riešenie ktoreacute by prinieslo zniacuteženie koncovej ceny elektriny respektiacuteve jej regulovanej časti To by znamenalo zniacuteženie ceny natrvalo a pre všetkyacutechldquo Pod-ľa Takmer 100 spoločnostiacute ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Energiask 23 septembra 2020
Jednou z podmienok na ziacuteskanie kompenzaacutecie je spotreba elektriny najmenej vo vyacuteške 1 GWh v pred-chaacutedzajuacutecom roku Chce tyacutem štaacutet podporovať udržanie spotreby energie použiacutevaniacutem neekologickyacutech techno-loacutegiiacute z minuleacuteho storočia a naopak pokutovať tyacutech ktoriacute by spotrebu energie pod 1 GWh zniacutežili Prečo finanč-neacute kompenzaacutecie ktoreacute nie suacute ničiacutem inyacutem ako dotaacuteciou zo štaacutetneho rozpočtu nie suacute určeneacute na investiacutecie do znižovania vysokej energetickej naacuteročnosti odvetviacute ako železiarstvo oceliarstvo metalurgia neželeznyacutech ko-vov vyacuteroba cementu chemickyacute priemysel vyacuteroba celuloacutezy a papiera a pod ale na zakonzervovanie (či pod-poru) vysokej spotreby energiiacute do buduacutecna Okrem toho by častokraacutet mohli produkovať energie zo svojho odpadu alebo z obnoviteľnyacutech zdrojov
212 VYUŽIacuteVANIE OBNOVITEĽNYacuteCH ZDROJOV ENERGIE
Indikatiacutevny cieľ podielu OZE uvedenyacute v NIRP na uacuterovni 192 nie je dostatočnyacute Vychaacutedza z Integrovaneacuteho naacuterod-neacuteho energetickeacuteho a klimatickeacuteho plaacutenu SR na roky 2021 ndash 2030 a je založenyacute aj na predpoklade naacutehrady uhlia zem-nyacutem plynom ako bdquotranzitnyacutem palivomldquo v energetickom mixe
Slovenska Nespraacutevnosť tohto predpokladu je vysvetlenaacute v časti o teplaacuterenstve Jeho docircsledkom bude zvyacutešenie už aj tak nezdravo vysokej zaacutevislosti od dovozu zemneacuteho plynu (Slo-vensko je po Holandsku druhaacute najviac splynofikovanaacute krajina v EUacute) zablokovanie investiacuteciiacute do rozvoja využiacutevania OZE
skuacutesenostiacute informaacuteciiacute a dobrej praxe Takeacuteto ale ani žiadne podobneacute kapacity na regionaacutelnej uacuterovni v suacutečasnosti na Slo-vensku neexistujuacute Z regionaacutelneho hľadiska sa vytvoreniacutem RCUE odstraacuteni živelnosť v rozhodovaniacute o investiacuteciaacutech a projektoch tyacutekajuacute-cich sa energetiky v širšom zmysle zabezpečiacute sa systema-tickeacute energetickeacute plaacutenovanie a uacutezemnaacute harmonizaacutecia pripra-vovanyacutech zaacutemerov a vytvoriacute sa kvalitnyacute a dostupnyacute energetickyacute informačnyacute systeacutem Pre potreby štaacutetnej spraacutevy RCUE zabezpečia poskytovanie štandardizovanyacutech a hod-novernyacutech uacutedajov a podnetov z uacuterovne subregioacutenov po-trebnyacutech pre analytickuacute činnosť monitoring plnenia naacuterod-nyacutech cieľov a nastavovanie podpornyacutech scheacutem zameranyacutech na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie obno-viteľnyacutech zdrojov RCUE buduacute zaacuteroveň garanciou efektiacutevne-ho využiacutevania verejnyacutech prostriedkov na uacuterovni uacutezemnyacutech
samospraacutev NECP predpokladaacute v dekaacutede 2021 ndash 2030 vybudova-nie 16 RCUE čo by pokrylo iba časť potreby celeacuteho uacutezemia Slovenska Preto je potrebneacute zabezpečiť zdroje na vytvore-nie takyacutechto kapaciacutet vo všetkyacutech subregioacutenoch a uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja (odhadovanaacute celkovaacute finančnaacute potreba pre roky 2024 ndash 2030 je 75 mil eur) Predpokladanyacute termiacuten zriadenia RCUE je januaacuter 2024 Dovtedy je potrebneacute vytvo-riť podmienky pre ich efektiacutevne fungovanie najmauml vyriešiť otaacutezku ich praacutevnej formy uzavrieť dohody o medziobecnej spolupraacuteci s mandaacutetom pre buduacutece RCUE na plaacutenovanie a koordinaacuteciu udržateľnej energetiky na uacutezemiacute subregioacutenov vytvoriť a otestovať metodickeacute postupy pre energetickeacute plaacutenovanie vytvoriť systeacutem odbornej priacutepravy a vzdelaacuteva-nia personaacutelu RCUE atď
45 Okrem toho docircležiteacute kriteacuterium ndash zakaacutezať verejnuacute podporu biomasovyacutem projektom ktoreacute nepreukaacutežu efektiacutevne využitie vyrobenej energie (napr vykurovanie nezateplenyacutech budov) ndash sa do schvaacutelenyacutech kriteacuteriiacute nedostalo
46 Investiacutecia do obnovy budov v hodnote 100 milioacutenov eur dokaacuteže vytvoriť dodatočnyacute HDP v objeme 130 mil euro priacutejmy verejnyacutech financiiacute (dane odvody uacutespory na sociaacutelnych transferoch) vo vyacuteške 313 mil euro a 3 500 pracovnyacutech miest Zdroj Makroekonomickeacute dopady investiacuteciiacute do hĺb-kovej obnovy budov na Slovensku Uacutestav manažmentu STUBA 2016
47 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja SR do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 MŽP SR 2020
18
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 3 Uacuterok z OZE vyššiacute ako v banke
Viedenskyacute magistraacutet v r 2011 prišiel s iniciatiacutevou nazvanou Smart City Wien Jeho suacutečasťou je i iniciatiacute-va Energia zo Slnka Zistilo sa že až 555 striech viedenskyacutech budov tj asi 30 km štvorcovyacutech je vhodnyacutech na osadenie solaacuternymi člaacutenkami Pre Viedeň tento projekt realizuje Wien Energie GmbH patriaca do spoloč-nosti Wiener Stadtwerke Holding AG v 100-percentnom vlastniacutectve Viedne Zaujiacutemavou formou suacutekrom-no-verejneacuteho partnerstva je možnosť danaacute obyvateľovi Viedne zakuacutepiť si panel pokryacutevajuacuteci strechu železnič-nej stanice v cene 950 eur a naacutesledne ho prenajať energetickej spoločnosti za ročnyacutech 31 z investovanej ceny Na novej železničnej stanici Wien Mitte je už umiestnenyacutech viac ako 1400 fotovoltaickyacutech panelov na ploche 9000 m2 Dostala preto prezyacutevku bdquoľudovaacute solaacuterna farmaldquo Podobnyacutech energetickyacutech PPP projektov ku koncu r 2013 už vo Viedni fungovalo jedenaacutesť
213 KOMPLEXNAacute OBNOVA BUDOV AKO NAJVAumlČŠIacute PO-TENCIAacuteL UacuteSPOR ENERGIE Sektor budov ponuacuteka najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie na Slovensku Ich komplexnaacute obnova predstavuje zaacuteroveň obrovskyacute priestor pre inovaacutecie vyacuterazneacute zlepšenie životnyacutech a pracovnyacutech podmienok veľkej časti populaacutecie a rast počtu novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute v trvalo perspektiacutevnom prie-myselnom odvetviacute s potenciaacutelom posilňovania stability lo-kaacutelnej ekonomiky46 Obnova budov je naacutekladovo najhospodaacuternejšie a naje-fektiacutevnejšie opatrenie na znižovanie emisiiacute skleniacutekovyacutech ply-nov Aj podľa vlaacutednych dokumentov 47 je obnova budov do roku 2030 najdocircležitejšiacute zdroj možnyacutech uacutespor energie Preto by sa obnova budov mala stať jednou z kľuacutečovyacutech investič-nyacutech prioriacutet v rokoch 2021 ndash 2030 Na tento uacutečel by sa mala presunuacuteť značnaacute časť plaacutenovanej alokaacutecie finančnyacutech
zdrojov určenyacutech na vyacutestavbu novyacutech ciest a cestnej infraš-truktuacutery Efektiacutevne využitie verejnyacutech zdrojov na obnovu budov je však podmieneneacute spraacutevnym nastaveniacutem podmienok pod-pory a kvalitnou pasportizaacuteciou budov To si vyžaduje spl-nenie dvoch zaacutekladnyacutech predpokladov novuacute definiacuteciu ener-getickyacutech prioriacutet a vznik plaacutenovacej a koordinačnej infraštruktuacutery na rozvoj udržateľnej energetiky v regioacutenoch ako o tom pojednaacuteme nižšie Podporneacute opatrenia nesmuacute ďalej kopiacuterovať doterajšie defekty dotačnyacutech programov Predovšetkyacutem musia zabez-pečiťbull komplexnyacute priacutestup k obnove budov bdquopriacutepad od priacutepa-duldquo a podľa individuaacutelnej potreby (komplexneacute zateplenie
uacutenik peňaziacute z ekonomiky a premrhanie vzaacutecneho času na jej docircslednuacute dekarbonizaacuteciu Zvyacutešenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie odporuacuteča aj Euroacutepska komisia (na aspoň 24 ) pri-čom spoločnyacute cieľ EUacute je na uacuterovni 32 Veľmi docircležitou reformou musiacute byť prijatie kriteacuteriiacute udr-žateľneacuteho využiacutevania OZE Docircsledky dlhodobo nešetrneacuteho a predimenzovaneacuteho využiacutevania dreva na energetickeacute uacutečely ndash spocircsobeneacuteho praacuteve absenciou takyacutechto kriteacuteriiacute a zle nasta-venyacutemi stimulmi na vyacutestavbu najmauml teplaacuterniacute ndash by mali byť dostatočnyacutem mementom Taacuteto neudržateľnaacute prax viedla nie-len k protipraacutevnemu spaľovaniu sortimentov vyššej kvality dreva ktoreacute mali v raacutemci požiadavky vyššej uacuterovne zhodno-tenia zdrojov prinaacutešať podstatne vyššiacute ekonomickyacute a spolo-čenskyacute efekt ale aj k drancovaniu lesov vzaacutecnych a hodnot-
nyacutech biotopov a naruacutešaniu ekologickej stability krajiny s naacuteslednyacutemi hospodaacuterskymi škodami V suacutečasnom programovacom obdobiacute Slovensko prijalo kriteacuteriaacute udržateľneacuteho využiacutevania drevnej biomasy avšak tie platia iba pre projekty financovaneacute iba časťou EŠIF45 a otaacutezna je aj uacutečinnosť kontroly ich dodržiavania Reforma preto musiacute zahŕňať nielen doplnenie existujuacutecich kriteacuteriiacute a rozšiacuterenie ich pocircsobnosti na všetky verejneacute podporneacute fondy dostupneacute po-čas celej dekaacutedy (vraacutetane Fondu obnovy a odolnosti Fond spravodlivej transformaacutecie EŠIF a štaacutetneho rozpočtu) ale aj prijatie novyacutech kriteacuteriiacute udržateľnosti pre energetickeacute využiacute-vanie ostatnyacutech OZE predovšetkyacutem poľnohospodaacuterskej biomasy vody a vetra Suacutečasťou reformy musiacute byť uacutečinnyacute legislatiacutevny a administratiacutevny raacutemec na zabezpečenie uacutečin-nosti kontroly dodržiavania prijatyacutech kriteacuteriiacute
48 Z tohto docircvodu je cieľ 3 (bdquopočet domaacutecnostiacute s vymenenyacutem kotlom kumulatiacutevne 15 000 do roku 2022 40 000 do roku 2024 a 80 000 do roku 2026ldquo) v časti bdquoZelenaacute ekonomikaldquo NIRP stanovenyacute veľmi nevhodne
49 Energy Sector Strategy 2019 ndash 2023 EBRD 2018
19
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
rekonštrukcia vykurovaciacutech systeacutemov integraacutecia obnoviteľ-nyacutech zdrojov adaptačneacute opatrenia kvalita vnuacutetorneacuteho pro-stredia)bull prevenciu pred plytvaniacutem verejnyacutech zdrojov financo-vaniacutem energeticky nezmyselnyacutech opatreniacute (napr inštalaacutecie tepelnyacutech čerpadiel do budov s vysokou mernou potrebou tepla na vykurovanie) a parciaacutelnych opatreniacute blokujuacutecich ale-bo komplikujuacutecich energetickeacute uacutespory v buduacutecnosti (napr kotliacutekovyacutemi dotaacuteciami v priacutepade nezateplenyacutech domov )48
bull vysokuacute mieru celoročneacuteho využitia obnovenyacutech bu-dov a vyluacutečiť z podpory obnovu sporadicky využiacutevanyacutech budov a budov s neznaacutemou mierou využitia (vyžadovať pre-vaacutedzkovyacute audit)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci ako stimul k ambicioacuteznej-šej obnove budov (napr k integraacutecii prvkov využiteľnyacutech na osvetu vzdelaacutevanie a vyacuteskum k uplatneniu inteligentneacuteho merania a regulaacutecie atď) a tiež k zintenziacutevneniu obnovy bu-dov v najmenej rozvinutyacutech okresoch a v priacutepade ekono-micky slabšiacutech subjektov (napr malyacutech obciacute alebo sociaacutelne slabšiacutech vlastniacutekov budov)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci na obnovu budov vyso-keacuteho spoločenskeacuteho vyacuteznamu (najmauml budov na byacutevanie na
Riešenie probleacutemov zaacutesobovania teplom ktoreacute ponuacuteka NIRP predstavuje neambicioacutezny ndash kozmetickyacute priacutestup a na-značuje nepochopenie hĺbky a rozsah opatreniacute ku ktoryacutem bude musieť Slovensko siahnuť ak chce za tri dekaacutedy dekar-bonizovať svoju ekonomiku Namiesto zmeny systeacutemu kto-ryacute v energetike patriacute minulosti predstavenyacute priacutestup bdquozamr-zolldquo na vyacutemene jedneacuteho jeho fosiacutelneho komponentu za inyacute opticky menej uhliacutekovo naacuteročnyacute Opticky preto lebo uhliacuteko-veacute stopy celeacuteho životneacuteho cyklu uhlia (ktoreacute treba vyradiť z energetickeacuteho mixu Slovenska) a zemneacuteho plynu suacute porov-nateľneacute49 Preto je potrebneacute minimalizovať investiacutecie do zemneacuteho plynu a suacutevisiacej infraštruktuacutery a investiacutecie sme-rovať do riešeniacute ktoreacute nevyacutehodnuacute a veľmi vysokuacute zaacutevislosť slovenskej ekonomiky od zemneacuteho plynu čo najryacutechlejšie eliminujuacute Okrem toho investiacutecie do znižovania straacutet v rozvodoch moraacutelne zastaranyacutech suacutestav centraacutelneho zaacutesobovania tep-lom (CZT) dimenzovanyacutech na plytvanie teplom v budovaacutech zablokujuacute ich využitie na štrukturaacutelnu zmenu teplaacuterenstva Štrukturaacutelna zmena spočiacuteva v generačnej zmena teplaacuteren-stva Distribuacuteciu vykurovacieho meacutedia s vysokou teplotou a dodaacutevky tepla do budov s vysokou energetickou naacuteročnos-ťou (suacutečasnaacute 3 generaacutecia suacutestav CZT) nahradia inteligentne
jednej strane a administratiacutevnych budov verejnej spraacutevy škocircl a zdravotniacuteckych zariadeniacute na druhej strane)bull zaacutekaz podpory pre projekty nadbytočnej potreby (na-pr komplexy aquaparkov a inyacutech atrakciiacute a ich zaacutezemie lu-xusneacute zariadenia atď)bull jednotnuacute suacutestavu povinne sledovanyacutech indikaacutetorov (minimaacutelne mernuacute energetickuacute potrebu a spotrebu a emisnuacute stopu pred a po realizaacutecii projektu obnovy pričom postupne treba prejsť na sledovanie emisnej stopy v raacutemci životneacuteho cyklu budov ndash stupňovanaacute intenzita pomoci by sa teda mala uplatňovať aj vo vzťahu k použityacutem materiaacutelom a zvolenyacutem technoloacutegiaacutem obnovy budov) Osobitnuacute pozornosť treba venovať komplexnej obno-ve rodinnyacutech domov Ich energetickaacute potreba (a potenciaacutel uacutespor) vo vidieckych regioacutenoch tvoriacute vyše 70 celkovej po-treby sektoru budov resp ich celkoveacuteho potenciaacutelu uacutespor Vo vidieckych regioacutenoch žije asi 40 populaacutecie Slovenska V tomto priacutepade treba vyacuterazne posilniť technickuacute pomoc zameranuacute na priacutepravu projektov (vyacuteznamnuacute uacutelohu mocircže zo-hrať buduacuteca koordinačnaacute infraštruktuacutera na rozvoj udržateľ-nej energetiky v regioacutenoch)
214 TEPLAacuteRENSTVO SYSTEacuteMY CENTRAacuteLNEHO ZAacuteSOBOVANIA TEPLOM
regulovaneacute niacutezkoteplotneacute systeacutemy centraacutelneho vykurovania budov s optimalizovanou energetickou potrebou na baacuteze diverzifikovanyacutech nefosiacutelnych obnoviteľnyacutech zdrojov (4 a 5 generaacutecia) Presne takuacuteto štrukturaacutelnu zmenu by obrovskyacute baliacutek peňaziacute na obnovu a odolnosť nemal minuacuteť Ak Sloven-sko trvaacute na ambiacutecii dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do 30 ro-kov k takejto zmene tak či onak bude musieť docircjsť a to čiacutem skocircr Vyacutevoj teplaacuterenstva na Slovensku doteraz postupoval opačne ndash namiesto radikaacutelneho zniacuteženia koncovej potreby tepla v budovaacutech a prispocircsobovaniu kapacity CZT takejto redukcii sa priebežne predlžovala životnosť neperspektiacutev-nych predimenzovanyacutech suacutestav 3 generaacutecie CZT systeacute-mom postupnyacutech opraacutev Štrukturaacutelnej zmene uacutečinne braacuteni legislatiacuteva ktoraacute uprednostňuje konzervaacuteciu ziskov teplaacute-renskyacutech spoločnostiacute pred verejnyacutem zaacuteujmom (dekarboni-zaacuteciou a energetickyacutemi uacutesporami) napriacuteklad tyacutem že ekono-micky demotivuje vlastniacutekov budov k investiacuteciaacutem do energetickyacutech uacutespor a komplikuje individuaacutelnu integraacuteciu decentraacutelnych OZE na krytie energetickej potreby budov Finančneacute zdroje na obnovu a zvyacutešenie odolnosti eko-nomiky tak predstavujuacute jedinečnuacute priacuteležitosť vydlaacuteždiť cestu pre generačnuacute obnovu teplaacuterenskyacutech suacutestav Optimalizaacute-
20
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 4 Ako ďalej so zaacutesobovaniacutem teplom
Systeacutem centraacutelneho zaacutesobovania teplom (CZT) vznikal prevažne v 70-tych a 80-tych rokoch ako suacutečasť rozsiahlych obytnyacutech urbanistickyacutech štruktuacuter Bol dimenzovanyacute tak aby dokaacutezal zabezpečiť vykurovanie a dodaacutevky teplej vody na požadovanej uacuterovni v tom čase platnyacutech stavebno-technickyacutech noriem Primaacuternym zdrojom energie bol a staacutele je hlavne zemnyacute plyn dovaacutežanyacute z Ruska Tento systeacutem je už dnes zastaralyacute a ne-udržateľnyacute z ekologickyacutech aj ekonomickyacutech docircvodov Zemnyacute plyn je fosiacutelne palivo ktoreacuteho spaľovaniacutem sa uvoľňujuacute skleniacutekoveacute plyny k znižovaniu ktoryacutech sa Slovensko zaviazalo Cena zemneacuteho plynu sa zvyacutešila a v buduacutecnosti ešte porastie a zatepľovanie budov spocircsobilo vyacuterazne nižšiu potrebu tepla na vykurovanie Suacutečas-neacute stavebnotechnickeacute normy predpisujuacute pre noveacute budovy dosiahnutie energetickej triedy A resp A1 a pre staršie budovy sa majuacute tieto parametre dosiahnuť v raacutemci ich hĺbkovej rekonštrukcie a obnovy Zaacutekladom takejto rekonštrukcie ako ukaacutezal pilotnyacute projekt v objekte na ulici P Horova v Deviacutenskej Novej Vsi je odpojenie sa od CZT a vybudovanie vlastneacuteho energetickeacuteho systeacutemu na baacuteze využitia obnoviteľnyacutech zdrojov v danom priacutepade energie slnka Teplyacute vzduch je siacutece zadarmo a ani slnko neposiela faktuacutery ale do zariadeniacute schopnyacutech využiť niacutezkopotenciaacutelne teplo pre energetickeacute pokrytie budov je potrebneacute investovať V uvedenom objekte si komplexnaacute a hĺbkovaacute rekonštrukcia zameranaacute na dosiahnutie energetickej triedy A in-štalaacuteciu vlastneacuteho vykurovacieho systeacutemu a teplej vody a vetrania s rekuperaacuteciou vyžiadala investiacutecie vo vyacuteške približne 20 tisiacutec eurbyt Majitelia bytov sa združili vzali si uacutever a dokaacutežu hradiť splaacutetky pocircžičiek z uacutespor za energie ktoreacute im rekonštrukcia priniesla Vyacutesledkom inovaacuteciiacute v pokryacutevaniacute energetickyacutech potrieb budov je ich uacuteplnaacute resp čiastočnaacute energetickaacute sebestačnosť Vyacutevoj pokračuje od pasiacutevnych budov s minimaacutelnou potrebou energiiacute k aktiacutevnym teda takyacutem ktoreacute produkujuacute viac energie ako spotrebujuacute Solaacuterne fotovoltaickeacute člaacutenky mocircžu napr prebytok vyrobenej elektriny poskytnuacuteť inyacutem budovaacutem v raacutemci lokaacutelnej siete Teplaacuterne a ineacute zariadenia CZT veduacute aktiacutevny odpor voči snahaacutem spotrebiteľov energiiacute ušetriť na vyacutedav-koch za energie Tieto vyacutedavky predstavujuacute veľkuacute časť z naacutekladov za byacutevanie a ako je znaacuteme tieto naacuteklady popri vyacutedavkoch za potraviny tvoria najvaumlčšiu položku v rozpočtoch domaacutecnostiacute Komerčnyacute vlastniacutek CZT bdquopotrestaacuteldquo všetkyacutech ktoriacute zniacutežia svoju energetickuacute potrebu zvyacutešeniacutem jednotkovej ceny tepla argumentujuacutec že fixneacute naacuteklady sa mu nezniacutežili a musiacute ich rozpočiacutetať na ostatnyacutech bdquoIchldquo sprivatizovaneacute systeacutemy boli dimenzova-neacute na obrovskuacute energetickuacute potrebu v minulosti Suacutekromneacute CZT majuacute veľkyacute vplyv a natoľko silnyacute lobing že dokaacutežu presadiť vyacutenimku zo smernice Euroacutep-skej komisie o znižovaniacute emisiiacute CO2 a formovať energetickuacute politiku Ministerstva hospodaacuterstva SR Prostred-niacutectvom tlaku na Uacuterad pre regulaacuteciu sieťovyacutech odvetviacute sa im dariacute pravidelne presadiť zvyšovanie ceny tepla a eliminovať tak straty spocircsobeneacute znižovaniacutem odberu tepla v docircsledku zatepľovania budov Formujuacute aj energetickuacute politiku štaacutetu V texte Energetickej politiky štaacutetu z r 2014 sa napr objavuje na-sledujuacuteca veta v ktorej sa kritizuje bdquo postupom Protimonopolneacuteho uacuteradu dochaacutedza k nelogickeacutemu odpaacutejaniu odberateľov tepla od centraacutelnej dodaacutevky a nekoordinovanej vyacutestavbe novyacutech ekonomicky technicky a envi-ronmentaacutelne neopodstatnenyacutech zdrojov tepla v dosahu existujuacutecich systeacutemov CZTldquo Taacuteto veta sa v procese medzirezortneacuteho pripomienkovania do vyacutesledneacuteho textu nedostala pre naacutemietky Protimonopolneacuteho uacuteradu ale v duchu tohto tvrdenia sa prijala novela zaacutekona o tepelnej energetike z dielne Ministerstva hospodaacuterstva ktoraacute umožňuje CZT zabraacuteniť odpaacutejaniu bytovyacutech domov od CZT Inyacutemi slovami zaacutekon nedovoliacute nikomu odpojiť sa od systeacutemu bez suacutehlasu operaacutetora CZT Pokiaľ sa preukaacuteže že CZT je potrebneacute malo by byť vo verejnyacutech rukaacutech (v rukaacutech miest a obciacute) a nie v suacutekromnyacutech rukaacutech Primaacuternym cieľom obecneacuteho CZT by nebol zisk za každuacute cenu ale naopak efektiacutevne uspokojovanie verejneacuteho zaacuteujmu Podporovalo by znižovanie spotreby tepla zatepľovaniacutem uspokojovalo by potreby dodaacutevkami ekologicky vyprodukovaneacuteho tepla prispelo by k zvyacutešeniu lokaacutelneho obehu peňaziacute a pod
ciou energetickej potreby napojenyacutech budov ndash ktoraacute je prvyacutem a nevyhnutnyacutem krokom ndash sa zaacuteroveň automaticky dosiahne aj vyacuterazneacute zniacuteženie prevaacutedzkovyacutech alebo život-nyacutech naacutekladov ich užiacutevateľov Aj taacuteto teacutema podčiarkuje nalie-havosť prijatia novyacutech energetickyacutech prioriacutet a vybudovania kapaciacutet pre kvalitneacute energetickeacute plaacutenovanie v regioacutenoch Pilotnyacute program dekarbonizaacutecie hornej Nitry je naacutezor-nyacutem priacutekladom docircsledkov kombinaacutecie nepripravenosti na generačnuacute zmenu suacutečasneacuteho neefektiacutevneho CZT na baacuteze uhlia a spoločenskej potreby zachovať kontinuitu v zaacutesobo-
vaniacute budov teplom Vlaacuteda sa v časovom strese rozhoduje pre jedno z dvoch zlyacutech predloženyacutech riešeniacute Obe riešenia vychaacutedzajuacute z existujuacutecej vysokej energetickej naacuteročnosti budov a počiacutetajuacute s využitiacutem zemneacuteho plynu Preto je treba vyacutesledneacute riešenie (bez ohľadu na to ktoryacute variant to bude) považovať iba za dočasneacute a nuacutedzoveacute Verejneacute fondy ktoreacute smerujuacute na dekarbonizaacuteciu hornej Nitry musia byť praacuteve počas tohto prechodneacuteho obdobia využiteacute na prekonanie suacutečasneacuteho bludneacuteho kruhu v rozvoji teplaacuterenstva
50 National Inventory Report 2020 SHMUacute 2020
51 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 Ministerstvo životneacuteho prostredia 2020
21
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
215 DOPRAVA
Vyacutestavba novej cestnej infraštruktuacutery sa tradične po-važuje za automatickuacute a jednu z kľuacutečovyacutech investičnyacutech pri-oriacutet pri priacuteprave verejnyacutech rozpočtov Taacuteto prax nie je zluči-teľnaacute s naacuterodnyacutem cieľom dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 Doprava predstavuje 18 celkovyacutech ročnyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov na Slovensku (2018) Oproti vyacutecho-diskoveacutemu roku 1990 emisie skleniacutekovyacutech plynov vzraacutestli o vyše 13 Emisie z cestnej dopravy tvoria v raacutemci celeacuteho sektora dopravy takmer 95 a oproti roku 1990 vzraacutestli až o 60 50 V poslednyacutech rokoch sa zintenziacutevnil presun z ve-rejnej na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Vzhľadom na rastuacuteci počet osobnyacutech automobilov a rast kamioacutenovej do-pravy prudko rastie spotreba fosiacutelnych pohonnyacutech hmocirct Dlhodobyacute trend vyacutevoja emisiiacute v doprave ndash najmauml cestnej ndash je teda v porovnaniacute s inyacutemi sektormi presne opačnyacute a z hľa-diska naacuterodneacuteho klimatickeacuteho zaacutevaumlzku SR predstavuje veľkeacute riziko 51 Doterajšiacute rast individuaacutelnej automobilovej dopravy a kamioacutenovej dopravy (vraacutetane budovania ich infraštruktuacutery a technickeacuteho zaacutezemia) je preto potrebneacute vyhodnotiť ako spoločensky nežiaduacuteci trend a tento zaacutever je treba docircsledne premietnuť do verejnej politiky vraacutetane nastavenia všet-kyacutech verejnyacutech fondov určenyacutech pre dekaacutedu 2021 ndash 2030 Ako ukazuje priloženyacute graf vysokyacute podiel osobnej au-tomobilovej dopravy je charakteristickyacute pre celuacute Euroacutepu
Pokiaľ chce EUacute naplniť svoju Zelenuacute dohodu a SR svoje zaacute-vaumlzky na redukciu skleniacutekovyacutech plynov novou dopravnou prioritou a zaacuteroveň jednou z najdocircležitejšiacutech štrukturaacutelnych reforiem v nadchaacutedzajuacutecej dekaacutede by sa mal stať masiacutevny rozvoj spoľahlivyacutech efektiacutevnych komfortnyacutech užiacutevateľsky vyacutehodnyacutech systeacutemov integrovanej verejnej dopravy dopl-nenyacutech o infraštruktuacuteru pre bezmotorovuacute cyklistickuacute a zdieľanuacute dopravu s cieľom maximaacutelne a čo najryacutechlejšie zniacute-žiť intenzitu individuaacutelnej automobilovej dopravy Tento proces musiacute byť stimulovanyacute najmauml vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem in-vestiacuteciiacute do rozvoja železničnej dopravy (vraacutetane elektrifikaacute-cie a rozvoja železničnej infraštruktuacutery) investiacuteciami do elektrifikaacutecie autobusovej dopravy a uacutetlmom investiacuteciiacute sme-rujuacutecich k vyacutestavbe novyacutech ciest všetkyacutech kategoacuteriiacute (tieto zdroje by sa mali presmerovať na vyššie spomenuteacute uacutečely a tiež na investiacutecie do komplexnej obnovy budov) Zaacuteroveň je potrebneacute realizovať doplňujuacutece opatrenia na znevyacutehodňovanie individuaacutelnej automobilovej dopravy (daňoveacute administratiacutevne logistickeacute) a stanoviť konkreacutetne ciele znižovania jej uhliacutekovyacutech emisiiacute Ich načasovanie sa však musiacute odviacutejať od preukaacutezania dosiahnuteacuteho pokroku a reaacutelne rozšiacuterenej ponuky uvedenyacutech dopravnyacutech alternatiacutev Je pozitiacutevne že NIRP deklaruje jasnuacute podporu rozvoja železničnej dopravy Avšak je potrebneacute rozšiacuteriť tento akcent na celuacute niacutezkouhliacutekovuacute verejnuacute dopravu resp integrovaneacute dopravneacute systeacutemy (vraacutetane nastavenia indikaacutetorov)
Graf č 2 Štruktuacutera dopravy v štaacutetoch EUacute
52 httpseceuropaeueurostatstatistics-explainedindexphptitle=Passenger_transport_statisticssk
22
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č5 Od individuaacutelnej k verejnej hromadnej doprave
Znižovanie produkcie oxidu uhličiteacuteho a oxidov dusiacuteka ktoreacute majuacute nepriaznivyacute dopad na klimatickeacute zmeny ako aj inyacutech škodliviacuten zhoršujuacutecich zdravotnyacute stav populaacutecie (napr respiračneacute ochorenia) sa nezaobiacutede bez zmeny v priacutestupe spoločnosti k doprave Aj napriek existencii relatiacutevne rozvinutej infraštruktuacutery verejnej hromadnej dopravy na Slovensku je dnes doprava na Slovensku neprimerane orientovanaacute na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Priacutečin je niekoľko Jednyacutem z nich je rastuacuteci individualizmus po roku 1989 nastaveneacute daňoveacute pravidlaacute na kuacutepu resp leasing a prevaacutedzkovanie motoroveacuteho vozidla pre podnikateľov ktoreacute neprimerane zvyacutehodňuje individuaacutelne cestovanie pred hromadnou dopravou a situaacutecia vo verejnej doprave Nemaacuteme na mysli iba osob-nuacute železničnuacute dopravu ktoraacute je v kritickom stave (prestarnutyacute vozovyacute park a naň nadvaumlzujuacuteca vysokaacute poru-chovosť niacutezka ryacutechlosť prepravy a časteacute a dlheacute meškanie a pod) no i regionaacutelnu a mestskuacute verejnuacute dopravu Postupneacute znižovanie frekvencie a počtu liniek suacutekromnyacutech dopravcov a často stuacutepajuacuteca cena takejto dopravy je azda najdocircležitejšiacutem faktorom ktoryacute odraacutedza od použiacutevania verejnej dopravy Napriacuteklad od 1 augusta tohto roka zvyacutešilo mesto Martin cenu cestovneacuteho ako reakciu na pokles počtu cestujuacutecich počas koronakriacutezy Dospelo to tak ďaleko že pri zvyacutešenyacutech cenaacutech dopravneacuteho sa štvorčlennej rodine oplatiacute namiesto verejnou dopravou cestovať taxiacutekom Pokles počtu cestujuacutecich a z toho prameniace nižšie tržby suacute zvaumlčša kompenzovaneacute zniacuteženiacutem frekvencie spojov čo znova vedie k poklesu počtu cestujuacutecich Rozvoju verejnej dopravy nepomohla ani privatizaacutecia autobusovej dopravy Samospraacutevam zostala v ru-kaacutech povinnosť dotovať verejnuacute dopravu ale zisk zostal v rukaacutech suacutekromnyacutech vlastniacutekov dopravnyacutech spoloč-nostiacute Zavedeniacutem dopravy zdarma pre niektoreacute okruhy cestujuacutecich na železnici malo za naacutesledok naacuterast prepra-vovanyacutech osocircb ktoryacute medzi rokmi 20172016 bol s vyacutenimkou Rumunska najvyššiacute medzi štaacutetmi EUacute a dosiahol 86 52 To isteacute nemožno povedať o adekvaacutetnom raste počtu zamestnancov v železničnej doprave a o ich odmeňovaniacute Doprava patriacute k odvetviam s podpriemernou mzdou Priemernaacute mesačnaacute mzda v pozemnej doprave (pozemnaacute doprava a doprava potrubiacutem) v novembri minuleacuteho roka dosiahla 937 eur (Aktuaacutelne uacutedaje o dopra-ve Štatistickyacute uacuterad SR) Pritom vzhľadom k zodpovednosti a času straacutevenom v praacuteci patria vodiči autobuso-vej dopravy k najhoršie platenyacutem povolaniam na Slovensku Ich zamestnaacutevatelia majuacute veľkyacute probleacutem uzatvoriť kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa ktoraacute za posledneacute roky viac-menej neexistuje a uzatvoriť podnikovuacute ko-lektiacutevnu zmluvu s naacuterastom mzdy sa dariacute zvaumlčša len po naacutetlaku (protestoch a štrajkoch) V roku 2003 sa pokuacutesili štrajkovať železničiari kvocircli rušeniu regionaacutelnych tratiacute a s tyacutem suacutevisiacim prepuacuteš-ťaniacutem zamestnancov Vtedajšia vlaacuteda sa prostredniacutectvom naacutetlaku na suacutedy postarala o predbežneacute opatrenie suacutedu ktoryacute tento štrajk zakaacutezal To že suacuted po čase uznal že štrajk bol zaacutekonnyacute a legitiacutemny už ale nepomohlo Regionaacutelne trate boli zrušeneacute a nadbytočniacute zamestnanci prepusteniacute Ak chceme motivovať ľudiacute k použiacutevaniu verejnej hromadnej dopravy musiacute sa zaacutesadnyacutem spocircsobom zlep-šiť jej uacuteroveň hustota a frekvencia Bude potrebneacute znovu sprevaacutedzkovať zatvoreneacute regionaacutelne železničneacute trate a elektrifikovať ich v mestaacutech investovať do vyacutestavby električkovyacutech a trolejbusovyacutech tratiacute a zaacutesadnyacutem spocircsobom zmeniť cenovuacute politiku prepravneacuteho buď ceny zaacutesadne zniacutežiť alebo zaviesť dopravu zdarma Mocirc-žeme sa inšpirovať Estoacutenskom kde pre občanov Tallinu je doprava v meste uacuteplne zdarma už sedem rokov a od roku 2018 je cestovneacute zdarma pre všetkyacutech aj v regionaacutelnej autobusovej doprave Podobne dopravu zdar-ma zaviedli v rocircznych formaacutech aj v Luxembursku Francuacutezsku Šveacutedsku a vo viaceryacutech českyacutech mestaacutech (Košč J Zadarmo nie je zadarmo httpspoleblogskekonomika-a-spolocnost-verejna-doprava-zadar-mo-nie-je-zadarmo)
53 Zelenšie Slovensko httpswwwminzpskfilesieppublikacia_zelensie-slovensko-sj_webpdf
54 Na rozdiel od snaacuteh rozšiacuteriť spaľovanie komunaacutelnych odpadov v spaľovniach ktoreacute sa mocircže zdať aj niektoryacutem samospraacutevam ako vhodneacute riešenie ako sa zbaviť starostiacute s rokmi zanedbanyacutemi sklaacutedkami a s rastuacutecim novyacutem odpadom nie je to spoločensky žiaduacutece riešenie Demoti-vuje k predchaacutedzaniu vzniku odpadov a ich recyklaacutecii (spaľovňa ndash ak maacute byť rentabilnaacute ndash musiacute mať stabilneacute dodaacutevky masy odpadu) Vyžaduje okrem toho vysokeacute investičneacute naacuteklady ktoreacute by sa mohli oveľa efektiacutevnejšie využiť na predchaacutedzanie vzniku a recyklaacuteciu odpadov
55 A New Circular Economy Action Plan for a Cleaner and More Competitive Europe httpseceuropaeuenvironmentcircular-economypdfnew_circular_economy_action_planpdf
23
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
22 OBEHOVEacute HOSPODAacuteRSTVOCIRKULAacuteRNA EKONOMIKA
Prechod na obehoveacute hospodaacuterstvo sa v poslednyacutech rokoch na Slovensku staacuteva teacutemou čiacuteslo jedna Je jednou z hlavnyacutech prioriacutet environmentaacutelnej politiky do roku 2030 V suacutečasnosti dochaacutedza aj k zmenaacutem v odpadovej politike Zvyšovaniacutem poplatkov za sklaacutedkovanie vznikol motivačnyacute systeacutem pre obce triediť odpad Poplatky za plastoveacute tašky na jedno použitie dramaticky zniacutežili ich spotrebu Vo febru-aacuteri 2019 vstuacutepil do platnosti Program predchaacutedzania vzniku odpadu v Slovenskej republike ktoreacuteho hlavnyacutem cieľom je zvyacutešiť podiel recyklaacutecie odpadu Podpora systeacutemu zaacuteloho-vania pre naacutepojoveacute obaly ako suacute PET fľaše a hliniacutekoveacute ple-chovky a zaacutekaz vybranyacutech druhov jednorazovyacutech plastov ku ktoryacutem v suacutečasnosti Ministerstvo životneacuteho prostredia pristuacutepilo je tiež veľkyacutem krokom vpred k obehoveacutemu hos-podaacuterstvu Podľa spraacutevy Euroacutepskej komisie bdquoSpraacuteva o Slovensku 2019ldquo je podpora obehoveacuteho hospodaacuterstva efektiacutevne vyu-žiacutevanie zdrojov a ochrana životneacuteho prostredia kľuacutečom k udržateľneacutemu rastu produktivity Slovenska Novaacute modernaacute Strateacutegia environmentaacutelnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 si kladie za cieľ zniacutežiť emisie skleniacutekovyacutech plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 a mimo tyacutechto sektorov o 20 v porovnaniacute s rokom 2005 Miera recyklaacutecie komunaacutelneho odpadu sa zvyacuteši na 60 do roku 2030 a miera sklaacutedkovania sa zniacuteži o menej ako 25 do roku 2035 Ekologickeacute obstaraacutevanie bu-de pokryacutevať 70 hodnoty všetkyacutech obstaraacutevaniacute do roku 2030 s docircrazom na ekologickeacute technoloacutegie a pokrok v ino-vaacuteciaacutech Suacutečasnyacute stav odpadoveacuteho hospodaacuterstva v SR charak-terizujuacute tri skutočnosti Po prveacute v porovnaniacute s krajinami EUacute je produkcia komunaacutelneho odpadu na obyvateľa ešte vždy pod priemernou uacuterovňou EUacute-27 V SR vzniklo v roku 2018 spolu 13 478 036 ton odpadov z toho 2 325 178 ton ko-munaacutelnych odpadov čo predstavuje 427 kg komunaacutelneho odpadu na obyvateľa Po druheacute v produkcii odpadov podľa klasifikaacutecie eko-nomickyacutech činnostiacute SK NACE je najvaumlčšiacutem producentom odpadov priemyselnaacute vyacuteroba (hlavne ostatnyacute odpad) ktoraacute sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 347 za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 159 podielom Po tretie dominantnou činnosťou nakladania s ko-munaacutelnym odpadom je sklaacutedkovanie odpadov ktoreacute pred-
stavuje takmer 54 komunaacutelneho odpadu Recyklaacutecia ko-munaacutelnych odpadov dosiahla uacuteroveň 38 Zvyšnyacutech 8 skončilo v spaľovniach komunaacutelneho odpadu Čo by mohlo priniesť obehoveacuteho hospodaacuterstvo keby sa ho podarilo zaviesť vo vaumlčšom rozsahu Obehoveacute hospo-daacuterstvo je postaveneacute na využiacutevaniacute dostupnyacutech zdrojov envi-ronmentaacutelne a ekonomicky udržateľnyacutem spocircsobom Zaacutekladnou charakteristikou obehoveacute hospodaacuterstva je uzatvaacuteranie materiaacutelovyacutech tokov tzv cyklov ktoreacute na roz-diel od suacutečasneacuteho lineaacuterneho systeacutemu ktoreacuteho podstatou je model bdquovyťažiť (zdroj) vyrobiť (produkt) zahodiť (produkt po použitiacute)ldquo počiacuteta s obmedzovaniacutem zdrojovyacutech vstupov a minimalizaacuteciou odpadu Kľuacutečovyacutem sa staacuteva dizajn vyacuterobkov a služieb voľba materiaacutelu a optimalizaacutecia vyacuterobnyacutech proce-sov vraacutetane využiacutevania obnoviteľnyacutech zdrojov Koncept obehoveacuteho hospodaacuterstva maacute posilniť zdrojo-vuacute nezaacutevislosť a uacutesporou zdrojov zvyacutešiť ochranu životneacuteho prostredia Polovica celkovyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov a viac ako 90 straty biodiverzity a nedostatku vody je spocirc-sobenaacute ťažbou a spracovaniacutem zdrojov Rozšiacuterenie obehoveacute-ho hospodaacuterstva z priekopniacutekov na hlavneacute hospodaacuterske subjekty bude docircležityacutem priacutespevkom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutraacutelnosti do roku 2050 Obehoveacute hospodaacuterstvo zaacuteroveň predstavuje aj uacutespory pre podniky Až 40 vyacutedavkov vyacuterobnyacutech podnikov sme-ruje do materiaacutelovyacutech vstupov V raacutemci uzavretyacutech cyklov zdroj-produkt-odpad-zdroj mocircže sa podariť zvyacutešiť ziskovosť podnikov Okrem toho buduacute firmy chraacuteneneacute pred koliacutesaniacutem cien zdrojov Obehoveacute hospodaacuterstvo mocircže priniesť noveacute pracovneacute priacuteležitosti v dotrieďovaciacutech službaacutech v logistike a pod54 Podpora tzv repair economy tj opravaacuterenstva ktoreacute pod-poruje aj najnovšia euroacutepska legislatiacuteva nielenže šetriacute zdroj-mi a znižuje odpad no opravaacuterenskeacute služby suacute služby s vyš-šou pridanou hodnotou a buduacute vytvaacuterať potenciaacutel novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute Obehoveacute hospodaacuterstvo je jednyacutem z docircležityacutech naacute-strojov ako dosiahnuť klimatickuacute neutralitu Euroacutepska komi-sia v marci 2020 predstavila novyacute akčnyacute plaacuten pre obehoveacute hospodaacuterstvo ako jeden z hlavnyacutech pilierov Euroacutepskej zele-nej dohody ktoryacute sa bude implementovať aj do legislatiacutevy SR 55
56 Zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie predstavuje naacutekup takyacutech tovarov a služieb ktoreacute spĺňajuacute priacutesne podmienky na spotrebu energie (laptopy) množstvo produkovanyacutech emisiiacute (autaacute) či pocircvod suroviacuten (papier) Predstavuje jeden z najsilnejšiacutech stimulov pre zeleneacute podnikanie a ponuku inovatiacutevnych a environmentaacutelnych technoloacutegiiacute na SR
57 Ekomodulaacutecia je naceňovanie vyacuterobkov podľa miery ich recyklovateľnosti
24
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zaacutekladnyacute raacutemec Akčneacuteho plaacutenu je nasledovnyacute
bull Urobiť z udržateľnyacutech vyacuterobkov bežnyacute štandard Vyacuterobky uvedeneacute na trh navrhnuacuteť tak aby vydržali dlhšie a aby sa dali jednoduchšie opraviť recyklovať a viackraacutet použiť Re-cyklovanyacute materiaacutel v čo najvaumlčšej miere nahradiacute primaacuterne suroviny Jednorazoveacute vyacuterobky buduacute obmedzeneacute riešiť probleacutem predčasneacuteho zastaraacutevania a zakaacutezať zničenie ne-predaneacuteho trvanliveacuteho tovaru bull Posilniť postavenie spotrebiteľov bull Zamerať sa na sektory ktoreacute využiacutevajuacute najviac zdrojov a teda majuacute vysokyacute potenciaacutel obehovosti bull Elektronika a IKT ndash predĺžiť životnosť vyacuterobkov a zlepšiť zber a spracovanie odpadu Spotrebitelia buduacute mocirccť využiacute-vať skutočneacute bdquopraacutevo na opravuldquo bull Bateacuterie a vozidlaacute ndash zvyacutešenie podielu recyklaacutecie bull Obaly ndash noveacute povinneacute požiadavky o tom čo sa na trhu EUacute povoľuje vraacutetane zniacuteženia (nadmerneacuteho) balenia bull Plasty ndash noveacute povinneacute požiadavky na recyklovanyacute obsah s osobitnyacutem docircrazom na mikroplasty ako aj bioplasty a bio-logicky rozložiteľneacute plasty bull Textilneacute vyacuterobky ndash povinnosť zberu a triedenia textilneacuteho odpadu recyklovateľnosť materiaacutelov bull Stavebniacutectvo a budovy ndash komplexnaacute strateacutegia pre udrža-teľne zastavaneacute uacutezemia podporiacute zaacutesady obehovosti v priacutepa-de budov pasportizaacutecia materiaacutelov využiacutevanie recyklaacutetov povinnosť triedenia a recyklaacutecie odpadov z demolaacutecii bull Potraviny ndash novaacute legislatiacutevna iniciatiacuteva o opaumltovnom pou-žiacutevaniacute obalov pre potraviny ktorej zaacutemerom je nahradiť v stravovaciacutech službaacutech jednorazoveacute obaly stolovyacute riad a priacute-bory vyacuterobkami na viacnaacutesobneacute použitie bull Predchaacutedzanie vzniku odpadu Docircraz klaacutesť na samotneacute predchaacutedzanie vzniku odpadu a jeho transformaacuteciu na kva-litneacute druhotneacute zdroje z čoho mocircže ťažiť dobre fungujuacuteci trh s druhotnyacutemi surovinami Smerovanie Slovenska v obehovom hospodaacuterstve bu-de musieť zohľadňovať nielen Akčnyacute plaacuten EUacute pre obehoveacute hospodaacuterstvo ale aj Euroacutepsku strateacutegiu pre plasty v obeho-vom hospodaacuterstve a Agendu 2030 pre udržateľnyacute rozvoj ndash strategickyacute rozvojovyacute cieľ č 12 ndash Obehovaacute ekonomika Opatrenia vyplyacutevajuacutece z uvedenyacutech dokumentov sa odrazi-li v revidovanyacutech smerniciach ktoreacute boli diskutovaneacute v Eu-roacutepskom Parlamente v raacutemci bdquoOdpadoveacuteho baliacutečkaldquo (Waste Package) Dňa 14062018 boli schvaacuteleneacute revidovaneacute smer-nice uverejneneacute v Uacuteradnom vestniacuteku EUacute 1 Uvedeneacute praacutevne predpisy EUacute vyacuteznamne ovplyvnia praacutevnu uacutepravu odpado-veacuteho hospodaacuterstva SRNovelou zaacutekona o odpadoch sa doposiaľ podarilo dosiah-nuť- Zaacutekaz uvaacutedzať na trh vybraneacute jednorazoveacute vyacuterobky Uacutečinnosť od 3Juacutela 2021
- Zaacutekaz sklaacutedkovania biologicky rozložiteľneacuteho kuchyn-skeacuteho odpadu koniec vyacutenimkaacutem- Zaacutekaz sklaacutedkovania odpadu bez jeho predchaacutedzajuacutecej uacutepravy podpora recyklovaniu- Zvyacutehodnenie vyacuterobcov ekologickyacutech vyacuterobkovNovela zvyacutehodňuje vyacuterobcov environmentaacutelne priaznivej-šiacutech vyacuterobkov Zavaacutedza sa ekomodulaacutecia Kolektiacutevne organi-zaacutecie združujuacutece vyacuterobcov tak buduacute musieť zohľadniť vo svojich cenniacutekoch recyklovateľnosť trvanlivosť či možnosti opaumltovneacuteho použitia vyacuterobku - Bol schvaacutelenyacute Zaacutekon o zaacutelohovaniacute PET fliaš a naacutepojo-vyacutech plechoviek Uacutečinnosť k 112022 Je potrebneacute si však uvedomiť že za odpadoveacute hospo-daacuterstvo siacutece zodpovedaacute MŽP SR no predchaacutedzaniacutem vzniku odpadu sa musia zaoberať aj ineacute rezorty v pocircsobnosti kto-ryacutech sa realizuje ťažba suroviacuten vyacuteroba distribuacutecia a predaj tovarov a služieb Ciele ktoreacute potrebujeme dosiahnuť - Zabezpečenie povinneacuteho obsahu recyklaacutetu vo vybra-nyacutech druhoch vyacuterobkov - Podpora modelu bdquoprodukt ako službaldquo vyacuterobca ostaacuteva vlastniacutekom vyacuterobku- Podpora a umožnenie repasaacutecie vyacuterobkov podpora opraviteľnosti- Podpora recyklaacutecie odpadov ndash zameranie sa na sta-vebnyacute priemysel povinneacute limity recyklaacutecie a zhodnotenia pre jednotliveacute druhy stavebnyacutech odpadov- Zaacutevaumlzneacute kriteacuteria a ciele pre Zeleneacute verejneacute obstaraacuteva-nie 56 - Podpora znižovania vzniku potravinoveacuteho odpadu ktoryacute vznikaacute v maloobchode a u spotrebiteľa Zniacuteženie po-travinovyacutech straacutet v celom reťazci vyacuteroby a distribuacutecie potra-viacuten - Zvyšovanie poplatkov skladovania odpadov ktoreacute bu-duacute motivovať zhodnotenie odpadov 57
- Využitie ekomodulačneacuteho naacutestroja Na to aby sme uvedeneacute ciele dosiahli suacute suacutečasneacute le-gislatiacutevne opatrenia nedostatočneacute a nedostatočneacute suacute i fi-nančneacute naacutestroje na ich presadenie Na splnenie cieľov EUacute v recyklaacutecii odpadov nebuduacute suacutečasneacute opatrenia postačujuacutece EUacute stanovuje ciele recyklaacutecie na uacuterovni 50 v roku 2020 a každyacutech 5 rokov zvyacutešenie o 5 až po rok 2035 s cieľom dosiahnuť 65 Zaacuteroveň v roku 2035 platiacute cieľ sklaacutedkovania maximaacutelne 10 komunaacutelnych odpadov Je možneacute že Slovensko bude musieť požiadať o odklad plnenia cieľov o 5 rokov v docircsledku vysokej miery sklaacutedko-vania do roku 2020 Pri porovnaniacute recyklaacutecie dosahovanej v prognoacuteze bez opatreniacute s opatreniami a s cieľmi EUacute vidieť že na splnenie cieľu budeme musieť prijiacutemať dodatočneacute opatre-nia ktoreacute zvyacutešia do roku 2035 recyklaacuteciu
58 Hajer M A The Politics of Environmental Discourse Ecological Modernization and the Policy Process Oxford UK 1995 Oxford University Press
59 Janicke M Ecological modernization new perspectives Journal of Cleaner production 2008 13 557-565
60 Spaargaren G a Mol A Sociology environment and modernity Ecological modernization as a theory of social change Society and Natural Resources 1992 55 323 - 344 Mol A The environmental movement in an era of ecological modernisation Geoforum 31 2000 45 - 56Začiatkom 90 rokov minuleacuteho storočia sa začala presadzovať tzv environmentaacutelna Kuznetsova krivka v tvare obraacuteteneacuteho U podľa ktorej je spočiatku hospodaacutersky rast sprevaacutedzanyacute znehodnoteniacutem životneacuteho prostredia ale po dosiahnutiacute určitej uacuterovne hospodaacuterskeho rastu sa znečisťovanie zmierňuje Vysvetľuje sa to tyacutem že s rastom životnej uacuterovne sa ľudia viac zaujiacutemajuacute o životneacute prostredie a presadzujuacute rast ktoryacute je k nemu šetrnyacute
25
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Čo mocircžeme robiť inak1 Legislatiacutevnou uacutepravou zvyacutešiť poplatky za uloženie odpa-dov na sklaacutedku odpadov 2 Legislatiacutevnou uacutepravou zaviesť povinnyacute obsah recyklaacutetu vo vybranyacutech druhoch vyacuterobkov2 Finančne motivovať obce k zavaacutedzaniu opatreniacute na pred-chaacutedzanie vzniku odpadov (napriacuteklad zber od dveriacute k dve-raacutem alebo domaacutece kompostovanie) s možnosťou zniacuteženia poplatku za uloženie odpadu na sklaacutedku 3 Zaviesť povinnuacute scheacutemu PAYT ndash Pay As You Throw (množstvovyacute zber) pre domaacutecnosti a bytoveacute domy (fyzickeacute osoby) Na to aby bolo možneacute bez obaacutev prejsť na takyacuteto uacutečin-nyacute a spravodlivyacute systeacutem ktoryacute vytvoriacute ľuďom podmienky pre triedenie odpadov a zaacuteroveň ich bude motivovať je po-trebneacute poznať to ako sa obyvatelia (domaacutecnosti) k svojim odpadom spraacutevajuacute V suacutečasnosti suacute odpady anonymneacute ob-ce často nemajuacute prehľad o vydanyacutech naacutedobaacutech Docircslednuacute evidenciu odpadov na uacuterovni domaacutecnostiacute považujeme za naacutestroj pomocou ktoreacuteho bude možneacute zmapovať aktuaacutelnu situaacuteciu odpadoveacuteho hospodaacuterstva na obci či v meste Pra-videlnyacutem evidovaniacutem odpadov vyprodukovanyacutech jednotli-vyacutemi domaacutecnosťami je možneacute ziacuteskať prehľad o spraacutevaniacute sa občanov postupne ich pripraviť na prechod k PAYT a elimi-novať obavu že takyacuteto krok by mohol viesť k zvyacutešenej sna-he zbaviť sa odpadu nelegaacutelne a teda k vzniku čiernych sklaacute-dok
Priacutestup ktoryacute presadzuje Euroacutepska uacutenia a ktoryacute sa rea-lizuje na Slovensku je postavenyacute na podpore ekonomickeacuteho rastu spojeneacuteho s ekologickou modernizaacuteciou Je to analy-tickyacute priacutestup ale zaacuteroveň aj politickaacute strateacutegia58 Ilustruje mnoheacute z paradoxov ktoreacute nachaacutedzame v priacutestupoch k rie-šeniu zmeny kliacutemy a ochrany priacuterodnyacutech zdrojov Koncept ekologickej modernizaacutecie bol formulovanyacute za-čiatkom 80 rokov minuleacuteho storočia v Nemecku a ryacutechlo naberal na popularite v mnohyacutech krajinaacutech sveta59 Vychaacute-dza z premisy že je možneacute naacutejsť novuacute definiacuteciu vzťahu me-dzi ekonomickyacutem rastom a ekoloacutegiou V zaacutesade sa predpo-kladaacute že mocircžeme dosiahnuť ekonomickyacute rast pričom
4 Stanovenie minimaacutelneho percenta vratnyacutech fliaš (zaacuteloho-vanyacutech opakovane použiteľnyacutech obalov) ktoreacute musiacute vyacuterob-ca uviesť na trh v pomere s jednorazovyacutemi vratnyacutemi fľašami obalmi Podpora vyacuterobcov ktoriacute splnia tieto kriteacuteriaacute formou nižšiacutech poplatkov do systeacutemu RZV5 Legislatiacutevnou uacutepravou jasne zadefinovať ekomodulaacuteciu Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute pre-ukaacutezateľne recyklovateľneacute (potreba certifikaacutecie)6 Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute preukaacutezateľne opraviteľneacute (potreba certifikaacutecie)7 Daňoveacute uacuteľavy vo forme nižšej DPH pre vyacuterobky s envi-ronmentaacutelnym označeniacutem8 Povinneacute zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie10 Finančnaacute podpora budovania centier opaumltovneacuteho pou-žitia knižniacutec veciacute bezobalovyacutech obchodov a lokaacutelnych zaacutelo-hovyacutech systeacutemov Podporiť predchaacutedzaniu vzniku odpadov a odpadov z obalov mocircžu vo vyacuteznamnej miere aj ineacute naacutestroje K takyacutemto patria aj vzdelaacutevacie a informačneacute aktivity zahrnujuacutece sys-tematickeacute vzdelaacutevanie obyvateľov žiakov a študentov ma-terskyacutech zaacutekladnyacutech strednyacutech a vysokyacutech škocircl v teacuteme predchaacutedzania vzniku odpadov šiacuterenie informovanosti o vhodnejšiacutech alternatiacutevach k jednorazovyacutem produktom in-formačnaacute podpora triedeneacuteho zberu a zhodnocovania bio-logicky rozložiteľnyacutech odpadov a informačnaacute kampaň na teacutemu obehoveacuteho hospodaacuterstva
budeme cestou inovaacuteciiacute znižovať environmentaacutelne dopady60 Inyacutemi slovami ide o snahu postupne transformovať vyacuterobu a spotrebu bez toho aby sa naruacutešali suacutečasneacute atribuacute-ty ekonomiky založeneacute na zvyšovaniacute vyacuteroby a spotreby Ko-nečnyacutem cieľom postupnej premeny je stav uzavreteacuteho cyk-lu ktoryacute Paul Hawken nazyacuteva priacuterodnyacute kapitalizmus (Natural Capitalism) a Euroacutepska uacutenia ho definuje ako obehoveacute hos-podaacuterstvo (Circular Economy) Ekologickou modernizaacuteciou by sme mali dosiahnuť zvyacutešenie produktivity ktoraacute by naacute-sledne umožnila financovať transformaacuteciu suacutečasneacuteho mo-delu priemyslu na bdquobiologickyacute model uzavreteacuteho cykluldquo s nulovyacutem odpadom postupne prejsť od predaja tovarov k
23 POLEMIKA S ORTODOXNYacuteM PRIacuteSTUPOM K PROB-LEMATIKE ŽIVOTNEacuteHO PROSTREDIA
26
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uvažovanie o cieľoch a prostriedkoch reforiem smeru-juacutecich k ochrane životneacuteho prostredia je užitočneacute začať nie-koľkyacutemi zaacutekladnyacutemi otaacutezkami Je sociaacutelny štaacutet irelevantnyacute je prekaacutežkou alebo je naopak predpokladom uvažovania o systeacutemovyacutech environmentaacutelnych zmenaacutech Je zameranie reforiem a intervenciiacute financovanyacutech v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca krokom k podpore sociaacutelneho štaacutetu ale-bo k jeho oslabeniu Ako sa bude naacutesledne sila či slabosť sociaacutelneho štaacutetu prejavovať pri presadzovaniacute ochrany život-neacuteho prostredia Sociaacutelny štaacutet vznikal ako hraacutedza proti deštrukčnyacutem si-laacutem kapitalizmu Ako poistka pre tyacutech ktoryacute z rocircznych docircvo-dov nemajuacute priamy podiel na vyprodukovanom zisku Je vyacutesledkom dlhyacutech a v mnohyacutech krajinaacutech krvavyacutech zaacutepasov o prerozdelenie zdrojov Zaacuteroveň sa ale ukaacutezal prospešnyacute aj
pre fungovanie kapitalizmu Brzdil alebo dokonca elimino-val spoločenskeacute nepokoje ktoreacute ho mohli ohroziť a dokonca viesť k jeho zaacuteniku Keď noveacute formy vyacuteroby a spotreby začali vyžadovať inyacute typ praacutece a raacutestla uacuteloha vzdelania tvorivosti a samostat-neacuteho rozhodovania sociaacutelny štaacutet sa ukaacutezal ako veľmi pro-spešnyacute Podporoval vzostup ľudiacute na spoločenskom rebriacutečku čo naacutesledne zvaumlčšovalo množstvo kvalifikovanej pracovnej sily na jednej strane a rast spotreby na strane druhej Umož-nil zaacuteroveň legitimizaacuteciu kapitalizmu ako demokratickeacuteho systeacutemu a spravil ho atraktiacutevnou alternatiacutevou nielen pre vlastnyacutech obyvateľov ale aj globaacutelne Zameranie zelenej dohody vytvaacutera raacutemec pre to čo Euroacutepska uacutenia nazyacuteva spravodlivou transformaacuteciou Akyacutem spocircsobom si jej spravodlivosť zadefinujuacute členskeacute štaacutety ale
231 SOCIAacuteLNY ŠTAacuteT A ŽIVOTNEacute PROSTREDIE HĽADANIE ALTERNATIacuteV
poskytovaniu služieb a reinvestovať do priacuterodneacuteho kapitaacutelu ktoryacute naacutem zaručiacute buduacutecu prosperitu Ekologickaacute modernizaacutecia je založenaacute na skuacutemaniacute a zaacute-roveň propagovaniacute inovaacuteciiacute a technologickyacutech priacutestupov k riešeniu environmentaacutelnych probleacutemov Na rozdiel od jed-noduchyacutech riešeniacute znižovania konečnyacutech emisiiacute zahŕňa rocircz-ne opatrenia na podporu eko - inovaacuteciiacute a ich rozširovanie Podstatou je snaha presadzovať trhoveacute a ekonomickeacute rieše-nia environmentaacutelnych probleacutemov cestou postupneacuteho zni-žovania materiaacutelovej naacuteročnosti použiacutevaniacutem eko ndash designu recyklaacutecie dematerializaacutecie spotreby a mnohyacutech inyacutech tech-niacutek Ide o vytvaacuteranie novyacutech produktov a technologickyacutech procesov ktoreacute majuacute nižšiu spotrebu priacuterodnyacutech zdrojov a menšie dopady na životneacute prostredie Stimuluje vyacuteskum no-vyacutech foriem vyacuteroby a spotreby Ako priacuteklady uveďme industriaacutelnu ekoloacutegiu industriaacutel-ny metabolizmus či zeleneacute obstaraacutevanie Z tohto teoretickeacute-ho raacutemca vychaacutedzajuacute a na ňom budujuacute koncepty čistejšej produkcie recyklaacutecie a rozsiahly segment trhu s konzultač-nyacutemi firmami snažiacimi sa aplikovať noveacute priacutestupy k tech-noloacutegiaacutem vyacuteroby alebo manažmentu odpadov Znižovaniacutem množstva spotrebovanej energie podpo-rou obnoviteľnyacutech zdrojov použitiacutem čistejšiacutech technoloacutegiiacute a spotrebou menšieho množstva suroviacuten sa zaacuteroveň šetria naacuteklady Odtiaľ takzvanaacute win-win strateacutegia ochrany priacuterody a suacutečasneacuteho zvyšovania zisku V druhom slede je cieľom ovplyvniť už samotnyacute design produktu takyacutem spocircsobom aby si napriacuteklad vyžadoval menej problematickyacutech materiaacute-lov či aby bol vyacuterobok ľahšie recyklovateľnyacute V širšom raacutemci sa mocircže ekologickaacute modernizaacutecia dotyacute-kať otaacutezok zmeny hodnocirct spraacutevania a životneacuteho štyacutelu Zjed-nodušene sa daacute povedať že ide o podobnyacute priacutestup ako pri zvyšovaniacute produktivity praacutece čo najvaumlčšie zniacuteženie množ-stva použityacutech priacuterodnyacutech zdrojov a vyprodukovaneacuteho od-
padu na jednotku produkcie Priacuterodnyacutemi zdrojmi suacute tu mys-leneacute všetky suroviny energia priacutepadne ekosysteacutemy ako takeacute Koncept ekologickej modernizaacutecie v realite naraacuteža na limity svojich možnostiacute a probleacutem globaacutelneho spocircsobu vyacute-roby a spotreby Neotvaacutera otaacutezku funkčnosti systeacutemu ne-vyžaduje zaacutesadneacute zmeny v systeacuteme a neohrozuje zaacutekladne mechanizmy fungovania kapitalizmu Stavia na predpoklade že riešenie našich suacutečasnyacutech probleacutemov je do značnej miery iba technickaacute a technologickaacute otaacutezka V tomto zmysle vy-chaacutedza a spaumltne posilňuje dominantnuacute sociaacutelnu paradigmu s jej vierou v technickeacute riešenia Ak sa dnes znižuje ekologickaacute stopa krajiacuten EUacute je to v značnej miere preto že sme spolu s vyacuterobou vyviezli aj ekologickeacute naacuteklady do inyacutech krajiacuten V tomto kontexte musiacuteme chaacutepať aj intervencie v raacutem-ci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca Ak v ostatnyacutech rokoch pred začiatkom kriacutezy spojenej s COVID 19 medziročne na Slovensku stuacutepali emisie skleniacutekovyacutech plynov (aj keď z oveľa menšieho zaacutekladu) indikuje to limitovanyacute a pomalyacute vplyv na dosahovanie cieľov uhliacutekovej neutrality To je zrejmeacute z vyacute-sledkov hodnoteniacute minulyacutech viacročnyacutech finančnyacutech raacutem-cov a z vyhodnocovacia hlavnyacutech indikaacutetorov Druhyacutem zaacutevažnyacutem probleacutemom je že mnoheacute imple-mentovaneacute priacutestupy mocircžu mať silne sociaacutelne dopady Ukončenie ťažby a spotreby uhlia je docircležiteacute ale znamenaacute pre mnoho ľudiacute stratu praacutece alebo zdraženie paliacutev Zavede-nie priacutesnych noriem na emisie mocircže znamenať presun nie-ktoryacutech vyacuterob do krajiacuten z nižšiacutemi environmentaacutelnymi štan-dardami Environmentaacutelna modernizaacutecia maacute v tomto kontexte poziacuteciu užitočneacuteho naacutestroja ktoryacute ale saacutem o sebe nestačiacute na dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutrality Reformy ktoreacute buduacute potrebneacute otvaacuterajuacute širšie otaacutezky naacutekladov a ich vzťahu ku konceptu buduacutecnosti sociaacutelneho štaacutetu
62 Steingart G 2008 Globaacutelniacute vaacutelka o blahobyt Noveacute rozdeleniacute světovyacutech finančniacutech trhů Praha Knižniacute klub
27
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
do značnej miery zaacutevisiacute na členskyacutech krajinaacutech a ich pohľadu na vzťah medzi životnyacutem prostrediacutem a sociaacutelnym štaacutetom Partnerskaacute dohoda a Operačnyacute program Slovensko riešia predovšetkyacutem potreby plnenia zaacutevaumlzkov a cieľov politiacutek de-finovanyacutech na uacuterovni EUacute a Slovenskej republiky V kontexte identifikaacutecie a realizovania dlhodobyacutech strategickyacutech refo-riem je najdocircležitejšou časťou plaacutenovania intervenciiacute Naacuterod-nyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten ktoryacute maacute ambiacutecie naštartova-nia zaacutesadnyacutech štrukturaacutelnych reforiem Ak sa kriticky pozrieme na plaacutenovanie využiacutevania zdro-jov viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca je zrejmeacute zameranie na kraacutetkodobeacute a strednodobeacute ciele ktoreacute sa v podstate len veľ-mi maacutelo liacutešia od toho čo je predmetom podpory dnes Inter-vencie by sa mali zamerať na znižovanie spotreby energie a OZE na znižovanie odpadov na zachovanie biodiverzity a podporu mulitimodaacutelnej dopravy a znižovanie individuaacutelnej dopravy Pozitiacutevnym krokom je že v raacutemci fiškaacutelnej reformy zahŕňa NIRP posilnenie zdaňovania externaliacutet (zdaňovanie vonkajšej reklamy a prvok CO2 v zdaneniacute motorovyacutech vozi-diel) Ide o veľmi malyacute a nesmelyacute krok ku ekologickej daňovej reforme ktoraacute bude pre dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutra-lity nevyhnutnaacute Radikaacutelnejšie ciele dekarbonizaacutecie ekonomiky ohrozujuacute celeacute segmenty priemyslu a majuacute preto len veľmi limitovanuacute podporu na uacuterovni koaliacutecie i opoziacutecie V spoločnosti neexis-tuje konsenzus ako pokračovať Komplexnaacute diskusia na Slo-vensku zatiaľ neprebehla Neexistuje konsenzus medzi poli-tickyacutemi stranami medzi priemyslom a službami medzi predstaviteľmi zamestnaacutevateľov a odbormi Podpora verejnosti pre radikaacutelnejšie postupy pri ochra-ne kliacutemy siacutece stuacutepla ale daacute sa predpokladať že do značnej miery preto lebo sa zatiaľ žiadne nerealizovali Ako pozna-menaacuteva Gabor Steingart62 ľudia si nechcuacute len kupovať lacneacute tričkaacute a lacnuacute elektroniku ale chcuacute si tiež udržať svoje pra-covneacute miesta Podobne by sme mohli otvoriť otaacutezku toho či by vaumlčšina obyvateľov dala prednosť nižšiacutem daniam a dispo-nibilneacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ako to
napriacuteklad presadzuje NIRP alebo lepšiemu priacutestupu ku kva-litnej zdravotnej starostlivosti školstvu a zabezpečeniu v priacutepade nuacutedze To čo vidiacuteme je skocircr zameranie sa na čiastkoveacute rieše-nia ktoreacute siacutece pomaacutehajuacute ale bez silnejšieho motivačneacuteho a vymaacutehateľneacuteho raacutemca ambicioacuteznych cieľov veduacute len ku veľ-mi pomaleacutemu progresu Keď prezident Emmanuel Macron vo Francuacutezsku zvyacutešil daňoveacute zaťaženie paliacutev ktoreacute prezentoval v raacutemci ekologic-kej reformy vyacutesledkom bolo hnutie žltyacutech viest Je to me-mento aj pre Slovensko Akaacutekoľvek reforma na podporu ži-votneacuteho prostredia musiacute byť robenaacute v kontexte sociaacutelnych reforiem Ak by sme mali brať smerovanie k uhliacutekovej neutralite vaacutežne musiacuteme začať s reformami ktoreacute buduacute mať ďaleko-siahle docircsledky na sociaacutelnu sfeacuteru (zamestnanosť) i ekono-mickuacute sfeacuteru (predovšetkyacutem priemysel) Bude potrebneacute otvoriť serioacuteznu diskusiu o ekologickej daňovej reforme či komplexnom zdaňovaniacute uhliacuteka Nemocircžeme obiacutesť teacutemy ako regulaacutecia spotreby cestou zaratuacutevania negatiacutevnych environ-mentaacutelnych externaliacutet do cien produktov a služieb Suacute to všetko veľmi nepopulaacuterne ale nevyhnutneacute kroky Museli by sme sa pokuacutesiť o definovanie alternatiacutevy ktoraacute obmedzuje lacnuacute a kraacutetkodobuacute spotrebu naacuteročnuacute na priacuterodneacute zdroje ale poskytuje lepšiu možnosť sebarealizaacutecie pre vaumlčšinu po-pulaacutecie a zaacuteroveň znižuje sociaacutelne a environmentaacutelne rizikaacute To čo nie je ekologicky škodliveacute a je sociaacutelne prospešneacute (ako napriacuteklad zdravotnaacute starostlivosť vzdelanie kultuacutera) by malo byť lacneacute a dostupneacute Naopak to čo je environmentaacutel-ne problematickeacute (napriacuteklad osobnaacute automobilovaacute doprava fosiacutelne palivaacute) by malo byť draheacute Nie je to len otaacutezka ekolo-gickej daňovej reformy ale celkoveacuteho prehodnotenia cieľov vyacuteroby a spotreby V tomto kontexte ale Slovenskaacute republi-ka skocircr posilňuje tendencie ku nižšiacutem daniam a disponibil-neacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ktoreacute ale mocircžu nielen z ekologickeacuteho hľadiska predstavovať pre vaumlč-šinu obyvateľov tejto krajiny skocircr stratu ako zisk
63 V minulosti existoval napr inštituacutet urbanizaacutecie a uacutezemneacuteho plaacutenovania (URBION) ktoryacute pripravoval plaacuteny rozvoja dopravnej energetickej a vodohospodaacuterskej infraštruktuacutery rozvoja byacutevania a občianskej vybavenosti v zaacutevislosti od demografickeacuteho vyacutevoja a regionaacutelneho ekono-mickeacuteho raacutemca v uacutezemiacute64 I keď novelizovanyacute zaacutekon o investičnyacutech stimuloch nerozoznaacuteva štaacutetnu pomoc medzi zahraničnyacutem investorom a domaacutecim investorom uchaacutedzajuacute sa o ňu predovšetkyacutem zahraničniacute a nie domaacuteci investori
65 V tzv Lokaacutelnej Lehote v ktorej peniaze zdroje a mozgy cirkulujuacute je lokaacutelny multiplikaacutetor LM3 podstatne vaumlčšiacute ako v tzv Deravej Lehote z ktorej peniaze atď utekajuacute von Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) je jednoduchyacute spocircsob merania lokaacutelnych ekonomickyacutech dopadov Meria ako peniaze ktoreacute sa minuacute v lokaacutelnej ekonomike cirkulujuacute vnuacutetri nej tj akyacute majuacute multiplikačnyacute efekt koľko priacutejmov generujuacute pre lokaacutelnych ľudiacute Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) vyvinula New Economics Foundation httpswwwnefconsultingcomour-servicesevaluation-impact-asses-smentlocal-multiplier-3
Použitie lokaacutelnej meny pokiaľ preň lokaacutelna ekonomika vytvaacutera vhodneacute podmienky a suacute pre jej vznik vytvoreneacute aj ineacute predpoklady uacuteroveň LM3 zvyšuje V histoacuterii je azda najznaacutemejšiacute experiment vo Woumlrgli (1932-1933) ktoryacute bol inšpirovanyacute Silviom Gesellom ekonoacutemom zo začiatku 20 storočia Až do jeho zaacutekazu pomaacutehal uacutespešne prekonaacutevať docircsledky Veľkej hospodaacuterskej kriacutezy v rakuacuteskom meste Woumlrgl S lokaacutelnymi a regionaacutelnymi menami sa vo vaumlčšom rozsahu experimentovalo po vzniku kriacutezy po r 2007-2008 v USA Kanade Braziacutelii Nemecku Francuacutezsku a pod Francuacutezsky zaacutekon o sociaacutelnej a solidaacuternej ekonomike LOI ndeg 2014856 du 31 Juillet 2014 v člaacutenku č 16 umožňuje vznik doplnkovyacutech lokaacutelnych mien
3 PODPORA REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
28
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Suacutečasťou odpovede voči rastuacutecej nestabilite a zraniteľ-nosti spoločnosti danej vysokou mierou zaacutevislosti od exter-neacuteho prostredia je posilňovanie i keď čiastočnej či obme-dzenej ekonomickej energetickej a potravinovej sebestačnosti regioacutenov a podpora lokaacutelneho rozvoja Je to naacuteročnyacute beh na dlheacute trate ktoryacute ndash beruacutec do uacutevahy absenciu novodobej tradiacutecie cieľavedomeacuteho plaacutenovania a primera-nyacutech kapaciacutet na uacuterovni regioacutenov a komunaacutelnej uacuterovni 63 ndash vyžaduje docircslednuacute priacutepravu rozsiahlu asistenciu ako i reš-pektovanie limitov prostredia v tom i priacuterodneacuteho prostredia Bude potrebneacute upustiť od toho aby sa za jedinyacute naacute-stroj regionaacutelneho resp lokaacutelneho rozvoja pokladal vstup zahraničneacuteho investora a na jeho ziacuteskanie sa vynakladali rozsiahle verejneacute zdroje formou daňovyacutech uacuteľav dotaacuteciiacute a pod a poskytovali im ineacute administratiacutevne zvyacutehodnenia oproti domaacutecim podnikom 64
Okrem toho treba si postaviť ambicioacutezne plaacuteny na po-stupneacute znižovanie zaacutevislosti regioacutenov od dovozov Všade kde je to možneacute treba kryť miestnu potrebu domaacutecimi zdrojmi a kapacitami Rozvojoveacute a investičneacute projekty ne-
Suacutečasnaacute energetika je mimoriadne centralizovanyacute sek-tor na ktoreacute majuacute demokratickeacute inštituacutecie na lokaacutelnej uacuterovni minimaacutelny alebo žiadny dosah O tom či sa bude v obci modernizovať distribučnaacute elektraacuterenskaacute sieť alebo akyacute druh paliva použiacuteva suacutekromnaacute teplaacutereň nerozhoduje samospraacute-va Čiacutem menšia je samospraacuteva tyacutem menšiacute maacute vplyv na vyacute-
smuacute podporovať odsaacutevanie peňaziacute zdrojov a mozgov z re-gioacutenov 65 Realizaacutecia buduacutecich zaacutemerov by mala preferovať svoj-pomocneacute riešenia s využiacutevaniacutem obecnyacutech alebo komunit-nyacutech sociaacutelnych podnikov uacutečinneacute a uacutečelneacute využiacutevanie lokaacutel-nych materiaacutelov zdrojov pracovnej sily a dodaacutevateľov (podporovaneacute zelenyacutem a sociaacutelne zodpovednyacutem verejnyacutem obstaraacutevaniacutem) Externeacute dodaacutevky na kľuacuteč ak sa dajuacute realizo-vať vlastnyacutemi kapacitami by sa nemali plaacutenovať ani podpo-rovať Namiesto projektov s vysokou energetickou naacuteroč-nosťou a vysokyacutem podielom dovaacutežanyacutech komponentov a subdodaacutevok by mal regioacuten hľadať riešenia v regionalizova-nyacutech cykloch vyacuteroby spracovania distribuacutecie a spotreby (a cieľavedome rozviacutejať a dopĺňať ich chyacutebajuacutece člaacutenky v regio-naacutelnej energetike poľnohospodaacuterstve obchode potravi-naacuterstve atď) Platiacute to aj naopak ndash opatrenia na podporu hos-podaacuterskych aktiviacutet by vo všeobecnosti nemali podporovať zbytočnyacute vyacutevoz kapitaacutelu alebo zdrojov z regioacutenov
31 LOKAacuteLNA ENERGETIKA
voj miestnej energetiky V bežnej praxi obce skocircr pomaacutehajuacute cudziacutem firmaacutem realizovať ich energetickeacute zaacutemery Namiesto toho aby plaacutenovali rozvoj energetiky s cieľom postupne rozširovať svoju kontrolu nad tyacutemto kľuacutečovyacutem odvetviacutem buduacutecnosti a zvyšovali mieru svojej energetickej sebestač-nosti
66 Obraacutezky dodal J Zamkovskyacute
29
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Ak maacute byť energetika udržateľnaacute kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity ktoryacutem sluacuteži V raacutemci nich by mali mať vyacuteznamneacute slovo miestne a regionaacutelne sa-mospraacutevy Z dnešnej poziacutecie pozorovateľov vyacutevoja v ener-getike sa zo samospraacutev musia stať jej rozhodujuacuteci koordinaacute-tori Iba tak bude lokaacutelna energetika garantom stability a pevnyacutem pilierom buduacuteceho rozvoja regioacutenov a nie jeho hlavnyacutem rizikovyacutem faktorom Žijeme vo svete množiacich sa ekonomickyacutech a finanč-nyacutech kriacutez a prehlbujuacutecich sa nerovnostiacute medzi ľuďmi a re-gioacutenmi Expandujuacuteca konzumnaacute spoločnosť nenaacutevratne vy-čerpaacuteva priacuterodneacute zdroje a rastie koncentraacutecia moci v rukaacutech skupiacuten ktoreacute z tyacutechto negatiacutevnych trendov profitujuacute Eko-nomickaacute stabilita jednotlivcov rodiacuten komuniacutet obciacute a regioacute-nov klesaacute A rastie ich zaacutevislosť od globaacutelnej ekonomiky ktorej podstatu nevedia a za suacutečasnyacutech podmienok ani ne-mocircžu uacutečinne ovplyvniť Obce a regioacuteny sa snažia vymaniť z existujuacutecich finanč-nyacutech ťažkostiacute a ekonomickeacuteho zaostaacutevania rocircznymi spocircsob-mi rozpredaacutevajuacute zbytky vlastnyacutech zdrojov (napr pocircdy lesov prevaacutedzok budov) postupne privatizovali infraštruktuacuteru a služby (napr vodaacuterenskeacute služby verejnuacute dopravu odpadoveacute hospodaacuterstvo a energetiku) a živelne realizujuacute projekty kto-reacute nie suacute prioritneacute a často nemajuacute veľkyacute vyacuteznam pre buduacutec-nosť ich regioacutenu iba preto že nejakeacute ministerstvo vydalo vyacutezvu na predkladanie projektov Z takyacutechto projektov oby-čajne priamo alebo nepriamo dotujuacute cudziacutech investorov
ktoriacute hľadajuacute všetky dostupneacute cesty ako sa čo najľahšie a najryacutechlejšie dostať k ziskom A pre regioacuten suacute takeacuteto projek-ty v konečnom docircsledku viac zaacuteťažou ako priacutenosom Napriacute-klad preto že vytiahnu z verejnyacutech pokladniacute zvyšky rezerv Rastuacuteca spotreba energie v podmienkach veľmi cen-tralizovanej a monopolizovanej energetiky zaacuteroveň zname-naacute rast dovozu energie a paliacutev Ekonomickyacute docircsledok je jas-nyacute z regioacutenov unikaacute kapitaacutel a suacute čoraz nestabilnejšie Dovoz energie a paliacutev (rovnako ako dovoz všeobecne) totiž pocircsobiacute ako uacutečinnaacute drenaacutež zdrojov z regioacutenov Praacuteve v čase kedy by sa jeho využitie regioacutenom najviac zišlo Okriacutedlenaacute fraacuteza bdquoinej cesty nietldquo za ktoruacute sa doterajšia prax neopraacutevnene skryacuteva neobstojiacute Pomocirccť mocircže iba zaacute-sadnaacute zmena uvažovania o energetike a ekonomike a to na všetkyacutech uacuterovniach Čiacutem skocircr docircjde k obratu smerom k po-silňovaniu energetickej autonoacutemie regioacutenov tyacutem ryacutechlejšie sa regioacuteny začnuacute ekonomicky stabilizovať V ideaacutelnom priacutepade to znamenaacute že samospraacutevy a re-gioacuteny buduacute schopneacute vyrobiť toľko tepla elektriny a paliacutev koľko spotrebujuacute Dovoz paliacutev a energie bude teda pre ne otaacutezkou možnosti nie existenčnej nutnosti Energetika ne-smie pocircsobiť ako drenaacutež miestnych peňaziacute z regioacutenu ale musiacute sa stať zdrojom priacutejmov a praacutece pre regioacuten ako ukazu-je aj porovnanie dvoch nižšie uvedenyacutech obraacutezkov To sa ale nedaacute dosiahnuť ryacutechlo ani živelne ale iba postupne a dob-ryacutem plaacutenovaniacutem
Obr č2 Energetika ako drenaacutež miestnych finančnyacutech zdrojov
Obr č 3 Od zaacutevislosti k sebestačnosti 66
30
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Energetickaacute sebestačnosť regioacutenov v praxi na prvom kroku znamenaacute eliminovať zbytočnuacute spotrebu energie na miestnej uacuterovni Zostaacutevajuacutecu potrebu ktoruacute už nie je možneacute obmedziť je treba technologicky technicky a logisticky vy-ladiť tak aby bola opodstatnenaacute efektiacutevna a pokiaľ možno aby neraacutestla Na druhom kroku miestnu energetickuacute potre-bu je potrebneacute pokryť miestnymi obnoviteľnyacutemi zdrojmi docircsledne rešpektujuacutec princiacutepy udržateľnosti Energetickuacute sebestačnosť nie je možneacute dosiahnuť bez citliveacuteho a efektiacutevneho využiacutevania lokaacutelnych ľudskyacutech ve-domostnyacutech finančnyacutech technickyacutech a kapitaacutelovyacutech zdro-jov ani bez vysokej miery lokalizaacutecie miestnej ekonomiky (tj bez orientaacutecie vaumlčšiny hospodaacuterskych činnostiacute na uspo-
kojovanie lokaacutelnych potrieb obmedzovania dovozu potra-viacuten vyacuterobkov a služieb bez rozvoja domaacutecich pracovnyacutech priacuteležitostiacute a diverzifikaacutecie lokaacutelnych ekonomickyacutech aktiviacutet) To ale neznamenaacute nič ineacute ako to že energetika sa musiacute stať vyacuteznamnou a stabilnou lokaacutelnou politickou prioritou Nutnyacutem predpokladom pre to je však povyacutešenie inteli-gentnej energetiky na stabilnuacute politickuacute prioritu (presahujuacute-cu štvorročneacute komunaacutelne volebneacute obdobia) vybudovanie primeranyacutech kapaciacutet samospraacutev pre tuacuteto sfeacuteru a systematic-keacute plaacutenovanie Nasledujuacuteci raacutemček na priacuteklade Guumlssingu ilustruje ako sa rozvojom lokaacutelnej energetiky daacute dosiahnuť rozvoj mikro-regioacutenu
Raacutemček č 6 Priacutebeh Guumlssingu
Guumlssing je hlavnyacutem mestom pocircvodne slabo rozvinuteacuteho okresu susediaceho s Maďarskom s asi 27-tisiacutec obyvateľmi ktoryacute podľa štatistiky patril do roku 1988 k najchudobnejšiacutem regioacutenom Rakuacuteska Priacutebeh Guumlssing ukazuje ako dokaacuteže orientaacutecia na noveacute zdroje energie transformovať poľnohospodaacutersky regioacuten s vysokyacutem percentom vysťahovalectva v ktorom pocircvodne chyacutebala dopravnaacute infraštruktuacutera priemyselneacute podniky a ponuka novyacutech pracovnyacutech miest zmeniť na Guumlssing ktoryacute tyacutem čo v priebehu dva a pol desaťročia dosiahol ziacuteskal medzinaacuterodnyacute rešpekt a uznanie Guumlssing okres a jeho okresneacute centrum investovali (prevažne z euroacutepskych zdrojov) do decentralizovanej vyacuteroby elektriny i tepla z obnoviteľnyacutech zdrojov hlavne zo slnka biomasy a bioplynu ziacuteskaneacuteho z poľnohospo-daacuterskeho odpadu a odštartovali tak proces ktoryacute sa z bdquoumierajuacuteceholdquo regioacutenu prepracoval na regioacuten ponuacuteka-juacuteci vysokyacute životnyacute štandard Guumlssing v poslednyacutech rokoch dokonca označili za najinovatiacutevnejšie a najpriateľ-skejšie mesto voči životneacutemu prostrediu v Rakuacutesku Priacutestupneacute a stabilneacute ceny energiiacute z obnoviteľnyacutech zdrojov nezaacutevisleacute od vyacutevoja cien ropy alebo plynu na trhu podporili rozvoj maleacuteho a stredneacuteho podnikania Len priamo v meste Guumlssing s približne 4 tisiacutec obyvateľ-mi pribudlo vyše 50 novyacutech podnikov vytvorilo sa viac ako 1 100 novyacutech pracovnyacutech miest čistyacute priacutejem mesta dosiahol vyše 9 milioacutenov eur a obrat za energiu nad 13 milioacutenov eur ročne Pridanou hodnotou okresu Guumlssing je aktuaacutelne 45-percentneacute samozaacutesobovanie energiou z OZE s potenciaacutelom 100-percentneacuteho samo-zaacutesobovania Energia sa ziacuteskava najmauml z biomasy a slnečnej energie prostredniacutectvom bioplynovyacutech staniacutec biomasovyacutech elektraacuterniacute a teplaacuterniacute slnečnyacutech elektraacuterniacute a kolektorov Každaacute energetickaacute prevaacutedzka je zaacuteroveň vyacuteskumnou stanicou ktoraacute zdokonaľuje použiacutevaneacute technoloacutegie a tiež priacutekladom pre tisiacutecky naacutevštevniacutekov ktoriacute sa do mesta prichaacutedzajuacute inšpirovať a učiť Vyacuteroba je decentralizovanaacute a docircmyselne poprepaacutejanaacute tak aby vyacutepadok zo žiadnej z energetickyacutech prevaacutedzok nekomplikoval život obyvateľom mesta Centraacutelnym koordinačnyacutem bodom nielen pre Model Guumlssing ale takisto pre ďalšie nadvaumlzujuacutece projekty je v roku 1996 založeneacute Euroacutepske centrum pre obnoviteľneacute zdroje energie ndash EEE (Europaumlisches Zentrum fuumlr Erneuerbare Energie Guumlssing GmbH) ktoreacute siacutedli v Technologickom centre zameranom na životneacute prostredie Na odovzdaacutevanie poznatkov z oblasti OZE vznikla sieť regionaacutelnych naacuterodnyacutech a medzinaacuterodnyacutech partnerov V Rakuacutesku suacute regioacuteny ktoreacute nielenže suacute už energeticky sebestačneacute ale suacute aj prebytkoveacute a energiu vyvaacute-žajuacute Docircležitaacute informaacutecia pre naacutes je to že produkciu energie si držia vo svojich rukaacutech miestne družstvaacute sa-mospraacutevy farmaacuteri a v novyacutech či modernizovanyacutech budovaacutech aj ich obyvatelia Peniaze za spotrebu energie im potom z regioacutenov neodtekajuacute preč ale točia sa v lokaacutelnej ekonomike Je to priacuteklad ako treba energetiku uacutezko previazať s regionaacutelnou resp lokaacutelnou ekonomikou Rozvoju regioacutenov resp miest a obciacute nepomocircže iba prejsť na obnoviteľneacute zdroje (nepochybne to pomocircže v boji proti klimatickyacutem zmenaacutem) ak celuacute produkciu buduacute vlastniť cudzie a nie lokaacutelne firmy Tak ako doteraz cudzie firmy bdquovysaacutevalildquo z regioacutenov peniaze cez dodaacutevky plynu ropy alebo uhlia buduacute vysaacutevať peniaze cez slnko alebo vie-tor Iba regionaacutelna kontrola a vlastniacutectvo decentralizovanej energetiky bude stabilizovať regionaacutelnu a lokaacutelnu ekonomiku Toto je hlavnaacute lekcia ktoruacute sa musiacuteme naučiť od vyspelejšiacutech štaacutetov (Juraj Zamkovskyacute Regionaacutelna energetika na Slovensku neexistuje bez nej klimatickeacute zaacutevaumlzky nesplniacuteme Euractivsk 163 2020)
67 ŠUacute SR 2016
68 VUacuteVH Enviroportaacutel 2020
69 Vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd zo žuacutemp na najbližšie ČOV je finančne najnaacuteročnejšiacute režim ich likvidaacutecie V porovnaniacute s cenou stočneacuteho v mestaacutech s verejnou kanalizaacuteciou a ČOV suacute približne 5 až 7-kraacutet drahšie
70 Bežnou reakciou na naacutekladneacute vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd je obchaacutedzanie zaacutevaumlznyacutech predpisov upravujuacutecich nakladanie s komunaacutelnymi odpadovyacutemi vodami Producenti odpadovyacutech vocircd v malyacutech obciach ich vypuacutešťajuacute zvaumlčša uacuteplne alebo iba čiastočne bez čistenia do vodnyacutech tokov alebo do pocircdy (buď prečerpaacutevaniacutem zo žuacutemp alebo uacutemyselnyacutem budovaniacutem netesnyacutech žuacutemp)
31
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
32 SANITAČNAacute INFRAŠTRUKTUacuteRA NOVYacute PRIacuteSTUP NA PRIacuteKLADE PRIacuteRODNYacuteCH ČISTIARNIacute ODPADOVYacuteCH VOcircD
S klesajuacutecou veľkosťou obciacute na Slovensku prudko rastie počet podiel obyvateľov bez priacutestupu k sanitačnej infraš-truktuacutere Napojenosť obciacute s menej ako 2000 obyvateľmi v 14 z 15 najmenej rozvinutyacutech okresov na verejnuacute kanalizaacute-ciu a čistenie odpadovyacutech vocircd (48 populaacutecie tyacutechto okre-sov) je iba 23 67 (slovenskyacute priemer v roku 2018 bol vyše 68 68) Tento priepastnyacute rozdiel v priacutestupe k tejto zaacutekladnej službe maacute niekoľko priacutečin Okrem mernej investičnej naacuteroč-nosti vyacutestavby stokovyacutech sietiacute a ČOV v malyacutech obciach (EurEO) ktoraacute rastie s ich klesajuacutecou veľkosťou menšej hustote zastavanosti a slabšej ekonomickej situaacutecie obyva-teľstva v malyacutech siacutedlach suacute paradoxne rozhodujuacutecou priacuteči-nou suacutečasneacuteho stavu najmauml politickeacute zaacutevaumlzky Slovenska voči EUacute pri zabezpečeniacute odvaacutedzania a čistenia OV Vďaka nim sa podpora z verejnyacutech fondov suacutestreďuje na riešenie aglomeraacuteciiacute nad 10 tisiacutec respektiacuteve nad 2 tisiacutec obyvateľov Zvyšovanie napojenosti menšiacutech aglomeraacuteciiacute dlhodobo ostaacuteva na okraji zaacuteujmu štaacutetu (okrem rozostavanej infraš-truktuacutery a oblastiacute s ohrozenyacutemi zdrojmi pitnej vody) Absencia sanitačnej infraštruktuacutery zvyšuje životneacute naacute-klady ich obyvateľov oproti obyvateľom miest ktoriacute majuacute infraštruktuacuteru k dispoziacutecii vďaka verejnyacutem fondom 69 a zaacutero-veň predstavuje neudržateľnuacute zaacuteťaž životneacuteho prostredia v malyacutech siacutedlach70
Všestranne vyacutehodnyacutem riešeniacutem tejto situaacutecie by mohla byť svojpomocnaacute vyacutestavba a prevaacutedzka sanitačnej infraš-truktuacutery s priacuterodnyacutemi čistiarňami odpadovyacutech vocircd (vlastnyacute-mi kapacitami obciacute) Toto riešenie by okrem zvyacutešenia život-nej uacuterovne ľudiacute a ochrany životneacuteho prostredia zaacuteroveň posilnilo stabilitu lokaacutelnej ekonomiky a prinieslo nezanedba-teľnyacute počet pracovnyacutech priacuteležitostiacute pri ktoryacutech sa vyžaduje minimaacutelna kvalifikaacutecia a to v oblastiach s nadpriemerne vy-sokou nezamestnanosťou a nevyacutehodnou štruktuacuterou neza-mestnanyacutech Priacuterodneacute technoloacutegie čistenia OV suacute založeneacute na rov-nakom princiacutepe ako bežneacute aktivačneacute (mechanicko-biologic-keacute) ČOV Hlavnyacute rozdiel medzi nimi spočiacuteva v ryacutechlosti čis-tiaceho procesu ndash ten je v priacutepade priacuterodnyacutech ČOV pomalyacute
a čistenie odpadovyacutech vocircd si preto vyžaduje vaumlčšiu plochu oproti aktivačnyacutem ČOV Plošnuacute naacuteročnosť priacuterodnyacutech ČOV však vyvažuje ich veľmi niacutezka prevaacutedzkovaacute naacuteročnosť a ab-sencia zložitejšiacutech technoloacutegiiacute Pri porovnateľnyacutech investič-nyacutech naacutekladoch (v priacutepade vyacutestavby na kľuacuteč) majuacute porovna-teľnuacute životnosť aj čistiacu schopnosť ako aktivačneacute ČOV Suacute ale energeticky nenaacuteročneacute čo sa premieta do niekoľkonaacute-sobne nižšiacutech prevaacutedzkovyacutech naacutekladov počas celej ich život-nosti Ale nielen to Tyacutem že značnuacute časť investičnyacutech naacutekla-dov priacuterodnyacutech čistiarniacute tvoria zemneacute a jednoducheacute staveb-neacute praacutece suacute realizovateľneacute bdquosvojpomocneldquo - buď vlastnyacutemi kapacitami obce (napr formou obecneacuteho sociaacutelneho podni-ku) alebo kapacitami dostupnyacutemi v obci alebo v bezprostred-nom okoliacute V takomto priacutepade mocircžu investičneacute naacuteklady na vyacutestavbu priacuterodnej ČOV nielen klesnuacuteť oproti vyacutestavbe na kľuacuteč ale vaumlčšina použityacutech peňaziacute by ostala v regioacutene Napriek tomu takmer všetky ČOV v malyacutech obciach na Slovensku tvoria aktivačneacute ČOV budovaneacute na kľuacuteč externyacute-mi dodaacutevateľmi Ich vyacutestavbu obce financujuacute z verejnyacutech prostriedkov najmauml dotaacuteciiacute ndash to znamenaacute že verejneacute penia-ze ktoreacute do regioacutenu pritečuacute vzaacutepaumltiacute zvaumlčšeneacute o spolufinan-covanie samospraacutev z neho odtečuacute preč Ostaacutevajuacute po nich technologicky naacuteročneacute zariadenia ktoreacute si vyžadujuacute vyso-kokvalifikovanuacute uacutedržbu a obsluhu Preto suacute aktivačneacute ČOV vaumlčšinou prevaacutedzkovaneacute externe Ak maacute byť pre prevaacutedzko-vateľa finančne naacuteročnaacute prevaacutedzka ekonomicky udržateľnaacute naacuteklady (stočneacute) musia preniesť na užiacutevateľov (najmauml do-maacutecnosti) Naopak jednoduchaacute (tiež svojpomocne realizovateľnaacute) prevaacutedzka priacuterodnyacutech ČOV poskytuje priacuteležitosť ďalšieho zniacuteženia prevaacutedzkovyacutech naacutekladov pracovneacute priacuteležitosti v malyacutech obciach a teda aj vyacutehodnejšie ekonomickeacute pod-mienky pre domaacutecnosti Vzhľadom na veľkyacute počet malyacutech siacutediel bez priacutestupu k čisteniu odpadovyacutech vocircd ponuacuteka uvedenyacute novyacute priacutestup k vyacutestavbe priacuterodnyacutech ČOV obrovskyacute potenciaacutel k posilneniu ich ekonomickej stability Jeho uplatnenie by podporilo zmysluplneacute využitie verejnyacutech fondov a poskytlo by praacutecu
71 Komplexnyacute pohľad na potenciaacutel vyacutestavby sanitačnej infraštruktuacutery v malyacutech siacutedlach jeho vyacutehody ekonomickeacute sociaacutelne a environmentaacutelne pozitiacuteva priniesla štuacutedia bdquoAnalyacuteza podmienok spraacutevneho naacutevrhu a aplikaacutecie extenziacutevnych systeacutemov čistenia odpadovyacutech vocircd vo vybranyacutech obciach okresu Rimavskaacute Sobotaldquo vypracovanaacute expertnyacutem tiacutemom splnomocnenca vlaacutedy pre podporu najmenej rozvinutyacutech okresov v roku 2017 Materiaacutel charakterizuje aj priacutepravu podmienok pre realizaacuteciu pilotnyacutech projektov v okrese Rimavskaacute Sobota
72 Potravinovaacute dostupnosť na vidieku httpswwwzmosskpotravinova-dostupnost-na-vidieku-oznammid419520htmlm_419520
32
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
33 PODPORA LOKAacuteLNEJ DOSTUPNOSTI A PRODUK-CIE POTRAVIacuteN
relatiacutevne veľkeacutemu počtu inak ťažko zamestnateľnyacutech ľudiacute vo vidieckych regioacutenoch Podporilo by vznik obecnyacutech podni-kov ktoreacute po dokončeniacute sanitačnej infraštruktuacutery v ďalšiacutech rokoch mocircžu vďaka ziacuteskanyacutem skuacutesenostiam a techniky po-skytovať ineacute služby technickeacuteho charakteru (opravy miest-nych komunikaacuteciiacute realizaacutecia vodozaacutedržnyacutech a protipovodňo-vyacutech opatreniacute tereacutenne uacutepravy zber biomasy na tzv bielych plochaacutech a podobne) Čo je nemenej docircležiteacute uvedenyacute priacutestup by viedol k citeľneacutemu zvyacutešeniu životnej uacuterovne ľudiacute vo vidieckych re-gioacutenoch a k zniacuteženiu zaťaženia ich životneacuteho prostredia71
Zmeniť hlboko zakorenenyacute priacutestup k vyacutestavbe sanitač-nej infraštruktuacutery nebude jednoducheacute a vyžiada si veľmi
Združenie miest a obciacute Slovenska v polovici decembra 2019 predstavilo vyacutesledky prieskumu o dostupnosti potra-viacuten na vidieku Na zaacuteklade tyacutechto daacutet v priebehu šiestich mesiacov vypracovalo dopadovuacute štuacutediu formulujuacutecu vyacute-chodiskaacute ako riešiť dostupnosť zaacutekladnyacutech potraviacuten ale i zaacute-kladneacuteho nepotravinoveacuteho tovaru na vidieku 72 Z uvedeneacuteho prieskumu je okrem ineacuteho zrejmeacute že len 46 obciacute do 250 obyvateľov maacute kamennuacute predajňu V ob-ciach od 250 do 500 obyvateľov suacute kamenneacute predajne v 82 samospraacutev Služby pojazdnej predajne v oboch veľkost-nyacutech kategoacuteriaacutech využiacuteva 7 obciacute Z prieskumu tiež vyplyacute-va že iba 26 obciacute prevaacutedzkuje vlastnuacute predajňu potraviacuten Signifikantne vyššie je zastuacutepenie obecnyacutech kamennyacutech predajniacute v najmenšiacutech obciach do 250 obyvateľov (69) oproti množstvu kamennyacutech predajniacute v obciach od 251 do 500 obyvateľov (08) Tlak na zabezpečenie potraviacuten v najmenšiacutech obciach je vyacuterazne vaumlčšiacute ako vo vaumlčšiacutech obciach a nuacuteti samospraacutevy k prevaacutedzkovaniu vlastnyacutech obecnyacutech predajniacute Suacutekromneacute potraviny v obciach prevaacutedzkuje 742 prevaacutedzkovateľov a 289 potravinovyacutech predajniacute pocircsobia-cich v najmenšiacutech skupinaacutech obciacute patriacute do vaumlčšej maloob-chodnej siete Na Slovensku v kategoacuterii malyacutech obciacute (do 500 obyvate-ľov) bolo identifikovanyacutech 102 reaacutelnych bdquopotravinovyacutech puacuteštiacuteldquo Až 62 tyacutechto obciacute patriacute do veľkostnej kategoacuterie do 250 obyvateľov Ide o obce lokalizovaneacute prevažne na vyacute-chode Slovenska V Bratislavskom Trnavskom a Trenčian-skom kraji neboli identifikovaneacute reaacutelne potravinoveacute puacutešte v kategoacuterii malyacutech obciacute ale aj na tomto uacutezemiacute suacute obce respek-
docircslednuacute priacutepravu Bez vopred dobre pripravenyacutech podmie-nok (metodiky kapacity poradenstvo systeacutem koučingu pra-covniacutekov vhodne a pružne nastaveneacute komplexneacute a viacroč-neacute financovanie atď) by bol takyacuteto novyacute priacutestup odsuacutedenyacute na neuacutespech a iba by demotivoval k ďalšiacutem inovaacuteciaacutem V opačnom priacutepade by však mohol priniesť revolučnuacute zmenu k využiacutevaniu verejnyacutech fondov na posilňovanie lokaacutelnej se-bestačnosti s veľkyacutem replikačnyacutem efektom v ďalšiacutech odvet-viach (v stavebniacutectve a vyacuterobe stavebnyacutech komponentov z priacuterodnyacutech materiaacutelov v starostlivosti o krajinu lesnom hos-podaacuterstve v poľnohospodaacuterstve pri zvyšovaniacute adaptability a odolnosti voči zmene kliacutemy atď)
tiacuteve lazy v ktoryacutech obyvatelia nemajuacute priacutestup ku kuacutepe zaacutek-ladnyacutech potraviacuten Obyvatelia žijuacuteci v potravinovyacutech puacutešťach majuacute zvy-čajne podpriemerneacute ročneacute priacutejmy a suacute aj takyacutemto spocircsobom sociaacutelno-ekonomicky znevyacutehodneniacute pri naacutekupe potraviacuten Okrem toho nemocircžeme zabuacutedať na zmenu socio-ekono-mickeacuteho spraacutevania ľudiacute v docircsledku COVID-19 ktoraacute ešte skomplikovala dostupnosť potraviacuten pre značnuacute časť ľudiacute ži-juacutecich v obciach bez kamenneacuteho obchodu To všetko znaacuteso-buje potrebu udržateľnyacutech riešeniacute Podľa prieskumu ZMOS 553 starostov konštatova-lo že nie je možneacute ekonomicky zabezpečiť činnosť potravi-novej predajne Dokonca 642 starostov obciacute s počtom obyvateľov do 250 si mysliacute že to nie je možneacute v priacutepade obciacute do 500 obyvateľov je o tejto nemožnosti presvedče-nyacutech 33 respondentov Prevaacutedzka maloobchodnej predajne potraviacuten na vidie-ku nie je žiaden biznis Mnoheacute majuacute probleacutem udržať pre-vaacutedzkovuacute ekonomiku na nule mnoheacute zanikajuacute preto lebo sa postupne dostaacutevajuacute do neudržateľnej ekonomickej straty Čo navrhujeme - legislatiacutevne zjednodušenie predaja lokaacutelnych vyacuterob-kov prostredniacutectvom lokaacutelnych obchodnyacutech sietiacute (pojazdneacute predajne donaacuteška maleacute obecneacute predajne) tyacutem že buduacute po-staveneacute na roveň predaja z dvora - vyacutechodiskom na odstraacutenenie probleacutemu s nedostup-nosťou potraviacuten na vidieku je možnosť zavedenia dotačnyacutech scheacutem na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodnyacutech predajniacute podľa vzoru uacutespešnyacutech a
73 Spraacuteva o plneniacute zaacutemerov Koncepcie štaacutetnej bytovej politiky do roku 2020
33
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
udržateľnyacutech riešeniacute v okolityacutech štaacutetoch - riešenie sa ponuacuteka v dotaacutecii na prevaacutedzku maloob-chodnej (kamennej) predajne v dotaacutecii na prevaacutedzku po-jazdnej predajne priacutepadne v podpore predaja z dvora Okrem toho je možneacute vytvaacuterať predajňu potraviacuten na baacuteze sociaacutelneho podniku a tiež využitiacutem personaacutelneho zaacutezemia formou tereacutennej sociaacutelnej praacutece - nevyhnutne vytvoriť pre bliacutezku buduacutecnosť adekvaacutetne legislatiacutevne prostredie na zavedenie modelu tzv franchisin-govyacutech predajniacute (značka a distribuacutecia potraviacuten by bola za-bezpečenaacute slovenskyacutem obchodnyacutem reťazcom prevaacutedzka predajne zasa lokaacutelnym akteacuterom) - z alternatiacutevnych riešeniacute je možneacute vytvoriť model kto-reacuteho pridanaacute hodnota je vyacutesledkom medziobecnej spolu-praacutece tj založeniacute spoločnej kamennej predajne Toto rieše-nie je vhodneacute pokiaľ geografickaacute vzdialenosť obciacute je malaacute - je možneacute kombinovať verejno-suacutekromneacute partnerstvaacute na prevaacutedzke maloobchodnyacutech predajniacute potraviacuten a nepotravi-noveacuteho tovaru Zaacuteroveň sa vďaka tomuto partnerstvu zni-žujuacute vstupneacute ale aj prevaacutedzkoveacute ekonomickeacute naacuteklady a eli-minuje riziko neudržateľnosti konkreacutetnej formy zabezpečovania predaja potraviacuten - podporou maloobchodnyacutech predajniacute na vidieku by bolo aj zniacuteženie dane z pridanej hodnoty na zaacutekladneacute potra-viny Ich cena zohraacuteva docircležituacute uacutelohu v spotrebiteľskom koši zaacutekazniacuteka a naacutesledne vo vyacuteške dopytu a zmysluplnosti pre-vaacutedzkovania kamennyacutech obchodov Pri riešeniach dostupnosti potraviacuten na vidieku je po-trebneacute smerovať pozornosť na iniciatiacutevu Euroacutepskej komisie bdquoZ farmy na stocirclldquo ktoraacute je suacutečasťou Euroacutepskej zelenej doho-dy Dostupnosť potraviacuten na vidieku ako služby vo verejnom
Byacutevanie je zaacutekladnou potrebou človeka ktorej uspoko-jenie je podmienkou na uspokojenie ďalšiacutech životne docircleži-tyacutech potrieb Byacutevanie plniacute celyacute rad funkciiacute v živote jednotliv-ca a celej spoločnosti Maacute sociaacutelne aspekty ovplyvňuje hospodaacutersky rozvoj (napr neschopnosť pokryacutevať dopyt po byacutevaniacute brzdiacute mobilitu za praacutecou) a odraacuteža sa na stabilite spoločnosti Je tiež určujuacutece pre rozvoj siacutediel a populačnyacute rast Podľa sčiacutetania v roku 2011 v porovnaniacute so štaacutetmi EUacute maacute Slovensko s 370 bytmi na 1000 obyvateľov druhyacute naj-nižšiacute podiel Priemer Euroacutepskej uacutenie je 470 bytov1000 obyvateľov Už to naznačuje prirodzenyacute silnyacute dopyt po byacute-vaniacute Na Slovensku je spolu 1994897 bytov z toho je 891 trvalo obyacutevanyacutech s veľkyacutemi rozdielmi medzi krajmi73Tri štvrtiny bytoveacuteho fondu boli postaveneacute pred rokom 1990 z toho 856000 v panelovyacutech viacpodlažnyacutech domoch Vyacute-stavbu novyacutech obydliacute po roku 1990 ťahajuacute najmauml suacutekromneacute
zaacuteujme zvyšuje podpora lokaacutelnej produkcie a jej lokaacutelneho odberu To vytvaacutera priacuteležitosť pre lokaacutelnych poľnohospodaacute-rov doraacutebať potravinaacuterske produkty na zaacuteklade dopytu v ktorom kvantita ustupuje kvalite Taacuteto novaacute tendencia po-maacuteha nasmerovať produkciu a konzumaacuteciu potraviacuten na en-vironmentaacutelne udržateľnuacute cestu keď sa minimalizujuacute do-pravneacute naacuteklady na jednej strane a na strane druhej tlak na zdravotne nezaacutevadneacute potraviny brzdiacute nadmerneacute použiacutevanie pesticiacutedov umelyacutech hnojiacutev a pod ktoreacute poškodzujuacute zdravie a niečia životneacute prostredie Na rastuacuteci dopyt po kvalitnyacutech a cenovo dostupnyacutech potravinaacutech by obce mali reagovať zriaďovaniacutem predajniacute resp vaumlčšie mestaacute tržniacutec s celoročnou prevaacutedzkou ktoreacute by ponuacutekali čerstveacute a zdraveacute potraviny produkovaneacute lokaacutelne Dodaacutevateľov ndash lokaacutelne priacutemestskeacute farmy a poľnohospodaacuter-ske podniky by obec odbremenila od logistiky spojenej s predajom a suacutečasne by mala pod kontrolou spocircsob pestova-nia plodiacuten a chovu zvierat a teda kvalitu produktov Obce by mali investovať do zdravia detiacute a mlaacutedeže Na-priek vlaacutednou mocou zrušenyacutech obedov zadarmo finančne podporovať stravovanie v školskyacutech jedaacutelňach a postarať sa o prednostneacute zaacutesobovanie školskyacutech kuchyacuteň zdravyacutemi su-rovinami z lokaacutelnych zdrojov Organickyacute odpad z poľnohospodaacuterskych podnikov a lokaacutelnych fariem ako aj separovanyacute zelenyacute odpad z domaacutec-nostiacute by obec mala spracovať vo vlastnyacutech zariadeniach na bioplyn ktoryacute by sa mohol použiť na vyacuterobu elektriny a tep-la pre potreby obyvateľov obce Podporilo by sa tak nielen bezodpadoveacute hospodaacuterenie ale posilnil by sa aj vlastnyacute roz-počet a rozpočty domaacutecnostiacute a v neposlednom rade udržal obeh peňaziacute v regioacutene
34 NAacuteJOMNEacute A SOCIAacuteLNE BYacuteVANIE
investiacutecie developerskeacute projekty a rodinneacute domy v prieme-re ročne zhruba 15500 bytovyacutech jednotiek Z toho zhruba 10 tvoria projekty samospraacutevy ale ich podiel v posled-nyacutech rokoch klesaacute Slovensko je jednou z krajiacuten strednej a vyacutechodnej Eu-roacutepy ktoreacute prešli rozsiahlou privatizaacuteciou bytoveacuteho fondu po roku 1989 Je to vyacutesledok politickeacuteho rozhodnutia z roku 1992 o odpredaji bytov do osobneacuteho vlastniacutectva občanom za niacutezku cenu založenyacute na pravicovom presvedčeniacute že suacutek-romneacute je lepšie ako štaacutetne alebo družstevneacute a že ľudia sa buduacute o svoje vlastniacutectvo lepšie starať Vyacutesledkom je štruktuacutera bytoveacuteho fondu v ktorej 905 obyvateľov byacuteva vo vlastnom byte čo je najvyššiacute po-diel v raacutemci eurozoacuteny Iba 3 bytov suacute vo vlastniacutectve samo-spraacutev a sluacutežia najmauml pre potreby sociaacutelneho byacutevania pre najslabšie skupiny 3 prenajiacutemajuacute vlastniacuteci za trhoveacute ceny (ide najmauml o druheacute či tretie byty ktoreacute sluacutežia ich majiteľom
74 httpwwwnovostavbyskblog-novostavieb-a-developerskych-projektov41649-najviac-penazi-davame-na-byvanie-ale-dokazeme-si-aj-nie-co-usporit
75 Dotaacutecia do Štaacutetneho fondu rozvoja byacutevania ako mechanizmu na podporu vyacutestavby verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev by bolo treba v štaacutetnom rozpočte stabilizovať tak ako to odporuacuteča ZMOS Malo by to pomocirccť tomu aby sa samospraacutevy mohli pri priacuteprave svojich projektov spoľahnuacuteť dotaacutecie z tohto fondu a zniacutežiť naacuteklady a naacutesledne aj vyacutešku naacutejomneacuteho pre najpotrebnejšie sociaacutelne skupiny Štaacutetny fond rozvoja byacutevania uacutespešne sluacuteži aj na podporu obnovy bytoveacuteho fondu a zniacuteženia jeho energetickej naacuteročnosti čo je uacuteloha o ktorej piacutešeme na inom mieste
76 Dostupneacute na straacutenke httpswwwzmosskkniznica-zmoshtml
77 Dostupneacute na straacutenke wwwfessk
34
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ako investičneacute byty) a 35 vlastnia stavebneacute bytoveacute druž-stvaacute ktoreacute neboli odkuacutepeneacute počas privatizaacutecie Podielom naacutejomneacuteho byacutevania k byacutevaniu v suacutekromnom vlastniacutectve sa radiacute Slovensko v Euroacutepskej uacutenii na posledneacute priečky Tento podiel maacute vaacutežne sociaacutelno-ekonomickeacute dopa-dy na ekonomickuacute mobilitu a demografickyacute vyacutevoj Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev zna-menaacute obmedzenyacute priacutestup k byacutevaniu pre niacutezko-priacutejmoveacute sku-piny zdravotne postihnutyacutech marginalizovaneacute skupiny ale-bo bezdomovcov Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania zaacutesadne znižuje dostupnosť byacutevania najmauml pre mladyacutech ľudiacute pre ktoryacutech jedinaacute reaacutelna cesta k vlastneacutemu byacutevaniu je hypoteacute-ka ktoraacute je pre časť z nich nedostupnaacute Aj preto až 57 mladyacutech ľudiacute vo veku 25-34 žije so svojimi rodičmi To je jeden z najvyššiacutech podielov v EUacute Ďalšiacutem limitom dostupnosti byacutevania suacute mesačneacute po-platky Podľa dostupneacuteho prieskumu až 78 slovenskyacutech domaacutecnostiacute s niacutezkym priacutejmom vynakladaacute viac ako 40 svoj-ho priacutejmu na naacuteklady spojeneacute s byacutevaniacutem Podľa klasifikaacutecie OECD suacute tieto domaacutecnosti nadmerne zaťaženeacute74 Aj v sku-pine tyacutech ktoriacute majuacute hypoteacuteku 31 vynakladaacute na byacutevanie viac ako 40 svojho priacutejmu Na druhej strane priacutespevok na byacutevanie je na Slovensku obmedzenyacute iba na tyacutech ktoriacute pobe-rajuacute daacutevky v hmotnej nuacutedzi Štaacutet pomaacuteha mladyacutem rodinaacutem doplatkom na splaacutetky hypoteacuteky aby im uľahčil cestu k vlast-neacutemu byacutevaniu Riešeniacutem tejto situaacutecie je zvyacutešenie celkoveacuteho počtu bytov a zvyacutešenie podielu naacutejomnyacutech bytov v troch segmen-toch a) verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania b) podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania postaveneacuteho bytovyacutemi organizaacuteciami s verejnou podporou c) suacutekromneacuteho naacutejom-neacuteho byacutevania Prveacute dva segmenty sa na Slovensku zatiaľ takmer nerozviacutejajuacute Vlaacutedny reformnyacute plaacuten akcentuje na pr-vom mieste naacutejomneacute byty s trhovyacutem naacutejomnyacutem Ide o cha-rakteristickyacute pravicovyacute priacutestup ktoryacute vychaacutedza z toho že trh situaacuteciu s byacutevaniacutem vyrieši Ale progresiacutevne riešenie suacute cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou ktoreacute kladie vlaacutedny dokument na druheacute miesto Ako konkreacutetne chce podporiť ich vyacutestavbu o tom hovoriacute len v naacuteznakoch Naopak riešeniacutem ktoreacute podporujeme je cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou Znamenaacute to najmauml roz-voj verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania a rozvoj podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania ktoreacute treba založiť takmer od začiatku Verejneacute naacutejomneacute byacutevanie vo vlastniacutectve samospraacutev maacute sluacutežiť v prvom rade na pokrytie potrieb sociaacutelne najslabšiacutech skupiacuten Na vyacutestavbu ďalšiacutech dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov
ktoreacute by pokryacutevali potreby mladyacutech rodiacuten a ďalšiacutech skupiacuten obyvateľstva treba podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute mocircžu mať podobu sociaacutelneho podniku byacutevania byto-veacuteho družstva či špeciaacutelnej neziskovej organizaacutecie s licen-ciou Z finančneacuteho hľadiska možno na ich podporu využiť Štaacutetny fond75 rozvoja byacutevania formou vyacutehodnyacutech uacuteverov na podporu vyacutestavby verejnyacutech naacutejomnyacutech bytov doplnenyacutech štaacutetnou dotaacuteciou ktoraacute umožniacute zniacutežiť naacuteklady na vyacutestavbu a tyacutem aj zniacutežiť naacutejomneacute pre najslabšie skupiny v tomto seg-mente naacutejomnyacutech bytov Ako vyacutechodisko pre koncipovanie štaacutetnej bytovej poli-tiky do roku 2030 treba využiť analyacutezu naacutejomneacuteho byacutevania ktoruacute pripravil ZMOS a viacero odporuacutečaniacute ktoreacute z nej vy-plyacutevajuacute76 Rovnako treba využiť aj vyacutesledky projektu Nadaacute-cie Fridricha Eberta bdquoViac dostupneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania na Slovensku Ako na toldquo a odporuacutečania v ňom obsiahnu-teacute77
Medzi vyacutechodiskaacute navrhovaneacute ZMOSom patria okrem inyacutech
a) stanoviť pevnyacute finančnyacute objem určenyacute na podporu vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo vlastniacutectve samospraacutev v štaacutet-nom rozpočte SR b) definovať možnosti projektov verejno-suacutekromneacuteho part-nerstva určenyacutech na riešenie probleacutemov suacutevisiacich so zvy-šovaniacutem počtu dostupnyacutech bytov c) stanoviť percento naacutejomnyacutech bytov v developerskyacutech projektoch napriacuteklad vo vaumlčšiacutech mestaacutech d) postupne vytvoriť siete regionaacutelnych (neziskovyacutech) orga-nizaacuteciiacute ktoreacute by zabezpečovali proces obstaraacutevania naacutejom-nyacutech bytov pre mestaacute a obce v danom regioacutene a poskytova-li by profesionaacutelnu spraacutevu bytov vraacutetane sociaacutelnej praacutecee) podporiť pilotnyacute projekt pre spraacutevcovstvo naacutejomnyacutech by-tov čo pre samostatneacute obce je finančne aj organizačne naacute-ročneacute f) vytvoriť databaacutezu nevyužityacutech a prebytočnyacutech nehnuteľ-nostiacute vo vlastniacutectve štaacutetu a samospraacutevy ktoreacute je možno pre-stavať na naacutejomneacute byacutevanieg) upraviť pravidlaacute pre vyacutepočet naacutejmov v bytoch s regulova-nyacutem naacutejmomh) zmeniť suacutečasnuacute praacutevnu uacutepravu s cieľom zabezpečiť vzaacute-jomnuacute rovnovaacutehu praacutevneho postavenia medzi vlastniacutekom a naacutejomcom pri naacutejme bytu
Z projektu Nadaacutecie Fridricha Eberta suacute to ďalšie vybra-
78 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112
79 Social Enterprises and The Social Economy Going Forward European Commision October 2016
35
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
neacute odporuacutečaniaa) rozšiacuteriť vyacutechodisko štaacutetnej bytovej politiky aby sa dostup-neacute byacutevanie stalo prioritou štaacutetu a samospraacutev a pokryacutevalo nielen niacutezko-priacutejmoveacute a zraniteľneacute skupiny ale aj skupiny so strednyacutem priacutejmomb) podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute podporovaneacuteho a neziskoveacuteho byacutevania ktoryacutech hlavnou naacuteplňou by bola vyacute-stavba a spraacuteva naacutejomnyacutech bytovc) na ich podporu navrhnuacuteť vhodneacute stimulačneacute naacutestroje najmauml s využitiacutem zaacutekona o sociaacutelnom podniku byacutevania78 osobitne preskuacutemať možnosti oživenia naacutejomneacuteho byacutevania prostredniacutectvom byacutevania družstevneacuteho typu d) identifikovať vhodneacute pozemky vo vlastniacutectve štaacutetu a sa-mospraacutev na vyacutestavbu verejneacuteho sociaacutelneho ako aj dostup-neacuteho naacutejomneacuteho byacutevaniae) nahradiť pojem sociaacutelneho byacutevania pojmom podporova-neacuteho byacutevania (resp byacutevania s podporou) ktoryacute vniacutema takeacute-to byacutevanie ako kvalitneacute nesegregovaneacute cenovo dostupneacute byacutevanie reflektujuacutece potreby zraniteľnyacutech skupiacuten a poskytu-juacutece docircstojneacute podmienky na život f) využiť poplatok za rozvoj aj na podporu budovania sociaacutel-nychcenovo dostupnyacutech bytov stanoveniacutem povinnosti v zaacutekone použiť istyacute percentuaacutelny podiel z vyacutenosu poplatku na tento uacutečelg) vypracovať novuacute praacutevnu uacutepravu priacutespevku na byacutevanie a to vyčleneniacutem tohto priacutespevku z pomoci v hmotnej nuacutedzi a určeniacutem jeho vyacutešky a možnostiacute použitia tak aby boli vytvo-reneacute podmienky na udržateľnosť primeraneacuteho byacutevania aj
Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k k lokaacutelnemu (a regio-naacutelnemu) rozvoju prirodzene podporuje rozvoj sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelnych podnikov Expertnaacute skupina o sociaacutelnom podnikaniacute Euroacutepskej ko-misie The Commision Expert Group and Social Entreprene-urship (GECES) v štuacutedii o sociaacutelnych podnikoch79 uvaacutedza 5 pozitiacutevnych priacutenosov sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelneho pod-nikania Z nich suacute najrelevantnejšie nasledovneacute Po prveacute vy-tvorenie a rozvoj kvalitnej inkluziacutevnej praacutece Sociaacutelne podni-ky často operujuacute v pracovne naacuteročnyacutech odvetviach v porovnaniacute s dnes prevažujuacutecimi kapitaacutelovo naacuteročnyacutemi od-vetviami a tyacutem vytvaacuterajuacute vysokyacute počet pracovnyacutech priacuteleži-tostiacute Štuacutedia uvaacutedza že v rokoch 2008-2015 v Španielsku vzniklo 31 tisiacutec sociaacutelnych podnikov ktoreacute vytvorili 210 tisiacutec pracovnyacutech priacuteležitostiacute
pre zraniteľneacute skupinyh) podporiť pilotneacute projekty spolupraacutece štaacutetu a samospraacutevy využiacutevajuacutece princiacutepy Housing first a Rapid re-housing ktoreacute už 20 rokov vykazujuacute v zahraničiacute najvaumlčšiu uacutespešnosť v ukončovaniacute dlhodobeacuteho bezdomovectvai) diskutovať o opatreniach zameranyacutech na zabezpečenie so-ciaacutelnej inkluacutezie a sociaacutelneho mixu vraacutetane využitia skuacutesenos-tiacute z Veľkej Britaacutenie s vyčleneniacutem časti bytov v komerčnyacutech projektoch na naacutejomneacute byacutevaniej) nastaviť podmienky na udržateľnosť naacutejomnyacutech bytov po-čas celej životnosti bytoveacuteho domu Koncepcia štaacutetnej bytovej politiky do roku 2030 by mala priniesť posun v segmente naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev aby boli schopneacute lepšie pokryacutevať by-toveacute potreby najzraniteľnejšiacutech skupiacuten Takisto by mala pri-niesť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute buduacute spolupracovať so samospraacutevami buduacute ziacuteskavať verejnuacute podporu (najmauml formou vyacutehodnyacutech uacuteverov) a ktoryacutech hlavnou naacuteplňou bu-de vyacutestavba a spraacuteva cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov na neziskovom princiacutepe podobne ako je to napr v Rakuacutesku a ďalšiacutech euroacutepskych krajinaacutech Takyacuteto segment na Sloven-sku doteraz neexistuje a mohol by znamenať vyacuteraznyacute posun v počte cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov Aby sa vy-tvorila širšia ponuka v diferencovanej štruktuacutere je možneacute podporiť i vznik segmentu suacutekromneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania s trhovyacutem naacutejomnyacutem iba s nepriamou štaacutetnou podporou zrejme pre ľudiacute s vyššiacutemi priacutejmami
Ako druhyacute priacutenos sociaacutelneho podnikania sa uvaacutedza so-ciaacutelna inkluacutezia a redukcia chudoby Mnoheacute sociaacutelne podniky poskytujuacute služby zraniteľnyacutem osobaacutem uspokojujuacute ich soci-aacutelne potreby v byacutevaniacute zdravotnej starostlivosti v opatrova-teľstve Mnoheacute z nich zamestnaacutevajuacute zdravotne postihnuteacute osoby osoby dlhodobo nezamestnaneacute a pomaacutehajuacute im in-tegrovať sa spaumlť do spoločnosti Ďalšiacutem priacutenosom sociaacutelneho podnikanie je že pomaacuteha-juacute uspokojovať lokaacutelne potreby a takyacutemto spocircsobom rozviacute-jať lokaacutelnu ekonomiku Okrem toho mocircžu zohraacutevať aj docircle-žituacute uacutelohu pri zelenej transformaacutecii a osobitne pri rozvoji tzv repair economy Štuacutedia uvaacutedza že až 77 Euroacutepanov by radšej dalo opraviť svoje produkty ako kupovať noveacute a až 60 by bolo ochotnyacutech si kuacutepiť produkty z druhej ruky Poruchovosť tzv kaziacutetka suacute častokraacutet zabudovaneacute do
35 SOCIAacuteLNY PODNIK AKO NAacuteSTROJ LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
80 Euroacutepska komisia prijala 10 novyacutech pravidiel pre ekodizajn Pozri httpseceuropaeuenergytopicsenergy-efficiencyenergy-la-bel-and-ecodesignregulation-laying-down-ecodesign-requirements-1-october-2019_enredir=1 alebo httpseceuropaeuslovakianewsnew_rules_make_household_appliances_more_sustainable_sk
81 V Euroacutepskej zelenej dohode sa uvaacutedza ako jeden z docircvodov bdquorepair economyldquo zastavenie exportu elektronickeacuteho odpadu do chudobnyacutech štaacutetov Afriky a niektoryacutech aacutezijskyacutech štaacutetov I keď existuje Bazilejskaacute konvencia o riadeniacute pohybu nebezpečnyacutech odpadov cez hranice štaacutetov a ich zneškodňovaniacute a tiež Dohovor z Bamako ktoryacute takyacuteto dovoz do Afriky zakazuje odpad z EUacute sa tam dovaacuteža ako bdquosecond handrdquo tovar Z mi-lioacutenov ton elektroodpadu ktoryacute sa každoročne vyprodukuje v EUacute časť skončiacute v štvrti ghanskeacuteho hlavneacuteho mesta Akkra na najhoršej sklaacutedke na svete Agbogbloshie Na smetiskaacutech v Ghane Nigeacuterii ale i v Pakistane Indii a pod sa z neho tiacute najchudobnejšiacute snažia ziacuteskať aspoň niečo čo by mohli speňažiť Vystavujuacute sa pritom škodlivyacutem uacutečinkom toxickyacutech laacutetok ktoreacute nenapraviteľne poškodzujuacute ich zdravie
82 Pri komunikovaniacute o Euroacutepskej zelenej dohode Komisia uviedla že Akčnyacute plaacuten pre cirkulaacuternu ekonomiku bude zahrnovať opatrenia ktoreacute majuacute podporiť biznis aby ponuacutekal produkty ktoreacute sa dajuacute opraviť Komisia bude obmedzovať plaacutenovaneacute zastaraacutevanie osobitne u elektroniky
83 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112Zaacutekon je prekomplikovanyacute a vieme si predstaviť že skocircr odraacutedza ako podporuje zakladanie sociaacutelnych podnikov
84 Škobla D Kovaacutečovaacute L Ondoš S Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku Bratislava 2018
36
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
produktov dlhodobej spotreby Odborne nazyacutevaneacute plaacuteno-vaneacute zastaraacutevanie inyacutemi slovami naprogramovanie predčas-nej nefunkčnosti zariadenia tyacutem že niektoraacute z jeho suacutečiastok tzv kaziacutetko maacute zaacutemerne kraacutetku životnosť a nedaacute sa nahradiť je podnikateľskou taktikou ako umelo zvyšovať dopyt po svojich vyacuterobkoch Noveacute euroacutepske pravidlaacute pre ekodizajn80 ktoreacute buduacute platiť od marca 2021 pre všetky spotrebiče uvedeneacute na eu-roacutepsky trh majuacute nielen dosahovať predpiacutesanuacute energetickuacute uacutečinnosť ale i zabezpečiť možnosť opravy spotrebičov naacute-hradnyacutemi dielmi Euroacutepske pravidlaacute z hľadiska ochrany zaacuteuj-mov spotrebiteľa a životneacuteho prostredia81 nezašli dostatoč-ne ďaleko a nezakročili proti zabudovanyacutem defektom82 ktoryacutech cieľom je vyvolať nefunkčnosť vyacuterobku ale aspoň čiastočne suacute krokom spraacutevnym smerom Prinesuacute dopyt po opravaacuterenskyacutech službaacutech Opravaacuterenskeacute služby však neexistujuacute (u naacutes zvaumlčša za-nikli po r 1989 boli to napriacuteklad družstvaacute invalidov alebo ineacute samostatneacute prevaacutedzky) alebo suacute neprimerane draheacute Rozvoj opravaacuterenskyacutech služieb by rozšiacuteril ponuku a prispel k ich zlacneniu Mohli by sa stať predmetom podnikania lokaacutel-nych sociaacutelnych podnikov a poskytnuacuteť noveacute pracovneacute priacutele-žitosti Na dopyt po opravaacuterenskyacutech zručnostiach musiacute rea-govať aj vzdelaacutevaciacute systeacutem Slovenskaacute legislatiacuteva ako novuacute formu podnikania uzaacute-konila sociaacutelne podnikanie a sociaacutelny podnik83 Sociaacutelny podnik a podnik so sociaacutelnym dosahom zaacutekon definuje ako podnik vykonaacutevajuacuteci hospodaacutersku činnosť ktorej hlavnyacutem cieľom je napĺňanie verejneacuteho zaacuteujmu (tj poskytovanie spo-ločensky prospešnej služby pre spoločnosť v tom i znevyacute-hodnenyacutem alebo zraniteľnyacutem osobaacutem) alebo napĺňanie ko-munitneacuteho zaacuteujmu (tzv komunitnoprospešnyacute podnik) Hlavnyacutem cieľom sociaacutelneho podniku nie je teda dosa-hovanie zisku a v priacutepade že ho vytvoriacute použije viac ako 50 zo zisku po zdaneniacute na dosiahnutie hlavneacuteho cieľa Zaacutekon si uvedomuje že založenie a fungovanie sociaacutelneho podni-ku ktoreacuteho primaacuternym cieľom nie je zisk si bude vyžadovať pomoc Ustanovuje štyri formy pomoci investičnuacute pomoc (zaacutekon umožňuje poskytovať naacutevratnuacute i nenaacutevratnuacute finanč-
nuacute pomoc) kompenzačnuacute pomoc dotaacutecie a pomoc na pod-poru dopytu Doterajšia prax zakladania sociaacutelnych podnikov na-priek tomu že je ešte kraacutetka ukazuje že sociaacutelne podnika-nie na Slovensku čeliacute mnohyacutem prekaacutežkam legislatiacutevneho fi-nančneacuteho administratiacutevneho znalostneacuteho a ineacuteho charakteru Štuacutedia Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku84 uvaacutedza že pri zakladaniacute sociaacutelneho podniku je docircležitaacute motivaacutecia a naacutepad a potrebnyacute sociaacutelny kapitaacutel ktoreacute však zďaleka nestačia Sociaacutelne podniky suacute zaacutevisleacute na vonkajšom prostrediacute z viaceryacutech hľadiacutesk Vyžadujuacute podporu na lokaacutelnej uacuterovni jed-noduchšie sa zakladajuacute v prostrediacute kde existuje kuacutepna sila alebo kde sociaacutelny podnik sa stane dodaacutevateľom strednyacutech alebo veľkyacutech firiem Zaacutekonom ustanovenaacute forma podpory dopytu po bdquoproduktochldquo sociaacutelneho podnikania je nedosta-točnaacute Opatrenia na podporu sociaacutelneho podnikania by sa mali vzťahovať na rocirczne uacuterovne rozhodovania počnuacutec cen-traacutelnymi orgaacutenmi a nimi vytvorenyacutemi inštituacuteciami až na uacutero-veň krajskyacutech samospraacutev a samozrejme lokaacutelnej samospraacute-vy Prvou prekaacutežkou vzniku sociaacutelneho podniku je nedo-statok finančneacuteho kapitaacutelu Sociaacutelne podniky ktoreacute nie suacute orientovaneacute na zisk ale na dosahovanie určiteacuteho spoločen-skeacuteho cieľa suacute pre financovanie komerčnyacutemi bankami riziko-veacute Finančnaacute pomoc na podporu sociaacutelneho podnikania mu-siacute byť preto odlišnaacute Naacutevratnaacute finančnaacute pomoc by mala byť poskytovanaacute s maumlkkyacutemi uacuteverovyacutemi podmienkami pre ktoruacute by napriacuteklad SZRB mohla vytvoriť osobitnyacute uacuteverovyacute program Nenaacutevratnuacute finančnuacute pomoc by mohli poskytovať samospraacutevne orgaacuteny a granty z euroacutepskych fondov Ako ďalšiacute naacutevrh na podporu sociaacutelneho podnikania uvaacutedza štuacutedia podporu podnikateľskyacutech zručnostiacute Medzi najčastejšie chyacutebajuacutece zručnosti patria schopnosť vytvoriť biznis plaacuten manažment a plaacutenovanie v podnikaniacute marketing a pod Chyacuteba aj lepšie prepojenie služieb zamestnanosti s podporou sociaacutelnych podnikov Sociaacutelnym podnikom za-
85 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
86 Stručnyacute prehľad krokov reformy verejnej spraacutevy je prevzatyacute z Buacutešik J Reformneacute procesy v štaacutetnej spraacuteve In Decentralizaacutecia verejnej spraacutevy Slovenskej republiky ndash otvoreneacute otaacutezky Bratislava 2005 httpslibraryfesdepdf-filesbuerosslowakei04686pdf
37
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
mestnaacutevajuacutecim znevyacutehodnenyacutech zamestnancov by napriacute-klad pomohol kompenzačnyacute priacutespevok pre znevyacutehodneneacute-ho zamestnanca s nižšou produktivitou Chyacuteba poskytovanie pracovneacuteho poradenstva prepojenie sociaacutelnej praacutece a slu-žieb a pod
Slovensko je typickou ruraacutelnou (vidieckou) krajinou s vysokyacutem počtom obciacute v rocircznych veľkostnyacutech kategoacuteriaacutech Podľa P Gajdoša85 suacute obce vyacuteznamnyacute siacutedelnyacute typ ktoryacute tvo-riacute viac ako 97 zo všetkyacutech lokaacutelnych samospraacutevnych cel-kov (miest a obciacute spolu) na Slovensku a kde byacuteva asi 44 jeho obyvateľov Spravovanie uacutezemia po roku 1990 prechaacutedzalo veľkyacute-mi reformnyacutemi zmenami najskocircr v r 1990 sa rozhodlo o obnoveniacute miestnej samospraacutevy a jej oddeleniacute od štaacutetnej spraacutevy V roku 1996 sa uskutočnil druhyacute krok reformy verej-nej spraacutevy keď vzniklo 8 krajskyacutech a 79 okresnyacutech uacuteradov Zaacutekonom č 3022001 Z z bola zriadenaacute samospraacuteva vyš-šiacutech uacutezemnyacutech celkov (samospraacutevnych krajov) Uacutezemnyacute ob-vod samospraacutevneho kraja je zhodnyacute s uacutezemiacutem kraja Na Slo-vensku teda vzniklo 8 samospraacutevnych krajov Vytvoreniacutem druheacuteho stupňa uacutezemnej samospraacutevy boli splneneacute podmienky pre prechod niektoryacutech pocircsobnostiacute z orgaacutenov miestnej štaacutetnej spraacutevy na obce a vyššie uacutezemneacute celky podľa zaacutekona č 4162001 Z z Popri tzv originaacutelnej pocircsobnosti sa na samospraacutevne orgaacuteny preniesli mnoheacute funkcie štaacutetu a v suacutevislosti s tyacutem i majetok štaacutetu a finančneacute zdroje štaacutetu V roku 2003 vlaacuteda SR schvaacutelila Naacutevrh projektu decentralizaacutecie verejnej spraacutevy a v rokoch 2004 a 2005 bo-li schvaacuteleneacute ešte niektoreacute zaacutekony a vykonaacutevajuacutece predpisy upravujuacutece novyacute systeacutem financovania uacutezemnyacutech samo-spraacutev Zrušeniacutem všetkyacutech okresnyacutech uacuteradov a transformaacute-ciou krajskyacutech uacuteradov k 11 2004 integrovanaacute štaacutetna spraacute-va zanikla a vytvorilo sa 9 samostatnyacutech systeacutemov orgaacutenov špecializovanej štaacutetnej spraacutevy 86
Z tohto kraacutetkeho prehľadu je zrejmeacute že suacutečasneacute uspo-riadanie kompetencie financovanie a pod samospraacutevnych celkov sa utvaacuteralo postupne a pre samospraacutevne orgaacuteny to bol i proces postupneacuteho preberania zodpovednosti a učenia sa k samostatneacutemu rozhodovaniu Samospraacutevne orgaacuteny na uacuterovni regioacutenov (krajov) miest a obciacute dnes nie suacute len objektom politiacutek z centra no aspoň do určitej miery i subjektom svojho rozvoja I keď obmedzenyacute-mi naacutestrojmi mocircžu podporovať svoj ekonomickyacute rozvoj Znamenaacute to že na svojej uacuterovni by mali formovať a formujuacute vlastneacute politiky na rozvoj regioacutenu a lokaacutelny rozvoj
Je zrejmeacute že potenciaacutel sociaacutelneho podnikania pre lo-kaacutelny rozvoj nie je zatiaľ ani zďaleka využityacute Mal by sa stať partnerom komunaacutelnych podnikov a dopĺňať ich aktivity pre ktoreacute inštituacutet komunaacutelneho podniku nie je vhodnyacute
Samospraacutevne orgaacuteny suacute aj vyacuteznamnyacutem dodaacutevateľom služieb vo verejnom zaacuteujme ktoryacutemi prispievajuacute k sociaacutelne-mu rozvoju svojho regioacutenu či mesta a obce Miestna uacutezem-naacute samospraacuteva maacute najvaumlčšiacute priamy dosah na zabezpečova-nie verejnyacutech služieb a verejnoprospešnyacutech činnostiacute bdquona miesteldquo ktoreacute zabezpečuje priamo prostredniacutectvom svojich komunaacutelnych podnikov alebo i objednaacutevaniacutem u suacutekromnyacutech dodaacutevateľov služby Zabezpečuje prevaacutedzku verejneacuteho osvetlenia celoplošnuacute zimnuacute uacutedržbu spraacutevu ihriacutesk a športo-viacutesk čistenie verejnyacutech priestranstiev nastavuje odpadoveacute hospodaacuterstvo zabezpečuje teplo a tepluacute vodu v bytovkaacutech a pod Regionaacutelnu a lokaacutelnu rozvojovuacute politiku netreba inter-pretovať ako konkurenta hospodaacuterskej politiky štaacutetu Je vyacute-razom samospraacutevnosti v uacutezemiacute prejavom decentralizaacutecie a ukaacutežkou schopnostiacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy využiacutevať čo najviac originaacutelnych kompetenciiacute Dosah lokaacutelnej rozvojovej politiky zaacutevisiacute od viaceryacutech faktorov od veľkosti obciacute tj od počtu ich obyvateľov a od veľkosti uacutezemia od vzdialenosti od regionaacutelnych centier rozvoja a pod Ďalšiacutemi nemenej docircležityacutemi faktormi je ocho-ta a zaacuteujem samospraacutev kooperovať a integrovať sa tj zaacuteu-jem obciacute kooperovať či integrovať sa na spoločnyacute vyacutekon uacuteloh ktoreacute nie suacute schopneacute zvlaacutednuť izolovane a schopnosť ziacuteskať finančneacute zdroje na spolupraacutecu Prekaacutežkou neraz je praacuteve chyacutebajuacuteca vocircľa lokaacutelnej reprezentaacutecie vykročiť cestou spolupraacutece namiesto pomerne často rozšiacutereneacuteho a doposiaľ preferovaneacuteho individualizmu Rozvoj medziobecnej spolupraacutece maacute pritom priamy dosah na efektiacutevnosť zvyšovanie kvality a rozsah poskyto-vanyacutech verejnyacutech služieb Ovplyvňuje totiž veľkosť lokaacutelne-ho trhu ktoryacute sa kreuje pod tlakom bdquomapyldquo spolupracujuacute-cich samospraacutev a jej intenzita do značnej miery určuje dynamiku lokaacutelneho rozvoja Umožňuje napriacuteklad dosiahnuť uacutespory z veľkosti pri verejnom obstaraacutevaniacute a benefity vo forme in-house zaacutekaziek a často aj poskytnutie služieb kto-reacute by malaacute obec samostatne nebola schopnaacute poskytnuacuteť Viac ako 29-ročneacute skuacutesenosti s miestnou uacutezemnou sa-mospraacutevou ukazujuacute i na ďalšie aspekty prečo je potrebneacute podporovať rozvoj medziobecnej spolupraacutece a v nadchaacute-
36 bdquoOWNERSHIPldquo REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA NA SAMOSPRAacuteVNEJ UacuteROVNI
87 Mesto resp obec prenaacuteša na suacutekromneacuteho partnera finančneacute technickeacute a prevaacutedzkoveacute rizikaacute riziko dostupnosti či dopytu po danej službe či infraštruktuacutere Suacutekromnyacute partner zvyčajne infraštruktuacuteru navrhne postaviacute saacutem financuje a prevaacutedzkuje Toto spojenie podporuje inovatiacutevny priacutestup suacutekromneacuteho sektora a zodpovednuacute kalkulaacuteciu naacutekladov životneacuteho cyklu projektu (napr motivaacutecia využiť pre vyacutestavbu vysokokvalit-neacute materiaacutely ktoreacute vyžadujuacute minimaacutelne naacuteklady na uacutedržbu počas prevaacutedzky a pod) Po ukončeniacute vyacutestavby a začatiacute poskytovania služieb v požadovanej kvalite zadaacutevateľ začne suacutekromneacutemu partnerovi platiť pravidelneacute platby alebo mu umožniacute vyacuteber uacutehrad priamo od konečnyacutech užiacutevateľov alebo tretiacutech straacuten resp sa tieto platby kombinujuacute
88 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
89 httpseuractivsksectiondigitalizacialinksdossiersmart-cities-buducnost-miest-v-europe
38
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
dzajuacutecom obdobiacute presadzovať zavaacutedzanie kriteacuteriiacute pre dotač-neacute scheacutemy s docircrazom na podporu medziobecnej spolupraacute-ce Jednyacutem z nich je aj medziobecnaacute spolupraacuteca ako naacutestroj na formovanie tzv smart regioacutenov či kooperaacutecia pri priacutepra-ve koncepčnyacutech a strategickyacutech dokumentov alebo rozviacuteja-nie medziobecnej spolupraacutece pri podporovaniacute malyacutech a strednyacutech podnikateľskyacutech subjektov v zriaďovateľskej pocirc-sobnosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy Podnikateľskaacute činnosť na samospraacutevnej uacuterovni v riade-niacute samospraacutevnych orgaacutenov pri poskytovaniacute verejnoprospeš-nyacutech služieb nie je dostatočne rozvinutaacute Tak ako sa prijala teacuteza že štaacutet nemaacute čo podnikať na lokaacutelnej uacuterovni sa udo-maacutecnilo že mesto a obec nemaacute podnikať a maacute všetky služby bdquooutsorsovaťldquo do suacutekromneacuteho sektora Lokaacutelny rozvoj vy-žaduje aj rozviacutejať vlastnuacute podnikateľskuacute činnosť prostredniacutec-tvom komunitneacuteho podnikania komunaacutelnych podnikov a v ostatnom čase i sociaacutelnych podnikov V prostrediacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy však nie je potrebneacute hodnotiť zabezpečovanie verejnyacutech služieb fi-nančnyacutem ziskom ale skocircr inyacutemi kategoacuteriami ako kvalita roz-sah efektivita a napokon aj sociaacutelnymi aspektmi činnosti komunitnyacutech hlavne sociaacutelnych podnikov ako napr posky-tovať zamestnanosť v prospech ohrozenyacutech skupiacuten obyva-teľov ľudiacute so zdravotnyacutem hendikepom nedostatočnyacutem vzdelaniacutem alebo ďalšiacutemi objektiacutevnymi barieacuterami ktoreacute ich znevyacutehodňujuacute na klasickom trhu praacutece Teda parametrami ktoreacute suacute relevantneacute pre kvalitu komunitneacuteho života Komunaacutelne podniky určeneacute na zabezpečovanie verej-nyacutech služieb treba hodnotiť aj z hľadiska obslužnosti uacutezemia rozsahu poskytovanyacutech služieb a z hľadiska tvorby a udržia-vania pracovnyacutech miest a nielen z hľadiska dosahovania eko-nomickyacutech ukazovateľov Na druhej strane spaacutejanie viace-ryacutech samospraacutev pri zakladaniacute spoločnyacutech podnikov ktoreacute buduacute tieto služby vykonaacutevať pre viac obciacute naraz umožniacute dosahovanie ich vyššej efektiacutevnosti zjednodušiacute spolufinan-covanie eurofondovyacutech projektov pomocircže rozloženiu riziacutek zlacnie verejneacute obstaraacutevanie a pod Ďalšiacute priacutenos v komunitnom podnikaniacute kooperujuacutecich obciacute sa ponuacuteka v ich dosahu na cenotvorbu v možnostiach spoločneacuteho investovanie do modernizaacutecie v lepšej verejnej kontrole pri disponovaniacute s verejnyacutem majetkom a naacutesledne v zhodnocovaniacute obecneacuteho majetku Komunitneacute podnikanie mocircže priamo no i nepriamo (na-pr cez zvyacutešenuacute zamestnanosť) zvyacutešiť vlastneacute priacutejmy obciacute a pomocirccť zvyšovaniu miery samofinancovania miestnej uacutezemnej samospraacutevy čo v praxi znamenaacute viac finančnyacutech
prostriedkov na vyacutekon originaacutelnych samospraacutevnych funkciiacute a rast disponibilnyacutech zdrojov určenyacutech na vyacutedavkoveacute potre-by suacutevisiace s rozvojom uacutezemia Doplnkovou formou podnikania na ktorom sa podieľa-juacute samospraacutevy je suacutekromno-verejneacute partnerstvo (PPP) PPP projekty mocircžu byť využiacutevaneacute na zabezpečenie verejnej in-fraštruktuacutery (vybudovanie a prevaacutedzkovanie) alebo verejno-prospešnej služby Požiadavky (parametre infraštruktuacutery uacuteroveň poskytovanej služby a pod) definuje samospraacutevny orgaacuten ktoryacute sa podieľa na financovaniacute obvykle postupnyacutem splaacutecaniacutem svojho finančneacuteho podielu Mesto resp obec de-finuje požadovaneacute vyacutestupy projektu ktoreacute by mali byť kvan-tifikovateľneacute a merateľneacute aby sa umožnili monitorovať a hodnotiť vyacutekon suacutekromneacuteho partnera Zodpovednosť za zabezpečenie služby však zostaacuteva uacutelohou mesta resp obce Ak sme kriticky poukazovali na nedostatočnuacute me-dziobecnuacute spolupraacutecu ktoraacute by mala obce posilniť upozor-ňujeme i na to že intenziacutevnejšia by mala byť i kooperaacutecia samospraacutev lokaacutelnej a regionaacutelnej uacuterovne Socioloacuteg Peter Gajdoš v publikaacutecii bdquoAko sa meniacute vidiek na Slovenskuldquo uve-rejnil prieskum vniacutemania vyššiacutech uacutezemnyacutech celkov starosta-mi obciacute Autori prieskumu na zaacuteklade odpovediacute zostavili reb-riacuteček faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute rozvoj v obciach Niet pochyacuteb že podľa štatutaacuternych predstaviteľov obciacute suacute fi-nančneacute možnosti najvyacuteraznejšiacutem faktorom rozvoja obciacute Ďalšie priečky obsadili politickeacute a ekonomickeacute zmeny v štaacute-te Až za celoštaacutetnymi zmenami nasledujuacute ekonomickeacute zme-ny v danom regioacutene Zo stupnice 15 faktorov ovplyvňujuacute-cich rozvoj v obci obsadila regionaacutelna politika až 7 priečku Takeacuteto veľmi niacutezke vniacutemanie dopadu politiacutek vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov je negatiacutevnym signaacutelom o prepojenosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy v regioacutene s pocircsobeniacutem vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov Vaumlčšia spolupraacuteca obidvoch uacuterovniacute samospraacutev mocircže prispieť k vaumlčšej kooperaacutecii susednyacutech obciacute a znižovaniu vnuacutetroregionaacutelnych rozdielov čo mimochodom bolo jedno z očakaacutevaniacute od činnosti samospraacutevnych krajov už pri ich vzni-ku v roku 2002 Spaacutejanie vidieka na baacuteze mikroregioacutenov po-silniacute ich ekonomickuacute silu a ako sme už upozornili vytvaacutera priestor na efektiacutevnejšie zabezpečovanie verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute vraacutetane poskytovania tyacutech služieb ktoryacutech zabezpečovanie je v priacutepade samostatnyacutech obciacute s malyacutem počtom obyvateľov problematickeacute a finančne neuacutenosneacute Medziobecnaacute spolupraacuteca a spolupraacuteca dvoch uacuterovniacute samo-spraacutev im mocircže pomocirccť transformovať sa na bdquosmartldquo regioacuteny a smart mestaacute a smart obce89
39
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č7 Centraacute zdieľanyacutech služieb
Štruktuacutera samospraacutev napovedaacute že pri 2978 samospraacutevach maacuteme 2261 s počtom obyvateľov do 3000 a 1123 do 500 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutev tvoria obce so štatuacutetom mesta 141 samospraacutev 10 miest maacute nad 50000 obyvateľov a 20 miest maacute menej ako 5000 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutevnych celkov tvoria obce 96
Poskytovanie komplexu prenesenyacutech a originaacutelnych kompetenciiacute v malyacutech a najmenšiacutech obciach je pre tieto samospraacutevy často nerealizovateľneacute Vyacutechodisko nie je v rušeniacute obciacute V každej komunite je potrebnyacute bdquoosobnyacute prvyacute kontaktldquo Perspektiacutevou je medziobecnaacute spolupraacuteca Jednou z organizačnyacutech foriem medziobec-nej spolupraacutece suacute tzv centraacute zdieľanyacutech služieb
1) Princiacutep zdieľania sa osvedčil pri spoločnyacutech obecnyacutech uacuteradoch Využitie potenciaacutelu zdieľania je vhodneacute na realizaacuteciu spoločneacuteho vyacutekonu originaacutelnych kompetenciiacute ako aj na zabezpečenie dostupnosti poskytovanyacutech verejnoprospešnyacutech služieb na uacuterovni mikroregioacutenov Bude nevy-hnutneacute odstraacuteniť dlhodobeacute systeacutemoveacute nedostatkov zo strany štaacutetu ktoreacute braacutenia efektiacutevnejšiemu spoločneacutemu realizovaniu preneseneacuteho vyacutekonu štaacutetnej spraacutevy
2) Podpora integrovanyacutech centier zdieľanyacutech služieb Pilotnyacute projekt pre zriadenie tzv Centier zdieľanyacutech služieb a ich naacuteslednaacute aplikaacutecia na uacuteroveň mikroregioacutenov suacute ideaacutelnym spocircsobom nastavenia systematickej podpory medziobecnej spolupraacutece
3) Podpora princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo Podporou spoločnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniacute na uacuterovni mikroregioacutenov a spoločneacuteho vyacutekonu verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute sa mocircžu dosiahnuť bdquouacutespory z rozsahuldquo ktoreacute pomocircžu ekonomike participujuacutecich mikroregioacutenov 4) Zavedenie legislatiacutevnej povinnosti samospraacutev integrovať vybraneacute časti svojej agendy pod spoločnyacute vyacutekon v raacutemci tzv Centier zdieľanyacutech služieb
Po pilotnom testovaniacute integraacutecie časti agendy pre spoločnyacute vyacutekon a odstraacuteneniacute nedostatkov zistenyacutech v pilotnyacutech centraacutech bude nevyhnutneacute rozšiacuteriť tzv Centraacute zdieľanyacutech služieb na celoplošnuacute uacuteroveň s minimali-zaacuteciou riziacutek vyplyacutevajuacutecich zo soliteacuterstva ktoreacute by obmedzilo dosahovanie očakaacutevanyacutech bdquouacutespor z rozsahuldquo personaacutelneho obsadenia funkčnosti udržateľnosti aj predpokladu napĺňania princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo
5) Podpora porovnaacutevania a princiacutepov benchmarkingu Pri pilotnom zriadeniacute tzv Centier zdieľanyacutech služieb bude potrebneacute aplikovať na ich činnosť naacutestroje ben-chmarkingu pretože spoločneacute porovnaacutevanie pomocircže pri odstraňovaniacute individuaacutelnych pochybeniacute a pomocircže zefektiacutevniť spoločnyacute vyacutekon agendy
6) Systematickaacute podpora medziobecnej spolupraacutece na baacuteze verejnoprospešnyacutech činnostiacute Mestaacute a obce majuacute zaacutekonnuacute povinnosť vykonaacutevať verejnoprospešneacute činnosti Mnoheacute z nich je efektiacutevnejšie realizovať spoločne na uacuterovni viaceryacutech spolupracujuacutecich obciacute Tyacutemto priacutestupom samospraacutevy ziacuteskajuacute priamy dosah na cenotvorbu na rozsah a kvalitu zabezpečujuacutecich služieb dosahujuacute vyššiu efektiacutevnosť a to aj pri využiacutevaniacute Euroacutepskych investičnyacutech a štrukturaacutelnych fondov
7) Integraacutecia elektronickyacutech služieb a budovanie lokaacutelneho eGovernmentu Podpora budovania tzv lokaacutelneho eGovernmentu kde bude z jedneacuteho centraacutelneho bodu zabezpečovanaacute taacuteto agenda pre samospraacutevy na uacuterovni mikroregioacutenu pomocircže využiť limitovanyacute odbornyacute potenciaacutel pre viacero samospraacutev naraz
8) Podpora koordinovaneacuteho rozvoja uacutezemia Využitie odborne zdatneacuteho personaacutelu pre projektovyacute manažment na uacuterovni viaceryacutech samospraacutev v prostrediacute mikroregioacutenu je priestor na to aby samospraacutevy uacutezko prepojeneacute a vzaacutejomne spolupracujuacutece dokaacutezali pripravo-vať a implementovať projekty pri ktoryacutech sa spolupraacutecou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresova-nyacutech samospraacutev znižuje miera riziacutek spojenyacutech s udržateľnosťou a zaacuteroveň vytvaacutera platforma na vlastnyacute pro-jektovyacute manažment
4 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A FIŠKAacuteLNE REFORMY
90 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
91 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
92 Dovozne naacuteročnyacute slovenskyacute export je zaacutevislyacute od riadne fungujuacutecej zahraničnej dodaacutevateľskej siete ktoraacute bola v prvej vlne čiastočne naru-šenaacute Preto sa hovorilo nielen o kriacuteze na strane dopytu no i na strane ponuky V druhej vlne pre ťažkosti s dovozom niektoryacutech komponentov ohlaacutesila už obmedzenie vyacuteroby automobilka Kia
93 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
94 Strednodobaacute predikcia 2 štvrťrok NBS 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_PublikaciePREDIK2020protectedP2Q-2020pdf Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020 httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyprogram-stabilityprogram-stabilityhtml Eurostat revidoval uacutedaj dlhu za r 2019
40
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-202390 predpokladal dvojmesačneacute trvanie pandeacutemie Me-dzityacutem nastuacutepila jej druhaacute vlna s čiastočne negatiacutevnejšiacutem dopadom na niektoreacute segmenty podnikateľskeacuteho sektora ako i služieb poskytovanyacutech vo verejnom zaacuteujme (zdravot-niacutectvo verejnaacute doprava a pod) Vzhľadom na to že počas prvej vlny sa vlaacutedy a podnikateľskaacute sfeacutera a ostatneacute segmen-ty spoločnosti naučili na ňu reagovať nie suacute očakaacutevania až natoľko negatiacutevne ako v prvej vlne Index PMI v eurozoacutene (Manufacturing Purchasing Managerslsquo Index ktoryacute meria uacuteroveň naacutekupu v priemysle a pokiaľ je nad 50 indikuje jeho rast) k 1 oktoacutebru 2020 je nad uacuterovňou 50 (537) hoci v apriacuteli klesol na 334 Je však predčasneacute predpovedať akaacute bude jeho uacuteroveň a uacuteroveň inyacutech indikaacutetorov očakaacutevaneacuteho rastu (poklesu) v nasledujuacutecich mesiacoch a ako sa to odraziacute na jednotlivyacutech faktoroch rastu exporte konečnej spotrebe domaacutecnostiacute a investiacuteciaacutech Investiacutecie suacutekromneacuteho sektora buduacute zrejme hlboko poddimenzovaneacute Odhaduje sa že fixneacute investiacutecie v r 2020 klesnuacute o takmer dvojciferneacute čiacuteslo a približne o toľko aj export 91 Dĺžka a rozsah druhej vlny suacute hlavnyacutem faktorom neis-toty pri odhadoch kedy a v akom rozsahu sa obnovia uka-zovatele exportu konečnej spotreby domaacutecnostiacute a suacutekrom-nyacutech investiacuteciiacute Koronakriacuteza nie je však jedinyacutem faktorom
Po skončeniacute suacutečasnej koronakriacutezy buduacute podľa MF SR verejneacute financie čeliť vyacutezve dlhodobej udržateľnosti a nut-nosti fiškaacutelnej konsolidaacutecie tj nutnosti znižovania deficitu
neistoty Na zaacutekladnyacutech ekonomickyacutech ukazovateľoch sa odraziacute politika vlaacutedy SR a v miere ako sme zaacutevisliacute od expor-tu zahraničnyacute dopyt a priacutepadne i ponuka 92
V roku 2020 sa predpokladaacute pokles HDP o 67 HDP v nasledujuacutecom roku rast o 55 HDP Napriek opatreniam vlaacutedy ktoreacute zmierňujuacute rast nezamestnanosti sa v roku 2020 zaznamenal prudkyacute pokles zamestnanosti a miera neza-mestnanosti sa iba postupne bude dostaacutevať na predkriacutezovuacute uacuteroveň Uacuteroveň zamestnanosti bude zaacutevisieť i od modelu zelenej a digitaacutelnej transformaacutecie Podľa NBS deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 82 HDP93 Program stability MF SR predpokladaacute deficit na uacuterovni 84 HDP a Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na roky 2021- 2023 až 968 HDP Docircvodom je vyacuteraznyacute po-kles daňovo-odvodovyacutech priacutejmov v docircsledku poklesu HDP a fiškaacutelne naacuteklady opatreniacute na stabilizaacuteciu ekonomiky V roku 2021 sa očakaacuteva deficit na uacuterovni 744 HDP Rast deficitu sa odraziacute na zvyacutešenom dlhu štaacutetu Kyacutem ku koncu roka 2019 dosiahol dlh štaacutetu hodnotu 485 HDP a čistyacute dlh iba 43 2 HDP94 v tomto roku dlh mocircže naraacutesť tesne nad hranicu 60 HDP (podľa MF SR až na uacuteroveň 612 HDP) Odhady na nasledujuacutece roky suacute podľa Naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na uacuterovni 65 HDP a v roku 2023 až 694 HDP
verejnyacutech financiiacute a zadlženosti štaacutetu Na dodržanie euroacutep-skych fiškaacutelnych pravidiel je potrebneacute podľa maacutejoveacuteho Programu stability prijať konsolidačneacute opatrenia vo vyacuteške
41 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNYacuteCH FINANCIIacute
95 Je to zhruba uacuteroveň pomoci SR z euroacutepskeho Fondu obnovy na čerpanie ktoryacutech maacute vlaacuteda predložiť Naacuterodnyacute plaacuten obnovy a odolnosti odsuacutehlasenyacute Bruselom do 30 apriacutela 2021
41
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
11 miliardy v roku 2021 až 34 miliardy v roku 2023 Podľa oktoacutebroveacuteho naacutevrhu MF SR by mal deficit klesnuacuteť z -744 HDP v roku 2021 až na uacuteroveň vyrovnaneacuteho rozpočtu v roku 2023 To by si vyžiadalo prijatie konsolidačnyacutech opat-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia okrem dodržania euroacutepskych pravidiel a uacutestavneacuteho zaacutekona o rozpočtovej zodpovednosti maacute zabezpečiť udržanie vysokeacuteho ratingu slovenskeacuteho dlhu ratingovyacutemi agentuacuterami docircvery finančnyacutech trhov a v docirc-sledku toho niacutezke uacuteroky na financovanie naacutešho kraacutetko i dl-hodobeacuteho dlhu Fiškaacutelna konsolidaacutecia je vo všeobecnosti naacutestrojom makroekonomickej stability no tuacuteto uacutelohu neplniacute vždy Docirc-ležiteacute je okrem jej rozsahu i tempo realizaacutecie ako na to spraacutevne upozornil vlaacutedny materiaacutel Pokiaľ v nasledujuacutecich štvrťrokoch bude pretrvaacutevať recesia resp iba veľmi niacutezky rast uryacutechľovanie fiškaacutelnej konsolidaacutecie mocircže mať za naacutesle-dok prehlbovanie recesie analogicky ako tomu bolo po fi-nančnej a ekonomickej kriacuteze 20082009 Mocircže hroziť že budeme mať novuacute ldquoVeľkuacute recesiuldquo ndash v rozmedziacute niekoľkyacutech rokoch po tej predchaacutedzajuacutecej a podmienky na fiškaacutelnu kon-solidaacuteciu sa ešte zhoršia Docircležiteacute bude preto spraacutevne nastavenie rozsahu i tempa fiškaacutelnej konsolidaacutecie Pokiaľ by nastalo zotavenie hospodaacuterstva v podobe bdquoVldquo tj prebehlo by ryacutechlo pod-mienky pre fiškaacutelnu konsolidaacuteciu by mohli byť priaznivejšie Vypuknutie druhej vlny v niektoryacutech štaacutetoch EUacute v rozsahu vaumlčšom ako bola prvaacute vlna robiacute takyacuteto obrat maacutelo pravde-podobnyacutem a je možneacute skocircr predpokladať že budeme čeliť nepriazniveacutemu scenaacuteru hospodaacuterskeho vyacutevoja v tvare U
Fiškaacutelna konsolidaacutecia na strane vyacutedavkov pravicovyacutech vlaacuted je zameranaacute zvyčajne na znižovanie vyacutedavkov do soci-aacutelnej sfeacutery ako bdquoneefektiacutevnychldquo vyacutedavkov (napr zvyšovanie adresnosti sociaacutelnych daacutevok a štaacutetnej podpory podmieňo-vanie sociaacutelnych daacutevok praacutecou napr daacutevok v hmotnej nuacutedzi nuacutetenou praacutecou a pod) ako i na bdquoreformyldquo v poskytovaniacute služieb vo verejnom zaacuteujme (obmedzenie vyacutedavkov vo vzdelaacutevacom systeacuteme ako napr naacutesilneacute rušenie resp zlučo-vanie škocircl zvyšovanie spoluuacutečasti pacienta na zdravotnej starostlivosti okrem spoplatňovania i privatizaacutecia zdravot-niacutectva a pod) Okrem toho fiškaacutelna konsolidaacutecia byacuteva previazanaacute s tlakom na zmrazovanie miezd a prepuacutešťanie vo verejnom sektore (plaacutenovaneacute v buduacutecom roku na uacuterovni 5) na spo-malenie zvyšovania minimaacutelnej mzdy resp s pokusmi pre-
reniacute dokonca až v objeme 6 mld eur95 Materiaacutel ale uvaacutedza bdquoTakaacuteto prudkaacute fiškaacutelna reštrikcia by mala zaacutevažneacute devastač-neacute uacutečinky na ekonomiku i celuacute spoločnosť vraacutetane sociaacutelne-ho zmieru a politickej stabilityldquo
sadiť regionaacutelnu či odvetvovuacute minimaacutelnu mzdu v snahe bdquoušetriťldquo pre podnikateľov ale aj s tlakom na nižšiu ochranu zamestnanca a ohrozenie sociaacutelneho partnerstva ( u naacutes ne-funkčnosť tripartity) a pod Riziko opatreniacute ktoreacute majuacute ne-gatiacutevny dopadu na kuacutepyschopnyacute dopyt sektora domaacutecnostiacute je v tom ndash osobitne ak sa tyacuteka obmedzenia dopytu po do-maacutecej produkcii a službaacutech že buduacute recesiu predlžovať Aj keď pre exportne orientovaneacute slovenskeacute hospodaacuterstvo (o tom na inom mieste) bude docircležityacute vonkajšiacute dopyt bez pod-pory domaacuteceho suacutekromneacuteho dopytu sa z nej ťažko dosta-neme von Fiškaacutelna konsolidaacutecia sa nemocircže preto odohrať iba v rovine štaacutetneho rozpočtu resp rozpočtu všeobecnej vlaacutedy (rozpočtu verejnej spraacutevy) Jej uacutespech bude primaacuterne zaacutevi-sieť od toho či sa podariacute transformovať doterajšiacute sociaacutel-no-ekonomickyacute model rozvoja na novyacute model ktoreacuteho nos-neacute piliere buduacute diverzifikovanaacute štruktuacutera slovenskej ekonomiky environmentaacutelna a digitaacutelna transformaacutecia pod-pora lokaacutelneho rozvoja a solidaacuterna spoločnosť (časti 1 2 3 a 6 tejto štuacutedie) Podľa Programu stability fiškaacutelna konsolidaacutecia maacute viesť k zniacuteženiu vysokeacuteho rizika dlhodobej udržateľnosti verej-nyacutech financiiacute Aby sa to podarilo dosiahnuť bude podľa vlaacute-dy potrebnaacute kombinaacutecia postupneacuteho znižovania deficitu a docircchodkovej reformy Podoba docircchodkovej reformy je za-tiaľ naznačenaacute iba veľmi stručne napr sa chce presadiť na-viazanosť veku na odchod do docircchodku na strednuacute dĺžku života zastaviť indexaacuteciu minimaacutelneho docircchodku Nič sa nedozvedaacuteme o udržateľnosti 1 piliera docircchodkoveacuteho sys-teacutemu tj Sociaacutelnej poisťovne za podmienky zachovania au-tomatizmu zvyšovania odvodoveacuteho percenta do II pilieru pri znovuzavedeniacute povinnosti na vstup do II piliera a naj-novšie i vyčlenenia osobitneacuteho fondu z prostriedkov odvaacute-dzanyacutech do Sociaacutelnej poisťovne na kurzarbeit Udržateľnosť verejnyacutech financiiacute bude zaacutevisieť i od udr-žateľnosti financovania v zdravotniacutectve Transformaacutecia ne-mocniacutec na as ako naacutestroj na zamedzenie rastu ich zadlže-nosti sa neosvedčila a navrhuje sa novyacute naacutestroj - dlhovaacute brzda Pri podfinancovaniacute zdravotniacutectva a jeho vysokej skrytej zadlženosti to na hospodaacutereniacute nemocniacutec nič nezme-niacute Bude sa treba vraacutetiť k zaacutekazu zisku zdravotnyacutech poisťovniacute
411 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA AKO A AKYacuteM TEM-POM
96 Takyacuteto bol naacutevrh Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu ktoryacute schvaacutelila vlaacuteda SR v rokoch 1 Dzurindovej vlaacutedy Vyhlaacutesenie o hospodaacuterskej politike (Na uacutečely programu SMP s Medzinaacuterodnyacutem menovyacutem fondom) Materiaacutel na rokovanie vlaacutedy 1482001 28 Marca 2001
97 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
98 IMK navrhuje pravidlo na vyacutedavkoveacute stropy na neinvestičneacute vyacutedavky okrem cyklickyacutech vyacutedavkov ako suacute napr podpora v nezamestnanosti a niektoreacute ineacute sociaacutelne vyacutedavky pre vysoko zadlženeacute štaacutety a na investičneacute vyacutedavky použiť tzv zlateacute pravidlo Zlateacute pravidlo znamenaacute že investiacute-cie by sa mali financovať na dlh Medzi takto financovaneacute investiacutecie nezahrňuje iba tradične chaacutepaneacute investiacutecie do infraštruktuacutery a pod ale aj investiacutecie do ľudskeacuteho kapitaacutelu ako do vzdelania a pod Proposal for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
99 Supiot Alain La Gouvernance par les nombres Cours au Collegravege de France (2012-2014) Paris 2015
42
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
412 FIŠKAacuteLNA DISCIPLIacuteNA AKO NAacuteSTROJ KON-SOLIDAacuteCIE
alebo k modelu zdravotneacuteho poistenia ktoryacute bude zahrno-vať transformaacuteciu VŠZP na neziskovuacute inštituacuteciu a suacutekrom-nyacutech zdravotnyacutech poisťovniacute na doplnkoveacute zdravotneacute pois-ťovne96
Vlaacuteda maacute v uacutemysle reviacuteziu reformy verejnej spraacutevy Taacute by nemala prebehnuacuteť bez docirckladnej analyacutezy jej suacutečasneacuteho fungovania Lokaacutelny rozvoj ktoryacute presadzujeme ako docircleži-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia navrhovanaacute vlaacutednymi materiaacutelmi kladie neprimeranyacute docircraz na vyacutedavkovuacute straacutenku rozpočtu Do riadenia financiiacute chce zaviesť viacročneacute vyacutedavkoveacute stro-py a chce posilniť princiacutep Hodnoty za peniaze Zavedeniacutem zaacutekonnej povinnosti reviacutezie vyacutedavkov by sa reviacutezia stala in-tegraacutelnou suacutečasťou rozpočtoveacuteho procesu uvaacutedza97 Niektoreacute z ďalšiacutech naacutevrhov vlaacutedy ako zlepšiť rozpočto-vuacute discipliacutenu a predviacutedateľnosť ako napr transparentnosť rozpočtu (priacuteprava rozpočtu na rok 2021 bola nielen uacuteplne netransparentnaacute ale pri jeho priacuteprave uacuteplne absentovala uacuteloha tripartity) funkčneacute trojročneacute rozpočtovanie a pod suacute žiaduacutece Treba však dodať že princiacutep Hodnoty za peniaze bol zabudovanyacute v programovom rozpočtovaniacute a viacročneacute rozpočtovanie ako i rozpočtovanie pre celuacute verejnuacute spraacutevu boli suacutečasťou reformy fiškaacutelneho manažmentu na prelome konca 90 rokov a začiatkom 21 storočia ale sa buď využiacute-vali formaacutelne alebo sa ignorovali uacuteplne Inak je to ale s vyacute-davkovyacutemi stropmi Navrhuje ich vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko ako nielen naacutestroj na udržanie vyacutedavkov rozpoč-tu ale aj ako naacutestroj posilnenia proticyklickej funkcie verej-nyacutech financiiacute Viacročneacute vyacutedavkoveacute stropy mocircžu v čase vy-sokeacuteho hospodaacuterskeho rastu pocircsobiť proti jeho nadmerneacutemu prehriatiu no v čase recesie naopak predstavujuacute vyacuteraznyacute procyklickyacute naacutestroj tj pocircsobia jednostranne iba v jednom smere Obmedzujuacute zvyacutešenie vyacutedavkov ktoreacute by mali po-mocirccť dostať sa z recesie ako napriacuteklad vyacutedavky do infraš-truktuacutery na podporu podnikania alebo do sociaacutelnych slu-žieb Vyacutedavkoveacute stropy nie suacute teda naacutestrojom
tyacute faktor transformaacutecie nielen slovenskeacuteho hospodaacuterstva ale i demokratizaacutecie spoločnosti sa nebude mocirccť zabezpe-čiť bez novyacutech zdrojov Časť z nich by sa mohla ziacuteskať z lo-kaacutelnych daniacute vraacutetane inak nastavenej dane z nehnuteľnostiacute a z daňoveacuteho mixu pre samospraacutevy ktoryacute by bol menej citlivyacute na konjunktuacuterne vyacutekyvy a zaacuteroveň by zabezpečoval vyššie priacutejmy
proti-cyklickosti Naacutestrojom proticyklickeacuteho vyacutevoja suacute auto-matickeacute stabilizaacutetory zabudovaneacute v rozpočte ako dane a sociaacutelne vyacutedavky reagujuacutece na rastpokles hospodaacuterstva napr daň z priacutejmov (progresiacutevne zdanenie) podpora v neza-mestnanosti (aj kurz arbeit) a je potrebneacute ich uacutelohu posilňo-vať a nie redukovať98
Vyacutedavkoveacute stropy suacute diskutabilneacute i z hľadiska udržiava-nia demokratickyacutech princiacutepov spoločnosti Oslabujuacute rozho-dovanie parlamentu ako demokraticky zvolenej inštituacutecie a posilňujuacute postavenie technokratickeacuteho rozhodovania (napr zaacutevermi uacutetvaru Hodnota za peniaze by sa mali bdquoriadiťldquo minis-tri preceňujuacute sa zaacutevery Rady pre rozpočtovuacute zodpoved-nosť ktoraacute nemaacute žiadnu politickuacute zodpovednosť a pod) Napriek tomu že si vaacutežime a rešpektujeme expertneacute naacutezory odmietame neoliberaacutelnu koncepciu technokratmi bdquoobme-dzenej demokracieldquo Vyacutedavkoveacute stropy mocircžu byť okrem toho brzdou akeacute-koľvek reštrukturalizačneacuteho uacutesilia a reforiem ktoreacute sa neza-obiacutedu bez dodatočnyacutech vyacutedavkov Mocircžu sa tak stať aj brz-dou environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie a prispieť k sociaacutelnej degradaacutecii99 Zmluva o stabilite koordinaacutecii a spraacuteve v hospodaacuterskej a menovej uacutenii skraacutetene nazyacutevanaacute fiškaacutelny pakt je medzinaacute-rodnaacute zmluva ktoraacute sa stala uacutečinnou k 1 januaacuteru 2013 Taacuteto zmluva požaduje aby rozpočet verejnej spraacutevy bol vyrovna-nyacute alebo v prebytku podľa definiacutecie uvedenej v zmluve Okrem pravidiel o skoro vyrovnanom rozpočte automatic-kom mechanizme na spustenie korekčnyacutech opatreniacute posta-veniacute ECJ atď požiadavkou bola jej transpoziacutecia do naacuterodnej
100 Private Sector Debt in GDP httpsstatsoecdorgindexaspxqueryid=34814 NBS uvaacutedza inyacute uacutedaj o zadlženosti suacutekromneacuteho sektora Podľa nej v poslednom štvrťroku bola na uacuterovni 934 HDP (Tento uacutedaj pravdepo-dobne nezahrnuje dlh sektora domaacutecnostiacute) Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
101 httpsdataoecdorghhahousehold-debthtm
102 Spraacuteva o finančnej stabilite NBS maacutej 2020
103 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf NBS neskocircr spriacutesnila limit pre maximaacutelny podiel splaacutetok k priacutejmu zniacuteženeacutemu o životneacute minimum (DSTI) z 80 na 60 a avizovala že bude postupne spriacutesňovať uplatňovanie vyacutenimiek z tohto pravidla
104 Po oktoacutebrovom zasadnutiacute Riadiaceho vyacuteboru ECB Cristine Lagarde zdocircraznila že vyacutehľad eurozoacuteny zostaacuteva neistyacute a rizikaacute suacute staacutele skocircr smerom nadol ndash hlavne z docircvodu epidemiologickyacutech riziacutek Naďalej suacute preto veľmi potrebneacute dostatočneacute monetaacuterne a fiškaacutelne stimuly ktoreacute podporujuacute ekonomickyacute rast inflaacuteciu a trhy praacutece v eurozoacutene Erste Group Research Tyacuteždennyacute prehľad 20 10 2020
105 bdquoHlavnyacutem cieľom Euroacutepskeho systeacutemu centraacutelnych baacutenk ďalej len bdquoESCBldquo je udržať cenovuacute stabilitu Bez toho aby bola dotknutaacute cenovaacute stabilita ESCB podporuje všeobecneacute hospodaacuterske politiky v Uacutenii so zaacutemerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Uacutenie ako suacute vymedzeneacute v člaacutenku 3 Zmluvy o Euroacutepskej uacuteniildquo Konsolidovaneacute znenie zmluvy o Euroacutepskej uacutenii a zmluvy o fungovaniacute Euroacutepskej uacutenie Člaacutenok 127 paragraf 1
43
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
legislatiacutevy do jedneacuteho roka Predčasne z iniciatiacutevy vtedajšej vlaacutedy a za podpory vtedajšej opoziacutecie (Smer-SD) bol prijatyacute uacutestavnyacute zaacutekon o rozpočtovej zodpovednosti s uacutečinnosťou od 1 marca 2012 tj o dva roky skocircr ako to bolo potrebneacute
Ako sme už uviedli podľa odhadu Ministerstva financiiacute SR stuacutepne verejnyacute dlh zo 48 resp 485 HDP (revidova-neacute Eurostatom) v roku 2019 na 612 v roku 2020 a bude raacutesť aj ďalej Cieľom finančnej konsolidaacutecie je zastaviť rast dlhu štaacutetu Toto snaženie nemocircže iacutesť na uacutekor rastu zadlže-nosti suacutekromneacuteho sektora osobitne sektora domaacutecnostiacute Kyacutem dlh štaacutetu v r 2019 bol na uacuterovni 485 HDP dlh suacutek-romneacuteho sektora dosahoval 135 HDP a nad 100 sa po-hybuje už od r 2009100 Dlh sektora domaacutecnostiacute dosiahol 81 disponibilneacuteho priacutejmu v r 2019101
V priebehu roka 2019 sa postupne spomalil rast uacuteve-rov v suacutekromnom sektore i v sektore domaacutecnostiacute Najdyna-mickejšie raacutestli uacutevery domaacutecnostiacute na nehnuteľnosti a ich rast bol stabilnyacute i počas koronakriacutezy102 Uvaacutedza sa že Slovensko je euroacutepskym liacutedrom v tempe rastu novyacutech pocircžičiek sektora domaacutecnostiacute Udržanie suacutečasneacuteho tempa rastu zadlženosti v dlhodobom horizonte mocircže zvyacutešiť dlhy slovenskyacutech domaacutec-nostiacute zo suacutečasnyacutech 40 HDP (v ČR 31 HDP) až nad 100 HDP Pritom najhoršiacute scenaacuter rastu vlaacutedneho dlhu SR v r 2021 Rady rozpočtovej zodpovednosti je pod 80 HDP najlepšiacute nad 45 HDP Rast uacuteverov na nehnuteľnosti je odrazom politiky štaacute-tu ktoraacute nepodporuje naacutejomneacute byacutevanie a vyvolaacuteva vysokyacute dopyt po hypotekaacuternych uacuteveroch a tyacutem generuje tzv dlho-veacute otroctvo Niacutezka priacutejmovaacute uacuteroveň domaacutecnostiacute ich nuacuteti čerpať spotrebiteľskeacute uacutevery Pokles tyacutechto uacuteverov sa zazna-menal iba počas koronakriacutezy a odraacuteža rastuacutecu neistotu do-maacutecnostiacute do buduacutecnosti
Okrem toho tento zaacutekon bol postavenyacute tak že sa ukaacutezal ako neprimerane tvrdaacute kazajka pre rast pre efektiacutevne manažo-vanie dlhovej služby a pre riešenie naacutesledkov kriacutezy akou je aj koronakriacuteza Korektuacutera tohto zaacutekona je preto nevyhnutnaacute
Investiacutecie do naacutejomneacuteho byacutevania a priacuteslušnej infraš-truktuacutery sa musia stať naacutestrojom sociaacutelne udržateľneacuteho roz-voja Mocircžu zaacuteroveň prispieť k reštrukturalizaacutecii hospodaacuter-stva a k posilneniu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja Je otaacutezne či NBS nemala promptnejšie reagovať na nežiaduci trend zadlžovanie domaacutecnostiacute Uacuteprava limitu pomeru uacuteveru a jeho zabezpečenia (LTV) a zavedenie limitu na pomer cel-kovej zadlženosti k priacutejmu spotrebiteľa (tzv DTI) boli zave-deneacute od 1 7 2019 ale napriek tomu uacutevery domaacutecnostiam v prvyacutech mesiacoch roka raacutestli rovnakyacutem tempom103
V časoch kriacutezy a recesie je akuacutetnejšie ako v obdobiacute sta-bilneacuteho hospodaacuterskeho vyacutevoja koordinovať fiškaacutelnu politiku vlaacutedy s politikou centraacutelnej banky104 Do určitej miery to pla-tiacute i v našom priacutepade keď zodpovednosť za menovuacute politiku je na ECB Vo všeobecnosti je neefektiacutevne ak menovaacute poli-tika ide v jednom smere a fiškaacutelna v smere opačnom (napr fiškaacutelna politika je reštriktiacutevna a menovaacute expanziacutevna alebo naopak) Okrem toho maacute každaacute z politiacutek iba obmedzeneacute uacutečinky a je preto docircležiteacute kombinovať uacutečinky obidvoch Pri-pomeňme si obdobie Veľkej recesie keď ECB upozorňova-la že je potrebneacute aby opatrenia proti recesii prijiacutemali aj vlaacute-dy Analogickaacute situaacutecia vznikaacute v suacutečasnosti keď opatrenia na pomoc proti kriacuteze a možnej recesii ktoraacute ju mocircže nasle-dovať treba koordinovať Vyacutechodiskom koordinaacutecie musiacute byť bdquodvojityacute mandaacutetldquo NBS ako suacutečasti ESCB105 Uacutečasť guverneacutera na rokovaniach vlaacutedy a pripomienko-vanie vlaacutednych materiaacutelov by mali byť doplneneacute o reciproč-
413 KOORDINAacuteCIA FIŠKAacuteLNEJ POLITIKY A POLITIKY NBS
106 Spraacuteva o finančnej stabilita NBS maacutej 2020 upozorňuje na rizikaacute spojeneacute s predlžovaniacutem splatnosti uacuteverov na byacutevanie a osobitne na feno-meacuten poskytovania uacuteverov so splatnosťou po dosiahnutiacute docircchodkoveacuteho veku na sektor domaacutecnostiacute i bankovyacute sektor
107 httpswwwecbeuropaeuecborgaclimatehtmlindexenhtml
108 Guverneacuter Naacuterodnej banky Slovenska Peter Kažimiacuter pri tejto priacuteležitosti povedal bdquoSom hrdyacute že sa Naacuterodnaacute banka Slovenska stala suacutečas-ťou koaliacutecie odhodlanyacutech Ekologicky udržateľnaacute buduacutecnosť bude zaacutevisieť od toho ako dokaacutežeme spravovať rizikaacute a mobilizovať kapitaacutel pre zeleneacute a niacutezkouhliacutekoveacute investiacutecieldquo Aj Naacuterodnaacute banka Slovenska sa zapaacuteja do celosvetoveacuteho boja proti zmene kliacutemy Tlačovaacute spraacuteva NBS 21 11 2019 httpswwwnbsskskinformacie-pre-mediatlacove-spravyspravy-vseobecnedetail-tlacovej-spravy_aj-narodna-banka-sloven-ska-sa-zapaja-do-celosvetoveho-boja-proti-zmene-klimy
109 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
110 httpswwwecbeuropaeupressprdate2020htmlecbpr200318_1~3949d6f266enhtmlV raacutemci programu PEPP mocircže centraacutelna banka realizovať naacutekupy štaacutetnych dlhopisov a okrem toho mocircže kupovať aj kraacutetkodobeacute pokladničneacute poukaacutežky ktoreacute predtyacutem nespadali do jej programu naacutekupu aktiacutev Tieto kroky ECB umožňujuacute realizovať naacutekupy vo vaumlčšom rozsahu a centraacutel-na banka tyacutem pomaacuteha v stabilizaacutecii vyacutenosov a spreadov na štaacutetnych dlhopisoch
44
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
42 ROZPOČET AKO NAacuteSTROJ SOCIAacuteLNE A ENVIRON-MENTAacuteLNE UDRŽATEĽNEacuteHO ROZVOJA
nuacute uacutečasť ministra financiiacute na rokovaniacute Bankovej rady NBS Druhou možnosťou je inštituacutet pravidelnyacutech koordinačnyacutech poraacuted Cieľom je zvyacutešiť vzaacutejomnuacute informovanosť a zlepšiť koordinaacuteciu rozhodnutiacute vlaacutedy a NBS Argumentovanie ohro-zovaniacutem nezaacutevislosti NBS je neopodstatneneacute odraacuteža orto-doxnuacute interpretaacuteciu nezaacutevislosti centraacutelnych baacutenk a nepo-chopenie koordinovaneacuteho postupu obidvoch inštituacuteciiacute v kritickyacutech situaacuteciaacutech Primaacuternymi okruhmi spoločneacuteho zaacuteujmu okrem tradič-nyacutech medzi ktoreacute patria hospodaacutersky vyacutevoj rozpočtoveacute hospodaacuterenie a dlhovaacute služba štaacutetu patria finančnaacute stabilita a osobitne docircsledky odkladu splaacutetok uacuteverov na bankovuacute sfeacuteru106 bankovyacute dohľad a dohľad nad finančnyacutem trhom a najnovšie i boj proti klimatickyacutem zmenaacutem ECB definovala 4 okruhy v ktoryacutech v raacutemci svojho mandaacutetu chce prispieť k boju proti klimatickyacutem zmenaacutem107 Napriacuteklad v okruhu Do-hľad nad bankami chce ECB dosiahnuť aby pri svojom roz-hodovaniacute banky začali brať do uacutevahy rizikaacute z klimatickyacutech zmien Na naacuterodnej uacuterovni by centraacutelne banky mohli iacutesť o krok ďalej a viesť s bankovyacutem sektorom dialoacuteg ako podporiť zele-neacute investiacutecie O to viac keď aj NBS sa stala členom Skupiny pre zelenšiacute finančnyacute systeacutem (Network for Greening the Fi-nancial System - NGFS) tj skupiny centraacutelnych baacutenk a uacutera-dov dohľadu ktoreacute sa zaoberajuacute podporou financovania na riešenie vplyvov klimatickyacutech zmien108
Akuacutetna je informovanosť vlaacutedy o krokoch NBS na
Ciele štaacutetneho rozpočtu definujuacute vlaacutedy rozdielne v zaacute-vislosti od ich konkreacutetnych podmienok Najčastejšie zahrnu-juacute podporu ekonomickeacuteho rastu a dosahovanie resp udrža-nie ekonomickej stability Medzi sociaacutelne ciele rozpočtu sa zaraďuje rast zamestnanosti znižovanie chudoby znižova-
zmiernenie dopadov koronakriacutezy na bankovyacute a finančnyacute sektor napriacuteklad zniacuteženie minimaacutelnej požiadavky na kapitaacutel ktoreacute znamenalo pre slovenskyacute bankovyacute sektor uvoľnenie kapitaacutelu v objeme približne 125 mld euro109 Podľa NBS tento objem uvoľneneacuteho kapitaacutelu postačiacute na dodržanie pravidiel regulaacutecie baacutenk aby mohli poskytovať uacutevery podnikom a do-maacutecnostiam do roku 2024 (pri zachovaniacute tempa rastu uacuteve-rov ako v roku 2019) NBS nasledovala odporuacutečanie ECB a EIOP a vyzvala banky poisťovne a zaisťovne aby sa zdržali vyacuteplaty divi-dend a spaumltneacuteho naacutekupu akciiacute a uvoľnenyacute kapitaacutel požili vyacute-lučne na krytie dopadov kriacutezy a zachovanie svojich kľuacutečo-vyacutech aktiviacutet Vlaacuteda by mala byť informovanaacute ako toto odporuacutečanie banky dodržali Taacuteto požiadavka je o to aktuaacutel-nejšia že vlaacutedna moc zrušila bankovyacute odvod na 2 polovicu roka 2020 a celkom od 11 2021 Docircležityacutem okruhom informovania je aplikaacutecia naacutestro-jov ECB proti koronakriacuteze v slovenskyacutech podmienkach V marci 2020 ECB spustila novyacute program s naacutezvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) ako doplnok exis-tujuacuteceho Asset Purchase Programme (APP) ktoryacute umožňuje aj naacutekup cennyacutech papierov verejneacuteho sektora v rozsahu ka-pitaacutelu centraacutelnych baacutenk a naacutekup cennyacutech papierov finančneacute-ho a nefinančneacuteho suacutekromneacuteho sektora110 NBS maacute tak možnosť stimulovať bankovyacute sektor aby uacutevery smerovali na podporu novyacutech investiacuteciiacute do produktiacutevnej sfeacutery a nie na neproduktiacutevne finančneacute operaacutecie
nie priacutejmovyacutech a majetkovyacutech rozdielov a znižovanie regio-naacutelnych rozdielov Prostriedkom na dosahovanie cieľov roz-počtu je realokaacutecia zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti cez štaacutetny rozpočet a rozpočty inyacutech verejnyacutech inštituacuteciiacute resp použitiacutem požičanyacutech zdrojov
111 The Wellbeing Budget 30 May 2019 httpswwwtreasurygovtnzsitesdefaultfiles2019-05b19-wellbeing-budgetpdf
112 Taxing Wages - Comparative tables httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=AWCOMP
113 Košč Jaacuten Myacutety a fakty o daňovo-odvodovom zaťaženiacute na Slovensku Pracujuacuteca chudoba 2020
114 Revenue Statistics 2019 Tax revenue trends in the OECD Global Revenue Statistics Database httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=RS_GBL
115 Vo Šveacutedsku aj po vlaacutedach pravice sa udržala na uacuterovni 439 HDP Daňovaacute reforma v r 2004 zniacutežila daňovuacute kvoacutetu 2 na uacuteroveň 28 a jej pokles v jednom roku predstavoval 8 bodov Vladimiacuter Špidla zvykol hovoriť že ak klesne daňovaacute kvoacuteta pod 30HDP je koniec demokracie
45
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Novozeacutelandskaacute vlaacuteda pre rok 2019 po prvyacutekraacutet pripra-vila štaacutetny rozpočet nazvanyacute bdquoWellbeing Budgetldquo (v preklade Rozpočet blaha) ktoryacute vymedzuje svoje ciele nasledovne 1 zaoberať sa vaacutežne mentaacutelnym zdraviacutem 2 zlepšiť život detiacute 4 budovať vyacutekonnuacute spoločnosť 5 transformovať ekonomi-ku 6 investovať na Novom Zeacutelande Tretiacute cieľ je osobitnyacute a dotyacuteka sa podpory pocircvodneacuteho obyvateľstva111
Podľa vlaacutednych materiaacutelov rizikami pre verejneacute financie suacute opatrenia prijateacute minulou vlaacutedou v docircchodkovom systeacute-me (trinaacuteste docircchodky indexaacutecia minimaacutelneho docircchodku určenie veku na odchod do docircchodku) Okrem reformy docirc-chodkoveacuteho systeacutemu vlaacuteda pripravuje reformu daňovo-od-vodoveacuteho systeacutemu zameranuacute na prorastovyacute daňovyacute mix znižovanie daňovyacutech uacutenikov na priacutejmovej strane a zvyšova-nie hodnoty za peniaze na strane vyacutedavkov Ako zmeniť daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece tak aby sa podporil rast a neohrozila fiškaacutelna funkcia daniacute Naacutevrh vlaacutedy ešte nie je hotovyacute no z toho čo naznačuje chce zvyacutešiť spotrebneacute dane priacutep DPH zaviesť environmentaacutelnu daň a daň z nehnuteľnostiacute na cenovom princiacutepe Daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece v SR za r 2019 predstavuje 4188 na celkovyacutech naacutekladoch praacutece kyacutem priemer v OECD je 36112 Zďaleka to však medzi štaacutetmi EUacute nie je najvyššie zaťaženie praacutece Vyššie resp značne vyššie dosahujuacute takmer všetky tzv stareacute štaacutety EUacute (Belgicko Fran-cuacutezsko Nemecko Taliansko atď) ale i Maďarsko a Česko Slovenskiacute podnikatelia tvrdia opak a stal sa z toho už myacute-tus113 Inaacute vec je štruktuacutera daňovo-odvodoveacuteho zaťaženia praacutece tj ako sa na celkovyacutech naacutekladoch praacutece podieľa daň z priacutejmu odvody zamestnanca a odvody zamestnaacutevateľa Medzi štaacutetmi EUacute je podiel dane z priacutejmu na celkovyacutech naacutekla-doch praacutece v SR spolu s Greacuteckom najnižšiacute Daňovou reformou v r 2004 (zavedenia tzv rovnej da-ne dokončenie rušenia daniacute z majetku vraacutetane dane z de-
Definovanie prioriacutet sociaacutelno-demokratickeacuteho rozpočtu na nasledujuacutece obdobie by malo zahrnovať transformaacuteciu slovenskej ekonomiky na vyacutekonnuacute a environmentaacutelne udr-žateľnuacute a posilňovanie sociaacutelnej suacutedržnosti v spoločnosti Hlavnyacutem zdrojom rozpočtu na dosiahnutie tyacutechto cie-ľov je prerozdeľovanie zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti prostredniacutectvom daňovej a odvodovej politiky
dičstva zrušenie dane z dividend) a naacuteslednyacutemi čiastkovyacutemi zaacutesahmi (niektoreacute i v smere jej čiastkovej naacutepravy) sa daňo-vaacute štruktuacutera v SR značne deformovala Podiel priacutejmov z da-ne priacutejmov fyzickyacutech osocircb (fo) na celkovyacutech daňovyacutech a odvodovyacutech priacutejmoch bol v r 2018 102 (priemer OECD 239) dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb 104 (priemer OE-CD 93) sociaacutelne a zdravotneacute odvody 439 ku 26 v OE-CD majetkoveacute dane 13 ku 58 DPH 211 ku 202 spotrebneacute dane 121 ku 12 2 a napokon ostatneacute dane 11 ku 26114 Z uvedeneacuteho je zrejmeacute že zaacutekladneacute rozdiely suacute tri v štruktuacutere daňovo-odvodovyacutech priacutejmov suacute v SR hlboko pod-dimenzovaneacute priacutejmy z dane f o ako je priemer OECD (me-nej ako polovica) vyacuterazne vyššiacute podiel pripadaacute na sociaacutelne a zdravotneacute odvody (suacute 17 kraacutet vyššie ako priemer OECD) a štvornaacutesobne nižšie suacute priacutejmy z majetkovyacutech daniacute Pri tom daňovo-odvodoveacute zaťaženie meraneacute ako daňoveacute a odvodo-veacute priacutejmy ku HDP (tzv komplexnaacute daňovaacute kvoacuteta resp da-ňovaacute kvoacuteta 2) je opaumlť na rozdiel od myacutetov rozširujuacutecich think-tankami a meacutediami pomerne niacutezka V r 2018 dosaho-vala 331 HDP 115 podľa MF v r 2019 bola vyššia a dosa-hovala 346 HDP Zaacutevery z naznačenyacutech porovnaniacute suacute zrejmeacute a vyjadrujuacute zaacutekladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty Po prveacute V daňo-vom mixe treba zvyacutešiť daň z priacutejmu fyzickyacutech osocircb zavede-niacutem viaceryacutech paacutesiem progresiacutevneho zdanenia do daňoveacute-ho zaacutekladu zahrnuacuteť všetky priacutejmy fo vraacutetane priacutejmov z prenaacutejmu dividend a inyacutech kapitaacutelovyacutech priacutejmov a pod Pri
421 AKAacute DAŇOVAacute POLITIKA V OBDOBIacute PO KORONA-KRIacuteZE A V ČASE DIGITAacuteLNEJ A ENVIRONMENTAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
116 Urobiť treba aj poriadok s odpočiacutetateľnyacutemi položkami (napriacuteklad prehodnotiť odpisovanie automobilov z daňoveacuteho zaacutekladu pre podnikate-ľov ktoreacute maacute za naacutesledok nielen daňoveacute vyacutepadky no i stimuluje k nadmerneacutemu použiacutevaniu osobnej dopravy na uacutekor ekologicky prijateľnejšej verejnej dopravy) Opaumltovne zaviesť daňovuacute licenciu ktoruacute Smer-SD zrušil na tlak Mosta-Hiacuted ale inak upraviť nastavenie dňovyacutech sadzieb tak aby sa zabezpečila vaumlčšia plynulosť jej zvyšovania
117 Interpretaacutecia dane z dedičstva ako dane zo smrti sa udomaacutecnila v pravicovej reacutetorike Tieto tri majetkoveacute dane (daň z dedičstva daň z da-rovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute) sa vyberajuacute vo všetkyacutech štaacutetoch V4 okrem SR Progresiacutevna daň z priacutejmu sa zase pravicou interpretuje ako daň za uacutespech Každoročne sa publikuje tzv deň daňovej slobody od kedy už bdquoprestaacutevame robiť na štaacutetldquo
118 Who profits from COVID-19 and how can we use that money to help us get a vaccineJuly 22 2020 httpswwwoxfamamericaorgexplorestorieswho-profits-covid-19-and-how-can-we-use-money-help-us-get-vaccine
118 httpseceuropaeutaxation_customsbusinesstax-cooperation-controlvat-gap_en
46
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tom zaviesť progresiacutevnu daň tak aby najnižšia priacutejmovaacute sku-pina po odpočiacutetateľnyacutech položkaacutech z daňoveacuteho zaacutekladu pla-tila fakticky nulovuacute daň Po druheacute Zniacutežiť odvodoveacute na sociaacutelne a zdravotneacute uacutečely pre zamestnaacutevateľov Pokles odvodov do zdravotnyacutech poisťovniacute a Sociaacutelnej poisťovne bude treba nahradiť zvyacuteše-nyacutem odvodom zo štaacutetneho rozpočtu Zvyacutešenie spotrebnyacutech daniacute priacutep DPH na pokrytie vyacutepadku daňovyacutech a odvodo-vyacutech priacutejmov v priacutepade zniacuteženia zdanenia praacutece je prenaacuteša-niacutem daňovej zaacuteťaže na stredneacute a niacutezkopriacutejmoveacute skupiny a zvyšuje priacutejmoveacute nerovnosti Zvyšovanie nepriamych daniacute v prospech znižovania priamych daniacute nie je sociaacutelno-demo-kratickeacute riešenie a preto ho zaacutesadne treba odmietnuť 116
Naopak treba znovu zaviesť majetkoveacute dane ktoreacute sa zrušili počas Dzurindovyacutech vlaacuted (daň z dedičstva zaviesť tak aby nezaťažila bežneacuteho dediča obnoviť daň z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute)117 Jednou z možnostiacute je aj zvaacutežiť daň z luxusu ktoraacute do naacutestupu Emmanuela Macro-na bola daňou vo Francuacutezsku alebo sa z nej financovala vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo Viedni po 1 svetovej vojne (tzv červenaacute Viedeň) Podporiť treba zavedenie environmentaacutelnych daniacute a niektoryacutech inyacutech novyacutech daniacute Ako každaacute kriacuteza aj taacuteto bude mať svojich viacuteťazov a porazenyacutech Za skutočnyacutech viacuteťazov kriacutezy označil pre televiacuteznu stanicu CNBC eurokomisaacuter pre hospodaacuterstvo a dane Paolo Gentiloni gigantickeacute digitaacutelne spoločnosti Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA (Google Amazon Facebook Apple) suacute nepochybne čistiacute viacuteťazi kriacutezy V druhom štvrťroku priacutejmy Amazonu z e-obchodu vzraacutestli oproti minuleacutemu roku o 478 na 459 mld USD a pod To by malo byť ešte silnejšiacutem impulzom k zavedeniu euroacutepskej digitaacutelnej dane Viacuteťazmi kriacutezy nie suacute len digitaacutelne spoločnosti Suacute nimi farmaceutickeacute spoločnosti ktoreacute už teraz zaraacutebajuacute na vakciacute-ne resp liekoch na Covid-19 spoločnosti ktoreacute zaraacutebajuacute na kovidovyacutech testoch a pod Pre viacuteťazov kriacutezy ako reakciu na koronakriacutezu navrhuje zavedenie jednorazovej pandemickej dane OXFAM America118 Dodatkovaacute daň za neprimeranyacute zisk sa napriacuteklad zaviedla v USA počas 2 svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz Ako reakcia na globaacutelnu finančnuacute a ekonomickuacute kriacutezu sa zvažovalo zaviesť daň z finančnyacutech transakciiacute ktoraacute mala byť nielen finančnyacutem zdrojom na riešenie docircsledkov kriacutezy ale i na obmedzenie neproduktiacutevnych finančnyacutech transakciiacute ktoreacute prispeli k vzniku kriacutezy Taacuteto daň sa ale nezaviedla
resp iba v niektoryacutech štaacutetoch EUacute (napr vo Francuacutezsku) a naďalej zostaacuteva nevyužityacutem možnyacutem daňovyacutem priacutejmom Na zmiernenie docircsledkov buduacutecej finančnej kriacutezy na daňoveacuteho poplatniacuteka sa presadila i bankovaacute daň Jej zrušenie suacutečas-nou vlaacutedou napriek tomu že daň neohrozila stabilitu banko-veacuteho sektora iba zniacutežila jeho ziskovosť prispieva k rastu deficitu verejnyacutech financiiacute Daňovaacute politika musiacute reflektovať zelenuacute transformaacuteciu a transformaacuteciu na priemysel č4 resp digitaacutelnu transformaacute-ciu Pripomeňme vyacuterok Vladimiacutera Špidlu o priemyselnej spo-ločnosti č 4 bdquoNemocircže iacutesť o spoločnosť niacutezkych daniacuteldquo Pri zelenej a digitaacutelnej transformaacutecii bude treba zame-dziť pravicovej agende zameranej na oslabovanie obidvoch funkciiacute daniacute fiškaacutelnej a redistribučnej Redistribučnuacute funkciu daniacute plnia predovšetkyacutem progresiacutevna daň z priacutejmov a majet-koveacute dane ale adekvaacutetne plnenie fiškaacutelnej funkcie daniacute umožňuje produkovať tzv verejneacute statky (bezplatnyacute priacutestup k vzdelaniu k zdravotnej starostlivosti poskytovanie sociaacutel-nej pomoci a po) ktoreacute suacutekromnyacute sektor produkovať nie je schopnyacute Obidve funkcie daniacute pokiaľ suacute spraacutevne nastaveneacute umožňujuacute zachovať sociaacutelny štaacutet Okrem pozitiacutevnej motivaacutecie podnikateľskeacuteho sektora i sektora domaacutecnostiacute k zelenej transformaacutecii treba použiť i negatiacutevnu motivaacuteciu a zaviesť viacereacute environmentaacutelne da-ne (daň z CO2 daň z plastov a pod) Rozsiahlejšie uplatňo-vanie automatizaacutecie a robotizaacutecie znovu nastoliacute otaacutezku dane z vyacuterobnyacutech prostriedkov konkreacutetne dane z robotov ktorej zavedenie by čiastočne pomohlo aj trhu praacutece Ambiacuteciou vlaacutedy je znižovať daňoveacute uacuteniky ale konkreacutet-nejšie ako to chce dosiahnuť neuvaacutedza Sociaacutelna demokra-cia pokladaacute boj proti daňovyacutem uacutenikom (tax evasion) proti kraacuteteniu dane a inyacutem daňovyacutem podvodom proti agresiacutevne-mu daňoveacutemu plaacutenovaniu (tax avoidance) a daňovyacutem rajom ktoreacute zhoršujuacute daňoveacute priacutejmy štaacutetu za jeden z faktorov fi-nancovateľnosti sociaacutelneho štaacutetu Zvyčajne sa uvaacutedza iba veľkaacute daňovaacute medzera u DPH (v r 2018 bola vyššia iba v Rumunsku Greacutecku a Litve119) ktoraacute sa v ostatnyacutech rokoch mierne zmenšila ale daňovaacute medzera u priamych daniacute je značnaacute a nedariacute sa zmenšovať Vo vaumlčšine priacutepadov boj proti znižovaniu daňovyacutech priacutejmov je nedostatočne uacutečinnyacute ak sa uskutočňuje iba na naacuterodnej uacuterovni O tom čo by mala sociaacutelno-demokratickaacute politika presadzovať v tomto smere na euroacutepskej uacuterovni resp v OECD pojednaacutevame inde
5 SOLIDAacuteRNASPOLOČNOSŤ
47
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
51 TRANSFORMAacuteCIA NA SOLIDAacuteRNU SPOLOČNOSŤ
Slovensko prešlo od 90 rokov dlhuacute a kľukatuacute cestu Pocircvodneacute predstavy o implementaacutecii trhovej ekonomiky bez priacutevlastkov či o odstraacuteneniacute všetkyacutech naacutenosov štaacutetneho pa-ternalizmu sa siacutece našťastie nezrealizovali ale podobne do-padli aj priacutesľuby o sociaacutelne spravodlivej spoločnosti otvore-nej pre všetkyacutech Slovensko zažilo niekoľko vĺn transformaacutecie pričom ideaacutely sociaacutelnej solidarity suacutedržnosti sociaacutelneho začlenenia boli v najlepšom priacutepade v poziacutecii akeacutehosi nevyhnutneacuteho priacutedavku ktoriacute si politici osvojili no často ani to nie Podobnyacute osud postretol aj vyacuteraz bdquoreformyldquo Jeho pocirc-vodnyacute zmysel spočiacuteval v presadzovaniacute naacutestrojov podporu-juacutecich sociaacutelnu solidaritu a suacutedržnosť Volanie po reformaacutech v tomto zmysle sa stalo trvalou suacutečasťou politickej diskusie a ako takeacute sa pomaly premieňalo na bezobsažnyacute politickyacute refreacuten Ešte častejšie sa však pod reformami začali rozumieť opatrenia zaacutesadnejšieho vyacuteznamu ktoreacute majuacute skocircr za naacutesle-dok oslabovanie sociaacutelnej suacutedržnosti a solidarity (napriacuteklad daňovaacute reforma z r 2004 ktoraacute zaviedla rovnuacute daň prispe-la k rastu priacutejmovyacutech nerovnostiacute alebo docircchodkovaacute refor-ma ktoraacute oslabila medzigeneračnuacute solidaritu) Slovensko netrpiacute nedostatkom strateacutegiiacute koncepčnyacutech materiaacutelov i veľkyacutech viacuteziiacute Ide o stovky straacuten dokumentov kde sa miešajuacute rocirczne priacutestupy od technokraticky excelent-ne zvlaacutednutyacutech postrehov o potrebe parametrickyacutech uacuteprav rocircznych systeacutemov cez kopiacuterovanie slovniacuteka i celyacutech argu-mentov nadnaacuterodnyacutech akteacuterov (EUacute OSN) až po dokumenty plneacute praacutezdnych formulaacuteciiacute ktoreacute prestali byť aktuaacutelne už v čase piacutesania Probleacutem je že ich reaacutelny vyacuteznam pre uvažovanie o cie-ľoch a obsahu verejnyacutech politiacutek (priacutepadne nedajbože aj pre vyacutekon verejnej politiky) je prinajmenšom nedostatočnyacute Pla-tiacute to aj o strateacutegiaacutech tyacutekajuacutecich sa sociaacutelneho začleňovania a sociaacutelnej solidarity Slovensko sa na viaceryacutech miestach a na viaceryacutech uacuterovniach opakovane prihlaacutesilo k medzinaacuterodnyacutem zaacutevaumlz-kom ktoreacute ndash ak by boli braneacute politickou triedou vaacutežne ndash by mohli spoľahlivo navigovať reformneacute uacutesilie počas posled-nyacutech dekaacuted Politickaacute prax však ukazuje skocircr na opačneacute ten-
dencie ndash snahu zbavovať sa zodpovednosti za implementaacute-ciu takyacutech politiacutek ktoreacute by viedli ku garancii sociaacutelnych praacutev alebo sa uchyľuje ku kreatiacutevnym interpretaacuteciaacutem umožňujuacute-cim prezentovať zaacutesahy do sociaacutelnych praacutev a naacutestrojov ich ochrany V ostatnom čase verejneacute a odborneacute diskusie o tom kam nasmerovať Slovensko sa nesuacute v relatiacutevne jednotnom duchu Docircraz sa kladie na zlepšenie vzdelaacutevacieho systeacutemu a jeho vyacutesledkov zvyšovanie rovnosti priacuteležitostiacute zvyšova-nie zamestnanosti zlepšenie podmienok pre kombinaacuteciu rodinneacuteho a pracovneacuteho života V podobnom duchu sa ne-sie aj najnovšiacute dokument bdquoModerneacute a uacutespešneacute Slovenskoldquo ktoryacute priniesol reformneacute menu pre najbližšie sedemročneacute obdobie 2021-2027 Ide o mainstreamovyacute (v dobrom vyacutez-name tohto slova) priacutestup ktoryacute mocircže znamenať docircležityacute posun v doteraz zaznaacutevanyacutech oblastiach Videneacute perspektiacutevou progresiacutevnej ľavice je to ale maacutelo Rovnosť priacuteležitostiacute je nevyhnutnyacute zaacuteklad ktoryacute ale nemusiacute stačiť na redukciu medzigeneračnej reprodukcie ekonomic-keacuteho sociaacutelneho a kultuacuterneho kapitaacutelu ak existujuacutece sociaacutel-ne nerovnosti aktiacutevne formujuacute priebeh vzdelanostnyacutech draacuteh detiacute a študentov a ich vzdelaacutevacie voľby Hoci Slovensko vykazuje v medzinaacuterodnyacutech porovna-niach nižšiu mieru priacutejmovyacutech nerovnostiacute sociaacutelne a ekono-micky je silno diferencovaneacute Probleacutem nastaacuteva najmauml tam kde sa hromadiacute viacero negatiacutevnych faktorov a ich kombino-vanyacute efekt vytlaacuteča zasiahnuteacute skupiny na okraj spoločnosti Verejnaacute politika by si tak za cieľ mala explicitne klaacutesť nielen vytvaacuteranie podmienok pre rovnosť priacuteležitostiacute ale aj ad hoc modifikaacuteciu trhovyacutech vyacutesledkov teda znižovanie sociaacutelnych nerovnostiacute A zbaviť sa pohodlneacuteho obrazu produkovaneacuteho agregovanyacutemi štatistikami o nivelizovanej priacutejmovej či ma-jetkovej štruktuacutere Zvyšovanie zamestnanosti samo osebe už stačiť ne-musiacute Prioritou by malo byť vytvaacuteranie podmienok pre vznik bdquodobryacutechldquo pracovnyacutech miest Pre tento uacutečel treba presadiť reaacutelne politickeacute strateacutegie ale aj de-stigmatizovať silnejšiu uacutelohu štaacutetu v ekonomike vraacutetane v regulaacutecii trhu praacutece
48
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
511 SOCIAacuteLNE OBČIANSTVO A AKO HO DOSIAHNUŤ
Vo všeobecnosti kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom by mohla byť revitalizaacutecia konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo ktoreacute je protipoacutelom ekonomicky chaacutepaneacuteho členstva v politickej ko-munite Sociaacutelne občianstvo vyžaduje predovšetkyacutem uni-verzaacutelny priacutestupu k verejnyacutem službaacutem a redistribuacuteciu z kto-ryacutech profitujuacute nielen skupiny na najnižšiacutech priečkach priacutejmovej distribuacutecie Zaacuteroveň prijatie konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo si vyžaduje priznať že Slovensko maacute obrovskyacute investičnyacute dlh pri presadzovaniacute sociaacutelnej solidarity tyacutekajuacuteci sa ľudskeacuteho kapitaacutelu materiaacutelnych podmienok i dlhu na in-vestiacuteciaacutech do adekvaacutetnych životnyacutech podmienok Pozornosť by sa preto pri osvojovaniacute si konceptu soci-aacutelneho občianstva mala zamerať na nasledujuacutece reformy 1Reforma sociaacutelnych služieb Vysokeacute naacuteklady niacutezka kvalita dlheacute čakacie rady zanedbanaacute infraštruktuacutera pod-hodnotenyacute ľudskyacute kapitaacutel ndash to všetko suacute symptoacutemy barieacuter plnohodnotnej realizaacutecie sociaacutelneho občianstva 2Reforma dlhodobej starostlivosti Tempo starnutia populaacutecie na Slovensku je jedno z najvyššiacutech v raacutemci EUacute Je až neuveriteľneacute ako spoločnosť prehliada probleacutemy v sekto-re ktoryacutem sa zabezpečuje starostlivosť o najzraniteľnejšiacutech V porovnaniacute s ostatnyacutemi štaacutetmi EUacute Slovensko daacuteva na dlho-dobuacute starostlivosť jeden z najnižšiacutech podielov HDP Taacuteto charakteristika platiacute i pre viacereacute ďalšie sektory verejnej po-litiky 3Reforma verejnyacutech služieb zamestnanosti vraacutetane aktiacutevnych opatreniacute na trhu praacutece Služby zamestnanosti suacute kľuacutečovyacutem bodom sociaacutelno-demokratickeacuteho modelu sociaacutel-neho štaacutetu Prostredniacutectvom nich sa dlhuacute dobu darilo škan-dinaacutevskym krajinaacutem udržiavať tento model sociaacutelneho štaacutetu 4Reforma rodinnej politiky Slovensko už roky pred sebou tlačiacute mix rodinno-politickyacutech opatreniacute ktoreacute vykazujuacute vysokuacute inštitucionaacutelnu odolnosť resp skostnatenosť Re-
forma by si vyžiadala viacereacute naacutestroje rodinnej politiky radi-kaacutelne obmeniť s cieľom podporiť možnosť voľby pri garancii adekvaacutetnej životnej uacuterovne 5To že byacutevanie nie je bežnou komoditou sa už začiacutena postupne uznaacutevať aj v oficiaacutelnych strategickyacutech materiaacuteloch Doterajšia dlhodobaacute prax podpory vlastniacuteckeho byacutevania sa ukaacutezala ako bdquouacutespešnaacuteldquo ndash Slovensko patriacute ku krajinaacutem EUacute s vysokyacutem podielom vlastniacuteckeho byacutevania ndash avšak za cenu veľkyacutech sociaacutelnych naacutekladov Popri dlhovom zaťaženiacute do-maacutecnostiacute ide aj o obrovskyacute dlh voči verejneacutemu naacutejomneacutemu sektoru ktoryacute bol dlheacute roky v nemilosti Dekomodifikaacutecia byacutevania musiacute byť jadrom akeacutehokoľvek sociaacutelno-demokratic-keacuteho projektu Mocircže byť priacutekladom toho ako spoločnosť dokaacuteže vymaniť z rozpiacutenajuacutecej sa logiky trhoveacuteho mechaniz-mu aspoň jednu jej časť ktoraacute sa tyacuteka saturovania zaacuteklad-nyacutech potrieb a praacutev 6Masiacutevne investiacutecie do infraštruktuacutery a sociaacutelnych in-tervenciiacute v prospech marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Hoci sa verejnaacute debata na Slovensku už zaacutesadne posunula staacutele možno pozorovať obavy z bdquopriacutelišnejldquo štedrosti ktoraacute by mohla viesť k zaacutevislosti od ponuacutekanej pomoci Namiesto spoliehania sa len na lokaacutelne mikro-iniciatiacutevy ktoreacute cielia po-moc na vybraneacute skupiny marginalizovanyacutech domaacutecnostiacute a ktoreacute majuacute projektovuacute povahu je potrebneacute vytvoriť pod-mienky pre dlhodobeacute fungovanie štaacutetom garantovanej po-moci pre všetkyacutech priacuteslušniacutekov marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Sociaacutelno-demokratickyacutem cieľom je solidaacuterna spoloč-nosť založenaacute na sociaacutelnej suacutedržnosti a sociaacutelnom začleňo-vaniacute Plaacuten sociaacutelno-demokratickyacutech reforiem bude dobre pripravenyacute vtedy ak bude rešpektovať objektiacutevne hranice a obmedzenia a zaacuteroveň sa v ňom buduacute odraacutežať zaacutemery ciele a sociaacutelno-demokratickeacute hodnotoveacute nastavenie
Raacutemček č 8 Posilňovanie uacutelohy odborov nie je samouacutečelneacute
Tento rok 7 oktoacutebra po trinaacutestyacutekraacutet si ľudia pripomenuli Svetovyacute deň slušnej praacutece (World Day for De-cent Work) Ako uvaacutedza Medzinaacuterodnaacute konfederaacutecia odborovyacutech organizaacutecii (ITUC) na svojej straacutenke httpswwwituc-csiorgwddw-2020-enlang=en osobitne v tejto dobe musiacute byť bdquodecent workldquo v centre vlaacutednej politiky ak sa chceme vraacutetiť k hospodaacuterskemu rastu a prebudovať ekonomiku na takuacute ktoraacute kladie ľudiacute na prveacute miesto ITUC pri tejto priacuteležitosti predstavila novyacute Sociaacutelny kontrakt pre obnovu a rozvoj Podmienky pre odbory ktoreacute zastupujuacute organizovanyacutech i neorganizovanyacutech zamestnancov nie suacute u naacutes na takej uacuterovni aby presadzovali zaacuteujmy zamestnancov dostatočne Potrebneacute bude presadiť viacereacute legislatiacutev-ne zmeny ktoreacute posilnia kolektiacutevne vyjednaacutevanie sociaacutelny dialoacuteg zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch ob-chodnyacutech spoločnostiacute zvyacutešiť organizovanosť v odboroch či reformovať inšpektoraacutety praacutece
49
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Kolektiacutevne zmluvyPre zabezpečenie efektiacutevneho kolektiacutevneho vyjednaacutevania bude potrebneacute legislatiacutevne nastaviť povinnosť za-mestnaacutevateľskyacutech organizaacutecii vyjednaacutevať kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa v priacutepade že o to požiada repre-zentatiacutevna odborovaacute organizaacutecia V suacutečasnosti sa staacuteva že zamestnaacutevateľskeacute organizaacutecie nechcuacute vyjednaacutevať alebo svoje organizaacutecie zakladajuacute naschvaacutel v takej forme aby mohli tvrdiť že nemocircžu kolektiacutevne vyjednaacutevať (Slovenskaacute bankovaacute asociaacutecia) Rovnako je potrebneacute zabezpečiť kontinuitu podnikovyacutech kolektiacutevnych zmluacutev V priacutepade nedohody novej KZ a exspirovaniacute starej neplatiacute žiadna KZ Je potrebneacute zmeniť legislatiacutevu tak ako napr v Rakuacutesku kde v priacutepade nedohody na novej KZ platiacute staraacute kolektiacutevna zmluva
Posilnenie tripartity a sociaacutelneho dialoacutegu vyžadujeNa Slovensku od roku 1989 pravidelne prebiehajuacute politickeacute uacutetoky na tripartitu a zamestnaacutevatelia aj odbory si za poslednyacutech 20 rokov zvykli presadzovať svoje zaacuteujmy prostrednictvom vzťahov s politikmi a tripartita bola zvaumlčša len doplnkom Politici taktiež nepomaacutehali funkčnosti tripartity ndash od pokusov na zrušenie cez porušo-vanie pravidiel až po jednostrannosť a formaacutelnosťbull posilnenie bipartity na naacuterodnej a odvetvovej uacuterovni spolupraacuteca akteacuterovbull eliminovať fragmentaacuteciu zamestnaacutevateľov i odborovbull zlepšiť spolupraacutecu medzi organizaacuteciami zamestnaacutevateľov a odboraacuterovbull posilnenie kompetenciiacute odborov a zamestnaacutevateľov - rešpektovanie ich vzaacutejomnej dohodybull sociaacutelni partneri majuacute možnosť pomocirccť sociaacutelnemu dialoacutegu tak že nebuduacute hľadať ryacutechle zisky na uacutekor dlhodobeacuteho budovania svojej legitimity v sociaacutelnom dialoacutegu(httpswwwcelsiskmediaresearch_reportsRR29_V6XQ2Tvpdf)
Posilnenie odborovej organizovanostibull zaplateneacute členskeacute poplatky členov odborov ndash možnosť odpočiacutetať zo zaacutekladu danebull povinnosť neorganizovanyacutech zamestnancov podieľať sa na naacutekladoch kolektiacutevneho vyjednaacutevania (podni-kovaacute KZ KZ vyššieho stupňa) jednorazovyacutem poplatkom
Zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch obchodnyacutech spoločnostiacute- Nie je ničiacutem nezvyčajnyacutem ak vedenie spoločnosti zavaacutedza zaacutestupcov zamestnancov v informaacuteciaacutech tyacute-kajuacutecich sa finančnej kondiacutecie a hospodaacuterenia podniku Takyacuteto stav je kontraproduktiacutevny pretože braacuteni zaacute-stupcom zamestnancov formulovať relevantneacute finančneacute argumenty pri kolektiacutevnom vyjednaacutevaniacute Vedenie spoločnostiacute často rozhoduje o pracovnyacutech podmienkach zamestnancov bez možnosti vplyvu zaacutestupcov za-mestnancov na tieto rozhodnutia bull Navrhujeme zaacutekonnuacute povinnosť aby voleniacute zaacutestupcovia zamestnancov boli suacutečasťou vyacutekonnyacutech a kon-trolnyacutech orgaacutenov spoločnostiacute Vyacutekonneacute orgaacuteny prijiacutemajuacutece operatiacutevne riešenia s dopadmi na zamestnancov ich zaťaženie či pracovnyacute čas (spravidla porady vedenia) vyžadujuacute zaacutesah zaacutestupcov zamestnancov Je potreb-neacute zabezpečiť povinnuacute uacutečasť zaacutestupcov zamestnancov na zasadnutiach vyacutekonnyacutech orgaacutenov s hlasom porad-nyacutembull V suacutečasnosti len akcioveacute spoločnosti s počtom zamestnancov nad 50 zamestnancov suacute povinneacute vytvoriť dozorneacute rady pričom pri ich štruktuacutere platiacute že 13 počtu ich členov musia tvoriť zaacutestupcovia zamestnancov Tento stav je potrebneacute rozšiacuteriť aj na ostatneacute obchodneacute spoločnosti nakoľko aj dceacuterske spoločnosti nadnaacuterod-nyacutech korporaacuteciiacute majuacute u naacutes tuacuteto formu Je teda potrebneacute zaviesť povinnosť zriadiť dozorneacute rady aj v inyacutech obchodnyacutech spoločnostiach s povinnou uacutečasťou zamestnancov s hlasom rozhodujuacutecim a zosuacuteladiť v tejto oblasti stav s akciovyacutemi spoločnosťami
Reforma inšpektoraacutetov praacuteceInšpektoraacutety praacutece treba posilniť personaacutelne (zvyacutešiť počet inšpektorov) odborne (zabezpečiť kvalitneacute a prie-bežneacute vzdelaacutevanie pre všetkyacutech inšpektorov) finančne (zvyacutešiť ich platy) kompetenčne (rozšiacuteriť kompetencie) a zbaviť politickeacuteho vplyvu na všetkyacutech stupňoch riadenia Inšpektorov a inšpektorky je potrebneacute zbaviť zbytočnej byrokracie duplicitnej praacutece a nezmyselneacuteho a neko-nečneacuteho vypisovania tabuliek a vyacutekazov ktoreacute majuacute dokladovať čo koľko a ako robia Taacuteto povinnosť vyplyacuteva z nedocircvery voči ich pracovneacutemu nasadeniu a zbytočne im berie priestor na riešenie podnetovZaviesť register pracovnopraacutevnych deliktov priacutestupneacuteho širokej verejnosti vo forme zoznamu firiem v kto-ryacutech bola vykonaacutevanaacute inšpekcia praacutece so zistenyacutem porušeniacutem zaacutekonnyacutech povinnostiacuteNavrhujeme vybrateacute pokuty udeleneacute IP použiť napriacuteklad na financovanie inštituacutetu pre kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie na vyplatenie nevyplatenyacutech miezd zamestnancov zamestnaacutevateľa od ktoreacuteho sa pokuta vybrala alebo na dofinancovanie fungovania Inšpektoraacutetu či zvyšovania odbornej uacuterovne jeho zamestnancov
120 Terminologicky je možneacute stretnuacuteť sa aj s pojmami ako 4 priemyselnaacute revoluacutecia digitaacutelna revoluacutecia inteligentnyacute priemysel Priemysel 40 digitaacutelna ekonomika
121 Rozvoj informačnyacutech technoloacutegiiacute kombinovanyacutech s robotizaacuteciou automatizaacuteciou rozvoj internetu 3D tlač rozvoj autonoacutemnych dopravnyacutech prostriedkov rozvoj a využitie dronov noveacute typy zbraniacute v oblasti obrany boja s terorizmom atď
122 Social Dialogue and the Future of Work ILO 2018
123 Hejduk R Smejkalovaacute K Špidla V Budoucnost praacutece Masarykova demokratickaacute akademie Praha 2017
124 Spocircsob deľby praacutece ndash ziacuteskanie informaacutecie alebo vstup do konkreacutetnej uacutelohy alebo projektu tyacutem že sa ziacuteskajuacute služby mnohyacutech ľudiacute či už plateneacute alebo neplateneacute zvyčajne prostredniacutectvom internetu
125 The Future of Jobs Report World Economic Forum 2018
50
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
52 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A BUDUacuteCNOSŤ PRAacuteCE A ODBOROV
Keď je diskusia o digitalizaacuteci120 hovoriacute sa predovšetkyacutem o technologickyacutech121 a ekonomickyacutech suacutevislostiach priacutepad-ne o možnyacutech zmenaacutech na trhu praacutece no veľmi maacutelo o jej sociaacutelnych dosahoch na ktoreacute by mali reagovať verejneacute po-litiky Digitalizaacutecia prinaacuteša so sebou mnoho riziacutek či nežiadu-cich dopadov ako napriacuteklad stratu tradičnyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute a možnyacute rast miery nezamestnanosti riziko rastu miery nerovnostiacute narastajuacute nestabilneacute formy praacutece zniacuteže-naacute je istota zamestnania a pod122 Uacutelohou sociaacutelno-demokratickej politiky je tieto dopa-dy digitalizaacutecie eliminovať alebo aspoň zmierniť a na druhej strane naplniť pozitiacutevne očakaacutevania s ňou spojeneacute Digitali-zaacutecia mocircže zmeniť postavenie praacutece v živote človeka po-skytnuacuteť mu viac voľneacuteho času a umožniť mu lepšie kombi-novať praacutecu s inyacutemi životnyacutemi rolami ponuacuteknuť praacutecu ktoraacute bude pomaacutehať rozviacutejať tvoriveacute schopnosti človeka ktoraacute mocircže byť spravodlivo ohodnotenaacute a pod123
Najčastejšie zaacutekladneacute scenaacutere a trendy dopadu digitali-zaacutecie na trh praacutece ktoreacute uvaacutedza literatuacutera suacute nasledovneacute bull vznik a tvorba pracovnyacutech miest vznik novyacutech odvetviacute novyacutech produktov a služieb vznik novyacutech profesiiacute bull transformaacutecia a zmena suacutečasnyacutech pracovnyacutech miest s no-vyacutemi formami riadenia organizaacutecie praacutece- zaacutenik pracovnyacutech miest a ich nahradenie robotmi a auto-matmi bull zmena foriem praacutece ako napriacuteklad platformovaacute praacuteca zdieľanaacute alebo kolaboratiacutevna ekonomika praacuteca z domu praacute-ca na diaľku domaacutecka praacuteca neformaacutelna ekonomika gig ekonomika crowdsourcing124
tbull zmena charakteru a priacutestupov k praacuteci v sociaacutelno-psycho-logickom a behavioraacutelnom kontexte ndash ghosting at work (zduacutechnutie z praacutece) fire movement (vystrelenie) gig reality (gig realita) passion exploitation (emocionaacutelne vykorisťova-nie) unretirement (ne-odchod do docircchodku) Medzi najviac ohrozeneacute profesie a odvetvia s najvyš-šiacutem rizikom (stupňom) postupnej automatizaacutecie a digitalizaacute-cie možno zaradiť kancelaacuterske a administratiacutevne praacutece pre-
daj a obchod dopravu a logistiku spracovateľskyacute priemysel vyacutestavbu niektoreacute druhy služieb (finančneacute daňoveacute pora-denstvo preklady a pod) Do roku 2022 buduacute najviac na uacutestupe pracovneacute mies-ta spojeneacute s činnosťami ako vkladanie uacutedajov uacutečtovniacutectvo vyacutekazy a mzdy a inaacute administratiacutevna činnosť hromadnaacute to-vaacuterenskaacute praacuteca informaacutecie klientom a zaacutekazniacutecky servis podpora obchodu a uacuteradniacutecky manažment audiacutetorstvo materiaacutelne zabezpečenie a skladniacutectvo klasickyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov či poštovaacute služba Naopak medzi najviac rozviacutejajuacutece sa alebo stabilizova-neacute profesie či odvetvia s najnižšiacutem rizikom dopadov auto-matizaacutecie možno zaradiť vzdelaacutevanie umenie a meacutediaacute praacutev-ne služby manažment a riadenie ľudskyacutech zdrojov niektoreacute finančneacute služby poskytovanie zdravotnyacutech a sociaacutelnych služieb vedu a vyacuteskum ďalšie typy služieb ako sociaacutelna praacute-ca starostlivosť o zdravie telo kraacutesu a pod daacutetovaacute analyacuteza a expertiacuteza umelaacute inteligencia a vyacuteučba strojov modernyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov vyacutevoj softveacuterov a aplikaacute-ciiacute profesionaacutelny obchod a marketing veľkeacute daacuteta digitaacutelna transformaacutecia noveacute technoloacutegie organizačnyacute rozvoj servis informačnyacutech technoloacutegiiacute Na vzorke spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich 15 milioacutenov zamestnancov zistila spraacuteva Svetoveacuteho ekonomickeacuteho foacute-ra125 že do roku 2022 zanikne takmer 1 milioacuten pracovnyacutech miest a vznikne 175 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Extrapolaacuteciou tyacutechto uacutedajov sa dostaacutevame k scenaacuteru že do roku 2022 mocircže zaniknuacuteť (celosvetovo) 75 milioacutenov pracov-nyacutech miest a vzniknuacuteť 133 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Existuje teda predpoklad že skocircr ako k čisteacutemu zaacuteniku pracovnyacutech miest docircjde k vzniku novyacutech pracovnyacutech miest ale trh praacutece sa zmeniacute a zvyacuteši sa dopyt ako sme už naznači-li po istyacutech typoch služieb profesiiacute a uacuterovne kvalifikaacutecie Danaacute zmena vyvolaacute konkreacutetne požiadavky na trh praacutece Už v suacutečasnosti evidujeme nesuacutelad medzi ponukou a dopy tom pracovnyacutech miest a poziacuteciiacute keďže systeacutem vzdelaacute-
51
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
vania nereflektuje dostatočne požiadavky trhu praacutece Pokiaľ už dnes nezačneme plaacutenovať ako uspokojiť potreby trhu praacutece po novej pracovnej sile ako zabezpečiť zamestnanosť potenciaacutelne novyacutech nezamestnanyacutech ako riešiť naacuteroky na rekvalifikaacuteciu a pod digitalizaacutecia danyacute probleacutem ešte prehĺbi Digitalizaacutecia bude znamenať zaacutenik rutinnyacutech pracov-nyacutech miest a podľa OECD Česko a Slovensko suacute v medzinaacute-rodnom porovnaniacute z krajiacuten OECD na tom najhoršie keďže sa predpokladaacute zaacutenik až 45 takyacutechto pracovnyacutech miest
V docircsledku vyššie načrtnutyacutech vyacutevojovyacutech tendenciiacute možno očakaacutevať (sociaacutelne) rizikaacute v podobe redukcie pracov-nyacutech miest naacuterastu štrukturaacutelneho nadbytku pracujuacutecich zmenšujuacutecej sa schopnosti novyacutech sektorov a odvetviacute ab-sorbovať pracovneacute miesta znižujuacutecej sa schopnosti zamest-nancov vyhrať suacuteťaž proti technoloacutegiaacutem za pomoci vzdela-nia rozšiacuterenej technologickej nezamestnanosti prehlbovania priacutejmovej nerovnosti naacuterastu chudoby a sociaacutelneho vyluacuteče-nia spojeneacuteho s (novyacutemi a bdquonovšiacutemildquo) sociaacutelnymi rizikami zvyšujuacutecej sa nezamestnanosti naacuterastu tlaku na systeacutem sociaacutelneho zabezpečenia a jeho financovania vznikajuacutecich (novyacutech) foriem (prekeacuterneho) zamestnania a naacuterastu neis-tyacutech pracovnyacutech miest znižovania podielu praacutece na naacuterod-nom docircchodku znižovania miezd pracovnyacutech a sociaacutelnych štandardov a naacutesledneacuteho oslabovania scheacutem sociaacutelneho zabezpečenia nedostatočnej ochrany zamestnancov v pro-strediacute novovytvorenyacutech pracovnyacutech miest v novyacutech odvet-viach (BOZP pracovnopraacutevna oblasť) rozširujuacutecej sa pracu-juacutecej chudoby Uvedeneacute rizikaacute mocircžu viesť k zvyacutešenej polarizaacutecii spo-ločnosti v docircsledku rastuacuteceho dopytu podnikateľskeacuteho sek-tora po vyacutenimočnyacutech schopnostiach a talentoch (deľba na potrebnyacutech a uacutedajne nepotrebnyacutech) k zvyšovaniu naacuterokov a v docircsledku toho naacuterastu chorobnosti a naacuterastu istyacutech fo-riem ochorenia ako napriacuteklad depresiiacute Digitalizaacutecia však prinaacuteša aj noveacute priacuteležitosti v podobe generovania novyacutech pracovnyacutech miest vo zvyacutešeniacute pracov-nyacutech zručnosti zamestnancov v raste produktivity praacutece spojenej s vytvaacuteraniacutem vyššej pridanej hodnoty v naacuteraste spotrebiteľskyacutech benefitov v zlepšeniacute interpersonaacutelnej ko-nektivity v synergickom efekte niektoryacutech sektorov ako napr IKT sektora generovať vysokyacute počet pridruženyacutech pracovnyacutech miest v prekonaacutevaniacute pracovnyacutech barieacuter pre ľudiacute s postihnutiacutem v redukcii praacutece a fyzickej zaacuteťaže v zefektiacutev-ňovaniacute praacutece v presune pracovnej sily do vzdelaacutevania slu-
Ďalšie odhady hovoria o tom že celkom 54 euroacutepskych pracovnyacutech miest je ohrozenyacutech digitalizaacuteciou a najviac ohrozeneacute suacute krajiny ako Rumunsko (6193 ) Portugalsko (5894 ) Bulharsko (5656 ) a Greacutecko (5647 ) Naopak menej ohrozeneacute suacute krajiny strednej a severnej Euroacutepy ako Nemecko (5112 ) Belgicko (5038 ) Francuacutezsko (4954 ) Holandsko (4950 ) VB (4717 ) a Šveacutedsko (4669 ) Slovensko maacute v takomto porovnaniacute 5470 ohrozenyacutech pracovnyacutech miest
žieb sociaacutelnej a zdravotnej starostlivosti vo využitiacute kreatiacutev-neho potenciaacutelu človeka v naacuteraste investiacuteciiacute do vedy a vyacuteskumu a v celkovom naacuteraste blahobytu Poznajuacutec rizikaacute ohrozenia ale i priacuteležitosti a priacutenosy digitalizaacutecie bude nevyhnutneacute nastaviť verejneacute politiky tak aby zo 4 priemyselnej revoluacutecie neprofitovala len uacutezka sku-pina tzv zvyacutehodnenyacutech Je to možneacute dosiahnuť použitiacutem naacutestrojov daňovej sociaacutelnej a vzdelaacutevacej politiky posilne-niacutem sociaacutelneho dialoacutegu ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych konfliktov na všetkyacutech uacuterovniach hori-zontaacutelnej i vertikaacutelnej vertikaacutelne (podnikoveacute KV odvetvoveacute KV naacuterodnaacute tripartita regionaacutelny sociaacutelny dialoacuteg) posilne-niacutem postavenia zaacutestupcov zamestnancov legislatiacutevnym ukotveniacutem novyacutech foriem praacutece ochranou združovania pracujuacutecich posilneniacutem rocircznych naacutestrojov prevencie chorocircb ako suacute rehabilitaacutecie a rekondiacutecie v novyacutech opatreniach bez-pečnosti a ochrany zdravia pri praacuteci a pod Daneacute vyacutezvy sa spaacutejajuacute s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociaacutelnych praacutev vytvaacuteraniacutem kvalitnyacutech a hlavne udržateľnyacutech pracovnyacutech miest skracovaniacutem pra-covneacuteho tyacuteždňa vyššiacutem zapojeniacutem žien a mladyacutech ľudiacute do rozhodovaciacutech procesov postihovaniacutem nerovneacuteho zaob-chaacutedzania so zamestnancami a zamestnankyňami na praco-visku či s potrebou sociaacutelnej inkluacutezie marginalizovanyacutech skupiacuten Sociaacutelno-demokratickaacute reakcia na digitaacutelnu transfor-maacuteciu akcentuje nutnosť zabezpečiť pre každeacuteho praacutecu ako i využitie vyacutehod ktoreacute priemysel č 4 prinaacuteša Docircraz kladie na bull skracovanie pracovneacuteho času ktoreacute umožniacute zosuacutelaďova-nie rodinneacuteho a pracovneacuteho života bull odstraňovanie rodovyacutech nerovnostiacute lepšiacute priacutestup k sta-rostlivosti o deti ktoryacute umožniacute zvyacutešiť pracovneacute priacuteležitosti žienbull zlepšovanie a skvalitňovanie pracovneacuteho prostredia a
521 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA RIZIKAacute A PRIacuteNOSY A SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKEacute POLITIKY
126 Dopad digitalizaacutecie na bezpečnosť a zdravie pri praacuteci bude vaacutežny najmauml v podobe zvyacutešeneacuteho stresu psychosociaacutelnych riziacutek syndroacutemu vyhorenia v docircsledku zvyacutešenyacutech naacuterokov na vyacutekon čas tempo spracovanie informaacuteciiacute zmien sociaacutelnych vzťahov a foriem komunikaacutecie Z fyziologickeacuteho hľadiska možno očakaacutevať zvyacutešenyacute naacuterast ochoreniacute kardiovaskulaacuterneho systeacutemu obezity cukrovky pohyboveacuteho aparaacutetu atď
127 Visser J Trade Unions in the Balance ILO Actrav Working paper 20109
128 Data Labour Unions YouTubers Unions
129 Mocircžeme identifikovať niekoľko skupiacuten pracovniacutekov ktoryacutem už v suacutečasnosti chyacuteba odboroveacute zastuacutepenie (najmauml v zmysle ponuky a zaacuteujmu aktiacutevnej reprezentaacutecie ich zaacuteujmov) napr agentuacuterni zamestnanci platformoviacute pracovniacuteci domaacutecki pracovniacuteci migrujuacuteci pracovniacuteci imigranti študenti nezamestnaniacute a pod
130 Snahy o organizovanosť a reprezentaacuteciu prichaacutedzajuacute skocircr zo strany zamestnaacutevateľov (Uber v ITAS RUacuteZ)
52
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
522 UacuteLOHA ODBOROV V NOVYacuteCH PODMIENKACH DIGITAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
eliminaacuteciu psychosociaacutelnych riziacutek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri praacuteci na prevenciu rehabilitaacuteciu rekondiacuteciu re-flektujuacutec možnyacute vznik novyacutech typov chronickyacutech ochoreniacute a chorocircb z povolania126bull zvyšovanie miezd a platov konvergenciu miezd a stie-
J Visser načrtol štyri možneacute scenaacutere vyacutevoja odborov v digitaacutelnej ekonomike1271 postupnaacute marginalizaacutecia odborov - danyacute scenaacuter nastane v priacutepade ak buduacute suacutečasneacute trendy v odborovom organizovaniacute pokračovať bez zmien S klesajuacutecou mierou organizovanosti v odboroch buduacute odbory staacutele menej relevantneacute ich sila bude oslabovať a nebuduacute mať vyacuteznamnyacute vplyv na trh praacutece a tvorbu politiacutek2 dualizaacutecia odborov a ich politiacutek - namiesto postupneacuteho zhoršovania situaacutecie buduacute odbory schopneacute obraacuteniť svoju poziacuteciu a odolaacutevať tam kde suacute v suacutečasnosti silneacute napr vo veľkyacutech firmaacutech pri profesiaacutech s kvalifikovanou remeselnou pracovnou silou v logistike u odborniacutekov vo verejnom sek-tore v sociaacutelnych službaacutech a pod Danyacute scenaacuter predpokladaacute ostrejšie rozliacutešenie a vaumlčšie rozdiely medzi firmami s odbo-rovyacutemi organizaacuteciami a firmami bez odborov3 naacutehrada odborov a vyacutemena za ineacute formy - odbory po-stupne ustuacutepia inyacutem formaacutem societaacutelneho zastuacutepenia ktoreacute buduacute vychaacutedzať z a) legislatiacutevy (zaacuteruky minimaacutelneho a život-neacuteho minima mzdoveacute panely zamestnaneckeacute rady rady pre produktivitu arbitraacutežne a kontrolneacute orgaacuteny) b) iniciatiacutevy zamestnaacutevateľov (zapojenie zamestnancov etickeacute koacutedexy rocirczne participatiacutevne modely) c) obchodneacute modely (praacutevnic-keacute firmy sprostredkovateľskeacute pracovneacute agentuacutery konzul-tanti) a d) viac či menej spontaacutenne prerušovaneacute formy soci-aacutelnej a komunitnej činnosti4 revitalizaacutecia odborov - odbory naacutejdu spocircsob ako posilniť svoju poziacuteciu zvraacutetiť suacutečasnyacute trend omladiť členskuacute zaacuteklad-ňu a rozšiacuteriť svoje pocircsobenie nad raacutemec suacutečasnej členskej zaacutekladne a uspieť pri organizovaniacute bdquonovej nestabilnej pra-
ranie mzdovyacutech rozdielov medzi regioacutenmi medzi štaacutetmi Eu-roacutepy medzi mužmi a ženami napriacuteklad cez inštituacutety sociaacutel-neho dialoacutegu kolektiacutevneho vyjednaacutevania a naacutestroje daňovej politiky
covnej silyldquo v digitaacutelnej ekonomike128 Vyacutezvy na trhu praacutece v kombinaacutecii s digitaacutelnou revoluacuteciou a prechodom do online sveta suacute zaacuteroveň veľkou priacuteležitosťou aby odbory reagovali inovatiacutevne mysleli bdquooutside of the boxldquo Odbory na Slovensku129 majuacute značnyacute priestor na zvy-šovanie členskej zaacutekladne integraacutecie ak sa im podariacute zastu-povať zaacuteujmy zamestnancov v digitaacutelnej ekonomike Vyža-duje si to využitie inovatiacutevnych priacutestupov a strateacutegiiacute a buacuterania doterajšiacutech internyacutech štrukturaacutelnych barieacuter Odbory v SR suacute konfrontovaneacute aj s novyacutemi vyacutezvami organizovania praacutece akou je praacuteca v tzv zdieľanej (platfor-movej) ekonomike Zatiaľ je ale len okrajovo a skocircr neformaacutel-ne reflektovanaacute tradičnyacutemi sociaacutelnymi partnermi Z toho docircvodu nie je ani prenesenaacute do diskusie a kľuacutečovyacutech otaacutezok v raacutemci formaacutelneho sociaacutelneho dialoacutegu alebo kolektiacutevneho vyjednaacutevania V suacutečasnosti by mala podľa naacutezorov sociaacutelnych partne-rov reagovať na ňu najmauml legislatiacuteva Identifikujuacute sa rocirczne štrukturaacutelne prekaacutežky aby mohli byť pracovniacuteci platformo-vej ekonomiky organizovaniacute (v odboroch) a reprezentovaniacute (odbormi) napriacuteklad aj v raacutemci kolektiacutevneho vyjednaacutevania kde je probleacutem definovať zamestnaacutevateľa ako potenciaacutelneho partnera pre možneacute negociaacutecie130 Na zaacuteklade suacutečasnej de-finiacutecie zaacutevislej praacutece sa javiacute byť taktiež problematickeacute defi-novať pracovniacutekov platforiem ako zamestnancov To isteacute platiacute aj o domaacuteckej praacuteci ktoraacute nie je na Sloven-sku praacutevne ukotvenaacute Slovenskaacute republika neprijala Doho-vor Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece o domaacuteckej praacuteci č 1892011 Napriek tomu že rastie dopyt po osobnyacutech a domaacutecich službaacutech tento sektor nie je definovanyacute a jeho
131 Sedlaacutekovaacute M Job Quality and Industrial Relations in the Personal and Household Services (PHS-QUALITY) National report Slovakia 2020
132 Ministerstvo investiacuteciiacute regionaacutelneho rozvoja a informatizaacutecie Slovenskej republiky Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027 Pracovnyacute dokument Bratislava 2020
53
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
pracovniacuteci suacute bdquoneviditeľniacuteldquo a rozptyacuteleniacute naprieč inyacutemi odvet-viami čo sťažuje aj možnosť ich organizovania formulaacutecie a reprezentaacutecie ich zaacuteujmov 131
Ak sa odbory majuacute stať docircležityacutemi akteacutermi pri tvorbe a adaptaacutecii verejnyacutech politiacutek adekvaacutetnych pre digitaacutelnu eko-nomiku je docircležiteacute aby ich predstavitelia i členovia porozu-meli prečo je transformaacutecia nevyhnutnaacute čo prinesie ako k nej prispieť i ako k nej pristuacutepiť Ich nezastupiteľneacute miesto je v niekoľkyacutech uacuterovniach a to na globaacutelnej (celosvetovej uni-verzaacutelnej) euroacutepskej naacuterodnej regionaacutelnej lokaacutelnej a od-vetvovej Buduacute plniť uacutelohu1 sociaacutelneho akteacutera a nositeľa osvety smerom k svojim čle-nom a zamestnancom ale aj smerom k širokej verejnosti2 nositeľa naacutetlakovej politiky smerom k vlaacutedam (vlaacutede) na naacuterodnej a nadnaacuterodnej uacuterovni ale aj smerom k zamestnaacute-vateľom3 mediaacutetora medzi vlaacutedou prijiacutemajuacutecou a realizujuacutecou verej-neacute politiky a zamestnancami ktoryacutech sa opatrenia tyacutechto politiacutek buduacute dotyacutekať4 spolutvorcu verejnyacutech politiacutek s ohľadom na reprezentaacuteciu zaacuteujmov zamestnancov5i niciaacutetora legislatiacutevnych opatreniacute ktoreacute jednak garantujuacute citlivuacute a spravodlivuacute transformaacuteciu ochraacutenia zamestnancov ktoriacute by mohli byť touto transformaacuteciou negatiacutevne dotknutiacute
Dokument Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027132 rieši otaacutezku marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet v kapitole 47 Podpora sociaacutelno-ekonomickej integraacutecie marginalizova-nyacutech roacutemskych komuniacutet (MRK) Priority suacute v ňom vo vše-obecnosti zvoleneacute pomerne spraacutevne Po prveacute je to vzdelaacutevanie bdquoVzdelaacutevaciacute systeacutem nie je dostatočne pripravenyacute reagovať na sociaacutelne znevyacutehodne-nie vytvaacuterať inkluziacutevne prostredie a zohľadňovať kultuacuterne špecifikaacute a individuaacutelne potreby detiacute vraacutetane kvalitneacuteho predprimaacuterneho vzdelaacutevania a dostupneacuteho celodenneacuteho vzdelaacutevacieho systeacutemuldquo Venuje sa tu aj pozornosť diskrimi-naacutecii roacutemskych detiacute v školskom systeacuteme bdquo Je tiež nevyhnut-neacute predchaacutedzať neodocircvodneneacutemu zaraďovaniu roacutemskych detiacute do špeciaacutelnych škocircl z docircvodu ich sociaacutelneho znevyacutehod-nenialdquo a otaacutezke etickej emancipaacutecie Roacutemov bdquoPre roacutemske deti je tiež potrebneacute vytvaacuterať podmienky na ich vzdelaacutevanie sa aj v materinskom jazykuldquo Ďalšia pozornosť je veľmi spraacutevne obraacutetenaacute na otaacutezky štrukturaacutelnej povahy ako je napriacuteklad sanitačnaacute infraštruk-
iniciujuacute legislatiacutevne opatrenia v pracovno-praacutevnej oblasti a v oblasti BOZP ktoreacute reagujuacute na aktuaacutelne potreby a meniace sa podmienky ako je napriacuteklad uacuteprava či skracovanie pra-covneacuteho času ochranneacute pracovneacute prostriedky využitie so-ciaacutelneho fondu definovanie novyacutech stresorov a psychosoci-aacutelnych riziacutek na pracovisku a pod V tomto ohľade bude na vyacutezname naberať aj sociaacutelny dialoacuteg a kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie ktoreacute dokaacuteže flexibilnejšie a promptne reagovať na vzni-kajuacutece potreby zamestnancov i zamestnaacutevateľov v porovna-niacute s legislatiacutevnym procesom6 dohliadača (watch-dog) nad prijiacutemaniacutem a realizaacuteciou opatreniacute verejnej politiky s docircrazom na solidaritu a sociaacutelnu spravodlivosť so zachovaniacutem čo najvyššej možnej ochrany alebo prevencie pred možnyacutemi sociaacutelnymi rizikami a nega-tiacutevnymi sociaacutelnymi javmi spojenyacutemi s digitaacutelnou transformaacute-ciou Uacuteloha odborov na všetkyacutech uacuterovniach podnikovej naacute-rodnej euroacutepskej i medzinaacuterodnej bude v transformačnom procese no i v digitaacutelnej ekonomike nezastupiteľnaacute Je to jeden z maacutela naacutestrojov pracujuacutecich cez ktoryacute mocircžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujuacutecich či vydobytie ďalšiacutech sociaacutelnych štandardov a opatreniacute smerujuacutecim k soci-aacutelnej spravodlivosti zabezpečeniu solidarite zachovaniu docircstojnej praacutece a docircstojneacuteho života vocircbec
tuacutera v osadaacutech obmedzenyacute priacutestup k pitnej vode absencia kanalizaacutecie chyacutebajuacutece pripojenie k elektrine nezabezpeče-nyacute odvoz a neekologickeacute nakladanie s komunaacutelnym odpa-dom Vaacutežnou otaacutezkou je i nedoriešeneacute vlastniacutectvo pozem-kov ktoreacute Roacutemovia použiacutevajuacute na byacutevanie Obidva tieto štrukturaacutelne probleacutemy bdquoneštandardneacute obydlia postaveneacutena nevysporiadanyacutech pozemkoch bez pripojenia k inžinier-skym sieťamldquo suacute odborniacutekmi považovaneacute za kľuacutečoveacute pri zlepšovaniacute podmienok v osadaacutech Je možneacute suacutehlasiť aj s poukazovaniacutem na probleacutem zadl-žovania ktoryacute vedie k exekuacuteciaacutem bdquoProbleacutemom uplynulyacutech rokov bola aj dostupnosť nevyacutehodnyacutech mikropocircžičiek od nebankovyacutech spoločnostiacuteldquo Zaacuteroveň je treba povedať že do-kument nekriticky propaguje naacutestroj mikropocircžičiek pri vyacute-stavbe a svojpomocnej vyacutestavbe obydliacute Tento spocircsob pod-pory ndash projekty mimovlaacutedneho sektora založeneacute na mikropocircžičkaacutech a svojpomocnej vyacutestavbe ndash sa daacute uplatniť iba limitovane (z viaceryacutech docircvodov ktoreacute nie je dostatočne možneacute rozviesť na tomto mieste) a nie je vhodnyacute na maso-vejšiu podporu vyacutestavby a štandardneacuteho naacutejomneacuteho byacuteva-
53 SOLIDAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AKO RIEŠIŤ ROacuteMSKU OTAacuteZKU
133 Ministerstvo financiiacute Slovenskej republiky Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten Bratislava 2020
54
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
nia Aj tento dokument spraacutevne podporuje pokračovanie opatreniacute ako tereacutenna sociaacutelna praacuteca zdravotniacute asistenti asistenti učiteľa a ďalšie pomaacutehajuacutece profesie Dokument Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem133 zase navrhuje v kapitole venovanej roacutemskym komunitaacutem bdquoposil-nenie koordinačnej uacutelohy Uacuteradu splnomocnenkyne vlaacutedy pre roacutemske komunityldquo a bdquopravidelnyacute zber uacutedajov a monitoro-vanie pokroku v oblasti ekonomickej a sociaacutelnej integraacutecie ľudiacute z MRKldquo Podobne ako Priority pre suacutedržnosť predpokla-daacute bdquorozšiacuterenie projektov na podporu integraacutecie MRK a inyacutech ohrozenyacutech skupiacuten (komunitneacute centraacute zdraveacute regioacuteny te-reacutenna sociaacutelna praacuteca miestna občianska poriadkovaacute služba tereacutenni domovniacutecildquo a navrhuje bližšie nedefinovaneacute bdquozvyacuteše-nie kapaciacutet pre kvalitnuacute a dostupnuacute formaacutelnu starostlivosť o deti do 3 rokovldquo Predpokladaacute sa aj bdquoindividuaacutelna praacuteca so znevyacutehodne-nyacutemi skupinami na trhu praacuteceldquo prostredniacutectvom Uacuteradov praacutece (napr odborneacute poradenstvo zisťovanie odbornyacutech schopnostiacute a zručnostiacute uchaacutedzačov a bdquomentoringldquo či asis-tencia po naacutestupe do zamestnania) Dokument kritizuje AOTP a navrhuje bdquoaktivačnuacute činnosť pre organizaacutetora pod-mieniť poskytnutiacutem praacutece s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvojardquo Navrhuje aj ldquozvyacutešenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudiacute z prostredia MRK vyžadu-juacutecu ochranu pred nadmernyacutemi doplatkamirdquo Tieto naacutevrhy aktiviacutet suacute (s vyacutenimkou podpory mikropocirc-žičiek a samo-vyacutestavby bytov) v podstate (aj zo sociaacutelno-de-mokratickeacuteho hľadiska) formulovaneacute spraacutevne a daacute sa s nimi suacutehlasiť Kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že ab-strahujuacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať To že sa pri priacuteprave strategickyacutech doku-mentov a opatreniacute verejnyacutech politiacutek z rocircznych docircvodov zaacute-merne alebo nezaacutemerne neanalyzuje ako funguje naacuteš post transformačnyacute kapitalizmus maacute za naacutesledok že posledneacute desaťročia sa v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacute-cie Roacutemov na Slovensku bluacutedi v kruhu Probleacutemy ktoreacute sa najvypuklejšie prejavujuacute napr v prostrediacute roacutemskych osaacuted nie je možneacute vniacutemať selektiacutevne ako špecifickeacute roacutemske prob-leacutemy spojeneacute s roacutemskou kultuacuterou či s ich spraacutevaniacutem ale ako docircsledky nerovnostiacute ktoreacute generuje neregulovanyacute trhovyacute mechanizmus Ako priacuteklad mocircžeme uviesť fenomeacuten školskej segregaacute-cie a vznik segregovanyacutech škocircl na etnickej baacuteze Nerovneacute šance detiacute v ich školskej karieacutere vyplyacutevajuacute nie z abstraktnej kategoacuterie etnicity ale primaacuterne z materiaacutelneho postavenia rodičov a rodičmi akumulovaneacuteho sociaacutelneho kultuacuterneho a symbolickeacuteho kapitaacutelu V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Inyacutemi slovami ekonomickeacute nerovnosti ktoreacute vznikajuacute ako docircsledok zlyhania trhu pokiaľ nie suacute dostatočne zmier-
ňovaneacute aktivitami štaacutetu ktoryacute by cez svoju redistribučnuacute funkciu bol arbitrom rovnyacutech priacuteležitostiacute nevyhnutne veduacute k segregaacutecii Roacutemov Pokiaľ by štaacutet pokladal za opraacutevnenyacute verejnyacute zaacuteujem integraacuteciu a inkluziacuteve vzdelaacutevanie roacutemskych detiacute nemocircže tento probleacutem riešiť odtrhnuto a nezaacutevisle od otaacutezok zamestnanosti byacutevania sanitaacutecieinfraštruktuacutery osaacuted a diskriminaacutecie Inak povedaneacute zabezpečiť inkluziacutevne vzdelaacutevanie pre roacutemske deti je možneacute iba prijiacutemaniacutem takyacutech politiacutek ktoreacute umožnia pre Roacutemov docircstojneacute pracovneacute priacutejmy štandardneacute bytoveacute a hygienickeacute podmienky života Inyacute priacuteklad Nedostatočneacute alebo nespraacutevne riešenie probleacutemov roacutemskeho byacutevania (napriacuteklad nekritickyacutem propa-govaniacutem mikropocircžičiek a samovyacutestavby) vyplyacuteva z abstra-hovania od širšiacutech otaacutezok bytovej politiky Po prveacute vo vše-obecnosti nemocircžeme byť v suacutečasnosti prekvapeniacute nedostatkom naacutejomneacuteho byacutevania a vysokyacutemi cenami naacutej-mov a bytov pretože byty suacute jednou z kľuacutečovyacutech komodiacutet v kapitalistickej ekonomike a ich produkcia udržiavanie ob-chodovanie s nimi je nastaveneacute tak aby prinaacutešalo vysokyacute zisk Aby byty mohli sluacutežiť pre verejneacute uacutečely a byť dostupneacute je ich potrebneacute bdquoodkomodifikovaťldquo - teda musiacute byť zabraacutene-neacute tomu aby sa plne stali subjektom trhovej vyacutemeny V docirc-sledku rozsiahlej reprivatizaacutecie a privatizaacutecie bytoveacuteho fon-du obciam a mestaacutem dnes skoro žiadne byty nepatria a tieto naacutesledne nie suacute schopneacute vytvoriť vyacuteznamnejšiu sieť sociaacutel-neho a nekomerčneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania aj pre Roacutemov a aj pre niacutezkopriacutejmoveacute domaacutecnosti všeobecne Samozrejme poskytovanie naacutejomneacuteho byacutevania pre tieto skupiny populaacutecie by muselo byť postaveneacute na nedis-kriminačnyacutech pravidlaacutech a muselo by brať do uacutevahy že ľudia musia mať zabezpečeneacute dostatočneacute podmienky pre genero-vanie priacutejmu (zamestnanie) a udržanie si byacutevania Sociaacutel-no-demokratickyacute štaacutet by mal masiacutevne financovať novuacute vyacute-stavbu určenuacute pre nekomerčneacute naacutejomneacute na obciach a vstupovať legislatiacutevne tam kde by obce nelikvidovali osady alebo nezlepšovali podmienky byacutevania v nich alebo kde by dochaacutedzalo k diskriminaacutecii Roacutemov pri alokaacutecii bytov Priacutečiny všeobecne pripuacutešťanyacutech nedostatočnyacutech vyacute-sledkov pri integraacutecii Roacutemov za posledneacute dve desaťročia z prostriedkov Euroacutepskych štrukturaacutelnych a investičnyacutech fon-dov by zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska bolo možneacute vidieť aj v štrukturaacutelnom nastaveniacute tyacutechto fondov Všetky intervencie z EUacute fondov suacute dnes nastaveneacute ako bdquoprojektyldquo Probleacutemom je že každyacute projekt maacute svoj začiatok a svoj ko-niec Vaumlčšina takyacutechto projektov napriacuteklad rocirczne uzavreteacute pracovneacute dielne pre roacutemskych pracovniacutekov napriek tomu že v kraacutetkom časovom obdobiacute povedzme 2-3 roky fungova-li pomerne dobre po ukončeniacute grantovyacutech podmienok skončili Aj veľmi zmysluplneacute projekty na podporu margina-lizovanyacutech Roacutemov ako suacute tereacutenna sociaacutelna praacuteca komunit-neacute centra zdravotniacute asistenti tiež trpia tzv programovyacutem cyklom v raacutemci ktoreacuteho dochaacutedza k diskontinuite a prestaacutev-kach medzi jednou a druhou faacutezou projektoveacuteho financova-nia Vedie to k rocircznym probleacutemom s cieľovou skupinou a aj odchodom skuacutesenyacutech pracovniacutekov a pracovniacutečok Všetky
55
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tieto a podobneacute projekty podpornyacutech profesiiacute pre MRK by bolo by potrebne transformovať na štandardneacute programy so štandardnyacutem štaacutetnym financovaniacutem Beruacutec do uacutevahy docircsledky neriadeneacuteho trhoveacuteho me-chanizmu ktoryacute vedie k prehlbovaniu sociaacutelnych nerovnos-tiacute sociaacutelno-demokratickeacute kroky smerujuacutece k zlepšeniu po-stavenia Roacutemov by mali byť postaveneacute na podpore ekonomickyacutech politiacutek ktoreacute pocircsobia pozitiacutevne ku sociaacutelnej koheacutezii spoločnosti neprehlbujuacute ekonomickeacute rozdiely v spo-ločnosti a neotvaacuterajuacute priacutejmove nožničky medzi bohatyacutemi a chudobnyacutemi Sociaacutelne politiky by mali byť nastaveneacute ako bdquouniverza-listickeacuteldquo (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) a mali by zahrnuacuteť nielen Roacutemov a niacutezko priacutejmoveacute domaacutecnosti ale aj strednuacute vrstvu Toto platiacute pre užšie zameraneacute sektoroveacute opatrenia napriacute-klad ako suacute bezplatneacute obedy pre deti v školaacutech ale aj docirc-sledne bezplatnyacute priacutestup k zdravotniacutectvu k liekom a podob-
ne Okrem toho by bolo potreba zabezpečiť nekompromisneacute dodržiavanie antidiskriminačnej legislatiacutevy a princiacutepov ľud-skyacutech praacutev Medzi ľudskyacutemi praacutevami a sociaacutelnymi a ekono-mickyacutemi praacutevami zo sociaacutelne-demokratickej perspektiacutevy nie je žiadna tenzia či kontradikcia ale naopak - suacute to komple-mentaacuterne praacuteva Sociaacutelno-demokratickaacute politika ktoraacute by mala za cieľ zabezpečiť integraacuteciu Roacutemov a zlepšenie ich životnyacutech pod-mienok nemocircže byť izolovanaacute ani od ostatnyacutech politiacutek akyacute-mi suacute napr daňovaacute politika Silnejšej koheacutezii spoločnosti a tyacutem paacutedom aj integraacutecii Roacutemov by teda pomohli opatrenia spočiacutevajuacutece vo vyššom zdaňovaniacute kapitaacutelu a vyššej miere sociaacutelnych transferov Inyacutemi slovami pre zlepšenie situaacutecie (nielen) Roacutemov potrebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania
6 AKAacute EUROacutePSKA UacuteNIA A EUROZOacute-NA SPRAVODLIVAacute A SOCIAacuteLNA
134 httpswwweuroparleuropaeuEPRSEPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINALpdf
135 Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financecom_2020_55_enpdfPodrobnejšie Commission Staff Working Document Accompanying the document Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financeswd_2020_210_enpdf
56
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zakotvenie Slovenska v Euroacutepskej uacutenii počnuacutec rokom 2004 a v eurozoacutene od roku 2009 EUacute je preň ako štaacutet s malou otvorenou ekonomikou s relatiacutevne niacutezkou mierou inovaacuteciiacute a dominantnou vyacuterobou s nižšou až strednou prida-nou hodnotou v jeho ďalšom hospodaacuterskom sociaacutelnom a modernizačnom rozvoji kľuacutečoveacute Preto je preň kľuacutečovyacute i raacute-mec predviacutedateľnyacutech euroacutepskych hospodaacuterskych a meno-vyacutech politiacutek Otaacutezkou však je či maacute SR rezignovať iba na to že bude pasiacutevne akceptovať politiky ktoreacute dohodnuacute v EUacute a osobitne v eurozoacutene veľkeacute štaacutety napr Nemecko a Francuacutezsko resp vaumlčšina štaacutetov EUacute a eurozoacuteny Analogicky je otaacutezkou či maacute NBS hrať v ECB iba uacutelohu pozorovateľa a paušaacutelne suacutehlasiť s rozhodnutiami vaumlčšiny Vstupom do EUacute a do eurozoacuteny sa štaacutet vzdal časti svojej suverenity s tyacutem že sa bude podieľať na rozhodovaniacute že bude spolurozhodovať zdieľať suvereni-tu s ostatnyacutemi členmi EUacute a eurozoacuteny SR ako malyacute štaacutet EUacute nemaacute dosť bdquožetoacutenovldquo na presadzo-
Začiatkom februaacutera tr sa novaacute Euroacutepska komisia roz-hodla otvoriť diskusiu o suacutečasnom raacutemci hospodaacuterskeho a fiškaacutelneho dohľadu s osobitnyacutem zreteľom na reformy znaacute-me pod naacutezvom Six Pack a Two Pack134 Jej zaacutemerom je zis-tiť do akej miery boli rocirczne prvky dohľadu zavedeneacute alebo zmeneneacute a doplneneacute baliacutečkami Six Pack a Two Pack uacutečinneacute pri dosahovaniacute kľuacutečovyacutech cieľov a to pri zabezpečeniacute udr-žateľnyacutech verejnyacutech financiiacute a hospodaacuterskeho rastu ako aj pri predchaacutedzaniacute makroekonomickej nerovnovaacutehy pri užšej koordinaacutecii hospodaacuterskych politiacutek135 a pri podpore konver-gencie ekonomickej vyacutekonnosti členskyacutech štaacutetov Pocircvodnyacutem zaacutemerom bolo ukončiť tuacuteto diskusiu do 30 juacutena 2020 ale potreba bdquozamerať sa na okamžiteacute vyacutezvy EUacute spocircsobeneacute koronakriacutezouldquo viedli Komisiu k rozhodnutiu vraacute-tiť sa k diskusii neskocircr bdquokeď sa vyriešia okamžiteacute probleacutemyldquo Jej opaumltovneacute spustenie sa čakaacute na začiatku buduacuteceho roka Predpokladaacuteme že Slovensko (ministerstvo financiiacute na pocircde Rady NBS v raacutemci ECB) nebude meniť svoje poziacutecie a bude vystupovať ako v minulosti iba ako člen koaliacutecie bdquofiškaacutelne zodpovednyacutech krajiacutenldquo a nebude presadzovať zaacutesadnejšie
vanie svojich naacutevrhov v Euroacutepskej rade resp v Euroacutepskom parlamente a v ECB Veľkosť krajiny však nie je najdocircležitej-šiacutem faktorom jej vplyvu v EUacute Aj Slovensko ako relatiacutevne malaacute krajina mocircže vytvaacuterať rocirczne ad hoc koaliacutecie rovnako zmyacutešľajuacutecich štaacutetov vraacutetane využiacutevania inštituacutetu posilnenej spolupraacutece SR ako bdquopolicy makerldquo by sa mala snažiť angažovať sa vo všetkyacutech pre ňu relevantnyacutech smeroch euroacutepskej politi-ky Keďže kapacity autorov tejto štuacutedie suacute obmedzeneacute suacute-strediacuteme sa na oblasti ktoreacute považujeme za kľuacutečoveacute na ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene na budovanie bankovej uacutenie obchodnuacute politiku a na sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na daňoveacute otaacutezky Odporuacutečania formulovaneacute v štuacutedii suacute v zhode s politic-kyacutemi prioritami Strany euroacutepskych socialistov a ďalšiacutech progresiacutevnych siacutel v EUacute a smerujuacute k zvyacutešeniu odolnosti Eu-roacutepskej uacutenie a vytvoreniu inštituacuteciiacute a pravidiel ktoreacute suacute soci-aacutelne spravodliveacute a suacutečasne efektiacutevne
požiadavky v EUacute EMUacute ktoreacute by zabezpečili jej vaumlčšiu efek-tiacutevnosť a suacutečasne vaumlčšiu sociaacutelnu udržateľnosť Diskusie resp verejnej konzultaacutecie sa mohli zuacutečastniť jednotlivci a samozrejme inštituacutecie Autorom tejto štuacutedie nie je znaacuteme či a akou formou sa tejto diskusie zuacutečastnilo Mi-nisterstvo financiiacute SR NBS resp inaacute inštituacutecia v SR Kriacutezy poslednyacutech rokov pritom ukaacutezali na nedostatky menovej uacutenie a že jej dobudovanie je potrebneacute Kritickeacute hla-sy upozorňovali na jej nekompletnosť (rigidneacute a neefektiacutevne rozpočtoveacute pravidlaacute neexistencia spoločneacuteho rozpočtu a pod) už v čase jej vzniku Časť podporovateľov projektu spoločnej meny (napr francuacutezsky prezident Franccedilois Mitte-rand) však predpokladala že katalyzaacutetorom dobudovania eurozoacuteny bude najbližšia kriacuteza Tento optimizmus sa zatiaľ neukaacutezal opraacutevnenyacutem Využiť globaacutelnu finančnuacute kriacutezu 20078 a po nej kriacutezu eura na zaacutesadnejšiu reformu riadenia eurozoacuteny sa nepodarilo Ambiacuteciou by malo byť využiť k to-mu koronakriacutezu Podariacute sa to tentokraacutetNapriek pripravovanej diskusie o buduacutecnosti EUacute ktoraacute otvaacutera možnosť reviacutezie zmluacutev reforma EUacute sa neuskutočniacute
61 EKONOMICKEacute RIADENIE V EUROZOacuteNE
136 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
137 Kaletsky Anatole Europersquos Hamiltonian Moment Project Syndicate May 21 2020 Vznik spoločneacuteho dlhu ako upozorňujuacute experti by po-mohlo posilniť poziacuteciu eura ako druhej rezervnej meny a zaacuteklad pre medzinaacuterodneacute pocircžičky v tvrdej mene The International Role of the Euro ECB June 2019 httpswwwecbeuropaeupubirehtmlecbire201906~f0da2b823eenhtmltoc1
138 Massimo Amato Things that could be done once the lesson is learned 10 April 2020httpwwwprimeeconomicsorgarticlesthings-that-could-be-done-once-the-lesson-is-learned
57
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
formou Big Bang ale postupnyacutemi krokmi Finančnaacute kriacuteza si vynuacutetila vznik bankovej uacutenie ktorej realizaacutecia s komplikaacuteciami pokračuje (2 pilier the Single Resolution Mechanism (SRM)
Koronakriacuteza mocircže byť impulzom pre pokračovanie re-formy ekonomickeacuteho riadenia eurozoacuteny Riešenie koronakriacutezy a jej docircsledkov bude mať za naacutesledok rast deficitu a zadlže-nosti štaacutetov eurozoacuteny a vyžaduje si prijať mimoriadne opatre-nia Jednyacutem z nich je vznik Fondu obnovy financovanyacute na baacuteze spoločneacuteho dlhu formou koronabondov Fond obnovy je ale dočasnyacute naacutestroj ktoreacuteho životnosť je ohraničenaacute rokom 2024 Pozastavenie požiadavky dodržiavať Maastrichtskeacute kri-teacuteriaacute počas koronakriacutezy je tiež dočasneacute pokiaľ sa kriticky ne-prehodnotiacute a priacutepadnaacute zmena sa nezakotviacute v revidovanyacutech euroacutepskych zmluvaacutech Analogicky to možno povedať i o opat-reniach ECB Ak by sa však v kraacutetkom čase pristuacutepilo k strikt-neacutemu dodržiavaniu suacutečasnyacutech fiškaacutelnych pravidiel docircsledky na obnovenie rastu a zamestnanosti a v EUacute by mohli byť tak zaacutevažneacute že by ohrozili stabilitu menovej uacutenie resp EUacute ako takej Vyžaduje si to preto zvaacutežiť naacutevrhy ako napriacuteklad prehod-notenie hornej hranice zadlženosti štaacutetu zo 60 HDP na 90 HDP136 Hlavnyacutem argumentom je že ak miera reaacutelneho rastu dlhodobo prekračuje mieru reaacutelnej uacuterokovej sadzby o 2 -3 primaacuterny deficit 2 -3 HDP je dlhodobo udržateľnyacute dokonca i pri uacuterovni zadlženosti 100 Podľa toho by sa Maastrichtskaacutepodmienka 60 HDP mala revidovať Pragmatickyacutem rieše-niacutem je podľa autorov zvyacutešiť tuacuteto hranicu na 90 HDP Rast zadlženosti štaacutetov po koronakriacuteze zhoršiacute podmien-ky financovania ich dlhu na finančnyacutech trhoch- hlavne keď osobitneacute naacutestroje ECB a Komisie ktoreacute dočasne pomaacutehajuacute uacuterokoveacute miery udržať na niacutezkych ba dokonca zaacutepornyacutech hod-notaacutech prestanuacute pocircsobiť Opaumltovne bude treba otvoriť otaacutez-ku spoločneacuteho dlhu ktoraacute sa dnes posunula do inej roviny ako počas eurokriacutezy Nepochybne najvyacuteznamnejšiacutem posunom spocircsobenyacutem koronakriacutezou bolo rozhodnutie o vytvoreniacute Fondu obnovy Vznik Plaacutenu obnovy a odolnosti a osobitneacuteho fondu na jeho financovanie zastavilo diskusie (pravdepodobne iba dočasne) o samostatnom rozpočte eurozoacuteny a vyacuterazne vstuacutepilo do dis-
donedaacutevna blokovalo Nemecko) Rovnako ECB aby zachraacute-nila euro pristuacutepila k neortodoxnyacutem opatreniam ktoreacute boli na hrane jej doterajšieho mandaacutetu
kusiiacute o spoločnom euroacutepskom dlhu eurobondoch a novyacutech vlastnyacutech zdrojoch EUacute Tento mimoriadny rozpočet bude financovanyacute z dlhu (čo niektoriacute odborniacuteci označili za Hamil-tonovskyacute moment137) za ktoryacute bude ručiť EUacute spoločne svo-jim rozpočtom Hoci tento spocircsob financovania aktiviacutet EUacute nie je uacuteplne novyacute (garancie z rozpočtu EUacute boli použiteacute napr v Junckerovom plaacutene) bezprecedentnyacute je rozsah spoločneacute-ho dlhu a predpokladanyacute spocircsob jeho splaacutecania (z novyacutech euroacutepskych daniacute a poplatkov) Plaacuten obnovy a odolnosti a jeho finančnyacute naacutestroj bol vy-tvorenyacute ad hoc ako jednorazoveacute riešenie kriacutezy vyvolanej pandeacutemiou COVID-19 Na jeho zaacuteklade však mocircže byť vy-tvorenyacute raacutemec pre buduacuteci stabilizačnyacute naacutestroj využiacutevanyacute v raacutemci potreby (raacutemcoveacute pravidlaacute pre veľkosť pomer grantov a pocircžičiek pravidiel použitia) financovanyacute spoločnyacutem dl-hom (flexibilita ryacutechlosť použitia) V tejto suacutevislosti stojiacute za uacutevahu i naacutevrh transformovať ESM na Dlhovuacute agentuacuteru eurozoacuteny138 Dlhovaacute agentuacutera eu-rozoacuteny by mohla mobilizovať fondy na finančnyacutech trhoch za vyacutehodnejšiacutech podmienok ndash napokon by aj na tieto trhy pri-niesla vaumlčšiu stabilitu lebo by zniacutežila riziko investovania Za takmer bezrizikoveacute dnes trhy pokladajuacute iba nemeckeacute cenneacute papiere štaacutetu Rizikovaacute priraacutežka eurobondov by mohla byť o niečo vyššia no Nemecko by mohlo napriacuteklad profitovať z proporciaacutelne nižšiacutech odvodov do rozpočtu eurozoacuteny aby si priacutepadneacute straty vykompenzovalo Koronakriacuteza a suacutečasne dlhodobaacute potreba zelenej trans-formaacutecie euroacutepskej ekonomiky otvaacuterajuacute aj otaacutezku reviacutezie ďalšiacutech euroacutepskych rozpočtovyacutech pravidiel Mala by vytvo-riť priestor pre verejneacute investiacutecie do dlhodobej udržateľnos-ti a odolnosti napriacuteklad prijatiacutem zlateacuteho pravidla pre verejneacute investiacutecie resp oddeleniacutem investičneacuteho a bežneacuteho rozpoč-tu Problematickeacute je aj vyacutelučneacute využiacutevanie indikaacutetora dlhu a deficitu Ak nemajuacute fiškaacutelne pravidlaacute odporovať cieľom EUacute v inyacutech oblastiach (napr zelenaacute transformaacutecia) mali by byť nahradeneacute širšiacutem suacuteborom indikaacutetorov (ekonomickeacute sociaacutel-
611 FIŠKAacuteLNE PRAVIDLAacute A MAKROEKONOMICKAacute KOORDINAacuteCIA
139 The role of fiscal rules in relation with the green economy httpswwweuroparleuropaeuRegDataetudesSTUD2020614524IPOL_STU(2020)614524_ENpdf
140 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
141 Expanziacutevna politika ECB zatiaľ zo znaacutemych docircvodov nehroziacute hyperinflaacuteciou ako mnohiacute kritici kvantitatiacutevneho uvoľňovania varujuacute ale už dnes je zrejmeacute že prehlbovanie rastu nerovnostiacute je jej neželateľnyacutem docircsledkom Je to vyacutezvou pre politiky vlaacutedy aby prijali opatrenia ktoreacute tieto nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
58
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ne environmentaacutelne) pričom rozhodnutia o limitoch a sme-rovaniacute fiškaacutelnej politiky by boli suacutečasťou viacuacuterovňoveacuteho raacutemca riadenia do ktoreacuteho buduacute zapojeniacute zaacutestupcovia člen-skyacutech krajiacuten i Euroacutepsky parlament Slovensko by sa pri pre-sadzovaniacute tyacutechto zmien mohlo oprieť aj o poziacuteciu Euroacutepske-ho parlamentu139 Pri identifikaacutecii makroekonomickyacutech nerovnovaacuteh po-trebuje EUacute vyrovnanejšiacute priacutestup Fiškaacutelny kompakt spriacutesnil podmienky na aktivovanie proceduacutery nadmerneacuteho deficitu Naopak eurozoacutena je benevolentnejšia v priacutepade nadmer-nej makroekonomickej nerovnovaacutehy a k iniciovaniu proce-duacutery s ňou spojenej Pokiaľ sa maacute opaumltovne naštartovať konvergenčnyacute proces medzi Severom a Juhom v eurozoacutene musiacute vzraacutesť citlivosť voči nadmernej makroekonomickej ne-rovnovaacutehe v eurozoacutene a symetricky tuacuteto proceduacuteru použiť v priacutepade nadmerneacuteho prekročenia symetricky definovanej hornej i dolnej hranice 140
Už sme uviedli že predpokladanyacute spocircsob splaacutecania pocirc-žičiek na Program obnovy a odolnosti je z novyacutech euroacutep-skych daniacute a poplatkov Naacutejdenie dohody o novyacutech zdrojoch je oi docircležiteacute preto aby splaacutecanie pocircžičiek v buduacutecnosti nezaťažilo kapacity spoločneacuteho euroacutepskeho rozpočtu Pres-naacute podoba zdrojov (euroacutepskych daniacute a pocircžičiek) je vyacutesled-kom kombinaacutecie pragmatickeacuteho a hodnotoveacuteho priacutestupu Pragmatickou otaacutezkou je podpora pre zavedenie dane a vyacuteška ziacuteskanyacutech prostriedkov a hodnotovou zavedenie dane k dosiahnutiu inyacutech politickyacutech prioriacutet (zelenaacute transformaacutecia spravodliveacute zdaňovanie stabilita finančnyacutech trhov) V kraacutetkodobom horizonte je potrebneacute schvaacutelenie dane z nerecyklovanyacutech jednorazovyacutech plastov uhliacutekoveacuteho cla euroacutepskej digitaacutelnej dane aj systeacutemu financovania z priacutejmov z Euroacutepskeho systeacutemu obchodovania s emisiami (EUacute ETS) V strednodobom horizonte by k nim mala pribudnuacuteť daň z fi-nančnyacutech transakciiacute a a podiel EUacute na priacutejmoch v raacutemci spo-ločneacuteho zaacutekladu dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb (CCC-TB) Okrem priacutejmov pre spoločnyacute rozpočet je docircležiteacute zdocirc-razniť aj nepriame efekty tyacutechto daniacute ktoryacutemi chceme do-siahnuť vyššie uvedeneacute priority akyacutemi suacute obmedzenie jed-norazovyacutech plastov znižovanie emisiiacute boj proti agresiacutevnym daňovyacutem praktikaacutem či dospieťk širšiacutem politickyacutem prioritaacutem ako je boj proti korupcii (efektiacutevnejšia kontrola boj proti podvodom v oblastiach ktoreacute sa dostanuacute pod definiacuteciu fi-nančnyacutech zaacuteujmov EUacute prostredniacutectvom Uacuteradu euroacutepskeho prokuraacutetora) Schvaacutelenyacute systeacutem novyacutech vlastnyacutech zdrojov by mal po-stupne nahraacutedzať dominantneacute financovanie spoločneacuteho rozpočtu z naacuterodnyacutech priacutespevkov Diskusia bude otvorenaacute
pred rokom 2027 pri rokovaniach o buduacutecom viacročnom finančnom raacutemci V tejto diskusii je potrebneacute zaacutesadne reformovať aj vyacute-davkovuacute straacutenku rozpočtu Euroacutepsky rozpočet potrebuje naacutestroje fiškaacutelnej stabilizaacutecie Ich staacutelou zložkou by mali byť transfery ktoreacute zabezpečia suacutedržnosť EUacute podobne ako je tomu v USA (federaacutelne sociaacutelne programy ako sociaacutelne za-bezpečenie v nezamestnanosti Medicaid Medicare a pod) Euroacutepska centraacutelna banka zohrala v predchaacutedzajuacutecej kriacuteze menovej uacutenie (2010-2012) kľuacutečovuacute uacutelohu pri stabilizaacute-cii spoločnej meny V raacutemci existujuacutecich pravidiel a mandaacutetu prebrala sprostredkovane funkciu veriteľa poslednej inštan-cie a stabilizaacutetora finančneacuteho trhu Hoci expanziacutevna menovaacute politika nedokaacutezala dosiahnuť inflačnyacute cieľ pomohla prediacutesť deflaacutecii a stabilizovala euroacutepsky finančnyacute trh Probleacutemom je však politickaacute udržateľnosť suacutečasneacuteho kurzu nakoľko ne-štandardnaacute politika ECB bola spochybnenaacute na Suacutednom dvo-re EUacute a čeliacute opoziacutecii aj zvnuacutetra banky141 V kraacutetkodobom horizonte bude ECB pokračovať v sta-bilizujuacutecej expanziacutevnej menovej politike Pandemickyacute nuacute-dzovyacute program naacutekupu aktiacutev (PEPP) bude prebiehať do juacutena 2021 alebo dokyacutem ECB nerozhodne že kriacutezovaacute faacuteza koro-naviacuterusu sa skončila Aj ďalšie opatrenia ECB ako PELTRO (Pandemickeacute nuacutedzoveacute dlhodobeacute refinančneacute operaacutecie) ktoreacute pomocircžu zabezpečiť dostatočnuacute likviditu a Program ciele-nyacutech dlhodobyacutech refinančnyacutech operaacuteciiacute TLTRO3 ktoryacute za-čal v juacuteni 2020 bude prebiehať do juacutena 2021 Do tohto kontextu vstupuje diskusia o reviacutezii mandaacutetu ktoruacute ECB oficiaacutelne spustila začiatkom roka ECB sa nechce vzdať hlavneacuteho mandaacutetu udržania cenovej stability Reviacutezia sa maacute tyacutekať dvoch hlavnyacutech oblastiacute - Kvantitatiacutevnej formulaacutecie cenovej stability naacutestrojov mo-netaacuternej politiky hospodaacuterskych a menovyacutech analyacutez a spocirc-sobov komunikaacutecie ndash teda otaacutezok ktoreacute spadali pod aktivity ECB aj doteraz - Či a v akej miere maacute ECB prihliadať na ďalšie faktory ako finančnaacute stabilita zamestnanosť alebo environmentaacutelna stabilita NBS by sa mala zasadzovať za to aby sa neortodoxnaacute politika ECB zakotvila do Euroacutepskej zmluvy Bude treba v nej zdocircrazniť dvojityacute mandaacutet ECB (inflaacutecia a rast a zamestna-nosť ako je to v priacutepade FEDu ako i environmentaacutelna udrža-teľnosť) presadzovať uacutelohu ECB ako veriteľa poslednej in-štancie (lender of last resort) a za určityacutech podmienok financovanie štaacutetneho dlhu (monetizaacutecia dlhu) čo sa dočas-ne a v obmedzenej miere deje aj dnes
142 Staršia štuacutedia Euroacutepskej komisie bdquoEuropean Tax Surveyldquo kvantifikovala naacuteklady medzinaacuterodnyacutech podnikov ktoreacute suacute generovaneacute existenciou 15 naacuterodnyacutech daňovyacutech suacutestav bdquostaryacutech štaacutetovldquo (tzv compliance costs) Pre veľkeacute podniky neprekračujuacute 19 percenta odvedenyacutech daniacute no pre maleacute a stredneacute podniky dosahujuacute až 309 percenta zaplatenyacutech daniacute V EUacute 27 suacute tieto naacuteklady nepochybne ešte vyššie nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
59
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
62 SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKYacute PRIacuteSTUP K DAŇOVYacuteM OTAacuteZKAM A OBCHODNEJ POLITIKE EUacute
621 EUROacutePSKA DAŇ Z FINANČNYacuteCH TRANSAKCIIacute
622 KONIEC DAŇOVEJ SUacuteŤAŽE BOJ PROTI DAŇOVYacuteM UacuteNIKOM A DAŇOVYacuteM RAJOM
Nad raacutemec diskusie iniciovanej Komisiou vo februaacuteri 2020 o ekonomickom riadeniacute si vlaacutedna moc členskeacuteho štaacutetu musiacute definovať čo chce presadzovať v inyacutech politikaacutech ako suacute niektoreacute otaacutezky daňovej politiky obchodnej politiky a pod Medzi tyacutemito dvoma politikami je zaacutesadnyacute rozdiel da-ňovaacute politika je naacuterodnou politikou kyacutem obchodnaacute politika je spoločnou politikou EUacute Aj v priacutepade daňovej politiky
O dani z finančnyacutech transakciiacute (FTT) na uacuterovni G20 sa začalo hovoriť v r 2009 tj po vypuknutiacute globaacutelnej finančnej kriacutezy ale k žiadnemu rozhodnutiu o jej zavedeniacute na globaacutelnej uacuterovni nedošlo Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute sa do agendy EUacute dostala v roku 2011 keď Euroacutepska komisia predstavila naacutevrh celoeuroacutepskej dane z finančnyacutech transak-ciiacute a počiacutetala s jej uplatneniacutem najneskocircr v roku 2014 V pr-vom detailnom naacutevrhu bola nastavenaacute tak že mala Uacutenii pri-niesť každyacute rok 57 mld eur Celouacutenijnaacute FTT sa nepodarila presadiť (uplatnenie princiacutepu veta zo strany Veľkej Britaacutenie a pod) Jedenaacutesť štaacute-tov EUacute sa zapojilo do tzv Iniciatiacutevy posilnenej spolupraacutece
Dňa 24 10 2006 NR SR hlasmi pravicovej opoziacutecie prijala Deklaraacuteciu o daňovej suverenite v priamych daniach Pravicovaacute časť NR SR odkazovala na rovnuacute daň ktoruacute za-viedla v r 2004 a ktoraacute podľa jej interpretaacutecie stvorila zo Slovenska bdquoekonomickeacuteho tigraldquo Zaacutemerom bolo laacutekať na niacutez-ku daň zahraničnyacutech investorov Inyacutemi slovami bola zaacutestan-kyňou daňovej suacuteťaže v EUacute Ani v nasledujuacutecich rokoch nepatrilo Slovensko k aktiacutev-nym advokaacutetom daňovej spolupraacutece v EUacute postoj sa čiastoč-ne otvoril len v otaacutezke spoločneacuteho konsolidovaneacuteho daňo-veacuteho zaacutekladu firiem Postoj suacutečasnej vlaacutedy v tejto otaacutezke nie je znaacutemy Daňovaacute suacuteťaž ohrozuje sociaacutelny štaacutet dvakraacutet znižuje sociaacutelne transfery ktoryacutech cieľom je zmierňovať priacutejmoveacute
však existujuacute určiteacute spoločneacute princiacutepy a dosah daňovej poli-tiky sa mocircže zvaumlčšovať pokiaľ sa presadia euroacutepske dane ako napr euroacutepska daň na CO2 euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute euroacutepska digitaacutelna daň a pod V priacutepade obchod-nej politiky majuacute štaacutety EUacute možnosť do nej zasahovať na Eu-roacutepskej rade a euroacutepske obchodneacute zmluvy prechaacutedzajuacute rati-fikaacuteciou cez naacuterodneacute parlamenty
Vo veľmi obmedzenej forme ju zaviedlo Francuacutezsko ostatneacute štaacutety zapojeneacute do tejto iniciatiacutevy (Belgicko Greacutecko Nemec-ko Portugalsko Rakuacutesko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko) by ju podľa naacutevrhu mali zaviesť najneskocircr 1 janu-aacutera 2021 Koronakriacuteza je priacuteležitosťou aby sa opaumlť obnovila dis-kusia o FTT ako zdroja na riešenie docircsledkov koronakriacutezy a perspektiacutevne ako zdroj euroacutepskeho rozpočtu Kľuacutečoveacute je aby FTT zahrnovala prevažnuacute vaumlčšinu finančnyacutech transakciiacute a osobitne tyacutech ktoreacute nemajuacute produktiacutevny charakter resp neprispievajuacute k efektiacutevnosti finančnyacutech trhov a potenciaacutelne ohrozujuacute finančnuacute stabilitu
nerovnosti a decimuje verejnyacute sektor resp služby vo verej-nom zaacuteujme poskytovaneacute štaacutetom resp verejnou spraacutevou Euroacutepska diskusia o fiškaacutelnej harmonizaacutecii u priamych daniacute praacutevnickyacutech osocircb sa nezameriava na harmonizaacuteciu da-ňovyacutech sadzieb ale na definovanie spoločneacuteho konsolido-vaneacuteho zaacutekladu (CCCTB) Jeho cieľom by malo byť nielen zjednodušiť zdaňovanie pre euroacutepske firmy (pre medzinaacute-rodneacute podniky resp podniky s cezhraničnyacutemi ekonomickyacute-mi činnosťami) a tak zniacutežiť zbytočneacute administratiacutevne naacuteklady pre biznis142 ale aj pomocirccť eliminovať daňoveacute uacuteniky techni-kami ako napr profit-shifting prostredniacutectvom transfero-vyacutech oceneniacute alebo inyacutech foriem agresiacutevneho daňoveacuteho plaacutenovania
143 httpstaxfoundationorgdigital-tax-europe-2020
144 Po rozhodnutiacute Euroacutepskeho suacutedneho dvora v juacuteli 2014 dokumenty k ďalšiacutem kolaacutem rokovania o zmluve medzi Euroacutepskou uacuteniou a Spojenyacutemi štaacutetmi znaacutemej ako Transatlantickeacute obchodneacute a investičneacute partnerstvo (TTIP) sa už mali zverejňovať
145 Slovensko maacute s USA platnuacute investičnuacute zmluvu z roku 1991 v ktorej je takyacuteto mechanizmus arbitraacuteže jednostranne vyacutehodnyacute pre americkeacuteho investora zakotvenyacute Podľa Ministerstva hospodaacuterstva SR by novaacute uacuteprava vzťahov investor ndash štaacutet v zmluve TTIP umožnila Slovensku zbaviť sa nevyacutehodneacuteho mechanizmu z roku 1991 Preto MH SR zmluvu TTIP podporovalo
60
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
623 DIGITAacuteLNA DAŇ
624 OBCHODNEacute ZMLUVY EUacute
Samostatnou kapitolou je zdaňovanie nadnaacuterodnyacutech digitaacutelnych spoločnostiacute Ide o mimoriadne ziskovyacute a dyna-mickyacute sektor s rastuacutecim podielom na ekonomike ktoryacute okrem toho ešte vyjde z koronakriacutezy ako jeden z najvaumlčšiacutech viacuteťazov Pre digitaacutelne služby je charakteristickeacute že uľahčujuacute vytvaacuteranie korporaacutetnych štruktuacuter sluacutežiacich na agresiacutevne daňoveacute praktiky Rozhodnutie Suacutedneho dvora EUacute v spore Komisie s fir-mou Apple v ktorom Komisia prikaacutezala spoločnosti Apple uhradiť iacuterskej vlaacutede daňovyacute dlh vo vyacuteške 13 mld eur v pro-spech sťažujuacuteceho sa Apple ukaacutezalo limity využiacutevania pravi-diel štaacutetnej pomoci v boji proti agresiacutevnym daňovyacutem prakti-kaacutem Euroacutepska digitaacutelna daň sa uvaacutedza ako jeden z možnyacutech zdrojov splaacutecania spoločnyacutech pocircžičiek na Plaacuten obnovy Aj preto Komisia prisľuacutebila predstavenie vlastneacuteho naacutevrhu na zavedenie digitaacutelnej dane ak sa do konca roka 2020 nenaacutej-de dohoda o digitaacutelnej dani na pocircde OECD
V ostatnyacutech rokoch ndash s vyacutenimkou USA ndash akcelerovalo dokončovanie viacročnyacutech rokovaniacute EUacute o obchodnyacutech a priacute-padne investičnyacutech zmluvaacutech s obchodnyacutemi partnermi ako Kanada (CETA) Japonsko a Mercosur Naacutestupom Trumpo-vej administratiacutevy boli rokovania o zmluve TTIP zmrazeneacute Priacutepravy zmluvy s Kanadou a USA boli netransparentneacute a proces ich priacutepravy bol podrobenyacute verejnej kritike Až po nej nastalo čiastočneacute zlepšenie informovanosti o procese nego-ciaacuteciiacute144 Kriticky treba hodnotiť aj mnoheacute časti resp kapitoly pripravovanyacutech zmluacutev Jednou z najkontroverznejšiacutech usta-noveniacute dohocircd s Kanadou i USA bol mechanizmus riešenia sporov medzi štaacutetom a investorom Nahradenie doterajšie-ho mechanizmu urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacute-tom znaacutemy pod skratkou ISDS resp ISDM upravenyacutem me-chanizmom ICS (Investment Court System) v zmluve s Kanadou ktoryacute Komisia vydaacutevala za bdquoradikaacutelnu reformuldquo je len čiastkovyacutem riešeniacutem Zahraničniacute investori v sporoch s vlaacutedami buduacute ako doteraz mocirccť obchaacutedzať naacuterodneacute suacutedy Hroziacute že vlaacutedy buduacute naďalej rukojemniacutekmi arbitraacutežneho ko-nania ktoreacute v prevažnyacutech priacutepadoch daacutevalo za pravdu za-
Globaacutelna dohoda na pocircde OECD je však nepravdepo-dobnaacute aj v priacutepade viacuteťazstva demokratickeacuteho kandidaacuteta v americkyacutech prezidentskyacutech voľbaacutech Zaacuteroveň viacereacute eu-roacutepske krajiny začali či pripravujuacute zdaňovanie digitaacutelnych spoločnostiacute resp priacutejmov z digitaacutelnych služieb Bez spoloč-neacuteho euroacutepskeho priacutestupu však hroziacute fragmentaacutecia digitaacutel-neho trhu v docircsledku nekoordinovanyacutech naacuterodnyacutech pravi-diel a nižšia efektiacutevnosť vyacuteberu dane Z tyacutechto docircvodov je potrebneacute čo najryacutechlejšie vytvo-renie euroacutepskej digitaacutelnej dane ktoraacute by zdaňovala obrat spoločnostiacute v krajine v ktorej bol realizovanyacute Limity pre fir-my podliehajuacutece dani mali by byť nastaveneacute tak aby sa zda-ňovali len veľkeacute nadnaacuterodneacute spoločnosti ktoreacute vyacuteznamne profitujuacute z existencie jednotneacuteho euroacutepskeho trhu a dokaacute-žu vytvaacuterať korporaacutetne štruktuacutery pre umeleacute presuacutevanie da-ňoveacuteho zaacutekladu Časť vybratej dane maacute sluacutežiť ako priacutejem euroacutepskeho rozpočtu143
hraničnyacutem investorom a obmedzovalo vlaacutedy v presadzovaniacute domaacutecej politiky ISDS sa z legitiacutemnej ochrany zahraničnyacutech investorov pretransformoval do spocircsobu ako sa zahraničniacute investori mohli vyhraacutežať legitiacutemnym vlaacutedam a ovplyvňovať ich politiku V zamrznutej zmluve s USA sa zrejme ani nahra-denie ISDS mechanizmom ICS pokiaľ sa rokovania obnovia podľa doterajšiacutech indiacuteciiacute nemusiacute podariť presadiť145
Obchodneacute a investičneacute zmluvy EUacute so zahraničnyacutemi partnermi nemocircžu byť spocircsobom ako sa oslabia euroacutepske štandardy v ochrane priacuterody v boji proti klimatickyacutem zme-naacutem v ochrane zamestnancov alebo v ochrane praacutev štaacutetu a jeho demokraticky zvolenyacutech orgaacutenov realizovať politickeacute rozhodnutia v prospech spoločnosti Suacutečasne nemocircžu byť pre EUacute naacutestrojom oslabovania sociaacutelnych a environmentaacutel-nych štandardov v tretiacutech krajinaacutech Obchodnaacute politika EUacute maacute prispievať k posilňovaniu globaacutelnych sociaacutelnych a environmentaacutelnych štandardov nie uacutezkych zaacuteujmov exporteacuterov a investorov Mechanizmus urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacutetom musiacute podlie-hať demokratickej kontrole oboch straacuten a neobmedzovať presadzovanie verejneacuteho zaacuteujmu v sociaacutelnej environmen-
146 Americkyacute Kongres napr prijal rozhodnutie že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak ako je to v EUacute
61
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
taacutelnej oblasti a pod Nemocircžu tiež viesť k obmedzeniu kvality či rozsahu verejnyacutech služieb Ak zmluva predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie pri ochrane zdravia spotrebiteľa v sociaacutelnej či environmentaacutel-nej politike malo by iacutesť o konvergenciu smerom nahor a nie naopak Obchodneacute dohody sa majuacute opierať o medzinaacuterod-neacute dohovory a zmluvy (dohovory Medzinaacuterodnej organizaacute-cie praacutece Pariacutežska klimatickaacute zmluva a pod) Predmetom kritiky zmluvy s USA suacute aj kapitoly o regu-laacutecii životnom prostrediacute či docircsledky na ochranu zamest-nanca vzhľadom na to že USA nie suacute signataacutermi viaceryacutech dohovorov Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Otaacutezne bolo či sa do zmluvy zahrnuacute i verejneacute služby napriacuteklad zdravot-niacutectvo a či by to nepoviedlo k ďalšej redukcii verejneacuteho zdra-votniacutectva v prospech rozširovaniu suacutekromneacuteho zdravotniacutec-tva TTIP predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie V prevažnej vaumlčšine odvetviacute (potravinaacuterskeho kozmetickeacuteho a farmace-utickeacuteho a chemickeacuteho priemyslu) je však uacuteroveň regulaacutecie v USA nižšia ako v Uacutenii Opraacutevneneacute suacute preto obavy že har-monizaacutecia povedie k znižovaniu regulačnyacutech štandardov v EUacute Najviac by sa to mohlo odraziť na ochrane zdravia a ži-votneacuteho prostredia V EUacute v tyacutechto priacutepadoch platiacute princiacutep predbežnej opatrnosti ktoryacute v USA neplatiacute Pokiaľ sa dosta-točne nepreukaacuteže napriacuteklad škodlivosť niektoreacuteho produk-
tu nie je povinnosť ho z trhu stiahnuť146 USA medzityacutem odstuacutepili od Pariacutežskej dohody o kliacuteme a nevieme či po v naacutestupe noveacuteho prezidenta sa k tejto do-hode vraacutetia EUacute je napriacuteklad nepriateľsky naklonenaacute k tomu aby sa plyn ťažil hydraulickyacutem štiepeniacutem Napriek tomu zrej-me takyacuteto plyn bude dovaacutežať a bude tlak aby sa tento druh ťažby presadil i v EUacute Klimatickeacute zmeny nuacutetia prehodnotiť i priacutestup k medzi-naacuterodneacutemu obchodu Nie je realistickeacute jeho drastickeacute ob-medzenie a už vocircbec nie suacute riešeniacutem priacutestupy ako ekono-mickyacute nacionalizmus alebo prvky merkantilizmu Na druhej strane treba v medzinaacuterodnom obchode začať brať do uacuteva-hy uhliacutekovuacute stopu a preto sa pokuacutesiť presadiť uhliacutekoveacute clo do politiky Svetovej obchodnej organizaacutecie (WTO) Euroacutepske hospodaacuterske politiky vraacutetane obchodnej po-litiky majuacute prispievať k posilňovaniu sociaacutelnych štandardov environmentaacutelnej udržateľnosti a udržateľnosti EUacute EMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou i viacereacute na-štartovaneacute diskusie (mandaacutet ECB fiškaacutelne pravidlaacute ale všeobecne aj diskusia o buduacutecnosti EUacute) vytvaacuterajuacute priestor pre takeacuteto pravidlaacute a inštituacutecie v zhode s progresiacutevnym so-ciaacutelne spravodlivyacutem a environmentaacutelne zodpovednyacutem programom Mal by byť i vyacutechodiskom pri formovaniacute poziacutecie SR v EUacute a v eurozoacutene
147 Schiller Dan Digital capitalism stagnation and contention 13 October 2015 httpswwwopendemocracynetendigital-capitalism-stagna-tion-and-contentionPodrobnuacute politicko-ekonomickuacute analyacutezu digitaacutelneho kapitalizmu možno naacutejsť v kniheBetancourt Michael The Critique of Digital Capitalism punctum books brooklyn ny 2015
62
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepsky plaacuten obnovy a odolnosti je zameranyacute na dve kľuacutečoveacute transformaacutecie na zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu Z dvoch uvedenyacutech transformaacuteciiacute prvuacute pokladaacuteme za nena-hraditeľnuacute a neodkladnuacute a preto v našej štuacutedii sme na ňu zamerali vaumlčšiu pozornosť Nie je to teda naacutehoda a ani docirc-sledok obmedzenyacutech riešiteľskyacutech kapaciacutet Zelenaacute transformaacutecia je natoľko urgentnaacute že ak sa v kraacutetkej dobe nedosiahne v nej zaacutesadnyacute pokrok ani neskor-šie adaptačneacute opatrenia nedokaacutežu zamedziť devastačnyacutem uacutečinkom klimatickyacutech zmien Už dnes dokonca i štaacutet akyacutem je Slovenskaacute republika v pomerne v priaznivom geografic-kom paacutesme je vystavovanyacute suchaacutem ktoreacute nemajuacute obdobu alebo frekventovanyacutem povodniam ktoreacute sa predtyacutem vy-skytovali iba zriedka (tzv storočnaacute voda sa opakuje skoro každoročne) Straty nie suacute iba ekonomickeacute no okrem zdra-votnyacutech docircsledkov akcelerujuacute i sociaacutelne rozdiely Už dnes časť globaacutelnej migraacutecie je reakciou na klimatickeacute zmeny a podiel klimatickyacutemi zmenami generovanej migraacutecie bude ak-celerovať Akcelerovať buduacute i vojenskeacute konflikty ako docircsledok hladomorov zo sucha boja o vodu a pod Mnoheacute sa možno rozrastuacute do vaumlčšiacutech a veľkyacutech vojnovyacutech konfliktov Euroacutepska uacutenia zostaacuteva premiantom v boji proti klima-tickyacutem zmenaacutem a svoje najnovšie ambiacutecie vyjadrila v Euroacutep-skej zelenej zmluve Slovenskaacute republika zobrala na seba zatiaľ najambicioacuteznejšiacute politickyacute zaacutevaumlzok dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 V štuacutedii sme sa zaoberali nutnyacutemi podmienkami aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť dosiah-nuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti v transformaacutecii odvetviacute energetiky v doprave v obnove budov pri zaacutesobo-vaniacute teplom pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie a v presadzovaniacute cirkulaacuternej ekonomiky Podpora lokaacutelneho a regionaacutelneho rozvoja maacute tiež kli-matickyacute rozmer K znižovaniu uhliacutekovyacutech emisiiacute pomocircže rozvoj lokaacutelnej energetiky no i podpora lokaacutelnej produkcie potraviacuten ktoraacute znižuje ich uhliacutekovuacute stopu (všetci maacuteme skuacute-senosť s kuacutepou jabĺk z Noveacuteho Zeacutelandu hovaumldzieho maumlsa z Braziacutelie a pod) atď Spomaliť a pokiaľ sa daacute zamedziť zryacutechľovaniu klimatic-kyacutech zmien musiacute napomocirccť i fiškaacutelna politika na naacuterodnej uacuterovni a iniciatiacutevy na euroacutepskej či globaacutelnej uacuterovni Naacutestroje takto nastavenej fiškaacutelnej politiky nie suacute ešte v štuacutedii dosta-točne reflektovaneacute a buduacute si vyžadovať dodatočnuacute pozor-nosť na naacuterodnej no i euroacutepskej uacuterovni Prehodnotiť bude treba i niektoreacute ineacute naacutestroj ako obchodovanie s emisiami CO2 a vyjadriť k nemu jednoznačnejšiacute sociaacutelno-demokratic-kyacute postoj Euroacutepske obchodneacute a investičneacute dohody nedostatoč-ne zohľadňujuacute uhliacutekovuacute stopu a je otaacutezne či uhliacutekoveacute claacute
buduacute dostatočnyacutem naacutestrojom na redukciu uhliacutekovej stopy dovozu Uacuteloha štaacutetu pri podpore zelenej transformaacutecie je nena-hraditeľnaacute na všetkyacutech uacuterovniach Zelenuacute transformaacuteciu podnikateľskej sfeacutery musiacute štaacutet stimulovať pozitiacutevne (napr finančnyacutemi zdrojmi v podobe dotaacuteciiacute zelenyacutem verejnyacutem ob-staraacutevaniacutem a pod) i negatiacutevne (napr spriacutesňovaniacutem noriem na produkciu CO2 a pod) Centraacutelna vlaacuteda musiacute vytvaacuterať podmienky na zelenuacute transformaacuteciu na regionaacutelnej a lokaacutel-nej uacuterovni a podporiť ozelenenie a obmedzenie tendenciiacute ku konzumerizmu V porovnaniacute so zelenou transformaacuteciou maacute digitaacutelna transformaacutecia inuacute naliehavosť jej hybnyacutemi silami nie je uve-domenie si že ide o existenčnuacute otaacutezku o otaacutezku prežitia ľudstva ako ho poznaacuteme dnes ale o dosahovanie vyššej efektiacutevnosti a konkurencieschopnosti a je ťahanaacute suacutekrom-nyacutem zaacuteujmom jednotlivca (napr on line objednaacutevanie tova-rov a služieb využitie e-Government na ryacutechlejšie vybavo-vanie administratiacutevnych uacutekonov elektronickeacute recepty a pod) a biznisu ktoryacute v digitalizaacutecii nachaacutedza spocircsob ako zvyšovať produktivitu praacutece a zisk Uacuteloha štaacutetu pri digitaacutelnej transformaacutecii je odlišnaacute štaacutet by mal vytvaacuterať prostredie ktoreacute je priateľskeacute digitaacutelnej transformaacutecii podnikateľskej sfeacutery digitaacutelnu infraštruktuacuteru a poskytovať vzdelanie pre digitaacutelny vek Priama pomoc bizni-su (pozitiacutevna stimulaacutecia formou dotaacuteciiacute daňovyacutech uacuteľav a pod) by sa mala realizovať iba v prvej štartovacej faacuteze trans-formaacutecie a prevažne formou podpory vyacuteskumu a vyacutevoja a vedy Biznis musiacute robiť rozhodnutia o digitaacutelnej transformaacutecii saacutem a takou ryacutechlosťou aby odolal konkurenčneacutemu tlaku Nepriazniveacute externeacute podmienky (napr nedostupnosť k širo-kopaacutesmoveacutemu internetu) zhoršujuacute jeho konkurenčnuacute poziacute-ciu a naopak maumlkkeacute podmienky (napr niacutezka cena praacutece daňovyacute dumping) odďaľujuacute jeho rozhodnutie investovať do digitaacutelnej transformaacutecie Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute podľa Dana Schillera147 vedie k vzniku digitaacutelneho kapitalizmu prinaacuteša so sebou i rizikaacute na ktoreacute musia vlaacutedy reagovať Medzi ne patriacute ohro-zenie bdquokrehkej stavby demokracieldquo (zneužiacutevanie uacutedajov zaacute-kazniacutekov kyberkriminalita atď) ohrozenie tradičnyacutech pra-covnyacutech miest priemyslom č 4 zvyšovanie miery nerovnosti nižšia ochrana zamestnancov v rocircznych netra-dičnyacutech formaacutech praacutece (home office gig economy a pod) Pozitiacutevnymi i negatiacutevnymi docircsledkami digitaacutelnej transformaacute-cie na spoločnosť a politikami na vlaacutednej uacuterovni i uacutelohou odborov sa zaoberaacuteme v kapitole Solidaacuterna spoločnosť Vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko igno-ruje že slovenskeacute hospodaacuterstvo sa v priebehu dvoch-troch
Zaacuteverom
63
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
desiatok rokov sa stalo maacutelo diverzifikovanyacutem s dominant-nyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu Niacutezka diverzifiko-vanosť nielen priemyselnej štruktuacutery ktoraacute je naviac ex-treacutemne zaacutevislaacute na dovoze a vyacutevoze no pomerne niacutezka diverzifikovanosť i poľnohospodaacuterskej vyacuteroby či energetiky robia slovenskeacute hospodaacuterstvo ľahko zraniteľneacute Pokles HDP v roku koronakriacutezy to znovu ilustroval Politiky na podporu vaumlčšej diverzifikaacutecie nie suacute namie-reneacute proti uacutespešnyacutem odvetviam Na druhej strane je načase skoncovať s investičnyacutemi stimulmi smerujuacutecimi do dnes už dominantneacuteho odvetvia Podpora diverzifikaacutecie ktoruacute navr-hujeme je previazanaacute s environmentaacutelnou transformaacuteciou (napr diverzifikaacutecia energetiky zahrnujuacuteca OZE rozvoj obe-hoveacuteho hospodaacuterstva a pod) s regionaacutelnym a lokaacutelnym rozvojom ale i s tradičnejšiacutemi formami ako je diverzifikaacutecia exportu (odvetvovaacute i geografickaacute) Euroacutepsky Plaacuten obnovy a odolnosti sa explicitne neza-meriava na tretiu transformaacuteciu a tou je transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť Politickaacute štruktuacutera suacutečasnej euroacutepskej moci nie je priaznivo naklonenaacute tretej transformaacutecii Sociaacutel-ny pilier EUacute je iba fragmentom a nie zaacutekladom resp štarteacute-rom k Sociaacutelnej uacutenii Štuacutedia sa pokuacuteša vzkriesiť pocircvodnyacute vyacuteznam slova bdquoreformaldquo a navrhuje reformy ktoreacute by smero-vali slovenskuacute spoločnosť k solidaacuternej spoločnosti Načrtaacuteva reformy ako reformu sociaacutelnych služieb služieb zamestna-nosti rodinnej politiky a dlhodobej starostlivosti a upozor-ňuje na potrebu realizaacutecie zabuacutedaneacuteho ľudskeacuteho praacuteva na byacutevanie Digitaacutelna transformaacutecia prinaacuteša so sebou viacereacute soci-aacutelne rizikaacute ako redukciu pracovnyacutech miest naacuterast štrukturaacutel-neho nadbytku pracujuacutecich a v docircsledku toho naacuterast neza-mestnanosti prehlbovanie priacutejmovej nerovnosti naacuterast chudoby a sociaacutelneho vyluacutečenia tyacutech ktoriacute nestihlinemohli ziacuteskať digitaacutelne zručnosti vznik (novyacutech) foriem (prekeacuterne-ho) zamestnania a naacuterast neistyacutech pracovnyacutech miest (gig economy a pod) S tyacutemito rizikami sa musia vyrovnať verej-neacute politiky ktoreacute musia byť nastaveneacute tak aby z digitaacutelnej transformaacutecie neprofitovala iba uacutezka skupina zvyacutehodne-nyacutech Cesta vedie cez naacutestroje daňovej sociaacutelnej a vzdelaacuteva-cej politiky cez posilňovanie priacutejmov verejnyacutech rozpočtov napriacuteklad cez oveľa ambicioacuteznejšiacute daňovyacute mix (zavedenie novyacutech alebo posilnenie u naacutes skocircr marginaacutelnych daniacute ako napr progresiacutevne zdaňovanie zdaňovanie kapitaacutelu a majet-ku daň z luxusu environmentaacutelne dane digitaacutelne dane da-ne z robotov) cez vyššie platby do scheacutem zdravotneacuteho a sociaacutelneho zabezpečenia cez posilnenie sociaacutelneho dialoacutegu
ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych kon-fliktov na všetkyacutech uacuterovniach horizontaacutelnej i vertikaacutelnej de-finičneacute a legislatiacutevne ukotvenie novyacutech foriem praacutece v pra-covno-praacutevnom daňovom kontexte a v systeacuteme sociaacutelneho zabezpečenia Solidaacuterna spoločnosť na Slovensku nemocircže vylučovať zo seba Roacutemov Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem ako aj ineacute vlaacutedne dokumenty navrhovali rocirczne čiastkoveacute riešenia na zlepšenie postavenia Roacutemov Štuacutedia poukazuje na to že kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že abstrahu-juacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať Preto sa za posledneacute desaťročia v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacutecie Roacutemov na Sloven-sku bluacutedi v kruhu Post-transformačnyacute model slovenskeacuteho kapitalizmu nemaacute nastavenuacute svoju redistribučnuacute politiku aby dostatočne riešil mieru nerovnostiacute napĺňal zaacutekladneacute ľudskeacute praacutevo na byacutevanie a pod nielen pre roacutemsku komunitu ale pre celuacute spoločnosť V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Marginalizovaniacute Roacutemovia suacute podmnožinou ľudiacute kto-ryacutech marginalizuje chudoba no okrem toho čelia i predsud-kom diskriminaacutecii a pod Pre zlepšenie situaacutecie Roacutemov po-trebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania a nielen čiastkoveacute projekty ktoreacute sa ( dočasne) orientujuacute na parciaacutelne straacutenky ich života (priacutestup k vode predškolskeacute vzdelaacutevanie roacutem-skych detiacute a pod) Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko nemaacute ambiacuteciu ndash a to je charakteristickeacute i pre ineacute vlaacutedne materiaacutely predchaacutedzajuacutecich vlaacuted ndash formulovať čo by chcela vlaacutedna moc presadzovať v Euroacutepskej uacutenii a osobitne v eurozoacutene Zaacuteverečnaacute kapitola po prvyacutekraacutet tuacuteto veľkuacute medzeru chce naplniť Formuluje naacutevr-hy akoby sa malo reformovať ekonomickeacute riadenie eurozoacute-ny zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska akyacute by mal byť so-ciaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam EUacute a k euroacutepskej obchodnej politike Euroacutepske hospodaacuterske politiky by mali prispievať k po-silňovaniu sociaacutelnych štandardov k environmentaacutelnej udr-žateľnosti a udržateľnosti EUacuteEMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou je po finančnej a ekonomickej kriacuteze a po kriacuteze eura novou priacuteležitosťou ako sa k takejto EUacute a eurozoacutene posunuacuteť bližšie Taacuteto priacuteležitosť by sa mala využiť oveľa lepšie ako po kriacutezach 2008 a 2010
64
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
65
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
66
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Brigita Schmoumlgnerovaacute (editorka) Progresiacutevne foacuterum pod-predsedniacutečka vlaacutedy SR (1994) ministerkafinanciiacute SR (1998 - 2002)
Joachim Becker Ekonomickaacute univerzita Viedeň
Petra Csefalvayovaacute Inštituacutet cirkulaacuternej ekonomiky
Milan Ftaacutečnik Slovenskaacute technickaacute univerzita minister školstva SR (1998 - 2002)
Radovan Geist wwweuractivsk
Michal Kaliňaacutek Združenie miest a obciacute SR
Jaacuten Košč Odborovyacute zvaumlz KOVO
Peter Magvaši minister hospodaacuterstva SR (1994) minister praacutece sociaacutelnych veci a rodiny SR (1998 - 2002)
Daniel Škobla Uacutestav etnoloacutegie a sociaacutelnej antropoloacutegie Slo-venskej akadeacutemie vied
Monika Uhlerovaacute Konfederaacutecia odborovyacutech zvaumlzov SR
Juraj Zamkovskyacute Priatelia Zeme-CEPA
Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) je najstaršou politickou nadaacute-ciou Nemecka Pomenovanaacute je po Friedrichovi Ebertovi prvom demokraticky zvolenom riacutešskom prezidentovi Ako nadaacutecia bliacutezka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociaacutelnej demokracie slobodu spravodlivosť a
Friedrich-Ebert-Stiftung eV zastuacutepenie v Slovenskej republikeMaroacutethyho 6 | 811 06 Bratislavawwwfessk
Autori Brigita Schmoumlgnerovaacute a autorskyacute kolektiacutev Za publikaacuteciu zodpovedaacute Robert ŽanonyGrafika Jakub KlobušickyacuteObjednaacutevky fesfessk
Komerčneacute využitie publikaacuteciiacute vydanyacutech Friedrich-Ebert-Sti-ftung (FES) nie je povoleneacute bez piacutesomneacuteho suacutehlasu od FES
SCHMOumlGNEROVAacute Brigita Solidaacuterne ekologickeacute a moder-neacute Slovensko 1 vyd Bratislava Friedrich-Ebert-Stiftung eV - zastuacutepenie v Slovenskej republike 2020
(b ovaneacute)978-80-89149-85-8
solidaritu Ako všeobecne prospešnaacute inštituacutecia pocircsobiacuteme nezaacutevisle a v našom zaacuteujme je podporovať pluralistickyacute spo-ločenskyacute dialoacuteg k politickyacutem vyacutezvam suacutečasnostiBližšie informaacutecie k našej činnosti ako aj k aktuaacutelnym projek-tom naacutejdete na našej webovej straacutenke wwwfessk
Viac informaacuteciiacute k tejto teacuteme naacutejdete tuhttpwwwfessk
Slovensko musiacute v najbližšom obdobiacute zvlaacutednuť trojjedinuacute transformaacuteciu envi-ronmentaacutelnu digitaacutelnu a sociaacutelnu Z krajiny so stredno-priacutejmovou maacutelo di-verzifikovanou nerovnomerne rozvinu-tou a k životneacutemu prostrediu maacutelo citli-vou ekonomikou patriacou iba medzi miernych inovaacutetorov sa potrebuje trans-formovať na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 en-vironmentaacutelne udržateľnuacute a sociaacutelne spravodlivuacute Štuacutedia bdquoSolidaacuterne ekologickeacute a moderneacute Slovenskoldquo prinaacuteša v šiestich kapitolaacutech kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy na jeho radikaacutelnu transformaacute-ciu Za hlavneacute vyacutezvy Slovenska pokladaacute tiacutem autorov diverzifikaacuteciu hospodaacuterstva a zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu ako predpoklady udržateľnej konkuren-cieschopnosti ekonomiky orientaacuteciu na podporu domaacutecich podnikov s inovatiacutev-
nym profilom podporu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja so zameraniacutem na lokaacutelnu energetiku lokaacutelnu produkciu potraviacuten podporu naacutejomneacuteho byacutevania či sociaacutelneho podnikania Zelenou trans-formaacuteciou bude musieť prejsť každeacute od-vetvie no za kľuacutečoveacute odvetvia ktoreacute čakaacute zelenaacute transformaacutecia štuacutedia pokladaacute energetiku dopravu a obnovu budov Rovnakyacute docircraz venuje štuacutedia kri-tickej reflexii fiškaacutelnej konsolidaacutecie kde ponuacuteka alternatiacutevny pohľad na rozpoč-tovuacute a daňovuacute politiku ktoreacute majuacute byť naacutestrojom sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja Zo sociaacutelno-de-mokratickyacutech poziacuteciiacute kritike podrobuje aktuaacutelnu formu ekonomickeacuteho riadenia EUacute a eurozoacuteny a prinaacuteša naacutevrhy ako po-silniť fiškaacutelnu poziacuteciu Uacutenie zavedeniacutem dane z finančnyacutech transakciiacute zdaneniacutem digitaacutelnych korporaacuteciiacute a obmedzovaniacutem daňovej suacuteťaže a daňovyacutech uacutenikov
Cieľ budovať suacutedržnuacute spoločnosť v ne-poslednom rade odolnuacute voči rastuacutecim protidemokratickyacutem tendenciaacutem čeliacute aktuaacutelne mnohyacutem vyacutezvam v podobe di-gitalizaacutecie a robotizaacutecie klimatickyacutech zmien rastuacutecej priacutejmovej a majetkovej nerovnosti v dostupnosti verejnyacutech služieb a nerovnyacutech podmienok pre docircstojnyacute život Naacutestrojmi na zvlaacutednutie tyacutechto vyacuteziev suacute politiky solidaacuternej spo-ločnosti ktoreacute štuacutedia prinaacuteša overeneacute praxou mnohyacutech vyspelyacutech štaacutetov s ne-zastupiteľnou uacutelohou odborov a sociaacutel-neho dialoacuteguŠtuacutedia je priacutespevkom do verejnej odbor-nej diskusie ktorej cieľom musiacute byť takeacute využitie neopakovateľnyacutech euroacutepskych finančnyacutech prostriedkov v nasledujuacutecich rokoch ktoreacute urobia zo Slovenska soli-daacuternejšiu ekologicky udržateľnuacute a modernuacute krajinu
SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
3
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
skume a vyacutevoji nie suacute uacuteplne izolovaneacute od existujuacuteceho rozvojoveacuteho modelu Hoci zahraničneacute spoločnosti majuacute vyššiacute dopyt po pracovnej sile s vyššou kvalifikaacuteciou ne-platiacute tondash ako ukaacutezali v nedaacutevnej empirickej štuacutedii Jan Drahokoupil and Brian Fabo vo všeobecnosti5 bdquoZahra-ničneacute spoločnosti žiadajuacute stredne kvalifikovanuacute pracov-nuacute silu iba v priacutepade kvalifikovanyacutech remesiel a operaacuteto-rov Suacute to domaacutece firmy ktoreacute hľadajuacute zamestnancov s digitaacutelnymi kompetenciamildquo uzavierajuacute Nadnaacuterodneacute korporaacutecie suacutestreďujuacute vyacuteskumneacute a vyacute-vojoveacute aktivity prevažne do domovskyacutech krajiacuten6 Miest-ne možnosti zamestnania vysokokvalifikovanyacutech osocircb suacute tak obmedzeneacute a to napriek tomu že už existujuacute po-zitiacutevne priacuteklady dopytu po vysokokvalifikovanyacutech za-mestnancov aj v zahraničnyacutech podnikoch Takouto lasto-vičkou je napriacuteklad bratislavskyacute Volkswagen Štruktuacuterne zmeny v rozvojovom modeli mocircžu tomuto trendu napo-mocirccť Slovenskyacute model rozvoja okrem toho kopiacuteruje ten-dencie charakteristickeacute pre globaacutelny ekonomickyacute režim orientovanyacute na kvantitatiacutevny rast spotreby zdrojov a energie a obchaacutedzanie sociaacutelnych a najmauml environmen-taacutelnych externaliacutet Volanie po raste ktoryacute nie je environ-mentaacutelne a sociaacutelne udržateľnyacute ohrozuje zaacuteklady exis-tencie modernej civilizaacutecie Koronakriacuteza duacutefajme po určitom čase odznie no klimatickaacute kriacuteza a jej docircsledky zostaacutevajuacute Riziko pred ktoryacutem globaacutelna spoločnosť a Slo-vensko stojiacute je že napriek tomu budeme tvrdohlavo po-kračovať v prolongovaniacute tohto rastoveacuteho trendu Potrebujeme kardinaacutelny obrat v koncepčnyacutech priacute-stupoch a naacutesledne v politikaacutech a potrebujeme zabezpe-čiť aby opatrenia zaacuteroveň prispievali k zvyšovaniu odol-nosti spoločnosti proti buduacutecim predviacutedateľnyacutem kriacutezam a aby na ich pozitiacutevnych efektoch v relatiacutevne kraacutetkom čase sa mohla podieľať vaumlčšina spoločnosti Osobitnou vyacutezvou je dosiahnuť sociaacutelnu akceptovateľnosť zelenej transformaacutecie Jej suacutečasťou bude aj uacutetlm niektoryacutech od-vetviacute ktoreacute najviac prispievajuacute ku klimatickyacutem zmenaacutem a ktoryacute treba riešiť tak aby jeho sociaacutelne docircsledky boli mi-nimaacutelne Každyacute novyacute zaacutemer a projekt v Programe obnovy a odolnosti regioacutenu by mal preukaacutezať minimaacutelnu energe-tickuacute a materiaacutelovuacute naacuteročnosť a to tak počas realizaacutecie ako aj počas celej svojej životnosti Ekonomickeacute hodno-tenie rocircznych infraštruktuacuternych a inyacutech zaacutemerov by malo byť komplexneacute - je preto treba opustiť zjednodušeneacute posudzovanie na zaacuteklade najnižšej ceny vstupnej investiacute-cie Štuacutedia navrhuje aj odlišnyacute priacutestup k fiškaacutelnej konso-lidaacutecii a k fiškaacutelnym reformaacutem v porovnaniacute s bdquocommon wisdomldquo (všeobecnyacutem naacutezorom) a viaceryacutemi oficiaacutelnymi
materiaacutelmi Inak definuje tzv pro-rastovyacute daňovyacute mix zdocircrazňuje obidve zaacutekladneacute funkcie daniacute ndash fiškaacutelnu a re-distribučnuacute tj ako naacutestroj zmierňovania nerovnostiacute Kri-ticky sa vyjadruje k tzv vyacutedavkovyacutem stropom a navrhuje koordinaacuteciu vlaacutednej anticyklickej politiky s politikou NBS Štuacutedia si v 5 kapitole kladie otaacutezku či maacute SR v Eu-roacutepskej uacutenii iba automaticky akceptovať čo navrhnuacute naj-silnejšiacute hraacuteči (byť tzv policy taker) alebo maacute mať ambiacuteciu podieľať sa na tvorbe euroacutepskych politiacutek (byť tzv bdquopolicy makerldquo) tj byť hraacutečom ktoreacuteho hlas pri formovaniacute eu-roacutepskych politiacutek bude počuteľnyacute Materiaacutel Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko sa bdquostavia do zaacutekrytuldquo s dokumenta-mi vlaacuted ktoreacute si zriedkavo ndash ak vocircbec ndash klaacutedli otaacutezku akuacute poziacuteciu maacute Slovensko zastaacutevať v kľuacutečovyacutech otaacutezkach ako je napriacuteklad ekonomickeacute riadenie eurozoacuteny Bez strategickeacuteho uvažovania o tyacutechto otaacutezkach vlaacutedy SR re-agujuacute ad hoc a ešte častejšie sa mechanicky priklaacuteňajuacute k rozhodnutiam silnyacutech štaacutetov eurozoacuteny Štuacutedia prezentuje sociaacutelno-demokratickeacute naacutevrhy na to ako pokračovať na-pr v reforme fiškaacutelnych pravidiel v posilneniacute dvojiteacuteho mandaacutetu ECB atď V 5 kapitole Solidaacuterna spoločnosť si kladieme otaacutez-ku akeacute buduacute docircsledky environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie na zamestnanosť na mieru nerovnostiacute uacuteroveň chudoby a pod inyacutemi slovami na sociaacutelnu udrža-teľnosť a inkluziacutevnosť slovenskej spoločnosti Akeacute politi-ky by mohli podporiť pozitiacutevne docircsledky resp zmierniť negatiacutevne docircsledky Akaacute bude uacuteloha odborov a sociaacutel-neho dialoacutegu v novyacutech podmienkach Okrem zmierňovania miery nerovnosti daňovyacutemi naacutestrojmi musia aj niacutezkopriacutejmovyacutem rodinaacutem zabezpečiť podmienky pre docircstojnyacute život sociaacutelne transfery a služ-by vo verejnom zaacuteujme určeneacute pre každeacuteho (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) Dostupnosť k vzdelaniu k zdraviu a k byacute-vaniu (praacutevo na byacutevanie ako ľudskeacute praacutevo- koniec bezdo-movectva) a praacutevo na slušnuacute praacutecu (tzv decent job ndash ter-miacuten ktoreacuteho autorom je byacutevalyacute generaacutelny riaditeľ Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Juan Somavia) pomocirc-žu riešiť pascu chudoby energetickuacute chudobu i pracujuacute-cu chudobu Solidaacuterna spoločnosť musiacute zabezpečiť envi-ronmentaacutelnu spravodlivosť (dostupnosť k čistej vode a pod) starostlivosť o seniorov (udržateľnyacute docircchodkovyacute systeacutem opatrovateľskuacute a zdravotnuacute starostlivosť) a riešiť roacutemsku otaacutezku Naše kapacitneacute možnosti suacute obmedzeneacute a preto na všetky zmieneneacute otaacutezky nie sme schopniacute odpovedať Ich naacutečrt je docircležityacute však preto aby sme naznačili kde v uva-žovaniacute o solidaacuternom ekologickom a modernom Sloven-sku treba pokračovať
5 Drahokoupil JanFabo Brian The limits of foreign-led growth Demands for skills by foreign and domestic firms In Review of International Political Economy 2020 (DOI 1010800969229020201802323)
6 Pavliacutenek Petr Dependent Growth Foreign Investment and the Development of the Automotive Industry in East-Central Europe 2017 Cham and Rodet-Kroichvili NathalieHeim SteacutephaneWoessner Raymond Internationalisation de la recherche et deacuteveloppement quelles strateacute-gies des constructeurs automobiles dans lrsquoespace est-europeacuteen et meacutediterraneacuteen In Revue de la reacutegulation 2015 15(1) (httpsjournalsopeneditionorgregulation10605 2018
1 DIVERZIFIKAacuteCIA DIGITALIZAacuteCIA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKEacuteHO HOSPODAacuteRSTVA- NAacuteSTROJE ROZVOJA A ODOLNOSTI
Hospodaacutersky rast Slovenskej republiky ako štaacutetu s ma-lyacutem ekonomickyacutem rozmerom je tradične viac ťahanyacute expor-tom ako domaacutecou spotrebou Znamenaacute to že na jednej stra-ne musiacute byť hospodaacuterstvo konkurenčne schopneacute presadiť sa na zahraničnyacutech trhoch na strane druhej je citliveacute od poruacutech ktoreacute na trhoch kľuacutečovyacutech odberateľov jeho pro-dukcie vznikajuacute Neprimerane vysokaacute koncentraacutecia hospo-
Koronakriacuteza nanovo odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a osobitne priemyslu Počas jarneacuteho lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najvaumlčšiacutech poklesov priemyselnej vyacuteroby spomedzi všetkyacutech krajiacuten Euroacutepskej uacutenie V maacuteji 2020 bola priemyselnaacute vyacuteroba staacutele o 333 nižšia ako pred rokom Treba ale dodať že priemyselnaacute produkcia kle-sala už aj v druhej polovici roka 2019 v decembri 2019 už piaty mesiac po sebe a oproti decembru 2018 sa zniacutežila o 71 Z odvetviacute ktoreacute sa najviac podieľali na celkovom po-klese produkcie v priemysle v r 2019 najvyacuteznamnejšie zniacute-ženie zaznamenali vyacuteroba dopravnyacutech prostriedkov o 11 7 Slovenskaacute ekonomika ako ekonomicky malyacute štaacutet je viac ako stredne veľkeacute a veľkeacute ekonomiky (možno s vyacutenimkou nemeckej ekonomiky) orientovanaacute na export a maacute maacutelo di-verzifikovanuacute štruktuacuteru priemyslu zavesenuacute najmauml na auto-mobilovom priemysle a elektrotechnickom priemysle Spo-lu s dovozom dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky (dovoz a vyacutevoz ku HDP) uacuteroveň v r 2018 až 190 Vyššiu mieru otvorenosti dosiahli v EUacute už iba Luxembursko (387 percent HDP) Malta (269 percent HDP) a Iacutersko (212 per-cent HDP) Export je docircležityacutem ťahuacuteňom rastu a jeho pokles už v 2 štvrťroku 2019 mal za naacutesledok spomalenie rastu HDP8 V štruktuacutere exportu suacute s podielom 652 na prvom mieste
daacuterstva ktoraacute sa odraacuteža v priacuteliš uacutezkej exportnej orientaacutecii tuacuteto citlivosť či dokonca zraniteľnosť zvyšujuacute Konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva zaacute-visiacute od toho ako ryacutechlo sa dokaacuteže adaptovať na meniace sa vonkajšie požiadavky ktoreacute nie suacute v jej rukaacutech ako dokaacuteže investovať do inovaacuteciiacute a predovšetkyacutem ako inovatiacutevny a adaptabilnyacute je kľuacutečovyacute rozvojovyacute faktor-ľudskyacute faktor
11 DIVERZIFIKAacuteCIA AKO JEDEN Z NAacuteSTROJOV ROZ-VOJA A ODOLNOSTI
7 Priemyselnaacute produkcia v decembri 2019 ŠUacute SR Na rozhraniacute juacutena-juacutela 2020 k najryacutechlejšiemu naštartovaniu dochaacutedza u automobiloveacuteho priemyslu ako kľuacutečoveacuteho odvetvia v slovenskom priemysle Mesačnyacute bulletin NBS Oktoacuteber 2020 httpwwwnbssk_imgDocuments_Me-sacnyBulletin2020protectedmb1020pdf
8 Spraacuteva o ekonomike SR September 2019 NBShttpswwwnbssk_imgDocuments_PublikacieSESR2019protectedSESR_0919skpdf
stroje a prepravneacute zariadenia Z odvetvoveacuteho hľadiska je to predovšetkyacutem automobilovyacute priemysel Na jednotku jeho vyacutevozu pripadaacute až 76 stotiacuten jednotiek dovozu čo odraacuteža rozsiahle medzinaacuterodneacute dodaacutevateľsko-odberateľskeacute vaumlzby tohto odvetvia a to napriek tomu že sa podarilo vybudovať značnuacute dodaacutevateľskuacute sieť na Slovensku Export smeruje prevažne do štaacutetov EUacute (80) z toho až 218 do Nemecka 108 do Česka a v poradiacute nasledu-juacute dva ďalšie štaacutety V4 Slovenskyacute automobilovyacute priemysel je v rukaacutech zahra-ničnyacutech investorov Na začiatku transformačnej recesie vstup zahraničnyacutech investorov ako nemeckeacuteho VW bol po-zitiacutevnym signaacutelom pre zahraničneacute investiacutecie a pomohol riešiť nezamestnanosť ktoraacute počas transformačneacuteho obdobia nadobudla sociaacutelne takmer neudržateľneacute hodnoty Značnaacute orientaacutecia na zahraničnyacutech investorov prinaacuteša aj niektoreacute otaacutezniky Dnes o buduacutecnosti slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu sa rozhoduje vo Wolfsburgu v Pariacuteži v Soule či v Spojenom kraacuteľovstve Veľkej Britaacutenie a Severneacuteho Iacuterska Bo-li by tieto rozhodnutia diametraacutelne ineacute keby sa o nich rozho-dovalo v Bratislave Trnave Nitre či v Žiline9
Vlaacutedy v post transformačnom obdobiacute sa ekonomickou štruktuacuterou Slovenska a jej zaacutevislosťou na exporte a zahra-ničnyacutech investiacuteciaacutech 10 nezaoberali alebo ak aj aacuteno a prijali
4
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
9 Konkurencieschopnosť automobiloveacuteho priemyslu zaacutevisiacute od mnohyacutech faktorov od finančnyacutech zdrojov od rozvinuteacuteho vyacuteskumu od strate-gickeacuteho marketingu ktoryacute identifikuje trhy a usmerňuje vyacuteskum vyacutevoj a produkciu aby reagovali na individualizaacuteciu požiadaviek zaacutekazniacutekmi prechodom na individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby umožnenuacute technologickyacutem pokrokom Pri rozhodovaniacute o tom ako ďalej v automobilovom priemysle treba brať do uacutevahy všetky tieto faktory Miesto rozhodovania nie je to kľuacutečoveacute Rozhoduje sa tam kde suacute na to vytvoreneacute predpo-klady Slovenskaacute republika nemaacute ani inštitucionaacutelne predpoklady ani finančneacute zdroje a ani dostatočneacute ľudskeacute zdroje aby takeacuteto rozhodnutia mohla robiť
10 O tyacutechto otaacutezkach rokovali napr Rada vlaacutedy pre export Rada vlaacutedy pre vedu techniku a inovaacutecie a prijali viacereacute odporuacutečania najmauml k RIS3SK (Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu SR) pre hospodaacutersku politiku atď
11 Podiel priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute na tvorbe hrubeacuteho fixneacuteho kapitaacutelu bol v roku 2017 na uacuterovni cca 10 a po roku 2013 vykazuje poz-voľnyacute a pomerne stabilnyacute naacuterast Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020 str 38
12 V jednom zo svojich medializovanyacutech vystuacutepeniacute upozornil na to novyacute minister pocircdohospodaacuterstva a rozvoja vidieka Jaacuten Mičovskyacute
5
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
v tomto smere viacereacute dokumenty ich realizaacutecia naraacutežala na rezortizmus konzervativizmus vyacutekonnej moci a priacutepadne odpor časti podnikateľskyacutech kruhov Je zrejmeacute že malaacute ekonomika nemocircže mať diverzifiko-vanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva v takom rozsahu ako stredne veľkaacute alebo veľkaacute ekonomika Na druhej strane nadmerne vysokaacute zaacutevislosť na jednom či dvoch exportnyacutech odvetviach vystavuje hospodaacuterstvo malej ekonomiky značnyacutem rizikaacutem K rizikaacutem maacutelo diverzifikovanej priemyselnej štruktuacutery s dominantnyacutem postaveniacutem automobiloveacuteho priemyslu v SR patriacute citlivosť na konjunktuacuterny cyklus doma a osobitne v za-hraničiacute (počas finančnej a ekonomickej kriacutezy Nemecko bolo nuacuteteneacute zaviesť šrotovneacute aby zamedzilo extreacutemnemu prepa-du dopytu po produkcii domaacuteceho automobiloveacuteho prie-myslu) Rizikom mocircže byť i prebiehajuacuteca zelenaacute transformaacute-cia a s ňou napriacuteklad aj v bliacutezkej buduacutecnosti vyacuteraznejšiacute podiel verejnej dopravy na uacutekor individuaacutelnej dopravy tlak spoloč-nosti na znižovanie škodlivyacutech emisiiacute a pod Medzi rizikaacute vyššieho podielu zahraničnyacutech investiacuteciiacute 11 patriacute aj hrozba dezinvestiacuteciiacute zvlaacutešť vtedy keď zahraničnyacute in-vestor hlavneacute investičneacute vyacutehody už vyčerpal (napriacuteklad koniec daňovyacutech praacutezdnin a inyacutech investičnyacutech stimulov niacutezka cena praacutece a pod) a jeho tzv utopeneacute naacuteklady (sunk costs) neboli priveľkeacute Vysokyacute podiel zaacutevislosti na priamych zahraničnyacutech investiacuteciaacutech predstavuje preto ďalšie potenci-aacutelne riziko Prvky vysokej koncentraacutecie vyacuteroby suacute charakteristickeacute i pre veľkeacute poľnohospodaacuterske podniky v ktoryacutech dominuje produkcia niekoľkyacutech produktov (repka olejnaacute kukurica obilie) 12 Niacutezke zhodnotenie produkcie doma vyčerpaacutevanie pocircdy a nutnosť použiacutevať rastuacutece množstvo umelyacutech živiacuten a pesticiacutedov zvyacutešeneacute rizikaacute dopadu klimatickyacutech zmien a pod patria medzi docircsledky vysokej koncentraacutecie rastlinnej pro-dukcie Spornaacute je preto ekonomickaacute vyacutehodnosť z vysokej kon-centraacutecie vyacuteroby dosahovanaacute ignorovaniacutem externaliacutet ndash ako sme už naznačili ndash postupnyacutem vyčerpaacutevaniacutem rezerv pros-tredia ohrozovaniacutem zdravia populaacutecie a pod Plnyacutem interna-lizovaniacutem externyacutech naacutekladov do kalkulaacuteciiacute vyacuterobcov by sa vyacutehodnosť z vysokej koncentraacutecie vyacuteroby v poľnohospo-daacuterstve s najvaumlčšou pravdepodobnosťou stratila Vysokaacute koncentraacutecia v energetike a dlheacute dopravneacute cesty zdražujuacute energie pre odberateľov ndash podniky i sektor
domaacutecnostiacute (napr naacuteklady s transmisiou energiiacute vraacutetane do-daacutevok tepla dodaacutevateľmi tepla ktoriacute profitujuacute z lokaacutelneho monopolu) Politika podpory takyacutechto tendenciiacute brzdiacute noveacute trendy v rozvoji lokaacutelnej energetiky v produkcii tepla jeho odberateľmi a pod Naznačuje to že nielen priemysel no i ineacute odvetvia i keď v menšej miere vyžadujuacute diverzifikaacuteciu Diverzifikaacuteciu slovenskeacuteho hospodaacuterstva nechaacutepeme ako akeacutekoľvek znevyacutehodňovanie existujuacutecich vysoko pro-duktiacutevnych segmentov hospodaacuterstva ale ako vytvaacuteranie priaznivyacutech podmienok pre vznik novyacutech inovatiacutevnych pod-nikov naprieč hospodaacuterstvom ktoreacute buduacute perspektiacutevne konkurencieschopneacute a buduacute preto prispievať aj k diverzifikaacute-cii exportu priamo alebo sprostredkovane cez dodaacutevateľ-sko-odberateľskeacute vzťahy Už sme uviedli že slovenskeacute hospodaacuterstvo je vysoko zaacutevisleacute na exporte Je to jeden z rizikovyacutech faktorov V priacute-pade kriacutez akou je i taacuteto vysokaacute vyacutevoznaacute zaacutevislosť maacute za naacutesledok prudkyacute pokles HDP rast nezamestnanosti a vaacutežne sociaacutelne docircsledky Podpora diverzifikaacutecie exportu (ako medzirezortneacuteho programu) by mala byť zameranaacute na vaumlčšiu odvetvovuacute a ge-ografickuacute diverzifikaacuteciu Inštitucionaacutelne zabezpečenie vyacutevo-zu poskytuje okrem MH SR EXIM banka a SZRB V rezorte MH SR pocircsobiacute priacutespevkovaacute organizaacutecia SARIO ktoraacute maacute dvojityacute mandaacutet ziacuteskavať zahraničnyacutech investorov a podpo-rovať zahraničnyacute obchod Pokiaľ sa nepodariacute posilniť kompe-tencie SARIO v tomto smere je treba zvaacutežiť vytvorenie oso-bitnej Agentuacutery pre rozvoj exportu Bude potrebneacute aj začať vytvaacuterať zahraničneacute kancelaacuterie na podporu exportu a merať ich vyacutekonnosť uzatvorenyacutemi exportnyacutemi kontraktmi Inšti-tuacutet ekonomickyacutech diplomatov na MZV SR sa neukaacutezal ako efektiacutevny naacutestroj na podporu zahraničnoobchodnyacutech vzťa-hov Podpora diverzifikaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva ako sme už naznačili by sa nemala obmedzovať iba na priemy-sel napriek tomu že je a zrejme zostane kľuacutečovyacutem odvet-viacutem v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva Naacutestrojmi diver-zifikaacutecie sa mocircžu stať i zelenaacute transformaacutecia a podpora lokaacutelneho rozvoja o ktoryacutech pojednaacutevame na inom mieste Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti bude vyžadovať rast produktovej diverzifikaacutecie u veľkyacutech a stredne veľkyacutech poľnohospodaacuterskych podnikov a nadvaumlzujuacuteceho spracova-nia produkcie Lokaacutelny rozvoj si vyžiada podporu rozvoja
13 Maleacute a stredneacute podnikanie v čiacuteslach v roku 2019 httpmonitoringmspskwp-contentuploads202007MSP_v_cislach_2019pdf
14 V roku 1970 vznikol Cambridge Science Park ktoryacute transformoval Cambridge z trhoveacuteho mesta na jedno z technologickyacutech centier na svete založenom na kooperaacutecii univerzity a maleacuteho a stredneacuteho podnikania Až 61 spoločnostiacute dnes fungujuacutecich v Cambridgeskom vedeckom parku vzniklo priamo v ňom Dodnes v ňom pocircsobiacute až 130 spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich viac ako 7 tisiacutec vysokokvalifikovanyacutech zamestnancov
15 Podľa Doing Business v r 2020 je Slovensko na 45 mieste so skoacutere 756 Doing Business httpswwwdoingbusinessorgendataexplo-reeconomiesslovakia
16 Podľa Indexu ekonomickej slobody je Slovensko na 60 mieste ako bdquomierne slobodneacuteldquo httpswwwheritageorgindexabout
12 UDRŽATEĽNAacute KONKURENCIESCHOPNOSŤ
6
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
zeleninaacuterstva a ovocinaacuterstva lokaacutelnych produktov podľa scheacutemy Food for fork (vo voľnom preklad Strava na vidličku) vytvaacuterania vertikaacutelnych sietiacute pre malyacutech farmaacuterov (odber skladovanie balenie spracovanie predaj) Podporou diverzifikaacutecie energetiky a osobitne lokaacutel-nou energetikou sa zaoberaacuteme na inom mieste Vo veľkostnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva do-minujuacute mikropodniky (0-9 zamestnancov) ktoreacute predstavu-juacute 969 celkoveacuteho počtu podnikateľskyacutech subjektov nasle-dujuacute maleacute podniky s 10 až 49 zamestnancami (podiel 24) a stredneacute podniky s 50 až 249 zamestnancami (podiel 05)13
Praacuteve maleacute a stredneacute podniky (MSP) sa v koronakriacuteze ukaacuteza-li ako najzraniteľnejšie Vysokyacute podiel mikropodnikov a malyacutech podnikov mocircže byť prekaacutežkou pri ich priacutepadnej exportnej orientaacutecii pri za-vaacutedzaniacute inovaacuteciiacute naacuteročnejšiacutech na investiacutecie a pod Až 712 exportu SR pripadaacute na podniky v ktoryacutech zamestnanosť je vyššia ako 250 tj podiel malyacutech a strednyacutech podnikov je menšiacute ako 28
Konkurencieschopnosť je v strede pozornosti vlaacuted-nych politikov pravicovyacutech think-tankov a meacutediiacute Podnika-teľskaacute sfeacutera kritizuje ak sa zhoršiacute umiestnenie Slovenska na rebriacutečku pripravovanom Svetovou bankou Doing Business alebo rebriacutečku ekonomickej slobody (Index of Economic Freedom) ktoryacute ročne pripravuje jeden z najvplyvnejšiacutech konzervatiacutevnych think-tankov USA The Heritage Founda-tion Obidva uvaacutedzaneacute rebriacutečky sa zameriavajuacute iba na pod-mienky podnikania Index Doing Business zahrnuje pod-mienky ako dostupnosť uacuteverov vymaacutehanie kontraktov ochrana menšinovyacutech vlastniacutekov a pod ktoryacutech zlepšova-nie mocircže pomocirccť rozvoju podnikania Ineacute ako flexibilneacute pod-mienky zamestnanosti a naacuteklady na prepuacutešťanie a čiastočne aj daňoveacute a odvodoveacute zaťaženie ktoreacute Index hodnotiacute ako tyacutem lepšie čiacutem je nižšie resp čiacutem suacute podmienky laxnejšie spochybňujeme Index Doing Business nepokladaacuteme preto za index ktoryacute by dostatočne meral podmienky pre udrža-
Za ostatneacute roky naraacutestol podiel MSP v high tech ale takmer 94 z celkoveacuteho počtu malyacutech a strednyacutech podni-kov pocircsobiacich v r 2019 v high-tech sektoroch bolo evido-vanyacutech v high-tech službaacutech (poznatkovoznalostne inten-ziacutevne služby s vysokou technologickou uacuterovňou) a len viac ako 6 MSP bolo aktiacutevnych v high-tech odvetviach prie-myselnej vyacuteroby Tento podiel nie je veľmi priaznivyacute a pou-kazuje na pretrvaacutevajuacutece medzery resp neexistenciu previa-zania univerziacutet a VŠ na podnikateľskuacute sfeacuteru Kyacutem veľkeacute podniky suacute schopneacute financovať svoj podnikovyacute vyacuteskum MSP nemajuacute vlastnyacute vyacuteskum a suacute odkaacutezaneacute na pomoc zvon-ka14 Podmienky na transformaacuteciu mikropodnikov na maleacute malyacutech na stredneacute a strednyacutech na veľkeacute podniky nie suacute dostatočne vytvoreneacute napriek tomu že v SR existuje program podpory MSP už od 90 rokov a maacute dostatočneacute inštitucionaacutelne zabezpečenie (SZRB SIH Slovak Business Agency predtyacutem NARMSP) Vlaacuteda by sa mala zaoberať otaacutezkou či suacute tieto inštituacutecie dostatočne efektiacutevne
teľnuacute konkurencieschopnosť 15
Ešte viac spochybňujeme vyacutepovednuacute schopnosť Inde-xu ekonomickej slobody ktoryacute medzi 12 indikaacutetormi vychaacute-dzajuacutec z ideoloacutegie bdquofree marketldquo negatiacutevne hodnotiacute ukazo-vatele charakterizujuacutece bdquoveľkosťldquo štaacutetu (vlaacutedne vyacutedavky daňoveacute zaťaženie) alebo pracovno-praacutevnu legislatiacutevu obme-dzujuacutecu trh praacutece 16
Sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na konkurencieschop-nosť je inyacute Nepodporuje akuacutekoľvek ale udržateľnuacute konku-rencieschopnosť tj založenuacute na environmentaacutelnej a sociaacutel-nej udržateľnosti zahrnujuacutecej aj koncept bdquodecent jobsldquo alebo bdquogood jobsldquo Odcudzuje konkurencieschopnosť založenuacute na suacuteťaži ku dnu resp založenuacute na environmentaacutelnom sociaacutel-nom a daňovom dumpingu Najbližšie sa k naacutešmu chaacutepaniu konkurencieschopnosti bliacuteži Globaacutelny index konkurencieschopnosti č 4 ktoryacute meria faktory konkurencieschopnosti v obdobiacute 4 priemyselnej re-voluacutecie V tejto podobe ho publikuje Svetoveacute ekonomickeacute
17 The Global Competitiveness Report 2019 httpwww3weforumorgdocsWEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019pdf
18 Spraacuteva o Slovensku 2019 httpseceuropaeuslovakiasitesslovakiafilesprehladna_prezentacia_spravy_o_slovensku_2019pdf
19 European Innovation Scoreboard 2020 httpseceuropaeudocsroomdocuments42981
7
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
121 KONKURENCIESCHOPNOSŤ NIacuteZKE MZDY ALEBO RAST PRODUKTIVITY PRAacuteCE
foacuterum (WEF) od r 2018 Spraacuteva WEF z r 2019 skuacutema vzťa-hy medzi konkurencieschopnosťou zdieľanou prosperitou a environmentaacutelnou udržateľnosťou Zdocircrazňuje že konku-rencieschopnosť vytvaacuteranie rovnejšej spoločnosti ponuacuteka-juacutecej priacuteležitosti pre každeacuteho a environmentaacutelne udržateľ-nejšiacute systeacutem sa vzaacutejomne nevylučujuacute Kritizuje že desiatky
Spraacuteva Komisie o Slovensku 2019 uvaacutedza že SR pre-stala byť liacutedrom v raste produktivity praacutece keď rast naacutekla-dov praacutece vaumlčšinou zaostaacuteval za rastom produktivity V po-slednyacutech rokoch sa však rast produktivity vyacuterazne spomalil pri zryacutechleniacute rastu naacutekladov praacutece 18 Osobitne sa to ukaacutezalo v spracovateľskom priemysle keď priemernyacute rast produkti-vity praacutece sa spomalil na 28 ročne kyacutem priemernyacute rast reaacutelnych miezd v rokoch 2015 ndash 2019 bol až 56 Stratil sa tak podľa spraacutevy pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Za naacuterastom mzdovej hladiny a naacutekladov praacutece bolo niekoľko faktorov napaumltie na trhu praacutece keď dopyt po praacute-ci prevyšoval ponuku a tlačil na rast miezd a niektoreacute admi-nistratiacutevne opatrenia ako rast minimaacutelnej mzdy priacuteplatky k mzdaacutem napriacuteklad za nadčasy a praacutecu v noci a pod Spraacuteva ďalej uvaacutedza že od roku 2014 mzdovaacute kvoacuteta (mzdy na HDP) stuacutepala až v roku 2019 dosiahla svoju re-kordnuacute hodnotu tesne nad 48 a od hodnoty EUacute 15 bola vzdialenaacute už len 6 percentuaacutelnych bodov Takeacuteto zvyacutešenie mzdovej kvoacutety mocircže podľa Komisie znamenať ohrozenie konkurenčnej vyacutehody niacutezkych naacutekladov keďže sa straacuteca tzv mzdovyacute vankuacuteš ktoryacute znamenal podporu konkuren-cieschopnosti cez niacutezku mzdovuacute hladinu Ryacutechlejšiacute rast mzdovyacutech naacutekladov ako rast produktivity praacutece neznamenaacute že sme dosiahli mzdovuacute uacuteroveň tzv sta-ryacutech štaacutetov EUacute ako to aj porovnanie mzdovyacutech kvoacutet doku-
rokov presadzovanyacute docircraz iba na ekonomickyacute rast bez docircra-zu na to že rast maacute byť inkluziacutevny a environmentaacutelne udrža-teľnyacute maacute katastrofaacutelne docircsledky na Zem a ľudstvo 17
V nasledujuacutecom texte pod konkurencieschopnosťou budeme mať na mysli sociaacutelne a ekologicky udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť
mentuje Slovenskaacute ekonomika zostaacuteva naďalej v porovnaniacute s nimi niacutezkopriacutejmovou ekonomikou resp v porovnaniacute s EUacute 27 zostaacuteva v pasci uacuterovne stredneacuteho priacutejmu Spomalenie resp zastavenie rastu produktivity praacutece v ostatnyacutech rokoch je charakteristickeacute pre vaumlčšinu štaacutetov EUacute a zrejme suacutevisiacute s nedostatočnyacutemi investiacuteciami podnikateľskej sfeacutery ako i s nedostatočnyacutemi investiacuteciami vlaacuted štaacutetov EUacute do infraštruktuacutery vzdelania a vyacuteskumu a vyacutevoja ktoreacute by mohli stimulovať inovaacutecie a rast produktivity praacutece Kovidovaacute po-moc by nemala preto zakonzervovať terajšiu uacuteroveň podni-kania charakterizovanuacute spomaleniacutem rastu produktivity praacute-ce a nedostatočnyacutemi investiacuteciami do inovaacuteciiacute Spraacuteva Komisie varuje že reaacutelna prax nereagovala na vyacutezvy Priemyslu 40 a zdaacute sa že novaacute vlna automatizaacutecie robotizaacutecie a digitalizaacutecie produkcie zasiahne reaacutelne fungo-vanie slovenskyacutech podnikov s vyacuteraznyacutem oneskoreniacutem Tre-ba suacutehlasiť že pokiaľ bude chyacutebať konkreacutetna podpora verej-nyacutech politiacutek a buduacute pokračovať niacutezke investiacutecie do inovaacuteciiacute konkurencieschopnosť Slovenska bude naďalej zaacutevislaacute na niacutezkej mzdovej hladine Inyacutemi slovami chyba nie je v raste miezd ale v nedos-tatočnom inovačnom potenciaacuteli slovenskeacuteho hospodaacuterstva Podľa Innovation Scorebord patriacute Slovensko s uacuterovňou 7248 medzi miernych inovaacutetorov ako to vyplyacuteva z prilože-neacuteho grafu 19
20 Strateacutegia rozvoja slovenskej spoločnosti httpsarchivvladagovskolduvdatafiles5613pdf
8
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
122 KONKURENCIESCHOPNOSŤ SPRACOVATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
Spracovateľskyacute priemysel zostaacuteva nosnyacutem odvetviacutem slovenskeacuteho priemyslu a preto udržanie a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti je kľuacutečoveacute Konkurencieschopnyacute spracovateľskyacute priemysel musiacute na jednej strane prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 (zjednodušene digitaacutelnou transformaacuteciou) čo dokaacuteže iba nasadeniacutem inovaacuteciiacute z vedy a vyacuteskumu Na strane druhej taacuteto transformaacutecia by mala zabezpečiť ponuku vysokokvali-fikovanej a dobre platenej praacutece vyluacutečenie agentuacuternej praacutece a praacutece na živnosť kde to nie je podmieneneacute charakterom praacutece zabezpečovať dobreacute pracovneacute podmienky a pod Aj dočasnaacute kovidovaacute pomoc štaacutetu (kurzarbeit) musiacute byť pod-mienenaacute zachovaniacutem a stabilizaacuteciou zamestnanosti a taacuteto podmienka musiacute byť vymaacutehateľnaacute V roku 2010 zverejnila Slovenskaacute akadeacutemia vied dote-raz najkomplexnejšiu strateacutegiu rozvoja slovenskej spoloč-nosti20 V nej sa uvaacutedza že ryacutechly postup globalizaacutecie vedie k internacionalizaacutecii všetkyacutech procesov spracovateľskeacuteho priemyslu a k zmene paradigmy podnikania ktoraacute sa preja-vuje v spracovateľskom priemysle v raste produktivity v celosvetovej harmonizaacutecii podnikovyacutech kultuacuter vo vytvaacuteraniacute pružnyacutech svetovyacutech informačnyacutech sietiacute a z toho ryacutechlo vzni-kajuacutecich a zanikajuacutecich podnikateľskyacutech sietiacute Aj priemysel SR musiacute reagovať na tuacuteto novuacute paradigmu zaacutesadnou reštruk-turalizaacuteciou riadiacich procesov v podnikoch vraacutetane zmeny podnikovej kultuacutery Zmena vonkajšieho prostredia a ryacutech-losť tyacutechto zmien si vyžadujuacute ryacutechlejšiu reakciu v priemysel-
nej podnikovej sfeacutere Bez reakciiacute na tieto zaacutesadneacute zmeny každaacute firma skocircr či neskocircr stratiacute svoju konkurenčnuacute schop-nosť Novaacute paradigma si vyžaduje aj zaacutesadnuacute zmenu v štruk-tuacutere dosahovania konkurenčnej schopnosti na globaacutelnych trhoch Tuacute už nebude možneacute dosahovať niacutezkymi mzdami no rastom pridanej hodnoty dosahovanej produktovyacutemi technologickyacutemi či organizačnyacutemi inovaacuteciami Podnikovuacute sfeacuteru čakaacute i zelenaacute transformaacutecia Vlaacutedy sa bu-duacute snažiť internalizovať negatiacutevne externality podnikateľskej činnosti ako napriacuteklad emisie CO2 zdaňovaniacutem Suacutečasťou novej paradigmy bude priemyselnaacute strateacutegia zameranaacute na celyacute životnyacute cyklus produktov (pozri cirkulaacuterna ekonomika) Všetky tieto zmeny suacute charakteristickeacute pre hospodaacuterske strateacutegie so sociaacutelnodemokratickou orientaacuteciou Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu bude zaacutevisieť od vyacutesledkov vyacuteskumu a vyacutevoja novyacutech tech-noloacutegiiacute využiacutevania najnovšiacutech informačnyacutech a komunikač-nyacutech prostriedkov ktoreacute buduacute zaacutekladom novej generaacutecie priemyslu označovaneacuteho ako Priemysel 40 Podnik buduacutec-nosti bude podnik založenyacute na inovačnej vyacutekonnosti spoje-nej s tvorbou novyacutech a efektiacutevnych vyacuteskumnyacutech produkč-nyacutech predajnyacutech a užiacutevateľskyacutech sieti spojenyacutech s vysokokvalifikovanyacutemi ľudskyacutemi zdrojmi
Otaacutezkou je kde sa na ceste za bdquopodnikom buduacutecnostildquo na-chaacutedza suacutečasnaacute podnikateľskaacute sfeacutera
Graf č1 Štaacutety EUacute podľa Innovation Scorebord
21 Zaacutevody automobiloveacuteho priemyslu na Slovensku už nie suacute tzv montaacutežnymi zaacutevodmi charakterizuje ich hromadneacute nasadenie robotov užitie sofistikovanyacutech digitalizovanyacutech produkčnyacutech systeacutemov založenyacutech na baacuteze modernyacutech strojaacuterenskyacutech chemickyacutech metalurgickyacutech digi-taacutelnych a elektrotechnickyacutech technoloacutegiiacute využitie automatizovaneacuteho skladovania pružnaacute automatizovanaacute vnuacutetropodnikovaacute logistika a pod
22 V zaacutevodoch automobilovyacutech zaacutevodov suacute okrem vozidiel s klasickyacutem spaľovaciacutem pohonom vyraacutebaneacute spolu 4 modely BEV (Battery Electric Vehicle) a 11 modelov PHEV (Plug-In Hybrid Electric Vehicle and Hybrid Electric Vehicle) Transformaacutecia z produkcie fosiacutelnych vozidiel na elektromobily poukazuje na vysokuacute adaptabilnosť slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu Na druhej strane na čo poukazuje J Zamkovskyacute emisnaacute stopa elektromobilov je porovnateľnaacute s dieselovyacutemi automobilmi Navrhuje preto radikaacutelnejšiu transformaacuteciu nahradiť produkciu osobnyacutech aacuteut vyacuterobou vozidiel pre verejnuacute dopravu a presmerovať investiacutecie z vyacutestavby diaľnic a novyacutech ciest do obnovy regionaacutelnych do-pravnyacutech sietiacute elektrifikaacutecie železniacutec atď O tom podrobnejšie v kapitole Zelenaacute ekonomika časť Doprava
9
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 1 Ako sa formovala suacutečasnaacute štruktuacutera priemyslu v Slovenskej republike
Po obdobiacute transformaacutecie z centraacutelne plaacutenovaneacuteho na trhoveacute hospodaacuterstvo a po vstupe SR do EUacute sa postupne sformovala štruktuacutera spracovateľskeacuteho priemyslu v čiastočne podobnej štruktuacutere ako pred trans-formaacuteciou no s vysokyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu V prvej dekaacutede transformaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva zohraacuteval docircležituacute uacutelohu z hľadiska produkcie a stability zamestnanosti chemickyacute a farmaceutic-kyacute priemysel a textilnyacute priemysel Chemickyacute priemysel v devaumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia ťažil predo-všetkyacutem z ukončenyacutech modernizačnyacutech investiacutecii a vlastneacuteho priemyselneacuteho vyacutevoja a inovaacutecii z konca osem-desiatych rokov v rafinovanyacutech ropnyacutech produktoch v polymeacuteroch a vyacuteroby antioxidantov a plniacutev do polymeacuterov Na začiatku tejto dekaacutedy boli ich vyacutehodou aj pomerne vyacutehodneacute ceny ropy a zemneacuteho plynu Tieto vyacutehody postupne zanikli Novyacutem zaacutesadnyacutem konkurentom slovenskeacutemu chemickeacutemu priemyslu sa stal čiacutensky chemickyacute priemysel ktoryacute od začiatku 21 storočia mal mimoriadne vysokuacute dynamiku rastu Taacute nebo-la založenaacute iba na lacnej pracovnej sile a zniacuteženyacutech limitoch na ochranu životneacuteho prostredia no hlavne na kvalitnej vyacuteskumnej zaacutekladni a ryacutechlych inovaacuteciaacutech priemyselnej produkcie Textilnyacute priemysel v prvyacutech trans-formačnyacutech rokoch ťažil z niacutezkej ceny praacutece a z niacutezkej hodnoty slovenskej koruny Produkcia sa uskutočňovala predovšetkyacutem formou bdquo praacutece vo mzdeldquo a zamestnaacutevala ženskuacute pracovnuacute silu s veľmi niacutezkymi zaacuterobkami To znižovalo počet nezamestnanyacutech v mnohyacutech okresoch postihnutyacutech hospodaacuterskou transformaacuteciou Tento spocircsob zamestnaacutevania začiatkom tohto storočia pominul a dnes je textilnyacute priemysel marginaacutelnym priemysel-nyacutem odvetviacutem SRRozhodujuacutecim odvetviacutem v spracovateľskom priemysle je automobilovyacute priemysel so štyrmi poprednyacutemi nad-naacuterodnyacutemi investormi zameranyacute na produkciu osobnyacutech automobilov V maacuteji 1991 nemeckyacute koncern Vol-kswagen založil spoločnyacute podnik s vtedajšiacutem vyacuterobcom automobilov v Bratislave BAZ Dnes Volkswagen Slovakia as je 100 dceacuterou materskeacuteho Volkswagen AG Po vstupe SR do EUacute začala svoju činnosť v Trna-ve trnavskaacute Groupe PSA Slovakia a na severozaacutepade Slovenska pri Žiline juhokoacuterejskaacute Kia Motors Slovakia sro z koncernu HUYNDAI V polovici druhej dekaacutedy 21storočia začala činnosť britskaacute Jaguar Land Rover Slovakia sro V podnikoch automobiloveacuteho priemyslu (4 vyacuterobneacute zaacutevody a 2 vyacuterobcovia kategoacuterie TIER1) je zamestnanyacutech viacej ako 177 tisiacutec zamestnancov a spolu priamymi a nepriamymi dodaacutevateľmi okolo 275 tisiacutec zamestnancov Podiel automobiloveacuteho priemyslu na tvorbe HDP je 139 na celkovom exporte SR 466 a na priemyselnej produkcii 495
Ako sme už uviedli vyššie cieľom diverzifikaacutecie sloven-skeacuteho hospodaacuterstva nemaacute byť diskriminovať existujuacutece konkurencieschopneacute podniky no vytvaacuterať priazniveacute pod-mienky pre vznik novyacutech inovatiacutevnych a bdquozelenyacutechldquo podni-kov ktoreacute nahradia zastaraleacute podniky resp podniky s vyso-kou environmentaacutelnou stopou ako je to napr na Hornej Nitre Vlaacutedy SR by zaacuteroveň mali prestať ponuacutekať investičneacute stimuly pre domaacutece a zahraničneacute firmy ktoreacute by maacutelo diver-zifikovanuacute štruktuacuteru ešte viac zakonzervovali Slovenskyacute automobilovyacute priemysel dnes už nie je bdquomontaacutežnou halouldquo21 a už ani neobstojiacute naacutezor že nie je dostatočne pripravenyacute na noveacute sofistikovaneacute trendy rozvo-ja akyacutemi suacute produkcia elektromobilov automobilov na hyb-
ridneacute pohony a alternatiacutevne palivaacute (vodiacutek) Transformaacuteciou zaacutevodu na elektromobily prechaacutedza zaacutevod VW v Martine v Bratislave vyraacuteba VW už tri takeacuteto modely elektromobily už začali vyraacutebať i PSA a KIA23
Vysokyacute podiel viazania maacutelo kvalifikovanej a niacutezko pla-tenej praacutece charakteristickyacute pre prveacute faacutezy rozvoja automo-biloveacuteho priemyslu v SR ustupuje požiadavkaacutem na vyššiu a vysoko kvalifikovanuacute praacutecu Vyžaduje si to efektiacutevne zvlaacuted-nutie častyacutech inovaacuteciiacute zavedenie najpokrokovejšiacutech techno-loacutegiiacute vysokuacute opakovanuacute kvalitu individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby podľa špecifickyacutech prianiacute zaacutekazniacuteka a pod Už daacutevno sa nejednaacute o niacutezkopriacutejmoveacute kategoacuterie zamestnancov nao-pak automobilovyacute priemysel je priemyslom s najvyššiacutemi
23 httpwwwoecdorgfuture-of-workAutomation-policy-brief-2018pdf
24 Machinery amp Equipment Industry in Slovakia publikaacutecia SARIO Bratislava januaacuter 2020
10
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
priemernyacutemi mzdami spomedzi všetkyacutech odvetviacute spracova-teľskeacuteho priemyslu Noveacute technologickeacute postupy ako automatizaacutecia a ro-botizaacutecia prebiehajuacute v spracovateľskom priemysle SR ako celku pomalšie a je riziko že ich akceleraacutecia bude znamenať vyacuterazneacute prepuacutešťanie a rast nezamestnanosti Podľa OECD Slovenskaacute republika patriacute z tohto hľadiska k najzraniteľnejšiacutem a až okolo 34 zamestnanyacutech by mohlo byť prechodom na Priemysel 40 postihnutyacutech23 Pokrok automobiloveacuteho prie-myslu postupne prechaacutedzajuacuteceho na Priemysel 40 však ne-potvrdzuje že by praacuteve toto odvetvie malo byť najpostihnu-tejšiacutem odvetviacutem spracovateľskeacuteho priemyslu z hľadiska dopadov robotizaacutecie na zamestnanosť Vyacutezvy pred automobilovyacutem priemyslom v SR suacute pre-dovšetkyacutem v dekarbonizaacutecii pohonov v uplatneniacute prvkov umelej inteligencie v produktoch a vo vyacuterobnyacutech technoloacute-giaacutech a v demografickom vyacutevoji a uacuterovni odborneacuteho a vyso-koškolskeacuteho vzdelaacutevania I keď podiel naacutekladov na vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie v automobilovom priemysle na celkovyacutech vyacutedavkoch podnikovej sfeacutery v SR je nadpriemernyacute nie je adekvaacutetny jeho postaveniu v hospodaacuterstve SR Až na maleacute
vyacutenimky slovenskaacute fragmentovanaacute vyacuteskumnaacute a vyacutevojovaacute sfeacutera univerziacutet a SAV nie je schopnaacute uspokojiť požiadavky tohto odvetvia Z hľadiska geografickeacuteho rozloženia strojaacuterskeho prie-myslu (v tom i automobiloveacuteho) ako naznačuje priloženyacute obraacutezok 24 jeho najvyššia koncentraacutecia sa dosahuje na zaacute-padnom Slovensku najnižšia na vyacutechodnom a južnom Slo-vensku Potenciaacutel jeho ďalšieho rozvoja je možno hľadať praacuteve v južnyacutech a vyacutechodnyacutech regioacutenoch Slovenska Z ostatnyacutech odvetviacute spracovateľskeacuteho priemyslu sa musiacute vyacuteraznejšie modernizovať chemickyacute a farmaceutickyacute priemysel aby si udržal svoju konkurenčnuacute schopnosť v stredoeuroacutepskom priestore Potenciaacutel chemickeacuteho priemys-lu je aj vo využitiacute vyacuteroby vodiacuteka ako nosiča energie v nad-vaumlznosti na rozviacutejajuacuteci sa vyacuteskumnyacute a inovačnyacute smer v SR a v EUacute Farmaceutickyacute priemysel by mal aktiacutevnejšie využiacutevať riešenia vyvinuteacute v SAV zameraneacute na biotechnoloacutegie a geacute-noveacute inžinierstvo Elektrotechnickyacute priemysel maacute potenciaacutel podieľať sa na produkcii prvkov pre automatizaacuteciu a roboti-zaacuteciu optoelektronickyacutech systeacutemov a pod To však nie je možneacute zo slovenskyacutech kapitaacutelovyacutech zdrojov
Obr č 1 Geografickeacute rozloženie strojaacuterskeho priemyslu v SR
25 Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov sa staacutevajuacute vyacuteznamnyacutem informačnyacutem zdrojom pre strategickeacute riadenie rozvoja ľudskyacutech zdro-jov v SR ktoreacute zabezpečiacute potreby trhu praacutece v strednodobom a dlhodobom horizonte Naacuterodnyacute projekt Sektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutevnemu trhu praacutece v Slovenskej republike sa realizuje podporou z Euroacutepskeho sociaacutelneho fondu v raacutemci Operačneacuteho programu Ľudskeacute zdroje www esfgovsk
26 RIS3 ( Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation) ktoryacute sa v suacutečasnosti spracovaacuteva (termiacuten koniec roku 2020) a maacute sluacutežiť ako podklad k zameraniu vyacuteziev na Operačnyacute program VaI Vlastneacute zdroje podnikateľskej sfeacutery na vyacuteskum a vyacutevoj suacute niacutezke i keď ich podiel na hrubyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj vzraacutestol a v r 2018 dosiahol 488 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
27 Vlaacuteda sa chystaacute zvyacutešiť tzv superodpočet ktoryacute je vyššiacute ako v inyacutech štaacutetoch no zatiaľ investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja dostatočne nemotivuje Docircvody niacutezkych investiacuteciiacute do VaV zrejme nie suacute len na strane financovania
28 Index digitaacutelnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Slovensko Index hodnotiacute internetoveacute pripojenie ľudskyacute kapitaacutel použiacutevanie internetu integraacuteciu digitaacutelnych technoloacutegiiacute a digitaacutelne verejneacute služby httpseceuropaeuslovakianewsdesi2020_sk
11
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
bull Na zaacutesadnom obrate vo vzdelaacutevaniacute v SR v celej osi vzde-laacutevacieho procesu od zaacutekladneacuteho stredneacuteho odborneacuteho cez vysokoškolskeacute a celoživotneacute vzdelaacutevanie To si vyžiada obsahoveacute inštitucionaacutelne a infraštruktuacuterne inovaacutecie na priacute-pravu konkurenčne schopnyacutech ľudskyacutech zdrojov už pre bu-duacutecu dekaacutedu po roku 2030 K tomu mocircžu sluacutežiť spracovaneacute Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov v raacutemci naacuterod-neacuteho projektu bdquoSektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutev-nemu trhu praacutece v SRldquo na ktoryacutech spracovaniacute sa podieľalo okolo 700 odborniacutekov z praxe ako reprezentantov odborov a zamestnaacutevateľskyacutech zvaumlzov 25
bull Na dosiahnutiacute zvratu v podnikovom vyacuteskume a inovaacuteci-aacutech využitiacutem zdrojov z Euroacutepskych štrukturaacutelnych a inves-tičnyacutech fondov (EŠIF) v rokoch 2021 až 2027 na zaacuteklade schvaacuteleneacuteho strategickeacuteho dokumentu RIS3 2027 26 Vyacuteraz-nejšie je treba využiť suacutečasnyacute systeacutem daňovej podpory pre vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie 27 Odstraacuteniť fragmentaacuteciu univer-zitneacuteho vyacuteskumu a reštrukturalizovať SAV na verejnopro-spešnuacute inštituacuteciu bull Na zvyšovaniacute produktivity a pridanej hodnoty v priemys-le prostredniacutectvom technologickyacutech a procesnyacutech inovaacuteciiacute a
Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute sa stala jednou z nos-nyacutech pilierov Plaacutenu obnovy a odolnosti v EUacute maacute byť i fakto-rom rastu konkurencieschopnosti euroacutepskeho a slovenskeacute-ho podnikateľskeacuteho sektora Slovensko v digitalizaacutecii
Konkurenčnaacute schopnosť hospodaacuterstva SR ako dominantneacuteho prvku garantujuacuteceho nevyhnutnyacute sociaacutelny environmentaacutelny a kultuacuterny rozvoj Slovenska v buduacutecom obdobiacute je založenaacute na tyacutechto zaacutekladnyacutech smerovaniach
123 NAacuteVRHY NA ĎALŠIE SMEROVANIE SPRACO-VATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
13 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA AKO NAacuteSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI
automatizaacutecie Orientaacutecia podnikov na automatizaacuteciu a digi-talizaacuteciu bude priacutenosnaacute aj pre štaacutet kde je možneacute pri vyrov-naniacute sa uacuterovne automatizaacutecie a digitalizaacutecie na uacuteroveň tech-nologicky vyspelyacutech štaacutetov priniesť do štaacutetneho rozpočtu približne 16 mldeuro Tak ako inde aj u naacutes bude potrebnyacute impulz zo strany štaacutetu napriacuteklad prostredniacutectvom uacuteľavy na dani z priacutejmov za splnenia určenyacutech podmienok bull Na zintenziacutevneniacute činnosti Slovenskeacuteho investičneacuteho hol-dingu pri poskytovaniacute modernizačnyacutech a rozvojovyacutech pro-jektov umožňujuacutecich reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho farma-ceutickeacuteho a elektronickeacuteho priemyslu aby sa vyacuteraznejšie podieľali na diverzifikaacutecii slovenskeacuteho spracovateľskeacuteho priemyslu bull Na strateacutegii využitia vodiacuteka ako energetickeacuteho nosiča docirc-ležiteacuteho pre rozvoj hospodaacuterstva SR využiteľneacuteho najmauml na reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho priemyslu bull Podporiť SARIO v postinvestorskej starostlivosti o vyacute-znamnyacutech investorov v SR pri ich nasmerovaniacute na zvyacutešeniacute podielu na digitaacutelnej a zelenej transformaacutecii slovenskeacuteho hospodaacuterstva a pri umiestňovaniacute priamych investiacutecii do re-gioacutenov vyacutechodneacuteho a južneacuteho Slovenska
bohužiaľ vyacuterazne zaostaacuteva Podľa Indexu digitaacutelnej ekono-miky a spoločnosti (DESI) Euroacutepskej komisie obsadilo v roku 2020 až 22 miesto spomedzi 28 členskyacutech štaacutetov EUacute 28
Je pozadu pokiaľ ide o budovanie sietiacute s veľmi vyso-
30 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
31 Tamže
32 Vysokyacute stupeň digitaacutelne intenzity vznikaacute ak podnik využiacuteva minimaacutelne sedem z uvedenyacutech technoloacutegiiacute vaumlčšina pracovniacutekov použiacuteva inter-net podnik maacute priacutestup k zručnostiach IKT špecialistov pevnyacute širokopaacutesmovyacute internet (ryacutechlosť viac ako 30 Mbps) viac ako 20 pracovniacutekov využiacuteva mobilneacute zariadenia maacute www straacutenku maacute na www straacutenke niektoreacute sofistikovaneacute funkcionality podnik je priacutetomnyacute na sociaacutelnych meacutediaacutech viac ako 1 obratu pochaacutedza z e-obchodu využiacuteva B2C možnosti pri on-line predaji použiacuteva CRM software zdieľa informaacutecie v raacutemci elektronickeacuteho manažmentu dodaacutevateľskyacutech sietiacute platiacute si reklamu na internete nakupuje pokročileacute služby cloud computingu zasiela elektronickeacute faktuacutery Tamže
33 Shaping Europeacutes digital future COM (2020) 67 final 1922020
12
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
kou kapacitou (VHCN) a 5G sietiacute v pripojiteľnosti na inter-net je na 21 mieste je pozadu v rozviacutejaniacute digitaacutelnych zruč-nostiacute (na 20 mieste spomedzi krajiacuten EUacute) vo využiacutevaniacute internetovyacutech služieb kleslo zo 17 na 20 miesto (je možneacute že počas koronakriacutezy sa tento ukazovateľ zlepšiacute) a zaostaacuteva pri použiacutevaniacute pokročilejšiacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute v podni-koch Podľa DESI podnikovaacute sfeacutera je pozadu za euroacutepskym priemerom v integraacutecii všetkyacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute Len 11 malyacutech a strednyacutech podnikov (MSP) predaacuteva online (v porovnaniacute s 13 v predchaacutedzajuacutecom roku) 29 Zraniteľnosť MSP v koronakriacuteze je vysokaacute a je pravdepodobneacute že ich podiel v organizačnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva sa zniacuteži no naopak zvyacuteši sa tyacutech ktoreacute využiacutevajuacute predaj cez internet Nepriazniveacute umiestnenie podnikovej sfeacutery v integraacutecii digitaacutelnych technoloacutegiiacute je vyacutesledkom i niacutezkej a klesajuacutecej miery investiacuteciiacute do informačno-telekomunikačnyacutech techno-loacutegiiacute (IKT) v rokoch 2011 až 2019 ako na to poukazuje spraacute-va Ekonomickeacuteho uacutestavu SAV o hospodaacuterskom vyacutevoji Slo-venska 30
Podiel IKT aktiacutev (počiacutetačovyacute hardveacuter (PH) telekomuni-kačneacute zariadenia (TZ) a počiacutetačovyacute softveacuter a databaacutezy (PSD)) na celkovyacutech fixnyacutech aktiacutevach patriacute medzi najnižšie v raacutemci ekonomiacutek EUacute (priemer EUacute 21 je 11 ) 31
Digitaacutelna transformaacutecia čakaacute celuacute spoločnosť v ktorej čoraz vaumlčšiu uacutelohu hrajuacute digitaacutelne technoloacutegie Digitaacutelne technoloacutegie nielen transformujuacute praacutecu ale menia i to ako traacutevime voľnyacute čas ako sa staraacuteme o svoje zdravie ako ko-munikujeme na diaľku či ako sa učiacuteme Slovenskuacute ekonomiku čakaacute rovnako digitaacutelna transfor-maacutecia Na to aby sme uacutespešne zvlaacutedli digitaacutelnu transformaacute-ciu ekonomiky a spoločnosti potrebujeme vzdelanyacutech ľudiacute ktoriacute dokaacutežu využiacutevať ziacuteskaneacute kompetencie v praacuteci pri ko-munikaacutecii s verejnou spraacutevou či v osobnom živote Raacutemec digitaacutelnej buduacutecnosti Euroacutepy načrtla Euroacutepska komisia v tzv digitaacutelnom baliacutečku z februaacutera 2020 Doku-
Spraacuteva uvaacutedza že podnikov s vysokyacutem stupňom di-gitaacutelnej intenzity 32 v roku 2019 predstavuje len 18 pod-nikov na Slovensku a zdocircrazňuje že nepriaznivyacute je relatiacutevne niacutezky podiel veľkyacutech podnikov s vysokyacutem stupňom digitaacutel-nej intenzity Je toho naacutezoru že nižšia digitalizaacutecia mocircže byť aj fakto-rom zaostaacutevania slovenskeacuteho podnikoveacuteho sektora za prie-merom EUacute alebo za takyacutemi ekonomikami strednej a vyacute-chodnej Euroacutepy akyacutemi suacute Česko alebo Estoacutensko ktoreacute suacute liacutedrami digitalizaacutecie v regioacutene
Pokiaľ je tento naacutezor spraacutevny bude treba hľadať rieše-nie Jeho časťou je nedostatočnaacute digitaacutelna infraštruktuacutera zodpovednosť za budovanie ktorej nesie štaacutet Ďalšiacutem fakto-rom mocircže byť i nedostatočnyacute tlak na časť podnikateľskej sfeacutery najmauml MSP ktoreacute využiacutevajuacute niacutezko platenuacute pracovnuacute silu a nie suacute ekonomicky motivovaneacute nahradiťdoplniť ju di-gitaacutelnymi technoloacutegiami ktoreacute vyžadujuacute prvotneacute investiacutecie a naacutesledne vyššie kvalifikovanuacute a drahšiu pracovnuacute silu
Ďalšiacutem faktorom je nepochybne uacuteroveň vzdelaacutevania ktoraacute nie je takaacute aby produkovala absolventov strednyacutech či vysokyacutech škocircl so všetkyacutemi zručnosťami nevyhnutnyacutemi pre digitaacutelnu ekonomiku Naacutevrhy ako dosiahnuť v tomto smere zaacutesadnyacute obrat suacute zhrnuteacute v nasledujuacutecej časti
131 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A POŽIADAVKY NA VZDELANIE
ment o vytvaacuteraniacute Euroacutepskej digitaacutelnej buduacutecnosti 33 hovoriacute o troch cieľoch ktoreacute suacute aktuaacutelne aj pre naacutes 1) Technoloacutegie ktoreacute pracujuacute pre ľudiacute ndash to suacute takeacute ktoreacute znamenajuacute priacutenos pre každodennyacute život ľudiacute a produkuje ich silnaacute konkuren-cieschopnaacute ekonomika rešpektujuacuteca euroacutepske hodnoty 2) Spravodlivaacute a konkurencieschopnaacute ekonomika ndash založenaacute na jednotnom trhu na ktorom suacuteťažia firmy všetkyacutech veľko-stiacute využiacutevajuacute digitaacutelne technoloacutegie produkty a služby v ta-kom rozsahu aby zvyacutešili ich produktivitu a konkuren-cieschopnosť pri rešpektovaniacute praacutev spotrebiteľov 3) Otvorenaacute demokratickaacute udržateľnaacute spoločnosť ndash v ktorej sa občania rozhodujuacute ako buduacute konať komu poskytnuacute svo-
34 White Paper on Artificial Intelligence - A European approach to excellence and trust COM (2020) 65 final 1922020 351 A European Strategy for Data COM (2020) 66 final 1922020
36 A new Industrial Strategy for Europe COM (2020) 102 final 1032020
37 Digital Education Action Plan 2021-27 Resetting educatiion and training for the digital age COM (2020) 624 final 3092020
38 Why donacutet European Girls Like Science or Technology httpsnewsmicrosoftcomeuropefeaturesdont-european-girls-like-science-tech-nologysm000d40qc917yvfeiu4j2grpby1xul
39 European Skills Agenda for for susatinable competitivness social fairness and resilience COM (2020) 224 final 172020
13
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
je daacuteta online aj offline Euroacutepska cesta k digitaacutelnej transfor-maacutecii rešpektuje demokratickeacute hodnoty zaacutekladneacute praacuteva a prispieva ku udržateľnej klimaticky neutraacutelnej a zdrojovo efektiacutevnej ekonomike Komisia v baliacutečku prijala aj ďalšie dokumenty tyacutekajuacutece sa podpory rozvoja umelej inteligencie34 euroacutepskej strateacute-gie naraacutebania s daacutetami35 o strateacutegii priemyselnej politiky36 a nasledovať buduacute ďalšie tyacutekajuacutece napr malyacutech a strednyacutech podnikov Euroacutepska komisia si je veľmi dobre vedomaacute že bez dobre pripravenyacutech ľudiacute ktoriacute majuacute potrebneacute zručnosti ne-bude digitaacutelna transformaacutecia uacutespešnaacute Preto v septembri 2020 pripravila aktualizaacuteciu Akčneacuteho plaacutenu digitaacutelneho vzdelaacutevania Obnova vzdelaacutevania a priacutepravy pre digitaacutelnu dobu37 Prinaacuteša viacuteziu pre kvalitneacute inkluziacutevne a dostupneacute di-gitaacutelne vzdelaacutevanie v Euroacutepe Ambiacuteciou Euroacutepskej komisie je vytvoriť do roku 2025 modernyacute Euroacutepsky vzdelaacutevaciacute priestor Obsah dokumentu ovplyvnila aj pandeacutemia CO-VID-19 ktoraacute priniesla množstvo vyacuteziev pre systeacutemy vzde-laacutevania a odbornej priacutepravy spojenyacutech s vynuacutetenyacutem pre-chodom na režimy digitaacutelneho online vzdelaacutevania Novyacute Akčnyacute plaacuten digitaacutelneho vzdelaacutevania 2021-27 maacute dve strategickeacute priority1Podporovať rozvoj vyacutekonneacuteho ekosysteacutemu digitaacutelneho vzdelaacutevania ktoryacute obsahuje efektiacutevne plaacutenovanie digitaacutel-nych kapaciacutet zahŕňajuacutecich infraštruktuacuteru konektivitu a digi-taacutelne vybavenie vraacutetane schopnosti využiacutevať hybridneacute vzdelaacutevanie Okrem toho je treba poskytnuacuteť silnejšiu pod-poru učiteľom a ďalšiacutem pedagogickyacutem zamestnancom aby boli pripraveniacute použiacutevať digitaacutelne technoloacutegie vo vzdelaacutevaniacute Vzdelaacutevanie s podporou digitaacutelnych technoloacutegiiacute nemocirc-že prebiehať jednoduchou replikaacuteciou toho čo sa deje v triede dnes Ani technoloacutegie ani kompetencie nebuduacute stačiť na kvalitneacute a inkluziacutevne vzdelaacutevanie ak sa vzdelaacutevaciacute proces nezmeniacute Digitaacutelny ekosysteacutem si vyžaduje aj kvalitnyacute obsah použiacutevateľsky priacutevetiveacute naacutestroje a zabezpečeneacute platformy s rešpektovaniacutem sociaacutelnych aspektov zachovania suacutekromia a etiky 2Zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute pre di-gitaacutelnu transformaacuteciu Meniaca sa spoločnosť rovnako ako zelenaacute a digitaacutelna transformaacutecia ekonomiky si vyžadujuacute so-liacutedne digitaacutelne kompetencie Okrem nich suacute však docircležiteacute aj komplementaacuterne zručnosti ako suacute adaptabilita spolupraacuteca komunikačneacute zručnosti riešenie probleacutemov kritickeacute mysle-nie tvorivosť podnikavosť a pripravenosť učiť sa Digitaacutelna gramotnosť je kritickaacute aj z hľadiska každodenneacuteho života na zvlaacutedanie obrovskeacuteho množstva informaacuteciiacute rozlišovania de-zinformaacuteciiacute a schopnosti participovať v digitaacutelnej spoločnos-
ti Vyacuteučba informatiky a programovania pomocircže žiakom lepšie pochopiť digitaacutelny svet rozviacutejať noveacute zručnosti a po-mocirccť pri vaumlčšej orientaacutecii na tzv STEM odbory (matematika fyzika cheacutemia priacuterodoveda či informatika) Snahou je zvyacutešiť zaacuteujem o tieto odbory aj u dievčat ktoreacute suacute nielen u naacutesndash ako potvrdil i nedaacutevny prieskum spoločnosti Microsoft ndash medzi študentami tyacutechto odborov staacutele zastuacutepeneacute omnoho menej ako chlapci38
V akčnom plaacutene sa Euroacutepska komisia zaviazala že za-čne dialoacuteg s členskyacutemi štaacutetmi a pripraviacute odporuacutečanie ku docirc-ležityacutem faktorom uacutespešneacuteho digitaacutelneho vzdelaacutevania do ro-ku 2022 Takisto navrhne odporuacutečanie pre online vyučovanie a vyučovanie na diaľku do roku 2021 a vytvoriacute Euroacutepsky raacutemec obsahu digitaacutelneho vzdelaacutevania Podporiacute gigabitovuacute konektivitu škocircl aj konektivitu vo vnuacutetri škocircl a členskeacute štaacutety pri naacutekupe digitaacutelneho vybavenia e-learningo-vyacutech aplikaacuteciiacute a platforiem Na všetkyacutech uacuterovniach vzdelaacuteva-nia podporiacute plaacuteny digitaacutelnej transformaacutecie prostredniacutectvom spolupraacutece v programe Erasmus a pripraviacute seba-hodnotiaci naacutestroj SELFIE aj pre učiteľov ktoryacute doplniacute seba- hodnotiaci naacutestroj SELFIE pre školy Pre zlepšenie zručnostiacute komisia pripraviacute usmernenie ako zvyacutešiť digitaacutelnu gramotnosť a ako bojovať proti dezin-formaacuteciaacutem Takisto navrhne odporuacutečanie na zlepšenie po-skytovania digitaacutelnych zručnostiacute vo vzdelaacutevaniacute a odbornej priacuteprave To umožniacute využiť euroacutepske naacutestroje na investiacutecie do profesijneacuteho rozvoja učiteľov do zdieľania dobrej praxe s docircrazom na pedagogickeacute metoacutedy pri kvalitnej vyacuteučbe programovania a viacereacute ďalšie kroky Euroacutepska komisia 1 juacutela 2020 zverejnila Euroacutepsku agendu zručnostiacute 39 ktoraacute obsahuje ambicioacutezne ciele zame-raneacute na zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a ziacuteskania novyacutech na najbližšiacutech 5 rokov Jej cieľom je dosiahnuť udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť sociaacutelnu spravodlivosť a odolnosť Dokument obsahuje 12 aktiviacutet z ktoryacutech prvaacute je Naacuterodnaacute dohoda o zručnostiach ako cesta k dohode akteacuterov na uacuterov-ni naacuterodnyacutech štaacutetov ako použiť euroacutepske fondy ako kataly-zaacutetor pre verejneacute a suacutekromneacute investiacutecie do zručnostiacute ľudiacute V raacutemci euroacutepskeho semestra sa bude monitorovať plnenie 4 indikaacutetorov s cieľovou hodnotou v roku 2025 zvyacutešiť podiel dospelyacutech v skupine 25-64 v celoživotnom vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 38 na 50 zvyacutešiť uacutečasť niacutezko kvalifikovanyacutech dospelyacutech 25-64 vo vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 18 na 30 zvyacutešiť podiel nezamestnanyacutech dospelyacutech 25-64 s ak-tuaacutelnym zapojeniacutem do vzdelaacutevania z 11 na 20 a zvyacutešiť podiel obyvateľov vo veku 16-74 ktoriacute majuacute aspoň zaacutekladneacute digitaacutelne zručnosti z 56 na 70 Tieto ciele suacute pre SR naacuteročneacute napr podiel na celoži-
40 V nadvaumlznosti na dokumenty EK predchaacutedzajuacuteca vlaacuteda prijala dňa 752019 Strateacutegiu digitaacutelnej transformaacutecie SR do roku 2030 a dňa 372019 Akčnyacute plaacuten na roky 2020-2022 Bola by to ďalšia strata keby novaacute vlaacuteda na ne nenadvaumlzovala
14
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
votnom vzdelaacutevaniacute vo veku 25-64 v SR je na uacuterovni 4 a Slovensko sa tyacutem radiacute medzi paumlť štaacutetov EUacute s najnižšiacutem per-centom celoživotneacuteho vzdelaacutevania Suacute dva docircležiteacute aspekty tyacutekajuacutece sa digitaacutelneho vzde-laacutevania ktoreacute suacute navzaacutejom prepojeneacute Jeden je rastuacuteci počet digitaacutelnych technoloacutegiiacute (aplikaacuteciiacute platforiem softveacuteru) na zlepšenie vzdelaacutevania a priacutepravy priacutekladom mocircže byť online alebo zmiešaneacute vyučovanie Druhyacutem aspektom je potreba vybaviť všetkyacutech učiacich sa digitaacutelnymi kompetenciami (ve-domosťami zručnosťami a postojmi) aby mohli žiť pracovať a učiť sa vo svete staacutele viac ovplyvňovanom digitaacutelnymi technoloacutegiami Zvlaacutednuť obidva aspekty digitaacutelneho vzdelaacute-vania vyžaduje aktivity na viaceryacutech uacuterovniach zahrnujuacutecich infraštruktuacuteru strateacutegie zručnosti učiteľov žiakov obsahu vzdelaacutevania hodnotenie ako aj praacutevny raacutemec vzdelaacutevania Z tohto pohľadu rozvoj digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute predstavuje nielen zaacuteklad pre efektiacutevnu digitaacutelnu transfor-maacuteciu vo vzdelaacutevaniacute ale zaacuteroveň posilňuje profil absolventa ktoryacute je schopnyacute uacutespešne sa zapojiť do diania v spoločnosti
Všetky aspekty života a pracovnyacute trh vyžadujuacute absolventa ktoryacute nedisponuje len suacuteborom vedomostiacute ale vie svoje znalosti využiacutevať v širšiacutech suacutevislostiach v rocircznych kontex-toch a situaacuteciaacutech ako aj produkovať noveacute poznatky Je zrej-meacute že program digitaacutelnej transformaacutecie vzdelaacutevania bude potrebneacute začleniť do širšej reformy vzdelaacutevania založenej na prechode od vedomostiacute ku kompetenciaacutem aj na uacuterovni ško-ly To si bude vyžadovať ako sme už naznačili aj zmeny v obsahu vzdelaacutevania Pri koncipovaniacute prioriacutet digitaacutelnej transformaacutecie by malo Slovensko vychaacutedzať z tyacutechto euroacutepskych kontextov 40 a zvoliť si konkreacutetne ciele ktoreacute pomocircžu digitaacutelnej transfor-maacutecii ekonomiky a celej spoločnosti Ak bude iba dohaacuteňať zameškaneacute v digitalizaacutecii verejnej spraacutevy na čo sa prednost-ne zameriava dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko bu-de to maacutelo na to aby sa ekonomika posunula na vyššiu uacutero-veň a dokaacutezala si udržať konkurencieschopnosť s inyacutemi krajinami
41 httpsrokovaniagovskRVLMaterial235921
42 Nie je zatiaľ rozhodnuteacute či a v akej forme bude integraacutelnou suacutečasťou OP Slovensko
43 Ide o predbežneacute definovanie okruhov keďže PD a OP Slovensko suacute momentaacutelne v procese priacutepravy a prechaacutedzajuacute rozsiahlymi konzultaacute-ciami v raacutemci participatiacutevnych procesov
15
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepske ciele zelenej transformaacutecie počas viacročneacute-ho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 definuje Euroacutep-ska zelenaacute dohoda (European Green Deal) euroacutepske strateacute-gie a požiadavky na implementaacuteciu euroacutepskej legislatiacutevy Jednyacutem z docircležityacutech cieľov harmonizaacutecie naacuterodnyacutech legisla-tiacutev a priacutestupov je pritom zabezpečenie rovnakyacutech podmie-nok (level playing field) na spoločnom euroacutepskom trhu (Single European Market) Slovenskaacute republika si v nadvaumlznosti na euroacutepske ciele ako kľuacutečovyacute strategickyacute zaacutevaumlzok postavila dosiahnutie uhliacute-kovej neutrality do roku 2050 Okrem tohto zaacutevaumlzku sa za-viazala plniť naacuterodneacute ciele ako ich definuje Strateacutegia envi-ronmentaacutelnej politiky SR do roku 203041 sektoroveacute strateacutegie hlavne pre energetiku a dopravu a ďalšie naacuterodneacute programoveacute dokumenty Cieľ uhliacutekovej neutrality predstavuje veľkuacute ekonomickuacute a sociaacutelnu vyacutezvu Slovensko patriacute medzi štaacutety EUacute s najvyš-šiacutem podielom priemyslu na hrubom domaacutecom produkte a zaacuteroveň medzi štaacutety s najvyššou energetickou naacuteročnosťou Na podporu realizaacutecie cieľov EUacute a cieľov naacuterodnyacutech politiacutek by mali sluacutežiť zdroje alokovaneacute v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 Nejde o maleacute pro-striedky ale zaacuteroveň treba vidieť vyacutešku tejto podpory v kon-texte zdrojov rozpočtu štaacutetu Nemali by nahraacutedzať bežneacute investičneacute zdroje ale mali by predstavovať katalyzaacutetor zmien a inkubaacutetor priacutestupov ktoreacute by mal postupne finan-covať štaacutet Hlavnyacutemi euroacutepskymi zdrojmi na financovanie zelenej transformaacutecie by mali byť Operačnyacute program Slovensko ktoryacute bude realizovať priority identifikovaneacute v Partnerskej dohode na roky 2021-2027 Tieto zdroje s cieľom zabezpe-čiť regionaacutelnu dekarbonizaacuteciu buduacute posilneneacute cez Mecha-nizmus spravodlivej transformaacutecie42 Unikaacutetnu formu pod-pory pre realizaacuteciu dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem poskytne Fond obnovy Operačnyacute program Slovensko nadvaumlzuje na Partner-skuacute dohodu medzi Euroacutepskou uacuteniou a Slovenskou republi-kou a zameriava sa na nasledovneacute okruhy 43 bull Podpora energetickej uacutečinnosti a znižovania emisiiacute skleniacute-kovyacutech plynov bull Podpora obnoviteľnej energie bull Vyacutevoj inteligentnyacutech energetickyacutech systeacutemov sietiacute a uk-ladania mimo TEN-E bull Podpora prispocircsobenia sa zmene kliacutemy predchaacutedzania rizikaacutem a odolnosti voči katastrofaacutem
bull Podpora priacutestupu k vode a trvalo udržateľneacuteho hospodaacute-renia s vodou bull Podpora prechodu na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje bull Posilnenie ochrany priacuterody a biodiverzity rozvoja zelenej infraštruktuacutery najmauml v mestskom prostrediacute a zniacuteženia zne-čistenia bull Podpora trvalo udržateľnej multimodaacutelnej mestskej mobi-lity Predmetom finančnej podpory Mechanizmu spravod-livej transformaacutecie (Just Transition Mechanism) je dosiahnu-tie klimatickej neutrality EUacute do roku 2050 cestou regionaacutel-nych priacutestupov JTM pozostaacuteva z troch pilierov z Fondu spravodlivej transformaacutecie (JTF) scheacutemy spravodlivej trans-formaacutecie v raacutemci InvestEU a uacuteveroveacuteho naacutestroja verejneacuteho sektora Podpora sa koncentruje na najzraniteľnejšie uacutezemia a regioacuteny v Euroacutepe s cieľom poskytnuacuteť im potrebneacute naacutestroje a vedomosti aby bola ich transformaacutecia na niacutezko uhliacutekoveacute diverzifikovaneacute lokaacutelne ekonomiky uacutespešnaacute Na Slovenska ide o 4 vybraneacute kraje Bratislavskyacute Trenčiansky Banskobys-trickyacute a Košickyacute Zaacutekladom pre dekarbonizaacuteciu bude vypra-covanie akčnyacutech plaacutenov zameranyacutech na posilnenie regionaacutel-nej konkurencieschopnosti zamedzenie uhliacutekovyacutech uacutenikov na podporu uacutespor energie a podporu obnoviteľnyacutech zdrojov energie Pre využitie zdrojov z Fondu obnovy je spracovanyacute Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) ktoreacuteho cieľom by malo byť definovanie dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem a kompenzaacutecia naacutekladov ktoreacute mocircžu tieto reformy mať Naacute-rodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) je koncipovanyacute tak aby pomohol naplniť ciele zelenej transformaacutecie V časti o fiškaacutelnych reformaacutech sa zavaumlzuje posilniť zdaňovanie exter-naliacutet (zdaňovanie motorovyacutech vozidiel maacute zohľadňovať množstvo vypuacutešťanyacutech emisiiacute CO2 zdaňovanie vonkajšej reklamy) V časti o zelenej ekonomike sa zameriava na OZE na znižovanie spotreby energie na odpadoveacute hospodaacuterstvo na ochranu biodiverzity a podporu verejnej a osobitne že-lezničnej dopravy Suacutečinnosť a možneacute synergie medzi plaacutenovanyacutemi priacute-stupmi a zdrojmi financovania (OP Slovensko JMTNIRP) suacute v suacutečasnosti predmetom odbornej diskusie Ukazuje sa že medzi nimi existuje veľa prienikov no i dupliciacutet a hlavne to že maacuteme k dispoziacutecii analyacutezy toho kde sme no hlavnyacute prob-leacutem je v definovaniacute a implementaacutecii riešeniacute
2 ZELENAacute TRANSFORMAacuteCIA
44 httpscepapriateliazemesknas-archivspravy1269-regionalne-centra-udrzatelnej-energetiky
16
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Nutnyacutemi podmienkami k splneniu doteraz najambicioacutez-nejšieho politickeacuteho zaacutevaumlzku Slovenska ndash do roku 2050 dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu je dosiahnuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti a v znižovaniacute energetickej potreby
Hlavnuacute prioritu v obdobiacute 2020 ndash 2050 ako sme už na-značili musiacute dostať znižovanie celkovej energetickej spotre-by Cieľ rast energetickej efektiacutevnosti zďaleka nestačiacute v bež-nom živote ndash naopak ndash často nemusiacute viesť k celkovyacutem uacutesporaacutem energie Aj využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie (OZE) musiacute byť dimenzovaneacute primaacuterne na optimali-zovanuacute spotrebu a suacutečasne musiacute docircsledne rešpektovať kri-teacuteriaacute udržateľnosti Tieto priority charakterizujuacutece udržateľ-nuacute energetiku treba premietnuť do nastavenia všetkyacutech buduacutecich strategickyacutech zaacutemerov a opatreniacute a docircsledne ich v praxi uplatňovať Suacutečasnuacute prax orientovanuacute na maximalizaacuteciu využiacutevania OZE bez ohľadu na ich neefektiacutevne finaacutelne využitie a limity priacuterodneacuteho prostredia časovuacute aj obsahovuacute nekonzistent-nosť verejnyacutech podpornyacutech programov nekoncepčneacute na-stavenie sledovanyacutech indikaacutetorov formalizmus pri hodnote-niacute dosahovaneacuteho pokroku a absenciu hodnovernyacutech informaacuteciiacute a postupov treba bezodkladne nahradiť systeacutemo-vyacutem priacutestupom Na to suacute však nevyhnutneacute stabilneacute a primeraneacute kapa-city pre rozvoj udržateľnej energetiky (systeacutemoveacute personaacutel-ne technickeacute aj finančneacute) a to tak na štaacutetnej ako aj krajskej subregionaacutelnej a lokaacutelnej uacuterovni s presne definovanyacutemi kompetenciami a uacutelohami Takeacuteto kapacity čiastočne existu-juacute na štaacutetnej uacuterovni v regioacutenoch však uacuteplne chyacutebajuacute
Optimaacutelnou zaacutekladnou uacutezemnou jednotkou v raacutemci novej koordinačnej infraštruktuacutery pre rozvoj regionaacutelnej udržateľnej energetiky suacute subregioacuteny Na tejto uacuterovni musiacute byť udržateľnaacute energetika (v širšom zmysle vraacutetane napr dopravy) systematicky a jednotne koordinovanaacute a plaacutenova-naacute a to s cieľom zvyšovať mieru energetickej sebestačnosti daneacuteho subregioacutenu a v raacutemci neho energetiku decentralizo-vať (tj posilňovať kontrolu subregioacutenu nad tyacutemto sekto-rom) Integrovanyacute naacuterodnyacute energetickyacute a klimatickyacute plaacuten na roky 2021 ndash 2030 (NECP schvaacutelenyacute vlaacutedou v decembri 2019) obsahuje dve noveacute vzaacutejomne komplementaacuterne opat-renia ktoreacute mocircžu naštartovať obrat od suacutečasnej živelnosti k
21 TRANSFORMAacuteCIA ODVETVIacute KTOREacute NAJVIAC PRISPIEVAJUacute KU KLIMATICKYacuteM ZMENAacuteM
211 NOVAacute PLAacuteNOVACIA A KOORDINAČNAacute INFRA-ŠTRUKTUacuteRA PRE ROZVOJ ENERGETIKY
v transformaacutecii odvetviacute energetiky dopravy pri zaacutesobovaniacute teplom a pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie Ope-račnyacute program Slovensko predpokladaacute aj podporu precho-du na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje
systematickeacutemu rozvoju bezuhliacutekovej regionaacutelnej energeti-ky Prvyacutem opatreniacutem ndash vytvoreniacutem krajskyacutech energetickyacutech centier (KEC) ndash sa posilnia existujuacutece odborneacute kapacity štaacutetnej spraacutevy (SIEA) Druheacute opatrenie ndash regionaacutelne centraacute udržateľnej energetiky (RCUE) ndash predstavujuacute noveacute odborneacute kapacity samospraacutev v subregioacutenoch resp uacutezemiach mest-skeacuteho rozvoja Tieto dve opatrenia spolu s vytvoreniacutem energetickyacutech jednotiek v samospraacutevnych krajoch a ener-getickyacutemi manažeacutermi na uacuterovni miestnych samospraacutev by mali tvoriť kostru buduacuteceho systeacutemu rozvoja regionaacutelnej energetiky Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera by mala zabezpečiť kvalitnyacute zber uacutedajov a ich štandardizovaneacute vy-hodnocovanie zabezpečiť moderneacute regionaacutelne energetickeacute plaacutenovanie jednotnyacute monitoring a hodnotenie uacutečinnosti prijiacutemanyacutech opatreniacute priebežnuacute spaumltnuacute vaumlzbu pre tvorbu verejnyacutech podpornyacutech scheacutem na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie OZE podporiť implementaacuteciu inovatiacutevnych energetickyacutech zaacutemerov šityacutech na miestne po-treby a značne posilniť transfer vedomostiacute dobrej praxe a informaacuteciiacute medzi regioacutenmi Okrem stabilizaacutecie ekonomiky regioacutenov zaacuteroveň zaacutesadnyacutem spocircsobom by mala prispieť k plneniu naacuterodnyacutech energetickyacutech a klimatickyacutech zaacutevaumlzkov Slovenska Jadrom tohto systeacutemu buduacute RCUE s pocircsobnosťou na uacutezemiacute subregioacutenov resp v uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja 44 Podmienkou opraacutevnenosti pre poskytnutie podpory pre RCUE musiacute byť primerane silnyacute mandaacutet zo strany dotknu-tyacutech miestnych samospraacutev v danom uacutezemiacute RCUE buduacute okrem priacutepravy a priebežnej aktualizaacutecie niacutezkouhliacutekovyacutech strateacutegiiacute pre danyacute subregioacuten podporovať ich implementaacuteciu pomaacutehať samospraacutevam a ďalšiacutem akteacute-rom v uacutezemiacute optimalizovať ich energetickuacute potrebu a spot-rebu (nebuduacute však vykonaacutevať energetickyacute manažment kon-kreacutetnym subjektom) a buduacute podporovať využiacutevanie OZE s rešpektom k limitom prostredia RCUE buduacute poskytovať samospraacutevam služby ktoreacute si v suacutečasnosti musia obstaraacutevať na trhu vraacutetane priacutepravy pokladov pre tvorbu prioritnyacutech a pilotnyacutech projektov Okrem toho buduacute podporovať transfer
17
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č2 Finančnaacute kompenzaacutecia pre energeticky naacuteročneacute podniky nie je riešeniacutem
Značne energeticky naacuteročnyacute je aj slovenskyacute priemysel Aby si napriek vysokej energetickej naacuteročnosti a vysokyacutem cenaacutem energiiacute ako nižšie vysvetlil minister hospodaacuterstva udržali konkurencieschopnosť takmer 100 podnikov ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Finančnuacute kompenzaacute-ciu ktoraacute je v suacutelade s euroacutepskymi pravidlami štaacutetnej pomoci pre energeticky naacuteročneacute podniky po suacutehlase Euroacutepskej komisie ziacuteskalo prvyacutekraacutet minulyacute rok 76 spoločnostiacute spolu vo vyacuteške 40 mil eur Tento rok najvyššia kompenzaacutecia pripadne spoločnosti US Steel Košice a to takmer 115 mil eur Ďalej nasledujuacute Slovnaft Brati-slava ktoryacute ziacuteska necelyacutech 63 mil eur a Mondi SCP Ružomberok s viac ako 31 mil eur V prvej desiatke suacute ešte CRH Slovensko Železiarne Podbrezovaacute Bekaert Slovakia Považskaacute cementaacutereň Johns Manville Slova-kia Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec
Poskytnutie pomoci minister hospodaacuterstva Richard Suliacutek zdocircvodnil takto
bdquoUvedomujeme si že ceny elektriny pre podnikateľov suacute v porovnaniacute so zahraničiacutem vyššie čo znižuje ich konkurencieschopnosť Rezort hospodaacuterstva v suacutečasnosti hľadaacute riešenie ktoreacute by prinieslo zniacuteženie koncovej ceny elektriny respektiacuteve jej regulovanej časti To by znamenalo zniacuteženie ceny natrvalo a pre všetkyacutechldquo Pod-ľa Takmer 100 spoločnostiacute ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Energiask 23 septembra 2020
Jednou z podmienok na ziacuteskanie kompenzaacutecie je spotreba elektriny najmenej vo vyacuteške 1 GWh v pred-chaacutedzajuacutecom roku Chce tyacutem štaacutet podporovať udržanie spotreby energie použiacutevaniacutem neekologickyacutech techno-loacutegiiacute z minuleacuteho storočia a naopak pokutovať tyacutech ktoriacute by spotrebu energie pod 1 GWh zniacutežili Prečo finanč-neacute kompenzaacutecie ktoreacute nie suacute ničiacutem inyacutem ako dotaacuteciou zo štaacutetneho rozpočtu nie suacute určeneacute na investiacutecie do znižovania vysokej energetickej naacuteročnosti odvetviacute ako železiarstvo oceliarstvo metalurgia neželeznyacutech ko-vov vyacuteroba cementu chemickyacute priemysel vyacuteroba celuloacutezy a papiera a pod ale na zakonzervovanie (či pod-poru) vysokej spotreby energiiacute do buduacutecna Okrem toho by častokraacutet mohli produkovať energie zo svojho odpadu alebo z obnoviteľnyacutech zdrojov
212 VYUŽIacuteVANIE OBNOVITEĽNYacuteCH ZDROJOV ENERGIE
Indikatiacutevny cieľ podielu OZE uvedenyacute v NIRP na uacuterovni 192 nie je dostatočnyacute Vychaacutedza z Integrovaneacuteho naacuterod-neacuteho energetickeacuteho a klimatickeacuteho plaacutenu SR na roky 2021 ndash 2030 a je založenyacute aj na predpoklade naacutehrady uhlia zem-nyacutem plynom ako bdquotranzitnyacutem palivomldquo v energetickom mixe
Slovenska Nespraacutevnosť tohto predpokladu je vysvetlenaacute v časti o teplaacuterenstve Jeho docircsledkom bude zvyacutešenie už aj tak nezdravo vysokej zaacutevislosti od dovozu zemneacuteho plynu (Slo-vensko je po Holandsku druhaacute najviac splynofikovanaacute krajina v EUacute) zablokovanie investiacuteciiacute do rozvoja využiacutevania OZE
skuacutesenostiacute informaacuteciiacute a dobrej praxe Takeacuteto ale ani žiadne podobneacute kapacity na regionaacutelnej uacuterovni v suacutečasnosti na Slo-vensku neexistujuacute Z regionaacutelneho hľadiska sa vytvoreniacutem RCUE odstraacuteni živelnosť v rozhodovaniacute o investiacuteciaacutech a projektoch tyacutekajuacute-cich sa energetiky v širšom zmysle zabezpečiacute sa systema-tickeacute energetickeacute plaacutenovanie a uacutezemnaacute harmonizaacutecia pripra-vovanyacutech zaacutemerov a vytvoriacute sa kvalitnyacute a dostupnyacute energetickyacute informačnyacute systeacutem Pre potreby štaacutetnej spraacutevy RCUE zabezpečia poskytovanie štandardizovanyacutech a hod-novernyacutech uacutedajov a podnetov z uacuterovne subregioacutenov po-trebnyacutech pre analytickuacute činnosť monitoring plnenia naacuterod-nyacutech cieľov a nastavovanie podpornyacutech scheacutem zameranyacutech na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie obno-viteľnyacutech zdrojov RCUE buduacute zaacuteroveň garanciou efektiacutevne-ho využiacutevania verejnyacutech prostriedkov na uacuterovni uacutezemnyacutech
samospraacutev NECP predpokladaacute v dekaacutede 2021 ndash 2030 vybudova-nie 16 RCUE čo by pokrylo iba časť potreby celeacuteho uacutezemia Slovenska Preto je potrebneacute zabezpečiť zdroje na vytvore-nie takyacutechto kapaciacutet vo všetkyacutech subregioacutenoch a uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja (odhadovanaacute celkovaacute finančnaacute potreba pre roky 2024 ndash 2030 je 75 mil eur) Predpokladanyacute termiacuten zriadenia RCUE je januaacuter 2024 Dovtedy je potrebneacute vytvo-riť podmienky pre ich efektiacutevne fungovanie najmauml vyriešiť otaacutezku ich praacutevnej formy uzavrieť dohody o medziobecnej spolupraacuteci s mandaacutetom pre buduacutece RCUE na plaacutenovanie a koordinaacuteciu udržateľnej energetiky na uacutezemiacute subregioacutenov vytvoriť a otestovať metodickeacute postupy pre energetickeacute plaacutenovanie vytvoriť systeacutem odbornej priacutepravy a vzdelaacuteva-nia personaacutelu RCUE atď
45 Okrem toho docircležiteacute kriteacuterium ndash zakaacutezať verejnuacute podporu biomasovyacutem projektom ktoreacute nepreukaacutežu efektiacutevne využitie vyrobenej energie (napr vykurovanie nezateplenyacutech budov) ndash sa do schvaacutelenyacutech kriteacuteriiacute nedostalo
46 Investiacutecia do obnovy budov v hodnote 100 milioacutenov eur dokaacuteže vytvoriť dodatočnyacute HDP v objeme 130 mil euro priacutejmy verejnyacutech financiiacute (dane odvody uacutespory na sociaacutelnych transferoch) vo vyacuteške 313 mil euro a 3 500 pracovnyacutech miest Zdroj Makroekonomickeacute dopady investiacuteciiacute do hĺb-kovej obnovy budov na Slovensku Uacutestav manažmentu STUBA 2016
47 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja SR do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 MŽP SR 2020
18
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 3 Uacuterok z OZE vyššiacute ako v banke
Viedenskyacute magistraacutet v r 2011 prišiel s iniciatiacutevou nazvanou Smart City Wien Jeho suacutečasťou je i iniciatiacute-va Energia zo Slnka Zistilo sa že až 555 striech viedenskyacutech budov tj asi 30 km štvorcovyacutech je vhodnyacutech na osadenie solaacuternymi člaacutenkami Pre Viedeň tento projekt realizuje Wien Energie GmbH patriaca do spoloč-nosti Wiener Stadtwerke Holding AG v 100-percentnom vlastniacutectve Viedne Zaujiacutemavou formou suacutekrom-no-verejneacuteho partnerstva je možnosť danaacute obyvateľovi Viedne zakuacutepiť si panel pokryacutevajuacuteci strechu železnič-nej stanice v cene 950 eur a naacutesledne ho prenajať energetickej spoločnosti za ročnyacutech 31 z investovanej ceny Na novej železničnej stanici Wien Mitte je už umiestnenyacutech viac ako 1400 fotovoltaickyacutech panelov na ploche 9000 m2 Dostala preto prezyacutevku bdquoľudovaacute solaacuterna farmaldquo Podobnyacutech energetickyacutech PPP projektov ku koncu r 2013 už vo Viedni fungovalo jedenaacutesť
213 KOMPLEXNAacute OBNOVA BUDOV AKO NAJVAumlČŠIacute PO-TENCIAacuteL UacuteSPOR ENERGIE Sektor budov ponuacuteka najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie na Slovensku Ich komplexnaacute obnova predstavuje zaacuteroveň obrovskyacute priestor pre inovaacutecie vyacuterazneacute zlepšenie životnyacutech a pracovnyacutech podmienok veľkej časti populaacutecie a rast počtu novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute v trvalo perspektiacutevnom prie-myselnom odvetviacute s potenciaacutelom posilňovania stability lo-kaacutelnej ekonomiky46 Obnova budov je naacutekladovo najhospodaacuternejšie a naje-fektiacutevnejšie opatrenie na znižovanie emisiiacute skleniacutekovyacutech ply-nov Aj podľa vlaacutednych dokumentov 47 je obnova budov do roku 2030 najdocircležitejšiacute zdroj možnyacutech uacutespor energie Preto by sa obnova budov mala stať jednou z kľuacutečovyacutech investič-nyacutech prioriacutet v rokoch 2021 ndash 2030 Na tento uacutečel by sa mala presunuacuteť značnaacute časť plaacutenovanej alokaacutecie finančnyacutech
zdrojov určenyacutech na vyacutestavbu novyacutech ciest a cestnej infraš-truktuacutery Efektiacutevne využitie verejnyacutech zdrojov na obnovu budov je však podmieneneacute spraacutevnym nastaveniacutem podmienok pod-pory a kvalitnou pasportizaacuteciou budov To si vyžaduje spl-nenie dvoch zaacutekladnyacutech predpokladov novuacute definiacuteciu ener-getickyacutech prioriacutet a vznik plaacutenovacej a koordinačnej infraštruktuacutery na rozvoj udržateľnej energetiky v regioacutenoch ako o tom pojednaacuteme nižšie Podporneacute opatrenia nesmuacute ďalej kopiacuterovať doterajšie defekty dotačnyacutech programov Predovšetkyacutem musia zabez-pečiťbull komplexnyacute priacutestup k obnove budov bdquopriacutepad od priacutepa-duldquo a podľa individuaacutelnej potreby (komplexneacute zateplenie
uacutenik peňaziacute z ekonomiky a premrhanie vzaacutecneho času na jej docircslednuacute dekarbonizaacuteciu Zvyacutešenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie odporuacuteča aj Euroacutepska komisia (na aspoň 24 ) pri-čom spoločnyacute cieľ EUacute je na uacuterovni 32 Veľmi docircležitou reformou musiacute byť prijatie kriteacuteriiacute udr-žateľneacuteho využiacutevania OZE Docircsledky dlhodobo nešetrneacuteho a predimenzovaneacuteho využiacutevania dreva na energetickeacute uacutečely ndash spocircsobeneacuteho praacuteve absenciou takyacutechto kriteacuteriiacute a zle nasta-venyacutemi stimulmi na vyacutestavbu najmauml teplaacuterniacute ndash by mali byť dostatočnyacutem mementom Taacuteto neudržateľnaacute prax viedla nie-len k protipraacutevnemu spaľovaniu sortimentov vyššej kvality dreva ktoreacute mali v raacutemci požiadavky vyššej uacuterovne zhodno-tenia zdrojov prinaacutešať podstatne vyššiacute ekonomickyacute a spolo-čenskyacute efekt ale aj k drancovaniu lesov vzaacutecnych a hodnot-
nyacutech biotopov a naruacutešaniu ekologickej stability krajiny s naacuteslednyacutemi hospodaacuterskymi škodami V suacutečasnom programovacom obdobiacute Slovensko prijalo kriteacuteriaacute udržateľneacuteho využiacutevania drevnej biomasy avšak tie platia iba pre projekty financovaneacute iba časťou EŠIF45 a otaacutezna je aj uacutečinnosť kontroly ich dodržiavania Reforma preto musiacute zahŕňať nielen doplnenie existujuacutecich kriteacuteriiacute a rozšiacuterenie ich pocircsobnosti na všetky verejneacute podporneacute fondy dostupneacute po-čas celej dekaacutedy (vraacutetane Fondu obnovy a odolnosti Fond spravodlivej transformaacutecie EŠIF a štaacutetneho rozpočtu) ale aj prijatie novyacutech kriteacuteriiacute udržateľnosti pre energetickeacute využiacute-vanie ostatnyacutech OZE predovšetkyacutem poľnohospodaacuterskej biomasy vody a vetra Suacutečasťou reformy musiacute byť uacutečinnyacute legislatiacutevny a administratiacutevny raacutemec na zabezpečenie uacutečin-nosti kontroly dodržiavania prijatyacutech kriteacuteriiacute
48 Z tohto docircvodu je cieľ 3 (bdquopočet domaacutecnostiacute s vymenenyacutem kotlom kumulatiacutevne 15 000 do roku 2022 40 000 do roku 2024 a 80 000 do roku 2026ldquo) v časti bdquoZelenaacute ekonomikaldquo NIRP stanovenyacute veľmi nevhodne
49 Energy Sector Strategy 2019 ndash 2023 EBRD 2018
19
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
rekonštrukcia vykurovaciacutech systeacutemov integraacutecia obnoviteľ-nyacutech zdrojov adaptačneacute opatrenia kvalita vnuacutetorneacuteho pro-stredia)bull prevenciu pred plytvaniacutem verejnyacutech zdrojov financo-vaniacutem energeticky nezmyselnyacutech opatreniacute (napr inštalaacutecie tepelnyacutech čerpadiel do budov s vysokou mernou potrebou tepla na vykurovanie) a parciaacutelnych opatreniacute blokujuacutecich ale-bo komplikujuacutecich energetickeacute uacutespory v buduacutecnosti (napr kotliacutekovyacutemi dotaacuteciami v priacutepade nezateplenyacutech domov )48
bull vysokuacute mieru celoročneacuteho využitia obnovenyacutech bu-dov a vyluacutečiť z podpory obnovu sporadicky využiacutevanyacutech budov a budov s neznaacutemou mierou využitia (vyžadovať pre-vaacutedzkovyacute audit)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci ako stimul k ambicioacuteznej-šej obnove budov (napr k integraacutecii prvkov využiteľnyacutech na osvetu vzdelaacutevanie a vyacuteskum k uplatneniu inteligentneacuteho merania a regulaacutecie atď) a tiež k zintenziacutevneniu obnovy bu-dov v najmenej rozvinutyacutech okresoch a v priacutepade ekono-micky slabšiacutech subjektov (napr malyacutech obciacute alebo sociaacutelne slabšiacutech vlastniacutekov budov)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci na obnovu budov vyso-keacuteho spoločenskeacuteho vyacuteznamu (najmauml budov na byacutevanie na
Riešenie probleacutemov zaacutesobovania teplom ktoreacute ponuacuteka NIRP predstavuje neambicioacutezny ndash kozmetickyacute priacutestup a na-značuje nepochopenie hĺbky a rozsah opatreniacute ku ktoryacutem bude musieť Slovensko siahnuť ak chce za tri dekaacutedy dekar-bonizovať svoju ekonomiku Namiesto zmeny systeacutemu kto-ryacute v energetike patriacute minulosti predstavenyacute priacutestup bdquozamr-zolldquo na vyacutemene jedneacuteho jeho fosiacutelneho komponentu za inyacute opticky menej uhliacutekovo naacuteročnyacute Opticky preto lebo uhliacuteko-veacute stopy celeacuteho životneacuteho cyklu uhlia (ktoreacute treba vyradiť z energetickeacuteho mixu Slovenska) a zemneacuteho plynu suacute porov-nateľneacute49 Preto je potrebneacute minimalizovať investiacutecie do zemneacuteho plynu a suacutevisiacej infraštruktuacutery a investiacutecie sme-rovať do riešeniacute ktoreacute nevyacutehodnuacute a veľmi vysokuacute zaacutevislosť slovenskej ekonomiky od zemneacuteho plynu čo najryacutechlejšie eliminujuacute Okrem toho investiacutecie do znižovania straacutet v rozvodoch moraacutelne zastaranyacutech suacutestav centraacutelneho zaacutesobovania tep-lom (CZT) dimenzovanyacutech na plytvanie teplom v budovaacutech zablokujuacute ich využitie na štrukturaacutelnu zmenu teplaacuterenstva Štrukturaacutelna zmena spočiacuteva v generačnej zmena teplaacuteren-stva Distribuacuteciu vykurovacieho meacutedia s vysokou teplotou a dodaacutevky tepla do budov s vysokou energetickou naacuteročnos-ťou (suacutečasnaacute 3 generaacutecia suacutestav CZT) nahradia inteligentne
jednej strane a administratiacutevnych budov verejnej spraacutevy škocircl a zdravotniacuteckych zariadeniacute na druhej strane)bull zaacutekaz podpory pre projekty nadbytočnej potreby (na-pr komplexy aquaparkov a inyacutech atrakciiacute a ich zaacutezemie lu-xusneacute zariadenia atď)bull jednotnuacute suacutestavu povinne sledovanyacutech indikaacutetorov (minimaacutelne mernuacute energetickuacute potrebu a spotrebu a emisnuacute stopu pred a po realizaacutecii projektu obnovy pričom postupne treba prejsť na sledovanie emisnej stopy v raacutemci životneacuteho cyklu budov ndash stupňovanaacute intenzita pomoci by sa teda mala uplatňovať aj vo vzťahu k použityacutem materiaacutelom a zvolenyacutem technoloacutegiaacutem obnovy budov) Osobitnuacute pozornosť treba venovať komplexnej obno-ve rodinnyacutech domov Ich energetickaacute potreba (a potenciaacutel uacutespor) vo vidieckych regioacutenoch tvoriacute vyše 70 celkovej po-treby sektoru budov resp ich celkoveacuteho potenciaacutelu uacutespor Vo vidieckych regioacutenoch žije asi 40 populaacutecie Slovenska V tomto priacutepade treba vyacuterazne posilniť technickuacute pomoc zameranuacute na priacutepravu projektov (vyacuteznamnuacute uacutelohu mocircže zo-hrať buduacuteca koordinačnaacute infraštruktuacutera na rozvoj udržateľ-nej energetiky v regioacutenoch)
214 TEPLAacuteRENSTVO SYSTEacuteMY CENTRAacuteLNEHO ZAacuteSOBOVANIA TEPLOM
regulovaneacute niacutezkoteplotneacute systeacutemy centraacutelneho vykurovania budov s optimalizovanou energetickou potrebou na baacuteze diverzifikovanyacutech nefosiacutelnych obnoviteľnyacutech zdrojov (4 a 5 generaacutecia) Presne takuacuteto štrukturaacutelnu zmenu by obrovskyacute baliacutek peňaziacute na obnovu a odolnosť nemal minuacuteť Ak Sloven-sko trvaacute na ambiacutecii dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do 30 ro-kov k takejto zmene tak či onak bude musieť docircjsť a to čiacutem skocircr Vyacutevoj teplaacuterenstva na Slovensku doteraz postupoval opačne ndash namiesto radikaacutelneho zniacuteženia koncovej potreby tepla v budovaacutech a prispocircsobovaniu kapacity CZT takejto redukcii sa priebežne predlžovala životnosť neperspektiacutev-nych predimenzovanyacutech suacutestav 3 generaacutecie CZT systeacute-mom postupnyacutech opraacutev Štrukturaacutelnej zmene uacutečinne braacuteni legislatiacuteva ktoraacute uprednostňuje konzervaacuteciu ziskov teplaacute-renskyacutech spoločnostiacute pred verejnyacutem zaacuteujmom (dekarboni-zaacuteciou a energetickyacutemi uacutesporami) napriacuteklad tyacutem že ekono-micky demotivuje vlastniacutekov budov k investiacuteciaacutem do energetickyacutech uacutespor a komplikuje individuaacutelnu integraacuteciu decentraacutelnych OZE na krytie energetickej potreby budov Finančneacute zdroje na obnovu a zvyacutešenie odolnosti eko-nomiky tak predstavujuacute jedinečnuacute priacuteležitosť vydlaacuteždiť cestu pre generačnuacute obnovu teplaacuterenskyacutech suacutestav Optimalizaacute-
20
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 4 Ako ďalej so zaacutesobovaniacutem teplom
Systeacutem centraacutelneho zaacutesobovania teplom (CZT) vznikal prevažne v 70-tych a 80-tych rokoch ako suacutečasť rozsiahlych obytnyacutech urbanistickyacutech štruktuacuter Bol dimenzovanyacute tak aby dokaacutezal zabezpečiť vykurovanie a dodaacutevky teplej vody na požadovanej uacuterovni v tom čase platnyacutech stavebno-technickyacutech noriem Primaacuternym zdrojom energie bol a staacutele je hlavne zemnyacute plyn dovaacutežanyacute z Ruska Tento systeacutem je už dnes zastaralyacute a ne-udržateľnyacute z ekologickyacutech aj ekonomickyacutech docircvodov Zemnyacute plyn je fosiacutelne palivo ktoreacuteho spaľovaniacutem sa uvoľňujuacute skleniacutekoveacute plyny k znižovaniu ktoryacutech sa Slovensko zaviazalo Cena zemneacuteho plynu sa zvyacutešila a v buduacutecnosti ešte porastie a zatepľovanie budov spocircsobilo vyacuterazne nižšiu potrebu tepla na vykurovanie Suacutečas-neacute stavebnotechnickeacute normy predpisujuacute pre noveacute budovy dosiahnutie energetickej triedy A resp A1 a pre staršie budovy sa majuacute tieto parametre dosiahnuť v raacutemci ich hĺbkovej rekonštrukcie a obnovy Zaacutekladom takejto rekonštrukcie ako ukaacutezal pilotnyacute projekt v objekte na ulici P Horova v Deviacutenskej Novej Vsi je odpojenie sa od CZT a vybudovanie vlastneacuteho energetickeacuteho systeacutemu na baacuteze využitia obnoviteľnyacutech zdrojov v danom priacutepade energie slnka Teplyacute vzduch je siacutece zadarmo a ani slnko neposiela faktuacutery ale do zariadeniacute schopnyacutech využiť niacutezkopotenciaacutelne teplo pre energetickeacute pokrytie budov je potrebneacute investovať V uvedenom objekte si komplexnaacute a hĺbkovaacute rekonštrukcia zameranaacute na dosiahnutie energetickej triedy A in-štalaacuteciu vlastneacuteho vykurovacieho systeacutemu a teplej vody a vetrania s rekuperaacuteciou vyžiadala investiacutecie vo vyacuteške približne 20 tisiacutec eurbyt Majitelia bytov sa združili vzali si uacutever a dokaacutežu hradiť splaacutetky pocircžičiek z uacutespor za energie ktoreacute im rekonštrukcia priniesla Vyacutesledkom inovaacuteciiacute v pokryacutevaniacute energetickyacutech potrieb budov je ich uacuteplnaacute resp čiastočnaacute energetickaacute sebestačnosť Vyacutevoj pokračuje od pasiacutevnych budov s minimaacutelnou potrebou energiiacute k aktiacutevnym teda takyacutem ktoreacute produkujuacute viac energie ako spotrebujuacute Solaacuterne fotovoltaickeacute člaacutenky mocircžu napr prebytok vyrobenej elektriny poskytnuacuteť inyacutem budovaacutem v raacutemci lokaacutelnej siete Teplaacuterne a ineacute zariadenia CZT veduacute aktiacutevny odpor voči snahaacutem spotrebiteľov energiiacute ušetriť na vyacutedav-koch za energie Tieto vyacutedavky predstavujuacute veľkuacute časť z naacutekladov za byacutevanie a ako je znaacuteme tieto naacuteklady popri vyacutedavkoch za potraviny tvoria najvaumlčšiu položku v rozpočtoch domaacutecnostiacute Komerčnyacute vlastniacutek CZT bdquopotrestaacuteldquo všetkyacutech ktoriacute zniacutežia svoju energetickuacute potrebu zvyacutešeniacutem jednotkovej ceny tepla argumentujuacutec že fixneacute naacuteklady sa mu nezniacutežili a musiacute ich rozpočiacutetať na ostatnyacutech bdquoIchldquo sprivatizovaneacute systeacutemy boli dimenzova-neacute na obrovskuacute energetickuacute potrebu v minulosti Suacutekromneacute CZT majuacute veľkyacute vplyv a natoľko silnyacute lobing že dokaacutežu presadiť vyacutenimku zo smernice Euroacutep-skej komisie o znižovaniacute emisiiacute CO2 a formovať energetickuacute politiku Ministerstva hospodaacuterstva SR Prostred-niacutectvom tlaku na Uacuterad pre regulaacuteciu sieťovyacutech odvetviacute sa im dariacute pravidelne presadiť zvyšovanie ceny tepla a eliminovať tak straty spocircsobeneacute znižovaniacutem odberu tepla v docircsledku zatepľovania budov Formujuacute aj energetickuacute politiku štaacutetu V texte Energetickej politiky štaacutetu z r 2014 sa napr objavuje na-sledujuacuteca veta v ktorej sa kritizuje bdquo postupom Protimonopolneacuteho uacuteradu dochaacutedza k nelogickeacutemu odpaacutejaniu odberateľov tepla od centraacutelnej dodaacutevky a nekoordinovanej vyacutestavbe novyacutech ekonomicky technicky a envi-ronmentaacutelne neopodstatnenyacutech zdrojov tepla v dosahu existujuacutecich systeacutemov CZTldquo Taacuteto veta sa v procese medzirezortneacuteho pripomienkovania do vyacutesledneacuteho textu nedostala pre naacutemietky Protimonopolneacuteho uacuteradu ale v duchu tohto tvrdenia sa prijala novela zaacutekona o tepelnej energetike z dielne Ministerstva hospodaacuterstva ktoraacute umožňuje CZT zabraacuteniť odpaacutejaniu bytovyacutech domov od CZT Inyacutemi slovami zaacutekon nedovoliacute nikomu odpojiť sa od systeacutemu bez suacutehlasu operaacutetora CZT Pokiaľ sa preukaacuteže že CZT je potrebneacute malo by byť vo verejnyacutech rukaacutech (v rukaacutech miest a obciacute) a nie v suacutekromnyacutech rukaacutech Primaacuternym cieľom obecneacuteho CZT by nebol zisk za každuacute cenu ale naopak efektiacutevne uspokojovanie verejneacuteho zaacuteujmu Podporovalo by znižovanie spotreby tepla zatepľovaniacutem uspokojovalo by potreby dodaacutevkami ekologicky vyprodukovaneacuteho tepla prispelo by k zvyacutešeniu lokaacutelneho obehu peňaziacute a pod
ciou energetickej potreby napojenyacutech budov ndash ktoraacute je prvyacutem a nevyhnutnyacutem krokom ndash sa zaacuteroveň automaticky dosiahne aj vyacuterazneacute zniacuteženie prevaacutedzkovyacutech alebo život-nyacutech naacutekladov ich užiacutevateľov Aj taacuteto teacutema podčiarkuje nalie-havosť prijatia novyacutech energetickyacutech prioriacutet a vybudovania kapaciacutet pre kvalitneacute energetickeacute plaacutenovanie v regioacutenoch Pilotnyacute program dekarbonizaacutecie hornej Nitry je naacutezor-nyacutem priacutekladom docircsledkov kombinaacutecie nepripravenosti na generačnuacute zmenu suacutečasneacuteho neefektiacutevneho CZT na baacuteze uhlia a spoločenskej potreby zachovať kontinuitu v zaacutesobo-
vaniacute budov teplom Vlaacuteda sa v časovom strese rozhoduje pre jedno z dvoch zlyacutech predloženyacutech riešeniacute Obe riešenia vychaacutedzajuacute z existujuacutecej vysokej energetickej naacuteročnosti budov a počiacutetajuacute s využitiacutem zemneacuteho plynu Preto je treba vyacutesledneacute riešenie (bez ohľadu na to ktoryacute variant to bude) považovať iba za dočasneacute a nuacutedzoveacute Verejneacute fondy ktoreacute smerujuacute na dekarbonizaacuteciu hornej Nitry musia byť praacuteve počas tohto prechodneacuteho obdobia využiteacute na prekonanie suacutečasneacuteho bludneacuteho kruhu v rozvoji teplaacuterenstva
50 National Inventory Report 2020 SHMUacute 2020
51 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 Ministerstvo životneacuteho prostredia 2020
21
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
215 DOPRAVA
Vyacutestavba novej cestnej infraštruktuacutery sa tradične po-važuje za automatickuacute a jednu z kľuacutečovyacutech investičnyacutech pri-oriacutet pri priacuteprave verejnyacutech rozpočtov Taacuteto prax nie je zluči-teľnaacute s naacuterodnyacutem cieľom dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 Doprava predstavuje 18 celkovyacutech ročnyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov na Slovensku (2018) Oproti vyacutecho-diskoveacutemu roku 1990 emisie skleniacutekovyacutech plynov vzraacutestli o vyše 13 Emisie z cestnej dopravy tvoria v raacutemci celeacuteho sektora dopravy takmer 95 a oproti roku 1990 vzraacutestli až o 60 50 V poslednyacutech rokoch sa zintenziacutevnil presun z ve-rejnej na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Vzhľadom na rastuacuteci počet osobnyacutech automobilov a rast kamioacutenovej do-pravy prudko rastie spotreba fosiacutelnych pohonnyacutech hmocirct Dlhodobyacute trend vyacutevoja emisiiacute v doprave ndash najmauml cestnej ndash je teda v porovnaniacute s inyacutemi sektormi presne opačnyacute a z hľa-diska naacuterodneacuteho klimatickeacuteho zaacutevaumlzku SR predstavuje veľkeacute riziko 51 Doterajšiacute rast individuaacutelnej automobilovej dopravy a kamioacutenovej dopravy (vraacutetane budovania ich infraštruktuacutery a technickeacuteho zaacutezemia) je preto potrebneacute vyhodnotiť ako spoločensky nežiaduacuteci trend a tento zaacutever je treba docircsledne premietnuť do verejnej politiky vraacutetane nastavenia všet-kyacutech verejnyacutech fondov určenyacutech pre dekaacutedu 2021 ndash 2030 Ako ukazuje priloženyacute graf vysokyacute podiel osobnej au-tomobilovej dopravy je charakteristickyacute pre celuacute Euroacutepu
Pokiaľ chce EUacute naplniť svoju Zelenuacute dohodu a SR svoje zaacute-vaumlzky na redukciu skleniacutekovyacutech plynov novou dopravnou prioritou a zaacuteroveň jednou z najdocircležitejšiacutech štrukturaacutelnych reforiem v nadchaacutedzajuacutecej dekaacutede by sa mal stať masiacutevny rozvoj spoľahlivyacutech efektiacutevnych komfortnyacutech užiacutevateľsky vyacutehodnyacutech systeacutemov integrovanej verejnej dopravy dopl-nenyacutech o infraštruktuacuteru pre bezmotorovuacute cyklistickuacute a zdieľanuacute dopravu s cieľom maximaacutelne a čo najryacutechlejšie zniacute-žiť intenzitu individuaacutelnej automobilovej dopravy Tento proces musiacute byť stimulovanyacute najmauml vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem in-vestiacuteciiacute do rozvoja železničnej dopravy (vraacutetane elektrifikaacute-cie a rozvoja železničnej infraštruktuacutery) investiacuteciami do elektrifikaacutecie autobusovej dopravy a uacutetlmom investiacuteciiacute sme-rujuacutecich k vyacutestavbe novyacutech ciest všetkyacutech kategoacuteriiacute (tieto zdroje by sa mali presmerovať na vyššie spomenuteacute uacutečely a tiež na investiacutecie do komplexnej obnovy budov) Zaacuteroveň je potrebneacute realizovať doplňujuacutece opatrenia na znevyacutehodňovanie individuaacutelnej automobilovej dopravy (daňoveacute administratiacutevne logistickeacute) a stanoviť konkreacutetne ciele znižovania jej uhliacutekovyacutech emisiiacute Ich načasovanie sa však musiacute odviacutejať od preukaacutezania dosiahnuteacuteho pokroku a reaacutelne rozšiacuterenej ponuky uvedenyacutech dopravnyacutech alternatiacutev Je pozitiacutevne že NIRP deklaruje jasnuacute podporu rozvoja železničnej dopravy Avšak je potrebneacute rozšiacuteriť tento akcent na celuacute niacutezkouhliacutekovuacute verejnuacute dopravu resp integrovaneacute dopravneacute systeacutemy (vraacutetane nastavenia indikaacutetorov)
Graf č 2 Štruktuacutera dopravy v štaacutetoch EUacute
52 httpseceuropaeueurostatstatistics-explainedindexphptitle=Passenger_transport_statisticssk
22
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č5 Od individuaacutelnej k verejnej hromadnej doprave
Znižovanie produkcie oxidu uhličiteacuteho a oxidov dusiacuteka ktoreacute majuacute nepriaznivyacute dopad na klimatickeacute zmeny ako aj inyacutech škodliviacuten zhoršujuacutecich zdravotnyacute stav populaacutecie (napr respiračneacute ochorenia) sa nezaobiacutede bez zmeny v priacutestupe spoločnosti k doprave Aj napriek existencii relatiacutevne rozvinutej infraštruktuacutery verejnej hromadnej dopravy na Slovensku je dnes doprava na Slovensku neprimerane orientovanaacute na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Priacutečin je niekoľko Jednyacutem z nich je rastuacuteci individualizmus po roku 1989 nastaveneacute daňoveacute pravidlaacute na kuacutepu resp leasing a prevaacutedzkovanie motoroveacuteho vozidla pre podnikateľov ktoreacute neprimerane zvyacutehodňuje individuaacutelne cestovanie pred hromadnou dopravou a situaacutecia vo verejnej doprave Nemaacuteme na mysli iba osob-nuacute železničnuacute dopravu ktoraacute je v kritickom stave (prestarnutyacute vozovyacute park a naň nadvaumlzujuacuteca vysokaacute poru-chovosť niacutezka ryacutechlosť prepravy a časteacute a dlheacute meškanie a pod) no i regionaacutelnu a mestskuacute verejnuacute dopravu Postupneacute znižovanie frekvencie a počtu liniek suacutekromnyacutech dopravcov a často stuacutepajuacuteca cena takejto dopravy je azda najdocircležitejšiacutem faktorom ktoryacute odraacutedza od použiacutevania verejnej dopravy Napriacuteklad od 1 augusta tohto roka zvyacutešilo mesto Martin cenu cestovneacuteho ako reakciu na pokles počtu cestujuacutecich počas koronakriacutezy Dospelo to tak ďaleko že pri zvyacutešenyacutech cenaacutech dopravneacuteho sa štvorčlennej rodine oplatiacute namiesto verejnou dopravou cestovať taxiacutekom Pokles počtu cestujuacutecich a z toho prameniace nižšie tržby suacute zvaumlčša kompenzovaneacute zniacuteženiacutem frekvencie spojov čo znova vedie k poklesu počtu cestujuacutecich Rozvoju verejnej dopravy nepomohla ani privatizaacutecia autobusovej dopravy Samospraacutevam zostala v ru-kaacutech povinnosť dotovať verejnuacute dopravu ale zisk zostal v rukaacutech suacutekromnyacutech vlastniacutekov dopravnyacutech spoloč-nostiacute Zavedeniacutem dopravy zdarma pre niektoreacute okruhy cestujuacutecich na železnici malo za naacutesledok naacuterast prepra-vovanyacutech osocircb ktoryacute medzi rokmi 20172016 bol s vyacutenimkou Rumunska najvyššiacute medzi štaacutetmi EUacute a dosiahol 86 52 To isteacute nemožno povedať o adekvaacutetnom raste počtu zamestnancov v železničnej doprave a o ich odmeňovaniacute Doprava patriacute k odvetviam s podpriemernou mzdou Priemernaacute mesačnaacute mzda v pozemnej doprave (pozemnaacute doprava a doprava potrubiacutem) v novembri minuleacuteho roka dosiahla 937 eur (Aktuaacutelne uacutedaje o dopra-ve Štatistickyacute uacuterad SR) Pritom vzhľadom k zodpovednosti a času straacutevenom v praacuteci patria vodiči autobuso-vej dopravy k najhoršie platenyacutem povolaniam na Slovensku Ich zamestnaacutevatelia majuacute veľkyacute probleacutem uzatvoriť kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa ktoraacute za posledneacute roky viac-menej neexistuje a uzatvoriť podnikovuacute ko-lektiacutevnu zmluvu s naacuterastom mzdy sa dariacute zvaumlčša len po naacutetlaku (protestoch a štrajkoch) V roku 2003 sa pokuacutesili štrajkovať železničiari kvocircli rušeniu regionaacutelnych tratiacute a s tyacutem suacutevisiacim prepuacuteš-ťaniacutem zamestnancov Vtedajšia vlaacuteda sa prostredniacutectvom naacutetlaku na suacutedy postarala o predbežneacute opatrenie suacutedu ktoryacute tento štrajk zakaacutezal To že suacuted po čase uznal že štrajk bol zaacutekonnyacute a legitiacutemny už ale nepomohlo Regionaacutelne trate boli zrušeneacute a nadbytočniacute zamestnanci prepusteniacute Ak chceme motivovať ľudiacute k použiacutevaniu verejnej hromadnej dopravy musiacute sa zaacutesadnyacutem spocircsobom zlep-šiť jej uacuteroveň hustota a frekvencia Bude potrebneacute znovu sprevaacutedzkovať zatvoreneacute regionaacutelne železničneacute trate a elektrifikovať ich v mestaacutech investovať do vyacutestavby električkovyacutech a trolejbusovyacutech tratiacute a zaacutesadnyacutem spocircsobom zmeniť cenovuacute politiku prepravneacuteho buď ceny zaacutesadne zniacutežiť alebo zaviesť dopravu zdarma Mocirc-žeme sa inšpirovať Estoacutenskom kde pre občanov Tallinu je doprava v meste uacuteplne zdarma už sedem rokov a od roku 2018 je cestovneacute zdarma pre všetkyacutech aj v regionaacutelnej autobusovej doprave Podobne dopravu zdar-ma zaviedli v rocircznych formaacutech aj v Luxembursku Francuacutezsku Šveacutedsku a vo viaceryacutech českyacutech mestaacutech (Košč J Zadarmo nie je zadarmo httpspoleblogskekonomika-a-spolocnost-verejna-doprava-zadar-mo-nie-je-zadarmo)
53 Zelenšie Slovensko httpswwwminzpskfilesieppublikacia_zelensie-slovensko-sj_webpdf
54 Na rozdiel od snaacuteh rozšiacuteriť spaľovanie komunaacutelnych odpadov v spaľovniach ktoreacute sa mocircže zdať aj niektoryacutem samospraacutevam ako vhodneacute riešenie ako sa zbaviť starostiacute s rokmi zanedbanyacutemi sklaacutedkami a s rastuacutecim novyacutem odpadom nie je to spoločensky žiaduacutece riešenie Demoti-vuje k predchaacutedzaniu vzniku odpadov a ich recyklaacutecii (spaľovňa ndash ak maacute byť rentabilnaacute ndash musiacute mať stabilneacute dodaacutevky masy odpadu) Vyžaduje okrem toho vysokeacute investičneacute naacuteklady ktoreacute by sa mohli oveľa efektiacutevnejšie využiť na predchaacutedzanie vzniku a recyklaacuteciu odpadov
55 A New Circular Economy Action Plan for a Cleaner and More Competitive Europe httpseceuropaeuenvironmentcircular-economypdfnew_circular_economy_action_planpdf
23
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
22 OBEHOVEacute HOSPODAacuteRSTVOCIRKULAacuteRNA EKONOMIKA
Prechod na obehoveacute hospodaacuterstvo sa v poslednyacutech rokoch na Slovensku staacuteva teacutemou čiacuteslo jedna Je jednou z hlavnyacutech prioriacutet environmentaacutelnej politiky do roku 2030 V suacutečasnosti dochaacutedza aj k zmenaacutem v odpadovej politike Zvyšovaniacutem poplatkov za sklaacutedkovanie vznikol motivačnyacute systeacutem pre obce triediť odpad Poplatky za plastoveacute tašky na jedno použitie dramaticky zniacutežili ich spotrebu Vo febru-aacuteri 2019 vstuacutepil do platnosti Program predchaacutedzania vzniku odpadu v Slovenskej republike ktoreacuteho hlavnyacutem cieľom je zvyacutešiť podiel recyklaacutecie odpadu Podpora systeacutemu zaacuteloho-vania pre naacutepojoveacute obaly ako suacute PET fľaše a hliniacutekoveacute ple-chovky a zaacutekaz vybranyacutech druhov jednorazovyacutech plastov ku ktoryacutem v suacutečasnosti Ministerstvo životneacuteho prostredia pristuacutepilo je tiež veľkyacutem krokom vpred k obehoveacutemu hos-podaacuterstvu Podľa spraacutevy Euroacutepskej komisie bdquoSpraacuteva o Slovensku 2019ldquo je podpora obehoveacuteho hospodaacuterstva efektiacutevne vyu-žiacutevanie zdrojov a ochrana životneacuteho prostredia kľuacutečom k udržateľneacutemu rastu produktivity Slovenska Novaacute modernaacute Strateacutegia environmentaacutelnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 si kladie za cieľ zniacutežiť emisie skleniacutekovyacutech plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 a mimo tyacutechto sektorov o 20 v porovnaniacute s rokom 2005 Miera recyklaacutecie komunaacutelneho odpadu sa zvyacuteši na 60 do roku 2030 a miera sklaacutedkovania sa zniacuteži o menej ako 25 do roku 2035 Ekologickeacute obstaraacutevanie bu-de pokryacutevať 70 hodnoty všetkyacutech obstaraacutevaniacute do roku 2030 s docircrazom na ekologickeacute technoloacutegie a pokrok v ino-vaacuteciaacutech Suacutečasnyacute stav odpadoveacuteho hospodaacuterstva v SR charak-terizujuacute tri skutočnosti Po prveacute v porovnaniacute s krajinami EUacute je produkcia komunaacutelneho odpadu na obyvateľa ešte vždy pod priemernou uacuterovňou EUacute-27 V SR vzniklo v roku 2018 spolu 13 478 036 ton odpadov z toho 2 325 178 ton ko-munaacutelnych odpadov čo predstavuje 427 kg komunaacutelneho odpadu na obyvateľa Po druheacute v produkcii odpadov podľa klasifikaacutecie eko-nomickyacutech činnostiacute SK NACE je najvaumlčšiacutem producentom odpadov priemyselnaacute vyacuteroba (hlavne ostatnyacute odpad) ktoraacute sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 347 za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 159 podielom Po tretie dominantnou činnosťou nakladania s ko-munaacutelnym odpadom je sklaacutedkovanie odpadov ktoreacute pred-
stavuje takmer 54 komunaacutelneho odpadu Recyklaacutecia ko-munaacutelnych odpadov dosiahla uacuteroveň 38 Zvyšnyacutech 8 skončilo v spaľovniach komunaacutelneho odpadu Čo by mohlo priniesť obehoveacuteho hospodaacuterstvo keby sa ho podarilo zaviesť vo vaumlčšom rozsahu Obehoveacute hospo-daacuterstvo je postaveneacute na využiacutevaniacute dostupnyacutech zdrojov envi-ronmentaacutelne a ekonomicky udržateľnyacutem spocircsobom Zaacutekladnou charakteristikou obehoveacute hospodaacuterstva je uzatvaacuteranie materiaacutelovyacutech tokov tzv cyklov ktoreacute na roz-diel od suacutečasneacuteho lineaacuterneho systeacutemu ktoreacuteho podstatou je model bdquovyťažiť (zdroj) vyrobiť (produkt) zahodiť (produkt po použitiacute)ldquo počiacuteta s obmedzovaniacutem zdrojovyacutech vstupov a minimalizaacuteciou odpadu Kľuacutečovyacutem sa staacuteva dizajn vyacuterobkov a služieb voľba materiaacutelu a optimalizaacutecia vyacuterobnyacutech proce-sov vraacutetane využiacutevania obnoviteľnyacutech zdrojov Koncept obehoveacuteho hospodaacuterstva maacute posilniť zdrojo-vuacute nezaacutevislosť a uacutesporou zdrojov zvyacutešiť ochranu životneacuteho prostredia Polovica celkovyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov a viac ako 90 straty biodiverzity a nedostatku vody je spocirc-sobenaacute ťažbou a spracovaniacutem zdrojov Rozšiacuterenie obehoveacute-ho hospodaacuterstva z priekopniacutekov na hlavneacute hospodaacuterske subjekty bude docircležityacutem priacutespevkom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutraacutelnosti do roku 2050 Obehoveacute hospodaacuterstvo zaacuteroveň predstavuje aj uacutespory pre podniky Až 40 vyacutedavkov vyacuterobnyacutech podnikov sme-ruje do materiaacutelovyacutech vstupov V raacutemci uzavretyacutech cyklov zdroj-produkt-odpad-zdroj mocircže sa podariť zvyacutešiť ziskovosť podnikov Okrem toho buduacute firmy chraacuteneneacute pred koliacutesaniacutem cien zdrojov Obehoveacute hospodaacuterstvo mocircže priniesť noveacute pracovneacute priacuteležitosti v dotrieďovaciacutech službaacutech v logistike a pod54 Podpora tzv repair economy tj opravaacuterenstva ktoreacute pod-poruje aj najnovšia euroacutepska legislatiacuteva nielenže šetriacute zdroj-mi a znižuje odpad no opravaacuterenskeacute služby suacute služby s vyš-šou pridanou hodnotou a buduacute vytvaacuterať potenciaacutel novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute Obehoveacute hospodaacuterstvo je jednyacutem z docircležityacutech naacute-strojov ako dosiahnuť klimatickuacute neutralitu Euroacutepska komi-sia v marci 2020 predstavila novyacute akčnyacute plaacuten pre obehoveacute hospodaacuterstvo ako jeden z hlavnyacutech pilierov Euroacutepskej zele-nej dohody ktoryacute sa bude implementovať aj do legislatiacutevy SR 55
56 Zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie predstavuje naacutekup takyacutech tovarov a služieb ktoreacute spĺňajuacute priacutesne podmienky na spotrebu energie (laptopy) množstvo produkovanyacutech emisiiacute (autaacute) či pocircvod suroviacuten (papier) Predstavuje jeden z najsilnejšiacutech stimulov pre zeleneacute podnikanie a ponuku inovatiacutevnych a environmentaacutelnych technoloacutegiiacute na SR
57 Ekomodulaacutecia je naceňovanie vyacuterobkov podľa miery ich recyklovateľnosti
24
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zaacutekladnyacute raacutemec Akčneacuteho plaacutenu je nasledovnyacute
bull Urobiť z udržateľnyacutech vyacuterobkov bežnyacute štandard Vyacuterobky uvedeneacute na trh navrhnuacuteť tak aby vydržali dlhšie a aby sa dali jednoduchšie opraviť recyklovať a viackraacutet použiť Re-cyklovanyacute materiaacutel v čo najvaumlčšej miere nahradiacute primaacuterne suroviny Jednorazoveacute vyacuterobky buduacute obmedzeneacute riešiť probleacutem predčasneacuteho zastaraacutevania a zakaacutezať zničenie ne-predaneacuteho trvanliveacuteho tovaru bull Posilniť postavenie spotrebiteľov bull Zamerať sa na sektory ktoreacute využiacutevajuacute najviac zdrojov a teda majuacute vysokyacute potenciaacutel obehovosti bull Elektronika a IKT ndash predĺžiť životnosť vyacuterobkov a zlepšiť zber a spracovanie odpadu Spotrebitelia buduacute mocirccť využiacute-vať skutočneacute bdquopraacutevo na opravuldquo bull Bateacuterie a vozidlaacute ndash zvyacutešenie podielu recyklaacutecie bull Obaly ndash noveacute povinneacute požiadavky o tom čo sa na trhu EUacute povoľuje vraacutetane zniacuteženia (nadmerneacuteho) balenia bull Plasty ndash noveacute povinneacute požiadavky na recyklovanyacute obsah s osobitnyacutem docircrazom na mikroplasty ako aj bioplasty a bio-logicky rozložiteľneacute plasty bull Textilneacute vyacuterobky ndash povinnosť zberu a triedenia textilneacuteho odpadu recyklovateľnosť materiaacutelov bull Stavebniacutectvo a budovy ndash komplexnaacute strateacutegia pre udrža-teľne zastavaneacute uacutezemia podporiacute zaacutesady obehovosti v priacutepa-de budov pasportizaacutecia materiaacutelov využiacutevanie recyklaacutetov povinnosť triedenia a recyklaacutecie odpadov z demolaacutecii bull Potraviny ndash novaacute legislatiacutevna iniciatiacuteva o opaumltovnom pou-žiacutevaniacute obalov pre potraviny ktorej zaacutemerom je nahradiť v stravovaciacutech službaacutech jednorazoveacute obaly stolovyacute riad a priacute-bory vyacuterobkami na viacnaacutesobneacute použitie bull Predchaacutedzanie vzniku odpadu Docircraz klaacutesť na samotneacute predchaacutedzanie vzniku odpadu a jeho transformaacuteciu na kva-litneacute druhotneacute zdroje z čoho mocircže ťažiť dobre fungujuacuteci trh s druhotnyacutemi surovinami Smerovanie Slovenska v obehovom hospodaacuterstve bu-de musieť zohľadňovať nielen Akčnyacute plaacuten EUacute pre obehoveacute hospodaacuterstvo ale aj Euroacutepsku strateacutegiu pre plasty v obeho-vom hospodaacuterstve a Agendu 2030 pre udržateľnyacute rozvoj ndash strategickyacute rozvojovyacute cieľ č 12 ndash Obehovaacute ekonomika Opatrenia vyplyacutevajuacutece z uvedenyacutech dokumentov sa odrazi-li v revidovanyacutech smerniciach ktoreacute boli diskutovaneacute v Eu-roacutepskom Parlamente v raacutemci bdquoOdpadoveacuteho baliacutečkaldquo (Waste Package) Dňa 14062018 boli schvaacuteleneacute revidovaneacute smer-nice uverejneneacute v Uacuteradnom vestniacuteku EUacute 1 Uvedeneacute praacutevne predpisy EUacute vyacuteznamne ovplyvnia praacutevnu uacutepravu odpado-veacuteho hospodaacuterstva SRNovelou zaacutekona o odpadoch sa doposiaľ podarilo dosiah-nuť- Zaacutekaz uvaacutedzať na trh vybraneacute jednorazoveacute vyacuterobky Uacutečinnosť od 3Juacutela 2021
- Zaacutekaz sklaacutedkovania biologicky rozložiteľneacuteho kuchyn-skeacuteho odpadu koniec vyacutenimkaacutem- Zaacutekaz sklaacutedkovania odpadu bez jeho predchaacutedzajuacutecej uacutepravy podpora recyklovaniu- Zvyacutehodnenie vyacuterobcov ekologickyacutech vyacuterobkovNovela zvyacutehodňuje vyacuterobcov environmentaacutelne priaznivej-šiacutech vyacuterobkov Zavaacutedza sa ekomodulaacutecia Kolektiacutevne organi-zaacutecie združujuacutece vyacuterobcov tak buduacute musieť zohľadniť vo svojich cenniacutekoch recyklovateľnosť trvanlivosť či možnosti opaumltovneacuteho použitia vyacuterobku - Bol schvaacutelenyacute Zaacutekon o zaacutelohovaniacute PET fliaš a naacutepojo-vyacutech plechoviek Uacutečinnosť k 112022 Je potrebneacute si však uvedomiť že za odpadoveacute hospo-daacuterstvo siacutece zodpovedaacute MŽP SR no predchaacutedzaniacutem vzniku odpadu sa musia zaoberať aj ineacute rezorty v pocircsobnosti kto-ryacutech sa realizuje ťažba suroviacuten vyacuteroba distribuacutecia a predaj tovarov a služieb Ciele ktoreacute potrebujeme dosiahnuť - Zabezpečenie povinneacuteho obsahu recyklaacutetu vo vybra-nyacutech druhoch vyacuterobkov - Podpora modelu bdquoprodukt ako službaldquo vyacuterobca ostaacuteva vlastniacutekom vyacuterobku- Podpora a umožnenie repasaacutecie vyacuterobkov podpora opraviteľnosti- Podpora recyklaacutecie odpadov ndash zameranie sa na sta-vebnyacute priemysel povinneacute limity recyklaacutecie a zhodnotenia pre jednotliveacute druhy stavebnyacutech odpadov- Zaacutevaumlzneacute kriteacuteria a ciele pre Zeleneacute verejneacute obstaraacuteva-nie 56 - Podpora znižovania vzniku potravinoveacuteho odpadu ktoryacute vznikaacute v maloobchode a u spotrebiteľa Zniacuteženie po-travinovyacutech straacutet v celom reťazci vyacuteroby a distribuacutecie potra-viacuten - Zvyšovanie poplatkov skladovania odpadov ktoreacute bu-duacute motivovať zhodnotenie odpadov 57
- Využitie ekomodulačneacuteho naacutestroja Na to aby sme uvedeneacute ciele dosiahli suacute suacutečasneacute le-gislatiacutevne opatrenia nedostatočneacute a nedostatočneacute suacute i fi-nančneacute naacutestroje na ich presadenie Na splnenie cieľov EUacute v recyklaacutecii odpadov nebuduacute suacutečasneacute opatrenia postačujuacutece EUacute stanovuje ciele recyklaacutecie na uacuterovni 50 v roku 2020 a každyacutech 5 rokov zvyacutešenie o 5 až po rok 2035 s cieľom dosiahnuť 65 Zaacuteroveň v roku 2035 platiacute cieľ sklaacutedkovania maximaacutelne 10 komunaacutelnych odpadov Je možneacute že Slovensko bude musieť požiadať o odklad plnenia cieľov o 5 rokov v docircsledku vysokej miery sklaacutedko-vania do roku 2020 Pri porovnaniacute recyklaacutecie dosahovanej v prognoacuteze bez opatreniacute s opatreniami a s cieľmi EUacute vidieť že na splnenie cieľu budeme musieť prijiacutemať dodatočneacute opatre-nia ktoreacute zvyacutešia do roku 2035 recyklaacuteciu
58 Hajer M A The Politics of Environmental Discourse Ecological Modernization and the Policy Process Oxford UK 1995 Oxford University Press
59 Janicke M Ecological modernization new perspectives Journal of Cleaner production 2008 13 557-565
60 Spaargaren G a Mol A Sociology environment and modernity Ecological modernization as a theory of social change Society and Natural Resources 1992 55 323 - 344 Mol A The environmental movement in an era of ecological modernisation Geoforum 31 2000 45 - 56Začiatkom 90 rokov minuleacuteho storočia sa začala presadzovať tzv environmentaacutelna Kuznetsova krivka v tvare obraacuteteneacuteho U podľa ktorej je spočiatku hospodaacutersky rast sprevaacutedzanyacute znehodnoteniacutem životneacuteho prostredia ale po dosiahnutiacute určitej uacuterovne hospodaacuterskeho rastu sa znečisťovanie zmierňuje Vysvetľuje sa to tyacutem že s rastom životnej uacuterovne sa ľudia viac zaujiacutemajuacute o životneacute prostredie a presadzujuacute rast ktoryacute je k nemu šetrnyacute
25
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Čo mocircžeme robiť inak1 Legislatiacutevnou uacutepravou zvyacutešiť poplatky za uloženie odpa-dov na sklaacutedku odpadov 2 Legislatiacutevnou uacutepravou zaviesť povinnyacute obsah recyklaacutetu vo vybranyacutech druhoch vyacuterobkov2 Finančne motivovať obce k zavaacutedzaniu opatreniacute na pred-chaacutedzanie vzniku odpadov (napriacuteklad zber od dveriacute k dve-raacutem alebo domaacutece kompostovanie) s možnosťou zniacuteženia poplatku za uloženie odpadu na sklaacutedku 3 Zaviesť povinnuacute scheacutemu PAYT ndash Pay As You Throw (množstvovyacute zber) pre domaacutecnosti a bytoveacute domy (fyzickeacute osoby) Na to aby bolo možneacute bez obaacutev prejsť na takyacuteto uacutečin-nyacute a spravodlivyacute systeacutem ktoryacute vytvoriacute ľuďom podmienky pre triedenie odpadov a zaacuteroveň ich bude motivovať je po-trebneacute poznať to ako sa obyvatelia (domaacutecnosti) k svojim odpadom spraacutevajuacute V suacutečasnosti suacute odpady anonymneacute ob-ce často nemajuacute prehľad o vydanyacutech naacutedobaacutech Docircslednuacute evidenciu odpadov na uacuterovni domaacutecnostiacute považujeme za naacutestroj pomocou ktoreacuteho bude možneacute zmapovať aktuaacutelnu situaacuteciu odpadoveacuteho hospodaacuterstva na obci či v meste Pra-videlnyacutem evidovaniacutem odpadov vyprodukovanyacutech jednotli-vyacutemi domaacutecnosťami je možneacute ziacuteskať prehľad o spraacutevaniacute sa občanov postupne ich pripraviť na prechod k PAYT a elimi-novať obavu že takyacuteto krok by mohol viesť k zvyacutešenej sna-he zbaviť sa odpadu nelegaacutelne a teda k vzniku čiernych sklaacute-dok
Priacutestup ktoryacute presadzuje Euroacutepska uacutenia a ktoryacute sa rea-lizuje na Slovensku je postavenyacute na podpore ekonomickeacuteho rastu spojeneacuteho s ekologickou modernizaacuteciou Je to analy-tickyacute priacutestup ale zaacuteroveň aj politickaacute strateacutegia58 Ilustruje mnoheacute z paradoxov ktoreacute nachaacutedzame v priacutestupoch k rie-šeniu zmeny kliacutemy a ochrany priacuterodnyacutech zdrojov Koncept ekologickej modernizaacutecie bol formulovanyacute za-čiatkom 80 rokov minuleacuteho storočia v Nemecku a ryacutechlo naberal na popularite v mnohyacutech krajinaacutech sveta59 Vychaacute-dza z premisy že je možneacute naacutejsť novuacute definiacuteciu vzťahu me-dzi ekonomickyacutem rastom a ekoloacutegiou V zaacutesade sa predpo-kladaacute že mocircžeme dosiahnuť ekonomickyacute rast pričom
4 Stanovenie minimaacutelneho percenta vratnyacutech fliaš (zaacuteloho-vanyacutech opakovane použiteľnyacutech obalov) ktoreacute musiacute vyacuterob-ca uviesť na trh v pomere s jednorazovyacutemi vratnyacutemi fľašami obalmi Podpora vyacuterobcov ktoriacute splnia tieto kriteacuteriaacute formou nižšiacutech poplatkov do systeacutemu RZV5 Legislatiacutevnou uacutepravou jasne zadefinovať ekomodulaacuteciu Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute pre-ukaacutezateľne recyklovateľneacute (potreba certifikaacutecie)6 Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute preukaacutezateľne opraviteľneacute (potreba certifikaacutecie)7 Daňoveacute uacuteľavy vo forme nižšej DPH pre vyacuterobky s envi-ronmentaacutelnym označeniacutem8 Povinneacute zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie10 Finančnaacute podpora budovania centier opaumltovneacuteho pou-žitia knižniacutec veciacute bezobalovyacutech obchodov a lokaacutelnych zaacutelo-hovyacutech systeacutemov Podporiť predchaacutedzaniu vzniku odpadov a odpadov z obalov mocircžu vo vyacuteznamnej miere aj ineacute naacutestroje K takyacutemto patria aj vzdelaacutevacie a informačneacute aktivity zahrnujuacutece sys-tematickeacute vzdelaacutevanie obyvateľov žiakov a študentov ma-terskyacutech zaacutekladnyacutech strednyacutech a vysokyacutech škocircl v teacuteme predchaacutedzania vzniku odpadov šiacuterenie informovanosti o vhodnejšiacutech alternatiacutevach k jednorazovyacutem produktom in-formačnaacute podpora triedeneacuteho zberu a zhodnocovania bio-logicky rozložiteľnyacutech odpadov a informačnaacute kampaň na teacutemu obehoveacuteho hospodaacuterstva
budeme cestou inovaacuteciiacute znižovať environmentaacutelne dopady60 Inyacutemi slovami ide o snahu postupne transformovať vyacuterobu a spotrebu bez toho aby sa naruacutešali suacutečasneacute atribuacute-ty ekonomiky založeneacute na zvyšovaniacute vyacuteroby a spotreby Ko-nečnyacutem cieľom postupnej premeny je stav uzavreteacuteho cyk-lu ktoryacute Paul Hawken nazyacuteva priacuterodnyacute kapitalizmus (Natural Capitalism) a Euroacutepska uacutenia ho definuje ako obehoveacute hos-podaacuterstvo (Circular Economy) Ekologickou modernizaacuteciou by sme mali dosiahnuť zvyacutešenie produktivity ktoraacute by naacute-sledne umožnila financovať transformaacuteciu suacutečasneacuteho mo-delu priemyslu na bdquobiologickyacute model uzavreteacuteho cykluldquo s nulovyacutem odpadom postupne prejsť od predaja tovarov k
23 POLEMIKA S ORTODOXNYacuteM PRIacuteSTUPOM K PROB-LEMATIKE ŽIVOTNEacuteHO PROSTREDIA
26
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uvažovanie o cieľoch a prostriedkoch reforiem smeru-juacutecich k ochrane životneacuteho prostredia je užitočneacute začať nie-koľkyacutemi zaacutekladnyacutemi otaacutezkami Je sociaacutelny štaacutet irelevantnyacute je prekaacutežkou alebo je naopak predpokladom uvažovania o systeacutemovyacutech environmentaacutelnych zmenaacutech Je zameranie reforiem a intervenciiacute financovanyacutech v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca krokom k podpore sociaacutelneho štaacutetu ale-bo k jeho oslabeniu Ako sa bude naacutesledne sila či slabosť sociaacutelneho štaacutetu prejavovať pri presadzovaniacute ochrany život-neacuteho prostredia Sociaacutelny štaacutet vznikal ako hraacutedza proti deštrukčnyacutem si-laacutem kapitalizmu Ako poistka pre tyacutech ktoryacute z rocircznych docircvo-dov nemajuacute priamy podiel na vyprodukovanom zisku Je vyacutesledkom dlhyacutech a v mnohyacutech krajinaacutech krvavyacutech zaacutepasov o prerozdelenie zdrojov Zaacuteroveň sa ale ukaacutezal prospešnyacute aj
pre fungovanie kapitalizmu Brzdil alebo dokonca elimino-val spoločenskeacute nepokoje ktoreacute ho mohli ohroziť a dokonca viesť k jeho zaacuteniku Keď noveacute formy vyacuteroby a spotreby začali vyžadovať inyacute typ praacutece a raacutestla uacuteloha vzdelania tvorivosti a samostat-neacuteho rozhodovania sociaacutelny štaacutet sa ukaacutezal ako veľmi pro-spešnyacute Podporoval vzostup ľudiacute na spoločenskom rebriacutečku čo naacutesledne zvaumlčšovalo množstvo kvalifikovanej pracovnej sily na jednej strane a rast spotreby na strane druhej Umož-nil zaacuteroveň legitimizaacuteciu kapitalizmu ako demokratickeacuteho systeacutemu a spravil ho atraktiacutevnou alternatiacutevou nielen pre vlastnyacutech obyvateľov ale aj globaacutelne Zameranie zelenej dohody vytvaacutera raacutemec pre to čo Euroacutepska uacutenia nazyacuteva spravodlivou transformaacuteciou Akyacutem spocircsobom si jej spravodlivosť zadefinujuacute členskeacute štaacutety ale
231 SOCIAacuteLNY ŠTAacuteT A ŽIVOTNEacute PROSTREDIE HĽADANIE ALTERNATIacuteV
poskytovaniu služieb a reinvestovať do priacuterodneacuteho kapitaacutelu ktoryacute naacutem zaručiacute buduacutecu prosperitu Ekologickaacute modernizaacutecia je založenaacute na skuacutemaniacute a zaacute-roveň propagovaniacute inovaacuteciiacute a technologickyacutech priacutestupov k riešeniu environmentaacutelnych probleacutemov Na rozdiel od jed-noduchyacutech riešeniacute znižovania konečnyacutech emisiiacute zahŕňa rocircz-ne opatrenia na podporu eko - inovaacuteciiacute a ich rozširovanie Podstatou je snaha presadzovať trhoveacute a ekonomickeacute rieše-nia environmentaacutelnych probleacutemov cestou postupneacuteho zni-žovania materiaacutelovej naacuteročnosti použiacutevaniacutem eko ndash designu recyklaacutecie dematerializaacutecie spotreby a mnohyacutech inyacutech tech-niacutek Ide o vytvaacuteranie novyacutech produktov a technologickyacutech procesov ktoreacute majuacute nižšiu spotrebu priacuterodnyacutech zdrojov a menšie dopady na životneacute prostredie Stimuluje vyacuteskum no-vyacutech foriem vyacuteroby a spotreby Ako priacuteklady uveďme industriaacutelnu ekoloacutegiu industriaacutel-ny metabolizmus či zeleneacute obstaraacutevanie Z tohto teoretickeacute-ho raacutemca vychaacutedzajuacute a na ňom budujuacute koncepty čistejšej produkcie recyklaacutecie a rozsiahly segment trhu s konzultač-nyacutemi firmami snažiacimi sa aplikovať noveacute priacutestupy k tech-noloacutegiaacutem vyacuteroby alebo manažmentu odpadov Znižovaniacutem množstva spotrebovanej energie podpo-rou obnoviteľnyacutech zdrojov použitiacutem čistejšiacutech technoloacutegiiacute a spotrebou menšieho množstva suroviacuten sa zaacuteroveň šetria naacuteklady Odtiaľ takzvanaacute win-win strateacutegia ochrany priacuterody a suacutečasneacuteho zvyšovania zisku V druhom slede je cieľom ovplyvniť už samotnyacute design produktu takyacutem spocircsobom aby si napriacuteklad vyžadoval menej problematickyacutech materiaacute-lov či aby bol vyacuterobok ľahšie recyklovateľnyacute V širšom raacutemci sa mocircže ekologickaacute modernizaacutecia dotyacute-kať otaacutezok zmeny hodnocirct spraacutevania a životneacuteho štyacutelu Zjed-nodušene sa daacute povedať že ide o podobnyacute priacutestup ako pri zvyšovaniacute produktivity praacutece čo najvaumlčšie zniacuteženie množ-stva použityacutech priacuterodnyacutech zdrojov a vyprodukovaneacuteho od-
padu na jednotku produkcie Priacuterodnyacutemi zdrojmi suacute tu mys-leneacute všetky suroviny energia priacutepadne ekosysteacutemy ako takeacute Koncept ekologickej modernizaacutecie v realite naraacuteža na limity svojich možnostiacute a probleacutem globaacutelneho spocircsobu vyacute-roby a spotreby Neotvaacutera otaacutezku funkčnosti systeacutemu ne-vyžaduje zaacutesadneacute zmeny v systeacuteme a neohrozuje zaacutekladne mechanizmy fungovania kapitalizmu Stavia na predpoklade že riešenie našich suacutečasnyacutech probleacutemov je do značnej miery iba technickaacute a technologickaacute otaacutezka V tomto zmysle vy-chaacutedza a spaumltne posilňuje dominantnuacute sociaacutelnu paradigmu s jej vierou v technickeacute riešenia Ak sa dnes znižuje ekologickaacute stopa krajiacuten EUacute je to v značnej miere preto že sme spolu s vyacuterobou vyviezli aj ekologickeacute naacuteklady do inyacutech krajiacuten V tomto kontexte musiacuteme chaacutepať aj intervencie v raacutem-ci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca Ak v ostatnyacutech rokoch pred začiatkom kriacutezy spojenej s COVID 19 medziročne na Slovensku stuacutepali emisie skleniacutekovyacutech plynov (aj keď z oveľa menšieho zaacutekladu) indikuje to limitovanyacute a pomalyacute vplyv na dosahovanie cieľov uhliacutekovej neutrality To je zrejmeacute z vyacute-sledkov hodnoteniacute minulyacutech viacročnyacutech finančnyacutech raacutem-cov a z vyhodnocovacia hlavnyacutech indikaacutetorov Druhyacutem zaacutevažnyacutem probleacutemom je že mnoheacute imple-mentovaneacute priacutestupy mocircžu mať silne sociaacutelne dopady Ukončenie ťažby a spotreby uhlia je docircležiteacute ale znamenaacute pre mnoho ľudiacute stratu praacutece alebo zdraženie paliacutev Zavede-nie priacutesnych noriem na emisie mocircže znamenať presun nie-ktoryacutech vyacuterob do krajiacuten z nižšiacutemi environmentaacutelnymi štan-dardami Environmentaacutelna modernizaacutecia maacute v tomto kontexte poziacuteciu užitočneacuteho naacutestroja ktoryacute ale saacutem o sebe nestačiacute na dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutrality Reformy ktoreacute buduacute potrebneacute otvaacuterajuacute širšie otaacutezky naacutekladov a ich vzťahu ku konceptu buduacutecnosti sociaacutelneho štaacutetu
62 Steingart G 2008 Globaacutelniacute vaacutelka o blahobyt Noveacute rozdeleniacute světovyacutech finančniacutech trhů Praha Knižniacute klub
27
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
do značnej miery zaacutevisiacute na členskyacutech krajinaacutech a ich pohľadu na vzťah medzi životnyacutem prostrediacutem a sociaacutelnym štaacutetom Partnerskaacute dohoda a Operačnyacute program Slovensko riešia predovšetkyacutem potreby plnenia zaacutevaumlzkov a cieľov politiacutek de-finovanyacutech na uacuterovni EUacute a Slovenskej republiky V kontexte identifikaacutecie a realizovania dlhodobyacutech strategickyacutech refo-riem je najdocircležitejšou časťou plaacutenovania intervenciiacute Naacuterod-nyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten ktoryacute maacute ambiacutecie naštartova-nia zaacutesadnyacutech štrukturaacutelnych reforiem Ak sa kriticky pozrieme na plaacutenovanie využiacutevania zdro-jov viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca je zrejmeacute zameranie na kraacutetkodobeacute a strednodobeacute ciele ktoreacute sa v podstate len veľ-mi maacutelo liacutešia od toho čo je predmetom podpory dnes Inter-vencie by sa mali zamerať na znižovanie spotreby energie a OZE na znižovanie odpadov na zachovanie biodiverzity a podporu mulitimodaacutelnej dopravy a znižovanie individuaacutelnej dopravy Pozitiacutevnym krokom je že v raacutemci fiškaacutelnej reformy zahŕňa NIRP posilnenie zdaňovania externaliacutet (zdaňovanie vonkajšej reklamy a prvok CO2 v zdaneniacute motorovyacutech vozi-diel) Ide o veľmi malyacute a nesmelyacute krok ku ekologickej daňovej reforme ktoraacute bude pre dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutra-lity nevyhnutnaacute Radikaacutelnejšie ciele dekarbonizaacutecie ekonomiky ohrozujuacute celeacute segmenty priemyslu a majuacute preto len veľmi limitovanuacute podporu na uacuterovni koaliacutecie i opoziacutecie V spoločnosti neexis-tuje konsenzus ako pokračovať Komplexnaacute diskusia na Slo-vensku zatiaľ neprebehla Neexistuje konsenzus medzi poli-tickyacutemi stranami medzi priemyslom a službami medzi predstaviteľmi zamestnaacutevateľov a odbormi Podpora verejnosti pre radikaacutelnejšie postupy pri ochra-ne kliacutemy siacutece stuacutepla ale daacute sa predpokladať že do značnej miery preto lebo sa zatiaľ žiadne nerealizovali Ako pozna-menaacuteva Gabor Steingart62 ľudia si nechcuacute len kupovať lacneacute tričkaacute a lacnuacute elektroniku ale chcuacute si tiež udržať svoje pra-covneacute miesta Podobne by sme mohli otvoriť otaacutezku toho či by vaumlčšina obyvateľov dala prednosť nižšiacutem daniam a dispo-nibilneacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ako to
napriacuteklad presadzuje NIRP alebo lepšiemu priacutestupu ku kva-litnej zdravotnej starostlivosti školstvu a zabezpečeniu v priacutepade nuacutedze To čo vidiacuteme je skocircr zameranie sa na čiastkoveacute rieše-nia ktoreacute siacutece pomaacutehajuacute ale bez silnejšieho motivačneacuteho a vymaacutehateľneacuteho raacutemca ambicioacuteznych cieľov veduacute len ku veľ-mi pomaleacutemu progresu Keď prezident Emmanuel Macron vo Francuacutezsku zvyacutešil daňoveacute zaťaženie paliacutev ktoreacute prezentoval v raacutemci ekologic-kej reformy vyacutesledkom bolo hnutie žltyacutech viest Je to me-mento aj pre Slovensko Akaacutekoľvek reforma na podporu ži-votneacuteho prostredia musiacute byť robenaacute v kontexte sociaacutelnych reforiem Ak by sme mali brať smerovanie k uhliacutekovej neutralite vaacutežne musiacuteme začať s reformami ktoreacute buduacute mať ďaleko-siahle docircsledky na sociaacutelnu sfeacuteru (zamestnanosť) i ekono-mickuacute sfeacuteru (predovšetkyacutem priemysel) Bude potrebneacute otvoriť serioacuteznu diskusiu o ekologickej daňovej reforme či komplexnom zdaňovaniacute uhliacuteka Nemocircžeme obiacutesť teacutemy ako regulaacutecia spotreby cestou zaratuacutevania negatiacutevnych environ-mentaacutelnych externaliacutet do cien produktov a služieb Suacute to všetko veľmi nepopulaacuterne ale nevyhnutneacute kroky Museli by sme sa pokuacutesiť o definovanie alternatiacutevy ktoraacute obmedzuje lacnuacute a kraacutetkodobuacute spotrebu naacuteročnuacute na priacuterodneacute zdroje ale poskytuje lepšiu možnosť sebarealizaacutecie pre vaumlčšinu po-pulaacutecie a zaacuteroveň znižuje sociaacutelne a environmentaacutelne rizikaacute To čo nie je ekologicky škodliveacute a je sociaacutelne prospešneacute (ako napriacuteklad zdravotnaacute starostlivosť vzdelanie kultuacutera) by malo byť lacneacute a dostupneacute Naopak to čo je environmentaacutel-ne problematickeacute (napriacuteklad osobnaacute automobilovaacute doprava fosiacutelne palivaacute) by malo byť draheacute Nie je to len otaacutezka ekolo-gickej daňovej reformy ale celkoveacuteho prehodnotenia cieľov vyacuteroby a spotreby V tomto kontexte ale Slovenskaacute republi-ka skocircr posilňuje tendencie ku nižšiacutem daniam a disponibil-neacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ktoreacute ale mocircžu nielen z ekologickeacuteho hľadiska predstavovať pre vaumlč-šinu obyvateľov tejto krajiny skocircr stratu ako zisk
63 V minulosti existoval napr inštituacutet urbanizaacutecie a uacutezemneacuteho plaacutenovania (URBION) ktoryacute pripravoval plaacuteny rozvoja dopravnej energetickej a vodohospodaacuterskej infraštruktuacutery rozvoja byacutevania a občianskej vybavenosti v zaacutevislosti od demografickeacuteho vyacutevoja a regionaacutelneho ekono-mickeacuteho raacutemca v uacutezemiacute64 I keď novelizovanyacute zaacutekon o investičnyacutech stimuloch nerozoznaacuteva štaacutetnu pomoc medzi zahraničnyacutem investorom a domaacutecim investorom uchaacutedzajuacute sa o ňu predovšetkyacutem zahraničniacute a nie domaacuteci investori
65 V tzv Lokaacutelnej Lehote v ktorej peniaze zdroje a mozgy cirkulujuacute je lokaacutelny multiplikaacutetor LM3 podstatne vaumlčšiacute ako v tzv Deravej Lehote z ktorej peniaze atď utekajuacute von Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) je jednoduchyacute spocircsob merania lokaacutelnych ekonomickyacutech dopadov Meria ako peniaze ktoreacute sa minuacute v lokaacutelnej ekonomike cirkulujuacute vnuacutetri nej tj akyacute majuacute multiplikačnyacute efekt koľko priacutejmov generujuacute pre lokaacutelnych ľudiacute Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) vyvinula New Economics Foundation httpswwwnefconsultingcomour-servicesevaluation-impact-asses-smentlocal-multiplier-3
Použitie lokaacutelnej meny pokiaľ preň lokaacutelna ekonomika vytvaacutera vhodneacute podmienky a suacute pre jej vznik vytvoreneacute aj ineacute predpoklady uacuteroveň LM3 zvyšuje V histoacuterii je azda najznaacutemejšiacute experiment vo Woumlrgli (1932-1933) ktoryacute bol inšpirovanyacute Silviom Gesellom ekonoacutemom zo začiatku 20 storočia Až do jeho zaacutekazu pomaacutehal uacutespešne prekonaacutevať docircsledky Veľkej hospodaacuterskej kriacutezy v rakuacuteskom meste Woumlrgl S lokaacutelnymi a regionaacutelnymi menami sa vo vaumlčšom rozsahu experimentovalo po vzniku kriacutezy po r 2007-2008 v USA Kanade Braziacutelii Nemecku Francuacutezsku a pod Francuacutezsky zaacutekon o sociaacutelnej a solidaacuternej ekonomike LOI ndeg 2014856 du 31 Juillet 2014 v člaacutenku č 16 umožňuje vznik doplnkovyacutech lokaacutelnych mien
3 PODPORA REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
28
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Suacutečasťou odpovede voči rastuacutecej nestabilite a zraniteľ-nosti spoločnosti danej vysokou mierou zaacutevislosti od exter-neacuteho prostredia je posilňovanie i keď čiastočnej či obme-dzenej ekonomickej energetickej a potravinovej sebestačnosti regioacutenov a podpora lokaacutelneho rozvoja Je to naacuteročnyacute beh na dlheacute trate ktoryacute ndash beruacutec do uacutevahy absenciu novodobej tradiacutecie cieľavedomeacuteho plaacutenovania a primera-nyacutech kapaciacutet na uacuterovni regioacutenov a komunaacutelnej uacuterovni 63 ndash vyžaduje docircslednuacute priacutepravu rozsiahlu asistenciu ako i reš-pektovanie limitov prostredia v tom i priacuterodneacuteho prostredia Bude potrebneacute upustiť od toho aby sa za jedinyacute naacute-stroj regionaacutelneho resp lokaacutelneho rozvoja pokladal vstup zahraničneacuteho investora a na jeho ziacuteskanie sa vynakladali rozsiahle verejneacute zdroje formou daňovyacutech uacuteľav dotaacuteciiacute a pod a poskytovali im ineacute administratiacutevne zvyacutehodnenia oproti domaacutecim podnikom 64
Okrem toho treba si postaviť ambicioacutezne plaacuteny na po-stupneacute znižovanie zaacutevislosti regioacutenov od dovozov Všade kde je to možneacute treba kryť miestnu potrebu domaacutecimi zdrojmi a kapacitami Rozvojoveacute a investičneacute projekty ne-
Suacutečasnaacute energetika je mimoriadne centralizovanyacute sek-tor na ktoreacute majuacute demokratickeacute inštituacutecie na lokaacutelnej uacuterovni minimaacutelny alebo žiadny dosah O tom či sa bude v obci modernizovať distribučnaacute elektraacuterenskaacute sieť alebo akyacute druh paliva použiacuteva suacutekromnaacute teplaacutereň nerozhoduje samospraacute-va Čiacutem menšia je samospraacuteva tyacutem menšiacute maacute vplyv na vyacute-
smuacute podporovať odsaacutevanie peňaziacute zdrojov a mozgov z re-gioacutenov 65 Realizaacutecia buduacutecich zaacutemerov by mala preferovať svoj-pomocneacute riešenia s využiacutevaniacutem obecnyacutech alebo komunit-nyacutech sociaacutelnych podnikov uacutečinneacute a uacutečelneacute využiacutevanie lokaacutel-nych materiaacutelov zdrojov pracovnej sily a dodaacutevateľov (podporovaneacute zelenyacutem a sociaacutelne zodpovednyacutem verejnyacutem obstaraacutevaniacutem) Externeacute dodaacutevky na kľuacuteč ak sa dajuacute realizo-vať vlastnyacutemi kapacitami by sa nemali plaacutenovať ani podpo-rovať Namiesto projektov s vysokou energetickou naacuteroč-nosťou a vysokyacutem podielom dovaacutežanyacutech komponentov a subdodaacutevok by mal regioacuten hľadať riešenia v regionalizova-nyacutech cykloch vyacuteroby spracovania distribuacutecie a spotreby (a cieľavedome rozviacutejať a dopĺňať ich chyacutebajuacutece člaacutenky v regio-naacutelnej energetike poľnohospodaacuterstve obchode potravi-naacuterstve atď) Platiacute to aj naopak ndash opatrenia na podporu hos-podaacuterskych aktiviacutet by vo všeobecnosti nemali podporovať zbytočnyacute vyacutevoz kapitaacutelu alebo zdrojov z regioacutenov
31 LOKAacuteLNA ENERGETIKA
voj miestnej energetiky V bežnej praxi obce skocircr pomaacutehajuacute cudziacutem firmaacutem realizovať ich energetickeacute zaacutemery Namiesto toho aby plaacutenovali rozvoj energetiky s cieľom postupne rozširovať svoju kontrolu nad tyacutemto kľuacutečovyacutem odvetviacutem buduacutecnosti a zvyšovali mieru svojej energetickej sebestač-nosti
66 Obraacutezky dodal J Zamkovskyacute
29
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Ak maacute byť energetika udržateľnaacute kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity ktoryacutem sluacuteži V raacutemci nich by mali mať vyacuteznamneacute slovo miestne a regionaacutelne sa-mospraacutevy Z dnešnej poziacutecie pozorovateľov vyacutevoja v ener-getike sa zo samospraacutev musia stať jej rozhodujuacuteci koordinaacute-tori Iba tak bude lokaacutelna energetika garantom stability a pevnyacutem pilierom buduacuteceho rozvoja regioacutenov a nie jeho hlavnyacutem rizikovyacutem faktorom Žijeme vo svete množiacich sa ekonomickyacutech a finanč-nyacutech kriacutez a prehlbujuacutecich sa nerovnostiacute medzi ľuďmi a re-gioacutenmi Expandujuacuteca konzumnaacute spoločnosť nenaacutevratne vy-čerpaacuteva priacuterodneacute zdroje a rastie koncentraacutecia moci v rukaacutech skupiacuten ktoreacute z tyacutechto negatiacutevnych trendov profitujuacute Eko-nomickaacute stabilita jednotlivcov rodiacuten komuniacutet obciacute a regioacute-nov klesaacute A rastie ich zaacutevislosť od globaacutelnej ekonomiky ktorej podstatu nevedia a za suacutečasnyacutech podmienok ani ne-mocircžu uacutečinne ovplyvniť Obce a regioacuteny sa snažia vymaniť z existujuacutecich finanč-nyacutech ťažkostiacute a ekonomickeacuteho zaostaacutevania rocircznymi spocircsob-mi rozpredaacutevajuacute zbytky vlastnyacutech zdrojov (napr pocircdy lesov prevaacutedzok budov) postupne privatizovali infraštruktuacuteru a služby (napr vodaacuterenskeacute služby verejnuacute dopravu odpadoveacute hospodaacuterstvo a energetiku) a živelne realizujuacute projekty kto-reacute nie suacute prioritneacute a často nemajuacute veľkyacute vyacuteznam pre buduacutec-nosť ich regioacutenu iba preto že nejakeacute ministerstvo vydalo vyacutezvu na predkladanie projektov Z takyacutechto projektov oby-čajne priamo alebo nepriamo dotujuacute cudziacutech investorov
ktoriacute hľadajuacute všetky dostupneacute cesty ako sa čo najľahšie a najryacutechlejšie dostať k ziskom A pre regioacuten suacute takeacuteto projek-ty v konečnom docircsledku viac zaacuteťažou ako priacutenosom Napriacute-klad preto že vytiahnu z verejnyacutech pokladniacute zvyšky rezerv Rastuacuteca spotreba energie v podmienkach veľmi cen-tralizovanej a monopolizovanej energetiky zaacuteroveň zname-naacute rast dovozu energie a paliacutev Ekonomickyacute docircsledok je jas-nyacute z regioacutenov unikaacute kapitaacutel a suacute čoraz nestabilnejšie Dovoz energie a paliacutev (rovnako ako dovoz všeobecne) totiž pocircsobiacute ako uacutečinnaacute drenaacutež zdrojov z regioacutenov Praacuteve v čase kedy by sa jeho využitie regioacutenom najviac zišlo Okriacutedlenaacute fraacuteza bdquoinej cesty nietldquo za ktoruacute sa doterajšia prax neopraacutevnene skryacuteva neobstojiacute Pomocirccť mocircže iba zaacute-sadnaacute zmena uvažovania o energetike a ekonomike a to na všetkyacutech uacuterovniach Čiacutem skocircr docircjde k obratu smerom k po-silňovaniu energetickej autonoacutemie regioacutenov tyacutem ryacutechlejšie sa regioacuteny začnuacute ekonomicky stabilizovať V ideaacutelnom priacutepade to znamenaacute že samospraacutevy a re-gioacuteny buduacute schopneacute vyrobiť toľko tepla elektriny a paliacutev koľko spotrebujuacute Dovoz paliacutev a energie bude teda pre ne otaacutezkou možnosti nie existenčnej nutnosti Energetika ne-smie pocircsobiť ako drenaacutež miestnych peňaziacute z regioacutenu ale musiacute sa stať zdrojom priacutejmov a praacutece pre regioacuten ako ukazu-je aj porovnanie dvoch nižšie uvedenyacutech obraacutezkov To sa ale nedaacute dosiahnuť ryacutechlo ani živelne ale iba postupne a dob-ryacutem plaacutenovaniacutem
Obr č2 Energetika ako drenaacutež miestnych finančnyacutech zdrojov
Obr č 3 Od zaacutevislosti k sebestačnosti 66
30
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Energetickaacute sebestačnosť regioacutenov v praxi na prvom kroku znamenaacute eliminovať zbytočnuacute spotrebu energie na miestnej uacuterovni Zostaacutevajuacutecu potrebu ktoruacute už nie je možneacute obmedziť je treba technologicky technicky a logisticky vy-ladiť tak aby bola opodstatnenaacute efektiacutevna a pokiaľ možno aby neraacutestla Na druhom kroku miestnu energetickuacute potre-bu je potrebneacute pokryť miestnymi obnoviteľnyacutemi zdrojmi docircsledne rešpektujuacutec princiacutepy udržateľnosti Energetickuacute sebestačnosť nie je možneacute dosiahnuť bez citliveacuteho a efektiacutevneho využiacutevania lokaacutelnych ľudskyacutech ve-domostnyacutech finančnyacutech technickyacutech a kapitaacutelovyacutech zdro-jov ani bez vysokej miery lokalizaacutecie miestnej ekonomiky (tj bez orientaacutecie vaumlčšiny hospodaacuterskych činnostiacute na uspo-
kojovanie lokaacutelnych potrieb obmedzovania dovozu potra-viacuten vyacuterobkov a služieb bez rozvoja domaacutecich pracovnyacutech priacuteležitostiacute a diverzifikaacutecie lokaacutelnych ekonomickyacutech aktiviacutet) To ale neznamenaacute nič ineacute ako to že energetika sa musiacute stať vyacuteznamnou a stabilnou lokaacutelnou politickou prioritou Nutnyacutem predpokladom pre to je však povyacutešenie inteli-gentnej energetiky na stabilnuacute politickuacute prioritu (presahujuacute-cu štvorročneacute komunaacutelne volebneacute obdobia) vybudovanie primeranyacutech kapaciacutet samospraacutev pre tuacuteto sfeacuteru a systematic-keacute plaacutenovanie Nasledujuacuteci raacutemček na priacuteklade Guumlssingu ilustruje ako sa rozvojom lokaacutelnej energetiky daacute dosiahnuť rozvoj mikro-regioacutenu
Raacutemček č 6 Priacutebeh Guumlssingu
Guumlssing je hlavnyacutem mestom pocircvodne slabo rozvinuteacuteho okresu susediaceho s Maďarskom s asi 27-tisiacutec obyvateľmi ktoryacute podľa štatistiky patril do roku 1988 k najchudobnejšiacutem regioacutenom Rakuacuteska Priacutebeh Guumlssing ukazuje ako dokaacuteže orientaacutecia na noveacute zdroje energie transformovať poľnohospodaacutersky regioacuten s vysokyacutem percentom vysťahovalectva v ktorom pocircvodne chyacutebala dopravnaacute infraštruktuacutera priemyselneacute podniky a ponuka novyacutech pracovnyacutech miest zmeniť na Guumlssing ktoryacute tyacutem čo v priebehu dva a pol desaťročia dosiahol ziacuteskal medzinaacuterodnyacute rešpekt a uznanie Guumlssing okres a jeho okresneacute centrum investovali (prevažne z euroacutepskych zdrojov) do decentralizovanej vyacuteroby elektriny i tepla z obnoviteľnyacutech zdrojov hlavne zo slnka biomasy a bioplynu ziacuteskaneacuteho z poľnohospo-daacuterskeho odpadu a odštartovali tak proces ktoryacute sa z bdquoumierajuacuteceholdquo regioacutenu prepracoval na regioacuten ponuacuteka-juacuteci vysokyacute životnyacute štandard Guumlssing v poslednyacutech rokoch dokonca označili za najinovatiacutevnejšie a najpriateľ-skejšie mesto voči životneacutemu prostrediu v Rakuacutesku Priacutestupneacute a stabilneacute ceny energiiacute z obnoviteľnyacutech zdrojov nezaacutevisleacute od vyacutevoja cien ropy alebo plynu na trhu podporili rozvoj maleacuteho a stredneacuteho podnikania Len priamo v meste Guumlssing s približne 4 tisiacutec obyvateľ-mi pribudlo vyše 50 novyacutech podnikov vytvorilo sa viac ako 1 100 novyacutech pracovnyacutech miest čistyacute priacutejem mesta dosiahol vyše 9 milioacutenov eur a obrat za energiu nad 13 milioacutenov eur ročne Pridanou hodnotou okresu Guumlssing je aktuaacutelne 45-percentneacute samozaacutesobovanie energiou z OZE s potenciaacutelom 100-percentneacuteho samo-zaacutesobovania Energia sa ziacuteskava najmauml z biomasy a slnečnej energie prostredniacutectvom bioplynovyacutech staniacutec biomasovyacutech elektraacuterniacute a teplaacuterniacute slnečnyacutech elektraacuterniacute a kolektorov Každaacute energetickaacute prevaacutedzka je zaacuteroveň vyacuteskumnou stanicou ktoraacute zdokonaľuje použiacutevaneacute technoloacutegie a tiež priacutekladom pre tisiacutecky naacutevštevniacutekov ktoriacute sa do mesta prichaacutedzajuacute inšpirovať a učiť Vyacuteroba je decentralizovanaacute a docircmyselne poprepaacutejanaacute tak aby vyacutepadok zo žiadnej z energetickyacutech prevaacutedzok nekomplikoval život obyvateľom mesta Centraacutelnym koordinačnyacutem bodom nielen pre Model Guumlssing ale takisto pre ďalšie nadvaumlzujuacutece projekty je v roku 1996 založeneacute Euroacutepske centrum pre obnoviteľneacute zdroje energie ndash EEE (Europaumlisches Zentrum fuumlr Erneuerbare Energie Guumlssing GmbH) ktoreacute siacutedli v Technologickom centre zameranom na životneacute prostredie Na odovzdaacutevanie poznatkov z oblasti OZE vznikla sieť regionaacutelnych naacuterodnyacutech a medzinaacuterodnyacutech partnerov V Rakuacutesku suacute regioacuteny ktoreacute nielenže suacute už energeticky sebestačneacute ale suacute aj prebytkoveacute a energiu vyvaacute-žajuacute Docircležitaacute informaacutecia pre naacutes je to že produkciu energie si držia vo svojich rukaacutech miestne družstvaacute sa-mospraacutevy farmaacuteri a v novyacutech či modernizovanyacutech budovaacutech aj ich obyvatelia Peniaze za spotrebu energie im potom z regioacutenov neodtekajuacute preč ale točia sa v lokaacutelnej ekonomike Je to priacuteklad ako treba energetiku uacutezko previazať s regionaacutelnou resp lokaacutelnou ekonomikou Rozvoju regioacutenov resp miest a obciacute nepomocircže iba prejsť na obnoviteľneacute zdroje (nepochybne to pomocircže v boji proti klimatickyacutem zmenaacutem) ak celuacute produkciu buduacute vlastniť cudzie a nie lokaacutelne firmy Tak ako doteraz cudzie firmy bdquovysaacutevalildquo z regioacutenov peniaze cez dodaacutevky plynu ropy alebo uhlia buduacute vysaacutevať peniaze cez slnko alebo vie-tor Iba regionaacutelna kontrola a vlastniacutectvo decentralizovanej energetiky bude stabilizovať regionaacutelnu a lokaacutelnu ekonomiku Toto je hlavnaacute lekcia ktoruacute sa musiacuteme naučiť od vyspelejšiacutech štaacutetov (Juraj Zamkovskyacute Regionaacutelna energetika na Slovensku neexistuje bez nej klimatickeacute zaacutevaumlzky nesplniacuteme Euractivsk 163 2020)
67 ŠUacute SR 2016
68 VUacuteVH Enviroportaacutel 2020
69 Vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd zo žuacutemp na najbližšie ČOV je finančne najnaacuteročnejšiacute režim ich likvidaacutecie V porovnaniacute s cenou stočneacuteho v mestaacutech s verejnou kanalizaacuteciou a ČOV suacute približne 5 až 7-kraacutet drahšie
70 Bežnou reakciou na naacutekladneacute vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd je obchaacutedzanie zaacutevaumlznyacutech predpisov upravujuacutecich nakladanie s komunaacutelnymi odpadovyacutemi vodami Producenti odpadovyacutech vocircd v malyacutech obciach ich vypuacutešťajuacute zvaumlčša uacuteplne alebo iba čiastočne bez čistenia do vodnyacutech tokov alebo do pocircdy (buď prečerpaacutevaniacutem zo žuacutemp alebo uacutemyselnyacutem budovaniacutem netesnyacutech žuacutemp)
31
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
32 SANITAČNAacute INFRAŠTRUKTUacuteRA NOVYacute PRIacuteSTUP NA PRIacuteKLADE PRIacuteRODNYacuteCH ČISTIARNIacute ODPADOVYacuteCH VOcircD
S klesajuacutecou veľkosťou obciacute na Slovensku prudko rastie počet podiel obyvateľov bez priacutestupu k sanitačnej infraš-truktuacutere Napojenosť obciacute s menej ako 2000 obyvateľmi v 14 z 15 najmenej rozvinutyacutech okresov na verejnuacute kanalizaacute-ciu a čistenie odpadovyacutech vocircd (48 populaacutecie tyacutechto okre-sov) je iba 23 67 (slovenskyacute priemer v roku 2018 bol vyše 68 68) Tento priepastnyacute rozdiel v priacutestupe k tejto zaacutekladnej službe maacute niekoľko priacutečin Okrem mernej investičnej naacuteroč-nosti vyacutestavby stokovyacutech sietiacute a ČOV v malyacutech obciach (EurEO) ktoraacute rastie s ich klesajuacutecou veľkosťou menšej hustote zastavanosti a slabšej ekonomickej situaacutecie obyva-teľstva v malyacutech siacutedlach suacute paradoxne rozhodujuacutecou priacuteči-nou suacutečasneacuteho stavu najmauml politickeacute zaacutevaumlzky Slovenska voči EUacute pri zabezpečeniacute odvaacutedzania a čistenia OV Vďaka nim sa podpora z verejnyacutech fondov suacutestreďuje na riešenie aglomeraacuteciiacute nad 10 tisiacutec respektiacuteve nad 2 tisiacutec obyvateľov Zvyšovanie napojenosti menšiacutech aglomeraacuteciiacute dlhodobo ostaacuteva na okraji zaacuteujmu štaacutetu (okrem rozostavanej infraš-truktuacutery a oblastiacute s ohrozenyacutemi zdrojmi pitnej vody) Absencia sanitačnej infraštruktuacutery zvyšuje životneacute naacute-klady ich obyvateľov oproti obyvateľom miest ktoriacute majuacute infraštruktuacuteru k dispoziacutecii vďaka verejnyacutem fondom 69 a zaacutero-veň predstavuje neudržateľnuacute zaacuteťaž životneacuteho prostredia v malyacutech siacutedlach70
Všestranne vyacutehodnyacutem riešeniacutem tejto situaacutecie by mohla byť svojpomocnaacute vyacutestavba a prevaacutedzka sanitačnej infraš-truktuacutery s priacuterodnyacutemi čistiarňami odpadovyacutech vocircd (vlastnyacute-mi kapacitami obciacute) Toto riešenie by okrem zvyacutešenia život-nej uacuterovne ľudiacute a ochrany životneacuteho prostredia zaacuteroveň posilnilo stabilitu lokaacutelnej ekonomiky a prinieslo nezanedba-teľnyacute počet pracovnyacutech priacuteležitostiacute pri ktoryacutech sa vyžaduje minimaacutelna kvalifikaacutecia a to v oblastiach s nadpriemerne vy-sokou nezamestnanosťou a nevyacutehodnou štruktuacuterou neza-mestnanyacutech Priacuterodneacute technoloacutegie čistenia OV suacute založeneacute na rov-nakom princiacutepe ako bežneacute aktivačneacute (mechanicko-biologic-keacute) ČOV Hlavnyacute rozdiel medzi nimi spočiacuteva v ryacutechlosti čis-tiaceho procesu ndash ten je v priacutepade priacuterodnyacutech ČOV pomalyacute
a čistenie odpadovyacutech vocircd si preto vyžaduje vaumlčšiu plochu oproti aktivačnyacutem ČOV Plošnuacute naacuteročnosť priacuterodnyacutech ČOV však vyvažuje ich veľmi niacutezka prevaacutedzkovaacute naacuteročnosť a ab-sencia zložitejšiacutech technoloacutegiiacute Pri porovnateľnyacutech investič-nyacutech naacutekladoch (v priacutepade vyacutestavby na kľuacuteč) majuacute porovna-teľnuacute životnosť aj čistiacu schopnosť ako aktivačneacute ČOV Suacute ale energeticky nenaacuteročneacute čo sa premieta do niekoľkonaacute-sobne nižšiacutech prevaacutedzkovyacutech naacutekladov počas celej ich život-nosti Ale nielen to Tyacutem že značnuacute časť investičnyacutech naacutekla-dov priacuterodnyacutech čistiarniacute tvoria zemneacute a jednoducheacute staveb-neacute praacutece suacute realizovateľneacute bdquosvojpomocneldquo - buď vlastnyacutemi kapacitami obce (napr formou obecneacuteho sociaacutelneho podni-ku) alebo kapacitami dostupnyacutemi v obci alebo v bezprostred-nom okoliacute V takomto priacutepade mocircžu investičneacute naacuteklady na vyacutestavbu priacuterodnej ČOV nielen klesnuacuteť oproti vyacutestavbe na kľuacuteč ale vaumlčšina použityacutech peňaziacute by ostala v regioacutene Napriek tomu takmer všetky ČOV v malyacutech obciach na Slovensku tvoria aktivačneacute ČOV budovaneacute na kľuacuteč externyacute-mi dodaacutevateľmi Ich vyacutestavbu obce financujuacute z verejnyacutech prostriedkov najmauml dotaacuteciiacute ndash to znamenaacute že verejneacute penia-ze ktoreacute do regioacutenu pritečuacute vzaacutepaumltiacute zvaumlčšeneacute o spolufinan-covanie samospraacutev z neho odtečuacute preč Ostaacutevajuacute po nich technologicky naacuteročneacute zariadenia ktoreacute si vyžadujuacute vyso-kokvalifikovanuacute uacutedržbu a obsluhu Preto suacute aktivačneacute ČOV vaumlčšinou prevaacutedzkovaneacute externe Ak maacute byť pre prevaacutedzko-vateľa finančne naacuteročnaacute prevaacutedzka ekonomicky udržateľnaacute naacuteklady (stočneacute) musia preniesť na užiacutevateľov (najmauml do-maacutecnosti) Naopak jednoduchaacute (tiež svojpomocne realizovateľnaacute) prevaacutedzka priacuterodnyacutech ČOV poskytuje priacuteležitosť ďalšieho zniacuteženia prevaacutedzkovyacutech naacutekladov pracovneacute priacuteležitosti v malyacutech obciach a teda aj vyacutehodnejšie ekonomickeacute pod-mienky pre domaacutecnosti Vzhľadom na veľkyacute počet malyacutech siacutediel bez priacutestupu k čisteniu odpadovyacutech vocircd ponuacuteka uvedenyacute novyacute priacutestup k vyacutestavbe priacuterodnyacutech ČOV obrovskyacute potenciaacutel k posilneniu ich ekonomickej stability Jeho uplatnenie by podporilo zmysluplneacute využitie verejnyacutech fondov a poskytlo by praacutecu
71 Komplexnyacute pohľad na potenciaacutel vyacutestavby sanitačnej infraštruktuacutery v malyacutech siacutedlach jeho vyacutehody ekonomickeacute sociaacutelne a environmentaacutelne pozitiacuteva priniesla štuacutedia bdquoAnalyacuteza podmienok spraacutevneho naacutevrhu a aplikaacutecie extenziacutevnych systeacutemov čistenia odpadovyacutech vocircd vo vybranyacutech obciach okresu Rimavskaacute Sobotaldquo vypracovanaacute expertnyacutem tiacutemom splnomocnenca vlaacutedy pre podporu najmenej rozvinutyacutech okresov v roku 2017 Materiaacutel charakterizuje aj priacutepravu podmienok pre realizaacuteciu pilotnyacutech projektov v okrese Rimavskaacute Sobota
72 Potravinovaacute dostupnosť na vidieku httpswwwzmosskpotravinova-dostupnost-na-vidieku-oznammid419520htmlm_419520
32
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
33 PODPORA LOKAacuteLNEJ DOSTUPNOSTI A PRODUK-CIE POTRAVIacuteN
relatiacutevne veľkeacutemu počtu inak ťažko zamestnateľnyacutech ľudiacute vo vidieckych regioacutenoch Podporilo by vznik obecnyacutech podni-kov ktoreacute po dokončeniacute sanitačnej infraštruktuacutery v ďalšiacutech rokoch mocircžu vďaka ziacuteskanyacutem skuacutesenostiam a techniky po-skytovať ineacute služby technickeacuteho charakteru (opravy miest-nych komunikaacuteciiacute realizaacutecia vodozaacutedržnyacutech a protipovodňo-vyacutech opatreniacute tereacutenne uacutepravy zber biomasy na tzv bielych plochaacutech a podobne) Čo je nemenej docircležiteacute uvedenyacute priacutestup by viedol k citeľneacutemu zvyacutešeniu životnej uacuterovne ľudiacute vo vidieckych re-gioacutenoch a k zniacuteženiu zaťaženia ich životneacuteho prostredia71
Zmeniť hlboko zakorenenyacute priacutestup k vyacutestavbe sanitač-nej infraštruktuacutery nebude jednoducheacute a vyžiada si veľmi
Združenie miest a obciacute Slovenska v polovici decembra 2019 predstavilo vyacutesledky prieskumu o dostupnosti potra-viacuten na vidieku Na zaacuteklade tyacutechto daacutet v priebehu šiestich mesiacov vypracovalo dopadovuacute štuacutediu formulujuacutecu vyacute-chodiskaacute ako riešiť dostupnosť zaacutekladnyacutech potraviacuten ale i zaacute-kladneacuteho nepotravinoveacuteho tovaru na vidieku 72 Z uvedeneacuteho prieskumu je okrem ineacuteho zrejmeacute že len 46 obciacute do 250 obyvateľov maacute kamennuacute predajňu V ob-ciach od 250 do 500 obyvateľov suacute kamenneacute predajne v 82 samospraacutev Služby pojazdnej predajne v oboch veľkost-nyacutech kategoacuteriaacutech využiacuteva 7 obciacute Z prieskumu tiež vyplyacute-va že iba 26 obciacute prevaacutedzkuje vlastnuacute predajňu potraviacuten Signifikantne vyššie je zastuacutepenie obecnyacutech kamennyacutech predajniacute v najmenšiacutech obciach do 250 obyvateľov (69) oproti množstvu kamennyacutech predajniacute v obciach od 251 do 500 obyvateľov (08) Tlak na zabezpečenie potraviacuten v najmenšiacutech obciach je vyacuterazne vaumlčšiacute ako vo vaumlčšiacutech obciach a nuacuteti samospraacutevy k prevaacutedzkovaniu vlastnyacutech obecnyacutech predajniacute Suacutekromneacute potraviny v obciach prevaacutedzkuje 742 prevaacutedzkovateľov a 289 potravinovyacutech predajniacute pocircsobia-cich v najmenšiacutech skupinaacutech obciacute patriacute do vaumlčšej maloob-chodnej siete Na Slovensku v kategoacuterii malyacutech obciacute (do 500 obyvate-ľov) bolo identifikovanyacutech 102 reaacutelnych bdquopotravinovyacutech puacuteštiacuteldquo Až 62 tyacutechto obciacute patriacute do veľkostnej kategoacuterie do 250 obyvateľov Ide o obce lokalizovaneacute prevažne na vyacute-chode Slovenska V Bratislavskom Trnavskom a Trenčian-skom kraji neboli identifikovaneacute reaacutelne potravinoveacute puacutešte v kategoacuterii malyacutech obciacute ale aj na tomto uacutezemiacute suacute obce respek-
docircslednuacute priacutepravu Bez vopred dobre pripravenyacutech podmie-nok (metodiky kapacity poradenstvo systeacutem koučingu pra-covniacutekov vhodne a pružne nastaveneacute komplexneacute a viacroč-neacute financovanie atď) by bol takyacuteto novyacute priacutestup odsuacutedenyacute na neuacutespech a iba by demotivoval k ďalšiacutem inovaacuteciaacutem V opačnom priacutepade by však mohol priniesť revolučnuacute zmenu k využiacutevaniu verejnyacutech fondov na posilňovanie lokaacutelnej se-bestačnosti s veľkyacutem replikačnyacutem efektom v ďalšiacutech odvet-viach (v stavebniacutectve a vyacuterobe stavebnyacutech komponentov z priacuterodnyacutech materiaacutelov v starostlivosti o krajinu lesnom hos-podaacuterstve v poľnohospodaacuterstve pri zvyšovaniacute adaptability a odolnosti voči zmene kliacutemy atď)
tiacuteve lazy v ktoryacutech obyvatelia nemajuacute priacutestup ku kuacutepe zaacutek-ladnyacutech potraviacuten Obyvatelia žijuacuteci v potravinovyacutech puacutešťach majuacute zvy-čajne podpriemerneacute ročneacute priacutejmy a suacute aj takyacutemto spocircsobom sociaacutelno-ekonomicky znevyacutehodneniacute pri naacutekupe potraviacuten Okrem toho nemocircžeme zabuacutedať na zmenu socio-ekono-mickeacuteho spraacutevania ľudiacute v docircsledku COVID-19 ktoraacute ešte skomplikovala dostupnosť potraviacuten pre značnuacute časť ľudiacute ži-juacutecich v obciach bez kamenneacuteho obchodu To všetko znaacuteso-buje potrebu udržateľnyacutech riešeniacute Podľa prieskumu ZMOS 553 starostov konštatova-lo že nie je možneacute ekonomicky zabezpečiť činnosť potravi-novej predajne Dokonca 642 starostov obciacute s počtom obyvateľov do 250 si mysliacute že to nie je možneacute v priacutepade obciacute do 500 obyvateľov je o tejto nemožnosti presvedče-nyacutech 33 respondentov Prevaacutedzka maloobchodnej predajne potraviacuten na vidie-ku nie je žiaden biznis Mnoheacute majuacute probleacutem udržať pre-vaacutedzkovuacute ekonomiku na nule mnoheacute zanikajuacute preto lebo sa postupne dostaacutevajuacute do neudržateľnej ekonomickej straty Čo navrhujeme - legislatiacutevne zjednodušenie predaja lokaacutelnych vyacuterob-kov prostredniacutectvom lokaacutelnych obchodnyacutech sietiacute (pojazdneacute predajne donaacuteška maleacute obecneacute predajne) tyacutem že buduacute po-staveneacute na roveň predaja z dvora - vyacutechodiskom na odstraacutenenie probleacutemu s nedostup-nosťou potraviacuten na vidieku je možnosť zavedenia dotačnyacutech scheacutem na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodnyacutech predajniacute podľa vzoru uacutespešnyacutech a
73 Spraacuteva o plneniacute zaacutemerov Koncepcie štaacutetnej bytovej politiky do roku 2020
33
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
udržateľnyacutech riešeniacute v okolityacutech štaacutetoch - riešenie sa ponuacuteka v dotaacutecii na prevaacutedzku maloob-chodnej (kamennej) predajne v dotaacutecii na prevaacutedzku po-jazdnej predajne priacutepadne v podpore predaja z dvora Okrem toho je možneacute vytvaacuterať predajňu potraviacuten na baacuteze sociaacutelneho podniku a tiež využitiacutem personaacutelneho zaacutezemia formou tereacutennej sociaacutelnej praacutece - nevyhnutne vytvoriť pre bliacutezku buduacutecnosť adekvaacutetne legislatiacutevne prostredie na zavedenie modelu tzv franchisin-govyacutech predajniacute (značka a distribuacutecia potraviacuten by bola za-bezpečenaacute slovenskyacutem obchodnyacutem reťazcom prevaacutedzka predajne zasa lokaacutelnym akteacuterom) - z alternatiacutevnych riešeniacute je možneacute vytvoriť model kto-reacuteho pridanaacute hodnota je vyacutesledkom medziobecnej spolu-praacutece tj založeniacute spoločnej kamennej predajne Toto rieše-nie je vhodneacute pokiaľ geografickaacute vzdialenosť obciacute je malaacute - je možneacute kombinovať verejno-suacutekromneacute partnerstvaacute na prevaacutedzke maloobchodnyacutech predajniacute potraviacuten a nepotravi-noveacuteho tovaru Zaacuteroveň sa vďaka tomuto partnerstvu zni-žujuacute vstupneacute ale aj prevaacutedzkoveacute ekonomickeacute naacuteklady a eli-minuje riziko neudržateľnosti konkreacutetnej formy zabezpečovania predaja potraviacuten - podporou maloobchodnyacutech predajniacute na vidieku by bolo aj zniacuteženie dane z pridanej hodnoty na zaacutekladneacute potra-viny Ich cena zohraacuteva docircležituacute uacutelohu v spotrebiteľskom koši zaacutekazniacuteka a naacutesledne vo vyacuteške dopytu a zmysluplnosti pre-vaacutedzkovania kamennyacutech obchodov Pri riešeniach dostupnosti potraviacuten na vidieku je po-trebneacute smerovať pozornosť na iniciatiacutevu Euroacutepskej komisie bdquoZ farmy na stocirclldquo ktoraacute je suacutečasťou Euroacutepskej zelenej doho-dy Dostupnosť potraviacuten na vidieku ako služby vo verejnom
Byacutevanie je zaacutekladnou potrebou človeka ktorej uspoko-jenie je podmienkou na uspokojenie ďalšiacutech životne docircleži-tyacutech potrieb Byacutevanie plniacute celyacute rad funkciiacute v živote jednotliv-ca a celej spoločnosti Maacute sociaacutelne aspekty ovplyvňuje hospodaacutersky rozvoj (napr neschopnosť pokryacutevať dopyt po byacutevaniacute brzdiacute mobilitu za praacutecou) a odraacuteža sa na stabilite spoločnosti Je tiež určujuacutece pre rozvoj siacutediel a populačnyacute rast Podľa sčiacutetania v roku 2011 v porovnaniacute so štaacutetmi EUacute maacute Slovensko s 370 bytmi na 1000 obyvateľov druhyacute naj-nižšiacute podiel Priemer Euroacutepskej uacutenie je 470 bytov1000 obyvateľov Už to naznačuje prirodzenyacute silnyacute dopyt po byacute-vaniacute Na Slovensku je spolu 1994897 bytov z toho je 891 trvalo obyacutevanyacutech s veľkyacutemi rozdielmi medzi krajmi73Tri štvrtiny bytoveacuteho fondu boli postaveneacute pred rokom 1990 z toho 856000 v panelovyacutech viacpodlažnyacutech domoch Vyacute-stavbu novyacutech obydliacute po roku 1990 ťahajuacute najmauml suacutekromneacute
zaacuteujme zvyšuje podpora lokaacutelnej produkcie a jej lokaacutelneho odberu To vytvaacutera priacuteležitosť pre lokaacutelnych poľnohospodaacute-rov doraacutebať potravinaacuterske produkty na zaacuteklade dopytu v ktorom kvantita ustupuje kvalite Taacuteto novaacute tendencia po-maacuteha nasmerovať produkciu a konzumaacuteciu potraviacuten na en-vironmentaacutelne udržateľnuacute cestu keď sa minimalizujuacute do-pravneacute naacuteklady na jednej strane a na strane druhej tlak na zdravotne nezaacutevadneacute potraviny brzdiacute nadmerneacute použiacutevanie pesticiacutedov umelyacutech hnojiacutev a pod ktoreacute poškodzujuacute zdravie a niečia životneacute prostredie Na rastuacuteci dopyt po kvalitnyacutech a cenovo dostupnyacutech potravinaacutech by obce mali reagovať zriaďovaniacutem predajniacute resp vaumlčšie mestaacute tržniacutec s celoročnou prevaacutedzkou ktoreacute by ponuacutekali čerstveacute a zdraveacute potraviny produkovaneacute lokaacutelne Dodaacutevateľov ndash lokaacutelne priacutemestskeacute farmy a poľnohospodaacuter-ske podniky by obec odbremenila od logistiky spojenej s predajom a suacutečasne by mala pod kontrolou spocircsob pestova-nia plodiacuten a chovu zvierat a teda kvalitu produktov Obce by mali investovať do zdravia detiacute a mlaacutedeže Na-priek vlaacutednou mocou zrušenyacutech obedov zadarmo finančne podporovať stravovanie v školskyacutech jedaacutelňach a postarať sa o prednostneacute zaacutesobovanie školskyacutech kuchyacuteň zdravyacutemi su-rovinami z lokaacutelnych zdrojov Organickyacute odpad z poľnohospodaacuterskych podnikov a lokaacutelnych fariem ako aj separovanyacute zelenyacute odpad z domaacutec-nostiacute by obec mala spracovať vo vlastnyacutech zariadeniach na bioplyn ktoryacute by sa mohol použiť na vyacuterobu elektriny a tep-la pre potreby obyvateľov obce Podporilo by sa tak nielen bezodpadoveacute hospodaacuterenie ale posilnil by sa aj vlastnyacute roz-počet a rozpočty domaacutecnostiacute a v neposlednom rade udržal obeh peňaziacute v regioacutene
34 NAacuteJOMNEacute A SOCIAacuteLNE BYacuteVANIE
investiacutecie developerskeacute projekty a rodinneacute domy v prieme-re ročne zhruba 15500 bytovyacutech jednotiek Z toho zhruba 10 tvoria projekty samospraacutevy ale ich podiel v posled-nyacutech rokoch klesaacute Slovensko je jednou z krajiacuten strednej a vyacutechodnej Eu-roacutepy ktoreacute prešli rozsiahlou privatizaacuteciou bytoveacuteho fondu po roku 1989 Je to vyacutesledok politickeacuteho rozhodnutia z roku 1992 o odpredaji bytov do osobneacuteho vlastniacutectva občanom za niacutezku cenu založenyacute na pravicovom presvedčeniacute že suacutek-romneacute je lepšie ako štaacutetne alebo družstevneacute a že ľudia sa buduacute o svoje vlastniacutectvo lepšie starať Vyacutesledkom je štruktuacutera bytoveacuteho fondu v ktorej 905 obyvateľov byacuteva vo vlastnom byte čo je najvyššiacute po-diel v raacutemci eurozoacuteny Iba 3 bytov suacute vo vlastniacutectve samo-spraacutev a sluacutežia najmauml pre potreby sociaacutelneho byacutevania pre najslabšie skupiny 3 prenajiacutemajuacute vlastniacuteci za trhoveacute ceny (ide najmauml o druheacute či tretie byty ktoreacute sluacutežia ich majiteľom
74 httpwwwnovostavbyskblog-novostavieb-a-developerskych-projektov41649-najviac-penazi-davame-na-byvanie-ale-dokazeme-si-aj-nie-co-usporit
75 Dotaacutecia do Štaacutetneho fondu rozvoja byacutevania ako mechanizmu na podporu vyacutestavby verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev by bolo treba v štaacutetnom rozpočte stabilizovať tak ako to odporuacuteča ZMOS Malo by to pomocirccť tomu aby sa samospraacutevy mohli pri priacuteprave svojich projektov spoľahnuacuteť dotaacutecie z tohto fondu a zniacutežiť naacuteklady a naacutesledne aj vyacutešku naacutejomneacuteho pre najpotrebnejšie sociaacutelne skupiny Štaacutetny fond rozvoja byacutevania uacutespešne sluacuteži aj na podporu obnovy bytoveacuteho fondu a zniacuteženia jeho energetickej naacuteročnosti čo je uacuteloha o ktorej piacutešeme na inom mieste
76 Dostupneacute na straacutenke httpswwwzmosskkniznica-zmoshtml
77 Dostupneacute na straacutenke wwwfessk
34
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ako investičneacute byty) a 35 vlastnia stavebneacute bytoveacute druž-stvaacute ktoreacute neboli odkuacutepeneacute počas privatizaacutecie Podielom naacutejomneacuteho byacutevania k byacutevaniu v suacutekromnom vlastniacutectve sa radiacute Slovensko v Euroacutepskej uacutenii na posledneacute priečky Tento podiel maacute vaacutežne sociaacutelno-ekonomickeacute dopa-dy na ekonomickuacute mobilitu a demografickyacute vyacutevoj Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev zna-menaacute obmedzenyacute priacutestup k byacutevaniu pre niacutezko-priacutejmoveacute sku-piny zdravotne postihnutyacutech marginalizovaneacute skupiny ale-bo bezdomovcov Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania zaacutesadne znižuje dostupnosť byacutevania najmauml pre mladyacutech ľudiacute pre ktoryacutech jedinaacute reaacutelna cesta k vlastneacutemu byacutevaniu je hypoteacute-ka ktoraacute je pre časť z nich nedostupnaacute Aj preto až 57 mladyacutech ľudiacute vo veku 25-34 žije so svojimi rodičmi To je jeden z najvyššiacutech podielov v EUacute Ďalšiacutem limitom dostupnosti byacutevania suacute mesačneacute po-platky Podľa dostupneacuteho prieskumu až 78 slovenskyacutech domaacutecnostiacute s niacutezkym priacutejmom vynakladaacute viac ako 40 svoj-ho priacutejmu na naacuteklady spojeneacute s byacutevaniacutem Podľa klasifikaacutecie OECD suacute tieto domaacutecnosti nadmerne zaťaženeacute74 Aj v sku-pine tyacutech ktoriacute majuacute hypoteacuteku 31 vynakladaacute na byacutevanie viac ako 40 svojho priacutejmu Na druhej strane priacutespevok na byacutevanie je na Slovensku obmedzenyacute iba na tyacutech ktoriacute pobe-rajuacute daacutevky v hmotnej nuacutedzi Štaacutet pomaacuteha mladyacutem rodinaacutem doplatkom na splaacutetky hypoteacuteky aby im uľahčil cestu k vlast-neacutemu byacutevaniu Riešeniacutem tejto situaacutecie je zvyacutešenie celkoveacuteho počtu bytov a zvyacutešenie podielu naacutejomnyacutech bytov v troch segmen-toch a) verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania b) podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania postaveneacuteho bytovyacutemi organizaacuteciami s verejnou podporou c) suacutekromneacuteho naacutejom-neacuteho byacutevania Prveacute dva segmenty sa na Slovensku zatiaľ takmer nerozviacutejajuacute Vlaacutedny reformnyacute plaacuten akcentuje na pr-vom mieste naacutejomneacute byty s trhovyacutem naacutejomnyacutem Ide o cha-rakteristickyacute pravicovyacute priacutestup ktoryacute vychaacutedza z toho že trh situaacuteciu s byacutevaniacutem vyrieši Ale progresiacutevne riešenie suacute cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou ktoreacute kladie vlaacutedny dokument na druheacute miesto Ako konkreacutetne chce podporiť ich vyacutestavbu o tom hovoriacute len v naacuteznakoch Naopak riešeniacutem ktoreacute podporujeme je cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou Znamenaacute to najmauml roz-voj verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania a rozvoj podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania ktoreacute treba založiť takmer od začiatku Verejneacute naacutejomneacute byacutevanie vo vlastniacutectve samospraacutev maacute sluacutežiť v prvom rade na pokrytie potrieb sociaacutelne najslabšiacutech skupiacuten Na vyacutestavbu ďalšiacutech dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov
ktoreacute by pokryacutevali potreby mladyacutech rodiacuten a ďalšiacutech skupiacuten obyvateľstva treba podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute mocircžu mať podobu sociaacutelneho podniku byacutevania byto-veacuteho družstva či špeciaacutelnej neziskovej organizaacutecie s licen-ciou Z finančneacuteho hľadiska možno na ich podporu využiť Štaacutetny fond75 rozvoja byacutevania formou vyacutehodnyacutech uacuteverov na podporu vyacutestavby verejnyacutech naacutejomnyacutech bytov doplnenyacutech štaacutetnou dotaacuteciou ktoraacute umožniacute zniacutežiť naacuteklady na vyacutestavbu a tyacutem aj zniacutežiť naacutejomneacute pre najslabšie skupiny v tomto seg-mente naacutejomnyacutech bytov Ako vyacutechodisko pre koncipovanie štaacutetnej bytovej poli-tiky do roku 2030 treba využiť analyacutezu naacutejomneacuteho byacutevania ktoruacute pripravil ZMOS a viacero odporuacutečaniacute ktoreacute z nej vy-plyacutevajuacute76 Rovnako treba využiť aj vyacutesledky projektu Nadaacute-cie Fridricha Eberta bdquoViac dostupneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania na Slovensku Ako na toldquo a odporuacutečania v ňom obsiahnu-teacute77
Medzi vyacutechodiskaacute navrhovaneacute ZMOSom patria okrem inyacutech
a) stanoviť pevnyacute finančnyacute objem určenyacute na podporu vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo vlastniacutectve samospraacutev v štaacutet-nom rozpočte SR b) definovať možnosti projektov verejno-suacutekromneacuteho part-nerstva určenyacutech na riešenie probleacutemov suacutevisiacich so zvy-šovaniacutem počtu dostupnyacutech bytov c) stanoviť percento naacutejomnyacutech bytov v developerskyacutech projektoch napriacuteklad vo vaumlčšiacutech mestaacutech d) postupne vytvoriť siete regionaacutelnych (neziskovyacutech) orga-nizaacuteciiacute ktoreacute by zabezpečovali proces obstaraacutevania naacutejom-nyacutech bytov pre mestaacute a obce v danom regioacutene a poskytova-li by profesionaacutelnu spraacutevu bytov vraacutetane sociaacutelnej praacutecee) podporiť pilotnyacute projekt pre spraacutevcovstvo naacutejomnyacutech by-tov čo pre samostatneacute obce je finančne aj organizačne naacute-ročneacute f) vytvoriť databaacutezu nevyužityacutech a prebytočnyacutech nehnuteľ-nostiacute vo vlastniacutectve štaacutetu a samospraacutevy ktoreacute je možno pre-stavať na naacutejomneacute byacutevanieg) upraviť pravidlaacute pre vyacutepočet naacutejmov v bytoch s regulova-nyacutem naacutejmomh) zmeniť suacutečasnuacute praacutevnu uacutepravu s cieľom zabezpečiť vzaacute-jomnuacute rovnovaacutehu praacutevneho postavenia medzi vlastniacutekom a naacutejomcom pri naacutejme bytu
Z projektu Nadaacutecie Fridricha Eberta suacute to ďalšie vybra-
78 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112
79 Social Enterprises and The Social Economy Going Forward European Commision October 2016
35
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
neacute odporuacutečaniaa) rozšiacuteriť vyacutechodisko štaacutetnej bytovej politiky aby sa dostup-neacute byacutevanie stalo prioritou štaacutetu a samospraacutev a pokryacutevalo nielen niacutezko-priacutejmoveacute a zraniteľneacute skupiny ale aj skupiny so strednyacutem priacutejmomb) podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute podporovaneacuteho a neziskoveacuteho byacutevania ktoryacutech hlavnou naacuteplňou by bola vyacute-stavba a spraacuteva naacutejomnyacutech bytovc) na ich podporu navrhnuacuteť vhodneacute stimulačneacute naacutestroje najmauml s využitiacutem zaacutekona o sociaacutelnom podniku byacutevania78 osobitne preskuacutemať možnosti oživenia naacutejomneacuteho byacutevania prostredniacutectvom byacutevania družstevneacuteho typu d) identifikovať vhodneacute pozemky vo vlastniacutectve štaacutetu a sa-mospraacutev na vyacutestavbu verejneacuteho sociaacutelneho ako aj dostup-neacuteho naacutejomneacuteho byacutevaniae) nahradiť pojem sociaacutelneho byacutevania pojmom podporova-neacuteho byacutevania (resp byacutevania s podporou) ktoryacute vniacutema takeacute-to byacutevanie ako kvalitneacute nesegregovaneacute cenovo dostupneacute byacutevanie reflektujuacutece potreby zraniteľnyacutech skupiacuten a poskytu-juacutece docircstojneacute podmienky na život f) využiť poplatok za rozvoj aj na podporu budovania sociaacutel-nychcenovo dostupnyacutech bytov stanoveniacutem povinnosti v zaacutekone použiť istyacute percentuaacutelny podiel z vyacutenosu poplatku na tento uacutečelg) vypracovať novuacute praacutevnu uacutepravu priacutespevku na byacutevanie a to vyčleneniacutem tohto priacutespevku z pomoci v hmotnej nuacutedzi a určeniacutem jeho vyacutešky a možnostiacute použitia tak aby boli vytvo-reneacute podmienky na udržateľnosť primeraneacuteho byacutevania aj
Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k k lokaacutelnemu (a regio-naacutelnemu) rozvoju prirodzene podporuje rozvoj sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelnych podnikov Expertnaacute skupina o sociaacutelnom podnikaniacute Euroacutepskej ko-misie The Commision Expert Group and Social Entreprene-urship (GECES) v štuacutedii o sociaacutelnych podnikoch79 uvaacutedza 5 pozitiacutevnych priacutenosov sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelneho pod-nikania Z nich suacute najrelevantnejšie nasledovneacute Po prveacute vy-tvorenie a rozvoj kvalitnej inkluziacutevnej praacutece Sociaacutelne podni-ky často operujuacute v pracovne naacuteročnyacutech odvetviach v porovnaniacute s dnes prevažujuacutecimi kapitaacutelovo naacuteročnyacutemi od-vetviami a tyacutem vytvaacuterajuacute vysokyacute počet pracovnyacutech priacuteleži-tostiacute Štuacutedia uvaacutedza že v rokoch 2008-2015 v Španielsku vzniklo 31 tisiacutec sociaacutelnych podnikov ktoreacute vytvorili 210 tisiacutec pracovnyacutech priacuteležitostiacute
pre zraniteľneacute skupinyh) podporiť pilotneacute projekty spolupraacutece štaacutetu a samospraacutevy využiacutevajuacutece princiacutepy Housing first a Rapid re-housing ktoreacute už 20 rokov vykazujuacute v zahraničiacute najvaumlčšiu uacutespešnosť v ukončovaniacute dlhodobeacuteho bezdomovectvai) diskutovať o opatreniach zameranyacutech na zabezpečenie so-ciaacutelnej inkluacutezie a sociaacutelneho mixu vraacutetane využitia skuacutesenos-tiacute z Veľkej Britaacutenie s vyčleneniacutem časti bytov v komerčnyacutech projektoch na naacutejomneacute byacutevaniej) nastaviť podmienky na udržateľnosť naacutejomnyacutech bytov po-čas celej životnosti bytoveacuteho domu Koncepcia štaacutetnej bytovej politiky do roku 2030 by mala priniesť posun v segmente naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev aby boli schopneacute lepšie pokryacutevať by-toveacute potreby najzraniteľnejšiacutech skupiacuten Takisto by mala pri-niesť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute buduacute spolupracovať so samospraacutevami buduacute ziacuteskavať verejnuacute podporu (najmauml formou vyacutehodnyacutech uacuteverov) a ktoryacutech hlavnou naacuteplňou bu-de vyacutestavba a spraacuteva cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov na neziskovom princiacutepe podobne ako je to napr v Rakuacutesku a ďalšiacutech euroacutepskych krajinaacutech Takyacuteto segment na Sloven-sku doteraz neexistuje a mohol by znamenať vyacuteraznyacute posun v počte cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov Aby sa vy-tvorila širšia ponuka v diferencovanej štruktuacutere je možneacute podporiť i vznik segmentu suacutekromneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania s trhovyacutem naacutejomnyacutem iba s nepriamou štaacutetnou podporou zrejme pre ľudiacute s vyššiacutemi priacutejmami
Ako druhyacute priacutenos sociaacutelneho podnikania sa uvaacutedza so-ciaacutelna inkluacutezia a redukcia chudoby Mnoheacute sociaacutelne podniky poskytujuacute služby zraniteľnyacutem osobaacutem uspokojujuacute ich soci-aacutelne potreby v byacutevaniacute zdravotnej starostlivosti v opatrova-teľstve Mnoheacute z nich zamestnaacutevajuacute zdravotne postihnuteacute osoby osoby dlhodobo nezamestnaneacute a pomaacutehajuacute im in-tegrovať sa spaumlť do spoločnosti Ďalšiacutem priacutenosom sociaacutelneho podnikanie je že pomaacuteha-juacute uspokojovať lokaacutelne potreby a takyacutemto spocircsobom rozviacute-jať lokaacutelnu ekonomiku Okrem toho mocircžu zohraacutevať aj docircle-žituacute uacutelohu pri zelenej transformaacutecii a osobitne pri rozvoji tzv repair economy Štuacutedia uvaacutedza že až 77 Euroacutepanov by radšej dalo opraviť svoje produkty ako kupovať noveacute a až 60 by bolo ochotnyacutech si kuacutepiť produkty z druhej ruky Poruchovosť tzv kaziacutetka suacute častokraacutet zabudovaneacute do
35 SOCIAacuteLNY PODNIK AKO NAacuteSTROJ LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
80 Euroacutepska komisia prijala 10 novyacutech pravidiel pre ekodizajn Pozri httpseceuropaeuenergytopicsenergy-efficiencyenergy-la-bel-and-ecodesignregulation-laying-down-ecodesign-requirements-1-october-2019_enredir=1 alebo httpseceuropaeuslovakianewsnew_rules_make_household_appliances_more_sustainable_sk
81 V Euroacutepskej zelenej dohode sa uvaacutedza ako jeden z docircvodov bdquorepair economyldquo zastavenie exportu elektronickeacuteho odpadu do chudobnyacutech štaacutetov Afriky a niektoryacutech aacutezijskyacutech štaacutetov I keď existuje Bazilejskaacute konvencia o riadeniacute pohybu nebezpečnyacutech odpadov cez hranice štaacutetov a ich zneškodňovaniacute a tiež Dohovor z Bamako ktoryacute takyacuteto dovoz do Afriky zakazuje odpad z EUacute sa tam dovaacuteža ako bdquosecond handrdquo tovar Z mi-lioacutenov ton elektroodpadu ktoryacute sa každoročne vyprodukuje v EUacute časť skončiacute v štvrti ghanskeacuteho hlavneacuteho mesta Akkra na najhoršej sklaacutedke na svete Agbogbloshie Na smetiskaacutech v Ghane Nigeacuterii ale i v Pakistane Indii a pod sa z neho tiacute najchudobnejšiacute snažia ziacuteskať aspoň niečo čo by mohli speňažiť Vystavujuacute sa pritom škodlivyacutem uacutečinkom toxickyacutech laacutetok ktoreacute nenapraviteľne poškodzujuacute ich zdravie
82 Pri komunikovaniacute o Euroacutepskej zelenej dohode Komisia uviedla že Akčnyacute plaacuten pre cirkulaacuternu ekonomiku bude zahrnovať opatrenia ktoreacute majuacute podporiť biznis aby ponuacutekal produkty ktoreacute sa dajuacute opraviť Komisia bude obmedzovať plaacutenovaneacute zastaraacutevanie osobitne u elektroniky
83 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112Zaacutekon je prekomplikovanyacute a vieme si predstaviť že skocircr odraacutedza ako podporuje zakladanie sociaacutelnych podnikov
84 Škobla D Kovaacutečovaacute L Ondoš S Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku Bratislava 2018
36
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
produktov dlhodobej spotreby Odborne nazyacutevaneacute plaacuteno-vaneacute zastaraacutevanie inyacutemi slovami naprogramovanie predčas-nej nefunkčnosti zariadenia tyacutem že niektoraacute z jeho suacutečiastok tzv kaziacutetko maacute zaacutemerne kraacutetku životnosť a nedaacute sa nahradiť je podnikateľskou taktikou ako umelo zvyšovať dopyt po svojich vyacuterobkoch Noveacute euroacutepske pravidlaacute pre ekodizajn80 ktoreacute buduacute platiť od marca 2021 pre všetky spotrebiče uvedeneacute na eu-roacutepsky trh majuacute nielen dosahovať predpiacutesanuacute energetickuacute uacutečinnosť ale i zabezpečiť možnosť opravy spotrebičov naacute-hradnyacutemi dielmi Euroacutepske pravidlaacute z hľadiska ochrany zaacuteuj-mov spotrebiteľa a životneacuteho prostredia81 nezašli dostatoč-ne ďaleko a nezakročili proti zabudovanyacutem defektom82 ktoryacutech cieľom je vyvolať nefunkčnosť vyacuterobku ale aspoň čiastočne suacute krokom spraacutevnym smerom Prinesuacute dopyt po opravaacuterenskyacutech službaacutech Opravaacuterenskeacute služby však neexistujuacute (u naacutes zvaumlčša za-nikli po r 1989 boli to napriacuteklad družstvaacute invalidov alebo ineacute samostatneacute prevaacutedzky) alebo suacute neprimerane draheacute Rozvoj opravaacuterenskyacutech služieb by rozšiacuteril ponuku a prispel k ich zlacneniu Mohli by sa stať predmetom podnikania lokaacutel-nych sociaacutelnych podnikov a poskytnuacuteť noveacute pracovneacute priacutele-žitosti Na dopyt po opravaacuterenskyacutech zručnostiach musiacute rea-govať aj vzdelaacutevaciacute systeacutem Slovenskaacute legislatiacuteva ako novuacute formu podnikania uzaacute-konila sociaacutelne podnikanie a sociaacutelny podnik83 Sociaacutelny podnik a podnik so sociaacutelnym dosahom zaacutekon definuje ako podnik vykonaacutevajuacuteci hospodaacutersku činnosť ktorej hlavnyacutem cieľom je napĺňanie verejneacuteho zaacuteujmu (tj poskytovanie spo-ločensky prospešnej služby pre spoločnosť v tom i znevyacute-hodnenyacutem alebo zraniteľnyacutem osobaacutem) alebo napĺňanie ko-munitneacuteho zaacuteujmu (tzv komunitnoprospešnyacute podnik) Hlavnyacutem cieľom sociaacutelneho podniku nie je teda dosa-hovanie zisku a v priacutepade že ho vytvoriacute použije viac ako 50 zo zisku po zdaneniacute na dosiahnutie hlavneacuteho cieľa Zaacutekon si uvedomuje že založenie a fungovanie sociaacutelneho podni-ku ktoreacuteho primaacuternym cieľom nie je zisk si bude vyžadovať pomoc Ustanovuje štyri formy pomoci investičnuacute pomoc (zaacutekon umožňuje poskytovať naacutevratnuacute i nenaacutevratnuacute finanč-
nuacute pomoc) kompenzačnuacute pomoc dotaacutecie a pomoc na pod-poru dopytu Doterajšia prax zakladania sociaacutelnych podnikov na-priek tomu že je ešte kraacutetka ukazuje že sociaacutelne podnika-nie na Slovensku čeliacute mnohyacutem prekaacutežkam legislatiacutevneho fi-nančneacuteho administratiacutevneho znalostneacuteho a ineacuteho charakteru Štuacutedia Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku84 uvaacutedza že pri zakladaniacute sociaacutelneho podniku je docircležitaacute motivaacutecia a naacutepad a potrebnyacute sociaacutelny kapitaacutel ktoreacute však zďaleka nestačia Sociaacutelne podniky suacute zaacutevisleacute na vonkajšom prostrediacute z viaceryacutech hľadiacutesk Vyžadujuacute podporu na lokaacutelnej uacuterovni jed-noduchšie sa zakladajuacute v prostrediacute kde existuje kuacutepna sila alebo kde sociaacutelny podnik sa stane dodaacutevateľom strednyacutech alebo veľkyacutech firiem Zaacutekonom ustanovenaacute forma podpory dopytu po bdquoproduktochldquo sociaacutelneho podnikania je nedosta-točnaacute Opatrenia na podporu sociaacutelneho podnikania by sa mali vzťahovať na rocirczne uacuterovne rozhodovania počnuacutec cen-traacutelnymi orgaacutenmi a nimi vytvorenyacutemi inštituacuteciami až na uacutero-veň krajskyacutech samospraacutev a samozrejme lokaacutelnej samospraacute-vy Prvou prekaacutežkou vzniku sociaacutelneho podniku je nedo-statok finančneacuteho kapitaacutelu Sociaacutelne podniky ktoreacute nie suacute orientovaneacute na zisk ale na dosahovanie určiteacuteho spoločen-skeacuteho cieľa suacute pre financovanie komerčnyacutemi bankami riziko-veacute Finančnaacute pomoc na podporu sociaacutelneho podnikania mu-siacute byť preto odlišnaacute Naacutevratnaacute finančnaacute pomoc by mala byť poskytovanaacute s maumlkkyacutemi uacuteverovyacutemi podmienkami pre ktoruacute by napriacuteklad SZRB mohla vytvoriť osobitnyacute uacuteverovyacute program Nenaacutevratnuacute finančnuacute pomoc by mohli poskytovať samospraacutevne orgaacuteny a granty z euroacutepskych fondov Ako ďalšiacute naacutevrh na podporu sociaacutelneho podnikania uvaacutedza štuacutedia podporu podnikateľskyacutech zručnostiacute Medzi najčastejšie chyacutebajuacutece zručnosti patria schopnosť vytvoriť biznis plaacuten manažment a plaacutenovanie v podnikaniacute marketing a pod Chyacuteba aj lepšie prepojenie služieb zamestnanosti s podporou sociaacutelnych podnikov Sociaacutelnym podnikom za-
85 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
86 Stručnyacute prehľad krokov reformy verejnej spraacutevy je prevzatyacute z Buacutešik J Reformneacute procesy v štaacutetnej spraacuteve In Decentralizaacutecia verejnej spraacutevy Slovenskej republiky ndash otvoreneacute otaacutezky Bratislava 2005 httpslibraryfesdepdf-filesbuerosslowakei04686pdf
37
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
mestnaacutevajuacutecim znevyacutehodnenyacutech zamestnancov by napriacute-klad pomohol kompenzačnyacute priacutespevok pre znevyacutehodneneacute-ho zamestnanca s nižšou produktivitou Chyacuteba poskytovanie pracovneacuteho poradenstva prepojenie sociaacutelnej praacutece a slu-žieb a pod
Slovensko je typickou ruraacutelnou (vidieckou) krajinou s vysokyacutem počtom obciacute v rocircznych veľkostnyacutech kategoacuteriaacutech Podľa P Gajdoša85 suacute obce vyacuteznamnyacute siacutedelnyacute typ ktoryacute tvo-riacute viac ako 97 zo všetkyacutech lokaacutelnych samospraacutevnych cel-kov (miest a obciacute spolu) na Slovensku a kde byacuteva asi 44 jeho obyvateľov Spravovanie uacutezemia po roku 1990 prechaacutedzalo veľkyacute-mi reformnyacutemi zmenami najskocircr v r 1990 sa rozhodlo o obnoveniacute miestnej samospraacutevy a jej oddeleniacute od štaacutetnej spraacutevy V roku 1996 sa uskutočnil druhyacute krok reformy verej-nej spraacutevy keď vzniklo 8 krajskyacutech a 79 okresnyacutech uacuteradov Zaacutekonom č 3022001 Z z bola zriadenaacute samospraacuteva vyš-šiacutech uacutezemnyacutech celkov (samospraacutevnych krajov) Uacutezemnyacute ob-vod samospraacutevneho kraja je zhodnyacute s uacutezemiacutem kraja Na Slo-vensku teda vzniklo 8 samospraacutevnych krajov Vytvoreniacutem druheacuteho stupňa uacutezemnej samospraacutevy boli splneneacute podmienky pre prechod niektoryacutech pocircsobnostiacute z orgaacutenov miestnej štaacutetnej spraacutevy na obce a vyššie uacutezemneacute celky podľa zaacutekona č 4162001 Z z Popri tzv originaacutelnej pocircsobnosti sa na samospraacutevne orgaacuteny preniesli mnoheacute funkcie štaacutetu a v suacutevislosti s tyacutem i majetok štaacutetu a finančneacute zdroje štaacutetu V roku 2003 vlaacuteda SR schvaacutelila Naacutevrh projektu decentralizaacutecie verejnej spraacutevy a v rokoch 2004 a 2005 bo-li schvaacuteleneacute ešte niektoreacute zaacutekony a vykonaacutevajuacutece predpisy upravujuacutece novyacute systeacutem financovania uacutezemnyacutech samo-spraacutev Zrušeniacutem všetkyacutech okresnyacutech uacuteradov a transformaacute-ciou krajskyacutech uacuteradov k 11 2004 integrovanaacute štaacutetna spraacute-va zanikla a vytvorilo sa 9 samostatnyacutech systeacutemov orgaacutenov špecializovanej štaacutetnej spraacutevy 86
Z tohto kraacutetkeho prehľadu je zrejmeacute že suacutečasneacute uspo-riadanie kompetencie financovanie a pod samospraacutevnych celkov sa utvaacuteralo postupne a pre samospraacutevne orgaacuteny to bol i proces postupneacuteho preberania zodpovednosti a učenia sa k samostatneacutemu rozhodovaniu Samospraacutevne orgaacuteny na uacuterovni regioacutenov (krajov) miest a obciacute dnes nie suacute len objektom politiacutek z centra no aspoň do určitej miery i subjektom svojho rozvoja I keď obmedzenyacute-mi naacutestrojmi mocircžu podporovať svoj ekonomickyacute rozvoj Znamenaacute to že na svojej uacuterovni by mali formovať a formujuacute vlastneacute politiky na rozvoj regioacutenu a lokaacutelny rozvoj
Je zrejmeacute že potenciaacutel sociaacutelneho podnikania pre lo-kaacutelny rozvoj nie je zatiaľ ani zďaleka využityacute Mal by sa stať partnerom komunaacutelnych podnikov a dopĺňať ich aktivity pre ktoreacute inštituacutet komunaacutelneho podniku nie je vhodnyacute
Samospraacutevne orgaacuteny suacute aj vyacuteznamnyacutem dodaacutevateľom služieb vo verejnom zaacuteujme ktoryacutemi prispievajuacute k sociaacutelne-mu rozvoju svojho regioacutenu či mesta a obce Miestna uacutezem-naacute samospraacuteva maacute najvaumlčšiacute priamy dosah na zabezpečova-nie verejnyacutech služieb a verejnoprospešnyacutech činnostiacute bdquona miesteldquo ktoreacute zabezpečuje priamo prostredniacutectvom svojich komunaacutelnych podnikov alebo i objednaacutevaniacutem u suacutekromnyacutech dodaacutevateľov služby Zabezpečuje prevaacutedzku verejneacuteho osvetlenia celoplošnuacute zimnuacute uacutedržbu spraacutevu ihriacutesk a športo-viacutesk čistenie verejnyacutech priestranstiev nastavuje odpadoveacute hospodaacuterstvo zabezpečuje teplo a tepluacute vodu v bytovkaacutech a pod Regionaacutelnu a lokaacutelnu rozvojovuacute politiku netreba inter-pretovať ako konkurenta hospodaacuterskej politiky štaacutetu Je vyacute-razom samospraacutevnosti v uacutezemiacute prejavom decentralizaacutecie a ukaacutežkou schopnostiacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy využiacutevať čo najviac originaacutelnych kompetenciiacute Dosah lokaacutelnej rozvojovej politiky zaacutevisiacute od viaceryacutech faktorov od veľkosti obciacute tj od počtu ich obyvateľov a od veľkosti uacutezemia od vzdialenosti od regionaacutelnych centier rozvoja a pod Ďalšiacutemi nemenej docircležityacutemi faktormi je ocho-ta a zaacuteujem samospraacutev kooperovať a integrovať sa tj zaacuteu-jem obciacute kooperovať či integrovať sa na spoločnyacute vyacutekon uacuteloh ktoreacute nie suacute schopneacute zvlaacutednuť izolovane a schopnosť ziacuteskať finančneacute zdroje na spolupraacutecu Prekaacutežkou neraz je praacuteve chyacutebajuacuteca vocircľa lokaacutelnej reprezentaacutecie vykročiť cestou spolupraacutece namiesto pomerne často rozšiacutereneacuteho a doposiaľ preferovaneacuteho individualizmu Rozvoj medziobecnej spolupraacutece maacute pritom priamy dosah na efektiacutevnosť zvyšovanie kvality a rozsah poskyto-vanyacutech verejnyacutech služieb Ovplyvňuje totiž veľkosť lokaacutelne-ho trhu ktoryacute sa kreuje pod tlakom bdquomapyldquo spolupracujuacute-cich samospraacutev a jej intenzita do značnej miery určuje dynamiku lokaacutelneho rozvoja Umožňuje napriacuteklad dosiahnuť uacutespory z veľkosti pri verejnom obstaraacutevaniacute a benefity vo forme in-house zaacutekaziek a často aj poskytnutie služieb kto-reacute by malaacute obec samostatne nebola schopnaacute poskytnuacuteť Viac ako 29-ročneacute skuacutesenosti s miestnou uacutezemnou sa-mospraacutevou ukazujuacute i na ďalšie aspekty prečo je potrebneacute podporovať rozvoj medziobecnej spolupraacutece a v nadchaacute-
36 bdquoOWNERSHIPldquo REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA NA SAMOSPRAacuteVNEJ UacuteROVNI
87 Mesto resp obec prenaacuteša na suacutekromneacuteho partnera finančneacute technickeacute a prevaacutedzkoveacute rizikaacute riziko dostupnosti či dopytu po danej službe či infraštruktuacutere Suacutekromnyacute partner zvyčajne infraštruktuacuteru navrhne postaviacute saacutem financuje a prevaacutedzkuje Toto spojenie podporuje inovatiacutevny priacutestup suacutekromneacuteho sektora a zodpovednuacute kalkulaacuteciu naacutekladov životneacuteho cyklu projektu (napr motivaacutecia využiť pre vyacutestavbu vysokokvalit-neacute materiaacutely ktoreacute vyžadujuacute minimaacutelne naacuteklady na uacutedržbu počas prevaacutedzky a pod) Po ukončeniacute vyacutestavby a začatiacute poskytovania služieb v požadovanej kvalite zadaacutevateľ začne suacutekromneacutemu partnerovi platiť pravidelneacute platby alebo mu umožniacute vyacuteber uacutehrad priamo od konečnyacutech užiacutevateľov alebo tretiacutech straacuten resp sa tieto platby kombinujuacute
88 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
89 httpseuractivsksectiondigitalizacialinksdossiersmart-cities-buducnost-miest-v-europe
38
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
dzajuacutecom obdobiacute presadzovať zavaacutedzanie kriteacuteriiacute pre dotač-neacute scheacutemy s docircrazom na podporu medziobecnej spolupraacute-ce Jednyacutem z nich je aj medziobecnaacute spolupraacuteca ako naacutestroj na formovanie tzv smart regioacutenov či kooperaacutecia pri priacutepra-ve koncepčnyacutech a strategickyacutech dokumentov alebo rozviacuteja-nie medziobecnej spolupraacutece pri podporovaniacute malyacutech a strednyacutech podnikateľskyacutech subjektov v zriaďovateľskej pocirc-sobnosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy Podnikateľskaacute činnosť na samospraacutevnej uacuterovni v riade-niacute samospraacutevnych orgaacutenov pri poskytovaniacute verejnoprospeš-nyacutech služieb nie je dostatočne rozvinutaacute Tak ako sa prijala teacuteza že štaacutet nemaacute čo podnikať na lokaacutelnej uacuterovni sa udo-maacutecnilo že mesto a obec nemaacute podnikať a maacute všetky služby bdquooutsorsovaťldquo do suacutekromneacuteho sektora Lokaacutelny rozvoj vy-žaduje aj rozviacutejať vlastnuacute podnikateľskuacute činnosť prostredniacutec-tvom komunitneacuteho podnikania komunaacutelnych podnikov a v ostatnom čase i sociaacutelnych podnikov V prostrediacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy však nie je potrebneacute hodnotiť zabezpečovanie verejnyacutech služieb fi-nančnyacutem ziskom ale skocircr inyacutemi kategoacuteriami ako kvalita roz-sah efektivita a napokon aj sociaacutelnymi aspektmi činnosti komunitnyacutech hlavne sociaacutelnych podnikov ako napr posky-tovať zamestnanosť v prospech ohrozenyacutech skupiacuten obyva-teľov ľudiacute so zdravotnyacutem hendikepom nedostatočnyacutem vzdelaniacutem alebo ďalšiacutemi objektiacutevnymi barieacuterami ktoreacute ich znevyacutehodňujuacute na klasickom trhu praacutece Teda parametrami ktoreacute suacute relevantneacute pre kvalitu komunitneacuteho života Komunaacutelne podniky určeneacute na zabezpečovanie verej-nyacutech služieb treba hodnotiť aj z hľadiska obslužnosti uacutezemia rozsahu poskytovanyacutech služieb a z hľadiska tvorby a udržia-vania pracovnyacutech miest a nielen z hľadiska dosahovania eko-nomickyacutech ukazovateľov Na druhej strane spaacutejanie viace-ryacutech samospraacutev pri zakladaniacute spoločnyacutech podnikov ktoreacute buduacute tieto služby vykonaacutevať pre viac obciacute naraz umožniacute dosahovanie ich vyššej efektiacutevnosti zjednodušiacute spolufinan-covanie eurofondovyacutech projektov pomocircže rozloženiu riziacutek zlacnie verejneacute obstaraacutevanie a pod Ďalšiacute priacutenos v komunitnom podnikaniacute kooperujuacutecich obciacute sa ponuacuteka v ich dosahu na cenotvorbu v možnostiach spoločneacuteho investovanie do modernizaacutecie v lepšej verejnej kontrole pri disponovaniacute s verejnyacutem majetkom a naacutesledne v zhodnocovaniacute obecneacuteho majetku Komunitneacute podnikanie mocircže priamo no i nepriamo (na-pr cez zvyacutešenuacute zamestnanosť) zvyacutešiť vlastneacute priacutejmy obciacute a pomocirccť zvyšovaniu miery samofinancovania miestnej uacutezemnej samospraacutevy čo v praxi znamenaacute viac finančnyacutech
prostriedkov na vyacutekon originaacutelnych samospraacutevnych funkciiacute a rast disponibilnyacutech zdrojov určenyacutech na vyacutedavkoveacute potre-by suacutevisiace s rozvojom uacutezemia Doplnkovou formou podnikania na ktorom sa podieľa-juacute samospraacutevy je suacutekromno-verejneacute partnerstvo (PPP) PPP projekty mocircžu byť využiacutevaneacute na zabezpečenie verejnej in-fraštruktuacutery (vybudovanie a prevaacutedzkovanie) alebo verejno-prospešnej služby Požiadavky (parametre infraštruktuacutery uacuteroveň poskytovanej služby a pod) definuje samospraacutevny orgaacuten ktoryacute sa podieľa na financovaniacute obvykle postupnyacutem splaacutecaniacutem svojho finančneacuteho podielu Mesto resp obec de-finuje požadovaneacute vyacutestupy projektu ktoreacute by mali byť kvan-tifikovateľneacute a merateľneacute aby sa umožnili monitorovať a hodnotiť vyacutekon suacutekromneacuteho partnera Zodpovednosť za zabezpečenie služby však zostaacuteva uacutelohou mesta resp obce Ak sme kriticky poukazovali na nedostatočnuacute me-dziobecnuacute spolupraacutecu ktoraacute by mala obce posilniť upozor-ňujeme i na to že intenziacutevnejšia by mala byť i kooperaacutecia samospraacutev lokaacutelnej a regionaacutelnej uacuterovne Socioloacuteg Peter Gajdoš v publikaacutecii bdquoAko sa meniacute vidiek na Slovenskuldquo uve-rejnil prieskum vniacutemania vyššiacutech uacutezemnyacutech celkov starosta-mi obciacute Autori prieskumu na zaacuteklade odpovediacute zostavili reb-riacuteček faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute rozvoj v obciach Niet pochyacuteb že podľa štatutaacuternych predstaviteľov obciacute suacute fi-nančneacute možnosti najvyacuteraznejšiacutem faktorom rozvoja obciacute Ďalšie priečky obsadili politickeacute a ekonomickeacute zmeny v štaacute-te Až za celoštaacutetnymi zmenami nasledujuacute ekonomickeacute zme-ny v danom regioacutene Zo stupnice 15 faktorov ovplyvňujuacute-cich rozvoj v obci obsadila regionaacutelna politika až 7 priečku Takeacuteto veľmi niacutezke vniacutemanie dopadu politiacutek vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov je negatiacutevnym signaacutelom o prepojenosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy v regioacutene s pocircsobeniacutem vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov Vaumlčšia spolupraacuteca obidvoch uacuterovniacute samospraacutev mocircže prispieť k vaumlčšej kooperaacutecii susednyacutech obciacute a znižovaniu vnuacutetroregionaacutelnych rozdielov čo mimochodom bolo jedno z očakaacutevaniacute od činnosti samospraacutevnych krajov už pri ich vzni-ku v roku 2002 Spaacutejanie vidieka na baacuteze mikroregioacutenov po-silniacute ich ekonomickuacute silu a ako sme už upozornili vytvaacutera priestor na efektiacutevnejšie zabezpečovanie verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute vraacutetane poskytovania tyacutech služieb ktoryacutech zabezpečovanie je v priacutepade samostatnyacutech obciacute s malyacutem počtom obyvateľov problematickeacute a finančne neuacutenosneacute Medziobecnaacute spolupraacuteca a spolupraacuteca dvoch uacuterovniacute samo-spraacutev im mocircže pomocirccť transformovať sa na bdquosmartldquo regioacuteny a smart mestaacute a smart obce89
39
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č7 Centraacute zdieľanyacutech služieb
Štruktuacutera samospraacutev napovedaacute že pri 2978 samospraacutevach maacuteme 2261 s počtom obyvateľov do 3000 a 1123 do 500 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutev tvoria obce so štatuacutetom mesta 141 samospraacutev 10 miest maacute nad 50000 obyvateľov a 20 miest maacute menej ako 5000 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutevnych celkov tvoria obce 96
Poskytovanie komplexu prenesenyacutech a originaacutelnych kompetenciiacute v malyacutech a najmenšiacutech obciach je pre tieto samospraacutevy často nerealizovateľneacute Vyacutechodisko nie je v rušeniacute obciacute V každej komunite je potrebnyacute bdquoosobnyacute prvyacute kontaktldquo Perspektiacutevou je medziobecnaacute spolupraacuteca Jednou z organizačnyacutech foriem medziobec-nej spolupraacutece suacute tzv centraacute zdieľanyacutech služieb
1) Princiacutep zdieľania sa osvedčil pri spoločnyacutech obecnyacutech uacuteradoch Využitie potenciaacutelu zdieľania je vhodneacute na realizaacuteciu spoločneacuteho vyacutekonu originaacutelnych kompetenciiacute ako aj na zabezpečenie dostupnosti poskytovanyacutech verejnoprospešnyacutech služieb na uacuterovni mikroregioacutenov Bude nevy-hnutneacute odstraacuteniť dlhodobeacute systeacutemoveacute nedostatkov zo strany štaacutetu ktoreacute braacutenia efektiacutevnejšiemu spoločneacutemu realizovaniu preneseneacuteho vyacutekonu štaacutetnej spraacutevy
2) Podpora integrovanyacutech centier zdieľanyacutech služieb Pilotnyacute projekt pre zriadenie tzv Centier zdieľanyacutech služieb a ich naacuteslednaacute aplikaacutecia na uacuteroveň mikroregioacutenov suacute ideaacutelnym spocircsobom nastavenia systematickej podpory medziobecnej spolupraacutece
3) Podpora princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo Podporou spoločnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniacute na uacuterovni mikroregioacutenov a spoločneacuteho vyacutekonu verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute sa mocircžu dosiahnuť bdquouacutespory z rozsahuldquo ktoreacute pomocircžu ekonomike participujuacutecich mikroregioacutenov 4) Zavedenie legislatiacutevnej povinnosti samospraacutev integrovať vybraneacute časti svojej agendy pod spoločnyacute vyacutekon v raacutemci tzv Centier zdieľanyacutech služieb
Po pilotnom testovaniacute integraacutecie časti agendy pre spoločnyacute vyacutekon a odstraacuteneniacute nedostatkov zistenyacutech v pilotnyacutech centraacutech bude nevyhnutneacute rozšiacuteriť tzv Centraacute zdieľanyacutech služieb na celoplošnuacute uacuteroveň s minimali-zaacuteciou riziacutek vyplyacutevajuacutecich zo soliteacuterstva ktoreacute by obmedzilo dosahovanie očakaacutevanyacutech bdquouacutespor z rozsahuldquo personaacutelneho obsadenia funkčnosti udržateľnosti aj predpokladu napĺňania princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo
5) Podpora porovnaacutevania a princiacutepov benchmarkingu Pri pilotnom zriadeniacute tzv Centier zdieľanyacutech služieb bude potrebneacute aplikovať na ich činnosť naacutestroje ben-chmarkingu pretože spoločneacute porovnaacutevanie pomocircže pri odstraňovaniacute individuaacutelnych pochybeniacute a pomocircže zefektiacutevniť spoločnyacute vyacutekon agendy
6) Systematickaacute podpora medziobecnej spolupraacutece na baacuteze verejnoprospešnyacutech činnostiacute Mestaacute a obce majuacute zaacutekonnuacute povinnosť vykonaacutevať verejnoprospešneacute činnosti Mnoheacute z nich je efektiacutevnejšie realizovať spoločne na uacuterovni viaceryacutech spolupracujuacutecich obciacute Tyacutemto priacutestupom samospraacutevy ziacuteskajuacute priamy dosah na cenotvorbu na rozsah a kvalitu zabezpečujuacutecich služieb dosahujuacute vyššiu efektiacutevnosť a to aj pri využiacutevaniacute Euroacutepskych investičnyacutech a štrukturaacutelnych fondov
7) Integraacutecia elektronickyacutech služieb a budovanie lokaacutelneho eGovernmentu Podpora budovania tzv lokaacutelneho eGovernmentu kde bude z jedneacuteho centraacutelneho bodu zabezpečovanaacute taacuteto agenda pre samospraacutevy na uacuterovni mikroregioacutenu pomocircže využiť limitovanyacute odbornyacute potenciaacutel pre viacero samospraacutev naraz
8) Podpora koordinovaneacuteho rozvoja uacutezemia Využitie odborne zdatneacuteho personaacutelu pre projektovyacute manažment na uacuterovni viaceryacutech samospraacutev v prostrediacute mikroregioacutenu je priestor na to aby samospraacutevy uacutezko prepojeneacute a vzaacutejomne spolupracujuacutece dokaacutezali pripravo-vať a implementovať projekty pri ktoryacutech sa spolupraacutecou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresova-nyacutech samospraacutev znižuje miera riziacutek spojenyacutech s udržateľnosťou a zaacuteroveň vytvaacutera platforma na vlastnyacute pro-jektovyacute manažment
4 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A FIŠKAacuteLNE REFORMY
90 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
91 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
92 Dovozne naacuteročnyacute slovenskyacute export je zaacutevislyacute od riadne fungujuacutecej zahraničnej dodaacutevateľskej siete ktoraacute bola v prvej vlne čiastočne naru-šenaacute Preto sa hovorilo nielen o kriacuteze na strane dopytu no i na strane ponuky V druhej vlne pre ťažkosti s dovozom niektoryacutech komponentov ohlaacutesila už obmedzenie vyacuteroby automobilka Kia
93 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
94 Strednodobaacute predikcia 2 štvrťrok NBS 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_PublikaciePREDIK2020protectedP2Q-2020pdf Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020 httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyprogram-stabilityprogram-stabilityhtml Eurostat revidoval uacutedaj dlhu za r 2019
40
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-202390 predpokladal dvojmesačneacute trvanie pandeacutemie Me-dzityacutem nastuacutepila jej druhaacute vlna s čiastočne negatiacutevnejšiacutem dopadom na niektoreacute segmenty podnikateľskeacuteho sektora ako i služieb poskytovanyacutech vo verejnom zaacuteujme (zdravot-niacutectvo verejnaacute doprava a pod) Vzhľadom na to že počas prvej vlny sa vlaacutedy a podnikateľskaacute sfeacutera a ostatneacute segmen-ty spoločnosti naučili na ňu reagovať nie suacute očakaacutevania až natoľko negatiacutevne ako v prvej vlne Index PMI v eurozoacutene (Manufacturing Purchasing Managerslsquo Index ktoryacute meria uacuteroveň naacutekupu v priemysle a pokiaľ je nad 50 indikuje jeho rast) k 1 oktoacutebru 2020 je nad uacuterovňou 50 (537) hoci v apriacuteli klesol na 334 Je však predčasneacute predpovedať akaacute bude jeho uacuteroveň a uacuteroveň inyacutech indikaacutetorov očakaacutevaneacuteho rastu (poklesu) v nasledujuacutecich mesiacoch a ako sa to odraziacute na jednotlivyacutech faktoroch rastu exporte konečnej spotrebe domaacutecnostiacute a investiacuteciaacutech Investiacutecie suacutekromneacuteho sektora buduacute zrejme hlboko poddimenzovaneacute Odhaduje sa že fixneacute investiacutecie v r 2020 klesnuacute o takmer dvojciferneacute čiacuteslo a približne o toľko aj export 91 Dĺžka a rozsah druhej vlny suacute hlavnyacutem faktorom neis-toty pri odhadoch kedy a v akom rozsahu sa obnovia uka-zovatele exportu konečnej spotreby domaacutecnostiacute a suacutekrom-nyacutech investiacuteciiacute Koronakriacuteza nie je však jedinyacutem faktorom
Po skončeniacute suacutečasnej koronakriacutezy buduacute podľa MF SR verejneacute financie čeliť vyacutezve dlhodobej udržateľnosti a nut-nosti fiškaacutelnej konsolidaacutecie tj nutnosti znižovania deficitu
neistoty Na zaacutekladnyacutech ekonomickyacutech ukazovateľoch sa odraziacute politika vlaacutedy SR a v miere ako sme zaacutevisliacute od expor-tu zahraničnyacute dopyt a priacutepadne i ponuka 92
V roku 2020 sa predpokladaacute pokles HDP o 67 HDP v nasledujuacutecom roku rast o 55 HDP Napriek opatreniam vlaacutedy ktoreacute zmierňujuacute rast nezamestnanosti sa v roku 2020 zaznamenal prudkyacute pokles zamestnanosti a miera neza-mestnanosti sa iba postupne bude dostaacutevať na predkriacutezovuacute uacuteroveň Uacuteroveň zamestnanosti bude zaacutevisieť i od modelu zelenej a digitaacutelnej transformaacutecie Podľa NBS deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 82 HDP93 Program stability MF SR predpokladaacute deficit na uacuterovni 84 HDP a Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na roky 2021- 2023 až 968 HDP Docircvodom je vyacuteraznyacute po-kles daňovo-odvodovyacutech priacutejmov v docircsledku poklesu HDP a fiškaacutelne naacuteklady opatreniacute na stabilizaacuteciu ekonomiky V roku 2021 sa očakaacuteva deficit na uacuterovni 744 HDP Rast deficitu sa odraziacute na zvyacutešenom dlhu štaacutetu Kyacutem ku koncu roka 2019 dosiahol dlh štaacutetu hodnotu 485 HDP a čistyacute dlh iba 43 2 HDP94 v tomto roku dlh mocircže naraacutesť tesne nad hranicu 60 HDP (podľa MF SR až na uacuteroveň 612 HDP) Odhady na nasledujuacutece roky suacute podľa Naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na uacuterovni 65 HDP a v roku 2023 až 694 HDP
verejnyacutech financiiacute a zadlženosti štaacutetu Na dodržanie euroacutep-skych fiškaacutelnych pravidiel je potrebneacute podľa maacutejoveacuteho Programu stability prijať konsolidačneacute opatrenia vo vyacuteške
41 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNYacuteCH FINANCIIacute
95 Je to zhruba uacuteroveň pomoci SR z euroacutepskeho Fondu obnovy na čerpanie ktoryacutech maacute vlaacuteda predložiť Naacuterodnyacute plaacuten obnovy a odolnosti odsuacutehlasenyacute Bruselom do 30 apriacutela 2021
41
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
11 miliardy v roku 2021 až 34 miliardy v roku 2023 Podľa oktoacutebroveacuteho naacutevrhu MF SR by mal deficit klesnuacuteť z -744 HDP v roku 2021 až na uacuteroveň vyrovnaneacuteho rozpočtu v roku 2023 To by si vyžiadalo prijatie konsolidačnyacutech opat-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia okrem dodržania euroacutepskych pravidiel a uacutestavneacuteho zaacutekona o rozpočtovej zodpovednosti maacute zabezpečiť udržanie vysokeacuteho ratingu slovenskeacuteho dlhu ratingovyacutemi agentuacuterami docircvery finančnyacutech trhov a v docirc-sledku toho niacutezke uacuteroky na financovanie naacutešho kraacutetko i dl-hodobeacuteho dlhu Fiškaacutelna konsolidaacutecia je vo všeobecnosti naacutestrojom makroekonomickej stability no tuacuteto uacutelohu neplniacute vždy Docirc-ležiteacute je okrem jej rozsahu i tempo realizaacutecie ako na to spraacutevne upozornil vlaacutedny materiaacutel Pokiaľ v nasledujuacutecich štvrťrokoch bude pretrvaacutevať recesia resp iba veľmi niacutezky rast uryacutechľovanie fiškaacutelnej konsolidaacutecie mocircže mať za naacutesle-dok prehlbovanie recesie analogicky ako tomu bolo po fi-nančnej a ekonomickej kriacuteze 20082009 Mocircže hroziť že budeme mať novuacute ldquoVeľkuacute recesiuldquo ndash v rozmedziacute niekoľkyacutech rokoch po tej predchaacutedzajuacutecej a podmienky na fiškaacutelnu kon-solidaacuteciu sa ešte zhoršia Docircležiteacute bude preto spraacutevne nastavenie rozsahu i tempa fiškaacutelnej konsolidaacutecie Pokiaľ by nastalo zotavenie hospodaacuterstva v podobe bdquoVldquo tj prebehlo by ryacutechlo pod-mienky pre fiškaacutelnu konsolidaacuteciu by mohli byť priaznivejšie Vypuknutie druhej vlny v niektoryacutech štaacutetoch EUacute v rozsahu vaumlčšom ako bola prvaacute vlna robiacute takyacuteto obrat maacutelo pravde-podobnyacutem a je možneacute skocircr predpokladať že budeme čeliť nepriazniveacutemu scenaacuteru hospodaacuterskeho vyacutevoja v tvare U
Fiškaacutelna konsolidaacutecia na strane vyacutedavkov pravicovyacutech vlaacuted je zameranaacute zvyčajne na znižovanie vyacutedavkov do soci-aacutelnej sfeacutery ako bdquoneefektiacutevnychldquo vyacutedavkov (napr zvyšovanie adresnosti sociaacutelnych daacutevok a štaacutetnej podpory podmieňo-vanie sociaacutelnych daacutevok praacutecou napr daacutevok v hmotnej nuacutedzi nuacutetenou praacutecou a pod) ako i na bdquoreformyldquo v poskytovaniacute služieb vo verejnom zaacuteujme (obmedzenie vyacutedavkov vo vzdelaacutevacom systeacuteme ako napr naacutesilneacute rušenie resp zlučo-vanie škocircl zvyšovanie spoluuacutečasti pacienta na zdravotnej starostlivosti okrem spoplatňovania i privatizaacutecia zdravot-niacutectva a pod) Okrem toho fiškaacutelna konsolidaacutecia byacuteva previazanaacute s tlakom na zmrazovanie miezd a prepuacutešťanie vo verejnom sektore (plaacutenovaneacute v buduacutecom roku na uacuterovni 5) na spo-malenie zvyšovania minimaacutelnej mzdy resp s pokusmi pre-
reniacute dokonca až v objeme 6 mld eur95 Materiaacutel ale uvaacutedza bdquoTakaacuteto prudkaacute fiškaacutelna reštrikcia by mala zaacutevažneacute devastač-neacute uacutečinky na ekonomiku i celuacute spoločnosť vraacutetane sociaacutelne-ho zmieru a politickej stabilityldquo
sadiť regionaacutelnu či odvetvovuacute minimaacutelnu mzdu v snahe bdquoušetriťldquo pre podnikateľov ale aj s tlakom na nižšiu ochranu zamestnanca a ohrozenie sociaacutelneho partnerstva ( u naacutes ne-funkčnosť tripartity) a pod Riziko opatreniacute ktoreacute majuacute ne-gatiacutevny dopadu na kuacutepyschopnyacute dopyt sektora domaacutecnostiacute je v tom ndash osobitne ak sa tyacuteka obmedzenia dopytu po do-maacutecej produkcii a službaacutech že buduacute recesiu predlžovať Aj keď pre exportne orientovaneacute slovenskeacute hospodaacuterstvo (o tom na inom mieste) bude docircležityacute vonkajšiacute dopyt bez pod-pory domaacuteceho suacutekromneacuteho dopytu sa z nej ťažko dosta-neme von Fiškaacutelna konsolidaacutecia sa nemocircže preto odohrať iba v rovine štaacutetneho rozpočtu resp rozpočtu všeobecnej vlaacutedy (rozpočtu verejnej spraacutevy) Jej uacutespech bude primaacuterne zaacutevi-sieť od toho či sa podariacute transformovať doterajšiacute sociaacutel-no-ekonomickyacute model rozvoja na novyacute model ktoreacuteho nos-neacute piliere buduacute diverzifikovanaacute štruktuacutera slovenskej ekonomiky environmentaacutelna a digitaacutelna transformaacutecia pod-pora lokaacutelneho rozvoja a solidaacuterna spoločnosť (časti 1 2 3 a 6 tejto štuacutedie) Podľa Programu stability fiškaacutelna konsolidaacutecia maacute viesť k zniacuteženiu vysokeacuteho rizika dlhodobej udržateľnosti verej-nyacutech financiiacute Aby sa to podarilo dosiahnuť bude podľa vlaacute-dy potrebnaacute kombinaacutecia postupneacuteho znižovania deficitu a docircchodkovej reformy Podoba docircchodkovej reformy je za-tiaľ naznačenaacute iba veľmi stručne napr sa chce presadiť na-viazanosť veku na odchod do docircchodku na strednuacute dĺžku života zastaviť indexaacuteciu minimaacutelneho docircchodku Nič sa nedozvedaacuteme o udržateľnosti 1 piliera docircchodkoveacuteho sys-teacutemu tj Sociaacutelnej poisťovne za podmienky zachovania au-tomatizmu zvyšovania odvodoveacuteho percenta do II pilieru pri znovuzavedeniacute povinnosti na vstup do II piliera a naj-novšie i vyčlenenia osobitneacuteho fondu z prostriedkov odvaacute-dzanyacutech do Sociaacutelnej poisťovne na kurzarbeit Udržateľnosť verejnyacutech financiiacute bude zaacutevisieť i od udr-žateľnosti financovania v zdravotniacutectve Transformaacutecia ne-mocniacutec na as ako naacutestroj na zamedzenie rastu ich zadlže-nosti sa neosvedčila a navrhuje sa novyacute naacutestroj - dlhovaacute brzda Pri podfinancovaniacute zdravotniacutectva a jeho vysokej skrytej zadlženosti to na hospodaacutereniacute nemocniacutec nič nezme-niacute Bude sa treba vraacutetiť k zaacutekazu zisku zdravotnyacutech poisťovniacute
411 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA AKO A AKYacuteM TEM-POM
96 Takyacuteto bol naacutevrh Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu ktoryacute schvaacutelila vlaacuteda SR v rokoch 1 Dzurindovej vlaacutedy Vyhlaacutesenie o hospodaacuterskej politike (Na uacutečely programu SMP s Medzinaacuterodnyacutem menovyacutem fondom) Materiaacutel na rokovanie vlaacutedy 1482001 28 Marca 2001
97 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
98 IMK navrhuje pravidlo na vyacutedavkoveacute stropy na neinvestičneacute vyacutedavky okrem cyklickyacutech vyacutedavkov ako suacute napr podpora v nezamestnanosti a niektoreacute ineacute sociaacutelne vyacutedavky pre vysoko zadlženeacute štaacutety a na investičneacute vyacutedavky použiť tzv zlateacute pravidlo Zlateacute pravidlo znamenaacute že investiacute-cie by sa mali financovať na dlh Medzi takto financovaneacute investiacutecie nezahrňuje iba tradične chaacutepaneacute investiacutecie do infraštruktuacutery a pod ale aj investiacutecie do ľudskeacuteho kapitaacutelu ako do vzdelania a pod Proposal for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
99 Supiot Alain La Gouvernance par les nombres Cours au Collegravege de France (2012-2014) Paris 2015
42
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
412 FIŠKAacuteLNA DISCIPLIacuteNA AKO NAacuteSTROJ KON-SOLIDAacuteCIE
alebo k modelu zdravotneacuteho poistenia ktoryacute bude zahrno-vať transformaacuteciu VŠZP na neziskovuacute inštituacuteciu a suacutekrom-nyacutech zdravotnyacutech poisťovniacute na doplnkoveacute zdravotneacute pois-ťovne96
Vlaacuteda maacute v uacutemysle reviacuteziu reformy verejnej spraacutevy Taacute by nemala prebehnuacuteť bez docirckladnej analyacutezy jej suacutečasneacuteho fungovania Lokaacutelny rozvoj ktoryacute presadzujeme ako docircleži-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia navrhovanaacute vlaacutednymi materiaacutelmi kladie neprimeranyacute docircraz na vyacutedavkovuacute straacutenku rozpočtu Do riadenia financiiacute chce zaviesť viacročneacute vyacutedavkoveacute stro-py a chce posilniť princiacutep Hodnoty za peniaze Zavedeniacutem zaacutekonnej povinnosti reviacutezie vyacutedavkov by sa reviacutezia stala in-tegraacutelnou suacutečasťou rozpočtoveacuteho procesu uvaacutedza97 Niektoreacute z ďalšiacutech naacutevrhov vlaacutedy ako zlepšiť rozpočto-vuacute discipliacutenu a predviacutedateľnosť ako napr transparentnosť rozpočtu (priacuteprava rozpočtu na rok 2021 bola nielen uacuteplne netransparentnaacute ale pri jeho priacuteprave uacuteplne absentovala uacuteloha tripartity) funkčneacute trojročneacute rozpočtovanie a pod suacute žiaduacutece Treba však dodať že princiacutep Hodnoty za peniaze bol zabudovanyacute v programovom rozpočtovaniacute a viacročneacute rozpočtovanie ako i rozpočtovanie pre celuacute verejnuacute spraacutevu boli suacutečasťou reformy fiškaacutelneho manažmentu na prelome konca 90 rokov a začiatkom 21 storočia ale sa buď využiacute-vali formaacutelne alebo sa ignorovali uacuteplne Inak je to ale s vyacute-davkovyacutemi stropmi Navrhuje ich vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko ako nielen naacutestroj na udržanie vyacutedavkov rozpoč-tu ale aj ako naacutestroj posilnenia proticyklickej funkcie verej-nyacutech financiiacute Viacročneacute vyacutedavkoveacute stropy mocircžu v čase vy-sokeacuteho hospodaacuterskeho rastu pocircsobiť proti jeho nadmerneacutemu prehriatiu no v čase recesie naopak predstavujuacute vyacuteraznyacute procyklickyacute naacutestroj tj pocircsobia jednostranne iba v jednom smere Obmedzujuacute zvyacutešenie vyacutedavkov ktoreacute by mali po-mocirccť dostať sa z recesie ako napriacuteklad vyacutedavky do infraš-truktuacutery na podporu podnikania alebo do sociaacutelnych slu-žieb Vyacutedavkoveacute stropy nie suacute teda naacutestrojom
tyacute faktor transformaacutecie nielen slovenskeacuteho hospodaacuterstva ale i demokratizaacutecie spoločnosti sa nebude mocirccť zabezpe-čiť bez novyacutech zdrojov Časť z nich by sa mohla ziacuteskať z lo-kaacutelnych daniacute vraacutetane inak nastavenej dane z nehnuteľnostiacute a z daňoveacuteho mixu pre samospraacutevy ktoryacute by bol menej citlivyacute na konjunktuacuterne vyacutekyvy a zaacuteroveň by zabezpečoval vyššie priacutejmy
proti-cyklickosti Naacutestrojom proticyklickeacuteho vyacutevoja suacute auto-matickeacute stabilizaacutetory zabudovaneacute v rozpočte ako dane a sociaacutelne vyacutedavky reagujuacutece na rastpokles hospodaacuterstva napr daň z priacutejmov (progresiacutevne zdanenie) podpora v neza-mestnanosti (aj kurz arbeit) a je potrebneacute ich uacutelohu posilňo-vať a nie redukovať98
Vyacutedavkoveacute stropy suacute diskutabilneacute i z hľadiska udržiava-nia demokratickyacutech princiacutepov spoločnosti Oslabujuacute rozho-dovanie parlamentu ako demokraticky zvolenej inštituacutecie a posilňujuacute postavenie technokratickeacuteho rozhodovania (napr zaacutevermi uacutetvaru Hodnota za peniaze by sa mali bdquoriadiťldquo minis-tri preceňujuacute sa zaacutevery Rady pre rozpočtovuacute zodpoved-nosť ktoraacute nemaacute žiadnu politickuacute zodpovednosť a pod) Napriek tomu že si vaacutežime a rešpektujeme expertneacute naacutezory odmietame neoliberaacutelnu koncepciu technokratmi bdquoobme-dzenej demokracieldquo Vyacutedavkoveacute stropy mocircžu byť okrem toho brzdou akeacute-koľvek reštrukturalizačneacuteho uacutesilia a reforiem ktoreacute sa neza-obiacutedu bez dodatočnyacutech vyacutedavkov Mocircžu sa tak stať aj brz-dou environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie a prispieť k sociaacutelnej degradaacutecii99 Zmluva o stabilite koordinaacutecii a spraacuteve v hospodaacuterskej a menovej uacutenii skraacutetene nazyacutevanaacute fiškaacutelny pakt je medzinaacute-rodnaacute zmluva ktoraacute sa stala uacutečinnou k 1 januaacuteru 2013 Taacuteto zmluva požaduje aby rozpočet verejnej spraacutevy bol vyrovna-nyacute alebo v prebytku podľa definiacutecie uvedenej v zmluve Okrem pravidiel o skoro vyrovnanom rozpočte automatic-kom mechanizme na spustenie korekčnyacutech opatreniacute posta-veniacute ECJ atď požiadavkou bola jej transpoziacutecia do naacuterodnej
100 Private Sector Debt in GDP httpsstatsoecdorgindexaspxqueryid=34814 NBS uvaacutedza inyacute uacutedaj o zadlženosti suacutekromneacuteho sektora Podľa nej v poslednom štvrťroku bola na uacuterovni 934 HDP (Tento uacutedaj pravdepo-dobne nezahrnuje dlh sektora domaacutecnostiacute) Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
101 httpsdataoecdorghhahousehold-debthtm
102 Spraacuteva o finančnej stabilite NBS maacutej 2020
103 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf NBS neskocircr spriacutesnila limit pre maximaacutelny podiel splaacutetok k priacutejmu zniacuteženeacutemu o životneacute minimum (DSTI) z 80 na 60 a avizovala že bude postupne spriacutesňovať uplatňovanie vyacutenimiek z tohto pravidla
104 Po oktoacutebrovom zasadnutiacute Riadiaceho vyacuteboru ECB Cristine Lagarde zdocircraznila že vyacutehľad eurozoacuteny zostaacuteva neistyacute a rizikaacute suacute staacutele skocircr smerom nadol ndash hlavne z docircvodu epidemiologickyacutech riziacutek Naďalej suacute preto veľmi potrebneacute dostatočneacute monetaacuterne a fiškaacutelne stimuly ktoreacute podporujuacute ekonomickyacute rast inflaacuteciu a trhy praacutece v eurozoacutene Erste Group Research Tyacuteždennyacute prehľad 20 10 2020
105 bdquoHlavnyacutem cieľom Euroacutepskeho systeacutemu centraacutelnych baacutenk ďalej len bdquoESCBldquo je udržať cenovuacute stabilitu Bez toho aby bola dotknutaacute cenovaacute stabilita ESCB podporuje všeobecneacute hospodaacuterske politiky v Uacutenii so zaacutemerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Uacutenie ako suacute vymedzeneacute v člaacutenku 3 Zmluvy o Euroacutepskej uacuteniildquo Konsolidovaneacute znenie zmluvy o Euroacutepskej uacutenii a zmluvy o fungovaniacute Euroacutepskej uacutenie Člaacutenok 127 paragraf 1
43
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
legislatiacutevy do jedneacuteho roka Predčasne z iniciatiacutevy vtedajšej vlaacutedy a za podpory vtedajšej opoziacutecie (Smer-SD) bol prijatyacute uacutestavnyacute zaacutekon o rozpočtovej zodpovednosti s uacutečinnosťou od 1 marca 2012 tj o dva roky skocircr ako to bolo potrebneacute
Ako sme už uviedli podľa odhadu Ministerstva financiiacute SR stuacutepne verejnyacute dlh zo 48 resp 485 HDP (revidova-neacute Eurostatom) v roku 2019 na 612 v roku 2020 a bude raacutesť aj ďalej Cieľom finančnej konsolidaacutecie je zastaviť rast dlhu štaacutetu Toto snaženie nemocircže iacutesť na uacutekor rastu zadlže-nosti suacutekromneacuteho sektora osobitne sektora domaacutecnostiacute Kyacutem dlh štaacutetu v r 2019 bol na uacuterovni 485 HDP dlh suacutek-romneacuteho sektora dosahoval 135 HDP a nad 100 sa po-hybuje už od r 2009100 Dlh sektora domaacutecnostiacute dosiahol 81 disponibilneacuteho priacutejmu v r 2019101
V priebehu roka 2019 sa postupne spomalil rast uacuteve-rov v suacutekromnom sektore i v sektore domaacutecnostiacute Najdyna-mickejšie raacutestli uacutevery domaacutecnostiacute na nehnuteľnosti a ich rast bol stabilnyacute i počas koronakriacutezy102 Uvaacutedza sa že Slovensko je euroacutepskym liacutedrom v tempe rastu novyacutech pocircžičiek sektora domaacutecnostiacute Udržanie suacutečasneacuteho tempa rastu zadlženosti v dlhodobom horizonte mocircže zvyacutešiť dlhy slovenskyacutech domaacutec-nostiacute zo suacutečasnyacutech 40 HDP (v ČR 31 HDP) až nad 100 HDP Pritom najhoršiacute scenaacuter rastu vlaacutedneho dlhu SR v r 2021 Rady rozpočtovej zodpovednosti je pod 80 HDP najlepšiacute nad 45 HDP Rast uacuteverov na nehnuteľnosti je odrazom politiky štaacute-tu ktoraacute nepodporuje naacutejomneacute byacutevanie a vyvolaacuteva vysokyacute dopyt po hypotekaacuternych uacuteveroch a tyacutem generuje tzv dlho-veacute otroctvo Niacutezka priacutejmovaacute uacuteroveň domaacutecnostiacute ich nuacuteti čerpať spotrebiteľskeacute uacutevery Pokles tyacutechto uacuteverov sa zazna-menal iba počas koronakriacutezy a odraacuteža rastuacutecu neistotu do-maacutecnostiacute do buduacutecnosti
Okrem toho tento zaacutekon bol postavenyacute tak že sa ukaacutezal ako neprimerane tvrdaacute kazajka pre rast pre efektiacutevne manažo-vanie dlhovej služby a pre riešenie naacutesledkov kriacutezy akou je aj koronakriacuteza Korektuacutera tohto zaacutekona je preto nevyhnutnaacute
Investiacutecie do naacutejomneacuteho byacutevania a priacuteslušnej infraš-truktuacutery sa musia stať naacutestrojom sociaacutelne udržateľneacuteho roz-voja Mocircžu zaacuteroveň prispieť k reštrukturalizaacutecii hospodaacuter-stva a k posilneniu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja Je otaacutezne či NBS nemala promptnejšie reagovať na nežiaduci trend zadlžovanie domaacutecnostiacute Uacuteprava limitu pomeru uacuteveru a jeho zabezpečenia (LTV) a zavedenie limitu na pomer cel-kovej zadlženosti k priacutejmu spotrebiteľa (tzv DTI) boli zave-deneacute od 1 7 2019 ale napriek tomu uacutevery domaacutecnostiam v prvyacutech mesiacoch roka raacutestli rovnakyacutem tempom103
V časoch kriacutezy a recesie je akuacutetnejšie ako v obdobiacute sta-bilneacuteho hospodaacuterskeho vyacutevoja koordinovať fiškaacutelnu politiku vlaacutedy s politikou centraacutelnej banky104 Do určitej miery to pla-tiacute i v našom priacutepade keď zodpovednosť za menovuacute politiku je na ECB Vo všeobecnosti je neefektiacutevne ak menovaacute poli-tika ide v jednom smere a fiškaacutelna v smere opačnom (napr fiškaacutelna politika je reštriktiacutevna a menovaacute expanziacutevna alebo naopak) Okrem toho maacute každaacute z politiacutek iba obmedzeneacute uacutečinky a je preto docircležiteacute kombinovať uacutečinky obidvoch Pri-pomeňme si obdobie Veľkej recesie keď ECB upozorňova-la že je potrebneacute aby opatrenia proti recesii prijiacutemali aj vlaacute-dy Analogickaacute situaacutecia vznikaacute v suacutečasnosti keď opatrenia na pomoc proti kriacuteze a možnej recesii ktoraacute ju mocircže nasle-dovať treba koordinovať Vyacutechodiskom koordinaacutecie musiacute byť bdquodvojityacute mandaacutetldquo NBS ako suacutečasti ESCB105 Uacutečasť guverneacutera na rokovaniach vlaacutedy a pripomienko-vanie vlaacutednych materiaacutelov by mali byť doplneneacute o reciproč-
413 KOORDINAacuteCIA FIŠKAacuteLNEJ POLITIKY A POLITIKY NBS
106 Spraacuteva o finančnej stabilita NBS maacutej 2020 upozorňuje na rizikaacute spojeneacute s predlžovaniacutem splatnosti uacuteverov na byacutevanie a osobitne na feno-meacuten poskytovania uacuteverov so splatnosťou po dosiahnutiacute docircchodkoveacuteho veku na sektor domaacutecnostiacute i bankovyacute sektor
107 httpswwwecbeuropaeuecborgaclimatehtmlindexenhtml
108 Guverneacuter Naacuterodnej banky Slovenska Peter Kažimiacuter pri tejto priacuteležitosti povedal bdquoSom hrdyacute že sa Naacuterodnaacute banka Slovenska stala suacutečas-ťou koaliacutecie odhodlanyacutech Ekologicky udržateľnaacute buduacutecnosť bude zaacutevisieť od toho ako dokaacutežeme spravovať rizikaacute a mobilizovať kapitaacutel pre zeleneacute a niacutezkouhliacutekoveacute investiacutecieldquo Aj Naacuterodnaacute banka Slovenska sa zapaacuteja do celosvetoveacuteho boja proti zmene kliacutemy Tlačovaacute spraacuteva NBS 21 11 2019 httpswwwnbsskskinformacie-pre-mediatlacove-spravyspravy-vseobecnedetail-tlacovej-spravy_aj-narodna-banka-sloven-ska-sa-zapaja-do-celosvetoveho-boja-proti-zmene-klimy
109 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
110 httpswwwecbeuropaeupressprdate2020htmlecbpr200318_1~3949d6f266enhtmlV raacutemci programu PEPP mocircže centraacutelna banka realizovať naacutekupy štaacutetnych dlhopisov a okrem toho mocircže kupovať aj kraacutetkodobeacute pokladničneacute poukaacutežky ktoreacute predtyacutem nespadali do jej programu naacutekupu aktiacutev Tieto kroky ECB umožňujuacute realizovať naacutekupy vo vaumlčšom rozsahu a centraacutel-na banka tyacutem pomaacuteha v stabilizaacutecii vyacutenosov a spreadov na štaacutetnych dlhopisoch
44
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
42 ROZPOČET AKO NAacuteSTROJ SOCIAacuteLNE A ENVIRON-MENTAacuteLNE UDRŽATEĽNEacuteHO ROZVOJA
nuacute uacutečasť ministra financiiacute na rokovaniacute Bankovej rady NBS Druhou možnosťou je inštituacutet pravidelnyacutech koordinačnyacutech poraacuted Cieľom je zvyacutešiť vzaacutejomnuacute informovanosť a zlepšiť koordinaacuteciu rozhodnutiacute vlaacutedy a NBS Argumentovanie ohro-zovaniacutem nezaacutevislosti NBS je neopodstatneneacute odraacuteža orto-doxnuacute interpretaacuteciu nezaacutevislosti centraacutelnych baacutenk a nepo-chopenie koordinovaneacuteho postupu obidvoch inštituacuteciiacute v kritickyacutech situaacuteciaacutech Primaacuternymi okruhmi spoločneacuteho zaacuteujmu okrem tradič-nyacutech medzi ktoreacute patria hospodaacutersky vyacutevoj rozpočtoveacute hospodaacuterenie a dlhovaacute služba štaacutetu patria finančnaacute stabilita a osobitne docircsledky odkladu splaacutetok uacuteverov na bankovuacute sfeacuteru106 bankovyacute dohľad a dohľad nad finančnyacutem trhom a najnovšie i boj proti klimatickyacutem zmenaacutem ECB definovala 4 okruhy v ktoryacutech v raacutemci svojho mandaacutetu chce prispieť k boju proti klimatickyacutem zmenaacutem107 Napriacuteklad v okruhu Do-hľad nad bankami chce ECB dosiahnuť aby pri svojom roz-hodovaniacute banky začali brať do uacutevahy rizikaacute z klimatickyacutech zmien Na naacuterodnej uacuterovni by centraacutelne banky mohli iacutesť o krok ďalej a viesť s bankovyacutem sektorom dialoacuteg ako podporiť zele-neacute investiacutecie O to viac keď aj NBS sa stala členom Skupiny pre zelenšiacute finančnyacute systeacutem (Network for Greening the Fi-nancial System - NGFS) tj skupiny centraacutelnych baacutenk a uacutera-dov dohľadu ktoreacute sa zaoberajuacute podporou financovania na riešenie vplyvov klimatickyacutech zmien108
Akuacutetna je informovanosť vlaacutedy o krokoch NBS na
Ciele štaacutetneho rozpočtu definujuacute vlaacutedy rozdielne v zaacute-vislosti od ich konkreacutetnych podmienok Najčastejšie zahrnu-juacute podporu ekonomickeacuteho rastu a dosahovanie resp udrža-nie ekonomickej stability Medzi sociaacutelne ciele rozpočtu sa zaraďuje rast zamestnanosti znižovanie chudoby znižova-
zmiernenie dopadov koronakriacutezy na bankovyacute a finančnyacute sektor napriacuteklad zniacuteženie minimaacutelnej požiadavky na kapitaacutel ktoreacute znamenalo pre slovenskyacute bankovyacute sektor uvoľnenie kapitaacutelu v objeme približne 125 mld euro109 Podľa NBS tento objem uvoľneneacuteho kapitaacutelu postačiacute na dodržanie pravidiel regulaacutecie baacutenk aby mohli poskytovať uacutevery podnikom a do-maacutecnostiam do roku 2024 (pri zachovaniacute tempa rastu uacuteve-rov ako v roku 2019) NBS nasledovala odporuacutečanie ECB a EIOP a vyzvala banky poisťovne a zaisťovne aby sa zdržali vyacuteplaty divi-dend a spaumltneacuteho naacutekupu akciiacute a uvoľnenyacute kapitaacutel požili vyacute-lučne na krytie dopadov kriacutezy a zachovanie svojich kľuacutečo-vyacutech aktiviacutet Vlaacuteda by mala byť informovanaacute ako toto odporuacutečanie banky dodržali Taacuteto požiadavka je o to aktuaacutel-nejšia že vlaacutedna moc zrušila bankovyacute odvod na 2 polovicu roka 2020 a celkom od 11 2021 Docircležityacutem okruhom informovania je aplikaacutecia naacutestro-jov ECB proti koronakriacuteze v slovenskyacutech podmienkach V marci 2020 ECB spustila novyacute program s naacutezvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) ako doplnok exis-tujuacuteceho Asset Purchase Programme (APP) ktoryacute umožňuje aj naacutekup cennyacutech papierov verejneacuteho sektora v rozsahu ka-pitaacutelu centraacutelnych baacutenk a naacutekup cennyacutech papierov finančneacute-ho a nefinančneacuteho suacutekromneacuteho sektora110 NBS maacute tak možnosť stimulovať bankovyacute sektor aby uacutevery smerovali na podporu novyacutech investiacuteciiacute do produktiacutevnej sfeacutery a nie na neproduktiacutevne finančneacute operaacutecie
nie priacutejmovyacutech a majetkovyacutech rozdielov a znižovanie regio-naacutelnych rozdielov Prostriedkom na dosahovanie cieľov roz-počtu je realokaacutecia zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti cez štaacutetny rozpočet a rozpočty inyacutech verejnyacutech inštituacuteciiacute resp použitiacutem požičanyacutech zdrojov
111 The Wellbeing Budget 30 May 2019 httpswwwtreasurygovtnzsitesdefaultfiles2019-05b19-wellbeing-budgetpdf
112 Taxing Wages - Comparative tables httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=AWCOMP
113 Košč Jaacuten Myacutety a fakty o daňovo-odvodovom zaťaženiacute na Slovensku Pracujuacuteca chudoba 2020
114 Revenue Statistics 2019 Tax revenue trends in the OECD Global Revenue Statistics Database httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=RS_GBL
115 Vo Šveacutedsku aj po vlaacutedach pravice sa udržala na uacuterovni 439 HDP Daňovaacute reforma v r 2004 zniacutežila daňovuacute kvoacutetu 2 na uacuteroveň 28 a jej pokles v jednom roku predstavoval 8 bodov Vladimiacuter Špidla zvykol hovoriť že ak klesne daňovaacute kvoacuteta pod 30HDP je koniec demokracie
45
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Novozeacutelandskaacute vlaacuteda pre rok 2019 po prvyacutekraacutet pripra-vila štaacutetny rozpočet nazvanyacute bdquoWellbeing Budgetldquo (v preklade Rozpočet blaha) ktoryacute vymedzuje svoje ciele nasledovne 1 zaoberať sa vaacutežne mentaacutelnym zdraviacutem 2 zlepšiť život detiacute 4 budovať vyacutekonnuacute spoločnosť 5 transformovať ekonomi-ku 6 investovať na Novom Zeacutelande Tretiacute cieľ je osobitnyacute a dotyacuteka sa podpory pocircvodneacuteho obyvateľstva111
Podľa vlaacutednych materiaacutelov rizikami pre verejneacute financie suacute opatrenia prijateacute minulou vlaacutedou v docircchodkovom systeacute-me (trinaacuteste docircchodky indexaacutecia minimaacutelneho docircchodku určenie veku na odchod do docircchodku) Okrem reformy docirc-chodkoveacuteho systeacutemu vlaacuteda pripravuje reformu daňovo-od-vodoveacuteho systeacutemu zameranuacute na prorastovyacute daňovyacute mix znižovanie daňovyacutech uacutenikov na priacutejmovej strane a zvyšova-nie hodnoty za peniaze na strane vyacutedavkov Ako zmeniť daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece tak aby sa podporil rast a neohrozila fiškaacutelna funkcia daniacute Naacutevrh vlaacutedy ešte nie je hotovyacute no z toho čo naznačuje chce zvyacutešiť spotrebneacute dane priacutep DPH zaviesť environmentaacutelnu daň a daň z nehnuteľnostiacute na cenovom princiacutepe Daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece v SR za r 2019 predstavuje 4188 na celkovyacutech naacutekladoch praacutece kyacutem priemer v OECD je 36112 Zďaleka to však medzi štaacutetmi EUacute nie je najvyššie zaťaženie praacutece Vyššie resp značne vyššie dosahujuacute takmer všetky tzv stareacute štaacutety EUacute (Belgicko Fran-cuacutezsko Nemecko Taliansko atď) ale i Maďarsko a Česko Slovenskiacute podnikatelia tvrdia opak a stal sa z toho už myacute-tus113 Inaacute vec je štruktuacutera daňovo-odvodoveacuteho zaťaženia praacutece tj ako sa na celkovyacutech naacutekladoch praacutece podieľa daň z priacutejmu odvody zamestnanca a odvody zamestnaacutevateľa Medzi štaacutetmi EUacute je podiel dane z priacutejmu na celkovyacutech naacutekla-doch praacutece v SR spolu s Greacuteckom najnižšiacute Daňovou reformou v r 2004 (zavedenia tzv rovnej da-ne dokončenie rušenia daniacute z majetku vraacutetane dane z de-
Definovanie prioriacutet sociaacutelno-demokratickeacuteho rozpočtu na nasledujuacutece obdobie by malo zahrnovať transformaacuteciu slovenskej ekonomiky na vyacutekonnuacute a environmentaacutelne udr-žateľnuacute a posilňovanie sociaacutelnej suacutedržnosti v spoločnosti Hlavnyacutem zdrojom rozpočtu na dosiahnutie tyacutechto cie-ľov je prerozdeľovanie zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti prostredniacutectvom daňovej a odvodovej politiky
dičstva zrušenie dane z dividend) a naacuteslednyacutemi čiastkovyacutemi zaacutesahmi (niektoreacute i v smere jej čiastkovej naacutepravy) sa daňo-vaacute štruktuacutera v SR značne deformovala Podiel priacutejmov z da-ne priacutejmov fyzickyacutech osocircb (fo) na celkovyacutech daňovyacutech a odvodovyacutech priacutejmoch bol v r 2018 102 (priemer OECD 239) dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb 104 (priemer OE-CD 93) sociaacutelne a zdravotneacute odvody 439 ku 26 v OE-CD majetkoveacute dane 13 ku 58 DPH 211 ku 202 spotrebneacute dane 121 ku 12 2 a napokon ostatneacute dane 11 ku 26114 Z uvedeneacuteho je zrejmeacute že zaacutekladneacute rozdiely suacute tri v štruktuacutere daňovo-odvodovyacutech priacutejmov suacute v SR hlboko pod-dimenzovaneacute priacutejmy z dane f o ako je priemer OECD (me-nej ako polovica) vyacuterazne vyššiacute podiel pripadaacute na sociaacutelne a zdravotneacute odvody (suacute 17 kraacutet vyššie ako priemer OECD) a štvornaacutesobne nižšie suacute priacutejmy z majetkovyacutech daniacute Pri tom daňovo-odvodoveacute zaťaženie meraneacute ako daňoveacute a odvodo-veacute priacutejmy ku HDP (tzv komplexnaacute daňovaacute kvoacuteta resp da-ňovaacute kvoacuteta 2) je opaumlť na rozdiel od myacutetov rozširujuacutecich think-tankami a meacutediami pomerne niacutezka V r 2018 dosaho-vala 331 HDP 115 podľa MF v r 2019 bola vyššia a dosa-hovala 346 HDP Zaacutevery z naznačenyacutech porovnaniacute suacute zrejmeacute a vyjadrujuacute zaacutekladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty Po prveacute V daňo-vom mixe treba zvyacutešiť daň z priacutejmu fyzickyacutech osocircb zavede-niacutem viaceryacutech paacutesiem progresiacutevneho zdanenia do daňoveacute-ho zaacutekladu zahrnuacuteť všetky priacutejmy fo vraacutetane priacutejmov z prenaacutejmu dividend a inyacutech kapitaacutelovyacutech priacutejmov a pod Pri
421 AKAacute DAŇOVAacute POLITIKA V OBDOBIacute PO KORONA-KRIacuteZE A V ČASE DIGITAacuteLNEJ A ENVIRONMENTAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
116 Urobiť treba aj poriadok s odpočiacutetateľnyacutemi položkami (napriacuteklad prehodnotiť odpisovanie automobilov z daňoveacuteho zaacutekladu pre podnikate-ľov ktoreacute maacute za naacutesledok nielen daňoveacute vyacutepadky no i stimuluje k nadmerneacutemu použiacutevaniu osobnej dopravy na uacutekor ekologicky prijateľnejšej verejnej dopravy) Opaumltovne zaviesť daňovuacute licenciu ktoruacute Smer-SD zrušil na tlak Mosta-Hiacuted ale inak upraviť nastavenie dňovyacutech sadzieb tak aby sa zabezpečila vaumlčšia plynulosť jej zvyšovania
117 Interpretaacutecia dane z dedičstva ako dane zo smrti sa udomaacutecnila v pravicovej reacutetorike Tieto tri majetkoveacute dane (daň z dedičstva daň z da-rovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute) sa vyberajuacute vo všetkyacutech štaacutetoch V4 okrem SR Progresiacutevna daň z priacutejmu sa zase pravicou interpretuje ako daň za uacutespech Každoročne sa publikuje tzv deň daňovej slobody od kedy už bdquoprestaacutevame robiť na štaacutetldquo
118 Who profits from COVID-19 and how can we use that money to help us get a vaccineJuly 22 2020 httpswwwoxfamamericaorgexplorestorieswho-profits-covid-19-and-how-can-we-use-money-help-us-get-vaccine
118 httpseceuropaeutaxation_customsbusinesstax-cooperation-controlvat-gap_en
46
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tom zaviesť progresiacutevnu daň tak aby najnižšia priacutejmovaacute sku-pina po odpočiacutetateľnyacutech položkaacutech z daňoveacuteho zaacutekladu pla-tila fakticky nulovuacute daň Po druheacute Zniacutežiť odvodoveacute na sociaacutelne a zdravotneacute uacutečely pre zamestnaacutevateľov Pokles odvodov do zdravotnyacutech poisťovniacute a Sociaacutelnej poisťovne bude treba nahradiť zvyacuteše-nyacutem odvodom zo štaacutetneho rozpočtu Zvyacutešenie spotrebnyacutech daniacute priacutep DPH na pokrytie vyacutepadku daňovyacutech a odvodo-vyacutech priacutejmov v priacutepade zniacuteženia zdanenia praacutece je prenaacuteša-niacutem daňovej zaacuteťaže na stredneacute a niacutezkopriacutejmoveacute skupiny a zvyšuje priacutejmoveacute nerovnosti Zvyšovanie nepriamych daniacute v prospech znižovania priamych daniacute nie je sociaacutelno-demo-kratickeacute riešenie a preto ho zaacutesadne treba odmietnuť 116
Naopak treba znovu zaviesť majetkoveacute dane ktoreacute sa zrušili počas Dzurindovyacutech vlaacuted (daň z dedičstva zaviesť tak aby nezaťažila bežneacuteho dediča obnoviť daň z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute)117 Jednou z možnostiacute je aj zvaacutežiť daň z luxusu ktoraacute do naacutestupu Emmanuela Macro-na bola daňou vo Francuacutezsku alebo sa z nej financovala vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo Viedni po 1 svetovej vojne (tzv červenaacute Viedeň) Podporiť treba zavedenie environmentaacutelnych daniacute a niektoryacutech inyacutech novyacutech daniacute Ako každaacute kriacuteza aj taacuteto bude mať svojich viacuteťazov a porazenyacutech Za skutočnyacutech viacuteťazov kriacutezy označil pre televiacuteznu stanicu CNBC eurokomisaacuter pre hospodaacuterstvo a dane Paolo Gentiloni gigantickeacute digitaacutelne spoločnosti Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA (Google Amazon Facebook Apple) suacute nepochybne čistiacute viacuteťazi kriacutezy V druhom štvrťroku priacutejmy Amazonu z e-obchodu vzraacutestli oproti minuleacutemu roku o 478 na 459 mld USD a pod To by malo byť ešte silnejšiacutem impulzom k zavedeniu euroacutepskej digitaacutelnej dane Viacuteťazmi kriacutezy nie suacute len digitaacutelne spoločnosti Suacute nimi farmaceutickeacute spoločnosti ktoreacute už teraz zaraacutebajuacute na vakciacute-ne resp liekoch na Covid-19 spoločnosti ktoreacute zaraacutebajuacute na kovidovyacutech testoch a pod Pre viacuteťazov kriacutezy ako reakciu na koronakriacutezu navrhuje zavedenie jednorazovej pandemickej dane OXFAM America118 Dodatkovaacute daň za neprimeranyacute zisk sa napriacuteklad zaviedla v USA počas 2 svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz Ako reakcia na globaacutelnu finančnuacute a ekonomickuacute kriacutezu sa zvažovalo zaviesť daň z finančnyacutech transakciiacute ktoraacute mala byť nielen finančnyacutem zdrojom na riešenie docircsledkov kriacutezy ale i na obmedzenie neproduktiacutevnych finančnyacutech transakciiacute ktoreacute prispeli k vzniku kriacutezy Taacuteto daň sa ale nezaviedla
resp iba v niektoryacutech štaacutetoch EUacute (napr vo Francuacutezsku) a naďalej zostaacuteva nevyužityacutem možnyacutem daňovyacutem priacutejmom Na zmiernenie docircsledkov buduacutecej finančnej kriacutezy na daňoveacuteho poplatniacuteka sa presadila i bankovaacute daň Jej zrušenie suacutečas-nou vlaacutedou napriek tomu že daň neohrozila stabilitu banko-veacuteho sektora iba zniacutežila jeho ziskovosť prispieva k rastu deficitu verejnyacutech financiiacute Daňovaacute politika musiacute reflektovať zelenuacute transformaacuteciu a transformaacuteciu na priemysel č4 resp digitaacutelnu transformaacute-ciu Pripomeňme vyacuterok Vladimiacutera Špidlu o priemyselnej spo-ločnosti č 4 bdquoNemocircže iacutesť o spoločnosť niacutezkych daniacuteldquo Pri zelenej a digitaacutelnej transformaacutecii bude treba zame-dziť pravicovej agende zameranej na oslabovanie obidvoch funkciiacute daniacute fiškaacutelnej a redistribučnej Redistribučnuacute funkciu daniacute plnia predovšetkyacutem progresiacutevna daň z priacutejmov a majet-koveacute dane ale adekvaacutetne plnenie fiškaacutelnej funkcie daniacute umožňuje produkovať tzv verejneacute statky (bezplatnyacute priacutestup k vzdelaniu k zdravotnej starostlivosti poskytovanie sociaacutel-nej pomoci a po) ktoreacute suacutekromnyacute sektor produkovať nie je schopnyacute Obidve funkcie daniacute pokiaľ suacute spraacutevne nastaveneacute umožňujuacute zachovať sociaacutelny štaacutet Okrem pozitiacutevnej motivaacutecie podnikateľskeacuteho sektora i sektora domaacutecnostiacute k zelenej transformaacutecii treba použiť i negatiacutevnu motivaacuteciu a zaviesť viacereacute environmentaacutelne da-ne (daň z CO2 daň z plastov a pod) Rozsiahlejšie uplatňo-vanie automatizaacutecie a robotizaacutecie znovu nastoliacute otaacutezku dane z vyacuterobnyacutech prostriedkov konkreacutetne dane z robotov ktorej zavedenie by čiastočne pomohlo aj trhu praacutece Ambiacuteciou vlaacutedy je znižovať daňoveacute uacuteniky ale konkreacutet-nejšie ako to chce dosiahnuť neuvaacutedza Sociaacutelna demokra-cia pokladaacute boj proti daňovyacutem uacutenikom (tax evasion) proti kraacuteteniu dane a inyacutem daňovyacutem podvodom proti agresiacutevne-mu daňoveacutemu plaacutenovaniu (tax avoidance) a daňovyacutem rajom ktoreacute zhoršujuacute daňoveacute priacutejmy štaacutetu za jeden z faktorov fi-nancovateľnosti sociaacutelneho štaacutetu Zvyčajne sa uvaacutedza iba veľkaacute daňovaacute medzera u DPH (v r 2018 bola vyššia iba v Rumunsku Greacutecku a Litve119) ktoraacute sa v ostatnyacutech rokoch mierne zmenšila ale daňovaacute medzera u priamych daniacute je značnaacute a nedariacute sa zmenšovať Vo vaumlčšine priacutepadov boj proti znižovaniu daňovyacutech priacutejmov je nedostatočne uacutečinnyacute ak sa uskutočňuje iba na naacuterodnej uacuterovni O tom čo by mala sociaacutelno-demokratickaacute politika presadzovať v tomto smere na euroacutepskej uacuterovni resp v OECD pojednaacutevame inde
5 SOLIDAacuteRNASPOLOČNOSŤ
47
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
51 TRANSFORMAacuteCIA NA SOLIDAacuteRNU SPOLOČNOSŤ
Slovensko prešlo od 90 rokov dlhuacute a kľukatuacute cestu Pocircvodneacute predstavy o implementaacutecii trhovej ekonomiky bez priacutevlastkov či o odstraacuteneniacute všetkyacutech naacutenosov štaacutetneho pa-ternalizmu sa siacutece našťastie nezrealizovali ale podobne do-padli aj priacutesľuby o sociaacutelne spravodlivej spoločnosti otvore-nej pre všetkyacutech Slovensko zažilo niekoľko vĺn transformaacutecie pričom ideaacutely sociaacutelnej solidarity suacutedržnosti sociaacutelneho začlenenia boli v najlepšom priacutepade v poziacutecii akeacutehosi nevyhnutneacuteho priacutedavku ktoriacute si politici osvojili no často ani to nie Podobnyacute osud postretol aj vyacuteraz bdquoreformyldquo Jeho pocirc-vodnyacute zmysel spočiacuteval v presadzovaniacute naacutestrojov podporu-juacutecich sociaacutelnu solidaritu a suacutedržnosť Volanie po reformaacutech v tomto zmysle sa stalo trvalou suacutečasťou politickej diskusie a ako takeacute sa pomaly premieňalo na bezobsažnyacute politickyacute refreacuten Ešte častejšie sa však pod reformami začali rozumieť opatrenia zaacutesadnejšieho vyacuteznamu ktoreacute majuacute skocircr za naacutesle-dok oslabovanie sociaacutelnej suacutedržnosti a solidarity (napriacuteklad daňovaacute reforma z r 2004 ktoraacute zaviedla rovnuacute daň prispe-la k rastu priacutejmovyacutech nerovnostiacute alebo docircchodkovaacute refor-ma ktoraacute oslabila medzigeneračnuacute solidaritu) Slovensko netrpiacute nedostatkom strateacutegiiacute koncepčnyacutech materiaacutelov i veľkyacutech viacuteziiacute Ide o stovky straacuten dokumentov kde sa miešajuacute rocirczne priacutestupy od technokraticky excelent-ne zvlaacutednutyacutech postrehov o potrebe parametrickyacutech uacuteprav rocircznych systeacutemov cez kopiacuterovanie slovniacuteka i celyacutech argu-mentov nadnaacuterodnyacutech akteacuterov (EUacute OSN) až po dokumenty plneacute praacutezdnych formulaacuteciiacute ktoreacute prestali byť aktuaacutelne už v čase piacutesania Probleacutem je že ich reaacutelny vyacuteznam pre uvažovanie o cie-ľoch a obsahu verejnyacutech politiacutek (priacutepadne nedajbože aj pre vyacutekon verejnej politiky) je prinajmenšom nedostatočnyacute Pla-tiacute to aj o strateacutegiaacutech tyacutekajuacutecich sa sociaacutelneho začleňovania a sociaacutelnej solidarity Slovensko sa na viaceryacutech miestach a na viaceryacutech uacuterovniach opakovane prihlaacutesilo k medzinaacuterodnyacutem zaacutevaumlz-kom ktoreacute ndash ak by boli braneacute politickou triedou vaacutežne ndash by mohli spoľahlivo navigovať reformneacute uacutesilie počas posled-nyacutech dekaacuted Politickaacute prax však ukazuje skocircr na opačneacute ten-
dencie ndash snahu zbavovať sa zodpovednosti za implementaacute-ciu takyacutech politiacutek ktoreacute by viedli ku garancii sociaacutelnych praacutev alebo sa uchyľuje ku kreatiacutevnym interpretaacuteciaacutem umožňujuacute-cim prezentovať zaacutesahy do sociaacutelnych praacutev a naacutestrojov ich ochrany V ostatnom čase verejneacute a odborneacute diskusie o tom kam nasmerovať Slovensko sa nesuacute v relatiacutevne jednotnom duchu Docircraz sa kladie na zlepšenie vzdelaacutevacieho systeacutemu a jeho vyacutesledkov zvyšovanie rovnosti priacuteležitostiacute zvyšova-nie zamestnanosti zlepšenie podmienok pre kombinaacuteciu rodinneacuteho a pracovneacuteho života V podobnom duchu sa ne-sie aj najnovšiacute dokument bdquoModerneacute a uacutespešneacute Slovenskoldquo ktoryacute priniesol reformneacute menu pre najbližšie sedemročneacute obdobie 2021-2027 Ide o mainstreamovyacute (v dobrom vyacutez-name tohto slova) priacutestup ktoryacute mocircže znamenať docircležityacute posun v doteraz zaznaacutevanyacutech oblastiach Videneacute perspektiacutevou progresiacutevnej ľavice je to ale maacutelo Rovnosť priacuteležitostiacute je nevyhnutnyacute zaacuteklad ktoryacute ale nemusiacute stačiť na redukciu medzigeneračnej reprodukcie ekonomic-keacuteho sociaacutelneho a kultuacuterneho kapitaacutelu ak existujuacutece sociaacutel-ne nerovnosti aktiacutevne formujuacute priebeh vzdelanostnyacutech draacuteh detiacute a študentov a ich vzdelaacutevacie voľby Hoci Slovensko vykazuje v medzinaacuterodnyacutech porovna-niach nižšiu mieru priacutejmovyacutech nerovnostiacute sociaacutelne a ekono-micky je silno diferencovaneacute Probleacutem nastaacuteva najmauml tam kde sa hromadiacute viacero negatiacutevnych faktorov a ich kombino-vanyacute efekt vytlaacuteča zasiahnuteacute skupiny na okraj spoločnosti Verejnaacute politika by si tak za cieľ mala explicitne klaacutesť nielen vytvaacuteranie podmienok pre rovnosť priacuteležitostiacute ale aj ad hoc modifikaacuteciu trhovyacutech vyacutesledkov teda znižovanie sociaacutelnych nerovnostiacute A zbaviť sa pohodlneacuteho obrazu produkovaneacuteho agregovanyacutemi štatistikami o nivelizovanej priacutejmovej či ma-jetkovej štruktuacutere Zvyšovanie zamestnanosti samo osebe už stačiť ne-musiacute Prioritou by malo byť vytvaacuteranie podmienok pre vznik bdquodobryacutechldquo pracovnyacutech miest Pre tento uacutečel treba presadiť reaacutelne politickeacute strateacutegie ale aj de-stigmatizovať silnejšiu uacutelohu štaacutetu v ekonomike vraacutetane v regulaacutecii trhu praacutece
48
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
511 SOCIAacuteLNE OBČIANSTVO A AKO HO DOSIAHNUŤ
Vo všeobecnosti kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom by mohla byť revitalizaacutecia konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo ktoreacute je protipoacutelom ekonomicky chaacutepaneacuteho členstva v politickej ko-munite Sociaacutelne občianstvo vyžaduje predovšetkyacutem uni-verzaacutelny priacutestupu k verejnyacutem službaacutem a redistribuacuteciu z kto-ryacutech profitujuacute nielen skupiny na najnižšiacutech priečkach priacutejmovej distribuacutecie Zaacuteroveň prijatie konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo si vyžaduje priznať že Slovensko maacute obrovskyacute investičnyacute dlh pri presadzovaniacute sociaacutelnej solidarity tyacutekajuacuteci sa ľudskeacuteho kapitaacutelu materiaacutelnych podmienok i dlhu na in-vestiacuteciaacutech do adekvaacutetnych životnyacutech podmienok Pozornosť by sa preto pri osvojovaniacute si konceptu soci-aacutelneho občianstva mala zamerať na nasledujuacutece reformy 1Reforma sociaacutelnych služieb Vysokeacute naacuteklady niacutezka kvalita dlheacute čakacie rady zanedbanaacute infraštruktuacutera pod-hodnotenyacute ľudskyacute kapitaacutel ndash to všetko suacute symptoacutemy barieacuter plnohodnotnej realizaacutecie sociaacutelneho občianstva 2Reforma dlhodobej starostlivosti Tempo starnutia populaacutecie na Slovensku je jedno z najvyššiacutech v raacutemci EUacute Je až neuveriteľneacute ako spoločnosť prehliada probleacutemy v sekto-re ktoryacutem sa zabezpečuje starostlivosť o najzraniteľnejšiacutech V porovnaniacute s ostatnyacutemi štaacutetmi EUacute Slovensko daacuteva na dlho-dobuacute starostlivosť jeden z najnižšiacutech podielov HDP Taacuteto charakteristika platiacute i pre viacereacute ďalšie sektory verejnej po-litiky 3Reforma verejnyacutech služieb zamestnanosti vraacutetane aktiacutevnych opatreniacute na trhu praacutece Služby zamestnanosti suacute kľuacutečovyacutem bodom sociaacutelno-demokratickeacuteho modelu sociaacutel-neho štaacutetu Prostredniacutectvom nich sa dlhuacute dobu darilo škan-dinaacutevskym krajinaacutem udržiavať tento model sociaacutelneho štaacutetu 4Reforma rodinnej politiky Slovensko už roky pred sebou tlačiacute mix rodinno-politickyacutech opatreniacute ktoreacute vykazujuacute vysokuacute inštitucionaacutelnu odolnosť resp skostnatenosť Re-
forma by si vyžiadala viacereacute naacutestroje rodinnej politiky radi-kaacutelne obmeniť s cieľom podporiť možnosť voľby pri garancii adekvaacutetnej životnej uacuterovne 5To že byacutevanie nie je bežnou komoditou sa už začiacutena postupne uznaacutevať aj v oficiaacutelnych strategickyacutech materiaacuteloch Doterajšia dlhodobaacute prax podpory vlastniacuteckeho byacutevania sa ukaacutezala ako bdquouacutespešnaacuteldquo ndash Slovensko patriacute ku krajinaacutem EUacute s vysokyacutem podielom vlastniacuteckeho byacutevania ndash avšak za cenu veľkyacutech sociaacutelnych naacutekladov Popri dlhovom zaťaženiacute do-maacutecnostiacute ide aj o obrovskyacute dlh voči verejneacutemu naacutejomneacutemu sektoru ktoryacute bol dlheacute roky v nemilosti Dekomodifikaacutecia byacutevania musiacute byť jadrom akeacutehokoľvek sociaacutelno-demokratic-keacuteho projektu Mocircže byť priacutekladom toho ako spoločnosť dokaacuteže vymaniť z rozpiacutenajuacutecej sa logiky trhoveacuteho mechaniz-mu aspoň jednu jej časť ktoraacute sa tyacuteka saturovania zaacuteklad-nyacutech potrieb a praacutev 6Masiacutevne investiacutecie do infraštruktuacutery a sociaacutelnych in-tervenciiacute v prospech marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Hoci sa verejnaacute debata na Slovensku už zaacutesadne posunula staacutele možno pozorovať obavy z bdquopriacutelišnejldquo štedrosti ktoraacute by mohla viesť k zaacutevislosti od ponuacutekanej pomoci Namiesto spoliehania sa len na lokaacutelne mikro-iniciatiacutevy ktoreacute cielia po-moc na vybraneacute skupiny marginalizovanyacutech domaacutecnostiacute a ktoreacute majuacute projektovuacute povahu je potrebneacute vytvoriť pod-mienky pre dlhodobeacute fungovanie štaacutetom garantovanej po-moci pre všetkyacutech priacuteslušniacutekov marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Sociaacutelno-demokratickyacutem cieľom je solidaacuterna spoloč-nosť založenaacute na sociaacutelnej suacutedržnosti a sociaacutelnom začleňo-vaniacute Plaacuten sociaacutelno-demokratickyacutech reforiem bude dobre pripravenyacute vtedy ak bude rešpektovať objektiacutevne hranice a obmedzenia a zaacuteroveň sa v ňom buduacute odraacutežať zaacutemery ciele a sociaacutelno-demokratickeacute hodnotoveacute nastavenie
Raacutemček č 8 Posilňovanie uacutelohy odborov nie je samouacutečelneacute
Tento rok 7 oktoacutebra po trinaacutestyacutekraacutet si ľudia pripomenuli Svetovyacute deň slušnej praacutece (World Day for De-cent Work) Ako uvaacutedza Medzinaacuterodnaacute konfederaacutecia odborovyacutech organizaacutecii (ITUC) na svojej straacutenke httpswwwituc-csiorgwddw-2020-enlang=en osobitne v tejto dobe musiacute byť bdquodecent workldquo v centre vlaacutednej politiky ak sa chceme vraacutetiť k hospodaacuterskemu rastu a prebudovať ekonomiku na takuacute ktoraacute kladie ľudiacute na prveacute miesto ITUC pri tejto priacuteležitosti predstavila novyacute Sociaacutelny kontrakt pre obnovu a rozvoj Podmienky pre odbory ktoreacute zastupujuacute organizovanyacutech i neorganizovanyacutech zamestnancov nie suacute u naacutes na takej uacuterovni aby presadzovali zaacuteujmy zamestnancov dostatočne Potrebneacute bude presadiť viacereacute legislatiacutev-ne zmeny ktoreacute posilnia kolektiacutevne vyjednaacutevanie sociaacutelny dialoacuteg zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch ob-chodnyacutech spoločnostiacute zvyacutešiť organizovanosť v odboroch či reformovať inšpektoraacutety praacutece
49
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Kolektiacutevne zmluvyPre zabezpečenie efektiacutevneho kolektiacutevneho vyjednaacutevania bude potrebneacute legislatiacutevne nastaviť povinnosť za-mestnaacutevateľskyacutech organizaacutecii vyjednaacutevať kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa v priacutepade že o to požiada repre-zentatiacutevna odborovaacute organizaacutecia V suacutečasnosti sa staacuteva že zamestnaacutevateľskeacute organizaacutecie nechcuacute vyjednaacutevať alebo svoje organizaacutecie zakladajuacute naschvaacutel v takej forme aby mohli tvrdiť že nemocircžu kolektiacutevne vyjednaacutevať (Slovenskaacute bankovaacute asociaacutecia) Rovnako je potrebneacute zabezpečiť kontinuitu podnikovyacutech kolektiacutevnych zmluacutev V priacutepade nedohody novej KZ a exspirovaniacute starej neplatiacute žiadna KZ Je potrebneacute zmeniť legislatiacutevu tak ako napr v Rakuacutesku kde v priacutepade nedohody na novej KZ platiacute staraacute kolektiacutevna zmluva
Posilnenie tripartity a sociaacutelneho dialoacutegu vyžadujeNa Slovensku od roku 1989 pravidelne prebiehajuacute politickeacute uacutetoky na tripartitu a zamestnaacutevatelia aj odbory si za poslednyacutech 20 rokov zvykli presadzovať svoje zaacuteujmy prostrednictvom vzťahov s politikmi a tripartita bola zvaumlčša len doplnkom Politici taktiež nepomaacutehali funkčnosti tripartity ndash od pokusov na zrušenie cez porušo-vanie pravidiel až po jednostrannosť a formaacutelnosťbull posilnenie bipartity na naacuterodnej a odvetvovej uacuterovni spolupraacuteca akteacuterovbull eliminovať fragmentaacuteciu zamestnaacutevateľov i odborovbull zlepšiť spolupraacutecu medzi organizaacuteciami zamestnaacutevateľov a odboraacuterovbull posilnenie kompetenciiacute odborov a zamestnaacutevateľov - rešpektovanie ich vzaacutejomnej dohodybull sociaacutelni partneri majuacute možnosť pomocirccť sociaacutelnemu dialoacutegu tak že nebuduacute hľadať ryacutechle zisky na uacutekor dlhodobeacuteho budovania svojej legitimity v sociaacutelnom dialoacutegu(httpswwwcelsiskmediaresearch_reportsRR29_V6XQ2Tvpdf)
Posilnenie odborovej organizovanostibull zaplateneacute členskeacute poplatky členov odborov ndash možnosť odpočiacutetať zo zaacutekladu danebull povinnosť neorganizovanyacutech zamestnancov podieľať sa na naacutekladoch kolektiacutevneho vyjednaacutevania (podni-kovaacute KZ KZ vyššieho stupňa) jednorazovyacutem poplatkom
Zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch obchodnyacutech spoločnostiacute- Nie je ničiacutem nezvyčajnyacutem ak vedenie spoločnosti zavaacutedza zaacutestupcov zamestnancov v informaacuteciaacutech tyacute-kajuacutecich sa finančnej kondiacutecie a hospodaacuterenia podniku Takyacuteto stav je kontraproduktiacutevny pretože braacuteni zaacute-stupcom zamestnancov formulovať relevantneacute finančneacute argumenty pri kolektiacutevnom vyjednaacutevaniacute Vedenie spoločnostiacute často rozhoduje o pracovnyacutech podmienkach zamestnancov bez možnosti vplyvu zaacutestupcov za-mestnancov na tieto rozhodnutia bull Navrhujeme zaacutekonnuacute povinnosť aby voleniacute zaacutestupcovia zamestnancov boli suacutečasťou vyacutekonnyacutech a kon-trolnyacutech orgaacutenov spoločnostiacute Vyacutekonneacute orgaacuteny prijiacutemajuacutece operatiacutevne riešenia s dopadmi na zamestnancov ich zaťaženie či pracovnyacute čas (spravidla porady vedenia) vyžadujuacute zaacutesah zaacutestupcov zamestnancov Je potreb-neacute zabezpečiť povinnuacute uacutečasť zaacutestupcov zamestnancov na zasadnutiach vyacutekonnyacutech orgaacutenov s hlasom porad-nyacutembull V suacutečasnosti len akcioveacute spoločnosti s počtom zamestnancov nad 50 zamestnancov suacute povinneacute vytvoriť dozorneacute rady pričom pri ich štruktuacutere platiacute že 13 počtu ich členov musia tvoriť zaacutestupcovia zamestnancov Tento stav je potrebneacute rozšiacuteriť aj na ostatneacute obchodneacute spoločnosti nakoľko aj dceacuterske spoločnosti nadnaacuterod-nyacutech korporaacuteciiacute majuacute u naacutes tuacuteto formu Je teda potrebneacute zaviesť povinnosť zriadiť dozorneacute rady aj v inyacutech obchodnyacutech spoločnostiach s povinnou uacutečasťou zamestnancov s hlasom rozhodujuacutecim a zosuacuteladiť v tejto oblasti stav s akciovyacutemi spoločnosťami
Reforma inšpektoraacutetov praacuteceInšpektoraacutety praacutece treba posilniť personaacutelne (zvyacutešiť počet inšpektorov) odborne (zabezpečiť kvalitneacute a prie-bežneacute vzdelaacutevanie pre všetkyacutech inšpektorov) finančne (zvyacutešiť ich platy) kompetenčne (rozšiacuteriť kompetencie) a zbaviť politickeacuteho vplyvu na všetkyacutech stupňoch riadenia Inšpektorov a inšpektorky je potrebneacute zbaviť zbytočnej byrokracie duplicitnej praacutece a nezmyselneacuteho a neko-nečneacuteho vypisovania tabuliek a vyacutekazov ktoreacute majuacute dokladovať čo koľko a ako robia Taacuteto povinnosť vyplyacuteva z nedocircvery voči ich pracovneacutemu nasadeniu a zbytočne im berie priestor na riešenie podnetovZaviesť register pracovnopraacutevnych deliktov priacutestupneacuteho širokej verejnosti vo forme zoznamu firiem v kto-ryacutech bola vykonaacutevanaacute inšpekcia praacutece so zistenyacutem porušeniacutem zaacutekonnyacutech povinnostiacuteNavrhujeme vybrateacute pokuty udeleneacute IP použiť napriacuteklad na financovanie inštituacutetu pre kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie na vyplatenie nevyplatenyacutech miezd zamestnancov zamestnaacutevateľa od ktoreacuteho sa pokuta vybrala alebo na dofinancovanie fungovania Inšpektoraacutetu či zvyšovania odbornej uacuterovne jeho zamestnancov
120 Terminologicky je možneacute stretnuacuteť sa aj s pojmami ako 4 priemyselnaacute revoluacutecia digitaacutelna revoluacutecia inteligentnyacute priemysel Priemysel 40 digitaacutelna ekonomika
121 Rozvoj informačnyacutech technoloacutegiiacute kombinovanyacutech s robotizaacuteciou automatizaacuteciou rozvoj internetu 3D tlač rozvoj autonoacutemnych dopravnyacutech prostriedkov rozvoj a využitie dronov noveacute typy zbraniacute v oblasti obrany boja s terorizmom atď
122 Social Dialogue and the Future of Work ILO 2018
123 Hejduk R Smejkalovaacute K Špidla V Budoucnost praacutece Masarykova demokratickaacute akademie Praha 2017
124 Spocircsob deľby praacutece ndash ziacuteskanie informaacutecie alebo vstup do konkreacutetnej uacutelohy alebo projektu tyacutem že sa ziacuteskajuacute služby mnohyacutech ľudiacute či už plateneacute alebo neplateneacute zvyčajne prostredniacutectvom internetu
125 The Future of Jobs Report World Economic Forum 2018
50
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
52 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A BUDUacuteCNOSŤ PRAacuteCE A ODBOROV
Keď je diskusia o digitalizaacuteci120 hovoriacute sa predovšetkyacutem o technologickyacutech121 a ekonomickyacutech suacutevislostiach priacutepad-ne o možnyacutech zmenaacutech na trhu praacutece no veľmi maacutelo o jej sociaacutelnych dosahoch na ktoreacute by mali reagovať verejneacute po-litiky Digitalizaacutecia prinaacuteša so sebou mnoho riziacutek či nežiadu-cich dopadov ako napriacuteklad stratu tradičnyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute a možnyacute rast miery nezamestnanosti riziko rastu miery nerovnostiacute narastajuacute nestabilneacute formy praacutece zniacuteže-naacute je istota zamestnania a pod122 Uacutelohou sociaacutelno-demokratickej politiky je tieto dopa-dy digitalizaacutecie eliminovať alebo aspoň zmierniť a na druhej strane naplniť pozitiacutevne očakaacutevania s ňou spojeneacute Digitali-zaacutecia mocircže zmeniť postavenie praacutece v živote človeka po-skytnuacuteť mu viac voľneacuteho času a umožniť mu lepšie kombi-novať praacutecu s inyacutemi životnyacutemi rolami ponuacuteknuť praacutecu ktoraacute bude pomaacutehať rozviacutejať tvoriveacute schopnosti človeka ktoraacute mocircže byť spravodlivo ohodnotenaacute a pod123
Najčastejšie zaacutekladneacute scenaacutere a trendy dopadu digitali-zaacutecie na trh praacutece ktoreacute uvaacutedza literatuacutera suacute nasledovneacute bull vznik a tvorba pracovnyacutech miest vznik novyacutech odvetviacute novyacutech produktov a služieb vznik novyacutech profesiiacute bull transformaacutecia a zmena suacutečasnyacutech pracovnyacutech miest s no-vyacutemi formami riadenia organizaacutecie praacutece- zaacutenik pracovnyacutech miest a ich nahradenie robotmi a auto-matmi bull zmena foriem praacutece ako napriacuteklad platformovaacute praacuteca zdieľanaacute alebo kolaboratiacutevna ekonomika praacuteca z domu praacute-ca na diaľku domaacutecka praacuteca neformaacutelna ekonomika gig ekonomika crowdsourcing124
tbull zmena charakteru a priacutestupov k praacuteci v sociaacutelno-psycho-logickom a behavioraacutelnom kontexte ndash ghosting at work (zduacutechnutie z praacutece) fire movement (vystrelenie) gig reality (gig realita) passion exploitation (emocionaacutelne vykorisťova-nie) unretirement (ne-odchod do docircchodku) Medzi najviac ohrozeneacute profesie a odvetvia s najvyš-šiacutem rizikom (stupňom) postupnej automatizaacutecie a digitalizaacute-cie možno zaradiť kancelaacuterske a administratiacutevne praacutece pre-
daj a obchod dopravu a logistiku spracovateľskyacute priemysel vyacutestavbu niektoreacute druhy služieb (finančneacute daňoveacute pora-denstvo preklady a pod) Do roku 2022 buduacute najviac na uacutestupe pracovneacute mies-ta spojeneacute s činnosťami ako vkladanie uacutedajov uacutečtovniacutectvo vyacutekazy a mzdy a inaacute administratiacutevna činnosť hromadnaacute to-vaacuterenskaacute praacuteca informaacutecie klientom a zaacutekazniacutecky servis podpora obchodu a uacuteradniacutecky manažment audiacutetorstvo materiaacutelne zabezpečenie a skladniacutectvo klasickyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov či poštovaacute služba Naopak medzi najviac rozviacutejajuacutece sa alebo stabilizova-neacute profesie či odvetvia s najnižšiacutem rizikom dopadov auto-matizaacutecie možno zaradiť vzdelaacutevanie umenie a meacutediaacute praacutev-ne služby manažment a riadenie ľudskyacutech zdrojov niektoreacute finančneacute služby poskytovanie zdravotnyacutech a sociaacutelnych služieb vedu a vyacuteskum ďalšie typy služieb ako sociaacutelna praacute-ca starostlivosť o zdravie telo kraacutesu a pod daacutetovaacute analyacuteza a expertiacuteza umelaacute inteligencia a vyacuteučba strojov modernyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov vyacutevoj softveacuterov a aplikaacute-ciiacute profesionaacutelny obchod a marketing veľkeacute daacuteta digitaacutelna transformaacutecia noveacute technoloacutegie organizačnyacute rozvoj servis informačnyacutech technoloacutegiiacute Na vzorke spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich 15 milioacutenov zamestnancov zistila spraacuteva Svetoveacuteho ekonomickeacuteho foacute-ra125 že do roku 2022 zanikne takmer 1 milioacuten pracovnyacutech miest a vznikne 175 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Extrapolaacuteciou tyacutechto uacutedajov sa dostaacutevame k scenaacuteru že do roku 2022 mocircže zaniknuacuteť (celosvetovo) 75 milioacutenov pracov-nyacutech miest a vzniknuacuteť 133 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Existuje teda predpoklad že skocircr ako k čisteacutemu zaacuteniku pracovnyacutech miest docircjde k vzniku novyacutech pracovnyacutech miest ale trh praacutece sa zmeniacute a zvyacuteši sa dopyt ako sme už naznači-li po istyacutech typoch služieb profesiiacute a uacuterovne kvalifikaacutecie Danaacute zmena vyvolaacute konkreacutetne požiadavky na trh praacutece Už v suacutečasnosti evidujeme nesuacutelad medzi ponukou a dopy tom pracovnyacutech miest a poziacuteciiacute keďže systeacutem vzdelaacute-
51
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
vania nereflektuje dostatočne požiadavky trhu praacutece Pokiaľ už dnes nezačneme plaacutenovať ako uspokojiť potreby trhu praacutece po novej pracovnej sile ako zabezpečiť zamestnanosť potenciaacutelne novyacutech nezamestnanyacutech ako riešiť naacuteroky na rekvalifikaacuteciu a pod digitalizaacutecia danyacute probleacutem ešte prehĺbi Digitalizaacutecia bude znamenať zaacutenik rutinnyacutech pracov-nyacutech miest a podľa OECD Česko a Slovensko suacute v medzinaacute-rodnom porovnaniacute z krajiacuten OECD na tom najhoršie keďže sa predpokladaacute zaacutenik až 45 takyacutechto pracovnyacutech miest
V docircsledku vyššie načrtnutyacutech vyacutevojovyacutech tendenciiacute možno očakaacutevať (sociaacutelne) rizikaacute v podobe redukcie pracov-nyacutech miest naacuterastu štrukturaacutelneho nadbytku pracujuacutecich zmenšujuacutecej sa schopnosti novyacutech sektorov a odvetviacute ab-sorbovať pracovneacute miesta znižujuacutecej sa schopnosti zamest-nancov vyhrať suacuteťaž proti technoloacutegiaacutem za pomoci vzdela-nia rozšiacuterenej technologickej nezamestnanosti prehlbovania priacutejmovej nerovnosti naacuterastu chudoby a sociaacutelneho vyluacuteče-nia spojeneacuteho s (novyacutemi a bdquonovšiacutemildquo) sociaacutelnymi rizikami zvyšujuacutecej sa nezamestnanosti naacuterastu tlaku na systeacutem sociaacutelneho zabezpečenia a jeho financovania vznikajuacutecich (novyacutech) foriem (prekeacuterneho) zamestnania a naacuterastu neis-tyacutech pracovnyacutech miest znižovania podielu praacutece na naacuterod-nom docircchodku znižovania miezd pracovnyacutech a sociaacutelnych štandardov a naacutesledneacuteho oslabovania scheacutem sociaacutelneho zabezpečenia nedostatočnej ochrany zamestnancov v pro-strediacute novovytvorenyacutech pracovnyacutech miest v novyacutech odvet-viach (BOZP pracovnopraacutevna oblasť) rozširujuacutecej sa pracu-juacutecej chudoby Uvedeneacute rizikaacute mocircžu viesť k zvyacutešenej polarizaacutecii spo-ločnosti v docircsledku rastuacuteceho dopytu podnikateľskeacuteho sek-tora po vyacutenimočnyacutech schopnostiach a talentoch (deľba na potrebnyacutech a uacutedajne nepotrebnyacutech) k zvyšovaniu naacuterokov a v docircsledku toho naacuterastu chorobnosti a naacuterastu istyacutech fo-riem ochorenia ako napriacuteklad depresiiacute Digitalizaacutecia však prinaacuteša aj noveacute priacuteležitosti v podobe generovania novyacutech pracovnyacutech miest vo zvyacutešeniacute pracov-nyacutech zručnosti zamestnancov v raste produktivity praacutece spojenej s vytvaacuteraniacutem vyššej pridanej hodnoty v naacuteraste spotrebiteľskyacutech benefitov v zlepšeniacute interpersonaacutelnej ko-nektivity v synergickom efekte niektoryacutech sektorov ako napr IKT sektora generovať vysokyacute počet pridruženyacutech pracovnyacutech miest v prekonaacutevaniacute pracovnyacutech barieacuter pre ľudiacute s postihnutiacutem v redukcii praacutece a fyzickej zaacuteťaže v zefektiacutev-ňovaniacute praacutece v presune pracovnej sily do vzdelaacutevania slu-
Ďalšie odhady hovoria o tom že celkom 54 euroacutepskych pracovnyacutech miest je ohrozenyacutech digitalizaacuteciou a najviac ohrozeneacute suacute krajiny ako Rumunsko (6193 ) Portugalsko (5894 ) Bulharsko (5656 ) a Greacutecko (5647 ) Naopak menej ohrozeneacute suacute krajiny strednej a severnej Euroacutepy ako Nemecko (5112 ) Belgicko (5038 ) Francuacutezsko (4954 ) Holandsko (4950 ) VB (4717 ) a Šveacutedsko (4669 ) Slovensko maacute v takomto porovnaniacute 5470 ohrozenyacutech pracovnyacutech miest
žieb sociaacutelnej a zdravotnej starostlivosti vo využitiacute kreatiacutev-neho potenciaacutelu človeka v naacuteraste investiacuteciiacute do vedy a vyacuteskumu a v celkovom naacuteraste blahobytu Poznajuacutec rizikaacute ohrozenia ale i priacuteležitosti a priacutenosy digitalizaacutecie bude nevyhnutneacute nastaviť verejneacute politiky tak aby zo 4 priemyselnej revoluacutecie neprofitovala len uacutezka sku-pina tzv zvyacutehodnenyacutech Je to možneacute dosiahnuť použitiacutem naacutestrojov daňovej sociaacutelnej a vzdelaacutevacej politiky posilne-niacutem sociaacutelneho dialoacutegu ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych konfliktov na všetkyacutech uacuterovniach hori-zontaacutelnej i vertikaacutelnej vertikaacutelne (podnikoveacute KV odvetvoveacute KV naacuterodnaacute tripartita regionaacutelny sociaacutelny dialoacuteg) posilne-niacutem postavenia zaacutestupcov zamestnancov legislatiacutevnym ukotveniacutem novyacutech foriem praacutece ochranou združovania pracujuacutecich posilneniacutem rocircznych naacutestrojov prevencie chorocircb ako suacute rehabilitaacutecie a rekondiacutecie v novyacutech opatreniach bez-pečnosti a ochrany zdravia pri praacuteci a pod Daneacute vyacutezvy sa spaacutejajuacute s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociaacutelnych praacutev vytvaacuteraniacutem kvalitnyacutech a hlavne udržateľnyacutech pracovnyacutech miest skracovaniacutem pra-covneacuteho tyacuteždňa vyššiacutem zapojeniacutem žien a mladyacutech ľudiacute do rozhodovaciacutech procesov postihovaniacutem nerovneacuteho zaob-chaacutedzania so zamestnancami a zamestnankyňami na praco-visku či s potrebou sociaacutelnej inkluacutezie marginalizovanyacutech skupiacuten Sociaacutelno-demokratickaacute reakcia na digitaacutelnu transfor-maacuteciu akcentuje nutnosť zabezpečiť pre každeacuteho praacutecu ako i využitie vyacutehod ktoreacute priemysel č 4 prinaacuteša Docircraz kladie na bull skracovanie pracovneacuteho času ktoreacute umožniacute zosuacutelaďova-nie rodinneacuteho a pracovneacuteho života bull odstraňovanie rodovyacutech nerovnostiacute lepšiacute priacutestup k sta-rostlivosti o deti ktoryacute umožniacute zvyacutešiť pracovneacute priacuteležitosti žienbull zlepšovanie a skvalitňovanie pracovneacuteho prostredia a
521 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA RIZIKAacute A PRIacuteNOSY A SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKEacute POLITIKY
126 Dopad digitalizaacutecie na bezpečnosť a zdravie pri praacuteci bude vaacutežny najmauml v podobe zvyacutešeneacuteho stresu psychosociaacutelnych riziacutek syndroacutemu vyhorenia v docircsledku zvyacutešenyacutech naacuterokov na vyacutekon čas tempo spracovanie informaacuteciiacute zmien sociaacutelnych vzťahov a foriem komunikaacutecie Z fyziologickeacuteho hľadiska možno očakaacutevať zvyacutešenyacute naacuterast ochoreniacute kardiovaskulaacuterneho systeacutemu obezity cukrovky pohyboveacuteho aparaacutetu atď
127 Visser J Trade Unions in the Balance ILO Actrav Working paper 20109
128 Data Labour Unions YouTubers Unions
129 Mocircžeme identifikovať niekoľko skupiacuten pracovniacutekov ktoryacutem už v suacutečasnosti chyacuteba odboroveacute zastuacutepenie (najmauml v zmysle ponuky a zaacuteujmu aktiacutevnej reprezentaacutecie ich zaacuteujmov) napr agentuacuterni zamestnanci platformoviacute pracovniacuteci domaacutecki pracovniacuteci migrujuacuteci pracovniacuteci imigranti študenti nezamestnaniacute a pod
130 Snahy o organizovanosť a reprezentaacuteciu prichaacutedzajuacute skocircr zo strany zamestnaacutevateľov (Uber v ITAS RUacuteZ)
52
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
522 UacuteLOHA ODBOROV V NOVYacuteCH PODMIENKACH DIGITAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
eliminaacuteciu psychosociaacutelnych riziacutek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri praacuteci na prevenciu rehabilitaacuteciu rekondiacuteciu re-flektujuacutec možnyacute vznik novyacutech typov chronickyacutech ochoreniacute a chorocircb z povolania126bull zvyšovanie miezd a platov konvergenciu miezd a stie-
J Visser načrtol štyri možneacute scenaacutere vyacutevoja odborov v digitaacutelnej ekonomike1271 postupnaacute marginalizaacutecia odborov - danyacute scenaacuter nastane v priacutepade ak buduacute suacutečasneacute trendy v odborovom organizovaniacute pokračovať bez zmien S klesajuacutecou mierou organizovanosti v odboroch buduacute odbory staacutele menej relevantneacute ich sila bude oslabovať a nebuduacute mať vyacuteznamnyacute vplyv na trh praacutece a tvorbu politiacutek2 dualizaacutecia odborov a ich politiacutek - namiesto postupneacuteho zhoršovania situaacutecie buduacute odbory schopneacute obraacuteniť svoju poziacuteciu a odolaacutevať tam kde suacute v suacutečasnosti silneacute napr vo veľkyacutech firmaacutech pri profesiaacutech s kvalifikovanou remeselnou pracovnou silou v logistike u odborniacutekov vo verejnom sek-tore v sociaacutelnych službaacutech a pod Danyacute scenaacuter predpokladaacute ostrejšie rozliacutešenie a vaumlčšie rozdiely medzi firmami s odbo-rovyacutemi organizaacuteciami a firmami bez odborov3 naacutehrada odborov a vyacutemena za ineacute formy - odbory po-stupne ustuacutepia inyacutem formaacutem societaacutelneho zastuacutepenia ktoreacute buduacute vychaacutedzať z a) legislatiacutevy (zaacuteruky minimaacutelneho a život-neacuteho minima mzdoveacute panely zamestnaneckeacute rady rady pre produktivitu arbitraacutežne a kontrolneacute orgaacuteny) b) iniciatiacutevy zamestnaacutevateľov (zapojenie zamestnancov etickeacute koacutedexy rocirczne participatiacutevne modely) c) obchodneacute modely (praacutevnic-keacute firmy sprostredkovateľskeacute pracovneacute agentuacutery konzul-tanti) a d) viac či menej spontaacutenne prerušovaneacute formy soci-aacutelnej a komunitnej činnosti4 revitalizaacutecia odborov - odbory naacutejdu spocircsob ako posilniť svoju poziacuteciu zvraacutetiť suacutečasnyacute trend omladiť členskuacute zaacuteklad-ňu a rozšiacuteriť svoje pocircsobenie nad raacutemec suacutečasnej členskej zaacutekladne a uspieť pri organizovaniacute bdquonovej nestabilnej pra-
ranie mzdovyacutech rozdielov medzi regioacutenmi medzi štaacutetmi Eu-roacutepy medzi mužmi a ženami napriacuteklad cez inštituacutety sociaacutel-neho dialoacutegu kolektiacutevneho vyjednaacutevania a naacutestroje daňovej politiky
covnej silyldquo v digitaacutelnej ekonomike128 Vyacutezvy na trhu praacutece v kombinaacutecii s digitaacutelnou revoluacuteciou a prechodom do online sveta suacute zaacuteroveň veľkou priacuteležitosťou aby odbory reagovali inovatiacutevne mysleli bdquooutside of the boxldquo Odbory na Slovensku129 majuacute značnyacute priestor na zvy-šovanie členskej zaacutekladne integraacutecie ak sa im podariacute zastu-povať zaacuteujmy zamestnancov v digitaacutelnej ekonomike Vyža-duje si to využitie inovatiacutevnych priacutestupov a strateacutegiiacute a buacuterania doterajšiacutech internyacutech štrukturaacutelnych barieacuter Odbory v SR suacute konfrontovaneacute aj s novyacutemi vyacutezvami organizovania praacutece akou je praacuteca v tzv zdieľanej (platfor-movej) ekonomike Zatiaľ je ale len okrajovo a skocircr neformaacutel-ne reflektovanaacute tradičnyacutemi sociaacutelnymi partnermi Z toho docircvodu nie je ani prenesenaacute do diskusie a kľuacutečovyacutech otaacutezok v raacutemci formaacutelneho sociaacutelneho dialoacutegu alebo kolektiacutevneho vyjednaacutevania V suacutečasnosti by mala podľa naacutezorov sociaacutelnych partne-rov reagovať na ňu najmauml legislatiacuteva Identifikujuacute sa rocirczne štrukturaacutelne prekaacutežky aby mohli byť pracovniacuteci platformo-vej ekonomiky organizovaniacute (v odboroch) a reprezentovaniacute (odbormi) napriacuteklad aj v raacutemci kolektiacutevneho vyjednaacutevania kde je probleacutem definovať zamestnaacutevateľa ako potenciaacutelneho partnera pre možneacute negociaacutecie130 Na zaacuteklade suacutečasnej de-finiacutecie zaacutevislej praacutece sa javiacute byť taktiež problematickeacute defi-novať pracovniacutekov platforiem ako zamestnancov To isteacute platiacute aj o domaacuteckej praacuteci ktoraacute nie je na Sloven-sku praacutevne ukotvenaacute Slovenskaacute republika neprijala Doho-vor Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece o domaacuteckej praacuteci č 1892011 Napriek tomu že rastie dopyt po osobnyacutech a domaacutecich službaacutech tento sektor nie je definovanyacute a jeho
131 Sedlaacutekovaacute M Job Quality and Industrial Relations in the Personal and Household Services (PHS-QUALITY) National report Slovakia 2020
132 Ministerstvo investiacuteciiacute regionaacutelneho rozvoja a informatizaacutecie Slovenskej republiky Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027 Pracovnyacute dokument Bratislava 2020
53
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
pracovniacuteci suacute bdquoneviditeľniacuteldquo a rozptyacuteleniacute naprieč inyacutemi odvet-viami čo sťažuje aj možnosť ich organizovania formulaacutecie a reprezentaacutecie ich zaacuteujmov 131
Ak sa odbory majuacute stať docircležityacutemi akteacutermi pri tvorbe a adaptaacutecii verejnyacutech politiacutek adekvaacutetnych pre digitaacutelnu eko-nomiku je docircležiteacute aby ich predstavitelia i členovia porozu-meli prečo je transformaacutecia nevyhnutnaacute čo prinesie ako k nej prispieť i ako k nej pristuacutepiť Ich nezastupiteľneacute miesto je v niekoľkyacutech uacuterovniach a to na globaacutelnej (celosvetovej uni-verzaacutelnej) euroacutepskej naacuterodnej regionaacutelnej lokaacutelnej a od-vetvovej Buduacute plniť uacutelohu1 sociaacutelneho akteacutera a nositeľa osvety smerom k svojim čle-nom a zamestnancom ale aj smerom k širokej verejnosti2 nositeľa naacutetlakovej politiky smerom k vlaacutedam (vlaacutede) na naacuterodnej a nadnaacuterodnej uacuterovni ale aj smerom k zamestnaacute-vateľom3 mediaacutetora medzi vlaacutedou prijiacutemajuacutecou a realizujuacutecou verej-neacute politiky a zamestnancami ktoryacutech sa opatrenia tyacutechto politiacutek buduacute dotyacutekať4 spolutvorcu verejnyacutech politiacutek s ohľadom na reprezentaacuteciu zaacuteujmov zamestnancov5i niciaacutetora legislatiacutevnych opatreniacute ktoreacute jednak garantujuacute citlivuacute a spravodlivuacute transformaacuteciu ochraacutenia zamestnancov ktoriacute by mohli byť touto transformaacuteciou negatiacutevne dotknutiacute
Dokument Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027132 rieši otaacutezku marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet v kapitole 47 Podpora sociaacutelno-ekonomickej integraacutecie marginalizova-nyacutech roacutemskych komuniacutet (MRK) Priority suacute v ňom vo vše-obecnosti zvoleneacute pomerne spraacutevne Po prveacute je to vzdelaacutevanie bdquoVzdelaacutevaciacute systeacutem nie je dostatočne pripravenyacute reagovať na sociaacutelne znevyacutehodne-nie vytvaacuterať inkluziacutevne prostredie a zohľadňovať kultuacuterne špecifikaacute a individuaacutelne potreby detiacute vraacutetane kvalitneacuteho predprimaacuterneho vzdelaacutevania a dostupneacuteho celodenneacuteho vzdelaacutevacieho systeacutemuldquo Venuje sa tu aj pozornosť diskrimi-naacutecii roacutemskych detiacute v školskom systeacuteme bdquo Je tiež nevyhnut-neacute predchaacutedzať neodocircvodneneacutemu zaraďovaniu roacutemskych detiacute do špeciaacutelnych škocircl z docircvodu ich sociaacutelneho znevyacutehod-nenialdquo a otaacutezke etickej emancipaacutecie Roacutemov bdquoPre roacutemske deti je tiež potrebneacute vytvaacuterať podmienky na ich vzdelaacutevanie sa aj v materinskom jazykuldquo Ďalšia pozornosť je veľmi spraacutevne obraacutetenaacute na otaacutezky štrukturaacutelnej povahy ako je napriacuteklad sanitačnaacute infraštruk-
iniciujuacute legislatiacutevne opatrenia v pracovno-praacutevnej oblasti a v oblasti BOZP ktoreacute reagujuacute na aktuaacutelne potreby a meniace sa podmienky ako je napriacuteklad uacuteprava či skracovanie pra-covneacuteho času ochranneacute pracovneacute prostriedky využitie so-ciaacutelneho fondu definovanie novyacutech stresorov a psychosoci-aacutelnych riziacutek na pracovisku a pod V tomto ohľade bude na vyacutezname naberať aj sociaacutelny dialoacuteg a kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie ktoreacute dokaacuteže flexibilnejšie a promptne reagovať na vzni-kajuacutece potreby zamestnancov i zamestnaacutevateľov v porovna-niacute s legislatiacutevnym procesom6 dohliadača (watch-dog) nad prijiacutemaniacutem a realizaacuteciou opatreniacute verejnej politiky s docircrazom na solidaritu a sociaacutelnu spravodlivosť so zachovaniacutem čo najvyššej možnej ochrany alebo prevencie pred možnyacutemi sociaacutelnymi rizikami a nega-tiacutevnymi sociaacutelnymi javmi spojenyacutemi s digitaacutelnou transformaacute-ciou Uacuteloha odborov na všetkyacutech uacuterovniach podnikovej naacute-rodnej euroacutepskej i medzinaacuterodnej bude v transformačnom procese no i v digitaacutelnej ekonomike nezastupiteľnaacute Je to jeden z maacutela naacutestrojov pracujuacutecich cez ktoryacute mocircžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujuacutecich či vydobytie ďalšiacutech sociaacutelnych štandardov a opatreniacute smerujuacutecim k soci-aacutelnej spravodlivosti zabezpečeniu solidarite zachovaniu docircstojnej praacutece a docircstojneacuteho života vocircbec
tuacutera v osadaacutech obmedzenyacute priacutestup k pitnej vode absencia kanalizaacutecie chyacutebajuacutece pripojenie k elektrine nezabezpeče-nyacute odvoz a neekologickeacute nakladanie s komunaacutelnym odpa-dom Vaacutežnou otaacutezkou je i nedoriešeneacute vlastniacutectvo pozem-kov ktoreacute Roacutemovia použiacutevajuacute na byacutevanie Obidva tieto štrukturaacutelne probleacutemy bdquoneštandardneacute obydlia postaveneacutena nevysporiadanyacutech pozemkoch bez pripojenia k inžinier-skym sieťamldquo suacute odborniacutekmi považovaneacute za kľuacutečoveacute pri zlepšovaniacute podmienok v osadaacutech Je možneacute suacutehlasiť aj s poukazovaniacutem na probleacutem zadl-žovania ktoryacute vedie k exekuacuteciaacutem bdquoProbleacutemom uplynulyacutech rokov bola aj dostupnosť nevyacutehodnyacutech mikropocircžičiek od nebankovyacutech spoločnostiacuteldquo Zaacuteroveň je treba povedať že do-kument nekriticky propaguje naacutestroj mikropocircžičiek pri vyacute-stavbe a svojpomocnej vyacutestavbe obydliacute Tento spocircsob pod-pory ndash projekty mimovlaacutedneho sektora založeneacute na mikropocircžičkaacutech a svojpomocnej vyacutestavbe ndash sa daacute uplatniť iba limitovane (z viaceryacutech docircvodov ktoreacute nie je dostatočne možneacute rozviesť na tomto mieste) a nie je vhodnyacute na maso-vejšiu podporu vyacutestavby a štandardneacuteho naacutejomneacuteho byacuteva-
53 SOLIDAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AKO RIEŠIŤ ROacuteMSKU OTAacuteZKU
133 Ministerstvo financiiacute Slovenskej republiky Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten Bratislava 2020
54
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
nia Aj tento dokument spraacutevne podporuje pokračovanie opatreniacute ako tereacutenna sociaacutelna praacuteca zdravotniacute asistenti asistenti učiteľa a ďalšie pomaacutehajuacutece profesie Dokument Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem133 zase navrhuje v kapitole venovanej roacutemskym komunitaacutem bdquoposil-nenie koordinačnej uacutelohy Uacuteradu splnomocnenkyne vlaacutedy pre roacutemske komunityldquo a bdquopravidelnyacute zber uacutedajov a monitoro-vanie pokroku v oblasti ekonomickej a sociaacutelnej integraacutecie ľudiacute z MRKldquo Podobne ako Priority pre suacutedržnosť predpokla-daacute bdquorozšiacuterenie projektov na podporu integraacutecie MRK a inyacutech ohrozenyacutech skupiacuten (komunitneacute centraacute zdraveacute regioacuteny te-reacutenna sociaacutelna praacuteca miestna občianska poriadkovaacute služba tereacutenni domovniacutecildquo a navrhuje bližšie nedefinovaneacute bdquozvyacuteše-nie kapaciacutet pre kvalitnuacute a dostupnuacute formaacutelnu starostlivosť o deti do 3 rokovldquo Predpokladaacute sa aj bdquoindividuaacutelna praacuteca so znevyacutehodne-nyacutemi skupinami na trhu praacuteceldquo prostredniacutectvom Uacuteradov praacutece (napr odborneacute poradenstvo zisťovanie odbornyacutech schopnostiacute a zručnostiacute uchaacutedzačov a bdquomentoringldquo či asis-tencia po naacutestupe do zamestnania) Dokument kritizuje AOTP a navrhuje bdquoaktivačnuacute činnosť pre organizaacutetora pod-mieniť poskytnutiacutem praacutece s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvojardquo Navrhuje aj ldquozvyacutešenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudiacute z prostredia MRK vyžadu-juacutecu ochranu pred nadmernyacutemi doplatkamirdquo Tieto naacutevrhy aktiviacutet suacute (s vyacutenimkou podpory mikropocirc-žičiek a samo-vyacutestavby bytov) v podstate (aj zo sociaacutelno-de-mokratickeacuteho hľadiska) formulovaneacute spraacutevne a daacute sa s nimi suacutehlasiť Kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že ab-strahujuacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať To že sa pri priacuteprave strategickyacutech doku-mentov a opatreniacute verejnyacutech politiacutek z rocircznych docircvodov zaacute-merne alebo nezaacutemerne neanalyzuje ako funguje naacuteš post transformačnyacute kapitalizmus maacute za naacutesledok že posledneacute desaťročia sa v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacute-cie Roacutemov na Slovensku bluacutedi v kruhu Probleacutemy ktoreacute sa najvypuklejšie prejavujuacute napr v prostrediacute roacutemskych osaacuted nie je možneacute vniacutemať selektiacutevne ako špecifickeacute roacutemske prob-leacutemy spojeneacute s roacutemskou kultuacuterou či s ich spraacutevaniacutem ale ako docircsledky nerovnostiacute ktoreacute generuje neregulovanyacute trhovyacute mechanizmus Ako priacuteklad mocircžeme uviesť fenomeacuten školskej segregaacute-cie a vznik segregovanyacutech škocircl na etnickej baacuteze Nerovneacute šance detiacute v ich školskej karieacutere vyplyacutevajuacute nie z abstraktnej kategoacuterie etnicity ale primaacuterne z materiaacutelneho postavenia rodičov a rodičmi akumulovaneacuteho sociaacutelneho kultuacuterneho a symbolickeacuteho kapitaacutelu V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Inyacutemi slovami ekonomickeacute nerovnosti ktoreacute vznikajuacute ako docircsledok zlyhania trhu pokiaľ nie suacute dostatočne zmier-
ňovaneacute aktivitami štaacutetu ktoryacute by cez svoju redistribučnuacute funkciu bol arbitrom rovnyacutech priacuteležitostiacute nevyhnutne veduacute k segregaacutecii Roacutemov Pokiaľ by štaacutet pokladal za opraacutevnenyacute verejnyacute zaacuteujem integraacuteciu a inkluziacuteve vzdelaacutevanie roacutemskych detiacute nemocircže tento probleacutem riešiť odtrhnuto a nezaacutevisle od otaacutezok zamestnanosti byacutevania sanitaacutecieinfraštruktuacutery osaacuted a diskriminaacutecie Inak povedaneacute zabezpečiť inkluziacutevne vzdelaacutevanie pre roacutemske deti je možneacute iba prijiacutemaniacutem takyacutech politiacutek ktoreacute umožnia pre Roacutemov docircstojneacute pracovneacute priacutejmy štandardneacute bytoveacute a hygienickeacute podmienky života Inyacute priacuteklad Nedostatočneacute alebo nespraacutevne riešenie probleacutemov roacutemskeho byacutevania (napriacuteklad nekritickyacutem propa-govaniacutem mikropocircžičiek a samovyacutestavby) vyplyacuteva z abstra-hovania od širšiacutech otaacutezok bytovej politiky Po prveacute vo vše-obecnosti nemocircžeme byť v suacutečasnosti prekvapeniacute nedostatkom naacutejomneacuteho byacutevania a vysokyacutemi cenami naacutej-mov a bytov pretože byty suacute jednou z kľuacutečovyacutech komodiacutet v kapitalistickej ekonomike a ich produkcia udržiavanie ob-chodovanie s nimi je nastaveneacute tak aby prinaacutešalo vysokyacute zisk Aby byty mohli sluacutežiť pre verejneacute uacutečely a byť dostupneacute je ich potrebneacute bdquoodkomodifikovaťldquo - teda musiacute byť zabraacutene-neacute tomu aby sa plne stali subjektom trhovej vyacutemeny V docirc-sledku rozsiahlej reprivatizaacutecie a privatizaacutecie bytoveacuteho fon-du obciam a mestaacutem dnes skoro žiadne byty nepatria a tieto naacutesledne nie suacute schopneacute vytvoriť vyacuteznamnejšiu sieť sociaacutel-neho a nekomerčneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania aj pre Roacutemov a aj pre niacutezkopriacutejmoveacute domaacutecnosti všeobecne Samozrejme poskytovanie naacutejomneacuteho byacutevania pre tieto skupiny populaacutecie by muselo byť postaveneacute na nedis-kriminačnyacutech pravidlaacutech a muselo by brať do uacutevahy že ľudia musia mať zabezpečeneacute dostatočneacute podmienky pre genero-vanie priacutejmu (zamestnanie) a udržanie si byacutevania Sociaacutel-no-demokratickyacute štaacutet by mal masiacutevne financovať novuacute vyacute-stavbu určenuacute pre nekomerčneacute naacutejomneacute na obciach a vstupovať legislatiacutevne tam kde by obce nelikvidovali osady alebo nezlepšovali podmienky byacutevania v nich alebo kde by dochaacutedzalo k diskriminaacutecii Roacutemov pri alokaacutecii bytov Priacutečiny všeobecne pripuacutešťanyacutech nedostatočnyacutech vyacute-sledkov pri integraacutecii Roacutemov za posledneacute dve desaťročia z prostriedkov Euroacutepskych štrukturaacutelnych a investičnyacutech fon-dov by zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska bolo možneacute vidieť aj v štrukturaacutelnom nastaveniacute tyacutechto fondov Všetky intervencie z EUacute fondov suacute dnes nastaveneacute ako bdquoprojektyldquo Probleacutemom je že každyacute projekt maacute svoj začiatok a svoj ko-niec Vaumlčšina takyacutechto projektov napriacuteklad rocirczne uzavreteacute pracovneacute dielne pre roacutemskych pracovniacutekov napriek tomu že v kraacutetkom časovom obdobiacute povedzme 2-3 roky fungova-li pomerne dobre po ukončeniacute grantovyacutech podmienok skončili Aj veľmi zmysluplneacute projekty na podporu margina-lizovanyacutech Roacutemov ako suacute tereacutenna sociaacutelna praacuteca komunit-neacute centra zdravotniacute asistenti tiež trpia tzv programovyacutem cyklom v raacutemci ktoreacuteho dochaacutedza k diskontinuite a prestaacutev-kach medzi jednou a druhou faacutezou projektoveacuteho financova-nia Vedie to k rocircznym probleacutemom s cieľovou skupinou a aj odchodom skuacutesenyacutech pracovniacutekov a pracovniacutečok Všetky
55
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tieto a podobneacute projekty podpornyacutech profesiiacute pre MRK by bolo by potrebne transformovať na štandardneacute programy so štandardnyacutem štaacutetnym financovaniacutem Beruacutec do uacutevahy docircsledky neriadeneacuteho trhoveacuteho me-chanizmu ktoryacute vedie k prehlbovaniu sociaacutelnych nerovnos-tiacute sociaacutelno-demokratickeacute kroky smerujuacutece k zlepšeniu po-stavenia Roacutemov by mali byť postaveneacute na podpore ekonomickyacutech politiacutek ktoreacute pocircsobia pozitiacutevne ku sociaacutelnej koheacutezii spoločnosti neprehlbujuacute ekonomickeacute rozdiely v spo-ločnosti a neotvaacuterajuacute priacutejmove nožničky medzi bohatyacutemi a chudobnyacutemi Sociaacutelne politiky by mali byť nastaveneacute ako bdquouniverza-listickeacuteldquo (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) a mali by zahrnuacuteť nielen Roacutemov a niacutezko priacutejmoveacute domaacutecnosti ale aj strednuacute vrstvu Toto platiacute pre užšie zameraneacute sektoroveacute opatrenia napriacute-klad ako suacute bezplatneacute obedy pre deti v školaacutech ale aj docirc-sledne bezplatnyacute priacutestup k zdravotniacutectvu k liekom a podob-
ne Okrem toho by bolo potreba zabezpečiť nekompromisneacute dodržiavanie antidiskriminačnej legislatiacutevy a princiacutepov ľud-skyacutech praacutev Medzi ľudskyacutemi praacutevami a sociaacutelnymi a ekono-mickyacutemi praacutevami zo sociaacutelne-demokratickej perspektiacutevy nie je žiadna tenzia či kontradikcia ale naopak - suacute to komple-mentaacuterne praacuteva Sociaacutelno-demokratickaacute politika ktoraacute by mala za cieľ zabezpečiť integraacuteciu Roacutemov a zlepšenie ich životnyacutech pod-mienok nemocircže byť izolovanaacute ani od ostatnyacutech politiacutek akyacute-mi suacute napr daňovaacute politika Silnejšej koheacutezii spoločnosti a tyacutem paacutedom aj integraacutecii Roacutemov by teda pomohli opatrenia spočiacutevajuacutece vo vyššom zdaňovaniacute kapitaacutelu a vyššej miere sociaacutelnych transferov Inyacutemi slovami pre zlepšenie situaacutecie (nielen) Roacutemov potrebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania
6 AKAacute EUROacutePSKA UacuteNIA A EUROZOacute-NA SPRAVODLIVAacute A SOCIAacuteLNA
134 httpswwweuroparleuropaeuEPRSEPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINALpdf
135 Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financecom_2020_55_enpdfPodrobnejšie Commission Staff Working Document Accompanying the document Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financeswd_2020_210_enpdf
56
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zakotvenie Slovenska v Euroacutepskej uacutenii počnuacutec rokom 2004 a v eurozoacutene od roku 2009 EUacute je preň ako štaacutet s malou otvorenou ekonomikou s relatiacutevne niacutezkou mierou inovaacuteciiacute a dominantnou vyacuterobou s nižšou až strednou prida-nou hodnotou v jeho ďalšom hospodaacuterskom sociaacutelnom a modernizačnom rozvoji kľuacutečoveacute Preto je preň kľuacutečovyacute i raacute-mec predviacutedateľnyacutech euroacutepskych hospodaacuterskych a meno-vyacutech politiacutek Otaacutezkou však je či maacute SR rezignovať iba na to že bude pasiacutevne akceptovať politiky ktoreacute dohodnuacute v EUacute a osobitne v eurozoacutene veľkeacute štaacutety napr Nemecko a Francuacutezsko resp vaumlčšina štaacutetov EUacute a eurozoacuteny Analogicky je otaacutezkou či maacute NBS hrať v ECB iba uacutelohu pozorovateľa a paušaacutelne suacutehlasiť s rozhodnutiami vaumlčšiny Vstupom do EUacute a do eurozoacuteny sa štaacutet vzdal časti svojej suverenity s tyacutem že sa bude podieľať na rozhodovaniacute že bude spolurozhodovať zdieľať suvereni-tu s ostatnyacutemi členmi EUacute a eurozoacuteny SR ako malyacute štaacutet EUacute nemaacute dosť bdquožetoacutenovldquo na presadzo-
Začiatkom februaacutera tr sa novaacute Euroacutepska komisia roz-hodla otvoriť diskusiu o suacutečasnom raacutemci hospodaacuterskeho a fiškaacutelneho dohľadu s osobitnyacutem zreteľom na reformy znaacute-me pod naacutezvom Six Pack a Two Pack134 Jej zaacutemerom je zis-tiť do akej miery boli rocirczne prvky dohľadu zavedeneacute alebo zmeneneacute a doplneneacute baliacutečkami Six Pack a Two Pack uacutečinneacute pri dosahovaniacute kľuacutečovyacutech cieľov a to pri zabezpečeniacute udr-žateľnyacutech verejnyacutech financiiacute a hospodaacuterskeho rastu ako aj pri predchaacutedzaniacute makroekonomickej nerovnovaacutehy pri užšej koordinaacutecii hospodaacuterskych politiacutek135 a pri podpore konver-gencie ekonomickej vyacutekonnosti členskyacutech štaacutetov Pocircvodnyacutem zaacutemerom bolo ukončiť tuacuteto diskusiu do 30 juacutena 2020 ale potreba bdquozamerať sa na okamžiteacute vyacutezvy EUacute spocircsobeneacute koronakriacutezouldquo viedli Komisiu k rozhodnutiu vraacute-tiť sa k diskusii neskocircr bdquokeď sa vyriešia okamžiteacute probleacutemyldquo Jej opaumltovneacute spustenie sa čakaacute na začiatku buduacuteceho roka Predpokladaacuteme že Slovensko (ministerstvo financiiacute na pocircde Rady NBS v raacutemci ECB) nebude meniť svoje poziacutecie a bude vystupovať ako v minulosti iba ako člen koaliacutecie bdquofiškaacutelne zodpovednyacutech krajiacutenldquo a nebude presadzovať zaacutesadnejšie
vanie svojich naacutevrhov v Euroacutepskej rade resp v Euroacutepskom parlamente a v ECB Veľkosť krajiny však nie je najdocircležitej-šiacutem faktorom jej vplyvu v EUacute Aj Slovensko ako relatiacutevne malaacute krajina mocircže vytvaacuterať rocirczne ad hoc koaliacutecie rovnako zmyacutešľajuacutecich štaacutetov vraacutetane využiacutevania inštituacutetu posilnenej spolupraacutece SR ako bdquopolicy makerldquo by sa mala snažiť angažovať sa vo všetkyacutech pre ňu relevantnyacutech smeroch euroacutepskej politi-ky Keďže kapacity autorov tejto štuacutedie suacute obmedzeneacute suacute-strediacuteme sa na oblasti ktoreacute považujeme za kľuacutečoveacute na ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene na budovanie bankovej uacutenie obchodnuacute politiku a na sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na daňoveacute otaacutezky Odporuacutečania formulovaneacute v štuacutedii suacute v zhode s politic-kyacutemi prioritami Strany euroacutepskych socialistov a ďalšiacutech progresiacutevnych siacutel v EUacute a smerujuacute k zvyacutešeniu odolnosti Eu-roacutepskej uacutenie a vytvoreniu inštituacuteciiacute a pravidiel ktoreacute suacute soci-aacutelne spravodliveacute a suacutečasne efektiacutevne
požiadavky v EUacute EMUacute ktoreacute by zabezpečili jej vaumlčšiu efek-tiacutevnosť a suacutečasne vaumlčšiu sociaacutelnu udržateľnosť Diskusie resp verejnej konzultaacutecie sa mohli zuacutečastniť jednotlivci a samozrejme inštituacutecie Autorom tejto štuacutedie nie je znaacuteme či a akou formou sa tejto diskusie zuacutečastnilo Mi-nisterstvo financiiacute SR NBS resp inaacute inštituacutecia v SR Kriacutezy poslednyacutech rokov pritom ukaacutezali na nedostatky menovej uacutenie a že jej dobudovanie je potrebneacute Kritickeacute hla-sy upozorňovali na jej nekompletnosť (rigidneacute a neefektiacutevne rozpočtoveacute pravidlaacute neexistencia spoločneacuteho rozpočtu a pod) už v čase jej vzniku Časť podporovateľov projektu spoločnej meny (napr francuacutezsky prezident Franccedilois Mitte-rand) však predpokladala že katalyzaacutetorom dobudovania eurozoacuteny bude najbližšia kriacuteza Tento optimizmus sa zatiaľ neukaacutezal opraacutevnenyacutem Využiť globaacutelnu finančnuacute kriacutezu 20078 a po nej kriacutezu eura na zaacutesadnejšiu reformu riadenia eurozoacuteny sa nepodarilo Ambiacuteciou by malo byť využiť k to-mu koronakriacutezu Podariacute sa to tentokraacutetNapriek pripravovanej diskusie o buduacutecnosti EUacute ktoraacute otvaacutera možnosť reviacutezie zmluacutev reforma EUacute sa neuskutočniacute
61 EKONOMICKEacute RIADENIE V EUROZOacuteNE
136 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
137 Kaletsky Anatole Europersquos Hamiltonian Moment Project Syndicate May 21 2020 Vznik spoločneacuteho dlhu ako upozorňujuacute experti by po-mohlo posilniť poziacuteciu eura ako druhej rezervnej meny a zaacuteklad pre medzinaacuterodneacute pocircžičky v tvrdej mene The International Role of the Euro ECB June 2019 httpswwwecbeuropaeupubirehtmlecbire201906~f0da2b823eenhtmltoc1
138 Massimo Amato Things that could be done once the lesson is learned 10 April 2020httpwwwprimeeconomicsorgarticlesthings-that-could-be-done-once-the-lesson-is-learned
57
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
formou Big Bang ale postupnyacutemi krokmi Finančnaacute kriacuteza si vynuacutetila vznik bankovej uacutenie ktorej realizaacutecia s komplikaacuteciami pokračuje (2 pilier the Single Resolution Mechanism (SRM)
Koronakriacuteza mocircže byť impulzom pre pokračovanie re-formy ekonomickeacuteho riadenia eurozoacuteny Riešenie koronakriacutezy a jej docircsledkov bude mať za naacutesledok rast deficitu a zadlže-nosti štaacutetov eurozoacuteny a vyžaduje si prijať mimoriadne opatre-nia Jednyacutem z nich je vznik Fondu obnovy financovanyacute na baacuteze spoločneacuteho dlhu formou koronabondov Fond obnovy je ale dočasnyacute naacutestroj ktoreacuteho životnosť je ohraničenaacute rokom 2024 Pozastavenie požiadavky dodržiavať Maastrichtskeacute kri-teacuteriaacute počas koronakriacutezy je tiež dočasneacute pokiaľ sa kriticky ne-prehodnotiacute a priacutepadnaacute zmena sa nezakotviacute v revidovanyacutech euroacutepskych zmluvaacutech Analogicky to možno povedať i o opat-reniach ECB Ak by sa však v kraacutetkom čase pristuacutepilo k strikt-neacutemu dodržiavaniu suacutečasnyacutech fiškaacutelnych pravidiel docircsledky na obnovenie rastu a zamestnanosti a v EUacute by mohli byť tak zaacutevažneacute že by ohrozili stabilitu menovej uacutenie resp EUacute ako takej Vyžaduje si to preto zvaacutežiť naacutevrhy ako napriacuteklad prehod-notenie hornej hranice zadlženosti štaacutetu zo 60 HDP na 90 HDP136 Hlavnyacutem argumentom je že ak miera reaacutelneho rastu dlhodobo prekračuje mieru reaacutelnej uacuterokovej sadzby o 2 -3 primaacuterny deficit 2 -3 HDP je dlhodobo udržateľnyacute dokonca i pri uacuterovni zadlženosti 100 Podľa toho by sa Maastrichtskaacutepodmienka 60 HDP mala revidovať Pragmatickyacutem rieše-niacutem je podľa autorov zvyacutešiť tuacuteto hranicu na 90 HDP Rast zadlženosti štaacutetov po koronakriacuteze zhoršiacute podmien-ky financovania ich dlhu na finančnyacutech trhoch- hlavne keď osobitneacute naacutestroje ECB a Komisie ktoreacute dočasne pomaacutehajuacute uacuterokoveacute miery udržať na niacutezkych ba dokonca zaacutepornyacutech hod-notaacutech prestanuacute pocircsobiť Opaumltovne bude treba otvoriť otaacutez-ku spoločneacuteho dlhu ktoraacute sa dnes posunula do inej roviny ako počas eurokriacutezy Nepochybne najvyacuteznamnejšiacutem posunom spocircsobenyacutem koronakriacutezou bolo rozhodnutie o vytvoreniacute Fondu obnovy Vznik Plaacutenu obnovy a odolnosti a osobitneacuteho fondu na jeho financovanie zastavilo diskusie (pravdepodobne iba dočasne) o samostatnom rozpočte eurozoacuteny a vyacuterazne vstuacutepilo do dis-
donedaacutevna blokovalo Nemecko) Rovnako ECB aby zachraacute-nila euro pristuacutepila k neortodoxnyacutem opatreniam ktoreacute boli na hrane jej doterajšieho mandaacutetu
kusiiacute o spoločnom euroacutepskom dlhu eurobondoch a novyacutech vlastnyacutech zdrojoch EUacute Tento mimoriadny rozpočet bude financovanyacute z dlhu (čo niektoriacute odborniacuteci označili za Hamil-tonovskyacute moment137) za ktoryacute bude ručiť EUacute spoločne svo-jim rozpočtom Hoci tento spocircsob financovania aktiviacutet EUacute nie je uacuteplne novyacute (garancie z rozpočtu EUacute boli použiteacute napr v Junckerovom plaacutene) bezprecedentnyacute je rozsah spoločneacute-ho dlhu a predpokladanyacute spocircsob jeho splaacutecania (z novyacutech euroacutepskych daniacute a poplatkov) Plaacuten obnovy a odolnosti a jeho finančnyacute naacutestroj bol vy-tvorenyacute ad hoc ako jednorazoveacute riešenie kriacutezy vyvolanej pandeacutemiou COVID-19 Na jeho zaacuteklade však mocircže byť vy-tvorenyacute raacutemec pre buduacuteci stabilizačnyacute naacutestroj využiacutevanyacute v raacutemci potreby (raacutemcoveacute pravidlaacute pre veľkosť pomer grantov a pocircžičiek pravidiel použitia) financovanyacute spoločnyacutem dl-hom (flexibilita ryacutechlosť použitia) V tejto suacutevislosti stojiacute za uacutevahu i naacutevrh transformovať ESM na Dlhovuacute agentuacuteru eurozoacuteny138 Dlhovaacute agentuacutera eu-rozoacuteny by mohla mobilizovať fondy na finančnyacutech trhoch za vyacutehodnejšiacutech podmienok ndash napokon by aj na tieto trhy pri-niesla vaumlčšiu stabilitu lebo by zniacutežila riziko investovania Za takmer bezrizikoveacute dnes trhy pokladajuacute iba nemeckeacute cenneacute papiere štaacutetu Rizikovaacute priraacutežka eurobondov by mohla byť o niečo vyššia no Nemecko by mohlo napriacuteklad profitovať z proporciaacutelne nižšiacutech odvodov do rozpočtu eurozoacuteny aby si priacutepadneacute straty vykompenzovalo Koronakriacuteza a suacutečasne dlhodobaacute potreba zelenej trans-formaacutecie euroacutepskej ekonomiky otvaacuterajuacute aj otaacutezku reviacutezie ďalšiacutech euroacutepskych rozpočtovyacutech pravidiel Mala by vytvo-riť priestor pre verejneacute investiacutecie do dlhodobej udržateľnos-ti a odolnosti napriacuteklad prijatiacutem zlateacuteho pravidla pre verejneacute investiacutecie resp oddeleniacutem investičneacuteho a bežneacuteho rozpoč-tu Problematickeacute je aj vyacutelučneacute využiacutevanie indikaacutetora dlhu a deficitu Ak nemajuacute fiškaacutelne pravidlaacute odporovať cieľom EUacute v inyacutech oblastiach (napr zelenaacute transformaacutecia) mali by byť nahradeneacute širšiacutem suacuteborom indikaacutetorov (ekonomickeacute sociaacutel-
611 FIŠKAacuteLNE PRAVIDLAacute A MAKROEKONOMICKAacute KOORDINAacuteCIA
139 The role of fiscal rules in relation with the green economy httpswwweuroparleuropaeuRegDataetudesSTUD2020614524IPOL_STU(2020)614524_ENpdf
140 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
141 Expanziacutevna politika ECB zatiaľ zo znaacutemych docircvodov nehroziacute hyperinflaacuteciou ako mnohiacute kritici kvantitatiacutevneho uvoľňovania varujuacute ale už dnes je zrejmeacute že prehlbovanie rastu nerovnostiacute je jej neželateľnyacutem docircsledkom Je to vyacutezvou pre politiky vlaacutedy aby prijali opatrenia ktoreacute tieto nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
58
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ne environmentaacutelne) pričom rozhodnutia o limitoch a sme-rovaniacute fiškaacutelnej politiky by boli suacutečasťou viacuacuterovňoveacuteho raacutemca riadenia do ktoreacuteho buduacute zapojeniacute zaacutestupcovia člen-skyacutech krajiacuten i Euroacutepsky parlament Slovensko by sa pri pre-sadzovaniacute tyacutechto zmien mohlo oprieť aj o poziacuteciu Euroacutepske-ho parlamentu139 Pri identifikaacutecii makroekonomickyacutech nerovnovaacuteh po-trebuje EUacute vyrovnanejšiacute priacutestup Fiškaacutelny kompakt spriacutesnil podmienky na aktivovanie proceduacutery nadmerneacuteho deficitu Naopak eurozoacutena je benevolentnejšia v priacutepade nadmer-nej makroekonomickej nerovnovaacutehy a k iniciovaniu proce-duacutery s ňou spojenej Pokiaľ sa maacute opaumltovne naštartovať konvergenčnyacute proces medzi Severom a Juhom v eurozoacutene musiacute vzraacutesť citlivosť voči nadmernej makroekonomickej ne-rovnovaacutehe v eurozoacutene a symetricky tuacuteto proceduacuteru použiť v priacutepade nadmerneacuteho prekročenia symetricky definovanej hornej i dolnej hranice 140
Už sme uviedli že predpokladanyacute spocircsob splaacutecania pocirc-žičiek na Program obnovy a odolnosti je z novyacutech euroacutep-skych daniacute a poplatkov Naacutejdenie dohody o novyacutech zdrojoch je oi docircležiteacute preto aby splaacutecanie pocircžičiek v buduacutecnosti nezaťažilo kapacity spoločneacuteho euroacutepskeho rozpočtu Pres-naacute podoba zdrojov (euroacutepskych daniacute a pocircžičiek) je vyacutesled-kom kombinaacutecie pragmatickeacuteho a hodnotoveacuteho priacutestupu Pragmatickou otaacutezkou je podpora pre zavedenie dane a vyacuteška ziacuteskanyacutech prostriedkov a hodnotovou zavedenie dane k dosiahnutiu inyacutech politickyacutech prioriacutet (zelenaacute transformaacutecia spravodliveacute zdaňovanie stabilita finančnyacutech trhov) V kraacutetkodobom horizonte je potrebneacute schvaacutelenie dane z nerecyklovanyacutech jednorazovyacutech plastov uhliacutekoveacuteho cla euroacutepskej digitaacutelnej dane aj systeacutemu financovania z priacutejmov z Euroacutepskeho systeacutemu obchodovania s emisiami (EUacute ETS) V strednodobom horizonte by k nim mala pribudnuacuteť daň z fi-nančnyacutech transakciiacute a a podiel EUacute na priacutejmoch v raacutemci spo-ločneacuteho zaacutekladu dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb (CCC-TB) Okrem priacutejmov pre spoločnyacute rozpočet je docircležiteacute zdocirc-razniť aj nepriame efekty tyacutechto daniacute ktoryacutemi chceme do-siahnuť vyššie uvedeneacute priority akyacutemi suacute obmedzenie jed-norazovyacutech plastov znižovanie emisiiacute boj proti agresiacutevnym daňovyacutem praktikaacutem či dospieťk širšiacutem politickyacutem prioritaacutem ako je boj proti korupcii (efektiacutevnejšia kontrola boj proti podvodom v oblastiach ktoreacute sa dostanuacute pod definiacuteciu fi-nančnyacutech zaacuteujmov EUacute prostredniacutectvom Uacuteradu euroacutepskeho prokuraacutetora) Schvaacutelenyacute systeacutem novyacutech vlastnyacutech zdrojov by mal po-stupne nahraacutedzať dominantneacute financovanie spoločneacuteho rozpočtu z naacuterodnyacutech priacutespevkov Diskusia bude otvorenaacute
pred rokom 2027 pri rokovaniach o buduacutecom viacročnom finančnom raacutemci V tejto diskusii je potrebneacute zaacutesadne reformovať aj vyacute-davkovuacute straacutenku rozpočtu Euroacutepsky rozpočet potrebuje naacutestroje fiškaacutelnej stabilizaacutecie Ich staacutelou zložkou by mali byť transfery ktoreacute zabezpečia suacutedržnosť EUacute podobne ako je tomu v USA (federaacutelne sociaacutelne programy ako sociaacutelne za-bezpečenie v nezamestnanosti Medicaid Medicare a pod) Euroacutepska centraacutelna banka zohrala v predchaacutedzajuacutecej kriacuteze menovej uacutenie (2010-2012) kľuacutečovuacute uacutelohu pri stabilizaacute-cii spoločnej meny V raacutemci existujuacutecich pravidiel a mandaacutetu prebrala sprostredkovane funkciu veriteľa poslednej inštan-cie a stabilizaacutetora finančneacuteho trhu Hoci expanziacutevna menovaacute politika nedokaacutezala dosiahnuť inflačnyacute cieľ pomohla prediacutesť deflaacutecii a stabilizovala euroacutepsky finančnyacute trh Probleacutemom je však politickaacute udržateľnosť suacutečasneacuteho kurzu nakoľko ne-štandardnaacute politika ECB bola spochybnenaacute na Suacutednom dvo-re EUacute a čeliacute opoziacutecii aj zvnuacutetra banky141 V kraacutetkodobom horizonte bude ECB pokračovať v sta-bilizujuacutecej expanziacutevnej menovej politike Pandemickyacute nuacute-dzovyacute program naacutekupu aktiacutev (PEPP) bude prebiehať do juacutena 2021 alebo dokyacutem ECB nerozhodne že kriacutezovaacute faacuteza koro-naviacuterusu sa skončila Aj ďalšie opatrenia ECB ako PELTRO (Pandemickeacute nuacutedzoveacute dlhodobeacute refinančneacute operaacutecie) ktoreacute pomocircžu zabezpečiť dostatočnuacute likviditu a Program ciele-nyacutech dlhodobyacutech refinančnyacutech operaacuteciiacute TLTRO3 ktoryacute za-čal v juacuteni 2020 bude prebiehať do juacutena 2021 Do tohto kontextu vstupuje diskusia o reviacutezii mandaacutetu ktoruacute ECB oficiaacutelne spustila začiatkom roka ECB sa nechce vzdať hlavneacuteho mandaacutetu udržania cenovej stability Reviacutezia sa maacute tyacutekať dvoch hlavnyacutech oblastiacute - Kvantitatiacutevnej formulaacutecie cenovej stability naacutestrojov mo-netaacuternej politiky hospodaacuterskych a menovyacutech analyacutez a spocirc-sobov komunikaacutecie ndash teda otaacutezok ktoreacute spadali pod aktivity ECB aj doteraz - Či a v akej miere maacute ECB prihliadať na ďalšie faktory ako finančnaacute stabilita zamestnanosť alebo environmentaacutelna stabilita NBS by sa mala zasadzovať za to aby sa neortodoxnaacute politika ECB zakotvila do Euroacutepskej zmluvy Bude treba v nej zdocircrazniť dvojityacute mandaacutet ECB (inflaacutecia a rast a zamestna-nosť ako je to v priacutepade FEDu ako i environmentaacutelna udrža-teľnosť) presadzovať uacutelohu ECB ako veriteľa poslednej in-štancie (lender of last resort) a za určityacutech podmienok financovanie štaacutetneho dlhu (monetizaacutecia dlhu) čo sa dočas-ne a v obmedzenej miere deje aj dnes
142 Staršia štuacutedia Euroacutepskej komisie bdquoEuropean Tax Surveyldquo kvantifikovala naacuteklady medzinaacuterodnyacutech podnikov ktoreacute suacute generovaneacute existenciou 15 naacuterodnyacutech daňovyacutech suacutestav bdquostaryacutech štaacutetovldquo (tzv compliance costs) Pre veľkeacute podniky neprekračujuacute 19 percenta odvedenyacutech daniacute no pre maleacute a stredneacute podniky dosahujuacute až 309 percenta zaplatenyacutech daniacute V EUacute 27 suacute tieto naacuteklady nepochybne ešte vyššie nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
59
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
62 SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKYacute PRIacuteSTUP K DAŇOVYacuteM OTAacuteZKAM A OBCHODNEJ POLITIKE EUacute
621 EUROacutePSKA DAŇ Z FINANČNYacuteCH TRANSAKCIIacute
622 KONIEC DAŇOVEJ SUacuteŤAŽE BOJ PROTI DAŇOVYacuteM UacuteNIKOM A DAŇOVYacuteM RAJOM
Nad raacutemec diskusie iniciovanej Komisiou vo februaacuteri 2020 o ekonomickom riadeniacute si vlaacutedna moc členskeacuteho štaacutetu musiacute definovať čo chce presadzovať v inyacutech politikaacutech ako suacute niektoreacute otaacutezky daňovej politiky obchodnej politiky a pod Medzi tyacutemito dvoma politikami je zaacutesadnyacute rozdiel da-ňovaacute politika je naacuterodnou politikou kyacutem obchodnaacute politika je spoločnou politikou EUacute Aj v priacutepade daňovej politiky
O dani z finančnyacutech transakciiacute (FTT) na uacuterovni G20 sa začalo hovoriť v r 2009 tj po vypuknutiacute globaacutelnej finančnej kriacutezy ale k žiadnemu rozhodnutiu o jej zavedeniacute na globaacutelnej uacuterovni nedošlo Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute sa do agendy EUacute dostala v roku 2011 keď Euroacutepska komisia predstavila naacutevrh celoeuroacutepskej dane z finančnyacutech transak-ciiacute a počiacutetala s jej uplatneniacutem najneskocircr v roku 2014 V pr-vom detailnom naacutevrhu bola nastavenaacute tak že mala Uacutenii pri-niesť každyacute rok 57 mld eur Celouacutenijnaacute FTT sa nepodarila presadiť (uplatnenie princiacutepu veta zo strany Veľkej Britaacutenie a pod) Jedenaacutesť štaacute-tov EUacute sa zapojilo do tzv Iniciatiacutevy posilnenej spolupraacutece
Dňa 24 10 2006 NR SR hlasmi pravicovej opoziacutecie prijala Deklaraacuteciu o daňovej suverenite v priamych daniach Pravicovaacute časť NR SR odkazovala na rovnuacute daň ktoruacute za-viedla v r 2004 a ktoraacute podľa jej interpretaacutecie stvorila zo Slovenska bdquoekonomickeacuteho tigraldquo Zaacutemerom bolo laacutekať na niacutez-ku daň zahraničnyacutech investorov Inyacutemi slovami bola zaacutestan-kyňou daňovej suacuteťaže v EUacute Ani v nasledujuacutecich rokoch nepatrilo Slovensko k aktiacutev-nym advokaacutetom daňovej spolupraacutece v EUacute postoj sa čiastoč-ne otvoril len v otaacutezke spoločneacuteho konsolidovaneacuteho daňo-veacuteho zaacutekladu firiem Postoj suacutečasnej vlaacutedy v tejto otaacutezke nie je znaacutemy Daňovaacute suacuteťaž ohrozuje sociaacutelny štaacutet dvakraacutet znižuje sociaacutelne transfery ktoryacutech cieľom je zmierňovať priacutejmoveacute
však existujuacute určiteacute spoločneacute princiacutepy a dosah daňovej poli-tiky sa mocircže zvaumlčšovať pokiaľ sa presadia euroacutepske dane ako napr euroacutepska daň na CO2 euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute euroacutepska digitaacutelna daň a pod V priacutepade obchod-nej politiky majuacute štaacutety EUacute možnosť do nej zasahovať na Eu-roacutepskej rade a euroacutepske obchodneacute zmluvy prechaacutedzajuacute rati-fikaacuteciou cez naacuterodneacute parlamenty
Vo veľmi obmedzenej forme ju zaviedlo Francuacutezsko ostatneacute štaacutety zapojeneacute do tejto iniciatiacutevy (Belgicko Greacutecko Nemec-ko Portugalsko Rakuacutesko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko) by ju podľa naacutevrhu mali zaviesť najneskocircr 1 janu-aacutera 2021 Koronakriacuteza je priacuteležitosťou aby sa opaumlť obnovila dis-kusia o FTT ako zdroja na riešenie docircsledkov koronakriacutezy a perspektiacutevne ako zdroj euroacutepskeho rozpočtu Kľuacutečoveacute je aby FTT zahrnovala prevažnuacute vaumlčšinu finančnyacutech transakciiacute a osobitne tyacutech ktoreacute nemajuacute produktiacutevny charakter resp neprispievajuacute k efektiacutevnosti finančnyacutech trhov a potenciaacutelne ohrozujuacute finančnuacute stabilitu
nerovnosti a decimuje verejnyacute sektor resp služby vo verej-nom zaacuteujme poskytovaneacute štaacutetom resp verejnou spraacutevou Euroacutepska diskusia o fiškaacutelnej harmonizaacutecii u priamych daniacute praacutevnickyacutech osocircb sa nezameriava na harmonizaacuteciu da-ňovyacutech sadzieb ale na definovanie spoločneacuteho konsolido-vaneacuteho zaacutekladu (CCCTB) Jeho cieľom by malo byť nielen zjednodušiť zdaňovanie pre euroacutepske firmy (pre medzinaacute-rodneacute podniky resp podniky s cezhraničnyacutemi ekonomickyacute-mi činnosťami) a tak zniacutežiť zbytočneacute administratiacutevne naacuteklady pre biznis142 ale aj pomocirccť eliminovať daňoveacute uacuteniky techni-kami ako napr profit-shifting prostredniacutectvom transfero-vyacutech oceneniacute alebo inyacutech foriem agresiacutevneho daňoveacuteho plaacutenovania
143 httpstaxfoundationorgdigital-tax-europe-2020
144 Po rozhodnutiacute Euroacutepskeho suacutedneho dvora v juacuteli 2014 dokumenty k ďalšiacutem kolaacutem rokovania o zmluve medzi Euroacutepskou uacuteniou a Spojenyacutemi štaacutetmi znaacutemej ako Transatlantickeacute obchodneacute a investičneacute partnerstvo (TTIP) sa už mali zverejňovať
145 Slovensko maacute s USA platnuacute investičnuacute zmluvu z roku 1991 v ktorej je takyacuteto mechanizmus arbitraacuteže jednostranne vyacutehodnyacute pre americkeacuteho investora zakotvenyacute Podľa Ministerstva hospodaacuterstva SR by novaacute uacuteprava vzťahov investor ndash štaacutet v zmluve TTIP umožnila Slovensku zbaviť sa nevyacutehodneacuteho mechanizmu z roku 1991 Preto MH SR zmluvu TTIP podporovalo
60
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
623 DIGITAacuteLNA DAŇ
624 OBCHODNEacute ZMLUVY EUacute
Samostatnou kapitolou je zdaňovanie nadnaacuterodnyacutech digitaacutelnych spoločnostiacute Ide o mimoriadne ziskovyacute a dyna-mickyacute sektor s rastuacutecim podielom na ekonomike ktoryacute okrem toho ešte vyjde z koronakriacutezy ako jeden z najvaumlčšiacutech viacuteťazov Pre digitaacutelne služby je charakteristickeacute že uľahčujuacute vytvaacuteranie korporaacutetnych štruktuacuter sluacutežiacich na agresiacutevne daňoveacute praktiky Rozhodnutie Suacutedneho dvora EUacute v spore Komisie s fir-mou Apple v ktorom Komisia prikaacutezala spoločnosti Apple uhradiť iacuterskej vlaacutede daňovyacute dlh vo vyacuteške 13 mld eur v pro-spech sťažujuacuteceho sa Apple ukaacutezalo limity využiacutevania pravi-diel štaacutetnej pomoci v boji proti agresiacutevnym daňovyacutem prakti-kaacutem Euroacutepska digitaacutelna daň sa uvaacutedza ako jeden z možnyacutech zdrojov splaacutecania spoločnyacutech pocircžičiek na Plaacuten obnovy Aj preto Komisia prisľuacutebila predstavenie vlastneacuteho naacutevrhu na zavedenie digitaacutelnej dane ak sa do konca roka 2020 nenaacutej-de dohoda o digitaacutelnej dani na pocircde OECD
V ostatnyacutech rokoch ndash s vyacutenimkou USA ndash akcelerovalo dokončovanie viacročnyacutech rokovaniacute EUacute o obchodnyacutech a priacute-padne investičnyacutech zmluvaacutech s obchodnyacutemi partnermi ako Kanada (CETA) Japonsko a Mercosur Naacutestupom Trumpo-vej administratiacutevy boli rokovania o zmluve TTIP zmrazeneacute Priacutepravy zmluvy s Kanadou a USA boli netransparentneacute a proces ich priacutepravy bol podrobenyacute verejnej kritike Až po nej nastalo čiastočneacute zlepšenie informovanosti o procese nego-ciaacuteciiacute144 Kriticky treba hodnotiť aj mnoheacute časti resp kapitoly pripravovanyacutech zmluacutev Jednou z najkontroverznejšiacutech usta-noveniacute dohocircd s Kanadou i USA bol mechanizmus riešenia sporov medzi štaacutetom a investorom Nahradenie doterajšie-ho mechanizmu urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacute-tom znaacutemy pod skratkou ISDS resp ISDM upravenyacutem me-chanizmom ICS (Investment Court System) v zmluve s Kanadou ktoryacute Komisia vydaacutevala za bdquoradikaacutelnu reformuldquo je len čiastkovyacutem riešeniacutem Zahraničniacute investori v sporoch s vlaacutedami buduacute ako doteraz mocirccť obchaacutedzať naacuterodneacute suacutedy Hroziacute že vlaacutedy buduacute naďalej rukojemniacutekmi arbitraacutežneho ko-nania ktoreacute v prevažnyacutech priacutepadoch daacutevalo za pravdu za-
Globaacutelna dohoda na pocircde OECD je však nepravdepo-dobnaacute aj v priacutepade viacuteťazstva demokratickeacuteho kandidaacuteta v americkyacutech prezidentskyacutech voľbaacutech Zaacuteroveň viacereacute eu-roacutepske krajiny začali či pripravujuacute zdaňovanie digitaacutelnych spoločnostiacute resp priacutejmov z digitaacutelnych služieb Bez spoloč-neacuteho euroacutepskeho priacutestupu však hroziacute fragmentaacutecia digitaacutel-neho trhu v docircsledku nekoordinovanyacutech naacuterodnyacutech pravi-diel a nižšia efektiacutevnosť vyacuteberu dane Z tyacutechto docircvodov je potrebneacute čo najryacutechlejšie vytvo-renie euroacutepskej digitaacutelnej dane ktoraacute by zdaňovala obrat spoločnostiacute v krajine v ktorej bol realizovanyacute Limity pre fir-my podliehajuacutece dani mali by byť nastaveneacute tak aby sa zda-ňovali len veľkeacute nadnaacuterodneacute spoločnosti ktoreacute vyacuteznamne profitujuacute z existencie jednotneacuteho euroacutepskeho trhu a dokaacute-žu vytvaacuterať korporaacutetne štruktuacutery pre umeleacute presuacutevanie da-ňoveacuteho zaacutekladu Časť vybratej dane maacute sluacutežiť ako priacutejem euroacutepskeho rozpočtu143
hraničnyacutem investorom a obmedzovalo vlaacutedy v presadzovaniacute domaacutecej politiky ISDS sa z legitiacutemnej ochrany zahraničnyacutech investorov pretransformoval do spocircsobu ako sa zahraničniacute investori mohli vyhraacutežať legitiacutemnym vlaacutedam a ovplyvňovať ich politiku V zamrznutej zmluve s USA sa zrejme ani nahra-denie ISDS mechanizmom ICS pokiaľ sa rokovania obnovia podľa doterajšiacutech indiacuteciiacute nemusiacute podariť presadiť145
Obchodneacute a investičneacute zmluvy EUacute so zahraničnyacutemi partnermi nemocircžu byť spocircsobom ako sa oslabia euroacutepske štandardy v ochrane priacuterody v boji proti klimatickyacutem zme-naacutem v ochrane zamestnancov alebo v ochrane praacutev štaacutetu a jeho demokraticky zvolenyacutech orgaacutenov realizovať politickeacute rozhodnutia v prospech spoločnosti Suacutečasne nemocircžu byť pre EUacute naacutestrojom oslabovania sociaacutelnych a environmentaacutel-nych štandardov v tretiacutech krajinaacutech Obchodnaacute politika EUacute maacute prispievať k posilňovaniu globaacutelnych sociaacutelnych a environmentaacutelnych štandardov nie uacutezkych zaacuteujmov exporteacuterov a investorov Mechanizmus urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacutetom musiacute podlie-hať demokratickej kontrole oboch straacuten a neobmedzovať presadzovanie verejneacuteho zaacuteujmu v sociaacutelnej environmen-
146 Americkyacute Kongres napr prijal rozhodnutie že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak ako je to v EUacute
61
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
taacutelnej oblasti a pod Nemocircžu tiež viesť k obmedzeniu kvality či rozsahu verejnyacutech služieb Ak zmluva predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie pri ochrane zdravia spotrebiteľa v sociaacutelnej či environmentaacutel-nej politike malo by iacutesť o konvergenciu smerom nahor a nie naopak Obchodneacute dohody sa majuacute opierať o medzinaacuterod-neacute dohovory a zmluvy (dohovory Medzinaacuterodnej organizaacute-cie praacutece Pariacutežska klimatickaacute zmluva a pod) Predmetom kritiky zmluvy s USA suacute aj kapitoly o regu-laacutecii životnom prostrediacute či docircsledky na ochranu zamest-nanca vzhľadom na to že USA nie suacute signataacutermi viaceryacutech dohovorov Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Otaacutezne bolo či sa do zmluvy zahrnuacute i verejneacute služby napriacuteklad zdravot-niacutectvo a či by to nepoviedlo k ďalšej redukcii verejneacuteho zdra-votniacutectva v prospech rozširovaniu suacutekromneacuteho zdravotniacutec-tva TTIP predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie V prevažnej vaumlčšine odvetviacute (potravinaacuterskeho kozmetickeacuteho a farmace-utickeacuteho a chemickeacuteho priemyslu) je však uacuteroveň regulaacutecie v USA nižšia ako v Uacutenii Opraacutevneneacute suacute preto obavy že har-monizaacutecia povedie k znižovaniu regulačnyacutech štandardov v EUacute Najviac by sa to mohlo odraziť na ochrane zdravia a ži-votneacuteho prostredia V EUacute v tyacutechto priacutepadoch platiacute princiacutep predbežnej opatrnosti ktoryacute v USA neplatiacute Pokiaľ sa dosta-točne nepreukaacuteže napriacuteklad škodlivosť niektoreacuteho produk-
tu nie je povinnosť ho z trhu stiahnuť146 USA medzityacutem odstuacutepili od Pariacutežskej dohody o kliacuteme a nevieme či po v naacutestupe noveacuteho prezidenta sa k tejto do-hode vraacutetia EUacute je napriacuteklad nepriateľsky naklonenaacute k tomu aby sa plyn ťažil hydraulickyacutem štiepeniacutem Napriek tomu zrej-me takyacuteto plyn bude dovaacutežať a bude tlak aby sa tento druh ťažby presadil i v EUacute Klimatickeacute zmeny nuacutetia prehodnotiť i priacutestup k medzi-naacuterodneacutemu obchodu Nie je realistickeacute jeho drastickeacute ob-medzenie a už vocircbec nie suacute riešeniacutem priacutestupy ako ekono-mickyacute nacionalizmus alebo prvky merkantilizmu Na druhej strane treba v medzinaacuterodnom obchode začať brať do uacuteva-hy uhliacutekovuacute stopu a preto sa pokuacutesiť presadiť uhliacutekoveacute clo do politiky Svetovej obchodnej organizaacutecie (WTO) Euroacutepske hospodaacuterske politiky vraacutetane obchodnej po-litiky majuacute prispievať k posilňovaniu sociaacutelnych štandardov environmentaacutelnej udržateľnosti a udržateľnosti EUacute EMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou i viacereacute na-štartovaneacute diskusie (mandaacutet ECB fiškaacutelne pravidlaacute ale všeobecne aj diskusia o buduacutecnosti EUacute) vytvaacuterajuacute priestor pre takeacuteto pravidlaacute a inštituacutecie v zhode s progresiacutevnym so-ciaacutelne spravodlivyacutem a environmentaacutelne zodpovednyacutem programom Mal by byť i vyacutechodiskom pri formovaniacute poziacutecie SR v EUacute a v eurozoacutene
147 Schiller Dan Digital capitalism stagnation and contention 13 October 2015 httpswwwopendemocracynetendigital-capitalism-stagna-tion-and-contentionPodrobnuacute politicko-ekonomickuacute analyacutezu digitaacutelneho kapitalizmu možno naacutejsť v kniheBetancourt Michael The Critique of Digital Capitalism punctum books brooklyn ny 2015
62
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepsky plaacuten obnovy a odolnosti je zameranyacute na dve kľuacutečoveacute transformaacutecie na zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu Z dvoch uvedenyacutech transformaacuteciiacute prvuacute pokladaacuteme za nena-hraditeľnuacute a neodkladnuacute a preto v našej štuacutedii sme na ňu zamerali vaumlčšiu pozornosť Nie je to teda naacutehoda a ani docirc-sledok obmedzenyacutech riešiteľskyacutech kapaciacutet Zelenaacute transformaacutecia je natoľko urgentnaacute že ak sa v kraacutetkej dobe nedosiahne v nej zaacutesadnyacute pokrok ani neskor-šie adaptačneacute opatrenia nedokaacutežu zamedziť devastačnyacutem uacutečinkom klimatickyacutech zmien Už dnes dokonca i štaacutet akyacutem je Slovenskaacute republika v pomerne v priaznivom geografic-kom paacutesme je vystavovanyacute suchaacutem ktoreacute nemajuacute obdobu alebo frekventovanyacutem povodniam ktoreacute sa predtyacutem vy-skytovali iba zriedka (tzv storočnaacute voda sa opakuje skoro každoročne) Straty nie suacute iba ekonomickeacute no okrem zdra-votnyacutech docircsledkov akcelerujuacute i sociaacutelne rozdiely Už dnes časť globaacutelnej migraacutecie je reakciou na klimatickeacute zmeny a podiel klimatickyacutemi zmenami generovanej migraacutecie bude ak-celerovať Akcelerovať buduacute i vojenskeacute konflikty ako docircsledok hladomorov zo sucha boja o vodu a pod Mnoheacute sa možno rozrastuacute do vaumlčšiacutech a veľkyacutech vojnovyacutech konfliktov Euroacutepska uacutenia zostaacuteva premiantom v boji proti klima-tickyacutem zmenaacutem a svoje najnovšie ambiacutecie vyjadrila v Euroacutep-skej zelenej zmluve Slovenskaacute republika zobrala na seba zatiaľ najambicioacuteznejšiacute politickyacute zaacutevaumlzok dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 V štuacutedii sme sa zaoberali nutnyacutemi podmienkami aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť dosiah-nuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti v transformaacutecii odvetviacute energetiky v doprave v obnove budov pri zaacutesobo-vaniacute teplom pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie a v presadzovaniacute cirkulaacuternej ekonomiky Podpora lokaacutelneho a regionaacutelneho rozvoja maacute tiež kli-matickyacute rozmer K znižovaniu uhliacutekovyacutech emisiiacute pomocircže rozvoj lokaacutelnej energetiky no i podpora lokaacutelnej produkcie potraviacuten ktoraacute znižuje ich uhliacutekovuacute stopu (všetci maacuteme skuacute-senosť s kuacutepou jabĺk z Noveacuteho Zeacutelandu hovaumldzieho maumlsa z Braziacutelie a pod) atď Spomaliť a pokiaľ sa daacute zamedziť zryacutechľovaniu klimatic-kyacutech zmien musiacute napomocirccť i fiškaacutelna politika na naacuterodnej uacuterovni a iniciatiacutevy na euroacutepskej či globaacutelnej uacuterovni Naacutestroje takto nastavenej fiškaacutelnej politiky nie suacute ešte v štuacutedii dosta-točne reflektovaneacute a buduacute si vyžadovať dodatočnuacute pozor-nosť na naacuterodnej no i euroacutepskej uacuterovni Prehodnotiť bude treba i niektoreacute ineacute naacutestroj ako obchodovanie s emisiami CO2 a vyjadriť k nemu jednoznačnejšiacute sociaacutelno-demokratic-kyacute postoj Euroacutepske obchodneacute a investičneacute dohody nedostatoč-ne zohľadňujuacute uhliacutekovuacute stopu a je otaacutezne či uhliacutekoveacute claacute
buduacute dostatočnyacutem naacutestrojom na redukciu uhliacutekovej stopy dovozu Uacuteloha štaacutetu pri podpore zelenej transformaacutecie je nena-hraditeľnaacute na všetkyacutech uacuterovniach Zelenuacute transformaacuteciu podnikateľskej sfeacutery musiacute štaacutet stimulovať pozitiacutevne (napr finančnyacutemi zdrojmi v podobe dotaacuteciiacute zelenyacutem verejnyacutem ob-staraacutevaniacutem a pod) i negatiacutevne (napr spriacutesňovaniacutem noriem na produkciu CO2 a pod) Centraacutelna vlaacuteda musiacute vytvaacuterať podmienky na zelenuacute transformaacuteciu na regionaacutelnej a lokaacutel-nej uacuterovni a podporiť ozelenenie a obmedzenie tendenciiacute ku konzumerizmu V porovnaniacute so zelenou transformaacuteciou maacute digitaacutelna transformaacutecia inuacute naliehavosť jej hybnyacutemi silami nie je uve-domenie si že ide o existenčnuacute otaacutezku o otaacutezku prežitia ľudstva ako ho poznaacuteme dnes ale o dosahovanie vyššej efektiacutevnosti a konkurencieschopnosti a je ťahanaacute suacutekrom-nyacutem zaacuteujmom jednotlivca (napr on line objednaacutevanie tova-rov a služieb využitie e-Government na ryacutechlejšie vybavo-vanie administratiacutevnych uacutekonov elektronickeacute recepty a pod) a biznisu ktoryacute v digitalizaacutecii nachaacutedza spocircsob ako zvyšovať produktivitu praacutece a zisk Uacuteloha štaacutetu pri digitaacutelnej transformaacutecii je odlišnaacute štaacutet by mal vytvaacuterať prostredie ktoreacute je priateľskeacute digitaacutelnej transformaacutecii podnikateľskej sfeacutery digitaacutelnu infraštruktuacuteru a poskytovať vzdelanie pre digitaacutelny vek Priama pomoc bizni-su (pozitiacutevna stimulaacutecia formou dotaacuteciiacute daňovyacutech uacuteľav a pod) by sa mala realizovať iba v prvej štartovacej faacuteze trans-formaacutecie a prevažne formou podpory vyacuteskumu a vyacutevoja a vedy Biznis musiacute robiť rozhodnutia o digitaacutelnej transformaacutecii saacutem a takou ryacutechlosťou aby odolal konkurenčneacutemu tlaku Nepriazniveacute externeacute podmienky (napr nedostupnosť k širo-kopaacutesmoveacutemu internetu) zhoršujuacute jeho konkurenčnuacute poziacute-ciu a naopak maumlkkeacute podmienky (napr niacutezka cena praacutece daňovyacute dumping) odďaľujuacute jeho rozhodnutie investovať do digitaacutelnej transformaacutecie Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute podľa Dana Schillera147 vedie k vzniku digitaacutelneho kapitalizmu prinaacuteša so sebou i rizikaacute na ktoreacute musia vlaacutedy reagovať Medzi ne patriacute ohro-zenie bdquokrehkej stavby demokracieldquo (zneužiacutevanie uacutedajov zaacute-kazniacutekov kyberkriminalita atď) ohrozenie tradičnyacutech pra-covnyacutech miest priemyslom č 4 zvyšovanie miery nerovnosti nižšia ochrana zamestnancov v rocircznych netra-dičnyacutech formaacutech praacutece (home office gig economy a pod) Pozitiacutevnymi i negatiacutevnymi docircsledkami digitaacutelnej transformaacute-cie na spoločnosť a politikami na vlaacutednej uacuterovni i uacutelohou odborov sa zaoberaacuteme v kapitole Solidaacuterna spoločnosť Vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko igno-ruje že slovenskeacute hospodaacuterstvo sa v priebehu dvoch-troch
Zaacuteverom
63
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
desiatok rokov sa stalo maacutelo diverzifikovanyacutem s dominant-nyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu Niacutezka diverzifiko-vanosť nielen priemyselnej štruktuacutery ktoraacute je naviac ex-treacutemne zaacutevislaacute na dovoze a vyacutevoze no pomerne niacutezka diverzifikovanosť i poľnohospodaacuterskej vyacuteroby či energetiky robia slovenskeacute hospodaacuterstvo ľahko zraniteľneacute Pokles HDP v roku koronakriacutezy to znovu ilustroval Politiky na podporu vaumlčšej diverzifikaacutecie nie suacute namie-reneacute proti uacutespešnyacutem odvetviam Na druhej strane je načase skoncovať s investičnyacutemi stimulmi smerujuacutecimi do dnes už dominantneacuteho odvetvia Podpora diverzifikaacutecie ktoruacute navr-hujeme je previazanaacute s environmentaacutelnou transformaacuteciou (napr diverzifikaacutecia energetiky zahrnujuacuteca OZE rozvoj obe-hoveacuteho hospodaacuterstva a pod) s regionaacutelnym a lokaacutelnym rozvojom ale i s tradičnejšiacutemi formami ako je diverzifikaacutecia exportu (odvetvovaacute i geografickaacute) Euroacutepsky Plaacuten obnovy a odolnosti sa explicitne neza-meriava na tretiu transformaacuteciu a tou je transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť Politickaacute štruktuacutera suacutečasnej euroacutepskej moci nie je priaznivo naklonenaacute tretej transformaacutecii Sociaacutel-ny pilier EUacute je iba fragmentom a nie zaacutekladom resp štarteacute-rom k Sociaacutelnej uacutenii Štuacutedia sa pokuacuteša vzkriesiť pocircvodnyacute vyacuteznam slova bdquoreformaldquo a navrhuje reformy ktoreacute by smero-vali slovenskuacute spoločnosť k solidaacuternej spoločnosti Načrtaacuteva reformy ako reformu sociaacutelnych služieb služieb zamestna-nosti rodinnej politiky a dlhodobej starostlivosti a upozor-ňuje na potrebu realizaacutecie zabuacutedaneacuteho ľudskeacuteho praacuteva na byacutevanie Digitaacutelna transformaacutecia prinaacuteša so sebou viacereacute soci-aacutelne rizikaacute ako redukciu pracovnyacutech miest naacuterast štrukturaacutel-neho nadbytku pracujuacutecich a v docircsledku toho naacuterast neza-mestnanosti prehlbovanie priacutejmovej nerovnosti naacuterast chudoby a sociaacutelneho vyluacutečenia tyacutech ktoriacute nestihlinemohli ziacuteskať digitaacutelne zručnosti vznik (novyacutech) foriem (prekeacuterne-ho) zamestnania a naacuterast neistyacutech pracovnyacutech miest (gig economy a pod) S tyacutemito rizikami sa musia vyrovnať verej-neacute politiky ktoreacute musia byť nastaveneacute tak aby z digitaacutelnej transformaacutecie neprofitovala iba uacutezka skupina zvyacutehodne-nyacutech Cesta vedie cez naacutestroje daňovej sociaacutelnej a vzdelaacuteva-cej politiky cez posilňovanie priacutejmov verejnyacutech rozpočtov napriacuteklad cez oveľa ambicioacuteznejšiacute daňovyacute mix (zavedenie novyacutech alebo posilnenie u naacutes skocircr marginaacutelnych daniacute ako napr progresiacutevne zdaňovanie zdaňovanie kapitaacutelu a majet-ku daň z luxusu environmentaacutelne dane digitaacutelne dane da-ne z robotov) cez vyššie platby do scheacutem zdravotneacuteho a sociaacutelneho zabezpečenia cez posilnenie sociaacutelneho dialoacutegu
ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych kon-fliktov na všetkyacutech uacuterovniach horizontaacutelnej i vertikaacutelnej de-finičneacute a legislatiacutevne ukotvenie novyacutech foriem praacutece v pra-covno-praacutevnom daňovom kontexte a v systeacuteme sociaacutelneho zabezpečenia Solidaacuterna spoločnosť na Slovensku nemocircže vylučovať zo seba Roacutemov Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem ako aj ineacute vlaacutedne dokumenty navrhovali rocirczne čiastkoveacute riešenia na zlepšenie postavenia Roacutemov Štuacutedia poukazuje na to že kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že abstrahu-juacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať Preto sa za posledneacute desaťročia v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacutecie Roacutemov na Sloven-sku bluacutedi v kruhu Post-transformačnyacute model slovenskeacuteho kapitalizmu nemaacute nastavenuacute svoju redistribučnuacute politiku aby dostatočne riešil mieru nerovnostiacute napĺňal zaacutekladneacute ľudskeacute praacutevo na byacutevanie a pod nielen pre roacutemsku komunitu ale pre celuacute spoločnosť V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Marginalizovaniacute Roacutemovia suacute podmnožinou ľudiacute kto-ryacutech marginalizuje chudoba no okrem toho čelia i predsud-kom diskriminaacutecii a pod Pre zlepšenie situaacutecie Roacutemov po-trebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania a nielen čiastkoveacute projekty ktoreacute sa ( dočasne) orientujuacute na parciaacutelne straacutenky ich života (priacutestup k vode predškolskeacute vzdelaacutevanie roacutem-skych detiacute a pod) Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko nemaacute ambiacuteciu ndash a to je charakteristickeacute i pre ineacute vlaacutedne materiaacutely predchaacutedzajuacutecich vlaacuted ndash formulovať čo by chcela vlaacutedna moc presadzovať v Euroacutepskej uacutenii a osobitne v eurozoacutene Zaacuteverečnaacute kapitola po prvyacutekraacutet tuacuteto veľkuacute medzeru chce naplniť Formuluje naacutevr-hy akoby sa malo reformovať ekonomickeacute riadenie eurozoacute-ny zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska akyacute by mal byť so-ciaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam EUacute a k euroacutepskej obchodnej politike Euroacutepske hospodaacuterske politiky by mali prispievať k po-silňovaniu sociaacutelnych štandardov k environmentaacutelnej udr-žateľnosti a udržateľnosti EUacuteEMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou je po finančnej a ekonomickej kriacuteze a po kriacuteze eura novou priacuteležitosťou ako sa k takejto EUacute a eurozoacutene posunuacuteť bližšie Taacuteto priacuteležitosť by sa mala využiť oveľa lepšie ako po kriacutezach 2008 a 2010
64
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
65
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
66
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Brigita Schmoumlgnerovaacute (editorka) Progresiacutevne foacuterum pod-predsedniacutečka vlaacutedy SR (1994) ministerkafinanciiacute SR (1998 - 2002)
Joachim Becker Ekonomickaacute univerzita Viedeň
Petra Csefalvayovaacute Inštituacutet cirkulaacuternej ekonomiky
Milan Ftaacutečnik Slovenskaacute technickaacute univerzita minister školstva SR (1998 - 2002)
Radovan Geist wwweuractivsk
Michal Kaliňaacutek Združenie miest a obciacute SR
Jaacuten Košč Odborovyacute zvaumlz KOVO
Peter Magvaši minister hospodaacuterstva SR (1994) minister praacutece sociaacutelnych veci a rodiny SR (1998 - 2002)
Daniel Škobla Uacutestav etnoloacutegie a sociaacutelnej antropoloacutegie Slo-venskej akadeacutemie vied
Monika Uhlerovaacute Konfederaacutecia odborovyacutech zvaumlzov SR
Juraj Zamkovskyacute Priatelia Zeme-CEPA
Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) je najstaršou politickou nadaacute-ciou Nemecka Pomenovanaacute je po Friedrichovi Ebertovi prvom demokraticky zvolenom riacutešskom prezidentovi Ako nadaacutecia bliacutezka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociaacutelnej demokracie slobodu spravodlivosť a
Friedrich-Ebert-Stiftung eV zastuacutepenie v Slovenskej republikeMaroacutethyho 6 | 811 06 Bratislavawwwfessk
Autori Brigita Schmoumlgnerovaacute a autorskyacute kolektiacutev Za publikaacuteciu zodpovedaacute Robert ŽanonyGrafika Jakub KlobušickyacuteObjednaacutevky fesfessk
Komerčneacute využitie publikaacuteciiacute vydanyacutech Friedrich-Ebert-Sti-ftung (FES) nie je povoleneacute bez piacutesomneacuteho suacutehlasu od FES
SCHMOumlGNEROVAacute Brigita Solidaacuterne ekologickeacute a moder-neacute Slovensko 1 vyd Bratislava Friedrich-Ebert-Stiftung eV - zastuacutepenie v Slovenskej republike 2020
(b ovaneacute)978-80-89149-85-8
solidaritu Ako všeobecne prospešnaacute inštituacutecia pocircsobiacuteme nezaacutevisle a v našom zaacuteujme je podporovať pluralistickyacute spo-ločenskyacute dialoacuteg k politickyacutem vyacutezvam suacutečasnostiBližšie informaacutecie k našej činnosti ako aj k aktuaacutelnym projek-tom naacutejdete na našej webovej straacutenke wwwfessk
Viac informaacuteciiacute k tejto teacuteme naacutejdete tuhttpwwwfessk
Slovensko musiacute v najbližšom obdobiacute zvlaacutednuť trojjedinuacute transformaacuteciu envi-ronmentaacutelnu digitaacutelnu a sociaacutelnu Z krajiny so stredno-priacutejmovou maacutelo di-verzifikovanou nerovnomerne rozvinu-tou a k životneacutemu prostrediu maacutelo citli-vou ekonomikou patriacou iba medzi miernych inovaacutetorov sa potrebuje trans-formovať na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 en-vironmentaacutelne udržateľnuacute a sociaacutelne spravodlivuacute Štuacutedia bdquoSolidaacuterne ekologickeacute a moderneacute Slovenskoldquo prinaacuteša v šiestich kapitolaacutech kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy na jeho radikaacutelnu transformaacute-ciu Za hlavneacute vyacutezvy Slovenska pokladaacute tiacutem autorov diverzifikaacuteciu hospodaacuterstva a zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu ako predpoklady udržateľnej konkuren-cieschopnosti ekonomiky orientaacuteciu na podporu domaacutecich podnikov s inovatiacutev-
nym profilom podporu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja so zameraniacutem na lokaacutelnu energetiku lokaacutelnu produkciu potraviacuten podporu naacutejomneacuteho byacutevania či sociaacutelneho podnikania Zelenou trans-formaacuteciou bude musieť prejsť každeacute od-vetvie no za kľuacutečoveacute odvetvia ktoreacute čakaacute zelenaacute transformaacutecia štuacutedia pokladaacute energetiku dopravu a obnovu budov Rovnakyacute docircraz venuje štuacutedia kri-tickej reflexii fiškaacutelnej konsolidaacutecie kde ponuacuteka alternatiacutevny pohľad na rozpoč-tovuacute a daňovuacute politiku ktoreacute majuacute byť naacutestrojom sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja Zo sociaacutelno-de-mokratickyacutech poziacuteciiacute kritike podrobuje aktuaacutelnu formu ekonomickeacuteho riadenia EUacute a eurozoacuteny a prinaacuteša naacutevrhy ako po-silniť fiškaacutelnu poziacuteciu Uacutenie zavedeniacutem dane z finančnyacutech transakciiacute zdaneniacutem digitaacutelnych korporaacuteciiacute a obmedzovaniacutem daňovej suacuteťaže a daňovyacutech uacutenikov
Cieľ budovať suacutedržnuacute spoločnosť v ne-poslednom rade odolnuacute voči rastuacutecim protidemokratickyacutem tendenciaacutem čeliacute aktuaacutelne mnohyacutem vyacutezvam v podobe di-gitalizaacutecie a robotizaacutecie klimatickyacutech zmien rastuacutecej priacutejmovej a majetkovej nerovnosti v dostupnosti verejnyacutech služieb a nerovnyacutech podmienok pre docircstojnyacute život Naacutestrojmi na zvlaacutednutie tyacutechto vyacuteziev suacute politiky solidaacuternej spo-ločnosti ktoreacute štuacutedia prinaacuteša overeneacute praxou mnohyacutech vyspelyacutech štaacutetov s ne-zastupiteľnou uacutelohou odborov a sociaacutel-neho dialoacuteguŠtuacutedia je priacutespevkom do verejnej odbor-nej diskusie ktorej cieľom musiacute byť takeacute využitie neopakovateľnyacutech euroacutepskych finančnyacutech prostriedkov v nasledujuacutecich rokoch ktoreacute urobia zo Slovenska soli-daacuternejšiu ekologicky udržateľnuacute a modernuacute krajinu
SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
1 DIVERZIFIKAacuteCIA DIGITALIZAacuteCIA A KONKURENCIESCHOPNOSŤ SLOVENSKEacuteHO HOSPODAacuteRSTVA- NAacuteSTROJE ROZVOJA A ODOLNOSTI
Hospodaacutersky rast Slovenskej republiky ako štaacutetu s ma-lyacutem ekonomickyacutem rozmerom je tradične viac ťahanyacute expor-tom ako domaacutecou spotrebou Znamenaacute to že na jednej stra-ne musiacute byť hospodaacuterstvo konkurenčne schopneacute presadiť sa na zahraničnyacutech trhoch na strane druhej je citliveacute od poruacutech ktoreacute na trhoch kľuacutečovyacutech odberateľov jeho pro-dukcie vznikajuacute Neprimerane vysokaacute koncentraacutecia hospo-
Koronakriacuteza nanovo odhalila zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a osobitne priemyslu Počas jarneacuteho lockdownu Slovensko utrpelo jeden z najvaumlčšiacutech poklesov priemyselnej vyacuteroby spomedzi všetkyacutech krajiacuten Euroacutepskej uacutenie V maacuteji 2020 bola priemyselnaacute vyacuteroba staacutele o 333 nižšia ako pred rokom Treba ale dodať že priemyselnaacute produkcia kle-sala už aj v druhej polovici roka 2019 v decembri 2019 už piaty mesiac po sebe a oproti decembru 2018 sa zniacutežila o 71 Z odvetviacute ktoreacute sa najviac podieľali na celkovom po-klese produkcie v priemysle v r 2019 najvyacuteznamnejšie zniacute-ženie zaznamenali vyacuteroba dopravnyacutech prostriedkov o 11 7 Slovenskaacute ekonomika ako ekonomicky malyacute štaacutet je viac ako stredne veľkeacute a veľkeacute ekonomiky (možno s vyacutenimkou nemeckej ekonomiky) orientovanaacute na export a maacute maacutelo di-verzifikovanuacute štruktuacuteru priemyslu zavesenuacute najmauml na auto-mobilovom priemysle a elektrotechnickom priemysle Spo-lu s dovozom dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky (dovoz a vyacutevoz ku HDP) uacuteroveň v r 2018 až 190 Vyššiu mieru otvorenosti dosiahli v EUacute už iba Luxembursko (387 percent HDP) Malta (269 percent HDP) a Iacutersko (212 per-cent HDP) Export je docircležityacutem ťahuacuteňom rastu a jeho pokles už v 2 štvrťroku 2019 mal za naacutesledok spomalenie rastu HDP8 V štruktuacutere exportu suacute s podielom 652 na prvom mieste
daacuterstva ktoraacute sa odraacuteža v priacuteliš uacutezkej exportnej orientaacutecii tuacuteto citlivosť či dokonca zraniteľnosť zvyšujuacute Konkurencieschopnosť slovenskeacuteho hospodaacuterstva zaacute-visiacute od toho ako ryacutechlo sa dokaacuteže adaptovať na meniace sa vonkajšie požiadavky ktoreacute nie suacute v jej rukaacutech ako dokaacuteže investovať do inovaacuteciiacute a predovšetkyacutem ako inovatiacutevny a adaptabilnyacute je kľuacutečovyacute rozvojovyacute faktor-ľudskyacute faktor
11 DIVERZIFIKAacuteCIA AKO JEDEN Z NAacuteSTROJOV ROZ-VOJA A ODOLNOSTI
7 Priemyselnaacute produkcia v decembri 2019 ŠUacute SR Na rozhraniacute juacutena-juacutela 2020 k najryacutechlejšiemu naštartovaniu dochaacutedza u automobiloveacuteho priemyslu ako kľuacutečoveacuteho odvetvia v slovenskom priemysle Mesačnyacute bulletin NBS Oktoacuteber 2020 httpwwwnbssk_imgDocuments_Me-sacnyBulletin2020protectedmb1020pdf
8 Spraacuteva o ekonomike SR September 2019 NBShttpswwwnbssk_imgDocuments_PublikacieSESR2019protectedSESR_0919skpdf
stroje a prepravneacute zariadenia Z odvetvoveacuteho hľadiska je to predovšetkyacutem automobilovyacute priemysel Na jednotku jeho vyacutevozu pripadaacute až 76 stotiacuten jednotiek dovozu čo odraacuteža rozsiahle medzinaacuterodneacute dodaacutevateľsko-odberateľskeacute vaumlzby tohto odvetvia a to napriek tomu že sa podarilo vybudovať značnuacute dodaacutevateľskuacute sieť na Slovensku Export smeruje prevažne do štaacutetov EUacute (80) z toho až 218 do Nemecka 108 do Česka a v poradiacute nasledu-juacute dva ďalšie štaacutety V4 Slovenskyacute automobilovyacute priemysel je v rukaacutech zahra-ničnyacutech investorov Na začiatku transformačnej recesie vstup zahraničnyacutech investorov ako nemeckeacuteho VW bol po-zitiacutevnym signaacutelom pre zahraničneacute investiacutecie a pomohol riešiť nezamestnanosť ktoraacute počas transformačneacuteho obdobia nadobudla sociaacutelne takmer neudržateľneacute hodnoty Značnaacute orientaacutecia na zahraničnyacutech investorov prinaacuteša aj niektoreacute otaacutezniky Dnes o buduacutecnosti slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu sa rozhoduje vo Wolfsburgu v Pariacuteži v Soule či v Spojenom kraacuteľovstve Veľkej Britaacutenie a Severneacuteho Iacuterska Bo-li by tieto rozhodnutia diametraacutelne ineacute keby sa o nich rozho-dovalo v Bratislave Trnave Nitre či v Žiline9
Vlaacutedy v post transformačnom obdobiacute sa ekonomickou štruktuacuterou Slovenska a jej zaacutevislosťou na exporte a zahra-ničnyacutech investiacuteciaacutech 10 nezaoberali alebo ak aj aacuteno a prijali
4
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
9 Konkurencieschopnosť automobiloveacuteho priemyslu zaacutevisiacute od mnohyacutech faktorov od finančnyacutech zdrojov od rozvinuteacuteho vyacuteskumu od strate-gickeacuteho marketingu ktoryacute identifikuje trhy a usmerňuje vyacuteskum vyacutevoj a produkciu aby reagovali na individualizaacuteciu požiadaviek zaacutekazniacutekmi prechodom na individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby umožnenuacute technologickyacutem pokrokom Pri rozhodovaniacute o tom ako ďalej v automobilovom priemysle treba brať do uacutevahy všetky tieto faktory Miesto rozhodovania nie je to kľuacutečoveacute Rozhoduje sa tam kde suacute na to vytvoreneacute predpo-klady Slovenskaacute republika nemaacute ani inštitucionaacutelne predpoklady ani finančneacute zdroje a ani dostatočneacute ľudskeacute zdroje aby takeacuteto rozhodnutia mohla robiť
10 O tyacutechto otaacutezkach rokovali napr Rada vlaacutedy pre export Rada vlaacutedy pre vedu techniku a inovaacutecie a prijali viacereacute odporuacutečania najmauml k RIS3SK (Strateacutegia vyacuteskumu a inovaacuteciiacute pre inteligentnuacute špecializaacuteciu SR) pre hospodaacutersku politiku atď
11 Podiel priamych zahraničnyacutech investiacuteciiacute na tvorbe hrubeacuteho fixneacuteho kapitaacutelu bol v roku 2017 na uacuterovni cca 10 a po roku 2013 vykazuje poz-voľnyacute a pomerne stabilnyacute naacuterast Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020 str 38
12 V jednom zo svojich medializovanyacutech vystuacutepeniacute upozornil na to novyacute minister pocircdohospodaacuterstva a rozvoja vidieka Jaacuten Mičovskyacute
5
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
v tomto smere viacereacute dokumenty ich realizaacutecia naraacutežala na rezortizmus konzervativizmus vyacutekonnej moci a priacutepadne odpor časti podnikateľskyacutech kruhov Je zrejmeacute že malaacute ekonomika nemocircže mať diverzifiko-vanuacute štruktuacuteru hospodaacuterstva v takom rozsahu ako stredne veľkaacute alebo veľkaacute ekonomika Na druhej strane nadmerne vysokaacute zaacutevislosť na jednom či dvoch exportnyacutech odvetviach vystavuje hospodaacuterstvo malej ekonomiky značnyacutem rizikaacutem K rizikaacutem maacutelo diverzifikovanej priemyselnej štruktuacutery s dominantnyacutem postaveniacutem automobiloveacuteho priemyslu v SR patriacute citlivosť na konjunktuacuterny cyklus doma a osobitne v za-hraničiacute (počas finančnej a ekonomickej kriacutezy Nemecko bolo nuacuteteneacute zaviesť šrotovneacute aby zamedzilo extreacutemnemu prepa-du dopytu po produkcii domaacuteceho automobiloveacuteho prie-myslu) Rizikom mocircže byť i prebiehajuacuteca zelenaacute transformaacute-cia a s ňou napriacuteklad aj v bliacutezkej buduacutecnosti vyacuteraznejšiacute podiel verejnej dopravy na uacutekor individuaacutelnej dopravy tlak spoloč-nosti na znižovanie škodlivyacutech emisiiacute a pod Medzi rizikaacute vyššieho podielu zahraničnyacutech investiacuteciiacute 11 patriacute aj hrozba dezinvestiacuteciiacute zvlaacutešť vtedy keď zahraničnyacute in-vestor hlavneacute investičneacute vyacutehody už vyčerpal (napriacuteklad koniec daňovyacutech praacutezdnin a inyacutech investičnyacutech stimulov niacutezka cena praacutece a pod) a jeho tzv utopeneacute naacuteklady (sunk costs) neboli priveľkeacute Vysokyacute podiel zaacutevislosti na priamych zahraničnyacutech investiacuteciaacutech predstavuje preto ďalšie potenci-aacutelne riziko Prvky vysokej koncentraacutecie vyacuteroby suacute charakteristickeacute i pre veľkeacute poľnohospodaacuterske podniky v ktoryacutech dominuje produkcia niekoľkyacutech produktov (repka olejnaacute kukurica obilie) 12 Niacutezke zhodnotenie produkcie doma vyčerpaacutevanie pocircdy a nutnosť použiacutevať rastuacutece množstvo umelyacutech živiacuten a pesticiacutedov zvyacutešeneacute rizikaacute dopadu klimatickyacutech zmien a pod patria medzi docircsledky vysokej koncentraacutecie rastlinnej pro-dukcie Spornaacute je preto ekonomickaacute vyacutehodnosť z vysokej kon-centraacutecie vyacuteroby dosahovanaacute ignorovaniacutem externaliacutet ndash ako sme už naznačili ndash postupnyacutem vyčerpaacutevaniacutem rezerv pros-tredia ohrozovaniacutem zdravia populaacutecie a pod Plnyacutem interna-lizovaniacutem externyacutech naacutekladov do kalkulaacuteciiacute vyacuterobcov by sa vyacutehodnosť z vysokej koncentraacutecie vyacuteroby v poľnohospo-daacuterstve s najvaumlčšou pravdepodobnosťou stratila Vysokaacute koncentraacutecia v energetike a dlheacute dopravneacute cesty zdražujuacute energie pre odberateľov ndash podniky i sektor
domaacutecnostiacute (napr naacuteklady s transmisiou energiiacute vraacutetane do-daacutevok tepla dodaacutevateľmi tepla ktoriacute profitujuacute z lokaacutelneho monopolu) Politika podpory takyacutechto tendenciiacute brzdiacute noveacute trendy v rozvoji lokaacutelnej energetiky v produkcii tepla jeho odberateľmi a pod Naznačuje to že nielen priemysel no i ineacute odvetvia i keď v menšej miere vyžadujuacute diverzifikaacuteciu Diverzifikaacuteciu slovenskeacuteho hospodaacuterstva nechaacutepeme ako akeacutekoľvek znevyacutehodňovanie existujuacutecich vysoko pro-duktiacutevnych segmentov hospodaacuterstva ale ako vytvaacuteranie priaznivyacutech podmienok pre vznik novyacutech inovatiacutevnych pod-nikov naprieč hospodaacuterstvom ktoreacute buduacute perspektiacutevne konkurencieschopneacute a buduacute preto prispievať aj k diverzifikaacute-cii exportu priamo alebo sprostredkovane cez dodaacutevateľ-sko-odberateľskeacute vzťahy Už sme uviedli že slovenskeacute hospodaacuterstvo je vysoko zaacutevisleacute na exporte Je to jeden z rizikovyacutech faktorov V priacute-pade kriacutez akou je i taacuteto vysokaacute vyacutevoznaacute zaacutevislosť maacute za naacutesledok prudkyacute pokles HDP rast nezamestnanosti a vaacutežne sociaacutelne docircsledky Podpora diverzifikaacutecie exportu (ako medzirezortneacuteho programu) by mala byť zameranaacute na vaumlčšiu odvetvovuacute a ge-ografickuacute diverzifikaacuteciu Inštitucionaacutelne zabezpečenie vyacutevo-zu poskytuje okrem MH SR EXIM banka a SZRB V rezorte MH SR pocircsobiacute priacutespevkovaacute organizaacutecia SARIO ktoraacute maacute dvojityacute mandaacutet ziacuteskavať zahraničnyacutech investorov a podpo-rovať zahraničnyacute obchod Pokiaľ sa nepodariacute posilniť kompe-tencie SARIO v tomto smere je treba zvaacutežiť vytvorenie oso-bitnej Agentuacutery pre rozvoj exportu Bude potrebneacute aj začať vytvaacuterať zahraničneacute kancelaacuterie na podporu exportu a merať ich vyacutekonnosť uzatvorenyacutemi exportnyacutemi kontraktmi Inšti-tuacutet ekonomickyacutech diplomatov na MZV SR sa neukaacutezal ako efektiacutevny naacutestroj na podporu zahraničnoobchodnyacutech vzťa-hov Podpora diverzifikaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva ako sme už naznačili by sa nemala obmedzovať iba na priemy-sel napriek tomu že je a zrejme zostane kľuacutečovyacutem odvet-viacutem v štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva Naacutestrojmi diver-zifikaacutecie sa mocircžu stať i zelenaacute transformaacutecia a podpora lokaacutelneho rozvoja o ktoryacutech pojednaacutevame na inom mieste Zvyšovanie potravinovej sebestačnosti bude vyžadovať rast produktovej diverzifikaacutecie u veľkyacutech a stredne veľkyacutech poľnohospodaacuterskych podnikov a nadvaumlzujuacuteceho spracova-nia produkcie Lokaacutelny rozvoj si vyžiada podporu rozvoja
13 Maleacute a stredneacute podnikanie v čiacuteslach v roku 2019 httpmonitoringmspskwp-contentuploads202007MSP_v_cislach_2019pdf
14 V roku 1970 vznikol Cambridge Science Park ktoryacute transformoval Cambridge z trhoveacuteho mesta na jedno z technologickyacutech centier na svete založenom na kooperaacutecii univerzity a maleacuteho a stredneacuteho podnikania Až 61 spoločnostiacute dnes fungujuacutecich v Cambridgeskom vedeckom parku vzniklo priamo v ňom Dodnes v ňom pocircsobiacute až 130 spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich viac ako 7 tisiacutec vysokokvalifikovanyacutech zamestnancov
15 Podľa Doing Business v r 2020 je Slovensko na 45 mieste so skoacutere 756 Doing Business httpswwwdoingbusinessorgendataexplo-reeconomiesslovakia
16 Podľa Indexu ekonomickej slobody je Slovensko na 60 mieste ako bdquomierne slobodneacuteldquo httpswwwheritageorgindexabout
12 UDRŽATEĽNAacute KONKURENCIESCHOPNOSŤ
6
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
zeleninaacuterstva a ovocinaacuterstva lokaacutelnych produktov podľa scheacutemy Food for fork (vo voľnom preklad Strava na vidličku) vytvaacuterania vertikaacutelnych sietiacute pre malyacutech farmaacuterov (odber skladovanie balenie spracovanie predaj) Podporou diverzifikaacutecie energetiky a osobitne lokaacutel-nou energetikou sa zaoberaacuteme na inom mieste Vo veľkostnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva do-minujuacute mikropodniky (0-9 zamestnancov) ktoreacute predstavu-juacute 969 celkoveacuteho počtu podnikateľskyacutech subjektov nasle-dujuacute maleacute podniky s 10 až 49 zamestnancami (podiel 24) a stredneacute podniky s 50 až 249 zamestnancami (podiel 05)13
Praacuteve maleacute a stredneacute podniky (MSP) sa v koronakriacuteze ukaacuteza-li ako najzraniteľnejšie Vysokyacute podiel mikropodnikov a malyacutech podnikov mocircže byť prekaacutežkou pri ich priacutepadnej exportnej orientaacutecii pri za-vaacutedzaniacute inovaacuteciiacute naacuteročnejšiacutech na investiacutecie a pod Až 712 exportu SR pripadaacute na podniky v ktoryacutech zamestnanosť je vyššia ako 250 tj podiel malyacutech a strednyacutech podnikov je menšiacute ako 28
Konkurencieschopnosť je v strede pozornosti vlaacuted-nych politikov pravicovyacutech think-tankov a meacutediiacute Podnika-teľskaacute sfeacutera kritizuje ak sa zhoršiacute umiestnenie Slovenska na rebriacutečku pripravovanom Svetovou bankou Doing Business alebo rebriacutečku ekonomickej slobody (Index of Economic Freedom) ktoryacute ročne pripravuje jeden z najvplyvnejšiacutech konzervatiacutevnych think-tankov USA The Heritage Founda-tion Obidva uvaacutedzaneacute rebriacutečky sa zameriavajuacute iba na pod-mienky podnikania Index Doing Business zahrnuje pod-mienky ako dostupnosť uacuteverov vymaacutehanie kontraktov ochrana menšinovyacutech vlastniacutekov a pod ktoryacutech zlepšova-nie mocircže pomocirccť rozvoju podnikania Ineacute ako flexibilneacute pod-mienky zamestnanosti a naacuteklady na prepuacutešťanie a čiastočne aj daňoveacute a odvodoveacute zaťaženie ktoreacute Index hodnotiacute ako tyacutem lepšie čiacutem je nižšie resp čiacutem suacute podmienky laxnejšie spochybňujeme Index Doing Business nepokladaacuteme preto za index ktoryacute by dostatočne meral podmienky pre udrža-
Za ostatneacute roky naraacutestol podiel MSP v high tech ale takmer 94 z celkoveacuteho počtu malyacutech a strednyacutech podni-kov pocircsobiacich v r 2019 v high-tech sektoroch bolo evido-vanyacutech v high-tech službaacutech (poznatkovoznalostne inten-ziacutevne služby s vysokou technologickou uacuterovňou) a len viac ako 6 MSP bolo aktiacutevnych v high-tech odvetviach prie-myselnej vyacuteroby Tento podiel nie je veľmi priaznivyacute a pou-kazuje na pretrvaacutevajuacutece medzery resp neexistenciu previa-zania univerziacutet a VŠ na podnikateľskuacute sfeacuteru Kyacutem veľkeacute podniky suacute schopneacute financovať svoj podnikovyacute vyacuteskum MSP nemajuacute vlastnyacute vyacuteskum a suacute odkaacutezaneacute na pomoc zvon-ka14 Podmienky na transformaacuteciu mikropodnikov na maleacute malyacutech na stredneacute a strednyacutech na veľkeacute podniky nie suacute dostatočne vytvoreneacute napriek tomu že v SR existuje program podpory MSP už od 90 rokov a maacute dostatočneacute inštitucionaacutelne zabezpečenie (SZRB SIH Slovak Business Agency predtyacutem NARMSP) Vlaacuteda by sa mala zaoberať otaacutezkou či suacute tieto inštituacutecie dostatočne efektiacutevne
teľnuacute konkurencieschopnosť 15
Ešte viac spochybňujeme vyacutepovednuacute schopnosť Inde-xu ekonomickej slobody ktoryacute medzi 12 indikaacutetormi vychaacute-dzajuacutec z ideoloacutegie bdquofree marketldquo negatiacutevne hodnotiacute ukazo-vatele charakterizujuacutece bdquoveľkosťldquo štaacutetu (vlaacutedne vyacutedavky daňoveacute zaťaženie) alebo pracovno-praacutevnu legislatiacutevu obme-dzujuacutecu trh praacutece 16
Sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na konkurencieschop-nosť je inyacute Nepodporuje akuacutekoľvek ale udržateľnuacute konku-rencieschopnosť tj založenuacute na environmentaacutelnej a sociaacutel-nej udržateľnosti zahrnujuacutecej aj koncept bdquodecent jobsldquo alebo bdquogood jobsldquo Odcudzuje konkurencieschopnosť založenuacute na suacuteťaži ku dnu resp založenuacute na environmentaacutelnom sociaacutel-nom a daňovom dumpingu Najbližšie sa k naacutešmu chaacutepaniu konkurencieschopnosti bliacuteži Globaacutelny index konkurencieschopnosti č 4 ktoryacute meria faktory konkurencieschopnosti v obdobiacute 4 priemyselnej re-voluacutecie V tejto podobe ho publikuje Svetoveacute ekonomickeacute
17 The Global Competitiveness Report 2019 httpwww3weforumorgdocsWEF_TheGlobalCompetitivenessReport2019pdf
18 Spraacuteva o Slovensku 2019 httpseceuropaeuslovakiasitesslovakiafilesprehladna_prezentacia_spravy_o_slovensku_2019pdf
19 European Innovation Scoreboard 2020 httpseceuropaeudocsroomdocuments42981
7
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
121 KONKURENCIESCHOPNOSŤ NIacuteZKE MZDY ALEBO RAST PRODUKTIVITY PRAacuteCE
foacuterum (WEF) od r 2018 Spraacuteva WEF z r 2019 skuacutema vzťa-hy medzi konkurencieschopnosťou zdieľanou prosperitou a environmentaacutelnou udržateľnosťou Zdocircrazňuje že konku-rencieschopnosť vytvaacuteranie rovnejšej spoločnosti ponuacuteka-juacutecej priacuteležitosti pre každeacuteho a environmentaacutelne udržateľ-nejšiacute systeacutem sa vzaacutejomne nevylučujuacute Kritizuje že desiatky
Spraacuteva Komisie o Slovensku 2019 uvaacutedza že SR pre-stala byť liacutedrom v raste produktivity praacutece keď rast naacutekla-dov praacutece vaumlčšinou zaostaacuteval za rastom produktivity V po-slednyacutech rokoch sa však rast produktivity vyacuterazne spomalil pri zryacutechleniacute rastu naacutekladov praacutece 18 Osobitne sa to ukaacutezalo v spracovateľskom priemysle keď priemernyacute rast produkti-vity praacutece sa spomalil na 28 ročne kyacutem priemernyacute rast reaacutelnych miezd v rokoch 2015 ndash 2019 bol až 56 Stratil sa tak podľa spraacutevy pilier konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky Za naacuterastom mzdovej hladiny a naacutekladov praacutece bolo niekoľko faktorov napaumltie na trhu praacutece keď dopyt po praacute-ci prevyšoval ponuku a tlačil na rast miezd a niektoreacute admi-nistratiacutevne opatrenia ako rast minimaacutelnej mzdy priacuteplatky k mzdaacutem napriacuteklad za nadčasy a praacutecu v noci a pod Spraacuteva ďalej uvaacutedza že od roku 2014 mzdovaacute kvoacuteta (mzdy na HDP) stuacutepala až v roku 2019 dosiahla svoju re-kordnuacute hodnotu tesne nad 48 a od hodnoty EUacute 15 bola vzdialenaacute už len 6 percentuaacutelnych bodov Takeacuteto zvyacutešenie mzdovej kvoacutety mocircže podľa Komisie znamenať ohrozenie konkurenčnej vyacutehody niacutezkych naacutekladov keďže sa straacuteca tzv mzdovyacute vankuacuteš ktoryacute znamenal podporu konkuren-cieschopnosti cez niacutezku mzdovuacute hladinu Ryacutechlejšiacute rast mzdovyacutech naacutekladov ako rast produktivity praacutece neznamenaacute že sme dosiahli mzdovuacute uacuteroveň tzv sta-ryacutech štaacutetov EUacute ako to aj porovnanie mzdovyacutech kvoacutet doku-
rokov presadzovanyacute docircraz iba na ekonomickyacute rast bez docircra-zu na to že rast maacute byť inkluziacutevny a environmentaacutelne udrža-teľnyacute maacute katastrofaacutelne docircsledky na Zem a ľudstvo 17
V nasledujuacutecom texte pod konkurencieschopnosťou budeme mať na mysli sociaacutelne a ekologicky udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť
mentuje Slovenskaacute ekonomika zostaacuteva naďalej v porovnaniacute s nimi niacutezkopriacutejmovou ekonomikou resp v porovnaniacute s EUacute 27 zostaacuteva v pasci uacuterovne stredneacuteho priacutejmu Spomalenie resp zastavenie rastu produktivity praacutece v ostatnyacutech rokoch je charakteristickeacute pre vaumlčšinu štaacutetov EUacute a zrejme suacutevisiacute s nedostatočnyacutemi investiacuteciami podnikateľskej sfeacutery ako i s nedostatočnyacutemi investiacuteciami vlaacuted štaacutetov EUacute do infraštruktuacutery vzdelania a vyacuteskumu a vyacutevoja ktoreacute by mohli stimulovať inovaacutecie a rast produktivity praacutece Kovidovaacute po-moc by nemala preto zakonzervovať terajšiu uacuteroveň podni-kania charakterizovanuacute spomaleniacutem rastu produktivity praacute-ce a nedostatočnyacutemi investiacuteciami do inovaacuteciiacute Spraacuteva Komisie varuje že reaacutelna prax nereagovala na vyacutezvy Priemyslu 40 a zdaacute sa že novaacute vlna automatizaacutecie robotizaacutecie a digitalizaacutecie produkcie zasiahne reaacutelne fungo-vanie slovenskyacutech podnikov s vyacuteraznyacutem oneskoreniacutem Tre-ba suacutehlasiť že pokiaľ bude chyacutebať konkreacutetna podpora verej-nyacutech politiacutek a buduacute pokračovať niacutezke investiacutecie do inovaacuteciiacute konkurencieschopnosť Slovenska bude naďalej zaacutevislaacute na niacutezkej mzdovej hladine Inyacutemi slovami chyba nie je v raste miezd ale v nedos-tatočnom inovačnom potenciaacuteli slovenskeacuteho hospodaacuterstva Podľa Innovation Scorebord patriacute Slovensko s uacuterovňou 7248 medzi miernych inovaacutetorov ako to vyplyacuteva z prilože-neacuteho grafu 19
20 Strateacutegia rozvoja slovenskej spoločnosti httpsarchivvladagovskolduvdatafiles5613pdf
8
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
122 KONKURENCIESCHOPNOSŤ SPRACOVATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
Spracovateľskyacute priemysel zostaacuteva nosnyacutem odvetviacutem slovenskeacuteho priemyslu a preto udržanie a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti je kľuacutečoveacute Konkurencieschopnyacute spracovateľskyacute priemysel musiacute na jednej strane prechaacutedzať zelenou transformaacuteciou a transformaacuteciou na Priemysel 40 (zjednodušene digitaacutelnou transformaacuteciou) čo dokaacuteže iba nasadeniacutem inovaacuteciiacute z vedy a vyacuteskumu Na strane druhej taacuteto transformaacutecia by mala zabezpečiť ponuku vysokokvali-fikovanej a dobre platenej praacutece vyluacutečenie agentuacuternej praacutece a praacutece na živnosť kde to nie je podmieneneacute charakterom praacutece zabezpečovať dobreacute pracovneacute podmienky a pod Aj dočasnaacute kovidovaacute pomoc štaacutetu (kurzarbeit) musiacute byť pod-mienenaacute zachovaniacutem a stabilizaacuteciou zamestnanosti a taacuteto podmienka musiacute byť vymaacutehateľnaacute V roku 2010 zverejnila Slovenskaacute akadeacutemia vied dote-raz najkomplexnejšiu strateacutegiu rozvoja slovenskej spoloč-nosti20 V nej sa uvaacutedza že ryacutechly postup globalizaacutecie vedie k internacionalizaacutecii všetkyacutech procesov spracovateľskeacuteho priemyslu a k zmene paradigmy podnikania ktoraacute sa preja-vuje v spracovateľskom priemysle v raste produktivity v celosvetovej harmonizaacutecii podnikovyacutech kultuacuter vo vytvaacuteraniacute pružnyacutech svetovyacutech informačnyacutech sietiacute a z toho ryacutechlo vzni-kajuacutecich a zanikajuacutecich podnikateľskyacutech sietiacute Aj priemysel SR musiacute reagovať na tuacuteto novuacute paradigmu zaacutesadnou reštruk-turalizaacuteciou riadiacich procesov v podnikoch vraacutetane zmeny podnikovej kultuacutery Zmena vonkajšieho prostredia a ryacutech-losť tyacutechto zmien si vyžadujuacute ryacutechlejšiu reakciu v priemysel-
nej podnikovej sfeacutere Bez reakciiacute na tieto zaacutesadneacute zmeny každaacute firma skocircr či neskocircr stratiacute svoju konkurenčnuacute schop-nosť Novaacute paradigma si vyžaduje aj zaacutesadnuacute zmenu v štruk-tuacutere dosahovania konkurenčnej schopnosti na globaacutelnych trhoch Tuacute už nebude možneacute dosahovať niacutezkymi mzdami no rastom pridanej hodnoty dosahovanej produktovyacutemi technologickyacutemi či organizačnyacutemi inovaacuteciami Podnikovuacute sfeacuteru čakaacute i zelenaacute transformaacutecia Vlaacutedy sa bu-duacute snažiť internalizovať negatiacutevne externality podnikateľskej činnosti ako napriacuteklad emisie CO2 zdaňovaniacutem Suacutečasťou novej paradigmy bude priemyselnaacute strateacutegia zameranaacute na celyacute životnyacute cyklus produktov (pozri cirkulaacuterna ekonomika) Všetky tieto zmeny suacute charakteristickeacute pre hospodaacuterske strateacutegie so sociaacutelnodemokratickou orientaacuteciou Konkurencieschopnosť spracovateľskeacuteho priemyslu bude zaacutevisieť od vyacutesledkov vyacuteskumu a vyacutevoja novyacutech tech-noloacutegiiacute využiacutevania najnovšiacutech informačnyacutech a komunikač-nyacutech prostriedkov ktoreacute buduacute zaacutekladom novej generaacutecie priemyslu označovaneacuteho ako Priemysel 40 Podnik buduacutec-nosti bude podnik založenyacute na inovačnej vyacutekonnosti spoje-nej s tvorbou novyacutech a efektiacutevnych vyacuteskumnyacutech produkč-nyacutech predajnyacutech a užiacutevateľskyacutech sieti spojenyacutech s vysokokvalifikovanyacutemi ľudskyacutemi zdrojmi
Otaacutezkou je kde sa na ceste za bdquopodnikom buduacutecnostildquo na-chaacutedza suacutečasnaacute podnikateľskaacute sfeacutera
Graf č1 Štaacutety EUacute podľa Innovation Scorebord
21 Zaacutevody automobiloveacuteho priemyslu na Slovensku už nie suacute tzv montaacutežnymi zaacutevodmi charakterizuje ich hromadneacute nasadenie robotov užitie sofistikovanyacutech digitalizovanyacutech produkčnyacutech systeacutemov založenyacutech na baacuteze modernyacutech strojaacuterenskyacutech chemickyacutech metalurgickyacutech digi-taacutelnych a elektrotechnickyacutech technoloacutegiiacute využitie automatizovaneacuteho skladovania pružnaacute automatizovanaacute vnuacutetropodnikovaacute logistika a pod
22 V zaacutevodoch automobilovyacutech zaacutevodov suacute okrem vozidiel s klasickyacutem spaľovaciacutem pohonom vyraacutebaneacute spolu 4 modely BEV (Battery Electric Vehicle) a 11 modelov PHEV (Plug-In Hybrid Electric Vehicle and Hybrid Electric Vehicle) Transformaacutecia z produkcie fosiacutelnych vozidiel na elektromobily poukazuje na vysokuacute adaptabilnosť slovenskeacuteho automobiloveacuteho priemyslu Na druhej strane na čo poukazuje J Zamkovskyacute emisnaacute stopa elektromobilov je porovnateľnaacute s dieselovyacutemi automobilmi Navrhuje preto radikaacutelnejšiu transformaacuteciu nahradiť produkciu osobnyacutech aacuteut vyacuterobou vozidiel pre verejnuacute dopravu a presmerovať investiacutecie z vyacutestavby diaľnic a novyacutech ciest do obnovy regionaacutelnych do-pravnyacutech sietiacute elektrifikaacutecie železniacutec atď O tom podrobnejšie v kapitole Zelenaacute ekonomika časť Doprava
9
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 1 Ako sa formovala suacutečasnaacute štruktuacutera priemyslu v Slovenskej republike
Po obdobiacute transformaacutecie z centraacutelne plaacutenovaneacuteho na trhoveacute hospodaacuterstvo a po vstupe SR do EUacute sa postupne sformovala štruktuacutera spracovateľskeacuteho priemyslu v čiastočne podobnej štruktuacutere ako pred trans-formaacuteciou no s vysokyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu V prvej dekaacutede transformaacutecie slovenskeacuteho hospodaacuterstva zohraacuteval docircležituacute uacutelohu z hľadiska produkcie a stability zamestnanosti chemickyacute a farmaceutic-kyacute priemysel a textilnyacute priemysel Chemickyacute priemysel v devaumlťdesiatych rokoch minuleacuteho storočia ťažil predo-všetkyacutem z ukončenyacutech modernizačnyacutech investiacutecii a vlastneacuteho priemyselneacuteho vyacutevoja a inovaacutecii z konca osem-desiatych rokov v rafinovanyacutech ropnyacutech produktoch v polymeacuteroch a vyacuteroby antioxidantov a plniacutev do polymeacuterov Na začiatku tejto dekaacutedy boli ich vyacutehodou aj pomerne vyacutehodneacute ceny ropy a zemneacuteho plynu Tieto vyacutehody postupne zanikli Novyacutem zaacutesadnyacutem konkurentom slovenskeacutemu chemickeacutemu priemyslu sa stal čiacutensky chemickyacute priemysel ktoryacute od začiatku 21 storočia mal mimoriadne vysokuacute dynamiku rastu Taacute nebo-la založenaacute iba na lacnej pracovnej sile a zniacuteženyacutech limitoch na ochranu životneacuteho prostredia no hlavne na kvalitnej vyacuteskumnej zaacutekladni a ryacutechlych inovaacuteciaacutech priemyselnej produkcie Textilnyacute priemysel v prvyacutech trans-formačnyacutech rokoch ťažil z niacutezkej ceny praacutece a z niacutezkej hodnoty slovenskej koruny Produkcia sa uskutočňovala predovšetkyacutem formou bdquo praacutece vo mzdeldquo a zamestnaacutevala ženskuacute pracovnuacute silu s veľmi niacutezkymi zaacuterobkami To znižovalo počet nezamestnanyacutech v mnohyacutech okresoch postihnutyacutech hospodaacuterskou transformaacuteciou Tento spocircsob zamestnaacutevania začiatkom tohto storočia pominul a dnes je textilnyacute priemysel marginaacutelnym priemysel-nyacutem odvetviacutem SRRozhodujuacutecim odvetviacutem v spracovateľskom priemysle je automobilovyacute priemysel so štyrmi poprednyacutemi nad-naacuterodnyacutemi investormi zameranyacute na produkciu osobnyacutech automobilov V maacuteji 1991 nemeckyacute koncern Vol-kswagen založil spoločnyacute podnik s vtedajšiacutem vyacuterobcom automobilov v Bratislave BAZ Dnes Volkswagen Slovakia as je 100 dceacuterou materskeacuteho Volkswagen AG Po vstupe SR do EUacute začala svoju činnosť v Trna-ve trnavskaacute Groupe PSA Slovakia a na severozaacutepade Slovenska pri Žiline juhokoacuterejskaacute Kia Motors Slovakia sro z koncernu HUYNDAI V polovici druhej dekaacutedy 21storočia začala činnosť britskaacute Jaguar Land Rover Slovakia sro V podnikoch automobiloveacuteho priemyslu (4 vyacuterobneacute zaacutevody a 2 vyacuterobcovia kategoacuterie TIER1) je zamestnanyacutech viacej ako 177 tisiacutec zamestnancov a spolu priamymi a nepriamymi dodaacutevateľmi okolo 275 tisiacutec zamestnancov Podiel automobiloveacuteho priemyslu na tvorbe HDP je 139 na celkovom exporte SR 466 a na priemyselnej produkcii 495
Ako sme už uviedli vyššie cieľom diverzifikaacutecie sloven-skeacuteho hospodaacuterstva nemaacute byť diskriminovať existujuacutece konkurencieschopneacute podniky no vytvaacuterať priazniveacute pod-mienky pre vznik novyacutech inovatiacutevnych a bdquozelenyacutechldquo podni-kov ktoreacute nahradia zastaraleacute podniky resp podniky s vyso-kou environmentaacutelnou stopou ako je to napr na Hornej Nitre Vlaacutedy SR by zaacuteroveň mali prestať ponuacutekať investičneacute stimuly pre domaacutece a zahraničneacute firmy ktoreacute by maacutelo diver-zifikovanuacute štruktuacuteru ešte viac zakonzervovali Slovenskyacute automobilovyacute priemysel dnes už nie je bdquomontaacutežnou halouldquo21 a už ani neobstojiacute naacutezor že nie je dostatočne pripravenyacute na noveacute sofistikovaneacute trendy rozvo-ja akyacutemi suacute produkcia elektromobilov automobilov na hyb-
ridneacute pohony a alternatiacutevne palivaacute (vodiacutek) Transformaacuteciou zaacutevodu na elektromobily prechaacutedza zaacutevod VW v Martine v Bratislave vyraacuteba VW už tri takeacuteto modely elektromobily už začali vyraacutebať i PSA a KIA23
Vysokyacute podiel viazania maacutelo kvalifikovanej a niacutezko pla-tenej praacutece charakteristickyacute pre prveacute faacutezy rozvoja automo-biloveacuteho priemyslu v SR ustupuje požiadavkaacutem na vyššiu a vysoko kvalifikovanuacute praacutecu Vyžaduje si to efektiacutevne zvlaacuted-nutie častyacutech inovaacuteciiacute zavedenie najpokrokovejšiacutech techno-loacutegiiacute vysokuacute opakovanuacute kvalitu individualizaacuteciu hromadnej vyacuteroby podľa špecifickyacutech prianiacute zaacutekazniacuteka a pod Už daacutevno sa nejednaacute o niacutezkopriacutejmoveacute kategoacuterie zamestnancov nao-pak automobilovyacute priemysel je priemyslom s najvyššiacutemi
23 httpwwwoecdorgfuture-of-workAutomation-policy-brief-2018pdf
24 Machinery amp Equipment Industry in Slovakia publikaacutecia SARIO Bratislava januaacuter 2020
10
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
priemernyacutemi mzdami spomedzi všetkyacutech odvetviacute spracova-teľskeacuteho priemyslu Noveacute technologickeacute postupy ako automatizaacutecia a ro-botizaacutecia prebiehajuacute v spracovateľskom priemysle SR ako celku pomalšie a je riziko že ich akceleraacutecia bude znamenať vyacuterazneacute prepuacutešťanie a rast nezamestnanosti Podľa OECD Slovenskaacute republika patriacute z tohto hľadiska k najzraniteľnejšiacutem a až okolo 34 zamestnanyacutech by mohlo byť prechodom na Priemysel 40 postihnutyacutech23 Pokrok automobiloveacuteho prie-myslu postupne prechaacutedzajuacuteceho na Priemysel 40 však ne-potvrdzuje že by praacuteve toto odvetvie malo byť najpostihnu-tejšiacutem odvetviacutem spracovateľskeacuteho priemyslu z hľadiska dopadov robotizaacutecie na zamestnanosť Vyacutezvy pred automobilovyacutem priemyslom v SR suacute pre-dovšetkyacutem v dekarbonizaacutecii pohonov v uplatneniacute prvkov umelej inteligencie v produktoch a vo vyacuterobnyacutech technoloacute-giaacutech a v demografickom vyacutevoji a uacuterovni odborneacuteho a vyso-koškolskeacuteho vzdelaacutevania I keď podiel naacutekladov na vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie v automobilovom priemysle na celkovyacutech vyacutedavkoch podnikovej sfeacutery v SR je nadpriemernyacute nie je adekvaacutetny jeho postaveniu v hospodaacuterstve SR Až na maleacute
vyacutenimky slovenskaacute fragmentovanaacute vyacuteskumnaacute a vyacutevojovaacute sfeacutera univerziacutet a SAV nie je schopnaacute uspokojiť požiadavky tohto odvetvia Z hľadiska geografickeacuteho rozloženia strojaacuterskeho prie-myslu (v tom i automobiloveacuteho) ako naznačuje priloženyacute obraacutezok 24 jeho najvyššia koncentraacutecia sa dosahuje na zaacute-padnom Slovensku najnižšia na vyacutechodnom a južnom Slo-vensku Potenciaacutel jeho ďalšieho rozvoja je možno hľadať praacuteve v južnyacutech a vyacutechodnyacutech regioacutenoch Slovenska Z ostatnyacutech odvetviacute spracovateľskeacuteho priemyslu sa musiacute vyacuteraznejšie modernizovať chemickyacute a farmaceutickyacute priemysel aby si udržal svoju konkurenčnuacute schopnosť v stredoeuroacutepskom priestore Potenciaacutel chemickeacuteho priemys-lu je aj vo využitiacute vyacuteroby vodiacuteka ako nosiča energie v nad-vaumlznosti na rozviacutejajuacuteci sa vyacuteskumnyacute a inovačnyacute smer v SR a v EUacute Farmaceutickyacute priemysel by mal aktiacutevnejšie využiacutevať riešenia vyvinuteacute v SAV zameraneacute na biotechnoloacutegie a geacute-noveacute inžinierstvo Elektrotechnickyacute priemysel maacute potenciaacutel podieľať sa na produkcii prvkov pre automatizaacuteciu a roboti-zaacuteciu optoelektronickyacutech systeacutemov a pod To však nie je možneacute zo slovenskyacutech kapitaacutelovyacutech zdrojov
Obr č 1 Geografickeacute rozloženie strojaacuterskeho priemyslu v SR
25 Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov sa staacutevajuacute vyacuteznamnyacutem informačnyacutem zdrojom pre strategickeacute riadenie rozvoja ľudskyacutech zdro-jov v SR ktoreacute zabezpečiacute potreby trhu praacutece v strednodobom a dlhodobom horizonte Naacuterodnyacute projekt Sektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutevnemu trhu praacutece v Slovenskej republike sa realizuje podporou z Euroacutepskeho sociaacutelneho fondu v raacutemci Operačneacuteho programu Ľudskeacute zdroje www esfgovsk
26 RIS3 ( Research and Innovation Strategies for Smart Specialisation) ktoryacute sa v suacutečasnosti spracovaacuteva (termiacuten koniec roku 2020) a maacute sluacutežiť ako podklad k zameraniu vyacuteziev na Operačnyacute program VaI Vlastneacute zdroje podnikateľskej sfeacutery na vyacuteskum a vyacutevoj suacute niacutezke i keď ich podiel na hrubyacutech vyacutedavkoch na vyacuteskum a vyacutevoj vzraacutestol a v r 2018 dosiahol 488 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
27 Vlaacuteda sa chystaacute zvyacutešiť tzv superodpočet ktoryacute je vyššiacute ako v inyacutech štaacutetoch no zatiaľ investiacutecie do vyacuteskumu a vyacutevoja dostatočne nemotivuje Docircvody niacutezkych investiacuteciiacute do VaV zrejme nie suacute len na strane financovania
28 Index digitaacutelnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 2020 Slovensko Index hodnotiacute internetoveacute pripojenie ľudskyacute kapitaacutel použiacutevanie internetu integraacuteciu digitaacutelnych technoloacutegiiacute a digitaacutelne verejneacute služby httpseceuropaeuslovakianewsdesi2020_sk
11
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
bull Na zaacutesadnom obrate vo vzdelaacutevaniacute v SR v celej osi vzde-laacutevacieho procesu od zaacutekladneacuteho stredneacuteho odborneacuteho cez vysokoškolskeacute a celoživotneacute vzdelaacutevanie To si vyžiada obsahoveacute inštitucionaacutelne a infraštruktuacuterne inovaacutecie na priacute-pravu konkurenčne schopnyacutech ľudskyacutech zdrojov už pre bu-duacutecu dekaacutedu po roku 2030 K tomu mocircžu sluacutežiť spracovaneacute Sektoroveacute strateacutegie rozvoja ľudskyacutech zdrojov v raacutemci naacuterod-neacuteho projektu bdquoSektorovo riadenyacutemi inovaacuteciami k efektiacutev-nemu trhu praacutece v SRldquo na ktoryacutech spracovaniacute sa podieľalo okolo 700 odborniacutekov z praxe ako reprezentantov odborov a zamestnaacutevateľskyacutech zvaumlzov 25
bull Na dosiahnutiacute zvratu v podnikovom vyacuteskume a inovaacuteci-aacutech využitiacutem zdrojov z Euroacutepskych štrukturaacutelnych a inves-tičnyacutech fondov (EŠIF) v rokoch 2021 až 2027 na zaacuteklade schvaacuteleneacuteho strategickeacuteho dokumentu RIS3 2027 26 Vyacuteraz-nejšie je treba využiť suacutečasnyacute systeacutem daňovej podpory pre vyacuteskum vyacutevoj a inovaacutecie 27 Odstraacuteniť fragmentaacuteciu univer-zitneacuteho vyacuteskumu a reštrukturalizovať SAV na verejnopro-spešnuacute inštituacuteciu bull Na zvyšovaniacute produktivity a pridanej hodnoty v priemys-le prostredniacutectvom technologickyacutech a procesnyacutech inovaacuteciiacute a
Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute sa stala jednou z nos-nyacutech pilierov Plaacutenu obnovy a odolnosti v EUacute maacute byť i fakto-rom rastu konkurencieschopnosti euroacutepskeho a slovenskeacute-ho podnikateľskeacuteho sektora Slovensko v digitalizaacutecii
Konkurenčnaacute schopnosť hospodaacuterstva SR ako dominantneacuteho prvku garantujuacuteceho nevyhnutnyacute sociaacutelny environmentaacutelny a kultuacuterny rozvoj Slovenska v buduacutecom obdobiacute je založenaacute na tyacutechto zaacutekladnyacutech smerovaniach
123 NAacuteVRHY NA ĎALŠIE SMEROVANIE SPRACO-VATEĽSKEacuteHO PRIEMYSLU
13 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA AKO NAacuteSTROJ KONKURENCIESCHOPNOSTI
automatizaacutecie Orientaacutecia podnikov na automatizaacuteciu a digi-talizaacuteciu bude priacutenosnaacute aj pre štaacutet kde je možneacute pri vyrov-naniacute sa uacuterovne automatizaacutecie a digitalizaacutecie na uacuteroveň tech-nologicky vyspelyacutech štaacutetov priniesť do štaacutetneho rozpočtu približne 16 mldeuro Tak ako inde aj u naacutes bude potrebnyacute impulz zo strany štaacutetu napriacuteklad prostredniacutectvom uacuteľavy na dani z priacutejmov za splnenia určenyacutech podmienok bull Na zintenziacutevneniacute činnosti Slovenskeacuteho investičneacuteho hol-dingu pri poskytovaniacute modernizačnyacutech a rozvojovyacutech pro-jektov umožňujuacutecich reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho farma-ceutickeacuteho a elektronickeacuteho priemyslu aby sa vyacuteraznejšie podieľali na diverzifikaacutecii slovenskeacuteho spracovateľskeacuteho priemyslu bull Na strateacutegii využitia vodiacuteka ako energetickeacuteho nosiča docirc-ležiteacuteho pre rozvoj hospodaacuterstva SR využiteľneacuteho najmauml na reštrukturalizaacuteciu chemickeacuteho priemyslu bull Podporiť SARIO v postinvestorskej starostlivosti o vyacute-znamnyacutech investorov v SR pri ich nasmerovaniacute na zvyacutešeniacute podielu na digitaacutelnej a zelenej transformaacutecii slovenskeacuteho hospodaacuterstva a pri umiestňovaniacute priamych investiacutecii do re-gioacutenov vyacutechodneacuteho a južneacuteho Slovenska
bohužiaľ vyacuterazne zaostaacuteva Podľa Indexu digitaacutelnej ekono-miky a spoločnosti (DESI) Euroacutepskej komisie obsadilo v roku 2020 až 22 miesto spomedzi 28 členskyacutech štaacutetov EUacute 28
Je pozadu pokiaľ ide o budovanie sietiacute s veľmi vyso-
30 Hospodaacutersky vyacutevoj Slovenska v roku 2019 Ekonomickyacute uacutestav SAV Bratislava 2020
31 Tamže
32 Vysokyacute stupeň digitaacutelne intenzity vznikaacute ak podnik využiacuteva minimaacutelne sedem z uvedenyacutech technoloacutegiiacute vaumlčšina pracovniacutekov použiacuteva inter-net podnik maacute priacutestup k zručnostiach IKT špecialistov pevnyacute širokopaacutesmovyacute internet (ryacutechlosť viac ako 30 Mbps) viac ako 20 pracovniacutekov využiacuteva mobilneacute zariadenia maacute www straacutenku maacute na www straacutenke niektoreacute sofistikovaneacute funkcionality podnik je priacutetomnyacute na sociaacutelnych meacutediaacutech viac ako 1 obratu pochaacutedza z e-obchodu využiacuteva B2C možnosti pri on-line predaji použiacuteva CRM software zdieľa informaacutecie v raacutemci elektronickeacuteho manažmentu dodaacutevateľskyacutech sietiacute platiacute si reklamu na internete nakupuje pokročileacute služby cloud computingu zasiela elektronickeacute faktuacutery Tamže
33 Shaping Europeacutes digital future COM (2020) 67 final 1922020
12
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
kou kapacitou (VHCN) a 5G sietiacute v pripojiteľnosti na inter-net je na 21 mieste je pozadu v rozviacutejaniacute digitaacutelnych zruč-nostiacute (na 20 mieste spomedzi krajiacuten EUacute) vo využiacutevaniacute internetovyacutech služieb kleslo zo 17 na 20 miesto (je možneacute že počas koronakriacutezy sa tento ukazovateľ zlepšiacute) a zaostaacuteva pri použiacutevaniacute pokročilejšiacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute v podni-koch Podľa DESI podnikovaacute sfeacutera je pozadu za euroacutepskym priemerom v integraacutecii všetkyacutech digitaacutelnych technoloacutegiiacute Len 11 malyacutech a strednyacutech podnikov (MSP) predaacuteva online (v porovnaniacute s 13 v predchaacutedzajuacutecom roku) 29 Zraniteľnosť MSP v koronakriacuteze je vysokaacute a je pravdepodobneacute že ich podiel v organizačnej štruktuacutere slovenskeacuteho hospodaacuterstva sa zniacuteži no naopak zvyacuteši sa tyacutech ktoreacute využiacutevajuacute predaj cez internet Nepriazniveacute umiestnenie podnikovej sfeacutery v integraacutecii digitaacutelnych technoloacutegiiacute je vyacutesledkom i niacutezkej a klesajuacutecej miery investiacuteciiacute do informačno-telekomunikačnyacutech techno-loacutegiiacute (IKT) v rokoch 2011 až 2019 ako na to poukazuje spraacute-va Ekonomickeacuteho uacutestavu SAV o hospodaacuterskom vyacutevoji Slo-venska 30
Podiel IKT aktiacutev (počiacutetačovyacute hardveacuter (PH) telekomuni-kačneacute zariadenia (TZ) a počiacutetačovyacute softveacuter a databaacutezy (PSD)) na celkovyacutech fixnyacutech aktiacutevach patriacute medzi najnižšie v raacutemci ekonomiacutek EUacute (priemer EUacute 21 je 11 ) 31
Digitaacutelna transformaacutecia čakaacute celuacute spoločnosť v ktorej čoraz vaumlčšiu uacutelohu hrajuacute digitaacutelne technoloacutegie Digitaacutelne technoloacutegie nielen transformujuacute praacutecu ale menia i to ako traacutevime voľnyacute čas ako sa staraacuteme o svoje zdravie ako ko-munikujeme na diaľku či ako sa učiacuteme Slovenskuacute ekonomiku čakaacute rovnako digitaacutelna transfor-maacutecia Na to aby sme uacutespešne zvlaacutedli digitaacutelnu transformaacute-ciu ekonomiky a spoločnosti potrebujeme vzdelanyacutech ľudiacute ktoriacute dokaacutežu využiacutevať ziacuteskaneacute kompetencie v praacuteci pri ko-munikaacutecii s verejnou spraacutevou či v osobnom živote Raacutemec digitaacutelnej buduacutecnosti Euroacutepy načrtla Euroacutepska komisia v tzv digitaacutelnom baliacutečku z februaacutera 2020 Doku-
Spraacuteva uvaacutedza že podnikov s vysokyacutem stupňom di-gitaacutelnej intenzity 32 v roku 2019 predstavuje len 18 pod-nikov na Slovensku a zdocircrazňuje že nepriaznivyacute je relatiacutevne niacutezky podiel veľkyacutech podnikov s vysokyacutem stupňom digitaacutel-nej intenzity Je toho naacutezoru že nižšia digitalizaacutecia mocircže byť aj fakto-rom zaostaacutevania slovenskeacuteho podnikoveacuteho sektora za prie-merom EUacute alebo za takyacutemi ekonomikami strednej a vyacute-chodnej Euroacutepy akyacutemi suacute Česko alebo Estoacutensko ktoreacute suacute liacutedrami digitalizaacutecie v regioacutene
Pokiaľ je tento naacutezor spraacutevny bude treba hľadať rieše-nie Jeho časťou je nedostatočnaacute digitaacutelna infraštruktuacutera zodpovednosť za budovanie ktorej nesie štaacutet Ďalšiacutem fakto-rom mocircže byť i nedostatočnyacute tlak na časť podnikateľskej sfeacutery najmauml MSP ktoreacute využiacutevajuacute niacutezko platenuacute pracovnuacute silu a nie suacute ekonomicky motivovaneacute nahradiťdoplniť ju di-gitaacutelnymi technoloacutegiami ktoreacute vyžadujuacute prvotneacute investiacutecie a naacutesledne vyššie kvalifikovanuacute a drahšiu pracovnuacute silu
Ďalšiacutem faktorom je nepochybne uacuteroveň vzdelaacutevania ktoraacute nie je takaacute aby produkovala absolventov strednyacutech či vysokyacutech škocircl so všetkyacutemi zručnosťami nevyhnutnyacutemi pre digitaacutelnu ekonomiku Naacutevrhy ako dosiahnuť v tomto smere zaacutesadnyacute obrat suacute zhrnuteacute v nasledujuacutecej časti
131 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A POŽIADAVKY NA VZDELANIE
ment o vytvaacuteraniacute Euroacutepskej digitaacutelnej buduacutecnosti 33 hovoriacute o troch cieľoch ktoreacute suacute aktuaacutelne aj pre naacutes 1) Technoloacutegie ktoreacute pracujuacute pre ľudiacute ndash to suacute takeacute ktoreacute znamenajuacute priacutenos pre každodennyacute život ľudiacute a produkuje ich silnaacute konkuren-cieschopnaacute ekonomika rešpektujuacuteca euroacutepske hodnoty 2) Spravodlivaacute a konkurencieschopnaacute ekonomika ndash založenaacute na jednotnom trhu na ktorom suacuteťažia firmy všetkyacutech veľko-stiacute využiacutevajuacute digitaacutelne technoloacutegie produkty a služby v ta-kom rozsahu aby zvyacutešili ich produktivitu a konkuren-cieschopnosť pri rešpektovaniacute praacutev spotrebiteľov 3) Otvorenaacute demokratickaacute udržateľnaacute spoločnosť ndash v ktorej sa občania rozhodujuacute ako buduacute konať komu poskytnuacute svo-
34 White Paper on Artificial Intelligence - A European approach to excellence and trust COM (2020) 65 final 1922020 351 A European Strategy for Data COM (2020) 66 final 1922020
36 A new Industrial Strategy for Europe COM (2020) 102 final 1032020
37 Digital Education Action Plan 2021-27 Resetting educatiion and training for the digital age COM (2020) 624 final 3092020
38 Why donacutet European Girls Like Science or Technology httpsnewsmicrosoftcomeuropefeaturesdont-european-girls-like-science-tech-nologysm000d40qc917yvfeiu4j2grpby1xul
39 European Skills Agenda for for susatinable competitivness social fairness and resilience COM (2020) 224 final 172020
13
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
je daacuteta online aj offline Euroacutepska cesta k digitaacutelnej transfor-maacutecii rešpektuje demokratickeacute hodnoty zaacutekladneacute praacuteva a prispieva ku udržateľnej klimaticky neutraacutelnej a zdrojovo efektiacutevnej ekonomike Komisia v baliacutečku prijala aj ďalšie dokumenty tyacutekajuacutece sa podpory rozvoja umelej inteligencie34 euroacutepskej strateacute-gie naraacutebania s daacutetami35 o strateacutegii priemyselnej politiky36 a nasledovať buduacute ďalšie tyacutekajuacutece napr malyacutech a strednyacutech podnikov Euroacutepska komisia si je veľmi dobre vedomaacute že bez dobre pripravenyacutech ľudiacute ktoriacute majuacute potrebneacute zručnosti ne-bude digitaacutelna transformaacutecia uacutespešnaacute Preto v septembri 2020 pripravila aktualizaacuteciu Akčneacuteho plaacutenu digitaacutelneho vzdelaacutevania Obnova vzdelaacutevania a priacutepravy pre digitaacutelnu dobu37 Prinaacuteša viacuteziu pre kvalitneacute inkluziacutevne a dostupneacute di-gitaacutelne vzdelaacutevanie v Euroacutepe Ambiacuteciou Euroacutepskej komisie je vytvoriť do roku 2025 modernyacute Euroacutepsky vzdelaacutevaciacute priestor Obsah dokumentu ovplyvnila aj pandeacutemia CO-VID-19 ktoraacute priniesla množstvo vyacuteziev pre systeacutemy vzde-laacutevania a odbornej priacutepravy spojenyacutech s vynuacutetenyacutem pre-chodom na režimy digitaacutelneho online vzdelaacutevania Novyacute Akčnyacute plaacuten digitaacutelneho vzdelaacutevania 2021-27 maacute dve strategickeacute priority1Podporovať rozvoj vyacutekonneacuteho ekosysteacutemu digitaacutelneho vzdelaacutevania ktoryacute obsahuje efektiacutevne plaacutenovanie digitaacutel-nych kapaciacutet zahŕňajuacutecich infraštruktuacuteru konektivitu a digi-taacutelne vybavenie vraacutetane schopnosti využiacutevať hybridneacute vzdelaacutevanie Okrem toho je treba poskytnuacuteť silnejšiu pod-poru učiteľom a ďalšiacutem pedagogickyacutem zamestnancom aby boli pripraveniacute použiacutevať digitaacutelne technoloacutegie vo vzdelaacutevaniacute Vzdelaacutevanie s podporou digitaacutelnych technoloacutegiiacute nemocirc-že prebiehať jednoduchou replikaacuteciou toho čo sa deje v triede dnes Ani technoloacutegie ani kompetencie nebuduacute stačiť na kvalitneacute a inkluziacutevne vzdelaacutevanie ak sa vzdelaacutevaciacute proces nezmeniacute Digitaacutelny ekosysteacutem si vyžaduje aj kvalitnyacute obsah použiacutevateľsky priacutevetiveacute naacutestroje a zabezpečeneacute platformy s rešpektovaniacutem sociaacutelnych aspektov zachovania suacutekromia a etiky 2Zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute pre di-gitaacutelnu transformaacuteciu Meniaca sa spoločnosť rovnako ako zelenaacute a digitaacutelna transformaacutecia ekonomiky si vyžadujuacute so-liacutedne digitaacutelne kompetencie Okrem nich suacute však docircležiteacute aj komplementaacuterne zručnosti ako suacute adaptabilita spolupraacuteca komunikačneacute zručnosti riešenie probleacutemov kritickeacute mysle-nie tvorivosť podnikavosť a pripravenosť učiť sa Digitaacutelna gramotnosť je kritickaacute aj z hľadiska každodenneacuteho života na zvlaacutedanie obrovskeacuteho množstva informaacuteciiacute rozlišovania de-zinformaacuteciiacute a schopnosti participovať v digitaacutelnej spoločnos-
ti Vyacuteučba informatiky a programovania pomocircže žiakom lepšie pochopiť digitaacutelny svet rozviacutejať noveacute zručnosti a po-mocirccť pri vaumlčšej orientaacutecii na tzv STEM odbory (matematika fyzika cheacutemia priacuterodoveda či informatika) Snahou je zvyacutešiť zaacuteujem o tieto odbory aj u dievčat ktoreacute suacute nielen u naacutesndash ako potvrdil i nedaacutevny prieskum spoločnosti Microsoft ndash medzi študentami tyacutechto odborov staacutele zastuacutepeneacute omnoho menej ako chlapci38
V akčnom plaacutene sa Euroacutepska komisia zaviazala že za-čne dialoacuteg s členskyacutemi štaacutetmi a pripraviacute odporuacutečanie ku docirc-ležityacutem faktorom uacutespešneacuteho digitaacutelneho vzdelaacutevania do ro-ku 2022 Takisto navrhne odporuacutečanie pre online vyučovanie a vyučovanie na diaľku do roku 2021 a vytvoriacute Euroacutepsky raacutemec obsahu digitaacutelneho vzdelaacutevania Podporiacute gigabitovuacute konektivitu škocircl aj konektivitu vo vnuacutetri škocircl a členskeacute štaacutety pri naacutekupe digitaacutelneho vybavenia e-learningo-vyacutech aplikaacuteciiacute a platforiem Na všetkyacutech uacuterovniach vzdelaacuteva-nia podporiacute plaacuteny digitaacutelnej transformaacutecie prostredniacutectvom spolupraacutece v programe Erasmus a pripraviacute seba-hodnotiaci naacutestroj SELFIE aj pre učiteľov ktoryacute doplniacute seba- hodnotiaci naacutestroj SELFIE pre školy Pre zlepšenie zručnostiacute komisia pripraviacute usmernenie ako zvyacutešiť digitaacutelnu gramotnosť a ako bojovať proti dezin-formaacuteciaacutem Takisto navrhne odporuacutečanie na zlepšenie po-skytovania digitaacutelnych zručnostiacute vo vzdelaacutevaniacute a odbornej priacuteprave To umožniacute využiť euroacutepske naacutestroje na investiacutecie do profesijneacuteho rozvoja učiteľov do zdieľania dobrej praxe s docircrazom na pedagogickeacute metoacutedy pri kvalitnej vyacuteučbe programovania a viacereacute ďalšie kroky Euroacutepska komisia 1 juacutela 2020 zverejnila Euroacutepsku agendu zručnostiacute 39 ktoraacute obsahuje ambicioacutezne ciele zame-raneacute na zvyacutešenie digitaacutelnych zručnostiacute a ziacuteskania novyacutech na najbližšiacutech 5 rokov Jej cieľom je dosiahnuť udržateľnuacute kon-kurencieschopnosť sociaacutelnu spravodlivosť a odolnosť Dokument obsahuje 12 aktiviacutet z ktoryacutech prvaacute je Naacuterodnaacute dohoda o zručnostiach ako cesta k dohode akteacuterov na uacuterov-ni naacuterodnyacutech štaacutetov ako použiť euroacutepske fondy ako kataly-zaacutetor pre verejneacute a suacutekromneacute investiacutecie do zručnostiacute ľudiacute V raacutemci euroacutepskeho semestra sa bude monitorovať plnenie 4 indikaacutetorov s cieľovou hodnotou v roku 2025 zvyacutešiť podiel dospelyacutech v skupine 25-64 v celoživotnom vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 38 na 50 zvyacutešiť uacutečasť niacutezko kvalifikovanyacutech dospelyacutech 25-64 vo vzdelaacutevaniacute za 12 mesiacov z 18 na 30 zvyacutešiť podiel nezamestnanyacutech dospelyacutech 25-64 s ak-tuaacutelnym zapojeniacutem do vzdelaacutevania z 11 na 20 a zvyacutešiť podiel obyvateľov vo veku 16-74 ktoriacute majuacute aspoň zaacutekladneacute digitaacutelne zručnosti z 56 na 70 Tieto ciele suacute pre SR naacuteročneacute napr podiel na celoži-
40 V nadvaumlznosti na dokumenty EK predchaacutedzajuacuteca vlaacuteda prijala dňa 752019 Strateacutegiu digitaacutelnej transformaacutecie SR do roku 2030 a dňa 372019 Akčnyacute plaacuten na roky 2020-2022 Bola by to ďalšia strata keby novaacute vlaacuteda na ne nenadvaumlzovala
14
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
votnom vzdelaacutevaniacute vo veku 25-64 v SR je na uacuterovni 4 a Slovensko sa tyacutem radiacute medzi paumlť štaacutetov EUacute s najnižšiacutem per-centom celoživotneacuteho vzdelaacutevania Suacute dva docircležiteacute aspekty tyacutekajuacutece sa digitaacutelneho vzde-laacutevania ktoreacute suacute navzaacutejom prepojeneacute Jeden je rastuacuteci počet digitaacutelnych technoloacutegiiacute (aplikaacuteciiacute platforiem softveacuteru) na zlepšenie vzdelaacutevania a priacutepravy priacutekladom mocircže byť online alebo zmiešaneacute vyučovanie Druhyacutem aspektom je potreba vybaviť všetkyacutech učiacich sa digitaacutelnymi kompetenciami (ve-domosťami zručnosťami a postojmi) aby mohli žiť pracovať a učiť sa vo svete staacutele viac ovplyvňovanom digitaacutelnymi technoloacutegiami Zvlaacutednuť obidva aspekty digitaacutelneho vzdelaacute-vania vyžaduje aktivity na viaceryacutech uacuterovniach zahrnujuacutecich infraštruktuacuteru strateacutegie zručnosti učiteľov žiakov obsahu vzdelaacutevania hodnotenie ako aj praacutevny raacutemec vzdelaacutevania Z tohto pohľadu rozvoj digitaacutelnych zručnostiacute a kompetenciiacute predstavuje nielen zaacuteklad pre efektiacutevnu digitaacutelnu transfor-maacuteciu vo vzdelaacutevaniacute ale zaacuteroveň posilňuje profil absolventa ktoryacute je schopnyacute uacutespešne sa zapojiť do diania v spoločnosti
Všetky aspekty života a pracovnyacute trh vyžadujuacute absolventa ktoryacute nedisponuje len suacuteborom vedomostiacute ale vie svoje znalosti využiacutevať v širšiacutech suacutevislostiach v rocircznych kontex-toch a situaacuteciaacutech ako aj produkovať noveacute poznatky Je zrej-meacute že program digitaacutelnej transformaacutecie vzdelaacutevania bude potrebneacute začleniť do širšej reformy vzdelaacutevania založenej na prechode od vedomostiacute ku kompetenciaacutem aj na uacuterovni ško-ly To si bude vyžadovať ako sme už naznačili aj zmeny v obsahu vzdelaacutevania Pri koncipovaniacute prioriacutet digitaacutelnej transformaacutecie by malo Slovensko vychaacutedzať z tyacutechto euroacutepskych kontextov 40 a zvoliť si konkreacutetne ciele ktoreacute pomocircžu digitaacutelnej transfor-maacutecii ekonomiky a celej spoločnosti Ak bude iba dohaacuteňať zameškaneacute v digitalizaacutecii verejnej spraacutevy na čo sa prednost-ne zameriava dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko bu-de to maacutelo na to aby sa ekonomika posunula na vyššiu uacutero-veň a dokaacutezala si udržať konkurencieschopnosť s inyacutemi krajinami
41 httpsrokovaniagovskRVLMaterial235921
42 Nie je zatiaľ rozhodnuteacute či a v akej forme bude integraacutelnou suacutečasťou OP Slovensko
43 Ide o predbežneacute definovanie okruhov keďže PD a OP Slovensko suacute momentaacutelne v procese priacutepravy a prechaacutedzajuacute rozsiahlymi konzultaacute-ciami v raacutemci participatiacutevnych procesov
15
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepske ciele zelenej transformaacutecie počas viacročneacute-ho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 definuje Euroacutep-ska zelenaacute dohoda (European Green Deal) euroacutepske strateacute-gie a požiadavky na implementaacuteciu euroacutepskej legislatiacutevy Jednyacutem z docircležityacutech cieľov harmonizaacutecie naacuterodnyacutech legisla-tiacutev a priacutestupov je pritom zabezpečenie rovnakyacutech podmie-nok (level playing field) na spoločnom euroacutepskom trhu (Single European Market) Slovenskaacute republika si v nadvaumlznosti na euroacutepske ciele ako kľuacutečovyacute strategickyacute zaacutevaumlzok postavila dosiahnutie uhliacute-kovej neutrality do roku 2050 Okrem tohto zaacutevaumlzku sa za-viazala plniť naacuterodneacute ciele ako ich definuje Strateacutegia envi-ronmentaacutelnej politiky SR do roku 203041 sektoroveacute strateacutegie hlavne pre energetiku a dopravu a ďalšie naacuterodneacute programoveacute dokumenty Cieľ uhliacutekovej neutrality predstavuje veľkuacute ekonomickuacute a sociaacutelnu vyacutezvu Slovensko patriacute medzi štaacutety EUacute s najvyš-šiacutem podielom priemyslu na hrubom domaacutecom produkte a zaacuteroveň medzi štaacutety s najvyššou energetickou naacuteročnosťou Na podporu realizaacutecie cieľov EUacute a cieľov naacuterodnyacutech politiacutek by mali sluacutežiť zdroje alokovaneacute v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca na roky 2021 ndash 2027 Nejde o maleacute pro-striedky ale zaacuteroveň treba vidieť vyacutešku tejto podpory v kon-texte zdrojov rozpočtu štaacutetu Nemali by nahraacutedzať bežneacute investičneacute zdroje ale mali by predstavovať katalyzaacutetor zmien a inkubaacutetor priacutestupov ktoreacute by mal postupne finan-covať štaacutet Hlavnyacutemi euroacutepskymi zdrojmi na financovanie zelenej transformaacutecie by mali byť Operačnyacute program Slovensko ktoryacute bude realizovať priority identifikovaneacute v Partnerskej dohode na roky 2021-2027 Tieto zdroje s cieľom zabezpe-čiť regionaacutelnu dekarbonizaacuteciu buduacute posilneneacute cez Mecha-nizmus spravodlivej transformaacutecie42 Unikaacutetnu formu pod-pory pre realizaacuteciu dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem poskytne Fond obnovy Operačnyacute program Slovensko nadvaumlzuje na Partner-skuacute dohodu medzi Euroacutepskou uacuteniou a Slovenskou republi-kou a zameriava sa na nasledovneacute okruhy 43 bull Podpora energetickej uacutečinnosti a znižovania emisiiacute skleniacute-kovyacutech plynov bull Podpora obnoviteľnej energie bull Vyacutevoj inteligentnyacutech energetickyacutech systeacutemov sietiacute a uk-ladania mimo TEN-E bull Podpora prispocircsobenia sa zmene kliacutemy predchaacutedzania rizikaacutem a odolnosti voči katastrofaacutem
bull Podpora priacutestupu k vode a trvalo udržateľneacuteho hospodaacute-renia s vodou bull Podpora prechodu na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje bull Posilnenie ochrany priacuterody a biodiverzity rozvoja zelenej infraštruktuacutery najmauml v mestskom prostrediacute a zniacuteženia zne-čistenia bull Podpora trvalo udržateľnej multimodaacutelnej mestskej mobi-lity Predmetom finančnej podpory Mechanizmu spravod-livej transformaacutecie (Just Transition Mechanism) je dosiahnu-tie klimatickej neutrality EUacute do roku 2050 cestou regionaacutel-nych priacutestupov JTM pozostaacuteva z troch pilierov z Fondu spravodlivej transformaacutecie (JTF) scheacutemy spravodlivej trans-formaacutecie v raacutemci InvestEU a uacuteveroveacuteho naacutestroja verejneacuteho sektora Podpora sa koncentruje na najzraniteľnejšie uacutezemia a regioacuteny v Euroacutepe s cieľom poskytnuacuteť im potrebneacute naacutestroje a vedomosti aby bola ich transformaacutecia na niacutezko uhliacutekoveacute diverzifikovaneacute lokaacutelne ekonomiky uacutespešnaacute Na Slovenska ide o 4 vybraneacute kraje Bratislavskyacute Trenčiansky Banskobys-trickyacute a Košickyacute Zaacutekladom pre dekarbonizaacuteciu bude vypra-covanie akčnyacutech plaacutenov zameranyacutech na posilnenie regionaacutel-nej konkurencieschopnosti zamedzenie uhliacutekovyacutech uacutenikov na podporu uacutespor energie a podporu obnoviteľnyacutech zdrojov energie Pre využitie zdrojov z Fondu obnovy je spracovanyacute Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) ktoreacuteho cieľom by malo byť definovanie dlhodobyacutech strategickyacutech reforiem a kompenzaacutecia naacutekladov ktoreacute mocircžu tieto reformy mať Naacute-rodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten (NIRF) je koncipovanyacute tak aby pomohol naplniť ciele zelenej transformaacutecie V časti o fiškaacutelnych reformaacutech sa zavaumlzuje posilniť zdaňovanie exter-naliacutet (zdaňovanie motorovyacutech vozidiel maacute zohľadňovať množstvo vypuacutešťanyacutech emisiiacute CO2 zdaňovanie vonkajšej reklamy) V časti o zelenej ekonomike sa zameriava na OZE na znižovanie spotreby energie na odpadoveacute hospodaacuterstvo na ochranu biodiverzity a podporu verejnej a osobitne že-lezničnej dopravy Suacutečinnosť a možneacute synergie medzi plaacutenovanyacutemi priacute-stupmi a zdrojmi financovania (OP Slovensko JMTNIRP) suacute v suacutečasnosti predmetom odbornej diskusie Ukazuje sa že medzi nimi existuje veľa prienikov no i dupliciacutet a hlavne to že maacuteme k dispoziacutecii analyacutezy toho kde sme no hlavnyacute prob-leacutem je v definovaniacute a implementaacutecii riešeniacute
2 ZELENAacute TRANSFORMAacuteCIA
44 httpscepapriateliazemesknas-archivspravy1269-regionalne-centra-udrzatelnej-energetiky
16
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Nutnyacutemi podmienkami k splneniu doteraz najambicioacutez-nejšieho politickeacuteho zaacutevaumlzku Slovenska ndash do roku 2050 dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu je dosiahnuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti a v znižovaniacute energetickej potreby
Hlavnuacute prioritu v obdobiacute 2020 ndash 2050 ako sme už na-značili musiacute dostať znižovanie celkovej energetickej spotre-by Cieľ rast energetickej efektiacutevnosti zďaleka nestačiacute v bež-nom živote ndash naopak ndash často nemusiacute viesť k celkovyacutem uacutesporaacutem energie Aj využiacutevanie obnoviteľnyacutech zdrojov energie (OZE) musiacute byť dimenzovaneacute primaacuterne na optimali-zovanuacute spotrebu a suacutečasne musiacute docircsledne rešpektovať kri-teacuteriaacute udržateľnosti Tieto priority charakterizujuacutece udržateľ-nuacute energetiku treba premietnuť do nastavenia všetkyacutech buduacutecich strategickyacutech zaacutemerov a opatreniacute a docircsledne ich v praxi uplatňovať Suacutečasnuacute prax orientovanuacute na maximalizaacuteciu využiacutevania OZE bez ohľadu na ich neefektiacutevne finaacutelne využitie a limity priacuterodneacuteho prostredia časovuacute aj obsahovuacute nekonzistent-nosť verejnyacutech podpornyacutech programov nekoncepčneacute na-stavenie sledovanyacutech indikaacutetorov formalizmus pri hodnote-niacute dosahovaneacuteho pokroku a absenciu hodnovernyacutech informaacuteciiacute a postupov treba bezodkladne nahradiť systeacutemo-vyacutem priacutestupom Na to suacute však nevyhnutneacute stabilneacute a primeraneacute kapa-city pre rozvoj udržateľnej energetiky (systeacutemoveacute personaacutel-ne technickeacute aj finančneacute) a to tak na štaacutetnej ako aj krajskej subregionaacutelnej a lokaacutelnej uacuterovni s presne definovanyacutemi kompetenciami a uacutelohami Takeacuteto kapacity čiastočne existu-juacute na štaacutetnej uacuterovni v regioacutenoch však uacuteplne chyacutebajuacute
Optimaacutelnou zaacutekladnou uacutezemnou jednotkou v raacutemci novej koordinačnej infraštruktuacutery pre rozvoj regionaacutelnej udržateľnej energetiky suacute subregioacuteny Na tejto uacuterovni musiacute byť udržateľnaacute energetika (v širšom zmysle vraacutetane napr dopravy) systematicky a jednotne koordinovanaacute a plaacutenova-naacute a to s cieľom zvyšovať mieru energetickej sebestačnosti daneacuteho subregioacutenu a v raacutemci neho energetiku decentralizo-vať (tj posilňovať kontrolu subregioacutenu nad tyacutemto sekto-rom) Integrovanyacute naacuterodnyacute energetickyacute a klimatickyacute plaacuten na roky 2021 ndash 2030 (NECP schvaacutelenyacute vlaacutedou v decembri 2019) obsahuje dve noveacute vzaacutejomne komplementaacuterne opat-renia ktoreacute mocircžu naštartovať obrat od suacutečasnej živelnosti k
21 TRANSFORMAacuteCIA ODVETVIacute KTOREacute NAJVIAC PRISPIEVAJUacute KU KLIMATICKYacuteM ZMENAacuteM
211 NOVAacute PLAacuteNOVACIA A KOORDINAČNAacute INFRA-ŠTRUKTUacuteRA PRE ROZVOJ ENERGETIKY
v transformaacutecii odvetviacute energetiky dopravy pri zaacutesobovaniacute teplom a pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie Ope-račnyacute program Slovensko predpokladaacute aj podporu precho-du na obehoveacute hospodaacuterstvo efektiacutevne využiacutevajuacutece zdroje
systematickeacutemu rozvoju bezuhliacutekovej regionaacutelnej energeti-ky Prvyacutem opatreniacutem ndash vytvoreniacutem krajskyacutech energetickyacutech centier (KEC) ndash sa posilnia existujuacutece odborneacute kapacity štaacutetnej spraacutevy (SIEA) Druheacute opatrenie ndash regionaacutelne centraacute udržateľnej energetiky (RCUE) ndash predstavujuacute noveacute odborneacute kapacity samospraacutev v subregioacutenoch resp uacutezemiach mest-skeacuteho rozvoja Tieto dve opatrenia spolu s vytvoreniacutem energetickyacutech jednotiek v samospraacutevnych krajoch a ener-getickyacutemi manažeacutermi na uacuterovni miestnych samospraacutev by mali tvoriť kostru buduacuteceho systeacutemu rozvoja regionaacutelnej energetiky Novaacute plaacutenovacia a koordinačnaacute infraštruktuacutera by mala zabezpečiť kvalitnyacute zber uacutedajov a ich štandardizovaneacute vy-hodnocovanie zabezpečiť moderneacute regionaacutelne energetickeacute plaacutenovanie jednotnyacute monitoring a hodnotenie uacutečinnosti prijiacutemanyacutech opatreniacute priebežnuacute spaumltnuacute vaumlzbu pre tvorbu verejnyacutech podpornyacutech scheacutem na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie OZE podporiť implementaacuteciu inovatiacutevnych energetickyacutech zaacutemerov šityacutech na miestne po-treby a značne posilniť transfer vedomostiacute dobrej praxe a informaacuteciiacute medzi regioacutenmi Okrem stabilizaacutecie ekonomiky regioacutenov zaacuteroveň zaacutesadnyacutem spocircsobom by mala prispieť k plneniu naacuterodnyacutech energetickyacutech a klimatickyacutech zaacutevaumlzkov Slovenska Jadrom tohto systeacutemu buduacute RCUE s pocircsobnosťou na uacutezemiacute subregioacutenov resp v uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja 44 Podmienkou opraacutevnenosti pre poskytnutie podpory pre RCUE musiacute byť primerane silnyacute mandaacutet zo strany dotknu-tyacutech miestnych samospraacutev v danom uacutezemiacute RCUE buduacute okrem priacutepravy a priebežnej aktualizaacutecie niacutezkouhliacutekovyacutech strateacutegiiacute pre danyacute subregioacuten podporovať ich implementaacuteciu pomaacutehať samospraacutevam a ďalšiacutem akteacute-rom v uacutezemiacute optimalizovať ich energetickuacute potrebu a spot-rebu (nebuduacute však vykonaacutevať energetickyacute manažment kon-kreacutetnym subjektom) a buduacute podporovať využiacutevanie OZE s rešpektom k limitom prostredia RCUE buduacute poskytovať samospraacutevam služby ktoreacute si v suacutečasnosti musia obstaraacutevať na trhu vraacutetane priacutepravy pokladov pre tvorbu prioritnyacutech a pilotnyacutech projektov Okrem toho buduacute podporovať transfer
17
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č2 Finančnaacute kompenzaacutecia pre energeticky naacuteročneacute podniky nie je riešeniacutem
Značne energeticky naacuteročnyacute je aj slovenskyacute priemysel Aby si napriek vysokej energetickej naacuteročnosti a vysokyacutem cenaacutem energiiacute ako nižšie vysvetlil minister hospodaacuterstva udržali konkurencieschopnosť takmer 100 podnikov ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Finančnuacute kompenzaacute-ciu ktoraacute je v suacutelade s euroacutepskymi pravidlami štaacutetnej pomoci pre energeticky naacuteročneacute podniky po suacutehlase Euroacutepskej komisie ziacuteskalo prvyacutekraacutet minulyacute rok 76 spoločnostiacute spolu vo vyacuteške 40 mil eur Tento rok najvyššia kompenzaacutecia pripadne spoločnosti US Steel Košice a to takmer 115 mil eur Ďalej nasledujuacute Slovnaft Brati-slava ktoryacute ziacuteska necelyacutech 63 mil eur a Mondi SCP Ružomberok s viac ako 31 mil eur V prvej desiatke suacute ešte CRH Slovensko Železiarne Podbrezovaacute Bekaert Slovakia Považskaacute cementaacutereň Johns Manville Slova-kia Metsa Tissue Slovakia a Bekaert Hlohovec
Poskytnutie pomoci minister hospodaacuterstva Richard Suliacutek zdocircvodnil takto
bdquoUvedomujeme si že ceny elektriny pre podnikateľov suacute v porovnaniacute so zahraničiacutem vyššie čo znižuje ich konkurencieschopnosť Rezort hospodaacuterstva v suacutečasnosti hľadaacute riešenie ktoreacute by prinieslo zniacuteženie koncovej ceny elektriny respektiacuteve jej regulovanej časti To by znamenalo zniacuteženie ceny natrvalo a pre všetkyacutechldquo Pod-ľa Takmer 100 spoločnostiacute ziacuteska tento rok finančnuacute kompenzaacuteciu pre energeticky naacuteročneacute podniky Energiask 23 septembra 2020
Jednou z podmienok na ziacuteskanie kompenzaacutecie je spotreba elektriny najmenej vo vyacuteške 1 GWh v pred-chaacutedzajuacutecom roku Chce tyacutem štaacutet podporovať udržanie spotreby energie použiacutevaniacutem neekologickyacutech techno-loacutegiiacute z minuleacuteho storočia a naopak pokutovať tyacutech ktoriacute by spotrebu energie pod 1 GWh zniacutežili Prečo finanč-neacute kompenzaacutecie ktoreacute nie suacute ničiacutem inyacutem ako dotaacuteciou zo štaacutetneho rozpočtu nie suacute určeneacute na investiacutecie do znižovania vysokej energetickej naacuteročnosti odvetviacute ako železiarstvo oceliarstvo metalurgia neželeznyacutech ko-vov vyacuteroba cementu chemickyacute priemysel vyacuteroba celuloacutezy a papiera a pod ale na zakonzervovanie (či pod-poru) vysokej spotreby energiiacute do buduacutecna Okrem toho by častokraacutet mohli produkovať energie zo svojho odpadu alebo z obnoviteľnyacutech zdrojov
212 VYUŽIacuteVANIE OBNOVITEĽNYacuteCH ZDROJOV ENERGIE
Indikatiacutevny cieľ podielu OZE uvedenyacute v NIRP na uacuterovni 192 nie je dostatočnyacute Vychaacutedza z Integrovaneacuteho naacuterod-neacuteho energetickeacuteho a klimatickeacuteho plaacutenu SR na roky 2021 ndash 2030 a je založenyacute aj na predpoklade naacutehrady uhlia zem-nyacutem plynom ako bdquotranzitnyacutem palivomldquo v energetickom mixe
Slovenska Nespraacutevnosť tohto predpokladu je vysvetlenaacute v časti o teplaacuterenstve Jeho docircsledkom bude zvyacutešenie už aj tak nezdravo vysokej zaacutevislosti od dovozu zemneacuteho plynu (Slo-vensko je po Holandsku druhaacute najviac splynofikovanaacute krajina v EUacute) zablokovanie investiacuteciiacute do rozvoja využiacutevania OZE
skuacutesenostiacute informaacuteciiacute a dobrej praxe Takeacuteto ale ani žiadne podobneacute kapacity na regionaacutelnej uacuterovni v suacutečasnosti na Slo-vensku neexistujuacute Z regionaacutelneho hľadiska sa vytvoreniacutem RCUE odstraacuteni živelnosť v rozhodovaniacute o investiacuteciaacutech a projektoch tyacutekajuacute-cich sa energetiky v širšom zmysle zabezpečiacute sa systema-tickeacute energetickeacute plaacutenovanie a uacutezemnaacute harmonizaacutecia pripra-vovanyacutech zaacutemerov a vytvoriacute sa kvalitnyacute a dostupnyacute energetickyacute informačnyacute systeacutem Pre potreby štaacutetnej spraacutevy RCUE zabezpečia poskytovanie štandardizovanyacutech a hod-novernyacutech uacutedajov a podnetov z uacuterovne subregioacutenov po-trebnyacutech pre analytickuacute činnosť monitoring plnenia naacuterod-nyacutech cieľov a nastavovanie podpornyacutech scheacutem zameranyacutech na zvyšovanie energetickej efektiacutevnosti a využiacutevanie obno-viteľnyacutech zdrojov RCUE buduacute zaacuteroveň garanciou efektiacutevne-ho využiacutevania verejnyacutech prostriedkov na uacuterovni uacutezemnyacutech
samospraacutev NECP predpokladaacute v dekaacutede 2021 ndash 2030 vybudova-nie 16 RCUE čo by pokrylo iba časť potreby celeacuteho uacutezemia Slovenska Preto je potrebneacute zabezpečiť zdroje na vytvore-nie takyacutechto kapaciacutet vo všetkyacutech subregioacutenoch a uacutezemiach mestskeacuteho rozvoja (odhadovanaacute celkovaacute finančnaacute potreba pre roky 2024 ndash 2030 je 75 mil eur) Predpokladanyacute termiacuten zriadenia RCUE je januaacuter 2024 Dovtedy je potrebneacute vytvo-riť podmienky pre ich efektiacutevne fungovanie najmauml vyriešiť otaacutezku ich praacutevnej formy uzavrieť dohody o medziobecnej spolupraacuteci s mandaacutetom pre buduacutece RCUE na plaacutenovanie a koordinaacuteciu udržateľnej energetiky na uacutezemiacute subregioacutenov vytvoriť a otestovať metodickeacute postupy pre energetickeacute plaacutenovanie vytvoriť systeacutem odbornej priacutepravy a vzdelaacuteva-nia personaacutelu RCUE atď
45 Okrem toho docircležiteacute kriteacuterium ndash zakaacutezať verejnuacute podporu biomasovyacutem projektom ktoreacute nepreukaacutežu efektiacutevne využitie vyrobenej energie (napr vykurovanie nezateplenyacutech budov) ndash sa do schvaacutelenyacutech kriteacuteriiacute nedostalo
46 Investiacutecia do obnovy budov v hodnote 100 milioacutenov eur dokaacuteže vytvoriť dodatočnyacute HDP v objeme 130 mil euro priacutejmy verejnyacutech financiiacute (dane odvody uacutespory na sociaacutelnych transferoch) vo vyacuteške 313 mil euro a 3 500 pracovnyacutech miest Zdroj Makroekonomickeacute dopady investiacuteciiacute do hĺb-kovej obnovy budov na Slovensku Uacutestav manažmentu STUBA 2016
47 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja SR do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 MŽP SR 2020
18
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 3 Uacuterok z OZE vyššiacute ako v banke
Viedenskyacute magistraacutet v r 2011 prišiel s iniciatiacutevou nazvanou Smart City Wien Jeho suacutečasťou je i iniciatiacute-va Energia zo Slnka Zistilo sa že až 555 striech viedenskyacutech budov tj asi 30 km štvorcovyacutech je vhodnyacutech na osadenie solaacuternymi člaacutenkami Pre Viedeň tento projekt realizuje Wien Energie GmbH patriaca do spoloč-nosti Wiener Stadtwerke Holding AG v 100-percentnom vlastniacutectve Viedne Zaujiacutemavou formou suacutekrom-no-verejneacuteho partnerstva je možnosť danaacute obyvateľovi Viedne zakuacutepiť si panel pokryacutevajuacuteci strechu železnič-nej stanice v cene 950 eur a naacutesledne ho prenajať energetickej spoločnosti za ročnyacutech 31 z investovanej ceny Na novej železničnej stanici Wien Mitte je už umiestnenyacutech viac ako 1400 fotovoltaickyacutech panelov na ploche 9000 m2 Dostala preto prezyacutevku bdquoľudovaacute solaacuterna farmaldquo Podobnyacutech energetickyacutech PPP projektov ku koncu r 2013 už vo Viedni fungovalo jedenaacutesť
213 KOMPLEXNAacute OBNOVA BUDOV AKO NAJVAumlČŠIacute PO-TENCIAacuteL UacuteSPOR ENERGIE Sektor budov ponuacuteka najvaumlčšiacute potenciaacutel uacutespor energie na Slovensku Ich komplexnaacute obnova predstavuje zaacuteroveň obrovskyacute priestor pre inovaacutecie vyacuterazneacute zlepšenie životnyacutech a pracovnyacutech podmienok veľkej časti populaacutecie a rast počtu novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute v trvalo perspektiacutevnom prie-myselnom odvetviacute s potenciaacutelom posilňovania stability lo-kaacutelnej ekonomiky46 Obnova budov je naacutekladovo najhospodaacuternejšie a naje-fektiacutevnejšie opatrenie na znižovanie emisiiacute skleniacutekovyacutech ply-nov Aj podľa vlaacutednych dokumentov 47 je obnova budov do roku 2030 najdocircležitejšiacute zdroj možnyacutech uacutespor energie Preto by sa obnova budov mala stať jednou z kľuacutečovyacutech investič-nyacutech prioriacutet v rokoch 2021 ndash 2030 Na tento uacutečel by sa mala presunuacuteť značnaacute časť plaacutenovanej alokaacutecie finančnyacutech
zdrojov určenyacutech na vyacutestavbu novyacutech ciest a cestnej infraš-truktuacutery Efektiacutevne využitie verejnyacutech zdrojov na obnovu budov je však podmieneneacute spraacutevnym nastaveniacutem podmienok pod-pory a kvalitnou pasportizaacuteciou budov To si vyžaduje spl-nenie dvoch zaacutekladnyacutech predpokladov novuacute definiacuteciu ener-getickyacutech prioriacutet a vznik plaacutenovacej a koordinačnej infraštruktuacutery na rozvoj udržateľnej energetiky v regioacutenoch ako o tom pojednaacuteme nižšie Podporneacute opatrenia nesmuacute ďalej kopiacuterovať doterajšie defekty dotačnyacutech programov Predovšetkyacutem musia zabez-pečiťbull komplexnyacute priacutestup k obnove budov bdquopriacutepad od priacutepa-duldquo a podľa individuaacutelnej potreby (komplexneacute zateplenie
uacutenik peňaziacute z ekonomiky a premrhanie vzaacutecneho času na jej docircslednuacute dekarbonizaacuteciu Zvyacutešenie podielu OZE na hrubej konečnej spotrebe energie odporuacuteča aj Euroacutepska komisia (na aspoň 24 ) pri-čom spoločnyacute cieľ EUacute je na uacuterovni 32 Veľmi docircležitou reformou musiacute byť prijatie kriteacuteriiacute udr-žateľneacuteho využiacutevania OZE Docircsledky dlhodobo nešetrneacuteho a predimenzovaneacuteho využiacutevania dreva na energetickeacute uacutečely ndash spocircsobeneacuteho praacuteve absenciou takyacutechto kriteacuteriiacute a zle nasta-venyacutemi stimulmi na vyacutestavbu najmauml teplaacuterniacute ndash by mali byť dostatočnyacutem mementom Taacuteto neudržateľnaacute prax viedla nie-len k protipraacutevnemu spaľovaniu sortimentov vyššej kvality dreva ktoreacute mali v raacutemci požiadavky vyššej uacuterovne zhodno-tenia zdrojov prinaacutešať podstatne vyššiacute ekonomickyacute a spolo-čenskyacute efekt ale aj k drancovaniu lesov vzaacutecnych a hodnot-
nyacutech biotopov a naruacutešaniu ekologickej stability krajiny s naacuteslednyacutemi hospodaacuterskymi škodami V suacutečasnom programovacom obdobiacute Slovensko prijalo kriteacuteriaacute udržateľneacuteho využiacutevania drevnej biomasy avšak tie platia iba pre projekty financovaneacute iba časťou EŠIF45 a otaacutezna je aj uacutečinnosť kontroly ich dodržiavania Reforma preto musiacute zahŕňať nielen doplnenie existujuacutecich kriteacuteriiacute a rozšiacuterenie ich pocircsobnosti na všetky verejneacute podporneacute fondy dostupneacute po-čas celej dekaacutedy (vraacutetane Fondu obnovy a odolnosti Fond spravodlivej transformaacutecie EŠIF a štaacutetneho rozpočtu) ale aj prijatie novyacutech kriteacuteriiacute udržateľnosti pre energetickeacute využiacute-vanie ostatnyacutech OZE predovšetkyacutem poľnohospodaacuterskej biomasy vody a vetra Suacutečasťou reformy musiacute byť uacutečinnyacute legislatiacutevny a administratiacutevny raacutemec na zabezpečenie uacutečin-nosti kontroly dodržiavania prijatyacutech kriteacuteriiacute
48 Z tohto docircvodu je cieľ 3 (bdquopočet domaacutecnostiacute s vymenenyacutem kotlom kumulatiacutevne 15 000 do roku 2022 40 000 do roku 2024 a 80 000 do roku 2026ldquo) v časti bdquoZelenaacute ekonomikaldquo NIRP stanovenyacute veľmi nevhodne
49 Energy Sector Strategy 2019 ndash 2023 EBRD 2018
19
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
rekonštrukcia vykurovaciacutech systeacutemov integraacutecia obnoviteľ-nyacutech zdrojov adaptačneacute opatrenia kvalita vnuacutetorneacuteho pro-stredia)bull prevenciu pred plytvaniacutem verejnyacutech zdrojov financo-vaniacutem energeticky nezmyselnyacutech opatreniacute (napr inštalaacutecie tepelnyacutech čerpadiel do budov s vysokou mernou potrebou tepla na vykurovanie) a parciaacutelnych opatreniacute blokujuacutecich ale-bo komplikujuacutecich energetickeacute uacutespory v buduacutecnosti (napr kotliacutekovyacutemi dotaacuteciami v priacutepade nezateplenyacutech domov )48
bull vysokuacute mieru celoročneacuteho využitia obnovenyacutech bu-dov a vyluacutečiť z podpory obnovu sporadicky využiacutevanyacutech budov a budov s neznaacutemou mierou využitia (vyžadovať pre-vaacutedzkovyacute audit)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci ako stimul k ambicioacuteznej-šej obnove budov (napr k integraacutecii prvkov využiteľnyacutech na osvetu vzdelaacutevanie a vyacuteskum k uplatneniu inteligentneacuteho merania a regulaacutecie atď) a tiež k zintenziacutevneniu obnovy bu-dov v najmenej rozvinutyacutech okresoch a v priacutepade ekono-micky slabšiacutech subjektov (napr malyacutech obciacute alebo sociaacutelne slabšiacutech vlastniacutekov budov)bull stupňovanuacute intenzitu pomoci na obnovu budov vyso-keacuteho spoločenskeacuteho vyacuteznamu (najmauml budov na byacutevanie na
Riešenie probleacutemov zaacutesobovania teplom ktoreacute ponuacuteka NIRP predstavuje neambicioacutezny ndash kozmetickyacute priacutestup a na-značuje nepochopenie hĺbky a rozsah opatreniacute ku ktoryacutem bude musieť Slovensko siahnuť ak chce za tri dekaacutedy dekar-bonizovať svoju ekonomiku Namiesto zmeny systeacutemu kto-ryacute v energetike patriacute minulosti predstavenyacute priacutestup bdquozamr-zolldquo na vyacutemene jedneacuteho jeho fosiacutelneho komponentu za inyacute opticky menej uhliacutekovo naacuteročnyacute Opticky preto lebo uhliacuteko-veacute stopy celeacuteho životneacuteho cyklu uhlia (ktoreacute treba vyradiť z energetickeacuteho mixu Slovenska) a zemneacuteho plynu suacute porov-nateľneacute49 Preto je potrebneacute minimalizovať investiacutecie do zemneacuteho plynu a suacutevisiacej infraštruktuacutery a investiacutecie sme-rovať do riešeniacute ktoreacute nevyacutehodnuacute a veľmi vysokuacute zaacutevislosť slovenskej ekonomiky od zemneacuteho plynu čo najryacutechlejšie eliminujuacute Okrem toho investiacutecie do znižovania straacutet v rozvodoch moraacutelne zastaranyacutech suacutestav centraacutelneho zaacutesobovania tep-lom (CZT) dimenzovanyacutech na plytvanie teplom v budovaacutech zablokujuacute ich využitie na štrukturaacutelnu zmenu teplaacuterenstva Štrukturaacutelna zmena spočiacuteva v generačnej zmena teplaacuteren-stva Distribuacuteciu vykurovacieho meacutedia s vysokou teplotou a dodaacutevky tepla do budov s vysokou energetickou naacuteročnos-ťou (suacutečasnaacute 3 generaacutecia suacutestav CZT) nahradia inteligentne
jednej strane a administratiacutevnych budov verejnej spraacutevy škocircl a zdravotniacuteckych zariadeniacute na druhej strane)bull zaacutekaz podpory pre projekty nadbytočnej potreby (na-pr komplexy aquaparkov a inyacutech atrakciiacute a ich zaacutezemie lu-xusneacute zariadenia atď)bull jednotnuacute suacutestavu povinne sledovanyacutech indikaacutetorov (minimaacutelne mernuacute energetickuacute potrebu a spotrebu a emisnuacute stopu pred a po realizaacutecii projektu obnovy pričom postupne treba prejsť na sledovanie emisnej stopy v raacutemci životneacuteho cyklu budov ndash stupňovanaacute intenzita pomoci by sa teda mala uplatňovať aj vo vzťahu k použityacutem materiaacutelom a zvolenyacutem technoloacutegiaacutem obnovy budov) Osobitnuacute pozornosť treba venovať komplexnej obno-ve rodinnyacutech domov Ich energetickaacute potreba (a potenciaacutel uacutespor) vo vidieckych regioacutenoch tvoriacute vyše 70 celkovej po-treby sektoru budov resp ich celkoveacuteho potenciaacutelu uacutespor Vo vidieckych regioacutenoch žije asi 40 populaacutecie Slovenska V tomto priacutepade treba vyacuterazne posilniť technickuacute pomoc zameranuacute na priacutepravu projektov (vyacuteznamnuacute uacutelohu mocircže zo-hrať buduacuteca koordinačnaacute infraštruktuacutera na rozvoj udržateľ-nej energetiky v regioacutenoch)
214 TEPLAacuteRENSTVO SYSTEacuteMY CENTRAacuteLNEHO ZAacuteSOBOVANIA TEPLOM
regulovaneacute niacutezkoteplotneacute systeacutemy centraacutelneho vykurovania budov s optimalizovanou energetickou potrebou na baacuteze diverzifikovanyacutech nefosiacutelnych obnoviteľnyacutech zdrojov (4 a 5 generaacutecia) Presne takuacuteto štrukturaacutelnu zmenu by obrovskyacute baliacutek peňaziacute na obnovu a odolnosť nemal minuacuteť Ak Sloven-sko trvaacute na ambiacutecii dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do 30 ro-kov k takejto zmene tak či onak bude musieť docircjsť a to čiacutem skocircr Vyacutevoj teplaacuterenstva na Slovensku doteraz postupoval opačne ndash namiesto radikaacutelneho zniacuteženia koncovej potreby tepla v budovaacutech a prispocircsobovaniu kapacity CZT takejto redukcii sa priebežne predlžovala životnosť neperspektiacutev-nych predimenzovanyacutech suacutestav 3 generaacutecie CZT systeacute-mom postupnyacutech opraacutev Štrukturaacutelnej zmene uacutečinne braacuteni legislatiacuteva ktoraacute uprednostňuje konzervaacuteciu ziskov teplaacute-renskyacutech spoločnostiacute pred verejnyacutem zaacuteujmom (dekarboni-zaacuteciou a energetickyacutemi uacutesporami) napriacuteklad tyacutem že ekono-micky demotivuje vlastniacutekov budov k investiacuteciaacutem do energetickyacutech uacutespor a komplikuje individuaacutelnu integraacuteciu decentraacutelnych OZE na krytie energetickej potreby budov Finančneacute zdroje na obnovu a zvyacutešenie odolnosti eko-nomiky tak predstavujuacute jedinečnuacute priacuteležitosť vydlaacuteždiť cestu pre generačnuacute obnovu teplaacuterenskyacutech suacutestav Optimalizaacute-
20
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č 4 Ako ďalej so zaacutesobovaniacutem teplom
Systeacutem centraacutelneho zaacutesobovania teplom (CZT) vznikal prevažne v 70-tych a 80-tych rokoch ako suacutečasť rozsiahlych obytnyacutech urbanistickyacutech štruktuacuter Bol dimenzovanyacute tak aby dokaacutezal zabezpečiť vykurovanie a dodaacutevky teplej vody na požadovanej uacuterovni v tom čase platnyacutech stavebno-technickyacutech noriem Primaacuternym zdrojom energie bol a staacutele je hlavne zemnyacute plyn dovaacutežanyacute z Ruska Tento systeacutem je už dnes zastaralyacute a ne-udržateľnyacute z ekologickyacutech aj ekonomickyacutech docircvodov Zemnyacute plyn je fosiacutelne palivo ktoreacuteho spaľovaniacutem sa uvoľňujuacute skleniacutekoveacute plyny k znižovaniu ktoryacutech sa Slovensko zaviazalo Cena zemneacuteho plynu sa zvyacutešila a v buduacutecnosti ešte porastie a zatepľovanie budov spocircsobilo vyacuterazne nižšiu potrebu tepla na vykurovanie Suacutečas-neacute stavebnotechnickeacute normy predpisujuacute pre noveacute budovy dosiahnutie energetickej triedy A resp A1 a pre staršie budovy sa majuacute tieto parametre dosiahnuť v raacutemci ich hĺbkovej rekonštrukcie a obnovy Zaacutekladom takejto rekonštrukcie ako ukaacutezal pilotnyacute projekt v objekte na ulici P Horova v Deviacutenskej Novej Vsi je odpojenie sa od CZT a vybudovanie vlastneacuteho energetickeacuteho systeacutemu na baacuteze využitia obnoviteľnyacutech zdrojov v danom priacutepade energie slnka Teplyacute vzduch je siacutece zadarmo a ani slnko neposiela faktuacutery ale do zariadeniacute schopnyacutech využiť niacutezkopotenciaacutelne teplo pre energetickeacute pokrytie budov je potrebneacute investovať V uvedenom objekte si komplexnaacute a hĺbkovaacute rekonštrukcia zameranaacute na dosiahnutie energetickej triedy A in-štalaacuteciu vlastneacuteho vykurovacieho systeacutemu a teplej vody a vetrania s rekuperaacuteciou vyžiadala investiacutecie vo vyacuteške približne 20 tisiacutec eurbyt Majitelia bytov sa združili vzali si uacutever a dokaacutežu hradiť splaacutetky pocircžičiek z uacutespor za energie ktoreacute im rekonštrukcia priniesla Vyacutesledkom inovaacuteciiacute v pokryacutevaniacute energetickyacutech potrieb budov je ich uacuteplnaacute resp čiastočnaacute energetickaacute sebestačnosť Vyacutevoj pokračuje od pasiacutevnych budov s minimaacutelnou potrebou energiiacute k aktiacutevnym teda takyacutem ktoreacute produkujuacute viac energie ako spotrebujuacute Solaacuterne fotovoltaickeacute člaacutenky mocircžu napr prebytok vyrobenej elektriny poskytnuacuteť inyacutem budovaacutem v raacutemci lokaacutelnej siete Teplaacuterne a ineacute zariadenia CZT veduacute aktiacutevny odpor voči snahaacutem spotrebiteľov energiiacute ušetriť na vyacutedav-koch za energie Tieto vyacutedavky predstavujuacute veľkuacute časť z naacutekladov za byacutevanie a ako je znaacuteme tieto naacuteklady popri vyacutedavkoch za potraviny tvoria najvaumlčšiu položku v rozpočtoch domaacutecnostiacute Komerčnyacute vlastniacutek CZT bdquopotrestaacuteldquo všetkyacutech ktoriacute zniacutežia svoju energetickuacute potrebu zvyacutešeniacutem jednotkovej ceny tepla argumentujuacutec že fixneacute naacuteklady sa mu nezniacutežili a musiacute ich rozpočiacutetať na ostatnyacutech bdquoIchldquo sprivatizovaneacute systeacutemy boli dimenzova-neacute na obrovskuacute energetickuacute potrebu v minulosti Suacutekromneacute CZT majuacute veľkyacute vplyv a natoľko silnyacute lobing že dokaacutežu presadiť vyacutenimku zo smernice Euroacutep-skej komisie o znižovaniacute emisiiacute CO2 a formovať energetickuacute politiku Ministerstva hospodaacuterstva SR Prostred-niacutectvom tlaku na Uacuterad pre regulaacuteciu sieťovyacutech odvetviacute sa im dariacute pravidelne presadiť zvyšovanie ceny tepla a eliminovať tak straty spocircsobeneacute znižovaniacutem odberu tepla v docircsledku zatepľovania budov Formujuacute aj energetickuacute politiku štaacutetu V texte Energetickej politiky štaacutetu z r 2014 sa napr objavuje na-sledujuacuteca veta v ktorej sa kritizuje bdquo postupom Protimonopolneacuteho uacuteradu dochaacutedza k nelogickeacutemu odpaacutejaniu odberateľov tepla od centraacutelnej dodaacutevky a nekoordinovanej vyacutestavbe novyacutech ekonomicky technicky a envi-ronmentaacutelne neopodstatnenyacutech zdrojov tepla v dosahu existujuacutecich systeacutemov CZTldquo Taacuteto veta sa v procese medzirezortneacuteho pripomienkovania do vyacutesledneacuteho textu nedostala pre naacutemietky Protimonopolneacuteho uacuteradu ale v duchu tohto tvrdenia sa prijala novela zaacutekona o tepelnej energetike z dielne Ministerstva hospodaacuterstva ktoraacute umožňuje CZT zabraacuteniť odpaacutejaniu bytovyacutech domov od CZT Inyacutemi slovami zaacutekon nedovoliacute nikomu odpojiť sa od systeacutemu bez suacutehlasu operaacutetora CZT Pokiaľ sa preukaacuteže že CZT je potrebneacute malo by byť vo verejnyacutech rukaacutech (v rukaacutech miest a obciacute) a nie v suacutekromnyacutech rukaacutech Primaacuternym cieľom obecneacuteho CZT by nebol zisk za každuacute cenu ale naopak efektiacutevne uspokojovanie verejneacuteho zaacuteujmu Podporovalo by znižovanie spotreby tepla zatepľovaniacutem uspokojovalo by potreby dodaacutevkami ekologicky vyprodukovaneacuteho tepla prispelo by k zvyacutešeniu lokaacutelneho obehu peňaziacute a pod
ciou energetickej potreby napojenyacutech budov ndash ktoraacute je prvyacutem a nevyhnutnyacutem krokom ndash sa zaacuteroveň automaticky dosiahne aj vyacuterazneacute zniacuteženie prevaacutedzkovyacutech alebo život-nyacutech naacutekladov ich užiacutevateľov Aj taacuteto teacutema podčiarkuje nalie-havosť prijatia novyacutech energetickyacutech prioriacutet a vybudovania kapaciacutet pre kvalitneacute energetickeacute plaacutenovanie v regioacutenoch Pilotnyacute program dekarbonizaacutecie hornej Nitry je naacutezor-nyacutem priacutekladom docircsledkov kombinaacutecie nepripravenosti na generačnuacute zmenu suacutečasneacuteho neefektiacutevneho CZT na baacuteze uhlia a spoločenskej potreby zachovať kontinuitu v zaacutesobo-
vaniacute budov teplom Vlaacuteda sa v časovom strese rozhoduje pre jedno z dvoch zlyacutech predloženyacutech riešeniacute Obe riešenia vychaacutedzajuacute z existujuacutecej vysokej energetickej naacuteročnosti budov a počiacutetajuacute s využitiacutem zemneacuteho plynu Preto je treba vyacutesledneacute riešenie (bez ohľadu na to ktoryacute variant to bude) považovať iba za dočasneacute a nuacutedzoveacute Verejneacute fondy ktoreacute smerujuacute na dekarbonizaacuteciu hornej Nitry musia byť praacuteve počas tohto prechodneacuteho obdobia využiteacute na prekonanie suacutečasneacuteho bludneacuteho kruhu v rozvoji teplaacuterenstva
50 National Inventory Report 2020 SHMUacute 2020
51 Niacutezkouhliacutekovaacute strateacutegia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s vyacutehľadom do roku 2050 Ministerstvo životneacuteho prostredia 2020
21
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
215 DOPRAVA
Vyacutestavba novej cestnej infraštruktuacutery sa tradične po-važuje za automatickuacute a jednu z kľuacutečovyacutech investičnyacutech pri-oriacutet pri priacuteprave verejnyacutech rozpočtov Taacuteto prax nie je zluči-teľnaacute s naacuterodnyacutem cieľom dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 Doprava predstavuje 18 celkovyacutech ročnyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov na Slovensku (2018) Oproti vyacutecho-diskoveacutemu roku 1990 emisie skleniacutekovyacutech plynov vzraacutestli o vyše 13 Emisie z cestnej dopravy tvoria v raacutemci celeacuteho sektora dopravy takmer 95 a oproti roku 1990 vzraacutestli až o 60 50 V poslednyacutech rokoch sa zintenziacutevnil presun z ve-rejnej na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Vzhľadom na rastuacuteci počet osobnyacutech automobilov a rast kamioacutenovej do-pravy prudko rastie spotreba fosiacutelnych pohonnyacutech hmocirct Dlhodobyacute trend vyacutevoja emisiiacute v doprave ndash najmauml cestnej ndash je teda v porovnaniacute s inyacutemi sektormi presne opačnyacute a z hľa-diska naacuterodneacuteho klimatickeacuteho zaacutevaumlzku SR predstavuje veľkeacute riziko 51 Doterajšiacute rast individuaacutelnej automobilovej dopravy a kamioacutenovej dopravy (vraacutetane budovania ich infraštruktuacutery a technickeacuteho zaacutezemia) je preto potrebneacute vyhodnotiť ako spoločensky nežiaduacuteci trend a tento zaacutever je treba docircsledne premietnuť do verejnej politiky vraacutetane nastavenia všet-kyacutech verejnyacutech fondov určenyacutech pre dekaacutedu 2021 ndash 2030 Ako ukazuje priloženyacute graf vysokyacute podiel osobnej au-tomobilovej dopravy je charakteristickyacute pre celuacute Euroacutepu
Pokiaľ chce EUacute naplniť svoju Zelenuacute dohodu a SR svoje zaacute-vaumlzky na redukciu skleniacutekovyacutech plynov novou dopravnou prioritou a zaacuteroveň jednou z najdocircležitejšiacutech štrukturaacutelnych reforiem v nadchaacutedzajuacutecej dekaacutede by sa mal stať masiacutevny rozvoj spoľahlivyacutech efektiacutevnych komfortnyacutech užiacutevateľsky vyacutehodnyacutech systeacutemov integrovanej verejnej dopravy dopl-nenyacutech o infraštruktuacuteru pre bezmotorovuacute cyklistickuacute a zdieľanuacute dopravu s cieľom maximaacutelne a čo najryacutechlejšie zniacute-žiť intenzitu individuaacutelnej automobilovej dopravy Tento proces musiacute byť stimulovanyacute najmauml vyacuteraznyacutem zvyacutešeniacutem in-vestiacuteciiacute do rozvoja železničnej dopravy (vraacutetane elektrifikaacute-cie a rozvoja železničnej infraštruktuacutery) investiacuteciami do elektrifikaacutecie autobusovej dopravy a uacutetlmom investiacuteciiacute sme-rujuacutecich k vyacutestavbe novyacutech ciest všetkyacutech kategoacuteriiacute (tieto zdroje by sa mali presmerovať na vyššie spomenuteacute uacutečely a tiež na investiacutecie do komplexnej obnovy budov) Zaacuteroveň je potrebneacute realizovať doplňujuacutece opatrenia na znevyacutehodňovanie individuaacutelnej automobilovej dopravy (daňoveacute administratiacutevne logistickeacute) a stanoviť konkreacutetne ciele znižovania jej uhliacutekovyacutech emisiiacute Ich načasovanie sa však musiacute odviacutejať od preukaacutezania dosiahnuteacuteho pokroku a reaacutelne rozšiacuterenej ponuky uvedenyacutech dopravnyacutech alternatiacutev Je pozitiacutevne že NIRP deklaruje jasnuacute podporu rozvoja železničnej dopravy Avšak je potrebneacute rozšiacuteriť tento akcent na celuacute niacutezkouhliacutekovuacute verejnuacute dopravu resp integrovaneacute dopravneacute systeacutemy (vraacutetane nastavenia indikaacutetorov)
Graf č 2 Štruktuacutera dopravy v štaacutetoch EUacute
52 httpseceuropaeueurostatstatistics-explainedindexphptitle=Passenger_transport_statisticssk
22
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č5 Od individuaacutelnej k verejnej hromadnej doprave
Znižovanie produkcie oxidu uhličiteacuteho a oxidov dusiacuteka ktoreacute majuacute nepriaznivyacute dopad na klimatickeacute zmeny ako aj inyacutech škodliviacuten zhoršujuacutecich zdravotnyacute stav populaacutecie (napr respiračneacute ochorenia) sa nezaobiacutede bez zmeny v priacutestupe spoločnosti k doprave Aj napriek existencii relatiacutevne rozvinutej infraštruktuacutery verejnej hromadnej dopravy na Slovensku je dnes doprava na Slovensku neprimerane orientovanaacute na individuaacutelnu automobilovuacute dopravu Priacutečin je niekoľko Jednyacutem z nich je rastuacuteci individualizmus po roku 1989 nastaveneacute daňoveacute pravidlaacute na kuacutepu resp leasing a prevaacutedzkovanie motoroveacuteho vozidla pre podnikateľov ktoreacute neprimerane zvyacutehodňuje individuaacutelne cestovanie pred hromadnou dopravou a situaacutecia vo verejnej doprave Nemaacuteme na mysli iba osob-nuacute železničnuacute dopravu ktoraacute je v kritickom stave (prestarnutyacute vozovyacute park a naň nadvaumlzujuacuteca vysokaacute poru-chovosť niacutezka ryacutechlosť prepravy a časteacute a dlheacute meškanie a pod) no i regionaacutelnu a mestskuacute verejnuacute dopravu Postupneacute znižovanie frekvencie a počtu liniek suacutekromnyacutech dopravcov a často stuacutepajuacuteca cena takejto dopravy je azda najdocircležitejšiacutem faktorom ktoryacute odraacutedza od použiacutevania verejnej dopravy Napriacuteklad od 1 augusta tohto roka zvyacutešilo mesto Martin cenu cestovneacuteho ako reakciu na pokles počtu cestujuacutecich počas koronakriacutezy Dospelo to tak ďaleko že pri zvyacutešenyacutech cenaacutech dopravneacuteho sa štvorčlennej rodine oplatiacute namiesto verejnou dopravou cestovať taxiacutekom Pokles počtu cestujuacutecich a z toho prameniace nižšie tržby suacute zvaumlčša kompenzovaneacute zniacuteženiacutem frekvencie spojov čo znova vedie k poklesu počtu cestujuacutecich Rozvoju verejnej dopravy nepomohla ani privatizaacutecia autobusovej dopravy Samospraacutevam zostala v ru-kaacutech povinnosť dotovať verejnuacute dopravu ale zisk zostal v rukaacutech suacutekromnyacutech vlastniacutekov dopravnyacutech spoloč-nostiacute Zavedeniacutem dopravy zdarma pre niektoreacute okruhy cestujuacutecich na železnici malo za naacutesledok naacuterast prepra-vovanyacutech osocircb ktoryacute medzi rokmi 20172016 bol s vyacutenimkou Rumunska najvyššiacute medzi štaacutetmi EUacute a dosiahol 86 52 To isteacute nemožno povedať o adekvaacutetnom raste počtu zamestnancov v železničnej doprave a o ich odmeňovaniacute Doprava patriacute k odvetviam s podpriemernou mzdou Priemernaacute mesačnaacute mzda v pozemnej doprave (pozemnaacute doprava a doprava potrubiacutem) v novembri minuleacuteho roka dosiahla 937 eur (Aktuaacutelne uacutedaje o dopra-ve Štatistickyacute uacuterad SR) Pritom vzhľadom k zodpovednosti a času straacutevenom v praacuteci patria vodiči autobuso-vej dopravy k najhoršie platenyacutem povolaniam na Slovensku Ich zamestnaacutevatelia majuacute veľkyacute probleacutem uzatvoriť kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa ktoraacute za posledneacute roky viac-menej neexistuje a uzatvoriť podnikovuacute ko-lektiacutevnu zmluvu s naacuterastom mzdy sa dariacute zvaumlčša len po naacutetlaku (protestoch a štrajkoch) V roku 2003 sa pokuacutesili štrajkovať železničiari kvocircli rušeniu regionaacutelnych tratiacute a s tyacutem suacutevisiacim prepuacuteš-ťaniacutem zamestnancov Vtedajšia vlaacuteda sa prostredniacutectvom naacutetlaku na suacutedy postarala o predbežneacute opatrenie suacutedu ktoryacute tento štrajk zakaacutezal To že suacuted po čase uznal že štrajk bol zaacutekonnyacute a legitiacutemny už ale nepomohlo Regionaacutelne trate boli zrušeneacute a nadbytočniacute zamestnanci prepusteniacute Ak chceme motivovať ľudiacute k použiacutevaniu verejnej hromadnej dopravy musiacute sa zaacutesadnyacutem spocircsobom zlep-šiť jej uacuteroveň hustota a frekvencia Bude potrebneacute znovu sprevaacutedzkovať zatvoreneacute regionaacutelne železničneacute trate a elektrifikovať ich v mestaacutech investovať do vyacutestavby električkovyacutech a trolejbusovyacutech tratiacute a zaacutesadnyacutem spocircsobom zmeniť cenovuacute politiku prepravneacuteho buď ceny zaacutesadne zniacutežiť alebo zaviesť dopravu zdarma Mocirc-žeme sa inšpirovať Estoacutenskom kde pre občanov Tallinu je doprava v meste uacuteplne zdarma už sedem rokov a od roku 2018 je cestovneacute zdarma pre všetkyacutech aj v regionaacutelnej autobusovej doprave Podobne dopravu zdar-ma zaviedli v rocircznych formaacutech aj v Luxembursku Francuacutezsku Šveacutedsku a vo viaceryacutech českyacutech mestaacutech (Košč J Zadarmo nie je zadarmo httpspoleblogskekonomika-a-spolocnost-verejna-doprava-zadar-mo-nie-je-zadarmo)
53 Zelenšie Slovensko httpswwwminzpskfilesieppublikacia_zelensie-slovensko-sj_webpdf
54 Na rozdiel od snaacuteh rozšiacuteriť spaľovanie komunaacutelnych odpadov v spaľovniach ktoreacute sa mocircže zdať aj niektoryacutem samospraacutevam ako vhodneacute riešenie ako sa zbaviť starostiacute s rokmi zanedbanyacutemi sklaacutedkami a s rastuacutecim novyacutem odpadom nie je to spoločensky žiaduacutece riešenie Demoti-vuje k predchaacutedzaniu vzniku odpadov a ich recyklaacutecii (spaľovňa ndash ak maacute byť rentabilnaacute ndash musiacute mať stabilneacute dodaacutevky masy odpadu) Vyžaduje okrem toho vysokeacute investičneacute naacuteklady ktoreacute by sa mohli oveľa efektiacutevnejšie využiť na predchaacutedzanie vzniku a recyklaacuteciu odpadov
55 A New Circular Economy Action Plan for a Cleaner and More Competitive Europe httpseceuropaeuenvironmentcircular-economypdfnew_circular_economy_action_planpdf
23
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
22 OBEHOVEacute HOSPODAacuteRSTVOCIRKULAacuteRNA EKONOMIKA
Prechod na obehoveacute hospodaacuterstvo sa v poslednyacutech rokoch na Slovensku staacuteva teacutemou čiacuteslo jedna Je jednou z hlavnyacutech prioriacutet environmentaacutelnej politiky do roku 2030 V suacutečasnosti dochaacutedza aj k zmenaacutem v odpadovej politike Zvyšovaniacutem poplatkov za sklaacutedkovanie vznikol motivačnyacute systeacutem pre obce triediť odpad Poplatky za plastoveacute tašky na jedno použitie dramaticky zniacutežili ich spotrebu Vo febru-aacuteri 2019 vstuacutepil do platnosti Program predchaacutedzania vzniku odpadu v Slovenskej republike ktoreacuteho hlavnyacutem cieľom je zvyacutešiť podiel recyklaacutecie odpadu Podpora systeacutemu zaacuteloho-vania pre naacutepojoveacute obaly ako suacute PET fľaše a hliniacutekoveacute ple-chovky a zaacutekaz vybranyacutech druhov jednorazovyacutech plastov ku ktoryacutem v suacutečasnosti Ministerstvo životneacuteho prostredia pristuacutepilo je tiež veľkyacutem krokom vpred k obehoveacutemu hos-podaacuterstvu Podľa spraacutevy Euroacutepskej komisie bdquoSpraacuteva o Slovensku 2019ldquo je podpora obehoveacuteho hospodaacuterstva efektiacutevne vyu-žiacutevanie zdrojov a ochrana životneacuteho prostredia kľuacutečom k udržateľneacutemu rastu produktivity Slovenska Novaacute modernaacute Strateacutegia environmentaacutelnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 si kladie za cieľ zniacutežiť emisie skleniacutekovyacutech plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 a mimo tyacutechto sektorov o 20 v porovnaniacute s rokom 2005 Miera recyklaacutecie komunaacutelneho odpadu sa zvyacuteši na 60 do roku 2030 a miera sklaacutedkovania sa zniacuteži o menej ako 25 do roku 2035 Ekologickeacute obstaraacutevanie bu-de pokryacutevať 70 hodnoty všetkyacutech obstaraacutevaniacute do roku 2030 s docircrazom na ekologickeacute technoloacutegie a pokrok v ino-vaacuteciaacutech Suacutečasnyacute stav odpadoveacuteho hospodaacuterstva v SR charak-terizujuacute tri skutočnosti Po prveacute v porovnaniacute s krajinami EUacute je produkcia komunaacutelneho odpadu na obyvateľa ešte vždy pod priemernou uacuterovňou EUacute-27 V SR vzniklo v roku 2018 spolu 13 478 036 ton odpadov z toho 2 325 178 ton ko-munaacutelnych odpadov čo predstavuje 427 kg komunaacutelneho odpadu na obyvateľa Po druheacute v produkcii odpadov podľa klasifikaacutecie eko-nomickyacutech činnostiacute SK NACE je najvaumlčšiacutem producentom odpadov priemyselnaacute vyacuteroba (hlavne ostatnyacute odpad) ktoraacute sa na celkovej produkcii odpadov podieľa 347 za ňou nasleduje doprava a skladovanie s 159 podielom Po tretie dominantnou činnosťou nakladania s ko-munaacutelnym odpadom je sklaacutedkovanie odpadov ktoreacute pred-
stavuje takmer 54 komunaacutelneho odpadu Recyklaacutecia ko-munaacutelnych odpadov dosiahla uacuteroveň 38 Zvyšnyacutech 8 skončilo v spaľovniach komunaacutelneho odpadu Čo by mohlo priniesť obehoveacuteho hospodaacuterstvo keby sa ho podarilo zaviesť vo vaumlčšom rozsahu Obehoveacute hospo-daacuterstvo je postaveneacute na využiacutevaniacute dostupnyacutech zdrojov envi-ronmentaacutelne a ekonomicky udržateľnyacutem spocircsobom Zaacutekladnou charakteristikou obehoveacute hospodaacuterstva je uzatvaacuteranie materiaacutelovyacutech tokov tzv cyklov ktoreacute na roz-diel od suacutečasneacuteho lineaacuterneho systeacutemu ktoreacuteho podstatou je model bdquovyťažiť (zdroj) vyrobiť (produkt) zahodiť (produkt po použitiacute)ldquo počiacuteta s obmedzovaniacutem zdrojovyacutech vstupov a minimalizaacuteciou odpadu Kľuacutečovyacutem sa staacuteva dizajn vyacuterobkov a služieb voľba materiaacutelu a optimalizaacutecia vyacuterobnyacutech proce-sov vraacutetane využiacutevania obnoviteľnyacutech zdrojov Koncept obehoveacuteho hospodaacuterstva maacute posilniť zdrojo-vuacute nezaacutevislosť a uacutesporou zdrojov zvyacutešiť ochranu životneacuteho prostredia Polovica celkovyacutech emisiiacute skleniacutekovyacutech plynov a viac ako 90 straty biodiverzity a nedostatku vody je spocirc-sobenaacute ťažbou a spracovaniacutem zdrojov Rozšiacuterenie obehoveacute-ho hospodaacuterstva z priekopniacutekov na hlavneacute hospodaacuterske subjekty bude docircležityacutem priacutespevkom k dosiahnutiu cieľa klimatickej neutraacutelnosti do roku 2050 Obehoveacute hospodaacuterstvo zaacuteroveň predstavuje aj uacutespory pre podniky Až 40 vyacutedavkov vyacuterobnyacutech podnikov sme-ruje do materiaacutelovyacutech vstupov V raacutemci uzavretyacutech cyklov zdroj-produkt-odpad-zdroj mocircže sa podariť zvyacutešiť ziskovosť podnikov Okrem toho buduacute firmy chraacuteneneacute pred koliacutesaniacutem cien zdrojov Obehoveacute hospodaacuterstvo mocircže priniesť noveacute pracovneacute priacuteležitosti v dotrieďovaciacutech službaacutech v logistike a pod54 Podpora tzv repair economy tj opravaacuterenstva ktoreacute pod-poruje aj najnovšia euroacutepska legislatiacuteva nielenže šetriacute zdroj-mi a znižuje odpad no opravaacuterenskeacute služby suacute služby s vyš-šou pridanou hodnotou a buduacute vytvaacuterať potenciaacutel novyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute Obehoveacute hospodaacuterstvo je jednyacutem z docircležityacutech naacute-strojov ako dosiahnuť klimatickuacute neutralitu Euroacutepska komi-sia v marci 2020 predstavila novyacute akčnyacute plaacuten pre obehoveacute hospodaacuterstvo ako jeden z hlavnyacutech pilierov Euroacutepskej zele-nej dohody ktoryacute sa bude implementovať aj do legislatiacutevy SR 55
56 Zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie predstavuje naacutekup takyacutech tovarov a služieb ktoreacute spĺňajuacute priacutesne podmienky na spotrebu energie (laptopy) množstvo produkovanyacutech emisiiacute (autaacute) či pocircvod suroviacuten (papier) Predstavuje jeden z najsilnejšiacutech stimulov pre zeleneacute podnikanie a ponuku inovatiacutevnych a environmentaacutelnych technoloacutegiiacute na SR
57 Ekomodulaacutecia je naceňovanie vyacuterobkov podľa miery ich recyklovateľnosti
24
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zaacutekladnyacute raacutemec Akčneacuteho plaacutenu je nasledovnyacute
bull Urobiť z udržateľnyacutech vyacuterobkov bežnyacute štandard Vyacuterobky uvedeneacute na trh navrhnuacuteť tak aby vydržali dlhšie a aby sa dali jednoduchšie opraviť recyklovať a viackraacutet použiť Re-cyklovanyacute materiaacutel v čo najvaumlčšej miere nahradiacute primaacuterne suroviny Jednorazoveacute vyacuterobky buduacute obmedzeneacute riešiť probleacutem predčasneacuteho zastaraacutevania a zakaacutezať zničenie ne-predaneacuteho trvanliveacuteho tovaru bull Posilniť postavenie spotrebiteľov bull Zamerať sa na sektory ktoreacute využiacutevajuacute najviac zdrojov a teda majuacute vysokyacute potenciaacutel obehovosti bull Elektronika a IKT ndash predĺžiť životnosť vyacuterobkov a zlepšiť zber a spracovanie odpadu Spotrebitelia buduacute mocirccť využiacute-vať skutočneacute bdquopraacutevo na opravuldquo bull Bateacuterie a vozidlaacute ndash zvyacutešenie podielu recyklaacutecie bull Obaly ndash noveacute povinneacute požiadavky o tom čo sa na trhu EUacute povoľuje vraacutetane zniacuteženia (nadmerneacuteho) balenia bull Plasty ndash noveacute povinneacute požiadavky na recyklovanyacute obsah s osobitnyacutem docircrazom na mikroplasty ako aj bioplasty a bio-logicky rozložiteľneacute plasty bull Textilneacute vyacuterobky ndash povinnosť zberu a triedenia textilneacuteho odpadu recyklovateľnosť materiaacutelov bull Stavebniacutectvo a budovy ndash komplexnaacute strateacutegia pre udrža-teľne zastavaneacute uacutezemia podporiacute zaacutesady obehovosti v priacutepa-de budov pasportizaacutecia materiaacutelov využiacutevanie recyklaacutetov povinnosť triedenia a recyklaacutecie odpadov z demolaacutecii bull Potraviny ndash novaacute legislatiacutevna iniciatiacuteva o opaumltovnom pou-žiacutevaniacute obalov pre potraviny ktorej zaacutemerom je nahradiť v stravovaciacutech službaacutech jednorazoveacute obaly stolovyacute riad a priacute-bory vyacuterobkami na viacnaacutesobneacute použitie bull Predchaacutedzanie vzniku odpadu Docircraz klaacutesť na samotneacute predchaacutedzanie vzniku odpadu a jeho transformaacuteciu na kva-litneacute druhotneacute zdroje z čoho mocircže ťažiť dobre fungujuacuteci trh s druhotnyacutemi surovinami Smerovanie Slovenska v obehovom hospodaacuterstve bu-de musieť zohľadňovať nielen Akčnyacute plaacuten EUacute pre obehoveacute hospodaacuterstvo ale aj Euroacutepsku strateacutegiu pre plasty v obeho-vom hospodaacuterstve a Agendu 2030 pre udržateľnyacute rozvoj ndash strategickyacute rozvojovyacute cieľ č 12 ndash Obehovaacute ekonomika Opatrenia vyplyacutevajuacutece z uvedenyacutech dokumentov sa odrazi-li v revidovanyacutech smerniciach ktoreacute boli diskutovaneacute v Eu-roacutepskom Parlamente v raacutemci bdquoOdpadoveacuteho baliacutečkaldquo (Waste Package) Dňa 14062018 boli schvaacuteleneacute revidovaneacute smer-nice uverejneneacute v Uacuteradnom vestniacuteku EUacute 1 Uvedeneacute praacutevne predpisy EUacute vyacuteznamne ovplyvnia praacutevnu uacutepravu odpado-veacuteho hospodaacuterstva SRNovelou zaacutekona o odpadoch sa doposiaľ podarilo dosiah-nuť- Zaacutekaz uvaacutedzať na trh vybraneacute jednorazoveacute vyacuterobky Uacutečinnosť od 3Juacutela 2021
- Zaacutekaz sklaacutedkovania biologicky rozložiteľneacuteho kuchyn-skeacuteho odpadu koniec vyacutenimkaacutem- Zaacutekaz sklaacutedkovania odpadu bez jeho predchaacutedzajuacutecej uacutepravy podpora recyklovaniu- Zvyacutehodnenie vyacuterobcov ekologickyacutech vyacuterobkovNovela zvyacutehodňuje vyacuterobcov environmentaacutelne priaznivej-šiacutech vyacuterobkov Zavaacutedza sa ekomodulaacutecia Kolektiacutevne organi-zaacutecie združujuacutece vyacuterobcov tak buduacute musieť zohľadniť vo svojich cenniacutekoch recyklovateľnosť trvanlivosť či možnosti opaumltovneacuteho použitia vyacuterobku - Bol schvaacutelenyacute Zaacutekon o zaacutelohovaniacute PET fliaš a naacutepojo-vyacutech plechoviek Uacutečinnosť k 112022 Je potrebneacute si však uvedomiť že za odpadoveacute hospo-daacuterstvo siacutece zodpovedaacute MŽP SR no predchaacutedzaniacutem vzniku odpadu sa musia zaoberať aj ineacute rezorty v pocircsobnosti kto-ryacutech sa realizuje ťažba suroviacuten vyacuteroba distribuacutecia a predaj tovarov a služieb Ciele ktoreacute potrebujeme dosiahnuť - Zabezpečenie povinneacuteho obsahu recyklaacutetu vo vybra-nyacutech druhoch vyacuterobkov - Podpora modelu bdquoprodukt ako službaldquo vyacuterobca ostaacuteva vlastniacutekom vyacuterobku- Podpora a umožnenie repasaacutecie vyacuterobkov podpora opraviteľnosti- Podpora recyklaacutecie odpadov ndash zameranie sa na sta-vebnyacute priemysel povinneacute limity recyklaacutecie a zhodnotenia pre jednotliveacute druhy stavebnyacutech odpadov- Zaacutevaumlzneacute kriteacuteria a ciele pre Zeleneacute verejneacute obstaraacuteva-nie 56 - Podpora znižovania vzniku potravinoveacuteho odpadu ktoryacute vznikaacute v maloobchode a u spotrebiteľa Zniacuteženie po-travinovyacutech straacutet v celom reťazci vyacuteroby a distribuacutecie potra-viacuten - Zvyšovanie poplatkov skladovania odpadov ktoreacute bu-duacute motivovať zhodnotenie odpadov 57
- Využitie ekomodulačneacuteho naacutestroja Na to aby sme uvedeneacute ciele dosiahli suacute suacutečasneacute le-gislatiacutevne opatrenia nedostatočneacute a nedostatočneacute suacute i fi-nančneacute naacutestroje na ich presadenie Na splnenie cieľov EUacute v recyklaacutecii odpadov nebuduacute suacutečasneacute opatrenia postačujuacutece EUacute stanovuje ciele recyklaacutecie na uacuterovni 50 v roku 2020 a každyacutech 5 rokov zvyacutešenie o 5 až po rok 2035 s cieľom dosiahnuť 65 Zaacuteroveň v roku 2035 platiacute cieľ sklaacutedkovania maximaacutelne 10 komunaacutelnych odpadov Je možneacute že Slovensko bude musieť požiadať o odklad plnenia cieľov o 5 rokov v docircsledku vysokej miery sklaacutedko-vania do roku 2020 Pri porovnaniacute recyklaacutecie dosahovanej v prognoacuteze bez opatreniacute s opatreniami a s cieľmi EUacute vidieť že na splnenie cieľu budeme musieť prijiacutemať dodatočneacute opatre-nia ktoreacute zvyacutešia do roku 2035 recyklaacuteciu
58 Hajer M A The Politics of Environmental Discourse Ecological Modernization and the Policy Process Oxford UK 1995 Oxford University Press
59 Janicke M Ecological modernization new perspectives Journal of Cleaner production 2008 13 557-565
60 Spaargaren G a Mol A Sociology environment and modernity Ecological modernization as a theory of social change Society and Natural Resources 1992 55 323 - 344 Mol A The environmental movement in an era of ecological modernisation Geoforum 31 2000 45 - 56Začiatkom 90 rokov minuleacuteho storočia sa začala presadzovať tzv environmentaacutelna Kuznetsova krivka v tvare obraacuteteneacuteho U podľa ktorej je spočiatku hospodaacutersky rast sprevaacutedzanyacute znehodnoteniacutem životneacuteho prostredia ale po dosiahnutiacute určitej uacuterovne hospodaacuterskeho rastu sa znečisťovanie zmierňuje Vysvetľuje sa to tyacutem že s rastom životnej uacuterovne sa ľudia viac zaujiacutemajuacute o životneacute prostredie a presadzujuacute rast ktoryacute je k nemu šetrnyacute
25
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Čo mocircžeme robiť inak1 Legislatiacutevnou uacutepravou zvyacutešiť poplatky za uloženie odpa-dov na sklaacutedku odpadov 2 Legislatiacutevnou uacutepravou zaviesť povinnyacute obsah recyklaacutetu vo vybranyacutech druhoch vyacuterobkov2 Finančne motivovať obce k zavaacutedzaniu opatreniacute na pred-chaacutedzanie vzniku odpadov (napriacuteklad zber od dveriacute k dve-raacutem alebo domaacutece kompostovanie) s možnosťou zniacuteženia poplatku za uloženie odpadu na sklaacutedku 3 Zaviesť povinnuacute scheacutemu PAYT ndash Pay As You Throw (množstvovyacute zber) pre domaacutecnosti a bytoveacute domy (fyzickeacute osoby) Na to aby bolo možneacute bez obaacutev prejsť na takyacuteto uacutečin-nyacute a spravodlivyacute systeacutem ktoryacute vytvoriacute ľuďom podmienky pre triedenie odpadov a zaacuteroveň ich bude motivovať je po-trebneacute poznať to ako sa obyvatelia (domaacutecnosti) k svojim odpadom spraacutevajuacute V suacutečasnosti suacute odpady anonymneacute ob-ce často nemajuacute prehľad o vydanyacutech naacutedobaacutech Docircslednuacute evidenciu odpadov na uacuterovni domaacutecnostiacute považujeme za naacutestroj pomocou ktoreacuteho bude možneacute zmapovať aktuaacutelnu situaacuteciu odpadoveacuteho hospodaacuterstva na obci či v meste Pra-videlnyacutem evidovaniacutem odpadov vyprodukovanyacutech jednotli-vyacutemi domaacutecnosťami je možneacute ziacuteskať prehľad o spraacutevaniacute sa občanov postupne ich pripraviť na prechod k PAYT a elimi-novať obavu že takyacuteto krok by mohol viesť k zvyacutešenej sna-he zbaviť sa odpadu nelegaacutelne a teda k vzniku čiernych sklaacute-dok
Priacutestup ktoryacute presadzuje Euroacutepska uacutenia a ktoryacute sa rea-lizuje na Slovensku je postavenyacute na podpore ekonomickeacuteho rastu spojeneacuteho s ekologickou modernizaacuteciou Je to analy-tickyacute priacutestup ale zaacuteroveň aj politickaacute strateacutegia58 Ilustruje mnoheacute z paradoxov ktoreacute nachaacutedzame v priacutestupoch k rie-šeniu zmeny kliacutemy a ochrany priacuterodnyacutech zdrojov Koncept ekologickej modernizaacutecie bol formulovanyacute za-čiatkom 80 rokov minuleacuteho storočia v Nemecku a ryacutechlo naberal na popularite v mnohyacutech krajinaacutech sveta59 Vychaacute-dza z premisy že je možneacute naacutejsť novuacute definiacuteciu vzťahu me-dzi ekonomickyacutem rastom a ekoloacutegiou V zaacutesade sa predpo-kladaacute že mocircžeme dosiahnuť ekonomickyacute rast pričom
4 Stanovenie minimaacutelneho percenta vratnyacutech fliaš (zaacuteloho-vanyacutech opakovane použiteľnyacutech obalov) ktoreacute musiacute vyacuterob-ca uviesť na trh v pomere s jednorazovyacutemi vratnyacutemi fľašami obalmi Podpora vyacuterobcov ktoriacute splnia tieto kriteacuteriaacute formou nižšiacutech poplatkov do systeacutemu RZV5 Legislatiacutevnou uacutepravou jasne zadefinovať ekomodulaacuteciu Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute pre-ukaacutezateľne recyklovateľneacute (potreba certifikaacutecie)6 Nižšie poplatky do systeacutemu RZV pre vyacuterobky ktoreacute suacute preukaacutezateľne opraviteľneacute (potreba certifikaacutecie)7 Daňoveacute uacuteľavy vo forme nižšej DPH pre vyacuterobky s envi-ronmentaacutelnym označeniacutem8 Povinneacute zeleneacute verejneacute obstaraacutevanie10 Finančnaacute podpora budovania centier opaumltovneacuteho pou-žitia knižniacutec veciacute bezobalovyacutech obchodov a lokaacutelnych zaacutelo-hovyacutech systeacutemov Podporiť predchaacutedzaniu vzniku odpadov a odpadov z obalov mocircžu vo vyacuteznamnej miere aj ineacute naacutestroje K takyacutemto patria aj vzdelaacutevacie a informačneacute aktivity zahrnujuacutece sys-tematickeacute vzdelaacutevanie obyvateľov žiakov a študentov ma-terskyacutech zaacutekladnyacutech strednyacutech a vysokyacutech škocircl v teacuteme predchaacutedzania vzniku odpadov šiacuterenie informovanosti o vhodnejšiacutech alternatiacutevach k jednorazovyacutem produktom in-formačnaacute podpora triedeneacuteho zberu a zhodnocovania bio-logicky rozložiteľnyacutech odpadov a informačnaacute kampaň na teacutemu obehoveacuteho hospodaacuterstva
budeme cestou inovaacuteciiacute znižovať environmentaacutelne dopady60 Inyacutemi slovami ide o snahu postupne transformovať vyacuterobu a spotrebu bez toho aby sa naruacutešali suacutečasneacute atribuacute-ty ekonomiky založeneacute na zvyšovaniacute vyacuteroby a spotreby Ko-nečnyacutem cieľom postupnej premeny je stav uzavreteacuteho cyk-lu ktoryacute Paul Hawken nazyacuteva priacuterodnyacute kapitalizmus (Natural Capitalism) a Euroacutepska uacutenia ho definuje ako obehoveacute hos-podaacuterstvo (Circular Economy) Ekologickou modernizaacuteciou by sme mali dosiahnuť zvyacutešenie produktivity ktoraacute by naacute-sledne umožnila financovať transformaacuteciu suacutečasneacuteho mo-delu priemyslu na bdquobiologickyacute model uzavreteacuteho cykluldquo s nulovyacutem odpadom postupne prejsť od predaja tovarov k
23 POLEMIKA S ORTODOXNYacuteM PRIacuteSTUPOM K PROB-LEMATIKE ŽIVOTNEacuteHO PROSTREDIA
26
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Uvažovanie o cieľoch a prostriedkoch reforiem smeru-juacutecich k ochrane životneacuteho prostredia je užitočneacute začať nie-koľkyacutemi zaacutekladnyacutemi otaacutezkami Je sociaacutelny štaacutet irelevantnyacute je prekaacutežkou alebo je naopak predpokladom uvažovania o systeacutemovyacutech environmentaacutelnych zmenaacutech Je zameranie reforiem a intervenciiacute financovanyacutech v raacutemci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca krokom k podpore sociaacutelneho štaacutetu ale-bo k jeho oslabeniu Ako sa bude naacutesledne sila či slabosť sociaacutelneho štaacutetu prejavovať pri presadzovaniacute ochrany život-neacuteho prostredia Sociaacutelny štaacutet vznikal ako hraacutedza proti deštrukčnyacutem si-laacutem kapitalizmu Ako poistka pre tyacutech ktoryacute z rocircznych docircvo-dov nemajuacute priamy podiel na vyprodukovanom zisku Je vyacutesledkom dlhyacutech a v mnohyacutech krajinaacutech krvavyacutech zaacutepasov o prerozdelenie zdrojov Zaacuteroveň sa ale ukaacutezal prospešnyacute aj
pre fungovanie kapitalizmu Brzdil alebo dokonca elimino-val spoločenskeacute nepokoje ktoreacute ho mohli ohroziť a dokonca viesť k jeho zaacuteniku Keď noveacute formy vyacuteroby a spotreby začali vyžadovať inyacute typ praacutece a raacutestla uacuteloha vzdelania tvorivosti a samostat-neacuteho rozhodovania sociaacutelny štaacutet sa ukaacutezal ako veľmi pro-spešnyacute Podporoval vzostup ľudiacute na spoločenskom rebriacutečku čo naacutesledne zvaumlčšovalo množstvo kvalifikovanej pracovnej sily na jednej strane a rast spotreby na strane druhej Umož-nil zaacuteroveň legitimizaacuteciu kapitalizmu ako demokratickeacuteho systeacutemu a spravil ho atraktiacutevnou alternatiacutevou nielen pre vlastnyacutech obyvateľov ale aj globaacutelne Zameranie zelenej dohody vytvaacutera raacutemec pre to čo Euroacutepska uacutenia nazyacuteva spravodlivou transformaacuteciou Akyacutem spocircsobom si jej spravodlivosť zadefinujuacute členskeacute štaacutety ale
231 SOCIAacuteLNY ŠTAacuteT A ŽIVOTNEacute PROSTREDIE HĽADANIE ALTERNATIacuteV
poskytovaniu služieb a reinvestovať do priacuterodneacuteho kapitaacutelu ktoryacute naacutem zaručiacute buduacutecu prosperitu Ekologickaacute modernizaacutecia je založenaacute na skuacutemaniacute a zaacute-roveň propagovaniacute inovaacuteciiacute a technologickyacutech priacutestupov k riešeniu environmentaacutelnych probleacutemov Na rozdiel od jed-noduchyacutech riešeniacute znižovania konečnyacutech emisiiacute zahŕňa rocircz-ne opatrenia na podporu eko - inovaacuteciiacute a ich rozširovanie Podstatou je snaha presadzovať trhoveacute a ekonomickeacute rieše-nia environmentaacutelnych probleacutemov cestou postupneacuteho zni-žovania materiaacutelovej naacuteročnosti použiacutevaniacutem eko ndash designu recyklaacutecie dematerializaacutecie spotreby a mnohyacutech inyacutech tech-niacutek Ide o vytvaacuteranie novyacutech produktov a technologickyacutech procesov ktoreacute majuacute nižšiu spotrebu priacuterodnyacutech zdrojov a menšie dopady na životneacute prostredie Stimuluje vyacuteskum no-vyacutech foriem vyacuteroby a spotreby Ako priacuteklady uveďme industriaacutelnu ekoloacutegiu industriaacutel-ny metabolizmus či zeleneacute obstaraacutevanie Z tohto teoretickeacute-ho raacutemca vychaacutedzajuacute a na ňom budujuacute koncepty čistejšej produkcie recyklaacutecie a rozsiahly segment trhu s konzultač-nyacutemi firmami snažiacimi sa aplikovať noveacute priacutestupy k tech-noloacutegiaacutem vyacuteroby alebo manažmentu odpadov Znižovaniacutem množstva spotrebovanej energie podpo-rou obnoviteľnyacutech zdrojov použitiacutem čistejšiacutech technoloacutegiiacute a spotrebou menšieho množstva suroviacuten sa zaacuteroveň šetria naacuteklady Odtiaľ takzvanaacute win-win strateacutegia ochrany priacuterody a suacutečasneacuteho zvyšovania zisku V druhom slede je cieľom ovplyvniť už samotnyacute design produktu takyacutem spocircsobom aby si napriacuteklad vyžadoval menej problematickyacutech materiaacute-lov či aby bol vyacuterobok ľahšie recyklovateľnyacute V širšom raacutemci sa mocircže ekologickaacute modernizaacutecia dotyacute-kať otaacutezok zmeny hodnocirct spraacutevania a životneacuteho štyacutelu Zjed-nodušene sa daacute povedať že ide o podobnyacute priacutestup ako pri zvyšovaniacute produktivity praacutece čo najvaumlčšie zniacuteženie množ-stva použityacutech priacuterodnyacutech zdrojov a vyprodukovaneacuteho od-
padu na jednotku produkcie Priacuterodnyacutemi zdrojmi suacute tu mys-leneacute všetky suroviny energia priacutepadne ekosysteacutemy ako takeacute Koncept ekologickej modernizaacutecie v realite naraacuteža na limity svojich možnostiacute a probleacutem globaacutelneho spocircsobu vyacute-roby a spotreby Neotvaacutera otaacutezku funkčnosti systeacutemu ne-vyžaduje zaacutesadneacute zmeny v systeacuteme a neohrozuje zaacutekladne mechanizmy fungovania kapitalizmu Stavia na predpoklade že riešenie našich suacutečasnyacutech probleacutemov je do značnej miery iba technickaacute a technologickaacute otaacutezka V tomto zmysle vy-chaacutedza a spaumltne posilňuje dominantnuacute sociaacutelnu paradigmu s jej vierou v technickeacute riešenia Ak sa dnes znižuje ekologickaacute stopa krajiacuten EUacute je to v značnej miere preto že sme spolu s vyacuterobou vyviezli aj ekologickeacute naacuteklady do inyacutech krajiacuten V tomto kontexte musiacuteme chaacutepať aj intervencie v raacutem-ci viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca Ak v ostatnyacutech rokoch pred začiatkom kriacutezy spojenej s COVID 19 medziročne na Slovensku stuacutepali emisie skleniacutekovyacutech plynov (aj keď z oveľa menšieho zaacutekladu) indikuje to limitovanyacute a pomalyacute vplyv na dosahovanie cieľov uhliacutekovej neutrality To je zrejmeacute z vyacute-sledkov hodnoteniacute minulyacutech viacročnyacutech finančnyacutech raacutem-cov a z vyhodnocovacia hlavnyacutech indikaacutetorov Druhyacutem zaacutevažnyacutem probleacutemom je že mnoheacute imple-mentovaneacute priacutestupy mocircžu mať silne sociaacutelne dopady Ukončenie ťažby a spotreby uhlia je docircležiteacute ale znamenaacute pre mnoho ľudiacute stratu praacutece alebo zdraženie paliacutev Zavede-nie priacutesnych noriem na emisie mocircže znamenať presun nie-ktoryacutech vyacuterob do krajiacuten z nižšiacutemi environmentaacutelnymi štan-dardami Environmentaacutelna modernizaacutecia maacute v tomto kontexte poziacuteciu užitočneacuteho naacutestroja ktoryacute ale saacutem o sebe nestačiacute na dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutrality Reformy ktoreacute buduacute potrebneacute otvaacuterajuacute širšie otaacutezky naacutekladov a ich vzťahu ku konceptu buduacutecnosti sociaacutelneho štaacutetu
62 Steingart G 2008 Globaacutelniacute vaacutelka o blahobyt Noveacute rozdeleniacute světovyacutech finančniacutech trhů Praha Knižniacute klub
27
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
do značnej miery zaacutevisiacute na členskyacutech krajinaacutech a ich pohľadu na vzťah medzi životnyacutem prostrediacutem a sociaacutelnym štaacutetom Partnerskaacute dohoda a Operačnyacute program Slovensko riešia predovšetkyacutem potreby plnenia zaacutevaumlzkov a cieľov politiacutek de-finovanyacutech na uacuterovni EUacute a Slovenskej republiky V kontexte identifikaacutecie a realizovania dlhodobyacutech strategickyacutech refo-riem je najdocircležitejšou časťou plaacutenovania intervenciiacute Naacuterod-nyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten ktoryacute maacute ambiacutecie naštartova-nia zaacutesadnyacutech štrukturaacutelnych reforiem Ak sa kriticky pozrieme na plaacutenovanie využiacutevania zdro-jov viacročneacuteho finančneacuteho raacutemca je zrejmeacute zameranie na kraacutetkodobeacute a strednodobeacute ciele ktoreacute sa v podstate len veľ-mi maacutelo liacutešia od toho čo je predmetom podpory dnes Inter-vencie by sa mali zamerať na znižovanie spotreby energie a OZE na znižovanie odpadov na zachovanie biodiverzity a podporu mulitimodaacutelnej dopravy a znižovanie individuaacutelnej dopravy Pozitiacutevnym krokom je že v raacutemci fiškaacutelnej reformy zahŕňa NIRP posilnenie zdaňovania externaliacutet (zdaňovanie vonkajšej reklamy a prvok CO2 v zdaneniacute motorovyacutech vozi-diel) Ide o veľmi malyacute a nesmelyacute krok ku ekologickej daňovej reforme ktoraacute bude pre dosiahnutie cieľov uhliacutekovej neutra-lity nevyhnutnaacute Radikaacutelnejšie ciele dekarbonizaacutecie ekonomiky ohrozujuacute celeacute segmenty priemyslu a majuacute preto len veľmi limitovanuacute podporu na uacuterovni koaliacutecie i opoziacutecie V spoločnosti neexis-tuje konsenzus ako pokračovať Komplexnaacute diskusia na Slo-vensku zatiaľ neprebehla Neexistuje konsenzus medzi poli-tickyacutemi stranami medzi priemyslom a službami medzi predstaviteľmi zamestnaacutevateľov a odbormi Podpora verejnosti pre radikaacutelnejšie postupy pri ochra-ne kliacutemy siacutece stuacutepla ale daacute sa predpokladať že do značnej miery preto lebo sa zatiaľ žiadne nerealizovali Ako pozna-menaacuteva Gabor Steingart62 ľudia si nechcuacute len kupovať lacneacute tričkaacute a lacnuacute elektroniku ale chcuacute si tiež udržať svoje pra-covneacute miesta Podobne by sme mohli otvoriť otaacutezku toho či by vaumlčšina obyvateľov dala prednosť nižšiacutem daniam a dispo-nibilneacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ako to
napriacuteklad presadzuje NIRP alebo lepšiemu priacutestupu ku kva-litnej zdravotnej starostlivosti školstvu a zabezpečeniu v priacutepade nuacutedze To čo vidiacuteme je skocircr zameranie sa na čiastkoveacute rieše-nia ktoreacute siacutece pomaacutehajuacute ale bez silnejšieho motivačneacuteho a vymaacutehateľneacuteho raacutemca ambicioacuteznych cieľov veduacute len ku veľ-mi pomaleacutemu progresu Keď prezident Emmanuel Macron vo Francuacutezsku zvyacutešil daňoveacute zaťaženie paliacutev ktoreacute prezentoval v raacutemci ekologic-kej reformy vyacutesledkom bolo hnutie žltyacutech viest Je to me-mento aj pre Slovensko Akaacutekoľvek reforma na podporu ži-votneacuteho prostredia musiacute byť robenaacute v kontexte sociaacutelnych reforiem Ak by sme mali brať smerovanie k uhliacutekovej neutralite vaacutežne musiacuteme začať s reformami ktoreacute buduacute mať ďaleko-siahle docircsledky na sociaacutelnu sfeacuteru (zamestnanosť) i ekono-mickuacute sfeacuteru (predovšetkyacutem priemysel) Bude potrebneacute otvoriť serioacuteznu diskusiu o ekologickej daňovej reforme či komplexnom zdaňovaniacute uhliacuteka Nemocircžeme obiacutesť teacutemy ako regulaacutecia spotreby cestou zaratuacutevania negatiacutevnych environ-mentaacutelnych externaliacutet do cien produktov a služieb Suacute to všetko veľmi nepopulaacuterne ale nevyhnutneacute kroky Museli by sme sa pokuacutesiť o definovanie alternatiacutevy ktoraacute obmedzuje lacnuacute a kraacutetkodobuacute spotrebu naacuteročnuacute na priacuterodneacute zdroje ale poskytuje lepšiu možnosť sebarealizaacutecie pre vaumlčšinu po-pulaacutecie a zaacuteroveň znižuje sociaacutelne a environmentaacutelne rizikaacute To čo nie je ekologicky škodliveacute a je sociaacutelne prospešneacute (ako napriacuteklad zdravotnaacute starostlivosť vzdelanie kultuacutera) by malo byť lacneacute a dostupneacute Naopak to čo je environmentaacutel-ne problematickeacute (napriacuteklad osobnaacute automobilovaacute doprava fosiacutelne palivaacute) by malo byť draheacute Nie je to len otaacutezka ekolo-gickej daňovej reformy ale celkoveacuteho prehodnotenia cieľov vyacuteroby a spotreby V tomto kontexte ale Slovenskaacute republi-ka skocircr posilňuje tendencie ku nižšiacutem daniam a disponibil-neacutemu priacutejmu použiteľneacutemu na priamu spotrebu ktoreacute ale mocircžu nielen z ekologickeacuteho hľadiska predstavovať pre vaumlč-šinu obyvateľov tejto krajiny skocircr stratu ako zisk
63 V minulosti existoval napr inštituacutet urbanizaacutecie a uacutezemneacuteho plaacutenovania (URBION) ktoryacute pripravoval plaacuteny rozvoja dopravnej energetickej a vodohospodaacuterskej infraštruktuacutery rozvoja byacutevania a občianskej vybavenosti v zaacutevislosti od demografickeacuteho vyacutevoja a regionaacutelneho ekono-mickeacuteho raacutemca v uacutezemiacute64 I keď novelizovanyacute zaacutekon o investičnyacutech stimuloch nerozoznaacuteva štaacutetnu pomoc medzi zahraničnyacutem investorom a domaacutecim investorom uchaacutedzajuacute sa o ňu predovšetkyacutem zahraničniacute a nie domaacuteci investori
65 V tzv Lokaacutelnej Lehote v ktorej peniaze zdroje a mozgy cirkulujuacute je lokaacutelny multiplikaacutetor LM3 podstatne vaumlčšiacute ako v tzv Deravej Lehote z ktorej peniaze atď utekajuacute von Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) je jednoduchyacute spocircsob merania lokaacutelnych ekonomickyacutech dopadov Meria ako peniaze ktoreacute sa minuacute v lokaacutelnej ekonomike cirkulujuacute vnuacutetri nej tj akyacute majuacute multiplikačnyacute efekt koľko priacutejmov generujuacute pre lokaacutelnych ľudiacute Lokaacutelny multiplikaacutetor 3 (LM3) vyvinula New Economics Foundation httpswwwnefconsultingcomour-servicesevaluation-impact-asses-smentlocal-multiplier-3
Použitie lokaacutelnej meny pokiaľ preň lokaacutelna ekonomika vytvaacutera vhodneacute podmienky a suacute pre jej vznik vytvoreneacute aj ineacute predpoklady uacuteroveň LM3 zvyšuje V histoacuterii je azda najznaacutemejšiacute experiment vo Woumlrgli (1932-1933) ktoryacute bol inšpirovanyacute Silviom Gesellom ekonoacutemom zo začiatku 20 storočia Až do jeho zaacutekazu pomaacutehal uacutespešne prekonaacutevať docircsledky Veľkej hospodaacuterskej kriacutezy v rakuacuteskom meste Woumlrgl S lokaacutelnymi a regionaacutelnymi menami sa vo vaumlčšom rozsahu experimentovalo po vzniku kriacutezy po r 2007-2008 v USA Kanade Braziacutelii Nemecku Francuacutezsku a pod Francuacutezsky zaacutekon o sociaacutelnej a solidaacuternej ekonomike LOI ndeg 2014856 du 31 Juillet 2014 v člaacutenku č 16 umožňuje vznik doplnkovyacutech lokaacutelnych mien
3 PODPORA REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
28
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Suacutečasťou odpovede voči rastuacutecej nestabilite a zraniteľ-nosti spoločnosti danej vysokou mierou zaacutevislosti od exter-neacuteho prostredia je posilňovanie i keď čiastočnej či obme-dzenej ekonomickej energetickej a potravinovej sebestačnosti regioacutenov a podpora lokaacutelneho rozvoja Je to naacuteročnyacute beh na dlheacute trate ktoryacute ndash beruacutec do uacutevahy absenciu novodobej tradiacutecie cieľavedomeacuteho plaacutenovania a primera-nyacutech kapaciacutet na uacuterovni regioacutenov a komunaacutelnej uacuterovni 63 ndash vyžaduje docircslednuacute priacutepravu rozsiahlu asistenciu ako i reš-pektovanie limitov prostredia v tom i priacuterodneacuteho prostredia Bude potrebneacute upustiť od toho aby sa za jedinyacute naacute-stroj regionaacutelneho resp lokaacutelneho rozvoja pokladal vstup zahraničneacuteho investora a na jeho ziacuteskanie sa vynakladali rozsiahle verejneacute zdroje formou daňovyacutech uacuteľav dotaacuteciiacute a pod a poskytovali im ineacute administratiacutevne zvyacutehodnenia oproti domaacutecim podnikom 64
Okrem toho treba si postaviť ambicioacutezne plaacuteny na po-stupneacute znižovanie zaacutevislosti regioacutenov od dovozov Všade kde je to možneacute treba kryť miestnu potrebu domaacutecimi zdrojmi a kapacitami Rozvojoveacute a investičneacute projekty ne-
Suacutečasnaacute energetika je mimoriadne centralizovanyacute sek-tor na ktoreacute majuacute demokratickeacute inštituacutecie na lokaacutelnej uacuterovni minimaacutelny alebo žiadny dosah O tom či sa bude v obci modernizovať distribučnaacute elektraacuterenskaacute sieť alebo akyacute druh paliva použiacuteva suacutekromnaacute teplaacutereň nerozhoduje samospraacute-va Čiacutem menšia je samospraacuteva tyacutem menšiacute maacute vplyv na vyacute-
smuacute podporovať odsaacutevanie peňaziacute zdrojov a mozgov z re-gioacutenov 65 Realizaacutecia buduacutecich zaacutemerov by mala preferovať svoj-pomocneacute riešenia s využiacutevaniacutem obecnyacutech alebo komunit-nyacutech sociaacutelnych podnikov uacutečinneacute a uacutečelneacute využiacutevanie lokaacutel-nych materiaacutelov zdrojov pracovnej sily a dodaacutevateľov (podporovaneacute zelenyacutem a sociaacutelne zodpovednyacutem verejnyacutem obstaraacutevaniacutem) Externeacute dodaacutevky na kľuacuteč ak sa dajuacute realizo-vať vlastnyacutemi kapacitami by sa nemali plaacutenovať ani podpo-rovať Namiesto projektov s vysokou energetickou naacuteroč-nosťou a vysokyacutem podielom dovaacutežanyacutech komponentov a subdodaacutevok by mal regioacuten hľadať riešenia v regionalizova-nyacutech cykloch vyacuteroby spracovania distribuacutecie a spotreby (a cieľavedome rozviacutejať a dopĺňať ich chyacutebajuacutece člaacutenky v regio-naacutelnej energetike poľnohospodaacuterstve obchode potravi-naacuterstve atď) Platiacute to aj naopak ndash opatrenia na podporu hos-podaacuterskych aktiviacutet by vo všeobecnosti nemali podporovať zbytočnyacute vyacutevoz kapitaacutelu alebo zdrojov z regioacutenov
31 LOKAacuteLNA ENERGETIKA
voj miestnej energetiky V bežnej praxi obce skocircr pomaacutehajuacute cudziacutem firmaacutem realizovať ich energetickeacute zaacutemery Namiesto toho aby plaacutenovali rozvoj energetiky s cieľom postupne rozširovať svoju kontrolu nad tyacutemto kľuacutečovyacutem odvetviacutem buduacutecnosti a zvyšovali mieru svojej energetickej sebestač-nosti
66 Obraacutezky dodal J Zamkovskyacute
29
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Ak maacute byť energetika udržateľnaacute kontrolu nad ňou musia postupne prevziať komunity ktoryacutem sluacuteži V raacutemci nich by mali mať vyacuteznamneacute slovo miestne a regionaacutelne sa-mospraacutevy Z dnešnej poziacutecie pozorovateľov vyacutevoja v ener-getike sa zo samospraacutev musia stať jej rozhodujuacuteci koordinaacute-tori Iba tak bude lokaacutelna energetika garantom stability a pevnyacutem pilierom buduacuteceho rozvoja regioacutenov a nie jeho hlavnyacutem rizikovyacutem faktorom Žijeme vo svete množiacich sa ekonomickyacutech a finanč-nyacutech kriacutez a prehlbujuacutecich sa nerovnostiacute medzi ľuďmi a re-gioacutenmi Expandujuacuteca konzumnaacute spoločnosť nenaacutevratne vy-čerpaacuteva priacuterodneacute zdroje a rastie koncentraacutecia moci v rukaacutech skupiacuten ktoreacute z tyacutechto negatiacutevnych trendov profitujuacute Eko-nomickaacute stabilita jednotlivcov rodiacuten komuniacutet obciacute a regioacute-nov klesaacute A rastie ich zaacutevislosť od globaacutelnej ekonomiky ktorej podstatu nevedia a za suacutečasnyacutech podmienok ani ne-mocircžu uacutečinne ovplyvniť Obce a regioacuteny sa snažia vymaniť z existujuacutecich finanč-nyacutech ťažkostiacute a ekonomickeacuteho zaostaacutevania rocircznymi spocircsob-mi rozpredaacutevajuacute zbytky vlastnyacutech zdrojov (napr pocircdy lesov prevaacutedzok budov) postupne privatizovali infraštruktuacuteru a služby (napr vodaacuterenskeacute služby verejnuacute dopravu odpadoveacute hospodaacuterstvo a energetiku) a živelne realizujuacute projekty kto-reacute nie suacute prioritneacute a často nemajuacute veľkyacute vyacuteznam pre buduacutec-nosť ich regioacutenu iba preto že nejakeacute ministerstvo vydalo vyacutezvu na predkladanie projektov Z takyacutechto projektov oby-čajne priamo alebo nepriamo dotujuacute cudziacutech investorov
ktoriacute hľadajuacute všetky dostupneacute cesty ako sa čo najľahšie a najryacutechlejšie dostať k ziskom A pre regioacuten suacute takeacuteto projek-ty v konečnom docircsledku viac zaacuteťažou ako priacutenosom Napriacute-klad preto že vytiahnu z verejnyacutech pokladniacute zvyšky rezerv Rastuacuteca spotreba energie v podmienkach veľmi cen-tralizovanej a monopolizovanej energetiky zaacuteroveň zname-naacute rast dovozu energie a paliacutev Ekonomickyacute docircsledok je jas-nyacute z regioacutenov unikaacute kapitaacutel a suacute čoraz nestabilnejšie Dovoz energie a paliacutev (rovnako ako dovoz všeobecne) totiž pocircsobiacute ako uacutečinnaacute drenaacutež zdrojov z regioacutenov Praacuteve v čase kedy by sa jeho využitie regioacutenom najviac zišlo Okriacutedlenaacute fraacuteza bdquoinej cesty nietldquo za ktoruacute sa doterajšia prax neopraacutevnene skryacuteva neobstojiacute Pomocirccť mocircže iba zaacute-sadnaacute zmena uvažovania o energetike a ekonomike a to na všetkyacutech uacuterovniach Čiacutem skocircr docircjde k obratu smerom k po-silňovaniu energetickej autonoacutemie regioacutenov tyacutem ryacutechlejšie sa regioacuteny začnuacute ekonomicky stabilizovať V ideaacutelnom priacutepade to znamenaacute že samospraacutevy a re-gioacuteny buduacute schopneacute vyrobiť toľko tepla elektriny a paliacutev koľko spotrebujuacute Dovoz paliacutev a energie bude teda pre ne otaacutezkou možnosti nie existenčnej nutnosti Energetika ne-smie pocircsobiť ako drenaacutež miestnych peňaziacute z regioacutenu ale musiacute sa stať zdrojom priacutejmov a praacutece pre regioacuten ako ukazu-je aj porovnanie dvoch nižšie uvedenyacutech obraacutezkov To sa ale nedaacute dosiahnuť ryacutechlo ani živelne ale iba postupne a dob-ryacutem plaacutenovaniacutem
Obr č2 Energetika ako drenaacutež miestnych finančnyacutech zdrojov
Obr č 3 Od zaacutevislosti k sebestačnosti 66
30
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Energetickaacute sebestačnosť regioacutenov v praxi na prvom kroku znamenaacute eliminovať zbytočnuacute spotrebu energie na miestnej uacuterovni Zostaacutevajuacutecu potrebu ktoruacute už nie je možneacute obmedziť je treba technologicky technicky a logisticky vy-ladiť tak aby bola opodstatnenaacute efektiacutevna a pokiaľ možno aby neraacutestla Na druhom kroku miestnu energetickuacute potre-bu je potrebneacute pokryť miestnymi obnoviteľnyacutemi zdrojmi docircsledne rešpektujuacutec princiacutepy udržateľnosti Energetickuacute sebestačnosť nie je možneacute dosiahnuť bez citliveacuteho a efektiacutevneho využiacutevania lokaacutelnych ľudskyacutech ve-domostnyacutech finančnyacutech technickyacutech a kapitaacutelovyacutech zdro-jov ani bez vysokej miery lokalizaacutecie miestnej ekonomiky (tj bez orientaacutecie vaumlčšiny hospodaacuterskych činnostiacute na uspo-
kojovanie lokaacutelnych potrieb obmedzovania dovozu potra-viacuten vyacuterobkov a služieb bez rozvoja domaacutecich pracovnyacutech priacuteležitostiacute a diverzifikaacutecie lokaacutelnych ekonomickyacutech aktiviacutet) To ale neznamenaacute nič ineacute ako to že energetika sa musiacute stať vyacuteznamnou a stabilnou lokaacutelnou politickou prioritou Nutnyacutem predpokladom pre to je však povyacutešenie inteli-gentnej energetiky na stabilnuacute politickuacute prioritu (presahujuacute-cu štvorročneacute komunaacutelne volebneacute obdobia) vybudovanie primeranyacutech kapaciacutet samospraacutev pre tuacuteto sfeacuteru a systematic-keacute plaacutenovanie Nasledujuacuteci raacutemček na priacuteklade Guumlssingu ilustruje ako sa rozvojom lokaacutelnej energetiky daacute dosiahnuť rozvoj mikro-regioacutenu
Raacutemček č 6 Priacutebeh Guumlssingu
Guumlssing je hlavnyacutem mestom pocircvodne slabo rozvinuteacuteho okresu susediaceho s Maďarskom s asi 27-tisiacutec obyvateľmi ktoryacute podľa štatistiky patril do roku 1988 k najchudobnejšiacutem regioacutenom Rakuacuteska Priacutebeh Guumlssing ukazuje ako dokaacuteže orientaacutecia na noveacute zdroje energie transformovať poľnohospodaacutersky regioacuten s vysokyacutem percentom vysťahovalectva v ktorom pocircvodne chyacutebala dopravnaacute infraštruktuacutera priemyselneacute podniky a ponuka novyacutech pracovnyacutech miest zmeniť na Guumlssing ktoryacute tyacutem čo v priebehu dva a pol desaťročia dosiahol ziacuteskal medzinaacuterodnyacute rešpekt a uznanie Guumlssing okres a jeho okresneacute centrum investovali (prevažne z euroacutepskych zdrojov) do decentralizovanej vyacuteroby elektriny i tepla z obnoviteľnyacutech zdrojov hlavne zo slnka biomasy a bioplynu ziacuteskaneacuteho z poľnohospo-daacuterskeho odpadu a odštartovali tak proces ktoryacute sa z bdquoumierajuacuteceholdquo regioacutenu prepracoval na regioacuten ponuacuteka-juacuteci vysokyacute životnyacute štandard Guumlssing v poslednyacutech rokoch dokonca označili za najinovatiacutevnejšie a najpriateľ-skejšie mesto voči životneacutemu prostrediu v Rakuacutesku Priacutestupneacute a stabilneacute ceny energiiacute z obnoviteľnyacutech zdrojov nezaacutevisleacute od vyacutevoja cien ropy alebo plynu na trhu podporili rozvoj maleacuteho a stredneacuteho podnikania Len priamo v meste Guumlssing s približne 4 tisiacutec obyvateľ-mi pribudlo vyše 50 novyacutech podnikov vytvorilo sa viac ako 1 100 novyacutech pracovnyacutech miest čistyacute priacutejem mesta dosiahol vyše 9 milioacutenov eur a obrat za energiu nad 13 milioacutenov eur ročne Pridanou hodnotou okresu Guumlssing je aktuaacutelne 45-percentneacute samozaacutesobovanie energiou z OZE s potenciaacutelom 100-percentneacuteho samo-zaacutesobovania Energia sa ziacuteskava najmauml z biomasy a slnečnej energie prostredniacutectvom bioplynovyacutech staniacutec biomasovyacutech elektraacuterniacute a teplaacuterniacute slnečnyacutech elektraacuterniacute a kolektorov Každaacute energetickaacute prevaacutedzka je zaacuteroveň vyacuteskumnou stanicou ktoraacute zdokonaľuje použiacutevaneacute technoloacutegie a tiež priacutekladom pre tisiacutecky naacutevštevniacutekov ktoriacute sa do mesta prichaacutedzajuacute inšpirovať a učiť Vyacuteroba je decentralizovanaacute a docircmyselne poprepaacutejanaacute tak aby vyacutepadok zo žiadnej z energetickyacutech prevaacutedzok nekomplikoval život obyvateľom mesta Centraacutelnym koordinačnyacutem bodom nielen pre Model Guumlssing ale takisto pre ďalšie nadvaumlzujuacutece projekty je v roku 1996 založeneacute Euroacutepske centrum pre obnoviteľneacute zdroje energie ndash EEE (Europaumlisches Zentrum fuumlr Erneuerbare Energie Guumlssing GmbH) ktoreacute siacutedli v Technologickom centre zameranom na životneacute prostredie Na odovzdaacutevanie poznatkov z oblasti OZE vznikla sieť regionaacutelnych naacuterodnyacutech a medzinaacuterodnyacutech partnerov V Rakuacutesku suacute regioacuteny ktoreacute nielenže suacute už energeticky sebestačneacute ale suacute aj prebytkoveacute a energiu vyvaacute-žajuacute Docircležitaacute informaacutecia pre naacutes je to že produkciu energie si držia vo svojich rukaacutech miestne družstvaacute sa-mospraacutevy farmaacuteri a v novyacutech či modernizovanyacutech budovaacutech aj ich obyvatelia Peniaze za spotrebu energie im potom z regioacutenov neodtekajuacute preč ale točia sa v lokaacutelnej ekonomike Je to priacuteklad ako treba energetiku uacutezko previazať s regionaacutelnou resp lokaacutelnou ekonomikou Rozvoju regioacutenov resp miest a obciacute nepomocircže iba prejsť na obnoviteľneacute zdroje (nepochybne to pomocircže v boji proti klimatickyacutem zmenaacutem) ak celuacute produkciu buduacute vlastniť cudzie a nie lokaacutelne firmy Tak ako doteraz cudzie firmy bdquovysaacutevalildquo z regioacutenov peniaze cez dodaacutevky plynu ropy alebo uhlia buduacute vysaacutevať peniaze cez slnko alebo vie-tor Iba regionaacutelna kontrola a vlastniacutectvo decentralizovanej energetiky bude stabilizovať regionaacutelnu a lokaacutelnu ekonomiku Toto je hlavnaacute lekcia ktoruacute sa musiacuteme naučiť od vyspelejšiacutech štaacutetov (Juraj Zamkovskyacute Regionaacutelna energetika na Slovensku neexistuje bez nej klimatickeacute zaacutevaumlzky nesplniacuteme Euractivsk 163 2020)
67 ŠUacute SR 2016
68 VUacuteVH Enviroportaacutel 2020
69 Vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd zo žuacutemp na najbližšie ČOV je finančne najnaacuteročnejšiacute režim ich likvidaacutecie V porovnaniacute s cenou stočneacuteho v mestaacutech s verejnou kanalizaacuteciou a ČOV suacute približne 5 až 7-kraacutet drahšie
70 Bežnou reakciou na naacutekladneacute vyvaacutežanie odpadovyacutech vocircd je obchaacutedzanie zaacutevaumlznyacutech predpisov upravujuacutecich nakladanie s komunaacutelnymi odpadovyacutemi vodami Producenti odpadovyacutech vocircd v malyacutech obciach ich vypuacutešťajuacute zvaumlčša uacuteplne alebo iba čiastočne bez čistenia do vodnyacutech tokov alebo do pocircdy (buď prečerpaacutevaniacutem zo žuacutemp alebo uacutemyselnyacutem budovaniacutem netesnyacutech žuacutemp)
31
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
32 SANITAČNAacute INFRAŠTRUKTUacuteRA NOVYacute PRIacuteSTUP NA PRIacuteKLADE PRIacuteRODNYacuteCH ČISTIARNIacute ODPADOVYacuteCH VOcircD
S klesajuacutecou veľkosťou obciacute na Slovensku prudko rastie počet podiel obyvateľov bez priacutestupu k sanitačnej infraš-truktuacutere Napojenosť obciacute s menej ako 2000 obyvateľmi v 14 z 15 najmenej rozvinutyacutech okresov na verejnuacute kanalizaacute-ciu a čistenie odpadovyacutech vocircd (48 populaacutecie tyacutechto okre-sov) je iba 23 67 (slovenskyacute priemer v roku 2018 bol vyše 68 68) Tento priepastnyacute rozdiel v priacutestupe k tejto zaacutekladnej službe maacute niekoľko priacutečin Okrem mernej investičnej naacuteroč-nosti vyacutestavby stokovyacutech sietiacute a ČOV v malyacutech obciach (EurEO) ktoraacute rastie s ich klesajuacutecou veľkosťou menšej hustote zastavanosti a slabšej ekonomickej situaacutecie obyva-teľstva v malyacutech siacutedlach suacute paradoxne rozhodujuacutecou priacuteči-nou suacutečasneacuteho stavu najmauml politickeacute zaacutevaumlzky Slovenska voči EUacute pri zabezpečeniacute odvaacutedzania a čistenia OV Vďaka nim sa podpora z verejnyacutech fondov suacutestreďuje na riešenie aglomeraacuteciiacute nad 10 tisiacutec respektiacuteve nad 2 tisiacutec obyvateľov Zvyšovanie napojenosti menšiacutech aglomeraacuteciiacute dlhodobo ostaacuteva na okraji zaacuteujmu štaacutetu (okrem rozostavanej infraš-truktuacutery a oblastiacute s ohrozenyacutemi zdrojmi pitnej vody) Absencia sanitačnej infraštruktuacutery zvyšuje životneacute naacute-klady ich obyvateľov oproti obyvateľom miest ktoriacute majuacute infraštruktuacuteru k dispoziacutecii vďaka verejnyacutem fondom 69 a zaacutero-veň predstavuje neudržateľnuacute zaacuteťaž životneacuteho prostredia v malyacutech siacutedlach70
Všestranne vyacutehodnyacutem riešeniacutem tejto situaacutecie by mohla byť svojpomocnaacute vyacutestavba a prevaacutedzka sanitačnej infraš-truktuacutery s priacuterodnyacutemi čistiarňami odpadovyacutech vocircd (vlastnyacute-mi kapacitami obciacute) Toto riešenie by okrem zvyacutešenia život-nej uacuterovne ľudiacute a ochrany životneacuteho prostredia zaacuteroveň posilnilo stabilitu lokaacutelnej ekonomiky a prinieslo nezanedba-teľnyacute počet pracovnyacutech priacuteležitostiacute pri ktoryacutech sa vyžaduje minimaacutelna kvalifikaacutecia a to v oblastiach s nadpriemerne vy-sokou nezamestnanosťou a nevyacutehodnou štruktuacuterou neza-mestnanyacutech Priacuterodneacute technoloacutegie čistenia OV suacute založeneacute na rov-nakom princiacutepe ako bežneacute aktivačneacute (mechanicko-biologic-keacute) ČOV Hlavnyacute rozdiel medzi nimi spočiacuteva v ryacutechlosti čis-tiaceho procesu ndash ten je v priacutepade priacuterodnyacutech ČOV pomalyacute
a čistenie odpadovyacutech vocircd si preto vyžaduje vaumlčšiu plochu oproti aktivačnyacutem ČOV Plošnuacute naacuteročnosť priacuterodnyacutech ČOV však vyvažuje ich veľmi niacutezka prevaacutedzkovaacute naacuteročnosť a ab-sencia zložitejšiacutech technoloacutegiiacute Pri porovnateľnyacutech investič-nyacutech naacutekladoch (v priacutepade vyacutestavby na kľuacuteč) majuacute porovna-teľnuacute životnosť aj čistiacu schopnosť ako aktivačneacute ČOV Suacute ale energeticky nenaacuteročneacute čo sa premieta do niekoľkonaacute-sobne nižšiacutech prevaacutedzkovyacutech naacutekladov počas celej ich život-nosti Ale nielen to Tyacutem že značnuacute časť investičnyacutech naacutekla-dov priacuterodnyacutech čistiarniacute tvoria zemneacute a jednoducheacute staveb-neacute praacutece suacute realizovateľneacute bdquosvojpomocneldquo - buď vlastnyacutemi kapacitami obce (napr formou obecneacuteho sociaacutelneho podni-ku) alebo kapacitami dostupnyacutemi v obci alebo v bezprostred-nom okoliacute V takomto priacutepade mocircžu investičneacute naacuteklady na vyacutestavbu priacuterodnej ČOV nielen klesnuacuteť oproti vyacutestavbe na kľuacuteč ale vaumlčšina použityacutech peňaziacute by ostala v regioacutene Napriek tomu takmer všetky ČOV v malyacutech obciach na Slovensku tvoria aktivačneacute ČOV budovaneacute na kľuacuteč externyacute-mi dodaacutevateľmi Ich vyacutestavbu obce financujuacute z verejnyacutech prostriedkov najmauml dotaacuteciiacute ndash to znamenaacute že verejneacute penia-ze ktoreacute do regioacutenu pritečuacute vzaacutepaumltiacute zvaumlčšeneacute o spolufinan-covanie samospraacutev z neho odtečuacute preč Ostaacutevajuacute po nich technologicky naacuteročneacute zariadenia ktoreacute si vyžadujuacute vyso-kokvalifikovanuacute uacutedržbu a obsluhu Preto suacute aktivačneacute ČOV vaumlčšinou prevaacutedzkovaneacute externe Ak maacute byť pre prevaacutedzko-vateľa finančne naacuteročnaacute prevaacutedzka ekonomicky udržateľnaacute naacuteklady (stočneacute) musia preniesť na užiacutevateľov (najmauml do-maacutecnosti) Naopak jednoduchaacute (tiež svojpomocne realizovateľnaacute) prevaacutedzka priacuterodnyacutech ČOV poskytuje priacuteležitosť ďalšieho zniacuteženia prevaacutedzkovyacutech naacutekladov pracovneacute priacuteležitosti v malyacutech obciach a teda aj vyacutehodnejšie ekonomickeacute pod-mienky pre domaacutecnosti Vzhľadom na veľkyacute počet malyacutech siacutediel bez priacutestupu k čisteniu odpadovyacutech vocircd ponuacuteka uvedenyacute novyacute priacutestup k vyacutestavbe priacuterodnyacutech ČOV obrovskyacute potenciaacutel k posilneniu ich ekonomickej stability Jeho uplatnenie by podporilo zmysluplneacute využitie verejnyacutech fondov a poskytlo by praacutecu
71 Komplexnyacute pohľad na potenciaacutel vyacutestavby sanitačnej infraštruktuacutery v malyacutech siacutedlach jeho vyacutehody ekonomickeacute sociaacutelne a environmentaacutelne pozitiacuteva priniesla štuacutedia bdquoAnalyacuteza podmienok spraacutevneho naacutevrhu a aplikaacutecie extenziacutevnych systeacutemov čistenia odpadovyacutech vocircd vo vybranyacutech obciach okresu Rimavskaacute Sobotaldquo vypracovanaacute expertnyacutem tiacutemom splnomocnenca vlaacutedy pre podporu najmenej rozvinutyacutech okresov v roku 2017 Materiaacutel charakterizuje aj priacutepravu podmienok pre realizaacuteciu pilotnyacutech projektov v okrese Rimavskaacute Sobota
72 Potravinovaacute dostupnosť na vidieku httpswwwzmosskpotravinova-dostupnost-na-vidieku-oznammid419520htmlm_419520
32
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
33 PODPORA LOKAacuteLNEJ DOSTUPNOSTI A PRODUK-CIE POTRAVIacuteN
relatiacutevne veľkeacutemu počtu inak ťažko zamestnateľnyacutech ľudiacute vo vidieckych regioacutenoch Podporilo by vznik obecnyacutech podni-kov ktoreacute po dokončeniacute sanitačnej infraštruktuacutery v ďalšiacutech rokoch mocircžu vďaka ziacuteskanyacutem skuacutesenostiam a techniky po-skytovať ineacute služby technickeacuteho charakteru (opravy miest-nych komunikaacuteciiacute realizaacutecia vodozaacutedržnyacutech a protipovodňo-vyacutech opatreniacute tereacutenne uacutepravy zber biomasy na tzv bielych plochaacutech a podobne) Čo je nemenej docircležiteacute uvedenyacute priacutestup by viedol k citeľneacutemu zvyacutešeniu životnej uacuterovne ľudiacute vo vidieckych re-gioacutenoch a k zniacuteženiu zaťaženia ich životneacuteho prostredia71
Zmeniť hlboko zakorenenyacute priacutestup k vyacutestavbe sanitač-nej infraštruktuacutery nebude jednoducheacute a vyžiada si veľmi
Združenie miest a obciacute Slovenska v polovici decembra 2019 predstavilo vyacutesledky prieskumu o dostupnosti potra-viacuten na vidieku Na zaacuteklade tyacutechto daacutet v priebehu šiestich mesiacov vypracovalo dopadovuacute štuacutediu formulujuacutecu vyacute-chodiskaacute ako riešiť dostupnosť zaacutekladnyacutech potraviacuten ale i zaacute-kladneacuteho nepotravinoveacuteho tovaru na vidieku 72 Z uvedeneacuteho prieskumu je okrem ineacuteho zrejmeacute že len 46 obciacute do 250 obyvateľov maacute kamennuacute predajňu V ob-ciach od 250 do 500 obyvateľov suacute kamenneacute predajne v 82 samospraacutev Služby pojazdnej predajne v oboch veľkost-nyacutech kategoacuteriaacutech využiacuteva 7 obciacute Z prieskumu tiež vyplyacute-va že iba 26 obciacute prevaacutedzkuje vlastnuacute predajňu potraviacuten Signifikantne vyššie je zastuacutepenie obecnyacutech kamennyacutech predajniacute v najmenšiacutech obciach do 250 obyvateľov (69) oproti množstvu kamennyacutech predajniacute v obciach od 251 do 500 obyvateľov (08) Tlak na zabezpečenie potraviacuten v najmenšiacutech obciach je vyacuterazne vaumlčšiacute ako vo vaumlčšiacutech obciach a nuacuteti samospraacutevy k prevaacutedzkovaniu vlastnyacutech obecnyacutech predajniacute Suacutekromneacute potraviny v obciach prevaacutedzkuje 742 prevaacutedzkovateľov a 289 potravinovyacutech predajniacute pocircsobia-cich v najmenšiacutech skupinaacutech obciacute patriacute do vaumlčšej maloob-chodnej siete Na Slovensku v kategoacuterii malyacutech obciacute (do 500 obyvate-ľov) bolo identifikovanyacutech 102 reaacutelnych bdquopotravinovyacutech puacuteštiacuteldquo Až 62 tyacutechto obciacute patriacute do veľkostnej kategoacuterie do 250 obyvateľov Ide o obce lokalizovaneacute prevažne na vyacute-chode Slovenska V Bratislavskom Trnavskom a Trenčian-skom kraji neboli identifikovaneacute reaacutelne potravinoveacute puacutešte v kategoacuterii malyacutech obciacute ale aj na tomto uacutezemiacute suacute obce respek-
docircslednuacute priacutepravu Bez vopred dobre pripravenyacutech podmie-nok (metodiky kapacity poradenstvo systeacutem koučingu pra-covniacutekov vhodne a pružne nastaveneacute komplexneacute a viacroč-neacute financovanie atď) by bol takyacuteto novyacute priacutestup odsuacutedenyacute na neuacutespech a iba by demotivoval k ďalšiacutem inovaacuteciaacutem V opačnom priacutepade by však mohol priniesť revolučnuacute zmenu k využiacutevaniu verejnyacutech fondov na posilňovanie lokaacutelnej se-bestačnosti s veľkyacutem replikačnyacutem efektom v ďalšiacutech odvet-viach (v stavebniacutectve a vyacuterobe stavebnyacutech komponentov z priacuterodnyacutech materiaacutelov v starostlivosti o krajinu lesnom hos-podaacuterstve v poľnohospodaacuterstve pri zvyšovaniacute adaptability a odolnosti voči zmene kliacutemy atď)
tiacuteve lazy v ktoryacutech obyvatelia nemajuacute priacutestup ku kuacutepe zaacutek-ladnyacutech potraviacuten Obyvatelia žijuacuteci v potravinovyacutech puacutešťach majuacute zvy-čajne podpriemerneacute ročneacute priacutejmy a suacute aj takyacutemto spocircsobom sociaacutelno-ekonomicky znevyacutehodneniacute pri naacutekupe potraviacuten Okrem toho nemocircžeme zabuacutedať na zmenu socio-ekono-mickeacuteho spraacutevania ľudiacute v docircsledku COVID-19 ktoraacute ešte skomplikovala dostupnosť potraviacuten pre značnuacute časť ľudiacute ži-juacutecich v obciach bez kamenneacuteho obchodu To všetko znaacuteso-buje potrebu udržateľnyacutech riešeniacute Podľa prieskumu ZMOS 553 starostov konštatova-lo že nie je možneacute ekonomicky zabezpečiť činnosť potravi-novej predajne Dokonca 642 starostov obciacute s počtom obyvateľov do 250 si mysliacute že to nie je možneacute v priacutepade obciacute do 500 obyvateľov je o tejto nemožnosti presvedče-nyacutech 33 respondentov Prevaacutedzka maloobchodnej predajne potraviacuten na vidie-ku nie je žiaden biznis Mnoheacute majuacute probleacutem udržať pre-vaacutedzkovuacute ekonomiku na nule mnoheacute zanikajuacute preto lebo sa postupne dostaacutevajuacute do neudržateľnej ekonomickej straty Čo navrhujeme - legislatiacutevne zjednodušenie predaja lokaacutelnych vyacuterob-kov prostredniacutectvom lokaacutelnych obchodnyacutech sietiacute (pojazdneacute predajne donaacuteška maleacute obecneacute predajne) tyacutem že buduacute po-staveneacute na roveň predaja z dvora - vyacutechodiskom na odstraacutenenie probleacutemu s nedostup-nosťou potraviacuten na vidieku je možnosť zavedenia dotačnyacutech scheacutem na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodnyacutech predajniacute podľa vzoru uacutespešnyacutech a
73 Spraacuteva o plneniacute zaacutemerov Koncepcie štaacutetnej bytovej politiky do roku 2020
33
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
udržateľnyacutech riešeniacute v okolityacutech štaacutetoch - riešenie sa ponuacuteka v dotaacutecii na prevaacutedzku maloob-chodnej (kamennej) predajne v dotaacutecii na prevaacutedzku po-jazdnej predajne priacutepadne v podpore predaja z dvora Okrem toho je možneacute vytvaacuterať predajňu potraviacuten na baacuteze sociaacutelneho podniku a tiež využitiacutem personaacutelneho zaacutezemia formou tereacutennej sociaacutelnej praacutece - nevyhnutne vytvoriť pre bliacutezku buduacutecnosť adekvaacutetne legislatiacutevne prostredie na zavedenie modelu tzv franchisin-govyacutech predajniacute (značka a distribuacutecia potraviacuten by bola za-bezpečenaacute slovenskyacutem obchodnyacutem reťazcom prevaacutedzka predajne zasa lokaacutelnym akteacuterom) - z alternatiacutevnych riešeniacute je možneacute vytvoriť model kto-reacuteho pridanaacute hodnota je vyacutesledkom medziobecnej spolu-praacutece tj založeniacute spoločnej kamennej predajne Toto rieše-nie je vhodneacute pokiaľ geografickaacute vzdialenosť obciacute je malaacute - je možneacute kombinovať verejno-suacutekromneacute partnerstvaacute na prevaacutedzke maloobchodnyacutech predajniacute potraviacuten a nepotravi-noveacuteho tovaru Zaacuteroveň sa vďaka tomuto partnerstvu zni-žujuacute vstupneacute ale aj prevaacutedzkoveacute ekonomickeacute naacuteklady a eli-minuje riziko neudržateľnosti konkreacutetnej formy zabezpečovania predaja potraviacuten - podporou maloobchodnyacutech predajniacute na vidieku by bolo aj zniacuteženie dane z pridanej hodnoty na zaacutekladneacute potra-viny Ich cena zohraacuteva docircležituacute uacutelohu v spotrebiteľskom koši zaacutekazniacuteka a naacutesledne vo vyacuteške dopytu a zmysluplnosti pre-vaacutedzkovania kamennyacutech obchodov Pri riešeniach dostupnosti potraviacuten na vidieku je po-trebneacute smerovať pozornosť na iniciatiacutevu Euroacutepskej komisie bdquoZ farmy na stocirclldquo ktoraacute je suacutečasťou Euroacutepskej zelenej doho-dy Dostupnosť potraviacuten na vidieku ako služby vo verejnom
Byacutevanie je zaacutekladnou potrebou človeka ktorej uspoko-jenie je podmienkou na uspokojenie ďalšiacutech životne docircleži-tyacutech potrieb Byacutevanie plniacute celyacute rad funkciiacute v živote jednotliv-ca a celej spoločnosti Maacute sociaacutelne aspekty ovplyvňuje hospodaacutersky rozvoj (napr neschopnosť pokryacutevať dopyt po byacutevaniacute brzdiacute mobilitu za praacutecou) a odraacuteža sa na stabilite spoločnosti Je tiež určujuacutece pre rozvoj siacutediel a populačnyacute rast Podľa sčiacutetania v roku 2011 v porovnaniacute so štaacutetmi EUacute maacute Slovensko s 370 bytmi na 1000 obyvateľov druhyacute naj-nižšiacute podiel Priemer Euroacutepskej uacutenie je 470 bytov1000 obyvateľov Už to naznačuje prirodzenyacute silnyacute dopyt po byacute-vaniacute Na Slovensku je spolu 1994897 bytov z toho je 891 trvalo obyacutevanyacutech s veľkyacutemi rozdielmi medzi krajmi73Tri štvrtiny bytoveacuteho fondu boli postaveneacute pred rokom 1990 z toho 856000 v panelovyacutech viacpodlažnyacutech domoch Vyacute-stavbu novyacutech obydliacute po roku 1990 ťahajuacute najmauml suacutekromneacute
zaacuteujme zvyšuje podpora lokaacutelnej produkcie a jej lokaacutelneho odberu To vytvaacutera priacuteležitosť pre lokaacutelnych poľnohospodaacute-rov doraacutebať potravinaacuterske produkty na zaacuteklade dopytu v ktorom kvantita ustupuje kvalite Taacuteto novaacute tendencia po-maacuteha nasmerovať produkciu a konzumaacuteciu potraviacuten na en-vironmentaacutelne udržateľnuacute cestu keď sa minimalizujuacute do-pravneacute naacuteklady na jednej strane a na strane druhej tlak na zdravotne nezaacutevadneacute potraviny brzdiacute nadmerneacute použiacutevanie pesticiacutedov umelyacutech hnojiacutev a pod ktoreacute poškodzujuacute zdravie a niečia životneacute prostredie Na rastuacuteci dopyt po kvalitnyacutech a cenovo dostupnyacutech potravinaacutech by obce mali reagovať zriaďovaniacutem predajniacute resp vaumlčšie mestaacute tržniacutec s celoročnou prevaacutedzkou ktoreacute by ponuacutekali čerstveacute a zdraveacute potraviny produkovaneacute lokaacutelne Dodaacutevateľov ndash lokaacutelne priacutemestskeacute farmy a poľnohospodaacuter-ske podniky by obec odbremenila od logistiky spojenej s predajom a suacutečasne by mala pod kontrolou spocircsob pestova-nia plodiacuten a chovu zvierat a teda kvalitu produktov Obce by mali investovať do zdravia detiacute a mlaacutedeže Na-priek vlaacutednou mocou zrušenyacutech obedov zadarmo finančne podporovať stravovanie v školskyacutech jedaacutelňach a postarať sa o prednostneacute zaacutesobovanie školskyacutech kuchyacuteň zdravyacutemi su-rovinami z lokaacutelnych zdrojov Organickyacute odpad z poľnohospodaacuterskych podnikov a lokaacutelnych fariem ako aj separovanyacute zelenyacute odpad z domaacutec-nostiacute by obec mala spracovať vo vlastnyacutech zariadeniach na bioplyn ktoryacute by sa mohol použiť na vyacuterobu elektriny a tep-la pre potreby obyvateľov obce Podporilo by sa tak nielen bezodpadoveacute hospodaacuterenie ale posilnil by sa aj vlastnyacute roz-počet a rozpočty domaacutecnostiacute a v neposlednom rade udržal obeh peňaziacute v regioacutene
34 NAacuteJOMNEacute A SOCIAacuteLNE BYacuteVANIE
investiacutecie developerskeacute projekty a rodinneacute domy v prieme-re ročne zhruba 15500 bytovyacutech jednotiek Z toho zhruba 10 tvoria projekty samospraacutevy ale ich podiel v posled-nyacutech rokoch klesaacute Slovensko je jednou z krajiacuten strednej a vyacutechodnej Eu-roacutepy ktoreacute prešli rozsiahlou privatizaacuteciou bytoveacuteho fondu po roku 1989 Je to vyacutesledok politickeacuteho rozhodnutia z roku 1992 o odpredaji bytov do osobneacuteho vlastniacutectva občanom za niacutezku cenu založenyacute na pravicovom presvedčeniacute že suacutek-romneacute je lepšie ako štaacutetne alebo družstevneacute a že ľudia sa buduacute o svoje vlastniacutectvo lepšie starať Vyacutesledkom je štruktuacutera bytoveacuteho fondu v ktorej 905 obyvateľov byacuteva vo vlastnom byte čo je najvyššiacute po-diel v raacutemci eurozoacuteny Iba 3 bytov suacute vo vlastniacutectve samo-spraacutev a sluacutežia najmauml pre potreby sociaacutelneho byacutevania pre najslabšie skupiny 3 prenajiacutemajuacute vlastniacuteci za trhoveacute ceny (ide najmauml o druheacute či tretie byty ktoreacute sluacutežia ich majiteľom
74 httpwwwnovostavbyskblog-novostavieb-a-developerskych-projektov41649-najviac-penazi-davame-na-byvanie-ale-dokazeme-si-aj-nie-co-usporit
75 Dotaacutecia do Štaacutetneho fondu rozvoja byacutevania ako mechanizmu na podporu vyacutestavby verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev by bolo treba v štaacutetnom rozpočte stabilizovať tak ako to odporuacuteča ZMOS Malo by to pomocirccť tomu aby sa samospraacutevy mohli pri priacuteprave svojich projektov spoľahnuacuteť dotaacutecie z tohto fondu a zniacutežiť naacuteklady a naacutesledne aj vyacutešku naacutejomneacuteho pre najpotrebnejšie sociaacutelne skupiny Štaacutetny fond rozvoja byacutevania uacutespešne sluacuteži aj na podporu obnovy bytoveacuteho fondu a zniacuteženia jeho energetickej naacuteročnosti čo je uacuteloha o ktorej piacutešeme na inom mieste
76 Dostupneacute na straacutenke httpswwwzmosskkniznica-zmoshtml
77 Dostupneacute na straacutenke wwwfessk
34
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ako investičneacute byty) a 35 vlastnia stavebneacute bytoveacute druž-stvaacute ktoreacute neboli odkuacutepeneacute počas privatizaacutecie Podielom naacutejomneacuteho byacutevania k byacutevaniu v suacutekromnom vlastniacutectve sa radiacute Slovensko v Euroacutepskej uacutenii na posledneacute priečky Tento podiel maacute vaacutežne sociaacutelno-ekonomickeacute dopa-dy na ekonomickuacute mobilitu a demografickyacute vyacutevoj Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev zna-menaacute obmedzenyacute priacutestup k byacutevaniu pre niacutezko-priacutejmoveacute sku-piny zdravotne postihnutyacutech marginalizovaneacute skupiny ale-bo bezdomovcov Niacutezky podiel naacutejomneacuteho byacutevania zaacutesadne znižuje dostupnosť byacutevania najmauml pre mladyacutech ľudiacute pre ktoryacutech jedinaacute reaacutelna cesta k vlastneacutemu byacutevaniu je hypoteacute-ka ktoraacute je pre časť z nich nedostupnaacute Aj preto až 57 mladyacutech ľudiacute vo veku 25-34 žije so svojimi rodičmi To je jeden z najvyššiacutech podielov v EUacute Ďalšiacutem limitom dostupnosti byacutevania suacute mesačneacute po-platky Podľa dostupneacuteho prieskumu až 78 slovenskyacutech domaacutecnostiacute s niacutezkym priacutejmom vynakladaacute viac ako 40 svoj-ho priacutejmu na naacuteklady spojeneacute s byacutevaniacutem Podľa klasifikaacutecie OECD suacute tieto domaacutecnosti nadmerne zaťaženeacute74 Aj v sku-pine tyacutech ktoriacute majuacute hypoteacuteku 31 vynakladaacute na byacutevanie viac ako 40 svojho priacutejmu Na druhej strane priacutespevok na byacutevanie je na Slovensku obmedzenyacute iba na tyacutech ktoriacute pobe-rajuacute daacutevky v hmotnej nuacutedzi Štaacutet pomaacuteha mladyacutem rodinaacutem doplatkom na splaacutetky hypoteacuteky aby im uľahčil cestu k vlast-neacutemu byacutevaniu Riešeniacutem tejto situaacutecie je zvyacutešenie celkoveacuteho počtu bytov a zvyacutešenie podielu naacutejomnyacutech bytov v troch segmen-toch a) verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania b) podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania postaveneacuteho bytovyacutemi organizaacuteciami s verejnou podporou c) suacutekromneacuteho naacutejom-neacuteho byacutevania Prveacute dva segmenty sa na Slovensku zatiaľ takmer nerozviacutejajuacute Vlaacutedny reformnyacute plaacuten akcentuje na pr-vom mieste naacutejomneacute byty s trhovyacutem naacutejomnyacutem Ide o cha-rakteristickyacute pravicovyacute priacutestup ktoryacute vychaacutedza z toho že trh situaacuteciu s byacutevaniacutem vyrieši Ale progresiacutevne riešenie suacute cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou ktoreacute kladie vlaacutedny dokument na druheacute miesto Ako konkreacutetne chce podporiť ich vyacutestavbu o tom hovoriacute len v naacuteznakoch Naopak riešeniacutem ktoreacute podporujeme je cenovo dostupneacute naacutejomneacute byty s verejnou podporou Znamenaacute to najmauml roz-voj verejneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania a rozvoj podporovaneacuteho a neziskoveacuteho naacutejomneacuteho byacutevania ktoreacute treba založiť takmer od začiatku Verejneacute naacutejomneacute byacutevanie vo vlastniacutectve samospraacutev maacute sluacutežiť v prvom rade na pokrytie potrieb sociaacutelne najslabšiacutech skupiacuten Na vyacutestavbu ďalšiacutech dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov
ktoreacute by pokryacutevali potreby mladyacutech rodiacuten a ďalšiacutech skupiacuten obyvateľstva treba podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute mocircžu mať podobu sociaacutelneho podniku byacutevania byto-veacuteho družstva či špeciaacutelnej neziskovej organizaacutecie s licen-ciou Z finančneacuteho hľadiska možno na ich podporu využiť Štaacutetny fond75 rozvoja byacutevania formou vyacutehodnyacutech uacuteverov na podporu vyacutestavby verejnyacutech naacutejomnyacutech bytov doplnenyacutech štaacutetnou dotaacuteciou ktoraacute umožniacute zniacutežiť naacuteklady na vyacutestavbu a tyacutem aj zniacutežiť naacutejomneacute pre najslabšie skupiny v tomto seg-mente naacutejomnyacutech bytov Ako vyacutechodisko pre koncipovanie štaacutetnej bytovej poli-tiky do roku 2030 treba využiť analyacutezu naacutejomneacuteho byacutevania ktoruacute pripravil ZMOS a viacero odporuacutečaniacute ktoreacute z nej vy-plyacutevajuacute76 Rovnako treba využiť aj vyacutesledky projektu Nadaacute-cie Fridricha Eberta bdquoViac dostupneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania na Slovensku Ako na toldquo a odporuacutečania v ňom obsiahnu-teacute77
Medzi vyacutechodiskaacute navrhovaneacute ZMOSom patria okrem inyacutech
a) stanoviť pevnyacute finančnyacute objem určenyacute na podporu vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo vlastniacutectve samospraacutev v štaacutet-nom rozpočte SR b) definovať možnosti projektov verejno-suacutekromneacuteho part-nerstva určenyacutech na riešenie probleacutemov suacutevisiacich so zvy-šovaniacutem počtu dostupnyacutech bytov c) stanoviť percento naacutejomnyacutech bytov v developerskyacutech projektoch napriacuteklad vo vaumlčšiacutech mestaacutech d) postupne vytvoriť siete regionaacutelnych (neziskovyacutech) orga-nizaacuteciiacute ktoreacute by zabezpečovali proces obstaraacutevania naacutejom-nyacutech bytov pre mestaacute a obce v danom regioacutene a poskytova-li by profesionaacutelnu spraacutevu bytov vraacutetane sociaacutelnej praacutecee) podporiť pilotnyacute projekt pre spraacutevcovstvo naacutejomnyacutech by-tov čo pre samostatneacute obce je finančne aj organizačne naacute-ročneacute f) vytvoriť databaacutezu nevyužityacutech a prebytočnyacutech nehnuteľ-nostiacute vo vlastniacutectve štaacutetu a samospraacutevy ktoreacute je možno pre-stavať na naacutejomneacute byacutevanieg) upraviť pravidlaacute pre vyacutepočet naacutejmov v bytoch s regulova-nyacutem naacutejmomh) zmeniť suacutečasnuacute praacutevnu uacutepravu s cieľom zabezpečiť vzaacute-jomnuacute rovnovaacutehu praacutevneho postavenia medzi vlastniacutekom a naacutejomcom pri naacutejme bytu
Z projektu Nadaacutecie Fridricha Eberta suacute to ďalšie vybra-
78 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112
79 Social Enterprises and The Social Economy Going Forward European Commision October 2016
35
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
neacute odporuacutečaniaa) rozšiacuteriť vyacutechodisko štaacutetnej bytovej politiky aby sa dostup-neacute byacutevanie stalo prioritou štaacutetu a samospraacutev a pokryacutevalo nielen niacutezko-priacutejmoveacute a zraniteľneacute skupiny ale aj skupiny so strednyacutem priacutejmomb) podporiť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute podporovaneacuteho a neziskoveacuteho byacutevania ktoryacutech hlavnou naacuteplňou by bola vyacute-stavba a spraacuteva naacutejomnyacutech bytovc) na ich podporu navrhnuacuteť vhodneacute stimulačneacute naacutestroje najmauml s využitiacutem zaacutekona o sociaacutelnom podniku byacutevania78 osobitne preskuacutemať možnosti oživenia naacutejomneacuteho byacutevania prostredniacutectvom byacutevania družstevneacuteho typu d) identifikovať vhodneacute pozemky vo vlastniacutectve štaacutetu a sa-mospraacutev na vyacutestavbu verejneacuteho sociaacutelneho ako aj dostup-neacuteho naacutejomneacuteho byacutevaniae) nahradiť pojem sociaacutelneho byacutevania pojmom podporova-neacuteho byacutevania (resp byacutevania s podporou) ktoryacute vniacutema takeacute-to byacutevanie ako kvalitneacute nesegregovaneacute cenovo dostupneacute byacutevanie reflektujuacutece potreby zraniteľnyacutech skupiacuten a poskytu-juacutece docircstojneacute podmienky na život f) využiť poplatok za rozvoj aj na podporu budovania sociaacutel-nychcenovo dostupnyacutech bytov stanoveniacutem povinnosti v zaacutekone použiť istyacute percentuaacutelny podiel z vyacutenosu poplatku na tento uacutečelg) vypracovať novuacute praacutevnu uacutepravu priacutespevku na byacutevanie a to vyčleneniacutem tohto priacutespevku z pomoci v hmotnej nuacutedzi a určeniacutem jeho vyacutešky a možnostiacute použitia tak aby boli vytvo-reneacute podmienky na udržateľnosť primeraneacuteho byacutevania aj
Sociaacutelno-demokratickyacute priacutestup k k lokaacutelnemu (a regio-naacutelnemu) rozvoju prirodzene podporuje rozvoj sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelnych podnikov Expertnaacute skupina o sociaacutelnom podnikaniacute Euroacutepskej ko-misie The Commision Expert Group and Social Entreprene-urship (GECES) v štuacutedii o sociaacutelnych podnikoch79 uvaacutedza 5 pozitiacutevnych priacutenosov sociaacutelnej ekonomiky a sociaacutelneho pod-nikania Z nich suacute najrelevantnejšie nasledovneacute Po prveacute vy-tvorenie a rozvoj kvalitnej inkluziacutevnej praacutece Sociaacutelne podni-ky často operujuacute v pracovne naacuteročnyacutech odvetviach v porovnaniacute s dnes prevažujuacutecimi kapitaacutelovo naacuteročnyacutemi od-vetviami a tyacutem vytvaacuterajuacute vysokyacute počet pracovnyacutech priacuteleži-tostiacute Štuacutedia uvaacutedza že v rokoch 2008-2015 v Španielsku vzniklo 31 tisiacutec sociaacutelnych podnikov ktoreacute vytvorili 210 tisiacutec pracovnyacutech priacuteležitostiacute
pre zraniteľneacute skupinyh) podporiť pilotneacute projekty spolupraacutece štaacutetu a samospraacutevy využiacutevajuacutece princiacutepy Housing first a Rapid re-housing ktoreacute už 20 rokov vykazujuacute v zahraničiacute najvaumlčšiu uacutespešnosť v ukončovaniacute dlhodobeacuteho bezdomovectvai) diskutovať o opatreniach zameranyacutech na zabezpečenie so-ciaacutelnej inkluacutezie a sociaacutelneho mixu vraacutetane využitia skuacutesenos-tiacute z Veľkej Britaacutenie s vyčleneniacutem časti bytov v komerčnyacutech projektoch na naacutejomneacute byacutevaniej) nastaviť podmienky na udržateľnosť naacutejomnyacutech bytov po-čas celej životnosti bytoveacuteho domu Koncepcia štaacutetnej bytovej politiky do roku 2030 by mala priniesť posun v segmente naacutejomneacuteho byacutevania vo vlastniacutectve samospraacutev aby boli schopneacute lepšie pokryacutevať by-toveacute potreby najzraniteľnejšiacutech skupiacuten Takisto by mala pri-niesť vznik bytovyacutech organizaacuteciiacute ktoreacute buduacute spolupracovať so samospraacutevami buduacute ziacuteskavať verejnuacute podporu (najmauml formou vyacutehodnyacutech uacuteverov) a ktoryacutech hlavnou naacuteplňou bu-de vyacutestavba a spraacuteva cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov na neziskovom princiacutepe podobne ako je to napr v Rakuacutesku a ďalšiacutech euroacutepskych krajinaacutech Takyacuteto segment na Sloven-sku doteraz neexistuje a mohol by znamenať vyacuteraznyacute posun v počte cenovo dostupnyacutech naacutejomnyacutech bytov Aby sa vy-tvorila širšia ponuka v diferencovanej štruktuacutere je možneacute podporiť i vznik segmentu suacutekromneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania s trhovyacutem naacutejomnyacutem iba s nepriamou štaacutetnou podporou zrejme pre ľudiacute s vyššiacutemi priacutejmami
Ako druhyacute priacutenos sociaacutelneho podnikania sa uvaacutedza so-ciaacutelna inkluacutezia a redukcia chudoby Mnoheacute sociaacutelne podniky poskytujuacute služby zraniteľnyacutem osobaacutem uspokojujuacute ich soci-aacutelne potreby v byacutevaniacute zdravotnej starostlivosti v opatrova-teľstve Mnoheacute z nich zamestnaacutevajuacute zdravotne postihnuteacute osoby osoby dlhodobo nezamestnaneacute a pomaacutehajuacute im in-tegrovať sa spaumlť do spoločnosti Ďalšiacutem priacutenosom sociaacutelneho podnikanie je že pomaacuteha-juacute uspokojovať lokaacutelne potreby a takyacutemto spocircsobom rozviacute-jať lokaacutelnu ekonomiku Okrem toho mocircžu zohraacutevať aj docircle-žituacute uacutelohu pri zelenej transformaacutecii a osobitne pri rozvoji tzv repair economy Štuacutedia uvaacutedza že až 77 Euroacutepanov by radšej dalo opraviť svoje produkty ako kupovať noveacute a až 60 by bolo ochotnyacutech si kuacutepiť produkty z druhej ruky Poruchovosť tzv kaziacutetka suacute častokraacutet zabudovaneacute do
35 SOCIAacuteLNY PODNIK AKO NAacuteSTROJ LOKAacuteLNEHO ROZVOJA
80 Euroacutepska komisia prijala 10 novyacutech pravidiel pre ekodizajn Pozri httpseceuropaeuenergytopicsenergy-efficiencyenergy-la-bel-and-ecodesignregulation-laying-down-ecodesign-requirements-1-october-2019_enredir=1 alebo httpseceuropaeuslovakianewsnew_rules_make_household_appliances_more_sustainable_sk
81 V Euroacutepskej zelenej dohode sa uvaacutedza ako jeden z docircvodov bdquorepair economyldquo zastavenie exportu elektronickeacuteho odpadu do chudobnyacutech štaacutetov Afriky a niektoryacutech aacutezijskyacutech štaacutetov I keď existuje Bazilejskaacute konvencia o riadeniacute pohybu nebezpečnyacutech odpadov cez hranice štaacutetov a ich zneškodňovaniacute a tiež Dohovor z Bamako ktoryacute takyacuteto dovoz do Afriky zakazuje odpad z EUacute sa tam dovaacuteža ako bdquosecond handrdquo tovar Z mi-lioacutenov ton elektroodpadu ktoryacute sa každoročne vyprodukuje v EUacute časť skončiacute v štvrti ghanskeacuteho hlavneacuteho mesta Akkra na najhoršej sklaacutedke na svete Agbogbloshie Na smetiskaacutech v Ghane Nigeacuterii ale i v Pakistane Indii a pod sa z neho tiacute najchudobnejšiacute snažia ziacuteskať aspoň niečo čo by mohli speňažiť Vystavujuacute sa pritom škodlivyacutem uacutečinkom toxickyacutech laacutetok ktoreacute nenapraviteľne poškodzujuacute ich zdravie
82 Pri komunikovaniacute o Euroacutepskej zelenej dohode Komisia uviedla že Akčnyacute plaacuten pre cirkulaacuternu ekonomiku bude zahrnovať opatrenia ktoreacute majuacute podporiť biznis aby ponuacutekal produkty ktoreacute sa dajuacute opraviť Komisia bude obmedzovať plaacutenovaneacute zastaraacutevanie osobitne u elektroniky
83 Zaacutekon č 1122018 Z z o sociaacutelnej ekonomike a sociaacutelnych podnikoch a o zmene a doplneniacute niektoryacutech zaacutekonov z 13 marca 2018 httpswwwslov-lexskpravne-predpisySKZZ2018112Zaacutekon je prekomplikovanyacute a vieme si predstaviť že skocircr odraacutedza ako podporuje zakladanie sociaacutelnych podnikov
84 Škobla D Kovaacutečovaacute L Ondoš S Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku Bratislava 2018
36
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
produktov dlhodobej spotreby Odborne nazyacutevaneacute plaacuteno-vaneacute zastaraacutevanie inyacutemi slovami naprogramovanie predčas-nej nefunkčnosti zariadenia tyacutem že niektoraacute z jeho suacutečiastok tzv kaziacutetko maacute zaacutemerne kraacutetku životnosť a nedaacute sa nahradiť je podnikateľskou taktikou ako umelo zvyšovať dopyt po svojich vyacuterobkoch Noveacute euroacutepske pravidlaacute pre ekodizajn80 ktoreacute buduacute platiť od marca 2021 pre všetky spotrebiče uvedeneacute na eu-roacutepsky trh majuacute nielen dosahovať predpiacutesanuacute energetickuacute uacutečinnosť ale i zabezpečiť možnosť opravy spotrebičov naacute-hradnyacutemi dielmi Euroacutepske pravidlaacute z hľadiska ochrany zaacuteuj-mov spotrebiteľa a životneacuteho prostredia81 nezašli dostatoč-ne ďaleko a nezakročili proti zabudovanyacutem defektom82 ktoryacutech cieľom je vyvolať nefunkčnosť vyacuterobku ale aspoň čiastočne suacute krokom spraacutevnym smerom Prinesuacute dopyt po opravaacuterenskyacutech službaacutech Opravaacuterenskeacute služby však neexistujuacute (u naacutes zvaumlčša za-nikli po r 1989 boli to napriacuteklad družstvaacute invalidov alebo ineacute samostatneacute prevaacutedzky) alebo suacute neprimerane draheacute Rozvoj opravaacuterenskyacutech služieb by rozšiacuteril ponuku a prispel k ich zlacneniu Mohli by sa stať predmetom podnikania lokaacutel-nych sociaacutelnych podnikov a poskytnuacuteť noveacute pracovneacute priacutele-žitosti Na dopyt po opravaacuterenskyacutech zručnostiach musiacute rea-govať aj vzdelaacutevaciacute systeacutem Slovenskaacute legislatiacuteva ako novuacute formu podnikania uzaacute-konila sociaacutelne podnikanie a sociaacutelny podnik83 Sociaacutelny podnik a podnik so sociaacutelnym dosahom zaacutekon definuje ako podnik vykonaacutevajuacuteci hospodaacutersku činnosť ktorej hlavnyacutem cieľom je napĺňanie verejneacuteho zaacuteujmu (tj poskytovanie spo-ločensky prospešnej služby pre spoločnosť v tom i znevyacute-hodnenyacutem alebo zraniteľnyacutem osobaacutem) alebo napĺňanie ko-munitneacuteho zaacuteujmu (tzv komunitnoprospešnyacute podnik) Hlavnyacutem cieľom sociaacutelneho podniku nie je teda dosa-hovanie zisku a v priacutepade že ho vytvoriacute použije viac ako 50 zo zisku po zdaneniacute na dosiahnutie hlavneacuteho cieľa Zaacutekon si uvedomuje že založenie a fungovanie sociaacutelneho podni-ku ktoreacuteho primaacuternym cieľom nie je zisk si bude vyžadovať pomoc Ustanovuje štyri formy pomoci investičnuacute pomoc (zaacutekon umožňuje poskytovať naacutevratnuacute i nenaacutevratnuacute finanč-
nuacute pomoc) kompenzačnuacute pomoc dotaacutecie a pomoc na pod-poru dopytu Doterajšia prax zakladania sociaacutelnych podnikov na-priek tomu že je ešte kraacutetka ukazuje že sociaacutelne podnika-nie na Slovensku čeliacute mnohyacutem prekaacutežkam legislatiacutevneho fi-nančneacuteho administratiacutevneho znalostneacuteho a ineacuteho charakteru Štuacutedia Sociaacutelne podniky pracovnej integraacutecie na Slovensku84 uvaacutedza že pri zakladaniacute sociaacutelneho podniku je docircležitaacute motivaacutecia a naacutepad a potrebnyacute sociaacutelny kapitaacutel ktoreacute však zďaleka nestačia Sociaacutelne podniky suacute zaacutevisleacute na vonkajšom prostrediacute z viaceryacutech hľadiacutesk Vyžadujuacute podporu na lokaacutelnej uacuterovni jed-noduchšie sa zakladajuacute v prostrediacute kde existuje kuacutepna sila alebo kde sociaacutelny podnik sa stane dodaacutevateľom strednyacutech alebo veľkyacutech firiem Zaacutekonom ustanovenaacute forma podpory dopytu po bdquoproduktochldquo sociaacutelneho podnikania je nedosta-točnaacute Opatrenia na podporu sociaacutelneho podnikania by sa mali vzťahovať na rocirczne uacuterovne rozhodovania počnuacutec cen-traacutelnymi orgaacutenmi a nimi vytvorenyacutemi inštituacuteciami až na uacutero-veň krajskyacutech samospraacutev a samozrejme lokaacutelnej samospraacute-vy Prvou prekaacutežkou vzniku sociaacutelneho podniku je nedo-statok finančneacuteho kapitaacutelu Sociaacutelne podniky ktoreacute nie suacute orientovaneacute na zisk ale na dosahovanie určiteacuteho spoločen-skeacuteho cieľa suacute pre financovanie komerčnyacutemi bankami riziko-veacute Finančnaacute pomoc na podporu sociaacutelneho podnikania mu-siacute byť preto odlišnaacute Naacutevratnaacute finančnaacute pomoc by mala byť poskytovanaacute s maumlkkyacutemi uacuteverovyacutemi podmienkami pre ktoruacute by napriacuteklad SZRB mohla vytvoriť osobitnyacute uacuteverovyacute program Nenaacutevratnuacute finančnuacute pomoc by mohli poskytovať samospraacutevne orgaacuteny a granty z euroacutepskych fondov Ako ďalšiacute naacutevrh na podporu sociaacutelneho podnikania uvaacutedza štuacutedia podporu podnikateľskyacutech zručnostiacute Medzi najčastejšie chyacutebajuacutece zručnosti patria schopnosť vytvoriť biznis plaacuten manažment a plaacutenovanie v podnikaniacute marketing a pod Chyacuteba aj lepšie prepojenie služieb zamestnanosti s podporou sociaacutelnych podnikov Sociaacutelnym podnikom za-
85 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
86 Stručnyacute prehľad krokov reformy verejnej spraacutevy je prevzatyacute z Buacutešik J Reformneacute procesy v štaacutetnej spraacuteve In Decentralizaacutecia verejnej spraacutevy Slovenskej republiky ndash otvoreneacute otaacutezky Bratislava 2005 httpslibraryfesdepdf-filesbuerosslowakei04686pdf
37
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
mestnaacutevajuacutecim znevyacutehodnenyacutech zamestnancov by napriacute-klad pomohol kompenzačnyacute priacutespevok pre znevyacutehodneneacute-ho zamestnanca s nižšou produktivitou Chyacuteba poskytovanie pracovneacuteho poradenstva prepojenie sociaacutelnej praacutece a slu-žieb a pod
Slovensko je typickou ruraacutelnou (vidieckou) krajinou s vysokyacutem počtom obciacute v rocircznych veľkostnyacutech kategoacuteriaacutech Podľa P Gajdoša85 suacute obce vyacuteznamnyacute siacutedelnyacute typ ktoryacute tvo-riacute viac ako 97 zo všetkyacutech lokaacutelnych samospraacutevnych cel-kov (miest a obciacute spolu) na Slovensku a kde byacuteva asi 44 jeho obyvateľov Spravovanie uacutezemia po roku 1990 prechaacutedzalo veľkyacute-mi reformnyacutemi zmenami najskocircr v r 1990 sa rozhodlo o obnoveniacute miestnej samospraacutevy a jej oddeleniacute od štaacutetnej spraacutevy V roku 1996 sa uskutočnil druhyacute krok reformy verej-nej spraacutevy keď vzniklo 8 krajskyacutech a 79 okresnyacutech uacuteradov Zaacutekonom č 3022001 Z z bola zriadenaacute samospraacuteva vyš-šiacutech uacutezemnyacutech celkov (samospraacutevnych krajov) Uacutezemnyacute ob-vod samospraacutevneho kraja je zhodnyacute s uacutezemiacutem kraja Na Slo-vensku teda vzniklo 8 samospraacutevnych krajov Vytvoreniacutem druheacuteho stupňa uacutezemnej samospraacutevy boli splneneacute podmienky pre prechod niektoryacutech pocircsobnostiacute z orgaacutenov miestnej štaacutetnej spraacutevy na obce a vyššie uacutezemneacute celky podľa zaacutekona č 4162001 Z z Popri tzv originaacutelnej pocircsobnosti sa na samospraacutevne orgaacuteny preniesli mnoheacute funkcie štaacutetu a v suacutevislosti s tyacutem i majetok štaacutetu a finančneacute zdroje štaacutetu V roku 2003 vlaacuteda SR schvaacutelila Naacutevrh projektu decentralizaacutecie verejnej spraacutevy a v rokoch 2004 a 2005 bo-li schvaacuteleneacute ešte niektoreacute zaacutekony a vykonaacutevajuacutece predpisy upravujuacutece novyacute systeacutem financovania uacutezemnyacutech samo-spraacutev Zrušeniacutem všetkyacutech okresnyacutech uacuteradov a transformaacute-ciou krajskyacutech uacuteradov k 11 2004 integrovanaacute štaacutetna spraacute-va zanikla a vytvorilo sa 9 samostatnyacutech systeacutemov orgaacutenov špecializovanej štaacutetnej spraacutevy 86
Z tohto kraacutetkeho prehľadu je zrejmeacute že suacutečasneacute uspo-riadanie kompetencie financovanie a pod samospraacutevnych celkov sa utvaacuteralo postupne a pre samospraacutevne orgaacuteny to bol i proces postupneacuteho preberania zodpovednosti a učenia sa k samostatneacutemu rozhodovaniu Samospraacutevne orgaacuteny na uacuterovni regioacutenov (krajov) miest a obciacute dnes nie suacute len objektom politiacutek z centra no aspoň do určitej miery i subjektom svojho rozvoja I keď obmedzenyacute-mi naacutestrojmi mocircžu podporovať svoj ekonomickyacute rozvoj Znamenaacute to že na svojej uacuterovni by mali formovať a formujuacute vlastneacute politiky na rozvoj regioacutenu a lokaacutelny rozvoj
Je zrejmeacute že potenciaacutel sociaacutelneho podnikania pre lo-kaacutelny rozvoj nie je zatiaľ ani zďaleka využityacute Mal by sa stať partnerom komunaacutelnych podnikov a dopĺňať ich aktivity pre ktoreacute inštituacutet komunaacutelneho podniku nie je vhodnyacute
Samospraacutevne orgaacuteny suacute aj vyacuteznamnyacutem dodaacutevateľom služieb vo verejnom zaacuteujme ktoryacutemi prispievajuacute k sociaacutelne-mu rozvoju svojho regioacutenu či mesta a obce Miestna uacutezem-naacute samospraacuteva maacute najvaumlčšiacute priamy dosah na zabezpečova-nie verejnyacutech služieb a verejnoprospešnyacutech činnostiacute bdquona miesteldquo ktoreacute zabezpečuje priamo prostredniacutectvom svojich komunaacutelnych podnikov alebo i objednaacutevaniacutem u suacutekromnyacutech dodaacutevateľov služby Zabezpečuje prevaacutedzku verejneacuteho osvetlenia celoplošnuacute zimnuacute uacutedržbu spraacutevu ihriacutesk a športo-viacutesk čistenie verejnyacutech priestranstiev nastavuje odpadoveacute hospodaacuterstvo zabezpečuje teplo a tepluacute vodu v bytovkaacutech a pod Regionaacutelnu a lokaacutelnu rozvojovuacute politiku netreba inter-pretovať ako konkurenta hospodaacuterskej politiky štaacutetu Je vyacute-razom samospraacutevnosti v uacutezemiacute prejavom decentralizaacutecie a ukaacutežkou schopnostiacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy využiacutevať čo najviac originaacutelnych kompetenciiacute Dosah lokaacutelnej rozvojovej politiky zaacutevisiacute od viaceryacutech faktorov od veľkosti obciacute tj od počtu ich obyvateľov a od veľkosti uacutezemia od vzdialenosti od regionaacutelnych centier rozvoja a pod Ďalšiacutemi nemenej docircležityacutemi faktormi je ocho-ta a zaacuteujem samospraacutev kooperovať a integrovať sa tj zaacuteu-jem obciacute kooperovať či integrovať sa na spoločnyacute vyacutekon uacuteloh ktoreacute nie suacute schopneacute zvlaacutednuť izolovane a schopnosť ziacuteskať finančneacute zdroje na spolupraacutecu Prekaacutežkou neraz je praacuteve chyacutebajuacuteca vocircľa lokaacutelnej reprezentaacutecie vykročiť cestou spolupraacutece namiesto pomerne často rozšiacutereneacuteho a doposiaľ preferovaneacuteho individualizmu Rozvoj medziobecnej spolupraacutece maacute pritom priamy dosah na efektiacutevnosť zvyšovanie kvality a rozsah poskyto-vanyacutech verejnyacutech služieb Ovplyvňuje totiž veľkosť lokaacutelne-ho trhu ktoryacute sa kreuje pod tlakom bdquomapyldquo spolupracujuacute-cich samospraacutev a jej intenzita do značnej miery určuje dynamiku lokaacutelneho rozvoja Umožňuje napriacuteklad dosiahnuť uacutespory z veľkosti pri verejnom obstaraacutevaniacute a benefity vo forme in-house zaacutekaziek a často aj poskytnutie služieb kto-reacute by malaacute obec samostatne nebola schopnaacute poskytnuacuteť Viac ako 29-ročneacute skuacutesenosti s miestnou uacutezemnou sa-mospraacutevou ukazujuacute i na ďalšie aspekty prečo je potrebneacute podporovať rozvoj medziobecnej spolupraacutece a v nadchaacute-
36 bdquoOWNERSHIPldquo REGIONAacuteLNEHO A LOKAacuteLNEHO ROZVOJA NA SAMOSPRAacuteVNEJ UacuteROVNI
87 Mesto resp obec prenaacuteša na suacutekromneacuteho partnera finančneacute technickeacute a prevaacutedzkoveacute rizikaacute riziko dostupnosti či dopytu po danej službe či infraštruktuacutere Suacutekromnyacute partner zvyčajne infraštruktuacuteru navrhne postaviacute saacutem financuje a prevaacutedzkuje Toto spojenie podporuje inovatiacutevny priacutestup suacutekromneacuteho sektora a zodpovednuacute kalkulaacuteciu naacutekladov životneacuteho cyklu projektu (napr motivaacutecia využiť pre vyacutestavbu vysokokvalit-neacute materiaacutely ktoreacute vyžadujuacute minimaacutelne naacuteklady na uacutedržbu počas prevaacutedzky a pod) Po ukončeniacute vyacutestavby a začatiacute poskytovania služieb v požadovanej kvalite zadaacutevateľ začne suacutekromneacutemu partnerovi platiť pravidelneacute platby alebo mu umožniacute vyacuteber uacutehrad priamo od konečnyacutech užiacutevateľov alebo tretiacutech straacuten resp sa tieto platby kombinujuacute
88 Gajdoš Peter Ako sa meniacute vidiek na Slovensku Sociologickyacute uacutestav SAV Bratislava 2015
89 httpseuractivsksectiondigitalizacialinksdossiersmart-cities-buducnost-miest-v-europe
38
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
dzajuacutecom obdobiacute presadzovať zavaacutedzanie kriteacuteriiacute pre dotač-neacute scheacutemy s docircrazom na podporu medziobecnej spolupraacute-ce Jednyacutem z nich je aj medziobecnaacute spolupraacuteca ako naacutestroj na formovanie tzv smart regioacutenov či kooperaacutecia pri priacutepra-ve koncepčnyacutech a strategickyacutech dokumentov alebo rozviacuteja-nie medziobecnej spolupraacutece pri podporovaniacute malyacutech a strednyacutech podnikateľskyacutech subjektov v zriaďovateľskej pocirc-sobnosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy Podnikateľskaacute činnosť na samospraacutevnej uacuterovni v riade-niacute samospraacutevnych orgaacutenov pri poskytovaniacute verejnoprospeš-nyacutech služieb nie je dostatočne rozvinutaacute Tak ako sa prijala teacuteza že štaacutet nemaacute čo podnikať na lokaacutelnej uacuterovni sa udo-maacutecnilo že mesto a obec nemaacute podnikať a maacute všetky služby bdquooutsorsovaťldquo do suacutekromneacuteho sektora Lokaacutelny rozvoj vy-žaduje aj rozviacutejať vlastnuacute podnikateľskuacute činnosť prostredniacutec-tvom komunitneacuteho podnikania komunaacutelnych podnikov a v ostatnom čase i sociaacutelnych podnikov V prostrediacute miestnej uacutezemnej samospraacutevy však nie je potrebneacute hodnotiť zabezpečovanie verejnyacutech služieb fi-nančnyacutem ziskom ale skocircr inyacutemi kategoacuteriami ako kvalita roz-sah efektivita a napokon aj sociaacutelnymi aspektmi činnosti komunitnyacutech hlavne sociaacutelnych podnikov ako napr posky-tovať zamestnanosť v prospech ohrozenyacutech skupiacuten obyva-teľov ľudiacute so zdravotnyacutem hendikepom nedostatočnyacutem vzdelaniacutem alebo ďalšiacutemi objektiacutevnymi barieacuterami ktoreacute ich znevyacutehodňujuacute na klasickom trhu praacutece Teda parametrami ktoreacute suacute relevantneacute pre kvalitu komunitneacuteho života Komunaacutelne podniky určeneacute na zabezpečovanie verej-nyacutech služieb treba hodnotiť aj z hľadiska obslužnosti uacutezemia rozsahu poskytovanyacutech služieb a z hľadiska tvorby a udržia-vania pracovnyacutech miest a nielen z hľadiska dosahovania eko-nomickyacutech ukazovateľov Na druhej strane spaacutejanie viace-ryacutech samospraacutev pri zakladaniacute spoločnyacutech podnikov ktoreacute buduacute tieto služby vykonaacutevať pre viac obciacute naraz umožniacute dosahovanie ich vyššej efektiacutevnosti zjednodušiacute spolufinan-covanie eurofondovyacutech projektov pomocircže rozloženiu riziacutek zlacnie verejneacute obstaraacutevanie a pod Ďalšiacute priacutenos v komunitnom podnikaniacute kooperujuacutecich obciacute sa ponuacuteka v ich dosahu na cenotvorbu v možnostiach spoločneacuteho investovanie do modernizaacutecie v lepšej verejnej kontrole pri disponovaniacute s verejnyacutem majetkom a naacutesledne v zhodnocovaniacute obecneacuteho majetku Komunitneacute podnikanie mocircže priamo no i nepriamo (na-pr cez zvyacutešenuacute zamestnanosť) zvyacutešiť vlastneacute priacutejmy obciacute a pomocirccť zvyšovaniu miery samofinancovania miestnej uacutezemnej samospraacutevy čo v praxi znamenaacute viac finančnyacutech
prostriedkov na vyacutekon originaacutelnych samospraacutevnych funkciiacute a rast disponibilnyacutech zdrojov určenyacutech na vyacutedavkoveacute potre-by suacutevisiace s rozvojom uacutezemia Doplnkovou formou podnikania na ktorom sa podieľa-juacute samospraacutevy je suacutekromno-verejneacute partnerstvo (PPP) PPP projekty mocircžu byť využiacutevaneacute na zabezpečenie verejnej in-fraštruktuacutery (vybudovanie a prevaacutedzkovanie) alebo verejno-prospešnej služby Požiadavky (parametre infraštruktuacutery uacuteroveň poskytovanej služby a pod) definuje samospraacutevny orgaacuten ktoryacute sa podieľa na financovaniacute obvykle postupnyacutem splaacutecaniacutem svojho finančneacuteho podielu Mesto resp obec de-finuje požadovaneacute vyacutestupy projektu ktoreacute by mali byť kvan-tifikovateľneacute a merateľneacute aby sa umožnili monitorovať a hodnotiť vyacutekon suacutekromneacuteho partnera Zodpovednosť za zabezpečenie služby však zostaacuteva uacutelohou mesta resp obce Ak sme kriticky poukazovali na nedostatočnuacute me-dziobecnuacute spolupraacutecu ktoraacute by mala obce posilniť upozor-ňujeme i na to že intenziacutevnejšia by mala byť i kooperaacutecia samospraacutev lokaacutelnej a regionaacutelnej uacuterovne Socioloacuteg Peter Gajdoš v publikaacutecii bdquoAko sa meniacute vidiek na Slovenskuldquo uve-rejnil prieskum vniacutemania vyššiacutech uacutezemnyacutech celkov starosta-mi obciacute Autori prieskumu na zaacuteklade odpovediacute zostavili reb-riacuteček faktorov ktoreacute ovplyvňujuacute rozvoj v obciach Niet pochyacuteb že podľa štatutaacuternych predstaviteľov obciacute suacute fi-nančneacute možnosti najvyacuteraznejšiacutem faktorom rozvoja obciacute Ďalšie priečky obsadili politickeacute a ekonomickeacute zmeny v štaacute-te Až za celoštaacutetnymi zmenami nasledujuacute ekonomickeacute zme-ny v danom regioacutene Zo stupnice 15 faktorov ovplyvňujuacute-cich rozvoj v obci obsadila regionaacutelna politika až 7 priečku Takeacuteto veľmi niacutezke vniacutemanie dopadu politiacutek vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov je negatiacutevnym signaacutelom o prepojenosti miestnej uacutezemnej samospraacutevy v regioacutene s pocircsobeniacutem vyššiacutech uacutezem-nyacutech celkov Vaumlčšia spolupraacuteca obidvoch uacuterovniacute samospraacutev mocircže prispieť k vaumlčšej kooperaacutecii susednyacutech obciacute a znižovaniu vnuacutetroregionaacutelnych rozdielov čo mimochodom bolo jedno z očakaacutevaniacute od činnosti samospraacutevnych krajov už pri ich vzni-ku v roku 2002 Spaacutejanie vidieka na baacuteze mikroregioacutenov po-silniacute ich ekonomickuacute silu a ako sme už upozornili vytvaacutera priestor na efektiacutevnejšie zabezpečovanie verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute vraacutetane poskytovania tyacutech služieb ktoryacutech zabezpečovanie je v priacutepade samostatnyacutech obciacute s malyacutem počtom obyvateľov problematickeacute a finančne neuacutenosneacute Medziobecnaacute spolupraacuteca a spolupraacuteca dvoch uacuterovniacute samo-spraacutev im mocircže pomocirccť transformovať sa na bdquosmartldquo regioacuteny a smart mestaacute a smart obce89
39
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Raacutemček č7 Centraacute zdieľanyacutech služieb
Štruktuacutera samospraacutev napovedaacute že pri 2978 samospraacutevach maacuteme 2261 s počtom obyvateľov do 3000 a 1123 do 500 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutev tvoria obce so štatuacutetom mesta 141 samospraacutev 10 miest maacute nad 50000 obyvateľov a 20 miest maacute menej ako 5000 obyvateľov Zo všetkyacutech samospraacutevnych celkov tvoria obce 96
Poskytovanie komplexu prenesenyacutech a originaacutelnych kompetenciiacute v malyacutech a najmenšiacutech obciach je pre tieto samospraacutevy často nerealizovateľneacute Vyacutechodisko nie je v rušeniacute obciacute V každej komunite je potrebnyacute bdquoosobnyacute prvyacute kontaktldquo Perspektiacutevou je medziobecnaacute spolupraacuteca Jednou z organizačnyacutech foriem medziobec-nej spolupraacutece suacute tzv centraacute zdieľanyacutech služieb
1) Princiacutep zdieľania sa osvedčil pri spoločnyacutech obecnyacutech uacuteradoch Využitie potenciaacutelu zdieľania je vhodneacute na realizaacuteciu spoločneacuteho vyacutekonu originaacutelnych kompetenciiacute ako aj na zabezpečenie dostupnosti poskytovanyacutech verejnoprospešnyacutech služieb na uacuterovni mikroregioacutenov Bude nevy-hnutneacute odstraacuteniť dlhodobeacute systeacutemoveacute nedostatkov zo strany štaacutetu ktoreacute braacutenia efektiacutevnejšiemu spoločneacutemu realizovaniu preneseneacuteho vyacutekonu štaacutetnej spraacutevy
2) Podpora integrovanyacutech centier zdieľanyacutech služieb Pilotnyacute projekt pre zriadenie tzv Centier zdieľanyacutech služieb a ich naacuteslednaacute aplikaacutecia na uacuteroveň mikroregioacutenov suacute ideaacutelnym spocircsobom nastavenia systematickej podpory medziobecnej spolupraacutece
3) Podpora princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo Podporou spoločnyacutech verejnyacutech obstaraacutevaniacute na uacuterovni mikroregioacutenov a spoločneacuteho vyacutekonu verejnoprospeš-nyacutech činnostiacute sa mocircžu dosiahnuť bdquouacutespory z rozsahuldquo ktoreacute pomocircžu ekonomike participujuacutecich mikroregioacutenov 4) Zavedenie legislatiacutevnej povinnosti samospraacutev integrovať vybraneacute časti svojej agendy pod spoločnyacute vyacutekon v raacutemci tzv Centier zdieľanyacutech služieb
Po pilotnom testovaniacute integraacutecie časti agendy pre spoločnyacute vyacutekon a odstraacuteneniacute nedostatkov zistenyacutech v pilotnyacutech centraacutech bude nevyhnutneacute rozšiacuteriť tzv Centraacute zdieľanyacutech služieb na celoplošnuacute uacuteroveň s minimali-zaacuteciou riziacutek vyplyacutevajuacutecich zo soliteacuterstva ktoreacute by obmedzilo dosahovanie očakaacutevanyacutech bdquouacutespor z rozsahuldquo personaacutelneho obsadenia funkčnosti udržateľnosti aj predpokladu napĺňania princiacutepu bdquouacutespory z rozsahuldquo
5) Podpora porovnaacutevania a princiacutepov benchmarkingu Pri pilotnom zriadeniacute tzv Centier zdieľanyacutech služieb bude potrebneacute aplikovať na ich činnosť naacutestroje ben-chmarkingu pretože spoločneacute porovnaacutevanie pomocircže pri odstraňovaniacute individuaacutelnych pochybeniacute a pomocircže zefektiacutevniť spoločnyacute vyacutekon agendy
6) Systematickaacute podpora medziobecnej spolupraacutece na baacuteze verejnoprospešnyacutech činnostiacute Mestaacute a obce majuacute zaacutekonnuacute povinnosť vykonaacutevať verejnoprospešneacute činnosti Mnoheacute z nich je efektiacutevnejšie realizovať spoločne na uacuterovni viaceryacutech spolupracujuacutecich obciacute Tyacutemto priacutestupom samospraacutevy ziacuteskajuacute priamy dosah na cenotvorbu na rozsah a kvalitu zabezpečujuacutecich služieb dosahujuacute vyššiu efektiacutevnosť a to aj pri využiacutevaniacute Euroacutepskych investičnyacutech a štrukturaacutelnych fondov
7) Integraacutecia elektronickyacutech služieb a budovanie lokaacutelneho eGovernmentu Podpora budovania tzv lokaacutelneho eGovernmentu kde bude z jedneacuteho centraacutelneho bodu zabezpečovanaacute taacuteto agenda pre samospraacutevy na uacuterovni mikroregioacutenu pomocircže využiť limitovanyacute odbornyacute potenciaacutel pre viacero samospraacutev naraz
8) Podpora koordinovaneacuteho rozvoja uacutezemia Využitie odborne zdatneacuteho personaacutelu pre projektovyacute manažment na uacuterovni viaceryacutech samospraacutev v prostrediacute mikroregioacutenu je priestor na to aby samospraacutevy uacutezko prepojeneacute a vzaacutejomne spolupracujuacutece dokaacutezali pripravo-vať a implementovať projekty pri ktoryacutech sa spolupraacutecou zvyšuje priestor na spolufinancovanie zainteresova-nyacutech samospraacutev znižuje miera riziacutek spojenyacutech s udržateľnosťou a zaacuteroveň vytvaacutera platforma na vlastnyacute pro-jektovyacute manažment
4 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A FIŠKAacuteLNE REFORMY
90 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
91 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
92 Dovozne naacuteročnyacute slovenskyacute export je zaacutevislyacute od riadne fungujuacutecej zahraničnej dodaacutevateľskej siete ktoraacute bola v prvej vlne čiastočne naru-šenaacute Preto sa hovorilo nielen o kriacuteze na strane dopytu no i na strane ponuky V druhej vlne pre ťažkosti s dovozom niektoryacutech komponentov ohlaacutesila už obmedzenie vyacuteroby automobilka Kia
93 Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na r 2021-23 MF SR oktoacuteber 2020
94 Strednodobaacute predikcia 2 štvrťrok NBS 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_PublikaciePREDIK2020protectedP2Q-2020pdf Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020 httpswwwmfsrskskfinancieinstitut-financnej-politikystrategicke-materialyprogram-stabilityprogram-stabilityhtml Eurostat revidoval uacutedaj dlhu za r 2019
40
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-202390 predpokladal dvojmesačneacute trvanie pandeacutemie Me-dzityacutem nastuacutepila jej druhaacute vlna s čiastočne negatiacutevnejšiacutem dopadom na niektoreacute segmenty podnikateľskeacuteho sektora ako i služieb poskytovanyacutech vo verejnom zaacuteujme (zdravot-niacutectvo verejnaacute doprava a pod) Vzhľadom na to že počas prvej vlny sa vlaacutedy a podnikateľskaacute sfeacutera a ostatneacute segmen-ty spoločnosti naučili na ňu reagovať nie suacute očakaacutevania až natoľko negatiacutevne ako v prvej vlne Index PMI v eurozoacutene (Manufacturing Purchasing Managerslsquo Index ktoryacute meria uacuteroveň naacutekupu v priemysle a pokiaľ je nad 50 indikuje jeho rast) k 1 oktoacutebru 2020 je nad uacuterovňou 50 (537) hoci v apriacuteli klesol na 334 Je však predčasneacute predpovedať akaacute bude jeho uacuteroveň a uacuteroveň inyacutech indikaacutetorov očakaacutevaneacuteho rastu (poklesu) v nasledujuacutecich mesiacoch a ako sa to odraziacute na jednotlivyacutech faktoroch rastu exporte konečnej spotrebe domaacutecnostiacute a investiacuteciaacutech Investiacutecie suacutekromneacuteho sektora buduacute zrejme hlboko poddimenzovaneacute Odhaduje sa že fixneacute investiacutecie v r 2020 klesnuacute o takmer dvojciferneacute čiacuteslo a približne o toľko aj export 91 Dĺžka a rozsah druhej vlny suacute hlavnyacutem faktorom neis-toty pri odhadoch kedy a v akom rozsahu sa obnovia uka-zovatele exportu konečnej spotreby domaacutecnostiacute a suacutekrom-nyacutech investiacuteciiacute Koronakriacuteza nie je však jedinyacutem faktorom
Po skončeniacute suacutečasnej koronakriacutezy buduacute podľa MF SR verejneacute financie čeliť vyacutezve dlhodobej udržateľnosti a nut-nosti fiškaacutelnej konsolidaacutecie tj nutnosti znižovania deficitu
neistoty Na zaacutekladnyacutech ekonomickyacutech ukazovateľoch sa odraziacute politika vlaacutedy SR a v miere ako sme zaacutevisliacute od expor-tu zahraničnyacute dopyt a priacutepadne i ponuka 92
V roku 2020 sa predpokladaacute pokles HDP o 67 HDP v nasledujuacutecom roku rast o 55 HDP Napriek opatreniam vlaacutedy ktoreacute zmierňujuacute rast nezamestnanosti sa v roku 2020 zaznamenal prudkyacute pokles zamestnanosti a miera neza-mestnanosti sa iba postupne bude dostaacutevať na predkriacutezovuacute uacuteroveň Uacuteroveň zamestnanosti bude zaacutevisieť i od modelu zelenej a digitaacutelnej transformaacutecie Podľa NBS deficit v tomto roku by mohol dosiahnuť 82 HDP93 Program stability MF SR predpokladaacute deficit na uacuterovni 84 HDP a Naacutevrh rozpočtu verejnej spraacutevy na roky 2021- 2023 až 968 HDP Docircvodom je vyacuteraznyacute po-kles daňovo-odvodovyacutech priacutejmov v docircsledku poklesu HDP a fiškaacutelne naacuteklady opatreniacute na stabilizaacuteciu ekonomiky V roku 2021 sa očakaacuteva deficit na uacuterovni 744 HDP Rast deficitu sa odraziacute na zvyacutešenom dlhu štaacutetu Kyacutem ku koncu roka 2019 dosiahol dlh štaacutetu hodnotu 485 HDP a čistyacute dlh iba 43 2 HDP94 v tomto roku dlh mocircže naraacutesť tesne nad hranicu 60 HDP (podľa MF SR až na uacuteroveň 612 HDP) Odhady na nasledujuacutece roky suacute podľa Naacutevrhu rozpočtu verejnej spraacutevy na uacuterovni 65 HDP a v roku 2023 až 694 HDP
verejnyacutech financiiacute a zadlženosti štaacutetu Na dodržanie euroacutep-skych fiškaacutelnych pravidiel je potrebneacute podľa maacutejoveacuteho Programu stability prijať konsolidačneacute opatrenia vo vyacuteške
41 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNYacuteCH FINANCIIacute
95 Je to zhruba uacuteroveň pomoci SR z euroacutepskeho Fondu obnovy na čerpanie ktoryacutech maacute vlaacuteda predložiť Naacuterodnyacute plaacuten obnovy a odolnosti odsuacutehlasenyacute Bruselom do 30 apriacutela 2021
41
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
11 miliardy v roku 2021 až 34 miliardy v roku 2023 Podľa oktoacutebroveacuteho naacutevrhu MF SR by mal deficit klesnuacuteť z -744 HDP v roku 2021 až na uacuteroveň vyrovnaneacuteho rozpočtu v roku 2023 To by si vyžiadalo prijatie konsolidačnyacutech opat-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia okrem dodržania euroacutepskych pravidiel a uacutestavneacuteho zaacutekona o rozpočtovej zodpovednosti maacute zabezpečiť udržanie vysokeacuteho ratingu slovenskeacuteho dlhu ratingovyacutemi agentuacuterami docircvery finančnyacutech trhov a v docirc-sledku toho niacutezke uacuteroky na financovanie naacutešho kraacutetko i dl-hodobeacuteho dlhu Fiškaacutelna konsolidaacutecia je vo všeobecnosti naacutestrojom makroekonomickej stability no tuacuteto uacutelohu neplniacute vždy Docirc-ležiteacute je okrem jej rozsahu i tempo realizaacutecie ako na to spraacutevne upozornil vlaacutedny materiaacutel Pokiaľ v nasledujuacutecich štvrťrokoch bude pretrvaacutevať recesia resp iba veľmi niacutezky rast uryacutechľovanie fiškaacutelnej konsolidaacutecie mocircže mať za naacutesle-dok prehlbovanie recesie analogicky ako tomu bolo po fi-nančnej a ekonomickej kriacuteze 20082009 Mocircže hroziť že budeme mať novuacute ldquoVeľkuacute recesiuldquo ndash v rozmedziacute niekoľkyacutech rokoch po tej predchaacutedzajuacutecej a podmienky na fiškaacutelnu kon-solidaacuteciu sa ešte zhoršia Docircležiteacute bude preto spraacutevne nastavenie rozsahu i tempa fiškaacutelnej konsolidaacutecie Pokiaľ by nastalo zotavenie hospodaacuterstva v podobe bdquoVldquo tj prebehlo by ryacutechlo pod-mienky pre fiškaacutelnu konsolidaacuteciu by mohli byť priaznivejšie Vypuknutie druhej vlny v niektoryacutech štaacutetoch EUacute v rozsahu vaumlčšom ako bola prvaacute vlna robiacute takyacuteto obrat maacutelo pravde-podobnyacutem a je možneacute skocircr predpokladať že budeme čeliť nepriazniveacutemu scenaacuteru hospodaacuterskeho vyacutevoja v tvare U
Fiškaacutelna konsolidaacutecia na strane vyacutedavkov pravicovyacutech vlaacuted je zameranaacute zvyčajne na znižovanie vyacutedavkov do soci-aacutelnej sfeacutery ako bdquoneefektiacutevnychldquo vyacutedavkov (napr zvyšovanie adresnosti sociaacutelnych daacutevok a štaacutetnej podpory podmieňo-vanie sociaacutelnych daacutevok praacutecou napr daacutevok v hmotnej nuacutedzi nuacutetenou praacutecou a pod) ako i na bdquoreformyldquo v poskytovaniacute služieb vo verejnom zaacuteujme (obmedzenie vyacutedavkov vo vzdelaacutevacom systeacuteme ako napr naacutesilneacute rušenie resp zlučo-vanie škocircl zvyšovanie spoluuacutečasti pacienta na zdravotnej starostlivosti okrem spoplatňovania i privatizaacutecia zdravot-niacutectva a pod) Okrem toho fiškaacutelna konsolidaacutecia byacuteva previazanaacute s tlakom na zmrazovanie miezd a prepuacutešťanie vo verejnom sektore (plaacutenovaneacute v buduacutecom roku na uacuterovni 5) na spo-malenie zvyšovania minimaacutelnej mzdy resp s pokusmi pre-
reniacute dokonca až v objeme 6 mld eur95 Materiaacutel ale uvaacutedza bdquoTakaacuteto prudkaacute fiškaacutelna reštrikcia by mala zaacutevažneacute devastač-neacute uacutečinky na ekonomiku i celuacute spoločnosť vraacutetane sociaacutelne-ho zmieru a politickej stabilityldquo
sadiť regionaacutelnu či odvetvovuacute minimaacutelnu mzdu v snahe bdquoušetriťldquo pre podnikateľov ale aj s tlakom na nižšiu ochranu zamestnanca a ohrozenie sociaacutelneho partnerstva ( u naacutes ne-funkčnosť tripartity) a pod Riziko opatreniacute ktoreacute majuacute ne-gatiacutevny dopadu na kuacutepyschopnyacute dopyt sektora domaacutecnostiacute je v tom ndash osobitne ak sa tyacuteka obmedzenia dopytu po do-maacutecej produkcii a službaacutech že buduacute recesiu predlžovať Aj keď pre exportne orientovaneacute slovenskeacute hospodaacuterstvo (o tom na inom mieste) bude docircležityacute vonkajšiacute dopyt bez pod-pory domaacuteceho suacutekromneacuteho dopytu sa z nej ťažko dosta-neme von Fiškaacutelna konsolidaacutecia sa nemocircže preto odohrať iba v rovine štaacutetneho rozpočtu resp rozpočtu všeobecnej vlaacutedy (rozpočtu verejnej spraacutevy) Jej uacutespech bude primaacuterne zaacutevi-sieť od toho či sa podariacute transformovať doterajšiacute sociaacutel-no-ekonomickyacute model rozvoja na novyacute model ktoreacuteho nos-neacute piliere buduacute diverzifikovanaacute štruktuacutera slovenskej ekonomiky environmentaacutelna a digitaacutelna transformaacutecia pod-pora lokaacutelneho rozvoja a solidaacuterna spoločnosť (časti 1 2 3 a 6 tejto štuacutedie) Podľa Programu stability fiškaacutelna konsolidaacutecia maacute viesť k zniacuteženiu vysokeacuteho rizika dlhodobej udržateľnosti verej-nyacutech financiiacute Aby sa to podarilo dosiahnuť bude podľa vlaacute-dy potrebnaacute kombinaacutecia postupneacuteho znižovania deficitu a docircchodkovej reformy Podoba docircchodkovej reformy je za-tiaľ naznačenaacute iba veľmi stručne napr sa chce presadiť na-viazanosť veku na odchod do docircchodku na strednuacute dĺžku života zastaviť indexaacuteciu minimaacutelneho docircchodku Nič sa nedozvedaacuteme o udržateľnosti 1 piliera docircchodkoveacuteho sys-teacutemu tj Sociaacutelnej poisťovne za podmienky zachovania au-tomatizmu zvyšovania odvodoveacuteho percenta do II pilieru pri znovuzavedeniacute povinnosti na vstup do II piliera a naj-novšie i vyčlenenia osobitneacuteho fondu z prostriedkov odvaacute-dzanyacutech do Sociaacutelnej poisťovne na kurzarbeit Udržateľnosť verejnyacutech financiiacute bude zaacutevisieť i od udr-žateľnosti financovania v zdravotniacutectve Transformaacutecia ne-mocniacutec na as ako naacutestroj na zamedzenie rastu ich zadlže-nosti sa neosvedčila a navrhuje sa novyacute naacutestroj - dlhovaacute brzda Pri podfinancovaniacute zdravotniacutectva a jeho vysokej skrytej zadlženosti to na hospodaacutereniacute nemocniacutec nič nezme-niacute Bude sa treba vraacutetiť k zaacutekazu zisku zdravotnyacutech poisťovniacute
411 FIŠKAacuteLNA KONSOLIDAacuteCIA AKO A AKYacuteM TEM-POM
96 Takyacuteto bol naacutevrh Medzinaacuterodneacuteho menoveacuteho fondu ktoryacute schvaacutelila vlaacuteda SR v rokoch 1 Dzurindovej vlaacutedy Vyhlaacutesenie o hospodaacuterskej politike (Na uacutečely programu SMP s Medzinaacuterodnyacutem menovyacutem fondom) Materiaacutel na rokovanie vlaacutedy 1482001 28 Marca 2001
97 Program stability Slovenskej republiky na roky 2020-2023 MF SR maacutej 2020
98 IMK navrhuje pravidlo na vyacutedavkoveacute stropy na neinvestičneacute vyacutedavky okrem cyklickyacutech vyacutedavkov ako suacute napr podpora v nezamestnanosti a niektoreacute ineacute sociaacutelne vyacutedavky pre vysoko zadlženeacute štaacutety a na investičneacute vyacutedavky použiť tzv zlateacute pravidlo Zlateacute pravidlo znamenaacute že investiacute-cie by sa mali financovať na dlh Medzi takto financovaneacute investiacutecie nezahrňuje iba tradične chaacutepaneacute investiacutecie do infraštruktuacutery a pod ale aj investiacutecie do ľudskeacuteho kapitaacutelu ako do vzdelania a pod Proposal for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
99 Supiot Alain La Gouvernance par les nombres Cours au Collegravege de France (2012-2014) Paris 2015
42
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
412 FIŠKAacuteLNA DISCIPLIacuteNA AKO NAacuteSTROJ KON-SOLIDAacuteCIE
alebo k modelu zdravotneacuteho poistenia ktoryacute bude zahrno-vať transformaacuteciu VŠZP na neziskovuacute inštituacuteciu a suacutekrom-nyacutech zdravotnyacutech poisťovniacute na doplnkoveacute zdravotneacute pois-ťovne96
Vlaacuteda maacute v uacutemysle reviacuteziu reformy verejnej spraacutevy Taacute by nemala prebehnuacuteť bez docirckladnej analyacutezy jej suacutečasneacuteho fungovania Lokaacutelny rozvoj ktoryacute presadzujeme ako docircleži-
Fiškaacutelna konsolidaacutecia navrhovanaacute vlaacutednymi materiaacutelmi kladie neprimeranyacute docircraz na vyacutedavkovuacute straacutenku rozpočtu Do riadenia financiiacute chce zaviesť viacročneacute vyacutedavkoveacute stro-py a chce posilniť princiacutep Hodnoty za peniaze Zavedeniacutem zaacutekonnej povinnosti reviacutezie vyacutedavkov by sa reviacutezia stala in-tegraacutelnou suacutečasťou rozpočtoveacuteho procesu uvaacutedza97 Niektoreacute z ďalšiacutech naacutevrhov vlaacutedy ako zlepšiť rozpočto-vuacute discipliacutenu a predviacutedateľnosť ako napr transparentnosť rozpočtu (priacuteprava rozpočtu na rok 2021 bola nielen uacuteplne netransparentnaacute ale pri jeho priacuteprave uacuteplne absentovala uacuteloha tripartity) funkčneacute trojročneacute rozpočtovanie a pod suacute žiaduacutece Treba však dodať že princiacutep Hodnoty za peniaze bol zabudovanyacute v programovom rozpočtovaniacute a viacročneacute rozpočtovanie ako i rozpočtovanie pre celuacute verejnuacute spraacutevu boli suacutečasťou reformy fiškaacutelneho manažmentu na prelome konca 90 rokov a začiatkom 21 storočia ale sa buď využiacute-vali formaacutelne alebo sa ignorovali uacuteplne Inak je to ale s vyacute-davkovyacutemi stropmi Navrhuje ich vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko ako nielen naacutestroj na udržanie vyacutedavkov rozpoč-tu ale aj ako naacutestroj posilnenia proticyklickej funkcie verej-nyacutech financiiacute Viacročneacute vyacutedavkoveacute stropy mocircžu v čase vy-sokeacuteho hospodaacuterskeho rastu pocircsobiť proti jeho nadmerneacutemu prehriatiu no v čase recesie naopak predstavujuacute vyacuteraznyacute procyklickyacute naacutestroj tj pocircsobia jednostranne iba v jednom smere Obmedzujuacute zvyacutešenie vyacutedavkov ktoreacute by mali po-mocirccť dostať sa z recesie ako napriacuteklad vyacutedavky do infraš-truktuacutery na podporu podnikania alebo do sociaacutelnych slu-žieb Vyacutedavkoveacute stropy nie suacute teda naacutestrojom
tyacute faktor transformaacutecie nielen slovenskeacuteho hospodaacuterstva ale i demokratizaacutecie spoločnosti sa nebude mocirccť zabezpe-čiť bez novyacutech zdrojov Časť z nich by sa mohla ziacuteskať z lo-kaacutelnych daniacute vraacutetane inak nastavenej dane z nehnuteľnostiacute a z daňoveacuteho mixu pre samospraacutevy ktoryacute by bol menej citlivyacute na konjunktuacuterne vyacutekyvy a zaacuteroveň by zabezpečoval vyššie priacutejmy
proti-cyklickosti Naacutestrojom proticyklickeacuteho vyacutevoja suacute auto-matickeacute stabilizaacutetory zabudovaneacute v rozpočte ako dane a sociaacutelne vyacutedavky reagujuacutece na rastpokles hospodaacuterstva napr daň z priacutejmov (progresiacutevne zdanenie) podpora v neza-mestnanosti (aj kurz arbeit) a je potrebneacute ich uacutelohu posilňo-vať a nie redukovať98
Vyacutedavkoveacute stropy suacute diskutabilneacute i z hľadiska udržiava-nia demokratickyacutech princiacutepov spoločnosti Oslabujuacute rozho-dovanie parlamentu ako demokraticky zvolenej inštituacutecie a posilňujuacute postavenie technokratickeacuteho rozhodovania (napr zaacutevermi uacutetvaru Hodnota za peniaze by sa mali bdquoriadiťldquo minis-tri preceňujuacute sa zaacutevery Rady pre rozpočtovuacute zodpoved-nosť ktoraacute nemaacute žiadnu politickuacute zodpovednosť a pod) Napriek tomu že si vaacutežime a rešpektujeme expertneacute naacutezory odmietame neoliberaacutelnu koncepciu technokratmi bdquoobme-dzenej demokracieldquo Vyacutedavkoveacute stropy mocircžu byť okrem toho brzdou akeacute-koľvek reštrukturalizačneacuteho uacutesilia a reforiem ktoreacute sa neza-obiacutedu bez dodatočnyacutech vyacutedavkov Mocircžu sa tak stať aj brz-dou environmentaacutelnej a digitaacutelnej transformaacutecie a prispieť k sociaacutelnej degradaacutecii99 Zmluva o stabilite koordinaacutecii a spraacuteve v hospodaacuterskej a menovej uacutenii skraacutetene nazyacutevanaacute fiškaacutelny pakt je medzinaacute-rodnaacute zmluva ktoraacute sa stala uacutečinnou k 1 januaacuteru 2013 Taacuteto zmluva požaduje aby rozpočet verejnej spraacutevy bol vyrovna-nyacute alebo v prebytku podľa definiacutecie uvedenej v zmluve Okrem pravidiel o skoro vyrovnanom rozpočte automatic-kom mechanizme na spustenie korekčnyacutech opatreniacute posta-veniacute ECJ atď požiadavkou bola jej transpoziacutecia do naacuterodnej
100 Private Sector Debt in GDP httpsstatsoecdorgindexaspxqueryid=34814 NBS uvaacutedza inyacute uacutedaj o zadlženosti suacutekromneacuteho sektora Podľa nej v poslednom štvrťroku bola na uacuterovni 934 HDP (Tento uacutedaj pravdepo-dobne nezahrnuje dlh sektora domaacutecnostiacute) Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
101 httpsdataoecdorghhahousehold-debthtm
102 Spraacuteva o finančnej stabilite NBS maacutej 2020
103 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 2020 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf NBS neskocircr spriacutesnila limit pre maximaacutelny podiel splaacutetok k priacutejmu zniacuteženeacutemu o životneacute minimum (DSTI) z 80 na 60 a avizovala že bude postupne spriacutesňovať uplatňovanie vyacutenimiek z tohto pravidla
104 Po oktoacutebrovom zasadnutiacute Riadiaceho vyacuteboru ECB Cristine Lagarde zdocircraznila že vyacutehľad eurozoacuteny zostaacuteva neistyacute a rizikaacute suacute staacutele skocircr smerom nadol ndash hlavne z docircvodu epidemiologickyacutech riziacutek Naďalej suacute preto veľmi potrebneacute dostatočneacute monetaacuterne a fiškaacutelne stimuly ktoreacute podporujuacute ekonomickyacute rast inflaacuteciu a trhy praacutece v eurozoacutene Erste Group Research Tyacuteždennyacute prehľad 20 10 2020
105 bdquoHlavnyacutem cieľom Euroacutepskeho systeacutemu centraacutelnych baacutenk ďalej len bdquoESCBldquo je udržať cenovuacute stabilitu Bez toho aby bola dotknutaacute cenovaacute stabilita ESCB podporuje všeobecneacute hospodaacuterske politiky v Uacutenii so zaacutemerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Uacutenie ako suacute vymedzeneacute v člaacutenku 3 Zmluvy o Euroacutepskej uacuteniildquo Konsolidovaneacute znenie zmluvy o Euroacutepskej uacutenii a zmluvy o fungovaniacute Euroacutepskej uacutenie Člaacutenok 127 paragraf 1
43
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
legislatiacutevy do jedneacuteho roka Predčasne z iniciatiacutevy vtedajšej vlaacutedy a za podpory vtedajšej opoziacutecie (Smer-SD) bol prijatyacute uacutestavnyacute zaacutekon o rozpočtovej zodpovednosti s uacutečinnosťou od 1 marca 2012 tj o dva roky skocircr ako to bolo potrebneacute
Ako sme už uviedli podľa odhadu Ministerstva financiiacute SR stuacutepne verejnyacute dlh zo 48 resp 485 HDP (revidova-neacute Eurostatom) v roku 2019 na 612 v roku 2020 a bude raacutesť aj ďalej Cieľom finančnej konsolidaacutecie je zastaviť rast dlhu štaacutetu Toto snaženie nemocircže iacutesť na uacutekor rastu zadlže-nosti suacutekromneacuteho sektora osobitne sektora domaacutecnostiacute Kyacutem dlh štaacutetu v r 2019 bol na uacuterovni 485 HDP dlh suacutek-romneacuteho sektora dosahoval 135 HDP a nad 100 sa po-hybuje už od r 2009100 Dlh sektora domaacutecnostiacute dosiahol 81 disponibilneacuteho priacutejmu v r 2019101
V priebehu roka 2019 sa postupne spomalil rast uacuteve-rov v suacutekromnom sektore i v sektore domaacutecnostiacute Najdyna-mickejšie raacutestli uacutevery domaacutecnostiacute na nehnuteľnosti a ich rast bol stabilnyacute i počas koronakriacutezy102 Uvaacutedza sa že Slovensko je euroacutepskym liacutedrom v tempe rastu novyacutech pocircžičiek sektora domaacutecnostiacute Udržanie suacutečasneacuteho tempa rastu zadlženosti v dlhodobom horizonte mocircže zvyacutešiť dlhy slovenskyacutech domaacutec-nostiacute zo suacutečasnyacutech 40 HDP (v ČR 31 HDP) až nad 100 HDP Pritom najhoršiacute scenaacuter rastu vlaacutedneho dlhu SR v r 2021 Rady rozpočtovej zodpovednosti je pod 80 HDP najlepšiacute nad 45 HDP Rast uacuteverov na nehnuteľnosti je odrazom politiky štaacute-tu ktoraacute nepodporuje naacutejomneacute byacutevanie a vyvolaacuteva vysokyacute dopyt po hypotekaacuternych uacuteveroch a tyacutem generuje tzv dlho-veacute otroctvo Niacutezka priacutejmovaacute uacuteroveň domaacutecnostiacute ich nuacuteti čerpať spotrebiteľskeacute uacutevery Pokles tyacutechto uacuteverov sa zazna-menal iba počas koronakriacutezy a odraacuteža rastuacutecu neistotu do-maacutecnostiacute do buduacutecnosti
Okrem toho tento zaacutekon bol postavenyacute tak že sa ukaacutezal ako neprimerane tvrdaacute kazajka pre rast pre efektiacutevne manažo-vanie dlhovej služby a pre riešenie naacutesledkov kriacutezy akou je aj koronakriacuteza Korektuacutera tohto zaacutekona je preto nevyhnutnaacute
Investiacutecie do naacutejomneacuteho byacutevania a priacuteslušnej infraš-truktuacutery sa musia stať naacutestrojom sociaacutelne udržateľneacuteho roz-voja Mocircžu zaacuteroveň prispieť k reštrukturalizaacutecii hospodaacuter-stva a k posilneniu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja Je otaacutezne či NBS nemala promptnejšie reagovať na nežiaduci trend zadlžovanie domaacutecnostiacute Uacuteprava limitu pomeru uacuteveru a jeho zabezpečenia (LTV) a zavedenie limitu na pomer cel-kovej zadlženosti k priacutejmu spotrebiteľa (tzv DTI) boli zave-deneacute od 1 7 2019 ale napriek tomu uacutevery domaacutecnostiam v prvyacutech mesiacoch roka raacutestli rovnakyacutem tempom103
V časoch kriacutezy a recesie je akuacutetnejšie ako v obdobiacute sta-bilneacuteho hospodaacuterskeho vyacutevoja koordinovať fiškaacutelnu politiku vlaacutedy s politikou centraacutelnej banky104 Do určitej miery to pla-tiacute i v našom priacutepade keď zodpovednosť za menovuacute politiku je na ECB Vo všeobecnosti je neefektiacutevne ak menovaacute poli-tika ide v jednom smere a fiškaacutelna v smere opačnom (napr fiškaacutelna politika je reštriktiacutevna a menovaacute expanziacutevna alebo naopak) Okrem toho maacute každaacute z politiacutek iba obmedzeneacute uacutečinky a je preto docircležiteacute kombinovať uacutečinky obidvoch Pri-pomeňme si obdobie Veľkej recesie keď ECB upozorňova-la že je potrebneacute aby opatrenia proti recesii prijiacutemali aj vlaacute-dy Analogickaacute situaacutecia vznikaacute v suacutečasnosti keď opatrenia na pomoc proti kriacuteze a možnej recesii ktoraacute ju mocircže nasle-dovať treba koordinovať Vyacutechodiskom koordinaacutecie musiacute byť bdquodvojityacute mandaacutetldquo NBS ako suacutečasti ESCB105 Uacutečasť guverneacutera na rokovaniach vlaacutedy a pripomienko-vanie vlaacutednych materiaacutelov by mali byť doplneneacute o reciproč-
413 KOORDINAacuteCIA FIŠKAacuteLNEJ POLITIKY A POLITIKY NBS
106 Spraacuteva o finančnej stabilita NBS maacutej 2020 upozorňuje na rizikaacute spojeneacute s predlžovaniacutem splatnosti uacuteverov na byacutevanie a osobitne na feno-meacuten poskytovania uacuteverov so splatnosťou po dosiahnutiacute docircchodkoveacuteho veku na sektor domaacutecnostiacute i bankovyacute sektor
107 httpswwwecbeuropaeuecborgaclimatehtmlindexenhtml
108 Guverneacuter Naacuterodnej banky Slovenska Peter Kažimiacuter pri tejto priacuteležitosti povedal bdquoSom hrdyacute že sa Naacuterodnaacute banka Slovenska stala suacutečas-ťou koaliacutecie odhodlanyacutech Ekologicky udržateľnaacute buduacutecnosť bude zaacutevisieť od toho ako dokaacutežeme spravovať rizikaacute a mobilizovať kapitaacutel pre zeleneacute a niacutezkouhliacutekoveacute investiacutecieldquo Aj Naacuterodnaacute banka Slovenska sa zapaacuteja do celosvetoveacuteho boja proti zmene kliacutemy Tlačovaacute spraacuteva NBS 21 11 2019 httpswwwnbsskskinformacie-pre-mediatlacove-spravyspravy-vseobecnedetail-tlacovej-spravy_aj-narodna-banka-sloven-ska-sa-zapaja-do-celosvetoveho-boja-proti-zmene-klimy
109 Štvrťročnyacute komentaacuter k politike obozretnosti na makrouacuterovni NBS Apriacutel 202 httpswwwnbssk_imgDocuments_DohladMakropolitikaWEB_Stvrtrocny_komentar_2020_Aprilpdf
110 httpswwwecbeuropaeupressprdate2020htmlecbpr200318_1~3949d6f266enhtmlV raacutemci programu PEPP mocircže centraacutelna banka realizovať naacutekupy štaacutetnych dlhopisov a okrem toho mocircže kupovať aj kraacutetkodobeacute pokladničneacute poukaacutežky ktoreacute predtyacutem nespadali do jej programu naacutekupu aktiacutev Tieto kroky ECB umožňujuacute realizovať naacutekupy vo vaumlčšom rozsahu a centraacutel-na banka tyacutem pomaacuteha v stabilizaacutecii vyacutenosov a spreadov na štaacutetnych dlhopisoch
44
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
42 ROZPOČET AKO NAacuteSTROJ SOCIAacuteLNE A ENVIRON-MENTAacuteLNE UDRŽATEĽNEacuteHO ROZVOJA
nuacute uacutečasť ministra financiiacute na rokovaniacute Bankovej rady NBS Druhou možnosťou je inštituacutet pravidelnyacutech koordinačnyacutech poraacuted Cieľom je zvyacutešiť vzaacutejomnuacute informovanosť a zlepšiť koordinaacuteciu rozhodnutiacute vlaacutedy a NBS Argumentovanie ohro-zovaniacutem nezaacutevislosti NBS je neopodstatneneacute odraacuteža orto-doxnuacute interpretaacuteciu nezaacutevislosti centraacutelnych baacutenk a nepo-chopenie koordinovaneacuteho postupu obidvoch inštituacuteciiacute v kritickyacutech situaacuteciaacutech Primaacuternymi okruhmi spoločneacuteho zaacuteujmu okrem tradič-nyacutech medzi ktoreacute patria hospodaacutersky vyacutevoj rozpočtoveacute hospodaacuterenie a dlhovaacute služba štaacutetu patria finančnaacute stabilita a osobitne docircsledky odkladu splaacutetok uacuteverov na bankovuacute sfeacuteru106 bankovyacute dohľad a dohľad nad finančnyacutem trhom a najnovšie i boj proti klimatickyacutem zmenaacutem ECB definovala 4 okruhy v ktoryacutech v raacutemci svojho mandaacutetu chce prispieť k boju proti klimatickyacutem zmenaacutem107 Napriacuteklad v okruhu Do-hľad nad bankami chce ECB dosiahnuť aby pri svojom roz-hodovaniacute banky začali brať do uacutevahy rizikaacute z klimatickyacutech zmien Na naacuterodnej uacuterovni by centraacutelne banky mohli iacutesť o krok ďalej a viesť s bankovyacutem sektorom dialoacuteg ako podporiť zele-neacute investiacutecie O to viac keď aj NBS sa stala členom Skupiny pre zelenšiacute finančnyacute systeacutem (Network for Greening the Fi-nancial System - NGFS) tj skupiny centraacutelnych baacutenk a uacutera-dov dohľadu ktoreacute sa zaoberajuacute podporou financovania na riešenie vplyvov klimatickyacutech zmien108
Akuacutetna je informovanosť vlaacutedy o krokoch NBS na
Ciele štaacutetneho rozpočtu definujuacute vlaacutedy rozdielne v zaacute-vislosti od ich konkreacutetnych podmienok Najčastejšie zahrnu-juacute podporu ekonomickeacuteho rastu a dosahovanie resp udrža-nie ekonomickej stability Medzi sociaacutelne ciele rozpočtu sa zaraďuje rast zamestnanosti znižovanie chudoby znižova-
zmiernenie dopadov koronakriacutezy na bankovyacute a finančnyacute sektor napriacuteklad zniacuteženie minimaacutelnej požiadavky na kapitaacutel ktoreacute znamenalo pre slovenskyacute bankovyacute sektor uvoľnenie kapitaacutelu v objeme približne 125 mld euro109 Podľa NBS tento objem uvoľneneacuteho kapitaacutelu postačiacute na dodržanie pravidiel regulaacutecie baacutenk aby mohli poskytovať uacutevery podnikom a do-maacutecnostiam do roku 2024 (pri zachovaniacute tempa rastu uacuteve-rov ako v roku 2019) NBS nasledovala odporuacutečanie ECB a EIOP a vyzvala banky poisťovne a zaisťovne aby sa zdržali vyacuteplaty divi-dend a spaumltneacuteho naacutekupu akciiacute a uvoľnenyacute kapitaacutel požili vyacute-lučne na krytie dopadov kriacutezy a zachovanie svojich kľuacutečo-vyacutech aktiviacutet Vlaacuteda by mala byť informovanaacute ako toto odporuacutečanie banky dodržali Taacuteto požiadavka je o to aktuaacutel-nejšia že vlaacutedna moc zrušila bankovyacute odvod na 2 polovicu roka 2020 a celkom od 11 2021 Docircležityacutem okruhom informovania je aplikaacutecia naacutestro-jov ECB proti koronakriacuteze v slovenskyacutech podmienkach V marci 2020 ECB spustila novyacute program s naacutezvom Pandemic Emergency Purchase Programme (PEPP) ako doplnok exis-tujuacuteceho Asset Purchase Programme (APP) ktoryacute umožňuje aj naacutekup cennyacutech papierov verejneacuteho sektora v rozsahu ka-pitaacutelu centraacutelnych baacutenk a naacutekup cennyacutech papierov finančneacute-ho a nefinančneacuteho suacutekromneacuteho sektora110 NBS maacute tak možnosť stimulovať bankovyacute sektor aby uacutevery smerovali na podporu novyacutech investiacuteciiacute do produktiacutevnej sfeacutery a nie na neproduktiacutevne finančneacute operaacutecie
nie priacutejmovyacutech a majetkovyacutech rozdielov a znižovanie regio-naacutelnych rozdielov Prostriedkom na dosahovanie cieľov roz-počtu je realokaacutecia zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti cez štaacutetny rozpočet a rozpočty inyacutech verejnyacutech inštituacuteciiacute resp použitiacutem požičanyacutech zdrojov
111 The Wellbeing Budget 30 May 2019 httpswwwtreasurygovtnzsitesdefaultfiles2019-05b19-wellbeing-budgetpdf
112 Taxing Wages - Comparative tables httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=AWCOMP
113 Košč Jaacuten Myacutety a fakty o daňovo-odvodovom zaťaženiacute na Slovensku Pracujuacuteca chudoba 2020
114 Revenue Statistics 2019 Tax revenue trends in the OECD Global Revenue Statistics Database httpsstatsoecdorgIndexaspxDataSetCode=RS_GBL
115 Vo Šveacutedsku aj po vlaacutedach pravice sa udržala na uacuterovni 439 HDP Daňovaacute reforma v r 2004 zniacutežila daňovuacute kvoacutetu 2 na uacuteroveň 28 a jej pokles v jednom roku predstavoval 8 bodov Vladimiacuter Špidla zvykol hovoriť že ak klesne daňovaacute kvoacuteta pod 30HDP je koniec demokracie
45
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Novozeacutelandskaacute vlaacuteda pre rok 2019 po prvyacutekraacutet pripra-vila štaacutetny rozpočet nazvanyacute bdquoWellbeing Budgetldquo (v preklade Rozpočet blaha) ktoryacute vymedzuje svoje ciele nasledovne 1 zaoberať sa vaacutežne mentaacutelnym zdraviacutem 2 zlepšiť život detiacute 4 budovať vyacutekonnuacute spoločnosť 5 transformovať ekonomi-ku 6 investovať na Novom Zeacutelande Tretiacute cieľ je osobitnyacute a dotyacuteka sa podpory pocircvodneacuteho obyvateľstva111
Podľa vlaacutednych materiaacutelov rizikami pre verejneacute financie suacute opatrenia prijateacute minulou vlaacutedou v docircchodkovom systeacute-me (trinaacuteste docircchodky indexaacutecia minimaacutelneho docircchodku určenie veku na odchod do docircchodku) Okrem reformy docirc-chodkoveacuteho systeacutemu vlaacuteda pripravuje reformu daňovo-od-vodoveacuteho systeacutemu zameranuacute na prorastovyacute daňovyacute mix znižovanie daňovyacutech uacutenikov na priacutejmovej strane a zvyšova-nie hodnoty za peniaze na strane vyacutedavkov Ako zmeniť daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece tak aby sa podporil rast a neohrozila fiškaacutelna funkcia daniacute Naacutevrh vlaacutedy ešte nie je hotovyacute no z toho čo naznačuje chce zvyacutešiť spotrebneacute dane priacutep DPH zaviesť environmentaacutelnu daň a daň z nehnuteľnostiacute na cenovom princiacutepe Daňovo-odvodoveacute zaťaženie praacutece v SR za r 2019 predstavuje 4188 na celkovyacutech naacutekladoch praacutece kyacutem priemer v OECD je 36112 Zďaleka to však medzi štaacutetmi EUacute nie je najvyššie zaťaženie praacutece Vyššie resp značne vyššie dosahujuacute takmer všetky tzv stareacute štaacutety EUacute (Belgicko Fran-cuacutezsko Nemecko Taliansko atď) ale i Maďarsko a Česko Slovenskiacute podnikatelia tvrdia opak a stal sa z toho už myacute-tus113 Inaacute vec je štruktuacutera daňovo-odvodoveacuteho zaťaženia praacutece tj ako sa na celkovyacutech naacutekladoch praacutece podieľa daň z priacutejmu odvody zamestnanca a odvody zamestnaacutevateľa Medzi štaacutetmi EUacute je podiel dane z priacutejmu na celkovyacutech naacutekla-doch praacutece v SR spolu s Greacuteckom najnižšiacute Daňovou reformou v r 2004 (zavedenia tzv rovnej da-ne dokončenie rušenia daniacute z majetku vraacutetane dane z de-
Definovanie prioriacutet sociaacutelno-demokratickeacuteho rozpočtu na nasledujuacutece obdobie by malo zahrnovať transformaacuteciu slovenskej ekonomiky na vyacutekonnuacute a environmentaacutelne udr-žateľnuacute a posilňovanie sociaacutelnej suacutedržnosti v spoločnosti Hlavnyacutem zdrojom rozpočtu na dosiahnutie tyacutechto cie-ľov je prerozdeľovanie zdrojov vytvorenyacutech v spoločnosti prostredniacutectvom daňovej a odvodovej politiky
dičstva zrušenie dane z dividend) a naacuteslednyacutemi čiastkovyacutemi zaacutesahmi (niektoreacute i v smere jej čiastkovej naacutepravy) sa daňo-vaacute štruktuacutera v SR značne deformovala Podiel priacutejmov z da-ne priacutejmov fyzickyacutech osocircb (fo) na celkovyacutech daňovyacutech a odvodovyacutech priacutejmoch bol v r 2018 102 (priemer OECD 239) dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb 104 (priemer OE-CD 93) sociaacutelne a zdravotneacute odvody 439 ku 26 v OE-CD majetkoveacute dane 13 ku 58 DPH 211 ku 202 spotrebneacute dane 121 ku 12 2 a napokon ostatneacute dane 11 ku 26114 Z uvedeneacuteho je zrejmeacute že zaacutekladneacute rozdiely suacute tri v štruktuacutere daňovo-odvodovyacutech priacutejmov suacute v SR hlboko pod-dimenzovaneacute priacutejmy z dane f o ako je priemer OECD (me-nej ako polovica) vyacuterazne vyššiacute podiel pripadaacute na sociaacutelne a zdravotneacute odvody (suacute 17 kraacutet vyššie ako priemer OECD) a štvornaacutesobne nižšie suacute priacutejmy z majetkovyacutech daniacute Pri tom daňovo-odvodoveacute zaťaženie meraneacute ako daňoveacute a odvodo-veacute priacutejmy ku HDP (tzv komplexnaacute daňovaacute kvoacuteta resp da-ňovaacute kvoacuteta 2) je opaumlť na rozdiel od myacutetov rozširujuacutecich think-tankami a meacutediami pomerne niacutezka V r 2018 dosaho-vala 331 HDP 115 podľa MF v r 2019 bola vyššia a dosa-hovala 346 HDP Zaacutevery z naznačenyacutech porovnaniacute suacute zrejmeacute a vyjadrujuacute zaacutekladneacute sociaacutelno-demokratickeacute hodnoty Po prveacute V daňo-vom mixe treba zvyacutešiť daň z priacutejmu fyzickyacutech osocircb zavede-niacutem viaceryacutech paacutesiem progresiacutevneho zdanenia do daňoveacute-ho zaacutekladu zahrnuacuteť všetky priacutejmy fo vraacutetane priacutejmov z prenaacutejmu dividend a inyacutech kapitaacutelovyacutech priacutejmov a pod Pri
421 AKAacute DAŇOVAacute POLITIKA V OBDOBIacute PO KORONA-KRIacuteZE A V ČASE DIGITAacuteLNEJ A ENVIRONMENTAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
116 Urobiť treba aj poriadok s odpočiacutetateľnyacutemi položkami (napriacuteklad prehodnotiť odpisovanie automobilov z daňoveacuteho zaacutekladu pre podnikate-ľov ktoreacute maacute za naacutesledok nielen daňoveacute vyacutepadky no i stimuluje k nadmerneacutemu použiacutevaniu osobnej dopravy na uacutekor ekologicky prijateľnejšej verejnej dopravy) Opaumltovne zaviesť daňovuacute licenciu ktoruacute Smer-SD zrušil na tlak Mosta-Hiacuted ale inak upraviť nastavenie dňovyacutech sadzieb tak aby sa zabezpečila vaumlčšia plynulosť jej zvyšovania
117 Interpretaacutecia dane z dedičstva ako dane zo smrti sa udomaacutecnila v pravicovej reacutetorike Tieto tri majetkoveacute dane (daň z dedičstva daň z da-rovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute) sa vyberajuacute vo všetkyacutech štaacutetoch V4 okrem SR Progresiacutevna daň z priacutejmu sa zase pravicou interpretuje ako daň za uacutespech Každoročne sa publikuje tzv deň daňovej slobody od kedy už bdquoprestaacutevame robiť na štaacutetldquo
118 Who profits from COVID-19 and how can we use that money to help us get a vaccineJuly 22 2020 httpswwwoxfamamericaorgexplorestorieswho-profits-covid-19-and-how-can-we-use-money-help-us-get-vaccine
118 httpseceuropaeutaxation_customsbusinesstax-cooperation-controlvat-gap_en
46
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tom zaviesť progresiacutevnu daň tak aby najnižšia priacutejmovaacute sku-pina po odpočiacutetateľnyacutech položkaacutech z daňoveacuteho zaacutekladu pla-tila fakticky nulovuacute daň Po druheacute Zniacutežiť odvodoveacute na sociaacutelne a zdravotneacute uacutečely pre zamestnaacutevateľov Pokles odvodov do zdravotnyacutech poisťovniacute a Sociaacutelnej poisťovne bude treba nahradiť zvyacuteše-nyacutem odvodom zo štaacutetneho rozpočtu Zvyacutešenie spotrebnyacutech daniacute priacutep DPH na pokrytie vyacutepadku daňovyacutech a odvodo-vyacutech priacutejmov v priacutepade zniacuteženia zdanenia praacutece je prenaacuteša-niacutem daňovej zaacuteťaže na stredneacute a niacutezkopriacutejmoveacute skupiny a zvyšuje priacutejmoveacute nerovnosti Zvyšovanie nepriamych daniacute v prospech znižovania priamych daniacute nie je sociaacutelno-demo-kratickeacute riešenie a preto ho zaacutesadne treba odmietnuť 116
Naopak treba znovu zaviesť majetkoveacute dane ktoreacute sa zrušili počas Dzurindovyacutech vlaacuted (daň z dedičstva zaviesť tak aby nezaťažila bežneacuteho dediča obnoviť daň z darovania a prevodu a prechodu nehnuteľnostiacute)117 Jednou z možnostiacute je aj zvaacutežiť daň z luxusu ktoraacute do naacutestupu Emmanuela Macro-na bola daňou vo Francuacutezsku alebo sa z nej financovala vyacute-stavby naacutejomnyacutech bytov vo Viedni po 1 svetovej vojne (tzv červenaacute Viedeň) Podporiť treba zavedenie environmentaacutelnych daniacute a niektoryacutech inyacutech novyacutech daniacute Ako každaacute kriacuteza aj taacuteto bude mať svojich viacuteťazov a porazenyacutech Za skutočnyacutech viacuteťazov kriacutezy označil pre televiacuteznu stanicu CNBC eurokomisaacuter pre hospodaacuterstvo a dane Paolo Gentiloni gigantickeacute digitaacutelne spoločnosti Amazon a ďalšie spoločnosti pod skratkou GAFA (Google Amazon Facebook Apple) suacute nepochybne čistiacute viacuteťazi kriacutezy V druhom štvrťroku priacutejmy Amazonu z e-obchodu vzraacutestli oproti minuleacutemu roku o 478 na 459 mld USD a pod To by malo byť ešte silnejšiacutem impulzom k zavedeniu euroacutepskej digitaacutelnej dane Viacuteťazmi kriacutezy nie suacute len digitaacutelne spoločnosti Suacute nimi farmaceutickeacute spoločnosti ktoreacute už teraz zaraacutebajuacute na vakciacute-ne resp liekoch na Covid-19 spoločnosti ktoreacute zaraacutebajuacute na kovidovyacutech testoch a pod Pre viacuteťazov kriacutezy ako reakciu na koronakriacutezu navrhuje zavedenie jednorazovej pandemickej dane OXFAM America118 Dodatkovaacute daň za neprimeranyacute zisk sa napriacuteklad zaviedla v USA počas 2 svetovej vojny a mohla by sa použiť i teraz Ako reakcia na globaacutelnu finančnuacute a ekonomickuacute kriacutezu sa zvažovalo zaviesť daň z finančnyacutech transakciiacute ktoraacute mala byť nielen finančnyacutem zdrojom na riešenie docircsledkov kriacutezy ale i na obmedzenie neproduktiacutevnych finančnyacutech transakciiacute ktoreacute prispeli k vzniku kriacutezy Taacuteto daň sa ale nezaviedla
resp iba v niektoryacutech štaacutetoch EUacute (napr vo Francuacutezsku) a naďalej zostaacuteva nevyužityacutem možnyacutem daňovyacutem priacutejmom Na zmiernenie docircsledkov buduacutecej finančnej kriacutezy na daňoveacuteho poplatniacuteka sa presadila i bankovaacute daň Jej zrušenie suacutečas-nou vlaacutedou napriek tomu že daň neohrozila stabilitu banko-veacuteho sektora iba zniacutežila jeho ziskovosť prispieva k rastu deficitu verejnyacutech financiiacute Daňovaacute politika musiacute reflektovať zelenuacute transformaacuteciu a transformaacuteciu na priemysel č4 resp digitaacutelnu transformaacute-ciu Pripomeňme vyacuterok Vladimiacutera Špidlu o priemyselnej spo-ločnosti č 4 bdquoNemocircže iacutesť o spoločnosť niacutezkych daniacuteldquo Pri zelenej a digitaacutelnej transformaacutecii bude treba zame-dziť pravicovej agende zameranej na oslabovanie obidvoch funkciiacute daniacute fiškaacutelnej a redistribučnej Redistribučnuacute funkciu daniacute plnia predovšetkyacutem progresiacutevna daň z priacutejmov a majet-koveacute dane ale adekvaacutetne plnenie fiškaacutelnej funkcie daniacute umožňuje produkovať tzv verejneacute statky (bezplatnyacute priacutestup k vzdelaniu k zdravotnej starostlivosti poskytovanie sociaacutel-nej pomoci a po) ktoreacute suacutekromnyacute sektor produkovať nie je schopnyacute Obidve funkcie daniacute pokiaľ suacute spraacutevne nastaveneacute umožňujuacute zachovať sociaacutelny štaacutet Okrem pozitiacutevnej motivaacutecie podnikateľskeacuteho sektora i sektora domaacutecnostiacute k zelenej transformaacutecii treba použiť i negatiacutevnu motivaacuteciu a zaviesť viacereacute environmentaacutelne da-ne (daň z CO2 daň z plastov a pod) Rozsiahlejšie uplatňo-vanie automatizaacutecie a robotizaacutecie znovu nastoliacute otaacutezku dane z vyacuterobnyacutech prostriedkov konkreacutetne dane z robotov ktorej zavedenie by čiastočne pomohlo aj trhu praacutece Ambiacuteciou vlaacutedy je znižovať daňoveacute uacuteniky ale konkreacutet-nejšie ako to chce dosiahnuť neuvaacutedza Sociaacutelna demokra-cia pokladaacute boj proti daňovyacutem uacutenikom (tax evasion) proti kraacuteteniu dane a inyacutem daňovyacutem podvodom proti agresiacutevne-mu daňoveacutemu plaacutenovaniu (tax avoidance) a daňovyacutem rajom ktoreacute zhoršujuacute daňoveacute priacutejmy štaacutetu za jeden z faktorov fi-nancovateľnosti sociaacutelneho štaacutetu Zvyčajne sa uvaacutedza iba veľkaacute daňovaacute medzera u DPH (v r 2018 bola vyššia iba v Rumunsku Greacutecku a Litve119) ktoraacute sa v ostatnyacutech rokoch mierne zmenšila ale daňovaacute medzera u priamych daniacute je značnaacute a nedariacute sa zmenšovať Vo vaumlčšine priacutepadov boj proti znižovaniu daňovyacutech priacutejmov je nedostatočne uacutečinnyacute ak sa uskutočňuje iba na naacuterodnej uacuterovni O tom čo by mala sociaacutelno-demokratickaacute politika presadzovať v tomto smere na euroacutepskej uacuterovni resp v OECD pojednaacutevame inde
5 SOLIDAacuteRNASPOLOČNOSŤ
47
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
51 TRANSFORMAacuteCIA NA SOLIDAacuteRNU SPOLOČNOSŤ
Slovensko prešlo od 90 rokov dlhuacute a kľukatuacute cestu Pocircvodneacute predstavy o implementaacutecii trhovej ekonomiky bez priacutevlastkov či o odstraacuteneniacute všetkyacutech naacutenosov štaacutetneho pa-ternalizmu sa siacutece našťastie nezrealizovali ale podobne do-padli aj priacutesľuby o sociaacutelne spravodlivej spoločnosti otvore-nej pre všetkyacutech Slovensko zažilo niekoľko vĺn transformaacutecie pričom ideaacutely sociaacutelnej solidarity suacutedržnosti sociaacutelneho začlenenia boli v najlepšom priacutepade v poziacutecii akeacutehosi nevyhnutneacuteho priacutedavku ktoriacute si politici osvojili no často ani to nie Podobnyacute osud postretol aj vyacuteraz bdquoreformyldquo Jeho pocirc-vodnyacute zmysel spočiacuteval v presadzovaniacute naacutestrojov podporu-juacutecich sociaacutelnu solidaritu a suacutedržnosť Volanie po reformaacutech v tomto zmysle sa stalo trvalou suacutečasťou politickej diskusie a ako takeacute sa pomaly premieňalo na bezobsažnyacute politickyacute refreacuten Ešte častejšie sa však pod reformami začali rozumieť opatrenia zaacutesadnejšieho vyacuteznamu ktoreacute majuacute skocircr za naacutesle-dok oslabovanie sociaacutelnej suacutedržnosti a solidarity (napriacuteklad daňovaacute reforma z r 2004 ktoraacute zaviedla rovnuacute daň prispe-la k rastu priacutejmovyacutech nerovnostiacute alebo docircchodkovaacute refor-ma ktoraacute oslabila medzigeneračnuacute solidaritu) Slovensko netrpiacute nedostatkom strateacutegiiacute koncepčnyacutech materiaacutelov i veľkyacutech viacuteziiacute Ide o stovky straacuten dokumentov kde sa miešajuacute rocirczne priacutestupy od technokraticky excelent-ne zvlaacutednutyacutech postrehov o potrebe parametrickyacutech uacuteprav rocircznych systeacutemov cez kopiacuterovanie slovniacuteka i celyacutech argu-mentov nadnaacuterodnyacutech akteacuterov (EUacute OSN) až po dokumenty plneacute praacutezdnych formulaacuteciiacute ktoreacute prestali byť aktuaacutelne už v čase piacutesania Probleacutem je že ich reaacutelny vyacuteznam pre uvažovanie o cie-ľoch a obsahu verejnyacutech politiacutek (priacutepadne nedajbože aj pre vyacutekon verejnej politiky) je prinajmenšom nedostatočnyacute Pla-tiacute to aj o strateacutegiaacutech tyacutekajuacutecich sa sociaacutelneho začleňovania a sociaacutelnej solidarity Slovensko sa na viaceryacutech miestach a na viaceryacutech uacuterovniach opakovane prihlaacutesilo k medzinaacuterodnyacutem zaacutevaumlz-kom ktoreacute ndash ak by boli braneacute politickou triedou vaacutežne ndash by mohli spoľahlivo navigovať reformneacute uacutesilie počas posled-nyacutech dekaacuted Politickaacute prax však ukazuje skocircr na opačneacute ten-
dencie ndash snahu zbavovať sa zodpovednosti za implementaacute-ciu takyacutech politiacutek ktoreacute by viedli ku garancii sociaacutelnych praacutev alebo sa uchyľuje ku kreatiacutevnym interpretaacuteciaacutem umožňujuacute-cim prezentovať zaacutesahy do sociaacutelnych praacutev a naacutestrojov ich ochrany V ostatnom čase verejneacute a odborneacute diskusie o tom kam nasmerovať Slovensko sa nesuacute v relatiacutevne jednotnom duchu Docircraz sa kladie na zlepšenie vzdelaacutevacieho systeacutemu a jeho vyacutesledkov zvyšovanie rovnosti priacuteležitostiacute zvyšova-nie zamestnanosti zlepšenie podmienok pre kombinaacuteciu rodinneacuteho a pracovneacuteho života V podobnom duchu sa ne-sie aj najnovšiacute dokument bdquoModerneacute a uacutespešneacute Slovenskoldquo ktoryacute priniesol reformneacute menu pre najbližšie sedemročneacute obdobie 2021-2027 Ide o mainstreamovyacute (v dobrom vyacutez-name tohto slova) priacutestup ktoryacute mocircže znamenať docircležityacute posun v doteraz zaznaacutevanyacutech oblastiach Videneacute perspektiacutevou progresiacutevnej ľavice je to ale maacutelo Rovnosť priacuteležitostiacute je nevyhnutnyacute zaacuteklad ktoryacute ale nemusiacute stačiť na redukciu medzigeneračnej reprodukcie ekonomic-keacuteho sociaacutelneho a kultuacuterneho kapitaacutelu ak existujuacutece sociaacutel-ne nerovnosti aktiacutevne formujuacute priebeh vzdelanostnyacutech draacuteh detiacute a študentov a ich vzdelaacutevacie voľby Hoci Slovensko vykazuje v medzinaacuterodnyacutech porovna-niach nižšiu mieru priacutejmovyacutech nerovnostiacute sociaacutelne a ekono-micky je silno diferencovaneacute Probleacutem nastaacuteva najmauml tam kde sa hromadiacute viacero negatiacutevnych faktorov a ich kombino-vanyacute efekt vytlaacuteča zasiahnuteacute skupiny na okraj spoločnosti Verejnaacute politika by si tak za cieľ mala explicitne klaacutesť nielen vytvaacuteranie podmienok pre rovnosť priacuteležitostiacute ale aj ad hoc modifikaacuteciu trhovyacutech vyacutesledkov teda znižovanie sociaacutelnych nerovnostiacute A zbaviť sa pohodlneacuteho obrazu produkovaneacuteho agregovanyacutemi štatistikami o nivelizovanej priacutejmovej či ma-jetkovej štruktuacutere Zvyšovanie zamestnanosti samo osebe už stačiť ne-musiacute Prioritou by malo byť vytvaacuteranie podmienok pre vznik bdquodobryacutechldquo pracovnyacutech miest Pre tento uacutečel treba presadiť reaacutelne politickeacute strateacutegie ale aj de-stigmatizovať silnejšiu uacutelohu štaacutetu v ekonomike vraacutetane v regulaacutecii trhu praacutece
48
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
511 SOCIAacuteLNE OBČIANSTVO A AKO HO DOSIAHNUŤ
Vo všeobecnosti kľuacutečovyacutem vyacutechodiskom by mohla byť revitalizaacutecia konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo ktoreacute je protipoacutelom ekonomicky chaacutepaneacuteho členstva v politickej ko-munite Sociaacutelne občianstvo vyžaduje predovšetkyacutem uni-verzaacutelny priacutestupu k verejnyacutem službaacutem a redistribuacuteciu z kto-ryacutech profitujuacute nielen skupiny na najnižšiacutech priečkach priacutejmovej distribuacutecie Zaacuteroveň prijatie konceptu bdquosociaacutelne občianstvoldquo si vyžaduje priznať že Slovensko maacute obrovskyacute investičnyacute dlh pri presadzovaniacute sociaacutelnej solidarity tyacutekajuacuteci sa ľudskeacuteho kapitaacutelu materiaacutelnych podmienok i dlhu na in-vestiacuteciaacutech do adekvaacutetnych životnyacutech podmienok Pozornosť by sa preto pri osvojovaniacute si konceptu soci-aacutelneho občianstva mala zamerať na nasledujuacutece reformy 1Reforma sociaacutelnych služieb Vysokeacute naacuteklady niacutezka kvalita dlheacute čakacie rady zanedbanaacute infraštruktuacutera pod-hodnotenyacute ľudskyacute kapitaacutel ndash to všetko suacute symptoacutemy barieacuter plnohodnotnej realizaacutecie sociaacutelneho občianstva 2Reforma dlhodobej starostlivosti Tempo starnutia populaacutecie na Slovensku je jedno z najvyššiacutech v raacutemci EUacute Je až neuveriteľneacute ako spoločnosť prehliada probleacutemy v sekto-re ktoryacutem sa zabezpečuje starostlivosť o najzraniteľnejšiacutech V porovnaniacute s ostatnyacutemi štaacutetmi EUacute Slovensko daacuteva na dlho-dobuacute starostlivosť jeden z najnižšiacutech podielov HDP Taacuteto charakteristika platiacute i pre viacereacute ďalšie sektory verejnej po-litiky 3Reforma verejnyacutech služieb zamestnanosti vraacutetane aktiacutevnych opatreniacute na trhu praacutece Služby zamestnanosti suacute kľuacutečovyacutem bodom sociaacutelno-demokratickeacuteho modelu sociaacutel-neho štaacutetu Prostredniacutectvom nich sa dlhuacute dobu darilo škan-dinaacutevskym krajinaacutem udržiavať tento model sociaacutelneho štaacutetu 4Reforma rodinnej politiky Slovensko už roky pred sebou tlačiacute mix rodinno-politickyacutech opatreniacute ktoreacute vykazujuacute vysokuacute inštitucionaacutelnu odolnosť resp skostnatenosť Re-
forma by si vyžiadala viacereacute naacutestroje rodinnej politiky radi-kaacutelne obmeniť s cieľom podporiť možnosť voľby pri garancii adekvaacutetnej životnej uacuterovne 5To že byacutevanie nie je bežnou komoditou sa už začiacutena postupne uznaacutevať aj v oficiaacutelnych strategickyacutech materiaacuteloch Doterajšia dlhodobaacute prax podpory vlastniacuteckeho byacutevania sa ukaacutezala ako bdquouacutespešnaacuteldquo ndash Slovensko patriacute ku krajinaacutem EUacute s vysokyacutem podielom vlastniacuteckeho byacutevania ndash avšak za cenu veľkyacutech sociaacutelnych naacutekladov Popri dlhovom zaťaženiacute do-maacutecnostiacute ide aj o obrovskyacute dlh voči verejneacutemu naacutejomneacutemu sektoru ktoryacute bol dlheacute roky v nemilosti Dekomodifikaacutecia byacutevania musiacute byť jadrom akeacutehokoľvek sociaacutelno-demokratic-keacuteho projektu Mocircže byť priacutekladom toho ako spoločnosť dokaacuteže vymaniť z rozpiacutenajuacutecej sa logiky trhoveacuteho mechaniz-mu aspoň jednu jej časť ktoraacute sa tyacuteka saturovania zaacuteklad-nyacutech potrieb a praacutev 6Masiacutevne investiacutecie do infraštruktuacutery a sociaacutelnych in-tervenciiacute v prospech marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Hoci sa verejnaacute debata na Slovensku už zaacutesadne posunula staacutele možno pozorovať obavy z bdquopriacutelišnejldquo štedrosti ktoraacute by mohla viesť k zaacutevislosti od ponuacutekanej pomoci Namiesto spoliehania sa len na lokaacutelne mikro-iniciatiacutevy ktoreacute cielia po-moc na vybraneacute skupiny marginalizovanyacutech domaacutecnostiacute a ktoreacute majuacute projektovuacute povahu je potrebneacute vytvoriť pod-mienky pre dlhodobeacute fungovanie štaacutetom garantovanej po-moci pre všetkyacutech priacuteslušniacutekov marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet Sociaacutelno-demokratickyacutem cieľom je solidaacuterna spoloč-nosť založenaacute na sociaacutelnej suacutedržnosti a sociaacutelnom začleňo-vaniacute Plaacuten sociaacutelno-demokratickyacutech reforiem bude dobre pripravenyacute vtedy ak bude rešpektovať objektiacutevne hranice a obmedzenia a zaacuteroveň sa v ňom buduacute odraacutežať zaacutemery ciele a sociaacutelno-demokratickeacute hodnotoveacute nastavenie
Raacutemček č 8 Posilňovanie uacutelohy odborov nie je samouacutečelneacute
Tento rok 7 oktoacutebra po trinaacutestyacutekraacutet si ľudia pripomenuli Svetovyacute deň slušnej praacutece (World Day for De-cent Work) Ako uvaacutedza Medzinaacuterodnaacute konfederaacutecia odborovyacutech organizaacutecii (ITUC) na svojej straacutenke httpswwwituc-csiorgwddw-2020-enlang=en osobitne v tejto dobe musiacute byť bdquodecent workldquo v centre vlaacutednej politiky ak sa chceme vraacutetiť k hospodaacuterskemu rastu a prebudovať ekonomiku na takuacute ktoraacute kladie ľudiacute na prveacute miesto ITUC pri tejto priacuteležitosti predstavila novyacute Sociaacutelny kontrakt pre obnovu a rozvoj Podmienky pre odbory ktoreacute zastupujuacute organizovanyacutech i neorganizovanyacutech zamestnancov nie suacute u naacutes na takej uacuterovni aby presadzovali zaacuteujmy zamestnancov dostatočne Potrebneacute bude presadiť viacereacute legislatiacutev-ne zmeny ktoreacute posilnia kolektiacutevne vyjednaacutevanie sociaacutelny dialoacuteg zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch ob-chodnyacutech spoločnostiacute zvyacutešiť organizovanosť v odboroch či reformovať inšpektoraacutety praacutece
49
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Kolektiacutevne zmluvyPre zabezpečenie efektiacutevneho kolektiacutevneho vyjednaacutevania bude potrebneacute legislatiacutevne nastaviť povinnosť za-mestnaacutevateľskyacutech organizaacutecii vyjednaacutevať kolektiacutevnu zmluvu vyššieho stupňa v priacutepade že o to požiada repre-zentatiacutevna odborovaacute organizaacutecia V suacutečasnosti sa staacuteva že zamestnaacutevateľskeacute organizaacutecie nechcuacute vyjednaacutevať alebo svoje organizaacutecie zakladajuacute naschvaacutel v takej forme aby mohli tvrdiť že nemocircžu kolektiacutevne vyjednaacutevať (Slovenskaacute bankovaacute asociaacutecia) Rovnako je potrebneacute zabezpečiť kontinuitu podnikovyacutech kolektiacutevnych zmluacutev V priacutepade nedohody novej KZ a exspirovaniacute starej neplatiacute žiadna KZ Je potrebneacute zmeniť legislatiacutevu tak ako napr v Rakuacutesku kde v priacutepade nedohody na novej KZ platiacute staraacute kolektiacutevna zmluva
Posilnenie tripartity a sociaacutelneho dialoacutegu vyžadujeNa Slovensku od roku 1989 pravidelne prebiehajuacute politickeacute uacutetoky na tripartitu a zamestnaacutevatelia aj odbory si za poslednyacutech 20 rokov zvykli presadzovať svoje zaacuteujmy prostrednictvom vzťahov s politikmi a tripartita bola zvaumlčša len doplnkom Politici taktiež nepomaacutehali funkčnosti tripartity ndash od pokusov na zrušenie cez porušo-vanie pravidiel až po jednostrannosť a formaacutelnosťbull posilnenie bipartity na naacuterodnej a odvetvovej uacuterovni spolupraacuteca akteacuterovbull eliminovať fragmentaacuteciu zamestnaacutevateľov i odborovbull zlepšiť spolupraacutecu medzi organizaacuteciami zamestnaacutevateľov a odboraacuterovbull posilnenie kompetenciiacute odborov a zamestnaacutevateľov - rešpektovanie ich vzaacutejomnej dohodybull sociaacutelni partneri majuacute možnosť pomocirccť sociaacutelnemu dialoacutegu tak že nebuduacute hľadať ryacutechle zisky na uacutekor dlhodobeacuteho budovania svojej legitimity v sociaacutelnom dialoacutegu(httpswwwcelsiskmediaresearch_reportsRR29_V6XQ2Tvpdf)
Posilnenie odborovej organizovanostibull zaplateneacute členskeacute poplatky členov odborov ndash možnosť odpočiacutetať zo zaacutekladu danebull povinnosť neorganizovanyacutech zamestnancov podieľať sa na naacutekladoch kolektiacutevneho vyjednaacutevania (podni-kovaacute KZ KZ vyššieho stupňa) jednorazovyacutem poplatkom
Zastuacutepenie zamestnancov v orgaacutenoch obchodnyacutech spoločnostiacute- Nie je ničiacutem nezvyčajnyacutem ak vedenie spoločnosti zavaacutedza zaacutestupcov zamestnancov v informaacuteciaacutech tyacute-kajuacutecich sa finančnej kondiacutecie a hospodaacuterenia podniku Takyacuteto stav je kontraproduktiacutevny pretože braacuteni zaacute-stupcom zamestnancov formulovať relevantneacute finančneacute argumenty pri kolektiacutevnom vyjednaacutevaniacute Vedenie spoločnostiacute často rozhoduje o pracovnyacutech podmienkach zamestnancov bez možnosti vplyvu zaacutestupcov za-mestnancov na tieto rozhodnutia bull Navrhujeme zaacutekonnuacute povinnosť aby voleniacute zaacutestupcovia zamestnancov boli suacutečasťou vyacutekonnyacutech a kon-trolnyacutech orgaacutenov spoločnostiacute Vyacutekonneacute orgaacuteny prijiacutemajuacutece operatiacutevne riešenia s dopadmi na zamestnancov ich zaťaženie či pracovnyacute čas (spravidla porady vedenia) vyžadujuacute zaacutesah zaacutestupcov zamestnancov Je potreb-neacute zabezpečiť povinnuacute uacutečasť zaacutestupcov zamestnancov na zasadnutiach vyacutekonnyacutech orgaacutenov s hlasom porad-nyacutembull V suacutečasnosti len akcioveacute spoločnosti s počtom zamestnancov nad 50 zamestnancov suacute povinneacute vytvoriť dozorneacute rady pričom pri ich štruktuacutere platiacute že 13 počtu ich členov musia tvoriť zaacutestupcovia zamestnancov Tento stav je potrebneacute rozšiacuteriť aj na ostatneacute obchodneacute spoločnosti nakoľko aj dceacuterske spoločnosti nadnaacuterod-nyacutech korporaacuteciiacute majuacute u naacutes tuacuteto formu Je teda potrebneacute zaviesť povinnosť zriadiť dozorneacute rady aj v inyacutech obchodnyacutech spoločnostiach s povinnou uacutečasťou zamestnancov s hlasom rozhodujuacutecim a zosuacuteladiť v tejto oblasti stav s akciovyacutemi spoločnosťami
Reforma inšpektoraacutetov praacuteceInšpektoraacutety praacutece treba posilniť personaacutelne (zvyacutešiť počet inšpektorov) odborne (zabezpečiť kvalitneacute a prie-bežneacute vzdelaacutevanie pre všetkyacutech inšpektorov) finančne (zvyacutešiť ich platy) kompetenčne (rozšiacuteriť kompetencie) a zbaviť politickeacuteho vplyvu na všetkyacutech stupňoch riadenia Inšpektorov a inšpektorky je potrebneacute zbaviť zbytočnej byrokracie duplicitnej praacutece a nezmyselneacuteho a neko-nečneacuteho vypisovania tabuliek a vyacutekazov ktoreacute majuacute dokladovať čo koľko a ako robia Taacuteto povinnosť vyplyacuteva z nedocircvery voči ich pracovneacutemu nasadeniu a zbytočne im berie priestor na riešenie podnetovZaviesť register pracovnopraacutevnych deliktov priacutestupneacuteho širokej verejnosti vo forme zoznamu firiem v kto-ryacutech bola vykonaacutevanaacute inšpekcia praacutece so zistenyacutem porušeniacutem zaacutekonnyacutech povinnostiacuteNavrhujeme vybrateacute pokuty udeleneacute IP použiť napriacuteklad na financovanie inštituacutetu pre kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie na vyplatenie nevyplatenyacutech miezd zamestnancov zamestnaacutevateľa od ktoreacuteho sa pokuta vybrala alebo na dofinancovanie fungovania Inšpektoraacutetu či zvyšovania odbornej uacuterovne jeho zamestnancov
120 Terminologicky je možneacute stretnuacuteť sa aj s pojmami ako 4 priemyselnaacute revoluacutecia digitaacutelna revoluacutecia inteligentnyacute priemysel Priemysel 40 digitaacutelna ekonomika
121 Rozvoj informačnyacutech technoloacutegiiacute kombinovanyacutech s robotizaacuteciou automatizaacuteciou rozvoj internetu 3D tlač rozvoj autonoacutemnych dopravnyacutech prostriedkov rozvoj a využitie dronov noveacute typy zbraniacute v oblasti obrany boja s terorizmom atď
122 Social Dialogue and the Future of Work ILO 2018
123 Hejduk R Smejkalovaacute K Špidla V Budoucnost praacutece Masarykova demokratickaacute akademie Praha 2017
124 Spocircsob deľby praacutece ndash ziacuteskanie informaacutecie alebo vstup do konkreacutetnej uacutelohy alebo projektu tyacutem že sa ziacuteskajuacute služby mnohyacutech ľudiacute či už plateneacute alebo neplateneacute zvyčajne prostredniacutectvom internetu
125 The Future of Jobs Report World Economic Forum 2018
50
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
52 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA A BUDUacuteCNOSŤ PRAacuteCE A ODBOROV
Keď je diskusia o digitalizaacuteci120 hovoriacute sa predovšetkyacutem o technologickyacutech121 a ekonomickyacutech suacutevislostiach priacutepad-ne o možnyacutech zmenaacutech na trhu praacutece no veľmi maacutelo o jej sociaacutelnych dosahoch na ktoreacute by mali reagovať verejneacute po-litiky Digitalizaacutecia prinaacuteša so sebou mnoho riziacutek či nežiadu-cich dopadov ako napriacuteklad stratu tradičnyacutech pracovnyacutech priacuteležitostiacute a možnyacute rast miery nezamestnanosti riziko rastu miery nerovnostiacute narastajuacute nestabilneacute formy praacutece zniacuteže-naacute je istota zamestnania a pod122 Uacutelohou sociaacutelno-demokratickej politiky je tieto dopa-dy digitalizaacutecie eliminovať alebo aspoň zmierniť a na druhej strane naplniť pozitiacutevne očakaacutevania s ňou spojeneacute Digitali-zaacutecia mocircže zmeniť postavenie praacutece v živote človeka po-skytnuacuteť mu viac voľneacuteho času a umožniť mu lepšie kombi-novať praacutecu s inyacutemi životnyacutemi rolami ponuacuteknuť praacutecu ktoraacute bude pomaacutehať rozviacutejať tvoriveacute schopnosti človeka ktoraacute mocircže byť spravodlivo ohodnotenaacute a pod123
Najčastejšie zaacutekladneacute scenaacutere a trendy dopadu digitali-zaacutecie na trh praacutece ktoreacute uvaacutedza literatuacutera suacute nasledovneacute bull vznik a tvorba pracovnyacutech miest vznik novyacutech odvetviacute novyacutech produktov a služieb vznik novyacutech profesiiacute bull transformaacutecia a zmena suacutečasnyacutech pracovnyacutech miest s no-vyacutemi formami riadenia organizaacutecie praacutece- zaacutenik pracovnyacutech miest a ich nahradenie robotmi a auto-matmi bull zmena foriem praacutece ako napriacuteklad platformovaacute praacuteca zdieľanaacute alebo kolaboratiacutevna ekonomika praacuteca z domu praacute-ca na diaľku domaacutecka praacuteca neformaacutelna ekonomika gig ekonomika crowdsourcing124
tbull zmena charakteru a priacutestupov k praacuteci v sociaacutelno-psycho-logickom a behavioraacutelnom kontexte ndash ghosting at work (zduacutechnutie z praacutece) fire movement (vystrelenie) gig reality (gig realita) passion exploitation (emocionaacutelne vykorisťova-nie) unretirement (ne-odchod do docircchodku) Medzi najviac ohrozeneacute profesie a odvetvia s najvyš-šiacutem rizikom (stupňom) postupnej automatizaacutecie a digitalizaacute-cie možno zaradiť kancelaacuterske a administratiacutevne praacutece pre-
daj a obchod dopravu a logistiku spracovateľskyacute priemysel vyacutestavbu niektoreacute druhy služieb (finančneacute daňoveacute pora-denstvo preklady a pod) Do roku 2022 buduacute najviac na uacutestupe pracovneacute mies-ta spojeneacute s činnosťami ako vkladanie uacutedajov uacutečtovniacutectvo vyacutekazy a mzdy a inaacute administratiacutevna činnosť hromadnaacute to-vaacuterenskaacute praacuteca informaacutecie klientom a zaacutekazniacutecky servis podpora obchodu a uacuteradniacutecky manažment audiacutetorstvo materiaacutelne zabezpečenie a skladniacutectvo klasickyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov či poštovaacute služba Naopak medzi najviac rozviacutejajuacutece sa alebo stabilizova-neacute profesie či odvetvia s najnižšiacutem rizikom dopadov auto-matizaacutecie možno zaradiť vzdelaacutevanie umenie a meacutediaacute praacutev-ne služby manažment a riadenie ľudskyacutech zdrojov niektoreacute finančneacute služby poskytovanie zdravotnyacutech a sociaacutelnych služieb vedu a vyacuteskum ďalšie typy služieb ako sociaacutelna praacute-ca starostlivosť o zdravie telo kraacutesu a pod daacutetovaacute analyacuteza a expertiacuteza umelaacute inteligencia a vyacuteučba strojov modernyacute manažment vyacuterobnyacutech procesov vyacutevoj softveacuterov a aplikaacute-ciiacute profesionaacutelny obchod a marketing veľkeacute daacuteta digitaacutelna transformaacutecia noveacute technoloacutegie organizačnyacute rozvoj servis informačnyacutech technoloacutegiiacute Na vzorke spoločnostiacute zamestnaacutevajuacutecich 15 milioacutenov zamestnancov zistila spraacuteva Svetoveacuteho ekonomickeacuteho foacute-ra125 že do roku 2022 zanikne takmer 1 milioacuten pracovnyacutech miest a vznikne 175 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Extrapolaacuteciou tyacutechto uacutedajov sa dostaacutevame k scenaacuteru že do roku 2022 mocircže zaniknuacuteť (celosvetovo) 75 milioacutenov pracov-nyacutech miest a vzniknuacuteť 133 milioacutenov novyacutech pracovnyacutech miest Existuje teda predpoklad že skocircr ako k čisteacutemu zaacuteniku pracovnyacutech miest docircjde k vzniku novyacutech pracovnyacutech miest ale trh praacutece sa zmeniacute a zvyacuteši sa dopyt ako sme už naznači-li po istyacutech typoch služieb profesiiacute a uacuterovne kvalifikaacutecie Danaacute zmena vyvolaacute konkreacutetne požiadavky na trh praacutece Už v suacutečasnosti evidujeme nesuacutelad medzi ponukou a dopy tom pracovnyacutech miest a poziacuteciiacute keďže systeacutem vzdelaacute-
51
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
vania nereflektuje dostatočne požiadavky trhu praacutece Pokiaľ už dnes nezačneme plaacutenovať ako uspokojiť potreby trhu praacutece po novej pracovnej sile ako zabezpečiť zamestnanosť potenciaacutelne novyacutech nezamestnanyacutech ako riešiť naacuteroky na rekvalifikaacuteciu a pod digitalizaacutecia danyacute probleacutem ešte prehĺbi Digitalizaacutecia bude znamenať zaacutenik rutinnyacutech pracov-nyacutech miest a podľa OECD Česko a Slovensko suacute v medzinaacute-rodnom porovnaniacute z krajiacuten OECD na tom najhoršie keďže sa predpokladaacute zaacutenik až 45 takyacutechto pracovnyacutech miest
V docircsledku vyššie načrtnutyacutech vyacutevojovyacutech tendenciiacute možno očakaacutevať (sociaacutelne) rizikaacute v podobe redukcie pracov-nyacutech miest naacuterastu štrukturaacutelneho nadbytku pracujuacutecich zmenšujuacutecej sa schopnosti novyacutech sektorov a odvetviacute ab-sorbovať pracovneacute miesta znižujuacutecej sa schopnosti zamest-nancov vyhrať suacuteťaž proti technoloacutegiaacutem za pomoci vzdela-nia rozšiacuterenej technologickej nezamestnanosti prehlbovania priacutejmovej nerovnosti naacuterastu chudoby a sociaacutelneho vyluacuteče-nia spojeneacuteho s (novyacutemi a bdquonovšiacutemildquo) sociaacutelnymi rizikami zvyšujuacutecej sa nezamestnanosti naacuterastu tlaku na systeacutem sociaacutelneho zabezpečenia a jeho financovania vznikajuacutecich (novyacutech) foriem (prekeacuterneho) zamestnania a naacuterastu neis-tyacutech pracovnyacutech miest znižovania podielu praacutece na naacuterod-nom docircchodku znižovania miezd pracovnyacutech a sociaacutelnych štandardov a naacutesledneacuteho oslabovania scheacutem sociaacutelneho zabezpečenia nedostatočnej ochrany zamestnancov v pro-strediacute novovytvorenyacutech pracovnyacutech miest v novyacutech odvet-viach (BOZP pracovnopraacutevna oblasť) rozširujuacutecej sa pracu-juacutecej chudoby Uvedeneacute rizikaacute mocircžu viesť k zvyacutešenej polarizaacutecii spo-ločnosti v docircsledku rastuacuteceho dopytu podnikateľskeacuteho sek-tora po vyacutenimočnyacutech schopnostiach a talentoch (deľba na potrebnyacutech a uacutedajne nepotrebnyacutech) k zvyšovaniu naacuterokov a v docircsledku toho naacuterastu chorobnosti a naacuterastu istyacutech fo-riem ochorenia ako napriacuteklad depresiiacute Digitalizaacutecia však prinaacuteša aj noveacute priacuteležitosti v podobe generovania novyacutech pracovnyacutech miest vo zvyacutešeniacute pracov-nyacutech zručnosti zamestnancov v raste produktivity praacutece spojenej s vytvaacuteraniacutem vyššej pridanej hodnoty v naacuteraste spotrebiteľskyacutech benefitov v zlepšeniacute interpersonaacutelnej ko-nektivity v synergickom efekte niektoryacutech sektorov ako napr IKT sektora generovať vysokyacute počet pridruženyacutech pracovnyacutech miest v prekonaacutevaniacute pracovnyacutech barieacuter pre ľudiacute s postihnutiacutem v redukcii praacutece a fyzickej zaacuteťaže v zefektiacutev-ňovaniacute praacutece v presune pracovnej sily do vzdelaacutevania slu-
Ďalšie odhady hovoria o tom že celkom 54 euroacutepskych pracovnyacutech miest je ohrozenyacutech digitalizaacuteciou a najviac ohrozeneacute suacute krajiny ako Rumunsko (6193 ) Portugalsko (5894 ) Bulharsko (5656 ) a Greacutecko (5647 ) Naopak menej ohrozeneacute suacute krajiny strednej a severnej Euroacutepy ako Nemecko (5112 ) Belgicko (5038 ) Francuacutezsko (4954 ) Holandsko (4950 ) VB (4717 ) a Šveacutedsko (4669 ) Slovensko maacute v takomto porovnaniacute 5470 ohrozenyacutech pracovnyacutech miest
žieb sociaacutelnej a zdravotnej starostlivosti vo využitiacute kreatiacutev-neho potenciaacutelu človeka v naacuteraste investiacuteciiacute do vedy a vyacuteskumu a v celkovom naacuteraste blahobytu Poznajuacutec rizikaacute ohrozenia ale i priacuteležitosti a priacutenosy digitalizaacutecie bude nevyhnutneacute nastaviť verejneacute politiky tak aby zo 4 priemyselnej revoluacutecie neprofitovala len uacutezka sku-pina tzv zvyacutehodnenyacutech Je to možneacute dosiahnuť použitiacutem naacutestrojov daňovej sociaacutelnej a vzdelaacutevacej politiky posilne-niacutem sociaacutelneho dialoacutegu ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych konfliktov na všetkyacutech uacuterovniach hori-zontaacutelnej i vertikaacutelnej vertikaacutelne (podnikoveacute KV odvetvoveacute KV naacuterodnaacute tripartita regionaacutelny sociaacutelny dialoacuteg) posilne-niacutem postavenia zaacutestupcov zamestnancov legislatiacutevnym ukotveniacutem novyacutech foriem praacutece ochranou združovania pracujuacutecich posilneniacutem rocircznych naacutestrojov prevencie chorocircb ako suacute rehabilitaacutecie a rekondiacutecie v novyacutech opatreniach bez-pečnosti a ochrany zdravia pri praacuteci a pod Daneacute vyacutezvy sa spaacutejajuacute s nevyhnutnosťou posilňovania a dodržiavania sociaacutelnych praacutev vytvaacuteraniacutem kvalitnyacutech a hlavne udržateľnyacutech pracovnyacutech miest skracovaniacutem pra-covneacuteho tyacuteždňa vyššiacutem zapojeniacutem žien a mladyacutech ľudiacute do rozhodovaciacutech procesov postihovaniacutem nerovneacuteho zaob-chaacutedzania so zamestnancami a zamestnankyňami na praco-visku či s potrebou sociaacutelnej inkluacutezie marginalizovanyacutech skupiacuten Sociaacutelno-demokratickaacute reakcia na digitaacutelnu transfor-maacuteciu akcentuje nutnosť zabezpečiť pre každeacuteho praacutecu ako i využitie vyacutehod ktoreacute priemysel č 4 prinaacuteša Docircraz kladie na bull skracovanie pracovneacuteho času ktoreacute umožniacute zosuacutelaďova-nie rodinneacuteho a pracovneacuteho života bull odstraňovanie rodovyacutech nerovnostiacute lepšiacute priacutestup k sta-rostlivosti o deti ktoryacute umožniacute zvyacutešiť pracovneacute priacuteležitosti žienbull zlepšovanie a skvalitňovanie pracovneacuteho prostredia a
521 DIGITAacuteLNA TRANSFORMAacuteCIA RIZIKAacute A PRIacuteNOSY A SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKEacute POLITIKY
126 Dopad digitalizaacutecie na bezpečnosť a zdravie pri praacuteci bude vaacutežny najmauml v podobe zvyacutešeneacuteho stresu psychosociaacutelnych riziacutek syndroacutemu vyhorenia v docircsledku zvyacutešenyacutech naacuterokov na vyacutekon čas tempo spracovanie informaacuteciiacute zmien sociaacutelnych vzťahov a foriem komunikaacutecie Z fyziologickeacuteho hľadiska možno očakaacutevať zvyacutešenyacute naacuterast ochoreniacute kardiovaskulaacuterneho systeacutemu obezity cukrovky pohyboveacuteho aparaacutetu atď
127 Visser J Trade Unions in the Balance ILO Actrav Working paper 20109
128 Data Labour Unions YouTubers Unions
129 Mocircžeme identifikovať niekoľko skupiacuten pracovniacutekov ktoryacutem už v suacutečasnosti chyacuteba odboroveacute zastuacutepenie (najmauml v zmysle ponuky a zaacuteujmu aktiacutevnej reprezentaacutecie ich zaacuteujmov) napr agentuacuterni zamestnanci platformoviacute pracovniacuteci domaacutecki pracovniacuteci migrujuacuteci pracovniacuteci imigranti študenti nezamestnaniacute a pod
130 Snahy o organizovanosť a reprezentaacuteciu prichaacutedzajuacute skocircr zo strany zamestnaacutevateľov (Uber v ITAS RUacuteZ)
52
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
522 UacuteLOHA ODBOROV V NOVYacuteCH PODMIENKACH DIGITAacuteLNEJ TRANSFORMAacuteCIE
eliminaacuteciu psychosociaacutelnych riziacutek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri praacuteci na prevenciu rehabilitaacuteciu rekondiacuteciu re-flektujuacutec možnyacute vznik novyacutech typov chronickyacutech ochoreniacute a chorocircb z povolania126bull zvyšovanie miezd a platov konvergenciu miezd a stie-
J Visser načrtol štyri možneacute scenaacutere vyacutevoja odborov v digitaacutelnej ekonomike1271 postupnaacute marginalizaacutecia odborov - danyacute scenaacuter nastane v priacutepade ak buduacute suacutečasneacute trendy v odborovom organizovaniacute pokračovať bez zmien S klesajuacutecou mierou organizovanosti v odboroch buduacute odbory staacutele menej relevantneacute ich sila bude oslabovať a nebuduacute mať vyacuteznamnyacute vplyv na trh praacutece a tvorbu politiacutek2 dualizaacutecia odborov a ich politiacutek - namiesto postupneacuteho zhoršovania situaacutecie buduacute odbory schopneacute obraacuteniť svoju poziacuteciu a odolaacutevať tam kde suacute v suacutečasnosti silneacute napr vo veľkyacutech firmaacutech pri profesiaacutech s kvalifikovanou remeselnou pracovnou silou v logistike u odborniacutekov vo verejnom sek-tore v sociaacutelnych službaacutech a pod Danyacute scenaacuter predpokladaacute ostrejšie rozliacutešenie a vaumlčšie rozdiely medzi firmami s odbo-rovyacutemi organizaacuteciami a firmami bez odborov3 naacutehrada odborov a vyacutemena za ineacute formy - odbory po-stupne ustuacutepia inyacutem formaacutem societaacutelneho zastuacutepenia ktoreacute buduacute vychaacutedzať z a) legislatiacutevy (zaacuteruky minimaacutelneho a život-neacuteho minima mzdoveacute panely zamestnaneckeacute rady rady pre produktivitu arbitraacutežne a kontrolneacute orgaacuteny) b) iniciatiacutevy zamestnaacutevateľov (zapojenie zamestnancov etickeacute koacutedexy rocirczne participatiacutevne modely) c) obchodneacute modely (praacutevnic-keacute firmy sprostredkovateľskeacute pracovneacute agentuacutery konzul-tanti) a d) viac či menej spontaacutenne prerušovaneacute formy soci-aacutelnej a komunitnej činnosti4 revitalizaacutecia odborov - odbory naacutejdu spocircsob ako posilniť svoju poziacuteciu zvraacutetiť suacutečasnyacute trend omladiť členskuacute zaacuteklad-ňu a rozšiacuteriť svoje pocircsobenie nad raacutemec suacutečasnej členskej zaacutekladne a uspieť pri organizovaniacute bdquonovej nestabilnej pra-
ranie mzdovyacutech rozdielov medzi regioacutenmi medzi štaacutetmi Eu-roacutepy medzi mužmi a ženami napriacuteklad cez inštituacutety sociaacutel-neho dialoacutegu kolektiacutevneho vyjednaacutevania a naacutestroje daňovej politiky
covnej silyldquo v digitaacutelnej ekonomike128 Vyacutezvy na trhu praacutece v kombinaacutecii s digitaacutelnou revoluacuteciou a prechodom do online sveta suacute zaacuteroveň veľkou priacuteležitosťou aby odbory reagovali inovatiacutevne mysleli bdquooutside of the boxldquo Odbory na Slovensku129 majuacute značnyacute priestor na zvy-šovanie členskej zaacutekladne integraacutecie ak sa im podariacute zastu-povať zaacuteujmy zamestnancov v digitaacutelnej ekonomike Vyža-duje si to využitie inovatiacutevnych priacutestupov a strateacutegiiacute a buacuterania doterajšiacutech internyacutech štrukturaacutelnych barieacuter Odbory v SR suacute konfrontovaneacute aj s novyacutemi vyacutezvami organizovania praacutece akou je praacuteca v tzv zdieľanej (platfor-movej) ekonomike Zatiaľ je ale len okrajovo a skocircr neformaacutel-ne reflektovanaacute tradičnyacutemi sociaacutelnymi partnermi Z toho docircvodu nie je ani prenesenaacute do diskusie a kľuacutečovyacutech otaacutezok v raacutemci formaacutelneho sociaacutelneho dialoacutegu alebo kolektiacutevneho vyjednaacutevania V suacutečasnosti by mala podľa naacutezorov sociaacutelnych partne-rov reagovať na ňu najmauml legislatiacuteva Identifikujuacute sa rocirczne štrukturaacutelne prekaacutežky aby mohli byť pracovniacuteci platformo-vej ekonomiky organizovaniacute (v odboroch) a reprezentovaniacute (odbormi) napriacuteklad aj v raacutemci kolektiacutevneho vyjednaacutevania kde je probleacutem definovať zamestnaacutevateľa ako potenciaacutelneho partnera pre možneacute negociaacutecie130 Na zaacuteklade suacutečasnej de-finiacutecie zaacutevislej praacutece sa javiacute byť taktiež problematickeacute defi-novať pracovniacutekov platforiem ako zamestnancov To isteacute platiacute aj o domaacuteckej praacuteci ktoraacute nie je na Sloven-sku praacutevne ukotvenaacute Slovenskaacute republika neprijala Doho-vor Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece o domaacuteckej praacuteci č 1892011 Napriek tomu že rastie dopyt po osobnyacutech a domaacutecich službaacutech tento sektor nie je definovanyacute a jeho
131 Sedlaacutekovaacute M Job Quality and Industrial Relations in the Personal and Household Services (PHS-QUALITY) National report Slovakia 2020
132 Ministerstvo investiacuteciiacute regionaacutelneho rozvoja a informatizaacutecie Slovenskej republiky Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027 Pracovnyacute dokument Bratislava 2020
53
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
pracovniacuteci suacute bdquoneviditeľniacuteldquo a rozptyacuteleniacute naprieč inyacutemi odvet-viami čo sťažuje aj možnosť ich organizovania formulaacutecie a reprezentaacutecie ich zaacuteujmov 131
Ak sa odbory majuacute stať docircležityacutemi akteacutermi pri tvorbe a adaptaacutecii verejnyacutech politiacutek adekvaacutetnych pre digitaacutelnu eko-nomiku je docircležiteacute aby ich predstavitelia i členovia porozu-meli prečo je transformaacutecia nevyhnutnaacute čo prinesie ako k nej prispieť i ako k nej pristuacutepiť Ich nezastupiteľneacute miesto je v niekoľkyacutech uacuterovniach a to na globaacutelnej (celosvetovej uni-verzaacutelnej) euroacutepskej naacuterodnej regionaacutelnej lokaacutelnej a od-vetvovej Buduacute plniť uacutelohu1 sociaacutelneho akteacutera a nositeľa osvety smerom k svojim čle-nom a zamestnancom ale aj smerom k širokej verejnosti2 nositeľa naacutetlakovej politiky smerom k vlaacutedam (vlaacutede) na naacuterodnej a nadnaacuterodnej uacuterovni ale aj smerom k zamestnaacute-vateľom3 mediaacutetora medzi vlaacutedou prijiacutemajuacutecou a realizujuacutecou verej-neacute politiky a zamestnancami ktoryacutech sa opatrenia tyacutechto politiacutek buduacute dotyacutekať4 spolutvorcu verejnyacutech politiacutek s ohľadom na reprezentaacuteciu zaacuteujmov zamestnancov5i niciaacutetora legislatiacutevnych opatreniacute ktoreacute jednak garantujuacute citlivuacute a spravodlivuacute transformaacuteciu ochraacutenia zamestnancov ktoriacute by mohli byť touto transformaacuteciou negatiacutevne dotknutiacute
Dokument Vyacutechodiskovyacute naacutevrh prioriacutet SR pre politiku suacutedržnosti na programoveacute obdobie 2021 ndash 2027132 rieši otaacutezku marginalizovanyacutech roacutemskych komuniacutet v kapitole 47 Podpora sociaacutelno-ekonomickej integraacutecie marginalizova-nyacutech roacutemskych komuniacutet (MRK) Priority suacute v ňom vo vše-obecnosti zvoleneacute pomerne spraacutevne Po prveacute je to vzdelaacutevanie bdquoVzdelaacutevaciacute systeacutem nie je dostatočne pripravenyacute reagovať na sociaacutelne znevyacutehodne-nie vytvaacuterať inkluziacutevne prostredie a zohľadňovať kultuacuterne špecifikaacute a individuaacutelne potreby detiacute vraacutetane kvalitneacuteho predprimaacuterneho vzdelaacutevania a dostupneacuteho celodenneacuteho vzdelaacutevacieho systeacutemuldquo Venuje sa tu aj pozornosť diskrimi-naacutecii roacutemskych detiacute v školskom systeacuteme bdquo Je tiež nevyhnut-neacute predchaacutedzať neodocircvodneneacutemu zaraďovaniu roacutemskych detiacute do špeciaacutelnych škocircl z docircvodu ich sociaacutelneho znevyacutehod-nenialdquo a otaacutezke etickej emancipaacutecie Roacutemov bdquoPre roacutemske deti je tiež potrebneacute vytvaacuterať podmienky na ich vzdelaacutevanie sa aj v materinskom jazykuldquo Ďalšia pozornosť je veľmi spraacutevne obraacutetenaacute na otaacutezky štrukturaacutelnej povahy ako je napriacuteklad sanitačnaacute infraštruk-
iniciujuacute legislatiacutevne opatrenia v pracovno-praacutevnej oblasti a v oblasti BOZP ktoreacute reagujuacute na aktuaacutelne potreby a meniace sa podmienky ako je napriacuteklad uacuteprava či skracovanie pra-covneacuteho času ochranneacute pracovneacute prostriedky využitie so-ciaacutelneho fondu definovanie novyacutech stresorov a psychosoci-aacutelnych riziacutek na pracovisku a pod V tomto ohľade bude na vyacutezname naberať aj sociaacutelny dialoacuteg a kolektiacutevne vyjednaacuteva-nie ktoreacute dokaacuteže flexibilnejšie a promptne reagovať na vzni-kajuacutece potreby zamestnancov i zamestnaacutevateľov v porovna-niacute s legislatiacutevnym procesom6 dohliadača (watch-dog) nad prijiacutemaniacutem a realizaacuteciou opatreniacute verejnej politiky s docircrazom na solidaritu a sociaacutelnu spravodlivosť so zachovaniacutem čo najvyššej možnej ochrany alebo prevencie pred možnyacutemi sociaacutelnymi rizikami a nega-tiacutevnymi sociaacutelnymi javmi spojenyacutemi s digitaacutelnou transformaacute-ciou Uacuteloha odborov na všetkyacutech uacuterovniach podnikovej naacute-rodnej euroacutepskej i medzinaacuterodnej bude v transformačnom procese no i v digitaacutelnej ekonomike nezastupiteľnaacute Je to jeden z maacutela naacutestrojov pracujuacutecich cez ktoryacute mocircžu bojovať za svoju ochranu a zachovanie už existujuacutecich či vydobytie ďalšiacutech sociaacutelnych štandardov a opatreniacute smerujuacutecim k soci-aacutelnej spravodlivosti zabezpečeniu solidarite zachovaniu docircstojnej praacutece a docircstojneacuteho života vocircbec
tuacutera v osadaacutech obmedzenyacute priacutestup k pitnej vode absencia kanalizaacutecie chyacutebajuacutece pripojenie k elektrine nezabezpeče-nyacute odvoz a neekologickeacute nakladanie s komunaacutelnym odpa-dom Vaacutežnou otaacutezkou je i nedoriešeneacute vlastniacutectvo pozem-kov ktoreacute Roacutemovia použiacutevajuacute na byacutevanie Obidva tieto štrukturaacutelne probleacutemy bdquoneštandardneacute obydlia postaveneacutena nevysporiadanyacutech pozemkoch bez pripojenia k inžinier-skym sieťamldquo suacute odborniacutekmi považovaneacute za kľuacutečoveacute pri zlepšovaniacute podmienok v osadaacutech Je možneacute suacutehlasiť aj s poukazovaniacutem na probleacutem zadl-žovania ktoryacute vedie k exekuacuteciaacutem bdquoProbleacutemom uplynulyacutech rokov bola aj dostupnosť nevyacutehodnyacutech mikropocircžičiek od nebankovyacutech spoločnostiacuteldquo Zaacuteroveň je treba povedať že do-kument nekriticky propaguje naacutestroj mikropocircžičiek pri vyacute-stavbe a svojpomocnej vyacutestavbe obydliacute Tento spocircsob pod-pory ndash projekty mimovlaacutedneho sektora založeneacute na mikropocircžičkaacutech a svojpomocnej vyacutestavbe ndash sa daacute uplatniť iba limitovane (z viaceryacutech docircvodov ktoreacute nie je dostatočne možneacute rozviesť na tomto mieste) a nie je vhodnyacute na maso-vejšiu podporu vyacutestavby a štandardneacuteho naacutejomneacuteho byacuteva-
53 SOLIDAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AKO RIEŠIŤ ROacuteMSKU OTAacuteZKU
133 Ministerstvo financiiacute Slovenskej republiky Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko Naacuterodnyacute integrovanyacute reformnyacute plaacuten Bratislava 2020
54
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
nia Aj tento dokument spraacutevne podporuje pokračovanie opatreniacute ako tereacutenna sociaacutelna praacuteca zdravotniacute asistenti asistenti učiteľa a ďalšie pomaacutehajuacutece profesie Dokument Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem133 zase navrhuje v kapitole venovanej roacutemskym komunitaacutem bdquoposil-nenie koordinačnej uacutelohy Uacuteradu splnomocnenkyne vlaacutedy pre roacutemske komunityldquo a bdquopravidelnyacute zber uacutedajov a monitoro-vanie pokroku v oblasti ekonomickej a sociaacutelnej integraacutecie ľudiacute z MRKldquo Podobne ako Priority pre suacutedržnosť predpokla-daacute bdquorozšiacuterenie projektov na podporu integraacutecie MRK a inyacutech ohrozenyacutech skupiacuten (komunitneacute centraacute zdraveacute regioacuteny te-reacutenna sociaacutelna praacuteca miestna občianska poriadkovaacute služba tereacutenni domovniacutecildquo a navrhuje bližšie nedefinovaneacute bdquozvyacuteše-nie kapaciacutet pre kvalitnuacute a dostupnuacute formaacutelnu starostlivosť o deti do 3 rokovldquo Predpokladaacute sa aj bdquoindividuaacutelna praacuteca so znevyacutehodne-nyacutemi skupinami na trhu praacuteceldquo prostredniacutectvom Uacuteradov praacutece (napr odborneacute poradenstvo zisťovanie odbornyacutech schopnostiacute a zručnostiacute uchaacutedzačov a bdquomentoringldquo či asis-tencia po naacutestupe do zamestnania) Dokument kritizuje AOTP a navrhuje bdquoaktivačnuacute činnosť pre organizaacutetora pod-mieniť poskytnutiacutem praacutece s vyššou pridanou hodnotou a možnosťami rozvojardquo Navrhuje aj ldquozvyacutešenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ľudiacute z prostredia MRK vyžadu-juacutecu ochranu pred nadmernyacutemi doplatkamirdquo Tieto naacutevrhy aktiviacutet suacute (s vyacutenimkou podpory mikropocirc-žičiek a samo-vyacutestavby bytov) v podstate (aj zo sociaacutelno-de-mokratickeacuteho hľadiska) formulovaneacute spraacutevne a daacute sa s nimi suacutehlasiť Kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že ab-strahujuacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať To že sa pri priacuteprave strategickyacutech doku-mentov a opatreniacute verejnyacutech politiacutek z rocircznych docircvodov zaacute-merne alebo nezaacutemerne neanalyzuje ako funguje naacuteš post transformačnyacute kapitalizmus maacute za naacutesledok že posledneacute desaťročia sa v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacute-cie Roacutemov na Slovensku bluacutedi v kruhu Probleacutemy ktoreacute sa najvypuklejšie prejavujuacute napr v prostrediacute roacutemskych osaacuted nie je možneacute vniacutemať selektiacutevne ako špecifickeacute roacutemske prob-leacutemy spojeneacute s roacutemskou kultuacuterou či s ich spraacutevaniacutem ale ako docircsledky nerovnostiacute ktoreacute generuje neregulovanyacute trhovyacute mechanizmus Ako priacuteklad mocircžeme uviesť fenomeacuten školskej segregaacute-cie a vznik segregovanyacutech škocircl na etnickej baacuteze Nerovneacute šance detiacute v ich školskej karieacutere vyplyacutevajuacute nie z abstraktnej kategoacuterie etnicity ale primaacuterne z materiaacutelneho postavenia rodičov a rodičmi akumulovaneacuteho sociaacutelneho kultuacuterneho a symbolickeacuteho kapitaacutelu V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Inyacutemi slovami ekonomickeacute nerovnosti ktoreacute vznikajuacute ako docircsledok zlyhania trhu pokiaľ nie suacute dostatočne zmier-
ňovaneacute aktivitami štaacutetu ktoryacute by cez svoju redistribučnuacute funkciu bol arbitrom rovnyacutech priacuteležitostiacute nevyhnutne veduacute k segregaacutecii Roacutemov Pokiaľ by štaacutet pokladal za opraacutevnenyacute verejnyacute zaacuteujem integraacuteciu a inkluziacuteve vzdelaacutevanie roacutemskych detiacute nemocircže tento probleacutem riešiť odtrhnuto a nezaacutevisle od otaacutezok zamestnanosti byacutevania sanitaacutecieinfraštruktuacutery osaacuted a diskriminaacutecie Inak povedaneacute zabezpečiť inkluziacutevne vzdelaacutevanie pre roacutemske deti je možneacute iba prijiacutemaniacutem takyacutech politiacutek ktoreacute umožnia pre Roacutemov docircstojneacute pracovneacute priacutejmy štandardneacute bytoveacute a hygienickeacute podmienky života Inyacute priacuteklad Nedostatočneacute alebo nespraacutevne riešenie probleacutemov roacutemskeho byacutevania (napriacuteklad nekritickyacutem propa-govaniacutem mikropocircžičiek a samovyacutestavby) vyplyacuteva z abstra-hovania od širšiacutech otaacutezok bytovej politiky Po prveacute vo vše-obecnosti nemocircžeme byť v suacutečasnosti prekvapeniacute nedostatkom naacutejomneacuteho byacutevania a vysokyacutemi cenami naacutej-mov a bytov pretože byty suacute jednou z kľuacutečovyacutech komodiacutet v kapitalistickej ekonomike a ich produkcia udržiavanie ob-chodovanie s nimi je nastaveneacute tak aby prinaacutešalo vysokyacute zisk Aby byty mohli sluacutežiť pre verejneacute uacutečely a byť dostupneacute je ich potrebneacute bdquoodkomodifikovaťldquo - teda musiacute byť zabraacutene-neacute tomu aby sa plne stali subjektom trhovej vyacutemeny V docirc-sledku rozsiahlej reprivatizaacutecie a privatizaacutecie bytoveacuteho fon-du obciam a mestaacutem dnes skoro žiadne byty nepatria a tieto naacutesledne nie suacute schopneacute vytvoriť vyacuteznamnejšiu sieť sociaacutel-neho a nekomerčneacuteho naacutejomneacuteho byacutevania aj pre Roacutemov a aj pre niacutezkopriacutejmoveacute domaacutecnosti všeobecne Samozrejme poskytovanie naacutejomneacuteho byacutevania pre tieto skupiny populaacutecie by muselo byť postaveneacute na nedis-kriminačnyacutech pravidlaacutech a muselo by brať do uacutevahy že ľudia musia mať zabezpečeneacute dostatočneacute podmienky pre genero-vanie priacutejmu (zamestnanie) a udržanie si byacutevania Sociaacutel-no-demokratickyacute štaacutet by mal masiacutevne financovať novuacute vyacute-stavbu určenuacute pre nekomerčneacute naacutejomneacute na obciach a vstupovať legislatiacutevne tam kde by obce nelikvidovali osady alebo nezlepšovali podmienky byacutevania v nich alebo kde by dochaacutedzalo k diskriminaacutecii Roacutemov pri alokaacutecii bytov Priacutečiny všeobecne pripuacutešťanyacutech nedostatočnyacutech vyacute-sledkov pri integraacutecii Roacutemov za posledneacute dve desaťročia z prostriedkov Euroacutepskych štrukturaacutelnych a investičnyacutech fon-dov by zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska bolo možneacute vidieť aj v štrukturaacutelnom nastaveniacute tyacutechto fondov Všetky intervencie z EUacute fondov suacute dnes nastaveneacute ako bdquoprojektyldquo Probleacutemom je že každyacute projekt maacute svoj začiatok a svoj ko-niec Vaumlčšina takyacutechto projektov napriacuteklad rocirczne uzavreteacute pracovneacute dielne pre roacutemskych pracovniacutekov napriek tomu že v kraacutetkom časovom obdobiacute povedzme 2-3 roky fungova-li pomerne dobre po ukončeniacute grantovyacutech podmienok skončili Aj veľmi zmysluplneacute projekty na podporu margina-lizovanyacutech Roacutemov ako suacute tereacutenna sociaacutelna praacuteca komunit-neacute centra zdravotniacute asistenti tiež trpia tzv programovyacutem cyklom v raacutemci ktoreacuteho dochaacutedza k diskontinuite a prestaacutev-kach medzi jednou a druhou faacutezou projektoveacuteho financova-nia Vedie to k rocircznym probleacutemom s cieľovou skupinou a aj odchodom skuacutesenyacutech pracovniacutekov a pracovniacutečok Všetky
55
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
tieto a podobneacute projekty podpornyacutech profesiiacute pre MRK by bolo by potrebne transformovať na štandardneacute programy so štandardnyacutem štaacutetnym financovaniacutem Beruacutec do uacutevahy docircsledky neriadeneacuteho trhoveacuteho me-chanizmu ktoryacute vedie k prehlbovaniu sociaacutelnych nerovnos-tiacute sociaacutelno-demokratickeacute kroky smerujuacutece k zlepšeniu po-stavenia Roacutemov by mali byť postaveneacute na podpore ekonomickyacutech politiacutek ktoreacute pocircsobia pozitiacutevne ku sociaacutelnej koheacutezii spoločnosti neprehlbujuacute ekonomickeacute rozdiely v spo-ločnosti a neotvaacuterajuacute priacutejmove nožničky medzi bohatyacutemi a chudobnyacutemi Sociaacutelne politiky by mali byť nastaveneacute ako bdquouniverza-listickeacuteldquo (univerzaacutelny sociaacutelny štaacutet) a mali by zahrnuacuteť nielen Roacutemov a niacutezko priacutejmoveacute domaacutecnosti ale aj strednuacute vrstvu Toto platiacute pre užšie zameraneacute sektoroveacute opatrenia napriacute-klad ako suacute bezplatneacute obedy pre deti v školaacutech ale aj docirc-sledne bezplatnyacute priacutestup k zdravotniacutectvu k liekom a podob-
ne Okrem toho by bolo potreba zabezpečiť nekompromisneacute dodržiavanie antidiskriminačnej legislatiacutevy a princiacutepov ľud-skyacutech praacutev Medzi ľudskyacutemi praacutevami a sociaacutelnymi a ekono-mickyacutemi praacutevami zo sociaacutelne-demokratickej perspektiacutevy nie je žiadna tenzia či kontradikcia ale naopak - suacute to komple-mentaacuterne praacuteva Sociaacutelno-demokratickaacute politika ktoraacute by mala za cieľ zabezpečiť integraacuteciu Roacutemov a zlepšenie ich životnyacutech pod-mienok nemocircže byť izolovanaacute ani od ostatnyacutech politiacutek akyacute-mi suacute napr daňovaacute politika Silnejšej koheacutezii spoločnosti a tyacutem paacutedom aj integraacutecii Roacutemov by teda pomohli opatrenia spočiacutevajuacutece vo vyššom zdaňovaniacute kapitaacutelu a vyššej miere sociaacutelnych transferov Inyacutemi slovami pre zlepšenie situaacutecie (nielen) Roacutemov potrebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania
6 AKAacute EUROacutePSKA UacuteNIA A EUROZOacute-NA SPRAVODLIVAacute A SOCIAacuteLNA
134 httpswwweuroparleuropaeuEPRSEPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINALpdf
135 Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financecom_2020_55_enpdfPodrobnejšie Commission Staff Working Document Accompanying the document Communication on the Economic Governance Review 05 February 2020httpseceuropaeuinfositesinfofileseconomy-financeswd_2020_210_enpdf
56
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Zakotvenie Slovenska v Euroacutepskej uacutenii počnuacutec rokom 2004 a v eurozoacutene od roku 2009 EUacute je preň ako štaacutet s malou otvorenou ekonomikou s relatiacutevne niacutezkou mierou inovaacuteciiacute a dominantnou vyacuterobou s nižšou až strednou prida-nou hodnotou v jeho ďalšom hospodaacuterskom sociaacutelnom a modernizačnom rozvoji kľuacutečoveacute Preto je preň kľuacutečovyacute i raacute-mec predviacutedateľnyacutech euroacutepskych hospodaacuterskych a meno-vyacutech politiacutek Otaacutezkou však je či maacute SR rezignovať iba na to že bude pasiacutevne akceptovať politiky ktoreacute dohodnuacute v EUacute a osobitne v eurozoacutene veľkeacute štaacutety napr Nemecko a Francuacutezsko resp vaumlčšina štaacutetov EUacute a eurozoacuteny Analogicky je otaacutezkou či maacute NBS hrať v ECB iba uacutelohu pozorovateľa a paušaacutelne suacutehlasiť s rozhodnutiami vaumlčšiny Vstupom do EUacute a do eurozoacuteny sa štaacutet vzdal časti svojej suverenity s tyacutem že sa bude podieľať na rozhodovaniacute že bude spolurozhodovať zdieľať suvereni-tu s ostatnyacutemi členmi EUacute a eurozoacuteny SR ako malyacute štaacutet EUacute nemaacute dosť bdquožetoacutenovldquo na presadzo-
Začiatkom februaacutera tr sa novaacute Euroacutepska komisia roz-hodla otvoriť diskusiu o suacutečasnom raacutemci hospodaacuterskeho a fiškaacutelneho dohľadu s osobitnyacutem zreteľom na reformy znaacute-me pod naacutezvom Six Pack a Two Pack134 Jej zaacutemerom je zis-tiť do akej miery boli rocirczne prvky dohľadu zavedeneacute alebo zmeneneacute a doplneneacute baliacutečkami Six Pack a Two Pack uacutečinneacute pri dosahovaniacute kľuacutečovyacutech cieľov a to pri zabezpečeniacute udr-žateľnyacutech verejnyacutech financiiacute a hospodaacuterskeho rastu ako aj pri predchaacutedzaniacute makroekonomickej nerovnovaacutehy pri užšej koordinaacutecii hospodaacuterskych politiacutek135 a pri podpore konver-gencie ekonomickej vyacutekonnosti členskyacutech štaacutetov Pocircvodnyacutem zaacutemerom bolo ukončiť tuacuteto diskusiu do 30 juacutena 2020 ale potreba bdquozamerať sa na okamžiteacute vyacutezvy EUacute spocircsobeneacute koronakriacutezouldquo viedli Komisiu k rozhodnutiu vraacute-tiť sa k diskusii neskocircr bdquokeď sa vyriešia okamžiteacute probleacutemyldquo Jej opaumltovneacute spustenie sa čakaacute na začiatku buduacuteceho roka Predpokladaacuteme že Slovensko (ministerstvo financiiacute na pocircde Rady NBS v raacutemci ECB) nebude meniť svoje poziacutecie a bude vystupovať ako v minulosti iba ako člen koaliacutecie bdquofiškaacutelne zodpovednyacutech krajiacutenldquo a nebude presadzovať zaacutesadnejšie
vanie svojich naacutevrhov v Euroacutepskej rade resp v Euroacutepskom parlamente a v ECB Veľkosť krajiny však nie je najdocircležitej-šiacutem faktorom jej vplyvu v EUacute Aj Slovensko ako relatiacutevne malaacute krajina mocircže vytvaacuterať rocirczne ad hoc koaliacutecie rovnako zmyacutešľajuacutecich štaacutetov vraacutetane využiacutevania inštituacutetu posilnenej spolupraacutece SR ako bdquopolicy makerldquo by sa mala snažiť angažovať sa vo všetkyacutech pre ňu relevantnyacutech smeroch euroacutepskej politi-ky Keďže kapacity autorov tejto štuacutedie suacute obmedzeneacute suacute-strediacuteme sa na oblasti ktoreacute považujeme za kľuacutečoveacute na ekonomickeacute riadenie v eurozoacutene na budovanie bankovej uacutenie obchodnuacute politiku a na sociaacutelno-demokratickyacute pohľad na daňoveacute otaacutezky Odporuacutečania formulovaneacute v štuacutedii suacute v zhode s politic-kyacutemi prioritami Strany euroacutepskych socialistov a ďalšiacutech progresiacutevnych siacutel v EUacute a smerujuacute k zvyacutešeniu odolnosti Eu-roacutepskej uacutenie a vytvoreniu inštituacuteciiacute a pravidiel ktoreacute suacute soci-aacutelne spravodliveacute a suacutečasne efektiacutevne
požiadavky v EUacute EMUacute ktoreacute by zabezpečili jej vaumlčšiu efek-tiacutevnosť a suacutečasne vaumlčšiu sociaacutelnu udržateľnosť Diskusie resp verejnej konzultaacutecie sa mohli zuacutečastniť jednotlivci a samozrejme inštituacutecie Autorom tejto štuacutedie nie je znaacuteme či a akou formou sa tejto diskusie zuacutečastnilo Mi-nisterstvo financiiacute SR NBS resp inaacute inštituacutecia v SR Kriacutezy poslednyacutech rokov pritom ukaacutezali na nedostatky menovej uacutenie a že jej dobudovanie je potrebneacute Kritickeacute hla-sy upozorňovali na jej nekompletnosť (rigidneacute a neefektiacutevne rozpočtoveacute pravidlaacute neexistencia spoločneacuteho rozpočtu a pod) už v čase jej vzniku Časť podporovateľov projektu spoločnej meny (napr francuacutezsky prezident Franccedilois Mitte-rand) však predpokladala že katalyzaacutetorom dobudovania eurozoacuteny bude najbližšia kriacuteza Tento optimizmus sa zatiaľ neukaacutezal opraacutevnenyacutem Využiť globaacutelnu finančnuacute kriacutezu 20078 a po nej kriacutezu eura na zaacutesadnejšiu reformu riadenia eurozoacuteny sa nepodarilo Ambiacuteciou by malo byť využiť k to-mu koronakriacutezu Podariacute sa to tentokraacutetNapriek pripravovanej diskusie o buduacutecnosti EUacute ktoraacute otvaacutera možnosť reviacutezie zmluacutev reforma EUacute sa neuskutočniacute
61 EKONOMICKEacute RIADENIE V EUROZOacuteNE
136 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
137 Kaletsky Anatole Europersquos Hamiltonian Moment Project Syndicate May 21 2020 Vznik spoločneacuteho dlhu ako upozorňujuacute experti by po-mohlo posilniť poziacuteciu eura ako druhej rezervnej meny a zaacuteklad pre medzinaacuterodneacute pocircžičky v tvrdej mene The International Role of the Euro ECB June 2019 httpswwwecbeuropaeupubirehtmlecbire201906~f0da2b823eenhtmltoc1
138 Massimo Amato Things that could be done once the lesson is learned 10 April 2020httpwwwprimeeconomicsorgarticlesthings-that-could-be-done-once-the-lesson-is-learned
57
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
formou Big Bang ale postupnyacutemi krokmi Finančnaacute kriacuteza si vynuacutetila vznik bankovej uacutenie ktorej realizaacutecia s komplikaacuteciami pokračuje (2 pilier the Single Resolution Mechanism (SRM)
Koronakriacuteza mocircže byť impulzom pre pokračovanie re-formy ekonomickeacuteho riadenia eurozoacuteny Riešenie koronakriacutezy a jej docircsledkov bude mať za naacutesledok rast deficitu a zadlže-nosti štaacutetov eurozoacuteny a vyžaduje si prijať mimoriadne opatre-nia Jednyacutem z nich je vznik Fondu obnovy financovanyacute na baacuteze spoločneacuteho dlhu formou koronabondov Fond obnovy je ale dočasnyacute naacutestroj ktoreacuteho životnosť je ohraničenaacute rokom 2024 Pozastavenie požiadavky dodržiavať Maastrichtskeacute kri-teacuteriaacute počas koronakriacutezy je tiež dočasneacute pokiaľ sa kriticky ne-prehodnotiacute a priacutepadnaacute zmena sa nezakotviacute v revidovanyacutech euroacutepskych zmluvaacutech Analogicky to možno povedať i o opat-reniach ECB Ak by sa však v kraacutetkom čase pristuacutepilo k strikt-neacutemu dodržiavaniu suacutečasnyacutech fiškaacutelnych pravidiel docircsledky na obnovenie rastu a zamestnanosti a v EUacute by mohli byť tak zaacutevažneacute že by ohrozili stabilitu menovej uacutenie resp EUacute ako takej Vyžaduje si to preto zvaacutežiť naacutevrhy ako napriacuteklad prehod-notenie hornej hranice zadlženosti štaacutetu zo 60 HDP na 90 HDP136 Hlavnyacutem argumentom je že ak miera reaacutelneho rastu dlhodobo prekračuje mieru reaacutelnej uacuterokovej sadzby o 2 -3 primaacuterny deficit 2 -3 HDP je dlhodobo udržateľnyacute dokonca i pri uacuterovni zadlženosti 100 Podľa toho by sa Maastrichtskaacutepodmienka 60 HDP mala revidovať Pragmatickyacutem rieše-niacutem je podľa autorov zvyacutešiť tuacuteto hranicu na 90 HDP Rast zadlženosti štaacutetov po koronakriacuteze zhoršiacute podmien-ky financovania ich dlhu na finančnyacutech trhoch- hlavne keď osobitneacute naacutestroje ECB a Komisie ktoreacute dočasne pomaacutehajuacute uacuterokoveacute miery udržať na niacutezkych ba dokonca zaacutepornyacutech hod-notaacutech prestanuacute pocircsobiť Opaumltovne bude treba otvoriť otaacutez-ku spoločneacuteho dlhu ktoraacute sa dnes posunula do inej roviny ako počas eurokriacutezy Nepochybne najvyacuteznamnejšiacutem posunom spocircsobenyacutem koronakriacutezou bolo rozhodnutie o vytvoreniacute Fondu obnovy Vznik Plaacutenu obnovy a odolnosti a osobitneacuteho fondu na jeho financovanie zastavilo diskusie (pravdepodobne iba dočasne) o samostatnom rozpočte eurozoacuteny a vyacuterazne vstuacutepilo do dis-
donedaacutevna blokovalo Nemecko) Rovnako ECB aby zachraacute-nila euro pristuacutepila k neortodoxnyacutem opatreniam ktoreacute boli na hrane jej doterajšieho mandaacutetu
kusiiacute o spoločnom euroacutepskom dlhu eurobondoch a novyacutech vlastnyacutech zdrojoch EUacute Tento mimoriadny rozpočet bude financovanyacute z dlhu (čo niektoriacute odborniacuteci označili za Hamil-tonovskyacute moment137) za ktoryacute bude ručiť EUacute spoločne svo-jim rozpočtom Hoci tento spocircsob financovania aktiviacutet EUacute nie je uacuteplne novyacute (garancie z rozpočtu EUacute boli použiteacute napr v Junckerovom plaacutene) bezprecedentnyacute je rozsah spoločneacute-ho dlhu a predpokladanyacute spocircsob jeho splaacutecania (z novyacutech euroacutepskych daniacute a poplatkov) Plaacuten obnovy a odolnosti a jeho finančnyacute naacutestroj bol vy-tvorenyacute ad hoc ako jednorazoveacute riešenie kriacutezy vyvolanej pandeacutemiou COVID-19 Na jeho zaacuteklade však mocircže byť vy-tvorenyacute raacutemec pre buduacuteci stabilizačnyacute naacutestroj využiacutevanyacute v raacutemci potreby (raacutemcoveacute pravidlaacute pre veľkosť pomer grantov a pocircžičiek pravidiel použitia) financovanyacute spoločnyacutem dl-hom (flexibilita ryacutechlosť použitia) V tejto suacutevislosti stojiacute za uacutevahu i naacutevrh transformovať ESM na Dlhovuacute agentuacuteru eurozoacuteny138 Dlhovaacute agentuacutera eu-rozoacuteny by mohla mobilizovať fondy na finančnyacutech trhoch za vyacutehodnejšiacutech podmienok ndash napokon by aj na tieto trhy pri-niesla vaumlčšiu stabilitu lebo by zniacutežila riziko investovania Za takmer bezrizikoveacute dnes trhy pokladajuacute iba nemeckeacute cenneacute papiere štaacutetu Rizikovaacute priraacutežka eurobondov by mohla byť o niečo vyššia no Nemecko by mohlo napriacuteklad profitovať z proporciaacutelne nižšiacutech odvodov do rozpočtu eurozoacuteny aby si priacutepadneacute straty vykompenzovalo Koronakriacuteza a suacutečasne dlhodobaacute potreba zelenej trans-formaacutecie euroacutepskej ekonomiky otvaacuterajuacute aj otaacutezku reviacutezie ďalšiacutech euroacutepskych rozpočtovyacutech pravidiel Mala by vytvo-riť priestor pre verejneacute investiacutecie do dlhodobej udržateľnos-ti a odolnosti napriacuteklad prijatiacutem zlateacuteho pravidla pre verejneacute investiacutecie resp oddeleniacutem investičneacuteho a bežneacuteho rozpoč-tu Problematickeacute je aj vyacutelučneacute využiacutevanie indikaacutetora dlhu a deficitu Ak nemajuacute fiškaacutelne pravidlaacute odporovať cieľom EUacute v inyacutech oblastiach (napr zelenaacute transformaacutecia) mali by byť nahradeneacute širšiacutem suacuteborom indikaacutetorov (ekonomickeacute sociaacutel-
611 FIŠKAacuteLNE PRAVIDLAacute A MAKROEKONOMICKAacute KOORDINAacuteCIA
139 The role of fiscal rules in relation with the green economy httpswwweuroparleuropaeuRegDataetudesSTUD2020614524IPOL_STU(2020)614524_ENpdf
140 Proposals for a Reform of the EUacutes Fiscal Rules and Economic Governance IMK Report June 2020
141 Expanziacutevna politika ECB zatiaľ zo znaacutemych docircvodov nehroziacute hyperinflaacuteciou ako mnohiacute kritici kvantitatiacutevneho uvoľňovania varujuacute ale už dnes je zrejmeacute že prehlbovanie rastu nerovnostiacute je jej neželateľnyacutem docircsledkom Je to vyacutezvou pre politiky vlaacutedy aby prijali opatrenia ktoreacute tieto nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
58
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
ne environmentaacutelne) pričom rozhodnutia o limitoch a sme-rovaniacute fiškaacutelnej politiky by boli suacutečasťou viacuacuterovňoveacuteho raacutemca riadenia do ktoreacuteho buduacute zapojeniacute zaacutestupcovia člen-skyacutech krajiacuten i Euroacutepsky parlament Slovensko by sa pri pre-sadzovaniacute tyacutechto zmien mohlo oprieť aj o poziacuteciu Euroacutepske-ho parlamentu139 Pri identifikaacutecii makroekonomickyacutech nerovnovaacuteh po-trebuje EUacute vyrovnanejšiacute priacutestup Fiškaacutelny kompakt spriacutesnil podmienky na aktivovanie proceduacutery nadmerneacuteho deficitu Naopak eurozoacutena je benevolentnejšia v priacutepade nadmer-nej makroekonomickej nerovnovaacutehy a k iniciovaniu proce-duacutery s ňou spojenej Pokiaľ sa maacute opaumltovne naštartovať konvergenčnyacute proces medzi Severom a Juhom v eurozoacutene musiacute vzraacutesť citlivosť voči nadmernej makroekonomickej ne-rovnovaacutehe v eurozoacutene a symetricky tuacuteto proceduacuteru použiť v priacutepade nadmerneacuteho prekročenia symetricky definovanej hornej i dolnej hranice 140
Už sme uviedli že predpokladanyacute spocircsob splaacutecania pocirc-žičiek na Program obnovy a odolnosti je z novyacutech euroacutep-skych daniacute a poplatkov Naacutejdenie dohody o novyacutech zdrojoch je oi docircležiteacute preto aby splaacutecanie pocircžičiek v buduacutecnosti nezaťažilo kapacity spoločneacuteho euroacutepskeho rozpočtu Pres-naacute podoba zdrojov (euroacutepskych daniacute a pocircžičiek) je vyacutesled-kom kombinaacutecie pragmatickeacuteho a hodnotoveacuteho priacutestupu Pragmatickou otaacutezkou je podpora pre zavedenie dane a vyacuteška ziacuteskanyacutech prostriedkov a hodnotovou zavedenie dane k dosiahnutiu inyacutech politickyacutech prioriacutet (zelenaacute transformaacutecia spravodliveacute zdaňovanie stabilita finančnyacutech trhov) V kraacutetkodobom horizonte je potrebneacute schvaacutelenie dane z nerecyklovanyacutech jednorazovyacutech plastov uhliacutekoveacuteho cla euroacutepskej digitaacutelnej dane aj systeacutemu financovania z priacutejmov z Euroacutepskeho systeacutemu obchodovania s emisiami (EUacute ETS) V strednodobom horizonte by k nim mala pribudnuacuteť daň z fi-nančnyacutech transakciiacute a a podiel EUacute na priacutejmoch v raacutemci spo-ločneacuteho zaacutekladu dane z priacutejmov praacutevnickyacutech osocircb (CCC-TB) Okrem priacutejmov pre spoločnyacute rozpočet je docircležiteacute zdocirc-razniť aj nepriame efekty tyacutechto daniacute ktoryacutemi chceme do-siahnuť vyššie uvedeneacute priority akyacutemi suacute obmedzenie jed-norazovyacutech plastov znižovanie emisiiacute boj proti agresiacutevnym daňovyacutem praktikaacutem či dospieťk širšiacutem politickyacutem prioritaacutem ako je boj proti korupcii (efektiacutevnejšia kontrola boj proti podvodom v oblastiach ktoreacute sa dostanuacute pod definiacuteciu fi-nančnyacutech zaacuteujmov EUacute prostredniacutectvom Uacuteradu euroacutepskeho prokuraacutetora) Schvaacutelenyacute systeacutem novyacutech vlastnyacutech zdrojov by mal po-stupne nahraacutedzať dominantneacute financovanie spoločneacuteho rozpočtu z naacuterodnyacutech priacutespevkov Diskusia bude otvorenaacute
pred rokom 2027 pri rokovaniach o buduacutecom viacročnom finančnom raacutemci V tejto diskusii je potrebneacute zaacutesadne reformovať aj vyacute-davkovuacute straacutenku rozpočtu Euroacutepsky rozpočet potrebuje naacutestroje fiškaacutelnej stabilizaacutecie Ich staacutelou zložkou by mali byť transfery ktoreacute zabezpečia suacutedržnosť EUacute podobne ako je tomu v USA (federaacutelne sociaacutelne programy ako sociaacutelne za-bezpečenie v nezamestnanosti Medicaid Medicare a pod) Euroacutepska centraacutelna banka zohrala v predchaacutedzajuacutecej kriacuteze menovej uacutenie (2010-2012) kľuacutečovuacute uacutelohu pri stabilizaacute-cii spoločnej meny V raacutemci existujuacutecich pravidiel a mandaacutetu prebrala sprostredkovane funkciu veriteľa poslednej inštan-cie a stabilizaacutetora finančneacuteho trhu Hoci expanziacutevna menovaacute politika nedokaacutezala dosiahnuť inflačnyacute cieľ pomohla prediacutesť deflaacutecii a stabilizovala euroacutepsky finančnyacute trh Probleacutemom je však politickaacute udržateľnosť suacutečasneacuteho kurzu nakoľko ne-štandardnaacute politika ECB bola spochybnenaacute na Suacutednom dvo-re EUacute a čeliacute opoziacutecii aj zvnuacutetra banky141 V kraacutetkodobom horizonte bude ECB pokračovať v sta-bilizujuacutecej expanziacutevnej menovej politike Pandemickyacute nuacute-dzovyacute program naacutekupu aktiacutev (PEPP) bude prebiehať do juacutena 2021 alebo dokyacutem ECB nerozhodne že kriacutezovaacute faacuteza koro-naviacuterusu sa skončila Aj ďalšie opatrenia ECB ako PELTRO (Pandemickeacute nuacutedzoveacute dlhodobeacute refinančneacute operaacutecie) ktoreacute pomocircžu zabezpečiť dostatočnuacute likviditu a Program ciele-nyacutech dlhodobyacutech refinančnyacutech operaacuteciiacute TLTRO3 ktoryacute za-čal v juacuteni 2020 bude prebiehať do juacutena 2021 Do tohto kontextu vstupuje diskusia o reviacutezii mandaacutetu ktoruacute ECB oficiaacutelne spustila začiatkom roka ECB sa nechce vzdať hlavneacuteho mandaacutetu udržania cenovej stability Reviacutezia sa maacute tyacutekať dvoch hlavnyacutech oblastiacute - Kvantitatiacutevnej formulaacutecie cenovej stability naacutestrojov mo-netaacuternej politiky hospodaacuterskych a menovyacutech analyacutez a spocirc-sobov komunikaacutecie ndash teda otaacutezok ktoreacute spadali pod aktivity ECB aj doteraz - Či a v akej miere maacute ECB prihliadať na ďalšie faktory ako finančnaacute stabilita zamestnanosť alebo environmentaacutelna stabilita NBS by sa mala zasadzovať za to aby sa neortodoxnaacute politika ECB zakotvila do Euroacutepskej zmluvy Bude treba v nej zdocircrazniť dvojityacute mandaacutet ECB (inflaacutecia a rast a zamestna-nosť ako je to v priacutepade FEDu ako i environmentaacutelna udrža-teľnosť) presadzovať uacutelohu ECB ako veriteľa poslednej in-štancie (lender of last resort) a za určityacutech podmienok financovanie štaacutetneho dlhu (monetizaacutecia dlhu) čo sa dočas-ne a v obmedzenej miere deje aj dnes
142 Staršia štuacutedia Euroacutepskej komisie bdquoEuropean Tax Surveyldquo kvantifikovala naacuteklady medzinaacuterodnyacutech podnikov ktoreacute suacute generovaneacute existenciou 15 naacuterodnyacutech daňovyacutech suacutestav bdquostaryacutech štaacutetovldquo (tzv compliance costs) Pre veľkeacute podniky neprekračujuacute 19 percenta odvedenyacutech daniacute no pre maleacute a stredneacute podniky dosahujuacute až 309 percenta zaplatenyacutech daniacute V EUacute 27 suacute tieto naacuteklady nepochybne ešte vyššie nežiaduce docircsledky eliminujuacute alebo aspoň zmiernia
59
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
62 SOCIAacuteLNO-DEMOKRATICKYacute PRIacuteSTUP K DAŇOVYacuteM OTAacuteZKAM A OBCHODNEJ POLITIKE EUacute
621 EUROacutePSKA DAŇ Z FINANČNYacuteCH TRANSAKCIIacute
622 KONIEC DAŇOVEJ SUacuteŤAŽE BOJ PROTI DAŇOVYacuteM UacuteNIKOM A DAŇOVYacuteM RAJOM
Nad raacutemec diskusie iniciovanej Komisiou vo februaacuteri 2020 o ekonomickom riadeniacute si vlaacutedna moc členskeacuteho štaacutetu musiacute definovať čo chce presadzovať v inyacutech politikaacutech ako suacute niektoreacute otaacutezky daňovej politiky obchodnej politiky a pod Medzi tyacutemito dvoma politikami je zaacutesadnyacute rozdiel da-ňovaacute politika je naacuterodnou politikou kyacutem obchodnaacute politika je spoločnou politikou EUacute Aj v priacutepade daňovej politiky
O dani z finančnyacutech transakciiacute (FTT) na uacuterovni G20 sa začalo hovoriť v r 2009 tj po vypuknutiacute globaacutelnej finančnej kriacutezy ale k žiadnemu rozhodnutiu o jej zavedeniacute na globaacutelnej uacuterovni nedošlo Euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute sa do agendy EUacute dostala v roku 2011 keď Euroacutepska komisia predstavila naacutevrh celoeuroacutepskej dane z finančnyacutech transak-ciiacute a počiacutetala s jej uplatneniacutem najneskocircr v roku 2014 V pr-vom detailnom naacutevrhu bola nastavenaacute tak že mala Uacutenii pri-niesť každyacute rok 57 mld eur Celouacutenijnaacute FTT sa nepodarila presadiť (uplatnenie princiacutepu veta zo strany Veľkej Britaacutenie a pod) Jedenaacutesť štaacute-tov EUacute sa zapojilo do tzv Iniciatiacutevy posilnenej spolupraacutece
Dňa 24 10 2006 NR SR hlasmi pravicovej opoziacutecie prijala Deklaraacuteciu o daňovej suverenite v priamych daniach Pravicovaacute časť NR SR odkazovala na rovnuacute daň ktoruacute za-viedla v r 2004 a ktoraacute podľa jej interpretaacutecie stvorila zo Slovenska bdquoekonomickeacuteho tigraldquo Zaacutemerom bolo laacutekať na niacutez-ku daň zahraničnyacutech investorov Inyacutemi slovami bola zaacutestan-kyňou daňovej suacuteťaže v EUacute Ani v nasledujuacutecich rokoch nepatrilo Slovensko k aktiacutev-nym advokaacutetom daňovej spolupraacutece v EUacute postoj sa čiastoč-ne otvoril len v otaacutezke spoločneacuteho konsolidovaneacuteho daňo-veacuteho zaacutekladu firiem Postoj suacutečasnej vlaacutedy v tejto otaacutezke nie je znaacutemy Daňovaacute suacuteťaž ohrozuje sociaacutelny štaacutet dvakraacutet znižuje sociaacutelne transfery ktoryacutech cieľom je zmierňovať priacutejmoveacute
však existujuacute určiteacute spoločneacute princiacutepy a dosah daňovej poli-tiky sa mocircže zvaumlčšovať pokiaľ sa presadia euroacutepske dane ako napr euroacutepska daň na CO2 euroacutepska daň z finančnyacutech transakciiacute euroacutepska digitaacutelna daň a pod V priacutepade obchod-nej politiky majuacute štaacutety EUacute možnosť do nej zasahovať na Eu-roacutepskej rade a euroacutepske obchodneacute zmluvy prechaacutedzajuacute rati-fikaacuteciou cez naacuterodneacute parlamenty
Vo veľmi obmedzenej forme ju zaviedlo Francuacutezsko ostatneacute štaacutety zapojeneacute do tejto iniciatiacutevy (Belgicko Greacutecko Nemec-ko Portugalsko Rakuacutesko Slovensko Slovinsko Španielsko Taliansko) by ju podľa naacutevrhu mali zaviesť najneskocircr 1 janu-aacutera 2021 Koronakriacuteza je priacuteležitosťou aby sa opaumlť obnovila dis-kusia o FTT ako zdroja na riešenie docircsledkov koronakriacutezy a perspektiacutevne ako zdroj euroacutepskeho rozpočtu Kľuacutečoveacute je aby FTT zahrnovala prevažnuacute vaumlčšinu finančnyacutech transakciiacute a osobitne tyacutech ktoreacute nemajuacute produktiacutevny charakter resp neprispievajuacute k efektiacutevnosti finančnyacutech trhov a potenciaacutelne ohrozujuacute finančnuacute stabilitu
nerovnosti a decimuje verejnyacute sektor resp služby vo verej-nom zaacuteujme poskytovaneacute štaacutetom resp verejnou spraacutevou Euroacutepska diskusia o fiškaacutelnej harmonizaacutecii u priamych daniacute praacutevnickyacutech osocircb sa nezameriava na harmonizaacuteciu da-ňovyacutech sadzieb ale na definovanie spoločneacuteho konsolido-vaneacuteho zaacutekladu (CCCTB) Jeho cieľom by malo byť nielen zjednodušiť zdaňovanie pre euroacutepske firmy (pre medzinaacute-rodneacute podniky resp podniky s cezhraničnyacutemi ekonomickyacute-mi činnosťami) a tak zniacutežiť zbytočneacute administratiacutevne naacuteklady pre biznis142 ale aj pomocirccť eliminovať daňoveacute uacuteniky techni-kami ako napr profit-shifting prostredniacutectvom transfero-vyacutech oceneniacute alebo inyacutech foriem agresiacutevneho daňoveacuteho plaacutenovania
143 httpstaxfoundationorgdigital-tax-europe-2020
144 Po rozhodnutiacute Euroacutepskeho suacutedneho dvora v juacuteli 2014 dokumenty k ďalšiacutem kolaacutem rokovania o zmluve medzi Euroacutepskou uacuteniou a Spojenyacutemi štaacutetmi znaacutemej ako Transatlantickeacute obchodneacute a investičneacute partnerstvo (TTIP) sa už mali zverejňovať
145 Slovensko maacute s USA platnuacute investičnuacute zmluvu z roku 1991 v ktorej je takyacuteto mechanizmus arbitraacuteže jednostranne vyacutehodnyacute pre americkeacuteho investora zakotvenyacute Podľa Ministerstva hospodaacuterstva SR by novaacute uacuteprava vzťahov investor ndash štaacutet v zmluve TTIP umožnila Slovensku zbaviť sa nevyacutehodneacuteho mechanizmu z roku 1991 Preto MH SR zmluvu TTIP podporovalo
60
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
623 DIGITAacuteLNA DAŇ
624 OBCHODNEacute ZMLUVY EUacute
Samostatnou kapitolou je zdaňovanie nadnaacuterodnyacutech digitaacutelnych spoločnostiacute Ide o mimoriadne ziskovyacute a dyna-mickyacute sektor s rastuacutecim podielom na ekonomike ktoryacute okrem toho ešte vyjde z koronakriacutezy ako jeden z najvaumlčšiacutech viacuteťazov Pre digitaacutelne služby je charakteristickeacute že uľahčujuacute vytvaacuteranie korporaacutetnych štruktuacuter sluacutežiacich na agresiacutevne daňoveacute praktiky Rozhodnutie Suacutedneho dvora EUacute v spore Komisie s fir-mou Apple v ktorom Komisia prikaacutezala spoločnosti Apple uhradiť iacuterskej vlaacutede daňovyacute dlh vo vyacuteške 13 mld eur v pro-spech sťažujuacuteceho sa Apple ukaacutezalo limity využiacutevania pravi-diel štaacutetnej pomoci v boji proti agresiacutevnym daňovyacutem prakti-kaacutem Euroacutepska digitaacutelna daň sa uvaacutedza ako jeden z možnyacutech zdrojov splaacutecania spoločnyacutech pocircžičiek na Plaacuten obnovy Aj preto Komisia prisľuacutebila predstavenie vlastneacuteho naacutevrhu na zavedenie digitaacutelnej dane ak sa do konca roka 2020 nenaacutej-de dohoda o digitaacutelnej dani na pocircde OECD
V ostatnyacutech rokoch ndash s vyacutenimkou USA ndash akcelerovalo dokončovanie viacročnyacutech rokovaniacute EUacute o obchodnyacutech a priacute-padne investičnyacutech zmluvaacutech s obchodnyacutemi partnermi ako Kanada (CETA) Japonsko a Mercosur Naacutestupom Trumpo-vej administratiacutevy boli rokovania o zmluve TTIP zmrazeneacute Priacutepravy zmluvy s Kanadou a USA boli netransparentneacute a proces ich priacutepravy bol podrobenyacute verejnej kritike Až po nej nastalo čiastočneacute zlepšenie informovanosti o procese nego-ciaacuteciiacute144 Kriticky treba hodnotiť aj mnoheacute časti resp kapitoly pripravovanyacutech zmluacutev Jednou z najkontroverznejšiacutech usta-noveniacute dohocircd s Kanadou i USA bol mechanizmus riešenia sporov medzi štaacutetom a investorom Nahradenie doterajšie-ho mechanizmu urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacute-tom znaacutemy pod skratkou ISDS resp ISDM upravenyacutem me-chanizmom ICS (Investment Court System) v zmluve s Kanadou ktoryacute Komisia vydaacutevala za bdquoradikaacutelnu reformuldquo je len čiastkovyacutem riešeniacutem Zahraničniacute investori v sporoch s vlaacutedami buduacute ako doteraz mocirccť obchaacutedzať naacuterodneacute suacutedy Hroziacute že vlaacutedy buduacute naďalej rukojemniacutekmi arbitraacutežneho ko-nania ktoreacute v prevažnyacutech priacutepadoch daacutevalo za pravdu za-
Globaacutelna dohoda na pocircde OECD je však nepravdepo-dobnaacute aj v priacutepade viacuteťazstva demokratickeacuteho kandidaacuteta v americkyacutech prezidentskyacutech voľbaacutech Zaacuteroveň viacereacute eu-roacutepske krajiny začali či pripravujuacute zdaňovanie digitaacutelnych spoločnostiacute resp priacutejmov z digitaacutelnych služieb Bez spoloč-neacuteho euroacutepskeho priacutestupu však hroziacute fragmentaacutecia digitaacutel-neho trhu v docircsledku nekoordinovanyacutech naacuterodnyacutech pravi-diel a nižšia efektiacutevnosť vyacuteberu dane Z tyacutechto docircvodov je potrebneacute čo najryacutechlejšie vytvo-renie euroacutepskej digitaacutelnej dane ktoraacute by zdaňovala obrat spoločnostiacute v krajine v ktorej bol realizovanyacute Limity pre fir-my podliehajuacutece dani mali by byť nastaveneacute tak aby sa zda-ňovali len veľkeacute nadnaacuterodneacute spoločnosti ktoreacute vyacuteznamne profitujuacute z existencie jednotneacuteho euroacutepskeho trhu a dokaacute-žu vytvaacuterať korporaacutetne štruktuacutery pre umeleacute presuacutevanie da-ňoveacuteho zaacutekladu Časť vybratej dane maacute sluacutežiť ako priacutejem euroacutepskeho rozpočtu143
hraničnyacutem investorom a obmedzovalo vlaacutedy v presadzovaniacute domaacutecej politiky ISDS sa z legitiacutemnej ochrany zahraničnyacutech investorov pretransformoval do spocircsobu ako sa zahraničniacute investori mohli vyhraacutežať legitiacutemnym vlaacutedam a ovplyvňovať ich politiku V zamrznutej zmluve s USA sa zrejme ani nahra-denie ISDS mechanizmom ICS pokiaľ sa rokovania obnovia podľa doterajšiacutech indiacuteciiacute nemusiacute podariť presadiť145
Obchodneacute a investičneacute zmluvy EUacute so zahraničnyacutemi partnermi nemocircžu byť spocircsobom ako sa oslabia euroacutepske štandardy v ochrane priacuterody v boji proti klimatickyacutem zme-naacutem v ochrane zamestnancov alebo v ochrane praacutev štaacutetu a jeho demokraticky zvolenyacutech orgaacutenov realizovať politickeacute rozhodnutia v prospech spoločnosti Suacutečasne nemocircžu byť pre EUacute naacutestrojom oslabovania sociaacutelnych a environmentaacutel-nych štandardov v tretiacutech krajinaacutech Obchodnaacute politika EUacute maacute prispievať k posilňovaniu globaacutelnych sociaacutelnych a environmentaacutelnych štandardov nie uacutezkych zaacuteujmov exporteacuterov a investorov Mechanizmus urovnaacutevania sporov medzi investormi a štaacutetom musiacute podlie-hať demokratickej kontrole oboch straacuten a neobmedzovať presadzovanie verejneacuteho zaacuteujmu v sociaacutelnej environmen-
146 Americkyacute Kongres napr prijal rozhodnutie že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak ako je to v EUacute
61
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
taacutelnej oblasti a pod Nemocircžu tiež viesť k obmedzeniu kvality či rozsahu verejnyacutech služieb Ak zmluva predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie pri ochrane zdravia spotrebiteľa v sociaacutelnej či environmentaacutel-nej politike malo by iacutesť o konvergenciu smerom nahor a nie naopak Obchodneacute dohody sa majuacute opierať o medzinaacuterod-neacute dohovory a zmluvy (dohovory Medzinaacuterodnej organizaacute-cie praacutece Pariacutežska klimatickaacute zmluva a pod) Predmetom kritiky zmluvy s USA suacute aj kapitoly o regu-laacutecii životnom prostrediacute či docircsledky na ochranu zamest-nanca vzhľadom na to že USA nie suacute signataacutermi viaceryacutech dohovorov Medzinaacuterodnej organizaacutecie praacutece Otaacutezne bolo či sa do zmluvy zahrnuacute i verejneacute služby napriacuteklad zdravot-niacutectvo a či by to nepoviedlo k ďalšej redukcii verejneacuteho zdra-votniacutectva v prospech rozširovaniu suacutekromneacuteho zdravotniacutec-tva TTIP predpokladaacute harmonizaacuteciu regulaacutecie V prevažnej vaumlčšine odvetviacute (potravinaacuterskeho kozmetickeacuteho a farmace-utickeacuteho a chemickeacuteho priemyslu) je však uacuteroveň regulaacutecie v USA nižšia ako v Uacutenii Opraacutevneneacute suacute preto obavy že har-monizaacutecia povedie k znižovaniu regulačnyacutech štandardov v EUacute Najviac by sa to mohlo odraziť na ochrane zdravia a ži-votneacuteho prostredia V EUacute v tyacutechto priacutepadoch platiacute princiacutep predbežnej opatrnosti ktoryacute v USA neplatiacute Pokiaľ sa dosta-točne nepreukaacuteže napriacuteklad škodlivosť niektoreacuteho produk-
tu nie je povinnosť ho z trhu stiahnuť146 USA medzityacutem odstuacutepili od Pariacutežskej dohody o kliacuteme a nevieme či po v naacutestupe noveacuteho prezidenta sa k tejto do-hode vraacutetia EUacute je napriacuteklad nepriateľsky naklonenaacute k tomu aby sa plyn ťažil hydraulickyacutem štiepeniacutem Napriek tomu zrej-me takyacuteto plyn bude dovaacutežať a bude tlak aby sa tento druh ťažby presadil i v EUacute Klimatickeacute zmeny nuacutetia prehodnotiť i priacutestup k medzi-naacuterodneacutemu obchodu Nie je realistickeacute jeho drastickeacute ob-medzenie a už vocircbec nie suacute riešeniacutem priacutestupy ako ekono-mickyacute nacionalizmus alebo prvky merkantilizmu Na druhej strane treba v medzinaacuterodnom obchode začať brať do uacuteva-hy uhliacutekovuacute stopu a preto sa pokuacutesiť presadiť uhliacutekoveacute clo do politiky Svetovej obchodnej organizaacutecie (WTO) Euroacutepske hospodaacuterske politiky vraacutetane obchodnej po-litiky majuacute prispievať k posilňovaniu sociaacutelnych štandardov environmentaacutelnej udržateľnosti a udržateľnosti EUacute EMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou i viacereacute na-štartovaneacute diskusie (mandaacutet ECB fiškaacutelne pravidlaacute ale všeobecne aj diskusia o buduacutecnosti EUacute) vytvaacuterajuacute priestor pre takeacuteto pravidlaacute a inštituacutecie v zhode s progresiacutevnym so-ciaacutelne spravodlivyacutem a environmentaacutelne zodpovednyacutem programom Mal by byť i vyacutechodiskom pri formovaniacute poziacutecie SR v EUacute a v eurozoacutene
147 Schiller Dan Digital capitalism stagnation and contention 13 October 2015 httpswwwopendemocracynetendigital-capitalism-stagna-tion-and-contentionPodrobnuacute politicko-ekonomickuacute analyacutezu digitaacutelneho kapitalizmu možno naacutejsť v kniheBetancourt Michael The Critique of Digital Capitalism punctum books brooklyn ny 2015
62
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Euroacutepsky plaacuten obnovy a odolnosti je zameranyacute na dve kľuacutečoveacute transformaacutecie na zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu Z dvoch uvedenyacutech transformaacuteciiacute prvuacute pokladaacuteme za nena-hraditeľnuacute a neodkladnuacute a preto v našej štuacutedii sme na ňu zamerali vaumlčšiu pozornosť Nie je to teda naacutehoda a ani docirc-sledok obmedzenyacutech riešiteľskyacutech kapaciacutet Zelenaacute transformaacutecia je natoľko urgentnaacute že ak sa v kraacutetkej dobe nedosiahne v nej zaacutesadnyacute pokrok ani neskor-šie adaptačneacute opatrenia nedokaacutežu zamedziť devastačnyacutem uacutečinkom klimatickyacutech zmien Už dnes dokonca i štaacutet akyacutem je Slovenskaacute republika v pomerne v priaznivom geografic-kom paacutesme je vystavovanyacute suchaacutem ktoreacute nemajuacute obdobu alebo frekventovanyacutem povodniam ktoreacute sa predtyacutem vy-skytovali iba zriedka (tzv storočnaacute voda sa opakuje skoro každoročne) Straty nie suacute iba ekonomickeacute no okrem zdra-votnyacutech docircsledkov akcelerujuacute i sociaacutelne rozdiely Už dnes časť globaacutelnej migraacutecie je reakciou na klimatickeacute zmeny a podiel klimatickyacutemi zmenami generovanej migraacutecie bude ak-celerovať Akcelerovať buduacute i vojenskeacute konflikty ako docircsledok hladomorov zo sucha boja o vodu a pod Mnoheacute sa možno rozrastuacute do vaumlčšiacutech a veľkyacutech vojnovyacutech konfliktov Euroacutepska uacutenia zostaacuteva premiantom v boji proti klima-tickyacutem zmenaacutem a svoje najnovšie ambiacutecie vyjadrila v Euroacutep-skej zelenej zmluve Slovenskaacute republika zobrala na seba zatiaľ najambicioacuteznejšiacute politickyacute zaacutevaumlzok dosiahnuť uhliacutekovuacute neutralitu do roku 2050 V štuacutedii sme sa zaoberali nutnyacutemi podmienkami aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť dosiah-nuť vyacuteraznyacute pokrok v energetickej uacutečinnosti v transformaacutecii odvetviacute energetiky v doprave v obnove budov pri zaacutesobo-vaniacute teplom pri vyžiacutevaniacute obnoviteľnyacutech zdrojov energie a v presadzovaniacute cirkulaacuternej ekonomiky Podpora lokaacutelneho a regionaacutelneho rozvoja maacute tiež kli-matickyacute rozmer K znižovaniu uhliacutekovyacutech emisiiacute pomocircže rozvoj lokaacutelnej energetiky no i podpora lokaacutelnej produkcie potraviacuten ktoraacute znižuje ich uhliacutekovuacute stopu (všetci maacuteme skuacute-senosť s kuacutepou jabĺk z Noveacuteho Zeacutelandu hovaumldzieho maumlsa z Braziacutelie a pod) atď Spomaliť a pokiaľ sa daacute zamedziť zryacutechľovaniu klimatic-kyacutech zmien musiacute napomocirccť i fiškaacutelna politika na naacuterodnej uacuterovni a iniciatiacutevy na euroacutepskej či globaacutelnej uacuterovni Naacutestroje takto nastavenej fiškaacutelnej politiky nie suacute ešte v štuacutedii dosta-točne reflektovaneacute a buduacute si vyžadovať dodatočnuacute pozor-nosť na naacuterodnej no i euroacutepskej uacuterovni Prehodnotiť bude treba i niektoreacute ineacute naacutestroj ako obchodovanie s emisiami CO2 a vyjadriť k nemu jednoznačnejšiacute sociaacutelno-demokratic-kyacute postoj Euroacutepske obchodneacute a investičneacute dohody nedostatoč-ne zohľadňujuacute uhliacutekovuacute stopu a je otaacutezne či uhliacutekoveacute claacute
buduacute dostatočnyacutem naacutestrojom na redukciu uhliacutekovej stopy dovozu Uacuteloha štaacutetu pri podpore zelenej transformaacutecie je nena-hraditeľnaacute na všetkyacutech uacuterovniach Zelenuacute transformaacuteciu podnikateľskej sfeacutery musiacute štaacutet stimulovať pozitiacutevne (napr finančnyacutemi zdrojmi v podobe dotaacuteciiacute zelenyacutem verejnyacutem ob-staraacutevaniacutem a pod) i negatiacutevne (napr spriacutesňovaniacutem noriem na produkciu CO2 a pod) Centraacutelna vlaacuteda musiacute vytvaacuterať podmienky na zelenuacute transformaacuteciu na regionaacutelnej a lokaacutel-nej uacuterovni a podporiť ozelenenie a obmedzenie tendenciiacute ku konzumerizmu V porovnaniacute so zelenou transformaacuteciou maacute digitaacutelna transformaacutecia inuacute naliehavosť jej hybnyacutemi silami nie je uve-domenie si že ide o existenčnuacute otaacutezku o otaacutezku prežitia ľudstva ako ho poznaacuteme dnes ale o dosahovanie vyššej efektiacutevnosti a konkurencieschopnosti a je ťahanaacute suacutekrom-nyacutem zaacuteujmom jednotlivca (napr on line objednaacutevanie tova-rov a služieb využitie e-Government na ryacutechlejšie vybavo-vanie administratiacutevnych uacutekonov elektronickeacute recepty a pod) a biznisu ktoryacute v digitalizaacutecii nachaacutedza spocircsob ako zvyšovať produktivitu praacutece a zisk Uacuteloha štaacutetu pri digitaacutelnej transformaacutecii je odlišnaacute štaacutet by mal vytvaacuterať prostredie ktoreacute je priateľskeacute digitaacutelnej transformaacutecii podnikateľskej sfeacutery digitaacutelnu infraštruktuacuteru a poskytovať vzdelanie pre digitaacutelny vek Priama pomoc bizni-su (pozitiacutevna stimulaacutecia formou dotaacuteciiacute daňovyacutech uacuteľav a pod) by sa mala realizovať iba v prvej štartovacej faacuteze trans-formaacutecie a prevažne formou podpory vyacuteskumu a vyacutevoja a vedy Biznis musiacute robiť rozhodnutia o digitaacutelnej transformaacutecii saacutem a takou ryacutechlosťou aby odolal konkurenčneacutemu tlaku Nepriazniveacute externeacute podmienky (napr nedostupnosť k širo-kopaacutesmoveacutemu internetu) zhoršujuacute jeho konkurenčnuacute poziacute-ciu a naopak maumlkkeacute podmienky (napr niacutezka cena praacutece daňovyacute dumping) odďaľujuacute jeho rozhodnutie investovať do digitaacutelnej transformaacutecie Digitaacutelna transformaacutecia ktoraacute podľa Dana Schillera147 vedie k vzniku digitaacutelneho kapitalizmu prinaacuteša so sebou i rizikaacute na ktoreacute musia vlaacutedy reagovať Medzi ne patriacute ohro-zenie bdquokrehkej stavby demokracieldquo (zneužiacutevanie uacutedajov zaacute-kazniacutekov kyberkriminalita atď) ohrozenie tradičnyacutech pra-covnyacutech miest priemyslom č 4 zvyšovanie miery nerovnosti nižšia ochrana zamestnancov v rocircznych netra-dičnyacutech formaacutech praacutece (home office gig economy a pod) Pozitiacutevnymi i negatiacutevnymi docircsledkami digitaacutelnej transformaacute-cie na spoločnosť a politikami na vlaacutednej uacuterovni i uacutelohou odborov sa zaoberaacuteme v kapitole Solidaacuterna spoločnosť Vlaacutedny dokument Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko igno-ruje že slovenskeacute hospodaacuterstvo sa v priebehu dvoch-troch
Zaacuteverom
63
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
desiatok rokov sa stalo maacutelo diverzifikovanyacutem s dominant-nyacutem podielom automobiloveacuteho priemyslu Niacutezka diverzifiko-vanosť nielen priemyselnej štruktuacutery ktoraacute je naviac ex-treacutemne zaacutevislaacute na dovoze a vyacutevoze no pomerne niacutezka diverzifikovanosť i poľnohospodaacuterskej vyacuteroby či energetiky robia slovenskeacute hospodaacuterstvo ľahko zraniteľneacute Pokles HDP v roku koronakriacutezy to znovu ilustroval Politiky na podporu vaumlčšej diverzifikaacutecie nie suacute namie-reneacute proti uacutespešnyacutem odvetviam Na druhej strane je načase skoncovať s investičnyacutemi stimulmi smerujuacutecimi do dnes už dominantneacuteho odvetvia Podpora diverzifikaacutecie ktoruacute navr-hujeme je previazanaacute s environmentaacutelnou transformaacuteciou (napr diverzifikaacutecia energetiky zahrnujuacuteca OZE rozvoj obe-hoveacuteho hospodaacuterstva a pod) s regionaacutelnym a lokaacutelnym rozvojom ale i s tradičnejšiacutemi formami ako je diverzifikaacutecia exportu (odvetvovaacute i geografickaacute) Euroacutepsky Plaacuten obnovy a odolnosti sa explicitne neza-meriava na tretiu transformaacuteciu a tou je transformaacutecia na solidaacuternu spoločnosť Politickaacute štruktuacutera suacutečasnej euroacutepskej moci nie je priaznivo naklonenaacute tretej transformaacutecii Sociaacutel-ny pilier EUacute je iba fragmentom a nie zaacutekladom resp štarteacute-rom k Sociaacutelnej uacutenii Štuacutedia sa pokuacuteša vzkriesiť pocircvodnyacute vyacuteznam slova bdquoreformaldquo a navrhuje reformy ktoreacute by smero-vali slovenskuacute spoločnosť k solidaacuternej spoločnosti Načrtaacuteva reformy ako reformu sociaacutelnych služieb služieb zamestna-nosti rodinnej politiky a dlhodobej starostlivosti a upozor-ňuje na potrebu realizaacutecie zabuacutedaneacuteho ľudskeacuteho praacuteva na byacutevanie Digitaacutelna transformaacutecia prinaacuteša so sebou viacereacute soci-aacutelne rizikaacute ako redukciu pracovnyacutech miest naacuterast štrukturaacutel-neho nadbytku pracujuacutecich a v docircsledku toho naacuterast neza-mestnanosti prehlbovanie priacutejmovej nerovnosti naacuterast chudoby a sociaacutelneho vyluacutečenia tyacutech ktoriacute nestihlinemohli ziacuteskať digitaacutelne zručnosti vznik (novyacutech) foriem (prekeacuterne-ho) zamestnania a naacuterast neistyacutech pracovnyacutech miest (gig economy a pod) S tyacutemito rizikami sa musia vyrovnať verej-neacute politiky ktoreacute musia byť nastaveneacute tak aby z digitaacutelnej transformaacutecie neprofitovala iba uacutezka skupina zvyacutehodne-nyacutech Cesta vedie cez naacutestroje daňovej sociaacutelnej a vzdelaacuteva-cej politiky cez posilňovanie priacutejmov verejnyacutech rozpočtov napriacuteklad cez oveľa ambicioacuteznejšiacute daňovyacute mix (zavedenie novyacutech alebo posilnenie u naacutes skocircr marginaacutelnych daniacute ako napr progresiacutevne zdaňovanie zdaňovanie kapitaacutelu a majet-ku daň z luxusu environmentaacutelne dane digitaacutelne dane da-ne z robotov) cez vyššie platby do scheacutem zdravotneacuteho a sociaacutelneho zabezpečenia cez posilnenie sociaacutelneho dialoacutegu
ako garancie sociaacutelneho zmieru a prevencie sociaacutelnych kon-fliktov na všetkyacutech uacuterovniach horizontaacutelnej i vertikaacutelnej de-finičneacute a legislatiacutevne ukotvenie novyacutech foriem praacutece v pra-covno-praacutevnom daňovom kontexte a v systeacuteme sociaacutelneho zabezpečenia Solidaacuterna spoločnosť na Slovensku nemocircže vylučovať zo seba Roacutemov Naacuterodnyacute integrovanyacute plaacuten reforiem ako aj ineacute vlaacutedne dokumenty navrhovali rocirczne čiastkoveacute riešenia na zlepšenie postavenia Roacutemov Štuacutedia poukazuje na to že kľuacutečovyacutem probleacutemom tyacutechto naacutevrhov je ale to že abstrahu-juacute od sociaacutelno-ekonomickeacuteho prostredia v ktorom by sa mali realizovať Preto sa za posledneacute desaťročia v otaacutezke marginalizaacutecie chudoby a diskriminaacutecie Roacutemov na Sloven-sku bluacutedi v kruhu Post-transformačnyacute model slovenskeacuteho kapitalizmu nemaacute nastavenuacute svoju redistribučnuacute politiku aby dostatočne riešil mieru nerovnostiacute napĺňal zaacutekladneacute ľudskeacute praacutevo na byacutevanie a pod nielen pre roacutemsku komunitu ale pre celuacute spoločnosť V docircsledku roztvaacuterania priacutejmovyacutech nožniacutec školskyacute systeacutem aj v chudobnejšiacutech vidieckych oblas-tiach vyacutechodneacuteho Slovenska gravituje k vytvaacuteraniu nefor-maacutelnych kategoacuteriiacute škocircl z ktoryacutech niektoreacute suacute vniacutemaneacute ako bdquolepšieldquo a niektoreacute ako bdquoroacutemskeldquo Marginalizovaniacute Roacutemovia suacute podmnožinou ľudiacute kto-ryacutech marginalizuje chudoba no okrem toho čelia i predsud-kom diskriminaacutecii a pod Pre zlepšenie situaacutecie Roacutemov po-trebujeme spoločnosť ktoraacute je viac rovnaacute nielen z hľadiska nediskriminaacutecie a rovnosti pred zaacutekonom ale aj z hľadiska ekonomickej rovnosti a prerozdeľovania a nielen čiastkoveacute projekty ktoreacute sa ( dočasne) orientujuacute na parciaacutelne straacutenky ich života (priacutestup k vode predškolskeacute vzdelaacutevanie roacutem-skych detiacute a pod) Moderneacute a uacutespešneacute Slovensko nemaacute ambiacuteciu ndash a to je charakteristickeacute i pre ineacute vlaacutedne materiaacutely predchaacutedzajuacutecich vlaacuted ndash formulovať čo by chcela vlaacutedna moc presadzovať v Euroacutepskej uacutenii a osobitne v eurozoacutene Zaacuteverečnaacute kapitola po prvyacutekraacutet tuacuteto veľkuacute medzeru chce naplniť Formuluje naacutevr-hy akoby sa malo reformovať ekonomickeacute riadenie eurozoacute-ny zo sociaacutelno-demokratickeacuteho hľadiska akyacute by mal byť so-ciaacutelno-demokratickyacute priacutestup k daňovyacutem otaacutezkam EUacute a k euroacutepskej obchodnej politike Euroacutepske hospodaacuterske politiky by mali prispievať k po-silňovaniu sociaacutelnych štandardov k environmentaacutelnej udr-žateľnosti a udržateľnosti EUacuteEMUacute Mimoriadna situaacutecia suacutevisiaca s koronakriacutezou je po finančnej a ekonomickej kriacuteze a po kriacuteze eura novou priacuteležitosťou ako sa k takejto EUacute a eurozoacutene posunuacuteť bližšie Taacuteto priacuteležitosť by sa mala využiť oveľa lepšie ako po kriacutezach 2008 a 2010
64
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
65
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
66
FRIEDRICH-EBERT-STIFTUNG - SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
Brigita Schmoumlgnerovaacute (editorka) Progresiacutevne foacuterum pod-predsedniacutečka vlaacutedy SR (1994) ministerkafinanciiacute SR (1998 - 2002)
Joachim Becker Ekonomickaacute univerzita Viedeň
Petra Csefalvayovaacute Inštituacutet cirkulaacuternej ekonomiky
Milan Ftaacutečnik Slovenskaacute technickaacute univerzita minister školstva SR (1998 - 2002)
Radovan Geist wwweuractivsk
Michal Kaliňaacutek Združenie miest a obciacute SR
Jaacuten Košč Odborovyacute zvaumlz KOVO
Peter Magvaši minister hospodaacuterstva SR (1994) minister praacutece sociaacutelnych veci a rodiny SR (1998 - 2002)
Daniel Škobla Uacutestav etnoloacutegie a sociaacutelnej antropoloacutegie Slo-venskej akadeacutemie vied
Monika Uhlerovaacute Konfederaacutecia odborovyacutech zvaumlzov SR
Juraj Zamkovskyacute Priatelia Zeme-CEPA
Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) je najstaršou politickou nadaacute-ciou Nemecka Pomenovanaacute je po Friedrichovi Ebertovi prvom demokraticky zvolenom riacutešskom prezidentovi Ako nadaacutecia bliacutezka politickej strane zameriavame svoju činnosť na hodnoty sociaacutelnej demokracie slobodu spravodlivosť a
Friedrich-Ebert-Stiftung eV zastuacutepenie v Slovenskej republikeMaroacutethyho 6 | 811 06 Bratislavawwwfessk
Autori Brigita Schmoumlgnerovaacute a autorskyacute kolektiacutev Za publikaacuteciu zodpovedaacute Robert ŽanonyGrafika Jakub KlobušickyacuteObjednaacutevky fesfessk
Komerčneacute využitie publikaacuteciiacute vydanyacutech Friedrich-Ebert-Sti-ftung (FES) nie je povoleneacute bez piacutesomneacuteho suacutehlasu od FES
SCHMOumlGNEROVAacute Brigita Solidaacuterne ekologickeacute a moder-neacute Slovensko 1 vyd Bratislava Friedrich-Ebert-Stiftung eV - zastuacutepenie v Slovenskej republike 2020
(b ovaneacute)978-80-89149-85-8
solidaritu Ako všeobecne prospešnaacute inštituacutecia pocircsobiacuteme nezaacutevisle a v našom zaacuteujme je podporovať pluralistickyacute spo-ločenskyacute dialoacuteg k politickyacutem vyacutezvam suacutečasnostiBližšie informaacutecie k našej činnosti ako aj k aktuaacutelnym projek-tom naacutejdete na našej webovej straacutenke wwwfessk
Viac informaacuteciiacute k tejto teacuteme naacutejdete tuhttpwwwfessk
Slovensko musiacute v najbližšom obdobiacute zvlaacutednuť trojjedinuacute transformaacuteciu envi-ronmentaacutelnu digitaacutelnu a sociaacutelnu Z krajiny so stredno-priacutejmovou maacutelo di-verzifikovanou nerovnomerne rozvinu-tou a k životneacutemu prostrediu maacutelo citli-vou ekonomikou patriacou iba medzi miernych inovaacutetorov sa potrebuje trans-formovať na vzdelanostnuacute ekonomiku odpovedajuacutecu uacuterovni Priemyslu 40 en-vironmentaacutelne udržateľnuacute a sociaacutelne spravodlivuacute Štuacutedia bdquoSolidaacuterne ekologickeacute a moderneacute Slovenskoldquo prinaacuteša v šiestich kapitolaacutech kritiku slovenskeacuteho rozvojoveacuteho modelu a naacutevrhy na jeho radikaacutelnu transformaacute-ciu Za hlavneacute vyacutezvy Slovenska pokladaacute tiacutem autorov diverzifikaacuteciu hospodaacuterstva a zelenuacute a digitaacutelnu transformaacuteciu ako predpoklady udržateľnej konkuren-cieschopnosti ekonomiky orientaacuteciu na podporu domaacutecich podnikov s inovatiacutev-
nym profilom podporu regionaacutelneho a lokaacutelneho rozvoja so zameraniacutem na lokaacutelnu energetiku lokaacutelnu produkciu potraviacuten podporu naacutejomneacuteho byacutevania či sociaacutelneho podnikania Zelenou trans-formaacuteciou bude musieť prejsť každeacute od-vetvie no za kľuacutečoveacute odvetvia ktoreacute čakaacute zelenaacute transformaacutecia štuacutedia pokladaacute energetiku dopravu a obnovu budov Rovnakyacute docircraz venuje štuacutedia kri-tickej reflexii fiškaacutelnej konsolidaacutecie kde ponuacuteka alternatiacutevny pohľad na rozpoč-tovuacute a daňovuacute politiku ktoreacute majuacute byť naacutestrojom sociaacutelne a environmentaacutelne udržateľneacuteho rozvoja Zo sociaacutelno-de-mokratickyacutech poziacuteciiacute kritike podrobuje aktuaacutelnu formu ekonomickeacuteho riadenia EUacute a eurozoacuteny a prinaacuteša naacutevrhy ako po-silniť fiškaacutelnu poziacuteciu Uacutenie zavedeniacutem dane z finančnyacutech transakciiacute zdaneniacutem digitaacutelnych korporaacuteciiacute a obmedzovaniacutem daňovej suacuteťaže a daňovyacutech uacutenikov
Cieľ budovať suacutedržnuacute spoločnosť v ne-poslednom rade odolnuacute voči rastuacutecim protidemokratickyacutem tendenciaacutem čeliacute aktuaacutelne mnohyacutem vyacutezvam v podobe di-gitalizaacutecie a robotizaacutecie klimatickyacutech zmien rastuacutecej priacutejmovej a majetkovej nerovnosti v dostupnosti verejnyacutech služieb a nerovnyacutech podmienok pre docircstojnyacute život Naacutestrojmi na zvlaacutednutie tyacutechto vyacuteziev suacute politiky solidaacuternej spo-ločnosti ktoreacute štuacutedia prinaacuteša overeneacute praxou mnohyacutech vyspelyacutech štaacutetov s ne-zastupiteľnou uacutelohou odborov a sociaacutel-neho dialoacuteguŠtuacutedia je priacutespevkom do verejnej odbor-nej diskusie ktorej cieľom musiacute byť takeacute využitie neopakovateľnyacutech euroacutepskych finančnyacutech prostriedkov v nasledujuacutecich rokoch ktoreacute urobia zo Slovenska soli-daacuternejšiu ekologicky udržateľnuacute a modernuacute krajinu
SOLIDAacuteRNE EKOLOGICKEacute A MODERNEacute SLOVENSKO
