Vývinová Psychológia

Sylabus predmetu

1. Predmet a metódy vývinovej psychológie. Činitele, príčiny a podmienky duševného vývinu človeka.

2. Prenatálne a novorodenecké obdobie. Funkcia novorodenca. Hlasové a emocionálne prejavy.

3. Telesný a pohybový vývin v dojčeneckom období. Vývin poznávacích procesov. Potreby a podmienky správneho vývinu dojčaťa.

4. Telesný a pohybový vývin v batolivom období. Vývin poznávacích procesov, citov a spoločenských kontaktov. Začiatky vývinu osobnosti.

5. Predškolské obdobie. Vývin poznávacích procesov. Telesný a pohybový vývin. Utváranie osobnosti dieťaťa v predškolskom veku.

6. Obdobie mladšieho školského veku. Citový a spoločenský vývin.

7. Obdobie dospievania. Telesný, pohlavný a pohybový vývin. Vývin poznávacích procesov. Citový vývin, vývin vôle a sociálnych vzťahov.

8. Obdobie adolescencie. Telesný a pohybový vývin, vývin poznávacích procesov, vývin intelektu, citov, záujmov a sociálnych vzťahov.

9. Obdobie dospelosti. Charakteristika mladšej dospelosti. Telesné a psychické zmeny. Vývoj osobnosti a sociálnych vzťahov.

10. Stredný dospelý vek. Telesné zmeny. Percepcia. Intelektová výkonnosť. Emócie a rodinný život.

11. Starší dospelý vek. Telesné zmeny. Inteligencia. Pamäť. Emócie. Manželstvo a spoločenský život.

12. Staroba. Telesné zmeny. Zmeny psychických procesov. Vyrovnanie sa so starobou. Myslenie, inteligencia, emócie a motivácia v období staroby. Sociálne vzťahy. Sociálne problémy staroby

13. Školská zrelosť

14. Detská kresba

15. Detská hra

Literatúra:

Allen, K.E. Přehled vývoje dítete: od prenatálního období do 8 let. Praha. Portál, 2002.

Čížiková, J. Přehled vývojové psychológie. Olomouc: UP, 1999.

Ďurič, L., Štefanovič, J. a kol.: Psychológia pre učiteľov. Bratislava, SPN, 1977.

Malá, H., Klementa, J. Biológia detí a dorastu. Bratislava. SPN, 1989.

Greisinger, J., Štefanovič J.: Psychológia. Martin. Osveta 1987.

Končeková, L.: Vývinová psychológia. Prešov. 2005.

Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Praha. Portál 2000.

Verešová M. a kol.: Psychológia. Martin. Osveta 2007.

Časopisy a internetové zdroje:

Psychologické časopisy:

Psychologie Dnes - psychológia, psychoterapia, životný štýl

Psychiatrie - časopis pre modernú psychiatrii

Československá psychologie - časopis pro psychologickou teorii a praxi

Empatia Bulletin - slovenský bulletin, ktorý slúží ku komunikácií a informovaniu o formách práce, úspechoch i ťažkostiach na ceste pomoci človeku v náročných životných sitáciách

Konfrontace - časopis pre psychoterapiu

Psychológia.SK - slovenský psychologický portál

Základy psychológie - stručný a prehľadný materiál zaoberajúci sa základnými oblasťami psychológie

psychologické disciplíny

Od svojho vzniku sa obzor skúmania psychológie postupne rozširoval, čo malo za následok, že vznikli rôzne psychologické disciplíny. Psychologické disciplíny delíme na dve skupin y:

l) základné (zaoberajú sa všeobecnými problémami a majú prevažne teoretický charakter)

2) aplikované alebo špeciálne (sú také, ktorých poznatky sa dajú využiť, aplikovať v praxi).

Medzi základné psychologické disciplíny patrí:

a, všeobecná psychológia - skúma prežívanie a správanie sa človeka žijúceho v určitej spoločnosti. Skúma, ako vzniká jeho psychika, čo ju podmieňuje, ako človek odráža vonkajší svet a ako sa v ňom orientuje. Vysvetľuje, ako človek nadobúda individuálne skúsenosti, ako sa učí, ako rieši problémy a ako sa utvára ľudská osobnosť. Tým zároveň vysvetľuje, prečo sa ľudia od seba navzájom odlišujú. Všeobecná psychológia vychádza z poznatkov fyziológie, biológie, antropológie a iných vedných disciplín.

b, sociálna psychológia - skúma vplyv spoločnosti na človeka a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi pri rôznych životných situáciách. Skúma, ako vzťahy s inými ľuďmi ovplyvňujú správanie jednotlivca, skúma konflikty medzi nimi a hľadá riešenia týchto konfliktov.

c, vývinová (ontogenetická) psychológia - skúma zmeny vo vývine psychiky človeka počas celého jeho života, od zárodku až po smrť, ale sa zaoberá aj vývinom ľudskej psychiky počas vývoja ľudskej civilizácie. Skúma, čo ovplyvňuje správanie jednotlivca, skúma buď vývin jednotlivej funkcie, alebo obdobie života (napr. predškolský vek)

d, psychológia osobnosti - sa zameriava viac na jednotlivca a na individuálne rozdielnosti v psychike a správaní ľudí.

Medzi aplikované psychologické disciplíny patrí :

a, pedagogická psychológia - skúma zákonitosti psychológie vo vzdelávacom a výchovnom procese z pohľadu žiaka a učiteľa. Učiteľom pomáha lepšie poznať ako sa deti učia, ako pracujú, ako vnímajú, myslia, cítia, ako sa vyvíjajú ich charakterové vlastnosti. Rieši problémy s vyučovania, učením, pomáha hľadať nové metódy vyučovania v školách atd'.

školská psychológia

b, psychológia práce - skúma, kto sa hodí alebo nehodí na určité povolanie, ktoré vlastnosti sú vhodné pre výkon určitej práce, skúma činitele, ktoré ovplyvňujú pracovný výkon človeka, skúma pracovné podmienky(farebná úprava pracoviska, osvetlenie atd'), aby sa človeku dobre pracovalo a bez zbytočnej námahy, skúma všetko to, čo súvisí s prácou.

c, klinická psychológia- skúma telesné a psychické poruchy ľudí z ich vplyv na psychiku a správanie. Skúma manželské problémy, rodinné konflikty a pomocou využitia psychologických poznatkov sa snaží pomáhať ich odstrániť alebo liečiť (psychoterapia). Zaoberá sa aj analýzou drogovej závislosti a jej vplyvom na osobnosť.

d, poradenská psychológia - zaoberá sa rôznymi druhmi poradenskej čínnosti, napr. pomáha pri voľbe povolania, pri sociálnej adaptácii na školu, manželstvo a pod.

e, súdna psychológia - pomáha pri objasňovaní trestnej činnosti, skúma motívy, ktoré viedli k spáchaniu trestných činov, pomáha pri dokazovaní psychických úchyliek alebo pri dokazovaní predstierania psychických porúch

f, psychológia športu - pomáha pripraviť športovcov, aby dosahovali lepšie výkony, sústrediť sa, presvedčiť ich, že sú lepší ako súperi

g, psychológia reklamy - zapôsobiť na človeka, aby sa človek rozhodol pre daný tovar

h, a iné

METOD Y PSYCHOLOGIE je súbor princípov a prostriedkov na získanie vedeckých poznatkov. Sú to postupy, pomocou ktorých sa poznáva daný predmet, alebo vec.

Metodológia psychológie rieši základné spôsoby skúmania psychologických problémov. Je to systém poznávania v psychológii.

Metóda – (z gréckeho slova metodos) cesta, spôsob

Členenie metód

metódy získavania faktov (priame – empirické)

pozorovanie, experiment

(nepriame - exploratívne)

anamnéza, rozhovor, dotazník, analýza produktov

činnosti

metódy spracúvania faktov – porovnávanie (štatistické,

typologické)

metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov,

teoretické a praktické závery

1.Pozorovanie– introspekcia je metóda pozorovania seba samého, vlastného vnútorného života. Môže byť príležitostné, alebo systematické.

– extrospekcia organizované, cieľavedomé vnímanie a podrobné zaznamenávanie vonkajších prejavov správania človeka. Musí byť plánovité, systematické, presné a predchádza mu naštudovanie problému.

2.Experiment je metóda, ktorá usporiadaním a kontrolou postupov umožňuje určovať príčiny rôznych javov. Je to zámerné vyvolanie určitého javu, zároveň kontrola všetkých okolností, ktoré môžu vplývať na skúmaný jav. Experiment predpokladá možnosť plánovite a systematicky meniť podmienky. Zároveň predpokladá možnosť opakovania a registrácie získaných údajov.

3. Explorativne metody sú metódy, pri ktorých je potrebný bezprostredný kontakt psychológa s respondentom. Patria sem:

- anamnéza (rodinná, osobná) pomocou cielených otázok sa získavajú základné údaje o psychickom vývine respondenta a jeho sociálnom prostredí.

- dotazník je metóda určená na zber údajov od väčšieho množstva respondentov. Je to súbor otázok – štandardných, alebo uzatvorených (áno – nie). Dotazníkom zisťujeme názory, postoje, mienky, hodnoty.

- psychologický test – štandardná diagnostická pomôcka s presne určenými podmienkami použitia, hodnotenia a interpretácie výsledkov. Cieľom je meranie individuálnych zvláštností (IQ, introverzia...)

- rozhovor - psychológ pomocou cielených otázok získava údaje, ktoré sú podkladom pre utvorenie si obrazu o postojoch, citových stavoch a záujmoch respondenta. Rozhovor môže byť skupinový, alebo individuálny.

1. Vývinová /ontogenetická / psychológia má medzi ostatnými psych. ved, disciplínami významné

miesto v príprave učiteľa, majistra odbor. výcviku, či soc. pracovníka.

Je jednou zo základných teoretických disciplín, ktorá skúma kvantitatívne a kvalitatívne zmeny

psychickej regulácie prežívania a správania.

Jej predmetom je skúmať zákonitosti duševného vývinu človeka, zhromažďovať, rozoberať, opisovať,

porovnávať a triediť poznatky o duševnom živote človeka od zač. až do konca jeho vývinu.

Vývinová psychológia sleduje ustavičné premeny, vznikanie, zanikanie, ktoré sa uskutočňuje

u človeka od začiatku jeho života.

Tento proces postupných zmien sa označuje slovom GENEZIS (vznik, rodenie),

GENÉZA ( vývin pôvod).

Okruhy vývinovej psychológie Štúdium Fylogenézy skúma vznik vývoj, premenu psychických javov v celom živočíšnom svete v celej histórií živočíšnych radov od najjednoduchších k najdokonalejším. Správanie živočíchov pri vyhľadávaní potravy...

Štúdium Antropogenézyskúma vývin psychiky ľudského druhu v rozličných historických etapách

Štúdium Ontogenézy sa zaoberá skúmaním vývinu ľudskej psychiky, psychických procesov, skúma a objavuje jednotlivé stránky duševného života človeka, skúma genézu individua vo všetkých jeho životných obdobiach.

Štúdium Aktuálnej genézy sa zameriava na vývin jednotlivých psychických procesov, napr. pri učení sa, osvojovaní si špecifických zručností a pod.

Vývinová psychológia je pomerne mladá vedná disciplína.

Vznik a história

Začala sa rozvíjať až koncom 19.st. Ako samostatná vedná disciplína sa začala plne rozvíjať až 20.st.

Najviac prebádanou oblasťou, najviac výskumov sa viaže k obdobiu detstva, predškolskému a ml. školskému veku. Tiež aj obdobiu puberty a adolescencie sa venovalo viac výskumov viac autorov.

V súčasnosti sa dostáva do popredia záujmu, tiež skúmanie obdobia dospelosti a staroby a to v súvislosti s potrebou rozvoja sociálnej práce, sociálnej pomoci.

Prvé diela: W. Preyera (podrobný popis vývinu dieťaťa), ktorý si robil rodič

Hartmann (1886) výskum zameraný na zásoby predstáv a pojmov detí

W.Stern (1871-1938) zaoberal sa vývinom reči a venoval sa otázkam inteligencie

K. Buhler (1918) založil pri Viedenskej univerzite Inštitút psychológie, je autor monografie o vývine dieťaťa.

K ďalším popredným významným autorom vývinovej psychológie patria osobnosti ako: Claparede, Pierot, Piaget, Binet, u nás O. Příhoda, Kuric, Habiňáková, Klindová, Rybárová a pod.

Ontogenetická psychológiasa člení na 1. všeobecnú (teoretickú) časť: - charakteristika vývinu, jeho zákonitosti, - determinanty (príčiny a činitele) vývinu - periodizácia (členenie) vývinu

2. konkrétnu (praktickú) časť: - zaoberá sa opisovaním, analýzou a vysvetľovaním vývinových zmien u jedinca počas periodizácie ( v obdobiach)

obe spolu úzko súvisia a pedagogický pracovník by ich mal ovládať

Ontogenetická psych. má 4 odvetvia:

psychológia dieťaťa – pedopsychológia – orientuje sa na dieťa po pubertupsychológia dospievajúcej mládeže – obdobie mládenca a devy –

puberty a adolescenciepsychológia dospelosti - adultopsychológiapsychológia staroby – gerontopsychológia – orientuje sa na starobu.

Teoretický význam vývinovej psychológie- poskytuje množstvo základných poznatkov o priebehu duševného vývinu, poukazuje na PRÍČIINY, PODMIENKY, a OKOLNOSTI, ktoré pri vývine spolupôsobia

- vypracováva orientačné normy pre vývin v rôznych obdobiach veku (kedy má dieťa začať chodiť, kedy majú rásť zúbky)

Praktický význam vývinovej psychológie- poznatky o duševnom vývine detí pomáhajú rodičom, učiteľom, pedagógom účinne zasahovať do vývinu a usmerňovať ho.Pomáhajú chápať súčasný stav vývinu jedinca, napr. puberta - vieme predvídať jeho ďalší priebeh, vieme zasahovať do vývinu (výchova).

Základné pojmy vývinovej psychológieVývin definujeme ako postupné relatívne nezvratné zmeny organizmu, dotýkajú sa telesných a duševných stránok jedinca.

Ide o charakteristickú vlastnosť všetkých druhov a existencie hmoty.

Duševný vývin - závisí od mozgu človeka je to proces, ktorý sa odohráva v čase a navodzuje zmeny

- je to proces, čím sa rozumie veľká pohyblivosť, dynamika nie statika, je to jav, ktorý plynie v ustavičnom pohybe, duševný pohyb je veľmi diferencovaný a jemný

- odohráva sa v čase, je funkciou času, dá sa merať časom,- spôsobuje zmeny

Človek sa v procese vývinu nielen mení ale aj zdokonaľuje.

Druhy zmien vo vývine

Kvantitatívne zmeny

zmeny znamenajúce prírastok niečoho,

zmena veľkosti /priberanie na váhe, rast, rozširovanie slovnej zásoby atď./

zmeny proporcií, vzájomné usporiadanie proporčného vzťahu telesných ako i psychických prvkov

jednotlivé vlastnosti a duševné funkcie sa u dieťaťa zoskupujú v inom pomere ako u dospelého.

Kvalitatívne zmeny- zanikanie starých vlastností, orgánov /vypadávanie mliečneho chrupu, v období dospievania prestáva pracovať dojčenská žľaza, ústup hrových záujmov, impulzivity v konaní a pod./

- získanie nových vlastností /nový chrup , činnosť pohlavných žliaz, abstraktné myslenie, uvedomelé konanie a pod./

Uvedené zmeny vo vývine neprebiehajú živelne a náhodne ale podľa špecifických zákonitostí, ktoré majú všeobecnú platnosť a charakterizujú vývin každého zdravo vyvíjajúceho sa jedinca.

Zákonitosti vývinu sú výrazom skutočností, ktoré môžeme pozorovať u každého zdravo vyvíjajúceho sa jedinca.Platnosť vývinových zákonitostí vyjadrujeme pomocou zákonov vývinu:

vývin je proces celistvý / vývin jednotlivých telesných i duševných funkcii prebieha vo vzájomnej súvislosti, podmienenosti, napr. vývin pohybových schopností ovplyvňuje vývin vnímania.

vývin je plynulý proces / neuskutočňuje sa náhlymi prudkými zmenami, ale pozvoľne z jednej fázy do druhej/

vývin sa uskutočňuje vnútorne protirečivým spôsobom /napr. vnútorné dedičné činitele a vonkajšie vplyvy, citovosť a rozumovosť/odlúčenie dieťaťa od matky, nástup do školy...

vývin sa uskutočňuje od všeobecných reakcií k reakciám špecifickým

rozlišovanie podnetov, reakcie správania /napr. novorodenec

reaguje celým telom/ postupne s vekom sa reakcie diferencujú sú

primeranejšie kvalite podnetu

osobitosti tempa duševného vývinu /tempo vývinu je tým väčšie,

čim je organizmus mladší, najviac zmien vo vývine jedinca nastáva počas

vnútorno-maternicového vývinu/

vo vývine platí, že všeobecné zákonitosti sa realizujú veľmi individuálnym spôsobom

prebieha cefalocandálne (od mozgu dolu)

• Dedičnosť - to čo jednotlivec zdedí po svojich predkoch.

- 50% po rodičoch

- ¼ po prarodičoch

- ¼ po praprarodičoch

• To čo je zdedené je vrodené.

• Nie všetko, čo je vrodené je zdedené.

• Vrodené je širší pojem.

• Dedíme dispozície, predpoklady pre psychický činnosť.

PROSTEDIE

• Výchova je zámerná a cieľavedomá stimulácia takej aktivity D, ktorá v ňom rozvíja spôsobilosti, poznatky a také spôsoby správania, ktoré sú v súlade s cieľmi výchovy.

• Vždy ju uskutočňuje zrelšia osobnosť.

• Cieľavedomé pôsobenie na D nie je výchova - musíme stimulovať aktivitu: podľa veku, individuality, predchádzajúcich skúseností.

• Hlavé prostriedky výchovy:

a) Modelovanie = poskytovanie príkladov, ktoré vychovávaný môže napodobňovať

b) Posilňovanie = pozitívne reakcie na žiadúce spontánne alebo vyvolané správanie

c) Utlmovanie = represia, trest – negatívne reakcie na nežiadúce správanie

Formy vývinu spôsob realizácie

Mechanizmy prostredníctvom ktorých sa vývin uskutočňuje

Rast - kvantitatívny ukazovateľ vývinu

Zrelosť – zabezpečuje biologické, organické a telesné zmeny. Je spojená s rastom, nadobúdaním hmotnosti, oscifikáciou kostry, spevňovaním svalovej hmoty, dozrievania zmyslových orgánov.

Učenie – vplyvom socializácie, sebarealizácie, sebaaktualizácie.

Učenie – proces postupného nadobúdania skúseností a zdokonaľovania správania pod vplyvom predchádzajúcej skúsenosti. Ide o ovplyvňovanie vývinu vonkajšími činiteľmi, sociálneho prostredia, nutnosť prispôsobenia životným podmienkam.

Aby ste vedeli aspoň dve osobnosti, dve teórie .....

Základné pojmy

medzník – relatívne krátke obdobie, v ktorom sa nahromadia kvalitatívne zmeny ako dôsledok predchádzajúcich kvantitatívnych nahromadení

- môžeme ho prirovnať k vývinovému skoku

periodizácia - delenie vývinu človeka na obdobia, v ktorých sú určité spoločné, typické prejavy správania

obdobia - sú len konštruktom bádateľov – pre lepšie metodické pochopenie – vývin je nepretržitý proces

Fázy vývinu.

Periodizácia vývinu – členenie:

Je to delenie vývinu človeka na obdobia v ktorých sú určité spoločné, typické prejavy správania. Tieto

obdobia sú oddelené medzníkmi.

–vek––––––––––––––––––––––obdobie–––––––––––––––––––––––medzník–––––––––––

0,0 prenatálne pôrod

0,0-0,1 novorodenecké sociálny (úsmev)

0,1-1,0 dojčaťa chôdza, reč

1,0-3,0 batoľa sebauvedomenie, vlasté „JA“

3,0-6,0 predškol.vek schopnosť sa vzdelávať, plniť povinn.

6,0-10,11 mladší šk. vek rýchly nástup teles.dozrievania

10,11-14,15 starší šk. vek puberta

15-18,20 adolescencia rýchly nástup psych. dozrievania

20-30 mladšia dospelosť vrchol psych. a fyz. síl

30-45 stredná dospelosť nástup klimaktéria u žien, stár.muži

45-60 staršia dospelosť soc. medzník, odchov do dôchodku

60 + staroba smrť

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Perinatálne obdobie - Pôrod

F. Leboyer – šetrnosť pri pôrode k matke i k dieťaťu

Odent – šetrný prístup k matke

Prenatálne obdobie

prvé 3 mesiace prebieha organogenéza, vytvára sa NS.

Funkciu komunikačného kanálu medzi matkou a plodom plní placenta, ich vzájomná komunikácia

môže byť fyziologická a emocionálna.

Prenatálny vývin ľudského plodu trvá 9 kalendárnych mesiacov.

Podnety v prenatálnom období:

Plod je veľmi skoro aktívnym organizmom, ktorý je schopný najjednoduchších foriem učenia,

a jeho prejavy sú v tomto období individuálne špecifické.

Dokáže diferencovane reagovať na rôzne zmyslové podnety, predovšetkým taktílne (na dotyk) –

kinestetické (polohovo-pohybové) a sluchové. Komplexná interakcia medzi matkou a plodom sa

postupne rozvíja.

Prenatálne obdobie

3 fázy

1. Fáza oplodnenia a zahniezdenia oplodneného vajíčka, trvá 3 týždne, koncom 3. týždňa vzniká

nervová trubica, ktorá je základom pre NS

2. Fáza embryonálna - trvá do 12. týždňa, vytvárajú sa všetky hlavné orgánové základy -

organogenéza.

3. Fáza fetálna – od 12. týždňa do pôrodu, dokončuje sa vývin orgánových systémov a niektoré už

začínajú pracovať.

V prenatálnom období sa plod vyvíja a pripravuje na neskorší život. Prvé tri mesiace sú dôležité pre

organogenézu a vytvorí sa konečný počet nervových buniek. V priebehu celého obdobia sa realizuje

genetický program. Vývinové chyby môžu byť dedične podmienené – v génoch zárodku – a to

naruší genetický program, alebo ich spôsobia škodlivé vplyvy prostredia – z tela matky , zvonku.

Nedonosené deti

Predčasný pôrod + nízka pôrodná váha = nedonosené dieťa

Pred 37. týždňom + nižšia ako 2500g

Ťažká a stredná nedonosenosť pred 34. týždňom, hranica životaschopnosti sa považuje 28 týždňov

a hmotnosť 1000g.

Kategorizácia nedonosených detí

* ľahko nedonosené: hmot.2-2,5 kg, dobehnú rovesníkov rýchlo najneskôr do roka

* stredne nedon.: hmot. 1,5 -2,0 kg dobehnú rovesníkov v období batoľaťa a v predšk. Veku

* ťažko nedonos.: hmot. 1,0 -1,5 kg, dobehnú v mlad. šk. veku, akvôbec, často majú niečo

poškodené.

Príčiny predčasného pôrodu

1. biologické faktory: (viazané na organizmus matky).

Najčastejšie sa uvádzajú:

* srdcové chyby matky, vysoký KT, chronické obličkové ochorenie,

cukrovka, nízky vek matky, jej malý vzrast, vývinové anomálie

maternice, maternica poškodená predchádz. umelým preruš., liečená

sterilita, viacpočetné tehotenstvá, tehotenstvá s plodom

postihnutým vývinovou chybou, napr. rázštepy.., taktiež stres,

konflikty, psychotrauma...

2. spoločenské faktory: menej preskúmané. Platia pri nich tieto štatist.

zákonitosti:

* častejší výskyt vo veľkých mestách ako na dedine, nízke

sociokultúrne prostredie - zaostalé.

Takto narodené deti sú nezrelé v dôsledku CNS, svoje

novorodenecké obdobie prežívajú v inkubátore, tieto podnety sú pre

dieťa rušivé. Majú oslabený imunitu, bývajú častejšie choré

a hospitalizované.

Nevhodné vplyvy sociálneho prostredia, napr. matka v dôsledku

odlúčenosti si nevytvorí základné citové väzby.

Prognóza týchto detí býva rôzna, závislá od okolností:

* vyskytujú sa u nich zmyslové chyby

* časté ochorenia dýchacích ciest, anémia, hernia - pruh, poruchy

pozornosti s hyperaktivitou, neurózy, poruchy správania, mentálna

retardácia

Takéto deti vyžadujú komplexný koordinovaný prístup rodičov, lekárov, pedagógov,

verejnosti.

NOVORODENECKÉ OBDOBIE

Novorodenecké obdobie je obdobím adaptácie, prispôsobuje sa novým podmienkam. Trvá

1- 2 mesiac.

Novorodenec je vybavený základnými reflexami, vrodenými spôsobmi správania

a schopnosti učenia.

Rozvoj novorodenca závisí na primeranom prísune podnetov. Učenie novorodenca je

aktivizované predovšetkým v rámci sociálnej interakcie.

Telesný a pohybový vývin

Dieťa sa prudko telesne rozvíja, dĺžka – 50 cm

váha 3300g neustály rozvoj organizmu,

dokončuje sa vývin obličiek, pečene,

nadobličiek a mozgu.

Pohyby sú nepodmieno-reflexívneho rázu

(vrodené).

Prejavuje sa uchopovací reflex, potravový

reflex, reflex dýchania a pod.

Psychický vývin

citlivé vnímanie na zmeny,

pamäť – základné zmyslové informácie

Sociálny vývin

City, postoje novorodenca k okoliu sú výrazne orientované

na matku, neverbálna komunikácia dieťaťa

City - kladné city pri uspokojovaní potrieb, emócie -

(radosť, úsmev)

- záporné city emócie - zlosť – krik, plač

Novorodenec hľadá pocit bezpečia, istoty, uspokojenia

potrieb cez osobu najbližšiu, ktorá s ním trávy najviac času,

reaguje na hlas, tón, intenzitu.

Zlosť, krik, plač je prirodzený prejav neuspokojených

potrieb alebo bolesti, vyžadovania si kontaktu a pozornosti.

Úplná odkázanosť na iných pretrváva do 1 roka keď už

dieťa komunikuje aktívne s okolím, priamo vyjadruje svoje

požiadavky.

OBDOBIE DOJČAŤA 0 -1r.

Prispôsobovanie sa dieťaťa novým životným

podmienkam (dýchanie, tepelné zmeny okolia,

príjem potravy, vylučovanie).

Matka je najdôležitejší objekt pre vytvorenie

bezpečia, istoty, dôvery pre dieťa. Prežívanie

spokojného vzťahu zabezpečuje istotu v zmysle

vnútornej stability dieťaťa, s dobrým citovým

základom.

Telesný a pohybový vývin

Dieťa prudko rastie priberá na váhe až 7kg. Meria 75cm. Pohybový vývin súvisí s vývinom

kostnej a svalovej sústavy a s rozvojom NS. Rozvoj postojových pohybov, premiestňovacích,

jemná motorika.

Psychický vývin:

Dojčenské obdobie je označované ako fáza receptivity. To znamená otvorenosti k okolitému

svetu. Je to prvý rok života. Základnou úlohou dojčenského veku je získanie dôvery vo

vzťahu k svetu. V tomto veku má značný význam potreba stimulácie a s ňou súvisiaca

potreba učenia, t. j. získavanie skúseností. Učenie malého dieťaťa podporuje špecifické

rodičovské správanie, ktoré rešpektuje jeho aktuálne možnosti.

OBDOBIE BATOĽAŤA

Telesný a pohybový vývin

Rast sa v tomto období mierne spomaľuje, dieťa narastie v 2.roku priemerne o 11 cm, v 3 r.

priemerne o 9cm.

Na hmotnosti priberá približne 2-3kg za rok.

Veľkosť hlavy je výrazná, má dlhý trup a krátke končatiny, rozširuje sa hrudník, brušné

dýchanie sa nahrádza hrudným. Vývin ml. chrupu, funkcie zvieračov – zadržiavanie stolice a

moču.

Pohybový vývin súvisí s vývinom kostnej a svalovej

sústavy, ktorá riadi pohybovú koordináciu.

Pohyb sa stáva zámerný – premiestňovanie - lokomócia,

sedenie, státie, plazenie, prvé kroky.

Rozvoj jemnej motoriky – hra má dôležitý význam vo vývine batoľaťa.

Obdobie batoľaťa zahrňuje dobu od 1 do 3 roku života dieťaťa. Motorické schopnosti majú

v batolivom veku veľký význam vo vzťahu k vlastnému telu i vo vzťahu k okolitému svetu.

Samostatná lokomócia umožňuje uvoľnenie z viazanosti na priestor i zo závislosti na

aktivite iného človeka. Batoľa je schopné uspokojovať svoju potrebu stimulácie

samostatnejším spôsobom.

• Štvornožkovanie – symetrický tonicko – šijový reflex

Psychický vývin

• Dieťa prijíma podnety z okolia, z prostredia

• Receptívna fáza

• Pozoruje určité javy a opakuje ich, siaha po veciach

• Rozvoj senzomotorickej inteligencie

• Zrak – rozoznáva už dobre blízke a vzdialené

• Sluch – uprednostňuje vysoké tóny, ženský hlas

• Hmat – ohmatáva všetky predmety rukami smerom do úst

Pamäť – pozornosť

• pamätá si hlavne tie predmety ku ktorým má kladný alebo záporný vzťah, všetko hlavne vo

vzťahu k potrave

Myslenie

• je elementárne viazané na konkrétnu aktuálnu činnosť, od 3 rokov vie že krikom, vzdorom

dosiahne pozornosť

Reč

• predrečové obdobie 1. ročné dieťa má slovnú zásobu 10 -15 slov, jedno slovo slúži ako celá

veta, dôležitý je rozvoj rečových podnetov z okolia

City

• súvisia s uspokojovaním potrieb, objavuje sa strach, žiarlivosť, radosť – spokojnosť

1 – 3 roky – ranné detstvo

podľa Eriksona

Cnosťou je tu vôľa.

Znamená slobodný výber. Vyvíja sa z úsilia dieťaťa o sebakontrolu v rámci konfliktu

(psychosociálnej krízy), ktorou je autonómia verzus pochybnosti, hanba.

Dieťa sa učí, čo môže a čo nemôže robiť. Učí asertívne

presadzovať svoje potreby i kontrolovať seba samého,

jednak podriaďovať sa iným. V tomto štádiu je pre dieťa

dôležitá súdržnosť rodiny, partnerské spolužitie, harmónia.

Ako problematické sa ukazujú tieto typy výchovy:

výchova zanedbávajúca, ktorá vedie k nedôvere a izolácii,

výchova, ktorá nekladie na dieťa nároky, všetko sa mu dovoľuje a vedie k narcizmu

výchova prehnane ochraňujúca, neumožňuje dieťaťu sa samostatne rozvíjať, získať vlastné

(pozitívne aj negatívne) zážitky

PREDŠKOLSKÝ VEK

Predškolské obdobie trvá od 3 približne do 6 rokov. Jeho typickým znakom je

egocentrizmus.

magičnosť – t. j. tendencia pomáhať si pri interpretácii diania v reálnom svete fantáziou,

a tak jeho spoznávanie skresľovať. Dieťa interpretuje realitu tak, aby pre neho bola

zrozumiteľná a prijateľná, i keď si občas musí vypomáhať skreslením či vylúčením

niektorých informácii. Je presvedčené, že každé poznanie musí mať absolútnu platnosť.

Tento spôsob uvažovania uspokojuje jeho potrebu istoty orientácie vo svete.

3-6 rokov hravý vek

Cnosť rozhodnosti predstavuje odvahu sledovať ciele bez strachu z potrestania alebo viny.

Okolo 4.roku má vytvorenú základnú identitu.

Psychosociálnou krízou – konfliktom, ktorý rieši je iniciatíva verzus vina.

Je to štádium rozporu medzi jeho mimoriadnymi ambíciami, ktoré sú spojené s veľkým

rozvojom zručností a neraz i tým, že si dieťa priveľmi trúfa a prekračuje zákazy

s informáciou o tom, čo je zakázané. To môže vyvolať pocit viny. Ako výchovný (vývinový)

problém sa objavuje agresívne a manipulatívne správanie.

Z hľadiska výchovy je významné, že obraz sveta, ako ho vníma dieťa, je intuitívno-

projektívny. „Na základe toho ako rozumie správaniu významných dospelých interpretuje

pre seba veci, ktoré sa preň stávajú dôležitými, ako napr. vlastnú osobu, smrť, sex a tabu.“

Školský vek

Školský vek, t. j. obdobie základnej školy, rozdeľujeme na tri fázy:

Raný, mladší školský vek trvá od nástupu do školy, t. j. približne od 6-7 rokov do 8-9 rokov.

Je charakteristický zmenou životnej situácie a vývinovými zmenami, ktoré sa prejavujú

predovšetkým vo vzťahu ku škole.

Stredný školský vek trvá od 8-9 rokov do 11-12 rokov, t.j. do obdobia, kedy dieťa prechádza

na 2. stupeň základnej školy a začína dospievať. V priebehu tejto fázy dochádza k zmenám,

ktoré sú podmienené nielen sociálne, ale i biologicky. Je možné ich považovať za prípravu

na dospievanie.

Starší školský vek nadväzuje na obdobie stredného školského veku a trvá do ukončenia

základnej školy, to znamená približne do 15 rokov. Toto obdobie býva označované ako

pubescencia.

Rola školáka má určité znaky. V škole sú vystavení očakávaniam,

musia sa správať požadovaným spôsobom a rešpektovať určité normy.

Dieťa v škole získava podriadenú rolu žiaka a symetrickú rolu spolužiaka. Školák musí prijať

novú autoritu učiteľa. V škole je hodnotený na základe svojich výsledkov. Spolužiaci sú pre

neho rovnocennými partnermi, s ktorými sa porovnáva. Školák potrebuje byť pozitívne

hodnotený i svojimi rovesníkmi a získať v detskej skupine prijateľné postavenie

Príslušnosť k rodine je dôležitou súčasťou identity školáka. Otec a mama sú samozrejmou

súčasťou rodiny, sú modelom určitého správania i zdrojom istoty a bezpečia. Pre vývin

dieťaťa je najvhodnejšou kompletná funkčná rodina.

Stabilnou súčasťou života dieťaťa je i súrodenec. Dieťa sa vo vzťahu so súrodencom naučí

mnohým sociálnym schopnostiam, ktoré mu budú užitočné v rovesníckych skupinách.

Cnosťou je kompetentnosť – je to využívanie fyzických i psychických schopností pri

dokončovaní práce. Dieťa sa snaží pochopiť inštrukcie, stanoviť si postup na riešenie

problému.

Usilovnosť verzus menejcennosť je konflikt, ktorý dieťa rieši v tomto štádiu. Je to

rozhodujúce obdobie pre prijatie povinností, disciplínu a výkon. Prehlbuje sa diferenciácia

medzi „ženskou“ a „mužskou“ rolou. Obraz sveta má mýticko - literárnu podobu.

Predchádzajúca imaginatívnosť sa cez príbehy mení na symboly a „pravdy“ späté

s kultúrnou príslušnosťou.

Obdobie dospievania-pubescencia

Obdobie dospievania je prechodnou dobou medzi detstvom a dospelosťou.

Začína približne v 11 rokoch a končí dosiahnutím dospelosti v 20 rokoch.

Prvá fáza dospievania je časovo lokalizovaná približne medzi 11. a 15. rokom, s určitou

individuálnou variabilitou, danou v tomto prípade geneticky.

Toto obdobie je označované ako pubescencia. Pre obdobie dospievania je typická premena

vlastného tela, ktorá sa prejaví i v postoji pubescenta. Telesná aktivita má svoju sociálnu

hodnotu a stáva sa súčasťou sebahodnotenia dospievajúceho. Individuálne rozdielne

tempo dospievania môže viesť k frustrácii jedinca, ktorý sa od ostatných vrstovníkov

odlišuje.

Pubescent je hyperkritický, má sklon považovať svoje úvahy za výnimočné.

Radikalizmus pubescentov je možno chápať ako obranu pred neistotou.

Dospievajúci chce byť akceptovaný ako rovnocenný partner, a ak má pocit, že tomu tak nie

je, prestáva byť ochotný komunikovať alebo provokuje.

12 – 20 rokov – adolescencia

Cnosťou je vernosť, chápaná ako schopnosť „uniesť lojalitu ako slobodný záväzok“ .

Je spojená s procesom identifikácie so skupinou i vytváraním vlastnej identity.

Adolescentova psychosociálna kríza je identita verzus konfúzia identity.

Na jednej strane tu je túžba po zmyselnej role v spoločnosti spojenej s pocitom vlastnej

jedinečnosti, na druhej strane je tu pocit neistoty z nepripravenosti a nedefinovanosti toho,

kto som a čím chcem byť.

Obdobie adolescencie

Celé obdobie poskytuje jedincovi čas a možnosť , aby sa mohol stať dospelým vo všetkých

oblastiach - biolog., psych., sociál.

identita sa nedá dosiahnuť dvoma krajnými spôsobmi výchovy:

- autoritatívnou - rodič chráni dieťa pred všetkým, sám autoritatívne

rozhoduje o všetkom

- liberálne - ak rodič povie : tak si rob, čo chceš

Ďalšie vývinové úlohy

prijatie vlastnej fyzickej štruktúry a roly svojho pohlavia

vytvorenie nových vzťahov k vrstovníkom oboch pohlaví

emocionálna nezávislosť na rodičoch a dospelých

výber povolania a príprava naň

príprava na manželstvo a rodinný život

vytvorenie hierarchie hodnôt

dosiahnutie soc. zodpovedného správania

dosiahnutie ekonomickej nezávislosti.

OBDOBIE DOSPELOSTI

Ranná dospelosť

Je daná vymámením sa z doteraz pretrvávajúcej závislosti na pôvodnej rodine

a postavením sa na vlastné nohy, jedinec má v tomto období zamestnanie, príp. byt, svoj

príjem, svoje známosti, vytvára si svoj život a má svoju identitu., splynutie vlastného Ja s Ja

iného človeka.

Biologické a psychické dozrievanie na vrchole. Sociálne dozrievanie – skúsenosti.

Zrelá dospelosť

ide o fázu životného vrcholu – jedinec produkuje, pretvára a tvorí, je produktívny v rôznych

smeroch. Cíti uspokojenie z narodenia detí a starostlivosti o ne. Niekedy dochádza ku

sklamaniu, otrasom, hrozí prázdnota, strata impulzu, je potrebné obnoviť sily a ísť ďalej.

Biologický vývin – objavujú sa zdravotné problémy, psychické vyčerpanie, preťaženosť,

spoločenské postavenie

Obdobie staroby

je to obdobie, keď sa má osobnostný vývin dovŕšiť presvedčením, že všetko, čo sme prežili,

bolo dobrou súčasťou nášho života - mať pocit integrity, vyrovnanosti. Starnúci človek sa

musí ubrániť pocitom zúfalstva, beznádeje z ubúdania síl a z blížiacej sa smrti.

OBDOBIE STAROBY

Podľa Prof. Kurica:

60 - 75 r. – štádium počiatočnej staroby

76 - 90 r. – štádium pokročilej staroby

91 - 110 r. – štádium vrcholnej staroby

Staroba – určité obdobie životného cyklu človeka, ktoré sa vzťahuje k obdobiu právneho

nároku na prežívanie a poberanie starobného dôchodku ako aj k obdobiu, ktoré

sprevádzajú viaceré invoučné/regres zmeny.

Starnutie – je proces, v ktorom dochádza k psychickým, sociálnym, somatickým, involučným

zmenám, ktoré sa prejavujú na osobnosti resp. v organizme.

Biologické starnutie

- atrofia a zánik nervových buniek/neobnovujú sa

- ukladanie vápenatých solí v tkanivách ľudského organizmu

- narušenie priepustnosti povrchových bunkových membrán

- autointoxikácia organizmu / neodbúravanie škodlivých látok

- sklerotizovanie štruktúr väzivového tkaniva

- celková únava a svalová ochabnutosť, zlyhávanie endokrynného systému a niektorých

životne dôležitých orgánov

Psychické starnutie

- zmeny v poznávacích procesoch

- zmeny v priestorovej orientácii

- úbytok pamäťových a senzomotorických schopností

- znížená odolnosť voči psychickej záťaži

- nová hierarchizácia hodnôt

- stereotypnosť v myšlienkových pochodoch

Sociálne starnutie

Prejavuje sa vstupom do starobného dôchodku

- závislosť na príbuzenstve

- vyhľadávanie sociálnych kontaktov a pod.

ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ

Hlavným a spravidla rozhodujúcim kritériom pre vstup dieťaťa do školy je vek- ukončenie 6.

roku. A je to 100-ročná tradícia.

Vstupom do školy sa radikálne mení život dieťaťa.

Nová sociálna rola žiaka je vymedzená pevnými požiadavkami, škola

pôsobí autoritatívne, hry v MŠ vystrieda sústavná práca. Preto je

dôležité včas rozpoznať deti, ktoré budú potrebovať individuálnu

psychologickú či pedagogickú starostlivosť a pomoc. U nás sa

takáto situácia rieši odkladom škol. dochádzky - až na 2 roky. Medzi

najčastejšie príčiny odkladu školskej dochádzky patria:

* problémy reči,

* problémy pozornosti, sústredenosti,

* problémy v grafomotorike,

* problémy v prac. tempe - pomalosť,

* problémy vedomostného rázu, orientácia vo svete.

Na označenie škol. zrelosti sa v poradenskej a pedagogickej praxi používa niekoľko

termínov:

Jirásek (1980) uvádza, že ide o dosiahnutie takého stupňa vo vývine kedy sa dieťa môže

bez obtiaží zúčastniť spoločného vyučovania v triede.

Školská zrelosť má 4 zložky:

1.Telesná zložka šk. zrelosti – jej posúdenie patrí do kompetencie

detských lekárov.

Pediatri zameriavajú pozornosť na celkový zdravotný stav a stupeň vývinu detského

organizmu, výška 120 cm, 20-22 kg.

V období 1. štrukturálnej zmeny sa dieťa postupne vyťahuje, hlava rastie pomalšie než

končatiny, pokračuje osifikácia, diferencuje sa hrudná časť trupu - vytvára sa pás, ustupuje

tuková vrstva a mohutnie svalstvo, začína výmena ml. chrupu, vyžaduje sa aby sa pred

vstupom do školy 1. štrukturálna premena ukončila.

2. Intelektová stránka škol. zrelosti - jej diagnostika spadá do kompetencie detských

psychológov. Vyžaduje sa aby bolo schopné získavať nové poznatky, chápať pojmy

primerané veku, sústrediť sa na vyučovací proces a byť pri ňom aktívne, vedelo sa súvisle

gramaticky vyjadrovať, malo správnu výslovnosť hlások.

3. Sociálno-morálna a citová stránka škol. zrelosti – jej diagnostikovanie patrí do

kompetencie učiteliek MŠ. Ide tu o sociálnu a citovú zrelosť - byť na určitý čas bez matky,

hračiek, blízkej osoby, domáceho prostredia a prevziať školské povinnosti.

DETSKÁ KRESBA

Štádiá DK a jej diagnostické využitie

Psychológovia sa zaujímajú prevažne len o obsah DK a zaoberajú sa súvislosťou DK

s psychikou dieťaťa, kreslenie je činnosť na ktorej sa zúčastňuje celá psychika dieťaťa:

vnímanie, pamäť, fantázia, jemná motorika, myslenie, senzomotorická koordinácia.

1. Obdobie čmáraníc okolo 2-3 rokov, začína používať základné tvary - štvorec, kruh,

trojuholník

2. obdobie línie - obdobie obrázkové 3-5 rokov. Dieťa kreslí čo vie, aj tie prvky čo nevidí -

intelektuálny realizmus, rőngenové videnie.

3. Obdobie deskriptívneho symbolizmu 5-6 rokov. Dieťa opúšťa lineárne znázornenie

a prechádza k u kresbe dvojdimenzionálnej , trup je v tvare oválu, obdĺžnika, trojuholníka,

hlava spojená s trupom, nohy ďaleko od seba, proporcie hlavy, trupu a nôh nie sú v súlade,

detaily - vlasy, uši, oblečenie pribúdajú okolo 6. roku.

4. Obdobie realizmu 7-10 rokov. Spresnenie proporcií, nohy bližšie k sebe, kreslí krk,

zdokonaľuje účes, oblečenie, prechod od kresby z predu do čiastočného profilu, v 9.-10.

roku náznak chôdze, činnosť rúk(nosenie tašky)

5. Obdobie zrakového vizuál. realizmu 10 –11 rokov, zlepšuje s technika, pokus

o tieňovanie, kresby majú dimenzie objemu, plastičnosti, znázorňuje sa dej

6. Obdobie miernej regresie 12-14 rokov, objavuje sa dezorientácia, ktorú možno pripísať

emocionál. činiteľom - puberta

V ďalších rokoch ide o zdokonaľovanie u tých ktorí majú výtvarné vlohy.

Diagnostické využitie DK

Vyhodnotenie obsahovej i formálnej stránky má diagnost. hodnotu, väčšina autorov vidí

v 3 základ. oblastiach:

1. skúmanie zrakového vnímania, jemnej motoriky, senzomotorickej

koordinácie, zrakovej pamäti a predstavivosti

2. skúmanie úrovne rozumových schopností, intelektu

3. skúmanie osobnostných charakteristík

Vo všetkých troch uvedených oblastiach môže DK upozorniť na menšie, väčšie odchýlky od

normy to znamená na:

A. organické poruchy CNS

B. mentálnu retardáciu,

4. niektoré psychické ochorenia.

Orientačná analýza DK umožní učiteľovi poznať či dieťa potrebuje pomoc špecialistu, ktorý

by sa zaoberal jeho problémami.

DK vypovedá o duševnom svete a jeho vývine a je odrazom:

Úrovne zrakovej schopnosti vnímania, predstavivosti a pamäti, jemnej motoriky

DK je

* zrkadlom do ktorého sa premietajú niektoré osobnostné

charakteristiky dieťaťa,

* obraz jeho emocionálnej rovnováhy a zrelosti,

* pohlavnej identifikácie,

* indikátorom vzťahov siete, kde dieťa vyrastá

DETSKÁ HRA

význam pre vývin dieťaťa

Hra je formou činnosti, ktorá sa subjektívne vyznačuje kladnými emóciami, objektívne prispieva

k získaniu poznatkov a zručností.

Už J. A. Komenský považoval hru pre zdravý vývin detí rovnako dôležitú ako výživu a spánok. Dieťa

v hre odráža okolitú skutočnosť, niektoré oblasti, ktoré majú pri hre veľký význam:

1. zdravotné hľadisko – prispieva k správnemu rastu a vývinu dieťaťa,

nadobúda určité návyky zručnosti

2. výchovné hľadisko - hra formuje morálne a vôľové vlastnosti, zmysle

pre spravodlivosť, pravdovravnosť, disciplínu, učí sa ovládať svoje

citovo-temperamentové vlastnosti

3. estetické hľadisko – hry vedú deti k správnemu držaniu tela, kultivovanému prejavu

2 roky – napodobňovanie činností rodičov, hra na mamu a otca, rodinu, buduje si vzťah k hračkám,

plyšovým

3 roky – hra na niečo, identifikácia, dieťa si v nej premieta čo zažilo a fantazijne rozvíja svoje

predstavy, tvorí si vlastný príbeh v ktorom má hlavnú rolu

neskôr 4 - 5,6 rokov – spoločenské hry, hry s pravidlami, PC hry a iné.

Po 6 roku je už fáza učenia, učenie hrou

V 18 – 20, 25 r. práca, ideál je práca hrou.