Vy chodia t r i rary do tytdfta: • utorok, Štvrtok a sobom. Fnapiatná ecu pr« aafcúko-Chonbe •• oelý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

9» itvrf roka « k, na meeiac 1 k. 60 h.

l a M<fcosemfk«: 4« Nemecka 16 mariek, Ruska • rnbfcv, Ameriky 4 doll. 76 &, eatatoŕ cndxozemako 84 franky.

Predplatná ee»a •B a o b o t n a j š i e e i s l a Jei

pro Kakd»ko-Daor»ko ročne * kor., pre Nemecko 4 marky,

Boako t nib., Ameriku 1 d. »6 c , ostatná eadaoaemsko « fir.

Jednotlivé diala predávajú sa I po 10 h., pottoa tt k

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. ™ —

Ročník XLVI. Sobota, 17. júla 1915. Číslo 84. (29.)

Svetová vojna. Sofia, 14. júla. Zo Sevastopola píšu, že neďaleko

Bosporu ruské torpedo vky sa padly turecký podmorský čia, ktorý vystrelil viacero torpéd na ruské lode ale bee úspechu. Ruské torpedovky počaly silný oheň na

recký podmorský čia, ktorému sa podarilo ujsť. 4ho ďalší osud je neznámy. Cast ruskej eskadry

bombardovala opätovne pobrežie Zunguldak a pcto pila transportné lode, ktoré viezly uhlie do Carihrade.

Žeaeva, 14. júla. Petrohradský dopisovatel, „Se cola" telegrafuje, že Rusko koncentruje v Odessa armádu 200.000 mužov, na miesto tej, ktorá poslali do Haliče. Idu napadat Bospor. Dvoch .nebojsa* onedlho upustia na vodu v Sevastopole u prítomnosti cára. Potom celá flotta počne akcia poti Midii.

Rotterdam, 14. júla. Zatopili tažné 'ode sHaiton Merlin" a .Emerald".

Ruda (pri Stryji). (,Az Est".) Dva honvédske pluky, 23. a 24., pod kommandom plukovníka Ber-nácskyho iturmovaly 8 metrový potok za ktorým sa Rusi opevnili. Rusi urobili proti útok, ale naši pri­chystali sa v hustom lese na ručný boj, Dve hodiny trval boj z blízka bajonettom, hlavňami, čakanmi, tak že vyšiel obraz antických rukopasných bojov. Mai bojoval proti mužovi, niekde jeden proti dvom-trom. Po dvojhodinovom boji naši zajali 1200 mužov.

monštrácie za vojnu, ale počaly Ba za neutralitu, i darovaní Cechom. Na takéto absurdné bláznovstvo V Bukarešti veria na vítazBtvo nemeckých a rakúsko- j nebolo by hodno ani reflektovat, lebo niet takého uhorských zbraní na konci. Nemeckí agenti veľkolepo j slovenského človeka, ktorý by zrádzajúc Bvoje, dal sa pracujú v Rumunsku, tak že sa v Rumunsku nik nejako nejaká vec předávat a kupovat, a niet sloven-oduševnil, ked Italia vypovedala vojnn. í ského človeka, ktorý by odstúpiac od prastarých zásad

Mníchov, 14. júla. Rumunský ministerpredseda 1 slovenských patriotov, ktorí nesčíselne ráz v svojich vidí y zjaveaí sa ruských lodí pred Bosporom nebe zpečie pre Grécko, Bulharsko a Rumunsko. (.Az Est".)

Viedeň, 14. júla. Jeho Veličenstvo arcikňaza Maximilians vyznačil so záslužným vojenským krížom III. triedy s vojenskou dekoráciou za chrabré držanie Ba pred neptia telom. Arcikňaz Maximilian je 20 ročný syn arcikňaza Ottona a od počiatku vojny slúži ako poručík T prvom ulánskom pluku.

Oernovce, 13. júla. (Az Est) Na bessarabskom našom fronte počaly Ba nočné bitky predatráží. Ne­priateľské patroily Brne odohnali. Rusi svojich mŕtvych a ranených BO sebou vzali. Ráno bolo zaBe tieho.

Berlín, 14. júla. „Messagero ď Athénea" píše: že spojenci zimnične pracujú na prípravách k novému, kombinovanému útoku na Dardanelly. Od Malty Ba vrátily reparované lode. Z Anglie a Francie přišly nové posily, velké kanóny a množstvo munície. Útok počne aa ešte koncom júla.

Berlín, 14. júla. Včera posviacali tureckú mečeta T tureckom tábore zajatcov pri Berlíne, ktorú ne-

inkunábulách pred krajinou i králom osvedčili věrnost k svojej vlasti, chcel by íst po ceste illegálnej a pro ti vlasteneckej. Ale poneváč žijeme tažké časy všakovýeh zmätkov, osvedčujem, iste i v smysle a cite avojich slovenských komp&triotov, ie podobné zločinné fantázie mne nikdy do hlavy nepřály, a ja sa s opovržením odvraciam od týchto zle mienených, nám len škodn priniesť chcejúcich intríg a pokušení. Ináče

| k tejto otázke sa ešte prinavrátime, k vôli jasnému dôkazu púhej nemožnosti podobných absurd.

Turčiansky Sv. Martin, 17. júla 1915. Svetotár Hurban Vajanský.

mecký cisár daroval tureckým zajatým. Mohamedánski a J S ř S í l - i ? ! ; í L ? 5 2 ! ľ Ä Í ľ ? ? J d u c h ° v n í d r f a l i r e ž k -ajat^m. v ktorých sa podako-

vali za dobré nakladanie Nemcov 8 tureckými zajatými. minister Genadiev bol v Sofii areštovaný preto, lebo boly naňho také žaloby, ktoré môžu viest k pokute smrti. Genadiev vraj urobil vo väzení pokus samo­vraždy, ale istého nik nevie.

Bukarešt, 14. júla. (Az Est.) Obchodnú lod

Londýn, 14. júla. Z Ottavi Fontainu zvestujú, že ta prišiel transport nemeckých zajatých. Zajtra príde sem 1100 zajatých

Úradná správa nášho generálneho štábu. Dňa 14. júla o 3. hod.

Na ruskom bojišti je položenie nepremenené. Na talianskom bojišti, okrem kanónových bojov

a menších bitiek, nestalo Ba ničoho na juho-západnom fronte. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

.Antona", ktorá pod rumunskou vlajkou viezlazKon- v o J 9 k o n e m l ° B Ž n i Í a k e J P 0 * " ' ? ' P r e t o b o l° P r i n ú

stance minerálny olej do Carihradu, přistavily ruské t e n é 8 a P o d d a í -lode. „Antonovi* sa podarilo nazad vplávat do pri stavu Konstance.

C«rnovce, 14. júla. Medzi Ruskom a Rumunskom i temer cele prestal občiansky obchod.

Rotterdam, 14. júla. Anglický snem vyslovili vdaku generálovi Bothovi sa jeho juho-africké diela.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 14 júla.

Dnes boly odklonené nové nápady B ručnými gra­nátmi pri cukrovari Sousbez.

Francúzi dali vybuchnúc pri Troyone (západne od Craonne) a pri Perthes (v Champagni) bezúspešne

Zajatí hovoria, že nemecké f niektorým mínam. Náš oheň z ručných granátov ich zahatil, obaadiť miesta výbuchov.

V Argonnách nemecký útok bol cele úspešný. Ženeva, 14. júla. Jcffre čez 10 dní prezeral fran-1 Severne od Vienne le Chateau asi 1000 metrov širokú

francúzska líniu sme obsadili, 1 officiera a 137 muiov sme zajali, jedna strojovú pušku ukoristili.

Juhozápadne od Boareuilles naše vojská štur-movaly nepriattlské výšiny na šírku troch kilometrov

cúzsky front, aby Ba presvedčil či je dostatočne opev­nený, aby bol nepreborítelný. Málo hovoril ale vy­slovil presvedčenie, že francúzsky front nemožno pře­lomit. Koniec vojny závisí od energie spojencov.

Berlín, 14. júla. Predseda Bocial-demokratickej j * M n l b k u jedného kilometra. Výšina 285 (La Fille J strany, vyslanec Haase, podakoval sa za hodnost do Morte) je v našieh rukách. Zajatých 2581, medzi nimi

Rotterdam, 14. júla. Z Kapstadtu zvestujú í e I najbližšieho shromaidenia, lebo bol tuho napadnutý &1 offioierov, okrem toho sme prevzali do 400 rane-gubernátora nemeckých juhozápadných kolonií Seitza, 2 l o m k o m 8 t r a n y ' ktorf n e B u h l a 8 Í • í«h o snahami pýeh do opatery. Ukoristili sme dva hôrne kanóny,

Pravda, najbližšie shromaždenie socialdemo-fdVB revolverové kanóny, šest Btrojových pušiek a ná­radie. 8 kanónov sme pokazili. Stoja teraz medzi

\o mier. pustili na svobodu ked dal čestné HIOVO. Jeho vojsko j * kapitulovalo. Seitz s manželkou ostane v Grootfonteine. k t a t i c k e J B t r a n ? m ô ž e 0 , £ l e n P° V0JM-

'

Miilerandom. Rotterdam, 14. júla

sa Taliani uťahujú z Tripoliaa a idu k pobrežiu. Štokholm, 14. júla. Švédsky trojstažniak .Doisy"

nedaleku Bergu narazil na mínu a atonal. Kapitán zahynul. Lod išla z Anglie a viczla uhlie.

Rotterdam, 14. júla. .Times" píše: MiniBter-predseda Gunária oznámil, že grécky snem sa side 20. júla. Strana Venizelosa myslí, že vláda chce od­strániť kabinetnú krízu. Vláde blízke noviny píšu, že kríza potrvá ešte jedon mesiac. I keby Venizelos prišiel k vláde, v zahraničnej politike nebude roz­hodnutie pokým sa král cele neuzdraví.

Berlín, 14. júla. Magrini, redaktor .Secola" píše: Medzi Rumunskom a centrálnymi veľmocami alliancia nenie roztrhaná. Medzi Bulharskom a Rumunskom niet takej jednoty, ktorá by Bulharsko viazala k neu­tralite. Rumunská oppozícis, ktorá urguje vojnu, zlo­mila každé spojivo s vládou. V Bukarešti a Rumunsku nemožno hovoriť o všeobecnej mienke. Prestatý de-

Viedeň, 14. júla. Medzi nemeckým sebulvereinom , oboma líniami. Štokholm, 14. júla. V Paríži dávajú velký vý . znám konferenciám s generálom Porrom. Bývalý mi- » maďarským školským spolkom prišlo ku vzájomným J Anglického letúna pri Fr< niater vojny Porro radil aa s Vivianim, Delcasaée a osvedčeniam. Heubig, predseda schulvereinu osvedčiU c h o d n e Y p e r E ' 8 m e 8 0 B t r e l i , L

Bvoje priatelstvo, predseda maďarského školského .Morningpost" oznamuje, že spolku Eugen RákoBi pomenoval Uhorsko, Strážou

na Dunaji, kde všetky národnosti svorne tiahly do boja za spoločnú otčinu. Áno, ale vtedy by už malý přestat všetky podozrenia, pomluvy a prenasledovania národností, ktoré verejne a slávnostne sa osvědčily za otčina a dynastia, ktoré energicky odvrhujú všetky trhanie našej starej otčiny a to od nevolaných a ne­prosených ludí, ktorí by chceli rozkazovat B nami .de nobis, sine nobis". Takéto nevolané aneprosané, so zlou myšlienkou nám škodit chcajúce bláznovstvo raz navždy zatracujeme a odvrhujeme v smysle nášho verejného slávnostného osvedčenia. (Pozn. redaktora.)

Osvedčenie. Dozvedel som sa po dlhšom čase, že v kijevskom

„Čechoalovanu" 28. septembra 1914 bolo uverejnené uzavretie akéhosi ačesko-slovenského povereníctva"* aby v páde .šťastnej" vojny boly Slovákmi obývané stolice pripojeué k českému krilovstvn, a tak Slováci'po prvý raz v kabinetnej rade po svojom urlaube.

Na východnom bojišti medzi Niemnom a Vislou naše vojská okolo Kalvárie jnho- západne Kolna pri Prainyse a južne Mlavy docielily niektoré lokálne ÚBpecby.

Na juho-východnom bojišti je položenie neme­ckých vojsk bez premeny. Najvyššie kommando.

Cis. a král. vojenský tlačový tábor, 14. júla. Na severnom bojišti trvá v posledné dni ticho. Rusi sa na niktorom fronte nepokúsili lámať nepreniknuteľnú líniu spojených armád.

Na fronte na juho-západe monarchie panuje pokoj. Berlín, 14. júla. „Lokalanzeiger" píše, že miniBter

zahraničných diel Sazonov Ba poďakuje a na jeho miesto BÍ stane kňaz Volkonský, ktorý bol povolaný na korunnú radu.

Paríž, 14. júla. Generál Porro vrátil sa do Paríža z táborov. Mal dlhý rozhovor BO srbským vojenským atašé v posolstve

Londýn, 14 júla. Štátny sekretár Grey bol dnes

Londýn, 14. júla. Snem dával hostinu kanadskému ministerpredsedovi Bordenovi. Vítal ho lord admira-lity Balfour. Anglia je pyšná na Kanado. Borden od­povedal: Štyri dni pred vypuknutím vojny telegrafoval do Anglia, že Kanada anglická vojnu povaluje za avoju. Pramene Kanady BÚ temer nevyčerpatelné. On sa nebojí, ked vojna bude i dlho trvat, Kanada vy­drží. Nemecko sa prepočítalo vzhladom na jednota britanskej dŕžavy — ona je pevnejšia, ako bola. Bal­four mal pravdu, že i nebojovné národy môžu viest vojnu. Anglia dokáže, ie hoci nebola pripravená na vojna, vykoná svoju svetovú úlohu do konea.

Londýn, 14. júla. .Daily Chronicle" upozorňuje anglické novinárstvo, aby svojimi jedovatými kritikami neobodrovala Nemcov, ktorí každé slovo schytajú a kommentujú. Z nemeckých novín sa nedozvediet o ne* meckých (aikostiach a chybách, z anglických eite v preuveličenej miere. To Nemeov viac obodruje, ako chýry d víťazstvách.

Carych, 14 júla. Kitchener zavolal generála Botbu na europejské bojiště, kde najde branné bratstvo An­gličanov a Francúzov.

Athény, 14. júla. Z Mytíline zvestujú, že proti tureckej pozícii pri Ačibabe bol predvčerom velký ftancúzBko-anglický útok, ako i proti Kirthii. Pri Ači­babe apojenci ukázali obrovské námahy.

Hamburg, 14. júla. Itália ztratila nádej, že by Rumunsko pripojilo sa k vojne, ono oBtane neu­trálnym.

Sofia, 14. júla. Anglický torpilleur štacionaje pri Dedeagači a prekutáva všetky lode, najmä grécke, pre zakázané tovary, pre kontrabandu.

Peštbudín, 14. júla. Munieipium stolice Krasov-Severínskej malo zasedanie, na ktorom rumunský pa­triot dr. Valér Branište osvedčil menom Rumanov, že Rumuni nepoznajú rozdielu medzi národnostami, ná­boženstvami a politickými presvedčeniami, ked volá sváté plnenie povinnosti pre trón a otčina. Reč bola s applauzom prijatá.

Ženeva, 15. júla. Paiič povedal redaktorovi .Petit Jonrnaln", že Srbsko nechce annektovat Albániu, ale ani nechce, založiac ramená, hľadieť, ako to iní robia miesto neho. Srbsko chce svobodnu, a ním v priateľ­skom pomere žijúca Albánia. Proti tomu nemôže mat nik ničoho, ani Itália, ktorá obsadením Valony zado-vážila si rozhodujúce postavenie na Adrii. Ked Srbsko nemalo poznámky na obsadenie Valony, niet nijakej príčiny, aby medzi oboma štátmi povstal nejaký kon­flikt Srbsko chce len tolko i Adrie, čo je bezpod-

BESEDNICA. Duševné ovzdušie, v ktorom žili predkovia Samuela Ormisa, doma a v najbližšom okolí.

Minulost Velkej Revúci prechováva v sebe zvláštne kúzlo, ktoré tým väčmi pôsobí na mysel a cit mlaď šieho pokolenia, čím menej bolo o nej hodnoverného vyneseno na svetlo dennie. Pri pohlade na skromný objem mesta ktorý prezradzuje obraz mesta slovenským umelcom na konci prvej polovici minulého stoletia vkusne namalovaný, domnievať by sa mohol povrchný pozorovatel, ako keby to bol tiekol pokojný, ničím nevyrušovanv život dávnych predkov dnešnieho poko­lenia. Ale staré památníky a archiválne záznamy po­učujú nás o protivnom. I les zďaleka zdá sa byt mrtvým, kým hlbšie nezavírime doh; až potom vidíme, koľký tu panuje ruch, ked sa poobzeráme okolo seba na tú zpústu hmyzu a ostatného väčšieho menšieho živočíšstva, ktoré tu neprestajne sa borí o každo­dennú výživa.

I v našom meste prúdil od pradávna rezký du­ševný život, ktorý sa pravda javil vtedy v jedno­stranných náboženských pohyboch. Vlny husitského hnutia zdá sa, že zasiahly i sem, pravda bez tobo, aby boly zanechaly makatelné stopy. Len náboženská obnova v 16. století sem prenikla učinila dôkladný prelom ako v náboženských názoroch tak i v Doho-sluibe.

Měšťanstvo opustilo na konci prvej polovici 16. stoletia dosavádny latinský obrad, dajúc přednost srozumitelnej, v materinskom jazyka konanej službe božej. Od tých čias pridŕžalo sa verne, ba neohrožené raz poznanej pravdy a nebolo tej moci, ktorá by bola v stave bývala, vykořenit zo sŕdc prívržencov obno­veného nčenia horúcu lásku k nemu. že je toto nie mravná chvála, lež na hodnoverných dejinných dô­kazoch spočívajúce tvrdenie, dostačí připomenut miesto mnohých len túto jedno skatočnOBt: velko revúcki mešťania boli nariadením královským od 5. II. 1711 pozbavení náboženskej slobody. Súčasne s touto stratou

mienečne potrebné k jeho politickej a hospodárskej neodvislosti.

Rotterdam, 15. júla. V poslednej nemeckej zprávě (Vid hore vyššie. Red.) hovorí sa o velkom nemeckom víťazstve v Argonnácb. Francúzske zprávy oproti tomu tvrdia, že vojská korunného princa v Argonnských horách ntrpely porážka.'

Rotterdam, 15. júla. Všetky londýnske noviny triumfujú nad velkým zdarom vojenskej pôžičky. Reuter píše, že Velko-Britannia stojí na svojej výške.

Berlín, 15. júla. Z Athén prichodí zvesť, že na Qallipoli idú boje s velkou silou. Na pravom krýdle spojenci dosiahli úspech za cena citelných ztrát.

Berlín, 15. júla. Grécky snem side sa na počiatku augusta.

Rotterdam, 15. júla. Z Londýna zvestujú, že bal­kánske štáty stoja bezprostredne pred rozhodnutím. Diplomatickí plnomocníci anglickej vlády jednosvorne oznamujú, že kríza dosiahla najvyššieho stupňa.

Petrohrad, 14. júla. aNovoje Vremä* píše, že Francia a Anglia zaokryjú všetky vojenské výdavky Srbska a Belgie. Srbské útraty BÚ posial 360 millio-nov frankov.

Rotterdam, 15. júla. V Paríži boly dňa 14. júla velké slávnosti. Prach autora marseillaisy Rougeta de Lislea preniesli do dómu invalidov, kde spočíva Na poleon. Poincaró držal obodrujúcu reč.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 15. júla o 3. hod. 20 min.

Všeobecné položenie je nepremenené. Na DnisBtra, nižej Nisniova na severnom brehu

rieky boly na viacero miestach úspešné boje našich vojsk, pri čom sme zajali 11 offic'erov a 550 mužov.

Oproti jednotlivým miestam planiny Doberdo Ta­liani pália z diel. Pokúsili sa o útoky pechoty zvláště medzi Schransinou a Polazzo, ale boli pri velkých ztrátách odrazení.

Na hranici Korutauaka a Tyrolska nestalo sa nič významného. Námestník šéfa generálneho štábu v. HOfer, feldmaršalleutnant.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 15. júla.

V južnom Flanderska západne od Witschaete sme narábali úspešne B mínami.

Okolo Souchez Francúzi čiastočne s velkými si­lami napádali, všade boli odrazení.

Severo západne od Beau-Sójour v Ghampagni ne­osvedčil Ba nepriateľský ručno-granátový útok násled­kom ohňa našich mín.

utratili kostol, faru a škola spola so všetkým cir­kevným pohnutelným a nepohnutelným majetkom. Po tejto hroznaj pohrome ostávalo měšťanstvo za dobu úplných sedemdesiat dvoch rokov bez cirkvi a domácej duchovnej opatery: až konečne bolo im 7. VI 1783 verejné slobodné vykonávanie náboženstva povolené.

Je podivuhodná, ba temer neuvěřitelná vec, že měšťanstvo nielen že neochablo na duchu anezmalát nelo po tom zničujúcom údere, lež práve v tejto dobe najväčšieho duševného útisku dalo cirkvi a obci učených ludí, ktorí mu í v cudzích krajoch robili čest; tak medzi inými: Michal Ferdinandy, najprv znamenitý uíite! na vehlasnej štítnickej škole, potom tisovský farár; Pavel Zatroch, taktiež najprv nčitel študujúcej mládeže na rečenej Škole a potomný farár skalničky; nadovšetko Pavel Šramko, zomrevší ako vyslúžilý klenovBký kňaz 1807, známy až i v dejinách literatúry svojimi podarenými prácami. „Pôsobenie jeho*, — hovorí Hurban — .vzťahovalo sa hlavne na jeho okolie, v ktorom vela duchov k činnosti mal a podania ticho národnieho života vlivom svojím ve­likým na súvekých prenášaním šíril a udržoval, preto aj ostáva pamiatka jeho živa a potomkov. Jeho syo, tiež potomný klenovský farár vyznačoval sa už pevným národným presvedčením, ktoré neostýchal sa osvěd­čovat ani na generálnych konventoch ako vyslanec malohontského seniorátu. K tej skupine mužov, po­chodivších z doby tej duševnej poroby pripočítať treba i Samuela Abrahámiho, 1762 narodeného, najprv nčitefa rima-brezovského, potom 19. XL 1792 za no­tára v rodisku vyvoleného; muža statočného, pria­meho a pokoja milovného.

Vede)ano8tné ústavy v najbliíšom okolí Velkej Revúci. Matko-cirkve sriadené na základe náboženskej

obnovy v najbližších mestečkách pečovaly predovšetkým o školstvo. Nebolo kňaza, ktorý by pred svojím po volaním za duchovného správcu eirkve nebol venoval niekolko rokov svojej činnosti výchove mládeže. Ktorý sa dokázal byt dobrým správcom školy, to mu bolo najlepším odporúčaním k dosiahnutiu kňazskej hoď nOBti. Nie je to nič zriedkavého, že takýto učitelia

Francúzi usilovali sa nazad vydobyt nami vydo­byté pozície v Argonnácb. Hoci vystrieľali velké množ­stvo munície, zlomily sa ich útoky na neotrasenom nemeckom fronte. Na mnohých miestach prišlo k boja ručnými granátmi a bajonettmi. Nepriatel zaplatil ne­obyčajne velkými ztrátami svoje námahy. Počet zaja­tých vzrástol na 68 oíficierov a 3668 mužov. Úspech našich vojsk je tým pozoruhodnější, že dla reči za­jatých bol na deň 14. júla pripravovaný velký útok proti nášmu fronta v Argonnácb.

I východne od Argonn bola bojovná činnost. V hore Malamount boly útočné pokusy nepriatela zaba-tené naším ohňom.

V hore Priester francúzsky nábeh Ba ztroskotal pred našimi pozíciami.

Francúzsky aeroplán, letiac nad našimi pozíciami pri Souchez, bol trafený a horiac padol na nepria­teľskú líniu, drahý boi sestřelený pri Heain Lietore. Letún padol do zajatia.

V bitke pri Vindave chytili sme 2 oíficierov a 425 mužov.

Južne Niemna okolo Kalvárie sme vydobyli pri Frtnciikove a Osone niektoré predné ruské pozície a podržali sme ich pri tuhých protiútokoch. Severo­východne Suvalk šturmovali sme výšiny ôlšamka, 300 zajatých a dve strojové pušky. Juhozápadne Kolna vzali sme dédinn Kruiu. 2400 zajatých, 8 strojových pušiek.

Boje pri Prašnyse úspešne pokračujú, viacero línií sme vydobyli, mesto Prašnys sme obsadili.

Na juhovýchodnom bojišti je položenie vo všeobec­nosti nepremenené. Najvyššie kommando.

Ghiasso, 15. júla. Bsr^ilai stal sa ministrom bez torby.

Kopenhsgen, 15. júla. Dánsky parník „Kronprinz Friedrich" juine Sundu bol Nemci zadržaný a do Svinemunde zavedený. Mal na palube drevo pre Anglin.

Hospodársky spolok medzi Ba-kúsko-Uhorskom a Nemeckom.

Otázka táto je teraz spomínaná. Julius Wolf, tajný radca, professor národného hospodárstva na berlínskej technike, pred pár dňami vykladal dopiso­vatelovi „N. W. Journalu":

„Nedávno professor Apt hovoril o otvorení jed­notného hospodárskeho Bväzku od Antverp až po Bagdadskú železnicu. Ale to je myšlienka, ktorú ne­možno uskutočniť. Dnes ešte nikto nevie, či Nemecko podrží Belgiu, a Turecko nemôže byt pojaté do ta­kého hospodárskeho celku, lebo nie je priamym sú-

vyučovali staršiu mládež i takým učebným predmetom, ktorým Ba ešte dnes v prvej a druhej gymnasiálnej triede vyučuje mládež. Rozpomínám sa z mojej útlej mladosti, že nejeden velko-revúcky stařík oslovoval ma ako žiaka prvej gymnasiálnej triedy latinsky a na moju otázku, kto by sa jej bol naučil, odvetil, doma vo škole. Tomuto zjavu nebude Ba nikto diviť, kto uváži, že ešte učebná osnova Apponyim vypracovaná z naloženia sněmového uzavretia z r. 1844 a 16. VII. 1845 pod č. 25.224 do života uvedená a pod náslovom „Systema scholarum elementarium" tlačou vydaná, predpisuje pre retiu trieda osnovných škôl, medzi inými učebnými predmetmi pre tretiu triedu ako Štvrtý predmet „čítanie a písanie latinských slov pre tých, ktorí hodlajú prejsť na gymnasia." Že sa na konci 18. a počiatkom 19. stoletia vyučovalo inten­sivně latine vo vyšších triedach osnovnej školy v matko-cirkvách, dokazuje dobre vypracovanálatiasko-siovenská grammatika Jánom Šulekom, niekdajším mošovským nčitelom, ktorá bola v horno-alovenských stoliciach ako ékolská učebnica úradne do užitku uvedená.

Z učitelských vokálorov gemerskými mestskými cirkvami vystavovaných ako tisovskej, ratkovskej atd. ide zreteľne na javo, že sa v nich požadovalo od učiteľa vyššej triedy, aby vyučov. 1 žiakov mimo ostat­ných učebných predmetov i „latinskému a uherskému jezyku." Vokátory s takouto požiadavkou vystavované nachodia Ba ešte na počiatku minulého stoletia v hoj­nom počte.

Ústavy', ktoré eodpovedály dnešným niiším gymnasium. Gymnasium v Jelšave.

V najbližšom okolí mesta Velkej Revúci kvitly v šestnástom a nasledujúcich stoletiach dobré, ovšem dla tehdajšieho spôsobu a potreby sriadené stredné školy, ktoré zodpovedaly nižším dnešným gymnasiam. V susednej Jelšave, odtialto lénna jednu míľu vzdia­lenej, stálo početne navševované také nižšia gymnasiam, na ktorom účinkovali muiovia, ktorí vynikli pozdejšie i literárnymi prácami i dichovnými hodnosťami. Z vlastného životopisu Jura Fabriciho, jelšavského rodáka, najprv žiaka a potomnébo správcu jeláavskéno

šedom ani Nemecku, ani Rakósko-Uhorsku; oddelené.- Brezno nebolo sídlom Matice, stalo Ba proti vôli jeho { f Jozef Bary, predseda kráľ. súdnej stolice vo je balkánskymi štátmi, ktorých snahy sú celkom iné. í meštianstva. Už T jašení 1861-ho zastupitelský sbor j Velkom Varadíne, umrel po krátkej chorobe. Kedysi

Ale — hovoril professor Julius Wolf — pokladám hospodársky spolok Nemecka s Rakúsko-Uhorskom sa moíný a potrebný. Protivy sa odstráňa, nech je len pevná vôía. Talentov k torno v Rakúsko-Uhorsku jest Citlivkárstvo pri takej vážnej veci nesmie maf rolly. Myslím totiž, že ani Rakúsko, ani Uhorsko nesmie sa bát nemeckej prevahy, ani ujmy na váž­nosti pred svetom. Treba len povážit, že Prusko od založenia nemeckej ríše neujalo ničoho ani najmen-

Uhorska iaáče zostane nedotknutá. A Nemecko musí si žiadat, aby Rakúsko-Uhorsko, ako jeho spojenec, bolo hospodársky silné, čím silnejšie Rakúsko Uhor­sko, tým pevnejšie i naše spoločné postavenia.

Pritom — pokračoval berlínsky professor — Ra­kúsko-Uhorsko nesmie zabúdat, že v svojom priemy­selnom rozvoji posledného čaša zaostalo za nami, hoci má i taký priemysel, ako na pr. pláteníctvo, tkáčstvo, alebo sklárstvo a hlinené výrobky, ktorý môže konkurrovat na svetovom trhu. Po vojne Ra­kúsko i Uhorako musia sa usilovat obslúžiť Balkán. Pravda, na čas budú potreby balkánskych itátov ob­medzené. Rakúsko Uhorsko musí na more, musí za­ujat iiroké tržiště juho-americké.

Pre hospodársky život RakÚBka-Uhorska mala by nastať nová doba. Treba Ba mu organizovat na prís­nych kupeckých zásadách. Rakúsko-Uhorsko má atrašne vysoké dane akciové, železničná jeho sieť nie je dost hustá, ale tarify jeho o mnoho vyššie, ako v Nemecku. Prečo by sa toto nemalo změnit? Pre*

brezniansky uzavrel přijat Maticu Slovenská do lona J? h o m e n o ozvalo sa po krajine každodenne. Veslár •' ' . . . ' ~,' " • _L,••»_••'. "i akom proce8se. Ako notár súdu, Bary bol postavený

mesta. Po štyridsiatych rokoch dr. G. K. Zeebenter s pocitom vnútorného uspokojenia zaznačil v svojom životopise, že v tom zasadnutí zastupiteľského Bboru bol prítomný i on.

Vtedy Ján Kozelnický eite nebol Breznanom. Ale duchovne bol Brezna a jeho najlepším Indom ož blízky. Žil ako okresný notár na neďalekej Dolnej Lehote. Zo Zechenterových zápisiek vieme, že tam

šiemu spolkovému štátu, Samostatnosť Rakúsko- sa oženil a vzal si Karolínu Polóaych, Bestru Adely, ženy Samuela Lopuánóho, pozdejšie za mnohé roky mešťanostu čiže starostu breznianskeho. V dome Ko-zelnického už vtedy často schádzala Ba breznianska slovenská spoločnosť. Bývala iste veselá nž preto, že k nej prináležal Zechenter, od augusta 1853 král. baňBký a lesný lekár v Brezne, badiaci dobrú volu všade, kde sa len zjavil.

Onedlho žatým Ján Kozelnický stal sa hlavným notárom breznianskym. Za jeho vyvolenie horlivé za* ujímal sa i Julius Plošic, katolícky farár selčiacsky a dobrý priatel Brezňanov z tých čias, ked bol ka plánom v ich susedstve, na Beňuši.

Breznu Kozelnickým pribudlo dobrého ducha Temer štyridsať rokov stál pri správa mesta, a hoci sa v tej dobe všeličo premenilo, on zostal vždycky pevným, jasným bodom v živote mesta, hodným pria-telstvi Janka Cipku, Júliusa Plošica, dr. Zechentera. V Brezne požehnane účinkoval; na jeho podporu vždycky bolo možno počítať pri všetkých slovenských kultúrnych i hospodárskych spolkoch, vôbec pri každom diele slovenskej spoločnosti. Každú dobrú

staňte za mekolko rokov prijímať nových úradníkov, B l o v e a 8 k ú k n i š k u J á a Kozelnický fkúpil, kade bola tak sa hned môžu snížit tarify. A zkušenost učí, -̂« j osnámená; do redakcií jeho predplatky medzi prvými snílené tarify na železnici, pošte, telegrafe a telefone znamenajú ich častejšie užívanie. Po vojne bude treba mnoho doháňať a naprávať. Mnoho prekážok stojí v ceste rakúsko-uhorsko- nemeckému hospodárskemu spolku, ale niet ani jedinej, ktorá by nemohla byt od­stránená."

f Ján Kozelnický. Mesto Brezno má dobré meno v dejinách slo

-venskej kultúry. Ked berieme len polovicu predošlého stoletia, v Brezne narodil sa (1806) Karol Knzmány, v Brezne žil bezmála sa päťdesiat rokov Ján Gha-

1861 v Turčianskom Sv. Martine prišla reč na zalo­ženie Slovenskej Matice, a brezniansky mešťan Ján Čipka složil na jej základinu 1000 zlatých. Že potom

lupka. Pri pamätnom slovenskom shromáždění 6. júna | . T R n * H B " ~ 7 i ľ r '..' robe umrela 12 júla v 67 roku života. Ctihodná ro­

ta námestníka vyšetrujúceho Budcn. On vypočúval Mórica Scharfa a ešte iných svedkov. Antisemitickému obecenstvu pokračovanie jeho bolo sympatické; obranca obžalovaných Židov, Karol EStvOs, sa hnevával na neho. Posledného času Jozef B«ry bol predsedom gedrie vo Velkom Varadíne, v rangu kuriálneho sudcu.

Nádeja pre iaýoh. Tomáš Nosál, geometer v Uhorskom Brode a poručík 20. pluku krajinskej obrany, pred niekoľkými dňami zvestoval svojej žene, že je živý, ale ťažko ranený leíí v Ružomberku. Od 6. septembra nebolo o ňom chýru. Vo februári mo­ravské noviny plsaly o ňom ako o mŕtvom. — V liste ztrát, vydanej pod číslom 158, poručík 85. pešieho plnku Ján Lehotský bol ako padlý. Teraz rodina jeho dostala od neho list, že je v ruskom zajatí.

Nová vojenská pôžička v Nemecku. Nemecký ríšsky snem zasedat bude od 12. augusta. Hovoria, že ho svolali najviac k vôli tomu, aby odhlasoval novú vojenskú pôžičku.

Menší plat vojakom v nemeekýoh pevnostiach Vojenské ministerstvo v Nemecku nariadilo snížiť plat vojakom v pevnostiach. Od 1. júla ide im už plat len taký, ako v čas pokoja. Lebo v pevnosti nebez­pečenstvo života nie je také velké, ako v poli. Pový­šený plat dostávajií i daiej lea vojaci na poli vojny.

Majitelia letov nemajú prekážať sbieranie húb. Ministerstvo orby vyzvalo úrady, aby Ba všemožne vy­nasnažily vymôcť u majiteľov hôr, že by dovolili po horách sbierat háby v tieto ťažké časy.

Pozor na granity t bojiifa. Istý Matej Janák vo Frenštáte dostal od domov vrátivšiého Ba vojaka granát. Mysliac, že je granát už neškodný, poklepal po ňom, granát vytúžil a ťažko ho ranil.

Cholera. V týždni od 21--27. júna oshorely v Uhorsku na choleru 262 osoby a nmrelo 181. Na na­šich stranách udaly sa prípady cholery v Prešporku, v Leviciach, v Gelnici, v Žiline, v Ungváre a ^Mi­chalovciach v Zemplínskej. Civilného obyvateľstva ochorelo 55 osôb, nmrelo 28.

Ĺvovaké muzea a obrazárně nepoikodené. Proti všetkým zprávám o vyrabovaní Ivovských muzeí píše „Vied. Kurjer Polski" dla zpráv zo Lvova, že mu­zeum OsBolinskich aj mestská galleria BÚ celkom nedotknuté.

Nafta z Haliče bude sa v mnoho väčšom množstve dovážať keď sa uvolní trať. Petrolejové závody sú tam pod dozorom vojenským, mnohé BÚ ale zničené a po­škodené vojnou.

Špiritus v Nemecku zdražel: v januári bol po 16 mariek, vo februára 79 m. potom 89 m. a teraz oš až 100 m za hl.

Žaloba. „A* Est" donáša drobničku, že vzdor viaceréma upozorneniu do Nemecké ešte vždy ne­slobodno po madarsky písať. Dovolené je: nemecky,

dina Langhofferovská jej Bmrťou je bolestne dotknutá. \ taliansky, španielsky, portugalsky, dánsky, švédsky, Vývoz železného... octového plechu, t a k t i e ž l ^ ^ ^

docbodily. :M£

Vlastných detí nemal; chovaniou svoju v osem­desiatych rokoch vydal za dr. S. Šrámku, ktorá, už ako vdova, doopatrovala ho v starobe. Umrel 27-ho júna, 88-ročný.

Vďačná mu pamäti

Chýrnik. Miešanej múky ul nieto. Niet jej a či uie Brne

povinní kupovať ju — už od 14. júl. V tento deň vyšlo miniateriálna nariadenie, ktorým je zrušené od februára platné nariadenie o miešaní múky.

f Kristina Langhofferová v Peainku po dlhej cho

prievoz je v Rakúsko-Uhorsku zakázaný. píšeš po madarsky pošle cenzúra list nazad. Spísanie medi na Morave. Na Morave zapisujú

množstvo medi v kostoloch, na baniach, vežiach, farách a residenciach.

Pozde ale predsa. Istý jurist Aladár Váradi od gymnasiums, ide na javo, že na tento ÚBtav musel j škola v sídle svojho prebývania na Hrachové na ri­as okolo roku 1540 stáť, ked tvrdí, že v počiatkoch; mavskej doline. Vskutku povolal tento štedrý pria-literárneho amenia bol doma vyučovaný — funda-\ znivec učenej mládeže na svoj dvor Jána Brazatorisa < menta literátům jeci in patria. Pozdejšie okolo 1576 Bánovského 1676 ho tým úmyslom, aby ta sriadil »•*«*» M za strateného vyhlásený, teraz písal Btal sa sám správcom tejto školy. O tri roky pozdejšie, školu, výchove šľachtických synkov venovanú a preto j 0 t e 0 7 1 ' ž e J e oA a B « U 8 t a n a ä l M r e v zajati a zaravy. ked tu Bvoje schopnosti preukázal, bol sa duchovného i „Schola Castellana" zvanú. Akého rozkvetu dosiahla Nenasytný. Lipianeky okresný notár Lad Prae-správcu svojej rodnej cirkve povolaný, byv prv 11. V. táto zámocká škola pod svojim prvým správcom a senszky bral ženám, vdovám B patriacej im vojenskej 1579 vo Wittembergu vysvätený. Koncom šestnásteho pod jeho bezprostredným nástupcom, Michalom Mi podpory aj seba čiastka od 3—70 kor. Vyšlo mu to stoletia Btal sa conaeniorom. Ďalej účinkoval na tomto! šovicom, vidno s toho odstavca pohrabnej reči**), na svetlo, teras ho z úradu vyzdvihli, zavreli, ale po istota ústave 1595 potomný superintendent Oravy,! ktorú povedal Bánovský pri poslednej početnosti dru- složení kaucie zase pustili. Liptova a Trenčianska, Eliáš Láni. [hého Gašpara Jánokyho, 24. IV. 1692-ho zomrelého * •

BV 13. století sotva bylo školy v gemerskej sto- a o jeho dobročinnosti jednajúceho. * lici, kteráž to by jelšavBkou byla prevyšovala: nebo í .Školám a žiactvu, menovite študontom na vy- + Vtáci a vojna. Na všetkých bojištiach vojaci dô-zde i vyšší nauky bohoslovecké libomudrecké (vlastne jBokýcn školách študujúcim preukazoval výdatnú dobro- sledně skusujú, že vtáci ľahko privyknú i na hrmenie mudrolubecké — theologické a filosofické — před j činnosť, preto poctený bol čestným názvom Maecenas kanónov; neboja sa tak, ako na pr. kone. kládány byly. Zuamená se, íe jak vrchnost mestská, r Academicus. Nejznamenitější mužovia spomínajú s úctou N« bojištiach vídať množstvo vrán, ktoré veselo tak i panství chudých a apůsoboých žáku napomáhaly a podporovaly. Za Vešeline školy jelšavské takôrka

jebo dobročinnost, preukazovanú školám, menovite kvákajú; ak spadne pri nich granát, ktorý nevybúšil, študenti, ktorí navštevovali prešovské kollegium, pre- ani sa n«rozletia.

naj vlci kvetly, nadavším za rektorátu onoho pověst- \ dovšetkým ale sám rečník, ktorý site podporovaný V zákopách vojaci vraj nachodia i hniezda, Spe-ného muže Daniele Horčičkv aneb Synapiuse, suěan. zvěčnělým, mohol Ba oddat v Nemecku stúdiumu bo-paci často pri Btreľbe sa v chóroch rozpievajú, akoby ského rodáka, který bohužel jen za dvé léta je zpra- j hOBlovia a mndrolubectva. Zo zámockej školy jaho ebceli premôcť nepříjemné zvuky. Ale vrany pri voval 1663—1665, jsa odtudto do Kameňán za kaza- nákladom založenej (Schola castellana) vychodili vi- streľbe z pušiek sú nepokojné a zlostne kvákajú, tele povolán." Pavel fomášik. eišpáni — vicecomites, stoliční notári, hlookoumní Ako by znaly o puškách, z ktorých na poli neras

Oksem týchto tu už pripomenutých mužov účin-J sudcovia, povereníci — commisarii — senátori, syn-1 strieľajú na ne. Střelba kanónová môie hučať okolo kovali ďalej: Martin Kreusel 1611, JurPauliny 1637,ídieusi a bohoslovci, ktorí pokiaľkoľvek svoj úrad za- ! n i c n — nerobia ai z nej nič. Ondrej Mayer 1630, Ján Stephanides 1630—1637;] stávali, hlásali slávu svojho dobrodincovu, čím po-| Vtáci ako by sa boly naučili, že kanónov sa ne-Jakub Kuliua 1638. Ján Augustini 1639—1641; Matej \ istená bola nesmrtetelná pamiatka jeho menu.t potrebujú bár, ale guľka že ich môže zasiahnuť. Romenec 1650, Ondrej Sentkeresti 1663, Israel Lang j Po Michalovi Mišovicovi nasledoval v správcov-! 1660. Po Horčičkovi ešte nasledovali: Matej Facony í Btve spomenutého ústavu okolo 1700 Matej Mikolaides;] Zdarma dostane kaidý na požiadanie bohato illustrovaný a Eliáš Sartoni. Tento posledný musel následkom\ 1703 Palacký; 1704 Eliáš Rnbenka; 1706 Ďaro Vi-\ hlavný katalog firmy Hanuš Konrád, o. k. dvorného dodávateľa spiknutia Vešelinovho 1673 spolu i s kňazom Juromsliam Kloch, sliezky rodák; na pokon Samuel Ru-ivMoste č. i n s (Cechy), v ktorom najde bohatý výber ro«-Lovčáuym odÍBt do vyhaanstva. |benka do 1722. Keď tento posledný povolaný bol M P * " * * d a r 0 T * článkov pre domáca potrebu. ^

kňaza do Cerenčian, zaniknul dosť skoro potom i j chýr školy zámockej na Hrachové. (Pokrač.) Zámocká škola na Hrochove.

(Schola Castellana.) Tak sa zdá, ako by zánik znamenitej jelšavskej

školy bol zavdal podnet hrachovBkému veľmožovi, druhému Gašparovi Jánokymu*), založit podobná

*) Ladisl. Bartholomaeides, Notitia Comitatus Gômôriensis p. 186: „Casparus II. Janoky scholam

et in docentem constitute Ivanne Banoczi seu Braxa- j toris BUÍS erezit et intertenuit sumptibus.

**) „Lyra panegyrica super obitum Perillustris j ac Generosi domini Gašpari Janoky, Casteli Ráhó he-reditoril domini facta et losuta anno aerae christianae \ 1692, Leutsehoviae typis Samnelis Brever in 4.",

eastellanam a lado loci literaris distinetam evocato Toto je nápis tej pohrabnej reči.

mrazu a nepohode vzdorujúce, garanto­vané v rozličnom vyvedení majú vždy

na sklade

SCHOLZ-QYsfó parotehliarne I g S S ř v Sučanoch (Szucsány) Turč. stol.

Pozvanie do

riadneho valného shromaždenia Továrne piesko-cementových výrobkov

a vápenice úč. sp. v Kraľovanoch, ktoré zadriaoé bnde

v Turčianskom Sv. Martine, dňa 28. júla 1915 o 4. bod. popoludní v miestnostiach Sporiteľne úč. sp.

PBEDMETY: 1. Zahájenie valného shromaždenis. 2. Záverečné účty a r. 1913. Zpráva správy a

dosomébo povereníctva a udelenie absolutoria. 3. Doplnenie správy. 4. Volba dozorného povereníctve. 5. Ustálenie honoráru členom správy s dozorného

povereníctva 6. Návrhy v smyale 16. § B stanov. V Turčianskom Sv. Martine, dna 14. júla 1915.

Správa.

VsBdor v o j n y KAYÄ o 50%

lacnejšia! Amerikánska ú s p o r n á k á v a , velmi voňavá a výdatná. 5-kilové vrece na próbu K 11"— franko na dobierka. Pol kila prvotriedneho najjemnejšieho čaju za K 2-20 zasiela

A; SAPIRA 412, v ý v o z k á v y a ô a j u , G r a l ť a r v t a *

Rozširujte Närodnie Noviny.

e 4*9 » S

A r o x a je náhrada za plynové svetlo. A r o x a je všade v mestách a na vidiekoch, v dielňach

a v každom dome vítaný, najnovší chemický vyná­lez, s primiešaním ktorého l c a ž d a l a m p a , bez akéhokoľvek premenenia, vydáva krásne biele, plynovému podobné svetlo. Dosavadně, zdraviu ško­dlivé čadenie petrolejových lámp je vytvorené pri upotrebení A r o x a .

S primiešaním A r o x a vydáva lampa nielen že pekné a tiché svetlo, ale pri upotrebení A r o x a zhorí o

SO°/ 0 m e n e j p e t r o l e j a , čo je pri dnešnej drahote dozaista velká výhoda.

A r o x a neobsahuje nijaké škodlivé látky, není ohňo-nebezpečný a ani po rokoch netratí na hodnote.

A r o x a je v 16 krajinách patentovaný vynález, pravý jedine v originálnom balení s ochrannou známkou: A r o x a a jedna škatulka, obsahujúca 24 kusov Aroxa, stojí

K o r . l « a O . Do strednej lampy dá sa týždenne 1 kus Aroxa a tak 1

škatulka s 2 tuctami postačí pri 2 lampách na 12, pri 3 lampách na 8 týždňov.

Kto vyzkúsil tento vynález, ten bes neho petrolejovej lampy pálit viac nebude. Oprobujte a preivedčte sa o pravdivosti toho tvrdenia.

Spôsob upotrebenia A r o x a je vytlačený na každej škatuľke.

A r o x a možno dostat jedine u z a s t u p i t e ľ s t v a spoločnosti

„RHEHAMIE" v Tnraansiflin Sv. Martine, ktorá pošle z neho vzorku gratis a franko na próbu kaž­

dému, kto oň požiada. A r o x a rozposiela sa v škatulkách za obnos napred

poslaný franko, alebo na dobierku s pridaním porta. Píšte na karte hlav. zastupiteľstvu spoločnosti „Rbenanie"

v Turčianskom Sv. Martine (Turóczszentmárton).

Í O O l i t r o v občerstvujúceho, smäd uha-sujúceho, výborného, domáceho n a p o j a môže si každý sám zhotovit s nepatrným výdavkom. Stále na sklade příchutě: anana­sová, jabíčková, grenadine, malinová, poma­rančová, marinkoví, višňová a hrušková.Tieto domáce nápoje môžu sa pit v lete chladné,

v zime horúce, miesto rumu a pálených nápojov. Substancie rozposielam franko na dobierku za E 4*50 s potrebnými návodmi. Pri 6. takých dávkach priložím 1 dávku zdarma. Neoceniteľné pre oekonomie, fabriky, väčšie domácnosti, dielne atd"., lebo sa z toho robotníctvo neopije, ale občerství

a neutratí na práceschopnosti. J á n G ŕ r o l i o l l , drogéria k anjelovi,

B r n o 6 3 6 (Morava).

- Í

Inserujte zz

¥ „Národných Novinách."

Výrobok kolínskej cigórie. Lacnú a dobrú kávu uvaríte*

rýchlo z kocky

0 ama Kocka za 18 hal. stačí na 8 šálok čiernej, f

alebo na 10 šálok bielej kávy. Káva z nej je vskutku výborná.: Dostat u všetkých kupcov.

P a n s k ý oblek, jemne futrovaný, krásne vyBtrojený, za K 16'—

Hohavioe z čertovej kože, za „ 3'40 a jemné kamgárnové, za B 4 40

dostanete n

Gábor Gustáva, — Knntapolcza Píšte si o cenník J (Gômôr m.).

Žiadajte * •duma * franko môj hlavný katalog viac ako 4000 vyobrazeniami hodinôk,

ilatího a strieborného tovaru, hudobných nástrojov, sbrani, streliva atď.

Prvá továreň hodin H a n u š K o n r á d , o. a k. dvorný dodavatel v MOSTE 8. 1118, Osohy.

Niklové' anker-hodlnky K S-80, lepíie K «-80. Kovové rem. hodinky 10 starého striebra K 4-80, so Ivajolarikym anker-dtrojom K 8-—. Hodinky na pamiatku vojny K t'50.

Badinmoví vreokové hodinky E 8-50, s budíčkom K 14-50. Niklový bu­díček K 3-90. Stenové hodiny K 8-40. — 8-roená laruka. Zásielky na dobierku. Žiadne riiiko I Zámena dovolená alebo penlase naspat

Všeobecná banka učastlnný spolok T Lučenci. Pozvanie

do

VI. riadneho

shromaždenia Všeobecnej banky účast, spolku,

ktoré bude

Iňa 25. júla 1915 o 9. hodine predpo­ludním v spolkových miestnostiach v Lu­

čenci vydržiavané.

DENNÝ PORIADOK: 1. Volba predsedu pre toto valné

hromaždenie a dvoch účastinárov na uhodnovernenie zápisnice.

2. Zpráva správy a dozorného po­vereníctva, zajedno návrh správy na premenu 11. a 24. §-u spolkových itaaov a na doplnenie týchže na

utvoriť sa majúci výbor vzťahujúcimi _ ami; ustálenie súvahy, návrh na

rozdelenie čistého zisku a udelenie absolutoriuma. — Zákonite sostavená súvaha a zpráva je vo smysle 36. §-u stanov cielom volného nahliadnutia

miestnostiach spolku vyložená. 3. Volba 9 riadnych, 3 náhradných

členov správy, ako aj 24 členov vý­boru.

4. Volné návrhy, v smysle 15. §-u Btanov 8-mi dňami pred vydržiavaním valného shromaždenia správe písomne predostreté.

V LUČENCI, dňa 1. júla 1915.

Správa.

Súvaha dňa 31. decembra 1911. M a j e t o k : Ť a r c h a :

Pokladničná hotovosť K 28.77914 Cenné papiere „ 125 348 54 Depozity a peňažné drnhy . 105-33 Zmenky (intabul. K 1,160.659) K 2,512.990 81 Hypotekárne pôžičky , 132.289 — Záložné , , 16.095 — Úpiané „ , 7.004--,2,668.378-81

". 4457403 Dlžníci v bežných účtoch: so zaokrytím . . . . a s a a peňažné ústavy..

Rozliční dlžníci a iicitačné vadia Náradie a náčinie Filiálka Rim. Sob. v hlavnom ústave Nepohneŕeluosti:

v Lučenci 2 domy a záhrada K 111.418 19 v RimavBkej Sobote 1 dom. , 41.791-93 vonkajéie rôzne „ 56.384-21

Továren keramická v Kalinové — investícia Protestné a pravotné preddavky K 1.818 80 Závislé úroky intab. zmeniek a

iných invest . 24.675-29 Úroky reeskontné t 9.141-73 Dôchodok cenných papierov

pro 1914 3.000 —

17.154-41 1174717 6.82513

218.530'—

209 59433 23.709-96

38 63582

K 3,393 382 67

Účaatinná iítina K 1,056.200'— Základina rezervná K 152.546—

, cenných papierov.. „ 2000-— _ osobitná zásobná . . , 1.500-— „ penzi j ná . 10542 2 0 . 166 58820

Dividenda nevyplatená „ 3.859'— Vklady na knižky , 68067262 Veritelia v bežných účtoch , 42.241-S8 Rozliční veritelia — drobní... K 23.423 77

— voj. reaty III. ráta 3 510 26.93377

Reeakoat « 1,189.259 90 Hlavný ústav vo filiálke Rim. Sob , 218.530 — Prechodné položky vo filiálke. E 360 —

Zaviala daň vkladných .úrokov vo filiálke „ 51189

Úroky zmenkové 20.271-39 , hypotekárne 1.201-82 „ záložné , 3535 „ úpiané 3207

Zisk — po odtiahnutí ztráty filiálky 22.412*52 46.68498

í K 3,393.382-67

Z i s k a z t r á t a d ň a «M. d e c e m b r a 1914. Z t r á t a (výdavky):

Úroky od vkladov K 35.229 20 , v reeskoate , 78.800 91 , v bežnom účte filiálkv , 14.61125

Platy „ 2618596 Hospodoé v hlavnom ÚBtave „ 1800 — Trovy zavedovacie , 10005 90 Daň štátna . 12.990-16

a kommuáina a stoličná „ 10 418 35 . od úrokov a vkladov , 3 622-72

Odpis z náradia a náčinia „ 813 85 Odpis z pochybných zmeniek 9 937 01 Čistý zisk . 46.684-98

K 245:000-29

Zisk (prí jmy): Úroky zmenkové K 802.107-63

hypotekárne. , záložné. , úpiané „ v bežnom účte

Dôchodok cenných papierov . s nemovitostí a peňažných druhov. a asaekurácie

Provízia vo filiálke R. Sob... Přenáška zisku z r. 1915 . . .

11 30605 1.81439

313-42 15.644-44 3593-39 6.507-69

29 87 928-32

1.782-24 972-85

K 245000-29

J á n K l č Mikuščák v. r., hl. účtovník.

V LUČENCI, dňa 27. júna 1915 Štefan D a x n e r v. r.

člen.

V LUČENCI, dňa 31 decembra 1914. D r . Ľ u d o v í t Bazovský v. r.,

správca. D o z o r n é p o v e r e n í c t v o :

E m i l I z á k v. r , predseda.

O ndre j F i n d o v. pokladník.

r.,

J u r a j Czlrák v. r, člen.

HT * «• • **»**** in. v á t o v r e d a k o l n i e J e s o d p o v e d n Ä .

Zodpovedný redaktor: STOtOsár H a r b a a . Majitel a vydavatal: Consortinm P a v « l ESadrtjft a Spol. Tlaeoa a nákladom KnfhtlačJarakaho účaitinárskeho apolku v Turčianskom Sv. Martian. I