Television Across Europe (2008) - Slovakian Translation

7/31/2019 Television Across Europe (2008) - Slovakian Translation

1/53

OPEN SOCIETY FOUNDATIONMedia Program

OPEN SOCIETY INSTITUTEEU Monitoring and Advocacy Program

Televize v Evrop:

Doplujc zprvy 2008

ESK REPUBLIKA

Televzia v Eurpe:

Doplujce sprvy 2008

SLOVENSKO


2/53

Published by

OPEN SOCIETY INSTITUTE

Oktber 6. u. 12.H-1051 Budapest

Hungary

400 West 59th StreetNew York, NY 10019

USA

OSI/EU Monitoring and Advocacy Program, 2008 All rights reserved.

TM and Copyright 2008 Open Society Institute

EU MONITORING AND A DVOCACY PROGRAM

Oktber 6. u. 12.H-1051 Budapest

Hungary

Websites < www.eumap.org>

< www.mediapolicy.org>

Design & Layout by Q.E.D. Publishing
http://www.eumap.org/http://www.mediapolicy.org/http://www.mediapolicy.org/http://www.eumap.org/


3/53

O B S A H

E U M O N I T O R I N G A N D A D V O C A C Y P R O G R A M ( E U M A P )

M E D I A P R O G R A M

Obsah

Podkovn ................................................................................. 3

Pedmluva .................................................................................. 5

Doplujc zprvy 2008 esk republika ..................................... 7

Obsah

Poakovanie ............................................................................. 49

Uvod ........................................................................................ 51

Doplujce sprvy 2008 Slovensko ........................................... 53


4/53

P O A K O VA N I E


M E D I A P R O G R A M

49

Po akovanie

Tto sprva za Slovensko bola pripraven ako sas srie monitorovacch sprv p

nzvom Televzia v Eurpe: Doplujce sprvy 2008 (Television across EuropFollow-up Reports 2008). Tto sria poskytuje nov informcie o situcii v deviaticz pvodnch dvadsiatich krajn, o ktorch sa referovalo v sbore sprv z roku 200Televzia v Eurpe: riadenie, politika a nezvislos (Television across Europregulation, policy and independence). Krajiny zahrnut do sboru v roku 2008 s Albnsko, Bulharsko, esk republika, Taliansko, Litva, Macednsko, PoskoRumunsko a Slovensko.

Oba srie sprv boli pripraven v rmci Programu Eurpskej nie pre monitoringa obhajobu prv EU Monitoring and Advocacy Program (EUMAP) Intittu

otvorenej spolonosti (Open Society Institute) a Medilneho programu (MediaProgram) Nadcie otvorenej spolonosti (Open Society Foundation), v spoluprcs miestnymi odbornkmi. EUMAP a Media Program by chceli oceni primrnu lohnasledujcich jednotlivcov vo vskume a vypracovan tejto sprvy za Slovensko.

Konen zodpovednos za obsah sprv maj oba Programy.

Television across Europe Follow-up Reports 2008, Slovensko

Editori

Marius Dragomir (Media Program) Projektov manar a editor

Mark Thompson (Media Program) Editor

Spravodajcovia za Slovensko

Raso Kuel MEMO 98

Ivan Godrsky MEMO 98

OSI Team

Gordana Jankovi (Media Program) Programov riadite

Biljana Tatomir (Media Program) Zastupujci riadite

Miriam Anati (EUMAP) Zastupovanie a komunikcia


5/53


6/53

U V O D


M E D I A P R O G R A M 51

vod

Televzia v Eurpe: Doplujce sprvy 2008 je monitorovac projekt EUMAP-u (EUMonitoring and Advocacy Program) Intittu otvorenej spolonosti (Open SocietyInstitute) a Medilneho programu (Media Program) Nadcie otvorenej spolonost(Open Society Foundation). Projekt je zaloen a aktualizuje vstup pvodncmonitorovacch sprv Televzia v Eurpe: riadenie, politika a nezvislos (Televisionacross Europe: regulation, policy and independence), uverejnench v oktbri 2005, ktor zahal 20 krajn.Zverom sprv z roku 2005 bolo stanovisko, e kov loha televzie v podporovdemokracie v Eurpe je ohrozen. Ukzali, e verejnoprvne elektronick mdi nten urobi kompromis ohadom kvality, aby mohli konkurova komernmkanlom, a mnoh z nich s zvisl na vldach a politickch stranch. Okrem toho

v komernom sektore vznik m alej via medilna koncentrcia, asto s jasnpolitickmi afiliciami. Tento vvoj ohrozuje pluralizmus a diverzitu mdi, priomnajnaliehavejie riziko predstavuje v novch demokracich strednej a vchodnEurpy.Pvodn projektTelevzia v Eurpe a s nm spojen zastupujce aktivity skonili v jni2006. Odvtedy Media Program financoval mnostvo nadvzujcich projektov,realizovanch partnerskmi organizciami vo vybranch krajinch, s cieom predstaa rozvja zistenia a zvery jednotlivch sprv.V mnohch krajinch zahrnutch do sprvy z roku 2005 nastal vznamn vvojpriom dotknutch bolo mnostvo sledovanch oblast. ProjektTelevzia v Eurpe:Doplujce sprvy 2008 uveden v marci 2008 v Londne sleduje vvin v deviatichkrajinch z dvadsiatich krajn, ktor boli pvodne monitorovan: Albnsko, Bulharskesk republika, Taliansko, Litva, Macednska republika, Posko, Rumunskoa Slovensko. Tieto krajiny boli vybran kvli pretrvvajcim vznamnm zmenv ich medilnej sfre.Televzia v Eurpe: Doplujce sprvy 2008 mapuje najdleitejie zmeny v medilnejlegislatve, politike a trhu poas minulch troch rokov a odhaduje rozvoj, alebo jehnedostatok, ktor tieto krajiny podstpili v posilovan nezvislosti a pluralizm

vysielania.Rovnako ako pvodn sprvy z roku 2005 s aj tieto nov informcie adresovantvorcom koncepci, aktivistom obianskej spolonosti ako aj akademikom, akoprspevok, ktor m pomc dosiahnu zmenu tam, kde je potrebn.Sprvy o deviatich krajinch boli vypracovan domcimi odbornkmi s podporopartnerskch obianskych organizci. Vetky nrodn sprvy s zaloen na rovnametodolgii, a tak umouj komparatvnu analzu. OSI a OSF preberaj konenzodpovednos za ich obsah.


7/53


8/53

Televzia v Eurpe:

Dopl ujce sprvy 2008

SlovenskoRaso Kuel a Ivan Godrsky


9/53

M O N I T O R I N G T E L E V Z I E V E U R P E

O P E N S O C I E T Y I N S T I T U T E2008 54

Obsah

A. Shrn ................................................................................... 57

B. Odporania ......................................................................... 601. Pvodn odporania zo sprvy z roku 2005 ................... 60

1.1 Politika ..................................................................... 601.2 Regulan orgny ..................................................... 611.3 Verejnoprvni vysielatelia ......................................... 621.4 Verejnoprvni a skromn vysielatelia ....................... 631.5 Nov mdi .............................................................. 64

2. Nov odporania zo sprvy z roku 2008 ........................ 64C. Hlavn zistenia doplujcej sprvy ........................................ 65

1. Celkov vysielacie prostredie ............................................ 651.1 Kov zmeny v legislatve a politike ....................... 651.2 Vysielac trh ............................................................. 68

2. Regulcia a udeovanie licenci v sektoretelevzneho vysielania ...................................................... 712.1 Regulan orgny a prvny rmec ............................. 712.2 Systm udeovania licenci ........................................ 72

3. Regulcia a manament televzie verejnej sluby ............... 773.1 Legislatva a politika televzie verejnej sluby ............. 773.2 Riadiaca truktra televzie verejnej sluby ................. 783.3 Financovanie televzie verejnej sluby ........................ 803.4 Redakn tandardy .................................................. 84

4. Skromn televzie .......................................................... 864.1 Regulcia a riadenie .................................................. 864.2 Vlastnctvo a krov vlastnctvo ............................... 864.3 Reklamn trh ........................................................... 884.4 Redakn tandardy a nezvislos .............................. 894.5 Regionlne a loklne mdi ...................................... 91

5. Tvorba programu ............................................................ 925.1 Vstup ...................................................................... 925.2 Veobecn ustanovenia o spravodajstve ..................... 92

5.3 Veobecn pravidl tvorby programu ........................ 93


10/53

S L O V E N S K O

E U M O N I TO R I N G A N D A D V O C A C Y P R O G R A M(E U M A P)M E D I A P R O G R A M

55

5.4 Kvty ........................................................................ 945.5 Povinnosti televzie verejnej sluby ............................ 955.6 Povinnosti skromnch vysielateov .......................... 95

6. Zvery ............................................................................. 95Prloha 1: Legislatva citovan v sprve ............................. 97Prloha 2: Literatra ......................................................... 98

Zoznam tabuliekTabuka 1. Sledovanos hlavnch televznych stanc (20062008) ........................... Tabuka 2. Rozpoet Rady pre vysielanie a retransmisiu (20022007) .................... 7Tabuka 3. Sankcie uvalen Radou pre vysielanie a retransmisiu vzahujce sa

na obsah vysielania (20052007) ........................................................... 75Tabuka 4. Pokuty uvalen Radou pre vysielanie a retransmisiu vzahujce sa

na obsah vysielania (20052007) ........................................................... 76Tabuka 5. truktra rozpotu STV poda prjmov (20052008) ............................ 8Tabuka 6. STV celkov prjmy a vdavky (20052008) v milinoch Sk

(v milinoch ) ...................................................................................... 82Tabuka 7. Podiel prjmov z televznej reklamy (20032006) .................................. 8

Tabuka 8. truktra programovej skladby STV poda nru (20052007) ............. 9

Zoznam skratiekCME Central European Media Enterprises

ESP European Court for Human Rights,Eurpsky sd pre udsk prva

IVO Intitt pre verejn otzky S-HZDS udov strana Hnutie za demokratick Slovensko

MDPT Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci

OBSE Organisation for Security and Cooperation in Europe,Organizcia pre bezpenos a spoluprcu v Eurpe

PM Protimonopoln rad

SDK-DS Slovensk demokratick a kresansk nia Demokratick strana


11/53



SITA Slovensk tlaov agentra

SMER-SD Smer-Socilna demokracia

SNS Slovensk nrodn strana

SRo Slovensk rozhlas

STV Slovensk televzia

TASR Tlaov agentra Slovenskej republiky

T SR Telekomunikan rad SR


12/53

S L O V E N S K O


57

A. ShrnPolitick vplyv poznail vvoj slovenskch mdi od roku 1989. Zatia o citlivmdi voi politickmu tlaku sa najvypuklejie prejavovala poas volebnch kampamdi verejnej sluby boli explicitne v podru politickej scny. Od posledncparlamentnch volieb v roku 2006 pokusy o politick zasahovanie sa vraznvystupovali. Takmer cel medilne prostredie sa od nstupu novej vldnej koalcdostalo pod permanentn verblny tok zo strany stavnch predstaviteov, a v prvorade predsedu vldy. Vytvorili atmosfru nepriatestva, nachdzajcej svoje vyjadrenstotoovan mdi s politickou opozciou, v ich obviovan zo zaujatosti a nedostatprofesionality, v bojkote opozinch mdi i v nvrhoch retriktvnejej legislatzameranej proti novinrom. Niektor koalin politici sa snaia hada veobecpodporu pre postoj, e maj legitmne prvo zasahova do fungovania mdi. PrezidIvan Gaparovi na zaiatku roka 2008 dokonca vyjadril presvedenie, e stredttne orgny ako vlda i parlament by mali ma vlastn mdi. Adekvtne fungovanie mdi verejnej sluby ostva naalej predmetom otzok, hirok spoloensk diskusia o ich postaven absentuje. Vemi turbulentnm vvojoprechdza predovetkm STV. Richard Rybnek, generlny riadite od roku 2003 dpolovice roka 2006 uskutonil vrazn trukturlne zmeny, ktor zlepili finannsituciu a zvili rating televzie. Zrove vak bol v niektorch kruhoch obviovanratingov sla boli prvorad, zmeniac tak STV na komern mdium. R. Rybnerezignoval pred uplynutm svojho funknho obdobia a nsledne STV ostala beriaditea poas piatich mesiacov. Po zvolen Radima Hrehu, sa zvilo politiczasahovanie do STV. Navye, finann kondcia STV sa zhorila a televzia sa optostla zvisl na ttnych dotcich prideovanch vldnucou koalciou. R. Hreha bodvolan po iba jednom roku v rade. V aprli 2008 sa novm riaditeom stal tefNiansk, bval modertor eskoslovenskej televzie v obdob komunizmu.Sektor skromnch vysielateov sa naopak stal transparentnej, o oznauje vznamn krok v procese tandardizcie medilneho trhu. V roku 2006 domcpodnikatelia predali svoje podiely v TV Markza a dennkuPravda zahraninmskupinm. Tieto zmeny boli vnman ako krok smerom k zneniu tlakov na tieto

mdi, aj vzhadom na obchodn a politick zujmy vlastnkov.1

V roku 2007 sa tieuskutonili vlastncke zmeny v TV Joj a spravodajskej TA3.Celoplon skromn vysielatelia konsolidovali svoje trhov pozcie, vytvoriac stabsektor. TV Markza, pokrauje v posilovan vlastnej dominancie po tom ako sa vrtk formtu rodinnej televzie, s ktorm prerazila v polovici 90-tych rokov. Skrom

1 G. ipo, Slovensk mdi 2006 etika sa zlepila, profesionalita stagnuje, 5. februr 200prstupn na blogu G. ipoa na

http://spw.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=80526 (navtven 19. janura 2008).
http://spw.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=80526http://spw.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=80526


13/53



vysielatelia uspeli v posilnen svojich pozcii aj z dvodu neschopnosti STV odolvaopakovanm politickm tlakom na redakn nezvislos televzie, o malo prirodzendopad na celkov kredit STV, o v konenom dsledku oslabilo jej trhov pozciu.

Medilna legislatva zaznamenala v poslednch rokoch vrazn zmeny, spsobenpredovetkm bliacim sa prechodom z analgovho na digitlne vysielanie. Novzkon o digitlnom vysielan prijat v marci 2007 sa zd, e oddialil skuton uvedenidigitlneho terestrilneho vysielania o niekoko rokov, za uritch okolnost a do roku2011. Bol tie prijat aj nov zkon o koncesionrskych poplatkoch, ktor mdimverejnej sluby umon vyberanie poplatkov od vetkch uvateov elektrickej energiHoci tento mechanizmus je sporn, oakva sa, e vber poplatkov sa zlep.Najznepokojujcej krok v legislatvnej oblasti predstavovalo v aprli 2008 schvlenikontroverznho tlaovho zkona pripravenho Ministerstvom kultry, a to napriek ostrej kritike a protestom. Zkon, ktor nahradil 40 rokov star pravu, zaviedolpochybn znenie uritch ustanoven, konkrtne prva na odpove, ktor mu manegatvne dsledky na slobodu mdi. Mnoh medzinrodn organizcie, mdia samotn, profesijn organizcie a mimovldne organizcie kritizovali regresvnycharakter tohto zkona.V roku 2007, po prvkrt, slovensk Najvy sd nerepektoval rozhodnutieEurpskeho sdu pre udsk prva (ESP).2 Naopak, Najvy sd potvrdil vlastn pvodn verdikt v prpade novinra, ktor bol uznan vinnm Okresnm sdomv Koiciach za hanobenie nroda, rasy a presvedenia.3

alm regresom je rastca politizcia orgnov STV. V obdob generlneho riaditeaR. Hrehu, ke politick zasahovanie do STV eskalovalo, zhorila sa kredibilitaa finann situcia televzie verejnej sluby. Op, rovnako ako v minulosti, je STVzvisl na vlde kvli ttnym dotcim. V aprli 2008 sa bval modertor sprveskoslovenskej televzie v obdob komunizmu stal novm riaditeom STV. as ukei bude schopn alebo odhodlan posilni koncept mdia verejnej sluby, ktor, ako sazd, dnes disponuje menou podporou verejnosti ne kedykovek predtm.toky na novinrov v roku 2007 dvaj dvody na obavy. Bol zaznamenan pokuspodpli dom investigatvneho novinra pracujceho v bulvrnom magazne. Vinncizatia neboli njden. Polcia pouila neprimeran silov prostriedky na zastaveniepokojnej povolenej demontrcie kazaskej novinrky voi nedemokratickej politike

2 ES P v roku 2006 vyhlsil, e lnok 10 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobdbol v prpade novinra Martian Kleina slovenskm Najvym sdom poruen.

3 V tdennkuDomino efekt Martin Klein kritizoval osobn poiadavku arcibiskupa Jna Sokola zakza na Slovensku premietanie filmu ud vs. Larry Flynt ako aj jeho propaga n poster.M. Klein bol potrestan pokutou 15 tisc Sk ( 350) v roku 2000. (Tom Czwitkovicz a Miroslav Kollr, Mdi v M. Kollr, G. Mesenikov a M. Btora,Slovensko 2007. Shrnn sprva o stave

spolo nosti , IVO, Bratislava, 2008, pp. 551552.)


14/53

S L O V E N S K O


59

Nursultana Nazarbajeva, poas jeho oficilnej nvtevy na Slovensku. Minister vnsa neskr novinrke ospravedlnil.Slovensko sa prebdza do digitlnej ry. Finanne siln mdi sa vemi usilovali

prstupn aj prostrednctvom novch platforiem. Poet blogov a kvalitatvna strnkmaterilov internete prudko narast. Existujce problmy vak ostvaj nepoddajnHoci mdi vo veobecnosti zaali prejavova v repekt k etickm kdexa pravidlm, ich praktick profesijn uplatnenie nebolo vrazn: plagitorstvodmietnutia oprv, i skryt konflikty zujmov s v mdich stle pomerne astprtomn.4

4 Gabriel ipo, Slovensk mdi 2007 plusom nov technolgie, mnusom politizcia, 1decembra 2007, prstupn na blogu G. ipoa na

http://spw.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=80526 (navtven 19. janura 2008).
http://spw.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=80526http://spw.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=80526


15/53



B. Odporania1. P VODN ODPOR ANIA ZO SPRVY Z ROKU20055 Hoci medilne prostredie zaznamenalo v poslednch troch rokoch mnoh zmeny, iba niekoko odporan z pvodnej sprvy z roku 2005 bolo prijatch, a navye aj tie ibaiastone.

1.1 Politika 1. Ministerstvo kultry by malo navrhn a predloi vlde na schvlenie nov nrodn

medilnu politiku, vypracovan na zkladeirokej verejnej diskusie, ktor by definovala zkladn smerovanie mdi, vrtane lohy verejnoprvnych vysielateov.

Toto odporanie nebolo prijat.

Ministerstvo kultry by malo pripravinrodn medilnu stratgiu, ktor by definovala lohu vysielania verejnej sluby.

5 Slovensko v Open Society Institute, Television accross Europe: regulation, policy andindependence (Televzia v Eurpe: riadenie, politika a nezvislos), Budape, 2005, str.

14631465 (alej ako OSI/Slovensko).


16/53

S L O V E N S K O


61

1.2 Regula n orgny Transparentnos a diverzita 2. Rada pre vysielanie a retransmisiu by mala

ma posilnen kompetencie, aby mohla zabezpei transparentnos v sektorevysielateov a predchdza koncentrciivlastnctva.

Toto odporanie nebolo prijat. Nebola prijat iadna novelizcia, ktor by rozrila prvomoci Rady pre vysielanie.

3. Nrodn rada SR by mala sprsni lnky 42-44 zkona o vysielan a retransmisii, aby sa zamedzilo jeho monmu obchdzaniu.

Toto odporanie nebolo prijat a ostva opodstatnen. lnky 4244 zkona ovysielan a retransmisii, ktor obsahujobmedzenia krovho vlastnctva nebolizostren. Sasn znenie obmedzenkrovho vlastnctva ich umouje obszakrytm vlastnckych liniek v rmci vejskupiny spolonost.

4. Rada pre vysielanie a retransmisiu by mala vyuva svoje kompetencie a zverejova men driteov licenci spolu s ich vlastnckymipodielmi.

Toto odporanie bolo iastone prijat.Rada pre vysielanie zverejuje men driteov licenci. Nezverejuje vak presnpodiely driteov ani vlastnkov sesterskchspolonost spojench s dritemi licencie.

5. Nrodn rada SR by mala doplni zkon ovysielan a retransmisii tak, aby od uchdzaov o vysielacie licencie vyadoval prijatievlastnho zvznho etickho kdexu akosasti iadosti o licenciu.

Toto odporanie nebolo prijat a ostva

aktulne. Parlament nezmenil zkon tak,aby iadatelia o vysielacie licencie bolipovinn prija etick kdexy.

6. Nrodn rada SR by mala doplni zkon ovysielan a retransmisii tak, aby umonil Radepre vysielanie a retransmisiu oda licenciuvysielateom, ktor napriek uloenm sankcimopakovane pokrauj v poruovan zkona.

Toto odporanie bolo prijat. Rada prevysielanie momentlne me vysielatea zbavi licencie.


17/53



1.3 Verejnoprvni vysielatelia Nezvislos a profesionalita

7. Nrodn rada SR by mala doplni zkony oSTV a v zmysle zavedenia takho spsobumenovania lenov Rady STV a Rady SRo,ktor by minimalizoval politick vplyv na verejnoprvnych vysielateov. Na zkladetchto zmien by urit poet lenov oboch rdbol menovan spomedzi nominantov obianskej spolonosti a profesionlnychorganizci.8. Nrodn rada SR by mala doplni zkony o STV a o SRo rozrenm poiadaviek na kandidtov za lenov rd o kritriumpredchdzajcej sksenosti v medilnejoblasti.

Tieto odporania neboli prijat a snaalej relevantn. Mdi verejnej sluby ostvaj vrazne spolitizovan.

Verejnoprvne poslanie

9. Verejnoprvni vysielatelia by mali mazaruen dostatok finannch prostriedkov na plnenie svojho poslania. Na dosiahnutie tohtostavu by mala NR SR doplni zkon o

koncesionrskych poplatkoch tak, aby sa zmenil proces definovania vky poplatkov,aby jej rast bol v budcnosti priamo mern miere inflcie. Pozornos by mala byvenovan aj efektvnemu mechanizmuvymhatenosti koncesionrskych poplatkov.

Toto odporanie bolo iastone prijat.

Odlin spsob platenia koncesionrskychpoplatkov bol zaveden v roku 2008.Ostva posdi, ako dobre bude aplikovan.

10. Verejnos by mala naalej pokraova v pravidelnch diskusich za astipredstaviteov politickch strn, zstupcov regulanho orgnu, parlamentu a inchrelevantnch intitci o napania poslania verejnoprvnych vysielateov.

Toto odporanie nebolo nasledovan.Pravideln diskusie, resp. tzv. focus-groups s divkmi organizovan v obdob

generlneho riaditea Richarda Rybnka skonili v roku 2006. iadne alie verejndiskusie sa k danej problematikeneuskutonili.


18/53

S L O V E N S K O


63

1.4 Verejnoprvni a skromn vysielatelia Trning 11. Stavovsk organizcie ako Slovensk

syndikt novinrov a rovnako verejnoprvni ajskromn vysielatelia by mali podporovatrning vlastnch novinrov a zavies motivan systm odmeovaniaurnalistov ochotnchabsolvova vcvik.

Toto odporanie nebolo prijat. Trning novinrov je stale potrebn. Slovensk syndikt novinrov sa stal aktvnejm, alev tomto ohade vea neurobil.

12. Vysielatelia by mali podporovavzdelvaciua kultrnu politiku vo vysielan,vrobou vlastnch programov a formtov a spoluprcou s nezvislmi tvorcami.

Toto odporanie je vysielatemi pomaly implementovan, ktor zvyuj produkciuvlastnch formtov a programov.

Miestni vysielatelia 13. Vlda by mala iniciova pravu legislatvy v zujme verejnej finannej podpory miestnychvysielateov, ktor vo svojom vysielan sledujhodnoty verejnoprvnosti.Tieto finann prostriedky by mohlipredstavova as koncesionrskych poplatkov alebo miestnych dan.

Toto odporanie nebolo prijat a jenaalej opodstatnen. Loklni vysielatelia naalej elia finannm akostiam.


19/53



1.5 Nov mdi 14. Vlda by mala povzbudzova a podporovaprienik novch informanch a

telekomunikanch technolgi ako s interneta digitlna televzia iastonm subvencovanmprocesu. Vlda by mala tie motivovapodniky, aby do tchto technolgi investovali.

Vlda v tejto oblasti nepodnikla ni a pretototo odporanie ostva opodstatnen.

15. Vlda by mala financova programy uvdzajce nov technolgie do spolonosti,najm v menej rozvinutch reginoch a socilnych skupinch, aby im pomohla porozumie a vyuva prleitosti tmitotechnolgiami ponkan. Vlda by mala zlepisvoju podporu politiky e-governmentupodporou online sluieb obanom ako ajpodnikom.

Hoci znalosti tchto technolgi postupnrast, starie, vidiecke a menej vzdelanvrstvy obyvatestva s stle mloinformovan a bez motivcie sa ui.V marci 2008 vlda prijala Stratgiu

informatizcie verejnho sektora, ktor definuje ciele a kroky k naplneniu politiky e-governmentu na rovni roku 2013.

16. Vlda by mala v rmci svojej psobnostimajoritnho podielnika presadi udominantnho opertora pevnch liniek Slovak Telecom, aby podporil rozrenie internetu v krajine vraznm znenm ceny za slubu.

iadna skuton snaha v tomto smerenebola uroben. Hoci posledn dajenaznauj, e cena u natoko nepreka v rozvoji internetu, pre starie a finanneslabie skupiny ostva naalej kovmfaktorom.

2. NOV ODPOR ANIA ZO SPRVY Z ROKU20081. Politici by sa mali zdra tokov, zasahovania alebo intervenovania do prce mdiNenahraditen loha mdi v demokratickej spolonosti by mala by repektovan beohadu na obsah, ktor vytvraj a vysielaj.2. Politici by sa mali zbavi svojho zvyku menova politickch nominantov do rdktorch lohou je dozera na innos vysielateov verejnej sluby.

3. Technick regultor, Telekomunikan rad Slovenskej republiky (T SR) by malpri udeovan licenci pre digitlne multiplexy hada iriu a rznorod skupinuiadateov, aby sa predilo vzniku monopolov na digitlnom trhu.4. Tlaov zkon by mal by revidovan s ohadom na odporania medzinrodncha domcich medilnych organizci zaoberajcich sa slobodou prejavu, ako PredstaviteOBSE pre slobodu mdi.


20/53

S L O V E N S K O


65

C. Hlavn zistenia dopl ujcej sprvy1. CELKOV VYSIELACIE PROSTREDIE

1.1 K ov zmeny v legislatve a politikeOd roku 2005 formovali slovensk medilnu scnu predovetkm tri hlavn momen tart digitalizcie, oslaben kredibilita STV v dsledku politickho zasahovan6 a nepriatesky postoj premira Rberta Fica k mdim.Prechod na digitlne vysielanie, ktor pozmen cel medilny priemysel bodiskutovan expertami a tvorcami politiky, avak bez nejakho vraznejieho zapojeverejnosti. V jli 2006 schvlila vlda Stratgiu prechodu z analgovho na digittelevzne terestrilne vysielanie v Slovenskej republike. Tto stratgia predpoklad

spustenie digitlneho terestrilneho vysielania do 30. jna 2007. Zrovepredpokladala existenciu troch fungujcich celottnych multiplexov v roku 201Vina termnov vak nebola splnen, priom dvody boli viacer, predovetkm potrebn na schvlenie zkona o digitlnom vysielan, ktor bol prijat v marci 2007 Podmienky prechodu,8 ktor stanovuj konkrtne termny potvrdili, e Slovenskobude v zavdzan terestrilnej digitalizcie zaostva za zpadnou EurpoOneskorenie je tie dsledok tlakov a lobingu skromnch vysielateov, ktor sa chvyhn vej konkurencii odloenm prchodu digitlneho vysielania tak aleko akto len mon. STV spene vylobovala vlastn exkluzvny multiplex, ktor by mal spusten do konca roku 2012.9 STV za bolo zostane pri zavdzan DVB-T a do konca

6 Poda prieskumu z mja 2008, ktor uskutonil Intitt pre verejn otzky (IVO), spravodajskrelcie skromnch televzi je hlavnm zdrojom informci pre 38% respondentov. Spravodajsrelcie STV s hlavnm zdrojom pre 27% respondentov. (IVO, Polovica slovenskej populciespokojn s STV, na portov kanl sa te len kad tvrt, 30. Mj 2008, prstupn nahttp://www.ivo.sk/buxus/docs/rozne/Vyskum_STV_press.pdf)(navtven 9. jna 2008).

7 Tom Czwitkovicz a Miroslav Kollr, Mdi, cit. dielo,str. 567; Zkon . 220/2007 Z.z. o

digitlnom vysielan programovch sluieb a poskytovan inch programovch sluieprostrednctvom digitlneho prenosu a o zmene a doplnen niektorch zkonov (alej, zkon digitlnom vysielan), iastka 99 z 5. mja 2007 (inn od 31. mja 2007).

8 Oznmenie Telekomunikanho radu SR . 138/2008 Z.z. o vydan opatrenia z 18. aprla 2008. O-17/2008, ktorm sa ustanovuj podrobnosti o podmienkach prechodu z analgovhospsobu renia signlu televzneho terestrilneho vysielania na digitlny spsob renia signtelevzneho terestrilneho vysielania (podmienky prechodu), Zbierka zkonov . 59 z 24. aprla 2008 (inn od 1. mja 2008).

9 Tom Czwitkovicz, Slovensk digitalizcia sa odklad,Trend , 22. mj 2007, prstupn na http://technologie.etrend.sk/101444/digitalna-domacnost/slovenska-digitalizacia-sa-odklada

(navtven 22. janura 2008).
http://www.ivo.sk/buxus/docs/rozne/Vyskum_STV_press.pdfhttp://technologie.etrend.sk/101444/digitalna-domacnost/slovenska-digitalizacia-sa-odkladahttp://technologie.etrend.sk/101444/digitalna-domacnost/slovenska-digitalizacia-sa-odkladahttp://www.ivo.sk/buxus/docs/rozne/Vyskum_STV_press.pdf


21/53



na eurpskom chvoste. STV je v zmysle zkona oprvnen vysiela analgovmsignlom na oboch kanloch prinajmenom do roku 2011.STV zava turbulentn obdobie. Zaalo po parlamentnch vobch 2006 rezignciou

Richarda Rybnka. Jeho nstupca Radim Hreha nestrcal as pri odvolvanniektorch repektovanch novinrov a ukonenm svisiaceho programu. Jedna tretina spravodajskho tmu STV odila v jednej vlne, kritizujc poas leta 2007nedostatok slobody, i dokonca cenzru. Spolone s inmi faktormi, predovetkmchbajcou vziou, R. Hreha nedokzal poloi zklady pre vysielanie verejnej sluby vo finannom ohade, i v otzke profesijnch tandardov ani v etickch pravidiel. Ttkrza viedla v decembri 2007 k jeho odvolaniu Radou STV, po uplynut iba jednhoroka na poste riaditea. (Pozri as 3.2.) R. Hreha elil nedvere, iastone kvli jehovemi slabmu verejnmu profilu.10 Zrove bol obviovan z podvolenia sa politickmu tlaku. STV sa pod jeho vedenm dostala do ervench siel. Toto bolo

predpokladan, a zlepenie sa oakvalo v svislosti so zavedenm novho spsobuplatenia a vberu koncesionrskych poplatkov od 1. aprla 2008. Pozcia bola neobsaden do 16. aprla, kedy bol ako nov generlny riadite zvolen tefanNiansk.(Pozri as 3.3.) Zven politizcia televzie verejnej sluby predstavuje asi najdominantnejiu rtuvvoja slovenskej medilnej scny ostatnch dvoch rokov. Vraz nala predovetkmv otvorenom nepriatestve stavnch initeov, personalizovanch v osobe premirR. Fica. Prakticky odo da volieb zaal svoj netostn boj voi predstaviteomtakmer vetkch mdi. Odmietol naprklad participova v politickch diskusichs predstavitemi opozcie, m sa za poslednch 10 rokov stal prvm predsedom vldyktor tak nieo praktizoval.11 Vnimku do uritej miery predstavovali verejnoprvnemdi, v praxi ilo vlastne iba o Slovensk rozhlas. Arogancia a agresivita predsedvldy ete viac pokodili u aj tak slab vzahy medzi vldnucou koalciou a vinomdi.12 Reakcie R. Fica neboli v slade so zvzkami vldy utvra legislatvnea intitucionlne predpoklady v zujme skvalitovania realizcie stavnch prv

10 Hreha pracoval pre verejnoprvnu televziu v eskej republike, z ktorej odiiel po konfliktes populrnym eskm modertorom Jnom Krausom.

11 V septembri 2007 sa uskutonilo mimoriadne zasadnutie vldy, ktor vystilo do uznesenia poadujce Radu pre vysielanie a Tlaov radu tresta hrub poruenia etickch princpov urnalistiky. (Gabriel ipo, Slovensk mdi 2007,cit. dielo.)

12 Koalcia je zloen z: centristicko-avicov Smer Socilna demokracia (Smer-SD), na eles Rbertom Ficom, udov strana Hnutie za demokratick Slovensko (S-HZDS), vedenbvalm predsedom vldy Vladimrom Meiarom a Slovensk nrodn strana (SNS), vedn

Jnom Slotom.


22/53

S L O V E N S K O


67

obanov na slobodu prejavu a informci.13 Vlda okrem inch vec avizovala, evytvor nov legislatvny, finann a organizan rmec fungovania verejnoprvnymdi.14 Vlda vo svojom programovom vyhlsen tie sbila pripravi nov zkoo TASR, nrodnej tlaovej agentre a koncepciu medilnej vchovy ako sasvzdelvacieho systmu.Koncom roka 2007 premir vyhlsil, e vldne strany sa dohodli na spsobdoplovania a zmench lenov kontrolnch orgnov STV a SRo. Mme samozrejme zujem, aby tam boli zvolen udia, ktor bud reprezentova nae nzory .15 Tieto plny sa aj skutone zrealizovali, ke koalcia v prvch mesiacoch roka 2008 do rverejnoprvnych mdi zvolila kandidtov, ktor boli vnman ako provldni.16 Najvraznej tok na mdi predstavuje nedvno prijat tlaov zkon.17 Prepracovan nvrh zkona, predloen na zaiatku roka 2008 Ministerstvom kultry, vyvolal ostkontroverzie a protesty. Jednm z najviac kritizovanch ustanoven, poda ktorho malo Ministerstvo kultry monos regulova obsah mdi, bolo odstrnen v reakcinepriazniv komentr Predstavitea OBSE pre slobodu mdi,18 obianskych skupna expertov.19 Avak alie, rovnako kontroverzn ustanovenie, ostalo zachovan. Totustanovenie, ktor je v rozpore s eurpskymi praxou, poskytuje prvo na odpove akkovek vyhlsenie, ktor sa dotka cti, dstojnosti alebo skromia fyzickej osi nzvu alebo dobrej povesti prvnickej osoby. Zkon nevyaduje, aby sa preukz

13 Programov vyhlsenie vldy SR,http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1695,accessed on 2February 2008.

14 Tamtie.15 Video interview s R. Ficom na sme.sk, 18. december 2007 (navtven 28. janura 2008).16 Medilni profesionli boli opomenut. Naprklad, medilna odbornka S. Benick, ktor v

oktbri 2007 pre generlneho riaditea STV vypracovala analzu stavu v spravodajstve STVkandidovala do Rady STV, zskala v janurovej vobe 1 hlas.

17

Zkon . 167/2008 Z.z. o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve, Zbierka zkonov . 69z 15. mja 2008 (inn od 1. jna 2008).18 Vyjadrenie k nvrhu zkona o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve, z povereni

Predstavitea Organizcie pre bezpenos a spoluprcu v Eurpe pre slobodu mdi, Organizpre bezpenos a spoluprcu v Eurpe (Statement on the Draft Slovak Act on Periodic Press and News Agencies, Commissioned by the Representative on Freedom of the Media of the Organisation for Security and Cooperation in Europe, Organisation for Security and Cooperation in Europe ), radPredstavitea OBSE pre slobodu mdi, Londn, februr 2008, prstupn (v anglitine) nahttp://www.osce.org/documents/rfm/2008/02/29687_en.pdf (navtven 30. aprla 2008).

19 Zkon bol kritizovan zo strany Freedom House, Reportrov bez hranc a alch, rovnako ako

OBSE.
http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1695http://www.osce.org/documents/rfm/2008/02/29687_en.pdfhttp://www.osce.org/documents/rfm/2008/02/29687_en.pdfhttp://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1695


23/53



e pvodn vyhlsenie je nepravdiv alebo zavdzajce.20 Navye, zkon periodikuzakazuje uverejni akkovek text svisiaci s odpoveou. Vydavatelia vnmaj zkoako zsah do autonmnej redaknej prce a ako poruenie demokratickch princpovslobody slova. Zkon predstavuje nebezpeie, e by ho politici mohli poui ako nstrona paralyzovanie kritickch periodk ak by ich zahltili odpoveami. Napriek vraznedomcej aj zahraninej kritike vldna koalcia v nvrhu zkona vykonala iba minimlnzmeny a schvlila ho v aprli 2008. innos nadobudol 1. jna 2008.

1.2 Vysielac trhNa vysielacom trhu neboli v priebehu poslednch troch rokov zaznamenan iadnevrazn zmeny. Medzi hlavnch hrov stle patr STV s jej dvoma kanlmi. Jej prvkanl, Jednotka, pokrva 95,1% populcie a druh kanl, Dvojka, pokrva 97,18%.21

Dve hlavn skromn televzie s celottnym pokrytm s TV Markza, ktor jeprstupn pre 90,88% domcnost, a TV Joj, ktor me by prijman 67,8%populcie.22 V roku 2006 Rada pre vysielanie obom televzim predila licencie doroku 2019Na konci roka 2007 psobilo 120 driteov licenci na televzne vysielanie.23 Medzi nepatrilo 15 multiregionlnych24 skromnch televzi, priom es z nich m plnoformtov a dev tematick charakter. Okrem dvoch hlavnch televzi (TV Markza a TV Joj), medzi ostatn stanice patria spravodajsk TA3, dokumentrny kanl Nautik TV a hudobn Music Box. Nedvno udelila Rada pre vysielanie licenciedvom novm multiregionlnym vysielateom: TV Ring, ktor sa zameriava na interaktvne sae pre dospelch (2006) a Bebe TV (2007), ktor je koncipovan predeti. P vysielateov (TA3, TV Patriot, Nautik TV, TV Ring a Bebe TV) vysiela cez

20 Vetky hlavn dennky vyli dvakrt (26. marca a 11. aprla 2008) s istmi titulnmi stranami na protest proti legislatvnemu toku na ich redakn slobodu. V minulosti sa podobn protestobjavil v rokoch 1995 a 1997, proti nvrhu vldy V. Meiara zvi DPH.

21 Rada pre vysielanie, Sprva o stave vysielania v Slovenskej republike a o innosti Rady prevysielanie a retransmisiu za rok 2007, Bratislava, 2008, str. 117, prstupn na http://www.rada-rtv.sk ( alej ako Rada pre vysielanie, Vron sprva 2007) (navtven 1. jla 2008).

22 Rada pre vysielanie, Vron sprva 2007, str. 117.23 Rada pre vysielanie, Vron sprva 2007, str. 19.24 Multiregionlni vysielatelia pokrvaj viac reginov a s prstupn aspo pre 30% a nie viac ako

80% populcie.
http://www.rada-rtv.sk/http://www.rada-rtv.sk/


24/53

S L O V E N S K O


69

satelit. Poda Rady pre vysielanie je televzny trh saturovan a vzhadom na stagnureklamn trh nie je potreba otvori priestor pre nov konkurenciu.25 Celkovo psob 28 regionlnych a 77 loklnych driteov vysielacch licenci. Mn

stle elia ekonomickm problmom, priom asto s financovan miestnymsamosprvami. Hoci zven poet regionlnych a loklnych televzi zvyuje profesionlnu rove, zvislos na miestnych orgnoch tie asto vyvolva obavy oredakn nezvislos. Trh rdi ku koncu roka 2007 zahal 34 skromnch rdiDev z nich m multiregionlne pokrytie.26 Po uveden peoplemetrovho meranie sledovanosti v oktbri 2004 niektor televzosobitne STV, realizovali zmeny v programovej truktre a personlnom obsadenTento systm pomohol reklamnmu segmentu, zska daje, ktor s presnejieZrove, systm pomohol televznemu sektoru sta sa atraktvnejm ako efektvmarketingov prostriedok. Celkovo vak systm nepriniesol vznamnejie zmetkajce sa podielu televznych stanc.Skromn TV Markza je naalej dominantnm hrom, priom jej pozcia sa eupevnila. Jednotka (ktor zaznamenala ratingov pokles) a skromn TV Joj speriadruh pozciu. mnou TV Joj. Rovnako druh kanl STV, Dvojka, stratil divkovCelkovo mono poveda, e pokles STV odra jej klesajcu kredibilitu a neschopnoslovi irie vrstvy obyvatestva.

25 Rada pre vysielanie, Sprva o stave vysielania v Slovenskej republike a o innosti Rady vysielanie a retransmisiu za rok 2006, Bratislava, 2007, str. 50, prstupn na http://www.rada-rtv.sk ( alej ako Rada pre vysielanie, Vron sprva 2006) (navtven 1. jla 2008).

26

Rada pre vysielanie, Vron sprva 2007, str. 14.
http://www.rada-rtv.sk/http://www.rada-rtv.sk/


25/53



Tabu ka 1. Sledovanoshlavnch televznych stanc (20062008)

TV Markza 30,4 33,4 37,6 Jednotka (STV 1) 20,2 16,8 17,6TV JOJ 16,3 16,3 15,6Dvojka (STV2) 8,3 5,1 4,7TA3 1,7 1,3 1,5esk televzie 9,3 10,6 9,3Maarsk televzie 8,1 5,7In televzie 13,8 8,5 8,1

Medialne.sk 27

Pokrytie prostrednctvom kbla sa v pribehu uplynulch troch rokov zvilo iba nepatrne, z 39,2% v roku 2003 na 40,7% v roku 2006. V roku 2006 sa rozreniesatelitu pohybovalo na rovni 13%.28

27 Medialne.sk,http://medialne.etrend.sk/televizia/grafy-a-tabulky.php,navtven 25. janura 2008.

28

Zdroj tejto informcie je IP International Marketing Committee.
http://medialne.etrend.sk/televizia/grafy-a-tabulky.phphttp://medialne.etrend.sk/televizia/grafy-a-tabulky.php


26/53

S L O V E N S K O


71

2. R EGULCIA a UDE OVANIE LICENCI v SEKTORETELEVZNEHO VYSIELANIA

2.1 Regula n orgny a prvny rmecMedzi regulan orgny v oblasti vysielania patria Rada pre vysielanie a retransm(Rada pre vysielanie), Telekomunikan rad a Protimonopoln rad. Zkon odigitlnom vysielan, ktor vstpil do platnosti 31. mja 2007 pozmenil fungovanRady pre vysielanie a Telekomunikanho radu. Navye zkon rozril skupinorgnov zainteresovanch do digitlnej regulcie a zahrnul do nej aj Ministerstkultry, Ministerstvo dopravy, pt a telekomunikci (MDPT) a Ministerstvo financSR.Telekomunikan rad, spolone s MDPT, spravuje spektrum vysielacch frekvenci29 Protimonopoln rad m v kompetencii ochraova a podporova konkurennprostredie, skma prpady koncentrcie vlastnctva a zneuvania dominantnpostavenia.30 Orgnom s hlavnou kompetenciou v oblasti regulcie vysielania zostva Rada pvysielanie, zriaden na zklade zkona o vysielan a retransmisii.31 Prijatm zkona o digitlnom vysielan, ktor okrem inho novelizoval zkon o vysielan a retransmpostavenie a lohy Rady pre vysielanie podstpili urit zmeny.Zkladnou lohou Rady pre vysielanie je presadzova prvo na informcie, sloboslova a prstup ku kultre a vzdelaniu. Rada pre vysielanie mus taktie

prostrednctvom regulcie zabezpeova pluralitu informci v spravodajskch relcmdi. Od roku 2005 Rada zskala alie lohy: pravidelne informova Eurpsku komisiu o dodriavan povinnost mdiami; zaobera sa sanosami na poruenie zkona;

29 Telekomunikan rad bol zriaden zkonom . 610/2003 Z. z. o elektronickchkomunikcich, Zbierka zkonov . 249 z 31. decembra 2003 (vstpil do platnosti 1. janura 2004), naposledy novelizovan 29. decembra 2007 (pozri OSI/Slovakia, s. 1402).

30 Protimonopoln rad bol zriaden zkonom . 136 / 2001 Z. z. o ochrane hospodrskej sae, Zbierka zkonov . 57 z 13. aprla 2001 (vstpil do platnosti 1. mja 2001), naposledy novelizovan 1. marca 2005 (pozri OSI/Slovakia, str. 1402).

31 Zkon . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii, Zbierka zkonov . 128 zo 4. oktbra 2000

(vstpil do platnosti 4. oktbra 2000), naposledy novelizovan 15. mja 2008.


27/53



dohliada na dodriavania Direktvy o audiovizulnej medilnej slube(Audiovisual Media Service [AVMS] Directive) zo strany Slovenska.32

V roku 2006 Rada pre vysielanie a retransmisiu zakpila nov automatick nahrvacsystm, ktor zvil rove monitoringu. Taktie zakpila software umoujcizskava presnejie daje o zemnom pokryt jednotlivch mdi.

Tabu ka 2. Rozpoet Rady pre vysielanie a retransmisiu (20022007)

Ben vdavky 16 084(493 208)16 928

(519 089)18 223

(558 799)19 328

(592 683)26 180

(802 797)29 430

(902 443)

Kapitlov vdavky 250(7 666)1 150

(35 264)974

(29 867)131

(4 017)3 440

(105 486)2 382

(73 041)

Celkov rozpoet 16 334(500 874)18 078

(554 353)19 197

(588 666)19 461

(596 700)29 620

(908 283)31 812

(975 484)

Rada pre vysielanie a retransmisiu33

2.2 Systm ude ovania licenciV poslednch troch rokoch nenastali iadne vznamnejie zmeny v systme udeovanilicenci. Rada pre vysielanie a retransmisiu je zodpovedn za udeovanie licenci nvysielanie pre pozemn vysielanie.34 Verejn tendre na licencie maj by publikovanna strnke Rady ako aj v najmenej dvoch dennkoch s celoslovenskou psobnosouLicencie na rozhlasov vysielanie sa udeuj na osem rokov, km licencie na televznvysielaniu s platn 12 rokov.iadate, ktor zska licenciu na vysielanie, je povinn zaplati jednorzovadministratvny poplatok, ktorho vka bola od aprla 2006 znane znen. Tento

poplatok sa me pohybova v rozmedz od 20 000 Sk (613 ) do 10 milinov Sk (306 645 ) v zvislosti od spsobu renia vysielacieho signlu. Od 31. mja 2007, po

32 Direktva 2007/65/EC Eurpskeho parlamentu a Rady z 11. decembra 2007 pozmeujca Direktvu Rady . 89/552/EEC o koordincii uritch opatren uloench zkonom, regulcioualebo administratvnym opatrenm v lenskch ttoch s drazom na sledovanie televznychvysielacch aktivt,Official Journal of the European Union, 18. december 2007, L 332/27.

33 Vron sprvy o stave mdi v Slovenskej republike a o innosti Rady pre vysielaniea retransmisiu za roky 20022007.

34

Zkon o vysielan a retransmisii, l. 4555.


28/53

S L O V E N S K O


73

prijat zkona o digitlnom vysielan sa horn hranica poplatku za licencie na analgvysielanie znila na 8 000 Sk (245 ) pre celottne mdi. Poplatok za licenciu digitlne vysielanie bol stanoven na 20 000 Sk (613 ) pre celottne televza 10 000 Sk (307 ) pre rozhlas s celottnym pokrytm.Najzvanejia zmena v spsobe nadobdania licenci bola zaveden zkonoo digitlnom vysielan, ktor dva Telekomunikanmu radu kompetenciu vybraprevdzkovateov multiplexov a oprvuje Radu pre vysielanie udeova licenposkytovateov obsahu.35 Skromnm mdim sa podarilo posun zavedenie digitalizcie, o v podstaznamen, e na trh nevpustili novch konkurentov. Najneskor termn, kedy by mby prv terestrilny multiplex pre cel zemie Slovenska prstupn, je koniec ro2011. Cel proces pravdepodobne nepodnieti existujce stanice k tomu, aby sdobrovone vzdali svojich licenci na analgov pozemn vysielanie. Sasn licedvoch najvch televznych hrov, TV Markza a TV Joj, platia a do roku 2019.36 Telekomunikan rad nedospel s mdiami ku iadnej dohode o Podmienkachprechodu priom tvrd, e televzne stanice chc diktova podmienky tendra nprevdzkovateov multiplexov. Mdi sa obvaj monej straty ich privilegovapozcie na medilnom a reklamnom trhu.37 Poda Podmienok prechodu m by prv digitlny multiplex spusten do jednho roku od udelenia licencie prevdzkovateomultiplexu; druh 31. janura 2012 a verejnoprvny multiplex do konca roku 2012Konen termn, kedy analgov vysielanie m opusti frekvencie pouvadigitlnymi multiplexmi, je koniec roka 2011. Vetky ostatn analgov vysielae buvypnut najneskr 31. decembra 2012.V polovici roka 2007 sledovala polovica populcie televziu cez analgov pozemsignl. Ide predovetkm o obyvateov vidieka s nimi prjmami. Na prjedigitlneho signlu by potrebovali bu kpi digitlny televzny prijma alebdigitlne set-top boxy. Tie sa v tchto doch predvaj za pribline 1 500 Sk (46 Oneskorenie spustenia digitlneho pozemnho vysielania me vies k nerovndsledkom, podnecovanm domcnost, aby si hadali alternatvne spsoby prjmNapr. prevdzkovatelia satelitnho vysielania u aktualizovali svoju infratruktktor im umouje vysiela digitlne. V roku 2006 Deutsche Telekom-om vlastnen

Slovak Telekom zaal ponka televzny signl cez Internet Protocol (IPTV). Mobi

35 Zkon o digitlnom vysielan, l. 2432.36 Km licencia na analgov vysielanie sa me predi iba raz (na 12 rokov pre televzne stan

a 8 rokov pre rozhlasov stanice), licencia na digitlne vysielanie sa udeuje na neobmedzeobdobie.

37 Tom Czwitkovicz: Poda Telekomunikanho radu televzie blokuj digitalizciu,Trend ,28. janur 2008, prstupn na http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6173

(navtven 15. februra 2008).
http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6173http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6173


29/53



opertori ako Orange a T-Mobile plnuj vybudova vysokorchlostn optick sieschopn prena vysielanie v niekokch slovenskch mestch.38 Oakva sa, e prechod na digitlne vysielanie staniciam na urit dobu prinesie pokle

divkov. Riadite TV Markza, Vclav Mika, hrozil podanm aloby na tt, ak procesprechodu pokod jeho televziu. Skromn stanice, ktor by sdnou cestou rieilipokodenie na zklade strt zaprinench digitalizciou bud pravdepodobne spenParlament kompromisne upustil od obmedzen voi skromnm vysielateomvlastniacim viacer kanly. Poda zkona o digitlnom vysielan televzie bud mcvlastni niekoko tematickch kanlov. Tm mu zabrni novikom vstpi na trh.39 Napriek uvedenmu, po uverejnen Podmienok prechodu v aprli 2008,Telekomunikan rad vyhlsil, e digitlne vysielanie vytvra prleitos zakladanov televzne kanly, zvi konkurenciu a tak tlai na zlepenie kvality programu.40 Rada pre vysielanie je naalej zabezpeuje, aby vysielatelia dodriavali legislatvtkajcu sa vysielania. Regultor vykonva tto povinnos prijmanm sanosta monitoringom programu mdi. Poda zkona o digitlnom vysielan me Rada prevysielanie pokutova vysielateov sumou a do 5 milinov Sk (153 322 ) za porueniustanoven o krovom vlastnctve. Telekomunikan rad me z rovnakho dvodupokutova rovnakou sumou prevdzkovateov multiplexov.41 Rada me pokutova televzie a do vky 5 milinov Sk (153 322 ) a rozhlasovstanice a do vky 1,5 milina Sk (45 997 ) za zvan poruenia zkona o vysielana retransmisii.42 Ak vysielate opakovane, zmerne a vnym spsobom poruujeustanovenia o ochrane udskej dstojnosti a udskosti, me mu Rada odobralicenciu.43 Vina sankci vzahujcich sa na obsah vysielania naalej smeruje voiskromnm vysielateom. V rokoch 2005 a 2006 poet sankci uvalench na televziezostal stabiln. Vrazn nrast upozornen bol zaregistrovan v roku 2007.

38 Tamtie.39 Tom Czwitkovicz: Televzie si s poslancami poradili, digitlny zkon sa prepisoval,

Medialne.sk,11. aprl 2008, prstupn na http://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=3046 (navtven 25. februra 2008).

40 Zana relny prechod na digitlne televzne vysielanie, prstupn na http://www.teleoff.gov.sk/sk/Press/2008/TPP.html (navtven 24. aprla 2008).

41 Zkon o digitlnom vysielan, l. 60 ods. 2, l. 60 ods. 4.42 Zkon o vysielan a retransmisii, l. 67 ods. 5.43

Zkon o vysielan a retransmisii, l. 67a.
http://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=3046http://www.teleoff.gov.sk/sk/Press/2008/TPP.htmlhttp://www.teleoff.gov.sk/sk/Press/2008/TPP.htmlhttp://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=3046


30/53

S L O V E N S K O


75

Tabu ka 3. Sankcie uvalen Radou pre vysielanie a retransmisiu vz ahujce sa na obsah vysielania (20052007)

Upozornenie2005 10 0 45 5 55 52006 16 0 58 7 74 72007 15 3 96 7 111 10

Povinnos odvysielaoznam o poruen

zkona

2005 1 0 4 1 5 12006 1 0 1 0 2 0

2007 0 0 2 0 2 0

Pokuty 2005 30 1 62 3 92 42006 26 6 38 4 64 42007 22 1 57 2 79 3

Celkom2005 41 1 111 9 152 102006 43 0 97 11 140 112007 37 4 155 9 192 13


44 Vron sprvy o stave vysielania v Slovenskej republike a o innosti Rady pre vysiela

a retransmisiu za roky 20052007.


31/53



Tabu ka 4. Pokuty uvalen Radou pre vysielanie a retransmisiu vz ahujce sa na obsah vysielania (20052007)

STV 2005 30 10 080 (309 098)2006 26 25 430 (779 798)2007 20 10 805 (331 330)

TV Markza 2005 42 21 030 (644 874)2006 18 2 000 (61 329)2007 34 16 800 (515 164)

TV Joj

2005 18 3 770 (115 605)

2006 17 3 220 (98 740)2007 20 6 985 (214 192)

Celkom2005 90 34 880 (1 069 578)2006 61 30 650 (939 867)2007 74 34 590 (1 060 685)


Rozhodnutia Rady pre vysielanie sa dlhodobo nepovauj za kontroverzn a zd sa, tento orgn zskal repektovan reputciu.

45

Tamtie.


32/53

S L O V E N S K O


77

3. R EGULCIA A MANAMENT TELEVZIE VEREJNEJSLUBY

3.1 Legislatva a politika televzie verejnej sluby Povinnosti mdi verejnej sluby zostvaj za posledn tri roky nezmenen. Zko Slovenskej televzii46 a zkon o Slovenskom rozhlase poskytuj prvny zkladverejnoprvneho vysielania.Zkon o digitlnom vysielan (2007) do znanej miery podporil zujmy najvcmdi. Jeho prevzatiu predchdzalo memorandum o spoluprci podpsan tyrmnajvmi televznymi hrmi (STV, TV Markza, TV Joj a TA3). Politici akceptovich poiadavky, pretoe sa chceli vyhn otvorenmu konfliktu.Prv nvrh zkona o digitlnom vysielan nepredpokladal existenciu samostatn

multiplexu pre mdi verejnej sluby. Avak manament STV pod vedenm R. Hrehloboval za takto vymedzenie. Hreha povedal, e okrem dvoch existujcich kanlSTV plnuje spusti dva tematick kanly (portov a spravodajsk). STV mienspusti portov kanl s nzvom Trojka 47 s plnovanm termnom uvedenia v auguste2008, v svislosti s Olympijskmi hrami v Pekingu.48 Spoiatku sa zdalo, e zmer m len mal ndej na spech, pretoe rozpoet STV na rok 2008 nezahal pribline 10milinov Sk (3,07 milina ) vylenench na spustenie portovho kanla. V m2008 vak Rada pre vysielanie vydala STV licenciu na digitlne vysielanie kanTrojka s celottnou psobnosou a o tde neskr novovymenovan generlnriadite tefan Niansk uspel so zskanm ttnej finannej podpory, ke sa vlrozhodla poskytn okolo 91 milinov Sk (2,79 milinov ) na spustenie tohtokanla.49 Trojka zaala vysiela poda plnu pre Olympijsk hry.Nvrh zkona o digitlnom vysielan sa snail zamedzi vzniku dominantnhpostavenia na audiovizulnom trhu, napr. zakazoval, aby spolonos zskala licenciuprevdzkovanie viac ako jednho multiplexu. Takto ustanovenia vak nakoniec nenacestu do finlnej podoby zkona. Poda zkona o digitlnom vysielan bolo udeovalicenci prevdzkovateom multiplexov prenechan Telekomunikanmu radu. Tvyvolva obavy, pretoe Eurpska komisia kritizovala Telekomunikan rad

46 Zkon . 16/2004 Z. z. o Slovenskej televzii, Zbierka zkonov . 7 z 15. janura 2004 (inn od1. februra 2004), (alej ako zkon o STV), naposledy novelizovan 4. marca 2008; zkon 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, Zbierka zkonov . 252 z 31. decembra 2003 (inn od1. janura 2004) (alej ako zkon o Slovenskom rozhlase), naposledy novelizovan 4.marca 200

47 Poda prieskumu Intittu pre verejn otzky (IVO) z mja 2008 asi 39% respondentov uviedloe privtali portov kanl STV, km 45% o neprejavilo zujem (IVO,cit. dielo)

48 Tom Czwitkovicz: Slovensk digitalizcia sa odklad,cit. dielo.49 STV me spusti portov okruh, TASR bude verejnoprvna,E-katalg.sk , 28. mj 2008,

prstupn na http://www.e-katalog.sk/spravodajstvo/12700/(navtven 5. jna 2008).
http://www.e-katalog.sk/spravodajstvo/12700http://www.e-katalog.sk/spravodajstvo/12700


33/53



nedostatok nezvislosti.50 Telekomunikan regultor je financovan Ministerstvomdopravy, pt a telekomunikci, ktor je akcionrom Slovak Telekom-u.51 SpolonosRdiokomunikcie, ktor plnuje poiada tento rok o pridelenie licencie na prevdzkumultiplexu, je fililkou Telekomunikanho radu.52 Sanostiam ohadomkoncentrcie vlastnctva multiplexov sa bude venova len Protimonopoln rad SR.

3.2 Riadiaca truktra televzie verejnej sluby Pod vedenm manamentu, ktor STV prevzal v roku 2003, urobila televzia vznamnprogres v retrukturalizcii, hlavne organizanej a ekonomickej.Koncom roka 2004, po dvoch rokoch od zvolenia do funkcie generlneho riaditea,Richard Rybnek znil poet zamestnancov STV na polovicu. Znenm vdavkovdosiahol vyrovnan rozpoet pre rok 2005. V niektorch kruhoch sa vak prejavovaliobavy, e cenou za finann ozdravenie bolo opustenie verejnoprvneho poslania STVkee Jednotka sa stvala komernejou v zujme zvi celkov rating televzie.Po odchode R. Rybnka a vobch v roku 2006 renom STV ustavine kles.Namiesto posilnenia charakteru verejnej sluby, sa STV, a redakcia spravodajstvaa publicistiky zvl, stala predmetom intenzvnejieho politickho zasahovania. Odvolieb v roku 2006 sa STV dostala pod stly tlak vldnucej koalcie, ktor intervenovalviac i menej otvorene ako pri vobe Radima Hrehu v decembri 2006 (po Rybnkovejrezigncii) a vobch kontrolnch orgnov zaiatkom roka 2008. Po nstupe Hrehu, vporad trinsteho generlneho riaditea STV od roku 1989, mdi ako aj politiciopozcie pekulovali, i jeho zvolenie m umoni ovplyvovanie STV vldnucoukoalciou. Vysokopostaven lenovia koalcie to v podstate otvorene pripustili, kenapr. podpredseda S-HZDS Milan Urbni uviedol, e koalin strany shlasili sozskanm vplyvu nad niektormi aktivitami STV, hlavne spravodajstvom.53

50 MDPT pripravuje prevod akci Slovak Telekomu. 27. marec 2007, prstupn na http://www.24hod.sk/clanok-28371-MDPT-pripravuje-prevod-akcii-Slovak-Telekomu.html(navtven 13. janura 2008).

51 Slovak Telekom je vlastnen Deusche Telekom AG (51%) a Slovenskou republikou (49%).Koncom roka 2007 bol men podiel v portfliu Ministerstva dopravy, pt a telekomunikci(34%) a Fondu nrodnho majetku (15%). Ministerstvo previedlo svoj podiel na zaiatku roka 2008 na Ministerstvo hospodrstva, o je odpoveou na dlhotrvajcu kritiku Eurpskej komisie.

52 SITA, Digitalizcia na Slovensku vrazne mek, Medialne.sk, 30. janur 2008, prstupn na http://www.medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6193 (navtven 17. februra 2008).

53 Karol Sudor: Milan Urbni: Meiar bol hlpy a dnes to u vie,SME , 8. janur 2007, prstupnna http://www.sme.sk/c/3074730/milan-urbani-meciar-bol-hlupy-a-dnes-to-uz-vie.html

(navtven 16. februra 2008).
http://www.24hod.sk/clanok-28371-MDPT-pripravuje-prevod-akcii-Slovak-Telekomu.htmlhttp://www.medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6193http://www.sme.sk/c/3074730/milan-urbani-meciar-bol-hlupy-a-dnes-to-uz-vie.htmlhttp://www.sme.sk/c/3074730/milan-urbani-meciar-bol-hlupy-a-dnes-to-uz-vie.htmlhttp://www.medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6193http://www.24hod.sk/clanok-28371-MDPT-pripravuje-prevod-akcii-Slovak-Telekomu.html


34/53

S L O V E N S K O


79

V decembri 2007 Rada STV rozhodla o odvolan Hrehu. Bol obvinen z opakovanhnezvldnutia implementova rozhodnutia Rady STV,54 zo zvenia rozpotovhodeficitu, zo zlyhania v predkladan nvrhu rozpotu STV a programovej koncepcie rok 2008 a zo zlyhania ohadom plnenia uritch zkonom stanovench programovpovinnost, ako je kvta nezvislej eurpskej produkcie.55 Hadanie novho riaditea sa zaalo zaiatkom aprla 2008. 16. aprla 2008 bol vybran tefan Nianskmodertor sprv eskoslovenskej televzie v obdob komunizmu, spomedzi trokandidtov v druhom kole vberovho konania. V prvom kole sa zastnilo 1uchdzaov, ktor vyhoveli podmienkam spomedzi 27 kandidtov. Hoci Nianskodmietol vetky obvinenia z politickej zaujatosti, vberov konanie sprevdzpekulcie, e jeho kandidatru podporil vldny Smer-SD.56 (V roku 2007 bolmedilnym poradcom ministerky prce, socilnych vec a rodiny Viery Tomanovenominantky strany Smer-SD.)

Nov generlny riadite m v mysle zredukova poet riaditeov, zko spolupracos Radou STV, zmeni logo STV a vrti kanlom STV ich pvodn nzvy (ST1a STV 2). Uvauje aj o zruen dcrskych spolonost STV, zaloench riaditeoRybnkom a zaleni ich do truktry STV.57 Chce vyrovnan rozpoet zaloen na rznych novch zdrojoch s postupnm obmedzenm reklamy, obnovenm pvodntvorby a predstavenm novch programov s eurpskou dimenziou, to vetko szameranm na oivenie charakteru verejnej sluby STV.58 Poas rokovan vldnej koalcie v decembri 2007 politick strany identifikovali uktor by mali zotrva v radch mdi verejnej sluby. Zaiatkom roka 2008 vldnkoalcia zvolila blzkych spojencov do riadiacich/kontrolnch orgnov televzs jasnm shlasom predsedu vldy. Predseda rady STV Bohumr Bobock povedal,si netreba robi ilzie, kee doteraz bola kad rada kreovan na zklade politickdohd.59 Bval predseda Rady STV a do marca 2008 jej len Miroslav Kollr

54 Poas 11-mesanho psobenia R. Hrehu vo funkcii generlneho riaditea Rada STV uviedla, z jej 121 rozhodnut 17 nebolo naplnench, jedno bolo naplnen len formlne, sedem po termna tri neplne; termn bol posunut v prpade iestich rozhodnut. (Zpisnica zo zasadnutia RadSTV z 15.novembra 2007), prstupn na http://www.stv.sk/stv/rada-stv/uznesenia/(navtven

20. februra 2008).55 Zpisnice zo zasadnut Rady STV z 15. novembra a 11. decembra 2007, prstupn na http://www.stv.sk/stv/rada-stv/uznesenia/(navtven 20. februra 2008).

56 Niansk je jednou nohou v STV,SME,14. aprl 2008, prstupn na http://www.sme.sk/c/3826225/Niznansky-je-jednou-nohou-v-STV.html (navtven 16. aprla 2008).

57 Niansk vedenie STV zatia nemen,cit. dielo. 58 tefan Niansk,STV Tvoriv autorsk diela , projekt riadenia a rozvoja STV, prstupn na

http://www.stv.sk/stv/o-stv/zakony-a-dokumenty/(navtven 1. mja 2008).59

Niansk vedenie STV zatia nemen,cit. dielo.
http://www.stv.sk/stv/rada-stv/uzneseniahttp://www.stv.sk/stv/rada-stv/uzneseniahttp://www.sme.sk/c/3826225/Niznansky-je-jednou-nohou-v-STV.htmlhttp://www.stv.sk/stv/o-stv/zakony-a-dokumentyhttp://www.stv.sk/stv/o-stv/zakony-a-dokumentyhttp://www.sme.sk/c/3826225/Niznansky-je-jednou-nohou-v-STV.htmlhttp://www.stv.sk/stv/rada-stv/uzneseniahttp://www.stv.sk/stv/rada-stv/uznesenia


35/53



uviedol, e tento krok demontroval pln nepochopenie lohy mdia verejnej sluby.Pokladm za bezprecedentn zsah do ich [Rd STV a SRo] nezvislosti ak sa o nichrozhoduje v stranckych centrlach, uviedol. Dodal, e filozofia vldnej koalcie vberie vetko ukazuje, ako vnucuje tyraniu viny. Upozornil, e v minulostiobsadzovanie postov vo verejnoprvnom mdiu na politickch zkladoch a nie podakritria odbornosti viedlo k jeho marginalizcii a rozbitiu ndej na prosperitu.60

3.3 Financovanie televzie verejnej sluby Najdleitejm zdrojom prjmov mdi verejnej sluby s koncesionrske poplatky,ktor s od 1. aprla 2008 sasou tov za elektrick energiu; vetci odberatelia elektrickej energie tak musia zrove plati aj koncesionrsky poplatok. Tento spsobbol zaveden zkonom o hrade za sluby verejnosti, prijatom zaiatkom roka 2008.61

V minulosti boli vetci majitelia televznych prijmaov a rdioprijmaov povinn platikoncesionrsky poplatok. V prpade prvnickch osb sa vka poplatku kalkulujepoda potu zamestnancov. Verejnoprvne mdi generuj finann prostriedky taktiez reklamy.

60 Tamtie.61 Zkon . 68/2008 Z. z. z 15. februra 2008. o hrade za sluby verejnosti poskytovan

Slovenskou televziou. a Slovenskm rozhlasom o zmene a doplnen niektorch zkonov, Zbierka

zkonov . 26 z 29. februra 2008 (inn od 1. aprla 2008).


36/53


37/53



Tabu ka 6. STV celkov prjmy a vdavky (20052008) v milinoch Sk (v milinoch )

Celkov prjem 2 266(69,49)2 247

(68,91)2 248,5(68,95)

2 377(72,89)

Celkov vdavky 2 242(68,75)2 233

(68,48)2 409

(73,88)2 524

(77,39)Zostatok +0,74 +0,43 -4,93 -4,5

Stav na toch 350(10,74)331

(10,16)207

(6,34)21,5

(0,66)

STV 64

Koncesionrsky poplatok zostva na rovni 140 Sk za mesiac. Od 1. aprla 2008koncesionrsky poplatok platia vetky domcnosti napojen na elektrick sie. PrjemzhromaujeRozhlasov a televzna spolonos , spolon orgn zaloen STV a SRo na tento el; tto spolonos financie nsledne rozdeuje medzi obe verejnoprvne mdi(STV zskava 70% objemu a SRo zostatok). Od povinnosti plati koncesionrsky poplatok s osloboden len domcnosti, ktor preuku handicapovanch lenov.Dchodcovia a domcnosti s nzkymi prjmami platia polovicu poplatku. Do aprla 2008 platili prvnick osoby poda potu pouvanch prijmaov. Na zklade novchustanoven vetky prvnick osoby s nie viac ako deviatimi zamestnancami platia 140Sk (4,3 ) za mesiac a spolonosti s viac ako 1 000 zamestnancami platia 14 000 Sk(430 ).65 Verejnoprvne mdi oakvaj, e vaka tejto zmene zskaj koncesionrskepoplatky od tretiny domcnost, o ktorch sa predpoklad, e sa v minulosti vyhbaliich plateniu.66 STV plnuje vyui tieto extra financie na spustenie novho portovhokanlu a na vyrobenie vieho mnostva dokumentrnych a pvodnch hranchfilmov. Tieto financie taktie umonia STV modernizova jej vybavenie.67 Zmeny spsobu platenia koncesionrskych poplatkov sa vak stal predmetom kritikyistch kruhov. Verejnoprvne mdi bud i naalej potrebova financie od vldy a takbud, poda Toma Galbavho zo Slovenskej demokratickej a kresanskej nie

64 Tamtie.65 Tamtie.66 Poplatky nae kadodenn, prstupn na

http://celamko.blogspot.com/2008/02/poplatky-nae-kadodenn_15.html (navtven 3. marca 2008).

67

Tamtie.
http://celamko.blogspot.com/2008/02/poplatky-nae-kadodenn_15.htmlhttp://celamko.blogspot.com/2008/02/poplatky-nae-kadodenn_15.html


38/53

S L O V E N S K O


83

Demokratickej strany (SDK-DS), stle zvisl na politickej moci. Galbav uviedol je neakceptovaten nti obanov, aby platili koncesionrske poplatkyprostrednctvom tov za elektrinu; pretoe niektor obania pouvaj elektrinu, anie rdio i televziu. SDK-DS chce pln zruenie koncesionrskych poplatkoa financovanie STV a SRo zo ttneho rozpotu. Strana predloila svoj nvrv septembri 2007, no zskala podporu len dvoch alch opozinch politickch strT. Galbav vak sbil predklada nvrh znovu, a km nebude prijat.68 Minister kultry Marek Maari sa postavil proti nvrhu SDK-DS. Vyberanikoncesionrskych poplatkov sa m zlepi, aby sa tak podarilo vyhn opakujcimfinannm krzam mdi verejnej sluby. Ak s financovan ttom, dodal, mdverejnej sluby maj tendenciu vysiela viac reklamy, ne je tomu v prpade, e financovan z koncesionrskych poplatkov. Maari povedal, e poplatok jv sasnosti prli nzky, no me sa zvi len v prpade, e mdi zvia kva

programu. Maari uviedol, e vlda by mala vo mdich verejnej sluby financovaurit programy. Dohody o financovan tchto programov ttom sa mu predi nrmec volebnho obdobia vldy, aby sa tak vyhlo politickm zsahom.69 V januri 2008 zaal ekonm Richard ulk, bval poradca ministra financi IvaMikloa a spoluautor slovenskej reformy zavdzajcej rovn da, so samostatniniciatvou nazvanou Stop koncesionrskym poplatkom Chce zozbiera podpipotrebn na vypsanie referenda o koncesionrskych poplatkoch. ulk tento poplatopovauje za preitok, ktor je nespravodliv a nesocilny. Ako alternatvu uve mdi verejnej sluby maj by financovan prostrednctvom prspevkov oskromnch televzi, zo ttneho rozpotu alebo z komernch prjmov, ako sreklama, sponzoring a pay-TV.70 Poda najnovch prieskumov Intittu pre verejnotzky 58% respondentov by uprednostnilo, keby bola STV financovan priamo zttneho rozpotu. Okolo 17% vyjadrilo podporu koncesionrskym poplatkom akhlavnmu zdroju financovania a rovnak as respondentov podporilo lohu reklamOkolo 59% sa vyjadrilo, e s pripraven zastni sa referenda za zruenkoncesionrskych poplatkov a 88% z nich by hlasovalo za odstrnenie poplatkov.71 Niansk po svojom menovan zdraznil, e STV bola v komplikovanej situcnsledkom dlhov pochdzajcich z prehranch sdnych procesov, nezaplatencprmi za vkendy v rokoch 20052006 a pokt uvalench na STV kvli chybm ptovan DPH.72 Rovnako ako na koncesionrske poplatky sa v zujme udrania

68 Tamtie.69 Tamtie.70 Tom Czwitkovicz, Petcia chce zrui koncesionrske poplatky, Medialne.sk , 23. janur 2008,

prstupn na http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6126 (navtven 4. marca 2008).

71 IVO, cit. dielo.72 Pravda.sk: Niansk vedenie STV zatia nemen,cit. dielo.
http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6126http://medialne.etrend.sk/televizia/sprava.php?sprava=6126


39/53



vyrovnanho rozpotu spoliehal na dva alie zdroje financovania: po prv na prspevood ttu do vky 61 milinov (vychdzajci z tzv. zmluvy medzi STV a ttom) a podruh na prjem z grantov a projektov STV.

3.4 Redak n tandardy Intern redakn pravidl sa v STV nezmenili. Pre novinrov pracujcich v televziiplat Charta spravodajstva a publicistiky STV, inpirovan redaknmi pravidlamiBBC.73 Stanovuje tandardy a princpy tvorby programov vrtane spsobuimplementcie.74 Charta STV vyhlasuje, e sprvy a spravodajstvo tejto stanice majposkytova aktulne a nezaujat informcie a vytvra priestor pre diskusiu s cieomnapomc divkom utvori si vlastn nzory. Mali by taktie chrni a posilovanrodn identitu a kultru. Charta obsahuje aj metdy produkcie a zleitosti tkajce

sa prvnych aspektov vysielania ako ochrana identity zdroja, nepodloen obvineniaporuenie skromia, nrodnostn a rasov nenvis, at. Poruenie Charty STV medokonca vies k rozviazaniu zmluvy s novinrom. Rovnako ako Chartu musia novinrna Slovensku dodriava Kdex novinrskej etiky, prijat na zaiatku 90-tych rokovSlovenskm syndiktom novinrov.Rada STV je zo zkona povinn spolupracova s Radou pre vysielanie a retransmisiu nzabezpeovan implementcie zkonnch ustanoven vo vysielan. Rada pre vysielanitak v prpade poruenia povinnosti vysiela objektvne a nestrann spravodajska politick programy me STV uloi sankcie.

So zmenou vedenia v roku 2006 tvorba spravodajskch programov v STV podstpilaznan reformy. Predtm STV zaalo pouva dynamickej a zmodernizovan formvizulu. Po nstupe do funkcie R. Hreha avizoval, e revitalizuje oblas spravodajstvapublicistiky. Uviedol, e stanica sa sstred na zvenie kvality sprv, s drazom naaktulne a pln informcie.75 V skutonosti vak vstupy STV upadali, stali sa orazviac politicky zaujatmi, o viedlo v roku 2007 15 novinrov, bezprecedentn poet,k odchodu z STV.Krtko po prevzat funkcie dal R. Hreha vpove Rolandovi Kykovi, fredaktorovHlavnej redakcie spravodajstva , portu a publicistiky STV, a Eugenovi Kordovi,

fredaktorovi investigatvnej relcie Reportri . Poda Kordu generlny riadite povedal, e s naho vyvjan tlaky z politickch kruhov, s m m problm a nevi

73 Pozrihttp://www.bbc.co.uk/guidelines/editorialguidelines/(na vtven 19. augusta 2008).74 STV, Charta spravodajstva a publicistiky Slovenskej televzie, prstupn na

http://www.stv.sk/files/fusellxoqf.pdf (navtven 12. aprla 2008) (alej ako Charta STV).75 Radim Hreha, Televzia na mieru, Bratislava, september 2006, Medialne.sk , september 2006,

prstupn na http://medialne.etrend.sk/uploady/projek-radim-hreha.pdf (navtven 13. marca

2008).
http://www.bbc.co.uk/guidelines/editorialguidelineshttp://www.stv.sk/files/fusellxoqf.pdfhttp://medialne.etrend.sk/uploady/projek-radim-hreha.pdfhttp://medialne.etrend.sk/uploady/projek-radim-hreha.pdfhttp://www.stv.sk/files/fusellxoqf.pdfhttp://www.bbc.co.uk/guidelines/editorialguidelines


40/53

S L O V E N S K O

E U MO N I TO R I N G A N D A D V O C A C Y P R O G R A M(E U M A P)M E D I A P R O G R A M

85

to ust.76 alm pochybnm krokom bola v roku 2007 vpove tefanovi Hrbovipo ktorej nasledovalo zruenie relcie, ktor moderoval, s nzvom Pod lampou . Hrbbol prepusten kvli tomu, e pozval Kordu, aby naivo porozprval o princh svoodchodu a potom vyzval svojich alch host, aby vzpt ukonili relciu na protproti obmedzovaniu slobody v STV. Obe relcie patrili medzi najkvalitnejie programSTV; zskali prestnu slovensk Novinrsku cenu a poas Rybnkovho funknhoobdobia (ke bola STV kritizovan kvli komercionalizcii) boli povaovan za jez mla relci, ktor odpovedali poslaniu STV ako mdia verejnej sluby. Ako bozmienen, v lete toho istho roku tretina redakcie spravodajstva STV opustila televvytkajc obmedzovanie redaknej slobody.Redaktori spravodajstva STV sa saovali na nedostatok nezvislosti alebo dokocenzrne zsahy fredaktora Jna mihulu. Tvrdili, e boli iadan informova o vla vldnych koalinch stranch pozitvne.77 Jaroslav Barbork, redaktor spravodajstva

STV od novembra 2006, povedal, e po zmene vedenia postrehol jeho sklon zasahovdo novinrskej prce. Michal Petruka, dramaturg STV od jna 2005, uviedol, manament mal tendenciu by steriln a nekonfliktn. Samotn mihula pripustil,ho Ministerstvo kultry poiadalo o pozdranie istej reporte, km ministerstvpriprav komplexnejiu reakciu.78 Po prchode R. Hrehu sledovanos hlavnch sprv STV klesla o 2,5%.79 V lete 2007 Rada STV, na zklade uvedench skutonost vyhlsila: SpravodajstSTV najm z hadiska kvality, profesionality a vestrannosti informci nepln v celsvojom rozsahu poiadavky na vysielanie verejnej sluby, o je dsledkom dlhodobprocesu jeho oslabovania, nestability a astch personlnych zmien.80 Rada STV poiadala generlneho riaditea STV predloi koncepciu skvalitnenia a technickzabezpeenia redakcie spravodajstva, iada vedenie spravodajskej redakcie o zvprofesionlnej rovne, naprklad formou sstavnho dovzdelvania i zahraninst. Rada STV taktie poiadala Hrehu, aby zaviedol kontinulne monitorinvyvenosti hlavnej spravodajskej relcie STV. Hreha dal vypracova nezvislu anaredakcie spravodajstva STV. tdia zistila neefektvnos manamentu na rov

76 Tom Czwitkovicz, Eugen Korda: Hreha na vedenie STV nem, Medialne.sk , 17. janur 2007,prstupn na http://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=2715&RSS (navtven 10.februra 2008).

77 Marek Vagovi, Redaktori STV hovoria o cenzre,SME , 28. jl 2007, prstupn na http://www.sme.sk/c/3414182/redaktori-stv-hovoriao-cenzure.html (navtven 25. janur 2008).

78 Marek Vagovi,cit. dielo.79 Tom Nejedl, Spravodajstvo STV narazilo na dno sledovanosti,Hospodrske noviny , 23.

janur 2008, prstupn na http://hn.hnonline.sk/c1-23337405-spravodajstvo-stv-narazilo-na-dno-sledovanosti (navtven 3. februra 2008).

80 Zpisnica zo zasadnutia Rady STV z 8. augusta 2007, prstupn na

http://www.stv.sk/stv/rada-stv/uznesenia/(navtven 20. februra 2008).
http://hn.hnonline.sk/c1-23337405-spravodajstvo-stv-narazilo-na-dno-EUhttp://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=2715&RSShttp://www.sme.sk/c/3414182/redaktori-stv-hovoriao-cenzure.htmlhttp://hn.hnonline.sk/c1-23337405-spravodajstvo-stv-narazilo-na-dno-EUhttp://hn.hnonline.sk/c1-23337405-spravodajstvo-stv-narazilo-na-dno-EUhttp://www.stv.sk/stv/rada-stv/uzneseniahttp://www.stv.sk/stv/rada-stv/uzneseniahttp://hn.hnonline.sk/c1-23337405-spravodajstvo-stv-narazilo-na-dno-EUhttp://hn.hnonline.sk/c1-23337405-spravodajstvo-stv-narazilo-na-dno-EUhttp://hn.hnonline.sk/c1-23337405-spravodajstvo-stv-narazilo-na-dno-EUhttp://www.sme.sk/c/3414182/redaktori-stv-hovoriao-cenzure.htmlhttp://medialne.etrend.sk/televizia/clanok.php?clanok=2715&RSS


41/53



fredaktora, neschopnos vytyova ciele, efektvne komunikova s redakcioumotivova novinrov alebo hodnoti ich prcu. Analza tie kontatovala, e v redakcspravodajstva neexistovala iadna dvera alebo otvorenos. Personlna politikanezodpovedala skutonm potrebm spravodajstva a STV nevyhadvala tchnajlepch novinrov. Krza v roku 2007 ete viac pokodila renom STV medzinovinrmi, vne otriasla monosou pritiahnu schopnch a vysokokvalitnchnovinrov. Poda analzy kovm problmom bola neexistencia koncepciespravodajstva.81 Napriek ostrej kritike Hreha nerealizoval iadne zmeny a mihula zotrval na poste dokonca aj po odchode Hrehu.

4. SKROMN TELEVZIE

4.1 Regulcia a riadenieNajvznamnejie zmeny v regulcii skromnho vysielania vyplvaj zo zkonao digitlnom vysielan. Rada pre vysielanie a retransmisiu ostva hlavnm regulanmorgnom sektoru vysielania, no so zavedenm digitlneho vysielania sa jej kompetencibud iastone zmenova. Proces udeovania licenci sa zkonom o digitlnomvysielan zjednoduil, pretoe sa odstrnilo vypisovanie tendra a nahradili hoindividulne iadosti. Rada pre vysielanie bude ma povinnos udeli licenciu nadigitlne vysielanie kadmu iadateovi, ktor o to poiada, ak vyhovie vetkmprvnym poiadavkm.82 Dleit slovo v stanoven skutonho asovho rmca prechodu na digitlne vysielanie bud ma aj televzie Markza a Joj, kee ichvysielacie licencie boli preden a do roku 2019.

4.2 Vlastnctvo a krov vlastnctvoProtimonopoln rad reguluje koncentrciu vlastnctva a jej dopad na trh v rmcizkona o ochrane hospodrskej sae. Neskma vak problematiku diverzity informci. Rada pre vysielanie reguluje vlastnctvo, krov vlastnctvo a diverzituKm zkon o vysielan nevyaduje od Rady pre vysielanie, aby schvaovala zmenvlastnctva uskutonen na rovni dcrskych spolonost (ktor s spoluvlastnkomlicencie), ustanovenia zakazujce krov vlastnctvo mdi s v skutonostinevykonaten.Hoci TV Markza stle dominuje na trhu skromnch elektronickch mdi, je dnesviac zranitenejia, ne tomu bolo v minulosti. Koncom roka 2005 americk spolonos

81 Stanislava Benick, Krza ako prleitos k zmene, prstupn na http://medialne.etrend.sk/print.php?clanok=3793 (navtven 16. februra 2008).

82 Tom Czwitkovicz a Miroslav Kollr, Mdi, M. Kollr, G. Mesenikov a M. Btora:

Slovensko 2006 . Shrnn sprva o stave spolonosti,IVO, Bratislava, 2007, str. 523.
http://medialne.etrend.sk/print.php?clanok=3793http://medialne.etrend.sk/print.php?clanok=3793


42/53

S L O V E N S K O


87

Central European Media Enterprises (CME) zvila svoj podiel v TV Markza na 80vyplatenm Frantika Vizvryho, ktor bol blzkym spolupracovnkom bvalhmajitea stanice Pavla Ruska.83 Ke Rusko vstpil do politiky, predal svoj podielVizvrymu, ktorho potom Rusko zamestnal ako svojho poradcu na Ministerstvhospodrstva. Veobecne sa tieto zmeny povauj za pvodcu zlepenia pozcie TMarkza na trhu, pretoe viedli k odstrneniu manarov, ktorch strednm motvosa javila podpora Ruskovch politickch ambci. Dvodom akvizcie CME bovyhn sa alm podobnm problmom, ak spolonos prekonala so svojipartnerom v TV Nova v eskej republike, s Vladimrom eleznm.84 Pod vedenm novho riaditea Vclava Miku TV Markza podnikla zreten kroky, anapravila svoj poramoten imid.85 S novou programovou truktrou zavedenou v septembri 2006 zskala sp tretinu divkov, ktorch za posledn roky stratila.V jli 2007 sa CME stala jedinm vlastnkom celej TV Markza po tom, ako odkpizostvajci podiel od spolonosti Media Invest.86 Slovensk legislatva vyaduje, aby televzna stanica bola spoluvlastnen a aby ju v sprvnej rade spolonosti reprezentooban Slovenskej republiky. CME87 sa podarilo zska cel televziu, majetkov zmeny sa udiali na druhej rovni vlastnctva, u jednho z akcionrov Markza-Slovenskkonkrtne v spolonosti Media Invest.88 Podobne aj vo vlastnctve TV Joj nastali zmeny. Zaiatkom roku 2007 spolonoGrafobal Group, veden Ivanom Kmotrkom, predala televziu spolonosti J&T MedEnterprises, vlastnenej J&T Finance Group. V mji 2007 Richard Flimmel nahrad

83 Vlastnkmi dritea licencie Markza-Slovensko boli tri skromn spolonosti: ARJ (50%), MeInvest (16%) a CME (34%). Zmeny predstavovali presun 4% podielu ARJ na Media InvestTakto vlastnili Jn Kovik a Milan Filo, ktor stli za Media Invest, 20% televznej stanice. CModkpilo od ARJ zostvajcich 46% ARJ, aby zvilo svoj podiel na 80%.

84 Rovnako ako tomu bolo pri TV Nova, CME najskr nevlastnilo vysielaciu licenciu TV Markzale len STS Slovakia, servisn organizciu, ktor prevdzkovala stanicu. (O prbehu CME neskom trhu pozri Czech Republic (esk republika) v Open Society Institute,Television across Europe: regulation, policy and independence (Televzia v Eurpe: riadenie, politika a nezvislos),Budape, 2005, str. 529532).

85 Skr ne bol vo februri 2006 zvolen na pozciu v TV Markza, Vclav Mika pracoval akriadite Rdia Expres. Pod jeho vedenm sa Rdio Expres stalo jednou z najpovanejcrozhlasovch stanc na Slovensku.

86 CME odkpilo 20%-n podiel Media Invest-u, vlastnenho slovenskmi podnikatemi JnomKovikom a Milanom Fiom za 1,9 miliardy Sk (58,26 milinov ).

87 Majiteom 49,75% -nho podielu v CME je obchodno-kapitlov firma Apax Partners. Bvalvevyslanec USA a dedi majetku Este Lauder Ronald S. Lauder m kontrolu nad zvykom.

88 Poda zkona o vysielan a retransmisii, transakcia na druhej rovni vlastnctva v televz(sestersk spolonosti, ktor s spoluvlastnkmi licencie) nepotrebuj schvlenie Radou p

vysielanie a retransmisiu.


43/53



Milana Kaka a stal sa novm riaditeom TV Joj. Patrik Tk, jeden z majiteov J&TFinance Group, sa zaviazal, e majitelia nebud zasahova do redaknej politikystanice. Zrove vak pripustil, e vlastnctvo televznej stanice finannej skupinezabezpeuje ochranu v prpade renia l a ohovraskch komentrov.89 Dohoda zahala predaj spravodajskej televznej stanice TA3 (predtm vlastnenej spolonoso J&T Finance Group) Kmotrkovmu Grafobal Group-u, ktor sa u ist as povaovalza neoficilneho majitea TA3, hoci to Kmotrk nikdy nepripustil. Zkon o vysielanzakazuje vlastnctvo dvoch televznych stanc s celottnym pokrytm.Medilna skupina riaden Ruskom, ktor vlastnila priamo i nepriamo TV Markza,lifestylov magazn Markza , Rdio Okey 90 a dnes u zaniknut dennk Nrodn obroda ,91 stratila svoju dominantn pozciu v medilnej sfre. Medilna skupina sstreden okolo Kmotrka vak stle udruje svoju pozciu dleitho hra na trhu.Okrem CEN-u (drite licencie TA3) skupina vlastn vydavatestv SPN Mlad let,

Print Preov a Slovart Print, tlaiarne Slovensk Grafia, Polygraf Print Preov,Bratislavsk tlaiarne a Versius. Ovlda aj reklamn agentry Euro RSCG Artmediaa Euro RSCG New Europe a najviu novinov distribun a maloobchodn sies novinami Mediaprint & Kapa. Km Rusko nevhal poui svoje mdi na politickely, neexistuje iaden dkaz, e by sa Kmotrk poksil urobi okovek podobn.

4.3 Reklamn trhReklamn trh na Slovensku mal v roku 2006 hodnotu 1,019 miliardy . Televzna reklama predstavovala dominantn objem tchto vdavkov, celkovo pribline 800milinov . Odhaduje sa vak, e skuton hodnota tohto trhu (siete) je omnohomenia. Jeho podiel na celkovch vdavkoch na reklamu vzrstol v rokoch 20032006o viac ne osem percent.TV Markza stle dominuje trhu. Jej podiel vdavkov na reklamu vak v poslednchrokoch dramaticky klesol. V roku 2003 dosiahla rove 52% celkovch vdavkov na

89 Patrik Tk, J&T vldu nekritizuje, radej zarba,Trend , 7. august 2007, prstupn na http://firmy.etrend.sk/107592/firmy/patrik-tkac-jt-vladu-nekritizuje-radsej-zaraba (navtven 30.aprla 2008).

90 Franczska medilna skupina Lagardre (ktor vlastn Frekvence 1 a Evropa 2 v echch) vstpilana slovensk medilny trh zskanm majoritnho podielu v Rdiu Okey (predtm vlastnenomspolonosami Forward a R-Media).

91 V roku 2005Nrodn obroda kvli dlhotrvajcim finannm problmom skrachovala. V roku2007 ju nahradil bezplatn dennk 24 hodn, ktor taktie nedosiahol vznamnej spech

a v roku 2008 zanikol.
http://firmy.etrend.sk/107592/firmy/patrik-tkac-jt-vladu-nekritizuje-radsej-zarabahttp://firmy.etrend.sk/107592/firmy/patrik-tkac-jt-vladu-nekritizuje-radsej-zaraba


44/53

S L O V E N S K O


89

reklamu a okolo 80% vdavkov na televznu reklamu. V roku 2006 bol jej podiel ntelevznej reklame 53,8%.92

Tabu ka 7. Podiel prjmov z televznej reklamy (20032006)

TV 70,1 74,9 76,4 78,5Printov mdi 19,4 16 14,6 13,1Rozhlas 7,2 6,3 5,9 5,2Internet In 3,3 2,7 3,1 3,3

IP International Marketing Commitee

4.4 Redak n tandardy a nezvislos Medilne prostredie Slovenska sa za niekoko ostatnch rokov tandardizovaZahranin vlastnctvo vo vine vznamnch skromnch mdi prinieslo finanstabilitu, ktor nsledne posilnila redakn nezvislos. Vyuitie skromnch televna politick ely, ako tomu bolo v prpade TV Markza, u nie je benou praxouPodobne pokia ide o konflikt zujmov, objavil sa prpad, kedy sa traja reportri T

Markza rozhodli kandidova v komunlnych vobch v roku 2006. Televzia iprintila odstpi z volebnho procesu.o je znepokojujcejie, vzrastajca komercializcia vysielateov s celottnpsobnosou m negatvny dopad na sprvy obianskeho zamerania a publicisticpokrytie zmien, ktor sa v slovenskej spolonosti udiali po vstupe do EU v roku 2004Sasn vlda bohuia vystupovala tlak na nezvisl mdi. Niektor z jej lenpredovetkm samotn predseda vldy Rbert Fico charakterizuj mdi ako politicopozciu. Pokaj sa znevaova mdi prostrednctvom obvinen zo zaujatoa nedostatku profesionality.93 Od prevzatia radu, poas dvoch rokov, sa Fico odmietalzastova televznych diskusi s opozinmi politikmi. Niektor mdi prijmaj jsvojrzne zvyky a zvyajne tak s nm diskutuje len novinr danho mdia. Fico mprvo vybra si spsob prezentcie v mdiu, ale zrove jeho gesto spo

92 Zdroj: IP International Marketing Committee:Television 2007. International Key Facts (Televzia 2007. Medzinrodn kov fakty), oktber 2007.

93

Tom Czwitkovicz a Miroslav Kollr: Mdi,cit. dielo, str. 550.


45/53



s opovrhovanm opozciou, novinrmi a akmikovek kritikmi vldy sa povauje zasymptm padku demokratickej kultry.94 Slovensk mdi psobia pomerne krtkozrako, pokia ide o ich samotn vstup,

pretoe sa sstreuj na pomerne zku domcu agendu. Vysielatelia by mali zlepispracovanie zleitost, ktor sa tkaj Eurpy ako celku. Programov dramaturgia bymala by podnecovan hada inovatvne modern platformy, ktor by rozirovaliregionlne, medzinrodn a nrodnostn spravodajstvo.Redakn tandardy a zvyky sa zlepuj, ale stle sa ete objavuj problmy. Rokyteoretickho tdia na univerzitch mladch novinrov nleite nepripravia na ichprcu. Chba im prax a sksenosti s kritickm myslenm, s vberom dleitchinformci, schopnos analyzova a ma kritick nhad v rozlinch otzkach. alznepokojivm faktom je, e poet novinrov s vym vzdelanm (zvl novinros vekom pod 30 rokov), poda prieskumu Slovenskho syndiktu novinrov z roku2006, kles.Informcia sa stva isto komernm produktom, o je jedna z prin, preo jevysokokvalifikovan urnalistika ohrozen. Slovensk urnalistika m celebrity, no nielity. Stle ak na siln osobnosti, ktor by boli rovnako skutonmi profesionlmia mienkotvorcami na irej regionlnej alebo globlnej rovni. Naprklad len mloktorkomenttori (stpikri) sa sstreuj na konkrtne tmy, vrtane zahraninej politiky izleitost EU. Podpora participcie obianskej spolonosti v mdich by so sebouprinieslo irie zastpenie obianskych tm v mdich. Profesijn zdruenia novinrovpracuj efektvne len vtedy, ak ich sami novinri iniciuj. Mnoho medilnychpozorovateov a novinrov, predovetkm mladch, kritizuje alebo ignoruje Slovensksyndikt novinrov, no doposia k nemu nikto nezaloil iadnu alternatvu. Poastransformcie mdim zretene chbala sebareflexia zmien, ktor podstupovali.Mdi by mali taktie

Documents

Television Across Europe (2008) - Slovakian Translation