4
Predplatní cena pív ,. Uhorsko a Bakuafeoľ't eúf rok . . 12 korúflk, NkjnlRA C ^f Va&ffiCivkA Bo eodxoieihjka ; ? do Nemecku » . 12 mariek. 7rnbl»»?; to Ameriky . . 4 dollar*. TCLEFON 22-1-tV SLOVENS EeíOefí, TTdtratalítf* * expedient BwUpeH, VL, Ó-nte» t tti S t a M mmjd surtelaf yUHTcf '-_ dop!»r a piedpl»tkj. Htimakanai íWr a ber* í»«médopií]r neprijíma ja t a . Rakoptrf oa Mrracaja, TELEFOH 32-14. Čísi o za 2 haliere Mimo flňa p© a«deH a sviatku vyohodla každý doň Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÄNY Xnsarty rátajú, sa dl* Itwntj tarify a platia sa vopred Číslo za 2 haliera Surový útok. Po tých krokoch, ktoré v riešení národnostnej otázky urobil ministersky predseda gróf Tiszá a po tých osvedče- niach, ktoré v otázke vyučovania mate- rinskej reči na národnostných vidiekoch v sneme predniesol a v nariadeniach na- ložil minister kultu dr Jankovich, právom sa mohlo očakávať, že v národnostnej agitácii nastane ticho. Dosial ale toto nebadaf. Národnostní agittáori akoby sa báli, že" táto dobroprajnosf vlády naproti národnosíam odvráti od nich aj posledné rady ich: prívržencov, preto prekrúcaním smyslu a cieľov ministerských nariadení dalej chcú udržať tú rozdrážděnost, ktorú sa im podarilo tu i tam v ľahkoverných, v ľahko sa rozpaľujúcich dušiach vzbudiť. Že jako daleko zašla v rozčulovaní a poburovaní národnostná agitácia, na- koľko zaslepila oči a omámila duše, novšie svedčí surový útok, ktorého sa dopustila universitná mládež v Bukurešti voči Va- zulovi Mangrovi. Vazul Mangra je od pätnástich rokov vikárom grécko-katolí- ckeho biskupstva v Nagyvárade, je vy- slancom uhorského snemu, prívržencom národnej pracovnej strany a pred šiesti- mi rokami rumunská vedecká akadémia v Bukurešti zvolila ho za svojho riadne- ho člena. Táto akadémia predvčerom vy- držiavala svoje valné shromaždenie, na ktoré ako člen prišiel Mangra, napriek tomu, že mu pozvanie neposlali. Ked i Mangra prišiel do zasedacej siene a sa- ' dol si do radu, rumunskí učenci vyšli z toho radu a vyhýbali rozhovoru s r Nato Mangra vidiac túto studenú nei visť, sobral sa a chcel odísť. Lenže na dvore akademie Mangru čakal zástup bu- kureštských universitantov, ktorí ho su- rové napadli, telesne urazili, tak že je opravdový div, že si život zachránil. Mangra na dvore vidiac zdivočelý zástup zvolal: Otvorte bránu ! Zabijú ma ! Toto svedčí, jaké bolo jeho položenie; Ani jeho kňazský stav, ani vek (Mangra má 64 rokov), ani povinnovatosť úcty naproti Hosťovi neobránila ho pred úderami univer- sitnej mládeže národa, ktorý sa drží za kultúrny. Vazul Mangra vo svojom mladom veku patril medzí rumunských národ- nostných agitátorov, ktorí ešte aj dnes rozsievajú semeno národnostnej nenávi- sti. Ale zkušenosti ho poučily o tom, že., rumunská národnosť touto cestou nenajde svoje blaho. Začal miernejšie, triezvejšie smýšľať a prišiel k tomu presvedšeniu, že riešenis hárocteoeiffej otázky, napo- máhanie kultúrnych a hospodárskych snáh rumunskej národnosti možno do- siahnuť len po tej ceste, ktorú vo svojom programme označila národná pracovná strana a ktorú i pri prevzatí vlády i pri vyjednávaní s členami rumunského ko- mitétu označil ministersky predseda gróf Štefan Tisza. Toto mierne smýšlanie, ktoré si; stále kliesni cestu me<feí vrstvami rumun- ského ľudu, stalo sa tŕňom v oku ru- uárodnostnych agitátorov a v oku tycu bukureštských kruhov, ktoré na tie stolice Uhorska, v ktorých, bývajú Rumuni, tak pozerajú, ako na kraj, ktorý by mal patriť k Rumunsku. Appetíí týchto kruhov vzrástol tým, že ked Bul- harsko krvácalo, rumunská armáda tak- mer bez výstrelu pušky odobrala kus bulharského územia. Od tohto času je v Bukurešti i v starších i v mladších kru- hoch "bchmelenie veliké, ktoré sa preja- vuje už y surových útokoch na životy. Lebo veď musíme vedeť, že Mangru roku 1909. zvolila bukureštská akadémia za svojho člena, v čase, ked on už hlásal cestu miernej politiky a od roku 1910., ked sa stal vyslancom pracovnej strany, viac krát bol v Bukurešti na shromažde- niach akademie bez toho, že by mu boli tam čo len vyhynovali. Že v Rumunsku národnostná nená- visť dosiahla už takéhoto stupňa, že je tam človek miernejšieho smýšlania už nie istý ani so životom, to sa pripisuje streštenosti národnostných agitátorov. Možno predpokladať, že Mangra dostane zadosťučinenie, že rumunská vláda dá stí- hať útočníkov, lebo ved útok na osobu tresce aj zákonník rumunský. Ale jestli úradné kruhy rumunské nepokladú me- dze tej agitácii bukureštských kruhov, ktorá tam dostala rohy po balkánskej vojne, tak to by čudné 'svetlo hádzalo na BESEDNIQA.1 Perly. V meste Tours boly ustavičné hostiny, zábavy a bály. Každý sa výtečné zabával, tam boli všetcia najbohatší ľudia celého okolia; najskvostnejšie kaštiele krajiny sa tiež v blíz- kosti Toursu nachodia. Na každej schôdzke oslavovali krásu pa- nej Beuvremont-ovej. Bola to krásna, štihlá žena, jej počerné vlasy vo večernom osvetlení přechodily do červena a jej žeravo iskriace oči rozlievaly svoj oheň po celej jej tvári. Na pernách jemnej podoby poihrával sa jej okúz- ľujúci úsmev. Lenže sa pekná, okúzľujúca žena netešila velkému majetku. Jej muž, nepatrný vidiecky zeman, rozličnými drobnými obchodmi usiloval sa tajne zväčšovať svoj dôchodok. Jeho žena nemala žiadneho šperku, ale ona napriek tomu nad všetky ostatné ženy vynikala svojou ne- obyčajnou krásou. Predsa ju zabolelo srdce, ked jej priateľky tu i tu riekly : Drahá Margita, prečo aj ty nenosíš také perly na hrdle, ako my ? Popros muža, aby ti kúpil takútu ozdobu. Pekná, ale marnomyselná žena v takýto čas takto odpovedala s udusenou, trpkosťou : Nezáleží mi na šperkoch. Ba nepotre- bujem ich. Lenže jej oči bažiace celkom iné hovořily. Alfréd, riekla jeden deň .svojmu mužovi, — na najbližšom veľkom bále na každý pád chcem mať perly na hrdle. Už som zunovala urážlivé ľutovanie svojich priateliek. Takto to nemôže isť dalej. Vdačne by som ti urobil po vôli, ale ked mi nedochodí. Mužíček môj, ved ja nežiadam oprav- dové, lež len falošné perly. A toľko uspore- ných peňazí máme. Večer nikto nevie rozosnať falošné perly od opravdových. Muž na toto konečne pristal. V ^nasledujúce ráno Beuvremontová zaví- tala do obchodu najprednejšieho klenotníka Leblaneka. Hapkajúc a hanbiac sa pýtala si falošné perly. Dozvedela sa ku najväčšiemu svojmu prekvapeniu, že všetky popredné žen- ské mesta a okolia nosia falošné perly. Pekná žena toto zpočiatku ani nechcela uveriť, ale konečne ju klenotník upokojil. -r- Tu v Toursi na všetko majú peniaze, na výtečné jedlá, na drahé vína, na skvostné šaty, ale na opravdový šperk nikto nemá peňazí. Boli by ste teda taký dobrý ukázať mi také falošné perly na hrdlo, aké nosia aj ostatné , dámy,? Klenotník za okamženie rozmýšľal, potom ale takto riekol: V tomto okamžení ani jednej falošnej perly nemám na sklade, ale večer dojde mi nová zásielka z Paríža. Ráčte byt taká láskavá, milostpaní', prídite zajtra ku mne. Vdačne. Nasledujúceho dňa si pani Beuvremon- tova'za tisíc frankov kúpila také falošné perly na hrdlo, že na bále vyvolala všeobecný ruch s nimi, na čom sa zvláště präfektova manželka veľmi zlostila. Perly sú prirodzene falošné, lebo kde že by vzala peniaze na opravdové, — riekla zlostne svojim dôverným priateľkám. A kým panie rad-radom robily zlomyseľné poznámky na chudobu pani Beuvremontovej, zatiaľ každá nervosne chytala si perly na hrdle, ktoré boly tiež falošné. Pani präfektova onedlho pozvala svoje priateľky ku večery spojenej s trochu kartová- ním. Medzi inými bola pozvaná i pani Beuvre> montová, perly ktorej manželke pána präfekta nijako nedaly pokoja. Ku večery prišiel každý, kto bol po- zvaný. Po večery, ked panie išly do kartár- skej izby (Francúzsky sú náruživé kartářky), pani präfektova toto pošepkala jednej, tiež závistlivej panej: No, teraz táto mtownxáelná osoba;

Va&ffiCivkA • • • N» NkjnlRA C ^f Uhorsko a Bakuafeoľ't ... · sa tajne zväčšovať svoj dôchodok. Jeho žena nemala žiadneho šperku, ale ona napriek tomu nad všetky

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Va&ffiCivkA • • • N» NkjnlRA C ^f Uhorsko a Bakuafeoľ't ... · sa tajne zväčšovať svoj dôchodok. Jeho žena nemala žiadneho šperku, ale ona napriek tomu nad všetky

Predplatní cena pív ,. Uhorsko a Bakuafeoľ't

N» eúf rok . . 12 korúflk, N k j n l R A C ^ f Va&ffiCivkA • • •

Bo eodxoieihjka ; ? do Nemecku » . 12 mariek.

7rnbl»»?; to Ameriky . . 4 dollar*. TCLEFON 22-1-tV SLOVENS

EeíOefí, TTdtratalítf* * expedient

BwUpeH, VL, Ó-nte» t tti Sta M mmjd surtelaf yUHTcf '-_ dop!»r a piedpl»tkj. Htimakanai íWr a ber* í»«médopií]r neprijíma ja ta.

Rakoptrf oa Mrracaja,

TELEFOH 32-14.

Čísi o za 2 haliere Mimo flňa p© a«deH a

sviatku vyohodla každý doň Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHÄNY Xnsarty rátajú, sa dl* Itwntj

tarify a platia sa vopred Číslo za 2 haliera

Surový útok. Po tých krokoch, ktoré v riešení

národnostnej otázky urobil ministersky predseda gróf Tiszá a po tých osvedče­niach, ktoré v otázke vyučovania mate­rinskej reči na národnostných vidiekoch v sneme predniesol a v nariadeniach na­ložil minister kultu dr Jankovich, právom sa mohlo očakávať, že v národnostnej agitácii nastane ticho. Dosial ale toto nebadaf. Národnostní agittáori akoby sa báli, že" táto dobroprajnosf vlády naproti národnosíam odvráti od nich aj posledné rady ich: prívržencov, preto prekrúcaním smyslu a cieľov ministerských nariadení dalej chcú udržať tú rozdrážděnost, ktorú sa im podarilo tu i tam v ľahkoverných, v ľahko sa rozpaľujúcich dušiach vzbudiť.

Že jako daleko zašla v rozčulovaní a poburovaní národnostná agitácia, na­koľko zaslepila oči a omámila duše, novšie svedčí surový útok, ktorého sa dopustila universitná mládež v Bukurešti voči Va-zulovi Mangrovi. Vazul Mangra je od pätnástich rokov vikárom grécko-katolí-ckeho biskupstva v Nagyvárade, je vy­slancom uhorského snemu, prívržencom národnej pracovnej strany a pred šiesti­mi rokami rumunská vedecká akadémia v Bukurešti zvolila ho za svojho riadne­ho člena. Táto akadémia predvčerom vy­držiavala svoje valné shromaždenie, na ktoré ako člen prišiel Mangra, napriek tomu, že mu pozvanie neposlali. Ked

i Mangra prišiel do zasedacej siene a sa-' dol si do radu, rumunskí učenci vyšli z

toho radu a vyhýbali rozhovoru s r Nato Mangra vidiac túto studenú nei visť, sobral sa a chcel odísť. Lenže na dvore akademie Mangru čakal zástup bu­kureštských universitantov, ktorí ho su­rové napadli, telesne urazili, tak že je opravdový div, že si život zachránil. Mangra na dvore vidiac zdivočelý zástup zvolal: Otvorte bránu ! Zabijú ma ! Toto svedčí, jaké bolo jeho položenie; Ani jeho kňazský stav, ani vek (Mangra má 64 rokov), ani povinnovatosť úcty naproti Hosťovi neobránila ho pred úderami univer-sitnej mládeže národa, ktorý sa drží za kultúrny.

Vazul Mangra vo svojom mladom veku patril medzí rumunských národ­nostných agitátorov, ktorí ešte aj dnes rozsievajú semeno národnostnej nenávi­sti. Ale zkušenosti ho poučily o tom, že., rumunská národnosť touto cestou nenajde svoje blaho. Začal miernejšie, triezvejšie smýšľať a prišiel k tomu presvedšeniu, že riešenis hárocteoeiffej otázky, napo­máhanie kultúrnych a hospodárskych snáh rumunskej národnosti možno do­siahnuť len po tej ceste, ktorú vo svojom programme označila národná pracovná strana a ktorú i pri prevzatí vlády i pri vyjednávaní s členami rumunského ko­mitétu označil ministersky predseda gróf Štefan Tisza.

Toto mierne smýšlanie, ktoré si;

stále kliesni cestu me<feí vrstvami rumun­ského ľudu, stalo sa tŕňom v oku ru-

uárodnostnych agitátorov a v oku tycu bukureštských kruhov, ktoré na tie stolice Uhorska, v ktorých, bývajú Rumuni, tak pozerajú, ako na kraj, ktorý by mal patriť k Rumunsku. Appetíí týchto kruhov vzrástol tým, že ked Bul­harsko krvácalo, rumunská armáda tak­mer bez výstrelu pušky odobrala kus bulharského územia. Od tohto času je v Bukurešti i v starších i v mladších kru­hoch "bchmelenie veliké, ktoré sa preja­vuje už y surových útokoch na životy. Lebo veď musíme vedeť, že Mangru roku 1909. zvolila bukureštská akadémia za svojho člena, v čase, ked on už hlásal cestu miernej politiky a od roku 1910., ked sa stal vyslancom pracovnej strany, viac krát bol v Bukurešti na shromažde-niach akademie bez toho, že by mu boli tam čo len vyhynovali.

Že v Rumunsku národnostná nená­visť dosiahla už takéhoto stupňa, že je tam človek miernejšieho smýšlania už nie istý ani so životom, to sa pripisuje streštenosti národnostných agitátorov. Možno predpokladať, že Mangra dostane zadosťučinenie, že rumunská vláda dá stí­hať útočníkov, lebo ved útok na osobu tresce aj zákonník rumunský. Ale jestli úradné kruhy rumunské nepokladú me­dze tej agitácii bukureštských kruhov, ktorá tam dostala rohy po balkánskej vojne, tak to by čudné 'svetlo hádzalo na

BESEDNIQA.1 Perly.

V meste Tours boly ustavičné hostiny, zábavy a bály. Každý sa výtečné zabával, tam boli všetcia najbohatší ľudia celého okolia; najskvostnejšie kaštiele krajiny sa tiež v blíz­kosti Toursu nachodia.

Na každej schôdzke oslavovali krásu pa-nej Beuvremont-ovej. Bola to krásna, štihlá žena, jej počerné vlasy vo večernom osvetlení přechodily do červena a jej žeravo iskriace oči rozlievaly svoj oheň po celej jej tvári. Na pernách jemnej podoby poihrával sa jej okúz­ľujúci úsmev.

Lenže sa pekná, okúzľujúca žena netešila velkému majetku. Jej muž, nepatrný vidiecky zeman, rozličnými drobnými obchodmi usiloval sa tajne zväčšovať svoj dôchodok. Jeho žena nemala žiadneho šperku, ale ona napriek tomu nad všetky ostatné ženy vynikala svojou ne­obyčajnou krásou. Predsa ju zabolelo srdce, ked jej priateľky tu i tu riekly :

— Drahá Margita, prečo aj ty nenosíš také perly na hrdle, ako my ? Popros muža, aby ti kúpil takútu ozdobu.

Pekná, ale marnomyselná žena v takýto čas takto odpovedala s udusenou, trpkosťou :

— Nezáleží mi na šperkoch. Ba nepotre­bujem ich.

Lenže jej oči bažiace celkom iné hovořily. — Alfréd, — riekla jeden deň .svojmu

mužovi, — na najbližšom veľkom bále na každý pád chcem mať perly na hrdle. Už som zunovala urážlivé ľutovanie svojich priateliek. Takto to nemôže isť dalej.

— Vdačne by som ti urobil po vôli, ale ked mi nedochodí.

— Mužíček môj, ved ja nežiadam oprav­dové, lež len falošné perly. A toľko uspore­ných peňazí máme. Večer nikto nevie rozosnať falošné perly od opravdových.

Muž na toto konečne pristal. V ^nasledujúce ráno Beuvremontová zaví­

tala do obchodu najprednejšieho klenotníka Leblaneka. Hapkajúc a hanbiac sa pýtala si falošné perly. Dozvedela sa ku najväčšiemu svojmu prekvapeniu, že všetky popredné žen­ské mesta a okolia nosia falošné perly. Pekná žena toto zpočiatku ani nechcela uveriť, ale konečne ju klenotník upokojil.

-r- Tu v Toursi na všetko majú peniaze, na výtečné jedlá, na drahé vína, na skvostné šaty, ale na opravdový šperk nikto nemá peňazí.

— Boli by ste teda taký dobrý ukázať mi také falošné perly na hrdlo, aké nosia aj ostatné

, dámy,?

Klenotník za okamženie rozmýšľal, potom ale takto riekol:

— V tomto okamžení ani jednej falošnej perly nemám na sklade, ale večer dojde mi nová zásielka z Paríža. Ráčte byt taká láskavá, milostpaní', prídite zajtra ku mne.

— Vdačne. Nasledujúceho dňa si pani Beuvremon-

tova'za tisíc frankov kúpila také falošné perly na hrdlo, že na bále vyvolala všeobecný ruch s nimi, na čom sa zvláště präfektova manželka veľmi zlostila.

— Perly sú prirodzene falošné, lebo kde že by vzala peniaze na opravdové, — riekla zlostne svojim dôverným priateľkám.

A kým panie rad-radom robily zlomyseľné poznámky na chudobu pani Beuvremontovej, zatiaľ každá nervosne chytala si perly na hrdle, ktoré boly tiež falošné.

Pani präfektova onedlho pozvala svoje priateľky ku večery spojenej s trochu kartová­ním. Medzi inými bola pozvaná i pani Beuvre> montová, perly ktorej manželke pána präfekta nijako nedaly pokoja.

Ku večery prišiel každý, kto bol po­zvaný. Po večery, ked panie išly do kartár-skej izby (Francúzsky sú náruživé kartářky), pani präfektova toto pošepkala jednej, tiež závistlivej panej:

— No, teraz táto mtownxáelná osoba;

Page 2: Va&ffiCivkA • • • N» NkjnlRA C ^f Uhorsko a Bakuafeoľ't ... · sa tajne zväčšovať svoj dôchodok. Jeho žena nemala žiadneho šperku, ale ona napriek tomu nad všetky

SLOVENSKÉ NOVINA 17. mája 1914.

ten susedský dobrý pomer, ktorý sa do­sial pestoval medzi Uhorskom a Rumun­skom.

ZHtAVY DOMÁCE. Budapest, 16. mája.

C e s t n é o b č i a n s t v o m i n i ­s t e r s k é h o p r e d s e d u . Velká obec Dunavecse ministerského predsedu grófa Tiszu zvolila za svojho čestného občana. O tomto znejúcu diplomu velká deputácia v piatok na poludnie odovzdala v sneme grófovi Tíszovi. Ministerského predsedu pozdravil gróf Jozef Teleki poukážuc na tq, že deputácia prišla z takého miesta, kde dosial prívrženci 48-nickej neodvislej strany boli vo väčšine. Potom obecní rychtář v sprievode oduševnenej reči odovzdal diplomu čestného občianstva. Ministerský pred­seda dakujúc ,za poctenie prízvukoval, že lud, ked bola reč o verejných záležitostacb krajiny, dosial bol rabom istých hesiel; v dnešných ča­soch ale nie heslá sú potrebné, lež práca. Teší sa, že už aj dolnozemský lud vie, že nie frasy, lež len to môže zachrániť národ, ked každý jeho občan sleduje svoje vlastenecké nahliad­nutie. Deputácia reč ministerského predsedu prijala s oduševneným éljenovaním.

• S l u ž o b n á p r a g m a t i k a ve­r e j n ý c h ú r a d n í k o v . V piatok'na po? ludnie bola v sneme na poklone u ministra vnútra Sándora spoločná deputácia Krajinského spolku štátnych a stoličných úradníkov. Depu­tácia o to prosila ministra, aby uskutočnil slu­žobnú pragmatiku verejných úradníkov. Rečník deputácie prosil, aby vyššia vrchnost zvláště na politické práva úradníkov nemohla vplývať a že úradníkom treba zabezpečit spolčovacie a shromaždbvacie právo. Zvláště ale riešiť treba otázku preloženia a neodvislého disciplinárne­ho súdu. Minister vnútra v svojej odpovedi vy­hlásil, že aj on sám bol úradníkom a tak po­zná nesnádze, ktorým treba odpomôcť. Sú sku­točne otázky, ktoré len uvedením služobnej pragmatiky možno riešiť. O podrobnosfach sa

náležité pochodí s tými svojimi falošnými per­lami. Ten pán, ktorý stojí tamto naproti, je chýrečný parížsky klenotník, ktorého som len preto pozvala, aby sa osvedčil ohľadom perál Beuvremontovej. Už som porobila poriadky, aby v hre bol jej partnerom.

Sladká škodoradosť blízkeho odhalenia celý venec dám prilákala ku tomu stolu, pri ktorom sa hral chýrečný parížsky klenotník a pani Beuvremontova. Po skončení prvej hry pani präfektová nezameškala vyzvať pozor­nosť klenotníka na krásne perly jeho partnerky.

Klenotník si obzrel perly, každú osobité. Ubohá osoba nevedela, kde sa má podet v roz­pakoch a len toíkoto bola vstave rieknut pani präfektovej:

— Ale, drahá moja, tvoje perly na hrdle sú neprirovnatelne krajšie, než moje.

Vtedy klenotník tzkto riekol: — Prosím, perly milosťpanej Beuvremon­

tovej sú skutočne vzácne. Niže tritisíc frankov by som ich ani ja nemohol dať. Váš pán manžel vás veru drahým darom prekvapil.

Toto osvedčenia klenotníka sa ešte trp­kejšie dotklo všetkých závistlivých pani. Triti­síc frankov ! Je to vela peňazí. Hra v karty sa onedlho skončila. Všetkým paniam velmi klalo boky, ked klenotník o perlách pani Beuvre­montovej povedal, že sú opravdové. Klenotník, ked odchádzal,,ešte poznamenal:

nemôže zmieniť, alé žiadosti deputácie si po­všimne.

S p o j e n é p o d v ý»b o r y u h o r ­s k e j d e l e g á c i e v piatok popoludní vydržiavaly zasadnutie, na ktorom pojednávaly rozpočet pre Bosnu a Hercegovinu. Po refe-ráde baróna Gejzu Pappa len horvatský dele­gát barón Vladimir Nikolič a uhorský delegát Edmund Miklós prehovorili pripomenúc niekoľko špeciálnych otázok. Potom debalta bola zaklú-čená a spoločný finančný minister rytier Bílin-ski povedal reč, v ktorej poukázal na potěši­telný vývin annektovaných krajín prízvtikujúc, že záujmy Uhorska vždy sa usiluje uplatniť. Nato rozpočet Bosny a Hercegoviny bol Odhla­sovaný a s tým sa zasadnulie skončilo.

J - 1— , J . i . _ , , , , - i

K R A J I N S K Ý S N E M . Snemovňa vyslancov na piatkovom zasad­

nutí v známosť vzala zprávu ministra vnútra o novom podelení volebných okresov. Opposícia na zasadnulie neprišla bárs neprestáva prízvu­kovať, že nové podelenie je vraj urážlivé.

Zprávu ministra vnútra referent Ivan R á k o y s z k y oboznamoval a odporúčal v známosť vziať. Administratívny výbor ustálil, že nariadenie úplne zodpovedá novému voleb­nému zákonu. Vláda sa domnievala, že refor­mou volebného práva zadosťurobí požiadav­kám liberalismu a konec urobí demagogickým heslám. Oproti tomu referent vidí, že opposí­cia ešte vždy ž^ada všeobecné a tajné volebné právo a nové volebné právo vyhlasuje za re-akcionárne, ku čomu ale nemá práva.

Rumunský národnostný Štefan P o p-C s i c s ó nové podelenie volebných okresov považuje pre národnosti ešte za urážlivejšie, ako sám volebný zákon, ohladom tohto uvá­dzal i dáta. •

Minister vnútra -ián S á n d o r bol by očakával, že opposícia, ktorá všeobecnými frá-sami a zväčša z malicherných lokálnych ohľa­dov posudzuje nové podelenie volebných okre­sov, teraz sa zúčastní v pojednávaní zprávy. Hlavne s námietkami Pop-Gsicsóva sa zaoberal a štatistickými dátami, dokázal, že ponosy Ru­munov sú bezzákladné. Vyhlásil, že nové pode­lenie volebných okresov teraz nemožno zmeniť a aj v budúcnosti len zákonodarstvo ho môže zmeniť. Konečne minister sľúbil, že vláda na-

— Beuvremontovci sú akiste majetní ľu­dia. Ináč by od muža takýto dar nemohol vystať,

— Ukradnúť ich neukradla, toľko je isté, — poznamenala jedna pani, ale hned pošepla druhej :

— Za týmto sa skrýva nejaké ľúbostné dobrodružstvo ! . , ,

Pani Beuvrementova onedlho ohlásila sa u klenotníka Leblanca. Teraz si chcela kúpiť hodinky.

— Či viete, pane, že jedon chýrečný pa­rížsky klenotník na tritisíc frankov šacoval perly, ktoré som od vás kúpila ? Ani som ne­myslela, že máte takých zdvorilých kollegov. Ako znamenite ma vytrhol z rozpakov.

— Mýlite sa, milostpaní, môj parížsky kollega nie zo zdvorilosti, lež zodpovedne pravde šacoval perly na tritisíc frankov. Perly totiž aj nás stály tritisíc frankov.

— Čo ? Nuž a či sú to nie falošné perly ? — spýtala sa a tvár sa jej začervenala. — Kde ste teda vzali smelosť ku tomu, aby ste mi darovali taký drahý klenot ?

— Ráčte sa uspokojiť, milostpani, hned vám rozpoviem všetko. Perly som vám neda­roval ja, lež Spolok turských zlatníkov, ktorý na môj návrh uzavrel, že vás, milosťpani, ako najkrajšiu ženskú mesta a okolia prekvapíme opravdovými perlami na hrdlo. Neholdovali

| koľko len možno zrýchli prevedenie nového vo­lebného zákona.

Reč ministra vnútra snem prijal s hluč­ným súhlasom a éljenovanírn a zprávu o no­vom podelení volebných okresov v známosť vzal.

Potom snem vzal v známosť ešte niekoľko ministerských zpráv a uzavrel, že kým delegá­cie svoje porady neskončia, meritorné zasadnu­tie nebude vydržiavať.

Po uhodnovernení zápisnice zasadnutie sa skončilo.

Mexická vojna. — Zaujat ie a spustošenie Tampikova. —

Mexickí povstalci zaujali mexické pobrež­né mesto Tampiko a potom ho spustošili. Spustošenie Tampikova znova zaostrilo polože­nie, lebo v meste, kde sú bohaté pramene pe­troleja, veľa občanov Spojených Štátov je ob­rovskými summami zainteressované. O význam­nej udalosti přišly nasledovné telegrammy:

Gubernátor z Matemoroša v úradnej zprá­vě, ktorú poslal o bojoch okolo Tempikova, oznamuje, že mexickí povstalci v pondelok ve­čer rozostavili pred Tempikom 10 kanónov a 14 guľometov, z ktorých v utorok začali bom­bardovať mesto. Kanonáda mexických vlád­nych čiat bola celkom bezvýsledná a lode počas boja vedely sa dostat na rieku Ta-nuko. Povstalci pevnoBti na rumy dostrielali, načo vládne čaty vidiac, že ich položenie je beznádejné, daly sa na útek prv ale vyhodily do povetrie kasárne. Povstalci ich prenasledo­vali a sriadili ukrutný krvavý kúpeľ. Jedna časť utekajúcich zahynula v močariskách. Voda rieky Tanuko bola celkom červená od krvi. Povstal­cov bolo asi 7000 tisíc. Povstalci zaujaté me­sto rozrumili. Co ušetrilo bombardovanie/'' to spustošil oheň. Kanónové gule totiž podpálily rešerváre petroleja. Na oboch stranách padlo len asi 300 ľudí a 700 bolo ranené. Cudzozem­cov ani nezabili ani neranili.

Poneváč mesto Tampiko dostalo sa uo rúk povstalcov, Huerta je ztratený. Povstalci majú úplne v moci severné kraje a neuplynie ani mesiac, ked budú môcť vtiahnuť i do hlav­ného mesta Mexika. Generál povstalcov Villa s 25.000 ludmi, 47 kanónmi a 65 guľometmi chy­stá sa dobýjať mesto Saltiľlo, ktoré za týždeň úfa dostať do rúk.

sme tým vašej kráse, lež viedol nás v tom rozum obehodníkev. Preto sme vám, milost­pani, dali opravdové perly, lebo sme boli pre­svedčení, že šperk na vašom hrdle každý člo­vek bude obdivovať. Nikto neuverí, že sú perly opravdové, ale by každý smelo odprisahal, že takúto krásnu napodobeninu ešte nikdy nevi-', del. Lenže musel nastať ten čas, ked sa pre­svedčia o nepravdivosti tejto svojej viery a srdcia ženských opanuje túžba po o p r a v ­d o v ý c h šperkoeh. A vtedy rad-radom prídu do našich obchodov, aby si kúpily ešte krajšie opravdové šperky ako j vaše, čím budú chce t prevýšiť vaše víťazstvo. Toto bol chod myšlie-: nok nášho spolku a toto naše predpokladáme sa splnilo. Ten šperk, ktorý sme vám, milost­pani . . . úfam sa, že sa teraz už nenahne­váte, ked poviem, že ten šperk, ktorý sme vám darovali, dokázal sa znamenitou invest!-, ciou, lebo sa nám jeho cena už dosial dvojná­sobne vynahradila. Konečne mám ešte jednu prosbu. Keby mužovia tušib, čo sme my kle­notnici povedome a milostpani dosial nepove-dome robili s nimi, tí by nás iste ukamenovali. Teda vás prosím, aby to všetko ostalo medzi nami. Pristanete ?

. . . A čo odpovedala pekná pani na túto' otázku ?

Uhádli ste, milí čitatelia. Pristala .;;-

Page 3: Va&ffiCivkA • • • N» NkjnlRA C ^f Uhorsko a Bakuafeoľ't ... · sa tajne zväčšovať svoj dôchodok. Jeho žena nemala žiadneho šperku, ale ona napriek tomu nad všetky

17. mája 1914; SLOVENSKU N O V I N ?

ZPRÁVY ZABEAMČÄ E p y r u s k á otázka.

Z Ríma oznamujú: Na poctu albánskeho ministerského predsedu bašu Turkhana v pia­tok bol dvorný obed, na ktorom bol prítomný aj zahraničný minister markýz San-Giuliano a taliansky vyslanec z Durazza Aliotti. Popoludní baša Turkhan v zahraničnom úrade radil sa so San-Giulianom. Potom baša navštívil veľvyslan­cov. Baša Turkan v sobotu odcestuje do Viedne.

Bašu Turkhana vo štvrtok navštívil ruský velvyslanec rímsky a túto návštěvu uvádzajú do súvisu s vyjednávaniami na ostrove Koríu. Na dobre informovanom mieste hovoria, že ru­ská vláda od pokojného dohodnutia činí zavi- , slým svoje priatelskó sebadržanie sa voči Al­bánsku.

Z Viedne oznamujú: Na dobre informo­vanom mieste oznamujú, že vyjednávania me­dzi členami medzinárodného kontrolného vý­boru a zastupitelmi Epyrotov na ostrove Korfu v posledné dni velmi prajné pokročilý. Najdô­ležitejšie protivy podarilo sa v zásade riešiť a podarilo sa v najviac otázkach dohodnúť, tak že o niekolko dni možno očakával úplné do­hodnutie.

LITERATÚRA. „Vlasť a Svet" poučno-zábavného

a hospodárskeho a obrázkového časopisu vyšlo č. 20. s rozmanitým obsahom a početnými obrázkami. Na dvoch obrázkoch tohto čísla vi­díme pohrab baróna Fejérváryho vo Viedni.

Cena jedného čísla 8 halierov. Predplatná cena pre tých, ktorí sú neni'ilenami „Ub. kraj. vzdelávacieho Slovenského spolku" na celý rok tri koruny. .

„ V l a s t a S v e t " dostane každý člen Slov-vzdelávacieho spolku čo členovskú náležitosť, ked za. platí ročite 2 koruny. Okrem časopisu Vlast a Svet dostane každý 2 koruny doposlavší člen aj kalendár a opisy, ktorý medzi časom vydá.

Příhlasy ohladom vstúpenia do spolku jako i vše­tky dopisy, taktiež i peňažité zásielky nech sa adressujú

R e d a k c i a časopi su „Vlasť a S v e t " Budapešť, I. Ke lenhegy i-út 28.

CHÝIIHIK Budapest, 16. mája.

P o č a s i e máme v Budapešti daždivé a chladné. — Po krajine aj včera panovalo premenlivé a chlad­né počasie. Na početných stranách — zvláště na se­verozápade a na severe ešte pršalo. V temperature podstatnejšia zmena nenastala. — Krajinský meteoro­logický ústav predpovedá chladné a daždivé počasie.

Zdravotný stav k r á ľ — ako zo Schonbrunna oznamujú —- je celkom uspoko­jujúci. Král je velmi čerstvý a má znamenitý appetít. Jeho veličenstvo cez deú iba niekolko ráz zakašle, čo ukazuje, že katarr mu celkom ešte neprestal. Král v piatok prechádzal sa v malej galerii, poneváč ale dul studený vetor, obloky neotvorili Akonáhle nastane priaznivej­šie počasie, král bude sa môct prechádzal i po záhrade schônbrunnského kaštieľa.

Knieža-primas — kardinál . Z Ríma oznamujú : Pápež šľachtictkého gardistu Franca Alessandroniho vymenoval; za kuríra a poveril ho, aby uhorskému knieža-primasovi Cserno-chovi zaniesol chýr, že fle vymenovaný za kardinála.

S tav F r a n c a Kossutha je nezmenené povážlivý a dáva príčinu ku bezprostredným obavám. Ťažko chorý v piatok bol temer celý deú bez povedomia a horóčka mu vzrástka. Lekári chceli mu dat užiť pokrm, ale žalúdok pokrm neprijal. Srdce ťažká chorého ustavične slabne a chorý má velké bolasti. Dnes v noci sotva na okamih zažmúsil oči a jeho [stav dnes je nanajvýš povážlivý. O stave Kossutha sa ustavične dopytujú početné osobnosti verej­ného i spoločenského života.

Vyznačenie. Jeho. veličenstvo kräí správcovi košickej gazdovsltíej akademie Žig­mundovi Z a l.k a na uzn,'*nie jeho zásluh na­

dobudnutých na poli vyššej gazdovskej odbor­nej výučby udelil dôstojnícky kríž rádu Franca Jozefa; piešťanskému obyvatelovi Ludvíkovi W i n t e r o v i, šéfovi firmy, ktorá árenduje tamojšie kúpele, na uznanie jeho osožnej a horlivej činnosti udelil rytiersky kríž rádu Franca Jozefa a správcovi cukrovej fabriky a pálenice v Diószegu (st. prešpórská) Jakubovi B r i c h t a na uznanie jeho zásluh, nadobud­nutých na národohospodárskom poli, udelil ry­tiersky kríž rádu Franca Jozefa.

Afféra ministerského predseda. V rytierskej záležitosti ministerského predsedu grófa Štefana Tiszu a sněmového vyslanca Ste­fana Rakovszkébo vedú sa stále pojednáva­nia. Tak sa zdá, že sekundanti Rakovszkého do cesty hladkého vybavenia záležitosti stavajú

^prekážky. Rakovszkého povereníci totiž na po­jednávaní záležitosti osvedčili sa, že o ry­tierskom vybavení záležitostí z ich strany ne­môže byt reči dotial, kým si gróf Tisza nevezme rytierske zadosťučinenie od Desidera Polónyiho, ktorý ho urazil. Povereníci grófa Tiszu na toto odpovedali, že žiadanie a danie rytierskeho zadosťučinenia neni zaväzujúcim voči každému; zainte*essovaná stránka je povolaná ustálif, či sa cíti byt tak urazenou, že si za to rytierskou cestoa má hľadať zadosťučinenie alebo nie, dalej, £3 Desider Polónyi svojho času majorovi Gerovovi, bývalému námestnému ve­litelovi parlamentárnej stráže, nedal rytierske zadosťučinenie a pre túto jeho nevybavenú záležitosť gróf Tisza ani nemohol byť povinný žiadať si rytierske zadosťučinenie od Desidera Polónyiho. Sekundanti v piatok popoludní znova pojednávali záležitosť, ale o výsledku tohto pojed­návania nič nepreniklo do verejnosti. Dla naj­novšej zprávy pochodiacej z Národného Kas-sína afféra pokojnou cestou bude vybavená, dla druhej zprávy však skončí sa duellom na šable.

Velké manévre v Bosne. V Bosne tohto leta budú velké vojenské manévre, na ktorých bude prítomný aj generálny inšpektor celej zbrannej moci následník trónu arciknieža Franc Ferdinand. Manévre budú od 24. do 27. júna.

Š k a n d á l v budove rumunskej ve­deckej akademie v Bukurešti . V. kruhoch prepiatich rumunských národniarov dávno sa hnevajú na uhorského sněmového vyslanca Va-zula Mangru, grécko-katolíckeho biskupského vi­kára nagyváradského, ktorý dávnejšie bol jed­ným vodcom prepiatej národnostnej politiky Ru­munov ateraz podporuje miernu politiku. Teraz, ked Mangra bol v Bukurešti na zasadnutí ru­munskej vedeckej akademie, ktorej je členom, na zasadnutí prítomní členovia akademie sa mu ani neprihovorili a odtiahli sa od neho na druhú stranu zasedacej dvorany. Mangra vidiac náladu proti sebe, pred zakončením zasadnutia chcel opustiť budovu akademie, ale mu na dvore študenti zastali cestu. Kočiša mu zavreli a jeho napadli. Jedon študent päsťou ovalil ho po hlave a aj druhí študenti ho bantovali a nadávali mu. Konečne podarilo sa mu dostať sa k svojmu koču, ktorý však študenti obko­lesili. Jedon študent vyskočil na koč a , viac­krát udrel Mangru. Viacerí študenti zas ko­čiša napadli, loto trvalo asi za 10 minút, až konečne kočiš pošibal kone, ktoré odcválaly a Mangra sa takto oslobodil od dalších nápadov.

N Mangra oznámil útok rumunskému ministerské­mu predsedovi Bratianuovi.

Na dvadsať rokov odsúdený srb­ský kapitán. Belehradský vojenský súd ka­pitána Štefanoviča pre zbabelosť odsúdil na 20 rokov väzenia. Oddôvodnenie výroku vyvolalo velký ruch, lebo kapitán Šteíanovič v prvej balkánskej vojne bol jedným z najvynikajúcej­ších bojovníkov a vtedy ho boli vyznačili zlatou medaillou hrdinskosti.

T i s í c i c h v á l i a všeohecne známy a oblúbený „Juno krém" masť na tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1-20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nať tak, ked vopred zašlete K 2-30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na do­bierku zasielame. Dostat u Dra Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebanya). Píšte teda ešte dnes na túto adressu.

Prekazené pašovanie zbrane. Len nedávno sa stalo, že do Ulstera obídením an­glických colných vrchností chceli vpašovať väč­šiu zásobu zbrane a Ulsterania teraz znova spáchali väčšie pašovanie zbrane, ale i teraz bez zdaru. Dia zprávy došlej z Glasgova totiž colné vrchnosti zhabaly päťsto bodákov, ktoré prekladali s jednej z Londýna došlej lode na lod hýbajúcu sa do Mulroyportu. Zbraň zha­bali a proti pašovnikom zaviedli,pokračovanie.

Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad.- Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, ked sa začneme hned liečiť. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-títu, nech hned užíva „Kalváirske aromatické kvapky'. 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal.. Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Ku každej zá­sielke je priložený návod o upotrebení. Dostať u Dr Eugena Flittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebanya). Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

Nadporučík falšoval zmenky. Z Pe­trohradu oznamujú, že nadporučíka gardy Sa-harova, syna bývalého ministra vojny a man­žela vnučky ministra Kokovceva vytvorili z ruskej armády a odovzdali súdu. Vinou nadpo­ručíka je, že na zmenku, opatrenú menom Kokovceva vyzdvihol 10.000 rublov pôžičky. Ked zmenka vypršala, nadporučík ju nevymenil a vtedy vysvitlo, 2é je Kokovcevov podpis falošný.

ZO ^SÚDNEJ SIENE. — Špion pražskej policie. Pražský

porotný súd v piatok oslobodil zpod obžaloby redaktora Národných Listov Hellera, ktorý bol písal v svojich novinách, že bývalý vyslanec dr Švihá stálv službe policie, za ôo dostával mesačne 800 korún platu. Súd preto oslobodil Hellera zpod obžaloby, lebo sa mu počas po­jednávania záležitosti podarilo dokázať, čo v svojich novinách písal o drovi Svihovi.

— Denník grófky Viery 'Es ter-házy. Z Viedne sdelujú, že súdna stolica vo štvrtok vyniesla výrok v záležitosti baróna Heinricha Strahlendorfa a bývalej spoločníci grófkinej panej Bojtiho, ktorí boli obžalovaní, že ukradli denník, zápisky grófky a chceli zaň dostat vela peňazí. Súdna stolica baróna Stra­hlendorfa pre krádež a vydieračstvo odsúdila na rok ťažkého žalára a na ztrátu šľachtického címera. Pani Bojtiho súd oslobodil zpod obža­loby. Obhajca odsúdeného * appélloval a ozná­mil nullitu.

TELEGRAMKY. Athény, 16. mája. Velmoci sdělily za­

hraničnému ministrovi drovi Streitovi, že v severnom Epyrusi žiadajú pokoj a zodpovedne tomuto naložily svojim zastupitelorň v medzi­národnom kontrolnom výbore, aby voči Zogra-fosovi javili šetrnost a usilovali sa rýchliť vy­jednávania.

Washington, 16. mája. ' Konferenciu sprostredkovateľov pokoja na žiadosť zastupite-ľov Mexika odročili na 20. mája.

Budapeštianska obilná bursa dňa 15. mája.

O b i l i e

Pšenica tisská . . . . . ,' . „ stolnobelehradská ."», . , peštianska , , , . ' . , benátska . . »•",'-. ...

Raž (žito), prvotriedna , ' j . % ' . ' , „ druhotriedna ;' . .

Jačmeň prvotriedny , . v . . » druhotriedny .

Proso . ^5 i . , . . . . ,„ : . , . Ovos prvotriedny . . í . . • , druhotriedny . . . , 1, Kukurica . . ,,,.„ . . . . , , Repica. . . . , . . í . v . Lucerna, uhorská . . * V ; , . ' . Ďatelinové semä, velkozrné . .

Jakosť dla

hekt.

77—79 76—7S 76—79 76—78

— — tj* — — — — —

. — i —

za 100 klgr.

od

.27-70 27-20 27-30 27-25 20-86 20-45 15-60 15-20 _•— 16-40 15-70 14-80 —•—

110"— 1G0-—

do

28-30 28-00 £8-15 27-60 21-35 20 75 1600 15-50 — • —

17-00 16-30 15-00 _ • _

160'—, 180-—,

Zodpovedný redaktor: Karol Csecsotlta.

Page 4: Va&ffiCivkA • • • N» NkjnlRA C ^f Uhorsko a Bakuafeoľ't ... · sa tajne zväčšovať svoj dôchodok. Jeho žena nemala žiadneho šperku, ale ona napriek tomu nad všetky

„Žiadon zázrak! Kedykoľvek som si prechladnutím alebo prievanom nejaký neduli pritiahla, kei ma hlava a zuby aj hrozne bolely, keď ma nátcha, trnanie v údoch až na nevydržanie sužovaly, Feller ov „Elsa-íluid", môj miláček, ešte vždy utíšil bolasti. Aj v daoch zdravia viem si oceňovat jeho nervy oživujúci, občerstvujúci účinok. Každodenné umývanie sa s ním okrašluje kožu, posilňuje zrak a pripravuje výborný pôžitok,!"

Takto a podobne osvedčujú sa všetcia, ktorí na lekárske odporúčanie Feller-bv Elsa-íluid aj pri Jám&e, reume, pri zastaralých, neduhoch, pichaní v boku, bolení chrbta a krížov atd pravidelne upotrebúvajú. Fellea>ov Elsa-íluid aj proti kašlu, zachrípnutiu, boleniu pŕs a hrdla, zimničnému stavu s výsledkom sa užir/a. ,

Tento obrázok, malý a predsa mnohomluvný, bez jarmočnej reklamy, len ku chráneniu sa čitatela pred bezcennými napodobeninami flašu s ochrannou známkou ukazujúci postačuje,- lebo presvedčuje, že „Elsa-lluid11 zadrží, čo slubuje. Pri tom je lacný. 12 iliaš všade franko 6 korún.

Zapečenie, nechut k jedlu, ochromenie, záha, zdutie, hämorrhoidy a tlak v žalúdku sú nemociami, ktoré sa nesmú zanedbať. 6 škatuliek Feller-ových rebarbarových „tílsa-piluliek" stojí len 4i koruny íranko. Domáci lekár vdačDe povie, prečo a ako Ireba užívať obidva výrobky. Ale musia byf pravé! Takéto zhoto­vuje lekárnik

E. V. FELLER, ŠTIMCA, CENTRÁLA č. 21. (Záhrebská stolica).

&iHHř$$&lHinii««S&8&& w 6¾¾

MED. UNIV.

i í D r BTEFUNKC «35

•Sfr

varos i orvos

NAGYSZOMBAT. w

6?<B

Od 1. mája býva

v Koíssntli Lajos-uliti pod č. 6. vedia jezrätského kostola. If

&

wa o 50 pepcentov lacnejšia !

Amerikánska Úsporná káva, veľini voňavá, výdatná a úsporná äkgrové vrece na próbu K 10.—- franko na dobierku. — */s k\g.

najfajnovejšietjo čaju za kor. 2. — rozposiela :

A. SAPER,- vývoz kávy a čaju T i s z a b o g d á n y č. 2 2 6 .

• Nepočetné listy uznania dokazujú vfteSnosl pafení. H u n g a r í a drôtového p le t iva .

Hore Je neprevf äitelné. Hotoví sa z galvanisovaného dróta I Cena ä\TOicovéť> raetra 32 halierov a sräs. Moíno ebjednal

u Jediného dorábatola:

Alexandra Haidekkera fabrika na drôtové pletivá a ohrady

B u d a p e s t , Vili., Olloi-út 43/29 . ' Eavnä, punktovná a rýchla obsluha! — Obrázkový cenník

zdarma a franko.

ISfiJl.epB pramen kúpt P ® 1 * 0 1 1 6

S . Bcnísch i

posteľné perle! J k l l o h n o d s h o , í o b r é ­

h o , d r l « p a n » h o p e r l a 2 E., lepSteho 2.40 E., p r i ­m a p o l o b i e l » h » &BD E., b i e l s h o 4 K., b i e l e h o p á p e x i a t é h o 6.10 S., 1

sfciío v o l m i j s m n é h o , s n a -ŕ h o b i e 1 • h o, d r i a p a n é -

h o 6.40 K., 8 E., 1 tilo p á p e-j r i e, onedého I E , , I E . , bieleho, jemného 10 E., nanajvýš ijemnéhe p i s a r i a x p o d p i s 12 E. f í i e b j e d o a n í

o d S k g . f r a n k o . Hotové p e r i n y . , .

j Z husto tkaného Serrcného, modrého, bielehe alebo Eltého ntn-! kingii, 1 d u o h n a, 180 cm. dlhá, asi 120 cm. široká, s p o l u J s S p o d u š t a m i , každá 80 cm. dlhá, asi 60 em, široka na-I plnené novým " I n ý m p e r í n f 24 K., J e d n o M e d e a p o d u š k a 3K..S.60K,. í dlhé, 140 cm. Široké, 18 E., 14.70 E., 17.80 E.

d u é k y 80 cm, dlhé, 70 cm. Široké, 4.60 K.. 6.20 K., 6.TO E., s p o d n é d u c h n y zo silného, ítráfovanóho gridru 180 em.

I dlhé, 118 cm. Široké í 2.80 K., 14. SO K. Rozposielanie na doHsrkn 1 paônúo od 13 korún franko. Zámena dovolena, sa nezodpovedné

"sa peniase vrátia.

ľS. BENISCHvDecohenit*!, «.898. Cechy Bohaté illuetrovaný cenník zdarma a franka.

; a m i, každá 80 cm. dlhá, asi 60 em. široká na-1 hnedým, velmi trvícim páperistým p o s t a l - j

u 16 K., p o l o p á p e r í m 20 E., p á p e r í m D t l i v a d o e h n a 10 E., 12 K., lí K., 16 E.,

4 E.', D u c k n v JOO i

V obci D u b n i c a (MárialOlgyes) dá hneď jeden

sa do áren^y

Naj dokolane j šie a každému cielu zodpovedajúce

roje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

dielňa na šijacie stroje B u T l a p e s t , ^ i ! . , I z a b e l l a - t é t * 3 . Tie/., d á v a m n a vedomie, že b á r s j a k ú ši jaciu m a š i n u v e d i a garanc ie l a c n o z r e p a r u j e m . A p.reto n e p o č ú v a j t e n a ž i a d n e h o a g e n t a a lebo p r e d a v a č a , k torý sa t o m u n e r o z u m i e a svoj to­v a r l en p r e t o chváli, a b y b o m o h o l za ve lké peniaze p ř e d a t Pošl i te a le t e n s t ro j a b u d e t e mať z a s d o b r ú m a š i n u n a m n o h é roky. Cielom p r e s v e d č e n i a sa spolahl ivost i mojej dielne, k t o r á p r e d o b r ú p r á c u v celej u h o r s k e j kra j ine je p o c h v a l n e z n á m á , pýta j te si môj velký cenník

z d a r m a . W z u a r m a , ^

kvapky môžu

všetko premôcť! Dokázaný, z vybe­raných najlepších liečivých bylin sta­rostlivé zhotovený, chuť ku jedlu po­vzbudzujúci, tráve­nie napomáhajúci a ; lavne prečisíujúci i

domáci prostriedok, ktorý známé nás led­k y nemiernos t i , ner iadne j dioty, p r e ­chladnut ia , s e d i a c e h o spôsobn Života a obt ížného z a p e c e n í a , k u pr . z á h u , n a d u t l e , pri l iěnó t v o r e n i e s a kysel i­n y a k ŕ č o v i t á bolest i zmierňuje a od­

st raňuje, je

Dr Rosy balsam plu

ej£-Hlavný sklad v lekárni :

B.. FRAGNER, V-ÄSSäT „ u Č ierneho or la", P r a h a , M a l á S t r a ­

n a č. 2 03., roh Nerudovej uJico. Rozpos ie lan ie po p o š t e k a ž d o d e n n e . I 1 veľká sk lenloa 2 K, i m a l á sk len loa 1 K. Po pošta za vopred poslaný obnos K 1'ÍJO jedna malá skienica, K 2 80 jedna veľ­ká sklenica, K 4-70 dve velké sklenice K 8-- štyri velké sklenice, K 22-— štm&sf velkých sklenic odosiela sa franko na vše­tky stanice rakúsko-uhorskej monarchie.

S k l a d y v l e k á r ň a c h B a k u * /< sko-Uhorska. /V"-

l / ý s t r a h a l V š e t k y aaste• ". obal TI o p a t r e n é sú zá-í

koňom c h r á n e n o u ochran- \ nou z n á m k o u 1

a o b s a h i n s @

v o d n ý m l y n . Tento mlyn na dvoje složenie možno si obzre-f, keď mela

SCHLESINGER FULOP, Máriatolgyes (Trencsénmegye); *

s» pravé

JPrvýml odmenami vyznačená —

EALLAI L1I0S motor gy ára BUDAPEST, VI., Gjľár-utoza 28. saám. Gazdovekena obecenstvu najlepšie odporúčajú

LAJOŠA KALLAI-ho;1:,^.* koraobilové rolátVasls grarniWLxjr

ua^ÄojríuÚpIiiázárakazavýíeSaámlaťbn! J e d i n e Jestvu­

júca novota I

Najjednoducnejäia a najdokonalejšia motorová mláfacia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá s nimi zachódit i bez strojníka; aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový skrortný connlk na požiadania idarms B fr&nVo."

Z b r a n e a b icykde

na splátky. Sueiastky ío oajlac-cejšie. Ohráckový cenník zdarma.

V. D u š e k dielna na zbrane, bieíkle a šijacie stroie, Opočno, ffi Slál-nej dráhe. Čislo 2009. Česko.

O Z N A M Y Y0AVATEĽSTVO

„Slovenských

MX ra ď a p e s í ; VI., Ó-ntcza 12.

n e n s L z o d p o v e d m ä . TlaCenó na rotačnom stroji knihtlačiarne účastinarskej spoločnosti „ E a s r o p a " v Budapešti, VI. okir. Ó-utcza 12 r^