SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

1131068

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

BAKALÁRSKA PRÁCA

NITRA 2011 Andrea Drozdová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

VPLYV CESTOVNÉHO RUCHU NA JEDNOTLIVÉ ZLOŽKY

ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VO VYBRANOM REGIÓNE

Bakalárska práca

Študijný program:Manažment rozvoja vidieckej krajiny

a vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra ekológie

Školiteľ: Lýdia Končeková, Ing. PhD.

Nitra 2011 Andrea Drozdová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Andrea Drozdová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Vplyv cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia vo vybranom

regióne“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá

zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre dňa 15.05.2011

.....................................

vlastnoručný podpis

Poďakovanie

Touto cestou si dovoľujem poďakovať sa vedúcej bakalárskej práce Ing.

Lýdii Končekovej, Phd. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytla pri jej

vypracovaní.

Obsah

Úvod................................................................................................................................7

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky....................................................8

1.1. Vymedzenie pojmu cestovný ruch.................................................................8

1.1.1. Druhy a formy cestovného ruchu..........................................................9

1.1.2. Subjekt a objekt cestovného ruchu.......................................................11

1.2. Životné prostredie..........................................................................................13

1.2.1. Vymedzenie pojmu životné prostredie.................................................13

1.2.2. Rozdelenie životného prostredia...........................................................15

1.3. Vplyv cestovného ruchu na životné prostredie.................................................15

1.3.1. Vzťah cestovný ruch – životné prostredie............................................16

1.3.2. Členenie vplyvov cestovného ruchu.....................................................17

1.3.3. Vplyv cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia....18

2. Cieľ práce.................................................................................................................21

3. Metodika práce......................................................................................................22

3.1. Metódy práce....................................................................................................22

3.2. Vymedzenie územia..........................................................................................23

4. Výsledky práce....................................................................................................25

4.1. Charakteristika Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy...........................25

4.2. Charakteristika prírodného prostredia............................................................25

4.3. Vývoj ochrany prírody v hodnotenom území.................................................27

4.4. Cestovný ruch na území Dunajských luhov...................................................28

4.4.1. Predpoklady cestovného ruchu na území Dunajských luhov...............28

4.4.2. Formy cestovného ruchu na území Dunajských luhov.........................31

4.5. Vplyv cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia..............34

4.5.1. Vplyv cestovného ruchu na ovzdušie...................................................35

4.5.2. Vplyv cestovného ruchu na vodu..........................................................37

4.5.3. Vplyv cestovného ruchu na pôdu..........................................................39

4.5.4. Vplyv cestovného ruchu na biotu.........................................................40

5. Návrh na využitie výsledkov v praxi..................................................................43

6. Záver...................................................................................................................45

7. Použitá literatúra.................................................................................................46

8. Prílohy.................................................................................................................49

Abstrakt

V bakalárskej práci na tému „ Vplyv cestovného ruchu na jednotlivé zložky

životného prostredia vo vybranom regióne“ sme sa zamerali na hodnotenie vplyvov

jednotlivých foriem cestovného ruchu a vplyvov činností súvisiacich s cestovným

ruchom (ubytovacie zariadenia a doprava) na jednotlivé zložky životného prostredia.

V úvodnej časti sme definovali základné pojmy, ako cestovný ruch, subjekt a objekt

cestovného ruchu, životné prostredie a analyzovali vplyvy cestovného ruchu na životné

prostredie. V kapitole metodika sme charakterizovali územie, formy ochrany vybratého

územia, predpoklady a formy cestovného ruchu a vplyv cestovného ruchu na životné

prostredie, zvlášť sme hodnotili vplyv na ovzdušie, vodu, pôdu a biotu. V záveroch

práce sme konštatovali, že cestovný ruch na území Dunajských luhov nie je vo veľkej

miere rozvinutý a cestovný ruch nemá výrazný vplyv na životné prostredie na území

Dunajských luhov. Potenciál nie je využívaný na území v plnom rozsahu, preto sme

navrhovali určité riešenia zameriavajúce sa na zvýšenie návštevnosti územia a riešenia

už existujúcich problémov, aby sa situácia nezhoršovala.

Kľúčové slová: cestovný ruch, Dunajské luhy, životné prostredie

Abstract

In my thesis work „Effect of tourism on certain parts of region“ I put emphasis

on showing negative effects of tourism and activities linked with it, e.g. accomodation,

transport etc. In the first part of my work I deal with basic ideas like tourism, its subject,

environment and I show some of the effects of tourism on the environment. In the

second part I characterize the region itself, several ways of protection in the region,

various forms of tourism and of course the effects of tourism on the environmet.

I evaluated the state of the atmosphere, waters and ground in the region. In conclusion

I emphasize that tourism in the region of Dunajské luhy is not too developed yet and

due to that it hasn’t got any notable impact on the environment. As the potential of the

region is not used as it could be, I also give some ideas how to raise the number of

tourists there and I give some ideas as solutions on present problems to avoid decay in

the region.

Key words: tourism, environment, Dunajské luhy

Úvod

Cestovný ruch predstavuje súbor aktivít, ktoré uspokojujú potreby účastníkov

cestovného ruchu, mimo trvalého bydliska. Účelom ich cesty je oddych, šport, rekreácia,

zotavenie. Aby si mohli svoju cestu plno užívať, cieľové miesto ponúka viaceré služby,

ako stravovacia služba, ubytovacia služba, možnosti na športy, spoznanie kultúry.

Cestovný ruch patrí k najvýznamnejším odvetviam národného hospodárstva.

Cestovný ruch zabezpečí zvýšenie hrubého domáceho produktu prostredníctvom

devízových príjmov. Rozvíjajúce sa odvetvie poskytuje čoraz väčšie množstvo pracovných

príležitostí, tým priaznivo vplýva na výšku zamestnanosti a rastie životná úroveň

obyvateľov.

V minulosti bol cestovný ruch orientovaný na známe historické mestá, spoznanie

iných národov, iných kultúr. Život človeka žijúceho v dnešnej dobe je plný stresu. Tí ľudia

túžia po zmene prostredia, oddychu, po regenerácii fyzických i psychických síl, túžia po

tichu a samote. To nájdu v novodobej forme rekreácie pri návrate k prírode, tzv. vidieckom

turizme.

Na rozvoj cestovného ruchu vplývajú viaceré faktory ako geografická poloha

územia, klíma, prírodné prostredie, ekonomická a politická situácia štátov, ale aj cestovný

ruch vplýva spätne na tie faktory. Preto je potrebné skúmať vplyv cestovného ruchu na

jednotlivé zložky životného prostredia. Jeho dopad na životné prostredie nie je taký

zreteľný ako vplyv priemyslu alebo poľnohospodárstva. Jeho vplyv je špecifický v tom, že

koncentruje na miesta, ktoré sú citlivé, preto môže mať aj katastrofálne dôsledky. Človek

dlhé tisícročia šetrne využíval prírodu, prispôsoboval sa jej, teraz sa príroda prispôsobuje

činnostiam človeka. Ani jeden zdroj poskytovaný prírodou nemôžeme užívať bez toho, aby

sme naň nevplývali spätne.

Reakcia prírody na antropogénne vplyvy môže byť rôzna, zmeny kvality ovzdušia,

vody, pôdy, zmena biodiverzity, zníženie počtu rastlinných a živočíšnych druhov,

vymieranie citlivých druhov, zmena krajinného rázu.

Pri plánovaní rozvoja cestovného ruchu je dôležité získať informácie o stave

a únosnosti životného prostredia. Dôležité je rozvíjať trvalo udržateľný cestovný ruch,

ktorý je založený na uspokojenie potrieb ľudí, pričom nezaťažuje krajinu nad únosnú

mieru, šetrne využíva zdroje, chráni kultúrne i prírodné dedičstvo. Cieľom je dosiahnutie

harmónie medzi človekom a živou prírodou.

7

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Vymedzenie pojmu cestovný ruch

Puczkó a Rátz (2004) uvádzajú, že turizmus v aktuálnom rozmere je relatívne

novým javom, aj keď cestovanie nesúvisiace s každodenným životom je už známe od

staroveku (olympijské hry, stredoveké púte). Počas histórie sa cestovanie stalo privilégiom

vyšších vrstiev. Základy dnešného moderného turizmu siahajú do 18. storočia, do obdobia

priemyselnej revolúcie, ktorá v súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou zabezpečila

podmienky cestovania čoraz vyššieho okruhu ľudí. Rozvíjala sa aj ponuka cestovného

ruchu, rozšírili sa ubytovacie a stravovacie služby, nová technika umožnila možnosť

využívania viac účinných dopravných prostriedkov.

Podľa definície Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) z roku 1989 sa

za cestovný ruch považuje pohyb osôb, okrem pohybu medzi miestom trvalého bydliska

a pracovného miesta, cestujúcich na prechodnú dobu (v rámci medzinárodného cestovného

ruchu najviac 1 rok a v rámci domáceho cestovného ruchu 6 mesiacov), pričom hlavný

účel cesty je iný, než vykonávanie zárobkovej činnosti v navštívenom mieste. Môže sa

však jednať o cesty s cieľom zotavenia, kúpeľnej liečby, poznávania, kultúrneho i

športového vyžitia a služobných ciest.

Pojem turizmus podľa najmodernejších teórií zahŕňa všetky činnosti vykonané

vo voľnom čase (či už v bezprostrednej blízkosti obytných oblastí). Turizmus preto nie je

iné ako správanie sa človeka pri realizácii túžby po rozmanitosti. Turistu charakterizuje

prechodné opustenie trvalého bydliska, na prechodnom mieste míňanie svojich peňazí (na

ubytovanie, stravu, určité programy, suveníry), čo predstavuje dodatočnú kúpnu silu

hostiteľského miesta. (Hutiray, 2000)

Podľa Tasnádiho (Tasnádi, 2006) príčinami vývoja dnešného moderného turizmu

sú:

- politické a právnické zmeny (zmena ľudských práv)

- hospodársky vývoj (industrializácia, zvýšenie reálnej mzdy)

- spoločenské a demografické zmeny (nárast voľného času)

- technický pokrok (vývoj komunikačných a informačných technológií)

- rozvoj dopravnej infraštruktúry

- rozvoj marketingovej stratégie.

8

Z práce autorky Nagyovej (Nagy, 2005) vyplýva, že turizmus je otvorený systém,

ktorý je tvorený z podsystému dopytu (turisti) a z ponúkajúcej strany (turistické

destinácie). Systém je vo vzájomnej interakcii s prvkami sociálneho, kultúrneho,

politického, hospodárskeho, prírodného a technologického prostredia, medzi ktorými je

vzájomná závislosť. Avšak vzájomný vzťah môže byť záporný aj kladný. Hospodárske

prostredie určuje kvalitu a zloženie ponuky a dopytu, kultúrne prostredie je atrakciou

cieľového miesta, politické prostredie má vplyv na možnosti cestovania, alebo naopak

brzdí rozvoj. Predmetné vzťahy dokumentuje obrázok č.1.

Obr. č 1.: Systém a prostredie cestovného ruchu

Zdroj: Nagy, K. 2005. Turisztikai alapismeretek. Vydavateľstvo: Falusi Turizmus B.-A.-Z.

1.1.1 Druhy a formy cestovného ruchu

Cestovný ruch je odvetvie, ktoré má veľmi zložitú štruktúru, a preto sa často

využíva jeho rozdelenie na menšie skupiny. Štandardne sa využíva delenie na druhy

a formy cestovného ruchu. ....................................................................................................

Jarábková (2007) uvádza, že druh cestovného ruchu špecifikuje vnútorná motivácia

účastníkov cestovného ruchu, pričom je dôležitý cieľ účasti. Na základe cieľov možno

účastníkov rozdeliť podľa ich prevažujúcich záujmov. Rozlišuje päť základných druhov

cestovného ruchu, t.j. rekreačný, kultúrny, spoločensky orientovaný, športový,

9

Cestovanie

Marketing

Dopyt (turista)

- Motivácia

- Príjem

- Voľný čas

Sprostredkovateľský sektor

Ponuka (turistický výrobok)

- Atrakcia

- Ubytovanie

- Stravovanie

- Doprava

- Infraštruktúra

Životné prostredie

Hospodárske prostredie

Technologické prostredie

profesionálne orientovaný. Foret a Foretová (2001) rozširujú toto členenie o rekreačný,

kultúrno-poznávací, náboženský, vzdelávací, spoločenský, zdravotný, športový,

dobrodružný, profesný, politický, nákupný, špecifický cestovný ruch.

Sniščák (1997) rozdeľuje druhy cestovného ruchu podľa miesta realizácie a vzťahu

k platobnej bilancii na: .

- domáci cestovný ruch (DCR): je realizovaný pre domáceho účastníka cestovného ruchu

na území vlastného štátu .

- zahraničný aktívny cestovný ruch (ZACR): je realizovaný pre zahraničných účastníkov

na území nášho štátu, pre ekonomiku predstavuje výnos .

- zahraničný pasívny cestovný ruch (ZPCR): je organizovaný za účelom vycestovania

našich občanov do iného štátu, predstavuje pre naše podnikateľské subjekty výdavky

Rozdelenie Sniščáka môžeme rozšíriť o pojem tranzitný cestovný ruch (TCR), čo

uvádza Hladká (1997), ktorý je realizovaný pre účastníka cestovného ruchu jedného štátu,

ktorý precestuje z jedného cez druhý štát, aby dosiahol svoj cieľ v treťom štáte. Na obr. č.

2 je znázornené rozdelenie druhov cestovného ruchu podľa Sniščáka.

Obr. č. 2.: Cestovný ruch podľa miesta realizácie

Zdroj: Sniščák, V. (1997): Služby a cestovný ruch

Podľa Hladkej (Hladká, 1997) sú základné formy cestovného ruchu:

- Rekreačná forma - je najrozsiahlejšia forma cestovného ruchu vo vhodnom prostredí

(hory, vodné plochy). Obnovujú sa duševné a fyzické sily človeka. Cieľom účastníka je

aktívna rekreačná a športová činnosť. .

- Kultúrno-poznávacia forma - prostriedok zvyšovania kultúrneho a odborného vzdelania

účastníka cestovného ruchu. Cieľom je návšteva architektonických pamiatok, tradičných

akcií, výstav, festivalov a pod. Základným predpokladom je existencia kultúrneho

10

dedičstva.

- Kúpeľno-liečebná forma - cestovný ruch plní funkciu regeneračnú, zdravotnú

i rekreačnú, spojená s poskytovaním zdravotnej pomoci odborníkov. Základným

predpokladom rozvoja je existencia vhodného prírodného prostredia, liečivých zdrojov.

- Športovo-turistická forma - základným predpokladom je existencia vhodného

prírodného predpokladu, fyzických schopností a záujem účastníka. Uspokojuje potreby

účastníka prostredníctvom aktívnej účasti (lyžovanie, surfovanie, cykloturistika) a pasívnej

účasti (návšteva športového podujatia alebo športových udalostí).

- Kongresová forma - účasť na kongresoch, sympóziách, výstavách. Má informatívno-

poznávaciu funkciu. Cieľom účastníkov je výmena poznatkov, skúseností, vedomostí.

- Vidiecka forma - predstavuje osobitnú formu rekreácie s využitím všetkých daností

vidieka. Podnikateľ poskytuje ubytovanie vo vidieckom prostredí, stravu zameranú na

domáce chute. Ponúka špeciálne aktivity: jazdu na koni, chov domácich zvierat,

spracovanie surovín. .

Podobné rozdelenie je spracované aj v práci Heškovej (Hešková, 1999), kde sú

formy cestovného ruchu rozdelené na formy základného cestovného ruchu (rekreačná,

kultúrno-poznávacia, športovo-turistická, liečebno-kúpeľná) a na formy špeciálneho

cestovného ruchu (mládežnícka, seniorov, kongresová, mestská, vidiecka, rodinná,

gastronomická, chatárska, karavanová, náboženská, vidiecka zábavná)

Vystoupil a Šauer (2005) uvádzajú ešte ďalšie formy členenia cestovného ruchu,

a to:

- na základe spôsobu a formy úhrady nákladov: voľný a viazaný CR, .............................

- spôsobu účasti: neorganizovaný, organizovaný,.................................................................

- ročných období: sezónny, mimosezónny, zimný, letný, celoročný,...................................

- podľa dĺžky pobytu: dlhodobý, krátkodobý,....................................................................

- podľa cieľa cesty,...............................................................................................................

- podľa použitého dopravného prostriedku,..........................................................................

- podľa spôsobu ubytovania.

1.1.2 Subjekt a objekt cestovného ruchu

Subjektom cestovného ruchu je cestujúci. Podľa UNWTO môžeme pojem turista,

definovať ako osobu cestujúcu s cieľom využitia voľného času. Cestujúci sa zdrží na

určitom mieste viac ako 24 hodín, najviac jeden rok, za účelom využívania voľného času

a na tom mieste prespí. Nemá z tejto destinácie príjem a neruší svoje právne vzťahy s

11

domovom, kam sa nakoniec vráti. Subjekt cestovného ruchu je každý, kto uspokojuje svoje

potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska spotrebou statkov

cestovného ruchu.

Kováč a Kühn (2009) uvádzajú, že návštevníkom je osoba, ktorá ostane aspoň

jednu noc v kolektívnom alebo privátnom ubytovaní v mieste návštevy. Z hľadiska dĺžky

pobytu rozlišujú dovolenkára a turistu.

Matiscsákné (2005) charakterizuje subjekt cestovného ruchu, t. j. turistu, ako

osobu, ktorá využíva balík služieb cestovného ruchu. Subjekt cestovného ruchu člení na

viacero typov, ktoré vychádzajú z motivácie turistu:

- odpočívajúci dovolenkár - dovolenkár hľadajúci pohyb

- dovolenkár hľadajúci zážitok - dovolenkár hľadajúci dobrodružstvo

- dovolenkár túžiaci po nových poznatkoch - športujúci dovolenkár

Sniščák (1997) definuje účastníka cestovného ruchu ako osobu alebo skupinu osôb,

ktoré vystupujú ako spotrebiteľ produktu cestovného ruchu. Účastníkov cestovného ruchu

člení podľa viacerých hľadísk:

a) Podľa dĺžky pobytu:

- výletník - denný návštevník, ktorého pobyt je kratší ako 24 hodín

- turista - osoba, ktorej pobyt trvá min. jedno prenocovanie a max. 1 kalendárny

rok

b) Podľa krajiny pôvodu:

- domáci turista, alebo návštevník

- medzinárodný turista, alebo návštevník

c) Podľa dôvodu účasti na cestovnom ruchu:

- dovolenkári - dôvodom je oddych (rekreácia, prázdniny, šport, kultúra a iné

záľuby)

- služobne cestujúci – dôvodom sú nepravidelné povinnosti, obchodné rokovania.

Gúčik a i. (2004) charakterizujú objekt cestovného ruchu ako cieľ cestovania, na

ktorý sa viaže pobyt účastníkov cestovného ruchu. Na tomto mieste sú v rozličnej miere

zastúpené jednotlivé prvky primárnej a sekundárnej ponuky.

Primárnu ponuku tvorí súhrn aktívnych podmienok v krajine, ktoré sú:

- prírodný potenciál

- kultúrnohistorický potenciál

12

- organizované podujatia.

Sekundárna ponuka zahŕňa realizačné predpoklady, ktoré nie sú cieľom účasti, ale bez nich

by nebolo možné realizovať cestovný ruch. Pozostáva z troch skupín:

- infraštruktúra cestovného ruchu

- všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu

- inštitúcie cestovného ruchu v cieľových miestach.

Podľa Jarábkovej (2007) objektom cestovného ruchu, resp. nositeľom ponuky

cestovného ruchu sú najmä:

Cieľové miesto – resp. stredisko cestovného ruchu so svojím potenciálom

Podniky cestovného ruchu – ktoré ohraničujú rozvoj cestového ruchu

Organizácie alebo inštitúcie – ktoré udávajú rámec pre realizáciu ponuky na trhu

Nagyová (Nagy, 2005) uvádza, že objekt cestovného ruchu nikdy nie je samotná

služba, ale balík služieb, ktorý je schopný uspokojiť potreby zákazníka. Súčasťou balíka

sú:

- atrakcia, príťažlivosť

- doprava, možnosť prístupu

- ubytovanie, stravovanie

- zábavné služby

- bezpečnosť, pohostinnosť

Základné vlastnosti ponuky sú: nehmotnosť, sezónnosť, návštevník si zvyčajne sám skladá

produkt, spotreba služieb je miestne a časovo viazaná, služby nie je možné vopred

vyskúšať, nie je možné produkovať ich do zásoby. Ponúkaný produkt má obmedzenú

životnosť, je nevyhnutné ju stále prispôsobovať meniacim sa podmienkam.

1.2 Životné prostredie1.2.1 Vymedzenie pojmu životné prostredie

Lóczy (2002) sa zaoberal vo svojej knihe pojmom životné prostredie a jeho

definíciami. Vývoj definícií opisoval nasledovne: Prví vedci, ktorí sa začali zaoberať

definíciou životného prostredia, pochádzali z Nemecka. Alexander von Humbolt bol prvý,

ktorý sa zaoberal  pojmom životné prostredie, čo môžeme považovať za základ dnes

existujúcich definícií životného prostredia. V roku 1807 vytvoril pojem „Totalcharakter

13

einer Erdgenge“ – súbor vlastností jednej časti krajiny. Neskôr dominovali dve skupiny

definícií:

a) Prvá definícia zdôrazňuje jedinečnú charakteristiku krajiny a tvrdí to, že každá

krajina je špecifická a jej vlastnosti závisia od hierarchie. Špecifickosť krajiny

preukazuje aj tým, že používanie vlastného mena krajiny ju odlišuje od ostatných.

b) Podľa druhej definície je prostredie priestorové stelesnenie určitého geografického

typu, ktorého podstatou je dominujúci jav. V takomto jednotnom prostredí

nemôžeme rozdeliť sociálne a prírodné javy.

Dnes už existujú stovky definícií, ktoré pojem životné prostredie definujú rôzne.

Oficiálnou definíciou sa stala definícia podľa UNESCO z roku 1967, ktorá definuje

životné prostredie ako časť sveta, s ktorým je človek vo vzájomnom pôsobení, ktoré

používa, ovplyvňuje a ktorému sa sám prispôsobuje.

Noskovič a kol. (2003) definujú životné prostredie ako také prostredie, ktoré

poskytuje podmienky pre základné prejavy a biologické funkcie živého organizmu. Je to

vonkajší svet organizmov, s ktorým majú vzájomné vzťahy (interakcie). Každý

organizmus má svoje prostredie, bez ktorého nemôže existovať. V tomto prostredí vznikol,

vyvíja sa a rozmnožuje sa.

Fehér (2006) definuje životné prostredie ako prostredie, v ktorom existuje a vyvíja

sa život, resp. životné prostredie je prostredie, v ktorom žije nejaký organizmus. Životné

prostredie pôsobí na hospodársky blahobyt človeka, na jeho zdravotný stav, kultúru,

estetické vnímanie, sociálne vzťahy, životný štýl.

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov definuje

životné prostredie nasledovne: Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené

podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja.

Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia.

Šniščák (1997) zhrnul definície podľa diskusií mnohých vedcov, ekológov,

ekonómov, technikov, environmentalistov takto:

Životné prostredie je tá časť sveta, s ktorým je človek vo vzájomnej interakcii, t. j.

ktoré používa, ovplyvňuje a ktorému sa prispôsobuje.

Človek je súčasne produktom a tvorcom svojho životného prostredia, ktoré

zabezpečuje jeho fyzickú existenciu a poskytuje mu možnosti intelektuálneho,

morálneho, spoločenského a duchovného rozvoja

14

1.2.2 Rozdelenie životného prostredia

Gábriš et al. (1998) rozdelili životné prostredie podľa zložiek na:

prírodné prostredie – tvoria ho prevažne prírodné zložky a môže byť ovplyvnené

pôsobením človeka...................................................................................................................

umelé prostredie – tvorí ho predovšetkým aktivita človeka a môže obsahovať aj

prírodné zložky........................................................................................................................

sociálne prostredie – tvoria ho hlavne vzťahy medzi ľuďmi, ich výchovná, kultúrna

a sociálna úroveň.

Podľa Eliáša (2007) sa životné prostredie člení na:

-  abiotické prostredie: tvoria ho fyzikálne a chemické faktory prostredia, ktoré

obklopujú organizmy. Fyzikálne prostredie poskytuje suroviny pre život a súbor

podmienok, v ktorých život existuje, t.j. energiu, základné prvky, kyslík a dusík, vodu,

vitamíny a minerálne látky

- biotické prostredie: jeho zložkami sú všetky živé organizmy, vrátane rastlín,

živočíchov, mikroorganizmov, húb.

Noskovič a kol. (2003) rozdeľuje životné prostredie človeka na:

- životné prostredie jednotlivca : je prostredie, s ktorým je jedinec vo vzájomnom

kontakte, na ktoré bezprostredne pôsobí, a ktoré pôsobí na neho. Pôsobenie si

jednotlivec neuvedomuje v každom prípade.

- životné prostredie skupiny: je širšie než životné prostredie jednotlivca. Skupina

jednotlivcov môže mať veľmi rôzny charakter, rozsah, organizáciu. Medzi členmi

skupiny existujú určité vzťahy a žijú v určitom priestore. Daný priestor nadobúda

funkciu životného prostredia pre celok.

- životné prostredie ľudstva: zahŕňa všetky podmienky, ktoré sú dôležité z hľadiska

existencie človeka ako jednotlivca, ale aj ako skupiny, t. j. všetky hmotné podmienky,

celé prírodné bohatstvo Zeme, vrátane ostatných živých organizmov a ich prostredia a

navyše zahŕňa aj produkty ľudskej práce.

15

1.3 Vplyv cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia

1.3.1 Vzťah cestovný ruch – životné prostredie

Počas dlhých rokov si človek rozumel s prírodou, prispôsoboval sa jej a šetrne

využíval to, čo mu príroda poskytovala. Až v poslednom desaťročí sa príroda musí

prispôsobovať človeku. Popri priemysle a poľnohospodárstve vplýva na životné prostredie

aj cestovný ruch, ktorého dopady globálne nie sú až tak zreteľné. Špecifická je práve

koncentrácia na miesta, ktoré sú citlivé na zásahy človeka.

Tasnádi (2006) uvádza, že vzťah cestovného ruchu a životného prostredia je

komplexný, nemôžeme ich vplyvy vnímať ako jednosmerné vplyvy. Dôležité je ich

vzájomné pôsobenie, pričom treba zdôrazniť, že interakcia nie je vyvážená. Vplyv turizmu

na životné prostredie je mimoriadne dôležitý z hľadiska zvýšenia konkurencieschopnosti

a ďalšieho rozvoja. V minulosti rozhodujúcim prístupom človeka k životnému prostrediu

bol pocit nadriadenosti, čo viedlo k tomu, že človek využíval prírodu len na realizáciu

vlastných sebeckých cieľov. Rastlinstvo a živočíšstvo bolo ohrozené v dôsledku

nezodpovedného využívania zdrojov prírody. Jednotlivé druhy flóry a fauny mali

schopnosť prispôsobiť sa a prežiť zmenenú situáciu, ale mnohé druhy vyhynuli. Cestovný

ruch vyžaduje, používa zdatnosti prostredia, a tým zničí základy svojej existencie. Z

nepriaznivých účinkov cestovného ruchu sa dá vyzdvihnúť narušenie prírodnej rovnováhy

(znečistenie vzduchu a vody, poškodenie vegetácie), tvorba nového krajinného rázu, hluk a

v neposlednom rade prispeje k globálnym problémom životného prostredia (skleníkový

efekt, ozónová diera).

Podľa Matiscsákné (2005) má cestovný ruch výrazný vplyv na životné prostredie.

Podľa nej čoraz väčší problém znamená znečistenie životného prostredia, a treba dávať

zvýšenú pozornosť na ochranu životného prostredia. Zdôrazňuje vplyvy cestovného ruchu

v oblasti:

- kvality ovzdušia

- geologickej (výfukové plyny, hluk, tepelné znečistenie)

- kvality vody

- vyčerpávania sa prírodných zdrojov

- rastlinstva a živočíšstva

- dopravy.

16

Takmer každý zdroj uvádza, že cestovný ruch nemá len škodlivý vplyv na životné

prostredie, ale aj prispieva k dosiahnutiu rovnováhy v prírode. Cestovný ruch môže byť

považovaný aj za činnosť, ktorá povzbudzuje ľudí na ochranu prírody, v zmysle

zachovania prírodného dedičstva. Čoraz väčší záujem je aj o tzv. ekoturizmus.

Puckó a Rátz (2005) upozorňujú na dvojitý záujem. Na jednej strane by životné

prostredie malo byť chránené v záujme turizmu. Príroda tvorí základ atraktivity územia, je

najdôležitejším lákadlom pre turistov, na druhej strane životné prostredie musí byť

chránené od cestovného ruchu a od jeho negatívnych vplyvov. Treba vypracovať také

programy, ktoré zabránia vzniku negatívnych pôsobení cestovného ruchu, aby sme

zachovali pôvodný stav vegetácie. Keď vzťah medzi cestovným ruchom a životným

prostredím chceme krátko charakterizovať, môžeme povedať, že fyzické prostredie

cestovného ruchu vytvára pozitívny základ, kým na životné prostredie má negatívne

vplyvy. Každopádne je potrebné zaznamenať, že zisk, ktorý pochádza z cestovného ruchu,

umožňuje vznik nových chránených území a postaranie sa o  už existujúce.

1.3.2 Členenie vplyvov cestovného ruchu

Vplyv cestovného ruchu na životné prostredia je komplexný a zložitý jav. Popri

jeho skúmaní využíva viaceré členenie, z ktorých je základné členenie podľa Sniščáka

(1997):

- pozitívne výstupy cestovného ruchu do životného prostredia , ktoré majú formu

kvalifikovaných úprav, aby umožnili alebo uľahčili prístup účastníkov cestovného ruchu

na určité územie. Zmena prírodného prostredia je možná len podľa návrhov špecialistov,

aby sa narušovanie prírody minimalizovalo. Takéto zmeny sú napr. sprístupňovanie

jaskýň, vysokohorské chodníčky, vybudovanie lyžiarskych tratí. Pozitívne vplyvy

spočívajú aj v tom, že príjmy dosiahnuté z cestovného ruchu môžu byť využívané na

vybudovanie vhodnej infraštruktúry, alebo na zmiernenie negatívnych vplyvov.

- negatívne výstupy cestovného ruchu do životného prostredia : každé nevedomé, či

vedomé porušenie zákonitostí vedie k poškodeniu životného prostredia a pozitívne výstupy

sa menia na negatívne. Tie negatívne výstupy môžu mať aj katastrofálne dôsledky pre

životné prostredie. Zahŕňajú v sebe predovšetkým spotrebu prírodných zdrojov, produkciu

odpadov, zvyšovanie intenzity využívania, zničenie životného prostredia. Dôsledkom

môže byť napríklad zmiznutie jednotlivých druhov živočíchov, alebo erózia.

17

Turista stojí s prírodou v priamom ale aj v nepriamom kontakte. Od chvíle, keď sa

turista rozhodne pre cestovanie, bude mať určitý vplyv so svojou činnosťou na prostredie.

Každá ekonomická aktivita vplýva na svoje blízke a ďaleké prostredie, v ktorom vstupy

pre svoje ekonomické činnosti získa z prostredia, a so svojimi výstupmi vplýva na

prostredie v ktorom prebieha. Na základe tejto skutočnosti Puczkó, Rátz (2005) uvádzajú

nasledovné členenie:

a) priame vplyvy: Vplyvy priamych javov si môžeme všimnúť skôr, tie sú

jednoznačné aj pre tých, ktorí nie sú odborníci. Faktory sú v priamom kontakte

s prostredím.

b) nepriame vplyvy: Dôsledky nepriamych vplyvov sú zrejmé len po uplynutí určitého

času a v mnohých prípadoch ich nemôžeme jednoznačne rozlíšiť od iných sprievodných

javov. Analýza vplyvu nepriamych vplyvov je aj z toho dôvodu ťažšia, lebo kým pri

priamych faktoroch je vplyv v priamom kontakte s prostredím, pri nepriamych faktoroch

sa vplyvy spôsobujú cez 3-4 konateľov. Ich vplyvy sa miešajú.

Je dôležité, že jednotlivé činnosti sa neprejavia ako izolované javy, práve naopak. Preto

nestačí analyzovať len dané problémy zvlášť, treba preskúmať aj ich vplyvy navzájom

a treba uvažovať aj o dlhodobých vplyvoch. Pri citlivých ekosystémoch má najväčší

a najdramatickejší vplyv prvý dosah do prirodzeného kolobehu, keď sa objavia prví turisti.

1.3.3 Vplyv cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia

Podľa Noskoviča a kol. (2003) fyzické prostredie zahŕňa v sebe:

- neživú prírodu: ovzdušie, voda, pôda.................................................................................

- živú prírodu: rastlinstvo, živočíšstvo, mikroorganizmy.......................................................

- prostredie vytvorené človekom

Základnou zložkou životného prostredia je ovzdušie, ktorého Kerényi (2003)

charakterizuje ako plynný obal, ktorý oddeľuje povrch našej planéty od vesmírneho

priestoru. Je nenahraditeľnou podmienkou existencie, ktoré vytvára klimatické podmienky,

na ktorých sú založené všetky formy aktivity v cestovnom ruchu. Čoraz horší stav

ovzdušia je veľký problém našej éry.......................................................................................

Puckó a Rátz (2005) uvádzajú, že v cestovnom ruchu k zhoršeniu stavu ovzdušia

prispieva najmä doprava, ktorá spôsobuje zmenu zloženia ovzdušia, a to hlavne

výfukovými plynmi. Čím je krajina atraktívnejšia, tým je výraznejšie zhoršenie kvality

18

ovzdušia. Modernizácia a zohľadňovanie environmentálnej kvality pri výrobe týchto

dopravných zariadení v posledných rokoch minimalizujú negatívne výstupy. Na zmenu

stavu ovzdušia má veľký vplyv aj tepelné znečisťovanie, čo môže výrazne zvýšiť teplotu

ovzdušia.

Nie je zanedbateľný ani vplyv hluku, čo môže rušiť zvieratá a núti ich na opustenie

stanovišťa. K zvýšenej hlučnosti (nad 60 decibelov) dochádza najmä na miestach

s vysokou návštevnosťou v blízkosti letísk, diaľnic, veľkých kultúrnych a zábavných

zariadení. V prírode aj nižšia hladina hluku môže narušiť miesto výskytu určitého

organizmu a prirodzené (najmä reprodukčné) správanie sa živočíchov (Pásková, Zelenka,

2001). Dôležitým vplyvom je aj uvoľnenie zápachu, čo môže vyvolávať nepríjemnosti.

Druhou dôležitou zložkou životného prostredia je voda. Noskovič a kol. (2003)

uvádza, že voda je najrozsiahlejšou látkou na Zemi. Voda sa vyskytuje v prírode v rôznom

skupenstve (v tekutom, tuhom, plynnom). Na povrchu Zeme je voda nerovnomerne

rozdelená. Bez nej by nebola možná existencia. Využívajú ju všetci účastníci cestovného

ruchu, buď na kúpeľnú starostlivosť, na vodné športy, alebo aj pri udržiavaní osobnej

hygieny.

Michalkó (2007) uvádza, že kvalitu vody hlavne znižuje neekologické čistenie

odpadovej vody. Pri rozkladaní sa odpadovej vody by bolo potrebné dodržiavať tri

spôsoby čistenia, a to fyzické, chemické a biologické, ale tieto spôsoby bohužiaľ jednotlivé

destinácie nedodržiavajú. Za najpriamejší vplyv turistov na vodu môžeme považovať

vplyv opaľovacích krémov, ktoré sa dostávajú z tela človeka do vody. Olejové látky

vytvárajú vrstvu na povrchu vody, čím sa znižuje schopnosť vody prijímať kyslík, preto sa

zhoršujú životné podmienky vodnej bioty.

Vybíralová, Füzyová, Polačko (2008) uvádzajú, že pôda je významnou zložkou

životného prostredia, ktorá spolu s atmosférou a hydrosférou so živými organizmami

utvára základný článok ekosystému. Pôda predstavuje nevyhnutnú podmienku existencie

ľudstva. Pôda tvorí základ turizmu. Najzreteľnejším vplyvom cestovného ruchu na pôdu

je tvorba odpadkov (obr. č. 10). Halda odpadkov netvorí príjemný pohľad, ale dokonca aj

znečisťuje prírodu, do pôdy sa dostávajú toxické látky. Vplyv cestovného ruchu môže

vyvolať aj eróziu pôdy, čo je zrejmé najmä vo vysokohorských oblastiach. Pôda je na

týchto oblastiach tenká, preto po daždi môže odniesť časti pôdy. Pozitívny vplyv môže

mať sprístupnenie jaskýň, vybudovanie možností na spríjemnenie pobytu účastníkov.

Turistami viac navštevované miesta ako sú napríklad pešie komunikácie, odpočívadlá,

19

táboriská, vyhliadky a ich okolie sa často vyznačujú postupnou eutrofizáciou pôdy ako aj

vody zavinenej úmyselne alebo náhodne vnášanými odpadmi a vykonávaním

fyziologických potrieb a pod.

Súhrn živých organizmov vytvára živý obal Zeme tzv. biosféru. Biotu môžeme

rozdeliť na flóru, faunu a mikroorganizmy. Živé organizmy môžu vnímať človeka ako

priateľa a vzniká vzťah závislosti (človek poskytuje stravu), alebo môžu vnímať človeka

ako nepriateľa a zvieratá sa vyhnú územiu, kde sa objavujú ľudia. Tým sa znižuje počet ich

prirodzených stanovíšť, vzniká medzi jednotlivcami konkurencia o potravu

a rozmnožovanie sa (Puzkó, Rátz, 2005)................................................................................

Jednotlivé druhy vtákov a cicavcov reagujú s rôznou citlivosťou na činnosti

človeka, najmä únikom (útek, odlietanie, vyhľadanie úkrytu) pri jeho priblížení sa na určitú

vzdialenosť. Tolerované priblíženie (úniková vzdialenosť) sa mení aj s prostredím,

v ktorom k  stretu dochádza. Významným faktorom je postupná adaptácia (návyk) jednak

jedinca ale aj celej živočíšnej populácie na prítomnosť človeka (Nováková, 1999).

Sústredený turizmus a cestovný ruch menia diverzitu rastlinných spoločenstiev

najmä v týchto smeroch:

ochudobnenie (redukcia) biodiverzity....................................................................... .

.obohatenie biodiverzity o druhy cudzie (alochtónne) danému rastlinnému

spoločenstvu

podpora/brzdenie rozvoja určitých druhov zmenou chemizmu stanovišťa

Tieto zmeny môžu dosiahnuť až taký stupeň, že priamo indikujú miesta pohybu

a pobytu rekreantov (Nováková, 1999).

Zmeny biodiverzity živočíchov v závislosti na turistike a s ňou spojených

rekreačných aktivitách sa najčastejšie diagnostikujú na vyšších stavovcoch, špeciálne na

vtákoch a cicavcoch, pretože ich spôsob reakcie na typ a intenzitu turistického impaktu

môže pozorovať aj laik (Spellerberg, 2005).

20

2. Cieľ práce

Hlavným cieľom bakalárskej práce je analyzovať dopad cestovného ruchu na

jednotlivé zložky životného prostredia v okrese Dunajská Streda, bližšie na území

Dunajských luhov.

Dosiahnutie hlavného cieľa bolo podmienené dosiahnutím parciálnych cieľov:

- definovať a klasifikovať pojem cestovný ruch

- definovať a klasifikovať pojem životné prostredie

- poukázať na vzťah cestovného ruchu a životného prostredia

- poukázať na vplyv cestovného ruchu na zložky životného prostredia

- charakterizovať vybraté územie z hľadiska prírodných pomerov

- klasifikovať formy cestovného ruchu, charakteristické pre vybraté územie

- poukázať na vplyvy cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia

na území Dunajských luhov, poukázať na zmenu zložiek životného prostredia

- navrhnúť vlastné riešenia na trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu na území

21

3. Metodika práce

3.1. Metódy práce

Pre zvládnutie problematiky a splnenie hlavného cieľa bolo nevyhnutné, aby sme

uskutočnili rozsiahlu analýzu odborných literárnych zdrojov od domácich i zahraničných

autorov, týkajúcich sa problematiky Vplyvu cestovného ruchu na jednotlivé zložky

životného prostredia vo vybranom regióone. Vybranú odbornú literatúru sme použili na

spracovanie teoretických východísk, údaje sme spracovali metódou syntézy do ucelenej

podoby.

Informácie pre časť práce „Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky“ sme

získali najmä z knižných publikácií a z internetových stránok, zaoberajúcich sa

problematikou životného prostredia a cestovného ruchu. Na spracovanie údajov sme

používali metódu komparačnú, pomocou ktorej sme porovnávali informácie z viacerých

zdrojov. Získanie odbornej literatúry týkajúcej sa vplyvov cestovného ruchu na životného

prostredie bolo problematické z dôvodu nízkeho počtu literárnych zdrojov.

Pre časť práce „Výsledky práce“ sme získali informácie z knižných publikácií,

z internetových stránok. S využívaním metódy riadeného rozhovoru sme získali informácie

od zamestnancov mestského úradu v Dunajskej Strede a mestského úradu vo Veľkom

Mederi, od zamestnancov úradu CHKO Dunajské luhy, od organizácie Kormorán a BROZ.

V práci sme používali aj štatistickú metódu, pomocou ktorej sme údaje spracovali do

tabuľkovej podoby..................................................................................................................

V ďalšej časti sme charakterizovali fyzicko-geografické vlastnosti územia,

hodnotili sme predpoklady pre cestovný ruch, potom sme pomocou metódy pozorovania

(terénnym výskumom) hodnotili vplyv cestovného ruchu na územie. Získanie údajov

týkajúcich sa konkrétneho vplyvu cestovného ruchu na životné prostredie bolo

problematické, lebo úrady nemali k dispozícií konkrétne štúdie, týkajúce sa vplyvu

cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia.

Metódu dedukcie sme používali na vyvodzovanie záverov. V záverečnej časti práce

sme navrhovali odporúčania slúžiace pre trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu na

území Dunajských luhov........................................................................................................

22

3.2. Vymedzenie územia

Dunajské luhy sa rozprestierajú na Podunajskej nížine po

oboch brehoch Dunaja od Bratislavy až po okres Komárno.

Územie zasahuje do viacerých krajov: Bratislavský, Trnavský

a Nitriansky. Oblasť Dunajských luhov pozostáva z 5

samostatných oblastí:

- dve sa nachádzajú v okolí Bratislavy na oboch

stranách Dunaja Obr. č. 3. Symbol CHKO

- tretia časť sa rozprestiera od obce Dobrohošť Dunajské luhy

po obec Sap Zdroj: http://www.sopsr.sk/

- štvrtá časť od obce Sap po obec Číčov

- piata časť siaha od obce Číčov

k obci Zlatná na Ostrove. (Bizubová, 2000)

Podľa zákona č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti sa územie Dunajských

luhov nachádza v katastrálnych územiach viacerých obcí, ktorými sú Baka, Bodíky, Číčov,

Čunovo, Dobrohošť, Gabčíkovo, Hamuliakovo, Kalinkovo, Klížska Nemá, Kľúčovec,

Kyselica, Medveďov, Mliečno, Nové Košariská, Podunajské Biskupice, Rohovce,

Rusovce, Ružinov, Sap, Trávnik, Veľké Kosihy, Vojka nad Dunajom a Zlatná na Ostrove.

Chránená krajinná oblasť má výmeru 12 284 ha, z toho lesné pozemky tvoria 6 359 ha,

poľnohospodárska pôda 1 011 ha, vodné plochy 3 455 ha, zastavané plochy a nádvoria 87

ha a ostatné plochy 1 371 ha.

Oblasť patrí k veľkoplošným chráneným oblastiam a bola vyhlásená za CHKO

v roku 1998, ustanovená zákonom č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské

luhy. Podľa Ramsarskej dohody je územie zapísané do zoznamu mokradí medzinárodného

významu predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva. Na území Dunajských luhov sa

nachádzajú viaceré chránené oblasti, ich zoznam, rozloha a rok vyhlásenia za chránené

územie je uvedené v tabuľke č. 1.

23

Tabuľka č.1: Zoznam chránených oblastí na území Dunajských luhov

Rok Rozloha územia

Národné prírodné rezervácie

Čičovské mŕtve rameno 1964 79,87 haOstrov orliaka morského 1953 22,77 ha

Prírodné pamiatky

Kráľovská lúka 1975 3,24 haPanský diel 1990 15,6 ha

Prírodné rezervácie

Dunajské ostrovy 2002 219,71 haForáš 2008 115,52 haGajc 1988 62,72 haKopáčsky ostrov 1976 82,62 haOpatovské jazierko 1993 2,36 haOstrovné lúčky 1988 54,93 haTopoľové hony 1988 60,06 haZlatniansky luh 1974 9,14 ha

Chránené areály

Bajdeľ 1988 8,68 haPoľovnícky les 1988 7,5 ha

Chránené vtáčie územia

Dunajské luhy 18.845 ha

Územia európskeho významu

Biskupické luhy 869,03 haČíčovské luhy 459,60 haDunajské luhy 4.297,89 haHrušov 33,14 haKľúčovské rameno 539,82 haOstrovné lúčky 613,56 haSeverný bodícky kanál 2,90 haVeľkolélsky ostrov 328,65 haZdroj: vlastné spracovanie podľa www.poznajslovensko.sk

24

4. Výsledky práce

4.1. Charakteristika Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy

Vybratá časť územia sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Dunajská Streda,

konkrétne na ľavom brehu rieky Dunaj v katastrálnom území obcí Mliečno, Dobrohošť,

Rohovce, Kyselica, Vojka nad Dunajom, Bodíky, Baka, Gabčíkovo, Sap, Medveďov,

Kľúčovec. Rozloha vybratého územia je 4297 ha. Nadmorská výška je v rozpätí medzi 113

– 127,4 m n. m. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ, 2008)

priemerná ročná teplota dosahuje vyše 10°C, ročný úhrn zrážok je priemerne 550 mm.

Podľa nameraných údajov Slovenského vodohospodárskeho podniku, podľa vodomernej

stanice pri Medveďove sa prietok vody Dunaja pohybuje medzi 570 m3/s do 10 254 m3/s.

Dlhodobý priemerný ročný prietok Dunaja je 2 025 m3/s (Anonym, 2011).

Územie vzniklo ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu. Vznik

krajinného rázu súvisí s horotvornými procesmi mladších treťohôr. Počas svojej histórie sa

tok Dunaja viackrát zmenil. Zmeny v dunajskom prírodnom prostredí sú výsledkom

klimatických zmien, čo malo vplyv na  prehlbovanie a rozšírenie koryta, na  ukladanie

nánosov, na vytvorenie sa rozsiahlej riečnej ramennej sústavy a vytvorenie prírodného

režimu, čo zapríčinilo zmenu okolitého prostredia. Tok Dunaja priniesol so sebou z oblasti

Álp a Karpát viaceré horniny a minerály – kremenec, piesok, žula, kremeň – ktoré tvoria

základ povrchu územia. Celková hĺbka usadenín je až 8000 m. Usadeniny tvoria

prirodzenú nádrž pitnej vody, veľmi významnú na Slovensku i v strednej Európe. Na

celom úseku Dunaja sú jeho brehy opevnené,  boli vybudované protipovodňové hrádze.

Počas vysokej hladiny vodného stavu hrádze chránia okolité obce (Anonym, 2005).

4.2. Charakteristika prírodného prostredia

Územie patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám Európy. Dunajské luhy

sú zelenými pľúcami a klímareguátormi južného Slovenska. Veľká sila Dunaja umožnila

vývoj rozličných foriem života na území Dunajských luhov. Vznikla súvislá riečna sústava

s mŕtvymi ramenami, močiarmi, mokrými lúkami, hustými lesmi, kde žije tisíce druhov

rastlín a živočíchov. Dunajské lužné lesy sú ekvivalentom tropických dažďových pralesov

v strednej Európe. Výstavba vodného diela Gabčíkovo zapríčinila rozsiahle zmeny

v prírodnom prostredí, ale napriek tomu je územie významným komplexom ekosystémov.

Na pomerne malom území sa nachádzajú viaceré druhy rastlinných spoločenstiev: lesné,

25

vodné, mokraďné, lúčne, v závislosti od hydrologických pomerov, dokonca na štrkových

náplavoch aj suchomilné spoločenstvá. Región sa vyznačuje vysokou biodiverzitou v celej

jej šírke.

Regiónom prechádzajú viaceré koridory, ktoré fungujú ako pravidelné migračné

trasy viacerých druhov rýb, vtákov a iných druhov živočíchov. Nachádza sa tu 11 vodných

biokoridorov, ktoré sú začlenené do kategórie nadregionálnych biokoridorov, okrem toho 5

biocentier, z ktorých časť je zaradená do kategórie národného biocentra (Horváth, 2002).

Podľa údajov Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ, 2007)

môžeme charakterizovať Dunajské luhy ako lesy rozprestierajúce sa na nížine, ale v rámci

pár metrovom rozdiele je povrch bohato členený. Práve tie malé rozdiely v povrchu a vo

výške podzemnej vody spôsobujú vznik pestrej mozaiky na pomerne malom území. Táto

mozaika je v stálom pohybe v dôsledku pravidelných záplav a klimatických zmien, vznik

nových korýt, zanášanie mŕtvych ramien. Jej dynamika je v stálej súvislosti s dynamikou

rieky Dunaja, čo ovplyvňuje aj životný rytmus lesa. Kolísanie úrovne vodnej hladiny

Dunaja môže byť až do 7 metrov. Keby sa tieto zmeny narušili, lužné lesy by sa zmenili

z ekologického hľadiska na nehodnotné lesy. Po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo

prirodzené záplavy v ramennej sústave čiastočne prestali. Ich ekologický účinok je

čiastočne nahradený riadeným napúšťaním ramien vodou z prírodného kanála. Ekosystém

lesov závisí od prítomnosti a množstva vody. Pre vybraté územie sú typické lužné

ekosystémy. Komplexnosť ekosystému poukazuje na mohutnú rôznorodosť životného

prostredia, región poskytuje výborné podmienky pre život mnohých ohrozených druhov

rastlín a živočíchov. Treba vyzdvihnúť, že flóra tohto regiónu je veľmi adaptabilná.

Rastliny prežijú krátkodobé zmeny hydropedologického režimu (záplavy, spád vody,

fyzikálno-chemické vlastnosti vody i pôdy) i zmeny trvajúce dlhšie (močiarna vegetácia).

Na vybratom území môžeme nájsť viac než 700 druhov vyšších rastlín. To, že aký typ

lužných lesov sa vyvíja, závisí od výšky hladiny podzemnej vody a od záplavového

režimu. Nové terasy, vznikajúce zo sedimentov, nepretržite zarastajú rôzne druhy vŕb

a topoľov. To zapríčiní vznik mäkkých lužných lesov, ktoré v regióne dominujú. Ide

o lesy označované aj ako vŕbovo – topoľové lesy (obr. č. 4), pre ktoré sú charakteristické

pravidelné (minimálne 2 krát za rok) a dlhšie trvajúce záplavy (2 až 3 týždne). Hladina

podzemnej vody je stále vysoká, klesá iba prechodne v suchších obdobiach. Porasty sú

tvorené mäkkými drevinami predovšetkým vŕba biela (Salix alba) a vŕba krehká (Salix

fragilis), zriedkavejšie topoľ čierny (Populus nigra) a topoľ biely (Populus alba). Z krov

sa tu vyskytuje baza čierna (Sambucus nigra) a čremcha strapcovitá (Padus racemosa).

26

Po záplavách sa rýchlo rozvíja vegetácia bylín a tráv. Vegetácia so svojou atmosférou

pripomína dažďové pralesy. Na územia, ktoré nespadajú do oblasti pravidelných záplav, je

typické zastúpenie prechodných lužných lesov. Tieto lesy sa nachádzajú na územiach s

vyššou nadmorskou výškou, kde nie sú časté a dlho trvajúce záplavy. Typické dreviny sú

dub letný (Quercus robur), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), jaseň štíhly (Fraxinus

excelsior).

Väčšina prirodzených porastov bola postupne premenená na monokultúry

šľachtených euroamerických topoľov (Obr. č. 5, č. 6). Zmeny v prírodnom prostredí viedli

k zníženiu diverzity prostredia a rozširovaniu nepôvodných inváznych druhov, ktoré

znižujú ekologickú hodnotu územia.

Prírodné podmienky a rôznorodosť rastlinnej vegetácie predpokladá rôznorodosť

živočíšnej ríše. Podľa údajov Štátnej ochrany prírody SR sa v  najpočetnejšom množstve

vyskytuje hmyz, veľmi významné sú vážky: klinovka obyčajná (Gomphus vulgatissimus),

klínatka rohatá (Ophiogomphus cecilia). Z chrobákov je veľmi zaujímavý roháč veľký

(Lucanus cervus). Na území bolo zistených viac ako 1800 druhov chrobákov, z ktorých je

pozoruhodný výskyt druhu Thinobius korbeli, ktorý doteraz nebol známy na svete.

V regióne je veľmi bohatá fauna rýb, čo je výsledkom jedinečného toku vody. Dunaj

a jeho ramená sú najbohatšie na ryby zo všetkých vodných tokov vyskytujúcich sa

na Slovensku. Z hľadiska ochrany prírody sú vzácne druhy kapor obyčajný (Cyprinius

carpio), karas obyčajný (Carassius carassius), boleň dravý (Aspius aspius). Význam

ramenného systému pre ryby spočíva aj v neresení viacerých druhov, žiaľ táto funkcia je

obmedzená. Skupina rýb bola najviac postihnutá výstavbou vodného diela Gabčíkovo.

Sezónne mokrade zabezpečujú ideálne podmienky pre život obojživelníkov, tu sa

rozmnožuje mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), mlok dunajský (Triturus dobrogicus). Na

území bolo zistených 109 druhov mäkkýšov, z toho 22 ohrozených. Z mäkkýšov je bežný

slimák škvrnitý (Ariantha arbustorum), z  obojživelníkov rosnička zelená (Hyla arborea),

skokan štíhly (Rana dalmatina).

Rôznorodá je aj fauna vtákov. Celé územie Dunajských luhov je významným miestom

výskytu vtákov. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a hibernáciu vodného vtáctva

(obr. č. 8.). Viac než 100 druhov vtákov žije na tomto území. Priemerné hniezdenie vtákov

môže byť aj 159 párov na 10 hektárov, pričom môže hniezdiť aj 34 druhov vtákov. Územie

je medzinárodne významným vtáčím územím. V častiach lesa, kde sú šľachtené topoľové

monokultúry určené na lesné hospodárstvo, je zastúpenie vtákov nižšie. V zimnom období

sa tu koncentrujú viaceré druhy. Na vybranom území je bohaté zastúpenie vtákov napr.

27

volavka popolavá (Ardea cinerea), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo). V tichých

miestach vysoko na stromoch hniezdi orliak morský (Haliaeetus albicilla).

Medzi cicavcami sa tu vyskytujú všetky druhy, ktoré sú typické pre listnaté lesy (viac než

30 druhov): veverica lesná (Sciurus vulgaris), sviňa divá (Sus scropha), jeleň obyčajný

(Cervus elaphus) a i. V starých dutinách stromov sa vyskytujú netopiere, tu žije aj

najmenší európsky druh večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). V posledných rokoch sa

rýchlo rozšírila populácia bobra vodného (Castor fiber), ktorý v minulosti úplne vymizol

zo Strednej Európy. Na mnohých miestach vidno jeho tvorivú činnosť (obr. č. 8).

V Strednej Európe vzácny a zriedkavo sa vyskytujúci druh vydra riečna (Lutra lutra) žije

na záplavových územiach. (CHKO Dunajské luhy, 2006)

4.3. Vývoj ochrany prírody v hodnotenom území

Rozmanitosť bioty Dunaja už od dávnych dôb upútavala pozornosť verejnosti

i odborníkov. Cieľom ochrany prírody je zachovanie špecifického ekosystému, typického

pre územie, zabezpečenie toho, aby sa stav európskych významných druhov nezhoršoval.

Predmetom ochrany sú európsky významné stanovištia, druhy rastlín a živočíchov, ktoré

sú vzácne a vyskytujú sa zriedkavo.

Jedinečnosť tohto územia vyvolala snahy o záchranu prírodných ekosystémov už

v roku 1968, kedy bol vypracovaný návrh na ochranu Slovenským ústavom pamiatkovej

starostlivosti a ochrany prírody. Návrh riešil veľkoplošnú ochranu inundačného územia.

Podľa tohto návrhu bola rozloha chránenej krajinnej oblasti 13 687 ha. Návrh nebol

realizovaný z dôvodu začatia prípravy vodného diela Gabčíkovo.

Ochranu nezabezpečil ani návrh Ústrednej štátnej ochrany prírody z roku 1991, ani návrh

Slovenského zväzu ochrancov prírody z roku 1991. Návrh sa zavŕšil až vyhlásením

Chránenej krajinnej oblasti Dunaj v roku 1998, čo znamenalo právnu ochranu pre územie.

Od roku 1989 bolo územie Dunajských luhov zaradené medzi významné vtáčie územia

v Európe. Od roku 1993 je región zahrnutý do Zoznamu mokradi medzinárodného

významu v rámci Ramsarského dohovoru a je aj súčasťou územia osobitného záujmu

ochrany prírody Emerald Network ako aj významným miestom z ornitologického hľadiska.

Od roku 1994 podľa zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v určitých

častiach územia platil druhý stupeň ochrany prírody, od roku 2003 platí na celom území

druhý stupeň ochrany, výnimku tvoria dve oblasti - Národná prírodná rezervácia Ostrov

orliaka morského a Prírodná pamiatka Kráľovská lúka, kde platí 4. resp. 5. stupeň ochrany.

28

Najvyšší stupeň ochrany znamená určité obmedzenia, ako zákaz pohybu mimo

vyznačených ciest, zákaz zberu plodov, rušenia živočíchov. Národná prírodná rezervácia

Ostrov orliaka morského bol vyhlásený už v roku 1953 ako Štátna prírodná rezervácia na

ploche 173,78 ha. Účelom vyhlásenia rezervácie bola ochrana lužných lesov ako

hniezdiska orliaka morského. Prírodná pamiatka Kráľovská lúka predstavuje územie

zazemňujúceho sa ramena niekdajšej rieky. Plocha územia je relatívne malá – 3,24 ha.

Svojou výmerou však predstavuje iba malú časť územia. V roku 1998 bolo predmetné

územie vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy.

4.4. Cestovný ruch na území Dunajských luhov

4.4.1. Predpoklady pre cestovný ruch

Cestovný ruch je dôležitým odvetvím národného hospodárstva, najmä v krajinách

kde je rozvinutý, predstavuje dôležitý príjem regiónu. Cieľom podnikov zaoberajúcich sa

cestovným ruchom, je uspokojovanie osobných potrieb ľudí, ktorí cestovali na územie

z dôvodu spoznania územia, kultúry, rekreácie.

Zistili sme, že podniky zaoberajúce sa rozvojom cestovného ruchu v hodnotenom

území sú Podunajská turisticko-informačná kancelária v Dunajskej Strede, Informačné

centrum Veľký Meder a Regionálna rozvojová agentúra v Šamoríne. Činnosť podnikov je

zameraná na poradenskú a informačnú činnosť. Zaoberajú sa najmä prípravou plánov

a programov, rozvojom cestovného ruchu na území, vydávajú turistické mapy,

sprievodcov, poskytujú informácie o hlavných rekreačných činnostiach, o stave prírodného

prostredia, o kultúrno-historickom potenciály, o ubytovacích a stravovacích zariadeniach.

Cestovný ruch má priaznivý vplyv na región z hľadiska zvýšenia zamestnanosti a

v konečnom dôsledku aj zvýšenia životnej úrovne. Podľa údajov Štatistického úradu SR

aktuálna miera nezamestnanosti v okrese Dunajská Streda je 13,23 % (február, 2011).

Kultúrny a prírodný potenciál regiónu vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj

cestovného ruchu. V regióne je cestovný ruch pomerne mladým odvetvím, preto je málo

rozvinutý v porovnaní s vysokohorskými oblasťami. Dôležité je, že pri rozvoji cestovného

ruchu je na zreteli nenarušenie a zachovanie hodnôt živej prírody a prírodnej rovnováhy.

Cestovný ruch v regióne patrí k intenzívne sa rozvíjajúcim odvetviam a nie je rovnomerne

rozdelený. Celé územie predstavuje významný jednosezónny región cestovného ruchu

29

zameraný na letnú sezónu. Predpokladmi sú klimatické podmienky v území a rovinatý

charakter územia, ktoré neumožňujú vytváranie podmienok pre zimnú rekreáciu.

Podľa SWOT analýzy, vykonanej Podunajskou turisticko-informačnou kanceláriou

v Dunajskej Strede v roku 2007 môžeme zhrnúť výhody cestovného ruchu v regióne

nasledovne:

výhodná geografická poloha, blízkosť významných európskych miest ako

je Viedeň, Budapešť, Győr, Bratislava,

priaznivé klimatické podmienky,

zachované prírodné prostredie, výskyt termálnych prameňov, veľmi

priaznivé podmienky na rozvoj nemasových foriem turizmu - pešej

turistiky, cykloturistiky (obr. č. 9), jazdectva, poľovníctva, rybárstva, dobré

podmienky na rozvoj agroturizmu,

zaujímavé technické pamiatky – Vodné dielo Gabčíkovo,

priaznivé ceny,

dostupnosť regiónu.

Podľa údajov Regionalizácie cestovného ruchu v SR z roku 2005 sme zhrnuli

v tabuľke  č.2. aktivity v rámci cestovného ruchu a ich potenciál z dlhodobého

a strednodobého horizontu na území Dunajských luhov.

Pre každú aktivitu boli určené osobitné kritériá hodnotenia. Vytvorili štyri úrovne

vhodnosti územia pre určitý potenciál:

- základný stupeň: vhodnosť územia pre danú aktivitu je možné evidovať,

dosahuje však nízku úroveň

- priemerný stupeň: vhodnosť územia pre danú aktivitu je zvýšená, významná

z nadregionálneho hľadiska

- dobrý stupeň: vhodnosť územia pre danú aktivitu je významná na národnej

úrovni

- vysoký stupeň: vhodnosť územia pre danú aktivitu je veľmi významná

a porovnateľná s významnými lokalitami v zahraničí.

Jednotlivé časti regiónu nemôžu byť úplne homogénne. V každej časti sa

nachádzajú určité špecifiká oproti ostatnému územiu. Podľa týchto odlišností vznikajú

špecifické formy cestovného ruchu v rámci určitého územia.

30

Tabuľka č.2.: Aktivity v rámci cestovného ruchu a ich potenciál z dlhodobého

a strednodobého horizontu na území Dunajských luhov

Aktivita

Potenciál

Strednodobý horizont Dlhodobý horizont

Pobyt/rekreácia pri vode Priemerný Vysoký

Vodné športy Priemerný Vysoký

Vodná turistika - Zvýšený

Pobyt v lesnom prostredí - Základný

Pobyt na vidieku - Dobrý

Pešia turistika Základný Základný

Cykloturistika Vysoký Vysoký

Iné športové aktivity Priemerný -

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov Regionalizácia cestovného ruchu v SR (2005)

4.4.2.Formy cestovného ruchu na území Dunajských luhov

Územie Dunajských luhov bolo už od minulosti predmetom záujmu mnohých ľudí.

Od  roku 1990 boli vypracované viaceré rozvojové dokumenty, ktorých cieľom bolo

riešenie rozvoja územia a udržanie jedinečného prostredia. Všetky návrhy boli zhodné

v tom, že územie má vysoký rekreačný potenciál a jeho využívaním by sa zvýšila

zamestnanosť a životná úroveň obyvateľov obcí. V roku 1990 bol vypracovaný návrh

Stavoprojektu v Nitre, ktorý sa zaoberá rozvojom obcí Malého Žitného ostrova, t.j.

Dobrohošť, Vojka nad Dunajom a Bodíky, ďalší dokument bol vypracovaný v roku 1993

spoločnosťou URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania, ktorý zhodnotil

podmienky pre rozvoj rekreácie.

Záplavové územie je už od dávnych dôb predmetom záujmu rybárov, poľovníkov,

turistov, ako aj ďalších návštevníkov, využívajúcich rekreačné možnosti. V súčasnosti

prevláda individuálna forma rekreácie na území.

Na rozvoj cestovného ruchu malo pozitívny vplyv vybudovanie slovenského úseku

Dunajskej cyklistickej trasy. Táto trasa bola vybudovaná v roku 1991, patrí medzi známe

cyklistické trasy Európy. Celková dĺžka cyklistickej trasy od Bratislavy po Štúrovo je 168

31

km, v okrese Dunajská Streda má dĺžku približne 80 km (obr. č. 10). Cyklotrasa vedie pri

brehu Dunaja, pozdĺž hrádze popri obciach Vojka nad Dunajom, Gabčíkovo, Sap,

Medveďov, Kľúčovec a ďalej pokračuje v okrese Komárno. Mapa cyklistickej trasy je

znázornená na obr. č. 11. Terénnym prieskumom sme zistili, že cyklotrasa je dobre

a kvalitne vybudovaná - asfaltovaná, bezpečná, dobre vyznačená zelenými a modrými

značkami a zmapovaná. Trasa označená modrou farbou je vhodná aj pre začiatočníkov,

pretože územie má rovinatý charakter a nevyžaduje veľkú kondíciu, cesty označené

zelenou farbou sú náročnejšie.

V súčasnosti prebieha vyznačenie nového úseku cyklistickej trasy cez obce Sap,

Ňárad, Čiližská Radvaň, Čiližská Pataš, Veľký Meder.

Obr. č. 11. Mapa Dunajskej cyklistickej trasy

Zdroj: www.tourist-channel.sk

Sledovaným územím vedie turistický chodník. Jeho hlavná trasa bola vyznačená

v roku 2001. Za vyznačenie turistickej cesty je zodpovedný Klub slovenských turistov,

resp. jeho miestne združenie. Trasa začína pri obci Čunovo (obec nie je súčasťou

hodnoteného územia), vedie k obci Dobrohošť pozdĺž hrádze, a pokračuje ďalej v lužných

lesoch, ktoré sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, prechádza v blízkosti

obcí Bodíky a Vojka nad Dunajom. Náučný chodník končí pri Vodnom diele Gabčíkovo.

Územie je najviac atraktívne pre pešiu turistiku z dôvodu zachovania pôvodného prostredia

32

dunajských lesov. Na trase nie sú vybudované odpočinkové miesta. Dĺžka turistickej cesty

je 43 km. Významný je aj náučný chodník pri obci Gabčíkovo. Náučný chodník je

špecifický tým, že je spojený s plavbou na ramenách Dunaja. Jeho cieľom je oboznámiť

turistov s rastlinným a živočíšnym bohatstvom, vplyvom Vodného diela Gabčíkovo na

životné prostredie a s prácou lesníkov. Mapa chodníka je znázornená na obr. č. 12.

Obr. č. 12.: Mapa náučného chodníka pri obci Gabčíkovo

Zdroj: www.lesy.sk

V regióne sa nachádza viacero chatových osád. Najstaršiu chatovú osadu môžeme

nájsť na území obce Bodíky. Nachádzajú sa tu tri osady rekreačných chát. Počet

rekreačných chát je približne 150. Chatová osada sa rozprestiera v dĺžke 3 km. Najväčšia

koncentrácia rekreačných chatových osád je na umelom ostrove, t.j. medzi obcami

Dobrohošť a Vojka nad Dunajom, ktorej časť bola zlikvidovaná v dôsledku výstavby

Vodného diela Gabčíkovo. Okrem chatových osád je možné na rekreáciu využívať

neobývané domy v obciach Vojka nad Dunajom, Bodíky a Dobrohošť. Podľa údajov

Štatistického úradu SR z roku 2001 je v jednotlivých obciach cca. 30 % neobývaných

domov, ktoré slúžia na rekreáciu, počet trvalo žijúcich obyvateľov spolu v obciach mimo

sezóny je 1085, počas letnej sezóny sa odhaduje 2000-2500 obyvateľov.

Vo vidieckom prostredí poskytuje jedinečný zážitok aj jazdectvo, čo má vo

vybranom území veľkú tradíciu. V minulosti sa táto forma vyžitia dostávala do úzadia,

v súčasnosti sme zaznamenali oživenie tejto tradície. Skoro v každej obci majitelia na

menších farmách umožňujú jazdenie. Jazdenie patrí k ekologicky únosným formám

33

rekreácie, ktoré je možné využívať nielen za účelom rekreácie ale aj pre účely

rehabilitácie, pre ľudí s chorobami pohybového ústrojenstva alebo pre výučbu jazdenia na

koni. Táto forma športu má veľkú tradíciu.

Blízkosť Dunaja vytvára priaznivé podmienky pre rybolov. Rybársky revír je

v správe Slovenského zväzu rybárov. Podľa údajov zväzu rybárov najviac chytané druhy

rýb sú šťuka, sumec, zubáč. Pre turistov môže byť zaujímavou možnosťou rybolov spojený

s plavbou na Dunaji, návštevníkov láka aj plavba na výletných lodiach a vodná turistika.

Na vodnú turistiku je najzaujímavejší ramenný systém pod obcou Dobrohošť. Rameno pri

Medveďove a mŕtve rameno medzi Medveďovom a Kľúčovcom nepredstavujú vhodné

podmienky pre rybolov, z dôvodu neexistujúcich služieb. Na vodné športy a rekreáciu pri

vode poskytuje vhodné podmienky aj Vojkanské a Šulianske jazero s rozlohou približne

70  ha. V blízkosti sledovaného územia pri obci Čunovo je vybudovaný areál pre vodné

športy. Sezóna trvá od apríla do septembra, pričom sa pravidelne organizujú športové

podujatia.

4.5. Vplyv cestovného ruchu na jednotlivé zložky životného prostredia

Pre identifikovanie vplyvov cestovného ruchu na životné prostredie v rámci

určitého územia je potrebné poznať určité náležitosti napr.:

- miesto koncentrácie návštevníkov

- počet návštevníkov

- trvanie návštevy

- formy prepravy účastníkov

- formy činnosti návštevníkov

- citlivosť životného prostredia.

Cieľom rozvoja regiónov je zvýšenie koncentrácie cestovného ruchu na určitom

území a v záujme toho je pôvodný krajinný ráz zmenený – výstavba hotelov, rekreačných

atrakcií. Vysokou návštevnosťou turistov sa zvyšuje spotreba energie, zvýši sa stupeň

znečistenia ovzdušia, vody, pôdy. Podmienkou zvyšovania počtu účastníkov je dostupnosť

územia, v záujme toho je potrebné vybudovať komunikácie, čo má rovnako negatívny

vplyv na životné prostredie. Hustá doprava je zdrojom znečistenia ovzdušia, produkcie

odpadov, možných dopravných nehôd.

34

4.5.1. Vplyv cestovného ruchu na ovzdušie

Účastníci cestovného ruchu pôsobia na životné prostredie veľmi rôzne. Účinky

činnosti turistov je nutné poznať pri plánovaní rozvoja cestovného ruchu, a vyvarovať sa

chybám, ktoré by mohli ekologickú rovnováhu narušiť. Vplyv cestovného ruchu na

ovzdušie v porovnaní s vplyvom priemyslu je zanedbateľný. Najväčším zdrojom

znečisťovania ovzdušia je doprava a ubytovacie zariadenia.

V poslednom desaťročí sa doprava rozvíja veľmi rýchlo, zvýšila sa na viacnásobok.

Na životné prostredie pôsobí nielen škodlivými emisiami ale aj hlukom. V hodnotenom

území sme zaznamenali, že najvýraznejší vplyv na znečistenie ovzdušia má tranzitný

cestovný ruch, t.j. doprava na medzinárodnej ceste E-575, ktorá spája Slovenskú republiku

s Maďarskou republikou a cesta vedúca cez Gabčíkovo – Šamorín – Bratislavu. Prvá trasa

vedie priamo cez Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy, zvýšené množstvo

znečisťujúcich látok priamo vplýva na životné prostredie nielen škodlivými výfukovými

plynmi ale aj hlukom.

Na znečistenie ovzdušia vplýva aj blízkosť maďarského mesta Győr, ktoré je

zaradené medzi sídla, ktoré produkujú škodlivé látky nad limitnú mieru znečistenia, ktoré

pochádzajú jednak z priemyselnej výroby, jednak z dopravy účastníkov cestovného ruchu.

Na základe údajov SHMÚ Regionálna stanica Topoľníky môžeme konštatovať

porovnaním rokov 2005-2009, že obsah ťažkých kovov sa znižuje. Množstvo olova, mede,

chrómu a zinku je znázornené v obr. č. 13. 

Obr. č. 13.: Obsah ťažkých kovov ovzdušia

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov Regionálnej stanice národnej monitorovacej

siete kvality ovzdušia Topoľníky

35

Významný vplyv na znečistenie ovzdušia majú aj chatové osady a bytové jednotky,

ktoré poškodzujú ovzdušie uvoľnením tepla. Množstvo takto uvoľnenej tepelnej energie sa

priamo nestanovuje, preto nie je možné objektívne určiť ich vplyv na stav ovzdušia.

Zvýšené množstvo škodlivých látok v ovzduší v rámci hodnoteného územia

negatívne vplýva najmä na rastlinstvo ale aj na živočíchov. Dlhodobo vysoká koncentrácia

škodlivých látok môže mať chronické negatívne účinky, ktoré môžu spôsobovať aj

genetické zmeny u jednotlivých druhov. Prachové častice pochádzajúce zo stavebnej

činnosti resp. dopravy pokrývajú povrchy rastlín, čo vyvoláva zníženie asimilačných

schopností jedincov, nakoniec môže viesť až k ich odumieraniu. Zvýšené množstvo oxidu

siričitého môže vyvolávať aj tvorbu kyslých dažďov.

V dôsledku cestovného ruchu vzniká aj množstvo dopravných nehôd. Ohrozené sú

tak nielen živočíchy ale aj samotní ľudia (turisti).

Základnými znečisťujúcimi látkami, ktoré sa v ovzduší nachádzajú v najväčšom

pomere, sú oxid siričitý, oxid dusíka a oxid uhoľnatý ako aj tuhé látky. Podľa údajov

SHMÚ Regionálna stanica Topoľníky množstvo síranov a dusičnanov v ovzduší je

znázornené v obr. č. 14. Údaje po roku 2006 nie sú k dispozícii. Maximálna osemhodinová

koncentrácia oxidu uhoľnatého je znázornená na obr. č. 15.

Obr. č. 14.: Množstvo síranov a dusičnanov v ovzduší

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov Regionálnej stanice národnej monitorovacej

siete kvality ovzdušia Topoľníky

36

Obr. č. 15.: Maximálna osemhodinová koncentrácia oxidu uhoľnatého

Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov Regionálnej stanice národnej monitorovacej siete

kvality ovzdušia Topoľníky

Napriek škodlivým vplyvom dopravy územie z hľadiska kvality ovzdušia nepatrí

k zaťaženým oblastiam. Dôvodom toho môžu byť priaznivé klimatické podmienky.

Územie je pomerne dobre prevetrávané, v dôsledku čoho dochádza k rýchlemu rozptylu

škodlivých látok. Množstvo škodlivých látok je pod úrovňou celoslovenského priemeru.

Môžeme konštatovať, že podiel cestovného ruchu na znečistení ovzdušia v oblasti

Dunajských luhov je minimálny.

4.5.2.Vplyv cestovného ruchu na vodu

Najväčším vodným zdrojom hodnoteného územia je rieka Dunaj. Územie bolo podľa

nariadenia vlády č. 46/1997 vyhlásené za chránenú vodohospodársku oblasť. Kvalita vody

Dunaja je ovplyvnená viacerými faktormi – priemysel, poľnohospodárstvo, cestovný ruch.

Najväčšími znečisťovateľmi sú bodové zdroje znečistenia, ako Slovnaft Bratislava, alebo

Istrochem. Vplyv cestovného ruchu na vodné zdroje v porovnaní s vplyvom priemyselných

zdrojov znečistenia je zanedbateľný. Veľký vplyv na zmenu prírodného hydrologického

režimu malo vybudovanie Vodného diela Gabčíkovo. Zmena hydrologického režimu mala

vplyv na životné prostredie ako celok, pretože fungovanie ekosystému je založené na režime

povrchových a podzemných vôd............................................................................................

Z  hľadiska vplyvu cestovného ruchu na kvalitu vody má najväčší vplyv chýbajúca

kanalizácia na území rekreačných stredísk, t.j. do prostredia sa dostáva naspäť znečistená,

alebo nedostatočne vyčistená voda. Najväčšia koncentrácia cestovného ruchu je

charakteristická pre obce Malého Žitného ostrova, t.j. Dobrohošť, Vojka nad Dunajom,

37

Bodíky. Na dosiahnutie zníženia znečisťovania vody bol pre obce vypracovaný projekt na

odvádzanie odpadových vôd. Na čističku odpadových vôd bola zatiaľ napojená len obec

Vojka nad Dunajom...................................................................................................................

Na kvalitu vody majú vplyv nelegálne skládky, z ktorých škodlivé látky najprv

presakujú do pôdy a následne znečisťujú podzemné vody resp. súčasne aj vody povrchové.

Kvalita povrchových vôd je nepriamo znečistená aj dopravou. Škodlivé látky sa

z ovzdušia prostredníctvom zrážok dostávajú do povrchových vôd. Zdrojom znečistenia

vody je aj lodná doprava na Dunaji (prípadné havárie lodí, dôsledkom čoho sa škodlivé látky

dostávajú priamo do vodného toku).

Slovenský hydrometeorologický ústav hodnotí kvalitu vody podľa kyslíkového

režimu, podľa základných chemických ukazovateľov, podľa mikrobiologických

a biologických ukazovateľov a podľa obsahu ťažkých kovov. Na základe kombinácie

ukazovateľov je voda zaradená do 5 tried kvality:

- I. trieda - veľmi čistá voda

- II. trieda - čistá voda

- III. trieda - znečistená voda

- IV. trieda - silne znečistená voda

- V. trieda - veľmi silne znečistená voda

Podľa údajov SHMÚ z roku 2010 bola kvalita vody Dunaja na základe kyslíkového režimu

a podľa ukazovateľov zaradená do II. triedy, na základe chemických ukazovateľov do III.

triedy (obr. č. 16., 17.), na základe mikrobiologických a biologických ukazovateľov do IV.

triedy,  na základe obsahu ťažkých kovov do I. triedy. Z ťažkých kovov boli prekročené

limitné hodnoty Al a As.

Obr. č. 16.: Vývoj koncentrácia síranov

Zdroj: SHMÚ

Obr. č. 17.: Vývoj koncentrácie chloridov

38

Zdroj: SHMÚ

Znečistenie vody sa prejavuje vo forme:

- zmeny fyzikálnych vlastností (napr. zvýšenie teploty vody)

- zmeny chemického zloženia (napr. zvýšenie anorganických látok)

- zmeny biologických vlastností (napr. zvýšenie počtu mikroorganizmov)

Podľa vodného zákona č. 364/2004 Z. z , v zóne prúdenia vody počas povodne je

zakázané umiestňovať stavby, vykonávať terénne úpravy, ktoré by zhoršili odtok

povrchovej vody. Tiež je zakázané zriaďovať tábory a kempy alebo iné prekážky.

V regióne Dunajských luhov sú významné rekreačné strediská Vojčianske

a Šulianske jazero, ktoré sa nachádzajú na území Malého Žitného ostrova. Koncentrácia

turistov na tomto území je zvýšená. Na území sa realizujú vodné športy, ktoré nadmerne

zaťažujú životné prostredie hlukom, znečisťujú vodu jazier a ohrozujú tak jej kvalitu. Na

kvalitu vody vplýva aj používanie opaľovacích olejov. Na území nie sú zabezpečené

základné hygienické zariadenia, chýba aj kanalizácia, čo sa prejavuje zvýšeným

negatívnym vplyvom na kvalitu vody. Kvalita vody na týchto prírodných kúpaliskách nie

je dostatočná.

4.5.3.Vplyv cestovného ruchu na pôdu

Vplyv cestovného ruchu na pôdu je rozmanitý. Hlavným zdrojom poškodenia pôdy

je jej záber výstavbou rekreačných zariadení, výstavbou chát (obr. č. 18). Tento jav je

charakteristický pre územie Malého žitného ostrova, kde v dôsledku stavebných opatrení

bolo vykonané odlesňovanie a záber pôdneho fondu, chatové osady sa totiž nachádzajú

v záplavových územiach. Následne sa pôda stala náchylnou na veternú a vodnú eróziu (v

39

prípade povodní voda odnáša pôdne častice). Odlesnenie negatívne vplýva aj na životné

prostredie, znižuje environmentálne funkciu pôdy zadržiavať vodu.

Väčšina ľudí uprednostňuje automobilovú dopravu pre dosiahnutie cieľového

objektu. Z dôvodu zabezpečenie väčšieho počtu turistov sa stále budujú cestné

komunikácie, čo prispieva k významnému narúšaniu reliéfu.

Aj ekologicky únosná forma turizmu, t.j. cykloturizmus, má negatívne vplyvy.

Prispieva k zvyšovaniu eróznej činnosti, nakoľko v zamokrenej pôde vznikajú hlboké

erózne ryhy, čo sa prejavuje výrazne najmä v oblastiach, kde je zvýšený pohyb

motorových vozidiel bez komunikácie s asfaltovým povrchom. Doprava môže spôsobovať

aj chemickú degradáciu pôdy únikom kvapalín z motorových vozidiel a nepriamo aj

údržbou ciest v zimnej sezóne.

Problém je aj skladovanie a spracovanie odpadov (obr. č. 19), pretože

v hodnotenom území je triedenie a recyklácia odpadov v minimálnom rozsahu.

V množstve vyprodukovaného komunálneho odpadu sú sezónne rozdiely. Veľa

rekreačných objektov je nevhodne umiestnených a nemajú ani stavebné povolenie. Podľa

rozvojových plánov pre oblasť Malého Žitného ostrova sa predpokladá likvidácia

nelegálnych skládok odpadu.

4.5.4.Vplyv cestovného ruchu na biotu

Rozmanitosť živočíšnych a rastlinných druhov ako aj rozmanitosť biotopov na

vybratom území je vysoká. Vplyv cestovného ruchu na rastliny, živočíchy a na ich

stanovištia sa prejavuje rôznou intenzitou, pričom môžeme konštatovať, že stupeň

ovplyvnenia bioty cestovným ruchom narastá.

Najväčší a najvýraznejší vplyv cestovného ruchu na biotu je pozorovateľný na

území Malého Žitného ostrova, kde rozvíjajúci sa cestovný ruchu mení veľmi výrazne

celkový ráz krajiny (záber plôch pre budovanie chatových osád a parkovísk).

Výsadba drevinovej vegetácie zloženej najmä z nepôvodných druhov, ktorá je

spojené najmä so sadovníckymi úpravami turistických stredísk resp. výsadbou pri

rekreačných objektoch vytláča pôvodné rastlinné druhy zo svojich stanovíšť, čím sa mení

charakter celého územia. Nepôvodné druhy nevytláčajú len pôvodné druhy rastlín, ale

zároveň pôsobia aj na fauna viazanú na rastlinstvo. Navyše nevhodne vysadené živé ploty

a oplotenie okolo rekreačných objektov bráni migrácii živočíchov v krajine. Turisti a

40

návštevníci zbierajú drevo v okolí chát alebo poškodzujú drevinové porasty mechanicky

(sekanie, pílenie). Drevo používajú na založenie ohnísk, čo je zakázané na vybratom

území.

Výrazný vplyv cestového ruchu na biotu sa prejavuje aj v okolí turistických

chodníkov. Nedisciplinovaní návštevníci najmä na veľmi turisticky frekventovaných

miestach (turistické chodníky, odpočívadlá, táboriská, vyhliadkové miesta) rozhádžu

odpadky, prípadne sa nepohybujú na vyznačených trasách chodníkov, z dôvodu

skracovania si trasy. Dochádza k mechanickému poškodeniu rastlín – lámanie konárov,

lámanie mladých vysadených drevín, trhanie rastlín (obr. č. 20). Zašľapávanie rastlín

vyústi k úbytku citlivých druhov a rozšíreniu inváznych druhov. Návštevníci trhajú

chránené rastliny, dôsledkom čoho dochádza k zníženiu ich počtu a nakoniec aj k ich

vymiznutiu. Negatívny vplyv má aj zbieranie lesných plodov. Počas pohybu turistov sa na

ich oblečenie prichytia semená rastlín. Semená prenášajú na iné miesto, tým je

zabezpečené ich rozšírenie.

Prejavom negatívneho vplyvu cestovného ruchu na území bol aj požiar v roku

1991. V súčasnosti je územie zrekultivované.

Návštevníci majú veľký vplyv aj na zmeny biodiverzity živočíchov. Ich kontakt

so živočíchmi môže byť priamy a nepriamy. V priamom kontakte s faunou sú napr.

poľovníci. Ich vplyv sa môže prejavovať aj v prospech životného prostredia –

vyselektovanie chorých a slabých jedincov, ochrana proti besnote. Negatívny vplyv

poľovníctva je lov nepovolených živočíchov v nesprávnom čase – pytliactvo resp. činnosti,

ktoré sú v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z.z.

Nepriamo vplýva na živočíchov hluk, ktorý plaší zver a naruší ich životný priestor.

Zvýšenie počtu rekreačných areálov, zvýšenie návštevnosti vyvoláva zmenšenie životného

priestoru živočíchov, čo môže spôsobovať zmenšovanie veľkosti populácií živočíchov

alebo môže zapríčiniť ich extinkciu.

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy v niektorých častiach pripomína skládku odpadov.

Turisti bez ohľadu na výskyt ohrozených a vzácnych druhov odhodia odpady, vytvoria

nelegálne skládky, tak dochádza k eutrofizácii vody a pôdy. Veľké množstvo odpadov

nájdeme na území rekreačných stredísk, po turistických chodníkoch, na okraji ciest.

Odpady môžeme deliť na odpady, ktoré sa rozložia a odpady, ktoré sa nerozložia, alebo len

po veľmi dlhej dobe. Z údajov, ktoré sme zistili na Správe CHKO Dunajské luhy vyplýva,

že napríklad pri nedovolenej činnosti (znečisťovanie, vypaľovanie) hrozí pokuta vo výške

až 9 958€, pokiaľ dôjde k úhynu živočíchov, výška pokuty môže byť až 23 235 €.

41

Ochranári sa snažia pravidelne kontrolovať predmetné územie, ale z finančných dôvodov

a z dôvodu rozsiahlej plochy územia to v súčasnosti nie je možné.

Na základe celkového zhodnotenia vplyvu cestovného ruchu na jednotlivé zložky

životného prostredia sme vypracovali tabuľku č.3, kde sme rozdelili vplyv cestovného

ruchu na priamy a nepriamy a zaznamenali pozitívne resp. negatívne dopady na zložky

životného prostredia v hodnotenom území Dunajských luhov.

Tabuľka č. 3 : Vplyv cestovného ruchu na zložky životného prostredia

  Priame Nepriame

  pozitívneNegatívne pozitívne negatívne

Vplyv na ovzdušie  množstvo emisií   *   *hluková záťaž   *   *doprava   *   *prach   * *

Vplyv na pôdu        komunálne odpady   * *odpadová voda   * *doprava   *   *pôdna erózia   *   *zmena krajinného rázu * * * *

Vplyv na vodu        doprava   *   *odpadová voda   *   *opaľovacie oleje   *    

Vplyv na biotu        zmena biotopov     *potláčanie pôvodných druhov   *   *rušenie živočíchov   *    vysádzanie nových druhov * * * *Zdroj: vlastné spracovanie

Z tabuľky vyplýva, že cestovný ruch má na skúmané územia viac negatívny, než

pozitívny vplyv. Všetky zložky životného prostredia sú postihnuté vplyvmi cestovného

ruchu, ale počas terénneho výskumu sme zistili, že vplyv cestovného ruchu na životné

prostredie nie je výrazný. Najviac postihnutými zložkami sú voda a ovzdušie. Pozitívny

vplyv na životné prostredie má jedine zmena krajinného rázu v prípade výsadzby

pôvodných druhov.

42

5. Návrh na využitie výsledkov v praxi

Územie Dunajských luhov ponúka unikátne prostredie, ktoré poskytuje pre všetky vekové kategórie príjemnú rekreáciu. Ponúka množstvo individuálnych foriem cestovného ruchu, ktoré znamenajú pre turistov možnosť odpočinku, ale aj možnosť pre učenie sa a spoznanie prírody.

Zistili sme, že cestovný ruch na území Dunajských luhov nie je vo veľkej miere rozvinutý, čo v tomto prípade môže predstavovať pozitívny vplyv a rovnako aj negatívny vplyv pre hodnotené územie. Pozitívne dopady sú z hľadiska toho, že cestovný ruch by mohol znamenať väčšiu príjmovú zložku pre miestne obyvateľstvo a zvýšenie zamestnanosti. Negatívny vplyv je z hľadiska toho, že rozvoj väčšej návštevnosti a zvýšenie rozvoja cestovného ruchu by mohli predstavovať nadmerné zaťaženie pre chránené územie. Preto treba pri plánovaní rozvoja cestovného ruchu uvažovať o únosnom využívaní životného prostredia a zabezpečiť tak jeho udržateľné využívanie.

Za účelom zvýšenia rozvoja turizmu na území Dunajských luhov, ktorý by bol v súlade s ochranou prírody a udržateľným využívaním územia navrhujeme:

- rozvoj foriem tzv. únosného turizmu, t.j. cykloturizmus, pešia turistika, vodné športy, jazdenie na koni- rozvoj už existujúceho cykloturizmu, pričom je potrebné dobudovať miesta pre oddych a krátke posedenie vo forme odpočívadiel na cyklotrasách - rozvoj pešej turistiky, zabezpečiť pešiu turistiku so sprievodcom a rovnako aj odpočívadlá- obnovenie vodných športov na mŕtvych ramenách, t.j. plávanie, rybolov, člnkovanie, rafting, kajak- rozvoj agroturistiky, vybudovanie areálu s možnosťami stravovania a ubytovania, vybudovanie stajní a jazdeckej školy, vybudovanie trás vhodných na jazdenie na koni- využívanie geotermálnej vody napr. vybudovanie termálneho kúpaliska

Z hľadiska ohrozenia územia je najväčším problémom doprava, ktorá zhoršuje kvalitu ovzdušia a vody. Riešením by mohlo byť obmedzenie dopravy, zakázanie jazdenia v rámci vybraných častí územia. Ďalším problémom je nevybudovaná kanalizácia na území Malého Žitného ostrova, odpadové vody znečisťujú podzemné vody, pôdu poprípade aj pitnú vodu. Dôležité by bolo vybudovanie spoločného kanalizačného systému a čistiarne odpadových vôd.

Dôležité by bolo aj riešenie problému nakladania s komunálnym odpadom. V hodnotenom území sa často stretávame s nelegálnymi skládkami odpadov. Na území sa už vykonáva kontrola zameraná na nelegálne vyhadzovanie odpadov, ale táto kontrola nie je zatiaľ účinná. Zvýšenie účinnosti by v tomto prípade predstavovalo zvýšenie počtu

43

osôb, ktoré vykonajú kontrolu a zvýšenie sankcií za vytváranie čiernych skládok. Získané peňažné prostriedky by sa mohli využiť na rozvoj cestovného ruchu v hodnotenom území.

Na záver môžeme konštatovať, že v hodnotenom území Dunajských luhov nie je cestovný ruch veľmi rozvinutý, preto ani jeho vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia nie je taký výrazný. Dôležité v tomto prípade je uskutočnenie preventívnych opatrení, ako následné riešenie nápravných.

44

6. Záver

Bakalárska práca bola zamarená na vyhodnocovanie vplyvov cestovného ruchu na

životné prostredie územia Dunajských luhov. V jednotlivých kapitolách sme hodnotili stav

životného prostredia a formy cestovného ruchu charakteristické pre územie. Parciálnymi

cieľmi bolo zhodnotenie vplyvu cestovného ruchu na ovzdušie, vodu, pôdu a biotu.

Dunajské luhy predstavujú unikátne prostredie, ktoré púta pozornosť nielen ľudí ale

i odborníkov. Životné prostredie Dunajských luhov je zachované najmä na úseku

Slovenskej republiky. Zachovanie tohto jedinečného prostredia je veľmi dôležité,

rastlinstvo a živočíšstvo je viazané na túto jedinečnú formu životného prostredia, preto aj

malé zmeny by mohli zapríčiniť katastrofálne dôsledky.

Na území Dunajských luhov dominujú individuálne formy cestovného ruchu,

hlavne v letnej sezóne. Územie poskytuje dobré možnosti na rekreáciu, ale mnohé

možnosti cestovného ruchu ešte nie sú využívané. Pri plánovaní rozvoja turizmu na území

je dôležité brať do úvahy únosnosť prostredia. Za účelom zvýšenia cestovného ruchu sme

navrhovali riešenie trvalo udržateľného rozvoja, t.j. ktoré nezhorší stav životného

prostredia. Zvýšený rozvoj cestovného ruchu na území by mohol znamenať zvýšenie

pracovných príležitostí v území a zvýšenie životnej úrovne ľudí.

Vplyv cestovného ruchu na území Dunajských luhov na životné prostredie.

Najväčším problémom je znečistenie ovzdušia a vody dopravou, problém chýbajúcej

kanalizácie a problém nakladania a zneškodňovania odpadov. Navrhované riešenia by

mohli aspoň čiastočne znížiť negatívny vplyv cestovného ruchu na životné prostredie.

Dopad cestovného ruchu na životné prostredie v porovnaní s priemyslom nie je

taký výrazný, ale je potrebné ho sledovať, pretože aj malé škody môžu mať katastrofálne

dôsledky. Dôležité je aj zvýšenie kontroly dopadov cestovného ruchu, ktoré na vybranom

území nie je dostatočné a regulácia činnosti návštevníkov prostredníctvom zákonov

a sankcií v prípade nedodržiavania predpisov. Problémom z hľadiska ochrany prírody je aj

to, že nie sú vyznačené zakázané činnosti v chránených územiach a ľudia ich preto aj

z tohto dôvodu nerešpektujú. Hlavným cieľom by mal byť rozvoj takej formy turizmu na

území, ktorý je v harmónií s prírodou.

45

7. Použitá literatúra

1. BIZUBOVÁ, M. a kol. 2000: Slovensko – Rakúsko – Maďarské Podunajsko.

Bratislava: DAMAJA, Geinfo Slovakia, 2000. 54 s. ISBN 80-88975-18-2

2. BOLGÁR, L.-LANSZKI, E.-MATISCSÁKNÉ, M.-NAGY, K. –ZAGYVA, I.

2005: A falusi vendégfogás ABC-je. Miskolc: Falusi Turizmus B.-A.-Z., 2005

ISBN 963-218-7253

3. BOHUŠ, M. a kol. 2003: Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku

Dunaja Dobrohošť – Sap. Bratislava: Konzultačná skupina Podzemná voda s.r.o,

2003. ISBN 80-968211-2-1

4. BUSCH, D.E., TREXLER, J.C (eds.). 2003. Monitoring ecosystems.

Interdisciplinary Approaches fo Evaluating Ecoregional Initiatives. Inland Press,

2003, 447 p.

5. ELIÁŠ, P. 2007: Ekológia. Nitra: Vydavateľstvo SPU, 2007. 8-9 s. ISBN 978-80-

8069-939-0

6. FEHÉR, A. 2006: Prírodné zdroje, ich využitie a ochrana. Nitra: Vydavateľstvo

SPU, 2006. 11 s. ISBN 80-8069-692-6

7. FORET, M. – FORETOVÁ, V. 2001. Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha:

Grada Publishing, 2001. 178 s. ISBN 80-247-0207-X

8. GÁBRIŠ, Ľ. a kol. 1998: Ochrana a tvorba životného prostredia

v poľnohospodárstve. Nitra: Vydavateľstvo SPU, 1998. 461 s. ISBN 80-10-

005020-7

9. GÚČIK, M. a kol. 2004: Krátky slovník cestovného ruchu. Banská Bystrica:

Slovak-Swiss Tourism, 2004. 19 s. ISBN 80-88945-73

10. HESKOVÁ, M. 1999: Základní problémy cestovního ruchu, Praha: Vysoká škola

ekonomická v Prahe, 142 s. ISBN 80-245-0439-1

11. HLADKÁ, J. 1997: Technika cestovního ruchu, Praha: Grada Publishing, 1997. 16-

18 s. ISBN 80-7169-476-2

12. HORVÁTH, A. 2002: Podunajsko Dunajská Streda a jej okolie, Dunajská Streda:

Podunajsko – Dolnovážske združenie, 2-3 s.

46

13. HUTIRAY, J. 2000: Turisztikai alapismeretek. Budapešť: Képzőművészeti és

kiadó nyomda, 2000. 10 s. ISBN 963-336-678-X

14. JARÁBKOVÁ, J. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: SPU v Nitre,

2007. 10 s. ISBN 978-80-8069-950-5

15. KERÉNYI, A. 2003: Környezettan természeti és társadalom-globális szempontból,

Budapešť: Mezőgazda kiadó, 2003. 295 s. ISBN 963-9358-908

16. KOVÁČ, M. A KÜHN, I. 2009: Koncept zákona o turizme

17. LÓCZY, D. 2002: Tájértékelés, Földértékelés. Budapešť: Dialóg Campus kiadó,

2002. 13-14 s. ISBN 963-9310-271

18. MICHALKÓ, G. 2007. A turizmuselmélet alapjai. Székesfehérvár: Kodolányi

János Főiskola, 2007. 185-187 s. ISBN 978-963-9558-76-2

19. NOSKOVIČ, J. a kol. 2003: Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra:

Vydavateľstvo SPU, 2003. 5-6 s. ISBN 80-8069-263-7

20. Nováková, E.. 1999. Únosné zatížení krajiny. Životné prostredie 33/1. s. 20-23.

21. PÁSKOVÁ, M. – ZELENKA, J. 2001: Vliv cestovního ruchu na přírodní a lidmi

vytvořené prostředí. MMR ČR, 131 s.

22. PUCZKÓ, L – RÁTZ, T. 2005: A turizmus hatásai. Budapešť: Corvinus Egyetem,

2005. 15-18, 212-213 s. ISBN 963-9585-394

23. SNIŠČÁK, V. a kol 1997: Služby a cestovný ruch. Bratislava: Ekonóm, 1997. 106-

107, 112,137,142 s. ISBN 80-225-0873-X

24. SPELLBERG, I. 2005: Monitoring ecological changes. Cambridge: Cambridge

university press, 2005. 391 s. ISBN 13 978-0-521-82028-8

25. TASNÁDI, J. 2006. Turizmus az Európai Únióban és Magyarországon. Budapešť:

A Magyar Kereskedelmi és Iparkamara, 2006. 10-12 s. ISBN 963-9008-86-9

26. VYSTOUPIL, J. – ŠAUER, M. 2005. Základy cestovního ruchu. Brno:

Masaryková Univerzita, 2005. 156 s.

27. VYBÍRALOVÁ, J. – FÜZYOVÁ, Ľ. – POLAČKO, V. 2008. Tvorba a ochrana

životného prostredia. Bratislava: Ekonóm, 2008. 234. ISBN 978-80-225-2639-5

47

28. Strategický plán trvalo udržateľného cestovného ruchu na Malom Žitnom ostrove.

2000, Šamorín: Kormorán 2000

29. Stratégia rozvoja vidieka na území Trnavského samosprávneho kraja. 2008,

Trnava: Agromedia s.r.o.

30. Program sociálneho a hospodárskeho rozvoja mesta Dunajská Streda 2007

31. Divočina na Dunaji a projekt na záchranu lužných lesov 2009

32. Štúdia realizovateľnosti a odborové poradenstvo pre rozvoj turizmu v oblasti VD

Gabčíkovo 2005

33. Zákony č. 17/1992, 287/1994, 81/1998, 364/2004

34. www.unwto.org

35. www.shum.sk

36. www.statistics.sk

37. www.sopsr.sk

38. www.poznajslovensko.sk

39. www.broz.sk

40. www.tourist-channel.sk

41. www.lesy.sk

48