doc. Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

ÚvodEkonomika každého štátu sa skladá z troch

sektorov, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP). Primárny sektor tvorí poľnohospodárstvo,

lesníctvo a rybolovSekundárny sektor baníctvo a priemysel a Terciárny sektor sa nazýva sektorom služieb.

Do tohto sektoru sa vo všeobecnosti zahŕňajú všetky druhy ekonomických činností, ktoré poskytujú užitočný efekt bezprostredne už svojím priebehom, nie až neskôr hmotným statkom (tovarom).

Definícia služiebSpoločná definícia MMF a OSN

„Služby nie sú samostatnou entitou, nie je možné na ne uplatniť vlastnícke právo a obchod nimi nemôže byť oddelený od ich produkcie. Služby tvoria heterogénny ekonomický output vytvorený na objednávku a obvykle pozostávajú zo zmien v stave konzumentov, ktoré vznikli činnosťou výrobcov služieb a na dopyt konzumentov. V čase, keď je výroba služieb ukončená, ony už musia byť poskytnuté konzumentom.“

Definícia služiebPomerne komplikovanú definíciu ďalej zamotáva fakt,

že do sektoru služieb patria aj odvetvia, ktorých služby majú schopnosť zhmotniť sa v konkrétnych výrobkoch. Tieto odvetvia sú zvyčajne spojené so spracovaním

a získavaním informácií, s poradenstvom alebo so zábavou. Produkt týchto odvetví je možné uskladniť na papieri, na audio alebo video kazetách, na CD nosičoch alebo na inom type záznamových prostriedkov. Následne je potom s týmito nosičmi informácií možné obchodovať ako s bežnými hmotnými statkami. Napriek všetkým pochybnostiam sú však v medzinárodných a národných oficiálnych zdrojoch tieto odvetvia zaraďované do sektoru služieb.

Klasifikácia služiebSpoločný projekt OSN,

Európskej komisie, OECD, MMF, Stálej konferencie OSN pre obchod a rozvoj a WTO

KategórieDopravné službyCestovný ruchKomunikačné službyStavebné službyPoistné službyFinančné služby

KategóriePočítačové a

informačné službyHonoráre, tantiémy a

licenčné poplatkyOstatné podnikateľské

službyOsobné služby a služby

v oblasti kultúry Vládne služby

Teórie služiebAdam Smith

Patril medzi prvých, ktorí sa zaoberali sektorom služieb

Sektor služieb Smith zaraďoval medzi neproduktívne činnosti, ktoré nevytvárajú žiadne hodnoty. Je možné povedať, že pre Smitha predstavoval pojem služieb synonymum pre neproduktívnu činnosť a mal negatívny charakter

Jean Baptiste SayUž jasne rozoznával hodnotu práce pracovníkov

v sektore služiebSay zaviedol pre činnosť pracovníkov, ktorí

nevyrábali hmotné produkty termín „nemateriálna výroba“, čím sa stal prvým teoretikom, ktorý zaviedol tento pojem

Teórie služiebKarl Marx

Snažil sa definovať jednotlivé sektory služieb a rozdeliť ich do produktívnych a neproduktívnych činností

Dopravné služby a údržbu napríklad zahrňoval medzi produktívne činnosti, naopak obchod a finančné služby zaradil medzi neproduktívne činnosti

Negatívny postoj Marxa k veľkej skupine služieb bohužiaľ výrazne ovplyvnil posudzovanie služieb v centrálne plánovaných ekonomikách, kde sa väčšina služieb podľa Marxa nepovažovala za činnosť, ktorá vytvára hodnotu

Teórie služieb – 20. storočieAllan Fisher (30. roky)

Ako prvý použil vo svojich dielach dnes už bežné rozdelenie ekonomických činností do primárneho, sekundárneho a terciárneho sektora

Ako prvý vyslovil aj teóriu, že s postupujúcim technickým pokrokom sa pracovná sila postupne presúva z primárneho sektora cez sekundárny sektor do sektora služieb

William Baumol (60. roky)Podľa neho rastúci sektor služieb spomaľuje celkový

hospodársky rastHlavný argument – rast produktivity práce v službách

zaostáva za rastom produktivity práce v priemysle

Teórie služieb – 20. storočieDaniel Bell (70. roky)

1973 – Dôležitá kniha – Príchod postindustriálnej spoločnosti

Podľa Daniela Bella má postindustriálna spoločnosť tri nasledujúce charakteristiky:je pre ňu charakteristický odklon od priemyslu

smerom ku službám, základným pilierom hospodárstva sú odvetvia

založené na vede,nástup novej technicky vzdelanej elity a výrazné

zmeny v sociálnej stratifikácii spoločnosti

Služby v MHVSlužby sú najdôležitejším a najdynamickejšie

rastúcim sektorom vo svetovom hospodárstveHospodársky vyspelé štáty – na úrovni 70 % HDPRozvojové štáty – 40-50 % HDPSvetovým lídrom v produkcii služieb sú USA – 78

% HDPV hospodársky vyspelých štátoch pracuje v

službách 65-70 % pracovnej sily (v USA – 80 %)Sektor služieb prechádza výraznou

internacionalizáciou a liberalizáciouAj v sektore služieb je viditeľná postupná

oligopolizácia jednotlivých odvetví

Globálny hudobný priemysel

Big 4 – konzultačné firmy

News corporation

Medzinárodný obchod so službamiDynamický rast od 80. rokov minulého

storočia

Dôležitú úlohu hrala liberalizácia zahraničného obchodu so službamiGATS – General Agreement on Trade with Services

Významnú úlohu hral aj rozvoj informačných technológiíNapr. telekomunikácie, bankovníctvo,

podnikateľské služby atď.

Liberalizačné tendencie v oblasti služieb – Dohoda GATSNajdôležitejšie rozhovory o liberalizácii

služieb sa odohrali počas Uruguajského kola rozhovorov GATT, ktorý prebiehal medzi rokmi 1986 a 1993

Výsledkom rokovaní bola Všeobecná dohoda o obchode so službami (General Agreement on Trade in Services – GATS)

Jeho prívrženci ju považujú za najdôležitejšiu dohodu od podpisu samotnej zmluvy GATT v roku 1948

Štruktúra GATSzmluva GATS pozostáva z 29 článkov a zo šiestich

základných častíDôležitá je najmä prvá časť, ktorá definuje štyri

základné formy medzinárodného obchodu so službamiCezhraničné poskytovanie služieb (Cross-border supply

of services – Mode 1)Spotreba služby v zahraničí (Consumption abroad –

Mode 2)Komerčná prítomnosť (Commercial presence – Mode 3)Prítomnosť fyzických osôb (Presence of natural presons

– Mode 4)

Hodnotenie GATS Ide o kontroverznú zmluvu, ktorá má svojich podporovateľov i

odporcov

Argumenty za GATS Liberalizácia zlepšuje výkonnosť národných ekonomík, prispieva

k hospodárskemu rozvoju, vytvára spotrebiteľské úspory zrýchľuje inovácie, zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť prostredia a pomáha transferu technológií

Argumenty proti GATS Dohoda slúži výhradne záujmom nadnárodných korporácií

a poškodzuje postavenie národných štátov (hlavne rozvojových štátov) Priveľký vplyv nadnárodných korporácií v oblasti vzdelania a

zdravotníctva Vážne výhrady sa týkajú vplyvu GATS na vodné zdroje a na

hospodárenie s nimi Nebezpečenstvo privatizácie nápravno-výchovných zariadení,

nedemokratické rozhodovanie v rámci WTO alebo nutnosť otvorenia a deregulácie všetkých sektorov služieb