Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica
Tatry
Najmenšie veľhory sveta
Jaroslav Auxt
III.F
2016/2017
Obsah
Úvod.......................................................................................................................................................3
1 Teoretická časť...................................................................................................................................4
1.1 Etymológia...................................................................................................................................4
1.2 Poloha..........................................................................................................................................4
1.3 Delenie.........................................................................................................................................5
1.4 Štíty..............................................................................................................................................5
1.5 Vodstvo........................................................................................................................................6
1.5.1 Vodné toky............................................................................................................................6
1.5.2 Plesá......................................................................................................................................7
1.5.3 Vodopády..............................................................................................................................8
1.6 Jaskyne.........................................................................................................................................8
1.7 Fauna............................................................................................................................................9
1.8 Flóra...........................................................................................................................................10
1.9 Národné parky...........................................................................................................................11
1.10 Turistika...................................................................................................................................11
1.10.1 Tatranská magistrála........................................................................................................13
2 Praktická časť....................................................................................................................................14
2.1 Dotazník.....................................................................................................................................14
2.2 Výsledky a zhodnotenie dotazníka............................................................................................14
Záver....................................................................................................................................................19
Resumé................................................................................................................................................20
Zoznam použitej literatúry..................................................................................................................21
Prílohy..................................................................................................................................................22
2
ÚvodTatry pozná každý z nás ako najvyššie pohorie našej krajiny. Učíme sa o tom predsa
už na základnej škole, keď sa preberá Slovensko. Najvyšší bod Slovenska je medzi prvými
pojmami, ktoré sa zavádzajú pri definovaní povrchu a hraníc Slovenska, krajiny v ktorej
žijeme. Informácie týkajúce sa Slovenska by mali podľa mňa patriť k všeobecnému prehľadu,
keďže je to naša domovina.
Na prezentovanie projektových prác v treťom ročníku som si vybral tému Tatry.
Tatry som si vybral z dôvodu, že už od malička som sa zaujímal o geografiu, najmä o tú
slovenskú. Z toho dôvodu som to bral ako príležitosť rozšíriť svoje vedomosti o týchto
slovenských veľhorách. Tak isto by som sem zahrnul svoje osobné dôvody, keďže Tatry som
navštívil neraz a mám na nich len samé dobré a príjemné spomienky. Rád by som týmto
podnietil niekoho ďalšieho, aby vyskúšal pobyt v horskom prostredí a podľa toho posúdil, či
to za to stojí. Podľa mňa neoľutuje.
Vo svojej práci sa budem snažiť poukázať na to, čo vlastne na Slovensku máme a na
čo môžeme byť patrične hrdí a zaslúži si to našu pozornosť. Mojou snahou bude ukázať aj
niečo nové, nie len dookola opakujúce sa fakty alebo obrázky, na ktoré väčšinou narazíme
v každej učebnici alebo ktoromkoľvek inom propagačnom materiály. Som toho názoru, že
hoci je v súčasnosti mladá generácia dosť kritizovaná hlavne z dôvodu večného vysedávania
pri počítači a vlastne nezáujmu o nič iné než o virtuálny svet. Určite sa nájde niečo, čo dokáže
aj mladých ľudí vytiahnuť od počítačov a iných výdobytkov modernej technológie von do
prírody, kde človek môže nájsť miesto pre odpočinok a nadýchanie sa čerstvého vzduchu.
Určite nie som prvý a ani posledný, ktorý píše prácu alebo sa všeobecne zaoberá tému
Tatier, no rád by som využil práve tú možnosť, že táto práca bude prezentovaná najmä
mladým ľuďom, študentom. Tým pádom je to priamy zdroj, pre nich snáď pútavých
informácií, ktoré ich možno dokážu odpútať od technických zariadení. Pri tvorbe mojej práce
som pracoval s internetovými a knižnými zdrojmi. Súčasťou práce bola aj práca na dotazníku,
ktorý mal za účel zistiť vedomosti ale aj záujmy ľudí o Tatry. Chcel by som týmto poďakovať
všetkým tým, ktorý si našli čas na vyplnenie môjho dotazníku a taktiež aj autorom článkov, či
už v papierovej alebo internetovej forme. Dúfam, že moja práca bude pre ostatných ľudí
prínosná.
3
1 Teoretická časť
1.1 Etymológia
Hoci sa o názve Tatry vedú rôzne polemiky a historici majú rôzne názory, stále nie je
pôvod názvu našich veľhôr spoľahlivo potvrdený. „Názov Tatry pravdepodobne pochádza zo
staroslovanského názvu Tritri, čo znamená skaly alebo skalné štíty. Na starých mapách sa
naše najznámejšie hory označovali nemeckým názvom Schneeberg – Snežný vrch, pretože
v Tatrách leží snehová pokrývka dlhšie ako v okolitej krajine.“1
1.2 Poloha
Tatry sú najvyšším pohorím na území Slovenska a tvoria najvyššiu časť Karpát.
Nachádzajú sa na severe Slovenska a tvoria hranicu s Poľskom. Časť sa rozkladá aj za
hranicami nášho územia, avšak až 610km2 z celkovej rozlohy 786km2 leží na území Slovenskej
republiky. V pohorí sa vyníma až 30 štítov s výškou presahujúcou 2 500 m.n.m. Tatry sa
rozprestierajú na území Žilinského a Prešovského samosprávneho kraja (okresy Poprad,
Liptovský Mikuláš, Tvrdošín) a na území troch historických regiónov – Orava, Liptov, Spiš.
Hoci dnes poznáme ako najvyšší vrch Slovenska Gerlachovský štít (2 655 m.n.m.), do
roku 1622 bol považovaný za najvyšší vrch pohoria Slavkovský štít. Avšak zemetrasenie
v tomto roku spôsobilo zrútenie jeho vrcholu do Veľkej Studenej doliny a zníženie jeho
nadmorskej výšky až o 300 metrov. Mnohí vedci však tento údaj z kroník podtatranských
miest spochybňujú z dôvodu, že až do 19. storočia sa nadmorská výška určovala len
odhadom.
1 http://www.vt.sk/sk/hory/region/historia/
4
Obrázok č.1 - Poloha Tatier
1.3 Delenie
Tatry môžeme z hľadiska geologických celkov rozdeliť na dva podcelky: Západné
Tatry a Východné Tatry. Od seba ich oddeľuje Ľaliové sedlo.
Západné Tatry delíme na 5 geomorfologických častí:
1. Osobitá (severozápad)
2. Sivý vrch (západ)
3. Liptovské Tatry (centrálna časť a juh)
4. Roháče (centrálna časť)
5. Červené Vrchy (severovýchod)
Východné Tatry delíme na 2 geomorfologické časti:
1. Vysoké Tatry (západ)
2. Belianske Tatry (východ)
5
1.4 Štíty
O najvyššom vrchu (štíte), Gerlachovskom štíte, počul asi každý z nás. No v Tatrách
sa nachádza množstvo ďalších štítov, ktoré stojí za to spomenúť. Tie najvyššie nájdeme vo
Vysokých Tatrách, nachádza sa tu všetkých 30 štítov presahujúcich nadmorskú výšku 2 500
metrov. S výnimkou Rysov (2 503 m.n.m.), kde je zároveň možnosť prejsť do poľskej časti
Tatier, pri absolvovaní výstupu na ktorýkoľvek z nich je potrebná prítomnosť horského
vodcu, respektíve niektoré štíty nie sú voľne dostupné pre turistov. Zaraďujeme sem
napríklad Lomnický štít (2 634 m.n.m.) , Kežmarský štít (2 556 m.n.m.) alebo Ľadový štít (2
627 m.n.m.).
Najvyššie štíty Belianskych Tatier, ako napríklad Havran (2 151 m.n.m) alebo
Ždiarska vidla (2 141 m.n.m.) sú turistom neprístupné z dôvodu ochrany prírody. Naopak,
najvyššie štíty Západných Tatier ako napríklad Bystrá (2 248 m.n.m.) alebo Jakubina (2 194
m.n.m.) sú pre turistov voľne dostupné.
Západné Tatry Vysoké Tatry Belianske TatryBystrá (2 248 m.n.m.) Gerlachovský štít (2 655 m.n.m.) Havran (2 151 m.n.m.)Jakubina (2 194 m.n.m.) Gerlachovská veža (2 642 m.n.m.) Ždiarska vidla (2 141 m.n.m.)Baranec (2 185 m.n.m.) Lomnický štít (2 634 m.n.m.) Hlúpy (2 061 m.n.m.)Baníkov (2 178 m.n.m.) Ľadový štít (2 627 m.n.m.) Zadné Jatky (2 019 m.n.m.)Klin (2 173 m.n.m.) Pyšný štit (2 621 m.n.m.) Košiare (2 012 m.n.m.)
Tabuľka č.1 - Najvyššie štíty jednotlivých podcelkov
1.5 Vodstvo
Tatry sa nachádzajú na hranici rozvodia medzi Čiernym a Baltským morom, čo
v praxi znamená, že niektoré horské potoky odvádzajú vodu prostredníctvom väčších riek do
Čierneho mora, iné však do Baltského mora. Hrebeň Soliska, ktorý sa nachádza medzi
Furkotskou a Mlynickou dolinou, tvorí hranicu povodia rieky Váh a Poprad.
6
Obrázok č.2 - Rozdelenie Tatier
1.5.1 Vodné toky
V Tatrách sa nachádza viac ako 40 vodných tokov, ktoré môžeme rozdeliť podľa
toho, v ktorej časti Tatier sa nachádzajú, pričom najviac ich môžeme nájsť v Západných
Tatrách.
Všetky vodné toky, ktoré máme možnosť nájsť v západnej časti Tatier odvádzajú
vodu do Čierneho mora prostredníctvom Váhu, ktorý sa neskôr vlieva do Dunaja (respektíve
prostredníctvom Oravy, ktorá sa pri obci Kráľovany vlieva do Váhu). Medzi vodné toky
Západných Tatier patria Borová voda, Kôprovský potok, Smrečianka, Studený potok a mnohé
ďalšie (celkovo až 22).
Vo Vysokých Tatrách môžeme nájsť 19 vodných tokov, z ktorých už len 6 odvádza
vodu do Čierneho mora. Patria medzi nich Beliansky potok, Biely Váh alebo Mlyničná voda.
Zvyšných 13 odvádza vodu do Baltského mora prostredníctvom rieky Poprad alebo Dunajec.
Sem zaraďujeme Batizovský potok, Hincov potok (sútokom Hincovho potoka a Krupej vzniká
rieka Poprad), Mlynicu a iné.
Belianske Tatry sú najmenším podcelkom Tatier, tým pádom sa tu nachádza len pár
väčších vodných tokov. Spomenúť môžeme napríklad Čiernu vodu alebo Javorinku.
1.5.2 Plesá
„Pleso je označenie pre tatranské (prípadne nízkotatranské) jazero ľadovcového
pôvodu. V slovenských Tatrách je 87, v poľských 48 plies, v Nízkych Tatrách 2. Z tatranských
plies je asi 105 trvalých, ostatné miznú na jar, najneskôr na jeseň. Plocha všetkých 135 plies
je takmer 3 km štvorcové a celkový objem je asi 12 mil. kubických metrov vody.“2
2 https://sk.wikipedia.org/wiki/Pleso
7
Najväčším plesom v Tatrách je Morskie Oko (34,93 ha), ktoré sa však nachádza
v poľskej časti Tatier. Mnoho ľudí považuje za najväčšie pleso slovenských Tatier Štrbské
pleso, avšak v slovenských Tatrách je najväčším a zároveň aj najhlbším Veľké Hincovo pleso
(rozloha 20,08 ha a hĺbka 53 m). Štrbské pleso je rozhodne známejšie z dôvodu rozvoja
cestovného ruchu (hotely, lyžiarske stredisko, lepšia dostupnosť). Najhlbšie pleso Tatier –
Wielki Staw (79,3 m) sa tak isto nachádza v Poľsku. Najvyššie položeným plesom v Tatrách je
Modré pleso (2 192 m.n.m.). V literatúre sa uvádza aj Baranie pliesko (2 207 m.n.m.), ktoré
sa nachádza vo vyššej nadmorskej výške ako je to pri Modrom plese, avšak toto pleso
zaraďujeme medzi nestále plesá, pretože v lete často úplne vysychá. Nevedú k nemu žiadne
turisticky značené trasy, ale turisti ho môžu vidieť cestou na Baranie sedlo (len s vodcom).
Naopak medzi najnižšie položené plesá Tatier patria Toporowe stawy (1 100 m.n.m.), na
slovenskej strane to sú Rakytovské plesá (1 307 m.n.m.).
1.5.3 Vodopády
„Všetky prírodné vodopády Slovenska, v ktorých vodný tok pôsobením prírodných síl
bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 metre, alebo preteká cez prírodný skalný útvar
súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75°, sú chránené zákonom
(§24, ods. 2, zákona NR SR č.543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Chránené sú len v prípade, že voda v koryte vodného toku
pretrváva celý rok. K našim najkrajším a najmohutnejším vodopádom patria vodopády
Vysokých, Západných a Belianskych Tatier. Ich vznik súvisí najmä s činnosťou ľadovcov. Časté
sú na miestach, kde vedľajšie bočné ľadovcové doliny ústia do hlavných cez vysoké skalné
stupne, cez ktoré toky prepadajú.“ 3
3 http://www.sopsr.sk/vodopady/vseobecne.html
8
Obrázok č.3 - Veľké Hincovo pleso Obrázok č.4 - Morskie Oko
V Tatrách nájdeme hneď niekoľko vodopádov. Aj keď možno medzi najznámejšie
patria Vodopády studeného potoka, medzi najväčšie rozhodne nepatria. Najvyšším
vodopádom v Tatrách a tým pádom aj na Slovensku je Kmeťov vodopád (80 metrov, viď.
Prílohy-Obrázok č.1), ktorý sa nachádza v Kôprovej doline. Avšak prvenstvo najväčšieho
vodopádu pohoria patrí opäť poľskej časti tatier, ktorým je vodopád Siklawa (vodopád
Siklawa je zároveň najvyšším vodopádom poľskej strany (40 metrov)). Okrem týchto
vodopádov rozhodne stojí za zmienku aj vodopád Skok (viď. Prílohy-Obrázok č.2), ktorý je
považovaný za jeden z najkrajších tatranských vodopádov, ďalej Roháčsky vodopád alebo
Batizovské vodopády.
1.6 Jaskyne
V Tatrách sa vytvorilo pôsobením vody veľké množstvo jaskýň, dodnes ich je
zmapovaných viac ako 330. Väčšina týchto jaskýň je ale pre verejnosť uzavretá. Na Slovensku
sa nachádza len jedna otvorená jaskyňa - Belianska jaskyňa, ktorá je zároveň aj
najnavštevovanejšou jaskyňou celých Tatier. Belianska jaskyňa drží jedno prvenstvo –
elektrické osvetlenie v nej bolo zavedené už v roku 1896 (len 12 rokov od vynájdenia
žiarovky). K jaskyni vedie náučný chodník z Tatranskej Kotliny.
Veľké množstvo z týchto jaskýň sa nachádza na poľskej strane Tatier. Jaskinia Wielka
Śnieżna (viď. Prílohy-Obrázok č.3), ktorá sa nachádza v poľských Západných Tatrách, len pár
kilometrov od slovenských hraníc, je najhlbšou jaskyňou v Tatrách (824 metrov) a do roku
2004 to bola aj najdlhšia jaskyňa Tatier (30 500 metrov). Priestory jaskyne stále
preskúmavajú vedci a s objavovaním nových priestorov prichádza myšlienka o možnom
prepojení tejto jaskyne s jaskyňou Śnieżna Studnia, pretože nové priestory sa nachádzajú
v blízkosti prvej spomínanej jaskyne. Táto jaskyňa je však nie je sprístupnená pre verejnosť.
V poľských Tatrách však môžeme naraziť aj na niekoľko verejnosti sprístupnených jaskýň, ako
sú Jaskinia Mrożna alebo Smocza Jama.
28.7.2004 objavili dvaja jaskyniari (Igor Pap a Branislav Šmída) novú jaskyňu
v Belianskych Tatrách, ktorá dostala názov Mesačný svit. V tejto jaskyni stále prebieha
aktívny speleologický výskum, nakoľko objav jaskyne je ešte nový. Aktuálna dĺžka tejto
jaskyne je 32 182 metrov pričom stále nie je vylúčené, že v jaskyni sa nachádzajú priestory,
9
ktoré sú zatiaľ neobjavené a jaskyňa by sa teda mohla stať najdlhšou jaskyňou na území
Slovenska (zatiaľ prvenstvo drží systém Demänovských jaskýň - 35 844 metrov (rok 2004)).
1.7 Fauna
Fauna je v Tatrách v skutku rozmanitá a môžeme tu naraziť na veľké množstvo
živočíšnych druhov, no takisto tu nájdeme aj endemity. Najvzácnejším endemitom na území
Tatier je kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Žije vo všetkých častiach
Tatier: Západných, Vysokých aj Belianskych Tatrách. Na prelome tisícročí bol takmer na
pokraji vyhynutia, kedy bol počet jedincov len okolo 160. Aj z tohto dôvodu patrí kamzík
k jednému z najprísnejšie chránených zvierat na našom území. V súčasnosti sa populácia
kamzíkov pohybuje 1000. (viď. Prílohy-Obrázok č.5)
Svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris) tak isto patrí medzi
endemity, ktoré nájdeme v Tatrách. Pôvodná populácia svišťa vrchovského tatranského žije
iba vo Vysokých Tatrách, no v minulosti ho tak isto ako aj kamzíka vypustili aj do Nízkych
Tatier. Hoci ho momentálne radíme medzi druhy s najmenším rizikom vyhynutia, v minulosti
bol častým cieľom lovcov z dôvodu mäsa, kožušiny a tuku. V súčasnosti je však pre neho
väčšou hrozbou lov pre športové účely. Počet sa odhaduje na 1200 jedincov, pričom
v Nízkych Tatrách je jeho počet menší ako 100. (viď. Prílohy-Obrázok č.6)
Pri divých šelmách je určite známym zástupcom rys ostrovid (Lynx lynx). Rys
ostrovid už nie je radený ako endemit, je to totiž najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma
v Európe, na ktorú môžeme natrafiť ešte na niekoľkých izolovaných miestach strednej
Európy ale aj na Sibíri. Jeho počet je približne 2800 jedincov v celej Karpatskej oblasti,
pričom je chránený už od druhej svetovej vojny, kedy boli jeho počty kritické. Dnes ho
radíme do kategórie najmenej ohrozených zvierat. (viď. Prílohy-Obrázok č.7)
Medveď hnedý (Ursus arctos) je zviera, ktoré si vybaví v mysli každý zrejme pri
akejkoľvek hornatej oblasti Slovenska. Tatry nie sú výnimkou. Medveď hnedý je všeobecne
najrozšírenejší druh medveďa. Aj keď ho radíme medzi druhy s najmenším stupňom
ohrozenia, stále patrí medzi chránené druhy zvierat. V súčasnosti mnohý ľudia žiadajú
zredukovanie počtu medveďov hnedých, pretože čoraz častejšie sa dostáva do stretu
s ľuďmi, kedy ich napadne, respektíve chodí im vyberať kontajnery a neustále sa tam vracia.
(viď. Prílohy-Obrázok č.8)
10
Okrem týchto zvierat môžeme v tatranskej prírode objaviť aj množstvo iných
živočíchov, ako aj Orol skalný, Vydra riečna, Srnec hôrny, Pstruh riečny, Výr skalný a mnoho
ďalších.
1.8 Flóra
V Tatrách je zaznamenaných viac ako 1 400 druhov rastlín, medzi ktorými sa
nachádzajú relikty aj endemity. Veľká časť územia je pokrytá ihličnatými lesmi alebo vo
vysokých polohách kosodrevinou. V najvyšších polohách sa už žiadne stromy nenachádzajú.
„Relikty treťohôr (glaciálne relikty z doby ľadovej) sú napríklad prvosienka
pomúčená (Primula farinosa), stračonôžka tatranská (Delphinun oxysepallum), drvádka
osemlupienková (Drvas octopetala), medvedík aplínsky (Arctous aplina), iskerník zakoreňujúci
(Ranunculus reptans).
Medzi endemity patria: prvosienka dlhokvetá širokolistá/plocholistá
(Primula halleri subs. platyphylla), ostropysk poľný tatranský (Oxytropis camoperstris ssp.
tatrae), iskerník vysokotatranský (Ranunculus altitatrensis), očianka bezosťoa (Euphrasia
exaristata).“4
Okrem týchto rastlín sa však v Tatrách nachádza množstvo iných vzácnych
a chránených rastlín, ktoré však už nezaraďujeme medzi relikty alebo endemity. Patria sem
však rastliny ako plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) alebo zvonček alpínsky
(Campanula alpina).
4 https://thehightatra.wordpress.com/fauna-a-flora/
11
Obrázok č.5 - Ostronôźka tatranská Obrázok č.6 – Plesnivec alpínsky
1.9 Národné parky
Vzácnosť tatranskej prírody je známa už dávno. Dokonca už v Rakúsko-Uhorsku sa
podarilo presadiť zákaz lovu svišťou a kamzíkov. Tatranský národný park známy aj pod
skratkou TANAP, je najstarší národný park na území Slovenskej republiky. Bol založený 1.
januára 1949. Jeho rozloha je 738 km2 plus ochranné pásmo s rozlohou 307 km2. Spolu je to
teda 1 045 km2. Park vznikol hlavne z dôvodu ochrany vzácnej fauny a flóry. Na území Poľska
sa nachádza Tatrzański Park Narodowy (TPN), ktorý bol založený 1. januára 1954. Jeho
rozloha je 212 km2 a plní rovnakú funkciu ako slovenský TANAP. Oba národné parky sú od
roku 1993 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO.
1.10 Turistika
V súčasnosti sú medzi turistami obľúbené aj návštevy vysokohorských chát. Môžu si
tu odpočinúť pri ich výlete, prípadne kúpiť nejaký suvenír alebo sa odfotiť. Okrem nich je
možnosť aj zbierania pečiatok keďže každá chata má svoju vlastnú. Môžete si napríklad kúpiť
pohľadnicu a otlačiť pečiatku tam. Takto možno zozbierať pečiatky všetkých tatranských
chát, niečo ako malá súťaž. Najviac chát sa nachádza vo Vysokých Tatrách, no aj
v Belianskych a Západných tatrách sú chaty, ktoré sa oplatí navštíviť. No aj keby ich chaty
nelákali, stále je tu 600 kilometrov turistických chodníkov a 16 cyklotrás, na ktorých by mal
každý nájsť to čo hľadá.
„Útulňa alebo chata je spravidla solitérna stavba trvalého charakteru, obývaná len
príležitostne. Najstaršími predchodcami chát boli jednoduché prístrešky z prírodného
materiálu, v ktorých sa na dlhších výpravách chránili pred nocou a nepriazňou počasia už
pravekí osídlenci z podtatranských osád. V dnešnom ponímaní takéto objekty slúžia
predovšetkým športovo-rekreačným účelom, najmä v službách turistického ruchu. Súčasné
chaty si už nevieme predstaviť bez personálu, ktorý sa počas sezóny, ale vo väčšine prípadov
celoročne, stará o ich prevádzku, zásobovanie a pohodlie návštevníkov. Niektoré väčšie
a lepšie vybavené chaty v šesťdesiatych rokoch minulého storočia začali nazývať horskými
hotelmi.
12
Turisti a horolezci majú svoje obľúbené chaty. S úctou spomínajú na niektoré
zaniknuté, na ich atmosféru, na dobrých chatárov, na kus romantiky, ktorý štedro vyvažoval
všetok hotelový komfort.“5
Chaty Západných Tatier: Ťatliaková chata, Žiarska chata (viď. Prílohy-Obrázok č.9,10)
Chaty Vysokých Tatier: Bilíková chata, Chata pod Rysmi, Chata pod Soliskom, Chata
pri Popradskom plese, Chata pri Zelenom plese, Majláthova chata, Rainerova chata, Skalnatá
chata, Sliezsky dom, Téryho chata, Zamkovského chata, Zbojnícka chata (viď. Prílohy-
Obrázok č. 11-20)
Chaty Belianskych Tatier: Chata Plesnivec (viď. Prílohy-Obrázok č.21)
Tatranské chaty môžeme rozdeliť podľa rôznych aspektov. Všetky chaty s výnimkou
Chaty pod Rysmi, ktorá je najvyššie položenou chatou v Tatrách, sú prístupne počas celého
roka. Chodník k Chate pod Rysmi je neprístupný od 31.10. do 15.6. z dôvodu sezónnej
uzávery z dôvodu lavín, ale najmä ochrany prírody a krajiny.
5 Bohuš, Ivan: Tatranské chaty majáky v mory skál a snehu. Tatranská Lomnica: I&B, 2007. str. 144.
13
Druhý aspekt, podľa ktorého môžeme chaty rozdeliť je dostupnosť. K Žiarskej chate,
Ťatliakovej chate, Chate pri Popradskom plese, Majláthovej chate a Sliezskemu domu je
možnosť dostať sa po asfaltovej cestnej komunikácii. K Chate pri Zelenom plese je tiež
možnosť dostať sa po ceste, avšak táto cesta je zvládnuteľná len s terénnym vozidlom. Chata
pod Soliskom a Skalnatá chata sú chaty, ku ktorým sa dá dostať pomocou Tatranských
Lanových Dráh. K tým zvyšným chatám to musí človek absolvovať pešo, no turisti považujú
len toto za skutočný pôžitok.
1.10.1 Tatranská magistrála
Tatranská magistrála je 72 kilometrov dlhý, súvislo značený turistický chodník
značený červenou farbou, ktorý prechádza svahmi Západných a Vysokých Tatier. Priemerný
čas trvania prechodu sú 4 dni. V súčasnosti začína pri Veľkom Bielom plese, odkiaľ vedie cez
14
Obrázok č.7 - Mapa tatranských chát (okrem Žiarskej a Ťatliakovej chaty v Západných Tatrách)
tatranské svahy až k rázcestiu Trokariny v Západných Tatrách. Často sa však uvádza len jej
časť vo Vysokých Tatrách od Podbanského z dôvodu výraznejšieho prevýšenia.
2 Praktická časť
2.1 Dotazník
Ako praktickú časť mojej práce som sa rozhodol zhotoviť dotazník, ktorý sa týka
mojej teoretickej práce. Bol zameraný na vedomosti ľudí o našich veľhorách a snažil som sa
voliť otázky tak, aby boli zvládnuteľné pre každého. A kto aj napriek tomu netušil, aká má byť
správna odpoveď, stále mal možnosť tipnúť správnu odpoveď, pretože pri každej otázke boli
na výber 4 rôzne možností, z ktorých si mohol vybrať. Mojim zámerom bolo zistiť, aký záujem
a vedomosti majú ľudia o Tatrách, a či to nie sú pre nich len veľhory kdesi na severe nášho
územia.
Dotazník som vypracoval vo formáte Google Formuláre a ľudia naň odpovedali
prostredníctvom internetového odkazu na tento formulár. Potencionálnych respondentov
som oslovoval najmä prostredníctvom rôznych sociálnych sietí alebo prostredníctvom
priateľov a známych, ktorých som požiadal o šírenie môjho dotazníka ďalej. Môj dotazník
obsahoval 14 otázok, no povinných bolo len prvých desať, v ktorých som chcel zistiť
vedomosti mojich respondentov. V ďalších štyroch som sa zameriaval na pobyt mojich
respondentov v Tatrách. 13 otázok bolo s možnosťou výberu odpovede, v poslednej otázke
bolo potrebné doplniť vlastnú odpoveď, no táto otázka už nebola povinná.
Mojim cieľom na záver, bolo zhrnutie vedomostí mojich respondentov a vzájomne
ich porovnať. Podľa môjho názoru odpovedali úspešne na základné otázky, o ktorých sa učí
už na základnej škole.
2.2 Výsledky a zhodnotenie dotazníka
Celkovo mi na môj dotazník odpovedalo až 219 ľudí, čím som bol až šokovaný,
pretože som rozhodne nečakal takéto vysoké číslo, ktoré ma však potešilo. Z 219 opýtaných
odpovedalo na moje otázky až 63,9% žien, mužov bolo 36,1%, čo môžeme názorne vidieť
v grafe č.1.
15
Percento respondentov, ktorý sú pod vekovou hranicou 15 rokov bolo v skutku
nízke, len 2,3%, ako znázorňuje graf. Nadchnutý som bol z toho, že až 66,7% tvoria členovia
vekovej skupiny 15-30 rokov, čo je celkom vysoké číslo, ktoré znamená, že Tatry nie sú
mladým ľuďom cudzie. Vekové rozpätie 31-60 ročných malo tiež dosť zástupcov, ktorý
celkovo tvoria až 30,1%. Respondentov starších ako 61 rokov bolo len 0,9%.
Jednou z mojich prvých otázok bola otázka nadmorskej výšky nášho najvyššieho
štítu, Gerlachovského štítu. Žiadnu z možností som nevolil náhodne, každá výška prislúcha
nejakému končiaru. 2 655 je tá správna nadmorská výška pre Gerlachovský štít, 2 634 je
nadmorská výška Lomnického štítu, tretieho najvyššieho štítu Tatier, tretia v poradí, 2 045 je
výška nízkotatranského Ďumbiera, ktorý je tiež najvyšším v Nízkych Tatrách, a posledná,
2 495 je nadmorská výška Kriváňa, ktorý bol tiež kedysi v minulosti považovaný za najvyšší
štít Tatier. Správne na otázku odpovedalo až 83,1% opýtaných, čo je podľa mňa dobré číslo.
9,6% respondentov by volilo ako správnu výšku 2 634 m.n.m. a 6,4% vybralo poslednú
16
Graf č.1 - Pomer mužov a žien medzi respondentmi
Graf č.2 - Vekové zastúpenie respondentov
možnosť, 2495 m.n.m. Len 0,9%, čo sú v prepočte dvaja respondenti zvolili výšku 2 045
m.n.m. čo znamená, že väčšina sa zmestila do tej odchýlky 160 výškových metrov.
Medzi otázkami boli aj ťažšie, napríklad výber, ktorá z možností nepatrí medzi osady
mesta Vysokých Tatier. Vysoké Tatry sú totiž rozdelené na 3 katastrálne územia, ktoré sa
potom ďalej skladajú z 15 osád. Tieto katastrálne územia sú Tatranská Lomnica (kde patrí
Tatranská kotlina, Tatranská Lomnica, Tatranská Lesná, Tatranské Matliare a Kežmarské
žľaby), Starý Smokovec (kde patrí Horný Smokovec, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Starý
Smokovec, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nová Polianka a Vyšné Hágy) a Štrbské pleso
(kde patrí Štrbské pleso a Podbanské). Uvedomujúc si, že táto otázka nebola zrovna najľahšia
som bol celkom prekvapený, že až 59,7% odpovedajúcich vedelo správnu odpoveď, ktorou
bola Tatranská Javorina, ktorá je síce aj súčasťou TANAPu, no je to samostatná obec. Až
27,8% opýtaných by zvolilo za správnu odpoveď Vyšné Hágy, 6,5% vybralo Tatranskú
Lomnicu a 6% zvolilo Nový Smokovec.
17
Graf č.4 - Osady Vysokých Tatier
Graf č.3 - Nadmorská výška Gerlachovského štítu
Jednou z mojich nepovinných otázok bola otázka, či boli už moji respondenti
niekedy v Tatrách, pričom na túto otázku nadväzovala ďalšia, v ktorej som zisťoval, ako dlho
trval pobyt mojich respondentov. Z celkovo 219 až 96,8% uviedlo, že v Tatrách už niekedy
boli (viď graf č.6). Len 3,2%, čo predstavuje 7 osôb označilo možnosť nie. V druhej otázke (viď
graf č.7) najviac ľudí zvolilo možnosť dvojdňového pobytu, respektíve víkendového. Bolo to
až 34%. Za tým nasledovala možnosť jedného týždňa, ktorú vybralo 30,6% respondentov. Na
jednodňové výlety do Tatier chodí 20,6% opýtaných. Iný interval ako tieto tri spomenuté si
vybralo 14,8% ľudí.
Poslednou otázkou môjho dotazníku, ktorá bola nepovinná a zároveň jediná, na
ktorú bola potrebná vlastná odpoveď bola otázka, či moji respondenti majú za sebou nejakú
túru v Tatrách, o ktorú by sa radi podelili a odporučili ju niekomu ďalšiemu. Tieto odpovede
sa samozrejme nedajú zozbierať do grafu alebo niečoho podobného, keďže ľudia sú
18
Graf č.5 - Návšteva Tatier
Graf č.6 - Trvanie pobytu
rozdielny a pre každého je niečo nádherné a príťažlivé čosi iné, no aj tak si myslím, že stojí za
to prísť do našich veľhôr na nejaký výlet, aspoň jednodňový. Podnety som teda zaznamenal
do tabuľky, a aj keď mi sa určite ešte našlo množstvo trás, ktoré by stálo za to vidieť, tu je
aspoň niekoľko z nich.
Tabuľka č.1 - Typy na výlety od respondentov
19
Túry, ktoré odporúčajú respondenti
Rysy
Popradské pleso a Symbolický cintorín
Skalnaté pleso
Zelené pleso
Zamkovského chata
Bystrá lávka
Priečne sedlo
Furkotská dolina
Predné Solisko
Tatranská magistrála
Východná Vysoká
Vodopád Skok
Kriváň
Tichá a Kôprová dolina
Roháče
Temnosmrečianské plesá
Chata pod Soliskom
Téryho chata
Zbojnícka chata
Veľké Hincovo pleso
Sliezsky dom
Lysá poľana
ZáverV práci som sa venoval téme Tatier a ich priblíženiu verejnosti. Myslím si, že
môžeme byť patrične hrdí na to, čo máme tu na území malého Slovenska. Téma bola pre
mňa rozhodne zaujímavou. Aj napriek tomu, že som si myslel, že toho viem o Tatrách už
dosť, našiel som informácie, o ktorých som ani len netušil a po tejto práci teda môžem
jednoznačne skonštatovať, že som si rozšíril obzor mojich vedomostí.
Pri spracovaní témy som sa snažil poukázať čo najlepšie na každú stránku Tatier,
ktorá rozhodne stojí za zmienku. Keďže mojim zámerom bolo zistiť, ako sú na tom Slováci
s ich vedomosťami, moje rozhodnutie pri voľbe praktickej časti padlo na dotazník (on-line),
ktorý som vypracoval v internetovej forme, keďže takéto šírenie je jednoduchšie, a zároveň
sa aj jednoduchšie spracováva. Pri vyhodnotení dotazníku som bol prekvapený, jednak tým,
aké množstvo ľudí si našlo čas na to, aby mi pomohlo pri mojej práci a vyplnili ten dotazník,
a zároveň aj vedomostí respondentov, ktorý sa podľa môjho názoru nemajú za čo hanbiť, aj
ak nevedeli odpoveď na niektorú z otázok. Človek nikdy nebol dokonalý tvor a ani nikdy
nebude. Naopak som rád, že ľudia to brali seriózne a odpovedali podľa svojich vedomostí,
pretože v opačnom prípade by ten dotazník nemal význam, ak by boli odpovede vymyslené.
Tvorbu mojej práce nesprevádzali nejaké závažnejšie problémy. Ako jeden zo
zarážajúcich faktov hodnotím to, že niekedy som našiel na zahraničných portáloch viac,
respektíve aktuálnejšie informácie, ako na tých slovenských. Je to podľa mňa na smutné, ak
majú v zahraničí väčší záujem a prehľad o našich veľhorách ako my.
Medzi pozitívne stránky tejto práce považujem najmä rozšírenie obzoru vedomostí
novými informáciami, alebo ich posúvanie verejnosti. Medzi možné negatíva tejto práce by
som zaradil fakt, že táto téma nemusí byť pre každého atraktívnou a zaujímavou, no aj tak si
myslím, že je dosť ľudí, pre ktorých bude práca len obohatením ich myslenia.
20
ResuméMoja práca sa venuje Tatrám, ich rozdeleniu a tom, čo v nich môžeme nájsť. Práca
je rozdelená na dve časti, teoretickú a praktickú. V teoretickej časti som opísal základné ale
aj rozširujúce fakty o Tatrách. Začal som ich polohou, potom rozdelením, vodstvo ale aj
fauna a flóra. Pri praktickej časti som za venoval zisťovaniu toho, aké vedomosti majú Slováci
o najmenších veľhorách sveta, Tatrách. Tiež som sa snažil získať vedomosti o prípadnom
pobyte ľudí v Tatrách a výletoch, ktoré by odporučili svojim známym alebo niekomu inému
s tým, že môže vidieť množstvo dych berúcich scenérií. Na získanie týchto informácii som pri
praktickej časti zvolil dotazník (on-line), ktorý vyplnilo 219 ľudí a jeho cieľom bolo zistiť, či
majú ľudia o Tatry záujem.
Summary
In my work i dealt with Tatras, its dividing and what we can find there. My work is
divided into two parts, theoretical and practical. In theoretical part, I described basic and
also more detailed facts about Tatras. At first I wrote about its location, then its dividing,
aquatic enviroment and fauna and flora. In the practical part, I was looking at knowledge,
which Slovaks have about the world’s smallest high mountain, the Tatras. I also tried to find
out information about stay of my respondents in Tatras and their trips, they recommend to
their friends or someone else with the fact, that they can see many breathtaking sceneries.
I dicided to make a list of questions (on-line) in my practical part to get this information,
which was filled out by 219 people. I wanted to know if people are still interested in Tatras.
21
Zoznam použitej literatúryKnihy:
Bohuš, Ivan: Tatranské chaty majáky v mory skál a snehu. Tatranská Lomnica: I&B, 2007.
ISBN 978-80-969017-4-6
Internet:
Fauna a flóra. In: www.thehightatra.wordpress.com [online]. 2012. [cit: 2017-05-18].
Dostupné na internete: https://thehightatra.wordpress.com/fauna-a-flora/
História. In: www.vt.sk [online]. 2016. [cit: 2017-05-18]. Dostupné na internete:
http://www.vt.sk/sk/hory/region/historia/
Pleso. In: www.wikipedia.org [online]. 2017. [cit: 2017-05-18]. Dostupné na internete: https://sk.wikipedia.org/wiki/Pleso
Vodopády Slovenska. In: www.sopsr.sk [online]. 2017 [cit: 2017-05-18]. Dostupné na internete: http://www.sopsr.sk/vodopady/vseobecne.html
22
23
P
rílo hy
24
Obrázok č.1 - Kmeťov vodopád
Obrázok č.2 - Vodopád Skok
Obrázok č.3 - Jaskinia Wielka Śnieżna
Obrázok č.4 - Belianska jaskyňa
Obrázok č.5 - Kamzík vrchovský tatranskýObrázok č.7 - Rys ostrovid
25
Obrázok č.9 - Ťatliakova chata
26
Obrázok č.10 - Ždiarska chata
Obrázok č.11 - Bilíkova chata
Obrázok č.12 - Chata pod Rysmi
Obrázok č.13 - Chata pod Soliskom
Dotazník
27
Obrázok č.16 - Majláthova chata
Obrázok č.17 - Rainerova chata
Obrázok č. 18 - Skalnatá chata
Obrázok č.20 - Téryho chata
Obrázok č.22 - Zbojnícka chata Obrázok č. 23 - Chata Plesnivec
Obrázok č.19 - Sliezsky dom
Tatry
Dobrý deň, som rád, že ste prejavili záujem pomôcť mi a klikli na odkaz tohto
dotazníku. Týmto by som vás chcel poprosiť o pomoc pri jeho vyplnení. Dotazník sa týka
Tatier, a mojim cieľom je zistiť, aké vedomosti majú Slováci o našich veľhorách a preto by
som vás chcel poprosiť, aby ste odpovedali len na základe vašich vedomostí (nemusíte sa
ničoho báť, všetko je anonymné) a tiež by som sa rád dozvedel pár otázok o vašom
prípadnom pobyte v lone prírody našich veľhôr (pokiaľ ste Tatry zatiaľ nenavštívili,
jednoducho preskočíte otázku). Dôvodom, prečo vás o to žiadam je moja ročníková práca z
geografie na tému Tatry. Dotazník nezaberie veľa času a veľmi mi tým pomôžete. Vopred
ďakujem za vašu ochotu a pomoc.
Pohlavie
Muž
Žena
Vek
0-14
15-30
31-60
61 a viac
Gerlachovský štít má nadmorskú výšku:
2 655 m.n.m.
2 634 m.n.m.
2 045 m.n.m.
2495 m.n.m.
Ktorá z uvedených chát sem nepatrí:
Zamkovského chata
Chata pod Rysmi
Téryho chata
Chata pri Popradskom plese
Na obrázku môžeme vidieť:
Kriváň
28
Lomnický štít
Slavkovský štít
Predné Solisko
Ktorý z uvedených štítov je zobrazený na
mape:
Kriváň
Jahňací štít
Ľadový štít
Rysy
Kde sa nachádza najvyššie položená meteorologická stanica na Slovensku:
Lomnický štít
Gerlachovský štít
Bradavice
Dračí štít
Najväčším plesom v Slovenskej časti Tatier je:
Štrbské pleso
Popradské pleso
Veľké Hincovo pleso
Zelené pleso
Na obrázku môžeme vidieť:
Chatu pri Popradskom plese
Chatu pod Rysmi
Sliezsky dom
Chatu kapitána Rašu
Ktorá z možností nepatrí medzi Osady Vysokých Tatier:
Tatranská Javorina
Nový Smokovec
Vyšné Hágy
Tatranská Lomnica
29
Navštívili ste už niekedy Tatry:
Áno
Nie
Vaše “výlety“ praktizujete sami alebo radšej v spoločnosti niekoho iného:
Sám/a
Skupina
Vaša návšteva Tatier trvala:
Jeden deň
Dva dni/víkend
Týždeň
Iné
Zažili ste nejakú túru, ktorú by ste odporučili aj niekomu inému?
30