Zabuda Brno Na Zbrojovku Ivana Raposova Apolonia Sejkova Csaba Szalo

5/25/2018 Zabuda Brno Na Zbrojovku Ivana Raposova Apolonia Sejkova Csaba Szalo - slid...

http:///reader/full/zabuda-brno-na-zbrojovku-ivana-raposova-apolonia-sejkov

79

Zabda Brno na Zbrojovku? Praktikyformovania urbnnej pamtiprostrednctvom individulnejangaovanosti aktrov

Is Brno Forgetting Zbrojovka? Practices of Urban MemoryFormation Established through Individual Actors Engagement

Ivana Rapoov, Apolnia Sejkov, Csaba Szal

ABSTRACT This article attempts to analyze controversies over a former armament factory calledZbrojovka Brno. The area, full of various and often contradictory symbolic meanings, constitutesa significant urban memory space. We claim that this brownfield forms a part of urban memory thatextends beyond its built materiality, mainly through its symbolic presence in the practices of various socialactors. The article encompasses two closely interlinked aspects of contemporary urban memory practicesaddressing the past lives in the city: those shaping what is remembered as well as those influencing whatshould be remembered in the future. The first consists of narratives circulating in the discourse of theactors who are engaged within this brownfield, and the second is represented by forms of justificationsand critiques that are considered legitimate in disputes about the future of Zbrojovka. The analyticalframework used in this research draws on the theoretical contributions of Luc Boltanski and Laurent

Thvenot, especially their pragmatic theory of justifiable orders of worth pluralism.

KEYWORDS Brownfield, Brno, pragmatic sociology, theory of justification, urban memory, Zbrojovka

vod: Pampost-industrilnych miest

Po mnohch zmench, ktor so sebou po nenej revolci priniesla vmena reimov a eko-nomick transformcia v eskoslovensku, bolo v roku 2007 definitvne rozhodnut o zniku

brnenskej Zbrojovky.1 Svojho asu vemi vznamn podnik, ktor spustil prevdzku ako

ttna zbrojovka u v roku 1918, nesie nzov poda vroby zbran, ktor boli na celom sveteznme svojou kvalitou.2 Je miestom zrodu slvnych traktorov Zetor (Zet ako Zbrojovka)a vyrbali sa tu naprklad aj psacie stroje vzoru Remington. V ase najintenzvnejej vroby,v 70. rokoch, vyadoval podnik prcu tiscok zamestnancov. Po roku 1989 vak dochdza

Sociln studia. Katedra sociologie FSS MU, 4/2013. S. 79105. ISSN 1214-813X.1 Text vznikl za finann podpory Grantov Agentury R v rmci projektu Kolektivn pamt a pro-

mna mstskho prostoru (P404/12/2531).2 Brnensk Zbrojovka (veda kody Plze a CKD Praha) patrila medzi podniky, ktor po nacistickej

okupci eskoslovenska zaradili do tzv. Rskeho zbrojrenskho holdingu pod priamou nadvl-dou Gringa, vi Frank (1969).



SOCILNSTUDIA4/2013

80

k postupnmu obmedzovaniu vroby, a sa Zbrojovka dostva do konkurzu. Znik, tedapotvrdenie definitvneho konca vlastnej strojrenskej vroby, vyhlsil nov majite, finannskupina J&T, po drabe, ktor bola rekordn v eskej histrii: arel Zbrojovky bol investo-rovi predan za 707 milinov K.3

Po ukonen vroby v Zbrojovke vystala otzka, ako naloi s jej rozahlm industril-nym arelom. Dvadsahektrov pozemok v centre Brna s budovami z prvej polovice dvadsi-ateho storoia, ale aj neskormi dostavbami, je momentlne v sprve firmy, ktor prenajmaas budov nachdzajcich sa ete v pouitenom stave pre ely drobnho podnikania iumeleckch aktivt. Sasn stav je vak len doasnm rieenm, nakoko majite u ohlsilsvoj zmer: vybudova na ploche obchodno-bytov centrum, na ktor u bol vytvoren archi-tektonick zmer. Bracie prce s vak zatia pod vplyvom ekonomickej krzy, nejasnejsitucie s novm zemnm plnom a pripomienkovanm rozhodnutia o bran arelu odlo-en na dobu neurit.

Domnievame sa, e na cel situciu ohadom transformcie tohto kedysi slvnehoa dleitho podniku je mon nazera ako na urit relatvne vznamn prleitos premesto Brno a jeho obanov, ako sa vyrovna so svojim industrilnym dedistvom a presadipecifick vziu budcnosti arelu Zbrojovky konkrtne a industrilnych ast Brna veo-

becne. Prleitosou v tomto kontexte rozumieme monos rznorodch aktrov spolupo-diea sa svojou argumentciou a socilnym konanm na premene Zbrojovky a prezentovatak svoje zujmy (v materilnej i nematerilnej forme).

Navye, nakoko tovre Zbrojovka Brno bola jednm z najdleitejch symbolov es-kej industrilnej epochy, vnmame tento konkrtny prpad ako vznamn a vypovedajci ajz hadiska irch tendenci prstupu k industrilnemu dedistvu v eskej republike.

Prudk rozvoj mnohch miest v priebehu 19. a 20. storoia iel ruka v ruke s industriali-zciou, ktor podnietila vznik mnohch tovrn. Tieto podniky vak s prchodom politickch,ekonomickch a socilnych zmien koncom 20. storoia a pod vplyvom postupnej globaliz-cie ukonili, presunuli, i radiklne obmedzili svoju innos. Mest tak vstpili do novej fzysvojho cyklu, ktor dnes nazvame post-industrilom. V tejto fze sa men zameranie ekono-mickej innosti, intenzvnu industrilnu vrobu nahrdza tzv. knowledge economy a odvet-via ahkho priemyslu (Martin a Rowthorn 1986; Lnnika 2012). Fyzickou pripomienkoucelej tejto zmeny asto ostvaj nevyuvan i len iastone vyuvan bval industrilnekomplexy, pre ktor sa v urbnnom plnovan a mestskej sprve veobecne zaalo pouva

slovo brownfield.4Komplex Zbrojovky je prpadom, akch meme v naej asti Eurpy v sasnosti njs

vek mnostvo: ide o arel, ktor bol v svojej dobe dleitm industrilnym centrom, ale dnesle viac menej ladom a pomaly chtra. Navye, tento arel bol postaven na okraji vtedajieho

3 Histria tovrne je spracovan na webovch strnkach Zbrojovky Brno (Zbrojovka 2013).4 Nrodn stratgia regenercie brownfields v eskej republike definuje brownfield ako nehnute-

nos (pozemok, objekt, arel), ktor je nedostatone vyuvan, zanedban a me by i kontami-novan, a ktor vznik ako pozostatok priemyselnej, ponohospodrskej, rezidennej, vojenskej,

i inej aktivity. Urujcim znakom brownfieldu je z pohadu tejto koncepcie fakt, e bez procesuregenercie ho nie je mon plnohodnotne vyuva.



81

Ivana Rapoov, Apolnia Sejkov, Csaba Szal: Zabda Brno na Zbrojovku?

mesta, kee sa vak mesto rozrastalo, nachdza sa dnes v irom centre, o z neho rob zauj-mav investin prleitos, ale aj problm, o ktor sa zaujmaj mestsk plnovai.

Okrem investinch a urbanistickch zmerov, v ktorch arel figuruje, je Zbrojovka ajobjektom, ktor pripomna prbeh industrializcie mesta, zmeny truktry obyvatestva, voj-

nov vrobu, budovatesk obdobie socializmu i nekal praktiky z db divokho kapitali-zmu. Materilne objekty v mestch maj potencil uchovva prve takto vznamy: teore-tik architektry Aldo Rossi mestu pripisuje schopnos pamta si prostrednctvom budov,ktor v om stoja. Ak je demolanmi mestskmi prestavbami naruen monos obyvateovsledova historick materilne premeny mesta, v ktorom ij, je pre nich ak zvznam-ni toto mesto, pretoe materializovan pam u nesli ako sprievodca tmto procesom(Crinson 2005). Miesta pamti, lieux de mmoire, slia spolonosti, ktor u nedisponujeorganickou pamou komunt, ale stle potrebuje objekty alebo miesta, ktor jej bud pripo-mna kontinuitu a ukotvova tak identitu jedinca v socilnom svete (Nora 1989; Guibernau2007: 10). Ak zdiean obsahy pamti u neria alej aktri spomnanch dejov a ich sas-nci, tto komunikatvna, iv pam sa bu strat, prirodzene vymrie, alebo sa stva kul-trnou pamou, pamou externalizovanou a uloenou v symbolickch obsahoch tak, e jemon jej prenos medzi situciami i generciami (Assman 2011:17). Symboly zohrvajcev tomto procese kov rolu mu ma formu materilnu (mze, pomnky, ale naprklad ajsamotn budovy), alebo nematerilnu (sviatky, rituly a oslavy).

Prve spomienky na industrilnu ru mu by v rmci procesov cielenho vytvraniasymbolov (tzv. memory politics) opomnan. Predstavitelia mestskch politk nemusia mazujem na pripomnan industrilnej minulosti mesta, u ktorho chc vytvori obraz istho,konzumujceho modernho sdla, ktor za svojou minulosou urobilo hrub iaru, a do tohto

obrazu industrilne komplexy s esteticky nulovou hodnotou nlea nemusia (Fainstein2005). V opozci k tomuto trendu vak existuje aj mnoho zstancov industrilnej architek-try, jej pecifickho genia loci, i obhajcov nutnosti uchovania fyzickch pripomienok akosymbolickch miest pamti zmien, ktor postupne nastvali.5

Zbrojovka m potencil by prve takmto symbolom, ak by sa na potrebnosti jejustanovenia ako miesta spomnania zhodli aktri, ktor maj na vytvorenie takhoto miesta

potrebn dosah. Poda nho nzoru sa Zbrojovka nachdza v sasnosti v momente, od kto-rho zvis rozsah a spsob kultivovania tejto asti pamti mesta Brna.

Prbehy o Zbrojovke

Praktiky, ktor formuj sksenosti a priestory urbnnej pamti, ponkaj dobr prkladytoho, ako je socilne konanie vdy dynamickou konfrontciou dvoch typov vedenia pre-

pjajceho ns so svetom: a) realizmu ako mapy zobrazujcej to, ako to vo svete chod;

5 Prkladom je Charta industrilneho dedistva, ktor hovor, e materilne dkazy tchto zsad-nch zmien maj univerzlnu hodnotu a musme si uvedomi dleitos tdia a uchovania tchtodkazov nakoko industrilne dedistvo m spoloensk hodnotu ako sas uchovania stopy po

ivotoch obyajnch muov a ien, a ako tak poskytuje dleit pocit identity. Vi The Interna-tional Committee (2003).



SOCILNSTUDIA4/2013

82

a b) moralizmu ako mapy, ktor ns me vies na naej ceste pri hadan dobrho ivota(Thvenot 2001: 56). Materilnos mestskch priestorov (urban landscapes), podobne akov tchto priestoroch odohrvajce sa praktiky spomnania na minul ivoty a udalosti spts tmito priestormi, s nositemi stp dejinne danch podb hadania dobra a dvernho

vzahu k realite. Naa snaha porozumie procesu formovania urbnnej pamti vzahujcej sak brnenskej Zbrojovke nebola zameran na praktiky spomnania utlaovanch a/alebo auten-tickch pamtnkov, ale na diskurz aktrov, ktor sa na formovan tohto priestoru urbnnej

pamti podieaj.6Dynamika konfrontcie dvernho vzahu k realite s hadanm dobra pri formovan

priestorov urbnnej pamti je poda nho nzoru prtomn ako v praktikch bvalch robot-nkov, ininierov, miestnych aktivistov a umelcov, tak v konan plnovaov, architektov,

pamiatkarov a developerov.Na zklade pragmatickej sociolgie (Boltanski a Thvenot 2006; Boltanski 2011:

103110, 2007), ktor kladie draz na to, e udsk konanie m vdy podobu praktickhozapojenia aktrov, tj. odohrva sa v sbenom vzahu aktrov k materilnym a morlnymtruktram ich sveta, meme rozli tyri formy angaovanosti (engagement) v oblasti for-movania urbnnej pamti brnenskej Zbrojovky.7 Tieto analytick typy angaovanosti nmtaktie umonili identifikciu socilnych aktrov, ktor sa podieaj na formovan urbnnej

pamti, a tm pdom sa mohli sta komunikanmi partnermi v naom vskume:8a) anga-ovanos prostrednctvom intitucionalizovanho konania legitimizovanho verejnm disku-rzom o zdieanom dobre; prkladom mu by politici, radnci, plnovai, aktivisti; b) anga-ovanos prostrednctvom plnovanho autonmneho konania nasledujceho individulny

biografick projekt, ktor je legitimizovan prsubom sebarealizcie; prkladom mu by

architekti, developeri, novinri, vskumnci, ale aj politici, radnci; c) angaovanos pro-strednctvom habitualizovanho konania vo familirnom prostred itho sveta, ktor je legi-timizovan zvykom a kadodennmi aktivitami; prkladom mu by robotnci, dozorcovia

6 Je to v slade s prstupom Marka Crinsona (2005), ktor v tejto rovine vychdza z Kleinovej(2000) kritiky tzv. priemyslu spomnania. Klein tvrd, e sasn akademick diskurz prispievak terapeutickmu, moralizujcemu a spiritualizujcemu ponmaniu kultrnej pamti.

7 Na tomto mieste si musme pripomen tdiu (Durnov 2013), ktor na zklade empirickhovskumu spracovva kontroverziu tkajcu sa presunu hlavnej stanice v Brne. tdia prina rele-vantn poznatky ako o dynamike formovania urbnnej pamti, tak o zapojen aktrov v kontro-verzii. Vsledky vskumu Durnovej a vsledky nho vskumu s vak ako porovnaten (akvbec), kee vychdzaj z nekompatibilnch teoretickch rmcov a metodologickch prstu-pov diskurzvnej lingvistiky a pragmatickej sociolgie. Pre empirick vyuitie pragmatickej socio-lgie v stredoeurpskom kontexte vi Klocokov a Findor (2008) a Klocokov (2010).

8 Individulni socilni aktri mu by nositemi viacerch podb angaovanosti sasne. Jadrovskumu tvor 11 rozhovorov, ktor pokrvaj hore zmienen typy angaovanosti. V slades naim analytickm rmcom nepristupujeme k aktrom vlune ako ku kategrim na zkladenaprklad ich pracovnho zaradenia, ale sname sa postihn prve aj spsob, akm sa k objektuZbrojovky vzahuj. Preto uvdzame v texte nielen krtku prezvku komunikanho partnera

(naprklad Umelec, Sprvca Zbrojovk, Organiztor), ale aj spsob/y, akm s vo veci Zbro-jovky zapojen.



83


i miestni obyvatelia; d) angaovanos prostrednctvom kreatvneho konania, ktor v kon-traste s habitualizovanmi formami konania sleduje inovciu foriem, prekrauje pravidl a jelegitimizovan predpokladom nepredvdatenosti budcnosti a imperatvu objavovania pr-kladom mu by umelci, architekti, vskumnci, developeri.

Pojem angaovanosti v pecifickej oblasti socilneho sveta zohaduje to, e kadpodoba vzahovania sa k svetu je vdy prepleten so pecifickm reimom dobra a peci-fickou formou dvery v realitu.9Aj z hadiska formovania urbnnej pamti je kov, ezapojenie sa konajcich do sveta sa uskutouje prostrednctvom dvernho vzahu k peci-fickmu nhadu na realitu, ktor so svojm kategorizanm a evaluanm poriadkom repre-zentuje pecifick reim dobra. Boltanski a Thvenot (1999, 2006) rozliuj es idelnetypickch svetov a k nim sa viaucich reimov dobra: inpiran, domci, obiansky, nzo-rov, trhov a priemyslov (vi tabuka 1). Analytickm cieom nho vskumu bolo prveodhalenie pecifickch reimov dobra psobiacich v pozad praktk formovania urbnnej

pamti v prpade brnenskej Zbrojovky. Sstredili sme sa preto na proces ozmyselovaniabudcnosti arelu Zbrojovky, pecificky na argumentan truktry ospravedlovania, ktorsi a) nrokuj autoritu uzavrie spor, skmanie, vyetrovanie a ukoni pochybnosti, alebo sinaopak b) nrokuj autoritu kritickej destabilizcie dvery prostrednctvom otvorenia sporova preskmanm pochybnost. Tieto truktry ospravedlovania, ako v afirmatvnej tak v kri-tickej forme, obsahuj vdy ako morlno-evaluan, tak aj realisticko-kognitvne podobyargumentov. Prve tto prepojenos moralizcie a realizmu sme sa poksili zachyti zobra-zenm truktry ospravedlovania formou prbehov. Prbehy o Zbrojovke nemaj jednotnho

9 Boltanski a Thvenot pouvaj v originlnom texte franczske slovo les cits, ktorho asi najv-stinej preklad do sloveniny by bol politick obec. Reflektujc anglick preklad a terminolgiuvyuvajcu slovo world vak budeme pre lepiu prehadnos a zrozumitenos v texte pracova

so slovom svet. Termny svet alebo idelne- typick svet tak v texte slia na oznaenie soci-lnej reality vsadenej do uritej formy hodnotenia a podriadenej pecifickmu reimu dobra.

Tabuka 1: Idelne typick svety a k nim sa viauce reimy dobra

Svet Inpiran Domci Obiansky Nzorov Trhov Priemyseln

Reimdobra(order ofworth)

Nadanie,nekonformnos,kreativita

cta,reputcia

Kolektvnyzujem

Slva, dobrpoves

Cena Produktivita,efektivita

Formtrelevantnejinformcie

Emcie stnepodanie,prklad,anekdota

Formalita,oficilnos

Vznam Mena Meratenos:kritrium,tatistika

Zkladn

vzah

Ve Dvera Solidarita Rozpoznanie Vmena Funk n

prepojenieudskkvalita

Kreativita,vynaliezavos

Autorita Rovnos Osobitos iadostivos,zaobstarvaniemoci

Profesionlnakompetencia,expertza

Zdroj: Boltanski a Thvenot (1999, 2006)



SOCILNSTUDIA4/2013

84

rozprvaa, ako kolektvne pamov naratvy s skladakou vpoved a interpretci roz-linch aktrov. Tto so Zbrojovkou prepojen aktri sa v argumentci mu odkazovana odlin reimy dobra a nie s tak limitovan asou v jedinom prbehu, prve naopak,v zvislosti od foriem angaovanosti sa ich argumentcia me podiea na skladan a udr-

iavan pri ivote viacerch pamovch naratvov, z ktorch niektor maj ancu sta sadominantnejmi ne ostatn.

Prbeh prv: Zbrojovka ako svetov podnik a symbol pokroku

Prvotn prbeh o Zbrojovke sa viae k samotnmu vzniku a industrilnej slve podniku a jedleit predovetkm z hadiska navodenia veobecnho kontextu, m Zbrojovka kedysi

bola a preo by vbec mohla by povaovan za dleit. Slovami dobovho historika je toprbeh o tom, ako spoiatku z podceovanej tovrne loklneho vznamu vyrstol v priebehurelatvne krtkeho obdobia medzi dvoma svetovmi vojnami mohutn a dobre organizo-van zbrojrsky koncern, s dokonalm strojovm parkom, priebojnm vskumom, s mno-hmi tiscmi zamestnancov v rznych astiach republiky, s mnohostrannmi obchodnmizujmami, doslova obopnajci svojou obchodnou sieou cel vtedaj kapitalistick svet(Frank 1969: 5).10Taktie je to prbeh o tom, ako sa z miesta vroby zbran vyvanch nanemeck front stalo postupne miesto technologickej excelencie, kde sa poda nho komu-nikanho partnera kvalita a presnos vyrobench siastok dala porovnva s vrobouv vajiarsku.11

eskoslovensk ttna Zbrojovka bola zaloen v roku 1918 a napriek tomu, e do uri-tej miery nadviazala na tradciu raksko-uhorskch delostreleckch dieln, bola od samot-

nho vzniku povaovan za rdzo esk podnik (Frank 1969: 13). Je mon sa domnieva,e v kontexte vtedajej socio-politickej situcie mal prve z tohto dvodu vznik tovrne preeskoslovensko vek vznam. Zbrojovka dodnes ostva pre mnohch symbolom prvejrepubliky a technologickch inovci, avak v rozpore s obrazom Zbrojovky na vrchole slvy

10 Otakar Frank pe o Zbrojovke na prelome 60. a 70. rokov, sm teda popisuje okolnosti zaloeniatovrne s odstupom niekokch dekd a s optikou odlinej doby. Nakoko vak tto sta nemambciu sta sa historickou tdiou a Frankove publikcie predstavuj jedin nm dostupn histo-rick zdroj, rozhodli sme sa s nm pri nartnut kontextu aj napriek monmu skresleniu pracova.Existencia tchto publikcii, vydanch pri prleitosti 50. vroia od zaloenia fabriky, je tak samao sebe vznamnou vpoveou o pecifickom postaven Zbrojovky v porovnan s ostatnmi tovr-ami v okol Brna.

11 Sprvca Zbrojovk pracoval v Zbrojovke ete za minulho reimu a ako pracovnk firmy spravuj-cej arel tam psob dodnes. Dnes sa primrne vzahuje k Zbrojovke ako k miestu, ktor mu dvaobivu a je sasou jeho kadodennosti. V situcii rozhovoru pre vysvetovanie prbehu Zbro-jovky sa sprvca vzahoval k minulosti vinou zdrazovanm hodnt priemyselnho a nzo-

rovho sveta, v rmci pohadu sp nostalgicky popisoval vzahy dvery a solidarity v kolektvepracovnkov, teda hodnotil jej vznam z pohadu nzorovho a domceho sveta.



85


poas socializmu prezentovanm Frankom (1973) je Zbrojovka sasne aj symbolom so-vietskeho pokorenia.12

V prvopoiatkoch fungovania sa vroba v Zbrojovke zameriavala predovetkm naopravu zbran pouitch v prvej svetovej vojne. Dielne boli prepchat rznymi pokode-

nmi sasami zo vetkch monch frontov. Tieto trosky vzbroje tu akali trpezlivo naopravu, aby sa naalej mohli podiea na zabjan vo vekom (Frank 1969: 11).13Postupne sa podnik zaal viac profilova, v Zbrojovke bola ako vbec v prvej zbro-

jrenskej tovrni zaveden sriov vroba siastok, ktor sa nsledne stali vone zameni-tenmi. V 20. rokoch sa Zbrojovka zaradila medzi najvch vrobcov puiek na svetea v rokoch tridsiatych zaala kontinulne skupovva akcie v zbrojrenskch podnikochv okolitch ttoch a postupne rozirova vrobu o automobily, psacie stroje Remington,traktory Zetor, ale aj kancelrsku a vpotov techniku.14Za hranicami Zbrojovku preslvilaj ahk guomet vz. 26, ktor skontruoval a uviedol do masovej vroby Vclav Holek pra-cujci v brnenskej Zbrojovke. Licenciu zakpila Vek Britnia, kde sa guomet modifikovala vyrbal pod znakou BREN.15Povedomie o Zbrojovke je vaka zbraniam dodnes z asti

prtomn aj za hranicami iech a me zohrva rolu pri identifikci mesta Brna cudzincamia by tak zdrojom uritej hrdosti pre jeho obyvateov.16

My sme boli celkom elitn vrobca zbran a a do roku 89 sa to dalo porovnva s vrobouv Nemecku, alebo tak, ale tie nae zbrane boli precznejie v tom, e boli vyrban tak, aby sa tonedalo posklada nejakou nekvalifikovanou silou. Tam sa vyrobili tie kusy a pri monti sa dopa-sovvali, aby tam boli tie medzery medzi tm minimlne, a tm sa vlastne zvovala kvalitavrobku. Nebolo mon, e ste tu mali bedu so siastkami a tu tie a skladali ste to ako legoa vypadla z toho zbra, to nie. To sa tu robilo kus od kusu. (Sprvca Zbrojovk)

Zbrojovka sa tak ako svetov podnik svojho oboru stala jednm z hlavnch symboloveskho priemyslu, zdrojom pchy eskej (a pecificky moravskej) industrializcie a dka-zom, e esk vroba je schopn obst v medzinrodnej konkurencii (Frank 1969: 5).

12 Komunikan partner Architekt asocioval Zbrojovku s prvou republikou, slvnym guometomBREN, ako aj padkom technologickho rozvoja poas sovietskych zsahov do vroby a vznikuRVHP. Toto sa jav by vrozpore s Frankom prezentovanm pohadom o rozkvete tovrne, ktorbol poas obdobia pod vplyvom ZSSR vrazn.

13 Ako vak ukzali nae vskumn rozhovory, komunikan partneri vojnov konotciu a nsilieani podiel Zbrojovky na bombardovan Brna poas druhej svetovej vojny nijakm spsobomneakcentovali.

14 Histria tovrne je spracovan na webovch strnkach Zbrojovky Brno (Zbrojovka 2013).15 Viac o vvoji guometu BREN a jeho vzbe na Zbrojovku pe Pavel Kurka na webovch strnkach

www.military.cz. Tento konkrtny guomet je spomedzi inch zbran a technologickch vynlezovZbrojovky dleit prve preto, lebo jeho symbolick vznam bol natoko siln, e prenikol a doarchitektonickho plnu Novej Zbrojovky, kde m by sprtomnen ako sas nzvu novej kavi-arne Cafe Bren, vi webov strnky Pelk a Partner architekti (Pelk a Partner 2009).

16 Komunikan partner Architekt popsal osobn zitok, ke bol prjemne prekvapen, e udiav zahrani vedia zaradi Brno ako esk mesto, pretoe ho poznaj ako vrobcu dobrch puiek.


http:///reader/full/zabuda-brno-na-zbrojovku-ivana-raposova-apolonia-sejko

SOCILNSTUDIA4/2013

86

tos o vnimonosti Zbrojovky nebol prezentovan len elitami, ale bol do uritej mieryzdiean aj samotnmi zamestnancami a ostatnmi obyvatemi mesta Brna.17

...A t Zbrojovci, to bola tak achta mezi robotnkmi, pretoe oni boli vtedy asne pri prci,povedal by som vtedy vo veobecnosti na tie pomery, pretoe boli schopn si postavi vemi

pekn domeky v tch ideniciach. To bola tak skromn vilov tvr, alebo povedzme tak rado-v domy a dvojdomy, [] bol to vemi dobr prvorepublikov tandard. Take to ma samozrej-me zaujmalo, mal som k tomu vzah, bola to sas akejsi hrdosti, nielen mesta. Volalo sa toZbrojovka Brno (Aktivista)18

Prca v Zbrojovke bola zamestnancami vnman pozitvne ako tak troku in akov ostatnch podnikoch, o bolo dan predovetkm pocitom pecifickej kolektvnej identitya odbornosou zamestnancov.

T zloka tej radosti z toho, e sa podieam na tom vrobku, e som do toho dal tie nieo svojho,

e som sa zapojil do toho kolektvu, to nebolo len ako kontruktri. To bolo v rtane tej vrobya kontroly, to robilo dokopy t partiu, kde sa vyrbali tie krsne pekn veci. [] Boli tu majstris vekm M. (Sprvca Zbrojovk)

Zbrojovka tak bola od svojho vzniku viac ako osemdesiat rokov silnm ikonickm sym-bolom idenc a mesta Brna, priom bol ale jej konkrtny vznam vdy podmienen aktu-lnou politickou situciou a prevldajcou ttnou ideolgiou.19Km poas obdobia prvejeskoslovenskej republiky bola predovetkm symbolom eskej ttnosti a nrodnho obro-denia, v obdob protektortu zohrvala vznamn lohu pri podpore nacistickho Nemeckaa zsobovan Wehrmachtu, ale aj komunistickho odboja, zbraami a v dobe socializmu zase

v slade s aktulnymi spoloenskmi hodnotami reprezentovala aksi idel socialistickhopodniku a robotnckej triedy.

Prbeh druh: Futbalov Zbrojovka

Ke sa dnes v Brne povie Zbrojovka, nemus sa jedna len o samotn tovre. V roku 1913bol v ideniciach zaloen futbalov klub SK idenice, ktor sa stal druhm najstarm

17 Na tomto mieste je samozrejme vhodn zamyslie sa, nakoko bola deklarovan hrdos zamest-nancov na podnik vsledkom ich vntornho presvedenia o dobrch pracovnch podmienkacha kvalite vroby, a nakoko akmsi zvntornenm celkovej propagandy okolo Zbrojovky. Vzha-dom na charakter vtedajej doby je mon predpoklada, e postoje zamestnancov boli budova-teskou ideolgiou aspo do uritej miery ovplyvnen.

18 Aktivista pokajci sa o zachovanie m viac materilnych stp existencie fabriky v Zbrojovkenikdy nepracoval, angauje sa prostrednctvom intitucionlneho konania (odvolania a pripom-ienky oficilnych dokumentov, vyjednvanie s politikmi a plnovami), ktor je legitimizovanverejnm diskurzom o zdieanom dobre. Toto zdiean dobro je posudzovan z pozcie verejnhozujmu, cel jeho argumentciu sprevdzaj reimy obianskeho sveta, v tomto prpade aj nzoro-vho i domceho.

19 idenice boli a do roku 1990 samostatnou obcou, k Brnu boli ako mestsk as prilenen akoncom 20. storoia. Vi webov strnky mestskej asti idenice.


http:///reader/full/zabuda-brno-na-zbrojovku-ivana-raposova-apolonia-sejko

87


futbalovm klubom v okol Brna a taktie jednm z najpopulrnejch. Napriek tomu, e spo-jenie medzi Zbrojovkou a idenickm futbalom nebolo prtomn od samotnho vzniku klubu,relatvne rchlo sa ustanovilo. Zbrojovka zaala SK idenice materilne i nematerilne pod-

porova, dolo k previazaniu mnohch pracovnch postov a funkci v tovrni a portovom

klube a futbalisti nali v Zbrojovke trval zamestnanie, ktor slilo iastone aj ako krytieich hrskeho vyaenia (apka a Zabloudil 2013).20Ke bol klub SK idenice v roku 1947premenovan na SK Zbrojovka idenice, a neskr na Sokol Zbrojovka idenice, jednalo sao aksi logick zlenie klubu a tovrne (apka a Zabloudil 2013: 91).

Klub v nasledujcich dekdach niekokokrt zmenil meno, ale po vinu svojej exis-tencie si ponechval v nzve slovo Zbrojovka, m vyjadroval jasn prslunos k svojmuhlavnmu podporovateovi.21Zbrojovka tak vstpila do irieho povedomia Branov nielenvo vrobnej sfre, ale aj v oblasti portu.22Tovre ako aj portov oddiely fungujce podZbrojovkou boli poda vyjadrenia obyvatea Brna a bvalho funkcionra futbalovho klubuvnman ako prominentn zleitos:

ke bol niekto v Zbrojovke, tak to malo zvuk. Malo to zvuk na port, pretoe to boli pikovportovci v Zbrojovke, t o na to nemali, tak ili do inch nich klubov, naprklad do Slvie.Tie mali ihrisko, robili atletiku a futbal, ale nedosahovali tie vsledky. T Zbrojovka mala zvuka hlavne im mala t fabrika o da. Ili do zahraniia, o sa vtedy vemi nerobilo, t fabrika imdala autobus a ili. (Futbalov funkcionr na dchodku)23

Z hadiska utvrania kolektvnej pamti o Zbrojovke je vemi zaujmav venova pozor-nos okolnostiam vvoja zmien pomenovania futbalovho klubu. Privatizcia a ukonenievroby v tovrni mali toti za nsledok aj osamostatnenie klubu, ktor bol nten hada

novch sponzorov a prija ich meno do svojho nzvu. V roku 2010 sa vak klub po 18 ronejprestvke k odkazu Zbrojovky op prihlsil a zmenil svoje meno na FC Zbrojovka Brno.24

20 Autori naraj na fakt, e v dobe vzniku futbalovho klubu neexistoval v eskoslovensku tattprofesionlnych portovcov a t, aj ke sa futbalu venovali aj poas pracovnej doby, museli byniekde formlne veden ako zamestnanci.

21 Medzi rokmi 19541968 sa futbalov klub volal SPARTAK BRNO ZJ, priom vak ZJ boloodkazom na Zvody Jana vermy, vtedaj nzov zbrojrenskej tovrne (apka a Zabloudil 2013).Analgia so Zbrojovkou tak bola v tejto dobe udriavan aj napriek odlinmu nzvu. Presn his-triu zmeny mien je mon njs na webovch strnkach FC Zbrojovky.

22 Za zmienku stoj, e v dobe socializmu fungovali v rmci telovchovnej jednoty Zbrojovky ajmnoh in portov oddiely (volejbalisti, hokejisti, atlti, turisti) a boli tak nositeom jej mena.Nakoko vak tieto oddiely spolu so znikom telovchovnch jednt svoju innos ukonili, alebozmenili meno, nie je pre n vskum relevantn.

23 Futbalov funkcionr na dchodku sa k Zbrojovke, ktor je preho klubom, vzahuje ako k habi-tualizovanej, itej sksenosti, a povauje za dleit, aby bola zachovan symbolick zvyklosspjania klubu so Zbrojovkou a s Brnom.

24 Medzi rokmi 1992 a 2010 sa futbalov klub volal FC Boby Brno, FC Boby Brno Unistav,

FC Boby-sport Brno, FC Stavo Artikel Brno a 1. FC Brno. Vi webov strnky FC Zbrojovka Brno(FC Zbrojovka).



SOCILNSTUDIA4/2013

88

Ak bol teda dvod optovnho symbolickho stotonenia sa s dnes u neexistujcoufabrikou? Poda slov bvalho zamestnanca sa futbalov klub snail reagova predovetkmna poiadavky verejnosti, ktor si to vyiadala, pretoe to malo tradciu, pretoe najdlhie to

bola Zbrojovka. Zbrojovka je dnes teda vo futbale metaforou Brna: Ke ten dav ud kri

Zbrojovka, to znie krsne. Stavoartikl nikto nepovzbudzoval. Bu Brno, alebo Zbrojovka,ale zrove je meno samotn metonmiou k industrilnemu komplexu na druhom koncimesta a odkazuje k prbehu Zbrojovky, a tm pdom k histrii brnenskej industrilnej vrobyveobecne.

Vznam tohto kroku na poli kultivcie pamti je podiarknut aj faktom, e km v minu-losti plynuli klubu z prijatia mena sponzora urit finann prostriedky, v sasnosti mus FCZbrojovka Brno na zklade zmluvy o nstupnctve plati Zbrojovke Uhersk Hradit za pou-vanie tohto nzvu poplatok.25V prpade nvratu klubu k menu FC Zbrojovka tak bola hlav-nm argumentom dleitos referencie ku slve a dobrej povesti, reimy dobra typick pre

perspektvu nzorovho sveta, a to aj napriek nutnosti finannej investcie.Poda komunikanho partnera z umeleckej komunity je vak prepojenie pamti na

tovre a futbalu a prli siln, pretoe mnoho ud v Brne asociuje meno Zbrojovka u lens futbalom:

Ono je to tak nevedomie, udia to u nejako vytesnili z hlavy, Zbrojovka u je pre nich len hokejalebo futbal, nie to meno. Pre tie starie ronky to je meno pre nejak vrobky, ale myslm si, eje s tm spojench vea vec v histri. Zbrojovka, to predsa nie je a tak negatvne, ale malo to ajvea zaujmavch vec. (Sochr)26

Komunikan partner tak vyzdvihuje fakt, e by bola koda, ak by bola pam na

vznamn tovre obmedzen len na asociciu s futbalovm klubom, a in prbehy viaucesa aj k miestu, arelu Zbrojovky, neboli v brnenskom pamovom diskurze prtomn.

Prbeh tret: Krach slvnej tovrne a Zbrojovka po roku 1989

Dleitm prbehom viaucim sa k Zbrojovke je aj vysvetovanie spsobu, akm tto dle-it fabrika prestala po zmene reimu postupne fungova. Prbeh, ktor bolo mon extraho-va z rozprvania ud so vzahom k Zbrojovke, sa odvja okolo tm ndeje po roku 1989,

25 O nvrat k menu Zbrojovky sa zaslil Vclav Bartonk, ktorho mdi oznauj aj brnenskmpatriotom, ke odkpil licenciu na meno Zbrojovka na desa rokov. Od mja 2013 sa zrove stalaj novm vlastnkom klubu. Vi Robin Krutil v lnku na www.idnes.cz (Krutil 2013).

26 Sochr, s ktorm sme robili rozhovor, mal na Zbrojovke desa rokov atelir a v rozpore s naimipvodnmi oakvaniami sa ako zstupca umelcov dostal k objektu pri hadan vekho, lac-nho priestoru, fyzicky a finanne vhodnho pre jeho prcu, nasledoval teda biografick projekts cieom sebarealizcie, bez aktivistickch i inovanch zmerov. Hodnotu Zbrojovky pre Brnov minulosti vzahoval k domcemu a nzorovmu svetu, no spomenul aj prtomnos okrajovch

prbehov o kreatvnych uoch s potencilom presadi reimy dobra inpiranho sveta viauce sak tomuto miestu.



89


nesprvnych politickch i menerskych rozhodnut, a vo vekej miere aj okolo nekalchpraktk tch, ktor Zbrojovku rozkradli a vytunelovali.27

Samotn obdobie prechodu na trhov kapitalizmus je stle v pamti obyvateov eskavnman rzne. Jednm z pohadov je aj neshlas s politickmi rozhodnutiami, ktor zmenili

postavenie eskho zbrojrenskho priemyslu:Odrazu prila doba privatizcii a rozhodnutie, e my [eskoslovensko] obmedzme radiklnezbrojn priemysel, ktor tvoril vysok percento svetovej vroby. Nemci sa usilovali, aby dostalin zbrojn priemysel. [] Jedna zo zsadnch prin bola, e sa n pn prezident s vtedaj-m ministrom priemyslu Dlouhm v vodzovkch pochlapili, a podarilo sa im rozbi RVHP.(Aktivista)

In zas videli v konci ttom riadenho podnikania ndej na rozvoj kreatvneho potenci-lu miestnych technikov:

Ja sa snam na to nemyslie. Ak by ste spomnali na to, o ste tu vetko zaili, u tu dvno nem-ete by, lebo vm to prde ako plno stratench anc a monost, o tu mohlo by. Nemyslm odrevolcie a alej, ale tu sa naozaj u vtedy dali vyrba veci, ktor by asi boli predajn po celomsvete. Ale tak, ako mme teraz EU a neviem o vetko, vtedy bol intitt RVHP a ten vm to vr-til nasp. A povedali: Nie nie, to nebudete vyrba, to u vyrbaj tamt, a tm vm tie krdlazas trochu pristrihli a odletie sa nedalo. (Sprvca Zbrojovk)28

Prvotnou emciou u niektorch zamestnancov Zbrojovky tak po nstupe novho poli-tickho a ekonomickho systmu bola ndej, e podnik bude za pomoci novch technolginapredova.

Tak sme to pomocou tej vpotovej techniky ahali hore pekne. A potom priiel ten osemdesiatydeviaty rok, a vetko sa to zlomilo. Urobili sa vek zmeny, organizan zmeny. Skvalitnila savpotov technika, rozbehlo sa to celkom subne po vetkch divzich a tak, ale nemalo tovemi dlh trvanie, pretoe jednotliv divzie, nechcem poveda, e krachovali, ale potlaili vro-bu, take neboli potrebn udia, a to lo postupne plne do nuly. (Sprvca Zbrojovk)

Tieto porevolun organizan zmeny zahali zaloenie akciovej spolonosti s tromadivziami a zruenie niektorch neperspektvnych vrobnch odborov, poet pracovnchsl sa znil z 10 500 v roku 1990 na necelch 2 500 v roku 1993. Okrem obmedzenej stroj-

renskej vroby sa pokraovalo vo vrobe zbran, z ktorch 90 % mierilo na zahranin trh.Koncom 90. rokov vak Zbrojovka u dlila milinov iastky a vedenie vykonalo z pohadunaich komunikanch partnerov radiklne kroky.

27 Slovn spojenie vyskytujce sa vo vpovediach viacerch komunikanch partnerov.28 Komunikan partner tak naznauje, e prca v Zbrojovke by mohla by aj kreatvnou innosou

a povauje za negatvne, e k presadeniu tvorivosti vo vvoji a vrobe nemohlo vzhadom na

centrlne plnovan hospodrstvo djs. V jeho argumente sa tak v tomto prpade objavuj reimydobra vlastn kreatvnemu svetu.



SOCILNSTUDIA4/2013

90

ako sa to chpalo, preo k tomu dolo, preo sa to rozprilo behom jednho roka, prestalo toexistova a ostalo tu pr ud. [] Odrazu priiel niekto a povedal, ja u a nepotrebujem. A onisami vedeli, e maj nejak cenu, a nechpali, ako je mon, e u ich nikto nechce, nepotrebuje.Tak z tch dvodov, kudne poviem, e aj radi odili, pri tej predstave, o sa tu bude eventulnedia. (Sprvca Zbrojovk)

Prve to, o sa eventulne malo dia, mnoh respondenti i mdia nazvali vytunelova-nm. V roku 1999 bol prvkrt navrhnut konkurz, Zbrojovka sa roztiepila na alie dcr-ske firmy a behom nasledujcich rokov sa predali akcie, ale aj strojn vybavenie, ktor sav nslednch konkurzoch u nepodarilo dohada.29

Strata a predaj vekej asti vybavenia boli urite jednm z dvodov, preo bolo obnove-nie pvodnej vroby po vysporiadan majetku ako uskutoniten. Nsledn plny o vyu-it toho, o Zbrojovka kedysi ponkala na rozbehnutie podnikania, tak u boli odkzan nanespech.

To, e udia postupne odchdzali, bolo smutn, nie z osobnho hadiska, ale vraveli sme, e jeto hlpos, za pr rokov to niekto bude chcie vrti sp, ale u nebude o Za pr rokov prilipodnikatelia a vraveli, vy ste tu vyrbali kedysi pekn mal veci, preo to nerobte? No tak, vro-ba prestala, vetko sa vyviezlo do rotu, stroje sa predali. A oni vraveli, my by sme vs teraz nosilina rukch, my to kupujeme za ak peniaze, a od vs to bolo v rovnakej kvalite a za in prachy.(Sprvca Zbrojovk)

Vo vpovediach bvalch zamestnancov je zretene prtomn aj tos nad neschop-nosou zorganizova sa, celkovo je ukonenie vroby v Zbrojovke vnman ako straten

prleitos.

Myslm, e ak by sa v tej dobe niektor prevdzky, neviem, mono to nelo, neviem, sprivatizo-vali a urobil by sa dobr marketing, tak sa urite tie dielne dali zachrni. Ten prerod, e skonilia prili podnikatelia a hovorili, no, potrebujeme to, medzi tm boli dva roky. [] Asi v tej dobe,v tch devdesiatych rokoch, nebola t manarska zloka na takej rovni, aby to dokzali tak

29 Tento prbeh vytunelovania m v rozprvan naich respondentov svoje hlav postavy: V aprliroku 2000 zamestnala Zbrojovka Brno a.s. bez vberovho konania ako riaditea odboru vonkaj-ch vzahov Vasila Mohoritu. Mohorita bol vznamnm predprevratovm funkcionrom politic-kch truktr tch ias, psobil ako f Socialistickho zvzu mldee (SSM/SZM) a po roku 1989pokraoval v politickej karire v rmci KS a neskr v alch stranch. Jeho meno sa dokoncaozvalo aj v protestnch sloganoch v novembri 1989, Mohorita od koryta!, a pre mnohch jednes ikonou zkulisnej moci, ktor si prednovembrov apart zachoval. Mohoritu ako symbolzniku Zbrojovky spomenuli viacer respondenti, ktor si t dobu pamtaj: Tak Zbrojovka odrazuzaala chtra. Tie firmiky, o tam boli... O to sa jeden as staral aj Mohorita, vysok funkcionr,ktor sa potom vrhol na toto. Nepoznm presne jeho lohu, ale viem, e to lo proste ku dnu.Zbrojovka-fabrika je vytunelovan, nejak Mohorita, ak vm to nieo hovor, tak ten sa na tompodieal a nejak firma z st nad Labem, t to nejakm spsobom vytunelovali Nechcempoveda, e to bolo vytunelovan, ale nebolo to plne fr a ker. Okrem Mohoritu je s kauzouvytunelovania Zbrojovky vo vpovediach ako antihrdina spjan aj sudca Berka, ktor vyhlaso-

val konkurz v roku 2003, a sprvkya konkurznej podstaty, ktor bola odsden za predaj zbranv majetku Zbrojovky pod cenu, ale aj veobecne oznaen pekulanti a ich kamarti.



91


oetri, aby povedali, to nevad, e sa to zatvra, ja si teraz prenajmem u nejakho skromnkagar a ja si tam ten stroj dm a budem pokraova na tej prci tam a uvidme, za pr rokov samono aj dostanem sp do tej dielne, kde som robil. Ale vtedy sme toto ete nevedeli. (SprvcaZbrojovk)30

Podnikatesk aktivity, ktor v areli dnes v menej miere prebiehaj, maj so zbrojo-vckou slvou a hrdosou pre oslovench aktrov mlo spolon. Majiteovi, ktor zamaZbrojovku po zlepen ekonomickej situcie zbra a prestava na nov mestsk as, arelspravuje firma, ktor zabezpeuje jeho drbu a prenajmanie priestorov. Polovica sli akosklady, as s dnes kancelrske priestory a vroba je minimlna. O priestory v centre Brna jestle zujem, sprvca a zrove bval zamestnanec tovrne poda vlastnch slov za mesiac

jedn s

desa, ptns umi, ktor zhaj miesta nie na prcu, ale na podnikanie a chc sto metrovdielne. Poviete, do tej dielne pr. A on povie, no, tak to opravte nejako, ja to beriem. Vymaujte

to, urobte mi strechu, spravte mi socilky. U ale neberie t druh strnku veci, e my sme v tommantineli od toho majitea, ktor povie nie, ja do toho nechcem vra peniaze. [] e raz,a djde as, my z toho nieo urobme. Je to lukratvny pozemok uprostred Brna, s tm by sadali robi pekn veci. Ale ako vm niekto vylen balk peaz na to, aby ste to nejako vrtili.(Sprvca Zbrojovk) 31

Z jeho strany je teda prtomn urit rezignovanos a uvedomovanie si nemonostinatartova vrobu v sasnej situcii, kedy majite vykva a z prenjmov pokrva nklady,ktor vznikli vydraenm tohto arelu.

Monou motivciou vedcou k rozsiahlejej prave priestorov zo strany njomcov

by mohol by osobn vzah, pretoe aj napriek finannej nronosti, ak by priiel nejakbval zamestnanec, o tu robieval, ten by do [tej rekontrukcie priestorov] iel len pre tiespomienky, ako to bvavalo.Takto situciu vak u Sprvca Zbrojovk povauje za viac--menej nerelnu, pretoe tto nositelia osobnho prbehu o vekosti Zbrojovky u v podstateneij, prpadne s v dchodku, a maj in starosti a problmy, ne tu nieo takto rozbie-ha. Tto potencilna motivan sila vedca ku konaniu, ktor by generovali spomienkyna slvu Zbrojovky, teda nijak nezasiahla a u ani nezasiahne do otzky obnovenia vroby.Jedin as rznorodej strojrskej vroby, ktor ostala a zamestnva aj bvalch pracovnkovZbrojovky, je vroba zbran v malom.

Vroba zbran pod dcrskou firmou brnenskej Zbrojovky skonila v roku 2006 a novsprvca konkurznej podstaty na verejnej drabe predal obrbacie centr a as alieho

30 Hoci sa dnes Sprvca Zbrojovk vzahuje k Zbrojovke ako k svojej kadodennosti, v tejto vpo-vedi naznauje tos nad tm, e nikto nebol schopn kreatvneho, inovatvneho konania, ktorby vrobu zachrnilo, aj ke pracovnkov za kreatvnych a vynaliezavch povaoval. Manarskyschopn konanie, ktor spomna, by bolo mon, ak by v tej dobe boli prtomn profesionlnekompetencie z priemyselnho sveta.

31 Je zaujmav, e tento dnes prenajman priestor stle oznauje slovom diela, ako v asoch

vroby. Zmenilo sa sce vyuitie hl, ale ich pomenovania ostvaj pre ud, ktor v areli praco-vali, hlboko vit.



SOCILNSTUDIA4/2013

92

strojovho vybavenia firme Brno Rifles, ktor pokrauje vo vrobe asti zbran pod slvnouznakou Zbrojovky Brno, patr vak u pod esk zbrojovku Uhersk Brod. Vroba prebie-hala v zbrdovickom areli, kvli chtraniu priestorov sa vak presva na in miesto. Majitena svojich strnkach ale zdrazuje, e chce by stle sasou brnenskej zbrojovckej trad-

cie: Uskutonil sa vber vhodnej lokality, ktor odshlasili nadriaden orgny spolonosti.Slvna tradcia Zbrojovky bude teda pokraova a to V BRNE. 32V malom teda tradcia brnenskho zetka v krku pokrauje alej a dokonca sa hlsi

k historickmu odkazu slvneho podniku. Tento fakt v sebe nesie potencil pre kultivovaniepamte spojenej s industrilnou minulosou mesta, aj vaka tomu, e pre sasnch ved-cich firmy je zjavne dleit prepojenos s pvodnou Zbrojovkou a jej umiestnenm v Brneakcentova. V konenom dsledku teda tto firma bude odkazova k pamti o Zbrojovke, iu je jej zmer postaven na dvodoch finannch a marketingovch typickch pre trhovsvet, alebo ide zo strany zodpovednch o loklny patriotizmus i nostalgiu, cenen v rmcisveta nzorovho. Hoci t, ktor pamtaj slvne dni Zbrojovky, podnik ako nslednkaneoznaovali, predovetkm kvli vemi obmedzenmu zameraniu v porovnan s predrevo-lunou vrobou, v budcnosti je monos, e prbeh o stratench anciach ustpi do poza-dia a vroba zbran v menom pod uherskobrodskou taktovkou bude chpan ako legitmnynstupca predrevolunej slvnej vekovroby.

Prbeh tvrt: Zbrojovka sasou developerskho plnu

Celkov padok vroby a arelu viedol k tomu, e miesto slvnej tovrne sa zaalo menina miesto vhodnej nehnutenej investcie: a ke to bolo v takom stave, akoe zlom, tak

sa o to zaali zaujma developeri, pretoe t lokalita je zaujmav Posledn konkurznsprvca nakoniec predal zvyn majetok vrtane samotnho arelu Zbrojovky. Draba zarekordnch 707 milinov korn pokryla dloby veriteom a developer, ktor arel kpil,vyhlsil svoj zmer zbra budovy a postavi nov mestsk as.

Ako sa ukazuje, prve tento moment rozhodnutia o zbran mal v sebe mobilizanpotencil a toto zistenie viedlo nho komunikanho partnera z obianskeho zdruenieidenice pro obany k aktivite smerujcej k zachovaniu asti arelu. Samotn draba a pre-daj Zbrojovky teda ete neboli dostatonm dvodom, aby sa udia zaali o Zbrojovkuviac zaujma, ako nhle vak hrozilo pln vymazanie arelu z mapy Brna, hodnoty tech-

nologickho a historickho dedistva vystupuj u asti aktrov do popredia a s nimiozmyselovan.

Nejak dobu to [po drabe] lealo, bolo ticho po pin, a potom sa [investor] rozhodol, espracuje projekt a prebuduje to na bytov komplex. V tej chvli ke sa o tom zaalo hovori,mne to vadilo, lebo za prv zanikne industrilny priestor, kde je vea vec cennch ako z hadiskastavebnho, tak aj historickho. Poviem to takto: na tch halch bolo pouitch plno kontrukci,ako iel stavebn vvoj, ktor s svojim spsobom zaujmav, je vidno, ako iel historick vvoj.

32 Histria vzniku spolonosti Brno Rifles, dostupn na webovch strnkach Zbrojovky Brno (Zbro-jovka 2013).



93


Tam sa mal spravi stavebne historick prieskum, bohuia sa mi to nepodarilo presadi ani cez toobianske zdruenie. (Aktivista)33

Od tohto momentu teda preber OZ idenice pro obany aksi patront nad bojomo fyzick podobu dedistva Zbrojovky a jeho zstupcovia sa aktvne zasadzuj o pripom-

ienkovanie oficilnej dokumentcie ohadom prestavby. Hlavnm dvodom obv zdrueniabolo, e povolenie k braniu bolo vydan ete pred spracovanm projektu budcej zstavby,o povaovali za nelogick a z hadiska zachovania pamti miesta a ochrany objektovi potencilne nebezpen:

Postup pri realizci projektu prestavby arelu Zbrojovky, kedy maj by najprv zlikvidovanvetky objekty a potom spracovan dokumentcia novej vstavby, je v rozpore so stavebnmzkonom. Najprv by mala by spracovan variantn tdia, ktor by umonila posdi, ktorobjekty by mali by zakomponovan do novej vstavby, ako pam miesta a pripomienka konti-nuity osdlenia, a ktor zbran.(Aktivista)34

V rmci pripomienok k braniu celho arelu zdruenie pripojilo aj svoj komentrs nvrhom vyuitia jednotlivch stavieb pre ely portu i kultry, navrhovalo vytvoreniemzea, kritizovalo naprklad aj demolciu vojenskch krytov kvli zabezpeeniu obyva-testva v ase vojnovho konfliktu i poadovalo maximlne ekologicky opatrn postup pridemolci budov, ktor sa zachovva nebud.35

OZ idenice pro obany vyjednvalo o zachovan o najvieho potu budov akomaterilnej pripomienky Zbrojovky aj poas tvorby nvrhu budceho vyuitia arelu. Podaslov architekta, ktor na projekte pracoval, vak bolo u od zaiatku aj bez priinenia obian-skych aktivistov zmerom nevytvori priestor typu Manhattanu s mrakodrapmi, ale priestor

s typolgiou eurpskeho mesta s ulicami, nmestiami a domami normlnej vky. o satka zachovania budov v areli, architekti vytipovali objekty hodn zachovania poda vlast-nho uvenia. Vzhadom k neexistencii pamiatkovej ochrany, ktorej ustanovenie opakovanenavrhovalo OZ, sa vak neriadili isto historickou hodnotou jednotlivch stavieb. Nakoko

bol projekt zadan za elom umiestnenia najm bytovch i kancelrskych jednotiek, naktor sa poda architekta industrilne budovy v Zbrojovke vyui nedaj, technick a este-tick parametre boli dleit:

[] pokia tam m vznikn spen as mesta, spen v tom, e tam bud udia, e tam budradi, e tam bude bezpene, e si to kpia za vemi drah peniaze a bud si to vi, bud sa o tostara, tak tam tie haly proste by nemu. Pretoe tam neme kooexistova kvalitn modernmesto normlne s ulicami, so vetkm, a tieto haly. Keby boli tie haly inej vekosti a inej trukt-ry, tak by to ilo, ale tm, e s to haly vojensk a extrmne nzke a extrmne irok, tak s nepo-uiten. A tie haly, ktor s vysok, tak s zase eredn. (Architekt)

33 Toto je idelny prpad reimu dobra typickho pre obiansky svet, kedy kolektvny zujem vedieAktivistu k intitucionalizovanmu konaniu smerujcemu k spochybneniu zdieanho dobra svetatrhovho, ktor je pre Aktivistu zosobnen developerom.

34 Vi Obansk sdruen idenice pro obany (2008).

35 Dleitos zachovania toho, o Aktivista povauje za pamiatku, meme chpa ako zakotven v obian-skom, ale vzhadom na pripomnanie slvy Zbrojovky a vlastnho mesta, tie nzorovom svete.



SOCILNSTUDIA4/2013

94

So zachovanm materilneho odkazu k minulosti vak nvrh pota, mus vak by cit-livo zakomponovan do novej vstavby:

[] skupina vkovch budov okolo hlavnho nmestia vytvrajca znak novej tvrte dva tiev irej mestskej krajine jasn signl o novej vstavbe a zrove uahuje celkov orientciu.

Nie je pritom umiestnen na stynej lnii s historickou truktrou. T je naopak smerom k mestutvoren existujcimi objektmi bvalm riaditestvom Zbrojovky a objektom Beranovej tovrne.Ponechan starie stavby dvaj zemiu jeho historick vrstevnatos a pam. (Architekt)36

Komunikcia OZ idenice pro obany s architektonickou kancelriou po zverejnen sta-vebnho projektu nebola intenzvna, tkala sa predovetkm zachovania objektu barokovhozmoku v areli. Architekt:

My sme boli v kontakte s niektorou z ich organizci, z nejakou z tch obianskych aktivt, a tchceli, aby tam bol zachovan barokov zmoek. Tam teda iaden barokov zmoek nie je, pre-

toe t budova je tak znien, e nikto nespozn, e tam nejak barokov zmoek je. Ale priali siho zachova a my sme to prepracovali, take sme n projekt prepracovali a ten objekt zmokasme tam zachovali. To u nie je zmoek, to je normlna tak budova, kde s star zklady stien.

Tento konflikt ohadom zachovania budov poukazuje na rzne spsoby vnmania dle-itosti fyzickho aspektu historickho dedistva. Architekt spoluvytvrajci nvrh novejZbrojovky, ktor o sebe povedal, e je vemi konzervatvny lovek a nechce inovciu preinovciu, povauje za dostaton pripomienku zachovanie prvorepublikovej administra-tvnej budovy a niekoko mlo vrobnch budov s vhodnou mierkou pre plnovan novvyuitie.

Na druhej strane aktivista vid v zmoku budovu so silnm historickm odkazom, kvlivznamnosti architekta, ktor ho pred stovkami rokov navrhol. Cieom aktivistu bolo, akosa zd, zachova zo Zbrojovky vetko fyzick, o sa zachova d. Objekt zmoku sa stalhlavnm bodom, o ktorom nakoniec vyjednvali a dohodli sa, zmoek architekt do plnovzakomponoval. Aktivista vak stle cti, e konania dobre nedopadli, pretoe v nich chcel

pokraova a vyjednva zachovanie alch objektov:

Architekt sm presadzoval, aby sa urit objekty zachovali. Toto povaujem za cenn. Snailisme sa urobi schdzku, dal mi najavo e no, zorganizoval t schdzku, ale e u sa nechce tmalej bavi, aby som ho nezaaoval [tm], e on bude alej organizova nejak schdzky oha-dom Zbrojovky. Tak to dopadlo tak, ako to dopadlo. (Aktivista)

alie vyjednvania mimo tmy zmoku u teda neprebehli, architekt spomnal, ezdruenie diskutovalo len o zachovan zmoku a oni ako architekti mohli reagova len nato, o oni navrhovali.

36 Argumentcia architekta angaujceho sa na projekte novej podoby Zbrojovky ako na individul-nom biografickom projekte s prsubom sebarealizcie je tak ukotven minimlne v dvoch Boltan-skho svetoch. Na jednej strane povauje za dleit historick kontinuitu a pam miesta, reimy

dobra uznvan v domcom svete, na strane druhej tie s vak podriaden funknej prepojenostia logike usporiadania a vyuitia (priemyseln svet).



95


Tto aktivita snaiaca sa o zachovanie fyzina Zbrojovky pre niekoho me psobi anezmyselne:

Neznam obianske zdruenia. My tu s tm bojujeme kad de. To sa tu tak zvrhlo, e t obaniabez toho, aby mali nejak informcie, bojuj proti vetkmu. V Brne je tak systm, e tie obianskezdruenia chc zachova status quo. Nechc nikdy ni novho, aj keby tam mali liez blatom, oniradej bud liez blatom, ne si tam da asfalt ako nieo nov. [] To je nezmysel, o oni poaduj.[] Tak o sme skanzen? Nie, my potrebujeme i, my potrebujeme pracovn prleitosti, mabvanie, ma verejn priestory, a t udia sa tu musia cti dobre. A to nie sme schopn v skanzene.To opakujem kade chodm, ale bohuia tie obianske zdruenia to nechc pou. [] Ke prdemdo Brna, tak chcem vidie, ako to vyzeralo pred mnohmi rokmi? To urite nie. (radnk)

Zstupca radnctva mesta argumentuje ako technik a plnova, ktor s objektmiv meste pracuje intrumentlne, budovy maj ma jednoznan funkciu a maj psobireprezentatvne, ako v druhom najvom meste eskej republiky.

Dnes vieme, e z hadiska terie, koncepcie kompaktnho mesta, je iaduce, aby tie brown-fieldy vymizli z centra mesta a aby sa v centre mesta venovali funkcii, ktor maj ma, funkciaspoloensk a verejn priestor. (radnk)

Odmieta mesto ako skanzen, o je poda neho cieom prezervacionistickch snh akti-vistov a pamiatkarov, pretoe ak ide lovek do priestoru skanzenu, prejde tou brnou nala-den tak, e chce vidie, ako to vyzeralo pred mnohmi rokmi. Oproti tomu stavia behdvadsiateho prvho storoia, ktor sa deje za ohradou skanzenu, a nechce ma jeden skan-zen veda druhho, pretoe je v dopyt po dvadsiatom prvom storo ako po skanzene.37

Rob jasn deliacu iaru medzi historickm a sasnm, a ak si chcem urobi obrzok, akoto vyzeralo, pjdem do mzea mesta Brna.

S ohadom k zachovaniu pamti industrilnych miest v Brne chpe prezervacionisticksnahy ako nezmyseln, pretoe sa emocionlne put i historick a obiansky vznam, ktorso Zbrojovkou spjaj in aktri, nestretvaj s reimami dobra trhovho a priemyselnhosveta, ktor orientuj jeho chpanie situcie. To svis s formou jeho zapojenia do sveta, tedas jeho snahou presadzova zdiean dobro tak, ako ho vid on, priom ho k tomu legitimi-zuje jeho postavenie radnka, ktor je za toto dobro zodpovedn: Som Brk a mm tu istdomovsk prvo, a tak chcem ochraova hodnoty toho Brna.

Prbeh piaty: Zbrojovka na ceste ku kultrnemu brownfieldu

Nzke njmy nepouvanch priemyselnch priestorov s vekou rozlohou v blzkosti centraprilkali do arelu Zbrojovky aj poetn umeleck komunitu. Spsob, akm prili do kon-taktu so Zbrojovkou, popisuj umelci aj takto:

37 Je zaujmav, e v rmci tejto trhovej argumentcie nijako nehovor o kombinovan skanzenovosti

a 21. storoia, ale chpe ich ako dva ply, ktor sa nemieaj. Inde zas hovor o tom, ako je histo-rick as Vakovky doplnkom, oddychovm miestom poas nakupovania.



SOCILNSTUDIA4/2013

96

[] obchdzala som vetky mon ponuky, arely, o som kde videla nejak inzerciu, ptalasom sa, chodila som na obhliadky Normlne, klasika, realitn innos. V Zbrojovke mi ponklipriestor, ktor sa mi pil: bol vek, svetl, blzko bydliska. Ete som mala in ponuky, ale totobolo aj cenovo dobr. V podstate klasick realitn innos. Blzkos, dostupnos (Maliarka)38

Viacer komunikan partneri, ktor v Zbrojovke psobili dlhodobejie, vak vzptdodvaj, e aj ke historick hodnota a gnius loci budovy neboli prvotnm dvodom,preo sa rozhodli presahova svoju tvorbu do Zbrojovky, postupom asu si pecifick atmo-sfru arelu obbili a nechali sa ou inpirova: plne som sa tam do toho zamilovala. Zatie posledn dva roky som sa snaila tej Zbrojovke venova tak, e som si ju vzala ako motv.Volalo sa toPosledn dva roky, nevedela som, e sa to ete predi o alch X rokov, to smesamozrejme netuili.39

Od roku 2009 sa do Zbrojovky presahovalo divadlo Sedm a pl znme aj pod nzvomZbrojovka a pl, m zaalo obdobie, ktor jeden z oslovench umelcov nazval rozkvetomumeleckch aktivt v Zbrojovke. Pod vedenm brnenskho divadelnka a reisra bola v tejdobe sprstupnen hala . 7, kde spomnan divadelnk ponkal monos organizovaniaskoro ohokovek, on to chpal ako tak klubovu, kde mlad udia, nejak kreatvni, ktornieo robia, nieo organizuj aktvne, take by tam mohli realizova nejak produkcie.

Umeleck priestor v Zbrojovke sa teda sasti profiloval ako priestor pre nezvisltvorbu a zanajcich umelcov a viacer komunikan partneri vyzdvihli jeho prnos pre

brnensk alternatvnu kultrnu scnu:

V tom bola t najvia sila, alebo devza Zbrojovky, e mohol ktokovek prs a pokia tonebola pln hovadina, tak sa mohol plne rozumne [] dohodn a spravi tam, o chcel. []

A mnoho vec sa tam nejako zabehlo a myslm, e to dos prospelo miestnej kultrnej scne, fun-govalo to ako tak barirov psmo, kultrne, ke niekto nieo mal chu usporiada, tak sa vlast-ne o to mohol tam poksi a vinou to fungovalo. (Organiztor)40

V Zbrojovke prebiehali aj vie podujatia, naprklad niekoko ronkov festivaluBurningBeats, StarobrnoFest i Factory Fashion Market, a konali sa tu koncerty mnohchdomcich i zahraninch interpretov. Celkovo s vak v arele hosovan zva produk-cie sasnej elektronickej hudby, ktor rozhodne nepatr k mainstreamu. Umenie tak nie jeautomatickou asociciou Branov, ke sa spomenie meno Zbrojovky, a povedomie o ide-nickom areli ako o mieste kultry je poda jednej zo zbrojovckych umelk prtomn len

vo fanikovskch komunitch: Bud to pecifick skupiny, pretoe ja sa vdy o takej akci

38 Maliarka sa k problematike Zbrojovky dostala v rmci riadenia svojej biografie, jej odkazovaniek Zbrojovke ako k objektu trhu sa zmenilo na vzah emci a inpirci, nerozhodla sa vstpi dokonfliktu a bojova za jej zchranu, presahovanie sa do inch priestorov bolo alm biografic-km projektom.

39 Komunikan partnerka nara na fakt, e njomn zmluva k ateliru bola na dobu urit (dvaroky) a v tej dobe si myslela, e po jej vypran djde k zbraniu celho arelu.

40 Pre Organiztora bola Zbrojovka miestom s potencilom pre vytvranie kreatvnej platformy pre

[] konfrontovanie s ostatnmi umeleckmi formami, angaoval sa teda kreatvne v rmci inpi-ranho sveta.



97


dozviem a ke zistm, e u tu prebieha. Lebo inak na to nenarazm, ako na internete alebona Facebooku. e to je cielen na nejak skupinu, e si daj udia medzi sebou vedie.O podujatiach asto nevedia ani zamestnanci prevdzok fungujcich v susediacich budovch.

V svislosti s kreatvno-umeleckmi aktivitami v Zbrojovke je vhodn poloi si otzku,

nakoko by brnensk tovre mohla alebo me nasledova trend tzv. kultrnych brownfiel-dov tak, ako ich poznaj na Zpade. as komunikanch partnerov nielen z radov umelcovzastva nzor, e no.

Ja si myslm, e by to mohlo fungova. Dokazuje to aj t prv budova, kde sdli divadloZbrojovka a pl, udia si sem zvykli chodi, tie akcie tu bvaj plne pravidelne, i u diva-dlo, alebo hudobn akcie. T hala m obrovsk potencil, me tam by p stageov zrove.(Umelkya)41

My robme akcie, kam chod tisc ud. To, o vdy vnmam od tch nvtevnkov, je totlny asnad tm, ak krsny priestor tam je, ale ak je hrozne nevyuvan. Myslm, e potencilne by to

boli zaujmav priestory (Divadelnka)

V rozpore s takto artikulovanmi predstavami je vak sasn vvoj umeleckch aktivtv Zbrojovke v padku. Ako to pomenoval jeden z organiztorov podujat v Zbrojovke: no ten rozkvet, ten bol tak od toho roku 2010 do ete tak asi rok a pol. Teraz u to tam takplne nie je, ale je to hlavne preto, e u sa nikto o t halu, mm pocit teda, moc nestar.

Najastejie argumenty, ktor zaznievali od aktrov pri vysvetovan tohto padku, sateda odvjali od nezujmu sasnho majitea do arelu akokovek investova, m sa tech-nick stav budov a situcia postupne zhoruje a podmienky na tvorbu a organizciu podujatsa stvaj bojovmi: To nov vedenie teraz u vbec neinvestuje do tej rekontrukcie a ten

arel postupne chtra a nechva sa tak sm znii.Z rozhovorov taktie plne zretene vystupuje aj vnmanie vopred prehratho boja, ke

o zbran arelu je u vlastne rozhodnut a akkovek snahy nieo v Zbrojovke rozbieha stak nutne ohranien nepredvdatenm asovm bodom v budcnosti, ke sa majite roz-hodne podnikn prv kroky k realizci svojho zmeru: Tu je to prve vemi problematicktm, e je to u predan a m to skromn slovensk vlastnk.42

V komunite umelcov je navye prtomn aj rozarovanie nad prstupom mesta Brno,pretoe prvotne zo strany kompetentnch oakvali pri premene Zbrojovky na kultrny pries-tor podporu.

41 Z rozhovoru s umelkyou je zrejm, e Zbrojovku vnma predovetkm ako pevn sas svojhoitho sveta, ako miesto pre tvorbu a pre ivot. Aj ke naznauje potrebu zachovania objektu, jejkonanie nikdy neprekroilo hranicu smerom k angaovanosti na poli intitucionlnom a nenabraloformu oficilnej obhajoby zachovania objektu, ani na poli kreatvnom v zmysle inicicie spolu-prce medzi umelcami.

42 Zaujmav je, e tento kompromis o budcnosti objektu uzatvoren predovetkm medzi mes-tom a developerom nikto z umelcov nespochybnil a nevykonal test reality zaloen na reimochdobra inpiranho sveta. Akkovek argumentcia ukotven v tomto svete tak nem dostaton

mobilizan potencil, aby motivovala aktrov ku konkrtnym krokom (naprklad smerujcim kukampani za zachovanie umelcami vyuvanej budovy . 7).



SOCILNSTUDIA4/2013

98

To bol ten zmer, ak sa tam vyvinie nejak aktivita, tak to implementova do tej tvrti, o by tambola. A vtedy bola aj tak argumentcia, e Onderka mal vo volebnom programe revitalizciutchto zn, e mesto tomu bude naklonen, o sa op nepotvrdilo, mesto ako vdy svoje subynesplnilo, nie je niomu takmu naklonen. (Divadelnka)43

Zo strany radnka s aktivity prebiehajce v sasnosti v Zbrojovke vnman s uritourozpaitosou ako prechodn a rozhodne nie hodn podpory:

No, tak to je ndze cnos. To je typick situcia, ktor sa odohrva v celej Eurpe, e tie brown-fieldy ako hadaj vyuitie. A pretoe tu s rzne organizcie a spolky, ktor nemaj kam, aninie s iadan nikde, tak tie s obubou vyuvaj tie priestory. To mate v Raksku, v Nemecku.Take ke v tchto priestoroch existuj rzne dielne, robia sa z toho vstavn priestory a robiasa tie kultrne [podujatia] pre ten bigbt a tieto rzne smery, je to dobr, lebo to aspo njdenejak vyuitie a neobauje to okolie, lebo je to odvadia aleko. Ale je to doasn zleitos.(radnk)

Potencil Zbrojovky ako miesta kultry sa tak postupne vytrca. Aj as umelcov, ktorboli v minulosti v Zbrojovke relatvne aktvni, postupne strca o objekt zujem a ich vn-manie Zbrojovky ako vnimonho priestoru dleitho pre brnensk kultrnu scnu orazviac ustupuje silnm argumentom industrilneho a finannho sveta, v ktorch perspektve jeakkovek alia prava arelu okrem zbrania vnman ako finanne nron, neefektvnaa nelogick.

Ja si myslm, e by bolo celkom idelne, keby to tam zbrali a postavili by tam nieo novho,tak ako je to oficilne v plne. A vzhadom k tomu, ak vek oblas to je, tak zachovva to je

samozrejme absurdn, t rekontrukcia je hrozne drah, pretoe je to tak zdevastovan tou pri-emyselnou zaou, e to proste tak tie len tak nebude Zbrojovka je proste brownfield akoakkovek in kdekovek inde, akurt, e v Brne je naozaj vek, tm pdom je i vznamn,ale na druh stranu, e by tam bolo nejak kultrne dedistvo, tak to si ako plne nemyslm.(Organiztor)

Zver: Zachova, i nezachova?

Vchodiskom naej interpretanej stratgie s teoretick predpoklady post-bourdieuovskejsociolgie, poda ktorej by sme akty zdvodovania a ospravedlovania nemali analyticky

zredukova na sptn racionalizcie i dovysvetovanie volieb jednotlivcov. V tomtozmysle sme nevysvetovali konanie aktrov, ktor sa angauj v procese ozmyseova-nia budcnosti arelu brnenskej Zbrojovky, ako odraz ich trukturlnej pozcie na socil-nom poli a tomu zodpovedajcich habitusov a pravdepodobnch stratgi konania. V slades teoretickm modelom pragmatickej sociolgie sme sa sstredili na rekontrukciu truktrargumentcie, aby sme porozumeli, ako me lovek dospie k tomu, e bude povaovanejak budovu alebo miesto za vhodn zachovania, alebo naopak za preduren k zbraniu

43 Zozaiatku bola jej kreatvna angaovanos aj angaovanosou v intitucionalizovanom konan

(vyjednvanie s mestom), ktor malo vies k vytvoreniu znmeho, umeleckho centra v Brne(nzorov svet).



99


a zabudnutiu. Rekontrukciu truktr argumentcie sme uskutonili formou nrtu typickchprbehov, ktor vychdzali z vpoved na tomto poli angaovanch aktrov. Argumentankonfigurcia tchto prbehov odhauje v sasnosti prtomn podoby moralizmu a realizmu,ktor s aktrmi povaovan za relevantn vo vzahu k urbnnej pamti. Prepojenos tchto

prbehov so truktrou reimov dobra iestich idelno typickch svetov nm umouje poro-zumie tomu, na zklade akch foriem hadania dobra a realizmu s udia schopn zaujapozciu vo vzahu k minulosti a budcnosti, vrtane toho, ako je mon, e udia zastvajciodlin spoloensk pozcie zdieaj predstavu o potencilnej budcnosti, ktor je zaloenna vymazan asti minulosti z priestoru ich mesta.

Pri ospravedlovan toho, preo by mala by Zbrojovka zbran, alebo prve naopakzachovan, argumentuj aktri z perspektv rznych hodnotiacich svetov a zvznamujv svojich reovch aktoch odlin reimy dobra. Pri spore o budcnos, aj ke do uritejmiery u pevne dan a podmienen existenciou developerskho zmeru a architektonickho

plnu, tak vychdzaj na povrch vo vpovediach aj asti prbehov, a teda pamte, ku ktormsa komunikan partneri vzahuj. Analyticky zaujmavm faktom je, e napriek prvotnmu

predpokladu relatvnej homogenity stanovsk jednotlivch skupn aktrov (umelci, archi-tekti a radnci z magistrtu mesta Brno, obianski aktivisti), t sa v svojej argumentciodvolvaj na odlin reimy dobra nezvisle od svojej pozcie v socilnom poli a vzahuk Zbrojovke. V slade s Boltanskm a Thvenotom (2006) tak meme popsa argumentynaich komunikanch partnerov ako situan a aktrov klasifikova nie poda skupinovej

prslunosti, ale poda spsobu, akm sa k Zbrojovke vzahuj.Prve podobne situanm charakterom disponuj tie nami rekontruovan prbehy

a v nich objektivizovan kompromisy medzi odlinmi reimami dobra. Meme si pred-

stavi situciu, v ktorej pecifick prbeh odkazuje na jedin reim dobra, kde strany sporuzdieaj kadodenn svet, rovnak formu realizmu a hadanie dobra. V takejto idelne typic-kej situcii je vetko pripraven na to, aby strany sporu mohli djs ku konsenzu. Avaknami skman prpad brnenskej Zbrojovky vykazoval znaky situcie, v ktorej astnci sporunezdieaj rovnak kadodenn svet s ostatnmi astnkmi sporu, ale v ktorej ich prbehyodkazuj k rznym reimom dobra. Inak povedan, vstpili sme do situcie, v ktorej sa uka-zovala prtomnos rznych, vzjomne sa prekrvajcich alebo vyluujcich podb realizmua moralizmu. V takchto prpadoch, ke astnci sporov odkazuj vo svojich argumentochk rznym reimom dobra, je dosahovanie konsenzu komplikovan. Boltanski a Thvenot

(1999, 2006) ukazuj, e podobne ako sa ben forma kritiky artikuluje naprie rznymireimami dobra, konsenzulne rieenie sporov sa bene odohrva vo forme vytvorenia kom-

promisu medzi tmito reimami. V tomto zmysle me by prkladom benej kritiky situ-cia, ke argumenty zdrazujce rovnos, a tm odkazujce k obianskemu svetu a jehoreimom dobra, s kritizovan z pozcie priemyselnho sveta ako vrazy neprofesionality.Podobne ako v prpade kritiky, vzjomn otvorenos tchto reimov dobra umouje ich

prepojenie aj formou kompromisov, ako naprklad medzi kreatvnym individualizmom svetainpircie a vysokou hodnotou slvy v svete nzorovom. Situan charakter tchto kompro-misov je dan ich doasnosou, nevychdza nutne ani zo symbolickej truktry argumentcie

ani zo truktry mocenskch vzahov medzi aktrmi sporov. Vznik ako aj zanik prepoje-nm logiky situcie a inovatvnosti aktrov.



SOCILNSTUDIA4/2013

100

Na zklade vpoved aktrov i analzy dokumentov je tak sasn status quo monpovaova za urit kompromis uzavret v rmci sveta priemyselnho a trhovho, a tedaposvajceho do popredia reimy dobra ako efektivita, vnosnos, pokrok a zisk. Zbrojovka,ktor je v sasnosti vnman aj ako ierna diera v centre Brna, tak m by pretvoren

na Nov Zbrojovku, teda nov obytn tvr. Perspektvy tchto dvoch svetov s oriento-van vlune na budcnos a kultivci pamti nepraj. Napriek tomu s vak v prbehocho Zbrojovke prtomn aj argumenty, ktor reimy dobra priemyselnho a trhovho svetaodmietaj a na zklade jednotlivch aspektov historickho architektonickho dedistva ikultrne-spoloenskho vznamu obhajuj zachovanie asti objektu tovrne ako miesta

pamti.Zaujmav je tak sledova prve reov akty, ktor sa snaia aktulny kompromis

napadn a posun do popredia reimy dobra vychdzajce z inpiranho sveta (Zbrojovkadleit pre kultru), domceho sveta (Zbrojovka ako vznamn miesto s bohatou tradciou)i sveta obianskeho (Zbrojovka ako historicky dleit pripomienka doby). Tieto argumenty

psobia voi sasnmu kompromisu ako vyzvatelia (reality test) a ohrozuj jeho trvc-nos. Ako sa vak ukzalo, ich celkov sila a mobilizan potencil s relatvne slab a vovine rozhovorov naprie spektrom aktrov je napriek tomuto alternatvnemu vnmaniu

prtomn silnejie i slabie presvedenie, e arel Zbrojovky je predsa len najlepie zbraa e Zbrojovka je vlastne brownfield ako kad in.44Aj komunikan partneri, ktor preja-vovali relatvne vek mieru nostalgie za Zbrojovkou, nedokzali alebo nechceli tento pocittosti nad zbranm arelu pretavi do konania smerujceho k podniknutiu uritch krokov,ktor by viedli k zachrneniu aspo asti arelu. Tento model argumentcie pre zachovanie

budov, ale aj nslednej pasivity, bolo mon pozorova predovetkm u asti oslovench

umelcov, ktor na jednej strane vyzdvihovali vznam Zbrojovky ako kultrneho centra sopecifickou atmosfrou, na strane druhej vak pasvne prijmali fakt, e arel postupne upada bude zbran a aktvnym konanm sa o jeho zachovanie nepriinili.45

Z hadiska aktvneho konania smerujceho k obhajobe zachovania asti objektu sav celom prpade objavuj dve vnimky. Prvou je architekt, ktor sa podieal na vypraco-vvan architektonickho nvrhu a zo svojho postu mal potrebn dosah na to, aby bol jehoargument o dleitosti ponechania starch stavieb kvli zachovaniu historickej vrstevnatostia pamti zemia zapracovan. Druhou vnimkou bolo OZ idenice pro obany, reprezento-van dvoma komunikanmi partnermi, ktor sce taktie v konenom dsledku prijali fakt,

e vek as arelu bude zbran, ale cez pripomienkovanie dokumentcie bracch prcpresadzovali zchranu asti budov s najvm historickm vznamom. Tto aktri tak aj

44 Toto presvedenie bolo zastpen u viacerch komunikanch partnerov, ktor Zbrojovku vnmaliz nejakho dvodu ako vznamn, napriek tomu vak svoje vpovede ukonili v zmysle v kone-nom dsledku nie je nenahraditen.

45 Prve kultrne brownfieldy v zpadnej Eurpe s pecifick relatvne vysokou mierou aktivizmuzo strany svojich ustanoviteov, snaiacich sa spravi vetko pre ich zachovanie a ochranu predpotencilnymi developerskmi zmermi. Tieto aktivity vinou naberaj formu obianskych ini-

ciatv zdola a v prpade spechu asto prerastaj aj v iriu spoluprcu s mestom, vi naprkladAndres a Grsillon (2013).



101


cez vzjomn spoluprcu dosiahli, e as budov (vstupn brna s bvalm riaditestvombudovy, Beranova tovre popri rieke a barokov zmoek) bude implementovan do novejzstavby a materilne ukotvenie pamte o Zbrojovke tak bude aspo iastone prtomn ajnaalej.

Vo viacerch rozhovoroch bola v svislosti s osudom Zbrojovky spomenut ajVakovka, alia bval vznamn brnensk tovre. Premena Vakovky z pohadu naichkomunikanch partnerov sli ako urit pozitvnej prklad toho, ako je mon nalois industrilnym dedistvom tak, aby to bolo prospen pre mesto, ale zrove aby ostalaaspo z asti zachovan aj historick a obianska hodnota objektu.46

V prpade arelu strojrenskho podniku Vakovka dolo k zbraniu vej asti arelua vybudovaniu nkupnho centra Galerie Vakovka na jeho mieste, ale pam miesta zostalanaalej fyzicky sprtomnen v objekte historickej zlievarne, ktor bola zachovan a v sas-nosti sli ako kultrne a komunitn centrum neziskovch organizci, v objekte pvodnejadministratvnej budovy a taktie v objekte bvalej strojrne, kde sdli galria sasnhoumenia Wannieck Gallery Brno.47To, o mesto Brno v spoluprci s privtnym investoromurobilo s Vakovkou, je tak na poli regenercie brownfields poda predstaviteky brnenskejkultrnej scny vnman ako klasick prklad dobrho zmeru (Divadelnka).48

m sa teda li spsob rieenia revitalizcie a naloenia s umeleckmi aktivitamia historickm dedistvom v tchto dvoch objektoch? Ak argumenty s pouvan kom-

petentnmi osobami v situci, ke treba ospravedlni, preo jeden objekt je potrebn celzbra a z druhho je mon as zachova a vyui ho na aktivity, ktor maj spoloensk

presah?

To, e sa to podarilo, to bolo dan peniazmi. Peniaze prili od investora, lebo si spotal, e flekje vborn, a okrem toho, e m keft, tak tam me dosta nieo kultrne. Lebo pozrite dovetkch nkupnch centier v Brne. udia nevydria nakupova dlho, to je t filozofia. Oni sipotrebuj oddchnu, si pohovori, a potom sa zas vrhn do toho vru. A to t Vakovka krsneponkla tm, e ja vypadnem z toho skla, obchodov, neustlej ponuky, to je navn, vyjdem von,sadnem si do kaviarne, ktor m plne in prostredie, dchne na ma niem inm a ja sa vrtima hur, zas sa ponorm do blata tch obchodov. Take by som povedal, e Vakovka je klasickukka dobre zainvestovanch peaz, kde sa podarilo vytvori vborn nkupn priestor, kde sapodarilo zachrni aksi star arel (radnk).

46 V objekte tovrne psobila koncom 90. rokov Nadace Vakovka a neskr Obansk sdruen Va-kovka, ktor organizovalo v areli kultrne akcie a neskr sa spolupodiealo na vytvoren centrapre neziskov organizcie v objekte starej zlievarne, vi webov strnky Slvarny Vakovka (Sl-vrna Vakovka 2005).

47 Viac informci vi webov strnky Slvarny Vakovka (Slvrna Vakovka 2005).48 Komunikan partnerka vak vzpt dodva: aj ke dopadlo to, ako to dopadlo, im reaguje

na udalosti z marca 2013, ke mesto vypovedalo Wannieck Gallery zmluvu a hrozilo vysaho-vanie celej galrie, a poukazuje tak na fakt, e ani v prpade Vakovky nie je ist, i bude kul-

trne-obiansky presah zachovan. Vi naprklad lnok Skon brnnsk Wannieck Gallery?(Nekompromisn 2013).



SOCILNSTUDIA4/2013

102

Vpove radnka tak vychdza jasne z reimov dobra uznvanch v svete trhovom,ktor do popredia stavia finann efektivitu a zisk.49V rmci trhovho sveta zohrvaj prirozhodovan o osude objektu vznamn lohu peniaze a ekonomick vhodnos, prvetie uruj, o je a o nie je vhodnzachova. Dleitos Vakovky z hadiska kontinuity

a pamti miesta tak nie je v argumentcii tohto sveta vnman ako vznamn sama o sebea aj ke je sasou kompromisu o budcnosti objektu, nachdza sa tam iba z dvodu, e jes ou narban ako s potencilnou pridanou hodnotou k obchodu a marketingovou devzou.

Tento model je v kontexte vskumu o Zbrojovke dleit, pretoe ukazuje, e pammiesta me pretrvva a osta materializovanou v relatvne silnej forme aj na miestach, kde

jej kultivcia nie je prioritou. Avak len za predpokladu, e praktiky podporujce jej tvorbubud vhodne zakomponovan do celkovho kompromisu nad premenou objektu.50

Prve z hadiska tvorby takhoto kompromisu je vhodn podotkn, e prpad Vakovkysa od Zbrojovky li ete jednm, a to relatvne vznamnm, spsobom: existenciou nad-cie a neskr obianskeho zdruenia Vakovka, ktorch zstupcovia sa aktvne podieali narokovaniach s mestom a developerom o budcom osude objektu.51 V prpade regenercieVakovky sa tak objavuje prvok irej spoluprce medzi irokm spektrom zainteresovanchaktrov, ktor v prpade Zbrojovky a na drobn vnimky nie je mon vypozorova.

Interpretan stratgia pragmatickej sociolgie nm umonila ukza, ako s praktikyformovania priestorov urbnnej pamti prepojen s kultrnymi predpokladmi argumentcie.Okrem odhalenia vplyvu tchto argumentanch predpokladov v situcich ospravedlova-nia ns vak tto perspektva viedla tie k tomu, aby sme si vmali dleitos inovatvneho

prstupu socilnych aktrov, a to ako pri rieen sporov pomocou tvorby kompromisov medzijednotlivmi reimami dobra, tak pri vyman novch foriem koopercie medzi rznymi

podobami angaovanosti v danej oblasti sporu. Nartnutm truktry bench foriem ospra-vedlovania v podobe iestich reimov dobra nm pragmatick sociolgia poslila tiek tomu, aby sme si uvedomili, e pre nami skman prpad je charakteristick aj neprtom-nos uritch foriem argumentcie a koopercie, naprklad tak, ktor by viedla k vej spo-luprci medzi aktrmi vo veci Zbrojovky sa angaujcimi.

Perspektva pragmatickej sociolgie nm taktie umonila ukza veobecne platnprepojenos socilneho konania a situci ospravedlovania s materialitou sveta. PrpadZbrojovky, procesu formovania urbnnej pamti, demontruje, e situcie ospravedlovania,spory a argumenty, sa neodohrvaj len na rovni pekulatvnych debt, ale v zkom vzahu

k materialite objektov. Inak povedan, spsoby sprostredkovania vzahu k objektom, k mate-rialite reality, s sasou evaluanch sporov, priom vyjednvanie tchto podb realizmu

49 Vlastnkom historickej administratvnej budovy a strojrne je akciov spolonos Jin centrumBrno, ktorej 100% akcionrom je Mesto Brno a vlastnkom zlievarne a pozemku, kde v sasnostistoj nkupn centrum, je nemeck investin spolonos ECE. Vi webov strnky Arelu Va-kovka (Slvrna Vakovka 2005).

50 Z hadiska povahy kompromisu sa tak jedn o inovatvne konanie prekraujce hranice toho, o jev jednotlivch svetoch povaovan za dobr a morlne.

51 Strun popis aktivt, ktor iniciovala Nadace a neskr Obansk sdruen Vakovka, je zverej-nen na webovch strnkach Slvarny Vakovka (Slvrna Vakovka 2005).



103


a moralizmu nie je isto otzkou konfrontcie nzorov, sdov i hodnt aktrov, ale m ajpraktick dopad na konanie aktrov. Materialita objektov tvor sas tchto sporov, vstupujedo procesu argumentcie priamo ako dkaz relevancie uritch podb realizmu a morali-zmu v konkrtnych situcich konania. isto analyticky rozpojen materilna realita objek-

tov a symbolick realita vznamov sa z hadiska pragmatickej sociolgie znovu prepojujv interaknch situcich. V tchto situcich vak hlavn lohu nezohrvaj individulniaktri veden silami, ktor by ich v tchto situcich usmerovali na zklade ich vlastnchzujmov, hodnt a zdrojov. Ako sme mohli vidie, v prpade Zbrojovky zohrali hlavn lohumomenty vynorujcich sa prleitost pretvra materialitu sveta v slade s nasledovanmuritej vzie dobra.

LiteraturaANDRES, Lauren a Boris GRSILLON. Cultural brownfields in European cities: a new mainstream

object for cultural and urban policies.International Journal of Cultural Policy, 2013, ro. 19, . 1,s. 4062. ISSN 1028-6632.

ASSMANN, Jan. Cultural memory and early civilization: writing, remembrance, and political imagina-tion. Cambridge (UK): Cambridge University Press, 2011. ISBN 9780521188029.

BOLTANSKI, Luc. On critique: a sociology of emancipation. Cambridge (UK): Polity, 2011. ISBN9780745649634.

BOLTANSKI, Luc a Laurent THVENOT. On justification: economies of worth. Princeton: PrincetonUniversity Press, 2006. ISBN 069111837x.

BOLTANSKI, Luc a Laurent THVENOT. The Sociology of Critical Capacity.European Journal of So-

cial Theory,1999, ro. 2, . 3, s. 359377. ISSN 1461-7137.CRINSON, Mark. Urban memory: history and amnesia in the modern city.London: Routledge, 2005.

ISBN 0415334055.DROMI, Shai M. a Eva ILLOUZ. Recovering Morality: Pragmatic Sociology and Literary Studies.New

Literary History, 2010, ro. 41, . 2, s. 351369. ISSN 1080-661X.DURNOV, Anna. A Tale of Fat Cats and Stupid Activists: Contested Values, Governance and

Reflexivity in the Brno Railway Station Controversy.Journal of Environmental Policy & Planning,2013, . 4, s. 117. ISSN 1522-7200.

FAINSTEIN, Susan S. Economic Restructuring and Redevelopment. In KLENIEWSKI, Nancy (ed.).Cities and Society. Oxford: Blackwell Publishing, 2005, s. 167182. ISBN 9781405102315.

FRANK, Otakar.Djiny koncernu brnnsk Zbrojovky. 1. dl.Brno: Blok, 1969.FRANK, Otakar.Djiny koncernu brnnsk Zbrojovky. 3. dl.Brno: Blok, 1973.GUIBERNAU, Monserrat. The Identity of Nations. Cambridge (UK): Polity, 2007. ISBN 9780745626628.KLEIN, Kerwin Lee. On the Emergence of Memory in Historical Discourse. Representations, 2000,

. 69, s. 127150. ISSN 1533-855X.KLOCOKOV, Jana a Andrej FINDOR. Politika sporu a (environmentlne) nov socilne hnutia: ha-

danie vhodnch analytickch kategri. Sociolgia Slovak Sociological Review,2008, ro. 40,. 2, s. 103126. ISSN 0049-1225.

KLOCOKOV, Jana. Monosti a limity asti verejnosti v environmentlnom rozhodovan: Prpad Ta-transkho nrodnho parku. In PLICHTOV, Jana (ed.). Obianstvo, participcia a delibercia

na Slovensku: Teria a realita. Bratislava: Veda, 2010, s. 465495. ISBN 978-80-224-1173-8.



SOCILNSTUDIA4/2013

104

LNNIKA, Libor. Post-industrial landscape of Bohemia-Moravian frontier region New challenges,new opportunities. In SVOBODOV, Hana (ed.). Geography and geoinformatics: Challengefor Practise and Education.Brno: Masarykova univerzita, 2012, s. 310317. ISBN 978-80-210-5799-9.

MARTIN, Ron L. a Bob ROWTHORN. The Geography of De-Industrialisation. London: Macmillan,

1986. ISBN 9780333371244.NORA, Pierre. Between Memory and History: Les Lieux de Mmoire. Representations, 1989, . 26,s. 724. ISSN 1533-855X.

SILBER, Ilana F. Pragmatic Sociology as Cultural Sociology: Beyond Repertoire Theory? EuropeanJournal of Social Theory, 2003, ro. 6, . 4, s. 427449. ISSN 1461-7137.

THVENOT, Laurent. Pragmatic Regimes Governing the Engagement with the World. In KNORR-CETINA, Karin, Theodore R. SCHATZKI a Eike von SAVIGNI (eds.). The Practice Turn in Con-temporary Theory. London: Routledge, 2001, s. 5673. ISBN 9780415228138.

THVENOT, Laurent. The Plurality of Cognitive Formats and Engagements: Moving Between theFamiliar and the Public.European Journal of Social Theory, 2007,ro. 10, . 3, s. 409423. ISSN1461-7137.

THVENOT, Laurent. Convening the Company of Historians to Go into Conventions, Powers, Critiquesand Engagements.Historical Social Research, 2012, ro. 37, . 4, s. 2235. ISSN 01726404.

WHITE, Hayden. Metahistory: The Historical Imagination in Nineteenth-Century Europe. Baltimore:Johns Hopkins University, 1975. ISBN 08018-17617.

ZABLOUDIL, Antonn a Frantiek APKA. 100 let fotbalovho klubu FC Zbrojovka Brno. Brno:CERM, 2013. ISBN 978-80-7204-834-2.

PramenyBRNO-IDENICE. O idenicch. Oficiln strnky mstsk sti [online]. 2013 [cit. 15.11.2013].

Dostupn z: http://www.zidenice.cz/mestska-cast/o-zidenicich/.FC ZBROJOVKA BRNO.Historie brnnskho fotbalovho klubu. Oficiln web klubu [online]. 2011

2014 [cit. 15.11.2013]. Dostupn z: http://www.fczbrno.cz/zobraz.asp?t=klub-historie-historie--klubu.

JIN CENTRUM BRNO.Souasnost arelu Vakovka.Arel Vakovka [online]. 2012 [cit. 14.11.2013].Dostupn z: http://www.arealvankovka.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=106&itemid=96&lang=cs.

KURKA, Pavel. Lehk kulomet Bren. In: www.military.cz [online]. 2012 [cit. 19.11.2013]. Dostupnz: http://www.military.cz/czech/weapons/bren/bren.htm.

KRUTIL, Robin. Fotbalov Zbrojovka mn po roce majitele, koupil ji mu z stran[online]. 2013

[cit. 14.11.2013]. Dostupn z: http://brno.idnes.cz/brnenska-zbrojovka-opet-meni-majitele-dx6-/brno-sport.aspx?c=A130507_1925895_brno-zpravy_taz.MINISTERSTVO PRMYSLU A OBCHODU. Nrodn strategie regenerace brownfields[online].

Praha, 2008 [cit. 14.11.2013]. Dostupn z: http://www.czechinvest.org/data/files/strategie-rege-nerace-vlada-1079.pdf.

NEKOMPROMISN. Skon brnnsk Wannieck Gallery? Petice se internetem i na pape [online].2013 [cit. 14.11.2013]. Dostupn z: http://www.nekompromisne.cz/skonci-brnenska-wannieck--gallery-petice-se-siri-internetem-i-na-papire.

OBANSK SDRUEN IDENICE PRO OBANY.Arel Zbrojovka Brno odstrann staveb, vy-jden obanskho sdruen idenice pro obany(OS PO). 2008.

PELK A PARTNER ARCHITEKTI.Nov Zbrojovka[online]. 2009 [cit. 15.11.2013]. Dostupn z:http://www.pelcak.cz/projekty/#nova-zbrojovka-156.



105


SLVRNA VAKOVKA. Vtejte na strnkch Slvrny Vakovka[online]. 2005 [cit. 19.11.2013].Dostupn z: http://www.vankovka.cz/.

SLVRNA VAKOVKA. OS Vakovka[online]. 2005 [cit. 19.11.2013]. Dostupn z: http://www.vankovka.cz/index.php?lang=cz&page=5.

THE INTERNATIONAL COMMITTEE FOR THE CONSERVATION OF THE INDUSTRIAL

HERITAGE. The Nizhny Tagil Charter for the Industrial Heritage[online]. 2003 [cit. 14.11.2013].Dostupn z: http://www.icomos.org/18thapril/2006/nizhny-tagil-charter-e.pdf.ZBROJOVKA BRNO. Historie Zbrojovky Brno[online]. 20112014 [cit. 14.11.2013]. Dostupn z:

http://www.zbrojovka-brno.cz/cz/pages/341-historie-zbrojovky-brno.aspx.ZBROJOVKA BRNO. O spolenosti[online]. [cit.14.11.2013]. Dostupn z: http://www.zbrojovka-brno.

cz/en/pages/340-about-us.aspx.

AutoiIvana Rapoovje tudentkou magisterskho programu sociolgie na Fakulte socilnch stu-di Masarykovej univerzity v Brne. Venuje sa socilnej kontrukcii identt, kolektvnej pamtia urbnnej sociolgi.Kontakt: [email protected]

Apolnia Sejkov je tudentkou magisterskho programu sociolgie na Fakulte socilnchstudi na Masarykovej univerzite v Brne. Zaober sa kultrnou sociolgiou.Kontakt: [email protected]

Csaba Szal psob na Katedre sociolgie Fakulty socilnych tdi Masarykovej univer-zity v Brne, kde sa zaober kultrnou sociolgiou. Jeho vskumn aktivity sa zameriavaj

na proces kultrnej asimilcie a socilnej kontrukcie identt. Je rieiteom medzinrodnhovskumnho projektu MEMOCITIES, ktor sa venuje urbnnej pamti.Kontakt: [email protected]

Documents

Zabuda Brno Na Zbrojovku Ivana Raposova Apolonia Sejkova Csaba Szalo