Vyššie platy pre žilinské opatrovateľky? Pozrite, čo prinesie schválenie rozpočtu(27.01.2018; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. -; Lenka Fedorová)

Vedenie Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) predstavilo upravený návrh rozpočtu, ktorý by mal zvýšiť platy sociálnych a školských pracovníkov. Čítajte podrobnosti.

Vedenie Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v piatok predstavilo upravený návrh rozpočtu, ktorý by mal zvýšiť platy sociálnych a školských pracovníkov nad rámec pôvodnej kolektívnej dohody zo 4,8 percenta na šesť percent.

O návrhu rozpočtu na tento rok budú krajskí poslanci rokovať v pondelok (29. 1.). Informoval o tom riaditeľ odboru informácií a zahraničných vzťahov Úradu ŽSK Lukáš Milan.

Zvýšenie tarifných platov v oblasti sociálnych služieb sa týka zhruba 2200 zamestnancov a v oblasti nepedagogických zamestnancov bude mať vyššie mzdy približne 1100 ľudí.

"V praxi to znamená, že napríklad opatrovateľky budú mať mesačne na výplatách priemerne o 60 až 70 eur viac," konštatovala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová s tým, že rovnaký postup zvolili aj pri nepedagogických zamestnancoch školských zariadení v pôsobnosti ŽSK.

"V predloženom rozpočte navrhujeme zásadné zmeny, ktoré reálne pomôžu ľuďom a zároveň zlepšia krajom poskytované služby," priblížila.

Napriek zvýšeným výdavkom je navrhovaný rozpočet vyrovnaný. "Dobrou správou je, že sme nemuseli nikde uberať. Ministerstvo financií počíta s vyšším výberom daní a v pripravenom rozpočte bola ešte dosť veľká rezerva," informovala predsedníčka ŽSK.

Župani všetkých 8 krajov chcú spoločnými silami zlepšiť školstvo(26.01.2018; Televízna stanica Bratislava; Metro dnes; 18.00; por. 1/4; Ľudmila Jančigová/Eva Sládková)

Eva Sládková, moderátorka: "Župani ôsmich krajov ťahajú za jeden povraz, minimálne, pokiaľ ide o záchranu a rozvoj stredných

škôl. Na Bratislavskom hrade ich privítal predseda bratislavskej župy Juraj Droba a spolu rokovali o tejto pálčivej téme. Koniec pasivite na manažérskych postoch a zmena postoja voči európskym mechanizmom, takto by sa dali zhrnúť závery z ich stretnutia. Aké budú ďalšie kroky?"

Ľudmila Jančigová, redaktorka: "Opäť budú rokovať. Hľadať chcú celoslovenské riešenia, ktoré majú priniesť výsledky do piatich

rokov. Naposledy rokovali župani o troch zásadných témach. Čerpanie eurofondov pre oblasť školstva, nová forma spolupráce s európskym výborom regiónov v Bruseli a tiež o personálnych zmenách na strategických manažérskych pozíciách."

Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja: "Pre mňa bolo veľmi povzbudzujúce, že sa otvorila téma dofinancovávania školstva a

predpokladám, že čoskoro sa vytvorí pracovná skupina, ktorá bude riešiť problém dofinancovania hlavne zo zdrojov európskych fondov. Takže som veľmi rada, že vzdelanie je naozaj jednou z priorít všetkých krajov."

Jozef Viskupič, predseda Trnavského samosprávneho kraja: "Dúfam, že dofinancovanie vzdelávania bude tým momentom, ktoré nás bude spájať. Zároveň z

rokovania som si dovolil predniesť aj návrh, aby sme formát, pri ktorom sa stretávali župani doteraz, je to takzvaná SK8, stretol v čo najkrajšom možnom čase. Agendu SK8 administrovala Trnavská župa. Nateraz to tak zostáva, pozval som županov vo veľmi skorom asi februárovom termíne, aby sme tento formát oživili, vdýchli mu nový život a dúfam, že sa nám po prvýkrát podarí stretnúť aj v plnej osmičke."

Ľudmila Jančigová: "Jeden zo županov mal totiž vopred plánovanú zahraničnú pracovnú cestu a tak Trenčiansky kraj

zastupoval riaditeľ úradu Michal Žitňanský. Vedúci slovenskej delegácie v Bruseli a zároveň šéf Nitrianskej župy Milan Belica zdôraznil potrebu zásadnej zmeny."

Milan Belica, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja: "Treba personálne doplniť bruselské orgány a to bolo jedným z takých záložných bodov dnešného

rokovania. My sme sa dohodli, aby to proste začalo fungovať tak, ako to fungovať má a v čo najkratšom čase a ja sa tomu tiež chcem osobne pričiniť."

Ján Luntner, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja: "My sme štyri roky žili v izolácií, neboli sme v združení SK8. Bývalý predseda vystúpil z tohto

združenia. Ja osobne SK8 vnímam ako naozaj demokratický nástroj, kde vládnutie prichádza zospodu. My sa môžeme baviť s našimi občanmi, so starostami, s primátormi a zároveň vytvoriť spoločnú dohodu, čo naše Slovensko potrebuje, prenášať ho a tak sa podieľať na vláde. A takisto si veľmi cením tému zastúpenia v Európskom výbore pre zastúpenie regiónov. Takisto v tomto regióne v tomto výbore sme nemali ani jedného člena. Témy, ktoré sú potrebné presadzovať a aktívne presadzovať, podotýkam aktívne presadzovať, aby sme tam neboli len štatistami. To bola téma, aj ktorú sme dneska preberali."

Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja: "Myslím si, že budú sa znižovať regionálne rozdiely, ak budeme tieto kroky robiť správne a dneska

sme urobili opäť jeden krôčik dopredu k tomu, aby sa tieto príležitosti v rámci Európskej únií využívali a zároveň, aby v konečnom dôsledku slúžili v prospech občanov, čiže ja som veľmi rád, že dneska táto debata bola konštruktívna a sme sa zhodli na mnohých témach."

Milan Majerský, predseda Prešovského samosprávneho kraja: "Záleží nám hlavne na tých koncových užívateľoch našich služieb. To znamená na občanoch a

verím, že takýmto vzájomným obohacovaním sa budeme im vedieť čím skôr a čím účinnejšie naozaj pomáhať."

Ľudmila Jančigová: "Takejto družbe a s odhodlaním efektívne pracovať sa župani stretli štvrtýkrát po ich zvolení v

novembri 2017. Otvorená do nastávajúceho stretnutia vo februári ostáva teda dofinancovania platov pre učiteľov prostredníctvom eurofondov, aby zaplatení učitelia mali vôbec motiváciou učiť a venovať sa študentom ako najlepšie vedia."

Nebezpečné mosty(26.01.2018; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19:00; por. 5/31; René Medzihradský / Lenka Vavrinčíková; Jaroslav Zápala)

Lenka Vavrinčíková, moderátorka: "Jazdíme po nebezpečných mostoch. Každá desiata konštrukcia na cestách II. a III. triedy je

v zlom, alebo havarijnom stave." Jaroslav Zápala, moderátor: "Mnohé z nich si pamätajú časy konca 2. svetovej vojny. Vo svojej správe to konštatuje Najvyšší

kontrolný úrad. Navyše lepšie to nebude ani v blízkej budúcnosti." Lenka Vavrinčíková: " Župám chýbajú na opravy desiatky miliónov eur." René Medzihradský, redaktor: "Najvyšší kontrolný úrad si preveril stav takmer 5500 mostov na cestách 2. a 3. kategórie. Údaje

dával dokopy 3 roky a výsledok je alarmujúci, až takmer 600 mostov je v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave a stále pribúdajú ďalšie."

(tabuľka) Počet mostov 5 439 Zlý a havarijný stav 592 Daniela Bolech Dobáková, hovorkyňa NKÚ: "Vek viac ako 1700 mostov, čo je takmer tretina na cestách II. a III. triedy presahuje 65 rokov

a v súčasnosti sa blížia k hranici svojej technickej životnosti." René Medzihradský: "Za uplynulé štvrťstoročie sa pritom nové takmer nestavali, pribudlo ich iba mizivé percento. Podľa

NKÚ sa stal cestných mostov zásadne zhoršil po zavedení mýta pre kamióny. Keď nákladiaky začali spoplatnené úseky obchádzať práve cez cesty nižších tried, počet kamiónov sa až zdvojnásobil. Kontrolóri kritizujú, že župám chýba pravidelné a systematické investovanie do údržby mostov a k opravám pristupujú až vtedy, keď je už most v dezolátnom stave a hrozí jeho zrútenie. Navyše samosprávne kraje, ktoré sú správcami ciest tejto kategórie, nemajú ani len spracované štúdie, ktoré by riešili financovanie opráv."

Daniela Bolech Dobáková: "Zhoršovanie stavu vyplýva z dlhodobo zanedbanej údržby mostov."

René Medzihradský: "Príkladom je most cez vodnú nádrž Ružín na východe Slovenska. Koncom roka 2016 ho pre

havarijný stav úplne uzavreli. Obyvatelia z okolia tak museli absolvovať obchádzky po lesnej ceste." (začiatok archívneho záznamu) Neuvedená: "Odrazu zo dňa na deň bol most neprejazdný. Sa oňho asi nikto nezaujímal celé desaťročia." (koniec archívneho záznamu) René Medzihradský: " Tu môžete vidieť ako počet poškodených mostov na cestách II. a III. triedy

za uplynulé roky stúpal. (graf) Počet mostov v zlom havarijnom stave Zdroj: SSC k 1.1.2017 z augusta 2017 2013 491 2014 520 2015 554 2016 573 Kontrolóri zistili, že v zlom a havarijnom stave je ich najviac v Bratislavskom a Žilinskom kraji." (graf) Počet mostov v havarijnom stave ZA 21,2 % TN 13,3 % TT 14,5 % BA 25,0 % NR 7,8 % BB 10,1 % KE 7,2 % PO 4,8 % Ladislav Csáder, odbor dopravy BSK: "Nie som presvedčený o tom, že by práve Bratislavský kraj ich mal v najhoršom stave. My

momentálne evidujeme dva také zlé mosty." Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (OĽaNO) (telefonát): "Berieme to ako taký zdvihnutý prst už dlhšiu dobu, nielen teda po správe NKÚ, ale je to vec, ktorá

už neznesie odklad." René Medzihradský: " Župy súhlasia s kontrolórmi, že tento problém sa dlhodobo ignoroval, no na komplexné opravy

peniaze nemajú, potrebovali by totiž niekoľkonásobne vyššie rozpočty." Ladislav Csáder: "My naozaj vzhľadom na finančné možnosti župy sa venujeme tomu, čo je najhorúcejšie." Erika Jurinová (telefonát): "V nasledujúcom období budeme v čo najväčšej miere využívať možnosti z európskych fondov,

peniaze práve na rekonštrukcie a opravy týchto mostných telies." René Medzihradský: " René Medzihradský, televízia Markíza."

STRUČNE(29.01.2018; Šport; mut. , ZO SVETA, Z DOMOVA , s. 17; JÁN FELIX)

Poslancov NR SR čaká na prvej tohtoročnej schôdzi 71 bodov programu. Na 26. schôdzi parlamentu, ktorá začína v utorok 13.00 hod., sa budú poslanci zaoberať 36 návrhmi zákonov v prvom čítaní a 23 návrhmi v druhom čítaní.

Vo veku 104 rokov zomrel najstarší Trnavčan Jozef Lukovič. Rodák z dnešných Jaslovských Bohuníc bol neúnavným propagátorom športu. Za svoju pedagogickú a športovú činnosť získal Cenu mesta Trnava, Čestné občianstvo Trnavského samosprávneho kraja a ďalšie ocenenia.

Poprad čaká nasledujúci týždeň Športová olympiáda detí a mládeže mesta, ktorá sa ponesie v

znamení blížiacej sa zimnej olympiády v juhokórejskom Pjongčangu. Západoslovenská vodárenská spoločnosť môže opäť zásobovať odberateľov v obciach Holice a

Lúč na Ostrove pitnou vodou z vodovodu. Žilinská krajská samospráva chce o šesť percent zvýšiť tarifné platy zamestnancom v sociálnych

a školských zariadeniach, ktoré spravuje kraj. Mesto Holíč chce kúpiť jediný veterný mlyn, ktorý sa zachoval na Slovensku. Podľa primátora

Zdenka Čambala trojpodlažný kamenný mlyn mestu ponúkli poľovníci, ktorí ho teraz vlastnia. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave prijíma nových uchádzačov na policajné útvary v

Bratislavskom kraji. Polícia naháňala 38- ročného vodiča, policajti použili varovné výstrely. Policajná hliadka v Lučenci

v piatok spozorovala osobné motorové vozidlo BMW, ako odbočuje od obce Vidiná. Vodič bez dôvodu menil smer jazdy. Vo vozidle sa nachádzali 38-ročný Branislav z Tuhára a 21-ročná žena. Policajti počas vykonanej ohliadky našli veci súvisiace s drogovou trestnou činnosťou.

K čelnej zrážke dvoch osobných motorových vozidiel došlo v sobotu medzi obcou Viničné a mestom Senec. Vodička osobného motorového vozidla zn. Honda Civic prechádzala po ceste 3.triedy v smere z obce Viničné do Senca a prešla s vozidlom do protismeru. Ťažko zranenú vodičku previezli do nemocnice.

Do komnát vošlo takmer 200-tisíc ľudí. Čím Oravský hrad zaujal?(28.01.2018; www.myorava.sme.sk; Orava / Zaujímavosti, , s. -; Martin Pavelek)

Drakulu, škriatkov, Šípkovú Ruženku,Bielu pani, rytierov, víly, remeselníkov, rezbárov, palatína Turza s jeho pokladmi a mnoho ďalších bytostí môžete stretnúť na Oravskom hrade.

ORAVSKÝ PODZÁMOK. Návštevnosť dominanty Oravy rastie, ale do rekordu z roku 2008 ešte stále chýba takmer 50-tisíc ľudí. Oravské múzeum tvorí deväť zaujímavých objektov. V roku 2017 všetky expozície múzea navštívilo 268 228 turistov, čo je nárast o viac ako 10 percent oproti roku 2016. Tradične najlepšie si viedol Oravský hrad. Prilákal až 193 196 návštevníkov, viac o takmer šesť percent.

Hrad je najzaujímavejší Najväčší záujem o hrad je cez letné prázdniny. Počas dvoch mesiacov prešla jeho bránou takmer

polovica návštevníkov celého roka, pričom priemerne ich denne bolo 1535. Najsilnejším mesiacom sa stal august s 49-tisícmi turistami. Denný priemer počas celého roka dosiahol 785 návštevníkov. Najviac, až 2682, prišlo na Deň v stredoveku.

Z troch možných okruhov si 77 percent vybralo základný. Veľký okruh zvolilo 20 percent, malému dali prednosť len tri percentá.

"Každý rok sa snažíme priniesť niečo nové, aby sme prilákali nielen nových návštevníkov, ktorí na hrade ešte neboli, ale aby sa k nám vrátili aj tí, ktorí u nás už boli," povedala riaditeľka múzea Mária Jagnešáková. Preto do kalendára podujatí pribudli Svadby rodu Thurzo, Hradný mumraj, Ruky rezbára, Deň radosti, Večer klasikov, Adventný koncert. Zaujímavou akciou bolo finále IQ olympiády najtalentovanejších detí z celého Slovenska.

Prvé miesto v návštevnosti podľa národnosti patrí domácim s takmer 85 percentami. Nasledujú Poliaci (7,82), Česi (3,38), Maďari (1,57) Rusi (0,49). Prišli aj hostia z Fínska, Dánska, Španielska, Francúzska či exotickejšieho Japonska, Izraela, Kanady.

"Tento rok pripravujeme otvorenie úplne novej expozície Rašeliniská vrchoviskové a obnovu fary na hrade," dodala riaditeľka.

Ďalšie zaujímavé čísla Návštevníci neobchádzali ani ďalšie expozície Oravského múzea. Ťahákom Oravskej lesnej

železnice v Oravskej Lesnej bola parná lokomotíva Gontkuľák. Aj vďaka nemu na železničku prišlo takmer 40-tisíc návštevníkov. Najväčší úspech žal Rozprávkový vláčik s 2068 ľuďmi na svojej palube.

Aj táto akcia prispela k tomu, že od otvorenia železnice v máji 2008 sa návštevnosť zvýšila o 62 percent.

V skanzene v Zuberci otvorili v kópii Zemianskej kúrie z Vyšného Kubína novú expozíciu Oravské zemianstvo. Pozrelo si ju 11 260 ľudí.

Literárna expozícia P. O. Hviezdoslava s 7375 návštevníkmi, Čaplovičova knižnica (3130) a Florinov dom (1398) v Dolnom Kubíne, dom Martina Kukučína v Jasenovej (6189), expozícia Mila Urbana (2696) a Hviezdoslavova hájovňa (3395) na Slanej vode v Oravskej Polhore spoločne s hradom a železnicou patria medzi jedinečné historické skvosty Oravského múzea.

Budatínska kaplnka i Rosenfeldov palác. V Žiline sú nové miesta pre sobáš(28.01.2018; www.myzilina.sme.sk; Žilina / Spravodajstvo, , s. -; Alexandra Janigová, Branislav Koscelník, Dominika Mariňáková)

Sobášia sa starší a viac. Rozvádzajú sa stále menej. Takíto sú Slováci a Slovenky. ŽILINA. Minulý rok uzavreli v Žiline 263 civilných sobášov. V porovnaní s predošlými rokmi (2016,

2015) sa počet civilných sobášov mierne zvýšil. Zaujímavosťou je, že v roku 2015 a v roku 2016 uzavrelo manželstvo rovnako po 232 párov.

"V Rosenfeldovom paláci sa za rok 2017 uskutočnili dva sobáše. Na radnici sme v minulom roku uzatvorili 222 manželstiev. V Budatínskom parku sa sobášilo šesť párov, v Budatínskej kaplnke desať párov, vo Ville Nečas uzavrelo manželstvo 24 snúbencov," povedala Barbora Zigová, hovorkyňa mesta.

Priemerný vek snúbencov bol u mužov 35 rokov a u žien o tri roky menej. Všetky doklady si vybavíte na matrike. Pokiaľ ani jeden zo snúbencov nemá trvalý pobyt v Žiline, je potrebné vybaviť povolenie na matričnom úrade v mieste trvalého pobytu.

Cirkevných sobášov bolo v meste o niečo menej. V roku 2017 sa v kostole zobralo 225 párov. Pre porovnanie, v roku 2016 si "áno" povedalo 223 párov a v roku 2015 to bolo najviac až 241 párov. Od roku 2010 sú čísla veľmi stabilné.

"Mladí ľudia pristupujú k príprave na manželstvo rôzne. Posledné roky ponúkame model, ktorý je špeciálne "ušitý" pre potreby Slovenska. Slúži na to kurz, ktorý pomáha mladým ľuďom pripraviť ich nielen na jednodennú slávnosť, ale aj na spoločný život," priblížil Zdeno Pupík hovorca žilinskej diecézy.

Ako priznal, nie všetci sú stotožnení s tým, že musia zvládnuť náuku pred sobášom. " Záleží nám na tom, aby sa mladí pripravili do manželstva zodpovedne."

Snúbenci majú nové miesta na sobáš Záujem budúcich mladomanželov o sobáš na netradičných miestach narastá. Civilné sobáše sa v

Žiline už nerobia len v historickej budove Radnice mesta Žilina. V minulom roku pripravilo mesto Žilina 263 civilných sobášov. "Áno" si povedali snúbenci v

Budatínskom parku, vo Ville Nečas a k týmto už overeným miestam pribudol vlani Rosenfeldov palác a kaplnka Budatínskeho hradu.

V secesnom štýle Rosenfeldov palác je nové reprezentatívne spoločenské a kultúrne centrum. Budova, ktorú dal

postaviť v roku 1907 bankár Ignác Rosenfeld ako centrálu banky a zároveň ako rodinné sídlo, slúži žilinskej samospráve po dvoch rokoch rekonštrukčných a mimoriadne citlivých reštaurátorských prác. Mesto secesný palác ponúklo v minulom roku aj mladomanželom.

Prvý sobáš v Rosenfeldovom paláci sa konal 24. júna. V roku 2017 sa tam uskutočnili dva sobáše. V tomto roku zatiaľ jeden.Záujemcovia o historické miesto v centre Žiliny na sobáš sa musia pripraviť na to, že ich tento špás bude niečo stáť. Zadarmo je iba obrad na radnici. V Rosenfeldovom paláci si od mladomanželov vypýtajú sto eur.

Sobáše na Budatínskom hrade sú atraktívne Vynovená baroková kaplnka Budatínskeho hradu z roku 1745 priniesla Považskému múzeu po

dôslednej rekonštrukcii nové priestory pre kultúru a umenie. V pôvodne sakrálnom priestore sa organizujú výstavy i koncerty. Kaplnka však už takisto slúži aj ako nové miesto pre uskutočňovanie sobášov.

"Minulý rok sa v Budatínskom parku zosobášilo šesť snúbeneckých párov, v kaplnke ich bolo desať. Záujem o kaplnku je teda vyšší, o čom svedčia počty záujemcov o tento priestor i v aktuálnom roku," vyjadrila sa o novom sobášnom mieste Michaela Koláriková z Považského múzea Žilina.

Vedenie Považského múzea sa pohráva s myšlienkou uskutočňovať v kaplnke Budatínskeho hradu aj cirkevné sobáše. V kaplnke sa zatiaľ konajú iba civilné obrady. Ak by tu chcela cirkev robiť cirkevné sobáše, objekt by musel byť posvätený.

V roku 2016 sa so svojím zámerom oficiálne obrátili na cirkev. Hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík tvrdí, že podľa ich kódexu sa cirkevný sobáš má sláviť vo farskom kostole.

"V inom kostole alebo kaplnke sa môže sláviť s povolením miestneho biskupa alebo farára, pričom miestny ordinár (biskup) môže dovoliť, aby sa manželstvo slávilo aj na inom vhodnom mieste. Na Slovensku máme prax dohodnutú medzi biskupmi, že sa manželstvo slávi iba v chrámoch," upozorňuje Zdeno Pupík.

Sobášny palác už nielen pre Thurzové dcéry Považské múzeum organizuje sobáše aj na ďalšom atraktívnom mieste. Obrady sa robia v

Sobášnom paláci v Bytči. Ten dal postaviť z otcovskej lásky v roku 1601 palatín Juraj Thurzo pre svadobné slávnosti svojich siedmich dcér.

V Sobášnom paláci je možné uskutočniť ročne 40 sobášov. V roku 2017 využilo túto možnosť 32 snúbeneckých párov.

Prenájom priestoru na sobáš v Sobášnom paláci v Bytči je bezplatný. Budúci manželia musia požiadať Považské múzeum v Žiline.

Jednou z ďalších podmienok pre civilný obrad je rezervovaný termín na matrike Mestského úradu v Bytči. Matričný úrad si vyhradil na svadobné obrady každú párnu sobotu v mesiaci a každý štvrtok.

"Podmienkou je zaslať si oficiálnu žiadosť, prípadne ju prísť osobne vyplniť do Sobášneho paláca. Následne v spolupráci s matričným úradom v Bytči si stanoviť termín. Po splnení daných náležitostí sa pristúpi k podpisu zmluvy o poskytnutí priestoru na prípravu a realizáciu obradu," odkazuje Katarína Mičietová, správkyňa Sobášneho paláca.

Požiadavky snúbeneckých párov sú rôzne. Podľa vedenia Považského múzea si mnohí mýlia historický objekt paláca so svadobnou agentúrou a majú prehnané nároky na výzdobu.

Slováci sa sobášia najviac od deväťdesiatych rokov Bola to sobota 17. septembra, pomaly sa končilo babie leto. V tento deň sa na Slovensku konalo

926 svadieb, najviac za celý rok 2016. Ucelené dáta za minulý rok Štatistický úrad Slovenskej republiky zatiaľ len sumarizuje.

Historický rekordv roku 1977 Chuť vstúpiť do manželstva však mali snúbenci a snúbenice aj v ďalších dňoch spomínaného roka

2016. Celkovo sa ich tak predvlani zosobášilo 29 897. Vyšší počet svadieb u nás bol naposledy v roku 1993. S novodobým historickým rekordom z roku

1977, kedy od oltára odišlo zosobášených hneď 44 474 párov, sa napriek tomu predminuloročné čísla nedajú príliš porovnávať. Čo sa však za posledné roky zmenilo? Do manželstva momentálne napríklad vstupujú oveľa starší snúbenci. Ženích má v priemere 31,4 roka, nevesta 28,8 roka.

V roku vzniku samostatnej Slovenskej republiky, teda v spomenutom roku 1993, mali v priemere o sedem rokov menej. "To, že mladí odkladajú čas manželstva, súvisí aj s ekonomickou situáciou. Veľa ľudí chce mať nejaké istoty predtým, ako si založia rodinu," hovorí psychologička Mária Humeníková.

Upozorňuje však, že s pribúdajúcim vekom prichádzajú problémy pri počatí dieťaťa. Stovky starších ženíchov Suché štatistiky ale ponúkajú aj ďalšie mnohé zaujímavé detaily o novomanželstvách uzatvorených

v roku 2016. Tak napríklad: v prípade 293 predvlaňajších svadieb bol muž o viac ako 20 rokov starší ako jeho nastávajúca. A tiež sa uskutočnilo 16 sobášov, keď bola o viac ako dve dekády staršia nevesta ako ženích.

Že tá pravá láska môže prísť aj v neskoršom veku, ukazuje aj 34 svadieb, keď nevesta aj ženích mali viac ako 55 rokov a pritom to pre oboch bol prvý sobáš.

Vôbec najstarší ženích bol vdovec narodený v roku 1925. Najstaršia nevesta - a to dokonca slobodná - bola ročník 1930.

Zaujímavé tiež je, odkiaľ si Slováci "dovážajú" svoje manželky - najviac je Češiek (360), ale napríklad z ázijských krajín išlo o 88 dám (napríklad dvanásť Thajčaniek či jedenásť Filipínok).

A medzi zahraničnými ženíchmi pre slovenské nevesty dominujú Česi pred Britmi a Nemcami. Rozdiely sa zmenšia Na Slovensku stúpol počet zosobášených párov a klesol počet tých rozvedených. Čo je za tým? Na

otázky odpovedala psychologička Jana Ashford. V roku 2016 sme na Slovensku zaznamenali najviac sobášov za dlhé obdobie. Prečo? - Veľmi ťažká otázka. Môže to byť spôsobené tým, že ľudia sa vracajú k tradičným hodnotám,

mohla tam nastať akási populačná explózia, silný ročník... Z psychologického hľadiska si však neviem vysvetliť, prečo to číslo tak narástlo.

Za posledných 20 rokov sa pomerne dramaticky zvýšil aj vek sobášiacich sa snúbencov. Je to problém?

- Myslím si, že ani nie. Keď idú do toho vzťahu zrelší, tak si možno viac vyberajú podľa svojich predstáv, viac vedia, čo chcú od života. Jediným vážnym problémom môže byť snaha založiť si rodinu. To je oveľa komplikovanejšie a neraz aj nemožné. Vnímam to aj medzi svojimi klientmi. Ak dlho čakali, potom už pre nich nie je ľahké otehotnieť, veľa detí prichádza na svet z umelého

oplodnenia. Výber partnera v neskoršom veku neprekáža, ale založenie rodiny je náročnejšie. Od roku 2006 zároveň klesá počet rozvodov, prečo? - To je povzbudivé. Aj keď, trošku by som sa bála toho, že to nižšie číslo je spôsobené tým, že veľa

párov nefunguje v manželstve, ale len v partnerskom vzťahu. Rozchody však na rozdiel od rozvodov nie sú nikde zaznamenané. Nemám pocit, že v súčasnosti by sa ľudia menej rozchádzali či rozvádzali, skôr naopak. Keď človeku na tom druhom niečo prekáža, pomerne ľahko sa rozhodne pre rozchod. Uvidíme, koľko z tých manželstiev vydrží aj po niekoľkých rokoch.

Vyšší počet sobášov sa teda môže v budúcnosti odraziť na vyššom počte rozvodov? - Obávam sa, že áno. Index rozvodovosti zároveň stále ukazuje rozdiely medzi tradičnými

regiónmi, ako je Orava alebo východné Slovensko, oproti juhozápadu Slovenska. Budú sa tieto rozdiely zmenšovať, alebo budú aj v

budúcnosti? - Myslím si, že sa budú zmenšovať. Súvisí to s rozvojom spoločnosti smerom k väčšej liberalizácii.

Odklon od tradičných kresťanských hodnôt sa deje rýchlejšie v mestách ako na vidieku či v týchto oblastiach, kde ľudia týmito hodnotami ešte stále žijú. Myslím si však, že rozdiel sa bude zmenšovať.

Veľtrh cestovného ruchu(27.01.2018; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; por. 8/8; Kristína Juričková / Katarína Ščepánová)

Katarína Ščepánová, moderátorka: "Slováci čoraz častejšie dovolenkujú na Slovensku. Najviac uprednostňujú predĺžené víkendy.

Potvrdzuje to aj záujem ľudí o slovenské destinácie na veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakia Tour, ktorý je v bratislavskej Inchebe. Takmer 350 vystavovateľov na ňom do nedele ponúka tipy nielen na Slovensku, ale aj zahraničnú dovolenku."

Kristína Juričková, redaktorka: "Západné Slovensko na veľtrhu zastrešuje viacero oblastí. Okrem Senecka či Bratislavy je to

napríklad aj Záhorie. Aktivity oblastnej organizácie cestovného ruchu predstavuje Dominika Leváková."

Dominika Leváková, oblastná organizácia cestovného ruchu Záhorie: "Krstili sme tento rok recepty našich regiónov, taktiež pivnú brožúrku, toto sú novinky na tento rok,

sme bohatý región, čo sa týka gastronómie, skalický trdelník, holíčske bzdušky, ťahaná štrúdľa, atakďalej."

Kristína Juričková: "Ždiar ponúka ako novinku chodník korunami stromov v Bachledovej doline. Vznikol na konci

minulého roka, návštevnosť je od začiatku vysoká. Potvrdzuje Marek Kollár z oblastnej organizácie cestovného ruchu Tatry- Spiš-Pieniny."

Marek Kollár, oblastná organizácia cestovného ruchu Tatry-Spiš-Pieniny: "Je to svojím spôsobom jedinečná atrakcia, nič také podobné v regióne nie je. Dá sa tam ísť hore a

úplne celkom na tú vežu a z veže je potom výhľad na celé Pieniny, Belianske Tatry." Kristína Juričková: "Jedným z vystavovateľov je aj oravský región. V zime ponúka tri miesta na lyžovanie - Kubínsku

hoľu, Spálenú a Ski zábavu Hruštín. Marián Kasan z klastra Orava hovorí, že situácia pre lyžiarov je na Orave priaznivá."

Marián Kasan, klaster Orava: "Vo všetkých troch strediskách sú vhodné podmienky, nie je to úplne ideálne samozrejme, toho

snehu nie je veľa ani u nás na severe, ale myslím si, že je môžme zažiť na Orave kvalitnú lyžovačku aj túto sezónu."

Kristína Juričková: "Stanislav Macko zo Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr konštatuje

celkový nárast záujmu Slovákov o domácu dovolenku." Stanislav Macko, Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr: "Každoročne viacej Slovákov dovolenkuje aj doma, ak by sme si pomohli štatistikou, tak ak v

minulosti bolo priemerné číslo jedna dovolenka na Slovensku, dneska sme pri čísle tri až štyri dovolenky."

Kristína Juričková:

"Okrem Bratislavy sa podľa Stanislava Macka darí aj Žiline či Prešovu. Takmer jeden aj štvrť milióna Slovákov každoročne preferuje zahraničné dovolenky. Najväčší záujem je o Chorvátsko, Grécko či Turecko."

Všetky veci, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze, máme aj na Orave(27.01.2018; www.myorava.sme.sk; Orava / Spravodajstvo, , s. -; Lýdia Vojtaššáková)

Tak prečo je Liptov v cestovnom ruchu tak výrazne pred Oravou? Pozrite si štatistiky i anketu. Hory? Máme. Vodná plocha? Máme aj u nás. Termálne pramene? Máme tiež. Lyžiarske vleky?

Máme. Rovnako máme zaujímavé kultúrne a historické predpoklady. Tak prečo je Liptov v cestovnom ruchu tak výrazne pred Oravou? Vo vašich odpovediach sa najčastejšie objavujú dôvody ako slabý marketing, zlá dostupnosť a málo služieb. Na druhej strane hovoríte, že na Orave je zas útulnejšie a bez tlačenice.

Trend vývoja návštevnosti Žilinského kraja je dobrý. Potvrdili to aktuálne zverejnené údaje Štatistického úradu. Oproti 1. až 3. štvrťroku 2016 vyhľadalo ubytovanie o sedem percent viac ľudí. Počet Slovákov vzrástol o 7,9 a počet zahraničných návštevníkov o 5,3 percenta.

Spomedzi krajov v počte návštevníkov spolu bol na prvom mieste Bratislavský kraj s podielom 26,1 percenta na celkovej návštevnosti Slovenska. Druhý v poradí bol Žilinský kraj s podielom 19,7, tretí Prešovský kraj mal podiel 16,8 percenta.

Počet prenocovaní návštevníkov v Žilinskom kraji dosiahol 2 381 709 nocí. Žilinský kraj skončil s týmto číslom spomedzi ôsmich krajov Slovenska na druhom mieste (podiel 19,8 percenta) za Bratislavským (20,2) a Prešovským krajom (18,9).

Slováci sa najviac ubytovávali hoteloch, penziónoch či iných zariadeniach cestovného ruchu v Prešovskom kraji, skončil na prvom mieste s podielom 20,6 percenta. Na druhom mieste je Žilinský kraj (20,1). Ďalšími v poradí sú Banskobystrický kraj (15,1) a Bratislavský kraj (14,8).

V prenocovaniach zahraničných návštevníkov bol na prvom mieste Bratislavský kraj s podielom 29,4 percenta. Na druhom mieste je Žilinský kraj (19,3) a na treťom mieste Prešovský kraj (16,0).

Dovolenky na jednom mieste už bývajú kratšie. Priemerný počet prenocovaní na jedného návštevníka v Žilinskom kraji dosiahol 2,9 noci, u domácich 2,8 a u zahraničných návštevníkov 3,0 noci. Pre porovnanie: v roku 2014 ostávali v kraji cudzinci 3,3 noci, domáci 2,8 a priemerný počet prenocovaní bol 3,0 noci.

V hodnotenom období na Liptov zavítalo 56,4 percenta z celkového počtu návštevníkov Žilinského kraja. Oravu navštívilo 11,2 percenta z počtu návštevníkov Žilinského kraja, čo predstavuje 92 934 ľudí. Z toho najviac 50 854 ich prišlo do okresu Tvrdošín. Okres Dolný Kubín privítal 26 442 návštevníkov a okres Námestovo 15 638.

Na Horné Považie do okresu Žilina prišla takmer pätina (19,8) návštevníkov Žilinského kraja. Na Kysuce do okresu Čadca prišlo 24 574 návštevníkov. Okres Kysucké Nové Mesto navštívilo 2

670 dovolenkárov. Do okresu Martin v Turci prišlo 5,4 percenta (44 539) návštevníkov Žilinského kraja. Okres

Turčianske Teplice v 1. až 3. štvrťroku 2017 navštívilo 29 650 ľudí a majú najväčší podiel, až 86,0 percent, návštevníkov zo Slovenska, čo úzko súvisí s ubytovacími zariadeniami kúpeľov.

Prečo Orava zaostáva v číslach o cestovnom ruchu za Liptovom? opýtali sme sa na facebooku Orava.

Michal Pudiš - Nevadí, aspoň to tu nie je preplnené turistami a zbytočne predražené. Libuša Removčíková - Lebo si porovnajme, ako to vyzerá na Oravskej priehrade a ako na

Liptovskej Mare. Lebo si porovnajme, aké služby ponúkajú naše "aquaparky" a aké Tatralandia, a to aj cenovo. A hory a vleky aj tak veľmi nepomôžu, keď snehu skôr nie je, ako je.

Števo Tuka - Jedným z najhlavnejších dôvodov je určite dopravná dostupnosť. Napríklad si spočítajte, koľko trvá turistovi, ktorý chce ísť do Západných Tatier z Košíc alebo Žiliny a je odkázaný na vlak a autobus, cesta na liptovskú stranu a koľko na oravskú.

Autobusové prepojenie Oravy a Liptova je v tomto smere žalostné. Aj dostupnosť autom je katastrofálna. Rýchlosť cestovania diaľnicou a oravskými cestami s neexistujúcimi obchvatmi, prípadne oravkou a rýchlikom? Všade tu Orava zaostáva. Ďalšia vec je aj kvalita služieb a aj marketing. Azda je vám jasné, že porovnávať také Oravice a Tatralandiu nie je porovnávanie rovného s rovným.

Iveta Pospichalova Hovorkova - Já na Oravu jezdím moc ráda, je krásna. Barbora Holubová - U nás na Orave už nevedia, čo si za služby pýtať. Predražené.

Vladislav Ďurdina - Je to v infraštruktúre. Chýbajú cesty, existujúce sú v havarijnom stave. Chýba podpora, pre samosprávy to nie je priorita. Ľudia nevidia potenciál v turizme, radšej pracujú v zahraničí.

Vera Ivanova - Orava je nejhezčí kout Česko-Slovenska. Dana Šimurdová Fábryová - Všetko je to hlavne o ľuďoch. Na Orave chcú rýchlo zbohatnúť a

služby žiadne. Ja Oravu milujem, mám tam rodinu, ale radšej pôjdeme s deťmi na dovolenku na Liptov alebo Spiš.

Miroslava Bellanová - Ja na Oravu nedám dopustiť. Aspoň dvakrát za rok musí byť, a nie je tam taká plnka ako na Liptove.

Jana Holíková - Na 90 percent dostupnosť. Keď si pomyslíme na prestupy a intervaly oravky a busov, radšej ideme niekam inam. Okrem porovnateľných služieb. Žiaľ.

Veronika Wendy Janoštínová - Chýba marketing a spolupráca.

Veľtrh ITF Slovakiatour ponúka inšpirácie pre dovolenku(26.01.2018; www.pravda.sk; Cestovanie, , s. -; SITA)

Atmosféra úvodného dňa 24. ročníka medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour a 25. ročníka veľtrhu gastronómie Danubius Gastro v bratislavskej Inchebe. Autor - SITA, Branislav Bibel

Rôzne možnosti turizmu, cestovania, oddychu a spoznávania zaujímavostí na Slovensku, ale aj v zahraničí predstavuje od štvrtka 24. ročník veľtrhu ITF Slovakiatour v bratislavskej Inchebe.

Prvý deň patril odborníkom a pre širokú verejnosť je otvorený od piatka do nedele 28. januára. Na najväčšom domácom veľtrhu cestovného ruchu sa zúčastňuje 347 vystavovateľov zo sedemnástich krajín, vrátane SR, na ploche 17 tisíc štvorcových metrov. Súbežne s týmto veľtrhom sa tradične konajú výstavy Poľovníctvo a oddych a Wellness a fitness.

"Našou dlhodobou a nemennou prioritou je prilákať na Slovensko čo najviac turistov na čo najdlhší čas. Ministerstvo dopravy bude pri všetkých príležitostiach naďalej aktívne pracovať so značkou a subsloganom Travel in Slovakia Good Idea," povedal minister dopravy a výstavby Arpád Érsek pre agentúru SITA. "Slovensko zažíva momentálne veľmi dobré obdobie - po rekordnom roku 2016 počet hostí rástol aj v roku 2017. Očakávame, že tendencia sa nezmení a domáci a zahraniční návštevníci budú aj naďalej prínosom pre slovenskú ekonomiku," uviedol.

MDV má v tomto roku použiť na podporu cestovného ruchu 7,65 mil. eur, z toho na dotácie organizáciám cestovného ruchu 5,7 mil. eur a na propagáciu 1,95 mil. eur. "Cieľom ministerstva dopravy je vynakladať prostriedky na podporu cestovného ruchu účelne a efektívne. Cez dotácie podporujeme 35 oblastných a päť krajských organizácií cestovného ruchu, ktoré sú kľúčovým prvkom jeho rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni," poznamenal Érsek. Peniaze na marketing a propagáciu sú určené na zabezpečenie účasti na 25 medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu, na organizovanie infociest pre novinárov a odborníkov z cestovného ruchu, na prezentácie možností slovenského turizmu v zahraničí, ako aj na spoluprácu krajín V4 v propagácii na vzdialených trhoch, či propagačné materiály.

Otvorenie 24. ročníka medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour a 25. ročníka veľtrhu gastronómie Danubius Gastro v bratislavskej Inchebe sprevádzali kultúrne podujatia. Autor - SITA, Branislav Bibel

Stánok SR na veľtrhu ITF Slovakiatour ponúka domácim dovolenkárom rozmanité možnosti a atraktivity domáceho cestovného ruchu, kde môžu stráviť svoj voľný čas. Veľtrh má prvýkrát troch partnerov - Nitriansky samosprávny kraj - Region Nitra predstavuje panoramatickú 3D prehliadku svojich atrakcií, Žilinský turistický kraj zas Oravský hrad, orloj v Starej Bystrici, expozíciu drotárstva v Budatínskom zámku, maľované drevenice v Čičmanoch či plavbu plťou pod hradom Strečno a Moravskosliezsky kraj sa prezentuje v štýle prvej spoločnej republiky v rámci stého výročia vzniku Československa.

V piatok sa zároveň uskutoční konferencia Hospitality & Tourism Summit so zameraním na cestovný ruch, hotelierstvo a gastronómiu. Experti z týchto oblastí budú riešiť tému ako maximalizovať tržby a optimalizovať náklady. Cez víkend bude šestnásty festival cestovateľských filmov Bubo bál - Camera Slovakia. V Inchebe sa zároveň začal 25. ročník veľtrhu Danubius Gastro so zameraním na najnovšie trendy v gastronómii. Predstavuje sa na ňom 390 vystavovateľov z jedenástich krajín na ploche 19 tisíc štvorcových metrov.

Priamy podiel cestovného ruchu na hrubom domácom produkte v SR v roku 2016 dosiahol 2,7 % a predpoklad na minulý rok je 2,8 %. "Nepriamy príspevok k podielu na HDP predstavoval v roku 2016

na Slovensku 6,2 % (v Maďarsku 10,5 %, v Českej republike 7,8 %, v Poľsku 4,5 %, v Rakúsku 3 %). Hlavným lákadlom Maďarska je Budapešť a Česka Praha a týmto turistickým veľkomestám Bratislava nedokáže konkurovať," uviedlo ministerstvo dopravy.

. ŽSK/NSK: Štyria podpredsedovia(29.01.2018; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 1/13; Dagmar Úradníková / Daniela Matejovičová)

Daniela Matejovičová, moderátorka: "Žilinský samosprávny kraj bude mať po novom až štyroch podpredsedov. Dosiaľ kraj fungoval s

jedným, maximálne dvomi. Poslanci návrh predsedníčky Eriky Jurinovej schválili. Argumentovala, že širšie vedenie župy pomôže k rýchlejšiemu riešeniu problémov, najmä ak sa bude každý z podpredsedov venovať konkrétnej oblasti. Opozícia hovorí, že z jej strany ide len o poďakovanie politickým stranám, ktoré ju podporovali vo voľbách."

Dagmar Úradníková, redaktorka: "Podpredsedom pre oblasť regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja bude Peter

Dobeš, pre oblasť územného plánovania, školstva a športu Peter Weber. Podpredsedom pre oblasť dopravy bude nezávislý Igor Janckulík, poslanec Národnej rady a splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty."

Igor Janckulík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja pre oblasť dopravy: "Je to veľmi dobre, že môžem takto skĺbiť svoju úlohu. I keď bude to určite časovo náročné. Túto

funkciu budem vykonávať bezplatne." Dagmar Úradníková: "Štvrtým podpredsedom pre oblasť cestovného ruchu bude Milan Laurenčík, takisto poslanec

Národnej rady za SaS, ktorá je proti kumulovaniu viacerých volených funkcií." Milan Laurenčík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja pre oblasť cestovného ruchu: "Tu si myslím, že toho času mi ostáva pri tej práci poslanca aj na to, aby som túto funkciu v

takomto mandáte, aký som dostal, vykonával." Dagmar Úradníková: "Časť poslancov namietala, že mať štyroch podpredsedov je veľa. Dosiaľ vraj fungoval s jedným,

maximálne dvomi. Podľa predsedu opozičného klubu Smer-SD Jozefa Grapu ide o politické poďakovanie všetkým politickým stranám, ktoré Eriku Jurinovú podporovali vo voľbách."

Jozef Grapa, predseda opozičného klubu Smer-SD v Zastupiteľstve ŽSK: "A najväčší problém je, že z jedného klubu z toho koaličného tam sú traja podpredsedovia, aj keď

majú len troch poslancov, tak je jeden podpredseda." Dagmar Úradníková: "Traja z podpredsedov sú členmi klubu OĽaNO, SaS a KDH, navyše všetci traja sú z jedného

regiónu. Podľa predsedníčky kraja Eriky Jurinovej zastupiteľstvo je politickým orgánom." Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja: "Takže tá politika do toho vchádza. Ale každopádne vyberala som si za podpredsedov ľudí, ktorým

dôverujem a s ktorými si viem predstaviť spoluprácu." Dagmar Úradníková: "Štyria podpredsedovia podľa nej kraj viac stáť nebudú, pretože robiť na plný úväzok za riadny plat

budú len dvaja z nich Peter Dobeš a Peter Weber." Daniela Matejovičová: "Aj poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja dnes zvolili štyroch podpredsedov. Doteraz mal

Nitriansky kraj troch podpredsedov."

Stavebníctvo sa stále viac stretáva s modernými technológiami(29.01.2018; Žilinské noviny; č. 04, REGIÓN/INZERCIA , s. 11; Vladimír Tošovec;PR-CL TP7311386)

Elektronicky riadená ťažká technika či 3D modely budúcich stavieb sú dnes v tejto oblasti čoraz viac bežnou realitou. Ako je na tom slovenské stavebníctvo po kríze v rokoch 2010 až 2014, a aké sú jeho vyhliadky do najbližšej budúcnosti, hovorí Ján Majerský, člen prezídia Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a generálny riaditeľ spoločnosti Proma.

Pozrime sa na pozíciu slovenského stavebníctva v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie.

Z pohľadu veľkosti a výkonnosti nášho hospodárstva je prirodzené, že sme v objeme stavebnej produkcie medzi krajinami EÚ na chvoste. Na prvých miestach sú najväčšie štáty - Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Taliansko a Španielsko, objem ich stavebnej produkcie tvorí 75 percent z celého objemu stavebnej produkcie v EÚ.

Na porovnanie môžem povedať, že Slovensko, ktoré má 5 a pol milióna obyvateľov, čo je približne rovnako ako v Dánsku alebo Fínsku, má objem stavebnej produkcie 5- až 6-násobne nižší ako v spomenutých krajinách. Napríklad, v Dánsku je to 24 miliárd eur ročne, kým u nás len 5 až 6 miliárd. Tento rozdiel vyplýva z produktivity práce, pripravenosti stavebných investícií, rozdielu cien stavebnej produkcie, ale aj z množstva investičných príležitostí, čo je hlavný dôvod rozdielu. Investičné príležitosti v popredných krajinách majú inú dynamiku prípravy a realizácie ako u nás.

Ako príklad rozdielu dynamiky prípravy stavebnej investície môžem uviesť čas potrebný na získanie stavebného povolenia na Slovensku, ktorý sa počíta rádovo v mesiacoch, asi 5 až 6, ale často aj viac. Naproti tomu v Dánsku je to otázka dvoch mesiacov. Toto je jeden z dôležitých argumentov, ktoré vysvetľujú rozdiel v objeme stavebnej produkcie aj v investičných príležitostiach medzi Slovenskom a spomínanými severskými krajinami.

* Ako vidíte perspektívu slovenského stavebníctva na najbližšie obdobie? Keď sa pozrieme na objem stavebnej produkcie, tak perspektíva je pozitívna. Negatívnejšie to

vidím z pohľadu, akým spôsobom budeme túto produkciu realizovať. Roky 2010 až 2014, kedy vyvrcholila kríza slovenského stavebníctva, mali dopad na to, že veľmi veľa ľudí odišlo z tohto odvetvia, čím utrpela odbornosť.

Po kríze sa výrazne zmenil aj stavebný trh. Vytvorilo sa tu silno konkurenčné prostredie. Požiadavky nových klientov na ceny sú extrémne nízke, až nekorektné, čo spôsobuje obrovské ťažkosti neskôr pri reprodukcii stavebných firiem, pri ich rozvoji. Nie sú financie na obnovu firiem. Stavebníctvo je oblasť, kde sú vysoké nároky na pracovné prostriedky, zariadenia, stroje, ktoré nemôžu fungovať viac rokov bez významnej údržby. Ďalším problémom, nielen v našom rezorte, je už dlhodobý nedostatok pracovnej sily. Nevychovávame dostatok odborníkov, od robotníkov až po manažmenty stavebných firiem.

* Ako by ste hodnotili kvalitu stavieb a zamestnanosť v slovenskom stavebníctve? Ako som už spomenul, kríza spôsobila, že ceny stavebnej produkcie hlboko klesli a nedostali sa na

pôvodnú úroveň. Zvýšili sa ceny stavebných materiálov, popri tom sme museli zvýšiť cenu práce. Konkurencia nás núti robiť za veľmi nízke ceny, čo prirodzene využívajú investori. Trh, a často aj systém zaobstarávania stavieb, spôsobujú, že stavebníctvo je vysoko podhodnotené, čo je hlavným dôvodom nekvality stavieb a prekážkou prirodzenej reprodukcii stavebných firiem. Práca v tomto odvetví patrí medzi extrémne náročné. Stavby sa realizujú v exteriéri a za ťažkých podmienok, v zime, s príplatkami, často v nepretržitej prevádzke. Preto je logické, že by tu ľudia mali dostávať inú mzdu, ako keď pracujete v kancelárii alebo vo fabrike, kde je teplo. Stavebníctvo je veľmi náročné na organizáciu, bezpečnosť práce, systémové riadenie a ďalšie povinnosti, ktoré je potrebné na stavbách zabezpečiť, čo tiež vyžaduje finančné prostriedky.

* Zúčastnili ste sa ako odborník na verejnej diskusii za účasti predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej. Čo ste tam prezentovali?

Na otázku, ako vidím stavebníctvo na Slovensku som rovno odpovedal, že pesimisticky. V predchádzajúcich odpovediach v tomto rozhovore som bol optimistický, ale pesimizmus u mňa pretrváva, pretože stavebníctvo dnes veľmi ťažko vstáva z popola. Na verejnej diskusii som kritizoval zodpovedných odborníkov nominovaných štátom. Títo sa v oblasti, kde je potrebná znalosť z investičnej prípravy stavieb ukazujú ako dostatočne odborní, aj kompetentní. S týmto potenciálom však nevedia zodpovedne a dynamicky pripraviť potrebnú štátnu investíciu, v ktorej by mali stavební podnikatelia záujem zúčastniť sa. Ako som spomínal, naša historická legislatíva, ktorú máme, predurčuje, že investície sa pripravujú extrémne dlho a neefektívne. Myslím tým Zákon o verejnom obstarávaní, Stavebný zákon, ktorý má viac ako 40 rokov a desiatky zmien. Preto je nevyhnutná úprava legislatívy a prijatie nového stavebného zákona, ktorý pripravujeme už 16 rokov. Toto sú jasné dôkazy, že štát nemá schopnosť zodpovedne a efektívne generovať podmienky tak, ako ich požaduje trh, a to bez rozdielu, aká politická strana alebo koalícia je pri jeho riadení.

* Na druhej stane, vývoj technológií a riadenia projektov v stavebníctve prechádza veľkými zmenami. Ako na ne reagujete v spoločnosti PROMA?

Aktuálne je PROMA profilovaná a organizačne nastavená tak, aby vedela zodpovedne zvládnuť všetky potrebné činnosti v investičnom procese výstavby. Nie vždy sa nám to darí zabezpečiť takto komplexne. Sme však spôsobilí vykonať a zabezpečiť všetky činnosti a práce potrebné od prípravy a programovania stavieb, spracovanie projektovej dokumentácie a potrebných povolení, následne

realizáciu stavieb, kolaudáciu a uvedenie stavby do prevádzky. Ide o systém design and build, to znamená, že stavbu pripravíme, projektujeme, vybavíme povolenie, postavíme, uvedieme do prevádzky. Skúsenosť nám ukázala, že u našich investorov je záujem o takýto komplex služieb v investičnom procese výstavby. Zúčastňujeme sa veľkých projektov, hlavne v oblasti priemyselnej výstavby, ale aj stavieb pre služby, bývanie, šport a iných. V stavebníctve v súčasnosti prebieha zásadná zmena systému prípravy a riadenia výstavby. Prechádzame z riadenia v 2D systémoch na 3D systém s využitím BIM technológie prípravy stavieb a realizácie (BIM - Informačný model budovy). Je to zásadná zmena, stavby pripravujeme nie na výkrese, ale vo virtuálnom 3D modeli. Je to náročné na čas potrebný na vzdelávanie sa a aj finančne na zabezpečenie nového softvéru a hardvéru. Ide o 3D revolúciu v stavebníctve.

Slovensko za týmito inovačnými potrebami zaostáva, ale v PROMA už dnes investujeme do týchto inovácií a snažíme sa ich zabezpečiť aj personálne. Máme svoje 3D štúdio, 3D tlačiareň, systémy, ktorými modelujeme stavby, snažíme sa v 3D systéme stavby aj projektovať. V najbližšom období sa budeme snažiť použiť 3D systémy aj pri samotnej realizácii a riadení stavieb.

V Žiline vybudujú nové športové areály(29.01.2018; Žilinské noviny; č. 04, ŽILINA/INZERCIA , s. 3; BK)

Pri žilinských stredných školách na Hlinskej a Varšavskej ulici by mali vzniknúť nové športoviská. Projekty sú už vo fáze príprav na verejné obstarávanie.

ŽILINA. Žilinská župa len nedávno otvorila vynovenú halu pri športovom gymnáziu na Rosinskej ceste. V hale sa usadili viaceré športové kluby, vrátane prvoligového basketbalového tímu.

Okrem Rosinskej by v tomto roku mohli pribudnúť aj ďalšie dva nové športové areály. Pri Gymnáziu na Hlinskej ulici plánuje župa postaviť atletický štadión. Pri škole na Varšavskej zas tartanový ovál s viacúčelovým ihriskom. "Pre mňa je dôležité, že športoviská nebudú slúžiť iba študentom, ale aj širokej verejnosti. Podľa

mňa je veľmi nutné, aby sme podporovali naozaj aj tú telesnú kultúru. Ak sa telo rozvíja, tak je veľký predpoklad, že aj duch sa bude rozvíjať. Takže podľa mňa mnohé športoviská boli takou témou, ktorá nebola možno zaujímavá, nebola dôležitá, lebo vždy bolo niečo iné. Prišiel ten čas, že už sa treba pustiť aj do obnovy športovísk," konštatovala predsedníčka samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Projekt nových športovísk sa spustil už minulý rok. "Podarilo sa mi vtedy presadiť peniaze na športový areál na Varšavskej ulici. Dnes je hotová

projektová dokumentácia a vstupujeme do fázy verejného obstarávania a samotnej realizácie. Som rád, že si tento projekt osvojilo aj nové vedenie kraja a k nášmu snaženiu sa pridali aj noví členovia finančnej komisie a komisie školstva a športu, ktorí ho tiež podporili," uviedol krajský poslanec Martin Kapitulík.

Verí, že areál s prvým tartanovým oválom v Žiline bude už čoskoro slúžiť obyvateľom mesta. (BK) ---- Nové športoviská * Gymnázium, Varšavská cesta, Žilina - 300-tisíc eur - Športovo-rekreačný areál - revitalizácia Plánované finančné prostriedky sú určené na začatie procesu verejného obstarávania a začiatok

prác v prvej etape. Ide o vynovenie existujúcej trávnatej plochy a bežeckej dráhy. Renovovaný objekt má slúžiť na rozvoj športových aktivít žiakov školy, záujmových krúžkov,

športových klubov v oblasti školy a mesta Žilina. * Gymnázium, Hlinská, Žilina - 800-tisíc eur - Športovo-rekreačný areál - I. etapa Ide o výstavbu športového areálu na mieste existujúceho atletického oválu. Stavba bude slúžiť na športové aktivity - atletiku, spolu so všetkými dostupnými športmi - beh,

skok, basketbal, volejbal, hokejbal. Dielo je rozdelené do viacerých etáp. Urobia sa zemné práce, prekládky podzemných sietí, v pláne

je výstavba atletického oválu v dĺžke 400 metrov.

Tretina mostov na cestách 2. a 3. triedy má vyše 65 rokov

(29.01.2018; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 4/16; Kristína Juričková / Elena Koritšánska)

Elena Koritšánska, moderátorka: "Takmer 600 mostov na cestách 2. a 3. triedy bolo ku koncu roka 2016 vo veľmi zlom a havarijnom

stave. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad v odbornej štúdii, z ktorej vyplynulo, že správcovia dlhodobo zanedbávajú údržbu a neexistuje ani stratégia starostlivosti."

Kristína Juričková, redaktorka: "Primátor východoslovenského mesta Veľký Šariš František Bartko pred dvoma rokmi v apríli

opísal stav jediného cestného mosta cez Torysu v meste takto." František Bartko, primátor Veľkého Šariša: "Mostovka je prelomená uprostred, je to vidno aj na konštrukcii na vozovke. Voda preteká priamo

cez vozovku na pilier." Kristína Juričková: "Most patrí Prešovskému kraju, aj napriek žiadostiam Veľkého Šariša sa opravy zatiaľ nedočkal,

lebo zatiaľ nie je v takom zlom stave, aby hrozilo jeho zrútenie. Veľký Šariš si teda plánuje postaviť úplne nový most pri novovzniknutej štvrti. Vyčkávanie s opravou, až kým nehrozí obmedzenie premávky, vyčíta samosprávnym krajom aj Najvyšší kontrolný úrad. Hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková."

Daniela Bolech Dobáková, hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu: "Pri súčasnom nastavení systému financovania mostov, teda ich výstavby, opravy a údržby,

nemožno zastaviť zhoršovanie ich prevádzkového stavu. Zároveň vyvstáva riziko zhoršenia kvality dopravnej dostupnosti, čo sa negatívne premietne do každodenného života ľudí vo viacerých regiónoch."

Kristína Juričková: "Najhoršie v správe NKÚ skončili Bratislavský a Žilinský kraj, ktoré sa bránia, že mosty a cesty

v zlom stave zdedili. Hovorca Žilinskej župy Lukáš Milan informuje priamo zo zastupiteľstva Žilinského kraja, ktoré v týchto chvíľach schvaľuje rozpočet."

Lukáš Milan, hovorca Žilinského samosprávneho kraja: "Už pri vzniku samosprávnych krajov, štát odovzdal cesty a hlavne mosty v katastrofálnom stave

a toto bremeno potom preniesol na kraje. Tento rok sa bude opravovať 35 mostov vo všetkých regiónoch. Keby sa však mali opraviť všetky mosty, tak odhadom by sme na to potrebovali asi 40 miliónov eur."

Kristína Juričková: "Podľa NKÚ sa situácia ešte zhoršila po zavedení mýtneho systému. Medzi rokmi 2013 až 2016 do

kategórie havarijný stav pribudlo 82 mostov. S tým však nesúhlasí ministerstvo dopravy, ktoré obmedzilo kamióny s hmotnosťou nad 12 ton. Hovorkyňa Karolína Ducká."

Karolína Ducká, hovorkyňa ministerstva dopravy: "Bolo prijatých viacero opatrení, ktoré majú obmedziť využívanie ciest 2. a 3. triedy kamiónmi. NDS

napríklad zafinancovala označenie, ktoré zakazuje vjazd kamiónov na cesty 2. triedy, na cestách 3. triedy je zas plošný zákaz jazdy nákladným motorovým vozidlám."

Kristína Juričková: "Ministerstvo dopravy však podľa nej nemá možnosti systémovo zmeniť prístup krajov

k starostlivosti o mosty aj cesty. Strategický plán rozvoja a údržby ciest 2. a 3. triedy má v kompetencii rezort pôdohospodárstva. Kraje môžu z operačného programu na rozvoj vidieka čerpať eurofondy na opravu mostov. Na otázku, koľko peňazí už kraje na tento účel vyčerpali, ministerstvo pôdohospodárstva do uzávierky neodpovedalo."

Škola s dlhoročnou tradíciou a kvalitou(29.01.2018; Žilinské noviny; č. 04, Kam na strednú školu , s. 18; SOŠ;PR-CL TP8310103)

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

Vyučovací proces na Strednej odbornej škole je certifikovaný medzinárodnou spoločnosťou International Education Society (IES). Na škole študuje 573 žiakov denného štúdia vo vybraných učebných a študijných odboroch. Odbornú prípravu zabezpečuje tím skúsených a kvalifikovaných

odborníkov, učiteľov a majstrov odbornej výchovy. Na výučbu moderných technológií slúžia zriadené odborné učebne, vybavené najnovšou

technikou. Na počítačoch, pripojených do siete, sa vyučuje INTYS, Sinumeric, AUTOCAD, CREO, MultiSim, FluidSim, Eagle - v rámci strojárskych predmetov a elektroniky, ekonomické smery využívajú programy All ten Fingers, Alfa, Omega, Olymp.

Škola zabezpečuje neustálou modernizáciou vybavenia progresívne a sofistikované vyučovanie. Príkladom je CNC stroj EMCO 25A s poháňanými nástrojmi a odmeriavacou optikou s riadiacim systémom Sinumerik 840D.

NOVÉ STROJOVÉ VYBAVENIE - dielne odborného výcviku - simulátor virtuálneho zvárania Fronius, ručný simulátor zvárania quide WELD VR, zváracie agregáty na TYG a obalovanú elektródu, CNC sústruh CONCEPT TURN 60 s riadiacim systémom SINUMERIC OPERATE.

DIELNE - zateplenie a nové učebne Pre tých študentov, ktorí chcú pokračovať v ďalšom štúdiu po skončení školy hlavne na

technických VŠ, je škola výbornou prípravou, o čom svedčí množstvo našich významných absolventov na významných postoch v rôznych podnikoch a univerzitách.

Škola realizuje odborný výcvik v dobre vybavených dielňach a originalita spočíva aj v spolupráci so strategicky významnými firmami v regióne, akými sú KIA Motors Slovakia, s. r. o., SCHAEFFLER Kysuce, s. r. o., TN SLOVAKIA, s. r. o., Scheidt & Bachmann Slovensko, s. r. o., AGO, s. r. o., Kysucký Lieskovec, KINEX BEARINGS, a. s., DONGHEE SLOVAKIA, s. r. o., ELMAX ŽILINA, a. s., a s ďalšími približne 20 zamestnávateľmi.

Vybraní žiaci poberajú podnikové, motivačné a sociálne štipendium. Zároveň môžu byť odmeňovaní za produktívnu prácu vykonávanú na pracoviskách zamestnávateľských spoločností počas odborného výcviku. V školskom roku 2018/2019 žiaci odborov strojný mechanik, obrábač kovov, technicko-administratívny pracovník, umelecko-remeselné spracúvanie kovov budú poberať počas štúdia motivačné štipendium v maximálnej výške cca 60 eur za mesiac.

Škola je priekopníkom a lídrom duálneho vzdelávania Od septembra 2015 škola aplikuje systém duálneho vzdelávania v spolupráci so

zamestnávateľskou spoločnosťou SCHAEFFLER Kysuce, s. r. o. Postupne škola do duálneho vzdelávania doplnila spoločnosti KIA Motors Slovakia, s. r. o., a OMNIA KLF, a. s. V súčasnosti sa na škole vzdeláva 115 týchto žiakov. Škola tak aktuálne reaguje na požiadavky trhu rozširovaním vyučovania o žiadané študijné a učebné odbory. Praktická časť záverečných a maturitných skúšok sa realizuje v zamestnávateľských spoločnostiach a mnohých šikovných študentov tu po úspešnom ukončení štúdia aj zamestnajú. Škola zastáva popredné miesto v uplatniteľnosti študentov na trhu práce. V niektorých odboroch bolo dosiahnuté vysoké percento zamestnaných, čo je konkrétnym dôkazom kvalitnej odbornej pripravenosti absolventov.

Voľnočasové aktivity a mimoškolská činnosť Stredná odborná škola strojnícka v Kysuckom Novom Meste má skúsených pedagógov, ktorí

vedú viacero krúžkov technického a športového zamerania. Žiaci SOŠ strojníckej príkladne reprezentujú svoju školu, ale aj Žilinský samosprávny kraj v športových a odborných súťažiach. Každoročne sa zúčastňujú a umiestňujú na popredných miestach v súťažiach odborných zručností ako je ZENIT v strojárstve a elektrotechnike a tiež v rámci olympiád z cudzích jazykov, fyziky, matematiky, občianskej náuky. Na škole sa každoročne koná stredoškolská odborná činnosť v rozmanitých oblastiach. Dobré meno školy šíria umeleckí kováči, pravidelne sa úspešne zúčastňujú kultúrnych podujatí v rámci kraja a každoročne absolvujú výmenný pobyt s partnerskou školou vo Francúzsku. Rozbehla sa cezhraničná spolupráca vzájomných výmenných pobytov na praxi s troma rovnako zameranými školami v Českej republike (Český Těšín, Třebíč a Uherský Brod).

Dôležitú úlohu v mimoškolskej činnosti zohráva žiacka rada školy, ktorá koordinuje, zabezpečuje a riadi viaceré spoločenské aktivity: Červené stužky, Valentínska a Študentská kvapka krvi, Vianočný čaj, atď.

Škola disponuje telocvičňou, je vynovená a vybavená horolezeckou stenou s výmerou cca 80 metrov štvorcových s troma prevismi. Samozrejmosťou je moderná posilňovňa a sauna. Výchovno-vzdelávací proces sa nepretržite modernizuje, zavádzajú sa najnovšie technológie s cieľom čo najkvalitnejšie pripraviť našich študentov pre prax.

(SOŠ) ---- V školskom roku 2018/2019 SOŠ strojnícka Kysucké Nové Mesto otvára štúdium v týchto

študijných a učebných odboroch

Študijné odbory Dĺžka štúdia: 4 roky - štúdium ukončené maturitnou skúškou 2411 K mechanik nastavovač 2426 K programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení 2413 K mechanik strojov a zariadení 2679 K mechanik - mechatronik 2682 K mechanik počítačových sieti 2697 K mechanik elektrotechnik Učebné odbory Dĺžka štúdia: 3 roky - štúdium ukončené záverečnou skúškou 2433 H obrábač kovov 2464 H strojný mechanik 2488 H mechanik špecialista automobilovej výroby 3678 H inštalatér 6475 H technicko-administratívny pracovník Dĺžka štúdia: 2 roky - štúdium ukončené záverečnou skúškou 4572 F poľnohospodárska výroba Nadstavbové štúdium Dĺžka štúdia: 2 roky - štúdium ukončené maturitnou skúškou 2414 L 01 strojárstvo - výroba, montáž a oprava prístrojov, strojov a zariadení 6476 L technicko-ekonomický pracovník V školskom roku 2018/2019 škola prijíma uchádzačov do 1. ročníka na učebné odbory bez

prijímacích skúšok. O ich prijatí rozhodujú študijné výsledky zo ZŠ na konci 8. ročníka a polročný prospech z 9. ročníka a taktiež počet bodov z monitoringu 9. ročníkov. Prijímanie žiakov na študijné odbory budeme realizovať prijímacou skúškou.

Bližšie informácie o prijímacom konaní, charakteristike jednotlivých študijných a učebných odboroch ako i o ďalších aktivitách našej školy môžete získať na: www.souknm.sk, souknm.edupage.org alebo telefónnych číslach + 421 905 636 750, +421 917 496 123, +421 905 461 560.

SAD Žilina je samozrejmá súčasť našich životov(29.01.2018; Žilinské noviny; č. 04, MARKETING , s. 15; Redakcia)

Výsledky prieskumu, ktorý pre žilinskú SAD zabezpečovala spoločnosť A-Trans v spolupráci so Žilinskou univerzitou, hovoria o rastúcej spokojnosti so službami autobusovej dopravy v našom regióne.

Žilinská spoločnosť SAD vyhodnotila 3205 unikátnych odpovedí. Elektronické a papierové dotazníky vyplnili obyvatelia z 203 obcí a mestských častí Žilinského samosprávneho kraja, pričom nezáležalo na tom, či cestujú autobusmi pravidelne, nepravidelne, alebo vôbec.

Prečo cestujete autobusom? Cestujúci, ktorí využívajú autobusovú dopravu pravidelne, uviedli ako hlavný dôvod to, že nemajú k

dispozícii osobný automobil alebo motorku (48,6 %). Druhý faktor, ktorý svedčí o vnímaní SAD Žilina ako dynamickej spoločnosti je, že autobusy

využívajú cestujúci kvôli výhodným spojeniam, dostupným zastávkam, krátkym časom prepravy či cesty bez prestupov (45,3 %).

Potešilo aj zistenie, že autobusy sa využívajú aj pre výhodné zľavy z cestovného (24 %), ktoré ponúka dopravná karta SAD Žilina alebo študentská karta ISIC, ktorú prepravca akceptuje.

Pre vzorku 22,6 % je motiváciou cestovania autobusom ekologický prospech voči prírode, čo predstavuje skutočne pokrokové myslenie.

Prečo cestujete autom? Kolóny neutíchajú a počet osobných áut na cestách rastie. Dnes nie je výnimkou, že štvorčlenná

rodina vlastní minimálne dva automobily. Preto nás zaujímali aj dôvody, prečo verejnosť necestuje autobusom a nesnaží sa aj týmto

spôsobom prispieť k zlepšeniu dopravnej situácie v našom kraji.

Ako hlavný dôvod respondenti uvádzali dlhý čas prepravy, nenadväzujúce spoje, nevyhovujúci cestovný poriadok (53,9 %).

V tomto smere vidíme obrovský potenciál pri budovaní integrovaného dopravného systému, ktorý sa začína v našom regióne rozvíjať.

Ľudia, ktorí cestujú autom, vnímajú individuálnu dopravu ako určitý spôsob voľnosti a spoločenskej prestíže. Až 40,7 % ľudí to uviedlo, pričom napríklad 26 % vníma, že cena cestovného je vysoká a sú poskytované nízke zľavy, preto sa im cestovanie autobusom finančne neoplatí.

Spoločenská atraktivita je pre nás dôležitá a dnešné trendy udávajú "povinnosť" vlastniť auto hneď, ako to bude možné - keď skončím školu, keď sa zamestnám, atď. Práve táto nepriaznivá vlna má za následok zhustenú premávku, vyššie výdavky domácností na obsluhu automobilov a podobne.

Vždy existuje cesta k zlepšeniu Cennou spätnou väzbou od našich cestujúcich sú vyslovené nedostatky, ktoré im pri cestovaní

prekážajú. Privítali by ste napríklad vyššiu ponuku a nadväznosť spojov, viac zliav či moderné autobusy, ktoré sú vybavené klimatizáciou a wifi.

Od roku 2016 do vozidlového parku postupne pribúdajú moderné a bezpečné autobusy, vybavené klimatizáciou a wifi.

Prvé nízkopodlažné autobusy boli zaradené v prímestskej doprave práve v minulom roku v počte päť kusov.

SAD Žilina túto obnovu vníma ako dôležitý krok v rámci kvality poskytovaných služieb. Zámerom je nastaviť štandard tak, aby bol každý autobus klimatizovaný a cestujúci mali rovnaké

podmienky prepravy. Spoločnosť sa snaží služby zlepšovať aj pravidelnými školeniami vodičov. Profesionálne

vystupovanie a príjemný prejav vodiča má vo veľkej miere vplyv na celkový dojem z cestovania, aj keď si to často neuvedomujeme.

A čo by presvedčilo vás ostatných, ktorí necestujete autobusom, aby ste to vyskúšali? Hlavným stimulom je ponuka a presnosť spojov (50,2 %), rýchlosť prepravy (37,9 %), možnosť

platiť za cestovné bežnou platobnou kartou alebo mobilom (35,6 %). Na všetkých "medzerách" sa pracuje. Moderná digitálna doba si jednoducho žiada inovácie v

oblasti platby za cestovné, preto aj toto je jedna z priorít prepravcu v zlepšovaní sa v nasledujúcom roku.

Ceníme si váš čas a názor Všeobecne vyplýva, že SAD Žilina vnímate ako zlepšujúcu sa spoločnosť a taktiež väčšina z vás

považuje "sadku" za samozrejmú súčasť života. Každý respondent získal za vyplnenie dotazníka milý darček - minidiár 2018. Súčasťou prieskumu bola aj možnosť detí vyjadriť kresbou vnímanie autobusovej dopravy. Žrebovanie z detských kresieb o tri mobilné telefóny a dobitie kreditu na karty SAD Žilina sa koná

30. januára 2018. O výsledkoch budú informovať na stránke www.sadza.sk. ---- Profil pravidelného používateľa autobusov: * Žena vo veku 27 až 64 rokov, zamestnankyňa, stredoškolské vzdelanie (početnosť 217). V rámci

tejto kategórie tvoria najväčšiu skupinu respondentky s trvalým pobytom v okrese Žilina (početnosť 91).

* Žena vo veku do 14 rokov, žiačka základnej školy (početnosť 144). V rámci tejto kategórie tvoria najväčšiu skupinu respondentky s trvalým pobytom v okrese Žilina (početnosť 42).

* Muž vo veku 15 až 26 rokov, žiak strednej školy (početnosť 133). V rámci tejto kategórie tvoria najväčšiu skupinu respondenti s trvalým pobytom v okrese Žilina

(početnosť 80). ---- Profil príležitostného používateľa autobusov: * Žena vo veku 27 až 64 rokov, zamestnankyňa, stredoškolské vzdelanie (početnosť 166). V rámci

tejto kategórie tvoria najväčšiu skupinu respondentky s trvalým pobytom v okrese Žilina (početnosť 54).

* Žena vo veku 27 až 64 rokov, zamestnankyňa, vysokoškolské vzdelanie (početnosť 129). V rámci tejto kategórie tvoria najväčšiu skupinu respondentky s trvalým pobytom v okrese Žilina (početnosť 49).

* Muž vo veku do 14 rokov, žiak základnej školy (početnosť 94). V rámci tejto kategórie tvoria najväčšiu skupinu respondenti s trvalým pobytom v okrese Kysucké Nové Mesto (početnosť 26).

---- Dôvody cestovania autobusom: * Nemám k dispozícii osobný automobil ani motorku (48,6 %) * Mám výhodné spojenie, dostupné zastávky, krátky čas prepravy, cesta bez prestupov (45,3 %) * Nemám možnosť použitia inej hromadnej dopravy okrem autobusu (40,5 %) * Vyhovuje mi výška cestovného, zľavy a cestovanie pomocou dopravnej karty (24,0 %) * Zmýšľam ekologicky, záleží mi na ochrane životného prostredia (22,6 %) * Vyhovujúca kultúra cestovania, relaxácia počas jazdy (rozhovor, čítanie, wifi, čistota, atď.) (17,5

%) * Nedostupnosť parkovania v blízkosti zamestnania alebo vysoké parkovné (11,7 %) ---- Návrhy na skvalitnenie služieb SAD Žilina: * Vyššia ponuka spojov, presnosť odchodov, lepšia nadväznosť spojov * Nižšie cestovné, viac zliav a vyššie zľavy * Moderný autobus, vybavený klimatizáciou, wifi * Lepšia dostupnosť zastávok, vyššia rýchlosť prepravy, preferencia autobusov na cestách * Príjemnejšie vystupovanie vodiča a slušná komunikácia vodiča s cestujúcimi * Zlepšenie informácií pre cestujúcich o priebehu trasy, možných prestupoch na iné spoje * Vyššia čistota interiéru autobusu ---- Dôvody necestovania autobusom: * Dlhý čas prepravy, nutnosť prestupov, nenadväzujúce spoje, nevyhovujúci cestovný poriadok

(53,9 %) * Chcem mať voľnosť pohybu, autobus je pre mňa spoločensky neatraktívny (40,7 %) * Neprimeraná cena cestovného, nízke zľavy, neoplatí sa (26,4 %) * Cítim sa nepohodlne, v autobuse je nevhodná teplota v lete aj v zime (21,4 %) * Nemám autobusovú zastávku v blízkosti bydliska, školy, zamestnania (14,1 %) * Mám výhodné spojenie vlakom (10,0 percent) * Nevyhovujúca kultúra cestovania, nevhodné vystupovanie vodičov (8,3 %) ---- Čo by vás presvedčilo cestovať autobusom? * Vyššia ponuka spojov, presnosť odchodov, nadväznosť spojov (50,2 %) * Vyššia rýchlosť prepravy, lepšia časová dostupnosť zastávok, preferencia autobusu na cestách

(37,9 %) * Nižšie cestovné, možnosť úhrady cestovného bežnou platobnou kartou alebo mobilom (35,6 %) * Moderný autobus vybavený klimatizáciou, wifi, príjemné vystupovanie vodiča (34,0 %) * Zlepšenie informácií pre cestujúcich o priebehu trasy, možných prestupoch na iné spoje (6,7 %);

vyššia čistota interiéru autobusu (6,7 %) * Neexistuje dôvod, ktorý by ma presvedčil cestovať autobusom, je to cesta späť (9,9 %)

Lyžiarske stredisko Vrátna Malá Fatra - miesto, kam sa vždy radi vrátite(30.01.2018; www.cas.sk; Čas.sk, 00:00, s. -; Nový Čas)

Otvoriť galériu Lyžiarske stredisko Vrátna Malá Fatra je jedno z mála stredísk, ktoré sa môže pýšiť svojou

jedinečnou polohou v horskom objatí národného parku Malá Fatra. Fotogaléria 6 fotiek v galérii Nachádza sa len 3 km od Terchovej, rázovitej obce Juraja Jánošíka. Táto poloha ho predurčuje k

vysokej návštevnosti počas celého roka. Stredisko Vrátna Malá Fatra privíta každého návštevníka a

odmení ho nezabudnuteľnými zážitkami. Lyžiarske stredisko ponúka 14 km zjazdoviek vhodných ako pre začiatočníkov, tak aj pre

skúsených lyžiarov. Prevádzkuje tri hlavné lokality lyžiarskeho vyžitia, a to Paseky, Poludňový Grúň a najvyššie položená časť strediska lokalita Chleb.

Lokalita Chleb je známa 8-sedačkou, ktorá vás vyvezie do Snilovského sedla v priebehu 10 minút. Počas tejto jazdy si môžete vychutnať výhľady na vrcholy Malej Fatry a ostrozrakí návštevníci dovidia až do dedinky Terchová. Okrem toho sa Chleb každoročne môže pochváliť veľkou nádielkou prírodného snehu, vďaka ktorej sa môžu všetci odvážlivsi a milovníci freeridu vyblázniť na najstrmšej zjazdovke na Slovensku s prevýšením až 750 m. Okrem lyžiarov Chleb ponúka skvelé zážitky aj pre milovníkov horskej turistiky a zamrznutých krás.

Najobľúbenejšou lokalitou vo Vrátnej sú Paseky. Privíta vás 4-sedačka s dĺžkou 1300 m a 5 lyžiarských vlekov spĺňajúcich podmienky pre označenie modrej, a červenej zjazdovky. Okrem toho sa tu nachádza aj Kid´s zone. Ide o park vyhradený pre úplných začiatočníkov, kde je pripravený nábehový pás s nízkou rýchlosťou a krátka zjazdovka. Tu si základy jazdy na lyžiach, či snowboarde osvoja nielen deti, ale aj dospelí. Využiť môžete aj služby lyžiarských škôl, ktorých je vo Vrátnej niekoľko. Okrem zapožičania výstroje, ponúkajú aj servis lyží a výuku s inštruktormi. Na svahu nájdete aj ďalšie služby, ktoré spríjemnia každú lyžovačku.

Pre chvíľku oddychu si môžete odskočiť na kávu do Café baru nachádzajúceho sa priamo pod svahom. Pre veľkých hľadošov odporúčame Reštauráciu Humno, kde si môžete pochutnať na pravých slovenských špacialitách.

Terchová je plná ubytovacích zariadení. Všetko záleži len od preferencií a náročnosti zákazníkov. Máme tip na ubytovanie v Hoteli Boboty s množstvom výhod. Bezkonkurenčnú výhodu predstavuje situovanie hotela v krásnom vysokohorskom prostredí bez rušivej atmosféry dopravy a hluku. Ďalšou výhodou je získanie skipasov za bezkonkurenčnú cenu k ubytovaniu, a to už od 1 eura v závislosti od dĺžky pobytu.

Každoročne sa v stredisku organizuje niekoľko podujatí. Nesmie chýbať množstvo súťaží a zábavy spolu s DJ-om a animátormi pre vaše ratolesti. Nezabudnite, že 2. februára lyžujú všetci jednotkári vo Vrátnej len za symbolické 1 euro! Doviezť sa k nám môžete pohodlne aj prostredníctvom nášho bezplatného skibusu premávajúceho cez víkendy a sviatky zo Žiliny.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE V SKRATKE Prevádzková doba: denne od 8:30 - 15:30. Nadmorská výška: 600 - 1709 mnm Lokality strediska: Paseky (600 - 990 mnm), Poludňový Grúň (945 - 1220 mnm), Chleb (740 - 1520 mnm). vleky + lanovky: 12 + 2 Náročnosť zjazdoviek: ľahké zjazdovky: 4 1/2 (v dĺžke 1000 m), stredne ťažké zjazdovky: 8 (v dĺžke 7900 m), náročné zjazdovky: 4 1/2 (v dĺžke 5700 m) Ďalšie športové aktivity: bežkárske trate: 22 km skialpinistické trate: 19 km freeride zóny: až do 1709 mnm Cenník skipasov (hlavná sezóna, do 18. marca)

dospelí juniori/seniori deti 1 deň 27 E 22 E 18 E 4 hodiny 22 E 19 E 16 E od 13. hodiny 18 E 16 E 14 E rodinný 2+1 67 E rodinný 2+2 83 E večerný 11 E 11 E 11 E Pozn.: detský skipas je do 12 rokov, juniorsky od 13 do 19 rokov, pre držiteľov preukazov

EURO26, GO26, ISIC a ITIC, seniorsky nad 60 rokov a pre držiteľov preukazu ZŤP.

Konatakt e-mail: infocentrum@vratna.sk telefón: +421 903 266 231 web: www.vratna.sk Súťaž o skipasy Chcete zažiť lyžovačku v stredisku Vrátna Malá Fatra s partiou zdarma? Stačí, ak správne

odpoviete na súťažnú otázku. Dvaja z vás získajú 5 celodenných skipasov. Výhercu uverejníme v utorok 6. februára.

Foto: Lyžiarske stredisko Vrátna Malá Fatra je jedno z mála stredísk, ktoré sa môže pýšiť svojou

jedinečnou polohou v horskom objatí národného parku Malá Fatra. Zdroj - vratna.sk https://www.cas.sk/clanok/650375/lyziarske-stredisko-vratna-mala-fatra-miesto-kam-sa-vzdy-radi-v

ratite/

Ministerstvo plánuje preškoliť personál v pôrodniciach, pripravuje semináre(29.01.2018; www.domov.sme.sk; Domov, , s. -; TASR)

Odborný seminár je v prvom štvrťroku pripravený v Bratislave, Košiciach, Martine a v Banskej Bystrici.

BRATISLAVA. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) plánuje v nemocniciach v jeho pôsobnosti preškoliť personál v oblasti gynekológie, pôrodníctva a neonatológie.

Aj takýmto krokom chce pracovať na zlepšení prístupu k rodičkám, avizuje šéf rezortu Tomáš Drucker (nominant Smeru).

Prístup zdravotníkov Odborný seminár je v prvom štvrťroku tohto roka pripravený napríklad v Univerzitnej nemocnici

Bratislava (UNB), ktorá minulý rok čelila kritike za prístup zdravotníkov k rodičkám, a tiež v univerzitných nemocniciach v Košiciach a Martine a v banskobystrickej fakultnej nemocnici.

"Semináre povedú lektorky s medzinárodným odborným certifikátom, ktoré MZ vybralo na základe odporúčania Slovenskej pediatrickej spoločnosti," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová s tým, že vyškolení pracovníci budú zodpovední za šírenie nových poznatkov v praxi.

Preškolením rezort nesleduje iba lepší prístup zdravotníkov k rodičkám. Takíto pracovníci totiž podľa MZ zvyšujú aj šancu gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických oddelení úspešne sa uchádzať o udelenie certifikátu "Baby Friendly nemocníc".

Takýto certifikát má v súčasnosti len nemocnica v Čadci, záujem oň ale majú aj iné zdravotnícke zariadenia, zdôraznil nedávno Drucker. Nemocnice so spomínaným certifikátom kladú dôraz na blízky kontakt matky s dieťaťom. Dojčeným bábätkám nedávajú cumle ani iné náhrady prsníka a matkám poskytujú poradenstvo v oblasti dojčenia.

Akreditácia vzdelávania Rezort zdravotníctva plánuje aj akreditáciu sústavného vzdelávania v špecializácii "profesionálny

laktačný konzultant". Takýto kurz by lekári, pôrodné asistentky či sestry mohli absolvovať už v polovici tohto roka.

"Naším zámerom je, aby na každom neonatologickom oddelení bol najmenej jeden laktačný konzultant," objasnila Eliášová.

Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo tiež nedávno avizovanú informáciu, že od februára tohto roka sa v pôrodniciach rušia poplatky za podanie epidurálu či za prítomnosť ďalšej osoby pri pôrode.

https://domov.sme.sk/c/20749123/ministerstvo-planuje-preskolit-personal-v-porodniciach-pripravuje-odborne-seminare.html

Oravská fabrika môže novou investíciou udávať trendy vo svete(29.01.2018; www.etrend.sk; eTREND, , s. -; Lukáš Kvašňák)

Lukáš Kvašňák Orava bez snehu pôsobí v zime nehostinne. Keď po krátkom stúpaní za Dolným Kubínom

schádzame autom k Oravskému Podzámku, v jeho časti Široká sa po pravici z hmly vynorí fabrika OFZ.

Jej rozľahlý areál má zvláštnu šedohnedú farbu a v aktuálne sychravom počasí pripomína kulisy apokalyptického sci-fi filmu. Obkolesená kopcami a riekou Oravou vytvára s nimi drsný kontrast. No zároveň pohľad na komíny oblúkových pecí či obrovské filtračné zásobníky vzbudzuje rešpekt.

Prezrite si fabriku OFZ Turbulentná minulosť Centrálni komunistickí plánovači pred viac ako šesťdesiatimi rokmi rozhodli, že práve Orava bude

pre fabriku vyrábajúcu kľúčové produkty pre oceliarne tým správnym miestom, keďže bude blízko k hutiam v Podbrezovej, Košiciach, Třinci, Ostrave či v Poľsku. OFZ totiž vyrába zliatiny železa s inými chemickými prvkami, ktoré ďalej slúžia na zvýšenie pevnosti ocele.

OFZ Istebné, výrobca ferozliatinZdroj - Maňo Štrauch Spätne sa toto rozhodnutie ukázalo ako správne, keďže firma je dodnes jedným z najdôležitejších

dodávateľov ferozliatin v strednej Európe. Neprehliadnite Oravskí hutníci prežili ťažký rok, na ryby a paradajky nebol čas Firma za takmer deväť miliónov eur prerobila jednu elektrickú oblúkovú pec, vďaka... Oravskí hutníci expandujú do Rumunska Spoločnosť OFZ kupuje tamojšiu mangánovú baňu OFZ má pritom za sebou pohnutú minulosť. Hneď v začiatkoch ju poznačil tvrdý zásah štátu, ktorý

kvôli plánom na výstavbu priehrady zabrzdil rozvoj fabriky v jej pôvodnom areáli v Istebnom, a tak sa rozvíjala len mladšia prevádzka v Širokej.

Po páde režimu nasledovala transformácii na akciovú spoločnosť, divoká privatizácia, až nakoniec firma skončila v konkurze. Novými vlastníkmi sa stali firemní manažéri na čele so súčasným majiteľom Vladimírom Klocokom, ktorý sa spojil s kontroverzným podnikateľom Františkom Hodorovským. Istý čas to dokonca vyzeralo, že OFZ kúpi oceliarsky gigant ArcelorMittal, no kvôli kríze v roku 2008 z už takmer istého obchodu zišlo. Z podniku následne ako akcionár vycúval aj F. Hodorovský a s OFZ to vyzeralo pomerne pochmúrne.

Firmu sa v pokrízových rokoch podarilo stabilizovať. Po príchode nového manažmentu na čele s výkonným riaditeľom Branislavom Klocokom (synovcom V. Klocoka) pred piatimi rokmi sa však OFZ pustil do viacerých nových projektov.

OFZ Istebné, výrobca ferozliatinZdroj - Maňo Štrauch Investíciami proti kríze Hutníctvu sa totiž od krízy spred desiatich rokov a následnej dlhovej krízy v eurozóne nepodarilo

stabilizovať. Kým automobilový priemysel v Európe rastie už štvrtý rok, hutníkov tvrdo zasiahol lacný dovoz ocele z Číny, spojený s prudkým prepadom cien. Predminulý rok sa tak zapísal medzi jeden z najnáročnejších v brandži. Tržby OFZ v roku 2016 klesli o desatinu na necelých 104 miliónov eur, no zisk sa prepadol z 2,6 milióna len na 700-tisíc eur.

Ďalším problémom bol rusko-ukrajinský konflikt, po ktorého prepuknutí ukrajinskí ferozliatinári stratili prístup na ruský trh. Svoje dodávky presmerovali práve do regiónu strednej Európy, kam OFZ umiestňuje 97 percent výroby.

K Ukrajine sa najnovšie pridala aj Malajzia, kde vznikli tri nové ferozliatinárske závody s celkovou kapacitou približne jeden milión ton, ktoré začali vo veľkom vyvážať svoje produkty do Európy. "Keďže doteraz v Malajzii žiadni výrobcovia ferozliatin neboli, nie sú na ich produkty smerujúce do Európy zatiaľ uvalené dovozné clá. Kým sa celý proces zrealizuje, môže to trvať aj niekoľko rokov. Ako člen Európskej asociácie výrobcov ferozliatin však na to tlačíme," hovorí B. Klocok.

OFZ Istebné, výrobca ferozliatinZdroj - Maňo Štrauch Cieľom investícií OFZ je zníženie závislosti od výkyvov v hutníctve Namiesto škrtania výdavkov sa v OFZ pred dvoma rokmi rozhodli masívne investovať. Za takmer

deväť miliónov eur firma prerobila jednu elektrickú oblúkovú pec na výrobu čistého kovového kremíka. Ide o ušľachtilú zliatinu, ktorú používajú automobilky, chemičky alebo výrobcovia solárnych panelov a polovodičov. "Touto investíciou sa nám otvoril nový segment s vysokou pridanou hodnotou, čo nám umožní výrazne diverzifikovať zákazníkov aj trhy. Nebudeme už nadviazaný na cyklus hutníckeho priemyslu," vysvetľuje B. Klocok. Dnes má OFZ kapacitu rovnú trom percentám globálneho trhu s kovovým kremíkom.

OFZ sa zároveň rozhodol expandovať do Ruska, keď v Novokuznecku kúpil menšiu prevádzku s tridsiatimi zamestnancami na spracovanie silikokalcia, patriacu železiarňam Evraz jedného z najbohatších Rusov a majiteľa futbalového klubu Chelsea Londýn Romana Abramoviča.

Silikokalcium je ferozliatina s vyššou pridanou hodnotou. OFZ kontroluje osem percent globálneho trhu s týmto produktom. "Cieľom tejto akvizície bolo získať prístup na nové trhy, keď sme si vlastne kúpili spotrebiteľa nášho výrobku. Kým zo Slovenska obsluhujeme trhy v EÚ, z Novokuznecka budeme môcť zásobovať ruské oceliarne bez toho, aby sme museli platiť clo na finálny výrobok," ozrejmuje výkonný riaditeľ OFZ.

Zdroj - Trend.sk Unikátny projekt Najnovšou a unikátnou investíciou OFZ je výstavba plazmovej pece. V nej by vyrábali ferozliatiny z

pevných odpadov tzv. úletov, ktoré vznikajú pri tavení v peciach, zachytávajú sa vo filtroch a obsahujú určité percento využiteľných látok. Ide o novú technológiu, ktorá má potenciál radikálne zmeniť proces výroby ferozliatin.

Aj keď je plazmová technológia známa už dlho, do priemyslu sa nasadzuje až v posledných tridsiatich rokov. Väčšinou je to však pri spracovaní komunálneho odpadu, a aj to len v obmedzenej miere. V hutníctve zatiaľ neexistuje žiaden takýto projekt. Na Slovensku okrem niekoľkých výskumno-vývojových projektov nebola plazmová pec komerčne nasadená.

OFZ sa snaží pokryť reťazec od ťažby prvotnej suroviny po finálny výrobok Dnes sa v OFZ úlety z tavenia zachytávajú vo filtroch a buď sa recyklujú, teda použijú sa opäť pri

výrobe ferozliatin, ale s nízkou efektivitou, alebo sa za nízke ceny predávajú na stavebné účely ako prímes do betónov. V plazmovej peci sa budú dať z týchto úletov vyrobiť približne rovnako kvalitné ferozliatiny ako v tradičnej elektrickej oblúkovej peci. Vznikne pri tom výrazne menej odpadov a vedľajších produktov ako pri klasickej hutníckej výrobe.

"Ak to bude fungovať bez problémov, môže to zmeniť spôsob, ako sa dnes pozeráme na hutníctvo. Dokážeme totiž využívať väčšie množstvo vstupnej suroviny, ktorá je dnes prakticky nevyužiteľná, čo nám zároveň zníži náklady. Je to významne menej náročné na elektrickú energiu a investične menej náročné na postavenie," hovorí o výhodách B. Klocok.

OFZ Istebné, výrobca ferozliatinZdroj - Maňo Štrauch Akceptovateľné riziká Keďže ide o novú technológiu, OFZ si najprv nechal urobiť laboratórne testy a následne celý

proces pol roka testoval aj priamo vo fabrike. Nainštalovali kontajnerovú plazmovú pec, v ktorej už spracovávali priamo úlety. Ukázalo sa, že z plazmovej pece vychádzal výrobok, ktorý zodpovedá štandardom OFZ a dá sa predávať na trhu. "Po technickej stránke sme sa presvedčili, že to bude fungovať. Robili sme si analýzy v našom laboratóriu. Pri rátaní výšky investície a návratnosti sme však mali len odhady, ktoré som považoval za nepresné. Dohodli sme sa, že spravíme celý inžiniering projektu, vďaka čomu budeme vedieť, koľko to bude stáť a či to má vôbec ekonomický zmysel," dopĺňa B. Klocok.

Investícia do výstavby plazmovej pece a súvisiacej infraštruktúry by sa podľa odhadov mala vyšplhať na desať miliónov eur, pričom návratnosť je v rozmedzí od štyroch do siedmich rokov v závislosti od ceny ferozliatin. Financovanie projektu zatiaľ nemajú v OFZ vyriešené. Otvorené sú všetky možnosti, od čisto vlastných zdrojov, cez bankové financovanie až po eurofondy. Ročne plánujú v plazmovej peci spracovať desaťtisíc ton úletov, z ktorých by mali vyrobiť 3,5 tisíca ton ferozliatiny. OFZ pritom ročne vyrobí stotisíc ton.

OFZ Istebné, výrobca ferozliatinZdroj - OFZ Ferozliatinári na projekte spolupracujú s bardejovskou firmou Silvergas, ktorej zakladateľ a majiteľ

Jaroslav Silvestri sa výskumu plazmovej technológie venuje už dvanásť rokov. "Máme za sebou už niekoľko výskumno-vývojových projektov. V hutníctve je to náš prvý projekt. Robili sme množstvo pokusov na rôznych odpadoch a ukázalo sa, že zvládame to najnáročnejšie pri tejto technológii. Tým je udržanie plazmového oblúka, kde je teplota aj osemtisíc stupňov Celzia. Potom je už v podstate jedno, či tam dávame rudu, tekutý alebo plynný odpad," hovorí J. Silvestri. Práve pokrok vo vývoji elektroniky riadenia pece z posledných rokov umožnil vyriešiť tento kľúčový problém, ktorý bol brzdou v komerčnom nasadení technológie.

Aktuálne čakajú v OFZ na stavebné povolenie, ktoré by mali získať v priebehu tohto roka. Samotná výstavba bude trvať 18 mesiacov a na zabehnutie pece budú potrebovať ešte ďalší rok. Aj napriek viacerým otáznikom ide podľa B. Klocoka o nízkorizikový projekt, a to najmä vďaka zapojeniu OFZ. Fabrika má totiž základnú surovinu v podobe úletov zadarmo, má automaticky zabezpečený aj odbyt a investícia je relatívne nízka. Okrem toho má už firma vybudovanú aj potrebnú infraštruktúru v podobe trafostanice a ďalších technológií, ktoré využívajú aj klasické elektrické oblúkové pece. Ak by sa do takéhoto projektu plazmovej pece pustila firma na zelenej lúke, znamenalo by to v podstate vybudovať celú hutnícku výrobu s nákladmi viac ako 50 miliónov eur. "Som si istý, že s tým bude veľké množstvo

problémov. Keď začínate s novou technológiou, prídete na veľa vecí, na ktoré ste nemysleli. Ak však máte zdravé jadro, všetko ostatné sa dá vyriešiť. Maximálne sa posunie návratnosť o pol roka," vyratúva výhody výkonný riaditeľ fabriky.

Ak sa však technológia osvedčí, nie je vylúčené, že v budúcnosti nasadia v OFZ plazmové pece vo väčšom meradle. "Táto technológia potrebuje prvý industriálny projekt, ktorý buď všetkých presvedčí, alebo zlyhá," dodáva B. Klocok.

Kúpa bane aj nový život pre dcéru Najnovšou akvizíciou OFZ je kúpa mangánovej bane Vatra Dornei na severovýchode Rumunska. Tá je dlhodobým dodávateľom oravskej fabriky, keď pokrýva pätinu jej spotreby mangánovej rudy.

Cieľom OFZ je posilniť svoju sebestačnosť a v čo najväčšej možnej miere pokryť kompletný reťazec od ťažby prvotnej suroviny po finálny výrobok. Cena transakcie je necelý milión eur, keďže rumunská baňa prišla s výnimkou OFZ o všetkých zákazníkov a dostala sa na pokraj bankrotu.

Oravská firma zároveň oživila aj svoju strojársku dcéru v Martine, ktorú zdedila pri delení majetku po odchode Františka Hodorovského z OFZ. Ide o motoráreň bývalých matinských strojární, ktorá sa zameriavala predovšetkým na dodávky pre českého výrobcu traktorov Zetor. "Túto prevádzku máme už desať rokov, no dlho sme nevedeli, čo s ňou máme robiť. Pred dvoma rokmi sa tejto prevádzke začal priamo venovať náš finančný riaditeľ a teraz začíname vidieť výsledky," hovorí Branislav Klocok. Firma sa pred troma rokmi zlúčila s OFZ, do výroby nakúpili nové stroje a získali zákazky pre slovenských automotive dodávateľov, čím znížili závislosť od Zetora. Martinská prevádzka sa vďaka tomu dostala do čiernych čísel.

. Na Kysuciach otvorili novú telocvičňu(31.01.2018; www.mykysuce.sme.sk; Kysuce / Spravodajstvo, , s. -; TASR)

Stavba novej telocvične bola náročná v tom, že je na ťažkom zakladacom podloží. ČADCA. Novovybudovanú telocvičňu v Strednej odbornej škole (SOŠ) technickej v Čadci otvorila

v utorok predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová. "Celá stavba stála okolo 860.000 eur, z toho 200.000 eur išlo z Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu SR. Je veľmi dobré, že takmer do roka a do dňa sa podarilo dielo ukončiť a žiaci aj obyvatelia mesta budú môcť využívať túto multifunkčnú telocvičňu," povedala Jurinová.

Stavba novej telocvične bola podľa riaditeľa SOŠ technickej Františka Kajánka náročná v tom, že je na ťažkom zakladacom podloží. "Kedysi tu boli močiare, takže to bolo finančne náročné. Využili sme časť priestorov teoretického vyučovania na šatne a WC, to sa zrekonštruovalo. Ale stavba je úplne nová, vybavená a sú tu vytvorené všetky podmienky pre našich žiakov. Môžu hrať základné športy, vrátane tenisu. Je tu odpružená zateplená palubovka. A čo je veľmi výhodné, je tu vykurovanie s rekuperáciou," uviedol Kajánek.

Doplnil, že v tomto školskom roku chcú telocvičňu začať využívať v plnom rozsahu. "Už sme začali robiť krúžkovú činnosť. O využití pre verejnosť sa budeme baviť od budúceho školského roku. Lebo sa chceme najprv zžiť s týmto priestorom a naučiť sa ho používať," podotkol riaditeľ SOŠ technickej.

Pred otvorením telocvične škola využívala na hodiny telesnej výchovy ihrisko s umelým povrchom a plechový sklad. "Ale keď mrzlo, tak mrzlo aj tam. Cvičili sme aj v priestoroch chodieb a využívali sme ihrisko mesta - futbalové aj atletický štadión. Takže sme robili telesnú, ktorú nám to umožňovalo," dodal Kajánek.

"Kraj sa má postarať nielen o vzdelávanie, ale má na starosti aj mimoškolské aktivity mládeže. Verím tomu, že rozvíjať ducha a zároveň aj telo stojí za to. Je dôležité, aby sme v mládeži pestovali vzťah ku športu. Aby nám národ nielen múdrel, ale aj spoločnosť sa rozvíjala a telesne bola silnejšia," uzavrela predsedníčka ŽSK.

Župní poslanci schvaľovali rozpočet(30.01.2018; www.mykysuce.sme.sk; Kysuce / Spravodajstvo, , s. -; Iveta Hažíková)

Poslanci Žilinského samosprávneho kraja schválili včera rozpočet na tento rok. Známi sú aj štyria noví podpredsedovia.

Poslanci krajského zastupiteľstva schválili včera obidva body drvivou väčšinou hlasov. Súčasťou nového rozpočtu je navýšenie platov o šesť percent pre pracovníkov v sociálnej oblasti i nepedagogických zamestnancov v školských zariadeniach v gescii samosprávneho kraja.

Podľa žilinskej županky Eriky Jurinovej okrem nových ciest, opravených mostov, či zateplených budov sa nesmie zabúdať na ľudí. "Pre kvalitné služby kraja sú najdôležitejší samotní ľudia, ktorí tieto

služby poskytujú. Preto sme sa rozhodli investovať do nich nad rámec dohodnutej kolektívnej zmluvy. Napríklad opatrovateľky v domovoch sociálnych služieb, ale aj kuchárky v školských jedálňach budú mať s okamžitou platnosťou vyššie platy," povedala.

Vynasnažia sa zastabilizovať personál Ako ďalej dodala, týmto krokom sa snažia zastabilizovať personál, aby neodchádzali inam.

Zároveň verí, že títo ľudia budú poskytovať ešte lepšie služby pre obyvateľov Žilinského kraja. Samotný rozpočet je vyrovnaný na úrovni 193,6 milióna eur. Na konci roka sa pritom dokonca

očakáva aj prebytok. "Daňové príjmy sú nastavené veľmi opatrne a rátame, že budú vyššie, ako sme zapracovali do rozpočtu," konštatovala. "Bežné výdavky sú rozpočtované na úrovni 156,1 milióna eur (chod škôl, sociálnych zariadení, správa ciest a autobusová doprava). Zvyšných 34,5 milióna eur sú kapitálové - investičné výdavky, kde najväčší podiel tvorí spolufinancovanie eurofondov (8,5 mil. eur), oprava a výstavba nových objektov škôl (7,6 mil. eur) a oprava mostov a ciest (7,3 mil. eur)," povedal riaditeľ odboru informácií a zahraničných vzťahov Úradu ŽSK Lukáš Milan.

Podľa vyjadrenia Jurinovej veľkou prioritou sú mosty, ktoré sa dlhodobo zanedbávali. Iba v tomto roku by sa malo opraviť až 35 mostných telies. Časť z nich sa financuje z eurofondov. Ako dodala jednotlivé investičné akcie sú rovnomerne rozdelené po všetkých regiónoch žilinského kraja. Rozpočet ŽSK schválilo 54 poslancov z 55 prítomných, iba jeden poslanec sa zdržal.

Schválili štyroch nových podpredsedov Krajské zastupiteľstvo zároveň schválilo aj štyroch podpredsedov Žilinského samosprávneho

kraja. Stali sa nimi Milan Laurenčík pre oblasť cestovného ruchu, Igor Janckulík pre oblasť dopravy, Peter Weber pre územné plánovanie, školstvo a šport a Peter Dobeš pre oblasť regionálneho rozvoja a komunikáciu so zástupcami regiónov.

Dvaja (Janckulík, Laurenčík) budú pracovať bez nároku na mzdu, ďalší dvaja budú poberať plat vo výške 45 percent odmeny predsedu Žilinského samosprávneho kraja. "Širšie vedenie bude lepšie a rýchlejšie riešiť problémy samosprávneho kraja a verím, že už čoskoro prinesie ovocie," konštatovala predsedníčka ŽSK Erika Jurinová s tým, že náklady nebudú vyššie ako v minulosti, keďže dvaja noví podpredsedovia (Peter Dobeš, Peter Weber) budú každý poberať zhruba polovicu platu predchádzajúceho plateného vicežupana," dodala Jurinová.

Turčania do Ružomberka neprišli(30.01.2018; Liptovské noviny; č. 04, RUŽOMBEROK , s. 7; MAJ;TASR)

Výstavba úseku diaľnice D1 Turany - Hubová bola témou stretnutia predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej so zástupcami samospráv z Liptova a Turca v Ružomberku.

RUŽOMBEROK. Žilinský kraj dlhodobo trpí podľa Jurinovej neúnosnou dopravnou situáciou. "Januárové záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, ktoré potvrdilo variant s

tunelmi Korbeľka a Havran, by pre nás malo byť dôležité v tom, že vieme, ako chce postupovať vláda," povedala predsedníčka ŽSK.

Doplnila, že podporuje variant výstavby tunela Korbeľka aj z environmentálnych dôvodov. Ľudia sú už skeptickí "Je na nás, či budeme vláde pomáhať, alebo budeme hľadať iné riešenia, ktoré by naozaj mohli

procesy ešte viac zabrzdiť," uviedla na margo ohlasov niektorých turčianskych obcí, ktoré s týmto variantom nesúhlasia.

"Je mojím záujmom, aby sme ako samosprávny kraj boli mediátorom medzi Liptovom a Turcom. Najhoršie, čo sa nám môže stať je, že necháme, aby starostovia Turca zostali protiváhou starostom Liptova," podotkla Jurinová s tým, že chce martinskej strane vysvetliť dôvody, prečo sa vláda rozhodla podporiť tunel Korbeľka. Starosta Švošova Milan Široň si myslí, že ľudia sú pri otázkach dostavby tohto úseku skeptickí.

"Záleží nám na spojení diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Minulý rok bol rokom protestov a podporných akcií na začatie dobudovania diaľnice D1. S tým, že tento proces stále trvá a predlžuje sa. Naše obce tým trpia. Myslím si, že záverečné stanovisko posúva etapu vývoja diaľnice ďalej," konštatoval.

Začať chcú o tri roky Pozitívne sa k problematike vyjadril aj starosta obce Šútovo Ľubomír Maďari. "Čítal som všetky

rozklady aj posudzovania, robilo to pätnásť nezávislých odborníkov, ktorí sa zhodli na tom, že je to najvýhodnejší a najekologickejší variant. Preto som za to a obrátim sa na nich s dôverou," doplnil.

O trase je rozhodnuté

Zástupcovia turčianskych obcí z Turca - Turian, Krpelian, Nolčova a Ratkova na spoločné rokovanie neprišli. Primátor Turian a predseda Združenia miest a obcí Turca Miroslav Blahušiak povedal, že podobne ako jeho kolegovia nešiel na stretnutie preto, lebo na to nevidel žiadny dôvod.

"O novej trase cez tunel Korbeľka je už rozhodnuté, neviem, čo by sme v Ružomberku riešili. Problematický úsek D1 Turany - Hubová, situovaný medzi Ružomberkom a Martinom je posledný,

ktorý sa v súčasnosti ešte nestavia. Ministerstvo životného prostredia v januári tohto roka zamietlo rozklady proti záverečnej správe posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čím dalo zelenú riešeniu situácie výstavbou tunela Korbeľka. Národná diaľničná spoločnosť by mala s jeho výstavbou začať v roku 2021.

V Zborove nad Bystricou rastú mladí remeselníci(30.01.2018; www.mykysuce.sme.sk; Kysuce / Zaujímavosti, , s. -; Iveta buková Štětinová)

Dňa 22. januára sa v priestoroch Základnej školy s materskou školou v Zborove nad Bystricou konala prezentácia venovaná tradičnému kysuckému ľudovému remeslu - drotárstvu.

Podujatie pripravilo Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Prostredníctvom prezentácie sa žiaci dozvedeli zaujímavé informácie zo života našich predkov - drotárov a oboznámili sa s ich ťažkým životom vandrovníka. Súčasťou prezentácie bola aj praktická ukážka pod vedením remeselníčky Moniky Minárovej z Lodna.

Deti tak dostali možnosť vlastnými rukami si vyskúšať prácu s drôtom. Ukázalo sa, že ich táto činnosť zaujala a nás veľmi teší, že aj touto formou môžeme prispievať k výchove novej generácie mladých kysuckých ľudových remeselníkov.

https://mykysuce.sme.sk/c/20748117/v-zborove-nad-bystricou-rastu-mladi-remeselnici.html

Čadca: V Strednej odbornej škole technickej otvorili novú telocvičňu(31.01.2018; www.teraz.sk; Školský servis, 08:21, s. -; TASR)

Stavba novej telocvične bola podľa riaditeľa SOŠ technickej Františka Kajánka náročná v tom, že je na ťažkom zakladacom podloží.

Čadca 31. januára (TASR) - Novovybudovanú telocvičňu v Strednej odbornej škole (SOŠ) technickej v Čadci otvorila v utorok (30.1.) predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová.

"Celá stavba stála okolo 860.000 eur, z toho 200.000 eur išlo z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Je veľmi dobré, že takmer do roka a do dňa sa podarilo dielo ukončiť a žiaci aj obyvatelia mesta budú môcť využívať túto multifunkčnú telocvičňu," povedala Jurinová.

Stavba novej telocvične bola podľa riaditeľa SOŠ technickej Františka Kajánka náročná v tom, že je na ťažkom zakladacom podloží. "Kedysi tu boli močiare, takže to bolo finančne náročné. Využili sme časť priestorov teoretického vyučovania na šatne a WC, to sa zrekonštruovalo. Ale stavba je úplne nová, vybavená a sú tu vytvorené všetky podmienky pre našich žiakov. Môžu hrať základné športy, vrátane tenisu. Je tu odpružená zateplená palubovka. A čo je veľmi výhodné, je tu vykurovanie s rekuperáciou," uviedol Kajánek.

Doplnil, že v tomto školskom roku chcú telocvičňu začať využívať v plnom rozsahu. "Už sme začali robiť krúžkovú činnosť. O využití pre verejnosť sa budeme baviť od budúceho školského roku. Lebo sa chceme najprv zžiť s týmto priestorom a naučiť sa ho používať," podotkol riaditeľ SOŠ technickej.

Pred otvorením telocvične škola využívala na hodiny telesnej výchovy ihrisko s umelým povrchom a plechový sklad. "Ale keď mrzlo, tak mrzlo aj tam. Cvičili sme aj v priestoroch chodieb a využívali sme ihrisko mesta - futbalové aj atletický štadión. Takže sme robili telesnú, ktorú nám to umožňovalo," dodal Kajánek.

"Kraj sa má postarať nielen o vzdelávanie, ale má na starosti aj mimoškolské aktivity mládeže. Verím tomu, že rozvíjať ducha a zároveň aj telo stojí za to. Je dôležité, aby sme v mládeži pestovali vzťah ku športu. Aby nám národ nielen múdrel, ale aj spoločnosť sa rozvíjala a telesne bola silnejšia," uzavrela predsedníčka ŽSK.

http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/cadca-v-strednej-odbornej-skole-techn/39815-clanok.html

Integrovaná doprava v Žilinskom kraji(31.01.2018; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12:00; por. 11/17; Dagmar Úradníková / Marián

Kukelka)

Marián Kukelka, moderátorka: "Viac spojov, modernejšie autobusy a lacnejšie cestovné. Toto sú odpovede viac ako 4000

oslovených ľudí v regiónoch horného Považia, Kysúc a Turca. Prieskum si objednala Slovenská autobusová doprava Žilina v snahe zistiť ako ľudí presvedčiť, aby cestovali aj naďalej autobusmi."

Dagmar Úradníková, redaktorka: "Pre väčšinu ľudí je pohodlnejšie a mnohokrát aj lacnejšie cestovať autom. Aj tí, čo autobusy

využívajú, sú to najmä deti, študenti a zamestnané ženy, by uvítali zmeny k lepšiemu. Zo Žilinskej univerzity Katarína Janušková."

Katarína Janušková, Žilinská univerzita: "To, čo odznelo viacnásobne, pretože sa nám to potvrdilo na základe rôznych kategórií

respondentov bolo, že ľudia chcú vyššiu hustotu spojov, modernejšie autobusy a chcú nižšie ceny." Dagmar Úradníková: "Vlani žilinská SAD-ka prepravila viac ako 15 miliónov cestujúcich. Zaznamenala tak najnižší

úbytok za posledné roky. Bola by však rada, keby jej cestujúci neubúdali vôbec, respektíve keby pribúdali ďalší. Riaditeľ SAD Žilina Peter Pobeha."

Peter Pobeha, riaditeľ SAD Žilina: "Pokiaľ je dobrá ponuka verejnej dopravy, tak cestujúci volí verejnú dopravu, také sú skúsenosti aj

zo zahraničia." Dagmar Úradníková: "Množstvo spojov podľa neho závisí od objednávateľa výkonov vo verejnom záujme. Oveľa väčší

potenciál však vidí v budovaní integrovaného dopravného systému. Súhlasí aj Ivan Mokrý, riaditeľ odboru dopravy Žilinského samosprávneho kraja, ktorý prímestskú dopravu dotuje."

Ivan Mokrý, riaditeľ odboru dopravy Žilinského samosprávneho kraja: "Minulý rok bola vytvorená spoločnosť Integrovaná doprava Žilinského kraja, jej základnou úlohou

bude vytvoriť riešenia prvých prepojení spojov jednotlivých typov dopravy." Dagmar Úradníková: "Pilotný projekt už skúšajú v bystrickej doline na Kysuciach. Autobusy vozia ľudí k vlaku v Krásne

nad Kysucou. Nielenže sa vyhnú kolónam na ceste pred Žilinou, ale aj ušetria."

. Opravy mostov v Žilinskom kraji(31.01.2018; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 2/14; Milan Velecký / Marián Kukelka)

Marián Kukelka, moderátor: "V Liptovskom Mikuláši chcú tento rok opraviť dva kľúčové mosty - jeden na ceste k Liptovskej

Mare a k tamojšiemu akvaparku a druhý ponad rieku Váh, ktorý spája mesto s areálom vodného slalomu. Ide o župné mosty, ktoré podľa Najvyššieho kontrolného úradu krajské samosprávy zanedbávajú. Žilinská župa však tento týždeň schválila rozpočet, ktorý ráta aj s opravou najviac poškodených mostov v Liptove."

Milan Velecký, redaktor: "Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu sa stav mostov na cestách druhej a tretej triedy

zhoršuje a viac ako desatina z nich je v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave. V Liptovskom Mikuláši sa to týka aj jedného z mostov ponad rieku Váh. Hovorí Martin Kögel zo Správy a údržby ciest Žilinského samosprávneho kraja."

Martin Kögel, Správa a údržba ciest Žilinského samosprávneho kraja: "Je v zlom stave. Nie je to ešte havarijný stav, ale na moste treba vymeniť zvršok a vystužiť

železobetónovú dosku. Malo by sa to v tomto roku začať." Milan Velecký: "Most vedie k areálu vodného slalomu a mesto spája s časťami Iľanovo a Ploštín. Radnica preto

jeho obnovu požadovala aj v minulých rokoch. Podľa hovorkyne Viktórie Čapčíkovej to bola súčasť projektu preloženia železničnej trate, ktorý však železnice odložili na neskôr."

Viktória Čapčíková, hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš: "Ak to bude technicky možné, určite budeme požadovať, aby bola premávka počas výstavby

minimálne v jednom jazdnom pruhu. Pokiaľ to technicky možné nebude, tak mesto umožní obchádzku po miestnej komunikácii, čo je vlastne jediná možná alternatíva."

Milan Velecký: "Podľa Martina Kögela to závisí od návrhu projektanta. Úplné uzavretie mosta by však podľa neho

znamenalo kratší čas potrebný na jeho rekonštrukciu. Liptovský Mikuláš tento rok čaká aj oprava mosta na ceste vedúcej do akvaparku a k Liptovskej Mare, ktorú najmä v lete využívajú tisíce turistov."

Martin Kögel: "Tam je podmytý pilier a takisto treba opraviť zvršok. Závisí od postupu prác, ktoré stanoví

projektant, že čo tam treba. Lebo teoreticky, ak sa bude opravovať pilier pod mostom, tak neni potrebné, aby sa uzatváral celý most."

Milan Velecký: "Cenu za opravu mostov určí verejná súťaž. Žilinský kraj by mal tento rok dokončiť aj opravu

mosta ponad rieku Belá, ktorý spája Liptovský Hrádok s Vysokými Tatrami, a plánuje aj obnovu mosta z Partizánskej Ľupče k osadám Magurka a Železnô v Nízkych Tatrách."

O výstavbu R3 na Orave môže súťažiť desať firiem(31.01.2018; www.etrend.sk; eTREND/ekonomika, , s. -; TASR)

Desať záujemcov môže súperiť svojimi ponukami o výstavbu rýchlostnej cesty R3 na Orave. Ponuky môžu predkladať do začiatku marca. Uviedla to Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá predbežne odhadovala cenu za túto zákazku vo výške 74,97 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty.

Zdroj - Pixabay/RolandSD/CC O výstavbu rýchlostnej cesty R3 na Orave medzi Tvrdošínom a Nižnou pritom chcelo súťažiť 13

záujemcov. Podmienky účasti na predloženie ponúk však podľa diaľničnej spoločnosti splnilo desať záujemcov.

"Títo môžu ponuky predkladať do začiatku marca, potom ich NDS vyhodnotí a s víťazným uchádzačom podpíše zmluvu," priblížil vedúci odboru marketingu a služieb verejnosti NDS Martin Guzi.

Súťaž na tento 4,4-kilometrový úsek rýchlostnej cesty R3 na Orave vyhlásili v júli minulého roku. Cesta má po dokončení odľahčiť frekventovanú dopravnú tepnu v Tvrdošíne. Viesť má po ľavom brehu rieky Orava a napájať sa na existujúci obchvat Trstenej.

Trasa sa má končiť pred obcou Nižná pripojením na súčasnú cestu I/59 prostredníctvom privádzača Nižná a okružnej križovatky Nižná - sever. Tu má dôjsť k napojeniu na pripravovanú stavbu rýchlostnej cesty R3 Nižná nad Oravou - Dlhá nad Oravou.

Rýchlostnú cestu R3 medzi Tvrdošínom a Nižnou postavia v polovičnom profile s úpravou šírkových pomerov na začiatku a konci úseku s ohľadom na predchádzajúci a nasledujúci úsek rýchlostnej cesty R3. V takmer 300-metrovej časti úseku bude rýchlostná cesta vybudovaná v plnom profile. Financie na výstavbu zo svojich zdrojov poskytne NDS.

https://www.etrend.sk/ekonomika/o-vystavbu-r3-na-orave-moze-sutazit-desat-firiem.html

Navštívili Kysucké múzeum v Čadci(31.01.2018; www.mykysuce.sme.sk; Kysuce / Zaujímavosti, , s. -; Mária Suchánková)

Obyvatelia Centra sociálnych služieb Kamence z Kysuckého Nového Mesta si pozreli zaujímavú výstavu, zameranú na čepčenie ako tradíciu.

Navštívili Kysucké múzeum v Čadci (3 fotografie) V piatok 12. januára seniori zo zariadenia Kamence v Kysuckom Novom Meste navštívili múzeum

v Čadci, aby si pozreli výstavu "Čepiec - pýcha vydatej ženy." Prečítajte si tiež:Slováci sa sobášia najviac za uplynulé roky. Ako je to na Kysuciach? V múzeu bolo vystavených okolo 200 čepcov z rôznych regiónov stredoslovenského kraja. Naši

obyvatelia sa oboznámili s čepčením ako tradíciou. Čepiec mal v minulosti okrem ochrannej funkcie aj ozdobnú funkciu a tiež určoval postavenie ženy v spoločnosti. Tiež si pozreli ukážky tradičných ženských účesov a svadobných truhlíc.

V druhej časti výstavy si prezreli betlehemy, ktoré vyrobili žiaci základných umeleckých škôl a základných škôl z Kysúc, tak ako ich vidia svojimi očami.

Županka Jurinová sa pokúsi o úlohu mediátorky medzi Turčanmi a Liptákmi(01.02.2018; www.myturiec.sme.sk; Turiec / Spravodajstvo, , s. -; SITA, Roman Kopka)

Turčania neprišli na stretnutie s Liptákmi, s ktorými si mali vyjasňovať stanoviská ku Korbeľke. ŽILINA, TURANY. Zástupcovia obcí z Turca - Turian, Krpelian, Nolčova a Ratkova sa minulý

utorok nezúčastnili na spoločnom rokovaní samospráv dotknutých výstavbou úseku diaľnice D1 Turany - Hubová. To sa konalo v Ružomberku a inicioval ho primátor Igor Čombor.

"Som za každé odborné riešenie, ktoré urýchli výstavbu diaľnic v Žilinskom kraji, aby ľudia netrpeli. Som župankou obyvateľov všetkých regiónov kraja, a preto sa pokúsim o úlohu mediátora a požiadam o stretnutie zástupcov nesúhlasiacich obcí Turca, aby sme si navzájom vyjasnili naše postoje," uviedla po stretnutí predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová s tým, že nemá zmysel, aby sa dva susediace regióny navzájom sporili a boli v konflikte.

Podľa riaditeľa odboru informácií a zahraničných vzťahov Lukáša Milana cieľom stretnutia v Ružomberku bolo vyjasniť si stanoviská k rozhodnutiu rezortu životného prostredia, ktoré schválilo možnosť výstavby v tunelovom variante Korbeľka.

Zúčastnení starostovia obcí z Liptova vyjadrili jednoznačnú podporu výstavbe diaľnice v tunelovom variante. Za zrýchlenú výstavbu a čo najskoršie vyriešenie problémového úseku je aj Erika Jurinová.

Primátor Turian Miroslav Blahušiak povedal, že podobne ako jeho kolegovia nešiel na stretnutie preto, lebo na to nevidel žiadny dôvod.

"O novej trase cez tunel Korbeľka je už rozhodnuté, rozklad bol ministerstvom životného prostredia zamietnutý, naše pripomienky neboli akceptované. Neviem, čo by sme v Ružomberku riešili. Samozrejme, ak sa pri príprave výstavby diaľnice objavia problémy, tak by sa mali riešiť pri jednotlivých stupňoch povoľovania stavby. Tak ako to bolo pri výstavbe úseku Dubná Skala - Turany. Chcem veriť, že prísľuby pri tunelovom variante budú dodržané a nebude prekročený plánovaný rozpočet výstavby a dodrží sa i sedemročná doba výstavby."

Primátor zatiaľ od predsedníčky kraja žiadnu pozvánku na stretnutie nedostal. "Ak pozvánka príde, tak sa s kolegami a s občanmi, ktorí sa v tejto veci aktivizovali, poradíme a následne rozhodneme o ďalšom postupe," vyhlásil Miroslav Blahušiak, ktorý je aj predsedom Združenia miest a obcí Turca.

Vraj už nebolo čo riešiť(30.01.2018; Turčianske noviny; č. 04, AKTUALITY , s. 4; KP;SITA)

Turčania neprišli na stretnutie s Liptákmi, s ktorými si mali vyjasňovať stanoviská ku Korbeľke. ŽILINA, TURANY. Zástupcovia obcí z Turca - Turian, Krpelian, Nolčova a Ratkova sa minulý

utorok nezúčastnili na spoločnom rokovaní samospráv dotknutých výstavbou úseku diaľnice D1 Turany - Hubová. To sa konalo v Ružomberku a inicioval ho primátor Igor Čombor.

"Som za každé odborné riešenie, ktoré urýchli výstavbu diaľnic v Žilinskom kraji, aby ľudia netrpeli. Som župankou obyvateľov všetkých regiónov kraja, a preto sa pokúsim o úlohu mediátora a požiadam o stretnutie zástupcov nesúhlasiacich obcí Turca, aby sme si navzájom vyjasnili naše postoje," uviedla po stretnutí predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová s tým, že nemá zmysel, aby sa dva susediace regióny navzájom sporili a boli v konflikte.

Podľa riaditeľa odboru informácií a zahraničných vzťahov Lukáša Milana cieľom stretnutia v Ružomberku bolo vyjasniť si stanoviská k rozhodnutiu rezortu životného prostredia, ktoré schválilo možnosť výstavby v tunelovom variante Korbeľka.

Zúčastnení starostovia obcí z Liptova vyjadrili jednoznačnú podporu výstavbe diaľnice v tunelovom variante. Za zrýchlenú výstavbu a čo najskoršie vyriešenie problémového úseku je aj Erika Jurinová.

Primátor Turian Miroslav Blahušiak povedal, že podobne ako jeho kolegovia nešiel na stretnutie preto, lebo na to nevidel žiadny dôvod.

"O novej trase cez tunel Korbeľka je už rozhodnuté, rozklad bol ministerstvom životného prostredia zamietnutý, naše pripomienky neboli akceptované. Neviem, čo by sme v Ružomberku riešili. Samozrejme, ak sa pri príprave výstavby diaľnice objavia problémy, tak by sa mali riešiť pri jednotlivých stupňoch povoľovania stavby. Tak ako to bolo pri výstavbe úseku Dubná Skala - Turany. Chcem veriť, že prísľuby pri tunelovom variante budú dodržané a nebude prekročený plánovaný rozpočet výstavby a dodrží sa i sedemročná doba výstavby."

Primátor zatiaľ od predsedníčky kraja žiadnu pozvánku na stretnutie nedostal. "Ak pozvánka príde, tak sa s kolegami a s občanmi, ktorí sa v tejto veci aktivizovali, poradíme a

následne rozhodneme o ďalšom postupe," vyhlásil Miroslav Blahušiak, ktorý je aj predsedom Združenia miest a obcí Turca.

Do prieskumu SAD Žilina o autobusovej doprave sa zapojilo vyše 4000 ľudí(01.02.2018; www.podkapotou.zoznam.sk; Pod kapotou, , s. -; (c) Zoznam/jh TASR, Ministerstvo vnútra SR)

Najčastejším cestujúcim v linkách Slovenskej autobusovej dopravy (SAD), a. s., Žilina je žena zamestnankyňa vo veku 27 až 64 rokov.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý na podnet autobusového dopravcu uskutočnila v novembri 2017 spoločnosť A-Trans v spolupráci so Žilinskou univerzitou.

Podľa generálneho riaditeľa SAD Žilina Petra Pobehu bolo z viac ako 4000 dotazníkov prieskumu relevantných vyše 3200. "Elektronické a papierové dotazníky vyplnili obyvatelia z 203 obcí a mestských častí Žilinského samosprávneho kraja, pričom sme mali záujem aj o odpovede obyvateľov, ktorí vôbec alebo len zriedkavo cestujú autobusom. SAD Žilina iniciovala prieskum ako dominantný dopravca v rámci prímestskej dopravy v regióne Turca, Kysúc a horného Považia," uviedol Pobeha.

Doplnil, že pravidelní cestujúci uviedli ako hlavný dôvod chýbajúci osobný automobil alebo motorku (48,6 percenta). "Druhý najčastejší dôvod je, že autobusy využívajú pre výhodné spojenia, dostupné zastávky, krátky čas prepravy či cestu bez prestupov (45,3 percenta). Pre výhodné zľavy z cestovného, ktoré ponúka dopravná karta SAD Žilina alebo študentská karta ISIC, využíva autobusovú prepravu 24 percent respondentov. Pre vzorku 22,6 percenta je motiváciou cestovania autobusom ekologický prospech voči prírode," dodal generálny riaditeľ SAD Žilina.

V prieskume podľa neho zisťovali aj dôvody, prečo verejnosť necestuje autobusom. "Ako hlavný dôvod respondenti uvádzali dlhý čas prepravy, nenadväzujúce spoje, nevyhovujúci cestovný poriadok (53,9 percenta). V tomto smere vidíme obrovský potenciál pri budovaní integrovaného dopravného systému, ktorý sa začína v našom regióne rozvíjať. Ľudia, ktorí cestujú autom, vnímajú individuálnu dopravu ako určitý spôsob voľnosti a spoločenskej prestíže (40,7 percenta). Zároveň až 26 percent vníma, že cena cestovného je vysoká a sú poskytované nízke zľavy, preto sa im cestovanie autobusom finančne neoplatí," uzavrel Pobeha.

http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000673/1686837/Do-prieskumu-SAD-Zilina-o-autobusovej-doprave-sa-zapojilo-vyse-4000-ludi

Odkaz župe: Nákladiaky si do dediny nepustíme(30.01.2018; Oravské noviny; č. 04, SPRAVODAJSTVO/INZERCIA , s. 2,4; MARTIN PAVELEK)

Obyvateľov doliny od Lokce k poľským hraniciam čaká po nedokončenej ceste v Oravskej Lesnej v lete dalšia nepríjemnosť - rekonštrukcia dvoch veľkých mostov. Kadiaľ povedie obchádzková trasa?

KRUŠETNICA. "Čo sa zbláznili?" reagovala starostka Krušetnica Terézia Pacoňová na informáciu, že počas

rekonštrukcie mosta vedľa dediny pôjde obchádzková trasa stredom obce popri základnej škole. A to nielen pre osobné autá, ale aj kamióny. "To nedovolíme, ani keby mal padnúť celý projekt."

Prekvapený ostal aj Igor Janckulík, ktorý je obecným aj župným poslancom. Cesta a most patria Žilinskému samosprávnemu kraju (ŽSK), ktorý platí z eurofondov ich opravu. "Ako mohli takto rozhodnúť bez nás?" Zdôraznil, že na stretnutí zástupcov obce, župy, zhotoviteľa, projektanta a polície v polovici januára padlo niekoľko návrhov na riešenie. "Povedali, že o týždeň sa k nim vrátime a vyberieme najvhodnejší. Spoločne."

Ohrozenie je veľké Po ceste medzi Lokcou a Zákamenným prejde denne približne štyritisíc áut. Využívajú aj most

vedľa Krušetnice. Odborníci ohodnotili jeho stav ako piaty stupeň poškodenia, pričom sedmička je najhorší. Rekonštrukcia má začať na jar. Ešte predtým museli nájsť ob-chádzkovú trasu, pretože most bude počas rekonštrukcie zatvorený. Podľa projektu mali osobné autá a autobusy jazdiť cez Krušetnicu.

Príjazd a výjazd z dediny mal byť obojsmerný. V strede dediny by sa rozdelil na dve jednosmerné cesty. Jedna prechádza okolo obecného úradu, druhá okolo materskej školy. Cesty sa na jednej strane stretnú na križovatke rovno pred bránou základnej školy, na druhej pri autobusovej zastávke.

"To je veľmi zlé riešenie," povedala Alena Miklušáková, riaditeľka základnej školy, ktorú navštevuje 180 detí, z toho takmer 80 z Lomnej. Žiaci vystúpia z autobusu pri obecnom úrade. Do školy idú pešo spolu s domácimi rovesníkmi. "Dole máme jedáleň aj školský klub. Cesta je úzka, nemáme tu chodníky. Deti budú ohrozené."

Rovnaký názor má starostka. "Od začiatku som upozorňovala na to, aby nerozhodli o obchádzke cez dedinu." Na jej slová zareagovali na stretnutí zástupcovia župy. Tvrdili, že rokovali s každou obcou. "Keď som sa ich spýtala, s kým rokovali v Krušetnici, povedali, že asi nás obišli. Nás, ktorí budeme najviac trpieť."

Polovicu mosta mali nechať prejazdnú "Chyba sa stala hneď na začiatku," tvrdí Igor Janckulík, ktorý je v župnom parlamente v komisii

dopravy. "Prečo schválil opravu v celom a nie polovičnom profile? Mali nechať polovicu mosta prejazdnú a dopravu riadiť semaformi." Uvedomuje si, že niektorí vodiči by sa semafory snažili obísť cez dedinu, ale niekoľko desiatok áut naviac by sa dalo zvládnuť oveľa lepšie ako tisíce.

Starostka a obecní poslanci upozornili, že obecné cesty na obchádzkovej trase sú úzke. "Majú päť metrov, niekde sa neobídu dva autobusy. Na viacerých miestach sme urobili novú vozovku. Pri vyhýbaní sa zničia krajnice. Zvýšená premávka môže poškodiť celú vozovku aj budovy pri ceste."

Vadí jej neochota správy ciest veci riešiť rýchlo. "Keď sa začala zosúvať cesta pri vstupe do dediny a upozornila som na to, namiesto opravy tam dali značku pozor nespevnená krajnica."

Zástupcov Žilinského samosprávneho kraja starostka na stretnutí upozornila, že v decembri minulého roku dedine schválili takmer stotisícovú dotáciu z eurofondov na výstavbu chodníka od obecného úradu ku škole, rozšírenie parkoviska pri cintoríne o 30 miest a výstavbu oddychového parku pri materskej škole. "Ako tam budú pracovať, keď okolo nich bude po úzkej ceste jazdiť toľko áut?"

Igor Janckulík pripustil možnosť presmerovania osobnej dopravy cez dedinu. "Sme ochotní tolerovať osobné autá za určitých podmienok. Treba rozšíriť miestne komunikácie v nevyhovujúcich úsekoch tak, aby autá mohli prechádzať v oboch smeroch." Privítal návrh župy osadiť prenosné obrubníky na vymedzenie priestoru pre chodcov.

V hre je viac variantov Most v Krušetnici bude opravovať MBM group. Má na to štyri mesiace. Venovať sa bude aj ďalším

siedmim, vrátane toho v Lokci. "Urobíme všetko preto, aby bol dopad na občanov čo najmenší," povedala Alena Nováková. Dodala,

Pokračovanie na 4. strane Dokončenie z 2. strany že sú pripravení akceptovať návrhy na zlepšenie situácie v doprave. Na rokovaní sa hovorilo o

troch variantoch. Prvý je pôvodný. Druhým je zmena projektu tak, aby práce prebiehali len na polovici mosta, druhá ostane pre jazdná. Župa prisľúbila, že s projektantom urobí doplnkovú diagnostiku na moste, aby zistila, či to je možné. Treťou možnosťou je vybudovanie náhradnej obchádzky okolo ihriska mimo obývanej zóny v dĺžke približne 250 metrov. Súčasťou mal byť dočasný most. Stálo by to približne 150-tisíc eur. "Sme schopní urobiť akékoľvek riešenie, ale niekto musí o tom rozhodnúť," povedala Alena Nováková. "Ale každá zmena stojí peniaze a tie musí niekto zaplatiť."

Pobúrení ľudia Krušetničania povedali svoje požiadavky jasne a čakali pozvánku na ďalšie stretnutie. Nedostali ju.

Minulotýždňového sa však zúčastnili už aj autodopravcovia, ktorých nákladné autá a kamióny by pôvodne nemohli prechádzať cez dedinu. Obchádzku pre ne zatiaľ neurčili, no určite by išlo o desiatky kilometrov. Dôvodom je aj stanovisko Michala Žáčika z dolnokubínskej polície. Upozornil na šírkové a smerové pomery miestnych komunikácií v dedine a zvýšený pohyb chodcov. Napriek tomu na stretnutí v Zákamennom vybrali štvrtý variant. "So zástupcami župy sme sa dohodli, že povolia prejazd kamiónov cestou z Oravskej Lesnej na Kysuce," povedal autodopravca Anton Klimčík zo Zákamenného. Tvrdí, že tadiaľ pôjde približne 70 percent kamiónovej dopravy, ktorá doteraz jazdí popri Krušetnici. Ďalším plusom je ponuka župy, ktorá prisľúbila opravu cesty medzi Lomnou a Zákamenným na odľahčenie Krušetnice od osobných áut. Ktovie, čo na veľký nápor tisícok áut povedia obyvatelia Lomnej, v ktorej hlavná cesta končí a jazdia tam len domáci. Podľa viacerých ľudí je spojnica dvoch dedín pôvodne poľná cesta posiata veľkými dierami. Informácia, že ostatné kamióny a nákladné autá budú jazdiť cez Krušetnicu popri obecnom úrade, Krušetničanov pobúrila. Na otázku, či sa tam zmestí aj nákladné auto plne naložené drevom, či kamióny vezúce stavebný materiál či vyvážajúce tovar z kovovýroby a ďalších firiem, odpovedal Klimčík jednoznačne. "Zmestia. Urobili sme skúšobnú jazdu. Ale musia ísť pomaly, dvadsaťkilometrovou rýchlosťou a dopravu musí riadiť semafor." Domáci obyvatelia s tým nesúhlasia. "Kde budú semafory?" pýta sa Terézia Pacoňová.

"Veď dva kamióny za sebou sú také dlhé, že pri státí na červenú úplne zablokujú cestu. Ako a kadiaľ budú jazdiť domáci obyvatelia? Kto ponesie zodpovednosť, keď sa stane nešťastie?"

Začína sa anketa Kniha Turca 2017(30.01.2018; Turčianske noviny; č. 04, KULTÚRA , s. 19; V. LEGERSKÁ)

Obľúbená anketa sa vracia. Turčania opäť budú vyberať knihu roka. Tentoraz - v desiatom ročníku - Knihu Turca 2017.

Desiaty ročník obľúbenej ankety, v ktorej Turčania hľadajú knihu roka, sa začína nomináciou. Čitatelia, autori, zostavovatelia, redaktori, ale aj vydavatelia, kníhkupci a distribútori kníh už môžu - až do 28. februára - nominovať svojich knižných favoritov. Podmienkou je, aby to boli knižné tituly vydané v roku 2017 a sú späté s regiónom Turiec tematicky alebo osobou autora textovej či obrazovej časti. Musí ísť o knihy graficky a knihársky spracované, ktorým bolo pridelené ISBN.

K nominovaným knihám môžu byť priložené recenzie uverejnené v periodikách či názory literátov na prihlasovaný titul.

Knihy možno prihlasovať v dvoch kategóriách - beletria a odborná literatúra. Dôležitými termínmi ankety sú: 28. február, čo je termín odovzdania nominácií, potom 1. marec až 5. apríl, to je priestor na hlasovanie, a 23. apríl, ktorý bude dňom vyhlásenia výsledkov.

Hlavným vyhlasovateľom ankety je Turčianska knižnica v Martine, v jej priestoroch, vrátane pobočiek a na internetovej stránke, budú k dispozícii nominované knihy, aby sa s nimi hlasujúci mohli lepšie zoznámiť. A jednotlivé nominované tituly budeme v niekoľkých kolách predstavovať aj v MY Turčianske noviny.

O víťazných knihách v jednotlivých kategóriách rozhodnú hlasy čitateľskej verejnosti prostredníctvom hlasovania na webovej stránke Turčianskej knižnice. Počas trvania súťaže môže hlasujúci udeliť iba jeden hlas v každej z kategórii. Knihy s titulom Kniha Turca 2017 budú mať šancu na lepší marketingový "život".

Ich autorom knižnica ponúkne priestor na prezentáciu a účasť na tohtoročnom knižnom veľtrhu Bibliotéka. Knihy, ktoré zastanú na stupňoch víťazov, budú súčasťou putovnej výstavy.

Tá sa predstaví vo všetkých centrálnych knižniciach v jednotlivých regiónoch Žilinského samosprávneho kraja. V Martine termín tejto výstavy stanovili na 2. až 23. júla.

Opozícia pranieruje NDS pre diaľnicu D3 na Kysuciach, tá kritiku odmieta(01.02.2018; www.hlavne.sk; hlavne.sk, , s. -; Roman Martiška)

Ilustračné foto (zdroj:TASR) Dokončenie diaľnice D3 na Kysuciach v roku 2023 je podľa opozičného hnutia OĽaNO nereálne.

"Vláda pod vedením Roberta Fica (Smer-SD) svojou nečinnosťou trestuhodne premrhala roky 2012 až 2016, počas ktorých sa s prípravou výstavby D3 na kritických úsekoch v okolí Kysuckého Nové Mesta takmer nepohlo," uviedlo hnutie vo štvrtkovom vyjadrení.

V súčasnosti sa podľa OĽaNO jeden z najdôležitejších úsekov kysuckej diaľnice D3 za Žilinou, teda úsek Brodno - Kysucké Nové Mesto, posudzuje z environmentálneho hľadiska. Po zohľadnení času na vyhlásenie tendra na dokumentáciu, jej spracovanie, tiež vysúťaženie stavbárov a samotná výstavba, podľa hnutia môže byť diaľnica hotová najskôr na jar 2024.

NDS zadáva spracovanie technickej štúdie "Pri nasledujúcom úseku D3 z Kysuckého Nového Mesta po Oščadnicu sa uvažuje o miernej

zmene trasovania a určite nebude ukončený skôr ako predchádzajúci úsek," dodalo hnutie. Jeho predstavitelia sa preto pýtali, aké konkrétne kroky urobila vláda od svojho nástupu v procese prípravy týchto dvoch úsekov, ktoré majú spolu dĺžku 22 kilometrov.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) však oponuje, že dostavbe diaľnice D3 venuje prioritnú pozornosť. "Pre urýchlenie vyriešenia dopravnej situácie pri Kysuckom Novom Meste bude NDS privádzač cesty I/11 do priemyselného areálu budovať ako samostatnú stavbu," opísala hovorkyňa diaľničnej spoločnosti Micheala Michalová. Toto sa podľa nej realizuje.

"Zároveň NDS zadáva spracovanie technickej štúdie, ktorá má navrhnúť riešenia smerujúce k zvýšeniu prejazdnosti na ceste I/11, napríklad prepracovanie signálneho plánu na svetelnej signalizácii na križovatke v Kysuckom Novom Meste, odklon chodcov z tejto križovatky, prípadne má spracovateľ navrhnúť ďalšie možné opatrenia realizovateľné v krátkom čase, ktoré zvýšia plynulosť na tejto ceste," opísala Michalová.

Konflikt mohli už uzavrieť S výstavbou privádzača chce pritom NDS začať v roku 2019, výstavba úseku D3 z Brodna po

Kysucké Nové Mesto je naplánovaná na rok 2020, úsek z Kysuckého Nové Mesta po Oščadnicu má odštartovať v roku 2021 a druhý profil úseku z Oščadnice po Čadcu v roku 2020.

Ku kritike NDS pre diaľnicu D3 na Kysuciach sa pridala aj opozičná strana SaS. Poukázala na úsek tejto diaľnice Čadca, Bukov - Svrčinovec, ktorý sa od roku 2016 stavia a dokončený má byť v roku 2020. Problémom je však vyvlastňovanie jedného z pozemkov s domom, ktorý stojí na trase budúcej diaľnice.

Podľa poslanca SaS Miroslava Ivana by však mohla diaľničná spoločnosť tento konflikt uzavrieť, keby uzatvorila s dotknutou rodinou mimosúdnu dohodu, ktorú v minulom roku navrhla a teraz sa v tejto veci odmlčala. "Mne z toho nič nevychádza len to, že tento konflikt chce NDS využiť na to, aby sa vyhovorila a týmto odôvodnila, prečo sa s diaľnicou alebo mešká, alebo sa bude predražovať. Nič iné v tom nevidím, len taktiku," vyhlásil Ivan na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.

Rozhodnutie súdu budú akceptovať Diaľničná spoločnosť však reagovala, že prípadné podpísanie dohody o urovnaní v sume, ktorú

požaduje daná rodina, by znamenalo nehospodárne nakladanie s prostriedkami štátu. Diaľničná spoločnosť totiž podľa hovorkyne Michaely Michalovej už vyplatila za tento pozemok s domom vyše 260.000 eur, rodina však najskôr požadovala ešte doplatenie ďalších vyše 140.000 eur, neskôr požiadavku zvýšila na viac ako 185.000 eur a na súde nakoniec žiada vyše 174.000 eur.

"V prípade, ak súd zaviaže NDS na doplatenie peňažnej náhrady a určí výšku náhrady, ktorá má byť doplatená, diaľničná spoločnosť bude takéto právoplatné rozhodnutie súdu akceptovať a rozdiel doplatí," uviedla Michalová. Stavebné práce na výstavbe tohto úseku diaľnice D3 pritom podľa NDS prebiehajú podľa harmonogramu, ale je ohrozené ich pokračovanie, keďže nie je možné demolovať danú nehnuteľnosť.

Podľa NDS ide pritom o nehnuteľnosť, ktorá už patrí diaľničnej spoločnosti, boli za ňu uhradené financie a rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť.

Zdroj - TASR https://hlavne.sk/ekonomika/opozicia-pranieruje-nds-pre-dialnicu-d3-na-kysuciach-ta-kritiku-odmi

eta/

Trápeniu pacientov z Kysúc by mohol byť koniec(01.02.2018; www.mykysuce.sme.sk; Kysuce / Spravodajstvo, , s. -; Iveta Hažíková)

Kysucká nemocnica pracuje na tom, aby čo najskôr mali pacienti k dispozícii magnetickú rezonanciu. Momentálne musia totiž za týmto vyšetrením cestovať do okolitých miest.

ČADCA. Kysucká nemocnica poskytuje zdravotnú starostlivosť pre okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto, čo predstavuje spádovú oblasť takmer 130-tisíc obyvateľov.

"V uplynulých dňoch sme sa skontaktovali s ministerstvom zdravotníctva, kde sme sa zapojili do súťaže o obstaranie prístroja na magnetickú rezonanciu. Ministerstvo práve ukončilo špecifikáciu jednotlivých prístrojov a zaradilo ich do skupín. Niekedy v priebehu februára sa má vyhlásiť výberové konanie," informoval riaditeľ nemocnice Martin Šenfeld. Podľa jeho slov ešte vlani predložili všetky potrebné údaje a tak ich zaradili do jednej z uvedených skupín. "Čakáme, ako dopadne súťaž. Veríme, že cena bude pre nás prijateľná, zároveň hľadáme aj finančné krytie na nákup tohto prístroja, pokúšame sa získať prostriedky z viacerých zdrojov," povedal.

Vyšetrenie potrebujú tisícky Kysučanov Pre pacientov aj nemocnicu to bude podľa slov riaditeľa znamenať obrovský posun dopredu,

pretože takéto vyšetrenie z ich spádovej oblasti potrebuje ročne približne 3 900 pacientov. Najviac to ocenia hospitalizovaní, ktorých často museli prevážať rýchlou zdravotnou pomocou aj do vzdialenejších oblastí. Týmito transportmi trpeli a celkový liečebný proces sa predlžoval. "Vydýchnu si takisto naši lekári, ktorí naozaj bojovali o každý prijateľný termín pre pacientov," vysvetľuje.

Najbližšie pracoviská sú v Žiline Pacienti z Kysúc boli doposiaľ nespokojní, niektorí sa vyhrážali súdmi. Je skutočne alarmujúce, že

v súčasnej dobe v kysuckom regióne nie je zabezpečená 24-hodinová dostupnosť vyšetrení magnetickou rezonanciou. Najbližšie sú dve pracoviská v Žiline. "V uplynulom období sme opakovane riešili problém s akútnym pacientom, kde bolo k dodiferencovaniu jeho zdravotného stavu nutné práve toto vyšetrenie, ktoré sme však nemali k dispozícii," spomína Šenfeld a pokračuje, že je abnormálny tlak na skrátenie čakacích dôb. Výnimkou nie sú ani vyhrážky súdnym konaním či podaním sťažností

na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo lekár, samozrejme, nemôže ovplyvniť, keďže nemá možnosť vyšetrenie urobiť.

"Sme prihraničná oblasť, susedíme s Českou republikou a Poľskom. Často mávame pacientov z týchto republík, najmä z Česka, kde je spomínané vyšetrenie samozrejmosťou pri mnohých diagnózach. Pritom ak sa takýto pacient dostane k nám, nie je možnosť ho urobiť, čo v konečnom dôsledku nevytvára dobrý obraz o slovenskom zdravotníctve," konštatuje.

Kysuce sú zároveň aj turistickou oblasťou so strediskami zimných športov. Zvlášť v zimnom období dochádza k častým úrazom.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Župní poslanci schvaľovali rozpočet Čakajú až dva mesiace V súčasnej dobe cestujú pacienti za vyšetrením do už spomínanej Žiliny, Martina a najnovšie i

Dolného Kubína. "Nezriedka sa stáva, že strávia len cestovaním takmer celý deň a k nám sa vrátia vyčerpaní a nespokojní," konštatuje Šenfeld.

Vzdialenosť diagnostického pracoviska núti Kysučanov cestovať viac ako 100 km, čo je spojené s trávením času mimo lôžka, bez dietoterapie a ostatných infúznych liečiv. To môže podľa jeho slov v značnej miere negatívne ovplyvniť zdravotný stav. Vysvetľuje, že pacienti sú navyše bez odborného zdravotného dozoru, čo by sa v súčasnom vyspelom zdravotníctve nemalo stávať. Spájajú sa s tým i vysoké náklady na dopravu, značne tiež stúpajú náklady zdravotnej poisťovne. U niektorých pacientov je potrebný transport na vyšetrenie posádkou RLP alebo RZP, dôsledkom čoho toto vozidlo absentuje potom v regióne. Podľa vyjadrenia riaditeľa sa pacientom, ktorí sa liečia prostredníctvom odborného lekára na ambulanciách, predlžuje v súčasnosti čakanie na vyšetrenie magnetickou rezonanciou až na dva mesiace.

https://mykysuce.sme.sk/c/20751020/trapeniu-pacientov-z-kysuc-by-mohol-byt-koniec.html